Rokovanie NR SR 19. 6. 2024 – Schôdza NR SR – verejné obstarávanie a bezpečnostná legislatíva

[08:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Škripek, Števulová. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 224. Spoločná správa výborov má tlač 224a. Prosím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.) [09:01] Richard Raši – Vystúpenie Ďakujem pekne. Príjemné dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o verejnom obstarávaní. Dnes je streda a je špecifický deň tým, že dnes sa, dnes prichádzam so zákonom, ktorý sa týka regiónov, týka sa starostov, primátorov, týka sa všetkých, ktorí v regiónoch musia obstarávať. A zároveň je dnes deň, keď vláda Slovenskej republiky rokuje v regiónoch, rokuje v Rimavskej Sobote pre okresy Poltár a Rimavská Sobota. A práve zákon o verejnej obstarávaní a jeho novela, ktorú predkladám, je zákonom, ktorý si vyžiadali a písali regióny. Nie je to zákon, ktorý by potrebovali ľudia na ministerstvách, nie je to zákon, ktorý by potrebovali úradníci. Je to zákon, ktorý vznikol na základe požiadaviek našich starostov, našich primátorov, tých, ktorí majú na starosti obstarávania a fungovanie v našich základných školách, materských školách, vysokých školách, obstarávanie potravín, obstarávanie bežných činností. Čiže tento zákon je zákonom, ktorý vznikol na základe požiadavky vás všetkých, ktorí sa staráte o našich občanov na našom Slovensku, a jeho jediným cieľom je, aby verejné obstarávanie bolo rýchlejšie a jednoduchšie. Aby sa nám nestalo, že keď mesto, obec alebo ktokoľvek, kto obstarávať musí, má finančné zdroje, či už vlastné, štátne alebo európske, aby sa nestalo, že kvôli komplikáciám vo verejnom obstarávaní tovar, službu, stavbu nezrealizuje. Aby sa nám teda nestalo, že finančné prostriedky, ktoré v tejto ťažkej situácii naše regióny majú, že ich nebudú môcť použiť. A to, čo od nich občania očakávajú, zlepšenie kvality ich života vo všetkých jeho oblastiach, že sa im teda kvôli komplikovanému zákonu, ktorý je teraz platný, nepodarí urobiť. V tomto zákone sme sa snažili odstrániť goldplating, čiže snažili sme sa odstrániť z existujúceho zákona to, čo sme mali dané nad rámec smerníc Európskej únie, teda snažili sme sa opäť ísť na základe príkladoch aj z okolitých krajín a všetky komplikácie, ktoré vo verejnom obstarávaní boli, ktoré, opakujem, boli identifikované našimi regiónmi, sme sa snažili zjednodušením zákona odstrániť tak, aby sa nám nestávalo, že zákazky v hodnote 300-tisíc sme doteraz obstarávali za pol roka mnohokrát, aj kvôli tomu, že sme mali nejaké ukončenie programového obdobia, sa mestá a obce ani neprihlásili o nenávratný finančný príspevok, lebo vedeli, že by to kvôli obstarávaniu nestihli. A to, čo trvalo doteraz pol roka, máme ambíciu, aby podľa nového zákona o verejnom obstarávaní trvalo maximálne jeden mesiac. Zároveň sme sa na základe pripomienok od vás snažili odstrániť všetko, čo verejné obstarávanie komplikovalo. A robili sme to preto, lebo sme na ministerstve presvedčení, že tých, ktorých sa to najviac dotkne, teda regiónov, našich miest a obcí, sú pod najväčšou verejnou kontrolou. Pre nás sú starostovia a primátori tí, ktorí sú kontrolovaní občanmi, mestskými či obecnými zastupiteľstvami, tretím sektorom. Sú to tí, ktorí zverejňujú svoje objednávky a faktúry, ktorí dávajú informácie a všetky zmluvy do Centrálneho registra zmlúv, ktorí sú kontrolovaní aj Najvyšším kontrolným úradom a ktorí sú kontrolovaní aj hlavnými kontrolórmi. Čiže preto sme presvedčení, že aj zvýšenie limitov na jednotlivé typy zákaziek na tovary, služby alebo na zákazky, ktoré sa týkajú stavebných prác, je správnym krokom, pretože naše regióny sú naozaj pod najväčšou možnou kontrolou a starosta a primátor, ktorý dostal dôveru ľudí a bol nimi zvolený do svojej funkcie, tak sme presvedčení, že týmito ľuďmi je aj kontrolovaný a on nebude robiť kroky, aby túto dôveru stratil, pretože by sa to okrem trestnoprávneho dopadu odrazilo aj na jeho ďalšom pôsobení v meste a obci. Máme tam niekoľko základných prvkov, ktoré sú v zákone, je to navyšovanie limitov, keď sa teda suma 10-tisíc navyšuje na 50-tisíc, potom sú to limity na tovary a služby, kde ideme na 221-tisíc a pre štát na úroveň 143-tisíc eur. Potom sú to stavebné práce, kde sme na úrovni 800-tisíc na tri ponuky, alebo milión a pol uverejnený vo vestníku, ale s odstránením napríklad žiadosti o nápravu alebo námietok. Čiže riešime naozaj to, čo spôsobovalo prakticky problém našim obstarávateľom, našim regiónom a z môjho pohľadu je to taký symbolický darček, pozitívny, pre všetkých, ktorí sú aj na dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote, ale aj na všetkých, pre všetkých starostov a primátorov, s ktorými sme sa stretli, pretože na našich rezortných dňoch mimo výjazdových rokovaní vlády sme aj s Michalom Kaliňákom sa stretli s viac ako tretinou všetkých starostov a primátorov. Navštívili sme, mali sme stretnutia s viac ako 30 okresmi, s našimi starostami a primátormi, ktorí v nich riadia svoje mestá a obce. A naozaj môžem s čistým svedomím povedať, že v každom okrese na každom stretnutí s primátormi a starostami sme našli veľkú podporu toho, aby tento zákon mohol prejsť a aby sa ich obstarávania, aby ich dokázali ukončiť, aby finančné prostriedky vedeli použiť v regiónoch a hlavne aby život v našich regiónoch dostával vďaka investíciám vyššiu kvalitu, aby ľudia netrpeli za to, v ktorej časti Slovenska sa narodili. Takže dovoľte mi, aby som týmto ukončil uvedenie novely zákona o verejnom obstarávaní pre naše regióny. Ďakujem pekne, pán podpredseda, skončil som. (Potlesk.) [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:08] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 98 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 56 z 18. júna 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 64 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 64 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča uvedený návrh Národnej rade Slovenskej republiky, pardon, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť v uznesení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. A spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 76 z 18. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:10] Andrej Danko Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky poslancov Hargaš, Remišová, Dostál, Hajko, Puškárová, Vážny, Stachura. Prvý vystúpi pán poslanec Hargaš za poslanecký klub PS. [09:11] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod dávam vedieť, že na konci svojho vystúpenia predložím pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu zákona. No, pán minister, som rád, že sedíte, pretože ja začnem na opozičného politika netradične, ja vás idem pochváliť. Takže som rád, že sa to zaobíde bez potenciálneho zranenia. Čiže ja by som chcel pochváliť to, že vidíme, že od prvého verejného, alebo možno aj menej verejného návrhu tejto novely, ktorý sa dostal na verejnosť, po dnešné, po dnešné znenie tam je posun. Posun pozitívnym smerom. Tie pôvodné návrhy naozaj vyzerali strašidelne, takže ja som rád, že ten, ten rozdiel, ktorý evidujeme, je pozitívnym smerom. Ten pôvodný návrh naozaj prakticky odstraňoval akúkoľvek transparentnú hospodársku súťaž podľa nášho názoru a vďaka diskusii, možno aj trochu verejnému tlaku sme sa dostali k zneniu, ktoré je rozhodne, rozhodne miernejšie. Takže dovolím si, vás takto pochváliť a tiež vyjadriť nádej, že chcete sa aj rozprávať s opozíciou, čo ste teda avizovali už v prvom čítaní, takže hľadáme nejaký spoločný konsenzus, tak ja mám pre vás teda ten jeden pozmeňujúci návrh, ktorý by podľa môjho názoru pomohol samosprávam, dokonca nad rámec toho, čo navrhuje, navrhuje koalícia, a zároveň by pomohol férovým firmám uchádzať sa o zákazky, o zákazky štátu a úradov. Druhé pozitívum, ktoré by som tiež rád vypichol, lebo, a je to také smutno-smiešne, že to musíme chváliť, ale chcem oceniť, že tento zákon išiel štandardným legislatívnym procesom. Žiaľ, pri tejto vláde už to začína byť raritou, že tu máme niečo v štandardnom legislatívnom procese. Čiže štandardná dĺžka medzirezortného pripomienkovania, štandardné predloženie do Národnej rady bez skráteného legislatívneho konania, prvé, druhé čítania. Čiže mal by to byť štandard, ale, žiaľ, musíme to oceňovať ako výnimku, tak máte u nás pozitívny bod, pán minister, za proces. No a týmto chválením si snáď vytváram pôdu pre schválenie nášho pozmeňováku. Dobre. Spolu s naším odborným tímom sme v tých posledných týždňoch a mesiacoch, odkedy bola zverejnená nejaká prvá verzia zákona, naozaj intenzívne pripomienkovali, pripomienkovali viaceré body, ktoré sme si mysleli, že sa majú opraviť, upraviť inak. Jedným z takých bodov bolo zavádzanie povinnosti využívať napr. elektronickú platformu, teda štátny obstarávací systém, len medzi ôsmou a osemnástou hodinou a len v pracovné dni. Som rád, že kolega poslanec Vážny túto povinnosť teda upravil svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol predložený na výbore. Pre istotu to nechávame aj v našom pozmeňováku, ale nepredpokladám, že by sa na tom niečo, niečo zmenilo. Ale tiež sme teda od začiatku upozorňovali, že toto nedáva úplne zmysel a treba to vyriešiť, takže som rád, že sa to vyriešilo, aj keď teda mohlo sa to odstrániť už v MPK-čku, ale som rád, radšej neskoro ako nikdy. Tiež vnímame, že novela zákona o strategických investíciách už podstatne novelizovala aj zákon o verejnom obstarávaní, preto sa tým častiam, ktoré riešila novela zákona o strategických investíciách, nebudem už venovať. Povedali sme k tomu všetko, čo bolo potrebné, v rozprave ku strategickým investíciám. S tými bodmi viacerými nesúhlasíme, aj sme predložili pozmeňujúci návrh, v tom čase nebol prijatý, takže holt, je to, ako to je. A teda rád by som sa po zvyšok rozpravy venoval tomu, ako si verejné obstarávanie my v Progresívnom Slovensku predstavujeme a v akom duchu predkladáme náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tá filozofia je naozaj jednoduchá. Viac slobody pre starostov a úrady pri malých zákazkách, dokonca ešte viac slobody, ako navrhuje vláda. Viac priestoru pre firmy na férové súťaženie. Celý štát dnes šetrí, počúvame to tu často aj ako zdôvodnenie niektorých krokov vlády. Pri naj, najnovšie to bolo rušenie Rady pre štátnu službu, lebo konsolidácia. No tak keď šetríme, tak dobrá, férová súťaž, široká konkurencia, to je ten spôsob, ako vieme zo štátnych výdavkov dosahovať masívne úspory. Čiže preto druhá časť našich pozmeňujúcich návrhov sa bude venovať tomu, ako môžme rozšíriť súťaž. Tretia časť sa venuje menej byrokracii pri príprave súťaží. Ja už som to avizoval v prvom čítaní. Myslím, že máme nezmyselný dvojkolový systém prípravy, prípravy súťaží. Zisťovanie PHZ-ky je ako keby súťaž na nečisto a potom samotná súťaž na čisto. Takže aj k tomuto máme, máme jeden návrh, ktorý je inšpirovaný praxou, ktorá sa zaviedla na MIRRI za posledné roky pri čerpaní eurofondov a chceme ju, chceme ju rozšíriť, lebo si myslíme, že je správna. No a posledný bod som si tak pracovne nazval že koniec šmejdov v obchodoch so štátom , ale v zásade ide o posilnenie inštitútu negatívnej referencie, čím chceme pomôcť tomu, aby sa nám darilo dostávať z obstarávaní tie firmy, ktoré vyslovene nemajú dobrý záujem a preukázateľne nevedia dodávať pre štát. Majú negatívnu referenciu. Jednoducho chceme podporiť obstarávateľa, aby sa tento inštitút využíval viac. Takže pôjdem hneď k prvej časti a tou sú limity. V prvom čítaní som sa vás takisto ako aj Generálna prokuratúra v rámci MPK pýtal na porovnanie s Českou republikou a vyzýval som na toto porovnanie s Českou republikou. Z vašej strany teda to porovnanie neprišlo, tak sme si to spracovali a zanalizovali sami spolu s naším odborným tímom. A sčasti rozumiem, prečo ste sa nepozerali do Čiech. Sčasti rozumiem a sčasti nerozumiem. Totiž pokiaľ ide o nákupy na výnimku, teda výnimku z verejného obstarávania, tak v Čechách je tá hranica až 80-tisíc eur pri tovaroch a službách. Čiže viac, ako navrhujete vy v tejto novele, kde to navrhujete z 10- na 50-tisíc, tak v Čechách tá výnimka je až 80-tisíc. Ale, ale vzápätí som porozumel, prečo ste sa neinšpirovali tými Čechmi, pretože zároveň platí, že všetko nad tých 80-tisíc sa už musí zverejňovať na povinnú transparentnú súťaž. Žiadne tri ponuky, tri ponuky a víťaz. Jednoducho, väčšia výnimka, viac priestoru pre samosprávy alebo pre obstarávateľov, ale všetko nad tú výnimku už ide potom transparentnou súťažou. Hovoríte teda, že cieľom tejto novely je zásadné zrýchlenie a zjednodušenie verejnej súťaže a rozviazanie rúk starostom, primátorom, samosprávam pri nakupovaní bežných tovarov, služieb a prác, že ten proces je tak zdĺhavý, že aj bežné opravy chodníkov či nákup bežného IT hardvérov alebo IT vybavenia na úradoch, alebo takých základných služieb, ako je kosenie, sa v malých samosprávach zbytočne naťahuje a s týmto ja súhlasím. Takže poďme zmeniť filozofiu. Skúsme teda neprezumovať automaticky vinu, že niekto má zlý záujem, poďme zmeniť túto, túto filozofiu. Poďme sa pozrieť na štatutárov obcí ako na osoby, ktoré si nechcú prihrávať zákazky svojim kamarátom, ale naozaj majú potrebu najmä v tých malých výdavkoch rýchlejšie nakupovať, operatívnejšie nakupovať. Vo väčšine prípadov sú to čestné ženy a muži, čo chcú pre svoje, čo chcú svoje mestá a obce posúvať vpred. Takže uľahčime im tú bežnú každodennú prevádzku a navrhujeme aj v našom pozmeňujúcom návrhu, že posuňme tú výnimku ešte na vyššiu sumu. Poďme sa teda inšpirovať v Čechách, to bude teraz možno kontroverzné, neposuňme výnimku na 50-tisíc, ako to robíte vy vo vašom návrhu, ale poďme kľudne tým českým modelom, posuňme to až na 80-tisíc. Ale keď už teda kopírujeme český model, tak ho kopírujme vcelku a všetko nad tých 80-tisíc nech je klasická, klasická verejná súťaž, resp. pri stavebných prácach to navrhujeme na hranicu 180-tisíc. Čiže na základe klasického hospodárskeho prieskumu, normálne emailom zdokumentovaný podklad, tak ako sa to dnes robí, do 10-tisíc eur, ako to vy navrhujete robiť do 50-, tak my navrhujeme, aby sa to robilo až do 80-tisíc. Pomôže to naozaj starostom a primátorom, pokryjú si bežnú operatívu kvalitnými, možno aj lokálnymi dodávateľmi bez nejakej prebujnenej administratívy. A dovolím si tvrdiť, že v týchto hodnotách, teda do 100, do 80 pri tovaroch a službách a do 180 pri stavebných prácach prebehne aj gro zákaziek tej bežnej dennej operatívy, keď naozaj chceme uľahčiť starostom bežnú dennú operatívu, zrýchliť tieto procesy, tak sem sa to všetko zmestí. Ale ako hovorím, keď kopírujeme, tak kopírujme všetko, takpovediac s chlpami. Takže zverejňovanie, teda navrhujeme nad výnimku zverejňovanie všetkého. A to je zase podľa môjho názoru propodnikateľské opatrenie. Dajme šancu firmám, aj malým, stredným podnikateľom, aby sa mohli uchádzať o zákazky, ktoré budú už spadať pod zákon o verejnom obstarávaní. Dajme im šancu súťažiť, podporme konkurenciu, pritiahnime možno aj zahraničné firmy. Čiže umožnime férovú súťaž, veď ide o takmer miliardu eur ročne len v podlimitných zákazkách. Nemusíme sa ani báť námietok, námietky nemajú dnes odkladný účinok. Žiadosť o nápravu je zrušená už novelou zákona o strategických investíciách. Takže ja si myslím, že žiadna prebujnená administratíva z verejných súťaží nad tieto sumy nám naozaj nehrozí a limitované budú aj prieťahy. Čiže presne v tomto duchu je náš pozmeňujúci návrh, pokiaľ ide o limity a zverejňovanie, a zároveň to sú dve spojené nádoby. Nedá sa mať vyššie limity, ale potom nad tými limitmi stále sa hrať na nejaké tri ponuky a skrývať zákazky pred trhom. Čiže toto predkladáme ako nejaký jeden komplexný, komplexný celok. Dotknem sa aj limitov, pokiaľ ide o prílohu č. 1 zákona. Tu ide o limity, ktoré sú platné pre služby podľa tejto špeciálnej prílohy, ktoré sú vyňaté z klasických služieb pre ich špeciálny charakter, čiže sociálne služby, spadli sem aj osobitosti ako je poskytovanie bezpečnostných alebo, bezpečnostných alebo právnych služieb. V záujme Progresívneho Slovenska nie je meniť rozsah týchto služieb a rešpektujeme, že ide na nejaký špeciálny režim, práve preto pre ne zachováme tzv. trojponukový režim, ktoré pozná aj dnešné znenie zákona v rozmedzí medzi 80- a 400-tisíc. Čiže podľa prílohy 1 výnimka do 80, medzi 80 a 400 trojponukový režim a nad 400 všetko klasicky zverejňovať. Tým rešpektujeme, že to má nejaký špeciálny, špeciálny režim. Samozrejme, dobrovoľne budú môcť obstarávatelia, tak ako aj dnes, dobrovoľne zverejniť výzvu vestníku, ak chcú mať širšiu, širšiu súťaž. Máme za to, že ide o rozumný kompromis, nakoľko podľa navrhovanej novely z dielne MIRRI by vestník uzreli zákazky až v hodnote od 750-tisíc pri tejto kategórii služieb podľa prílohy č. 1. V súvislosti s obstarávaním služieb podľa prílohy č. 1 navrhujeme ešte ako minimálnu lehotu na predkladanie ponúk 7 pracovných dní pre podlimitné zákazky. Čiže to je základná filozofia zmeny, ktorú navrhujeme. Viac slobody pre obstarávateľov, ale všetko nad hranicu výnimky pekne krásne zverejniť do vestníka, viac možností firiem uchádzať sa o zákazky. Čiže je to iná filozofia. Myslím, že ju ťaháme ešte ďalej ako teda vládny, vládny návrh novely, chceme viac pomôcť starostom a zároveň chceme viac pomôcť firmám, širšej konkurencii. Teraz bude taká časť, ktorú som si nazval pracovne že legislatívne šachy . Pretože nanešťastie jeden z našich bodov nášho pozmeňujúceho návrhu je v konflikte s jedným bodom spoločnej správy. Bod spoločnej správy č. 23 rieši len legislatívno-technickú úpravu, vymenia jedno slovíčko za iné slovíčko, slovo, slovo „určenou funkcionalitou" sa vymieňa za slová „určenej funkcionality". Čiže legislatívno-technická, technická oprava. Ale ak by bol prijatý aj tento bod zo spoločnej správy, tak vlastne náš bod pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa venuje tomu zverejňovaniu, by nemohlo byť o ňom hlasované. Čiže v rámci rubriky legislatívne šachy, pán spravodajca, navrhujem, aby sa o bode 23 spoločnej správy hlasovalo samostatne, ak koalícia prejaví záujem o náš pozmeňujúci návrh, tak vlastne môže odmietnuť bod 23 spoločnej správy a prijať našu úpravu, ktorá okrem iného rieši aj to, čo dnes rieši bod 23. To je naozaj iba legislatívno-technická úprava. Hej? Čiže v našom pozmeňujúcom návrhu, to, čo vy dnes riešite v spoločnej správe v bode 23, výmenu slovíčka za slovíčko, sme upravili tiež, čiže je to v poriadku, ale opravujeme ten bod aj širšie, pretože sa to týka zverejňovania a teda takýmto legislatívnym procesom, máme to nejak odkonzultované aj s legislatívou, vieme dospieť k tomu. Ak by sa teda náš pozmeňujúci návrh vám pozdával a páčil, tak, tak vieme, vieme teda počas hlasovania bod 23 spoločnej správy odmietnuť, prijať náš pozmeňujúci návrh vcelku, lebo ja budem žiadať, aby sa hlasovalo vcelku o našom pozmeňováku, pretože to spolu súvisí, to zvyšovanie limitov a zverejňovanie, a tým pádom dosiahneme aj to, čo dnes dosahujete v spoločnej správe a aj môžme prijať náš pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Môžme sa o tom kľudne porozprávať, neviem, či stihneme do jedenástej hlasovanie, asi, asi nie, čo som predpokladal, že máme čas pár hodín si to ešte nejak medzi sebou vyladiť, ale teda potreboval som tu v pléne predniesť návrh, aby sa o bode 23 hlasovalo, hlasovalo samostatne. Tiež len upozorňujem, že ak by náhodou k tomu neprišlo a teda sa schváli spoločná správa aj vrátane bodu 23, tak sa nemôže hlasovať o jednom bode z nášho pozmeňováku a ak by náhodou bol náš pozmeňovák prijatý, tak vznikne trošku legislatívny chaos. Môžeme si vysvetliť neskôr. Takže dávam týmto šancu koalícii vlastne prijať náš pozmeňujúci návrh takouto legislatívnou technikou. Môžme predebatovať. Dobre, ďalšia téma, ktorej by som sa chcel povenovať, je základný bezpečnostný záujem. Ja rozumiem, že bezpečnosť štátu, vrcholných predstaviteľov a primárne teda obyvateľov a obyvateliek Slovenska je prvoradá a ja som ten posledný, ktorý by v tomto smere niečo namietal. Nedá mi však nerozporovať, že zavádzanie takého vágneho pojmu, ako je základný bezpečnostný záujem do zákona o VO, je podľa môjho názoru nešťastné riešenie, ktoré nevyzerá dobre, má podľa mňa tendenciu byť zneužívané alebo nadužívané. V navrhovanej novele ho definujete ako mimoriadny stav mimo ohrozenia vojnou, čiže ide o nejaký vnútorný záujem v rámci civilných záležitostí. Ja nespochybňujem nejaké mimoriadne situácie, ktoré sa môžu udiať a žiadajú si aj mimoriadne operatívne kroky a nákupy prostriedkov, ale opieranie sa o čl. 346 Zmluvy o fungovaní EÚ je podľa mňa trochu scestné. Tento článok zakladajúcej zmluvy EÚ nič nehovorí o využití, tak ako ho plánujete využívať vy. V písmene b) citovaného článku sa hovorí, že každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely. Čiže chápete, že tento článok naozaj sa skôr týka naozaj bezpečnostného záujmu, pokiaľ ide o výrobu munície a bezpečnostných prvkov a tak ďalej a tak ďalej. Že myslím si, že nie je to správne odkazovať sa na tento článok, ak chcete teda zaviesť pojem základný bezpečnostný záujem. Čiže, čiže nie je tam ani zmienka o nejakej civilnej obrane alebo nejakej civilnej, civilnej ochrane a myslím si, že to je neprimerané rozširovanie významu tohto článku. Teda v našom pozmeňujúcom návrhu preto navrhujeme tento novelizačný bod vypustiť. Ďalšia oblasť, ktorej sa venujeme, je, ako som už spomínal na úvod, táto nezmyselná dvojkolovosť verejných obstarávaní dnes. Ja rozumiem tomu, že od januára MIRRI absolvovalo veľa konzultácií s jednotlivými stakeholdermi z oblasti verejného obstarávania. Mám za to, že viacerí sa zmienili, že problém nášho verejného obstarávania je aj táto dvojkolovosť. Aby som to vysvetlil, tak obstarávame najprv takpovediac nanečisto pre stanovenie PHZ-ky, teda predpokladanej hodnoty zákazky. Čiže oslovujeme subjekty, aby sme mohli nejak vypočítať, aká je asi očakávaná hodnota tej zákazky, a potom vystrelíme von obstarávanie, kde oslovíme tie isté subjekty, ktoré nám majú spraviť ponuku. Ale už pre potreby zisťovania toho PHZ vlastne tie firmy aj tak robia niečo ako ponuku. Čiže je to nezmyselné tak pre firmy, ako aj pre obstarávateľov, že sa takto, že sa takto na dva, na dva kroky súťaží. A pritom prax najmä pri eurofondoch ukázala, že minimálne pri zákazkách, ktoré dnes poznáme ako zákazky s nízkou hodnotou, je vhodným nástrojom na zrýchlenie tohto procesu stanovovania PHZ a výberu víťazného uchádzača v jednom kroku prostredníctvom prieskumu trhu. Je to taká čarovná formulka, s ktorou prišlo MIRRI v rámci jednotnej príručky v predchádzajúcom eurofondovom období, ktorá znie: Pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou určenej predpokladanej hodnoty a zároveň, pardon, určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Zosumarizované, v jednom kroku môžte spraviť oba úkony. To už dnes platí pri eurofondových zákazkách. My navrhujeme tento inštitút rozšíriť aj na podlimitné zákazky, teda špecificky na obstarávanie tovarov a služieb od 80- do 221-tisíc eur, nakoľko pri stavebných prácach sa PHZ určuje na základe rozpočtu autorizovaného stavebného inžiniera. Čiže ide o nástroj, ktorý podľa nášho názoru má výrazný potenciál urýchliť proces verejného obstarávania. Máme už aj precedens, že takýto nástroj funguje, tak prečo by sme ho nerozšírili a neponúkli obstarávateľom. Ďalšia oblasť, ktorú som avizoval, teda pracovne som ju nazval koniec šmejdov v obstarávaniach, ale volajme to nejak decentnejšie, teda väčšie využívanie negatívnych referencií. Aj my z rozhovorov so starostami a primátormi vieme, že vedia o firmách, ktoré nemajú dobré renomé, ale majú problém ich účinne vylučovať zo súťaží. A nejde teda len o renomé, ale naozaj že aj nejakú minulú skúsenosť s tým, či tieto firmy vedia alebo nevedia, nevedia dodať. Nevedia ich vylučovať, pretože formálne spĺňajú všetky náležitosti. A nastavovať aj pri jednoduchých súťažiach podmienky tak, aby boli nepriestrelné, to si vyžaduje značné náklady. Poznáte to, tých posledných 10 % vás stojí 90 % úsilia. Či už na strane teda personálu, alebo prípadne nejakých externých konzultantov, ktorých, ktorých obstarávatelia využívajú. Pritom už dnes je možné neakceptovať ponuku takéhoto uchádzača, ktorý má v evidencii referencií negatívnu, teda neuspokojivú referenciu. Poznáme aj kauzy okolo Euro-Buildingu, ktorý si len založil novú firmu a podniká ďalej. Tomuto by sa dalo zamedziť demonštratívnym výpočtom prípadov vychádzajúcich z praxe a metodiky ÚVO, ktoré zavedieme priamo do zákona. Čo tým sledujeme? Chceme motivovať verejných obstarávateľov v prípade porušení zmluvy, ktoré objektívne vedia zdokladovať, v stanovených prípadoch vystaviť neuspokojivú referenciu a tým do budúcna pomôcť aj iným svojim kolegom v rámci spolupráce pri vymieňaní poznatkov a umožniť im takéhoto uchádzača vylúčiť zo súťaže. Čiže čo sa snažíme dosiahnuť, je dať obstarávateľom väčšiu istotu pri vystavovaní negatívnych referencií tým, že do zákona zavedieme konkrétne príklady toho, kedy môžu negatívnu referenciu vystaviť a sľubujeme si od toho, že pomôžeme tým jednak zvýšiť tlak na dodávateľov, aby si boli vedomí toho, že sú pod dohľadom a pod hrozbou trestu negatívnej referencie, a zároveň pomôžeme tým obstarávateľom, ak už negatívne referencie vzniknú, tak sa jednoduchšie zbaviť takýchto, ako by som povedal, nečestných dodávateľov. Snažím sa vyhnúť už slovu, ktoré som už dvakrát použil o tých šmejdoch. Dobre. Ďalší inštitút, ku ktorému sme sa radi, by sme sa radi vyjadrili, sú prípravné trhové konzultácie. Čiže ak hovoríme, že chceme uľahčiť obstarávania samosprávam a obciam, tak zároveň druhá časť nášho pozmeňováku sa venuje širšej konkurencii. A ja osobne si myslím, že prípravné trhové konzultácie sú úžasný inštitút, ktorý sa, žiaľ, nevyužíva dnes na Slovensku dostatočne. Ja sám s ním mám skúsenosti, keď sme obstarávali IT služby alebo IT dodávateľov, vehementne sme využívali prípravné trhové konzultácie. Aby som to vysvetlil, to je ten proces, ktorý prebieha ešte pred tým, ako vypíšete súťaž. V zahraničí je to úplne bežné. Volá sa to RFI, request for information alebo intent, kde vlastne máte možnosť komunikovať so zástupcami trhu, vysvetliť im, čo chcete dosiahnuť, prekonzultovať si svoje rozmýšľanie. Tí zástupcovia trhu vám môžu dať spätnú väzbu, čo je a nie je vôbec na trhu možné a jednoducho vedie to k oveľa kvalitnejším podkladom. Zároveň na trhu tým vytvárate väčšiu dôveru, že vám naozaj ide o férové obstarávanie, že to nepíšete od zeleného stola, alebo že si to nepíše nejaký víťazný uchádzač sám pre seba. Jednoducho takýmto transparentným procesom angažujete trh, budujete v nich dôveru, aby išli do súťaže a, samozrejme, pomáha to vyššej kvalite samotných súťažných podkladov. Menej námietok, menej, menej, menej zdržiavania v procese a tak ďalej a tak ďalej. Čiže čo navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu, je zaviesť pre ÚVO novú kompetenciu alebo povinnosť poskytovať aj bezplatné vzdelávanie v oblasti prípravných trhových konzultácií pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Ten inštitút v zákone už máme roky, roky, roky, roky, málo sa využíva, chceme pomôcť jeho využívaniu takýmto spôsobom. Dať ÚVO kompetenciu alebo povinnosť vzdelávať obstarávateľov v tomto inštitúte, pretože je veľmi, veľmi dobrý a veľmi účinný. Jedna z posledných vecí, ktorým by som sa rád venoval aj s ohľadom na čas, je používanie cudzieho jazyka vo verejnom obstarávaní. My máme unikátnu polohu v srdci Európy, vďaka spolupráci s našimi partnermi z V4, Rakúskom, ale do budúcna, predpokladáme, že aj s Ukrajinou pri obnove, je pre nás kľúčové, aby bolo možné ponuky v obstarávaniach predkladať aj v iných než v slovenskom a českom jazyku. Zvlášť v prípade cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými regiónmi, či už s Maďarskom, Rakúskom alebo Poľskom, sú miestne samosprávy schopné komunikovať plynule bilingválne. Z uvedeného dôvodu by sme chceli umožniť predkladanie ponúk napríklad aj maďarčine, poľštine, nemčine a, samozrejme, v anglickom jazyku. Zákon to síce umožňuje aj dnes, ale v prípade vzniku správneho sporu je to práve verejný obstarávateľ, ktorý je zodpovedný za úradný preklad dokumentov a padá to na jeho vrub a na vrub jeho už aj tak okliešteného rozpočtu. Hej, predstavte si obec niekde v pohraničí, ktorá chce umožniť aj súťaž firiem cez hranicu, hej, čiže z Poľska, z Maďarska, Česka, ja neviem, a ak vznikne správny spor, tak ten chudák obstarávateľ, tak na jeho hlavu padá povinnosť spraviť úradný preklad všetkej dokumentácie. Myslíme si, že to nie je dobré riešenie a že to naozaj nepomáha napríklad tým starostom a primátorom v pohraničnom, pohraničnom, pohraničnej oblasti. Preto navrhujeme, aby úradný preklad kontrolovanej zákazky bol hradený z rozpočtu konkrétneho dozorového orgánu, čo je teda spravidla, spravidla štát. S týmto názorom sa okrem iného stotožňuje aj Únia miest Slovenska, ktorá takúto zmenu navrhovala už v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Ako som spomínal na začiatku, ešte posledná, jedna z posledných, jedna z posledných oblastí sú námietky. K žiadosti o nápravu sa teda vyjadrovať už nebudem, lebo tá už je pasé, to už sa vyriešilo v rámci zákona o strategických investíciách, takže ešte sa chcem povedať trochu, trochu k námietkam. V súvislosti s odstraňovaním žiadostí o nápravu nie je ďalej vhodné ešte obmedzovať aj rozsah legitímnych, legitímnych subjektov, ktoré majú možnosť podať námietku vo verejnom obstarávaní. Vyradením občianskej spoločnosti, ale aj niektorých štátnych orgánov z možnosti podávať námietky považujeme za silný zásah do práva na verejnú kontrolu nakladania s verejnými financiami, a to aj tými, ktoré nám poskytuje Európska únia. Ide o vylúčenie záujmu verejnosti na hospodárskej súťaži a nemožno súhlasiť so znením dôvodovej správy, ktorá sa odvoláva len na domnelú skutočnosť, že ide o takzvaný goldplating. S tým nesúhlasíme. Nevidíme pozlátko na výkone verejnej kontroly a tobôž nie u orgánov, ktoré kontrolujú nakladanie s financiami Európskej únie. Máme bohaté skúsenosti s vracaním eurofondov a teda nie je žiaduce, aby sme odstraňovali kontrolné mechanizmy, ktoré dnes v zákone, v zákone, zákone máme. Preto v našom, našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť novelizačné body, ktoré zužovali, zužovali možnosť podávať námietky aj inými, inými subjektami. Pokiaľ sa týka ďalšej oblasti, a to je suma na podávanie námietky, tak zdôrazním, čo som povedal na začiatku pri rozširovaní výnimky na limit, na limity. Chceme byť konštruktívnou opozíciou, teda počúvame aj argumenty pána ministra a vlády, chceme zjednodušiť a zrýchliť proces verejného obstarávania, aby najmä tie operatívne výdavky boli realizované efektívne. Ak máme tento cieľ na zreteli, tak všetko, čo sa už za operatívne nedá považovať, a teda v našom ponímaní aj výdavky na stavebné práce nad 800-tisíc eur pre väčšinu samospráv či štátne orgány nie sú maličkosťou a teda by mali podliehať kontrole a transparentnosti. Navyše ak námietky nemajú odkladný účinok, nemali by sme im brániť a zvyšovať aj limity na podávanie námietok pre stavebné práce a to o dvojnásobok. Ani dôvodová správa s touto skutočnosťou v kontexte ostatných zmien nevie, sa nevie poriadne vysporiadať. Z toho dôvodu, ale aj pre všetko, čo už bolo povedané, navrhujeme vrátiť limit z navrhovaných 1,5 mil. na 800-tisíc eur na podávanie námietok pre stavebné práce. Pokiaľ ide o limity na podávanie námietok, zámerne som dal tieto tri body za sebou, lebo vnímame nejaký kontext. Obmedzenie počtu subjektov, ktoré môžu podať námietky, a zvýšenie finančného limitu na podanie námietok a ešte aj skrátenie lehôt na podanie námietok a odstránenie inštitútu žiadosti o nápravu, to máme celkom zarobené na slušný, výbušný koktail, že sa nám nemalé financie roztratia takpovediac do stratena bez nejakej verejnej kontroly, alebo bez možnosti brániť sa. Čiže preto navrhujeme opatrnejšie zmeny, priaznivejšie a vľúdnejšie k hospodárskym subjektom. Nechceme sa na, aby sa nám trh vykašľal na obchodovanie so štátom, a preto navrhujeme predĺženie lehoty z 10-dňovej od zverejnenia podkladov na 15-dňovú na podanie, podanie námietky. Nakoľko minimálna lehota na predkladanie ponúk pri stavebných prácach je 14 pracovných dní od odoslania do vestníka, ÚVO má 3 pracovné dni na zverejnenie a s ohľadom na neodkladný účinok námietok hospodárskym subjektom by tak neostával primeraný čas na predloženie ponuky a zároveň podanie námietky, námietky, aby sa ňou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ mohol zaoberať. No a keďže ešte stíham, tak v poslednom bode by som sa chcel venovať oprávneniam ÚVO. A chcem sa venovať všetkým čestným úradníkom od kosti, ktorí svoju robotu vykonávajú naozaj podľa najlepšieho vedomia a svedomia. V posledných dňoch o tom hovoríme častejšie v súvislosti aj s rušením Rady pre štátnu službu a teda nechcem to obísť ani pri Úrade pre verejné obstarávanie. Považujem za opovážlivé odoberať kontrolné kompetencie ústredným orgánom štátnej správy, ktorého jedna z kľúčových úloh je kontrolovať hospodársku súťaž v štáte. Navrhujeme preto zrušiť viazanosť ÚVO rozsahom námietok, ktoré boli podané. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý plní nezastupiteľnú funkciu pri kontrole verejných obstarávaní a nakladaní s verejnými zdrojmi. Preto rozsah jeho právomocí nie je dobré okliešťovať a zvlášť v rámci kontrolnej, kontrolnej činnosti. Opäť pripomínam, že ani v súčasnom stave námietky nemajú odkladný charakter, takže nie je dôvodné viazať úrad rozsahom preskúmavania len na petit námietky, nakoľko takéto viazanie neprispeje hospodárnosti konania, naopak, má tendenciu prispieť k nehospodárnosti s nakladaním s verejnými prostriedkami. ÚVO je práve tou inštanciou, ktorá vie zákazku posúdiť komplexne aj z vlastného podnetu a v adekvátnom, adekvátnom rozsahu. Čiže to je ďalšia zmena, ktorú navrhujeme v pozmeňujúcom návrhu. Takže, zhrnuté a podčiarknuté, myslím, že máme tu pozmeňujúci návrh, o ktorom sa má zmysel rozprávať. Ideme filozofiou, ktorú oznamoval aj pán minister Raši, teda rozviazať samosprávam a primátorom ruky. Dokonca aj chceme rozviazať tie ruky viac, ako je návrh v novele, ale zároveň chceme rozviazať ruky aj firmám, aby sa mohli zúčastňovať obstarávania, aby neboli pred nimi skrývané kadejakými metódami na tri ponuky a tak ďalej. Čiže všetko nad výnimku by malo byť už potom zverejňované. To je tá hlavná filozofia nášho návrhu a popritom teda navrhujeme aj ďalšie zmeny, ktoré odstránia byrokraciu, či už pri tej dvojkolovosti, pri určovaní PHZ, ktoré pomôžu lepšiemu súťaženiu, to je napríklad podpora prípravných trhových konzultácií a tak ďalej a tak ďalej. A teraz by som rád pristúpil k čítaniu pozmeňujúceho návrhu, keďže už na rozpravu mi vypršal čas. A teda budem rád, pán minister, ak teda využijeme ten čas, ktorý budeme mať medzi rozpravou a hlasovaním, aby sme sa o tom, aby sme sa o tom porozprávali aj teda kvôli tomu, že potrebujeme, ak by ste si osvojili náš pozmeňujúci návrh, tak potrebujeme spraviť nejaké legislatívne kroky ohľadom spoločnej správy. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hargaša a Mareka Lackoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I bod 8 znie: „8. V § 1 odsek 14 znie: „(14) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, čím nie je dotknutá povinnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov postupovať podľa princípov tohto zákona, je a) nižšia ako 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, okrem potravín, alebo zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1, b) nižšia ako 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.” 2. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I bod 13 znie: „13. V § 5 odsek 3 znie: „(3) Podlimitná civilná zákazka zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako: a) 80 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby vrátane služby uvedenej v prílohe č. 1 zadávanú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, b) 180 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.".". 4. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie: „17. V § 6 odsek 1 znie: „(1) Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty s cieľom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením, prípravnou trhovou konzultáciou, použitím systému sledovania vývoja cien podľa § 13 ods. 2 písm. d) alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky, zákazky. Pri zadávaní podlimitných zákaziek určenie predpokladanej hodnoty a zároveň určenie úspešného uchádzača môže byť realizované prieskumom trhu, pričom prieskum trhu je nástrojom na určenie predpokladanej hodnoty zákazky.”. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.” 5. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie: „19. V § 10 ods. 10 sa slová „10 000 eur" nahrádzajú slovami „80 000 eur pre tovary a služby vrátane služieb uvedených v prílohe č. 1 a 180 000 eur pre stavebné práce".". 6. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: „20. V § 12 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „(3) Neuspokojivé hodnotenie plnenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedú najmä ak: a) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy dochádzalo k opakovaným menej podstatným porušeniam zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale boli charakteru, ktorý sťažoval plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy; b) v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy došlo k závažnému porušeniu zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ale nemalo za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy, avšak sťažilo plnenie tejto povinnosti alebo koncesnej zmluvy; c) neplnenie si povinností v záručnej dobe; d) neodstránenie vád a nedorobkov v dohodnutej lehote; e) poskytnutie nepravdivých informácií pri predkladaní ponuky, ktoré boli zistené v procese plnenia zmluvy alebo koncesnej zmluvy, a ktoré nemali za následok odstúpenie od zmluvy alebo koncesnej zmluvy; f) došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu jej porušenia na strane hospodárskeho subjektu.". Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 7. V čl. I bod 21 znie: „21. V § 13 ods. 10 sa vypúšťajú slová „až 111". 8. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: „26. § 25 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Úrad alebo jeho regionálne centrá pravidelne, najmenej však raz za 3 mesiace organizujú bezplatné školenia k správnemu využívaniu prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia záujemcov alebo uchádzačov do verejných obstarávaní. Termíny školení zverejňuje Úrad na svojom webovom sídle.”. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 9. V čl. I 56. bode § 108 odsek 2 znie: „(2) Verejný obstarávateľ na účel zadania podlimitnej zákazky na poskytnutie služby podľa prílohy č. 1, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je vyššia alebo rovná 80 000 eur a zároveň nižšia ako 400 000 eur vyzve aspoň tri hospodárske subjekty na to určenou funkcionalitou elektronickej platformy a je povinný zabezpečiť dodržiavanie dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V ostatných prípadoch postupuje podľa § 110. Pre zadávanie podlimitnej zákazky na dodanie tovarov alebo poskytnutie služby bežne dostupných na trhu môže verejný obstarávateľ použiť na to určenú funkcionalitu elektronickej platformy a postupuje podľa § 109. Pri použití postupu podľa § 109 nie je možné zadať koncesiu a rámcovú dohodu je možné uzavrieť najviac na 12 mesiacov.”. 10. V čl. l 56. bode § 108 odsek 4 znie: „(4) Verejný obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku ako štátnom jazyku. Ak verejný obstarávateľ umožní predloženie ponuky v inom jazyku podľa prvej vety, musí vždy umožniť predloženie ponuky aj v štátnom jazyku. Verejný obstarávateľ nie je povinný na účely výkonu dohľadu a kontroly nad verejným obstarávaním podľa tohto zákona zabezpečiť úradný preklad tej časti dokumentácie, ktorá je vyhotovená v inom jazyku ako štátnom jazyku alebo v inom jazyku ako v českom jazyku. Úradný preklad si zabezpečí kontrolný orgán alebo orgán dohľadu.". 11. V čl. l 56. bode § 110 odsek 1 znie: „(1) Verejný obstarávateľ je v rámci zadávania podlimitnej zákazky povinný odoslať na uverejnenie prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy výzvu na predkladanie ponúk vopred neurčenému okruhu hospodárskych subjektov, ak ide o podlimitnú zákazku, ktorej hodnota je vyššia alebo rovná ako finančný limit uvedený v § 1 ods. 14 a zároveň nejde o zákazku podľa § 108 ods. 2 prvej vety.". 12. V čl. 56, v čl. l 56. bode, § 110 odsek 3 znie: „(3) Lehota na predkladanie ponúk podľa ods. 2 písm. c) nesmie byť kratšia ako (a) deväť pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby, (b) 14 pracovných dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, (c) sedem pracovných dní ak ide o zákazku na poskytnutie služby podľa § 108 ods. 2 prvej vety. 13. V čl. I sa vypúšťa bod 73. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 14. V čl. l 91. bode sa v § 175 ods. 7 vypúšťa posledná veta. 15. V čl. I sa vypúšťa bod 75. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 16. V čl. l 80. bode sa v § 170 ods. 7 písm. b) suma „1 500 000 eur" nahrádza sumou „800 000 eur". 17. V čl. I 77. bode sa v § 170 ods. 4 úvodnej vete slovo „desiatich” nahrádza slovom „pätnástich”. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som s čítaním pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Poslanec Lackovič. [09:53] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Teším sa, že sa nás tu stretlo viacero aj bývalých alebo aj súčasných starostov, starostiek, primátorov v pléne a zhodneme sa asi na tom, že riešiť verejné obstarávanie ako celok je potrebné a nevyhnutné čím skôr. Keď sa aj pozrieme na tie čísla, a nadviažem k tomu, čo hovoril kolega Hargaš a k nášmu pozmeňováku, tak na Slovensku máme 2 987 obcí a miest, ale až 2 261, to je 92 % z nich, má menej ako tritisíc obyvateľov. Priemerne má obec na Slovensku 1 850 obyvateľov, a to je trikrát menej, ako je priemer Európskej únie. A sú to práve tieto obce, týchto 92 % samospráv, ktoré využívajú tie tovary a služby najčastejšie v tých malých hodnotách, nehovoriac aj o stavebných prácach. To znamená, že ak chceme rozostavať Slovensko, čo verím, že všetci chceme, tak im práve musíme a máme pomôcť pri tých menších zákazkách a naopak klásť dôraz a väčšiu transparentnosť a dávať si väčší pozor pri tých, pri tých väčších. Čiže aj ten náš návrh, ktorý hovorí o tom, že tá výnimka by mala narásť z 10- až na 80-tisíc, to je ešte ďalej, ako ide vládna koalícia pri tom, pretože vy končíte pri tých 50-tisícoch a my pri tých stavebných prácach až pri 180-tisícoch. Je ešte taký väčší signál k tomu, aby ešte rýchlejšie vedeli aj tie menšie, hlavne tie menšie samosprávy, ktorých máme absolútne gro, proste rýchlejšie stavať, efektívnejšie obstarávať a naopak, že dať si veľký pozor na tie zákazky, ktoré sú následne väčšie. Čiže pevne verím, že aj tento náš pozmeňovací návrh nájde podporu a môžme sa tomu ešte počas tohto doobeda povenovať, lebo je to naozaj že veľmi dobrý signál. [09:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Kišš. [09:55] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcel povedať, že je dobré, že sa venujeme takejto téme, verejné obstarávanie. Aj to, že ju vedieme, tento, tento zákon, riadnym legislatívnym procesom, pretože vďaka tomu sa dalo veľa vecí vyladiť. A tiež by som chcel oceniť aj tú verejnú ponuku pána ministra Rašiho, že sa môžme venovať spôsobom, ako zlepšiť tú legislatívu tak, aby sme teda dospeli k tomu cieľu, ktorý je v záujme všetkých občanov. Ale nad rámec legislatívy by som chcel zdôrazniť, že tak ako vôbec pri investičnom procese celkovo, aj pri verejnom obstarávaní teda máme problém s dĺžkou a vôbec s výsledkami, ako staviame na Slovensku. A tak kľúčovým spoločným menovateľom a hlavným problémom sú ľudia. Ani nie tak legislatíva, ktorú máme, ktorá do veľkej miery je, povedzme, okej a opakujem, je fajn, že sa vylepšuje, ale v skutočnosti ľudia a dobrá, poctivá projektová príprava, aj tá VO-čková príprava znamená, že sa dajú procesy zvládnuť rýchlejšie a lepšie. A tuto kolegovia, mladí smeráci, aj sme to zachytili v ich vystúpeniach tuto v pléne, sa pretekajú v tom, že kto vyhodil viacej ľudí, že pán Taraba vyhodil 50, pán Gedra je väčší frajer, vyhodil 150 ľudí. Niekoľko ich prepustil aj pán minister Raši a ja teda nespochybňujem ten fakt, že teda chceme, aby pre štát pracovali najlepší, len z toho, čo vidíme, to nie je teda ideálny proces. A teda chcem len upozorniť na to, že dajte si pozor, aby sa takýmito komplikovanými procesmi zaoberali najlepší ľudia a zvážte teda aj tie vylepšenia legislatívy, ktoré tuto teraz navrhol kolega Hargaš. Ďakujem. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. [09:55] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja chcem oceniť vystúpenie pána kolegu Hargaša, kde za klub Progresívne Slovensko pochválil pána ministra za predloženú novelu zákona o verejnom obstarávaní, pretože či už ako mestá, obce, primátori, starostovia, ale aj iné subjekty, ktoré sa zúčastňujú na používaní verejných financií prostredníctvom verejného obstarávania, dlhodobo očakávali nejakú zmenu. Veď iks rokov avizujeme, že je niečo potrebné urobiť, a preto naozaj je výnimočné a chcem potvrdiť aj to, že, tak ako povedal pán minister v úvode, prebehli k tomuto veľké, veľmi rozsiahle diskusie v rámci takzvaných regionálnych dní. Jeden z nich bol aj v Liptovskom Mikuláši za účasti starostov, primátorov z celého Liptova, okres Liptovský Mikuláš aj Ružomberok, a naozaj boli potvrdené tie návrhy, ktoré, s ktorými ministerstvo prišlo a vypočul si, vypočul si aj niektoré pripomienky, ktoré prišli priamo z praxe z dennodennej práce starostov, primátorov pri zabezpečení chodov úradov, či už prostredníctvom služieb, tovarov, ale aj rôznych investičných akcií. Takže ďakujem pekne a otázka tých ďalších vecí, samozrejme, bude vec ďalších konzultácií s predkladateľmi, ale vážim si aj to, že tento zákon ide riadnym legislatívnym konaním. Je to možné v tomto prípade, ale nevzťahoval by som to na tie ostatné skrátené, kde proste skrátené konania museli byť. Ďakujem pekne. [09:55] Andrej Danko Pán poslanec Hargaš. [09:59] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Budem reagovať len na pána predsedu Blcháča, aby som to dal na pravú mieru. Ja som pochválil tento návrh zákona vo vzťahu k tomu, ako vyzeral pred pár mesiacmi. Čiže aby som to upresnil, tento zákon je lepší ako ten, ktorý bol pred pár mesiacmi, stále sa nám nepáči. Keby sa nám páčil, nedávame pozmeňujúci doplňujúci návrh, hej? Čiže tento zákon, si myslím, že nie je teraz dobre nastavený, a preto prinášame to vylepšenie. Ale teda v zmysle filozofie, ktorú uviedol pán Raši, že poďme rozväzovať ruky starostom, aby naozaj tú operatívu mohli ľahko nakupovať. Super, ideme ešte ďalej ako vláda, ale zároveň teda dbajme aj na to, aby trh mohol súťažiť o zákazky a teda zverejňujme všetko nad výnimku. Takže to len aby som to upresnil, že nieže sa to ocitne potom niekde v nejakom vašom zostrihu na sociálnych médiách, že PS-ko vehementne pochválilo návrh zákona. Tak chválim ho s ohľadom na to, ako vyzeral pred pár mesiacmi, lebo vtedy to naozaj bola dosť katastrofa. Takže myslím, že sa to vylepšilo. Ďakujem, že aj nejaké naše návrhy, ktoré sme vám dávali, sú tam zapracované a stále si myslím, že dá sa to spraviť lepšie. Myslím si, že ten zákon má veľké nástrahy, najmä to, to rapídne posúvanie hranice na zverejňovanie zákaziek, to je niečo, s čím veľmi nesúhlasíme, hej? Že to, to keď si to porovnáte s českým modelom, ktorým sme sa my inšpirovali, tak ideme ďaleko, ďaleko za to, ako zverejňujú Česi pri tovaroch a službách. Ak si správne pamätám, vy chcete zdaňovať od 221-tisíc, Česi zverejňujú od 80-, pri stavbách je to ešte markantnejšie. Čiže toto nám naozaj vadí v tom zákone, preto sme prišli s tou vlastnou, vlastnou úpravou. Ale teda ďakujem za konštruktívnu, konštruktívny prístup a teda verím, že ešte aj s pánom ministrom budeme mať chvíľu čas na to prediskutovať tie naše návrhy. Ďakujem pekne. [09:59] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Poslankyňa Remišová, pripraví sa poslanec Hajko. [09:59] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, máme na rokovaní v druhom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je zákonom, ktorý zaručuje, že peniaze daňových poplatníkov sa využívajú hospodárne a na zmysluplné veci, a preto je dôležité, aby zákon bol postavený dobre a bol postavený férovo voči obstarávateľom, ale bol postavený férovo aj voči podnikateľom, ktorí tieto služby štátu poskytujú a predávajú mu služby alebo, alebo produkty. Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slovo najmä eurofondové zákazky, kde podľa neho je najväčším problémom práve, práve verejné obstarávanie. Dovoľte mi pozrieť sa do minulosti. Keď sme totiž prevzali eurofondy, tak špeciálne pravidlá pre verejné obstarávanie v eurofondových zákazkách boli v katastrofálnom stave. To znamená, že boli nastavené tak, že každý jeden program mal svoju vlastnú príručku pre verejné obstarávanie a tieto pravidlá sa v mnohom líšili. To znamená, že keď ste obstarávali napríklad cestu cez integrovaný program na ministerstve dopravy, tak platili úplne iné pravidlá ako keď ste obstarávali cestu v regionálnom, integrovanom regionálnom programe. Požadovali sa úplne iné dokumenty, jeden operačný program požadoval iks dokumentov, druhý požadoval úplne iné dokumenty, a práve preto prvý krok, ktorý sme urobili, bolo, že sme zjednotili pravidlá pre verejné obstarávanie v rámci eurofondových zákaziek. A tu treba povedať, že pravidlá v eurofondových zákazkách pre verejné obstarávanie často šli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. Čiže tie pravidlá boli ešte tvrdšie, ako bol nastavený súčasný vtedajší zákon o verejnom obstarávaní. Preto výraznou pomocou, ktorú ocenili aj starostovia a primátori, bola jednotná príručka pre verejné obstarávanie, ktorá zjednotila všetky pravidlá a zrušila opatrenia, ktoré boli nad rámec zákona vo verejnom obstarávaní. A toto bol jeden zo zásadných krokov v uprataní verejného obstarávania práve v eurofondov. Dokonca, to už spomenul aj predrečník, sme zrušili v eurofondoch pri verejnom obstarávaní takzvanú dvojkolovosť. Zároveň sme do zákona presadili zverejňovanie najčastejších zistení kontrolných orgánov, to znamená, že aby sa žiadatelia mohli vyvarovať chýb. To znamená, keď v eurofondoch spravil žiadateľ nejaké chyby, dostal, dostal teda auditný, nejaký auditný výsledok, ale tento auditný výsledok nebol nikde zverejnený. To znamená, že tí ostatní sa nemohli poučiť z cudzích chýb a každý jeden primátor, starosta alebo žiadateľ sa musel učiť na svojich vlastných chybách a dookola sa opakovali tie isté chyby. Teraz sa auditné zistenia zverejňujú, čo sa týka napríklad aj zistení z verejného obstarávania. Tretinko problémom, keď hovoríme o verejnom obstarávaní v eurofondoch, boli kontroly verejného obstarávania. Na ministerstvách to kontrolovalo pár úradníkov a to bolo obrovské kvantum verejných obstarávaní, ktoré, kde kontrola verejných obstarávaní často meškala. A tam sme urobili zásadné zmeny tým, že sme zjednotili útvary kontroly pod jednu strechu. Obce, čo sa týka samotnej kontroly, tam sme zrušili napríklad ex ante kontrolu, ktorá bola nad rámec zákona o verejnom obstarávaní, ktorá platila len pre eurofondy, ale tu je treba povedať jednu zaujímavú vec, že obce, starostovia aj primátori vítali, že môžu poslať rezortom ešte verejné obstarávanie na predbežnú kontrolu, ex ante kontrola, práve preto, aby si boli istí, že neskôr v tom procese nespravia chybu. Pretože ak by verejné obstarávanie zrealizovali zle, tak následne buď kontrola auditu alebo Európskej komisie tak im dá pokutu a celý projekt, peniaze z celého projektu musia vrátiť. Čiže aj keď sa ex ante kontroly zrušili, tak tá predbežná kontrola procesu verejného obstarávania v rámci eurofondov bola, bola vítaná a často to teda robili starostovia alebo primátori dobrovoľne. Hlavne takí, ktorí mali menšie zdroje na to, aby, aby, mať celý útvar, ktorý sa venoval verejnému obstarávaniu. A bola by som veľmi rada, tak keď teraz hovorím o eurofondoch, aby táto tendencia v upratávaní pravidiel verejného obstarávania, špeciálne pri eurofondoch, aby pokračovala. To znamená, aby v eurofondoch sa nerobila dvojkoľajnosť, to znamená, že niečo platí na národnej úrovni a potom ešte niečo iné, nejaké ďalšie pravidlá platia v eurofondoch, čím sa celý proces zbyrokratizuje. Čiže tie základné kroky boli zjednotiť pravidlá pre všetky programy, teraz je to jednoduchšie, lebo je jeden program, zaviesť jednotnú príručku verejného obstarávania a zaviesť jednotné štandardy a jednotnú kontrolu. To bol ináč ďalší problém, keď sa kontrolovalo verejné obstarávanie na rôznych ministerstvách, tak úradníci na rôznych ministerstvách dávali rôzne zistenia. Čiže ministerstvo iks k verejnému obstarávaniu malo úplne iné štandardy, ktorým to kontrolovali, hlavne pri eurofondových projektoch, a čo spôsobovalo absolútny chaos. Čiže veľmi dôležité, tu ešte apelujem na to, aby prebiehali v rámci teda verejných obstarávaní pri eurofondových zákazkách aj školenia, ale nielen žiadateľov, ale aj úradníkov. K zákonu o verejnom obstarávaní bolo mnoho pripomienok. Myslím, že ich bolo viac ako 700. Odborná verejnosť upozorňovala na nedostatky, ktoré umožňujú, aby úradníci mohli nakupovať predražene alebo nakupovať od rodinných príslušníkov. Toto napríklad bola jedna taká hlavná pripomienka. Niektoré veci v rámci pripomienkového konania sa zmenili, čo oceňujem a myslím si, že to je dobré, že sa ten zákon posunul, povedala by som, z takého až eldoráda smerom k väčšej štruktúrovanosti. Ale mnohé také zásadné problémy tam podľa nášho názoru ostali. Jednou z takých najväčších pripomienok bolo drastické zvýšenie limitov, k tomu predkladám aj pozmeňujúci návrh. Pretože súčasný návrh zákona obmedzuje námietky od konkurenčných firiem. Napríklad tie nebude možné podať pri zákazkách na stavebné práce do 1,5 mil. eur. To znamená, že firmy nebudú môcť namietať prípadnú nezákonnosť, akou sú napríklad diskriminačné podmienky alebo súťaže ušité na jedného záujemcu, alebo neoprávnené vylúčenie uchádzača. To znamená, že môže sa stať, že sa bude súťažiť len naoko. Vyberú sa tri subjekty a skutočná hospodárska súťaž, ktorá má za cieľ znižovanie ceny, tak neprebehne. Toho sme boli svedkami pri mnohých zákazkách a na to sa sťažujú aj starostovia, aj primátori, ktorým to robí problém, že sa napríklad prihlasujú stále tie isté firmy, ktoré medzi sebou akože súťažia, ale v zásade nikto nikoho medzi seba, seba nepustia. Takisto Generálna prokuratúra namietala v rámci pripomienok, že ak by prešlo pôvodné znenie, tak by klesol počet povinne zverejňovaných podlimitných zákaziek na asi 8,5 % oproti súčasnosti. Toto je, si myslím, že je závažná pripomienka, povedal to už aj kolega z Progresívneho Slovenska. Zverejňovanie, väčšia transparentnosť sa rovná väčšia propodnikateľská otvorenosť, to znamená väčšia hospodárska súťaž a lepšie, nakoniec lepšie podmienky po štát. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie! Zároveň stúpli limity, do ktorých môžu úradníci zadať zákazku bez predošlého zverejnenia. Stačí im vybrať len z troch cenových ponúk od vopred vytypovaných firiem. Ďalší problém, ktorý som už spomínala, je, že kontrolóri zároveň tieto zákazky budú môcť preveriť de facto až po podpise zmluvy. V súčasnosti môžu preveriť nákupy ešte pred uzatvorením. Hovorím, pri eurofondoch preverovať zákazky pred uzatvorením, to bolo, vítali to aj obce, obce a primátori práve preto, aby si boli istí, že majú všetko v poriadku. Ak dovolíte, tak ja teraz prečítam pozmeňujúce, dva krátke pozmeňujúce návrhy. A teda dúfam, že po druhom čítaní, však na to to druhé čítanie slúži, sa súčasný návrh zákona ešte vylepší o body, ktoré namietala jednak aj odborná verejnosť, ale aj, ale aj niektoré rezorty. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/215 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 1. V čl. I sa vypúšťa bod 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Navrhuje sa vypustiť predmetný bod, ktorým sa päťnásobne zvyšuje predpokladaná hodnota zákazky, ktorá je určujúca pre posúdenie, či sa na ňu predmetný zákon vzťahuje alebo nie, a ktorým sa zvyšuje limit rozhodujúci pre povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poslať na uverejnenie súhrnnú správu. Takéto skokové navýšenie by malo za následok skokové zníženie transparentnosti vo verejnom obstarávaní. 2. V čl. I bode 80 § 170 ods. 7 písm. b) sa číslo „1 500 000” nahrádza číslom „800 000” . A navrhuje sa zachovať limit 800-tisíc eur pre nemožnosť podať námietky pri zákazkách na uskutočňovanie stavebných, stavebných prác. Ďakujem veľmi pekne a, ako som už povedala, verejné obstarávanie je zákon, ktorý stráži to, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali hospodárne, využívali sa na zmysluplné veci. Zároveň každý si želá, aby verejné obstarávanie malo jednoduché a zrozumiteľne pravidlá, aby ten proces bol čo najjednoduchší, najrýchlejší. Za našej vlády sme mali, myslím, že dve alebo tri novely verejného obstarávania, kde sa mnohé veci zjednodušili. Tie veci, ktoré sú dobré, ktoré idú v správnom, v správnom smere, tak tie je, si myslím, že je dobré akceptovať, ale zároveň jedna a tá najzásadnejšia vec teda je v súčasnom návrhu zákona znižovanie celkovej transparentnosti verejného obstarávania. A to ide vôbec proti zmyslu verejného obstarávania ako takého. Ďakujem veľmi pekne. [10:15] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyni jedna faktická. Poslanec Petro. [10:15] František Petro – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Remišová, ja by som si dovolil zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili o tom, ako ste to robili lepšie, keď ste nastúpili na MIRRI. A chcem vám povedať moju skúsenosť, ktorú sme mali v našej obci, ktorá sa uchádzala dlhodobo o to, aby v jednej časti našej obce vybudovala vodovod, prívod vody a vodojem a prijímateľom žiadosti bola vodárenská spoločnosť Košice. Z vášho ministerstva dostala vodárenská spoločnosť pokutu 40-tisíc euro za to, že verejné obstarávanie urobili účelovo v rámci podlimitky, že nerobili v nadlimitke, nakoľko nezahrnuli do našej obce, ktorá je v okrese Košice – okolie, aj obec Tulčík, ktorá je v prešovskom okrese a v Prešovskom kraji. Okrem toho chcem povedať, že aj Košický samosprávny kraj v tomto smere nám tieto procesy brzdil a ex ante kontrolu nám robil osem mesiacov. V náväznosti na to vodárenská spoločnosť urobila nadlimitku, aby ľudia v 21. storočí mali aj vodu v obci Ortáše, a keď to urobili, tak, samozrejme, zvýšením cien a podobne sa navýšila celá zákazka asi o pol milióna. Chcem povedať, že oceňujem iniciatívu pána ministra Rašiho, aby sa niektoré procesy v tomto smere zjednodušili, aby sa aj rozsahy navýšili a skrátili jednotlivé termíny, pretože vo veľa obciach ten rozvoj je práve zabrzdený tým, že ten zákon o verejnom obstarávaní je taký, ako je. Ďakujem. [10:15] Andrej Danko Pani poslankyňa Remišová. [10:15] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, pán, ďakujem, pán poslanec, ale myslím, že nemám tu teraz kompletný spis pre, ja poznám ten prípad, ale tento problém začal, a vy to veľmi dobre viete, nie za našej vlády. Vy ste podávali ten projekt, my sme ten problém v zásade zdedili, čo si myslím, že, a zdedili sme veľmi veľa problémov podobného rázu, ktoré sa týkali, ktoré sa týkali aj verejných obstarávaní, aj problémových, problémových projektov. Čiže, žiaľ, áno, niektoré takéto projekty sme zdedili. A áno, keď som prišla, my sme si robili zoznam, ako dlho trvá kontrola verejného obstarávania na sekcii IROP, ktoré predtým patrilo pod ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva, to veľmi dobre viete, kde tie lehoty kontroly verejného obstarávania boli neuveriteľné. Ony niekedy, to vy ste ešte povedali nízku, nízky počet mesiacov, ale tam trvali neskutočne dlho. Nám sa podarilo znížiť to o 60 alebo 70 %. To bola jedna zo zásadných vecí, ktoré sme začali robiť. Takže áno, keď prišiel IROP z ministerstva pôdohospodárstva smerom teda na MIRRI, tak tie indikátory boli v katastrofálnom stave. Jednak bolo verejné obstarávanie, kontrola trvala neuveriteľne dlho a celková kontrola projektov niekedy trvala dva roky. Dva roky jedna kontrola. Aj to sa nám podarilo znížiť. [10:15] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hajko. [10:15] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vyjadrenie KDH k predloženému návrhu zákona v druhom čítaní. Úvodom vítame snahu predkladateľa zákona, tak ako ju deklaruje aj v dôvodovej správe, a to zlepšiť právnu úpravu vo verejnom obstarávaní za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže, teda odbyrokratizácie. Predkladateľ navrhuje úpravu minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50-tisíc eur, pričom do porovnávania dáva príklady s niektorými ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Ide o Írsko, kde je to 50-tisíc, Maďarsko 40-tisíc, Poľsko 30-tisíc, čo má za cieľ zrýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. A na úvod poviem toľko, že Kresťanskodemokratické hnutie je strana regiónov. To znamená, máme silné zastúpenie v regiónoch, máme svojich primátorov, máme svojich starostov, poslancov miestnych zastupiteľstiev a veľmi, veľmi pozorne vnímame, aké problémy nám prináša súčasný zákon. Pri verejnom obstarávaní, obstarávaní vnímame skutočne vážne problémy, a to sú, dá sa povedať, že sú to problémy chronické. Preto sme za zjednodušenie tohto systému a čo, na čo by som rád apeloval je, lebo sa o tom často hovorí, že samosprávy, samosprávy sú pod slabou kontrolou, alebo že často svojvoľne rozhodujú. Prosím vás, dajme dôveru samosprávam. Vidíme z minulosti, že samosprávy dokázali, dokázali riešiť mnohé veci, na ktoré nedosiahol ani štát, ako posledný príklad uvediem, akým spôsobom samosprávy pracovali v čase pandémie alebo v čase vypuknutia vojny na Ukrajine, kde sa vážnym spôsobom pričinili o záchyt, o zachytenie utečencov z Ukrajiny. Ďalšia vec, ktorú KDH dlhodobo podporuje, je presun kompetencií pri spravovaní eurofondov na regióny. Dnes ide iba malá časť z eurofondov priamo na samosprávy. My hovoríme, že dokonca až polovica, polovica eurofondov môže byť využívaná tým spôsobom, že budú o ňom, o týchto peniazoch rozhodovať samosprávy. Nemusíme utekať po príklady ďaleko. Stačí sa pozrieť do Poľska, kde tento, tento princíp funguje, a Poliaci vidíme, že sú ďaleko pred nami, čo sa týka využívania eurofondov. A práve zmenený zákon o verejnom obstarávaní môže pomôcť tomu, aby sa pri tejto vôli, teda presunúť väčšiu časť eurofondov na samosprávy, aby sa tie eurofondy skutočne využívali efektívne a v prospech celej spoločnosti. Napriek, musím však povedať, že napriek týmto generálnym pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, sa nedá nespomenúť, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu a ako o ňom rokovala vláda, bolo vznesených 678 pripomienok, z toto 222 zásadných. Predkladateľ zhruba polovicu akceptoval, ale stále tu zostalo množstvo výhrad zo strany odbornej verejnosti a riešili sa aj námietky Európskej komisie. Takže tieto čísla, ktoré som uviedol, hovoria o tom, že to je veľmi, veľmi vážne sledovaný návrh zákona a je jasné, že už len tá pozornosť svedčí o tom, dokazuje to, že tento zákon bude mať veľký vplyv na to, ako v tejto oblasti budeme postupovať ďalej. Výhrady, výhrady máme hlavne k zverejňovaniu tzv. podlimitných zákaziek. Výzva do vestníka sa povinne totiž podľa návrhu zasiela len pri zákazkách, kde možno podať námietky. Teda iba pri zákazkách na stavebné práce s podlimitnou hodnotou zákazky rovnakou alebo vyššou 1,5 mil. eur, a pri ktorých existuje cezhraničný záujem. Bolo by žiaduce, aby sa zverejňovanie netýkalo len prípadov, ak ide o podlimitnú zákazku, pri ktorej možno podať námietku, ako sa hovorí v návrhu, ale aby sa to týkalo všetkých prípadov. Tak, aby bol zabezpečený rovnaký postup pre všetky podlimitné zákazky a teda aj transparentnosť v rámci všetkých konaní. V opačnom prípade sa touto úpravou docieli len stav, keď verejní obstarávatelia budú až od limitu, kde začínajú nadlimitné zákazky, kde sa začínajú nadlimitné zákazky, úplne ignorovať zákonnú úpravu a zadávať zákazky podľa svojvoľného, svojho voľného uváženia. Tieto ich postupy budú v zásade absolútne nekontrolované, keďže sa vypúšťajú akékoľvek nároky na transparentnosť. Rovnako platí, že v rozličných odvetviach sa takto mimo pôsobnosť zákona dostane obrovské množstvo zákaziek, čo spôsobí prakticky zánik hospodárskej súťaže v prostredí verejného obstarávania a zároveň môže vyvolať monopolné postavenie niektorých subjektov na trhu. V tomto prípade pôjde o zákazky, ktoré podľa zákonodarcu počas rokov 2020 až 2022 tvorili 43 až 55 % z celkového počtu zákaziek zverejňovaných, zverejňovaných Úradom pre verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva, že pri približnom percente zákaziek už viac nebude potrebné po prijatí navrhovanej novely zverejňovať výzvu a teda poskytnúť informáciu všetkým potenciálnym subjektom na trhu, teda uchádzačom, že sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní, čím v žiadnom prípade nedochádza k naplneniu účelu zverejnenia zákazky voči neurčitému okruhu subjektov. Zákonodarca tak uzatvára trh a eliminuje zdravú hospodársku súťaž. Je pravdou, že tento postup bol možný aj v doterajšej právnej úprave, avšak finančný limit, pri ktorom bol takýto postup možný, bol značne nižší, čo aspoň čiastočne limitovalo nehospodárne nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. Pre verejného obstarávateľa by to znamenalo, že nebude musieť postupovať tak, aby zohľadnil jednotlivé princípy verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a efektívnosti, vychádzajúc pritom predovšetkým z rázu, rozsahu, dostupnosti a hodnoty predmetu zákazky a tiež, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene. Samozrejme, samozrejme, je na filozofickú úvahu, všetko má svoje za, všetko má svoje proti, rýchlosť verejného obstarávania vs. transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel vo veci povinnosti tzv. ex ante oznámenia pri priamom rokovacom konaní, totiž znižuje sa transparentnosť, verejnosť a ani podnikatelia nebudú vedieť o zámere uzavrieť zmluvu cez priame rokovacie konanie. Dozvedia sa, dozvedia sa v podstate o tom až z Centrálneho registra zmlúv. Takže zopakujem. Je tu vlastne boj medzi dvoma princípmi, jedna vec je tá transparentnosť a druhá vec je záujem urýchliť verejné obstarávanie. Nie je to ľahká dilema, ale treba ju nejakým spôsobom riešiť. Ďalej pri zúžení okruhu, zúžení okruhu subjektov oprávnených podať námietky je problém, lebo sa vypúšťa oprávnenie, oprávnenie osoby, ktorá podáva, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Takže keď to zhrniem, to, čo máme predložené, vcelku vnímame tento návrh pozitívne s tým, že navrhujeme niektoré úpravy v zmysle týchto našich kritických pripomienok, a preto klub Kresťanskodemokratického hnutia a jeho poslanci podávajú pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu. Ja zhruba uvediem, že o čo v týchto pozmeňovacích návrhoch pôjde. Prvá vec, navrhujeme ponechať v súčasne platnom znení zákona, to je ustanovenie, ktoré, ktoré definuje posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania publikačnému úradu. Toto oznámenie zachováva určitú mieru transparentnosti a zabezpečuje zdravú hospodársku súťaž. Vypustením tohto ustanovenia sa subjekty, by sa subjekty o uzatvorení zmluvy dozvedeli až oneskorene z Centrálneho registra zmlúv. Takže tu teda pridávame k tej transparentnosti a zároveň ponechávame, ponechávame zrýchlenie verejného obstarávania. Ďalej navrhujeme zmeniť navrhovanú právnu úpravu tak, aby povinnosť odoslať výzvu na predkladanie ponúk vopred určenému okruhu, neurčenému okruhu hospodárskych subjektov sa vzťahovala na všetky typy podlimitných zákaziek, a nielen na podlimitné zákazky na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota, predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800-tisíc eur. Vnesením tejto úpravy sa eliminuje negatívny dosah na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Rovnako takáto právna úprava môže mať pozitívny vplyv aj na cezhraničný nákup, ktorý umožní prílev lepších alternatív na trh, na trh. Európsky výbor regiónov vo svojej správe o vykonanie smerníc v oblasti verejného obstarávania z roku 2019 vyzýva na umožnenie predkladania ponúk potencionálnych zahraničných záujemcov. Navrhovaná právna úprava posilní prvok transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti čerpania verejných prostriedkov. Takže opäť ideme v tej transparentnosti ďalej a zachováme, zachováme ten ťah na to, aby sa verejné obstarávanie zrýchlilo. V ďalšom bode navrhujeme vypustiť úpravu, že v námietkovom konaní je úrad viazaný rozsahom označenej skutočnosti, proti ktorým námietky smerujú, a nemôže rozhodnúť nad ich rámec. Úrad pre verejné obstarávanie má najväčšie skúsenosti a prehľad o pochybeniach v rámci zadávania zákaziek. Úrad je schopný odhaliť aj porušenia, voči ktorým záujemca – uchádzač nemusel namietať z dôvodu nedostatku podkladov, času na podanie námietok, respektíve nedostatku odbornej skúsenosti, praxe v oblasti verejného obstarávania. Je preto prínosné, ak úrad preskúmava zákazku ako celok, prípadne v širšom kontexte, ako je uvedený v rámci podaných podmienok, námietok. Uvedené prispieva k zákonnosti a správnosti procesu verejného obstarávania a dodržiavaniu princípu ochrany hospodárnosti pri nakladaní s verejnými financiami. Limitovanie úradu môže spôsobiť, že úrad v rozhodovacom procese nebude môcť konštatovať porušenie zákona, a teda nebude oprávnený prijať dostatočné rozhodnutia na úpravu, tak by to bolo v tom pôvodnom. A posledný bod, ktorý sa týka teda nášho, nášho pozmeňovacieho návrhu. Zužuje sa okruh subjektov oprávnených podať námietky, vypúšťa sa oprávnenie osoby, ktorej práva a chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, ako aj orgánu štátnej správy, ktorý poskytuje prostriedky z európskych fondov. Námietky bude môcť podať len uchádzač, záujemca alebo účastník súťaže návrhov. Navrhujeme túto zmenu čiastočne modifikovať, to bolo to, čo je v predloženom, navrhujeme modifikovať a ponechať pôvodné písmeno e), to jest ponechať možnosť podať námietky zo strany orgánov štátnej správy, ktoré poskytujú finančné prostriedky z Európskej únie. Tak sa zabezpečí zvýšená ochrana a hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a kontrola využívania verejných zdrojov vrátane zdrojov z Európskej únie. A teraz prečítam náš pozmeňovací návrh. 1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 26. 2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 53. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I bode 56 v § 110 ods. 1 sa vypúšťajú slová: „na stavebné práce, ktorej predpokladaná hodnota zákazky je rovná alebo vyššia ako 800 000 eur". 4. V čl. I sa vypúšťa bod 73. Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú. 5. V čl. I bod 75 znie: „75. V § 170 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmeno e sa označí ako písmeno d.”. Ďakujem za pozornosť. [10:31] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Pani Turčanová s faktickou. [10:31] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja by som chcela zareagovať na kolegu. Naši starostovia majú problém kvôli prehnanej byrokracie a našim vlastným pravidlám častokrát aj nad rámec smerníc Európskej únie, a preto nevedia využiť finančné prostriedky na rozvoj a obnovu obce. A musíme si priznať, že väčšinu financií práve na rozvoj obcí máme z Európskej únie. V čerpaní eurofondov patríme medzi najmenej úspešné, ale aj najpomalšie čerpajúce krajiny, a preto verím, že tento návrh bude prvým krokom k lepšiemu a efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými prostriedkami. Verejným obstarávaním to však nemôže skončiť, pretože problémom, najmä čo sa týka eurofondov, sú aj zložité a nezrozumiteľné pravidlá v našich vlastných výzvach a byrokracia okolo nich. Preto navrhujem, aby sme sa inšpirovali krajinami, kde to funguje a kde môžeme rok čo rok vidieť posun. Zjednodušme procesy, urobme lepšie výzvy, efektívnejšiu kontrolu a hlavne dajme väčšiu časť eurofondov do regiónov, pretože tam sú župani, primátori a starostovia, ktorí najlepšie vedia, kedy, ako a kde potrebujeme tieto zdroje použiť. Ďakujem. [10:31] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Reagujte faktickými na vystupujúceho. Pán poslanec Dostál, pripraví sa poslankyňa Puškárová. [10:31] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, takou mantrou návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je urýchľovanie verejného obstarávania, jeho zjednodušovaním a odstraňovanie tzv. goldplatingu, teda to, čo je v našich pravidlách o verejnom obstarávaní prísnejšie zadefinované, ako vyžadujú, vyžaduje právo Európskej únie. K tomu by som na úvod si dovolil zacitovať Martina Goliana, experta na verejné obstarávanie, šéfredaktora odborného portálu o verejnom obstarávaní vo-portal.sk, s ktorým teraz spolupracujem v témach súvisiacich s verejným obstarávaním a aj k tomuto návrhu zákona sme spolu predkladali hromadnú pripomienku v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Vo svojom vyjadrení uvádza, že navrhované zásadné zmeny zákona o verejnom obstarávaní nie sú v návrhu podložené žiadnymi relevantnými analýzami či podkladmi odôvodňujúcimi ich opodstatnenosť. Hovoria len o odstraňovaní tzv. goldplatingu. Podľa jeho názoru ide o nepochopenie, ako transponovať smernice, pretože smernice dávajú priestor na tvorbu pravidiel podľa zvyklostí a úrovne jednotlivých krajín a, povedzme si rovno, aj podľa úrovne korupcie v danej krajine. Ani obmedzenie maximálnej rýchlosti v obci na 50 km/h nám nepredpisujú smernice Európskej únie, ale skúsenosť a zdravý rozum. Môžeme sa rozhodnúť, že zvýšime rýchlosť dopravy v obci a maximálny limit posunieme na 150 km/h. Určite sa tým priechodnosť obce automobilmi zvýši, ale za akých škôd, rizík a vedľajších nákladov. Tak ako účastníkom cestnej premávky nie sú len vodiči automobilov, ale aj ľudia, tak aj, tak ani jediným účastníkom verejného obstarávania nie sú len zadávatelia zákaziek, čiže štát alebo samospráva, ale aj dodávatelia tovarov, služieb a stavebných prác, a to najmä malí a strední podnikatelia, ktorí majú právo dozvedieť sa o zadávaní tej-ktorej verejnej zákazky, ako aj právo brániť sa, keď sú podmienky v obstarávaní diskriminačné, a na konci stojí občan, ktorý očakáva, že za jeho dane a poplatky dostane adekvátnu verejnú protihodnotu. Toto je, myslím, že veľmi výstižné zhrnutie navrhovaným, navrhovaných zmien a ich podstaty. Argumentuje sa odstraňovaním zbytočného goldplatingu, ale goldplating je predovšetkým zaťažovanie podnikateľskej sféry nadbytočnými reguláciami, povinnosťami, požiadavkami, niečoho, čo nevyplýva priamo z práva Európskej únie, ale sa to odvolávajúc sa na právo Európskej únie a na to, že musíme, musíme transponovať často prílepky k našim návrhom zákonom, zákonov a potom podnikatelia, áno, sú zaťažení nadbytočnou byrokraciou. Ale zákon o verejnom obstarávaní predsa primárne určuje pravidlá pre verejné subjekty, pre verejnú správu a ak sú tie pravidlá prísnejšie, ako od nás vyžaduje Európska únia, tak to nie je na úkor podnikateľov, práve naopak, ak sú tie pravidlá vo vzťahu k transparentnosti a k možnosti kontroly prísnejšie, tak to vytvára priestor pre to, aby sa podnikatelia mohli zúčastňovať hospodárskej súťaže tam, kde verejný sektor niečo obstaráva. Ak odstránime tzv. goldplating, ak navýšime limity na maximálnu možnú mieru, tak nepochybne to zjednoduší, zjednoduší situáciu verejným obstarávateľom, ale následkom bude, že menej podnikateľov sa bude reálne zúčastniť hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k viacerým ukazovateľom sa navyšujú limity, keď je potrebné postupovať podľa určitých postupov, napríklad zverejňovať informáciu o pripravovanom verejnom obstarávaní, hovorili tu o tom predrečníci, nebudem, nebudem sa k tomu podrobne vracať, ale výsledkom napríklad zvýšenia tých limitov týkajúcich sa požiadavky zverejňovania bude, že bude tu viacej nástenkových tendrov, keď budú napriamo oslovovaní uchádzači, ktorí častokrát budú, budú dohodnutí, a dostane tú zákazku vopred vyhliadnutý, vyhliadnutá firma, bude to netransparentné, bude sa zvyšovať priestor pre korupciu a bude to v konečnom dôsledku znamenať, že štát, ale aj samosprávy budú nakupovať za väčšie peniaze a menej kvalitné tovary, služby a stavebné práce. Ale potom je tam aj ďalší limit, ktorý hovorí o tom, kedy netreba vôbec obstarávať, kedy vôbec netreba postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa navrhuje zvýšiť z 10-tisíc eur súčasných na 50-tisíc. Kolegovia z Progresívneho Slovenska dokonca navrhujú, že navýšiť to až na 80-tisíc. No tak ako s väčšinou toho, čo má Progresívne Slovensko ako výhradu voči, voči návrhu zákona, by som vedel súhlasiť, tak v tomto bode určite, určite nie, pretože zvýšenie toho limitu prináša riziko nehospodárneho a netransparentného nakladania s verejnými financiami a zároveň bude lákať verejných obstarávateľov deliť podlimitné zákazky do hodnoty 50-tisíc eur podľa vládneho návrhu, alebo do hodnoty 80-tisíc, do 80-tisíc eur, ak by teda uspel návrh Progresívneho Slovenska, ktorý, samozrejme, v tých ostatných častiach vnímam ako pozitívny, ale s týmto bodom sa nedokážem stotožniť. Tu by som pripomenul pripomienku Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá bola uplatnená v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorú je možné aplikovať aj na túto navrhovanú právnu úpravu. Uvádza sa tam: „Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, cieľom povinnosti transparentnosti je najmä vylúčiť riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná úprava neupravuje pravidlá zadávania podlimitných zákaziek, ktoré v plnej miere ponecháva rozhodnutie o tom, komu bude zákazka zadaná, na svojvoľnom rozhodnutí verejného obstarávateľa, je potrebné konštatovať, že navrhovaná právna úprava nesmeruje k vylúčeniu rizika uprednostňovania a svojvoľnosti, ale naopak, neobmedzenú svojvoľnosť pri týchto zákazkách uzákoňuje a legitimizuje ju ako želanie pravidlo správania sa. Z uvedených dôvodov, navrhovanú právnu úpravu nemožno považovať za podporujúcu transparentnosť procesu vynakladania verejných finančných prostriedkov. Práve naopak, táto navrhovaná právna úprava samotnú transparentnosť popiera, keďže nesleduje naplnenie jej hlavného cieľa, ktorým je eliminovať riziko uprednostňovania a svojvoľnosti zo strany verejného obstarávateľa. Z uvedeného vyplýva nevyhnutne ďalší rizikový dopad navrhovanej právnej úpravy, ktorú si predkladateľ neuvedomuje, a tým je vytvorenie priestoru na posúdenie každej jednotlivej zadanej zákazky mimo otvoreného a transparentného verejného obstarávania ako nedovolenej štátnej pomoci podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie." Ďalším bodom, ktorý obmedzí, obmedzí transparentnosť a hlavne možnosť kontroly verejného obstarávania, je navrhované vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu. Podľa dôvodovej správy sa návrhom upravujú revízne postupy, žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa európskych predpisov, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Revízne postupy však možno považovať za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty – uchádzači, podnikatelia – vedia najlepšie posúdiť napríklad to, či je zákazka diskriminačná, t. j. vyhlásená a šitá na mieru konkrétnemu hospodárskeho subjektu. Žiadosťami o nápravu hospodárske subjekty na vlastné náklady opravujú chybné verejné obstarávania. Žiadosti o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podkladov, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Týmto, touto zmenu teda naopak v konečnom dôs... alebo týmto postupom účastníci v konečnom dôsledku urýchľujú proces verejného obstarávania, nakoľko predmetné súťaže v prípade, že by neboli na podnet záujemcu opravené, môžu byť neskôr zrušené z dôvodu porušenia zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Následkom prijatia novely tak môže byť aj opačný efekt ako skrátenie verejného obstarávania, namiesto toho, aby si verejný obstarávateľ sám opravil súťažné podklady, tak celá vec sa bude musieť postúpiť priamo na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorá, ktorý o nej bude rozhodovať. Takže ten najprirodzenejší korekčný mechanizmus vypadne. Namiesto jednoduchej opravy súťažných podkladov vznikne situácia, kedy personálne kapacity uchádzača aj Úradu pre verejné obstarávanie budú používané na vypracovanie a podanie a riešenie námietok k padaniu, ktorých by ani nemuselo dôjsť. A následná kontrola je v tomto prípadne nedostatočná náhrada, nakoľko žiadny hospodársky subjekt nebude v praxi investovať čas a finančné prostriedky do uplatňovania sankčných mechanizmov, keď sa z dôvodu diskriminačných podmienok verejného obstarávania ani nemohol tohto obstarávania zúčastniť. Už tu boli, bolo spomínané to obmedzenie možnosti podávania námietok na 10 dní a ďalšie obmedzenia, obmedzenia, ktoré sa týkajú podávania námietok. Návrh novely upravuje, že námietky proti súťažným podkladom je možné podať len do 10 dní od ich zverejnenia. Príprava dokumentácie napríklad na strategickú investíciu bežne trvá roky a záujemcovia o verejné zákazky budú mať 10 dní na preštudovanie, prípadné zúčastnenie sa obhliadky miesta dodania, aby mohli podať námietku, pričom lehota na predkladanie ponúk môže byť v týchto prípadoch vzhľadom na rozsah dokumentácie a náročnosť prípravy ponuky stanovená aj na 50 a viac dní a podávanie relevantných námietok tak bude de facto znemožnené. Takáto úprava neposkytne záujemcom účinnú ochranu, ktorú vyžaduje tzv. revízna smernica rady o koordinácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác č. 89/665/EAS, ktorá v čl. 1 ods. 3 uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením." Ochrana záujemcu o zákazku, ktorý si počas lehoty na predkladanie ponúk preštuduje súťažné podklady v lehote dlhšej ako 10 dní od ich zverejnenia, nebude zákonom zabezpečená. Práve v prípade zložitých zákaziek na strategické investície si predmet zákazky často vyžaduje dlhšiu dobu naštudovania. Takže je tam možno riziko nesúladu s revíznou smernicou Európskej únie. A ešte, ešte teda k tým námietkam, lebo existuje tu často používaný mýtus o tom, ako námietky zdržujú proces verejného obstarávania, takže pár čísel. Percento námietok, o ktorých Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodoval z počtu ukončených nadlimitných a podlimitných postupov v jednotlivých rokoch, v roku 2019 to bolo 5 %, v roku 2020 to bolo 7,7 %, v roku 2021 6,6 %, v roku 2022 4 %. V roku 2022 napríklad bolo ukončených 5 342 nadlimitných a podlimitných postupov, nepočítajúc zákazky uzatvorené v rámci EKS, a Úrad pre verejné obstarávanie v tom istom roku meritórne rozhodoval o 212 námietkach. Len necelé 4 % podlimitných a nadlimitných obstarávaní v roku 2022 bolo dotknutých námietkami. Zároveň bolo uzatvorených 43 448 zmlúv cez zákazky s nízkou hodnotou, takže keby sme započítali aj tie, tak sú to doslova promile zákaziek, ktorých sa námietky reálne týkajú. Je teda jednoznačne mýtom, že námietky uchádzačov ako také zdržujú proces čerpania eurofondov či proces verejného obstarávania všeobecne. A je potrebné poukázať aj na fakt, že v prípade ak úrad rozhoduje o obsahu námietky, vo väčšine prípadov dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý. Čiže nie je to o tom, že sa podávajú prevažne neopodstatnené námietky, naopak, v prevažnej väčšine námietok Úrad pre verejné obstarávanie vyhovie. Ale najpodstatnejší význam inštitútu alebo existencie tohto inštitútu námietok je najmä v preventívnej funkcii, lebo verejný obstarávateľ bol totiž, alebo je totiž aj do, až do prijatia tejto zmeny na rozdiel od podanej žiadosti o vysvetlenie tlačený hrozbou podania námietky, aby sa riadne zaoberal a vysporiadal s podanou žiadosťou o nápravu, ktorú sa chystáme zrušiť, a vďaka tomu 96 % prípadov námietku vôbec nedostane. Posledná vec, evergreen, amnestia za porušovanie zákona o verejnom obstarávaní obcami pri obstarávaní nájomných bytov. Opäť sa navrhuje, aby obce, ktorý, ktoré obchádzali zákon o verejnom obstarávaní pri obstarávaní nájomných bytov a ktorým bola právoplatne udelená pokuta, boli amnestované, aby im tie pokuty boli odpustené. Pritom obstarávali nájomné byty v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, v rozpore s dlhoročnou metodickou a rozhodovacou praxou Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu, čo v niektorých prípadoch už potvrdili aj prvostupňové rozhodnutia súdov. Ten návrh ničím nepodkladá tvrdenie, ktoré sa uvádza v dôvodovej správe, že výklad príslušných ustanovení a posúdenie, či sa vzťahuje na obstarávanie nehnuteľnosti na základe budúcich zmlúv spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý pokuty ukladá. Ten chybný výklad, že pri obstarávaní nájomných bytov nie je potrebné, potrebné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, si osvojila iba relatívne malá skupina obcí, zhruba 48, ktoré sa vyhli aplikácii zákona o verejnom obstarávaní nedovoleným spôsobom pri kúpe nájomných bytov v rozpore s usmerneniami Úradu pre verejné obstarávanie, aj so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu. Iný verejný obstarávatelia týmto spôsobom nepostupovali a podľa predkladaného materiálu už bližšie neurčená časť dotknutých obcí svoje pochybenie uznala a uhradila pokutu. Tí, ktorí pochybenie neuznali a pokutu neuhradili, budú teraz, ak bude schválený zákon, odmenení a budú, budú zvýhodnení v porovnaní s tým, ktorí, s tými, ktorí postupovali, postupovali v súlade so zákonom, ale aj v súlade s tými, ktorí zákon porušili a úhradu, alebo teda pokutu, pokutu, ktorá im bola udelená, uhradili. Čiže ten zákon je v tomto smere nespravodlivý, lebo oceňuje porušovanie zákona, teda to by zákony robiť nemali. V minulom volebnom období prebehlo niekoľko pokusov na to, aby takáto amnestia obciam bola udelená. Vtedy sa to presadiť nepodarilo, no ale zjavne sa pomery zmenili aj v tomto smere a obce porušujúce zákon, ktoré, niektoré možno z nevedomosti, ale aj niektoré na to boli, boli explicitne upozorňované, napríklad spomínaná Šaľa, kde, kde bol ten postup v rozpore so zákonom schválený napriek, napriek tomu, že boli poslanci na zasadnutí zastupiteľstva jedným zo svojich kolegov upozornení, že musia aplikovať zákon o verejnom obstarávaní a že navrhovaný postup je v rozpore s týmto zákonom, tak teraz zákonom sa povie, že porušovať zákon, porušovať pravidlá je v poriadku. A čiže, keď to zhrniem, tento zákon uvoľňuje niektoré pravidlá, ale uvoľňuje ich až príliš. Ak treba niekomu uvoľňovať pravidlá, tak treba uvoľňovať pravidlá podnikateľom, hospodárskym subjektom, nezaťažovať ich zbytočnou byrokraciou, ale pravidlá pre verejnú správu, pravidlá pre to, ako sa má narábať s verejnými financiami, nie sú zbytočnou byrokraciou, sú nástrojom na šetrenie a efektívne vynakladanie peňazí, ktoré nie sú peniazmi iba tých, ktorí o nich rozhodujú, ale sú peniazmi náš všetkých, pretože sa na ne všetci skladáme svojimi daňami. A z tohto hľadiska predstavuje návrh novely, tak ako je navrhnutý, krok nesprávnym smerom. Ďakujem. [10:53] Andrej Danko Na vystúpenie pán poslanca žiadna faktická, ale nemám informácie, či budeme hlasovať o jedenástej. Asi ani nie je o čo, ale. Máme? Takže budeme hlasovať o jedenástej, ja neviem, pani Puškárová, ste o ochotná potom prerušiť rozpravu, alebo chcete celistvo čítať. Kde je pani? Áno, nech sa páči. [10:53] Paula Puškárová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja si dovolím len tri krátke pripomienky k predkladanému návrhu zákona a potom by som si dovolila predniesť veľmi kratučký pozmeňujúci návrh. V prvom rade... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Môžem? Len poprosím, lebo už ste tam asi postláčali všetko, idete ako navrhovateľka a ste v rozprave, dobre? Tak ešte opravu a nech jej plynie čas. Nech sa páči. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Dobre, ďakujem veľmi pekne. V prvom rade tento zákon kopíruje trošičku, alebo teda pomáha vyriešiť aj problém inflácie. Možno tento argument nebol dostatočne zdôraznený, ale veľmi dobre vieme, že za tie, za to posledné obdobie sme čelili zvyšujúcim sa cenám nielen stavebných materiálov, ale aj tovarov a služieb. Čiže ak máme zvyšujúcu infláciu, takým prirodzeným, prirodzeným podnetom, ako sa s ňou vysporiadať, je teda riešenie nejakým spôsobom limitov. Druhá taká krátka poznámka, ja vítam, že tento zákon nevstupuje do transparentnosti, stále uvidíme objednávky, stále uvidíme zmluvy, stále uvidíme faktúry. A tretí bod, vy viete, že som z toho akademického prostredia, celá moja publikačná činnosť bola o regionálnom raste, o tom, ako dosahujeme rast produktivity, rast ekonomiky, to znamená celkového hádepéčka na regionálnej úrovni. A aj keď sa môžme zhodnúť, že tie inovácie sú istou významnou zložkou, omnoho významnejšou zložkou podľa tých posledných štúdií je sociálny kapitál. A sociálny kapitál nie je nič iné ako dôvera. Ja viem, že v tejto našej spoločnosti hovoriť o dôvere je veľmi náročné, ale aj napriek tomu preukázanie nejakej dôvery a budovanie dôvery, možno aj práve rozviazaním takých rúk pre jednotlivých starostov, županov alebo verejných obstarávateľov, a to teda aj vysoké školy, môže pomôcť tomu ekonomickému rastu. Čiže z tohto odborného som si dovolila aspoň takýto malý argument z výsledkov akademických, akademických výskumov priniesť. No a dovolím si zároveň aj predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý dávam do pléna kvôli tomu, že vysokoškolské jedálne nám akosi vypadli z toho pôvodného návrhu a teda aj po dohode s pánom ministrom si ho dovolím teraz prečítať. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika, Karola Janasa a Romana Michelka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224. V čl. I bode 6 § 1 ods. 13 písm. ab) sa slovo „stravovania, 25h) ” nahrádza slovami „stravovania 25h) alebo účelové zariadenie vysokej školy, ktoré poskytuje stravovanie, 25i)" Poznámka pod čiarou k odkazu 25i znie: „ 25i) § 98 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.". V nadväznosti na vloženie poznámky pod čiarou sa nasledujúci odkaz a poznámka pod čiarou primerane preznačia. Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. [11:05] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vyhlasujem prestávku do jedenástej hodiny, kedy by sme mali pokračovať hlasovaním a potom vystúpi pán poslanec Vážny. (Prestávka.) [11:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v ďalšom programe hlasovaním. Pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Máme to uvedené ako tlač 231, bod 25 schváleného programu. Spoločným spravodajcom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj je poslanec Branislav Becík, ktorý ako spravodajca bude uvádzať zákon. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Jeden poslanec do rozpravy, pán Viliam Zahorčák. Nech sa páči, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Opakované hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, urobil som chybu, vyhlásil som rozpravu za skončenú, chcel som povedať, že končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, pardon. Môžte pokračovať, pardon. Zahorčák, Viliam, poslanec NR SR Takže predkladám návrh na opakovanie druhého čítania podľa § 85 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávame návrh na opakovanie druhého čítania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231. Navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje len v gestorskom výbore a na schôdzi Národnej rady podľa § 85 ods. 4 písm. b) a c). Navrhujeme, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že uvedený návrh zákona prerokuje v opakovanom druhom čítaní z dôvodu potreby podania ďalších pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa zákona č. 575/2001 Z. z a súvisiacich predpisov, ako aj legislatívno-technických úprav návrhu zákona, a to aj v nadväznosti na ostatnú novelu zákona o štátnej službe. Pán predsedajúci, skončil som. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem pekne, teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či má záujem spravodajca. Dobre, teraz dávam hlasovať o návrhu skupiny poslancov na opakovanie druhého čítania s tým, že opakované druhé čítanie sa uskutoční v gestorskom výbore a na schôdzi Národnej rady. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 77 za, 60 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh skupiny poslancov schválili. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V tejto súvislosti podávam návrh, aby sa opakované druhé čítanie na schôdzi Národnej rady uskutočnilo dnes po sedemnástej hodine po vyhlásení výsledkov hlasovania o dvoch návrhoch na voľbu. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať v rozprave. (Prestávka.) [11:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 224, spoločná správa výborov má tlač 224a. Pána navrhovateľa ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie máme v sále, vitajte, pán minister, takisto spravodajcu, ktorým je poslanec Igor Šimko, máme na mieste. Ďalším v rozprave, ktorý vystúpi, je pán poslanec Ľubomír Vážny, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.) [11:15] Ľubomír Vážny – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý jednoznačne určí niektoré neurčité a vágne definované pojmy v súčasne platnom zákone a v druhom bode posúvam mojím návrhom účinnosť jednej časti, aby bola v súlade s účinnosťou, ktorá už bola posunutá, celého zákonu. Prednesiem pozmeňujúci návrh. Čiže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 224. 1. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie: „35. § 48 vrátane nadpisu znie: „§ 48 Vysvetlenie (1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne poskytnú vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti všetkým záujemcom, ktorí sú im známi, a) najneskôr však šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti za predpokladu, že o vysvetlenie záujemca požiada minimálne osem dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti, b) najneskôr však štyri dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v prípade, ak sa použije zrýchlený postup z dôvodu naliehavej udalosti za predpokladu, že o vysvetlenie záujemca požiada minimálne šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti. (2) Ak žiadosť o vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti je doručená včas podľa ods. 1 a verejný obstarávateľ a obstarávateľ neposkytne vysvetlenie do piatich dní od doručenia žiadosti, predĺži lehotu na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadosti o účasť alebo lehotu na predkladanie návrhov najmenej o toľko dní, o koľko presiahla doba od doručenia žiadosti do poskytnutia vysvetlenia päť dní. (3) Ak o vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti písomne požiada záujemca, verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne vysvetlenie vrátane presného znenia žiadosti bez identifikácie tohto záujemcu"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: V odseku 1 sa namiesto, ako som už povedal, nejednoznačných pojmov „bezodkladne", alebo „dostatočne vopred", ktoré sú v súčasnom zákone, verejným obstarávateľom a obstarávateľom určujú jasné a striktné lehoty v procese vysvetľovania informácií potrebných na vypracovanie ponuky, čo má nespochybniteľne pozitívny vplyv na zrýchlenie procesu verejného obstarávania. V odseku 2 jednoznačným spôsobom stanovuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom počet dní, o ktoré sú povinní predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk v prípade neposkytnutia vysvetlenia dokumentov k verejnému obstarávaniu v zákonných lehotách. A odsek 3, zabraňuje zverejňovaniu obchodných mien záujemcov v procese vysvetľovania dokumentov k verejnému obstarávaniu a tak potenciálne zrušuje, a tak zabraňuje potenciálne k zrušeniu verejného obstarávania, ak by k takému pochybeniu prišlo. Bod dva môjho pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bode 124 v nadpise § 191 sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta". Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s posunom účinnosti zákona na 1. augusta 2024. Skončil som znením pozmeňujúceho návrhu, zároveň žiadam hlasovať o bodoch 1 a 2 môjho pozmeňujúceho návrhu v zmysle § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku oddelene. Ďakujem za pozornosť. [11:15] Peter Žiga Na vaše vystúpenie neevidujem faktickú poznámku. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Peter Stachura, nech sa páči. [11:20] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi k tomuto zákonu, novele zákona o verejnom obstarávaní, upozorniť na jednu závažnú skutočnosť a na konci by som predniesol takisto pozmeňujúci návrh. Po veľkej novele zákona o verejnom obstarávaní v roku 2022, to bol koniec marca ´22, pán Holý predložil novelu zákona, ktorá upravovala mnohé podmienky verejného obstarávania a okrem iného spôsobila to, že predovšetkým v oblasti zdravotníctva je tu nepomer medzi tým, ako obstarávajú štátni, štátne nemocnice či už tovary alebo služby, alebo aj stavebné práce, a nepomer, ako obstarávajú verejne súkromná, súkromné nemocnice. Tento, tento nesúlad je spôsobený práve tým, že došlo ku zmene jedného paragrafu, ten bol vypustený a tá situácia konkrétne vyzerá teraz tak, že ak chce štátna nemocnica vysúťažiť magnetickú rezonanciu za povedzme dva milióny eur a nie sú to jej peniaze, teda, teda ak je to štátna nemocnica, tak má napríklad peniaze z eurofondov, ktoré boli napríklad v nejakom období k dispozícii a potrebuje na to pomerne dlhú dobu, aby zabezpečila, alebo teda podľa litery zákona všetky náležitosti verejného obstarávania splnila, niekedy to trvá skutočne niekoľko mesiacov. Situácia po tejto novele pána Holého z roku ´22 pre súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyzerá úplne inak, stačí mu urobiť, stačí mu robiť tri ponuky, teda nejakú, na trhu nájsť tri ponuky a potom sa rozhodne pre jednu z nich, nemusí ich dokonca ani zverejniť, to znamená, je výrazne zvýhodňovaný oproti štátnym nemocničným zariadeniam. A tento, tento nepomer je veľmi závažná vec, pretože nejde teda len o eurofondy, ale ide aj o plán obnovy, to znamená zdroje, ktoré prichádzajú, a tu vidím zjavne zvýhodňovanie teda tých súkromných poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti oproti štátnym. Myslím si, a je to aj názor Kresťanskodemokratického hnutia, že my sme za to, aby sa zákon o verejnom obstarávaní zjednodušil, aby sme mali to verejné obstarávanie jednoduchšie, aby sa rýchlejšie dostávali aj nemocnice ku svojim produktom, službám, stavebným prácam, ale na druhej strane musí tu platiť nejaká elementárna slušnosť, musí tu platiť rovnosť šancí a musí tu platiť to, že tie, tie možnosti sú pre všetkých rovnaké. Ešte by som chcel upozorniť na to, že táto situácia spôsobuje aj to, že kým štátne napríklad nemocnice obstarávajú podľa zákona veľmi dlho, niekedy nestihnú do termínu, ktorý je stanovený, obstarať či už produkt, službu alebo stavebné práce a tie peniaze, ktoré teda ony nestihnú vyčerpať, sa vracajú späť a potom sa môže o nich znovu súťažiť a opäť môžu vyhrať súkromné spoločnosti, ktoré už dávno, dávno majú vybraté či už MR-ko, alebo nejaké iné služby. Čiže chcem, ctené kolegyne, kolegovia, vás upozorniť na tento problém, o tomto som rozprával aj s hnutím SLOVENSKO, ďakujem za podporu, že nám dali podpisy na tento pozmeňujúci návrh, sami si uvedomujú, že táto vec nie je v poriadku a potrebuje zmenu a pevne verím, že tento pozmeňujúci návrh nájde podporu aj v koalícii, resp. že si tento návrh osvojíte. Ak dovolíte, prednesiem teraz znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslanca... (rečníkovi sa vypol mikrofón) a už ide, pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení neskorých (správne niektorých, pozn. red.) zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 224. V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie: „18. § 8 sa nahrádza novým znením § 18, § 8, pardon, § 8, ktorý znie: „§ 8 (1) Ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, viac ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, je táto osoba povinná postupovať a) ako tento verejný obstarávateľ, ak predpokladaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 ustanovený pre tohto verejného obstarávateľa, b) podľa § 110, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a súčasne sa rovná alebo je vyššia ako 1. 130 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru okrem potravín a zákazku na poskytnutie služby okrem služby uvedenej v prílohe č.1 , 2. 325 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, 3. 715 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1, c) podľa § 108, ak ide o 1. zákazku na dodanie tovaru okrem potravín, zákazku na poskytnutie služby alebo o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa písm. b) prvého až tretieho bodu a súčasne sa rovná alebo je vyššia ako 50 000 eur, 2. zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny a ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a súčasne sa rovná alebo je vyššia ako 50 000 eur. (2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na osobu, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ a a) ktorá získala finančné prostriedky v rámci opatrení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov 28) alebo finančné prostriedky určené na podporu rozvoja vidieka, poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárstva, lesného a rybného hospodárstva podľa osobitných predpisov; 29) to neplatí, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov, b) ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky určené na tvorbu, vývoj, prípravu realizácie, výrobu, postprodukciu, distribúciu, prezentáciu, propagáciu a iné šírenie audiovizuálneho diela, ak je táto osoba zapísaná v zozname osôb pôsobiacich v audiovízii podľa osobitného predpisu; 29a) to neplatí, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazku na poskytnutie služby, ktorá súvisí s týmito stavebnými prácami, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 a na ktorú verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov. (3) Ak verejný obstarávateľ poskytne obstarávateľovi finančné prostriedky na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb, ktoré súvisia s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9 a ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený pre zadávanie nadlimitných zákaziek obstarávateľom, alebo ide o tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré nesúvisia s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9, je obstarávateľ povinný postupovať ako tento verejný obstarávateľ podľa tohto zákona."." Poznámka k odkazu 28 znie: 28) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení. Poznámka k odkazu 29 znie: 29) Napríklad nariadenie Európskej únie č. 1305/2013 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č.791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014) v platnom znení. Poznámka k odkazu 29a znie: 29a) § 6 zákona č. 40/2015 Z z. o audiovízii a o zmene doplnení niektorých zákonov. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Zmyslom predloženého pozmeňovacieho návrhu je návrat do legislatívneho stavu pôvodného § 8 tohto zákona platného pred veľkou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2022. Veľkou novelou zákona o verejnom obstarávaní z 31. marca 2022 sa zásadným spôsobom upravilo postavenie súkromných subjektov, ktoré boli touto novelou postavené mimo povinnosti obstarávať podľa pravidiel zákona o verejnom obstarávaní. V dôvodovej správe sa to zdôvodňovalo zjednotením s európskou legislatívou, konkrétne s č. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24 Európskej únie o verejnom obstarávaní. Faktom ale bolo, že eminentný záujem o transponovanie tohto ustanovenia do našej legislatívy mali najmä majitelia súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ide hlavne o oblasť čerpania európskych fondov, keďže tu im dovtedy takáto povinnosť vznikala. Po novele zákona a tohto ustanovenia je dodnes situácia taká, že štátna nemocnica čerpajúca finančné prostriedky z fondov Európskej únie a štátu a súkromná nemocnica majú v podstatnej miere rozdielne povinnosti pri obstarávaní napríklad zdravotníckej techniky. Kým štátna, resp. župná nemocnica musí obstarávať napríklad magnetickú rezonanciu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, čo v praxi trvá bežne aj rok, súkromná nemocnica tým, že nemusí uplatňovať postupy zákona o verejnom obstarávaní, jednoduchým prieskumom trhu, bez akejkoľvek transparentnosti a zverejnenia výzvy si vie doslova za týždeň zakúpiť magnetickú rezonanciu z rovnakých európskych a štátnych peňazí. Táto úprava mala veľký dosah už aktuálne pri ukončovaní programového obdobia medzi rokmi 2014 – 2020, kedy takto zvýhodnený súkromný sektor v zdravotnej starostlivosti jednoducho dokázal ukončiť svoje projekty a vyčerpať finančné prostriedky a medzi subjektami, ktoré to nestihli, sú práve kvôli zdĺhavosti zadávania zákaziek výhradne štátne nemocnice. Ešte väčší dosah predpokladáme v novom programovom období a hlavne pri čerpaní zdrojov z plánu obnovy, kde je alokovaný ešte väčší rozpočet. Skončil som pozmeňujúci návrh. Ďakujem. [11:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý je pán poslanec Krajčí. [11:33] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No to je neuveriteľné, čo súkromníci dokážu prepašovať do zákonov a akým spôsobom sa dokážu zvýhodňovať. Opäť hovoríme, ide o peniaze z európskych fondov, z plánu obnovy, teda o štátne, verejné zdroje a súkromníci si dokážu do zákona prepašovať to, že nemusia verejne obstarávať. A štát musí. A v tomto prípade tu nejde len o nemocnice, lebo toto je naozaj účelovo zrealizovaná zmena v prospech súkromníkov, ale už dlhodobo platí tento úzus v prípade poisťovní. Pritom poisťovne spravujú verejné zdroje, ale ony obstarávať nemusia a Všeobecná zdravotná poisťovňa obstarávať tovary a služby musí. Zoberte si, aká je potom súťaž tu? Nakoniec všetci zástancovia tej Zajacovej reformy hovoria o trhu, o súťaži, ale pritom úplne evidentne vidíme, že súťaž je totálne deformovaná v prospech súkromného sektoru účelovými zmenami v zákone. A toto isté sa napríklad deje pri prepoisťovacej kampani. Zoberte si, súkromníci si ju nastavia bez toho, aby museli obstarávať veci, celý marketing, Všeobecná zdravotná poisťovňa potrebuje niekoľko mesiacov, aby sa dokázala prispôsobiť trhu a zvoliť správnu stratégiu teda a musí obstarávať tovary a služby. A toto isté je teraz v prípade nemocníc. Ja verím, že zákonodarci v tejto snemovni chápu, že im ide o zdravotníctvo, rozumejú, že takýmto, takéto nerovnaké zaobchádzanie výrazne zvýhodňuje tých, ktorí potom účelovo zneužívajú takéto postavenie, a potom to ničí štátne zdravotníctvo. Verím, že podporíme tento návrh Petra Stachuru. [11:33] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [11:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Poslanci koalície pri poslaneckom sľube sľubovali, že budú chrániť záujmy občanov, verejné záujmy. Musím povedať, že toto je záujem súkromných firiem. Všetci dobre vieme, kto vlastní zdravotnícke súkromné firmy, všetci dobre vieme, komu sú vďační vládni predstavitelia, ale všetci dobre vieme, že tá spravodlivosť je naozaj spravodlivá. Nie tá, čo tu predvádza táto vládna koalícia, na ktorú sa hrá, a je mi veľmi ľúto, že poslanci vládnej koalície podporia zákon, v ktorom ideme v ústrety súkromným firmám, ktoré nemusia, nemusia verejne obstarávať. Je to, je to proti akejkoľvek ľudskej, zdravej, intelektom podporenej povahe, je toto obludné, hyenistické a toto poslanci vládnej koalície idú robiť. Verejné obstarávanie súkromných firiem nemusí byť, súkromných zdravotníckych firiem, a sú zvýhodnené. Opakujem, všetci vieme prečo. [11:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Stachura. [11:37] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za podporné stanovisko. Ja som chcel povedať ešte tiež dôležitú vec, že práve toto je dôkaz toho, ako nebezpečné je meniť legislatívu v skrátenom legislatívnom konaní rôznymi prílepkami, keď prichádzajú nejaké pozmeňováky, ktoré naozaj zásadne môžu zasiahnuť do systému. Tu vidíme jeden z takýchto príkladov. Myslím si, že ani, ani kolegovia, ktorí to podporili, si neuvedomili, že takéto niečo vlastne v minulej, v minulej snemovni prešlo aj cez nich, pretože sú to veci, to je obludné, koľko vecí Národná rada vlastne teraz prijíma, v akom skrátenom legislatívnom konaní tu v takom rýchlom tempe prijímame zákony a takýmto spôsobom môžeme naozaj prehliadnuť niektoré veci a myslím si, že, ruku na srdce, každej, každej koalícii sa to môže stať, či už tejto, alebo predošlej, že jednoducho prejdú pozmeňováky, nejaké novely, ktoré si nikto len rýchlo nevšimne, a už to bolo veľmi šikovne pripravené a potom sa z toho profituje dlhú dobu. Takže ja chcem apelovať na nás všetkých, ako dávajme si na tieto veci pozor, to nie je sranda, prečo tu hovoríme, že tie zákony sa majú prijímať v riadnom, v riadnom konaní, pretože naozaj potom tá šanca chýb alebo vecí je výrazne nižšia. Ja nie som expert na verejné obstarávanie, mne to trvalo tiež veľmi dlho, kým som pochopil, kde je, kde je, kde je problém, je to napísané naozaj tak, že tomu rozumie možno skutočne len človek, ktorý sa verejnému obstarávaniu rozumie, ale som presvedčený o tom, že to bol zámer, že to bol zámer aj z dôvodu toho, že v tom zákone sa potom náhle ocitlo päť miliónov eur na stavebné práce. A zhodou okolností plán obnovy, ktorý ešte potom upravil pán Lengvarský, hovoril o malých zákazkách do päť miliónov z plánu obnovy. Čiže toto sú evidentne veci, ktoré boli pripravené, a mňa aj, mňa veľmi mrzia, dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možno prihlásiť sa do rozpravy ústne. A vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce sa vyjadriť k rozprave. Nech sa páči. [11:39] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ešte raz ďakujem pekne všetkým vystupujúcim aj za pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli aj z teda od niektorých, stihli ste komunikovať aj s našimi odbornými útvarmi, ktoré sú tu. Začnem možno od konca. To, čo tu bolo teraz vyčítané, to sa naozaj dostalo do zákona v roku 2022, hej? Ja som o tom tiež nevedel. Mrzí ma, že sme to nevychytili v medzirezortnom pripomienkovom konaní, lebo sme to mohli elegantne urobiť, lebo tie návrhy, ktoré sú predkladané, aj ktoré dal pán poslanec Hajko, ktoré dal pán poslanec Hargaš, ktoré dala poslankyňa Remišová, v niektorých statiach, a čo komentoval pán poslanec Dostál, v niektorých častiach idú proti sebe, hej? Na jednej strane je tu limit 50-tisíc, ktorý bol 10-tisíc, kde nám pani Remišová vyčíta jeho výšku, aj pán Dostál, na druhej strane prišlo Progresívne Slovensko s navýšením na 80-tisíc. Čiže ja chcem povedať, že naozaj tento zákon predkladám rád, hovorím aj druhú vec, že k tomuto zákonu sa určite ešte vrátime, pretože sú návrhy, aj ktoré priniesol pán poslanec Vážny. Priniesol dva návrhy, jeden je v poriadku, s ním súhlasíme, druhý si potrebujeme dodiskutovať, aby sme neurobili právne, práve spomalenie niektorých procesov. Čiže my sa k tomu zákonu chceme vrátiť a chceme sa vrátiť k nemu aj preto, lebo prax ukáže, ako bude používaný. My naozaj dávame dôveru starostom a primátorom, som to hovoril aj médiám a verím, že prax ukáže, že sme urobili dobrý krok. A potom máme mnohé praktické alebo aplikačné problémy, ktoré vznikli, z ktorých je mnoho v tých 64 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prešli v jednom balíku vo výbore, vyriešených a mnohé možno ešte aj prejdú a budú reagovať aj na aktuálne prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce verejné obstarávania. Čiže súhlasím s vami, pán poslanec, že to, čo ste kritizovali, bolo v roku 2022 v skrátenom legislatívnom konaní, nevšimol si to zjavne nikto, lebo keby si to všimol pán poslanec Krajčí, tak asi by reagoval a kričal každý, nevšimol si to nikto. Ja som sa to dozvedel dnes, ale máme na to jednoduchý dôvod, lebo keď to obstarávanie nemusí, nemusí byť v tých zákazkách do piatich miliónov u súkromných nemocníc, tak si to vieme teraz skontrolovať, ktoré budú úspešné, kto to vyhral a za akú cenu. Vieme to urobiť, hej? Nevieme s tým urobiť spätne nič, ale keď, keď zistíme, ja nemám problém s tým, aby keď niekto obstaráva, teda takto, európske fondy idú vlastným životom, to aj súkromné nemocnice obstarávať musia, hej? Cudzie európske peniaze, môžu vám byť hocijaký súkromný subjekt, obstarávať musí. Hej, to sa týka aj súkromných firiem, ktoré čerpajú peniaze z ministerstva hospodárstva, musia obstarávať. Takže ja sa kľudne vrátim k tomu, lebo naozaj tá argumentácia býva, áno, pracujú vo väčšine s prostriedkami z verejného zdravotného poistenia, majú tam aj súkromné zdroje, niekedy je možno komplikované zistiť, ktorý je zdroj súkromný a na čo je použitý štátny, však oni sú takisto chytrí, ako aj my, ale nie je problém, keď budeme vedieť, že sa niečo obstaráva zo zdrojov verejných, z európskych automaticky, aby to bolo niekde zachytené, aby sa tak robilo. Čo sa týka plánu obnovy, tam zrejme už sa spätne vrátiť nevieme, lebo pokiaľ mám informácie, tak zrejme väčšina tých peňazí v týchto menších projektov už bolo vyhodnotených, ale vieme sa pozrieť aj za akú cenu a aj kto to robil, aj takisto aj u poisťovní. Takže ja som rád, že táto debata prebehla, niektoré pozmeňováky prejdú, niektoré neprejdú, ale ja toto beriem ako za základ novej etapy vo verejnom obstarávaní, pretože tento zákon sme my aj robili aj konzultovali aj s Úradom pre verejné obstarávanie, boli sme štyrikrát na konzultáciách aj v Bruseli, preto niektoré podmienky, ktoré budú v zákone a budú sa týkať európskych peňazí, budú upravené trochu inak v metodických príručkách. Preto to, čo tu bolo kritizované, zvýšený bezpečnostný záujem, ktoré má možnosť vyhlásiť napríklad ministerstvo vnútra, bude upravené metodikou, ktorú pripravíme spolu s ÚVO. Takisto to odkonzultujeme s Komisiou, aby sa nám nestalo, aby sme mali istotu, že tento zákon, tento zvýšený bezpečnostný záujem sa použije len vtedy, keď sa použiť dá. Čiže ja som naozaj otvorený aj tomu, aby sme ten zákon potom ešte vyprecizovali, ale som veľmi rád, že nám prejde a bude tento zákon platný a, ako som už povedal, život ukáže, či sme urobili správne a tá dôvera bude využitá na prospech investícií v našich regiónoch, v našich mestách a obciach a keby sa stal problém, tak k tomu zákonu sa naozaj vieme na každej schôdzi vrátiť a to, čo bude problém vylepšiť, ale berme to ako prvý ústretový krok naozaj k našim primátorom, starostom. Ja som si pozeral, však my na tých stretnutiach, ktoré, na ktoré chodíme s Michalom Kaliňákom, máme aj starostov a primátorov, aj z KDH, však vás je veľa z hľadiska politických alebo z hľadiska nominantov starostov. Najprv sú nezávislí, potom sú naši, SMER a vy, hej, čiže to je masa ľudí, a my máme od vašich starostov z KDH len pozitívne pocity k tomuto zákonu a všetci to odsúhlasujú, lebo to brzdí ich. Ale je to zákon, ktorý sa týka všetkých a ja verím, že prinášame naozaj jednu novú pozitívnu éru do obstarávania a všetky chyby, ktoré sa udiali aj v minulosti alebo ktoré ukáže aplikačná prax, môžeme naozaj vychytávať. Nie sme v žiadnom časovom strese aj z hľadiska eurofondov, sme v polke programového obdobia, čerpať sa začína až teraz, čiže naozaj máme čas, aj keď vzniknú nejaké aplikačné problémy, alebo ešte niečo nájdeme, to celé upravovať. Takže ešte raz vám veľmi pekne ďakujem všetkým, keby ste ešte niekto chceli odborne, ešte tu mám svoj odborný tím na balkóne, keby ste si chceli nejaké odborné alebo časti tohto zákona prebrať, a teším sa teda na ďalšiu spoluprácu. Ďakujem pekne. [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? [11:45] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Rozprava prebehla štandardne, budeme o tomto návrhu hlasovať o sedemnástej. Ďakujem. [11:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať nasledujúcim bodom, ktorý je, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 309. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 321. Prosím pána ministra Richarda Rašiho, aby nám vládny návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. , tlač 309.] [11:46] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Príjemné dopoludnie ešte prajem teda ešte raz. Je to zákon, ktorého jediným cieľom je posunúť lehotu účinnosti, ktoré sa týkajú, ktoré by mali zjednodušiť výkon zaručenej konverzie pre osoby, ktoré zaručenú konverziu vykonávajú a ktorých výsledkom má byť posilnenie dôveryhodnosti výstupov zo zaručenej konverzie. Je to zákon, ktorý nemá vplyv ani na rozpočet verejnej správy, ani na verejné výdavky, ani sociálne vplyvy, ani životné prostredie, a tým návrhom je to, aby sa tá účinnosť posunula na 1. október 2026, aby teda tá zaručená konverzia, keď už bude v zákone ustanovená, aby bola aj technicky v súlade aj so všetkými požiadavkami, ktoré na ňu dávame. Takže je to zákon technického charakteru, ktorý hovorí len o posune účinnosti zaručenej konverzie. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [11:46] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Romanovi Malatincovi, aby uviedol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec. [11:47] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 325/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z., tlač 309. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajstvu vyplývajú, spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavný (správne ústavnoprávny, pozn. red.) výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024, v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [11:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, za klub Progresívneho Slovenska pán poslanec Ján Hargaš, ktorému dávam slovo. [11:50] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len naozaj v krátkosti, po obsahovej stránke na tom nie je čo kritizovať, teda určite nie z mojej strany, pretože sa táto úprava prijala, keď som ešte bol na ministerstve. Keďže ide iba o posun účinnosti, tak teda medzi prvým a druhým čítaním asi by bolo fajn vysvetliť, že prečo to posúvame až o dva roky, pretože tá úprava je platná, myslím, že od septembra ´22, ak si správne pamätám, že prečo teda potrebujeme ďalšie dva roky, lebo teda chápem, že možno niektoré procesy sa spomalili a tak ďalej, ale veď predsa už, pán minister, ste tam niekoľko mesiacov, tak asi si teda vysvetlíme, že prečo tie dva roky naozaj potrebujeme. A teda využijem aj túto príležitosť, že keďže sa otvára zákon o e-Governmente, tak ešte vo februári som predkladal k nemu pozmeňovák ohľadom znižovania byrokracie, ktorý určte evidujete a viete, tak avizujem, že mám záujem také niečo predložiť aj teraz, ale ak máte o to záujem, tak veľmi rád to si s vami nejak prejdem, vysvetlím, ak si ho preberiete, budem, budem rád, mne naozaj ide o ten výsledok, aby sme tu naozaj znížili byrokraciu, keď už sa opäť otvára ten zákon, ku ktorému sa ten pozmeňovák, pozmeňovák viazal. To je všetko odo mňa. Ďakujem pekne. [11:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Nie. Budeme hlasovať o sedemnástej hodine, mi oznámi pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 358. Výsledky rokovania sú, výborov sú v tlači 358a. Prosím pána ministra Rašiho, aby v zastúpení ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 358.) [11:52] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ctený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som za pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša predniesol tento vládny návrh zákona, je to druhé čítanie, nakoľko pán minister sa nachádza na výjazdovom rokovaní vlády, ktorá sa koná v Rimavskej Sobote. V dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine došlo k narušeniu obchodných tokov a dodávateľských reťazcov, zvýšeniu cien energií a väčšiny vstupov a surovín do výroby, pričom vývoj týchto cien, týchto vstupov a odbytových cien agrokomodít aj naďalej je nepredvídateľný, osobitne situácia v odvetviach ako sú poľnohospodárstvo, akvakultúra si vyžaduje adekvátnu pozornosť zo strany štátu, pretože proces prispôsobenia sa narušenému trhovému prostrediu si vyžaduje dlhší čas. Vzhľadom na to teda, že v Slovenskej republike v dotknutých odvetviach hrozia značné hospodárske škody, je potrebné navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní o predĺžení obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenia povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom sektore a v akvakultúre aj na obdobie po júni 2024, a to za kalendárne mesiace júl až december 2024. Plus sú tam nejaké ustanovenia, ktoré vyplývajú ešte z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, a boli tam predložené pozmeňujúce návrhy. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som. [11:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Michalovi Stuškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [11:54] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 358a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 366 z 18. júna 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory dňa 18. júna 2024. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať v bodoch 1 až 3 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní, pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, zároveň určil poslancov Zdenku Mačicovú a Jozefa Cecha za náhradníkov spravodajcu. Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [12:10] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave . [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Štefunko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Štefunko, máte priestor, nech sa páči. [12:10] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň. Pán predsedajúci, vážený pán minister, Michal, milí futbaloví fanúšikovia, som rád, že môžem znova vystúpiť k tejto, k tejto téme o úľavách pre poľnohospodárov a znova, ako som povedal, my ako PS sme podporili skrátené legislatívne konanie práve preto, lebo si myslíme, že skrátené legislatívne konanie je vlastne, nazvime to, že sa, že tento zákon spĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie. Ospravedlňte môj hlas, som, som trošku chorý. Zároveň sme ale hovorili, že bude znova treba schvaľovať podobný zákon práve kvôli tomu, že v marci, kedy sme o tom diskutovali, sme už vedeli, že sa to bude predlžovať a dokonca, že Európska komisia nám neschváli pomoc pre potravinárov a sme vám hovorili, že zbytočne je podporovať sladené nápoje, špeciálne keď teraz zdaňujete tie sladené nápoje, a že treba podporiť len tých, čo najviac potrebujú túto pomoc, a teda sú to tí poľnohospodári, ktorí od 4.30 h sa starajú o ten dobytok alebo o svoje polia. Nepočúvali ste, ale, samozrejme, nevadí, napriek tomu tento zákon podporíme. Podporíme ho preto, lebo farmári bojujú na rôznych frontoch. Po prvé, stále im neboli vyplatené priame platby. My tu rozprávame o 17 mil. eur, ktorý keď rozrátate na každého jedného pôdohospodára a dokonca sa to nebude týkať všetkých, lebo to sa týka len sociálneho poistenia zamestnancov a nie všetci pôdohospodári sú zamestnanci, ale sú to aj samostatne hospodáriaci roľníci alebo živnostníci, to znamená, že reálne sa týchto 17 mil. eur, o ktorých sa bavíme, nebude týkať všetkých poľnohospodárov. Tých sa týkajú priame platby, ktorým ste stále nevedeli zabezpečiť, a to sú oveľa, oveľa väčšie peniaze a sú to peniaze, ktoré prichádzajú z Európskej únie a ktoré hrozia, že nám prepadnú. Bavíme sa o stámiliónoch eur, nie o jednotkách miliónov eur. Zároveň pôdohospodári sú ohrození tým, že si zobrali leasingy na svoje stroje, úvery na svoje zásoby, zobrali si na pôžičku hnojivá alebo, alebo krmivá, alebo osivá a tým, že sa do 30. júna nepodarí vyplatiť všetky priame platby, tak dávame pôdohospodárov do veľmi zložitej situácie. A na toto by som chcel upozorniť, že napriek tomu, že vám za tento, na túto, za túto náplasť zahlasujeme, treba riešiť na iných frontoch oveľa, oveľa väčšie problémy. Zároveň sme pred dvoma alebo troma mesiacmi schvaľovali v tomto pléne záručný mechanizmus pôžičiek pre pôdohospodárov, ktorí sú ohrození, neviem, ako to dopadlo, zatiaľ sme nemali žiadny, žiadnu správu od predmetného ministerstva, respektíve o SZRB (reakcia z pléna), ako to, okej, tak super, tak ďakujem za informáciu. To znamená, že summa summarum, veľmi apelujeme, aby sme namiesto malých náplastí, nálepiek riešili oveľa väčší problém, ktorý sa plošne týka všetkých pôdohospodárov a ktorých priame platby, respektíve ich nevyplatenie existenčne ohrozuje. Takže dbajte na to a ďakujem veľmi pekne za vypočutie. [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať, nechce, spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime teraz k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štruktúr a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 360, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 369. Prosím pána ministra Richarda Rašiho, aby v zastúpení ministra financií vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 360.) [12:10] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Príjemný deň prajem. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona pána ministra, ktorý je takisto Richard, ale Takáč, ktorý sa tiež nachádza na výjazdovom rokovaní vlády Slovenskej republiky a predmetný zákon je v gestorstve ministerstva financií a predkladám ho ale ja v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva kvôli tomu, že jeho účelom je umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť riadiace implementačné a kontrolné mechanizmy ich vykonávania. Ten zákon reaguje na záchranu približne 295 mil. eur z európskeho poľnohospodárskeho fondu a 102 mil. eur príslušného spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, ktoré musia byť vyčerpané do roku 2024. Tak ako sme to použili aj v európskych fondoch koncom minulého obdobia, keď sme teda zdedili viac ako miliardu nedočerpaných eurofondov a presúvali sa tieto peniaze do finančných nástrojov alebo presúvali sa čiastočne aj na riešenie energetickej krízy, tak tento návrh na skrátené legislatívne konanie predkladá pán minister Takáč preto, lebo v týchto fondoch doteraz tento postup nebol možný. A zároveň sa zavádza flexibilnejšia a rýchlejšia úprava vracania finančných prostriedkov z finančného nástroja v prípade zistenia nezrovnalostí a má možnosť teda zaviesť na každej úrovni implementácie finančných prostriedkov, má možnosť vrátiť tieto prostriedky, pri ktorých bola identifikovaná nezrovnalosť o úroveň vyššie a použiť znova subjektom, ktoré túto nezrovnalosť nespôsobili. Takže ja vás v mene ministra Takáča, ktorý to žiada aj v mene ministra financií ako gestora, žiadam o podporou tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne. Skončil som. [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predkladateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Válekovi, aby podal nám spravodajskú informáciu. [12:10] Igor Válek – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 15. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [12:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, navrhovateľ, spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, tlač 310. Prosím pána ministra Richarda Rašiho, aby v zastúpení ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zaujal miesto pre navrhovateľov. Otvorené to je, čiže pán spravodajca pôjde teraz len podať spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 310.) [12:10] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, tlač 310. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 310. Predkladám vám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [12:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Michal Sabo. Nech sa páči, máte slovo. Aha, tak zle, tak potom toto je písomná, hej? Takže prepáčte, toto je ešte písomná, takže pán poslanec Sabo ešte sa prihlásil do písomnej rozpravy. Nemal som tú informáciu, ale nevidím ho tu. Je tu? Nie je. Takže prichádza o príležitosť vystúpiť a teraz prejdeme aj k tej ústnej. Takže ešte raz sa pýtam, či do ústnej sa niekto hlási, alebo nie. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ ani spravodajca pravdepodobne nebudú mať vyjadrenia k neexistujúcej rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364. Poprosil by som podpredsedu vlády Richarda Rašiho, aby, pána ministra, pardon, Richarda Rašiho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, ako aj spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby takisto zaujal miesto pre spravodajcov. Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Jaroslav Spišiak, takže za klub Progresívne Slovensko. Takže, pán poslanec Spišiak, máte slovo, môžte pokračovať. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike , tlač 364.) [12:10] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, kolegyne a kolegovia, začnem a budem pokračovať v nedokončenej rozprave, ktorú som včera po dvadsiatich minútach nestihol dokončiť, čiže ostáva mi desať minút. Toto je názorný príklad alebo ukážka toho, prečo sa takýto typ zákona nemá realizovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som včera sa rozhodol, že budem vecne argumentačne hovoriť tých 30 minút o konkrétnych, jednotlivých navrhovaných ustanoveniach a vecne a argumentačne budem pôsobiť alebo hovoriť o ich nevhodnosti alebo škodlivosti pre slobodu zhromažďovania ako takú. Dopracoval som sa len k bodu 2, možno časom bod 3 a takýmto štýlom sa jednoducho nedá vecne argumentačne zdôvodňovať, navrhovať pozitívnejšie riešenia alebo iné riešenia, ako sú práve v návrhu, o ktorom rokujeme. Preto je nevyhnutné takýto návrh zákona riešiť v normálnom legislatívnom konaní, kde je čas, priestor argumentačne hovoriť o tom, čo je pozitívne, čo je negatívne, ako by to malo byť, aby to vyhovovalo všetkým občanom v našej republike, ktorých politické základné právo zhromažďovať sa je vlastne kľúčové pre demokratickú spoločnosť. Takže dnešných už teraz len osem a pol minút využijem úplne iným štýlom a budem hovoriť vo všeobecnosti jednoznačne, aby som to stihol. Čiže keď som si prečítal návrh súvisiaci s právom slobodne sa zhromažďovať občanov a slobodne prejavovať svoj názor, ako bývalý policajt som nadobudol dojem tento. Ak by som bol policajný prezident a chcel by som zamedziť, zabezpečiť, aby nebolo organizované konkrétne, alebo ktorékoľvek zhromaždenie občanov, tak podľa tohto návrhu by som to vedel zabezpečiť. Vedel by som to zabezpečiť, lebo navrhované novely sú tak nejednoznačné, ich výklad umožňuje rôzne formy argumentácie, že by som to vedel v zmysle, ak tento zákon bude schválený, v zmysle schválenej právnej normy, čiže podľa zákona zamedziť zhromažďovaniu občanov v akejkoľvek forme, kdekoľvek, a to preto, že tie výrazy sú nejednoznačné, umožňujú rôzny výklad, začal som s tým včera hovoriť. Napríklad ak Policajný zbor získa informácie nasvedčujúce tomu, nasvedčujúce tomu, informácie je možné získať kedykoľvek, hockedy. Tu je veľmi potrebné poznamenať, že zákonodarca, alebo tí, ktorí tvorili túto novelu, zároveň zrejme tvorili aj novelu Trestného poriadku. Tam vedeli, keď to potrebovali a potrebovali to naozaj definovať niektoré pojmy a jednoznačne, napr. ako potrebovali znefunkčniť používanie osôb ako, ktorí sa všeobecne nazývajú kajúcnici, tak vedeli povedať jedno, že polícia musí mať, musí dokázať, keď váži spoločenské nebezpečnosti jednotlivých konaní, jednoznačne a preukázateľne. Takýto zvrat je tam použitý, „jednoznačne a preukázateľne". V tomto návrhu sa hovorí, „získa podozrenie". To je obrovský rozdiel, ak by a to takto nadefinovalo, že Policajný zbor musí jednoznačne a preukázateľne napísať tie dôvody, podľa ktorých je to zhromaždenie možné zakázať. Čiže toto je problém, jednoznačne preukázateľne. Potom v ďalších bodoch, vlastne ktoré tri body rozširujú možnosť alebo povinnosť rovno zakázať zhromaždenie, obec môže zhromaždenie zakázať, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie spojené s konaním zhromaždenia, najmä obmedzenie práva na súkromie, obmedzenie pokojného užívania obydlia, obmedzenie dopravy alebo obmedzenie zásobovania boli v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. So záujmom obyvateľstva, tu sa rozumie jedného, dvoch, troch, obytnej zóny, celého sídliska, čiže akého počtu obyvateľov, lebo samotná podstata zhromaždenia či už protestného, alebo v prospech niečoho, podstata toho celého je založená na tom, že tí, ktorí sa takto chcú prejavovať verejne, svoj názor, chcú tým zhromaždením vlastne vyvolať pozornosť tých, ktorí sa toho zhromaždenia nezúčastňujú. Čiže zhromaždenie vždy, účelom zhromaždenia je demonštrovať alebo prezentovať svoj názor tam, kde je to viac-menej pre iných možno obmedzujúce, a tí to musia strpieť, lebo jednoducho ľudia majú voľnosť a možnosť prejaviť svoj názor aj so zhromaždením na tom mieste, aby to splnilo účel toho zhromaždenia. Čiže podľa tohto vágne napísaného obmedzenia vždy môže dôjsť k obmedzeniu zásobovania, obmedzeniu dopravy, skoro vždy. Také zhromaždenie, ktoré by toto vôbec neobmedzovalo, by mohlo byť organizované niekde na lúke za mestom, ale tým pádom by nesplnilo svoj účel, že by nebolo tam, proti čomu sa vlastne demonštruje. To je hlavný účel všetkých zhromaždení. Ďalej, že je zakázané zhromažďovať sa pred obydlím osôb, keď sa demonštruje voči ich funkcii, povolaniu alebo zamestnaniu. Áno, s tým by som vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti tomu, proti tej osobe, ktorá je problematická, proti ktorej sa demonštruje, tak v tomto prípade by sa nemalo demonštrovať pred jeho obydlím. Ale môže nastať prípad, že demonštrácia neni proti osobe, ale proti tomu samotnému obydliu, čiže ak tá osoba vo verejnej funkcii získala to obydlie netransparentným spôsobom, alebo to obydlie samo osebe je morálne, eticky nevhodné, nadrozmerné, alebo z akýchkoľvek dôvodov neprimerané, spochybnené občanmi, tak by mali mať právo demonštrovať pred týmto objektom, lebo demonštrujú, účel demonštrácie poukázať na ten objekt, a v tom prípade tú ťarchu tej demonštrácie by mal znášať ten, kto takéto obydlie hoc vo verejnej funkcii zabezpečil pre svoju rodinu. Čiže aj tá rodina si musí byť vedomá toho, že ak tu bývame v tomto luxusnom, neprimerane získanom možno obydlí, tak pravdepodobne že sa to občanom nebude páčiť a nemôže im nikto zakázať, aby tam demonštrovali. Čiže, čo sa, lebo problém je v tom, sám pán Gašpar včera povedal, že snažili sa upozorniť samosprávu, že demonštrácia môže byť riziková, môže urobiť problémy, možno nebudú mať sily a prostriedky, aby zabezpečili nerušený chod tej demonštrácie, avšak prišli k problému, že tá samospráva im nevyhovela a tú demonštráciu napriek tomu povolila. Alebo nieže povolila, nezakázala, lebo netreba to povoľovať, len zakázať, nezakázala. Čiže tu vidieť tú snahu, že sa snažili to zakázať, len platný zákon im to neumožňoval, museli sa spoliehať na tú samosprávu. Tak teraz aby toto mohli obísť, tak doplnili tam, že ak tá samospráva napriek celkom vágnym podozreniam to nezakáže, tak dostane pokutu 16 500 euro. Čiže viac-menej nepriamo ju ako keby nútili, buď to zakážeš, alebo dostaneš pokutu. No a toto všetko je v rozpore s tým, čo som už tu povedal hneď v prvej časti môjho vystúpenia, že administratívne podmienky pre zhromažďovanie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania, skrytú prekážku. Tvrdíme, že to je v prospech, ale v podstate a podstata nám umožňuje presný opak. Tu existujú rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva v konkrétnych prípadoch, včera som ich aj citoval, kde práve toto vytkol ten Európsky súdny dvor... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [12:10] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku od pani poslankyne Beáty Jurík. Nech sa páči. [12:24] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán kolega, za váš príspevok. Ja teda nadviažem na to, čo ste hovorili v tejto druhej časti dnešnej, a síce, že ako bývalý policajný prezident ste si po prečítaní tohto zákona, teda že ste videli, že by ste na základe takto sformulovanej úpravy mohli, alebo teda dokázali takmer bez problémov zakázať akékoľvek zhromaždenie alebo podujatie a toto je jeden z, alebo teda ten hlavný problém tohto zákona, a včera sme sa o tom bavili aj s kolegami z koalície a ja sa teda ospravedlňujem za ten poučný tón, ktorý som pri tom mala, ale to je ešte taká profesionálna deformácia z akademickej pôdy, ale skúsim to teda veľmi tak jednoducho a bez toho poučného tónu a obraciam sa na vás teda, kolegov z koalície, pri tom. Tá formulácia dôvodov, pre ktoré musí alebo môže obec zakázať zhromaždenie, je veľmi všeobecná, priam vágna. A keď k tomu pridáte aj tie možné pokuty pre obce, tak sa môže stať, že vlastne tieto obce budú využívať toto právo častejšie ako by mali, resp. niekedy aj zo strachu z tej pokuty jednoducho radšej zhromaždenie zakážu, pretože sa skutočne budú báť, že sa tam niečo stane a radšej teda preventívne zhromaždenie zrušia alebo teda nepovolia jeho, jeho výkon. To znamená, že táto právna úprava bude aplikovaná reštriktívnejšie ako je nevyhnutné. A práve nevyhnutnosť alebo teda podmienka nevyhnutnej miery je jednou zo základných podmienok toho, v akých prípadoch môžme obmedziť nejaké právo, ktoré je garantované v ústave. Čiže toto je jeden z tých hlavných bodov, ja si myslím, že pani bývalá ministerka Kolíková ešte viacej rozvedie určite tieto právne dô... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:24] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Jaroslav Spišiak. [12:24] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú poznámku. Ešte by som na margo toho celého dopovedal, že teda môže sa stať, že tá obec napriek upozorneniam polície nezakáže, pokutu zaplatí len vtedy, keď nakoniec predsa len nastanú tie dôvody, kvôli ktorým to mala zakázať, alebo bude pokutovaných viac osôb za porušenie zákona o zhromažďovaní. Viac osôb, viete, to je zas také vágne, viac osôb, to je 10, 20, 30 osôb? Môže sa zdať veľa že 30 osôb, pri demonštrácii 200 osôb, ale pri demonštrácii 10-tisíc je 30 osôb len pomerne zanedbateľná časť. Čiže toto tiež nie je presne definované. Čo je to tých viac osôb pokutovať a kto, vlastne to je všetko. [12:24] Ľuboš Blaha Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila za poslanecký klub SaS pani poslankyňa Mária Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. [12:24] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, vážený pán minister, ja si dovolím na úvod ešte keď pred vystúpením ku jednotlivým konkrétnym ustanoveniam navrhovaného zákona, ktorý navrhuje táto koalícia pre riešenie bezpečnostnej situácie, ktorá mala nastať po mimoriadnej udalosti, ktorou je atentát na premiéra, možno taký všeobecnejší vstup, nakoniec aj samotný zákon má všeobecnú časť dôvodovej správy, ktorá vo veľkej miere je totožná ako odôvodnenie samotného návrhu na skrátené legislatívne konanie. Tak si dovolím najprv s tým, že, a zopakujem to, tak ako som to povedala v úvodnom predchádzajúcom vystúpení k návrhu na skrátené legislatívne konanie, všetci naprieč celou spoločnosťou, či je to koalícia, opozícia, médiá, mimovládne organizácie, všetci sme odsúdili útok na premiéra ako odsúdeniahodný čin, ktorý je ohavný, ktorý sa nemal stať. Máme spoločne zhodu určite na tom, že v spoločnosti je obrovské napätie, spoločnosť je polarizovaná. A my rovnako máme záujem, tak ako koalícia, hľadať opatrenia a riešenia, aby sme túto polarizáciu naozaj zmiernili. Asi nie je možné, aby opozícia s koalíciou mala na všetko rovnaké názory, nakoniec sme demokratická spoločnosť, tak musíme mať na niektoré veci iné názory, ináč by sme tu mali jednu politickú stranu a to sme tu mali pred rokom ´89. Ale ten spôsob, ako je vedený ten politický konflikt medzi opozíciou a koalíciou, sa nám dostal naozaj niekam, kde je to neúnosné. Na tom, si myslím, že máme vzájomne zhodu. A to, čo považujem za obrovskú chybu, je a mrzí ma tiež, že teraz pán minister pri návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní nepočúva poslancov. Nie je tu ani ten minister, ktorý predkladá návrh zákona, nie je, samozrejme, na mieste, ktoré náleží ministrovi navrhovateľovi, je v poslaneckej lavici, rieši s inými poslancami úplne iné veci a považujem aj toto za signál, že vlastne koalícia nemá záujem s nami sa vôbec rozprávať o opatreniach, ktoré majú pomôcť spoločnosti. Rovnako koalícia dala jasne najavo, že to nechce ani na základe iniciatívy nakoniec jej kandidáta na prezidenta a súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Veď koalícia odmietla ísť za spoločný stôl u bývalej prezidentky a súčasného prezidenta, kde sme sa mohli spoločne stretnúť za okrúhlym stolom a rozprávať sa o tom, prečo sme sa dostali do tohto naozaj kritického bodu napätia spoločnosti. Toto koalícia odmietla. Koalícia tiež odmietla prizvať opozíciu do akéhokoľvek spoločenstva, v ktorom by sme sa spoločne pozreli na to, čo sa stalo 15. mája, aby sme mali jednoducho vhľad, čo sa stalo, aby sme sa dozvedeli, či sa dalo odvrátiť to, čo sa stalo 15. mája. Či skutočne napríklad aj bezpečnostné zložky vlastne konali ako mali. My nie sme nijakým spôsobom prizvaní k tomu, aby sme vedeli čokoľvek, čo súvisí aj s trestným stíhaním samotného atentátnika. Ja osobne sa len dozvedám aj v rámci tlačových alebo iných debát, naposledy včera v rámci duelu na TA3 s poslancami pánom Gašparom a s pánom Glückom, som sa dozvedela ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia vlastne s týmto trestným stíhaním, pričom na samotné trestné stíhanie je predsa embargo zo strany generálneho prokurátora. Tak tu som sa dozvedela ďalšie skutočnosti, ktoré mi tu bolo predkladané, že čo všetko sa už predsa vie o samotnom atentátnikovi, o jeho motívoch a o osobách, ktoré proste súviseli s jeho rozhodnutím. Toto všetko vlastne ukazuje tú neúprimnosť, a musím to povedať, naozaj neúprimnosť zo strany koalície spoločne nájsť riešenia pre situáciu, kam sa dostala naša krajina. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj pán premiér prepásol príležitosť, prepásol príležitosť pomôcť tejto krajine, pomôcť Slovensku. Vo svojom prvom vystúpení, kde sme všetci čakali, čo povie nám všetkým, tak sme sa dočkali odpustenia voči atentátnikovi, ale na druhej strane ukázal terč na opozíciu, na médiá, že tie sú vinné, vlastne predtým ako by čokoľvek bolo vyšetrené, jednoducho ukázal rovno prstom na terč. A, bohužiaľ, niet pomaly dňa, aby koalícia neútočila ďalej na opozíciu, na médiá a tie označovala za tie, ktoré sú vinníkmi toho, čo sa stalo 15. mája. A ja si dovolím to tu povedať znovu, tak ako som to povedala aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, treba naozaj nazývať veci pravým menom. Ak to neurobíme, nerobme to kvôli našej krajine, kvôli Slovensku, kvôli tomu, kam sme sa dostali, tak tieto všetky opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sú absolútne zbytočné. Ja dám bokom, že vidíme tam aj problém, samozrejme, s ústavou, je tam zásadný zásah do základných práv, práva zhromažďovať sa ako úplne kľúčové jadro demokracie, na ktorých jednoducho demokracia stojí, a zasiahnuť do neho musí byť naozaj veľmi citlivé a po riadnom, riadnom zvážení. Ja sa k tomu dostanem. Ale to, čo mi tu naozaj chýba, je povedať veci pravým menom. A ja som pripravená sa ospravedlniť, ak som skutočne k niečomu prispela k tej polarizácii. Ale ja si pamätám výroky práve zo strany koalície, ktoré podnecovali priamo k násiliu. A ja si ich tu dovolím aj zopár citovať, pretože si myslím, že si to treba povedať, aby sme si úprimne povedali, kde sme a čo vlastne treba pre to spraviť, aby sme sa niekde posunuli. Lebo ja si nepamätám, že by zo strany súčasnej opozície niečo podobné zaznelo. A preto je naozaj úplne nieže nekorektné, ale jednoducho nepravdivé označovať opozíciu za tú, ktorá by spôsobila takto polarizovanú spoločnosť. A sú to naozaj výroky, ktoré zosta... ja nebudem hovoriť, kto to, kto tie výroky predniesol zo strany koalície, súčasnej koalície, to si môžte nakoniec sami vyhľadať, ale sú to skutočne výroky, ktoré sú podľa mňa odsúdeniahodné a pomáhali polarizácii spoločnosti. Tie výroky boli prednesené či už na verejných zhromaždeniach, alebo na tlačových besedách, to znamená, boli to výroky alebo v rámci sociálnych sietí, kde jednoducho bolo zjavne, ich cieľom bolo maximálne vyhrotiť emóciu u tých, ktorí sledovali či už dané zhromaždenie, boli jeho účasťou, alebo sledujú sociálne siete. Áno, vyvolať emóciu a vyvolať, bohužiaľ, veľmi silný hejt a presne to, kam sme sa proste v rámci spoločnosti dostali. Tak ja si dovolím niektoré z tých výrokov. „Na vojne ma učili, facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba, a tú Matovič potrebuje." „Pán redaktor, nemám teraz čas, aby som vás poučoval, ale teraz by ste si zaslúžili takú učiteľskú facku." „Navozíme sem desaťtisíc ľudí pred Národnú radu a z toho parlamentu zostane iba kopa kameňov." „Keby som pána Jurisa teraz chytil, tak ho zaškrtím." „Ak stretnem Hegera, tento rožok namažem maslom a mu ho vopchám do huby." „Na vlastnej koži pocítil, čoho sú niektoré politické prasce v médiách, v mimovládnom sektore a opozícii schopné." „Mohol by sem prísť Matovič? Veď by ste ho zbili čapicou." „Mohla by sem prísť tá americká panička Čaputová? Nemohla, lebo by ste jej dali najavo, o čo ide." „Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe." Takéto žiadne výroky zo strany opozície nikdy nezazneli. Ja si nepamätám, žeby opozícia proste používala takéto výroky podnecujúce k násiliu, nepamätám. A nie sú to všetky. „My tou lopatou asi budeme musieť búchať vládu po hlave. Zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady, zoberme palice a lopaty a poďme na úrad vlády, zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente. Ľudia by radi prišli." „Ako taký potkan sa postavila 24 hodín pred referendom a prečítala niečo, čo jej napísali na americkej ambasáde." Nebudem čítať mená, ale sú tu označené konkrétne mená novinára, sudcu: „Je obluda, je sudcovskou ozrutou." Áno, toto je spôsob, ako vyvolávať negatívnu emóciu, hejt a napätie. Toto podnecuje ľudí aj k násiliu. Ja sama to zažívam. A môžem povedať že dennodenne. Dennodenne práve zo strany koalície, súčasnej koalície, množstvo nepráv, ktoré zaznelo aj k mojej osobe, aj k úmrtiam vo väzniciach, ktoré mi je úprimne ľúto, som označovaná za vrahyňu, za osobu, ktorá mučí ľudí vo väzniciach. A áno, stretávam sa s tým aj v týchto dňoch, naposledy v nedeľu som bola na prechádzke s mamou, s mojou sedemročnou dcérou, so psom, ktorý je naozaj veľký, som ho musela silne držať, a bolo na mňa priamo útočené, hrubo verbálne, hrubo verbálne. Bolo úplne jedno, či som tam s mamou, s dcérou, sama, s tým, že som zodpovedná za zverstvá a áno, za to, že som zabila pána Lučanského. Pritom veľmi dobre viete všetci, všetci to veľmi dobre viete, že to bolo tragické úmrtie a nedokázala som tomu nijako ja zabrániť. Viete to veľmi dobre. Takže na rozdiel od vás, koalície, ja som urobila hneď krátko po tejto tragédii komisiu a som vás tam prizvala všetkých a dala som vám všetko k dispozícii, čo som mala. Čo ste nám dali vy po atentáte k dispozícii? My nevieme nič, my nevieme nič ani z trestného stíhania, nevieme, či sa dalo zabrániť vlastne tomu, bohužiaľ, sčasti vlastne úspešnému atentátu. My to nevieme, nevieme to posúdiť. K ničomu ste nás neprizvali, ja som vás prizvala. Všetci, ktorí boli v komisii za všetky strany, aj pán Kotleba, aj pani Saková, aj pán Saloň mali ku všetkému, ku všetkým materiálom mali prístup. Ja som vám chcela dať aj pitvu, ktorá bola, ktorá bola veľmi dôležitá. Ja si myslím, že pre posúdenie, bohužiaľ, generálny prokurátor k tomu nedal súhlas. Mala som k tomu s ním veľa rozhovorov, nebol ochotný to dať k dispozícii. Práve preto, aby tie nepravdy neboli takto šírené. Dodnes v každej relácii, aj včera v relácii vlastne s pánom Gašparom, ktorý veľmi dobre vie, že to bolo tragické úmrtie, znovu zneužíval toto tragické úmrtie. Áno, útokom na mojou osobu. Ak chcete zmier v spoločnosti, vy sami musíte k tomu urobiť nejaký krok. A v prvom rade ho musí urobiť premiér. Toto, čo ste priniesli, žiadny zmier v spoločnosti neprinesie. To, čo prinášate tu v tomto návrhu zákona, je policajný štát. Toto je naozaj to, k tomu chcete doviesť túto krajinu, k policajnému štátu. Rozširovať policajnú ochranu kade-tade, aby to dobre vyzeralo. Prosím vás, načo potrebuje každý predseda politickej strany v parlamente ochranu? Načo to potrebuje? Načo je to potrebné? Je to potrebné pre poslanca Glücka? Ja som s tým absolútne, ja to rešpektujem. Rozumiem, že, neviem, či ešte stále ju má a je to absolútne v poriadku, ak sa cíti ohrozený, je to úplne v poriadku. Je úplne v poriadku, že pán Šimečka má, samozrejme, v súčasnosti ochranu a nech ju má dovtedy, dokedy ju potrebuje. Pokiaľ viem, asi ju má dnes aj pán Gašpar. Je to absolútne v poriadku. Nie je predseda vašej, vašej strany, ale je to absolútne v poriadku. Proste ak sa tak cíti ohrozený, je dôležité, aby tú ochranu mal. A to dnes funguje, k tomu vôbec tento zákon nepotrebujeme. Jednoducho tu už dnes máme k tomu opatrenia, aby minister vnútra spolu so svojím aparátom zabezpečil ochranu každému, ak ju nevyhnutne potrebuje, osobitnú ochranu. To aj pán poslanec Mikulec veľmi dobre vie ako minister vnútra. Jednoducho minister vnútra k tomu skutočne dnes všetky páky má. Tu je skôr iná otázka a iný problém v tomto návrhu zákona. Ak budeme naverímboha udeľovať teraz policajnú ochranu, prosím vás, kto ju bude zabezpečovať? Ja sa pamätám veľmi dobre na rozhovor s pánom ministrom vnútra Mikulcom, kedy za mnou prišiel ako ministerkou spravodlivosti, či je skutočne nevyhnutné, aby ja som mala ochranu, aj o tom bola debata, ako ministerka spravodlivosti a v takej miere. Či je potrebné, aby každý minister mal skutočne vodiča policajta, pretože to je tiež človek vlastne, ktorý je policajt a je to zo zložky na osobitnú ochranu osôb. A porovnávali sme spolu, aká je právna úprava v iných krajinách. Sme sa rozprávali o sudcoch, ktorí majú osobitnú ochranu zo zákona, či je to potrebné. Jednoducho takých ľudí ako ich nezvesíme len tak zo stromu. Majú osobitný výcvik, aby to malo zmysel. Tak treba ju dávať naozaj tým, ktorí to potrebujú. A preto toto, čo navrhujete, naopak podľa mňa znižuje, znižuje kvalitu, ochranu pre tie osoby, ktoré to naozaj potrebujú. Ja si myslím, že ak skutočne by mala záujem koalícia sa pohnúť ďalej, tak by v prvom rade naozaj dôsledne riešila všetky vyhrážky, ktorým čelíme, pretože tých vyhrážok je viac. Ja sama ich vidím, aj voči mojej osobe boli na sociálnej sieti vyhrážky, po pánovi premiérovi som na rade. Áno, je tam množstvo takýchto vyhrážok. Je dôležité, aby sa tomuto, ja sa domnievam, štát veľmi dôsledne, aby sa tomu venoval. Aby aj sám vyhľadával, nie aby sme my ho upozorňovali ako politici, ktorí také vyhrážky majú, ale aby ich sám štát naozaj vyhľadal, policajný útvar sa tomuto venoval. To si myslím, že je dôležité. Ja som na NAKE bola dať trestné oznámenie s ohľadom na listy, ktoré mi chodia domov. My ako poslanci nemáme zverejnenú adresu, ale mne chodia priamo domov listy s vyhrážkami. Veď dá sa to zistiť, ale to už znamená, že proste ten človek, samozrejme, k tomu vydá určité úsilie. Ja som nepožiadala o ochranu napriek tomu, že mi vyhrážky chodia, dá sa povedať, je to na dennodennej báze, osobitne ak sa stretnem s poslancami koalície a znovu vyťahujú nepravdy ohľadom úmrtia generála Lučanského napríklad, alebo advokáta Krivočenka. Samozrejme, vždy následne potom si môžem nájsť nové a nové vyhrážky, ktoré sú mi adresované. Niektoré naozaj aj veľmi vulgárne. Takže ak chceme sa pohnúť ďalej, tak musíme, vážení páni poslanci a vážení pán minister za koalíciu, všetci sa musíme niekam posunúť ďalej vo svojich vlastných výrokoch. A teraz si dovolím dať návrh, ktorý, si myslím, že by naozaj tu prospel. Ja som ho už načrtla. Myslím si, že mal by byť útvar na Policajnom zbore, ktorý sa bude takýmto vyhrážkam venovať a ktorý bude hľadať aj preventívne opatrenia, aby k takýmto vyhrážkam nedochádzalo. Niektoré opatrenia môžu byť naozaj veľmi jednoduché, dokonca ani nemusia zasahovať do práv nikoho. Môžu to byť naozaj jednoduché opatrenia, ktoré nám napomôžu k tomu, aby aj v komentároch pod niektorými článkami neboli naozaj veľmi emocionálne vypäté a pomaly až k násiliu navádzajúce výroky. Ja poviem iba taký príklad, ktorý, keď som sa vlastne trochu teraz o to zaujímala, tak som bola súčasťou jednej diskusie, kde bol spomenutý návrh, ako to riešili v jednej krajine, že jednoducho bolo dané pravidlo, že keď ste chceli prispieť v rámci diskusie pod článkom, tak ste museli zodpovedať dve otázky veľmi jednoduchého charakteru, ktorý zodpovie každý, kto vie čítať. Jednoducho išlo hlavne o to, aby tá emócia, ktorá môže byť veľmi silná po prečítaní článku, aby trošku odznela, aby nastúpila racionalita u človeka. A si to rozmyslel, či chcem naozaj toto povedať a takto. To znamená, jednoduché dve otázky, na ktoré vie každý odpovedať. Výsledkom bolo, že 90, o 90 % menej nenávistných príspevkov bolo pod článkom. Tak to ja len hovorím ako príklad, že jednoducho existuje množstvo opatrení, ktoré môžme si povedať, že zavedieme v krajine a nemusia znamenať ani žiadny zásah do nikoho práv, ktoré nám napomôžu tomu, aby nebola tak polarizovaná spoločnosť. A myslím si, že o tomto sa treba rozprávať, že ako sa môžme spolu posunúť ďalej. Preto sa domnievam, že by bolo dobré, aby nejaká zložka toto mala na starosti. Jedna, ktorá sa bude týmto vyhrážkam venovať a bude navrhovať aj takéto preventívne opatrenia. Jednoducho tie vyhrážky, ktoré sú adresované nám, a s tým úplne súhlasím aj s pánom ministrom obrany, ktorý tu bol, že vníma, že množstvo z nich, alebo neviem, či to povedal pán poslanec Gašpar, ale myslím, že to hovoril pán minister obrany, že väčšina tých vyhrážkach, osobitne 15. mája, je adresovaná poslancom. Určite aj vzhľadom na to, že sa vyjadrujeme k množstvu vecí. A takže zbierať tie vyhrážky, ktoré sú aj nám adresované a aby sa sústreďovali na nejakom mieste, by malo určite zmysel. Ja sa domnievam, že to sú organizované skupiny často, ktoré sú, samozrejme, jedným smerom alebo druhým smerom vyhrotené či emóciami, či rôznou motiváciou. Ja teraz nepôjdem do detailov, či niekto je finančne motivovaný, alebo to robí z vlastného presvedčenia, ale jednoznačne je to aj zrejmé proste z obsahu tých vyhrážok, že niektoré aj ako sa kopírujú, že proste niekde je tam za tým nejaká organizovaná práca. A ja nechcem, aby vám, pani kolegyne, kolegovia z koalície, ja nechcem, ani aby vám chodili takéto emočné vyjadrenia, nechcem. Takisto ako nechcem, aby chodili nám, aby chodili novinárom, aby sa tu človek bál niečo povedať, že s niečím nesúhlasí. Veď toto nechceme. Ale tieto opatrenia, ktoré prinášate, tomuto fakt nepomôžu. Naozaj tomuto nepomôžu. Tu nepomôže, že keď teraz pokuta bude o niečo vyššia, alebo ešte budeme hroziť, že pôjdete do basy. A ešte to urobme naprieč vlastne pre akékoľvek priestupky. Tieto nepremyslené návrhy, ktorú môžu byť naozaj s dobrým úmyslom, nás naozaj neposunú ďalej. A teraz k tým konkrétnym návrhom ešte v návrhu zákona. Navrhujete veľmi zásadne vstúpiť do práva zhromažďovať sa. Ja som to spomínala už v mojom slove k návrhu na skrátené legislatívne konania. Zákon o zhromažďovacom práve je pomerne veľmi stručný zákon a veľmi jednoduchý, veľmi jednoduchý. Bol prijatý vo veľkej eufórii v deväťdesiatych rokoch z toho, že sme demokratická spoločnosť. Z toho, že je namieste vypočuť si aj názory, s ktorými nesúhlasíme. Takisto ako vy nesúhlasíte s nami, my nemusíme súhlasiť s vami. A to je vlastne v niečom správne, dobré a je to tak zdravé. A treba nechať ľudí sa vyrozprávať a povedať si. Veď to nie sú len politicky organizované zhromaždenia, hej, to sú ľudia, ktorí proste s niečím sú nespokojní a chcú proste niekde vypustiť paru. Ale, ale často, často proste tie názory, ktoré sú komunikované a ktoré ukazujú na sile, tak, samozrejme, nám dávajú aj nejakú spätnú väzbu, čo sa v tej spoločnosti deje. Tak my absolútne súhlasíme s tým, že nie je namieste, aby zhromaždenie bolo nástrojom násilia. Ale veď tie posledné zhromaždenia, s ktorými koalícia nesúhlasila, že vôbec boli, tomu rozumiem, však išli proti, samozrejme, návrhom, ktoré koalícia prináša, neboli nijako násilné. Si skutočne porovnajte tie zhromaždenia, ktoré robila, s tými, ktoré robila koalícia počas pandémie. Tak si ich porovnajte. Ja tie výroky, ktoré som čítala, som čítala práve z tých zhromaždení, ktoré boli práve počas pandémie. A áno, boli, veľa z nich bolo od vášho lídra, od Roberta Fica. Ale na tých zhromaždeniach, ktoré sme robili my z dôvodu protestu voči vašim návrhom. Veď o tom sme v demokratickej spoločnosti, že môžem mať na niečo iný názor. Tak ľudia prišli a na uliciach vyjadrili svoj názor. Ale nikto z nás, nikto z nás nemal žiadny takýto, nijako ani v náznakoch podobný výrok, ani v náznakoch. My sme jednoducho skutočne našimi výrokmi nijako neprispeli k tomu, aby človeku čo len skrslo, že by mal použiť násilie. Ja v niečom považujem vlastne za nepochopiteľné, že teraz koalícia prichádza takýmto spôsobom s návrhmi na zásah do zhromažďovacieho práva, lebo zhromaždenia sme všetky zvládli. Takisto ako vaše, takisto ako naše. Veď tam žiadny problém nebol. Veď tam žiadny problém nebol na tých zhromaždeniach. My sme pripravení sa rozprávať o tom, že či ešte niečo nezlepšiť. A ja osobne, ja som pripravená rozprávať sa aj, samozrejme, aj o protestoch v bezprostrednej blízkosti, hej, politikov alebo tých ľudí, voči ktorým to zhromaždenie je. Osobitne sa pamätám na obdobie pandémie, kedy boli zhromaždenia pod oknami lekárov, ľudí, ktorí sa zasadzovali pre ochranné opatrenia. Veď to bolo naozaj nebezpečné. Ľudia boli vybičovaní tými emóciami a tým napätím. Samozrejme to bolo, bolo to veľmi ťažké pre všetkých. A ja úplne rešpektujem, že niekto nemusí súhlasiť s očkovaním, s akýmkoľvek, s akýmkoľvek. Áno, možno sme niektoré veci mali komunikovať lepšie, absolútne súhlasím. Ale tí lekári, ktorí očkovali a ktorí boli presvedčení, že to očkovanie pomôže, tak nemôžu byť proste terče, nemôžu byť terče. Takže my súhlasíme s tým, že rozprávajme sa o tom, že či nemať takéto ustanovenia, ktoré by boli citlivejšie aj pre ochranu obydlia ľudí, voči ktorým je to zhromaždenie, sme pripravení sa o tom rozprávať. Ale nie automaticky to zakázať. A neexistuje teraz žiadny tlak. Prečo takýto zhon a stres? Prečo zajtra to tu musíme pomaly odhlasovať. Prečo nemôže byť tento návrh k zhromažďovaciemu právu v normálnom legislatívnom konaní, kde sa ľudia z vonku k tomu vyjadria, odborná verejnosť. Aj vy si to môžte lepšie premyslieť v rámci koalície. Veď niektorí z vás ten návrh ani nepoznajú. Niektorí z vás sa mňa pýtali, že, prosím vás, že čo to tam je, môžte nám povedať. Tak ja vám to rada zvestujem, samozrejme, ale to podľa mňa naozaj nie je v poriadku, lebo to je vážna právna úprava. Ďalšia časť, ktorá, nebudem, nestihnem ani úplne všetko, ale ktorá by mala byť nadmieru citlivá, je dávať osobitný priestor pre Slovenskú informačnú službu. Ja som si pozrela aj dôvodovú správu, no vlastne som sa dozvedela, že môže to aj teraz, keď treba, ale takto by sme to teda chceli, asi sa nám to viac páči, keby to tam ešte aj takto bolo. No toto podľa mňa naozaj nestačí na to, aby sme rozširovali priestor pre Slovenskú informačnú službu. Tak tomu by sme mali naozaj dobre rozumieť, prečo je to nevyhnutné, prečo jej nestačí ten priestor, ktorý má, a popritom spolupráca s Policajným zborom. Ja som na to neprišla, naozaj som na to neprišla, prečo je potrebné dávať takýto nový priestor pre vyhľadávaciu činnosť osobitnú pre Slovenskú informačnú službu, neprišla som na to. Časť o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ja som sa včera dozvedela v rámci duelu, a to sú niekedy dobré naozaj tieto verejné debaty s pánmi poslancami Glückom a Gašparom, že ja som to pomenovala darček pre pána premiéra, že vlastne je dôležité to mať teraz a tu, že vlastne veď je zrejmé, že to nie je žiadne bezpečnostné opatrenie, pretože chceme, tak som to pochopila za koalíciu, aby to bolo prijaté skôr, ako bude zapojený do plnej pracovnej činnosti pán premiér. Aby teda on nebol s tým spojený. No, som rada za tú úprimnosť, som rada za tú úprimnosť, ale toto naozaj nie je bezpečnostné opatrenie. A ja si myslím, že štát neslúži na rozdávanie darčekov, naozaj nie. Ak si myslíte, že je namieste, aby mali premiéri doživotnú rentu, tak sa o tom rozprávajme. Ale na toto naozaj treba normálnu, riadnu, veľkú diskusiu. Komu to treba, pre koho je to vhodné, za akých okolností, ako je to dôstojné. A podľa mňa je namieste sa aj rozprávať, že ak premiér, tak či každý, či skutočne tam má byť vymedzené obdobie dvoch plných funkčných období, pri ktorých je zrejmé, že to spadá proste len na premiéra Fica. Veď to je hrozné, prepáčte. Už na prvé prečítanie, keď si to uvedomíš, to je hrozné, že robíte jednoducho právnu úpravu pre pána premiéra. Že sa nehanbíte. A áno, a je to potom nakoniec, čo ste si prilepšili ako ministri, aj pán premiér na platoch, hej, to. A vy ste tí, ktorí ste mali bilbordy, že ľudia majú drahé potraviny, že si uvedomujete tú ťaživú situáciu ľudí. Tak mi to príde aj proste aj z vašej strany nedôstojné to teraz urobiť takto. Ale ja považujem za úplnú legitímnu diskusiu sa o tom rozprávať. A rozumiem podstate toho návrhu. Ale naozaj nie teraz a nie takto. A je naozaj obludné, že to potrebujete takto rýchlo prijať a viete sami, že sa to nedá vlastne ani obhájiť. Rovnako to platí, ja to, čo som povedala, aj pre tú doživotnú ochranu pre vymedzené osoby, k tomu treba normálnu, riadnu debatu, či toto je naozaj potrebné. Znamená to, samozrejme, osobitný ochranca, auto pre tie osoby, pre ktoré to tu vymedzujete, či je to predseda parlamentu, či je to, či je to premiér. A to jednoducho proste nesedí, aby ste sem prišli, toto hneď treba. A toto skutočne teraz nezlepší bezpečnostnú situáciu. Na dôvažok to, že pridávate vlastne tu nový trestný čin a otvárate nový Trestný zákon. Ja viem, že si myslíte, že sme si na to zvykli po tej obrovskej, rozsiahlej novele Trestného zákona, čo vlastne je nový Trestný zákon, ale naozaj v skrátenom legislatívnom konaní proste sa nemôže prijímať hocičo a hocijako. To, čo navrhujete, je vlastne naozaj za priestupky, aby ľudia chodili do basy. Tak o tom, poprosím vás, keby sme mohli mať normálnu debatu. A ja sa domnievam, že toto keď každý z poslancov si uvedomí, aj koalícia nebude mať záujem za to zahlasovať. Nakoniec vám to aj jasne povedala Generálna prokuratúra, Súdna rada, Slovenská advokátska komora, že toto je proste hrubo cez čiaru o tom takto uvažovať. Ja si dovolím uzavrieť tento môj vstup výzvou voči koalícii, aby stiahla tento návrh, aby nás prizvala k okrúhlemu stolu. My sme tu, sme pripravení. My chceme, aby nastal zmier v spoločnosti, naozajstný zmier. Aby sme nemali takého napätie, aby sme sa nebáli chodiť s rodinou do Horského parku, že tam budeme atakovaní kvôli výrokom ostatných politikov, ktoré sú podnecujúce aj k násiliu, s nepravdivými informáciami podnecujúce ľudí k silným, k silným emóciám. Poďme sa o tom spolu baviť a poďme spolu prijať opatrenia a robme to inak spoločne. Robme to slušne, robme to dôstojne. Ale tento návrh, ktorý ste priniesli, tento naozaj k tomu vôbec, ale vôbec nevedie. A nás neoklamete, ľudí neoklamete, že s týmto niečo vylepšíte. Áno, vylepšíte doživotnú rentu premiérovi. To je to, čo je zreteľné, že to to donesie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Richard Dubovický, nech sa páči. [12:54] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja s veľa vecami, čo pani poslankyňa povedala, musím len súhlasiť. A tiež by som zároveň z tohto miesta chcel vyzvať koalíciu, že poďme sa o tom rozprávať. Poďme urobiť tento váš zákon lepším zákonom. Ale určite nebudem súhlasiť s tým, že budeme obmedzovať základné ústavné práva zhromažďovania, že budeme obmedzovať zhromaždenia len kvôli tomu, že nie sú vhodné pre niekoho, alebo sú kritické voči koalícii, alebo sú kritické aj voči opozícii. Ja si nepamätám za posledné mesiace, keď boli tie zhromaždenia v rámci miest, keď sa rušila, keď sa rušil ÚŠP, že by z úst politikov, z opozičných politikov vyšla nadávka, urážka alebo nejaká veta, ktorá by vyjadrovala násilie. Ja si to vôbec nepamätám. Všetky tieto protesty, keď sa vyjadrovali politici, poslanci Národnej rady vtedy boli slušné. Ale áno, poukazovali na to, čo robí táto koalícia zle, chceli to ukázať tým obyvateľom. A určite súhlasím s tým, že to násilie, resp. tá zlá nálada v spoločnosti je veľmi, je veľmi na kritickom bode. A áno, s tým niečo musíme robiť. Lebo ja osobne poviem, že ono mi to aj povedal jeden poslanec, že, z tohto pléna, že sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán. Takže všetci by sme si mali dávať pozor, čo povieme, ako to ľudia zoberú a byť k sebe otvorení, féroví a áno, keď tá komunikácia tu je, nech je konštruktívna, ale nieže sa bud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:55] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Beáta Jurík. [12:56] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, sľubovali ste v programovom vyhlásení vlády ľuďom. Myslíte si, že tento zákon niekomu zabezpečí bezpečný život? Ak áno, tak komu? A ako? Pretože ja v ňom teda žiadne záruky ani ochranu nevidím. A veľmi ma mrzí, že si väčšina politikov, aj tu sediacich poslancov, uvedomila, čo to znamená žiť v nebezpečí, až keď sa v ňom ocitli, resp. keď mali pocit, že v tom nebezpečí sú, po 15. máji. Ako ste sa cítili, keď zavraždili Jána a Martinu? Ako ste sa cítili pri teroristickom útoku na Zámockej? Vtedy sa nežilo na Slovensku v nebezpečí? Vtedy to nebolo potrebné riešiť? Ale vy, keď ste v tom nebezpečí, tak to môžete riešiť a mnohí z vás to tak aj spravili, pretože si zabezpečili ochranu a tak to má byť, však v poriadku, máme na to právo. Ale ja si myslím, že úlohou tejto vlády a aj nás v parlamente by malo byť zabezpečiť bezpečný život nielen pre nás, pre nás samých, ale aj pre ľudí. Pozrite sa na všetky tie ženy, ktoré zažívajú domáce násilie. Koľko návrhov ste nám odmietli. Odmietli ste zabezpečiť ochranu a pomoc pre tieto ženy. Pozrite sa na rómske deti, na ktoré pokrikujú rasistické nadávky z auta, keď idú pešo do školy. Pozrite sa na novinárov a novinárky, ktoré aj vládni predstavitelia všelijako označujú a následne ich ľudia osočujú na sociálnych sieťach a napádajú na uliciach. Na všetky tie osoby, ktoré sa chcú chytiť za ruku na ulici a nemôžu. A ja vôbec nerozporujem to, že 15. máj sa už nikdy nemôže, nesmie opakovať, alebo to, že napr. prezident má mať zabezpečený bezpečný domov, kde ho ni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:56] Ľuboš Blaha Pán poslanec Peter Šuca. [12:58] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Kolíková, ja budem reagovať na určitú časť z vášho vystúpenia, ale možno hneď na úvod poviem to, s čím absolútne nebudete súhlasiť. A rozprávam to so všou zodpovednosťou. Ja, osoba Peter Šuca, nechcem žiadne zmierenie. Ja som nikomu neublížil ani svojou prácou, ani svojím životom, aby som sa s niekým musel zmierovať. Viete, čo si želám ja? Racionálny, čestný, spravodlivý politický súboj, ktorý by sa mal odohrávať tu v parlamente. Je jasné, že vy s našimi názormi súhlasiť nebudete, má to, máte na to legitímne právo, to je vaše sväté právo. Potom prídu parlamentné voľby a ľudia do parlamentu pošlú tých najlepších, ktorých tu chcú vidieť. Ja sa nemám prečo s kým zmierovať a nechcem žiadne zmierenie. Možno by bolo dobré, keby aj v parlamente sme vážili slová, čo rozprávame, pretože to, čo robíme my tu, sa prenáša tam dole. Ja viem, aj mne niekedy ujdú emócie, som si toho plne vedomý, stane sa to každému. Citovali ste výroky Roberta Fica, myslím, z našich mítingov. Veľmi dobre ste to použili na potvrdenie toho, čo ste rozprávali, ale ja sa pýtam, či ste niekedy niečo povedali, keď pred jeho domom boli davy a mu tam stavali šibenice. Keď pred jeho domom boli ľudia a mu kričali: Poď von so svojou rodinou, obesíme ťa tu. Poď, poď von! Ja sa pýtam, po vražde Jána a Martiny, po odpornej, ozrutnej vražde, ktorá tu nikdy nemala byť, na druhý deň boli jasní páchatelia trestného činu, páchatelia tejto brutálnej vraždy. Všetci sme mali krvavé paprče. Aj ja som si prešiel v svojom živote obdobím, čo ste teraz povedali vy, že vám píšu sprosté výhražné maily, veľmi ťažkým obdobím, takisto som nikde nebol za nikým. Takže jedna vec sú slová, druhá vec sú činy. Áno, veľakrát pri tých, pri tých obrovských demonštráciách lomcujú s ľuďmi emócie a to by nemalo byť, to by nikdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:58] Ľuboš Blaha Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je trinásť hodín, chceme dokončiť faktické ešte, alebo je všeobecný súhlas? Pokiaľ áno, tak nech sa páči. Pán poslanec Jozef Pročko. [13:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani poslankyňa, absolútne s vami súhlasím vo všetkom. Mne sa páčia takéto emotívne prejavy, ako ste mali aj teraz vy naozaj, zvýšili ste hlas, máte šťastie, že tu neni pani Cigániková, ale naozaj to bolo výborné, mne sa to veľmi páčilo. Chcem povedať, že ja som to isté, čo vy, nepočul, že by niekto niekedy z koalí... teda z našej vtedy koalície, teraz opozície takto rozprával. Ja som vôbec nepočul, že by niekto kričal Ficovi: Poď von! Obesíme ťa s tvojimi deťmi. To sú klamstvá odporné a zavádzania. Ale včera som počul, jak mi tu jeden poslanec povedal, že tebe tresnem po hlave. Bol to pán Šuca. Toto bolo včera. Toto bolo včera. On rozpráva, že nepotrebuje zmierenie. Ja vám chcem povedať, že naozaj aj ja som emotívny človek. Nie som ten, ktorý bude tichučko sedieť, ale nikdy v živote som nikoho z nich neurazil. Ani jedným jediným slovom. Ani a ja viem, čo zažívate. A ja som si vypočul tú, tú reláciu, o ktorej ste rozprávali. To, čo rozprávali, to bolo zase nechutné. Oni to zneužívajú. Oni tu na jednej strane rozprávajú, že idú inak robiť a naozaj že sú ohrození, ale oni šíria a stále budú šíriť tento, túto nenávisť a tento strach. Ja keď som to počúval, ako rozprávali zase o smrti pána Lučanského, ako vás z toho vinili, mne mráz chodil po chrbte. Toto je odporné. Ja, ja to inak neviem nazvať. Ja to inak neviem nazvať. A tu keď niekto povie, že ja nechcem zmierenie, ja som nikdy nešíril nič a ide tu trepnúť poslanec v sále po hlave, že ty potrebuješ trepnúť po hlave. Môžte sa hanbiť, pán Šuca! [13:00] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Mária Kolíková bude reagovať na faktické poznámky. [13:02] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, pani poslankyňa, za vaše komentáre. Ja by som sa vrátila aj k tej časti, aj k tej mojej výzve. Ja som veľmi rada, pán poslanec Šuca, že ste na mňa reagovali, lebo ja si myslím, že to, čo ste povedali, ja s tým mám zhodu. Ja sa domnievam, že v tomto sa zhodneme. A myslím si, že preto je dôležitý ten stôl, za ktorým si povedať, že my sa nezmierime, my sa nezmierime politicky a to je v poriadku. Ale ja nechcem, aby ľudia sa vyhrážali vám, aby sa cítili ohrození, ja to nechcem. A ale naozaj, teraz sa rozprávame o dnešku, mne sa nepáčilo, a neviem, či to je tak, ako hovoríte, že tam naozaj tá šibenica bola, ale ja toto určite neschvaľujem, nepovažujem to za správne. A preto, ako som aj povedala, som pripravená rozprávať sa o tom, či to obydlie má byť v nejakej miere chránené a ako, ale nie takto, že na prvú rovno všetko zakázať, hej? To nie. Ale rozprávajme sa o tom. Ja si myslím, že tu je šanca, že nájdeme nejakú cestu, že si povieme, potiaľto áno, protesty, jasné, nech sa páči, ale možno nejakú čiaru by sme tam ešte dali. My sme pripravení sa o tom rozprávať. Ja určite. Toto, čo navrhujete, je zlé. Takto to nejde. Mňa mrzí, že ste si zažili niečo, čo sa vám zdá, že bolo za čiarou. Mrzí ma to. Určite by som nikdy nechcela, aby ste také niečo zažívali. Ale keď hovoríte, že takto to nemáme robiť a ja som v debate počula od pána poslanca Glücka zase, že pod mojím vedením vo väzniciach mučili ľudí. Pán poslanec Gašpar, ja som sa ho opýtala: Pán poslanec, ja som nikdy nemala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem obednú prestávku, o druhej budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Romana Mikulca. Dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 13.04 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [14:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Tak vám prajem všetkým pekné poobedie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa odsúhlasenej zmeny programu, a to prvým čítaním o návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 241. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 256. A dávam slovo pani poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 241.) [14:08] Simona Petrík Dobre, tak, vážené dámy, vážení páni, chcela by som aj poďakovať pánovi podpredsedovi Žigovi, že bol ochotný zaradiť tento bod ako termínovaný bod a môžem ho predložiť teraz. Predkladám vám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Môj návrh zákona bol vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej záväzkov vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády na roky 2023 až 2027 a taktiež z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a tiež zo špecifických odporúčaní Rady Európskej únie pre Slovenskú republiku a v neposlednom rade z potreby riešenia nízkych dôchodkov špecifickej skupiny poistencov, ktorou sú ženy. Hlavným účelom môjho návrhu zákona je vyriešiť ústavne garantované a doteraz nenaplnené právo na nediskriminačné správanie voči osobám vychovávajúcim deti a vykonávajúcim starostlivosť o dieťa, ktorými sú stále vo veľkej väčšine ženy. Môj návrh ich rieši konkrétne v dvoch prípadoch. Po prvé, v prípade, keď žena dopláca na materstvo a domácu starostlivosť o dieťa po určitý počet rokov nízkym budúcim dôchodkom, a to tak, že, a to teda takým spôsobom, že ponúkam obom rodičom dohodnúť sa na vzájomnom zdieľaní svojich dôchodkových práv. To je prvá časť tohto návrhu alebo tohto zákona, a potom rieši druhý prípad, keď otehotnie žena, ktorá pred otehotnením zarábala viac, ako bola priemerná mzda v roku 2023, a to tým spôsobom, že môj návrh nastavuje pre ňu spravodlivejší odvod do dôchodku podľa jej predošlého príjmu. Čiže nie podľa priemernej mzdy, ako je to teraz, ale podľa jej predošlého príjmu. Návrh by som rada bližšie odôvodnila a predstavila v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá, a takisto by som chcela poprosiť, ak by bolo možné z dôvodu mojej tehotnosti, predstaviť tento návrh zo sedenia a nie zo státia. Ďakujem pekne. [14:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Veronike Veslárovej. Nech sa páči. [14:08] Veronika Veslárová Ja by som to mala z miesta prečítať. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 256 zo 4. apríla 2024 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 358 z 5. júna 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [14:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila navrhovateľka pani poslankyňa Petrík, ktorá vystúpi z miesta navrhovateľky. [14:10] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Je to možné mi tu zapnúť mikrofón? Super, ďakujem krásne za pochopenie. Dobre, tak, vážení kolegovia a kolegyne, ja by som vám rada možno trochu viac povedala k tomuto môjmu návrhu, ako som spomínala už v úvode, ktorý v dvoch prípadoch rieši jeden a ten istý zákon, zákon o sociálnom poistení. Ale teda ponúka dve konkrétne riešenia v jednom zákone, takže chcela by som ich možno trošku viac vám predstaviť a vôbec možno vás aj dostať do problematiky témy dôchodkov, alebo možno nižších dôchodkov žien. Na úvod poviem, že téme rovnosti a férového zaobchádzania so ženami na trhu práce alebo v oblasti rodinnej politiky sa venujem už vyše desať rokov a musím povedať, že sa v nej za tieto roky, žiaľ, veľa pozitívneho neudialo. Je pravdou, že na jednej strane Slovensko má pomerne štedro nastavenú tú počiatočnú finančnú pomoc pre tehotné ženy, máme tehotenské. Takisto potom pre ženy na materskej či rodičovskej, na ktorú aj stále častejšie už chodia muži, čiže si už aj vedia podeliť tú starostlivosť, to je pravda. Ale ako sa ukazuje, nestačí to. Resp. ukazuje sa, že len tá finančná pomoc v tých prvých mesiacoch alebo rokoch zakladania si rodiny na Slovensku nie je očividne tým nástrojom, ktorý by motivoval ženy mať viac detí. Výsledkom je, že sme aktuálne najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie a tým najväčším faktorom tejto situácie je práve nízka pôrodnosť. Tak poďme sa baviť o tom, že prečo to tak vlastne je. Nie sme jediná krajina, ale sme naozaj, vedieme tento rebríček. Ženy totiž keď sa chcú, alebo majú stať matkami, alebo sa nimi majú stať opakovane, musia cítiť, že za materstvo nebudú penalizované. Napríklad ťažším návratom naspäť na trh práce po rodičovskej, alebo nižším pracovným zaradením potom, keď sa vrátia po dvoch, troch, šiestich rokoch naspäť do práce a tým pádom aj nižším platom a túto medzeru už potom oproti mužom len ťažko dobiehajú. Potom tou, v úvodzovkách, odmenou im je následne aj nižší dôchodok a keďže sa ženy u nás spravidla dožívajú vyššieho veku ako muži, v mnohých prípadoch sa z nich potom stávajú chudobné vdovy. Ja by som očakávala, že skutočne sociálna vláda, ako sa aj sama seba táto vláda nazýva a najmä teda pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Erik Tomáš, ktorému táto téma aj patrí do zodpovednosti, sa bude touto témou adekvátne zaoberať a príde s konkrétnymi, adresnými riešeniami pre ženy a pre ich budúcnosť. Zatiaľ sme však, žiaľ, svedkami len pomerne robustného míňania verejných financií na plošné a neadresné opatrenia, ktoré sa žien a mladých rodín s deťmi vôbec nedotkli. A pritom jednou z najohrozenejších skupín obyvateľstva nie sú seniori a seniorky, ale práve ženy samoživiteľky. Tie musia viac ako iné ženy a takisto aj rýchlejšie vedieť skĺbiť a zmanažovať si tú prácu a starostlivosť o dieťa. A preto vnímam aj ako svoju osobnú úlohu na to upozorňovať a predkladať návrhy zákonov, ktoré situácie žien, či už budúcich matiek alebo matiek, prakticky riešia. Mali sme tu už zákon, ktorý som predkladala s kolegyňou Jurík o rovnom odmeňovaní žien a mužov, zákon o férových vdovských dôchodkoch, takisto o adresnej finančnej podpore na škôlky, alebo o nároku na materskú a dôchodkové poistenie pre doktorandov a doktorandky, ktoré budem predkladať budúci týždeň. Teraz prichádzam s dvomi konkrétnymi riešeniami, ktoré sa týkajú dôchodkov žien a prispejú k vyšším dôchodkom pre ženy a výrazne znížia diskrimináciu žien z dôvodu, že sa po určitý čas doma starajú o deti. Tak vysvetlím možno v skratke tieto dva prípady. Ten prvý prípad je, keď otehotnie žena, ktorá pred otehotnením zarábala viac, ako bola priemerná mzda v roku 2023. Hovorím teraz o aktuálnom legislatívnom stave, aby sme si to vedeli predstaviť, lebo ten výpočet sa odohráva, alebo odvíja od toho, aká bola priemerná mzda pred dvomi rokmi. Tejto žene sa v súčasnosti do dôchodku odvádzajú odvody z priemernej mzdy, konkrétne 60 % všeobecného vymeriavacieho základu, ktorým je tá priemerná mzda, pretože sa počas tohto obdobia stáva poistenkyňou štátu. Môj návrh nastavuje tejto žene spravodlivejší odvod do dôchodku, a to podľa jej predošlého príjmu. Toto nazývam férovým prístupom, pretože ženy, ktoré pred odchodom na materskú zarábali viac, odviedli do štátnej kasy aj viac daní a odvodov. A ženy s nižším príjmom, ako bola priemerná mzda, tých sa táto zmena netýka, tie zostávajú naďalej chránené súčasným nastavením odvodu z priemernej mzdy. Čiže ženy, ktoré zarábali menej, ako je priemerná mzda, mali možno minimálnu mzdu alebo, alebo niečo medzi tým, stále zostáva pre ne rovnaký výpočet. Týka sa to naozaj len žien, ktoré zarábali viac a sú tým pádom znevýhodňované týmto, touto aktuálnou legislatívou. Možno ešte poviem, že tento návrh som už predkladala ako, prvýkrát ako poslankyňa ešte v roku 2019 v tom predpredošlom volebnom období a terajší minister práce pán Tomáš sa ním aj zrejme buď inšpiroval, alebo, neviem, rozmýšľame možno rovnako, lebo pár mesiacov dozadu, ak si pamätáte, asi v marci to bolo, predstavil na tlačovej konferencii presne takýto návrh ako alternatívu k súčasnému rodičovskému dôchodku. Ja som sa teda najskôr potešila, predstavil ho ale veľmi, veľmi vágne, doteraz mi vlastne nebol schopný nejakým spôsobom odpovedať na otázky, ako konkrétne by ten výpočet vyzeral, aby sa potom nestalo, že tie ženy s nižším príjmom budú nakoniec ochudobnené o dôchodok. Doteraz som vlastne nedostala tú odpoveď. Vzápätí ale na tej istej tlačovej konferencii ho hodil do šuflíka, povedal, že pokiaľ teda naň nenájde podporu aj v opozícii, tak že ho teda nebude predkladať. Faktom však ale je, že na tomto návrhu sa nevedel v prvom rade dohodnúť ani so svojím koaličným partnerom, a to je strana SNS. Tak ja som sa rozhodla, že mu teda ušetrím prácu a že ten návrh predložím zaňho. Tak uvidíme, ako sa k tomu teda postavia aj jeho stranícki kolegovia a kolegyne. Ten druhý prípad, keďže ten zákon má dve, alebo tá moja novela má dve časti, tak tá druhá časť, ktorej sa v tom návrhu dotýkam, je situácia, keď žena dopláca na materstvo a tú domácu starostlivosť o dieťa, teda neplatenú prácu, ktorú vykonáva po určitý počet rokov, nízkym budúcim dôchodkom. Naopak jej partner, či už partner, manžel, skrátka človek, ktorý, s ktorým má spoločné dieťa alebo deti, pokračuje na trhu práce a počas tohto obdobia sa mu logicky do dôchodku odvádza viac, podľa jeho príjmu. Riešením, ktoré teraz ale ponúkam, je vzájomné zdieľanie dôchodkových práv oboch rodičov. Upozorňujem, že to navrhujem ako možnosť, nie nutnosť. Ale považujem za dôležité takúto možnosť mať ukotvenú v zákone, aby ju mohli partneri využiť, lebo ju doteraz nemáme. A aby sme si to vedeli predstaviť, o čo ide v skratke. Ak sa rodičia navzájom spoločne rozhodnú, obaja, je to na ich spoločnej vôli, a podpíšu dohodu na nimi vopred určené časové obdobie, tak počas tohto obdobia sa na základe tej dohody budú ich príjmy sčítavať a na dôchodok sa im bude odvádzať rovným dielom 50 na 50. Nie každému osobitne, ale volá sa to zdieľanie dôchodkových práv. Ide pomerne o revolučné riešenie, ktoré funguje vo Švajčiarsku, aktuálne ho testujú a overujú v Českej republike a myslím si, že ako možnosť by sme to určite mohli ukotviť v zákone aj my. Hovorím, nikoho to k ničomu nezaväzuje. Vyslovene je to na dvoch ľuďoch, keď sa rozhodnú, ak ten partner je empatický voči partnerke, vidí, koľko práce doma odvedie a môže to byť napríklad dohoda na tri roky, ak majú jedno dieťa alebo aj dva, akokoľvek, pokiaľ je doma, môže to byť dohoda na šesť rokov, dokonca aj počas trvania manželstva alebo starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Počas tohto obdobia sa obom manželom alebo partnerom budú, budú odvádzať vlastne spoločne do dôchodku odvody fifty-fifty, 50 na 50. Takže toľko tak nejak v skratke. A možno už úplne na záver iba poviem, že v Progresívnom Slovensku nám skutočne záleží na ľuďoch, záleží nám na ľuďoch, máme veľmi silný sociálny pilier a odmietame falošné a polarizujúce delenie na sociálnu koalíciu a antisociálnu opozíciu. Ja rešpektujem, že pán minister Tomáš a takisto aj ďalší koaliční predstavitelia majú na niektoré otázky iný názor, ale veľmi rázne by som sa naozaj chcela ohradiť, že ak tu niekto šíri dojem, že nás nezaujímajú vôbec seniori alebo iné znevýhodnené skupiny obyvateľstva, mám tu kolegyňu Veroniku Veslárovú, ktorá je teraz aj spravodajkyňou, ktorá sa naozaj veľmi aktívne venuje zdravotne znevýhodneným. Jednou z ohrozených skupín obyvateľstva sú ženy, ktorej sa venujem po tejto stránke ja, venujú sa jej moje kolegyne, ktoré tu aj sedia, Beáta Jurík, Lucia Plaváková, Zuzka Števulová a ďalšie kolegyne, ktoré naozaj pokrývajú všetky oblasti ohrozenia žien v spoločnosti. Takže naozaj odmietame to, aby nám niekto hovoril, že nás ohrozené skupiny nezaujímajú. Naopak, naozaj predkladáme návrhy, ktoré im konkrétnym spôsobom zároveň aj s prihliadnutím na verejné financie môžu zlepšiť život. Len včera, myslím, bola odmietnutá naša zvýšená odvodová a odpočítateľná položka, mali sme tu alebo aj budeme mať ešte od kolegyne Veroniky Veslárovej pomoc zdravotne znevýhodneným a tak ďalej. Naozaj že sú to návrhy, jeden za druhým ich súkame z rukáva a koalícia o nich odmieta čo i len hovoriť. Je to, žiaľ, v rozpore so záujmami ľudí. Ja teda vidím, na záver len poviem, že vidím dve možnosti. Buď môžme ľudí unavovať tým, ako sa budeme donekonečna navzájom obviňovať, kto, aké skupiny prehliada, alebo si sadneme za jeden stôl a budeme hľadať prieniky v prospech ľudí, ktorým môže vláda pomôcť aj prostredníctvom našich návrhov. A takým návrhom je aj tento môj návrh, ktorý som sa vám snažila čo najlepšie predstaviť a budem veľmi vďačná za jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne. Skončila som. (Potlesk.) [14:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [14:25] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, ja chcem povedať, že ja vítam presne takéto zákony, proste ktoré pomáhajú bežným ľuďom. A ja inak fakt nerozumiem, prečo niekedy majú tí koaliční poslanci s tým problém. Lebo, ako si spomínala, sú to zdravotne znevýhodnení ľudia, sú to osamelí rodičia, proste to sú zákony, ktoré pomáhajú ľuďom. To nerobia biznis tuná medzi koalíciou opozíciou. Práve v týchto chvíľach a na takýchto zákonoch by nemalo existovať politické tričko. Toto je všeobecný záujem celej republiky a nie iba vybranej skupiny. Ďakujem. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S reakciou pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [14:25] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja len veľmi krátko. Ďakujem ti, kolega Dubovický, za podporu a možno len ešte poviem veľmi krátko, že ja naozaj ponúkam tieto návrhy koalícii, neurazím sa, keď ich o pol roka alebo o rok nejakým spôsobom predstavia ako vlastné návrhy. Práve naopak, budem rada, pretože viem, že pomôžu týmto konkrétnym skupinám ľudí. Už teraz, keď som ich začala komunikovať či už na sociálnych sieťach alebo inak, sa stretávajú s veľmi dobrými ohlasmi. Nie sú ani nejakým spôsobom veľmi drahé, naozaj sú fiškálne zodpovedne pripravené. Takže, nech sa páči, ja budem veľmi rada, keď sa koalícia inšpiruje a predloží takéto návrhy aj sama za seba. Ďakujem. To je všetko. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tým sme vyčerpali jednak písomnú časť rozpravy. Ešte sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Keďže do tej písomnej sa nikto neprihlásil. Ústne? Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka sa ešte k nej chce vyjadriť? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme teraz pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, teda tzv. lex atentát, tlač č. 361 (správne 364, pozn. red.). A musíme zrejme počkať, a nemusíme počkať, lebo je tu pán minister investícií, ktorý zastupuje podpredsedu vlády ministra obrany Roberta Kaliňáka, poprosím ho teda, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Poprosím spravodajcu pána predsedu výboru, pána Gašpara, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. A ďalej teda pokračujeme v tom poradí. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Mikulec, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike , tlač 364.) [14:25] Roman Mikulec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja teda poobede nadviažem na to, čo tu odznelo k lex atentát dopoludnia, a začnem asi tým, čím skončila moja predrečníčka pani Kolíková, ktorá vyzvala predkladateľa alebo teda navrhovateľa tohoto zákona k tomu, aby sme, alebo aby navrhovateľ tento zákon stiahol, minimálne niektoré jeho časti, a aby sme si sadli za jeden stôl a začali sa o tých veciach rozprávať. Keďže naozaj nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, nie je dôvod na to sa ponáhľať s mnohými tými vecami, ale chcem jedným dychom aj dodať, že rovnako ja aj my odcudzujeme to, čo sa udialo premiérovi Ficovi. Určite násilie riešenie situácie akejkoľvek, akejkoľvek nezhody medzi nami, rôzne názory, na to nie je dôvod, aby sa to riešilo násilím, aby sa to riešilo nejakým atentátom, streľbou, čokoľvek. Takže toto absolútne odmietam. Aj my v hnutí SLOVENSKO to odmietame. A práve preto aj ja by som chcel možno požiadať, poprosiť navrhovateľa, aby sme o mnohých tých veciach, ktoré v tom zákone sú uvedené, aby sme o nich diskutovali. Máme na to čas. Teraz naozaj z pohľadu teda toho, čo aj navrhovateľ uvádza, že dôvod predkladania tohoto zákona je zhoršená bezpečnostná situácia v Slovenskej republike, nepočuli sme žiadne relevantné fakty o tom, v čom je zhoršená tá bezpečnostná situácia. Okrem toho, samozrejme, to, čo sa udialo, a to nikto nespochybňuje, ale tento zákon ako taký absolútne v ničom nerieši tú bezpečnostnú situáciu. Môžme sa naozaj baviť o mnohých tých veciach, a ja sa postupne k nim vyjadrím, tak ako idú, ako sú navrhované, ale tento zákon neupravuje to, čo má v názve. Okrem posilnenia ochrany niektorých ústavných činiteľov alebo vybraných ústavných činiteľov, ktorá bude vyjadrená aj formou zákona, čiže bude tomu daná vyššia právna sila a, samozrejme, to bude zahŕňať aj ochranu po výkone funkcií týchto ústavných činiteľov, tak žiadne z tých navrhovaných opatrení nesmerujú alebo nehovoria o tom, akým spôsobom chceme zmeniť tú bezpečnostnú situáciu. A ja sám som za to, poďme o tom hovoriť, lebo tá situácia v spoločnosti je napätá. Tak ako tu už odznievalo ikskrát, veď aj ja osobne, my sme boli účastní mnohých vyhrážok a je tomu aj dnes tak. Každý jeden deň. Ja sám som vyzýval ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby tak ako avizoval aj verejnosti, že sa bude zapodievať každým jedným podnetom, aby sa zapodieval aj jeho top fanúšikmi, ktorých má on na sociálnych sieťach, ktorí šíria nenávisť, ktorí sa dokonca vyhrážajú smrťou, posielajú mňa, moje deti teda na smrť. Takže samozrejme, že to nie je príjemné a ja to absolútne odcudzujem. Nepatrí to, nepatrí to do demokratickej rozumnej spoločnosti, takýto, takúto formu komunikácie ja neschvaľujem, naopak ja ju odcudzujem. Takže ja naozaj by som chcel vyjadriť nádej, že by sme o takýchto veciach, o tých, ktoré sú aj tu navrhnuté, o tom, ako zlepšiť situáciu v spoločnosti, ako možno zlepšiť do budúcna ochranu ústavných činiteľov, poslancov, ale aj samotných občanov Slovenskej republiky, aby sme o tom hovorili aj s odborníkmi, možno pri nejakom okrúhlom stole, kde bude viac času a viac príležitostí povedať argumenty a nie v rámci skráteného legislatívneho konania alebo len pri rozprave v parlamente. Takže ak dovolíte, ja prejdem jednotlivými tými oblasťami a chcem ešte teda na úvod dodať aj to, že tento zákon nevymedzuje pojmy, ktoré zavádza, a resp. obsahuje pojmy, ktoré sú značne vágne a umožňujú voľný výklad a nejednotnú interpretáciu povinností či aplikácií oprávnení. A viacero z tých sme už hovorili napríklad aj v súvislosti s tou navrhnutou zmenou v podmienkach zhromažďovacieho práva, kde jednoznačne na to upozornil aj pán ombudsman a viaceré verejné alebo štátne inštitúcie, že tou navrhovanou novelou, alebo tou úpravou dochádza k porušovaniu práv zhromažďovania, že to je možno až za hranou toho, čo by sme naozaj reálne v demokratickej spoločnosti chceli. A aj sám pán ombudsman poukazuje na to, že aj v súlade s európskymi normami pri ochrane ľudských práv je uvádzané, že zhromažďovacie právo by malo byť obmedzované len v nevyhnutnej miere. O tom sme už tu hovorili veľmi veľa, o tom zhromažďovacom práve, a naozaj nič iné nám z toho nevychádza, tak ako je to navrhnuté v tejto vašej úprave, že chcete zakázať ľuďom, aby sa zhromažďovali. Ja rozumiem tomu, že aj ja sám som bol naozaj svedkom alebo teda zažil som to, keď prišli demonštrujúci ľudia pred môj dom, a je to nepríjemné. Áno, poďme sa o tom baviť, v akom zmysle to dokážeme nakoncipovať tak, aby neboli vyrušujúce zhromaždenia alebo hejtujúce zhromaždenia pred obydliami politikov alebo verejných funkcionárov. To je v poriadku, poďme sa o tom rozprávať, ako to vieme zakotviť, ale nie takým spôsobom, ako je to teraz navrhnuté v tejto vašej úprave, kde dochádza k úprave podmienok a rozsahu, za ktorých možno, alebo teda áno, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť. Bolo tu už spomenuté, akým spôsobom boli obmedzované zhromaždenia. No neboli obmedzované. Samozrejme, je rozdiel, keď máte vyhlásený núdzový stav z dôvodu pandémie a šírenia nákazlivej choroby, a je rozdiel zhromažďovanie obmedzovať, keď nie je žiadna takáto situácia na Slovensku. Keď teda ľudia vychádzajú do ulíc len preto, aby vyjadrili svoju nevôľu s vládnutím alebo chcú vyjadriť určitý protest voči tomu, akým spôsobom sa správa vláda. Toto je zásadný rozdiel a tento by sme si mali, samozrejme, uvedomiť. Čo sa týka tej oblasti, kde idete a navrhujete teda rozšírenie ochrany osobám a chcete to zakotviť v zákone, okej, v poriadku. Doteraz to bolo, bolo len v uznesení vlády, ale ja osobne som nevnímal žiaden problém, fungovalo to tak roky a naozaj si myslím, že ktokoľvek mal problém alebo sa cítil nejakým spôsobom ohrozený a požiadal o ochranu, tak táto ochrana mu bola pridelená. Dokonca navrhovateľ určite vie veľmi dobre, že táto ochrana nebola poskytovaná len Úradom na ochranu ústavných činiteľov, ale aj Policajným zborom v niektorých prípadoch, kedy to bolo oprávnené. Takže toto funguje a fungovalo a nie je teraz dôvod na to, aby táto oblasť bola týmto spôsobom v tak krátkej dobe menená a už vôbec nie je dôvod na to, aby sa potom v tejto oblasti zavádzal inštitút doživotnej ochrany pre či pána premiéra alebo ďalšieho najvyššieho ústavného činiteľa, predseda predsedu parlamentu a dokonca jeho rodinných príslušníkov. Ak si to odôvodníme alebo ak sa zhodneme na tom, a ja si myslím, že toto je oblasť, kde by sme naozaj mali hľadať spôsob v rámci komunikácie, kde vieme dospieť k nejakému celospoločenskému širokému konsenzu medzi koalíciou, opozíciou, pretože toto sú vážne veci. Toto sú veci, ktoré nebudú platiť jeden deň, týždeň alebo mesiac. Toto sú veci, ktoré potom budú v platnosti možno roky. Tak my sa tomu nebránime. Naozaj poďme o tom hovoriť, poďme skúsiť nájsť spôsob, ako to nastaviť, pretože tých argumentov pre to aj z vašej strany, ktoré odznievajú, prečo by to mal pán premiér či dvojnásobný mať, v poriadku, ja ich akceptujem, ale aj my máme argumenty, ktoré, ja potom hovorím, prečo by nemal mať premiér, ktorý bol vo funkcii premiéra. A bez ohľadu na to, či tam bol mesiac, rok alebo celé funkčné obdobie. Poďme sa baviť, a my sme sa o tom bavili aj v predchádzajúcom období, pani ministerka bývalá spravodlivosti to spomenula. Veď my chránime prezidentov do konca ich života, v poriadku, ale my sme porovnávali aj právne úpravy iných štátov, kde nie všade je to takto. Vo veľa krajinách Európskej únie majú túto ochranu poskytovanú najvyšším ústavným činiteľom, alebo teda ak chcete, konkrétne prezidentom, napríklad päť rokov po uplynutí funkčného obdobia. A my sme to naozaj analyzovali, že, a chceli sme ísť s tým krokom, že budeme sa približovať k týmto krajinám, ale my teda teraz tu máme úpravu, ktorá hovorí o tom, že ideme rozširovať ten okruh poskytovania ochrany pre ústavných činiteľov až do konca života. Čo, samozrejme, jedna vec je sa zhodnúť na tom, či je to potrebné a za akých podmienok, a druhá vec je si povedať aj to bé, čo to bude všetko obnášať, lebo viete, to nie je len o tom povedať, že áno, spravme tú ochranu, ale tú ochranu musí niekto aj zabezpečovať. A ja sa vrátim k tomu, čo tu aj odznelo dnes od pani Kolíkovej, že sme debatovali o tom, koľko máme my na Slovensku chránených osôb vo vzťahu k počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Dámy a páni, možno mnohí z vás to neviete, ale v porovnaní s európskou dvadsať sedmičkou, a ja si trúfam povedať, že aj vo svetovom globálnom ponímaní, my máme najviac chránených osôb k pomeru počtu príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov. Najviac. Nechcem hovoriť konkrétne čísla, pretože neviem, teraz netuším, že či tu náhodou nie je nejaká utajovaná skutočnosť a nechcem ju teda prezradiť. A len aby ste si vedeli predstaviť, keby som zobral, aby sme, aby sme vedeli zhruba o čom hovoríme, že ak v Českej republike je tisíc príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov, tak majú päť chránených osôb. My ak máme 500 príslušníkov úradu na ochranu ústavných činiteľov a máme ich 50. Samozrejme tie čísla som si teraz vymyslel, ale aby ste si vedeli predstaviť zhruba ten pomer. Veď to je absolútne nepomer v zmysle tom, koho my všetkého chránime. Áno, my sme tie debaty viedli v zmysle, či potrebujeme zabezpečiť úradom na ochranu ústavných činiteľov napríklad sudcov, prokurátorov. Bola to legitímna debata práve preto, že jednoducho kapacitne, technicky ten úrad na ochranu ústavných činiteľov nedokázal zabezpečiť ochranu úplne všetkým. Respektíve ak dokázal, tak s vypätím všetkých síl, kde potom sa, samozrejme, keď sa niečo stane a stalo sa aj toto nešťastie, ktoré všetci odsudzujeme, tak potom sa rozprávame o tom, či mali výcvik, či mali tréning, koľko, koľko, koľko teda absolvovali tých tréningov a výcvikových hodín. No, samozrejme, že ak sú epizodickí ochrancovia neustále v teréne, lebo tých chránených osôb je veľa, no tak kedy majú chodiť na ten tréning? Musia aj spať, musia aj oddychovať. Niektorí z nich sú aj chorí, sú na óčeerkách, sú to ľudia rovnako z mäsa a kostí, tak ako aj my. Takže ak sa bavíme o týchto veciach, pán navrhovateľ, tak sa bavme potom aj o tom bé, lebo to si bude vyžadovať oveľa viac personálu, oveľa, oveľa viac finančných prostriedkov. A ja v tomto návrhu vašom zákone som síce sa dočítal, že to bude mať vplyv na rozpočtovú kapitolu ministerstva vnútra, no ale na jednu stranu, alebo teda z druhej strany sme počúvali aj od pána ministra financií, v akom zlom stave sú verejné financie, a teda že bude potrebné, aby štát šetril. Tak to mi celkom nesedí v tomto zmysle, pretože vy viete veľmi dobre, že to navýšenie pri takomto, pri takomto teda rozsahu, ak sa ten zákon prijíma, tak to nebude navýšenie o jeden alebo piatich ľudí, ale to budú v desiatkach príslušníkov Policajného zboru a, samozrejme, technika, vozidlá a tak ďalej, čo budú pomerne vysoké čiastky. Čo sa týka zmien zhromažďovacieho práva, to som už spomínal, a čo sa týka zmien v priestupkovom zákone, kde sa navrhuje sprísniť sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj posilniť oprávnenia príslušníkov Policajného zboru za účelom zvýšenia objasniteľnosti týchto priestupkov hlavne pri elektronickej komunikácii. Tu treba povedať, že síce sa rozširuje alebo navrhujete rozšíriť kompetenciu Policajného zboru, ale v tomto zmysle je treba povedať, že tu dochádza alebo môže dôjsť až k prelomeniu telekomunikačného tajomstva, pretože tá úprava, tak ako ju vy navrhujete, hovoríte, že prokurátor keď bude súhlasiť s návrhom príslušníka Policajného zboru, tak potom sa bude tento môcť dostať k osobným údajom každého občana Slovenskej republiky. A tu je nesúlad aj s inou legislatívou, napríklad s Trestným poriadkom, Trestným zákonom, kde toto je uvedené a po schválení teda súdom. Tak my teraz touto úpravou, touto novelou de facto posunieme priestupkový zákon a priestupky do nejakej výhodnejšej, lepšej polohy oproti Trestnému zákonu. Toto asi navrhovateľ, neviem, či toto celkom bol zmyslom tejto úpravy, ale tu by som ja poukázal na to, že toto nie je úplne, myslím si, z môjho pohľadu správny návrh a chcem dať do pozornosti, že v minulom volebnom období sme mali snahu schváliť novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá bola v normálnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorou sme pri objasňovaní priestupku proti majetku oprávňovali, alebo chceli oprávniť policajta požadovať od banky informácie ohľadne majiteľa a bankového účtu, a to aj právnickej, aj fyzickej osoby, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete. A proti tomuto rozhodnutiu alebo zneniu vyjadrili zásadné pripomienky viaceré subjekty, pretože išlo o rozpor s čl. 15 smernice o súkromí a elektronických komunikáciách. A tento uvedený článok smernice umožňuje členským štátom, to je, samozrejme, smernica Európskej únie, umožňuje členským štátom vytvoriť legislatívne opatrenia, na základe ktorých možno získať údaje, ale len na presne vymedzené účely ako sú národná bezpečnosť alebo bezpečnosť štátu. Čiže tu tiež upozorňujem, že navrhovanou úpravou, tak ako máte koncipované, môže dôjsť k porušovaniu týchto článkov a nie je to v súlade s telekomunikačným tajomstvom a nie je tam ani súlad s ostatnými alebo s ostatnou legislatívou. Čo sa týka doplnenia pôsobnosti iného štátneho orgánu, a v tomto zmysle teda mám na mysli Slovenskú informačnú službu, tak, aby mohla získavať informácie, ktoré, tak ako ste to vy tam uviedli, ktoré budú smerovať alebo sa týkať tých chránených osôb, no z môjho pohľadu, súhlasím s tým, čo tu bolo uvedené aj doposiaľ. Ja som absolútne presvedčený, že Slovenská informačná služba tieto kompetencie už má. A má ich roky. Veď Slovenská informačná služba predsa zo zákona získava, vyhodnocuje, analyzuje informácie, ktoré smerujú proti ústavnému zriadeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti Slovenskej republiky okrem iných, ktoré sú uvedené taxatívne v zákone o Slovenskej informačnej služby. A z tohto predsa vyplýva aj to, pretože teda sme sa zhodli a dokonca aj prijali uznesenie v Národnej rade Slovenskej republiky, že ten akt, ktorý sa udial, nešťastný, je možné považovať za určitý čin proti demokracii a teda proti zriadeniu Slovenskej republiky. Tak v tomto prípade Slovenská informačná služba predsa má oprávnenia a mala ich vždy. Ja nevidím dôvod, prečo by sme takýmto zákonom mali rozširovať, rozširovať oprávnenie Slovenskej informačnej služby. Jediné, čo mi z toho vychádza, je, že bol by to legitímny dôvod na to, aby Slovenská informačná služba mala navýšený rozpočet a ja im ho prajem, ale v prospech občanov Slovenskej republiky. A, samozrejme, sa aj pýtam v tomto zmysle, ak teda táto kompetencia, pán navrhovateľ, by mala byť daná Slovenskej informačnej služby, prečo nie Vojenské spravodajstvo? V tomto návrhu zákona sa vôbec nespomína Vojenské spravodajstvo. Je to rovnako spravodajská služba a mohli by sme hovoriť o prelínaní tých kompetencií jednotlivých, či Vojenskej alebo Slovenskej informačnej služby, vo vzťahu k získavaniu informácií. Rovnako tento zákon nehovorí nič, nespomína ani Vojenskú políciu. Veď Vojenská polícia zabezpečuje ochranu ministra obrany. A dokonca aj iných, iných osôb, ktoré určí minister obrany. Tak tie teraz nemusíme riešiť z pohľadu bezpečnosti v Slovenskej republiky, v Slovenskej republike? Lebo tento zákon to absolútne nerieši. Týka sa to len zvýšenia kompetencie alebo teda, áno, Slovenskej informačnej služby. Takže, bohužiaľ, nemám už príliš veľa času, ale toto boli najdôležitejšie veci, ktoré som chcel poukázať, že áno, bavme sa. Nám takisto záleží na deeskalácii napätia. Absolútne odmietam násilie a každé jeho prejavy. Poďme sa o tom rozprávať, pán navrhovateľ, pri nejakom okrúhlom stole s odborníkmi (reakcia spravodajcu), spravodajca, ale zastupujete aj navrhovateľa, tak poďme sa o tom rozprávať, poďme o tom debatovať, keď máme na to čas a nielen v parlamente. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:45] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou najprv pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči. [14:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja už sa tu trošku opakujem, ale ja už začínam byť na to trošku citlivá. Prepáčte, pán minister, ste tu k návrhu zákona, ktorý prechádza v skrátenom legislatívnom konaní. Ani nie ste na mieste navrhovateľa, sedíte tam, proste niečo si tam čítate, to je taká ignorancia. Ja si fakt nepamätám, že by sa tu toto dialo. Naozaj si to nepamätám. Nepamätám sa, že toto by tu niekto robil. (Reakcia z pléna.) No, že proste takto ignoruje ten parlament a tú diskusiu. Aj minister obrany, keď tu bol, tak sedel na svojom mieste, dokonca aj reagoval, ja si to vážim. Ale to je normálne že rešpekt, proste vzájomný rešpekt medzi opozíciou, koalíciou. Je tu návrh zákona pre skrátené legislatívne konanie pri mimoriadnej udalosti atentátu na premiéra. Premiéra proste, ktorý je vaším lídrom. A vy proste tu máte bezpečnostné opatrenia, chcete, aby sme ich v krátkom čase prijali a proste nie ste ochotní, prepáčte, ani nám dávať najavo, že vás zaujíma, o čom sa tu rozprávame a k čomu sa vyjadrujeme. Tak asi si čítate pripomienky možno generálneho prokurátora, Súdnej rady alebo advokátskej komory, možno verejného ochrancu práv, budiž, kiež by to tak bolo, veľmi by ma to tešilo, ale považujem to za dôležité, že rozprávať tu o tom, že chceme to robiť inak a dávate nám najavo, že vám to je jedno, čo hovorí opozícia. Viete, to sa proste, to sa jednoducho nevie stretnúť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka Michal, podpredseda NR SR Ďakujem veľmi pekne. Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Nestihla som, ale považovala som to za dôležité, lebo tá kultúra je, musí to byť vidno z obidvoch strán, že sa niečo mení. Ďakujem. [14:46] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán poslanec Gašpar, nech sa páči. [14:46] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikulec, rozhodol som sa zareagovať na poslednú chvíľu, lebo aj v úvode svojho príspevku, aj v závere ste vyzýval na to, aby sme si sadli za okrúhly stôl a aby, ako je to v záujme Slovenska, s vami prerokovávať tento návrh zákona. Teraz nemám na mysli vás osobne, ale vás všetkých, najmä z tej politickej strany neOĽANO. No, chcem vám povedať, že s vami si za ten spoločný stôl skutočne nikdy nesadneme. To by bolo absolútne proti všetkým našim morálnym a iným princípom, pretože vy máte najväčší podiel na tom, čo sa tu stalo 15. 5. Váš predseda s dlhoročným pôsobením v politike je najväčší šíriteľ nenávisti a neznášanlivosti. A vy ste počas vládnutia za roky ´20 – ´23 najviac rozbili právny štát a chceli ste tu, v tejto sále hlasovať o tom, aby Robert Fico išiel do účelovej väzby. Čo sa týka k zhromažďovaciemu právu, vám chcem len pripomenúť, že ste vy zadržali predsedu opozičnej strany a nie kvôli opatreniam v covide, ale kvôli účelovému dôvodu na nejaké jeho vypočutie, takže si nevymýšľajte. A posledné, čo by som vám chcel povedať, tak skúste sa už raz pozrieť do zrkadla a nastaviť si skutočne realitu. Rozpočet SIS ste navyšovali počas vášho vládnutia účelovo za to, aby ste tam umiestnili jedného kajúcnika. Ďakujem. (Potlesk.) [14:46] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Mikulec s reakciou na faktické. [14:50] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pán Gašpar, viete, toto je presne ten príklad, že vy jedno hovoríte a druhé konáte. Čo vy sa chcete baviť o nejakom zmierení, o deeskalácii napätia v spoločnosti, keď toto rozprávate a rozprávate bludy. Donekonečna rozprávate bludy a to zrkadlo by som mal doniesť vám. Vy ste obžalovaný, obvinený zo závažnej trestnej činnosti. A hovoriť tu takéto záležitosti, naozaj vymyslené, že my sme zvyšovali rozpočet SIS pre nejakého kajúcnika, naozaj na to nemá zmysel snáď reagovať, ale ja sa vrátim k tej podstate. Viete, ak sa chceme niekde posunúť, pán Gašpar, v spoločnosti a vy chcete chodiť rovnako bezpečne po tých, po uliciach ako aj my, tak takýmto prístupom sa určite nikam nepohneme. A viete veľmi dobre, že donekonečna rozprávať alebo vracať sa k minulosti alebo hovoriť nejaké vymyslené veci nepomôže absolútne ničomu a nikomu. A toto, čo ste predviedli, len tu to napätie v spoločnosti zvyšuje, nič iné. [14:50] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:50] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, práve v tejto chvíli ste boli svedkami toho, ako rozprávajú jedno a robia iné. Musím povedať, že presne pred malou chvíľou Tibor Gašpar rozprával, že si nikdy nesadne s nami, pretože my sme to tu za dlhé roky a naša je my, a my, a my a práve to neOĽANO. Keď som povedal tlupa, tak som myslel oné, a neOĽANO, to je, to je milé, hej? Takže, milý pán Gašpar, klamal si, zavádzal, klameš a zavádzaš a zase robíš presne to, čo robíte celý čas. Vy hádžete to, čo ste 12 rokov tu robili. Vy hádžete to, že ste tu chceli fackať ľudí. Vy hádžete to, že Matovič je Hitler. Vy hádžete to, že ste, že ste chceli škrtiť ľudí. Vy hádžete to, že ste chceli strkať rohlík do huby ľuďom, že ste chceli ľudí búchať lopatami po hlave. Vy ste toto tu robili celý čas v opozícii, celý čas v opozícii ste kričali, Blaha na námestí. Vy tu rozprávate, že oni rozprávajú, že my sme kričali na Fica: Do basy. Viete, čo kričal Blaha s tou jeho ručičkou? Do basy! Do basy! Do basy! Toto ste kričali vy! Tú nenávisť ste šírili vy! Tibor Gašpar, ty si obvinený a, samozrejme, vaša rétorika a celého toho vášho hnutia, v tej vašej sociálnej skupiny, nepoviem tlupa, aby si sa neurazil, sociálnej skupiny, ktorá robí naozaj veľmi zvláštne a nečestné veci. Tak je, že vy poviete celý čas, tu toto robilo neOĽANO, celý čas tu toto robilo. A ty si tu rozprával v príhovore včera, že jediná jedna vec, a sa za tú ospravedlňujeme, keď chudák Blaha rozprával na námestí, že pani prezidentka je agentka. No tak za toto sa ospravedlňujeme. Tebe nie je hanba? Teba nie je hanba za to, čo tu Fico rozprával, ako tu Fico šíril nenávisť? Ako ste tú nenávisť na tých mítingoch šírili vy? Teraz som si pred malou chvíľou pozrel video, kde Fico rozpráva na mítingu, že oni nám chcú zobrať naše protesty, oni nám chcú, oni chcú, aby sme nerobili politické protesty. Veď ale politické protesty treba robiť. Na to istom mítingu Fico tam, tam proste rozprávali, že Matovič je Hitler. Ale idem pekne po poriadku. Včera ste mali zase ďalší krásny príklad toho, ako jedno rozprávajú a iné konajú. Tu sediaci poslanec dnes Šuca rozprával, že on nepotrebuje zmierenie, on nikdy nikomu neublížil. Včera mi kričal, že mi treba dať po hlave. Je toto normálne? Nikdy v živote som nikomu nezakričal, že treba, treba vám dať po hlave. Nikdy nikomu! Nikdy nikomu! Neskutočné! Včera ste zažili poslanca Glücka, ktorý rozprával o mne, že holý behám, že jediné, čo viem, tak behať holý po uliciach a to vajíčko, čo som mal na hlave, ešte doteraz smrdí. Ja som sa aj vo videu, čo som si urobil, spýtal, viete, čo by sa stalo, keby za vami na mítingu, ako sme boli my, Peťo Pollák a Rómovia, a boli sme na mítingu v Lučenci a prišli traja priaznivci Brat za brata. Prvý hneď prišiel: No, Pročko, prišiel som ti niečo vysrstiť, tešíš sa, že ti niečo urobím? Toto prvé, čo povedal. Predstavte si, že by toto povedal Ficovi. Potom druhé, čo spravili, tak on natáčal, ten jeden, ten druhý hádzal vajíčko spredu a tretí prišiel a odzadu mi buchol päsťou po hlave, päsťou, je to na videu, dal som to na políciu. Polícii sa priznal ten chlapík, že mi rozbil vajíčko odzadu päsťou na hlave. Mám MR-ko z pohotovosti hneď ako som mal pomliaždenú hlavu, lebo v tej ruke určite niečo držal. Viete si predstaviť, že by prišiel niekto za Ficom a buchol mu päsťou odzadu po hlave? Viete, čo robili? Ten nákrčník, čo si tam mal. No povedal mi na pohotovosti lekár, že keď nebudem mať nákrčník po tom, ako mám vyvrtnutú krčnú chrbticu, tak môžem mať problémy, aj zdravotné a nielen zdravotné, ale aj s poisťovňou. Tak som ten nákrčník nosil, ale nie od toho, že mi tam niekto, kde je Glück, buchol, hodil vajíčko. Mne to vajíčko rozbili päsťou po hlave! Pýtam sa ešte raz. Viete si predstaviť, že by toto spravil niekto Ficovi? Že by mu päsťou rozbil vajíčko? Veď v Čechách hádzali po Andrejovi Dankovi a Andrej Danko dal zatknúť tých chlapov, čo hádzali, tak ich zatkli. Viete, čo sa stalo s týmito, čo som ja dal trestné oznámenie na nich? No Šutaj Eštok povedal, že to sa nič nestalo. Že to je v pohode. Môžete hocikomu rozbiť päsťou odzadu vajíčko na hlave. Mám MR-ko, mám vyšetrenie, stále mi ruky tŕpnu, ale nič sa nestalo. Viete si predstaviť, že by toto spravil niekto Ficovi? A oni tu idú rozprávať o tom, že oni nikdy nič nerobili? Ja som si včera pozeral to vystúpenie, pozeral som, čo Glück rozprával o tom, že pani poslankyňa Kolíková je zodpovedná za to, že sa mučili, pod jej vedením sa mučili ľudia. Toto povie Glück. To je ten Glück, ktorý odzadu päsťami búchal Igora Matoviča, keď mu Kaliňák držal ruky. A Šuc (správne Šuca, pozn. red.) tu včera zase vykrikoval, neprihlásil sa, že veď Matovič ho kopol. No samozrejme, predstavte si, čo by ste robili vy, keby vám do okienka sa vtrepal, do vášho auta, keby sa vám tam vtrepal, keby sa tam... (reakcia spravodajcu) teraz tu bude otravovať, teraz tu zase budú otravovať. Toto, toto sú oni. To je tá ich iná politická kontrola. Príde, vyruší vás. Viete si predstaviť, že by som toto spravil ja? Ako by tam hučali? Tá vaša tlupa, ako by hučala, ako by, ako by, ako by tu vykrikovali. Neskutočné, ale fakt neskutočné! A včera sa udiala naozaj tá krásna vec, že tuná Glück rozprával o mne, že som holý behal po námestiach. Ale videli ste mňa niekedy holého? S holou, s holým zadkom, ako oni rozprávajú, na úrade vlády trošku troškovať každý deň? Toto im nevadí! Toto im nevadí! Ale nech si každý robí čo chce v súkromnom živote, ale nie na úrade vlády trošku s Troškovou, ktorá nemala ani previerku, nič. A dosadili si tam a s holým zadkom! Ja som raz prebehol 25 rokov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Pán poslanec, ospravedlňujem sa, skúste k téme lex atentát. Pročko, Jozef, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Áno, toto je tá téma. Toto je tá téma, toto je tá téma. Včera, včera tu v rozprave toto zaznelo. Počuli ste to? Ja rozprávam k téme a k tomu, čo tu včera zaznelo. No, ale poďme k tomu, čo porozprávali tuná Gašpar aj s Kaliňákom včera. Že treba dať ochranu aj opozičnému lídrovi. A ja sa pýtam, a keď kradne ten opozičný líder, potom čo, treba ho zase ochraňovať? Včera tu zaznela taká krásna veta, že ak je poslanec 15 rokov v parlamente, tak podľa Kaliňáka nie je možné, aby sa uplatnili v praxi títo matuzalémi, čo sú tu niektorí 20 rokov. A to isté, to isté chcú dať aj Ficovi, že včera tu rozprávali, že Robert Fico, preboha, ako by on mohol pracovať? Jak on môže pracovať. A čo Fico nemôže pracovať konečne? Čo on, kde on kedy pracoval? Kde on kedy pracoval? Tu včera, ježiši, Kaliňák povedal, že nikto dlhé roky si nevybavoval účty v jeho rodine, v jeho byte, pri jeho deťoch, že nikto to nikdy nerobil, že to bolo len pred úradom, teda pred Bonaparte. Nikto to nerobil? Poslanec Benčík, keď mu tam prišli a klepali mu na byt tí, tí, tí, nebudem tú partičku ani ako nazývať, pred naše domy chodili, pred naše domy chodili, mne tam vylepili, že obesiť ma treba. Našim deťom sa vyhrážajú, tak ako to povedal, našim deťom sa vyhrážajú smrťou! Nikto to nikdy nerobil? Strašne krásne bolo, keď včera Kaliňák povedal, že keď demonštranti robili to, čo robili, tak použili na nich delá. Ja neviem, či Kaliňák nevidel, že polícia použila delá na tých, ktorí napadli policajtov, ak ste to nevideli, napadli policajtov a použili, naozaj použili vytlačovacie metódy na tých, ktorí, ktorí ničili bránu. Kde ste videli na mítingoch Za slušné Slovensko, žeby niekto niečo ničil, kde ste videli na mítingoch Za slušné Slovensko, žeby niekto napadol policajtov. To ste robili vy a vaši priaznivci, lebo ste ich hecovali na tých mítingov, rúška dole, a kričali ste, kričali ste: Obesiť! Obesiť ste kričali vy na vašich mítingoch. Čo tu rozprávate? Rozprávajú, že Robertovi Ficovi priniesol niekto pred dom rakvu a že mu tam dali šibenicu. Obrovské klamstvá, klamstvá. Šibenicu, šibenicu dali v roku 2012 na protestoch proti vláde za, na mítingu, ktoré, protest proti Gorile na mítingu proti vláde Radičovej. Ale Erik Kaliňák to v 2018 vytiahol a odvtedy Erika Kaliňáka vtedy aj naozaj uznali a ukázali, že to je klamstvo, že to je vyslovene klamstvo, čo urobil, že vytiahol fotku (reakcia z pléna), či Erik Tomáš, čo som povedal, Erik Kaliňák? Ospravedlňujem sa, ďakujem, Erik Tomáš vytiahol fotku z roku 2012 a povedal, že to bolo v roku 2018. Ale to bola šibenica nie Ficovi, to bola šibenica proti Gorile, proti Radičovej vláde. Tu rozprávajú, že dali rakvu Ficovi. Pozrite si, dajte do gúglu rakva, pochovať vládu SMER-u . Priniesli rakvu, priniesli rakvu, že treba pochovať zločiny SMER-u. Treba pochovať zločiny SMER-u. A ja s tým súhlasím. Treba pochovať každé zločiny, či sú to už SMER-u, alebo sú to zločiny Černáka, prípadne Kočnera. Každé zločiny treba pochovať. Nie Ficovi priniesli tú rakvu, ale toto vám roky omieľajú a toto presviedčajú svojich voličov. Robertovi Ficovi priniesli rakvu, Roberta Fica chceli obesiť a chceli mu tam dať šibenicu. Nie je to pravda. Je to bohapusté klamstvo a lož, ale toto vám budú papagájovať donekonečna. Ďalej, Kaliňák chce riešiť FB agresorov, ale riešia FB agresorov stopäťdesiatich, len ktorí sa vyhrážajú násilím im. Glück, to je ten poslanec, má, má ochranu, to je ten, ktorý búchal Igora Matoviča päsťami, keď ho Kaliňák držal. Tak ten poslanec, ktorý, ktorý násilne tu robil veci, tak ten poslanec má ochranu. A mňa tu obviňovali, o mne tu natočili video a spravili video, ako som sa ja nevhodne tu správal a toto nám robia, ako som ja tu provokoval v sále. Keď sa to stalo, keď sa to vtedy stalo, tak sme tu sedeli, kto ste tu vtedy sedeli ešte so mnou? Sedeli ste tu, pribehol sem arogantne poslanec Glück, začal nám vulgárne nadávať, ale až po tom, ako nám povedal, ako nám povedal poslanec Blaha: Toto je vaša robota! Hneď Blaha vedel, kto to urobil. A poslanec Glück prišiel a začal nadávať. Ja som si vytiahol telefón a tam som si ich zvrchu natáčal. Prišiel Hazucha a mi vyrazil telefón. Myslíte si, že keby som ja vyrazil Hazuchovi alebo smerákovi nejakému telefón, čo by spravili? Viete, čo by spravili? Ale oni si to môžu dovoliť, oni si to môžu dovoliť. A pritom je verejný činiteľ. Bola prestávka, natáčal som si, presne som si natáčal ich reakcie. Nikoho som neprovokoval. Viete, čo spravil Blaha? Blaha: Neprovokujte, Pročko, neprovokujte, Pročko. A všade sa šíri, provokoval Pročko. To, čo robil Hazucha, to, čo robil, to, čo robil Glück, nikde nie je o tom ani zmienka. Ani zmienka. Ale Gašpar vás bude presviedčať, že tri roky tu OĽANO robilo, teda nie OĽANO tu robilo veci, za ktoré chudák Robert Fico bol teraz postrelený. Aj mne je to ľúto a odporné to je a budem to opakovať každému, že to je odporné, nechutné, neľudské. Naša rodina mala rok traumu z toho, že nás, že sa vyhrážal mojim deťom, teraz bol s ním súd. Ale len preto bol súd, lebo som na to tlačil neskutočným spôsobom. Neskutočným spôsobom. (Reakcia z pléna.) Môže sa prihlásiť, môže sa prihlásiť, jeho upozorníte tiež, aby neskákal mi do reči. Upozorníte ho? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Keď vám bude skákať do reči. Pokračujte, pán poslanec. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Tam vzadu. My si netykáme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Poprosím vás, necháme pána poslanca dokončiť svoje vystúpenie. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Takže poďme ďalej. Nijako nechcú obmedziť právo na zhromaždenie a ak obmedzia, tak len kvôli bezpečnosti. Toto včera povedali. Ak len obmedzia, tak len kvôli bezpečnosti. To znamená, že vy sa chcete zhromaždiť, ale oni vám povedia, viete čo, na tom zhromaždení môže byť ohrozená vaša bezpečnosť, tak to nebude. Tak to nebudete robiť. A presne pán Ferko Mikloško včera povedal presný, presný bod v tom, že predstavte si, nejaký chlapík tam povie, že no vyrušujete ma, tak tam nabehne komando a zruší vám celý míting. Krásne bolo, že ak prídete v nejakom tričku, v nejakom tričku, tak vám môžu dať pokutu a môžu vás stadiaľ vykázať, dokonca zatvoriť. Prestavte si, že prídete v tričku, že nechcem túto vládu, alebo nejakom tričku, ktorom, nejakom tričku, ktoré sa im nebude páčiť. Kto určí, v akom tričku môžete prísť a v akom tričku nemôžete prísť na ten, na ten míting. Pekné bolo, keď Gašpar včera, pán Gašpar včera rozprával, že ak obec ohrozí bezpečnosť ľudí tým, že bude nejaký míting, ktorý bude bezpečnostné riziko, tak tá obec dostane pokutu. Ale my nechceme robiť bububu, my nebudeme robiť bububu, nie, my len jednoducho povieme tomu starostovi, že, pán starosta, pozrite, má tam byť u vás míting, je to bezpečnostné riziko, chcete pokutu tisíc-tisíc päťsto euro? Chcete? No ktorý starosta bude chcieť pokutu. No tak nedovolí ten míting. Nedovolí ten míting. Celý tento zákon, ktorý kryjú za to, že Roberta Fica postrelili, čo budem stále opakovať, že je odporné, nechutné, nechutný čin, nechutný čin, tak za tento čin idú skrývať obmedzenie práv občanov na demonštráciu. Ale keď to robili oni, tak Fico na mítingoch rozprával, že oni nám chcú obmedziť, veď my politici môžeme robiť mítingy. Že nezákonné konanie bolo sledovanie na chate. No keď tuná Tibor rozprával o tom, že ako, ako, akí sme agresori, tak som mu povedal, že čo, čo je agresia, nie je to, keď sa niekto vyhráža zabitím človeka, nechutné? A mladý Gašpar sa vo videu vyhrážal, že zabije Lipšica. Že ho zabije. A tento mladý muž je teraz šéfom SIS a bude šéfom SIS. V ktorom štáte je šéfom SIS človek, ktorý sa vyhrážal zabitím inému človeku. Je toto normálne? No na Slovensku je. Ale Tibor Gašpar včera povedal, že to je nezákonné odpočúvanie. To znamená, že ten policajt je, teraz bude súdne stíhaný, myslím, aj ho vyšetrujú, lebo dal odpočúvať pytliakov na chate, ktorú Bonul vlastnil, teda mal v prenájme, a tam si títo chlapci porozprávali okrem iného, že im Žilinka odkazuje, že sa nemajú čoho báť. Okrem iného Kaliňák tam porozprával, že no to bude takto, zrušíme najprv, pôjde do pi... viete do čoho pôjde, Lipšic, špeciálna prokuratúra a potom to všetko dáme, nebojte sa, my to tam zvalcujeme. Už vtedy vedeli, čo budú robiť. Už vtedy mali pripravený plán. Už vtedy. Hrozby podľa pána Gašpara budú narastať. Tak riešte tie hrozby, naozaj. Poriešte tých agresorov, ktorí sú na tom facebooku a ktorí sú agresívni. Na tom facebooku tí ľudia, ktorí naozaj sa vyhrážajú rodinám, aj vašim rodinám, našim rodinám, veď ho poriešte. Ale neriešte len tých, ktorí sa vyhrážajú Glückovi, keď mu tam niekto napíše a Glück dostane hneď ochranku. Jeden tam napísal, čítal som, pod pánom Šimečkom, jak Šimečka, teba ja tak rozjeb..., keď ťa stretnem. No má niekto ochranku? Myslíte, že toho človeka, čo toto napísal pánovi Šimečkovi, niekto rieši? Myslíte si? Keď oni tak sledujú ten facebook? Všetko je, to je tak jednostranné a oni krásne používajú tú rétoriku, že vlastne my sme nevinní. My sme tí, ktorí tu roky robili len anjelskú prácu, my sme tu robili pre Slovensko, ale, ale, ale to je vaša práca. A nemáte pocit, že ten človek, ktorý strieľal na Roberta Fica, povedal, že táto vláda čo robí, tak to nie je dobré? Zamysleli ste sa trošičku nad tým, čo povedal ten človek? Trošičku. Aspoň trochu. Viete, vy ste naozaj majstri v populizme, aj Robert Fico povedal, že keď chceme, sme majstri v populizme. Povedal, že politika nie je o hodnotách, je to o moci. Robert Fico povedal, že ďakuje Monike Jankovskej za kus roboty. A mám vám pripomínať kauzy, čo ste mali? Mýtny tender, hlas podobný Ficovi, 40 miliónov vybavil, 40 miliónov, on bol vždycky šikovný. Teta Anka, rekonštrukcia Bratislavského hradu, kauza Tipos, kauza Bžán, kauza kompa, Bonul, zákazky na upratovaciu firmu, diaľnica BA – Košice a tak ďalej, 40 odsúdených ľudí blízkych SMER-u. A to je to, viete, naozaj konečne polícia dostala voľnosť. Polícia, nikto neprikazoval, nikto neprikazoval. Za mnou chodili policajti a hovorili mi, viete, pán Pročko, čo je úžasné? Že nikto nechodí za nami a nerozpráva nám, že toto nebudeš riešiť, toto nebudeš riešiť. Ich Kováčik, ich Kováčik 61, 61 prípadov takto zmietol zo stola, takto zmietol zo stola. A ďalšie kauzy, Pellegriniho kauzy, Blanára, Šutaja Eštoka, Richtera, Kamenického, Vážneho, Rašiho a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Tento zákon by mal pomôcť tomu, aby na Slovensku sa neudialo to, čo sa udialo, že sa postrelil, alebo niekto strieľal na premiéra Slovenskej republiky. Je to, je to úbohé. Ale pani Kolíková dnes v rozprave rozprávala, že sme naozaj zabezpečili mítingy a nič sa nestalo. A tam zozadu zaznelo, že no, až na streľbu na Roberta Fica. Ale to nebol žiaden míting. To nebol míting. Nikto tam nebol na mítingu. Tam boli priaznivci Roberta Fica, kde sa zamiešal človek, ktorý nesúhlasil s vládou Slovenskej republiky a s tým, čo robí vláda Slovenskej republiky. Ako zabezpečíte, že budete mať nejak, niekde nejaké stretnutie s občanmi a tam sa nezamieša takýto psychopat, ktorému preplo. Jak to zabezpečíte? Čiže tým, že my zrušíme mítingy, že my zrušíme všetky demonštrácie, zrušíme protesty, tak sa vlastne už nič neudeje? V prvom rade zabezpečte, aby všetci tí agresívni ľudia z facebooku dostali po paprčiach a aby každý jeden z nich si naozaj vážil, vážil slová a nerobil to, čo tam robí. To je prvoradé. Druhoradé je to, zabezpečte, aby naozaj aj vaši predstavitelia nešírili to zlo, ako tuná Huliak vzadu mi rozprával počas rozpravy, že tebe dajú po hlave, veď neboj sa, tebe dajú po hlave. Ako to zabezpečíš, pán Gašpar? Ako zabezpečíš to, aby tam Šuca nerozprával, že tebe treba trepnúť po hlave. Ako zabezpečíte, ako to zabezpečíte, vysvetlite mi to. Ako toto chcete zabezpečiť? Tak sa podľa toho správajte. Nebuďte farizeji, vodu kážete a víno pijete. Správajte sa tak, ako rozprávate. Mladý Kaliňák, keď som ho videl, ako rozprával, že vlastne oni chcú zriadiť nejakého ombudsmana, alebo takého človeka, ktorý vlastne bude riešiť prípady, keď niekto, nejaký politik niečo povie a niečo urobí zlého, tak by sa mal poriešiť. No kto porieši Huliaka, ktorý tu rozprával o mne veci, že by ma, že by ma mali zbiť a búchať po hlave. Kto? Ja vás prosím, páni z koalície, rozprávajte to, čo myslíte a čo na srdci. [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Gašpar, nech sa páči. [15:16] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný. Ak sa neviete vysporiadať s formou a s obsahom prejavu človeka, domnievam sa, že najlepší spôsob je ho ale úplne ignorovať. Preto dávam odporúčanie všetkým koaličným poslancom, aby sme na príspevky poslanca Pročka nereagovali, lebo to je najlepšia cesta, ako mu dať najavo, že nie je počúvateľný. A jedna taká poznámka, odporúčam ti zo zdravotných dôvodov, pán poslanec, aby si spomalil reč. Ďakujem. [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [15:16] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Súhlasím s vami, pán poslanec Gašpar, úplne vo všetkom. A, pán poslanec Pročko, čo k vašemu vystúpeniu dodať. Ja som si reálne myslela, že to dnes príde, pán kolega, a som aj v kútiku duše verila, že budete hovoriť aj niečo argumentačne normálne, aj niečo k veci a nie iba mať takéto prejavy, neustále útoky na mojich kolegov sprevádzané klamstvami a krikom. Že sa jednoducho začnete chovať tak, ako to k mandátu poslanca aj prislúcha. Síce som podľa mňa veľmi veľká optimistka, ale ja tomu verím, že aspoň raz takýto deň príde. Držím vám palce. Ďakujem. (Potlesk.) [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikulec, nech sa páči. [15:16] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na to, že teda celá tá debata sa tu odvíja od toho, že zákon je predkladaný z dôvodu, a ty si to, Jozef, hovoril, že je nejaká zhoršená bezpečnostná situácia na Slovensku a to je, zaujímavé je, že teraz po výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote išiel podpredseda vlády pán Kaliňák medzi ľudí a odôvodil to tým, že nevidí žiaden dôvod, prečo by nešiel a nič nehrozí, žiadna bezpečnosť nie je ohrozená. No tak ja sa pýtam teda, ako to je. Je treba niečo z dôvodu zhoršenej bezpečnosti prijímať, alebo nie. A, pán Gašpar, viete, veľkosť človeka nespočíva v tom, že bude ignorovať druhých, veľkosť človeka spočíva v tom, že dokáže vypočuť jeho názory. [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pročko reakcia na faktické. [15:16] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, viete, tuná pani Plevíková povedala, že som klamal, no povedzte mi jedno jediné klamstvo. Rozprával som, všetko som rozprával faktické veci, ktoré som, ktoré tu, ktoré tu posplietali vaši kolegovia. Povedzte mi jedno jediné klamstvo. Jedno jediné. Viete čo, vaše vystúpenie bolo presne o tom, že vy neradi počúvate, vy smerohlasáci, pravdu, vám, viete, človek vám tu porozpráva o tom, že Gašparov syn povedal, že ide zabiť človeka, ale to je klamstvo, to povedal Gašparov syn, nie ja. Plevíková, prosím vás pekne, pozrite si všetko, moju rozpravu ešte raz. Tibor, ja absolútne, ja ťa poznám dlhé roky, poznám ťa, sledoval som aj to, čo si robil s Bonulom, čo si robil s Bödörom, s tvojím rodinným príslušníkom. Viem aj, prečo si obvinený. Všetci to dobre vieme, takže mne, mne je absolútne jasné, že ty povieš, Pročka nepočúvajte. No lebo Pročko nehovorí, že Gašpar je skvelý a čestný človek, Pročko hovorí, Gašpar je obvinený. Pročko hovorí to, že obvinený Gašpar robil Trestný zákon a obvinený Gašpar robil ten Trestný zákon, pripravoval spôsobom, že ten Trestný zákon bol šitý na mieru tým, ktorí boli obvinení. Obvineným prokurátorom, obvineným sudcom, obvineným advokátom, obvineným politikom. Ja to absolútne chápem. A, Tibor, vieš, môžem ti povedať úprimne, že ani ja s vami nesedávam, tak ako moji opoziční poslanci niektorí chodia s vami na pivo, niektorí si s vami diskutujú veľmi vrúcne a potom tu rozprávajú o vás, že ste, že ste zločinci, že idete robiť, zničiť Slovensko, Ja nie, ja s vami nebudem chodiť ani na pivo. Ale za všetkým tým, čo som tu porozprával, si stojím. A viete, vy potrebujete človeku, človeku ublížiť a spraviť z neho, dehonestovať ho, pretože iné neviete. Nikdy som v živote nič neukradol, nikdy som nič nepokšeftoval, tak tu Plevíková vystúpi a povie, že no tak čo ste vy vlastne povedali. Každé jedno slovo bol fakt, ktorý bol, ktorý bol podložený, Plevíková. [15:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďalšia by mala vystúpiť pani poslankyňa Bihariová, ale ona nie je v sále, čiže prepadáva poradím. Takže, pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [15:16] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som sa aj ja teda vyjadril tiež v tejto rozprave v prvom čítaní. Na úvod sa teda vyjadrím k procesu možno, ako sme sa sem dostali a ako, ako vznikol tento zákon a potom sa vyjadrím možno k takým základným nejakým trom, trom témam, ktoré v tom vidím, a to je teda to zhromažďovacie právo, opatrenia na úseku bezpečnosti a renta. Ale predtým na úvod len dovoľte, aby som povedal jednu vec, ktorú som ja teda povedal aj v televízii viackrát, zhodou okolností aj tu s pánom spravodajcom. Myslím si, že je šialené, že sa o tejto téme bavíme, podľa mňa je hrozné, že sa musíme o tejto téme baviť. Je hrozné, že máme zákon v skrátenom legislatívnom konaní o potrebe zvýšenia bezpečnostných opatrení v tejto krajine. Mne je to až ľúto, s akou samozrejmosťou k tomu pristupujeme, akoby to bolo niečo normálne. Žiaľ, proste tá situácia je taká, aká je. Stala sa, myslím si, že všetci sme ju odsúdili. Zároveň si dovolím ale povedať druhú vec, že nie sme asi jediná krajina na svete, ktorá prešla nejakou bezpečnostnou traumou alebo bezpečnostnou krízou. 11. september, vojna v Iraku a informácie, na základe ktorých k tej vojne došlo, atentáty v rôznych krajinách, bezpečnostné incidenty a tak ďalej. A jedna vec, ktorú reakcia v tých krajinách mala, teraz nemyslím na úrovni možno nejakej spoločenskej diskusie, ale tvorby tých verejných politík, bola tá, že došlo tak nejakej revízii. K nejakému štandardizovanému procesu a došlo k nejakým zmenám. Napríklad v Spojených štátoch k veľkej reforme spravodajských služieb na základe obrovskej proste práce dva roky veľkej komisie. Ja chápem, že my sme tu na Slovensku a tá miera, ako fungujeme, je nejaká obmedzená, ale to, čo intelektuálne, teraz čisto z pohľadu toho, že teraz sa ideme baviť o nejakých opatreniach, my ako zákonodarci ideme robiť nejaké legislatívne zmeny, tak to má vychádzať z nejakej analýzy tej situácie. A my sme, my sme došli do tohto bodu, kedy tu máme tento zákon, a to je podľa mňa fakt dôležité povedať, bez toho, aby sme prešli nejakou úprimnou otvorenou revíziou toho, že na základe toho, že na základe čoho tie opatrenia tie legislatívnej zmeny potrebujeme robiť. Čisto ako teraz naozaj že nie politicky, ale analyticky alebo z pohľadu tvorby, tvorby pravidiel by som čakal, že bude nejaká analýza, či už verejná, alebo neverejná vo výbore, v pléne, ja neviem kde, niekde, kde príde minister, jeden, druhý, tretí, šéfovia spravodajských služieb, ľudia z praxe, ktorí nám povedia, jasne, máme problém s hejtom na internete v takejto forme, tu musíme urobiť, tu musíme urobiť nejaké exekutívne opatrenia, tu urobíme nejaké legislatívne opatrenia. Máme problém s organizáciou spravodajských služieb, ktorej cez sito, ktoré prepadol niekto ako pán Cintula, takže teda musíme urobiť, urobiť zmeny, ktoré sú nutné. A jednoducho toto ako keby beží úplne mimo, mimo bežne, že nieto, že tu máme návrh, ktorý čiastočne naozaj že zjavne nerieši bezpečnostnú situáciu, ale okej, to je rozhodnutie teda exekutívy, že to takto nám to tu poslala, ale jednoducho naozaj, že sú tam opatrenie, ktoré mne zrejme nie je úplne že z akej, nejakej konkrétnej reálnej aplikačnej praxe vychádzajú, z akých problémov. A teda vlastne si to dovoľujem povedať, že podľa mňa je to zlá prax, že jednoducho tak strieľame ako keby od boku a riešime veci, ktoré, ktoré si myslíme, že tak nejako cítime, že by mali byť zmenené, cítime zlú spoločenskú atmosféru, cítime všetky tie veci, ktoré v spoločnosti sú, ale naozaj tu nie je ako tvorba, to je také módne slovo, teda tvorba na základe, tvorba politík na základe dát a dôkazov, tak rozhodne toto to nie je. Ale tak to je len tak ako na úvod. Myslím si, že naozaj že je to hrozné to povedať, ale tie prípady 11. septembra alebo britskej komisii alebo španielka komisia, holandská komisia pri rôznych tých incidentoch boli naozaj inšpiratívne v tom, že aspoň nejakým, nejakým spôsobom tú revíziu, revíziu urobili. Dokonca, teda už len fakt bokom poviem, že ak sa nemýlim, pán predsedajúci, pán spravodajca, tak pred troma týždňami vláda schvaľovala dokonca boj proti terorizmu. To sú presne tie veci, ktoré možno jedna s druhou ako keby nejako ladia spolu a vôbec netušíme, že či to, či to nejako do seba zapadá, alebo nie, ale tak to je. Skrátené legislatívne konanie a takto sme tu dostali. Takže poďme k veci. Ja by som chcel, chcel, prvý veľký okruh, ktorý, ktorý my, my v Progresívnom Slovensku vidíme ako mimoriadne problematický, je teda ten čl. 1, to sú tie, to zhromažďovacie právo a zásah do zákona o zhromažďovacom práve a vlastne aj do ústavných práv. My k tomu budeme ešte aj v druhom čítaní vystupovať konkrétnejšie, aj môj, moje kolegyne právničky a kolegovia k tomu budú mať aj, myslím, že aj právnu analýzu a ja teda si dovoľujem povedať len možno nejakých takých základných pár téz fakt naozaj na prvé čítanie zoširoka, že ako možno rozmýšľať nad tým zhromažďovacím právom. A taká tá prvá, prvá vec, ktorú by som chcel len povedať, že naozaj že všetci zažívame nepríjemnosti spojené s našou politickou prácou a je mi je to ľúto, že sa to tu ako keby zvrhla tá diskusia, že jeden poslanec povie, a že nám sa stalo toto, vám sa stalo toto. Myslím, že aj akceptujeme rovno to, že všetkým sa to deje, poslancom koalície a aj opozície sa dejú nepríjemnosti pri výkone svojej verejnej funkcie. Patrí sa povedať, že myslím, že sa tie nepríjemnosti dejú aj novinárom a novinárkam, lekárom a lekárkam, ľuďom v občianskej spoločnosti, že naozaj to nie je len o politikoch, ale jednoducho naozaj to napätie v tej spoločnosti je široké. Druhá taká téza, ktorú by som chcel len naozaj že len povedať, lebo to, o čom sa tu ideme baviť, naozaj nie je sranda, hej. To, o čom sa tu ideme baviť, je zásah do základných práv a teda právo na zhromažďovanie je jedno zo základných politických práv, ak nie jedno z najzákladnejších politických práv, a dám teda aj do kontextu to, že v, tu v snemovni teda máme poslanca Mikloška, ktorý teda sa zúčastnil aj ako organizátor, ak sa nemýlim, sviečkovej demonštrácie, ktorá je ako ikonickým momentom našich moderných politických dejín. Rok osemdesiatdeväť je spojený s právom na zhromažďovanie a jeho výkonom, ako naozaj že je to niečo, čo je významnou súčasťou našich, našich dejín. A teda naozaj ten zákon, ktorý, o ktorý sa tu opiera, ako spomínala aj pani poslankyňa Kolíková, je z roku deväťdesiat. Bola to jedna z prvých vecí, kedy sa demokratická spoločnosť Slovenska rozhodla nejaké právo definovať a ošetriť. A teda možno tým, že my to právo na zhromažďovanie veľmi berieme v kontexte ako nejakých nepríjemností, a že to sú tí ľudia, ktorí, ktorí chodia po uliciach a je to celé také hlučné a divné, podľa mňa analyticky aj pre túto diskusiu bude dobré rozmýšľať nad právom, nad právom na zhromažďovanie, ako aj, ako istou formou slobody prejavu. A akékoľvek obmedzenie, ktoré budeme tu diskutovať dnes, tak si nehovorte len o tom, ako o nejakom zhromažďovaní, je to forma slobody prejavu. Zhromažďovanie je sloboda prejavu. Forma, akú zvolíte pri zhromaždení, je sloboda prejavu. Slová, ktoré na tých demonštráciách hovoríte, formu, ktorú zvolíte, slogany, ktoré poviete, je sloboda prejavu a myslím si, že v tejto miestnosti, aj mimo nej sú ľudia veľmi citliví na slobodu prejavu, tak podľa mňa veľmi podobným spôsobom, prosím, pristupujte aj k právu na zhromažďovanie ako keby to bolo, bola sloboda prejavu. Myslím si, že vzhľadom na to, že aké to je základné právo, tak by sme sa mohli dohodnúť na tom, že akýkoľvek zásah do toho základného práva musí byť že mimoriadne citlivý a dobre zdôvodnený. Naozaj že to nie je téma, pri ktorej si povieme, že, á, tak nejako to spravme a nejako to dopadne. Myslím si, že jednak ako aj tá široká judikatúra, ku ktorej sa dostaneme, ale jednoducho naozaj, že zvlášť keď sa bavíme o právach občanov, do ktorých my ako verejná moc chceme zasahovať, tak tam by sme mali byť že mimoriadne premyslení, mimoriadne citliví a obávam sa, že v tomto, v tomto návrhu to úplne tak nerobíme. Samozrejme, aj právo na zhromažďovanie má mať svoje hranice, tie hranice sú definované, definované jasne v zákone a je naozaj úlohou teda predkladateľa, nech nám teda ak, akokoľvek ako keby zmenu chce robiť, tak nech zabezpečí, že je minimálna, dobre odôvodnená a jasná. A čo ja považujem za veľmi dôležité, nech je napríklad vysvetlené, prečo zmeny, ktoré v tom zákone ideme robiť, už nie sú možné, že neexistujú v súčasnom právnom poriadku. Lebo ak sa bavíme o bezpečnostných opatreniach v blízkosti napríklad zhromaždení vládnych bytov, osôb a tak ďalej, to sú všetko oprávnenia, ktoré, ktoré polícia má už dnes, respektíve nám vysvetlite, ak ich polícia nemá dnes, prečo je nutné do tohto práva zasiahnuť. Skrátka, že z čoho vychádza táto zmena, lebo sa bavíme o základných právach. Tu sa naozaj nebavíme o tom, že či teraz, neviem, či bude nejaká dávka taká, alebo onaká, alebo či nejaký kúsok zorganizujeme inak, nejaký úrad. Bavíme sa o tom, za čo, aké správanie občanov, slobodu budeme kriminalizovať a akú, aké správanie naopak necháme, necháme v tej sfére slobody. Naozaj tu hovoríme o tom, čo je slobodné robiť v tejto spoločnosti, a preto si myslím, že by sme mali k tomu pristupovať veľmi citlivo. A posledná vec, ktorú, alebo predposledná vec, ktorú k tomuto, k tomuto poviem, je, že, kolegovia, to vás chcem veľmi upozorniť, a to budú naše kolegyne a kolegovia právnici k tomuto hovoriť oveľa viac, ale témy, ktorých sa tu dotýkame, napríklad ako je tá vzdialenosť, právo na bývanie, právo na pokojné užívanie obydlia, vzdialenosti teda od úradov, možnosť polície vstúpiť do práva na zhromažďovanie, to sú veci, ktoré dnes už súdy, či už Ústavný súd, alebo európsky súdny, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol. Naozaj že sú rozhodnutia, ktoré sú dokonca k týmto veciam, keď chcete, príďte si za nami, my máme tri strany, tri strany nálezov týchto súdov, ktoré hovoria, ktoré jasne odpovedali na tieto otázky, že či sa dá stanoviť napríklad vzdialenosť od nejakého úradu taxatívne, kde sa nemôže protestovať. A aké prekážky môže dať verejná moc voči občanom. A bolo by dobré a by som požiadal teda aj predkladateľov, aby tieto, aby tieto argumenty brali do úvahy, lebo jedno, jednoznačne ak toto prijmeme, však je to rozhodnutie pléna, tak vám teda garantujem, že to budú veci, ktoré skončia na Ústavnom súde a potom skončia, skončia v Štrasburgu a akurát my si nesplníme našu úlohu zákonodarcov prijímať zákony, ktoré sú v súlade s hodnotami a s ústavným rámcom tejto spoločnosti. No a teda úplne posledná vec, ktorú by som ja chcel teda povedať k tomuto celému, čo je ten argument, ktorý, ktorý, ktorý má mierne desí až, lebo on je vo svojej podstate pekný, keď hovorí, že však nám verte, však my to nezneužijeme, urobíme tam tie zmeny tak, aby to bolo dobré. Však len si tam niečo zmeníme. Však ani vy potom by ste to, však ani vy by ste neurobili niečo takéto. A ale ja by som vás chcel veľmi poprosiť všetkých, že nech o ústavných právach a o tom, ako verejná moc vykonáva ústavné práva a ako ich, ako obmedzuje pri občanoch, to nestálo na tom, že si dôverujeme navzájom ako opozícia a koalícia a že sem nikto nepríde nikdy, kto by to nezneužil. Tieto pravidlá, ktoré tu prijímame, musia byť prijaté tak, že ich nezneužije nikdy nikto spôsobom, ktorý by bol protiústavný. Nemôžu tam byť diery, nemôžu tam byť široké interpretácie. Nemôžu stáť na tom práve, že či je to minister hentaký alebo onaký, či je príčetný alebo polopríčetný, alebo nepríčetný. Jednoducho tie pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých, musia byť kamene pevné a rozhodne nemôžu byť na dôvere nejakých vzťahov. Myslím, že to je rozdiel medzi právnym štátom a nejakou klanovou spoločnosťou alebo, alebo neviem čím, je to, že proste v právnom štáte pravidlá platia pre všetkých a najmä ochraňujú občanov pred nejakou svojvôľou verejnej moci. A teda z týchto princípov, to sú princípy, kolegovia potom budú potom hovoriť o konkrétnostiach najmä v druhom čítaní, ale by som len teda povedal, že ak dnes je nejaká zhoda na tom, že tie zmeny, ktoré tam musíme robiť napríklad v tom článku, v tom čl. 1, ja poviem len zopár príkladov, kde majú že obrovské otázniky, napríklad pri tom, ono to tak dobre znie, že právo, že obydlia, neťahajme demonštrácie k obydliam. Lebo to je také automaticky zlé. A tak intuitívne to človeka napadne, že to je automaticky zlé. Ja vám teraz poviem napríklad, že na Slovensku sú veľmi časté protesty proti developerom. Proti nelegálnym alebo pochybným zmenám v územných plánoch a nejakým výstavbám v parkoch, výrubov stromov, výstavbám, kde nemajú byť. Myslím, že pán poslanec Hlina by o tomto vedel niečo povedať. A skrátka napríklad je veľmi časté, že sa teda demonštruje v rezidenčných oblastiach, ktoré mimochodom nie sú úplne jasne definované ani v tom návrhu, neviem úplne, že čo tým myslíme rezidenčná oblasť a či to budeme robiť podľa územných plánov obcí, že kde sa demonštruje, alebo nie. No tak napríklad toto je veľmi častý, častý žáner protestov a myslím si, že absolútne legitímny. Samozrejme, že ten protest nemusí byť svojvoľný, nemusí si ten protest, nemusí byť hocikde, ale naozaj, že prípad protestu, ktorý je na konkrétnom mieste, v rezidenčnej oblasti, na hranici napríklad nejakého parku napríklad v Košiciach, kde napríklad bola veľmi pochybným spôsobom teda urobená nejaká zmena územného plánu, tak si myslím, že to je sloboda prejavu, ktorú by táto spoločnosť mala chrániť. A kúsok ma prekvapuje, že takým jednoduchým rozhodnutím by sme tento, akože tento stav dali preč. A druhú napríklad situáciu, pri ktorej, a viem, že o tomto som sa bavil aj s pánom spravodajcom, ma teda akože celkom, celkom ide na nejakú hranicu tej intuície, je to, že však nedovoľme, aby boli protiprotesty, lebo z toho sú len bitky. Alebo z toho je len problém a tak ďalej. Tak dajme bokom to, že si myslím, že políciu máme primárne na to a na to sa na ňu skladáme, aby jednoducho nám chránila výkon našich práv a kľudne aj tých dvoch skupín. Ale napríklad ja si myslím, že to, čo navrhujete v, a to je konkrétne ten priestupok v novelizačnom bode 9, bod m): „Svojím konaním naruší priebeh zhromaždenia a tento priebeh prestane byť riadny, pokojný alebo k takému konaniu podnecuje." Tak ja len rozmýšľam, že keď si predstavím, a to som ja sám videl, kde boli pochody neonacistov po Bratislave a bokom stojí preživšia holokaustu a drží transparent, potichu, nenarušuje nikoho, nekričí, stojí tam, chce vyjadriť svoj občiansky postoj a nesúhlas s tým. Stojí na kraji ulice a okolo nej prejde pochod. Možno vedľa nej musia stáť traja policajti, možno ani nemusia, možno stojí od nich desať metrov, možno stojí päť metrov, ale veľmi ma desí, a to som počul aj verejne aj neverejne, že možno takéto prejavy by nemali byť dovolené. Aj si to predstavujem aj naopak, že, samozrejme, môže byť pochod, však napríklad keď sú dúhové pochody, tie sú narúšané zase opačnou stranou, len si myslím, že opäť, že to je, že tak zásadná otázka, že ako my pristupujeme k tomu, že akým spôsobom je vedený diškurz vo verejnom priestore, akým spôsobom je vedená diskusia. Čo je prípustné, čo nie, že do tohto celého povedať, že toto sa nedá robiť, toto je priestupok, lebo to sťažuje policajnú prácu alebo je to zlé pre spoločenskú atmosféru, mi jednoducho príde, príde jedno málo, respektíve si myslím, že to je tak vážna otázka a že je to tak zásadná otázka o tom, ako rozmýšľame o slobode prejavu, že to riešiť druhý deň, 19. 6. a celé to dopečieme 21. 6., keď nám dobre vyjdú termínované body, tak to je akože, proste sorry, aleže zle, to je málo. Toto je vážna vec, ktorú, opäť si myslím, že teda bude rozhodovať Ústavný súd v Košiciach a ten ďalší v Štrasburgu, lebo to tak bude. Tak strávil som kúsok viac času na tom zhromažďovaní, ja len v rýchlosti, čo sa týka opatrení na tom úseku bezpečnosti, my sme to povedali aj verejne, že sú tam veci, ktoré majú logiku, nejaká ochrana, nejaké tie chránené objekty, rezidencie a tak ďalej, sú tam veci, ktoré sú otázne, čo ja považujem za veľmi zvláštne inak čisto ako keby z pohľadu, z pohľadu riadenia štátu, a to myslím, že aj pani poslankyňa Kolíková pomenovala veľmi dobre, že mňa by, ja by som očakával, že verejná moc nebude chcieť, teda výkonná moc nebude chcieť, aby jej zákonodarná moc dala taxatívny zoznam 35 osôb, ktoré musí chrániť a ktoré sú v zákone a jednoducho ich musí chrániť, a naopak je to presne vec, ktorá by bola, že zákonná moc povie, že tak treba chrániť nejaké osoby a minister vnútra operatívne na základe operatívnych informácií, bez toho, aby sa do toho zákonodarná moc montovala, vie rozhodovať o tom, že týchto ľudí treba chrániť v tomto čase a tak ďalej. Myslím, že ten argument odznel veľmi dobre a mi to príde ako keby veľmi komplikované nastavenie tohto vzťahu a to bude, no to sa bude proste, z toho bude taký rozpočtový neporiadok a výkon a všetko, že dovidenia, ale v poriadku, opäť, ak si to chcete nastaviť takto, tak nech sa páči, ja by som si stavil, že za tri, za dva roky to bude niekto meniť, lebo sa nebude dať vykonávať. No som veľmi rád z toho, čo som počul, že celá tá časť o tých priestupkoch, o ktorých budú hovoriť kolegovia právnici, asi pôjde von, uvidíme, som veľmi rád, že celá tá časť o tých vzťahoch obce a polície vraj že pôjde von, nebudem teda o tých argumentoch hovoriť, nech hovoria kolegovia a teda tá renta. Renta na záver, ak dovolíte. Jednak, že je zrejmé, že ani do tohto návrhu o bezpečnosti nepatrí, a to už, to už je opäť, ako povedal pán minister obrany, teda politické rozhodnutie, že to tam chcú mať, tak ja by som sa teraz ako rešpektujúc toto politické vyjadrenie, teda stanovisko, len povedal to, že zdá sa mi, že je to návrh, ktorý opäť absolútne nevychádza z nejakej slovenskej tradície o tom, ako, akým prístu... ako pristupujeme k odmeňovaniu verejných funkcionárov. Ak chceme túto tradíciu zmeniť alebo diskusiu otvoriť, tak, prosím, otvorme celý zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov, lebo, prepáčte, že to porovnanie s prezidentom republiky podľa mňa veľmi kríva, lebo prezident alebo prezidentka republiky jednak v súčasnosti je teda volený priamo na rozdiel od iných, iných exekutívnych funkcionárov vlády. Prezident republiky stelesňuje slovenskú štátnosť a s tým sú spojené aj iné znaky, napríklad teda dostane všetky tie štátne vyznamenania najvyššie, dostane štátny pohreb, požíva iné protokolárne, protokolárne výsady, jednoducho dovolím si povedať, že funkcia teda prezidenta v tejto republike a v našom súčasnom ústavnom poriadku je v kontexte, je v tomto kontexte že úplne iná. A ak chceme z toho robiť niečo, otvárať túto diskusiu, opäť neviem, či to SLK dnes, toho 19. 6., je ten správny moment. Ale v poriadku. A teda len by som potom povedal, že ak potom sa použije ešte ďalší argument, že sú krajiny, kde, kde sa renta teda dáva, tak by som potom len pripomenul napríklad také príklady že ako Európska komisia, kde nejaká čiastočná renta existuje a veľmi často táto renta je buď teda v jednej tradícii spojená s výsluhou a vďačnosťou štátu, a to je Veľká Británia, v poriadku, alebo keď sú tieto exekutívne renty, tak je to väčšinou spojené aj s tým, že tie osoby napríklad nemôžu byť zamestnané v určitých sektoroch, že keď bol niekto eurokomisár pre obranu alebo minister obrany v nejakej krajine, tak sa päť rokov, v čase, kým mu bude vyplácaná tá renta, tak jednoducho nemôže zamestnať v bezpečnostnom sektore, lebo je to, aby sa zamedzilo nejakému konfliktu záujmov, a to je opatrenie, ktoré neslúži na nejakú vďaku, ale je to opatrenie, ktoré slúži na jednoducho zamedzenie konfliktov záujmov a zvýšenie transparentnosti a protikorupčné opatrenia. Čo opäť sa mi zdá, že nie je to, čo chcete, resp. neviem, proste ani tomu úplne nerozumiem, že z čoho to iného vychádza ako z nejakej osobnej motivácie a politického rozhodnutia. Fajn. A takto na záver teda si myslím, že teda majme konštruktívne druhé čítanie, ďakujem aj predkladateľom za to, že sú ochotní načúvať minimálne nejakým argumentom, ale podľa mňa tá pointa na záver celá je tá, že akékoľvek napätie máme v našej spoločnosti, ja s tým súhlasím, že je veľké, je veľmi naivné si myslieť, že bude vyriešené nejakými zmenami v priestupkovom zákone, bude v prvom rade vyriešené tým, že zmeníme svoje správanie ako politici a verím, že tohto sa budeme aj držať tu v pléne aj v budúcnosti aj hoci... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [15:31] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Mesterová. [15:44] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len chcem kolegu podporiť v tvrdení o tom množstve rozhodnutí Európskeho súdu a Ústavného súdu, ktorými disponujeme. Naozaj existuje množstvo konkrétnych rozhodnutí či už Európskeho súdu pre ľudské práva, stanoviská Benátskej komisie, nášho Ústavného súdu, ktoré konkrétne a podrobne popisujú a vysporiadavajú sa so situáciou zásahu do práv zhromažďovať sa, a všetky tieto orgány vnímajú toto právo ako jedno z najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a veľmi citlivo vnímajú zásah do tohto práva. A viete, my môžme ísť aj cestou zákazov a obmedzovania práv občanov, ale to je také primitívne, jednoduché riadenie štátu a vyspelá demokracia má predsa na viac, že štát si musí vo vyspelom demokratickom systéme vedieť poradiť so zabezpečením bezpečnosti bez toho, aby musel zasahovať do najzákladnejších a najdôležitejších politických práv občanov a občianiek a musí byť schopný technicky, aj personálne, aj schopnosťami zabezpečiť bezpečnosť bez toho, aby obmedzil občanov. Lebo to obmedzovanie je tá najjednoduchšia cesta, ktorou môžme ísť a po tridsiatich rokoch demokracie, si myslím, že už máme na viac. Ďakujem pekne. [15:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [15:44] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Páčila sa mi osobitne znovu tá časť, kde ja si myslím, že treba si naozaj spolu vzájomne úprimne povedať, že či chceme vyjsť nejakou cestu, kde sa stretneme aj s koalíciou na opatreniach, alebo proste ten záujem tu nie je. Pretože ak tu ten záujem je, tak by tu mal byť nejaký priestor na diskusiu, kde budeme privzatí ako partneri, ale, bohužiaľ, také niečo sa tu nedeje. A áno, tak ako ste aj povedali, tá osobitná ochrana, ktorá tu má byť zabezpečená automaticky, tak ja tam nevidím žiadny potrebný skutkový základ teraz bez ďalšieho, pretože je zjavné, že operatívne tu funguje, že ten, kto potrebuje ochranu, tak jednoducho ju dostane. Tak či už ju dostal pán poslanec Glück a neviem koľkatí poslanci, ale som pochopila, možno aj vy, pán poslanec Gašpar, ste dostali, ja neviem, veď ale to je absolútne v poriadku, to znamená, ak je tá situácia taká, že to treba, tak jednoducho je tu na to mechanizmus, aby to tá osoba dostala. Či je to poslanec, či je to novinár, či je to sudca, alebo prokurátor, bez ohľadu na to, či to automaticky má mať alebo nie. A potom ono to naozaj tak je, že aj tie kapacity sú nejaké, my sme riešili, že či vôbec tí ľudia, ktorí dnes majú vlastne ochranu automaticky, či vôbec ju majú mať, pretože sa javil nedostatok osôb, ktoré sú na to pripravené, aby poskytli takúto ochranu týmto osobám. To znamená, že vy keď to takto naširoko idete, idete zabezpečiť zo zákona, tak sa naozaj veľmi ľahko môže stať, že potom tí ľudia, ktorí to potrebujú, tak proste nedostanú kvalitných ľudí, ktorí ich majú chrániť, jednoducho lebo takí nebudú, hej, nezvesíme ich len tak, a naopak budú ju mať tí, ktorí to nepotrebujú. A to mi potom pripomína policajný štát, že naozaj rozhadzovať tú policajnú ochranu kade-tade, veď to súvisí aj s autom, aj s vodičom, ktorý je policajt, aj s ochrankárom potom ďalším... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [15:44] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, s jednou vecou určite s vami súhlasím, že pani prezidentka alebo páni prezidenti majú len reprezentatívnu funkciu. A preto zrovnoprávniť podmienky, ak ukončí premiér svoju funkciu a ukončí prezident, je namieste. Pretože presne tak, prezidenti majú reprezentatívnu funkciu a premiéri majú zodpovednosť, rozhodovanie a musia niekedy aj často povedať veci, ktoré sa väčšej časti obyvateľstva nepáčia a jednoducho majú omnoho, omnoho rizikovejšie a ťažšie povolanie. Čiže ja si myslím, že úplne je namieste, že toto riešime v lex atentát. Pred chvíľočkou som vysvetľovala, lebo mnohí to nechápu, ja som v sociálnom výbore 15 rokov. Čo sa týka premiéra Fica, už keď zajdeme k tomu, on nemá napríklad úrazovú rentu. Teraz keď mal úraz, lebo si povedzme, úraz, jeho chceli zavraždiť, nieže úraz mu robiť, ho chceli zavraždiť za iný názor, tak on nespadá pod Zákonník práce a naňho sa nevzťahuje úrazová renta ako na všetkých občanov, ktorú by mal do, vlastne úrazovú rentu stále poberal. Takže je jasné, že ho riešime v špeciálnom zákone, lebo na nás, ani na nás, páni poslanci, sa to nevzťahuje, ja som mala napríklad úraz a nemáte kam ten úraz nahlásiť, čiže na nás sa vzťahuje 369, špeciálny zákon, lebo sme volení funkcionári a takisto aj on. To znamená, že je úplne namieste, že ho riešime v lex atentát a že riešime ako ďalšie to fungovanie prezidenta, nie prezidenta, ale predsedu vlády práve v tomto zákone touto rentou. No a ako by mali starostovia rozhodovať, no aj starostovia musia mať, čo sa týka zhromažďovania, presné pravidlá, aby vedeli, lebo zase v zákone je, len starosta môže povoliť a zakázať zhromaždenie. Musia tam byť presné pravidlá a nemôže to byť len na svojvôli, že starosta sa rozhodne. Ďakujem. [15:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubéci s reakciou na faktické. [15:44] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja si dovolím reagovať na pani Vaľovú, najmä skúsim ešte dovysvetliť ešte ten svoj argument, alebo v podstate máme takú teoretickú diskusiu. Tak áno, len v súčasnou poriadku predpokladá sa celoživotná renta, najmä prezidenta, kvôli tomu, že on reprezentuje tú štátnosť, že od neho sa nečaká, že sa vráti do bežného občianského života, on už proste má tam dačo robiť, písať knižky alebo tak, hej. Tieto, naozaj akože tá rola prezidenta v našom ústavnom poriadku je objektívne iná ako než, než ďalší, je taká transcendentná priam, by možno povedali nejakí ústavní právnici. A nedáva to úplne potom zmysel v tom, že potom keď už v tom návrhu sa to rozširuje na toho predsedu parlamentu, ktorý sa tam chudák ocitol už len preto, no, chudák, možno dobre pre neho, že teda vlastne tak jeden dostane rentu, lebo je to exekutívna funkcia, musí dostať on a ten predseda parlamentu, tak už je najvyšší činiteľ tiež, tak to dáme aj jemu. No proste akože logicky vnútorne to nesedí, ja chápem, že tam ide o jednu konkrétnu vec, ale no proste nedáva to logiku a nemusíme sa tváriť, že hej. Lebo druhá vec potom je to poistenie, ktoré hovoríte, čo podľa mňa je veľmi dobrý argument, ja som nad tým taktiež rozmýšľal, lebo napríklad je to podobná situácia ako príslušníci bezpečnostných zborov, ktorí pri výkone, pri výkone svojej funkcie sú zranení alebo, alebo zomrú a v tom prípade dostáva rodina nejaké odškodnenie, no ale potom nerozumiem, že prečo to je po dvoch rokoch, hej, či po dvoch celých volebných obdobia. Lebo ak to má byť, opäť nie je zrejmé, že čo je zámer toho opatrenia, či to vďaka, či je to akože sociálne zabezpečenie, nejaká forma jeho, alebo je protikorupčné opatrenie, transparentnosť. A že lietame hore-dole medzi tými argumentami a nikdy nám to úplne nesedí. A preto len ja hovorím, že ja chápem, čo sa akože v jadre tej, argumenty majú hlavu aj pätu, ktorú hovoríte aj vy, ale v zmysle toho legislatívneho materiálu, ktorý sem prišiel, je zrejmé, že to nie je nejaká komplexná zmena pomerov ústavných činiteľov a všetkého, čo od toho čakáme, čo bude s nimi po alebo počas výkonu ich funkcie. Ďakujem pekne. [15:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Hlina, nech sa páči. [15:44] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, prvé čítanie môžem teda skúsiť troška viac rozviesť niektoré skutočnosti, ktoré som spomínal v tej procesnej časti a rozmýšľam, ako to celé uchopiť, a aby to dávalo nejaký zmysel. Ja ešte taký malý dovetok, a som rád, že je tu aj pán minister Kaliňák, že on keď včera otváral prvé čítanie, ja som sa zdvihol, ale nebol to znak nejakej arogancie alebo niečo, len ja som mal dohodnuté niečo, ja by som si ho veľmi rád vypočul, ale či verí, či nie, ja som si ho vypočul doma, hej, že čo vlastne povedal, aj pána Gašpara, aby som teda vedel a aby som bol teda v obraze. Čiže to som chcel povedať len na taký, procesnú časť, lebo má zmysel sa počúvať, má zmysel sa počúvať, obzvlášť tých, ktorí aj niečo povedia, častokrát sú medzi nami ľudia, ktorí len tak to rozbalia a na konci nevieme, o čom vlastne. Takže to som si dal tú pozornosť, že som si to, že som si ich vypočul zo záznamu. Je dôležité zistiť, že čo sa ešte objaví v druhom čítaní, aké pozmeňováky, lebo boli avizované, a to je dobré, že boli avizované, len ten rozsah, zatiaľ ktorý bol špecifikovaný, sa mi zdá malý. Lebo tam podľa mňa tých úskalí je o niečo, je o niečo viac. Čiže preto využijem toto moje prvé čítanie na to, aby som teda upozornil na nejaké úskalia, ktoré môžu byť, a budeme mať šancu sa s nimi vysporiadať v tom druhom čítaní v rámci nejakých pozmeňovákov. To dávam teda ako také otvorené otázky, hej, že čo by sa mohlo, aby sme sa zbavili nejakej nejednoznačnosti možnej. Dovolím si tvrdiť, že som, celkom tomu rozumiem, špeciálne z pohľadu zhromažďovacieho práva, som človek, ktorý, keby ste si na Starom Meste skontrolovali, možno nahlásil 200, hej, nejakých akcií, takže celkom poznám aj tú realitu toho, hej, že čo vznikajú, aké situácie, a asi by možno aj stálo za to si niekoho vypočuť, ktorý má s tým nejakú skúsenosť. A tú skúsenosť mám. A na čo teda chcem upozorniť, dúfam, že sa to nebude javiť chaotické, ale tú prípravu som mal relatívne krátku, lebo sme v SLK. A v tejto časti sa budem venovať tomu obmedzeniu toho zhromažďovacieho práva a uvidím ako stihnem, potom by som skúsil definovať aj tú rentu. Čo sa týka obmedzenia zhromažďovacieho práva, tak včera som to spomínal, považujem to za vec, ktorá sa teda nemení teda že dvakrát do týždňa, je to zákon z roku deväťdesiat, je to základný kameň uhoľný demokracie, čo ako sa nám môže nepáčiť, ale patrí k demokracii a demokracia stvorila aj nás. Aj my sme tu preto, že je demokracia. Keby tu bola totalita, ja som v zahraničí alebo vo väzení skrz moju povahu, hej, čiže ja som jej vďačný za veľa, hej, a poväčšine väčšina z nás by tu nebola, keby tu bola nejaká totalita, hej. Vo väzení za to, nieže by som niečo ukradol, ale že by som teda svoje názory prejavoval takým spôsobom, že by to tá totalita nerada sa na to pozerala. Čiže sme jej vďační za veľa, keď už za nič iné, tak za ten plat, ktorý tu berieme, tak by sme mali veľmi opatrne vážiť na miskách váh, hej, že ako ideme s tým uhoľným kameňom hýbať a naozaj ideme s ním hýbať dosť zásadne pod rúškom nejakého, teda že niečo sa stalo. Pravdou je, že niečo sa stalo, to, čo sa stalo, bolo závažné, ja som tu včera povedal, zopakujem aj teraz, bola to tragédia, je mi to ľúto, bolo to hrozné, chvála pánu Bohu to dopadlo iba tak, ako to dopadlo, prajem skoré uzdravenie. Ale to sa stáva. Keď idete do bane, tak niekedy vás aj zavalí, keď robíte potápača, niekedy vás aj pritlačí. Keď robíte politika, nie je to moc časté, ale stáva sa to, že sa stanete obeťou niekoho, v tomto prípade človeka, ktorý pravdepodobne bol už aj možno mentálne trošku inde, ako že nebol objednaný snajper, ale bol to človek, ktorý vlastne si frustroval svoju frustráciu takým, riešil svoju frustráciu takýmto hrozným spôsobom. No, čiže toto sa stalo a teraz to, že sa to stalo, vy teraz prichádzate s návrhom riešení, ktoré akože to majú vyriešiť, veľmi dobre to povedal kolega Grendel, že nestalo by sa to, keby to platilo? Viete, kebyže toto, čo navrhujete, to v tej Handlovej by sa nestalo? Podľa mňa to nemá žiadnu kauzalitu, hej, s tým, že či by sa to stalo, alebo nestalo, podľa mňa by sa to stalo tak či tak, nemalo to absolútne, lebo vy nič kauzálne neriešite s tým, čo sa v Handlovej stalo. Vy nehovoríte, že premiérovi dáte zdvojenú ochranku, vy nehovoríte, že premiérovi dáte ochranku, ktorá sa pôjde, ja neviem, učiť do Mosadu alebo pôjdu sa učiť niekde do Ameriky, budú z nich ochrancovia, lebo krv mala byť na tele ochrancu, nie na tele premiéra. To je základná poučka, tí ľudia berú za to plat. Tí ľudia berú za to plat, že chránia premiéra, nie seba. Viete, to je tá kauzalita toho, že čo sa stalo a ako idete toto riešiť. Nie, vy ste prišli s riešeniami, ktoré búrajú základné kamene, ak dovolíte, ja by som vás, ma to ruší. (Rečník hovorí smerom k spravodajcovi.) Neviem teraz, kde som prestal. Viete, že toto by som očakával, že príde v nejakom tom návrhu, nie, vy prídete z niečoho, čo s tým nesúvisí, že teda budete obmedzovať zhromažďovacie právo. A teraz, že čo otvárate, akú skrinku, hej, a skúsim to z toho zákona pozrieť. V tom zákone sa hovorí, že vy môžte zakázať iba zhromaždenie a zákon hovorí, čo nie je zhromaždenie. Teda ja keď urobím niečo, čo nie je zhromaždenie, potom to nikto nemôže zakázať. Odhliadnuc teraz od toho, že či to, že to chcete zakázať a v tých prípadoch je správne, ale zákon hovorí jasne, vy môžte zakázať iba zhromaždenie. A vôbec môže, dobre, tak niekto môže, nejaká autorita, hej, ale zákon aj hovorí, čo je zhromaždenie. A viete, čo nie je zhromaždenie? Zhromaždenie nie je podujatie spojené s nejakou ponukou služieb. Čiže vy môžte spraviť nejaké stretnutie sa ľudí, v rámci ktorého budete ponúkať bezplatné poradenstvo ako lepšie žiť, a už to asi podľa zákona nebude zhromaždenie, lebo to, áno, zákon hovorí, že čo nie je zhromaždenie, toto je jedna z možností, ako určitý strapec ľudí nenazvať zhromaždením v zmysle tohto, tohto zákona. Rovnako nie je zhromaždenie, a tu si pomôžem citátom, aby som, teda nepomôžem, lebo som si mobil zabudol tam, ale zhromaždenie nie je aj niečo, čo teda sa nevyjadrujete nejako k tým zásadným otázkam, hej, proste len tam ste. Čiže vy môžte urobiť nezhromaždenie niekde a budete tam len ticho stáť. A v tomto prípade vám to nikto nemôže zakázať, lebo obec môže zakázať iba zhromaždenie. A vy môžte niekde ticho stáť, lebo nebudete vyjadrovať akýkoľvek názor, nebudete dávať akýkoľvek pohľad na nič, nejakú žiadnu príčinnú sú... len tam proste ticho budete stáť. Lebo možno už len bude stačiť ticho stáť, lebo už veľa o tom bude povedané. Teda nebudete na zhromaždení, bude to nezhromaždenie, to nemôžte zakázať, ergo ho môžte reagovať. Naozaj tam vznikajú skutočnosti, ktoré by stáli za to sa s nimi vysporiadať, lebo potom môžme dôjsť k problému. Vy ešte hovoríte, viete, aj tuná včera trošku nie bokom, ale tak skraja to poviem, sa predseda KDH zadúšal, jak teda sviečková a neviem čo, ale pred obydliami nie. (Povedané so smiechom.) V jeho prípade by som to aj páchal, že prečo nie pred obydliami, ale ináč by som to chcel povedať, vy prísne vzaté môžte nedovoliť alebo zakázať modlenie sa za uzdravenie farára. To sa bežne robí. Modlili sa, dobre, to bolo v Taliansku, ale modlili sa keď umieral sv. Ján Pavol II., sa ľudia na Svätopeterskom námestí modlili. Aj teraz sa zvykne, je taká, že sa ľudia idú modliť pred dom. Prísne vzaté, a zase, zase záleží od uhla výkladu tohto ustanovenia, môže, alebo nemôže? Lebo zákon pozná nejaké ustanovenie, že zhromaždenia sa nepovoľujú, pokiaľ ich organizuje cirkev alebo cirkevné spoločenstvo. A znova idete na tenký ľad, lebo potom nakoniec sa dozvieme, že keď bude nejaké, niečo, čo nemôže robiť bežný smrteľník, ale cirkev môže, viete, zase že čo môže alebo nemusí urobiť vo vnímaní spoločenstva aj vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločenstvám. Ja neviem presne kto, či len registrovaný alebo náboženské spoločenstvo môže byť aj v menšieho, nielen registra, a to si urobí niečo, lebo ony, ich akcia nie je zhromaždením v zmysle tohto zákonu, ony to urobia, bežný smrteľník to nemôže urobiť. Teraz nevieme, o čom to bude, či to bude za dobro, za zlo, ale za niečo to proste bude, ale bude to iritovať, lebo ony môžu a občania nemôžu. Naozaj tam máte, pán spravodajca, veľa otvorených položiek, ktoré môžu mať vskutku zvláštny výklad. A neviem, jak sa s tým chcete vysporiadať, ja teraz napríklad viem, že pozmeňovák bude aký, že no dobre, tak nemôžte, viete, že čo to, keď budete chcieť sa modliť za zdravie, tak môžte, ale nemôžte kričať, že je ten človek zlý, lebo zhromaždenie je aj v negatívnom, aj v pozitívnom zmysle. Viete, robíte pozitívne zhromaždenie, že chcete niekoho, mu poďakovať, chcete ho pochváliť, chcete mu popriať veľa zdravia, hej, nebudete ho môcť robiť prísne vzaté. Zákon nerozlišuje, že či pozitívne, alebo negatívne, on hovorí len zhromaždenie, resp. nezhromaždenie. Čiže čo som tým chcel povedať, neviem, či sa mi to celkom podarilo, že dávajte pozor. Uhoľné kamene sa nestavajú tak, že ráno sa zobudím, Kali, daj tam dačo, potom ustúpime v niečom, aby to prešlo. Takéto návrhy zákonov to sú zákony, na ktorých stojí tento svet. Ak ľuďom sa zakážete zhromaždiť, musíte mať ale fakt dobrý dôvod. A už keď to chcete povedať, tak to uvaľte podobne, podrobne a pozorne, aby nevznikali nejaké zvláštne situácie, že nakoniec bude stáť nejaký strapec ľudí, ktorí budú len ticho stáť, lebo budú nezhromaždení v ten daný moment, alebo bude strapec ľudí niekde, kde by podľa vášho zákonu nemal stáť a bude tam stáť, lebo je to spojené s ponukou služieb a budú tam ponúkať bezplatné, aby to nebol nejaký že daňovo iný problém, tak bezplatné poradenstvo a budeme sa tu hrať na mačku a myš. Budeme sa tu hrať na to, kto s kým ako vybabre. Budeme drobiť tú demokraciu. Demokracia je o tom, buď môžeš, alebo nemôžeš. Prečo tak extenzívne nastupujete k tým obydliam, čím je tá svätosť toho obydlia? Včera som to povedal, dnes to zopakujem. Ak slušne žijete, ak ste si slušne na to zarobili, nie sú tam nejaké pochybnosti, ak je to slušná stavba, ja s mojimi 20-ročnými skúsenosťami, pán Gašpar, vám garantujem, že neviete tam spraviť demonštráciu, neviete. Možno spravíte jednu, kde si nahajrujete po 20 euro demonštrantov, vám tam prídu za tých 20 euro s tak, budú sa tak tváriť ako kyslé ohurky, ale na druhý deň, na druhýkrát ich už tam nezoženiete, neviete urobiť. Takže z čoho vyplýva tá obava, áno, pár pomätencov, poblúdencov sa možno niekde na určitý moment zoskupí, ale ich to tiež prestane baviť. A kvôli týmto nejakým pomätencom, poblúdencom idete rúcať kameň uhoľný? Ak boli nejaké, tento typ protestu alebo aktivizmu nejako že silnejšie zarezonovali, tak to bol mestský park v Košiciach, to je pravda, ale znova zopakujem to, čo som včera povedal, to je mestský park a v tom mestskom parku bolo nejaké športové centrum, kde zhodou okolností bývali nejakí ľudia, ale viete, ak sú pravidlá, tak platia pre všetkých, aj pre predsedu parlamentu. Tak keby, ja vám garantujem, keby pán Paška nebýval v mestskom parku a nebýval v budove, ktorá bola skolaudovaná ako športové centrum, tí ľu... (reakcia spravodajcu), ale preukázal, ale teraz iné, dokončím to, čo som chcel, hej, že tak vám garantujem, že by sa mi nikdy nepodarilo nagenerovať tých ľudí tam prísť, nikdy. Rozumiete, že to, že tam prišlo, to bolo skrz tie okolnosti. A to, že sa, s Bonaparte nemám nič, aleže to, že áno, že aj Bonaparte boli, podľa mňa sa ťahali zbytočne dlho a možno už určitý moment boli obťažujúce, aleže to, že zarezonovali, hej, že boli, zarezonovali v spoločnosti, to tiež nebolo len tak, že preto. Ja vám garantujem, keby Robert Fico býval niekde v normálnej nehnuteľnosti, tak mu nikdy nebude stáť ani na prvýkrát toľko ľudí, nieto že ešte desaťkrát. Viete, tu minule, ja vám to ešte tak poviem, minule tu ste, neviem kto, novinári dokonca molestovali Roberta Fica, že 30 rokov v politike a tu sa, sa tu zamýšľalo, že či má na nejaký byt niekde nad hlavnou stanicou. Ja vám poviem, že ja by som nad hlavnou stanicou nebýval nikdy. Je to síce akože lukratívna štvrť, ale stále je to nad hlavnou stanicou a ja tam večer chodím na kalváriu a tam tie vlaky počuť, všetko, no nie je to bohviečo, ten byt možno nejaké peniaze stál, ale ja by som sa nezavzdušňoval tuná nad tým, že či premiér po 30 rokoch v politike si dokáže kúpiť 300-tisícový, 400-tisícový byt. Dokáže. To by bol slabý premiér, keby nedokázal. Proste dokáže. A vám garantujem, a už teda aj keby neboli tieto hrozné okolnosti, tak ani teraz by nikto nenageneroval masu ľudí ísť tam niekde, ja neviem, kde to tam vlastne je, ísť tam protestovať pod ten byt. Až možno ešte dokončím k tomu, že tu ste sa nad Robertom Ficom zamýšľali, že či za 30 rokov si zarobí na byt nad hlavnou stanicou a niektorí ľudia vám nevadia, ktorí po troch rokoch vo funkcii si stavajú haciendy, a to už nikoho netrápi, že z čoho. A to je tá, to je tá tragédia politiky slovenskej, že ľudia chcú bývať tam, na čo nezarobili. Takže viete, tá kauzalita bola v tom, to, že tie protesty tam boli preto, lebo to bolo zlé, to niečím smrdelo, celý Bonaparte smrdel, tam bolo porušené všetko možné, od začiatku po koniec, cez územné rozhodnutie, cez stavebné povolenie, všetko. O jedno podlažie navyše, každé podlažie o pol metra vyššie, v rozpore s územným plánom, všetko tam bolo zlé, tak sa nečudujte, aj mne osobne, že som bol nahnevaný na Bonaparte, áno. Ale teraz idete urobiť len kvôli tomu, že teda že nikde sa už nebude môcť, lebo však niekto si postaví, ja neviem kde, v Medickej záhrade, si to vybaví, postaví si tam nejakú latifundiu, hej, a ešte nebudeme vedieť za čo a my budeme mať teda obmedzenie mu ísť tam niečo povedať? A ešte k tým nejakým nedorobkom alebo k tým otvoreným otázkam, ktoré máme šancu vyriešiť v druhom čítaní. Pán predkladateľ, pred obydlím, a teraz ako budete definovať, čo vlastne bude to, obydlie asi vieme právne definovať, súdy by mali uvážiť, čo je, aleže čo bude tá vzdialenosť, to by ma zaujímalo. Ak vy exaktne definujete vzdialenosť pri iných budovách 50 metrov a napríklad tuná nedefinujete vzdialenosť pri tom obydlí, a tak sa pýtam, bude to 10 metrov, bude to 20 metrov, 30, od čoho to bude vzdialenosť? Od osi domu, od stredu domu, od kraja domu, od ríne, od bránky, viete, že kto teda, aký bude výklad toho, že to bude svojvôľa, alebo to bude nejaké, že čo bude nejaký judikát, kto vytvorí nejaký precedens alebo do dôvodovky to dáte, skúsme aj o tom sa porozprávať. Už keď tých ľudí nechcete niekde pustiť, tak čo teda bude tým, viete, aby tam znova nevznikla nejaká nejednoznačnosť. Sa mi to kráti, ale teda aby, nechcem, aby som ja tu vyzeral, že ja orodujem za to, aby ľudia chodili protestovať pred domy politikov. Garantujem vám, politik, ktorý slušne žije, dobre žije, to, čo má, na to si zarobil, nenagenerujete masu, aby mu stála pred domom, to vám garantujem, ani na Slovensku. Takže to. Najlepšia obrana nie je zákon, najlepšia obrana je žiť tak, aby ste v tých ľuďoch nevytvorili ten pocit, že zrovna ku vám majú ísť. Kolega to tu spomínal, aj tie skutočnosti, že vlastne vy môžte sa stať narušiteľom nejakého zhromaždenia. Môžte tam ticho stáť. A teda dobre, ja sa priznám, že ja som aj nielen ticho stál, ale však som za to dostal. Viete, ja som narušil míting kotlebovcov, zboxovali ma kotlebovci, potom ma v Antone, o tom je video, potom v Antone ma zboxovali policajti (povedané so smiechom), tak a ešte som bol CPZ-ke osem hodín. Čiže ja som za to zaplatil, hej, a dobre, ja som, vedel som, do čoho idem, ale tuná ten iný príklad, že podľa mňa ľuďom berete právo vyjadriť svoj názor? Že teda že čo, ako sa to bude posudzovať, že vám pochodujú náckovia, viete, a toto je pre mňa srdcová vec, že pochodujú vám náckovia po ulici a nemám, nemám právo tam aspoň stáť? Nedovolíte mi tam aspoň stáť a povedať, že nesúhlasím s vami? Ja viem, že je to možné otočiť aj reverzne, že pôjdu antináckovia a náckovia, viete čo, nech tam stoja, pokiaľ nebudú, ja neviem, hádzať vajcia, nech tam stoja. No. Viete, ale to je tá demokracia. Demokracia, viete, na demokra... demokraciu si musíte zaslúžiť. My sme ju dostali o niečo skôr, ako sme mali, ale skúsme aj ten rýchlokurz dorobiť. Tá demokracia je o tom, že to zvládneme, tie rozdielne názory. Úplne ofenzívne to chytáte, proste chytáte to zle, zlým spôsobom. Dostal som sa iba v zásade k tomu zhromažďovaciemu právu, chcel som ešte niečo k tej rente, ale uvidím teda, aká bude atmosféra na vás a sa prihlásim prípadne ešte pís... v ústnej, v ústnej rozprave, som dokončil to z pohľadu tej renty. Čiže, pán predkladateľ aj páni ministri, v dobrom teraz. V dobrom som sa snažil položiť na stôl nejaké nezrovnalosti, hej, a že čo s tým. Aby nevznikali, by som povedal, že taká divná pachuť z toho, že čo to vlastne ste tam schválili. Ďakujem pekne. [16:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Kolíková. [16:13] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si myslím, že tvoje vystúpenie je veľmi dôležité pre porozumenie tej citlivosti práva zhromažďovať sa a ja si myslím, že je naozaj veľmi dôležité si tu hovoriť aj exaktné príklady, ktoré prichádzajú do úvahy, a hľadať naozaj tú hranicu, ktorá je proste správna a dobrá. A toto je asi najviac naozaj to, čo nás vyrušuje na tomto návrhu, že je tu množstvo vecí, je to pomerne rozsiahla právna úprava, ktorá sa má hneď prijať, a takýto citlivý rez tu nie je vidno. Naopak, skôr je to hrubý rez priamo aj cez zhromažďovacie právo a vnímame to ako nebezpečné, že aj akokoľvek sa na to pozeráme, že koalícia môže mať dobrý úmysel, tak jednoducho môžme odoprieť ľuďom základné právo v situáciách, kedy to bude dôležité uskutočniť podľa pravidiel, ktoré máme dnes, a tie nové pravidlá, ktoré chcete zaviesť, tak im to už neumožnia a nebude to jednoducho pre zdravú demokratickú spoločnosť dobré. A naozaj sme neprišli zatiaľ na žiadny dôvod, prečo to musí ísť tak rýchlo, prečo musíme takto zasahovať do zhromažďovacieho práva, k tomu ste nám vlastne nedoniesli žiadny dôkaz takejto náhlosti, nutnosti, nevyhnutnosti takto to teraz riešiť. Toto jednoducho na stole nemáme, tak potom asi veľmi ťažko môžete očakávať, že proste vieme to prijať a najmä keď vlastne aj tá diskusia s nami prebieha veľmi v zúženom priestore. Ďakujem pekne. [16:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [16:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Hlina, dotkli ste sa veľmi závažnej veci, a to je to, že naozaj niektorí, niektorí vysokopostavení činitelia a politici nevedia vydokladovať, odkiaľ zobrali peniaze na majetky, ktoré majú, a je veľmi závažné, že napríklad kandidát na šéfa SIS Gašpar junior mlčí o tom, ako prišiel k luxusnej vile, sa píše v SME-čku. Gašpar má dnes 36 rokov a počas doterajšej kariéry nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí riadia tento štát a sú na veľmi citlivých miestach, na miestach, kde sa zbierajú informácie, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa občania cítili bezpečne, aby občania mohli povedať: wau, mňa zastupuje človek alebo na vysokopostavenom mieste je človek, ktorý má majetok, ktorý si zarobil poctivo. Takže toto je naozaj téma, ktorú ste otvorili a ktorá je veľmi dôležitá, ale zároveň presne ste povedali vec (povedané so smiechom), ktorá, ja som mal krátky čas, ale určite sa ešte asi prihlásim v rozprave, aby som pani Plevíkovej fakty ešte nejaké povedal, je to, že naozaj súčasná legislatíva umožňuje a kreovanie v tejto legislatíve naozaj viacero možností, ako spraviť míting, ako spraviť protest, ako spraviť rôznu manifestáciu za svoje práva. A keď človek, mne sa strašne páčilo, ako ste povedali, že sú aj pozitívne, aj negatívne protesty. Pozitívny protest, že poďme podporiť toho Roberta Fica a budeme skandovať: Fico, si skvelý, ale môže byť aj negatívny protest, kde budeme skandovať: Fico skončí, dosť bolo, dosť bolo Roberta Fica . Takže to ma veľmi, veľmi zaujalo a kvitujem to. [16:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Prostredník. [16:13] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, vy ste upozornili na jeden veľmi zaujímavý aspekt existujúceho platného zákona o zhromažďovaní z roku 1990, a to je istá výnimka pre náboženské zhromaždenia. Ja to chcem spresniť, ste tam mali isté otázky, tak ono to ustanovenie je naozaj veľmi veľkorysé. Hovorí jednak o tom, že nie je potrebné ohlasovať zhromaždenia v kostoloch, čo dáva zmysel, samozrejme, kto by to robil každú nedeľu či každý deň napríklad, hej? Ale, a to je, to je vlastne presne to, na čo ste poukázali, to ustanovenie hovorí, že vlastne oznamovať sa ani nemusia zhromaždenia slúžiace na prejavy náboženského vyznania a vôbec sa to nevymedzuje na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Jednoducho ak niekto deklaruje, že jeho zhromaždenie slúži na prejav náboženskej viery, nemusí ho oznamovať a môže byť akokoľvek veľké. Myslím si, že toto je, je teda ten tenký ľad podľa mňa, o ktorom ste hovorili, a ja viem tak, že v praxi vlastne ľudia, ktorí organizujú takéto zhromaždenia, z praktických dôvodov nevyužívajú túto slobodu, oznamujú tie zhromaždenia, ale tak ako to je teraz napísané, je to podľa mňa veľmi veľkorysé ustanovenie. Ďakujem. [16:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Gašpar. [16:13] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, súčasný stav v spoločnosti, ktorá je, tak ako hovoríme všetci, rozdelená, rozpoltená, neznášanlivosť a nenávisť sú pomaly na každodennom poriadku v prejave ľudí, je výsledkom, samozrejme, nejakého dlhoročného pôsobenia aj politiky a politikov, a to aj tých názorov, ktoré sa šírili na verejných zhromaždeniach. Vyvrcholením a prejavom navonok bol atentát 15. 5., ale tak dobre sa môže niekde tá sopka prejaviť aj inou mimoriadnou okolnosťou, ktorá sa môže stať hocktorému aj z nás verejných činiteľov alebo osôb činných vo verejnom živote, novinárovi, prípadne na bežnom verejnom zhromaždení. Dôvod všetkých tých zmien, ktoré prinášame aj v zákone o zhromažďovacom práve, je ochrániť tých, ktorí idú na verejné zhromaždenia, nie ich obmedzovať. Ak hovoríme o tom, že bude treba možno zvažovať miesto výkonu takého zhromaždenia, tiež to nehovoríme náhodne. Prenášame tým nenávisť na osobu, nie na to, ako koná. Vy ste s tým začal mimochodom práve pri predsedovi, bývalom predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi, ale ja vám môžem dať aj ďalší príklad, kde tie dôvody, pre ktoré ste zvolával verejné zhromaždenia, sa nakoniec neukázali ako pravdivé. Boli hyperbolizované, boli vyvolané len preto, aby vyvolali nenávisť voči konkrétnej osobe. Teraz tam poslanec, ktorý sedí v rohu, spomenul môjho syna s nejakými pochybnosťami okolo miesta bydliska, kde niektoré denníky už prinášajú aj fotky miesta bydliska, a nevie o tom nič. A už vnáša do spoločnosti týmito verejnými vyjadreniami nenávisť k môjmu synovi. Tak toto je to, čo chceme riešiť a prečo to celé robíme, nie z roztopaše, že by sme chceli obmedzovať niekomu právo zhromažďovať sa niekde a prejavovať svoje názory. [16:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktickú poznámku, na faktické poznámky pán poslanec Hlina. [16:13] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Gašpar, garantujem vám, že keby ste robili nejakého šéfa stolárskej dielne a váš syn by robil, ja neviem, niekde v autoservise (povedané so smiechom), nikoho by netrápilo, kde býva a za čo tam býva. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie. Čo tým chcem povedať? Že keby robil v nejakom civilnom zamestnaní, dobre, tak možno som nenašiel vhodný príklad. Chcel som tým povedať, že keby ste robili mimo politického priestoru, tak niko... možno keby ste robili v Googli, to je jedno, hej, vyberte si, čo vám pasuje, tak pardon, keď som nevybral vhodný príklad. Ale nikoho by netrápilo, kde bývate, za čo bývate, skade na to máte. Šli ste do politiky, musíte zniesť. Viete, čo bolo výsadou politiky? Že cnostní muži išli do politiky. Cnostní muži. Muži, ktorí niečo v živote dokázali, niečo ktorí vedeli, išli do politiky a rozprávali o tom, že ako tú krajinu, išli vzorom, išli príkladom. Čo my sme urobili zo slovenskej politiky? Tu sa jeden skrýva pred druhým, skade to má, nemá to, nepýtajte sa ma, ochráňte ma, ja nechcem, neviem (povedané so smiechom), viete, smiešne. Kde sú nejaké starorímske zásady cnostných mužov? Vôbec to tu nie je. Pán Gašpar, nenariekajte, že sa pýta niekto, že skade má váš syn na ten dom. Ja neviem ani, pre mňa za mňa, šiel do politiky, je v politike? Tak nech sa páči. A viete, vy prichádzate o level vyššie, že si idete vyamnestovať tie nezrovnalosti zákonom, hej, že už sa nepýtajte, už nám tu neprotestujte, už nám tu nič nerobte, už sme si to dokonca schválili väčšinou, že je to už teda v poriadku, už to je aj protizákonné sa pýtať. Lebo to bude tá mentálna skratka. Už bude protizákonné sa pýtať, že odkiaľ kto nadobudol niečo, nejakú nehnuteľnosť a či vôbec na ňu mal a či na ňu môcť, vôbec vedel na ňu zarobiť. Je ešte toho veľa čo povedať, skúsim možno, neviem, zvážim, či sa prihlásim. Ďakujem. [16:13] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Galko. [16:13] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade by som bol rád, aby sme veci nazývali pravým menom. Návrh zákona, ktorý prerokúvame v prvom čítaní, nie je žiaden lex atentát, ako sa marketingovo snaží vládna koalícia podsunúť a mediálne v rámci svojho piár tlačiť, ale je to návrh lex Robert Fico, alebo možno lepšie povedané lex papalášizmus. Prednostne ide vládnej koalícii totiž týmto návrhom zákona len o to, aby dala odchádzajúcemu premiérovi doživotnú ochranku a doživotnú rentu a popritom si ešte poupravovala nejaké veci, napríklad to, aby mohla pre ňu pohodlným spôsobom obmedzovať občanov pri protestoch, ak bude cítiť takúto potrebu. Všetko ostatné v návrhu je omáčka, prípadne kosť podhodená opozícii, k tomuto sa neskôr ešte vrátim. To, že hovorím v tejto súvislosti o odchádzajúcom premiérovi, nehovorím náhodou. Vzhľadom k chvatu, akým sa tento návrh prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je totiž každému človeku, čo vie trafiť do dverí, jasné, že Robert Fico je na odchode z politiky. Ak by tomu tak nebolo, nebol by žiaden racionálny dôvod mu teraz schvaľovať narýchlo ochranku po skončení funkcie alebo rentu po skončení funkcie, keď ochranku má a mal by ju mať ešte viac ako tri roky, a takisto ako premiérsky plat. Vládna koalícia by v takomto prípade takéto niečo vôbec teraz neriešila. Takže je jasné, že v politike v krátkom čase Robert Fico skončí. Zrejme má na takéto rozhodnutie pádne dôvody, zdravotné alebo iné, koniec koncov ani jeho psychika nemusí byť úplne v poriadku, a to, že skončí, by mu nikto nemal zazlievať. Nikto z nás nevie, ako by reagoval, ak by do nás niekto strieľal v snahe zavraždiť nás. Je úplne v poriadku a je úplne legitímne, ak chce Robert Fico v politike skončiť. Čo jemu aj vládnej koalícii zazlievať však môžeme, a ja im to zazlievam, že to nerobia čestne. Ale predtým narýchlo mu chcú ešte schváliť doživotnú ochranku a doživotnú rentu v skrátenom legislatívnom konaní a koalícia sa pritom tvári, že vylepšuje bezpečnosť ústavných činiteľov. Osobne som presvedčený, že tu teraz ide hlavne o tú ochranku a auto so šoférom, a preto hovorím o papalášizme. Nemyslím si, že tu ide až tak o peniaze, o doživotnú rentu, lebo Robert Fico má evidentne peňazí dostatok. Dlhodobo, prakticky celý svoj politický život žije vysoko nad pomery a vysoko nad svoje oficiálne príjmy. Stačí sa pozrieť, ako sa oblieka, aké hodinky nosí, koľko platil za prenájom u daňového podvodníka a zločinca spriahnutého so stranou SMER Ladislava Bašternáka, keď uňho dlhý čas býval v komplexe Bonaparte, ktorý bol postavený z peňazí, ktorý, ktoré tento zločinec spriahnutý so SMER-om ukradol, doslova ukradol z rozpočtu, okradol o ne občanov Slovenskej republiky na daňových podvodoch, alebo sa treba pozrieť napríklad, aký byt si potom neskôr Robert Fico zaobstaral, a to bez hypotéky alebo nejakej pôžičky. Odkiaľ takýmto dostatkom a nadbytkom peňazí Robert Fico disponuje, vie on sám, my ostatní sa môžeme len domnievať. Preto som presvedčený, že tu nejde ani tak o peniaze, ako o tú ochranku a auto so šoférom pre Roberta Fica, a to je obyčajný papalášizmus, nič viac, nazvite si to, ako chcete. Minister Kaliňák vo svojom vystúpení povedal, že tu v tejto časti nebude diskusia, respektíve, že v tomto bode má proste koalícia a opozícia rôzny politický názor, upravovať sa to nebude a že pri doživotnej rente a ochranke cez to nejde vlak, že to proste tak bude a basta. Však v poriadku, koalícia má na to hlasy, nech si to schváli. Ja zasa hovorím, že jedným z prvých opatrení novej vlády, ktorá vzíde po nových voľbách, ak to nebude táto istá vláda, by malo byť zrušenie týchto privilégií pre Roberta Fica a pevne verím, že sa to udeje. Vyjadrím sa teraz k niektorým bodom predmetného návrhu v kontexte dôvodovej správy. Prvou z nich je poskytovanie ochrany určeným osobám a ochrany určených objektov, kde dochádza tak k rozšíreniu okruhu osôb a objektov, ktorým sa ochrana poskytuje, ako aj k explicitnej úprave veľkej časti z nich v zákone a nie v uznesení vlády, čím sa im poskytuje zásadne vyššia právna sila. Okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa v tejto časti zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov za určitých podmienok a zaisťovanie ochrany sa bude týkať aj detí a rodinných príslušníkov vybraných osôb, aj ako aj takzvaných lídrov opozície, teda predsedov politických strán a hnutí zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky. Dámy a páni, rozšírenie doživotnej ochrany pre troch najvyšších ústavných činiteľov je, samozrejme, nezmysel. Je to, po prvé, papalášizmus a, po druhé, v danom návrhu zákona je to úmyselne nadefinované tak, aby to nikto okrem Roberta Fica nesplnil, a teda to má slúžiť len ako zásterka pre jeho osobný benefit. Po tretie, porovnanie predsedu parlamentu a predsedu vlády s prezidentom kríva na obidve nohy. Prezident je totiž najvyššia funkcia v štáte a je volený priamo ľuďmi, voličmi, je to teda celoštátna voľba konkrétneho človeka občanmi, a premiéra alebo predsedu parlamentu si určujú vládni politici na základe nejakých svojich dohôd, je to teda mocenský výber politikov, to je teda sakramentský rozdiel. Mimochodom, tu si dovolím uviesť, že ja osobne nesúhlasím ani s doživotnou ochranou a rentou pre prezidenta, maximálne tak po dobu takého počtu rokov, aký odslúžil, by som mu tú ochranku a tú rentu nechal, teda ak bol v úrade päť rokov, tak by som mu päť rokov nechal ochranku a plat, aj to sa mne už vidí moc, a je to dostatočný luxus. Pravidlo by malo byť totiž také, že ak sa politik nevie po skončení v politike uživiť, tak nech sa do tej politiky nehrabe. Nech sa nehrabe za poslanca, za ministra, za premiéra alebo za prezidenta, áno, ja uznávam, že je to trocha zložitejšie sa potom zamestnať, však sme si tým niektorí aj prešli, ale dá sa to a politici vo výslužbe sa môžu normálne zaradiť do pracovného procesu alebo začať podnikať. Koruna za to z hlavy nikomu ešte nespadla, že sa začal živiť vlastnou prácou. Aj bývalí prezidenti, premiéri, ministri a poslanci, ja neviem kto, môžu podnikať, môžu školiť, môžu učiť na školách, viesť nejaké spoločnosti a podobne. Ak niekto má ambíciu manažovať a viesť štát, tak, preboha, nemôže byť preňho problémom viesť a manažovať nejakú spoločnosť alebo organizáciu, fabriku a podobne. V tejto časti, o ktorej hovorím, sa dokonca navrhuje automatické predĺženie ochranky po skončení funkcie na pol roka ministrom všetkých