Rokovanie NR SR 14. 6. 2024 – Parlamentný deň – legislatívne návrhy a odložené hlasovania

[08:55] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, Demečko, Galko, Holečková, Kišš, Krátky, Majerský, Saloň, Stachura, Škopová, Veslárová, Záborská. Podľa odhlasovanej zmeny programu v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 231. Prosím podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku pána Kmeca, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľa, a spoločného spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Zahorčáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Ledecký, ktorému odovzdávam slovo. Pripraví sa poslankyňa Marcinková. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) [09:02] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, rád by som vystúpil k zákonu, ktorý preberáme. Hneď na začiatok musím povedať, že pokiaľ sme na klube sa o tomto zákone bavili, tak bola tendencia, že náš klub ho aj podporí, až do chvíle, keď prišli pozmeňujúce návrhy. A práve k tomu by som sa chcel vyjadriť, k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ruší, ktorý ruší Radu pre štátnu službu. Chcem povedať, že existencia Rady pre štátnu službu bola požiadavkou zo strany Európskej únie, pri vyjednávaní bola záväzkom Slovenskej republiky a zahrnula sa do záverečných dohôd. Zrušenie Rady pre štátnu službu alebo zrušenie jej nezávislosti ohrozuje peniaze z európskych zdrojov, ako aj z plánu obnovy. A môžte protiargumentovať, ale naše skúsenosti sú také, že keď ste rušili NAKA, ktorá bola tiež zárukou, aby sa európske peniaze nerozkrádali, tak ste tvrdili, že máte všetko dohodnuté s Európskou úniou, že idete po vzore ostatných krajín Európskej únie, a nakoniec vieme, čo všetko z toho bolo, aké konzekvencie z toho vyplývali. K procesu, k procesu rušenia. Radu pre štátnu službu má v svojej gescii výbor, sociálny výbor, kde rada každý rok predkladá svoju správu a ktorý je príslušný k tomu, že sa k tej rade vyjadruje, rada sa mu ako keby zodpovedá. Výbor zasadal v pondelok. Na tom výbore, neviem akou zhodou okolností, predseda rady predkladal svoju správu, diskusia bola obsiahla a napriek tomu nikto na tej rade nespomenul, že táto rada sa ide rušiť, diskutovalo ako ďalej, ako sa, ako, čo je potrebné zmeniť, aby táto rada bola efektívnejšia. Predseda rady dával nové návrhy s tým, že som na sto percent presvedčený, že nikto z poslancov, ktorí sú v sociálnom výbore, o tom nevedel, lebo celá diskusia by prebiehala v inom smere. Jednohlasne sa prijali závery, to znamená, ako keby sa schválilo a potvrdilo, že tá práca rady je v poriadku. Neviem si predstaviť, pokiaľ by tí poslanci vedeli, že ďalší deň sa ide rušiť táto rada, aby takto konštruktívne k tomu pristúpili a všetko potvrdili. Ďalší deň rokoval výbor pre verejnú správu, kde prišiel tento pozmeňujúci návrh a tam sa odsúhlasilo, že tá rada sa ide rušiť. Chcem povedať, že Rada pre štátnu službu alebo nominanti tejto Rady pre štátnu službu sú nominanti Najvyššieho kontrolného úradu, nominanti ombudsmana, nominanti odborov, nominanti neziskových organizácií a nominanti parlamentu a títo partneri o tom nevedeli. Ja veľmi často počúvam vášho pána ministra sociálnych vecí, ktorý hovorí, ako komunikujete, ako na rozdiel od bývalých vlád všetko odkomunikujete, ako sa s partnermi dohodnete, no v tomto prípade váš najbližší partner – odbory – o tom netušili. Vydali stanovisko, ktoré keď mi zvýši čas, tak nakoniec prečítam, ktoré deklaruje jasne, že sú zásadne proti tomu. A ja si myslím, že ostatné inštitúcie, ktoré som tuná spomínal, keď sa o tom dozvedia, tak vydajú obdobné stanoviská. Chcem upozorniť, že vytvárame si nový problém vo