Rokovanie NR SR 21. 6. 2024 – Národná rada prerokovala správy a zákon o bezpečnosti

[08:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám všetkým dobré ráno a otváram ôsmy rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledujúci poslanci: Miroslav Čellár, Branislav Gröhling, Ivan Hazucha, Martina Holečková, Karol Janas, Beáta Jurík, Erik Kaliňák, Štefan Kišš, Pavel Ľupták, Samuel Migaľ, Jozef Pročko, Veronika Remišová, Tamara Stohlová, Ivan Štefunko, Zuzana Števulová, Andrea Turčanová a Tomáš Valášek. Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2023. Je to tlač 212 a správa výborov má tlač 212a. Poprosím teraz predsedu tohto úradu pána Ľubomíra Andrassyho, aby správu uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2023 , tlač 212.) [09:04] Ľubomír Andrassy Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ale aj široká verejnosť, dovoľte mi, aby som vám predložil výročnú správu Najvyššieho kontrolného úradu za našu činnosť, ktorú sme vykonávali v roku 2023. Určite všetci uznáte, že minulý rok nebol jednoduchý ani politicky, ale ani spoločensky. Žijeme totiž dnes v dobe, ktorou lomcuje polykríza, teda prelínanie viacerých kríz dopadajúcich nielen na svet politiky, ale, bohužiaľ, aj na každodenný život občanov. Čelíme výzvam na geopolitickej, bezpečnostnej či klimatickej úrovni, s ktorými sa musíme vysporiadať. Rýchly vývoj v oblasti digitalizácie vrátane moderného nástroja umelej inteligencie tiež neprináša len pozitívne odozvy a očakávania, ale celkom prirodzene vyvoláva neistoty, obavy a vytvára priestor pre otázky do budúcna. Z politického a spoločenského vývoja sa preto viac ako inokedy ukazuje kľúčová rola inštitúcií, ktoré sú schopné pôsobiť ako stabilizátory a ktorých úlohou je zároveň poukázať na problémy v hospodárení s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a aj tým spôsobom podporiť efektívne a adekvátne fungovanie spoločensky dôležitých inštitúcií. Za Najvyšší kontrolný úrad môžem z tohto miesta celkom jasne povedať, že si túto veľkú zodpovednosť plne uvedomujeme. Našou primárnou úlohou je reflektovať na vnútorné kontrolné mechanizmy pri spravovaní našej krajiny s cieľom zvyšovania miery hospodárnosti, efektivity a dobrého výkonu verejných politík a udržateľného rozvoja krajiny. Od zvolenia do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu už druhýkrát predkladám takúto výročnú správu. Minulý rok bol tridsiaty rok fungovania nášho úradu, ktorý sa postupne vypracoval z bežnej štátnej inštitúcie, dovolím si dnes povedať, na spoločensky rešpektovanú národnú autoritu. V minulom roku sa nám podarilo zrealizovať spolu 35 neľahkých kontrolných akcií. Okrem fungujúcich inštitúcií v oblasti miestnej, regionálnej samosprávy, ale aj na rezorte financií či v rámci finančnej správy z hľadiska proklientskych aktivít, alebo aj v rámci štátnych bankových inštitúcií sme mohli poukázať na príklady dobrej praxe a na dobrého hospodára. Z výsledkov kontrol však musím tiež konštatovať, že situácia v riadení štátu pri zodpovednosti za verejné politiky je alarmujúca. Častokrát dochádza k ohýbaniu zákonov a vyvodzovanie osobnej zodpovednosti je takpovediac na nulovej úrovni. Druhým významným zistením z našej minuloročnej kontrolnej činnosti, podložených výsledkami našej kontroly, je fakt, že štát aktuálne v časoch politickej nestability, čeliac vojnovému konfliktu v susednej krajine, nevie efektívne zaručiť bezpečnosť a ochranu práv, slobôd a majetku občanov. Systém krízového riadenia je nefunkčný. V časoch, keď sú drony využívané ako útočné zbrane, my ešte nemáme funkčný register týchto zariadení a od Európskej únie nám hrozia sankcie za to, že ako posledná členská krajina sme neprebrali do našej legislatívy pravidlá, ktoré fungujú vo všetkých členských štátoch. Tu by som chcel povedať, že práve vďaka aj Národnej rade za schválenie nového zákona sa podarilo tento negatívny jav odstrániť a konečne Slovenská republika má nastavenú legislatívu tak, ako vyžaduje Európska únia, a to aj vďaka tomu, že ste o tom rozhodli na prebiehajúcej, alebo tej predchádzajúcej schôdzi Národnej rady. Výrazne meškáme s pripájaním obcí ku kanalizáciám a hrozia nám ďalšie sankcie Európskej únie vo výške minimálne 600-tisíc eur plus denné penále na úrovni tritisíc eur za neplnenie si našich záväzkov. Aj včera počas hodiny otázok bola položená otázka, ako fungujú vodárenské spoločnosti. Dnes vám môžem povedať, ale nie je to výsledok kontrolnej činnosti za predchádzajúci rok, pretože vykonávame aj dnes kontrolu vo vodárenských spoločnostiach, to, o čom hovorí Združenie miest a obcí Slovenska, o čom aj v minulom roku hovoril Najvyšší kontrolný úrad na rokovaniach na úrovni vlády, parlamentu, je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou, to, ako je nastavená legislatíva z hľadiska fungovania vodárenských spoločností, ako vodárenské spoločnosti môžu získavať verejné prostriedky na modernizáciu, na rozvoj, na údržbu, aby sme nemali viac ako 20-percentnú stratu pitnej vody v starej, deravej kanalizácii, to sú výzvy, na ktoré musí reagovať štát v spolupráci so samosprávami, lebo ani samosprávy, ani vodárenské spoločnosti si s modernizačným dlhom na úrovni viac ako 5 mld. eur nedokáže sám, teda tie samosprávy si nedokážu samé poradiť. Podobná situácia je aj v Slovenskom vodohospodárskom podniku, ktorý má ľudí chrániť pred povodňami, sám však bojuje o prežitie a nedokáže svoje povinnosti zabezpečiť ani materiálne a ani finančne. Slovensko nie je schopné čerpať finančnú pomoc Európskej únie a vďaka tomu sme prišli o peniaze napríklad na koncovú nemocnicu v Bratislave. V osudnom móde sú ďalšie nemocnice alebo modernizácia budov, súdov či škôl. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že Slovensko nemá stratégiu, ktorá by mu jasne určovala budúce smerovanie, a preto sa na svojej ceste za prosperitou a rastom čoraz viac potáca, zraňuje a stráca potrebné sily. Asi najvážnejším mementom pre dnešnú dobu je fakt, že z nového programovacieho obdobia, nový EŠIF, sme dokázali v štvrtom roku od jeho spustenia zatiaľ čerpať len na úrovni 0,02 %, pritom sú to neopakovateľné, sú to jedinečné finančné prostriedky, ktoré môže táto krajina použiť najmä na udržateľný investičný rozvoj aj do takých oblastí, ako je kanalizácia, ako sú vodovody, ako je modernizácia verejných budov. Spoločenské podmienky sa rýchlo menia a musia sa na tieto podmienky pripravovať nielen všetci občania, ale aj inštitúcie a, samozrejme, Najvyšší kontrolný úrad nevynímajúc. V rámci našich interných zmien a inovácií sme ako odozvu na celospoločenské zmeny upravili stratégiu nášho úradu a zaviedli sme tzv. dynamické plánovanie, plávajúce plánovanie s cieľom operatívnejšieho reagovania na problémy, ktoré sú v reálnom čase. Panie poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad ako jedna z nosných inštitúcií v tejto krajine sa snaží mať ambíciu byť dobre fungujúcim úradom, a to nielen v oblasti výkonu kontroly, ale aj smerom do vnútra úradu. Pracujeme na tom, aby naši zamestnanci boli profesionáli disponujúci dostatočnými kompetenciami a zručnosťami pre moderný výkon kontrolnej činnosti. Od nového roku zavádzame do praxe nový systém kariérneho rastu a odmeňovania, ktorý bude zodpovedať zmeneným zvýšeným nárokom na kvalitu výkonu kontroly. Integrálnou súčasťou tohto procesu je dôraz na vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie kontrolórov a kontrolórok, ktorí sa riadia najvyššími medzinárodnými štandardmi medzinárodnej organizácie INTOSAI či EUROSAI. Naši experti sa stali členmi v rámci európskej aj svetovej kontrolórskej komunity vyhľadávanými konzultantmi, členmi expertných skupín či školiteľmi. V uplynulom roku sme zároveň prehĺbili odbornú výmenu poznatkov a skúseností s externými partnermi z vládneho, akademického, občianskeho aj komerčného prostredia a mnohí z vás ste sa tiež zúčastnili niektorých z okrúhlych stolov, kde sme diskutovali s odborníkmi nielen z Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj z externého prostredia o témach, ktoré sme následne zaraďovali do kontrolnej činnosti. Na konci mája tohto roka náš úrad bol schválený členmi kongresu európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Za predsedajúcu krajinu v rámci tejto významnej európskej inštitúcie a od roku 2027 do roku 2030 bude Slovenská republika prostredníctvom Najvyššieho kontrolného úradu predsedať tejto európskej kontrolórskej inštitúcii. Je to pre nás nielen česť, ale musím povedať, že je to aj záväzok nielen do vnútra úradu, ale aj voči parlamentu, ktorému skladáme odpočty našej práce. Stav verejných financií našej krajiny v spojení s nevyhnutnými modernizačnými investíciami, na ktorých bude možné stavať nový rastový model Slovenska, vytvára zvýšený nárok na čo najefektívnejšie vynakladanie verejných zdrojov a riadenie verejných politík. V napĺňaní tohto nároku hrá Najvyšší kontrolný úrad celkom zásadnú úlohu, a preto práve k tomuto zvýšenému nároku na kvalitu a profesionalitu nášho výkonu vedenie úradu spolu z bezmála troma stovkami zamestnancov a zamestnankýň pristupuje s patričnou vážnosťou. Dámy a páni, uvedomujem si, že Najvyšší kontrolný úrad je prirodzene len jedným z článkov spoločného úsilia o dobrý vývoj našej krajiny. Naše povinnosti a právomoci sú jasne vymedzené nielen ústavou, ale aj naším zákonom. V tomto zmysle i napriek neľahkým vonkajším aj vnútorným okolnostiam chcem na záver môjho vystúpenia vyjadriť vieru v to, že ak sa čo najviac z nás budeme riadiť odporúčaniami 26. prezidenta Spojených štátov amerických Theodora Roosevelta, že máme všetci robiť to, čo môžeme, s tým, čo máme k dispozícii, a tam, kde práve pôsobíme, potom dobrá perspektíva našej krajiny do budúcnosti nebude žiadnou želanou ilúziou. Najvyšší kontrolný úrad sa bude snažiť s dôrazom na profesionalitu a nezávislosť svojej činnosti prispievať k tomuto úsiliu svojou prácou aj v tomto, ale aj v budúcich rokoch. Kolegyne, kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ale čo je najpodstatnejšie, ďakujem vám za komunikáciu, za spoluprácu nielen v rámci pléna Národnej rady, ale najmä na rokovaniach výborov Národnej rady, kde rozoberáme spolu s vami, ale aj s dotknutými kontrolovanými subjektmi výsledky našej kontrolnej činnosti. A vy ako najvyšší kontrolný orgán v tejto krajine, pretože to je Národná rada, viete prijímať uznesenia, ktorými zaväzujete či už ministrov, jednotlivých predstaviteľov štátnych verejných inštitúcií k tomu, aby prijímali opatrenia nie na základe pocitov, ale na základe konkrétnych a dôkazmi podložených, dôkazmi podloženými konkrétnymi výstupmi práce Najvyššieho kontrolného úradu. Teda vám chcem veľmi pekne poďakovať nielen za pozornosť, ale aj za túto spoluprácu. Pekný deň želám. (Potlesk.) [09:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Poprosím člena výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Zdenka Svobodu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči. [09:16] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, vážený predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca túto správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Národného kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2024, tlač 212. Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2023 rozhodnutím č. 265 z 5. apríla 2024 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenia, uznesenie č. 74 zo dňa 18. apríla 2024. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu č. 212 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 75 zo dňa 18. apríla 2024. Týmto uznesením zároveň určil poslanca Zdenka Svobodu za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení. Zároveň navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy. Ďakujem, skončil som. Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [09:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý teda pán poslanec Hargaš, nech sa páči. [09:19] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a využijem túto príležitosť na poďakovanie sa pánovi predsedovi za prednesenie tejto správy aj, by som povedal, za taký odvážny príhovor, ktorý predniesol, pretože sme v dobe, keď nezávislé inštitúcie to nemajú ľahké vo verejnej správe. Jedna po druhej nám tu pomaly miznú z radaru, takže som rád, že NKÚ zatiaľ ušlo tejto pozornosti vládnej koalície, ktorá sa o nezávislé inštitúcie zaujíma čoraz viac a viac. A je to dôležité, aby sme takéto nezávislé inštitúcie mali. Žiaľ, v týchto dňoch sme v procese rušenia Rady pre štátnu službu, ktorá fungovala ako niečo ako ombudsman pre úradníkov, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou už prešiel politizáciou. Jednoducho je dôležité, aby NKÚ si svoju nezávislosť udržalo. Je dôležité, aby naďalej nastavovalo zrkadlo každej exekutíve, nielen tejto, nielen tejto vláde, veď ja som bol súčasťou minulej exekutívy a myslím, že niektoré správy sa dokonca týkali aj našej činnosti a bolo treba sa k tomu nejakým spôsobom postaviť a jednoducho tam, kde sa našli aj nejaké nedostatky, tak prijať nápravné opatrenia je dôležité, že takáto inštitúcia, inštitúcia tu existuje, najmä v čase, keď potrebujeme konsolidovať, potrebujeme konsolidovať viac ako jednu miliardu eur ročne. Zatiaľ sme nevideli, že by táto vláda s tým niečo reálne robila, a je dôležité, že NKÚ je inštitúciou, ktorá nastavuje zrkadlo a ukazuje nám, kde sú nedostatky vo fungovaní verejnej správy a nejaký potenciál na efektívnosť. A ja rád, keď idem do rozpravy, tak sa vraciam aj k nejakej svojej skúsenosti z verejnej správy z Veľkej Británie, kde som dva roky pôsobil, a tam National Audit Office, čo je vlastne partnerská inštitúcia NKÚ a naozaj veľké renomé, možno je škodou, že tu na Slovensku nemáme špecializovaný výbor na prejednávanie správ NKÚ, tak ako to je vo Veľkej Británii, tam ten výbor sa volá Public Accounts Committee a je to ten výbor, ktorého sa úradníci úplne najviac boja, pretože keď ste šéfom nejakej inštitúcie, tak na tomto výbore sa prejednávajú správy národného kontrolného úradu v UK a jeden poznatok, ktorý som tam odpozoroval, je, že na tom výbore veľmi ťažko poviete, že kto je koaličný a kto je opozičný poslanec. A bolo by veľmi fajn, keby sme sa raz k takejto kultúre dostali aj na Slovensku, že keď príde správa nezávislej kontrolnej inštitúcie, tak poslanci cítia toľko zodpovednosti, že bez ohľadu na to, či sú koaliční, alebo sú opoziční, tak príslušnú inštitúciu, ktorej sa tá správa týka, aj adekvátne grilujú, adekvátne sa pýtajú v zmysle toho, čo tá správa, správa hovorila. Takže ja len toľko. Chcel by som využiť aj túto príležitosť, k 30. výročiu fungovania NKÚ vám popriať veľa šťastia do ďalšieho fungovania, do ďalších tridsiatich rokov a aby ste naďalej fungovali ako nezávislé zrkadlo práce každej exekutívy, upozorňovali na nedostatky, na potenciálne vylepšenie, tak ako ste to aj dnes spravili vo vašom príhovore. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [09:19] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie budú reagovať štyria poslanci s faktickými poznámkami. Ako prvý, pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [09:22] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte teda, aj ja by som sa možno v mene celého poslaneckého klubu nášho poďakoval teda za túto správu, aj za prácu, ktorú na NKÚ robíte. Myslím, že je to zrejmé, že je to kvalitná, nezávislá a dobrá kontrolná činnosť a my, teda ja zvlášť ešte oceňujem aj tú snahu komunikovať s jednotlivými poslaneckými klubmi, a teda aj v našom sú poslanci, ktorí sa vyslovene tejto téme špecializovane venujú a veľmi radi budú ďalej v kontakte s NKÚ. Takže držím palce aj pre budúcnosť. A druhá vec, sa pripájam k poznámke pána Hargaša, že myslím si, že aj v štruktúre Národnej rady by bolo dobré nájsť nejaký výbor, ktorý by sa zisteniami NKÚ zaoberal v nejakej konkrétnejšej forme. Dnes sa mi zdá, že tu to nemá úplne jasného vlastníka na našej strane, a bolo by dobré, keby tu bola nejaká skupina ľudí, ktorá by naozaj potom s tými zisteniami pracovala, lebo či sú to z pohľadu tvorby verejných politík, sú to veci, ktoré sú zásadné, vracajú sa nám v rôznych zákonoch, legislatíve a len proste ako keby na našej strane chýba ten jasný prijímateľ. Toto plenárne prednesenie je dobré, ale plenárne správy trpia tým, že proste je nás tu 150 a nie je to zaujímavé úplne pre každého, alebo to nie je odbornosť každého, a tie výbory by boli predsa len podľa mňa vhodnejší inštrument. Len teda toľko. Ďakujem pekne. [09:22] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Vančo, nech sa páči. [09:24] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podpisujem slová kolegu Hargaša. Ďakujem za túto správu a aj za tú odvahu a aj nasvietenie tých najdôležitejších a najväčších problémov, ktoré aj vzhľadom na tú situáciu, aj vzhľadom na to, že žijeme v roku 2024, sú naozaj vypuklé, či už je to krízové riadenie a mali sme možnosť v posledných rokoch zažiť aj na vlastnej koži, ako na tom sme zle. Ja nevidím žiadne kroky tejto koalície, aby s tým niečo reálne robila. A dúfam, že aj NKÚ bude prispievať k tomu, aby s tým začali niečo robiť a to čím skôr, pretože už predvčerom, nie včera, ale predvčerom bolo neskoro. A takisto aj pokiaľ ide, pokiaľ ide o vodovody a kanalizácie, to je niečo, kde sme zaostalou krajinou a je to strašne, je to strašne smutné, že to tak je. A nehovoriac o tom investičnom dlhu v objeme päť miliárd. A ja to opakujem aj preto, aby to bolo opakované, lebo myslím si, že je to dôležité, aby to zaznievalo v tom verejnom priestore, aby sme sa tu nebavili o veciach, ktoré sú zástupné témy, alebo ktoré sú len nejakou, nejakou agendou niekoho, aby oslovil skupinu voličov, lebo toto je, o tomto by mal byť štát, že sa stará o veci, o ktoré sa nevie postarať komunita alebo, alebo rodina. A tento štát v tých veciach, ktoré ste pospomínali, pán predseda, zlyháva. Takže ďakujem ešte raz. [09:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Ledecký, nech sa páči. [09:30] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa pripojím, pán predseda, ja vám chcem poďakovať za prácu vášho úradu a jasné stanoviská, že biele je biele a čierne je čierne. Pomenúvate veci tak, ako sú, a riešite veci tak, ako sa majú riešiť, a nie tak, ako pomaly si zvykáme na tento orwellovský prístup, ktorý sa v našej krajine deje. Ale zároveň by som chcel upozorniť, neviem, či ste si všimli, že sa tu ruší Rada pre štátnu službu. Takisto tam dávate nominanta do tejto Rady pre štátnu službu. Nezachytil som vaše vyjadrenie, že ako sa na to pozeráte. Mne vadí, že tá Rada pre štátnu službu sa zmení pozmeňujúcim zákonom, ktorý nebol v príslušnom výbore, na výbore sociálnych vecí, že poslanci sa to, sa to dozvedajú tuná v pléne, tí, ktorí neboli členmi výboru, že ten pozmeňujúci návrh išiel, išiel 24 hodín predtým, mal desiatky strán a nikto ho nevidel. A takisto viem, že tá rada vznikala v súlade s Európskou komisiou, keď je to, bol jeden z nástrojov, ako predchádzať nejakej korupcii úradníkov, ktorá tuná v tomto bola. Toto bolo ako jedno z riešení a mám obavy, že keď sa táto rada zruší, že zase budú tuto námietky Európskej komisie. Tak chcem, pokiaľ máte nejakú informáciu o tom, že aký je postoj vášho úradu k tomu, keďže tam nominujete svojho člena, či je to v poriadku, že zo dňa na deň sa to zruší. A ešte možno stihnem jednu vec, že ten zákon má účinnosť neskoršie, ale tá rada sa zruší podpísaním zákona, čo je tiež také nepochopiteľné. Ďakujem. [09:30] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [09:36] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo a vďaka kolegovi Hargašovi za to, že v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska poďakoval vám, pán predseda, a celkovo NKÚ za vašu prácu. Za mňa a aj v mene kolegyne Jany Hanuliakovej, s ktorou sa už niekoľko rokov venujeme stavom kritickej infraštruktúry, vodovodov a kanalizácií, musím povedať, že si veľmi vážim to, že nasvecujete pravidelne aj vo verejnom priestore potrebu nielen budovania, ale aj obnovy kritickej infraštruktúry. 528-tisíc ľudí na Slovensku minimálne žije bez bezpečnej vody z kohútika, 447 obcí nemá dobudovanú kanalizáciu a vodovody. A vďaka aj za to, že ste upozornili na tú hrozbu skrytej privatizácie. Je iba smutné, že keď sme sa pred vaším dnešným vystúpením včera vicepremiéra Tarabu pýtali na tento úsek z vašej správy, tak odpoveď bola, že veď keď NKÚ má nejaký návrh na legislatívu, tak nech s tým príde. Ja chápem, že vláda pri deštrukcii fungujúcich, možno nie dokonale, ale fungujúcich inštitúcií nemá čas sa venovať svojej práci, a tiež chápem, že pri časti emocionálnej a intelektuálnej vyprázdnenosti niektorých personálnych nominácií nemajú kapacitu na to, aby robili kvalitnú legislatívu a venovali sa skutočným problémom tejto krajiny, ale o to viac je dôležité, aby sme všetok čas a priestor, ktorý máme v tomto pléne, využívali na to, aby sme o týchto témach rozprávali. Aby sme rozprávali o skutočných, nie zástupných problémoch tejto krajiny. Vďaka za vašu činnosť, vážime si ju. [09:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči. [09:36] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, nebudem príliš dlho hovoriť, ale tiež sa chcem pripojiť k tým poďakovaniam aj za tú správu, aj za činnosť Najvyššieho kontrolného úradu v uplynulom roku, ale myslím si, že treba povedať aj dlhodobo, lebo to sa netýka iba predchádzajúceho roku. Čo sa týka správy, a teda nielen tejto správy, ale celkovo správ, upozornení a odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu, tak myslím si, že škoda, že verejné inštitúcie a orgány verejnej správy a ani parlament nevenujú týmto upozorneniam a odporúčaniam pozornosť, akú by si zaslúžili, pretože keby jej tú pozornosť, alebo im tú pozornosť venovali, tak by Slovensko ako krajina, ako štát fungovalo určite lepšie, viac v prospech občanov, aj konsolidácia verejných financií by mohla postupovať lepším, lepším tempom. Pán poslanec Hargaš ma teda predbehol, ale aj ja som chcel zdôrazniť dôležitosť nezávislých inštitúcií, a nechcem teraz hovoriť iba v kontexte toho, čo sa deje s inými nezávislými inštitúciami, ale, ale aj teda samé osebe, lebo toto je opäť niečo, v čom Najvyšší kontrolný úrad pôsobí až príkladne. Možno je to aj tým, že je zakotvený v ústave, a teda jeho postavenie je silnejšie v porovnaní s inými inštitúciami, ktoré vládna koalícia sa rozhodne, že dá pozmeňujúci návrh a zrazu taká inštitúcia ani neexistuje alebo teda zásadným spôsobom je ovplyvnená jej nezávislosť, je zmenené jej vedenie. Ale nemyslím si, že to bude iba tou ústavou, myslím, že to bude aj tým personálnym obsadením. Zhodou okolností aj pán súčasný predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, aj jeho predchodca pán Mitrík, mali skúsenosť s politikou ako politici a napriek tomu Najvyšší kontrolný úrad pôsobí nezávisle a myslím, že to rešpektujú obe strany inak veľmi polarizovaného politického, politického spektra a nevnímajú vedenie NKÚ, či už také alebo také, ako politické, stranícky dosadené, hoci aj predsedu NKÚ volí, volí parlament, teda, teda politici. Ale je to asi znamenie toho, že NKÚ si svoju, svoju prácu robí dobre, nezávisle a tak, ako má v zmysle ústavy. A druhú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je, že rád by som upozornil na to, že NKÚ bude mať podľa môjho názoru viacej práce vďaka rozhodnutiu Národnej rady Slovenskej republiky z tohto týždňa, bola schválená novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá výrazne posúva tie limity, keď sa pri obstarávaní vôbec neuplatňuje zákon o verejnom obstarávaní, z 10-tisíc na 50-tisíc eur a posúva, samozrejme, aj tie limity, keď je potrebné postupovať prísnejšie, transparentnejšie viac, viac zverejňovať. Čiže viaceré z tých vecí, ktoré doteraz mohol kontrolovať Úrad pre verejné obstarávanie z hľadiska toho, či je dodržaný zákon o verejnom obstarávaní a pravidlá, ktoré sú nastavené v zákone o verejnom obstarávaní, vypadnú z hľadáčika Úradu pre verejné obstarávanie alebo jednak buď tam nebude mať žiadnu pôsobnosť, keďže sa zákon o verejnom obstarávaní nebude na tie obstarávania vzťahovať, alebo, alebo bude mať veľmi obtiažnu situáciu, pretože budú platiť iba nejaké všeobecné, všeobecné pravidlá a aj na pomerne vysoké sumy obstarávaných tovarov, služieb a stavebných, stavebných prác. Čiže nie je exaktne stanovené. Ja to nepovažujem za krok dobrým smerom, ale teda vládna väčšina sa tak, sa tak rozhodla, aj teda poslanci KDH podporili túto novelu. A, ale myslím si, že to zvýši nároky na inú kontrolu, lebo to, že na niečo sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, neznamená, že orgány verejnej správy nie sú povinné pri obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác postupovať hospodárne, efektívne, len už to nebude môcť posudzovať Úrad pre verejné obstarávanie. Takže sa domnievam, že aj pri kontrole takýchto vecí bude dôležitejšie, aby sa na ne pozeral Najvyšší kontrolný úrad a upozorňoval na veci, ktoré nie sú v poriadku už nie z hľadiska zákona o verejnom obstarávaní, ale z hľadiska tých všeobecných princípov, ktoré sú naďalej platné, lebo ide o peniaze všetkých občanov, a teda politici a úradníci by o nich nemali rozhodovať svojvoľne a tak, aby sa tie prostriedky vykladali, vynakladali neefektívne a nehospodárne. Takže veľa šťastia do ďalšej práce. Ďakujem. [09:36] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [09:36] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady. Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo. Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať. Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti. Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu. [09:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce navrhovateľ, respektíve pán predseda k nej ešte zaujať stanovisko. Áno, je tomu tak. Nech sa páči, pán predseda. [09:41] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za nielen diskusiu, ale aj za otázky alebo pripomienky, ktoré pre Najvyšší kontrolný úrad a pre mňa osobne môžu byť inšpiratívne. Na niektoré sa pokúsim odpovedať, ale dovoľte, aby hneď na začiatku som povedal dve všeobecné poznámky. Prvá poznámka súvisí s tým, že možno práve preto, že zákonodarcovia, keď vznikala Slovenská republika, veľmi dobre ukotvili postavenie národnej autority pre oblasť externej kontroly nielen do ústavy, ale aj do zákonov, táto inštitúcia sa aj pôsobením predchádzajúcich vedení stala rešpektovanou nezávislou a ja osobne za môjho viac ako deväťročného účinkovania na kontrolnom úrade a chodenia do parlamentu nemám pocit, aby sa na správach NKÚ politizovalo, aby sa vytváral tábor koalično-opozičný a naozaj aj na posledných rokovaniach výborov, či sme diskutovali o našej správe ku covidovej situácii, ku krízovému riadeniu štátu, ale aj k témam, ktoré súvisia s udržateľnými verejnými financiami, najčastejšie chodíme do rozpočtového výboru, vždy mám pocit, že pohľad, odporúčania, názory sú prijímané ako vecné odporúčania, ktoré sa potom majú premietať do rozhodnutí tých, ktorí rozhodujú bez ohľadu na to, či je to koaličný, alebo opozičný politik. Teda toto si ja naozaj nesmierne vážim. A nepýtate sa, prečo Najvyšší kontrolný úrad zistil to alebo to, ale pýtate sa tých, kde sme boli na kontrole, čo vedia urobiť s tým, čo identifikoval kontrolný úrad ako riziko. To je úlohou Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad nie je orgánom činným v trestnom konaní, my nevedieme správne konania, všade vo svete kontrola je súčasťou riadenia. Kontrola má pomáhať tým, ktorí riadia, manažujú, Najvyšší kontrolný úrad je tu nápomocný pre parlament, má byť nápomocný pre ústredné orgány štátu, aby aj nezávislý pohľad mali k dispozícii, že či to, čo robia, robia správne, či dosahujú tie ciele, ktoré mali zadefinované, alebo nie. A my sa tejto profesionality, tejto odbornosti striktne držíme a nechodíme do politických tém alebo do straníckych konfliktov, pretože to by ohrozilo nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu. A s tým súvisí aj otázka pána poslanca Ledeckého, ktorý sa ma pýta, aký mám názor na zrušenie Rady pre štátnu službu. Ja svoj názor nejaký môžem mať. Častokrát Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na to, že sa prijímajú zmeny zákonov vo veľmi zrýchlenom konaní, že tu nastáva legislatívna džungľa, kde potom zisťujeme, že jeden zákon odporuje druhému, že to, čo sme si zadefinovali pred troma mesiacmi, o štyri mesiace neplatí a to vyvoláva tú vážnu nestabilitu a to vytvára priestor nielen pre to, aby rozhodnutia boli prijímané nezákonne, ale aby tie rozhodnutia sme nevedeli merať z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a ich účelnosti. Nevstupujem do komentovania politických rozhodnutí. Rozhodnutie o tom, či Rada pre štátnu službu je, alebo nie je, je v rukách politikov a my to môžeme len akceptovať. Dostali sme možnosť mať zástupcu NKÚ, nezávislú, profesionálnu osobu v Rade pre štátnu službu, takúto osobu sme tam nominovali. Máme takúto osobu v Štátnej komisii pre financovanie politických strán, ale to, či tieto kontrolné inštitúcie budú, alebo nebudú, to je v rukách niekoho iného a Najvyšší kontrolný úrad rozhodnutia parlamentu musí rešpektovať. Nekomentujeme politické rozhodnutia, lebo narazíme na tenkú hranu našej nezávislosti. Druhá vec, čo je veľmi dôležitá. Aj my ako kontrolný úrad musíme podstupovať hodnotenie kvality, aj my musíme byť pod kontrolou, preto ešte predchádzajúci predseda rozhodol, že každé dva roky podstupuje Najvyšší kontrolný úrad kontrolu kvality cez medzinárodnú metodiku Peer Review. Pred dvoma rokmi nás takto kontrolovali, či sme profesionálni, či dodržiavame štandardy, či máme dôkazy pre naše kontrolné zistenia, či tie kontrolné zistenia sú podložené tým, čo sme vo výkone kontroly zistili. Pred dvoma rokmi nás cez túto metodiku kontrolovali Spojené štáty americké s Poliakmi, s Maďarmi a s Fínmi, dostali sme aj my odporúčania, ako zlepšiť našu prácu, lebo každá kontrola vám nastavuje zrkadlo a nikto asi v tejto krajne nie je taký, ktorý by nerobil chyby, aj nám poukázali na slabé stránky pri plánovaní, možno pri hodnotení kvality, preto sme zmenili proces plánovania, preto sme nastavili nový systém hodnotenia kvality, aby sme zareagovali na odporúčania profesionálov nie zvnútra úradu, ale z externého kontrolórskeho prostredia. Bola tu otázka, že čo s limitmi a so zmenou zákona o verejnom obstarávaní. Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje na to, že ak aj chceme vykonať výkonnostnú kontrolu v rámci medzinárodných štandardov, my nemôžeme stanoviť kritériá hodnotenia úspešnosti danej politiky na základe nami stanovených kritérií. Tie kritériá si majú nastaviť tí, kto tú politiku realizujú. Ak si nastavíme pravidlá pre výstavbu diaľnic, pre modernizáciu železníc, pre zmeny v systéme zdravotníctva, tak tie merateľné ukazovatele v kontexte finančného krytia musia mať nastavené kompetentné inštitúcie. Problémom, na ktorý upozorňujeme dlhodobo, je ten, že Slovensko častokrát nemá tieto kritériá zadefinované. Ani pri covidovej pomoci, ani pri energopomoci my sme nemali zadefinované, keď chceme dať tri a pol miliardy na túto pomoc, čo táto pomoc má priniesť. Aké máme očakávania? Zmení sa to, zmení sa to? To je najväčšia výzva, na ktorú musíte reagovať podľa môjho názoru aj vy, aj rezort financií, aj každé ministerstvo, pretože do budúcna sa bude aj na využívanie európskych finančných prostriedkov pozerať nielen cez to, či ste niečo urobili, ale aký účel ste tým dosiahli, či ste ušetrili peniaze, či ste projekty urobili tak, aby boli udržateľné nielen pre obdobie financovania z európskych zdrojov, ale či sú udržateľné aj do budúcnosti. A toto je výzva nielen pre tých, ktorí v tomto období sú súčasťou vládnej koalície, ale to je výzva pre všetky inštitúcie v tejto krajine, ktoré nakladajú s verejnými či európskymi prostriedkami. A preto aj Najvyšší kontrolný úrad, keď bude posudzovať v rámci využívania zdrojov po ukončení verejného obstarávania, či sa naplnili tie tri E, to bude veľkou výzvou nielen pre nás, ale to, páni poslanci, panie poslankyne, je výzvou do vnútra tých konkrétnych inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad nevie nahradiť všetky kontrolné mechanizmy, ktoré majú mať štátne verejné inštitúcie. Upozorňujeme opäť dlhodobo, že sú paralyzované vnútorné kontrolné mechanizmy, prídeme na kontrolu na PPA-čke, prídeme na kontrolu na Slovenskom pozemkovom fonde, vykonávame kontrolu na rezorte zdravotníctva alebo rezorte hospodárstva a najhorší záver je ten, že sme nenadobudli uistenie, že by vnútorný kontrolný systém nielenže by fungoval, ale ešte aby bol aj z hľadiska personálneho nastavený tak, aby dával uistenie štatutárovi, že tie rozhodnutia z hľadiska zákonnosti použitia verejných prostriedkov boli urobené správne. Teda to, čo sa udialo, bude oveľa väčší tlak nie na Najvyšší kontrolný úrad, ale na vnútorné kontrolné systémy inštitúcií, ktoré budú podstupovať verejné obstarávanie podľa nových pravidiel. My sa budeme pýtať tých inštitúcií, ako oni preverovali, keď išli do verejného obstarávania, že tá zákazka nie je pripravená len v súlade so zákonom, ale že to, čo chcem vysúťažiť, zodpovedá aj kritériám hospodárneho, efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov. To je reakcia aj na pána poslanca Dostála. NKÚ sa z tejto zodpovednosti nevyzúva, nevyzúva z tejto zodpovednosti, pripravili sme metodiku. Metodikou pomáhame štátnym verejným inštitúciám nastavovať procesy verejného obstarávania tak, aby neboli len v súlade so zákonom a pravidlami verejného obstarávania, ale aby v sebe zohľadňovali aj tieto tri princípy efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov. Posledná moja poznámka, ako môžeme zvýšiť impakt, teda ten dopad a nielen Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj iných inštitúcií. Myslím si, že aj to, čo robíme dnes, to je cesta k tomu, aj to, ako sa upravil zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, bola to iniciatíva vtedy predsedu parlamentu, dnes podpredsedu pána Danka, kde my sme poukazovali, ako v Európe je vytvorený. To, čo hovoril pán poslanec Hargaš, napríklad Veľká Británia aj Česko majú svoj vlastný výbor na kontrolu financovania, na udržateľnosť, kde sa prerokúvavajú správy kontrolných inštitúcií. Je tento výbor vytvorený na paritnom zastúpení. My sme toho názoru, že je na polemiku, že či to má byť takto, alebo ten model, ktorý sme zaviedli na Slovensku, nie je lepší, pretože môj názor je taký, že je oveľa lepšie prísť do zdravotníckeho výboru s témami, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ten zdravotnícky výbor je vykreovaný viac z hľadiska profesionality, odbornosti tých poslancov ako ten kontrolný výbor v Českej republike. Je úplne iné, ak predložíme správu o bezpečnostných otázkach bezpečnostnému výboru, ako keby sme mu to predložili takému všeobjímajúcemu výboru. Teda môj názor je taký, že náš systém je nastavený lepšie, ako je ten jeden výbor. Je to aj po vývoji a po skúsenostiach z tých predchádzajúcich účinkovaní alebo použitia týchto vecí v členských štátoch Európskej únie, ale ten impakt vieme dosiahnuť len tým, že aj vy poslanci budete aktívni voči ministrom, voči tým, ktorých kontrolujeme, že aj uznesenia výborov budú smerovať nielen k tomu, že berieme správu NKÚ na vedomie, ale budete využívať vašu kompetenciu, vaše právo a budete dávať konkrétne vecné odporúčania, úlohy ministerstvám, ktoré za danú verejnú politiku zodpovedajú. Priestor je tu aj pre to, čo som vás všetkých oslovil poslancov. Vieme chodiť nielen na výbory, vieme sa stretávať v rámci vašich poslaneckých klubov, lebo my sa za našu prácu zodpovedáme parlamentu. Parlamentu bez ohľadu na to, že či niekto sedí na ľavej, alebo na pravej strane, alebo v strede. Kompetencie. Náš zákon na základe aj analýz, aj skúseností z Európy a zo sveta vytvoril pred tridsiatimi rokmi najideálnejší priestor, aby sme neboli zošnurovaní, ale aby naša pôsobnosť bola jasne zadefinovaná. Áno, máme problém s viacerými kontrolovanými subjektmi, ktoré žalujú NKÚ na súdoch, ja v súčasnosti absolvujem asi tri súdne konania, kde nás zažalovali ľudia, ktorí prišli z externého prostredia, snažia sa ovládnuť vodárenské spoločnosti, upozorňujem na to rezort životného prostredia, upozorňujeme na to vládu. Je potrebné niečo s tým urobiť, pretože voda je strategická surovina, vodovody, kanalizácie sú súčasťou strategickej kritickej infraštruktúry tejto krajiny. To, že v ústave je napísaná zodpovednosť na obce a mestá, ktoré majú zabezpečovať pitnú vodu občanom, to je dané ústavou pre samosprávy, ale z tejto zodpovednosti sa nemôže vyzuť ani štát. A preto sme vyzvali a upozorňujem vás na tejto pôde, že sa dejú zvláštne veci vo vodárenstve. Vodárenstvo môže byť veľmi ľahkým priestorom pre to, aby sa tam dostali rôzne záujmové skupiny a tieto záujmové skupiny budú parazitovať na tom, čo je pre spoločnosť a občanov najdôležitejšie, a to je pitná voda. My vôbec neriešime otázku rozvoja vodovodnej infraštruktúry, vôbec neriešime otázku, ktorá súvisí s rozširovaním tých obcí, ktoré dnes vodovody nemajú, preto som upozornil na to, že je tu konanie Európskej komisie, my sami si neplníme naše záväzky, ktoré sme v tejto oblasti dali. Potešujúca informácia je pre vás aj tá, že komunikujem so štátnym tajomníkom z ministerstva životného prostredia, snažím sa mu dať jasné dôkazy, ktoré nie sú mojím pocitom, ale ktoré vyplývajú z kontrolnej činnosti nášho úradu v tomto segmente, ktorú vykonávame už viac ako päť rokov. Toľko z mojej strany. Verím, dámy a páni, že som zodpovedal na všetko. Rozlúčim sa s vami s tým, že našou spoločnou výzvou v tejto ťažkej dobe je to, aby sme spoločne budovali dôveru v štát. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ak chceme podporovať vo verejnosti, aby dôverovali štátnym verejným inštitúciám, musíme bezpochyby reagovať na dve veľké výzvy. Prvou výzvou je zodpovednosť, zodpovednosť v celom procese riadenia a rozhodovania, teda aj s nástrojom vyvodzovania osobnej zodpovednosti, a druhou oblasťou je transparentnosť. To nie je len o zákone, že zmením limity, možno tie limity mohli brzdiť verejné obstarávanie, ale keď verejné obstarávanie bude robené zodpovednými osobami a keď bude robené transparentne, že celý proces bude mať verejnosť k dispozícii, že ho bude môcť odkontrolovať, tak sa vôbec takejto úpravy zákona ja nebojím. Ale ak nebude vyvodzovaná zodpovednosť, ak nebudú fungovať princípy transparentnosti, len veľmi ťažko dokážeme podporiť dôveru občanov v to, čo robíte vy, my a ako funguje naša krajina. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) ----------------------------------------- [09:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nech sa páči. [09:55] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rovnako dovoľte aj mne, aby som teda v mene výboru pre financie a rozpočet mohol poďakovať za korektnú spoluprácu, ktorú s NKÚ máme za týchto šesť až osem mesiacov, a teším sa, že nasledujúcich plus-mínus tri a pol roka budeme rovnako proaktívne spolupracovať a budeme vedieť vyriešiť mnohé, mnohé identifikované problémy. NKÚ plní dôležitú úlohu v tomto štáte a má nezastupiteľné miesto v rámci štruktúry štátnej a verejnej správy. Teším sa, že viete identifikovať slabé stránky v miestach kontrolovaných subjektov a viete im nastaviť zrkadlo a následne navrhnúť aj riešenia. Tiež mám radosť z toho, že v rámci európskeho priestoru práve naše NKÚ je hodnotené ako jedno z najlepších, najlepšie fungujúcich a pre mnohé krajiny ste pozitívnym príkladom. Myslím si, že ide o dobré vysvedčenie a svedčí to o vašom vysoko odbornom fungovaní a vašej excelentnosti. Ďakujem. [09:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2023, je to parlamentná tlač 207, informácia výboru je pod tlačou 207a. Poprosím generálneho riaditeľa fondu pána Richarda Šmídu, aby výročnú správu uviedol. Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, máte slovo. Poprosím vás sekundu ešte, treba vám zapnúť mikrofón. Poprosím kolegov z technického zabezpečenia, aby pomohli pánovi riaditeľovi zapnúť mikrofón. (Rokovanie o Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 , tlač 207.) [09:57] Richard Šmída – Vystúpenie Tak ešte raz, vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som predložil na prerokovanie do Národnej rady výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023. Budem faktický. Počas roka 2023 Slovenský pozemkový fond zabezpečoval správu pozemkov vo výmere 650-tisíc hektárov, z toho len vo vlastníctve Slovenskej republiky 248-tisíc hektárov a za neznámeho vlastníka 405-tis. hektárov. Počas tohto roka došlo k niekoľkým organizačným zmenám, ktoré mali prispieť k istému zefektívneniu, a to bol zriadený samostatný odbor poľovníctva a pozemkových spoločenstiev. Právny odbor sa premenoval na podporných činností a zobral pod seba aj oddelenie compliance a boja s korupciou. Zriadil sa samostatný odbor stanovísk a vecných bremien a oddelenie verejného stravovania bolo presunuté pod ekonomický odbor. Činnosť Slovenského pozemkového odboru počas roka 2023 zabezpečovalo 305 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 91 dohodárov. Počas tohto roka zasadala Rada Slovenského pozemkového fondu pätnásťkrát, z toho desaťkrát na svojom riadnom každomesačnom zasadnutí a päťkrát per rollam. V roku 2023 vedenie Slovenského pozemkového fondu predložilo na zasadnutie rady spolu 3 159 právnych aktov, a to 800 kúpnych zmlúv, 1 664 nájomných zmlúv, 370 plnení reštitučných nárokov, 279 delimitačných protokolov, 37 dohôd o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou pozemkov a jednu zmluvu o predaji drevnej hmoty. Rada Slovenského pozemkového fondu odporučila štatutárom podpísať 3 095 právnych aktov. Slovenský pozemkový fond počas roka 2023 dosiahol nedaňové príjmy v objeme 47 868 898,16 eur, z toho príjmy z prenájmu pozemkov v objeme 33 mil., príjmy z predaja pozemkov vo výške 7 mil. 174-tisíc, za administratívne poplatky v objeme 230-tisíc, úroky z úverov v objeme 7 mil. a iné nedaňové príjmy v objeme 356-tisíc euro. Skutočné výdavky fondu v roku 2023 bez finančných výdavkových operácií predstavovali 21 mil. a došlo k úspore zhruba 1 mil. 164-tisíc, t. j. splnenie rozpočtu bolo na 82,1 %. Celkový hospodársky výsledok fondu bol v roku 2023 kladný a predstavoval objem 83 540 677,39 eur. Zvýšenie výsledku hospodárenia bolo zapríčinené tým, že Slovenský pozemkový fond, keďže vedie sa voči nemu niekoľko súdnych sporov v nemalých výškach, mohol si dovoliť v roku 2023, keďže vyhral spor, rozpustiť rezervu, ktorú mal na súdne spory, a to výške 52 805 572,45 eura. V rámci jednotlivých odborov v roku 2023 odbor nájmov zaevidoval 6 764 zmlúv na poľnohospodársky účel a 2 497 zmlúv na poľnohospodársky účel, čo predstavuje pri poľnohospodárskych nárast oproti roku 2022 o 935 zmlúv a čo sa týka na iné ako poľnohospodársky o 45. Odbor usporiadania vlastníctva odovzdal do správy na základe 523 protokolov výmeru do, iným štátnym správcom vo výmere 2 515,96 hektára a prevzal správu v osemnástich protokoloch vo výmere 9 hektárov. Odbor prevodov uzatvoril zmluvy o prevode v správe a vlastníctva nehnuteľností v počte 646 zmlúv, čo predstavuje približne 100 hektárov pôdy. V rámci svojej činnosti v roku 2023 novozriadený odbor stanoviska vecných bremien uzatvoril 270 zmlúv na zriadenie vecného bremena za odplatu 365-tisíc; 103 dohôd bolo zriadené v zmysle zákona za odplatu a tie za 405-tisíc a vydal v priebehu roka 2 045 kusov stanovísk k rozhodnutiam v konaniach podľa stavebného zákona. V rámci fondu pôsobí aj oddelenie tvorby cien, ktoré stanovuje ceny dohodou na základe istých interných predpisov, ktoré máme, a stanovil cenu, cenové návrhy vo výške 1 161 kusov v celkovej sume 15 567 957,76. Čo sa týka odborov reštitúcií, odbor reštitúcií uzatvoril 295 zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva, čo predstavuje výmeru zhruba 120 hektárov, a hodnota reštitučných nárokov v nominále bola 325 600. Pozemkový fond ďalej rozhoduje aj o finančných náhradách v zmysle zákona, a tam bolo uzatvorených v priebehu roka 2023 499 kusov náhrad platobnými príkazmi vo výške 186 595 eur. Do roku 2023 bolo neukončených nepriznaných reštitučných náhrad najviac v Bratislave a v Košiciach, a to v počte 4 586 kusov priznaných reštitučných náhrad. Čo sa týka novovzniknutého odboru poľovníctva a pozemkových spoločenstiev, v priebehu roka 2023 má tento odbor uzatvorených 1 616 zmlúv o používaní poľovných revírov a príjem z užívania týchto poľovných revírov je vo výške, bol vo výške 578-tisíc euro. Potom ďalej 105 kusov zmlúv na podiele na spoločnej nehnuteľnosti, to je, čo sa týka urbariátu a pozemkových spoločenstiev, a uhradené nájomné je vo výške 184-tisíc euro. Ďalším zaujímavým faktom, ktorý v priebehu roka 2023 sa stal, bolo, v roku 2022 bol spustený projekt Spisová zápcha, ktorý mal vyriešiť určité nedostatky a nakopené problémy, čo sa týka vybavovania spisovej agendy v priebehu jednotlivých rokov počas činnosti pozemkového fondu, ktoré boli spôsobené nejakou nečinnosťou, poprípade nefunkčnosťou v nejakých časových úsekoch a bolo potrebné vybaviť 29-tisíc žiadostí, ktoré boli v tom čase zaevidované. Pôvodné trvanie projektu bolo naplánované na 12 mesiacov, avšak nakoniec bolo predĺžené až do roku, do konca roka 2023, ale na základe kontroly, ktorú vykonalo aj ministerstvo pôdohospodárstva, bol tento projekt Spisová zápcha ukončený k 30. 9. 2023. Ešte možno snáď niekoľko faktov k tomu. Celkový počet spisov, ktorý bol k ukončeniu vybavený, bol 12-tisíc spisov a za odbor nájmov 3-tisíc spisov, za odbor usporiadaného vlastníctva 814, odbor prevodov 3 764 a odbor stanovísk a vecných bremien 3 122 a odbor reštitúcií 1 707 spisov. Podrobné informácie o plnení jednotlivých úloh fondu v uplynulom roku sú spracované v jednotlivých kapitolách tejto výročnej správy. Vážení poslan... vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [09:57] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania výročnej správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [10:07] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 216 z 3. apríla 2024 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval výročnú správu Slovenského pozemkového fondu dňa 16. apríla 2024 a uznesením č. 24 vzal výročnú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 26 zo 16. apríla 2024 schválil informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady. Návrh uznesenia je súčasťou prerokúvaného materiálu. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [10:07] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať... aha, pardon, predsa len, takže pán poslanec Július Jakab sa prihlásil do ústnej rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [10:09] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dobrý deň, dámy a páni, pozdravujem vás, pán riaditeľ. Ja som sa chcel opýtať, keďže sa vlastne akoby nikto neprihlásil do rozpravy a vy ste vo svojom slove hovorili o Spisovej zápche, o projekte, ktorý vlastne trval do septembra ´23 a bolo vyriešených 12-tisíc spisov takýmto spôsobom, 29-tisíc, ak si dobre pamätám, tak ja som sa chcel vlastne opýtať, že ako to vyzerá teraz, koľko tých spisov tam je, však lebo ony pribúdajú asi stále a aké sú kapacity na Slovenskom pozemkovom fonde v rámci tej spisovej zápchy, ako postupujú a ako tú agendu vybavujú a že či ten projekt vyhodnotíte ako úspešný, keď vlastne sa podarilo, čo ja viem, cca 40, takmer 50 % z tej spisovej zápchy v tom projekte odstrániť. Ďakujem veľmi pekne. [10:10] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán generálny riaditeľ? Nech sa páči. [10:10] Richard Šmída – Vystúpenie Ďakujem pekne za otázku. Čo sa týka tej prvotnej spisovnej zápchy, ktorá bola, áno, riešilo sa to len z hľadiska vyhodnocovania jednotlivých... ako sa to dialo, tak môžme povedať, že túto spisovú zápchu, jednak tam boli dohodári, ktorí v podstate nerozumeli odbornej práci, čiže naďalej tú spisovú zápchu robili zamestnanci a boli v podstate platení za prácu, ktorú normálne robia cez pracovnú dobu. Tak sme to nejako my vyhodnotili, čo sa týka tohto projektu. Čiže to sú spisy, ktoré by tak či tak išli, čiže neberieme to ako nadprácu. My s námestníkom, s novým vedením sme nastavili pravidlá troška inak. Zobrali sme si ako smerodatný rok 2023 s tým, že sme navýšili počty o 50 %, čo je norma, ktorú musí vykonať každý zamestnanec za mesiac. To je práca štandardná a všetko čo je, čo bude každý jeden právny akt navyše predložený do rady fondu, sme ocenili nejakou sumou a tá bude zamestnancom vyplácaná ako nadpráca. Momentálne máme nevyriešených cca 17-tisíc spisov dokopy. Kapacitne už sme nastavili, všetky procesy sme zjednodušili tak, že sme odbúrali čo najviac administratívy, odbremenili sme cenovú komisiu napríklad s tým, že sme, napríklad výmeru do sto metrov štvorcových budeme predávať za znalecký posudok krát koeficient 1,5. Samosprávam budeme predávať pozemky neznámych vlastníkov za cenu stanovenú znaleckým posudkom, čím vlastne odbremeňujeme tú cenovú komisiu a vieme tieto procesy zrýchľovať. Momentálne sme, čo sa týka týchto procesov, nastavení už najlepšie, ako vieme, a budeme, chceli by sme prijať navyše ďalších dvadsať ľudí tak, aby sme zrýchlili, samozrejme, vybavovanie tejto spisovej agendy. Asi toľko. [10:10] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne obom pánom. Pokračujeme správou o stave vysielanie v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023. Správa má parlamentnú tlač 210 a správa výboru má tlač 210a. Poprosím teraz predsedníčku Rady pre mediálne služby Martu Danielovú, aby správu uviedla. (Rokovanie o Správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023 , tlač 210.) [10:14] Marta Danielová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 1. augusta roku 2022 nadobudol účinnosť zákon o mediálnych službách, ktorý nahradil dovtedy platné zákony: zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a o poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu. Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad. Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok. Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti. Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona. Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila. Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu. Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000. Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti. Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty. Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať. Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo. Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou. No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22. Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých. No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh. Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času. Ďakujem za pozornosť. [10:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani predsedníčka. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Prosím teraz povereného člena výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Jána Mažgúta, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči pán poslanec, máte slovo. [10:34] Ján Mažgút – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023 vo výbore. Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 14 zo 16. apríla 2024 schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023, po druhé vysloviť súhlas, aby predsedníčka RMS pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore. Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č.15 zo 16. apríla 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka asi nebude odpovedať na rozpravu, ktorá neprebehla. To isté platí pre pána spravodajcu, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023. Správa je uverejnená ako tlač 307 a správa výboru ako tlač 307a. Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jergušovi Sivošovi, aby správu uviedol. (Rokovanie o Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023 , tlač 307.) [10:36] Jerguš Sivoš – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú Správna rada Ústavu pamäti národa vypracovala 26. apríla 2024 a v zmysle zákona ju 16. mája 2024 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa. K 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom roka bol počet zamestnancov 78. Do pracovného pomeru počas roka nastúpili štyria noví zamestnanci, pracovný pomer ukončili piati zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 82 % z celkového počtu zamestnancov. Čo sa týka schváleného transferu na rok 2023, ten predstavoval sumu 2 830 860 eur. Kapitálový transfer schválený nebol, ale jeho zostatok z roku 2022 predstavoval sumu 329 125 eur. V priebehu roka dostal Ústav pamäti národa bežný transfer zo štátneho rozpočtu na sťahovanie, na nájom a na úhradu nemajetkovej ujmy a kapitálový transfer určený na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci realizácie projektu obnovy nehnuteľností v správe Ústavu pamäti národa. Po úprave realizovanej v zmysle rozpočtových pravidiel bol celkový upravený rozpočet ÚPN k 31. decembru 2023 vo výške 3 686 735 eur, v tom bežný transfer 2 907 610 eur a kapitálový transfer 779 125 eur. Finančné prostriedky všeobecné boli vyčerpané vo výške 99,14 %, zvyšné boli v rámci zúčtovania dotácie poskytnutej v pôsobnosti ministerstva financií vrátené do štátneho rozpočtu. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa v roku 2023. Medzi naše priority patrili okrem dôsledného napĺňania zákona o pamäti národa najmä aplikácia zákona o protikomunistickom odboji, delimitácia dokumentov z rezortu spravodlivosti, ako aj riešenie priestorovej situácie ústavu. ÚPN v roku 2023 plnil výskumné a dokumentačné úlohy v 16 okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravil 11 konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 28 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 76 publikačných výstupov. ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, samostatne vydal päť knižných publikácií. V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil osem diskusných večerov, 48 prednášok pre študentov a verejnosť, dva informačné letáky pre študentov a 23 vzdelávacích videí. Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom štyroch nových a šiestich reinštalovaných výstav. Premiéru mal dokumentárny film Ústav pamäti národa s názvom Samizdat, malý svet pravdy , ktorý sa zameriaval na kresťanský a občiansky samizdat v 80. rokoch 20. storočia. Pre širokú verejnosť ústav v rámci aplikácie audiosprievodcu pre verejnosť pripravil tematickú cestu August 1968 v Bratislave s popisom 15 pamätných miest, ktoré súvisia s udalosťami augusta 1968. Ústav tiež zorganizoval 13. ročník multižánrového Festivalu slobody. Hlavnou témou bola súdna a mimosúdna perzekúcia. Tvorili ho medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a takisto deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Viliam Šimko a Ján Zeman, obaja in memoriam, laureátom ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric. Čo sa týka archívu Ústavu pamäti národa, ten spravuje celkovo 2 500 bežných metrov archívnych dokumentov, z toho spracované archívne dokumenty tvoria 1 851 bežných metrov a nespracované 649 bežných metrov. ÚPN obslúžil 354 bádateľských návštev, žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 7 452 strán a takisto v rámci ochrany materiálov, ktoré má ústav v správe, zdigitalizoval celkovo 211 836 strán dokumentov. V roku 2023 Ústav pamäti národa vybavil celkovo 321 žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja, pričom postavenie účastníka priznal v 134 prípadoch a postavenie veterána v 130 prípadoch. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím poverenú členku výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyňu Zdenku Mačicovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pani poslankyňa. [10:43] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tlač 307. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 357 z 28. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 18. schôdzi dňa 19. júna 2024 a prijal uznesenie, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie, a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 19. júna 2024, pričom plénu Národnej rady Slovenskej republiky odporučil zobrať Výročnú správu Ústavu pamäti národa za rok 2023 na vedomie a prijal uznesenie, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu a poveril mňa ako spravodajkyňu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [10:43] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásil jeden pán poslanec, za klub SaS vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči, máte slovo. [10:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda správnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dnes je to už štvrtá správa o činnosti verejnej inštitúcie, o ktorej v Národnej rade rokujeme. A tie predchádzajúce tri inštitúcie dohliadajú na veci, ktoré sa týkajú aktuálneho fungovania štátu, či už pri hospodárení, alebo dodržiavaní zákonov, ako je to v prípade NKÚ, alebo, alebo teda pri správe pozemkov, ako je to pri Slovenskom pozemkovom fonde, alebo pri regulácii vysielateľov, ako je to v prípade Rady pre mediálne služby, tak Ústav pamäti národa sa nevenuje témam aktuálnym, ale hľadí do minulosti. Napriek tomu si myslím, že je to dôležité, je to dôležité pre súčasnosť aj pre budúcnosť. Pred pár dňami sme si pripomenuli 18. výročie tragickej smrti iniciátora vzniku Ústavu pamäti národa a jeho zakladateľa a prvého predsedu správnej rady Jána Langoša. A Ján Langoš má na svojom štíte mnoho dôležitých vecí, aj ktoré sa týkajú aktuálnej politiky, prechodu z komunistickej totality k demokracii, vysporiadania sa so Štátnou bezpečnosťou, boja o udržanie demokracie v 90. rokoch, disentu ešte aj pred novembrom ´89 a úsilia o slobodnú spoločnosť, ktoré sa tiahlo celým jeho životom. Napokon aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sme už diskutovali na tejto schôdzi a budeme diskutovať aj v septembri. A, ale teda jeden z jeho najvýraznejších odkazov je práve existencia Ústavu pamäti národa ako inštitúcie, ktorá skúma neslobodnú časť našej, našej minulosti, obdobie neslobody, ktoré na Slovensku špecificky, nie, nie sme v tom jediní, ale má aj tú fašistickú zložku, aj tú, aj tú komunistickú zložku. Neraz sa k nim pristupuje nerovnakým spôsobom. A je dobré, že máme inštitúciu, ktorá to neoddeľuje, ale ktorá oba totalitné režimy, obe obdobia neslobody skúma, dokumentuje a buduje pamäť národa týkajúcu sa obdobia neslobody, aj aktívne smerom, smerom k verejnosti sa snaží pripomínať, čo sa dialo. Tak chcem sa poďakovať Ústavu pamäti národa za tú robotu, ktorú, ktorú robí a ktorú robí, robí dlhodobo, napriek tomu, že nejde tam o šetrenie verejných financií, na ktoré by nás mohol naviesť Najvyšší kontrolný úrad, keby sme dôslednejšie rešpektovali jeho odporúčania. Môže sa to zdať také málo praktické, ale myslím si, že je to veľmi dôležité. Je to veľmi dôležité z hľadiska kultúry, z hľadiska, z hľadiska vzdelania aj z hľadiska budúcnosti celej krajiny. Takže za mňa ďakujem. [10:45] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidu... a evidujem predsa len, jednu faktickú poznámku. Pán poslanec František Mikloško, nech sa páči. [10:49] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja roky sledujem činnosť tohto ústavu a, samozrejme, aj teraz za riaditeľovania pána Jerguša Sivoša. Treba povedať, že v iných štátoch postkomunistických majú tieto ústavy ďaleko väčšie zázemie, väčšie personálne, finančné, ale napriek tomu tento ústav, ako povedal pán riaditeľ, myslím, s 82 teraz členmi, vyvíja skutočne výnimočnú prácu. A čo je podstatné, stal sa prirodzenou a rešpektovanou súčasťou spoločenského života na Slovensku. Tomu treba vzdať proste česť a úctu a treba tento ústav podporovať a nehovoriac o jeho obrovských aktivitách pri konferenciách, vydávaní publikácií, kníh, monografií a práce na školách. Takže ja sa chcem tiež veľmi pekne poďakovať. [10:49] Ľuboš Blaha Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci alebo jedna pani poslankyňa a jeden pán poslanec. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [10:50] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústav pamäti národa zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní a pri tvorbe charakteru nášho štátu. Myslím si to preto, lebo práve tento ústav zriadil štát pre skúmanie našich totalitných dejín a preto, aby jednak skúmala, ale hlavne pomenovala a zverejňovala pravdu o našej minulosti. Za vyše dvadsaťročnej existencie čelil ústav rôznym tlakom kvôli svojej činnosti, lebo nie všetkým vyhovuje skúmanie pravdy o našej minulosti a aj pomenovanie osôb, ktoré napomáhali totalitným režimom pred rokom 1989. A som rád, že tie tlaky ústav ustál, že sa nepodarilo niektorým politikom dosiahnuť, aby Ústav pamäti národa bol zrušený, pretože aj takéto iniciatívy tu v minulosti boli, ale to neznamená, že ešte štát nemá nejaké resty vo vzťahu k Ústavu pamäti národa. Ak sa nemýlim, ÚPN patrí medzi tie štátne inštitúcie, ktoré asi sa najčastejšie museli sťahovať počas svojej existencie, pretože zákon síce hovorí, že štát zabezpečí sídlo pre Ústav pamäti národa, trvalé sídlo, ale niekoľko rokov sa to nedialo. Z tohto dôvodu sa musel ústav, ak to mám správne spočítané, osemkrát sťahovať, ale práve v minulom volebnom období vďaka spolupráci s ministerstvom vnútra sa podarilo vytypovať budovu, ktorá by sa mohla stať definitívnym a trvalým sídlom Ústavu pamäti národa. Do tejto rozpravy som sa prihlásil práve preto, lebo ak tu máme správu o činnosti ÚPN za rok 2023, predpokladám, že aj vo vzťahu k sťahovaniu do trvalého sídla robil ústav nejaké aktivity v predchádzajúcom kalendárnom roku. Takže by som sa chcel opýtať pána predsedu správnej rady, v akom štádiu je obnova objektu, ktorý dlhé roky chátral a nedá sa do tejto budovy nasťahovať zo dňa na deň. Takže keby ste sa k tomu potom mohli vyjadriť, pán predseda. Ďakujem veľmi pekne a držím vám palce, aby ste mohli naďalej slobodne robiť tú pre spoločnosť a charakter štátu veľmi užitočnú činnosť, ktorú Ústav pamäti národa zo zákona robí. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou poslanec Hajko. [10:54] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda, ja vás pozdravujem. Budem reagovať na svojho predrečníka. Rovnako ako uznávam ako dôležitosť tejto inštitúcie, mimoriadnu dôležitosť a takisto beriem na vedomie, že ako sa roky sťahujete z jednej inštitúcie do druhej, z jednej budovy do druhej. V tejto súvislosti sa chcem aj opýtať, že či nejakým spôsobom vyvíjate snahy, aby na Slovensku vzniklo Múzeum obetí komunizmu, lebo bolo to v programovom vyhlásení minulej vlády a vlastne v súvislosti s touto novou budovou, kam by ste mali prejsť, tak ak som dobre zaregistroval, tak že súčasťou tejto, v tejto budove by malo byť aj toto múzeum. Takže poprosím vás o odpoveď. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Reagujte na vystupujúceho faktickými! Pani poslankyňa Plaváková prihlásená do rozpravy. [10:55] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi krátko vystupovať v tejto rozprave. Ja som sa ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny stretla aj s vedením Ústavu pamäti národa na osobitnom stretnutí, kde sme si prebrali naozaj fungovanie ÚPN, aj vnútorné procesy ako majú nastavené, ako fungujú v rámci medzinárodnej spolupráce, akú činnosť, podrobnejšie sme sa venovali tomu, ako svoju činnosť vykonávajú. A musím naozaj povedať, že ide o profesionálnu inštitúciu, ktorá vynikajúco plní svoju úlohu a naozaj aj vo vzťahu k nastaveniu vnútorných procesov, očakávania od zamestnancov a zamestnankýň, je to inštitúcia, ktorá má profesionálne vybudované zázemie a veľmi to chcem oceniť a poďakovať. A rovnako by som chcela poďakovať za všetku činnosť, ktorú vo vzťahu k tým temnejším častiam našich dejín Ústav pamäti národa vykonáva, pretože je to mimoriadne dôležité preto, aby sme si uvedomili a aby sme si pripomínali aj tieto časti našich dejín, ktoré boli formujúce pre našu demokraciu aj pre to, akým spôsobom sa naďalej vyvíja, a aby sme sa aj vyvarovali chybám, ktoré sme už v histórii zažili, pretože aj to je jeden z účelov toho, prečo si aj takéto udalosti dejinné, ktoré sú naozaj temnými obdobiami našej histórie, musíme opakovane pripomínať, aby sme ich už nikdy neopakovali. A naozaj tých aktivít, ktoré ÚPN robí, či už vo vzťahu k akademickej sfére, ale aj smerom k verejnosti, vydávanie publikácií, je naozaj množstvo až po podujatia, ktoré sú namierené aj na mladú generáciu a je to mimoriadne dôležité a ja za to chcem veľmi pekne poďakovať. Ďakujem. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou pán poslanec Jakab. [10:57] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Súhlasím s kolegyňou Plavákovou, naozaj Ústav pamäti národa je profesionálne vedený aj pri tých akciách, ktoré robí. A aj vlastne predseda hovoril o vlastne rozpočtových prostriedkoch, ktoré má Ústav pamäti národa, a ja to teraz tak naformulujem, že keby som bol predrečníčkou mojou, teda pani Plavákovou, možno by som sa ešte opýtal na rozpočtové prostriedky na ďalšie obdobie a na rozpočtové prostriedky na rekonštrukciu budovy aj múzeum komunizmu. Ako to teda pán predseda vidí a či je ich dostatok na to, aby mohol Ústav pamäti národa ďalej napredovať a zveľaďovať sa. Ďakujem pekne. [10:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán predseda. [10:58] Jerguš Sivoš – Vystúpenie Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázky a ďakujem takisto za milé slová, ktoré tu zazneli. Ja by som skúsil odpovedať najprv na otázku pána poslanca Gábora Grendela s tým, že v uplynulom roku prebehla súťaž architektonických návrhov, v ktorej komisii týchto architektov boli, bolo aj medzinárodné zastúpenie. Vzišiel z nej víťazný projekt, ktorý vyhrala firma, s ktorou prebiehali rokovania a môžem povedať, že v júni 2024 sme podpísali zmluvu o vypracovaní projektovej dokumentácie, na základe ktorej by sme už koncom júla mali mať kompletné podklady, čo sa týkajú presných čísel a rozpočtu. Chcem sa v tejto súvislosti poďakovať aj ministerstvu financií, že dotáciou z konca roka 2023 nám pomohli saturovať niektoré finančné problémy, ktoré súviseli práve s realizáciou týchto procesov, a dotáciou na kapitálové výdavky v sume 450-tisíc sme mohli pokračovať v činnosti, pretože zdržaním tých procesov v podstate sme nedokázali kapitálky vyčerpať do konca roku 2023. Takto nám umožnili dokončiť celý ten proces a realizovať ho v roku 2024 a 2025. Celkové tie náklady teda budeme len vidieť. Každopádne tie prvé roky sú nastavené na vypracovanie projektovej dokumentácie. Celková, celkové dokončenie sa posúva, čiže budeme tam musieť hľadať aj nejaké riešenie, pretože uznesením vlády boli stanovené aj finančné prostriedky na tento projekt a, samozrejme, aj termín jeho dokončenia. Čo sa v podstate posúva aj termíny aj tie ceny, ktoré sa medzičasom navýšili a nielen vďaka tomu, že bola nejaká inflácia, nárast cien materiálu, práce a tak ďalej, ale aj tým, že zo súťaže vznikol konkrétny veľmi pekný projekt, ktorý je trošku drahší, ale zároveň je pre verejnosť prínosný v tom, že naozaj v ňom bude jednak archív, ktorý dnes sídli na inom sídle, bude tam veľká knižnica, na ktorej už teraz pracujeme ako samostatnej inštitucionalizovanej inštitúcií teda, a takisto tam bude múzeum, ale múzeum nielen komunizmu, ale, samozrejme, aj režimu, ktorý mu predchádzal. Takže na tomto aktívne pracujeme a verím, že teda tie prvé, alebo teda môžem uistiť, že tie prvé výsledky by mali byť ešte cez prázdniny, čo sa týka toho projektu a jeho finančného ocenenia. No a ak by som mal možno vo všeobecnosti odpovedať na to, čo tu zaznelo, tak chcem sa veľmi pekne poďakovať za vyzdvihnutie významu Ústavu pamäti národa aj Jána Langoša ako jeho zakladateľa, ocenenie a podporu práce Ústavu pamäti národa, ktorá, a to som veľmi rád, zaznieva vo výbore Národnej rady aj na pôde pléna. A takisto chcem naozaj potvrdiť, že Ústav pamäti národa bude vyvíjať a podporovať aktivity súvisiace s vyrovnávaním sa s našou totalitnou minulosťou, odškodnením obetí a nápravou spáchaných krívd, pretože sme presvedčení, že dôkladné poznanie našej totalitnej minulosti vytvára základné predpoklady pre posilnenie našej demokratickej súčasnosti i budúcnosti. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán predseda. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, ktorý prerokuvávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 364, výsledky rokovania výborov sú v tlači 364a. Prosím podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364.) [11:04] Robert Kaliňák Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v zásade už niekoľko dní prebieha intenzívna diskusia tak tu v pléne, ako aj po jednotlivých výboroch a jednotlivých poslaneckých kluboch k zákonu, ktorý má riešiť niektoré opatrenia na zvýšenie bezpečnosti po hrôzostrašnom atentáte z 15. mája tohto roku. V zásade si dovolím rozdeliť ten zákon na dnes už predovšetkým dve časti, ktorý súvisí s presunom niektorých rozhodovaní ministerstva vnútra o pridelení zvýšenej ochrany jednotlivým predstaviteľom politických strán a hnutí do priamo do zákonnej úpravy. K tomu je jednoduchý dôvod, ktorý znamená, aby to bremeno rozhodnutia kto bolo na Národnej rade a nie na subjektívnom pohľade jedného člena vlády, aby teda v prípade nejakých ďalších návrhov mohla prebehnúť diskusia aj tu. Myslím si, že odstránenie subjektívneho pohľadu na túto skutočnosť môže zvýrazniť nielen objektivizáciu potreby, ale predovšetkým stabilitu týchto poskytovaných služieb a zvýšiť ochranu jednotlivých predstaviteľov štátu, či už z opozície, alebo koalície. Platí, že predovšetkým v prípade opozície, kde môže dochádzať občas k určitému podozreniu, či nechce byť opozícia cestou takejto ochrany monitorovaná, má právo, samozrejme, takúto ochranu odmietnuť, ale rozhodujúcejšia nie je ani tak tá osobná ako v zásade zjednodušenie prihlasovania jednotlivých predstaviteľov štátu či už do systému ochrany v rámci pultov centrálnej ochrany, alebo nejakých PANIC tlačítok a podobných záležitostí. Čiže to je jeden asi súbor, v ktorom sa v zásade presúvajú bývalé rozhodnutia, bývalé nariadenia vlády a rozhodnutia ministra do jednotného legislatívneho textu. Potom je tam tá hlavná časť, ktorá hovorí o niektorých opatreniach súvisiacich s zhromaždením a s právom na zhromaždenie garantované ústavou. Dá sa povedať, že filozofia, ktorú sme pri tomto zvolili, vychádza zo štúdia tých príčin, ktoré viedli atentátnika k jeho radikalizácii a k tomu, čo vlastne zmenilo dovtedy pokojný spôsob prezentovania názorov v rámci politickej scény. A to môžeme jednotne, jednoznačne identifikovať do približne roku 2010, kedy už nestačili výstupy v parlamente, nestačili výstupy na zhromaždeniach, ale bolo nevyhnutné zvyšovať emócie, pretože emócie prinášali nové percentá, nové čísla. To je vec, ktorú v zásade chceme odstrániť, pretože bolo ticho tolerované dlhodobé porušovanie jednotlivých pravidiel, ktoré sú garantované ústavou. Ako som už povedal, ústava garantuje každému občanovi Slovenskej republiky právo zhromažďovať sa pokojne a nerušene. Tento príkaz, ktorý v ústave je, sme preniesli do zákona o zhromažďovacom práve, v ktorom je vyjadrený vetou, že rušenie verejných zhromaždení sa zakazuje, pretože to je vlastne hlavná ochrana, ktorú môže zákonodarca poskytnúť jednotlivým zhromaždeniam. Následne v závislosti od intenzity porušenia tohto zákona môže prichádzať k dispozícii určité sankčné opatrenie z podoby priestupkového zákona až po opatrenia súvisiace s Trestným zákonom, ktoré ale už dnes sú v Trestnom zákone pre trestný čin narúšania verejných zhromaždení. Práve preto, že dlhodobo tvrdíme, že trestné právo je nástroj ultima ratio, teda až ako posledný, prenášali sme hlavnú časť opatrení v tomto prípade do zákona priestupkového, ale aj tam je nevyhnutná určitá intenzita, ktorú sme ešte zvýraznili diskusiami vo výboroch a pripravovaným pozmeňovacím návrhom, ktorý bude aj v tomto prípade prezentovaný. Rozhodnutie, že musíme viacej zvýrazniť ochranu jednotlivých zhromaždení pred iným narušiteľom je preto, že častokrát dochádzalo k stretom, ktoré ešte nenapĺňali intenzitu Trestného zákona, ale výrazne narušovali právo sa slobodne zhromažďovať a vlastne znemožňovali voľný výkon tohto ústavného práva, ktoré máme. A preto bolo veľmi dôležité zapracovať niekoľko uzne... niekoľko ustanovení, ktoré práve riešia tú situáciu kolíznych zhromaždení a prípadne iných zhromaždení, ktoré môžu takéto zhromaždenie ohroziť. Následne sme, myslím, našli niekoľko kompromisných riešení, ktoré sa odzrkadlili aj v pozmeňovacom návrhu, ktorý prešiel hlavným gestorským výborom a ten sa týka vlastne, pochopiteľne, prednosti primárneho zhromaždenia, ktoré bolo oznámené ako prvé, a následne ďalšie úlohy, ktoré bude mať či už usporiadateľ, mestská alebo štátna polícia. Ďalšou časťou, ktorá je pri zhromaždeniach veľmi dôležitá, je priestor, kde sa tieto zhromaždenia vykonávajú s ohľadom na základné ľudské práva, pretože právo na zhromaždenie je právo politické, je preto aj v druhej generácii práv nižšie postavené v ústave ako práva základné, medzi ktoré pochopiteľne radíme popri ochrane života, zdravia a súkromia, rodinnú slobodu, toto všetko patrí ku tým nadradeným právam a práve pri tom teste tej proporcionality vychádzajú, samozrejme, tieto základné ľudské práva silnejšie, a preto aj z judikatúry Európskeho súdu je možné urobiť určité obmedzenia práve pre ochranu ďalších práv, ale musia byť definované jasne. Aj to je vlastne kompromisné riešenie, ktoré je súčasťou tohto samotného návrhu, ktorý predovšetkým obmedzuje dve hlavné skutočnosti, a to je samotný protest pred obydliami, ktoré sú chránené silnejšie, osôb, voči ktorým je protestné zhromaždenie vedené, a to sa nejedná len o politikov, ale všetkých druhov zamestnaní, lekárov, právnikov, aktivistov až po, až po novinárov. A ďalej zhromaždenia vo výslovne rezidenčných častiach, kde v zásade dochádza ku konfliktu s ďalšími právami rozsiahleho celku, kde sme však urobili úpravy, ktoré spomínal aj pán poslanec Mikloško v súvislosti s tým, že áno, aj v rezidenčných častiach sú parky a námestia a ďalšie priestory prirodzene náchylné byť ako dobrým priestorom pre zhromaždenie, tých sa tieto obmedzenia, pochopiteľne, netýkajú. Tak znie aj ten pozmeňovací návrh. Tých pozmeňovacích a... takých tých čistiacich ustanovení bolo vlastne viac ako 12, a preto si myslím, že dnes už môžme konštatovať, že je to vyladené. Takže to boli dve hlavné časti v oblasti zhromažďovania. Samozrejme, bolo to aj ďalšie ustanovenie, ktoré posúva troch najvyšších alebo dvoch, druhého a tretieho najvyššieho ústavného činiteľa do statusovej polohy prvého, teda prezidenta, kde ale robí rozdiel v prípade ich postavenia z pohľadu ochrany a renty na úroveň, pokiaľ je prezident v jednom funkčnom období, oni potrebujú vykonať minimálne dve funkčné obdobia prezidentského úradu. To znamená, v tomto prípade to vychádza dvojnásobný počet rokov práve preto, aby sa oddelil ten rozdiel, ktorý medzi nimi je. V ostatných častiach samotného zákona, kde sme sa snažili zvýrazniť súboj s tou radikalizáciou na sociálnych sieťach a internete, sme chceli, aby nedochádzalo ešte ku kriminalizácii tých skutkov, pretože máme trestný čin ohovárania a podobne v Trestnom zákone, a aby, keďže polícia zvykla selektívne vyberať páchateľov a nadkvalifikovať trestné činy, aby sa dostali k ich identifikácii, sme chceli, aby teda to bolo riadne upravené zákonom. A preto vlastne v priestupkovom zákone sa umožnilo, aby tá identifikácia osoby prebehla zo strany Policajného zboru, kontrolovanú dohľadovým prokurátorom, ktorý schváli tú možnosť tej identifikácie. Vzhľadom na to, že tá nová rola prokuratúry sa nestretla so stopercentným pochopením, myslíme si, že súčasťou pozmeňujúceho návrhu je dobré, keď toto ustanovenie posunieme na diskusiu jesennú, kde ten rozsah tých opatrení bude ešte širší a ktorý bude, by som povedal, v takej širokej spoločenskej diskusii. Takže túto časť súvisiacu s týmito elektronickými komunikáciami z tohto návrhu vypustíme. Ďalšiu hlavnú časť, ktorú takisto vypustíme, je otázka Trestného zákonu, ktorá vlastne na to malo úzko naväzovať, a to vlastne mal byť určitý tlak, ktorý znamená, aby udelenie pokuty za priestupok nebol braný na ľahkú váhu. Máme aj tu v parlamente niektorých poslancov, ktorí sa rozhodli ignorovať rozhodnutia súdov, ignorovať rozhodnutia priestupkových úradov, pretože on nemusí. A práve takýto Damoklov meč, ktorý je úmyselným trestným činom, vlastne na každého pôsobí, že nechcem to absolvovať, preto to radšej zaplatím, čím účinnou ľútosťou sa zbavím trestnosti toho zákona. Je to takisto na širšiu diskusiu, je to vec, ktorú môžme prediskutovať neskôr, a preto takisto pozmeňovacím návrhom, ktorý prešiel vo výbore, túto vec posunieme na ďalšiu diskusiu na jesennú časť. V závere uznávam za seba, že sankcia udelená obci, ktorú, ktorá by nerešpektovala odporúčania a napriek tomu povolí zhromaždenie a napriek tomu dôjde k masívnemu porušeniu ústavných práv týchto osôb, tak by mohla byť sankcionovaná, môže u niektorých obcí naozaj vyvolať dojem určitého alibizmu, aby predchádzali akýmkoľvek rizikovým rozhodnutiam, tak radšej pre istotu vyjdú v ústrety nejakým pochybnostiam a radšej zakážu bez toho, aby veľmi sledovali celú túto situáciu, a preto môžme toto ustanovenie rovnako tak zaradiť ešte do hlbšej diskusie na jeseň a takisto predmetom tohto pozmeňovacieho návrhu bolo jej vypustenie. V ostatných všetkých prípadoch ide o doplnenie niektorých nápadov, ktoré súvisia napríklad s obmedzením tých protestov pred súdmi na vyslovene zameranie sa len na rozhodovaciu činnosť týchto súdov. A ďalej a ďalej to bolo precizované tak, aby dnes už neboli pochybnosti o tom, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu týchto, týchto rozhodnutí, a v zásade z tých vecí, ktoré boli rizikové, boli odstránené a zapracované všetky návrhy, ktoré pochádzali tak zo strany koalície, ako aj zo strany opozície. A potom je tu už iba otázka politického názoru, pretože to nie je právny problém v súvislosti so statusovým postavením druhého a tretieho najvyššieho ústavného činiteľa, kde sa náš názor ale, samozrejme, na danú problematiku líši čisto z politického pohľadu a to už je ale súčasťou demokratického súboja. Vážené dámy a páni, myslím si, že prijatím tohto zákona dôjde k deeskalácii situ... deeskalácii tej atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali. Je to príčina, ktorá nakoniec vyvrcholila radikalizovanému prívržencovi určitých politických hnutí k atentátom, teda k realizácii toho atentátu, a práve preto vlastne sa musíme vrátiť do situácie, kedy každý má právo na slobodné zhromažďovanie, na prejav, ktorý chce vyjadriť na tomto zhromaždení, a nemá byť nikým rušený a nemá sa zmeniť samotný protest na lynčovanie toho, po ktorom, voči ktorému toto zhromaždenie funguje, lebo to takisto nie je účelom týchto zhromaždení a má to vlastne fungovať ako štandardný demokratický proces. Ďakujem za podporu tohto zákona aj za to, že sme počas posledných dvoch dní intenzívne diskutovali. Mnohé z tých nápadov a diskusií sa pretavili do pozmeňovacieho návrhu schváleného v rámci výborového konania gestorského výboru, a preto si myslím, že v druhom čítaní už diskutujeme o zákone, ktorého znenie už z veľkej miery rešpektuje celú diskusiu, ktorá prebehla v rámci skráteného alebo prvého čítania. Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna. (Potlesk.) [11:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, predsedovi tohto výboru poslancovi Gašparovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [11:18] Tibor Gašpar Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. I. Národná rada uznesením č. 379 zo dňa 20. júna 2024 pridelila vládny návrh zákona, tlač 364, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch ihneď. II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. III. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade návrh schváliť, výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ústavnoprávny výbor o vládnom návrhu zákona nerokoval. IV. Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú zapracované v bode IV tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru Národnej rady, ktorý je uvedený v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 364a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 z 20. júna 2024. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Tibora Gašpara, aby na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň určila poslancov Samuela Migaľa, Mariána Saloňa, Petra Šucu, Ivana Ševčíka, Michala Barteka a Dávida Demečka, aby tiež pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu plnili úlohu spravodajcov. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [11:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených sedem poslancov. Za poslanecký klub pani Mesterová – PS, Šipoš – SLOVENSKO, pani Kolíková – SaS. Nech sa páči. [11:22] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, pán minister, pán spravodajca, v úvode by som sa chcela poďakovať našim opozičným partnerom zo strany Sloboda a Solidarita pani poslankyni Kolíkovej a pánovi poslancovi Krúpovi, ako aj mojim kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska Lucii Plavákovej, Irene Bihariovej, Branislavovi Vančovi a ďalším mojim kolegom a kolegyniam, ktorí spolupracovali na tvorbe nášho spoločného pozmeňujúceho návrhu, ktorý v závere môjho vystúpenia prednesiem v tomto pléne. Tiež by som chcela oceniť konštruktívny prístup v tejto otázke navrhovateľov tohto návrhu, ktorí si vypočuli naše pripomienky a výhrady, viaceré z nich aj zapracovali do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sme, s ktorým sme sa mali možnosť oboznámiť včera. Zároveň však musím povedať, že naďalej považujeme obsah tohto návrhu za natoľko pre nás neakceptovateľný, že sme sa rozhodli podať aj vlastný pozmeňujúci návrh, ktorý v závere tohto vystúpenia prednesiem. Chcem povedať, že tento návrh nemôžme posudzovať izolovane len v kontexte toho, ako argumentoval aj pán minister, že je to reakcia na to, čo sa udialo, myslím, že 15. júna (správne "15. mája", pozn. red.), teda po atentáte na premiéra tejto republiky. My tento návrh vyhodnocujeme v kontexte celého pôsobenia tejto vlády a predkladaných návrhov v tomto pléne za posledných osem mesiacov, pretože nie je možné individuálne hodnotiť len jeden z týchto návrhov, ktorý my považujeme za prílišný zásah do práva na zhromažďovanie, ktoré je najdôležitejším politickým ústavným právom občanov a občaniek. Len včera v tomto pléne sme zlikvidovali prijatím návrhu o zrušení RTVS a príslušných návrhov verejnoprávnu slobodnú televíziu a spravili sme z nej nástroj vládnej a štátnej propagandy. A kolega Dubéci vo svojom prejave včera vymenoval desiatky personálnych zmien, ktoré sa diali. Niektoré rýchlo, niektoré pomalšie, tak ako vám to umožňovala aktuálna situácia a právna úprava, ale v zásade zo svojvôle vládnej koalície, bez konštruktívnej debaty, bez toho, aby opozícia, verejnosť, odborná verejnosť dostala adekvátne informácie o tom, prečo ste tieto personálne zmeny vykonali, aké tam boli odborné dôvody a ako sú odborne odôvodnené nové nominácie, ktorými ste tieto úrady obsadili. A takto by som mohla prejsť prierezom celých osem mesiacov od Trestného zákona cez likvidáciu fondov na podporu umenia a tak ďalej. Preto sa nečudujte, že aj pri tomto návrhu aj keď deklarujete dobrý úmysel a v zásade ochranu verejnosti a občanov a občaniek tohto štátu, aby mohli slobodne, pokojne a bezpečne realizovať svoje právo na zhromažďovanie, máme obavy, či toto právo nebude, či táto právna úprava, ktorú ste predložili do tohto pléna, nebude v konečnom dôsledku zneužitá na možno zakázanie takých zhromaždení, ktoré nebudú po vôli súčasným vládnym politikom, ale možno do budúcna aj iným politikom, ktorí dnes nemusia sedieť v pléne Národnej rady, nemusia byť parlamentnou stranou, ale po najbližších voľbách veľmi radi uvítajú, že táto právna úprava, ktorá je dnes predložená v tomto pléne, im napriek podanému pozmeňujúcemu návrhu stále vytvára široký priestor na svojvoľné rozhodnutie o zákaze zhromažďovať sa občanov a občaniek. Tiež máme za to, že napriek pozmeňujúcemu návrhu stále obsah predloženého návrhu sa javí ako v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a nekorešponduje ani so stanoviskami Benátskej komisie. Nemôžem súhlasiť s tvrdením pána ministra, že občania majú právo zhromažďovať sa, ale nie je im garantované právo zhromažďovať sa na vybranom mieste a vo vybranom čase. Už samotný Európsky súd pre ľudské práva toto v niekoľkých svojich rozhodnutiach veľmi konkrétne a veľmi jasne deklaroval, že občania a občianky majú právo nielen sa zhromažďovať, ale majú právo si vybrať aj miesto, čas a okolnosti, za ktorých k zhromažďovaniu má dôjsť. Tiež sa nemôžem stotožniť s tvrdením, že politické práva majú nižšiu právnu... majú nižšiu právnu ochranu ako právo na život alebo práva na ochranu súkromia alebo obydlia. Je síce pravda, že testom proporcionality takéto porovnanie prejsť musí a v zásade požívajú vyššiu právnu ochranu základné ľudské práva pred politickými, ale zároveň Európsky súd pre ľudské práva a všetky ostatné inštitúcie, ktoré som tu už menovala, jednoznačne pomenovali právo na zhromažďovanie ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občaniek, ktorý je nosným pilierom slobodného a demokratického zriadenia. Nie je preto možné do tohto práva zasahovať nad mieru prípustnú celej filozofii ústavného práva na zhromažďovanie a môže doňho zákonodarca zasiahnuť zmenou, zákonnou úpravou len v takom rozsahu, ktorá napomáha bezpečne vykonávať toto právo, ale nezasahuje do tohto práva a nevytvára priestor na svojvôľu rozhodovania či už obce, alebo iného orgánu. V zásade by malo platiť, že o práve zhromažďovať sa nerozhoduje žiaden orgán. Právo na zhromažďovanie má byť primárne na základe ohlásenia a obec alebo iný príslušný orgán zasiahne do tohto práva napríklad rozhodnutím o zákaze alebo nejakom korigovaní toho miesta a času len v prípade, ak sú na to splnené jasne definované zákonné podmienky, ktoré musia byť definované len v takej intenzite a v takom rozsahu, ktoré len v minimálnych rámcoch zamedzujú právo zhromažďovať sa občanom a občaniek. Často vládni predstavitelia aj predstavitelia súčasnej koalície hovoria, že chcú zabezpečiť silný štát. Ja si silný štát predstavujem tak, že vie zabezpečiť riadny výkon práv všetkých obyvateľov a obyvateliek, zvlášť ústavných práv obyvateľov a obyvateliek spôsobom, ktorý nebude primárne zasahovať do výkonu týchto práv. My musíme byť schopní zabezpečiť výkon práva na zhromažďovanie tak, aby občania a občianky nemali pochybnosť o tom, že keď sa rozhodnú vyjadriť svoj občiansky názor zhromaždením, že im niekto doňho zasiahne z dôvodov, ktoré nevedia dostatočne dopredu predvídať. Mám za to, že súčasný návrh aj po prijatí pozmeňujúcej, pozmeňujúceho návrhu stále vytvára široký priestor na to, aby v prípade, ak povedzme, aby v prípade, ak obec napríklad si nie je istá, či zvládne zabezpečiť bezpečnosť výkonu zhromaždenia, sa skôr môže prikloniť k tomu, že takéto zhromaždenie zakáže alebo ho presunie, alebo ho nejakým spôsobom inak obmedzí. My musíme byť pripravení poskytnúť občanom a občiankam ochranu, podporu a bezpečnosť pri výkone ich ústavných práv. Nie je prípustné, aby sme išli cestou zákazov, reštrikcií a obmedzovaní. Na to už sme príliš vyspelá demokratická spoločnosť, aspoň teda dúfam, že stále aj po tejto vláde a po tomto volebnom období aj budeme. Reagujem trošku na to aj, čo dnes zaznelo na tlačovke, ktorá bola, myslím, myslím, ráno, kde už pán minister avizoval prijatie ďalších lex atentát, dva, tri a štyri, návrhov, ktoré pravdepodobne, ako som tak, ak som správne pochopila, plánujete predložiť do tohto pléna. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som to započula, nevidela, prepáčte. Tak predseda klubu, ospravedlňujem sa. Nemáme tiež garanciu, že všetky, všetky tie oblasti, ktoré ste vyšli v ústrety aj nám, aj iným organizáciám, ktoré ich namietali pri tomto návrhu, nebudú zapracované do tých ďalších návrhov, a tak sa nečudujte, že máme obavu, ako tento návrh opäť raz ovplyvní slobodnú a demokratickú spoločnosť na Slovensku. Z týchto dôvodov teraz prednesiem spoločný pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili so stranou Sloboda a Solidarita. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zastaviť časomieru. Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR Podávam pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej, Juraja Krúpu, Zuzany Mesterovej a Martina Dubéciho k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny: 1. V čl. I sa vypúšťa bod 1. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I bod 2 znie: "2. V § 1 odsek 5 znie: "(5) Sú zakázané zhromaždenia a) v okruhu 50 metrov od 1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje Národná rada Slovenskej republiky, 2. objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak,1b, b) v okruhu 20 metrov od 1. objektu, v ktorom pravidelne rokuje vláda Slovenskej republiky, 2. iného objektu ako podľa prvého bodu, v ktorom rokuje alebo inak vykonáva svoju pôsobnosť vláda Slovenskej republiky, 3. sídla všeobecného súdu, ak účel zhromaždenia môže ohroziť právo na spravodlivý súdny proces."." Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie: "1b) Napríklad § 242 zákona č. 314/2008 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov." 3. V čl. I sa vypúšťa bod 5. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 4. V čl. I sa vypúšťa bod 6. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 5. V čl. I bod 7 znie: "7. § 10 odseky 3 a 4 znejú: "(3) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, že by sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia. (4) Obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v bezprostrednej blízkosti obydlia osoby, s výkonom zamestnania, povolania alebo funkcie ktorej účel zhromaždenia priamo súvisí, ak možno bez neprimeraných ťažkostí konať zhromaždenie inde bez toho, žeby sa tým zmaril oznámený účel zhromaždenia."." Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5. 6. V čl. I v deviatom bode sa § 14 ods. 1 vypúšťa písmeno m). 7. V čl. I sa vypúšťajú body 10 až 12. 8. V čl. II sa vypúšťa bod 3. Ostatné novelizačné body v čl. II sa primerane prečíslujú. 9. Články III a IV sa vypúšťajú. 10. V čl. V sa vypúšťajú body 4, 5 a 7. 11. Článok VII a článok VIII sa vypúšťajú. Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje. 12. V čl. IX sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "15. júla 2024". Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. A v závere len navrhnem, aby sa o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne. Ďakujem. [11:25] Andrej Danko Budete pokračovať v rozprave alebo aj končíte vystúpenie? Končíte vystúpenie, áno? Áno, ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne dve faktické. Prvý, poslanec Vančo. [11:36] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Zuzana, za tvoje vystúpenie. Ja by som to možno ešte posunul ďalej, aj keď oceňujem tú snahu vyjsť v ústrety a počúvať naše pripomienky a teda aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán minister, svedčí o tom, že naozaj sme boli vypočutí do nejakej miery. Na druhej strane stále treba zdôrazňovať, že sme tu nemali nezávislé vyšetrovanie toho, čo sa stalo. Nemáme oficiálne závery takéhoto vyšetrovania o tom, aké boli tie príčiny, kde sú tie systémové zlyhania a diery, ktoré by sme potom mali riešiť v parlamente ako riešenia tých systémových zlyhaní alebo individuálnych zlyhaní a podobne, akým spôsobom vytvoriť iný systém alebo lepší systém, aby nedochádzalo k takýmto udalostiam už nikdy, nikdy viac. A preto musím povedať, že celá úprava alebo návrh úpravy slobody zhromažďovania v tomto návrhu jednoducho nie je, nie je na mieste. Aj keď tam tie ústupky sú aj to pochopenie voči našim požiadavkám, námietkam a tak ďalej, stále by bolo najlepšie a najsprávnejšie mať nezávislé vyšetrovanie, mať diskusiu o tých výsledkoch, príčinách a podobne a potom sa zamerať na tie oblasti, ktoré sú problematicky reálne, pretože sloboda zhromažďovania nemá nič spoločné s tým, čo sa stalo v Handlovej. Preto by sme ju nemali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:36] Andrej Danko Pán poslanec Glück. [11:38] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Je nepochybné, že skutok sa stal. Je nepochybné, že skutok spáchala osoba obvinená. Je nepochybné, že motívy spáchania tohto skutku ohavného, teroristického činu proti hlave, hlave, proti premiérovi Slovenskej republiky boli z politických dôvodov. Pani kolegyňa, spomínali ste, že nemôžte podporiť tento vládny návrh zákona, pretože sa vám nepáči doterajší spôsob vládnutia. Nepáčia sa vám personálne zmeny, ktoré vláda urobila. Ale tie sa nepáčili ani pánovi Cintulovi. Ako jeden z dôvodov uviedol, že prišiel o funkciu Mazák. Dnes Ústavný súd dvakrát potvrdil správnosť rozhodnutia Súdnej rady a správnosť rozhodnutia Národnej rady. A opakovane sme počuli aj v tomto pléne, že vláda a parlament porušuje zákon a ústavu, keď mení členov Súdnej rady. Ja som nepočul ani jedno jediné prepáč ani od vašich kolegov, ktorí tu prezentovali tento krok vlády, ktorý Ústavný súd dvakrát odobril. Bol prezentovaný verejnosti ako rozklad právneho štátu. Pani kolegyňa, nepamätám si ani, budem teraz narážať o vaše tvrdenia, kde sa bojíte, že budeme zneužívať nejaké obmedzenie slobody zhromažďovať sa. Povedzte mi jedno jediné zhromaždenie, ktoré bolo proti vláde SMER-u, kedy bolo zakročené. Nikdy. Naopak, boli to vlády, v ktorých boli aj vaši spoluautori vášho pozmeňujúceho návrhu zákona, kedy sa používala voda v mraze a gumené strelivo na rozohnatie davu. [11:40] Andrej Danko S reakciou poslankyňa Mesterová. [11:43] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, budem reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Glücka. Pán poslanec, návrhy zákonov sa neprijímajú len pre vlády SMER-u. Obsah a znenie zákona nemá byť taký, ktorý umožní komukoľvek, nielen vláde SMER-u alebo vám konkrétne, zneužiť jeho výklad na nejaké svojvoľné rozhodnutie. Po vás môže prísť iná vláda, ktorá, strany, ktorá nemusí byť v súčasnosti ani v Národnej rade, ktorú si ani nevieme predstaviť, aká vláda bude zložená. Nám ide o to, že takto sa právna úprava, dobrá a kvalitná právna úprava neprijíma. Nemôže byť jediným motívom jediný osamelý čin. Tiež ma trošku znepokojuje, ako sa v tomto pléne argumentuje trestným konaním, ktoré stále prebieha. Ja napríklad nepoznám obsah trestného spisu voči pánovi Cintulovi. Čiže ja neviem posúdiť to, čo ste tvrdil vy, či ten čin bol motivovaný tými skutkami a či naozaj priamo súvisia s nejakými zhromaždeniami. Ak to viete vy a máte tieto informácie, neviem odkiaľ. Ale my nemôžme takto izolovane a takto veľmi účelovo prijímať právnu úpravu len na základe jedného skutku, ktorý sa stal. Vyspelý, sebavedomý, demokratický štát si musí vedieť poradiť aj s istou mierou možno možného rizika pri výkone práv a musí byť schopný naňho primeraným spôsobom a tak ako aj iné štáty vo svete reagovať. Nemôžeme ísť cestou obmedzovania občanov len preto, aby sme naplnili nejakú možno až nad mieru nejakú prevenciu tam, kde možno dôvody ani nie sú. A prestaňme spájať, prestaňme spájať atentát s protestmi, lebo to nikde nikto zatiaľ nepreukázal a myslím si, že sa to ani nepreukáže, pretože naše protesty, ktoré boli voči tejto vláde, boli vyjadrením slobodného názoru občanov a občaniek. Diali sa v súlade so zákonom, o čom svedčí to, že neboli nikdy rozpustené. A vy nemôžte takto účelovo zavádzať pri prijímaní tak vážnej úpravy, akou je lex atentát a tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:43] Andrej Danko Poslanec Šipoš, pripraví sa poslankyňa Kolíková. [11:43] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dobrý deň, milí kolegovia, kolegyne, ja by som chcel za naše hnutie, za náš poslanecký klub SLOVENSKO povedať, že pre nás je neprijateľné v tomto zákone, že sa rieši doživotná renta pre Roberta Fica, že sa rieši obmedzovanie práva na zhromažďovanie a taktiež, ako povedali aj moji kolegovia na úvod, že sa to rieši v skrátenom legislatívnom konaní. Jeden príklad za všetky. Včera o 20.00 h zasadá gestorský výbor, kde rieši úpravy, zmeny, pozmeňujúce návrhy krížom-krážom, kto niečo rýchlo donesie, tak poďme sa tým zaoberať. Tak dôležitá vec! Tak dôležitý zákon, ktorý prezentujete, vážení vládni kolegovia, ministri, poslanci, bývalý policajný prezident. A vy proste to potrebujete takto rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní 20.00 h večer rýchlo schváliť, lebo aby ste to mali už za sebou, aby už nastal ten pokoj, mier, aby už, aby už všetko bolo vyriešené, a na základe toho sa už, ako to povedal pán Kaliňák, už sa nebude eskalovať napätie, už sa to upokojí, už bude kľud, už bude ten pokoj. Ja si osobne myslím, že toto je veľmi zlá cesta, ktorou ste sa vybrali. Tak ako zlou cestou sa vybrali už predtým vaši kolegovia, či to bolo pri organizovaní protestov, keď celý civilizovaný svet hovoril, videl, že ide o pandémiu COVID-19, keď vo všetkých civilizovaných krajinách opozícia spolupracovala s koalíciou, pretože vedeli, že ide o veľmi nebezpečný vírus, že treba nosiť rúška, že sa treba testovať, že sa treba očkovať. Všade, každý normálny civilizovaný svet to robil. Počúvali odborníkov, počúvali ľudí, ktorí sa tým celoživotne, celoživotne zaoberajú, ktorí to študujú. No vy ste si vybrali cestu protestov, lebo ste to potrebovali politicky zneužiť. A mnoho z tých ľudí, ktorí sa zúčastnili tých protestov, poväčšine starších ľudí, bolo nakazených a veľa z nich aj umrelo. To nám hovorili osobne pozostalí po týchto ľuďoch. Potom sa môžme vrátiť k tomu, ako ste vy upokojovali situáciu a vypočuli ste si iný názor. Áno, keď prišiel možno kontroverzne opozičný poslanec na svojom aute a povedal vám svoj názor, ktorý sa vám nepáčil, aká bola vaša reakcia upokojenia, ukľudnenia situácie? Počkali ste si na políciu, keď ho vykáže? Slušne ste ho išli poprosiť? Nie! Jeden poslanec terajší naskočil na to auto a začal trhať káble. Druhý poslanec terajší v jeho vlastnom aute ho fyzicky napadol úderom ruky do tváre a tento istý poslanec tu dnes bude hovoriť, že on nepočul "prepáč" od opozičných kolegov. On, ktorý fyzicky napáda, udiera bývalého premiéra Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady v jeho aute, on sa pýta, že nepočul od opozičných kolegov "prepáč"! Takto by sme mohli pokračovať, vážení kolegovia, ako ste sa vy správali, ako ste provokovali, ako ste sa vysmievali ľuďom, keď nesúhlasili s tým, čo robíte. Ja si doteraz pamätám, keď premiér Robert Fico bol v Prahe na zasadnutí V4. Premiér Fiala ho usmerňoval, aby išiel do miestnosti, kde sa mali stretnúť, asi 100 metrov odtiaľ protestovali ľudia a nesúhlasili s tým, že ako sa vláda Slovenskej republiky chová k Ukrajine, ako sa vtiera Rusom a Putinovi, a vtedy tí ľudia úprimne nazlostení tam protestovali. Viete, čo urobil Robert Fico? Povedal Fialovi, premiérovi Českej republiky: „Počkaj, ja sa idem ešte pozdraviť týmto ľuďom." Vysmial sa im do tváre a zakýval im! Ľuďom, ktorí boli nahnevaní, ktorým sa nepáči politika vlády, premiér Slovenskej republiky ide zakývať a vysmiať sa im do tváre. Ľuďom, ktorí sú nahnevaní, ľudia, ktorí, ktorí sú frustrovaní z toho, ako sa správate k našim susedom z Ukrajiny. Priateľsky s úsmevom na tvári, vysmiaty im bol zakývať. To je provokácia. To viete veľmi dobre, pán Kaliňák, to je provokácia. A potom poďme k tomu nehoráznemu činu. Áno, atentát na premiéra Slovenskej republiky a takýto útok je neprípustný. Je to niečo neuveriteľné a toto by sa nemalo diať v civilizovanej krajine. Súhlasím s tým! Bol som šokovaný, keď som to videl, čo urobil tento zmätený dôchodca. Ale ešte viac som bol šokovaný, keď som si vypočul v ten deň pána Blahu, vášho kolegu, keď som si vypočul pána Danka, ktorý síce aspoň potom na grémiu mimo kamier povedal: „Viete čo, ja som to, v ten deň som vybuchol, beriem to späť." Aspoň tam to povedal na tom grémiu, ale od Blahu som nepočul prepáčte, pán Glück. Nepočul som prepáčte! Vy ste tu hovorili, že chcete počuť prepáčte. Tak vám hovorím, že som od pána Blahu nepočul prepáčte. O tri dni na internete si vypočujem vášho kolegu koaličného pána Michelka, ktorý tu hovorí o tom, že my sme vredy, ktorý tu hovorí o tom, že nás treba zničiť, zlikvidovať, ostrakizovať. Toto je ten pokoj? Toto je ten kľud? Toto je to zmierenie? Pozrite si to video, možno ste ho nevideli. Pozrite si ho! A takto by sme mohli, takto by sme mohli pokračovať v tom, ako vy si predstavujete pokoj, zmierenie, upokojenie situácie, deeskaláciu napätia. Ja si osobne myslím, že ak to myslíte úprimne, snažíte sa to prezentovať, že fakt vám ide o ten zmier, tak poďme touto cestou, ktorú nastavila prezidentka Čaputová s prezidentom Pellerginim, kde žiadali všetkých zástupcov politických strán, predstaviteľov aj koalície, aj opozície: sadnime si za okrúhly stôl, poďme sa o tom baviť systematicky. Zavolajme odborníkov, ktorí celý život riešia bezpečnostnú situáciu, ktorí sa tým zaoberajú, celý život to študujú. Poďme vytvoriť okrúhly stôl, poďme si tam povedať argumenty, vládne, opozičné, argumenty, vypočujme si aj argumenty odborníkov a poďme to riešiť systémovo, tak ako to hovoria kolegovia z opozície. Počkajme si na závery nezávislého vyšetrovania. Čo patrí ku politickej kultúre viac, ako keď takýto brutálny útok na premiéra Slovenskej republiky sa stane, aby odstúpil v ten deň minister vnútra? Z úcty k premiérovi Slovenskej republiky. V každej jednej civilizovanej krajine, keď sa stane takýto, nie takýto, oveľa menší hrozný čin, premiér alebo minister zodpovedný za tento rezort, ten minister jednoducho prevezme politickú zodpovednosť. Ja si pamätám, keď spadlo lietadlo s našimi vojakmi, ktorí sa vracali tuším z Afganistanu alebo z Iraku, neviem presne, pán minister, vtedy Kašický tuším, odstúpil, pretože to bolo... (Reakcia z pléna.) Nie? Mne sa zdá, že to nebol Liška, ale v poriadku, ale ten minister odstúpil. Ten minister odstúpil, pretože prevzal politickú zodpovednosť! Pri vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, minister kultúry, pod ktorý rezort patrí, patria novinári, odstúpil. A takto by som vám mohol hovoriť jeden príklad za druhým, v civilizovaných, slušných krajinách. U nás po veľkom tlaku, obrovskom tlaku odstúpil potom aj Kaliňák, áno, ale odstúpil nakoniec, už keď boli, celé Slovensko bolo v uliciach, aj Kaliňák! Ale tu sa stane útok na premiéra Slovenskej republiky, o ktorom premiér Slovenskej republiky, ten istý premiér, pred mesiacom hovorí, že také niečo hrozí, že tu môže byť zavraždený alebo môže byť útok na vládneho predstaviteľa, stane sa tento skutok, dostane štyri guľky do tela, a minister vnútra povie, že nikto nezlyhal, všetko je okej. Je toto podľa vás normálne?! Podľa mňa nie. Potom sa zistí, že šéf ochrankárov bol dosadený okresný predseda HLAS-u, nejaký tréner džuda, ktorý má zastrešovať ochranku, aby všetko bolo stopercentne zabezpečené. Odpoveď ministra vnútra: Viete čo, on mal celú skrvavenú košeľu, on tam vtedy bol, takže všetko je v poriadku. Podľa mňa keď sa stane takýto brutálny útok na premiéra Slovenskej republiky, niečo nebolo v poriadku. Niekto zlyhal. Niekto urobil chybu. Obzvlášť, keď premiér Slovenskej republiky mesiac predtým hovorí, že takéto niečo hrozí. Ja už neviem, čo viac sa musí stať, aby minister vnútra odstúpil. Z úcty k premiérovi Slovenskej republiky teraz hovorím. Čiže osobne si myslím, že nezačali ste dobre. Tak ako to bolo pri obrovskom, obrovskej pandémii covid, ktorý tu niektorí poslanci Národnej rady, splnomocnenci vlády spochybňujú. Takisto pri tých protestoch, ako ste ich zvolávali a priamo ste vystavovali riziku týchto ľudí, tak ako ste reagovali pri útoku na premiéra, ako reagoval minister vnútra, tak by sme mohli pokračovať pri presadzovaní a rýchlom, tvrdom presadzovaní zákonov, ktoré rozdeľujú túto spoločnosť, ktoré rozoberajú právny štát, ktoré ničia verejnoprávnosť. Ako keby ste to nepochopili. Ako keby ste nechceli pochopiť ten jav, že tieto veci rozdeľujú spoločnosť. Váš názor je: ideme si tvrdo presadiť svoje, hlava-nehlava, nám to je jedno, proste v skrátenom legislatívnom konaní, proste budeme obmedzovať rozpravu. Za deväť mesiacov, pán Gašpar, za deväť mesiacov, odkedy ste vyhrali voľby, sa deväťkrát skracovala rozprava poslancom. Obmedzovala sa rozprava! Deväťkrát za deväť mesiacov! Keď toto spravil Richard Sulík raz v dvetisícdesiatom, tak tu ste išli všetci skákať dva metre pod strop, možno neboli ste tu všetci, kolegovia, ale ja si pamätám, pozeral som to vtedy v televízii, Roberta Fica, bol to obrovský škandál, že si to Richard Sulík dovolil urobiť. Raz! Teraz je to už štandard, je to normálna vec, skrátime, však v pohode, nie, je to v súlade so zákonom, tak čo, budeme skracovať, budeme brať možnosť poslancom opozície. Včera napríklad moji kolegovia desiati nemohli ani vystúpiť, lebo už nezvýšil na nich čas a chceli by niečo povedať. Boli sme zvolení občanmi Slovenskej republiky, chceli sme mať, prejaviť svoj názor v tomto pléne, ale nie, vy ste si povedali, že vy to potrebujete skrátiť, lebo kto tu bude sedieť pri RTVS-ke dva-tri dni naviac? Veď ide leto, prázdniny, prečo by sme tu mali ešte sedieť a rokovať? To nie, pán poslanec, to neznamená, že keď tu teraz všetci nesedia, tak ako nesedia u vás všetci, že to nepozerajú a že si to nevnímajú. Možno vo svojich poslaneckých kanceláriách. Takže vy proste idete tvrdo rušiť RTVS, rušiť ÚŠP, rozobrať tých prokurátorov, rozbiť tých policajtov, pretláčať svojich ľudí, okresných predsedov na dôležité pozície v štáte. Na dôležité pozície, kde majú byť odborníci, aspoň ten šéf ochranky mal byť ten odborník a nie okresný predseda HLAS-u! Obchádzať zákon o dlhovej brzde, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, kde jasne ste si vy všetci zadefinovali v minulosti, že keď sa bude dlh navyšovať, verejný dlh, tak jednoducho platy vládnych činiteľov sa zamrazia, lebo tak je to fér. Proste teraz ste prišli k moci a žiadny zákon o rozpočtových pravidlách neplatí, však načo, však si zvýšime platy, poďme na to, páni ministri, poďme na to, poďme si ich zvýšiť, však čo, sme pri moci. Minister o tritisíc, podpredseda vlády 3 300, predseda vlády takmer päťtisíc, obídeme zákon, zvýšime si platy. Toto je jasné, že to provokuje tých ľudí. Jasné, že je to výsmech do tváre slušným ľuďom, poctivo zarábajúcim peniaze, ktorí fungujú na základe nejakých pravidiel, keď vládni predstavitelia tie pravidlá obchádzajú s úsmevom na tvári, idú sa pozdraviť ľuďom, ktorých to trápi, a vysmiať sa im do tváre. Jasné, že ich to provokuje, jasné, že sú z toho nahnevaní a frustrovaní! Takto by som tu mohol hovoriť o ďalších a ďalších príkladoch, ako ste podľa mňa úplne zle pristúpili k tejto vážnej situácii v súvislosti s útokom na premiéra Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že už po slovách Roberta Fica, ktorý hovoril, že takéto niečo hrozí, netrebalo prijímať žiadny nový zákon a žiadnu legislatívu, trebalo jednoducho posilniť bezpečnosť a ochranu ústavných činiteľov, možno netrebalo chodiť provokovať ľudí do regiónov, ktorí žijú z minimálnych platov, a keď tam už prišiel nejaký pomätený dôchodca so zbraňou, tak mal byť eliminovaný profesionálmi. A ak nebol eliminovaný, ak zaútočil na premiéra Slovenskej republiky, v ten deň mal minister vnútra odstúpiť a povedať: Prepáčte, beriem za to a prevezmem za to plnú politickú zodpovednosť. Posilniť ochranku, posilniť bezpečnosť, nechodiť provokovať ľudí, toto trebalo urobiť, jednoduchá vec. A teraz si myslíte, že keď v skrátenom legislatívnom konaní budete pretláčať premiérovi a jedine vychádza to na Roberta Fica, čiže Robertovi Ficovi idete teraz zabezpečiť doživotnú rentu, že teraz budete obmedzovať práva na zhromažďovanie občanov Slovenskej republiky, že teraz už na základe toho nebudú môcť protestovať pred Prezidentským palácom, lebo je tam 50 metrov a teraz 50 metrov od paláca alebo od plota? No predpokladám, že od plota. To znamená, že sa už nebude protestovať pred Prezidentským palácom, lebo ako by to vnímal pán Pellegrini, nový prezident, ktorý nepotrebuje protesty na námestí. Kúpi si, kúpi si byt Erik Kaliňák alebo mu ho kúpi jeho strýko pán Robert Kaliňák na námestí SNP a už ani na SNP sa nebude dať robiť protesty, lebo tam bude bývať europoslanec, bude tam mať byt. (Reakcia z pléna.) No super nápad, perfektné! (Rečník ukázal smerom do pléna.) Môžte sa prihlásiť, pán Jarjabek, a slušne môžte povedať niečo k tomu. Môžte slušne niečo povedať, lebo na to, že ste tu takto dlho a sa tu tvárite, že ste operný virtuóz, tak by ste sa mohli aj trošku slušnejšie správať, alebo operetný spevák, alebo neviem čo ste, kľudne sa prihláste a dajte mi faktickú, keď chcete, nevykrikujte tu! Čiže pod rúškom toho, že vy chcete verejnosti povedať o tom, že vy chcete zabezpečiť bezpečnosť a že chcete, aby tu bolo upokojenie spoločnosti, tak vy idete zabezpečiť doživotnú rentu Robertovi Ficovi a idete obmedziť právo na zhromažďovanie, ktoré máme v Ústave Slovenskej republiky. Samozrejme, mrzí ma, že niektorí opoziční kolegovia sa tešia z toho, že ste si ich vypočuli, že ste boli ochotní si ich vôbec vypočuť. No mne to príde strašné, takto v skrátenom legislatívnom konaní tu sa tváriť, že tento zákon je lex atentát. Veď to je choré, čo to má, jakú to má súvislosť s týmto? Pamätám si, ako v 2017. roku Robert Fico ako sociálny demokrat natočil video z Afriky. Video bolo o tom, že poslanci Národnej rady si chceli zvyšovať platy o tisíc euro. A Robert Fico vtedy hovoril, že toto je neprípustné a keď toto sa stane, že si poslanci zvýšia platy o tisíc euro, tak je ochotný aj svoju funkciu premiéra položiť. A teraz si predstavte, ten Robert Fico, on to nechce, on nechce ten papalášizmus, on nechce tie renty, no ale tak jeho kolegovia mu tu teraz budú schvaľovať renty, proti ktorým on zásadne ako sociálny demokrat nesúhlasí proti takémuto papalašizmu, predpokladám, keď to povedal v roku 2017. Ja neviem, či to je dobrá cesta. Potom si ľudia na Slovensku môžu povedať, že Robert Fico, ktorý veľakrát býval na podivných miestach u daňových podvodníkov, jeden istý čas, dlhý čas bol susedom Mariána Kočnera, nosil veľmi drahé hodinky a ukazoval sa na luxusných dovolenkách, tak potom si ľudia môžu hovoriť, že odkiaľ má Robert Fico takýto príjem. Ja chápem, že keď mu schválite doživotnú rentu, tak bude si môcť, budú, bude si môcť Robert Fico povedať, že ale vidíte, ja mám doživotnú rentu, ja to mám z čoho platiť, ten vysoký životný štandard. A potom sú tu podozrenia, že takto chcete legalizovať príjmy Robertovi Ficovi. Načo to robíte? Načo ho vystavujete takémuto lynču ďalšiemu, alebo načo ho vystavujete takémuto ohrozeniu, kde zase len ľudia budú z toho nahnevaní, frustrovaní, práve tí ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch, ktorí veria tej sociálnej demokracii. Tento narýchlo šitý zákon v skrátenom legislatívnom konaní vôbec nerieši to, pod akým rúškom ho prezentujete. Nerieši zlepšenie bezpečnostnej situácie, ale rieši zlepšenie zabezpečenia životnej situácie Roberta Fica a policajnú šikanu ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Ak chcete riešiť jeho rentu, ak chcete riešiť jeho ochranku po tom, ako bude na dôchodku, prečo to nejde riadnym legislatívnym procesom, prečo to nejde cez odbornú diskusiu? Prečo takto rýchlo teraz to potrebujete robiť? Dobre, každopádne, vidím, že je to, ako sa, ako hovorí klasik, hádzanie hrachu o stenu, ja chcem ešte na záver prečítať náš pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil ešte predtým, ako zasadal včerajší gestorský výbor. Vidím, že niektoré body z toho ste si osvojili, lebo zase je to narýchlo, nepripravené, šité horúcou ihlou. My sme v našom hnutí presvedčení, že tento zákon by mal, by ste mali stiahnuť, mal by ísť riadnym legislatívnym procesom. Ak tam chcete riešiť rentu Roberta Fica, mal by sa ten zákon volať riešenie zabezpečenia finančného Roberta Fica alebo premiéra Slovenskej republiky, nemal by sa volať lex atentát alebo zákon o zlepšení bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, a práve preto teraz prečítam pozmeňujúci návrh, kde navrhujeme vypustiť všetky body. Takže teraz prečítam môj pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Šipoša k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, číslo parlamentnej tlače 364. 