silových rezortov, teda ministrom vnútra, obrany a spravodlivosti, ale aj ich deťom a manželom, partnerom a partnerkám v obdobnom vzťahu, ak o to dotyčné osoby požiadajú. No, to je podľa môjho názoru jednoznačne prehnané a drahé a takto náš štát minie veľa peňazí, ktoré mohlo použiť inde, v zdravotníctve, v školstve. Polícia má predsa možnosť konať na základe svojich poznatkov, a ja keď som skončil v roku 2011 ako minister obrany, tak som dostal na pár týždňov predĺženú ochranku, lebo polícia aj vtedajší minister vnútra videli na to pádny dôvod. Ale bolo to len na pár týždňov a veľmi dobre viem, prečo sa tak dialo. A nedialo sa tak dlho, nebolo to potrebné pol roka, peniazmi daňových poplatníkov sa neplytvalo. A dnes, ak budú mať minister vnútra, obrany a spravodlivosti automaticky po skončení funkcie pol roka ochranku, šoféra, limuzínu bez ohľadu na to, či bude k tomu relevantný dôvod, že by im niečo hrozilo, tak peniazmi daňových poplatníkova sa plytvať bude a to poriadne. Takisto na rozšírenie ochranky pre predsedov parlamentných strán, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady, nie je žiaden dôvod. Stane sa tak totiž to, že ochranku, limuzínu so šoférom bude využívať nejaký predseda politickej parlamentnej strany, ktorému nič hroziť nebude, a poslanec, politik, novinár, lekár, možno aj bežný občan, hocikto iný, kto naozaj ohrozený bude, tak ju nedostane, lebo nebude dostatok personálu. Inak, ja osobne tento odsek alebo túto časť pokladám za bohapusté kupovanie si opozičných strán, predovšetkým KDH, SaS a hnutia SLOVENSKO, lebo predsedovia parlamentných strán SMER 1, SMER 2 a SNS – Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko – majú nárok na ochranku aj služobného šoféra, aj limuzínu z titulu svojej funkcie, a predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka má nárok na limuzínu a kombinovanú funkciu šoféra a ochrankára už teraz z titulu svojej funkcie. Čiže je to len obyčajné kupovanie si priazne predsedov tých troch opozičných politických subjektov, ktoré som zmienil, v snahe znížiť prah ich citlivosti a odporu pri prejednávaní tohto návrhu zákona. Ja som teda veľmi zvedavý, či sa niektorí z nich na tieto benefity ulakomí. Rozšírenie ochranky a služobného šoféra s limuzínou aj na deti a manželky, manželov alebo partnerky, alebo iné osoby v obdobnom vzťahu s politikom, ak o to daný politika alebo ústavný činiteľ požiada, je absolútne neprimerané. Pri všetkej úcte, prečo by mala štátna limuzína aj s vodičom ochrankárom vyvážať deti a manželku napríklad predsedu Ústavného súdu alebo predsedu Národnej rady počas celého výkonu ich mandátu a ešte aj 30 dní po ich skončení. Robert Kaliňák v tej súvislosti povedal, že sú to malé peniaze, že to štátny rozpočet nezaťaží, no tak ja si dovoľujem výrazne oponovať, a mali sme tu v minulom období predsedu Národnej rady pána Kollára, ktorý má podľa Wikipédie v súčasnosti 17 detí so 14 partnerkami. A možno ešte aj viac, len to Wikipédia nestihla zachytiť. Tak mi nerozprávajte, že to nezaťaží štátny rozpočet, ak sa on napríklad rozhodne požiadať o 24-hodinovú ochranku spolu so štátnou limuzínou pre každé svoje dieťa a každú svoju partnerku. Veď to jeden taký, takýto politik vám vykreuje celý nový úrad. To koľko tu bude nových ochrankárov, 90, 100 alebo 200? Však len pre jedného človeka, len pri 24 hodinách ľahko zrátame, koľko pracovníkov takpovediac spotrebuje jedna chránená osoba. Ja som použil extrémny príklad, ale všetci musíme rozumieť tomu, že rozšírenie ochranky a služobného šoféra s limuzínou aj na deti a manželky, manželov alebo partnerky, alebo iné osoby v obdobnom vzťahu s určenými politikmi a ústavnými činiteľmi, ak o to daný politik alebo ústavný činiteľ požiada, je absolútne neprimerané. Bez ohľadu na to, koľko detí ktorý ten človek, politik, verejný funkcionár má. Je to neskutočné plytvanie verejnými zdrojmi, a teda vlastne finančnými prostriedkami, na ktoré sa skladajú bežní ľudia. Sú to obrovské personálne, materiálne aj finančné kapacity a zdroje. A dnes keď pacienti nedostávajú preplácané lieky, čakajú mesiace až roky na dôležité operácie, skladajú sa a robia zbierky na okná v nemocniciach, pokladám takéto plytvanie finančnými prostriedkami zo strany vládnej koalície za mimoriadne cynické a arogantné. Druhou časťou tohto návrhu zákona je úprava podmienok výkonu zhromažďovacieho práva, kde dochádza k úprave rozsahu a podmienok, za ktorých možno výkon zhromažďovacieho práva obmedziť. Ja rozumiem snahe vylúčiť z protestov veľmi blízke okolie obydlia politikov alebo napríklad obydlia lekárov, vedcov a podobne, aby bolo zabezpečené právo na určité súkromie ich a ich rodín. Koniec koncov pamätáme si, čo sa dialo počas pandémie, ako boli napríklad niektorí lekári doma obťažovaní, atakovaní, a to práve vinou vtedajších opozičných a terajších koaličných politikov, ktorí k tomu ľudí na Slovensku doslova hecovali a dnes presadzujú túto úpravu a tvária sa tu ako svätí za dedinou. A mám však k tomuto dve poznámky. Prvá je, že chcem upozorniť na falošnú komunikáciu obhajcov tejto úpravy týkajúcu sa protestov pred komplexom Bonaparte. Tam sa, prosím pekne, neprotestovalo a priori preto, lebo to bolo obydlie vtedajšieho premiéra Fica ako také, ale preto, lebo to symbolizovalo boj proti prenájmu bytu vtedajšieho premiéra Roberta Fica od daňového podvodníka a zločinca Ladislava Bašternáka, naviazaného na stranu SMER. Ja už som to tu spomínal, Robert Fico býval za polovičný nájom oproti bežnému trhovému nájmu u daňového podvodníka naviazaného na stranu SMER, ktorý postavil tento bytový komplex z peňazí, ktoré ukradol občanom Slovenska pri daňových podvodoch, a ešte aj ten polovičný nájom bol tak vysoký, že ho Robert Fico nevedel zo svojich príjmov zdokladovať. Tak preto tam boli tie mimochodom na výsosť slušné a bezproblémové a, povedzme si otvorene, aj úspešné protesty organizované. No, a druhá poznámka k tejto časti je to, že tak, ako je to teraz nadefinované, tak to významne posilňuje obce. A už dnes sú právne výklady, že obec bude môcť napríklad zakázať aj jarmok alebo koncerty, alebo niečo podobné, ak si niekoľko ľudí bývajúcich na Námestí SNP povie, že to ruší ich právo na súkromie a pokojné užívanie. A o toto, predpokladám, teda predkladateľom asi nešlo, že? Tak to treba aj exaktne nadefinovať. V tretej a štvrtej časti návrhu týkajúcej sa napríklad sankcií za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu alebo posilneniu oprávnenia príslušníkov Policajného zboru nebudem sa venovať, lebo však to už urobila za mňa Súdna rada, ombudsman a generálny prokurátor a neviem kto, a tam zrejme v druhom čítaní budú postupné zmeny. Ale na záver by som sa ešte chcel vrátiť k tej komunikácii vládnej koalícii v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorú nastavili a ktorú forsírujú verejnosti. Čiastočne niektorí členovia vlády, ale aj napríklad aj hlavne tu v parlamente Tibor Gašpar ako spravodajca, prosím vás, prestaňte tu tárať dve na tri, že za to, že ste museli prísť do parlamentu s týmto návrhom lex papalášizmus, môže opozícia, ktorá je na vine tomu, že nejaký človek zaútočil strelnou zbraňou na premiéra Fica a vraj to zapríčinila svojimi výrokmi opozícia. Ešte to tam poslanec Gašpar povie takú kolosálnu hlúposť, že v koalícii len jediný prípad existoval, keď poslanec Blaha vyzval ľudí a tí kričali, že prezidentka je americká agentka, a zamýšľa sa, že či vlastne slovo agentka je nadávka. Že vraj nič iné zo strany predstaviteľov koalície sa nikdy neudialo. Tak po prvé, v tej Nitre na zhromaždení ľudia kričali, že prezidentka Čaputová je americká kurva a nie agentka. Po druhé, kričali to niekoľkokrát a poslanec Blaha nezakročil, nechal ich to skandovať, opakovane ich k tomu vyzýval. Nechal ich to skandovať aj minister Kamenický, poslankyňa Európskeho parlamentu Beňová, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richter, Jarjabek, všetci títo na pódiu vedľa toho pána Blahu stáli a namiesto toho, aby zakročili, tak sa chichúňali. Veď to video je voľne prístupné na internete, tak ja nerozumiem, kde pán Gašpar berie tú drzosť a odvahu v sebe, aby takéto niečo tu tvrdil. A po druhé, tých škandalóznych výrokov zo strany predstaviteľov terajšej koalície bolo obrovské množstvo. Veď zmienený poslanec Blaha vykrikoval z tribúny ako zmyslov zbavený, že Matovič je Hitler. Že Lipšic, Matovič a Heger sú vrahovia. Robert Fico kričal, že dajú dole Zuzanu Čaputovú. Huckal ľudí, aby vzali lopaty a motyky a zbúrali parlament, že z neho nezostane kameň na kameni. Nejakému úradníkovi sa vyhrážal, že ho zaškrtí. Tieto videá sú takisto na nete voľne dostupné. Tak potom neviem, kde v sebe pán Gašpar naozaj berie tú odvahu tvrdiť, že nič také nebolo a že neprípustné výroky majú len predstavitelia opozície, je to lož. Na záver uvediem už len to, že tento návrh zákona, ktorý ste sem priniesli, vôbec nie je zmysluplným reflektovaním na bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike. Ani na to, čo sa stalo predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi dňa 15. mája 2024 v Handlovej. Primárna reakcia mala byť tá, že mal okamžite odstúpiť minister vnútra, ktorý za to, čo sa stalo, nesie minimálne politickú zodpovednosť, ak nie trestnoprávnu zodpovednosť. A vy ste ani len takéto gesto úcty ako vládna koalícia nedokázali voči vlastnému premiérovi urobiť. Za to sa môžete hanbiť. A následne mala prísť poctivá odborná diskusia, čo vieme my ako zákonodarcovia a spoločnosť urobiť preto, aby sme riziko takýchto útokov a takýchto tragédií minimalizovali. Namiesto toho ste sem priniesli návrh zákona, ktorý neposilňuje bezpečnosť, ale posilňuje papalášizmus a benefity u politikov a ústavných činiteľov a ich rodinných príslušníkov, na ktoré sa im budú musieť opäť poskladať bežní ľudia, čo častokrát prežívajú doslova od výplaty k výplate, a ktorý bude, ak v novom volebnom období nastúpi nová príčetná vláda, potrebné zrušiť alebo významne revidovať ako jeden z prvých. Ďakujem vám za pozornosť. [16:31] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky, ale v tejto chvíli prerušujem rokovanie, pretože bolo zvolané poslanecké grémium, takže na pätnásť minút asi preruším rokovanie a budeme pokračovať 16.45 h. (Zasadnutie poslaneckého grémia. Prestávka.) [16:46] Peter Žiga Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike. Vnímam, že vystúpenie mal pán poslanec Galko v rámci rozpravy a naňho idú reagovať faktickými poznámkami traja poslanci. Ako prvá pani poslankyňa Škopová, nech sa páči. (Reakcie z pléna.) Nie sme momentálne v hlasovacom procese, takže, poprosím vás, až pred hlasovaním. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike , tlač 364.) [16:49] Anežka Škopová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Galko, súhlasím s tebou, že tento návrh v skutočnosti nie je reakciou na bezpečnostnú situáciu a čo sa týka doživotného platu u šoféra a tej ochranky, tak ja neverím, že aj voliči koalície s týmto súhlasia. Obzvlášť v časoch, kedy veľká časť slovenských občanov musí bojovať s rastúcimi nákladmi na život, je zavádzanie takýchto privilégií nielen nespravodlivé, ale aj cynické. Pripomeňme si, že verejná služba by mala byť o záväzku slúžiť ľuďom, nie o hromadení osobných výhod. Aký signál vysielame verejnosti, keď schvaľujeme zákony, ktoré poskytujú doživotné finančné zabezpečenie pre politikov. Tieto návrhy sú v priamom rozpore s hodnotami rovnosti a spravodlivosti, ktoré by mali byť základom našej demokracie. Ako môžeme očakávať, že občania budú mať dôveru v inštitúcie, keď vidia, že sa naši lídri sústreďujú na zabezpečenie svojich vlastných záujmov namiesto toho, aby sa venovali problémom, ktoré trápia bežných ľudí. Dôvera občanov v politický systém je kľúčová pre zdravé fungovanie demokracie. Ak chceme, aby verejnosť verila v spravodlivosť demokratického politického systému, musíme preukázať, že naše rozhodnutia sú vedené verejným záujmom a nie osobnými ambíciami alebo výhodami. Ďakujem. [16:49] Peter Žiga Poslanec Pročko. [16:51] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, no hovoril si o papalášizme a naozaj krásny príklad je aj včerajší, alebo posledný let do Nemecka na futbal a povedia, že nič sa nedeje. Ten papalášizmus je zrejmý z každého jedného zákona, ktorý, ktorý pripravujú, a dovoľ si niečo povedať, dovoľ si niečo kritizovať, lebo tvrdia, že iný názor je v pohode, majú to aj na úrade vlády takú skupinku vytvorenú. Erik Kaliňák mladý tam rozpráva o tom, že iný názor a len povie, že spýtaš sa ich teda, odkiaľ majú tie majetky, odkiaľ má malý Gašpar, mladý Gašpar má dom, tak ti povedia, ako povedal jeho otec, že šíriš nenávisť. To znamená, že všetci novinári, ktorí sa pýtajú, odkiaľ má tie majetky, odkiaľ má tie veci, tak šíriš nenávisť. A toto je to, čo robia, že vlastne oni namiesto odpovede a namiesto toho, aby ti povedali, že dobre, zarobil som si tam a tam alebo to mám od toho, tak odpovedajú, šírite nenávisť, robíte zle. Toto je ich stratégia. [16:51] Peter Žiga Pán poslanec Saloň. [16:52] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko, aby sme sa vyhli nejakým osobným útokom, tak na základe toho, čo ste hovorili o papalášizme a osobnej ochrane, a ste tvrdil, že ste si vy ochranku nežiadal po skončení vášho výkonu funkcie ministra obrany, tak vám odporúčam zažalovať denník SME, pretože pod článkom Galko sa necítil bezpečne a chcel ochranku dlhšie denník SME píše: „Exminister obrany a súčasný poslanec Ľubomír Galko sa po skončení vládnej funkcie necítil bezpečne, preto požiadal ministerstvo vnútra o ochranku. Dostal ju na dva týždne a po ich uplynutí žiadal o službu ochrancu opäť, avšak neúspešne." Citujem pána poslanca Galka: „Ja a moja manželka sme sa obávali o svoju bezpečnosť, no minister mi to odmietol predĺžiť. Povedal, že nemajú konkrétne zistenia, ktoré by zadávali príčinu na predĺženie ochranky." Ja len podotknem, že v tom čase bol ministrom vnútra pán poslanec bývalý a pán bývalý špeciálny prokurátor, pán Lipšic. Čiže otázka, či ste vy zavádzali ministerstvo so svojimi dôvodmi, alebo ako to vlastne bolo. Tak potom majme rovnaký meter. [16:52] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Galko. [16:53] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja za všetky faktické pripomienky budem reagovať na pána Saloňa. Áno, bolo to presne tak, ako ste povedali, boli tam určité skutočnosti, na základe ktorých som požiadal o predĺženie ochranky, a to mi bolo umožnené na dva týždne a potom som ju chcel ďalej. A minister Lipšic napriek tomu, že to bol koaličný partner, a polícia vyhodnotila, že tie skutočnosti, ktoré som im predostrel, tak nezadávali dôvod, aby som tú ochranku mal ďalej. To sa vôbec nevylučuje s tým, čo som povedal v tej rozprave a práve to potvrdzuje moje slová, že je nezmysel, aby traja ministri troch silových rezortov automaticky dostávali ochranku na pol roka po skončení funkcie. Ja nebudem tu bližšie rozpitvávať, že o čo sa jednalo, však to sú súkromné veci, nie je to až také dôležité, nakoniec sa ukázalo, že tá polícia aj ten minister Lipšic mali pravdu, lebo sa mi nič nestalo po tých dvoch týždňoch a bol som bez ochranky, práve to potvrdzuje to, čo hovorím, že je to nezmysel dávať to automaticky na šesť mesiacov a treba to jednoducho nechať na tú políciu a na tých policajtov, pretože niekedy, áno, treba, aby ten politik, keď skončí, tú ochranku mal možno ešte aj dlhšie ako šesť mesiacov, ale sú prípady, a toto bol konkrétne napríklad aj môj prípad, keď to potrebné na šesť mesiacov nebolo. To absolútne nevylučuje to, čo som povedal. Práve vy ste naopak potvrdili moje slová a potvrdili ste to, čo v tej rozprave som tvrdil. [16:53] Peter Žiga Chcem sa opýtať, lebo ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Krúpa, budete potrebovať asi viac času ako je päť minút, keďže o sedemnástej by sme mali hlasovať. Vyhlasujem prestávku do sedemnástej a budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [17:01] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Predtým ešte vidím štyri procedurálne návrhy. Ako prvý pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. [17:11] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som veľmi pekne poprosil, aby som mohol predniesť v tomto parlamente vzhľadom na udalosť, ktorá sa stala nedávno, pár smutných slov. Ďakujem pekne. [17:12] Peter Žiga My sme si to odkonzultovali po poslaneckom grémiu a dohodli sme sa, že dáme priestor pánovi Jarjabkovi vzhľadom na úmrtie pána bývalého poslanca Urbániho, že budeme mať minútu ticha, ale pán poslanec Jarjabek požiadal aj o pár slov. Takže ak je všeobecný súhlas, tak by som... (Súhlasná reakcia pléna.) Nech sa páči. [17:12] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Vážené plénum, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, smutné udalosti neobchádzajú ani tento parlament, ani jeho bývalých poslancov. Dňa 17. júna zomrel po ťažkej chorobe, nedožití 80 rokov bývalý podpredseda Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, známy lekár, milovník výtvarného umenia, známy zberateľ, Milan Urbáni. Pán Urbáni pôsobil ako gynekológ v Banskej Bystrici, v roku 1975 až 1980 pôsobil v Zambii a následne v Líbyi. Do politiky vstúpil v roku 2002, stal sa poslancom Národnej rady, bol predsedom zdravotníckeho výboru a dovolím si povedať, že nechal skutočne trvalú brázdu v rámci svojho rezortu aj svojimi návrhmi zákonov v tomto parlamente. A poprosil by som v tejto chváli pána predsedajúceho, aby vyhlásil minútu ticha za tohto známeho gynekológa, odborníka a poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť. [17:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Uctime si pamiatku pána bývalého poslanca Milana Urbániho minútou ticha. Ďakujem. (Minúta ticha.) Ďakujem pekne. S ďalším procedurálnym návrhom pán poslanec Roman Michelko. [17:12] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Ja by som mal dva procedurálne návrhy. Takže v mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby Národná rada postupovala pri prerokovaní vládneho návrhu o Slovenskej televízii a rozhlase, tlač 278, druhé čítanie, a určila dĺžku času na rozpravu podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku na 12 hodín. Ďalej navrhujem, aby sa o tlači 278 hlasovalo hneď po jej prerokovaní. Ďakujem. A potom ešte druhý. V mene troch poslaneckých klubov žiadam o presun voľby členov Rady pre mediálne služby na šesťročné obdobie, tlač 183, na štvrtok 27. 6. o jedenástej. Ďakujem. [17:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Budeme hneď o tomto hlasovať. Takže prvé hlasovanie dávam o RTVS, to znamená skrátenie lehoty rokovania podľa § 29a. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 77 za, 58 proti, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme procedurálny návrh pána poslanca Michelka schválili, ten prvý. Ten druhý je, aby sme o tlači 183, to znamená voľba členov mediálnej rady presunuli z dnešnej sedemnástej hodiny na budúci štvrtok o jedenástej. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. S ďalším procedurálnym návrhom pán poslanec Sulík. [17:12] Richard Sulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, doobeda bolo prerokovaných, zdá sa mi, šesť bodov, hlasovalo sa o jednom alebo o dvoch. Bolo by možné, keď už teda nedodržuje sa pravidlo, že sa hlasuje o tých bodoch, ktoré boli prerokované, aspoň informovať Národnú radu, že prečo sa nehlasuje aj o tých zvyšných bodoch, ktoré boli prerokované? Ďakujem pekne. [17:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sulík, neviem presne, o čom hovoríte. Mali sme aj poslanecké grémium pred 15 minútami a nemal som pocit, že váš zástupca sa na niečo sťažoval. Mohli sme si to tam vysvetliť a skutočne neviem, o čom presne hovoríte. (Ruch v sále.) Ďalší procedurálny návrh pán poslanec Dubéci. [17:12] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som požiadať a podať procedurálny návrh na termínovanie parlamentných tlačí 240, čo je zákon o mene a priezvisku, teda jeho zmena, tlači 243, Trestný zákon, tlači 342, zákon o štátnom občianstve, a tlači 343, zákon na vydanie príspevku na úhradu nákladov na bývanie, na štvrtok 27. júna na deviatu kvôli účasti hlavnej predkladateľky v Rade Európy reprezentujúc Národnú radu. Ďakujem pekne. [17:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina. [17:12] Alojz Hlina – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím dať taký návrh, že, ale skôr ešte poviem, že úprimnú sústrasť celej rodine pána Urbániho a je dobre, že sme si uctili jeho smrť minútou ticha, len chcel by som poprosiť pre väčšiu úctu a dôstojnosť aj úctu voči zosnulému, či by tieto návrhy aj nejaké, teda spomienku na pána poslanca nebolo možné prednášať v parlamente ináč ako v rifliach a v teniskách, ako to prednášal pán Jarjabek. Myslím si, že z úcty k zosnulému by to bolo určite lepšie. Ďakujem. [17:12] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Budeme pokračovať ďalej, keďže už nevidím žiaden procedurálny návrh. Ja vás poprosím v zmysle záverov poslane... (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [17:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že všetky otvorené otázky ste si už vysvetlili. Skúsime pokračovať v ďalšom rokovaní, a to hlasovaním. Skúsim podať procedurálny návrh. V zmysle záverov poslaneckého grémia podávam návrh, aby Národná rada prerokovala správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2023 v piatok 28. 6. o deviatej hodine po bodoch verejného ochranu práv. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a pristúpime k hlasovaniu o bode 42 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý máme uvedený ako tlač 224. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Igora Šimka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 224.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili siedmi poslanci, bolo podaných šesť pozmeňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli dnes v rozprave. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 78 za, 9 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Ján Hargaš požiadal vyňať na samostatné hlasovanie bod 23 spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 22, 24 až 64 správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 86 za, 51 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 23 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 86 za, 30 proti, 18 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Pri prvom podanom pozmeňujúcom návrhu poslancov Jána Hargaša a Mareka Lackoviča upozorňujem, že o bode 7 pozmeňujúceho návrhu nemôžeme hlasovať, nakoľko bol schválený bod 3 spoločnej správy. O bode 11 pozmeňujúceho návrhu nemôžeme hlasovať, nakoľko bol schválený bod 23 spoločnej správy. O bode 17 pozmeňujúceho návrhu nemôže hlasovať, nakoľko bol schválený bod 6 spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 6, 8 až 10, 12 až 16 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 49 za, 87 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Veroniky Remišovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 26 za, 72 proti, 37 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka, Andrey Turčanovej. Upozorňujem, že o bode 1 pozmeňujúceho návrhu nemôže hlasovať, nakoľko bol schválený bod 9 spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 2 až 5 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 58 za, 78 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika, Karola Janasa a Romana Michelka. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prerušujem hlasovanie, pretože kolegovia ma upozorňujú, že im nefunguje hlasovanie. Čiže zruším hlasovanie a vyhlásim ešte raz to isté hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Nejde ani mne. 134 prítomných, 114 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorý požiadal hlasovať o jednotlivých bodoch samostatne. Dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o bode 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vážneho. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 3 za, 10 proti, 123 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Ľubomíra Vážneho. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 77 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Petra Stachuru. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Stachuru. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 15 za, 2 proti, 118 sa zdržalo. Tento návrh sme neschválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 83 za, 7 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 86 za, 18 proti, 32 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona 343/2015 o verejnom obstarávaní . (Potlesk.) Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente, tlač 309, bod 43 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Romanovi Malatincovi, aby hlasovanie uviedol. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 325/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 301/2023 Z. z. , tlač 309.] Malatinec, Roman, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 78 za, 10 proti, 49 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 79 za, 4 proti, 51 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 358. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Michalovi Stuškovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 358.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 3 zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 108 za, 28 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňovacích návrhoch. Keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 105 za, 1 proti, 27 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení . Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, tlač 360. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Válekovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 360.) Válek, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 108 za, 29 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 107 za, 2 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní a navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 360, prerokovali budúci týždeň v utorok 25. júna o deviatej hodine. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Zároveň sme si dnes o jedenástej odsúhlasili, že budeme pokračovať po tomto hlasovaní v rokovaní o kompetenčnom zákone. V mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme toto rokovanie o tomto kompetenčnom zákone presunuli na budúci týždeň utorok 25. júna po deviatej hodine po prerokovaní zákona, ktorý máme uvedený ako tlač 360. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Ďalej nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, tlač 310, bod 41 schváleného programu. Spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanec Igor Šimko. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 310.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 109 za, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024, v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 115 za, 1 proti, 18 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Teraz prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani poslankyňa Veroniku Veslárovú, aby uviedla hlasovanie o bode 57 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankyne Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení, uvedené ako tlač 241. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 241.) Veslárová, Veronika, poslankyňa NR SR Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 39 za, 1 proti, 95 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona . Panie poslankyne, pán poslanci, teraz pristúpime k verejnému hlasovaniu o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu, tlač 265. Svoju vôľu vyjadrite tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete „za", „proti", „zdržiavam sa". Platný je len ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za" najviac u dvoch kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri mene a priezvisku kandidáta nie je vôľa označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplnený. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k výkonu hlasovania. (Verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky , tlač 265.) [18:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Chcem sa opýtať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať, aby som mohol ukončiť hlasovanie. (Krátka pauza. Predsedajúci prevzal interný telefón.) Panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a vyhlasujem prestávku. (Prestávka. Spracúvanie výsledkov verejného hlasovania.) [18:24] Ľuboš Blaha Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní. Poprosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok verejného hlasovania o návrhu na voľby kandidátov na sudcu Ústavného sudcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Majerský, František, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán podpredseda, o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konali dňa 19. júna. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov. Po vykonaní hlasovania overovateľa Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 123 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pán Anton Dulak, hlasovalo zaňho 0 poslancov, proti boli 8, zdržalo sa 115. Pani Marta Jánošíková, hlasovali za 43, proti boli 2, zdržalo sa 78. Pani Michaela Králová, hlasovalo za 1 poslanec, hlasovalo proti 36 a zdržalo sa hlasovania 86. Pani Zuzana Pitoňáková, hlasovalo za 12 poslancov, proti 3, zdržalo sa 108. Pani Lívia Trellová, hlasovalo za 1 poslanec, proti 7 a zdržalo sa hlasovania 115. Na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolení, nebol zvolený ani jeden z navrhovaných kandidátov. Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže konštatujem, že ani jeden z kandidátov nebol zvolený . A teda vzhľadom na to, že nebol, že potrebný počet kandidátov nebol zvolený, vykoná sa opakovaná voľba. Teraz by sme pokračovali v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní, ďakujem pekne, v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tlač 364. Poprosil by som, ďakujem veľmi pekne (overovateľ priniesol predsedajúcemu papier), pána ministra obrany toho tu máme, len je teraz momentálne na toalete, takže verím tomu, že môžeme pokračovať. Rovnako pána poslanca Tibora Gašpara alebo Mariána Saloňa z výboru ako spravodajca. Ďakujem. Takže nakoniec máme všetkých. Myslím, že môžte začať, nie? Takže teraz máme vystúpenie v rozprave od pána poslanca Juraja Krúpu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike , tlač 364.) [18:24] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám, predsedajúci. Myslím si, že dnes nie je nikoho v sále, kto by neodsúdil tento hanebný atentát, ktorý sa uskutočnil 15. mája na premiéra Slovenskej republiky. Na to potom nasledovali ďalšie nejaké vyhlásenia a kroky, ktoré hovorili o tom, že potrebujeme zmier, že potrebujeme naozaj ukľudniť spoločnosť, pretože tie emócie sú vybičované. Myslím si, že aj tie kroky, ktoré boli urobené zo strany opozície, jasne dávali najavo, že záujem o ten zmier je, bol záujem zúčastniť sa toho okrúhleho stola, bola pozastavená predvolená kampaň do Európskeho parlamentu. Dokonca sme vám zahlasovali za to uznesenie, ktoré odsudzovalo tento atentát, aj keď teda to znenie úplne nezodpovedalo tým predstavám, ktoré, si myslím, že aj väčšina opozície, ktoré väčšina opozície mala. Dobre. Povedali sme si, v poriadku, poďme sa baviť. Čakali sme, že akým spôsobom sa bude vyvíjať situácia a preskočím to, že čo sa medzitým udialo a akým spôsobom bol interpretovaný tento atentát a čo všetko so všetkým malo súvisieť a napriek tomu, že ešte vyšetrovanie sa neskončilo. Očakávali sme, že ten lex atentát, ktorý sem príde, že bude predmetom tu nejakej širokej diskusie koalície a opozície, tak, aby sme mohli nájsť nejaký konsenzus, ktorý by bol v podstate ťažko spochybniteľný, keby za to hlasovala naozaj že drvivá väčšina tohto parlamentu. Niečo, čo by bolo dlhé, trvácne, nespochybniteľné, na báze konsenzu. Aj z toho dôvodu, pretože keď si zoberieme, že tak ako sa menia vlády, tak máme vo zvyku častokrát meniť rôzne legislatívy a aby sa nestalo aj to, že by tu bola nejaká tendencia časti politického spektra, ktorá by tento lex atentát nepovažovala za spravodlivý alebo férový, alebo nejakým spôsobom by krivdil v niektorých oblastiach spoločenského života alebo iných legislatívnych opatrení. Teda aby nedošlo k tomu, že o tri roky alebo o tri a pol roka by ho znova chcel nejakým spôsobom niekto meniť. A to už sa môžme baviť o tom, či to bude nejaká renta, či kto bude mať všetko ochrankárov, koľko bude mať ochrankárov po vypršaní mandátu alebo teda ústavnej funkcie a tak ďalej a tak ďalej. Preto sme očakávali, že táto diskusia tu prebehne, aby sme predišli možným nejakým takýmto nezhodám. To sa, bohužiaľ, nestalo napriek tomu, že sme ešte aj na brannobezpečnostnom výbore o tom mali diskusiu, my sme očakávali, že tento návrh príde a že budeme mať, čo ja viem, aspoň tak týždeň zhruba priestor a čas, aby sme sa o ňom porozprávali predtým, ako sa dostane do parlamentu v rámci skráteného legislatívneho konania. Už niekoľko predrečníkov predo mnou vyjadrilo pochybnosti o tom, že či tie ustanovenia jednotlivých týchto opatrení naozaj spadajú pod kategóriu skráteného legislatívneho konania. Máme o tom svoje pochybnosti. Je tu niekoľko ustanovení, o ktorých ale treba priznať, prebieha aj teraz aktuálne rokovanie v pozadí o tom, že či niektoré veci z toho vypadnú, alebo budú nejakým spôsobom upravované. Ale je predčasné o tom ešte hovoriť teraz, uvidíme, ako to bude prebiehať v druhom čítaní. Preto sa budem držať toho textu, ktorý tu máme v prvom čítaní. A nemôžete sa diviť, že opozícia má určité obavy s niektorými týmito časťami alebo článkami tohto zákona. Samozrejme sa týkajú hlavne verejných zhromaždení, ale aj takisto priestupkových konaní. Ale sú tam, samozrejme, veci týkajúce sa Slovenskej informačnej služby alebo, samozrejme, renty. To sú tiež veci na diskusiu. Tie obavy panujú z jednoduchého dôvodu. Máme, máte niekoľko ústavou garantovaných práv a slobôd, ktoré, ako sme zažili za posledných osem alebo deväť mesiacov, boli pod paľbou tejto koalície. Ja len spomeniem, že tie práva, ktoré sú tu, či to je právo ako alebo sloboda prejavu, právo na informácie, právo pokojne sa zhromažďovať, právo slobodne sa združovať, právo na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tej, v tejto ústave alebo v našej ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené a tak ďalej, ďalšie a ďalšie práva. A keď sa tu bavíme práve o práve slobodne sa združovať, máme tu zákon, ktorého druhé čítanie, alebo teda druhé čítanie bolo odložené na september, pretože je naozaj veľmi kontroverzné, a to je napríklad ten návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktoré vy označujete za politické mimovládky. To už to, že to je v rozpore s európskym právom alebo právom Rady Európy a tak ďalej, to si myslím, že začali niektorí vaši kolegovia uvedomovať napriek tomu. Čiže bolo tu viacero týchto opatrení, ktoré tu boli, týkajú sa aj takisto trestnoprávneho alebo zákona, návrhu zákona, alebo trestnej novely a podobne. Čiže všetko opatrenia, ktoré naozaj nás stavajú do pozoru, a nemôžete sa diviť, že aj tie ustanovenia, ktoré ste tu zadali do tohto návrhu zákona, tak máme obavy. Máme obavy, že dôjde k ich porušovaniu alebo zneužívaniu. Takisto by som očakával, že keď predkladáte takýto návrh zákona, tak bude tomu predbiehať okrem tej diskusie aj niečo, na základe, niečo na základe nejakých faktov alebo informácií, ktorých nás, ktoré vám pomáhajú definovať tieto jednotlivé články. Ja osobne by som očakával, že by sme po tom, čo tu máme tú diskusiu o tých emóciách, rozpoltenej spoločnosti a tých hrozbách, o ktorých hovoríme, a častokrát ich spomína aj koalícia, že sú tu rôzne iné hrozby, tak by som očakával, že v parlamente príde nejaká správa o aktuálnej bezpečnostnej situácii na Slovensku, ktorá by bola takým akýmsi východiskovým bodom, ktorý by dával predpoklad toho, že aha, tuto sú tie bezpečnostné hrozby, tuto sú tie problémy, ktoré v tejto spoločnosti máme, a poďme sa na základe toho k nim postaviť. A určite medzi ne napríklad renta pre predsedu Národnej rady alebo premiéra nebola. Čiže nevieme, na základe čoho, na základe akých dát a informácií boli tieto články tu zaradené. Máme tu napríklad aj návrh novely zákona o kritickej infraštruktúre, kde zákonodarca navrhuje zavedenie novej kategórie, tzv. limitovaná informácia, ktorá, samozrejme, nesprístupňuje podľa infozákona informácie a kam budú patriť všetky informácie o činnosti či organizácii štátnej správy, ktoré sa týkajú najmä oblasti zabezpečenia bezpečnosti a obrany štátu a zabezpečenia. To je ďalšia vec, ktorá síce nie je súčasťou tohto lex atentátu, ale takisto vyvoláva obavy, že tu budeme mať ďalšie právo, teda právo na informácie, ktoré bude obmedzené. A teraz prejdem k tomu návrhu zákona, je to hneď v prvom článku a na to nadväzujúce ďalšie, je nejaká vágna definícia nejakého zarámcovania verejných zhromaždení. Je naozaj vágna, pretože okrem iného zadáva nejaké ďalšie parametre, že všetko bude musieť byť splnené na to, aby sa mohlo verejné zhromaždenie uskutočniť a zásadne mení zákon z roku 1992, ktorý jasne definoval a bol, je to v podstate zákon odrážajúci aj zmeny, ktoré sme tu mali po revolúcii alebo Nežnej revolúcii, teda po komunistickej diktatúre. Prináša so sebou niekoľko rizík. Jedno to riziko je, že môžu byť, môže byť tento zákon zneužívaný na obmedzovanie alebo rušenie verejných zhromaždení. Vy budete hovoriť, že tieto verejné zhromaždenia nemôžu byť ohrozené, že chcete zachovať ich pokoj a pokojný priebeh. Ale zároveň sa tu spomína, že tento zákon, alebo že akonáhle dôjde k hrozbe, teda že by mohlo dôjsť k narušeniu pokojného priebehu tohto zhromaždenia, tak obec by mala tento, toto podujatie, toto verejné zhromaždenie zrušiť. V prípade, že ho nezruší, tak obci hrozí pokuta 16 500 eur. Čo je ďalšie, naozaj ďalší limitujúci faktor, pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že aj vzhľadom na preexponovaný, preexponované rozpočty miestnych samospráv sa tieto budú vyhýbať plateniu pokút a budú sa radšej vyhýbať aj problémom, ktoré s tým môžu byť spojené. V podstate chcete zabrániť niečomu takému, žeby došlo k nejakému stretu nejakých dvoch protestujúcich skupín. Áno, vždy môže dôjsť k tomu, že môže dôjsť k nejakému narušeniu nejakého poriadku alebo niečo podobné. I keď na Slovensku sme toho zatiaľ, zatiaľ sme toho neboli svedkami, ale bežne sa to stáva. A je to, máme tu viacero takýchto príkladov. Jeden z tých najvypuklejších prípadov alebo príkladov je pravidelný gay pride, ktorý sa koná každoročne v Bratislave a je sprevádzaný protidemonštráciou tzv. pro-choice alebo teda Aliancie za rodinu. A ja sa pýtam, takže tu takisto hrozí narušenie nejakého pokojného priebehu tohto zhromaždenia alebo tejto demonštrácie? Tak koho zakážete? Zakážete obidve, alebo zakážete iba jednu? Alebo mesto si povie, že radšej nič také nezorganizuje a že to zakáže? A keď to nezakáže, jej hrozí pokuta 16 500 eur. Čiže to je také riziko, ktoré si myslím, že nebolo dostatočne doriešené a môže byť zneužívané. Môžu vznikať situácie, kedy naozaj budú rôzne skupiny, ktoré budú informované o tom, že sa má konať nejaké zhromaždenie, verejné zhromaždenie nejakej politickej strany, že bude iná politická strana, ktorá bude toto zneužívať. Bude podsúvať rôzne informácie, že hrozí taká alebo onaká potýčka, alebo také alebo onaké narušenie tohto zhromaždenia. Tým pádom v podstate polícia bude musieť konať. Bude musieť informovať obec a tá bude musieť zakročiť, ak nezakročí, znova jej hrozí pokuta. Ďalším rizikom je, a ja chápem tej pointe, že zakázať demonštrácie pred bydliskom exponovaných osôb. Len takisto je to vágne definované, pretože nejasne, nejasne definuje ten priestor, to bydlisko a akým spôsobom sa môže daná osoba, ktorá sa môže nachádzať v blízkosti tohto zhromaždenia, cítiť ohrozená. Vy sa odvolávate na to, že to bude v nejakých, že sa zakáže v nejakých urbanizovaných oblastiach iba v daných priestoroch a tak ďalej, ten zákon to takisto nedefinuje. My presne nevieme, akým spôsobom to bude definované, kde to bude určené, či to bude robiť obec, alebo kto to bude definovať? Ten zákon to vôbec neurčuje. Takže takisto tu môže dochádzať k situáciám, že zhromaždenia, ktoré boli doteraz organizované, môžu byť jednoducho odmietané alebo zakazované, alebo rozpúšťané, pretože môže sa niekto cítiť nimi ohrozený. Myslím si, že toto je niečo, čo by si naozaj zaslúžilo dlhšiu debatu. Dlhšiu debatu, aby sme si vedeli zadefinovať lepšie, či a ako s týmto narábať. Myslím si, že aj niektorí moji predrečníci hovorili o tom, že môžete mať niektoré situácie, kedy osoba, ktorá nadobudla majetok pochybným spôsobom, tak na ňu nemôžte poukázať. Nemôžte tam prísť a demonštrovať a poukázať, pozrite sa tento človek, hyperbolizujem, zakúpil zámoček, hej, a nevieme z čoho. Takže a teraz akože tam nemôžme prísť a poukázať na to? Nemôže tam byť žiadne zhromaždenie, nič. Čiže tiež si myslím, že to všetko má svoje limity, má svoje limity. Ja si uvedomujem, že došlo, došlo v minulosti v prekročeniu takého určitého etického rámca alebo pravidla, kedy sa tieto veci zneužívali, či už v minulosti, či to je ešte za obdobia, kedy Matovič chodil demonštrovať kade-tade, ale potom aj počas covidového obdobia, keď sa chodilo kade-tade demonštrovať, dokonca pred obydlia lekárov, spomeňme napríklad profesora Krčméryho, ktorého chceli obesiť. Čiže áno, ale to takisto si vyžaduje nejakú diskusiu. Vyžaduje si to naozaj dôslednejšie riešenie tejto situácie. Priestupky, v podstate tento návrh by svojím spôsobom uprednostňoval alebo nadraďoval priestupkové konanie nad trestné konanie. To je niečo, čo sme tu ešte nemali. A nehovoriac o tom, že tu máme GDPR, že to je prelamovanie telekomunikačného tajomstva, sprístupnenie metadát a podobne. Zároveň, čo by bolo tiež zaujímavé sa o tom dočítať v tomto návrhu zákona, v podstate sa išlo až do určitých rámcov slobody slova. Tu sa bavíme, samozrejme, o priestupkovom konaní a o tom, že sa niekto hrubo vyjadruje na sociálnych sieťach alebo už kdekoľvek, emailom alebo akokoľvek. Ja som sa nad tým aj pousmial, keď som to čítal, pretože ja mám s tým svoje skúsenosti a viem, väčšina týchto ľudí, ktorí mi píšu, že akí sú to fanúšikovia koho a nehovoriac o dezinfoscéne a podobne. Čiže svojím spôsobom by mi to nevadilo, ale predsa len, bola to predošlá opozícia a terajšia koalícia, ktorá chodila v minulom volebnom období a bojovala za slobodu slova a za slobodu názorov. Dokonca chvíľku sme tu mali aj kampaň, že sloboda iného názoru alebo niečo podobné. Už sa to nejakým spôsobom vyparilo, lebo vidíme, že teraz tu máme iný návrh zákona. Čiže asi sa prišlo na to, že to nie celkom korešponduje. Ale ako vidím, znova je tu nejaký iný názor, že by sa to asi malo stiahnuť. Takže znova, dokazuje to len to, že toto skrátené legislatívne konanie vôbec nebolo domyslené, že je tam niekoľko článkov, niekoľko častí, ktoré neboli premyslené. A budú sa musieť meniť. Čiže celý tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dostatočne domyslený. Takisto keď sa bavíme o rente. Je to účelové podľa mňa. Keby to bol samostatný nejaký zákon alebo novela zákona o platobných podmienkach ústavných činiteľov alebo niečo podobné, okej, poďme sa o tom baviť. Ale v lex atentát? O zabezpečenie alebo zvýšenie bezpečnosti ústavných činiteľov, je to naozaj účelové. A účelovo ušité v podstate na jednu osobu. Takisto by si to zaslúžilo, keď už sa chceme baviť o rente, normálnu diskusiu. Poďme sa o tom normálne baviť. Akú rentu, v akej výške, pre koho a tak ďalej. Či si to zaslúži len dvojnásobný premiér s plnými, s dvoma plnými funkčnými obdobiami, alebo to môže byť aj niekto iný a tak ďalej. Plus, ja si myslím, že aj tí, ktorí to písali, sa museli rehniť, pretože tam je aj jedna vetička, ktorá hovorí o tom, že prezident, ktorý má právo na rentu, keď spácha úmyselný trestný čin, tak o tú rentu príde. Je to úplne že jasne cielené, presne vieme na koho. Čiže toto sú tiež veci, ktoré sú tak trošku podpásovky v tomto návrhu zákona. Mali by sme sa trošku chovať akože ináč v tejto situácii, tak zmierlivejšie, nazvime to. A ďalšia vec, ktorá ma naozaj tak trošku zarazila, resp. robí mi úprimne vrásky, to je posilnenie kompetencií Slovenskej informačnej služby. My sa môžeme baviť o tom, že Slovenská informačná služba by mala monitorovať situáciu, už to za zákona dnes má. Dnes by mala monitorovať všetky hrozby, ktoré sa týkajú, samozrejme, ústavných činiteľov a my im dáme teraz paragraf. My im to dávame teraz čierne na bielom, kde im napíšeme, že počúvajte, vy môžte monitorovať politikov. Keď na to príde ten politik alebo ústavný činiteľ, že je monitorovaný Slovenskou informačnou službou a povie, že nechce byť ňou monitorovaný, tak čo, Slovenská informačná služba povie, zachytili sme niekde v priestore, že vám hrozí nejaká hrozba a vy to dokazujte, že je to teda blbosť, hej. Takže ako halo! Ja ten návrh zákona, ktorý tu máme, naozaj uvažujme z dlhodobejšieho hľadiska. Tu sa môže vláda vymeniť o tri a pol roka. Páčilo sa vám to, keby takto nasadzoval niekto SIS-ku a mal, veď to je čierne na bielom, vy ste si to schválili, čo chcete? Takže ja si myslím, že je tu veľa vecí, ktoré na tomto zákone treba meniť, treba byť obozretný, nekonajme zbytočne zbrklo a rýchlo. Vráťme sa radšej z tej cesty späť. Poďme rokovať o zásadných zmenách v tomto návrhu zákona tak, aby sme sa s tým vedeli dohodnúť a zhodnúť v čo najväčšom počte v tomto pléne. Ďakujem veľmi pekne. [18:31] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Jana Hanuliaková, nech sa páči. [18:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Krúpa, vy ste vo vašom príspevku hovoril o tom, že po takto vážnom čine, ktorý sa stal, sme čakali, že opatrenia, ktoré prijmeme, búdu vychádzať zo širokej politickej dohody. Ono to však ale vyzerá, že vládna koalícia chce len zneužiť túto situáciu, aby mohla obmedziť práva ľudí a dnes o tom naozaj hovoria aj viacerí odborníci a odborníčky, ktorí na to upozorňujú. Ten atentát sa, samozrejme, nemal nikdy stať. Je to jedna naozaj veľká rana našej spoločnosti, ale to, čo mňa najviac mrzí, je, že ja si veľmi dobre spomínam na to, aký nenávistný slovník mali predstavitelia SMER-u a SNS a niektorí teda, žiaľ, aj stále majú a aj po tej nešťastnej udalosti sme mnohých počuli v predvolebnej kampani naozaj používať veľmi, veľmi škaredé slová. A ja sa vždy zamýšľam nad tým, že ako môže napríklad aj pán Blaha šíriť toľko nenávisti stále. Ja si naozaj neviem prestaviť, že moje deti by mňa počuli hovoriť takýmto slovníkom. A tam by sme podľa mňa možno mali aj začať, že to je, to je základ toho, aby sme niečo v našej spoločnosti zmenili. Lebo práve my politici a političky máme najväčší vplyv to, čo šírime cez sociálne siete, a dobre vieme, že aký to má vplyv na ľudí a aké je to naozaj škodlivé. Čiže tento návrh je určite dobrý na diskusiu do budúcnosti, ale naozaj začnime konečne každý od seba a uvedomujme si, aké to má negatívne dopady na spoločnosť, to, ako sa my politici a političky správame a vyjadrujeme. Ďakujem. [18:44] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Juraj Krúpa bude reagovať. [18:46] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Máte absolútne súhlas, môj súhlas, pretože tá komunikácia, ktorá tu je, tak sa zameriava zo strany vládnej koalície čisto len ako keby na nejaké vyjadrenia terajšej opozície, ako keby tí, ktorí to hovoria, že za to môže opozícia, že za to môžu vládne médiá alebo niečo podobné, ako oni boli čistí a svätí. Ako keby neboli schopní priznať, že naozaj špičkujú takisto. Že šíria rôzne konšpirácie, rôzne dezinformácie, napríklad ako dnes poobede sme sa dozvedeli, že pandémia tu nebola. Čiže sú to strašné veci, ktorým my musíme čeliť a s ktorými sa musíme nejakým spôsobom vysporiadávať, takže ja by som nejaký ten zmier aj nejakú diskusiu privítal. Ale pred tým, ako mal prísť tento zákon, takisto mala byť diskusia. A mali by sme si povedať, počúvajte, tak začnime si to nejakým spôsobom rámcovať. Budeme sa tu takto hejtovať, budeme tu takto šíriť bludy, alebo sa začneme správať normálne a vnímať to, že tu máme zodpovednosť voči tomuto štátu. A tá zodpovednosť začína u toho, že sa zodpovedne postavíme k tomu, aká situácia reálne je, zoberieme nejaké informácie, nejaké fakty, ktoré nám budú predložené odborníkmi, analytikmi napríklad Národným bezpečnostným analytickým centrom, vyhodnotiť a povedať, počúvajte, tu máme nedostatky a tak ďalej, poďme to riešiť. Takisto by som očakával, že opatrenia, ktoré sa týkajú napríklad ÚOÚČ alebo podobne, tak ja proste čakám na vyšetrovanie, či nepochybili, na koniec vyšetrovania tohto atentátu, aby nedochádzalo k dezinterpretáciám a podobné záležitosti. A potom by sme mali urobiť ďalší krok. Nemôžme proste hovoriť, že tento človek bol politický aktivista, opozičný, hodiť to všetko na opozíciu a potom si spraviť lex atentát, kde dáme premiérovi rentu, lebo on si to zaslúži. Toto nie je riešenie tejto situácie. Ďakujem. [18:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondrej Dostál, ktorý nie je prítomný v sále, takže prichádza o poradie. A ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Irena Bihariová. Nech sa páči, máte slovo. [18:48] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. No ja som vyfasla tú najmenej šťastnú pozíciu, kedy už všetci povedali všetko a obávam sa, že či teda prispejem do tejto debaty ešte niečím, čo neodznelo. A ja som si dala za cieľ v podstate v celkom, v celkom takom detailnom zoome priblížiť vám jedno ustanovenie, ja si myslím, že o ňom už dneska bola viackrát reč, ale ukázať vám ho aj z ďalších perspektív a poukázať na množstvo iných hrozieb, ktoré možno ten, ktorý prišiel s takýmto, s takýmto návrhom, ani ňou nemal úmysel ich privodiť a ani si možno tieto následky neprivodil. Tá moja kľúčová ambícia je, že aby sme za žiadnu cenu nedopustili, aby tam toto ustanovenie ostalo a hovorím to nie ako členka Progresívneho Slovenska, hovorím to ako právnička, hovorím to teda ako niekto, kto vie, že toto môže byť zneužité proti akémukoľvek politikovi a vedzte, že politici budú prví. Ale dobre, nech idem po rade, dostanem sa k tomu. Hovorím konkrétne teda o tom ustanovení, ktorým sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. On je teda naviazaný na tiež novelizované ustanovenie zákona o priestupkoch, ktoré, hej, zhruba keď to veľmi, veľmi zľahka zinterpretujem, pripúšťa, aby priestupok, ktorý z povahy veci je možné spáchať online, bol naozaj aj teda takto postihovaným, čo je teda úplne v poriadku, žiaduce, nie je s tým žiaden problém. Tu možno len tak si dovolím upozorniť, že už chcem vidieť teda tie, tú aplikačnú prax, hej, tuto v Bánovciach, jak budú stíhať protiprávne konanie v kybernetickom prostredí. Lebo ja som v 2016 nahlasovala webstránku a keď mi to dvihli na polícii, tak sa ma pýtali, že www, koľkokrát www, jaké www, ja vám nerozumiem, jaké www? No tak snáď sa teda odvtedy čas, čas posunul a zvládnu, lebo viete, že máme tu priestupky proti extrémizmu, ktoré patria do pôsobnosti železničnej polície, a teda ak sa bavíme o tom, že by mali pokrývať aj tie prejavy, ktoré sa nachádzajú v online prostredí, tak ako želajme im šťastie. Samotné to ustanovenie v priestupkovom zákone nie je problematické. To, čo je problematické a o čom teda budem hovoriť, ako som naznačila, je práve tá časť, ktorou sa novelizuje zákon o elektronických komunikáciách. Ani to nejdem veľmi čítať, aby som vás tu akože nenaviedla na mylný dojem, že ideme sa baviť o nejakých strašných IT-čkárskych technológiách, lebo o tom to fakt nie je. Pointa toho ustanovenia, ktoré sa teda, hej, stalo súčasťou lex atentát a ktoré ja teda rozporujem, je zhruba o tom, že zverujeme policajtovi na základe predošlého súhlasu prokurátora možnosť, aby získal od providera informácie o osobe, ktoré slúžia k odhaleniu zdroja. A toto je úplne že kľúčová veta. Presne v tom, ako je jalová, je proste najviac, hej, nebezpečná. Kiežby to bolo teda iba jediná, jediná vada toho celého znenia. Totižto to ustanovenie nám nedáva odpoveď na to, že v akom rozsahu my žiadame o osobe informácie. Ktoré sú to informácie? Týkajú sa to zdravotného stavu? Týkajú sa to bankového? Áno, v zásade má ísť o informácie, ktoré sú v digitalizovanej podobe. A zákonodarca teda v tom znení, ako to teda prišlo do Národnej rady, to necháva v absolútne voľnej, nijak nešpecifikovanej formulácii, kedy policajt po súhlase prokurátora, inak znovu teda tu by som si neodpustila poznámku, sa bavíme o miestne príslušných policajtoch a prokurátoroch, môžu získať údaje od poskytovateľa internetu, ale zákon ich nijak nelimituje v tom, že aké údaje, za akých podmienok, na ako dlhý čas, aký bude spôsob oprávneného narábania. Že my sme dali normálne že nukleárny kufrík policajtovi a teraz prichádza tá pointa, že viete za čo? Nie za to, že sa venoval, hej, distribúcii detskej pornografie, ani preto, že zakladal teroristické skupiny, ale preto, lebo sa dopustil priestupku proti, zrejme teda tým sa budeme v tom priestupkovom práve najčastejšie stretávať v online prostredí, hrubej neslušnosti. Tak my sme naozaj týmto ustanovením, ktoré nijak nelimituje, nijak nešpecifikuje, nijak proste nedáva limity tomu, čo všetko môže policajt vytiahnuť od toho providera, doslova vyrobili guľomet na komáre, hej. Pritom hrubá neslušnosť, nech už si tu všetci pod ňou budeme predstavovať čokoľvek, ako fakt nerúca demokraciu. Hej, že toto nie je náš problém. A z toho teda, aby som uzavrela možno jeden taký ten balíček problematický, o ktorom teraz hovorím, je, že sa dostávame k absolútnej neproporcionalite. Toto ustanovenie by neprešlo súdnym, hej, testom proporcionality, pretože ten predpokladá, že ak spôsobíte nejakú ujmu alebo zásah do práv a slobôd občana, musí to byť kompenzované tým, že áno, je tu nejaké vážne ohrozenie, ktoré sa snažíte týmto spôsobom odvrátiť. Ale my tu vytvárame že nevídané, toto v žiadnom právnom vesmíre som ešte ani nepočula a dostanem sa k tomu, ako sa s tým vysporiadáva Európska komisia a čo by nám na to asi tak povedala, že pre priestupok, ktorý je právne definovaný ako protiprávne konanie nepatrnej závažnosti pre hrubú neslušnosť, sme dopustili, alebo ten návrh tak teda v súčasnej verzii znie, aby mal niekto kompletnú, kompletnú vlastne moc nad všetkými našimi digitalizovanými údajmi a vôbec celou časťou nášho života, ktorú prežívame v online. Čo je naozaj že neuveriteľné. Keď som spomenula tú Európsku úniu, viete, ono sa, áno, dlho sa vždy diskutovalo a dodnes diskutuje, že kedy má právo OČTK, policajt teda, získať takéto údaje, lebo sú prípady, kedy ich naozaj potrebuje. A tá debata, keď som pozerala, však mám to aj tu, nebudem to čítať, judikáty Európskeho súdneho dvora, tak ona sa vždy ťahá alebo jej spor je o tom, že ako veľmi musí byť závažná trestná činnosť, aby si vôbec mohli OČTK dovoliť požadovať tento typ údajov. Totižto ten zásah, ktorý vykonávajú OČTK, tuná teda v tomto našom prípade kvôli priestupku a skúsim vysvetliť, čo spôsobuje. To je jedna z mála zásahov, ktoré trafili, myslím, že štyri, štyri ľudské práva rovno. Hej, že on obmedzuje slobodu slova, pretože v zásade sloboda slova sa nespája a nevyžaduje, aby bola, ten teda, kto sa prejavuje, jeho identita odhalená, aby sa pri tom predstavil, aby pri tom zverejnil svoje osobné údaje. Ale tým, že my dáme policajtovi na to prístup, tak akýkoľvek prejav zverejnený v online prostredí len pre to, že on má podozrenie zo spáchania priestupku, už napojí na konkrétne identifikačné údaje a teda jednoducho obmedzil možnosť a právo osoby na to, aby smela komunikovať a vyjadrovať sa bez toho, aby musela byť známa jej identita. To je prvý zásah. Druhý zásah je, že pripúšťame súbežne, aby sa zasiahlo do jej súkromia. To je to, čo som hovorila, že my nevieme, aké informácie, v podstate všetky. Keď nešpecifikuje zákon, aký typ informácií, znamená, že všetky. Každú a všetky. Čiže... robím niečo? (Reakcia z pléna.) Aha, pardon. Čiže, čiže my sme vystavili toho, toho podozrivého zo spáchania priestupku tomu, že štát prostredníctvom OČTK si o ňom môže zobrať akýkoľvek typ dát vrátane, a to je teda ďalší zásah, telekomunikačného tajomstva. Ja som ešte v živote fakt sa nestretla s tým, a však teda robila som s trestným právom veľmi dlho, že aby sa našiel tak silný dôvod, kedy prelomíme ochranu telekomunikačného tajomstva. Lebo to si pamätáte, však ešte aj z doby pred, pred internetmi, že poštové tajomstvo, listové tajomstvo, že to sú proste veci, ktoré musí byť naozaj pádny, veľmi vážny dôvod, prečo by vám niekto mal tento typ, hej, tajomstva odokryť a poskytnúť orgánom verejnej moci. My to tuná pripúšťame teda pre podozrenie z priestupku. A v neposlednom rade, spomenula som teda prelomenie ochrany telekomunikačného, ochranu súkromia, obmedzenie prejavu a ešte štvrtý je tam zásah, a spomeniem si, teraz nech nezdržujem prejdem ďalej, ale sú, to je tiež veľmi výnimočné, keď jedným zásahom dokážete oklieštiť rovno štyri základné práva a slobody na účel toho, aby ste, hej, mohli skúmať, či osoba nepoužila nevhodné výrazivo. Týmto sa dostávam teda od toho, čo som nazvala, že nie je dodržaná proporcionalita, k druhému problému, lebo ten sa hneď natíska, že teda čo by ten človek musel urobiť, akého vážneho deliktu by sa musel dopustiť, aby mal, aby mal teda buď prokurátor alebo policajt takéto oprávnenie. Ono sa to aj v tej legislatíve akože nachádza. Toto je pre mňa tiež taká nelogická vec, že ak ide o stíhanie osôb podozrivých z trestnej činnosti, prípadne obvinených, no tak tam máme tie veľmi striktne vymedzené podmienky, informácie a tak ďalej a tak ďalej a pri podozrivom nič, hej. A čo teda by sa, čo teda by sa muselo stať, tak poďme hádať v tom priestupkovom zákone, že teda na čo tým guľometom ideme páliť, ktorý sme vymysleli. A jediné, čo som z toho ja našla, z tých skutkových podstát, ktoré sú v priestupkovom zákone ako tak použiteľné v tom virtuálnom prostredí, pripadá do úvahy priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne tá hrubá neslušnosť. No a teraz si tu akože, hej, začnime nalievať to červené víno. Každý, ako sme tu, budeme mať dvadsať výkladov hrubej neslušnosti. Neexistuje, aby sme pripustili takto zásadný zásah do toľkých ľudských práv a zákonodarca nevedel dať jasnú odpoveď, čo je to nežiaduce správanie. Čo vlastne zakazuje? Ako sa to prejavuje? Kde sú jeho limity? Že to je vlastne v rozpore s touto starou zásadou, právnici, právnici vedia, nullum crimen sine lege certa. Iba presne špecifikované pravidlo za presne, za porušenie presne špecifikovaného pravidla a môže byť založená právna zodpovednosť. A tuná my vlastne nevieme. To je nejaká hrubá neslušnosť, ktorá, áno, má byť tým legitimizačným dôvodom pre takto zásadné vtrhnutie do vyslovene osobnej a súkromnej zóny jednotlivca. Čo tam je ešte zaujímavé, že viete, že keď aj by sme si dokázali nejakým spôsobom ujasniť a nájsť nejakú zhodu, čo je tá hrubá neslušnosť, áno, musí to byť niečo, čoho závažnosť je nepatrná. Akonáhle to má podobu vyhrážky, podnecovania, schvaľovania trestnej činnosti, už je to trestný čin, hej, čiže to môžu byť nejaké výroky na úrovni, že ty sprostá progresívka. A teraz mi povedzte toho policajta, ktorý tuto akože, hej, pôjde riešiť. Lebo ak už to bude veľmi gradované, a to je ten problém, ktorý máme riešiť, nie tuto takéto, hej, hrubé, hrubé neslušnosti, ktoré fakt že, myslím, že nemajú potenciál zrúcať demokraciu ani ohroziť právny štát a rozhodne tento typ takých tých výrokov, hej, ostreľovačiek jemných nie je, nie je súčasťou výslednice, ktorá sa podpísala na atentáte Roberta Fica. My máme seriózne vážny problém s tým, ako máme, hej, vygradovanú a vyšponovanú tú debatu na sociálnych sieťach, ale tam potom nestačí priestupkový zákon. To si potom poďme povedať, či sme ready baviť sa o Trestnom. Aj dnes je Trestný zákon použiteľný, hej, len teda áno, keď niekto chce, viete, to je ten problém potom politický, že niekto chce byť za pekného, keď je tuto u Bombica a bude hovoriť, že teda sloboda slova a všetky výroky sa tolerujú, a keď je zase pred iným publikom, tak bude hovoriť, že nie, nie, my musíme tie nenávistné prejavy odstrániť a zabrániť ich šíreniu, lebo však teda áno, my si uvedomujeme, aký to má devastačný vplyv a ako to má svoj podiel aj na tom samotnom atentáte. No tak buď, alebo, hej, to už potom vy musíte nejako rozhodnúť, ale obidve veci dokopy nejdú a toto je to veľmi nešťastné, hej. Že prišli ste s návrhom, ktorý, ktorý akože má guľometom páliť po hrubej neslušnosti, čo vôbec nerieši ten problém, ktorý, áno, ktorý máme, ktorý si viem predstaviť, že vo výslednici sa podpísal aj na samotnom atentáte. Čo sú ešte dve dôležité poznámky, ktoré musím zmieniť, je, že tá takto navrhnutá úprava je možné, možná použiť len vo vzťahu k národným serverom. To sú tie, ktoré sú že „.sk". A teraz akože mi povedzte tých, tých policajtov, ktorí nemajú, Policajný zbor nemá kapacity viesť trestné stíhania. A my po ňom chceme, aby tieto prkotiny, hej, aby hrubú neslušnosť stíhal v počte nápadu vyše tisíc denne, to som si dávala overovať cez, cez firmy, ktoré, ktoré monitorujú tento typ obsahu. A na rôznych fórach, rôznych teda slovenských portáloch sa takéto príspevky vystihnú v neuveriteľnej kvantite, neexistuje Policajný zbor v tomto vesmíre, hej, ktorý by toto dokázal kvôli tomuto a 33-eurovej pokute viesť, viesť trestné stíhanie. To je tým pádom, bohužiaľ, budem úprimná, veľmi nešťastne taká, taká indícia, že tak budú vám stačiť možno štyria policajti, ktorí si nájdu už tie komentáre, ktoré im budú za to stáť, bude to veľmi selektívne vyberaný typ kritiky, ktorý, áno, áno, môžme špekulovať a je to legitímne, legitímna úvaha, ktorý bude smerovať proti predstaviteľom, povedzme, vládnej moci. Len viete, vždycky myslite, že nie ste tu naveky a raz niekto po vás príde a potom toho budeme obete všetci. Lebo viete, čo sa stane, neni tu pán Pročko, tak mrzí ma to, že hovorím o ňom, kým tu nie je, viem si predstaviť to, v akom ste tu vzájomnom napätí, že by bol prvý, kto by zavolal policajtov, povedal by, že túto, neviem, pán Ivan, hej, mám podozrenie, že sa dopustil nejakej hrubej neslušnosti na internete a vy prídete o komplet celé dáta, vaša identita, ktorú ste, hej, lebo áno, žijeme v digitálnom svete a všetky tie stopy, ktoré vytvárajú v digitálnom svete vašu identitu, sa dostanú do niekoho rúk, koho by ste teda fakt akože nechceli, aby sa dostali. O tom je to ustanovenie. A navyše okrem toho, že je vykonateľné len vo vzťahu k národným serverom, aj to teda hovorím, že otázka kapacít, ktorý blázon by toto, hej, riešil, je nevykonateľná k iným než slovenským serverom, pretože sa nedá napríklad na americký Facebook a Telegram a všetky tieto instagramy, sa nevzťahuje slovenské právo. Takže vás viete kam pošlú. Čo sme jedine vybavili, je to, aby sa podriadili spolupráci a boli súčinní, ak ide o medzinárodnú spoluprácu, ale to už je inštitút v rámci trestného práva, tam musia byť tie trestné delikty, aby vôbec sa vlastníci alebo provideri týchto, týchto platforiem zapojili a pomohli orgánom činným v trestnom konaní v tej-ktorej krajine dostihnúť páchateľa, väčšinou je to naozaj veľmi závažný typ kriminality. A možno, možno tým, pozerám, že už toho moc nestihnem, že to, čo by som možno ja ako alternatívu navrhla, je, že, prosím vás, nechajme priestupkový zákon priestupkovým zákonom, toto nedokáže nikto ani to postihovať, to je obrovský nápad a venujme sa naozaj tým najhorším prejavom a tie stíhajme. Lebo to sa, tak sa to aj volá, strategická litigácia, odstíhate troch a potom sa bude, hej, akože veľmi každý obávať a zvažovať, že či tentokrát nezabúcha voľakedy NAKA, dneska neviem, čo to bude, na jeho dvere. Ale vynaložiť tak obrovské úsilie na niečo, čo musí ten podozrivý, hej, kvôli tomu zniesť zásah, ktorý ho dostáva do pozície, že sa doslova digitálne odhalil celému štátu, a len preto, že on niekde niekomu povedal, že si blbá progresívka, je že proste neuveriteľné, hej. Že ak sú tu tie hlavy, ktoré hovoria, že nie je cenzúra, tak, prosím, toto nie, toto je tá blbosť, hej, že je určitý typ výrokov, na ktorý, akože myslím, že politici zvlášť, sme, sme celkovo dostatočne imúnni. Opakujem, to, čo by sme mali urobiť, je špecifikovať skutkové podstaty iných trestných činov, ja tu mám aj pripravený koncept, keby tu niekto o to stál, ako by sme to mohli teda porobiť, aby sa tá kriminalita, ktorá rezoltuje dokonca aj k útokom na ústavných činiteľov, dokázala postihovať. Prosím vás, nerobme, nerobme Potemkinove dediny, že niečo robíme, pritom to vôbec nerieši problém, robí to náklady a ohrozuje to osobnú bezpečnosť dotknutých jedincov len preto, že niekde povedali blbá progresívka. Ďakujem. [19:01] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, ktorý nie je prítomný, takže prichádza o možnosť vystúpiť. Takže teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa, jeden pán poslanec, takže poprosil by som pána poslanca Branislava Vanča o vystúpenie. Nech sa páči, máte slovo. [19:07] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, takisto chcem na začiatku odsúdiť pokus o atentát, alebo atentát na premiéra Roberta Fica. Je to niečo, čo sa nemala, čo sa nikdy nemalo stať a je mi to ľúto a prajem mu skoré uzdravenie a návrat do plnohodnotného života. Tento návrh zákona je reakciou na tento incident, ktorý sa udial v Handlovej, teda mal byť reakciou. Ja sa však domnievam, že tento návrh nie je zďaleka taký, ako mal byť, nesústredí sa na oblasti, na ktoré sa mal sústrediť, a navyše sa sústredí na oblasti, ktoré, na ktoré, na ktoré sa nemal sústrediť a ktoré sú nebezpečné v tomto návrhu, a ja sa budem venovať hlavne trom oblastiam. Jednak je to spôsob prípravy a schvaľovania tohto návrhu, ktorý je samotné, samotným rizikom pre tento návrh a pre túto právnu úpravu. Druhou oblasťou, ktorá je veľmi riziková vzhľadom na to, aké je znenie tohto návrhu, a to je obmedzovanie slobody zhromažďovania. A treťou oblasťou je riziko, ktoré plynie z tejto právnej úpravy a ktoré by znamenalo väzenie pre nezaplatenie pokuty. Na úvod sa teda budem venovať tomu spôsobu prípravy a schvaľovania, som presvedčený o tom, že tento návrh je predčasný a preto nie je dobrý, pretože my sme tu nemali nezávislé vyšetrovanie, teraz nehovorím o trestnom vyšetrovaní, ktoré teda podlieha dozoru prokuratúry a teda robí ho polícia, ja hovorím o vyšetrovaní jednak príčin, ale aj slabých miest, ktoré viedli k tomu, že vôbec tento útočník mohol akoby dokonať ten, ten trestný čin a kde sú tie systémové zlyhania, kde sú tie systémové príčiny, my nevieme odpovede na tieto otázky, pretože žiadne takéto vyšetrovanie neprebehlo, ani neprebieha a ani nebude prebiehať, naproti tomu tento návrh zákona vychádza z toho, ako skončilo tzv. politické „vyšetrovanie" a to, čo sa, to, čo sa hodí do politického naratívu, a tým naratívom je, že za to môžu zhromaždenia, že za to môžu médiá, že za to môžu mimovládky alebo opozícia, a to je jednoducho lož. Ja takisto môžem urobiť svoje vlastné vyšetrovanie, vlastnú úvahu a jej výsledkom by bolo, že sú to nenávistné prejavy predstaviteľov koalície. A priznávam, že táto úvaha je veľmi povrchná a že nie je dobrá a je rovnako povrchná a nedobrá ako tá úvaha, ktorá viedla k tomuto, k tomuto návrhu zákona. Pretože tento návrh zákona vedie cez skrátené legislatívne konanie, okrem toho, že neprebehla tu diskusia o nejakých záveroch vyšetrovania, o príčinách, tak ešte to ide cez skrátené legislatívne konanie, čo v prípade, že sa ide obmedzovať osobná, pardon, sloboda zhromažďovania, je naozaj veľmi citlivá vec, ktorá by naozaj nemala ísť cez skrátené legislatívne konanie. A to, že tu máme incident, ktorý, áno, sa tu vyskytol veľmi náhle, nečakane, vznikli nejaké nové okolnosti, by dávalo za pravdu, za pravdu tomu, kto by nás chcel presvedčiť, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a ono by to tak aj mohlo byť, ale ten obsah návrhu zákona by musel byť iný, ako ho dnes máme pred sebou. Tento návrh zákona sa chytá obmedziť slobodu zhromažďovania spôsobom, ktorý je podľa našej analýzy v rozpore jednak s ústavou, ale aj s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. Navyše tento link je to politické, čo som spomínal v úvode, jednoducho neexistuje žiadny, žiadne relevantné spojenie medzi zhromaždeniami a atentátom. Ak tento zákon má reagovať na atentát, tak absolútne nie je dôvod upravovať nejakým spôsobom reštriktívne slobodu zhromažďovania. Pri obmedzovaní slobody zhromažďovania, pretože, samozrejme, každá sloboda, každé právo má svoje limity a hranice, musí dochádzať k testu proporcionality a tento test, ako sa robí v prípade reštrikcií takejto slobody významnej, musí byť, musí byť urobený na základe zákona, musí to byť definované v tom zákone, ako sa to robí. Tento zákon, tento návrh zákona neobsahuje takúto úpravu, sú tam len vágne ustanovenia, ktoré potom môžu znamenať, že dôjde buď k zneužitiu, alebo k motivácii zakazovať, zakazovať zhromaždenia, aj keď na to nebude reálny dôvod. Pokiaľ ide o napríklad ustanovenia alebo usmernenia Benátskej komisie, tie jasne hovoria, že akékoľvek obmedzenia slobody zhromažďovania musia byť primerané, vždy by sa mali uprednostniť najmenej rušivé prostriedky na dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorý orgány sledujú. Zásada proporcionality si vyžaduje, aby orgány bežne neukladali obmedzenia, ktoré by zásadne zmenili charakter podujatia, ako napríklad premiestnenie zhromaždení, čo tento návrh práve umožňuje do menej centrálnych oblastí mesta. Plošné uplatňovanie zákonných obmedzení má tendenciu byť príliš inkluzívne, a preto nevyhovuje testu proporcionality, pretože sa nezohľadnili konkrétne okolnosti prípadu. Toľko usmernenie Benátskej, Benátskej komisie. No a pokiaľ ide o to tretie riziko, to je veľmi vážne a to naozaj verím, že z tohto zákona vypadne, pretože väzenie za nezaplatenie pokuty je jasne protiústavné, my máme v ústave zakotvené, že nikto nemôže skončiť vo väzení, ak nemôže alebo nemá na zaplatenie, alebo nezaplatí pokutu. Toto, tento návrh je zjavným nepochopením, nepochopením, trestnej, trestnej politiky štátu, ako ju máme doteraz nastavenú. Nehovoriac o tom, že ide aj v rozpore s tým čo tu zaznievalo z úst poslancov a poslankýň koalície pri presadzovaní novely Trestného zákona. Jednoducho hranica trebárs malej škody sa zvyšovala kvôli tomu, aby ľudia nekončili vo väzení za skutky, ktoré majú, ktoré majú nízku hodnotu. V tomto prípade, ak by došlo k schváleniu, by skončili vo väzení nielen tí, ktorí by teda nezakázali verejné zhromaždenie, ale aj takí, takí ľudia, ktorí by nezaplatili pokutu za dopravný priestupok napríklad, alebo za chýbajúcu STK, či za sankciu od Sociálnej poisťovne. Navyše, navyše pokiaľ ide, pokiaľ ide o tých ľudí, ktorí potom majú zakazovať tie zhromaždenia, veľmi by ich to motivovalo, tá hrozba sankcie toho, že musia zaplatiť pokutu, keď na ňu nemajú peniaze, skončia vo väzení, aby zakazovali tieto zhromaždenia. Tu je jasný link, aký škodlivý, aký škodlivý je ten návrh a čo môže, čo môže spôsobiť, ako, ako veľmi môže obmedziť slobodu zhromažďovania. A v poslednom rade, keďže mám málo času, toto riešenie je absolútne antisociálne, pretože nie je možné, aby ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť pokutu, skončili vo väzení len preto, že sú chudobnejší. Je to diskriminačné, ten bohatý si ju vždy zaplatí bez problémov, urobí, čo potrebuje, lebo vie, že zaplatí pokutu a má vybavené. A ten chudobný, ktorý nemá na tú pokutu, tak vie, že skončí vo väzení. A to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Lucia Plaváková, nech sa páči. [19:18] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. V tomto pléne už k návrhu, o ktorom rokujeme, odznelo veľa či už sa týka bezpečnostných aspektov, ochrany ústavných činiteľov či oprávnení polície a iných okruhov, ktoré upravuje tento návrh zákona, ktorý teda novelizuje viaceré zákony. Ja sa budem zameriavať na ľudskoprávne aspekty tohto návrhu zákona, konkrétne prvý novelizačný bod, ktorý sa týka slobody zhromažďovania, a to najmä z kontextu, ktorý súvisí s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a teda tým, ako slobodu zhromažďovania upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je pre Slovenskú republiku, samozrejme, záväzný. Sloboda zhromažďovania je jedno zo základných práv a slobôd, ktoré patrí medzi politické práva, a garantovaná čl. 11 spomínaného dohovoru a vnímame ju ako kľúčovú pre fungovanie demokratických systémov. Chráni právo jednotlivcov zhromažďovať sa pri vyjadrení ich politických, náboženských, spirituálnych, kultúrnych, sociálnych a ďalších postojov a prejavov. Menujem tieto konkrétne, pretože týmto konkrétnym sa práve aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venoval. Sloboda zhromažďovania chráni súkromné aj verejné zhromaždenia, vrátane pochodov, demonštrácií a iných typov protestov. Ako veľmi dobre vieme, výkon slobody zhromažďovania hral kľúčovú úlohu v politickej histórii európskych krajín vrátane tej slovenskej. Obsah toho, čo chcú organizátori či organizátorky komunikovať zhromaždením, pokrýva sloboda prejavu zakotvená v čl. 10 dohovoru. V kontexte tohto článku sloboda zhromažďovania chráni aj tie zhromaždenia, ktoré môžu obťažovať či vyrušovať osoby, ktoré nesúhlasia s tým, čo zhromaždenie komunikuje. Základným obmedzením, ktoré sa týka zhromaždenia, je to, že musí byť pokojné. Čo znamená pokojné zhromaždenie Európsky súd pre ľudské práva ďalej bližšie vo svojej judikatúre rozvíja. Ako príklad uvediem, že sa venoval situácii okupácie budovy, ktorá je pokojná, samotná tá okupácia toho priestoru, aj toto môže byť považované za súladné s výkonom slobody zhromažďovania a to dokonca aj v prípade, ak je to zhromaždenie, alebo teda tá okupácia tej budovy v rozpore s právom danej krajiny ustanovujúcom podmienky pre výkon zhromažďovacieho práva. Toto sú nejaké základné všeobecné princípy a tieto je potrebné aplikovať pri tom, keď posudzujeme jednotlivé body novelizačného článku č. 1 návrhu zákona, o ktorom rokujeme. Konkrétne spomeniem najmä bod 1, ktorý navrhuje doplnenie nového ustanovenia v znení „rušiť výkon práva pokojne sa zhromažďovať sa zakazuje". Ďalej bod 2, ktorý en bloc zadefinováva obmedzenie v okruhu 50 m v prípade mnohých a dokonca nie vyčerpávajúco určených objektov. A ďalej je to bod 6, ktorý sa týka kolidujúcich zhromaždení, k tomu viac poviem o chvíľu, alebo aj dôvodná obava zásahu do súkromie alebo do pokojného užívania obydlia viacerých osôb a, samozrejme, aj na to nadväzujúce pokuty. Tieto všetky ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté v novele, je potrebné vnímať naozaj v kontexte všeobecných princípov, ktoré sú dané slobodou zhromažďovania a aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je pomerne obsiahla, a naozaj mám veľmi vážne obavy, že tieto návrhy tie princípy nespĺňajú. A teraz, ako som sľubovala, pár slov k protidemonštráciám, resp. kolidujúcim zhromaždeniam. Zmluvné štáty dohovoru majú pozitívny záväzok chrániť výkon slobody zhromažďovania pred násilným narušením protidemonštráciami. Táto povinnosť vyplýva zo záväzku zabezpečiť efektívny výkon slobody zhromažďovania a v prípade teda ak tu máme dve kolidujúce zhromaždenia, štát je povinný zabezpečiť slobodu zhromažďovania tomu z nich, ktorý je pokojný. Európsky súd pre ľudské práva celkom podrobne skúma, či štáty túto povinnosť riadne plnia a či zabezpečujú dostatočnú ochranu pred narušením protidemonštráciou. Ale toto má štát zabezpečovať nie tak, že si zákonom určí všeobecne jednoducho, že tieto zhromaždenia je možné preventívne zakázať, ako je obsiahnuté v návrhu tohto zákona. Vo vzťahu ku kolidujúcim zhromaždeniam návrh novely zákona o zhromažďovacom práve zakotvuje povinnosť obce zakázať zhromaždenie, ak, a teraz citujem: „existuje dôvodná obava, že dôjde k stretu účastníkov viacerých oznámených zhromaždení, v dôsledku čoho nebude možné zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení ani s nasadením dostupných síl a prostriedkov, medzi zvolávateľmi nedošlo k dohode o úprave času alebo miesta konania zhromaždení a verejný poriadok nebude možné zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami." A teda keď ste si to vypočuli, tak z navrhovaného ustanovenia nie je zrejmé, ktoré z kolidujúcich zhromaždení má byť zakázané, prípadne či majú byť teda zakázané obidve. Toto ustanovenie teda nie je ani len jasne formulované a obce, ktoré by mali tento zákaz aplikovať, nebudú vedieť ako. A navyše podľa môjho názoru je teda navrhované ustanovenie, ako princíp ani nie je v súlade so slobodou zhromažďovania a ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú som sa snažila aspoň v krátkosti načrtnúť, ktorá sa týka kolidujúcich zhromaždení. Pretože naozaj ten všeobecný princíp, že niečo zakážeme len preto, že nevieme zabezpečiť to inak, a vôbec nie vo vzťahu k obidvom zhromaždeniam, naozaj neviem si predstaviť, akým spôsobom by sme to odôvodnili v kontexte toho, ako je sloboda zhromažďovania garantovaná. A na záver mám už len jednu poznámku. Ja by som bola skutočne rada, keby sme sa venovali bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku, nielen pár vyvolených. Tu za rohom zomreli dvaja queer ľudia len kvôli nenávisti rukami teroristu. Množstvo ľudí na Slovensku čelí nenávisti, vyhrážkam v online priestore aj na ulici. Novinári, ľudskoprávne aktivistky, predstavitelia mimovládnych organizácií a mnohí a mnohé ďalší. Doživotná renta či doživotná ochranka pre premiéra ľuďom ako Matúš Horváth či Juraj Vankulič nijako nepomôže. A teda v duchu inauguračného príhovoru novozvoleného prezidenta by bolo viac ako želané, keby sme v tomto pléne naozaj pomáhali všetkým ľuďom a, samozrejme, riešili bezpečnostnú situáciu všetkých ľudí na Slovensku, pretože tak je ten návrh formulovaný vo svojom názve. A bezpečnostná situácia ľudí, o ktorých som hovorila ja, je naozaj alarmujúca. Ďakujem. (Potlesk.) [19:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. K rozprave by sa vyjadril navrhovateľ pán minister obrany Robert Kaliňák. Nech sa páči. [19:26] Robert Kaliňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som sa hlavne poďakoval, že v zásade, keď niektoré príspevky boli trochu mimo úplnej reality, kedy sa snažili nájsť príklady za každú cenu, vedzme možno povedať, že tá diskusia bola hlavne odborná, v mnohých prípadoch sme si niektoré nápady vzali do bližšej pozornosti a v tejto chvíľke intenzívne pracujeme aj na zase niekoľkých verziách pozmeňovacích návrhov, ktoré v priebehu toho druhého čítania, či už vo výbore alebo potom v samotnom pléne, budeme adresovať k tomuto zákonu a tak si myslím, že tá vzájomná komunikácia by mohla napredovať aj v ďalších oblastiach. Je dôležité povedať, že ústavné práva nieže by mali priamo svoje poradie, ale majú svoju vyššiu a nižšiu váhu a postupne vlastne prechádzajú k tým, ktoré v rámci tých jednotlivých testov a vyváženosti sa vedľa seba alebo pod seba radia. Vždy to právo na život, zdravie, súkromie, skrátka základné ľudské práva, ktoré sú garantované v ústave, majú prednosť pred ďalšími právami, či už politickými alebo neskôr sociálnymi a ďalšími. A tu sa práve aj pri tých nariadeniach pri práve zhromažďovania častokrát stretávajú, ale čo je určite nepochybné, je, že právo na zhromažďovanie je garantované ústavou ako právo pokojne sa zhromažďovať a teda štát má povinnosť zabezpečiť pokojné zhromaždenie tomu, kto o to zhromaždenie požiada. Preto vlastne tá prvá veta, ktorú častokrát bola spochybňovaná, že zakazuje sa vlastne narúšať toto zhromaždenie, vyplýva práve z tohto imperatívu, ktorý je daný v ústave, a k tým potom vlastne idú ďalšie tie veci, ktoré súvisia s určitými sankciami, kde sme sa nesnažili kriminalizovať, ale nájsť určitú mieru medzi tým, že vec je v zásade na nejakom pomedzí, kde ešte nie je nejaká sankcia, potom nejaká intenzita, ktorá je zvýšená porušovaním toho zákona, ktorá je už sankciovaná v priestupkoch, a dnes máme v Trestnom zákone, samozrejme, trestný čin narušovania verejného zhromaždenia, ale už má nejakú pomerne vysokú intenzitu, tak presne v tom strede sme sa niekde nachádzali. A keďže aj Trestný zákon sám chráni tento záujem, je evidentné, že záujmom nielen ústavodarcu, ale aj zákonodarcu v tomto prípade bolo postihovať narušovania, a preto hľadať za tým akýkoľvek záujem obmedziť alebo dokonca zrušiť zhromaždenia rozhodne nemôže byť ani reči, ale v každom prípade niektoré veci, ktoré by mohli byť v pochybnostiach, pochopiteľne budú v druhom čítaní upravené. A preto ešte raz, vlastne na záver, aby som nehovoril príliš dlho, je predovšetkým poďakujem za to, že máme šancu normálne, kultivovane diskutovať o veciach. A ešte k tomu, že prečo to bolo v zrýchlenom liste, je to okamžitá reakcia, ktorá reaguje na situáciu, ktorá nikdy nevznikla. Preto akékoľvek hypotetické otázky majú jedinú odpoveď, no áno, nikdy nikto v minulosti nezaútočil zbraňou na predstaviteľa politickej moci, pretože s nim politicky nesúhlasil, a stalo sa až dnes. Preto tie opatrenia sú naozaj striktné, aby tie ústavné práva boli týmto spôsobom chránené a na prvom mieste pochopiteľne život a zdravie, súkromie a rodina a všetky tie ostatné veci až po, samozrejme, právo na zhromaždenie. Budeme o tom ďalej debatovať v druhom čítaní, veľmi pekne ďakujem za aktívnu účasť pri tomto zákone. [19:26] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by sme mali pokračovať druhým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 o audiovizuálnom fonde, ale predkladateľ pán poslanec Roman Michelko ma informoval, že necháva prepadnúť tento bod na koniec schôdze. Ďalším bodom programu je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu ústavného zákona o ochrane pred útokmi chráneného živočícha. Pán podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba nie je prítomný, takže prepadáva. (Reakcie z pléna.) Teraz by sme išli na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na schválenie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/108/22/K/SVF zo dňa 20. septembra 2022, ktorým vyslovil stratu verejnej funkcie verejnému funkcionárovi Ing. Petrovi Dratvovi, členovi Rady Slovenského pozemkového fondu. Návrh má tlač 126, poprosím predsedníčku výboru pre nezlučiteľnosť funkcií poslankyňu Veroniku Remišovú, ktorá tu ale nie je prítomná, takže prepadáva. To platí aj pre ďalší bod, ktorým je tlač 128, pani poslankyňa Veronika Remišová tu nie je, takže prepadáva. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Marka (Mareka, pozn. red.) Lackoviča, Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 327, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 318. Dávam slovo poslankyni Jane Hanuliakovej, aby návrh zákona uviedla. Nie je prítomná, takže prepadáva. Pani poslankyňa Veronika Veslárová tu je? Aby som to nemusel celé čítať. Čiže ďalší bod, tlač 330 takisto prepadáva. 331, takisto od pani poslankyne Veroniky Veslárovej, prepadáva. Teraz máme tlač 337, pani poslankyňa Simona Petrík nie je prítomná, takže prepadáva. Tlač 338, pani poslankyňa Beáta Jurík tu je? A chcete to uviesť? Asi hej, hej? Inak by prepadlo, presne. (Reakcia z pléna: „Ktorá to je, prosím vás?" ) Takže prechádzame k prvému čítaniu o návrhu poslancov Beáty Jurík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa niektoré zákony. Návrh zákona má parlamentnú tlač 338, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 338. Dávam slovo poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Reakcie z pléna.) Spravodajca je pani poslankyňa Anežka Škopová. Tak sme zase skončili? Takže prepadne. Či, keby ste zohnali niekoho z toho výboru, ale predpokladám, že to nebude také jednoduché. (Reakcie z pléna.) Prepadáva na koniec schôdze, nemáme tu spravodajkyňu. (Ruch v sále.) Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richardu Vašečku, ale predkladateľ pani poslankyňa Záborská tu takisto nie je, prepadáva. To platí aj o parlamentnej tlači 46, takisto pani poslankyňa Anna Záborská nie je prítomná, prepadáva. Tlač č. 73 je pán poslanec Igor Matovič, takisto ho tu nevidím, prepadáva. Tlač č. 75 je pán poslanec Július Jakab, nevidím ho tu, prepadáva. Tlač č. 169, pani poslankyňa Anežka Škopová tu nie je, nie je, že? Prepadáva. Opäť tlač 174, pán poslanec Igor Matovič. Nie je prítomný, prepadáva. Tlač č. 235, pán poslanec Richard Vašečka. Nie je prítomný, prepadáva. Tlač č. 259, pán poslanec Igor Matovič, nie je prítomný, prepadá. Tlač č. 253 pán poslanec Michal Šipoš. Nie je prítomným prepadáva. Tlač č. 287, pán poslanec Igor Matovič, nie je prítomný, prepadáva. To platí aj o tlači 296, takisto je predkladateľ pán poslanec Igor Matovič, prepadáva. A tlač č. 335, predkladateľ pán poslanec Július Jakab takisto nie je prítomný, prepadáva. A ďalej mi už kancelária nepripravila ďalšie materiály, takže vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby sme sa prípadne pohli ďalej. Ďakujem pekne. (Prestávka.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Áno, takže teraz by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslancov Františka Majerského a Petra Stachuru, tlač 321, ale nemáme tu spravodajcu, to isté platí aj o ďalšom prvom čítaní, tlač 322. Tak teraz prejdeme k prvému čítaniu o návrhu poslanca Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 326, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 317. Dávam slovo poslancovi Petrovi Stachurovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 326.) [19:44] Peter Stachura – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy a páni, vážený pán, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh novely zákona, ktorý sa týka Zákonníka práce a hovorí o tom, že by sme chceli zaviesť tzv. odstupňovanú výpovednú lehotu pre zdravotníkov. Prečo predkladáme túto novelu a čo ňou sledujeme? Čo sa týka odstupňovanej, odstupňovanej výpovednej lehoty zo strany zamestnávateľa, tak je to vec, ktorá by mala byť nóvum, pretože v súčasnosti podľa Zákonníka práce platí odstupňovaná výpovedná lehota zo strany zamestnávateľa a zo strany zamestnanca takáto odstupňovaná výpovedná lehota nie je. To znamená, máme, ak zamestnanec podá výpoveď, tak je jednotná výpovedná lehota dva mesiace zo strany zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ podá výpoveď, tak je odstupňovaná výpovedná lehota podľa dĺžky pracovného pomeru, jeden, dva a tri mesiace. Čo sme, sledujeme týmto, touto zmenou, chceme zmeniť, aby aj zo strany zamestnanca, to znamená, ak podá zamestnanec výpoveď, aby táto výpovedná lehota nebola fixná dva mesiace, ale aby bola odstupňovaná podľa odpracovaných rokov, to znamená, ak je zamestnanec zamestnaný u jedného zamestnávateľa do piatich rokov, tak navrhujeme, aby ostala nezmenená dva mesiace, v prípade, že bude u jedného zamestnávateľa zamestnaný do desiatich rokov, tak navrhujem, aby bola výpovedná lehota štyri mesiace a v prípade, že je zamestnaný u jedného zamestnávateľa dlhšie ako desať rokov, aby bola výpovedná lehota šesť mesiacov. V mojom návrhu novely zákona adresujem túto odstupňovanú výpovednú lehotu len zdravotníkom a vysvetlím, prečo som sa rozhodol práve pre túto pracovnú skupinu. Zdravotníctvo totiž nie je klasicky, klasické, klasické zamestnanie v zmysle, že vykonávate svoju pracovnú činnosť a nezávisí od toho, koľko rokov ste odpracovali, je to prakticky aj pre zamestnávateľa jedno. V zdravotníctve sú zdravotníci, teda lekári, zdravotné sestry, pôrodné asistentky, povinné sa sústavne vzdelávať, je to aj v zákone a je to podmienka na to, aby mohli vykonávať svoju činnosť pracovnú. A tým, že sa pravidelne vzdelávajú, majú sústavnú povinnosť teda sa vzdelávať, tak nadobúdajú určité zručnosti, znalosti, ktoré ich stá... ktoré, ktorými sa stávajú exkluzívnejší pre zamestnávateľa. To znamená, ak vyštudujete medicínu, tak po piatich rokoch prakticky musíte pracovať ešte stále pod niekým, musíte byť pod dozorom atestovaného lekára. Po piatich rokoch ak splníte podmienky atestovanej, atestácie a urobíte atestačnú skúšku, tak môžete začať pracovať samostatne a potom sa napríklad lekári, ale aj sestry ďalej vzdelávajú, majú špecializačné štúdiá, niektorí majú ďalšie subšpecializácie a každou jednou subšpecializáciou sa stávajú exkluzívnejší pre svojho zamestnávateľa. To znamená, ak je povedzme chirurg, ktorý má pätnásťročnú prax, ktorý má nielen atestáciu z chirurgie, ale má atestáciu možno aj z viscerálnej chirurgie, možno má atestáciu z onkochirurgie a dokáže sa špecializovať dokonca na konkrétny orgán, napríklad vie operovať podžalúdkovú žľazu, teda pankreas, tak aj v rámci tímu je jedinečný, je to odborník, ktorého sa veľmi ťažko dá nahradiť. No a takýmto spôsobom potom ak podá on výpoveď, tak môže dôjsť k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti či už na jeho oddelení, alebo aj v určitom regióne, ak sa rozhodne odísť do inej nemocnice. No a práve preto, a tu mierime tento náš návrh novely zákona, ktorým chceme zabezpečiť to, aby tá zdravotná starostlivosť bola poskytovaná kontinuálne, aby nedochádzalo k rôznym diskrepanciám, aby bola zabezpečená pre občanov v regióne v konkrétnej nemocnici stabilne. To znamená, ešte raz, ak to, ak to, ak to zopakujem, v prípade, že takýto povedzme lekár, ako som spomenul, špecialista, odborník, ktorý má pätnásťročnú prax u jedného zamestnávateľa, tak pokiaľ on podá výpoveď, v súčasnosti je to, sú to len dva mesiace a po dvoch mesiacoch môže odísť. V prípade, že by platila táto novela zákona, tak by na tomto mieste podľa zákona musel ostať až do šiestich mesiacov a na základe toho alebo počas tohto obdobia by zamestnávateľ si mohol nájsť adekvátnu náhradu. Nájsť náhradu za vysokošpecializovaného odborníka do dvoch mesiacov je veľmi náročný proces a preto práve takouto, takýmto spôsobom by sme vedeli zamestnávateľom uľahčiť alebo umožniť, aby si našli tohto experta v tejto dobe. Budem ešte argumentovať troma základnými vecami, prečo je z môjho pohľadu to veľmi dôležité v rámci zdravotníctva. (Reakcie z pléna.) No. (Reakcie z pléna.) No tak teraz čo teda? My sme sa pýtali, že či teda (reakcie z pléna), no, neviem, môžem pokračovať, alebo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR No, situácia je taká, že môžte pokračovať, ale vlastne vám zachránil kožu pán poslanec Ján Richter, lebo teraz je to podľa pravidiel, lebo je zo sociálneho výboru, a tým chcel naznačiť, že vlastne kolegovia z opozície by si toto mali strážiť. Ale je pravda, zrejme sa dohodli, že takto budeme pokračovať, takže nech sa páči, pokračujte. Stachura, Peter, poslanec NR SR Dobre. Tak, dobre, aby sme to dokončili a chcel by som ešte raz (reakcia z pléna), chcel by som ešte raz ako poznamenať, prečo, prečo je tento, táto novela zákona nevyhnutná, z môjho pohľadu veľmi dôležitá. Sú to také tri aspekty. Prvý aspekt je, že máme už historickú skúsenosť s tým, že odchádzajú niektoré celé oddelenia z jednej nemocnice do druhej. Nedávno spomínaný príklad nemocnice na Antolskej, kde pod pánom docentom Kuželom chcelo odísť dokopy 22 odborníkov, špecialistov, sestier, lekárov, ktorí chceli odísť do inej nemocnice. Čiže o dva mesiace sa mohli zbaliť a o dva mesiace by boli na inom mieste, čo môže spôsobiť, samozrejme, pre Univerzitnú nemocnicu Bratislava závažné problémy, aj čo sa týka plynulosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. To je teda ten jeden aspekt a nie je to nič výnimočné, v roku 2017 bol presne takýto prípad z CINRE, to znamená rádiodiagnostika, takisto zbalilo sa celé oddelenie z Národného ústavu srdcových chorôb, prešlo od Medissima vtedy a bol tu takisto obrovský problém, kam majú byť smerovaní pacienti, dokonca niektorí na to doplatili aj svojím zdravím. Bola tuná medializovaná mladá pacientka, ktorá nedostala včas adekvátnu liečbu práve kvôli tomuto, kvôli tomuto problému. To znamená, že je tuná ďalší, ďalší dôležitý aspekt, prechod teda jednotlivých oddelení z jedného do druhého. Po dvoch mesiacoch nie sú viazaní ničím. Keby bol v platnosti tento návrh novely zákona, tak by to bolo odstupňované, nemohlo by odísť celé oddelenie ako jeden muž z jedného miesta na druhý. Ďalší dôležitý aspekt je, že sme tu už mali dve kolá hromadných výpovedí lekárov, mali sme tu rok 2011, kde lekári hromadne podali výpovede, takmer, takmer tritisíc lekárov bolo vo výpovediach a opäť, tým, že mohli podať naraz všetci, lebo máme dvojmesačnú výpovednú lehotu, tak prakticky mali veľmi silnú pozíciu vyjednávaciu a videli sme, ako to dopadlo, že niekoľko nemocníc muselo mať až núdzový stav, museli tu byť pozývaní aj lekári z iných krajín, aby sme vôbec zvládli tento stav. V roku 2011 možno ešte táto situácia bola akceptovateľná, pretože tie platy lekárov boli veľmi nízke. V roku 2022 sa táto situácia zopakovala. Bol tu opäť jeden masívny štrajk, dvetisíc lekárov podalo hromadné výpovede, opäť vďaka tomu, že máme dvojmesačnú výpovednú lehotu a opäť mali požiadavky, nielen teda finančné, ale mali aj požiadavky, čo sa týka ďalších bodov, ktoré ale, žiaľ, musím skonštatovať, že okrem toho finančného bodu, že sa došlo k navýšeniu, navýšeniu platov lekárov a sestier, tak tie ostatné body ostali niekde plávať na vode, resp. sa neuskutočnili. Čiže opäť, v prípade, že by sme chceli zamedziť v budúcnosti takýmto hromadným výpovediam, ktoré traumatizovali našu spoločnosť, musíme si uvedomiť, že naozaj bolo to traumatizujúce a tá sila výpovedí lekárov je veľmi silná. Prakticky lekári dokážu takýmto spôsobom, lekárski odborári presadiť veľmi veľa vecí. Práve proti tomuto je namierený takisto tento návrh, aby sa takéto veci v budúcnosti nediali. No a ten posledný aspekt, ktorý som chcel tiež spomenúť, je, že sa tu vytvára aj určitá, určitá špirála, platová špirála. Tí lekári, či už sú to, či už sú to napríklad primári alebo vysoko špecializovaní experti, ktorí majú to penzum vedomostí, tak majú veľkú silu, aj čo sa týka zamestnávateľa. Môžu si žiadať navýšenie mzdy, pretože inak odídu ďalej a je to riziko, ohrozenie práve toho oddelenia možno, kde sú ešte neatestovaní lekári. Ak im odíde ich primár, vysoko kvalitný lekár, tak je problém aj s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, aj s výučbou vlastne týchto, týchto mladých lekárov. Čiže proti týmto veciam je namierená táto novela, novela, novela Zákonníka práce, a čo by sme chceli ešte raz zdôrazniť, čo sa týka dohody, tá nie je nijakým spôsobom obmedzená. To znamená, všetci zdravotníci môžu kedykoľvek vlastne sa so zamestnávateľom dohodnúť, pokiaľ ide o nejakú závažnú situáciu alebo teda zmenu napríklad rodinného stavu alebo že sa, že odchádzajú, zamestnávateľ by mal možnosť sa, samozrejme, prirodzene so zamestnancom dohodnúť, ale v prípade práve takýchto, nazvem to, buď špekulácií, vynucovacích prostriedkov ako sú hromadné výpovede, výpovede celého oddelenia a tak ďalej, tak tam by bola viazanosť práve touto výpovednou lehotou. Myslím si, že je to dôležitý krok a nie je to výkrik do tmy, nie je to výkrik alebo výmysel pána Stachuru, je to vec, ktorá je bežná, legitímna v iných krajinách sveta, konkrétne napríklad v Nemecku je presne takáto výpovedná lehota, ktorá je odstupňovaná podľa rokov, ktoré odpracoval zdravotník u jedného zamestnávateľa, a podobne, ako to navrhujem ja, je odstupňovaná od jedného mesiaca až po šesť, dokonca i vždy ku kvartálu, začiatku ďalšieho kvartálu, čiže v najhoršom variante dokonca môže byť až deväť mesiacov. No a nikto neprotestuje, nikto nehovorí, že sú lekári v Nemecku, v Rakúsku vazali, alebo že ich tu ide niekto obmedzovať na slobode, že sa im idú upierať práva. Nie. A práve v týchto krajinách nevidíme žiadne hromadné protesty, hromadné výpovede lekárov, nevidíme nátlakové akcie takéhoto typu. A každopádne by som chcel ešte ale raz poznamenať, že tie hromadné výpovede mali, samozrejme, aj svoje ratio, lekári reagovali na ten veľmi zlý stav v našom zdravotníctve, čiže toto právo im, samozrejme, nechcem upierať, ale treba sa vždy zamyslieť aj nad tým, čo spôsobí tento, tento stav, takéto hromadné výpovede pre našich občanov, ako vlastne na to budú reagovať a či nedôjde naozaj k ohrozeniu ich zdravia. A tu si myslím, že práve preto je dôležité, aby sme takýto, takúto novelu zabezpečili. Čiže toto je zdôvodnenie a prosím kolegov o akceptovanie môjho návrhu. Uvidíme, ako dopadne hlasovanie. Ďakujem pekne. Skončil som. [19:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorým je pán, pán poslanec Ján Richter, nech sa páči, máte slovo. (Reakcia spravodajcu.) Dobre, máme dve minúty do konca, takže ak je všeobecný súhlas, prerušujem schôdzu a pokračovali by sme zajtra ráno o deviatej hodine. Ďakujem pekne. (Prerušenie rokovania o 19.58 hodine.)