Rokovanie NR SR 25. 6. 2024 – 15. schôdza NR SR – legislatívne návrhy a politické spory

[09:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Blcháč, Janas, Luščíková, Majerský, Majerský Milan, Majerský František, Marcinková, Turčanová. Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda Národnej rady Blaha a poslanci Goga, Lučanský, Plaváková, Záborská. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 360, výsledky rokovania výborov sú v tlači 360a. Prosím ministra financií v zastúpení pána ministra Takáča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 360.) [09:01] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na rokovanie predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon je v gestorstve Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale predkladám ho z pozície ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a to hlavne vzhľadom na skutočnosť, že jeho účelom je umožniť využitie finančných nástrojoch financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť riadiacie, implementačné a kontrolné mechanizmy ich vykonávania. Návrh zákona konkrétne reaguje na potrebu záchrany aktuálne 295 mil. euro z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a 102 mil. eur príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, ktoré treba vyčerpať len v tomto roku, v roku 2024, nehovorí nám ešte o finančných prostriedkoch, ktoré treba vyčerpať v roku 2025, kde nám končí staré programovacie obdobie. Návrh umožní implementovať uvedené prostriedky prostredníctvom nenávratných, teda návratných foriem pomoci prostredníctvom štátnej investičnej spoločnosti Slovak Investment Holding, doteraz tento postup nebol možný a v záujme toho, aby spomenuté prostriedky Slovenskej republiky neprepadli, je potrebné novelizovať zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch. Dámy a páni, v zásade patríme medzi asi poslednú krajinu v Európskej únii, ktorá nemala pre sektor pôdohospodárstva zadefinované a nevyužívala v minulosti tieto finančné nástroje. Robíme to preto, aby sme zachránili finančné prostriedky, keď ich nebudeme vedieť vyčerpať, tak sa presunú do tohto holdingu a budú využívané tak, ako iné ministerstvá na Slovensku tieto finančné prostriedky využívajú. Národnú radu Slovenskej republiky preto žiadam o schválenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďakujem veľmi pekne. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:04] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca výboru predniesol túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 375 zo dňa 19. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Jediný poslanec, Hajko, uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec. [09:07] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ja túto príležitosť využijem, aby, vidím, že ste tu, pán minister, takže využijem na, na pár otázok, nebol som pri prvom čítaní, ospravedlňujem sa, ale v tomto momente, keď máme druhé čítanie pred sebou, predsa sa len opýtam, v každom prípade vítam každý krok, ktorý bude spieť k tomu, že sa zrýchli čerpanie eurofondov. Podľa poslednej správy, ktorú tu máme, tak čerpanie eurofondov z toho nového programového obdobia 2021 – 2027 predstavuje zatiaľ niečo pod 2%, a pritom sme už v polovici nového programového obdobia, takže vyzerá to dosť hrozivo a vyzerá to, že, myslím teraz reálne čerpanie, to, čo bolo vyplatené, vyzerá to hrozivo a že asi budeme tiež šturmovať, ako sme šturmovali pri predchádzajúcom programovom období, však napokon dobiehame to ešte dnes. Ale v každom prípade vítam každé opatrenie, ktoré umožní rýchlejšie čerpanie eurofondov a v akejkoľvek pomoci, ktorá prichádza z Európskej únie. V tomto prípade ide o návratnú pomoc, to znamená, tá moja otázka, využívam túto príležitosť, moje vystúpenie bude krátke, tá moja otázka znie, či máte nejaký, nejaký prieskum, či je záujem o túto pomoc, či bude zo strany poľnohospodárov záujem o túto pomoc, prípadne ak ten záujem nie je, tak že či nejakým spôsobom chcete ten záujem, nejak motivovať tých poľnohospodárov, aby sa hlásili o tieto prostriedky. A druhá otázka znie, či ide, či ide o vyslovene o účelovo viazané prostriedky, to znamená, že na konkrétny účel, na ktorý si budú môcť poľnohospodári tieto peniaze požičať, pretože vidíme, že je pri prideľovaní priamych platieb, stále sú tu problémy. To sú vlastne dve otázky, ktorú, ktoré ma naozaj, budete ochotný, pán minister, na ne odpovedať, tak budem vám povďačný. [09:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. V rámci rozpravy chcete, pán minister? (Reakcia z pléna.) Dobre, lebo záverečné slovo môžte mať. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a po uzavretí rozpravy vystúpi ešte navrhovateľ a ako, aby zaujal svoje stanovisko. [09:09] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Takto, musíme rozdeliť jednak štrukturálne fondy, ktoré sú napr. pod pánom ministrom Rašim, to sú klasické štrukturálne fondy, toto sú finančné prostriedky v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, tzv. ten druhý pilier v rámci PPA-čky, hej, to sú tie projektové výzvy, ktoré rôzne sa vyhlasujú, a vlastne my sa teraz nebavíme o novom programovacom období, v zásade, okej, môžme to do budúcnosti používať v novom programovom období, ale my sa rozprávame ešte o tom starom programovacom období, my sme úplne v inom časovom rámci ako klasické štrukturálne fondy. My na... (rečník si odkašlal) v rámci druhého piliera v rámci starého programovacieho obdobia, budúci rok končí staré programovacie obdobie, my sme v zásade už od minulého roku už v novom programovacom období. Bohužiaľ, poviem to tak, že my ešte ani sa nezaoberáme tým, že čo budeme robiť v novom programovacom období, aké výzvy budeme vypisovať, lebo my musíme spraviť všetko pre to, aby sme dokázali vyčerpať tieto finančné prostriedky, ktoré musíme vyčerpať do budúceho roku, tým sa reálne bavíme o tom, ž... posledné žiadosti o platby, ŽoP-ky, budú poľnohospodári, potravinári, lesníci podávať niekedy máj - jún budúceho roku. Čiže v zásade za rok, máme rok na to, aby sme vyčerpali, my sa bavíme reálne o nejakej sume 580 mil. euro do konca budúceho roku. Pán poslanec, predchádzajúceho 3,5 roka ľudia na ministerstve a na PPA-čke ročne čerpali v tomto druhom pilieri v priemere 45 mil. euro, takže logicky, normálne keby sme sa nad tým sedliackym rozumom zamysleli, že za predchádzajúcich 3,5 roka ročne vyčerpali 45 mil. a nám nechali na v zásade na rok a pol, teraz rok, 580 mil. vyčerpať finančné prostriedky. To by museli 500-krát zvýšiť efektivitu zamestnanci a všetky procesy a tak ďalej, čo nie je, samozrejme, reálne možné, my sme spravili viacero krokov, ktoré reálne pomôžu tomu, aby tie, to čerpanie finančných prostriedkov, poviem, že rádovo niekoľko sa urýchlilo násobne, ale tieto toto využitie tých tohto finančného rámcu, alebo teda tohto finančného nástroju, v zásade to funguje na tom princípe, že záujem zo strany poľnohospodárov bude, tie mechanizmy cez ten SIH, hej, budeme vedieť využiť v rôzne iné, ono to vlastne funguje tým systémom, že vy tie, poviem, že nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré nebudeme vedieť vyčerpať, chytíte a presuniete do toho holdingu, a tým pádom vlastne voči deklarácii, voči Európskej únii sú v zásade ako vyčerpané a my ich môžeme potom používať na rôzne mechanizmy, možnože to budú rôzne projekty, možno že to bude kompenzácia nejakých úrokov prostredníctvom tohto holdingu, tých možností je tam viacero. No len hovorím, robíme kroky krok po kroku tak, aby sme, poviem to tak, že budúci rok sa nepozerali na to všetko otvorenými ústami a očami, že čo ideme teraz robiť, predvídame a robíme tieto procesy dopredu. Hovorím, patríme asi medzi poslednú krajinu, ktorá nemá tieto finančné nástroje schválené aj pre sektor pôdohospodárstva a v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, to znamená záujem určite je zo strany. Verím, že využijeme tie finančné prostriedky v tom druhom pilieri čo najviacej, poviem, na tie projektové výzvy pre tých poľnohospodárov, že budeme vedieť alebo minimálne presúvať tú čiastku do toho holdingu, aby sme ju vyčerpali, lebo môže nastať situácia, ak by som šiel podľa matematiky predchádzajúceho 3,5 roku, tak dajme tomu, ja neviem, 400 mil. vraciame naspať do Bruselu, čo je, samozrejme, asi pre nás všetkých nepredstaviteľné. Robíme kroky úplne všetky možné aj z hľadiska iných aktivít v kontexte Európskej komisie, aby sme tieto finančné prostriedky vyčerpali. Potom, keď chcete, kľudne individuálne. Ďakujem veľmi pekne. [09:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si zaujať stanovisko spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu tejto schôdze, ktorým je návrh zák... návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. Návrh vlády je pod tlačou 367. Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richarda Takáča, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. , tlač 367.) [09:14] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, takže návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť bezodplatný prevod pozemkov štátu v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF) na obce a vyššie územné celky. Ide o pozemky pod existujúcimi stavbami vo verejnom záujme. Návrh zákona reflektuje na dlhoročné problémy územnej samosprávy. Územná samospráva aktuálne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vysporiadanie týchto pozemkov. Dámy a páni, úplne jednoducho v krátkosti, toto je vec, ktorú, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, myslím si, že je to vec, ktorá veľmi pomôže čerpaniu štrukturálnych fondov, funkčnosti, rýchlosti a efektivity jednotlivých samospráv od obcí, miest aj vyšších územných celkov, kde doteraz vlastne Slovenský pozemkový fond mal v zákone, že môže previesť pozemky Slovenského pozemkového fondu, toto slovíčko vypúšťame, dávame že prevedie , bavíme sa, samozrejme, o jestvujúcich pozem... teda o pozemkoch, ktoré sú pod jestvujúcimi stavbami, ktoré sú vo verejnom záujme, škôlky, školy, ihriská, cintoríny a tak ďalej, a, samozrejme, sa rozprávame aj o pozemkoch, ktoré chcú samosprávy využiť na nejaké ďalšie stavby vo verejnom záujme, to znamená aj pred tou kolaudáciou, ako to teraz nebolo možné, to znamená, že po, napríklad po kolaudácii, autentický príklad, Trenčiansky samosprávny kraj budoval cyklotrasu, buduje cyklotrasu, Vážsku cyklotrasu, vyše 100 km, realizoval to aj na pozemkoch Slovenského pozemkového fondu, skolaudoval túto stavbu a po skolaudovaní (povedané so smiechom) nebolo možné previesť tieto pozemky bezodplatne pod vyšší územný celok, ale iba odplatne, to znamená, je veľa takýchto problémov, myslím si, že je tu viacero starostov, primátorov, ktorí vedia toto posúdiť. Myslím si, že týmto, a hlavne v situácii, kde chceme teraz efektívne čerpať aj tie finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov, z hľadiska aj v kontexte skráteného legislatívneho procesu odvrátime tie škody, ktoré by sme spôsobili samosprávam, že by nevedeli efektívne získať bezodplatne tieto pozemky, aby mohli čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov. Myslím si, že toto je vec, ktorá po dlhých rokoch pomôže samosprávam, ja som rád, že to tu predkladáme, chcem poďakovať kolegom vo vláde, celej koalícii, že toto podporila, verím, že teda toto bude podporené aj naprieč opozíciou a koalíciou. Ďakujem veľmi pekne. [09:14] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:18] Ján Kvorka Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 380 z 20. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z., tlač 367, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 25. schôdzi a uznesením č. 56 zo dňa 19. júna 2024 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:18] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedo... som dostal písomnú prihlášku poslancov Lackovič a Dostál. Nech sa páči, pán poslanec Lackovič, za poslanecký klub PS. [09:20] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nebudem veľmi dlhý, budem sa snažiť byť konštruktívny, vecný. Čo sa týka zámeru alebo celého tohto návrhu ako takého, tak je určite potrebné pochváliť aj pána ministra, aj vládnu koalíciu, pretože je to dôležitá vec a vec, po ktorej volajú všetci starostovia a starostky, primátori, primátorky už dlhé roky alebo desaťročia, čiže tu jednoducho treba povedať, že je to výborná vec, ktorá si zasluhuje našu pozornosť, a treba to už len naozaj že premyslieť do posledného detailu, aby to bolo urobené naozaj, naozaj správne. Čiže jednoducho tu musíme za túto vec naozaj nejakým spôsobom bojovať, aby sa na konci dňa podarila uskutočniť. Čiže v tomto smere chválim, oceňujem a naozaj že kvitujem. Čo však nekvitujem a nechválim, je to skrátené legislatívne konanie, pretože v tomto smere naozaj si nemyslím, že je potrebné, mohli sme si nechať trošku viac času na vyladenie takých tých detailov, napríklad aj počas leta, tu si, tu si naozaj a ľudsky, pán minister, nemyslím, že to bolo potrebné ísť cez to skrátené legislatívne konanie, tam sme mohli trošku počkať a cez leto všetko vyladiť a v septembri sa to mohlo pokojne schvaľovať, lebo vidíme tam viacero takých, takých nášľapných mín, ktoré sa tam môžu vyskytnúť alebo ktoré sa tam aj vyskytujú, alebo sú aj nejasné do veľkej miery a podobne. Čiže SLK-čko nepovažujem za rozumné, zámer ako taký je veľmi dobrý. A poďme teda k veci. Čo sa týka tých podrobností, tak tie prídu skôr na rad, samozrejme, potom v prvom čítaní, predpokladám, že vo štvrtok, čo je v rámci toho SLK-čka, len to, čo sa povedať môže. Takto ešte, celé toto vzniká teraz ako dôsledok toho, že tu máme obrovskú spisovú zápchu. Ja neviem, ale mne sa zdá, že v jeden okamih tam bolo, ak... opravte ma, ak sa mýlim, takmer desaťtisíc spisov alebo koľko v tom zásobníku. Ešte viac ako desaťtisíc. Čiže je to naozaj, len od nás, keď som ešte bol starostom, tam bolo niekoľko tých spisov z Hviezdoslavova, a... a nie som si úplne istý, že či my teraz odstránime tú spisovú zápchu, pretože, samozrejme, nejakým spôsobom sa to tie, tie, tie spisy sa vybavia ako keby, ale budú prichádzať nové, lebo nie je úplne jasné starostom, starostkám, primátorom, primátorkám, že ako to po novom vlastne bude fungovať, čiže v tomto ešte zrejme budú musieť potom následne, ak sa to vôbec schváli, prísť nejaké podrobné a prehľadné komunikačné pokyny, lebo vlastne oni nevedia, že či budú teraz musieť nanovo posielať žiadosti a automaticky sa im to urýchlene pridelí, alebo úplne automaticky bez toho, aby museli nejaké žiadosti podávať, sa im to pridelí, čiže vlastne čo sa teraz bude diať, že vzniká nám tu také komunikačné vákuum, ktoré, prosím a upozorňujem naň, aby sme naň pamätali a aby sa odstránilo. Čiže reagujeme tu na tú obrovskú spisovú zápchu, ona, samozrejme, nevznikla ani včera, ani dnes, ani predvčerom a teším sa, že ju je potrebné riešiť, ale, ale treba robiť tak aj do budúcna, aby vôbec takáto spisová zápcha, samozrejme, nevznikala v tom ideálnom prípade. No, čo sa týka tých dôvodov na skrátené legislatívne konanie, tým sa chcem v krátkosti ešte povenovať, vy, samozrejme, píšete, že samospráva aktuálne nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami , táto hneď prvá veta ma zasiahla, lebo prichádza deň po tom, ako sme sa dozvedeli aj včera ústami predsedu ZMOS-u pána Božika, že v týchto uplynulých dňoch a týždňoch štát neposlal samosprávam peniaze za prenesený výkon štátnej správy, ktorá sa týka stavebných úradov a stavebných konaní, čiže, a to sa nepamätám, že by sa stalo niekedy v minulosti, že zvyklo sa že poslať menej peňazí, ale nikdy sa nestalo, že sa neposlali že vôbec peniaze. A toto je naozaj že vážna vec, ktorú vás vyzývam a prosím, aby sme čo najskôr riešili, lebo pán Božik tu píše, že v podstate momentálny problém nie je výška úhrady výdavkov na prenesený výkon, lebo to je prenesený výkon, ale to, že tieto peniaze proste vôbec neprišli. A niektoré obce a mestá sa nechali počuť, že už teda nemajú ani na základné výdavky, ako napr. odvody za zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej, čiže keď na jednu stranu píšeme v SLK-čku, že samosprávy nemajú dosť peňazí, tak potom na druhú stranu nemôže štát bačovať takým spôsobom, že im vôbec ani na tie základné veci, na ten prenesený výkon štátnej správy tie peniaze nepošle. To jednoducho nejde a tak sa to robiť nesmie. Budem teda pokračovať v tom SLK-čku. Píšete, že obce a vyššie územné celky v rámci realizovania svojej modernizácie majú možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, ktorú však sťažuje situácia okolo nevysporiadaných pozemkov . Pripomína alebo príde mi to dosť vágne zdôvodnenie potreby SLK-čka, čiže opäť vraciam sa k tomu, že prečo ho nepovažujem za úplne legitímne a dostatočne odôvodnené. Nehovorím teda o samotnom zámere, ktorý, ešte raz opakujem, veľmi vítame a je veľmi potrebný a uvíta ho všetkých 2 978 starostiek, starostov, primátoriek, primátorov. Čo sa týka tej samotnej diskusie o tejto veci, mohli sme to leto alebo potom následne ten september ešte využiť na to, alebo minimálne sme sa mohli o to pokúsiť, že by sa v tomto kontexte, kedy potom následne aj v dôvodovke k prvému čítaniu píšete, že sa reflektuje na oprávnené požiadavky územnej samosprávy vyplývajúcej z jej dlhodobých a strategických priorít, chceme robiť koordinovaný rozvoj území obcí a samosprávnych krajov a čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie, chceme diverzifikovať regionálny rozvoj a kvalitu života občanov , čiže to sú všetko super veci, len v tomto kontexte by som očakával, že minimálne sa pokúsime o diskusiu, či neprišiel už konečne ten správny čas na nejakú municipalizáciu, či neprišiel už konečne správny čas na kvalitnú a poctivú reformu verejnej správy a tak ďalej a tak ďalej. A o tomto sa veľmi nehovorí, čo ma mrzí a považujem to aj v tomto kontexte tohto veľmi dôležitého návrhu zákona za do určitej miery premárnenú príležitosť. Samozrejme, my tu nechceme teraz strieľať od boka, že ako by to malo prebehnúť, ako by tá municipalizácia mala vyzerať, ako by tá reforma verejnej správy mala vyzerať, pretože na to by nemala mať patent žiadna politická strana alebo hnutie, ale tá by mala byť výsledkom naozaj konštruktívnych a koncepčných debát so všetkými stavovskými organizáciami, aj so ZMOS-om, aj s Úniou miest Slovenska a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto sú všetko veci, ktoré možno teraz je potrebné povedať nahlas, máme tu to skrátené legislatívne konanie, ktoré z dôvodov, ktoré som uviedol, podporiť zrejme, bohužiaľ, Progresívne Slovensko nemôže, napriek tomu tretíkrát opakujem, že zámer je to veľmi dobrý, a v rámci prvého čítania, ktoré predpokladám na štvrtok, sa určite pobavíme o tom ešte hlbšie. Asi toľko pre túto chvíľu, ďakujem veľmi pekne. [09:20] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Jedna faktická. Poslanec Petro. [09:28] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Pán kolega Lackovič, ja takisto ako vy oceňujem túto snahu ministerstva pôdohospodárstva a vlády, že predkladá tento návrh zákona, mne na rozdiel od vás ako nevadí to skrátené konanie, pretože sami ste povedali a máte svoje skúsenosti zo samosprávy, že tieto veci dosť brzdia samosprávy pri samotnom rozvoji, pri budovaní a tak ďalej. Pán minister v úvodnom slove hovoril takisto o tom, že aj obmedzuje to pri čerpaní štrukturálnych fondov a celkovom rozvoji a skvalitnení života v našich obciach a mestách. Preto mňa táto forma veľmi nezaujíma, mňa zaujíma tento výsledok a ja oceňujem, že tento vládny návrh zákona, aj keď v skrátenom konaní, je tu v parlamente. Ďakujem. [09:28] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou poslanec Lackovič. [09:29] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Chápem vás, pán kolega, a nerozporujem to, je to váš, vaše legitímne právo, len upozorňujem na to, alebo aj v tej svojej rozprave som sa snažil upozorniť na to, že už niekoľko rokov, pomaly desaťročí tu ten problém je, a či už jeho vyriešenie bude trvať týždeň, alebo dva mesiace, už nenásobí, nedelí, na konci dňa sme ten dlhší čas mohli venovať alebo mohol vyústiť v kvalitnejšie riešenie, ktoré by bolo prepracovanejšie, lepšie prediskutované a na konci dňa mohli byť, mohlo byť, proste mohli byť všetci spokojní. Čiže tu sa obávam to, že nebude to úplne to najlepšie riešenie zo všetkých, to som tým chcel povedať. Neponáhľal by som sa, nešil by som to horúcou ihlou, lebo naozaj je to veľmi zásadná vec, aby sa nám nestalo, že nám tam niečo unikne, že tam niečo nebude sprecizované tak, ako sme mysleli, alebo tak, ako zákonodarca myslel. Ďakujem pekne. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [09:30] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, a podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam. Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní, a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém, a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta, alebo komunálny, alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil. A je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo, alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme, k tomu, k tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer, myslím si, že, že nájde, nájde podporu v parlamente. Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad. Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku pre to, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister, a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov, a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú. Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde o nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu. Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani, a teda štát bude mať menej peňazí, a teda hrozia štátu značné hospodárske škody, tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo, naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania, alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si, že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda, alebo teda súčasná vláda kritizovala tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou, alebo vojnou na Ukrajine, alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním aj v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody. A záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov . Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní, takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva. Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú. Ďakujem. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pýtam sa, či sa chce niekto pripra.... prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja, poslanec Hlina, poslanec Hajko. Uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý, poslanec Hlina. [09:41] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto procesnému, k tej procesnej záležitosti, lebo pokúsim sa oddeliť ten obsah od tej procesnej, od tej procesnej záležitosti, že či vôbec ešte to má zmysel hovoriť, čo už aj kolegovia predo mnou hovorili, či už si tak na to nemáme proste len tak zvyknúť, hej, že tak to proste bude. Ja som to tu už neraz povedal, prípadne to zopakujem, však opakovanie je matka múdrosti, že anglickú kráľovnú, prísne vzaté, utiahne jeden kôň v tom koči, ale ťahá ju, ja neviem, myslím štyri alebo šesťzáprah, hej, že proste je to určitý, určitá štábna kultúra, je to určitá statusová vec, je to určitá taká formalizácia toho, že ako sa veci vyvíjali, a proste v niečom to zmysel má, aj keď ho niekto bude ťažko hľadať. Má zmysel, aby tu predstavoval svoj zákon svoj ministe... jeho minister, to má tiež zmysel, má zmysel rozloženie týchto pultíkov, hej, že kde sedí kto, ale môžme to aj slobodne všetci ignorovať a môžme naozaj z toho urobiť také holubárske zasadnutie v Dolnom Čremošnom, hej, že každý si bude robiť svoje a na konci si to zahlasujeme, takže malo by to, malo by to byť, hej. Aj taký obraz, taký vizuálny obraz toho celého, že ako tie zákony vznikajú, ako sa predkladajú, aká vážnosť sa tomu dáva, hej? Ale ak na to rezignujeme, v poriadku, žiaľ, sem-tam možno zakričím, že sa mi to nepáči, tak nech mi je odpustené, lebo sa mi to nepáči, hej? Proste malo, malo by to mať štábnu kultúru. Toto, že sem ide v tom skrátenom, kolegovia to veľmi dobre povedali, desiatky rokov to také bolo, hej, a asi, viete, a ono je to zase, na druhej strane sa dá na to pozrieť aj tak, že desiatky rokov to bolo tak, a potom prišli tí, čo to naozaj vedia, hej, a v tomto prípade minister Takáč, konečne to vysporiadal a jak ten Alexander, lebo to bol jak ten uzol, ten gordický, hej, že údajne to bolo tak, nikto ho nevedel rozviazať, všetci nad tým mudrovali, neviem čo, a prišiel Alexander a Alexander ho rozťal, hej, a tiež mal dva konce. Tak áno, tu sme sa dočkali Alexandra v podobe ministra Takáča, ktorý vlastne toto všetko vyriešil, desiatky rokov vlečúci sa problém, nuž si to pýta možno aj potlesk. Ale tú poznámku som si neodpustil, kolegovia ma doplnili, zákon je zákon a zákon hovorí jasne, hej, kedy môžte to v skrátenom predložiť. Samozrejme, tie dôvody naplnené neboli. Otázka možno stojí, že a prečo to robia vlastne? Hej, že prečo to robia. Robia to kvôli tej vizuálnej stránke tej politiky. Viete, ísť do... a výjazdové zasadnutie do Rimavskej Soboty a nepriniesť nič, sa môže javiť ako slabé, hej, čiže muselo sa niečo zadeklarovať, hej, že boli sme v Rimavskej a pomohli sme všetkým všade a vyriešili sme desiatky rokov sa vlečúci problém a ide v skrátenom do parlamentu. To znie tak, viete, tak akčne, tak, že by človek uveril, hej, viete, keď niekde tam ste, tak vám to sa javí, ako teda to, čo chcete počuť od politika, takže áno, oni si robia svoju robotu v tomto, že naozaj poskytujú obraz silného vládnutia, len problém je, že to aj naozaj obchádza ten zákon. Potom načo sme ho robili, ten zákon? Tak to všetko sem váľajte v skrátenom a bude pokoj, hej. Váľajte to sem, dnes sa dohodnite, zajtra to sem pošlite, poobede to prejde výbormi a večer to je schválené. Potom sa budeme pozerať, že čo sme vlastne schválili. Viete, že zase tá doba vygenerovala nejaký procesný postup, lebo ten procesný postup nás chráni aj pred chybami, ktoré sa stanú, niekedy zámerne, hej, aby niekto využil, a niekedy aj nezámerne sa stanú, a odvtedy je tam tá doba, kde vlastne môžete toto riešiť, čiže nebolo to zle vyriešené. Ale ak to idete poprieť, nech sa páči. Ja ešte skončím teda takú, takým malým, preto som aj vystúpil vlastne (povedané so smiechom), pohľadom u nás na výbore, na našom poľno-eko výbore, my súťažíme, my súťažíme o Fekišovce 2. A ja som tam na tom výbore sedel, kde sa vlastne predkladalo to, že ten návrh ide v skrátenom, a tuná pán spravodajca uviedol ten bod pred rozpravou, že treba to prijať, lebo neviem nájsť ten papier, z toho, čo ste to čítali, ale že, pán spravodajca, ale že treba ten zákon prijať, lebo poľnohospodárstvu škodia, hrozia vážne hospodárske škody. Ja na tom výbore tak trpím, ale som sa vtedy, som si dovolil sa prihlásiť, že teda ja som si nevedomý veľa vecí, však ja som tu blázon, podľa ministra, ničomu nerozumiem, na všetko som si zvykol, a ja som sa tak trošku prihlásil, že teda, že či by som nemohol vedieť, že ako teda a aké hrozia tie poľnohospodárske, explicitne tak bolo povedané, tie škody. Na to som zase dostal koberec, hej, že teda, že čo, čo sa to vlastne pýtam (povedané so smiechom), že čo nerozumiem, však je zrejmé, že hrozia, a samosprávy a neviem čo, no bolo po diskusii. Takže takto nejako my si na tom výbore žijeme, a takto nejako sa aj, viete, tým poslancom predstavujú, že za čo majú zahlasovať. Prepáčte mi, že teda obťažujem a zdržujem, mňa to určitým spôsobom uráža. Hej, tak aspoň čítajte teda, že chcete, aby to vyzeralo dobre, hej, chcete byť silní v Rimavskej Sobote a chcete zapôsobiť, možno to tak asi nemôžete explicitne povedať, tak to nejako inak zaobaľte, ale aspoň neklamte na tom výbore, že teda robíte to preto, lebo poľnohospodárstvu hrozia značné hospodárske škody. Poľnohospodárstvu neškodia, nehrozia žiadne hospodárske škody, či to tu bude prijaté teraz vo štvrtok, alebo v septembri. Dokonca si myslím, že nič sa nestane, keď, či toto bude prijaté teraz vo štvrtok alebo v septembri (povedané so smiechom), nič také sa nestane, a možno sa nám podarí, zbežne som si to pozrel. Sú tam také háčiky, ktoré môžu byť využiteľné a ktoré môžu byť aj zneužiteľné, lebo my tu pristupujeme k zákonu, ako s ním vybabrať, nie ako ho dodržať, hej, tak možno by to za určitú pozornosť stálo, že urobiť to dobre, a to by ten, tie, tie dva mesiace necelé mohli na to stačiť. Takže to som si dovolil povedať, vážení kolegovia, áno, prikláňam sa k mojim predrečníkom na... telo zákona sa javí dobre, treba to urobiť dobre, ale to procesne, že to ideme robiť v skrátenom, nedáva absolútne žiaden zmysel, leda tak na to, aby sme my legitimizovali to, že táto vláda je vo švungu a robí a stará sa o blaho občana a, a všetko je tak, ako volič očakáva. Ďakujem veľmi pekne. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Prvý, poslanec Grendel. [09:56] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, položili ste si rečnícku otázku, či má zmysel na ten proces stále upozorňovať. Ja si myslím, že nielenže to má zmysel, ale že je to naša povinnosť. A okrem iného aj preto, lebo v minulom volebnom období nebolo prísnejších kritikov skráteného legislatívneho konania, ako boli vtedajší opoziční poslanci, najmä súčasný minister spravodlivosti, spravodlivosti, pardon, pán vtedajší poslanec Boris Susko, ktorý naozaj mimoriadne prísnym metrom meral každé jedno skrátené legislatívne konanie. Takže ten argument súčasnej vládnej koalície, že veď aj vy ste to takto robili, neplatí. Človek by očakával po tom ako, akým prísnym metrom merali vtedajšie skrátené legislatívne konania, že to budú robiť inak, že po jesenných voľbách nastúpili profesionáli, ktorí si ctia legislatívny proces a používajú skrátené legislatívne konanie len vtedy, keď sú na to splnené zákonné dôvody. Čiže myslím si, že je mimoriadne užitočné na to upozorňovať, navyše táto vládna koalícia nemusí riešiť pandémiu, nemusí riešiť utečeneckú krízu, čiže množstvo tých okolností, ktorým bola vystavovaná vtedajšia vláda, dnes tu vôbec nie je. Takže áno, je to naša povinnosť. A treba robiť, lebo tí profesionáli zjavne ešte neprišli. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lackovič. [09:56] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, spomínali ste, akým spôsobom sa toto prerokúvalo na poľno-eko výbore. No, že sa to tam prerokúvalo, tak považujem, že, že ste ešte jeden z tých šťastlivcov, že sa vám to na výbor aspoň dostalo, lebo napríklad na takom regionálnom rozvoji, s ktorým, si myslím, že to tak trošku súvisí okrajovo, tak zatiaľ sme nechyrovali, tak ako sme nechyrovali v apríli, keď išlo samosprávam ten balík veľkých peňazí z DPPO, z právnických osôb, čiže považujem za veľmi nešťastné, keď sa nám na výbory, v tomto prípade pre regionálny rozvoj a verejnú správu, nedostávajú veci, ktoré absolútne bytostne s tými výbormi súvisia. Neviem, možno tu sa budem mýliť a rád sa budem mýliť, lebo veľmi rád by som sa o tom pobavil aj hlbšie, intenzívnejšie, ale, bohužiaľ, niektoré takéto veci, ktoré bytostne s výbormi súvisia, sa tam častokrát aj nedostávajú. Čiže môžete byť ešte šťastlivec, že sa to u vás aspoň dostalo. Ďakujem. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [09:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Aj ja som toho názoru, že treba občanom hovoriť, čo tu robia. Treba im povedať, že skrátené legislatívne konania nie sú preto, že tu hrozia nejaké hospodárske škody alebo straty na životoch, ale je to čistá diktatúra smerohlasu a SNS. Je to čistá vládna, čistý vládny valec, ktorý tu valcuje demokraciu, spravodlivosť celý čas, a treba to ľuďom hovoriť, že, milí občania Slovenska, oni si to urobia tak, ako chcú . Ich arogancia a ich správanie je niečo, čo nemá obnovu v dejinách Slovenska. Sú arogantní, povedia si, že my si budeme rozdeľovať, kto bude moderovať v televízii. Viete, vás nazývajú hanlivými slovami, ale nielen vás. Im keď dôjdu argumenty, tak začnú nadávať, začnú hovoriť o tom, že by sme si mali brať lieky. Krásny príklad je pán minister Takáč, ktorý, ktorý je absolútny majster sveta v tomto. To je človek, ktorý namiesto diskusie vás urazí, toto sú oni. A viete, pre... robia to preto a dovoľujú si a majú tú aroganciu v sebe preto, lebo naozaj ich hlasovacie automaty, lebo poslanci koalície nie sú nič iné ako hlasovacie automaty, im to schvália, akýkoľvek zákon. A treba občanom Slovenska hovoriť, milí občania Slovenska... (Kýchnutie v sále.) Pravda je, na zdravie! Pravda je, na zdravie! Milí občania Slovenska, idú vám brať demokraciu, idú vám brať slobodu. To, čo sme získali v 1989, títo postkomunistickí posluhovači, ktorí sa len prezliekli z komunistov za demokratov, vám idú brať slobodu. A robia to takto, skrátené a rýchle! Je to hanba. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina, s reakciou. [09:56] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky. Možno ešte doplním, sa mi to tu javí vhodnejšie ako tam za tým pultom, že na tom samotnom fekišovskom výbore teda okrem toho, že odznelo toto tvrdenie, tak odzneli aj iné veci, ktoré možno budú zaujímať iných ľudí. A mám pocit, že to treba povedať, lebo tých možností ja veľa nemám, resp. nemám žiadne, lebo tuná pán minister pôjde radšej do diskusie so Sisou Sklovskou ako so mnou, aby jej potom mohol hovoriť, že tomu nerozumie. Ale na tom výbore odznelo aj to, že – a teraz počúvajte dobre –, že cena za vysúťaženú, vysúťaženú... (povedané so smiechom, rečník gestom zdvihnutých rúk naznačuje úvodzovky) priamo zadanú ťažbu na... v kalamite v Horehroní je aj preto taká, lebo súčasťou je stráženie. Takže ak je cena o cirka o polovicu vyššia, ako je bežne, tak je to preto, že strážia. Čiže môžeme touto dedukciou uvážiť, že štátne lesy, naše štátne lesy, lebo to je štátny podnik, strážia meter kubický hmoty cirka za 15 eur. Kto vie, vie, kto nevie, nech si to prípadne pozrie, že ako je to absurdne, ale toto naozaj minister povedal. Minister na tom výbore aj povedal, že tí, ktorí ťažia v tej kalamite, si nemôžu subdodávkovať, môžu maximálne subdodávkovať 10 %. A viete, zase je to čisté klamstvo. To nie je pravda, lebo oni môžu absolútne všetko subdodávkovať. Nemôžu len subdodávkovať podľa nariadenia Rady EÚ firmami, ktoré by boli z Ruska. Ale viete, na tom fekišovskom výbore na tom poľno-ekovýbore to úplne stačí, nikto sa nič nepýta, všetkým je všetko jasné, však povedal to minister. Ono je to už pomaly na takú malú tenkú, nieže knihu, ale takú brožúrku, hej, ktorou, ktorou by sa dalo nazvať, že čo my si tam všetko na tom poľno-ekovýbore povieme, ako, ako klamú niektorí ľudia. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [10:00] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, a máme tu ďalší zákon, ktorý je predložený v skrátenom legislatívnom konaní. Podobne ako predrečníci sa vyjadrovali k vlastne použitiu tohto inštitútu skráteného konania kriticky, tak vyjadrujem sa aj ja k tomu kriticky. Nebudem opakovať dôvody, ktoré hovorili kolegovia, v tom sa v podstate zhodneme. Ja pridám, ja pridám jeden, jeden ďalší dôvod, keď sa pozriete do doložky vplyvov, tak tam vlastne máte vyčíslené, vyčíslené všade, že žiadne vplyvy na, na rozpočet, na, na verejné subjekty, akurát pri vplyve na rozpočet, štátny rozpočet, tam je negatívny vplyv. A pri vplyve na regióny, na samosprávy, je pozitívny vplyv. Takže na jednej strane ja pridám ten, teda pridám sa, pridám sa k tomu argumentovaniu týmto novým prvkom. Na jednej strane hovoríme o tom, že ideme, ideme sanovať nejaké škody štátu, ktoré by mohli vzniknúť, je to ozaj diskutabilné, že či v tomto prípade vznikajú štátu nejak, nejakému, ne... teda nejaké škody štátu, na druhej strane priamo v doložke hovoríme, že to bude mať negatívny vplyv na, na hospodárenie štátu, takže to by som si nechal od pána ministra rád vysvetliť. Tiež sa prikláňam k tomu, že sa vyslovene nadužíva tento inštitút skráteného legislatívneho konania. Navyše vláda prichádza s... prichá... prišla s týmto, s týmto návrhom v regióne v Rimavskej Sobote, to znamená, že ideme do regiónu, hovoríme o pomoci okresu, okresu Rimavská Sobota, Poltár, hovoríme o prečerpávacej elektrárni a tak ďalej, a zároveň pri, vychádzame v ústrety samosprávam a musíme to oznámiť v regióne. Takže vidím, vidím tam dosť veľa, veľa ako aj iných, iných motívov ako vyslovene, vyslovene pomôcť. Vidím tam dosť veľa ako marketingu. Ale aby som bol konkrétny, my, čo sa týka tohto návrhu, samozrejme, že ho vítame, lebo sa to roky neriešilo, a, a rád by som položil pánovi ministrovi, využijem jeho príležitosť aj v tomto prípade, otázku. Vieme, ako vznikal Slovenský pozemkový fond. Vieme, čo, aký, aký majetok spravuje Slovenský pozemkový fond. Máme v tomto zákone aj nejakým spôsobom ošetrené alebo ste uvažovali nad tým, pán minister, uvažovala nad tým vláda, že či nejakým spôsobom nebudú zasiahnuté reštitučné nároky niektorých, niektorých ľudí, pretože vieme, že z tohto, z tohto fondu sa uspokojujú reštitučné nároky. A keďže pôjde o, predpokladám, dosť rozsiahly objem, ktorý tu nemáme vyčíslený, ale asi rozsiahly, rozsiahly objem pozemkov, ktoré pôjdu, ktoré, ktoré prevedie Pozemkový fond na, na samosprávy, takže či tam hrozí nejaké riziko alebo či vôbec vláda o tom uvažovala, či takéto riziko môže vzniknúť, že sa prevedú pozemky, na ktoré možno budú reštitučné nároky ešte v budúcnosti. Túto otázku kladiem aj preto, lebo vidíme, že ak by to pripomienkové konanie, teda keby ten zákon sa nepredkladal v skrátenom legislatívnom konaní, tak by bol priestor na to, aby sme sa týmito vecami zaoberali, ale možno sa tým vláda zaoberala, neviem. Rád si to nechám vysvetliť. Ďakujem za pozornosť. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca faktická. Poslanec Pročko. [10:00] Jozef Pročko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Viete, pán minister Takáč má veľmi bohaté a veľmi veľké skúsenosti so Slovenským pozemkovým fondom, on totižto vo svojom rodnom kraji bol šéfom Slovenského pozemkového fondu, takže idú stadiaľ naozaj veľmi veľké chýry a dostal som esemesku a chcel som na vás zareagovať, viete, že napísal mi človek, ktorý sa v tom vyzná, že vieš, Jožo, ja skôr v tom cítim to, že si tie pozemky budú predávať. Cítim za tým kšefty . No a ešte raz zopakujem, pán minister Takáč (povedané so smiechom) bol šéfom Slovenského pozemkového fondu vo svojom regióne, takže tam veľmi bohaté skúsenosti za smerovlády má. [10:00] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Tu boli písomne prihlásení, teda ústne prihlásení poslanci. Ústne, áno? Hej, lebo mi to... prišiel som o procesnú vec... To znamená, vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) O slovo požiadal navrhovateľ v rámci svojho stanoviska. Rozprava je ukončená a vystúpi navrhovateľ. [10:01] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len odpoviem fakticky na niektoré tie otázky, ktoré odzneli v rozprave aj v... vo faktických. Nemôžme spájať, spájať funkčnosť Slovenského pozemkového fondu s týmto zákonom, my neriešime spisovú zápchu týmto, že novelizujeme tento zákon a vlastne umožníme bezodplatne prevádzať pozemky. To je samostatná kapitola, myslím si, že ten Slovenský pozemkový fond sa veľmi sfunkčnil. Posledná informácia, za mesiac pripravených nejakých 800 právnych aktov, čo teda je veľmi zrýchlené, niekoľkonásobná efektivita. Áno. Rozdrobenosť, rozdrobenosť pôdy je veľký problém, ale širší ako len stavby vo verejnom záujme, pozemky v správe SPF, to, to je zas iná kapitola z hľadiska rozdrobenia pozemkov. Na jeseň, verím, že bude, príde aj podpora, chceme priniesť revolučný zákon, pomôže od ’96., a to vyrieši neznámych vlastníkov na Slovensku. Vieme, že v tomto sme veľmi špecifickí v rámci Európskej únie. Chystáme zákon na vyriešenie zákona o neznámych vlastníkoch. Kolegyne, kolegovia, možno aj pre pána Dostála. Neriešením tohto problému a ďalšieho odkladania tohto problému hrozia veľké hospodárske škody, a to z pohľadu hlavne nečerpania eurofondov pre obce a mestá. Ten paragraf, ktorý spomínal pán, pán Dostál, sa štandardne používa, sú tam hospodárske škody. Nikde v zákone ani v našom odôvodnení nemáme uvedené, že hrozia nejaké poľnohospodárske hroziace škody. To my nemáme, neviem teda, kde to kolega našiel. Ja nemám pocit, že by sme týmto zákonom (povedané so smiechom) brali slobodu a ničíme demokraciu, ale okej. Myslím si, že som zodpovedal asi všetky otázky, myslím si, že možnože politika bude, že v skrátenom ho opozícia nepodporí, ale samotný zákon asi áno. Ďakujem veľmi pekne. [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Pán spravodajca nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k opakovanému druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 231, bod 25 schváleného programu. Prosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Takáča, aby v zastúpení podpredsedu vlády Kmeca zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi Zahorčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania gestorského výboru o návrhu zákona v opakovanom druhom čítaní a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. (Rokovanie v opakovanom druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) [10:05] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, v opakovanom druhom čítaní podáva Národnej rade v súlade s § 85 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorskému. Výbor prerokoval predmetný návrh zákona v opakovanom druhom čítaní a v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v opakovanom druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorému bol návrh zákona pridelený, zaujal k nemu nasledovné stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 42 z 19. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uvedených pod bodom III správy vyplynulo 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré sú uvedené v správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 zo správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Na základe stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, v opakovanom druhom čítaní odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tlač 231aa, v opakovanom druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru 643 dňa 19. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní predmetného návrhu zákona o opakovanom druhom čítaní predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Ďakujem. Skončil som. [10:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. (Reakcie z pléna.) Opakovaná. Takže prihlasuje sa pán poslanec Ledecký, hoci na tabuli je, ale mal by ste sa prihlásiť. Je tam dvadsať minút? (Reakcia pléna.) Dobre. Teraz neni písomná. Pýtam sa teraz, kto ešte sa chce prihlásiť do rozpravy ústne, aby som nikomu neukrivdil, osobitne pánovi Dostálovi, lebo to by bol prúser. Dobre. Minúty sú jeden desať, jeden dvadsať? Teraz sú minutáže tak, ako keby sa písomne prihlásil, nie sú rovnaké minutáže? (Reakcie z pléna.) Počkajte. Dobre. Nech sa páči, prvý, pán poslanec Ledecký. [10:09] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja to stihnem určite aj za desať minút, takže nepodstatné. Vraciam sa znova do druhého čítania. (Povedané so smiechom.) Ja som vystupoval písomne aj v tom prvom, druhom čítaní, teraz sme v opakovanom druhom čítaní. Keď si, tie nejasnosti vyplývajú z toho, že keď si spomeniete na to hlasovanie, tak z polovičky hlasovania nejakými nezvyčajnými procesmi sme sa dostali do druhého čítania, a prečo to je tak, tak jednoducho treba si priznať a treba to povedať otvorene, že tí, čo ukazovali, tak jako sa pomýlili, čo sa stalo, a tým pádom, aby, aby sa neschválilo niečo, čo, čo asi by nebolo dobré, tak, tak sa to druhé čítanie opakuje. Ja si presne pamätám, lebo som pozeral na pána poslanca Huliaka, ako, ako ukazoval, že asi sa zdržať to znamenalo, a potom sa chytil za hlavu, keď zistil, že, že to, čo sa malo schváliť, sa neschválilo. Takže je to tak, keď na poslednú chvíľu sa dá pozmeňujúci návrh zásadný, neprerokuje sa v príslušných výboroch a potom sa čudujeme, že poslanci nevedia, čo majú robiť, lebo nie sú dostatočne informovaní. Teraz narážam hlavne na zákon o štátnej službe alebo zákon o tom, že Rada pre štátnu službu sa mala zrušiť a malo ísť to cez príslušný výbor sociálnych vecí, ktorý rokuje o, o správe každý rok štátnej služby, rokuje o tom, že akých poslancov budú navrhovať za členov Rady pre štátnu službu, ale keď sa ide Rada pre štátnu službu zrušiť, zrazu to nie je príslušný výbor na to, aby sa zrušila. Ja chcem povedať, že, že ten zákon alebo ten, ten posledný pozmeňovací návrh, ktorý bol, je celkom prijateľný, hovorí sa o zmysluplných veciach, ako, ako napríklad že mestský rozvoj má prejsť pod MIRRI z ministerstva dopravy, alebo keď sa niekto vo verejnej službe zamestná znova, tak aby vrátil odstupné. Takisto je tam veľa systematických materiálov v ministerstve zdravotníctva, avšak opakujem, nie je mi jasné, nie je mi jasné, prečo tieto materiály, ktoré patria do iných výborov, či už do ministerstva zdravotníctva, alebo výboru pre sociálne veci nie sú prerokované na príslušných výboroch, aj keď medzi tým druhým čítaním a terajším druhým čítaním vznikol dostatočný priestor, aby, aby sme túto chybu napravili, aby sa, aby sme sa k tomu dopracovali, lebo naozaj vystávajú otázky, na ktoré by bolo dobré odpovedať. Rada pre štátnu službu, päť ľudí, ktorých nominuje parlament, on si ich ako vyberá, on ich schvaľuje a následne podávajú aj tomu parlamentu cez výbor sociálnu správu o tom, ako sa vyvíja Rada pre štátnu službu, a poviem vám, že posledné správy sú veľmi nelichotivé, lebo tá štátna služba sa vyvíja tak, že nás to stojí z roka na rok vyššie peniaze, a nielen preto, že nevieme udržať plánované, plánované počty úradníkov a platy, ale práve preto, že plánujeme stále vyššie počty a stále vyššie platy. Je deklarované, že Rada pre štátnu službu sa ide zrušiť preto, lebo ideme konsolidovať verejný rozpočet, tak ja snáď len zhrniem, že za minulý rok narástlo počet pracovníkov v štátnej službe o 600, len v štátnej službe o 600, rozpočtom, ktorý sme tuná v decembri schválili, minister sociálnych vecí navýšil 300 pracovníkov na bonifikáciu úverov, 200 pracovníkov v rozpočte išlo navyše štátnych úradníkov na MIRRI, lebo sa tam navýšili zdroje na týchto úradníkov, a jedenásť, 11 pracovníkov išlo na úrad vlády v súvislosti s registrami, hoci predtým dva týždne, hoci predtým dva týždne pán premiér deklaroval, že, že počet úradníkov na úrade vlády aj na jednotlivých ministerstvách je potrebné znížiť, a že keby to znížil, že nikto by si to nevšimol. V sobotu v Sobotných dialógoch to rozprával, v pondelok na výbor pre sociálne veci prišlo navýšenie počtu jedenástich pracovníkov. Ešte minulého roku sa navyšovali osobné platy, navyšovali sa dohody, teraz, teraz, keď tie stovky, lebo to už nie sú stovky, to už sú viac ako tisíc pracovných miest, sme navýšili, tak naraz ideme päť pracovníkov, ktorí sú v Rade štátnej služby, ktorí celý čas poukazujú na to, aká tá štátna služba je neefektívna, kde treba, kde treba dať brzdu, ako sa dá zefektívniť, tak týchto piatich, týchto piatich ideme prepustiť. Mne to pripadá ako, keď si zoberiete kalkulačku, a teraz si niečo na tej kalkulačke počítate, a hoci tá kalkulačka vám dá dobrý výsledok, vám sa to nepáči a rozbijete ju, lebo, lebo (povedané so smiechom) sa vám to nepáči. No tak na vine nie je tá kalkulačka, ale, ale tie čísla, ktoré do nej dávate, tak to isté, si myslím, aj v tomto prípade, že to, že sa ruší Rada pre štátnu službu, že dáva také stanoviská, ktoré sú, ktoré nám otvárajú oči, a v niektorých prípadoch nám dávajú dosť negatívne informácie a dávajú nám návod, ako túto situáciu zlepšiť, tak my ich ideme, ideme zrušiť, lebo toto pokladáme za riešenie. Ďakujem veľmi pekne. [10:15] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Prihlásený je ešte do rozpravy poslanec Dostál, nech sa páči, pán poslanec. [10:17] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, začnem malým legislatívnym okienkom. Rokujeme o novele kompetenčného zákona v opakovanom druhom čítaní. V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona vtedy, keď v treťom čítaní je schválený návrh, aby sa druhé čítanie opakovalo, a v takejto situácii to druhé čítanie sa opakuje buď vo výboroch všetkých, ktorým bol pridelený, alebo iba v gestorskom výbore, alebo iba v pléne, ale je to normálne druhé čítanie, ku ktorému sa koná normálna rozprava, do ktorej sa možno prihlasovať aj písomne, aj za poslanecké kluby, aj ústne, čiže nie je to taká situácia, ako keď sa člen vlády prihlási do rozpravy pred hlasovaním, a opäť sa otvorí rozprava, a vtedy sa poslanci prihlasujú iba pomocou hlasovacieho zariadenia, čiže nie je tam daná možnosť prihlásiť sa písomne, nie je to tretie čítanie, kde opäť sa prihlasujú poslanci iba písomne, je to riadne, riadna rozprava, riadne druhé čítanie, opakované druhé čítanie, takže pán poslanec Ledecký sa prihlásil písomne, takže normálne vystúpil a mal na svoje vystúpenie 20 minút. Koniec legislatívneho okienka. Mám pred sebou správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy, a mám pred sebou spoločnú správu k tomu istému zákonu. Spoločná správa je označená číslom parlamentnej tlače 231a a správa je označená číslom parlamentnej tlače 231aa. Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v nich obsiahnuté, tak tie návrhy, ktoré sú v správe, o ktorej teraz rokujeme a o ktorej budeme hlasovať vo štvrtok, sú v podstate zhodné s tými, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe a ktoré neboli schválené pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní, pri tom prvom neopakovanom. Stalo sa vtedy to, že zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie pozmeňujúce body, ktoré sa týkali zrušenia zákona... Úradu pre štátnu službu, ktoré sa tam dostali až v druhom čítaní, v rámci spoločnej správy, a najprv sa hlasovalo o tých ostatných, koaliční poslanci z mne z neznámeho dôvodu to neschválili a potom schválili tie body, ktoré sa týkajú zrušenia Úradu pre štátnu službu. Bolo pritom zjavné, že, že je to omyl, tak bolo by poctivé aspoň, aspoň teda povedať, že kde sa stala chyba, a prečo, prečo koaliční poslanci najprv niečo neschválili, potom a cez výbor to navrhujú, navrhujú znova, a teraz budeme o tom, o tom znovu, znovu hlasovať, a to, čo ste neschválili, tak teraz za to budete hlasovať, predpokladám, a schválite to. Ja som sa tak chvíľu domnieval, že ste sa iba pomýlili a že ste si to rozmysleli s tým zrušením Úradu pre štátnu službu, a jednu skupinu bodov ste, ktorú ste chceli neschváliť, tak ste schválili, a, naopak, ste neschválili tú, ktorú ste nemali v záujme schváliť, ale, ale nie, nie je to tak, zjavne trvá váš zámer zrušiť cez druhé čítanie Úrad pre štátnu, štátnu službu, len týmto opravujete svoju chybu. Ale to, čo tým zároveň robíte, je a bolo to aj v tej pôvodnej spoločnej správe a je to aj v tej novej, že dávate tam prílepky. Je to novela kompetenčného zákona, ktorá obsahuje viacej článkov, ale dopĺňate tam v bode 6 tej novej správy novely zákona ako nový čl. III novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, kde riešite odstupné a povinnosť zamestnanca pri výkone verejnej práce, vrátiť odstupné v prípade opätovného vzniku pracovného pomeru v rámci sústavy štátnych orgánov, čo teda nie je celkom vec, vec kompetenčného zákona ani vec bezprostredne súvisiaca. A ešte viac do očí bije bod 7, keď sa dopĺňajú nové čl. IV a V, nový čl. IV je novela zákona o zdravotnej starostlivosti a nový čl. V je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A to už s kompetenčným zákonom nemá teda vôbec nič spoločné ani s tou novelou, ani so zákonom ako takým. Dovolím si upozorniť, že teda body 6 a 7 správy nespĺňajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona, nemožno podať návrh, ktorým sa mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona , inak povedané, prílepok. Aj bod 6, aj bod 7 sú prílepky, sú úplne zjavné prílepky. Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 4 pokračuje, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, to je rozširujúci pozmeňujúci návrh, alebo ods. 3 , prílepok, ako je tento prípad, predsedajúci nedá o ňom hlasovať . Takže ja teda upozorňujem pána spravodajcu, že body 6 a 7 správy výboru nezodpovedajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3, lebo sa nimi mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a preto o bodoch 6 a 7, nie, predsedajúci nemôže dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4. Pre prípad, že by predsedajúci sa s týmto mojím názorom nestotožnil, navrhujem vyňať body 6 a 7 správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem. [10:17] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister Takáč? Pán minister, nechcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.) Ďakujem. Vy tu raz budete chýbať. (Povedané so smiechom. ) [10:25] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Aha... (Ruch v sále.) Dobre, teraz už ide, ďakujem pekne. Čiže hlasovať o tomto návrhu budeme vo štvrtok. [10:25] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Takže hlasujeme kedy? V štvrtok, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2002 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má tlač 324, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 327. Prosím ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh zákona uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 324.] [10:26] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Primárnym cieľom návrhu zákona je implementácia tzv. Aktu o digitálnych službách, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31 ES do slovenského právneho poriadku. Akt o digitálnych službách je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb, ktorá zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem. Cieľom tejto európskej úpravy je priviesť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, k zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, k zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilnení ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Úlohou členských štátov EÚ vyplývajúcou z Aktu o digitálnych službách je menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, na ktorého je kladená striktná požiadavka nezávislosti od verejných a súkromných subjektov. V podmienkach Slovenskej republiky je na základe odborných analýz najvhodnejším kandidátom na koordinátora digitálnych služieb a subjektom vykonávajúcim úlohy vyplývajúce z Aktu o digitálnych službách práve súčasný národný regulátor v oblasti mediálnych služieb - Rada pre mediálne služby. Navrhované doplnenie vnútroštátnej úpravy vyplýva aj z nevyhnutnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb, tzv. nariadenie P2B, ktorého cieľom je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ. Návrhom zákona sa preto stanovuje právny základ aj pre výkon dohľadu Rady pre mediálne služby nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B. Súčasťou návrhu zákona je aj vypustenie časti právnej úpravy obsiahnutej v Akte o digitálnych službách, ktorá je aktuálne súčasťou zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a úprava oblasti ochrany maloletých podľa zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré je gestorom zodpovedným za aplikáciu a prijatie opatrení vyplývajúcich z Aktu o digitálnych službách a Radou pre mediálne služby, ktorá má v zmysle predloženého návrhu zákona vykonávať funkciu koordinátora digitálnych služieb. Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou vybraných ustanovení, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 28. júna 2025, resp. 1. januára 2027. Dovoľujem si vás aj s ohľadom okolnosti spomínané vo vzťahu k návrhu na skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu zákona požiadať o podporu môjho návrhu. Ďakujem za pozornosť. [10:30] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Michelkovi. [10:31] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol výbor pre kultúru a médiá s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona ihneď. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh prideliť výborom vrátane určenia gestorského a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:31] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky poslankyňa Jaurová a poslanec Hajko. Poslankyňa Jaurová nie je v sále, stráca poradie. Nech sa páči, pán poslanec Hajko. [10:33] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja som sa za klub KDH vyjadril k tomuto zákonu už pri rokovaní v prvom, pri rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a teraz sa vyjadrím k samému návrhu zákona. Slovensko malo byť už vo februári členom Európskeho výboru pre mediálne služby, pričom novelizácia zákona o mediálnych službách, ktorá by to upravovala, nebola v minulom období schválená, chýbali štyri hlasy v predchádzajúcej snemovni, dnes je preto vedené konanie voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Zdalo by sa, že zodpovednosť nesú predchádzajúce vlády. Zdanie však klame. Podľa mojich informácií malo súčasné vedenie rezortu kultúry na stole hotové znenie zákona, ktorý keby sa bol predložil následne po nástupe súčasnej vlády, neboli by sme opäť konfrontovaní so skráteným legislatívnym konaním, ako sa pri tejto vláde, sa to pri tejto vláde stáva veľmi často. A Slovensko by sa nedostalo do časovej tiesne v súvislosti s hroziacou pokutou. Už som to spomínal, poviem to znovu, na rokovaní výboru, kultúrneho výboru, štátny tajomník ministerstva kultúry hovoril, že v prípade, vlastne zopakovala to aj pani ministerka pri predchádzajúcom, pri predložení skráteného konania, že Slovensku hrozia vážne pokuty. Sankcie by mali predstavovať takmer 700-tisíc eur. Sú to, sú to veľké sankcie. Zároveň sme sa dozvedeli na výbore od štátneho tajomníka, že ak by sa zákon prijal, ak by nadobudol účinnosť do 12. septembra, tak tieto sankcie nehrozia. Preto som aj pri rokovaní o skrátenom konaní k tomuto zákonu navrhoval, aby sme riadne o tomto zákone rokovali a dokázali by sme možno stihnúť aj ten septembrový termín bez toho, aby sme pristupovali k skrátenému konaniu. Tomuto poslanci vládnej koalície nevyhoveli. Skrátené konanie bolo odsúhlasené, takže vlastne teraz v skrátenom konaní rokujeme. A deformovanie riadneho legislatívneho procesu je veľmi nebezpečná prax, najmä pri takýchto zložitých a komplexných zákonoch, ako je zákon o mediálnych službách, ktorý prináša Rade pre mediálne služby nové a rozsiahle kompetencie súvisiace s dohľadom nad mediálnym priestorom, ale hlavne v súvislosti s jej fungovaním v rámci Európskeho výboru pre mediálne služby. Preto čas, ktorý by sme mohli venovať detailnému skúmaniu a nastavovaniu týchto kompetencií aj ich materiálno-technického i personálneho zabezpečenia v rámci normálneho legislatívneho procesu, bude chýbať. Moja konkrétna otázka, jedna z viacerých. Odborná medzinárodná štúdia ako príklad, hej, odborná medzinárodná štúdia, ktorá stanovila Radu pre mediálne služby ako orgán, ktorý bude zastupovať Slovensko v Európskom výbore pre mediálne služby, stanovila zvyšovanie personálneho zabezpečenia a jeho fungovania na 80 pracovníkov. Teraz predložený zákon hovorí len o 49 pracovníkoch, aj to v postupnom zvýšení počas troch rokov, takže sme zhruba niekde na niečo viac ako polovici. Bude teda Rada pre mediálne služby schopná efektívne vykonávať svoje povinnosti? To je tá otázka. Médiá sú v súčasnosti zásadným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky. Slovensko sa prijatím tohto aktu dostáva do siete medzinárodných vzťahov, kde najmä vo vzťahu k nadnárodným koncernom bude potrebná koordinácia postupu na európskej úrovni, čo je pochopiteľné. Napriek tomu je jednou zo zásadných, je jedným zo zásadných princípov nášho členstva v Európskej únii subsidiarita, ktorá zaručuje, že v kultúrnych otázkach právomoci patria členským štátom. Sú to však často médiá, ktoré sa snažia tieto princípy obchádzať a stávajú sa nástrojom v rukách nadnárodných politík, ktorými sa snažia vniesť do verejnej akceptácie názory či ideologické modely, s ktorými členský štát nesúhlasí. A pri predkladaní tohto návrhu zákona sa pýtam, bude Slovensko schopné uhájiť svoju nezávislosť v týchto otázkach a nehrozí zneužitie spoločného koordinovania medzinárodného mediálneho priestoru v prospech rôznych ideológií, ktorých sa v poslednom období dostáva nositeľom, ktorých nositeľom sa stáva Európska únia v poslednom čase, napr. označením niektorých médií, resp. mediálneho obsahu prezentujúceho iný, priamo poviem, konzervatívny obsah za nebezpečné? Áno, je to, je to vážna vec. My akonáhle prijmeme tento zákon a staneme sa členom Európskeho mediálneho výboru, tak my si musíme položiť otázku, do akej miery budeme prenášať zodpovednosť za našu kultúrnu politiku na túto inštitúciu. Do akej miery sa vzdáme nejakej autonómnosti, ktorá nám vyplýva z princípu subsidiarity, ktorý platí v Európskej únii? Osobne ma zaujíma najmä kontext kontroly fungovania médií v rámci Slovenska, kde vkladám do Rady pre mediálne služby veľké očakávania. Pretože aj dianie v médiách v ostatnom období ukázalo, že je potrebné, aby na Slovensku efektívne fungoval silný nezávislý arbiter, ktorým by Rada pre mediálne služby mohla byť. Otázne je, či je tomu tak, a či aj kompetencie vo vzťahu k vysielateľom sú dostačujúce, či spôsob rozhodovania nastavený v zákone z roku 2022 je spravodlivý, aká je vymožiteľnosť jeho rozhodnutí a či nenastal čas prehodnotiť sám zákon, ktorý teraz účelovo novelizujeme päť minút po dvanástej v skrátenom legislatívnom procese. Mali sme možnosť byť komplexní a zodpovední, avšak opäť hasíme požiar. Opäť zdôrazňujem, Rada pre mediálne služby bude veľmi dôležitá inštitúcia aj podľa tohto predloženého návrhu zákona, veľmi dôležitá, ako som povedal smerom navonok. To znamená koľko, koľko kompetencií pustí do Bruselu a z druhej strany ako bude kontrolovať domáci mediálny trh, ktorý, vidíme, že sa v poslednom období vyvíja veľmi zvláštnym spôsobom. Mala by to byť, Rada pre mediálne služby by mala byť ozaj dôležitá autorita a mali by sme sa zamyslieť nad tým, že aké kompetencie dáme do rúk, aby bola nezávislá, aby rozhodovala bez, bez nejakého vplyvu vládnej moci, bez ohľadu na to, aká vláda tu je a aká vláda tu bude. Je mi jasné, že táto novelizácia je potrebná a očakávajú ju aj zamestnanci Rady pre mediálne služby, aby mohli začať plniť svoje povinnosti v európskom kontexte. Avšak vzhľadom na opätovný neštandardný legislatívny proces, ku ktorému nemuselo dôjsť, sa musíme pri jeho schvaľovaní zdržať hlasovania, lebo nemôžeme a nechceme legitimizovať nezodpovedné spôsoby, akými vláda presadzuje svoje zámery a dobieha resty spôsobené jej nezodpovednosťou. A na záver poviem, stále sa krútim okolo toho rýchleho konania legislatívneho, ktoré tu máme. Skutočne, vieme si povedať na sto percent s predkladateľom, že tento zákon je kvalitne prichystaný, že je kvalitný? Je to rozsiahly, zložitý zákon, ktorý ovplyvní, skutočne ovplyvní, ovplyvní postoj alebo médiá na Slovensku na roky roky dopredu. Takže je dostatočne kvalitný v tomto chvate prichystaný zákon alebo v tomto chvate, ako o ňom rokujeme? Ja si myslím osobne, že legislatívny odbor Národnej rady bude mať dosť veľkú prácu, aby tento zákon aspoň, aspoň ošetril tak, aby tento zákon ozaj nemal nejaké, nejaké vážne chyby. A prax ukáže, ak sa teda tento zákon schváli, že či je vôbec, do akej miery je vykonateľný, to znamená, do akej miery sa dá podľa neho postupovať. Takže na záver, pre tie dôvody, ktoré som uviedol, oznamujem, že klub KDH za tento zákon hlasovať nebude a zdrží sa hlasovania. Uznávam jeho potrebu, ale pre tieto riziká, ktoré som spomenul, ťažko nám je dať, dať, zdvihnúť ruku za tento zákon vyslovene súhlasným gestom. Ďakujem za pozornosť. [10:33] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Mala by vystúpiť pani poslankyňa Jaurová, nie je v sále a je avizované, že ani nemá možnosť dobehnúť, takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Pani ministerka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec? Gabi? (Krátka pauza.) Máme avizované a odkonzultované, teda odkonzultovaný procesný postup k zmene prerokovaných bodov, takže o procedurálny návrh požiadal pán poslanec Jakab. [10:43] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov žiadam o presunutie bodov č. 73 (tlač 73), číslo 76 (tlač 174), číslo 81 (tlač 252), číslo 83 (tlač 287) a číslo 84 (tlač 296) na ďalšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne. [10:43] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Takže ak by bol všeobecný súhlas, nemuseli by sme o tom návrhu rokovať. Je všeobecný súhlas v pléne? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže je to akceptované plénom Národnej rady bez výhrady. Pokračujeme v rozprave prvým čítaním o návrhu poslancov Beáty Jurík, Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 338. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 338. Dávam slovo poslankyni Jurík, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 338.) [10:44] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spoločne s kolegom Davidom Dejom a jeho cieľom je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do Zákonníka práce. Jedná sa o tzv. dohodu o študentskej stáži. Takáto právna úprava zabezpečí adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž ako prípravu na výkon budúceho povolania. Máme totiž za to, že každá osoba si za svoju prácu zaslúži finančné ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá. Ďakujem. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Anežke Škopovej. [10:45] Anežka Škopová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 338. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 338 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ešte skôr než, keďže o slovo požiadala navrhovateľka v rámci rozpravy, pýtam sa aj, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram túto možnosť. A v rámci roz... Pán poslanec Dej prihlásený. Takže pred pánom poslancom Dejom ešte o slovo požiadala navrhovateľka v rámci rozpravy. [10:48] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som rada vysvetlila, aký je rozdiel medzi tým, čo už dnes Zákonník práce obsahuje, a tým, čo navrhujeme. Už dnes totiž veľká časť mladých ľudí popri štúdiu pracuje, zarába a zamestnávatelia majú možnosť zamestnať ich na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a ďalších Zákonníka práce, a to na dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno kvalifikovať ako stáže. Náš Zákonník práce v súčasnej podobe nič také ako študentskú stáž neobsahuje a tým pádom takýto systém u nás neexistuje. Navyše sa s týmito spôsobmi zamestnávania nespájajú garancie, ktoré by mala študentská stáž prinášať. V súčasnosti preto väčšina z mladých ľudí, ktorí teda popri štúdiu zároveň pracujú, vykonáva nejakú stáž, ale bez finančnej odmeny, bez nároku na odmenu. Aký je teda zásadný rozdiel? Hlavným zámerom stáže je predstaviť študujúcej osobe, či už teda na strednej škole, alebo na vysokej škole, trh práce, pridať alebo prehĺbiť jej teoretické skúsenosti a znalosti, ktoré teda nadobúda počas toho štúdia, a taktiež získať pracovné skúsenosti v odbore, na ktorého výkon sa štúdiom pripravuje. Inak povedané, stáž je skutočne úzkym prepojením medzi tým, čo mladý človek študuje, a tým, tou prácou, ktorú vykonáva a ktorú by chcel vykonávať aj v budúcnosti. Dám vám také veľmi jednoduché príklady. Študentka práva, ktorá pracuje niekde v hypermarkete, môže túto prácu vykonávať ako brigádu. Študent sociálnej práce, ktorý pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny by mal možnosť, by mal mať možnosť, aby táto práca bola kvalifikovaná ako stáž, pretože sa skutočne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných, ale zároveň neistých foriem zamestnania a bez skúseností. Zamestnávatelia však často siahajú práve po neplatených stážach, aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia, samozrejme, chcú, najmä kvôli potrebnému nadobudnutiu praktických skúsenosti a tiež rozšíreniu svojich kontaktov, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi dôležité, že oni vlastne musia tieto neplatené stáže akceptovať, a teda akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť popri štúdiu, ale aj dôstojne vstúpiť na trh práce. Použijem možno také trochu silnejšie slová. Zamestnávatelia často využívajú skutočnosť, že stáže sú vlastne jediným spôsobom, ako môžu mladí ľudia obohatiť svoje CV, ako sa môžu presadiť často v ťažkej konkurencii, alebo dúfať v prvé pracovné miesto a aj preto zamestnávajú mladých ľudí takto zadarmo na výkon neplatených stáží, a dokonca mne sa ozvali mladí ľudia, ktorým bola takáto neplatená stáž doslova nanútená, najmä napríklad v oblasti zdravotníctva ako forma nejakého suplovania letných dovoleniek v zdravotníckom sektore. No, neviem ako vy, ale ja mám za to, že za každú prácu sa platí, a nikto by nemal byť nútený pracovať zadarmo len preto, že je to vraj preňho príležitosť do budúcnosti. Príležitosť do budúcnosti je, samozrejme, dôležitá vec, ale za ňu si človek nájom nezaplatí, chlieb nekúpi a taktiež si nenakúpi ani učebnice, ktoré, ktoré potrebuje ku štúdiu. Prieskum Eurobarometra z roku 2013 sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. Na Slovensku z 500 opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len šty... (Prerušenie vystúpenia pre nefunkčnosť hlasového zariadenia. Krátka pauza.) Ďakujem. Toto malé číslo nie teda jedinou zarážajúcou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica z týchto stáží, čiže z tých 40 opýtaných, bola neplatená, deviatim osobám, čo predstavuje 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže ani len certifikát, alebo akúkoľvek obdobnú formu dokumentu o ukončení stáže, 262 opýtaných malo tzv. platenú študentskú brigádu, čiže opäť raz formu, ktorú nemožno kvalifikovať za stáž. Nepomer osôb, ktoré stážovali, a osôb, ktoré majú skúsenosti so študentskou brigádou, môžeme vysvetliť aj tým, že drvivá väčšina stáží na Slovensku nie je platená. Dohody o brigádach zas nekorešpondujú s ich zameraním štúdia, mnohokrát tiež pracujú do neskorých hodín, pričom ráno musia nastúpiť na vyučovanie. To sa skutočne nedá považovať za stáž. Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra z apríla 2023, čiže z pomerne čerstvého prieskumu, sedem z desiatich mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú, alebo neplatenú, do šiestich mesiacov od ukončenia stáže, takže je skutočne takýmito dátami podložené, že jednoducho tie stáže otvárajú dvere na trh práce. Zároveň iba šiestim percentám trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Absolvovaná stáž bola zároveň dobrým predpokladom pre získanie pracovného pomeru. Do šiestich mesiacov od ukončenia stáže sa podarilo zamestnať viac ako pätine opýtaných Slovákov a Sloveniek, a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa. Prieskum tiež ukázal, že mladí ľudia so znevýhodnením nemajú rovnaké možnosti stážovania oproti ostatným. Túto nerovnosť vníma vo väčšej alebo menšej miere 44 % opýtaných. Lepšia sociálnoekonomická situácia znamená podľa časti opýtaných tiež lepší prístup k príležitostiam. Nízke alebo žiadne finančné ohodnotenie teda predstavuje skutočne prekážku v možnosti vstúpiť na trh práce najmä pre študentov a študentky z nízkopríjmových domácností. Inak povedané, ak máte to šťastie a privilégium narodiť sa v rodine, ktorá vám môže financovať dôstojný život počas štúdia, môžete si dovoliť obohatiť svoje CV aj neplatenou stážou. Ak však takéto privilégium nemáte, môžete študovať a zároveň pracovať, napríklad teda mať brigádu alebo jednoducho nejsť na stáž. A ja som teda už aj počula taký názor, že veď ísť alebo neísť na stáž je každého slobodné rozhodnutie, a tým pádom by neplatené stáže mohli ďalej existovať a ničím takým, ako platiť za stáž, by sme sa vôbec nemali zaoberať, pretože tá rovnosť je tam jednoducho dodržaná. To však nie je pravda, pretože ak sa jedná o neplatené stáže, štartovacia čiara a ani tá dĺžka behu nie sú rovnaké podľa toho, či vaša peňaženka prácu bez pláce potiahne, alebo teda peňaženka vašich rodičov, alebo nie. Zároveň je potrebné dodať, že nami navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, ktorá nemá nič spoločné s odborom, ktorý študujú, tak, samozrejme, môžu robiť aj naďalej. Ten rozdiel je, že my vlastne chceme, aby sa zaviedol rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo iných zamestnávateľov. V prvom prípade navrhujeme, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži, a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát totiž nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. A práve naopak, jeho povinnosťou by malo byť zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im tak dôstojne žiť. My sme ešte minulý rok rozposlali ministerstvám a ďalším štátnym orgánom infožiadosti, v ktorých sme sa pýtali, či u seba zamestnávajú na výkon stáže, a teda buď platenej, alebo neplatenej, mladých ľudí. Žiaden z orgánov, ktorý nám odpovedal, nezamestnával mladých ľudí na platenú stáž. A ak nejaké stáže na tých ministerstvách boli, tak boli práve neplatené. V prípade iných zamestnávateľov navrhujeme, aby sa táto povinnosť obmedzila na dohody o študentskej stáži, ktoré presahujú dva mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Ja sama som takúto stáž absolvovala. Zamestnávateľ má, samozrejme, možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace, čiže jeho povinnosť, vlastne má povinnosť, akonáhle prekročí tie dva mesiace, avšak má možnosť uzavrieť tú stáž, ak aj stáž nepresahuje dva mesiace. Naším cieľom, keď robíme vlastne tento rozdiel medzi štátom a súkromným sektorom, je, že nechceme zaťažiť súkromný sektor, ktorý je teda posledné roky pomerne dosť skúšaný niekoľkými za sebou idúcimi krízami, ale tiež aj tretí sektor, ktorý je dlhodobo finančne poddimenzovaný. Obdobný zákon, ktorý takto podporuje mladých ľudí a zabezpečuje im dôstojné podmienky na život formou platených stáží, schválilo v roku 2018 aj Rumunsko, tak myslím si, že mohli by sme aj my napredovať. V Rumunsku je zamestnávateľ okrem finančnej odmeny vo výške aspoň 50 % hrubej mzdy povinný zabezpečiť stážistom a stážistkám aj pridelenie pracovníka, tzv. supervízora a rovnako tak upravujú aj ďalšie podmienky uzavretia stáže, dĺžku a formu spolupráce. Sme presvedčení, že štát by mal ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať takýmto spôsobom mladých ľudí. Zároveň sa domnievame, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, máme to veľmi dobre vypočítané, koľko by to presne štát stálo, aby takto pomohol mladým ľuďom. Práve mladí študujúci ľudia, žiaľ, doteraz vždy ostali, a to napriek deklarovanej politickej vôli predchádzajúcich vlád, ktorá ich teda chcela udržať doma na Slovensku, na konci rebríčka priorít, pritom patria medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne, často to hovoríme najmä my politici a političky, sú budúcnosťou našej krajiny. A namiesto toho sa napríklad naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny premenovalo na ministerstvo pre seniorov, a teda mladí ľudia absolútne toto ministerstvo nezaujímajú, minimálne teda do ďalších volieb. A skutočne ma nechápte zle, ja som tiež vnučka a priala by som si pre svojich starých rodičov dôstojný život, nielen nejaký 13., 14., 15. dôchodok, ale dôstojný dôchodok každý mesiac, ale zároveň musíme myslieť aj na tie ďalšie ohrozené skupiny, medzi ktoré patria, samozrejme, aj mladí ľudia. Na záver by som chcela prízvukovať, najmä teda tu prísediacim sociálnym demokratom, že neplatené stáže sú faktorom prehlbovania sociálnych nerovností, pretože kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť skutočne len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné utiahnuť vlastne tú finančnú záťaž spojenú so štúdiom a finančne im pomôcť zabezpečiť všetky životné náklady a vôbec potreby, ako je bývanie, strava a všetko, čo sa viaže ku štúdiu. Študenti a študentky, ktorí takúto možnosť spolufinancovania zo strany rodiny nemajú, jednoducho prichádzajú o možnosť uchádzať sa o stáž, alebo musia kumulovať hneď niekoľko aktivít. Študujú, zároveň popritom brigádujú, napríklad v nejakom hypermarkete alebo v inom sektore a zároveň majú ísť na stáž. Myslím, že sa zhodneme, že táto situácia je skutočne neúnosná pre mladých ľudí a zároveň aj ohrozuje, samozrejme, ich mentálne zdravie. Aj preto neplatené stáže dlhodobo kritizujú európske inštitúcie. Vo svojom rozhodnutí zo 16. februára 2022 napríklad Európsky výbor pre sociálne práva rozhodol, že Belgicko porušuje práva zakotvené v Európskej sociálnej charte, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii tzv. falošných stáží. To sú práve tie, o ktorých som hovorila aj na začiatku, maskované zamestnávanie, ktoré v skutočnosti zahŕňa prácu, no bez odmeny v prospech zamestnávateľa. Podľa Európskeho výboru pre sociálne práva tak Belgicko porušilo článok charty zakazujúci diskrimináciu, keďže stážisti a stážistky sú zbavení nároku na spravodlivú odmenu, ktorá je zaručená všetkým ostatným zamestnancom vykonávajúcim podobnú prácu. Európsky parlament tiež hneď v niekoľkých svojich uzneseniach a rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na štáty, aby ich ukončili. Podľa Európskeho parlamentu neplatené stáže predstavujú formu zneužívania práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. Napríklad v uznesení z roku 2022 Európsky parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s parlamentom navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania za stáže cieľom zabezpeč... zamedziť, pardon, vykorisťovateľským praktikám. Vidíte, že tie slová sú skutočne silné, ale jednoducho treba pomenovať veci pravým menom. Zamestnávať mladých ľudí bez pláce je jednoducho vykorisťovaním. Pripravovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, ich presadzovaní a boji proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže bola predstavená Komisiou 20. marca 2024, čiže je pomerne čerstvá. Navrhuje hneď niekoľko vecí, zlepšenie pracovných podmienok pri vykonávaní stáže napríklad formou zástupcov pracovníkov, čiže odbory, zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály, kde budú môcť stážisti a stážistky nahlasovať porušenie svojich pracovných práv, navrhuje tiež boj proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže, napríklad riadnym označovaním pracovných povinností pri uverejňovaní pracovných ponúk. My však máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky nemusí čakať na prijatie tejto smernice a na jej finálne znenie, ale už teraz môže urobiť krok vpred ku mladým ľuďom a prijať tento zákon, ktorý by mohol pomôcť už od nasledujúceho školského, alebo teda univerzitného roka 2024/2025. A teda verte mi, investícia do prítomnosti mladých ľudí je zároveň investíciou do budúcnosti našej krajiny, takže vopred vám ďakujem za podporu nášho zákona. (Potlesk.) [11:00] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Horecký. [11:08] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, ktorých si aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia. Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské, alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť. Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa, ostať na Slovensku, je to aj o tom, ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať, preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež. Vďaka. [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Jurík. [11:08] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán kolega, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú poznámku a myslím si, že vy ako bývalý minister školstva skutočne viete oceniť dôležitosť tohto návrhu zákona a som veľmi vďačná aj za to prepojenie, ktoré ste urobili s kvalitou vzdelávania a vôbec s príležitosťami pre mladých ľudí, pretože absolútne súhlasím s tým, že to nie je iba o tom, ako si zabezpečiť tú dôstojnú prítomnosť, ale, samozrejme, že sa jedná aj o kvalitu samotného štúdia a tú prípravu na budúce povolanie. A aj preto veľmi pekne zo srdca ďakujem klubu KDH za túto podporu a verím, že ďalšie kluby sa pridajú, pretože sa nejedná o žiadny ideologický alebo ja neviem aký návrh, ale skutočne o niečo, čo môže mladým ľuďom pomôcť a na čom by sme mali pracovať spoločne. A, samozrejme, že sme pripravení o tom aj diskutovať, možno nejaké veci prípadne zmeniť v druhom čítaní, ak by teda tento návrh bol do druhého čítania posunutý. Ešte raz ďakujem pekne za podporu. [11:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dej. [11:08] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ako už bolo spomenuté, stáž, alebo teda odborná prax je výborná príležitosť počas štúdia na vysokej škole, ako získať pracovné skúsenosti, a ideálne v tom odbore, ktorý teda študujúci študuje, a následne to má pozitívny vplyv na uplatnenie sa na trhu práce. Dneska naozaj tie, tie firmy alebo zamestnávatelia sa nepozerajú len na to, koľko písmen máte pred menom, ale pozerajú sa hlavne na to, aké skúsenosti s prácou v danom odbore už máte. A práve tieto odborné stáže môžu zabezpečiť to, že mladí ľudia, študenti a študentky môžu nabrať pracovné skúsenosti a lepšie sa uplatniť na trhu práce. Tu však narážame na problém, že tieto stáže vzhľadom na to, že v súčasnosti sú väčšinou neplatené, ako už bolo spomenuté, si nie každý môže dovoliť. Ono to veľmi súvisí v tom, z akého sociálneho prostredia, alebo teda z akého zázemia vychádzate. Väčšinou ľudia, ktorí sú z lepšieho, zo silnejšieho sociálneho prostredia, si môžu dovoliť vykonávať neplatenú prax, pretože ich rodičia vedia podporiť, čo sa týka ich nákladov na život alebo na štúdium, a preto nie sú nútení brigádovať alebo mať teda iný príjem popri štúdiu, ktorý nijako nesúvisí s tým, čo študujú. Tento návrh zákona by, práve naopak, znižoval tie sociálne rozdiely, ale dával aj šancu na lepšie a kvalitnejšie uplatnenie, pretože dneska, môžem uviesť príklad, ak človek, ktorý možno je oveľa talentovanejší, možno je oveľa schopnejší, ale nepochádza zo sociálne lepšieho, zabezpečenejšieho prostredia, tak si nemôže dovoliť vykonávať neplatenú prax a o to horšie sa potom môže zamestnať na trhu práce, čo, samozrejme, sa môže prejaviť aj na samotnej kvalite trhu práce. Ja si myslím, že je naozaj dôležité, aby sme teda nielen znižovali tú sociálnu nerovnosť v našej spoločnosti, ktorá je naozaj veľmi vysoká. To znamená, že ak sa narodíte dnes v sociálne znevýhodnenom prostredí, tak je vysoká pravdepodobnosť, že v ňom, bohužiaľ, aj ostanete. A toto je jedna z vecí teda nielen, ktorá znižuje sociálnu nerovnosť, ale tento návrh zákona, ako už bolo spomínané, môže zabezpečiť, aby mladí ľudia neodchádzali zo Slovenska, pretože dneska naozaj pomaly každý tretí absolvent strednej školy alebo gymnázia uvažuje o tom, že chce odísť študovať a následne žiť do zahraničia. Tento návrh zákona by naozaj zlepšil to, že by tu mladí ľudia, ktorí by tu vyštudovali a popri štúdiu v rámci platenej praxe získali pracovné skúsenosti, by sa lepšie uplatnili na trhu práce. A naozaj z vlastnej skúsenosti viem, a teda nielen ja, ale mnohí moji spolužiaci a spolužiačky z vysokej školy praxovali, alebo teda stážovali v rôznych aj štátnych inštitúciách a na základe tejto pracovnej skúsenosti mali lepšie uplatnenie sa na trhu práce a rovno v tých inštitúciách, v ktorých počas štúdia už mali nejakú pracovnú skúsenosť, sa následne aj zamestnali. Len prízvukujem a opakujem to, že túto možnosť si nemôže každý dovoliť. A veľa študentov a študentiek, bohužiaľ, musí uprednostniť pred odbornou praxou, alebo teda stážou, ktorá by pomohla k lepšiemu uplatneniu, brigádu, ktorá nijako nesúvisí s tým, čo študuje, ale jednoducho musí platiť internát, musí platiť náklady na život, stravu, všetko spojené s tým štúdiom, pretože rodičia si nemôžu dovoliť pomáhať ich deťom na to, aby mohli vykonávať neplatenú prax. My sme tak ešte pri predchádzajúcom návrhu zákona o odvodovo odpočítateľnej položke, čo zhodu náhod predkladali aj kolegovia z KDH, vypočítali také mesačné náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy, aj napriek tomu, že som z Progresívneho Slovenska, tak ten náš odhad bol veľmi kontrover... konzervatívny a vypočítali sme, že náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy sú, ak bereme do úvahy náklady spojené s bývaním alebo stravou, alebo nejaké hygienické potreby, okolo 450 eur mesačne. A jednoducho na to, aby títo študenti a študentky vysokej školy si mohli zaplatiť tieto režijné náklady s tým, aby vôbec mohli existovať, potrebujú nejakú brigádu. A, bohužiaľ, tieto brigády častokrát nijako nesúvisia s tým, čo daný študent alebo študentka vysokej školy študuje, a o to horšie sa potom môže uplatňovať na trhu práce. Chcel by som teda predovšetkým vyzvať kolegov súčasnej vládnej koalície, aby tento návrh zákona podporili, pretože ako bolo spomenuté, tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie, nie je ničím kontroverzný. Práve naopak, má pozitívny vplyv aj na samotný trh práce alebo na to, aby sme tu mladých ľudí udržali v našej krajine, pretože vieme, že tento problém tu dlhodobo je. Mladí ľudia odchádzajú. Ja si myslím, že práve štát, alebo teda vláda by mala prijímať také opatrenia, ktoré pomôžu udržať mladých ľudí na Slovensku, a zároveň aj týmto návrhom zákona vieme znižovať tú sociálnu mobilitu. Takže tiež sa chcem poďakovať klubu KDH, že tento návrh zákona chcú podporiť, verím tomu, že sa k tomu pridajú aj ostatné, nielen teda opozičné kluby, pretože si myslím, že mladí ľudia, ako už býva spomenuté, sú budúcnosť tejto krajiny, ale ja sa na tie odchody do zahraničia nepozerám len z pohľadu nejakých čísiel a ekonomiky, ale tak v prvom rade Slovensko je naša krajina, sme sa tu narodili, chceli by sme tu žiť a ja si myslím, tento návrh zákona dáva lepší potenciál toho, aby sme tu mladých ľudí vedeli udržať a následne mohli sa uplatniť v tom, čo naozaj vyštudovali, pretože sa to týka predovšetkým humanitných vied. Je to aj teda môj príklad, opäť to spomeniem. Študoval som politológiu a veľa mojich spolužiakov a spolužiačiek stážovali v štátnych inštitúciách, ale, bohužiaľ, tieto praxe neboli platené a popritom museli aj brigádovať, čo, samozrejme, keď si zoberete, že to samotné štúdium stojí niekoľko času a úsilia, potom ešte po škole idete na pár hodín mimo teda rozvrhu do nejakej inštitúcie praxovať, aby ste mali teda tie pracovné skúsenosti a mohli sa lepšie uplatniť, ale zároveň vzhľadom na to, že tie praxe alebo tie stáže nie sú platené, tak museli ešte aj brigádovať, aby vôbec vedeli nejakým spôsobom si uhrádzať tie režijné náklady na ten študentský, študentský život. Dovoľte mi, prosím, na záver poukázať na to, že absolvovanie teda odbornej praxe, aj na základe prieskumov, čísla teda dokazujú to, že kto absolvuje odbornú prax a má pracovné skúsenosti s tým, čo študuje, a zároveň sa tam chce uplatniť, tak má oveľa väčší potenciál. Problémom však je, že aj pri viacerých medzinárodných inštitúciách sa neplatené stáže neberú ako pracovná skúsenosť, ale nejaké dobrovoľníctvo a, bohužiaľ, dobrovoľníctvo častokrát nie všetky inštitúcie akceptujú ako nejakú pracovnú skúsenosť, takže ono v tom rebríčku pracovná skúsenosť a dobrovoľníctvo, bohužiaľ, tie neplatené praxe ťahajú za kratší koniec. Takže som veľmi rád, že sme s týmto návrhom zákona prišli. Máme za to, že tento návrh zákona je adresný, má reálne pozitívny vplyv na pracovné prostredie, na uplatnenie sa mladých ľudí na trhu práce. Vieme, že odchod mladých do zahraničia je dlhodobý problém, a tento návrh zákona je jedno zo systémových riešení, takže som ešte chcel aj napriek tomu, že sa o jedenástej nehlasuje, je tu relatívne veľa koaličných poslancov, vás teda poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, pretože si myslíme, že naozaj neexistuje dôvod na to, ho nepodporiť. Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pozornosť. [11:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Šmilňák. [11:16] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadviažem na kolegu Deja, ale zároveň jemu aj kolegyni Jurík chcem poďakovať za tento návrh, ktorý je veľmi, veľmi rozumný. Rozprávam ako riaditeľ, dlhoročný riaditeľ škôl. Nie sú to len naše skúsenosti, ale aj dáta hovoria o tom, že strácame mladých ľudí, strácame tých najšikovnejších mladých ľudí, a Zákonník práce nerozoznáva pojem platená stáž, pozná iba pojem dohoda o brigádnickej práci študenta, ale to je skôr dokladanie, dokladanie konzerv v Tescu alebo, alebo práca na nejakom festivale, alebo v poľnohospodárstve. Toto im nepridá, nepridá povedzme pri, pri životopise nejaký kredit. Na druhej strane, na druhej strane inštitúcie, ktoré si nevedia zabezpečiť mladých ľudí do budúcnosti, tak také inštitúcie potom nemajú dostatok odborníkov a tá platená stážistická prax tomuto veľmi pomôže. To je veľmi dobrý headhunting a veľmi dobrý nástroj na to, aby sme, aby sme mladých, šikovných ľudí udržali na Slovensku, aby sme si ich postupne pripravili a včlenili ich do pracovného procesu v takých oblastiach, ktoré sú pre nás veľmi, veľmi dôležité. Nezaťaží to príliš ani zamestnávateľov, ani rozpočet, ale práve naopak, dá mladým, mladým, šikovným ľuďom ekonomický základ na to, aby mohli, mohli tú stáž vykonávať, aby sa mohli aj vzdelávať aj, aj v praxi rásť, aby potenciálne potom ostali na Slovensku. Čiže toto fakt vnímam ako veľmi dobrý systémový prvok. Vo väčšine európskych krajín je stáž platená, tak ako kolegyňa Jurík povedala, že, že u nás túto prácu študentov tak trochu zneužívame, a toto je rozumný, moderný nástroj 21. storočia. Ako pedagóg, ako učiteľ veľmi podpisujem, ďakujem zaňho a budeme zaňho hlasovať. Vďaka. [11:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [11:18] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj za predchádzajúce vystúpenia, či už teda poslanca Deja, alebo aj kolegov z KDH. Ja by som chcela ešte kolegu Deja doplniť v dvoch veciach. Hovoril o tej smernici, ktorá sa momentálne pripravuje na pôde európskeho, európskych inštitúcií a my sme vlastne do tohto nášho návrhu implementovali všetky tie garancie, ktoré, o ktorých teda hovorí sa aj na pôde európskych inštitúcií, pretože tá smernica má skutočne zaručiť mladým ľuďom, že nebudú vykorisťovaní, ale hlavne, že aj ten pracovný vzťah, ktorý budú mať s tým zamestnávateľom, tak že bude obsahovať všetky potrebné garancie toho, aby vykorisťovaní neboli. Čiže toto už ten náš návrh obsahuje. Aj preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože raz tú smernicu budeme musieť implementovať. Ak môžeme vyjsť mladým ľuďom v ústrety už teraz, tak jednoducho o to lepšie. A druhá vec. Možno sa to bude zdať ako taký detail, ale momentálne často mladí ľudia, ktorí teda absolvujú na Slovensku neplatenú stáž, tak stážujú, pracujú, ale zároveň o tom nemajú žiadne potvrdenie, žiadny dokument, ktorý by skutočne potvrdzoval túto skutočnosť a ktorý by im mohol potom následne pomôcť, napríklad keď si hľadajú ďalšie zamestnanie. A práve aj toto sme my dali do toho nášho návrhu. Ak by sme prijali návrh, ktorý vám predkladáme, tak vlastne zamestnávateľ by bol povinný na začiatku uzatvoriť písomne dohodu o študentskej stáži s rôznymi potrebnými informáciami, ktoré by takáto dohoda absolvoval... obsahovala, a taktiež po ukončení tej stáže by bol vystavený certifikát o absolvovanej stáži. Ono sa to možno zdá ako taký detail, ale je to veľmi dôležité v prípade toho, že si človek potom hľadá to ďalšie povolanie, takže všetko je to v tom zákone. Ďakujem. [11:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Dej. [11:20] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Chcel by som reagovať na kolegu Šmilňáka. Nie som si istý, či som to dobre v tom prejave zdôraznil, že je rozdiel, samozrejme, tou brigádnickou prácou a je rozdiel medzi platenou stážou, lebo ako ste sám povedali, tie brigády sú častokrát cez letnú sezónu, kedy študenti a študentky neštudujú, ale môžu si privyrábať niečím, čo nesúvisí s ich štúdiom, čo je úplne v poriadku. Ale toto práve je, naozaj tento návrh zákona docieli to, že študenti a študentky vysokej školy počas štúdia môžu stážovať v inštitúciách, kde jednoducho dostanú za svoju prácu, čo odpracujú, zaplatené a tým pádom nemusia, práve naopak, brigádovať alebo nejakým spôsobom si zabezpečiť príjem s nijakou nesúvisiacou prácou s ich štúdiom. A to je, to je práve to, že jednak zabránime vykorisťovaniu, čo, si myslím, že v 21. storočí v krajine Európskej únii by sme niečomu takémuto mohli predchádzať, a na stranu druhú, ako som aj spomínal, rieši to aj odchod mladých do zahraničia, pretože keď už počas štúdia na vysokej škole máte pracovnú skúsenosť s niečím, čo úzko súvisí s tým, čo študujete, tak je vysoká pravdepodobnosť, že sa v tom odbore, pokiaľ teda máte záujem, aj zamestnáte. Aj pre tých zamestnávateľov, je oveľa lepšie si nechať v práci alebo zamestnať niekoho, s kým majú reálnu osobnú skúsenosť, a tým pádom ak sa študent alebo študentka vysokej školy po úspešnom absolvovaní štúdia zamestná, tak tým pádom je väčšia pravdepodobnosť, že aj ostane na Slovensku, takže naozaj tento návrh zákona je, je adresný, znižuje sociálnu mobilitu a zároveň aj zabraňuje tomu, aby mladí ľudia odchádzali z tejto krajiny. Ďakujem veľmi pekne. [11:20] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči. [11:22] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som ešte veľmi stručne sa chcela vrátiť k tomu, že vlastne my navrhujeme, aby štát mal povinnosť uzatvárať takéto dohody s mladými ľuďmi, ktorých teda zamestnáva na stáž a ktorí vykonávajú prácu vo verejných inštitúciách a vo všetkých orgánoch štátnej moci. Myslím si, že toto je zároveň aj riešením, ktoré môže dopomôcť k tomu, že na Slovensku máme veľmi veľký problém s dostatkom kvalitných mladých ľudí, ktorí by chceli ísť pracovať práve do verejného sektora, do verejných inštitúcií. A práve toto môže byť možnosť, ako im dať v podstate okúsiť tú prvotnú skúsenosť s verejnou správou, s verejnou službou a, samozrejme, že riadne im za to zaplatiť. A pre štát je to tiež vlastne výhoda, že si pripravuje tých svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne, takže aj kvôli tomu sme tam vlastne do tej navrhovanej úpravy zaviedli túto povinnosť pre štát platiť mladých ľudí. Takže ak by ste ešte mali akékoľvek otázky k tomu nášmu návrhu, tak určite som k dispozícii a vopred ďakujem za vašu podporu. [11:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 75. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 67. Dávam slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 75.) [11:24] Július Jakab – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Návrh zákona reaguje na dlhodobo existujúci negatívny jav, ktorý je možné označiť ako nútená nákupná turistika. Bližšie by som ozrejmil počas rozpravy, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem veľmi pekne. [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi. [11:25] Igor Janckulík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [11:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem, že pán navrhovateľ sa prihlásil do rozpravy ústne. Chcem sa opýtať, kto ďalší sa hlási do rozpravy ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A dávam pánovi navrhovateľovi priestor, nech sa páči. [11:27] Július Jakab – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. K navrhovanému zákonu by bolo treba najskôr povedať, čo sa udialo za posledné roky s cenami potravín a ako sa táto situácia vyvíjala. V marci roku 2024 vláda prerokovala aj schválila dokument z ministerstva financií, ktorý podrobne analyzoval posledné roky vývoja cien potravín a ktorý teda na konci aj povedal, že s cenami potravín podľa nich nie je treba nič robiť a všetko je v poriadku, aj keď to v skutočnosti tak nie je, o čom hovorí aj samotná, samotná analýza. Ceny potravín sa začali zvyšovať posledné roky tak, ako hovorí analýza, že začali rásť celosvetovo v dôsledku vojny na Ukrajine a následného narušenia svetového obchodu s agrokomoditami a energiami. Aj konštatujú, že Ukrajina a Rusko dodávajú 28 % celosvetovo obchodovanej pšenice, 29 % jačmeňa, 15 % kukurice či 75 % slnečnicového oleja. Invázia mala za následok narušenie dodávok týchto komodít a prudký nárast ich cien. Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín. Toto všetko sa nachádza vo vládnej analýze. Analýze, ktorá vyšla z ministerstva financií v marci tohto roku. A vyšla práve kvôli tomu, že súčasná koalícia v predvolebnej kampani sľubovala lacnejšie ceny energií, lacnejšie ceny potravín a po voľbách akosi na to zabudli, ale po tlaku opozície a po našom tlaku v mar... Pardon, 20. decembra 2023 prijali uznesenie, že teda ministerstvo financií by takúto analýzu vypracovať malo. Okrem toho, že vojna na Ukrajine spôsobila nárast cien komodít a nárast cien energií, ktoré spôsobili obrovský rast potravín, a nie len na Slovensku a nebola to teda chyba predchádzajúcej vlády, ale ako konštatuje ministerstvo financií, dialo sa to celosvetovo a boli za tým práve tieto ukazovatele, ako je vojna na Ukrajine a s tým súvisiaci nárast alebo nedostatok surovín a nárast cien energií. Rast cien na Slovensku dosiahol vrchol v marci 2023 a odvtedy potravinová inflácia postupne spomaľuje. Aj keď je pravda, že, že inflácia cien potravín tu, tu stále je a deje sa aj od októbra, kedy vlastne prišla k moci súčasná vláda. A za posledných šesť mesiacov bola inflácia potravín, bola vyššia, ako sme zvyknutí, ako je priemer, a dokonca predbiehala aj zvyšovanie miezd. Čiže ako keby potraviny zdraželi viac, ako sa ľuďom zvyšovali mzdy. Toto všetko daná analýza obsahuje a dokonca analýza obsahuje aj porovnania jednotlivých potravín s ostatnými krajinami, ktoré so, susedia so Slovenskom, či je to Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Je tam aj Rakúsko. A hodnotí táto analýza, že, že Slováci na Slovensku kupujú za také ceny ako v západnej Európe. A všetky okolité krajiny, ktoré susedia so Slovenskom, kupujú potraviny lacnejšie, lacnejšie ako my. Aj napriek tomu, že to hovorí vládna analýza, aj napriek tomu vláda odsúhlasila teda výsledok tejto analýzy, ktorý hovorí, že s cenami potravín nie je potrebné robiť nič. Sám Peter Pellegrini v rozhovore pre denník Pravda na začiatku decembra, konkrétne to bolo 3. 12. 2023, povedal, citujem: „Najbližším krokom, ktorému sa bude vláda veľmi intenzívne venovať, bude zníženie cien potravín. “ Zároveň vtedy avizoval, že už o týždeň sa verejnosť dozvie konkrétne kroky k zníženiu cien potravín. Prešiel týždeň, mesiac, bohužiaľ, sa nič neudialo, jediné, čo sa udialo, bola táto analýza, ktorá teda hovorí, že nič nie je v poriadku, ale záver z tej analýzy je, že všetko je v poriadku a netreba nič robiť. Preto som si dovolil predložiť riešenie. Riešenie tohto stavu práve kvôli tomu, že z pozorovania, a teda zo štatistického porovnávania s ostatnými krajinami, aj keď cenová inflácia potravín je na ústupe, tak ostatné krajiny okolo nás ju zvládajú o čosi lepšie ako Slovensko. A teda že tam, kde vidíme znižovanie cien potravín v okolitých krajinách, tak na Slovensku sa nedeje. Hej, čiže áno, boli aj úľavy, aj daňové, k tomu sa ešte dostaneme, ale cenová inflácia potravín, a teda tak ako narástli kvôli ukrajinsko-ruskému konfliktu, alebo voči tomu, že, kvôli tomu, že Rusko napadlo Ukrajinu. A, a postupne tie ceny sa v niektorých krajinách znižujú, tak na Slovensku sa nedeje nič. Ja sám, ak sledujete moje sociálne siete, tak každý mesiac sa vyberám na totožný nákup, porovnanie nákupu v Poľsku a na Slovensku, kde si vyberám úplne totožný obchodný reťazec a úplne totožné produkty. Rovnako zložením, rovnako výrobcom, rovnako hmotnosťou. A, a to porovnanie, keď si pozriete, mám to na stránke Ficove potraviny.sk, každý jeden mesiac, mám tam aj prefotené bločky a mám to aj prehľadne v tabuľke. Tak si môžte pozrieť, ja vám poviem napríklad nákup za máj, kedy som tento nákup vykonával na začiatku mája, tak tie isté potraviny, ktoré v Poľsku, v tom istom obchodnom reťazci, to isté zloženie, tá istá gramáž, tak ste zaplatili za tie potraviny 45 eur aj 63 centov. A na Slovensku v rovnakom reťazci, úplne tie isté potraviny, 75 eur 15 centov. To je rozdiel 30 eur na jednom nákupe. Pre tých, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach, je to naozaj prejsť 20 km do toho istého reťazca, len je za hranicou v Poľsku. Môžte si pozrieť bločky, tie tam máte odfotené, ale môžte si pozrieť aj tabuľku s porovnaním cien. Ja poviem, ja poviem niektoré produkty, ktoré sú tam. Tak napríklad tú istú ryžu nakupujú Slováci o 47 % drahšie. Alebo si môžte pozrieť koreniny. Koreniny sú extra špeciál, to je že od 137 až po 199 % drahšie. Tie isté koreniny v porovnaní s Poľskom a na Slovensku. Slováci platia o takmer 200 % viac. Môžte si pozrieť mäsové výrobky, alebo jogurty. Jogurt, ten istý výrobca, tá istá gramáž, ten istý jogurt, o 70 % drahšie ho predávame na Slovensku, alebo to, teda ten istý reťazec ho predáva na Slovensku ako v Poľsku. Droždie 187 % drahšie na Slovensku. Chlieb 154 % drahší na Slovensku. Ten istý chlieb, tá istá gramáž, to isté zloženie. Alebo si pozrite, my to tak vždy hovoríme, že Slovensko je taká krajina, kde si vieme dopestovať tie zemiaky, mrkvu, cibuľu, tak zemiaky nakupujú Slováci v tom istom reťazci o 44 % drahšie ako Poliaci, mrkvu o 151 % drahšie ako Poliaci, paradajky o 224 % drahšie ako Poliaci, cibuľu o 63 % a cviklu o 72 %. Všetko tam nájdete. Puding o 115 % drahšie nakupujú Slováci oproti Poliakom. Môžem takto čítať úplne všetky položky, ktoré sú tam, a budete vidieť, že, že v konečnom dôsledku priemer je plus 65 % na týchto produktoch. A to nie sú produkty, ktoré sú odlišné. Hovorím, že dával som si naozaj záležať na tom, aby to boli rovnaké produkty, rovnaká gramáž, rovnaký výrobca. Aký je teda rozdiel medzi tým, že Slováci nakupujú o 65 % drahšie ako Poliaci? Aký je rozdiel v tom, že 20 km obchodného reťazca toho istého v Poľsku a na Slovensku je rozdiel 30 euro na jednom nákupe? Konkrétne toho, čo si môžte pozrieť na stránke. Niektorí ľudia hovoria, že to bude sadzbou dane. Áno, Poliaci mali zníženú sadzbu dane ako formu opatrenia voči rastu cien potravín, ale tá už neplatí od 1. 4. Čiže tie nákupy, ktoré ja som realizoval, už boli po opätovnom zavedení dane, alebo potom ako im tá úľava daňová bola odpustená. A keď si pozriete aj tie bločky a si ich zväčšíte, tak vidíte, že Poliaci majú tri sadzby dane na potraviny, päťpercentnú, osempercentnú a 23-percentnú sadzbu dane na potraviny. Na Slovensku máme dve, desať a dvadsať. Hej, čiže, päť, osem, 23 a na Slovensku máme 10 a 20. Keď to očistíte od dane, že naozaj by sme na Slovensku kupovali, potraviny bez DPH, zoberte si ten istý bloček, a, a v Poľsku od, odčítate DPH, tak stále je ten rozdiel na úrovni cez 50 %. Hej, čiže to, že Poliaci majú iné zdaňovanie potravín alebo iné daňové sadzby, nie je takmer žiadny rozdiel, aby sme sa ním zaoberali, že teda toto je tá príčina, prečo Poliaci nakupujú lacnejšie ako Slováci. A preto, aj keď sa bavíme o tom, že na Slovensku teraz som videl rokovanie, myslím, že to bolo ešte na konci minulého roka, že má prísť nový poľský reťazec na Slovensko predávať potraviny, ktorý tu na Slovensku zatiaľ ešte nie je, a že to teda by mohlo spôsobiť zníženie cien potravín. Tak ja sa pýtam, že prečo by to nejaký reťazec z Poľska, ktorý vie, že všetci jeho kolegovia, ktorí to predávajú v Poľsku a predávajú aj na Slovensku, tak na Slovensku to predávajú v priemere o 65 % drahšie, prečo by on dával tie ceny nižšie. Však rovnako, proste keď vidí tu príležitosť zarobiť, tak na tom zarobí. Keď vidí, že tí Slováci to o tých 65 % viac nakupujú, tak proste aj on dá podobné ceny. Prečo nie? Keď ju, keď vidí, že, že tú čokoládu, tú fialovú, čo ju všetci poznáme, tak presne takú istú proste ten Slovák nakúpi o 70 % drahšie ako ten Poliak a je s tým v pohode, tak prečo by aj on nedal o 70 % drahšie tú fialovú čokoládu na Slovensku? Jasné, že dá. A preto, keď som sa zamýšľal nad tým, že ako by sme k tomu mohli pristúpiť ako krajina, a vidíte aj v rámci Európy, možno ste si to niektorí všimli, možno nie, ja tú tému pomerne sledujem. Tak je taký, že momentálne konflikt na západe Európy, Holandsko, Belgicko, kde, kde si všimli dokonca aj ministri, že no počkať, ako prečo my v našej krajine platíme omnoho viac za potraviny ako v susednej, a pritom je to rovnaký reťazec a rovnaká potravina? Rovnaký výrobca. Že je to trochu, je to trochu čudné, je to trochu nespravodlivé a začali to riešiť už aj tam. A náš návrh riešenia je, je pomerne elegantný. Už, už existuje v našich podmienkach, len pri inej komodite, existuje pri liekoch. A pri liekoch to funguje nasledovne. Pokiaľ prichádza nejaký liek na, na slovenský trh, tak sa zoberie priemer šiestich krajín v Európskej únii, tých najlacnejších, a ten liek nemôže stáť viac, ako je priemer tých šiestich najlacnejších krajín v Európskej únii. A toto riešenie sme implementovali práve aj na potraviny a hovorí nie o, o malých, nie o malých prevádzkach, ale hovorí o, o veľkých reťazcoch, ktoré pôsobia na týchto trhoch, čiže keď si pozriete, tak naozaj máme obrovské reťazce, ktoré fungujú vo všetkých okolitých krajinách, s ktorými susedíme, a to riešenie hovorí, že podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí nielen na slovenskom trhu, ale zároveň aj na trhu niektorého zo susedných štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, teda Maďarsko, Rakúsko, Poľsko alebo Česko, a ktorý dosiahol minimálny ročný obrat vo výške 50 mil. eur na Slovensku, bude mať povinnosť harmonizovať svoju cenotvorbu pri predaji rovnakých potravín a potravinárskych výrobkov od rovnakého výrobcu v rovnakom obchodnom reťazci. A to takým spôsobom, že nebude môcť predávať na tuzemskom trhu tento tovar za vyššiu cenu, teraz bez DPH, než ho predáva v ostatných krajinách, kde pôsobí. Čiže okej, každá krajina môže mať svoju výšku dépeháčky, ale keď ten istý reťazec vie 20 km za hranicou predávať ten istý tovar o... aj o polovicu lacnejšie, tak takú istú cenu by mal zachovať teda aj pre slovenský trh, pretože tam nevidíme žiadny logický argument, prečo by tento tovar mal stáť niekde o polovicu menej ako na Slovensku, keď má rovnaké vstupy. Zároveň to má aj dva také praktické následky. Pokiaľ by sa nám toto do, pokiaľ by sme toto vedeli prijať a vedeli by sme, vedeli by sme takto pomôcť občanom, tak nielenže im pomôžeme skrátiť čas nakupovania, pretože to, že idete do Poľska, niečo trvá. Áno, ľudia väčšinou si povedia: Koľko v tom Poľsku ušetrím? 30 eur na jeden nákup? Okej, tak tam idem raz za dva týždne, za tri týždne, urobím obrovský nákup, kde ušetrím 100 eur a potom sa vrátim . Len je to časovo náročné. Hej, vycestovať, tam stráviť čas, naspäť, naspäť sa vrátiť. Čiže ušetrili by sme im čas a zároveň, čo je podľa mňa omnoho podstatnejšie pre Slovenskú republiku, prestaneme vyvážať náš kapitál a naše peniaze do okolitých krajín iba kvôli tomu, aby sme tam lacnejšie nakúpili, pretože človek je homo economicus, to, čo ho trápi, to, čo má v peňaženke, tak to, to je jeho živobytie a snaží sa s tým narábať rozumne, tak mu umožnime, prosím, aby nemusel cestovať, aby nevyvážal naše peniaze do, do iných krajín, a skúsme podporiť tento návrh zákona. Hovorím, je to v súlade s predvolebnými sľubmi vládnej koalície, je to v súlade s analýzou, ktorú vypracovalo ministerstvo financií v marci. Je to v súlade s tým, že zatiaľ sa v tejto téme nič neurobilo. Takúto podobnú legislatívu poznáme pri liekovej politike, nie je to žiadne terno, môžme naozaj tým reťazcom povedať, predávajte, prosím vás, to isté, čo predávate v okolitých krajinách, za takú istú sumu, ako to predávate v okolitých krajinách. Nechceme od vás nič iné. Len prosíme, aby ste nepridávali toľko percent marže na Slovensku. Vážení kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za podporu tohto zákona. Ďakujem. [11:43] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pán poslanec Šipoš. [11:43] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Jakab. Myslím si, že veľmi dobre si zhrnul tú situáciu, čo sa týka cien potravín. Vieme veľmi dobre, že tento problém je dlhodobý. Škoda, že to riešenie, ktoré si teraz predstavil, sa nepodarilo zaviesť ešte počas našich vlád. Ale máme tu novú vládu, takmer deväť mesiacov po voľbách, ja si pamätám veľmi dobre, ako terajší vládni poslanci hovorili o tom, ako oni zastavia zdražovanie, ako už potraviny na Slovensku budú lacnejšie. Pamätný je ten bilbord strany HLAS, kde sa pýta Peter Pellegrini, či chcete lacnejšie potraviny, tak ich treba voliť. Pamätáme si, ako poslanci SMER-u hovorili o tom, aký štát má byť silný. Takže ja sa pýtam, že za deväť mesiacov od volieb, čo konkrétne urobil tento silný štát pod vedením SMER-u, HLAS-u, SNS. Ako zlacnili potraviny, čo preto spravili? Ako je možné, že nakupujeme, alebo ľudia v Poľsku nakupujú o 65 % drahšie potraviny v tom istom reťazci, tie isté potraviny ako na Slovensku? Takže poprosil by som vládnych poslancov, aby sa vyjadrili, ako je to možné, že deväť mesiacov po voľbách neboli ochotní prísť s nejakým konkrétnym návrhom a takýto návrh musí predkladať opozícia. Pri hlasovaní pri tomto zákone sa ukáže, či budú politikárčiť, alebo úprimne chcú znižovať ceny potravín na Slovensku, takže som veľmi zvedavý, ako budú hlasovať a či úprimne im ide o to, aby sa potraviny na Slovensku znižovali. Alebo ceny potravín. Takže ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Jakab. Verím, že sa vládni poslanci vyjadria k tomu, prečo tak draho musíme aj deväť mesiacov po voľbách nakupovať potraviny napríklad oproti Poľsku v tom istom reťazci tie isté potraviny. Ďakujem pekne. [11:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [11:46] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, musím ti dať za pravdu, bývam v prihraničí a dennodenne sledujme tam stovky a stovky áut, ktoré idú za nákupmi, a fakt tie ceny sú tam výrazne lacnejšie ako u nás. A čo ma najviac mrzí, spomenul si to aj ty v tvojom vystúpení, že tie peniaze, ktoré tu ľudia ťažko zarobia, tak potom ich vyvezú do Poľska a to sú mesačne možno desiatky miliónov eur. A nejedná sa tu len o potraviny, ale napríklad aj stavebný materiál. Ľudia tam chodia nakupovať a potom tá ekonomiku nemôže tu dobre fungovať, lebo keď tie peniaze, ktoré tu ľudia zarobia, vyvezú do Poľska a tie peniaze sa tu netočia, samozrejme, potom tu chýbajú tým obchodníkom, predajcom sa tu ťažšie žije, takže je to veľká škoda. Takže toľko z mojej strany. Určite treba robiť nejaké opatrenia. Či je toto najlepšie opatrenie, neviem. My to budeme ešte na klube preberať, ale určite s cenami musíme niečo spraviť, lebo ako som spomenul, nie je dobré, aby sme peniaze vyvážali do susedným štátov, a tu nám potom chýbajú. Ďakujem. [11:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha. [11:47] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, pán kolega, vôbec nerozporujem vaše zistenia, ktoré ste nám predložil. Žiaľ, ale táto situácia nie je nová a nie je naším dielom. Toto je od 90. rokov, že nákupy sa oveľa oplatia, akékoľvek, pre Slovákov, či už na severe, ale aj na juhu do Maďarska, aj tam sa chodí nakupovať za nižšie ceny. Dôvody sú, o dôvodoch by sa dalo naozaj veľa diskutovať, ale zrejme máte, alebo určite máte pravdu. Žiaľ, to neplatí len, ako tu bolo spomenuté o stavebnom materiáli a také veci, ale aj o priemyselnom tovare v reťazcoch, aj tie sú lacnejšie v iných krajinách, dokonca aj v západných, ako u nás. Len toto nemáme vo zvyku si nakupovať, lebo na čo by nám boli dve vŕtačky, nie, alebo dve kosačky. Takže to až tak neporovnávame, ale aj toto platí. Takže všeobecne je tu chuť na Slovákoch viac zarábať, a keď už by náhodou aj nebolo, tak sú naozaj v nižšej kvalite alebo v lacnejšej kvalite prevedené. Len tak napríklad, že kúpite si krovinorez, tak v Rakúsku je k nemu trojmetrový kábel a u nás 20-centimetrový, takže ako považujem to za drzosť. Ale ja len chcem naozaj poznamenať, že v tých číslach, ktoré ste uvádzal, verím, že ste sa len pomýlil, že to nebola demagógia, keď ste hovoril o percentách vyšších, že niekde ste povedal o 130 %, 130 % ceny, nie o 130 %, vo viacerých veciach, lebo potom ten rozdiel by nebol 60 %, ale oveľa vyšší, takže ale to sa stane pri zápale boja, keď sa hovorí, takže tie ceny možno že o 30 %, 40 %, nie o 130. Niekde ste to „o“ dal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gašparovič. [11:49] Štefan Gašparovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, plačete na zlom hrobe, doslovne a do písmena, lebo tri a pol roka ste mali možnosť tento zákon presadiť a mohli ste ho aj legálne ako usprávnene dať do legislatívy. Takže ďakujem. [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Jakab. [11:49] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Gašparovič. Neplačem na zlom hrobe, lebo ste sľubovali v predvolebnej kampani a vývoj cien potravín taký, ako ho vidíme teraz, sa udial, vládna analýza to hovorí, rok 2022 do roku 2023. Áno, my, ako hovoril poslanec Šipoš, my sme to mali v pláne vyriešiť ešte minulý rok, bohužiaľ, bohužiaľ, politická realita je taká, že sme to nestihli, preto sme to predložili do Národnej rady. A my vám vlastne pomáhame plniť váš predvolebný sľub. Čiže myslím si, že neplačem na správnom hrobe, myslím si, že na správnom hrobe plačem, a preto vám tu iba pripomínam, že máte tuná akože elegantné riešenie, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá, ktorým sa to dá vyriešiť. Pán Hazucha, ja viem, 90. roky, dlho trvajúca situácia, boli sme zvyknutí, ľudia boli zvyknutí, že idú do Poľska niečo kúpiť. Ono sa to ale zmenilo diametrálne za posledné obdobie, to je to, o čom hovorím, že tá cenová inflácia v rámci potravín na Slovensku a v ostatných krajinách, áno, stala sa, rástli, všade, ale ostatné krajiny si s tým poradili omnoho lepšie a zatlačili na tie reťazce a my sme neurobili nič. A preto hovorím, že tuná je niečo, čím na tie reťazce zatlačiť vieme a vieme tú cenu regulovať, aby sme sa minimálne priblížili tým Poliakom a minimálne aby sme tým ľuďom našim dali signál, že viete čo, staráme sa o vás. Tie lacnejšie potraviny, ktoré sme sľúbili, budú. Áno, sú tu aj iné produkty, nielen stavebný materiál. Je to aj zdravotná starostlivosť, ľudia si chodia do okolitých krajín robiť zuby alebo nakupovať látky na... do textilného priemyslu, ale to je to, čo by sme mali riešiť ako krajina, a vy ste to aj deklarovali v predvolebnej kampani, že poďme byť konkurencieschopnejší. Prečo tuná ľudia drú a potom vyvážajú peniaze za hranicu? Poďme v ústrety tým našim ľuďom. Tuná nechávajte peniaze, tuná si robme na svojom a kupujme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Asi nie. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 162. Návrh na jeho pridelenie, prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 159. Dávam slovo pani poslankyni Anežke Škopovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 162.) [11:52] Anežka Škopová Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi uviesť návrh zákona o školskom ombudsmanovi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 162, ktorý predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zvýšenie ochrany práv a právom dotknutých osôb vo vzdelávacom a výchovnom procese. Ide predovšetkým o deti a žiakov a ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, ale aj o študentov a zamestnancov vysokých škôl. Dotknutými osobami sú podľa návrhu zákona tí účastníci výchovy a vzdelávania na školách, ktorí stoja na opačnej strane proti, oproti poskytovateľom vzdelávania, teda školám a školským zariadeniam. Návrhom zákona zriaďujeme inštitút školského ombudsmana, ktorého hlavnou úlohou bude dozerať na to, aby práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb naprieč celým školstvom požívali silnú ochranu z pozície nezávislého dozorcu. Školský ombudsman má priznané zodpovedajúce kompetencie a oprávnenia, ktoré mu umožnia reálne dotknutým osobám pri ochrane ich práv a právom chránených záujmov v oblasti školstva. Rozsiahlejšie sa k návrhu zákona vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho V jeho od... Takto. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pani poslankyni Kalmárovej. [11:54] Viera Kalmárová Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 162. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona, uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady predsedajúceho Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [11:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomne prihlásenú pani poslankyňu Kalmárovú, ale predtým ešte, ako vystúpi a dám jej slovo, sa prihlásila pani navrhovateľka. Nech sa páči. [11:56] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Dovoľte mi predstaviť návrh zákona na zriadenie školského ombudsmana. Cieľom tohto návrhu je posilniť ochranu práv tých, ktorí vo vzdelávacom a výchovnom procese ťahajú za kratší koniec. Na Slovensku pôsobí viac ako 117-tisíc učiteľov a odborných pedagogických pracovníkov, ktorí sa starajú o 720-tisíc žiakov. Ja sama vychádzam z tejto oblasti. Mnohé roky som pôsobila ako sociálna pedagogička a z osobných skúseností zo školského prostredia viem, aké dôležité je chrániť práva všetkých účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Počas môjho pôsobenia na škole som sa stretla s mnohými prípadmi porušovania školských práv, či už išlo o šikanu, porušovanie práv pedagógov a rôzne formy bossingu. Na školách síce môžu pôsobiť podporné tímy, ktoré majú v náplni práce preventívne aktivity a zaoberajú sa ochranou práv či šikanou, nikde však nie je zaručené, že ak škola tím má, že ten tím má aj dobré vzťahy so žiakmi. Z vlastných skúseností viem, že niektoré tímy nefungujú tak, ako by mali fungovať. Niekedy napríklad nestíhajú obsiahnuť celú školu a venujú sa týmto témam len okrajovo a taktiež tam nemusí byť vytvorená dôvera medzi študentmi. A práve tu sa naskytuje priestor pre školského ombudsmana, ktorý by mal s týmito podpornými tímami spolupracovať. Pred pár dňami som sa rozprávala so školskou psychologičkou, ktorá roky pôsobí na základných a stredných školách, a podľa jej názoru má funkcia školského ombudsmana opodstatnenie. Situáciu na školách vníma tak, že pedagogickí, ale aj odborní zamestnanci sa mnohokrát cítia nevypočutí. A to sa v značnej miere odráža aj v klíme pedagogických zborov a škôl, ktorú viacerí učitelia nevnímajú ako bezpečnú. Pedagógovia, žiaci, študenti a v neposlednom rade aj rodičia sa potykajú s rôznymi problémami, ktoré si vyžadujú riešenia a mediáciu prípadných sporov. Problémom tiež je, že mnohí žiaci a pedagógovia nevedia, kam sa v jednotlivých prípadoch obrátiť a akým spôsobom sa domáhať spravodlivosti. Spôsobené je to širokým spektrom problémov, s ktorými sa možno v školskom prostredí stretnúť, pričom rôzne problémy spadajú pod rôzne úrady a inštitúcie. Niektoré problémy sú adresné pre štátnu inšpekciu, niektoré pre inšpektorát práce či odborové organizácie, niektoré pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, niektoré pre ombudsmana, niektoré pre komisára pre deti a niektoré dokonca aj na orgány v trestnom, na orgány činné v trestnom konaní. Vytvára to istú neprehľadnosť a zmätenosť v tom, na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli, s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť, ako postupovať ďalej. Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť, je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozorňujú len samotní pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019/2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúce – psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomiam, to všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie, akej sme boli svedkami prednedávnom. Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby, ako proti šikane bojovať, a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu. Nedávno na výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu, a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia, na koho sa obrátiť, a ak sa aj obrátili, tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne, na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť. Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácii, na Slovensku, v srdci Európy naďalej dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy len kvôli farbe svojej pleti, je, žiaľ, mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. V demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod. Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny, deti etnických skupín či deti zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál. Školský ombudsman by nielenže chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií, čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadenie školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania. Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika, pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 Slovenská komora učiteľov vo svojej pripomienke k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku Slovenskej komory učiteľov: „ Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešenie spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie, preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov. “ Koniec citátu. Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj Inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy, opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí, čo má robiť. Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých, preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu. Ďakujem. [12:00] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou, pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [12:00] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Budem reagovať na kolegyňu Škopovú Anežku. Som veľmi vďačný, že sa venuješ tejto téme. Určite je dôležitá. Šikana na školách je vážny problém. A čo je ešte alarmujúce, že nám narastá. Ja z dlhoročnej praxe vám poviem, že nástroje, ktoré máme na odhaľovanie a spravodlivé vyriešenie takého problému, kde sa vyskytla šikana, sú na Slovensku veľmi neúčinné a chaotické. Sú nedostatočné. Učitelia, riaditelia často nevedia, čo majú robiť, a veľmi nelichotivý a neférový stav je veľmi často taký, že šikaner alebo agresor ostáva na škole a zo školy utekajú obete, lebo sa tá šikana nerieši dostatočne rýchlo a adresne. Otázkou je, že či práve školský ombudsman je ten nástroj, ktorý toto má vyriešiť, pretože problémom Slovenska je, že máme príliš veľa úradníkov na počet obyvateľov, sme krajina, ktorá je, ktorá má státisíce úradníkov, a ako si už spomínala, je tu verejný ochranca práv a je tu komisár pre deti, a či len zavedenie ďalšieho úradu aj s nejakými drobnými kompetenciami, že či toto pomôže. Z môjho pohľadu má veľmi mizivé a neúčinné právomoci povedzme riaditeľ školy a, a takisto tie pravidlá, ako sa rieši šikana a čo to vlastne šikana je, nemáme presne zodpovedané. Učitelia, riaditelia by privítali taký jednoduchý a jasný vecný manuál, čo sa robí v takom, v takom, v takom prípade, ako keby sme nevedeli, ako keby sme tápali a ten problém riešili len tak nejako pocitovo alebo na základe nejakých skúseností. Nie je to dostatočné. Som rád, že sa tomu venuješ, aj keď otázka zavedenia len ďalšieho úradu a bez systémového riešenia, mne to príde zatiaľ nedostatočné, ale veľmi pekne ďakujem za snahu. [12:10] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Viera Kalmárová. Nech sa páči. [12:10] Viera Kalmárová – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k predloženému návrhu na zriadenie úradu alebo pozície školského ombudsmana. Hneď na začiatku poviem a bude to jasné zo všetkého, čo poviem, že úplne súzniem s tým stanoviskom, ktoré predniesol pán Šmilňák. Iste nie je nič škodlivé na tom, že sa navrhuje zriadenie úradu, ktorý by mal chrániť práva a právom chránené záujmy ľudí, ktoré sú aktérmi vzdelávania, či už ide o pedagogických zamestnancov, alebo rodičov žiakov, študentov, žiakov, žiakov samotných. Ale otázka stojí tak, či dnes existujúce inštitúcie, ktoré majú vo svojom kompetenčnom portfóliu ochranu práv a právom chránených záujmov tejto skupiny, či teda takáto skupina inštitúcií existuje, a teda či naozaj nebude dochádzať k nejakej nadbytočnej duplicite. K týmto otázkam chcem poznamenať, že dnes v Slovenskej republike existuje systém inštitúcií, ktoré plnia túto úlohu, a teda aj tú, ktorú by mal po novom podľa návrhu plniť školský ombudsman. Ide predovšetkým o ochrancu verejných práv. Ja ho volám pracovne veľký ombudsman. Ďalej ide o komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením, o tom sme tu dnes nepočuli, ale ten sa tiež venuje ochrane práv detí v školskom prostredí, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, a nedostáva sa im vzdelania, ktoré je prispôsobené ich hendikepu. Môžem spomenúť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Môžem spomenúť môjho bývalého zamestnávateľa, teda Štátnu školskú inšpekciu, a ako sa ukázalo aj nedávno, aj Generálnu prokuratúru v súvislosti s reedukačnými centrami. A teraz prejdem k tomu veľkému ombudsmanovi. Aby bolo jasné, čoho sa zhruba dotýka jeho činnosť v oblasti vzdelávania. On najčastejšie rieši podnety, ktoré sa týkajú, rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti vzdelávania, napríklad o neprijatí dieťaťa na vzdelávanie, o vylúčenie zo štúdia. Rieši podnety, ktoré sa týkajú postupu riaditeľa školy pri riešení šikany, ktoré tu boli spomenuté, či iných konfliktných, alebo nežiaducich situácií v škole. Dokonca rieši aj postup Štátnej školskej inšpekcie pri výkone inšpekcie alebo vybavovaní sťažností v tom kontexte, či neboli porušované práva klientov. Rieši problémy segregácie žiakov a žiačok z národnostných menšín zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tak by som mohla pokračovať. Nebudem čítať ďalej, čo robí v tejto oblasti komisár pre deti alebo komisár pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Navrhovatelia môžu namietať, že ak bol Úrad školského ombudsmana zriadený v Českej republike, tak prečo nie u nás, lebo to tu zaznelo v tom návrhu. Tak sa teda pozrime na porovnanie oboch krajín v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov občanov. Obe krajiny majú verejného ochrancu práv. Česká republika nemala dopos... nemá komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením. Slovenská republika ho má od roku 2015. Pozíciou komisára pre deti Česká republika zriadila 1. 3. 2024. My ho máme od roku 2015. Česká republika má ustanoveného školského ombudsmana, nie však zákonom. Ide o podobný model, aký mala Slovenská republika v roku 2017, to spomínala pani poslankyňa Škopová, ale keďže ten sa neosvedčil, myslím, ten model u nás, tak v Slovenskej republike bol zrušený. Aká je funkcia školského ombudsmana v Českej republike? No ja by som povedala, že skôr je ornamentálna ako nejaká funkčná. Čo má spoločné so školstvom? No to, že sídli v budove Ministerstva školstva Českej republiky, ale nepatrí do jeho štruktúry. A teraz má tri základné kompetencie. Školský ombudsman rieši sťažnosti v prípade, ak nie je niekto spokojný s predchádzajúcim vyriešením svojej sťažnosti. V Slovenskej republike na rozdiel od Českej republiky existuje zákon o sťažnostiach, kde existuje trojstupňový model jeho riešenia, teda ak sťažovateľ nie je spokojný, môže sa obrátiť na nadriadeného toho, kto sťažnosť prešetroval, a napokon, nakoniec aj na verejného ochrancu práv. V Čechách školský ombudsman robí pravidelné návštevy škôl, ktoré sú príkladom pre vytváranie bezpečnej klímy, alebo, naopak, takých škôl, kde problém v tejto oblasti existuje. A to je podľa môjho názoru ornamentálna funkcia. A po tretie jeho úloha je preventívna a môže byť mediátorom prípadných sporov vo vnútri škôl a školských zariadení. Teraz pár poznámok k forme predloženého návrhu. Tento predložený návrh štrukturálne dokonale kopíruje zákon č. 176/2015 Z. z., teda zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale dopady na rozpočet v doložke vplyvov tohto zákona sú niekoľkokrát nižšie ako u spomínaných dvoch inštitúcií. A konkrétne to vyzerá takto, navrhovatelia uvádzajú dnes, teda v súčasnosti, v roku 2024 potrebu rovnakého objemu finančných nákladov na prevádzku úradu, teda 250-tisíc eur, ako to bolo v roku 2019, keď zákon predkladali alebo návrh zákona predkladali po prvýkrát. Rozpočet Úradu komisára pre deti, ktorý má zhruba rovnaké kompetencie, aké by sme chceli pre školského ombudsmana, je na tento rok 641-tisíc, rozpočet komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením je 638-tisíc a pre úplnosť dodávam, že rozpočet veľkého ombudsmana je 1 760-tisíc eur. Ja si myslím, že úrad školského ombudsmana nemôže fungovať s takým rozpočtom, aký sa navrhuje, tak aby plnil tie funkcie, ktoré by plniť mal. Jednoducho od roku 2019 sa mnohé zmenilo, ale ten rozpočet, návrh rozpočtu sa nezmenil. Napokon súčasťou tohto návrhu zákona je dosť kritické stanovisko ministerstva financií. Ale to sa, samozrejme, dá zmeniť. Dôvodová správa predložená k tomuto zákonu nebola aktualizovaná, obsahuje odvolávky na články z roku 2017 a 2019, teda vtedy, keď bol ten návrh zákona predkladaný. Návrh zákona je recyklátom, úplne presným z roku 2019, teda z času, keď OĽANO bolo v opozícii, vo vládnych časoch predložený nebol. A teraz, keď opäť bývalé OĽANO – a teraz SLOVENSKO – je v opozícii, návrh sa predkladá opäť. Ale čo je pre mňa najkľúčovejšie? Ja by som naozaj zvažovala to, či budeme predkladať a prijímať zákony o zriadení nejakej inštitúcie v časoch, keď je zrejmé, akým spôsobom a kto personálne tie inštitúcie obsadzuje. Toto je pre mňa teda dosť varujúce. Takže nehovorím, že ten návrh je neprijateľný, že je zlý, ale mám isté pochybnosti o tom, ako by mohol fungovať v danej dobe, v ktorej žijeme, a za okolností, ktoré som práve uviedla, mám na mysli najmä tie ekonomické. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [12:23] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených písomne. Chcem sa spýtať, než dám slovo pani navrhovateľke, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Pani navrhovateľka, chcete sa prihlásiť do rozpravy alebo ako záverečné slovo? (Reakcia z pléna.) Dobre. V tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a dávam slovo pani navrhovateľke, aby sa k nej ešte vyjadrila. Nech sa páči. [12:23] Anežka Škopová – Vystúpenie Ja už len na záver v krátkosti chcem sa poďakovať za príspevok pani Kalmárovej aj za faktickú poznámku pána Šmilňáka. Ja osobne považujem školstvo za jednu z najdôležitejších oblastí v spoločnosti, a to obzvlášť v súčasnosti, kedy sa tu už z rôznych stránok, ale aj politických strán, či iných aktérov šíria nezmysly a konšpirácie, pretože jediný účinný spôsob sa proti tomu brániť je vzdelanie. Vzdelaní ľudí sa dokáže lepšie orientovať v tom nápore informácií a dokáže ich lepšie vyhodnocovať a kriticky myslieť, takže školstvo si zaslúži patričnú pozornosť. Je to investícia do budúcnosti nás a našich detí, preto si myslím, že ide len o... že nejde len o ďalšie vytváranie zbytočného úradu. Veď áno, súhlasím, na Slovensku vznikajú aj rôzne zbytočné funkcie a úrady, ale to nemôže byť dôvod na nezriadenie úradu, ktorý je potrebné zriadiť. Ako som hovorila vo svojom prejave, na Slovensku máme vyše 117-tisíc učiteľov a 720-tisíc žiakov. Školský ombudsman by vystupoval ako obhajca práv pedagógov a žiakov, zároveň by mohol aktívne vytvárať v spoločnosti, otvárať v spoločnosti dôležité témy, ktoré sa týkajú školstva. A tých tém je mnoho, spomínala som diskrimináciu, šikanu, ale sú tu aj mnohé iné témy, takže naozaj si myslím, že ide o dobrý návrh, ktorý prispeje k tomu, aby sa školstvu venovala pozornosť, ktorú si táto oblasť zaslúži. Ten dopyt tu je aj zo strany samotných pedagógov a žiakov. Ďakujem. [12:23] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Chce sa ešte spravodajkyňa vyjadriť k rozprave? Pani poslankyňa Kalmárová? Nie. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 235. A dávam slovo pánovi poslancovi Vašečkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 235.) [12:26] Richard Vašečka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorý my tak spolu s naším tímom voláme že energeťáky , tak predkladám z toho dôvodu, že aj ministerstvo školstva, aj ďalšie organizácie a ľudia, ktorí s týmito, v tejto oblasti pracujú, hlavne teda čo sa týka ochrany zdravia, ale aj čo sa týka práce s mladistvými, napríklad v školstve alebo aj v iných, v iných inštitúciách, tak hovoria o tom, že používanie týchto energetických nápojov alebo nápojov, ktoré teda majú nejaký vysoký, zvýšený obsah cukru a ďalších látok, napríklad kofeínu, tak sú veľmi... veľmi negatívne vplývajú na zdravie týchto mladistvých maloletých. A my v tomto návrhu navrhujeme, ja to prečítam: „Fyzické osoby, podnikatelia a právnické osoby nesmú predávať ani ponúkať zadarmo v rámci ochutnávok energetické nápoje osobám mladším ako 15 rokov. Energetickým nápojom na účely tohoto zákona je nealkoholický nápoj s obsahom kofeínu viac ako 20 mg na 100 ml alebo s obsahom taurínu viac ako 80mg na 100ml, alebo s obsahom draslíka viac ako 100mg na 100ml.“ To je všetko. Bavili sme sa s kolegami, že, samozrejme, toto presné znenie by bolo možno dobré v prípade, že by tento návrh zákona bol podporený, určovať alebo precizovať formou vyhlášky, aby sa nemusel otvárať vždycky zákon, keby sme chceli niečo zmeniť, ak sa zmení niečo na trhu. Čo sa týka spôsobu uplatňovania, tak navrhuje sa, aby bolo porušenie tohto zákazu predajov, predaja takýchto nápojov nad určitý limit vymedzené ako správny delikt. A účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2024. A čo sa týka odôvodnenia, tak by som ho povedal v rozprave, aby prípadne mohli padnúť otázky alebo postrehy, takže týmto, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy ako prvý. A nateraz som skončil. Ďakujem. [12:26] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Poprosím teraz spravodajcu, ktoré určil gestorský výbor pre zdravotníctvo, pána poslanca Stachuru. Dávam vám slovo, nech sa páči. [12:27] Peter Stachura – Uvádzajúci uvádza bod Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležité... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:27] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásil sa do rozpravy pán navrhovateľ, pán poslanec Vašečka. Nech sa páči. [12:27] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Opäť ďakujem za slovo. Takže budem pokračovať v odôvodnení tohto návrhu. Myslím, že je to veľmi jednoduché aj zrozumiteľné. Mnohí ako rodičia, učitelia sme sa, sa s tým stretávame, že decká proste prichádzajú do školy alebo kdesi vonku, majú energeťáky z rôznych dôvodov, niekedy len taký imidžový, niekedy naozaj chcú sa trocha povzbudiť. A čo sa týka tejto veci, tak tento posun, čo sa týka obsahu tohto návrhu zákona, tak sa rieši v krajinách, ktoré sú nám blízke, či už v Českej republike, alebo v pobaltských krajinách, ja ich potom ešte vymenujem. Čiže nie je to nejaká, nejaká lastovička alebo nejaká partizánčina, ktorá sa rieši len na Slovensku. Najzaujímavejší bod je asi samotný vek. Tam v podstate boli dve možnosti, riešiť to do 15 rokov alebo do 18. V niektorých krajinách majú 18, v niektorých 15, z tých, ktoré spomeniem. My sme povedali, že pôjdeme na začiatok do prvého čítania s takou nespochybniteľnou vekovou hranicou, a to je 15 rokov. Myslím si, že na tom sa vieme zhodnúť, a, samozrejme, je to otázka diskusie, že skutočne nejak nebude chýbať deťom, ktoré majú menej ako 15 rokov, pitie energetických nápojov, že dokážu bez toho žiť, vydržať, a som presvedčený, že budú aj zdravší. Takže teraz niečo z dôvodovej správy. V uplynulých rokoch si medzi mládežou a deťmi získali veľkú popularitu nápoje s vysokým obsahom kofeínu a/alebo iných podporných látok vrátane tzv. energetických nápojov. Takéto nápoje sú široko dostupné v predajniach potravín, čo bez problémov umožňuje prístup maloletých k takým nápojom a k ich pravidelnému nadmernému a inak rizikovému užívaniu. Možno aby som upresnil, že nielen také bežné potraviny alebo supermarkety, ale aj bežne rôzne také stánky. My sme boli s asistentom si ísť urobiť taký prieskum trhu a na jednom mieste, nebudem konkretizovať, aby som ani pozitívne, ani negatívne neovplyvňoval biznis, podnikateľské prostredie, tak v tom stánku jednak, že vedľa neho bol automat s tými dostupnými výrobkami HHC, a to už sa riešilo v rámci vládneho návrhu zákona, a takisto hneď vedľa bol stánok, kde teda bez problémov ktokoľvek si zakúpil taký energetický nápoj rôznych značiek a rôznych teda aj obsahov týchto látok, ktoré sú spomenuté v tomto zákone. My sme pôvodne tento návrh zákona dávali ako dvojičku s tým obmedzením predaja HHC a tieto energetické nápoje, tie, to obmedzenie toho predaja HHC sme stiahli po tom, ako ministerstvo prišlo s komplexnejším návrhom. Sme za to vďační, podporujeme to a dúfame, že bude aj definitívne schválený tento zákon, keďže bol, keďže bol komplexnejší, tak sme nevideli potrebu, aby sme ďalej nechali o ňom rokovať Národnú radu. Myslím si, že to malo dostatočnú podporu, a chceme byť konštruktívnou opozíciou, nielen za každú cenu teda presadzovať si svoje návrhy. Tento sme ponechali, keďže toto sa zatiaľ vo vládnej réžii nerieši. Je dosť možné, že postup bude podobný, že tento návrh zákona nebude koalíciou podporený a keďže opozícia je z podstaty názvu menšinou, tak že neprejde. A v tom prípade veríme, že to bude inšpiráciou pre ministerstvo zdravotníctva, prípadne pre ďalšie vládne, vládne orgány, aby pripravili komplexný návrh zákona, ktorý bude riešiť toto používanie, využívanie energetických nápojov mladistvými, a že s ním, že s ním prídu podobne, ako keď sme otvorili tú tému HHC, tak ministerstvo prišlo s touto vecou a koalícia to podporila a tak môžeme o tom rokovať ďalej. Takže ten jeden zákon sme stiahli, čo sa týka HHC, tento zákon ponechávame, ale sme, samozrejme, otvorení na konštruktívnu diskusiu a v prípade, že príde s takýmto návrhom koalícia alebo niekto, ktokoľvek iný, tak ho tiež podporíme, lebo nám ide o dobro našich detí, našej mládeže. Podľa odborníkov konzumácia nápojov s vysokým obsahom kofeínu alebo iných látok s podobnými účinkami môže viesť k závislosti, ale aj k viacerým zdravotným problémom. Z odborných výskumov vyplýva, napríklad že deti a mladiství konzumujú v energetických nápojoch viac kofeínu, ako je zdravé pre ich vývoj. Sú tam, nájdete tam tie, tie citáty, odkiaľ to je vytiahnuté. Môžete si to potom pozrieť. Časté pitie energetických nápojov stojí podľa výskumu za množstvom zdravotných problémov u detí a mladistvých, ktorými sú napríklad zvýšenie krvného tlaku a kardiovaskulárne problémy, arytmia, diabetes, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku a vyššia kazivosť zubov. Preukázaná je tiež určitá korelácia s fajčením, konzumáciou alkoholu a iných ľahkých drog. Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje zákaz predaja nápojov s obsahom kofeínu, taurínu alebo draslíka nad vymedzený limit osobám mladším ako 15 rokov. Okrem vyššie uvedených rizík je tiež potrebné poukázať na vysoký obsah cukru, ktorý je v tzv. energetických nápojoch bežný a prispieva vo zvýšenej miere k výskytu obezity. K tomu by som povedal, že mali sme tu v parlamente tiež podobný zákon, ktorý sa dotýkal a diskutovali o ňom, a to bola vec dane z tých nápojov, ktoré sú sladené, sladených nápojov. Tiež je to otázka, že nakoľko je to príjem do štátneho rozpočtu, nakoľko je to zdravotná vec, ale bezpochyby zo zdravotného hľadiska častá alebo pravidelná konzumácia takýchto nápojov, a tie energetické sú aj sladené teda nápoje bežne, tak je riziková a je normálne, že nejakým spôsobom v takomto veku sa reguluje. Pokiaľ hovoríme o dospelej populácii, tak tú môžeme nejak pozitívne, negatívne motivovať, to azda možno má aspoň čiastočne v úmysle to zavedenie dane z tých sladených nápojov a v prípade mladistvých, maloletých, v tomto prípade do 15 rokov, tak je to možné aj formou regulácie, ako je to napríklad pri cigaretách. Na uvedené zistenia sa odvoláva aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý participoval aj na znení vyhlášky ministerstva zdravotníctva, je tu jej číslo, o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, ktorá bola vyhlásená v roku 2023. Podľa uvedenej vyhlášky je v zariadení pre deti a mládež, v ktorom prebieha výchova a vzdelávanie žiakov do 18., do 18 rokov veku, možné doplnkové stravovanie, popri spoločnom stravovaní, a to také, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zariaden... zriadeného v zariadení pre deti a mládež neobsahoval nápoje s pridaným cukrom nad 5 g na 100 ml a nápoje s obsahom kofeínu, taurínu, chinínu a iné. Aj z uvedeného vyplýva, že takéto nápoje sú pre deti a mládež škodlivé, a je preto dôvodné, aby sa na ich predaj vzťahovala prísnejšia regulácia. To je to, čo som spomenul v úvodnom slove, že áno, my ako opozícia bežne navrhujeme zákony, lebo nemáme ministerstvá, takže navrhujeme túto vec riešiť zákonom. Ale iste, ak by ministerstvo zdravotníctva, školstva videlo, že je praktickejšie riešiť to formou vyhlášky, nech sa páči, znova budeme len radi, podporíme to. Obdobná právna úprava je už účinná napríklad v Poľsku, Lotyšsku a Litve. Tam je zákaz predaja energetických nápojov do 18 rokov a pripravuje sa aj v Českej republike do 15 rokov. Pamätám si, minulý rok sme sedeli s asistentom poslanca, ktorý má na starosti pracovnú skupinu v českom parlamente, ktorá teda pripravuje prijatie takejto novely, a tiež tam bola diskusia, že či 15, alebo 18 rokov. Tam bola iná situácia, pripravujú to primárne koaliční poslanci, čiže má to veľmi veľkú nádej na to, že to bude úspešné. Ak by bol najväčší problém, že to predkladáme ako opoziční, urobme, čo bude v našich politických silách, aby, aby to mohlo prejsť pokojne aj formou, že si tento návrh adoptujú kolegovia z koalície a presadia ho väčšinou, ktorú majú. Ja si myslím, že to na vysvetlenie stačí. Okrem toho asi je to veľmi jednoduché a zrozumiteľné, takže ak ma niekto záujem, ešte nejaké poznámky alebo otázky, nech sa páči. Ďakujem. [12:30] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Stachura. [12:36] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne predkladateľovi za tento návrh novely zákona. Myslím si, že aj z pohľadu toho, že som zdravotník, lekár, tak by som chcel podporiť tento návrh, možno ešte ctené plénum aj upozorniť na to, aký závažný problém to je. Podľa zistení, ktoré som mal možnosť vidieť, a boli to dáta zo Spojených štátov amerických, tak zhruba 30 % populácie medzi 12 a 17 rokmi pravidelne konzumuje takéto energetické nápoje, a teda rozhodne asi nie len jeden takýto energetický nápoj za deň. Odporúčaná dávka alebo množstvo kofeínu, ktoré by mladiství maximálne mali prijímať denne, je 100 ml kofeínu ako denná dávka a to zodpovedá zhruba jednej šálke espressa za deň. Čiže ak konzumuje naša mládež viac takýchto nápojov, tak sa vystavuje skutočne riziku. A našiel som ešte taký starší, starší, staršiu štúdiu, ktorá hovorila, že v roku 2011 až 1 500 adolescentov v Amerike skončilo na urgentnom príjme z dôvodu práve užívania, nadmerného užívania takýchto nápojov. Čo by som možno doplnil do tohto návrhu, že netýka sa to len kofeínu, draslíka a cukru, ale, teda taurín sa tam spomína, ale ešte okrem iného sú to aj látky ako L-karnitín alebo guarana, ktoré sú tiež veľmi často súčasťou, čiže to by tu bolo dobré ešte niekde doplniť. No a čo sa týka toho lekárskeho hľadiska, tak áno, kardiovaskulárne problémy rôzneho typu, hypertenzia, arytmia, dokonca spontánna disekcia koronárnej tepny, vazospazmus a potom sú to neuropsychiatrické problémy, ako je atak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:36] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [12:38] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naozaj v súčasnej dobe, kedy naše deti sa namiesto športovania venujú hodinám a hodinám hrania počítačových hier, kedy tie deti nevydávajú energiu na to, aby, aby strávili svoju prebytočnú energiu, alebo aby svoju energiu krotili, tak veľký biznis je predaj energetických nápojov. A je smutné vidieť naozaj školopovinné deti, školopovinné deti, ktoré si cez prestávku namiesto desiatej otvoria energetický nápoj, ktorý si prinesú do školy. Ja keď som chodil ešte pred rokmi na základnú školu, teda keď som učil pred rokmi na základnej škole, tak nebol žia... ani, ani pojem o energetických nápojoch. Tie deti naozaj inak vyzerali a inak sa správali. Som hlboko presvedčený, že aj negatívne pôsobia tieto energetické nápoje na správanie detí, či je to už, či už sú to nejaké ADHD prejavy, ktoré deti majú, prípadne deti, ktoré sú nezvládateľné. Je to výborný zákon a ja každému rodičovi, každému jednému rodičovi, ktorý nevie, čo jeho deti robia, chcel by som povedať, že tento zákon pomôže, pretože tie deti namiesto toho, aby sa naozaj venovali športu, aby sa venovali pohybovým aktivitám, tak sú na počítačoch, sú na mobilných telefónoch a energetické nápoje. A čo je ešte smutné, že často nezletilí tieto energetické nápoje zapíjajú alkoholom a aj môjmu veľmi dobrému kamarátovi takto zomrel 18-ročný syn, ktorý vypil 10 energeťákov a zapíjal ich vodkou. [12:38] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec Vašečka, s reakciou na faktické, nech sa páči. [12:40] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie. Pán Dr. Stachura povedal veľmi aj také, síce stručné, lebo v rámci faktickej, ale také veľmi konkrétne veci. A, samozrejme, áno, v týchto lekárskych prípadoch, lekársky exaktne stanovených vecí, tak jednak že v druhom čítaní, prípadne, že by prešlo do druhého čítania, by mohli byť tieto veci doplnené, upravené. A takisto, ako sme už spomínali aj v diskusii s ním, tak, samozrejme, keby boli už tieto špecifiká určené vyhláškou, na ktorú by sa zákon odvolával, tak by to bolo asi najelegantnejšie riešenie toho. Ale my ako opoziční poslanci to neurobíme, keďže ministerstvá nemáme v rukách, ale ak by touto cestou išli koaliční poslanci a vláda, tak by to mohlo byť elegantné riešenie. Myslím si, že v takýchto veciach nevedieme nejaký súboj alebo nerobíme si naprieky, keď ide o deti, o naše deti, keď ide o zdravie našej populácie. A znova, nechceme ako keby teraz démonizovať energetické nápoje, alebo, potom by sme mohli už démonizovať aj kávu a ďalšie veci, ani zavádzať prohibíciu ako takú, ale myslieť na to pri deťoch, pri mládeži. A sú potom tie extrémne prípady, ako spomínal pán poslanec Pročko, kde naozaj to môže viesť až k úmrtiu alebo k vážnym zdravotným problémom. A preto je dobré zamýšľať sa, ako toto riešiť. Už bolo spomínané, že ministerstvo zdravotníctva vydalo vyhlášku, ktorými, ktorou obmedzuje alebo reguluje predaj takýchto nápojov. Aj takýchto nápojov priamo v školách, kde sa vedie výchova a vzdelávanie, a my hovoríme o celoplošnom nejakom obmedzení tohto predaja, ktorý sa deje v bežne dostupných predajniach či s potravinami, alebo nejaké stánky s občerstvením. Ďakujem. [12:40] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ alebo pán spravodajca, už sa ani jeden nechce k nim vyjadriť. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode. A pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 253. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 254. A dávam teraz slovo pánovi poslancovi Michalovi Šipošovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 253.) [12:44] Michal Šipoš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, do legislatívneho procesu prekladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predkladanom návrhu zákona navrhujeme zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie detí o 200 eur, to je zo súčasnej sumy 100 eur na 300 eur. Rozdiel oproti súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že sa strojnásobuje príspevok na opatrovanie v prípade opatrovania fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak ide o dieťa alebo viacero nezaopatrených detí. Ďakujem za pozornosť a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. [12:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Vladimírovi Ledeckému, nech sa páči. [12:45] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 253. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 254 zo 4. apríla 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 358 z 5. júna 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:45] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a otváram všeobecnú rozpravu. Do nej sa ako prvý prihlásil navrhovateľ pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [12:47] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Keďže vidím, že v tento pracovný deň máme prítomných piatich koaličných poslancov, ktorí prišli do tejto snemovne, tak verím, že si to vypočujú nielen oni, ale aj možno tí kolegovia, ktorí tu nie sú, a hlavne to budem to hovoriť pre ľudí na Slovensku, ktorí ma môžu cez internet počúvať zatiaľ, pretože zástancovia a zástupcovia nášho hnutia sú vytesňovaní z médií, zakázaní v rôznych reláciách, nemôžeme tam chodiť, nemôžeme argumentovať, tak dúfam, že aspoň takto sa ku občanom Slovenskej republiky dostanú naše návrhy zákonov a naše myšlienky. Ja som dlho rozmýšľal nad tým, ako pomôcť rodinám a rodičom, ktorí majú ťažko znevýhodnené deti, s ťažko, s ťažkým zdravotným postihom. Asi každý z vás, ktorí, ktorí máte v nejakom širšom okruhu alebo blízkej rodine takéto deti, viete, o čom hovorím, viete, o čom je starostlivosť. Už, už o zdravé deti je tá starostlivosť veľmi náročná, ale obzvlášť pri deťoch, ktoré sú ťažko zdravotne znevýhodnené, je tá situácia oveľa oveľa ťažšia. Tí rodičia v podstate celý život musia sa o to dieťatko starať, majú s ním oveľa viac nákladov, majú, musia s ním absolvovať rôzne terapie, potrebujú oveľa viac peňazí na to, aby sa o tie deti postarali, a pamätám si, ako terajší vládni predstavitelia, dokonca aj náš nový pán prezident sa vyjadrovali v minulosti, keď boli v opozícii, ako štát nemyslí a nedostatočne podporuje rodičov, ktorí majú takéto ťažko zdravotne znevýhodnené detičky. Pamätám si, ako Peter Pellegrini hovoril o tom, že nemôžme takýchto rodičov nechať napospas osudu, dokonca 21. apríla roku 2021 hovoril o tom na tlačovke, ako HLAS navrhuje jednorazovú pomoc rodinám vo výške 300 eur na každé nezaopatrené dieťa, a hovoril, že to chcú urobiť čo najskôr, lebo je ten správny čas, a vtedy už hovoril o tom, že verí, že sa nestane ten návrh predmetom politického boja, ale nájde podporu medzi všetkými politickými stranami, pretože slovenské rodiny túto pomoc potrebujú a zaslúžia si ju. To bolo v roku 2021. Potom si pamätám, ako Peter Pellegrini 1. augusta roku 2023 hovoril o mamičke zdravotne znevýhodneného chlapčeka a jej problémoch a vtedy povedal, citujem: „Vraciam sa z Košického kraja a ešte ďakujem za milé stretnutie, poviem vám ale aj jeden krátky príbeh. Rozprával som sa s mamičkou v Michalovciach. Stará sa o svojho postihnutého synčeka a je s ním výlučne na ošetrovateľskej starostlivosti. Ten syn potreboval ísť do nemocnice. A mama tam, samozrejme, musí ísť s ním, lebo sám by to nezvládol. A nakoniec táto mama, ktorá dostáva možno 500 eur mesačne na ošetrovanie, musí zaplatiť 200 eur nemocnici len preto, že jej chorý syn potreboval, aby bola s ním. Toto sú veci, ktoré nemôžeme nechať tak. Musíme podporovať ľudí, ktorí sa starajú o svojich blízkych, nie vyberať peniaze navyše pri každej príležitosti.“ Peter Pellegrini ako nový prezident a nejaký čestný člen strany HLAS o tom hovoril viacerokrát v rôznych televíznych reláciách, kde hovoril, že štát musí nájsť peniaze na to, aby sa postaral o takéto rodiny, ktoré majú takéto deti, a takto by som mohol citovať rôzne jeho výroky a vyjadrenia, mnohí z nich si viete nájsť na internete, pretože tam... tam ten internet si to pamätá, tie výroky. Ešte chcem prečítať aj programové vyhlásenie vlády, tejto vlády, ktorá vládne, a krátky úryvok z neho: „Starostlivosť o starších a zdravotne znevýhodnených si vyžaduje strategické zmeny, aby zodpovedala ich potrebám. Moderné komplexné služby dlhodobej starostlivosti, ako aj valorizácia peňažného príspevku na opatrovanie a hodinovej sadzby osobnej asistencie v závislosti od rastu minimálnej mzdy bude slúžiť posilneniu spoločenskej integrácie odkázaných ľudí, osobitne zdravotne znevýhodnených.“ Toľko citát z PVV tejto vlády. Ak si zoberieme, aký je teraz, terajší stav, tak dnes je príspevok mesačný na takéto opatrovanie takejto osoby 569 eur, je to ročne, ročný, teda mesačný príspevok pre rodičov zdravotne znevýhodnených detí, a teda je to na asistenciu alebo opatrovanie zdravotne znevýhodnených ľudí, pri deťoch je tento príspevok o 100 eur vyšší, čiže 669, my navrhujeme, aby to nebolo o 100 eur, ale o 300 eur, čiže aspoň 860... 869 eur mesačne. Mnohí si z vás pamätáte nedávnu vážnu, smutnú udalosť, kedy sa stala tragédia na Liptove, kde matka v náručí s 9-ročným dieťaťom v zúfalstve sa postavila pred idúci vlak a poukázala takýmto bolestným spôsobom na dlho zanedbávaný... zanedbávanú a mimoriadne ťažkú situáciu rodín a osobitne jednorodičovských domácností, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti. Tak ako som spomínal, každý z vás určite takúto rodinu pozná a viete, ako ťažko sa takýmto rodinám žije. A keďže naše hnutie SLOVENSKO sa vždy zastávalo chorých, starých a tých, ktorí si nevedia pomôcť, pretože bohatí a silní ľudia, tí si vedia pomôcť, tí prežijú, tí to zvládnu, ale štát, silný štát, ako hovoria predstavitelia vládnej strany SMER, ako hovoria predstavitelia strany HLAS, ktorí sa nazývajú sociálnymi demokratmi, tak ja osobne som očakával, že prvé zákony, ktoré bude nová vláda prijímať v tomto volebnom období, budú najmä o tom, aby sa vláda postarala o tých slabých a chorých, o tých, ktorí to potrebujú. Bohužiaľ, dočkali sme sa zákonov, ktoré potrebovali najprv zničiť a zrušiť špeciálnu prokuratúru, rozobrať verejnoprávnu televíziu na franforce, v podstate ju zrušiť, dosadiť si tam svojho riaditeľa, svojich ľudí, taktiež zákon, ktorý sme dlho diskutovali v pléne, a to je znižovanie trestov pre zločincov, našťastie tam zasiahol Ústavný súd a pozastavil účinnosť, ale od vládnych strán, ktoré sa nazývajú sociálnymi demokratmi, som takýto zákon nezachytil, práve preto prichádzame my ako opozičné hnutie SLOVENSKO s takýmto návrhom. A chcem vás všetkých poprosiť, aby sme vypočuli slová prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa z takýchto vecí nerobila politika, aby sme nevybíjali z toho politický kapitál, že teraz to možno predkladá opozičná strana alebo to predkladá hnutie, ktoré vám nie je po vôli, a chcete ho zrušiť, chcete ho ostrakizovať, predstavitelia vládnej strany SNS nás nazývajú vredmi, tak chcem, aby ste sa povzniesli nad túto politiku vašich hlavných predstaviteľov, a možno tí poslanci, ktorí ste teraz v pléne, ktorí ste prišli dnes do roboty, vládni poslanci, aby ste možno snažili sa presadiť v tých vašich stranách to, že aby sme pomohli fakt tým rodinám, ktoré sa starajú dennodenne, v podstate niektoré celý život o svoje ťažko zdravotne znevýhodnené deti. Dať im navyše mesačne 300 eur nie je žiadny veľký peniaz pre štát, obzvlášť keď sme v prvých mesiacoch tejto vlády zaregistrovali, že si ministri premiér zvýšili mesačne platy o 3- až 5-tisíc eur, obzvlášť v čase, keď rokujeme o zákone lex atentát, a v tomto zákone schvaľujeme rentu pre Roberta Fica, doživotnú rentu vo výške niekoľko tisíc eur. Keď mu schvaľujeme, alebo schvaľujete mu chcete schváliť ochranku doživotnú, šoféra doživotného, v čase, keď vládni ministri si lietajú za štátne a v podstate za peniaze daňových poplatníkov na vládnom špeciále na futbal. Na jednej strane si zvýšia platy o 5-tisíc eur mesačne – a ešte aj výlet na futbal, na EURO ’24 im zaplatia daňoví poplatníci. Žijeme v dobe, kedy si koaličný partner vytrucuje nové ministerstvo, ktoré bude stáť 200 mil. eur ročne, keď zistíme, koľko stojí nájom tohto ministerstva, tak je to raz toľko, ako keď sa, keď išla do nájmu ministerstvo regionálneho rozvoja za Veroniky Remišovej, ktorá vysúťažila cenu 10 eur mesačne na meter štvorcový, nové ministerstvo cestovného ruchu a športu stojí 20 eur meter štvorcový. V čase, keď sa peniaze, uvažuje sa, že by sa mali kúpiť ešte nové stíhačky F16, lebo tých 14 nám nestačí, tak hovorím si, či nie je čas sa zamyslieť aj nad tými, ktorí to najviac potrebujú, nad rodičmi, ktorí majú takéto ťažko zdravotne znevýhodnené deti. Osobne si myslím, že možno to jedno krídlo tej stíhačky by nám mohli dodať neskôr, alebo by nemuselo byť zriadené to ministerstvo za 200 mil., alebo mohol by aspoň byť v normálnych reálnych nájmoch, normálnych, reálnych nájomných cenách. A vtedy by sme vedeli vyčleniť tých pár stovák eur pre tieto rodiny, ktoré to veľmi potrebujú a ktoré, mnohé z nich nemajú ani vplyvných podnikateľov v rodine, ani vplyvných poslancov, ani ministra, ani premiéra, ale sú odkázaní na dennodenný život takto ťažko skúšaní iba so svojím dieťaťom. Prosím vás, vládni poslanci, skúste zvážiť, či by nebolo na čase možno prijať a urobiť veľké gesto a prijať jeden opozičný návrh a ukázať ľuďom na Slovensku, že vy chcete ten zmier, že vy chcete ukázať nejaký, nejaké gesto. Pamätám si, ako sme počas našej vlády schvaľovali aj opozičné zákony, keď bol ten zákon dobrý, keď mal ten zákon zmysel, keď ten zákon mal pomôcť ľuďom, tak sme pristúpili aj na schválenie opozičného zákona. Či to boli návrhy zo strany HLAS, SMER, boli sme ochotní pristúpiť, ak tá situácia to vyžadovala a bolo to potrebné, boli sme ochotní urobiť to gesto. Tak teraz vás chcem poprosiť, vážení predstavitelia vládnej koalície, ak nemáte radi naše hnutie, nemáte radi nášho lídra, nemáte radi mňa, nechcete chodiť do relácií, lebo viete, že takto nás zakážete, že takto nás budete ostrakizovať, prosím, zahlasujte aspoň za tento zákon a kľudne si urobte tlačovku, že ste to urobili vy, že je to vaša zásluha, že bez nás by ten zákon neprešiel, kľudne si to odprezentujte vo všetkých médiách, ja budem rád, keď budeme môcť aspoň tato pomôcť týmto rodičom a týmto rodinám. Neviem, čo ešte viacej by som mohol povedať, asi všetky slová, ktoré som chcel, sa mi minuli, ale na záver asi by som len chcel vás poprosiť, ak máte trochu svedomia, trochu srdca, trochu cítenia, skúste prekonať tú politiku, ako hovoril Peter Pellegrini, a pomôžme týmto rodinám. Nemusíme im dávať milióny, nemusíme im dávať päťtisícové mesačné navýšenia, stačí, keď im zvýšime o tých 300 euro mesačne, aby mohli dôstojne žiť. Ďakujem veľmi pekne. [13:00] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Tým pádom na faktickú poznámku pani Holečkovej sa dostane až po obednej prestávke, ktorá je skrátená, a chcem vám všetkým teda zapriať dobrú chuť a vidíme sa o druhej hodine. (Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme popoludňajším rokovaním deviateho dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia, pardon, postihnutia, tlač 253. Pokračujeme faktickou poznámkou pani poslankyne Holečkovej na vystúpenie pána poslanca Šipoša, ale pani Holečková tu v tejto chvíli nie je, čím sme vyčerpali teda zoznam písomne prihlásených, keďže sa nikto neprihlásil, a pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Pročko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže, pán poslanec, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 253.) [14:05] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milá kolegyňa, milí kolegovia, áno, milá kolegyňa a milí kolegovia, začnem trošku netradične. A pred chvíľou prišiel za mnou hore Dušan Tittel a povedal, že či pôjdem si zahrať futbal s výberom Národnej rady 6. júla... S anglickým? S Angličanmi, politikmi, pán Stachura ide, pán Truban ide, pán Truban bude veľmi silná opora, pretože je vysoký, dajú ho do bránky. (Reakcia z pléna.) Tak. Začal som preto, pretože s Dušanom Tittelom som absolvoval niekoľko desiatok charitatívnych podujatí, kedy peniaze z týchto podujatí išli ľuďom, ktorí to naozaj potrebovali, a vyzbieralo sa naozaj veľmi pekné množstvo peňazí pre ľudí, ktorí to potrebovali. Ale toto by mal robiť štát. Štát by sa mal starať o tých, ktorí to naozaj potrebujú. A zvlášť by sa mal štát starať o zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Ale už ste to dnes počuli. Tento štát sa stará hlavne o to, aby ministri a premiér Slovenskej republiky mali dvojnásobné platy, aj keď premiér Slovenskej republiky pred rokmi rozprával, že je to hyenizmus, aby si ministri a premiér zvyšovali platy. To bolo pred rokmi. Teraz asi nie sú peniaze na zdravotne ťažko postihnutých, keď dneska ste počuli pri zákone, ktorý predkladal pán Takáč, a pán Hlina o tom hovoril, sa dvojnásobne predražila ťažba dreva. Dvojnásobne sa predražila. Čiže peniaze sa musia dnes šetriť, aby sa mohli dávať na predražené veci. Spomenul som ten, tie, v úvode tie, futbal, ten futbal a tie charitatívne akcie preto, lebo naozaj žiadna jedna vláda neurobila toľko, ako naša vláda pre sociálne odkázaných a zdravotne postihnutých. A to je fakt. To je neodškriepiteľné, je to tak. Je to tak. Teraz predkladáme zákon, v ktorom chceme, aby sa pomohlo zdravotne ťažko postihnutým ľuďom. Nie našim kamarátom, ale zdravotne ťažko postihnutým ľuďom. A ja si myslím, že na toto, nieže myslím, ja som hlboko presvedčený, že na toto sa peniaze nájdu vždy. Tento štát nikdy, nikdy, nikdy nepomáhal zdravotne ťažko postihnutým, sociálne odkázaným. Tvárili sme sa alebo tvárili sa naši, naši predstavitelia, že sú sociálni demokrati, že sú, že sú to ľudia, ktorí pomáhajú dôchodcom. Figu borovú. Figu borovú! Nikdy! A ja som hlboko presvedčený, že aj Progresívne Slovensko, Progresívne Slovensko zahlasuje za tento zákon, pretože majú medzi sebou človeka, ktorý vie, čo to je zdravotné postihnutie, a vie, ako, ako ťažko žijú ľudia so zdravotne ťažkým postihnutím, a ja, v predchádzajúcom volebnom období Dominik Drdul naozaj veľmi veľa urobil pre zdravotne ťažko postihnutých a ja mu chcem aj týmto poďakovať za to, čo robil Dominik, a práve v tomto musíme pokračovať. Denne dostávam žiadosti o pomoc od zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Prečo? Pretože tento štát sa o nich nestará, lebo tento štát nepomáha ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ja vás nebudem prosiť, že prosím vás, zahlasujte za tento zákon. Ja vám hovorím, toto je pomoc pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí. To by malo byť normálne v normálnej spoločnosti, ako je naša spoločnosť. V Dánsku, Fínsku, Švédsku, Nórsku a vo vyspelých krajinách zdravotne ťažko postihnutí sú ľudia, ktorým štát dáva, ktorým štát pomáha, pretože tí ľudia nemôžu za svoje zdravotné ťažké postihnutie veľakrát, a veľakrát musí štát pomôcť, nieže musí, mal by pomôcť. Ja som veľmi rád, že tento zákon opäť, že predkladám, predkladáme tento zákon, a je len na vás, ako sa rozhodnete, na vás. Je nás tu poriedko v tomto pléne, ale tento zákon, milí občania Slovenskej republiky, je pre tých, ktorí potrebujú pomoc. Toto nie je populistický zákon, toto nie je zákon o tom, že si ideme urobiť krásne niečo, že chceme pomôcť zdravotne ťažko postihnutým. Nie. Zdravotne ťažko postihnutým sa má pomôcť, a nielen takto. Nielen takto. Ďakujem veľmi pekne. [14:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Holečková, nech sa páči. [14:10] Martina Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja sa musím k mojim kolegom predrečníkom pridať a povedať, že ja som tiež očakávala, že práve v tejto sociálnej oblasti, a najmä v časti, kde hovoríme o pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením, ich rodinám, že budeme ťahať, poviem to tu, spoločne za jeden povraz, ale v jednom smere, čo sa zatiaľ nedeje. Ja som z toho nesmierne, nesmierne sklamaná. A musím povedať, že keď to nerobí koalícia, tak to musí robiť opozícia, preto som veľmi vďačná, že tento, tento návrh tu máme, a musím povedať aj to, že naozaj už by bolo načase to, aby sme vedeli týmto rodinám pomôcť tak, aby napríklad svoju situáciu nemuseli riešiť tým, že musia zbierať plastové vrchnáčiky, ktoré potom odovzdajú, a za peniaze, ktoré za ne utŕžia, idú na nejakú rehabilitáciu so svojím dieťaťom alebo niečo podobné, že naozaj tento problém je vážny, a myslím si, že každý rodič, ktorý sa stará o zdravotne znevýhodnené dieťa, si zaslúži, aby štát stál pri ňom, aby mu podal pomocnú ruku a nastavil tie podmienky pomoci tak, aby on nemusel každý deň rozmýšľať, či má na to, aby svojmu dieťaťu zabezpečil adekvátnu starostlivosť. Nedávno sa tu hovorilo o odľahčovacej službe, s prípadom, ktorý si, predklada... pán predkladateľ, spomínal, a jednoducho tá odľahčovacia služba nám naďalej nefunguje. Je to absolútna katastrofa. My ju máme na papieri, ale reálne im nevieme zabezpečiť personálne, nemáme dostatok kapacít. A o tomto sa tu už rozpráva roky. Tak pome s tým niečo urobiť. Ďakujem veľmi pekne. [14:12] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pročko s reakciou na faktickú, nech sa páči. [14:12] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, milá pani kolegyňa, absolútne s vami súhlasím. Musia sa robiť rôzne zbierky, ľudia sa zbierajú, pomáhajú, prosia o pomoc na svojich profiloch, pretože majú ťažko postihnuté dieťa, ktoré nemá, nemá peniaze na nový vozík, nemá, nemá peniaze na, na, na život, to je čisto, to je... Ako to mám nazvať? Sociálna demokracia, SMER sa hrdí tým, že je to strana, ktorá socia... pomáha sociálne slabým. No ja som ešte nezažil ich, že by niekomu, nejakému sociálne slabému človeku pomohli. Chodia do regiónov a pomáhajú svojim straníckym, svojim straníckym starostom a svojim straníckym kolegom. Je to choré, štát by sa mal starať, štát by mal poskytovať ťažko zdravotne postihnutým a zdravotne oslabeným ľuďom v prvom rade pomoc. Ale my, my ideme dať premiérovi Slovenskej republiky doživotnú rentu, my mu ideme dať doživotné auto. No veď dobre, tak ako v poriadku, ale dajme potom v prvom rade tým, ktorí to potrebujú, pretože premiér Slovenskej republiky, som hlboko presvedčený, tak ako vlastnou hlavou za, vie, vedel zohnať tedahlas podobný premiérovi Slovenskej republiky vedel zabezpečiť 40 mil., tak premiér Slovenskej republiky si bude vedieť zabezpečiť vlastnou hlavou určite peniaze, o tom som presvedčený, ako ja poznám Roberta Fica. Takže pomôžme ťažko zdravotne postihnutým a oslabeným ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. [14:12] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán poslanec. [14:14] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Tak ja už len na záver to zhrniem pre pamäť tohto národa, pre možno internet, ktorý si to zapamätá. V tomto návrhu zákona predkladáme spoločne s mojimi kolegami za hnutie SLOVENSKO návrh, aby rodičia, ktorí sa starajú o ťažko znevýhodnené deti, momentálne ten mesačný príspevok je 569 eur pre ťažko zdravotne znevýhodnených. Pri deťoch je to navýšené o sto euro, čiže mesačne majú 669 eur. Z toho majú sa postarať, z týchto peňazí sa majú mesačne postarať o svoje ťažko znevýhodnené dieťa. A my navrhujeme, aby ten príspevok pri deťoch do 18 rokov bol o dvesto euro naviac, to znamená, aby to bolo 869 eur. Nie je to žiadna vysoká suma. Nie sú to státisíce, nie sú to milióny. Je to o 200 euro naviac pre, práve pre tieto deti, ktoré to najviac potrebujú. Na záver chcem len povedať, že o tom, aký silný je štát, svedčí to, ako sa vie postarať o svojich najslabších. Tak dnes, vážení páni poslanci, panie poslankyne, hlavne vyzývam poslancov a poslankyne z vládnej koalície, drvivá väčšina z nich sa označuje za sociálnych demokratov, z tohto miesta ich vyzývam, aby aspoň takouto sumou, keď máme na, navyše na stíhačky, máme na výlety vládnych predstaviteľov vládnym špeciálom na futbal, keď máme na to, aby sme premiérovi zvyšovali plat o 5-tisíc eur mesačne a ministrom o 3-tisíc eur mesačne, ak má štát na to, aby, aby pridal ministerstvu, ktoré bolo novovytvorené, 200 mil. eur ročne, ak na toto všetko sú peniaze v tomto štáte, myslím si, že 200 euro mesačne navyše pre rodiny, ktoré sa starajú o svoje detičky, ktoré sú ťažko zdravotne znevýhodnené, tak na to by si štát určite tie peniaze mal nájsť. Uvidíme, ako to dopadne pri hlasovaní vo štvrtok, ale chcem aj touto cestou vyzvať všetkých, aby tento zákon podporili a pomohli týmto rodinám. Ďakujem pekne. [14:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Spravodajca chce ešte k rozprave zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 335, počkáme, kým to nabehne aj na obrazovku, presne tak, a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 335. Dávam teraz slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 335.) [14:18] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bližšie by som sa k nemu venoval, bližšie by som sa mu venoval v rozprave, ku ktorej sa, ku ktorej sa ja hlásim ako prvý. Ďakujem veľmi pekne. [14:18] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Michalovi Trubanovi, nech sa páči. [14:19] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci a vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 335). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [14:19] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Jakab, nech sa páči. [14:21] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, krátko a stručne. Návrh zákona harmonizuje dve prostredia, ktoré sa počas vývoja v posledných rokoch v podstate prakticky zharmonizovali samé, čo sa týka výmeny tovaru, zakupovania, vracania tovaru, reklamácie a tak ďalej. V súčasnej legislatíve, ktorú predkladáme, riešime hlavne posilnenie práv spotrebiteľa a harmonizáciu, teda skôr také vyčistenie prostredia, v ktorom nakupujeme. Tým myslíme online svet a kamenné obchody, tak aby všetkým bolo jasné, aké sú ich práva, povinnosti a aké lehoty teda v oboch prostrediach platia. To, čo je v súčasnosti platné, je v prípade vrátenia tovaru, čomu sa venuje tento návrh zákona, odstúpenie od zmluvy, inak aj vrátenie tovaru bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní je inštitútom, ktorý je v našom právnom poriadku upravený niekoľko rokov, ale tento inštitút sa vzťahuje len na zmluvy uzavreté na diaľku, teda nákup cez internet, cez e-shop, cez email, telefón, katalóg a podobne a/ alebo na zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, čiže pre nejaké predajné akcie a podobne. Toto právo sa nevzťahuje na, na kamenné obchody. V praxi sa spotrebitelia teda s tým stretávajú rôznym spôsobom, hlavne v kamenných predajniach, o tom sa budeme venovať, tomu sa budem venovať neskôr. Ale teda, že ako v súčasnosti môžu spotrebitelia fungovať, ako fungujú. Jedna vec je, že si objednáte tovar online, kde máte možnosť vrátenia tohto tovaru do 14 dní práve kvôli tomu, že keď ho objednávate online, tak častokrát si ho neviete vyskúšať, neviete si ho chytiť, neviete, ako vyzerá v skutočnosti, a takéto vrátenie tovaru bez udania dôvodu do 14 dní s tým, že môžete požiadať o vrátenie peňazí a obchodník je povinný vám vyhovieť, môžete ho uskutočniť buď online, teda akože poštou, zabalíte to do nejakej krabice a pošlete na určenú adresu, ale za posledné roky vlastne sa tento svet aj prepojil s kamennými predajňami, čiže množstvo obchodníkov ponúka vrátenie tovaru aj do kamennej predajne kdekoľvek na Slovensku, alebo keď prídete aj do tejto predajne, aj tam si už môžete objednať online priamo v tejto predajni cez nejaký ich kiosk, prípadne tú objednávku online môžete si nechať doručiť priamo do tej, do tej konkrétnej predajne. A dokonca vám v tom pomáha ešte aj personál tej danej predajne. Kdežto keď v tej kamennej predajni nakúpite na priamo, tak vrátenie peňazí neexistuje, nie je tam žiadna lehota do 14 dní a trh si to vyriešil po svojom. V podstate každý ako môže, ako chce. Jedni vám vrátenie vôbec neumožnia, druhí vám umožnia výmenu tovaru za iný, pokiaľ ste si napríklad zmýlili veľkosť, alebo vám dajú nejaký poukaz, voucher na zakúpenie iného tovaru. Vrátenie s možnosťou finančného odstúpenia od zmluvy pri kamennej predajni neexistuje. A práve kvôli tomu, že tieto dva svety sa za posledné roky už spojili, navrhujeme uplatniť 14 dní, 14-dňovú lehotu vrátenia bez udania dôvodu aj v kamennej predajni. Ako som hovoril, už teraz v kamennej predajni môžete objednávať alebo si tam môžete tie online objednávky nechať priamo posielať, prípadne ich v tých kamenných predajniach môžete, môžete vracať. Čiže pre toho obchodníka, ktorý má kamennú predajňu a zároveň prevádzkuje aj e-shop, sa situácia nezmení. A pre toho obchodníka, ktorý má len kamennú predajňu a e-shop neprevádzkuje, je to, je to prínos, pretože zákazník vie, že, že v prípade, že sa pomýli alebo že ten darček nebude správny, alebo to dieťa, ktorému vyberal veci, a nemohlo byť to dieťa s ním a tie veci sú mu napríklad, nesedia mu veľkosti, takže ich môže do 14 dní vrátiť s tým, že mu budú vrátené aj peniaze. Čo sa týka technikálie, je to úplne jednoduché. Stačí, že prídete s rovnakým nepoškodeným originálnym tovarom, tak ako keď si objednáte pri online, a preukážete sa, preukážete sa nákupným, nákupným dokladom, čiže v tomto prípade bločkom. Ako som hovoril, tých aplikácií je množstvo či už pri daroch, alebo pri osobách, ktoré nemôžu byť pri tom, ako v kamennom obchode vyberáte, alebo aj pri tom, ako niekedy v eufórii niečo nakúpite v kamennej predajni a potom už nemáte možnosť to vrátiť. Čiže takto jednoduchý návrh to je. Je to v podstate harmonizácia online prostredia s kamennými predajňami, ktorá sa prakticky už dávno udiala, ale v termíne vrátenia tovaru sa táto harmonizácia neudiala. Keď som sa bavil s kolegom, sme sa bavili, že niektoré západné krajiny toto už vykonali, takže to nebude novinka na svete. Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona. [14:21] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Františka Majerského a Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 321. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 315. A dávam teraz slovo poslancovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského a Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 321.) [14:28] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi predložiť v mene pána Františka Majerského a mňa novelu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, o zmene a doplnení niektorých predpisov. Ide o zmenu, ktorá zavádza príspevok pre absolventov stredných zdravotných škôl a ošetrovateľstva. Bližšie k tomu chcem vystúpiť v rozprave, týmto sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem pekne. [14:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Tomášovi Szalayovi, nech sa páči. [14:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak, vážený pán predsedajúci, dámy, páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 321). Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z toho § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do nej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale prihlásil sa navrhovateľ pán poslanec Stachura, nech sa páči. [14:30] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Takže ešte raz dovoľte mi teda povedať detailnejšie o tomto našom návrhu, prečo sme si ho dovolili predložiť. Ide o tzv. náborový príspevok pre absolventov stredných zdravotných škôl a ošetrovateľstva, resp. pôrodných asistentiek. Prinášame túto novelu zákona preto, pretože situácia v slovenskom zdravotníctve okrem mnohých problémov, ktoré horia, so sebou prináša aj značný nedostatok personálnych zdrojov. Tento problém je rôzny. V niektorých oblastiach Slovenska významný, v niektorých menej významný, ale myslím si, že asi je len veľmi málo regiónov Slovenska, kde nedostatok sestier vôbec nie je problém. Týka sa to, samozrejme, Bratislavy. Tu ten, tá, tá problematika je možno najvypuklejšia, ale dotýka sa to skutočne mnohých, mnohých nemocníc, ale aj ambulancií, ktoré postrádajú týchto pracovníkov. Čo by som chcel uviesť takisto ako jeden z argumentov, prečo sme prišli s touto, s touto novelou a prečo si uvedomujeme, že sme tuná už dnes počuli viaceré opozičné návrhy a pomaly sa predbiehame, kto kde by ešte mohol niečo pridať, a sú to aj veľmi dobré veci, ktoré myslia na ľudí, ktorí, ktorí sú napríklad v núdzi alebo majú veľmi ťažkú situáciu, a naozaj zodpovednosť na zákonodarcov by mala byť hľadať takú nejakú všeobecnú spravodlivosť, hľadať ako investovať tie obmedzené zdroje, ktoré máme na Slovensku, hospodárne a zmysluplne. Myslím si, že napriek tomu, že tento náš návrh je záťažou pre rozpočet Slovenskej republiky, tak môžu to byť dobre investované peniaze. Dobre investované peniaze preto, pretože si treba uvedomiť, že za tým nedostatkom sestier, za nedostatkom zdravotníckych pracovníkov môžete vidieť aj nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ak sa napríklad len na Slovensku v nejakej nemocnici zatvorí, zatvorí operačná sála, pretože tam chýba sestra, ktorá je inštrumentárka, ktorá tam nie je, tak sú to veľké náklady, ktoré sa, ktoré sa tej nemocnici, ktoré vznikajú tejto nemocnici z dôvodu fixných nákladov, ak daná operačná sála stojí, len hodina takejto operačnej sály, fixné náklady, to znamená, to, že, že túto operačnú sálu máme k dispozícii a nevyužívame ju, sú zhruba 180 eur na hodinu. 180 eur na hodinu je zhruba náklad, ktorý máme na jednu hodinu operačnej sály. Čiže myslím si, že všetky, všetky zdravotnícke zariadenia nevyhnutne by mali hľadať riešenia ako tie kapacity, ktoré majú k dispozícii, využiť optimálne, tak aby bola tam poskytovaná zdravotná starostlivosť, aby sme nemuseli čakať na niektoré výkony veľmi dlho a tak ďalej. Čiže toto je jeden z argumentov. My sme si prerátali, čo by znamenalo, keby sme takýto náborový príspevok dali v podstate všetkým absolventom stredných zdravotných škôl a vysokých škôl na Slovensku a podľa minimálnej mzdy, pretože tento návrh, ktorý sme pripravili, sme naviazali na minimálnu mzdu. Možno ešte predtým, ako poviem teda ten náš prepočet, tak sa vrátim k tomu, čo navrhujeme. Navrhujeme, aby sestra absolventka, teda absolvent ošetrovateľstva alebo pôrodná asistentka, ktorá práve vyštudovala školu a začne v danom roku pracovať u určitého zamestnávateľa, tak aby mala nárok na tzv. náborový príspevok, ktorý bude vo výške osemnásobku minimálnej mzdy. Prečo osemnásobok minimálnej mzdy? Pretože už teraz sú nemocnice z dôvodu chýbajúcich sestier nútené ponúkať takéto náborové príspevky, tie sú v rôznej výške. Podľa našich informácií tie, tá výška je zhruba od 2-tisíc do 4-tisíc eur. Problém je ale v tom, že nie je to výdavok, ktorý je už, na ktorý je myslené aj v štátnom rozpočte, nie je to výdavok, ktorý tie nemocnice majú akýmsi spôsobom už zarátané v tých svojich rozpočtoch, a ide to nad rámec tejto, týchto výdavkov. Čiže ten náš návrh by bol určitým spôsobom predvídateľný, aby si tie nemocnice, aby sa už aj v štátnom rozpočte myslelo práve na týchto absolventov, aby boli tieto zdroje k dispozícii. Prečo teda osemnásobok? Osemnásobok preto, pretože chceli sme, aby ten, ten príspevok bol naozaj motivujúci, aby pritiahol mladé sestry do systému, a pokiaľ by bol vo výške možno 2-tisíc eur, tak by až tak motivačný nebol. Neskôr ešte doplním aj to, prečo, alebo ako sme sa snažili urobiť aj takú malú anketu medzi, medzi študentami stredných zdravotných škôl a vysokých škôl. K tomu sa vrátim. No a naviazanie na minimálnu mzdu preto, aby, aby tam bol určitý koeficient, ktorý vie postupne rásť, ako bude rásť tá minimálna mzda. No to sa týka teda absolventov vysokoškolského štúdia, ako som spomínal, ošetrovateľstva, resp. pôrodnej asistencie. V prípade stredných zdravotných škôl, kde nám študujú praktické sestry, asistenti, tak tu navrhujeme, aby tento, tento príspevok bol vo výške päťnásobku minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti podľa minimálnej mzdy 3 750 eur. Osemnásobok v súčasnosti predstavuje výšku takmer 6-tisíc eur. Ak... A kto by mal nárok na takýto príspevok? Ako som spomínal, absolvent, ktorý v danom roku, kedy ukončí štúdium, začne pracovať na Slovensku, zaviaže sa odpracovať na Slovensku minimálne tri roky, a teda bude či už v ambulantnom sektore, alebo v nemocničnom sektore pracovať na Slovensku. Ak by pracoval na polovičný úväzok, tak, samozrejme, že tento príspevok by sa krátil, ak by odišiel, tak by musel ten vyplatený príspevok v tej alikvotnej čiastke takisto vrátiť. No a teda ten ešte prepočet, ktorý som začal, ale nedokončil. Nám vychádza ten prepočet, ak by sme všetky sestry absolventky stredných zdravotných škôl a vysokých škôl, ak by sme im dali takýto príspevok, tak v jednom roku by to znamenalo pre štátny rozpočet zhruba náklady 15 mil. eur, ak by došlo k navyšovaniu minimálnej mzdy, čo sa predpokladá alebo sa očakáva, tak tento, tento výdavok by mohol stúpnuť pri tej minimálnej mzde na 700 eur, by mohol stúpnuť až na 20 mil. eur. A vrátim sa opäť k tomu prepočtu na hodinu operačnej sály, my sme to mali prerátané zhruba, že ak by v každej z akútnej nemocníc, to znamená 50 nemocníc máme zhruba, v každej z týchto nemocníc bola jedna operačná sála, denne by stála kvôli tomu, že nemá operačnú sestru, nemá sestru, ktorá by, ktorá by tam poskytovala zdravotnú starostlivosť, tak tieto náklady by boli v 50 nemocniciach za rok zhruba 18 až 19 mil. eur. Čiže, čiže chceme to dávať aj do takéhoto nejakého pomeru, že na jednej strane investujeme do začínajúcich sestier, chceme, aby tu prišli, začali pracovať na Slovensku. Zo skúseností vieme, že zdravotníci, ktorí na Slovensku začnú pracovať, tak založia si rodinu, majú určité väzby na Slovensku a už potom ťažšie odchádzajú. Ak je to na začiatku po škole, tak tá motivácia odísť mladým začínajúcim, ktorí nemajú nejaké silné väzby, tu výrazná nie je. Čiže práve preto by sme chceli týmto náborovým príspevkom motivovať mladých ľudí, aby na Slovensku začali pracovať, aby začali pracovať v zdravotníctve a aby tu, dúfajme, teda aj ostali. Dôvod prečo, prečo je to nesmierne dôležité, je napríklad v tabuľke, ktorú pravidelne zverejňuje aj Národné centrum zdravotníckych informácií. Ono každoročne prináša rôzne zaujímavé, zaujímavé postrehy zo slovenského zdravotníctva. Veková štruktúra sestier, to je ten zásadný moment, prečo prichádzame s týmto návrhom. Keď sa pozriete, tak posledných 10 rokov sme zaznamenali 16-percentný pokles sestier do 40 rokov. Čiže za desať rokov nám poklesol počet sestier do 40 rokov o 16 %, čo veští katastrofu v budúcnosti, pokiaľ niečo s tým akútne neurobíme, pretože naše sestry nám starnú, celkom prirodzene odchádzajú do dôchodku, a u sestier ten fenomén, ktorý vidíme u lekárov, že ostávajú pracovať dlhšie aj v dôchodkovom veku, tuná nie je. Naše sestry sú unavené, vyťažené, vyčerpané a chcú do tohto dôchodku odísť aspoň v tom čase, kedy, kedy majú na to nárok. No a práve tu vidíme obrovský problém, že tieto sestry nebude mať kto nahradiť. Ďalšia vec, si treba uvedomiť, že my sme aj v určitom demografickom vývoji, tak ako iné moderné krajiny, tak tento demografický vývoj je, žiaľ, neúprosný a nepriaznivý. Starne nám populácia, rodí sa nám stále menej detí, do toho prichádza ešte to, že je stále menej ľudí ochotných sa starať o iných, o ľudí, ktorí potrebujú našu zdravotnú a zdravotno-sociálnu starostlivosť. Čiže tá demografická krivka je neúprosná a nám naďalej klesá počet mladých absolventov, ktorí chcú sa venovať ošetrovateľstvu alebo starostlivosti o iných. Čiže je to veľmi vážna vec a myslím si, že pokiaľ neurobíme v najbližších rokoch niečo s týmto fenoménom, tak sa nám to, tak sa nám to vráti a možno ani tú zdravotnú starostlivosť, ktorú máme v súčasnosti a ktorú viacerí pociťujeme, že už má dosť výrazné nedostatky, tak ani takúto, takúto kvalitu alebo dostupnosť už nebudeme vedieť dosiahnuť, pokiaľ tu nebudeme mať dostatok zdravotníkov, zdravotných sestier, ktoré tu budú ochotní pracovať. Dovoľte mi ešte v krátkosti povedať aj to, že pri príprave tohto návrhu my sme sa, samozrejme, zamýšľali nad tým, že ten, ten, tá možnosť, ktorú tuná predkladáme, je, samozrejme, len časťou mozaiky, samozrejme, že tým, že budeme dávať také cukríky jednotlivým zložkám zdravotníkov, nedokážeme pokryť celú problematiku, prečo vlastne mladí ľudia, keď vyštudujú strednú zdravotnú školu alebo keď vyštudujú vysokú školu, nie sú ochotní prísť pracovať do našich nemocníc, alebo do našich ambulancií, prečo mnohí dokonca idú skôr pracovať do Tesca alebo do nejakých iných reťazcov, pretože tam vidia možno viac zdrojov, možno menej náročnú prácu, možno niečo, čo ich viac motivuje, no a, samozrejme, že teda už to nie je len o plate, veľmi dôležitá oblasť je pracovné prostredie. To pracovné prostredie je ale vec, ktorá síce rezonuje, o ktorej sa hovorí, ale je veľmi ťažké hľadať nejaké rýchle zmeny, ktoré by dokázali to pracovné prostredie v slovenských nemocniciach zlepšiť, výrazným spôsobom zlepšiť, pretože je potrebné veľmi veľa krokov na to, aby sa to začalo meniť. Potrebujeme meniť kultúru vzťahov medzi lekárom a sestrou, potrebujeme meniť vzdelávanie a potrebujeme meniť následne aj kompetencie, ktoré majú sestry a lekári. Potrebujeme meniť a možno pravidelne tlačiť na ten stredný manažment, primárov, vrchné sestry, staničné sestry, aby, aby mali záujem o oddelenie, mali záujem o zlepšenie situácie, v ktorom, v ktorej sa nachádzajú, aby chodili s radosťou do práce, aby to nebrali za záťaž, čiže mali by sme aj nejakým, nejakým spôsobom ich pravidelne, pravidelne snažiť sa motivovať, či už prinášať nejaké, nejaké výstupy, niečo čo je pozitívne pre svojich kolegov, aby prinášali nejaké správy a tak ďalej. Čiže to je jedna vec. Ďalšia vec je dokumentácia. V slovenskom zdravotníctve sme sa opäť zacyklili, máme tuná veľký dokumentačný balvan, dokumentuje sa, žiaľ, z môjho pohľadu, veľmi, veľmi intenzívne, až tak, že potom nie je čas na to, aby sa sestry mohli venovať pacientom, aby boli pri lôžku pacienta, čiže dokumentácia, to, že nemocnice stále ešte nie sú zinformatizované, že tá výmena informácií, bohužiaľ, nevychádza tak, ako by mala, to je takisto tiež jeden z veľkých problémov. Môžme hovoriť o tom vzdelávaní, často sme tu spomínali, že sestry sú u nás prevzdelávané, že idú na strednú zdravotnú školu, kde majú 2 400 hodín, a potom ich ešte raz prevzdelávame so 4 200 hodinami, aby získali bakalársky titul, že mnoho z nich chce ísť potom pracovať ešte alebo ide študovať magisterské štúdium, hoci nemajú záujem ani o nejaký manažment, ani o nejakú ďalšiu didaktickú činnosť. Čiže tieto veci, tieto veci, to je naozaj skutočne veľmi veľa problémov, ktoré sa nabaľujú, ktoré očakávame, že nebudú riešiť opozičné strany s takýmito rýchlymi návrhmi, ako tuná teraz vidíme, ale že príde tu ministerstvo zdravotníctva ako, ako ten hlavný veliteľ a povie nám, že akým spôsobom chce túto zlú situáciu riešiť. Opäť musím povedať, že zatiaľ sme od pani ministerky žiadnu, žiadnu reakciu v tejto oblasti nevideli, nakoniec aj na tejto schôdzi, keď si pozriete, koľko zákonov, návrhov noviel predkladá pani ministerka, tak asi by som sa hanbil, pretože z opozičných lavíc prichádza viac návrhov, ako prišlo z ministerstva zdravotníctva, ale každopádne ja chcel som ešte raz zdôrazniť, že my si uvedomujeme tú komplexitu problému, a tento náš návrh rozhodne nerieši celý tento stav, ale prináša jednu, jednu malú časť, kde by sme možno vedeli zabezpečiť, že časť týchto zdravotníkov, ktoré inak rozmýšľa, že odíde do zahraničia, resp. nebude pracovať v zahraničí, aby sme ich možno zachytili, dali im nejaký stimul, a týmto stimulom dúfali, že na Slovensku pracovať ostanú. No a posledná vec, ktorú by som chcel ešte uviesť, je, že pred tým, ako sme pripravovali tento návrh, tak sme si urobili taký rýchly prieskum medzi tými, o ktorých sa vlastne tento zákon, o koho sa tento zákon dotýka a rozdali sme taký štruktúrovaný dotazník, ktorý sme rozposlali na všetky stredné zdravotné školy a vysoké školy na Slovensku. Prišlo nám 543 respondentov, ktorí nám odpovedali na naše otázky, a dovolím si niektoré veci z tohto dotazníka uviesť. Tak najviac asi rezonovalo, teda že či plánujete začať pracovať v tom zamestnaní, ktoré ste vyštudovali, to znamená sestra, praktická sestra, asistent, tak tu vo všeobecnosti až 80 % povedalo áno, že plánujem pracovať v tom povolaní, zamestnaní, ktoré, ktoré teraz študujem. Napriek tomu tých 20 %, ktoré už počas štúdia vie, že teda do zdravotníctva prísť nechce, je tiež dosť veľké číslo. Čo sa týka zaujímavej otázky, a toto nás celkom prekvapilo, pýtali sme sa, že či chcete začať pracovať po skončení štúdia na Slovensku, tak áno, chceme začať pracovať po skončení štúdia na Slovensku , odpovedalo len 40 % respondentov, 20 %, zhruba 20 % respondentov hovorilo, že chce začať pracovať v zahraničí, no a zhruba 40 % bolo tých, ktorí boli nerozhodnutí, ktorí ešte nevedeli, teda že či pôjdu pracovať do zahraničia, alebo začnú pracovať na Slovensku. No a potom sme sa ich aj pýtali, že čo by vás motivovalo, aby ste pracovali na Slovensku, a tam sú opäť tie, tie odpovede také, ako sme trochu aj očakávali, ale moderné, pracovné prostredie bolo veľmi intenzívne, flexibilný pracovný čas, možnosť vzdelávania sa, ďalšieho vzdelávania sa, programy na podporu zdravia, rodinné benefity, sociálne benefity a zhruba 32 % povedalo, že aj jednorazový náborový príspevok by bol pre nich motivujúci, 32 %, možno očakávali sme viac, ale napriek tomu jedna tretina povedala, že aj jednorazový náborový príspevok by bol pre nich zaujímavý. No a, samozrejme, najviac, 80 % vyššia mzda, zo zákona vyššia mzda. To bolo akože pre sestry ešte stále veľmi silný faktor, kedy by uvažovali, že začnú na Slovensku pracovať. No a potom sme sa ešte pýtali, že či by náš návrh, to znamená ten motivačný príspevok alebo ten, ten iniciačný príspevok motivoval, aby motivoval ostať pracovať na Slovensku, no a tu sme našli veľmi zaujímavý výsledok, že z tých ľudí, ktorí povedali, že nechcú pracovať na Slovensku, čiže od začiatku povedali, my ideme do zahraničia, resp. tí, ktorí boli nerozhodnutí, to bolo tých 60 %, tak z týchto 60 % pri motivačnom príspevku alebo pri tom, pri tom príspevku, ktorý, ktorý navrhujeme v tom náborovom príspevku, povedalo až 69 % z týchto, ktorí teda povedali, že na Slovensku nechcú robiť, alebo ešte nevedia, že by si to vedeli predstaviť. Čiže myslím si, že nám to aj celkom nejakým spôsobom odpovedalo na to, že asi ten návrh nie je tak zlý, a mierime možno správne, že asi časť ľudí by sme pri takejto výške náborového príspevku dokázali motivovať, aby ostalo na Slovensku pracovať, čo je náš zámer. Takže ak to zhrniem, nie je to len taký opozičný výstrel, že sme si teraz povedali, ideme si splniť úlohu, mimochodom, plníme si aj úlohu, pretože toto bolo aj v našom volebnom programe, KDH. Hovorili sme o tom, že chceme dať sestrám náborový príspevok 3-tisíc eur, zamysleli sme sa nad tým aj podľa okolností, ktoré sú momentálne, sme túto sumu navýšili a pýtali sme sa ľudí, ktorých sa to týka. Tí nám to viac-menej v pomerne veľkom percente potvrdili, že áno, bolo by to pre nich motivujúce. Uvedomujeme si, že tento návrh nie je dostačujúci a určite bude treba oveľa, oveľa viac, bude treba pridať, bude treba urobiť mnoho opatrení, ale tie nie sú, žiaľ, v možnostiach opozičnej strany, a tu držíme pani ministerke palce, aby naozaj letné prázdniny využila okrem instagramu aj na to, že bude pracovať so svojím tímom, a aby predložila skutočne kvalitné, poctivé návrhy, aby sme mohli za nich potom hlasovať. No a myslím si, že ani opozícia, ani koalícia neurobí zle, ak za tento návrh zahlasuje, pretože ako som vám spomínal, tie čísla sú alarmujúce. Tých 16 %, pokles sestier do 40 rokov, je obrovské číslo. Aj na porovnanie, krivka u lekárov je opačná, čiže postupne malými krokmi nám rastie počet mladých, mladších lekárov a u sestier je tento proces alarmujúci, každým rokom klesá a my s tým musíme okamžite, okamžite urobiť, preto vás prosím o podporu tohto návrhu novely zákona. Ďakujem veľmi pekne. [14:42] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne, pán poslanec. Dve faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvý, pán poslanec Horecký, nech sa páči. [14:53] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Peter, za tvoj konštruktívny príspevok a kvalitný návrh na okamžitú pomoc slovenskému zdravotníctvu. Je všeobecne známy fakt, že naša zdravotná starostlivosť, myslím na Slovensku, keď ju porovnáme s okolitými krajinami, ani tak nezaostáva za expertízou lekárov, za terapiou, za diagnostikou ako v oblasti všeobecnej zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje práve zdravotnícky personál na úrovni sestier kvalifikovaných aj asistentov. Jednoducho keď by sme, keď sme sa postarali ako spoločnosť o navýšenie platov lekárov a dopustili sme rozdiel v platoch a v zabezpečení podmienok medzi lekármi a sestrami, ktorý sa stále zväčšuje, tak momentálne je najväčším ohrozením práve nedostatok sestier. Ako konkrétny príklad môžem uviesť, čo ja viem, nemocnicu v Rimavskej Sobote, to je stále región Gemer s vysokou nezamestnanosťou, kam sa mladí po tom, čo vyštudujú zdravotnícke alebo lekárske vysoké školy, jednoducho nehrnú, aby sa tam vracali, a takáto dôležitá lokálna nemocnica má problém so zabezpečením pracovných síl. A blízko v Lučenci máme strednú zdravotnícku školu, ktorá produkuje zdravotné sestry. Už chýba len impulz, moment k tomu, motivácia, aby títo mladí ľudia sa mali čoho chytiť a zapustili korene na Slovensku, osobitne tam, kde žijú, odkiaľ vyrástli. Táto konkrétna pomoc by, tento konkrétny návrh zákon by tomu práve mohol pomôcť. A tak ako si povedal, systémové zmeny sú potom na ministerstve, my sme pripravení asistovať pri tom. Vďaka. [14:53] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec Dvořák, nech sa páči. [14:55] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja hneď od začiatku poviem, že mne sa tento návrh páči, a myslím si, že by sme ho mali podporiť, a poviem také dva faktory, že prečo si myslím, že je to dôležité. Že prvý, ja som civilným povolaním analytik, čiže ja sa vždy vraciam k tomu a pozerám sa na veci dátovo, a keď sa človek pozrie vždy na tie prieskumy, ktoré sa robievajú medzi sestrami a medzi lekármi, tak zistí z toho, že napr. u lekárov, kde častejšie prichádza k tomu zvyšovaniu platov a oveľa rapídnejšie a skokovitejšie to prebieha, tak zistí, že aj pred tým zvýšením u tých lekárov ten plat nebol najväčší problém. Väčšinou sa sťažujú na to, v akom prostredí robia, aké majú kariérne možnosti, či môžu napredovať, ako sú tie nemocnice manažované, či vedia nejakú víziu a podobne, zatiaľ čo u sestier naozaj že im vadia rovnaké problémy ako tým lekárom, len tie platy naozaj vystreľujú potom veľmi hore, že tam je to naozaj že prvý dôvod, že tie aktuálne prieskumy, čo si robila aj komora sestier, viem, že tie platy sú najväčším problémom. A preto sa tie sestry veľmi často, ani 50 % iba tých sestier väčšinou, čo tie štatistiky ukazujú, sa dostanú do zdravotníctva, lebo sa im viac oplatí ísť naozaj do nejakého iného povolania alebo, alebo rovno utekajú do zahraničia. A ešte keby sme sa pozreli do sociálnej oblasti, tam je to ešte horšie. A druhý faktor, že prečo by, prečo si myslím, že by to malo byť špeciálne podporené u sestier, takéto náborové príspevky, je, že aj keď prebiehalo to veľké zvýšenie platov, to posledné, pred rokom a pol, pred dvomi rokmi, tak veľmi neproporčne tam sa to percentuálne zvyšovalo, keďže lekári majú trojnásobne vyššie platy, to znamená, že aj to pridanie tých platov bolo veľmi obrovské u lekárov a sestry dostali veľmi málo pridaného, to znamená, že to zvýšenie nebolo tak atraktívne ako u samotného lekárskeho povolania. Zároveň keď sa na to pozrieme aj z rôznych pohľadov, tak, tak že, že, naozaj že tá pomoc v tých absolútnych číslach u tých sestier naozaj pokrivkáva. A ešte by som sa mohol, nemám čas, ale keby sme sa ešte vedeli pozrieť na to, ako sú zvýhodňované ústavné zariadenia oproti ambulanciám. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:55] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec Stachura, s reakciou na faktické poznámky nech sa páči. [14:57] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za podporné stanoviská. By som vyzdvihol to, čo povedal Janko Horecký, že teda zapustiť korene. Áno, presne o to ide. Ja som príklad toho, že som na začiatku korene nezapustil, bol som pol roka v slovenskom zdravotníctve na začiatku, to bol ešte rok 2003 a 2004. Ten plat bol naozaj žalostne malý a už vtedy po pol roku som uvažoval, či vôbec odísť. To nie je vôbec jednoduché odísť do zahraničia. Teraz sa niektoré veci zmenili, ale človek tomu aj veľa vecí musí obetovať, hlavne to sociálne zázemie a ten domov. Každý je iný, samozrejme, ale nie je to také jednoduché. Čiže myslím si, že po určitom období, kedy človek už má priateľov, možno manžela, možno dieťa, možno si zvykne na niektoré nuansy toho prostredia, kde žije, tak je náročnejšie odísť. A práve preto si myslíme, že je to jeden z aspektov. Druhý aspekt, čo spomínal aj Oskar, presne, že naše sestry nemajú ani také možnosti, ktoré majú napríklad naši lekári, či už je to potom v nejakých súkromných zariadeniach, kde si môžu ešte ďalej privyrobiť, resp. tých možností je, samozrejme, viac, no a sestry a hlavne tie začínajúce mladé sestry podporujeme podporiť aj preto, že založenie si rodiny, založenie si teda nejakého zázemia je náročná záležitosť. Často sestry prichádzajú aj z prostredia, ktoré nie je finančne veľmi bohaté, takže podľa mňa takúto, takúto injekciu alebo pomoc potrebujú a možno budú vedieť oceniť. Ja verím, že ak by prešiel tento návrh, možno aj s nejakými úpravami potom v druhom čítaní, tak pomôže systému. Ďakujem. [14:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásil aj spravodajca pán poslanec Szalay, nech sa páči. [15:08] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy, páni, ďakujem, Peter, za tento návrh zákona a najmä za to, čo si teraz v rozprave porozprával, pretože vlastne asi tak na 80 až 90 % so všetkým z toho, čo si povedal, súhlasím. Niektoré veci by som ešte viac si dovolil teraz podčiarknuť. Máme málo sestier, to je ten nepochybný fakt. Budeme ich potrebovať viac, demografia nepustí. A keďže demografia sa týka aj tých samotných zdravotníckych pracovníkov, tak stojíme pred dvojitým problémom a treba s tým niečo robiť, treba hľadať riešenie. Je to riešenie, či viac sestier je to riešenie, či viac iných typov stredných zdravotníckych pracovníkov je to riešenie, či viac, ja neviem, umelej inteligencie, telemedicíny a iných, samoliečby, prevencie a podobne. Je to naozaj komplexná vec. A súhlasím s tým, že sestry sú, sa sťažujú na nízke platové ohodnotenie, ale, samozrejme, nie je to, ako si aj správne podotkol, jediný argument pre to, aby človek zostal alebo nezostal v slovenskom zdravotníctve. A ja by som si dovolil vyzdvihnúť tie veci, ktoré si spomínal aj ty, a to je kultúra na pracovisku, teda pracovné prostredie, ktoré sa ťažko dá meniť. Áno, je to taká veľká námorná loď, ktorej keď otočíme kormidlo, tak potom ako ešte sto kilometrov ideme rovno, kým sa to začne otáčať, ale je to potrebné začať robiť a ja mám pocit, že sa to nedeje, že sa to nedeje predovšetkým v štátnych, v štátnych nemocniciach, pretože na tom vlastníkovi nezáleží. Môžme si čo chcieť myslieť o súkromných zdravotníckych zariadeniach, či už v nemocniciach, alebo ambulanciách, ale tam vlastníkovi záleží na tom, aby mu tá fabrika fungovala, tá fabrika na zdravie. Štát sa dlhodobo konzistentne nezaujíma o to, ako fungujú slovenské nemocnice, aké ponorkové stavy tam tí zamestnanci zažívajú, aké game of thrones, hru o tróny hrajú medzi sebou jednotlivé oddelenia, jednotlivé kliky, pretože tí profesori a docenti, čo sú tam, a primári, čo sú tam na čele roky, vedia, že prežijú, aj keď sa budú nad ich hlavami meniť riaditelia nemocníc, často politicky dosadení, ktorí často neurobia žiadnu zásadnú zmenu, lebo by tým museli ísť proti vlastným zamestnancom. Ale tá, ten tlak je potrebný a to riešenie je, samozrejme, nepríjemné. Omnoho pohodlnejšie je problém, symptóm zakryť acylpyrínom, do zdravotníctva hodiť viac peňazí, pridať ľuďom, nech majú viac peňazí. Samozrejme. Ale to je len symptomatická liečba, nie kauzálna. Kauzálna liečba je, že tie nemocnice nemôžu byť štátne a že pacient musí byť zákazníkom, musí byť klientom toho zdravotníckeho zariadenia, tých zdravotníckych pracovníkov. To znamená, mal by sa podieľať nejakou mierou spoluúčasti na tej zdravotnej starostlivosti, lebo takto, pokiaľ tu máme platbu, plnú platbu treťou stranou, je naozaj pacient len štatistické číslo a pre zdravotníckych pracovníkov nie je žiadna motivácia, aby sa správali inak. Toto peniaze, myslím si, že tak ľahko nevyriešia, ani viac peňazí a môj hlavný problém je, že kto to zaplatí. Toto má riešiť trh a trhové mechanizmy a trhové mechanizmy, ktorými, pri ktorých treba vymáhať materiálno-technické zabezpečenie, treba vymáhať optimalizáciu siete nemocníc, treba vymáhať to, aby bol dodržiavaný Zákonník práce. Uvidíme, že možno nepotrebujeme toľko nemocníc na Slovensku v takom rozsahu, ako ich máme, a na ušetrených peniazoch môžu tí poskytovatelia ponúknuť lepšie platové ohodnotenie zdravotníckym pracovníkom. Kam vedie cesta takejto regulácie? Videli sme to pri pokuse o riešenie tohto problému pri zavedení platového automatu. Platový automat je dnes najväčšia a najťažšia železná guľa na nohách slovenského zdravotníctva, lebo sme chceli pridať. Dnes platový automat brzdí akúkoľvek zmenu a inováciu v zdravotníctve a politici si škrabú hlavy, ako z toho vybŕdnuť. A budete to musieť zmeniť. Nejakým, nejakou habaďúrou na to budete musieť ísť, lebo platový automat zdravotníctvu škodí, ale hrozí štrajk odborárov. No... Reguláciou nevyriešime problém predchádzajúcej regulácie. Ja si myslím, že tej regulácie má byť menej, majú to riešiť trhové sily. Neprekvapuje ma, samozrejme, že toto podporuje Oskar, lebo to je taký etatistický zásah do... (povedané so smiechom) do zdravotníctva. Ja som skôr partner a priateľ toho, že to má riešiť trh. A už len také dve, dve také drobné poznámky k tomu Instagramu. Ja už som čakal, kedy vyrieši pani ministerka problém s napadnutím zdravotníkov na centrálnom príjme na Kramároch. A tu už ho včera vyriešila, lebo už nakrútila instagramové video, môžme ísť ďalej. A druhý, druhý moment je, že veľmi s tebou súcitím v toto, Peťo. Ja keď som končil fakultu, ’96, boli tabuľky. Opäť bola regulácia. Ten problém, ktorý máme, je dôsledok regulácie, nie nedostatku regulácie, preregulovanosti slovenského zdravotníctva, preto nie je atraktívne, lebo tam nedovoľujeme fungovať trhovým silám. No tak vtedy boli tabuľky a v tej tabuľke môj nástupný plat bol 4 960 Sk. To bolo v roku ’96 a v tom roku minimálna mzda bola 5-tisíc korún. To znamená, tabuľka pre nastupujúceho lekára bola horšie ako minimálne mzda. To znamená, keď ma zamestnali, mi museli dať 40 korún príplatok za nejaké infekčné prostredie, aby som sa dostal na 5-tisíc korún a neporušovali inú časť Zákonníka práce, že nemôžem zarábať menej ako minimálnu mzdu. Čiže ja s tým absolútne súhlasím, že toto je brutálne demotivujúce a buď má človek biznisplán, že tam bude brať úplatky, alebo tam radšej nejde. Tak ja som tam radšej nešiel. Ale je to príznačné. Keď je niečo preregulované, tak to nefunguje. Prosím pekne, riešením je viac kapitalizmu, menej socializmu. Ja si teda myslím, že za SaS za tento návrh zákona hlasovať nebudeme. [15:08] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Pán poslanec Dvořák, s faktickou poznámkou nech sa páči. [15:08] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel reagovať na tú poznámku o tom etatizme. Ja som človek, ktorý nie je v tomto ideologicky zaťažený, že by som potreboval zrazu pravicové alebo ľavicové riešenie. Ja som človek založený na základe dát, evidence-based medicine, však to tu rozprávame pri pánovi poslancovi Kotlárovi. Ja keď vidím, že z dát mi vychádza, že naozaj sestry hovoria, že kvôli platom sa im neoplatí ísť do tých nemocníc, tak pre mňa je to ako keby že vážny indikátor toho, že to je problém. Keď vidím, že 50 % ich do toho povolania ani nenastúpi, alebo že musia utekať do zahraničia, je to veľmi vážny indikátor, že ten trh v niečom zlyháva. A to nie je otázka len štátu alebo súkromníka. Zároveň to neneguje to, to, čo si ty hovoril. Tie problémy v nemocniciach, samozrejme, že sú. Problémy sú všade aj vo vzdelávaní, problémy sú v strednom školstve, problémy sú v kvalite tých sestier, v tom, ako sa učia, čo sa učia. Problémy sú rovnako aj v súkromných nemocniciach. Rovnako by som vedel menovať nedostatky trhu, ale to už je iná filozofickejšie debata, preto ja by som zostal pri tej samotnej podstate toho, že už len keď sa historicky na to pozriem, tak je veľká nespravodlivosť, ako sa k sestrám a k ich platom pristupovalo oproti lekárom. Keď sa navyšovalo lekárom, tak sa im navyšovalo rádovo v tisíckach eur, zatiaľ čo u sestier to bolo v stovkách eur. Keď sa pozriem na to, keby som si špecificky sa ešte pozrel na to, lebo ten problém je výrazne aj ešte, či by sme sa vedeli o tom baviť, aký je výrazný ten problém napríklad v ambulanciách, čo sa týka sestier. Ako boli diskriminované oproti, oproti ešte ako keby ústavným lekárom, keby sme si to ešte porovnali, tak to už sa im vôbec nedivím, že ako keby že majú ten problém. Čiže podľa mňa netreba to ako keby vzťahovať na nejakú ideologickú debatu. Je to základná dátová debata. Keď vidím, mám prieskumy, čo tým sestrám vadí, tak tie problémy očividne treba riešiť z môjho pohľadu, preto aj ja sa na to nepozerám takouto optikou. [15:08] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pán poslanec Stachura teraz sa ešte prihlásil ešte do rozpravy ako navrhovateľ. [15:08] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave No, už som si myslel, že to dnes nebude zaujímavé, tuná v parlamente sedieť, ale potešili ste ma, že chceme diskutovať. Asi všetkých kolegov by sme tu unudili k smrti, keby sme začali tu polemizovať o tom, že čo je etatizmus v zdravotníctve a ako to, ako to kto myslí. Myslím, že to si môžme asi potom my traja nejako vydiskutovať, lebo pre ctené plénum, pri všetkej úcte, asi by to nebola celkom plodná debata. Každopádne ja musím povedať len aspoň jednu takú poznámku, že ja si teda nemyslím, že všetko vyrieši trh, aj keď by sme mali tie pozitíva z trhu si zobrať ako príklad, a ja to stále budem opakovať naozaj niektoré veci. Spomeniem jednu vec, napríklad to centrálne riadenie, to, že už naše súkromné spoločnosti, či Penta, či Agel, pochopili, že musia byť centrálne riadené, že majú nejaké klastre, že majú nejaké indikátory. Toto je základ. Toto si musíme zobrať ako príklad. Ale ja si nemyslím, že všetky nemocnice musia byť súkromné, naozaj si to nemyslím a minimálne tie univerzitné nemocnice, našli by ste strašne málo príkladov vo svete, kde univerzitné, koncové, špičkové vzdelávacie inštitúcie sú v rukách súkromného investora, maximálne je to cez nejaký PPP projekt, ale nie sú bez kontroly nejakého regulátora. No, ale tu už zase by som sa teraz rozbehol a neskončil, takže tu to utnem. A myslím si, že áno, je to určitá regulácia. Súhlasím s Oskarom, že je to regulácia na základe konkrétnych dát. Myslím si, to, čo si aj pomenoval, že je veľa možno aj dôležitejších vecí, ktoré by sme mali riešiť, a možno by ten systém to zlepšilo, ale sú to na, to sú na dlhú dobu, to proste sa nedá urobiť hneď. Toto je rýchlejšie riešenie, ktoré sa dá, samozrejme, určitým spôsobom zmeniť. Mňa neteší vôbec, že takéto veci vôbec dávame, dávame do zákonov, lebo to by sa dalo možno riešiť iným spôsobom, a potom pružnejšie reagovať na to, či to prináša osoh, alebo nie. Ale to už tu teraz nevyriešime. Ja si myslím, že je tu aj priestor, ak by to prešlo do druhého čítania, ešte nejako zmodifikovať, zoptimalizovať a vyskúšať v praxi. To, čo zatiaľ sme my navnímali či už zo sektora, alebo od absolventov, alebo teda študentov, nám potvrdzuje to, že asi nie sme celkom mimo, takže tak. Ďakujem pekne. [15:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či ešte navrhovateľ, alebo spravodajca k nej chcú niečo dodať. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A v tejto chvíli pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 326. A poprosím opäť pána poslanca Stachuru, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský Výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Martiny Holečkovej, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 326.) [15:11] Martina Holečková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 326. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 317 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:12] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, ale hlási sa pán navrhovateľ. Pán poslanec Stachura, nech sa páči. [15:13] Peter Stachura – Vystúpenie Bolo už pomerne neskoro večer, kedy sme to predniesli, a potom bolo prerušené to naše rokovanie, takže ja sa pokúsim ešte tak trochu vrátiť k tomu, o čo vlastne v tomto návrhu ide. A začal by som asi tým, čo spomínal Tomáš Szalay. Hovoril o tom, že platový automat, ako to on nazýva, je veľký problém v slovenskom zdravotníctve. A poviem taký príklad, prečo si myslím, že naozaj tá situácia je neúnosná a treba s tým niečo urobiť. Keď si zoberiete, tak k ústavnej zdravotnej starostlivosti patria napríklad aj kúpele alebo aj kamenné hospice. A presne, áno, aj tieto, tieto zariadenia sú viazané naším zákonom o mzdách. To znamená, že aj lekár, ktorý príde do kúpeľov a pri všetkej úcte ku lekárom, ktorí pracujú v kúpeľnej starostlivosti, ale určite mi dáte za pravdu, že asi tá ich starostlivosť a zodpovednosť v kúpeľoch je iná, ako keď pracujú na urgentnom príjme alebo v nejakej akútnej nemocnici, alebo pracujú v noci a majú služby a tak ďalej. No ale tie kúpele vďaka nášmu zákonu sú povinné dať lekárom plat podľa nášho zákona. No a veľakrát sú to kolegovia, starší kolegovia, ktorí už nechcú slúžiť, už majú teda svoj ten profesný život takmer odžitý. No a práve títo kolegovia dostanú podľa nášho, podľa nášho návrhu odstupňovaného aj podľa, podľa odpracovaných rokov najvyšší plat. Čo to spôsobí pre tie, pre tie kúpele? A každý rok sa navyšuje tento plat a nenavyšuje sa len teda o infláciu, čo je fér, pretože každý, prirodzene, by mal mať nejakú tú valorizáciu platu podľa inflácie, to je úplne normálne, ale navyšuje sa o pomerne veľa percent. Napríklad tento rok to bolo 8 %. A ja sa teda celkovo pýtam, že je to spoločensky správne? Je to spoločensky fér a spravodlivé, že niektorej časti, to už je jedno, či hovoríme teraz o zdravotníkoch a lekároch, policajtoch, hocikom, u niekoho ten plat rastie nad rámec inflácie a u niekoho buď vôbec, alebo ako, ako kto príde. No asi to nie je celkom fér. A ja sa vrátim k tomu, čo som spomínal, že my ako zákonodarci by sme mali bojovať za spravodlivosť, mali by sme hľadať riešenia ako tie obmedzené zdroje, ktoré máme, a netvárme sa, že to tak nie je, máme naozaj obmedzené zdroje, potrebujeme spravodlivo rozdeliť. A všetci, v opozícii možno viac, lebo to je také lákadlo, nás to láka prispieť tomu, hentomu, tamtomu. Však koľko je utrpenia na Slovensku, koľko ľudí potrebuje, ale vždy, ja som bol tak učený, keď som študoval health care manažment, že každé jedno euro, ktoré ty použiješ niekde, bude niekde inde chýbať. Čiže vždy to veľmi dobre zváž, kde pridáš a kde uberieš. A to by sme si mali my stále pripomínať pri všetkých zákonoch, ktoré predkladáme. No a prečo takýto väčší, dlhší, dlhšie entrée? No pretože áno, aj tento návrh ide k tomu, aby sme niektoré precedensy, ktoré v našej spoločnosti boli, vedeli redukovať, eliminovať, aby sa nestávali. Ja vám pripomeniem ešte raz, dvakrát v našej histórii sa stalo, že lekári štrajkovali, v roku 2011, v roku 2022. Priznávam, tak ako som spomínal na začiatku, tie platy boli mizerné a odchádzali nám zdravotníci preto, lebo mali veľmi nízke platy, a za tieto platy sa nedalo tu vyžiť, to bol rok 2011. Myslím, že aj ľudia, celá spoločnosť, Slovensko im tlieskalo a držalo palce, aby si vedeli vyštrajkovať dôstojné platy, aby nás tu mal kto liečiť. Áno, aj ja som to podporoval a tešil som sa, keď sa to podarilo, hoci pre ľudí to bolo spojené aj s veľkou obavou, že ako to bude, pretože 16 nemocníc malo núdzový stav. V 16 nemocniciach museli prichádzať ľudia zo zahraničia alebo z iných nemocníc, aby sme vôbec zvládli danú situáciu. Bola to vypätá situácia. Pamätáme si, že každé správy začínali presne tým istým, myslím, že vtedy ešte pán Uhliarik aj pani... pani... pani predsedníčka vlády pravidelne, pravidelne vyjednávali, nedohodli sa, opäť sa nedohodli, až nakoniec vlastne tá situácia vyústila do toho, že sa lekári s vládou, s garnitúrou dohodli a vrátili sa späť tam, kam patria, teda na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Táto situácia sa zopakovala aj teraz nedávno, to bol rok 2022 a podotýkam, že to bol rok, kedy sme ešte tu mali stále nejakým spôsobom covid, či už v aktívnom, alebo, alebo v neaktívnej forme. To znamená, že okrem toho, že tu boli unavení zdravotníci, vyčerpaní zdravotníci, mali sme tu ale aj unavených a vyčerpaných ľudí, pretože vďaka tomu náporu na nemocnice sa odkladali elektívne výkony, odkladali sa operácie, odkladali sa vyšetrenia, bol tu obrovský dlh práve takýchto vyšetrení. No a napriek tomu a napriek tomu došlo k štrajku lekárov. V roku 2022 nám opäť štrajkovali lekári, takmer 2-tisíc zdravotníkov položilo plášte, a teda o dva mesiace chcelo zo systému odísť. Dvetisíc zdravotníkov ak máte na hranici a ste trebárs nedopatrením vo vláde, tak to už je vážna vec, to už proste je niečo, čo, čoho sa bojí každý, každý politik, ako to má vôbec riešiť. No a potom prichádza, samozrejme, s nejakými ústupkami alebo snaží sa nájsť nejaký kompromis. Bohužiaľ, v roku 2022 sa našiel kompromis taký, že fakticky pre občanov sa nevybojovalo nič, naozaj nič. To znamená, zdravotníci si zvýšili platy, teda predovšetkým lekári aj sestry, a hlavne u sestier to bolo veľmi dôležité, pretože tie platy boli veľmi nízke, a zdravotníci prichádzali s tým, že mali teda ďalej osem požiadaviek. Ale kto si ešte pamätá, aké body to boli, alebo kto si ešte vôbec spomenie na to, že či sa tieto body vôbec teraz ďalej prerokúvajú. Áno, vtedy to bolo vykrikované, DRG nie je, potrebujeme zmeniť vzdelávanie a mnoho iných vecí. Všetko pozitívne a dôležité veci, ale obávam sa, že na konci to skončilo tak ako vždy, zvýšili sa platy, ale naši zdravotní... naši ľudia, naši ľudia nedostali nič. No a teraz je otázka, že či toto chceme nejakým spôsobom opäť, keď nebude SMER vo vláde a kedy budú opäť odborári štrajkovať, tolerovať, alebo sa k tomu postavíme nejakým spôsobom čelom. Toto je len jedna, jeden dôvod, prečo predkladám tento návrh. Možno niekto príde s lepším návrhom, ako zamedziť možno budúcim štrajkom, ale toto je jeden z dôvodov a jedna z možností. Pokiaľ nebudú mať fixnú výpovednú lehotu zo strany zamestnancov, to znamená, že všetci zamestnanci môžu podať výpoveď a za dva mesiace tu nie sú, no tak ten štrajk bude vždy hroziť. Proste je to tak. My máme, mimochodom, už teraz odstupňovanú výpovednú lehotu. Zákonník práce hovorí jasne o tom, že zo strany zamestnávateľa je výpovedná lehota odstupňovaná, čiže tam nám to nevadí. Máme výpovednú lehotu od jedna po tri mesiace podľa toho, ako dlho zamestnanec u zamestnávateľa pracuje. Teda ak pracuje dlho, tak má dlhšiu výpovednú lehotu, tri mesiace. A je to tak správne, pretože potrebujeme ochrániť hlavne starších, starších zamestnancov, ktorí ak, ak ich zamestnávateľ prepustí, no tak sa nemajú kde vrátiť. No ale zo strany zamestnanca je táto výpovedná lehota fixná, to znamená dva mesiace a hotovo. Poviete si, dobre, však v poriadku, veď možností pracovať je veľa. A súhlasím, je to tak, ale treba si povedať, že niektoré, hlavne v oblasti kritickej infraštruktúry to také jednoznačné nie je, pretože hlavne kritická infraštruktúra, ale v tej v rámci, v rámci nej zdravotníci nie sú len tak nahraditeľní. Ak vyštuduje lekár, zopakujem to ešte raz, po štúdiu medicíny môžete robiť, vykonávať činnosť len pod dohľadom atestovaného lekára, päť rokov musíte byť pod dohľadom. Až po tom, keď urobíte atestáciu, tak môžete vykonávať niektoré výkony samostatne. To, že sa to na Slovensku ešte nejakým spôsobom aj teraz nie vždy deje, je druhá vec. Ale potom po tých piatich rokoch sa ďalej vzdelávate, lebo zdravotníci majú povinnosť celoživotného sústavného vzdelávania sa. Mnoho z nich robí si ďalšie subšpecializácie, mnoho z nich sa stáva expertami na nejakú časť ľudského tela, niektorí dokážu naozaj odoperovať, spomenul som tuším opäť ten príklad podžalúdkovej žľazy, pankreasu, to je dlhá päť-šesťhodinová operácia. Päť anastomóz, spojení, to nedokáže robiť hocikto, to dokáže urobiť niekto, kto vie, vyoperovaný, kto mal to šťastie, že slovenský systém ho pustil k tomu, aby to mohol urobiť, a potom musí pravidelne byť v cviku, aby to, aby to dokázal. No a takýto, takýto vyoperovaný chirurg, nazvime to, ak on podá výpoveď a má výpovednú lehotu dva mesiace, no tak ten zamestnávateľ má dosť problém nájsť rovnakého kvalitného, šikovného chirurga. To nie je len tak, že prídem a za dva mesiace si tu nájdem, lebo desiati mi stoja v rade a ja si vyberiem toho najlepšieho. No v tejto situácii, kde je stále menej lekárov, to je horšie a horšie. Preto si myslím, že práve u zamestnávateľa, zamestnávateľ by mal mať určitú výhodu a mal by mať možnosť na dostatočný adekvátny čas na to, aby si našiel adekvátnu náhradu za vysokošpecializovaného špičkového kolegu, či už je to chirurg, alebo je to nejaký expert, ktorý bude v danom oddelení chýbať. Ak máme tu experta, na ktorého sú naviazaní mladí lekári, ak ten expert odíde o dva mesiace, tak to oddelenie prakticky keď nemá hlavu, alebo nemá atestovaného lekára, môžete zavrieť. Čiže to má následky na kontinuitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aj preto je dôležité mať odstupňovanú výpovednú lehotu, aby sme umožnili zamestnávateľom u tých zamestnancov, ktorí sú pre nich kľúčoví, dôležití, dať im dlhšiu dobu na to, aby si našli adekvátnu náhradu. Prečo je to dôležité? Opäť, hovorili sme o hromadných štrajkoch, že sme tuná mali dve vlny hromadných štrajkov. Ale my tu máme aj ďalšie, lokálne hromadné výpovede. Rok 2017, CINRE, to je oddelenie invazívnej rádiológie, ktoré bolo predtým v Národnom ústave srdcových chorôb v Bratislave, a bola to naozaj opäť kritická situácia. Zdvihol sa pán Vulev, zdvihli sa jeho kolegovia, zdvihli sa sestry a odišli súkromníkovi do Medissima. Pre národný ústav srdcových chorôb za dva mesiaci vy tak špičkového experta, ako v tom čase pán Vulev, ale však nakoniec aj teraz je, nedokážete nahradiť. Vy jednoducho experta, ktorý sa vyoperoval, ktorý robí jedinečné výkony možno pre celé Slovensko, nedokážete hneď nahradiť. No ak vám odíde, za dva mesiace môžte prakticky ten NÚSCH, ktorý predtým vykonával túto činnosť pre celé územie Slovenska, zatvoriť. No a to sa aj dialo, možno si pamätáte, boli tam spory, trenice, kto daného pacienta kedy zoberie, a minimálne jeden zdokumentovaný prípad máme, kde mladá žena nedostala včas intervenciu, ktorú potrebovala, ochrnula. To je jeden a mnoho ďalších, ktorých možno nepoznáme, pretože tie príbehy nie sú verejne známe. Čiže má to dopad, má to dopad na to, ako sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Ak sa celé oddelenie zdvihne a o dva mesiace sa chce posunúť ďalej, tak má to dopad pre tú nemocnicu, pre celý región a možno aj pre ľudí na Slovensku. Opäť, pokiaľ by bola odstupňovaná výpovedná lehota, no tak by nemohli odísť všetci. A napríklad taký pán Vulev by mal výpovednú lehotu šesť mesiacov. To znamená, pol roka by národný ústav srdcových chorôb mohol hľadať adekvátnu náhradu. Takto sa zdvihol a o dva mesiace bol v Medissime. Nie je to dobré. Nie je to dobré, nie je to dobré pre ľudí. Ďalší príklad. Teraz nedávno pán, pán Kužela, Antolská, povedal si, Hm, teraz som už riaditeľ ministerstva vnútra... Nemocnice ministerstva vnútra svätého Michala, však poďme, tam si prenesiem celú gastroenterologickú kliniku, však prečo by nie, som macher, poznám ľudí v SMER-e . A išiel. Zobral sa a povedal všetkým, za dva mesiace nás tu niet. Nielen on, dvadsaťdva lekárov, sestier povedalo, že ideme k Michalovi . A aký dopad to mohlo mať na Univerzitnú nemocnicu Bratislava? No zásadný. Lebo tá Gastroenterologická klinika na Antolskej je jediná, ktorá má lôžkové oddelenie. A potom tam boli také vymýšľania, avšak čo to tu robíte z toho, komára somára, veď urgentná starostlivosť bude zachovaná a potom ostatné sa bude robiť tam u nás na... u Michala a tak ďalej. No viete, to môže hovoriť ľuďom, ktorí sa nevyznajú, ale ľudia, ktorí poznajú ten systém a vedia, čo to môže spôsobiť, tak tých sa tak ľahko opiť rožkom nedá, zvlášť keď viete, že pán Kužela je riaditeľom, zároveň je dekanom na Slovenskej zdravotníckej univerzite a zároveň čiste náhodou na rovnakej ulici, kde je táto Nemocnica svätého Michala, je aj súkromná klinika, ktorá patrí jeho žene. Toto sú slovenské náhody. Práve preto je dôležité to, čo predkladáme, aby sa takéto veci nemohli diať. Ak by bola odstupňovaná výpovedná lehota, tak by pán Kužela nemohol zobrať celé svoje oddelenie a povedať, že o dva mesiace je preč. No a posledný, posledný dôvod, prečo si myslím, že je to veľmi dôležité, pretože sa nám tu roztáča určitá špirála platov, hlavne tých exkluzívnych zdravotníkov, kde naozaj tým, že v niektorých oblastiach, v niektorých sektoroch tých expertov je málo, sú pre nemocnice exkluzívni, tak dochádza ku predkupovaniu jednotlivými nemocnicami, kto dá viac, jak na trhu, dáš mi tritisíc, ostanem, nedáš mi tritisíc, idem tam. A to sa deje bežne. To nie je že náhoda, to proste tak je. Opäť, ak človek má výpovednú lehotu dva mesiace, ten tlak na zamestnávateľa je obrovský, pretože ten, ten, tá nemocnica, ktorá má jediného experta, na ktorého sú naviazaní možno mladí lekári, ktorých má vzdelávať, možno šesťmesačné nejaké, nejaké výkony, ktoré, ktoré majú už šesť mesiacov, čakajú ľudia v rade na nejaký operačný výkon, no keď tohto experta pustia, tak, tak skoro tú náhradu nenájdu. A je ale rozdiel hľadať experta dva mesiace a je rozdiel hľadať experta šesť mesiacov. Čiže asi čo teraz urobia? No tak asi mu tie tri tisícky dajú. A z čoho mu to dajú? No dajú mu to z tej straty, ktorá sa sústavne kumuluje v tých našich štátnych nemocniciach, veď či už robím milión, 10 mil. stratu alebo 13, tak však čo? Niekto to zaplatí, potom príde štát, každých päť-šesť rokov to oddlží, medzitým sa ešte na tom nabalia aj firmy ako BFF a iné, iné, ktoré skupujú pohľadávky. Čiže toto, ten systém je naozaj chorý. Ten systém je úplne chorý. A poslednú vec, ktorú chcem povedať, toto nie je výmysel nejakého Stachuru, toto nie je výmysel opozičnej strany, ktorá tuná sa chce nejako prezentovať, toto nie je divadlo. Naopak, pre mňa to prináša veľmi negatívne emócie, pretože ma nenávidia niektorí kolegovia, hovoria mi, čo si to dovoľuješ, ty nám berieš istoty, ty ideš rúcať to, na čo sme my zvyknutí, ideš z nás robiť vazalov, ideš tu diskriminovať, ideš nás diskriminovať, ostatní môžu a my nemôžeme. Vážení, takýmto spôsobom je Zákonník práce upravený v jedenástich krajinách západnej Európy. Takýmto spôsobom majú výpovednú lehotu zo strany zamestnanca manažované krajiny ako Nemecko, ako Rakúsko, ako Francúzsko, Belgicko, môžem hovoriť ďalej, severské krajiny. Konkrétne Nemecko má výpovednú lehotu zo strany zamestnanca od jedného mesiaca po šesť mesiacov ku nasledujúcemu kvartálu. To znamená, ešte viac ako slovenský tento návrh. Ak máte smolu, a že to nestihnete, tak môžete deväť mesiacov byť viazaný zmluvou a byť u jedného zamestnávateľa, ak podáte sami výpoveď. Samozrejme, že vždy viete podať výpoveď aj sami a dohodnúť sa so zamestnávateľom, že táto výpoveď bude kratšia. Toto právo je zachované a myslím si, že pri jednotlivých lokálnych veciach, ktoré sa dejú, niekto sa ožení, vydá, odíde, rôzne dôvody, tam ja nevidím dôvod, prečo by zamestnávatelia mali s týmto problém, prečo by tú dohodu nevedeli podpísať. No ale ak budú vidieť, že je tuná hromadný štrajk lekárov alebo je tuná hromadný odchod celého oddelenia, alebo že je tuná veľká sila na zvýšenie platu, tak tam budú možno trvať na tom, čo navrhujem, aby bola výpovedná lehota odstupňovaná. A opäť, ešte poslednú vec chcem povedať, toto je návrh. Ak by ste ho posunuli do ďalšieho čítania, tak sme, samozrejme, pripravení hovoriť o tých detailoch. Netvrdím, že to musí byť dva-štyri-šesť. Môže to byť dva-tri-štyri. Môžeme si povedať, že povieme to na celú kritickú infraštruktúru, lebo áno, ak niekto pracuje v jadrovej elektrárni a je vysoko špecializovaný odborník, no tak aj tam asi, keď povie, že odíde o dva mesiace, tak môže byť problém. Čiže možno to otvorme, otvorme na iné profesie, ktoré sú dôležité, ale aj to máme problém. My nevieme presne povedať, kto je kritická infraštruktúra, ale možno sa nejaké riešenie nájde. Čiže chcem signalizovať otvorenosť aj pre alternatívne návrhy, resp. pre úpravu, tak aby sa to zlepšilo, aby to prinieslo prospech Slovensku a ľuďom, aby to prinieslo prospech ľuďom na Slovensku. Ďakujem. [15:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Horecký, nech sa páči. [15:34] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, kolega Peter Stachura, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok. Musím povedať, že za roky si nepamätám, že by v Národnej rade Slovenskej republiky opozičný poslanec priniesol návrh zákona, ktorý je principiálne v prospech ľudí, a nie populárny, pretože to, čo ty si dnes navrhol ako lekár, rozhodne nie je nejaká pseudoodborárska snaha nadbiehať svojim kolegom. Znášaš za to účty, pretože jednoducho voláš kolegov, ale aj celú spoločnosť, aj nás poslancov k tomu, k čomu sme sa upísali, keď sme položili ruku na ústavu a na svoju česť a svedomie sme sľúbili, že budeme pracovať v prospech Slovenskej republiky. My nie sme viazaní Hippokratovou prísahou ako lekári, ale oboje smeruje k tomu istému, k tomu, čo je väčšie dobro a čo je dôležitejšie, kvôli čomu aj tá lekárska profesia existuje. Ja dúfam, že tak ako to bolo aj v prípade učiteľských elít, ktoré cez svoje stavovské organizácie podporili veľkú reformu školského zákona, ktorá im nepriniesla peniaze navyše, ale ktorá im priniesla úlohy a povinnosti, ktorých už aj tak majú dosť, pretože ľudia, ktorí berú vážne svoje povolanie a svoju dôstojnosť, tak vedia, že je vždy niečo za niečo. Teraz je čas na lekároch, aby jednoducho ukázali naplnenie tejto prísahy, ale aj nás poslancov, aby sme ukázali, že sme za prospech... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [15:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Stachura, je veľmi dôležité vystúpiť a predložiť takýto zákon, naozaj je to veľmi dôležité, teda nehľadiac na populizmus, ktorý veľmi často v radoch koalície ide, a tento zákon nie je populistický. A ja vám poviem, že tento zákon neprejde, pretože sám dobre viete prečo, pretože vládna koalícia nie je naklonená takýmto zákonom, ale je dôležité predkladať takéto zákony a ukazovať ľuďom, že to človek s tým myslí veľmi, veľmi dobre. A ja, ja dúfam, ako vás poznám a aj z bývalého vášho pôsobenia, že vy budete ten, ktorý nebude svojím hlasom podporovať zabetónovanie tejto koalície na dlhé-dlhé roky, aby sa tu dialo to, čo sa tu deje, ale aby takéto zákony, ako vy predkladáte, prešli. Ďakujem. [15:37] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Stachura, s reakciou na faktické poznámky nech sa páči. [15:38] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom. Myslím si, že Jano to pomenoval celkom presne, že som prvýkrát poslanec, opozičný poslanec, človek si zvyká, ktorý hľadá možnosti, ako sa teda, ako prispieť vlastne k činnosti parlamentu, a naozaj mi viacerí hovorili, či som sa zbláznil, že si sa zbláznil takýto, takýto návrh zákona predkladáš ako opozičný poslanec? Však to ti neprinesie body, to ti neprinesie žiadne body, to je len strata, mieriš, naštval si všetkých lekárov, sestry, odborári vyvolávajú, skúšajú, čo si to ten Stachura tu dovoľuje, tu zase niečo z Nemecku odkukal a dáva nám to tuná na stôl, čo si to on dovoľuje, ten drzák, už by mal konečne ísť preč , ale poďme sa o tom baviť. Poďme sa o tom rozprávať. Pre mňa je dôležité, ja viem, že ten zákon neprejde, ale otvorili sme nejakú tému, možno niekto, kto bude počúvať, možno raz príde na to čas, že to budeme vedieť potom presadiť, možno v lepšej forme ako, ale bavme sa o tom, takže toľko k tomu. A, pán poslanec Pročko, áno, myslím si, že možnože aj mali by sme tak uvažovať, že, že nie všetko to populistické je také, je to síce vábivé prísť s niečím, rozdávať, ale niekedy podľa mňa treba prísť aj s nejakými vecami, kde ide človek do osobného rizika alebo nie je celkom komfortný s tým, ale je to dôležitá vec pre spoločnosť, takže ja som si to chcel touto témou dosiahnuť a snáď sa niektoré uši a srdcia otvoria. A ďakujem vám za pripomienky. [15:38] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy ešte niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či ešte buď navrhovateľ, alebo pani spravodajkyňa. Nechcú sa už k rozprave vyjadriť, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Jozefa Hajka a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač 322. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 316. A dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Hajkovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 322.) [15:41] Jozef Hajko – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hajko a František Majerský predkladajú do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Predkladaný návrh zákona ako iniciatívny návrh zvyšuje odvodovo odpočítateľnú položku pri dohodách o brigádnickej práci študentov a o dohodách o vykonaní práce alebo dohodách o pracovnej činnosti dôchodcov. Súčasná platná úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne, my ju navrhujeme, aby táto odpočítateľná položka bola 350 eur. Toľko zdôvodnenie. Zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci. [15:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Martine Holečkovej, nech sa páči. === [15:42] Martina Holečková Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 322. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu, je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 316 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:42] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Hajko, nech sa páči. [15:42] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako som už povedal v úvode, predkladáme do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení. Súčasná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne. To znamená, ak si študent alebo dôchodca na dohodu zarobí 200 eur za mesiac, neplatí z tejto čiastky žiadne odvody. Ak, ak je ten, ak je tá odmena vyššia, tak platí odvody v určitom pomere, ktoré budem o chvíľku citovať. V prípade študenta, pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu z odmeny za prácu študent neodvádza odvody. To v prípade, ak si študent uplatní odvodovú odpočítateľnú položku. Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 22,8 % a študent 7 % z vymeriavacieho základu. V prípade, ak si študent neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku alebo si ju uplatnil, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne; v prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára; ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, odvádza študent a jeho zamestnávateľ odvody z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 eur. Takže môžeme povedať zhruba toľko, že koľko si zarobí ten študent alebo dôchodca, tak do toho, hranica 200 eur mesačne, neplatí z toho žiadne odvody, zvyšok platí tie sadzby, ako som povedal, aj teda ten študent, alebo dôchodca a zároveň aj zamestnávateľ. V prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke, tam je trošku iné predsa, v prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu, teda z odmeny za prácu, dôchodca neodvádza odvody, čo platí v prípade, ak si dôchodca uplatní odpočítateľnú položku. A rozdiel medzi tým študentom a dôchodcom je, že ten dôchodca platí teda nad to, čo je nad 200 eur, tak platí zamestnávateľ odvody o niečo nižšie. Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 % z vymeriavacieho základu, to platí u dôchodcu, ktorý si neuplatní odvodovo odpočítateľnú položku, alebo si ju uplatní, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Taký je súčasný stav. A náš návrh spočíva v tom, aby sa táto odvodová odpočítateľná položka zvýšila, a to zo sumy 200 eur na sumu 350 eur, teda vyššia, vyššia by bola o 75 % oproti súčasnému stavu. Takéto zvýšenie považujeme za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015, odkedy platí tých 200 eur, priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o 100 %. Starobné dôchodky sa v tomto roku zvýšia oproti roku 2015 o niečo viac ako polovicu. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov, pretože sú to ľudia väčšinou bez iného príjmu, preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú položku, odpočítateľnú odvodovú položku na základe rastu minimálnej mzdy, to znamená, že by mala ísť zhruba na dvojnásobok. Na druhej strane, starobné dôchodky síce nestúpajú tempom ako priemerné mzdy, ale dôchodok je pevná sociálna dávka a istý príjem pre dôchodcu, preto sa ako priemer pre obe skupiny – dôchodcov, študentov – s prihliadnutím na vývoj priemernej mzdy, minimálnej mzdy a rastu starobných dôchodkov navrhuje odvodová odpočítateľná položka vo výške 350 eur, takže je to niekde medzi, medzi tým dôchodcom a študentom. Takže toto je výhoda pre toho dôchodcu a pre študenta, ale potrebné, potrebné je uviesť aj to, že zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky je atraktívne aj pre zamestnávateľov. Nie je totiž zanedbateľné, či pracovníkovi popri odmene sociálne odvody uhrádza buď 1,5 %, alebo 22,8 %, to je u študentov, alebo 1,5 %, alebo 19,8 % u dôchodcov. To znamená, ak to posunieme na tých 350, tak v podstate tí zamestnávatelia budú tiež oslobodení od veľkej časti odvodov, ktorú platia, nad sumu 200 eur dnes. Vyžiadali sme si aj údaje zo Sociálnej poisťovne a podľa týchto podkladov si uplatnilo v roku 2023 odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 172 701 osôb, z toho 114 635 študentov a 58 066 dôchodcov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad 200 eur mesačne, teda ten minulý rok, až do výšky 350, keby to teda platilo vlani, mohlo by to tak urobiť 48 201 osôb. Z toho 39 044 študentov a 9 157 dôchodcov. Sociálna poisťovňa by tak prišla na odvodoch o 2 308 673 eur. To by bola vlastne strata pre Sociálnu poisťovňu. Ale. Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práce študentov a dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov. To je, tak by to vlastne jako vyzeralo na, na prvý pohľad. Na druhej strane však možno predpokladať, že záujem zamestnávateľov a rovnako študentov a dôchodcov o uzatváranie takýchto zmlúv stúpne, pretože dohody s upravenou odpočítateľnou položkou budú atraktívnejšie. Jednoducho budú sa platiť menšie odvody. Čo to, čo môže znamenať? Čo to môže znamenať? Možno očakávať, že vzrastie počet dohôd a zároveň výška dohodnutých odmien. Výsledkom bude eliminovanie negatívneho dosahu zvýšenia odpočítateľnej položky na Sociálnu poisťovňu a vyšší kumulatívny dodatočný výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne z vyšších odmien a väčšieho počtu zmlúv, takže predpokladaný návrh zákona môže mať, môže vynulovať tú stratu, o ktorej som hovoril, alebo dokonca môže spôsobiť to, mnohí si to pamätáte z roku 2004, keď, keď prišla na Slovensko rovná daň, tak vtedy išli daňové sadzby dole a výber, výber dane z príjmov nasledujúci rok bol oveľa vyšší. To znamená, že nastal úplný opak. Predpokladáme, že ak by sme takto vyšli v ústrety študentom a dôchodcom, aj teda zamestnávateľom, tak bude to znamenať, že môžu vzrásť príjmy Sociálnej poisťovne. A apelujeme na to, aby, aby sa táto suma upravila, pretože sa v podstate nevalorizovala od roku 2015, to znamená deväť rokov. A za ten čas, ako som spomenul, strmým tempom stúpli mzdy aj dôchodky. Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. A môžeme očakávať, že pracovný trh sa vzpružní. Na základe toho, čo som tu prečítal, žiadam v mene svojom aj v mene kolegu Františka Majerského a takisto v mene celého klubu KDH, páni poslanci, aby ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem za pozornosť. [15:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie budú reagovať dvaja poslanci s faktickými poznámkami. Ako prvý, pán poslanec Horecký, nech sa páči. [15:44] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, ďakujem, pán kolega Jozef Hajko, za kvalitný, konštruktívny návrh, ktorým v podstate my máme príležitosť napraviť možno opomenutie, možno z nedostatku času sa k tomu ešte vládna koalícia nepostavila. Ty si spomínal, že od roku 2015 narástla, narástli nominálne mzdy v priemere o 70 % a minimálna mzda o 100 %. Nami navrhované navýšenie odpočítateľnej položky je o 75 %, to znamená, ide o naozaj úpravu, dobehnutie stavu, v ktorom sme boli v roku 2015, teda o niečo, čo ak neurobíme, tak de facto v reálnych číslach študentom tá odpočítateľná položka klesla oproti predchádzajúcim obdobiam. Považujem tento návrh za veľmi dôležitý aj z toho pohľadu, že slovenská ekonomika potrebuje naštartovať, že študenti nebudú robiť len kvalifikované práce, lebo dnes sme tu v pléne prerokovali aj návrh zákona o stáži, ale budú naďalej aj pracovať ako brigádnici, je oveľa lepšie, keď pracujú tu na Slovensku, kde nám často chýba nižšie kvalifikovaná pracovná sila, čo ochromuje potom podnikateľský sektor a služby, ako by museli chodiť na brigády za hranice. Čiže dorovnávame stav, ktorý proporcionálne upraviť treba tak či tak, zároveň podporujeme podnikateľské prostredie a súhlasím s tebou, že v konečnom dôsledku môže toto opatrenie priniesť Sociálnej poisťovni, naopak, zisk, a nie stratu. Ďakujem. [15:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [15:52] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nadviažem na, na predkladateľa. A som rád, že tu sedí povedzme pán Richter, a poprosím, aby zvážil tento návrh aj aby sa tým zaoberala aj koalícia, a poviem vám jeden širší dopad. Keď školy naše zažili vážne bezpečnostné hrozby počas školského roka, tak na našom školskom výbore bola pani štátna tajomníčka Kurilovská a pýtali sme sa jej, že akým spôsobom chce zvýšiť bezpečnosť na školách, tak povedala, že každej škole pridelia policajta. Lenže my nemáme toľko ani policajtov, koľko je škôl pomaly, čiže vlastne na jedného, na jednu školu, teda na jedného policajta vychádza niekoľko škôl, tak sa snažíme nájsť nejaké zdroje, že ako by sme tým školám mohli pomôcť. Máme veľa výsluhových dôchodcov, vojakov, policajtov alebo hasičov, ktorí po krátkom kurze by sa mohli zapojiť práve takýmto spôsobom, do aktívnej ochrany škôl, ako, ako brigádnici na dohodu. Toto opatrenie dohodárov zatraktívni a mohli by sme mohli by sme takýmto spôsobom dostať do škôl pomerne kvalifikovaných a šikovných ľudí, ktorí s bezpečnosťou pracujú a môžu sa podieľať na aktívnej bezpečnosti škôl. Zamestnávatelia, predovšetkým školy nemajú na to zdroje. A toto opatrenie vychádza v ústrety nielen dôchodcom a študentom, ale aj zamestnávateľom, lebo ich náklady prakticky nezvýši a môže dostať do škôl kvalifikovanejšiu pracovnú silu, ktorá sa môže aktívne podieľať na bezpečnosti. Preto sa pripájam ku kolegovi Hajkovi a apelujem na, aj na koaličných poslancov, aby zvážili toto opatrenie, aby, aby vyhodnotili jeho účelnosť a aby ho podporili. Ďakujem pekne. [15:54] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pýtam sa, či sa niekto chce ešte k rozprave prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skočenú. A pýtam sa navrhovateľa, či chce ešte zaujať stanovisko. Áno, tak nech sa páči, pán poslanec. [15:56] Jozef Hajko Bude to veľmi stručné. Opäť žiadam, kolegovia, či ste z radov opozičných, alebo vládnych strán, o podporu tohto návrhu zákona, pretože ide skutočne o zákon, ktorý myslí na všetky kategórie, dá sa povedať, na Slovensku, myslí na študentov, dôchodcov, to znamená nepracujúcich ľudí, myslí na zamestnávateľov a tým pádom podporuje aj tých, ktorí, ktorých tí zamestnávatelia zamestnávajú, a, myslím, aj na, by som povedal, aj na blaho verejných financií, pretože ja verím tomu, že ak k takémuto niečomu pristúpime, tak Sociálnej poisťovni sa polepší. Ďakujem za podporu všetkých poslancov. (Potlesk.) [15:57] Michal Šimečka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať rokovaním o návrhu skupiny poslancov na odvolanie poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tlač 184. Pýtam sa, či je tu niekto, kto zastupuje skupinu poslancov, ktorí tento návrh predložili? Mal by vystúpiť pán Baška a uvie... Je jediný? V tom prípade tento, tento bod prepadáva poradím. A ideme ďalej, pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na odvolanie poslankyne Márie Kolíkovej z funkcie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, tlač 299. Prosím poslanca Samuela Migaľa, aby za skupinu poslancov návrh uviedol, nech sa páči. (Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej z funkcie predsedníčky Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby , tlač 299.) [15:57] Samuel Migaľ Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesol návrh na odvolanie predsedníčky osobitného kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby pani Márie Kolíkovej. Dovolím si v krátkosti zhrnúť odôvodnenie tých dôvodov, ktoré sme predložili ako dôvody na to, prečo by pani predsedníčka už nemala byť ďalej vo svojej funkcii. Tak po prvé pani poslankyňa Mária Kolíková ako predsedníčka osobitného kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby pri výkone svojej funkcie postupovala nad rámec svojich kompetencií v rozpore s uznesením osobitného kontrolného výboru, a to tým, že ako predsedníčka výboru svojvoľne a bez predchádzajúceho súhlasu osobitného kontrolného výboru adresovala podnet Generálnej prokuratúre, čo de facto znamenalo porušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Pani poslankyňa a zároveň predsedníčka osobitného kontrolného výboru svojimi verejnými vyjadreniami zavádzala a uvádzala nepravdu, že podnet na vyjadrenie protestu prokurátorom nepodala ako zástupkyňa osobitného kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jej samotného podania, ktoré majú k dispozícii všetci členovia osobitného kontrolného výboru SIS. Ďalej v dňoch 30. 1. 2024 a 24. 4. 2024 bezdôvodne zrušila ohlásené zasadnutie osobitného kontrolného výboru a nezabezpečila jeho rokovanie prostredníctvom predsedu... podpredsedov výboru, čím znefunkčnila jeho riadne fungovanie, zatiaľ čo ako nečlenka sa zúčastnila rokovania ústavnoprávneho výboru Národnej rady. V záujme vlastnej propagácie opakovanie... opakovane verejne spochybňuje činnosť Slovenskej informačnej služby a verejne komunikuje nepravdivé informácie, čím spochybňuje reputáciu tejto inštitúcie. To sú všetko dôvody. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [15:58] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som dve písomné prihlášky do rozpravy. Ako prvý vystúpi za klub Progresívneho Slovenska pán poslanec Martin Dubéci, nech sa páči. [15:58] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pozdravujem vás všetkých, a teda som veľmi rád... Alebo som veľmi rád, neviem, či som rád, som, naopak, by som povedal, som veľmi znepokojený, že teda naozaj sa nakoniec tento bod, bod rokovania dostal na, na rokovanie toho pléna, lebo ja som, musím sa priznať, že keď som prvýkrát videl tento návrh, tak som úplne neveril tomu, že či on vážne je myslený a že či bude vážne prerokovaný. Ja sa k tomu dostanem, že celkom, že prečo. A potom som bol, potom som bol veľmi zvedavý na to, že, že fajn, že možno, možno mi len niečo uniká, ale v momente, kedy, kedy predkladatelia pristúpia k rokovaniu, budú, budú teda prezentovať svoj návrh v pléne, tak mi to všetko ako doklapne a ja to pochopím. No a teraz, pán poslanec Migaľ, predkladateľ, ja inak, z nejakých našich osobných rozhovorov, ja viem, že ste inteligentný, sčítaný človek. A moja taká otázka by bola základná, že či toto myslíte vážne. Či naozaj to, čo sme tu teraz videli, že toto bolo vystúpenie, ktoré trvalo možno minútu a pol. Čiže my sa bavíme o tom, že jedna z najcitlivejších funkcií Národnej rady, ktorá tu existuje, a to je kontrola spravodajských služieb, ktorá prebieha v jednom veľmi delikátnom režime na základe nejakej dohody opozície, koalície, neformálnej, formálnej, zákonnej, tak do tohto tu celého vstúpime na základe akože tohto návrhu tu. (Rečník zobral do rúk písomný materiál, ukazujúc ho plénu.) Pardon, neviem či teda môžem, nemôžem. Na základe štyroch bodov. A bude to zdôvodnené, prakticky že nebude zdôvodnené. Čiže to už naozaj, že, že to takto sa to robí? Že viete si predstaviť, že by v akékoľvek inej demokratickej krajine sa pristúpilo k tomu, že ideme odvolávať predsedu kontrolného výboru spravodajskej služby, jedinej inštitúcie, ktorá kontroluje dnes spravodajskú službu na Slovensku zvonka, a že príde koalícia, povie, že odvolávame, odvolávame šéfku toho výboru z opozície, tak je o tom obrovská diskusia. O tom sa rozpráva, to je vážna vec. A my k tomu tu pristupujeme, jak keby sme sa bavili pomaly o hocijakom technickom uznesení, ktoré toto tu plénum akože prijíma. Takže, kolegovia, pre... prosím, že naozaj, že to sa takto nerobí. Že tak ak to chcete naozaj akože zdôvodniť, tak sa tu postavte a dajte to akože vážne zdôvodnenie toho, aby, že prečo by Národná rada mala pristúpiť ku kroku, a to mi, teraz poprosím, že možno skúsenejší členovia tohto pléna nech mi povedia, to sa asi nikdy nestalo v minulosti, že by bol odvolaný člen, člen, predseda osobitného kontrolného výboru, neviem. Povedzte mi, či bol, alebo nebol. (Reakcia z pléna.) Bol? Neviem, dobre, tak povedzte. A minimálne, keď bol, tak potom si, tak sa poďme baviť o tých precedentoch, že na základe čoho to bolo urobené. Lebo, že to bude tak, že my sme sa, teda sme si to zmysleli, tak, tak neviem. A teda ďalšiu dôležitú vec, ktorú by som k celej kultúre tohto návrhu chcel povedať, je tá, že tento návrh akýmkoľvek spôsobom nebol prediskutovaný na výbore, že ak majú kolegovia, teraz si procesne len povedzme teda. Samozrejme, to, rokovanie tohto výboru prebieha v neverejnom režime. Ja teraz nebudem nejako o tom siahodlho rozprávať, ale minimálne toľko snáď môžem povedať, že diskusia o tom, že je nejaká nespokojnosť s vedením toho výboru, na výbore neprebehla. A teda už ako nech si ľudia urobia názor o tom všetkom sami, ale teda konkrétne, informácie o tom, že sa ide odvolávať pani predsedníčka, sme sa dozvedeli z pozvánky na tlačovú konferenciu po tom, čo sme boli na tom výbore, na ktorom to, samotní predkladatelia nemali ani toľko odvahy, alebo, ja neviem, kultúry, alebo čo to je, aby to povedali, že počujte, zdá sa nám, že to nefunguje dobre, chceme, chceme sa o tomto baviť, že to, že proste musí to fungovať nejako inak. Ani to, toľko toho neprebehlo. Tak ja už neviem, či nejaká ústavná tradícia či existuje, nejaká parlamentná tradícia, minimálne nejaká ľudská tradícia. Však keď sa vám nepáči, ako ten výbor funguje, tak to proste pomenujte na tom výbore jasne, explicitne. Ani toto neprebehlo. A to len akože musím povedať, že, myslím si, že naozaj v roku 2024 by tento parlament mohol rokovať kúsok iným spôsobom. No a teda k samotným, k samotným tým bodom, ktoré tu odzneli, lebo si myslím, že je dôležité ako keby spomenúť krok za krokom. Teda to, že pani predsedníčka osobitného kontrolného výboru napísala list, v ktorom sa podpísala, že je predsedníčka výboru. Ten list, ak sa nemýlim, opravte ma opäť, neindikoval, že má, že koná v mene výboru, že ona reprezentuje vôľu toho výboru, že ona koná na pokyn toho výboru, jednoducho pani predsedníčka sa podpísala, že je predsedníčka toho výboru. A teda akože to je, to je celá, celá tá vec je tá, že je tam nejaká akože hlavičkový papier a podpis. Tak prepáčte mi, ak toto je dôvod na, dôvod na ako nejaké vyvodzovanie zodpovednosti, tak si myslím, že to by bolo veľmi dobré ako vysvetliť, lebo, opäť, ak by predsedníčka výboru povedala, klamala, že koná v mene výboru alebo výbor ju na niečo splnomocnil a ona to, ona, ona v mene tom posiela nejaký podnet, tak, tak fajn, ale jednoducho sa podpísala. Tú funkciu pani predsedníčka má, má ju, aj keď píše iným ľuďom. Píše, tipujem, že sa podpisuje tak v rôznych iných kontextoch, a nemusí mať na to uznesenie v každom prípade, keď sa podpíše ako, ako predsedníčka. Lebo naozaj z tohto, z logiky tohto, vašej argumentácie vyplýva, vždy, keď napíše pani Kolíková, že je predsedníčka výboru, tak musí, musí byť na to uznesenie výboru. No, a to si myslím, že nie, lebo jednoducho je držiteľka tej funkcie, keď to má na dverách napísané, tak je predsedníčka toho výboru, tak neviem teda, lebo ide, ide o samotný ten akt, to uznesenie, tu vôľu toho výboru, ktoré myslím si, že pani predsedníčka v nejakej forme ako neindikovala v tom liste, len upozornila, upozornila na nejaké, na nejaké skutočnosti, ktoré, s ktorými ona proste nejakým spôsobom narábala. Dal by som ale do pozornosti jeden veľmi zaujímavý moment, ktorý nastal v tejto situácii, a to bol ten, kedy sa zrazu spravodajská služba ozvala a poslala obsielku všetkým členom výboru, okrem pani predsedníčky Kolíkovej, ak sa nemýlim. Tak vy ste tento list, pani predsedníčka, nedostali. Dostali ho všetci ostatní členovia výboru, kedy služba zrazu dala nejaké stanovisko a upozornila na niečo a zrazu v reakcii na toto tu chrabrí poslanci koaliční výboru si povedali, že nie, toto musí skončiť, a, a, a teda dali tento návrh, ktorý, ktorý dali. A opäť, ja sa len tu prizastavím pri tomto tvrdení, to nie je tvrdenie, to sú tie listy, ktoré sme dostali všetci. Spravodajská služba okomentovala konanie členky kontrolného výboru, predsedníčky kontrolného výboru, ktorú ju má kontrolovať. A to prepáčte, opäť, že kde sme, aby sa spravodajská služba vyjadrovala k tomu, ako koná nejaká členka kontrolného výboru?! To je tak nad rámec proste nejakých právomoci tej služby a nejakej etiky a nejakého ústavného konania a tobôž akože už čerešnička na torte je to, že nemali ani toľko, neviem, čo to je, odvahy alebo slušnosti, aby to napísali pani predsedníčke samotnej. Myslím, že pani poslankyňa Števulová ju potom informovala o tom, že, že ten list teda sme dostali, ale aspoň ten list bol uverejnený v otvorenom režime, lebo niekedy nám služba posiela listy ako vyhradené, lebo prečo by sme mali informovať o tom, že čo sa tam deje. Fajn, bod dva, to je teda, musím povedať, že bod dva, ak niekedy sa bude písať nejaká kniha o histórii slovenského parlamentarizmu, tak bod dva, v dňoch 30. 1. a 24. 4. nezabezpečila rokovanie výboru , tak to si myslím, že to by sme tam mohli dať. Akože kolegovia, kolegyne, že ak je kritériom na to, že či niekto môže predsedať nejakému kontrolnému výboru v Slovenskej republike to, že či dvakrát zvolá, alebo nezvolá výbor a zíde sa, nezíde výbor, a vy to tam normálne napíšete. Akože to, to, je naozaj, že, však to tam aspoň ste nemuseli dávať, kolegovia. Akože to ste mohli ísť po tých ostatných veciach, ale že toto je vyslovene že na smiech. To potom akože čo sa ideme baviť o tom, že ideme odvolávať všetkých poslancov výborov, ktorí pravidelne obštruujú napríklad opozične zvolané výbory, lebo sa na nich nezúčastňujú? Tak potom čo? Máme dať teraz akože, ktorý máme výbor, ktorý obštruuje veľmi? Pôdohospodársky výbor sa nám neschádza. Tak teraz máme dať akože návrh na odvolávanie všetkých členov koaličných výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, lebo kašľú na prácu toho výboru? Lebo podľa tej logiky, ktorú tu vy máte, by to malo platiť. Však ako, samozrejme, že poďme sa baviť o tom, že ako organizovať prácu toho výboru. Ja si myslím, že rokovania toho výboru napríklad cez plenárne týždne je mimoriadne náročné. Poďme sa baviť o tom, že či má sa ten výbor stretávať vo výborové týždne. Som veľmi zvedavý, koľko koaličných poslancov bude pozitívne reagovať napríklad na vytvorenie väčšieho časovo priestoru, ktorú by sme si urobili nie cez plenárny týždeň, lebo tu už by, samozrejme, možno nebolo také populárne, a by som bol potom zvedavý, koľko ľudí by prišlo. Ale že povedať, že kvôli dvom nezvolaným stretnutiam teda budeme odvolávať predsedníčku výboru, ktorá za opozíciu kontroluje ako jediná spravodajskú službu, tak to proste si povedzte nahlas, že či, či vám to príde, že je to v poriadku, aby odznelo v nejakej demokratickej spoločnosti. No, a bod tri, to je, to je tiež si myslím, že v tej pomyselnej knihe slovenského parlamentarizmu teda by bolo, bolo dobré si zapamätať. Ja to prečítam ešte raz a aj pomaly pre kolegov, nech si to teda vychutnajú. V záujme vlastnej propagácie opakovane verejne spochybňuje činnosť Slovenskej informačnej služby a verejne komunikuje nepravdivé informácie, čím spochybňuje reputáciu tejto spravodajskej inštitúcie. Predsedníčka kontrolného výboru kontroluje službu, má nejaký názor na prácu tej služby. A dokonca, že spochybňuje reputáciu. Ako vy naozaj si myslíte, že úlohou osobitného kontrolného výboru je chváliť spravodajskú službu?! Hovoriť, ako robí všetko fantasticky? Hovoriť proste, aké dosahuje fantastické výsledky? Však, ako však, snáď toto ani nemyslíte vážne? Úlohou osobitného kontrolného výboru je mať kritický vzťah voči službe. Ak máte pocit, že pani predsedníčka povedala niečo nepravdivé, tak by bolo dobré si to vydiskutovať. Ideálne, keby sme si to diskutovali v režime tomu primeranom, čo je, teda sú uzavreté rokovania kontrolného výboru, kde tam proste vieme o týchto informáciách pracovať, s týmito informáciami vieme narábať v nejakom primeranom režime. Ja osobne si myslím, že k ničomu podobnému nedošlo. Ale kritizovať šéfku akéhokoľ... šéfa a teraz nejde ani, ani o pani predsedníčku Kolíkovú, ide o šéfa akéhokoľvek kontrolného výboru, že vy ho idete odvolať kvôli tomu, že je kritický voči službe? Alebo že znižuje jej reputáciu? Tak kde sme my proste, ako v Sovietskom zväze? Ale ja, ja, ja tomu nerozumiem, že toto ako, ako môže niekto vôbec vážne napísať v roku 2024? Proste opozícia, koalícia, veľmi komplikovaný vzťah so spravodajskou službou, veľmi komplikovaná história spravodajskej služby, veľmi komplikovaný kontext riadenia spravodajskej služby súčasnosti, to sú všetko veci, ktoré sú že úplne vážne tu prítomné v tejto diskusii. A netvárme sa, že, že tu nie sú. A namiesto toho, aby, aby sme sa o nich bavili, tak vy tu idete kritizovať predsedníčku kontrolného výboru za to, že, že si dovolí mať nejaký názor, ktorý je kritický voči službe. A to je naozaj, prepáčte, že ja som do tohto momentu neveril ani tomu, že naozaj tento návrh bude v tejto podobe prednesený v pléne. Lebo tak ako odznel, to znie naozaj ako keby, ja nemám nič proti ako východoeurópskym krajinám ďaleko sovietskym, neviem akým, ale jednoducho toto znie, ako keby osvietený vodca nie je spokojný, ako jeho poslanci si dovolili vyjadriť nejaký názor, a všetci máme chváliť bezpečnostné zložky. Ako naozaj rok 2024, Európska únia, kolegovia, a nie, nie, nie, nie Spoločenstvo nezávislých štátov. A takže na záver takto, lebo, vravím, že pripravil som si tieto body tak narýchlo najmä kvôli tomu, že som ani nečakal, že budú prednesené, ale ešte raz, pre budúcnosť by som vás chcel poprosiť, aby ste zvážili stiahnutie tohto návrhu, lebo nastavujete tak absolútne nebezpečný precedens pre to, akým spôsobom bude nenastavený... nastavený vzťah opozície, koalície a kontrolných spravodajských služieb, lebo ako dobre vedia aj kolegovia, kolegovia predkladatelia, toto nie je definované zákonom. To, že patrí opozícii vedenie kontrolných výborov, je zvyková vec a táto zvyková vec stojí na nejakom dodržiavaní nejakých pravidiel a napríklad to, že rešpektujeme nejaké nominácie zo strany opozície a že jednoducho do nich v priebehu toho volebného obdobia, ak tomu nie sú nejaké naozaj že vážne dôvody, však ja verím tomu, že existujú niekedy dôvody, keď je nutné odvolanie, ale jednoducho určite nevyzerajú tak ako tie, ktoré predniesli tu predkladatelia, ale jednoducho, že do toho, kto vedie kontrolný výbor, vláda nekecá. Na toto tam je ten kontrolný výbor, aby fungoval v tom špecifickom režime, však je to špecificky ustanovených zopár paragrafov v rokovacom poriadku a v zákone o SIS, aby si robil túto prácu ako jediná inštitúcia, ktorá to dnes môže robiť. Naozaj my sa tu bavíme o tom, že toto je skupina ľudí, ktorí ako jediní majú ako také naozaj že pravidlá a možnosti kontroly z roku ’93, či kedy to je, proste dinosaurie pravidlá , ktoré urgentne potrebujú zmenu, ale ešte v rámci týchto pravidiel vy do toho chcete vstupovať a jednoducho narušiť nejakú nezávislosť tejto kontroly zo strany opozície, odvolať odvolať predsedníčku tohto výboru na základe prazvláštnych dôvodov, si myslím, že pre budúcnosť to je taká cesta do pekla, že neviem, kedy, kedy sa na nej zastavíme. V krátkosti za mňa toľko. Som veľmi zvedavý a dúfam, že snáď možno som niekoho vyprovokoval k tomu, aby zo strany predkladateľa vystúpil v rozprave. Ja si veľmi rád tie argumenty vypočujem, lebo možno mi fakt len niečo, niečo uniká, a potom sa poďme baviť ďalej v ústnej rozprave. Ďakujem vám veľmi pekne. [16:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Hargaš. [16:12] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti veľmi za tvoje vystúpenie, priznám sa, nemal som tak do detailu načítaný tento návrh na odvolanie, no a teda naozaj si ma zaujal pri treťom bode. To už som si povedal, že idem si to pozrieť. Hľadal som dátum, kedy bol predložený, je to máj 2024. Ešte symbolickejšie by bolo, keby to vyšiel 1. máj, keby ste dali na 1. mája, lebo naozaj to znie ako z čias minulých tento návrh, že vám teda špecificky vadí, že sa, že sa kriticky vyjadruje pani predsedníčka výboru. Ale celkovo to podľa je v nejakom takom spoločnom naratíve, že táto vláda veľmi nemá úplne rada kritiku, a mám taký pocit trochu takej netýkavosti, lebo toto nie je ojedinelý prípad. Teraz máte v pripomienkovom konaní zákon o kritickej infraštruktúre, kde úrady nebudú musieť sprístupňovať informácie, ktoré môžu... Neviem, ako to je presne naformulované, ale môžu ohroziť reputáciu daného úradu . Čiže keď niekto vyplatí megalomanské odmeny a zlaté padáky, tak to nebudete musieť sprístupniť, lebo by to ohrozilo reputáciu toho úradu. Absurd. Tu máme teda prípad pani Kolíkovej. No ja som len rád, že sme stihli prerokovať body okolo NKÚ ešte minulý týždeň, pretože keby pán predseda NKÚ vedel, že kriticky sa vyjadrovať o fungovaní tejto exekutívy môže spôsobiť takéto dôsledky v podobe odvolania, tak možno by bol menej kritický. Je to, je to absurd. Keby som to porovnal s komerčnou sférou, hej, tak si predstavte, že v komercii si pozvete nejakého audítora, ktorý má kontrolovať to, ako robíte veci, a potom mu vynadáte, že sa vám nepáči ten audítor, pretože jeho kritické vyjadrovanie sa k tomu, že to robíte zle, spôsobuje znižovanie reputácie vašej firmy. Veď to je absurd. To potom naozaj zrušte kontrolné výbory. Ako veď načo máme kontrolné výbory, keď tomu... Alebo ich premenujme, nie, premenujme ich, že to budú pochvalné výbory. Pochvalné výbory alebo výbory na zvyšovanie reputácie, alebo neviem, ako to nazvete. Ďakujem pekne. [16:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Glück. [16:24] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega Dubéci, poviem to ešte raz. Výbor sa uzniesol na tom, že berie na vedomie štatút. Následne potom pani Kolíková sa v hlavičke listu podpísala ako predsedníčka výboru. Aj v texte, z ktorého budem teraz citovať: „ Obraciam sa na vás otvorene ako opozičná poslankyňa a súčasne predsedníčka OKV SIS pri Národnej rade, pretože som presvedčená, že Slovenská informačná služba je riadená v rozpore so zákonom. “ To znamená, že v rozpore s uznesením výboru sa podpísala ako predsedníčka a podala podnet na Generálnu prokuratúru, myslím, že to je absolútne jasné. Ďalej ste tam spomínali, že ju ideme odvolávať kvôli tomu, že máme za to, že spochybňuje nejakú autoritu alebo reputáciu SIS. No len treba povedať, že pani predsedníčka Kolíková dostala na výbore nejaké informácie a klamala verejnosť a tým spochybnila reputáciu. A neviem, či ste úmyselne opomenuli, alebo ste o tom nevedeli, ale pani kolegyňa dokonca na tlačovej konferencii vyzradila totožnosť príslušníka SIS. Ja osobne si myslím, že to ani neni na debatu v tomto režime, pretože, pretože to je tak vážna vec, a pani predsedníčka nech sa na mňa tiež nehnevá, ale aj keby ani jeden z týchto dôvodov neboli, tak tým, že prezradila totožnosť príslušníka SIS, je, to je tak závažná vec, že jednoducho nemá čo hľadať ďalej na takejto funkcii. Ďakujem pekne. [16:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plevíková. [16:24] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dubéci, správne ste hovorili, že je to dôležitý výbor pre kontrolu spravodajských služieb. Práve preto, ako sme mohli počuť od navrhovateľa, tak nefungoval tak, ako by mal, a teda samotná predsedníčka Mária Kolíková nechápala tento výbor ako dôležitý, keďže rušila už zvolané schôdze výboru o päť minúť dvanásť, len aby išla na iný zvolaný výbor, a to ústavnoprávny, ktorého nie je ani členkou, a to preto, že tam boli kamery a bolo pre ňu toto očividne dôležitejšie. Áno, samozrejme, má právo sa ako poslankyňa sa zúčastňovať akéhokoľvek výboru, o tom nevediem žiaden rozpor, ale tu očividne sú inak stanovené priority. A prioritou mal byť, samozrejme, pre ňu ako predsedníčku samotný kontrolný výbor na kontrolu činnosti SIS. Ako ste hovorili, použijem vaše slová, je to dôležitý výbor, ale takto, čo robila pani predsedníčka, sa to skutočne nerobí. [16:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Saloň. [16:24] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dubéci, možno pre vaše ospravedlnenie, že nebol ste v predchádzajúcom volebnom období poslancom Národnej rady. Nieže došlo k odvolávaniu predsedu, ale došlo k nezvoleniu predsedu kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, kde doslova bolo odopreté právo pre opozíciu, kde, to je jedno o koho išlo, ale jednoducho bol to legitímne zvolený poslanec Národnej rady. Na základe opozičnej dohody bol navrhnutý na predsedu výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva a zvolený nebol. A to nebolo všetko, lebo za náš klub na predsedu ľudskoprávneho výboru bol navrhnutý pán poslanec Blaha, ktorý takisto nebol akceptovaný, čiže koalícia už vtedy kádrovala, ale nechcem to brať ako výhovorku, tak len preto vám to hovorím, že napríklad pán poslanec Valášek vedie výbor pre Vojenské spravodajstvo, kde si to viem porovnať, a tam s ním problém neni. A keď ste spomínali, že ako predsedníčka výboru, no ste členom výboru, veď každé jedno podanie, akéhokoľvek občana predsa musí byť prerokované na výbore. Je prijaté uznesenie a v tom uznesení je doslova uvedená presná odpoveď, ktorú predsedníčka výboru podpíše a tomu občanovi odpíše ako predsedníčka výboru za výbor, tak potom o čom sa tu ideme baviť. A nikto nechce odobrať opozícii právo. Ja som to aj na výbore vysvetlil. Máte tú pozíciu, ak bude pani predsedníčka odvolaná, môžte navrhnúť kohokoľvek iného, prebehne voľba, ak bude zvolený, bude zvolený. Pani predsedníčka dočasne môže poveriť niektorého z podpredsedov, aby nezablokovala výbor ako pán predseda Krúpa. A keď si porovnám naše dôvody odvolania pani predsedníčky Kolíkovej a tie, ktoré ktoré dal pán Krúpa pri odvolávaní pána Gašpara, tak myslím si, že sme ďaleko inde. [16:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dubéci. [16:24] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne a ďakujem teda za pripomienky. Pán poslanec Glück, čo sa týka toho, toho podpisu toho listu, stále myslím, že, ja neviem, asi si rozumieme alebo nerozumieme, ale že v momente, ako konštatuje fakt, že pani predsedníčka je predsedníčkou toho výboru bez ohľadu na to, že či výbor sa uzniesol, alebo neuzniesol. Ale v tom liste, v ktorom ona vyjadrí nejaký svoj právny úsudok, ale nehovorí, že koná z poverenia toho výboru, tak, tak ja neviem, že či to je fakt o tom hlavičkovom papieri. Fakt je to o tom? Lebo však tá Generálna prokuratúra alebo hocikto ďalší sa s tým vysporiada tomu primerane, ale akože čo by som považoval dôvod na odvolanie, je, keby ona tvrdila, že koná z moci výboru, a podpíše sa. Alebo aj keby sa nepodpísala tou hlavičkou, ale povedala by, že koná, koná z poverenia výboru, by to bol problém verzus naopak, ale myslím, že, že fajn. Pani poslankyňa Plevíková, ja si myslím, že organizácia práce výboru je na výbore a na jeho členoch, a nech sa dohodnú, ako budú fungovať, a kľudne sa bavme o tom, že či by sa to dalo robiť lepšie alebo horšie, ale rozhodne si nemyslím, že kvôli dvom nezvolaným výborom ako ideme odvolávať naozaj že, že predsedu toho výboru. To mi príde ako naozaj že latka, ktorá je postavená veľmi nízko alebo, ja neviem, vysoko, už neviem, ako funguje táto metafora v tomto kontexte, ale každopádne je to absurdné a nesprávne. A, pán poslanec Saloň, ja som si potom, samozrejme, toto mi doklaplo, čo ste spomínali, ale tam si myslím, že, jednak ako poviem, že my sme s tým spoločné nič nemali, a myslím si, že dobré, že, že, že, že si to povedať, že možno nie je úplne všetky z týchto vecí boli šťastné alebo nešťastné, ale každopádne, akože keď sa vám to nepáčilo, tak hlavne to nerobte, prosím. Hej, keď vy si myslíte, že je to nesprávne, tak nechápem, že prečo to opakujete, a najmä si myslím, že teraz sa bavíme o tom, že raz ste pani poslankyňu už zvolili, tak ako ja neviem, v čom je problém, že prečo ju teraz treba náhle odvolávať, a to bola tá vec, na ktorú som sa, som sa, som sa odvolával, že niekto, kto dostal tú dôveru pléna, a zrazu ju stratil, to je moment, ktorý, ktorý sme tu zatiaľ nemali. [16:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Števulová. [16:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja nadviažem na kolegu Dubéciho ako tiež členka kontrolného výboru SIS. Musím vám, páni kolegovia, povedať, že naozaj tieto štyri krátke odseky ako odôvodnenie, pre ktorý ideme odvolávať opozičnú šéfku kontrolného výboru SIS, sú, naozaj, naozaj právne neobstoja, sú absolútne vágne, sú bez dôkazov, sú to v podstate len tvrdenia, s ktorými ani nesúhlasí celý výbor, že mne to naozaj príde, že ak toto, ako Martin Dubéci povedal, spravíte, vy tu reálne obrátite demokraciu naruby a ju pošliapete, pretože je tu nejaký úzus a nejaký všeobecný úzus, že máme kontrolný výbor, ktorého úlohou je kontrolovať SIS, a na jeho čele je opozičný poslanec alebo poslankyňa. V zásade je na opozícii, aby nominovala človeka, ktorý bude túto funkciu zastávať. A, samozrejme, aby sa stal tým šéfom alebo šéfkou výboru, potrebujeme vaše hlasy, veď preto ste koalícia, že máte väčšinu. Ale ten úzus je, že sa, keď už je ten človek na tom poste a bol zvolený hlasmi aj koaličnými, pretože inak to nejde, tak je absolútne nemysliteľné, aby to bola práve koalícia, ktorá má Slovenskú informačnú službu prostredníctvom vedenia pod palcom, aby spochybňovala osobu predsedníčky alebo predsedu SIS, a to zrovna odvolaním sa na to, že by mala nejakým spôsobom verejne spochybňovať činnosť Slovenskej informačnej služby a verejne komunikovať nepravdivé informácie, ktoré tu nakoniec ani v tom návrhu nie sú definované. Ja sa chcem spýtať, naozaj, kolegovia, však my všetci vieme, že máte na to hlasy, mohli by ste tu aj nič nenapísať a viete ju odvolať, len ja sa pýtam, je toto demokratické? Je toto to, čo si vy predstavujete? Veď boli ste v opozícii, viete, čo to je. Je toto to, čo si predstavujete, že by bolo k vám férové, keby ste vy boli opozičným šéfom SIS a koalícia by prišla s takýmito pokútnymi vágnymi, to ani neviem nazvať obvineniami, vetami, ktoré údajne niečo dokazujú a nič nedokazujú, a chceli by práve vášho šéfa alebo šéfku kontrolného výboru odvolať? Určite by ste s tým neboli spokojní a určite by ste so mnou súhlasili, že toto nie je ani spravodlivé, ani férové, ani demokratické. Ja by som naozaj chcela, keď už prídeme k tomu vážnemu záveru, že nejaký predseda alebo predsedníčka výboru a zrovna takýchto citlivých výborov, ako sú výbory, ktoré sa venujú kontrole spravodajských služieb, sa dopustili tak vážneho konania, že je potrebné ich odvolať, lebo to je veľmi vážna vec, keď toto tvrdíme, aby sme najskôr na to mali nespochybniteľné, rukolapné, stopercentné dôkazy a hlavne aby toto odvolanie bolo robené s tým, že aj my, aj vy si uvedomujeme, že to pochybenie bolo vážne. Tu v tomto návrhu nič také nie je. Vy len tvrdíte, tvrdíte a ani len náš výbor sa na tom neuzniesol, že by ona mala opakovane verejne spochybňovať činnosť SIS, verejne komunikovať nepravdivé informácie, čím spochybňuje reputáciu tejto spravodajskej inštitúcie. Tak odmyslime si teda tú poslednú časť vety, že naozaj nie je úlohou predsedníčky kontrolného výboru SIS z opozície dbať na to, akú má reputáciu spravodajská inštitúcia, ktorú kontroluje. To si myslím, že reputácia je výsledkom činnosti alebo nečinnosti tej inštitúcie a jediný, kto môže túto reputáciu zlepšiť alebo zhoršiť, alebo spochybňovať, je sama SIS, to dúfam, že sa aspoň na tomto zhodneme, čiže túto vetu by ste jednoznačne mali vymazať. Ale povedzte mi, že kde je zoznam tých výrokov alebo jej činností, ktorými by mala verejne spochybňovať činnosť SIS a verejne komunikovať nepravdivé informácie. Vy ste to vôbec ničím nepodložili. Vy to tu len tvrdíte bez akýchkoľvek dôkazov, bez výpočtu tých konkrétnych tvrdení a bez dôkazu, že zrovna tieto tvrdenia sú po prvé nepravdivé a spochybňujúce a že majú až taký účinok, že spochybňujú nejakú reputáciu tejto spravodajskej inštitúcie. Na to by sme sa asi mali najskôr pobaviť o tom, že akú vlastne má teda SIS reputáciu a že či teda tie konkrétne vyjadrenia, ktoré sme tu nevideli a nie sú súčasťou tohto odôvodnenia, vôbec majú silu niečo, čo buď existuje, alebo neexistuje, spochybniť. Takto, ako ste to naformulovali, to vôbec nič nepreukazuje, je to len vaše politické tvrdenie a mne to príde hrozne málo, že prečo máme na základe nepodloženého politického tvrdenia my ako Národná rada Slovenskej republiky, to teraz nemyslím ako opozícia alebo koalícia odvolať predsedníčku kontrolného výboru SIS. Prečo? Sú toto vôbec reálne dôvody, ktoré, lebo to je podľa mňa tá skutočná otázka. Sú to reálne dôvody? Pretože z môjho pohľadu to, čo ste tu napísali, vágne, stručné, bez dôkazov, to nie sú skutočné dôvody. Však povedzte tie skutočné. Mne to prí... lebo mne to príde ako vaša politická pomsta voči Márii Kolíkovej, voči bývalej ministerke spravodlivosti, voči žene, ktorú obviňujete, ja neviem z čoho, ale toto, čo ste tu napísali, to sa nestalo, to sú poprekrúcané veci, to sú nepodložené veci. Tak keď mi teda niečo chcete povedať, tak aspoň majte tú odvahu a povedzte to na rovinu, však ona tu sedí. Veď ona by sa mala mať šancu brániť. My by sme mali mať šancu povedať, že či teda naozaj došlo k tomu, z čoho ju obviňujete, alebo, alebo nie. Ale nezakrývajte to, že po prvé tie dôvody nemáte, pretože ony neexistujú, pretože ja som tiež členka toho výboru, pretože som sedela na každom tom výbore a viem, že to takto nie je, čiže po prvé tie dôvody nemáte a že po druhé podľa mňa ide o politickú pomstu a také niečo by sa podľa mňa v reálne fungujúcej demokracii pri kontrole spravodajských služieb, kde platí úzus, že tento post platí opozícii, robiť nemalo. Vy budete postupovať nespravodlivo, budete postupovať neférovo, viete to, nemáte na to dôvody, chcete sa jej pomstiť a podľa mňa toto je prosto cesta do pekla. Prečo to robíme? Prečo? Akt... a hlavne sa pýtam, že teda, keď ju odvoláte, lebo my tu všetci vieme, že máte na to tie hlasy. Veď my vám v tom nevieme, nevieme (povedané so smiechom) vás prečísliť, nevieme vás, vám v tom zabrániť, ale, keď toto sú dôvody, ktoré alebo činnosti, ktoré sa vám nepáčia, keď robí šéfka kontrolného výboru SIS, tak ja sa pýtam potom, že čo sú potom ale kvalifikačné kritéria na nejakého budúceho opozičného šéfa SIS, kontrolného výboru SIS, aby sa páčil koalícii, aby ho zvolila, alebo teda po zvolení neodvolala, že čo to potom je, že, že nemáte vy trošku mylnú a falošnú predstavu o tom, pretože pokiaľ tento výbor patrí opozícii, vy predsa nemôžte čakať, že celá opozícia, ktorá je v tom výbore, na čele so šéfkou kontrolného výboru si bude s vami podávať ruky, že bude s vami vo všetkom súhlasiť. Veď apriórne ten kontrolný výbor je postavený na tom, že je opozičný, aby kontroloval výkon tejto časti verejnej moci v štáte. A a priori je tam konflikt. Čiže vy nemôžte kvôli tomu, keďže tak to máme nastavené fungovanie týchto inštitúcii preto, prečo sú nastavené, zároveň šéfku tohto výboru odvolať. A teda keď ju chcete odvolať, tak povedzte, čo by teda mal ten opozičný šéf alebo šéfka v budúcnosti robiť, aby vám vyhovel, a ako sa vôbec to, tá vaša predstava, že by vám ako koalícii mal v niečom vyhovieť, ako, ako je to vôbec v súlade s tým, ako tieto výbory máme nastavené, lebo podľa mňa taký človek neexistuje. To potom nemôžu tie výbory byť opozičné. Z princípu mocenského boja medzi opozíciou a koalíciou vám vždy ten šéf bude vadiť a mal by vám vadiť, veď takto sú nastavené pravidlá. Tak, prosím vás, buď povedzte, aké sú vaše reálne dôvody, buď prezentujte reálne dôkazy k týmto štyrom bodom, ktoré ste tu napísali, alebo ten návrh stiahnite, lebo nie je to dobré, že to robíte. Je to neférové, je to nespravodlivé. Pokazí nám to spoluprácu v tom výbore. My tam budeme spolu ešte tri roky a naozaj si myslím, že aby tu nejaká kontrola spravodajských služieb fungovala, tak takéto veci by sme si nemali robiť. Ďakujem. (Potlesk.) [16:27] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Glück. [16:33] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, zákon o Slovenskej informačnej službe vo svojom piatom paragrafe ods. 4, budem citovať, hovorí, že porušenie tohto zákona, ktoré kontrolný orgán zistí pri výkone svojej právomoci, teda počas výboru je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, podľa povahových vecí informuje aj vládu Slovenskej republiky. Pani kolegyňa, dobre si pamätáte, že na tom výbore tento kontrolný výbor pri prerokovaní predmetného štatútu sa uzniesol na tom, že ho berie na vedomie, a teda nezistil žiadne porušenie. A následne na to budem, hovorím, hovoríme zase o tom liste, ktorý pani Kolíková napísala, to už ani nebudem opakovať, že v hlavičke sa podpísala ako predsedníčka tohto výboru, ale aj z jeho obsahu je nepochybné, keď zase budem citovať z tohoto listu pani Kolíkovej: „Konanie vlády Slovenskej republiky schválením zmeny štatútu SIS dňa 22. februára 2024, ako aj konanie námestníka SIS,“ nebudem ho menovať, „ktorý predložil daný návrh za zmenu štatútu SIS na jeho schválenie, nemá oporu v zákone. Jedná sa teda o obchádzanie zákona zo strany vlády SR, ako aj zo strany námestníka SIS.“ Tak sa uznesme na tom, že takéto závery bude príjmať len pani Kolíková bez toho, aby sme to na výbore museli riešiť. A ešte vám dám na záver takú otázku a možno mi budete odpovedať v reakcii na faktické, že či aj je podľa vás v poriadku, aby viedol výbor človek, ktorý na tlačovej konferencii prezradil utajovanú skutočnosť, meno príslušníka SIS. Ďakujem. [16:33] Peter Žiga Pán poslanec Galko. [16:35] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani Števulová, pani kolegyňa, ja oceňujem, že sa snažíte alebo snažili ste sa nejakým spôsobom vplývať na poslancov, kolegov z koalície. No, len na nich to neplatí toto. To ako keby ste, ja neviem, hrach na stenu hádzali. Ani to platiť nikdy nebude. Ja som dosť dlho v politike, už vlastne som si teraz uvedomil bez... s trojročnou prestávkou 14 rokov a už som teda všeličo zažil a zažil som aj takúto situáciu a ja vám poviem, že čo bude platiť. Iniciujte stretnutia celej opozície a dajte koalícii ultimátum, že ak odvolajú pani Kolíkovú, odstúpia všetci opoziční predsedovia aj podpredsedovia výborov aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky zo svojej funkcie. To bude principiálne a už sa tu raz niečo takéto stalo. A vtedy cukli. To znamená, že teraz je ideálna príležitosť ukázať, že opozícia drží pohromade, a že keď ide o demokraciu, tak nenechajú poslanci opozície, politici opozície so sebou zametať, a že ich funkcie, alebo tie, tie, alebo že princípy, princípy, demokratické princípy sú im prednejšie ako ich pozícia. A ja vám garantujem, že keď takéto rokovania vyvoláte a takúto jednotu dosiahnete alebo dosiahneme, tak pani Kolíková zostane na svojom mieste. Ďakujem pekne. [16:35] Peter Žiga Pán poslanec Spišiak. [16:37] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel oprieť o tú skutočnosť, že jeden z tých dôvodov, ten posledný je, že uviedla na verejnosť nepravdivé informácie, ktoré mali poškodiť dobré meno. Nepravdivé. Nevšimol som si ja pri vystúpeniach pani Kolíkovej, že nejaké nepravdivé informácie uviedla. Ani nie sú uvedené konkrétne, tak jak bolo povedané v rozprave. Čiže naozaj by ma zaujímalo, ktoré sú tie fakt nepravdivé informácie, podložené nejakými dôkazmi a pravdami, na základe ktorých niekto vyhodnotí, že táto informácia poskytnutá je nepravdivá. To je jedna vec. A druhá vec je to, čo sa tu hovorí o tom vyzradení nejakých utajovaných skutočností alebo utajované skutočnosti, to sami predkladatelia zistili zrejme, že neni úplne vôbec pravda, preto to zrejme do toho návrhu ani, ani nezakomponovali, a preto neni vhodné to tu spomínať v rozprave. Ďakujem. (Potlesk.) [16:37] Peter Žiga Pán poslanec Šmilňák. [16:38] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja to vnímam tak, že vláda, koalícia vládne. Opozícia kontroluje, namieta, kritizuje, samozrejme, konštruktívne. Toto, toto je taká asi taká základná rovnováha vládnutia. Hovorilo sa o tom, že existuje úzus alebo nejaká, nejaké nepísané pravidlo, že tie kontrolné inštitúcie má v rukách opozícia práve preto, aby mohla účinne kontrolovať, a, a takými sú aj, aj výbory, kontrolné výbory na SIS a na Vojenské spravodajstvo, čiže podľa mňa to nemá byť len zvykové právo. Podľa mňa to aj ukazuje mieru demokracie, že do akej miery toto berieme ako samozrejmosť, a podľa mňa by sme to mohli aj ukotviť v zákone, že práve tieto kontrolné mechanizmy, kontrolné funkcie má mať opozícia. Z dôvodov, ktoré sme si tu vypočuli, a mne sa zdá, že tieto dôvody sú nedostatočné a nejakým spôsobom účelové alebo, alebo pritiahnuté za vlasy, tak aby ste sa zbavili nepohodlného, nepohodlnej osoby. Ale táto osoba, ktorá kontroluje SIS alebo Vojenské spravodajstvo, bude do istej miery nepohodlná, bude stále do istej miery pichľavá alebo potom hľadáte nejakú servilnú osobu. A to zase nebude dobré, lebo tá kontrola nebude dostatočná a bude vždycky, vždycky sa budem obzerať cez rameno, že či ste v koalícii s tým okej. Preto toto nepovažujeme za, ja sám to nepovažujem za, za dostatočné dôvody na to, aby ste odvolali opozičnú šéfku kontrolnej inštitúcie. Ďakujem. [16:38] Peter Žiga Poslanec Pročko. [16:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Sedím na významnom mieste. Sadol som si. Ja verím, pani Števulová, že to žmurknutie v úvode, ako krásne na vás žmurkol pán poslanec Migaľ, nezaváži. A sadol som si sem preto a komentujem to, lebo naozaj tá arogancia, ktorá tu je, je neskutočná. Naozaj neskutočná. Ja si myslím, že poslanec by mal sedieť na svojom mieste a mal by ísť stadiaľ komentovať. Toto sa tu dialo pred rokmi, keď tu Fico si chodil a sadal si, kde chce, takže toto je tá... Ale ja sa ešte prihlásim do rozpravy. Takže viete, sadne si, kto chce, kde chce, a komentuje, takže ja si idem sadnúť na svoje miesto. [16:40] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Števulová. [16:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka. Ja budem reagovať na pána poslanca Glücka, lebo teda on opakovane vznáša tú údajnú pravdu, že teda ona, Mária Kolíková nejakým spôsobom konala v rozpore s platným uznesením výboru, ale, ale to je prosto nepravda. Ona podala list, takisto ako sme my s kolegom Dubécim sa obrátili napriek tomu uzneseniu, tak sme sa obrátili na Generálnu prokuratúru a namietali sme vlastne to isté, čo namietala samotná Mária Kolíková, a nás za to nikto neperzekvuje a tuto sa to len zobralo ako nejaký zástupný dôvod, veľmi pochybný dôvod na jej odvolanie, keď ona len využila svoje právo poslankyne, ak má pochybnosti o zákonnosti konania, obrátiť sa na Generálnu prokuratúru. A pritom ona tam nenapísala, že, že koná z poverenia výboru. Ona len skonštatovala svoju funkciu. To je to isté, ako keby som ja napísala, že podávam ten výbor ako poslankyňa za Progresívne Slovensko, členka OKVS SIS a zároveň právnička, že otitulujem všetky svoje pracovné afiliácie a napíšem ich tam. Vy sám, pán poslanec Glück, musíte rozumieť ako právnik, že táto vaša argumentácia nemá oporu v zákone. Ale ešte by som chcela práve poukázať na to, že my sa tu takto doťahujeme, že vy máte názor, že ona niečo porušila, my máme názor, že ona nič neporušila. A kto toto rozhodne? Pretože toto všetko je len názor. Právna situácia je taká, že žiaden orgán, ktorý na to má právomoc, doteraz neskonštatoval, že Mária Kolíková, ako predsedníčka kontrolného výboru SIS porušila zákon. Toto všetko, čo si tu my hovoríme, sú len obyčajné názory, ktoré ani nie sú podložené faktami. Tak si to povedzme na rovinu. (Potlesk.) [16:42] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Šiesti poslanci. Ako prvý pán poslanec Gábor Grendel. [16:43] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod chcem povedať, že tento návrh je účelový. Koalíciu irituje pani poslankyňa Mária Kolíková, a preto ju rozhodla odvolať z tejto funkcie, a pritom používajú koaliční poslanci úplne smiešne, absurdné argumenty. V skutočnosti je to len obyčajné mocenské rozhodnutie ako mnohé predchádzajúce. Slovenská informačná služba je spravodajská služba, ktorá podlieha výkonnej moci a disponuje mimoriadne citlivými právomocami. Pri zbieraní informácií môže ľudí odpočúvať, môže odpočúvať priestory, môže ľudí sledovať. V demokratickom štáte je úplne prirodzené a normálne, že parlamenty zriaďujú kontrolné výbory pre prípady, ak vzniknú nejaké podozrenia, že spravodajská služba prekročí svoje právomoci. Tak snáď ju nebude kontrolovať vládna koalícia, ktorá vyberá šéfa tajnej služby, ale táto právomoc prináleží, aspoň formálna právomoc, pretože vo výbore máte, samozrejme, väčšinu. Tá právomoc aspoň cez osobu predsedu výboru prináleží opozícii, z čoho vyplýva, že predseda má napríklad kompetenciu kedykoľvek zvolať výbor, nemusí zbierať tretinu poslaneckých podpisov a tak ďalej. Ak používate ako príklad na odvolanie alebo nezvolenie predsedu výboru Mariana Kotlebu, z minulého volebného obdobia, tak to snáď nemyslíte vážne?! Týmto argumentom sa len zhadzujete pred odbornou verejnosťou. Chcete povedať, že odsúdený extrémista by mal viesť kontrolný výbor pre kontrolu Vojenského spravodajstva?! Bývalý vodca Slovenskej pospolitosti? Že to bolo vo verejnom záujme, aby Národná rada zvolila takého človeka do čela parlamentného kontrolného výboru na kontrolu vojenského spravodajstva?! V Severoatlantickej aliancii by vás za toto vysmiali. A pozerali by sa na nás, že koho sme to zvolili za predsedu kontrolného výboru v parlamente? To snáď nejdeme porovnávať poslankyňu Kolíkovú s Mariánom Kotlebom! Toto, toto ani neskúšajte! Máte, samozrejme, pravdu, že keď výbor nemá predsedu, môžu ho riadiť podpredsedovia. Jasné. Vo výbore pre kontrolu SIS máme dvoch podpredsedov, obidvoch poslancov z vládnej koalície. Čiže keď odvoláte Máriu Kolíkovú ako predsedníčku výboru, tak kontrolný výbor budú riadiť koaliční podpredsedovia, čo absolútne popiera ten princíp, že na čele výboru by mal byť zástupca opozície. Toto konkrétne miesto podľa výsledkov parlamentných volieb a dohôd medzi politickými stranami, aj koaličnými, aj opozičnými, toto konkrétne miesto predsedu výboru pre kontrolu SIS patrí strane Sloboda a Solidarita. Táto strana nominovala ako jediného svojho poslanca do tohto výboru podľa tých kvôt Máriu Kolíkovú. Čiže keď ju odvoláte ako predsedníčku výboru, zostane členkou, jedinou členkou za SaS v tomto výbore, a tým pádom je vlastne opozičná kontrola vlastne zmarená a znefunkčnená. Proste výbor do konca volebného obdobia nebude mať predsedu, tak to je. A budú ho riadiť opoziční podpredsedovia. A snáď nečakáte, že strana SaS pristúpi na také vydieranie politické a odvolá Máriu Kolíkovú z výboru a pošle tam nejakého iného svojho poslanca? Takéto veci sa proste nerobia. Pani Kolíková neprezradila žiadnu utajovanú skutočnosť, nezverejnila celé meno dotyčného funkcionára, ako už povedal pán poslanec Spišiak, pravdepodobne si to uvedomujete, a preto ste to nedali do tohto návrhu. Čiže používať tento argument, keď v samotnom návrhu ste ho nepoužili, asi ani vo faktických poznámkach by ste ho používať nemali. Nevyzradila žiadnu utajovanú skutočnosť na rozdiel od iných ľudí, ktorí celé meno dotyčného predstaviteľa služby už dávno predtým zverejnil. To asi tiež viete. Čiže nebola to pani poslankyňa Kolíková. Ani to neurobila ako prvá a neurobila to vôbec, lebo vy viete, že celé meno nezverejnila. A nielenže to neurobila, nikde to ani nebolo medializované. Neexistuje výrok, kde by z jej úst zaznelo celé meno dotyčného funkcionára služby. No a ešte k tomu, že sa obrátila na Generálnu prokuratúru. Snáď ako poslanci Národnej rady ešte máme kompetenciu komunikovať s inými štátnymi orgánmi? Aj s Generálnou prokuratúrou. Či nemáme tú právomoc? A v akej veci to bolo? Bolo to vo veci vládnej zmeny štatútu o Slovenskej informačnej službe, a vieme, že tá zmena zaváňa obchádzaním zákona, pretože v situácii, keď pani prezidentka Čaputová odmietla vymenovať kandidáta vládnej koalície za riaditeľa SIS, tak koalícia sa rozhodla, že dobre, obídu zákon o SIS tak, že všetky právomoci riaditeľa prejdú na námestníka do obdobia, kým nebude kandidát na riaditeľa vymenovaný. Ja si myslím, že to zaváňa obchádzaním zákona. A kto iný by sa mal obrátiť na Generálneho prokurátora, či to je, alebo nie je obchádzanie zákona, ak nie predseda, v tomto prípade predsedníčka kontrolného výboru? Mal to urobiť poslanec Hlina z výboru pre pôdohospodárstvo? Alebo pán poslanec Šmilňák, neviem, v ktorom výbore ste, pán... (Reakcia z pléna.) Z výboru pre školstvo, nech sa páči. Asi nie! Čiže na záver ešte raz, je to účelový návrh. Znefunkčníte týmto návrhom, ak to dovediete do konca, a naozaj odvoláte Máriu Kolíkovú, znefunkčníte opozičnú kontrolu nad spravodajskou službou a to celé len preto, lebo vás Mária Kolíková irituje. Tak si to aspoň priznajte, že toto je ten dôvod, a nepredkladajte nám tu argumenty, ktoré sú smiešne, nie sú hodné poslancov, ktorí sa venujú tejto problematike, lebo sa tým len zhadzujete! (Potlesk.) [16:52] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Saloň. [16:52] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Grendel, jedna otázka. Bola zrušená kontrolná činnosť výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva v predchádzajúcom volebnom období? [16:52] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické pán poslanec Grendel. [16:52] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, dve veci. Jednak vy ste sa tvárili, že sa budete správať úplne inak ako tamtí vaši predchodcovia, že teraz príde ten pokoj a tá slušnosť a všetko. Nemáte ani vymenovaného riaditeľa SIS, a to už máte prezidenta skoro dva týždne! A čo sa týka Vojenského spravodajstva, ešte raz, spomínať v jednej debate bývalého vodcu Slovenskej pospolitosti s Máriou Kolíkovou, ten argument ja proste neberiem. Je smiešny a odmietam o tom diskutovať a polemizovať. [16:52] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Remišová. [16:52] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je hanba a je absurdné, že chcete z postu funkcie predsedu výboru pre kontrolu SIS odvolať poslankyňu Máriu Kolíkovú. Vy vlastne podstate ani neviete, prečo ju idete odvolať. Dôvod, ktorý uvádzate v odôvodnení, je absolútne vymyslený. To nie je dôvod, takisto ako nie je dôvod, prečo chcete odvolať pána Michala Šipoša, ktorého ste neodvolali len preto, že tu nebol predkladateľ, tak ten bod prepadol. Vy ich vlastne chcete odvolať kvôli pomste. Vy ste sa už vyjadrili a chcete sa pomstiť absolútne každému. Pomsta to je to, čo momentálne charakterizuje vaše volebné obdobie. Chceli ste sa pomstiť Danielovi Lipšicovi. Počuli sme nahrávky z pytliackej chaty, kde ste hovorili o tom, že... dokonca šéf SIS hovoril o tom, že ho, že ho, parafrázujem, zabije. Toto hovoril o špeciálnom prokurátorovi! Vy sa chcete pomstiť aj ste sa pomstili policajtom okolo pána Čurillu. Rozbili ste NAKU. Robili ste im zle. Minister Šutaj Eštok spravil všetko pre to, aby im znepríjemnil život. Chcete sa pomstiť sudcom, chcete sa pomstiť sudcom, ktorí si dovolili vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach. Mstíte sa im, jednému z tých sudcov, sudcovi Najvyššieho súdu pánovi Klimentovi ste uložili disciplinárne konanie, čo je absolútne bezprecedentné. A chcete sa pomstiť aj opozičným politikom. Teraz sa chcete pomstiť Márii Kolíkovej, chcete sa pomstiť Šipošovi. A pomsta je veľmi zlý motív tých, čo majú v rukách moc. Je to hanebné, je to odporné a na to v podstate neexistuje ospravedlnenie. Opakujem, motív alebo dôvod, ktorý ste uviedli pri Márii Kolíkovej, nie je dôvodom. Je to vymyslený dôvod. Je to zástupný dôvod. Je to účelový dôvod. Jediné, čo chcete, je sa pomstiť a dať ju z toho miesta dole. Ja tu súhlasím s kolegom Galkom. A ak sa opozícia dohodne a zloží všetky funkcie predsedov výborov vrátane podpredsedu Národnej rady, ja bez problémov ponúkam svoju funkciu predsedníčky výboru, pretože to, ako sa správate teraz, je hanebné. Ja som v parlamente od roku 2016, ale ani raz sa nestalo to, aby takýmto spôsobom vládna moc zachádzala s predsedami kontrolných výborov. Kontrolných výborov, ktoré z podstaty veci, tak ako to povedal už môj kolega Gábor Grendel, patria opozícii, pretože kontrolujú výkon vládnej moci. A keby ste mali v sebe kúsok cti, tak prežriete aj Máriu Kolíkovú na poste predsedníčky kontrolného výboru, aj Michal Šipoša na poste regionálneho výboru, pretože máte všetko. Rozložili ste, rozložili ste a zlikvidovali ste v podstate verejnoprávnu televíziu, rozložili ste NAKU, zlikvidovali ste špeciálnu prokuratúru, idete likvidovať súdy. Máte všetko! Máte moc, takže veľkorysosť. Mohli by ste byť veľkorysí, aj keď vám prekážajú jej názory. Tak skrátka ten post predsedu parlamentného výboru patrí strane SaS a oni si tam nominovali práve poslankyňu Kolíkovú. A to by ste mali rešpektovať, pretože takto sa vo vyspelých demokraciách správajú k sebe koalícia s opozíciou. Ak tu chcete slušnosť, ak tu chcete pokoj, tak prvým krokom je stiahnuť tento návrh. A o to vás aj žiadam, aby ste tento návrh stiahli. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:57] Peter Žiga Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Galko. [16:57] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No a ďakujem pekne, ja by som chcel oceniť, Veronika, jednak to, že si vlastne zastala pani Kolíkovej, a zároveň aj to, že si reflektovala na tú moju výzvu, lebo takto sa to robí. Takto sa to v opozícii robí. Nie reči, ale činy sú dôležité. Nech si to robia sami. A ja vám garantujem, kolegovia z opozície, že ak všetci dáte verejný prísľub, verejný záväzok, že opustíte všetky svoje funkcie predsedov a podpredsedov výborov vrátane podpredsedu Národnej rady pána Šimečku, tak pani Kolíková zostane na svojom mieste. Za politikov majú hovoriť činy, a nie reči. A tie činy treba vykonať aj vtedy, alebo hlavne vtedy, keď teda tomu politikovi za to hrozí aj nepohoda. Toto je ideálna príležitosť byť principiálny. A nech už boli v minulosti medzi niektorými opozičnými stranami akékoľvek trenice, trebárs medzi našim hnutím a zvyšnými opozičnými stranami, tak toto je ideálna príležitosť ukázať, že nenecháme so sebou kývať. A ja preto ešte jedenkrát vyzývam Progresívne Slovensko ako najsilnejšiu stranu, najsilnejšiu opozičnú stranu, aby iniciovala tieto rokovania a buďme principiálni. A nech si to robia sami. Ja vám garantujem, že pani Kolíková zostane vo svojej funkcii. Ďakujem pekne. [16:57] Peter Žiga Pán poslanec Gašpar. [17:03] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pani poslankyňa Remišová, keby ste ten prejav hovorili do zrkadla, ktorý ste pred chvíľou mali, tak by som tomu skutočne rozumel, hoci slovíčko pomsta by ste si mali zameniť za slovíčko nenávisť. To, čo ste predvádzali vo predchádzajúcom volebnom období a vy ste sa osobne na tom podieľali minimálne verejnými vystúpeniami, výrokmi so známym pexesom, to bola číra nenávisť ku politickému súperovi a zneužili ste kvôli tomuto aj celý právny systém, do ktorého ste implementovali také osoby, o ktorých ste sa tu zastávali alebo o ktorých ste rozprávali ako o ublížených. Hovorím o čurillovcoch, hovorím o prokurátorovi špeciálnom bývalom Lipšicovi a podobne. Ja si myslím, že dostanete za chvíľku odpočet všetkých týchto zločinov, ktoré sa tu napáchali a s konkrétnou zodpovednosťou, kto sa na tom podieľal, aby ste si konečne už otvorili oči. A, mimochodom, keď ste pri tých čurillovcoch, pokiaľ viem, tak dneska má ministerstvo vnútra skóre 12 : 0 a rozhodnutia krajského súdu hovoria, nie že pozbavení výkonu služby, títo elitní, ktorých chránite doposiaľ, ale mimo Policajný zbor mali byť postavení. Také sú výroky v rozhodnutiach krajských súdov. Takže ak tu niekto niečo pokrivil a konal z nejakej ľudskej zlej vlastnosti, tak to bola vaša nenávisť. Ja len na toto som chcel zareagovať a zdôrazňujem, vaša nenávisť k politickému súperovi. Ďakujem. [17:03] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Remišová. [17:03] Veronika Remišová – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Ja sa vyjadrím k vám, pán poslanec Gašpar. Odmietam slovo nenávisť. Ja necítim k politickým súperom absolútne žiadnu nenávisť, ale nemám rada, keď niekto korumpuje, keď niekto zneužíva peniaze daňových poplatníkov, keď niekto kradne, keď niekto klame. Áno, toto nemám rada. A teraz k tej vašej, k tej vašej obhajobe a ukrivdenosti. Vy vlastne robíte to, že z obetí robíte páchateľov a z páchateľov robíte obete. Bol pán Kováčik právoplatne odsúdený súdom? Bol? Bol za korupciu. Bol pán Vorobjev právoplatne odsúdený za to, že špehoval a proste púšťal informácie z policajných databáz nepovolaným osobám, ktoré napokon to viedlo aj k vražde Jána a Martiny? Bol právoplatne odsúdený? Bol. A tak by som mohla menovať ďalších a ďalších a ďalších, ktorí boli odsúdení za to, že dávali úplatky, za to, že brali úplatky, za to, že manipulovali tendre, za to, že podvádzali s agrodotáciami. Bola pani Rošková právoplatne odsúdená za to, že brala agrodotácie na betónové plochy, čím kradla v podstate peniaze farmárom poctivým? Bola odsúdená. A vy z týchto ľudí robíte obete a hovoríte tu, akí sú to chudáci, že za trestné činy musia byť odsúdení. Nie, ja určite necítim nenávisť, ale naozaj nemám rada, keď niekto klame, kradne a podvádza. Ďakujem. (Potlesk.) [17:03] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Kolíková. [17:21] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam v rámci opozície za veľmi silnú podporu a jednoznačné posolstvo, v čom máme jednoducho zajedno, že dôvody na moje odvolanie sú vymyslené a vykonštruované. Nie je dôvodom na moje odvolanie to, že by som urobila niečo v rozpore so zákonom. Dôvodom na moje odvolanie je to, že sa koalícii nepáči moja opozičná práca ako opozičnej poslankyne, a áno, ako predsedníčky kontrolného výboru Slovenskej informačnej služby. Osobitný kontrolný výbor pri Slovenskej informačnej službe je tu na to, aby kontroloval Slovenskú informačnú službu. Ak by nebol schopný a osobitne opoziční poslanci a opozičné poslankyne byť k nemu aj kritickí, ak sú presvedčení, že je k tomu dôvod, tak by si jednoducho neplnili svoju rolu. Svoju rolu, ktorú majú v demokratickej spoločnosti. Tie dôvody, ktoré tu uviedli, vlastne hovoria o tom, že si svoju prácu robím dobre, pretože keď ma chcete odvolať za to, že ak som bola presvedčená, že štatút, ktorý bol prijatý pri Slovenskej informačnej službe, a spôsob, ako sa dostal na čelo Slovenskej informačnej služby pán Gašpar, je v rozpore so zákonom, tak som využila všetky nástroje, ktoré mi ponúka právny poriadok, pretože to je moja rola a úloha, osobitne ako predsedníčky kontrolného výboru SIS. Keď som využila tieto nástroje, tak som nikde nikdy nekonala v rozpore s uznesením osobitného kontrolného výboru SIS. Nikdy nijako. A nakoniec ste to ani neuviedli, že by som tak konala. Ja som jednoducho v liste, ktorý som adresovala Generálnej prokuratúre, keďže som bola presvedčená, že teda to je ten orgán, ktorý je splnomocnený zo zákona a kompetentný preskúmať postup, ako sa dostal pán Gašpar na čelo vedenia SIS, spolu s vnútornými predpismi, tak som tam adresovala takýto podnet s celou právnou argumentáciou a doznala som v úvode tohto listu, že som poslankyňa, že sa volám Mária Kolíková, a áno, že som aj predsedníčka kontrolného výboru SIS. List som podpísala len ako Mária Kolíková. Hlavička nijakým spôsobom nekorešponduje s tým, ako vyzerá hlavička osobitného kontrolného výboru SIS. Je úplne jasné, že som v mene tohto výboru nekomunikovala s Generálnou prokuratúrou, a je to úplne zrejmé aj z jej odpovede na tento môj podnet. Z hľadiska transparentnosti tento list som dala na vedomie premiérovi, prezidentke a áno, aj Slovenskej informačnej službe, lebo som mala za to, že skutočnosti, ktoré sú... tu uvádzam, sú dôležité a vážne, a je namieste, aby všetky orgány, ktoré s tým majú čo do činenia, aby mali informáciu o všetkom, o čom sa ja domnievam, že dochádza v rozpore so zákonom, takže dôvod, že by som ja konala akýmkoľvek listom v rozpore s uznesením výboru, nie je pravdou. Dokonca ani som to neurobila spôsobom, ako to robia iní predsedovia výborov, že v mene výboru proste vybavujú listy, podnety občanov. Ja som nič také neurobila. To proste nejak nevyzerá, že by to bolo nejaká listina výboru. To je k prvému bodu. K druhému bodu. Druhý bod, je tu námietka, že som si dovolila ako predsedníčka, ktorá určuje, keď je schôdza výboru, zmeniť túto schôdzu na iný deň, samozrejme, včas, aby sa zariadili aj členovia výboru. Nijakým spôsobom som neohrozila riadny chod výboru. Nie je pravdou, že by som, že by som niečo nesplnila ako predsedníčka, to tu nakoniec ani nebolo konštatované, ani namietané. Ale áno, je pravdou, že keď som zistila, že je tu kolízia medzi schôdzou osobitného kontrolného výboru SIS a iným výborom, a to konkrétne ústavnoprávnym výborom, bolo to tak, myslím, raz alebo dvakrát, zmenila som termín tejto schôdze, aby nielen ja ako predsedníčka kontrolného výboru, ale aj iní poslanci alebo poslankyne, ktorí sa chcú zúčastniť tohto výboru či iných výborov, keďže v tom istom čase zasadali, aby sa ich mohli zúčastniť, lebo na to majú právo ako poslanci, a ja mám právo ako poslankyňa. Ja som jednoducho koordináciou len umožnila, aby boli všetky práva, ktoré má poslanec, riadne naplnené. A osobitne je pravdou, že chcela som byť na ústavnoprávnom výbore, ktorý prejednával odvolávanie členov Súdnej rady, ktoré je neopakovateľné a ktoré je osobitnou kompetenciou nakoniec Národnej rady týchto ľudí odvolať. A jediný priestor, kde boli vypočutí, bol tento ústavnoprávny výbor a áno, aj ja som sa chcela k tomu vyjadriť aj ako bývalá ministerka spravodlivosti a bolo jednoznačne náležité, aby som tam bola. Takže, naopak, si myslím, že som urobila všetko pre to, aby som si riadne plnila svoje povinnosti ako poslankyňa, ako opozičná poslankyňa, ako bývalá ministerka spravodlivosti, lebo ja som mohla ušetriť svoj čas a byť len na kontrolnom výbore SIS, ale nie, ja som bola aj na ústavnoprávnom výbore a skoordinovala som schôdzu osobitného kontrolného výboru SIS tak, aby sa mohla uskutočniť aj táto schôdza so všetkým, čo tam náleží. Tak, prosím vás, toto mi je vyčítané? To je potom ako základné nepochopenie práce opozície. Ak mi je vyčítané to, že umožňujem poslancom sa zúčastniť všetkých schôdzí výboru, pri ktorých je dôležité, že chcú byť, a prepáčte, dovolila som si ho skoordinovať aj tak, aby som tam mohla byť aj ja prítomná ako bývalá ministerka spravodlivosti. A to, samozrejme, neuvádzate, že koľkokrát ste obštruovali ako koalícia tento výbor, ktorý sa vôbec nemohol uskutočniť, lebo sa vám nepáčil program. Posledný bod, že moja kritika je moja propaganda. Ako prepáčte, ale opoziční poslanci nemôžu kritizovať, čo robí koalícia? A keď ju kritizujú, tak to je ich propagácia? Tak to je naozaj vážne nepochopenie role opozičného politika, poslanca, predsedníčky kontrolného výboru SIS v demokratickej spoločnosti. Vážne nepochopenie! Tie dôvody, ktoré sú tu vymyslené, že som mala niekoho identitu prezradiť, a ja sa ako divím, že to tu vôbec uvádzate, pretože celý tento dôvod je vymyslený, a veľmi dobre viete, že som neuviedla celé meno. Je pravdou, že som raz, áno, verejne uviedla časť mena, ktorá už bola predtým verejne známa, dokonca visí doteraz na webstránke aj úradu vlády. Uviedol to aj bývalý premiér, to znamená, určite to nie je identita, ktorú ja by som prezradila. Proste to vôbec nie je pravda a viete to veľmi dobre, preto to určite, asi aj preto nie je tuto ako písomný dôvod. Proste to je smiešne, že vôbec to tu skúšate. Jednoducho tu týmto mojím návrhom na odvolanie, ja, ja to neviem inak vnímať ako pomstu za proste moju prácu. A vnímam to vlastne ako ocenenie mojej práce. Takže áno, to že ste dali môj návrh na odvolanie s takýmito dôvodmi, vnímam ako ocenenie mojej práce ako opozičnej poslankyne na Slovensku. Tak to vnímam. A chcem osobitne oceniť opätovne ešte raz aj vyjadrenie podpory, aj argumentácie z opozičného tábora poslaneckých klubov, lebo jednoznačne máme tu zhodu. Cítim ich oporu a podporu, a preto boj za spravodlivosť a demokraciu nie je stratený. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) Ako na záver možno by som len povedala ešte, že osobitný kontrolný výbor vôbec, tento aj iné, ak tam nebude mať priestor opozícia, nedávajú žiadny zmysel. Je vôbec otázkou, či je namieste, aby väčšina týchto výborov patrila koalícii, lebo potom, samozrejme, ak je presvedčená opozícia, že niečo sa deje v rozpore so zákonom, nemá žiadny priestor, aby v rámci demokracie využila tie páky, ktoré vlastne daný kontrolný výbor má. A preto, ak ma odvoláte, popriete rolu opozície v parlamente a pri kontrole bezpečnostných zložiek v rámci jednotlivých kontrolných výborov. Toto popriete. A moje porovnávanie s prípadom bývalého poslanca Kotlebu je tak nemiestne, ja veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Grendelovi, ktorý niekoľkokrát upozornil, že k tomu sa vyjadrovať, vnímam v niečom, že by bolo z mojej strany viac ako len povedať, že absolútne nie je namieste, považujem za úplne dostatočné. A v niečom to vnímam ako absolútne nepochopenie. Používať tento príklad, ako aj používať, prepáčte, trestne stíhanú osobu Bombica, za osobu, ktorá by mala byť podľa vás famózna, podľa niektorých vašich predstaviteľov, tých všetkých výrokov, ktoré táto osoba má, by ste jednoducho mali odsúdiť všetky tieto výroky a zamedziť akýmkoľvek vašim kontaktom s ním. Ale keďže tak nečiníte, tak možno je potom pochopiteľné, že prichádzate s takýmto návrhom. Ďakujem. (Potlesk.) [17:21] Peter Žiga – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Krúpa. [17:21] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Klamali večer, klamali ráno, klamali celý deň po všetky dni, po celý čas pri moci. A klamali v opozícii, v kampani a klamú aj po voľbách, keď sú opäť pri moci, ktorú si chcú sprivatizovať ako mečiarovskí privatizéri, ktorí dodnes krútia... (povedané s povzdychom, krátka pauza) psom v slovenskej politike. Tieto argumenty sú ďalším klamstvom, argumenty, že si preložila výbor alebo niečo podobné. Povedzme si pravdu, je to pomsta, je to čistá a bohapustá pomsta. Nič viac, nič menej. Žiadne zásadné chyby, žiadne nejaké nezrovnalosti sa neprejavili počas tvojho pôsobenia. To, že si podala podnet? A kto ho mal podať, keď máš podozrenie, že sa nekoná v súlade so zákonom o Slovenskej informačnej službe? Za to sa odvoláva opozičný predseda kontrolného výboru? Alebo že si iný... určíš iný termín rokovacieho, iný termín výboru? Rokovací poriadok ti to umožňuje. Alebo že nejakým spôsobom dochádza k ujme reputácie Slovenskej informačnej služby? No prepáčte, povedzme si na rovinu, ako tá reputácia už dlhé roky nie je dobrá. Ale čo sa stalo, je že je to ešte horšie. Je to ešte horšie teraz, máme z ix, z naozaj veľa zdrojov, že spolupráca, medzinárodná spolupráca Slovenskej informačnej služby s inými partnermi a spojencami je obmedzená, najmä v určitých špecifických otázkach, pretože tam nie je dôvera, že by bola naša spojenecká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [17:21] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, mňa pri tejto tvojej obhajobe napadla ešte jedna vec, že v podstate toto bolo jediný, jediná tvoja príležitosť, kedy si vlastne mohla vystúpiť na vlastnú obhajobu, lebo tak, ako sme tento návrh neprejednali u nás vo výbore, kde podľa mňa sme v prvom rade mali prejednať, ak sú akékoľvek výhrady k tvojej práci, či už podložené, alebo nepodložené, tak vlastne tu, v tomto pléne toto bola tvoja jediná príležitosť, ako sa voči tým lživým výrokom a názorom, ktoré sú podkladom návrhu na tvoje odvolanie, môžeš brániť, a teda, mne to príde naozaj veľmi smutné a pripomína mi to také tie monsterprocesy z 50. rokov, že niekto si tu spíše nejaký krátky návrh... (Reakcia z pléna.) Fakt, pán Migaľ, ja to musím takto povedať, lebo je to tak, že vy ste vlastne spísali 4-bodový stručný návrh, ktorý nemáte podložený dôkazmi, a v skutočnosti žiaden orgán nikdy nepovedal, ktorý má na to právomoc, že pani Kolíková porušila nejakým spôsobom zákon, takže sú to len vaše tvrdenia. A teraz v skutočnosti bude len vo svedomí nás poslancov a poslankýň, aby sme v toto prípade konali ako tzv. pomyselní sudcovia a rozhodovali sa na základe čoho? Sympatií? Toho, že vy ste to podali za koalíciu a všetci ostatní vaši kolegovia a kolegyne zahlasujú v súlade s tým, alebo na základe čoho, lebo fakty tu nemáme. A naozaj je to ako tie 50. roky, kedy tu ideme niekoho pomyselne odsúdiť a odvolať na základe vlastne ničoho. Keď nemáme fakty, nemáme pravdu a ja sa naozaj obraciam na všetkých mojich kolegov a kolegyne naprieč koalíciou aj opozíciou, je to len na našom svedomí a nakoniec náš mandát je slobodný a zamyslite sa, či fakt za toto chcete hlasovať. Ďakujem. [17:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [17:21] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Kolíková, vyjadrili ste sa bod po bode ku každému kvázi argumentu, ktoré sú uvedené k návrhu na vaše odvolanie z postu predsedníčky výboru na kontrolu SIS, asi je to správne, že ste to urobili, ale nie je to rozhodujúce. Proste tu nejde o to, čo je napísané v tom návrhu, v skutočnosti vás odvolávajú z čisto osobných dôvodov, je to otázka nejakých osobných sympatií alebo antipatií, koaliční členovia výboru proste stratili trpezlivosť, povedali si, že tá Kolíková nás proste irituje, furt sa tam vypytuje na nejaké veci, predlžuje rokovania výborov, už, dajme ju už preč . Dajme. A čo napíšeme do toho návrhu? Dajme tam, že vyzradila identitu. Ale to už vyzradil niekto iný a... No, tak, dajme... Viete, proste je to asi na takejto úrovni. Môžete argumentovať, koľko chcete, môžete racionálne vyvrátiť jeden dôvod za druhým, nie je to rozhodujúce, je to mocenské rozhodnutie, rozhodli sa tak, majú parlamentnú väčšinu, možno táto diskusia ešte v niektorých prebudí, nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale proste nejaký cit pre politickú korektnosť v rámci koalície a opozície a nebude dosť hlasov na vaše odvolanie, ja neviem, neviem, ako to bude, rozhodne to hlasovanie, ale môžme tu argumentovať racionálne, koľko chceme, tento návrh nie je o racionálnych argumentoch, je to mocenské rozhodnutie, ktoré je motivované číro čiste z osobných dôvodov. [17:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková. [17:21] Mária Kolíková – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Grendel, je to tak, ja si to plne uvedomujem, že tu vlastne ani nie je o tom, že toto by tu teraz bolo nejaké argumentačné okienko, kde by sme si to vzájomne vymenili, a že by tu bol nejaký priestor, že by koalícia doznala, že aha, tak možno naozaj tie dôvody asi neobstoja, je to o tom, že či koalícia má rešpekt k opozícii, alebo nemá. Iba o tom to je, že tie dôvody vymyslené a vykonštruované sú a koalícia to veľmi dobre vie. Áno, ja som si toho vedomá, vie to veľmi dobre. A nepáči sa jej, že som si dovolila využívať všetky nástroje, ktoré mi ponúka právny poriadok, že som ich využívala ako predsedníčka kontrolného výboru SIS, a to je pre túto koalíciu zjavne ťaživé. Ale jednoducho neposunieme sa ďalej, ak koalícia sa rozhodne takýmto spôsobom valcovať absolútne parlamentnú demokraciu, už sme to zažili, samozrejme, v mnohých bodoch, tu sa, ja si ani nepamätám, že by sa v takejto miere zužoval priestor na diskusiu pri zákonoch, ktoré jednoducho sú predmetom verejnej diskusie, aj naposledy RTVS, proste to bolo vlastne kedysi nemysliteľné, že by sa takéto niečo dialo, to ako keby sa toto začalo diať pravidlom. Áno, vnímam v niečom, že aj moje odvolanie je vlastne ďalšie preklopenie, čoho všetkého koalícia je schopná bez akéhokoľvek rešpektu voči opozícii, voči jednoducho vzájomného vzťahu, k nejakým brzdám, protiváham, ktoré je dôležité, aby tu aj opozícia mala, lebo stále sme demokratická spoločnosť. Takže áno, tu koalícia ukáže. [17:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hlina. [17:21] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, musím sa zastať, samozrejme, že sa musím (povedané so smiechom), nielen preto, že kvôli tomu politickému rozmeru, ale aj kvôli tomu ľudskému rozmeru, čiže aj, aj. Teraz k tomu politickému rozmeru. Od toho je teda opozícia a koalícia, od toho sa teda nejak tie inštrumenty rozdávajú a robí sa nejaká dohoda na začiatku, že čo sa rešpektuje, čo sa nerešpektuje. Nedáva potom žiaden zmysel, keď sa to, kontrolný výbor je predseda z opozície, aby ho koalícia mohla odvolať, lebo však jasné, že ho vie odvolať, lebo má hlasy, čiže čo by dávalo logiku nejakú, lebo nie každá nominácia musí vyjsť, môžte niekedy spraviť aj nomináciu, ktorá sa časom ukáže ako chybná, tie chyby sú relevantné, ale keď sme v tom postupovom kľúči a v tom nominačnom kľúči, že nominuje opozícia a schvaľuje sa celkovo, no tak potom sa opozičné kluby uznesú potichu, korektne, že teda že dobre, že v tejto nominácii to nevyšlo a kývajú, dávajú zelenú na to, aby ten proces prešiel v parlamente, to by mohla byť, hej, akože riešenie tej situácie, keď niektorá nominácia nevyjde, čo sa teoreticky môže stať. A nemôžte to uchopiť mocensky, hej, že teda máte väčšinu a zlomíte to aj bez toho, preto naozaj dáva logiku, že čo s tým, čo s týmto, budeme o tom hlasovať vo štvrtok a možno to bude aj taká veľká skúška opozície, že kto sme, čo sme, hej, že ako sa k tomu postavíme, či necháme zhodiť Kolíkovú, lebo im nepasuje, z tých dôvodov, čo sme tu počuli. Viete (povedané so smiechom), mne sa nezdá ani jeden a obzvlášť, viete, lebo nie je dôležité, kto čo hovorí, ale kto to hovorí, ale to možno, ak stihnem, neskôr. Ale že, že necháme to zlomiť, stiahnu Kolíkovú a niekoho si dajte. Bude veľkorysá ponuka z koalície, že niekoho poslušného si kľudne trebárs prípadne dajte, neviem s kým to budú jednať, teda potom neviem, že či to s predsedom KDH, a možno Šutaj Eštok to dohodne, to by možno dávalo (povedané so smiechom) v svetle najnovších informácií nejakú logiku, ale jak som sa niekoho dotkol, beriem späť. Neviem si to celkom predstaviť, čiže potom čo, zostane neobsadený ten výbor, teda funkcia predsedu? Hej? Čiže čo? Vydávame výbor SIS koalícii? Tak na čo je to vlastne kontrolný výbor? Však to nedáva žiadny zmysel, kontrolný výbor je od toho kontrolný, že má kontrolovať, ja už nevidím dôvod, že by koalícia kontrolovala samú seba, však jasné, že nebude, od toho je tu opozícia, tak sa to akože zneguje do nuly, nie, tak to nedáva zmysel, tak to premenujme. Proste to je názov, ktorý nesedí. Čiže sám som zvedavý, úprimne poviem, že ako ktoré kluby poslanecké opozičné zareaguje, zareagujú, lebo toto je dosť vážna vec, že ako si so sebou necháme vytierať podlahu, lebo toto je presne vytieranie podlahy. Myslím, že idú odvolávať aj pána Šipoša. Nie dobre? Áno, tak veď ja tu nejak že nehorlím pre SLOVENSKO, ale horlím pre to (povedané so smiechom), že, že opozícia, hej, že je to dohoda, v zmysle tej dohody to bolo robené. A znova, neviem o tom, nepočul som, že by nejaké zásadné chyby pán Šipoš robil. Ale späť k pani Kolíkovej. Tuná je to čisto mocenský zámer, čisto mocenský zápas o ovládnutie bezpečnostných zložiek. A majú tam chybu v systéme a chyba v systéme je Kolíková. Proste tá ide pred kamery a nepýta sa nás, tá povie, čo sme si nedohodli, proste chyba v systéme a chyba v systéme musí ísť preč. Číňania hovoria: „ Sha ji jing hóu.“ To je: „ Zabi sliepku, aby si vystrašil opicu.“ Teraz aby to, pardon, aby to niekto nemyslel, že... (povedané so smiechom) nevzťahoval si to osobne, a to je mocenská zásada v Číne, proste urob niečo, urob to spektakulárne, vizuálne silné a vysielaš signál a stratíš ostatných. Preto nastupujete, ako nastupujete v súdnictve, v polícii, preto robíte to, čo robíte, ešte potrebujete dať dole Kolíkovú, aby bolo zrejmé a jasné tuná poslancom a poslančekom, ktorých životným bytím je tu byť a nemajú v sebe tú hrdosť aj nebyť a zvládnuť to aj nebyť a budú ochotní počúvať, čo sa len povie. Hej, takže je to naozaj zásadná vec a zásadná skúška aj pre opozíciu. A som naozaj zvedavý, ako sa k tomu ideme postaviť. Keby bolo v mojich silách, niečo by som, určite veľkým fanúšikom toho, že teraz nastal ten deň, teraz nastal ten čas, kde to môžme ukázať, kto sme a čo sme, lebo to je čisto mocenský zápas. Čisto mocenský zápas. Pán Migaľ, pán Migaľ to predkladá, to je možno, ja sa ho zľahka dotknem, toho, že kto to tu predkladá. (Reakcia z pléna.) Viete (povedané so smiechom), ja som jeden z posledných po tom všetkom, čo som si s ním zažil, s Igorom Matovičom, ale tiež mi príde nefér ho tam hrubo očierniť, jak ste ho vy očiernili bez dôkazov, bez všetkého a teraz otázka stojí, buď ste tak mizerný investigatívec, alebo tak mizerný legalizant, či čo ste to boli, ja už neviem, či ste boli, alebo neboli. (Povedané so smiechom. Potlesk.) Hej, že, hej, že... (Doznievanie potlesku.) Ani jedno, ani druhé neviete robiť. Viete, čo viete robiť? (Rečník sa naklonil k navrhovateľovi.) Kalendáriky viete predávať ministerstvu vnútra, viete, to mi príde... (potlesk) to mi príde hrozne úbohé, hrozne úbohé mi to príde. Novinár, investigatívny novinár a kalendáriky, kalendáriky, také, viete, že kožky, perie, paplóny, kožky, perie, paplóny, viete, že to je presne to, nemáte hrdosť v sebe a nemáte tú hanbu, že sa tu posadíte, budete sa tu usmievať na Gašpara, kolegu a spol. a budete hovoriť, že tú Kolíkovú treba dať dole, lebo tá, tá vám robí problém. Kalendáriky, čo? Koľko sa dá na takých kalendárikoch zarobiť pre ministerstvo vnútra? (Povedané so smiechom.) Viete, to ma fascinuje, že tá úbohosť, pán kolega, úbohosť. Vy si tu dovolíte sadnúť a odvolávať pani Kolíkovú?! Vy? Práve preto by sme si mali dávať veľký pozor, veľký pozor by sme si mali dávať opozícia, čo s nimi ideme nechať urobiť. Či si necháme povytierať podlahu s nami. Lebo vytierajú s nami podlahu. Mocensky to ovládajú. Pán Gašpar je šéfom výboru pre obranu a bezpečnosť, jeho syn je šéfom, bude šéfom SIS. A manželka čo robí, pán Gašpar? Viete, to je, ja, ja nechápem, že ako vôbec môžme vydať proste tak silové zložky, ak môžme vydať štát, informácie, armádu, ozbrojené zložky do takého úzkeho kruhu a nikto tu nad tým, akože v pohode, ešte aj budú hľadať poslušného poslančeka z opozície, ktorý to za tú Kolíkovú zobere. A bude hovoriť to, čo my chceme a kedy chceme. Viete, to, tá SIS-ka je proste, Lee Iacocca to hovoril, guru akvizícií, že keď kupovali niečo, vyhodnocovali tri ukazovatele – produkt, majetok a firemnú kultúru. A ja som si pred tými 30 rokmi alebo 25, keď som to čítal, čo tam firemná kultúra, nepodstatné. A viete, čo si teraz hovorím? Najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie pri nejakom pohybe je, že či tá firemná kultúra je, alebo nie je kompatibilná s tým, čo chceme, alebo nechceme robiť. A viete, ten základný kameň tej našej SIS bol postavený zle. Proste tá firemná kultúra, ten prvopočiatok v Lexovi bol postavený zle. Ja sa o SIS, v zásade by som sa nemal dozvedať, ale dozvedám sa o nej iba to, že kšeftujú s informáciou, podplácajú, vydierajú, sú tam divné nominácie, divní ľudia a ten trend ide pokračovať. A riziko je, riziko je Kolíková. Jasné, že je (povedané so smiechom), by som aj ja uznal, keby som tam bol, že by som to potreboval nejako, nejako uchrániť. Čiže áno, pre túto divnú, v tomto štádiu divnú organizáciu, ale však never give up, možno sa to raz podarí že zmeniť od základu, potrebujete tam kľud a potrebujete, aby tam nebola kontrola. Len popierate to, čo, vlastne čo ten parlament vytvára parlamentom, lebo taká bola dohoda na začiatku, tak buď plníte, alebo neplníte dohody. Dohoda bola, že šéfom kontrolného výboru bude opozičný, padlo to na SaS, SaS-ka dala Kolíkovú. Kolíková nič iné, pani Kolíková nič iné neurobila, len sa pýtala, len informovala, len robila kontrolnú činnosť. Ak ju idete stiahnuť, tak popierate to, čo sme sa na začiatku úplne dohodli. A nedáva žiaden zmysel, aby, aby opozícia sa toho nejakým spôsobom zúčastňovala. Sám som zvedavý, ako to z pohľadu opozície dopadne, lebo z pohľadu koalície zdá sa, že to je zrejmé, to už je dohodnuté, tam už neplatí nič, hej, už to je dohodnuté (povedané so smiechom), že pani Kolíková musí ísť dole. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:27] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sedem faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Krúpa. [17:31] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ideme odvolávať Máriu Kolíkovú, lebo vidia len ju, je to pre nich problém, ale nepozrú sa do vlastných radov. Dámy a páni z koalície, čo taký pán Kotlár? Ako splnomocnenec slovenskej vlády a Slovenskej republiky akú hanbu nám urobil v Svetovej zdravotníckej organizácii? Ako jediná krajina sme nezahlasovali, sme boli proti, krajina ako Afganistan, kde vládne Taliban, bola za, Severná Kórea dokonca, všetci, len Kotlár nie. A toto si porovnajte s Máriou Kolíkovou. Alebo pán Huliak, najväčší poľovník na Slovensku, ktorý vedie svoj poľnohospodársky výbor tak, že keď raz zasadne, tak to je dôvod na oslavu, otvára sa šampanské. Pretože ho ignoruje, bojkotuje, jednoducho ho likviduje. Alebo pani Šimkovičová, ktorá bola so svojím partnerom, s pánom Kotlárom na jachte, keď tu mala predkladať zákon. To vám nevadí? To je všetko v poriadku. Ale vy idete obviňovať Máriu Kolíkovú, že preložila výbor a že kritizuje SIS. Že to je hanba, veď to je na smiech. Ja si myslím, že vy si vôbec neuvedomujete, čo robíte, že v tej zaslepenosti, v tej pomstychtivosti ste stratili prehľad. Ale myslím si, že toto sú veci, ktoré sa môžu vytrhnúť z kontroly, a môže to viesť do väčšej špirály nenávisti, ktorú možno už vy sami nechcete, ale neviete sa zastaviť. A v politike vždy sú veci, ktoré sú niekomu ľúto, aj mne je v politike, čo som už robil, niekoľko vecí ľúto. A, Samo, ja si myslím, že aj tebe bude viacej vecí ľúto, keď odídeš z politiky, a toto bude jedna z... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:31] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková. [17:33] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, použil si viacero porovnaní a ja sa vrátim trochu možno aj k tomu, že, aj k tej mojej kritike, ktorá začala ako predsedníčky kontrolného výboru SIS. To nebolo moje rozhodnutie, že treba vymenovať bývalého pána poslanca Gašpara mladšieho za šéfa SIS napriek tomu, že zákon a ústava predpokladá, že je vymenovaný prezidentkou, a toto obísť. To nebolo moje rozhodnutie, to bolo rozhodnutie koalície. Ak si koalícia myslela, že opozícia nič nepovie a že predsedníčka kontrolného výboru len v tichosti bude zvolávať schôdze, no tak toto, si myslím, že musela vedieť, že to tak nebude. Musela vedieť, že sa určite hlasno ozve, napriek tomu jej to stálo za to, napriek tomu jej to stálo za to, lebo vie čítať zákon a vie, že šéfa SIS menuje prezident, prezidentka. Ale toto chceli obísť, toto chceli obísť a tak vymysleli zmenu štatútu, aby tam bývalého poslanca Gašpara mladšieho dostali. Tak keď sa pre toto rozhodli, tak museli očakávať, že každý riadny predseda kontrolného výboru SIS urobí všetko pre to, aby prešetril takýto postup, všetko, čo má k dispozícii. Ak ma chcete odvolávať za to, že som využila tieto oprávnenia, tak to sa jednoducho inak ako pomsta nedá nazvať. Nedá. Ale nemuseli, nemuselo to takto byť, lebo vy ste mohli predsa počkať a mohli ste ísť riadnou, zákonnou a ústavnou cestou, takže to rozhodnutie ste urobili vy, prečo z mojej strany tá kritika bola taká hlasná a taká dôsled... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:33] Peter Žiga Pán poslanec Saloň. [17:35] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, nie je úbohé to, čo tu robíme my odvolávaním pani Kolíkovej, pretože ani jeden z nás na ňu neútočí osobne, ani jeden z nás. Ale úbohé je to, čo ste tu pred chvíľou predviedol vy, lebo útočiť osobne na pána Migaľa, pána poslanca Migaľa, okej, fajn, on sa bude vedieť brániť. Útočiť osobne na pána námestníka SIS povereného riadením, okej, tiež sa vie brániť. Útočiť na pána poslanca Gašpara, tiež sa vie brániť. Ale jedna vám, jedna obrovská chlapská hanba, že ste zaútočil na manželku pána poslanca Gašpara. Môžte sa hanbiť a prepadnúť pod zem od toho, čo ste tu teraz dokázal, lebo čo má spoločné manželka pána Gašpara s tým, čo ste tu vy teraz dovádzal? Hanbite sa. (Potlesk.) [17:35] Peter Žiga Pán poslanec Gašpar. [17:36] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, ja v podstate registrujem, že máte taký svojský prejav pri vašich príspevkoch, niekedy snažíte sa o vyvolanie nejakého úsmevu a nejakej irónie, občas sa vám to aj podarí dokonca, musím povedať, ale toto (povedané so smiechom), čo ste predviedol, fakt nebolo šťastné. Ja som za moje pôsobenie v politike ani raz si nezobral do úst, že by som útočil na nejakého rodinného príslušníka niekoho a tá poznámka ozaj nebola šťastná. Vy dopredu totižto opäť vytvárate prezumpciu viny aj na politikov, ale my vieme aspoň takto reagovať aj niečo povedať, mimochodom, moja manželka je učiteľka na základnej škole, keby ste chcel vedieť. A čo ma ale, hovorím, prekvapuje, že pokračujete v tomto štýle napriek tomu, že už som vám minule v súvislosti s mojím synom aj niečo snažil sa vysvetliť, zas tu vytvárate nejaký oblak dymu, mraku a podobne. Ale fakt reagujem predovšetkým na tú formu, akou ste to celé predviedol, niektoré vyjadrenia aj smerom k pánovi poslancovi boli až nechutné, jednoducho mrzí ma, že to takto skĺzava, táto diskusia, ale musíme byť expresívni, to verím, len skúste sa fakt zamyslieť, vypočujte si svoj príspevok ešte raz. Ďakujem. [17:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Migaľ. [17:37] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som myslel, že sa zapojím do tejto rozpravy až na záver a že skúsim zhrnúť nejako fakticky, faktograficky a reagovať naozaj len na tú časť opozície, ktorú aj ja považujem za normálnu, aj tuto pred nami z tej SaS-ky považujem za normálnu, až na takéto výlevy kolegu Hlinu. Tiež by som vám mohol vyčítať tu kvantum vecí a mohli by sme to hádzať ako kopy hnoja, s tým máte vy osobne veľkú skúsenosť, ale áno, mrzí ma, že ste zaútočili takto povedzme na, na, na pani manželku pána poslanca Gašpara, viete, ona je učiteľka, to povedal, tak moja manželka možno aj tam do kúta hanby, ona robí charitu tak napríklad, aby ste to vedeli, na rozdiel od manželky tam ich lídra, ktorá robí bieleho koňa pánovi Matovičovi. Ale nechcel som odbočiť od tejto témy, ale naozaj toto nie je nič osobné a nikdy som nič osobné voči pani predsedníčke osobitného kontrolného výboru nikdy nemal a tento návrh nie je o žiadnych osobných pocitoch, tento návrh je o faktoch, faktoch, ktoré sa udiali počas rokovania alebo nerokovania osobitného kontrolného výboru a na ktoré jednoducho máme relevantné argumenty. Tak ja by som vás naozaj poprosil a ja sa o to snažím od začiatku, odkedy som nastúpil tu do parlamentu, aby som nebral politiku osobne, a ja to takto nerobím. Tak keby som vás pomohol pekne poprosiť, keby ste k tomu rovnako pristúpili aj vy. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) [17:37] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [17:39] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vidíte, pán Hlina, vy, vy ste teraz očiernili chudáka Migaľa, ktorého ste, chudáčika, očiernili, pretože naozaj klamal, zavádzal, o Igorovej Matovičovej manželke klamal a zavádzal. Ale teraz budú plakať a budú rozprávať o iných manželkách, to je to farizejstvo, to je to odporné, to je nechutné. Vy ste tu povedali veľkú pravdu, že Migaľ naozaj dával kalendáriky za obrovské peniaze, vy ste nepovedali ani jednu lož. To, čo ste sa spýtali pána Gašpara, tak ako ja, ja by som sa tiež nikoho nespytoval na jeho manželku, ale o Igorovej manželke tu rozprával Migaľ, natočil video, odporné, nechutné, smradľavé, hyenistické video. Odporný človek. Toto je novinár? Presne ste to popísali. Povedali ste, že tento človek natočil video bez toho, že by mal nejaké fakty. On sa len postaví pred nejaký kaštieľ a očiernil. Je to odporné, nechutné. Na jednej strane tu plačú a kričia, že no čo moja manželka, čo s mojou manželkou, ale tu keď povie Migaľ takéto odporné svinstvo o Igorovej žene, odporné, prašivé svinstvo o manželke, kto to môže povedať? Jeden nechutný a odporný človek. Ale vám tu budú rozprávať, pán Hlina, že to čo si vy dovoľujete, Hlina . Čo tu rozprávate o chudáčikovi predkladateľovi? Veď on je len, on je len novinárik, ktorý sa postavil pred, pred ľudí a klamal a klamal a klamal. Viete, oni presne tu rozprávajú, že ako šírite, pán Hlina, nenávisť, akú nenávisť šírite. Nesmiete povedať pravdu, pán Hlina. Keď poviete pravdu, tak vás označia, že šírite nenávisť. Nemôžte si dovoliť povedať o Migaľovi, že je klamár, že odporne urazil Igorovu Matovičovu manželku, že klamal o tom všetkom pred voľbami, urobil to zámerne. To je trestný čin. Lenže viete, kto ho odsúdi, Šutajko? [17:39] Peter Žiga S reakciou na faktické pán poslanec Hlina. [17:41] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Takto, ja si až tak moc negúglim a vôbec si negúglim nejaké osobné veci, pán Gašpar, za vás už neviem, ktorý to policajt, však som bo vypovedať, si na mňa hľadal, moje deti si sťahoval, si robil nejakého pavúka, hľadali na mňa, na Hlinu hľadali. Viete, čo našli? Že som sa stretol s čínskym veľvyslancom. (Povedané so smiechom.) Prosím vás, na mňa ste hľadali, o mne ste vedeli, či mám brata, či mám, či mám sestru a ja, ja, ja pán, pán Gašpar, ja neviem, možno máte ešte jedného syna, keby som vedel, že máte syna, no tak poviem, že a syn čo robí druhý, hej, mi to v tom, v tom, v tom rozprave mi to zišlo teda na manželku, ja vôbec nič, že som sa spýtal, čo robí manželka. Ale zaujímavé, jak ste, jak vás to všetkých popŕhlilo, jak vás to popŕhlilo. Ja som upozorňoval na ten nepotizmus, alebo jak sa to volá odborne. Ja som upozorňoval na to, že podľa mi to, nejak mi to nesedí. Ja nie som nadšený z toho, že dochádza ku kumulácii funkcií v rodine, významných, štátnych. Ja to môžem, hej? Či nemôžem? A nemôžem sa rečnícky spýtať, keď už ste sa tak rozhodli to rodinne podržať, že čo ešte teda ďalší príslušníci rodiny. Tak viete čo? Budem si o vás gúgliť, zistím, či máte ešte ďalšieho syna, a keď sa budem pýtať potom, tak budem sa pýtať, čo robí druhý syn, už sa nebudem pýtať na manželku, dobre? To môžme takúto dohodu spraviť. Ja som si o vás negúglil. Vy ste si za mňa, keď ste vy bol prezident, za mňa, polícia mňa lustrovala, moje deti, si sťahovala obrázky, prosím vás. Vy sa hanbite, ja sa nemám za čo hanbiť vôbec. A, pán Migaľ, ja to už neviem teraz narýchlo nájsť o tom osobnom, ja už neviem. Viete čo? Ja mám takú zásadu, akú dostaneš, takú vráť, plus 10 %. Nesedí tam, že to ľudia neradi počúvajú, ale celkom sa mi osvedčila. A ja vám poviem, už neviem, kde ste, čo ste povedali (povedané so smiechom), ale si to dohľadám a potom vám to poviem, akú osobnú poznámku ste vy na mňa niekedy niekde povedali, čo som bol prekvapený, že aký dôvod vám to vôbec dávalo. A v tomto kontexte, ako som ja spomenul vás, mi to dávalo ten zmysel, že pozri, kto rozpráva a čo rozpráva. Ďakujem. [17:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dubéci. [17:43] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda sa v krátkosti aj v ústnej rozprave pokúsim ešte raz vyjadriť k tomu, čo tu odznelo, a teda asi ako kolegovia vedia, koaliční či opoziční, ja teda som tu prvé volebné obdobie a ja si nejako v osobných sporoch nejako nehoviem, mňa to nejako nebaví, a je to fajn, každý nech k tomu pristúpi, ako chce. To, čo tým chcem celým povedať, je, že aj to, ako sme vystupovali ja či kolegyňa Števulová a ďalší za nás v rozprave, bolo najmä o tom najpodstatnejšom, čo, si myslím, že Národná rada má robiť, a to je chrániť hodnoty ústavné, tejto krajiny a rozvíjať a budovať jej inštitúcie. A o tom to tu dnes je. O nejakých základných vzťahoch inštitúcií, a to je konkrétne zákonodarnej moci voči výkonnej moci, výkonnej moci v tej najdelikátnejšej polohe, aká sa vykonáva v tejto krajine, ako aj povedal pán poslanec Grendel. Bavíme sa tu o inštitúcii, ktorá má bezprecedentné oprávnenia, môže vytvárať falošné identity, môže nasadzovať informačno-technické prostriedky, môže konať proste naozaj v rámcoch, ktoré sú bezprecedentné v našej krajine, a bolo by, teda a je to proste zásadné, naozaj že zásadné, že kto a akým spôsobom ju kontroluje. A o tomto to tu je. A ak môžem niečo povedať k tejto rozprave, tak mne je to veľmi ľúto, že napriek tomu, že po dvoch hodinách diskusie sme zo strany predkladateľa v tejto zásadnej veci vzťahov, ako sú nastavené medzi kontrol... medzi kontrolou právomoci tejto inštitúcie, kontrolnou právomocou tejto inštitúcie a výkonnou mocou, nepočuli vôbec nič. A, pán Migaľ, ak sa nenahneváte, ale mne príde veľmi málo povedať, že vystúpite na konci tejto rozpravy. Akože potom, ja neviem, či v rozprave, mimo rozpravu, ja sa tu už nejdem teraz doťahovať na tom, či môžu byť a nemôžu byť faktické poznámky, ale prepáčte, pán poslanec aj navrhovatelia, akože ak váš príspevok v takej zásadnej veci, ako je narušenie tohto vzťahu, je v nejakých faktických poznámkach a potom v nejakom vystúpení na koniec, tak to je fakt veľmi málo. Akože objektívne, ako že však si už povedzme, tak keď chceme mať nejakú úroveň tu politiky, chceme tu mať nejakú kvalitu práce, a kľudne, keď máte aj ten návrh na odvolanie pani predsedníčky, my sme sa k tomu vyjadrili, ale venovali sme tomu hodinu a pol, možno aj nejakej intelektuálnej energie. A vy ste dali tomu čo? Akože naozaj. A potom vy sa, tu krútite hlavou, keď vám hovoríme, že to znie ako z 50. rokov, a ja tieto metafory naozaj nejako si nelibujem (povedané so smiechom), ale to už naozaj znie, ako tak, že sem prídete, prečítate, čo vám bolo povedané, odídete a vo štvrtok si to odhlasujeme. Tak aspoň majte toľko akože, neviem čoho, odvahy alebo sily a intelektuálnej, že nám to vysvetlíte. Naozaj že nám to vysvetlíte, lebo to, čo, to, čo tu ste predviedli, bolo veľmi málo. A teda ak môžem, len, ak teda, ak odzneli, ja som si tak dovolil vypasírovať, lebo inak som to nemohol urobiť, vypasírovať jak, jak kečup z paradajok z vašich faktických poznámok možno nejaké náznaky argumentov, tak jeden bol teda to, že už teda prirovnávanie pani predsedníčky Kolíkovej k pánovi Kotlebovi, čo mi prišlo teda veľmi nevkusné a nešťastné, nehovoriac o tom, že ako som aj ja teda povedal vo svojej faktickej, vo svojom prejave v písomnej rozprave, tak k odvolaniu zvoleného predsedu výboru, pokiaľ viem, nikdy nedošlo, a raz keď sa Národná rada uzniesla na tom, že pani Kolíková môže byť predsedníčkou výboru, tak by ma veľmi zaujímalo, aké zásadné skutočnosti nastali, že plénum Národnej rady ju má odvolať, že to je kúsok iná situácia, ako keď ani nezvolí toho človeka, ale fajn. A tobôž by som bol veľmi rád, keby, keby ste neargumentovali tým, čo bolo zlé v minulých obdobiach, v ktorých, poznámka pod čiarou, sme sa nezúčastnili, a sami by ste to nerobili potom. Však aspoň toľko urobte, však to potom nerobte, keď to bolo zlé. Keď sa vám nepáčilo to, čo robili kolegovia z OĽANO alebo čo robila úradnícka vláda, tak to je veľmi zvláštne, že to kritizujete a vzápätí potom urobíte to isté. Tak aspoň nastavte tú novú kultúru. Ukážte nám, ako sa to má robiť. Ukážte proste, ako to má vyzerať inak, lebo momentálne akurát robíte to, že proste za štyri roky tu bude niekto iný a urobí to isté naopak a budeme si vykrikovať, však ale pri Kolíkovej bolo robené to isté, vybavené. Utajené, utajované skutočnosti, tak to je, si myslím, že veľmi zvláštny argument, ale, ale fajn. Ja teda podľa, podľa toho, čo je verejne známe, si myslím, že nedošlo k vyjadreniu utajovanej skutočnosti, alebo potom by som dal taký širší návrh, že si myslím, že je mnoho členov nášho kontrolného výboru, ktorí veľmi, by som povedal, liberálne pristupujú na svojich tlačových konferenciách k tomu, ako informujú o tom, že čo sa na výbore prebralo, a možno by bolo dobré, keby sme si na výbore raz povedali aj o tom, že budeme udržiavať nejakú kultúru, lebo si myslím, že takisto na tlačovkách, na tlačovkách kolegov zo strany HLAS a zo strany SMER boli, boli informácie, ktoré boli predmetom rokovania výboru, podľa mňa spĺňajú nejakú, nejakú mieru utajenia a boli diskutované. Už proste si myslím, že k tomu celkovo sa pristupuje už veľmi nadivoko a mohli by sme s tým niečo, niečo urobiť, lebo aj mne samému sa to nepáči, ale poukazovať na jednu vec, potom by som len odporúčal kolegom, aby rovnako kriticky si pozreli svoje tlačové konferencie. Ak vás to zaujíma, môžem vám povedať aj konkrétnu stopáž konkrétnych tlačových konferencií, na ktorých sa to udialo, lebo takú analýzu som si dal vypracovať aj ja sám. A teda mám dve výzvy takto na koniec môjho vystúpenia. Jedna by bola tá, že ja by som chcel poprosiť kolegov, my máme výbor zajtra, ak sa nemýlim, o jednej v stredu. Ja by som chcel teda navrhnúť, a mňa to veľmi zaujíma teda, že kolegovia, že či budú súhlasiť s tým, aby prvý bod rokovania nášho zajtrajšieho výboru, a to si myslím, že je absolútne až, až absurdné, ako my by sme zajtra mali mať výbor a ideme sa tváriť, že ideme preberať všetky tie veci, ktoré tam mienime preberať, ja neviem, už z hlavy teraz si ani nespomeniem, čo tam máme, ale jednoducho, že ideme sa tváriť, ako keby sa tu nič zásadné nedialo. Ja by som chcel teda poprosiť kolegov a možno im len naznačte, že či by bod, súhlasili s tým, že schvália program, kde prvý bod rokovania bude to, že tieto veci, ktoré tu dnes odzneli, si vydiskutujeme normálne, slušne vo formáte uzatvorenom výborovom, kľudne bez riaditeľa alebo s riaditeľom, teda bez námestníka, mne je to jedno, ale že teda veľmi by ma zaujímalo, keby mi niekto povedal, že či s tým bude súhlasiť. Lebo ak s tým nebudete súhlasiť, že ani o takejto zásadnej veci sa na tom výbore nebude diskutovať, to je tiež určitý prejav nejakej kultúry, že ako k tomu ideme, že proste mäsokombinát, ideme, vybavíme, koniec, nebavíme sa. Bude to takto alebo nejako inak. Takže prosím ešte raz, ja to zajtra navrhnem a veľmi by som chcel teda apelovať na kolegov, aby túto zmenu v programe akceptovali. A druhá moja výzva je teda na, ja som veľmi rád, že teda pán úradujúci predseda Národnej rady predsedal tejto diskusii, lebo si myslím, že je to vec, ktorá sa týka chodu celej Národnej rady. Ja som vnímal fungovanie pána úradujúceho predsedu zatiaľ veľmi akože konštruktívne a v rámci tej role tej dočasnosti, ktorá, uvidíme, teda aká dlhá bude, ale každopádne v rámci toho, že tu nemali byť narušené nejaké zásadné precedensy, tak si myslím, že toto je zásadné narušenie, precedens nejakých zvyklostí, ktoré tu máme. A možno by to nebolo úplne dobré, aby sa to dialo v tomto kontexte, kedy sme v nejakom prechodnom období alebo jednoducho pod, pod vedením už akéhokoľvek fungujúceho alebo dočasného predsedu Národnej rady, dochádzalo k takýmto zmenám. Ja si myslím, že toto je agenda, ktorá je vec, ktorou by sa mal zaoberať ako najvyššie aj vedenie parlamentu, lebo, lebo, poviem to na koniec, ja vám, kolegovia z vlády, koaliční poslanci, kolegovia, normálne vás poprosím, že choďte si prečítať to, ten návrh, ktorý tam je, a predstavte si, že by to bolo naopak, keby to nebolo o pani Kolíkovej, ale bolo by to o pánovi poslancovi Saloňovi alebo bolo by to o pánovi poslancovi Migaľovi a keby sme sa tu postavili a teraz pani poslankyňa Števulová a povedala by: Viete čo, pán poslanec Migaľ dvakrát nezvolal výbor a raz napísal mi list, v ktorom sa podpísal, že Migaľ, predseda výboru, a ideme ho teraz odvolať. Ja si myslím, že napriek všetkému, však neviem, ako vnímate naše fungovanie, moje fungovanie tu, mne ide najmä o to, aby sme si aj nastavili proste nejaké základné fungovanie medzi opozíciou a koalíciou, a myslím si, kolegovia, že toto je tak bezprecedentné, že to sa vám, nám, každému, kto tu sedí a bude tu aj v ďalšom období, vráti. Toto takto je, že to je tak tenký ľad, po ktorom ideme a o ktorom som si istý, že vo štvrtok sa prepadneme, ak za to budeme hlasovať, že do budúcnosti to umožňuje, aby tu bol odvolaný hocikto za hocičo. A verte mi, neverte, ja chcem žiť v krajine, kde aj keď, nebodaj, raz Progresívne Slovensko, dúfam, však všetko pre to robím, bude členom vlády a bude, nebodaj, mať nejaký dosah na fungovanie SIS, tak ja budem chcieť, aby zároveň túto inštitúciu kontrolovala normálna a fungujúca opozícia, ktorá bude mať normálne právomoci v rámci kontrolného výboru, tak ako to predpokladá zákon, ktorý dúfam, mimochodom, bude raz menený tak, aby tá opozícia mala ešte silnejšie právomoci, lebo si verím, že je, že je zlý ten zákon. A by som vás na to apeloval, prosím vás, kolegovia, predstavte si, že to raz bude takto naopak, a ako by ste sa voči tomuto zachovali. Ja by, z tohto, z týchto všetkých dôvodov, ja viem, že už tu odznelo toho mnoho, ale ja by som, teda ak dovolíte, navrhol teda tie dve veci, jednak teda, aby sme sa o tom porozprávali zajtra na výbore, a jednak by som teda navrhol, aby, procedurálne aby toto hlasovanie bolo odložené na, na, minimálne na september. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ak chcete, kľudne to otvorte na ktoromkoľvek grémiu, keď chcete, ja tomu nebudem brániť. Pani poslankyňa Kolíková. [17:53] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, určite zajtra je zvolaný výbor, určite bude priestor. Ja som chcela, aby ten výbor bol skôr, ale predstavitelia Slovenskej informačnej služby, ktorí sú tu nevyhnutní s ohľadom k bodom programu, jednoducho nemali skôr čas a priestor, aby tento výbor bol v rámci tejto schôdze, takže preto je až na konci schôdze, ináč by bol skôr a určite by bol priestor sa rozprávať aj o veľa iných veciach. A ja by som ešte možno sa vrátila aj k jednému z tých bodov, aby sme videli tú absurdnosť. Ak je vôbec ako dôvod na odvolanie predsedu kontrolného výboru uvedené, že je to preto, že bol presunutý ten, ten výbor ako schôdza z jedného dňa na iný pre kolíziu výborov, ale pritom súčasne dochádza k tomu, že koalícia sa rozhodne, že nepríde na výbor, ktorý je riadne zvolaný, a tak zamedzí tomu, aby bol uznášaniaschopný, keď dôjde k zrušeniu schôdze preto, že predseda sa rozhodne, že bude kratšia prestávka, hej, s podporou koalície celej a už nebude trvať dve hodiny, ale hodinu, a to znamená, že bolo zrejmé, že nie je možné, aby v tom čase potom rokoval výbor, pretože je množstvo iných výborov, kedy tí poslanci vlastne sú v iných výboroch, tak ja kvôli tomu ruším schôdze výboru, tak toto nie je problém, ale to, že dochádza ku kolízii medzi výbormi a ja kvôli tomu presúvam schôdzu, ktorá sa riadne uskutoční, aby si poslanci mohli splniť svoju možnosť byť účastní aj iného výboru, na ktorom chcú byť, za to ma idete odvolávať? Veď to je absurdné. Veď to je absurdné, veď to vôbec nie je nezákonné, naopak, dávam priestor tomu, aby poslanci mohli v plnosti využívať svoje právo byť účastní na výbore, a je úplne jedno, či sú tu členmi, alebo nie. A osobitne ak chcú byť na výbore, kde sa jedná o vec, ktorá je neopakovateľná. [17:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [17:55] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolega. Tak som si predstavil, že keby to bolo naopak, že by sme my dávali takéto dôvody, že by sme my odvolávali takto predsedov výborov terajšej koalície, vtedajšej opozície, áno, preložila výbor, skritizovala SIS-ku alebo niečo podobné, si predstavte, že, ja neviem, ja by som si vymyslel, predseda Saloň prišiel v rifliach a v špinavých topánkach. Podľa rokovacieho poriadku, a Andrej Danko na tom lipne, porušil rokovací poriadok. No tak poďme ho odvolať. A by sme to takto robili dokolečka a dokola a každý mesiac by sme menili niekoho iného z nich a by sme si z nich robili srandu. Ako by ste na to reagovali? Každú chvíľu, dôvodov sa nájde ix. Dôvodov sa nájde naozaj ix. Úplne bez problémov. Myslím si, že asi by ste išli na námestia alebo by ste sa išli niekde sťažovať, možnože by ste dokonca oslovili Generálnu prokuratúru. No aj tak to by bol tiež dôvod, čo máte vy oslovovať Generálnu prokuratúru? Porušujete rokovací poriadok. Ale ja sa tak nad tým zamýšľam, že kam toto má viesť. Tento kontrolný výbor patrí opozícii. A teraz ako to bude? Tak odvoláte predsedkyňu výboru pani Kolíkovú, a ona tam zostane v tom výbore a ja neviem, akože kto to bude viesť? Akože vy to budete teraz viesť? A akým spôsobom to bude? A ako to budete všetko robiť? Ja neviem. Teraz tiež je otázka času, kedy pán Gašpar sa stane podpredsedom parlamentu, tak ako podpredseda parlamentu ešte bude viesť aj, aj branno-bezpečnostný výbor a bude aj v ústavnoprávnom výbore, aj bude v OKVVS, takže proste, proste vy zvládate tých funkcií viac a viac. A ono sa to ukazuje, že niektoré tie funkcie úplne nezvládajú. Pozrite sa napríklad na takého Saloňa, čo ste chceli byť akože profesionálni, ktorý má tých funkcií, koľko len chce, ich zbiera, ale už začína to byť, vyzerá tak, že ani jednu nezvláda. Dokonca aj policajné odbory sa proti nemu stavajú. A takto to sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [18:06] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Z toho, čo tu bolo povedané, je zrejmé, že teda opozícia nemá problém s činnosťou pani Kolíkovej, lebo dávalo by to určitú logiku, keby sme sa teraz hrali tú hru, ktorú sme si povedali na začiatku, že opozícia, koalícia, nominácie, kontrolné výbory. Ani jeden nenaznačil, že teda bola tam nejaká chyba. Teda, že by sme ako tak nenápadne kývli koalícii, že môžete ju odvolať, nebudeme sa za ňu stavať. Nuž, ale keď sme to neskonštatovali, tak treba nadstaviť hruď. Jeden za všetkého, za všetkých, všetci za jedného. A toto je proste ten kľúčový parameter, čo teraz nastane. Ja, ja, ja to chápem, fandím, je mi to sympatické, pán kolega apeluje. Treba apelovať, ja už som sa uapeloval dosť. Ja už niekedy strácam chuť a nervy apelovať. (Povedané so smiechom.) Ale vám to neberiem. Kľudne majte, možno budete úspešnejší, to beriem, že teda navrhujete niečo sa stretnúť, neviem čo. Nie, príde hlasovanie, oni, oni ju odvolajú. Hej? Politika je a bola a bude mocenská a títo ľudia počúvajú na mocenskú politiku. A to je všetko. Buď to dokážeme, alebo nedokážeme. Jeden za všetkých, všetci za jedného. Alebo zistíme, že nám tam na tej hornej rade je dobre, je tam pekný výhľad, nechce sa nám stade ísť dole. Hej, nechce sa nám nejak ísť z tých pozícií šéfov výborov, a proste necháme si povytierať s nami podlahu. Čiže áno, v určitý moment tá otázka príde, aj po tom vašom apeli sympatickom, však počkáme, uvidíme, možno zaberie. Ale čo keď nezaberie, pán kolega, čo keď nezaberie, čo potom? [18:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [18:06] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Asi sa zhodneme na tom, že kontrolná funkcia opozície je zdravý prvok demokracie a že je to prospešné pre všetkých Slovákov, pre nás všetkých, aby vláda, ktorá vládne, ktorá má veľké právomoci, aby bola účinne a reálne kontrolovaná. Nejde len o to, že či robí nejaké podvody, ale povedzme aby sa odstránili chyby alebo nedostatky, nemusia to byť účelové veci, na tom sa asi zhodneme. Ale ako je to u nás v praxi reálne? No, vy máte právomoc odvolať, odvolať predsedov kontrolných výborov, okrem toho ste nastavili pomery tak, že, že v tých výboroch máte väčšinu, a keď sa vám nepáči, tak ich proste buď urobíte neuznášaniaschopnými, alebo, alebo neodsúhlasíte, neotvoríte, neodsúhlasíte program a tak ďalej. Čiže v podstate reálne máte absolútnu kontrolu aj, aj nad tým, ako fungujú kontrolné výbory a kontrolné mechanizmy v štáte. Na tejto schôdzi aj na predchádzajúcich sme boli svedkami takých zmien zákonov, že aj inštitúcie, ktoré nejakým spôsobom kontrolujú alebo dohliadajú nad správnosťou, nad používaním verejných financií a nad, nad rôznymi inými vecami, nastavili ste zákony tak, že aj týchto štátnych úradníkov, nie politikov, ale aj štátnych úradníkov, ktorí sú vám nepohodlní, jednoducho odvoláte bez udania dôvodu. Toto spôsobuje, že tá kontrolná funkcia, nielen opozície, ale aj, aj ďalších inštitúcií je veľmi, veľmi oslabená. Je tak, tak lightová, že je až, až neschopná akejkoľvek akcie. Do budúcna to podľa mňa zakladá pre celé Slovensko problém, lebo bez kontroly sa, sa proste tá, tá vládna moc a, a, a to fungovanie, fungovanie štátnych inštitúcií proste neuberá dobrým smerom. Preto si myslím, že by ste to mali stiahnuť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Galko. [18:06] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, opakovanie je matka múdrosti, takže aj kvôli tomu, aby teda to tu znovu zaznelo, aj teda z úcty k pánovi Hlinovi, ktorý pravdepodobne asi tu nebol, keď som mal tie moje dve faktické poznámky, tak to znova zopakujem. Pán Dubéci, vy ste predseda najsilnejšieho opozičného subjektu v Národnej rade Slovenskej republiky. A ja tretíkrát teraz vás osobne chcem vyzvať, aby ste iniciovali stretnutie opozície, aby všetci predsedovia výborov aj podpredsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky a aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Šimečka deklarovali záväzok, že sa vzdajú svojich funkcií, pokiaľ pani Kolíková bude v štvrtok odvolaná. Takto sa to robí. Takto sa to robí, pretože nič iné na nich neplatí. Áno, môžem povedať, že ja som pred chvíľou zavesil tento svoj návrh na svoj osobný profil na sociálnu sieť, a teda nikto nemôže podozrievať mojich a našich priaznivcov, že pani Kolíková je zrovna šálka ich kávy, no, no nie je a napriek tomu to tam vzbudilo maximálny ohlas aj medzi priaznivcami nášho hnutia SLOVENSKO to má obrovskú podporu. A chcem ešte jedenkrát oceniť Veroniku Remišovú, ktorá ako prvá deklarovala v rozprave svoj záväzok, že sa k tomuto pridáva. Urobte to. Činy sú dôležité, nie reči. Nie sa tu s nimi dohadovať o tom, že čo budeme, kde budeme, jak budeme diskutovať. Nie, činy sú dôležité. A ak to ten štvrtok sa to raz nespraví, tak jednoducho opozícia len ukáže, že funkcie sú jej prednejšie, a bude to tak, ako hovoril pán Hlina, že sebou nechá poutierať podlahu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [18:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. (Reakcie z pléna.) Poslanec Saloň. [18:06] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Dubéci, ja si myslím, že tá prvá požiadavka, že s tým neni žiadny problém, vôbec netreba meniť ani program, môžeme prerokovať body, ktoré sa týkajú Slovenskej informačnej služby, a na záver bude rovno kľudne môžeme o tom viesť debatu, koľko chceme. Ale ak chcete zaradiť bod, nech sa páči. A čo sa týka práv opozície, dobre, nepáčil sa vám príklad s bývalým pánom poslancom Kotlebom, ktorý v tom čase bol riadne zvolený a nebol ešte právoplatne odsúdený, ale okej. Ja som ale položil potom druhú otázku. Tým, že tri a pol roka viedla výbor poslankyňa z koalície, tak boli vtedy potlačené práva opozície? Bolo zamedzenie nejakému prístupu opozícii v tom čase? Lebo na to som odpoveď ja nedostal, keď o tom hovoríte. A keď sa vám nepáčil príklad s pánom Kotlebom, tak ako je možné, že Ľuboš Blaha nebol zvolený za predsedu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny? Tak kto kádroval koho? Ale vy za to nemôžete. Ja vás poprosím, ešte vás využijem, že potom, keď budete reagovať na pána poslanca Krúpu, že či sa náhodou nepomýlil vo svojej faktickej, lebo ja nie som žiadnym zberateľom funkcií. Sedím v parlamente, síce je pravda, že som členom štyroch výborov a opozič... a policajné odbory, neviem, zatiaľ som nepocítil, aby mali so mnou nejaký problém. (Potlesk.) [18:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubéci. [18:06] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Saloň, že, myslím si, že to je tak vážna vec, že by to bolo dobré zaradiť ako riadny bod, lebo naozaj že neviem, čo sa tam budeme dohadovať o veciach, a potom v bode iné si povieme, že teda ešte treba odvolať predsedníčku a ako to vlastne bude fungovať bez nej, s ňou a, a celkovo, že čo sa tu deje. Ja ak dovolíte, tak teda by som apeloval na to, aby to bol naozaj, že riadny bod, ktorý zaradíme na začiatok programu. Čo sa týka teraz, viete, budeme si hovoriť rôzne mená a tak ďalej. Tu platí to, čo ja som povedal, že podľa mňa to nie je dobre nastavené, my sme s tým, akože naozaj neboli sme tu, však aj to sami ste povedali. Myslím si, že to treba robiť inak, a zvlášť, keď vy ste vo väčšine, ta by som čakal, že to budete robiť inak, ale fajn. Proste je to tak, ako to je. A, pán poslanec Galko, ja teda ako registrujem to, čo vravíte, len asi budete so mnou súhlasiť, že to nie je vec, ktorú si tu budeme diskutovať cez faktické poznámky alebo nebodaj cez sociálne siete a koľko lajkov kto dostane za aký nápad. Však pozrime sa a uvidíme, ako sa vyvíja situácia, následne proste rozhodneme sa všetci, ako ďalej. A toľko asi k tomu. Ďakujem pekne. [18:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [18:06] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, nehovoria tu pravdu. Nehovoria tu pravdu. Kotleba, o Kotlebovi už Fico pred voľbami v 2020. rozprával, že to je extrémista, že to je človek, ktorého treba vytesniť, a celý, celý SMER rozprával o tom a mali také tendencie, že zrušia Kotlebu, nechceli s Kotlebom mať nič spoločné. Kotleba mal byť predsedom výboru pre Vojenské spravodajstvo, človek, ktorý vyvesil v čase SNP čiernu zástavu, a tohoto človeka sme mali zvoliť! Ale vedeli, my sme dopredu povedali, že toho nie, toho, toho nedávajte. Oni mali možnosť si dosadiť, koho chceli, koho chceli. Na naschvál to obštruovali, naschvál tam nikoho nedovolili. Nikto im nepovedal, že nie. Teraz vám tu Stano rozpráva, tak, tak ale kto to viedol. No a prečo ste tam nedali niekoho, my sme povedali kohokoľvek, len nie Kotlebu. A vo výbore pre ľudské práva Blaha?! Človek, ktorý o diktátoroch rozprával, že sú skvelí, o, o človeku, ktorý poslal 60 mil. Rusov, Rusov na smrť, o Stalinovi povedal, že je skvelý človek?! Tento mal byť predsedom ľudskoprávneho výboru?! Ale povedali sme, nie, nie! A mohli si tam dosadiť, koho chceli. Ale veľký rozdiel je, oni to vedeli dopredu, oni to vedeli dopredu. Aj Šipoša, aj Kolíkovú schválili. Prepáčte, pani Kolíkovú schválili. Schválili ich. A čo teraz rozprávajú? Pani Kolíková šíri nenávisť o SIS. Jak môže šíriť nenávisť o SIS, veď tam je syn pána Gašpara ! A toto, to sa nemôže, šíriť nenávisť. Veď to je človek, ktorý, ktorý povedal, že zabije tohoto Lipšica. To je človek, ktorý nevie dokázať svoje majetky. A keď som sa toto spýtal, ale to sú veci, ktoré sú, ja ako poslanec Národnej rady som sa ho to spýtal, nešíril som žiadne, žiadne intrigy, tak mi povedal poslanec Gašpar, že šírim nenávisť. Pozor, nesmiete ich kritizovať, nesmiete sa ich spýtať na nič, nesmiete im rozprávať, že tuná sediaci, teraz nesediaci Migaľ, Migaľ klamal o manželke Igora Matoviča, ale počuli ste, čo povedal o manželke Igora Matoviča ďalej? Pani Migaľová, prosím vás, keby som ja o vás povedal, že ste biela kobyla, biely kôň za to, že dostal dotáciu, dostal dotáciu v čase covidu a svojmu dieťaťu urobil videoklip. Je to pravda. Šírim nenávisť? Je to tak, v tej neziskovke. Moja nezisková organizácia všetky peniaze dáva ľuďom, ktorí to potrebujú. On tie peniaze použil na videoklip pre dcéru. Viete si predstaviť, že by som ja Jožo Pročko použil peniaze za covid pre videoklip pre svoju dcéru? Viete, čo by somnou spravili? A pred voľbami Migaľ, a pán, pán Hlina to povedal, pred voľbami Migaľ klamal špinavo, odporne, nechutne o Igorovi Matovičovi. Pred voľbami zavádzal. A tento človek, tu klamár odporný, nechutný, novinár, povie, že tak Kolíková, pani Kolíková si dovolí kritizovať SIS . Toto nechcú. Nechcú kritiku. Viete, pán Hlina, nikto si tu nebude s nami vytierať podlahu, pretože ja si nemyslím, že by si pani Kolíková, pán Dubéci alebo niekto z opozície dal so sebou vytierať podlahu. Ja si myslím, že pani Kolíková, aj keď som niekedy nesúhlasil s vecami, je čestný človek, tak ako si to myslím o vás. Takže viete, zlodeji a kšeftári nemôžu s vami vytrieť si podlahu. Oni vytierajú podlahu so Slovenskom. Oni si zo Slovenska urobili trhací kalendárik. Oni si zo Slovenska urobili svoju, svoju banku. Oni, oni zdierajú ľudí, a pozor, nesmiete ich kontrolovať. Kde? Veď SIS teraz pred, budú predkladať to stopercentne na, veď oni nebudú chcieť od sudcu žiadnu kontrolu. Nič sudca nebude dávať na to, že vás môžu sledovať, tak to potom pustia tie nahrávky zostrihané, a potom smeráci, pošlú také, že my nevieme, od koho sú tie nahrávky. Odporné, nechutné, odporné, nechutné, to, čo robia, to, čo robia s Trestným zákonom, to čo robia s RTVS. Oni vlastnia SIS, oni vlastnia prokuratúru, oni vlastnia políciu, oni vlastnia súdy oni vlastnia všetko, všetko. Milí Slováci, milí Slováci, toto, čo sa aj teraz tu deje, nie je o pani Kolíkovej, je to o tom, že pani Kolíková si dovolí, dovolí kritizovať verejne Slovenskú informačnú službu. Bože môj! Pán Hlina tu povie verejne, že jak je to možné v republike, kde si poslanec Národnej rady a šéf výboru dosadí svojho syna do SIS! Veď to je... A ten, ten syn nemá žiadne funkčné predpoklady, nemá prax, nemá nič. Len povedal, že Lipšica zabije a Kaliňákovi pichne vidličku do hlavy, a nevie dokázať svoje majetky. Ale teraz šírim nenávisť, šírim nenávisť, lebo to sú fakty. To sú fakty. Kde žijeme?! Kde žijeme Slováci, kde sme sa to dostali?! Robia si z vás, Fico si z vás robí, čo chce. Čo chce, tie zákony, oni, oni vás odvolajú. A viem, že to viete, oni vás odvolajú. Ale spravme to teda, pán Dubéci, čo povedal pán Galko, naozaj spojme sa. Spojme sa, spojme sa a ukážme im, čo robia, jak tu klamú o Kotlebovi, jak tu klamú o, o Blahovi. Oni veľmi dobre vedeli a povedali sme im to dopredu. Prosím vás, týchto, dopredu sme sme im povedali, týchto dvoch nedávajte do výborov. Naschvál ich dali do výborov, naschvál to obštruovali. Priatelia, Fico nebol ani na jednom ľudskoprávnom výbore, ani na jednom ľudskoprávnom výbore. To je, to je, to je nonsens, poslanec Národnej rady. Dnes som si tam sadol, aby som ukázal, čo to je arogancia, a keď poslanec Gašpar diktoval poslancovi Glückovi, čo má rozprávať, tak to bolo také úsmevné. Diktoval mu normálne všetko, čo má hovoriť. To len také milé, také, také, no to ich. Pamätáte sa, pán Hlina, robili to už tuná dole. Viete, aj teraz mám emócie, ja som taký človek, ale, ale poviem si, že budem tichučko, nebudem hovoriť o šatách, aby ma tu niekto nedehonestoval, ale keď niekto povie o bielom koni, ja by som čakal, milá opozícia, že toho človeka poviete, čo si to dovoľuje, čo si to dovoľuje o manželke rozprávať. Ja Pavlínku Pavlovičovú (správne: „Matovičovú“, pozn. red.) poznám, je to veľmi čestný a charakterný človek, nikdy v živote neurobila nič zlého, ale on si dovolí povedať, že... Predtým plakali, rozplakali sa tu, že Hlina, pán Hlina spomenul Gašparovu ženu, a vzápätí ten, táto, tento človek, ktorý klamal, ktorý očierňoval Igorovu ženu, ktorý klamal verejne Slovákov, že Igor vlastní, vlastní nejaké majetky, a nie je to pravda, tak on povie, že Pavlínka je biely kôň Igora Matoviča?! Prepáčte, pani Migaľová, prosím vás pekne, skúste sa s manželom doma porozprávať, a keď to, keď je to pravda, čo rozpráva, nech dá trestné oznámenie, nech nešíri nenávisť a to klamstvo. Nech nešíri klamstvo odporné, nech nešíria klamstvo o pani Kolíkovej, že ju idú odvolať preto, lebo si dovolila, dovolila si odhaliť príslušníka SIS. To tam vzadu šemotili, nedali to do správy, lebo to nie je pravda. Klamú, klamú a klamú. Za to klamstvo skrývajú, za to klamstvo skrývajú chuť pomoci a majú tú moc. Je ich len 79. Milí Slováci, viete, oni rozprávajú, že celé Slovensko nás volilo. No prd makový ich volilo celé Slovensko! Majú 79 poslancov, 79 a ja verím, že sa aj tým ľuďom, ktorí ich volili, otvárajú oči. Čo vám dali, čo vám doteraz dali? To, že si dal Fico a ministri zväčšiť platy, zvýšiť? To, že potraviny sú lacnejšie? Ktoré potraviny sú lacnejšie? Opäť zdražejú tie potraviny. Kde je ten benzín, ktorý, Pellegrini aj s Ficom tak držali tie oné, a že bude lacnejší benzín. Kde máte lacnejší benzín? Klamali vás a klamú! Tak ako klamú teraz! Tak ako klamú o Márii Kolíkovej! A toto budú robiť. Nie oni si s nami nevytrú podlahu, lebo čestný človek zostane čestným človekom, ale, ale človek, ktorý dal lustrovať, lustrovať novinárov, ktorý dal lustrovať poslanca Hlinu, ktorý dal lustrovať ľudí, tento nie je čestný človek, to je odporná hyena, ktorá zneužívala svoje postavenie! A to tak je! To tak je. Ja súhlasím s tým, že naozaj opozícia by sa mala viac spojiť. Máme svoje veci, ja tuná červené šaty či ružové spomínam, no dobre, prepáčte mi to, odpustite mi to, ale, ale vôbec to tiež nebolo, to bolo tak povedané, ako pán Hlina tu povedal, že tá manželka, taktiež som povedal, nevedel som, jak sa volá a nechcel som povedať, mne stále chodilo slovíčko Kruplov, a tak sa ospravedlňujem, tak som rýchlo chcel vedieť. Ale to nebolo žiadne, žiadny sexizmus, nič. Ale, ale potom, viete, človek, ktorý tu klame a zavádza, keď ho vidím, ako s vami niektorými je kamoško, ako, ako sa s ním smejete, ako sa s ním rehocete vzadu, a pritom viete, čo tu robí, viete, to mne príde také divadlo. Nehrajme tu divadlo, buďte zásadoví, kolegovia z opozície, naozaj to, čo tu rozprávate, ako pani Kolíková teraz rozprávala, to, čo rozprávala, tak je za... bude, nech je zásadová! A mne sa to páči, ako sa ona k nim správa. Slušne. Ale nerehoce sa tam vzadu s nimi, nesmeje sa, keď poslanec, koaličný poslanec rozpráva o deťoch, ktoré majú rakovinu a ochorenie. Buďme zásadoví, buďme zásadoví! Ja vás len chcem poprosiť, naozaj, opozícia, buďme naozaj spolu proti zlu. Prosím. Ďakujem veľmi pekne. [18:12] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dve faktické. Poslankyňa Remišová. [18:16] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, ďakujem, že si upozornil na, na dvojtvárnosť, na dvojtvárnosť koalície, najmä vo vzťahu k, k urážaniu žien. Naozaj je tu jedna otázka pána Hlinu, keď sa spýtala, čo robí vaša manželka, tak tu vyvolala zdesenie v tejto sále, ale to, že koaliční poslanci na verejných zhromaždeniach burcovali dav a nadávali prezidentke, že je americká... viete čo, tak to žiadne pobúrenie nevyvoláva. Alebo že pán minister Šutaj Eštok chodí do diskusií s trestne stíhaným extrémistom, ktorý bežne, bežne nadáva a vyhráža sa ženám alebo napríklad okresný funkcionár, okresný funkcionár strany HLAS o mne točí videjká a hovorí, že mám zhniť, a klame o mne v každom druhom videu. Áno, pán Migaľ, presne tak to bolo. Alebo že pán Migaľ sa postaví pred nejaký kaštieľ, kde hovorí, tento kaštieľ patrí žene Igora Matoviča, vídavajú ju v tejto obci, manželka Igora Matoviča v živote nebola v danej obci a v živote s daným kaštieľom nemala nič spoločné. Toto u vás žiadne pobúrenie nevyvoláva. A toto je tá dvojtvárnosť a pokrytectvo. Takže keď ide o úctu k ženám, tak prosím vás, vy radšej nič nehovorte, pretože vy úctu k ženám nemáte absolútne žiadnu. [18:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, nejaké papieriky vám tam popadali. Nie? Neviem. Aha, dobre, len to zle vyzerá stadeto. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) Dobre, veď nevidel som, čo je to. Pán poslanec Galko s faktickou. [18:18] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa chcem vyjadriť tiež vlastne k tomu, čo hovoril Jozef Pročko, že ja som dlho v politike, ja som to hovoril, štrnásť rokov s trojročnou prestávkou, ale rodina, proste ženy a deti to vždy bolo pre mňa obrovské tabu a nepodarilo sa mi za tých štrnásť rokov nikdy, nikdy uraziť niekoho manželku alebo niekoho deti a musím recipročne povedať, že, že ani moju manželku, ani moje dve dcéry si nevzal za tých 14 rokov nikto do úst. Ani, ani keď som bol minister, ani keď som bol v opozícii, ani keď som bol v koalícii, a takto by to podľa mňa malo byť a takto by to malo aj zostať, lebo to je tá hranica, že ktorú nemôžeme prekročiť. Ja už minule, keď som išiel v tuneli a stretol som poslanca Michelka, tak so mnou to normálne tak mykalo, že teda pôjdem mu vysvetliť, lebo minule o mne hovoril, že som vred a že ma treba, ja neviem čo, vyrezať, politický vred. No nakoniec som sa ustrážil, lebo jednak som si povedal, že máme to, ten zmier, a plus teda sú aj kamery v tom tuneli, takže som si povedal, že nie, že nebudem to tam s ním riešiť, ale ja tu normálne objektívne a zodpovedne hovorím, že keď raz niekto povie o mojej manželke, že je... Čo to povedal? Že je, že je biela kobyla či biely kôň, ja mu rozbijem papuľu. Normálne priamo na mieste a nebudem nad tým ani minútu rozmýšľať, lebo, lebo to je tá hranica, za ktorú proste nemôžeme ísť. Pánovi Hlinovi to ušlo. Ja, ja tu nie som jeho advokát ani tútor, ja si myslím, že, on teda neurazil manželku pána Gašpara, ale, ale chcel tam naznačiť, že či nejaký iný rodinný príslušník nedostane nejakú funkciu, ale myslím si, že dnes by už ani to nepovedal, ale nemôžeme my nazývať naše manželky bielymi kobylami. Jednoducho nemôžeme. Ďakujem pekne. [18:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko s reakciou. [18:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Odvolávanie pani Kolíkovej nie je preto, že pani Kolíková to vedie zle, ale preto, lebo pani Kolíková si plní svoje povinnosti naozaj zodpovedne. A oni to nepotrebujú. Oni nepotrebujú kontrolu SIS, oni potrebujú, aby si SIS robila, čo chce. Oni potrebujú SIS, ktorá tu bola za čias Mečiara a ktorá tu bola za čias Roberta Fica. SIS, ktorá tu ľudí sledovala, ktorá tu, SIS, ľudí dala zavraždiť. A je to dokázané, že Slovenská informačná služba dala zavraždiť Róberta Remiáša. Chcem povedať, že len chlap, ktorý si vie priznať, a čestný chlap sa nebude navážať do manželiek. Len čestný človek, ktorý má hrdosť a naozaj čestný, čestný chlap nepovie klamstvo o manželke iného človeka. Migaľ klamal verejne, postavil sa a verejne klamal o manželke Igora Matoviča. Toto neodsúdite, toto ani jeden z vás poslancov, vám sa to páčilo, ale predstavte si, že by o vašich manželkách, o vašej, postavím sa ja pred váš dom a budem natáčať o vás a o vašej manželke klamstvo. Čo spravíte? Je to chlap alebo odporná, zákerná hyena, čo toto urobí? A navyše novinár! Navyše človek, ktorý by mal ctiť, ctiť. On ani nedal priestor v tom, v tom, vtedy nebol politik, nedal priestor druhej strane, nespýtal sa pani Pavlínky Matovičovej, či to tak je, a je to odporné. A tento človek tu ide teraz lustrovať a ide rozprávať o pani Kolíkovej, že ona sa nevyjadruje o SIS tak, ako by sa mala vyjadrovať! Veď to za komunizmu si, kto by si to mohol dovoliť?! Teraz pán Migaľ vystúpi a pekne nám naloží, aby sme nemohli reagovať. To je to. Toto je tá ich iná politika. Ale ja chcem povedať Slovákom, toto, čo robia, nie je pre vás, Slováci, toto je pre nich pre ich kšefty. [18:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [18:22] Samuel Migaľ – Vystúpenie No vypočuli sme si tu už naozaj všetko, ale k tomuto kútu hanby sa vyjadrovať nebudem. Nemá to zmysel, sú to odborníci na bezpečnosť, niekto na odpočúvanie sekretárok, niekto na odstraňovanie bezpečnostných zariadení z vládnej siete a ten, ktorý tu hovorí o vytieraní si podlahy, tak viete to, s vami by sa ani podlaha nedala vytrieť, pán Pročko, lebo ste taká špina, že by sa s tým ani podlaha nedala vytrieť. Prepáčte, musel som to povedať. (Reakcia z pléna.) On to zvykne používať, že si vás tu, že si vás tu varia ako žaby, tak som zvedavý, ako si vás uvarí tento pán o malú chvíľu, ale naozaj nechcem byť emotívny a nechcem byť expresívny. Poďme k tomu, o čom sa tu bavíme teraz celý tento čas, o odvolávaní pani Kolíkovej. Skúsme ísť tak trochu od začiatku a poďme do tej nedávnej histórie Slovenskej informačnej služby, ktorú, ako vieme, rozvrátila minulá vláda. Pani Kolíková boli ste súčasťou tej vlády? Boli. Boli ste ministerka v tom čase. V tom čase sa diali veci, kedy sa na Slovenskej informačnej službe uskutočnilo také záhadné stretnutie. Pán Dubéci, hovoríte, že vy s tým nemáte spoločné nič. A bola to vaša pani prezidentka, ktorá zvolala to stretnutie. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, áno. Bola to, bola to, bola to vaša pani prezidentka, ktorá vyšla z vášho, z vašej politickej strany a zvolala to záhadné stretnutie, a ja budem veľmi rád, keď si vypočujeme, a možno už to bude čochvíľa, a v uzavretom kruhu poslancov tú správu, ktorá tu bola čítaná vtedy za zatvorenými dverami, čo vtedy sa dialo v Slovenskej informačnej službe. A ozaj, keď už sme pri tej pani prezidentke, tak bola to práve pani prezidentka a ja som sa jej na inaugurácii poďakoval za to, čo urobila pre Slovensko, aj keď som jej jedným dychom dodal a povedal, že boli veci, s ktorými som nesúhlasil, a toto bola jedna z nich, pretože nepostupovala podľa zákona a nevymenovala vládou navrhnutého kandidáta na riaditeľa Slovenskej informačnej služby a toto je možnože zárodok tohto celého, tohto celého, čo sa tu vlastne aj dnes deje. Následne na to vznikol výbor, osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby a následne začal zasadať. Zasadal tak, ako zasadal, ale pani predsedníčka Kolíková nebola spokojná, nebola spokojná s tým, ako, aký postup zvolila vládna koalícia, že teda do vedenia služby sme prostredníctvom, alebo teda vláda prostredníctvom zmeneného štatútu služby vymenovala námestníka a udelila mu kompetencie, a to len preto, aby Slovenská informačná služba začala po dlhom čase aspoň ako-tak fungovať. No a potom, čo sa nedozviem napríklad na výbore? A nebudem hovoriť nič tajné. Že príde námestník poverený riadením Slovenskej informačnej služby a prinesie nám informácie o tom, kde hovorí o tom, že, že tá služba naozaj funguje, že výmena spravodajských informácií nielen medzi, nielen zo Slovenska navonok, ale aj zvonku na Slovensku prúdia absolútne normálne. Pani Kolíková sa postaví pred kamery a povie, že výmena spravodajských informácií nefunguje. No tak ja neviem, či mám veriť nejakému analytikovi v Českej republike alebo či mám veriť autorite, ktorá je poverená riadením Slovenskej informačnej služby, a povedali nám to spravodajskí dôstojníci, ktorého, mimochodom, meno pani Kolíková prezradila na tlačovej konferencii, a napriek tým výhovorkám, ktoré tu dnes odzneli, aj z jej úst odznelo meno tohto spravodajského dôstojníka. A pokiaľ to považujete, ako ste povedali, pán Hlina, za chybu v systéme, tak to nie je chyba v systéme, pretože to je veľký problém, je to veľký bezpečnostný problém, pokiaľ sa odkryje identita spravodajského dôstojníka. A poďme ďalej. Pani Kolíková jednoducho si povedala, že sa posťažuje generálnemu prokurátorovi. Napísala mu list. Napísala mu list nie ako poslankyňa, ale napísala mu list ako predsedníčka výboru osobitného kontrolného výboru. Ja som presvedčený o tom, že pani predsedkyňa musí konať na základe uznesenia. Žiadne uznesenie o tom, aby my sme sa na niečom takom uzniesli, som nevidel. Nijaké také uznesenia, kolegovia, sme neprijali. Potom ja sa pýtam, na základe akého mandátu, pani predsedkyňa, ste podávali takýto podnet? Ako poslankyňa Národnej rady? Ako poslankyňa Národnej rady by ste nemali mať, prirodzene, takéto informácie, ktoré podstupujú stupňu utajenia. Tak ja sa pýtam ako. Teda ako poslankyňa alebo ako predsedníčka, alebo ako predsedníčka, poslankyňa alebo? (Reakcia z pléna.) No a aby som, ja som si tu vypočul za tie dve hodiny dosť, nechal som vás vyhovoriť všetkých do posledného. Teraz by som chcel reagovať naozaj ja. No a čo sa týka, čo sa týka tohto návrhu, ja som rád, že tento návrh je tu na rokovaní v pléne, nebavíme sa o tom a naozaj sa nebavíme o tom, že tento výbor pripadne koalícii, máte naňho právo, máte naňho nárok. V prípade, že bude pani predsedníčka odvolaná, nech sa páči, dohodnite sa a zvoľte si nástupcu pani Kolíkovej. Je to len a len vo vašich rukách. A ja už len na záver by som dodal, že naozaj tieto dnešné vaše príspevky, ktoré absolútne nereflektovali na dodržiavanie zákona. Viete, je taká fráza vo verejnom priestore, spravte si test niekým druhým , nechcem povedať, že Ficom, ale spravte si test Ficom , keby to bolo opačne a keby, keby to garde bolo opačne a vy by ste boli pri moci a niekto by postupoval tak ako to, ako postupovala pani Kolíková, to návrh, ten návrh na to odvolanie by prišiel už ďaleko skôr. Čiže za mňa len toľko, že naozaj táto dnešná debata... A ešte jedna poznámka, aby som nezabudol. Hovoríte, že sme o tom nijakým spôsobom nediskutovali. Ja som tu v parlamente dennodenne, ja som ten návrh podával za skupinu poslancov... Podával som ho 24. mája? Tak to tu dnes tuším odznelo, nepamätám si ten presný dátum. Pán Dubéci, dneska som vás stretol, tuto ste ma pýtali na chodbe, či to naozaj podávam. Keď ste chceli o tom diskutovať a debatovať, bol na to priestor, bol na to priestor, ale dobre, však debatujeme, diskutujeme. (Reakcia z pléna.) Na záznam, môžme aj mimo záznamu, aj na záznam. Ja s tým nemám absolútne žiaden problém. Takže toto je naše stanovisko k tomu. Aj napriek tomu, že ho spochybňujete, ja za ním stojím a ja budem rád, keď kolegovia z koalície za tento návrh zahlasujú. Ďakujem pekne. [18:27] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Je tu procedurálny návrh. Pán poslanec Dubéci. [18:30] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ďakujem, ja viem, že to bude možno... no, uvidíme. Každopádne ja by som chcel len nejaké vyjadrenie predsedajúceho k tomu, že pán poslanec Migaľ nazval jedného poslanca Národnej rady špinou. Akože ja viem, že je to široko interpretované, že aké sú výrokové prostriedky a tak ďalej, ale myslím si, že akože ako konkrétne hovoriť o vulgarizmoch, či by sme k tomu len niečo si povedať. Ďakujem pekne. [18:30] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Určite poprosím o to, aby nastal zmier v tejto sále, ale v prípade takýchto vecí je príslušný výbor, budeme pracovať na nekonečnom etickom kódexe. A myslím, že tie slová v sále sú z jednej aj z druhej strany niekedy tvrdé, ja som aj proti rifliam v sále, takže... (Reakcia z pléna.) Dobre, môžeme pokračovať v rozprave. Nevidím pána poslanca Krúpu, ale je tu zobratie späť návrhu, o ktorom by sa malo prejednávať. To znamená, že ak ste tu zástupcovia, Alojz, pán Alojz Hlina, malo by sa pristúpiť k rokovaniu bodu návrhu poslanca Krúpu na odvolanie poslanca Tibora Gašpara z funkcie predsedu výboru Národnej rady. (Reakcia z pléna.) Áno, len je v bode programe, takže konštatujeme... Áno. (Predsedajúci telefonuje vnútornou linkou.) Tak ako som začal oznámením o tom, že je zobratý návrh späť, tak konštatujem, že o tomtom bode nebudeme prerokovávať, pán Krúpa. Mal by nasledovať návrh skupiny poslancov o Audiovizuálnom fonde, avizovali poslanci takisto, že nebudú teraz v sále, a tento bod prepadá na záver schôdze na prejednanie. Ďalším návrhom zákona by mal byť zákon o medveďoch, ústavný zákon, ktorý sme vyriešili vlastne v minulom rokovacom poriadku, ale mám avízo, takisto, že pán poslanec, teda pán minister tu nie je a zajtra by vláda mala prerokovať stiahnutie toho zákona, takže ho zatiaľ necháme prepadnúť na ďalší bod. A pristúpime k prerokovaniu návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/108/22/ K/SVF zo dňa 20. septembra 2022, ktorým vyslovili stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Dratvovi, členovi Rady Slovenského pozemkového fondu. Návrh má tlač 126. Prosím predsedníčku výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poslankyňu Veroniku Remišovú, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/108/22/K/SVF zo dňa 20. septembra 2022, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Petrovi Dratvovi, členovi Rady Slovenského pozemkového fondu , tlač 126.) [18:33] Veronika Remišová – Vystúpenie Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako predsedníčke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií predložiť návrh na schválenie rozhodnutia z 20. septembra 2022, ktorým výbor stanovil, vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Petrovi Dratvovi, ktorý je člen Rady Slovenského pozemkového fondu. Výbor na svojej 24. schôdzi dňa... ešte v predchádzajúcom volebnom období dňa 20. septembra 2022 prijal rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenému verejnému funkcionárovi. Toto rozhodnutie bolo schválené 20. septembra uznesením č. 1633 a výbor poveril vtedy predsedu výboru v súlade s čl. 10 ods. 1 ústavného zákona predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie plénu Národnej rady Slovenskej republiky na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Tento postup vyplýva z ustanovení čl. 10 ods. 1 ústavného zákona, podľa ktorého rozhodnutie prijaté podľa čl. 9 ods. 8 musí byť schválené Národnou radou Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou. Postup rokovania pléna Národnej rady o návrhu výboru na schválenie rozhodnutia o vyslovení straty verejnej funkcie verejnému funkcionárovi je upravené v čl. 9 ods. 8, čl. 10 ods. 1 a 2 ústavného zákona. Podľa uvedených ustanovení ústavného zákona, Národná rada Slovenskej republiky rokuje podľa čl. 10 ods. 1 ústavného zákona a schválené rozhodnutie zverejňuje a doručuje ho spolu s uznesením v písomnom vyhotovení výboru, ktorý zabezpečí ich doručenie verejnému funkcionárovi. Dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd v lehote 30 dní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v VIII. volebnom období nezaradil tieto návrhy na rokovanie schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a vzhľadom na to, že na konania vo veci ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa nevzťahuje čl. 147 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady, uznesením č. 8 z 13. decembra 2023 výbor zobral na vedomie, že rozhodnutie z 20. septembra 2022 bola verejnému funkcionárovi Ing. Petrovi Dratvovi, členovi Rady SPF, vyslovená strata verejnej funkcie a že uznesením zo dňa 20. 9. 2022 bol predseda výboru poverený predložením písomného rozhodnutia na schválenie Národnej rade. Súčasne výbor zobral na vedomie, že predseda Národnej rady v VIII. volebnom období nezaradil na rokovanie Národnej rady túto tlač, tlač č. 1223, a že ako predsedníčka to opätovne predložím, ako predsedníčka výboru opätovne predložím písomné rozhodnutie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem. [18:33] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, otváram rozpravu. Ďakujem predsedníčke pre nezlučiteľnosť. A súčasne plníte aj úlohu spravodajkyne, takže kde sadnete, je na vás. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pani navrhovateľka? Nie. Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. A pristúpime ešte k prerokovaniu návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/160/22K/SVF zo dňa 28. septembra 2022, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Vidovi, členovi Dozornej rady Stredoslovenská energetika Holding, a. s. Žilina. Návrh má parlamentnú tlač 128. Opäť predsedníčku výboru pre nezlučiteľnosť, poslankyňu Remišovú, aby návrh uviedla. (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/160/22/K/SVF zo dňa 28. septembra 2022, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Jánovi Vidovi, členovi Dozornej rady Stredoslovenská energetika Holding, a. s. Žilina, tlač 128.) [18:38] Veronika Remišová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poviem to v skratke, ide o podobný príklad, ako som uvádzala v predchádzajúcom, v predchádzajúcom rozhodnutí. Tento prípad sa týka Ing. Jána Vidu, člena, je to člen Dozornej rady Stredoslovenská energetika Holding, a teda predkladám návrh na schválenie rozhodnutia č. VP/160/22K/SVF zo dňa 28. septembra ’22, ktorým výbor vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Jánovi Vidovi. Výbor prijal 28. septembra 2022 rozhodnutie podľa čl. 9 ods. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie vyššie uvedenému verejnému funkcionárovi. Toto rozhodnutie bolo schválené uznesením č. 1673, výbor poveril vtedajšieho predsedu, vtedajšieho predsedu, myslím, že to bol pán Susko, výboru v súlade s čl. 10 ods. 1 ústavného zákona predložiť písomné rozhodnutie výboru na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky, keďže je to postup, ktorý vyplýva z ústavného zákona a podľa čl. 9 ústavného zákona, musí byť schválené toto rozhodnutie Národnou radou najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Postup rokovania pléna Národnej rady o návrhu výboru na schválenie rozhodnutia o vyslovení straty verejnej funkcie verejnému funkcionárovi je upravený v čl. 9 ods. 8 a v čl. 10 ods. 1 a 2 ústavného zákona. Dotknutý funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Predseda Národnej rady v predchádzajúcom volebnom období, v VIII., nezaradil na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pôvodnú tlač k tomuto návrhu, a teda vzhľadom k tomu, že konania vo veci ochrany verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, nevzťahuje sa na to § 147 rokovacieho poriadku Národnej rady. Uznesením č. 310 z 13. decembra 2023 výbor zobral na vedomie, že rozhodnutím z 28. septembra 2022 bola verejnému funkcionárovi Ing. Jánovi Vidovi, členovi Dozornej rady Stredoslovenská energetika Holding, vyslovená strata verejnej funkcie a že uznesením č. 1673 zo dňa 28. 9. 2022 bol predseda výboru poverený predložením písomného rozhodnutia na schválenie Národnej rade, ktorý predložil návrh predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pod tlačou 1225. Súčasne výbor zobral na vedomie, že predseda Národnej rady v VIII. volebnom období nezaradil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky tlač 1225 a že ako predsedníčka výboru opätovne predložím písomné rozhodnutie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, ďakujem. Otvorte, prosím, rozpravu. [18:38] Andrej Danko Ďakujem predsedníčke pre nezlučiteľnosť funkcií za uvedenie návrhu, súčasne ju prosím, aby plnila úlohu spravodajkyne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka alebo spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážení páni poslanci a vážené panie poslankyne, vzhľadom na to, že sme vyčerpali všetky body, po dohode s predsedom Národnej rady, povereným predsedom, prerušujem schôdzu zajtra do 9.00 hodiny. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 18.42 hodine.)