1. Čl. I sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 2. Čl. II sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 3. Čl. III sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 4. Čl. IV sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 5. Čl. V sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 6. Čl. VI sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 7. Čl. VII sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. 8. Čl. VIII sa vypúšťa. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú. Na záver chcem požiadať, aby sa o každom jednom bode hlasovalo samostatne. Ďakujem, skončil som. [11:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ako ďalší sa za klub SaS prihlásila pani poslankyňa Mária Kolíková, nech sa páči. [12:08] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa v rámci diskusie opätovne v rámci druhého čítania k návrhu zákona, ktorý naozaj veľmi rýchlou cestou prišiel do parlamentu. A osobitne v situácii, kedy je tu volanie celej spoločnosti, a to vnímam, myslím si, že aj veľmi úprimne zo strany koalície, aby sme vytvorili nejaký priestor na zmier, ale určite nie na zmier, že teraz budeme mať na všetko rovnaký názor, to si myslím, že v tomto určite sa rozumieme, že tým zmierom vnímame, že spôsob, ako označujeme politických oponentov, a to teraz beriem, či je to zo strany opozičného tábora, alebo koaličného tábora, tak treba naozaj zvažovať slová. Ja by som tak povedala, tak možno motto toho je, jemnejšie je teraz cesta. A tým by sme naozaj mali spoločne začať. Spoločne by sme mali začať tým, že zvážime výroky, ktoré používame na adresu politických oponentov. Ale potom je namieste naozaj, aby sme toto vnímali spoločne. Nemôžu zaznievať zo strany koaličných politikov aj predkladateľov tohto návrhu zákona, nemôžu označovať za terč médiá, opozíciu, že oni sú tí, ktorí za to všetko môžu. Takýmto spôsobom žiadna zmena spoločnosti nebude. Ja preto osobitne oceňujem aj z dnešnej tlačovej besedy, aj čo zaznelo aj z úst pána poslanca Gašpara, že sú to aj výroky koalície, ktoré prispievajú alebo prispeli k napätiu v spoločnosti. A to, čo by som očakávala, je, že v samotnom návrhu zákona sa aj niečo v tejto súvislosti objaví alebo aspoň bude nejaká diskusia, kde si k tomu niečo povieme, že nebudeme vzájomne hľadať, že či to niekto teda doznal, alebo nedoznal, a už vôbec by sme nemali podľa mňa očakávať, že na tlačových besedách a vôbec by sme nemali tomu, tomu vlastne čeliť na tlačových besedách. Naopak, sme zase vzájomne označovaní za terče, že ten a ten za to a za to môže. Takýmto spôsobom to napätie, tú polarizáciu nijakým spôsobom neutíšime. Ja si dovolím aj k vám, pán minister, a vždy ma mrzí, keď rozpráva ktorýkoľvek poslanec a minister nie je na svojom mieste ako navrhovateľ, lebo sa domnievam, že potom navrhovateľ nepočúva, že jednoducho nato tu to miesto toho navrhovateľa je, že sa predpokladá, že jednoducho ten, kto je navrhovateľ, počúva, čo sa prednáša v poslaneckej rokovacej snemovni. Nato to miesto je tu tak určené a ja sa musím priznať, že je to vlastne výnimka, že navrhovateľ je na svojom mieste a robia to vlastne iba poslanci. Ale, ale... a ja sa, možno ja osobitne sa k tomu stále vraciam, lebo aj to je podľa mňa prejav vzájomnej neúcty. (Minister Kaliňák si sadol na miesto navrhovateľa.) Prepáčte, pán minister, a veľmi ma, a oceňujem, že na to reagujete, lebo musím povedať, že vaši kolegovia, osobitne vaši koaliční partneri z SNS nikdy na to nereagujú takýmto spôsobom, ešte ani raz som sa s tým nestretla. A ja si nepamätám, že ja ako ministerka by som vám niekedy toto urobila. Keď som bola odvolávaná, tak som nešla pomaly na hygienickú prestávku, lebo som to brala, že proste nech sa páči. Toto je proste rešpekt k parlamentnej demokracii. Že ďakujem, oceňujem to, pán minister, lebo nemusíme mať zhodu na viaceré veci, čo sa deje v spoločnosti, ako prebieha celý proces, ale že sa vzájomne aspoň vypočujeme s nejakým rešpektom, tak to je podľa mňa naša spoločná cesta. Naozaj ďakujem veľmi pekne. Aj mi je nepríjemne, ale musím to povedať, pán minister. Som rada, že tu ste, a aj si myslím, že aj tomu treba vzájomne čeliť. Aj od vás som si aj ja samotná vypočula výroky, že mám krvavé paprče. A potom následne som, samozrejme, dostala vyhrážky aj na sociálnych sieťach, že som vrahyňa, ako dokážem vychovávať deti, či sú vôbec moje, či som vôbec žena. Ja musím byť mužatka, ja som bacharka, ja tam tých ľudí mučím. Nedokázala som nijakým spôsobom ľuďom vysvetliť, že skutočne nemám na tom žiadny podiel viny. Ja rozumiem aj politicky, že všeličo povieme emotívne. Ale vy ste ma skutočne, teraz myslím ako celok koalícia, označovali vlastne, by som povedala, že k tomu ani, ani to neskončilo, to môže aj potvrdiť pán poslanec Gašpar v našej poslednej debate, že znovu ma označil ako terč a zodpovednú za úmrtie generála Lučanského. Znovu! A nebolo to dávno, bolo to v nedeľu, kedy som, kedy bolo na mňa zaútočené v parku. A ja to poviem znovu, bola som tam s mamou, s dcérou, ja som držala veľkého psa, kde, boli to hrubé urážky aj s tým, že som ja zodpovedná za úmrtie generála Lučanského. Zhodou okolností tá osoba mala so sebou malého psa, ktorý teda nebol nebezpečný, ale skákal po mojej mame a zablatil ju, ale snažila som sa proste zachovať pokoj, už kvôli proste mojim blízkym. Mojim blízkym. A ja vám poviem, že aj v tých debatách, ktoré ja som viedla s ľuďmi, kedy ma označovali za vrahyňu, som im vysvetľovala, že to tak proste nie je. Tak ich odpoveď bola, ale veď to povedal pán Kaliňák. Tak keď to hovoria tí politici, tak hádam si nevymýšľajú. Keď ma označujete proste za vrahyňu, no tak to, proste na tom musí byť predsa niečo pravdy. Takže mám si počkať na spravodlivý trest, tak to mi vlastne vždy tí ľudia napíšu, že to ma teraz čaká, keďže mám tie krvavé paprče. A nezastavili ste sa. Znovu v našej poslednej debate, proste znovu používate ten istý spôsob útoku. Nezastavilo vás to! A nechcem tu čítať všetky výroky, ktoré aj naozaj od vašich predstaviteľov zazneli. A, bohužiaľ, aj od pána premiéra, ktoré podnecujú k násiliu. Práve také výroky mal. Ja neviem o tom, že by niekto od nás tu mal výrok, že proste s lopatami máme na niekoho ísť. Naozaj o tom neviem. Ak niekto niekomu staval šibenicu, tak to nie je správne a nikdy by som to neschvaľovala. Nikdy! Nikdy! Takže ja som za to: poďme urobiť spolu krok. Ja keď sa tu bavíme o bezpečnostných opatreniach, tak som si našla takýto dokument, možno ste ho si všimli aj ostatní poslanci. Volajú sa Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti politikov vo verejnom živote . Urobil to Parlamentný inštitút v júni 2024. V úvodnom slove sa dozvedáme, že je to reakcia na atentát. Že vlastne to, čo urobil Parlamentný inštitút, si pozrel iné krajiny, iné skúsenosti, na základe toho dal návrhy, čo by bolo dobré urobiť, aby sme zvýšili bezpečnosť. Osobitne, keďže je to Parlamentný inštitút, zameral sa na bezpečnosť politikov. Ja si myslím, že sú tu viaceré návrhy, ktoré sú naozaj hodné zamyslenia. Nie všetky patria do zákonov. Ja som a aj budem prednášať pozmeňujúci návrh, kde sme sa inšpirovali práve tým, čo je tu navrhnuté naším Parlamentným inštitútom. Aj k tomu bližšie poviem. Aj si myslím, že by to skutočne mohlo pomôcť k našej bezpečnosti. Pretože nielen my v opozícii, ale aj vy v koalícii čelíte vyhrážkam. Veď to tu samo bolo povedané. Neviem, či to bolo z úst pána poslanca Gašpara, že práve povedal, myslím, že ste to povedali aj na branno-bezpečnostnom výbore. Po atentáte sa tie vyhrážky, naozaj je ich ešte viac. Všetci im čelíme. Aj ja im viac čelím. Na sieťach bolo, že som ďalšia v poradí po premiérovi. Ale s inými politikmi. Dokonca niektoré naozaj tie výroky boli zjavne bez akejkoľvek kontroly. Aj so zbraňou, aj so všetkým, čo k tomu patrí. Ja len si dovolím ešte uviesť jeden príklad, ktorý mi prišiel tiež nebezpečný, ktorý sa stal a ktorému som čelila, ale ako ministerka. Len tým, že, to, že sme vo verejnom živote ako politici, tak vlastne vstupujeme a prijímame poslanie, ktoré so sebou nesie aj určité riziká. A je mi jasné, nech prijmeme akékoľvek bezpečnostné opatrenia, tak proste nie všetkému sa dá úplne zabrániť. Ja som v detskom centre 1. júna na deň detí, bola som oblečená ako ministerka, lebo som proste išla z porady, ale chcela som deťom urobiť radosť, tak som ich zobrala, boli sme v detskom centre a išli sme do kina. Bola so mnou ochranka, lebo mám na to nárok ako ministerka spravodlivosti. Iný človek, veľmi silne zdatný fyzicky, mi naznačil, že mám ísť dole. Následne, keďže tam bol ochrankár, tak som išla za ním, chcela som s tým človekom komunikovať, povedal, že nie je to vhodné, nie je to bezpečné, bezpečne vhodne toto robiť, mám to nechať tak, ostať v bezpečnej vzdialenosti. A následne bolo vyhľadané, že patrí do skupiny Brat za brata. Fotografiu moju, ktorú tam vyhotovil, poslal do tejto skupiny, že tu som, aby všetci vedeli. Ja teraz nejdem hodnotiť túto organizáciu, ja vám len chcem povedať, že proste výroky, ktoré používame, a spôsoby, ktoré, ja tomu rozumiem, že niekedy treba použiť skratky, je zrozumiteľné, že my ideme príliš do detailov, ale tú hrubosť, ktorú používame, je naozaj nebezpečná. Jednoducho tá spoločnosť je polarizovaná. Naozaj tu sedíme na sude s pušným prachom. Všetci tu sedíme. A mne je to naozaj veľmi-veľmi, úprimne ľúto, čo sa stalo pánovi premiérovi. Naozaj mi je to úprimne ľúto. A skutočne my všetci, čo tu sedíme, mu prajeme, aby sa z toho zotavil. Ja si myslím, že každý z nás vie, že po takýchto zásahoch to naozaj nebude ľahké a je veľmi otázne, či bude úplne v poriadku. Ja, všetci to vieme, je to veľmi otázne. A preto vám v niečom aj ľudsky rozumiem. Aj keď mi to, myslím si, že aj opozícia sa k tomu nemôže postaviť inak ako kriticky k doživotnej rente. Ale v niečom vám ľudsky rozumiem, že práve teraz a takto. Ale to nepatrí do zákona o bezpečnostných opatreniach. A o to viac ma mrzí, že ste si s nami nesadli, že ste jednoducho nešli na ten okrúhly stôl do prezidentského paláca. Že ste si s nami nesadli aj k tomu, aby sme si povedali, čo treba spraviť. Jedna z vecí, ktorá je v týchto opatreniach, možno nám príde ako smiešna, ale asi v tom Írsku, kde mali s tým veľkú skúsenosť, čo spôsobila tá polarizovaná spoločnosť, tak im dávalo zmysel pri otvorení schôdze zaviesť opatrenie, že jednoducho predsedajúci vyzve poslancov k tomu, aby zvážili svoje výroky. Aby sme ostali civilizovanou spoločnosťou. Ale to sme sa aj zhodli, to nepatrí teraz do zákona, aby sme tu prijímali. A že jednoducho zjavne treba hľadať spôsoby, ako si to spoločne pripomínať. A to napríklad si myslím, že by nám spoločne pomohlo, si to vzájomne pripomínať, že chceme to robiť inak. Ale potom aj vy musíte nám k tomu niečo povedať, že to chcete robiť inak. Ja si osobne myslím, pán minister, že by ste možno teraz zvážili inak ten výrok. Myslím si to po tom, čo spolu teraz zažívame. Ale skutočne ma zamrzelo, aby som si znovu teraz vypočula, pár dní dozadu, že ja som zodpovedná za mučenie ľudí vo väzniciach, a pritom pán poslanec Gašpar mi sám povedal, a úprimne je mi vlastne ľúto, že z vlastnej skúsenosti, ja v tomto naozaj nemám krvavé oči, že jednoducho Zbor väzenskej a justičnej stráže. A vy to podľa mňa viete povedať tiež, pán minister, že tí ľudia, osobitne, ak tam niekto príde, samozrejme, s prezumpciou neviny sa to môže stať vlastne každému, osobitne ak sú to ľudia v takýchto vysokých funkciách, bývalých či súčasných, majú k tomu naozaj, by som povedala, že výnimočný vždy rešpekt. Vždy rešpekt. Absolútny. Absolútny. A robia všetko pre to, aby nielen aby bolo splnené všetko to, čo, samozrejme, očakávame od práva, ale aby nikoho ani nenapadlo mať pochybnosť, že by to bolo inak. A nebolo to tak ani v prípade, samozrejme, inak ani v prípade generála Lučanského. Nakoniec šéfom väzenstva vtedy bol človek, ktorého ste si vybrali vy, koalícia, ktorá bola vtedy vo vláde. Zmenili ste šéfa väzenstva po tom, čo odišla Lucia Žitňanská z vlády. Vtedy bol šéfom Peter Pellegrini, stal sa ministrom spravodlivosti minister Gál a zmenili šéfa väzenstva. To nebol človek, ktorého som si ja vybrala. Ale ja som ho tam nechala aj preto, že mi to prišlo aj voči vám, voči všetkým. Nechcela som dať žiadnu pochybnosť od začiatku, že by tu došlo k niečomu z mojej strany od kohokoľvek, osobitne tu vo väzenstve, že by sa niečo malo diať inak. A preto viem aj vzhľadom na to, že tam tento človek ostal, že ste mali všetky informácie o všetkom a že ste veľmi dobre vedeli, že všetky opatrenia boli prijímané v najvyššej pozornosti k tomu, aby sa nič takéto nestalo. Veľmi dobre ste to vedeli. Som si o tom istá z prvej ruky a bez toho, aby som vás ja o čomkoľvek informovala. A preto tieto, tieto výroky, ktorými ste ma dostali do situácie, že ja čelím každý deň takejto nenávisti, každý deň. To je len otázka, koľko ľudí zablokujem kedy. Každý deň čelím tomu, že som vrahyňa a že ľudí mučím a že vlastne nie som žena, som necitlivá, nemôžem mať rodinu. Neexistuje muž, ktorý by sa so mnou stretol. Ako, je toto v poriadku? Čelíte tomu vy, muži, takémuto niečomu? Niekto z vás tomuto čelí? Veď to je nechutné! Nie je to nechutné? No ale aj vy ste k tomu prispeli, pán minister. Ja som nepočula od nikoho z vás ospravedlnenie. Nič. Ale my sme zodpovední za to, čo sa stalo. Len my, hej? My sme boli od začiatku označovaní. A preto mrzí ma, že sme si spolu nesadli. Veď nemusíme mať na všetko rovnaký názor. A že by ste nám aspoň v tomto prejavili proste nejaký rešpekt, že poďte, toto chceme dať do parlamentu. Áno, chceme tam aj doživotnú rentu a to pre toto a pre toto. Prečo ste si na nás nemohli nájsť čas, prosím vás? Veď ja oceňujem, že ste si našli teraz, ale zase úprimne, ak by ZMOS, Súdna rada, verejný ochranca prác, generálny prokurátor nedali svoje výhrady, ja teda akože neverím tomu, prepáčte, že by ste uznali naše pripomienky. No sa usmievate. Neverím tomu. Ale som rada, že ste nám dali svoj rešpekt. Vnímam to trošku inak ako pán poslanec Šipoš. Ja si to vážim, lebo ste to nemuseli urobiť, ale ste nás prizvali k stolu a rokovali sme. Radi by sme boli skôr, ale oceňujem, že k tomu vôbec došlo. Rovnako oceňujem, že ste ochotní si vypočuť aj pozmeňujúci návrh, na riešenia ktorých sme sa inšpirovali z tejto správy. Nemám žiadny prísľub, ale oceňujem, že sa chcete o tom rozprávať. Oceňujem, lebo to je podľa mňa diskusia, ktorá proste nám patrí v rámci vzájomného rešpektu medzi opozíciou a koalíciou. Mohlo to byť skôr, mohol to byť dokonca možno aj spoločný návrh, mohli ste si doživotnú rentu riešiť samostatným návrhom a mohol tu byť návrh, na ktorom sa proste zhodneme. Naozaj to tak mohlo byť. Mohli sme sa aj o tom zhromažďovacom práve trošku viac rozprávať, ale ten stret, ktorý ste tu vytvorili, mne je ľúto to povedať, je mi to ľúto povedať aj voči kolegom tu zo SLOVENSKS, bývalého OĽANO, ale toto už je trosku déja vu, Igor Matovič. Viete, my sme si to zažili vo vláde, že sme si prečítali niečo v statuse. Ráno prišiel návrh a večer mal byť schválený, hej, v skratke. Vy nám toto teraz robíte. My sme kvôli tomu odišli z vlády, lebo takýto spôsob vládnutia je nezodpovedný a v tomto aj amatérsky. My sme nedokázali akceptovať, že to dosiahlo tú hranicu, ale vy máte teraz viac skrátených legislatívnych konaní, ako bolo v bývalej vláde za pandémie! Tam sme sa dostali! Trestný zákon vlastne sa tu robí v skrátenom legislatívnom konaní! Opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, ktoré chcete, aby sme vám prijali, podporili, neurobili ste k tomu ani krok a narýchlo všetko. Takže oceňujem na jednej strane, že... a ja si myslím, že to je oceneniahodné nakoniec bez ohľadu na to, v akej miere ste si vypočuli nás, ale ste si vypočuli či ZMOS, či Súdnu radu, či verejného ochrancu práv, osobitne že ste si vypočuli aj tú časť, ktorá súvisí s otázkou, či je namieste vlastne tú identitu zisťovať len so súhlasom prokurátora; bavíme sa o zisťovaní vlastne podozrivých, potenciálnych páchateľov priestupkov, ktoré súvisia so šírením aj vyhrážok, hej, je to legitímny návrh, o ktorom sa treba rozprávať, že ste si to vypočuli, že to zaznelo a vypočuli ste si to a do toho, ja to, akože oceňujem to, je to, je to dobrá cesta. Nemuselo to byť takto, mohli ste to dostať v rámci normálnych pripomienok, nikto by o tom nevedel, by ste to proste akceptovali, sem by prišiel iný návrh, ale som rada a to oceňujem, že proste k nejakej reflexii tu došlo. Je tam stále mnoho návrhov, ktoré aj z ohľadom na našu debatu vy viete aj tie dôvody, ktoré my nevieme prijať. Ja... a už pôjdem konkrétne k samotnému návrhu zákona. V tom zhromažďovacom práve ja, a myslím si, že to nebude nekorektné, že si dovolím povedať zopár vecí aj z našej diskusie, ktorá medzi, medzi nami bola s klubom vlastne aj Progresívneho Slovenska a s vami a s pánom poslancom Gašparom, lebo to súvisí k tomu pochopeniu skôr, ktorá, ktorá je pri tom hľadaní toho účelu zákona. Jednak si myslím, že striktne treba asi v nejakej miere dodržať nejakú dôveru, ktorá v takýchto rokovaniach je, ale myslím si, že to, čo tu medzi nami odznelo, že prečo takýto zásah do zhromažďovacieho práva, v tom si myslím, že je medzi nami nedorozumenie, že tu my jednoducho nemôžme súhlasiť len s tým, čo ste boli ochotní pripustiť v rámci tej korekcie pri zhromažďovacom práve. A bez toho, aby so išla do detailov, lebo myslím si, že to už je zrejmé aj z návrhu, ktorý tu predniesla aj pani poslankyňa Mesterová, kde stále trváme na tom, aby došlo k zmenám, tak to nepochopenie naozaj pramení z toho, že inak vnímame podstatu zhromažďovacieho práva. A nemyslím to v zlom, ale trochu tomu aj rozumiem, že ako bývalý prezident Policajného zboru pre zachovanie poriadku v spoločnosti, ja si myslím, že tam prirodzene inklinuje k tomu, že dať tomu zhromažďovaciemu právu menej alebo čo najmenej, koľko je len nevyhnutné, lebo je to potenciálny priestor na akýkoľvek nepokoj a násilie. To je pravda, hej, to neviem, či to bolo z vašej strany, dnes som si vypočula, že vlastne tak či tak sa tí ľudia zhromaždia a niekto tam hodí granát, tak vlastne ten priestor sa tu vytvára. No vytvára sa, ale kvôli tomu nezakážeme zhromaždenia, ale ja akože aj tomu rozumiem tomu nastaveniu. Od pána ministra obrany rozumiem, že to nastavenie z pozície štátu, by som povedala, že skôr si viac nechať, ako to dávať tým ľuďom a občanom, ale teraz chrániť poriadok. A myslím si, že je na druhej strane asi absolútne prirodzené, že opozícia zase chráni tú druhú časť, že cit, má k tomu väčší cit, keďže sme aj v opozícii, že my sa na to pozeráme zase z toho ostatného pohľadu a vnímame, k čomu vlastne to zhromažďovacie právo slúži. A myslím si, že aj vy by ste boli na to viac citliví, keby ste boli v opozícii, domnievam sa. A, lebo z toho vášho návrhu aj z toho vyjadrenia, ktoré ste dnes dali na tlačovej besede, vyplýva, že vidíte skutočne v prvom rade to zhromaždenie ako priestor pre nepokoje, dokonca bolo označené, že tie zhromaždenia, ktoré tu boli po septembri, že tie sú dôvodom toho, že vôbec došlo k tomu atentátu, čo považujem za veľmi nebezpečné vôbec o tomto rozprávať, osobitne keďže je embargo na celý prípad. To si myslím, že je veľmi nekorektné od vás toto robiť aj v tom politickom boji. Ale to zhromaždenie, to zhromažďovacie právo, to je, nie náhodou bolo prijaté s tým zákonom v roku 1990, krátko po revolúcii, že jednoducho tým zhromaždením ľudia vyjadrujú svoj názor k nejakému verejnému dianiu. A je to správne a je to dobré pre demokratickú spoločnosť. A že dá sa vždy očakávať, že keď niekto dá jedno zhromaždenie s jedným účelom, že niekto bude mať na vec iný názor a chce ho jasne dať tiež najavo. Napríklad 14. marec, prezidentský palác, tam sa zhromažďujú zvyčajne ľudia, ktorí oslavujú 14. marec. A potom zvyčajne kúsok odtiaľ na Poštovej sa zhromažďujú ľudia, ktorí chcú dať jasne najavo: tento názor je nesprávny, vychádzajú z nepravdivých skutočností, a chcú dať jasne najavo, koľko tých ľudí je a že ich je oveľa viac, aspoň to je moja skúsenosť, a že nemáme počúvať na ten názor, čo odznieva pred prezidentským palácom. A podľa mňa je úplne zrozumiteľné, že tie zhromaždenia chcú byť v nejakej miere v určitej blízkosti, aby vyslali ten signál tej spoločnosti. V Amerike vlastne, keď sú zhromaždenia, kde jednoducho ten prejav je oveľa širší ako u nás, keďže nemajú jednoducho fašistickú minulosť, tak keď sa robí zhromaždenie, ktoré vlastne samo osebe je, vo svojej podstate popiera práva iných, menšiny, tak následne reakcia spoločnosti je, že robí oveľa-oveľa silnejšie, väčšie zhromaždenia, dáva najavo, názor spoločnosti na túto vec je absolútne opačný. A tým vlastne korigujú, sa domnievam, veľmi jasne aj to, čo vlastne v rámci zákona nemajú obmedzené ako u nás. Že jednoducho u nás sa obmedzujú samozrejme aj výroky, ktoré sú urážlivé voči iným z dôvodu rasy, náboženského presvedčenia a podobne. V Amerike to takto nie je, ale vyjadrujú to práve cez tento priestor, cez to zhromaždenie, takto to vlastne v tej spoločnosti korigujú. Takže to, že v spoločnosti nepanuje jednotný názor na vec, no to proste patrí k demokratickej spoločnosti. A tie zhromaždenia v nejakej blízkosti, v nejakej blízkosti, ktorá dáva zmysel tomu samotnému účelu, to tak jednoducho bude, nemôže byť jedna na jednej strane mesta, druhé na druhej strane mesta, ale úplne súhlasím, že nemajú byť tak blízko, aby to bolo proste nezvládnuteľné pre políciu. A to, čo mne sa javí z toho návrhu, je, že vy vlastne umožňujete, aby to bolo pomaly na druhom konci mesta. A v tom ja vidím ten necit trochu pri tom, pri tom navrhovaní tých jednotlivých ustanovení. Blízkosť obydlia, rovnako pri blízkosti obydlia nevidím to tak, ako to bolo prezentované aj na tlačovke poslaneckého klubu SMER, že právo na súkromie má navrch nad zhromažďovacím právom. To tak nie je, to nie je pravda. To ani nevyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu, to proste takto nie je, keby malo navrch, tak na Námestí SNP by nikdy zhromaždenie žiadne nebolo, veď aj tam bývajú ľudia. To tak nie je, proste je to naozaj na tých lekárnických váhach, aby sme vždy sledovali, aký účel to zhromaždenie má, či je to prijateľné pre ten zásah do toho súkromia s ohľadom na to, k čomu ten, to zhromaždenie smeruje, to tak jednoducho je a je to ťažké a je to ťažké, ale tak to proste, takto proste s tým zhromažďovacím právom je. A tie rezy, ktoré ste tu navrhli, sa nám, sa nám javia, a v tom máme zhodu v rámci opozície, že idete príliš ďaleko. Ja rozumiem tomu cieľu toho pokoja, tomu rozumiem, ale idete príliš ďaleko, čo považujem za neprijateľné v demokratickej spoločnosti. A myslím si, že to vychádza z toho určitého nepochopenia tej podstaty toho zhromažďovacieho práva. Čiže tam, toto nevieme prijať. Nevieme prijať ani to, že musíme teraz hneď rozširovať priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja dám tú doživotnú rentu bokom, lebo to nie je bezpečnostné opatrenie, vieme o tom, samozrejme, že tam nepatrí, nemá tam čo robiť, to bezpečnosť nezvýši. Zákon o Policajnom zbore, tam nakoniec sú ustanovenia, ktoré podľa nás aj keby ste tam nedali, tak sa nič nedeje v tomto momente, pretože, áno, je to riešené cez uznesenia vlády, ale nie, nie sú to opatrenia, ktoré hneď treba, lebo bez nich sa nezaobídeme, kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania, ale s tým by sme asi vedeli žiť, aj keď nesúhlasíme s tým procesom, ako to prijímate. Aj s ohľadom na čas, ktorý mi ostáva, tak si dovolím odôvodniť naše, náš pozmeňovací návrh, lebo potom vlastne už budem mať priestor iba ho prečítať. To, čo navrhujeme, inšpirovali sme sa práve týmito opatreniami a naozaj odporúčam aj kolegom poslancom si ich pozrieť, je to podľa mňa veľmi inšpiratívne a možno aj pre pána ministra, ak by mal záujem. To, čo z tohto sme si vybrali, je vytvorenie jednotiek pri parlamente a pri polícii, ktoré sa budú venovať vyhrážkam. Pri parlamente preto, lebo sme tu poslanci parlamentu, to znamená, môžme reagovať na to a aj z toho, čo tu zaznelo, je zrejmé, že máme zhodu, že osobitne aj po tomto atentáte, ak niekto čelí najviac vyhrážkam, tak sme to práve my tu v parlamente v rámci nášho politického boja a všetkého, čo tu odznelo a čomu spoločnosť čelí. Teda to, čo navrhujeme, je, aby sa vytvorilo vlastne určitá jednotka, môže to byť pod Kanceláriou Národnej rady v parlamente, ktorá bude vlastne zbierať takéto vyhrážky a bude napomáhať poslancom aj pri ochrane pred kybernetickým obťažovaním, takéto podnety od poslancov bude prijímať, bude ich sledovať aj na sociálnych sieťach a bude intenzívne potom spolupracovať a komunikovať, komunikovať s políciou. Pri Policajnom zbore navrhujeme vytvoriť podobne špecializovaný útvar, bola by to vlastne taká dvojička aj k tejto jednotke pri parlamente, ten útvar pri Policajnom zbore navrhujeme urobiť širšie. A ja rozumiem, že v podstate by sme to mohli nechať na ministra vnútra, ale keďže chceme mať istotu, že taký útvar sa vytvorí, tak navrhujeme, aby to bolo jasné priamo zo zákona, že bude tu takýto útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok aj vrátane tých, čo sú na sociálnych sieťach. A to je to širšie a nie sú to len poslanci, môžu to byť, samozrejme, aj lekári napríklad počas pandémie, čomu čelili. Považujem za dobré, aby sa vlastne sústredila takáto činnosť polície aj v rámci hľadania preventívnych opatrení, a myslím si, že nie je správne, aby vyhrážky, ktoré k nám smerujú, boli potom odstúpené na obvodné oddelenia Policajného zboru, to si myslím, že jednoducho dôsledne sa tieto vyhrážky ani, ani nemôžu odstíhať a odsledovať a dostíhať tí páchatelia. A keď to bude jeden útvar, môže nájsť aj preventívne opatrenia nakoniec, ktoré budú smerovať na elimináciu týchto vyhrážok, ktoré sú aj voči vám, možno aj voči kolegom, ktorí nie sú v parlamente, aj voči profesiám, že proste je dobré, aby to, ja si myslím, že takýto útvar to bol a sa tomu venoval. Aj tak sa tomu tá polícia musí venovať, takto by to proste bolo na jednom mieste. A to si myslím, že to by bola cesta a pre nás z parlamentu by to bola vlastne dvojička popri takejto jednotke pri Kancelárii Národnej rady. Ja si myslím, že do spoločnosti treba vyslať signál, že s tým postihom takýchto nebezpečných vyhrážok to myslíme ako spoločnosť vážne a že toto nebudeme tolerovať. V rámci ostatného času, ktorý mám, tak si vás dovoľujem vyzvať aj, pán minister, aby ste zvážili aj podporu tohto, tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A, samozrejme, že máme za to, že skôr je namieste tento návrh stiahnuť a vrátiť sa k rokovaciemu stolu, ale to môžem, samozrejme, v rámci tohto vystúpenia povedať, neverím tomu, že by sa tak stalo, a tak si dovolím skôr reálnejšiu výzvu a to je tá, že ak uvažujete o ďalších opatreniach, tak nás, prosím, prizvite k stolu. Možno prídeme na veci, ktoré sa vám budú páčiť, možno vás ani nenapadnú, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:39] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani... (reakcia poslankyne Kolíkovej.) Nezastavil, to ste mali asi stihnúť. (Reakcia poslankyne Kolíkovej.) No len to ste mali povedať ešte, kedy bol, počkajte, zistím, ako to presne je. (Reakcie z pléna.) Technicky to je problém, to nie je naozaj nič osobné, ale keď, to musíte ešte v čase, keď, ktorý máte vyhradený, začať a vy ste to už potom, no. (Reakcie z pléna.) No, teraz sa to nedá. (Reakcie z pléna.) Naozaj, to nie je problém... ale však aj ústna bude ešte, aj v ústnej to môže prečítať, môže to prečítať niekto za ňu, ale nemôžme porušiť rokovací poriadok. Takže, pani poslankyňa, poprosím vás, že by sme to spravili tak, že ten pozmeňovák dáte v ústnej, alebo to spraví nejaký váš kolega za vás, dobre? No. (Reakcie z pléna.) Alebo, dobre, takže ďakujem pekne, že si rozumieme, a teraz vás poprosím o faktické poznámky. Traja kolegovia. A ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Lucia Plaváková, nech sa páči. [12:39] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja by som v prvom rade chcela vecne k tomu návrhu zákona. Odznelo tu nejaké výhrady vo vzťahu ku kolidujúcim demonštráciám a teda zhromaždeniam. Ja tiež mám obavy z toho, ako je to nastavené, či bude naozaj zachované to, čo aj vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, že vždy má byť zachované sloboda zhromažďovania v prípade pokojného zhromaždenia. To úplne mi nevyplýva z toho návrhu zákona, či toto bude v praxi aplikované takýmto spôsobom. A teraz by som chcela pár slov ešte k tomu, čo pani poslankyňa Kolíková otvorila, a teda vyhrážky a útokom, ktorým čelí, mňa to naozaj mimoriadne mrzí. Sama si tu zažívam obdobné situácie, aj mne sa stalo, že som s mojou šesťročnou dcérou bola na verejnosti a čelila verbálnym útokom. A je to niečo, čo by sme nemali nikto akceptovať a tolerovať. A, bohužiaľ, teda aj v dôsledku kampane, ktorú viedli aj koaličné strany aj vo vzťahu k mojej osobe a hoaxy a bludy, ktoré šírili, tak doposiaľ dennodenne dostávam správy, kde sa ma ľudia pýtajú, čo mám medzi nohami, aká som ja pošahaná, zvrátená a podobne, mi odkazujú, a odkazujú mi, že by som nemala byť rodičom. A ja neviem, či vy takéto správy dostávate, ale je naozaj hrozné, keď vám ľudia adresujú odkazy tohto typu a spochybňujú napríklad vaše rodičovstvo. Tak by som vás chcela vyzvať, rovnako ako pani poslankyňa Kolíková, aby ste vážili svoje slová aj pri transfóbnych a homofóbnych vyjadreniach, ktoré, žiaľ, z vašich úst odznievajú často, lebo ony majú svoje dôsledky a ja ich teda dennodenne zažívam. Ďakujem veľmi pekne. [12:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec Juraj Krúpa. [12:41] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Mária. Čo bolo dôležité, že si naozaj poukázala na nejaké ďalšie opatrenia, ktoré navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu. A myslím si, že sú tam celkom dobré nápady, ktoré by sa mohli dostať potom do toho lex atentát a zároveň, samozrejme, potvrdzujú to, že tá komunikácia s opozíciou na tomto návrhu zákona je opodstatnená, a vidíme to aj v tom duchu, že došlo aj k zmenám toho pôvodného návrhu. Spomínala si aj vyhrážky. Áno, vyhrážky dostávame všetci, ako ja už som si na ne zvykol, dostával som anonymné listy domov, kadečo, samozrejme, že to nejak sa dá brať ako súčasť politického života na Slovensku, ale odráža to aj ten spôsob vzťahov a komunikácie, napätej atmosféry, ktorý tu máme. Preto si myslím, že by mal byť naozaj že obojstranný záujem tú komunikáciu nejakým spôsobom začať vylaďovať. Preto mal byť ten okrúhly stôl a tak ďalej, pretože úprimne osobne sa mi nepáči permanentné zneužívanie napríklad toho uniknutého videa atentátnika, na základe ktorého je potom obviňovaná opozícia z toho, že proste to bol nejaký opozičný politický aktivista a niečo podobne, napriek tomu, že to vyšetrovanie ešte neskončilo. Čiže je to naozaj niečo, čo vlastne ako keby prilievalo olej do ohňa. Takisto čo sa týka renty, však dobre vieme, že to nezlepší bezpečnostnú situáciu, okrem Británie niet krajiny v Európe, ktorá by niečo takéto mala zavedené. Viem napríklad, vidíme, že kancelára Kurza človek bežne stretne napríklad na viedenskom letisku a tak ďalej, našiel si inú prácu a tak to iste platí aj pre iných premiérov, čiže to by bol nejaký unikát. Zároveň sa to mohlo dať normálne do zákona ako novela zákona o platových podmienkach ústavných činiteľov, mimo tohto, nemuselo to byť v rámci toho lex atentát, mohli sme sa sústreďovať naozaj na tie podstatné veci, ktoré sa týkajú zlepšenia bezpečnostnej situácie. [12:41] Ľuboš Blaha Pán poslanec Richard Glück. [12:43] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani ministe... pani bývalá ministerka Kolíková, verte mi, že ma to ľudsky mrzí, ak ste mali takýto nejaký incident, alebo aj pani kolegyňa Plaváková, ak mala nejaký incident, tak to sú všetky veci, ktoré ja odsudzujem hlboko a myslím si, že každý, kto je v tomto pléne. Čo sa týka, pani Kolíková, však teraz ruku na srdce, možno by pomohlo, ak by ste sa konečne ospravedlnili za výroky, ktoré ste povedali na Pumpe o tom, že nebohý Lučanský neni Palach ani Kuciak, a možno by pomohlo aj to, ak by ste vtedy, keď zomrel vo väzbe advokát Krivočenko, povedali niečo iné ako to, čo ste povedali, keď sa ukázalo aj ako nepravdivé tvrdenie, že neboli pľúcne ventilácie, tak ako ste to tvrdili, tak rozhodnutím alebo nálezom ombudsmanky, pričom ombudsman je ústavný orgán, ktorý jasne pomenúval situáciu a vyhodnotil ju tak, že bolo dostatok pľúcnych ventilácií a keby sa chcelo, tak by ten Krivočenko, ktorý, mimochodom, bol vo väzbe ako nevinný človek, mohol by ešte žiť. A boli ste ministerkou spravodlivosti, kedy, bohužiaľ, a ukazuje sa to dnes každým dňom, či už je to najnovšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, desiatky rozhodnutí Ústavného súdu, čo sa tu dialo na Slovensku. A mňa osobne mrzí, že takáto situácia tu bola, a mrzí ma aj to, že boli desiatky ľudí vo väzbách, nezákonných väzbách, na konci dňa Robert Fico, a vy ste všetci za to hlasovali, aby bol vydaný na väzobné stíhanie za to isté, za čo bol Robert Kaliňák vo väzbe, za čo sa muselo ospravedlniť ministerstvo spravodlivosti, čo znamená že v nezákonnej väzbe. [12:43] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Mária Kolíková bude reagovať na faktické poznámky. [12:47] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som rada aj za príspevok pani poslankyne Plavákovej, lebo možno aj toto je ten priestor teraz si povedať, že čomu kto naozaj čelí, aby sme dobre rozumeli, aké sú následky našich výrokov, ktoré sú nekontrolované niekedy v silných emóciách. Pán poslanec Glück, mne je ľúto každého úmrtia, ktoré sa stali vo väznici a nielen tam. Ale toto sú úmrtia, ktorým ja som nedokázala nijako zabrániť a ukázali to všetky prešetrené udalosti. A rovnako aj v prípade úmrtia pána advokáta Krivočenka, zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže nebolo preukázané žiadne pochybenie. To, že to nebol dobrý manažment v rámci zdravotníctva, to je jedna vec, to je jediné, čo povedala verejná ochrankyňa práv v tejto súvislosti. Ale to nie je o tom, že by Zbor väzenskej a justičnej stráže mohol urobiť niečo, čo neurobil, to v tej správe nikde nie je. Bol tu zlý manažment, tie správy, ktoré boli na webstránke, nekorešpondovali s realitou. Boli tu iné koordinačné centrá, ktoré ste, ktoré ste mali kontaktovať a tie vám napomáhali v rámci toho manažmentu. To, v akom stave sme mali zdravotníctvo v čase pandémie, to musím, bohužiaľ, povedať, že za to nesie, nesiete osobitne zodpovednosť aj vy, lebo ste tu boli tri funkčné obdobia a to zdravotníctvo bolo a je proste v žalostnom stave. A ja vás teraz neviním za to proste, koľko ľudí zomrelo počas pandémie, len ten zlý manažment zdravotníctva, môžme akokoľvek, samozrejme, ho teraz vyhodnotiť, však kľudne prešetrime, je to v poriadku absolútne, je to legitímne, urobte to, ale jednoducho nemali sme ho na úrovni ani Nemecka, ani Rakúska a nemali sme tu zaočkovaných seniorov ako v Nemecku. Veď prvú vec, čo urobila Angela Merkelová, je, že sa zaočkovala ako seniorka, ako odkaz seniorom. To sme tu my takéto vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:47] Ľuboš Blaha Do rozpravy sa prihlásil navrhovateľ, pán podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, nech sa páči, máte slovo. [12:47] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Verím, že všetci privítame, ak do budúcna pri najbližšej úprave rokovacieho poriadku budú mať možnosť navrhovatelia alebo ministri vystúpiť vo faktických poznámkach, extrémne nám to chýba. Myslím, že by to bolo fajn, bolo by to omnoho interaktívnejšie a nemusel by som si brať aj viacej času a možno by ma tá minutáž aj nútila, aby som bol omnoho efektívnejší, ako budem aj v tejto chvíli. Dovolil by som si reagovať, v zásade boli tri vystúpenia, ale na dve iba, reagovať na to jedno je úplne zbytočné. V zásade by som išiel odzadu, teda by som začal pani poslankyňou Kolíkovou. Pani poslankyňa, ja sa vám kedykoľvek rád ospravedlním aj za svoje slová a aj ja som od atentátu si vstúpil do svedomia, pretože ďalšie brúsenie mečov to nikam nedovedie. Ale tiež budem s niektorými vecami s vami nesúhlasiť. Musím uznať, že som po rokoch, a poznáme sa veľmi dlho a v zásade veď na vláde sme spolu sedeli prvýkrát tuším v dvetisícšestnástom, keď ste boli štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, a poviem, že som za tie roky nevidel možno ľudskejšie vystúpenie, ako ste mali dnes. Možnože aj vy ste rozumeli tomu, že niektoré veci chcete zmeniť. V čom ale nastala tá chyba, ktorú ja vnímam a ktorú si myslím, že tiež dnes, keď budete niekedy v budúcnosti znova minister, tak to prehodnotíte. V zásade, keď sa stane prvá situácia alebo druhá situácia, človek na ňu nereaguje, je to možné. Problém, pre ktorý si myslím, že aj my všetci sme vás kritizovali a aj naďalej kritizovať budeme, je, že ste nereagovali na tie situácie, ktoré nastali. My sme sa vtedy pokúsili zmeniť to ustanovenie o väzbách, pretože bolo evidentné, aj to bolo nad slnko jasnejšie, že je nadužívaná, že nadkvalifikuvávajú trestné