vzťahu k Európskej únii. Miesto toho, aby sme rokovali s Európskou úniou, ako čo najlepšie, najefektívnejšie čerpať prostriedky, miesto toho sa zasekneme a zase budeme vysvetľovať, prečo sme to spravili a aká náhrada bude za zrušenú Radu pre štátnu službu, lebo kompetencie, ktoré prešli na úrad vlády, nedeklarujú nijakým spôsobom nezávislosť a neviem si predstaviť, štátny úradník na niektorom ministerstve, keď bude mať nejaký problém, aby sa obrátil na úrad vlády a ten úrad vlády mal rozdielne stanovisko ako príslušné ministerstvo. Takže bude to bezzubé. Každý rok nám Rada pre štátnu službu dáva správu a na základe tej správy parlament môže meniť zákony, poprípade dávať návrhy na ministerstvá, aby sa tá štátna správa skvalitnila. Ja si naozaj neviem predstaviť, kto iný nám bude vypracovávať tieto analýzy a tieto správy, lebo, áno, máme tu zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ale na základe týchto, týchto informácií si určite nevieme zanalyzovať tak dôsledne a tak dôkladne tú štátnu správu, ako to robila Rada pre štátnu službu. Táto Rada pre štátnu službu vznikla za tretej Ficovej vlády, čiže nominantov, ktorí tam boli a predsedu tej rady, predsedu Rady pre štátnu službu si vlastne zvolil parlament, kde mala väčšinu Ficova vláda. Ten teraz končí, lebo mu končí funkčné obdobie, nanovo kandidovať nemôže, čiže zase by ste si tam dali svojho nominanta. A ja sa zamýšľam a pýtam sa, prečo to robíte, keď vlastne tie posty si môžte obsadiť a toho predsedu si môžte dať nového svojho. A nič iné mi z toho nevychádza, len že nechcete, aby sa verejnosť dozvedela o šafárení v štátnej službe. A naozaj tá správa v niektorých miestach je kritická a upozorňuje, že z roka na rok, z roka na rok sa neefektívnejšie míňajú peniaze pre pracovníkov štátnej služby. Ja sa tiež pýtam, že ktorý kontrolný úrad najbližšie sa takýmto spôsobom zruší, lebo máme ešte niekoľko kontrolných mechanizmov, ktoré, ktoré nám fungujú, a mám obavy, že takýmto pozmeňovákom bez diskusie, bez diskusie v príslušnom výbore sa zruší. Ja ešte by som sa pristavil pri tom, čo tá posledná správa nám hovorí. Tá posledná správa nám hovorí o tom, že znova za minulý rok nám počty, o stovky nám narástli počty štátnych úradníkov. Tá posledná správa nám hovorí o tom, že narastajú nám každoročne osobné platy. Tie platy sú spravidla viac ako 5-tisíc euro, ide to až do výšky 20-tisíc a sú ministerstva, ako bolo ministerstvo zdravotníctva, kde každý štvrtý človek, každý štvrtý človek mal osobný plat. A ja si nemyslím, že ten výkon ministerstva bol taký, aby to tak muselo byť. Takisto táto správa nám hovorí o tom, že nám narastajú, narastajú nám miesta v štátnej správe na dohodu, dohodári. Je ich viac ako 10-tisíc. Ale stále ten, stále ten počet narastá. Takisto nám hovorí o tom, že nám narastajú aj tabuľkové miesta, ktoré sú neobsadené, ale ministerstvo financií na tieto miesta prideľuje jednotlivým ministerstvám peniaze a tieto peniaze sa, samozrejme, minú. A nejedná sa o žiadne drobné, lebo ročne to robí desaťtisíce, pardon, ročne to robí viac ako desiatky miliónov eura a keď zoberieme za štyri roky, za jedno volebné obdobie, vieme na tom ušetriť viac ako 100 miliónov. Takisto chcem upozorniť na to, že práve táto správa a analytické údaje v nej nám ukazujú slabé miesta v štátnej správe, ako vieme, ako vieme jednak ušetriť zdroje v štátnej správe, ale nám ukazujú aj slabé miesta, napríklad že niektoré regionálne úrady majú tak prestarnutý personál, že keby sa rozhodli ísť všetci do dôchodku, lebo oni už v dôchodkovom veku sú, tak celý regionálny úrad padne. Ja si myslím, že nikto iný na tieto problémy neupozorní lepšie ako zriadená Rada pre štátnu službu. