Rokovanie NR SR 20. 6. 2024 – Schválenie zákona o Slovenskej televízii a skrátené konanie mediálnych

[08:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram 7. rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Remišová, Stohlová, Števulová a pán poslanec Valášek. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády má tlač 323. Prosím pani ministerku Martinu Šimkovičovú, aby návrh vlády odôvodnila. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 323.) [09:03] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Potreba skráteného legislatívneho konania o tomto vládnom návrhu zákona je odôvodnená značnými hospodárskymi škodami hroziacimi v dôsledku konania o porušení zmlúv č. 2024/2042, ktoré Európska komisia začala proti Slovenskej republike z dôvodu nesplnenia povinnosti uložených v čl. 49, 51 a 52 aktu o digitálnych službách. V zmysle aktu bolo povinnosťou členských štátov EÚ do 17. februára 2024 určiť jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a uplatňovanie tohto nariadenia. V podmienkach Slovenskej republiky bol na základe odborných diskusií zvolený model určenia jedného príslušného orgánu, a to Rady pre mediálne služby, ktorá bude zároveň koordinátorom digitálnych služieb. Keďže sa legislatívny proces do stanoveného dátumu nepodarilo ukončiť, Európska komisia 24. apríla 2024 zaslala Slovenskej republike formálne oznámenie vydané v súlade s článkom 258 zmluvy o fungovaní Európskej únie a vyzvala Slovenskú republiku, aby doručila svoje pripomienky k uvedenej veci. Sankcia uložená Súdnym dvorom sa môže skladať z paušálnej pokuty, ktorá má sankcionovať pokračovanie porušenia, a z denného penále, ktoré má motivovať dotknutý členský štát, aby porušovanie ukončil čo najskôr po vynesení rozsudku. Ak nedôjde k schváleniu návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, čím sa zabezpečí implementácia nariadenia, hrozí, že Slovenskej republike bude uložená peňažná sankcia, ktorá Slovenskej republike spôsobí značné hospodárske škody, a to v minimálnej výške 694-tisíc, respektíve násobky tejto sumy, denné penále môžu byť uložené v rozpätí 1 080 eur až 120-tisíc eur. Okrem toho, keďže Slovenská republika nevie vykonávať dohľad nad aktom o digitálnych službách, nie je zabezpečená dostatočná ochrana jej obyvateľov pred nezákonným obsahom šíreným v rámci online platforiem a cez iných poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, čím sú okrem ich ľudských práv a slobôd, či bezpečnosti ohrozené aj ich hospodárske záujmy. Je tiež nevyhnutné podotknúť, že návrh zákona za koordinátora digitálnych služieb navrhuje určiť Radu pre mediálne služby, ktorá sa na úlohy spojené s výkonom povinností dohľadu podľa aktu o digitálnych službách, pripravuje už od roku 2022. Kancelária Rady už v súčasnosti využíva existujúce právomoci a pomáha odstraňovať obsah, ktorý predstavuje potencionálne nelegálny obsah, alebo porušuje podmienky používania týchto platforiem. Bez kompetencií koordinátora digitálnych služieb však nie je možné vytvoriť ekosystém, ktorý by efektívne zabraňoval výskytu nebezpečného obsahu online. Práve akt o digitálnych službách môže výrazne posilniť postavenie Rady pre mediálne služby v rámci už existujúcich exkluzívnych eskalačných kanálov s online platformami, na rýchle odstraňovanie potencionálneho a nezákonného obsahu a zlepší koordináciu medzi členskými štátmi, napríklad umožní koordinátorovi spustenie krízového protokolu v prípade útokov na verejných činiteľov. V tejto súvislosti sa striktne ohradzujem voči medializovaným informáciám, že Európska komisia rieši ministerkino, teda moje, meškanie. Tieto informácie sú účelové a zavádzajúce. Faktom je, že Európska komisia začala voči Slovenskej republike konanie z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z nariadenia, ktoré bolo prijaté už 19. októbra 2022. Tie si nesplnili predchádzajúce vlády Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, kedy rezort kultúry viedli pani Milanová a pani Hroncová. Novela zákona o mediálnych službách, ktorou sa mal implementovať akt o digitálnych službách do slovenského právneho poriadku, bola predložená ako poslanecký návrh zákona ešte za minulej vlády, konkrétne ju predkladali Dominik Drdula a Mirolav Kollár. Do Národnej rady Slovenskej republiky bol zákon doručený 14. apríla 2023, pričom bol prerokovaný na 94. schôdzi, dňa 15. júna 2023. Avšak poslanci predmetný návrh zákona v prvom čítaní neschválili a parlament v rokovaní o návrhu zákona nepokračoval. V zmysle platného rokovacieho poriadku platí, že ak Národná rada Slovenskej republiky návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci je možné podať najskôr šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Z uvedeného jasne vyplýva, že status quo, a teda za začaté konanie Európskou komisiou, nesú plnú zodpovednosť vlády Eduarda Hegera, Ľudovíta Ódora a exministerky Milanovej a Hroncovej. Ministerstvo kultúry teda konalo v tejto veci hneď, ako to bolo možné s ohľadom na vyššie uvedenú šesťmesačnú lehotu, ale aj s ohľadom na dôležitosť predkladanej právnej úpravy bolo žiadúce, aby sa k nej mohla vyjadriť aj odborná verejnosť a ministerstvo po neúspechu poslaneckého návrhu uprednostnilo riadny legislatívny proces, ktorý spustil začatím medzirezortného pripomienkového konania. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania bol materiál na moju žiadosť zaradený v marci na rokovanie legislatívnej rady vlády, z nej vyplynulo niekoľko zásadných pripomienok, ktoré bol rezort ako predkladateľ povinný zapracovať. Následne sa ním opätovne zaoberala legislatívna rada vlády v máji a materiál bol zaradený na rokovanie vlády. Schválený bol 22. mája 2024 a spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Preto si vás teraz dovolím požiadať, aby ste podporili môj návrh zákona. Ďakujem za pozornosť. [09:03] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka, môžete zaujať miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo členovi výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Romanovi Michelkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:10] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu na výbore pre kultúru a médiá. Predseda Národnej rady pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Výbor pre kultúru a médiá návrh prerokoval na 10. schôdzi a odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie schváliť. Týmto uznesením zároveň výbor poveril, aby som pri rokovaní v tomto, o tomto návrhu plnil úlohy spravodajcu a informoval o výsledku rokovania výboru pre kultúru a médiá a určil poslancov Dušana Jarjabka, Jána Mažgúta, Ľubicu Laššákovú a Romana Malatinca za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Ako prvá pani poslankyňa Zora Jaurová. [09:11] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, to, čo teraz, dnes ráno prerokúvame, je ďalšie skrátené legislatívne konanie, ktoré sa týka implementácie nariadenia o digitálnych službách, ako povedala pani ministerka a konkrétne určenia národnej autority pre kontrolu digitálneho priestoru. Ako sme počuli pred chvíľou, to skrátené legislatívne konanie je zdôvodnené konaním o porušení práva Európskej únie, ktoré proti nám Európska komisia už v tomto čase vedie. Ja budem viacej hovoriť o obsahu toho zákona, aj o tom, čo vlastne implementujeme týmto zákonom v samotnej rozprave o zákone. Táto prvá rozprava sa týka toho, či skrátené legislatívne konanie v tomto prípade je oprávnené a na mieste. A čo sa týka toho Digital Services Act alebo toho nariadenia o digitálnych službách, ktoré máme týmto spôsobom implementovať, tak to bolo prijaté, ako správne pani ministerka podotkla, európskymi inštitúciami už v októbri 2022. A to, čo je dôležité povedať, je, že toto nariadenie je zásadnou reguláciou digitálneho priestoru v rámci Európskej únie. Naozaj je to prvá legislatíva tohto typu, ktorá reguluje digitálny priestor a je to veľmi dôležitý zákon, ktorým sa Európska únia snaží vysporiadať s novým vývojom v digitálnom priestore. Tá základná filozofia tohto zákona je to, že čo je vlastne nezákonné offline, malo by byť nezákonné aj online a vďaka tomuto princípu Európska únia zavádza celoeurópsky dohľad nad digitálnym priestorom. To znamená, že tento zákon sa týka sociálnych sietí, trhovísk, digitálnych vyhľadávačov, obchodných a rezervačných platforiem a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže je to pomerne veľmi široká regulácia, ktorá musí mať nejakého národného koordinátora a národnú autoritu, ktorá túto reguláciu vykonáva. Nuž a teda toto nariadenie bolo prijaté v októbri 2022 a odvtedy, a dokonca už aj krátko predtým, lebo, samozrejme, že to trvalo nejaký čas, kým sa tieto právne úpravy vyjednávali na úrovni Európskej únie, sa Rada pre mediálne služby na Slovensku pripravuje na funkciu národného koordinátora, ktorý mal byť podľa tohto nariadenia v každom členskom štáte určený do 17. februára tohto roku. Ako sme tu už počuli, v minulom volebnom období bol tento zákon pre mňa osobne úplne nepochopiteľne predložený ako poslanecký návrh do tejto snemovne, čo určite nie je dobrá prax, nie je to zákon, ktorý sa mal takto predkladať do Národnej rady. A zrejme to bol jeden z dôvodov, prečo nebol ani v Národnej rade schválený a následne teda plynula tá šesťmesačná lehota, počas ktorej sa o ňom nemohlo rokovať a tá uplynula v júni 2023, kedy na Slovensku sme mali úradnícku vládu, ktorá nemohla predkladať zákony do parlamentu, takže tento zákon nemohla predložiť. No ale tu sa dostávame k tomu, čo je, čo je vlastne podstatou problému, prečo považujem skrátené legislatívne konanie za, za neoprávnené a neodôvodnené, pretože pani ministerka kultúry Šimkovičová naozaj našla tento zákon na stole v deň svojho nástupu, a napriek tomu, že teda sme tu počuli rôzne dôvody, tak ja stále nerozumiem tomu, prečo ho vláda nepredložila skôr. Pretože táto vláda nastúpila v októbri 2023 a zákon predložila do medzirezortného pripomienkového konania až 19. januára 2024. Nerozumiem tomu, ako ste chceli od 19. januára stihnúť celý proces do 17. februára, kedy bola lehota, kedy už ten koordinátor musel byť určený. A my dnes máme na stole ten infringement a ja by som vám chcela poradiť, že skonzultujte si tých ľudí, ktorí vám pripravujú tie podklady, lebo, lebo to, čo ste tu povedali, sú hrubé dezinformácie. Vy ste pred chvíľou povedali, že Európska komisia vedie toto konanie o porušení práv EÚ od októbra 2022. V októbri 2022 bol schválený ten zákon v Európskom parlamente, to znamená, že nemôže predsa odvtedy viesť Európska komisia konanie o porušení práv EÚ. Toto vedie konkrétne od 24. apríla tohto roku, ten infringement bol, vlastne sa začal 24. apríla tohto roku a vedie ho proti vašej vláde, nie proti vláde Eduarda Hegera, ani proti vláde, ani proti úradníckej vláde. A ja naozaj nerozumiem tomu, prečo to muselo zájsť až sem, pretože my sme tu už mali všelijaké skrátené legislatívne konania, odkedy teda ja pôsobím v tomto parlamente a mnohé z nich boli veľmi sporné. Ale toto je prvé skrátené legislatívne konanie, ktoré je výlučne spôsobené nečinnosťou terajšej vlády a neschopnosťou ministerstva kultúry dodržať termíny, respektíve predložiť Národnej rade zákon, ktorý mal byť dávno pripravený. A naozaj si nemyslím, ani tak nečítam rokovací poriadok, že neschopnosť vlády je dôvodom na skrátené legislatívne konanie. A ako som už povedala a predpokladám, že v tom budeme spolu súhlasiť, že ide o naozaj veľmi dôležitý zákon, ktorý si zaslúži riadne legislatívne konanie, ale my riešime skrátené legislatívne konanie, pretože voči nám Komisia vedie, vedie infringement kvôli nečinnosti vlády. Ja sa teda naozaj pýtam, že či je to skrátené legislatívne konanie také akútne, a či si nemôžme v tejto chvíli dovoliť prijať ten zákon normálnym legislatívnym konaním, pýtali sme sa to aj na výbore, pýtal sa to aj kolega Hajko. A k tejto otázke ma vedie aj skutočnosť, že asi nebude to skrátené legislatívne konanie také akútne, keďže v čase, keď ste ho tu mali prezentovať, tak ste boli namiesto toho na dovolenke, čo mne sa osobne zdá, že je, už toto samotné by malo byť dôvodom na to, aby ste stiahli to skrátené legislatívne konanie a naozaj dali tento zákon do riadneho legislatívneho konania. Podľa informácií, ktoré sme aj dostali na výbore od pána štátneho tajomníka, je možné stihnúť aj riadne legislatívne konanie, je ho možné stihnúť do nejakého septembrového termínu, myslím si, že v tejto chvíli sa nič nestane, keď teraz prebehne prvé čítanie a na septembrovej schôdzi druhé čítanie. A preto by som teda za poslanecký klub Progresívneho Slovenska chcela navrhnúť nepokračovať v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní a predložiť tento zákon riadnym legislatívnym procesom. Ďakujem. (Potlesk.) [09:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Plaváková. [09:26] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Tá situácia s počtom skrátených legislatívnych konaní je naozaj už alarmujúca. Mali sme tu, myslím, že 42 vládnych návrhov zákonov, z toho len 17 bolo v riadnom legislatívnom procese a 25 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. To je takmer 60 % zákonov, ktoré predkladá vláda, ide v skrátenom legislatívnom konaní. Tak neviem, už by sa nám to všetkým tu v tejto miestnosti, aj na tej koaličnej strane malo zdať dosť zvláštne, pretože to prekonáva počty skrátených legislatívnych konaní ešte aj z pandemického obdobia, kde teda tiež môžeme polemizovať o tom, ktoré z nich boli vôbec potrebné, ale ešte aj to vláda dokázala prekonať. A tento prípad je z tých všetkých, ktoré sme tu mali určite jeden z najbizarnejších, pretože naozaj to, prečo tu máme toto skrátené legislatívne konanie, je v dôsledku nekonania ministerky kultúry. To je ten dôvod, prečo nám hrozia momentálne tie hospodárske škody, ktorými odôvodňujete skrátené legislatívne konanie. Čiže ja sa pripájam k tej výzve, aby sme nepokračovali v tomto procese v skrátenom legislatívnom konaní, aby naozaj tu prebehlo riadne prvé čítanie a následne druhé čítanie môže prebehnúť na septembrovej schôdzi. Pretože tak sa aspoň trochu priblížime normálnym procesom, ktoré by sme tu mali v parlamente zachovávať. Ďakujem veľmi pekne. [09:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Naozaj súhlasím s vami, že neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie, vystúpim aj v rozprave, ale musím povedať, že jeden obrovský fakt, prečo to tak nie je, je, že pani ministerka si ide na dovolenku, pani ministerka sa oblečie do trička nejakého jachtárskeho klubu a robí tam reklamu. A pani ministerka nepríde na rokovanie parlamentu, ale v čase, v čase, keď má pracovať pre Slovákov, lebo Slovenská národná strana pracuje pre Slovákov, Slovenská národná strana je strana, ktorá Slovákom robí len dobre. No dobre im robí, keď si dajú plavočky a idú na jachtičku namiesto toho, aby rokovali tu v parlamente. Absolútne s vami súhlasím, pani Jaurová, že vôbec, vôbec nie je dôvod na to, aby to bolo v skrátenom legislatívnom konaní. Pani ministerka si ide na dovolenčičku na jachtičku v tričku, opaľuje sa tam krásne a tvrdí, že je to ohrozenie národa. No dúfam, že ste neplávali v mori, lebo vraj tam pláva nejaká veľryba, pani ministerka, tak nabudúce, keď pôjdete na dovolenku, tak neskáčte do vodičky dobre. Ďakujem veľmi pekne. [09:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [09:26] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručná a nechcem, aby to vyznelo teda ako nejaká nevyžiadaná rada pani ministerke, ale rozhodne infringement procedures nikdy nemôžu byť len tak odôvodnením skráteného legislatívneho konania, pretože vy tam máte možnosť s komisiou jednať a diskutovať. A myslím, že komisia aj podľa všetkých tých infringement, ktoré sa už diali, je vždy naklonená tomu, diskutovať s vládou a nie je tam problém, ak je potrebné odložiť tú implementáciu, ktorá mešká o nejaký ten mesiac. Takže ak nechcete porušovať takýmto spôsobom zákon, že tu budeme robiť niečo v skrátenom legislatívnom konaní, keď na to tie dôvody skutočne nie sú, tak jednoducho stačí vám iba toto stiahnuť a diskutovať s Komisiou. A verím, že nebudú mať žiadny problém s vami diskutovať. Ďakujem. [09:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Jaurová. [09:26] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem kolegom, ďakujem kolegyni Jurík, že pripomenula túto dôležitú vec. Áno, presne takto funguje ten proces konaní o porušení práv EÚ. To znamená, že už samotný fakt, že bol začatý legislatívny proces, je častokrát dôvodom na to, aby sa ten proces pozastavil a neskôr úplne zvrátil. Čiže možno namiesto predkladania skrátených legislatívnych konaní treba poslať ľudí do Bruselu a ja by som ešte raz chcela zdôrazniť to, čo som povedala aj v rozprave, že, že naozaj si, pani ministerka, opravte tie termíny, lebo vy to hovoríte aj do médií o tom, kedy začalo toto konanie. A okrem toho, že to proste nie je pravda, tak vy sa tým aj trocha strápňujete a strápňujete ten úrad, ktorý zastávate, lebo, lebo my všetci rozumieme tomu, prečo je ten zákon dôležitý a prečo už dávno ten národný koordinátor mal byť určený. Len používajme v tejto debate ako keby naozaj reálne fakty, reálne dátumy a v konečnom dôsledku na konci schválime všetci zákon, ktorý považujeme za dôležitý. Ďakujem. [09:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko. [09:26] Jozef Hajko Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu na stole predložený návrh zákona o skrátenom konaní k zákonu o mediálnych službách. Už tu odznelo viacero informácií, ja by som teraz vystúpil za klub KDH, aký názor má na toto skrátené legislatívne konanie. Nebudem sa venovať zákonu, o tom budeme hovoriť, keď bude na to príležitosť pri prerokúvaní samého zákona. Padali tu otázky termínov, áno, Slovensko, to podstatné je asi, čo sa týka o vzťahu k Európskej únii a k Európskej komisii, že Slovensko malo mať už vo februári zastúpenie v Európskom výbore pre mediálne služby. Je to mimoriadne dôležitý zákon, týka sa, veľa tu rozprávame v poslednom čase o tom, o médiách, a to sa skutočne týka médií, ale aj tých médií, ktoré presahujú hranice tohto štátu, a dokonca aj hranice Európskej únie. Je to veľmi dôležitý zákon a táto regulácia vyzerá to tak, že je veľmi, tiež veľmi, veľmi dôležitá. Keď sme rokovali na výbore o tomto zákone, priznám sa, že tie dôvody, ktoré som tam počul, ma viedli k tomu, aby sme pristúpili na skrátené legislatívne konanie. Pretože opakujem, už vo februári malo byť Slovensko súčasťou toho veľkého tímu, ktorý rozhoduje o týchto veciach v Bruseli, a nielen to, ale pochopiteľne treba riešiť situáciu aj na Slovensku. Budeme o tom hovoriť potom, aj tie kompetencie sú dôležité, čo si budeme riešiť sami doma a čo sa bude riešiť v Bruseli. Pochopiteľne, že ten princíp subsidiarity musí ostať zachovaný, to znamená, všetko, čo si vieme vyriešiť doma, tak si musíme vyriešiť najskôr doma. Nie som zástanca toho, aby sme so všetkým utekali do Bruselu. Opakujem, chápal som dôvody na skrátené legislatívne konanie. Štátny tajomník Bernaťák nám na výbore povedal, že ak zákon nebude platiť, presne si to pamätám, 12. septembra, tak Slovensku, Slovensku budú hroziť škody, pokuta vo výške 700-tisíc eur. Pani ministerka tu hovorila niečo pod 700-tisíc eur, ale zhruba ide o túto sumu. Samozrejme, že každá pokuta, ktorú má Slovensko zaplatiť, padá na plecia všetkých občanov tohto štátu, a preto musíme konať tak, aby, aby neboli postihovaní občania tohto štátu za nečinnosť, prieťahy, a tak ďalej. Ale musím jedným dychom povedať, že tak ako som tu minulý týždeň sedel, a tak ako podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha zháňal ministerku, kde je, aby predložila návrh na skrátené legislatívne konanie, tak mi to prišlo až také komické. Na jednej strane počúvame apely na kultúrnom výbore, že rýchlo, rýchlo, a potom, keď príde na rokovanie, tak zrazu nám tu chýba ten, čo má ten zákon predložiť. A priznám sa, že sa ma to dosť dotklo, a tým pádom aj zvažujeme, alebo som zvažoval, a tak rozmýšľame aj v našom klube, že či je skutočne v tomto prípade dôvod na skrátené legislatívne konanie, keď nedáva punc tomu skrátenému samotné ministerstvo. Samo ministerstvo nedáva punc, keďže tu chýba ministerka. Takže prikláňam sa k tomu názoru, že poďme do riadneho legislatívneho konania, poďme rokovať o tomto zákone, poďme rokovať o tom zákone v riadnom legislatívnom konaní. Je tam síce pár dní, ako vieme, poznáme program našej schôdze, je tam možno pár dní, že toho 12. septembra by sme, by sme presiahli, ale, ale predsa len poďme o tom riadne rokovať. Ja, podľa informácií, ktoré mám, tak ten zákon už bol na stole, vláda mohla konať oveľa rýchlejšie. Mali sme tu plno prípadov, včera, včera, zo včerajška prichádza ďalší. Máme skrátené, návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o odovzdaní pozemkov pod verejnými stavbami samosprávam. O tomto sa hovorí už veľmi dlho a zrazu príde vláda na rokovanie, výjazdové rokovanie v Rimavskej Sobote, príde s tým, že treba to rýchlo, rýchlo riešiť. No prečo to treba rýchlo riešiť, keď sa to roky neriešilo? A opäť garantujem vám všetkým, že príde, príde sem návrh priamo z vlády, a ešte na tejto schôdzi budeme rokovať o tom skrátenom konaní, len aby sa to rýchlo, rýchlo spravilo, aby jednoducho vláda ukázala, že ako sa zaujíma o samosprávy. Takže my sme v tomto momente už proti skrátenému legislatívnemu konaniu a poviem ešte jednu myšlienku, ja o tom uvažujem už roky. Ja som fakt uvažoval o hmotnej zodpovednosti politikov. Ak skutočne niekto svojím konaním a môže to byť aj minister, spôsobí, že tomuto štátu hrozia škody, malo by sa to nejakým spôsobom zohľadniť. Najmä ak je, ak vidíme takýto prístup, ak takýto prístup k legislatívnemu konaniu, že predkladateľ sám nepríde na rokovanie snemovne, nepríde, teraz nebudem hovoriť o dôvodoch, to tu už zaznelo. Nebudem sa v tom rýpať ďalej, ale ak nepríde, tak on vlastne svojím spôsobom nesie za to zodpovednosť. A o tomto som uvažoval aj v prípade populistických sociálnych zákonov. Ako veľmi ľahko sa rozdáva zo spoločnej kasy, veľmi ľahko. Je to z nás, z peňazí nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov, ale ja by som, veľmi ťažko sa potom tie peniaze, samozrejme, naháňajú. V tomto prípade je situácia už taká, že skutočne máme problém, aby sme sa nedostali ako štát do krachu. Aj v tomto prípade pri rozdávaní nejakých sociálnych benefitov by som zvažoval, že by minister opačne, prispel aj zo svojho platu nejakým tisícinou promile, alebo čo. Aby bolo jasné, že keď o tom, o takýchto veciach, takéto veci predkladá, ktoré sú páčivé, ľúbivé pre obyvateľov, takže myslí to ozaj úprimne, že im to ozaj dopraje, a nech dá aj z vlastného vrecka nejakým spôsobom. A to isté platí aj pri zohľadňovaní pokút, ktoré platí tento štát. Mal by minister, ak je odôvodnený dôvod, niesť určitú zodpovednosť. Takže na záver poviem, klub KDH je proti skrátenému legislatívnemu konaniu v tomto prípade a navrhujeme, aby sa o tomto zákone rokovalo riadnym spôsobom, myslíme si, že by sa to dalo do septembra stihnúť. [09:26] Peter Žiga Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Kramplová. [09:33] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán presedajúci. Tuná po týchto vystúpeniach je možné konštatovať, že opozícia znovu a opätovne potvrdila, že jej jedinou politikou je, čím horšie, tým lepšie. Jej jedinou politikou je škodiť Slovenskej republike, všetci si veľmi dobre pamätáme, ako chodili žalovať do Bruselu, ako sa snažili urobiť všetko pre to, aby Slovenská republika bola postihnutá, samozrejme, najmä finančne, čo by jej v tejto situácii, v akej sa po predchádzajúcich vládach nachádza, veľmi uškodilo. To, že teraz my naprávame chybu predchádzajúcich vlád od začiatku tohto volebného obdobia, je jednoducho fakt. Klamstvom a lžou tu bolo tvrdené, že na stole bol pripravený návrh a že sme ho nepredložili, že ministerstvo s tým nič nerobilo. Pani poslankyňa sa veľmi v tomto mýli a dúfam teda, že sa len mýli, a že to nebolo schválne tvrdené. Čiže keby sme ho mali, keby ho ministerstvo malo, určite by ho predložilo, čiže muselo sa s týmto celým vysporiadať a pripraviť úplne nový zákon. To, že KDH nepodporí skrátené konanie a bude riskovať aj to, že by sme dostali veľmi vysokú pokutu, už ma absolútne vôbec neprekvapuje, lebo tých škôd, ktoré narobilo za celú svoju existenciu Slovenskej republiky je mimoriadne veľa. Ďakujem. (Potlesk.) [09:33] Peter Žiga Pán poslanec Jarjabek. [09:35] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, však iste, v mnohom, čo ste povedali, sa dá aj súhlasiť, aj polemizovať, ale to skrátené konanie, nehľadajme v tejto chvíli už vinníka, preto, lebo stoja za tým niekoľkí ministri. Skutočne toto je situácia, ktorá sa vyvinula, tak ako sa vyvinula a treba ju riešiť, preto nám hrozí pokuta. Tak už, čo bolo, to bolo, môžeme nadávať na Milanovú, môžeme nadávať na Hroncovú, môžeme nadávať, ja neviem, na kohokoľvek, každý sa týmto spôsobom, týmto návrhom "zašpinili", no a teraz sa to rieši. No a keď sa to nebude riešiť, tak budú pokuty, to je všetko. Preto treba to skrátené konanie a už aby bolo. No ale vy ste povedali jednu vetu v rámci toho vášho mentorovania. Povedali ste vetu, že veľmi ľahko rozdáva zo spoločnej kasy, však? No, škoda, že ste to nepovedali v minulom volebnom období. To je všetko. (Potlesk.) [09:35] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Hajko. [09:36] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Hneď na pána Jarjabka, no jednoducho sme neboli v snemovni, takže sme nemohli reagovať, pochopiteľne. Druhá vec, pani poslankyňa, škody čo KDH narobilo, no keby sme pozerali do minulosti, čo sa tu všetko narobilo, tak, no ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože ja rád používam fakty. To znamená, ak sa nejaké škody spravili, tak poviem fakt, tu sa urobila škoda a hotovo. Ak k tomu nie je priložený faktický dôkaz, tak potom, potom je to vlastne reč do vetra. Ešte raz k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Viete, máme tu viacero zákonov, ktoré sa týkajú kultúrnej oblasti a my sme kritizovali napríklad, že niektoré zákony predkladá tu prítomný pán poslanec alebo skupina poslancov, pričom sa žiada, aby tieto návrhy prešli riadnym legislatívnym konaním. To znamená, vy, pani ministerka, vy ste zodpovedná za túto oblasť. Tak malo to ísť od vás a malo to ísť z vlády. Na druhej strane, teraz sa oháňame tým, že vláda jednoducho nemala, nemala čas, mala zviazané ruky, pretože to išlo cez legislatívnu radu vlády. Ja som pána štátneho tajomníka počul na výbore, ktorý nehovoril o komplikáciách v legislatívnej rade, ale komplikáciách s Európskou komisiou. Tak teraz neviem, kde je celkom pravda, ale k meritu veci. Ak teda sme, ak ozaj tá situácia bola taká vážna, tak to mohlo ísť jedným z tých modelov, ktoré ste tu doteraz používali pri Fonde na podporu umenia alebo čomkoľvek. Ak situácia ozaj bola taká vážna, sú tu nástroje, ktoré sú legitímne, sa používajú, mohli sme to dávno riešiť. Ale my ideme s tým, takýmto spôsobom, neprijateľným pre nás. [09:36] Peter Žiga Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili dvaja poslanci. Pán poslanec Pročko. [09:39] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, milá pani ministerka, práve diskutujúca o plavbe na Jadran s pánom... (Reakcia ministerky.) Nezávidím ti, ja ti doprajem, ja ti doprajem, tak si výborne vyzerala v tých plavkách na tom Jadrane namiesto toho, aby si pracovala tu v Národnej rade. No, však ale ty si povedala, ty si povedala, že nemám ti závidieť, pani ministerka, tak ti nezávidím, nezávidím ti. Nezávidím, ale musím aj ja povedať, že to čo previedla pani ministerka tým, že namiesto práce pre slovenský národ, išla pracovať pre nejakú firmu, kde si obliekla svoje tričko, je nechutné. Je to nechutné, a zároveň je to potvrdenie toho, čo si robí aj Andrej Danko, ktorý sa vyberie vládnym špeciálom na futbal a zoberie so sebou svojich kamarátov ministrov. Je to nechutné a toto sa tu deje. Ale poďme k meritu veci. Pani ministerka povedala, že, že tu sú značné hospodárske škody, vzniknú, značné hospodárske škody a povedala, a toto je niečo, čo je unikátne. Keby ste ma neprerušovali, pani ministerka, prihláste sa do rozpravy, vyrušujete tu vkuse, nie ste na Jadrane, prosím vás, kľudne sa správajte tak ako v parlamente. Nie je zabezpečená ochrana ľudských práv, lebo digitálne služby nefungujú. Tak toto je veta, ktorá láme srdcia všetkým ľuďom, ktorí sa boja o svoju bezpečnosť. Nie je zabezpečená ochrana ľudských práv, lebo digitálne služby nefungujú. Pani ministerka, Dominik Drdula neexistuje, existuje Dominik Drdul. Pani poslankyňa v ružových šatách, Kruš... Kram... Kro..., jak sa volá? No, pani poslankyňa z SNS v ružových šatách, Kramplová, ospravedlňujem sa, vedel som, že Kr... ste. (Reakcia z pléna.) Áno, tak ale ja som sa spýtal, pani ministerka. Stále vyrušuje, stále, ona je taká z toho Jadranu ešte z tých delfínov a z tej veľryby, ešte taká rozrušená. Takže, pani poslankyňa v ružových šatách, vy vôbec neviete, o čom hovoríte. Vy vôbec neviete. Ten zákon od prvej chvíle bol a je pripravený na stole ministerstva. Prosím vás, overte si vy fakty, lebo vy zavádzate, fabulujete a rozprávate veci, ktoré vôbec s realitou nemajú nič spoločné. Tento zákon naozaj bol predložený tu v parlamente, lenže vtedy ho neprijali, vtedy ho neprijali poslanci za SME RODINA, žiaľbohu, ale ani pán Valášek a ani pán Taraba, ani pán Taraba. Ale, pani ministerka, toto skrátené legislatívne konanie nie je preto, že by predchádzajúca vláda bola nečinná, ale preto, lebo vy ste mali od začiatku, vy ste od začiatku vedeli, že toto má ísť, toto má ísť do legislatívneho rokovania, ale vy ste predkladali iné zákony. Tuná váš výkonný práporčík (Povedané s pobavením.) predkladal veci, ktoré vôbec nemali, ktoré mali čas, ale vy ste sa ponáhľali s inými vecami, ktoré boli pre Slovenskú národnú stranu dôležité. Ale teraz, teraz je toto, toto musí ísť do skráteného legislatívneho konania, lebo ste nekonali, lebo ste nekonali. V apríli prišla výzva, infringement, v apríli, v apríli, priatelia, im prišla, že nekonajú. A vy ste už od prvej chvíle mohli konať, od prvej chvíle, ako ste sa dostali. Vy klamete a zavádzate a vyhovárate sa. To je vaša klasická, to je vaša klasická rétorika, že, že tu, že tu Milanová nekonala. Viete, tento zákon bol v gescii ministerstva hospodárstva, ak viete, ministerstvo hospodárstva, ale ministerstvo kultúry ho teda pripravilo a ho aj predložilo. To, že nebol prijatý, no, žiaľbohu, nebol prijatý, nebol. Ale mali ste to teda, máte vládnu väčšinu, mali ste to, mali ste to pripravené od začiatku. A nevzdychajte tu, pani ministerka, je to tak. Vzdycháte, vzdycháte, pani ministerka, robíte, že jeeežiš, jeeežiš. No keď budete robiť ježiš, ježiš, ale vy môžete, lebo vy ste vlastne, no nová, nová. Tá šou bola na tej lodi, pani ministerka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, skúsme ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Si to musím nájsť, áno, musím si to nájsť. Presne tak. Takže pani ministerka vkuse ma vyrušuje, vkuse tu rozpráva, hľadá si fotky, fotky si hľadá, vkuse ma vyrušuje, vkuse. To je, keby ste tu sedeli vedľa nej, ale ona to robila aj v Markíze, toto. Keby ste ju zažili v Markíze, to bola hviezda Markízy, hlavne keď začala tie svoje homofóbne a veci. Áno, áno, áno, hľadám to, prepáčte, prepáčte, hľadám to. No však ja mám ešte, mám 4.37, priatelia, takže kľud. Takže áno, tu je to. Ešte raz, priatelia. Dominik Drdul predkladal ten zákon, no a tlačové ministerstvo kultúry, samozrejme, klame, až sa práši. Realita je taká, že Európska komisia nezačala žiadne konanie voči SR z dôvodu neplnenia povinností z 19. 10. 2022. Faktom je, že 19. 10. 22 prijali orgány EÚ Digital Services Act, v skratke DSA a veci. Bola publikovaná, 27. 10 bola publikovaná v úradnom vestníku EÚ a 17. 2. 2024 mala ako celok nadobudnúť účinnosť, pričom niektoré časti vstúpili do platnosti 17. 11. 2022. Ako som už hovoril, v apríli dostala táto vláda výzvu, výzvu. Ministerstvo kultúry bolo spolugestorom a od začiatku bolo v celej veci nápomocné, úplne nápomocné. Dominik Drdul a Miroslav Kollár, tento návrh zákona bol prerokovaný na 94. schôdzi 15. júna 2023, avšak poslanci o predmetnom návrhu, tento predmetný návrh neschválili, ako som už hovoril. No a na záver svojho vystúpenia chcem povedať ešte raz, že tento zákon je v skrátenom legislatívnom konaní preto, lebo pani ministerka nekonala a nekoná. Preto, lebo pani ministerka namiesto plnenia si svojich povinností, si ide na dovolenku na Jadran. A to je, to je niečo, čo, čo odmietam. Naozaj, pani ministerka by mala v prvom rade pracovať pre Slovensko a pre slovenský národ. Takže, pani ministerka, zavádzate. Toto skrátené legislatívne konanie je preto, lebo si neplníte svoje povinnosti. A hovoríte, že vzniknú značné hospodárske škody. Zavádzate. No, ja to nechcem bagatelizovať, ale čo sú značné hospodárske škody? To je sto miliónov? Alebo desať miliónov? To sú značné hospodárske škody. Ale vy tu rozprávate, že dostane Slovensko 700-tisíc eur pokutu, a to sú značné hospodárske škody. A ešte zavádzate, že nie je zabezpečená ochrana ľudských práv, lebo digitálne služby nefungujú. Tak toto je, to je naozaj hodné toho, že Zem je plochá a na, z druhej strany Mesiaca žijú Marťania. Ďakujem. [09:41] Peter Žiga Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Jaurová. [09:47] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No, asi tu každého prekvapím teraz tým, čo poviem, ale pán poslanec Pročko, to, že máme dnes na stole skrátené legislatívne konanie, je tak trocha dôsledok práve toho procesu, ktorý urobila vaša vláda, a to je konkrétne to, že ste to predložili do parlamentu ako poslanecký návrh, čo je absolútne zlá legislatívna prax. A preto to v minulom volebnom období neprešlo tento zákon. Takže a, samozrejme, preto za to nehlasoval ani poslanec Valášek, lebo naozaj takto sa implementovať nariadenia Európskej únie nemajú a potom plynula tá šesťmesačná lehota. A ja by som vás iba chcela poprosiť, že keď vystupujete v rozprave, skúste používať vlastne relevantné a dôstojné argumenty a neoslovujte prítomné ženy poslankyne a ministerky prostredníctvom toho, čo majú oblečené, alebo ako sa vám páčia alebo nepáčia. Lebo je to naozaj nevhodná prax a je to niečo, čo my nepovažujeme za vhodné Národnej rady. To nič nemení na tom, že v tej základnej veci, že skrátené legislatívne konanie, ktoré dnes tu riešime, je dôsledkom nečinnosti súčasnej vlády, konkrétne súčasného ministerstva kultúry a pani ministerky Šimkovičovej. Na tom sa zhodneme, len skúsme prezentovať tieto argumenty naozaj dôstojným spôsobom. Ďakujem. (Potlesk.) [09:47] Peter Žiga Pán poslanec Michelko. [09:48] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, veľmi, veľmi nepodarený stand up výstup. To naozaj akože ani v dedinskej lige by nemal šancu. Ale dobre, vidím, že demencia a senilita veľmi rýchlo akože nastupuje, preto, lebo nepoznať jedného z najmediálne-známejších poslancov a nevedieť si spomenúť meno a dať hanlivý výraz, to je také pročkovské. Ale viete, no však ja tak isto môžem povedať, že asociácia mena Pročko je ťažká intelektuálna subnorma, ale vy si to nepochopíte, čo som povedal, lebo však ste subnorma, ste, no. Čo sa týka, čo sa týka tých ďalších vecí, bolo tu jasne povedané 12. septembra, keď tu všetci hovoríte, že sa to dá stihnúť, 12. septembra by mal byť ten zákon prijatý. 10. septembra začína schôdza septembrová. Ako čiste teoreticky, no neviem, či sa to vôbec technicky dá, teoreticky áno, prakticky nie. Keď bol výbor, tak videl som značnú mieru ústretovosti a pochopenia, a teraz sa to naraz zmení. Naozaj je fajn, že sa konštatovalo, že zlyhali predchádzajúce garnitúry a ako robíme tu politiku z niečoho, čo by politika nemala byť. S obsahom toho zákona je všeobecný súhlas, nevidel som žiadne vecné výhrady. A teraz hrať sa za každú cenu o procedúre, je až také, ja neviem, akože za každú cenu robiť si zle a vyťahovať veci. Samozrejme, že nie som naivný. Ja viem, že politika je o tom, politika nie je vecná, politika je častokrát o robení si zle a dokazovanie, ako je ten náš oponent nekompetentný, neschopný, lenivý, neviem aký, ale tak akože mám takú malú nádej, že možno, keď časom sa to zlepší. [09:48] Peter Žiga Pán poslanec Hargaš. [09:50] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa tiež vyjadrím k tomu procesu, pretože v nejakej časti som bol toho súčasťou, keď som ešte pôsobil na ministerstve informatizácie. A teda môžem potvrdiť, že naozaj ten zákon bol dávno, dávno pripravený po obsahovej časti. Bola k tomu zriadená dokonca medzirezortná pracovná skupina ešte, ešte v lete roku 2022. Požiadali sme o projekt technickej asistencie z Európskej komisie na prípravu celého rámca riadenia tejto digitálnej legislatívy, lebo DSA je len jeden z viacerých aktov, ktoré sa prijímali v poslednom období, niekde v lete v roku 2023 už boli predbežné výsledky tej štúdie. Čiže ten zákon, nehnevajte sa na mňa naozaj, pani ministerka, ste našli pripravený na stole. A ja neviem teda, že aké zásadné zmeny sa v ňom museli robiť, ani ich tam nevidím, pretože po tej obsahovej stránke to bolo pripravené. A naozaj SLK nie je v tomto momente odôvodnené. Ten zákon sa dal predložiť, či už na januárovú, alebo aprílovú schôdzu. Dnes sme už mohli rokovať druhé, tretie čítanie a mať ho, mať ho schválený. Nerozumiem tomu, že teda z akého dôvodu to tam ešte kvasilo nejaký čas, čas na ministerstve a z akého dôvodu sme sa dostali potreby tohto SLK. Naozaj tá príprava na túto digitálnu legislatívu bola podchytená, teraz hovorím iba za to obdobie, keď som ja pracoval na ministerstve, čo bolo do februára ´23. Čiže vedeli sme, že dôležité, rovnako dôležité, ako správne nastaviť tú legislatívu na európskej úrovni, bude správne ju implementovať a pripravovali sme sa na to zodpovedne nielen vo vzťahu k DSA, ale vo vzťahu k ďalším, k ďalším digitálnym aktom, ktoré sem priebežne budú, budú chodiť, napríklad akt o umelej inteligencii. Čiže tá príprava nebola podcenená a naozaj si nemyslím, že je dnes adekvátne sa tváriť, že SLK je v tomto prípade opodstatnené. Ďakujem. [09:50] Peter Žiga Pani poslankyňa Jurík. [09:52] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcela ctenému plénu pripomenúť a týka sa to rovnako opozície ako aj koalície, že my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky, tak prosím vás, majte trošku úctu k tejto inštitúcii a k tomu, čo tu máme prezentovať a vyvarujte sa osobných útokov a rôznych invektív, ktoré tu neustále padajú. Ja si myslím, že to, my nielenže máme na to, my tu musíme sa medzi sebou baviť slušne a vecne, a teda aj pán Michelko tu povedal, že politika nie je o tom, že je vecná. No tak potom to tu tak aj vyzerá. Tak skutočne vás prosím, majme nejaký vzájomný rešpekt a úctu a keď sa kritizujeme, tak sa kritizujme vecne, odborne. Však pani ministerke máme čo vyčítať, ale hovoriť jej, že bola v plavkách, že bola v tričku, že plávala s delfínmi a podobné veci, to je skutočne nedôstojné tejto inštitúcie, rovnako ako obracať sa tu na iné kolegyne poslankyne prostredníctvom farby ich šiat a podobne. Ja tiež tu nikomu nehovorím, že hej, ty v tej modrej kravate, tak by som vás poprosila, skutočne majme úctu, keď už teda nie jedni k druhým, aj to by sme mali mať, tak aspoň k tejto inštitúcii a ku funkcii, ktorú tu vykonávame. Ďakujem. (Potlesk.) [09:52] Peter Žiga Pani poslankyňa Kramplová. [09:54] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko, tvrdíte, že zákon bol pripravený a mohol byť predložený. Ale to, čo bolo pripravené, to bola jedna katastrofa hodná akurát toho, hodiť to do koša. A ak by bol naozaj taký kvalitný, tak prečo ste ho potom neprijali? Čiže faktom je, že preto sa musel pripraviť riadny zákon, ktorý šiel do medzirezortného pripomienkového konania. Z neho vyplynuli ďalšie pripomienky a bol dvakrát v legislatívnej rade vlády. Čiže preto tento celý čas, preto sa predkladá dnes, a preto je skrátené legislatívne konanie, lebo naozaj potrebujeme Slovensko uchrániť od prípadných finančných postihov. Ďakujem. [09:54] Peter Žiga Poslanec Pročko. [09:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Veľmi sa ospravedlňujem poslankyniam, ktorých sa dotklo to, že som povedal, že pani poslankyňa je v ružovom. A ja som len chcel povedať, že k pani poslankyni, ktorá je tu v ružovom. Nebolo to žiadne sexistické, nebolo to žiadne, žiadna narážka na nič, povedal som to takýmto spôsobom. A je mi čudné, že pani poslankyňa Jaurová tu hovorí o nevhodnom správaní, keď pán poslanec, naposledy vystupoval jej kolega pri zdravotnom zákone a hovoril o, hovoril o deťoch onkologických pacientov a ona sa tu vzadu rehotala aj Laššákovou, s Náhlikom, a to bolo tak nevhodné. Pani poslankyňa Jurík, ja sa vám, ja aj vám naozaj nepovedal som absolútne nič sexistického, ale, prosím vás pekne, aj vy, vy ste mi tu naložili, ale nepovedali ste ani slovo napríklad o Michelkovi, ktorý mi tu nadával, že som dementný, že som, ani slovíčko ste, ani slovíčkom ste, ani slovíčkom ste nespomenuli Michelka, ale naložili ste mne. Takže ja sa ospravedlňujem, ale vy, poslankyne z Progresívneho Slovenska, buďte spravodlivé a to, čo rozprávate, tak sa aj správajte. Keď tu rozprávate naozaj o tom, o tej kultúre, tak pani poslankyňa Jaurová tuná vzadu sa rehotala počas veľmi vážnej, veľmi vážnej, tak sa správajte. Ďakujem veľmi pekne. No a chcem povedať, že naozaj ten zákon bol priplavený k pánovi Hargašovi, ten zákon bol daný do legislatívneho konania, nebol schválený. A možno aj to bolo, že som dostal naložené, že som povedal, že Valášek za to nehlasoval. No nehlasoval. Neviem, prečo za to nehlasoval, ale nehlasoval. Čiže ešte raz, moje vystúpenie, viete, ja som hovoril naozaj fakty. Pani ministerka bola v plavkách, pani ministerka bola v tričku. Nič som nerozprával, neklamal som, tak to tak bolo. A keď vystúpi takto pán poslanec Hlina, ktorého milujem za jeho vystúpenia, ani jeden jedinýkrát mu vy, progresívci, nenaložíte za jeho naozaj skvelé a fantastické veci, ktoré tak isto ako ja, používa. Majte, progresívci, jeden meter. Veď od toho ste. Ďakujem. [09:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [09:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rád by som vrátil debatu od plaviek a tričiek k tomu, o čom rokujeme, teda k návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o mediálnych službách. Chcem len teda pár poznámok k tomu, že či existovali, alebo neexistovali prekážky skoršieho predloženia tohto návrhu zákona, a teda že či tie deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie sú reálne, alebo si ich ministerstvo kultúry spôsobilo samo tým, že nekonalo rýchlejšie. Tak po prvé, zákon o rokovacom poriadku síce hovorí, že ak návrh zákona nebol schválený, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od neschválenia návrhu zákona. Toto však neplatí naprieč volebnými obdobiami. Čiže keď, keď sme v rámci volebného obdobia, ak by sme povedzme dnes schválili skrátené legislatívne konanie a následne by, následne by potom budúci týždeň v prvom čítaní nebol z nejakého dôvodu schválený návrh zákona, tak, tak, áno, platí šesť mesiacov. Keď sa to stalo 15. júna, tak tým, že občania nanovo zvolili Národnú radu Slovenskej republiky, tak Národná rada tým nie je viazaná. Je to ustálená prax, nie je to takto explicitne napísané, ale teda môžete sa spýtať na odbore legislatívy, organizačnom odbore, takto sa to uplatňuje. A zákony, ktoré boli predložené v minulom volebnom období a neboli schválené, nie je nimi nová Národná rada viazaná tou šesťmesačnou lehotou. Ten istý § 96 ods. 6, v odseku 6 hovorí, že návrhy zákona predložené v predchádzajúcom volebnom období možno prerokovať v novom volebnom období, až keď sú nanovo, nanovo predložené. Čiže tento argument neplatí. Mohol byť ten návrh zákona predložený aj skôr, ako, ako po uplynutí šiestich mesiacov. Národná rada neschválila návrh zákona v tej iste veci, ktorý sa pokúšal riešiť to isté 15. júna, takže tá lehota uplynula 15-teho, 15-teho, 6 a 6 = 12, čiže 15. decembra. Čiže 15. decembra alebo v polovici decembra mohol byť návrh zákona predložený do Národnej rady. Keby sa aj nič neurýchľovalo, tak odvtedy už boli prinajmenšom tri riadne schôdze, ak nepočítam tú, tú decembrovú, lebo tam je zase lehota od predloženia návrhu zákona do začiatku schôdze, keď sa rokuje o tom návrhu zákona. Ale v tomto roku bola už februárová schôdza, aprílová schôdza, teraz tu máme júnovú schôdzu. Čiže už na tej aprílovej schôdzi mohol byť návrh zákona schválený v druhom a treťom čítaní. Alebo ak by to nestačilo, ak by to bolo treba rýchlejšie, no tak sa mohol uplatniť presne ten istý model, ktorý uplatňujete pri RTVS, že sa zvolá nejaká mimoriadna schôdza, ktorá, ktorá niekedy začiatkom, začiatkom januára prerokuje tento návrh zákona a potom na riadnej januárovej, respektíve januárovo-februárovej schôdzi by v druhom a treťom čítaní pri dodržaní 30-dňovej lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch sa mohlo o tom zákone rokovať a mohol byť schválený už na februárovej schôdzi. A tam by, tam by to bolo asi aj opodstatnené, lebo tam ide o plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči, voči transpozícii európskeho práva, na rozdiel od likvidácie RTVS, o ktorej budeme rokovať už o malú chvíľu. Takisto tam nie je, nebol žiadny problém vyplývajúci zo zákona alebo z legislatívnych pravidiel vlády s medzirezortným pripomienkovým konaním. Pretože tá šesťmesačná lehota, aj keby teda platila, opakujem neplatila, ale aj keby platila, tak sa týka predkladania návrhu zákona do Národnej rady, nie začatia medzirezortného pripomienkového konania. A tak isto medzirezortné pripomienkové konanie je možné schváliť a jedným z dôvodov je práve meškajúca transpozícia. Čiže nemusí to byť 15 pracovných dní, ale môže to byť osem, osem pracovných dní. Rozporové konania sa dajú, dajú vybaviť tiež veľmi rýchlo, keď sa chce, keď má vláda na niečom záujem, naozaj má na niečom záujem tak, tak dokáže tie procesy zvládnuť veľmi rýchlo aj bez toho, aby sa skracovali, skracovali stanovené lehoty. Potom je tu otázka, že či naozaj má vládna koalícia reálny záujem riešiť transpozičný deficit. Škoda, že tu nie je už pán poslanec Jarjabek, ale zo strany súčasnej koalície nám veľmi často vyčítate, že nám ide iba o to, škodiť, škodiť súčasnej vláde, aj keď tým škodíme Slovensku. No ale vy ste mali možnosť zahlasovať za návrh zákona, ktorý možno nie je dokonale, nie ideálnou cestou, lebo to bol poslanecký návrh zákona, aj keď bol pripravený na ministerstve podľa, podľa všetkého, nie kultúry, ale hospodárstva zrejme, podľa toho, čo sa mi o tom podarilo zistiť, tak mal záujem riešiť transpozičný deficit. A my sme hlasovali za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania. Ak by sa tak stalo, tak ešte stále bol priestor na to, aby, aby do septembra ten zákon bol aj dopracovaný, však ako zásadné veci sa tu dejú, však, pán poslanec, cez poslanecké, poslanecké návrhy zákona. Ale vtedy, žiaľ, SMER nehlasoval za. Čiže keby som ja teraz použil rovnakú rétoriku, ako vy používate voči nám, tak by som povedal, že tak ste chceli škodiť vtedajšej vláde, že ste hlasovali za zákon, proti zákonu, ktorý bol, bol potrebný. Teraz niečo podobné predkladáte, ale vtedy, vtedy ste boli tak zaslepení. Ja nebudem to hovoriť, lebo si nemyslím, že toto je optika, ktorou by sme sa mali navzájom hodnotiť a hovoriť, že keď niekto má odmietavý názor na nejaký návrh, alebo keď, keď nehlasuje za nejaký návrh zákona, lebo má k nemu výhrady, tak to znamená, že chce škodiť Slovensku. Nie, jednoducho má len iný názor, má inú predstavu o tom, čo by malo byť v zákone. K tomu 12. septembru, ktorý tu spomínal pán poslanec Michelko, keď 10. septembra začína, začína septembrová schôdza, bez akýchkoľvek problémov sa dá zvládnuť, aby 12. septembra ten zákon bol už aj účinný. Lebo myslím si, že nebude, nebude dvojdňová debata k tomu. Zatiaľ som nezachytil, že by niekto mal výhradu k tomu, že treba takýto zákon schváliť, a teda nepredpokladám ani dramatické výhrady k obsahu toho zákona, čiže 10. septembra, keby to bol prvý návrh zákona, o ktorom sa rokuje, tak môže byť 10. septembra schválený, podpísaný predsedom Národnej rady, predsedom vlády a aj pánom prezidentom, ktorý tiež nepredpokladám, že by uplatnil v tomto prípade právo veta. A môže vyjsť 11-teho, 12-teho v Zbierke zákonov. Čiže aj tá lehota, o ktorej vy hovoríte, sa dá stihnúť, ale na hrane v situácii, keď je to nekontroverzný zákon, alebo návrh zákona, nie návrh na skrátené legislatívne konanie, to je kontroverzné. Ale, ale ten návrh zákona ako taký nie je kontroverzný. Tipol by som si, že rozprava k návrhu zákona bude stručnejšia, ako je k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Určite sa to dá stihnúť. A keby sa to aj nestihlo, tak to neznamená, že 12. septembra príde z Európskej komisie faktúra a budeme musieť 12-teho, 13-teho septembra platiť. Ak by to bolo aj 16-teho, 16-teho septembra účinné. Čiže tie dôvody na skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru neexistujú, hoci nespochybňujem potrebu prijatia takého zákona, ani potrebu jeho čo najskoršieho, najskoršie prijatia. A teda ak, ak chce pani ministerka nejako, aby tá jej argumentácia vyznela dôveryhodnejšie, tak bolo by asi korektné potom povedať, že v čom je taký, taký dramatický rozdiel a prečo sa aj napriek tomu, čo som, čo som povedal, že sa to dalo stihnúť, dalo sa to stihnúť skôr, sa to stihnúť nedalo. Lebo z toho, čo doteraz zaznelo, si myslím, že, že tie dôvody nie sú naplnené a budem hlasovať proti, a rovnako aj poslanecký klub, skráteniu. [09:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Faktická poznámka, pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči. [10:07] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec upozornil na to, že ak zákon, ktorý nebol prijatý, môže byť znovu prerokovaný aj skôr, ako uplynie šesťmesačná lehota, ak sa to týka iného volebného obdobia. No pozrela som si rokovací poriadok, ktorý je teda zákonom a v § 96 sa úplne jasne píše, že ak Národná rada, v odseku 3, návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Nehovorí sa tu vôbec nič o volebných obdobiach, ani to nevyvoláva žiadne pochybnosti. Takže síce, on sa potom tak ako poopravil, pán poslanec, že je to ustálená prax, ale myslím si, že by sme sa mali držať presne toho, čo je napísané v zákone. Ďakujem pekne. [10:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál s reakciou na faktickú, nech sa páči. [10:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pani poslankyni Kramplovej za vecnú reakciu. Ja len teda upresním, že ja som sa neopravil, ja som to mal v úmysle povedať, lebo, lebo tak to je. Nie je to explicitne napísané v zákone o rokovacom poriadku. Dokonca o tom, na rozdiel od iných vecí, ani v ďalších dokumentoch nenájdete explicitnú zmienku, teda že by napríklad ústavnoprávny výbor to vykladal, alebo že by to bolo v podrobnejších pravidlách rokovania. Ja len hovorím, že takýmto spôsobom sa ustanovenie § 96 ods. 3 vykladá, že sa to týka Národnej rady v rámci jedného volebného obdobia a že rozhodnutia Národnej rady napríklad o tom, že neprerokuje návrh zákona v druhom čítaní, alebo teda neschváli ten návrh zákona v treťom čítaní, nezaväzujú Národnú radu, ktorá vzíde z ďalších parlamentných volieb. Proste je to tak, tak sa to vykladá. Môžete sa, ešte raz môžete sa spýtať ľudí z parlamentnej legislatívy alebo ľudí z organizačného odboru, že či je to tak, ako, ako hovorím. Lebo nie všetko je explicitne napísané v zákonoch a pravidlách. Nejakým spôsobom sa tie zákony a pravidlá vykladajú a toto pravidlo sa vykladá tak, že to neplatí naprieč volebnými obdobiami, že ak o niečom takomto rozhodne Národná rada v jednom volebnom období, tak tým nie je Národná rada, ktorá vzíde z ďalších volieb, viazaná. Ďakujem. [10:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte zaujať stanovisko navrhovateľka, pani ministerka? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime teraz k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je tlač 278, spoločná správa výborov má tlač 278a. Poprosím v tejto chvíli ministerku kultúru Slovenskej republiky, pani Martinu Šimkovičovú, aby vládny návrh odôvodnila, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [10:11] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už som viackrát vo svojich vystúpeniach pred Národnou radou, ale tiež vo verejnom priestore deklarovala, že návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase predkladá Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. A že táto úloha vyplýva z jej základného dokumentu, ktorým je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v súlade s prísľubmi koaličných strán pred voľbami tým zásadne mení neúspešný model RTVS, vyplývajúci z bývalého zákona o RTVS 532/2010, ktorý bol prijatý takmer pred 14 rokmi. Ak sa na procesy a stav v tejto verejnoprávnej inštitúcii pozriete skutočne objektívne bez politickej alebo ideologickej optiky, tak musíte vidieť, že tento dlhý čas sa nepodarilo naplniť ani len základné ciele tohto zákona, ako ich vtedy uvádzala dôvodová správa. Pokračovalo zadlžovanie verejnoprávneho vysielateľa a problematická je tiež zákonom o RTVS deklarovaná finančná konsolidácia a efektivita využívania zverených verejných financií. Evidentne sa tiež znížila miera spoločenskej dôveryhodnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A čo ja osobne pokladám za najdôležitejšie, vysielanie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti rezignovaním na vyváženosť a objektívnosť najmä spravodajských a publicistických relácií. Unifikovala sa tvorba a názory tvorcov, ktoré sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu, a tým sa v podstate vytratil nejaký zmysel a zámery duálneho systému v slovenskom mediálnom priestore. Rada sa vyjadrím aj k mediálne a politicky frekventovanej výhrade k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, že zákon nerešpektuje požiadavky Európskej únie. Toto nie je pravda. Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase rešpektuje požiadavky Európskeho aktu o slobode médií, keď napr. ustanovuje, že členovia Rady, menovaní ministrom kultúry, sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania a voľba generálneho riaditeľa sa uskutočňuje na základe verejného vypočutia kandidátov, ktorého súčasťou je prezentácia projektu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu. Výkon funkcie člena rady a generálneho riaditeľa je možný iba za predpokladu splnenia vopred určených a transparentných podmienok. Odvolanie člena rady a generálneho riaditeľa je možné iba s taxatívne uvedených dôvodov a odvolanému členovi rady a generálnemu riaditeľovi sa musí doručiť písomné oznámenie o odvolaní z funkcie, ktoré obsahuje dôvody odvolania. A toto odvolanie je preskúmateľné súdom. Takže cieľom návrhu je v období meniaceho sa a rozvíjajúceho sa mediálneho priestoru posilniť verejnoprávny charakter STV a SRo, zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Už skôr som zvýraznila, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia po zrušení výberu koncesionárskych poplatkov za služby verejnosti budú hospodáriť relatívne samostatne s príspevkom zo štátneho rozpočtu. Zákon predpokladá možnosť lepšieho hospodárenia v rámci špecifických tvorivých podmienok oboch inštitúcií, ich relatívnou samostatnosťou a manažovaním. Ambíciou vlády je zabezpečiť obsahovú a informačnú pluralitu v masovokomunikačných prostriedkoch a rovnováhu medzi súkromnými médiami a verejnoprávnym Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou. Chcem ubezpečiť občanov, že koncesie táto vláda nevráti. Aj tak boli len akousi mimoriadnou daňou, ktorá s verejnoprávnosťou a objektivitou tvorby a vysielania v podstate nemala nič spoločné. Vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky novým zákonom o činnosti verejnoprávnej inštitúcie čiastočne teda narovnáva pokrivenú situáciu v slovenskom mediálnom priestore. Ja chcem všetkým bezbrehým kritikom pripomenúť, že postupujeme v súlade so všetkými parametrami a záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Len si pripomeňme, 19. decembra 2023 nový poľský parlament prijal uznesenie, uznesenie, to nebol zákon, o tzv. obnovení právneho poriadku nestrannosti a integrity verejnoprávnych médií. Ešte v ten deň minister kultúry vymenil všetkých členov dozorných rád týchto médií a tieto rady okamžite vymenovali nových riaditeľov Štátnej tlačovej agentúry, rozhlasu a televízie. Poľská vláda dokonca vypla vysielanie dvoch kanálov televízie, zablokovala internetovú stránku, aj kanál Youtube. Polícia odviedla násilím niekoľko zamestnancov. A vtedy nikto z Európskej únie, ale ani slovenskí politici neposielali demarše a nespochybňovali úroveň demokracie u našich severných susedov. Ja chcem zdôrazniť a podčiarknuť, že touto cestou my nechceme ísť. A teda hystéria, ktorá prijímanie nášho zákona o STVR sprevádza, je z môjho pohľadu len prilievaním oleja do ohňa polarizácie spoločnosti. A dovoľte mi vyjadriť sa ešte k tzv. štrajkovým pohybom súčasnej RTVS. Vedenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako predkladateľ nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase považuje zverejnené úvahy a výzvy o štrajku, prezentované niektorými zamestnancami, za koordinovaný politický protest organizátorov s vedením súčasnej RTVS a niektorými politickými stranami. Ako inak si možno vysvetliť verejné vyjadrenie generálneho riaditeľa RTVS pána Machaja, že citujem: "Sme v takom verejnoprávnom súznení so štrajkovým výborom." A chcem, aby to zaznelo na pôde slovenského parlamentu, požiadavky uverejnené v tzv. štrajkovom manuáli sú zavádzajúce a svedčia o tom, že ich organizátorom nejde o spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancov verejnoprávnej inštitúcie, ako to uvádzajú citátom čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Ide len a len o zachovanie súčasného vedenia, ktoré s protestujúcimi skupinami spolupracuje a činnosť koordinuje. Podporujú tým súčasný stav so všetkými za roky nahromadenými negatívami. Vedenie RTVS a organizátori protestov zavádzajú verejnosť, keď hovoria o ohrození nezávislosti a slobody práce zamestnancov a spolupracovníkov, až deštrukcie demokracie. Zákon o STVR totiž jednoznačne deklaruje, že programové služby Slovenskej televízie a rozhlasu produkujú nestranné, vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike. Rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu slovenského národa a všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru, náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov, a aby podporovali rozvoj národného spoločenstva občianskej a vedomostnej spoločnosti. A toto sa s istotou organizátorom vedeniu súčasnej RTVS a ich politickým podporovateľom nepáči. Zákon o STVR sa však opiera práve o pluralitu ako jednu z nevyhnutností slobodnej a nezávislej tvorby demokratickej spoločnosti. Jednoznačne zlepšuje podmienky pre výkon novinárskej profesie a všetkých tvorcov vo verejnej službe. A nežiada od nich nič iné, len a len objektivitu. Objektivita je kľúčovou požiadavkou verejnoprávnosti, na ktorú, bohužiaľ, mnohí tvorcovia a vedenie súčasnej RTVS rezignovali. Odklon od objektivity znamená rezignáciu na verejnoprávnosť, a to platí aj o slobode tvorby a tvorcov. Ako iste viete, sloboda jednotlivca v demokracii končí tam, kde začína sloboda druhého človeka. Toto konštatovanie vyjadruje zásadný princíp demokratických spoločností, kde sa sloboda jednotlivca musí vyvažovať so slobodou ostatných. Tento princíp zabezpečuje, že osobná sloboda nie je neobmedzená, a že práva a slobody jednotlivcov sa navzájom rešpektujú. A tak by to malo byť aj v inštitúcii s názvom Slovenská televízia a rozhlas, ktorú vláda Slovenskej republiky v navrhovanom zákone zakladá. Ďakujem vám za pozornosť. [10:11] Michal Šimečka Ďakujem. A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Michelkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [10:22] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278a v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 300 z 22. mája 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 25 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 30 z 11. júna roku 2024. Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [10:22] Michal Šimečka Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu, v ktorej budeme postupovať podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku. A teda znamená, že prvý vystúpi pán poslanec Jarjabek za klub SMER-u. Nech sa páči. [10:25] Dušan Jarjabek – Vystúpenie v rozprave Takže ešte raz, príjemný dobrý deň, dámy a páni. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte, aby som prispel niekoľkými slovami aj do tejto rozpravy o tomto veľmi vážnom zákone, o ktorom sa už hovorí mesiace dopredu a predpokladám, že tá rozprava ešte neskončila, aj keď eventuelne tento návrh zákona bude prijatý. Skôr ako trošku začnem hovoriť o hlavne teda RTVS, dovoľte, aby som vám prečítal pozmeňujúci návrh, aby ste eventuelne aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu sa mohli, lebo vyšiel na webovej stránke už podľa Vorschriftu, ale aby ste aj k tomu návrhu, ktorý prečítam, eventuelne sa mohli vyjadriť. Či už vo faktickej poznámke, alebo v rozprave. Teda: 1. V čl. I § 3 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: "zabezpečovanie vysielania prostredníctvom regionálnych televíznych štúdií a rozhlasových štúdií v rozsahu najmenej 20 minút denne z každého regionálneho televízneho štúdia a rozhlasového štúdia a podpora a rozvoj regionálnych televíznych štúdií a rozhlasových štúdií, najmä v Banskej Bystrici a Košiciach." Vieme, o čo ide, netreba dodatok. 2. V čl. I § 5 ods. 1 písm. s) sa na konci vkladá čiarka, pripájajú sa tieto slová: "aj s prihliadnutím na podporu pôvodnej slovenskej tvorby". Hovoríme o symfonickom orchestri, ktorý je vlastne v rozhlase a hovoríme nielen o symfonickom orchestri, ale hovoríme eventuelne o ďalších hudobných telesách. 3. V čl.1 § 6 úvodnej vete a v § 17 ods. 3 písm. b) deviatom bode sa slová „písm. g)” nahrádzajú slovami „písm. h)”. Legislatívne zdôvodnenie. 4. V čl. 1 § 10 ods. 1 písm. h) sa za slovo „ ukazovateľov,” vkladajú slová „s prihliadnutím na potreby Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu”. V čl. 1 § 12 za slovom „rozsahu” vypúšťa čiarka a slová „voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu". V čl. 1 § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Ak členovi rady uplynulo funkčné obdobie a nedošlo k vymenovaniu alebo zvoleniu nového člena rady, doterajší člen rady vykonáva svoju funkciu člena rady až do vymenovania alebo zvolenia nového člena rady”. 7. V čl. 1 § 13 ods. 2 sa slová „b) až g) nový člen rady je vymenovaný alebo zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena rady, ktorého vo funkcii nahradil” nahrádzajú slovami „b) až f), nový člen rady je vymenovaný alebo zvolený na nové funkčné obdobie”. Veľmi v krátkosti, aby sa nestávalo, že keď niekto týždeň pre ukončením svojho mandátu odíde z rady, v tomto prípade ten proces by musel byť taký z hľadiska súčasného zákona, že my vlastne na zvyšok toho obdobia do konca mandátu volíme iného človeka. Zle. To znamená mesiac, dva týždne, proste, proste zle. Ide o to, aby ten nový člen sa stal novým funkčným členom rady a aby bol teda zvolený na nové funkčné obdobie, to znamená na plné obdobie štyroch rokov. 8. V čl. 1 § 14 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 13 ods. 1 a 2” nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 1, a § 12 ods. 2 neustanovuje inak”. 9. Doterajšie písmená f) a g)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, že vás prerušujem, ale ak podávate pozmeňovací návrh, tak ak ma pamäť neklame, tak to má špecifické pravidlá, podľa ktorých to treba povedať, že v tejto chvíli čítam text pozmeňovacieho návrhu v celku. Myslím, že oni to potom, že potom to môže byť problém legislatívno-technický. Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR Ospravedlňujem sa, chcel som nám ušetriť čas, ale zrejme to nepôjde, takže ešte raz, ak dovolíte, nedá sa nič robiť. Čiže ešte raz od začiatku. V čl. 1 § 5 ods. 1 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie: „g) zabezpečovanie vysielania prostredníctvom regionálnych televíznych štúdií a rozhlasových štúdií v rozsahu najmenej 20 minút denne z každého regionálneho televízneho štúdia a rozhlasového štúdia a podpora a rozvoj regionálnych televíznych štúdií a rozhlasových štúdií, najmä v Banskej Bystrici a Košiciach,". Doterajšie písmená g) až x) sa primerane preznačia. V čl. 1 § 5 ods. 1 písm. s) sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „aj s prihliadnutím na podporu pôvodnej slovenskej tvorby”. V čl.1 § 6 úvodnej vete a v § 17 ods. 3 písm. b) deviatom bode sa slová „písm. g)” nahrádzajú slovami „písm. h)”. V čl. 1 § 10 ods. 1 písm. h) sa za slovo „ ukazovateľov,” vkladajú slová „s prihliadnutím na potreby Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu,”. V čl. 1 § 12 ods. 1 sa za slovom „rozsahu” vypúšťa čiarka a slová „voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu)" Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa. Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa primerane preznačia. V čl. 1 § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Ak členovi rady uplynulo funkčné obdobie a nedošlo k vymenovaniu alebo zvoleniu nového člena rady, doterajší člen rady vykonáva svoju funkciu člena rady až do vymenovania alebo zvolenia nového člena rady.”. Doterajšie odseky 2 a 3 sa primerane preznačia. V čl. 1 § 13 ods. 2 sa slová „b) až g) nový člen rady je vymenovaný alebo zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena rady, ktorého vo funkcii nahradil” nahrádzajú slovami „b) až f), nový člen rady je vymenovaný alebo zvolený na nové funkčné obdobie”. V čl. 1 § 14 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 13 ods. 1 a 2” nahrádzajú slovami „§ 13 ods. 1, ak § 12 ods. 2 neustanovuje inak”. V čl. 1 § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) a g) sa primerane preznačia. V čl. 1 § 14 ods. 3 sa slová „b) až e) a g)” nahrádzajú slovami „b) až d) a f)” a slová „c) až e)” sa nahrádzajú slovami „c) a d)”. V čl. 1 § 14 ods. 5 v úvodnej vete sa slová „b) až g)” nahrádzajú slovami „b) až f)”. V čl. 1 § 13, § 15, pardon, ods. 3 sa za slovo „výške” vkladá slovo „dvojnásobku”. V čl. 1 § 17 ods. 2 sa slová „jedného pre Slovenskú televíziu a jedného pre Slovenský rozhlas” nahrádzajú slovami „ktorými sú riaditeľ Slovenskej televízie a riaditeľ Slovenského rozhlasu”. V čl. 1 § 18 ods. 1 písm. b) sa za slovom „rozsahu” vypúšťa čiarka a slová „je bezúhonná a spĺňa podmienku, že voči nej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu,” sa nahrádzajú slovami „a je bezúhonná”. V čl. 1 § 18 ods. 6 sa slovo „štvornásobku” nahrádza slovom „päťnásobku”. V čl. 1 § 20 ods. 1 sa vypúšťa písm. e) Doterajšie písmená f) a g) sa primerane preznačia. V čl. 1 § 30 ods. 8 sa slová „za zástupcu štatutárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá vykonáva pred účinnosťou tohto zákona funkciu zástupcu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska. Ak osoba podľa prvej vety odmietne vymenovanie do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu, predseda Národnej rady vymenuje zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Slovenskej televízie a rozhlasu.” nahrádzajú slovami „za zástupcu štatutárneho orgánu možno vymenovať osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 18 ods. 1 písm. b) až d).” a na konci poslednej vety sa vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ktorých výška plnenia presahuje sumu 200-tisíc eur vrátane dane z pridanej hodnoty”. V čl. 1 § 30 ods. 9 sa vypúšťajú slová „zo zamestnancov Slovenskej televízie a rozhlasu” a na konci sa pripája táto veta: „Za zástupcu štatutárneho orgánu podľa predchádzajúcej vety možno vymenovať osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 18 ods. 1 písm. b) až d) V čl. 5 sa slová „dňom vyhlásenia” nahrádzajú slovami „1. júla 2024”. Dámy a páni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ak ste skončili s čítaním textu pozmeňovacieho návrhu, tak vám musím ukončiť vaše vystúpenie, inak by tie pozmeňovacie návrhy neboli platné, pretože podľa rokovacieho poriadku v momente, keď dočítate ten text tých pozmeňovacích návrhov, tak musíte skončiť. Všetky vysvetlenia, odôvodnenia mali byť predtým. Čiže keby ste teraz pokračovali, tak vlastne by celé vaše pozmeňovacie návrhy boli znehodnotené. SMER má ešte čas, ale už sú tam prihlásení, predpokladám, iní poslanci, ale môžete sa prihlásiť asi na faktické poznámky a podobne. Ale do zoznamu rečníkov už sú prihlásení iní poslanci. (Ruch v sále.) Tak ešte, ešte pánovi poslancovi, prosím, zapnite mikrofón, ešte je tam legislatívny dodatok, teda dodatok k pozmeňovacím návrhom. Ešte číta pozmeňovacie návrhy. Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR Ďakujem. Ďakujem pekne. Len ak dovolíte, len dve vety ešte. Žiadam vyňať na samostatné hlasovanie vzhľadom na bod 14 podaného pozmeňujúceho návrhu. To je legislatívna pripomienka. A ešte by som poprosil potom hlasovať o všetkých týchto návrhoch spoločne, aby sme sa nezdržiavali. Myslím, že všetko som povedal, čo som povedať mal a, samozrejme, sa prihlásim do rozpravy v ďalšom kole. Ďakujem pekne. [10:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že sme to zvládli. Ďakujem pekne. Ďalšia v rozprave vystúpi, respektíve pardon, sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. A je ich šesť. A ako prvá pani poslankyňa Jaurová. Nech sa páči. [10:39] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No mňa mrzí troška, že tu prebehol takýto zvláštny proces čítania pozmeňujúceho návrhu, lebo ja som sa vlastne pána predkladateľa Jarjabka chcela spýtať, že okrem iných vecí je tam v tom jeho pozmeňovacom návrhu navýšenie odmeny pre generálneho riaditeľa RTVS, alebo teda STVR na päťnásobok priemernej mzdy, a takisto navýšenie odmeny pre členov rady na dvojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Že aký je dôvod na to, že niečo takéto ste priniesli pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní a aj celkovo možno chápem, že ste nemali priestor to vysvetliť, ale celkovo nám možno vysvetliť, prečo takáto séria pozmeňovacích návrhov prichádza v druhom čítaní, keď ešte pravdepodobne dneska chceme o tomto zákone aj hlasovať. A tým pádom si budete musieť skracovať tú dobu, čo podľa mňa je ako keby porušenie legislatívneho procesu. Ďakujem. [10:39] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči. [10:41] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, mali sme tu trošku netypické predloženie pozmeňujúceho návrhu, ale napriek tomu by som zareagovala v dvoch častiach. Som veľmi rada, pán poslanec Jarjabek, že si spomenul regionálne vysielanie a symfonický orchester, pretože regionálne vysielanie je naozaj tepnou každého vysielania. Sama som bola súčasťou rádia Regina niekoľko rokov. Som rada, že jeho vážnosť teda bude opäť potvrdená aj v zákone, pretože tie regionálne štúdiá boli, povedala by som, takou technickou Popoluškou RTVS aj napriek tomu, že tam pracovali a pracujú veľmi šikovní redaktori. No a pokiaľ ide o ten symfonický orchester, naozaj ma teší, že je aj jeho existencia a relevantnosť ukotvená v zákone, pretože dlhé roky bol uznávanou autoritou, až kým ho bývalá generálna riaditeľka Zemková nezdecimovala tak, že takmer neprežil. Takže som veľmi rada, že aj tieto dva fenomény sa objavili v návrhu zákona. K samotnému návrhu zákona sa vyjadrím obšírnejšie v samostatnej rozprave aj s pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem. [10:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [10:49] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mňa tiež teda zaujal celý tento proces predkladania pozmeňujúceho návrhu, aj teda tá bodka bola tu a akým spôsobom to bolo realizované tu v pléne. Ale teda naozaj je to pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, má 19 novelizačných bodov. A teda dva z nich, ako už bolo zmienené, sa venujú navyšovaniu odmeny jednak členov rady na dvojnásobok. Ja chápem, že sme tu mali aj nejakú infláciu, ale dvojnásobok odmeny? A je to tam zdôvodnené iba, že proste sa navyšuje odmena. Tak možno keby sme k tomu vedeli si tu viac povedať, pretože to vyzerá tak, inak, že táto vláda sa vie hlavne postarať o seba a svojich ľudí. Pretože už si sama sebe zvyšovala odmenu a teraz tuto pozmeňujúcim návrhom naozaj na dvojnásobok navyšovať odmenu členom rady, tak keby sme k tomu vedeli mať aspoň nejakú diskusiu a odôvodnenie. Ďakujem veľmi pekne. [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [10:49] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja len by som chcel takisto dať tú poznámku k tej mzde. Neviem, ale keď ste si všimli tak priemerná mzda v roku 2023 bola vo výške 1403 eur a priemerná mzda v roku 2024 je 1569 eur, čo znamená, že tá inflácia tam bola. Ja tomu, ja tomu nerozumiem, ja fakt tomu nerozumiem, že my máme minimálnu mzdu 750 eur, ľudia živoria a tu sa idú rozdávať tisíce, tisíce eur. Viete mi to, prosím vás, nejakým spôsobom odôvodniť? Kvôli čomu? Ďakujem. [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Dostál, prosím. [10:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Jarjabka, keď musel nanovo čítať ten pozmeňujúci návrh a potom sa už nemohol nemohol vyjadriť. Tak to len ukazuje, ako nelogicky je napísaný zákon o rokovacom poriadku. Už samotný ten fakt, že v rámci vystúpenia sa nečíta pozmeňujúci návrh a potom sa odôvodňuje, ale číta sa paragrafové znenie až na záver, je nelogické. Lebo teda nikdy sa to takto nerobilo, až do roku 2016 do tej slávnej horalkovej novely vtedajšieho pána predsedu Národnej rady, pána Danka, keď sa obmedzil čas vystúpenia na 20 a 10 minút v rozprave. A teda keďže niekedy čítanie pozmeňujúceho návrhu trvá aj dlhšie, tak sa tam to vyčlenilo, že poslanec môže hovoriť 20 minút, ale potom povie, že koniec a už sa nezapočítava čas čítania pozmeňujúceho návrhu, a môže teda čítať koľko chce. Teraz sme v režime § 29a, teda v situácii, keď bol určený čas na rozpravu a aj čítanie toho pozmeňujúceho návrhu sa započítava do času, ktorý, ktorý je určený na rozpravu. Čiže to nemá vôbec žiadnu logiku, ale áno, nie je nikde napísané, že keď sa ide podľa § 29a, je obmedzený čas na rozpravu, tak nemá sa postupovať podľa § 29, kde sa hovorí, že najprv poslanec vystúpi, odôvodní pozmeňujúci návrh a až potom na záver ho prečíta. Takže, bohužiaľ, máme zle napísaný zákon o rokovacom poriadku, ale myslím, že za tú horalkovú novelu hlasoval aj pán poslanec Jarjabek, ktorý teraz už ani sa nebude môcť znova prihlásiť, čo je teda škoda, lebo viacerých z nás by zaujímalo, že akým spôsobom by odôvodnil to, čo navrhol a vyjadril sa k celému zákonu. [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hlina, nech sa páči. [10:49] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja možno len takú poznámku, že trošku z toho ide taká obava, že najdlhšie slúžiaci poslanec v tomto parlamente, ak sa nemýlim pán Jarjabek, 30 ročný, má také vážne medzery v tom, že ako veci fungujú. A prípadne na námietku, že to je čerstvé. Nie je to až také čerstvé, lebo ako bolo povedané, že v 2016 sa to menilo, to je nejakých 8 rokov. To je doba, ktorá by si zaslúžila pozornosť, alebo že máte dosť času na to, aby ste sa na nejaké zmeny prichystali. Takže z toho ide na mňa obava, lebo vládnuť by nám mali tí, ktorých ľudia zvolia a ľudia by mali zvoliť tých najlepších z nás, hej, a tí by potom mali nám vládnuť. A my by sme mali mať taký kľud, že teda je to v poriadku a vláda je v dobrých rukách. Nuž aj tuná nám vládna koalícia dokazuje, že, že má vážne a naozaj vážne rezervy v tom. Vie robiť mocenský zásah typu obmedziť diskusiu, ale nezvládne to procesne, kde vlastne tie minúty, ktoré si nadelila, vlastne ani nebude môcť využiť. Tak aj ja budem sa cítiť nedostatočne informovaný o pozícii najsilnejšej vládnej strany k tomuto dosť závažnému problému, hej, čo myslím, že chápeme, tomu, tejto normalizácii RTVS. Takže treba sa to doučiť. [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na faktické pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. [10:49] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No v konečnom dôsledku som si skrátil skrátené konanie. Ak dovolíte, no proste stalo sa. Ja som považoval za logické a pán Dostál má v tomto úplne pravdu, čo teda málokedy s ním súhlasím, ale teraz áno. Ja som považoval za logické, komentovať paragrafové znenie s nejakým zdôvodnením, a vtedy by sme sa dostali aj k zhruba všetkým tým veciam a boli by sme trošku ďalej. No, áno, pravda je taká, akonáhle poviete, to, čo som povedal, rozprava skončila a zdôvodňovanie v tej chvíli neexistuje. Takže áno, skrátil som si skrátené konanie a budem sa snažiť ešte nejako vnútiť faktickými poznámkami do tejto rozpravy, aby som k mnohým veciam mohol teda rozprávať, aj o tých, čo sú napríklad v tom pozmeňujúcom návrhu. Ale za najpodstatnejší ja považujem, že teda budeme mať aj riaditeľa Slovenskej televízie, aj riaditeľa Slovenského rozhlasu, pokiaľ, samozrejme, tento návrh prejde. Ale na to ste sa nepýtali. [10:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pročko. [10:49] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, milý pán predseda, veľavážená pani ministerka, chcem sa ešte raz ospravedlniť za ružové šaty a za delfínikov. Nemyslím si, že by to bolo nejaké urážajúce, ale ospravedlňujem sa. Opakujem, pán kolega Hlina používa rovnaké výrazy a mne sa to veľmi páči, pán Hlina. Takže pokračujte. Nebojte sa, nikto vás nebude dehonestovať. Tento vládny zákon, ktorý predkladá strana SNS, je presne taký, ako predviedol pán Jarjabek tu v úvode. Chaotický. Môžem zvýšiť trošku hlas? Koľko? Ukážte mi. Aby sa neurážali z PS-ka. Koľko? Toľko? Dobre. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Trošku tichšie. Dobre. Ďakujem. Viete, oni toto presne chcú, oni kľud, mier, budeme, veď preboha, veď poďme zmierenie. Pročkovi treba rozbiť hlavu, je dementný, senilný, starý. Veď toto je to také milé, príjemné, toto robme. Buďme, nechajme, nech chodí na dovolenky. Veď takto budeme pracovať. Danko bude určovať, kto tu bude a kto nebude. Takéto rozpravy majú. No, ja nie som taký. Ja nie som taký. Ospravedlňujem sa Progresívnemu Slovensku. Nie som taký, nechodím na obed s Huliakom, nechodím na pivo s poslancom, ktorý nám trhal káble, ani s ním nepijem. Ja tu v rozprave, to, čo rozprávam, tak ako rozprávam, tak aj žijem, tak sa aj správam. Čestne a spravodlivo. Nekšeftujem, nechodím, nevybavujem s rôznymi poslancami, vzadu s Tarabom a ďalšími, veci. A toľko som chcel povedať ku sebe. To, že niekedy mám emóciu a zvýšim hlas, tak sa ospravedlňujem, zvýšim ten hlas. Ale taká istá je pani Bihariová, škoda, že tu nie je, pretože mne sa jej vystúpenia páčia. Ale chcem vám povedať, že o čom je tento zákon, priatelia. Tento zákon je presne o tomto. (Rečník si páskou prelepil ústa.) A presne a dokonca, a dokonca, toto sú oni, oni sa neprihlásia do do rozpravy, ale budú vás vyrušovať. O tomto je ten zákon. Chcú nám, nielen nám, ale hlavne novinárom zalepiť ústa. Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, umlčať pravdu. Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité, aby sa v verejnoprávnej televízii nehovorilo o tom... pani Jaurová, toto nie je, keby trošičku ma nevyrušovali, toto môže byť? Keď vyrušujú? Dobre. Tak vyrušujte. Ne, ne, vyrušujte kľudne. Vy môžte, pán Dubéci, veď vy ste predseda, vyrušujte kľudne. Toto nie je nevhodné, pani Jaurová. Toto je vhodné. Nie, nie v pohodičke. Vyrušujte, pán Dubéci, kľudne vyrušujte, kľudne, kľudne. Ďakujem. V pohodičke. Ďakujem, pán Dostál. Ďakujem veľmi pekne. Bolo mi povedané, aby sme sa správali teda kultivovane, pani Jaurovou, tak teda, poprosím teda, aby sme naozaj kultivovane nechali kolegu rozprávať a nevyrušovali ho. Táto vládna koalícia veľmi dobre vie, že novinárov treba umlčať. Veľmi dobre vie táto vládna koalícia, že novinári sú tí, ktorí svojou prácou spĺňajú kritéria najprísnejšieho kontrolovania politikov. A v RTVS sú takí novinári, ktorí to robia. Ale nielen v RTVS. A musím spomenúť nebohého novinára Kuciaka, ktorého dali zavraždiť kvôli tomu, že si svoju robotu robil poctivo. Kto ho dal zavraždiť, nám, verím, pán premiér povie, pretože aj vo svojom vystúpení, ktoré mal v televízii po streľbe naňho, povedal, že ešte nie je vyšetrená vražda Kuciaka, kvôli ktorej on musel odstúpiť. Tak ja som hlboko presvedčený a ja ho prosím, prosím pána premiéra Roberta Fica, aby konečne povedal, kto dal zavraždiť Kuciaka. Pretože pán premiér vo svojom vystúpení povedal, že on povie a vie, že raz sa ľudia dozvedia, kto zavraždil Kuciaka. Tak ja prosím a vyzývam premiéra Slovenskej republiky, aby to konečne povedal, kto zavraždil Kuciaka. Áno, sú to novinári, ktorí nielen kontrolujú, nielen informujú, ale naozaj svojou robotou majú prispievať k čistote, k čistote demokracie a politiky, pretože politik kontrolovaný novinármi, no to je normálna vec. Lenže tento zákon je o tom, že tu sú politi... teda novinári, ktorí sú, no to, čo rozprával tuná vedľa mňa sediaci pán Michelko o novinároch, alebo čo rozpráva Jarjabek o novinároch, a čo rozpráva premiér Slovenskej republiky Robert Fico o novinároch, nemá so slušnosťou nič spoločné. Označovať ich za hyeny, za špiny, za slovenské prostitútky, ale len preto, lebo informujú pravdivo o tom, čo sa tu deje. Krásny príklad, krásny príklad je Robert Fico, ktorý bol v televízii Markíza a moderátor Kovačič ho usvedčil z klamstva. Usvedčil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka Michal, podpredseda NR SR Nechajme, prosím, pán poslanca dokončiť svoje vystúpenie. Poprosím vás o kľud v sále. Pán poslanec, pokračujte. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Jasne, že nie. Pozrite, aha, hore Huliak, tamto minister bývalý, jak sa volá? Richter. Hore Jarjabek. To je, to je tá politická kultúra. Vyrušujú, vyrušujú, hučia. Toto je, toto je tá a potom, potom príde Blaha a keď to, keď náhodou niekto z nás niečo povie, tak povie, neprovokujte, nevyrušujte. Neprovokujte, nevyrušujte. Tak. Poďme ďalej. Robert Fico, Robert Fico je krásny príklad toho, ako mu vadí práca novinárov. V spomínanej televízii Markíza ho usvedčil Kovačič z toho, že Robert Fico klamal. Čo spravil Robert Fico? No už nikdy nepríde do televízie Markíza. A toto sa dialo a deje aj v Slovenskej televízii, v RTVS. Nie je pravda, čo vám tu tvrdia, že oni nedostávajú priestor, že sú, že moderátori sú jednostranní. No keď prídem niekde do televízie a dostanem otázku, tak na tú otázku odpovedám, ako ja chcem. A v televízii Markíza povedal Šutaj Eštok, že on nebude odpovedať, že on bude na otázky odpovedať, ako on chce, veď to je normálne a správne. Je to tak, odpovedajte, ako chcete, určite, samozrejme. Už vyrušuje aj Danko. (Povedané s pobavením.) Však ale ten je, to je jasné, to je, to je kandidát na predsedu Národnej rady, ktorý tu chodí a vyrušuje, lebo on to chce robiť inak. Ale k nemu sa ešte vrátim, k nemu sa ešte vrátim. To, čo sa tu deje teraz? Viete, čo by spravil Blaha? Jak by ich, jak by ich poslal niekam? Ďakujem. Ďakujem, pán Šimečka. Škoda, že pani Jaurová nepovie, že by ste mali pracovať, aby všetci boli, aby všetci, aby sa tu slušne správali všetci, aby tu naozaj bola tá kultúra, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Jurík. Takže idem ďalej. Skrátili nám legislatívnu, skrátili nám legislatívne konanie, legislatívnu rozpravu a namiesto toho, aby sa naozaj správali kultivovane a slušne, tak pozrite, čo robia. Vyrušujú. Ešte aj ten čas, ktorý nám zobrali, ešte aj v tom čase vyrušujú. Ešte aj v tom čase robia toto, čo robia. Oni sa naozaj nevedia správať ako normálni, normálni politickí oponenti. A tie ich, tie ich, no poď, pokračuj, veď choď, veď vráťte mu čas. My, ja som si s vami nepotykal, s ani jedným z nich. Rozumiete? A vykrikujú. Viete, čo by robil Blaha? Viete, čo by robil Blaha? Ako by mňa upozorňoval a ostatných? Katastrofa. Čiže ideme, ideme ďalej. Novinári majú kontrolnú funkciu a naozaj nielen informačnú. Ideme hlasovať pán, pán, pán Šimečka? Dobre, tak ja teda skončím, lebo, a budem pokračovať potom, pretože prišli, prišli, ešte chcem dopovedať, kým budete tlieskať, ešte chcem dopovedať, že teraz, keď zatlieskajú, teraz, keď zatlieskajú, tak si zatlieskajú k tomu, že naozaj sa nevedia slušne správať. Ďakujem. (Potlesk.) [10:49] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [11:06] Michal Šimečka Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem teraz krátku prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie. Ďakujem pekne. (Prestávka.) [11:07] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona č. 330 z roku 1991 o pozemkových úpravách, uvedené ako tlač 367, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 368. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 15. schôdze a navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali budúci týždeň v utorok 25. júna po tlači 360. Ak Národná rada rozhodne v rámci príslušného bloku hlasovaní o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili k prvému čítaniu. Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 77 za, 53 proti, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 15. schôdze a určili termíny ich prerokovania. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, predsedovi tohto výboru poslancovi Tiborovi Gašparovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike , tlač 364.) Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písmeno c rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať. Žiga Peter, podpredseda NR SR (Hlasovanie.) 137 prítomných, 77 za, 60 proti. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie. Gašpar, Tibor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 77 za, 60 proti. Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili. Pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 364, prerokovali zajtra, teda v piatok 21. júna po správach príslušných inštitúcií. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 78 za, 60 proti. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať príslušných predsedov výborov, aby zvolali schôdze výborov, tak aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady, tak ako sme si to určili, teda zajtra po prerokovaní správ príslušných inštitúcií. Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 264 z roku 2022 o mediálnych službách. Máme to uvedené ako tlač 323. Dávam slovo členovi výboru pre kultúru a média, poslancovi Romanovi Michelkovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 323.) Michelko, Roman, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o návrh uznesenia, ako je uvedené v predloženej tlači. To je, že Národná rada schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 78 za, 60 proti. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Chcem vás ešte požiadať o odsúhlasenie termínu prerokovania tohto návrhu zákona v prvom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 323, prerokovali v utorok 25.6. po kompetenčnom zákone. Je všeobecný súhlas? (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem päť minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o... A ešte vidím, ešte vidím procedurálne návrhy, pán poslanec Stachura, nech sa páči. ===== [11:11] Peter Žiga Ďakujem pekne. Pán predseda, Ján Blcháč. [11:11] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som vám chcel len pripomenúť, že pred takmer dvoma rokmi Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona, ktorou zadefinovala paliatívnu starostlivosť. My sme pri tejto príležitosti zorganizovali konferenciu o paliatívnej starostlivosti, ktorá aktuálne prebieha v priestoroch Národnej rady, konkrétne na hrade, v priestoroch parlamentného inštitútu. Všetci ste srdečne pozvaní v prípade, že máte záujem sa ho, sa jej zúčastniť. Sú to dve časti, druhá časť začína od 13-tej do 14-tej hodiny. Ďakujem veľmi pekne. [11:12] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ja si dovolím pripomenúť členom výboru pre financie a rozpočet, rokovanie bude o 13-tej hodine v miestnosti 31. Ďakujem. [11:12] Peter Žiga Pán predseda Čellár. [11:12] Miroslav Čellár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takisto pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, 13.00 h zasadnutie v zasadačke. [11:13] Peter Žiga Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11:20. (Prestávka.) [11:13] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Budeme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 278. Spoločná správa výborov má tlač 278a. Pani ministerku máme v sále. Pozerám sa, pána spravodaj... a máme pána spravodajcu, pán poslanec Mažgút je spravodajca. V rámci rozpravy ešte s reakciou, teda s faktickou poznámkou pán poslanec Šipoš. (Reakcia z pléna.) A Vy ste nedokončili, aha, pardon. Dobre. Takže pokračovať v rámci rozpravy bude vystúpením pán poslanec Pročko. Nech sa páči. (Ruch v sále.) (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [11:21] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Takže milé kolegyne a kolegovia, ešte raz. Táto vládna koalícia vie, ako je dôležité umlčať pravdu. Vedia, prečo to majú urobiť a vedia, ako to majú urobiť. To, čo tu predviedol pán Jarjabek vo svojom vystúpení, je jasný dôkaz toho, ako chaoticky nielen tento zákon pripravili, ako k tomu pristupujú. Nebudem rozprávať o tom, že pán Jarjabek je tu naozaj dlhé roky a mohol by vedieť, ako tento proces prebieha. Ale spomenul som pána Jarjabka aj preto, lebo jeho vystúpenia na adresu novinárov sú veľmi, veľmi nepríjemné, veľmi, veľmi ubližujúce. A práve oni sú to, ako aj pán Jarjabek, aj koaliční poslanci, vláda, ministri, ktorí rozprávajú o novinároch, že sú prostitútky, že sú to, že sú to hyeny politické, že slúžia politikom. Ale len tí novinári, ktorí píšu o tom, píšu pravdu o tom, čo táto vládna koalícia robí. Novinári, ktorí sú z Infovojny alebo novinári z TV bývalej Slovan, Peťko a Maťka, ktorí si pozývajú do svojich relácií dezinformátorov. Ľudí, ktorí šíria hoaxy, ktorí šíria klamstvá, tak to je, to je čistá katastrofa. Ja len chcem taký jeden príklad. Viete, v tých televíziách, v tých, v tej Infovojna a tieto ďalšie hoaxové televízie, sa šírili také klamstvá aj o pandémii. A oni chcú napríklad, aby sa tam šíril verejný, aby sa tam šírili správy, ktoré sú aj alternatívne. Sám pán autor tohoto pamfletu, pán Machala, povedal, že Zem je plochá, a toto by sa malo predsa v Slovenskej televízii o tomto rozprávať. Ja, ja mám takú jednu krásnu vec, ktorú mi poslal jeden môj kolega. Človek, ktorého si veľmi vážim. Povedal, že ak môžem, Jozef, mám iba dve veci, že povedz, prosím ťa, že v zákone a Charte je napísané, že pilierom demokracie a humanizmu nie je to trhovisko, ale vyváženosť neznamená, že v diskusii o holokauste sedí jeden deportovaný a jeden z SS. To je, viete, to je tak, ako naozaj oni si to predstavujú, tú, tú terajšiu SVTR alebo tú novú ich televíziu spôsobom, že naozaj sa tam bude uverejňovať všetko. To znamená, že keď na školách učíme Pytagorovu vetu, alebo keď na školách učíme históriu, tak mala by sa tá história inak prezentovať. A ja, ja si to nemyslím. Ja som práve opak pravdou, že by sa práve malo hovoriť o tom, že Zem nie je plochá a takíto ľudia, ktorí toto tvrdia, by nemali byť pri, ani pripustení do verejného priestoru, aby sa tam šírili takéto hoaxy. Čiže tvrdia o novinároch, naši politici z koalície, že sú to hyeny, politické prostitútky. Ale tí iní, napríklad aj ten Bombič, ku ktorému chodí aj Šutaj Eštok, ku ktorému chodia, tak ten, ten, to je super, to je, to je super človek. Takí môžu byť. (Rečník sa otočil smerom k predsedajúcim.) Počuli ste ho? Čo je? To je ten, čo päsťami bil Igora Matoviča odzadu. Čo je? Čo chceš? Ja si môžem robiť, čo chcem! Ja som ten čo, čo si robí, čo chce. Namiesto toho, aby povedal, prepáčte, vyrušujem vás, pán Pročko, sadol si. Čo je? A Vaľová vykrikuje zase. Vaľová, Vaľová. Čiže rozprávajú, rozprávajú, keby Vaľová takto, keby som kričal ako Vaľová, tak už tuná, Pročko, nevyrušujte, ale Vaľová môže vykrikovať, čo chce. Rozprávajú, že Zem je plochá a poďme s tým do Slovenskej televízie. Neskutočné! Najväčším ich, jedným z tých najväčších argumentov je, že sme spolitizovali, že sme spolitizovali verejnoprávnu televíziu, lebo sme zrušili koncesionárske poplatky. Ja osobne som absolútne súhlasil s návrhom SaS a bol som veľmi rád, že ho predložili. Pretože koncesionárske poplatky aj podľa mňa by občania nemali platiť. Občania by mali mať verejnoprávnu televíziu zadarmo! Opak je pravdou. Štát, štát musí dať verejnoprávnej televízii peniaze. Oni povedali, že sme spolitizovali RTVS. No, spolitizovali ju oni, pretože zobrali im peniaze a povedali, že ak nebudete robiť to, čo my chceme, tak vám žiadne peniaze nedáme. Zákon by mal jasne stanoviť, že verejnoprávna televízia dostane toľkoto a toľkoto peňazí, a tie peniaze ešte sa budú vďaka inflácii, budú sa zvyšovať a navyšovať. Toto je to spravodlivé pre vás, milí občania, ja nechcem, aby ste platili koncesionárske poplatky, nech máte tú verejnoprávnu televíziu zadarmo, a je to správne. Len oni tvrdia, že je to spolitizované. Je to klamstvo a je to lož. Je to lož! Práve oni to spolitizovali tým, že, že povedali, no, viete čo, my vám nedáme, my vám dáme menej peňazí a keď nebudete poslúchať, tak vám dáme ešte menej peňazí. To, že idú spolitizovať oni verejnoprávnu televíziu, je neodškriepiteľný fakt. Rada, nová rada bude voliť riaditeľa televízie. Áno, riaditeľ televízie sa volil aj tu a bolo naozaj po širokej dohode všetkých strán a väčšina, väčšina si teda toho riaditeľa zvolila. Ale teraz, priatelia, to vymysleli ešte rafinovanejšie. Ešte sofistikovanejšie. A tvrdia, že tá rada bude vlastne, to je taká čestná a charitatívna organizácia, tá rada, že to nemá obdobu. Do rady, do rady, ktorá má mať deväť členov, tak, priatelia, troch členov, štyroch členov vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky. Ministerka, štyroch členov ministerka, hej? Z toho troch členov rady vymenuváva a odvoláva z radu odborníkov z oblasti médií, autovízií a tak ďalej, a tak ďalej a jedného ministerstvo financií. Ale vlastne veď to je vláda, vlastne politici určia, politici určia, vládni politici, nie parlament, určia, kto bude, ktorí štyria tam budú. No a piatich členov rady odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Takže piatich zase dodajú politici. Piatich dodá táto koalícia a vidíte, ako sa to tu deje, nemajú žiadny problém. Takže deväť členov, ktorých, ktorí budú voliť riaditeľa slovenskej televízie, je čisto politická firma na základe politickej objednávky tejto vládnej koalície. Žiadne také, že to budú odborníci, alebo že to budú, nie, nie. Budú to členovia rady nanominovaní politickou koaličnou väčšinou. A taký je fakt, taký je fakt. A táto rada okrem iného určuje plat riaditeľovi a povie, no počúvaj, ty keď nebudeš poslúchať, zlatý môj, ty keď nebudeš poslúchať, tebe zoberieme plat. Zase vykrikuje Vaľová, zase vykrikuje, myslíte, že aj ju upozorní niekto? To je vraj neskutočné. (Výkriky v sále a potlesk.) Môžem pokračovať, Vaľová? Môžem? Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Á, ospravedlňujem sa, mea culpa, mea maxima. Pani Vaľová, vykrikujúca stále, neustále. Môžem pokračovať? Ďakujem. Čiže táto rada je spolitizovaná a naozaj absolútne vôbec nie je nezávislá inštitúcia. Ale oni vám idú rozprávať, milí občania, oni vám idú rozprávať, my ideme odpolitizovať televíziu a nový riaditeľ bude naozaj riaditeľ odborník, ktorého zvolia ľudia, ktorých sme tam dosadili my. Vaši milujúci politici. Úplne, ale úplne MOKOBUKO, morálny kódex budovateľa komunizmu, mladší neviete, čo to je. Ale my vieme, čo je MOKOBUKO. Je (Povedané s pobavením.) etická komisia, to je niečo, čo nemá obdobu, čo nemá pre mňa obdobu. Etická komisia. Komunisti mali svojich politrukov a potom na tom ústrednom výbore strany hodnotili, že či Dostál je vhodný, či Dostál dobre pracuje, Ondrej Dostál, prepáčte, pán, pán poslanec Ondrej Dostál hodne pracuje. Či je, prepáčte, nebudem, poslanec Galko, či je vhodný, či do... toto robili komunisti. A dnes tu budeme mať etickú komisiu, etickú komisiu, ktorú, a teraz počúvajte ma veľmi dobre, to je niečo neskutočné. Ktorú bude vymenuvávať predseda rady na základe predložených návrhov tak, aby zloženie etickej komisie bolo nasledovné. Milí Slováci, teraz počúvajte, toto je úžasné, jedinečné! Tak jeden člen, nominovaný registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami v Slovenskej republike. Čiže cirkvi, všetky registrované cirkvi sa spoja a navrhnú, navrhnú jedného člena. Myslím, že pán Prostredník s tým súhlasí, cirkvi si tam nanominujú jedného člena, ale robí toto, tak asi nesúhlasí. Povedal som pán Prostredník. Ne... nepovedal som, že je v čiernom. Ďalší jeden člen za oblasť ochrany záujmov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, nominovaný poradným orgánom vlády, poradným orgánom vlády Slovenskej republiky pre oblasť ochrany práv osôb patriacich národnostným menšinám, čiže jedného bude poradný orgán menovať, jedného bude poradný orgán, do tej etickej komisie. Jeden člen, jeden člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím, nominovaný komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím. Čiže komisár pre, pre zdravotne postihnutých bude jedného nominovať. Myslím, že s týmto pani poslankyňa, naša kolegyňa bude súhlasiť. Celkom v pohode. Jeden člen nominovaný Slovenským olympijským a športovým výborom, jeden člen nominovaný zástupcami celoštátnych reprezentatívnych záujmových združení právnických osôb, združených samosprá... združujúcich samosprávny kraj, mestá alebo obce. A teraz ide bonbónik, jeden člen nominovaný Maticou Slovenskou. Ja som za, ja Maticu podporujem, ale Maticu slovenskú, prečítajte si tie matičné noviny, čo sa v nich píše, ako v matičných novinách, mali by byť nestranné, mali byť národné, ako opisujú tieto matičné noviny, novinárov, ako opisujú, to je niečo neskutočné. A Matica Slovenská, zvýšila, dostala rozpočet od vlády dva, myslím, že dva milióny korún dostala? Myslím, že dva milióny korún. To znamená, že organizácia, ktorú vláda podporuje, tam ide niečo nominovať. Tak tu bude nezávislosť jak vyšitá. Jeden člen nominovaný Slovenskou akadémiou vied, jeden člen nominovaný právnickou osobou s celoštátnou pôsobnosťou, zastrešujúcou detské mládežnícke organizácie a jeden člen reprezentujúci novinárskou profesiou, nominovaný celoštátnym reprezentatívnym výkonným orgánom samoregulácie na ochranu novinárskej etiky. Ale čo je dôležité? Ešte raz, členov etickej komisie vymenuváva predseda rady, vymenúva predseda rady na základe predložených návrhov tak, aby zloženie etickej komisie bolo nasledované, čo som prečítal. Viete, to je naozaj úžasné, že zložíme si etickú komisiu a tá etická komisia bude hodnotiť. A napríklad, mne sa strašne páčil pán Farkašovský, ktorý povedal, pán Farkašovský, hneď si ho nájdem. Sekunda, pán Farkašovský. Pán Farkašovský povedal, že etická komisia bude posudzovať aj súkromný život novinárov. Úha. Čo je to posudzovanie súkromného života novinárov? Ako bude etická komisia posudzovať súkromný život novi... a ako súkromný život novinára ovplyvňuje to, že či, že či je správny, alebo nie? Všetci dobre vieme, akí sú homofóbni v Slovenskej národnej strane, to znamená, že keď novinár bude mať partnera alebo partnerku, tak čo povie Slovenská národná strana? No to nie je, to nie je, to nie je národné, ako môže mať novinár partnerku? Veď to je, veď preboha, veď Adam a Eva, to je to správne. Nie Adam a Adam. Toto bude posudzovať? Alebo čo bude posudzovať? Že ten novinár je scientológ? No tak nech je scientológ, mne to nevadí, nech je, čo chce. Čo bude posudzovať, aký osobný život? Vy ste, vy, vy, vy, aspoň poslanci koalície, rozmýšľate, čo idete, čo idete robiť? MOKOBUKO, morálny kódex budovateľa komunizmu. Etická komisia bude hovoriť, či ste dobrí, alebo či ste zlí. Ale pozor, je tu ešte jedna vec. Keď budete mať nejaký príspevok ako novinár v televízii, vo verejnoprávnej, ktorý sa nebude páčiť, taká etická komisia tiež môže povedať, že toto nebolo pekné a ešte raz to spravíte, tak vás vyhodíme. Rada vás vyhodí, však ja, ježišikriste. Alebo dostanete iné miesto. Ja si pamätám za čias jedného pána riaditeľa, kedy sa, kedy sa naozaj filtrovali príspevky. Kedy sa robila obrovská cenzúra. Za čias, keď pán Michelko bol asistent Mariána Augustína Húsku, za čias, ešte keď pán Jarjabek bol v HZDS, kedy sa rozprávalo, čo sa môže vysielať, a čo sa nemôže vysielať. Viete o tom, že pán Danko sa priznal k tomu, že vlastne on určoval, kto bude moderátorom televíznej politickej relácie? To je neskutočné, to je neskutočné. To je, ja som zažil tie časy, ja som zažil tie časy a bol som vtedy v Slovenskej televízii a môžem vám povedať, že to bola čistá katastrofa. Tí ľudia sa báli, tí ľudia sa báli o svoje miesta, mali svoje rodiny a bolo im povedané, keď nebudeš robiť to, čo ti poviem, tak ťa vykopnem. A do súkromnej televízie ťa nezoberú. To bola čistá katastrofa. Kapusta, Pogáčová, Fašírka, škoda, že tu nie je Ferko Mikloško, ktorý by vám vedel povedať, čo zažíval, ale, ale aj ja. Čo zažívali umelci, treťotriedni umelci, ktorí sme boli protestovať vtedy na ministerstve kultúry a priviazali sme sa na ministerstve kultúry a policajti nás tam mlátili, lebo sme protestovali. Proti HZDS ministrovi, ktorý robil také veci, čo s kultúrou nemal a teraz sa to deje opäť. Teraz musí byť kultúra národná, slovenská, tak ako slovenské jedlo, tak ako slovenské národné vysielanie. A keď nebude mať novinár dobrý občiansky život, tak nie je to dobrý novinár. Viete, Michelko povedal pri varení guľášu, vtedy čo s Huliakom varili guľáš na akcii Infovojny. Infovojna je dobrá, tá je dobrá, tá rozpráva o tom, že, že vy ste zlí, progresívci sú zlí, OĽANO tu zničilo život každému človeku a Matovič je hyena, Pročko je psychopat, toto oni, Infovojna je výborná. To je, toto je to správne spravodajstvo. Tak na akcii infovojny Michelko povedal, že v septembri končí Jančkárka, povedal, Jančkárka a povedal že končí Makara. Poslanec Národnej rady a politik, politik ide vyhadzovať z televízie ľudí. Viete si predstaviť, že by sme toto spravili počas nášho vládnutia, že by niekto z nás povedal, že v televízii končí Rezník alebo ten a ten? Ale veď my sme toho Rezníka tam nechali. A tu jak ziapu, že očkovacia lotéria, veď očkovacia lotéria bola za Rezníka, za Rezníka, za riaditeľa, ktorého ste si tam dosadili vy. Vy ste si ho tam dosadili! A v očkovacej lotérii tie peniaze nešli Výbohovi, nešli tie peniaze Kočnerovi, tie peniaze išli ľuďom. Veď to je naozaj, že Danko, keď priznal, že, že kto môže moderovať reláciu O 5 minút 12 a kto nie. On určoval, Danko! Veď to je, to je choré! To je strašné, to je strašné. Protest proti tomu, čo sa tam deje, robia aj zamestnanci, nie jeden, nie dvaja. Michelko to zľahčuje a rozpráva, že to je hysterická menšina, nejakých pár ľudí. No nie. Ja som videl tie protesty, nechodil som na ne, nechcel som, aby sa to spolitizovalo, ale podporujem mojich kolegov bývalých v RTVS. A videl som, koľkí ľudia protestujú proti tomu, čo sa tam ide diať. To nie je jeden, dvaja hysterická. To je drvivá väčšina slušných novinárov a slušných zamestnancov televízie, verejnoprávnej televízie. Tak ja som zvedavý, lebo povedal Jarjabek, povedal, že, no a čo, a čo, tak keď budú protestovať, veď nikto si ani nevšimne, že RTVS vysiela. RTVS získala na základe hodnotenia aj vašich voličov vysoký rating. To spravodajstvo má vysoký rating. Ale nie preto, že, že to chce, že to chce Pročko, alebo že to chce tuto Mišo Sabo, nie. Preto, lebo ten rating dali ľudia. Obyčajní ľudia dali ten rating slovenskej televízii. No priatelia, aby som povedal aj názory iných ľudí, chcem vám povedať, že viete, podľa Šimkovičovej porušuje rozhlas a televízia ľudské práva v tom, že v diskusných reláciách bola, bolo presadzované len jedno spektrum názorov. To mi napísala moja jedna veľmi dobrá kamarátka, nie je to pravda. Chodili ste do televíznych relácií? A mali ste tam právo vyjadriť svoj názor. Ale práve preto, že, že vás tí moderátori nachytali na hruškách, práve preto, že ste klamali, že ste zavádzali, práve preto, že tam vymýšľate, trepete hoaxy. Veď jak môže povedať niekto, kto vyšetruje pandémiu, že pandémia neexistuje? Tak potom načo rozpráva ten jeden, že tu zomrelo, že sme zabili 21-tisíc mŕtvych. Čo je on? Veď pandémia neexistovala, tak kto zabil 21000 mŕtvych?! A je to doktor, je to doktor, ale je z SNS. A to je národné. Keď SNS povie, že pandémia nebola, tak pandémia nebola. A za tých mŕtvych bude zodpovedný Matovič. Chodil a očkoval ich tými čipmi, či čip líder. Ale pozor, teraz Gašpar predkladá návrh, že môžu odpočúvať ľudí bez toho, že by si pýtali od sudca, od sudcu povolenie. To je sila, to je sila, priatelia! Predtým nám dali nanočipy do nosa a nás budú sledovať, to je problém. Ale teraz nás bude sledovať Fico a Gašpar, ale to je v poriadku, oni sú, oni sú v pohode, oni nás môžu sledovať. Neskutočné, neskutočné. No a ešte mám jeden záverečný taký dotaz na otázku na mojich koaličných kolegov, milí kolegovia, veľa, veľa z vás zažilo Mečiarove roky. Veľa z vás zažilo to, čo si zo Slovenskej televízie urobil Mečiar. Ja, vy ste tu vtedy neboli, teraz ste sa dostali do do verejného života, ste v Národnej rade, ja sa vás spytujem, vtedy to bolo správne? Vtedy to nebolo správne. Teraz, keď Fico, Danko, Pellegrini budú rozhodovať o tom, čo sa bude vysielať vo verejnoprávnej televízii, aké spravodajstvo pôjde vo verejnoprávnej televízii teraz, to je správne? Toto je to, čo učíte svoje deti? Učíte svoje deti, že je spravodlivé, aby obidva názory zazneli? Učíte svoje deti, že nie, človek nemá rozhodovať o tom, kto bude pracovať v televízii a nie, alebo učíte svoje deti, viete čo, je to v poriadku. Veď my sme, Robo Fico povedal, že, že to bude dobré, Danko si tam dá nejakého svojho človeka a Danko bude rozhodovať o tom, kto môže a kto nemôže moderovať reláciu. Toto je nič iné, ako ovládnutie, politické ovládnutie Slovenskej televízie a ja som hlboko presvedčený, že je veľká väčšina ľudí, ktorí toto vidia. To, že vám to vaši voliči schvaľujú, a že si schválite tento odporný nechutný zákon, s ktorým z verejnoprávnej televízie si spravíte politickú slúžku a budete zase novinárov častovať vašimi odpornými nechutnými vulgarizmami, to je niečo, čo sa vám vráti. [11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko. [11:45] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, predtým, ako budem mať také dnes, také, také svojské vystúpenie na rozdiel od tých predchádzajúcich, tak budem, budem vyslovene faktografický. Sledujem veľmi pozorne vo výbore, akým spôsobom pristupuje vládna koalícia k médiám a najmä k verejnoprávnej RTVS. Nepoviem žiadne tajomstvá, keď vyhodnotím, že, že ten útok na RTVS sa začal v podstate veľmi rýchlo potom, ako začal pôsobiť tento parlament. Najskôr dostalo sa to aj do programového vyhlásenia vlády, bolo treba RTVS rozdeliť na dve inštitúcie, teraz nebudem, nepôjdem do minulosti, že ako sa to spájalo, hej? Nech to už bolo akokoľvek, toto nie je dôvod, aby sa v tomto prípade spravil nejaký opak, to znamená rozdelila táto inštitúcia. V tomto prípade sa programové vyhlásenie vlády nenaplnilo, RTVS zostala v celku, potom sme rokovali o rozpočte RTVS a pán Michelko tuším aj na výbore povedal, že to bola požiadavka ministerstva ministerstva financií, aby sa krátilo v rámci konsolidovania verejných financií, aby sa krátil rozpočet tejto inštitúcie. V každom prípade som tam nevidel nejaký boj, že by niekto bojoval za to, aby sa, aby ostalo to číslo, to číslo ustanovené v zákone, aby ostalo v tejto výške a aby televízia a rozhlas neprišli o 50 miliónov eur. Potom vystúpila priamo, priamo na klube aj pani ministerka, teda na výbore, pani ministerka, ktorá hovorila, že si preverí, akým spôsobom RTVS pracovala s externými inštitúciami, v akej kvalite boli zmluvy atď. podpísané, a že sa to vyhodnotí. A na základe toho sa bude pristupovať aj k RTVS, aj k jej vedeniu. Žiadne takéto, žiadne takéto vyhodnotenie som nezaregistroval, namiesto toho potom prišla ďalšia etapa, a to teda priamy útok na RTVS a na jej vedenie, ktoré hovorím, že nie je sväté, hej, sú tam problémy. A potom sa objavili v éteri vyjadrenia typu mediálny hnoj, ktorý pracuje v RTVS, dnes, keď sme teraz tu, máme prešpikovanú spoločnosť nenávisťou a voláme po tom, aby tej nenávisti boli menej. Tak tam napríklad, tam sme od podpredsedu parlamentu zaregistrovali takéto vyjadrenia. Takže sa už začalo točiť na konkrétnych novinároch RTVS, bol som novinár, pracoval som v RTVS, viem, ako to, ako, ako to môže, ako to môže vnímať napríklad taký moderátor nejakej politickej diskusie, keď sa mu sypú na hlavu také veci. Takže prišli útoky priamo na konkrétnych novinárov, no a vlastne nový zákon, ktorý tu máme predložený, je podstate len vyvrcholením tejto, tejto reťaze udalostí. Keďže to nešlo takým spôsobom, hentakým spôsobom, tak jednoducho urobíme nový zákon a inštitúciu zrušíme a postavíme na jej základoch novú inštitúciu, aby mala nové vedenie. Ja som chodieval na rokovania Rady RTVS, ktorá sleduje, akým spôsobom sa vyvíja televízia a rozhlas. A má na to nástroje, akým spôsobom žiadať od vedenia, vedenia RTVS, aby naprávalo chyby, ktorých sa dopúšťa, samozrejme, že chyby tam boli. Bol som na niekoľkých rokovaniach a na tom poslednom, ktorom som bol, som povedal priamo riaditeľovi RTVS pánovi Machajovi, pán Machaj, prečo neodstúpite? Však ak ide o inštitúciu, lebo my si ctíme ako konzervatívci, my si ctíme inštitúcie a chceme, aby inštitúcie pracovali, ak ide o inštitúciu, či ste v práve, alebo nie ste v práve, ako bolo by to riešenie. On mi na to povedal, no ja teraz nemôžem odstúpiť, preto by som poprel všetko, čo som doteraz doteraz, za čím som stál. Ale opakujem, ak malo toto zabrániť aby sme zdevastovali súčasnú inštitúciu, aby sme ju v podstate zrušili, hej, tak niekedy treba priniesť aj takéto obete. Žiaľ, nič, nič také sa nestalo, máme tu dnes predložený zákon, o ktorom rokujeme, ja som sa rozprával, pochopiteľne, aj s Radou RTVS, aj s jej predsedom, aj s novinármi v RTVS a tak ďalej. Mám na to svoj názor, a preto mi dovoľte, aby som bol v tomto prípade trošku osobný. Ešte predtým poviem predsa jednu vec, mám tu poznámku, videli ste tu, ako kolega Jarjabek predkladal zmenu tohto zákona. To znamená, už len spôsob, akým sa vytvára tento zákon, už len spôsob, že sa to tu robí vlastne na kolene, a tu pred nami teraz čítajú pozmeňujúce návrhy, ktoré vedú k takým absurdnostiam, ako je to zvýšenie odmien pre členov Rady novej inštitúcie, a takisto pre generálneho riaditeľa, tak vidíme, že už celý ten proces, aký je, aký je chaotický a účelový, hej? Z tohto, z tohto trčí účelovosť, to znamená, ja mám nejaký cieľ, za ním si idem, a tým cieľom je, aby som nejakým spôsobom ovládol túto inštitúciu, aby tá inštitúcia pôsobila, vysielala tak, ako sa mi to hodí. Preto sme mali veľmi tvrdé vyjadrenia aj za KDH v minulosti a ja sa, ja ich len zopakujem. Je to v podstate svojím spôsobom také sprivatizovanie RTVS a vytvorenie nejakej tlačovej agentúry vládnej koalície, dokonca by som povedal, jednej politickej strany, ktorá nominovala ministerku kultúry. Tak teraz mi dovoľte také, dovoľte také osobnejšie vyjadrenie, napokon ide o o oblasť kultúry a médií, takže trošku, trošku taký iný rozmer. Premýšľam, ako sa cíti človek, odsúdený na trest smrti napriek tomu, aj keď nič neurobil. Napriek tomu, že sa urputne snaží volať po spravodlivom procese o zvrátení vecí, prosí o milosť, nič sa nedeje. Nádej sa končí na bezcitnosti politických dohôd, dohôd bez možnosti omilostenia. A to sa práve teraz deje z Rozhlasom a televíziou Slovenska. Samozrejme, že inštitúcia nemôže nič cítiť, ale pred, predvčerom, predpredvčerom, tento týždeň som mal možnosť sa pozrieť do očí niekoľkých ľudí, ktorí zastupujú zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska. Bolo to na kultúrnom výbore, pred očami, pred oči mi prichádzal film o vzostupoch a pádoch Slovenskej televízie a rozhlasovej tvorby, televíznej rozhlasovej tvorby, ktorá napriek tomu, že vďaka týmto ľuďom zo svojho Zlatého fondu zapísala stovky umeleckých skvostov, sa stále stáva horúcim zemiakom v rukách striedajúcich sa politických garnitúr, ktoré si cez ňu realizujú svoje úzke záujmy. Boli sme už svedkami účelového zlučovania dvoch nezávislých inštitúcií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do novej inštitúcie, ďalej použitia Rady RTVS, ktorá akoby na pokyn zrazu našla chybu v povinnosti generálnej riaditeľky, čo bolo dôvodom na jej odvolanie v parlamente. Ostatný raz zamedzilo odvolaniu generálneho riaditeľa lobovanie u predsedu parlamentu, ktorý osobným intervenovaním na rokovaní RTVS zabránil jeho odvolaniu. No a dnes sa prvý raz v histórii Slovenskej republiky ruší inštitúcia sama. Len každú inštitúciu tvoria ľudia a tí, ktorí prišli tento utorok na rokovanie výboru pre kultúru a médiá, ostali nevypočutí. Zástupcovia vládnej koalície sa neunúvali prísť s nimi ani len stretnúť, nieto ešte otvoriť rokovanie výboru, aby sa veci mohli diať na oficiálnej úrovni. Trest smrti fungujúcej inštitúcie sa tak teraz pravdepodobne dokoná. Priznať si, že ide len o zmenu vedenia a dosadenie vlastných ľudí, vládni politici odmietajú. A tak končí vo verejnosti dôveryhodná značka, ktorá napriek tomu, že jej predchádzajúce politické garnitúry neboli schopné takmer 20 rokov zvýšiť príjem z koncesionárskych poplatkov, a napokon im tento príjem, ktorý predstavoval symbol nezávislosti RTVS, zákonom zrušili. Napriek tomu stále dokázala plniť rámec povinností, ktoré od nej zákon vyžadoval, ba omnoho viac. Zákon predpisuje prevádzku šiestich programových služieb, RTVS ich má 15, to znamená viac ako 2-násobok. Kritizovať jej obsahovú náplň na základe svojich osobných preferencií a vkusu, je nezodpovedné a nízke. A je to len ten najpodpásovejší spôsob hľadania dôvodov, ako niekomu dokázať, že je neschopný. Tí ľudia, ktorí prišli prosiť a protestovať, zastupujú stovky televíznych a rozhlasových profesionálov, ktorí napriek tomu, že tento politický marazmus si z RTVS robí roky, čo chce, tak oni stále loď slovenskej verejnoprávnosti držali roky nad vodou. Žiaľ, musím to povedať, ale príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, čo identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo fackovacím panákom, ktoré každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. A to, čo sa deje teraz, je len tragických vyvrcholením tohto prístupu k médiám verejnej služby. Odmietame diskutovať o tom, čo sú to verejné, odmietate diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne média. Akú úlohu majú zohrávať v 20 storočí. Či sú producentmi, či vysielateľmi, v akom pomere, aký je podiel štátnej kultúrnej politiky, ak vôbec, na jej obsahovom smerovaní v pomere k tvorivej nezávislosti, ktorá sa s odstupom času vždy zatiaľ ukázala pre verejnoprávne médiá prospešnejšia ako politický diktát, či zákulisné praktiky, ktorými si politici nárokujú na jej služby. Pre vás je totiž verejnoprávne médium nie médiom verejnej služby, ale služby politikom a vašim politickým záujmom. Áno, sú to aj médiá a v markantnom podiele, čo slúžia na prezentovanie názorov, ktoré zatiaľ nemajú oporu v národnej legislatíve a ktorým sa národná legislatíva, či zmýšľanie väčšinového diváka skôr bráni. Mierim na európsky trend, v ktorom badať, naopak, podporu netolerantných ideologických trendov. Príkladom je nedávna podpora práva na potrat v Európskom parlamente, čo by vlastne, čo vlastne nemalo byť nič iné, ako garantovanie práva jednotlivca na zmarenie počatého života. V podobných kultúrno-etických otázkach akoby ss hľadali iné možnosti, ako ovplyvňovať z európskej úrovne úroveň národnú, a to aj použitím ľudí vo verejnoprávnych médiách. Toto je porušovaním a obchádzaním princípu subsidiarity, ktorý si KDH bráni ako jeden zo základných pilierov členstva v Európskom spoločenstve. A s takýmto vytváraním programov, ktoré sú v rozpore napríklad s ústavnými princípmi v kultúrnych otázkach, máme problém. Je úlohou manažérov a nastavenia kontrolných mechanizmov na úrovni Rady RTVS, či neskôr Rady pre mediálne služby, aby takémuto deformovaniu verejnoprávnosti zabránili. Poďme to riešiť, legislatívne, kompetenčne sme pripravení na takúto diskusiu. Nevytvárajme však niečo, čo urobí z verejnoprávneho média už nie skrytého, ale otvoreného propagátora ideológie vládnej moci. Ani jedna krajnosť, či už nadbiehanie ultraliberálnym európskym trendom, alebo presadzovanie nacionalisticko-populistického zamerania, ktorým chce verejný priestor naplniť súčasná moc, nie sú pre verejnoprávne médium riešením. Predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase môžeme aj po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní označiť ako účelový. Jeho jediným účelom je opäť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a vedenie RTVS a rozpustiť súčasnú Radu RTVS. Väčšina paragrafových znení nového zákona, môžeme pokojne hovoriť až v 95%, totiž kopíruje súčasný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska. A preto je nepochopiteľné a absurdné, že sa ide rušiť fungujúca inštitúcia. A to len preto, že súčasná vláda si chce do vedenia dosadiť svojich ľudí. Programová Rada, ktorá v prvom návrhu zákona pripomínala skôr cenzorský orgán, sa mení na deväťčlennú etickú komisiu so zástupcami rôznych oblastí spoločenského života. Jedného člena nominujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, tu sa pozastavím. Neviem si predstaviť, ako to dopadne a ktorá z registrovaných cirkví a náboženských spoločností tam bude mať svojho človeka. Katolíci, evanjelici, pravoslávni, židia? A čo to spôsobí v ich vzťahoch, keď jeden z nich na úkor druhého dostane toto nové privilégium. Veľmi problematická je nominácia zástupcu Maticou slovenskou, ktorú si vláda, vládna koalícia kúpila zvýšením rozpočtu na 2 mil. eur a Slovenské národné noviny sú už teraz hlasnou trúbou vládnej moci. Netreba veľkú fantáziu na to, predstaviť si, ako servilne potom bude jej zástupca pôsobiť v tomto novom dôležitom orgáne. Ďalej sú tu národnostné menšiny a etnické skupiny, Slovenský olympijský výbor, samosprávy, SAV, detské a mládežnícke organizácie a organizácia na ochranu novinárskej etiky. Ktokoľvek iný by bol pri moci, by si zvolil tento mix, zastupujúci verejnosť, po svojom. Preto je otázne, či práve toto jej zloženie je obrazom spektra spoločnosti, ktorý má objektívne dohliadať na verejnoprávnosť vysielania. Navyše v ňom chýbajú zástupcovia zamestnancov, otvorene sa obávam, či to nebude zase len cenzorský orgán, ale pod iným názvom. Z podmienok možností odvolania generálneho riaditeľa vypadlo jeho odvolanie bez udania dôvodu. No spôsob, ako bude vytvorená nová Rada STVR a jednotlivé okolnosti, za ktorých bude možné generálneho riaditeľa odvolať, napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Stačí napríklad, ak Rada dvakrát neschváli predložený programový koncept alebo rozpočet. A dohodnúť sa na takomto postupe medzi členmi Rady bude jednoduché, pretože všetkých členov si volí vládna moc. Podľa návrhu zákona je to takto. Štyroch členov Rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky, z toho troch členov Rady vymenúva a odvoláva bez návrhu z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií. A jedného člena vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií Slovenskej republiky z radov odborníkov v oblasti ekonómie. Členovia Rady podľa tohto odseku sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania. Piatich členov Rady volí a odvoláva Národná rada nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov, členov Rady volí z kandidátov na členov Rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor Národnej rady, tak aby bol v Rade zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií. Je teda evidentné, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci, keďže to bude ministerstvo a vládna väčšina v parlamente, ktoré si Radu STVR zvolia podľa svojej vôle. Väčšia nezávislosť či vyššia transparentnosť, ktorá sa má dosiahnuť tým, že generálneho riaditeľa bude voliť Rada a už nie parlament, sú len prázdne reči. Rada bude čisto politický orgán, aj keď sa v zákone hovorí o odborných oblastiach, ktoré majú členovia Rady zastupovať. Spájať ich bude rovnaká politická príslušnosť alebo poslušnosť. Ďalšou vecou je funkčné obdobie členov novej Rady. Ak v súčasnom zákone poznáme presný mechanizmus rozličnej dĺžky funkčných období podľa funkčných období jednotlivých jej členov, a to za účelom, aby sa po ich výmenách zachovala kontinuita fungovania Rady, nový zákon tento postup nestanovuje. Všetci členovia Rady budú zvolení na jedno šesťročné funkčné obdobie, ktoré keď sa skončí, môže po ich odchode ochromiť fungovanie inštitúcie ako takej, inštitúcie ako takej. Zákon totiž nestavuje žiadne mechanizmy, ktorými by sa zabezpečila kontinuita jej fungovania a takýchto, nazvem to logistických nejasností či technikálií, je v zákone oveľa viac. Stačí si pozrieť napríklad prechodné ustanovenia. Predkladatelia sa slovne zakrývajú údajnou komparáciou znenia zákona s nedávno prijatým európskym aktom o slobode médií. Jeho účelovosť s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho svojimi ľuďmi z neho okato kričí. A obávam sa, že účelové zrušenie inštitúcie verejnoprávneho média budú naši vládni predstavitelia ťažko vysvetľovať na únijnej úrovni, ku ktorej opakovane deklarujú svoju príslušnosť. Ak sa ukáže rozpor s európskym aktom o slobode médií, nemilo nás to môže dobehnúť v komplikáciách čerpania európskych zdrojov. Predkladatelia stále hovoria o zvýšení vlastnej produkcie novej STVR, operuje sa hodnotovými programami národného rázu a súčasné vedenie je kritizované za lifestylové programy o varení a podobne. No sám predkladaný zákon však bude nútiť nové vedenie ku komercionalizovaniu programu, prečo? Pretože percento reklamy, ktorú môžeme na jednom okruhu vidieť, sa desaťnásobne zvyšuje z 0,5 % na 5 %. Kto sa pohybuje v reklamnom sektore, vie, že bonita jednotlivých časových pásem vysielania reklamy sa zhoduje s diváckym záujmom o programy, ktoré sa pred, či po ňom vysielajú. Preto sa obávam, že tento krok je, naopak, krokom od verejnoprávneho rázu programu smerom k ešte väčšiemu komercionalizovaniu, ktoré má zabezpečiť výpadky príjmov, spôsobených, ako som už spomínal, nezodpovedným konaním aj predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tá nezmyselne a bez odbornej diskusie zrušila koncesionárske poplatky a de facto urobila verejnoprávny rozhlas a televíziu závislú na štátnom rozpočte. Urobila z nej štátnu inštitúciu, a tak nahrala do karát zámerom súčasnej vlády, ktorá tak môže argumentovať vyšším finančným dohľadom nad spravovaním verejných zdrojov. V skutočnosti však ide o mocenské ovládnutie verejnoprávnych médií, o nič iné. Musím pripomenúť aj dohodu komerčných vysielateľov s audiovizuálnym fondom, do ktorého prispievali 2 % zo svojich reklamných príjmov, avšak za podmienky, za podmienky, že príjmy z reklamy verejnoprávneho vysielateľa budú na súčasnej úrovni 0,5 % percenta. Čo spôsobí desaťnásobné zvýšenie objemu reklamy s touto dohodou? Ťažko odhadnúť. Obávam sa, že ak by komerčné televízie prestali platiť svoje 2%, môže to významne poškodiť filmovému priemyslu na Slovensku. Je oveľa viac dôvodov na to, že napriek deklarovanej dohode vládnej koalície o tom, že zruší súčasnú RTVS a nahradí ju novou STVR, je lepšie pre všetkých zísť z kratšej cesty. Ak sú problémy, ktoré treba riešiť, poďme sa vrátiť k súčasnému zneniu zákona a jeho novelizáciou urobiť potrebným zmenám zadosť. Odmietam preto účelovú deštrukciu a trest smrti pre Rozhlas a televíziu Slovensku len z nízkych mocenských dôvodov, a preto odmietam aj predložený zákon o Slovenskej televízii a rozhlase ako celok. Ešte sa vrátim k utorňajšiemu stretnutiu so zástupcami zamestnancov, pretože tak nejak, ako sa teraz cítia oni, sa cíti aj ten človek, bezdôvodne odsúdený na trest smrti. To oni sú, oni tvoria Rozhlas a televíziu Slovenska, nie sú to budovy, technika a technológie, ani zákon, sú to tí ľudia. A vy ste sa svojím arogantným prístupom a hanlivými vyjadreniami na adresu Rozhlasu a televízie Slovenska dotkli najmä ich. A preto, ak to nedokážete urobiť vy, tak to urobím ja, a týmto sa ospravedlňujem všetkých zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska za všetko zlé, čo si na svoju adresu museli v poslednom období nespravodlivo vypočuť. Chcem vás ubezpečiť, že na Slovensku je dosť ľudí a verím, že ich je väčšina, ktorí si vašu prácu vážia, oceňujú ju a považujú za veľmi potrebnú a osožnú pre spoločnosť. Vydržte, prosím, a nepoľavujte vo svojej službe verejnosti, tak ako ste vydržali pri iných garnitúrach. Epizóda tejto vládnej moci je len ďalšou z epizód politickej nekultúry, ktoré Slovenskom prehrmeli, a ktoré si tiež mysleli, že si s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom môžu robiť, čo chcú. Slovensko vás potrebuje a my sme s vami. Ďakujem za pozornosť. [11:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Faktická poznámka, pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, teraz sme sa rozprávali s tuná za mnou Julom Jakabom a zhodli sme sa, perfektné. A zhodli sme na tom, že ste vlastne hovorili presne to, čo ja, a ešte raz perfektné. Jednu vec som neurobil a presne, že som sa neospravedlnil aj ja tým, tým zamestnancom, ale, ale to kvitujem, lebo naozaj robia si všetci, všetci si robia svoju prácu poctivo a zodpovedne. A táto vládna koalícia im normálne trhá žily, keď počujú, alebo vidia v tých reláciách, prípadne v niektorých spotoch alebo v televíznych novinách o tom, že robia kšefty, a že robia niečo, čo je zlé. Takže výborne a zhodli sme sa, ako povedal Julo Jakab, vo všetkom. Ďakujem. [12:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpi za klub PS pani poslankyňa Jaurová. Nech sa páči. [12:08] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave "Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom." Vážené kolegyne, kolegovia, tento citát od významnej slovenskej prekladateľky a spisovateľky Zory Jesenskej som v úvode môjho prejavu použila z dvoch dôvodov. Jednak vcelku presne a stručne popisuje to, čo sa vám neskôr pokúsim oveľa obšírnejšie vysvetliť v rozprave k zákonu o STVR. A zároveň som si po inauguračnom prejave pána prezidenta Pelegriniho, v ktorom spomínal významných mužov zo slovenskej histórie, predsavzala, že v tomto pléne budem viac propagovať aj významné ženy z našej histórie, vďaka ktorým sme dnes tu. Dielo Zory Jesenskej, jej celoživotná práca pri prekladaní svetovej literatúry z ruštiny, angličtiny, nemčiny, francúzštiny, ale aj jej odvaha, s ktorou čelila režimu po sovietskej okupácii v roku ´68, sú pre nás príkladom a inšpiráciou, ktorú potrebujeme aj na pôde zákonodarného zboru. Dnes máme pred sebou druhé čítanie zákona o tzv. STVR alebo novej schránky pre verejnoprávne médiá na Slovensku. Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že jeho cieľom je priniesť viac verejnoprávnosti do vysielania a odpolitizovať procesy pri voľbe generálneho riaditeľa tejto inštitúcie. Toto všetko sa snaží robiť tým, že zruší súčasnú existujúcu inštitúciu, známu pod názvom RTVS a založí novú STVR, na ktorú prejde všetko, čo bolo doteraz RTVS. Zákon, ktorým to vláda robí, je taktiež kópiou súčasného zákona o RTVS a odlišuje sa od neho iba v niekoľkých sporných bodoch. A to je presne dôvod, pre ktorý je tento zákon nesprávny vo svojej podstate a nijaké pozmeňujúce či doplňujúce návrhy, ktoré by padli v tomto pléne a vlastne ani iné vylepšenia nemôžu zakryť holú podstatu problému, ktorou je to, že bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej, identickej, ibaže úplne podriadenej vláde, s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment, a ovládnuť spravodajstvo, je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore. To, že pani ministerka tvrdí, že tá úprava nie je v rozpore s európskym právom, to, samozrejme, tvrdiť môže, len problém je, že všetci ostatní, ktorí toto európske právo vykladajú, majú opačný názor. A ja vo svojom prejave aj znovu vysvetlím, prečo sme, prečo sme presvedčení o tom, že rozpor s európskou legislatívou je najväčším problémom predloženej právnej úpravy. Ja som veľmi podrobne o tých problematických bodoch hovorila v prvom čítaní a pokúsim sa to tu ešte raz trocha prebehnúť a priniesť aj ďalšie, týkajúce sa najmä prechodných ustanovení. Spoločným menovateľom všetkých týchto problematických bodov je práve skutočnosť, že neprinášajú žiadnu pozitívnu reformu verejnoprávnych médií na Slovensku, ktorú by sme naozaj potrebovali, ale sú len pomstou politikov voči inštitúcii, ktorá neskákala tak, ako oni pískali. Tým prvým problémom je samotná filozofia zákona a je to to, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby štát zakladal STVR. Všetky navrhované zmeny bolo možné uskutočniť prostredníctvom novelizácie zákona o RTVS a neexistuje vôbec žiaden dôvod, prečo by bolo treba zakladať novú inštitúciu. Navrhovateľ alebo predkladateľ zákona do Národnej rady má povinnosť v legislatívnom procese zodpovedať otázku, prečo robí to, čo robí, a prečo teda musí dôjsť k zániku RTVS. Bohužiaľ, nikde v návrhu, ani v dôvodovej správe však odpoveď na túto otázku nedostávame. Zvolený legislatívny postup, pri ktorom dochádza k výrazným inštitucionálnym zmenám bez zrejmého dôvodu, keďže 95 % obsahu nového zákona ostáva nezmenené oproti súčasnej verzii, je problematický z niekoľkých dôvodov. Po prvé, je to v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov, ktorý požaduje, aby cieľom tvorby právnych predpisov bolo pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku. Myslím si, že z tejto vety nebolo dodržané nič. Z rovnakých dôvodov sme názoru, že ten zákon narúša aj princíp právnej istoty, ktorý je zakotvený v čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky. A ako som už povedala, je v priamom rozpore s európskym aktom o slobode médií a jeho základnou filozofiou, ktorá tiež predpokladá a vyžaduje právnu istotu a predvídateľnosť v téme mediálneho prostredia. Druhým problematickým bodom je, že tým skutočným zámerom predkladaného zákona je, nie je reforma verejnoprávnych médií alebo snaha o ich lepšie fungovanie, ale je odvolanie súčasného vedenia, ktoré je súčasnej vládnej koalícii nepohodlné. S účinnosťou nového zákona dôjde k ukončeniu výkonu funkcie aktuálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, a taktiež dôjde k zániku mandátu všetkých členov súčasnej Rady RTVS. Takýto postup je, samozrejme, opäť v rozpore, konkrétne s čl. 5 európskeho aktu o slobode médií, ktorý stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych mediálnych poskytovateľov. A to by som možno pani ministerke doporučila, keď teda tak kategoricky tvrdí, že to nie je v rozpore s týmto, s týmto nariadením, aby si špeciálne ten čl. 5 prečítala. Pretože podľa tohto článku by mali mať verejnoprávne médiá zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti. A veľmi podrobne tento článok hovorí o tom, že nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov týchto verejnoprávnych médií. Ako som už spomenula, zákon je problematický aj z ústavného hľadiska, a to napríklad v kontexte čl. 30 ústavy, ktorý občanom zaručuje právo na prístup k verejným funkciám, pričom by mohol obmedziť realizáciu tohto práva nielen pri generálnom riaditeľovi, ale aj pri členoch súčasnej Rady RTVS. Ďalším problémom predkladaného zákona je spôsob, akým koncentruje všetku moc pri riadení verejnoprávnych médií v tzv. Rade STVR, pričom táto rada je volená čisto politicky. Pretože orgánmi tejto novej inštitúcie budú naďalej rada a riaditeľ, ako je to v súčasnosti, ale mení sa jednak spôsob kreovania rady a jej kompetencie, a jednak sa mení aj pomer medzi tým, čo robí rada a čo robí riaditeľ. Kým doteraz všetkých členov rady vymenúvala Národná rada, po novom bude mať ministerstvo kultúry právomoc vymenovať a odvolávať štyroch z deviatich členov rady. Takisto sa mení funkčné obdobie z piatich na šesť rokov, čo nie je v predloženom návrhu vôbec nijak zdôvodnené. Posilnenie vplyvu ministerstva kultúry cez radu predstavuje veľmi významnú zmenu, keďže môže viesť k priamej politickej kontrole a možnému obmedzovaniu nezávislosti a objektivity v rozhodovacích procesoch a v strategickom smerovaní verejnoprávnych médií. Ako som už spomenula, návrh o STVR radikálne rozširuje kompetencie rady na úkor kompetencií generálneho riaditeľa. Hlavnou novou právomocou rady je voľba a odvolávanie generálneho riaditeľa, pričom rada rozhoduje aj o úprave jeho mzdy. Rada s výrazným vplyvom ministerstva, a teda v našom kontexte tvorená nominantami jednej politickej strany, resp. v prípade tých členov volených parlamentom nominantami koalície, má ešte menšiu legitimitu ako súčasná rada, ktorá je celá volená parlamentom, takže sa na všetkých členoch musí dohodnúť aspoň koalícia. Pritom keby si predkladatelia naozaj urobili tú domácu úlohu a pozreli si, ako fungujú podobné rady v iných krajinách, tak by zistili, že v mnohých európskych krajinách sú takéto a podobné rady volené zástupcami aj koalície, aj opozície v parlamente práve preto, aby bolo zaručené, že tie médiá sú naozaj verejnoprávne, a aby boli naozaj vyvážené. Prečo tento zákon neobsahuje niečo také, a to napríklad aj v rámci filozofie zmierenia a novej politickej kultúry, o ktorej tu veľmi často v poslednom čase počúvame. Zákon, ktorý máme pred sebou, rovnako umožňuje rade napríklad schvaľovať akékoľvek zmluvné vzťahy STVR, či povinnosť schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja tejto, tohto verejnoprávneho média a jej programovej služby. To sú ďalšie zmeny oproti súčasnému stavu, ktoré znamenajú výrazné zásahy do právomoci riaditeľa a v princípe sa z generálneho riaditeľa a vrcholového manažéra stáva iba výkonný pracovník, prevádzkar nového verejnoprávneho média, ktorý je plne podriadený rade a tá má všetky právomoci pri riadení tejto organizácie. Zákon vlastne berie riaditeľovi všetky kompetencie, ale necháva mu výlučnú zodpovednosť za všetko, čo sa v inštitúcii bude diať a navyše ho rada môže odvolať prakticky za všetko. Čo je opäť v príkrom rozpore aj so spomínaným článkom 5 Európskeho aktu o slobode médií. Koncentrácia všetkej moci v kolektívnom orgáne, kde vlastne nikto nie je zodpovedný za nič, je tým najlepším mechanizmom na ovládnutie nezávislých inštitúcií bez veľkého rizika pre tých, ktorí ich chcú ovládnuť. A, bohužiaľ, my tu vidíme, že tento princíp začína byť v kultúre pod vedením pani ministerky a SNS akýmsi emblémom. Podobný postup sme zaznamenali aj pri verejnoprávnych fondoch a môžeme sa len dopredu desiť, kde sa zase na najbližšej schôdzi objaví znova. Ďalším problémom predkladaného zákona sú zmeny v požiadavkách na členov rady, kde zákon oproti súčasnej úprave vypustil ustanovenia o nezlučiteľnosti funkcie člena rady s niektorými inými verejnými funkciami ako sú štátni tajomníci, vedúci služobného úradu alebo aj nejaké funkcie v samospráve, a to sú všetko politicky nominované funkcie. V prípade štátnych tajomníkov a vedúcich služobných úradov schvaľované vládou Slovenskej republiky, čo opäť zakladá potenciálny konflikt záujmov a, samozrejme, keďže žijeme v malej krajine a kolujú tu rôzne mená ľudí, ktorí by mohli byť riaditeľmi tej novej televízie alebo nového verejnoprávneho média, vzbudzuje to oprávnené obavy, že ide o zmenu účelovo urobenú pre veľmi konkrétne osoby a obsadenie rady. A o to skôr, že ja som už niekoľkokrát počula napríklad od predstaviteľov SNS vo verejných diskusiách kadejaké ponuky a indície toho, kto by v rade mohol, alebo naopak nemal byť. Napríklad na poslednom výbore pre kultúru a médiá pán predseda výboru ponúkal zástupcom KDH, že by tam mohol byť reprezentant nejakej konkrétnej organizácie, ktorú považoval za im blízku. Tak toto naozaj nie sú spôsoby, ktoré by nás presviedčali o tom, že tá nová inštitúcia a jej orgány budú volené transparentne. Samozrejme, veľmi veľa sa tu povedalo o nejasných právomociach tzv. etickej komisie, zákon vytvára taký zvláštny poradný orgán rady, ktorý nazval etická komisia a ktorý má teda dohliadať na pracovníkov verejnoprávnych médií. Má zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu a iných etických princípov a tak ďalej. Ale my vôbec nevieme, ako táto etická komisia bude fungovať, pretože jej pôsobnosť, aj záber, aj kompetencie, aj právomoci bude upravovať štatút, ktorý schvaľuje rada. A v zásade to znamená, že tá etická komisia môže robiť v budúcnosti prakticky čokoľvek, čo mu rada napíše, jej rada napíše do štatútu. Viete, etické komisie sú niečo, čo existuje vo verejných inštitúciách celé roky, v zásade aj súčasná RTVS má nejakú etickú komisiu, ich funkciou býva zvyčajne kontrola dodržiavania vnútorných predpisov organizácie alebo etického správania sa zamestnancov. Ale to vôbec nie je ten orgán, ktorý my nájdeme v tomto zákone, pretože už samotný mechanizmus nominácie členov tej etickej komisie, kde sú zastúpené kadejaké organizácie a skupiny organizácií, ale nie sú tam vôbec zastúpení zamestnanci, hovorí o tom, že, že jeho úlohou vôbec nebude nejaký manažment vzťahov so zamestnancami, ale bude kontrolovať program a vysielanie. A že v podstate ide iba o premenovanie pôvodne navrhovanej programovej komisie trocha menej nápadným inštitútom cenzúry. A ja len chcem upozorniť, že ak niečo nazveme etická komisia, to ešte vôbec neznamená, že to bude naozaj etická komisia a nie cenzorská jednotka. Ďalším bodom, to je môj veľmi obľúbený bod, lebo on veľmi dobre ilustruje tú inkonzistenciu, ktorú v tomto zákone nájdeme, je fakt, že nový zákon desaťnásobne navyšuje objem reklamy, ktorý môže verejnoprávne, môžu verejnoprávne médiá vysielať. Umožňuje im zvýšiť teda objem reklamy iných foriem komerčnej propagácie a ide o naozaj veľmi zvláštne opatrenie práve v zákone, ktorý deklaruje, že jeho cieľom je zvýšiť mieru verejnoprávnosti slovenských médií verejnej služby. Pretože na jednej strane tým vláda v podstate úplne jasne priznáva, že, že nevie, nechce, alebo nebude proste dostatočne financovať verejnoprávne médiá a nejak sa tak nádeja, že to za ňu urobí trh. Čo je teda, samozrejme, úplne presný opak verejnoprávnosti, a zároveň je to aj veľmi výrazný zásah do mediálneho trhu, ktorý ani náhodou nebol prekonzultovaný s tými aktérmi toho mediálneho trhu. To, že verejnoprávne médiá majú obmedzený objem reklamy, ktorú môžu vysielať, dokonca v mnohých krajinách verejnoprávne médiá nevysielajú žiadnu reklamu, dôvod je na to ten, že my máme jednoducho duálny systém médií a že verejnoprávne médiá vstupujú na mediálny trh s verejnými peniazmi, a teda svojím spôsobom narúšajú hospodársku súťaž a hospodársku konkurenciu. A práve preto štát obmedzuje ich možný objem reklamy, preto, aby to nejakým spôsobom sa nedotklo súkromných vysielateľov. Navýšenie reklamy pre STVR je z môjho pohľadu postavené naozaj na veľmi nesprávnej úvahe predkladateľa, pretože nízky objem reklamy nie je nevýhodou verejnoprávneho vysielateľa. Je naopak jeho výhodou, pretože nemusí súťažiť o tú reklamu z toho reklamného koláča a nemusí teda prispôsobovať svoj, svoju programovú štruktúru komerčným požiadavkám. Zvýšenie reklamného objemu dostane STVR do obchodnej súťaže so súkromnými médiami, čo oslabuje napĺňanie verejnoprávnej funkcie, obmedzí im to priestor pre obsah, ktorý nemá komerčnú atraktivitu, ale je nevyhnutný pre plnenie verejnoprávnej misie. Čo tu stále sme počuli aj, aj na začiatku, že televízia si neplní tú verejnoprávnu rolu, tak my teraz ešte robíme všetko pre to, aby si ju plnila ešte menej. A v konečnom dôsledku bude viesť k oslabeniu jedinečnej úlohy RTVS v slovenskom mediálnom priestore a k radikálnemu zníženiu jej verejnoprávnej role. A ako som povedala, je to pre mňa ten najlepší dôkaz toho, že predkladatelia tohto zákona do hĺbky nechápu samotnú podstatu verejnoprávnosti, a tiež toho, akými politikami sa tá verejnoprávna misia dá dosahovať. Verejnoprávne médiá nemajú konkurovať súkromným, ale, naopak, štát ich zriaďuje práve na to, aby zabezpečili také verejné služby, ktoré trh nedokáže zabezpečiť. Zvyšovanie reklamného podielu pre, pre verejnoprávne médiá je, samozrejme, značne sporné aj z hľadiska európskych pravidiel pre hospodársku pomoc a štátnu pomoc, pretože, ako som povedala, obmedzuje súkromné podnikanie na mediálnom trhu. A áno, asi by sme sa vedeli mnohí dohodnúť na tom, že tým úplne základným a najväčším problémom verejnoprávnych médií na Slovensku je práve chýbajúce, dostatočné, predvídateľné a od politikov čo najmenej závislé financovanie. Veľa sa tu povedalo o tom zrušení koncesionárskych poplatkov v minulom volebnom období, ktoré bolo katastrofou, ale bolo to len konečnou katastrofou, ktorou sa zavŕšil dlho neriešený problém. Ale vidíme v tomto zákone, že by sa táto vláda nejako snažila tento problém riešiť? Prečo nemáme na stole návrh zákona, ktorý by primárne prichádzal s reformou financovania verejnoprávnych médií. Ani zmienka o tom nie je v tomto zákone. Prečo? Prečo tam nie je ani len náznak toho, ako by sa toto dalo vyriešiť. Ja chápem, že tu teraz odstraňujeme generálneho riaditeľa a nezávislosť RTVS, a tam sa v zásade úplná finančná závislosť médií na vláde veľmi hodí aj tým, ktorí sa počas minulého volebného obdobia celkom správne ohradzovali voči zrušeniu koncesionárskych poplatkov, či hlasovali za radikálne vyšší rozpočet RTVS. Samozrejme, to zvyšovanie objemu reklamy je iba zdanlivým riešením. Nerieši nič. Nerieši vôbec zásadne nejako štrukturálne financovanie, nerieši udržateľnosť a v podstate len odvádza pozornosť od potreby systematickejšieho prístupu k financovaniu, ktorý by zabezpečil, že verejnoprávne médiá môžu kontinuálne plniť svoju misiu bez toho, aby museli robiť kompromisy v dôsledku závislosti od reklamných príjmov. Veľa tu teda už zaznelo o rozpore tohto zákona s európskou legislatívou, s európskym aktom o slobode médií, ktorý zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií, to naozaj v tomto zákone nenájdeme, ktorý požaduje zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania. Ktorý hovorí o tom, že akým spôsobom je možné a nie je možné odvolávať a menovať vedúcich pracovníkov týchto verejnoprávnych médií, a takisto posilňovanie právomocí ministerstva kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v rozpore s týmto zákonom, pretože priamo implikuje politickú kontrolu nad touto inštitúciou. Európsky akt o slobode médií okrem článku 5, ktorý sa venuje priamo verejnoprávnym médiám, tak obsahuje aj ďalšie články, ktoré sa venujú mediálnemu prostrediu ako takému. A v nich požaduje, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie, ktorým sa zasahuje do mediálneho trhu, bolo riadne odôvodnené a primerané. Takisto hovoria tieto články o tom, aby akákoľvek regulácia podliehala vopred stanoveným a jasným časovým rámcom. A ja som to tu už spomínala aj minule, ale považujem to za dôležité spomenúť, že to, že v čase, kedy my vieme, že existuje takáto európska legislatíva a tie rozpory s tým európskym aktom sú pomerne zreteľné, napriek tomu, že tento, toto nariadenie je už právoplatné v čase, keď tu rokujeme o tomto zákone, tak my sme presvedčení, že vláda porušuje aj základnú zmluvu o Európskej únii práve v článku, ktorý hovorí o zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, čo je v zásade dosť závažné porušenie európskej spolupráce. A tá posledná vec, o ktorej sa tu málo hovorilo v prvom čítaní a ktorú by som chcela trocha rozviesť, prečo považujem tento zákon za problematický, sú práve technické nedostatky, ktoré nájdeme v tej časti o prechodných ustanoveniach, ktoré naozaj zakladajú priestor pre totálny chaos a vlastne vyjadrenia predkladateľov o nejakej tej časovej následnosti toho, čo sa stane po schválení tohto zákona, nekorešpondujú s tým, čo je v tom zákone napísané. A tento bod je veľmi dôležitý, lebo jeho dôsledky pocítime okamžite po tom, ako ten zákon v parlamente parlament schváli. Pripomeňme si teda, ako zákon upravuje prechod z RTVS na STVR. Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. To znamená, že keď by sme si teoreticky tento zákon dnes schválili, tak následne ho podpíše prezident, predpokladám, že vcelku rýchlo, a bude zverejnený v Zbierke zákonov. A tým momentom bude zrušená Rada RTVS, bude zrušené celé RTVS, zanikne mandát členom rady, zanikne mandát generálnemu riaditeľovi. Ja som si teda všimla, že v tom pozmeňovacom návrhu, ktorý pán Jarjabek tu dnes predniesol, posúva účinnosť na 1. júla, ale tak to je povedzme len niekoľko dní oproti tomu, ako by to bolo podľa tej pôvodnej verzie. A tým pádom dňom nadobudnutia účinnosti my máme novú inštitúciu, ktorá nemá ani riaditeľa, ani radu. V rámci prechodných ustanovení, áno, odo dňa účinnosti až do zvolenia nového generálneho riaditeľa bude funkciu vedúcu v tomto novom, v tejto novej inštitúcii vykonávať štatutárny zástupca, ktorého vymenuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Podotýkam, že nemáme predsedu Národnej rady momentálne, ale dobre, predpokladám, že tak ako pán podpredseda zastupuje predsedu v iných veciach, bude ho zastupovať aj v tejto veci. Tento štatutárny zástupca bude oprávnený vykonávať len úkony súvisiace s bežnou prevádzkou novej inštitúcie a nebude môcť uzatvárať zmluvy v oblasti investícií a výroby programu. A čo sa stane následne? Minister kultúry, ministerka kultúry vymenuje tých členov rady, ktorí prislúchajú jej, do jedného mesiaca odo dňa účinnosti zákona, pretože ten jej ukladá urobiť nejaké výberové konanie. Čiže budeme mať štyroch členov rady, ktorá stále nebude plne navolená, a teda nebude funkčná. To máme možno teda do toho mesiaca od nadobudnutia účinnosti. Hlasovanie o voľbe členov rady, ktorých volí Národná rada, zaradí predseda Národnej rady do programu najbližšej schôdze Národnej rady. To je tých ďalších päť členov. A keďže podľa tohto zákona členovia rady musia byť vyberaní na základe výberového konania, ktoré musí byť vyhlásené najmenej 21 dní pred jeho začatím a jeho uchádzači sa musia, musia byť upovedomení sedem dní pred jeho, jeho začatím, tak tým dostaneme tú mesačnú lehotu, ktorú potrebujeme na to, aby sme vôbec vypísali a nejakým spôsobom sprocesovali to výberové konanie, aby Národná rada mala o čom hlasovať. To znamená, že v praxi nie je možné zvoliť radu STVR skôr ako na septembrovej schôdzi. Septembrová schôdza začína 10. septembra. Keby sme si predstavili ten ideálny scenár, že hneď na začiatku tejto septembrovej schôdze Národná rada navolí tých zvyšných piatich členov rady, tí následne musia zasadnúť, musia si zvoliť predsedu a po prvom zasadnutí zverejniť výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa, pričom lehota na prihlásenie musí byť najmenej 15 dní. Čo toto všetko znamená? Znamená to, že ak dnes tento zákon schválime, nová STVR bude mať kompletnú radu najskôr tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a generálneho riaditeľa najskôr tri a pol mesiaca, čiže niekedy začiatkom októbra, ak by všetko šlo úplne perfektne a nepremeškali by sme ani jeden deň, čo ako vieme, sa väčšinou nestáva, napríklad viď prebiehajúce neúspešné voľby sudcov Ústavného súdu alebo zástupcov do mediálnej rady. A dovtedy, tri a pol mesiaca bude riadiť celú obrovskú, transformujúcu sa inštitúciu, ktorá prebieha takou transformáciou, akú sme tu ešte nezažili, akýsi štatutár s veľmi obmedzenými právomocami, ktorého bude kontrolovať, kto vlastne? Konkrétne nikto. Nikto nebude kontrolovať tohto štatutára, lebo nebude existovať orgán, ktorý by ho mohol kontrolovať podľa tohto zákona. To znamená, že predkladatelia zákona naozaj hrubým nedomyslením prechodných opatrení a nepremyslene stanovenou účinnosťou vydali verejnoprávne médiá napospas totálnemu chaosu a rozkladu. Pritom stanovenie realistickej účinnosti zákona a presného časového harmonogramu prechodu na novú inštitúciu bolo dôležitou pripomienkou zo strany RTVS v pripomienkovacom konaní, ale ministerstvo kultúry túto pripomienku neakceptovalo. Čo nedáva žiadny zmysel, pretože je úplne logické, že súčasné vedenie by sa malo na takýto zložitý prechod vedieť pripraviť, aby mohli odovzdať agendu, strategické informácie a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže tento zákon je teda okrem problematického obsahu a zmien vo verejnoprávnych médiách nedomyslený aj technicky a formálne, navyše jeho prijatie spôsobí Slovensku aj medzinárodnú hanbu. Deje sa tak už dnes. Svoje znepokojenie nad zamýšľanými zmenami vyjadrili prakticky všetky relevantné medzinárodné organizácie. Protestuje Európska únia vysielateľov, Reportéri bez hraníc a mnohé ďalšie a asi všetci ste dostali list komisára Rady Európy pre ľudské práva, ktorý nás upozorňuje na to, že prvky návrhu zákona môžu narušiť záruky prevádzkovej alebo redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. A v tejto súvislosti odporúča zvážiť najmä tie ustanovenia, o ktorých tu stále hovoríme, ktoré sa týkajú predčasného ukončenia mandátu súčasného riaditeľa a ďalších orgánov, ako aj systém, v ktorom sú viacerí členovia rady priamo menovaní vládou. Na záver by som chcela povedať, že my všetci dnes v zásade veľmi dobre vieme, čo sa stane, keď dnešným dňom parlament schváli tento takzvaný zákon o STVR. Jeho jediným cieľom, ktorý v zásade predkladatelia ani neskrývajú, je totiž úplne ovládnuť fungovanie inštitúcie výsostne politicky volenou radou, ktorá bude mať všetky kompetencie, ale prakticky žiadnu zodpovednosť. Všetky zodpovednosti ostanú generálnemu riaditeľovi, ktorý však bude musieť iba usilovne plniť príkazy rady, a tá mu bude podľa ľubovôle zvyšovať a znižovať plat, ako sa im zachce, prípadne ho kedykoľvek odvolajú. Ale zároveň, ako sme aj počuli v pozmeňovacom návrhu pána poslanca Jarjabka, keď bude poslúchať, tak mu teda ešte tam zvýšili plat, aby zase poslúchal. Nad programom bude bdieť cenzorská komisia, ktorú ironicky zákon nazýva etická. A väčšinu týchto orgánov si navolí strana SNS, ktorá bude zároveň cez verejnoprávnu televíziu predávať viac reklamy, a tým akosi zvláštne zvyšovať jej verejnoprávnosť. Ale ešte predtým nebude mať inštitúcia niekoľko mesiacov takmer žiadne vedenie a vôbec žiadnu kontrolu. A otázka je, čo tam po tomto období vlastne ostane, čo nájdeme v tej novej inštitúcii na začiatku októbra. Prach a spálenú zem? Zdá sa, že táto vojenská taktika spálenej zeme je v rezorte kultúry zatiaľ to jediné, čo nové vedenie do jeho agendy prinieslo. Viete, nezávislé médiá, slobodná a zodpovedná žurnalistika a najmä šírenie overených a kredibilných informácií, či ochrana pravdy a spoločného verejného priestoru, to sú úlohy verejnoprávnych médií, ktoré by sme tu mali chrániť. Pretože tieto hodnoty sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, pretože v súčasnosti čelia väčším hrozbám ako kedykoľvek predtým. A ak chceme chrániť demokraciu, musíme chrániť aj verejnoprávne médiá pred všetkými, ktorí by si ich chceli privlastniť. Presne preto nemal tento zákon vo svojej súčasnej podobe nikdy vzniknúť, pretože ako som povedala, jeho dôsledkom bude len spálená zem, chaos a menej slobodného verejného priestoru. A v tejto súvislosti nemôžem nespomenúť, že po tom, čo sa na Slovensku stalo 15. mája, je úplne očividné, že slovenská spoločnosť potrebuje úplne novú úroveň budovania súdržnosti a vnútornej jednoty. Dnes asi všetci vidíme, kam vedie zámerná polarizácia v spoločnosti, vedená s cieľom získavať politické body. Ja osobne som presvedčená, že Slovensko naozaj potrebuje radikálny a nový konsenzus o tom, čo je vo verejnom priestore možné, a čo je už za čiarou. Že potrebujeme vlastne novú spoločenskú zmluvu a súčasťou tejto novej spoločenskej zmluvy by mali byť aj úplne nové rámce toho, ako majú fungovať verejnoprávne médiá, ktorých úloha v tomto procese je nezastupiteľná a dôležitejšia než, než bola predtým. A ak vládna koalícia myslí vážne tie sľuby, ktoré dala aj v tom uznesení, ktoré sme si vlastne jednotne v Národnej rade odhlasovali, ak myslí vážne záväzok k novej politickej kultúre, asi je každému jasné, že zákon, ktorý máme pred sebou, nie je ten správny zákon o verejnoprávnych médiách. A ja by som chcela ešte raz už po neviem koľkátykrát vyzvať vládnu koalíciu, aby stiahla tento predložený zákon, ešte stále to môže urobiť. A aby to zobrala ako príležitosť naozaj vytvoriť priestor pre celospoločenskú debatu o kvalite verejnej, verejnej rozpravy a o reforme verejnoprávnych médií, ktorá by prispela naozaj k zmierneniu polarizácie a k spoločenskej súdržnosti a k lepšiemu Slovensku. Pretože verejnoprávne médiá budú naozaj verejnoprávne iba vtedy, ak sa na základnom rámci ich fungovania dohodneme všetci. A na takúto diskusiu a legislatívny proces sme kedykoľvek pripravení a budeme v nej súčinní. A ešte na záver raz zopakujem Zoru Jesenskú: "Poblúdiť možno preto, že sme hľadali veľmi netrpezlivo, že už, už sme chceli byť pri cieli, možno ešte hodne vzdialenom." A ja by som ešte chcela navrhnúť spravodajcovi, aby vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Jarjabka a Michelka, ktorý dnes predniesol v pléne, aby sme body dva... o bodoch 12 a 14 hlasovali zvlášť. Ďakujem. (Potlesk.) [12:08] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou vymazať rámček [12:52] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave vymazať [12:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Sú dve faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvý, pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [12:52] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zora, musím povedať, že povedala si to presne, konštruktívne, takže veľmi oceňujem, ale ja by som sa chcel posunúť aj v tejto téme ďalej. Ja stále chcem vedieť, čo je cieľom tejto legislatívy, lebo jak čítam, tak čítam, čítal som aj pár múdrych kníh a tak ďalej, ale mne to stále pripadá ako postup prechodu z demokracie do autokracie. A teraz v krátkosti poviem, že aké sú prvé kroky. Oslabenie súdneho systému, obmedzenie slobodných médií, zmeny vo volebnom systéme, obmedzenie občianskych práv, koncentrácia moci, vytvorenia atmosféry strachu a represií, ekonomická kontrola, propaganda, medzinárodná izolácia alebo manipulácia. Našli sme sa v tom za prvých sedem mesiacov? Ja si myslím, že momentálne každý jeden krok, ktorý táto vláda ukazuje, je momentálne v týchto zákonoch, ktoré sú predkladané. Ja celkom nerozumiem, že prečo chceme takú silnú koncentráciu moci v novej RTVS alebo STVR. Ja tomu celkom nerozumiem, že čo je cieľom tohto zákona. Namiesto diskusie a nejakého všeobecného konsenzu ako by to malo vyzerať, tlačíte na pílu. A áno, keď sa bavíme o cenzúre, však pozrime si momentálne, čo sa deje posledné týždne. Máme cenzúru na RTVS-ke, včera vyšla cenzúra v denníku Pravda, máme cenzúru v Markíze, JOJ. Ľudia, ja chcem poprosiť vládnych poslancov SMER-u a vládnych poslancov HLAS-u, aby za tento zákon nezahlasovali a poďme sa baviť konštruktívne ďalej. [12:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [12:52] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Zora, veľmi pekne ďakujem. V závere svojho vystúpenia si hovorila o tom, že tento zákon má potenciál ohroziť aj súdržnosť v spoločnosti. Myslím si, že to je veľmi dôležitá poznámka, ktorú by som kratučko chcel rozviesť. Predkladatelia tohto zákona a predstavitelia koalície sa vlastne vôbec netaja tým, že chcú, aby vo verejnoprávnom médiu mali priestor aj alternatívne názory. Podľa všetkého teda zdá sa, že chcú dávať priestor aj popieračom pandémie kovidu alebo rôznym plochozemcom v nádeji, že takto zlepšia súdržnosť tej rozdielnej spoločnosti. Veď nech má každý priestor, nech si každý povie svoje. Toto je obrovský omyl. Tým, ak budeme dávať priestor spochybňovaniu vedeckých faktov, spochybňovaniu toho, na čom sa spoločnosť zhodla, určite súdržnosť v spoločnosti nezvýšime. A preto si myslím, že tá tvoja poznámka o tom, že tento zákon má potenciál ohroziť súdržnosť spoločnosti, je veľmi trefná. Ďakujem. [12:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Jaurová s reakciou na faktické, nech sa páči. [12:52] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, myslím, že ja som hovorila dlho a vyčerpávajúco. Ďakujem aj kolegom za reakcie. Ja iba chcem spresniť, že čo sa týka môjho návrhu na, na vyňatie bodov na hlasovanie, jedná sa o tlač 278, pozmeňujúci návrh poslancov Jarjabka a Michelka a navrhujem, aby sa o bodoch, ktoré hovoria o navýšení odmeny pre členov Rady a pre generálneho riaditeľa, čiže body 12 a 15, aby o nich Národná rada hlasovala osobitne. Ďakujem. [12:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Szalay za SaS, nech sa páči. [12:52] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám pekne za slovo. Dámy a páni, budem sa snažiť využiť ten čas do tej obedňajšej prestávky, keďže náš klub má menej času, tak budem, budem asi trochu stručnejší. Všetky podstatné veci v zásade zaznievajú dokola od každého rečníka. Chcel by som stručne priblížiť teda to, čo sa tu udialo na mimoriadnom výbore, ktorý som aj s pomocou ďalších opozičných poslancov inicioval na utorok. Tento mediálny výbor sa neotvoril, pretože poslanci vládnej koalície s výnimkou predsedu výboru pána Michelka na tento výbor neprišli, hoci teda v parlamente boli. Neprišli preto, lebo nechceli prísť a chceli sa vyhnúť diskusii, ktorá mala na tomto výbore zaznieť. Pretože na tento výbor boli pozvaní riaditeľ RTVS pán Machaj ako aj zástupcovia štrajkujúcich zamestnancov RTVS. Zamestnanci RTVS štrajkujú preto, lebo sa im nepáči návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme. A s týmto návrhom zákona neboli nikdy konfrontovaní, nikto s nimi nediskutoval a tento výbor brali ako príležitosť, aby takáto diskusia prebehla. Keďže vládni poslanci neprišli, diskusia zdanlivo neprebehla, nič menej, títo ľudia na výbor prišli a pán predseda výboru Michelko, hoci výbor neotvoril, nebol schopný z tej miestnosti odísť, nedalo mu to a mal pocit, že potrebuje s tými zástupcami zamestnancov RTVS diskutovať. A bolo to pekné, bolo to malebné, bolo to príznačné, pretože došlo k stretu dvoch zásadne odlišných mentálnych svetov. Sveta, ktorý by som naznačil, že svet predkladateľov tohto zákona, aj keď pán Michelko nie je podpísaný pod týmto návrhom, keďže ide o vládny návrh zákona. Ale v zásade ho obhajoval a ukázal, ako rozmýšľa vládna koalícia nad verejnoprávnymi médiami. A ten druhý mentálny svet predviedli redaktori a zamestnanci RTVS, kde v diskusii veľmi často pána Michelka v zásade dobehli na jeho vlastných tvrdeniach, kde mu dokázali, že si sám sebe odporuje. A keď tvrdí niečo, tak o minútu vlastne tvrdí niečo úplne iné, alebo obhajuje to veľmi podivným spôsobom. Najhoršia vec, ktorú som na tejto diskusii počul, bolo od pána Michelka, že načo diskusia. My v koalícii sme sa už dohodli. My politici sme už prijali dohodu, a teda diskusia je tu zbytočná, otravná, treba ju obmedziť, na konci dňa sme ju vlastne obmedzili na týchto pár hodín, počas ktorých môžeme niečo k tomuto celému povedať. Vnímal som to ako pľuvanec do tváre týmto ľuďom z RTVS, ktorí sú tam viacerí mnoho rokov. Ja si pamätám Ivana Bradu, ešte keď kritizoval môjho ministra Zajaca, ktorému som robil vtedy hovorcu. Napriek tomu za Ivanom Bradom a jeho kolegami stojím. Nový zákon o Slovenskej televízii a rozhlase odstraňuje jeden zo základných pilierov demokratického a ústavou chráneného prístupu k informáciám a mení nezávislé verejnoprávne médium na štátnu, vládnej garnitúre podriadenú inštitúciu. Vedenie ministerstva kultúry sa nepokryto chváli inšpiráciou v Maďarsku. Už menej je známe, že tam ovládnutie verejnoprávnych médií Orbánom spôsobilo, že ako v jednej z dvoch krajín Európskej únie v Maďarsku nie je verejnoprávna televízia najdôveryhodnejším médiom. Zhodou okolností teda to číslo podľa Digital News Report 2024 dôvera v maďarskú televíziu v Maďarsku je 30 %, nedôvera 50 %. Keby vás zaujímali čísla pre Slovensko, na Slovensku je dôvera v RTVS 56 %, nedôvera 21 %. To znamená, ak sa chceme dostať na úroveň Maďarska, podkopávame dôveryhodnosť RTVS alebo teda po novom STVR. Predložený zákon znamená, že po vyše trinástich rokoch sa účelovo ruší RTVS a vytvára sa nová nástupnická inštitúcia. A to iba z jediného dôvodu, politicky ovládnuť mediálny priestor. Vymeniť celé vedenie RTVS, vymeniť jeho kontrolné orgány. Zákon neprináša žiadne návrhy na funkčné zlepšenie. Jediné zmeny sa týkajú voľby riaditeľa rady, a to je teda avízo zmien k horšiemu. Ide o ďalšiu zásadnú legislatívnu zmenu, ktorá neprešla žiadnou prípravou na základe analýz, žiadnou odbornou diskusiou, len skráteným niekoľkodňovým pripomienkovým konaním. Vo vyspelých krajinách sa o zmene mediálnych zákonov diskutuje verejne, transparentne a pripravuje sa to v dlhodobom horizonte. Ako dobrý príklad sa môžme pozrieť k našim susedom do Českej republiky, kde odborná diskusia prebieha so všetkými zainteresovanými stranami už trištvrte roka. Účelový zákon, ktorý predložilo ministerstvo kultúry, nie je v súlade nielen so štandardnými postupmi, ale ani so zákonmi európskej alebo s právnymi aktami Európskej únie, ako je Európsky akt o slobode médií. Je to v priamom rozpore s európskymi pravidlami pre verejnoprávne médiá, počuli sme to tu, predrečníci to povedali, zrejme aj moji nasledovníci to budú opakovať. Zákon je na 95 % kópiou pôvodného zákona a tých 5 %, ktoré sú k tomu pridané, sú v priamom rozpore s tou európskou legislatívou. Plne podporujeme občiansky odpor zamestnancov RTVS proti likvidácii ich práce za posledných trinásť rokov a podobne ako moji predrečníci sa obraciam na poslancov strany SMER a HLAS, aby nepodporili tento zákon a nedovolili mikrostrane SNS ovládnuť na Slovensku médiá. Ďakujem. [12:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne aj za veľmi vhodné načasovanie záveru vášho vystúpenia a vyhlasujem obednú prestávku. Budeme pokračovať o štrnástej hodine hodinou otázok. Prajem vám všetkým dobrú chuť. (Prerušenia rokovania o 13.00 h a pokračovanie rokovania o 14.00 h.) [14:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 106 otázok na predsedu vlády, 113 otázok na členov vlády a 10 otázok na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico svojím zastupovaním poveril pána podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorého poprosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:17] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Minister dopravy Jozef Ráž je neprítomný, zastupuje ho pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Rovnako je neprítomný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a zastupuje ho pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Takisto zastupuje aj pána ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáša Druckera. A pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zastupuje aj pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára. Ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, ktorý je neprítomný, zastupuje pán podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky Tomáš Taraba. Ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá je neprítomná, je rovnako zastupovaná pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku bude zastupovaný takisto pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Neprítomní sú aj členovia vlády, na ktorých neboli položené otázky, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Richard Takáč a minister cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky Dušan Keketi. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [14:17] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ešte mi dovoľte upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút len počas vystúpenia podpredsedu vlády, ktorý zastupuje predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby v limite pätnástich minút odpovedal na otázky adresované predsedovi vlády s tým, že odpoveď na jednu otázku môže trvať maximálne päť minút. Prvú otázku položil pán poslanec Andrej Sitkár v tomto znení: "Vážený pán predseda vlády, v akom štádiu je obnova protivzdušnej obrany Slovenskej republiky?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:19] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, päť minút je naozaj veľmi malá doba, aby som dokázal opísať katastrofu, ktorá v oblasti protivzdušnej obrany na Slovensku momentálne panuje. Predovšetkým všetci poznáme základné fakty, že protivzdušná ochrana Slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí, teda z leteckej a pozemnej protivzdušnej obrany. Obidva systémy, to znamená tak 14 bojových lietadiel MIG-29, ako aj protivzdušný systém S 300 boli odovzdané predchádzajúcou vládou na Ukrajinu. Rovnako tak bolo prisľúbené, že počas obdobia do zabezpečenia nového systému protivzdušnej ochrany Slovenskej republiky budú na Slovenskej republike systémy krajín Severoatlantickej aliancie, boli od šesť do dvanásť mesiacov, avšak posledný z nich, taliansky SAMP/T, odišiel v marci na stráženie samitu krajín G7 a hneď po ňom odišiel tiež na Ukrajinu. Z tohto dôvodu v zásade v tejto chvíli nemáme takýto systém na území Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky intenzívne rokuje s približne s tromi štátmi, štyrmi štátmi o novinkách. Najďalej sú rokovania s Izraelom, z ktorého pochádzajú dve ponuky, na systém protivzdušnej ochrany Barak a na systém protivzdušnej ochrany SPYDER. Jeden je od štátnej spoločnosti IAI, čo je v zásade Israel Aerospace Industries, a druhý je od takisto štátnej, stopercentne štátnej spoločnosti Rafael. Ďalšie rokovania prebiehajú s výrobcami systému SAMP/T, to je taliansko-francúzske konzorcium, a so systémom NASAMS, čo je nórsko-americké konzorcium. Posledné rokovania prebiehali včera a predvčerom na francúzskom veľtrhu obrannej techniky Eurosatory, z dôvodov, ktoré trvali na mojej prítomnosti v Bratislave, sa toho stretnutia zúčastnili predovšetkým predstavitelia ministerstva vnútra, generálny riaditeľ pre vyzbrojovanie a riaditeľ politickej obrannej sekcie. V zásade môžme konštatovať, že momentálne medzi najvýhodnejšie ponuky patrí systém od izraelských firiem, systém Rafael je ešte o niečo lacnejší, tak o niečo, aby sme sa rozumeli, je niekoľko desiatok miliónov. A v každom prípade každý ten systém má vlastné, osobitné schopnosti. Pokiaľ systém Barak je postavený na raketách zem-vzduch, systém SPYDER je postavený na raketách vzduch-vzduch, ale aplikovaných do odpaľovacích zariadení pozemnej protivzdušnej ochrany. Niečo podobné je systém NASAMS, ktorý odpaľuje rakety, ktoré aj my používame, alebo budeme mať vo výzbroji s prichádzajúcimi lietadlami F-16. A to isté platí aj pre SPYDER, ktorý odpaľuje vlastne rakety, ktoré sú inštalované alebo používané izraelskými silami na F-16, ale majú aplikáciu v zásade odpaľovania z pozemného, z pozemného zariadenia. Systémy Barak a SAMP/T pracujú vyslovene s tými raketami zem-vzduch. To sa pochopiteľne odzrkadľuje aj na cene a na efektivite, ale v zásade chceli sme to mať vyhodnotené do konca marca, potom do konca apríla, ale vzhľadom na to, že tie rokovania sú veľmi náročné, pretože zmluvy, ako ich pripravila predchádzajúca vláda, sú extrémne nevýhodné, zakazujú uplatňovanie úrokov z omeškania. V prípade vojenských zákazok je omeškanie prakticky pravidlom a jediný nástroj, ktorý vláda môže mať, je vlastne finančná sankcia. Tak pri osemkolesových Patria, ktoré objednala predchádzajúca vláda, ako aj pri pásových, kolesových sú obidve zastropované, tieto percentá z omeškania, aj z toho dôvodu obidva projekty meškajú. Už v januári mali byť dodané prvé 8x8 obrnené vozidlá, neboli a nebudú dodané ani do leta a budú dodané až na jeseň, to je viac ako trištvrteročné meškanie. Pásové vozidlá majú prísť až v roku 2026, ale už dnes vieme, že meškanie je polročné, už takto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:19] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Váš čas vypršal, ale bude doplňujúca otázka od pána poslanca Andreja Sitkára, takže budete môcť pokračovať. Nech sa páči, pán poslanec. [14:24] Andrej Sitkár – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne. Poprosil by som ešte odpoveď na otázku, keďže boli spomenuté aj F-16, že prečo nakoniec spomínané stíhačky F-16 nebudú na Sliači? [14:24] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Nuž z toho istého dôvodu, prečo nemáme protivzdušné, protivzdušnú ochranu. Myslím si, že predchádzajúca vláda sa venovala naozaj intenzívne likvidácii opozície, ale nevenovala sa svojej práci. Alibisticky bola uzavretá nejaká fiktívna zmluva na konci volebného obdobia, tri a pol roka sa vykašľali na rekonštrukciu hlavnej základne leteckých síl na Sliači, a tak vlastne nebolo preložené ani steblo trávy. A tak vlastne nemáme kde prijať nové stíhačky F-16, lebo Sliač na to jednoducho nie je pripravený. V krkolomnom termíne musíme odstaviť aj objednávku, ktorú urobili na organizáciu NATO, ktorá ju vlastne obstaráva, a NSPA. A musíme tejto spoločnosti oznámiť, že s ňou nebudeme pokračovať ďalej, pretože len projektová dokumentácia mala byť dodaná do konca roku 2027. Keď sme toto zistili, a, samozrejme, za neuveriteľné náklady, tak nie je možné, aby stavba horizontálnych stavieb, rozumieme plôch a podobne, trvala päť rokov. To nie je jadrová elektráreň, to nie je vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, to je proste vybetónovanie plôch a príprava na vertikálne stavby, ktoré takisto... Takže budeme to musieť zobrať do svojich rúk, budeme to musieť robiť rýchlejšie, aby sme mohli ešte v tomto volebnom období stíhačky začať parkovať u nás. Zatiaľ sme v expresnom čase ešte na jeseň začali okamžite s rekonštrukciami tých priestorov, ktoré máme na letisku Sliač. V tejto chvíli sa finalizujú už prvé dva hangáry pre prílet stíhačiek MiG, teda F-16 zhruba v júli tohto roku a tretí bude pripravený na jeseň, kedy priletí tretie lietadlo s tým, že zároveň sme dokončili súťaž na takzvané mobilné hangáre, ktoré zatiaľ budú slúžiť na zvyšné lietadlá, ktoré budú prilietať na Slovensko. A v neskoršom období po dobudovaní Sliaču toto budú prenosné predovšetkým vrtuľníkové hangáre, ktoré sa budú prenášať podľa potreby umiestnenia našich vrtuľníkových jednotiek. Čiže v tomto smere sme postúpili za pol roka ďalej ako predchádzajúca vláda za štyri, no. Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Michal Kapuš v tom istom znení, ako bola predošlá, takže prejdeme k otázke č. 3. Pán poslanec František Petro položil nasledujúcu otázku: "Vážený pán predseda vlády, aké sú závery z minulotýždňového rokovania ministrov obrany NATO?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:27] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, v podstate môžem nadviazať, pretože predmetom tej diskusie bola aj naša protivzdušná ochrana. Hlavnou témou a takým sloganom bolo odstrašenie. V podstate toto heslo je základnou doktrínou, ktorou pôsobí NATO. Naše sily a prostriedky a úlohy a energiu, ktorú vynakladá NATO, má byť natoľko odstrašujúca, že žiadny nepriateľ ktorejkoľvek z členských krajín nebude mať záujem napadnúť ktoréhokoľvek člena. Je to stratégia, ktorá funguje dlhé roky, k tomu sa pridáva občas stratégia jadrového odstrašenia, momentálne sa o nej veľa diskutuje, pretože Rusko presunulo časť jadrového arzenálu na, do Bieloruska, z tohto dôvodu je to tu diskusia. Viete, že Poľská republika sa prihlásila, že by chcela mať na svojom území jadrové zbrane. Toto sa nestretlo s úplným pochopením a ani my nie sme žiadni podporovatelia tohto úsilia. Ale keď už sme boli pri tom odstrašení, tak som si dovolil vystúpiť s tým, že môžeme si položiť otázku, že koho chceme teda odstrašiť ako Severoatlantická aliancia, keď nie sme schopní čo i len jednu batériu protileteckého systému dodať na krajinu, ktorá priamo hraničí s krajinou konfliktu, teda myslel som tým, pochopiteľne, Slovensko. A myslím si, že naše žiadosti padli na úrodnú, úrodnú pôdu, a už aj predbežné diskusie s novým, nadchádzajúcim generálnym tajomníkom NATO, ktorým bude s najväčšou pravdepodobnosťou na washingtonskom samite dohodnutý Mark Rutte, bývalý holandský premiér, tak ako jedna z prvých priorít bude vlastne patriť aj zabezpečenie toho rotačného princípu, ktorý by mal vlastne do nášho nákupu a do zabezpečenia toho nového protivzdušného systému platiť aj pre Slovenskú republiku, najmä preto, že, samozrejme, tá situácia na Ukrajine nijakým spôsobom bezpečne nevychádza, a predsa len to hraničenie môže vyvolávať rôzne riziká, ktoré vychádzajú z doletov črepín alebo rôznych iných častí rakiet, tak ako sa to stalo v Poľsku alebo niektorých ďalších krajinách. Bola to veľmi dôležitá časť, ja som bol veľmi rád, že to v tomto prípade práve v súvislosti s tou politikou odstrašenia zarezonovalo, nakoľko tuto má byť vidno tú silu Severoatlantickej aliancie, a práve tu je vidno tú slabosť toho, že nie sme dostatočne, dostatočne pripravení. A ďalej by som vlastne pokračoval s tými prioritami, ktoré Slovensko má v súvislosti s novým generálnym tajomníkom, a Slovensko prejavilo záujem o to, v čom je najsilnejšie, o ďalšie centrum excelentnosti. To sú strediská, ktoré udeľuje tento akredit... túto akreditáciu Severoatlantická aliancia. A je to mimoriadne prestížne, ale hlavne dôležité aj z pohľadu rozvoja hospodárstva. Prihlásili sme sa tentokrát o centrum excelentnosti pre takzvanú indirect artillery, čiže nepriame delostrelectvo. V našom prípade to nazveme správne, a to je systém húfnic, systém diaľkových mínometov alebo mínometov veľkokalibrových 120 milimetrov alebo, samozrejme, raketometov, ktoré boli v rámci proveniencie Slovenskej republiky často veľmi silným obchodným artiklom. A naďalej všetky typy ďalej vyvíjame a takéto centrum excelentnosti by sústredilo vlastne záujem jednotlivých členských krajín aj o ten vývoj, pretože hlavná strelnica bola na Slovensku v priestoroch vojenského technického skúšobného ústavu, ktorá patrí medzi naozaj veľmi dobré vybavené v rámci európskeho formátu. A to by vlastne skĺbilo záujmy ministerstva obrany, ale aj obranného priemyslu, a tým pádom aj rastu ekonomiky a ďalších obchodných príležitostí. Rovnako tak je záujmom, aby nielen východné krídla, aj Slovenská republika mali vyššie zastúpenie v rámci jednotlivých poschodí manažmentu Severoatlantickej aliancie, pretože sa stále bavíme o tom, že musíme mať možnosť prenášať niektoré svoje názory aj do toho riadenia. Pretože historicky vieme, že Severoatlantická aliancia urobila niekoľko veľmi chybných rozhodnutí, ktoré rozhodne neprispeli k dobrému obrazu. A nemusím menovať ani otázku Srbska a bombardovania Belehradu alebo ďalších pochybností, ktoré sa riešili v otázke Iraku alebo Afganistanu a nie úplne vydareného odchodu z hlavného mesta v Afganistane. To asi tak v skratke by som povedal asi k tým záverom. [14:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Doplňujúcu otázku bude mať pán poslanec František Petro, nech sa páči. [14:32] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Všetko. [14:32] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Nasledujúce otázky sú v totožnom znení, ako bola tá predošlá, takže prejdeme k otázke č. 12 od pána poslanca Jána Mažgúta v tomto znení: "Vážený pán predseda vlády, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Kliment vyzval vládu, aby sa odvolala voči rozsudku ESĽP, ktorý konštatoval, že svojím súdnym aktivizmom porušil základné ľudské práva sudkyne Cvikovej. Aký bude postup vlády?" [14:33] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Pochopiteľne, takáto výzva len dokumentuje absolútnu absenciu európskeho vzdelania pána sudcu, pretože význam sa má odvolávať na veľkú komoru len v prípade, ak bolo nejednotné stanovisko tohto senátu. V tomto prípade však celých päť členov jednoznačne povedalo, že pán sudca Kliment je aktivistický sudca a celý jeho senát a že zásadným spôsobom porušil pravidlá dohovoru a jednotlivé ľudské práva, to znamená, je nepochybné, ako v tomto prípade by rozhodla veľká komora. Čiže nebudeme si pliesť z ďalšej európskej hanby bič, pretože aj v minulých prípadoch, keď sa pokúšala predchádzajúca vláda odvolať proti nepriaznivým rozsudkom, o ktorých sme hovorili, na ktoré sme upozorňovali, o nefunkčnosť Najvyššieho súdu, Úradu špeciálnej prokuratúry alebo Špecializovaného trestného súdu. Tie odvolania boli a, samozrejme, boli potvrdené prechádzajúce rozhodnutia a Slovensko naďalej reprezentovalo zásadné porušovanie pravidiel právneho štátu v uplynulých štyroch rokoch nielen v oblasti práva, ale aj ochrany v prípade covidu, a to je hanba, ktorú musíme odvrátiť. Čiže v tomto prípade rozhodne nevyhovieme pánovi sudcovi, pretože by to dopadlo ešte horšie. Ďakujem pekne. [14:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády. Čas určený na predsedu vlády Slovenskej republiky a jeho odpovede na otázky vypršal, takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Jozefa Habánika na pána ministra dopravy Jozefa Ráža v nasledujúcom znení: "Vážený pán minister, v akom stave je príprava prác rekonštrukcie mostov na ceste I/9 v katastri obce Veľké Bierovce?" Za pána ministra Jozefa Ráža bude odpovedať pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:35] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som odpovedal v mene pána ministra. Rekonštrukcia mostov M3535, teda most cez Biskupický kanál, a M3717, most cez Váh, na ceste I/9 je súčasťou výstavby v realizácii s názvom I/9 Chocholná - Mníchova Lehota, ktorá sa nachádza na území Trenčianskeho kraja. Aktuálne sú pre oba mostné objekty spracované projektové dokumentácie na búracie práce a spracováva sa dokumentácia pre realizáciu stavby mostného objektu M3535. Mostný objekt M3535 bude v dohľadnej dobe zbúraný a začne sa s výstavbou nového mostného objektu. Slovenská správa ciest pripravuje proces realizácie výberu dodávateľa projektovej dokumentácie na mostný objekt M3717, na základe ktorej bude realizovaná výstavba druhého mostného objektu. Zhotoviteľ stavby cesta I/9 úseku Chocholná - Mníchova Lehota je na základe zmluvy o dielo č. 57/6431/2022 združenie SMS-VIAKORP-Chocholná. Ďakujem, skončil som. [14:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Doplňujúcu otázku bude mať pán poslanec Jozef Habánik. Nech sa páči. [14:36] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za odpoveď. Nebude to ani doplňujúca otázka, pretože tu nemáme pána ministra dopravy, ale tejto téme sa chceme spolu s kolegami aj naďalej venovať, pretože tá situácia je tam mimoriadne vážna a zložitá. Tie dopravné obmedzenia spôsobujú isté kolízie a aj vlastne nápor na okolité cesty, ktoré sú buď v miestnej, alebo regionálnej správe, preto sa tomu chceme venovať. A je to naviac cesta aj medzinárodného významu, čiže z tohto uhla pohľadu ide o vážny problém dopravnej obslužnosti pri meste Trenčín, a preto budeme ešte ďalej rokovať s ministrom. A keď príde pán minister, tak určite aj k tým termínom ešte budeme chcieť vedieť viac. Ďakujem. [14:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Takže ďalšia otázka je od pani poslankyne Ingrid Kosovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša v tomto znení. (Reakcia z pléna.) Aha, nie je tu pani kolegyňa Kosová? Takže nebude odpovedať pán minister. Ďalšia otázka je od pani poslankyne Natálie Nash na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera. Pani poslankyňa Nash tu je, hej? "Plánovanou zmenou financovania ministerstva školstva a ŠKD do prenesených kompetencií..." aha, to bude materských škôl asi, alebo čo to je to MŠ? Hej, hej, tak dáme MŠ a ŠKD... "do prenesených kompetencií ministerstva školstva prídu samosprávy podľa návrhu zákona o 20 % svojho rozpočtu, čo sa stretlo s nesúhlasom a obavami financovať náklad na chod obcí. Do balíka, ktorý má byť samosprávam odobratý, boli okrem výnosov z podielu dane určených na financovanie vzdelávania detí a mládeže započítané aj náklady, ktoré samosprávy dofinancovávali navyše z iných zdrojov." Aké je stanovisko ministerstva k požiadavke, že rozdiel, ktorý samosprávy potrebovali na dofinancovanie MŠ a ŠKD, by mal zostať v rozpočte obcí a štát by mal tento rozdiel financovať zo štátneho rozpočtu. Pána ministra Druckera zastupuje pán minister Matúš Šutaj Eštok. Nech sa páči, máte slovo. [14:39] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som odpovedal za pána ministra Druckera teda. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky pristupuje k problému zmeny financovania materských škôl a školských klubov detí veľmi zodpovedne a v tejto súvislosti vedie pravidelné rokovania s predstaviteľmi samospráv, či sa jedná o ZMOS, úniu miest a tak ďalej, ako aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Časť finančných prostriedkov, ktoré budú použité v roku 2025 na financovanie materských škôl a školských klubov detí, bude vykrytá z tých finančných prostriedkov, ktoré poskytovali a v tomto roku ešte poskytujú samosprávy na financovanie materských škôl a školských klubov detí z dane z príjmov fyzických osôb, a časť bude musieť byť vykrytá zo štátneho rozpočtu, o čom rokujeme s ministerstvom financií. Dovoľujem si vám zároveň vysloviť nesúhlas s tým, že samosprávy prídu o 20 % svojho rozpočtu v nasledujúcich rokoch, pretože financovanie materských škôl a školských klubov detí bude prenesenou kompetenciou štátu a výdavky na tieto zariadenia, ktoré doteraz financovali, už nebudú zaťažovať ich vlastné príjmy, ale budú financované cez prenesený výkon štátnej správy, obdobne ako je to v prípade základných škôl. Posledné pracovné rokovanie sa uskutočnilo dňa 14. 6. 2024 a boli na ňom prezentované dva návrhy výpočtu dopadových zmien financovania materských škôl a školských klubov detí na jednotlivé obce, s cieľom vytvoriť model, ktorý by bol akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami. Na základe záverov predmetného pracovného rokovania bude začiatkom júla tohto roka ďalšie stretnutie so samosprávami a veríme, že sa spoločne nájde akceptovateľné riešenie pre obe strany, aj samosprávu, aj štát, tak aby financovanie materských škôl a školských klubov v roku 2025 bolo zabezpečené v plnej miere zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti ministerstvo vyhodnocuje pripomienky predložené v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania k zákonu č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Na základe predložených pripomienok je pravdepodobné, že príde k úprave niektorých ustanovení predloženej novely zákona súvisiacej so zmenou financovania materských škôl a školských klubov detí. Ďakujem, skončil som. [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán minister, pani poslankyňa Natália Nash bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:40] Natália Nash Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem len pekne poďakovať a poprosila by som ten podklad, z ktorého ste čítali. Ďakujem veľmi pekne. [14:41] Matúš Šutaj Eštok Zabezpečím. [14:41] Ľuboš Blaha Ďalšia otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála na generálneho prokurátora Slovenskej republiky Maroša Žilinku v tomto znení: "Čo bolo dôvodom, že ste neumožnili asistentovi prokurátora ÚŠP vykonať odbornú justičnú skúšku napriek jeho skúsenostiam a kvalifikácii?" Nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte slovo. [14:42] Maroš Žilinka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, pokiaľ ide o personálne vzťahy a personálne veci, sú to vzťahy medzi zamestnávateľom, vedúcim služobného úradu a konkrétnym štátnym zamestnancom a nikdy som ich neriešil a riešiť nebudem, ani verejne a už vôbec nie s politikmi. Zvlášť, ak na to nemám súhlas dotknutého štátneho zamestnanca. Môžem však povedať, že vo všetkých prípadoch doposiaľ, všetci asistenti prokurátorov, ktorí spĺňali zákonné podmienky a požiadali o vykonanie odbornej justičnej skúšky, im vykonanie tejto odbornej justičnej skúšky umožnené bolo. Ďakujem pekne. [14:42] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor. Doplňujúcu otázku bude mať pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči. [14:42] Ondrej Dostál Ďakujem, pán generálny prokurátor, aj keď v podstate ste neodpovedali na moju otázku, ale, samozrejme, máte právo odpovedať spôsobom, akým uznáte za vhodné. Ja som vychádzal z veci, ktorá bola verejná, ktorá nebola, že sa niekde udiala a ja som sa o nej dozvedel. Ja som vychádzal z informácie, ktorá bola súčasťou listu jedenástich bývalých prokurátorov ÚŠP a verejného listu, kde hovoria, že "úplne nepochopiteľným zostalo pre nás vaše rozhodnutie neumožniť asistentovi prokurátora ÚŠP vykonať v mesiaci apríl 2024 odbornú justičnú skúšku, hoci išlo o najskúsenejšieho asistenta, ktorý v minulosti pôsobil aj ako právny čakateľ prokuratúry a vyšetrovateľ Policajného zboru. Toto vaše personálne rozhodnutie, ktoré determinuje pracovný osud konkrétneho človeka, bolo len ďalším prejavom vášho postoja smerom k ÚŠP." Čiže nepredpokladám, že by dotyčný mal nejaký problém, aby sa o tom hovorilo aj verejne. Nepredpokladám, že by zmienku o ňom prokurátori dali bez toho, aby o tom vedel. Ale na toto som sa vás chcel spýtať aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, ktorý bol zvolaný, aby ste sa mohli vyjadriť k pochybnostiam ohľadom vašich rozhodnutí v súvislosti so zrušením ÚŠP a umiestnení, umiestnením jej bývalých prokurátorov. A teda dvakrát bol výbor neuznášaniaschopný, dnes konečne bol uznášaniaschopný, takže ste dostali priestor. Vyplnili ste skoro celých 40 minút, čiže nebola možnosť klásť vám doplňujúce otázky. Tak ja by som sa len teda spýtal, že či máte nejakú písomnú komunikáciu, ktorá by potvrdzovala, že ste vyvrátili tie pochybnosti, ktoré mala Európska komisia vo vzťahu k tejto téme. Spomenuli ste stretnutie s pani komisárkou Jourovou v apríli tohto roku, tak či je niečo, čo písomne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:42] Maroš Žilinka – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne. To, či máte vy, pán poslanec, nejaké pochybnosti, alebo nemáte pochybnosti o tom, či s tým súhlasí dotknutý štátny zamestnanec, alebo nesúhlasí, to v zásade nie je moja vec. Ja som vedúci služobného úradu a ja súhlas na komunikáciu o služobných záležitostiach tohoto zamestnanca a ich verejnej prezentácii nemám. To je jedna vec. Druhá vec, ja som sa už vyjadril veľmi jasne, že k subjektívnym názorom a pocitom niektorých bývalých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sa vyjadrovať nebudem a nebudem s nimi polemizovať ani vo verejnom priestore a už vôbec nie s politikmi. A to, samozrejme, platí aj o tom prípade, ktorý, v súvislosti s ktorým ste mi dali otázku. Nemám čo viac k tomu povedať. A áno, môžem ešte? (Rečník sa otočil na predsedajúceho.) A ešte jedna poznámočka, tak ako som povedal dnes na výbore a opakujem to a budem to vždy opakovať. Všetky rozhodnutia, personálne, vecné, materiálno-technické a týkajúce sa prechodu agendy, ktoré boli vykonané v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, boli vykonané v súlade s platným právom. Ak niekto má vedomosť o porušení konkrétneho ustanovenia zákona, nech to uvedie. A ja tvrdím, že všetky moje rozhodnutia boli v súlade so zákonom, rovnako ako v súlade so zákonom bolo aj rozhodnutie v danej veci, o ktorej bližšie nebudeme hovoriť. Ďakujem. [14:43] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor. Ďalšia otázka je od pána poslanca Dávida Deja na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Slovenskej republiky, Tomáša Tarabu v tomto znení: "NKÚ dôrazne upozorňuje na riziká súvisiace so skrytou privatizáciou vody a verejných vodovodov. V prípade, že sa verejné vodovody dostanú do súkromných rúk, príde k porušeniu základného ľudského práva. Kontrola NK..." teraz bude citát: "Kontrola NKÚ SR v deviatich vodárenských spoločnostiach ukázala viaceré riziká, ktoré za určitých okolností môžu viesť k privatizácii časti alebo celej vodárenskej spoločnosti, uvádza vo svojej správe NKÚ. V prípade, že sa verejné vodovody dostanú do súkromných rúk, príde k porušeniu základného ľudského práva. Ako vláda SR reflektuje na toto upozornenie a ministerstvo na ochranu pred takýmto konaním?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:43] Tomáš Taraba Ďakujem pekne za otázku. V § 3 ods. 2 zákona číslo... zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, účinného od 1. 1. 2022, je ustanovené, že vlastníkom verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu len subjekt verejného práva. Verejný záujem na vlastníctve predmetnej infraštruktúry je na všeobecnej úrovni upravený Ústavou SR, a to čl. 4 ods. 1 ústavy, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 3 sa pod subjektom verejného práva rozumie po a) obec, po b) právnická osoba zriadená podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú len obce alebo združenia obcí, po c) združenie právnických osôb uvedených v písmenách a) a b). Zároveň podľa § 3 ods. 9 zákona je ustanovené, ten, kto má majetkovú účasť v právnickej osobe, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, môže previesť majetkovú účasť len na subjekt verejného práva podľa tohto zákona. K majetkovej účasti, ako sú obchodné podiely a akcie, nesmie zriadiť právo inej osoby, ako je subjekt verejného práva. V súvislosti s úpravou vlastníckeho práva k infraštruktúre verejných vodovodov a verejných kanalizácií v § 3 ods. 2 sa zároveň upravilo obmedzenie dispozičných oprávnení k majetkovej účasti na právnických osobách. Najčastejšie obchodných spoločnostiach, ktoré majú verejné vodovody alebo verejné kanalizácie vo vlastníctve, pričom pôjde najčastejšie obmedzenie prevoditeľnosti práv k obchodným podielom, akciám alebo obdobným majetkovým právam spoločnosti len na subjekty verejného práva uvádzané v § 3 ods. 9 zákona. Tieto ustanovenia vložené do zákona s účinnosťou od 1. 1. 2022 majú zabrániť priamej alebo skrytej privatizácii vodárenskej infraštruktúry. Môžem k tomu ešte povedať, mali sme množstvo rokovaní. Ja som aj s pani ministerkou hospodárstva volal, pretože, samozrejme, aj na vládu prišiel pán predseda NKÚ. Dávame tomu maximálnu prioritu, na druhej strane niektoré aj tie vyjadrenia sú dosť rozpačité, že či sa argumentácia, ktorú zatiaľ využíva NKÚ, naozaj opiera o nejaké právne, skutkové stavy, pretože z týchto právnych noriem ako dnes, aj ako som ich odcitoval, ten priestor je na ovládnutie akejkoľvek akcie iným subjektom, ako je subjekt verejného práva, v podstate nemožný. Takže ak by NKÚ nechcelo len pomenovávať, tak my sme absolútne pripravení, nech prídu s akoukoľvek teda legislatívou, s akýmkoľvek podnetom. Ale nateraz tie nariadenia, tak ako sú definované, sú dostatočné aj na to, aby napríklad ak príde ku konkurzu, alebo malo by dôjsť k nejakému, nejakému zadlženiu na strane obce alebo podobne, tiež nie je tam mechanizmus, ako by sa vedeli dostať nejaké tretie subjekty k tým podielom. Ale v každom prípade my sa nebránime v podstate čomukoľvek. My, najvyššia naša priorita je zabrániť, aby ktokoľvek tretí vstúpil do týchto spoločností. Ak by to tak malo byť, ja si viem predstaviť aj pri tých operáciách, ktoré Východoslovenská vodárenská tam realizuje, že ak akákoľvek obec sa chce zbaviť kontroly nad nejakou svojou majetkovou účasťou v týchto vodárenských spoločnostiach, aby to musela ponúknuť štátu, alebo aby štát mal právo potom sa týchto akcií zhmotniť. Takže v nejakom tomto duchu ja som aj s pani ministerkou hospodárstva komunikoval, pretože tam skôr narážame na zákony, ktoré sú už na strane ministerstva hospodárstva. A rovnako sme naozaj otvorení aj komunikovať s NKÚ. Tam ale skôr zachytávam, že tam mali byť dané nejaké podnety aj na NKÚ, že tie vyjadrenia úplne vraj nemajú korešpondovať s nejakou realitou. Takže my sami hovoríme, ktokoľvek bude mať v tejto veci pocit, že treba niečo sprísniť, my sme absolútne pripravení. Ďakujem. [14:45] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Na vašu odpoveď nie je doplňujúca otázka od pána poslanca Deja, takže prejdeme k ďalšej otázke, ktorá je od pani poslankyne Beáty Jurík, ale v tom istom znení, ako už bola od pani poslankyne Natálie Nash. Takže jedine že by pani poslankyňa Jurík, ale je tu pani poslankyňa(?)... mala doplňujúcu otázku. Nemáte? Nemáte. Pán poslanec Martin Dubéci položil ďalšiu otázku na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára. (Reakcia z pléna.) Aha, nie je tu pán poslanec Martin Dubéci? Dobre, takže na jeho otázku sa nebude odpovedať. Pán poslanec Branislav Vančo tu je? Áno, aha, pardon. Ten položil otázku na ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka v tomto znení: "Vážený pán minister, ako pokračujete s plánom neorganizovať Národnú kriminálnu agentúru? Reorganizovať, pardon. Aké konkrétne výhrady k nemu mala Európska komisia a ako ste na ne odpovedali?" Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:46] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne, pán poslanec. Dobre pokračujú tie rokovania. Fajn, všetko ide v poriadku. My sme to chceli urobiť najmä preto, aby sme sa vyhli tomu, čo sa udialo pri zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, nakoľko tam bolo niekoľko dezinformácií, klamstiev a lží a, bohužiaľ, niektoré šírili aj vaši kolegovia v Európskom parlamente - vaši europoslanci - kedy vedome klamali a vymýšľali si rôzne nezmysly. Takže preto sme sa dohodli na tom, aby sme proaktívne informovali Európsku komisiu a aby nedošlo k niečomu podobnému, že chystáme zmeny v rámci určitých prezidiálnych útvarov na Policajnom zbore. Aby Európska komisia zase nemala informácie od ľudí, ktorí majú záujem Slovensku škodiť, tak aby ju mali z prvej ruky, aby bola tá informácia overená, relevantná. Predstavitelia Európskej komisie boli sami prekvapení, že vôbec niečo sa ide robiť, nemali o tom ani žiadnu vedomosť. Na tom prvom stretnutí pozerali ako bager na tvrdú hlinu, že čo sa to vlastne deje. Preto s veľkou trpezlivosťou a odhodlaním tam moji kolegovia aj z pozície prezidenta Policajného zboru boli, vysvetlili, že ide o štandardné veci, že sa nič nezmení v rámci ochrany európskych záujmov, že sa nič nezmení v rámci vyšetrovania korupcie. Tá debata je dnes vyslovene na technickej úrovni, kedy sa dovysvetľovávajú ozaj drobné technické veci. Ja som mal stretnutie s pánom policajným prezidentom aj viceprezidentom dnes, asi pred hodinou, takže myslím, že ďalšie stretnutie by malo byť, malo byť v piatok, ale, bohužiaľ, nebol čas a termín pre Slovensko, takže sa to posunulo. Uvidíme, že na kedy, kedy si predstavitelia Európskej komisie nájdu priestor na to, aby sme im vysvetlili, čo ideme urobiť, že ten zámer je pozitívny. Takže v momente, keď bude ďalšie rokovanie, tak verím, že sa už pohneme zase k tomu, aby sme sa vyhli tomu, čo tu bolo so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Preto ja som, aj tá zmena bola naplánovaná skôr, ale myslím, že to nestojí, ten zbytočný humbuk, za to. Ak niečo chceme robiť, tak nech aj naši partneri v rámci Európskej komisie tú informáciu majú, majú ju z prvej ruky, majú ju od nás a hovorím, že dnes je to už iba o nejakých technických debatách, aby to bolo jasné, že sa tu nejde diať žiadne harakiri v tejto oblasti. [14:48] Matúš Šutaj Eštok vymazať rámček [14:54] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie vymazať rámček [14:55] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister, pán poslanec Branislav Vančo bude mať doplňujúcu otázku. [14:57] Branislav Vančo – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za odpovede. Ak teda, asi ste pozabudli odpovedať na tú druhú časť otázky, že teda aké konkrétne výhrady má Európska komisia, o ktorých teda rokujete. Ak by nemali žiadne výhrady alebo obavy, tak by asi tie rokovania vôbec neprebiehali. A navyše Európska komisia na čas pozastavila štvrtú platbu z plánu obnovy aj kvôli zmenám v Policajnom zbore, resp. NAKA a ak teda sa javí, že tá reorganizácia, ktorú pripravujete a ktorú teda aj rokujete s Európskou komisiou, má dopady na plán obnovy, negatívne, samozrejme, tie peniaze potrebujeme. Čiže, čiže, prosím, odpovedzte na tú otázku, aké konkrétne výhrady má Európska komisia voči vašim plánom pri reorganizácii NAKA. A takisto, prosím, potvrďte, že môžete garantovať, že táto reorganizácia neohrozí, alebo teda nebude znamenať nemožnosť čerpania peňažných prostriedkov z plánu obnovy. Ďakujem. [14:58] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ja by som sa vás chcel opýtať, pán poslanec, že kde konkrétne presne je uvedené, že pozastavenie tej štvrtej platby je kvôli zmenám na PZ, že ktorý konkrétny oficiálny dokument o tom hovorí. Ktorý konkrétny, nie, vy ste to povedali, že vy ste to povedali ako pravdu. Tak ja vás chcem poprosiť v rámci tej debaty, ja vám odpoviem, len vás chcem poprosiť, ste poslanec Národnej rady, ani v pléne by ste nemali klamať a vymýšľať si. Buďte taký dobrý, jak vy tu bohorovne citujete, že pozastavenie štvrtej platby bolo z dôvodu reorganizácie na Policajnom zbore, tak vás chcem poprosiť, aby ste neklamali. Vy ste sa ma to nepýtali, pán poslanec, vy ste to hovorili ako fakt. Tak buď to položte ako otázku, alebo potom neklamte, ale nevymýšľajte si! Ja chápem tomu, že modus operandi vašich kolegov v Progresívnom Slovensku, najmä na pôde Európskej komisie, bol taký, že ste klamali v Európskom parlamente, že ste šírili nezmysly, že ste šírili bludy, a že ste išli v tom duchu hesla: čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre Progresívne Slovensko. Ale v tomto smere by som vás chcel poprosiť, ak niečo tu citujete v parlamente ako fakt, ako pravdu, tak si za tým stojte. Ja chápem, že teraz ste v úzkych, pretože ste si to vymysleli, len v rámci tej politickej debaty, ktorú v parlamente chceme viesť, a viete veľmi dobre, že po tom, čo sa stalo 15. mája, sme aj my v koalícii tu prišli za vami s ponukou toho, aby tá parlamentná debata vychádzala z dôkazov, faktov a na základe reálnej a konštruktívnej debaty. To, čo hovoríte vy, s tou konštruktívnou debatou nemá nič spoločné. Pretože nikde, pán poslanec, v žiadnom oficiálnom dokumente, ktoré Slovensko dostalo, nie je napísané, že pozastavenie štvrtej platby je kvôli zmenám na Policajnom zbore. Preto som vám to povedal, že napriek tomu, že sme takýto dokument žiadny nedostali, preto aj napriek tomu sme sa rozhodli ísť proaktívne smerom do Európskej komisie a baviť sa s nimi, aby zase tam nenabehli vaši poslanci Progresívneho Slovenska s tým, že si idú zase čosi vymýšľať a zase kresliť akési príbehy. Práve preto sme toto aktívne urobili. A keď sa pýtate na nejaké veci, ktoré tu boli, tak vám môžem povedať, že doposiaľ prebehli rokovania s Európskou komisiou osobne v Bruseli, kde bola vysvetlená dezinformácia o reorganizácii najmä z prostredia Progresívneho Slovenska, ktorú dostala Európska komisia. A tá dezinformácia bola o reorganizácii predmetného útvaru NAKA, že ide o zrušenie Národnej kriminálnej agentúry a ponechanie len jedného útvaru na vyšetrovanie korupcie. Toto sme Európskej komisii vysvetlili, keď sa pýtate konkrétne, že čo, tak ide o tento konkrétny prípad, že vy ste tu šírili, vy a časť novinárskej obce, hoaxy a dezinformácie, asi ste sa stali súčasťou hybridnej hrozby. Preto vás poprosím ešte raz v rámci tohto, ak tu chceme fungovať normálne v tomto parlamente, tak ako bolo to chvíľku po tom atentáte, chvíľku po tom atentáte ste sa tvárili, že tu chcete fungovať normálne, tak skúste neklamať. Pretože to, čo ste povedali, že pozastavenie štvrtej platby bolo kvôli zmenám na Policajnom zbore, je vyslovene lož. Ja chápem, že ste si to uvedomili, že tomu teraz chápete, len buďme aj do budúcnosti vecní a konštruktívni. Potom sa nám bude lepšie fungovať. Čo poviete? Taká ponuka za HLAS tu je, ak vy budete nabudúce takíto konštruktívni a vecní, nebudete klamať, potom sa nemusíte ani od hanby červenať. Dobre? Ďakujem pekne. [14:58] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Marek Lackovič rovnako na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka a je v tomto znení: "Aké boli vaše oficiálne medzištátne stretnutia a rokovania, ktoré ste v Nemecku tento týždeň absolvovali?" Pán minister, nech sa páči, máte opäť slovo. [15:02] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Pán poslanec Lackovič, na úvod mi dovoľte povedať, že nerozumiem tomu humbuku, ktorý spustil denník SME v rámci oficiálnej delegácie, ktorá sa zúčastnila zápasu slovenskej reprezentácie. Slovenská delegácia tam išla v zastúpení druhého najvyššieho ústavného činiteľa, a to je zastupujúci predseda Národnej rady, bol tam podpredseda Národnej rady, boli tam traja ministri, dvaja štátni tajomníci a ďalší zástupcovia rezortov. Čudujem sa, resp. nemám takú historickú pamäť, aby som si pamätal, či v roku 2016, kedy vtedajší prezident Andrej Kiska rovnako odletel vládnym špeciálom na zápas futbalovej reprezentácie, či sa ho niekto pýtal, či ten let ide preplatiť zo svojho, alebo či niekto riešil, či tam mal ešte nejakú ďalšiu oficiálnu návštevu. Pokiaľ si dobre pamätám, tak sa ho nikto nepýtal. A to je správne, pretože tak ako bol Andrej Kiska v roku 2016 na EURE, tak bol aj premiér Fico v roku 2012 na majstrovstvách sveta v hokeji a tak boli ďalšie desiatky predstaviteľov štátu na rôznych športových podujatiach. A predstavte si, že nešli tam na vlastné náklady, pretože tam nešli ako osoby. Andrej Kiska nešiel v roku 2016 na EURO ako Andrej Kiska, išiel ako najvyšší predstaviteľ štátu, ako hlava Slovenskej republiky, zúčastniť sa tohto zápasu na pozvanie tiež, predpokladám, že vtedy niekoho. Tak je to úplne normálne. A chcem vám tu povedať všetkým poslancom Národnej rady, že na prelome mesiacov júl a august pôjde aj prezident Slovenskej republiky na olympiádu. Ja tam pôjdem s ním, pretože športové centrum polície, ktoré má viacerých reprezentantov, medailistov, napr. Danku Bartekovú a ďalších, Erik Vlček bol náš najúspešnejší vodný slalomár, nech mi Erik odpustí, ak som mu skomolil jeho pozíciu v rámci športu. Rovnako takto pôjdeme vládnym špeciálom. A rovnako takto pôjde v septembri vládnym špeciálom asi Erik Tomáš na paraolympiádu, pretože chce vzdať úctu tým športovcom, aj tým paraolympionikom, on tam nepôjde ako Erik Tomáš. Verte mi, že aj minister práce má množstvo vecí, ktoré by mal riešiť, ale s úcty k tým paraolympijským športovcom pôjde a pôjde vládnym špeciálom. Pôjde ich podporiť. A presne takisto boli piati ústavní činitelia, druhý najvyšší ústavný činiteľ, predseda Národnej rady, podpredseda Národnej rady a traja ministri, dvaja štátni tajomníci, aj štátny tajomník za šport a verte mi, že keby nebol pán minister športu, pán Keketi musieť byť kvôli svojim pracovným povinnostiam už deň vopred v Nemecku, tak by išiel s nami aj minister športu. Pretože tak to je bežné a tak to je normálne. Pretože ak vám príde pozvanie z UEFY a zo Slovenského futbalového zväzu, že by bolo pre nich cťou, aby sa najvyšší reprezentanti krajiny, a to je bez ohľadu na to, že dneska sme to my, zajtra to môžete byť vy. Môžete byť vy ten minister športu, ktorý by tam dostal pozvanie od UEFY a Slovenského futbalového zväzu. Ak také príde pozvanie, tak je automaticky pre krajinu česť, že má svojich športovcov futbalistov, ktorí reprezentujú krajinu na tomto významnom podujatí. Pre nás to bola česť, že sme tam mohli ísť a podporiť ich takto. Ja sa chcem poďakovať aj takto Slovenskému futbalovému zväzu a UEFE za to, že nás tam zavolali, za to, že sme tam mali možnosť byť, nie ako Matúš Šutaj Eštok a nie ani ako Erik Tomáš, ale ako ministri, ktorí niečo v tej krajine reprezentujú bez ohľadu na to, že dnes je ministrom niekto, s kým môžte politicky nesúhlasiť. Čiže odmietam a priori túto debatu, ktorú spustil denník SME, ktorý vidí iba to, čo vidieť chce. Pretože tam boli reprezentanti štátu, ktorí išli, áno, vládnym špeciálom, predstavte si. Ak sa chceme baviť o tých ekonomických ďalších nákladoch, som na to absolútne pripravený. Celá faktúra bude rozdelená na päť rezortov a verte mi, že ten jeden rezort tu bude stáť asi 3-tisíc eur. Ale to, že môžme vzdať nejakú úctu tým chlapcom, ktorí tam boli, nie z pozície fyzických osôb, ale z pozície predstaviteľov štátu, je úplne bežné a normálne. Robí sa to v Nemecku, robí sa to v Rakúsku, vo Francúzsku, všade vo svete. Robilo sa to na Slovensku. A pokiaľ táto debata, ktorú budú viesť rôzne nenávistné progresívne médiá, bude smerovať k tomu, že sa tu budeme ešte aj hanbiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:02] Ľuboš Blaha Pán poslanec Marek Lackovič bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [15:07] Marek Lackovič – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Viete, pán minister, ja by som vám toto všetko aj veril, keby sa nestalo to, že potom, ako ste a vaši kolegovia tvrdili, že ste sa stretli aj s primátorom Frankfurtu, tak primátor Frankfurtu, sám primátor pre niekoľko nezávislých zdrojov takéto stretnutia poprel. Čiže mne sa tu javí, že buď klame potom magistrát mesta Frankfurt nad Mohanom, alebo niektorí predstavitelia vládnej koalície. A tu, keď mám byť úprimný a mám si vybrať, tak si nemyslím, že klame pán primátor Frankfurtu nad Mohanom. To je ten problém, na ktorý som sa pýtal, na ktorý ste neodpovedali. Ďakujem. [15:08] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Pán poslanec, ja osobne, ako tu stojím, tak vám môžem garantovať, že s pánom primátorom sme sa stretli a bavili sme sa presne o bezpečnostnom zabezpečení celého šampionátu EURO. Ja osobne vám tu môžem odprisahať a podpísať krvou. Takže v tomto prípade skúste neveriť všetkým tým šíriteľom nenávisti, ktorí to v médiách publikujú. Pretože ja osobne som sa s pánom primátorom stretol, stretol som sa s ním na šampionáte. Tak ako tam bola prítomná zástupkyňa Európskej komisie, tak ako tam bola prítomná ministerka zdravotníctva a športu, teraz neviem, z ktorej krajiny bola. Viete, prečo to tak bolo? Pretože to je úplne normálne, že tam chodia zástupcovia aj títo politickí, že preto aj oni reprezentujú tú krajinu. Boli tam. Hádam si nemyslíte, že tie stretnutia teraz prebiehajú nejako oficiálne, že sú z toho zápisy alebo niečo podobné. Ide o reprezentáciu krajiny, čiže keď neveríte mne, beriem, môžte si z toho vybrať to, na čom vám záleží. Ale ešte raz, aby sme sa vrátili k podstate problému, pretože tomu akosi nechápete. My sme tam nešli sa primárne stretávať s primátorom Frankfurtu, ani s niekým iným. To, že sme sa tam s ním stretli, je fakt, ale tá hlavná, hlavná príčina toho, prečo tam bolo päť zástupcov ústavných činiteľov, traja ministri, poverený predseda parlamentu a podpredseda parlamentu, dvaja štátni tajomníci a minister športu, bolo preto, pretože takto je to bežné a normálne v akejkoľvek krajine. Tak to bolo bežné aj v roku 2016, kedy pán Kiska tam išiel. Tak to bude aj bežné a normálne, že sa pôjde na olympiádu, aj na tú paraolympiádu sa tam pôjde. Hádam mi nechcete povedať, že to závidíte tým paraolympijským športovcom, že ich tam niekto príde podporiť? Veď ja to viem, že nie, tak preto bavme sa o tom konštruktívne a vecne, nie iba za cenu toho, že tu denníky šíriace nenávisť sa snažia za akúkoľvek cenu vyrobiť kauzu pomaly z každej jednej veci. Čiže ešte raz. Vopred o tom hovorím, na olympiádu pôjde pán prezident špeciálom, potom pôjdeme na paraolympiádu asi tiež špeciálom, minister práce a sociálnych vecí. Pretože to je tak normálne, je to tak úctivé voči tým športovcom a bežné. Dobre? Ďakujem pekne. [15:10] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jana Hanuliaková na ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického: "Pri zmene financovania MŠ a ŠKD na normatívne..." to je tá istá otázka, alebo to je iná? Tá istá už bola? Lebo trošku inak to znie, hej? Takže, pani poslankyňa Hanuliaková, môžem preskočiť. Ktorá to je? (Reakcia z pléna.) Je to iná otázka. Aha, dobre, takže je to iné, hej, lebo znie to podobne. Dobre, tak ešte raz. "Pri zmene financovania MŠ a ŠKD na normatívne financovanie zo štátneho rozpočtu vychádzalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky z celkového objemu výdavkov obcí na chod oboch typov subjektov podľa údajov z finančného výkazu FIN 1-12 za rok 2023. Samosprávy považujú tento prístup za chybný, keďže v celkovom objeme vynaložených prostriedkov boli zahrnuté aj prostriedky nad rámec tých, ktoré boli pridelené na financovanie MŠ a ŠKD. Samosprávy navrhujú, aby celková suma, ktorú si štát ponechá z výberu daní fyzických osôb a použije ju na financovanie oboch typov zariadení, vychádzala z niekoľkoročného priemeru. Aký je postoj ministerstva k tomuto návrhu? Je ministerstvo pripravené aj na variant, že odoberie obciam iba tie prostriedky, ktoré im boli pridelené na fungovanie MŠ a ŠKD?" Pána poslanca, pána ministra Ladislava Kamenického zastupuje pán minister, podpredseda vlády Tomáš Taraba. Nech sa páči, pán podpredseda vlády. [15:13] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, v mene pána ministra financií Kamenického vám odpoviem. Ďakujem za vašu otázku. Na úvod chcem povedať, že otázka č. 10 je identická s otázkou č. 11, 63, 73, 104 a 113, preto týmto odpoviem naraz na všetky identické otázky, ktoré položili ostatní poslanci. Spomínaná zmena financovania nadväzuje na úlohy, ktoré sú zahrnuté do plánu obnovy a rozvoja a rovnako sú i súčasťou programového vyhlásenia vlády pre toto volebné obdobie. Podstata návrhu zmeny financovania nadväzuje na novelu zákona č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Uvedená legislatíva je v gescii Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. V tejto súvislosti uvedené ministerstvo rokuje v rámci legislatívneho procesu aj so zástupcami samospráv, preto túto otázku treba smerovať aj na uvedený rezort. Ministerstvo financií v nadväznosti na uvedené zabezpečuje pomoc a podporu. Takže otázka má byť adresovaná na ministerstvo školstva. [15:13] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Doplňujúcu otázku má pani poslankyňa Jana Hanuliaková. Nech sa páči. [15:14] Jana Hanuliaková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ja ďakujem teda za odpoveď a chcela by som vás poprosiť, že či by sme mohli túto odpoveď dostať aj písomne. [15:14] Ľuboš Blaha Takže, dohodli sa pani poslankyňa a pán podpredseda vlády. Takže ideme k ďalšej otázke. Tak tá už naozaj je v totožnom znení od pani poslankyne Viery Kalmárovej. A pani poslankyňa Viera Kalmárová tu je ? Nie je, takže nebude mať ani doplňujúcu otázku. Teraz máme otázku od pani poslankyne Ingrid Kosovej, ktorá tu nie je prítomná, tak prejdeme ďalej. Od pána poslanca Petra Stachuru. Ten tu tak isto, myslím, že nie je. Pán poslanec Michal Kapuš položil otázku v tom istom znení, ako už zaznela. Pani poslankyňa Natália Nash je tu? Nie je. Takže aj jej otázka prepadá. Pán poslanec Marek Lackovič neni, aj zároveň má otázku, ktorá už tu zaznela. Pani poslankyňa Lucia Plaváková. Nie je. Pani poslankyňa Veronika Šrobová položila otázku, ktorá, počkajte, ktorá vlastne ešte nebola, ale nie je tu pani poslankyňa Šrobová. Pani poslankyňa Kosová tu tak isto nie je. Pán poslanec Jaroslav Mego položil otázku, ktorá už zaznela. Pán poslanec Michal Sabo tu je? Nie je tu pán poslanec Sabo. Pán poslanec Jozef Habánik položil otázku, ktorá už zaznela. Pani poslankyňa Simona Petrík nie je prítomná. Pani poslankyňa Veronika Veslárová nie je prítomná? Pán poslanec Jaroslav Spišiak nie je prítomný. Pán poslanec Ondrej Dostál, no neuveriteľné, vidíte, na pána ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka v tomto znení: "Bolo spustené oficiálne vyšetrovanie na určenie, či došlo k zlyhaniu ochrany ústavných činiteľov počas pokusu o atentát na predsedu vlády Roberta Fica?" Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [15:16] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Pán poslanec, teším sa vášmu záujmu o zdravie pána premiéra. Verím, že aj vy mu želáte skoré uzdravenie. Samozrejme, že bolo spustené. Inšpekcia v tomto prípade koná. Prešetruje, čo sa v tomto prípade stalo, respektíve či došlo k nejakému zlyhaniu, alebo nedošlo k nejakému zlyhaniu. Môžem vám povedať, že to ešte nejaký čas bude trvať. Ja si myslím, že k záveru leta aj nejaký výsledok bude, nakoľko som sa pýtal šéfa inšpekcie, v akom je to stave. Keďže som videl, že vás to takto bytostne zaujíma, tak aby ste mali tú informáciu, že koniec leta je možné, že budeme mať výsledky toho, ako inšpekcia čo zistila v rámci toho, či sa niečo porušilo, zanedbalo alebo niečo podobné. Ale keď máte taký akože záujem o ten postup polície, tak ja by som sa iba pri svojej odpovedi dovolil vás poprosiť, aby ste si nezamieňali následok s príčinou. Pretože ak sa zhodneme na tom, že je to obrovský rozdiel, tak príčina je to, že niekto zobral, respektíve následok je to, že niekto zobral do ruky zbraň a vystrelil ho proti premiérovi Slovenskej republiky. Ale príčina je niekde úplne inde. Príčina nie je v tom, že zobral tú zbraň preto, pretože si spočítal, koľko tu je ochrankárov, či stoja pri premiérovi, koľko tu je operatívcov, či budú utekať doľava, či budú utekať doprava. To nebola príčina, že sa niekto rozhodol vytiahnuť zbraň na premiéra. A teraz je jedno, či to je premiér Fico, či by to bol premiér Sulík, vy alebo hocikto. V tom sa zhodneme, však? Tá príčina bola, že niekto nesúhlasí s politikou tejto vlády, že niekto nesúhlasí s politickým názorom, a to je choré, to je choré na tomto celom! Pretože dám to na príklad vás. Ak by niekto nesúhlasil s vaším politickým názorom, tak by sa nepozeral, či máte okolo seba ochranku alebo nie, ale rozhodol by sa na vás vystreliť, tak ako na premiéra Fica. Do takejto situácie sme sa dostali. A viete prečo? Preto, čo sa tu dialo aj v tejto snemovni. Že sa tu tak vyšpičkovala tá nenávisť voči, jeden voči druhému len preto, že so sebou nesúhlasíme, tak sa pomaly ideme zastreliť. Toto je na tom choré. A nech si každý, kto v tejto sále sedí, spytuje svedomie, ako k tomu mohol pričiniť sa. Aj kolegovia hore, mnohí novinári, z ktorých veľká časť, bohužiaľ, stále nepochopila, že to je aj ich zodpovednosť. Nie je zodpovednosť to, že premiér ležal v nemocnici a že takmer prišiel o život, nie je zodpovednosťou ochranky. To myslím smrteľne vážne. Nestrieľal niekto preto, že spočítal, či ho môžu, alebo nemôžu spacifikovať. Strieľal preto, pretože nesúhlasil s názorom, nesúhlasil s politikou tejto vlády, pretože aj vy, mnohí opoziční poslanci, ste tak fabulovali veci, tak si vymýšľali a mnohé médiá, ktoré vychádzali s čiernymi titulkami, aj tie, aj tie, ktoré hovorili po prezidentským voľbách, že voľby vyhral popletený lúzer podvodom, tak nesú zodpovednosť na tom, že 15. júna niekto vytiahol zbraň na premiéra a strieľal. Nie preto, že počítal, koľko tam má ochrankárov, ale pretože bol tak sfanatizovaný tým, čo sa tu dialo, že niekto nebol schopný akceptovať výsledky parlamentných volieb, ani prezidentských volieb, že sa rozhodol zobrať zbraň a takto riešiť politiku. Verím, že ani vy, ani nikto, kto v tejto sále sedí, to neschvaľuje. Tak prosím, pekne vás prosím, skúsme začať ešte raz odznova a nesnažte sa hodiť vinu tam, na tých ľudí, ktorí tu vinu nenesú. Dobre? Ďakujem. (Potlesk.) [15:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 14. mája 2024. ( Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a do 14. mája 2024 , tlač 279.) Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 279 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu. Oznámili mi, že písomne sa do rozpravy nik neprihlásil. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Ak nie, chce sa vyjadriť k vystúpeniu poslancov, alebo vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže nie je možné sa vyjadriť k žiadnemu vystupujúcemu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní. Otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili... tak isto mám informáciu, že sa k predneseniu interpeláciu nik písomne neprihlásil. Pýtam sa teda, či sa hlási niekto ústne z poslancov k predneseniu interpelácie v rámci tohto bodu. Z členov vlády sa nikto nemôže vyjadriť, pretože nikto tu ani písomne, ani ústne prihlásený nebol. Takže vyhlasujem tento bod programu za skončený. Vzhľadom na to, že sme vyčerpali interpelácie, pokračujeme 15.30 h rokovaním o RTVS, o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278, 15.30 h. Ďakujem členom vlády aj poslancom. (Prestávka.) ===== [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 7. dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278. Prosím ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výborov pre kultúru a médiá, poslanca Michelka, v zastúpení pán... vy ste vystupujúci, pán poslanec, áno? Á, pani Laššáková ako spravodajkyňa, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. Dávam slovo poslancovi Malatincovi, pripraví sa poslanec Mažgút. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [15:30] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani ministerka, vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave ohľadne zákona o Slovenskej televízii a povedal vám pár vecí aj ohľadne môjho pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. Niektorí novinári ma dnes zastavili a povedali, že, medzi riadkami, že, pán Malatinec, máte tam taký maličký pozmeňovací návrh. Ale ja ich chcem opraviť, pretože to nie je maličký pozmeňovací návrh. Táto téma, o ktorej budem hovoriť vo svojom príspevku, si zaslúži väčšiu pozornosť, ako si tu všetci dokážeme uvedomiť. Pretože hovoríme o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorí udržujú slovenskú kultúru, a sú reprezentanti Slovenskej kultúry. A máloktorí z nás ľudí, žijúcich na Slovensku, vieme o ich živote, ako túto našu krajinu reprezentujú a zaslúžia si našu pozornosť. Prepáčte, kolegovia, budem osobný. Dnes, v tento deň v Báčskom Petrovci práve v týchto hodinách prebieha pohreb skvelého človeka Janka Kováča z Petrovca, ktorý viedol folklórnu skupinu Petrovskú družinu a chcem mu touto cestou za všetko poďakovať, že tú slovenskú kultúru v Báčskom Petrovci udržovali a udržovali slovenské tradície, o ktorých môžme hovoriť o 250, 280 rokov v tých komunitách v rámci dolnozemských Slovákov. Extra Slovaciam non est vita, alebo po slovensky povedané mimo Slovenska nie je život . Všimnime si, že drvivá väčšina napríklad historických diel sa vymedzuje názvom dejiny Slovenska a nie slovenské dejiny. Predpokladám, že keby sme v metodologickej rovine začali skúmať slovenské dejiny v ich komplexnej národnej šírke, určite by sme dospeli k názoru, že je nutné analyzovať aj fenomény, ktoré sú mimo územia Slovenska. Keď ale pristupujeme k téme, že predmetom historického záujmu sú dejiny Slovenska, vytvoríme si bezpečnú zónu, v ktorej budeme reflektovať iba na to, čo sa udialo v samotnom území dnešného Slovenska a nie v širšom celonárodnom kontexte. Ak sa pohybujeme iba na bežnom území súčasného politického vymedzenia Slovenska, je vysoko pravdepodobné, že na nič nezabudneme. V opačnom prípade sa ale vystavujeme nebezpečiu, že vstupujeme na relatívne málo prebádané územie. Vystavujeme sa takému tenkému ľadu, že nám niekto niečo aj povie o historických prácach Jozefa Maliaka, Samuela Čelovského, Samuela Jovankoviča, Miroslava Kmeťa, Ondreja Drugdu či akademika Kmeťa. Ale viem sa dať aj v situácie uvažovania v týchto potencionálnych historikov, kto bude pátrať po týchto prácach, kto to bude všetko čítať a interpretovať, a čo keď v tejto interpretácii šliapnem vedľa, lebo neviem, či napríklad niečo z toho je už prekonané, poznačené ako nepresné a tak ďalej. Takýto potencionálny historik si iste uvedomuje, že by sa dostal do nezávideniahodnej situácie, v akej sa ocitol aj Tido Jozef Gašpar, dramaturg Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý v liste 12. 11. 1926 píše dramatikovi Vladimírovi Hurbanovi Vladimírovi do Starej Pazovy v súvislosti s premiérou jeho teda diela Reštaurácie: "Je mi úprimne ľúto a vyslovujem to v menej celej divadelnej správy, že sme opomenuli uvedomiť Vás na čas o chystanej premiére. Stalo sa to práve preto, že nám ani Vaša ctená adresa nebola poruke." Zabudnúť pozvať autora na premiéru jeho hry v Slovenskom národnom divadle v Bratislave? Vajanský by iste lakonicky skonštatoval, že my sme azda najzábudlivejší národ na svete. Uviedol som to ako príklad, aby sme na Slovákov žijúcich v zahraničí nezabudli. Sú to naši reprezentanti, hovoríme o cca milión ľudí, ktorí udržujú slovenskú kultúru a sú našimi reprezentantmi. Zmena nazerania na kontext slovenskej kultúry nielen vo vzťahu k apelu dolnozemských Slovákov, koncentrovaného do Abaffyho citovaného zvolania: "Nezapomnite na potratených nás!", ale, a nad týmto argumentom by sme zrejme, by sa zrejme dalo vážne pouvažovať reflektovanie, zakomponovanie viacerých javov z kontextu slovenskej dolnozemskej kultúry by malo prispieť aj k obohateniu a zmene nazerania na jednotlivé fenomény z kontextu slovenskej kultúry na Slovensku. Uvediem dva príklady. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny, keďže nás tu očakáva tento rok 80. výročie Slovenského národného povstania, dovoľte mi ho uviesť. Ten prvý je historicky z obdobia II. svetovej vojny. Juhoslávia bola okupované fašistickým Nemeckom a ďalšími krajinami v apríli 1941. Už v lete toho istého roku sa začal protifašistický odboj v podobe rozličných diverzantských akcií, do ktorých boli zapojení aj vojvodinskí Slováci. Už na jeseň toho istého roku prišlo k prvým tragickým zlomom 28. októbra 1941, ôsmi takíto diverzanti boli v Petrovci popravení obesením a už poobede, ako dokladá Samuel Jovankovič, o týchto represáliách nad vojvodinskými Slovákmi vďaka dobre zorganizovanej spravodajskej sieti v radoch vojvodinských Slovákov informuje aj Rádio Londýn. V ďalšom priebehu vojny sa formovala samostatná slovenská Jánošíkova rota. Ďalej v roku 1944 bola v Petrovci formovaná samostatná XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda. Ďalej jeden z popredných organizátorov protifašistického odboja z radov vojvodinských Slovákov, MUDr. Ján Bulík, inak prvý predseda Matice slovenskej, bol prezradený a v roku 1942 popravený v koncentračnom tábore v Mauthausene a konečne aj dvaja Slováci, Janko Čmelík a ďalší. Boli za svoje protifašistické martýrium vyznamenaní najvyšším juhoslovanským vyznamenaním Radom národného hrdinu a jednu malú slovenskú enklávu na Balkáne možno viac než dosť. O týchto udalostiach, osobnostiach vojvodinskí historici, a to nielen historizujúci ochotníci, napísali rad štúdií a špecializovaných monografií, no na strane druhej, ak si všimneme doteraz najobjemnejšiu prácu o dejinách Slovenska a Dejiny Slovenska I až IV, ktoré vydala Slovenská akadémia v rokoch osemdesiatych. Aby sme predsa len nekrivdili tomuto dielu, odcitujem úryvok z tej 600-stranovej syntézy, v ktorej sa spomína uvedený slovenský dolnozemský odboj v časti, v ktorej sa hovorí o cezhraničných presahoch partizánskych akcií na územie štátov, hraničiacich so Slovenskom, sa uvádza: "tak v prvom polroku 1944 sa odohrali ojedinelé partizánske akcie v oblasti Nového Mesta pod Šiatrom, neďaleko od vtedajších hraníc Slovenska i na Zakarpatskej Ukrajine, ale aj v Báčke a dosť. Ako keby toho antifašizmu na Slovensku bolo tak veľa, že o tieto udalosti a o tieto osobnosti nestojíme." Kolegovia, uvádzam vám príklady z histórie, aby som upriamil pozornosť na týchto Slovákov žijúcich v zahraničí. Taká väzba, moja spomienka z detstva, pred vojnou v Juhoslávii si pamätám veľmi dobre na vysielanie Novosadského rozhlasu, ktorý vysielal aj na územie dnešného Slovenska krásne dolnozemské piesne z oblasti Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy a ďalších. A mali tí ich Slováci kontakt a naši Slováci, tu žijúci na Slovensku, s našimi zahraničnými Slovákmi. Vraciam sa teda k základnej otázke. Neprišiel už okamih, kedy by sme sa na koncept slovenskej kultúry nemali pozrieť... kontext slovenskej kultúry nemali pozrieť iba cez prizmu politických hraníc, ale cez prizmu národného kolektívu? Ako som už raz napísal o tom, že Kant je nemecký filozof a asi nikto nepochybuje, aj keď celý život prežil na území dnešného Ruska, ani že Šafárik je slovenský vedec, aj keď väčšinu života prežil mimo územia Slovenska, uzavrieť svoj analytický pohľad iba do geta politických hraníc aktuálneho štátu, je cesta k ochudobneniu vlastnej podstaty. Slovenská kultúra by sa mala uvedomiť, by si mala uvedomiť, že vedieť, že slovenský antifašistický odboj máme v prostredí dolnozemských Slovákov už od roku 1941 rovnako ako fakt, že prejavy tzv. radikálnej moderny máme aj v slovenskej literatúre akurát v prostredí Dolnej zeme. Nevedieť to a ignorovať výzvu poznať to, je rovnako, ako nevedieť, či máme stále dve nohy, alebo nám jednu už amputovali. Mali by sme sami seba poznať v komplexnosti, takí, akí sme, z hlavy po päty, lebo len vtedy, keď vieme, či máme jednu alebo dve nohy, sa môžeme správne pripraviť na cestu. To fakt si vážne pripúšťame otázku, že extra slovaciam non est vita ? Ešte mi dovoľte pár slov, aby som sa vyjadril a potom prednesiem, určite to poviem, ako sa patrí, odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, ale by som chcel ešte pár slov aj k tomu, čo povedali moji kolegovia. Plne podporujem môjho kolegu Dušana Jarjabka, pretože povedal veľmi vážnu vec, ktorú vnímam ako rodák z Banskobystrického kraja, že v zákone o Slovenskej televízii a rozhlase sa chce posilňovať postavenie regionálnych štúdií, a je to správne. Dušan Jarjabek hovoril o postavení, kde pôsobí viac ako 90 umelcov symfonického orchestra, o pôvodnej tvorbe. My v Slovenskom rozhlase sme mali aj excelentný orchester. Orchester ľudových hudobných nástrojov, ktorý nám nefunguje, ktorý sa robí na výkony, na zmluvy o umeleckom výkone, ale systematická práca vydávať zaujímavé diela v oblasti tradičnej ľudovej hudby alebo diela vážnej hudby v symfonickom orchestri, to je úlohou! Vráťme sa a sledujme tieto javy, ktoré by sa mali rozbehnúť v kontexte pôsobnosti Slovenského rozhlasu. Áno, spolu s pani ministerkou aj v našom výbore sme o tom rozprávali, že pomoc regionálnym štúdiám nie je naraz dať veľký obnos finančných prostriedkov, ale treba na to postupnosť, pretože by to naše regionálne rozhlasové štúdiá nezvládli ani minúť tie prostriedky. Ale som rád, že hovoríme spoločne o tom, že percentuálne bude narastať príspevok pre tieto regionálne štúdiá. Takže dovoľte mi, aby som ešte pár slov povedal o aktuálnej spolupráci. Dňa 31. 5. 2016 bola podpísaná zmluva o vzájomnej spolupráci medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Rozhlasom a televíziou Slovenska. Zbadali sme to, kolegovia? Bolo to niekde vidieť? Už v 2016 zmluvné strany sa zaviazali spolupracovať pri zabezpečovaní a šírení informácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí doma i vo svete, s cieľom podporovať povedomie obyvateľov Slovenska a krajanov o kultúrnych hodnotách, tradíciách a o spôsobe života krajanov ako súčasti spoločného národného kultúrneho dedičstva a prispievať tak k upevňovaniu a rozvoju vzájomných vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou ako ich materskou krajinou. Táto zmluva sa napĺňa účasťou redaktorky Ingrid Slaninkovej na podujatiach organizovaných Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí, resp. jej účasťou na zahraničných služobných cestách. Vstupom z uvedených ciest sú rozhlasové reportáže o slovenských komunitách žijúcich v zahraničí, vysielanie v programe nášho rádia. Ja si osobne myslím, že kapacita slovenskej televízie by mohla byť oveľa väčšia, aby zasiahla a reflektovala na život Slovákov žijúcich v zahraničí. Niekedy by stačilo, keby v spravodajstve sa objavili informácie o zahraničných Slovákoch, aby sme vychovávali naše deti. Keď som, poviem vám takú moju príhodu obyčajnú a ľudskú, som mojej dcére povedal, že či vie, že na severe Srbska v minulosti žilo 70-tisíc Slovákov. Dneska sa to naše deti neučia ani v učebniciach. A hovoríme o komunite Slovákov, ktorí žijú vo Vancouveri, v New Yorku, v Austrálii, v Londýne, v Paríži a iných svetových metropolách, kde prezentujú našu kultúru. Sú to vyslanci našej slovenskej kultúry, ktorí i keď život ich zavial, odvial od svojej rodnej krajiny, sú to reprezentanti, o ktorých by mala Slovenská televízia poskytovať informácie širokej verejnosti. Pán predsedajúci, odôvodním pozmeňujúci návrh a následne ho predložím. Odôvodnenie: Doplnenie činnosti Slovenskej televízii a rozhlasu vysielať programy zamerané na Slovákov žijúcich v zahraničí, jednak tých, ktorí tvoria slovenské autochtónne menšiny v okolitých krajinách strednej a východnej Európy a slovenské tradičné komunity v krajinách západnej Európy a zámoria ako aj vysťahovaných Slovákov z novších migračných vĺn, tzv. novej diaspóry. Slovenská televízia a rozhlas prostredníctvom odborných televíznych a rozhlasových vysielaní rôznych mediálnych žánrov o Slovákoch žijúcich v zahraničí podstatne prispeje k budovaniu silnejších vzťahov medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskou republikou a rozšíri povedomie slovenskej verejnosti o problematike tzv. krajanstva, a taktiež prispeje k udržiavaniu a rozvoju slovenského povedomia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Malatinca k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278. V čl. I § 5 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie: „9. Program zameraný na Slovákov žijúcich v zahraničí". Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.) [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca šesť faktických. Prvý, poslanec Sabo. [15:50] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán poslanec, za to, že ste v tomto pléne pripomenuli tie desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré nám robia radosť v Srbsku. My sa veľmi dobre nepoznáme, a preto môžeme sa rozprávať aj niekde v bufete o tom, že ja mám rodinu v Kovačici, v Petrovci, v Báčke. A, samozrejme, môžeme sa porozprávať aj o tom, ako v minulosti oslavy príchodu Slovákov na južnú zem boli ignorované a nepodporované ministerstvom kultúry, aj ignorované napríklad aj reprezentantmi Slovenskej národnej strany. Môžeme sa pokojne porozprávať o tom, ako môžeme všetkými možnými spôsobmi podporiť našich úžasných insitných maliarov, pani Husárikovú, Bačura, Zuzanu Chalupovú aj inak, ako len pomenovať po nich ulice. O tom všetkom sa môžeme rozprávať alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať. Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS? [15:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho PS-kár mi hovorí o ignorovaní SNS v Petrovci? Že toto môžete povedať, to ignorovanie v Petrovci SNS? (Reakcia z pléna.) No, tak to asi máte zlé informácie. Poslanec Jarjabek. [15:51] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel poďakovať, Roman, veľmi za to, čo si povedal, preto, lebo súhlasím s každým tvojím slovom, pochopiteľne, lebo hovoria z teba skúsenosti, hovorí z teba istá tradícia, hovoria z teba isté vedomosti, to sú všetko veci, ktoré treba rešpektovať. Spomenul si tie tzv. regionálne vysielania v Banskej Bystrici a v Košiciach. No to škaredé slovo, to sú neni regionálne vysielania, to sú presne také isté vysielania, ako robí Bratislava, len s menšími finančnými možnosťami, s menšou technikou, samozrejme, ale tie, tie vysielače sú skutočne na tej istej úrovni. To, čo sa stalo za tie posledné roky, že teda tieto štúdiá v Banskej Bystrici a v Košiciach boli tvrdo ignorované, to treba napraviť. To treba napraviť kvôli všetko... aj kvôli tej kultúre napríklad v Banskej Bystrici alebo v Košiciach, o ktorej hovoríš. Nezabúdajme na to, že je tam Akadémia umení v Banskej Bystrici, ktorá, vďaka ktorej je tam orchester v Banskej Bystrici, všetky tie hudobné formy, ktoré sú tam. Bola tam nedávno ešte urobená zmluva so Slovenským rozhlasom, ktorá pomáhala v rámci vysielacej štruktúry medzi akadémiou a Slovenským rozhlasom v Banskej Bystrici. To sú všetko veci, ktoré boli. K tomu sa treba vrátiť. Toto proste všetko fungovalo. A toto za tie roky všetko išlo preč. Veď to si treba uvedomiť, nie hlúpo štrajkovať. [15:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kleinert. [15:53] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Malatinec, za váš príspevok. Ja úplne rozumiem tomu, tej vašej vášni a naozaj veľmi opodstatnenej oslovovať aj Slovákov v zahraničí, ale aj sa venovať našej histórii aj mimo našej krajiny cez ľudí alebo skutky, ktoré vytvorili. Rozumiem tak tomu, že hovoríte, že kapacita televízie by mohla byť väčšia, ako povedala, ako ste hovorili. Porozumiem tomu, že hovoríte, že by malo byť väčšie vysielanie pre... alebo viac vysielania pre zahraničných Slovákov. Rozumiem tomu, že hovoríte o štúdiách v regiónoch, že by mohli byť lepšie. Rozumiem tomu, že hovoríte o symfonickom orchestri a o tom, že by mohol byť lepší, väčší, kvalitnejší, všetko toto, to lepšie, si myslím, že si my dvaja vieme určite predstaviť. Problém je v tom, že tento zákon to nijako nerieši. Tento zákon ruší verejnoprávnu televíziu, nastoľuje novú. Čiže aj keby sme si veľmi pragmaticky povedali, že toto ideme napĺňať, tak už len to celé spomalenie, ktoré nastane zánikom starej a vznikom novej, už len to nás bude bolieť, že to nebude ani tak rýchlo, ako by sme napríklad my dvaja chceli. Nevyrieši to zrušenie televízie. Toto by vyriešil naozaj dobrý program, dobrá analýza a dobrá syntéza následne v tom, ako zlepšiť všetky tieto veci, o ktorých ste hovorili, ako do toho dať financie, tak aby boli efektívne vynaložené a ako sa tomuto venovať naozaj koncepčne. Neriešiť to spolitizovanie televízie, ktorá bude nová a ktorá tu bude pre Slovenskú národnú stranu. Žiaľ. [15:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubovický. [15:55] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja môžem povedať, že poznám fakt že stovky Slovákov, ktorí žijú v zahraničí a sú presne tak isto hrdí Slováci, ako som ja na túto krajinu. Lebo máme byť na čo hrdí. Ale poviem úprimne pravdu, ako rušením RTVS z verejnoprávnej televízie na politickú, kde všade budú dosadení politickí nominanti, jedna veta v zákone nepomôže. Tak ako povedala kolegyňa Kleinert, že my tu potrebujeme analýzu, my tu potrebujeme pracovať na tom. A keď zmeníme tú televíziu na STVR, čo sa zmení? Bude to fungovať z jedného dňa na druhý? To je dlhodobý proces. Viete a poviem úprimne pravdu, ako státisíce ľudí odišlo zo Slovenska aj kvôli komunizmu, ale odišli proste. Ale aj teraz moji kamaráti, v mojom veku odišli zo Slovenska a nechcú sa vrátiť. Nechcú sa vrátiť kvôli tomu, ako to v našej krajine vyzerá, lebo inde sa majú dobre. A sú to hrdí Slováci. A čo najviac by sme mali riešiť, je to, že napríklad rebríček najšťastnejších krajín na svete sme klesli z jedného roka na druhý o šestnásť priečok, na 45. miesto. (Reakcia z pléna.) Hej, napríklad. Ja, ja len preto hovorím, že máme tu základné problémy, ako zvýšiť životnú úroveň ľudí, blahobyt. Ale my ideme jedným zákonom niečo zmeniť a ideme kompletne zrušiť jednu celú funkčnú inštitúciu, ktorá je apolitická. (Reakcia z pléna.) Tak to je vec pohľadu. Ďakujem. [16:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [16:00] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Malatinec, spomínali, spomenuli ste vo svojom vystúpení pohreb, ktorý sa dnes koná v Petrovci, ak som dobre zachytil. Nedá mi nespomenúť ďalší pohreb, ktorý sa koná dnes v Bratislave. Konkrétne pohreb verejnoprávnej RTVS. Keď ste si poistili, že teda bude to dnes, lebo tak ste si to naplánovali, že to musí byť dnes. Mňa by teda veľmi zaujímalo, že čo z tých vecí, ktoré ste spomínali ako problém, či už vysielanie pre zahraničných Slovákov alebo regionálne štúdiá, alebo ten orchester, čo z toho sa a akým spôsobom sa vyrieši tým, že bude zrušená RTVS a nahradená nejakou inou inštitúciou, ktorá bude zhruba taká istá, akurát bude mať iné vedenie. A čo teda z toho je podľa vás zodpovednosťou súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja, ktorého chcete týmto zákonom dostať z funkcie? Lebo veď predtým tam bol Jaroslav Rezník, čo bol váš človek. Kedy sa, kedy sa udiali tie zmeny, ktoré ste kritizovali, ktoré, na ktoré ste poukazovali a vyjadrili nádej, že sa to teraz zlepší? Za Ľuboša Machaja? [16:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Malatinec. [16:00] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, kolegovia, ja chápem váš politický jazyk, aj mu rozumiem a prečo tak narážate na to, čo som teda predniesol, no tak pôjdem postupne. Kolega, ktorý hovoril o zahraničných Slovákoch, tak veľmi rád sa s vami o tom porozprávam, ale doteraz si tých Slovákov ako keby nikto nevšimol v rámci Národnej rady. Nepamätám si, že by takto dlho niekto o nich hovoril a poukázal a ako pán kolega Dostál mal tú možnosť vsunúť to do zákona, otvoriť túto tému, nebolo tomu tak. Teraz vzniká nový zákon, súčasná RTVS ako keby stráca dôveru, tak zakladá sa nová spoločnosť Slovenská televízia a rozhlas. Hovoríte o politizácii. Ja ešte zatiaľ neviem mená, kto tam bude nominovaný a vy už teraz viete, že to bude politizované. Že akí odborníci, kto tam príde, ja o tom neviem, nemám tú vedomosť a počkám si na tie mená a potom sa môžme spolu o tom baviť. A pripúšťam aj odbornú diskusiu, kto teda bude zastupovať, hej, trebárs poverený ďalší riaditeľ, ktorý by mal od... schválime tento zákon od 1. júla, tak budem sám zvedavý na meno, ktorý bude dočasne riadiť Slovenskú televíziu a rozhlas. Takže ja som chcel poukázať na život a kultúru Slovákov, že doteraz to nebolo v zákone zaradené a dovolil som si to tam doplniť, doplniť aj jednou vetou, pretože to považujem za súčasť slovenskej kultúry tohto národa. A si myslím, že obyvatelia tejto krajiny majú právo spoznať túto kultúru aj prostredníctvom verejnoprávnej televízie. A to, že to nebolo v tej programovej časti zahrnuté, resp. v tých bodoch doteraz v zákone, tak som si to tam dovolil dať. Pretože som presvedčený, že to tak má byť. Ďakujem veľmi pekne. [16:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ján Mažgút, ale nie je prítomný v sále, takže poprosím pána poslanca Lukáša Buža za klub hnutia SLOVENSKO. Nech sa páči. [16:00] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pani ministerka, pán predsedajúci, dámy a páni, tento zákon, ktorý dnes rozoberáme, bolo k nemu už veľa povedaného a ja iba chcem zopakovať niektoré veci. My za hnutie SLOVENSKO si myslíme a sme o tom presvedčení, že áno, bolo potrebné urobiť určité zmeny vo fungovaní verejnoprávnej televízie. Ale to, čo, s čím ste prišli vy, tak je, je proste vec, ktorá mení, mení charakter, mení spôsob našej verejnoprávnej televízie, našej inštitúcie, ktorá v mienke ľudí bola, myslím si, že na dosť vysokej úrovni. A práve kladiem si otázku, že ako to bude po tomto zákone, ako to bude, keď, keď sa tento zákon prijme. Či predpoklady, ktoré, ktorými, s ktorými prichádza ministerstvo kultúry a tvrdí, že vlastne zvýši sa dôvera novej inštitúcie, novej televízie, nového rozhlasu, ja osobne, ale to je iba môj názor, si myslím, že to tak nebude. Práve v tejto dobe, kedy naša spoločnosť zažíva naozaj rozdelenie a obrovský tlak, nedôveru aj v nás politikov, tak tento zákon absolútne neprispieva k tomu, aby sme zvyšovali dôveru ľudí, dajme tomu aj v novú inštitúciu Slovenskú televíziu a rozhlas. Presne tu vzniká tá otázka, že ľudia si povedia, ako to môže byť lepšie, keď vidíme ten zápas, ten politický zápas, keď vidíme tú nezhodu. Keď vidíme, ako, ako poslanci Národnej rady proti sebe bojujú, ako vystupujú aj k tomuto zákonu. Viem, že prešiel určitý čas, kedy sme mohli aj pripomienkovať a mohli sme sa naozaj vyjadrovať k tejto, k tomuto zákonu, k tvorbe všetkých tých vecí. Oceňujem jednu vec, že niektoré veci sa zapracovali a niektoré veci sa brali na vedomie, ale urobilo sa aj veľa chýb pri tvorbe tohto zákona. Veľa chýb, ktoré spoločnosť vidí, vníma a spoliehať sa na to, že týmto bude rásť dôvera v toto médium na Slovensku, nie je cesta. Nie je to táto cesta. Keď sme priškrtili, alebo keď ste priškrtili v rozpočte pre RTVS skoro 50 miliónov eur, jasne ste ukázali, že chcete obmedziť RTVS vo svojom rozvíjaní sa, vo svojom raste. Obávam sa však, či tento trend nebude aj pri STVR. Verím, že nie. Verím, že ak už idete robiť novú televíziu a rozhlas, že budete investovať aj finančné prostriedky do toho, aby, aby mohla napredovať nová, nová televízia a nový rozhlas. A že to bude oveľa, oveľa lepšie. Ale to politické ovládnutie, za ktoré ste zodpovední a budete zodpovední, ktoré vôbec ani neskrývate a verejne prehlasujete, že je to politické rozhodnutie, ktoré však prešlo nejakým pozmeňujúcim procesom, nič nemení na tom, že to nebude verejnoprávne, že ľudia s tým nesúhlasia. A mnohí ľudia s tým nesúhlasia. Tak ako som povedal na začiatku, áno, boli určité veci, ktoré trebalo zmeniť aj v RTVS a kľudne sa to mohlo urobiť novelou zákona, kľudne sa to mohlo zmeniť a aj my by sme boli za to, aby niektoré veci sa tam zmenili. Ale to, čo tu idete urobiť vy, je to, že idete rušiť RTVS a zavádzate novú inštitúciu, s novými pravidlami, s novým systémom a vnášate tak obavy, ktoré sú podložené na faktoch, že to budú naozaj dosadení ľudia, ktorí, ktorí budú pritakávať a nadržiavať určitým politickým stranám, ktorí budú zasahovať do procesu, čo sa bude diať v diskusiách, kto bude pozývaný do diskusií a nebojím sa povedať, že už sa to aj deje a bude sa to diať ešte vo väčšej miere. Čiže my v hnutí SLOVENSKO sme proti tomuto zákonu, nesúhlasíme s vecami, ktoré, ktoré sa tam idú udiať. Mohlo sa to urobiť úplne inak. Mohlo to priniesť úplne iné ovocie, keby sa to naozaj novelou opravilo, novelou vylepšilo a nie rušením. Nie, nie tým, že teraz zrušíme to, čo ako tak funguje a nanovo budeme zakladať. Dopady sú aj ekonomické, to priznal aj sám predseda výboru a som sám zvedavý v akej, akej tej čiastke tie dopady budú. Myslím si, že budú dosť veľké a že tá zmena, o ktorej aj moje kolegyne a kolegovia rozprávali doobeda, nebudú tak rýchle, ako sa prezentujú. Či nový riaditeľ, či rada a obsadenie všetkých riadiacich pozícií. Koľko to bude trvať a aký to bude mať dopad na samotný chod televízie a rozhlasu. To sú otázky, ktoré tu sú, ktoré trebalo riešiť. Preto prichádzam s mojím pozmeňujúcim návrhom, kedy, ktorý sa týka etickej komisie a všetkých tých procesov, aby sa zachoval ten starý proces rotačný, kedy tam budú volení ľudia spôsobom, tým starým spôsobom a aj tie ich funkčné obdobia budú v tých starých obdobiach, ako to bolo predtým. Čiže dovoľte mi, pán predsedajúci, predniesť svoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, a zároveň poprosiť o to, aby sa o všetkých bodoch, ktoré sú v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, hlasovalo osobitne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR Zastavte, prosím, čas pánovi poslancovi. Bužo Lukáš, poslanec NR SR Tu sa nezastavuje čas, ale ďakujem. Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR Tak pardon, dobre, nech sa páči. Bužo Lukáš, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Buža k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, ČPT 278. 1. V § 10 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová „štatút etickej komisie,“. 2. V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno q). 3. V § 12 ods. 3 sa vypúšťa písmeno k). Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako písmená k) až m). 4. V § 13 sa za ods. 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú: „(2) Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov rady. (3) Ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov rady žrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.“ Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5. 5. V § 17 ods. 6 sa vypúšťa písmeno f). Doterajšie písmená g) až m) sa označujú ako písmená f) až l). 6. V § 18 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „ani etickej komisie“. 7. V § 18 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta. 8. § 28 až 24 vrátane nadpisov sa vypúšťajú. Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú. 9. V § 29 ods. 1 sa za slovami „o funkciu člena rady“ vypúšťa čiarka a slová „člen etickej komisie“. 10. V § 31 ods. 5 sa na konci poslednej vety pripájajú tieto slová: „a členovia rady si žrebom určia troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky, a troch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.“ Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [16:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem, pán poslanec, dve, tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči. [16:18] Ján Podmanický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali napríklad vetu alebo obvinenie, že vládna koalícia bude po zmene zákona zasahovať do slovenskej televízie, do výberu hostí, že to bude ovplyvňovať a podobne. Jedno staré biblické príslovie hovorí: Z plnosti srdca hovoria ústa . Inými slovami, že niekedy človek odkryje, čo má v srdci a čo by on robil, keby mal tú možnosť. Čiže asi vy by ste takto robili, keby ste boli vo vládnej koalícii. Navyše SMER napríklad štyri roky vládol sám a neexistuje jediný, jediný argument, jediný dôvod, jediný príklad toho, že by počas týchto štyroch rokov zasahoval do dramaturgie slovenskej televízie, do výberu hostí a podobne. Čiže my si ctíme demokraciu, ctíme si verejnoprávnosť a práve verejnoprávnosť je pojem, ktorý ste spomenuli. Povedali ste, že zákon mení spôsob našej verejnoprávnej inštitúcie. No v tom je ten problém, ktorý sa snažíme pomenovať, že Rozhlas a televízia Slovenska v posledných rokoch stratila svoju verejnoprávnosť. To je ten najväčší problém a tento zákon má opäť vrátiť Rozhlasu a televízii Slovenska alebo Slovenskej televízii a rozhlasu verejnoprávnosť. O tom je celý tento zákon. Mohol by som tu veľmi dlho uvádzať konkrétne príklady, kde práve výber hostí v mnohých reláciách bol absolútne jednostranný, kde neboli volaní zástupcovia nejakého iného názoru, nejakej inej politickej, politického pohľadu na svet. Práve tá jednostrannosť, to cenzurovanie iných názorov, to spôsobilo, že RTVS stratila verejnoprávnosť a tento zákon má vrátiť verejnoprávnosť tejto inštitúcii. [16:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči. [16:18] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste povedali vetu v tom zmysle, že ľudia s týmto novým zákonom nesúhlasia, však? Niečo v tom zmysle. No ono to tak naozaj vyzerá, preto lebo mediálne ostávajú priestor iba tí, čo s tým nesúhlasia. Spýtajte sa iných zamestnancov v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase, aký majú názor napríklad na štrajky, aký majú názor na tento nový zákon. Môžete konkretizova... môžem konkretizovať, choďte do symfonického orchestra sa spýtať. Dnes mal byť veľký protestný koncert, viete, prečo nie je? Preto, lebo celý symfonický orchester s tým jednoducho nesúhlasí a nenecháva sa zneužiť politicky, taká je pravda. Ale mediálne sa to nikde neobjavuje, preto, lebo to nie je chrumkavé. Mediálne sa objavujú iba tí v čiernych bundičkách, svetríčkoch, šálikoch, ktorí ako sú proti tomu, proti tomuto novému televíznemu zákonu. Viete, potom prečo ste, spýtajte sa vašej asistentky, bývalej pani ministerky kultúry, ako sa postavila k zrušeniu koncesionárskych poplatkov? Ona vám o tom veľa povie. Prečo boli zrušené tie koncesionárske poplatky? Z akého dôvodu? To bol ten začiatok toho úplného zániku tejto televízie, v tomto smere akoby ona išla ďalej. Tam to všetko začalo. To sú tie dôvody, prečo sa musí prijať nový zákon, to sú tie dôvody, prečo treba vyriešiť financovanie a mohli by sme takto pokračovať. To je dôvod. [16:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [16:18] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Lukáš. No vieš, ja som vysvetlil koncesionárske poplatky a veľmi súhlasím, aby štát, aby štát naozaj, trošku sa postavím, lebo mám takú krásnu stužku, vonku sa protestuje, nádherná stužka, autocenzúra, cenzúra, takže aby to bolo vidieť. Máš absolútnu pravdu, Lukáš, vo všetkom a ešte raz opakujem, koncesionárske poplatky, ja som to už vysvetlil a súhlasím s tým, že by to už mal platiť štát, ale zase si to spolitizovali a povedali bububu, my vám zoberieme peniaze. Lukáš, absolútne presne si trafil, pretože sa tu diali veci, cenzúra. Ja som pracoval v slovenskej televízii, keď sa cenzurovalo, kedy došiel riaditeľ. Vieš, ono to vtedy bolo také, že naozaj aj pán Jarjabek, vtedy člen HZDS, bol v tom čase tam a robili sa veci. Pán Michelko bol asistent pána, pána Mariána Augustína Húsku alebo aj pána Podmanického a môžem ti povedať, že naozaj sa chodilo, veď pán Andrej Danko sám priznal, Lukáš, reagujem na teba, sám priznal, že vyberal, kto bude a kto nebude moderovať reláciu v RTVS. Ja som zažil to, kedy sa, kedy došiel riaditeľ televízie a povedal, toto sa nebude vysielať, toto sa tu nebude vysielať! Pretože naozaj došli oligarchovia, povedali, to vy čo robíte? Vy budete, vy nám ničíte náš biznis. Verejnoprávna televízia, Lukáš, je o verejnoprávnosti, o tom, že sa majú informovať ľudia o tom, čo sa tu deje. A tohoto sa oni boja. A preto vonku protestujú ľudia, ktorí pracujú v RTVS. Nie je to pravda, čo tu klamú, čo tu zavádzajú. Naozaj aj ten symfonický orchester, Lukáš, vieš, volali mi dvaja chlapci, že, Jožo, už nás, Jožo, vieš, čo nám povedali? Že pôjdete preč. Už ich strašia, už ich, už im hrozia. Veď keby si ty vedel, aké správy chodia tým ľudia, čo aj vonku protestujú. Ak nechcete, aby sme vás vykopli, tak prestaňte protestovať. Nezávislých novinárov tlačia politicky, strašné! A mal si pravdu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ján Horecký za klub KDH. Nech sa páči, máte slovo. [16:18] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, ďakujem za slovo. Najskôr začnem pragmatickým materiálnym pohľadom. Počúvame o rozvrate verejných financií, o začatí procedúry zo strany Európskej únie kvôli nadmernému deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a deklarovanej snahe konsolidovať verejné financie. Počuli sme aj o takom možno mediálnom balóniku, o plošnom znižovaní zamestnancov štátnej správy o 30%. Čo považujem za, pri plošnom uplatnení, fatálne a nezmyselne ochromujúce niektoré rezorty. Mohlo by to ohroziť aj funkčnosť štátu či rozvoj našej spoločnosti. Tento môj príspevok však nie je o konsolidovaní verejných financií. Iba poukazujem na to, že práve v tejto situácii prichádza navrhovateľ s vytvorením novej inštitúcie STVR. Náklady s tým spojené jednoducho nebudú zanedbateľné. Veď chystáme sa zrušiť existujúcu, fungujúcu inštitúciu RTVS. Jednoducho sa táto zákonom zlikviduje, a takpovediac na jej základoch sa vytvorí inštitúcia nová, STVR. Na to, aby fungovala, bude potrebné do nej vložiť milióny eur. Takže vznikne drahý a zbytočný chaos, keďže návrh zákona nerieši systémový proces nejakého rozvoja RTVS, ale naopak. Dokonca nerieši ani po procesnej stránke plynulý prechod zo zlikvidovanej inštitúcie na úplne novú. Preto považujem tento návrh zákona za hrubo nezodpovedný. Keďže zákon má nadobudnúť platnosť dňom vyhlásenia, teda dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Načo je potrebná takáto rýchlosť, sa nedozvedám. A kým sa tak stane, treba urobiť konkrétne opatrenia. Musí zaniknúť inštitúcia, ktorá normálne funguje, teda RTVS. Zanikne aj funkčné obdobie riaditeľa RTVS, ďalších vysokých manažérov RTVS, ale aj doterajších členov v Rade RTVS. A to sa prirodzene nedá zvládnuť za pár dní. Teda aspoň nie demokraticky, participatívne, odborne, konsenzuálne. A teraz sa pozrime na vec meritórne z hľadiska zmyslu a účelu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Celkom stačí, ak si uvedomíme, prečo tento návrh zákona vznikol. Prečo vlastne ide vláda rušiť fungujúcu inštitúciu RTVS a ide ju aj za cenu zbytočných nákladov, prepáčte, zmätku a chaosu, vytvoriť nový rozhlas a televíziu, lebo ho chce politicky ovládnuť. Ani sa tým predkladateľ zákona netají. Pán premiér Robert Fico celkom otvorene vyhlasoval, že RTVS je citujem: "v permanentnom boji s vládou", teda že mu viac ako nevyhovuje, ak redaktori RTVS informujú občanov nezávisle podľa svojho svedomia a vedomia a nie tak, ako by to politické špičky teraz vládnej koalície chceli, v záujme vládnej koalície a nie v záujme celej spoločnosti Slovenska ponad politiku. Takže v snahe docieliť svoj cieľ mení sa celá inštitúcia. Rozhlas a televízia Slovenska sa má celkom podrobiť politickej moci. Teraz je to stranám SMER, HLAS a SNS, ktorým to môže vyhovovať, ale to naozaj dokážeme myslieť iba na štyri, resp. šesť rokov dopredu? To má pokračovať akási mediálna vendeta s každou ďalšou vládou podľa ľubovôle práve vládnucich politických strán? Nadľahčene, to budeme prehadzovať každé štyri roky písmenká RTVS, STVR a tak ďalej? Ako matematik vám hovorím, že na to máme 12 možností. Odvolá sa súčasný generálny riaditeľ RTVS, ktorého na päťročné obdobie v auguste 2022 demokraticky zvolila Národná rada Slovenskej republiky. Teda zvolili ho poslanci Národnej rady, demokraticky zvolení v parlamentných voľbách. Jeho funkčné obdobie sa skončí v auguste 2027. Kvôli nemu ide vládna koalícia rušiť celú funkčnú inštitúciu, ktorá navyše narastá na kvalite, aj na vlastnej produkcii? Nového generálneho riaditeľa, teda už nie RTVS, ale novej inštitúcie STVR, má voliť novovzniknutá rada, ktorá podľa zákona má mať deväť členov. Štyroch z nich má vymenovať ministerstvo kultúry a piatich má voliť Národná rada, kde má v súčasnosti väčšinu súčasná vládna koalícia. Suma sumárum, všetci členovia rady budú volení politicky, vládnou koalíciou. Budú to, prepáčte, naši ľudia. A rada bude mať nie nezanedbateľné právomoci. Okrem toho, že bude voliť a odvolávať generálneho riaditeľa, bude schvaľovať svoj štatút, teda štatút rady, štatút Slovenskej televízie a rozhlasu, organizačný poriadok Slovenskej televízie a rozhlasu, štatút etickej komisie, štatút programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a tak ďalej. A bude schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby. Teda, táto rada bude mať väčšie právomoci ako sám generálny riaditeľ. Zhrnuté a podčiarknuté, rada bude mať prakticky všetky právomoci a bude volená politicky. Posilnené právomoci pri kreovaní STVR bude mať ministerstvo kultúry. To isté ministerstvo, ktoré v súčasnosti má problémy, alebo nedokáže posilňovať kultúru na Slovensku a prípadné asymetrie v dotovaní tvorcov kultúry, rieši nie konsenzuálne, odborne, ale dokáže to naprávať iba politickou kontrolou, ktorá má prvky totalitnej kontroly. Čo sa, samozrejme, obráti aj proti nim samým, proti vám samým, vážení kolegovia z koalície. A proti nám všetkým, ak sa tak bude diať pri každej politickej zmene vlády Slovenskej republiky. Vážení poslanci vládnej koalície a vážená vláda Slovenskej republiky, ste demokraticky zvolení a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí nespochybňuje váš mandát vládnuť. Avšak aj v tomto prípade pri valcujúcom presadzovaní zákona o RTVS, STVR v skrátenom legislatívnom konaní je priam do očí bijúci, na mňa to tak úprimne pôsobí, revanšizmus. Ak ste cítili krivdu zo strany predchádzajúcich vlád, či hovoríte o asymetrickej podpore kultúry alebo o zneužívaní štátnych či verejných inštitúcií a myslíte to vážne, prečo sa s takým stavom chcete vysporiadať ešte hrubším spôsobom? Prečo chcete politicky ovládať všetko od OČTK až po médiá? To nie je o nastoľovaní novej štátnickej kultúry, ale, práve naopak, nápadne to pripomína nechválnu minulosť, totalitnú minulosť našej krajiny. Predpokladajme, že máte tie najlepšie a najčistejšie úmysly. Pokiaľ však nepočítate so svojou vládou na večné veky a nikdy inak, tak je vaša politika, prepáčte, krátkozraká. Sami potom legitimizujete paradigmu, vyhraj voľby a môžeš si robiť, čo chceš . Ešte len dodávam, že pán premiér Fico sa nechali počuť, že súčasné RTVS porušuje ľudské práva. A to aj napriek tomu, že podľa štatistiky rady pre mediálne služby, ktorá dozoruje dodržiavanie zákonov vo vysielaní, sa podania na radu týkali RTVS len v minimálnom počte. A ešte jeden dodatok. Televízne spravodajstvo RTVS považujú diváci podľa prieskumu agentúry Median SK z februára 2024 za najobjektívnejšie na Slovensku. Na prvej priečke tohto prieskumu sa pritom RTVS drží kontinuálne už vyše štyroch rokov. V prieskume agentúry Median SK, zameranom na štvrtý kvartál 2023, zvolilo spravodajstvo verejnoprávnej televízie za najobjektívnejšie až 26,6 % opýtaných, pričom oproti predchádzajúcemu kvartálu ide dokonca o nárast o 1,4 %. RTVS od druhej priečky delí až šesť celých percentuálnych bodov. Ide o jasné potvrdenie toho, že RTVS si svedomito plní svoje zákonné povinnosti a napĺňa verejnoprávnu misiu. Niet sa čo čudovať, že komisár Rady Európy Michael O´Flaherty vyjadril znepokojenie v súvislosti s tým, či sú dva návrhy slovenských zákonov týkajúce sa občianskej spoločnosti a verejnoprávneho vysielateľa zlučiteľné s normami v oblasti ľudských práv. Uviedol to v liste adresovanom podpredsedovi Národnej rady a štyrom predsedom parlamentných výborov, ktorý bol zverejnený. Komisár O´Flaherty v súvislosti s návrhom zákona, ktorý chce nahradiť súčasné verejnoprávne médium RTVS novým subjektom pod značkou STVR, zdôraznil dôležitosť stanovenia legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečia nezávislosť verejnoprávnych médií od vládnej kontroly. Vyzval Národnú radu Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážila obavy, že niektoré prvky návrhu tohto zákona môžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. List Michaela O´Flahertyho podľa mojich informácií dostali podpredseda Národnej rady pán Peter Žiga, predseda ústavnoprávneho výboru pán Miroslav Čellár, predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michal Šipoš, predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani Lucia Plaváková a predseda výboru pre kultúru a médiá pán Roman Michelko. O novinároch sa vraví, že sú tak drsným jazykom, strážnym psom demokracie. Tento návrh zákona o STVR nie je pokusom skrotiť tohto strážneho psa. Toto je pokus o jeho zotročenie, likvidáciu, umlčanie. Pokus motivovaný hnevom a nepriateľstvom. Teraz si dovolím byť trochu osobný, možno trochu moc. Pozrite, tiež som si osobne za svoju krátku, ale pomerne úspešnú službu Slovensku na pozícii ministra školstva v krízovom režime vyslúžil aj nejaké hanlivé nálepky. A prečítal som si zopár článkov, kde som neveril vlastným očiam, ako môže niekto napísať i nepravdivé až hlúpe tvrdenia bez overenia faktov. Ale zdôrazňujem, nič také som nepozoroval zo strany riadne fungujúcej RTVS voči mojej, ani žiadnej inej osobe, verejne činnej. A týchto zopár účelových a povrchných článkov v niektorých médiách bola a je marginálna záležitosť a v očiach znalých ľudí to skôr deklasovalo autora než moje meno a česť. Vo mne to vyvolalo trochu smútku a sklamania, nie však hnev či nepriateľstvo. Veď boj s hlúposťou sa podobá na boj s veternými mlynmi. Poďme namiesto toho robiť niečo užitočné a predovšetkým sa pozrime najskôr sami na seba, akú kultúru komunikácie, politiky a riešenia problémov prinášame do spoločnosti my politici. Napokon zdravá miera slobody slova a prejavu prináša nevyhnutne aj pochybenia. Tie však nemôžu zatieniť nenahraditeľnú službu, akú plnia nezávislé médiá a seriózni žurnalisti v spoločnosti. A cena za slobodu slova a prejavu i za slobodu zhromažďovania, to len preto, lebo to rezonuje v týchto dňoch, tak je malá, ak to má byť, kde tu nejaký článok, nejaká nálepka, hoci aj na moju adresu. Na hocikoho z nás. Dali sme ako dospelí ľudia svoj súhlas k tomu, že budeme verejnými ústavnými činiteľmi a jednoducho toto je súčasťou našej misie. Verejnoprávna televízia má ešte väčšiu misiu, než len byť, prepáčte, strážnym psom demokracie. Je nenahraditeľným spolutvorcom kultúry v širšom slova zmysle v celej spoločnosti. Ponúka vzácne veci, ktoré sa nedajú komercionalizovať, alebo zotročiť, teda až do doby, kým nevstúpi tento zlý zákon do platnosti, tento návrh zákona do platnosti. Naozaj nepotrebujeme ďalšie Rázsochy, tentokrát z funkčnej RTVS. Ani zbytočné výdavky v našej situácii. A už vôbec nie nahrádzať politickou mocou a kontrolou kompas odbornosti a etiky. Preto nás všetkých vyzývam, buďme aspoň trocha štátnici a nielen krátkozrakí politici, a poďme zlepšovať služby verejnoprávnej televízie. Naozaj vždy je čo zlepšovať v kontinuite a nie búraním funkčnej RTVS. A na záver ešte jeden postreh, keď v skrátenom legislatívnom konaní beží tento zákon, tak sa, samozrejme, vyskytujú aj vecné pochybenia, nielen tieto principiálne vybočenia zo štandardného rámca demokracie, ako sú napríklad to, že podľa tohto zákona, keď bude nejaký člen rady navrh... má byť odvolaný, tak tento zákon určuje tú povinnosť Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá volí toho člena, zároveň ho podľa tohto zákona má odvolať. Ale predsa nám poslancom so slobodným mandátom nemôže zákon prikazovať, ako máme hlasovať v takejto situácii. Verím, že predkladateľ sa vie s takýmito vecami vysporiadať, ale prečo to takto robiť, opäť. V skrátenom legislatívnom konaní, hrubou politickou silou, väčšinou a za účelom naprávať domnelé alebo skutočné nejaké krivdy, ktoré môžete pociťovať, alebo niektorí vaši lídri môžu pociťovať namiesto toho, aby sme jednoducho tú spoločnosť kultivovali, ukázali nejakú veľkorysosť, nejakú novú kultúru, ktorú ste nám sľubovali a ku ktorej, ktorá má byť súčasťou nášho poslania, našej úlohy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše ste si za cieľ vybrali RTVS, verejnoprávnu inštitúciu, kde naozaj aj podľa dozorkonajúcich orgánov a podľa prieskumov by sme našli minimum nejakých pochybení a prešľapov. A tak ako o tom hovoril môj kolega Jozef Hajko, naopak, nad rámec zákona produkciu vlastnej tvorby a služieb verejnoprávnej inštitúcie. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [16:34] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie pán poslanec evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči. [16:34] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja začnem odzadu, pán kolega, ak dovolíte. Národná rada ho môže a nemusí odvolať. Ale určite vznikne rozprava, hej, ktorá, reagujem na to, čo ste hovorili. Môže a nemusí ho odvolať. Určite vznikne rozprava, ktorá dá, alebo nedá za pravdu problému, ktorý dnes my vieme ťažko definovať. Ale viete, leitmotívom toho celého nového zákona toto nie je. Leitmotívom toho celého zákona je to, že keby v tomto smere išla ďalej táto už dnes takzvaná verejnoprávna inštitúcia, tak by zanikla. Zanikla by preto, lebo by sa stratila v tom poli tých ostatných súkromných televízií, lebo už dnes si neplní svoju verejnú službu zo zákona. Lebo tie súkromné televízie ju predbehli. Predbehla ju Markíza s pôvodnou slovenskou tvorbou aj so športom, predbehla ju JOJka so športom, predbehla ju TA3 s publicistikou. To všetko, tu všade mala vládnuť verejnoprávna televízia. Takto jej berú témy všetky tie súkromné médiá. Dnes to už nie je o duálnom systéme, ktorý by, kde by bola partnerom verejnoprávna inštitúcia. To už je jednoznačne o prevahe súkromných médií, s ktorými táto televízia začala súperiť. To je ten najväčší problém dnes, ktorý my sa pokúšame vyriešiť novým zákonom, a preto ten nový zákon o novej televízii, aby sme toto tak, ako to sa nedá opraviť. To sa nedá opraviť preto, lebo to bolo pokazené pred tými 12-timi rokmi tým Krajcerom, ktorý to všetko zlúčil. Takto to dal dokopy, nezmyselne a politicky. Ani sa tým vtedy nikto, ani sa tomu vtedy nikto nebránil. Proste nevedeli odvolať riaditeľa. Potom tá ďalšia vec s tým zrušením koncesionárskych poplatkov, o ktorých stále hovoríme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:34] Ľuboš Blaha Pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči. [16:36] Ján Podmanický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, nedá sa reagovať na všetko, čo ste povedali. Mohol by som sa baviť o tom vašom, takom klišovitom výroku, že médiá sú strážcovia demokracie. Na to by som sa vás spýtal a kto stráži strážcov? Mohol by som rozoberať to vaše porovnávanie sa, aký, aký útok bol na vás vedený, keď ste boli vo funkcii ministra. Viete, to porovnávať, pri všetkej úcte, pán poslanec, voči vám, porovnávať tu nejaké útoky voči vám, s tým, čo sa celé roky dialo voči strane SMER a voči Robertovi Ficovi, keď z neho bolo doslova štvané zviera a viete, ako to skoro skončilo. Nehnevajte sa, to bolo úplne nenáležité porovnanie, to sa nedá porovnať. Vy si to neviete predstaviť, aký sa tu viedol hon na jedného z predstaviteľov politických, politickej strany SMER. Ale skôr čo by som chcel sa vás spýtať, na tú vašu predstavu objektivity RTVS, tak neviem, či je objektívne napríklad teda, aby sme príklady hovorili, po atentáte na premiéra Roberta Fica vysielala RTVS24 v podstate taký špeciál, kde sa vyjadrovali rôzni komentátori, analytici a tak ďalej. Z 20-tich analytikov, komentátorov akože odborníkov bolo 19, ktorí celý svoj život profesionálny kritizovali Roberta Fica. Bola tam Iveta Radičová, Štefan Hamran, Soňa Somolány, Pavol Demeš, Peter Weiss a tak ďalej, a tak ďalej. Mohol by som ich tu všetkých vymenovať. Tak z 20-tich analytikov, ktorých si RTVS pozvala, sú v čase, keď bol skoro zavraždený predseda vlády, sú 19-ti jeho kritici. Tak, prosím vás pekne, to je, to je aká objektivita toto? Toto je tá nejaká úcta voči nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:36] Ľuboš Blaha Pán poslanec Jozef Hajko. [16:38] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Horecký, ako ste si všimli všetci, tak vystupoval s tým, že ešte stále veríme, že tieto, to, čo je tuná predložené, sa môže zmeniť. Nuž musíme veriť aspoň, aspoň kúsok. Ja sa vyjadrím k tomu, čo povedal, čo sa týka odvolávania členov rady a pomôžem si jednoducho návrhom zákona, tak ako to je v zákone presne napísané. Prečítam to. Minister kultúry alebo Národná rada podľa toho, kto člena rady do funkcie ustanovil, člena rady odvolá, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 12 ods. 3 až 6, alebo sa nezúčastňoval rokovania, tam je gramatická chyba, nezúčastňoval sa na rokovaní rady najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Iným spôsobom to znamená, že ak minister kultúry, v tomto prípade ministerka kultúry, menuje člena rady, tak tým pádom ona má, ona má odvolať tohto človeka. Ak Národná rada zvolí tohto člena rady, tak ona ho má odvolať. Áno, je to tam tak napísané, že ho má odvolať. Nie, že môže. Jednoducho ak si neplní svoje povinnosti podľa tohto zákona, tak ho má odvolať. Takže uvažujme nad tým. Je to, je to, je to snaha, je to apel na poslancov, aby konali podľa toho, ako sa správal tento človek? To znamená, že tento zákon mu prikazuje, ako má hlasovať, alebo je to na slobodnej vôli toho poslanca? Samozrejme, ako sa na to pozrieme. Ja, ja v tomto problém vidím a vidím tu rozpor s ústavou a možnože toto bude kameňom úrazu tohto zákona, ak bude schválený, pretože túto vec by mal posúdiť Ústavný súd. [16:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec Ján Horecký bude reagovať na faktické poznámky. [16:40] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo i ďakujem za všetky vaše poznámky. Pán kolega Jarjabek, áno, hovoríte o tom, že by RTVS bez likvidácie zanikla. Preto hovoríte, že potrebujeme novú inštitúciu, ale že by zanikla medzi komerčnými televíziami. Ale práve váš návrh zákona, ktorý jej dáva, ktorý počíta s desaťkrát väčším objemom reklamy, ju posúva do súboja alebo súťaže s komerčnými televíziami a komercionalizuje ju, pričom to nie je jej primárne poslanie. Tak, pán kolega Podmanický, ja v žiadnom prípade nechcel som porovnávať sa s premiérom tejto republiky. Hovoril som počnúc od svojho príkladu, že viem, o čom je reč. Vo všeobecnosti o tom, že aj z vášho vystúpenia cítiť, keď ste hovorili o tom pomere 19 ku 1 ľudí, ktorí sa vyjadrovali k danej situácii, a mali ste a hodnotíte ich ako 19 ľudí, ktorí v minulom čase boli v opozícii, alebo kritizovali kroky pána premiéra Róberta Fica. Tak, viete, už z tohto postoja cítiť takú možno nevyslovenú explicitne obžalobu médií a niektorí z vás to aj vyslovene povedali z tej otrasnej udalosti, ktorá sa potom stala. A ja apelujem len na to, aby sme sa neviezli na tejto vlne emócie, aby sme si nemysleli, že môžeme politickou mocou a kontrolou nahradiť vývoj civilizovaný, prirodzený, demokratický kontinuálnym zlepšovaním inštitúcií. Chceme vrátiť koncesionárske poplatky? Môžte to urobiť. [16:43] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Za Klub Progresívne Slovensko vystúpi pani poslankyňa Dana Kleinert. [16:43] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v ostatné mesiace sme svedkami zvláštneho úkazu. Až príliš často počúvame buď my z Progresívneho Slovenska, alebo opozície alebo ľudia, či médiá odborne a legitímne pýtajúcich sa na kroky tejto vlády, že kde ste boli? Kde ste boli, keď? Kde ste boli, keď sa stalo to a to? Kde ste vtedy boli? Kde ste boli, keď sa stalo jedno, keď sa stalo druhé? Vždy sú tieto otázky spájané s niečím, čo sa koalícii nepáčilo. Vnímali to ako brutálny, či neférový krok vtedajšej vládnej moci. Ale jednému ja fakt nerozumiem, napriek úpornej snahe pochopiť konanie súčasných poslancov a poslankýň SNS, SMER-u, či HLAS-u, že ak nám teda hovoria, že niečo kedysi nebolo v poriadku, tak čo ich vedie k tomu, že teraz treba robiť veci buď rovnako zle, alebo ešte horšie. To čo chcú, aby po nich zostalo? Čo má byť tá hodnota práce poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky alebo tejto vlády? Majú to byť procesy a legislatívne postupy? Veď už teraz vieme, že zhruba 60 % vládnych návrhov tejto vlády ide cez skrátené legislatívne konanie. A to nemáme ani pandémiu a mnohokrát sme tu jasne argumentačne vyvrátili v drvivej väčšine z nich falošne deklarovanú potrebu ísť mimo zaužívané a legislatívne poctivé procesy MPK. Alebo to má byť obsah návrhov zákonov, čo má ostať po tejto vláde a poslancoch či poslankyniach? Veď tu sa ide valcom popierajúcim a potierajúcim hodnoty profesionality inštitúcií. A čo je úplne najhoršie, valcom likvidujúcim demokratické princípy Slovenska. A, naopak, k tomu vidíme všelijaké papalášske móresy, doživotné renty a tomu podobné návrhy. Čo to teda má byť? Opravte ma, ak sa mýlim, ale jediné, čo z toho celého mne vychádza, je, že by to mali byť iba chute mocensky sa zabetónovať. Mať už ideálne navždy moc a renty a platy a príplatky a šoférov a limuzíny a vládne lietadlá a svoje ministerstvá a všetky statky feudálnych panovníkov. Inak by sa podľa mňa takéto veci, ako je napríklad rušenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a za takýchto podmienok nediali. Počas všetkých týchto týždňov parlamentných schôdzí a rozpráv, či reakcií ministerky kultúry, pána Machalu, Michelka, Danka a celej tejto úderky mi však napadalo dookola stále jedno slovo, ktoré toto celé rámcuje. A tým slovom je neúcta. Trpko vnímam neúctu vlády k ľuďom tejto krajiny a k divákom a k diváčkam RTVS na Slovensku. A v tomto prípade rušenia RTVS treba vypichnúť neúctu najmä zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a jej spomínaného dreamtímu. Všetky kroky, ktoré robia v novonavrhovanej STVR nie sú v prospech ľudí a je to naopak. Verejnoprávnosť a dostupnosť informácií, nie názorov každého, lebo ten sa zistiť, dá zistiť kdekoľvek a s kýmkoľvek, ale skutočných informácií relevantnej a poctivej žurnalistiky a tiež, samozrejme, poctivej a kvalitnej tvorby profesionálov, nie tvorby vládou protežovaných ľudí. To nemá o tom rozhodovať ani poslanec Michelko, či pán Danko, ktorý moderátor v RTVS bude alebo nie. Relevantnosť súčasnej RTVS sa, samozrejme, dá merať aj dátami, ktoré jasne vravia o stúpajúcej dôveryhodnosti meranej nezávislými agentúrami. Čítajúc dôvodovú správu a počúvajúc ju opätovne dnes z úst ministerky Šimkovičovej ma obchádza hanba z tohto textu. Kto toto písal? Prečo musíme čítať v legislatívnom návrhu irelevantné názory nejakého zatrpknutého pisateľa, ničím nepodložené? Aj toto je neúcta k ľuďom našej krajiny. SNS týmito ľuďmi neuveriteľne pohŕda. Zákon v tejto forme nijako nezlepší kvalitu vysielania a je to, žiaľ, presne naopak. Ministerka Šimkovičová ukazuje neúctu k odborníkom a odborníčkam. Neúctu k ich profesionalite, vzdelaniu, či získaným zručnostiam. Neunúva sa ani len vypočuť si ich názor. Neunúva sa ani len pozrieť na to, aký proces majú v iných krajinách, hoc aj napríklad v Českej republike. Koľko dlhých mesiacov trvá prejsť si odborné témy, prejsť si politické stanoviská, nastaviť systém tak, aby aj proces bol v duchu odbornom, v duchu hľadania najlepších možných riešení, v duchu hľadania prienikov ako odborných, tak aj politických. Ministerka kultúry ani len nepríde na mimoriadny výbor pre kultúru a médiá, kde bola prizvaná a kde boli aj zástupcovia a zástupkyne RTVS. Pohŕda nimi, pohŕda ich odborným pohľadom. Ministerke, ktorá by mala pre kultúru a ľudí v nej aj dýchať, je to nielenže jedno, ale čo je aj horšie, ide úplne proti nim. Asi sa môžeme zhodnúť, že minister nemusí byť vždy odborne zdatný. Avšak jeho silou je aj to, akými ľuďmi sa obklopí. Pri ministerke kultúry máme ľudí schopných hovoriť o plochej Zemi, či spochybňovať pandémiu, ktorú sme tu my všetci museli žiť. A mnohí z nášho spoločenstva to, žiaľ, nedali. Ostali po nich blízki, ktorým sa strana SNS svojimi zástupcami naozaj cynicky vysmieva. V tomto kontexte, a teda aj v kontexte tohto návrhu vnímam obrovskú neúctu tejto koalície k vzdelávaniu, k vzdelaniu, k profesionalite a ku kultúre. Ostatne ani novozvolený prezident Peter Pellegrini, vzídený z tejto koalície tieto hodnoty nevníma ako natoľko dôležité, aby sa im patrične venoval vo svojom inauguračnom prejave. Slovo kultúra použil presne jedenkrát, a to v kontexte politická kultúra, slovo vzdelávanie presne jedenkrát. Ten príhovor mal takmer polhodinu. V RTVS nerobia iba ľudia zo spravodajstva, sú to stovky a stovky tvorivých ľudí v iných odboroch. Tí a tie, ktorých potrebujeme na produkciu kvalitnej pôvodnej tvorby. Je to množstvo ľudí z podporných profesií, a to od administratívy, hospodársku správu až po kameru končiac. Sú to ľudia z interného, ale aj externého prostredia, ktorí pre RTVS pracujú. Ľuďom, ktorí prejavili svoju nespokojnosť pokojným a legitímnym, ústavou zaručeným protestom sa následne v médiách ich ministerka vyhráža prepustením. Že dala si zistiť, podľa jej informácií tam bolo asi iba 5%, čo je vlastne cirka tá skupina, čo sa bude prepúšťať. Čo iné ako spupné a arogantné vyhrážanie to je? Ministerka kultúry nemá ani úctu k slovám, ich naozajstným významom. Tvrdí iné, ako je skutočnosť. Čierne je biele, biele je čierne, pravda je lož. Slová používa len tak, aby nejaké vôbec boli. Je totiž schopná tvrdiť, že návrh na zrušenie RTVS, jeho vedenia a následne zriadenie novej spolitizovanej entity nie je v rozpore s Európskym právom, ale on v skutočnosti s ňou v rozpore je. Ministerka je schopná tvrdiť, že budúca STVR nebude spolitizovaná. Ale veď ich kroky a vlastný návrh zákona diktujú presný opak. Rada nominovaná ministerkou, etická, čiže cenzorská komisia, kompetencie rady, to všetko nie je ničím iným, ako ovládnutím verejnoprávneho média. Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter a zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak. Návrh totižto zvyšuje vplyv ministerstva kultúry na riadiace orgány a kontrolu nad ich obsahom, čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi. Ministerka je schopná tvrdiť, že napĺňa programové vyhlásenie vlády. Ale v ňom nič také, ako zrušenie RTVS nie je. Naopak, je v ňom, v časti kultúra, na strane 50 hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Tá však žiadna neprebehla. A aj pred pár dňami na výbore pre kultúru a médiá ministerka ani len neprišla a slovami jeho predsedu, neprišla preto, že pravdepodobne si to ministerka vyhodnotila tak, že výbor bude neuznášaniaschopný, a teda nie je relevantné, aby diskutoval. Čo viac ako nie napĺňanie, ale neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky to je? Členovia a členky vlády a nejaká, špeciálne to majú ešte asi aj členovia SNS, nemajú zjavne ani zamak úcty k efektivite vynaložených peňazí na veci, ktoré presadzujú. Nevidíme nijakú úctu k financiám, k nášmu spoločnému balíku financií na spravovanie krajiny. Veď to nie je len taký imaginárny balík financií, naň musia zarobiť obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny. Nie je to hra, zmeniť si len tak RTVS na STVR. Pohŕdanie efektívnym vynakladaním našich spoločných peňazí je popri novom ministerstve pán Danka, popri dvojnásobnom pokútnom zvýšení odmien ministrov v dobe potreby konsolidácie, popri likvidácii funkčných systémov v inštitúciách typu Fond pre umenie, ale aj popri papalášizme typu odvezieme sa zadarmo na futbal vládnym lietadlom, tak toto pohŕdanie vynakladaním peňazí je aj v tomto návrhu. Namiesto poctivého definovania si problémov verejnoprávneho média a následného nájdenia riešení, čo v prípade RTVS by malo byť okrem dobrého nastavenia fungovania aj navýšenie už aj tak podvyživenej inštitúcie financiami, sme sa dnes, v deň hlasovania o druhom čítaní dozvedeli o pozmeňujúcom návrhu pána Jarjabka o dvojnásobnom navýšení odmien členom rady a novému riaditeľovi STVR. Čím to je? Tým, že po novom Rada STVR má 9 členov, z toho 4 vymenúva a odvoláva minister kultúry a 5 členov rady volí a odvoláva Národná rada, čiže koalícia. Alebo je to tým, že po novom generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva Rada STVR? Tá rada, ktorú, čo som povedala pred chvíľou? Čiže kritika ich zlého hospodárenia súčasného vedenia nejde smerom ku kvalitnému nastaveniu riadenia inštitúcie, ale vedie k návrhu zdvihnúť odmeny členom rady a riaditeľovi. Vidí tu v tomto niekto logiku? Logiku veci, kde cieľom má byť zlepšenie fungovania inštitúcie? Počuli sme o analýze, ako na to? Počuli sme o návrhoch, ako vylepšiť infraštruktúru, techniku, kvalitné vybavenie štúdií v regiónoch, školenia zamestnancov? Počuli sme o snahe, ako vylepšiť verejnoprávny obsah, či vôbec verejný diskurz o ňom? Nie, nepočuli sme! To, čo sme da dozvedeli, je, že zrušíme RTVS. Spomenul tu niekto snahu o začatie verejnej debaty o financovaní verejnoprávneho média? Počúvame od vlády, aj dnes od ministerky Šimkovičovej, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, ale ministerka nielenže neprišla s lepším návrhom, ale rovno svojím príchodom šmahom ruky znížila rozpočet RTVS o celú tretinu, čo je asi 50 miliónov eur. V tomto kontexte počúvať od poslancov koalície výčitky, ako RTVS nemá na hento a nemá na toto a nemôže si niečo dovoliť kúpiť, je viac ako paradoxné. Spomínala som už teda tú neúctu k financiám a trápi ma ešte stále táto jedna vec. Po ostatnom výbore pre kultúru a médiá mi na priamu otázku, či si ministerstvo kultúry dalo spraviť analýzu, koľko bude stáť rebranding a ako dlho predpokladajú, že bude trvať, pán Bernaťák, zastupujúci ministerku povedal, že takú analýzu nemá, že veď to už bude vecou toho druhého riaditeľa. Ale veď ten nový riaditeľ už bude v novej inštitúcii. Každý, kto sa trochu rozumie procesom hoc aj pri malinkej značke, nieto ešte pri veľkom subjekte, vie, že tento rebranding bude stáť nás všetkých státisíce eur, a to nepočítame milióny, pretože si povieme, že veľa vecí sa dá spraviť kreatívne in haus. Argument, že veď nám to spravia študenti, je hlbokým nepochopením práce dizajnéra. Degraduje jednak študentskú prácu, implikujúc, že veď to bude lacné, ale aj keby sme si vzali tento argument, tak hĺbka a komplexnosť rebrandingu televízie, média, verejnoprávnej televízie a rozhlasu nie je práca, ktorú pri všetkej úcte zvládnu iba študenti. Čo tým myslím, že iba? No že ak by to aj mali robiť študenti, tak potrebujú k sebe profesionálov, mentorov, a to sa má ako spraviť? Ich pedagógovia prestanú učiť na tých školách podľa syláb, pretože sa roky potrebujú venovať tomuto zadaniu? A ak áno, kto to zaplatí? Však veď zase iba my. A to ešte nehovorím o celkovej produkcii dizajnu do reality, vizuálov všetkých staníc, produkcii upútaviek, grafiky, a to ideme až po vizitky a vám je to tu jedno? Celkovo návrh zákona znamená zrušenie predchádzajúcich právnych predpisov a zavedenie nového mediálneho subjektu, čo si vyžiada dodatočné finančné náklady a výrazne zmení zaužívané pracovné postupy. To bude trvať roky a mnoho, a mnoho zbytočne vyhodených peňazí daňových poplatníkov a energie odborníkov a odborníčok, ktorá by sa radšej mala vložiť do rozvoja a zlepšenia už existujúceho. A k tejto náloži si môžeme predstaviť napríklad prerobenie úplne všetkých zmlúv na nový subjekt. Koľko právnikov to bude robiť? Za aký čas? Za aké peniaze? Na to ministerka nemá odpoveď. Ani si totižto túto otázku v neúcte k peniazom nás všetkých, v neúcte k energii, schopnosti a profesionalite ľudí, nezačala klásť. Zmeny v RTVS, STVR významne obmedzia činnosť verejnoprávneho média na Slovensku a môžu negatívne ovplyvniť vysielaný obsah a hovorili nám to osobne aj pracovníci RTVS, ktorí prišli na výbor. A ako dnes podrobne vysvetlila Zora Jaurová, navrhovaná účinnosť zákona môže v praxi spôsobiť aplikačné problémy, keďže neponecháva dostatočný časový priestor na naplnenie nových ustanovení zákona. Snáď všetky odborné argumenty tu už z nášho Progresívneho Slovenska padli počas ostatných týždňov, a to aj v dnešných rozpravách opozície. Snažili sme sa zľava, sprava, logicky, argumentačne, poctivo. To slovo neúcta, ktoré nominanti strany SNS napĺňajú, žiaľ, plným priehrštím však asi determinuje nasledujúce kroky. A na záver chcem povedať, vo výsledku asi všetci predpokladáme, že sa neozve v pani ministerke vedomie profesionálneho výkonu a asi ani v poslancoch či poslankyniach sa nepohne už vopred daný názor, ako nám povedal pán Michelko na výbore, kocky sú hodené. Kým však vy, poslanci a poslankyne koalície, nestlačíte ten gombík, kým sa podpíšete, nepodpíšete pod likvidáciu demokratickej inštitúcie, stále nie je hotovo. Pokiaľ to vráti prezident Pellegrini do Národnej rady, stále nie je hotovo. V PS veríme, ako povedala dnes na tlačovke moja kolegyňa pre kultúru Zora Jaurová, že toto asi nie je najlepší typ zákona, ktorý by podpísal ako prvý alebo jeden z prvých. Pre prezidenta, ktorý vo svojej inauguračnej reči hovoril o politickej kultúre. Ak však napriek tomuto všetkému odpíšete RTVS, môžeme povedať, že toto je, či bude čierny deň pre Slovensko. Je to čierny deň pre všetkých obyvateľov a obyvateľky, pre všetkých, a to aj tých, ktorí tvrdia, že televíziu RTVS nepozerajú. To totižto nie je podstata veci, aby všetci ľudia pozerali, či počúvali nespolitizované a verejnoprávne médium, podstata je, aby každý z nás túto možnosť mal. A na záver, pokiaľ sa naplní tento negatívny scenár, by som chcela tu a nahlas v mene Progresívneho Slovenska poďakovať všetkým zamestnancom a zamestnankyniam RTVS za ich doterajšiu prácu a vysloviť želanie, že nájdu uplatnenie, kde budú môcť napĺňať tvorivú slobodu a robiť prácu poriadne, poctivo a s láskou. Ďakujeme. (Potlesk.) [17:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dokončíme ešte faktické poznámky, pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči. [17:00] Dušan Jarjabek Ďakujem veľmi pekne, tak po tomto skutočne apolitickom vystúpení, pani poslankyňa, jedna z vašich prvých otázok bola, pýtali ste sa, že čo ostane vo verejnosti po tejto vláde? Tak ja vám to teda poviem, čo zostane vo verejnosti po tejto vláde. Vo verejnosti po tejto vláde zostane pokus pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, o ktorom sme tuná veľmi málo, ešte stálo málo hovorili a dúfam, že o tom budeme hovoriť ešte stále viac a dlho. Pokus o vraždu premiéra Slovenskej republiky, politickej vraždy, pani poslankyňa, politickej vraždy! A ten pán, ktorý to urobil, to bol progresívny strelec, pani poslankyňa. (Potlesk.) [17:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Karol Farkašovský s faktickou poznámkou. [17:01] Karol Farkašovský Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, povedali ste, že zákon nijako nezlepší kvalitu vysielania. S tým súhlasím, lebo zákon ani nemôže sám o sebe zlepšiť kvalitu, samotnú kvalitu obsahu vysielania. Ale môže na to vytvoriť podmienky a má na to vytvoriť podmienky. Obsahovú kvalitu môže zlepšiť jedine redakčný tím a manažment RTVS. Pravda, na to sa musí zobudiť z profesionálnej slepoty. Evidentne sa však jedni aj druhí pozerajú do krivého zrkadla a vidia sa ako bojovníci za slobodu slova. Ale sú to samozvaní bojovníci, ktorí stratili zmysel pre realitu. Robili politickú nadprácu a namiesto toho, aby to priznali a urobili sebareflexiu, zanovito trvajú na svojom a naďalej pokračujú v tendenčnom informovaní. Základnou chybou RTVS je ignorovanie zásadnej požiadavky verejnosti na pluralitu informácií. Tu treba nastaviť pravidlá a princípy. A to je zmysel nového zákona o RTVS, respektíve STVR. Ďakujem. [17:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Dana Kleinert bude reagovať na faktické poznámky. [17:02] Dana Kleinert Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela veľmi výrazne ohradiť voči slovám pána Jarjabka, ktoré sú mimoriadne nevkusné a myslím si, že sa nehodia ani do úst poslanca, ani nikoho iného. A rovnako tak nekultúrne je aj to, že mi je teraz chrbtom a nevie si ani len, ani len čeliť tomu, že mu odpovedám na jeho naozaj nevkusnú a naozaj otrasnú poznámku, prepáčte mi, musím to takto povedať. Pán Jarjabek, vy ste tu desiatky rokov, takže vy by ste sa mali spýtať, čo tu zostalo po vás, čo dobré na Slovensku zostalo po vás, a to aj v súvislosti s RTVS. Takže ak sa vrátim k RTVS, toto, ak zrušíte RTVS a navolíte si, alebo zriadite vašu vlastnú politickú STVR, toto zostane po vás, to si budeme pamätať aj ako krajina, aj naše deti. Ďakujem. (Potlesk.) [17:02] Ľuboš Blaha Budeme hlasovať, vyhlasujem dve minúty prestávku a 17.05 h budeme hlasovať. (Prestávka.) [17:02] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním, ešte predtým pár procedúr. V mene troch poslaneckých klubov za SMER-SD, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 15. schôdze. Hovorili sme o tom na poslaneckom grémiu. Bod programu je návrh na voľbu predsedu úradu na ochranu osobných údajov. Máme to uvedené ako tlač 369 a navrhujem, aby sme ho prerokovali budúci týždeň v stredu 26. júna o 17-tej hodine s tým, že hlasovanie by sa uskutočnilo nasledujúci deň vo štvrtok o 11-tej hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Podávam procedurálny návrh, aby sme opakovanú voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu, tlač 265, vykonali budúci týždeň vo štvrtok 27. júna o 17-tej hodine. Je všeobecný súhlas? Počul som nie? Prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 117 prítomných, 115 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme určili termín na voľbu kandidátov na opakovanú voľbu kandidátov na sudcu ústavného súdu, tlač 265 a vykonáme ju budúci týždeň vo štvrtok 27. júna o 17-tej hodine. V mene troch poslaneckých klubov SMER-SD, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie nového bodu do programu 15. schôdze, ktorým je novela zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, ktorú Národnej rade vrátila prezidentka Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie ako tlač 362. Navrhujem, aby sme tento vrátený zákon prerokovali budúci týždeň v stredu 26. júna o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej podávam procedurálny návrh, aby sme druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tlač 356 prerokovali po zákone o ochrane prírody, teda 26. júna po deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej podávam procedurálny návrh, ktorý sme si odsúhlasili na poslaneckom grémiu, teda aby sme budúci týždeň v utorok a v stredu, teda 25. a 26. júna rokovali bez hlasovania. To znamená počas týchto dvoch dní, keďže máme kolegov, ktorí budú nás zastupovať v zahraničí, nebudeme hlasovať, najbližšie hlasovanie by sa teda uskutočnilo až vo štvrtok o 11-tej hodine, teda budúci týždeň. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 121 prítomných, 116 za, 5 proti. Konštatujem, že sme schválili procedurálny návrh. V mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme dnes prerokúvaný bod číslo 44, tlač 278, zákon o STVR rokovali aj po 20-tej hodine do úplného skončenia bodu vrátene hlasovania. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 124 prítomných, 75 za, 49 proti. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov národnej rady, tlač 279. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 14. mája 2024. Prosím, prezentujem sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 119 prítomných, 75 za, 1 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme procedurálny návrh, pán poslanec Szalay. [17:10] Tomáš Szalay Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SaS, PS a KDH podávam procedurálny návrh, aby sa do programu tejto, teda 15. schôdze Národnej rady, zaradil nový bod, a síce návrh na vydanie uznesenia Národnej rady k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19, Petra Kotlára. Odôvodnenie, zaradenie tohto návrhu uznesenia do programu prebiehajúcej schôdze považujeme vzhľadom na jeho obsah a aktualitu za nevyhnutné a obzvlášť sa obraciam s požiadavkou na podporu na zdravotníkov z radu vládnej koalície, ktorí predsa nemôžu takýto pľuvanec do tváre obetiam covidu strpieť. To aspoň dúfam. Ďakujem. [17:10] Peter Žiga Poprosím písomne. Dávam o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Szalaya hlasovať. (Hlasovanie.) 125 prítomných, 50 za, 68 proti, 7 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Vyhlasujem päťminútovú prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o RTVS. (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278. Pani ministerku máme prítomnú v sále, pán spravodajca sedí na svojom mieste. Budeme pokračovať v rozprave, a to príspevkom pána poslanca Alojza Hlinu. Nech sa páči, pán poslanec. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) [17:21] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, nevynucujem si nejak pozornosť, ale keď ste tu, tak aby som to tu prípadne skúsil povedať. Nebudem dlho, lebo už dosť toho povedané bolo, možno len krátka poznámka, na úvod ma zaujalo tých sedem statočných, ktorí sa zdržali pri tom hlasovaní o pánovi Kotlárovi. Považujem to za takú iskierku nádeje v tejto mizérii, v ktorej tu žijeme, aj číslo sedí. Sedem statočných odmietlo slepú poslušnosť, hej, zahlasovať za to, čo normálne rozum nedovolí. No takže mal som pôvodne ladený ten môj príspevok veľmi smutne, ale toto mi tak aspoň, ja som z podstaty pozitívny človek a toto mi teda, ma tak utvrdzuje, že stále má zmysel byť pozitívny. A teraz k tým negatívnym. Viete, kde zahynulo pri obrane alebo pri bojoch, pri akej budove 30 ľudí? Neviete. Viete, kde zahynulo 30 ľudí počas okupácie v ´68? Neviete. Viete, že zahynulo 30 ľudí pri bojoch o budovu pražského rozhlasu počas okupácie v ´68? Dosť, nie? 300 bolo zranených a boľševik vedel, komunista vedel, čo treba robiť. Komunista vedel presne, čo treba robiť. Zoskočiť na letisko a utekať do rozhlasu. Viete, my sme tu naozaj svedkami mocenského zápasu a symboliku ja mám rád. Tá symbolika vyšla aj dneska, lebo my sa ho, oni sa ho zmocňujú, toho štátu. Zmocňujú sa ho cez základný kameň demokracie, a to je zákon 84/1990 o zhromažďovaní. Ten sme tu mali doobeda a dnes hovoríme o médiách, tie máme poobede. All in one. Jeden deň krásne to išlo, nech je to rýchlo, čím skôr a ešte sa im to vcuklo do jedného dňa. Jeden nevymyslí. To je symbolika. To je naozaj symbolika a ľudí na to, prípadne dávajte pozor, lebo aj tento symbol sa nám snaží niečo naznačiť. Čisté zmocnenie sa štátu, ľudí, vedomia, názorov. Televízia je kľúčový parameter. Ešteže im odrobil Krajcer robotu, že zlúčil televíziu s rozhlasom. Teraz si predstavte, že by bola aj televízia, aj rozhlas, by sme museli ma dvakrát nejaký, dvakrát by sme museli o tom rokovať, hej? Takže tu je úspora nákladov v tom, že to pôjde o jednom, o jednom vrze, jak sa hovorí. Čo k tomu ešte dodať, veľa bolo povedané, veľa ešte asi povedia. Som sa snažil aj v predchádzajúcom mojom vstupe hovoriť niektoré skutočnosti, ktoré stoja za zamyslenie. Nezarezonovalo, meniť sa nič nebude, stále je to tak. Dokonca aj ten tenký ľad toho, by som povedal, že náboženského zmieru, ktorý tu máme a ako tak si tu žijeme, aj že máme, niektorí sú bez viery, niektorí s takou vierou, nejakí s hentakou, tak aj toto sa nám, nám spáli prsty a ideme vchádzať do týchto temných vôd, ktoré môžu skončiť zle. Ja som sám zvedavý, že kto bude zástupca etickej komisie z radov cirkvi. A čo to urobí, alebo neurobí vo vedomí tej spoločnosti a v tom, ako sa bude formátovať tá televízia. Ak by som len mohol poprosiť moju katolícku cirkev, že by sa do toho nehrnula. By som naozaj, že aby prípadne, ja vám, áno, ja som bol tak vychovaný na Orave pre veľkú zbožnosť. Vždycky, keď ide okolo mňa biskup, vždycky sa prežehnám. Ja som tak bol vychovaný a je to moja cirkev, ale to ja asi nemám, možno mi to niekto teologicky vysvetlí, nemám ani právo to od nich žiadať. Ale tu som o niečo, som slobodný, výkon mandátu mám, a preto hovorím, ak sa to dá, tak sa do toho nehrňte, lebo to neskončí dobre. Neskončí to dobre. Možno by bolo dobré, keby sa nikto do toho nejakým spôsobom nehrnul, lebo im to neskončí dobre. Takže ani to nebolo vypočuté, hej, to tam všecko máte, jak ste chceli, lebo však sa potrebujete skryť. Ako, čo nám, čo bude tá ponuka, čo bude tá skvostná ponuka toho spravodajstva, ide z toho obava, lebo už to štruktúrovanie tých spravodajstiev, už sme toho svedkami. A ja teraz som, niekedy som, pozeral som si večer, preletel cez správy, teraz úprimne si poviem, že musím sa viacej nútiť, ale viem, že je to teda, mám to vedieť, čo sa deje. A minule som pozeral správy, nepoviem u ktorého vysielateľa, večerné spravodajstvo, v nedeľu to bolo a bol tam 7-minútový príspevok v spravodajstve, v hlavnom, o servise bicyklov, samozrejme, potom šli šteniatka a neviem, čo. Áno, čiže ideme tam, nezadržateľne ideme tam, ideme do tohto typu spravodajstva aj v komerčných televíziách, a teda posledná na rade, tam sa to riešilo, tam sa to upratovalo cez ekonomické záujmy a posledná na rade je RTVS-ka a tam sa to uprace mocensky cez zákon, presne to. A budeme mať správy také, aké boli. Budú šúľať zrno na žatve, on nebude vedieť, či je jačmeň, ovos, pšenica, ale bude šúľať a tváriť sa múdro, hej, budú sa strihať pásky, neviem, rozmýšľam, čo ešte bude. Niečo také, viete, aby neublížilo, ale aby potešilo dušu Slováčiska, hej, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje. Však sme tu mali ten režim, že nič sa nedeje, všetko, všetko je v poriadku. Mlieko v obchode nebolo, kokos iba pred Vianocami, ale všetko bolo v poriadku podľa tých správ. Takže aj teraz sa už nebudeme obťažovať niečím takým, že niečo nesedí, niečo nefunguje, že nie sú peniaze, v správach bude, všetko je v poriadku. Ešte som aj zvedavý na tú vyváženosť tých politických diskusií a ako to skončí. A prípadne tu si ešte povieme aj v mojom kontexte, lebo ja som sa stal, teda tak sa stalo, že je strategická dohoda, údajne to niekde na koaličnej rade až riešili, že s Hlinom nemôžu ísť do diskusie ani Takáč, ani Taraba. Ja neviem, že prečo, ja si, ja si viem svoje domyslieť, lebo na rozdiel od niekoho iného ja tomu trošku rozumiem, teda nedáva to zmysel so mnou do diskusie ísť, lepšie je nejsť, hej, a že ako ten trend bude pokračovať, lebo už v diskusii o poľnohospodárstve a o životnom prostredí bol už s týmito dvoma kdekto. A oni naozaj a špeciálne minister Takáč by najradšej šiel a teraz sa, kolegyne, prípadne nedotknite, Takáč by najradšej šiel s niektorou z vás, ktorá sa poľnohospodárstvu nevenujete, ale strašne by si vás vychutnal, ak by ste niekde urobili nejakú chybičku. A on by tú celú polku tej relácie mohol hovoriť, ako tomu nerozumiete, lebo presne toto robil doteraz. Vybral si tu niektorých kolegov, dostal ich do takej uličky a potom hovoril, jak tomu nerozumejú. Tí sa už doučili, hľadá si obete ďalšie, čiže uvidíme, čo nám ponúkne RTVS v rámci relácie o poľnohospodárstve, že kto tam bude, bude diskutovať s ministrom pôdohospodárstva. To som zvedavý. Bol jeden hrdina v RTVS a ja k tomu už len poviem, už končím, ku cti nech mu padne, nepoviem meno, aby ho chudáka nevyhodili, alebo bohvie ako skončí, lebo toto skúšal Takáč na neho v jednej relácii, že on s Hlinom nejde a on povedal, dobre, tak nebude relácia. Toto bol postoj redaktora v RTVS, podľa mňa jeden z posledných postojov redaktora v RTVS. Takže nech sa páči, máte to, hasta la vista, ja neviem už, tu minule rozdávali nejaké knižky o Leninovi, tu sa kolega pýtal, že či nemajú Če, máme aj Če, viete, to je, všetko tu sedí, všetko sedí, symbolika dnešná sedí. Ráno ste začali zhromažďovacím právom, dnes pokračujete televíziou, za dnes to budete mať celé a dokopy. Otázka stojí, že čo s tým a kde je tá iskierka nádeje, vzdať sa nie je žiadna výzva. Nie je, ani baliť kufre nie je výzva, už nám to tu len treba len nejako dobojovať aj kvôli tým našim deťom a teraz treba zvoliť nejakú tú stratégiu, že ako, hej? Tam bude nám treba nad tým rozmýšľať a rozmýšľam aj nad jednou vecou a tým už naozaj končím, oprášiť jeden projekt, ktorý som mal dávnejšie vymyslený aj s kolegom Druckerom, ktorý teda je už inde, ale v tom danom momente, keď bol, neviem, či si spomínate, bol taký šialený nápad, že vládne noviny, spomínate niektorí? To bol úplne akože, to bolo ako krásne, hej, len sa tu nad tým zamýšľali, že vládne noviny a neviem čo a, prosím vás, a keď teda bolo, že vládne noviny, tak my sme vtedy hovorili, že spravme opozičné noviny, lebo to je tak absurdné robiť vládne noviny, že kľudne môžte robiť absurditu ďalšiu, že urobíte opozičné noviny. Mali sme to prichystané a je tam aj registrovaná známka, všetko je prichystané a rozmýšľam, či to nevykopať z tej zásuvky, lebo nám vytvárate trh, kolegovia z koalície, viete, kde je trh, sa časom vytvorí ponuka a vy naozaj nám vytvárate trh, vytvárate trhový priestor na vznik niečoho, čo je svojím spôsobom absurdné v demokratickej krajine. Ale my žijeme absurdnú dobu, že v kľude v danom momente môžte byť aj vy, môžte to prikryť tiež rovnakou absurditou, ale v ten daný moment potrebný. Takže ak budete pokračovať v tomto trende vytvárania dopytu po iných správach v opozičných správach, lebo budú správy iba také, čo vy potrebujete, tak potom dáva aj ekonomickú logiku, nielen politickú logiku, mne to, ja som obchodník, priznám sa, som obchodoval, ešte keď sa nedalo a ma to baví, hej, a baví ma proste tvoriť nejakú hodnotu, ale aj takú, čo je vidieť, hej, a ja v tom cítim aj ekonomický rozmer. Že to nemusí byť iba projekt, na ktorom by ste umreli, hej, alebo dotovali, že to dokonca by dalo aj nejaké čísla. Takže áno, netreba sa vzdať, určite nie, treba bojovať aj s vami, lebo dlho, dlho asi tiež nevydržíte, napriek tomu, že si všetko chystáte, aby ste tu boli s nami dlho. Ja verím, že nás je ešte toľko v tejto krajine, ktorí využijú všetky tie nástroje, ktoré demokracia poskytuje, a to je aj sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, aby ste tu s nami dlho neboli. Sme povinní to urobiť kvôli našim deťom, ďakujem veľmi pekne. [17:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Laššáková. [17:32] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, v úvode by som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána poslanca Jarjabka, aby sme veci uviedli na správnu mieru, žiadam o vyňatie bodu 9 spoločnej správy na samostatné hlasovanie vzhľadom na bod 14 jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ďakujem. A teraz k meritu veci, k zákonu, o ktorom sa dnes hovorilo veľa a predpokladám, že ešte sa aj veľa hovoriť bude. Aj v tomto návrhu zákona by sa určite dalo ešte veľa vecí vylepšiť a prax určite ukáže ďalšie potreby, v tejto súvislosti, ak dovolíte, predložím aj pozmeňujúci návrh, ktorý uvediem v závere rozpravy. Nedá mi ale nepripomenúť podľa mňa jeden z najvážnejších dôvodov, prečo vlastne došlo k okliešteniu vysielania RTVS, prečo verejnoprávna inštitúcia nedokázala rozbehnúť napríklad potrebné rekonštrukcie, nedokázala skvalitniť program, nedokázala vychádzať v ústrety divákom napríklad aj tým, že by zaplatila práva na lukratívne športové prenosy. Má problém dostatočne sa postarať o jeden z klenotov slovenskej národnej kultúry a tým je archív, ktorý uchováva desaťtisíce diel, fonotéky aj filmotéky zvukových, obrazových nahrávok a dokumentov od začiatkov svojho pôsobenia Československého rozhlasu a vtedy ešte Československej televízie. Mimochodom, na budúci rok, vážení kolegovia, to bude rovných sto rokov, čo vtedy Československý rozhlas na Slovensku začal vysielať a o tridsať rokov neskôr začala vysielať aj vtedy Československá televízia. Na otázku, prečo sme dnes v RTVS dospeli do situácie, ktorá si vyžaduje zmenu, je z môjho pohľadu pomerne jasná odpoveď, nedostatok zdrojov a neschopnosť ich zabezpečiť. Nechcem sa veľmi vŕtať v nedávnej minulosti, ale dovolím si predsa len zopár faktov, najmä preto, že nie všetci kolegovia tu sedeli a možno nie všetci mali čas sledovať podrobne, čo sa vlastne vtedy dialo. Z ročného rozpočtu RTVS okolo 100 miliónov eur im poslanci strany SaS v minulom volebnom období jediným nezmyselným rozhodnutím zobrali 77 miliónov. Zákonom, ktorý sa síce oficiálne volal zákon o zdanení osobitnej stavby, ale do ktorého autori naoko nenápadne vložili článok 4 a tým vlastne upravili zákon o RTVS a zákon o úhradách za služby verejnosti, teda zrušili jednoducho koncesionárske poplatky. Vtedy som ako jedna z mála vystúpila v tomto pléne a upozornila som na možné nenapraviteľné finančné škody, morálne škody, ktoré sa likvidáciou koncesionárskych poplatkov napáchajú. Bohužiaľ, túto zmenu poslanci za stranu SaS presadili s tým, že prijatie tohto zákona sa stalo podmienkou na schválenie rozpočtu, bolo to v decembri v roku 2022, všetci si to pamätáme, čo sme tu sedeli. Bolo to bez akejkoľvek diskusie, bez akéhokoľvek odborného stanoviska, bolo to neseriózne aj voči všetkým pracovníkom RTVS, ktorí teraz stoja na ulici. Vtedy som očakávala, vtedy som očakávala rozsiahle demonštrácie za záchranu verejnoprávnej RTVS, ale nedialo sa absolútne nič. Zákon väčšina vtedy koaličných poslancov schválila a rozpočet RTVS skrátili takmer o polovicu. Ešte ak dovolíte, veľmi stručne a konkrétne poviem zopár faktov, ktoré RTVS stáli dohromady 50 miliónov eur, možno si to mnohí vtedy neuvedomovali. Ďalší výpadok 25 miliónov eur, ktorý RTVS prináležal na základe zmluvy so štátom, je už teraz minulosťou. Touto zmluvou štát financoval výrobu a vysielanie rôznych vzdelávacích programov, programy pre deti, programy o zdraví, programy bezpečnosti o cestách, programy pre cirkvi, programy napr. aj pre národnostné menšiny, o ktorých dnes už tu reč bola. Nebudem sa venovať zákonu o mediálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2022 a okrem iného uložil RTVS povinnosť zabezpečiť titulkami alebo posunkovou rečou pre ľudí so sluchovým postihnutím, alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich, veľkú časť vysielania. Čo, samozrejme, RTVS musela splniť, ale stálo ju to a do roku 2026 ju to bude stáť ďalších 25 miliónov eur. Potom sa nečudujem, že podľa Finstatu, podľa portálu Finstat mala RTVS za rok 2023 prvýkrát v histórii stratu viac ako tri milióny eur, nedokázala utiahnuť obrovský kolos s programom, so zamestnancami, pretože sme im zobrali, minulá vláda Eduarda Hegera im zobrala desiatky, desiatky miliónov eur. Toto považujem za prvý zlý krok, ktorý viedol k tomu, že dnes tu vlastne stojíme. To bola, vážení kolegovia, nebudem veľmi o tom ďalej hovoriť, pretože veľa z toho už bolo povedané, len naozaj zopakujem pre kolegov, ktorí tu vtedy neboli a nemali dôvod sa veľmi tomu venovať, aby vedeli, aká realita predchádzala dnešnému kroku. Považovala som to za nielen dôležité, ale aj za slušné, preto si myslím, že nový zákon o STVR by mohol situáciu vyriešiť sčasti, mohol by pomôcť a v tomto duchu teda predkladám aj moje dva pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278. Odôvodnenie k bodu č. 1: STVR už v tejto chvíli prevádzkuje štyri televízne programové služby, ktoré majú logické a navzájom sa dopĺňajúce programové koncepty, pokrývajúce všetky sociálne a spoločenské vrstvy a skupiny obyvateľstva a nie je žiadny dôvod vytvárať legislatívne predpoklady na ich prípadné možné znižovanie o 50%. Odôvodnenie k bodu č. 2: Prax ukázala, že funkčné obdobie generálneho riaditeľa je potrebné predĺžiť o rok z dôvodu zavŕšenia strednodobých projektov generálneho riaditeľa do reálnej aplikačnej činnosti v oblasti celkového rozvoja STVR. Tento model dĺžky funkčného obdobia generálneho riaditeľa je štandardne aplikovaný v mnohých členských krajinách, napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Maďarsku a v iných. Teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu: 1. V čl. I sa v § 5 ods. 1 písm. a) slová „vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb" nahrádzajú slovami „vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb". 2. V čl. I sa v § 18 ods. 4 slová „a trvá päť rokov” sa nahrádzajú slovami „a trvá šesť rokov”. Skončila som, ďakujem. [17:40] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Grendel. [17:48] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Trošku obšírnejšie sa k tomu vyjadrím potom vo vystúpení v rozprave, ale teraz vyslovene len v krátkosti k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Pani poslankyňa, príde mi úplne absurdné, že vy seknete funkčné obdobie Ľuboša Machaja, generálneho riaditeľa RTVS v polovici jeho funkčného obdobia, ktoré by malo trvať päť rokov a novému generálnemu riaditeľovi idete predĺžiť funkčné obdobie na šesť rokov. Veď to je úplne, už väčší prejav, neviem, či to je cynizmus, alebo ako to nazvať, že na jednej strane sa tvárite, že generálny riaditeľ toho nového verejnoprávneho média potrebuje dlhšie funkčné obdobie, aby mohol svoje strednodobé projekty presadiť a schváliť a dosiahnuť aj nejaké výsledky a na druhej strane súčasnému generálneho riaditeľovi nedoprajete ani to päťročné funkčné obdobie. Veď to si úplne protirečí. [17:48] Peter Žiga Pani poslankyňa Kleinert. [17:48] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som tiež chcela povedať túto jednu vec, čo spomínal pán Grendel, že to nedáva tiež úplne logiku, a rovnako tak aj tá prvá časť pozmeňováku. Ja akože rozumiem vlastne obidvom tým častiam, čo tým chcete povedať, ale aj pri tých programoch, keď jednoducho nebudú financie, tak my môžme čokoľvek si vymyslieť, alebo čokoľvek povedať, že musí byť minimálne toľko a toľko programových staníc, keď na to nebudú financie. A vy ste, pani Laššáková, spomenuli vo svojom prejave, za ktorý ďakujem, aj to, že teda najväčším problémom je z vášho, sú z vášho ponímania financie, ale nijako to tento zákon nieže nerieši, ale to celé sťažuje, pretože nás všetkých to stojí ďalšie financie a ďalší čas, kým vôbec vznikne ako funkčný mechanizmus, aby vôbec mohla nová STVR fungovať. A tie koncesionárske poplatky, áno, to bol veľmi nešťastný krok, my sme ho rovnako kritizovali, ale ja naozaj nerozumiem, ako je možné, keď toto vníma táto koalícia ako najväčší problém, prečo toto nebola prvá vec, ktorú začala ministerka Šimkovičová riešiť? Ktorá by povedala, okej, máme tu problém, dajme tomu, že nechceme mať iba koncesionárske poplatky, alebo nechceme mať iba z rozpočtu, poďme vymyslieť nejaký iný model, alebo poďme sa pozrieť na to, ako to funguje vo svete, nič, nula bodov, nič, nič, nič, nič. A toto je tá neprofesionalita. A ja teda akože len chcem povedať, že k tomu všetkému ešte budeme, nebudeme mať ani financie a ešte budeme mať vlastne aj európsku hanbu, resp. problém v Európe, pretože ideme vlastne proti európskemu právu, takže v zásade ja stále nevidím, kde je riešenie kvality RTVS s týmto návrhom zákona. Ďakujem. [17:48] Peter Žiga Pani poslankyňa Jaurová. [17:48] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Teda ďakujem aj pani poslankyni Laššákovej, že opäť zdôraznila to, že problémom verejnoprávnych médií na Slovensku je prioritne ich financovanie. Naozaj toto tu treba v tomto pléne zdôrazňovať veľmi často, lebo si myslím, že je to veľmi dobrý príklad aj pre túto Národnú radu, že činy aj legislatívne majú svoje dôsledky a majú svoje niekedy oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky, ako sa v tej chvíli, keď tie zákony prijímame, môže zdať. A ja som toto hovorila Richardovi Sulíkovi, keď išiel rušiť koncesionárske poplatky, že dajte si na to pozor, lebo to nie je len to, že vaši podnikatelia nebudú musieť platiť päť euro mesačne, ale že to bude mať ďalekosiahle dôsledky. No a tie dôsledky tu dnes vidíme, lebo tento zákon je len ďalším logickým krokom v ovládnutí médií, ktorému otvorili dvere práve zrušenie koncesionárskych poplatkov. Len ja naozaj vnímam veľkú nekonzistentnosť tých poslancov, ktorí predtým boli proti rušeniu koncesionárskych poplatkov a dokonca aj pani ministerka to hovorí, že to bola chyba. A týmto zákonom, ktorý nijakým spôsobom to financovanie tej televízie nerieši, existujú aj iné modely, ešte oveľa lepšie, ako sú koncesionárske poplatky, ja som niekoľkokrát ponúkala aj spoluprácu na tom, aby sme takéto modely financovania rozobrali v tom zákone, bohužiaľ, nič také v tom zákone nie je a my dnes iba likvidujeme televíziu. To znamená, že dávajme si pozor na to, čo tu schvaľujeme, lebo jedného dňa môžme byť prekvapení tými dôsledkami. (Potlesk.) [17:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Laššáková. [17:48] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi pekne ďakujem za naozaj faktické poznámky, dá sa s nimi pracovať ďalej. Ja som nakoniec aj v úvode tej rozpravy povedala, že aj v tomto návrhu zákona by sa dalo niekoľko vecí vylepšiť a prax určite ukáže ďalšie potreby. A tým som mala na mysli možno aj vrátiť sa k percentám odštepu HDP, aby sme dokázali tej RTVS-ke, teda po novom STVR-ke pomôcť, takže určite niečo také ja budem iniciovať. Pán poslanec Grendel, v žiadnom prípade cynizmus, ja som len chcela navrhnúť v tomto pozmeňovacom návrhu, aby generálny riaditeľ, ktorý sa, dúfam, už konečne pustí napríklad aj do rekonštrukcie tej výškovej budovy v Mlynskej doline, aby mal dostatok času a ja verím, že teda aj s kolegami budeme ho do toho tlačiť, pretože za päť rokov sa ťažko dá aj vysúťažiť, aj vyprojektovať, aj proste tá rekonštrukcia zvládnuť. Takže mala som na mysli len takéto, takéto praktické rekonštrukčné práce. Pani poslankyňa Kleinert, áno, ďakujem, financie treba zabezpečiť a ja som aj mala taký pocit, že pán generálny riaditeľ Machaj, keďže sa javil ako skúsený manažér, že bude schopný tie financie zabezpečiť, rôznou zhodou okolností a najmä predchádzajúcou vládou sa mu to nepodarilo. A takisto ďakujem aj pani Jaurovej, presne sme na jednej vlnovej dĺžke, pokiaľ nezabezpečíme poriadne financovanie STVR-ky, tak budeme mať naďalej problém. Ďakujem pekne. [17:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Grendel. [17:48] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Diskusia o koncesionárskych poplatkoch je určite zaujímavá, ale odpútava to trošku pozornosť od podstaty, pretože keby vládnej koalícii išlo o koncesionárske poplatky, tak by tieto poplatky vrátili do zákona, do zákona o RTVS a nebolo by treba zrušiť Rozhlas a televíziu Slovenska a zakladať novú televíziu a rozhlas. Koalícia nevie, ako sa zbaviť generálneho riaditeľa RTVS. Neviete, ako vymeniť Ľuboša Machaja predtým, ako mu vyprší päťročné funkčné obdobie. A neviete dosadiť na jeho miesto človeka, ktorý bude poslušne plniť vaše, pravdepodobne najmä personálne a možno aj iné pokyny. O to tu ide. To je celá pointa zrušenia RTVS. A schválenie tohto zákona je asi jediná legálna cesta, ako to urobiť. Jedna inštitúcia so svojím legitímne zvoleným vedením zanikne a druhá inštitúcia s novým vedením vznikne. Tak ako ste zrušili špeciálnu prokuratúru, tak zrušíte RTVS, šmahom ruky. Slobodní ľudia, slobodní prokurátori, slobodní novinári, slobodné médiá sú vám na obtiaž. Toto je podstata nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Niečo podobné som hovoril už v prvom čítaní a odvtedy sa to len potvrdzuje a potvrdil to priamo predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá poslanec Roman Michelko. Ako sme sa dozvedeli z videozáznamu zo stretnutia pána poslanca Michelka s jeho priaznivcami, cieľom zvalcovania RTVS dokonca nie je len zbaviť sa generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, to im nestačí. Oni idú rozhodovať o tom, ktorí moderátori môžu ďalej pracovať vo verejnoprávnych médiách a ktorí nie. Ako povedal na stretnutí so svojimi priaznivcami pán poslanec Michelko, citujem: „V septembri a októbri už Jančkárovú a Makaru neuvidíte." Koniec citátu. Pán poslanec Michelko teda už teraz vie, že nech sa stane na základe nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase generálnym riaditeľom ktokoľvek, politické diskusné relácie už nebudú moderovať Marta Jančkárová a Marek Makara. Odkiaľ to viete, pán poslanec Michelko? Odkiaľ viete, že v septembri a októbri už diváci neuvidia moderátorov Martu Jančkárovú a Mareka Makaru? Odkiaľ viete, že nové vedenie STVR vymení práve týchto moderátorov politických diskusných relácií? Vy, pán poslanec Michelko, ste predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Prečítal som si ešte raz návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a nenašiel som v ňom paragraf, ktorý by vám ako predsedovi parlamentného výboru pre kultúru a médiá priznával právomoc rozhodnúť o tom, kto môže a kto nemôže moderovať v STVR. Prečítal som si všetky pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a ani v týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch som nenašiel taký paragraf, ktorý by vám priznával túto kompetenciu. Tak odkiaľ to viete, pán poslanec Michelko? Existuje zoznam nepohodlných zamestnancov RTVS, ktorí si v STVR už neškrtnú? Ktorí zamestnanci a spolupracovníci RTVS sú ešte na takomto blackliste, pán poslanec Michelko? Vie už budúci generálny riaditeľ, koho si želá koaličná rada vidieť vo vysielaní a koho si naopak neželá? Odovzdali ste už takýto zoznam budúcemu generálnemu riaditeľovi, pán poslanec Michelko? Ide o vašu osobnú podmienku, alebo o podmienku celej koalície pre budúceho generálneho riaditeľa? Viem, že vám tieto otázky môžu pripadať absurdné, tie otázky sú absurdné, ale vychádzajú z reality. Vychádzajú z reálneho výroku predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. A áno, tento výrok je absurdný. A ten výrok nie je len absurdný, v demokratickom právnom štáte je neprijateľný. V demokratickom právnom štáte je neprijateľné, aby politici vládnej koalície diktovali verejnoprávnym médiám, kto má a kto nemá v týchto médiách pracovať, moderovať, písať scenáre, režírovať a tak ďalej. Vy, pán poslanec Michelko, nemáte žiadnu právomoc zasahovať do toho, kto má a kto nemá moderovať, koho diváci uvidia v septembri a v októbri a koho už neuvidia. Je to neprijateľné. Vaše výroky zo stretnutia s priaznivcami sú však veľmi užitočné, pretože presne odkryli a potvrdili, o čo tu v skutočnosti ide, prečo idete zrušiť RTVS, prečo sa chcete zbaviť generálneho riaditeľa a prečo potrebujete dosadiť do čela STVR niekoho, kto bude poslušne plniť vaše požiadavky. Na záver môjho vystúpenia ešte poznámka k procesu, akým sa tento zákon prijíma. Aj na tejto schôdzi sa koaličná väčšina rozhodla zvalcovať diskusiu použitím § 29a zákona o rokovacom poriadku. Skrátili ste nám rozpravu už po deviatykrát v tomto volebnom období. Už som to viackrát povedal v tomto pléne, keď takéto niečo urobil Richard Sulík počas vlády Ivety Radičovej ako predseda parlamentu jeden jedinýkrát, vy ste mu to vyčítali ešte desať rokov. Vy to robíte už deviatykrát. A prechádza vám to na môj vkus pomerne slabučkým odporom. Z obmedzovania práv opozície ste urobili v tomto pléne štandard. A keď sa raz ocitnete v opozícii vy, a skôr či neskôr sa to určite stane, nebudete môcť povedať ani mäkké f, ak nová parlamentná väčšina siahne po podobných praktikách. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pani poslankyňa Jurík. [17:57] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa už k tomuto zákonu vyjadrovala aj v prvom čítaní a načrtla som, prečo je podľa nás v rozpore s právom EÚ a rada by som sa k týmto argumentom vrátila aj teraz detailnejšie, ale ešte predtým mi dovoľte jedno porovnanie. Pred pár dňami sme na výbore pre európske záležitosti mali delegáciu z výboru pre EÚ záležitosti z Českej republiky, zo senátu, a pýtali sa nás okrem iného aj na všetky tie návrhy zákonov, poväčšine teda z dielne SNS, ale nie vždy, o ktorých si teda nielen my, ale aj európske inštitúcie myslíme a hovoríme teda, že sa zdajú byť v rozpore s právom EÚ. Samozrejme, Trestný zákon, medvede, neziskovky, ale aj tento zákon, o ktorom rokujeme dnes - RTVS. A jeden z pánov senátorov sa nás pýtal špeciálne na RTVS, konkrétne na financovanie a tiež na nezávislosť rady alebo teda tie nominácie do nej, že ako to ovplyvní tú nezávislosť. Pretože práve v Českej republike sa momentálne rieši reforma verejnoprávnej Českej televízie a špeciálne jej financovanie a ministerstvo kultúry doslova pred pár dňami predstavilo návrh na zmenu tohto financovania. Ako iste viete, v Českej republike majú stále koncesionárske poplatky a ministerstvo kultúry sa rozhodlo tieto koncesionárske poplatky zvýšiť od roku 2025 o celých 15 českých korún, to je 60 centov, na 150 korún, to je 6 eur mesačne, a rozhlasový poplatok o 10 korún, to je 40 centov, na 55 korún, čiže 2,20 mesačne. Rozpočet médií verejnej služby sa tak zvýši v prípade Českej televízie o 865 miliónov, to je takmer 35 miliónov eur, a pri Českom rozhlase sa bude jednať o 331 miliónov, čiže 13,3 milióna eur. Zvýšenie televízneho poplatku, ktorý, ako ste iste počuli, je skutočne zanedbateľný, má byť ešte o desať korún nižší oproti pôvodnému návrhu, ktorý, ktorý ministerstvo kultúry predtým predstavovalo a ktorý kritizovali najmä teda komerčné médiá. Česká televízia tento rok hospodári s rozpočtom 7,95 miliardy korún a Český rozhlas má mať výnosy a náklady 2,3 miliardy korún. Poplatky u oboch verejnoprávnych firiem tvoria väčšinu z ich príjmov, avšak tieto poplatky sa v Českej republike nemenili od roku 2008 pri Českej televízii a pri Českom rozhlase dokonca od roku 2005. A následne podľa návrhu českého ministerstva kultúry by sa v ďalších rokoch mali tieto poplatky zvyšovať tak o 6 %, najmä teda kvôli inflácii. Návrh navyše predlžuje oslobodenie Českej televízie aj Českého rozhlasu od platenia daní z pridanej hodnoty. A teda prečo vám toto všetko rozprávam? No určite sa zhodneme na tom, že Česká televízia je kvalitná verejnoprávna televízia. Však mnohí a mnohé z nás ju dozaista aj pravidelne sledujú. A my sa skutočne veľmi radi inšpirujeme tým, najmä čo teda sa robí v Českej republike, prečo sa teda neinšpirujeme aj teraz? Prečo nehľadáme spôsob, ako skvalitniť fungovanie RTVS a hlavne ako zabezpečiť jej dostatočné financovanie? Vrátim sa k tomu. Predošlý parlament zákonom o dani z osobitného príjmu schváleným vo februári 2023 zrušil koncesionárske poplatky s účinnosťou od júla 2023. Verejnoprávna televízia a rozhlas sú odvtedy financované zo štátneho rozpočtu. Následne v júni 2023 Národná rada schválila novelu zákona o rozhlase a televízii, ktorou stanovila výšku nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu pre túto inštitúciu a aj keď pôvodný návrh počítal s 0,15 HDP, poslanci odobrili zvýšenie príspevku cez pozmeňujúci návrh a ten bol 0,17 HDP. Avšak v decembri 2023 schválila, schválilo toto plénum konsolidačný balíček na ozdravenie verejných financií. V rámci neho sa rozhodlo, že RTVS dostane zo štátneho rozpočtu nižší príspevok, a to len 0,12 HDP. A potom tu neustále počúvame, aká je RTVS nekvalitná a že ju nikto nepozerá, že v nej nedávajú futbal, že tam nebol ani hokej a dnes ste spomínali dokonca regióny, kultúru, zahraničných Slovákov a Slovenky. Nuž áno, tá RTVS skutočne nie je schopná konkurovať súkromným televíziám a nakúpiť napríklad teda futbalové zápasy alebo iné. A ja teda skutočne nie som odborníčka na kultúru, však na to máme Zoru Jaurovú, ale už mi konečne niekto povedzte a vyjadrovali ste sa tu teda aj poslanci a poslankyne z koalície, ako konkrétne tento návrh dopomôže tomu, že RTVS bude konečne konkurencieschopná a že bude môcť práve takéto, takéto aktivity, ako napríklad teda futbalové alebo hokejové zápasy a ďalšie iné, financovať. Dnes tu odznelo aj, že RTVS nie je funkčná inštitúcia. Nuž opäť, povedzte mi bod po bode v tomto vašom návrhu, ako ju sfunkční napríklad to, že si zmení názov, že v rade budú vaši nominanti, že generálny bude váš nominant. To skutočne takto chcete sfunkčniť RTVS, že tam budú politickí nominanti a nominantky? Dúfam, že teda nezabudnete na ženy, lebo to sa vám väčšinou v prejavoch a príhovoroch akosi stáva. No, pani kolegyňa Laššáková, vás si nesmierne vážim aj za vašu skúsenosť a odbornosť, a sama ste povedali, že tým najväčším problémom RTVS je skutočne to veľmi nešťastné financovanie. Ale ako tento návrh to financovanie rieši? No nerieši ho. Ani tie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu predkladáte, koaliční poslanci a poslankyne, ho opäť raz nerieši. Mimochodom, padol tu dnes aj taký názor, že kritizujeme politizáciu, a pritom ešte nevieme, aké mená si napríklad do rady chce ministerstvo dosadiť. Ale prosím vás, veď akonáhle sú to ľudia, ktorých si vyberie ministerstvo, ministerstvo, ktoré riadi politický nominant alebo nominantka v tomto prípade, tak sa jednoducho jedná o politizáciu, pretože sú to ľudia, ktorí sú dosadení politickou mocou. Nejednalo by sa o politizáciu, keby tých ľudí vyberala nejaká komisia zložená z ľudí z rôznych oblastí, inštitúcií atď., ale toto, toto je jednoznačne politizácia RTVS. Ale teda späť k tej českej reforme. V Českej republike sa aj zvýšením koncesionárskych poplatkov snažia zaručiť, že akákoľvek vláda príde po ďalších a ďalších voľbách, tak tá verejnoprávna televízia ostane nezávislou a hlavne teda nezávislou od príspevkov od štátu. Lebo to je to dôležité, áno, to bola tá historická chyba, o ktorej hovorila aj kolegyňa Jaurová a ktorú veľmi hlasne kritizovala, ešte keď sme boli mimo parlamentu. Vy sa však momentálne chystáte urobiť pravý opak. Chcete RTVS ovládnuť, obrať ju o tú nezávislosť a verejnoprávnosť, podriadiť si ju. Inak povedané aj "zorbanizovať", pretože toto je to, čo sa stalo aj v Maďarsku. A to je aj problém z pohľadu práva EÚ. Aj v samotnej dôvodovej správe ste akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a sú v ňom aj ustanovenia o verejnoprávnych médiách. A tento akt, toto nariadenie musia rešpektovať členské štáty, všetky členské štáty vrátane Slovenska. Už sme sa minule o tom bavili. Aj preto tento vývoj na Slovensku sleduje Európska vysielacia únia a návrhom je, samozrejme, znepokojená rovnako ako Európska komisia. Komisárka Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť sa takto vyjadrila: "Verejnoprávne médiá hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy. A viete, čo zaručuje, že si verejnoprávne médiá môžu plniť túto kľúčovú úlohu? Nuž ich nezávislosť, pretože nezávislosť médií je pre plnenie ich úloh absolútne zásadná, priam vitálna. Nemôžu sa stať ampliónom jednej politickej strany, ani viacerých politických strán, ani vlády. Už zo svojej podstaty majú a musia slúžiť celej spoločnosti a poskytovať priestor aj názorovej pluralite. A to sa, dámy a páni, nerobí tak, že ich ovládne jedna politická moc, jedna garnitúra. A ja vám teda garantujem, že prví budete kričať, keď raz nebudete pri moci, a vy viete, že nebudete, že verejnoprávne médium nemôže byť v moci jednej strany. Predstavte si, teraz máme kultúru v rukách SNS. No nie je to bohviečo, na tom sa teda mnohí a mnohé zhodneme, ale môže to byť ešte horšie. Predstavte si, že sa tu raz vytvorí vláda s fašistami. Však v mnohých iných členských štátoch je to momentálne skutočné riziko a kľudne sa to môže stať aj na Slovensku. Vy, napríklad na tejto strane sociálni demokrati, s tým potom budete okej? Že verejnoprávne médiá budú v rukách extrémnej pravice? Verejnoprávne médiá musia ostať nezávislé a je skutočne jedno, kto je pri moci, pretože garantujú demokraciu. Aj preto sa nedávno v rámci Európskej únie dohodol ten spomínaný zákon o slobode médií a špeciálne aj ustanovenia o verejnoprávnych médiách. Dnes tu pán kolega Horecký z KDH pripomenul, že nezávislé médiá sú z anglického prekladu watchdogs of democracy , to znamená strážne psy demokracie. A keď mám teda pokračovať v tejto metafore, tak vlastne vždy, keď ju príde niekto ukradnúť, tú demokraciu a všetky princípy, hodnoty, právny štát, napadnúť ju, alebo nejak inak jej ublížiť, tak áno, ony štekajú a hryzú, aby ju uchránili. Toto je ich úloha a preto aj my, politici a političky, musíme toto rešpektovať a nesnažiť sa ich zrušiť kvôli tomu, že sa nám to nepáči, že kričia, keď sa tu deje nejaký únos demokracie alebo porušovanie pravidiel. Padla tu však aj otázka, no ak sú toto strážcovia, tak kto stráži strážcov? Ja neviem ako teda pán Podmanický, načo si on kúpil psa, ale však pes má strážiť dom a nie človek toho psa, že či stráži, lebo tým pádom by sme mohli ísť ďalej v tejto absurdite a povedať, no tak, kto stráži toho človeka, ktorý stráži psa? Však, prosím vás, bavme sa seriózne. (Reakcia z pléna.) Tak určite. (Reakcia z pléna.) Takto napríklad. (Ruch v sále.) Môžem vás poprosiť? (Reakcia rečníčky na ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Piť sa môže, jesť sa nemôže. (Reakcia z pléna.) Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Na úrovni Európskej únie sme sa teda zaviazali v rámci členských štátov k tomu, aby tieto členské štáty, ďakujem, zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov, že môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností. A v neposlednom rade že aj to financovanie, ktoré teda členské štáty musia zaručiť, musí byť nastavené podľa zákona a musí byť primerané, predvídateľné a dostatočné, aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje poslanie. A dovoľte mi teda teraz prejsť v detailoch k tomu, v čom konkrétne je teda tento vládny zákon v rozpore s EÚ legislatívou, a konkrétne teda s Európskym aktom o slobode médií. Po prvé, a teda najdôležitejšie je v rozpore s čl. 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento totiž zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Navrhované navýšenie reklamy v tomto návrhu môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne je v rozpore s týmto článkom aj neriešenie toho žalostne nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP, o ktorom sme sa tu už ikskrát bavili a skutočne vy, vy v tom návrhu neprinášate žiadne riešenie tejto katastrofálnej situácie. Toto je zároveň v rozpore s preambulou bodu 31 tohto textu. Pretože tá hovorí, že členské štáty majú zaručiť stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, ktorý taktiež chráni tento európsky akt, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad touto inštitúciou. Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša nezávislosť. Ďalej tento článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia nadobudnutím dňa účinnosti tohto zákona. Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v čl. 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V ods. 3 tohto čl. sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom. Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe tohto zákona je v rozpore s týmto článkom, pretože my sme tu skutočne nepočuli, ani sme nečítali v dôvodovej správe to skutočné odôvodnenie vytvorenia novej inštitúcie. Ako tu už bolo ikskrát spomínané, tak ten zákon je do veľkej miery kópiou toho súčasného zákona a jediné, o čo tu skutočne ide, a niekto sa dnes pýtal, že teda vysvetlite nám ten dôvod, prečo meníte tento zákon, keď do veľkej miery kopírujete ten súčasný, je len to, že sa snažíte vymeniť vedenie RTVS, a to je, samozrejme, veľkým problémom. Taktiež v tomto návrhu absentuje odvolací orgán, o ktorom som už hovorila. Návrh zákona, o ktorom sa dnes bavíme, sa teda javí, pretože ja nie som súd, tak nemôžem povedať, že je v rozpore, ale javí sa byť v rozpore s Európskym aktom o slobode médií. Nezávislí novinári a novinárky naprieč Európskou úniou musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A my zase potrebujeme ich kvôli tomu, že chránia demokraciu. Aj preto bol tento európsky akt prijatý a vstúpi do platnosti. Aj preto musia všetky členské štáty, je to skutočne nariadenie, čiže sme povinní to urobiť, zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súlade s týmto európskym právom. Ak členský štát napriek tomu, že vie, a ja verím teda, že ministerstvo kultúry vie o existencii tohto aktu, ak koná v rozpore s ním, ide to proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi, a teda ide o porušenie základnej zmluvy o EÚ. A nebudem sa ďalej venovať tomu, že čo znamená táto zásada, ale v skratke, ak prijmeme tento návrh, tak opäť nás môže stáť peniaze a teraz nemýľme si to s tým, že je tu ešte stále, teda aspoň podľa informácií, ktorými disponujeme, zablokovaná štvrtá platba z plánu obnovy. Nie, tu môžeme prísť o peniaze tak, že budeme platiť pokutu, pretože Európska komisia voči nám bude viesť ďalšiu infringement procedure. A dnes ráno sme sa tu bavili, pretože sa tu robí SLK kvôli tomu, že je tu riziko, že Európska komisia nám môže udať nejakú pokutu kvôli tomu, že nebola transponovaná smernica. Ale tu ideme vyslovene porušovať právo EÚ. A keď sa to skonštatuje, tak jednoducho dostaneme, dostaneme pokutu a tie pokuty nie sú malé. A ja skutočne neviem, že či vám odvolanie generálneho riaditeľa RTVS stojí za tie peniaze, ktoré vezmete daňovým poplatníkom a poplatníčkam. Dôsledky všetkých týchto legislatívnych zmien teda môžu byť veľmi vážne vrátane potenciálneho konania Európskej komisie proti Slovensku. To by teda mohlo mať vážne ekonomické dopady a, samozrejme, aj narušiť opäť raz naše vzťahy s EÚ inštitúciami, ale aj s inými členskými štátmi. Na záver by som rada prečítala veľmi stručný, no výstižný email, ktorý mi dnes prišiel. Pani poslankyňa, mohla by som vás poprosiť o tlmočenie postoja občanov, ktorí opakovane v prieskumoch dokazujú, že RTVS je pre nich jednoznačne najdôveryhodnejšia, a to je podstatné. Nie to, čo chce táto vládna garnitúra. Politici majú predovšetkým rešpektovať vôľu ľudu, pretože vládna moc pochádza z jej vôle. Politici majú slúžiť ľuďom a nie naopak. Politici lákali ľudí na predvolebný program. To, že si zakomponovali do programového vyhlásenia vlády plno špinavostí, je podraz na občanoch Slovenska. S pozdravom, občianka. Ďakujem. (Potlesk.) [18:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Faktické, poslankyňa Kolíková. [18:23] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za váš príspevok. No, máte úplnú pravdu. Z RTVS, ktorá sa stala naozaj verejnoprávnou televíziou a rozhlasom, sa tu má stať štátna televízia. Najprv jej zobrali peniaze a teraz jej zoberú obsah. A tí, ktorí nám budú tvoriť obsah, tak to budú ľudia ako pani Šimkovičová, pán Kotlár, pán Huliak, pán Danko, tí budú určovať to, čo bude v Slovenskej televízii a v rozhlase. A my sa vrátime tam, kde sme boli pred 1989, žiadna kritika, lebo toto je problém, že verejnoprávna televízia a rozhlas je proste schopná a spôsobilá dnes naozaj kriticky, nezávisle reagovať na dianie v spoločnosti a, samozrejme, že aj na správanie politikov, aj vládnych politikov. Lebo to jednoducho k demokracii patrí. Jednoducho ono je to naozaj tak, že médiá sú strážcom demokracie. A určite nie náhodou sme sa stali aj členskou krajinou tzv. koalície Freedom, Media Freedom Coalition, ku ktorej sa zaviazal Peter Pellegrini, súčasný prezident. Tak ja som veľmi zvedavá, keď sa mu dostane tento zákon na stôl, ako splní záväzok, ktorý dal za Slovensko, že budeme chrániť nezávislosť médií, vrátane verejnoprávnych médií, vrátane verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Lebo to, čo predkladáte je v príkrom rozpore so všetkým, k čomu sme sa zaviazali v tejto spolupráci a v tejto koalícii s ostatnými 50 krajinami v rámci sveta. A je absolútna neúcta, ktorú prejavujete, pani ministerka, že namiesto toho, aby ste sledovali túto diskusiu, ktorá je tu obmedzená, tak si tu esemeskujete, rozprávate sa s pánom poslancom Huliakom, s pánom poslancom Kotlárom, a neviete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Jaurová. [18:23] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som možno rada zareagovala na to, čo sa tu hovorí o tom, že vlastne tento návrh zákona je reakciou na želania voličov, by som aj využila prítomnosť viacerých poslancov za SNS, lebo ja keď som dnes kritizovala tie prechodné ustanovenia, a to, že tri mesiace nebude mať televízia žiadne vedenie, tak dostalo sa mi odpovede, že to preto, lebo voliči si želajú rýchlo, aby sa to riešilo. A ja teda, iba dnes zverejnila agentúra NMS taký prieskum, v ktorom, z ktorého je jasné, že 61 % ľudí na Slovensku má mierne až veľké obavy z toho, že v najbližších rokoch nebudú mať prístup k objektívnym informáciám a nezávislému spravodajstvu a 44 % ľudí na Slovensku si myslí, že kroky súčasnej vlády voči médiám a voči RTVS majú negatívny vplyv na stav žurnalistiky. A iba 18 % ľudí si myslí, že majú pozitívny vplyv, čiže iba jedna tretina voličov koalície si myslí, že to, čo robíte, jedna tretina vašich voličov, že to, čo robíte s médiami, je správne. Čiže odpoveď je, že ani vaši voliči to nechcú, naopak, vaši voliči sa boja toho, čo sa stane, keď tieto úpravy prijmete. Takže možno aj toto by mohol byť dôvod na zváženie aj tohto kroku, aj ďalších krokov, lebo možno sa vám to môže veľmi skoro vypomstiť. Ďakujem. [18:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Sabo. [18:23] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Bea, ty si spomínala, že nevieme, aké budú personálne nominácie v orgánoch novej inštitúcie, tak môžeme naozaj iba tušiť. Spomínala si tiež názorovú pluralitu, ktorej zabezpečením sa tento návrh prikrýva, plus teda objektivitou a vyváženosťou a rešpektovaním iného názoru, to môžeme naozaj iba tušiť tiež, kto práve teraz už v tomto momente prechádza neverejným konkurzom, a že kto nahradí Martu Jančkárovú v O 5 minút 12. Predpokladám, že tým etalónom objektivity, plurality a vyváženosti by mohla byť napríklad Erika Vincoureková, nie? Ktorá by sa vládnych politikov určite rada a profesionálne kriticky pýtala, že odkiaľ majú sako, alebo ako to celé zvládajú s tou hnusnou opozíciou, kam chodia na fúkanú, prečo majú také dlhé nohy, lebo to je to, čo slovenský divák a slovenská diváčka potrebujú počuť v diskusnej relácii slovenského verejnoprávneho média. Prípadne takou dôstojnou náhradou Marty Jančkárovej by mohla byť, ja neviem, Mimi Šramová napríklad, ktorá v sobotu po inaugurácii prezidenta veľmi objektívne písala o brutálnom štátnickom prejave, ktorý vstúpi do dejín. Hovorila o prejave, v ktorom kultúra tuším nepadla ani raz a ženy už vôbec nie. Mimochodom, Mimi Šramová, poslanecká asistentka poslanca Šefčíka zo Slovenskej národnej strany, 1 500 za mesiac, postupuje. [18:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. Pripraví sa poslanec Krátky. [18:23] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave No dnes tu síce v parlamente diskutujeme o vládnom zrušení RTVS a jej "transformácii" na Slovenskú televíziu a rozhlas, ale ruku na srdce. Stojíme tu pred oveľa vážnejším problémom, povedal by som kruciálnym rozhodnutím vládnej garnitúry SMER-u, HLAS-u a SNS. V skutočnosti stojíme pred odštartovaním procesu definitívneho pochovávania nielen tejto verejnoprávnej inštitúcie rozhlasu a televízie, ale aj pred ovládnutím mainstreamových a mienkotvorných médií na Slovensku na spôsob "Viktátora" Orbána v susednom Maďarsku, ktoré bude po ňom nasledovať. Áno, zoštátnením verejnoprávnej RTVS, o čom úplne otvorene a bez akýchkoľvek škrupúľ hovorí aj predseda SNS Andrej Danko, je jedným z pilierov už predvolebne zamýšľaného deštruovania demokracie na Slovensku. Politickou a v tomto vládnom triu vopred dohodnutom zámernou likvidáciou jednej z oporných nôh každej demokracie, slobodou médií a ich kontrolnej funkcie moci. Je zbytočné sa zastieracím manévrom tohto vášho principiálneho... sa zastierať vašim manévrom tohto vášho principiálneho úmyslu. Považujem to za neproduktívne, za strácanie času oponovať vašej falošnej argumentácii a zdôvodňovania tohto maskovaného úmyslu koaličnej autokracie. Neberiem vážne ani výčitky vašich kvázi mediálnych expertov, že začiatkom zoštátnenia RTVS bol vlastne návrh SaS na zrušenie koncesionárskych poplatkov a vy len pokračujete v začatom procese. Je to naozaj donebavolajúca, falošná interpretácia adresovaná vašim voličom. Keby to totiž mala byť pravda, tak nielen SaS, ale i strany predošlej koalície by neboli nechali v relatívnom pokoji dovládnuť do konca svojho mandátu vášho, opakujem, vášho nominanta, ktorý zrušeniu koncesionárskych poplatkov predchádzal, čiže Jaroslava Rezníka. Vlások na hlave sa mu neskrivil a nikto z nás na rozdiel od vás sa mu nevyhrážal ako Danko politickou defenestráciou. Ak by sme totiž boli mali v úmysle násilne ovládnuť RTVS, tak ako sa to deje po vašom nástupe, boli by sme ho mocensky sťali podobne nezmyselným návrhom zákona o STVR, akým sa zapodievame vo vašej réžii teraz. A dôvody, ktorými šermujete na obhajobu svojich neakceptovateľných mocenských krokov, by sme si tiež mohli vymyslieť rovnako ako vy. Od údajnej názorovej nevyváženosti, pretože sa na obrazovkách alebo pred mikrofónmi nedostáva priestor takým rešpektovaným názorom, akými sú Machalovské bludy o plochej Zemi alebo výčitky typu, že vám vaši voliči adresovali nespočetné množstvo kritických pripomienok k údajnej jednostrannej interpretácii faktov a udalostí zo strany RTVS. Ale do vecnej a dôveryhodnej diskusie ich predostierate bez akýchkoľvek podkladov alebo verifikovaných dát. Keby len to. Zámerne ale ignorujete tie, ktoré sú k dispozícii a odborne podopreté. Že RTVS patrí roky k najdôveryhodnejším mediálnym inštitúciám porážajúcim v rebríčkoch notoricky aj sledovanejšie komerčné televízie a rozhlasy. Týmto účelovým skresľovaním nielenže metiete verejnosť a deformujete realitu, ale vhod vám padnú aj ďalšie dezinformácie o RTVS, že míňa a údajne kanalizuje prostriedky zo štátneho rozpočtu do privilegovaného externého prostredia prisatého na manažment. Ale bez akéhokoľvek dôkazu. Nepočul som totiž ani jediný, ktorým by ste tieto svoje často opakované tvrdenia podopreli tak, aby obstáli pred verejnosťou i pred zákonom. O tom, že ignorujete akékoľvek úspešné koprodukcie RTVS, ktoré získavajú medzinárodné ocenenia, radšej pomlčím. Keby totiž manažment RTVS pracoval s takými prostriedkami, akými disponuje jej partnerská Česká televízia a Český rozhlas, tak potom by bolo aj spravodajstvo, publicistika, ale i pôvodná tvorba s akvizíciami oveľa úspešnejšia a zrejme aj na ich úrovni. Manažmentu vyčítate, že roky necháva chátrať zdevastovanú výškovú budovu, bez osobitne vládou vyčlenených prostriedkov zo štátneho rozpočtu s ňou totiž ani ten najzázračnejší, ani váš manažment rovnako nič neurobí, pretože jej využitie je iba v rukách vlády a štátu. Čo s ňou má Machaj so zdecimovaným rozpočtom robiť, keď je vystlaná zdraviu nebezpečným azbestom. Suma sumárum, všetky tieto vaše výhrady voči fungovaniu sú umelo a falošne podsúvané verejnosti len preto, že si RTVS potrebujete politicky skrotiť a domestifikovať. Slúžia iba na maskovanie vášho skutočného konečného riešenia vám nepriateľského manažmentu, ktorý vám stojí v ceste k absolutizácii politickej moci. Veď predsa musel by byť v tom čert, aby sme to, čo dosiahol Orbán, nedocielili aj my, takto si to hovoríte. Vzťah politikov s médiami nie je ani v iných demokraciách vždy ideálny. Aj v nich sa dostávajú do tvrdých konfrontácií, ale napriek tomu ich politická moc kvôli nepísaným, ale dodržiavaným pravidlám akceptuje a nejde im priamo a všetkými prostriedkami po krku. Ale tu sme na malom svojbytnom, suverénnom Slovensku, v ktorom sa vidíme v Orbánovi, Putinovi či Alijevovi. Robert Fico urazený demokratickou svojbytnosťou médií už dlhší čas odmieta chodiť do diskusií a prijať podmienky všeobecne uznanej demokratickej konfrontácie. Ale len preto, že on osobne sa nerád názorovo skonfrontuje s oponentmi a v posledných rokoch za ne považuje aj moderátorov, redaktorov, ktorí mu kladú prirodzene aj nepríjemné otázky, tak ich ostrakizuje. Zvlášť po smrti novinára Jána Kuciaka, ktoré ho po masívnych protestoch námestí vyhnali z premiérskeho kresla, pestuje v sebe pocit neoprávnenej krivdy a uchyľuje sa k ich odmietaniu až po vytváranie nepriateľského vzťahu k nim. Podsúva verejnosti, akoby médiá a novinári boli príčinou jeho politických neúspechov, zlyhaní a krívd, akoby pravým dôvodom tohto osobného nepriateľstva ani nebol predovšetkým agresívny, konfrontačný a manipulačný spôsob vládnutia, ale nielen predseda SMER-u Fico, ale aj jeho spojenci ako je Blaha, Danko, najnovšie aj minister vnútra Šutaj Eštok, začali v posledných rokoch uprednostňovať komunikáciu cez sociálne siete. Na dezinfoweboch a médiách, v ktorých im nikto neoponuje. Nikto ich netlačí k odpovediam na problematické otázky, kde si sami určujú témy, o ktorých chcú komunikovať. Kde nikto od vás nepožaduje odpovede, kde nie je mysliteľná akákoľvek konfrontácia s realitou, nedajbože, s odbornými či odlišnými názormi. Robert Fico je projektom, o ktorom tu dnes diskutujeme, ale hovorcami tohto naplánovaného generálneho útoku na verejnoprávne a kritické médiá sa stala koaličná SNS a jej nominanti na ministerstve kultúry. Keďže pani ministerka by túto demolačnú úlohu mentálne nezvládla, koncipovania a presadzovania sa samotných legislatívnych procesov sa ujali ľudia pod tandémom MM, čiže Michelko a Machala. Povymetali všetky možné legislatívne prístupy k verejnoprávnym médiám v členských krajinách EÚ. S kamuflážnym predsavzatím povyberať si z nich to, čo by sa dalo do ich zámeru ovládnuť ich, napasovať. Predložili nám na schvaľovanie tento, prepytujem, mocenský paškvil ovládnutia RTVS, tváriaci sa, že ide o v princípe iba o neškodné premaľovanie firemného štítu verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Ba dokonca ešte ide o návrat k skutočnej verejnoprávnosti, ale podľa manuálu zamýšľanej totálnej podriadenosti svojim mocenským chúťkam. Ale do ovzdušia údajnej bežnej transformácie RTVS, na ktorú vraj získali oprávnenia a mandát z parlamentných volieb, vystriekali dezodorantmi ušľachtilých úmyslov toľko neznesiteľného smradu, že spred televízorov a rádií sa ľudia utiekajú radšej pred ich neznesiteľným odorom na čerstvý vzduch protestných zhromaždení. Áno, ľudia sa budú búriť, pán Fico, pán Danko i pán Michelko, lebo sa za každú cenu i za cenu postihu zo SR, postihu SR z Európskej únie chystáte vykonať prvý krok k ovládnutiu mediálneho priestoru po vzore Orbána. So všetkým mocenským odhodlaním idete podrezať verejnoprávnu RTVS. Pokiaľ možno za čo najmenšieho kvikotu obetí, ale aj nás, jej divákov a poslucháčov. Najradšej by ste tú zakáľačku verejnoprávnosti spravili tak utlmene, aby to nezaregistrovala ani len tá Európska únia. No ale to nepôjde, to sa nedá a vy to dobre viete. Neujde to pozornosti ani dožívajúcej, ani novej Európskej komisie. Uvedomujeme si, že váš vládny zákon si nemôžeme dovoliť ísť priamo proti európskym normám, pretože by nás mohol stihnúť trest a nie od zlého Bruselu, ako teraz verejnoprávnosti podkladáte, ale kvôli nášmu nedodržiavaniu spoločne prijatých pravidiel. Vy sami dobre viete, že Európsky parlament prijímal takzvaný Európsky akt o slobode médií, ktorý má v členských krajinách chrániť pluralitu a nezávislosť mediálneho prostredia. Preto ste sa poponáhľali z navrhovaného zákona radšej vynechať pôvodne zamýšľané ustanovenie, ktoré by vám umožňovalo odvolať nepohodlného riaditeľa bez zdôvodnenia a jasne vymedzených kritérií. Cúvli ste preventívne z úvah zakomponovať do zákona o STVR svojvôľu odvolať riaditeľa verejnoprávneho telerozhlasu bez udania dôvodu a potom to vykladali verejnosti ako svoju ochotu prijímať kompromisy. Vládna garnitúra si prijímanie tohto mocenského privatizačného zákona načasovala, samozrejme, pred eurovoľbami v nádeji, že sa v Európskom parlamente posilnia strany krajného extrému, pre ktoré je sloboda médií, i tých verejnoprávnych či mienkotvorných, skôr diskvalifikačným a cudzorodým prvkom a nie ako pre demokraciu životne potrebným kyslíkom. Ale racionálne si uvedomuje, že Európsky akt o slobode médií bude musieť v stanovenej lehote tejto najnovšej mediálnej normy prevziať do vlastného práva. Preto sa prijímaním zákona o STVR tak ponáhľa, aby stihla Machajovo odvolanie a faktickú normalizáciu verejnoprávnej televízie s prerábkou na vládnu. Robert Fico a spol. sa teda rozhodli, že víťazstvo v parlamentných voľbách, ktoré vydávajú za vyvlastnenie všetkej dostupnej moci v štáte, tentoraz dokonajú. Lebo najradšej by vládli, keď nie na furt, tak aspoň na dlho. Ficovi i Dankovi, ešte celkom nevedno, a nie je ani Pellegriniho, či sa zapáčil vlastnícky a úslužný model verejnoprávnosti, ale i podviazania mienkotvornosti médií na spôsob Viktora Orbána. V Maďarsku už zostali nažive iba drobné ostrovčeky nezávislosti médií. Všetko ostatné vrátane mimovládnych organizácií zväčša ľahlo popolom sťaté ohnivým mečom Orbánom kontrolovanej polodemokracie. Ovládnutie médií umožňuje totiž nekontrolovateľné a trvalo udržateľné vládnutie a po tom poškuľujú tí, čo sú vlastne autormi tejto duchom antidemokratickej normy. Pokoj, po ktorom volá táto koalícia, je iba tichým súhlasom mocensky povoleného odstrelu strážnych psoch demokracie, kritických a mienkotvorných novinárov, médií vrátane ikony verejnoprávneho rozhlasu a televízie. O toto, o nástup autokracie ich umlčaním tu u nás na Slovensku i v Národnej rade v týchto chvíľach, vážené poslankyne a vážení poslanci, v skutočnosti ide. Preto sme povinní sa všemožne k tejto násilnej i mocenskej premene RTVS na Ficovu a Dankovu vládnu hlasnú trúbu postaviť zoči-voči aj za cenu verejnej konfrontácie na námestiach i za podpory verejnosti. Pretože všetkým nám slobodu médií a verejnosti zvlášť kradnete a privlastňujete si ju proti našej väčšinovej vôli a to len kvôli zištným mocenským profitom tejto nastupujúcej autokracie. Ďakujem veľmi pekne. [18:40] Rastislav Krátky Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, pripravil som si štyri strany rôznych argumentov, ktoré tu odzneli, viac... je to sumár toho, čo odznelo, ako nejaký ešte väčší dodatok. Ale uvedomil som si počas celého dňa, ako počúvam túto rozpravu, že tie argumenty, ktoré odzneli, sú dostatočné a treba povedať niečo, niečo iné, niečo nad rámec. A preto mi dovoľte si trošku zaspomínať, pretože ten kontext, v ktorom sa deje celá táto rozprava, mimochodom, skrátená rozprava, druhýkrát ste skrátili rozpravu o naozaj veľmi dôležitom zákone, vy idete nanovo konštituovať televíziu a rozhlas a robíte to podľa mňa, podľa každého, kto by to chcel urobiť poriadne, odborne, vyvarovať sa chýb a nastaviť to správne, vy to robíte zbrklo, robíte to rýchlo, ale však to má svoj dôvod. Ono vlastne to je ten, to je to, čo vy hľadáte, to je to, ako ste to chceli urobiť, tak ste si to naplánovali, tak ste si to odhlasovali, takto to chcete spraviť. V roku 2015 bola jedna diskusia, ktorú som sledoval a som si na ňu spomenul počas tejto rozpravy, tá diskusia nebola v RTVS-ke, bola v inom médiu a mala názov že Je Slovensko unesený štát ? To boli zaujímavé myšlienky, ktoré vtedy sa celkom jasne a odvážne formulovali a bolo v tom čase v roku 2015 a v tých nasledujúcich rokoch to celkom odvážne takto postaviť, formulovať a boli to prvé také otvorenejšie diskusie, ktoré rámcovali tie stovky káuz, ktoré sme si zažili za vlády SMER-u. Až potom prišli roky 2018, 2019 a objavilo sa to už aj na bilbordoch. A pre tých z vás, ktorí si to pamätáte a ktorí ste to videli, tak si môžte aj teraz spomenúť, aj ja si to veľmi dobre pamätám, bola taká veľká chobotnica na bilborde, ktorá zovierala Slovensko vo svojich chápadlách a ja sa nemôžem zbaviť toho pocitu, a ten pocit vo mne čím ďalej, tým viac silnie počas týchto ôsmich mesiacov, keď sa pozerám na to, čo robíte, že tie časy sú späť. Že tá chobotnica, ktorá voľakedy zovierala Slovensko, sa vracia a snaží sa to zošróbovať o to silnejšie, o to mocnejšie, o to silnejšie chcete čistiť všetky tie miesta, ktoré zaujali ľudia, ktorí sa snažili veľmi jemne, veľmi, by som povedal, jemnou mechanikou, jemným snažením posúvať hodnoty a snažili sa nastaviť tie demokratické procesy tak, aby sme tu tú demokraciu pestovali a kultivovali. Presne toto tu a odznelo to presne vo faktických poznámkach, ktoré tu boli predo mnou. Predseda výboru pre médiá proste na jednej strane vyčíta, že tu bola rozprava a v minulosti sa priamo medzi vládnymi predstaviteľmi diskutovalo o tom, kto prevezme verejnoprávnu televíziu, ale presne tak, vy to robíte ešte silnejšie, ešte ráznejšie, úplne presne to isté, čo vyčítate. Tak to je hodné zamyslenia. Ten pocit, ten zlý pocit, ktorý sa vo mne umocňuje, je daný aj tým, že ja stretávam ľudí, ktorí, keď sa pýtam, že ako sa máte a čo si myslíte, ako sledujete politiku, čo si myslíte o nej, tak mi často povedia, že nie, vieš čo, už to nesledujem. Už som to prestal sledovať a mám pokoj. A, žiaľbohu, táto rozprava je presne o tomto. Na jednej strane deklarujete, že chcete, aby ľudia sledovali televíziu, aby to spravodajstvo bolo lepšie, tuto ho deklarujete ako cieľ. Hovoríte, že stadiaľ majú ísť preč ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom zaujatí, ale pozrime sa na to, čo to reálne môže priniesť. Ospravedlňujem sa, ja vôbec nechcem byť osobný, ale keď sa pozerám na tú personálnu vyprázdnenosť strany SNS, keď sa pozerám na to, akým spôsobom vy vediete diskusie, ku komu na tie diskusie chodíte, koho obhajujete. Ja som s nemým úžasom sledoval povolebnú tlačovku, po eurovoľbách, keď myslím, poslankyňa Laššáková sa tak asi, ja to skôr beriem že s humorom, ale akože to naozaj z toho išiel mráz po chrbte, vyjadrila, že však ona by teda aj toho Bombica zvážila, že by si ho zobrala za asistenta. Ale možno, že ho už nebude môcť zobrať za asistenta, pretože, čo keď dostane flek v RTVS-ke? (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, áno, ospravedlňujem sa, hovorím ešte raz, že nemyslím to osobne, ale to sú jednoducho veci, ktoré my sledujeme z opozičných lavíc, a to keď celý ten kontext tých diskusií akým spôsobom sa vedú, vy na jednej strane niečo hovoríte a na druhej strane úplne opačne konáte. Deklarujete, že chcete zlepšiť sledovanosť RTVS. Vystúpime a povieme, nie. Z prieskumov vychádza, že RTVS je najdôveryhodnejšia televízia, nielen za rok 2024, ale že jej dôverujú ľudia najviac zo všetkých spravodajských televízií roky dozadu, nie je treba ju zrušiť, konštituovať televíziu nanovo. Tak kde sa to stretá? Kde sa stretajú slová so skutkami? Už to tu povedal iný kolega z opozície, že pokiaľ chceme mať z politických diskusií a z politického spravodajstva obsahovo také spravodajstvo, kde sa pýtate na to, ako sa politici majú a čo si myslia o počasí a čo si obliekajú a kde asi idú na dovolenku, tak to je presne to, čo tých ľudí znechutí ešte viac. Ak chcete ľudí znechutiť, ak chcete ľudí odradiť od toho, aby sledovali RTVS-ku alebo po novom novú televíziu s iným názvom, tak toto je presne ten zákon, ktorý bude ako voda na mlyn, ľudia to prestanú sledovať. A teraz som zvedavý, že čo nastane do tých rokov, ktorými ešte budeme sledovať vaše vládnutie, že ako sa budú vyvíjať tie prieskumy. Či ľudia naozaj, ja som presvedčený o tom, že sa odzrkadlí to, že tá popularita tejto televízie klesne a že jej dôveryhodnosť klesne a že tam namiesto tých ľudí, ktorých avizujete, že pošlete preč, prídu ľudia, ktorí budú duševne vyprázdnení a pýtať sa otázky, ktoré sú naozaj primitívne a nehodné odbornej, kvalitnej politickej diskusie. O tom som presvedčený a naschvál vystupujem, aby som to tu povedal, pretože k ničomu inému takáto zmena v televízii nepovedie. Etická komisia, zavediete tam cenzorský orgán, normálne natvrdo v priamom rozpore, ako to už tu ikskrát bolo povedané, s Európskym aktom o slobode médií a budete hovoriť, že je to všetko v poriadku, v súlade a všetko sa, nič ste neporušili a vy ste do bodky dodržali zákon. Tak uvidíme, akým spôsobom sa postavia aj medzinárodní partneri, pretože tak ako sa tu láme cez koleno legislatíva, akým spôsobom sa tu nakladá s demokraciou, tak to sa podľa mňa odzrkadlí v tých nasledujúcich rokoch, kedy sa tá spoločenská atmosféra, žiaľ, žiaľ, a naozaj si to neprajem, ale ešte zhorší, pretože nám vymizne politická diskusia, kvalitná politická diskusia, pretože ešte aj tam, kde mohla byť zachovaná, sa to jednoducho cez etickú komisiu usmerní a cenzuruje. Až mráz mi behal po chrbte, keď som si teraz tieto dni čítal tie vyjadrenia novinára Tomáša Bakoša. Vôbec ho nepoznám, ale keď čítam novinára, ktorý odchádza z jedného z najstarších denníkov, z denníku Pravda a hovorí, že tam začína cenzúra, že sa tam zjemňujú nadpisy a obsahy politických článkov, aby neboli kritické voči tejto koalícii, tak sa jednoducho nemôžem ubrániť tomu, že tá chobotnica, ktorá nám uniesla štát, sa vracia, nemôžem sa tomu ubrániť. A vidím dnes, že sa k nemu pridali ďalší. Takže to sa netýka len jednej televízie, netýka sa to pár redaktorov, ktorí sú v nemilosti. Vy idete systematicky zošróbovať, čo sa dá, odradiť ľudí, aby sledovali médiá, ktoré majú dlhodobo najvyššiu dôveryhodnosť a idete tu spraviť z tohto štátu a z tých politických diskusií, diskusie, kde jednoducho nebude mať priestor kritika tejto koalície, a to, vážení, nie je demokracia. Ja nerád používam veľké slová, ale keď niekto bude hovoriť, keď bude opozícia zvýrazňovať to, že je demokracia ohrozená, tak vôbec nebude preháňať. A toto je tá cesta, tento zákon je jeden z míľnikov na ceste k tomu, aby tá demokracia ohrozená bola. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [18:40] Andrej Danko Pán poslanec Dubéci. [18:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave vymazať [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Faktická, pán Michelko. [18:40] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No skoro mi teda oko zaplakalo, keď som počúval, aký ste vy veľký obhajca demokracie, ale tak sa mi dostal taký veľmi zaujímavý text, citát z roku 2010 vášho predsedu, ktorý, troška si ho odcitujem. Ja nič nevyčítam PS-ku, lebo to nebolo pri moci a nemohlo nič také urobiť, ale KDH-ci a SaS-kári sa atestova... teda boli pri tom, keď sa robilo toto. Citát z rozhovoru pre TASR, Richard Sulík: "My sme na koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu a tam budú strany prostredníctvom svojich zástupcov predkladať svoje návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície na riaditeľa RTVS." Akože oni sa ani nehanbili, oni to normálne natvrdo, na hulváta povedali a akože, sorry, vy nám naozaj nemôžte vstupovať do svedomia, menovite tam bol Mikloško vtedy a strana KDH, strana SaS, viete, je extrémne farizejské, ak vy nám vstupujete do svedomia. Ďakujem. [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krúpa. [18:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ak niečo takéto bolo, v poriadku, beriem to na vedomie, asi to nebolo správne, ale vy to opakujete. Vy kritizujete to, čo niekto urobil a idete to urobiť ešte horši, ešte hnusnejšie, ešte odpornejšie s hnedým smradom, čo je pre vás vlastné, a takto budete tu ukazovať prstom na niekoho iného. Vy, ktorí idete likvidovať kompletne celú kultúru, média, demokraciu, slobodu slova. Odvolávajúc sa, ja neviem, možno na slovenský štát a na to, čo ste písali o tom, aká bola Slovenská republika medzivojnová rozvinutá, priam demokratická. Toto sú tie veci, ktoré sa vám páčia a tieto aplikujete teraz, tieto autokratické modely hnedého smradu. A odvolávať sa na to, že tu v minulosti boli, alebo nejak boli menovaní, však všetci vieme, že to RTVS bolo vždy nejakým spôsobom zneužívané. Áno, bolo. Je tu ale ten boj o to, že vy ho idete absolútne zlikvidovať. Absolútne zlikvidovať a ja som uvádzal aj v mojom prejave, my sme vášho Rezníka nenaháňali, neodvolali, neskántrili sme tú RTVS, tak ako to idete urobiť vy. Nechali sme ho dokončiť, vy to idete urobiť absolútne na hulváta. Totálne. [18:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky. Pripraví sa poslanec Dubéci. [18:50] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ako to niekedy už pri mne tak býva, je teda skoro sedem hodín, paragraf, rozprava, 29a a také absolútne déjá vu toho, že už tu vystupujem niekoľkokrát v podobnom, v podobnom nastavení a v zásade tá téma napriek tomu, že vždy tá koláž okolo toho, tá inštitúcia je vždy nejaká iná a vždy to je proste, v tomto prípade je to RTVS, tak ten motív je tam podobný. A teda čo sa týka tej samotnej RTVS, ja si myslím, že moje kolegyne a kolegovia tu vystupovali veľmi extenzívne a pomenovali tie odborné argumenty v rámci tej témy samotnej veľmi presne a trefne, ja si dovolím povedať o tom motíve širšom, ktorý tu podľa mňa nad nami stojí, a to je ten, tá opakujúca sa kontinuálna deštrukcia inštitúcií a nezávislosti hocičoho v tomto štáte. Mne to príde až ako neuveriteľné a zvláštne, že to je ďalšia z podobných tém, na ktoré sme si tu, absolútne že zvykli, že vlastne tento rok, odkedy tu sme, koľko, osem mesiacov, koľko už bolo zákonov, ktoré sme menili kvôli tomu, aby sme niekoho vyhodili, kto tam bol ako nezávislý a dali si tam nejakého svojho človeka. To nehovorím len teda, a to sú teda veci, ktoré sme museli meniť v Národnej rade kvôli tomu, že je nejaká legislatíva naviazaná, a to nehovorím o všetkých tých exekutívnych rozhodnutiach, ktoré si vláda mohla urobiť a aj si ich urobila. A teda ja som si len tak pracovne, keď som tu sedel a počúval kolegyne a kolegov, urobil taký zoznam, len aby sme si to možno len tak pripomenuli, že do akých absurdných vôd teda ideme, teda že RTVS, mali sme tu FPU, vybavené. Čo ja som teda bol absolútne užasnutý z toho, že štatistický úrad bol teda predmet nejakej zmeny, lebo teda bolo nutné zmeniť aj politické vedenie, teda v nezávislej inštitúcii, ktorá zbiera dáta, tak bolo treba dosadiť bývalého, teda poslanca z Národnej rady, ktorý išiel na štatistický úrad, ale to je teda v poriadku. Ale teda SHMÚ, povedzme si to teda, aj SHMÚ bolo treba teda vymeniť. Bibiana, lebo neviem, proste tie detské ilustrácie sú asi vec, kde musí byť nejaká politická kontrola. ÚRSO, fajn, proste tak, lebo jednoducho musíme mať pod kontrolou reguláciu sieťových odvetví a musí to byť politická nominácia. Bol tu aj pokus teda aj na PMÚ, tam teda sme museli zastať, lebo, lebo nám to Európska únia povedala, že, vďakabohu, že ešte máme nejaké ako komunita teda spoločné právo o jednotnom trhu, lebo tam tá zmena nemohla nastať. ÚŠP, lebo o tom sme tu diskutovali celkom dlho. Rada pre štátnu službu, no to bude nudný zoznam a dlhý, prepáčte, lebo je toho fakt veľa, je to dlhé, hej? Takže len si to povedzme teda. Rada pre štátnu službu, poďme zase do nejakého iného súdka, banské múzeum, lebo teda v Banskej Štiavnici banské múzeum, opäť je to niečo, čo je dôležité, ale zase aj vážne inštitúcie musia byť teda politizované, tak SIS teda, kde sme, ale to SIS, keďže to bolo komplikované a nedalo sa to tak jednoducho, tak sme to teda museli urobiť cez utajovanú zmenu štatútu a doteraz máme dočasného námestníka povereného tajným štatútom, ktorý je tak krkolomný, ja teda, ja ho poznám, keďže som člen osobitného kontrolného výboru, a ten je tak krkolomný, že keby ste ho videli, tak sa chytíte za hlavu, že to je salto na dvakrát, a tak máme teda povereného riaditeľa štátnej služby. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, to bola taká jednohubka, ktorú sme vybavili minulý týždeň, životopis jedna k jednej zmenili ste kvalifikačné predpoklady. Ďakujem veľmi pekne. Národný park Veľká Fatra a Malá Fatra, keby vás to zaujímalo, Vysoké Tatry aj Nízke Tatry, Muránska planina národný park aj Národný park Slovenský kras, a teda to je jednak veľmi pekný národný park, to odporúčam tam, to je podľa mňa skrytý klenot národných parkov slovenských. Chránená krajinná oblasť Záhorie aj chránená krajina oblasť Kysuce a asi päť ďalších chránených krajinných oblastí, to je hrozná skratka, to nebudem vravieť. Všetky okresné úrady, lebo to už je teda základný štandard, to už ani, o tom sa snáď ani nediskutuje, že by okresné úrady nemali byť politická nominácia a regionálna štátna správa, to znamená úrady práce, sociálne poisťovne, inšpektoráty práce a tak ďalej, a tak ďalej, desiatky, desiatky, desiatky, stovky, by som povedal priam že stovky ľudí. Aj tak rozmýšľam, že ako sme sa my dostali k tomu, že toto považujeme za normálne, že prvý rok akože vládnutia, to, na čo tu míňame energiu, je naozaj to, že aby sme si postupne tam podosadzovali akože svojich ľudí. Že lebo, teda, teraz dajme si, že toto je prvá, teda vignetka, že táto situácia. Potom ja mám veľmi rád, keď tu máme diskusiu o tom, že ako to je možné, že sme ešte nepostavili diaľnicu medzi Košicami a Bratislavou, že táto krajina medzi svojimi dvoma najväčšími sídlami nebola schopná postaviť akože súvislý prúd, pás betónu o šírke, ja neviem, štyri, šírke, čo ja... diaľnica dva kilometre, kilometer, ja neviem, proste to pásmo, koľko to je. To sme neboli schopní spraviť. Vlaky stále chodia za 4 hodiny 40 minút medzi Košicami a Bratislavou a považujeme to za rekord, ale tu pani poslankyňa Mesterová by vám povedala, že čo to znamená ísť do Stakčína vlakom. Točí o tom videá, ktoré sú proste virálne, lebo to je normálne že zážitok. Lebo napríklad z Bratislavy dostať sa do Stakčína trvá, myslím, že koľko, desať hodín alebo osem hodín, nech sa páči. Je tu národná diskusia o tom, že kde bude tá nemocnica, ktorú začneme stavať, že my tridsať rokov rozmýšľame nad tým, kde postavíme tú ďalšiu nemocnicu. Nie že ju postavíme, my sa nevieme dohodnúť na tom ani, či ju postavíme, postavíme ju v Rázsochách, postavíme ju v Ružinove. Ale, chvalabohu, príde minister obrany, už sa na to sám, chudák, nemohol pozerať, takže on to musí zobrať pod svoje krídla a ide stavať v Prešove vojenskú nemocnicu tajne, aby si konečne aspoň jedna nová nemocnica na Slovensku bola, hej? A musí to robiť minister obrany, lebo my sa nevieme ani zhodnúť na tom, že či v Rázsochách, alebo v Ružinove. Ja keď to počujem len tú diskusiu, ma z toho hlava bolí. Ja nechápem, ako je to vôbec možné, že my sme tu niečo takéto nepostavili. Okej. Informatizáciu máme ako v roku 2007, alebo neviem, nech povie kolega Truban, lebo to tak je. Ja píšem interpelácie o tom, že čo robíme s tým, že na Slovensku, teda v Košickom kraji alebo v Prešovskom kraji, padajú mosty na cestách II. a III. triedy, že my tu máme niekoľko desiatok až stovák mostov na cestách II. a III. triedy že v havarijnom stave, že to je taká bežná vec, že sa zatvárajú mosty na východe, lebo jednoducho sa rozpadávajú, tak, tak to tu máme. Eurofondy teda je tiež taká ako smutná kapitola a väčšinou sa u nás diskutuje o tom, že teda ako ich konečne začať míňať. Kým idete do Poľska, alebo idete do Českej republiky, tak to tam vyzerá tak, ako vyzerá. A viete, to je veľmi smutné, že nielen ja, ale myslím, že aj poslankyňa Gažovičová napríklad, sme študovali na vysokej škole v Brne, na Masarykovej univerzite v Brne. Prosím pekne, kolegovia, 120 kilometrov z Bratislavy v roku 2006, kde bol postavený jeden obrovský krásny nový kampus, kde to tam vyzeralo jak na západe. Veda, jedáleň, športoviská, no proste krása, taká veľká krása, že to oceňujú že tisíce ľudí, študentov a študentiek, ktorí tam idú študovať namiesto toho, aby študovali tu na Slovensku. A my sa tak akože čudujeme, že kedy by sme už možno mohli dačo tu postaviť. A ja zbožňujem, ja naozaj že zbožňujem, keď nastane potom tá diskusia o tom, že ako je toto možné, že sa to nám nedarí. Však čo dočerta sa to deje, že sa nám tam nedarí? Čo v tom musí byť ten háčik, že my nie sme schopní, kým to Poliaci sú schopní spraviť, Česi sú to schopní spraviť, Nemci sú to schopní spraviť, čo je tá kliatba, ktorá visí nad tým slovenským národom, ktorá mu bráni, aby jednoducho urobil to rozhodnutie a urobil jeden, prosím, aspoň jeden úspešný veľký infraštruktúrny projekt napríklad, aby niečo dotiahol do konca. Lebo na Slovensku naozaj za posledných tridsať rokov, keď sa tu niečo postavilo, tak to bol súkromný sektor a keď tento štát niečo robil, tak to bolo proste, že rozdal a že je to úplne poriadku, že buď zmenil daňovú legislatívu, alebo rozdal nejaké peniaze. Ale že by tento štát bol schopný niečo postaviť, dotiahnuť do konca, to sa mu nepodarilo. A viete, že prečo to je? To je presne preto, túto diskusiu, ktorú tu máme dnes. Lebo že kto by to robil pre ten štát? No však to sa nepostaví sama tá nemocnica, to sa nezlepšia tie vlakové trate, to sa neurobí ten kampus univerzitný, to urobia nejakí ľudia, hej? A kto budú tí ľudia? Kto bude chcieť pracovať pre tento štát, keď v momente, keď každé štyri roky, keď sa tu proste niečo ide, keď sa tu zmení vláda, tak proste sa tu reže krížom-krážom a vyhadzuje sa ešte nejaký aj nešťastník, ktorý spravuje banské múzeum v Banskej Štiavnici, lebo aj to si proste niekto na to urobí, sa na to ulakomí, tak kto by asi chcel stavať nemocnicu, alebo chcel mať na starosti obrovské infraštruktúrne projekty a všetky tie, ten tlak a všetku tú zodpovednosť, čo s tým súvisí, keď my politizujeme ešte aj pomaly proste referentov na okresnom úrade v Košiciach na okolí, hej? No kto to spraví? Nikto to nespraví. A to je proste že totálna, totálna hanba a totálny základ, akože ja by som povedal že 80 % problémov, ktoré my tu máme. A ja budem prvý, ktorý povie, keď sa potom prihlási pán poslanec Michelko a povie, že ale však to robili aj tie ostatné vlády. A ja s ním súhlasím, že áno. Robili to proste všetky vlády, ktoré tu boli doteraz. Podľa mňa je to proste že neprípustné. Je to základ proste tých problémov, ktoré my tu máme a niečo sa s tým musí spraviť a možno prvá vec, ktorú by sme s tým spravili, je to, že by sme si povedali, že existuje nejaká čiara, cez ktorú sa nejde, že existujú nezávislé inštitúcie, ktoré necháme na pokoji, že budeme mať profesionálnu štátnu službu, ktorú necháme na pokoji, že budeme mať manažérov, ktorí tam budú bez ohľadu na to, že či sú straníci v Progresívnom Slovensku, SNS, či to sesternica pána Trubana, alebo pána Danka, alebo, alebo hocikoho iného. Jednoducho že tam budú ľudia, ktorí sú tam na to, aby robili svoju prácu. A potom, samozrejme, nad nimi budú politici, ktorí skrz voľby v Národnej rade si zvolia nejakú vládu, ktorá si bude dosadzovať proste nejaké politické riadenie do tých inštitúcií, bude dozorovať tie inštitúcie nezávislé. Jednoducho bude, bude, bude ten štát riadiť tak, ako sa nejako patrí, alebo ako to funguje v nejakom normálnom rozvinutom svete. Lebo čuduj sa svete, ja si nemyslím, že sme národ prekliaty, že nad nami visí nejaká kliatba. Myslím si, že sme národ krásny, šikovný a dokážeme veľké veci, len konečne, prosím, konečne by sme nemuseli na začiatku každého volebného obdobia odvolať všetkých ľudí, ktorí dačo robia v tomto štáte, dosadiť si tam svojich a potom sa čudovať, že nám to veľmi nejde. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [19:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Truban. [19:05] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovi Dubécimu za krásny, emotívny príhovor, ale nebol si úplne spravodlivý. Predsa len sa jedna vec tejto vláde podarila. Máme tu ministerstvo športu a hneď vyhrávame futbalové zápasy, takže uvidíme, ako to dopadne zajtra a potom, takže teším sa na zlatú medailu. Ale spomínam to však trošku s vtipom, lebo okrem toho, čo si spomínal, že chýbajú tu proste kvalitní ľudia, vždy sa tá štátna správa obmieňa, tak ďalší veľký problém sú práve aj priority. Myslím si, že ty si ich viacero vymenoval a mali by sme sa venovať nim, infraštruktúre, aj doprave, školstvu, zdraviu a nie niektorým iným veciam, kde si iba niektorí ľudia chcú svoje ambície napĺňať. Takže díky moc ešte raz. [19:05] Andrej Danko Zajtra Ukrajine fandíte, nie? (Reakcia z pléna.) Pôjdem. Pán poslanec Sabo. [19:05] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou No tak zajtra to dopadne tak, podľa toho, kto tam poletí, samozrejme, nie? Veď od toho to je, to je mierka. Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, za vaše vystúpenie a ďakujem aj za tie veľmi dôležité témy, respektíve tú dôležitú tému, ktorá by sa tak dala zastrešiť akože politická kontinuita, ktorá na Slovensku nie že chýba, ona vlastne sa nedostavila. Nedostala memo, že má byť prítomná a nemá odchádzať, keď príde, hej? A spomínajúc teda obľúbenú tému dua aj s pani Mesterovou, poslankyňou Mesterovou, že nemáme diaľnicu do Košíc, ale zároveň máme spásonosnú ideu, že ideme raziť tunel pod Karpaty, lebo to je super nápad, nie, investovať miliardu do tunelu, ktorý bude tunelom a spojí Raču so Záhorskou Bystricou. Fasa nápad. Akože nemáme v Bratislavskom samosprávnom kraji, iba v samosprávnom kraji Bratislava doriešené projekty a investície a investičný dlh v stovkách miliónov eur. Do bratislavskej železničnej hlavnej stanice sa chodí rýchlosťou aktuálne desať kilometrov za hodinu, hej? Takto raketovo nám napredujú infraštruktúrne projekty na Slovensku. Ďalšia téma, ktorú my v Progresívnom Slovensku citlivo vnímame, to je kritická infraštruktúra. Aktuálne hrozí skrytá privatizácia kritickej infraštruktúry na východnom Slovensku. Keď sa to spočíta, sečteno a podtrženo, ako sa hovorí, 528-tisíc ľudí na Slovensku žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode, nemá vodu z kohútika, 447 slovenských obcí doteraz nie je pripojených na vodovod, kanalizácie ani nebudem spomínať, to v akej kondícii je podzemná voda, to je katastrofálna záležitosť. Čiže ďakujem za nasvietenie politickej kontinuity a jej potrebnosti a nepotrebnosť práve takýchto legislatívnych návrhov, ktoré tu práve v tomto momente riešime. [19:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [19:05] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som využiť toto vystúpenie na to, aby som odmietol tento návrh zákona a vyjadril solidaritu so zamestnancami RTVS. Tento návrh je snahou o politické ovládnutie RTVS, o jej likvidáciu, o likvidáciu verejnoprávneho média na Slovensku a jeho nahradenie štátnym a vládou ovládaným médiom. Keďže sme v druhom čítaní, tak by som sa chcel vyjadriť aj k tomu, čo sa v tom zákone má zmeniť. Konkrétne k tomu najrozsiahlejšiemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jarjabek. Špeciálne by som upozornil na tri veci. Na bod 19 toho pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa stanovuje účinnosť posunúť na, z dňa vyhlásenia na 1. júla 2024. Dovolím si upozorniť, že dnes je 20. júna 2024 a podľa ústavy čl. 102 písm. o) prezident môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schválenia zákona. A tá 15-dňová lehota uplynie až teda 5. júla za predpokladu, že by ten zákon bol doručený do prezidentského paláca dnes večer, keď ho Národná rada schváli. Myslím si, že je to neslušné voči prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi Petrovi Pellegrinimu, ak mu vládna koalícia povie, že Ústava mu síce dáva 15 dní, aby sa rozhodol, či zákon podpíše, alebo ho vráti, ale vládna koalícia mu povie, že to musí zvládnuť za desať alebo za deväť dní. A je to neúctivé, neslušné, a teda vládna koalícia tým vysiela signál, že vlastne ona si je pánom prezidentom istá, že pán prezident to podpíše. Pán prezident nemá vlastnú vôľu, nebude posudzovať ten návrh zákona, jednoducho poslušne podpíše, čo koaliční poslanci schvália. Ďalej by som upozornil na bod 6 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý hovorí, že v § 13 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: "Ak členovi rady uplynulo funkčné obdobie a nedošlo k vymenovaniu alebo zvoleniu nového člena rady, doterajší člen rady vykonáva svoju funkciu člena rady až do vymenovania alebo zvolenia nového člena rady." Na jednej strane logické ustanovenie, na druhej strane je to nejasné z právneho hľadiska, pretože tí piati členovia rady, ktorí majú byť volení parlamentom, sú za jednotlivé oblasti, ale tí traja členovia, či štyria členovia rady, ktorých vymenúva a odvoláva minister kultúry, sú v jednom balíku traja, ktorých vymenúva a odvoláva sám a v druhom balíku je teda ten jeden, ktorého vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií. Ak uplynie funkčné obdobie tým trom členov rady a minister vymenuje iba jedného, čo to bude znamenať? Ktorí budú pokračovať a ktorým skončí? Toto je podľa môjho názoru nejednoznačná právna, právna úprava. Ale tak to je na koalícii. Tretia vec, na ktorú chcem upozorniť, je, že sa vypúšťajú, vypúšťajú z návrhu zákona ustanovenia, ktoré stanovovali ako prekážku výkonu funkcie generálneho riaditeľa osobný bankrot alebo to, že človek raz absolvoval oddlženie podľa osobitných predpisov, a teda navždy to mala byť prekážka pre to, aby niekto mohol zastávať post generálneho riaditeľa. To bolo podrobené kritike v rámci prvého čítania aj vo výboroch. Teraz, teraz sa to vypúšťa. Vládna koalícia tým v podstate iba priznáva, že toto je lex Machaj, že je to niečo, vďaka čomu sa chcú zbaviť súčasného generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja. Teraz si uvedomili, že to trochu prestrelili, zbavia sa ho aj tak, nemusia tam dávať túto podmienku. Veľmi stručne k tomu zrušeniu koncesionárskych poplatkov. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú verejnoprávne médiá, ktoré sú nezávislé a nie sú financované prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Podľa mojich informácií v Európskej únii je už iba tretina krajín, ktoré sú financované čisto cez koncesionárske poplatky a existujú vyspelé krajiny, ktoré vôbec nemajú koncesionárske poplatky ako Nórsko, Švédsko, Španielsko či Francúzsko a majú nezávislé verejnoprávne médiá. Čiže koncesionárske poplatky, ktoré nepokrývajú plne potreby verejnoprávneho média, ako to bolo u nás, vyžadujú dofinancovanie zo strany štátu, nie sú zárukou nezávislosti. Je to len akási fikcia nezávislosti. A čo by bránilo vládnej koalícii, aby spravili to, čo dnes spravia s RTVS, ak by ostali koncesionárske poplatky. No vôbec nič, to nie je korektný argument. Vládna koalícia sa snaží totálne ovládnuť štát, snaží sa ovládnuť médiá, aby si poistila svoju moc, súkromné médiá cez prepojenia a tlak na majiteľov, verejnoprávne médiá cez zákon, ktorým bude verejnoprávne médium zlikvidované. Ja ďakujem všetkým slušným novinárom a zamestnancom RTVS za prácu, ktorú odvádzali, za ich snahu o slušnú a poctivú žurnalistiku. RTVS určite nie je dokonalé médium, ale myslím si, že v uplynulom období a v uplynulých rokoch zohrala dôležitú úlohu v slobodnej a demokratickej spoločnosti. A to, čo ju teraz čaká z vôle vládnej koalície, si určite nezaslúži. Je to hanba, je to hanba tejto vládnej koalície. (Potlesk.) [19:18] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslankyňa Marcinková. [19:18] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, aj pani ministerka, dobrý večer. Ja by som sa chcela vrátiť k zasadnutiu ľudsko-právneho výboru, ktoré sme mali tento týždeň a boli sme na ňom v početnom zložení aj z koalície, aj z opozície, teším sa tomu, kde sme sa venovali aj Správe o dodržiavaní ľudských práv - tomuto dokumentu. (Rečníčka ukázala knižku do pléna.) A som veľmi rada, že aj my z opozície, aj kolegovia všetci z koalície vlastne vyslovili súhlas, hlasovali za potvrdenie tohto dokumentu, keďže sme ho všetci prítomní do jedného vzali na vedomie jednohlasne. A ja som to prečítala aj tam, takže vedeli, o čom hlasujú a poviem to aj teraz. Chcem pripomenúť kapitolu II, ktorá hovorí o náznakoch mocenského obmedzovanie politických práv v nadväznosti na ústavné a medzinárodné garancie ich ochrany. A konkrétne v tejto správe na str. 50 odporúčania Strediska pre ľudské práva, ktoré sme tak isto v rámci tejto správy schválili, ktorá hovorí: 1. členom a členkám vlády Slovenskej republiky odporúčame, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania; 2. poslancom a poslankyniam Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť slobodu šírenia informácií, ako aj slobodu ich prijímania; 3. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Národnej rady, aby sa voči novinárom správali v rámci svojich verejných výstupov slušne a neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o slobodných a demokratických médiách; 4. členom a členkám vlády, aby sa zdržali akýchkoľvek legislatívnych, či iných iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora vrátane mimovládnych organizácií; 5. poslancom a poslankyniam, aby sa tak isto zdržali akýchkoľvek legislatívnych iniciatív, ktoré by mohli negatívne obmedziť činnosť neziskového sektora; 6. členom a členkám vlády Slovenskej republiky a poslancom a poslankyniam Slovenskej republiky, aby sa voči predstaviteľom neziskového sektora správali v rámci svojich verejných výstupov slušne, neprispievali k vytváraniu negatívneho obrazu o nich a o ich činnosti. Zároveň je tu stať venovaná tomu, aké dôležité je zachovávať slobodu nielen združovania, ale aj slobodu prístupu k informáciám, verejnoprávne médiá. Aké veľmi dôležité je, aby sme zachovávali a chránili slobodu tlače. Hovorím to preto, lebo na tomto zasadnutí boli z koalície prítomní pán Hazucha, pán Garaj za SNS, pán Lešo, pani Mačicová, pán Vlček, pán Sokol, pani Nováková. A všetci počuli, lebo toto, čo som prečítala teraz, som prečítala aj tam, čo je obsahom tejto správy a ja som rada, že s tým vyslovili súhlas, pretože s tým sa nedá nijak inak, len súhlasiť. Ale bola by som rada, keby sme tu mali aj konzistentnosť v tom, o čom hlasujeme v utorok a v tom, o čom budeme hlasovať vo štvrtok. Pretože kým v utorok alebo v stredu, neviem, kedy sme sedeli, sme, sme mali jednotu v tom, že tieto princípy, rovnako ako verejnoprávnosť, slobodu médií a žiadne zásahy do práce nezávislej žurnalistiky, sme vedeli podporiť jednohlasne, tak v štvrtok tú zvádzame diskusiu, kde máme pred sebou návrh zákona, ktorý má zrušiť vlastne inštitúciu, jej existenciu a spolitizovať ju len preto, lebo chcete namiesto riaditeľa dosadiť svojho človeka. A ja sa pýtam, že keď sú poslanci, ktorí tu sedia a ktorí majú hlasovať podľa svojho svedomia, vedomia, bez nátlaku, schopní hlasovať za veci, s ktorými evidentne nesúhlasia, pretože dva dni predtým hlasujú o niečom, čo je v absolútnom rozpore so všetkým tu, čo podporujú, s čím pritakávajú a za čo v konečnom dôsledku podľa mňa aj zahlasujú. Kto bude tým človekom, ktorého si vy dosadíte do vrcholného manažmentu inštitúcie, ktorú teraz chcete likvidovať len preto, aby ste si tam mohli dosadiť svoje vedenie, ktoré vám bude pritakávať a ktoré síce bude mať možno úplne iný názor, ako títo páni na výbore a jedna dáma, pardon, ale v konečnom dôsledku prikývne na vaše príkazy, na vaše želania. A práve preto hovoríme o politizácii, pretože tu nejde len o ovládnutie, zmenu riadenia, zmenu manažmentu. Tu ide o to, že si tam dosadíte človeka, ktorý vám bude politicky poslušný, ktorý bude plniť to, čo vy si predstavujete a preto tak sebavedomo pán Michelko hovorí, kto bude a kto nebude na obrazovkách RTVS, už nie, takže STVR v septembri, lebo vy im do toho budete hovoriť. Preto tu všetci búchame do stola a snažíme sa upozorniť počas tých 12 hodín, ktoré ste nám skresali na túto diskusiu, že je to problém. A je to problém nielen ako hovorila pani poslankyňa Jurík, lebo je to v rozpore s európskym právom, ale je to problém aj pre Slovensko, ktoré týmto dávate dole na medzinárodnú úroveň hanby Bieloruska a podobných krajín reálne kvôli týmto praktikám. A ja som presvedčená, že mnoho z koaličných poslancov sa hanbí, že za tieto veci musí hlasovať. Hanbilo sa aj pri zmene Trestného zákona, hanbí sa aj teraz a ja ich naozaj vyzývam, aby sa tej hanby zbavili, aby povedali, čo si naozaj myslia, aby hlasovali tak, ako ľuďom sľúbili tu na ústavu podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Pretože ak sa tak nebude diať, tak naozaj nemajú právo na tento mandát. Ďakujem. (Potlesk.) [19:18] Andrej Danko Poslankyňa Plaváková, pripraví sa poslanec Šipoš. [19:18] Lucia Plaváková Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, milí kolegovia, vážená pani ministerka, už druhý deň po seba mám tú česť takto večer tu vystupovať v tomto pléne. Na úvod by som chcela obdobne, ako už tu zmienila Zora Jaurová, venovať pár slov jednej reflexii k inauguračnému príhovoru Petra Pellegriniho. Pán prezident vo svojom príhovore odkazoval na významné osobnosti našich dejín. A to výlučne na osobnosti, ktorí sú... mužov. Medzi nimi menoval napríklad Alexandra Dubčeka, Milana Rastislava Štefánika a Ľudovíta Štúra. A teraz prečo o tom hovorím v kontexte tejto rozpravy o zrušení RTVS? Vo vysielaní RTVS nájdete aj dokumentárny cyklus s názvom Prvá. Citujem z popisu: "Ide o sériu dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako prvé presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť k dnešnému obrazu, v ktorom je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére. Cyklus je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch, Štúr, Štefánik či Dubček, takmer neviditeľné. Nájdete tam portréty napríklad týchto žien: Magda Husáková Lokvencová, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá divadelná režisérka. Irena Blühová, fotografka, Hana Gregorová, jedna z našich prvých feministiek, Ľudmila Pajdušáková, prvá slovenská astronómka, Zora Jesenská, prvá zakázaná a tabuizovaná slovenská intelektuálka, Sona Kovačevičová, prvá etnografka, Izabela Textorisová, prvá botanička, Ľudmila Šapošnikovová - Aujeská, prvá pilotka. A toto je presne naplnením verejnoprávnosti RTVS, reflektovať naozaj celú našu spoločnosť, ako aj našu históriu. A túto úlohu si RTVS plní. Škoda, že sa tento prístup neodrazil aj v inauguračnom príhovore pána prezidenta. Snáď sa ešte dočkáme a pán prezident bude reprezentovať našu spoločnosť v celej jej rozmanitosti, tak ako to robí aj RTVS. A teraz k obsahu návrhu zákona. Doteraz tu odzneli viaceré vecné argumenty a fakty, na základe ktorých je zrejmé, že koalícia ide rušiť súčasnú RTVS len z jedného jediného dôvodu, odvolať súčasné vedenie, ovládnuť doteraz nezávislú verejnoprávnu inštitúciu a podriadiť ju svojmu videniu sveta. To vlastne ministerka kultúry priamo povedala, konkrétne citujem: "Musíme v prvom rade vymeniť vedenie RTVS." Všetky doterajšie vyjadrenia predstaviteľov SNS smerujú k tomu, že z verejnoprávnej televízie chcú spraviť ďalší TV Slovan, či TV Martina a Peter, či ako sa tento romantický kanál ministerky Šimkovičovej a poslanca Kotlára aktuálne volá. Čiže priestor na šírenie konšpirácií a bludov. Ako uviedol pán Machala, verejnoprávna inštitúcia by mala byť práve tou vlajkovou loďou, ktorá by mal otvárať názorové spektrum vecí, aby možno do budúcna zabránila tomu, že nám vznikajú dezinformačné portály. To je pekné, až na to, že to vyzerá skôr tak, že popri tých dezinfoportáloch tu budeme mať ešte aj štátnu dezinformačnú televíziu. Ani minister Taraba sa nezdržal skvostného komentára, konkrétne povedal, že RTVS je roky paródiou vyváženosti a objektívnosti. Tak ja mám skôr pocit, že, žiaľ, aktuálne vedenie rezortu kultúry je paródiou, akú sme tu ešte nemali, a to sme tu už teda naozaj mali všeličo. Ako tu už viackrát odznelo, návrh zákona je v rozpore podľa nášho názoru s právom EÚ. Ide proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie, a to v konečnom dôsledku znamená porušenie zmluvy o EÚ. Táto zásada je zakotvená v čl. 4 Zmluvy o Európskej únii. Vyžaduje, aby členské štáty vzájomne rešpektovali svoje zásady a podporovali ciele a politiky Európskej únie. Zásada lojálnej spolupráce zahŕňa nielen pozitívne kroky na podporu cieľov únie, ale aj zdržanie sa akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ciele únie ohroziť. A sloboda médií zahŕňa aj spravodajstvo nezávislé od politickej moci. A zároveň zahŕňa aj spravodajstvo a publicistiku založenú na faktoch, vedecky overených informáciách, či dôkazoch. Verejnoprávnosť neznamená dať priestor hocijakému, aj pomýlenému názoru. Nemá to fungovať tak, ako si to predstavujete, že na jednu stranu dáme vedkyne a vedcov, ktorí vám povedia na základe vedeckých faktov a jasne dosvedčia, že Zem je takmer guľaté teleso, má tvar genoidu ku ktorému sa najviac približuje tvar rotačného elipsoidu. A na druhú stranu dáte ľudí, ktorí majú názor, že to tak nie je, hoci nepredložia žiadny vedecký dôkaz. Alebo že pomyselnej arény diskusnej hodíte vedcov, lekárky, odborníkov, odborníčky, ktorí vám jasne dokážu, že sme tu mali pandémiu a predpokladám, že všetci v tomto pléne sme si to zažili na vlastnej koži, či už vo svojej blízkosti alebo v rodine. A na druhú stranu dáte ľudí, ktorí majú názor, že to tak nie je a že nás tu mimozemšťania, alebo ja neviem už kto, na nás tu páchajú cez očkovanie genocídu. To nemá s verejnoprávnosťou naozaj nič spoločné, naozaj nič. To sú proste kolosálne hlúposti. Pristavím sa pri ďalšom spornom bode a tým je etická komisia, teda cenzorský orgán. Z návrhu zákona vlastne nevieme, čo bude mať presne etická komisia vo svojej pôsobnosti, ako bude fungovať, keďže podrobnosti o jej činnosti ustanoví až štatút, ktorý schvaľuje rada, ktorá neexistuje a ktorá ešte teda pár mesiacov existovať ani nebude. Na zamyslenie je, samozrejme, aj celé zloženie etickej komisie, tak ako je nastavené v návrhu, ktoré ani zďaleka nereprezentuje celú spoločnosť a vyberá si z nej len niektoré časti podľa toho, ako si to strana SNS predstavuje. Bonusom v celom tomto legislatívnom procese je dnes predložený pozmeňujúci návrh, ktorý okrem iného len tak, mimochodom, a zrazu zvyšuje odmenu aj generálnemu riaditeľovi, aj členom, členkám rady, a teda ja som tu sedela takmer celý deň a pýtali sme sa tu na odôvodnenie tohto návrhu, keďže naozaj v prípade členov a členiek rady je to dvojnásobok oproti doterajšej odmene, a pritom tá sa medziročne zvyšuje vzhľadom na to, že je naviazaná na priemernú mzdu, ale žiadne odôvodnenie, žiadnu odpoveď sme tu nedostali. Možno mi to uniklo, ale pýtala som sa aj kolegov a kolegýň a myslím, že to tu naozaj neodznelo. A na záver ešte jedna otázka pre pani ministerku ako navrhovateľku. Zora Jaurová tu už detailne popísala ten proces voľby prvých členov a členiek rady ako aj generálneho riaditeľa a že to teda v tom celom kontexte, ako je to nastavené, nejako časovo nevychádza, resp. že to bude trvať niekoľko mesiacov, kým tieto posty budú obsadené. Ale mňa ešte zaujali aj ustanovenia, ktoré zakotvujú, že na prvú voľbu členov, členiek rady či generálneho riaditeľa sa ustanovenia zákona, ktoré zakotvujú podmienky pre tieto funkcie, vzťahujú primerane. Ani v dôvodovej správe som k tomu nenašla nič, ani jedno slovo, a teda by som chcela poprosiť pani ministerku, aby vysvetlila, objasnila, prečo sa stanovené podmienky, ktoré sú v zákone zakotvené v § 11 a 12 pre členov a členky rady, majú uplatniť iba primerane pri tejto prvej voľbe a čo to presne bude znamenať, ako sa to bude vykladať, ktoré z ustanovení, ktoré z bodov § 11 a 12 sa nebudú v tejto voľbe používať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [19:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslanec Šipoš. [19:27] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Chcem pozdraviť všetkých kolegov, ktorí vydržali tuná ešte 19.28 h byť v tomto pléne a neužívajú si voľno, neužívajú si čas so svojimi rodinami, ale poctivo tu sedia a snažia sa argumentovať. Bohužiaľ, je to, sú to len argumenty zo strany opozície, tak ako sme vždy zvyknutí. Pretože vždy, keď išlo o zákony, kde koalícia nemá argumenty, tak vždy nám skracujú rozpravu, vždy nám obmedzujú čas, vždy jednoducho chcú, aby to mali čo najskôr z krku, pretože argumenty nie sú. Tie argumenty, ktoré sa snažia nám predstaviť, alebo oficiálne ich musia niekde povedať, niekde napísať, tak tie argumenty nesedia, pretože aj ich vlastní kolegovia ich usvedčujú z klamstva. Proste niektorí nevydržia, myslia si, že sú páni vesmíru, že môžu búrať semafory a nič sa im nestane a oni to jednoducho povedia natvrdo ako pán predsedajúci. Proste oni chcú štátnu televíziu, to všetci vieme, oni sa tu nechcú hrať na nejakú verejnoprávnu, kde by zazneli názory z jednej, z druhej strany, že by bola nejaká férová súťaž, že by sme bojovali o argumenty, kto má lepšiu, kto má lepší argument, kto, kto jednoducho ten svet vidí inak. Oni chcú, aby sa proste v tejto televízii v RTVS, po novom STVR, rozprávala už len ich pravda. Toto každý súdny, príčetný človek vie a vidí. Ja chcem ešte využiť tento čas, ktorý mi dovolili vládni poslanci na to, aby som sa vyjadril, aj keď mnohí moji kolegovia sa už nemôžu vyjadriť, lebo nevyšiel na nich čas, tak skúsim týchto osem minút využiť a prihovoriť sa občanom Slovenskej republiky, pretože vládnym poslancom, bohužiaľ, už nemá zmysel sa prihovárať. Ja som si myslel, že niektorí vládni poslanci, ktorí sú možno prvýkrát v parlamente, alebo možno sú to poslanci, ktorých som si myslel, že majú ešte nejaké možno svedomie, alebo majú nejakú vnútornú silu sa postaviť tomu zlu, ktoré tu pretláčajú tých deväť mesiacov, ale pochopil som, že pri zákone, kedy sa skracovala premlčacia doba pri znásilnení, kedy sme ich vyslovene prosili, aby to nerobili, aby nehlasovali o takto brutálnom zásahu, tak jednoducho vtedy sa odhalili tie charaktery a ukázalo sa, že oni nemajú tú silu, aby sa postavili tomu zlu. Proste už len čakajú, kedy to dnes zbehne a budú môcť zahlasovať za to, aby SNS-ka, aby Andrej Danko, aby pán Huliak, Kotlár a všetci predstavitelia SNS-ky mali konečne svoju televíziu. Lebo oni si myslia, že keď budú mať svoju televíziu, že oni sa udržia pri moci. To je, celé to je len o tom. Vystrašení po eurovoľbách vedia, že keď nebudú mať hlasnú trúbu, tak proste ich vystrieda REPUBLIKA v ďalších voľbách. Proste príde Mazurek, Uhrík a ich rozsekajú, rozbijú ich na sociálnych sieťach, lebo vedia rýchlejšie rozprávať blbosti, vedia viacej si vymyslieť hoaxov a dezinformácií a tá stará garda s pánom Michelkom, pri všetkej úcte, HZDS, tam jednoducho už, už nestíhajú týmto novodobým mudrlantom, ktorí ich prečíslili v eurovoľbách. Čiže dnes sa, páni a dámy, bavíme o tom, že či posledný pokus SNS-ky ovládnutím Slovenskej televízie a rozhlasu sa, jednoducho či sa im podarí zachrániť na politickej scéne. Samozrejme, že odkedy sú pri moci, nemajú absolútne žiadnu hanbu, nemajú absolútne žiadnu chuť pomáhať ľuďom robiť veci, o ktorých sme sa tu bavili, ktoré sľubovali na bilbordoch krížom-krážom znižovanie cien energií, znižovanie cien potravín, výstavby nových centier, nemocníc, proste pomoci toho, čo sľubovali, jednoducho sa nedočkáme. Dočkávame sa toho, že nám skracujú rozpravy, že rozbíjajú elitných vyšetrovateľov, aby už nevyšetrovali ich zločiny, rozbíjajú a ničia špeciálnu prokuratúru, aby elitní prokurátori už nerobili svoju robotu. Jednoducho dosadzujú si svojich ľudí do súdnej rady. No a čerešnička na torte je štátna verejnoprávna televízia, ktorá už bude chrliť len ich pravdu a ich názory, ktoré, o ktorých všetci dobre vieme. Veď za tých deväť mesiacov sa už nazbieralo veľa odborníkov, či pán Huliak, expert na CO 2 , pán Kotlár, expert na pandémie, pán Danko, samozrejme, tie semafory, pani Šimkovičová, odborníčka na konferencie v Dubaji, pán Machala, expert na plochú Zem, pán Michelko, ako som spomínal, expert na konšpirácie a vredy, kde jednoducho po atentáte na premiéra on nemá problém hovoriť o tom, že opoziční politici sú vredy, že ich treba zničiť, to je ten mier, to je ten pokoj, o ktorom tu hovoria. No a môžme sa baviť o expertovi Blahovi, expert na vrahov, na zločincov. Viac tu máme kolegyňu Vaľovú, ktorá je expertka na veštenie, a takto by sme mohli pokračovať. Asi Slovensko potrebuje zažiť viac takýchto expertov, asi potrebujú ľudia na Slovensku sa zobudiť, tak ako sa píše v našej hymne, pretože to, čo tu stvárajú, to, čo si oni jednoducho dovoľujú, je, je absolútne arogantné, je absolútne nesprávne. A ja chápem, že oni vidia v Maďarsku svoj vzor, vidia Viktora Orbána a myslia si, že keď to takto budú robiť, že im to bude fungovať. A áno, je to aj taký veľký test a je to veľká otázka na občanov Slovenskej republiky, či takýmito krokmi, takýmito výrokmi, takýmto správaním, takýmto obmedzovaním rozpravy, či oni vlastne prebijú a dokážu to, čo dokázal Viktor Orbán v Maďarsku. Ja pevne verím, že ľudia na Slovensku sa zobudia, že po tom všetkom, čo tu nastvárali, po tom všetkom, čo ešte sa chystajú nastvárať títo odborníci a títo experti, že ľudia na Slovensku sa zobudia a nedovolia im po ďalších voľbách pokračovať v tomto rozvrate spravodlivosti, právneho štátu, kultúrnych inštitúcií a opäť tu nastane zmena, kde sa bude môcť Slovensko nadýchnuť, kde budú môcť prísť do diskusných relácií aj opoziční politici, nielen tí vybraní vládnymi predstaviteľmi, ale aj tí, ktorí boli riadne zvolení do parlamentu ako zástupcovia nášho hnutia SLOVENSKO, ktorí majú jednoducho zákaz chodiť do televízií, predpokladám, že do RTVS sa už asi počas tejto garnitúry nedostaneme. Takže ja verím, že, že ľudia na Slovensku sa zobudia. Je to obrovský test, je to obrovská výzva. Dámy a páni, vraciame sa do času mečiarizmu, kde sme videli relácie Ako ďalej, pán premiér , kde sme videli, ako sa úseky, diaľničné, otvárali s pani Claudiou Schifferovou, ktorá bola brutálnym spôsobom vyplatená, kde Gérard Depardieu chodil otvárať diaľničné úseky a my tú diaľnicu nemáme v podstate doteraz hotovú, ale vtedy to veľmi dobre fungovalo. Vtedy to veľmi dobre fungovalo, vtedy to jednoducho išlo ako po masle. Takže toto je obdobie, ktoré nás čaká a na všetkých nás, na všetkých ľuďoch, ktorí nechcú, aby táto normalizácia tu nastala, aby sa, aby sa vrátil naspäť zdravý rozum, aby sa naspäť vrátili ľudia, ktorí nehovoria výmysly, ktorí si nemyslia, že majú všetku pravdu, pred nami je ešte veľa, veľa práce, aby sme ľudí na Slovensku prebudili. Ja chcem povedať, že za naše hnutie SLOVENSKO sa tohto aktu, kedy oni idú teraz zničiť RTVS, verejnoprávnu televíziu, že naši poslanci sa tohto hlasovania nezúčastnia a nebudeme pri tom, ako vykostia RTVS, ako ju zničia, ako ju rozvrátia a ako tam dosadia svojho človeka, ktorý bude už len ďalej dosadzovať svojich ľudí a budú hlásnou trúbou bojovať o to, aby SNS-ka sa udržala v ďalších voľbách v parlamente a vo vláde. Verím, že im to nevyjde a musíme urobiť pre to všetko. Ďakujem pekne. [19:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Matovič. Nie je v sále. (Reakcia z pléna.) A už áno, prepadol čas. (Reakcia z pléna.) Čo, pán Šipoš? Že, že som si nevšimol, áno, máte pravdu. Áno, áno. (Reakcia z pléna.) Je to pravda. Pani poslankyňa Kalmárová, pripraví sa pani poslankyňa Kolíková, tá čas má 14 sekúnd. [19:38] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, ten príbeh RTVS alebo STVR, to vyzerá ako nejaká detská hra, kde si písmená pomenili svoje poradie, ale tá hra je veľmi zaujímavým príbehom, lebo má veľmi predvídateľný koniec a už od začiatku mal predvídateľný koniec, ešte keď fungoval v éteri ten hviezdny nápad, že to bude STAR. Tá dejová línia tohto príbehu sa v čase menila. K tomu mali úvod. Určite si pamätáte, že v posledných rokoch boli verejnoprávne médiá pod neustálym tlakom niektorých politikov a niektorej časti verejnosti, ktorá inklinuje k istému typu politiky. Kritika smerovala k tomu, že vysielanie nie je objektívne a nie je vyvážené, hoci výskumné dáta svedčili o opaku. Inak aj včera bol zverejnený prieskum verejnej mienky, kde najdôveryhodnejšími médiami bola TA3 a RTVS, mali zhruba, nie zhruba, ale úplne rovnakú dôveryhodnosť. Ozvali sa aj hlasy, a to teraz využívam, že predsedá schôdzi pán Danko, ozvali sa hlasy a najmä ten jeho pekný barytón, ktorý volal po štátnej televízii a nie verejnoprávnej. Čo to znamená? To znamená, že niekto má záujem zasahovať do obsahu vysielania, určovať programovú štruktúru, určovať témy, vyberať témy a dokonca vyberať aj moderátorov. Osobitne v tomto kontexte mi je veľmi ľúto pani Jančkárovej, lebo ja ju považujem za nekonfliktnú profesionálku. Tým nechcem povedať, že RTVS nemá žiadne muchy. Samozrejme, že ich má. Aj RTVS sa stalo, že zverejnila neoverenú informáciu, ktorá, samozrejme, teda nebola aj pravdivá. Ale bol to absolútne bezvýznamný počet, bezvýznamný. Nejde o pravidlo, ktoré by viedlo k záveru, že RTVS nie je dôveryhodné médium. Napokon v tomto prípade sa zodpovedá rade. Ja si myslím, že dôveryhodnosť RTVS narúša práve postoj niektorej časti alebo istej časti politického spektra, ale aj alternatívnych médií, ktoré niekto tak milo nazýva občianskymi. To narúša renomé verejnoprávnej inštitúcie. Príbeh tejto hry s písmenkami sa teda začal dávno pred voľbami a tým spôsobom, ktorý som práve opísala. A pokračovanie sa dá nájsť v programovom vyhlásení vlády. Uvádza sa tam toto: Vláda sa chystá presadiť právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Prípadne možno chcela zvážiť aj nejaké iné riešenia. No a čo sa stalo v ďalšej fáze? V ďalšej fáze príbehu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2024 sa to kritizované podfinancovanie riešilo krátením rozpočtu RTVS. To je taký zvláštny spôsob liečby, ako keby sa klin klinom vybíjal, ale nezafungovalo to. Ako aj iné mnohé časti programového vyhlásenia vlády, aj táto jedna časť odhalila podstatu zámeru, akú RTVS si vláda želá. A čo sa teda z toho PVV nestalo a čo sa z toho PVV uskutočnilo? Tak najprv teda, čo sa nestalo. Predkladateľ pristúpil k ponechaniu spojenej inštitúcie, nerozdelil ju, hoci teda chcel. Bližšie odôvodnenie a vysvetlenie, prečo tak urobil, nepoznáme. Tvrdenia sú rozporné, zmätočné a postrádajú základnú logiku. Skúsim vysvetliť, že prečo. Navrhovateľ teda ponechá jeden subjekt, o ktorom pôvodne tvrdil, že je neekonomický. Zároveň z návrhu chýbajúceho rozpracovania dôvodovej časti nie je jednoznačné, ako ponechanie spojeného subjektu prispeje k finančnej stabilite subjektu a zároveň ešte aj k posilneniu verejnoprávnosti. To sa teda z toho návrhu zistiť nedá. No ale čo sa stalo? Stalo sa to, ako už tu spomínali moji predrečníci, že 95 % toho pôvodného zákona ostalo a nejakých 5 % sa menilo. Ale podstatných je práve tých 5 %, ktoré sa menia, a to si dovolím tvrdiť takmer s istotou, že bude znamenať obmedzenie, a to hovorím ako optimista alebo zánik, a to hovorím ako realista, verejnoprávneho charakteru nášho supermédia. Aký cieľ v skutočnosti teda sledujú navrhovatelia zákona o STVR? Aby sme to zistili, musíme si ozrejmiť význam a úlohy verejnoprávnych médií a postoj tejto vládnej koalície k týmto funkciám. Verejnoprávne médiá sú považované za štvrtý pilier demokracie a ich úlohou je aj vysielať slobodné a nezávislé programy. Ale je sloboda a nezávislosť presne to, čo si teraz táto koalícia želá? Úlohou týchto médií je vytvárať priestor pre slobodnú verejnú diskusiu. Je to to, čo si táto koalícia želá? Ich úlohou je prinášať nestranné a nezávislé informácie a spravodajstvo, ale predsa i liberálne režimy nenávidia nezávislosť a nestrannosť. A to preto, že sú pre ne priamym ohrozením. Ich úlohou je vytvárať pluralitnú a rozmanitú programovú ponuku, ale rozmanitosť je niečím cudzím, nielen v kultúre. To sme počuli, veď kultúra má byť jedna, má byť slovenská, má byť neviem aká. Tak rozmanitosť nie je tá vlastnosť, tá kvalita, ktorá by bola nejakou prioritou. Úlohou je prispievať k porozumeniu v spoločnosti a rozmanitosti filozofických pozícií náboženského vyznania. Ale veď táto spoločnosť funguje na princípe rozdeľovania spoločnosti, na hľadaní ideového nepriateľa. Takže zo súboru týchto prirodzených úloh verejnoprávnych inštitúcií je absolútne zrejmé, že vôbec nezapadajú do predstáv súčasnej koalície o tom, ako by mala či už RTVS, alebo STVR fungovať. O tých 5 % komplexu zmien, ktoré prináša nový zákon, by sa dalo hovoriť veľa, ale ja si vyberiem len jeden segment, a to je rada. Človek nemusí mať veľmi veľa analytických schopností, aby prišiel k záveru, a už to tu odznelo mnohokrát, že rada bude politickým orgánom. Prečo ale, jednej veci nerozumiem, prečo je potrebné klamať verejnosť, že ste do modelu rady premietli skúsenosti z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí, predovšetkým v Európe. Viete, ja po tých skúsenostiach, ktoré mám, vždy spozorniem, keď tu niekto hovorí pri predkladaní zákona, že sa inšpiroval niečím v zahraničí. Tak tomu bolo v prípade noviel trestných kódexov a dokázali sme, že tam tá inšpirácia Nemeckom, Rakúskom a neviem kým všetkým, nebola. Tak to bolo aj v prípade novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa odkazovalo na príklady z Českej republiky a bolo to len na polovicu. A tak je tomu aj v tomto prípade. V doložke vplyvov sa referuje k prípadom Českej televízie a BBC ako k modelom, ktoré tou inšpiráciou boli. Je však zjavné, že pripomienkovaný návrh tieto modely vôbec nesleduje. A teraz ja to vysvetlím na konkrétnych dôkazoch. V prípadoch BBC má na verejnoprávnosť dohliadať rada, board of the BBC, ktorý je samosprávnym orgánom, v ktorom len 5 zo 14 členov je nominovaných exekutívou, pričom aj samotný proces nominácie týchto piatich členov je apolitický, nakoľko vyžaduje otvorenú a férovú súťaž, ktorú zabezpečuje nadstranícky komisár pre verejné funkcie, ďalej nezávislý selekčný panel a kladie rozsiahle požiadavky na nezávislosť a odbornosť členov. Zvyšných členov si volí samotná rada na základe návrhov nominačnej komisie. Je zjavné, že tento návrh neobsahuje nič z týchto bŕzd a protiváh, ktoré majú zabezpečovať nezávislosť BBC. V českom modeli verejnoprávnosť kontroluje Rada České televize, ktorá je síce kreovaná politicky, avšak možnosť politickej kontroly je výrazne limitovaná možnosťou predkladania kandidátov. Podľa § 4 ods. 2 zákona 483/1991 o České televizi môžu kandidátov do rady navrhovať len právnické osoby, od vzniku ktorých uplynulo v dobe podávania návrhu aspoň 10 rokov a ktoré predstavujú kultúrne, regionálne, sociálne, odborové, náboženské, vzdelávacie, vedecké, ekologické a národnostné záujmy. V slovenskom návrhu nie je prítomný tento prísny časový faktor. V § 5 zákona o Českej televízii sú následne prísne vymedzené nielen formálne, ale aj materiálne požiadavky na nezávislosť kandidátov do rady. Takže ja neviem, kde predkladatelia vidia podobnosť Rady STVR s orgánmi, ktoré garantujú verejnoprávnosť BBC a v Českej televízii. Je to nielen bohapusté klamstvo, ale aj podcenenie ľudskej danosti pochybovať o všetkom, o čom sa pochybovať dá a s tým sa spája aj potreba overovať pravdivosť predkladaných informácií, čo je v prípade informácií, ktoré vychádzajú z dielne ministerstva kultúry, absolútne nevyhnutné. Bez toho sa nezaobídeme. Predložený zákon v prípade členov Rady STVR smeruje nielen k jej politizácii, a to nielen preto, ako rada vzniká, ale aj preto, kto môže byť po novom jej členom a ako môže pôsobiť. Najprv k tomu, kto môže byť členom Rady STVR podľa § 12 ods. 3 návrhu zákona. V tomto ustanovení sa nevylučuje funkcia člena rady s funkciou štátneho tajomníka alebo generálneho tajomníka služobného úradu, tak ako to bolo v pôvodnom znení zákona o RTVS. Neexistuje vysvetlenie, prečo by štátny tajomník alebo generálny tajomník služobného úradu a podobné osoby, mali vykonávať funkciu člena rady, keďže často ide o politické nominácie. Totižto pre porovnanie, súčasná právna úprava, tá, ktorá platí v tomto momente, člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo politickým hnutím, vystupovať v ich mene, tu sa zastavím. Toto isté sa prenieslo do predloženej novely, ale už sa nepreniesol koniec tohto ustanovenia, kde je napísané, že nesmie pôsobiť v ich prospech. Čiže nestraníci, nestraníci, ktorí teda nie sú členmi politickej strany alebo hnutia, nie sú s ňou v pracovnoprávnom pomere, nevystupujú v ich mene, avšak môžu pôsobiť v ich prospech. A to sa práve týka nestraníkov, ktorí sú generálnymi tajomníkmi alebo tajomníkmi služobného úradu, alebo štátnymi tajomníkmi. To je naozaj problém. Táto navrhovaná zmena je v rozpore s článkom 4 ods. 2 písmeno a) Európskeho aktu o slobode médií, keďže základnou požiadavkou predmetného nariadenia je oddelenie verejnoprávneho vysielateľa, a to nielen z pohľadu obsahu, teda v tej editorskej oblasti, ale aj z pohľadu fungovania vysielateľa, teda z pohľadu zloženia jej orgánom. A práve teraz som citáciou tej zmeny dokázala, že je možné, že človek, ktorý bude pôsobiť v prospech politickej strany, pokojne tým členom rady môže byť. Aby bolo úplne jasné, k čomu smerujeme. Pripomeniem osobnú skúsenosť z pobytu v kúpeľnom meste v Maďarsku. V penzióne, kde som bola ubytovaná, boli iba ruské a maďarské televízne kanály. Ide o krajiny, kde sa médiá zmenili na nástroj vlády. V maďarských televíznych kanáloch sa dali vygenerovať témy Šoroš, LGBTI, migrácia, kritika opozície, kritika Európskej únie a naopak a... (Reakcia z pléna.) Potom môžete povedať faktickú otázku. Ale čo tam chýbalo? Boli ignorované témy zdravotníctva, kvality vzdelávania, sociálnych služieb, korupcie, právneho štátu, lebo tieto témy sú pre Fidesz a premiéra Orbána veľmi nepríjemné. Ja sa obávam, že nejaká taká budúcnosť nás môže čakať. Vtedy som si myslela, že sme krajinou, v ktorej to takto ďaleko nemôže zájsť. Naivne som Slovensko považovala za oveľa viac ukotvené v Európskej únii ako Maďarsko po toľkých rokoch vlády Fideszu. Pravda je, že tento zákon nás naozaj ťahá zo strednej Európy viac na Balkán. Dnes je nesporné, že väčšina možno tento večer tento zákon aj schváli. Ale je rovnako isté, že tento zákon je v rozpore s hodnotami Európskej únie. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým sú aktuálne slová Timothy Snydera, ktorý povedal, že inštitúcie nám pomáhajú zachovávať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa samy neubránia a ak ich nebránite od začiatku, padnú jedna po druhej. A ja hovorím, že to zažívame v podstate každý deň. Inštitúcie, nezávislé inštitúcie padajú jedna po druhej. O tom hovoril aj, aj predseda nášho klubu. A toto ja považujem za skutočný nástroj napätia, ktorý v spoločnosti panuje. To nespôsobili novinári, ani neziskovky, ani opozícia. To je práve tento typ politiky, ktorý ruinuje to, v čo by občania mali veriť, teda ruinuje nezávislé inštitúcie. A RTVS je jednou z nich. Ďakujem. [19:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Dostál. [19:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kalmárová, pán Danko sa svojho sna o štátnej televízii nikdy nevzdal. Dnes schválený zákon a to, čo bude nasledovať, zmení verejnoprávne médium, čo ako nedokonalé, ale verejnoprávne, na štátne médium. Bodka. [19:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. Ak nevyčerpá čas, pripraví sa poslanec Vančo. [20:09] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, dnes som mal pripravený oveľa, oveľa dlhší príhovor, ale vzhľadom na to, že veľa z toho, čo som chcel v tomto momente povedať, áno, pani Vaľová, preneste sa cez to. Všetko, čo som chcel povedať, už moji kolegovia a moje kolegyne povedali, tak by som na záver do pestrej mozaiky toho všetkého, čo RTVS dovedna povedali o tejto inštitúcii politici vládnej koalície. Chcel by som pridať jeden citát, ktorý mal vysvetliť, prečo RTVS a konkrétne jej vedenie potrebujú zmenu, pričom tento konkrétny citát sa oprel teda o argument nedostatočnej objektívnosti RTVS, ktorá je, citujem: "V permanentnom boji s vládou, čím má byť teda porušené právo občanov na objektívne informácie." V preklade teda do ľudskej reči, RTVS bude politicky ovládnutá a znamená to teda zmenu na provládne PR kanály. Tento konkrétny ústavný činiteľ povedal, ďalej ešte citujem: "Toto je aj reakcia na žiadosti voličov koalície, ktorí nás žiadajú, aby sme s RTVS už konečne niečo urobili." Vyhlásil teda predseda vlády Slovenskej republiky. Pričom zdôraznil, že návrh prejde riadnym legislatívnym procesom. A sme tu. Sme svedkami toho, čo rozhodne riadny, ešte raz? (Reakcia z pléna.) Prešiel? Obmedzená rozprava je riadny legislatívny proces? Každopádne je to jedna z mnohých neprávd, ktoré tu lietajú éterom a časť politického spektra sa tvári, že všetko je v poriadku. Chcem povedať, že politici nie sú jukebox. Prácou politikov nie je hrať na želanie a už vôbec nie na želanie iba a jedine svojich voličov a voličiek a žiadnych iných. Prácou politikov a političiek je prinášať na dátach a analýzach založené verejné politiky v prospech všetkých občanov a všetkých občianok. Skladali sme tu na to sľub, ak si všetci spomínate. Je mi úprimne ľúto a v mnohých momentoch aj ťažko fyzicky, že s tým, vážení politici a vážené političky koalície, musíte žiť. Ale áno, sú tu aj iní ľudia v tejto krajine, ktorí tu žijú povedľa vašich voličov a vašich voličiek. A títo konkrétni ľudia, povedzme, že sú to napríklad naši voliči a naše voličky, si neželajú, aby ste tu na základe fiktívnych a vykonštruovaných dôvodov devastovali jednu inštitúciu za druhou iba preto, že máte tesnú parlamentnú väčšinu a čochvíľa uvidíme, ako veľmi tesná tá parlamentná väčšina je. A tiež si neželajú, aby ste devastovali inštitúcie iba a len preto, že vám ich vedenie nejde poruke alebo z akýchkoľvek iných nezmyselných dôvodov. Vašou úlohou je inštitúcie zveľaďovať, ale na to asi nemáte mentálne rozhranie, alebo neviem. A každopádne zopakujem ešte raz ten citát, lebo je veľmi dôležitý: "Voliči koalície nás žiadajú, aby sme s RTVS konečne niečo urobili." Voliči koalície vás žiadajú, ako? Koľko konkrétne ich je? Píšu vám v statusoch na facebooku a podľa toho sa rozhodujeme a robíme verejné politiky? Hlasujú v ankete na telegrame? Píšu vám korešponďáky alebo čo? Ako vás žiadajú konkrétne, ako to máme chápať, že vaši voliči vás žiadajú, aby ste konečne niečo s RTVS urobili. Čo to znamená? Ja si hovorím niekedy, keď počúvam takéto vyjadrenia, že to hádam nemôže byt ani len pravda. Že toto je tu akceptované. Že nám chcete nahovoriť, že RTVS v aktuálnej kondícii, o ktorej sa pokojne môžeme rozprávať, aj o financovaní, o ktorom sme sa tu dnes ikskrát rozprávali ako o najväčšom probléme tejto inštitúcie, nám chcete nahovoriť, že RTVS v aktuálnej kondícii je ten najväčší problém, ktorý trápi vaše voličstvo. Že to, že nič iné vašich voličov a vaše voličky netrápi. RTVS, FPU, ÚŠP, že to sú tie najväčšie problémy, ktoré vašim voličom a vašim voličkám stoja v ceste za kvalitným životom v tejto republike. To naozaj nám chcete nahovoriť? Naozaj nás chcete presvedčiť, že vašich voličov a vaše voličky nič iné netrápi? Prosím vás, neurážajte nás, neurážajte ani svojich voličov, neurážajte svoje voličky. Demontážou verejných inštitúcií z politických dôvodov kvalitu života ľudí na Slovensku určite nezvýšite a nepresvedčíte ma o opaku. Neskáčem vám do reči, pani Vaľová? Som na gigaliardu % presvedčený o tom, že ľudí na Slovensku ďaleko viac trápia úplne iné veci. A rovnako som presvedčený o tom, že ľudia vám naozaj píšu, ale kvôli iným dôvodom, lebo aj mne ľudia píšu a verím, že nielen mne. Píšu mi rodičia detí, ktorých vaša politika vyháňa z tejto krajiny. Vyháňa študovať do zahraničia a osobnostne rásť v takej kvalite, ktorú im táto krajina dnes, žiaľ, ponúknuť nevie. Takíto rodičia mi píšu. Píšu mi rodičia, ktorých deti vaša politika vyháňa z tejto krajiny, lebo ich otvorene neznášate. Stigmatizujete, ostrakizujete, terorizujete vo verejnom priestore svojou nenávisťou k inakosti alebo k inému názoru. Nazývajme to hocijako. Píšu mi tiež rodičia z jednorodičovských domácností, ktorí žijú doslova a do písmena z rúk do úst a v tejto krajine dlhodobo prepadávajú cez sito verejných politík, lebo tento štát nemá jednorodičovské domácnosti na radare, dlhodobo. Píšu mi rodičia detí, ktoré sú na spektre. Alebo rodičia detí, ktoré čakajú na psychiatrickú pomoc. Títo rodičia sú bezradní, pretože pomoc, detská psychiatria na Slovensku je aktuálne takmer nedostupná. Sú to ani nie päť desiatok, päť desiatok odborníkov, ktorí poskytujú detskú psychiatrickú starostlivosť. A nehovoriac o tom trende, katastrofálnom trende, ktorý v posledných rokoch sledujeme, že tu máme pandémiu duševných ťažkostí najmä v skupine detí a mládeže a túto koalíciu ako keby to vôbec nesúrilo. Túto koalíciu nesúri ani stav verejného zdravotníctva, slovenského verejného zdravia. Nesúri ani smrtiaci stav ovzdušia, nesúri environmentálny hluk, o ktorom som tu nedávno pred prázdnym plénom, to je veľká hanba, rozprával. Nesúri tu nič, čo skutočne hmatateľne tu a teraz ohrozuje zdravie ľudí, aj vašich voličov, aj vašich voličiek. Píšu mi tiež rodičia, ktorí sú vydesení intelektuálnou a emocionálnou vyprázdnenosťou vašich personálnych nominácií a toho, ako neudržateľne spravujete túto krajinu. Píšu mi rodičia, ktorí sú vystrašení vašou pasiou v ničení životného prostredia a neochranou prírody, a zároveň tým, ako sú proklimatické politiky absolútne na periférii záujmu, ak vôbec sú vo vašom záujme. Čo znamená, že robíte všetko pre to, aby dnešné deti a ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, zdedili zdevastovanú, spálenú a spustošenú krajinu, ktorá nebude ani bezpečná, nebude ani zdravá, nebude ani úspešná a už vôbec nebude odolná voči čoraz akútnejším extrémom počasia, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Ak vôbec registrujete, že sa nejaká deje, lebo máte iný názor. Vláda sa svojou nečinnosťou doslova a do písmena vysmieva do tváre ľuďom, ktorí prišli o majetok v povodňových udalostiach a to len preto, že štát desaťročia, a prijali ste o tom na vláde správu, desaťročia zanedbáva prevenciu a navyšovanie ochrany a odolnosti. Vláda sa vysmieva do tváre ľuďom, ktorí prišli o svojich blízkych v minuloročných alebo predminuloročných historických teplotách. Hádajte, čo nás čaká toto leto? A vy, vy budete v novej STVR diskutovať o tom, či nejaká klimatická zmena existuje, alebo či tu bola nejaká pandémia, alebo o učive zo siedmeho ročníka geografie základnej školy. Neurážajte nás, naozaj neurážajte nás, neurážajte občanov a neurážajte občianky Slovenskej republiky! A vy, ktorí to ešte zvládate sledovať, drahé občianky a drahí občania Slovenskej republiky, prepáčte, ospravedlňujem sa vám v mene mojich kolegov a kolegýň, že tohto musíte byť svedkami. Bohužiaľ, čakajte, ste v poradí, lebo táto koalícia na vás nemá čas. Nerušte, tu sme pri deštrukcii, pri deštrukcii ďalšej inštitúcie. Áno, nie dokonalej, ale fungujúcej. Ja som presvedčený o tom, že toto všetko ľudia na Slovensku vnímajú, že vidia, o čo skutočne tejto koalícii ide. Rozumej, že tejto koalícii nezáleží na ľuďoch, ak ich nepotrebujú práve vo volebných miestnostiach. Že tejto koalícii záleží iba na nej samej a na "našich" ľuďoch a na vlastných záujmoch, na mocenských hrách a na zvyšovaní si miezd, viď dnešný pozmeňovák pána poslanca Jarjabka. Dámy a páni, na záver si dovolím pár slovami pre istotu, možno viete, možno nie, je to úplne v poriadku, ak neviete, v médiách som pracoval 25 rokov, väčšinou v rádiách, dostalo sa mi príležitostí v televíziách, aj v tej verejnoprávnej. Písal som viacero publikácií, viedol som dva magazíny a vždy som si zo všetkého, zo všetkého najviac vážil autorskú slobodu a so zdesením sledujem, v akej kondícii a aké červené koberce rolujú niektoré editoriály niektorých médií, žiaľ, aj súkromných a nehovoriac o tom, čo sa stane dnes večer. Chcem poďakovať všetkým novinárom a novinárkam, ktorí to nevzdávajú, bojujú, ctia si kódex etického novinárstva a chcem povedať na záver, že sme s vami a tento boj o slobodu médií nikdy nevzdáme. Ďakujem. (Potlesk.) [20:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [20:09] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, nadviažem na diskusiu pána Dostála a pani Kalmárovej a posuniem to ďalej. Toto nebude štátne médium STVR, ale skôr stranícke, prinajlepšom vládne. A to je niečo, čo je absolútne neprijateľné a je to motivované tým, že táto vládna koalícia, zvlášť SNS chce ovládnuť verejnoprávnu televíziu a urobiť si z nej televíziu, kde bude na čele človek, ktorý bude bábkou ich alebo ich politických nominantov, ktorý bude závislý na ich vôli alebo nevôli. To, čo sa deje v RTVS práve teraz, plne podporujem aktivity zamestnancov a zamestnankyne RTVS. Tak isto plne podporujem všetkých novinárov a novinárky, ktoré pracujú vo veľkých súkromných televíziách v spravodajstve. Oni sami hovoria, tí čo tam pracujú, alebo pracovali, že podliehajú veľkým tlakom. Teda nepodliehajú, alebo snažia sa nepodliehať, ale tie tlaky tam sú. A ja im chcem odkázať, aby vydržali, pretože to, čo robia, je nesmierne dôležité a stojí to za to. Keďže mám veľmi málo času, musím veľmi skrátiť moje, moje vystúpenie, preto som začal s týmto, aj keď som to plánoval na koniec, ale pokiaľ ide o tie vecné pripomienky k tomu, tak poviem aspoň jednu. Tento návrh je v rozpore s princípom generality práva, všeobecnej záväznosti právnych predpisov, ktorá hovorí o tom, že právne predpisy musia mať všeobecný charakter. Nález z Ústavného súdu hovorí, ak zákonodarca vie, že upravuje individuálne určený prípad, tak takáto úprava bez ohľadu na všeobecnú formuláciu nezodpovedá požiadavke generality právnej normy. To je práve to, čo sa tu deje. Predstavitelia tejto vládnej koalície, zvlášť SNS veľmi dobre vedia, čo robia. Podľa ich vyjadrení je zrejmé, že ich prioritným, hlavným a ultimátnym cieľom je zbaviť sa generálneho riaditeľa vedenia televízie, a preto rušia celú inštitúciu. A toto je v rozpore s princípom generality práva a je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. To, že sa snažia vymeniť vedenie Slovenskej televízie, spraviť si z tejto televízie stranícku alebo vládnu televíziu, médium, je úplne zrejmé z výrokov jednak predsedu SNS pána Danka, poslanca, pána poslanca Michelka, ktorý hovorí o tom, koho už vyhodí teraz verejne. To nie je niečo, čo sme si my vymysleli, alebo že by to boli nejaké konšpirácie, naopak. Oni sa netaja svojimi plánmi, netaja sa svojimi motívmi ovládnuť túto televíziu, aby v tejto televízii už nikdy viac nezaznievali kritické komentáre alebo reportáže voči vláde, voči tomu, čo robia. A to je úplne v rozpore so zákonom, s ústavou aj s demokraciou. Vyzývam preto všetkých poslancov a poslankyne, aby si ešte raz premysleli svoj hlas, tých koaličných, koaličné a nehlasovali za tento návrh. Pretože sa budú podieľať na deštrukcii demokracie na Slovensku. Nerobte to prosím. [20:10] Andrej Danko Ďakujem. Vystúpili všetci rečníci. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči. [20:19] Martina Šimkovičová Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni ďakujem vám za schválenie zákona o STVR. Je len veľká škoda, že niektorí z vás sa nedokázali na zámery zákona pozerať objektívne bez vlastnej politickej a ideologickej optiky. Inak by ste videli, že za 14 rokov sa nepodarila finančná konsolidácia RTVS, deklarovaná v zákone 532/2010. Stratil sa základný atribút verejnoprávnosti a tým aj objektívnosti najmä spravodajských a publicistických relácií. Niektorí z vás bez objektívneho pohľadu velebili v diskusii súčasného generálneho riaditeľa pána Machaja, pritom je to práve on, ktorý prvýkrát v histórii doviedol hospodárenie RTVS do červených čísel so stratou vyše 2 milióny eur. Prepáčte, ale aj niektoré argumenty, ktoré tu zazneli proti tomuto zneniu zákona o STVR, sú podobné ako vysielanie súčasnej televízie a rozhlasu, teda jednostranné a neobjektívne. Verím, že väčšina zamestnancov a tvorcov nepodľahne mediálnemu tlaku a propagande, ktorá zavádza verejnosť, že prijatím nového zákona prichádza koniec demokracie na Slovensku. Že po jeho prijatí hádam v deň letného slnovratu slnko nevyjde, že pán Machaj je základným a jediným garantom a pilierom slobodnej tvorby a nezávislosti a na ňom stojí a padá slobodná tvorba. Sami uznáte, že je to nezmysel a tak to vníma aj väčšina slovenskej verejnosti. Vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky postupujú pri zabezpečení plurality a verejnoprávnosti ústavným spôsobom. Sľúbili sme si to vo volebnom programe aj v programovom vyhlásení vlády. Napriek tomu, že niektorí diskutujúci verbálne postup spochybňujú, znova zopakujem, postupujeme v súlade so všetkými parametrami a záväzkami, ktoré vyplývajú s členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Pripomeňme si ešte raz, čo sa pred Vianocami dialo po voľbách u našich severných susedov. V decembri 2023 nový poľský parlament prijal uznesenie o takzvanom obnovení právneho poriadku nestrannosti a integrity verejnoprávnych médií. Okamžite vymenili všetkých členov dozorných rád, vymenovali nových riaditeľov všetkých verejnoprávnych inštitúcií, prišla polícia a vyviedla niekoľko zamestnancov. Ja si nepamätám ani jeden nesúhlasný prejav slovenských ochrancov demokracie, ľudí, ktorí v súčasnosti vyvolávajú hystériu okolo nového zákona o STVR. Samozrejme, toto nie je a ani nebude naša cesta. Ubezpečujem vás, že všetci tvorcovia, ktorí majú záujem pracovať vo verejnoprávnom priestore a dodržiavať princípy objektívnosti a plurality, budú naozaj slobodne a nezávisle fungovať. Som rada, že je ich dosť takých, ktorí si uvedomujú, že vo verejnoprávnej televízii a rozhlase je podstatné zabezpečiť obsahovú a informačnú pluralitu a objektívnosť. Vážené panie poslankyne a poslanci, ďakujem vám v mene verejnosti za schválenie tohto zákona. Verím, že tento krok vytvorí prvý predpoklad pre pozitívny rozvoj týchto verejnoprávnych inštitúcií. [20:19] Andrej Danko Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Ak nie, poprosím ho, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Reakcia z pléna.) Takže oznámil, že vy môžte oznámiť, že hlasujeme po prerokovaní bodu a ja teda dopredu dávam vedieť, že hlasovanie bude 20.35 h. Ďakujem, pán poslanec a máme dva procedurálne návrhy. Pán poslanec Gašpar. [20:19] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Chcem požiadať členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že sa uskutoční teraz v tejto krátkej prestávke aj zasadnutie výboru, ktoré bolo plánované. Tak vás poprosím v miestnosti výborovej sa zísť čo najskôr. [20:19] Andrej Danko Preto som opravil pána poslanca Náhlika, lebo mám avízo aj o procedurálnom návrhu pána Dubéciho. Nech sa páči, pán poslanec Dubéci. [20:19] Martin Dubéci V mene poslaneckých klubov PS, SaS a KDH by som chcel požiadať o poradu poslaneckých klubov a navrhujem, aby prebehla počas tej prestávky s tým, že o výsledku porady budeme informovať po ukončení prestávky o 20.35 h. [20:19] Andrej Danko Takže vzhľadom na vyhodnotenie všetkých procedurálnych návrhov, hlasovanie... prerušujem schôdzu do 20.35 h, kedy by sme mali pokračovať v hlasovaní. (Prestávka.) [20:25] Peter Žiga Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní a pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru... (Reakcia z pléna.) Ďakujem za upozornenie. Ešte predtým, ako dám slovo spoločnému spravodajcovi, máme tu stanoviská za jednotlivé kluby. Ako prvá pani poslankyňa Zora Jaurová za klub Progresívneho Slovenska. Nech sa páči. [20:25] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Zákon o STVR, o ktorom ideme teraz hlasovať, nemal vo svojej súčasnej podobe nikdy vzniknúť. Jeho jediným cieľom je, bohužiaľ, úplne politicky ovládnuť fungovanie verejnoprávnych médií vládou a vymeniť súčasného riaditeľa a radu. Tento zákon je, samozrejme, v jednoznačnom protiklade s európskymi štandardami fungovania verejnoprávnych médií. Zároveň vo viacerých bodoch porušuje nariadenie Európskej únie o slobode médií, a to svojou celkovou filozofiou, ako aj jednotlivými ustanoveniami. Ak vládna koalícia myslí vážne záväzok k novej politickej kultúre, myslím, že je každému jasné, že zákon, ktorý máme pred sebou, nie je ten správny zákon o verejnoprávnych médiách, na ktorom by sme sa vedeli dohodnúť. Nová STVR jednoducho nebude viac verejnoprávna. Ak chce vláda diskutovať o reforme verejnoprávnych médií, ktorá by prispela k zmierneniu polarizácie, k spoločenskej súdržnosti a k lepšiemu Slovensku, sme na takú debatu pripravení. Ak chce iba zlikvidovať a ovládnuť RTVS, tohto hlasovania sa klub Progresívneho Slovenska nebude zúčastňovať. Ďakujem. (Potlesk.) [20:40] Zora Jaurová vymazať rámček [20:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Hajko. [20:40] Jozef Hajko Klub KDH odmieta predložený návrh o STVR, pretože ide o zlikvidovanie verejnoprávnej inštitúcie a nahradenie Rozhlasu a televízie Slovenska inštitúciou, ktorá v podstate bude zoštátnená, bude slúžkou vládnej moci a predovšetkým ministerstva kultúry. KDH si ctí slobodu slova a bude, bude, vynaloží úsilie na to, aby táto sloboda slova ostala zachovaná. Neznamená to, že budeme len sledovať ďalej dianie okolo RTVS, ale aj dianie okolo ďalších médií. [20:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. (Potlesk.) Pán poslanec Tomáš Szalay. [20:44] Tomáš Szalay Novým zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase odstraňujete jeden so základných pilierov demokratického a ústavou chráneného prístupu k informáciám a meníte nezávislé verejnoprávne médium na štátnu, vládnej garnitúre podriadenú inštitúciu. Ignorujete protestné stanoviská medzinárodných novinárskych organizácií, vysokých predstaviteľov Európskej únie a odbornej obce. Zákon neprináša absolútne žiadne návrhy na funkčné zlepšenie. Zmeny sú v priamom rozpore s legislatívou Európskej únie a navyše ničím neprispievajú k zlepšeniu fungovania, k adekvátnemu financovaniu, modernizácii a už vôbec nie k skvalitneniu programovej štruktúry. Inšpirácia orbánovským Maďarskom nech nám je varovaním. V Maďarsku na rozdiel od Slovenska, verejnoprávnej televízii verí len 30 % populácie. RTVS sa teší dôvere 56 % verejnosti. Ignorujete povinnosť, ktorá nám vyplýva z EÚ legislatívy, vymenovať vedenie a správnu radu verejnoprávnych médií transparentným, otvoreným a nediskriminačným spôsobom. Zrušenie RTVS je priamy útok na demokraciu. Navrhovaný zákon je návrat do totality. RTVS potrebuje viac financií, ale tie ste jej zobrali. Naozaj idete dať RTVS do rúk ľudom, ktorí spochybňujú pandémiu, veria, že nás práškujú z lietadiel, hovoria, že Zem nie je guľatá a chcú dať týmto alternatívam rovnaký priestor ako overeným faktom? Vyzývame vás odkazom nežnej revolúcie, pravda sa nedá umlčať! Dajte priestor pravdivo verejnoprávnej RTVS a stiahnite tento zákon. Celá opozícia vrátane klubu SAS, sa hlasovania o likvidácii nezávislej RTVS nezúčastní. (Potlesk.) [20:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Romanovi Michelkovi, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov , tlač 278.) Michelko, Roman, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Aký sladký život by bol bez opozície, ale dobre, ideme. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo 23 poslancov a štyria poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, najskôr dajte hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 odsek 4 rokovacieho poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za. Návrh sme schválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pani poslankyňa Laššáková požiadala o vyňatie bodu 9 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, budeme hlasovať o bodoch 1 až 8 a 10 až 25 spoločnej správy spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za. Návrh sme schválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o vyňatom bode 9 spoločnej správy, s odporučením gestorského výboru schváliť. Upozorňujem však, že bol podaný doplňujúci návrh pána poslanca Jarjabka, ktorý predmetnú problematiku rieši inak. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 76 proti, 2 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pána poslanca Jarjabka. Pani poslankyňa Jaurová žiadala o vyňatie bodov 12 a 14, respektíve 12 a 15 na osobitné hlasovanie. Predkladateľom doplňujúceho návrhu, pán poslanec Jarjabek s týmto návrhom nesúhlasil, a preto budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločne. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za. Návrh sme schválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za. Návrh sme schválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Buža, ktorý požiadal hlasovať o každom bode jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu samostatne. Pán predsedajúci, dajte teda hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 77 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 74 proti, 4 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 77 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 proti. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 proti. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 6 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 proti. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 7 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 proti. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 8 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 proti. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 9 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 77 proti, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 10 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Buža. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Reakcia z pléna.) Dáme ešte raz hlasovať, pretože som to zle stlačil. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 74 proti, 4 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pani poslankyne Laššákovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 78 prítomných, 78 za. Návrh sme schválili. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona, otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto sa nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Michelko, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za. (Potlesk.) Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase. Vážené panie poslankyne, vážení pani poslanci, prerušujem rokovanie pre dnešný deň. Stretneme sa zajtra ráno o 9.00 h, kedy budeme rokovať v schválenom programe. Pekný večer prajem. (Prerušenie rokovania o 20.58 hodine.) [20:55] Peter Žiga vymazať rámček [20:56] Peter Žiga vymazať rámček [20:56] Peter Žiga vymazať rámček