činy. Vy sama viete, že niektoré tie veci, ktoré boli popísané a v skutkových podstatách nevedeli byť tými trestnými činmi, že to bolo brutálne zneužívanie toho trestného práva. Veď ak už len z tej politiky vieme, že buď je niečo teda úplatok, ale odovzdávanie úplatku nemôže byť zároveň praním špinavých peňazí. To je, ten môže nasledovať až po prijatí peňazí a potom s nimi ďalšieho nakladania. Lenže keďže také ďalšie nebolo, ale potrebovali sme vysokú sadzbu, pretože ten úplatok mal nízku sadzbu, tak sa tam dodalo, že odovzdanie úplatku, zároveň trestný čin prania špinavých peňazí, už som v sadzbe 12 – 20, čo mi umožňuje mať nekonečne dlhú väzbu. Veď ten trik bol použitý miliardukrát. To, že sme ho nevysvetľovali, bolo preto, že sme nechceli na tlačových konferenciách zaťažovať obyvateľov komplikovanou právnou teóriou, ale to sa dialo nepretržite. A ten prvý príklad zvrhlého zneužívania moci bolo napríklad aj v prípade, keď sa rozhodol predseda vlády vtedy, historicky, asi všetci uznáte, že najhorší, eurohistoricky, Igor Matovič, že on musí potrestať toho, kto vtedy vlastne nejaké rúška či kvôli čomu to bol problém, šéfa štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru. Dnes je štyri roky a dačo, lebo to sa stalo tuším že hneď po voľbách, možno prvý mesiac, tak sú to štyri roky približne od toho extrémneho zásahu s kukláčmi, s Lynx Commandami, s vykopávaniami dverí, s tým všetkým, to ste predsa videli, vy ste museli vedieť, že toto je pri ekonomickom trestnom čine, ešte tuším, že to je vlastne, aj porušovanie správy cudzieho majetku bola kvalifikácia v danej chvíli, že to je teda absolútne out off akýkoľvek rámec právneho prístupu. Lebo nasadzovanie protiteroristickej jednotky o počte sto ľudí aj v prípade dajme tomu Penty Investments, to video bola jedna ťažká komédia, to aj pán policajný bývalý prezident, ako sa tam súka do výťahu dvadsať kukláčov, to na prvý pohľad všetkým odborníkom muselo vidieť, že to je ťažké zneužitie policajnej sily. A nikto z vlády na to nereagoval, že to je too much, možno ste to nemuseli povedať mediálne, ale vnútri ste si mohli povedať, že toto nie je cesta. Aby som sa ja prezentoval potom ešte aj nepravdivými informáciami o všelijakých tých tehličkách a blbostiach, ktoré ani sa nik... všetko sa ukázalo ako nepravda. A výsledok po štyroch rokoch? Nie je ukončené vyšetrovanie. Ani len ukončené nie je, pretože sa zistilo, že tam naozaj nie je nič. Pretože definíciou už pri tom obvinení boli akože ťažkým štýlom nezmysly na prvý pohľad, nemusíte vedieť obsah veci, ale tá skutková veta je jasne stanovená, ale aj tak, ako je napísaná, nesedí na to, čo tam je dané. Legitímne obchodné vzťahy, napríklad v tom prípade nájmu, prepáčte, že odbáčam od témy trochu, len aby sme si vyjadrili tú masu a tú atmosféru, ktorá tam bola, ktorú my sme všetci prežívali osobne, lebo to bol útok na opozíciu. Bolo že jedna firma platí druhej trhovú cenu a žiadny fiktívny, pretože v tom sklade naozaj sú tony výbušnín, kde je nejaká trhová cena, kde sa platia tuším euro na meter, proste skrátka všetko reálne. Napriek tomu sa legitímny vzťah, dlhoroč... dlhé roky trvajúci prezentoval, to je úplatok, to je pranie špinavých peňazí a všetko. A oni veľmi dobre vedeli, prečo to robia. Pretože pranie špinavých peňazí vám zlikviduje váš ekonomický život, komplet, všetky banky vám vypovedia zmluvy, vy nemáte účet, vy nemáte čím platiť, nepohnete sa nikam a nikto vám už nikdy účet neotvorí, lebo to je red flag podľa tých teda super prísnych opatrení. To je zásah do súkromia non plus ultra. A tí ľudia nielenže teraz, ani po oslobodení sa nebudú môcť nikdy vrátiť do štandardného života, pretože už tam raz ten red flag mali. Lebo to nie je o podozreniach, tam prezumpcia neviny neplatí. A práve preto, že to vedela táto partička, tak na každú blbosť dala pranie špinavých peňazí. A teraz od toho sa odvíjali nezákonné väzby, dlhé mesiace trvajúce, preto my hovoríme, tých 30 rozhodnutí Ústavného súdu súvisí s tým. Keď sa to stane raz, dva, tri, okej, ale už je to systémové zlyhanie a tam už minister musí zakročiť. A tým, že žiadna akcia ani proti koaličnému partnerovi nefungovala v tom, aby to bola ako reakcia, z toho vyplynula tá zúrivosť, že tak vy to snáď musíte všetci schvaľovať. A ja som mal dôveru k tomu, že vy ovládate právo, a bol som šokovaný z toho, že jednoducho nereagujete proti tej svojvôli, ktorá vlastne tam prebiehala. A teraz nepochybujem o tom, že ste vy osobne neboli počítať počet ventilácií, ktoré má k dispozícii Trenčiansky kraj. Tú informáciu vám niekto dodal a vy ste ju prezentovali. Ale tomu predchádzali žiadosti obvineného o to, aby mohla žena mať jeho zdravotný stav a žiadosť o danie notára. A tam ZVJS zlyhal. Pretože ich schopnosť reagovať na situáciu, ktorá je inak, akože si simulant, proste bola nulová. Chápete, že z môjho pohľadu išlo o vašu reakciu, pozastavenie. Ja, keď policajti strieľali na študentov, čo bola veľká kauza, ak si ju pamätáte, v druhom funkčnom období, pretože reagovali, že nezastavili na výzvu policajta, tak došlo k zlyhaniu komunikácie v policajných štruktúrach, pretože to auto bolo vhodené ako prenasledované a oni proste boli vystresovaní, lebo podľa informácie, ktorá sa im vyhodila na počítači, to malo byť auto, ktoré patrilo dvojnásobnému vrahovi, bla-bla-bla-bla-bla, skrátka naozaj veľký, veľké nedorozumenie. Tak prvá reakcia bola, že sme sa nielenže ospravedlnili, keď sme si ich pozreli, pretože aj oni uznali, že urobili chybu, ministerstvo uhradilo škodu spôsobenú na aute touto streľbou a uzavrel sa zmier. A zároveň sme prijali opatrenia, aby sa táto situácia neopakovala. Našli sme vinníka, koordinácia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je problém. To, čo vám vyčítame, nie je to, že vy priamo ste to spôsobili, ale že ste to nechali tak a že ten systém pokračoval až do v podstate roku ´22, koncu roku ´22. To je ten problém, čo ja vyčítam, že politik má hlavne reagovať. Reakciou vyjadruje svoj postoj. A to je to, čo si myslím, že sa nestalo, prečo my hovoríme o tom, že tá chyba tam proste na tej strane bola. Kedykoľvek sa z toho môže každý vyspovedať a povedať si, že áno, aj ja viem, kde som urobil chyby. A poďme teda na príklad konkrétny, aby som teda úplne neodbáčal. Výborným príkladom na všetky tieto veci je dobrý prípad Hedvigy Malinovej. Tuná pán poslanec Dostál, ten by ma za ňu zjedol. Faktom však je, a to už nikto nehovorí, lebo všetci poviete, že za Hedvigu Malinovú je zodpovedný len Kaliňák. A nikto si už nespomenie na okolnosti, ktoré boli, že tá tlačová konferencia bola ako odpoveď opozičnej strane SMK vedenej Bélom Bugárom, ktorý hovoril, musíte niečo povedať, musíte urobiť tlačovú konferenciu. Telefonicky, všetky veci, veď som bol tlačený ako minister zo strany opozície. A ja som vyšiel v ústrety opozícii. Predložili sme dôkazy, ktoré nám dal k dispozícii vyšetrovateľ po ukončení vyšetrovania, to je dôležité. Ale od toho dňa sa už nikdy Policajný zbor a ministerstvo vnútra tohto prípadu nechytilo. Od toho dňa sa rozhodla Generálna prokuratúra, že si to vyšetruje sama, bez policajtov, bez ministerstva vnútra, bez všetkých. A sedem rokov ten prípad vyšetrovali a sedemkrát som žiadal, mám svedkov, či generálneho prokurátora Trnku, či generálneho prokurátora Čižnára o to, aby túto vec zastavil, že to je, tisíc falošných a krivých obvinených už ľudia dali v anonymných podaniach alebo aj v neanonymných, a nestíhali sme ich za krivú výpoveď. To, že klamala, bolo nepochybné. Na konci aj maďarský súd nebol schopný povedať, že je nevinná. Len povedal, že už nikto nezistí, jak to bolo, a už je to tak staré, že už neexistuje záujem na vyšetrení tak de facto, v úvodzovkách, bezvýznamného prípadu, ako je, ako je krivá výpoveď. A ja som tam žiadal, že toto nemá význam v tom pokračovať. Napriek tomu jediným vinníkom tejto kauzy som ja. Okej, proste tak to je. Ale polícia to nikdy nevyšetrovala, hoci to ani pani kolegyňa Mesterová určite nevedela, tú informáciu dnes. Čiže to sú prípady, že reakcia, a ja dnes viem, že som mal na to reagovať aj oficiálne, nielen poza, reakcia je vždy tou najpodstatnejšou situáciou. Poďme teda ku konkrétnym veciam. Ku tomu miestu, čo ste mi vyčítali, jednoducho ja považujem, že mám byť prítomný v sále, a vám som vyšiel v ústrety, ale predtým som tam nesedel predovšetkým pre prednášateľa, ktorý tam predtým bol, a to je môj politický postoj, pretože z môjho pohľadu to nie je súčasť demokratického politického spektra. A nestihol som už prísť na miesto, keď ste začali vystupovať vy. Áno, jednou z tých vecí, ktorú som si ešte poznačil, bolo, že máme k dispozícii rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré jasne definuje, akým spôsobom fungoval senát 5T. A to je najslávnejší senát z jasných dôvodov, lebo rozhodoval takmer všetky kauzy, ako keby sme žiadny iný senát ani na Najvyššom súde nemali. A bolo podaných niekoľko disciplinárnych návrhov, ktoré potvrdili, ktoré potvrdili rozhodnutia Ústavného súdu. A ja si práve myslím, že tu sa stalo hlavnou chybou, že prečo ministerstvo spravodlivosti nepodalo disciplinárny návrh, pretože to nebolo určenie viny, len ste reagovali na podania opozície vychádzajúce z rozhodnutí Ústavného súdu, že niekto urobil chybu. A príslušný súd by o tom rozhodol, ale konaním ste nechali uplynúť lehotu a dnes, a uplynula objektívna lehota jedného roku a už to nie je možné disciplinárne stíhať. To je, si myslím, tiež, čo my vyčítame, že tá aktivita tam jednoducho absolútne chýbala. A tá väzba bola naozaj veľmi vážna. To, to proste bolo treba zareagovať a mohlo sa to upratať za pár minút, pretože pravda je tá, že áno, rukou štátu generál Lučanský zomrel preto, lebo on tam nikdy v tej väzbe nemal byť, neboli na to dôvody, neboli na to žiadne iné veci určené, prečo by v tej väzbe mal byť, a ešte spôsobom, ktorým tam bolo narábané, jednoducho tých zranení je ako extrémne veľa, to, to proste mala byť urobená úprava. To predsa nie je účelom, účelom väzobného stíhania. To, že každý z nás zažil tie pokusy o to, aby niekto na nás zaútočil v rámci tej väzby, nemyslím fyzicky, hej, lebo v tom čase sme mali vlastne už od kolegov ostatných po tom covide, samozrejme, adekvátnu podporu, v tom nebol problém. Bol problém v tom, že sa vždy pokúsil niekto z PBS-ky (Preventívno-bezpečnostná služba, pozn. red.), keď to takto poviem, mnohí nevedia, to je jednoducho operatívna služba neuniformovaná, skúsiť nejaké triky na vás počas vášho pobytu. A už je len otázka na vás, akí ste silní, ako na to zareagujete, či ho niekam pošlete, alebo niekam nepošlete. Len, len my netvrdíme, že celá tá zostava, ale proste mali tam svojich ľudí, tak ako ich mali v Prešove, preto tam Tibora dali. Povedzte mi, prečo nikdy minister spravodlivosti nereagoval, čo to je za oprávnenie, že po tom, čo sudca rozhodne, že má byť v Nitre, lebo tam býva, alebo v Bratislave, lebo tam býva, je svojvoľné presunutie týchto väzňov do, na úplne opačnú stranu, aby znemožnili stretnutie s advokátom? A nikdy na to nebolo reagované. Nikdy na to nebolo reagované. Prvé, na čo plakali potom, že my sme boli v Žiline. Áno, nesúhlasíme, ani oni nemali byť v Žiline. Pretože všetci vedeli, že žilinská basa je najhoršia vôbec na Slovensku. Čiže toto, túto reakciu sme očakávali, aspoň zdvihnutý prst. No ja nie, ale boli tam ďalší z iných káuz, ktorí tam nemali čo robiť, pretože neboli zo Žilinského kraja, nemali to najbližšie k advokátom a všetky tie ostatné veci, čo mám, prečo sa určuje, že kde tá väzba má byť. K okrúhlemu stolu, pani poslankyňa. Okrúhly stôl bol určený pre predsedov strán. Z môjho pohľadu bolo jasne stanovené, že zdravotný stav predsedu vlády sa postupne zlepšuje a že akonáhle po návrate z jeho péenky, keď to takto poviem, a zotavenia sa z tých ťažkých zranení ja predpokladám, že bude musieť dôjsť k nejakým diskusiám. Nechcel som sa tu hrať na žiadneho zástupcu, pretože my stále predsedu vlády máme. Iná situácia je v prípade predsedu parlamentu, tu predsedu proste jednoducho nemáme a zastupuje ho príslušný podpredseda. No, ku tým skráteným vám poviem, že, pani poslankyňa, jednoducho tá katastrofa je taká, že iná reakcia na to ani nie je. V druhom a treťom kole tých opatrení proti, na lex atentát nepredpokladám skrátené konanie a čakám štandardnú diskusiu. Toto bola rýchla reakcia, preto je, samozrejme, skrátené a nevedel som vám to dať skorej, pretože aj na vládu to prišlo potom, čo sme ho presne dorobili, aj vnútorných pripomienok, ktoré dávali všetky rezorty, čiže to bolo de facto najskoršie možné stretnutie, ktoré sme absolvovali a som zaňho rád a odzrkadlilo sa to aj na kvalite toho materiálu. No iste, platí to aj na vystúpenie pani poslankyne Mešterovej (reakcia z pléna), Mesterovej, bez mäkčeňu, veľmi citlivo opisujete, ako veľmi je ohrozené to právo zhromaždenia, hoci žiadny zásadný zásah doňho nerobíme, a môžme diskutovať, že v rámci toho testu proporcionality, či taký alebo onaký zákaz je viac alebo menej prípustný. Ale povedzte mi, ako ste sa postavili či už verejným vystúpením, alebo iným k zákazu niektorých médií. A ja by som sa vrátil k Hlavným správam, pretože niektoré ďalšie médiá, ktoré boli zakázané, mohli byť viac alebo menej agresívne, niektoré menej. Hlavné správy môžu mať úplne iný politický názor, ale nepamätám si, že by som niekedy videl zásadnejší agresívny útok voči komukoľvek. Právo na slobodu prejavu je rovnako silné ako právo na zhromažďovanie. Vznikli v tom istom čase, presne po revolúcii ´89. A tu ma zaujíma, že som nevidel tú reakciu ani Progresívneho Slovenska, ani strany Sloboda a Solidarita. Potom ste si po čase asi uvedomili tým, že sa v tom nepokračovalo, kladiem za pozitívnu, pozitívny krok, ale veril by som tomu viacej, týmto morálnym étosom, ktoré sú tu postavené, keby som videl túto reakciu na zákaz médií, ktoré nemali taký istý názor, ako reprezentujete vy. Vtedy by som to bral ako skutočný príspevok k tomu, že tak áno, preto vám verím každé jedno slovo, ktoré hovoríte o tom pri ohrození toho práva na zhromaždenie, ktoré je minimálne, je to zásah väčší, ako bol, ale rozhodne nie, ktorý by zabránil existencii akýchkoľvek zhromaždení proti vláde. S tým s vami, samozrejme, súhlasiť, súhlasiť nebudem. Krátka poznámka k faktickej pána poslanca Krúpu. No tak europarlament má takýto systém napríklad. (Reakcia z pléna.) No, tak hovoríte, že iba jeden a nie, no keby sme začali počítať, tak ich nájdeme prakticky 15 v celej Európe z dvadsiatich štátov. Už sa bavíme o tom, že pán Kurz bol osemnásť mesiacov premiér, preto to nežiadame pre polročných, trištvrteročných alebo dvojročných premiérov, ktorí nemali čas na to, aby tú spoločnosť rozpoltili. Veď Robert Fico bolo najčastejšie slovo, ktoré kedy za posledných pätnásť rokov opozícia používala. To je vlastne ich, to je vlastne už dneska, už je to dneska vytesaná socha. Aj meno, aj Robert Fico ako taký. Dvadsať rokov sa ho snaží opozí... kde dvadsať? Dvadsaťpäť. Od roku ´99, kedy založil politickú stranu SMER, sa ho snaží zničiť najprv miernejšie, potom silnejšie, potom zatvorenie. Veď si spomeňte na vaše vlastné prejavy pri rokovaní o jeho návrhu na danie do väzby! Spomeňte si, prosím. Spomeňte si na to, čo ste hovorili, aká je tu tragédia pre spravodlivosť, že nebol vydaný! Ja som sa to dozvedel za sekundu, lebo burácal celý Justičák, lebo som bol vtedy vnútri. A to je presne o tom, o čom hovorím. Celý čas nevyberanými, zákonnými aj nezákonnými spôsobmi ste sa snažili odstaviť Roberta Fica, lebo ťažká bola súťaž proti nemu. Päťkrát vyhrať voľby, štyrikrát zostaviť vládu, to tu nikdy nebolo. Práve preto to je jedno z bezpečnostných opatrení, pretože iný taký, ako je Robert Fico, proste neexistuje na Slovensku. Možno v budúcnosti bude, ale bude mu to trvať minimálne 25 rokov, aby dosiahol tie parametre, ktoré mal, pretože to je 25 rokov. Možno 23, lebo už niektorí sa tu v prostredí slovenskej opozície vyskytujú, ktorí možno budú mať nejaké porovnateľné dáta. A teraz k pani poslankyni Mesterovej. Pani poslankyňa, SMER od roku 2006 ani na jedno jediné zhromaždenie s výnimkou jedného, čo si ja pamätám, ktoré mám otrieskávané o hlavu doteraz, a to bolo v Šarišských Michaľanoch zhromaždenie ĽSNS, nevyužilo silu a snažilo sa ho vždy chrániť. Naopak, opozícia, vy ste tu vtedy neboli, ale predchádzajúca verzia SaS bola vtedy, bola súčasťou toho, keď sa použili vodné delá a zákrok polície, vláčenie po zemi, pamätáte si tie videá z rokov 2010 – 2012, keď bola vláda Ivety Radičovej, tuto pod parlamentom. Keď bola kauza Gorila. Pamätáme si obmedzovanie verejných zhromaždení počas rokov ´20 – ´23, to si všetci pamätáme a vieme, že protiústavné bolo a že sa musel meniť zákon, pretože to bolo protiústavné. A nepočul som reakcie vaše, nepočul som vystúpenia a povedanie: viete čo, vtedy to bolo ešte horšie, ako je teraz. Zneužívanie polície v tej veci, to boli obmedzenia zhromaždení. Kedy to urobil SMER?! Takže povedať, že nám nemôžete veriť, že to nebudeme chcieť zneužiť, nie je fér. Pretože nikdy sme silu proti demonštrujúcim nepoužili. To je pre mňa rozhodujúce. Zhromaždenie asi ako najzákladnejší pilier demokracie; nebudem s vami súhlasiť, pani poslankyňa, pretože to sú všetky, ktoré sú tam uvedené, sú najzákladnejšie piliere demokracie. Práve preto sú v ústave, práve preto sú politickými právami občanov, lebo všetky sú základnými piliermi demokracie. Ale rovnako tak platí, že nielen právo na súkromie, na ochranu života, na pokojné užívanie majetku a tieto veci, tým, že sú vyššie, je ich viac ako toto jedno, a preto aj Európsky súd pre ľudské práva judikuje, že má byť, ak má byť nejaké obmedzenie zhromažďovacieho práva, má byť jasné a má byť jasne previazané na práve ten stret s inými právami základnými, ktoré sú garantované aj v európskom dohovore. A to je to presne, čo robíme. A som presvedčený, že práve na základe judikatúry toto sú presne také opatrenia, ktoré Európsky súd pre ľudské práva predpokladal. To znamená, nemôžeme generalizovať, tak ako pri, včera pri RTVS, že to vlastne zničilo slobodné, slobodné televízie. To viete odkiaľ? Veď sa to ešte nezačalo fungovať. Až budete vidieť vysielanie a nedostanete sa do televízie, pretože vám odôvodnia, že tam nepatríte, a hneď nato zavolajú na to vášho hlavného súpera Lipšica do tej istej relácie, potom pochopíte, čo je to nevyvážená, nevyvážená televízia. Až sa stane, že budete chcieť reagovať a nedostanete v tej televízii priestor, vtedy budete vedieť, kedy sa hovorí, že je to nevyvážená televízia. Uvidíte na to, aký priestor budete dostávať, až tá televízia bude vyvážená. Asi bude menší možno, ako bol doteraz, ale bude rovnaký, ako má vládna koalícia. To znamená, to sú úlohou. Ale tu niektoré vystúpenia, tu bol pán poslanec Šebo. Sebo, Sabo? Sabo, pardon, prepáčte mi to, ja sa to všetko doučím. Ako desaťročia tu nikto neriešil dopady, dopady klimatickej krízy. Prečo generalizujete tieto, len pretože chcete povedať niečo silné? Alebo si všimnete, že Slovensko bolo prvé, ktoré malo projekty na zvýšenie intervenčných kapacít práve pre dopady klimatickej krízy. Boli sme príkladom, preto to Únia nepreplácala z našich, ale európskych EŠIF-ov. Nie tých teda eurofondov, ktoré boli určené pre Slovensko. A spätne, lebo tie projekty boli veľmi kvalitné. A vďaka tomu v 2013. sme ušetrili našich občanov, ich majetky, ale v Maďarsku, Česku, Rakúsku a Nemecku sa to nepodarilo v takom rozsahu ako nám, preto sme vzorom pri povodniach a lesných požiaroch, lebo práve tomu sme sa venovali, pretože my si myslíme, že následky treba riešiť. A nikto tu nikdy nespochybnil, že prechádza globálne oteplenie. My všetci, mnohí spochybňujeme to, že čo je toho príčinou a čo to dokáže ovplyvniť, lebo pod rúškom práve takejto teórie sa likvidujú niektoré veci, ktoré vôbec nemajú nič spoločné s globálnym otepľovaním. A tvrdenie, že toto všetko je presnou príčinou globálneho otepľovania, je asi taká istá kvalitná informácia, akože zem je plochá. To, že sa otepľuje, je jasné, to predsa nikto nespochybňuje. To je pre mňa rozhodujúci fakt. A my sa, musíme najprv vyriešiť dôsledky a potom pozerajme, aké sú príčiny, ale nie odhadované, ale faktografické. A obviniť ľudí, hasičov, ktorí nasadzovali svoje životy, aby pomohli ľuďom, že nič neurobili, je podľa mňa len za cenu získania politických bodov mimoriadne nekorektné. A bol to veľmi falošný kop včera, až som teda naozaj chytil zase raz jednu zo svojich obľúbených atmosfér, lenže to asi nie je presne tá cesta. A o tom hovorím presne aj tu, čiže vráťme sa k tomu, že čo je naozaj podstatné, a podstatná je najviac tá ochrana občana a jeho, jeho práv. Čo sa týka pozmeňováku, vyšli sme v ústrety v dvanástich prípadoch, možno v dvoch-troch nie, niektoré sú nedostatočné. Tu, pani poslankyňa Kolíková, súhlasím s tým, to sa vám nemusí páčiť, to už je rozdielnosť našich politických názorov v tejto veci, čo si myslím, že je veľa a menej a nijako to nespochybňujem. A rovnako tak, viete, pri tých systémových zlyhaniach, ktoré ste spomínali, pani poslankyňa Mesterová, no veď o to tu ide. To aj pán poslanec Vančo spomínal, že ešte to nebolo vyšetrené. No to, že sa pánko zradikalizoval a že ten útok nebol spôsobený tým, že oberá hrušky z jeho, hrušky v jeho záhrade, a že to bolo kvôli politickému postaveniu a nesúhlasu s vládou, je jasné. A budem ako pán poslanec Krúpa hovoriť, že nezneužívajme takéto videá hneď vo chvíli, keď všetkých tých tristo videí je na stránke SaS zo zverejneného záberu chaty a všetkých ostatných, ktoré boli proti ich politickým partnerom, kedy sa vám páčilo zverejňovanie takýchto vecí a že všetci mali k dispozícii všetky vládne nástroje k tomu, aby ste mohli používať videá o nás, aby ste mohli používať všetky úniky zo spisu u nás. Veď to bola, to bol dizaster, čo sa dialo! Povedzte mi, koľko vecí uniklo zo spisu o vyšetrovaní atentátu za posledných päť mesiacov? Nič. To video je ešte predtým, než vôbec spis bol založený. A to je ten rozdiel medzi nami a medzi tým, čo tu bolo pred, v predchádzajúcom období. Tam unikalo zo spisu, ešte sme, neprečítal rozhodnutie sudca predo mnou o väzbe ako advokátom a už to mal Denník N vytlačené. Tak trošku začnime si vstupovať do svedomia o tom, že ako to bolo, a nielenže to, čo mi vyhovuje, keď je to proti SMER-u, je všetko dovolené. Proste nie! To proste definovať budeme musieť, hoci chceme tú diskusiu mať o mnoho konštruktívnu. Ale neustále tvrdiť, že všetko bude čierne, až my niečo prijmeme, proste nie je pravda. A čo sa vám to najviac vypomstí pred voľbami. Lebo pred tými voľbami vám budeme rozprávať presne o tom, tak čo, tak zanikla tá demokracia na Slovensku? Nevyšlo to slnko? Vyhrajú Rusi? Nebudete tu chcieť rodiť deti? To sú všetko veci, čo boli pred voľbami a budete ich mať znova, a my sa budeme pýtať, práve konfrontovať s vašimi vyjadreniami, ako všetko je najčernejšie, najčernejšie, že sme kolóniou Moskvy, to milujem asi najviac, a zrazu pred voľbami sa tu ukáže, že to nie je pravda. Lebo tá pravda raz vyjde na povrch tak, ako vyšiel na povrch rozhodnutie ESĽP, že jeden zo sudcov Najvyššieho súdu je proste tyran, ktorý si chcel reagovať svoje ego, a keď aj Úrad špeciálnej prokuratúry nebol schopný dodať dôvod na väzbu, tak on si ho vymyslel. Ak toto povie Európsky súd pre ľudské práva, že išiel s dôvodom, ktorý ani nebol navrhovaný v návrhu na väzbu, čo si o tom chcete myslieť? To je akože prvý aut v histórii šachu. Úplne mimo šachovnice, aleže úplne. A ešte ten zdvihnutý prst, že pôjde Para do väzby, aby všetci vedeli, že kritizovať jeho synovca sa proste nemá. To je, to je, to je karikatúra. To je karikatúra akejkoľvek proste spravodlivosti. To je stredovek, čisto krv. A ešte to máme rozhodnuté z Bruselu, teda nie z Bruselu, príde zo Štrasburgu, aby sme utrpeli tú hanbu na európskej úrovni. To je, to je vec, na ktorú treba reagovať. A preto, ešte raz, beriem, keď mi poviete, že ste urobili chybu, a beriem to od vás, pani poslankyňa, keď ste povedali to s tými súdmi. My sme ho síce upravili, že nie kvôli ohrozeniu práva na spravodlivý proces, ale ak to súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou, ale je to váš návrh, ktorý sme tam dali. Tu beriem, je rozhodne rozumnejšie, ako som hovoril ja a nemám s tým problém si to priznať. Ale to, tie systémové zlyhania, toto je presne to. Máte rakovinu, aká je reakcia štátu? Že zakážeme človeku fajčiť alebo to zaradíme medzi rizikové, spoplatníme to, zdaníme to, lebo to platí medzi rizikové faktory. Nie je to bezprostrednou príčinou, to neviete, či to, úplne to je bezprostrednou príčinou, ale je jasné, že je to jeden z najväčších rizikových faktorov. Budeme chrániť ľudí, keď chceme odstrániť azbest zo stavieb, pretože je to karcinogénne a je to jedno z veľkých rizík. A radikalizácia tohto, tohto atentátnika na zhromaždeniach, na ktorých všetkých bol aj slušného Slovenska, bol aktívny aj s tým vyjadrením, je evidentné, z akého prostredia pochádza, a práve preto sa musíme vrátiť od lynčov, ktorými sa v poslednej dobe zhromaždenia stali, na štandardné zhromaždenie, kde sa prejavuje názor, že niekto s niekým nesúhlasí alebo, naopak, súhlasí. A jedinú vec som nezaregistroval, že by niektoré z tých zhromaždení, ktoré organizujete posledné mesiace, by bolo takýmto zákonom čo i len ohrozené. Či tie, ktoré boli na Námestí slobody, presne vo vzdialenosti Úradu vlády, ako hovorí aj tento zákon, alebo na Námestí SNP. Myslím si, že ani jedno z nich tomuto situ, ktoré je tu (rečník ukázal na návrh zákona), by nezavadzalo. Čiže aké ohrozenie, aké dopredu strašenie ľudí, že tu zanikne demokracia, tu vlastne niektoré ochrany nebudú. Čiže chcem sa vám poďakovať za vaše vystúpenia, toto bolo moje nie úplne asi dvojminútové vystúpenie, ale mal som potrebu, aby sme tie veci si vedeli interaktívne vymieňať. Ďakujem. (Potlesk.) [13:18] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave . [13:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Mária Kolíková, nech sa páči. [13:20] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja mám iba dve minúty, nie je šanca, aby som na všetko reagovala, ale som rada, že ste sa zapojili do diskusie, lebo tá diskusia je naozaj veľmi dôležitá, aby tu medzi nami prebiehal dialóg. Povedali ste množstvo vecí. Neviem s množstvom tých záverov súhlasiť, tak veľmi v skratke skúsim. Hlavné správy. No, to bolo dočasné opatrenie bez toho, aby som o tom sa rozprávala. Vy robíte trvalé opatrenie pre zákaz zhromažďovacieho práva. A teraz hneď problém nie je a nevyzerá, že by bol problém v lete. Kľudne to mohlo ísť do riadneho pripomienkového konania. Vydanie Roberta Fica. No, nech by akokoľvek rozhodla Národná rada, tak nakoniec by o tom rozhodoval súd prvostupňový, druhostupňový, veď tu sa jedná len o to, či sa to nechá na rozhodnutie súdu. Krvavé paprče. No, to ste uviedli, vlastne ste ma za vrahyňu označili aj vy, tak to pochopili aj vaši voliči a tomu čelím dodnes a som tomu stále vystavená, lebo stále sa to vracia vo všetkých debatách, kde sú oponenti z vášho tábora. Proste tak to je. Ja tomu čelím. A z toho, čo ste uviedli, spomínali ste skôr, teda ja vás rozumiem, že nesúhlasíte s tým, že generál Lučanský bol vôbec vo väzbe, ale to bolo jednoducho rozhodnutie súdu. Akokoľvek spochybníte čokoľvek, to naozaj mi nemôžete takto proste urobiť tú skratku, tá tu naozaj nesedí. Prípad pána advokáta Krivočenka. No, Zbor väzenskej a justičnej stráže naozaj urobil maximum, to je z toho všetkého zrejmé. Ja som nevedela mu nijako pomôcť. A teraz ak nesúhlasíte s tým, že bol vo väzbe, rozumiem, to bolo rozhodnutie súdu, ale tam predsa nemôže minister nijako do toho vstupovať, nemôže, nemá ten priestor. Ventilácie nemali ľudia aj v civilných nemocniciach. Viac času už nemám, na záver, bohužiaľ, aj dnešná tlačová beseda SMER-u ukázala, že vyťahuje veci zo spisu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Irena Bihariová. [13:23] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja chcem na také veci zareagovať, ktoré sa mi zdajú, že už sa naozaj že chronicky stávajú opakovanými notorietami, takými polopravdami až dezinformáciami. Spomeniem na tomto mieste len dve. Jedna sa týka vypnutia webov, išlo o štyri weby na tri mesiace, ktoré porušovali záväzok teda v tom čase, ktoré, ktoré platili v pandemickom režime, teda že nabádali k porušovaniu ochrany verejného zdravia. Ak porovnám štyri weby na tri mesiace s celkovým počtom webov, ktoré sú v slovenskom užívateľskom prostredí, slovami klasika, bolo to miliónkrát menej ako prd do Stromovky, hej, a my tu z toho robíme akože ilustratívny príklad ako neustálej šikany. Hej, že štyri weby, tri mesiace. Fakt, bola som pri tom, viem o tom, kde vám dávam za pravdu, že to mal urobiť súd. Tam súdne rozhodnutie chýbalo, to je validný point. A tá druhá vec, ktorá sa tu tiež ako trošku, hej, že posúva do iných rovín, je to obmedzovanie zhromaždenia bývalou vládou. Irónia je, že vy ste sa veľkú časť svojho teda, hej, výkonu poslancov venovali boju s prezidentkou a ja, tá predsedníčka mimoparlamentnej strany, ako brechajúca čivava spoza plotu som sa naťahovala viacej s Matovičom než vy, čiže ja som bola veľmi akože reflektujúca všetky tie prešľapy, ktoré robil. Dávala som trestné oznámenia, podnety, ústavné sťažnosti, čokoľvek sme robili v tom čase, ale nie je pravda to, čo hovoríte, že oni mali teda nastavený nejaký reštriktívny systém vo vzťahu k právu združovania. Nie, to bolo porušovanie pandemických opatrení, ktoré hovorili, že sa nesmú stretnúť piati ľudia na jednom mieste, a preto prišlo teda k nejakým sankčným mechanizmom, a to je zasa trochu posun. Ak niekto ohrozuje verejné zdravie, je to ústavne dovolený dôvod, prečo môžme obmedzovať politické práva. A vy prídete teraz s guľometom na komáre, keď idete, hej, ste schopní obmedzovať ústavné práva kvôli, kvôli priestupku, podozreniu z priestupku, tak ako to bolo v tom pôvodnom návrhu. A viete, verejné zdravie ako legitímny dôvod je pripustený ústavou na obmedzenie základných práv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Mesterová, nech sa páči. [13:24] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Musím konštatovať, pán minister, že z vášho vystúpenia sa mi už potvrdil môj dlhodobý pocit, že táto vládna koalícia predkladá návrhy zákonov na základe subjektívnych osobných skutočností jednotlivých členov alebo ľudí blízkych tejto vláde, lebo aj vaše vystúpenie bolo plné osobných výpovedí, ktoré nie všetky súviseli s predmetom prejednávaného návrhu zákona. A ja musím povedať, že toto ja hodnotím ako mimoriadne nebezpečné, že vám chýba objektívny nadhľad. Lebo my nemôžme tvoriť legislatívu a nemôžme prijímať zákony len na základe nejakých subjektívnych, osobných skutočností, cez ktoré sa niektoré osoby nevedia preniesť. A tiež neobstojí argument, že teda vy ste ako SMER za svojich vlád nezneužívali zákony, tak ako prečo vám neveríme. No, zákon tu nemá byť na to, že podľa toho, aká vláda je pri moci, tak ho zneužije alebo nezneužije. Ten zákon má upravovať pomery v štáte tak, aby nebol zneužiteľný nikým. To nie je o našich protestoch a o vašom výkone vlády, ten zákon tu bude platiť, aj keď vy tu nebudete, aj keď my tu nebudeme, a má byť primárne dobrý, má byť predvídateľný a má zabezpečovať nejaký status quo právnej istoty. To je to, čo vám tu vyčítame, že tento proces je rýchly, nepremyslený, prinesie množstvo vecí, ktoré možno ani teraz nevieme predvídať, kde nastanú nejaké obmedzenia, kde by nastať nemuseli. A nie je to ani o vás, ani o nás a príliš subjektívne sa na to pozeráte. Ďakujem pekne. [13:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [13:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán minister, ja som nemala v tejto rozprave možnosť sa vyjadriť z dôvodu choroby, ako asi je jasné, ale teda aj som čítala ten pozmeňujúci návrh pána Gašpara, ja som si vás vypočula doma. V posteli som počúvala celú túto rozpravu a chcela som v podstate povedať, že vy, keď tvrdíte, že ja rozumiem, že vy máte pocit, že ste v súlade s judikatúrou ESĽP a podobne, ale z môjho pohľadu, tak ako to bude schválené najmä tam, kde ide o tú blízkosť obydlia funkcionárov a to pozmenené ustanovenie týkajúce sa vlastne obytných zón, tam podľa mňa sa dostávate na hranu ústavnosti, pretože ja som sa pôvodne chcela, ak by som mohla vystúpiť v rozprave, práve tomuto venovať. Ide o ten problém, ktorý sa v zahraničnej právnej literatúre nazýva že residential picketing a je o tom naozaj živý právny spor v súčasnosti nielen u nás, ale aj v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii, či môžu byť zakázané zhromaždenia pred domami politikov alebo iných funkcionárov, alebo v obytných zónach, a práveže na to nie je jednoznačný právny názor, a tak... A zároveň Benátska komisia, ale aj výklad Európskeho súdu pre ľudské práva alebo aj splnomocnenca OSN pre slobodu zhromažďovania hovorí, že plošné zákazy v práve nemajú byť. Ja si myslím, že tieto dve ustanovenia spôsobia, že ten prípad, ak bude na Ústavnom súde, prehráte, lebo skôr ste dali do zákona výkladové pravidlo, ktorým by sa obce mali riadiť, keď rozhodujú o tom, či napríklad nejaký, nejaké zhromaždenie nepovolia, ale že takto to v zákone nemôže byť napísané, že tam by som ja osobne uvítala, keby ste sa nad týmito ustanoveniami zamysleli, lebo nemyslím si, že obstoja. Vďaka. [13:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán minister Robert Kaliňák. Nech sa páči. [13:28] Robert Kaliňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mám takisto dve minúty ako vy, čiže budem veľmi stručný. Vidíte, tak buďme priekopníci, buďme prví. Keď je nejednotný názor, naformulovali sme to spôsobom, prejde to testom ústavnosti, pravdepodobne to dáte na Ústavný súd, fajn, budeme tam v tejto súvislosti s tým názorom určite intenzívne bojovať, ale ja som o tom presvedčený, že práve v tej proporcionalite je to množstvo práv, ktoré je zasiahnuté jedným právom, vo výraznej väčšine proti tej, a pritom to obmedzenie nie je, pretože to garantované, že aby som mohol cez plot kričať na politika, nikde v ústave ani v žiadnej inej nemám a nie je to plošný zákaz, ale vyslovene len účel toho zhromaždenia. Čiže nie je pravda, čo, samozrejme, tu nepamätám si, kto to povedal, že stačí sa presťahovať na Námestie SNP a nebudú tam môcť byť zhromaždenia. To je taký istý nezmysel, akože neviem čítať s pochopením a zjavne som mal s tým problémy už na základnej škole. No nebudeme spolu súhlasiť v niektorých právnych otázkach, tak ale keby sme súhlasili, sme v jednej strane, tak toto si tu nemusíme stále vracať, ale štyri weby ma fakt šokovali, pani poslankyňa, tak to je cool, tak viete čo, z tých sto strán, čo máme registrovaných, my zakážeme len štyri. Súhlasíte? Takže povedzte, že štyri weby z tisíc (reakcia z pléna), že, dobre, tak z množstva tisíc, tak my sa dohodnime, že zakážeme protestovať len štyrom stranám zo sto, však to je tiež iba málo. Tak zakážme PS-ko a SaS-ke protestovať a ešte niekomu a bude vybavené. To je aký argument, prosím pekne, právnický toto, že iba štyri. No tak ale najpodstatnejšie, ktoré najviac kritizovali vládu. Tak a už len to, že to schvaľujete, že to je ešte, iba na tri mesiace, okej, však my iba na tri mesiace zakážeme PS. To nemôže byť argument a už vôbec nie demokratický. Ja si osobne myslím a, áno, súhlasím s vami, čo ste povedali, bojovali ste, bojovali ste iste s Matovičom, ale zároveň ste chceli akože povinné očkovanie zaviesť pre všetkých, čo je hodne nedemokratické nanucovať niekomu proste vôľu, to nemá nič s týmto, s týmto, samozrejme, prípadom a potom je to otázka integrity. To nie je subjektívne, ja som reagoval iba na vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Juraj Krúpa. Nech sa páči, máte slovo. [13:28] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som chcel predniesť len tento pozmeňujúci návrh, ale musím krátko zareagovať, nebudem reagovať na všetko, bolo by to naozaj dlho, toľko času by som ani nemal, ale musím uviesť niektoré veci na pravú mieru. Čo sa týka vybavovaní si nejakých týchto záležitostí, že kto koho kedy ako vypínal a čo vám všetko vadilo, treba vychádzať naozaj z faktov, tak ako to bolo nastavené. Ale aj predtým ešte musím spomenúť jednu vec. Teraz pred nejakým časom, prednedávnom ministerstvo obrany prišlo s nejakým novým dokumentom, čo sa týka hybridných hrozieb, ktorý je celkom pekne spracovaný, v podstate vychádza z bezpečnostnej, z obrannej stratégie Slovenskej republiky a zo všetkých týchto strategických dokumentov Aliancie a Európskej únie. Otázka, samozrejme, bude, ako sa bude napĺňať. Kde, samozrejme, sa definujú všetko, čo sú hybridné hrozby a čo s tým všetko súvisí. A veľmi dobre vieme, že súčasťou hybridných hrozieb je aj šírenie dezinformácií, ktoré majú rozoštvávať spoločnosť a v podstate ju rozkladať, a tým pádom vlastne vyvíjať aj nejakú nedôveru voči štátu, voči inštitúciám a tak ďalej. Veľmi dobre vieme a je to aj v tom dokumente, že sa to deje, samozrejme, aj v kybernetickom priestore. A to, k čomu sa vtedy pristúpilo, nebolo to, že Juraj Krúpa alebo niekto, iný poslanec alebo minister sa rozhodol vypínať nejaké weby. Tam, tam bola nejaká postupnosť a tá postupnosť bola, že vychádzala z toho, že sa analyzovali tieto weby, analyzovali sa, však vtedy dokonca aj nejak krátko nato dokonca bol aj nejaký ten redaktor Hlavných správ chytený, že spolupracuje s Ruskou federáciou a ho uplácali, whatever. Tak či tak boli spracované informácie na základe toho, ako boli hodnotené tieto weby políciou, Slovenskou informačnou službou, NBÚ a tak ďalej. Tie potom boli postúpené na NBAC a NBAC dávalo odporúčanie potom NBÚ. Čiže to nebolo tak, že tu sa niekto rozhodol a vypol tieto štyri weby. To bolo tak, že boli zhodnotené, zanalyzované a na základe toho sa k tomu pristúpilo. A keby, keby sme tu mali pristupovať naozaj rozumne, tak sa staviame k dezinformáciám, ktoré sú tu šírené ako napríklad teraz dezinformácia typu, že na dnešnom futbalovom zápase s Ukrajinou nemôžu slovenskí fanúšikovia vytiahnuť slovenské vlajky, lebo vraj sa podobajú ruským, hej, a už je teraz z toho veľký virvar, všetci to riešia, takúto hovadinu, takúto blbosť, a tomu veria. A toto sú tie dezinformácie, ktorými sa to tu šíri a s ktorými my nevieme bojovať a mali by sme s tým niečo robiť. A takisto ste sa aj vy snažili v tomto lex atentát nejakým spôsobom s tým vysporiadať. Chceli ste zbierať metadáta, chceli ste pokutovať ľudí a tak ďalej, len ste od toho uskočili. Tie argumenty, ktoré boli, alebo tie dôvody, ktoré vás k tomu viedli, sú rôzne, ale takisto ste nad tým uvažovali a bolo to tu na stole. Skoro sa to stalo. Áno, a naďalej uvažujete a ja očakávam, že s niečím podobným prídete aj v lex atentát dvojke. Čo sa týka toho, tej ohrozenej demokracie a tak ďalej a že sa staviame k niektorým tým častiam toho zákona, ako je napríklad verejné zhromaždenie, veľmi citlivo, je logické. Máte niektoré politické práva, ktoré sú jasnou, proste to sú kostrou demokracie a sú zakotvené v našej ústave. Je to napríklad právo združovať sa, hej? Právo združovať sa v nejakých organizáciách, v nejakých občianskych združeniach alebo mimovládnych organizáciách, to už je jedno. Máme tu návrh zákona, ktorý ste preložili teraz na september druhé čítanie, ktorý zasahuje do týchto práv. A to hodnotenie máme aj z Európskej komisie. To hodnotenie máme z iných inštitúcií, vieme veľmi dobre, že niečo podobné neprešlo ani Európskym súdom, čo sa týka Maďarska a tak ďalej a tak ďalej, ale máme to tu a diskutujeme o tom. Čiže, prepáčte, máme tu právo na informácie, 211-tka, hej, ktoré sa teraz bude meniť, že jednoducho keď chcete informáciu, zaplaťte si! Ale koľko a tak ďalej, toto všetko nie je definované. To znamená, že daňoví poplatníci si budú musieť zaplatiť za informáciu o tom, že ako ten, tá inštitúcia, ten štátny orgán koná a robí za ich peniaze. Oni sú platení z daní, z našich daní, ale nebudú mať to právo na informáciu, respektíve budú, keď si zaplatia. Ale akú informáciu dostanú, nevieme. Oplatí sa im to? Mňa... takže toto sú všetky tie veci a hovorím teraz, tie obmedzenia alebo nejaké zásahy do verejných zhromaždení, bol tu tento pokus o zasahovania a získavania metadát a prelamovanie týchto informácií. Čiže stále tu máme nejaké tieto pokusy, takže, áno, je tu obava, že sa tu proste štát snaží nejakým spôsobom mať akúsi kontrolu nad tým celým procesom slobodného fungovania demokratickej spoločnosti, čo sa podobá na niečo ako pokus o kontrolovanú demokraciu. Takže toto je úplne prirodzené, že tu tie obavy sú. Ale tá diskusia išla tak trošku bokom, odbočila od toho lex atentát. Ja sa rád vrátim k tomu lex atentát. V stručnosti, máme tu jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať. Ide o to, že našli sme niekoľko opatrení, ktoré by mohli posilniť bezpečnosť v Slovenskej republike aj v kontexte vyhrážania a tak ďalej a tak ďalej. Myslíme si, že je dôležité, aby sme o týchto veciach diskutovali, aj keď príde lex atentát dva, aby sme boli prizvaní k tejto diskusii, aby sme vedeli o týchto veciach diskutovať, pretože aj my môžme s niečím prispieť, čo môže byť využiteľné v tom návrhu zákona, čo môže eventuálne zlepšiť tú situáciu. Ak dovolíte, prečítam teraz ten návrh, pozmeňujúci návrh. 1. V čl. V sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: „4. § 4 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Útvar Policajného zboru je aj útvar, ktorý sa špecializuje na predchádzanie a vyhľadávanie protiprávnej činnosti v oblasti nebezpečných vyhrážok vrátane vyhrážok šírených prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby."." 2. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI ktorý znie: „Čl. VI Zákon č. 350/1996 Z. z. zákon Slovenskej národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., zákona č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 191/2011 Z. z., zákona č. 237/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 377/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017 Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 217/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 241/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 288/2021 Z. z., zákona č. 252/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 133/2023 Z. z. a zákona č. 40/2024 Z. z. sa dopĺňa nasledovne: § 143 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie: „(14) Kancelária poskytuje poslancom podporu na úseku informačnej bezpečnosti a ochrany pred vyhrážaním a kybernetickým obťažovaním. Podrobnosti o zabezpečení činností podľa predchádzajúcej vety upraví organizačný poriadok kancelárie."." To je všetko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne. [13:28] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál. [13:39] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Škoda, že tu nie je pán minister Kaliňák, lebo teda chcem reagovať na tú časť vystúpenia alebo aj na tú časť vystúpenia pána poslanca Krúpu, ktorá, ktorou reagoval na predchádzajúce vyjadrenie pána ministra Kaliňáka. Ide, ide o to vyvažovanie práv, ktoré tu bolo častokrát spomínané, keď k viacerým právam, viaceré práva kolidujú alebo keď sa má zasiahnuť do nejakých základných práv a slobôd, no tak treba veľmi pozorne zvažovať, ktoré právo obmedzím na úkor ktorého, a musí sa tam urobiť nejaký test proporcionality a musí sa teda zvážiť, ktorý zásah je vážnejší, ako sa navzájom majú tie zásahy. Čiže nie je to tak, že nejaké právo je v slovenskej ústave napísané skôr ako to druhé, tak má automaticky prednosť. Tam sa musí zvažovať, aké vážne sú tie práva, aký vážny zásah a ujma na tých právach hrozí v jednom a v druhom prípade. A to je práve vec, ktorá sa ťažko robí v skrátenom legislatívnom konaní a mala by tomu predchádzať dlhšia diskusia s účasťou nielen, nielen poslancov. Preto, a tu boli tiež spomínané, na to tiež reagoval pán poslanec Krúpa, keď sa vypínali tie weby, tak to bola vec, ktorá sa robila bezprostredne v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine, plnoformátovú inváziu v situácii, keď Rusko vedie hybridnú vojnu proti Západu či vedome šíri konšpirácie, hoaxy, tak sa pristúpilo k nejakému opatreniu, ale práve preto, že sme si uvedomovali, že je to zásah do základných práv a slobôd, neurobili sme to ako trvalé opatrenie, urobili sme to ako opatrenie na tri mesiace a povedali sme, že ak vláda chce, aby to pokračovalo, tak má pripraviť v normálnom konaní nejaký návrh, ktorým to bude vyvažovať. To sa nepodarilo, dokonca sa nepodarilo nájsť ten návrh. Čiže aj preto o obmedzení zhromažďovacieho práva v skrátenom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:40] Ľuboš Blaha Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. [13:41] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem opäť povedať, že KDH dôrazne odsudzuje akýkoľvek druh násilia voči politickým predstaviteľom vrátane nedávneho incidentu útoku na predsedu strany SMER – SD Roberta Fica, ktorý sa odohral 15. mája v Handlovej. Násilie bez ohľadu na jeho motiváciu nemá miesto v demokratickej spoločnosti a je neprípustné ako prostriedok riešenia politických alebo osobných konfliktov. Naša strana pevne verí v hodnoty demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, a preto KDH bude naďalej presadzovať hodnoty, ktoré vedú k mierovej, stabilnej a prosperujúcej spoločnosti, kde sú práva a dôstojnosť každého jednotlivca chránené a rešpektované. Násilie nemôže a nesmie byť prostriedkom na dosahovanie politických cieľov. Sme toho názoru, že je potrebné prijať adekvátne opatrenia na zabezpečenie ochrany všetkých verejných činiteľov, čím sa zabráni podobným incidentom v budúcnosti. Politici by mali mať možnosť vykonávať svoje funkcie bez strachu z fyzických útokov alebo zastrašovania. Taktiež požadujeme rýchle a spravodlivé vyšetrenie tohto incidentu príslušnými orgánmi, aby bol páchateľ, páchatelia postavení pred spravodlivosť a zabezpečilo sa, že podobné incidenty sa nebudú opakovať, a najmä aby výsledky vyšetrovania boli podkladom na nastavenie opatrení smerujúcich k zvýšeniu bezpečnej, bezpečnostnej situácie na Slovensku. Aj preto celá spoločnosť očakávala, aké opatrenia budú predložené vládnou koalíciou a následne prijaté. Predložený vládny návrh, ktorý má závisieť... ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Myslím, že je dôležité v tak vypätej situácii, ako sa Slovensko nachádza teraz, v čase po spáchaní atentátu na predsedu vlády, čo považujeme za bezprecedentný počin konkrétneho individuálneho človeka, ale treba pripustiť a nezakrývať si oči ani pred tým, čo tomuto činu predchádzalo. Naša spoločnosť sa nachádza v ľudsky rozvrátenom stave, kde sa ľudia navzájom kvôli politike ani nerozprávajú a politika ľudí nesmierne rozdeľuje. Je úplne prirodzené, že máme každý z nás rozdielne pohľady na svet, na riešenie problémov na to, ako chceme tvoriť svet podľa našich predstáv, avšak vo veľmi výraznej miere do tohto boja preniklo podnecovanie nenávisti. Sila polopravdy a zahmlievanie skutočnosti, vytváranie akéhosi sveta alternatívnej pravdy spôsobili, že ľudia prestali veriť reprezentantom tohto štátu, teda nám politikom. Do dnešného dňa nedisponujeme závermi, prečo sa atentát na predsedu vlády stal, prečo sa to stalo, kto zlyhal a podobne, preto nie je ani možné vyvodiť závery z uvedeného činu a zmysluplne predložiť návrh, ktorý by reflektoval na tento skutok v záujme prijať také opatrenia, aby sa to v budúcnosti už nikdy nezopakovalo. Slovenská spoločnosť teda nevie a nebolo to zrozumiteľne vysvetlené, prečo je treba prijať zákon, ktorý, opakujem, má zaviesť opatrenie na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Predložené návrhy, ktoré ani nie je možné považovať za opatrenia, minuli pointu zlepšenia situácie. Najväčšie výhrady máme v troch oblastiach: po prvé zhromažďovacie právo, po druhé prenos zodpovednosti na samosprávy a po tretie takzvaná renta. Zhromažďovacie právo alebo právo na pokojné zhromažďovanie je základné ľudské právo, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. My v KDH máme svoje postoje a názory týkajúce sa zhromažďovacieho práva, ktoré sú v súlade s demokratickými princípmi a hodnotami, ktoré si vážime ako prejav demokratickej vyspelosti krajiny. Boli to práve prívrženci neskoršieho KDH, ktorí sa svojimi činmi a prejavmi zaslúžili o to, aby tento výdobytok demokracie sme mali hlboko zakorenený v našom právnom poriadku. KDH je síce strana presadzujúca konzervatívne hodnoty, ale zároveň sme moderná strana, ktorá reflektuje na potreby súčasnej doby. Ak prax, rozhodovacia činnosť príslušných súdov alebo činy, ktoré sa v spoločnosti dejú a sú všeobecne neakceptovateľné práve z dôvodu prekonania právnej úpravy, a potreby jej opätovne posúdenia, preskúmania a, samozrejme, vylepšenia preukážu potrebu úpravy práva na zhromažďovanie, asi by bolo namieste sa týmto zaoberať. Avšak vláda predložila zákon, ktorý z nášho pohľadu v časti zhromažďovacieho práva neprimeraným spôsobom zasahuje do tohto výdobytku demokracie. Snahou je zaviesť neurčité, ľahko zneužiteľné atribúty, ktorými by bolo možné v praxi výrazným spôsobom do práva zhromažďovať sa zasahovať a najmä neprimerane obmedzovať. Čo nám chýba, je kontext potreby navrhovanej úpravy a spoločenskej požiadavky. To, že sa stal atentát na predsedu vlády, samo osebe nemôže byť dôvod na úpravu demokratických práv najmä preto, že je prípustné, že atentát na predsedu vlády sa neudial v rozpore so slobodným výkonom práva zhromažďovať sa. Toto nebolo preukázané. My dodnes nevieme, prečo sa to stalo, kto zlyhal a čo je potrebné napraviť. Chýba nám aj súvislosť medzi opatrením zaviesť tzv. doživotnú rentu pre predsedu vlády a predsedu Národnej rady a v tejto súvislosti aký to má vplyv na zvýšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Možno nastal čas, kedy by sme sa mohli zaoberať aj otázkou zabezpečenia vyslúžilých politikov. Bolo by správne, ak zo strany vlády by bola vyvolaná diskusia medzi politikmi, odborníkmi a samotnou verejnosťou a nastavenie pravidiel zabezpečenia pre predsedu vlády a predsedu parlamentu po ukončení ich mandátov by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody. Preto považujeme a navrhujeme, aby ustanovenia o vyplácaní doživotnej renty a poskytnutie ochrany, ochranky a vozidla boli vypustené ako zjavne nesúvisiace riešenie, ktoré nemá nič so zvýšením bezpečnostnej situácie na Slovensku. Ešte by som v krátkosti, sa v krátkosti dotkol ďalších bodov vládneho návrhu, s ktorými absolútne nesúhlasíme a navrhované ustanovenia nesledujú samotný účel zákona, a to opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Navrhovaná právna úprava dopĺňa kompetencie SIS a v dôvodovej správe chýba zdôvodnenie pre to, potreby tejto právnej úpravy. Taktiež ohľadom na charakter informácie je predpoklad zneužívania takto získaných informácií, čo môže spôsobovať neprimeraný zásah do súkromia dotknutých osôb. Nesúhlasíme a sme zásadne proti, aby nesplnenie sankcie pokuty sa stalo trestným činom, tak ako je to navrhované v čl. VII vládneho návrhu. Nakoniec považujeme za neadekvátne a neprimerané, aby boli podniky poskytujúce verejné siete alebo verejné dostupné služby povinné poskytovať údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie v prípade objasňovania priestupkov. Uvedené ustanovenia opäť nie sú predložené faktami, ktoré by dôsledne odôvodňovali nevyhnutnosť uloženia povinnosti podnikom, tak ako je to v návrhu uvedené. Na základe tohto, čo som uviedol, chcem, pán predsedajúci, predniesť pozmeňujúci návrh a žiadam, aby sa potom o jednotlivých bodoch hlasovalo samostatne. Ďakujem, poprosím vás zastaviť čas. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milan Majerský, Igor Janckulík, Marián Čaučik, Andrea Turčanová, Martina Holečková, Jozef Hajko, Ján Horecký, František Mikloško, Peter Stachura, Branislav Škripek, Martin Šmilňák k vládnemu návrhu o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364. Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike sa mení a dopĺňa takto: 1. V čl. I sa vypúšťa bod 1. 2. V čl. I doterajší bod 5 znie: „§ 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „(3) Ak má Policajný zbor informácie nasvedčujúce tomu, že existujú dôvody na zákaz zhromaždenia, bez zbytočného odkladu prostriedkami elektronickej komunikácie o takýchto dôvodoch informuje obec."." 3. V čl. I doterajšom bode 6 v § 10 ods. 2 písm. e) sa slová „existuje dôvodná obava" nahrádzajú slovom "hrozí". 4. V čl. I doterajšom bode 6 v § 10 ods. 2 písmeno f) sa vypúšťa. 5. V čl. I doterajší bod 9 znie: „§ 14 vrátane nadpisu znie: „§ 14 Priestupok proti zhromažďovaciemu právu (1) Priestupku proti zhromažďovaciemu právu sa dopustí ten, kto a) zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona, b) neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinností, c) neoprávnene a úmyselne sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni, d) neoprávnene vnikne do zhromaždenia, e) neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia, f) bráni účastníkom, aby sa pokojne rozišli, g) ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu, chladnú zbraň alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja alebo výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo ozbrojených bezpečnostných zborov, h) svojím konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento prestane byť riadny a pokojný, alebo k takému konaniu podnecuje, i) ako účastník zhromaždenia má svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu, ak je proti nemu vykonávaný služobný zákrok príslušníkmi Policajného zboru a na odkrytie tváre ho príslušník Policajného zboru vyzval. (2) Za priestupok podľa odseku 1 a) písm. a) až f) sa uloží pokuta do 165 eur, b) písm. g) až k) sa uloží pokuta od 165 do 1 650 eur. (3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,3)."." Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie: „3) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov." 6. V čl. I sa doterajšie body 10, 11 a 12 vypúšťajú. 7. Čl. III sa vypúšťa. 8. V čl. IV sa vypúšťajú body 3, 5 a 8. Nasledujúce novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú. 9. V čl. V doterajší bod 5 znie: § 72a znie: „§ 72a (1) Policajný zbor zaisťuje počas výkonu funkcie osobnú bezpečnosť a) prezidentovi Slovenskej republiky, b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, c) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, d) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, e) predsedovi vlády Slovenskej republiky, f) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky, g) generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, h) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, i) ministrovi. (2) Policajný zbor zaisťuje po skončení výkonu funkcie osobnú bezpečnosť a) prezidentovi Slovenskej republiky doživotne, b) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi vlády Slovenskej republiky, ktorí vykonávali túto funkciu najmenej jedno úplné, neskrátené volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky počas 2 rokov od skončenia posledného výkonu funkcie. (3) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia výkonu funkcie a) predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, b) predsedovi vlády Slovenskej republiky, c) predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky, d) ministrovi vnútra, ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. (4) Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie a) podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, b) poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň predsedom politickej strany alebo politického hnutia, ktoré v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, c) podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, d) inému ministrovi než podľa odseku 3 písm. d), e) generálneho prokurátora Slovenskej republiky. (5) Policajný zbor zaisťuje po dobu výkonu funkcie a po dobu 30 kalendárnych dní odo dňa skončenia výkonu funkcie určenej osoby podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 3 osobnú bezpečnosť ich dieťaťu a manželovi alebo blízkej osobe žijúcej s nimi v domácnosti, ak o to určená osoba podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 3 požiada. (6) Pri súbehu nároku na zaistenie osobnej bezpečnosti počas výkonu funkcie a po jej skončení sa osobná bezpečnosť zaisťuje formami a metódami ako počas výkonu funkcie určenej osoby. (7) Určená osoba okrem určených osôb podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) počas výkonu funkcie môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo natrvalo. (8) Určená osoba, ktorej Policajný zbor zaisťuje osobnú bezpečnosť podľa odseku 2 až 4, okrem určenej osoby podľa odseku 2 písm. a) po skončení výkonu funkcie môže zaisťovanie osobnej bezpečnosti písomne odmietnuť, a to na určitú dobu alebo do ukončenia doby zaistenia osobnej bezpečnosti. (9) Právo na zaistenie osobnej bezpečnosti po skončení výkonu funkcie zaniká dňom právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin spáchaný osobou, ktorej sa osobná bezpečnosť zaisťovala. (10) Policajný zbor písomne informuje určenú osobu o podmienkach, rozsahu a formách zaisťovania osobnej bezpečnosti a ochrany určeného objektu. (11) Ak dôjde k porušeniu podmienok na zaistenie osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu určenou osobou alebo k neposkytnutiu súčinnosti určenou osobou pri zaisťovaní osobnej bezpečnosti alebo ochrany určeného objektu, Policajný zbor informuje ministra vnútra. (12) O formách a metódach zaisťovania osobnej bezpečnosti určenej osoby rozhoduje Policajný zbor. (13) Policajný zbor a ministerstvo priebežne hodnotia bezpečnostnú situáciu vo vzťahu k jednotlivým určeným osobám, ktorým sa zaisťuje osobná bezpečnosť." 10. V čl. V sa vypúšťa bod 7. 11. Čl. VII sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 12. Čl. VIII sa vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Pán predsedajúci, skončil som a poprosím, aby sa potom hlasovalo samostatne o každom bode. Ďakujem. [13:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Igor Matovič. [14:02] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, hneď na úvod poviem, že, alebo ešte pred úvodom poviem, to, čo sa stalo Robertovi Ficovi, sa stať, samozrejme, nemalo. Akýkoľvek problém, nech spočíval v čomkoľvek, riešiť ho tým, že siahnem na niečo, čo, o čom môže rozhodovať len Boh, a ohroziť niekoho na zdraví v žiadnom prípade správne nebolo. Chcel som aj takýmto spôsobom tento akt odsúdiť a zároveň popriať Robertovi Ficovi, aby sa čím skôr uzdravil, hoci naveky zostane mojím politickým nepriateľom. Zároveň teda na úvod som chcel povedať po tomto predúvode, že veľmi rád by som hlasoval za tento návrh zákona a navrhol by som tam možno aj také vylepšenie pre Fica. Prečo mu navrhujete, neviem ani teraz už, priznám sa, tuším tri poslanecké platy. Dajme mu milión, ale ja to naozaj myslím vážne, dajme mu milión mesačne a nech vypadne a nech dá Slovensku konečne pokoj. Tento človek za 12 rokov pôsobenia pri výkone moci v podstate môžem povedať, že rozkradol 30 miliárd eur. Lebo to, že to umožnil svojim prisluhovačom, je na jeho hlave. On je ten zodpovedný. A keď raz niekto spôsobí škodu vlastne alebo je schopný spôsobovať svojím výkonom moci škodu pre štát, pre nás všetkých, lebo štát sme asi stále, dúfam teda, že nie sú zatiaľ vytesnení voliči opozičných strán, že štát sme vlastne všetci my bez ohľadu na to, kto koho volí, tak to je 200 miliónov, 250 miliónov eur každý jeden mesiac. Nie, dvesto, aby som bol správny. Dvesto miliónov eur je Fico schopný spôsobiť škodu, keď vládne, mesačne. Dajme mu milión a nech vypadne, nech konečne tu nespôsobuje škodu ľuďom, ktorí po drobnom tieto dane, poplatky, pokuty musia platiť do štátneho rozpočtu. Čiže ešte raz, mám návrh. Nedávajte mu trápnych päťtisíc euro alebo koľko mu idete dať. Dajte mu milión, ja vám za to zahlasujem a dajme mu podmienku, nech konečne vypadne z verejného života, lebo ušetríme pre nás všetkých 199 miliónov mesačne. Viete si predstaviť, ako sa ľudia budú mať, ako prasce v žite, keď budeme mať v štátnom rozpočte nerozkradnutých 199 miliónov? Áno, jasné. Možno vy už teraz rovno kalkulujete. Dobre, Ficovi dáme milión, dáme tam Kaliňáka, bude to taký istý zlodej a vlastne biznis pobeží ďalej. Ja som presvedčený, že keď sa Fica podarí odstaviť bokom a aj za takýto štátny úplatok z peňazí ľudí a budeme mať naveky od neho pokoj a keď chce mať ochranku, nech má aj sto ochrankárov, mu to zaplaťme. Stále to bude len zlomok zlomkovitý z toho, čo tento človek je schopný pri pôsobení vo verejnej politike napáchať škody na verejných financiách alebo na úkor peňaženiek obyčajných ľudí, ktorí to prispievajú do rozpočtu. Takže ešte raz. Páni, dámy, poďme Ficovi dať milión! Prečo by sme mu dávali päťtisíc, ale dajme mu podmienku nech vypadne a nech prestane konečne robiť Slovensku hanbu a škody na verejnom majetku, a teda to je, znamená na majetku ľudí, ktorí tieto peniaze do rozpočtu prispievajú. Možno mnohí z vás si dali otázku, že prečo robia, prečo prijímajú takýto zákon, však Fico má toľko nakradnutého, že on nie je odkázaný predsa na nejakých trápnych päťtisíc mesačne. Prečo to robia? Či náhodou týmto nevytvárajú dojem v ich voličoch, že vlastne ten Fico je odkázaný na tých päťtisíc mesačne. No jednoducho nie je odkázaný na päťtisíc mesačne a oni to veľmi dobre vedia, Fico to veľmi dobre vie, lebo nakradol toľko, že je zabezpečený na tisícky generácií dopredu. Ale on si potrebuje dokázať, že je niečo viac. Presne takto sa správal Stalin, Hitler a podobní. Oni na to odkázaní neboli, ale toto sú gestá, ktorými oni preukazujú tomu poddanému ľudu, tomu otrockému ľudu, ktorý spravujú, že oni sú niečo viac. Preto aj našité tie podmienky na mieru Ficovi, že keď si prečítate zákon, zistíte, kto vám z toho vypadne? Do prdele, Fico, dáte druhýkrát a znova iba Fico. Dáte tretíkrát, sprava, zľava, zospodu, zvrchu, stále iba Fico. Na mieru našitý zákon pre jedného konkrétneho človeka, lebo on si povedal po tej potupe, lebo on ten atentát vníma ako potupu, keď to bereme z jeho uhla pohľadu rozmýšľania. On si povedal po tej potupe, že on potrebuje pospolitému ľudu ukázať, že on si to môže dovoliť. To je to isté, čo urobil pred tým pol rokom, keď ako na drzovku po voľbách, v ktorých sľúbil, že bude ľudí hájiť, bude im stáť za chrbtom a ľuďom sa nič nezoberie, keď tým ľuďom jeden a pol miliardy eur zvýšil dane, poplatky, odvody, keď im napľul do tváre, ukázal, že on si to môže dovoliť, on je Boh. Presne takisto potreboval ukázať ľuďom, že on si to môže dovoliť, on je Boh tu na Zemi, keď si sám sebe zvýšil plat o 97 %. Ľuďom, ktorým sa zvyšuje plat o 5 %, ukázal, on je niečo viac. A toto je presne také, to poviem, finálne štádium diktátora, do ktorého sa Fico už dostal. Človeka, ktorý si myslí, že on je štát, on je slnko, on je štát, on je Boh. On môže rozhodovať o výhodách pre seba prostredníctvom svojich vlastných poslancov. Nechcem hovoriť, teraz sa zbabelo skrýva v nemocnici, bolo by, samozrejme, od neho chlapskejšie, nech by sa sem postavil a predkladal by on ten návrh. Ale radšej teraz mu vyhovuje byť ticho niekde v kúte, nechať odrobiť špinavú robotu ostatných, však teda Kaliňák znesie, v pohode spraví a vybavia mu niečo, aby on dostal tuto, jak tí potentáti si niekedy užívali to, že dostávali nejaké tie visačky a niektorí ich tam mali šedesát, tak aby Fico mal teraz tú ďalšiu visačku, jednu, potupí ľudí. Sľúbil im, že nič nezoberie, to, čo ľudia majú. Potupil ich, zaviedol im jeden a pol miliardy navyše daní, poplatkov, o 50 % zvýšil poplatky len tak, arogantne. Sľúbil s Pellegrinim, že budú nižšie ceny potravín. Napísal do správy, nechal to schváliť na vláde ešte keď, pred atentátom, že potraviny sú v poriadku v porovnaní s Poľskom, hoci na Slovensku za ten istý nákup Slovák zaplatí o 60 % viac jako za ten istý nákup v Poľsku. Hoci pred voľbami sľúbili, že potraviny, ceny potravín znížia, nie, po voľbách opäť chcel ukázať, že on si to predsa dovoliť môže, lebo on je Boh. To mal ďalší metál. Aj to, že si zvýšil ten plat o päťtisíc mesačne alebo 97 %, to je ten ďalší pocit samodôležitosti, toho vrcholného štádia diktátora, do ktorého sa tento človek dostal. A my teraz ako keby zľaknutí a, prepáčte, aj do opozície, tie vaše rečičky, páni a dámy z Progresívneho Slovenska, čo tu hovoríte, ďakujeme pekne, pán minister, že sme sa mohli s vami porozprávať. A čo ste vybavili, sa pýtam? To naozaj ideme tu trápne týmto diktátorom, ktorí včera zavraždili verejnoprávnosť v RTVS, ďakovať a ručičky bozkávať? Tak potom sa nečudujte, keď nabudúce budú mať kilové zlaté prstene, budú vám dávať, aby ste im ich pobozkali. Prosím vás, nestrkajte sa im do zadku. Sú to ľudia, ktorí v priamom prenose tu demontujú demokraciu, ktorí demontujú a vraždia spravodlivosť, verejnoprávnosť, a vy im ešte ďakujete! Toto je opozícia? Takú opozíciu si mafia praje, aby ste im bozkávali ruky a ďakovali len za to, že ste sa mohli s nimi porozprávať. Nie je to trápne? Ďakujme im vtedy, ak by takýto návrh zákona stiahli alebo zrušili by odtiaľ tie hlúposti, ktoré tam naozaj nepatria, tie arogantné pľuvance do očí rozumným a poctivým ľuďom. ----------------------------------------- Veľmi rád by som hlasoval za tento návrh zákona, aby sme tu niekomu dali doživotnú rentu alebo odškodnenie z pozície štátu. Nie ochranky, ale nejaký, možno áno, takýto finančný príspevok, ale ak by tam namiesto Fica nám z toho sita vypadla Zlatica Kušnírová alebo rodičia Jána Kuciaka, alebo manželka a deti jedného, druhého hasiča, ktorí zahynuli na diaľnici pred mesiacom, tam štát nie, tam štát povedal, vláda Roberta Fica povedala, že týmto dáme, zalepíme oči 50-tisíc jednorazovo. A koľko ideme dať Ficovi za rozkradnutie republiky, keď sme teda hasičom, ktorí sledovali verejný záujem, ktorí hájili verejný záujem, ktorí vykonávali svoje povolanie a poslanie a prišli o tom o život, sme im dali teda blahosklonne 50-tisíc eur. Koľko ideme dať Ficovi, spočítajme to! My sme to počítali, ak by mali jedného jediného ochrancu, tak je to plus-mínus v dnešnej cene, všetky náklady s tým spojené, to, čo mu idete schváliť, je to 27-tisíc mesačne. Keďže platy rastú, za tri roky, ak by, bodaj by, dúfam, že sa Pán Boh zmiluje a jeho to prestane baviť, alebo niečo iné, že odíde do dôchodku, alebo teda konečne prestane zavadzať, tak by mu to vychádzalo 30-tisíc mesačne. Lenže je tu jeden veľký háčik, Fico má nakradnuté majetky v zahraničí a keď si on povie, že on si pôjde tie nakradnuté majetky užívať do Dubaja alebo na Belize, a keďže v zákone teraz idete schváliť, že mu Policajný zbor má zabezpečiť dostatočnú ochranu, čiže ochranu, to znamená ochranu, aby sa mu nič nestalo, a on si povie, že on si pôjde užívať na Belize, lebo tam vie, že tam chce prežiť zbytok života, tak to naozaj podľa tohto zákona mu chcete zaplatiť sto ochrankárov, čo ho budú strážiť na Belize? Lebo na Belize je toľko vagabundov, ktorí si tam tiež vyviezli svoje nakradnuté majetky, a rôznych teda zbohatlíkov, ktorí či už tam majú prachy z obchodovania, z drog a z inej kriminálnej činnosti, že je tam dosť nebezpečno. To naozaj my mu budeme platiť stovku ochrankárov niekde na Belize? Viete, koľko bude stáť stovka ochrankárov? Keď jeden dokopy nás vyjde, lebo pri jednom potrebujete, keďže má byť nonstop 24 hodín, tak nás vyjde v podstate plat piatich ľudí plus odvody, plus, samozrejme, nároky na výsluhové dôchodky, to znamená, že pri jednom ochrankárovi sa dostávame k sume niekde skoro k 30-tisíc eurám, iba čisto celé tieto nároky, povedzme 25-tisíc. Povie si, že bude na Belize, a vy podľa tohto zákona mu musíte tam zaplatiť armádu ochrankárov, lebo podobne charakterní alebo bezcharakterní ľudia by ho o tie ozbíjané prachy ľuďom tejto krajiny chceli pripraviť, akože jednoducho on by len tak ľahko na tom Belize nemohol si užívať tie nakradnuté prachy, čiže potreboval by pri tom armádu ochrankárov. A to naozaj mu ideme teda zaplatiť stovku ochrankárov? To bude ale už stáť nie 25-tisíc, to už bude stáť 2,5 milióna mesačne, páni a dámy! Čiže ideme zalepiť ústa manželkám a deťom hasičov, ktorí vykonávali svoje povolenia a prišli o život, jednorazovými 50-tisícmi a Ficovi sme pripravení platiť aj milióny mesačne! Tak? To je to spravodlivé? Odmena za čo? Za sledovanie verejného záujmu, za boj za verejný záujem? Kde kedy Fico išiel po krku nejakému korupčníkovi a opačne, skúsme nájsť nejaký jeden týždeň, kde by sa nejakého korupčníka, alebo jeden deň v jeho politickom živote, kde by nejakého korupčníka nezastával, nekryl alebo nezabezpečoval týmto ľuďom zo svojej mafie beztrestnosť a ochranu. To, čo robil Fico celý život bolo v príkrom rozpore, politický život, v príkrom rozpore s ochranou verejného záujmu. A ideme mu dať za to odmenu, hovorím, možno aj milióny eur mesačne, lebo od neho záleží, kde sa rozhodne žiť. A keď sa rozhodne žiť v krajine, kde bude treba desiatky alebo stovky ochrankárov, tak to musíme podľa tohto zákona zabezpečiť. Každopádne je to výsmech a pľuvanec rozumným a poctivým ľuďom na Slovensku do očí. Lebo, po prvé, na to odkázaný nie je a on chce takto aj teatrálne ľuďom napľuť do očí, lebo vie, že takúto výhodu si nikto iný z nich nemôže sám sebe schváliť zákonom. Je to pľuvanec Kušnírovcom, Kuciakovcom a pozostalým po hasičoch napríklad. A pľuvanec aj, povedzme si, ľuďom, ktorí toto (rečník si poklepkal oboma ukazovákmi po bokoch čela) na hlave alebo na krku nenosia na okrasu. Napísať si do zákona, že to je zákon o zabezpečení väčšej bezpečnosti štátu, akože v čom, keď Ficovi dáme nejaké prachy ako odmenu za to, že rozkradol štát, že ho zdevastoval, zhumpľoval, že vo všetkých možných rebríčkoch sme na samom chvoste, Rumunsko, Bulharsko sú pred nami. Za čo mu dávame odmenu? Ak by tu mal aspoň, ja neviem, že jeden rok aspoň hospodáril ten človek lepšie ako priemerná krajina Európskej únie, ako sa podarilo nám všetky roky počas, počas našej koalície, že prvýkrát Slovensko hospodárilo lepšie ako priemerná krajina Európskej únie alebo eurozóny, čiže krajín, ktoré platia eurom, tak povedzme si, že dobre, za niečo si zaslúži. Ale on ani raz nehospodáril lepšie, rozkradol, čo mohol, zabezpečil spravodlivosť typu Kováčik, špeciálny prokurátor, alebo Trnka, špeciálny prokurátor, ktorí všetko, čo mohli, len upratovali pod koberec a božechráň chrániť alebo ísť po krku zločincom, a zabezpečil spravodlivosť, ako nám krásne o tom vypovedá nahrávka z poľovníckej chaty, kde vidíme, ako to fungovalo. Kde on sa hral na to, aké má plné námestia, a tam starý Bödör hovorí, že on mu vlastne zabezpečuje tie autobusy s tými dôchodcami, ktorí mu na tie mítingy chodia. Kde hovoria, kde nahovárajú, myslím, že vlastne kto to bol? Toť, tuším toť syn, pred chvíľku tu sedel spravodajca, bez hanby, Gašpar a jeho syn vlastne nahovára tuším Kaliňáka vlastne, ktorý to tu teraz predkladá, mi to pripadá že absurdné toto, že Hlava XXII, že, že nahovára jeho, že vlastne ho, jak sa z toho vyhovoríš, keď ti teda budú vyčítať, že kto toho Makóa pritiahol na finančnú správu. No vieš čo, zvaľ to na Lučanského, lebo Lučanský už sa nevie brániť, lebo on to už ani nepotvrdí, ani, ani nevyvráti. Toto je skutočný obraz charakteru týchto ľudí! Tuto rečnia o Lučanskom, teda jak sme my zavraždili Lučanského, ale keď sú zašití niekde, kde si myslia, že kamery nie sú, tak vymýšľajú, ako na Lučanského našiť svoje vlastné zločiny! Chápete to, tá absurdita týchto ľudí? Takže mrzí ma, že takýmto spôsobom po prvé vyhadzujete, pľujete do tváre ľuďom, ktorých som spomenul, vyhadzujete verejné prostriedky, že to zakrývate zbabelo za to, že teda zabezpečíte týmto väčšiu ochranu, hoci vlastne prioritným cieľom je umožniť Ficovi ten pocit, že on je niečo viac. Ale len chcem Ficovi z tohto miesta odkázať, a stále platí to, čo som povedal na začiatku, odsudzujem, čo sa mu stalo, prajem mu pevné zdravie, ale naveky zostane mojím politickým nepriateľom, lebo jednoducho rozkradol tento štát, umožnil ho rozkradnúť a 30 mld. eur, pre vašu predstavu je to to isté, ako keby posledných 20 rokov, odkedy Fico prvýkrát išiel vládnuť, sme každému jednému zosobášenému páru dali štátny 3-izbový byt a povedali: ďakujeme pekne, nemusíte splácať hypotéku, tento štát sa správa zodpovedne, on to za vás splatí . Takto sme si mohli žiť, takto tu rodiny mohli žiť v podstate život bez toho, aby boli zaťažení nejakými splátkami za svoje bývanie. Narodilo by sa nám o stovky tisíc detí viac. Ale nie, my sa rútime do prúseru. My sa rútime do krajiny, ktorá nebude mať verejnoprávne médiá, ktorá nebude mať demokraciu, kde zločinci budú trestaní za rozkrádanie obrovských majetkov trápnymi nejakými trestami. Kde verejné obstarávanie, keď sa starosta dohodne tuším do 800-tisíc euro, či koľko si to dali, do 800-tisíc eur jeden kamarát, druhý kamarát, tretí kamarát, chlapci, dajte mi tri ponuky a ja si vyberiem najlacnejšieho. A nabudúce, keď budeme stavať ďalšiu vec, tak dáte mi zase tri ponuky vy traja a vyberiem si teba, Ferko. A potom nabudúce si zase teba zoberiem, Janko. Toto ste včera schválili. Tuším včera bol tento zákon prijatý. Verejnosť nie je, už pravda nebude, že Zem je guľatá, božechráň. Už verejnoprávna televízia bude hlásať, že Zem je plochá predsa. Lebo keď ten dilino, neviem jak sa volá, ten šéf kultúrneho výboru, keď takéhoto typu a takýchto kvalít ľudia budú mať zrazu pod patronátom hľadanie pravdy v RTVS, tak tú verejnoprávnosť všetci si asi vieme predstaviť, ako vyzerať bude. Rútime sa do prúseru, do krajiny, ktorá zomiera na demografickú krízu, ktorá má najväčšie výdavky alebo teda najväčšiu, najväčší balvan budúcich výdavkov na dôchodky, ale nerodia sa nám deti. A zároveň z tej krajiny robíme krajinu, kde deti ani nebudú chcieť žiť. Kde rodičia, ktorí to cítia poctivo, rozumne a demokraticky voči tej krajiny, si povedia, že táto krajina im odpadla od chuti. Že možno chceli mať tri deti, ale povedia si, že také nešťastie nedoprajú trom, ale budú mať len dve, možno nebudú mať dve, budú mať len jedno, alebo možno si povedia, že pôjdu žiť radšej niekde inde. Krajina, ktorá bude odkázaná pre to, aby otvárala náruč černochom z Afriky, aby sem jednoducho niekto prišiel robiť na tie naše dôchodky. Toto sú dopady spravovania vecí verejných Robertom Ficom a vy mu idete za toto dať takúto doživotnú odmenu! Že sa nehanbíte, páni! Ja viem, máte moc, ale ako povedal Silvester Krčméry pred 70 rokmi, ale my máme pravdu. A ja pevne verím, že raz tá pravda opäť bude spravovať tento štát a vy, ktorí ste si povedali, že teraz to nastala tá vaša chvíľa a teraz to zhumpľujete a zabetónujete sa pri moci, že vy ten štát zase, opäť stratíte a už nikdy sa k moci nevrátite. A preto aj verím, že keď sa vám tento zákon podarí teraz prijať, tak nám sa ho v budúcnosti, alebo tým, čo prídu po vás a vás porazia v tých voľbách a dostanú sa k moci, že im sa ho podarí veľmi rýchlo zrušiť. Demokratický svet, demokratická západná Európa prisudzuje ochranu alebo nejaké pôžitky bývalým premiérom, prezidentom v priemere na päť rokov. Alebo majú pravidlo koľko rokov bol vo výkone, tak toľko rokov nech má nejaké tie pôžitky, napríklad teda tú ochranu. Nikto nemá také niečo, ako navrhujete vy, lebo nikto to neprijímal pre takýto zákon šitý na mieru pre jedného človeka a nikto ho neprijímal s tým, že vlastne prostredníctvom zákona chce napľuť poctivým a rozumným ľuďom do tváre. Mrzí ma to, že takto valcujete spravodlivosť, čestnosť a pľujete do tváre, jak som povedal, rozumným a poctivým ľuďom. Ale ešte raz zopakujem slová Silvestra Krčméryho: "Vy máte moc, ale my máme pravdu." [14:10] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Spišiak. [14:22] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vyzerá že dnes som posledný... (Reakcia spravodajcu.) Tak hovorím dnes, no dobre, tak možno nie. Odznelo tu dnes aj včera, aj v minulých dňoch k tomuto zákonu všeličo možné, pozitívne, negatívne. Čo je pre mňa teraz veľmi obtiažne, je hovoriť po pánovi poslancovi Matovičovi. Pán poslanec Matovič teda povedal to, ako to cíti, ako to vníma, je ten bojovník. No a ja som mal premyslený iný príhovor, lenže teraz rozmýšľam nad tým, čo povedal pán Machiavelli, povedal, že proti nepriateľovi nemôžem nastaviť vľúdnu tvár a očakávať, že aj nepriateľ bude vľúdny, on to zneužije a zaútočí, pochopí to ako tvoju slabosť. Čiže, pán Matovič, toto sa totižto vzťahuje od pána Machiavelliho pre boj na život a smrť, na nepriateľa vo vojne. A ja si myslím, že my tu nemôžme byť nepriatelia na život a na smrť, nepriatelia vo vojne, my sme tu poslanci zvolení ľuďmi. Či sa nám to páči, či nie, my musíme nie sa tu navzájom osočovať a bojovať na život a na smrť, my tu musíme vymyslieť niečo konštruktívne, možno politické z iného spektra, iného pohľadu, ale výsledok musí byť niečo pozitívne pre občanov tejto republiky, niečo pozitívne. Možno viac priklonené k tým voličom, ktorí volili koaličnú stranu, opoziční sme možno v nevýhode, ale práve pri tvorbe tohto zákona som prvýkrát, prvýkrát pocítil, že oplatí sa byť aj opozičným poslancom, lebo naozaj ten prvotný návrh tohto zákona bol taký, ktorý by fakt mohol byť zneužitý na reálne obmedzenie politického práva voľne sa zhromažďovať, ak by teda bol taký úmysel to urobiť. Následne teda došlo k prvému čítaniu a navrhovatelia pristúpili na naše pripomienky, na naše úvahy a naozaj tú časť tohto zákona, ktorá sa týka verejného alebo slobodného zhromažďovania sa verejne, zmenili a tie kľúčové administratívne obštrukcie, ktoré tam zakomponovali, vynechali alebo zmenili, že už toto neni na prvý pohľad zneužiteľné a vyzerá to tak, že je to, a v dobrej viere, použiteľné na to, o čom hovoria, že to má byť, zabezpečiť pokojné zhromaždenie osôb, keď o to majú záujem, samozrejme, s určitými obmedzeniami, ktoré obmedzenia predpokladá aj Európsky súdny dvor, aj medzinárodný dohovor o ľudských právach. Jasné, že neni to do takej miery navrhované schváliť, ako by sme sa s tým vedeli stotožniť, ale je to oveľa-oveľa lepšie a oveľa menej zneužiteľné zlovôli znemožniť voľne sa zhromažďovať. Ja teraz nehovorím čiste ako politik, lebo som veľmi dlhé roky bol policajt. Základné úlohy štátu, tie najzákladnejšie, sú práve v tomto, že musí zabezpečiť občanom, aby sa mohli voľne zhromažďovať, slobodne prejaviť svoj názor, a musí zabezpečiť, aby to mohli urobiť slobodne, pokojne a bezpečne. Na druhej strane musí zabezpečiť aj to, aby nedošlo k ohrozeniu ich života, majetku, zdravia, nielen tým demonštrujúcim, tým, ktorí sa takto chcú prejaviť, ale aj tým, ktorí povedzme nesúhlasia s týmto zhromaždením, ich to obmedzuje v ich právach, ako aj všetkým ostatným. No a tu je ten problém. Ja ako policajt som absolvoval zákroky proti demonštrantom. Prvýkrát v živote som to začal robiť 18. novembra 1989. Som bol nasadený v Prahe strážiť ÚV KSČ. To bolo drsné. Bol som policajt. Sme sa dohodli, že nebudeme biť ľudí, lebo sme tiež cítili tú demokraciu. A následne som absolvoval viac demonštrácie proti spúšťaniu Vodného diela v Gabčíkove a mohol by som tu recitovať, kde všade som bol nasadený a čo všade som musel zabezpečiť, či už majetky, životy, zdravie demonštrujúcich alebo aj tých, ktorým sa tá demonštrácia nepáči. Potom som sa presunul do pozícií, kde som mal riadiť takéto aktivity. Potom som mal zodpovedať za riadenie týchto aktivít a vždy tak, aby sa zachovala rovnováha medzi tými, čo chcú slobodne prejavovať svoju vôľu, a tými, ktorí chcú im tú vôľu zabezpečiť, aby mohli prejaviť a aby ich pritom nemohol ohroziť nikto iný a aby sa navzájom tam nelikvidovali, neničili svoje životy, zdravie a majetky. Čiže ja viem sa na túto vec pozrieť z obidvoch uhlov pohľadu, lebo som ich zažil, riadil, zodpovedal za výkon. Preto ja presne viem, keď som si čítal tento návrh, že kto ho písal, a ja by som ho napísal takisto, aj keby sme sa opýtali policajtov, ktorí v týchto opatreniach boli, čo by navrhovali, tak by navrhovali zhruba toto isté, lebo policajt, aj zodpovedný policajt za výkon bezpečnostných opatrení v prvom rade, v prvom rade hľadí na to, aby to bolo pokojné, bezpečné, aby chránil majetok, život, zdravie a tak ďalej. Ale toto môže robiť len vtedy, keď má patričné kompetencie, možnosti. Lenže demokracia v tomto výkone bráni, lebo demokratické vymoženosti voľne sa zhromažďovať a prejavovať svoj názor má tiež svoju váhu demokracie. Čiže tu treba pristupovať veľmi-veľmi opatrne preto, lebo neadekvátny zásah môže vzbudiť ešte väčšiu reakciu, aká pôvodne bola plánovaná tým zhromaždením. Nakoniec sa demonštruje už proti samotnej polícii, ktorá neľudsky zasiahla, a už ani nie proti tomu, proti čomu sa chcelo demonštrovať. Keď sa nezasiahne, tak zase je polícia kritizovaná, že nechala voľný priebeh, a sa ľudia sťažujú, že nemohli prísť pre deti do škôlky, mali problémy sa dostať do zamestnania, zásobovanie zlyháva, deti sa strhávajú zo sna, lebo je krik. Viete, neni to vôbec jednoduché. Jednoducho povedané, na jednej strane ľudskoprávni aktivisti, na druhej strane policajti, ktorí to majú zabezpečiť. Nakoniec vždy tí policajti sú buď vinní, alebo hrdinovia. Viete, ja som, nebudem tu rozprávať svoje osobné zážitky, ale ani som o tom nechcel hovoriť, len viackrát tu bolo spomenuté, že počas jedných vlád sa zasahovalo, počas iných vlád sa nezasahovalo. Ako keby tá, ten jeden typ vlády bol nejaký demokratickejší, viac by povoľoval voľne sa zhromažďovať a prejaviť svoj názor a ten iný zase nie, lebo striekali vodnými delami do demonštrantov, a tým pádom ako keby neboli demokratickí. Áno, v tých gorilích demonštráciách pred Národnou radou som ja prikázal striekať vodným delom do demonštrantov. Ale mal som na to zákonné dôvody, aj zákonným spôsobom to bolo vykonané. Musím to povedať, lebo stále sa to omieľa ako niečo neľudské. Čiže demonštrácia proti Gorile... (rečník sa pozrel na veľkoplošnú obrazovku), dobre, mám ešte čas. Demokracia proti, demonštrácia proti Gorile, ak to tak nazveme, pred Národnou radou, pred týmto objektom, obrovské množstvo ľudí, masa ľudí, demonštranti, ktorí demonštrovali, lebo sa im nepáčilo, nepáčila sa im tá situácia okolo tých problematík súhrnne nazvaných Gorila. Pár mesiacov predtým došlo k obdobnému demonštrovaniu v Grécku, kde demonštranti, masa ľudí prenikla až do parlamentu a demolovala parlament grécky. U nás možno hrozilo aj to, ale nepredpokladali sme, urobili sme bezpečnostné opatrenia pred Národnou radou, zaistené zo všetkých uhlov pohľadu, a tá demonštrácia sa vyvinula do masového fyzického útočenia na policajtov, ktorí držali kordón v mínus 14 stupňoch možno vyše dvoch hodín. A tí demonštranti do nich pľuli, najskôr vajcia hádzali, potom kamene hádzali, štyria policajti museli byť odvezení do nemocnice na okamžité ošetrenie, lebo mali rozbité hlavy. Potom boli rozobraté už tie kovové zábrany a tými kovovými zábranami búchali do tých policajtov a chceli prelomiť ten kordón, ktorý držali policajti. A viete, v tomto prípade je to tak, ako keď je povodeň, pretrhne sa hrádza na jednom metri a potom už to nikto nezastaví, potom už to ide. A aj tak som vždy držal, že nestriekať, ešte to udržíme. Udržte to, udržte to, až kým už voľne tí hlavní demonštranti, ktorým fakt išlo o vec, o demonštráciu, o voľný prejav svojho názoru, rozišli sa. Až v momente, keď už tam prevažne, alebo už len boli tí, ktorí boli na prvý pohľad agresívni, rôzni... (rečník si vzdychol), ako to nazvem, nechcem ich dehonestovať nikoho, fanúšikovia futbaloví, skinheadi a rôzni takto vyzerajúci ľudia, ktorí len búšili a bolo na nich zrejmé, že oni chcú ten kordón preraziť a robiť bordel. Tak až keď títo tam boli, vtedy som povolil rozohnať ich tým vodným delom. Na druhej strane pri tých demonštráciách, ktoré podľa Tibora, jak tu hovoril, neboli nikdy rozohnaté, no neboli pred tým Bonaparte, lebo neviem, či tam niekto, neviem, možnože sa to stalo, rozbíjal hlavy policajtom kameňmi alebo železnými zátarasami. Ak áno, neviem, podľa, ja neviem, že to tak bolo, bola demonštrácia, ktorá možno bola prejavená svojsky, ale nedošlo k fyzickému násiliu, k fyzickým útokom, takže nemuseli ani zakročovať. Ani proti demonštráciám, ktoré sme organizovali my Progresívne Slovensko. Tam keby ani jeden jediný policajt nebol, ani tak by sa nič nestalo, lebo to bolo tak, tá vôľa ľudí sa prejavila a tá intenzita, tá, tá, tá nevôľa s tým, čo sa deje, možno vykrikovaním, ale nie ničením, nie fyzickým útočením na nikoho, ani cestou domov rozbíjanie áut a tak ďalej. V tých demonštráciách na Gorilu sme mali informácie, že platia mladým chlapcom alkoholické nápoje, aby sa opili a potom aby robili bordel a potom keď polícia zakročí, aby mohlo byť brutálne útočené na políciu, že rozháňa demokratické spôsoby verejného prejavenia. Dokonca tehotné mladé dievčatá tam boli nasadené, aby ten náš policajný zákrok bol ešte akože dehonestujúcejší voči občanom. V Bonaparte nezakročili, lebo ak by zakročia, tak ja si myslím, že by ešte väčšiu nevraživosť v tej verejnej mienke si získali, lebo v tom Bonaparte tí ľudia si mysleli, že je namieste demonštrovať vzhľadom k tej budove, vzhľadom k tomu objektu, vzhľadom k tým všetkým okolnostiam, ktoré tam boli. Jednoducho nechcem hovoriť o tejto minulosti, ale tie vodné delá som musel povedať, lebo jednoducho to tak bolo. A áno, ja som to povolil. Dokonca ja som bol na to hrdý, lebo jak by prerazili ten kordón, v zálohe sme mali zásahové jednotky Lynx Commando. Čiže títo chlapi by týchto demonštrantov museli tvrdým spôsobom buď zastaviť, možno by utrpeli viac škôd na zdraví, ako keď boli pokropení tou studenou vodou. Čiže som rád, že teraz po tých rôznych novelách, i keď zrejme nebudú schválené tie naše, ale tie, ktoré navrhne vládna koalícia aj na základe našich možno pripomienok a pripomienok aj iných štátnych inštitúcií, teda zapracovali a naozaj tie najradikálnejšie spôsoby obmedzenia, ktoré naoko možno vyzerajú, že zabezpečenie pokojného zhromaždenia, by sa mohli zneužiť na zakazovanie akéhokoľvek verejného zhromažďovania. A toto si myslím, že je tá cesta... (rečník pozrel na veľkoplošnú obrazovku), ešte mám čas, toho zmieru. Lebo samotný účel, si myslím, tohto navrhovaného zákona je v tom, aby sme znížili eskaláciu. Znižovať eskaláciu. No lenže možno by nastal pravý opak, ak by sa to schválilo v tej pôvodnej forme, lebo naozaj niektorí ľudia, ak by možno bol zákaz, by pociťovali, že toto je obmedzenie ich základného politického práva voľne sa zhromažďovať, voľne vyjadriť svoj názor a práve v týchto prípadoch ľudia sú schopní demonštrovať, lebo pociťujú to ako obmedzenie svojich základných práv. To vždycky tak bolo, akákoľvek demonštrácia bola. Väčšinou demonštrujú preto, že cítia, že je obmedzovaná ich sloboda. Iní, neonacisti a tak, oni demonštrujú zas kvôli niečomu inému, ale väčšinou je to vtedy, keď človek cíti, že je obmedzovaná jeho sloboda. A týmto by to, ten pocit možno mal. Teraz keď sme to spoločnými rokovaniami sa snažili nejak upraviť a naozaj tí predkladatelia tie najradikálnejšie zásahy vypustili, tie menej radikálne zmenili, je možný predpoklad, že naozaj, ak sa to schváli, zabezpečí ten účel, kvôli ktorému deklarujú, že ho prijímajú, na zvýšenie bezpečnosti demonštrantov. Potom už bude záležať len na tých samotných organizátoroch tých demonštrácií aj tých zúčastnených osôb na tých demonštráciách, že ako toto využijú, že či budú prezentovať tí hovorcovia alebo tí organizátori agresívne, nabádať na tú nevôľu, na tú zlobu proti tomu druhému, ak sa budú tváriť, jak radí Machiavelli, že proti nepriateľovi nemôžeš ukázať vľúdnu tvár, musíš ísť, no tak sa nikde nedopracujeme. Ja to považujem, ak sa to tak schváli, ako prvý krok k tomu, nie samotné telo toho zákona spôsobí tú deeskaláciu, ale, ale to, ako tá vládna koalícia na základe našich pripomienok to zjemnila, to už je prvý krok. To je náznak tej eskalácie možnej do budúcna. Ale to bude záležať vždy len od toho, ako sa k tomu postavia tí organizátori, ako sa postavia k tomu aj politici, ktorí vo svojich prejavoch bez verejných zhromaždení, v médiách, kdekoľvek budú o tomto rozprávať. Či budú nastavovať aj tú vľúdnu tvár, lebo nie sme nepriatelia, nemôžme byť nepriatelia. Môžme byť, a to aj musíme byť, politickí súperi, konkurenti, záujmy svojich voličov musíme hájiť, ale nie tak, že ich ženieme do zúfalstva, na základe ktorého sa začnú správať tak, ako nechceme, aby sa správali. Preto je to aj na nás ako, lebo samotné telo zákona, akéhokoľvek, nepomôže. Skončil som. (Potlesk.) [14:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, či sa má záujem niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. [14:41] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Včera sa ma náš predseda klubu pýtal, že či idem vystúpiť za klub, a ja som povedala, že ja nepotrebujem 30 minút, pretože ten pozmeňujúci návrh naozaj vyhovel tým požiadavkám, ktoré som teda ja navrhovala odstrániť a ktoré som považovala za absolútne najtoxickejšie časti, ktoré obsahovalo to pôvodné znenie návrhu lex atentát. Takže, takže budem aj preto teraz stručná, napriek tomu sa chcem dotknúť jedného toho ustanovenia, ktoré som zmieňovala už v prvom čítaní a ktoré teda je chvala, chvalabohu a vďaka vôli a ochote navrhovateľov vypustené, minimálne tam v tom pozmeňujúcemu návrhu. Ale, ale počúvala som tu argumentáciu, že s akou, prečo sa vypúšťa toto ustanovenie. Hovorím o ustanovení, ktorým sa mal dopĺňať zákon o elektronických komunikáciách a ktorého, veľmi to zjednoduším, pointou malo byť, že ak vzniká podozrenie zo spáchania priestupku, môže si provider vypýtať, pardon, môže si policajt so súhlasom prokurátora vypýtať od providera proste veľmi široký rozsah jeho osobných údajov. A toto je niečo, čo som tu pred chvíľkou nazvala ten guľomet na komárov, pretože to je to, čo by malo zaznieť v tej argumentácii a nezaznelo, a ja sa k nej dostanem. Ale zazneli v nej dve veci, na ktoré chcem reagovať predom, a síce že nie je vôľa kriminalizovať prejavy, lebo v Trestnom zákone už sú skutkové podstaty trestného činu, ako je ohováranie. Teraz nechcem pôsobiť, že idem niečo rozporovať, iba možno to hovorím tak v rámci korekcie, že práveže my nemáme v trestnom režime nijaké skutkové podstaty, ktoré riešia ten typ prejavov, ktoré mohli vyústiť k atentátu. Áno, ohováranie máme, ale to je úplne iný trestný čin. Tam sa vyžadujú úplne iné parametrizácie na teda konanie, následok, vyvolanie pocitu na strane poškodeného a tak ďalej. Tam sa... (Reakcia navrhovateľa.) Aj tak... Pán minister ma dopĺňa trestným činom ešte vydierania. Ale chýbajú nám práve také, ktoré poznáme skôr pri tých skutkových podstatách trestného činu extrémizmu, že podnecovanie k násiliu a takéto, tie nenávistné. A áno, že tým pádom, keďže nie sú, nie sú nejako, nejako regulované, je potom teda na diskusiu, že ako ich, ako ich právne upraviť. Ale určite si nemyslím, že ak by mali ostať v priestupkovom práve, no ak sa tak rozhodneme, budiž, ale potom nemôžeme dať OČTK takú silnú zbraň, ktorú doposiaľ vždy a všade, a to teda teraz hovorím aj na základe, na základe záverov z judikatúry, alebo ktorú som si prešla v judikatúre ESD, je možné uplatniť len v súvislosti s trestným činom. Keď som si pozerala teda rozsudky Európskeho súdneho dvora, tak tam je tá debata iba o tom, že ako závažná musí byť kriminalita, aby sa mohli orgány činné v trestnom konaní domôcť zásahu do súkromia osoby, pretože to navrhované znenie, v podstate ja už som to tu, už som v prvom čítaní spomenula, že útočilo na tri alebo štyri dokonca, alebo minimálne išlo do konfrontácie so štyrmi základnými ľudskými právami. Obmedzuje slobodu prejavu, pretože každý má právo vyjadrovať svoje názory bez toho, aby sa musel pritom predstaviť, hej, a zverejniť všetky svoje osobné údaje. Týmto už, ak oni odhalia identitu anonymného diskutéra alebo niekoho, kto sa nechcel predstaviť, zasiahli svojím spôsobom do slobody prejavu. Po druhé, urobili tým pádom, ak by to teda prešlo v tej pôvodnom, v tej pôvodnej verzii, zásah do ochrany telekomunikačného tajomstva, čo je, čo je niečo práve v tej kategórii práv, ktoré pán minister spomínal ako tie úplne primárne, hej, ktoré sú najviac chránené, že to je tak osobná zóna, právo na ochranu súkromia a tak ďalej. Čiže kvôli podozreniu z priestupku sme boli ochotní dať orgánom činným v trestnom konaní také nás... také nástroje, ktoré vyvolali absolútnu neproporcionalitu. Čiže ja si nemyslím, že ten dôvod je preto, lebo, áno, že veď vieme to riešiť cez ohováranie, ale, a preto nepotrebujeme mať takúto úpravu, hej, ktorú sme teraz vypustili z toho návrhu, ale dôvodom toho vypustenia je to, že tam bola absolútna neproporcionalita. Ja si neviem predstaviť právny vesmír, v ktorom by toto bolo priechodné, aby sme zasiahli paralelne jednou šupou do niekoľkých základných ľudských práv na základe podozrenia z priestupku. A potom máme problém, keď sa obmedzujú základné ľudské práva na základe ohrozenia verejného zdravia, čo je ústavne prípustný, prístupný, prípustný dôvod. Potom ten druhý argument, ktorý zaznel, že teda predkladatelia alebo navrhovatelia sa chceli vyhnúť praxi, kedy OČTK nadkvalifikujú priestupok na trestný čin, aby tým získali oprávnenie žiadať providerov o informácie na odhalenie zdroja, čo absolútne pripúšťam, že takéto prípady môžu nastať. Len ja si, ja to tu už opakujem donemlátom, že my nemôžeme robiť zásadné zásahy a zvlášť teda, ak majú takýto dopad na ľudské práva, na základe urban legend. Hej, že to musí byť naozaj zmapovaná analýza, ktorá nám dá presný prehľad o tom, čo sa v tej praxi naozaj deje, ako často a frekventovano, hej, sa takýto typ anomálie vyskytuje, lebo ja si pamätám, že keď som bola, keď som bola podpredsedníčka VRAX-u (výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, pozn. red.) tuto pána ministra, tak práve na tom, na tej pôde sa chystali všetky tie veci, ktoré na konci dňa vyústili k tomu, že sme dali trestné činy extrémizmu pod špecializovanú sústavu orgánov činných v trestnom konaní a Špecializovaný trestný súd. To nebolo preto, lebo sme mali nejaký prípad, nejakú príhodu, nejakého dôchodcu. Ja som robila rok analýzu, hej, ktorá je dodnes prístupná na ministerstve vnútra, a prešla som to so všetkými zainteresovanými stakeholdermi od spravodajských služieb, tých dotknutých orgánov, ktorým sme to brali, až po dotknuté orgány, ktorým to malo prísť. A takto zhruba sa, hej, majú robiť nejaké takéto väčšie zásahy, že uznávam, môže to byť takýto prípad, ale musíme mať oveľa väčšie, silnejšie legitimizačné dôvody na to, aby sme, aby sme, hej, pristúpili na tak zásadný zásah, ktorým to ustanovenie malo, malo byť. A chcem teda skôr upriamiť pozornosť na tie dôvody aj v súvislosti s tým, že ak tomu správne rozumiem, je tu tá vôľa zaoberať sa týmto typom vecí v lex atentát dva. Však? Či nie? (Rečníčka sa obrátila na navrhovateľa.) Chystáte lex atentát dva, tak som to správne pochopila. (Reakcia navrhovateľa.) Okej, aj tri dokonca, super, ja sa z toho veľmi teším, že tu je táto iniciatíva, ale... a nie som si teraz, neviem úplne odčítať a na základe tých argumentov, ktoré zdôvodňujú vypustenie toho mnou namietaného toxického ustanovenia, že akou cestou to pôjde, preto chcem tie posledné tri minúty možno narýchlo ešte doplniť ďalšie tie argumenty, ktoré by mali byť dané na potaz. To je to, že takýmto ustanovením, už keď sme teda prešli si tú absolútnu neproporčnosť, nie je možné viazať zahraničné servery. Hej, môžme viazať len národné servery. A to je teda akože fakt výhra, teda náklady absolútne neadekvátne úspechu. Pretože to, kde sa to deje, sú väčšinou tie platformy, ktoré nevieme regulovať, respektíve vieme, chvalabohu, že teda keď do toho vstúpila EK, tak už vieme na základe medzinárodnej pomoci, čo je inštitút ale len v rámci trestného konania, znovu by to nemohlo postihovať priestupky. A ďalší ten argument je, snažím sa skrátiť, že áno, že my sme síce vytvárali nejaké nástroje, ktoré dávali OČTK spôsobilosť domôcť sa nejakých, nejakých informácií, ktoré by inak nemali, ale my sme nemali a nemáme dodnes úplne jasné, že čo je ten materiálny dôvod, to je ten priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, spolunažívaniu spáchaného hrubým, hrubou neslušnosťou? Alebo že, viete, že to je prelomenie kľúčovej trestnoprávnej zásady, že nullum crimen sine lege certa. Ona musí byť určitá. My musíme vedieť, že ak má nejaké porušenie normy viesť k následku, tak tá norma musí byť absolútne jasná. My musíme vedieť, že čo sa po nás žiada, čo je to nežiaduce konanie. A z toho, ako dnes teda to máme, nevieme, čo zákonodarca myslí a čo je mierou hrubej neslušnosti. Okej, pri priestupkoch, máme to tam dlho, ak je to za 33-eurovú pokutu, čert ber. Ale nemôže takáto neistota byť, hej, v tom kontexte, že stačí mať podozrenie zo spáchania priestupku hrubej neslušnosti, dať práva OČTK, ktoré zasiahnu do tých všetkých ľudských práv, ktoré som spomenula. A možno ešte posledná vec a toto je skôr taká politická možno výhrada, že musíte sa v jednej chvíli proste naozaj rozhodnúť, čo idete robiť. Hej, že nemôžete v jednej chvíli hovoriť, že idete bojovať proti radikalizajúcim sa online diskusiám a na, ktoré naozaj, toto je to, čo viedlo, čo má, čo môžme pokojne označiť a ja s tým súhlasím, ako, hej, tá výslednica, ktorá sa podpísala alebo teda rezultovala k atentátu. Ale potom nemôžeme prísť k Bombicovi a hovoriť, že najväčší majster sveta v lynčovaní je proste niekto, kde by sme mali hľadať ako ešte širšiu, extenzívnejšiu slobodu slova. No tak buď ideme obmedzovať nenávistné prejavy, alebo teda ako že sa vysporiadajme s tým, že ak ich obmedzujeme, tak už potom nemôžme zase začať s argumentom o slobode slova, lebo ona má svoje limity. Moja sloboda mávať päsťou končí na špičke vášho nosa. A tu si treba ujasniť, že kedy teda chceme a čo obmedzovať a kedy na koho pôde a v koho relácii sa potom hráme na ochrancu slobody slova. No, tak poviem toľko. Ďakujem. (Potlesk.) [14:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, chcem sa opýtať navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. [14:51] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem veľmi stručný. Predpokladám, že ešte aj pán spravodajca sa vyjadrí. Bolo tu vyslovených veľa obáv a v konkrétnych príkladoch sme si naozaj dokázali nakresliť a tento príklad ma celkom zaujal, pani poslankyňa Števulová, ktorý ste vy spomenuli. Štátny funkcionár užíva nehnuteľnosť v rozpore s územným plánom. Predstavme si, že by som povedal, že pán minister Mikulec si postavil v chránenom území chatu. A teraz tam chceme ísť demonštrovať, lebo to je to, čo, tuším na Martinkách či kde to má. A ani jedno z týchto ustanovení nezakazuje susedom a ostatným obyvateľom tej obce tam ísť demonštrovať. Pretože nejdete demonštrovať preto, že je zlý alebo bol zlý minister vnútra, ale preto, že si postavil chatu tam, kde nemal. Tým pádom je táto podmienka vylúčená a keďže všetci ostatní susedia sú poškodení touto stavbou, tak vlastne nie je koho práva obmedziť podľa toho nášho stanoviska a teda tým pádom neexistuje, ako by mohol starosta napísať zákaz tejto demonštrácie. Podľa tohto zákona, ktorý sme napísali. Čiže uvidíme za tri mesiace, ale tá výkladová a tá prax, ktorá sa ustanoví, bude naozaj dobrá. A ja si dovolím len pár citácií, lebo veľmi veľa tých európskych rozhodnutí ste povedali, že budú problém, viacerí. Tak ja si myslím, že je veľmi dôležité odcitovať tú jednu z hlavných viet, ktorú súd najčastejšie preferuje. A skúsim ju povedať po slovensky teda. Štát má pozitívny záväzok na ochranu povolenej alebo teda oprávnenej, aby som povedal presne, oprávnenej demonštrácie proti protidemonštrácii. To je časť, ktorú často kritizujete. Štát má pozitívny záväzok, že musí to chrániť. To isté platí, že v prípade, ak je to ohrozenie, má ju zakázať. To je v rozhodnutí, ktoré súviselo s ďalšími opatreniami, napríklad ďalší citát, že štát má k dispozícii obmedzovacie nástroje, nie univerzálne, na stanovenie miesta demonštrácií. To je... (nezrozumiteľne vyslovené) verzus Rusko. A takisto platí, že to právo zhromažďovacie nie je neobmedzené a osobitne to ma zaujalo, samozrejme, najviac, to právo nie je neobmedzené a právo na pokojnú demonštráciu nemôže obmedzovať práva ostatných, Eva Molnár verzus Hungary. Čiže ja si myslím, že sme aj spoločnou prácou, teda odstránením niektorých formulácií, ktoré neboli úplne presné, z väčšej miery odstránili tie rozpory, ktoré hovorili o tom, že by tam k nejakému obmedzeniu mohlo dôjsť. Ja si myslím, že nie. Platí všeobecné pravidlo, ktoré sme ustanovili, že kvôli výkonu povolania nemôžeme demonštrovať pred obydlím. To je proste fakt. To znamená aj ten divoký výklad, že keď sa presťahuje niekto na námestie SNP, sa tam zakáže demonštrácia, takisto nie je pravda. Jednoducho tak ako v prípade toho ministra vnútra môžete protestovať pred jeho obydlím, pokiaľ to nesúvisí s výkonom jeho povolania. To je pomerne dosť jednoduché. Čiže toto ten zákon všetko umožňuje, a preto na záver už nechcem to ďalej zaťažovať. A možno už iba jednou poznámkou k pani poslankyni Bihariovej, že my sme to iba vyňali z toho návrhu teraz a posunieme ho do toho druhého konania na ten september, tú otázku tej identifikácie, ale to je zrovnoprávnenie. Dnes policajt bez potreby mať pri sebe prokurátora pristúpi ku vám, keď budete hrubo nadávať, a vyžiada si od vás občiansky a vy mu ho musíte dať, aby vás mohol identifikovať pre prípad priestupku narúšania občianskeho spolunažívania. Toto je to. My žiadne jeho údaje zo súkromia nežiadame ani obsah tých správ, len žiadame, aby sme boli schopní stotožniť osobu zodpovednú priestupkovo s autorom samotného statusu. To je celé. Pokiaľ v bežnom svete, kdekoľvek vonku to stačí, aby som si od vás vypýtal občiansky a policajt bez čohokoľvek, dali sme prísnejšiu kontrolu prokuratúry na to, aby to mohlo byť v online svete. Ale budeme o tom debatovať, vybrali sme to zo zákona, len hovorím, že žiadny nejaký veľký zásah do súkromia sme nechceli. A dobrý, Bombic je výborný príklad. Bombic je trestne stíhaný, pani poslankyňa, za prejavy, ktoré označila prokuratúra za nenávistné. My hovoríme, že ak sa tam nachádzali nejaké veci, tak v budúcnosti mohli by maximálne dosahovať intenzitu priestupku. Tak, tak čo vlastne my teraz robíme, že tu schvaľujeme a všetci potvrďte, že mal by byť trestne stíhaný, dokonca medzinárodne hľadaný kvôli tomu aj s obídením zákona, pretože on nie je na úteku, lebo už 20 rokov žije a centrum svojich záujmov má v Londýne. To znamená, to sú absolútne nezákonné zatykače podľa pravidiel, kedy sa majú vydávať. Kľudne mohli tú vec postúpiť na stíhanie do Spojeného kráľovstva. Nie, oni chceli vlastne mediálne využiť tú situáciu. Ale to, čo vy hovoríte, že aby to nebolo v tom priestupkovom zákone jedným dychom, druhým dychom hovoríte, ale vybratí ľudia, ktorých nemáme radi, by mali byť stíhaní trestnoprávne za to isté. Čiže z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, ja tvrdím, že aj tak v tomto prípade najbolestivejšie sú práve tie finančné postihy práve takýchto vecí, kde nedochádza k tým podnecovaniam a návodom na ublíženie na zdraví alebo dokonca smrti, čo jednoznačne je v kategórii trestných zákonov, ale v tom hrubom slovníku urážlivom tam si myslím, že má byť postačujúci priestupok, preto aj v tomto prípade by to malo byť priestupkové konanie, ktoré by takí ľudia sa mali, mali zúčastňovať. Ja vám ešte raz chcem poďakovať za veľmi kvalitnú aj odbornú diskusiu o tomto zákone. Každý máme svoj politický názor na niektoré opatrenia, už také alebo onaké, ale v každom prípade sme ten zákon posunuli dopredu. A aj pánovi spravodajcovi sa chcem poďakovať za náročnú robotu. Za tri dni sme absolvovali množstvo diskusií aj akceptovali množstvo vecí, aj pán poslanec Spišiak prispel s niektorými nápadmi, ktoré sa vlastne ako realizovali. Všetkým ešte raz veľmi pekne ďakujem a ďakujem aj za podporu tohto zákona do budúcna. [14:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? [14:59] Tibor Gašpar Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja nejdem záverečnú reč robiť štýlom, aby som ešte nejakým spôsobom reagoval na všetko, čo tu dnes bolo povedané najmä zo strany opozície. Chcel by som to možno krátko zhrnúť a ešte raz zadeklarovať zmysel toho, čo robíme a prečo to robíme. Ja som bol, myslím, že v roku 1989 asi 27-ročný a myslím, že už som dosť dobre vnímal to, čo sa deje, aká spoločenská zmena prichádza, a tiež som s kolegami na jednu nástenku napísal, že už nebudeme potrebovať na svoj názor súhlas. S tým, že bol som v uliciach, štrngal som kľúčmi a mal som predstavu, že ideme žiť inú spoločnosť, ako sme žili dovtedy. Tým nechcem povedať, po, možno v tomto veku a po tej skúsenosti od roku ´89, že všetko do roku ´89 bolo a zlé, a tak ako platí, že všetko, čo žijeme teraz, nie je tiež ideálne. Ale slobodne sa vyjadrovať, slobodne si povedať názor, s čím nesúhlasíte, to je aj pre mňa sväté a nie je mi to sväté len ako jednotlivcovi, ale dnes aj v tej verejnej funkcii poslanca a verte, že by som nikdy nezdvihol ruku za zákon, ktorý bude obmedzovať nejaké právo a to je jedno či politické, či ľudské. Možno by ste mi hneď zodpovedali, prečo si včera zdvihol ruku za RTVS, ale chcem vám povedať, že sa domnievam, zatiaľ ma nič iné nepresvedčilo o tom, že to je zákon, ktorý skutočne bude spieť ku tomu, aby tam zazneli aj iné názory popri tých, čo tam zaznievali teraz, že žiaden názor nebude zakázaný, ale to som odbočil, vrátim sa k tomu, čo som chcel na úvod. To znamená, my chceme jednoznačne prispieť k tomu, aby po tom, čo sa stalo 15. mája, a ja som to povedal aj na tlačovom brífingu ráno, sme v tejto spoločnosti začali niečo s tým stavom robiť v tom pozitívnom slova zmysle. Aj som povedal, že budú na to potrebné viaceré nástroje a nie je to len legislatíva, nie sú to len zákony, ktorými budeme možno upravovať nejaké konanie vo verejnosti, správanie, ktoré bude za hranou toho, čo si označíme, že je za hranou, a ktoré neskôr možno aj povieme, ako treba sankcionovať, aby sme také konanie čo do kvantity znížili, lebo nikdy sa nám to asi nepodarí zamedziť, tak ako sa nikdy nepodarí zamedziť páchaniu trestnej činnosti. Na druhej strane ale by som bol rád, keby sme sa všetci zamysleli nad tým, že čo iné vieme urobiť pre to, mimo týchto legislatívnych nástrojov, pretože tiež som ráno povedal, bude to závisieť od toho, ako sa začneme správať povedzme my všetci politici vrátane toho, čo hovoríme v tejto sále. Slovo je veľká zbraň a má veľkú silu a stokrát povedaná nepravda sa stáva pravdou, nemusíte vystreliť ani tú pomyselnú guľku, ako bolo povedané, ale rozhodne je dôležité, aby sme si všetci uvedomili, že to nebude len o tých legislatívnych zmenách, ktoré sme priniesli v nejakom prvom kole, ale že to bude o tom, či sa dokážeme meniť v čase, a tiež to nebude zo dňa na deň. Tu ste mali jeden krásny príklad toho, že tak ako som povedal, že nikdy nevymizne trestná činnosť, tak nikdy nevymiznú ani ľudia, ktorí nezmenia proste svoje správanie a budú stále na pozícii šírenia nenávisti a neznášanlivosti a nebudem toho človeka dneska menovať. Ale ak chceme niečo zmeniť, tak budeme musieť zmeniť my sa tu, pretože toto je prenášané, sú tu isté vzory správania a tí ľudia to od nás preberajú, či sa nám to páči, či nie. V druhom kole to bude rozhodne mediálne prostredie a môžte mi hovoriť trikrát, že nie. Médiá prinášajú to, čo tu hovoríme, médiá to komentujú, niekedy primerane, niekedy neprimerane z môjho pohľadu, niekedy zveličene, niekedy, naopak, zľahčene a ony kreujú tú verejnú mienku a, to môžme povedať, aj tú objektívnu realitu. Takže áno, platí, že bude sa musieť aj mediálne prostredie zamyslieť nad tým, ako tú svoju prácu robí, pretože tak ako tu dnes bol jeden rečník, ktorý nemá priestor na sebareflexiu, tak existujú, bohužiaľ, aj v mediálnom priestore aj denníky, ktoré nemenia svoju pozíciu a idú stále svojou cestou šírenia nenávisti a neznášanlivosti. No do tretice by som tu mohol ešte spomenúť aj mimovládny sektor, pretože aj tam vidím priestor na to, ako vplýva na tvorbu verejnej mienky. Ale vrátim sa teda ešte k tej legislatíve. To, čo priniesla vláda a to, čo sme tu upravili zatiaľ bez hlasovania pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi, v žiadnom prípade nesmeruje k tomu, aby sme nemohli sa zhromažďovať, aby sme nemohli vyjadrovať to, čo chceme vyjadriť, tak ako som to povedal. A pokiaľ sa stane niekedy prípad, ktorý bude musieť byť kvôli nejakej sťažnosti riešený povedzme až na európskom súdnom ľudskom... na Európskom súde pre ľudské práva a príde k nám rozsudok, ktorý povie, že sme zle upravili zákon alebo že sme zmarili niekomu toto právo, tak si myslím, že môžme pristúpiť k zmenám. My ešte raz deklarujeme, že tie zmeny majú chrániť účastníkov, ktorí chcú zhromažďovať sa, a to preto, to slovo chrániť je až, bohužiaľ, bohužiaľ, zle sa mi vyslovuje, no lebo je ta klíma v spoločnosti taká, aká je. To nie je skutočne svojvôľa. Ja by som bol najradšej, keby sme mohli všetci bez akéhokoľvek čo len pomyslenia na to, že ma bude za názor niekto len prekrikovať alebo že dokonca utŕžim facku, si vyjadrovať tie svoje myšlienky a svoje názory a idey, tak ako máte vy predstavu. Ja sa možno pozerám na to trošku, tak jak to povedal Jaro Spišiak, tým policajným pohľadom, ale verte, že vy máte takisto právo na ochranu svojho zdravia. Máme právo na ochranu svojho majetku popri tom práve sa zhromažďovať a tiež nechcem dneska preferovať, či to alebo ono právo je prednejšie, ale rozhodne si myslím, že právo na zdravie predsedu vlády aby nebolo narušené, bolo určite absolútne a popri tom, aby nebolo narušené, mohli byť obmedzené niektoré iné práva. Vláda prijala možno tie neviditeľné opatrenia, po ktorých vy voláte, a to mám na mysli technické parametre nejakého, nejakej ochrany ústavných činiteľov pri súčasnej výjazdovej vláde, technické opatrenia k nejakým zmenám v metodike. To sa už deje, to sa zrejme deje už od hodiny po atentáte. My dnes diskutujeme o zmenách, ktoré vnímame, že ich treba urobiť rýchlo. Máte výhradu, že ich robíme v SLK, v skrátenom legislatívnom konaní, ale myslím si, že práve tie zmeny, ktoré sme tam dali, skutočne si zasluhujú čím skôr tú úpravu a tiež vám môžem otvorene povedať, že možno nie všetky. Ja už som to tu za týmto pultom povedal v prvom čítaní a opakujem sa aj teraz. Ale ak máme začať aj v tej legislatívnej časti prispievať na nejaké upokojenie a prijímať isté úpravy, aby sme vysielali signály tým, že na tom internete nemôžte rozprávať, čo chcete, alebo na tom online priestore, lebo jednoducho to nie je prípustné, tak to musíme robiť a čím skôr, pretože hejt pokračuje, samy to tu povedali niektoré poslankyne, čomu čelia, či už to bola pani poslankyňa Plaváková, pani poslankyňa Kolíková, a je to, je to, samozrejme, aj u iných poslancov a ja by som chcel, aby to prestalo, takisto ako vy. Možno sa na to pozeráme inak, čo sa týka tej cesty, ako sa k tomu dostať, ale verte, že na konci je asi ten cieľ rovnaký. My musíme tu v parlamente byť aj expresívni, ja to pripúšťam. Nie je možné robiť to len úplne, a teraz nech mi je odpustené, akože v úvodzovkách taký výraz, že farárskym spôsobom. Áno, tu musí byť aj emócia, musí tu byť možno aj zvýšený hlas, ale stále sa to dá v rámci nejakej slušnosti a bez nutnosti tuná vykrikovať, že tu je niekto zlodej 30 miliárd. No, takže celkom na záver, ja rozumiem, že sú pre vás prijateľné veci v tom zákone, sú pre vás neprijateľné tie veci v zákone, ale náš úmysel nie je v žiadnom prípade nikomu obmedzovať či ľudské, či politické práva. Náš úmysel je prispieť týmito prvými zmenami do toho priestoru tak, aby sme zabezpečili vnútornú bezpečnosť, ukľudnili situáciu. A verím, že druhé, druhý lex, ktorý by mal prísť na jeseň, pôjde riadnym legislatívnym konaním, budeme o tom môcť diskutovať aj mimo tohto pléna s inými organizáciami a že urobíme tie zmeny tak, aby sme nejak deklarovali všetkým občanom, že nám záleží na tom, aby sa ukľudnili, aby tu neboli mimoriadne okolnosti, lebo mimoriadna okolnosť bola a hrozia aj teraz ohrozenia ľudských práv, slobôd a bezpečnosti. Ďakujem. [15:10] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca. Predpokladám, pán spravodajca, nepočul som, či ste ohlásili termín hlasovania. Predpokladám štvrtok o jedenástej. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Zákonník práce, tlač 326. Tam bola prerušená rozprava. Pán poslanec Stachura nie je v sále a nevidím ani spravodajkyňu pani poslankyňu Holečkovú. Takže tento bod programu nám prepadne, keďže bola otvorená rozprava. Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004. Návrh zákona má tlač 347, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 347. Na základe konzultácie s predkladateľmi a na základe návrhu troch poslaneckých klubov dávam teraz procedurálny návrh, aby sme tento bod programu stiahli z programu tejto schôdze a presunuli ho na september. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a tak ďalej. Návrh zákona má tlač 348, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 348. Obdobný prípad ako v predchádzajúcom bode, po konzultácii s predkladateľom dávam návrh, procedurálny návrh troch poslaneckých klubov, aby sme tento bod vypustili z programu tejto schôdze a presunuli ho na septembrovú schôdzu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k rokovaniu návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií. Návrh má parlamentnú tlač 66. Dávam pos... dávam slovo poslancovi Júliusovi Jakabovi, aby návrh uviedol. Pán poslanec Jakab nie je v sále. Medzi navrhovateľmi je aj pán poslanec Vašečka. Pán Vašečka, nech sa páči, poďte predniesť zákon. (Reakcia z pléna.) Nie je tu spravodajca. Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre. Môžme postupovať tak ako v obdobnom prípade, keďže tento zákon už tretíkrát prepadol v rámci schôdzí, súhlasíte ako predkladatelia s tým, že by sme ho vypustili z programu a presunuli na ďalšiu schôdzu? (Reakcia z pléna.) Na základe troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme tento bod vypustili z tejto schôdze a presunuli ho na septembrovú schôdzu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pokračujeme v rokovaní o návrhu poslancov Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu. Návrh má tlač 304, dávam slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských deti do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu , tlač 304.) [15:13] Vladimíra Marcinková Dobrý deň prajem a ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako už bolo v názve a pomenovaní tohto uznesenia dané, naším cieľom je, aby sa Slovenská republika prihlásila a pridala k 33 krajinám, demokratickým krajinám naprieč svetom, ktoré už dnes spolupracujú a koordinujú sa v snahe pomôcť Ukrajine získať naspäť na svoje územie a hlavne do rodín a zariadení, kde žili unesené a deportované deti Ruskou federáciou. Takže k tomuto chceme prispieť a chceme, aby bola Slovenská republika v tomto aktívna, pretože zatiaľ nereaguje na tie výzvy zo zahraničia. A viac by som k tejto problematike rada povedala v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [15:13] Peter Žiga Ďakujem pekne. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pána poslanca Čaučíka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči, pán spravodajca. [15:14] Marián Čaučík Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu, tlač 304. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 307 z 20. mája 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podal v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady dňa 19. júna 2024 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa potom hlásim aj ja ako spravodajca. [15:14] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce okrem navrhovateľky a spravodajcu prihlásiť niekto do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo. [15:16] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Ako som už povedala v úvodnom slove, jeden z najohavnejších zločinov, ktorého sme svedkami od invázie Ruska na Ukrajinu a od začiatku vojny u našich susedov, sú únosy tisíciek ukrajinských detí na ruské územie, ktoré sú tam prenesené násilne, sú deportované, väčšina z nich je zo zariadení, akými sú detské domovy alebo reedukačné centrá, ale časť z nich je unesená aj z rodín, aj od ich opatrovníkov, aj od ich príbuzných a tieto prípady sú pomerne detailne zdokumentované. Dokonca aj časť investigatívnej žurnalistiky na svetovej úrovni, či už Financial Times alebo The New York Times sa tejto problematike venovala a oni sami pomerne jednoducho odhalili v jednom prípade 46 detí, ktoré boli vládnou mocou, to znamená cez vládne weby ponúkané na adopciu ruským rodinám, a v druhom prípade, nespomeniem si na to číslo, ale tiež bolo v desiatkach, sa Financial Times podarilo tiež identifikovať časť týchto detí, ktoré boli rovnako ponúkané na adopciu, rusifikované, boli umiestnené do škôl, kde boli takpovediac učené inej identite, bola popieraná ich ukrajinská národnosť. Všetky tieto deti spája to, že im bolo zmenené meno. Samozrejme, okrem toho, že boli deportované na ruské územie a unesené svojim opatrovníkom, rodičom alebo územia zo zariadení, ktoré, ktoré nad nimi vykonávali starostlivosť, takže boli im zmenené mená. Čiže zmenená totožnosť, bol popretý ich ukrajinský pôvod a ich ukrajinská národnosť a občianstvo. Bolo im pridelené ruské občianstvo a boli vo veľkej väčšine prípadov presunuté do nových adoptívnych ruských rodín. To sú, samozrejme, prípady, o ktorých vieme. Tisícky detí, ktoré boli deportované, sú nezvestné. To znamená, že sa ich ešte nepodarilo vypátrať, a práve v tejto hrozivej a ťaživej téme prebrala iniciatívu Kanada, ktorá jednak financuje, jednak iniciuje zoskupenie krajín, ktoré spolupracujú a navzájom sa podporujú v tom, aby dopomohli týmto deťom, skontaktovať sa na ne a jednak dostať ich naspäť na Ukrajinu do svojich rodín a dostať ich z Ruska. Podarilo sa to už v, ak sa nemýlim, nejakých 466 prípadoch, ale vyše 19 500 takýchto prípadov detí máme zdokumentovaných. Ukrajina hovorí, že tam, kde nemajú dôkazy, ale je predpoklad, že rovnaký scenár postihol ďalšie deti, je u ďalších 11-tisíc nezvestných detí a nevieme stále o ďalších číslach, kde visí otáznik, či boli deportované, alebo, alebo zahynuli počas vojny. Čiže toto je naozaj tak obrovský a zložitý problém, kde si vyžaduje aj medzinárodné spoločenstvo, nejakú koordináciu a spoluúčasť všetkých krajín, ktoré by vedeli byť nápomocné. A Slovensko identifikujú ako jednu z tých krajín, keďže tu máme početnú ukrajinskú komunitu ľudí, ktorí tu prišli po začatí vojny, a máme tu aj široké množstvo informácií, ktorými disponujeme o týchto rodinách, a práve preto tá spoluúčasť Slovenska na odhaľovaní tohto vojnového zločinu by bola viac než vítaná. To sú informácie, ktoré máme od našich partnerov. Nedávno sa stretli aj v Haagu k tejto veci koordinátori za dané krajiny. Čiže našou snahou tohto uznesenia je, aby Slovensko prikývlo a bolo súčasťou snahy o prinavrátenie týchto deportovaných detí naspäť na Ukrajinu, lebo toto je naozaj vojnový zločin, medzinárodný zločin a je to vlastne aj dôvod, pre ktorý je na Vladimíra Putina vydaný medzinárodný zatykač. Toto je ten dôvod: deportácie ukrajinských detí, dokázané deportácie ukrajinských detí Rusmi na ich územie. Vlastne toto je tá preukázaná hmatateľná časť vojnových zločinov, ktoré sú mu kladené za vinu a nie je tam sám, ktorý čelí medzinárodnému zatykaču v tejto veci. Je to aj verejná ochrankyňa práv Ruska, ktorá sa podieľa vlastne na adopciách týchto rusifikovaných detí v rámci územia Ruskej federácie. Čiže toto je niečo, kde naozaj medzinárodný trestný tribunál má rozsiahlu, rozsiahlu, rozsiahle zmapovanú situáciu. Máme tam dôkazy o tom, že sa to deje. Vieme to, samozrejme, aj z celosvetovej žurnalistiky, pretože toto je téma dňa v podstate vo všetkých veľkých denníkoch napriek svetom, a Slovensko tu čuší, mlčí a nepridáva sa, hoci sme k tomu vyzývaní. Čiže našou snahou je, aby parlament ako prvý povedal, že áno, chceme aj my pomôcť týmto deťom, a následne k tomu vyzval vládu. Mňa veľmi mrzelo, že keď sme sa o tomto bavili na ľudskoprávnom výbore, na ľudskoprávnom výbore, podotýkam, kde podľa mňa všetci členovia by mali byť vybraní takí, ktorí majú nejakú citlivosť k ľudským právam a to už nehovorím akože k otázke práv detí a detí postihnutých vojnou. A, ale, žiaľ, našli sa tam aj poslanci za vládnu koalíciu, teda jeden, ktorý bol proti, viacerí sa zdržali. Ja chcem veriť, že tu v pléne túto diskusiu môžeme posunúť ďalej a zhodnúť sa na tom, že toto je téma, kde nie sú pochybnosti, že ide o vypuklý vojnový zločin, keďže sa na tom zhodlo aj medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, aj medzinárodný trestný tribunál, ktorého, ktorý je aj pre nás záväzný a na ktorého výsledkoch, k jeho výsledkom sme sa zaviazali aj my. Čiže tu naozaj verím, že dokážeme spojiť sily a pomôcť tým 33 krajinám, ktoré nás k tomu vyzývali, aby sme boli ďalšia, aby sme boli v tomto aktívni. Toto je naša snaha. Ďakujem. [15:16] Peter Žiga Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie je faktická poznámka. Pán spravodajca, nech sa páči. [15:23] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja som rád prevzal úlohu spravodajcu pre tento zákon a ďakujem pani poslankyni Marcinkovej a jej kolegom Krúpovi, Ledeckému a Viskupičovi, že prišli s touto iniciatívou, lebo tiež si myslím, že je to dôležitá iniciatíva vo, v konflikte a vojne, ktorú sledujeme už viac ako dva roky. A taktiež som presvedčený, že Slovenská republika by mala byť oveľa aktívnejšia. Keď som prečítal v spravodajskej informácii to, že výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko nezískal návrh na uznesenie podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov, členiek výboru, tak to bolo preto, že koaliční kolegovia nezahlasovali za toto uznesenie, ale čo ma ešte viac prekvapilo, ani nevystúpili v rozprave. A mňa by ozaj zaujímalo, prečo za toto uznesenie nezahlasovali. Uznesenie má sedem bodov a mňa by zaujímalo, čo bol problém. Prvý bod hovorí o tom, že Ruská federácia sa od začiatku vojenskej invázie na Ukrajine dopúšťa rozsiahleho porušovania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. To je fakt, ktorý sme aj uznali. Naši, našou vládou, našimi autoritami. Druhý bod hovorí o tom, že medzinárodné právo jednoznačne zakazuje deportáciu alebo násilné premiestňovanie civilného obyvateľstva z okupovaného územia na územie okupačnej mocnosti, čo predstavuje porušenie Ženevských dohovorov a vojnový zločin, prípadne zločin proti ľudskosti podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. Zasa veľmi jasný fakt. Tretí bod. Považuje rozsiahle a nútené deportácie ukrajinského civilného obyvateľstva vrátane najzraniteľnejšej skupiny, ktorou sú deti, do Ruskej federácie za jednu z najzávažnejších porušení medzinárodného humanitárneho práva, ktorého sa dopustila Ruská federácia. Štvrtý bod. Zdôrazňuje, že voči páchateľom vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a prípadnej genocídy, ale aj zodpovedným vládnym predstaviteľom a vojenským veliteľom Ruskej federácie sa bezpodmienečne musí vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť. Piaty bod. Apeluje na Ruskú federáciu, aby umožnila bezpečný návrat všetkých ukrajinských civilistov vrátane detí, ktoré boli násilne deportované na územie Ruskej federácie. Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa urýchlene pridala k medzinárodnej koalícii pre návrat ukrajinských detí, ktorú aktuálne tvorí 33 štátov medzinárodného spoločenstva. A siedmy bod, oceňuje kroky tejto medzinárodnej koalície pre návrat ukrajinských detí, ktorá vynakladá veľké úsilie pre bezpečný návrat deportovaných detí a zabezpečenie bezpečného a priaznivého prostredia pre duševný aj fyzický vývoj detí. Takže mňa by ako člena ľudskoprávneho výboru naozaj veľmi zaujímalo, ktorý z týchto bodov bol problematický pre koaličných kolegov a či je to tak, alebo či za to nezahlasovali a neprihlásili sa do rozpravy ani teraz v pléne len preto, že koalícia podporuje len svoje návrhy a to, čo príde zo strany opozície, jednoducho nepodporuje. Ak je to takto, myslím si, že toto by bolo veľmi nešťastné, nešťastný spôsob, a ak chceme zlepšiť dôveru verejnosti v politikov a v politiku, tak by sme mali reflektovať na dôležité veci, ktorou nevyhnutne je aj vojna na Ukrajine, a najmä takáto citlivá vec ako deportácie detí. Takže ono toľko som chcel ako spravodajca sa vyjadriť, myslím si, že malo by to byť témou, ktorej sa venuje aj Národná rada Slovenskej republiky, ale aj vláda. Na Ukrajine sa dennodenne dejú veci, vďaka ktorým by minister zahraničných vecí mohol predvolať ruského veľvyslanca a mal by riešiť veci priebežne, a nieto v takejto dôležitej veci, ktorá bola predložená ako uznesenie Národnej rade. A ďakujem ešte raz kolegom zo SaS-ky, že takéto uznesenie predložili. Ďakujem. [15:25] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Vašečka. [15:28] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že práve na toto je parlament, aby veci neprešli potichu, aby aj nepríjemné otázky bolo, boli položené veľmi slušne, ale priamo. Bolo by fajn, keby títo kolegovia to počuli a vedeli na to odpovedať. Keď im to nevyhovuje verejne, tak aby dali vedieť potom aspoň pánovi spravodajcovi alebo navrhovateľom, že prečo teda na výbore ani v pléne, lebo nie je dobré, aby keď sa jedná o deti, aby sme boli ticho. Odpovede môžu byť rôzne. Diplomacia je náročná vec, ale v každom prípade nie je dobré zostať ticho, a preto je dobré, že aj pán spravodajca sa prihlásil a položil tie otázky. A bolo by dobré na ne dostať odpoveď, lebo naozaj, ešte raz, nejde teraz o koalíciu a opozíciu, o nejaký, medzinárodnú politiku, ale ide o deti. Ďakujem. [15:28] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie. Chcem sa opýtať, či sa... pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? [15:29] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie Ja už by som chcela povedať len jednou vetou. Ďakujem kolegom z KDH, aj na výbore bola veľmi aktívna pani predsedníčka pre ľudskoprávny výbor z Progresívneho Slovenska, že nezostali ticho v tejto téme. A mrzí ma, že vlastne ani tu sme nepočuli žiadny hlas z koalície, ktorý by nám vysvetlil, prečo v tejto téme mlčia. Ďakujem. [15:29] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán spravodajca, asi chcete oznámiť termín hlasovania. [15:29] Marián Čaučík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Áno, chcel by som navrhnúť termín hlasovania o tomto bode v piatok 28. júna o 11. hodine, ak to hlasovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:29] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Pán spravodajca, v piatok 28. júna nemáme naplánované hlasovanie. Hlasovanie pravdepodobne nebude. (Reakcia navrhovateľky a spravodajcu.) Pán spravodajca, môžte navrhnúť hlasovanie iba tak, ako ich máme schválené. To znamená, môžte navrhnúť budúci týždeň vo štvrtok o jedenástej alebo o sedemnástej. Žiaden iný termín nemáme schválený. (Reakcie z pléna.) Nie je navrhnutý žiaden konkrétny termín, dohodneme sa operatívne pred najbližším blokom hlasovania. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je návrh poslanca Juraja Krúpu na odvolanie poslanca Tibora Gašpara z funkcie predsedu výboru. Pán poslanec Krúpa nie je prítomný. Tento bod, ktorý má tlač 129, prepadáva. Návrh skupiny poslancov na odvolanie poslanca Michala Šipoša z funkcie predsedu výboru pre verejnú správu. Pán poslanec Baška nie je prítomný, bod prepadáva. Návrh poslancov na odvolanie poslankyne Márie Kolíkovej z funkcie predsedníčky osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS. Pán poslanec Migaľ nie je prítomný, prepadáva. Ďalším bodom je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 o Audiovizuálnom fonde, parlamentná tlač 152, pán poslanec Michelko... nie je prítomný, prepadáva. Ďalším by mal byť návrh ústavného zákona o ochrane pred útokmi chráneného živočícha, pán minister životného prostredia nie je prítomný, bod mu prepadáva. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady zo dňa 20. septembra ´22, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejného funkcionára Petra Dratvu, člena Rady Slovenského pozemkového fondu, pani predsedníčka Remišová, nie je prítomná... prepadáva. Obdobný prípad tlač 128, prepadáva. Návrh, ďalším bodom je návrh poslancov Jany Hanuliakovej,Veroniky Veslárovej, Marka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení. Návrh má tlač 328, návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 318. Pani poslankyňa Hanuliaková, pôjdete vy, pani poslankyňa Veslárová, predviesť? (Reakcia z pléna.) Vidím, ale vy ste tiež navrhovateľka, preto sa pýtam, či pôjdete predniesť? (Reakcia z pléna. Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Môžme to urobiť obdobne ako pri prípadoch, ktoré sme sa dohodli s klubom SaS, že to necháme prepadnúť na ďalšiu schôdzu? Áno? (Reakcia z pléna.) No, už to prepadlo druhýkrát, preto sa pýtam, že či súhlasíte, že to pustím na ďalšiu schôdzu až. (Reakcia z pléna.) Áno? Ďakujem pekne. Na návrh štyroch poslaneckých klubov – SMER, HLAS, SNS a PS – navrhujem, aby sme tento bod vypustili z tejto schôdze a presunuli ho na schôdzu septembrovú. Je všeobecný súhlas, prosím? Ďakujem pekne. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyne Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní. Návrh zákona má tlač 330, návrh na jeho pridelenie výborom je tiež v rozhodnutí číslo 330. Navrhovateľka je pani poslankyňa Veslárová, dávam jej slovo, aby zákon uviedla. Nech sa páči. Budete z miesta? Ďakujem. Pustite, prosím, pani poslankyňu Veslárovú. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 330.) [15:34] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. S poslankyňou Janou Hanuliakovou navrhujeme zmenu zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní a predkladáme tento návrh zákona na rozšírenie odľahčovacej služby aj pre blízke osoby. Jedná sa o zmenu § 54 ods. 1 a bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [15:34] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni pani poslankyni Petrík, aby nás informovala o spravodajskej informácii. [15:35] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 330. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 330 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:35] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa zatiaľ prihlásila navrhovateľka. Nezachytil som, pani spravodajkyňa, či ste sa hlásili do rozpravy aj vy. Nie, dobre, zatiaľ máme len pani navrhovateľku. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte možnosť. [15:37] Veronika Veslárová – Vystúpenie Pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, už desať rokov sa venujem bezplatnému sociálnemu poradenstvu najmä pre seniorov a zdravotne znevýhodnených aj v otázkach týkajúcich sa sociálnych služieb. Za toto obdobie som sa stretla s rôznymi prípadmi rodín či jednotlivcov, ktoré pre nedostatok informácií nevedeli, na aké výhody majú nárok, alebo pokiaľ sme sa aj spoločne dopracovali k výhodnému cieľu, narazili sme na administratívne prekážky, ktoré túto tzv. plynulú plavbu nijako neuľahčovali. Táto práca mi ukázala, aké medzery majú rôzne formy pomoci pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ale zároveň mi bola častokrát motiváciou pre inšpiráciu a túžbu po zmene tohto systému, pretože všetci si zaslúžime adekvátnu pomoc. Odľahčovacia služba je na Slovensku poddimenzovanou oblasťou, ktorej sa legislatívne nevenuje dostatočná pozornosť a nie je nastavená plne efektívne. Z tohto dôvodu vznikol aj tento návrh zákona, ktorého cieľ je jasný: chceme rozšíriť poskytovanie odľahčovacej služby aj pre iné osoby, konkrétne pre blízke osoby fyzickej osoby s ťažkým zdravotným znevýhodnením alebo teda postihnutím, ktoré sa o túto osobu starajú. V súčasnosti má totižto nárok na odľahčovaciu službu fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona o sociálnych službách. Táto služba sa v súčasnosti poskytuje len tejto úzkej skupine fyzických osôb. Odľahčovaciu službu však potrebujú aj osoby, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnutého a nepoberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Aj oni potrebujú odľahčovaciu službu na zotavenie, potrebujú ísť k lekárovi a podobne. Som si viac ako istá, že vo svojom okolí každý z nás pozná niekoho, kto sa nachádza v náročnej situácii kvôli zdravotnému znevýhodneniu. Tieto osoby čelia dennodenným výzvam, ktoré si vyžadujú neustálu starostlivosť a podporu. Spoločnosť má zákonnú povinnosť poskytnúť im čo najviac pomoci, aby mohli žiť dôstojný a plnohodnotný život a aby napríklad za pomoci efektívnej odľahčovacej služby mohli načerpať nové sily vďaka odpočinku. Je to neuveriteľne vyčerpávajúce. Odľahčovacia služba má byť pomocou, no naozaj je to tak aj v realite? My navrhujeme, aby sa odľahčovacia služba rozšírila aj na blízke osoby, ktoré opatrujú ťažko zdravotne postihnutú osobu. Sú to napríklad rodičia, manžel, manželka, druh či družka. Táto skupina nemá nárok na odľahčovaciu službu, aj napriek tomu sú to ľudia, ktorí opatrujú zdravotne znevýhodnených v domácnosti. Aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím odporúča vo svojej aktuálnej správe rozšíriť poskytovanie odľahčovacej služby aj na iné osoby. V dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 28 – primeraná životná úroveň a sociálna ochrana – zaväzuje zmluvné strany poskytovať sociálnu pomoc rodinám starajúcim sa o osoby so zdravotným postihnutím. Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného znevýhodnenia. Podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva vrátane opatrení, ako zabezpečiť osobám so zdravotným znevýhodnením rovnaký prístup k vhodným a cenovo dostupným službám. Niekto by povedal, že ide len o malú zmenu v znení legislatívy, ale skutočne ide o veľkú pomoc pre rodiny zdravotne znevýhodnených. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že pomoc týmto rodinám a jednotlivcom nie je len morálnou povinnosťou, ale aj prejavom solidarity a humanity v našej spoločnosti. Buďme spoločne pozitívnou zmenou a meňme slovenskú spoločnosť na ohľaduplnú a pomáhajúcu. Ďakujem za pozornosť. [15:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Gažovičová. [15:42] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som sa chcela len stručne poďakovať kolegyni Veslárovej, ktorá naozaj ako obdivuhodne spája aj svoju profesiu právničky aj s tou osobnou skúsenosťou osoby so zdravotným znevýhodnením a myslím, že má naozaj také, akoby jedinečný vhľad do toho, že čo všetko ľudia so zdravotným znevýhodnením a ich blízke osoby potrebujú. A ja tým, že sa dlhodobo venujem aj inkluzívnemu vzdelávaniu a veľa sa stretávam s rodičmi, ktorí majú deti so zdravotným znevýhodnením, tak vnímam aj ich časté obavy, častú preťaženosť, častý aj strach z toho, že ako to budú zvládať, keď povedzme už tie deti nie sú malé deti, ale sú to, sú to aj dospelí ľudia, ako je to aj fyzicky náročné sa starať o osobu s ťažkým zdravotným znevýhodnením. A ako naozaj si myslím, že presne toto sú také návrhy, ktoré by mali byť posunuté do druhého čítania, aby mohli byť detailne rozdiskutované na sociálnom výbore a aby naozaj sa toto plénum venovalo aj tomu, ako pomôcť tejto skupine ľudí a teda ich blízkym. Takže ďakujem ešte raz za ten návrh. [15:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký. [15:43] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja takisto v prvom rade by som chcel poďakovať navrhovateľke, že takýto návrh podala, a v druhom rade by som chcel upozorniť na to, že naozaj treba obdivovať a pomáhať tým ľuďom, ktorí sa starajú o ťažko zdravotne postihnutých blízkych v rodinnom prostredí, lebo vieme veľmi dobre, že pokiaľ o tohto človeka sa stará nejaká štátna inštitúcia, že je to výrazne, výrazne drahšie, ako keď, ako keď dostáva tú opateru od rodinných príslušníkov a, samozrejme, tá opatera je aj vrúcnejšia a lepšia. Poznáme v poslednom období pár tragických prípadov rodín alebo matiek, ktoré, ktoré naozaj nevedeli riešiť túto situáciu, lebo títo ľudia sa denne 24 hodín o týchto svojich blízkych starajú, takže návrh na odľahčovaciu službu je naozaj to, čo by sme mali podporiť. Stojí to, stojí to spoločnosť pár korún a rieši to pár problémov, ktoré, ktoré nevieme riešiť inak, a určite pomáha to tým ľuďom, ktorých, ktorých treba obdivovať, že tento ťažký údel sa rozhodli niesť sami. Ešte raz ďakujem. [15:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Veslárová. [15:45] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom poslancom, aj pani Gažovičovej, aj pánovi Ledeckému, a prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem. [15:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce pani navrhovateľka zaujať stanovisko, asi nie, pani spravodajkyňa nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslan... návrhu poslankýň pani Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 599/2001 o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 331, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 331. Dávam slovo poslankyni Veronike Veslárovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov , tlač 331.) [15:46] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Navrhujeme zmenu zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami v znení neskorších predpisov. Tento návrh predkladáme preto, aby sme zabezpečili osvedčovanie listín pre tých, ktorí zo zdravotných dôvodov sa nemôžu zúčastniť overovania listín na úrade. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. [15:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Tine Gažovičovej. Nech sa páči. [15:46] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu za výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predmetnom návrhu zákona, tlač 331. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby výbory prerokovali návrh do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Evidujem, že pani navrhovateľka sa prihlásila do rozpravy a nikto iný sa neprihlásil. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo. [15:48] Veronika Veslárová – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, určite to poznáte, taký klasický deň a vy si potrebujete úradne osvedčiť listinu pre nejaký ďalší administratívny úkon. Dostavíte sa na úrad a pokiaľ máte šťastie, tak do pár minút môžete odísť s vybavenou vecou. Pre zdravotne znevýhodnených a seniorov to tak veľakrát nefunguje. Prečo? Pretože nie každého zdravotný stav dovoľuje navštíviť úradnú miestnosť za účelom osvedčovania listín a osvedčovania podpisov na listinách. Preto sme s kolegyňou Janou Hanuliakovou podali návrh zákona. Jeho cieľom je zaviesť povinnosť pre samosprávu v prípadoch, ak ide o osvedčovanie listín fyzickej osoby, ktorej zdravotný stav nedovoľuje dostaviť sa do úradnej miestnosti, vykonať osvedčenie v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu tejto osoby alebo na inom vhodnom mieste. V súčasnosti je daná vec pre samosprávy len možnosťou, ale my chceme, aby bola povinnosťou. Chceme uľahčiť prístup osobám so zdravotným znevýhodnením k osvedčovaniu listín a podpisov na listinách tak, aby ich zdravotný stav nepredstavoval obmedzenie alebo znemožnenie výkonu tohto aktu. Tisícky kilometrov, toľko som od začiatku tohto roku prejazdila po celom Slovensku. Nie, nemám obsesiu v prevážaní sa autom a výletovaní. Toľko kilometrov som však precestovala pre iniciatívu monitorovania bezbariérovosti slovenských miest. Od Bratislavy po Prešov. Pri týchto návštevách som sa stretla s množstvom bariér pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Hovorím však aj o bariérach na mestských úradoch, úradoch práce, poštách, či iných administratívnych budovách dennej potreby, ktoré by mali byť prístupné bez problémov pre všetkých. Nanešťastie však nie sú. Schody, rampy v zlom stave, sklon, chýbajúci schodolez, nefunkčný výťah či bezbariérový prístup len do určitej časti. Ako chceme, aby slovenskí občania zvládali byrokratickú záťaž, keď pre nich nedokážeme vytvoriť a zabezpečiť ani vhodné podmienky pre ich každodenný pohyb a vôbec samotné dostavenie sa na miesto? Zabezpečme týmto návrhom zákona rovnaký prístup k verejným službám a dodržujme tak univerzálny dokument dodržiavania práva osôb so zdravotným znevýhodnením, ku ktorému sa Slovenská republika v roku 2010 zaviazala, dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. V minulosti sa bežne stávalo, že samosprávy mali dobrovoľne vyčlenený jeden deň v týždni na takéto overovanie mimo úradov. Dnes už to také bežné nie je. Trpia tým najmä osoby, ktoré sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nemôžu dostaviť na úrad osvedčiť svoj podpis, napríklad seniori a zdravotne znevýhodnení, a potrebujú si vybaviť nejakú sociálnu službu, kde je potrebné okrem iného ku žiadosti doložiť aj vyhlásenie o majetku fyzickej osoby na účely platenia úhrady na sociálnu službu, kde je potrebné mať podpis overený na matrike alebo notárom. Toto tlačivo je potrebné osvedčiť a je prílohou ku žiadosti o opatrovateľskú službu v domácnosti, dovoz obedov, ale aj o pobytové služby. V prípade, že si potrebuje žiadateľ vybaviť príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a jeho zdravotný stav mu nedovoľuje dostaviť sa na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podpísať žiadosť o príspevok, môže splnomocniť niekoho iného, ale aj táto plná moc musí byť osvedčená. Tieto peňažné príspevky a sociálne služby dopomôžu k nezávislému spôsobu života a začleneniu do spoločnosti, o čom hovorí aj čl. 19 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Preto prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem. [15:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Evidujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Gažovičová. [15:52] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcela podčiarknuť práve ten aspekt nezávislosti a toho, aby sme umožnili aj osobám, ktoré majú nejaký typ bariéry vyplývajúci z ich zdravotného stavu, aby sme im zároveň čo najviac dopomohli k nezávislému životu a toto presne vnímam ako jeden z tých nástrojov. A, žiaľ, tu teda nemohla byť kolegyňa Hanuliaková, ktorá je spolupredkladateľka, a zároveň my sme o tom už mali takú neformálnu diskusiu aj na výbore pre verejnú správu a odznelo tam aj to, že naozaj aj na základe monitoringu, ktorý kolegyne Veslárová a Hanuliaková realizovali, veľká časť miestnych úradov nemá bezbariérový vstup, ani len v okresných mestách a to nehovoríme ešte o tých menších, menších mestách. Čiže naozaj je to jednoducho taký ústretový krok k tomu, aby aj oni si vedeli vybavovať všetko, všetko, čo potrebujú. Ďakujem. [15:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Veslárová. [15:54] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja len doplním, že ten prieskum sme robili zhruba pred dvoma rokmi a z 97 miestnych, teda obecných alebo mestských úradov, bolo len 37 úplne bezbariérových. [15:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechcete vystúpiť, nie? Pani spravodajkyňa, chceli by ste sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predtým, ako prejdeme k ďalšiemu bodu, na základe konzultácie s predkladateľmi pánom Vašečkom a pani poslankyňou Záborskou podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov – SMER, HLAS a SNS –, aby tlače 42 a 46 boli vypustené z tohto programu schôdze a boli premiestnené, preložené na septembrovú schôdzu. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalším bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 337. Dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. Ja verím, že to za tých päť minút stihneme. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 337.) [15:55] Simona Petrík – Vystúpenie Ja sa posnažím, ale nemám to úplne na päť minút, mám to tak možno na desať. Tak snáď to dáme. Áno, čiže predkladám vám návrh zákona najmä o sociálnom poistení a, ale teda dotýka sa aj zákona o vysokých školách. A v skratke, cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Takto v skratke. Rada by som bližšie predstavila tento návrh v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, a chcela by som poprosiť, či by som mohla z miesta ho uviesť kvôli tehotnosti. Ďakujem. [15:55] Peter Žiga Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, pani poslankyni Veslárovej. Poprosím pani poslankyňu z miesta. [15:56] Veronika Veslárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 337. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 337 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:56] Peter Žiga Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Evidujem prihlásenú pani navrhovateľku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani navrhovateľka, máme dve minúty. Zvládnete to za dve minúty? Alebo tak ešte vám dáme tak dve minúty cez. Nech sa páči. [15:58] Simona Petrík – Vystúpenie Pokúsim sa to teda nejak skrátiť, ale ono, ja považujem tento návrh zákona za pomerne dôležitý, tak by som mu chcela aspoň dať nejakú dôležitosť. Zákon sa týka doktorandov a doktorandiek v dennom štúdiu, ktorí teda nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť. Zameriavajú sa naozaj na oblasť vedy, výskumu, techniky, samostatnú, vykonávajú samostatnú tvorivú teoretickú činnosť a súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je aj vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti, treba povedať, a to v zákonom vymedzenom rozsahu. A napriek tomu, napriek vedeckým aj pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť žiadnym spôsobom pozitívne neodráža v starobe pri poberaní starobného dôchodku a ani v materstve. Takže toho sa týka môj zákon. Rovnako nemajú tak mladé doktorandky teda nárok na materské v prípade tehotenstva počas štúdia. Pokiaľ by primárne doktorandky vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere, podľa prílohy č. 1 k zákonu 311/2001 Zákonníka práce s rovnakou náplňou práce by ich pracovné miesto bolo na pomedzí niekde 4. stupňa náročnosti práce a 5. stupňa náročnosti práce. Samozrejmosťou by tým pádom bolo aj započítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc v tehotenstve vo forme napríklad tehotenského a následne aj v materstve prostredníctvom materského. Mám za to, že formálne označenie doktorandov ako študentov by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Aj samotné ministerstvo školstva vo svojom implementačnom pláne národného programu pre rozvoj výchovy a vzdelávania na roky ´24 až ´26 v kapitole venovanej doktorandskému štúdiu má za cieľ identifikovať vhodné modely podpory doktorandov s cieľom zlepšenia postavenia doktorandov a podmienok pre mladých výskumníkov. A ja si práve myslím, že priznanie nároku na materské je bezpochyby jedným z tých kľúčových sociálnych nástrojov podpory najtalentovanejších študentov a študentiek, aby sa mohli venovať vede, ale zároveň aj neodkladať materstvo. Treba povedať, že novela zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024, síce priznala nárok na materské aj študentkám doktorandského štúdia, ale až po úspešnom ukončení tohto stupňa štúdia. Čiže sa predpokladá, že absolventka štúdia musí vstúpiť na trh práce. Pracovná úprava stanovovala, že poistenkyňa, ktorá je tehotná a ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. A od januára 2024 sa situácia zmenila tak, že do tohto obdobia sa započíta aj doba štúdia na strednej škole, vysokej škola, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia sa teda započítajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia. Ale táto novela má niekoľko nedostatkov. Len tieto zhrniem, lebo tie presne hovoria o tom, prečo vlastne predkladám tento návrh. Prvý problém je, že novela kladie dôraz na absolvovanie príslušného stupňa štúdia. Neodstraňuje kľúčový problém, a to je skutočnosť, že študentka doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistená, a teda nemá automaticky nárok na poberanie materského. Jej možnosti sú teda buď zamestnať sa, alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Väčšina doktorandiek však ale naplno chce vykonávať vedeckú činnosť, takže sa nezamestná. V súčasnosti vychádzame z predpokladu, že zhruba pätina študentov a študentiek doktorandského štúdia počas štúdia pracuje. Tí ostatní nie. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že mladí doktorandi a doktorandky si budú chcieť platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže aktuálne poberajú štipendium v hodnote 1 050 eur. Ďalším problémom je, že novela neriešila starobné dôchodkové poistenie študentov a študentiek doktorandského štúdia. Štvrtým problémom je, že týmto študentkám počas PhD. štúdia, ktoré keď otehotnejú, nevzniká nárok ani na tehotenský príspevok. Áno, majú štipendium tehotenské, ale to nie ani v takej sume a z môjho pohľadu by bolo lepšie, aby mali nárok na klasický tehotenský príspevok. A posledným problémom je, že aj tým pádom aj muži doktorandi, ktorí sa počas štúdia stanú otcami, nemajú nárok na otcovské, materské. Čiže keď to zhrniem, aby som to už celé nenaťahovala, ide mi o to, aby doktorandi a doktorandky nemuseli voliť medzi tým, či ostať na doktorandskom štúdiu, alebo ho opustiť kvôli materstvu, ktoré sa im častokrát stáva počas štúdia. Chcela by som, aby mali nárok na nemocenské a dôchodkové poistenie. Tým pádom ženy budú mať nárok na tehotenské a materské, muži na materské, otcovské a všetkým dokopy sa bude zarátavať tieto roky aj do dôchodkového, teda do dôchodku ako dôchodkové poistenie. Toľko za mňa, budem veľmi rada, keď tento návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne. [15:58] Peter Žiga Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú. Pani navrhovateľka sa asi nechce vyjadriť, keďže teraz hovorila. Pani spravodajkyňa, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem aj dnešné rokovanie. Prajem vám príjemný víkend, stretneme sa v utorok o deviatej hodine. (Prerušenie rokovania o 16.04 hodine.)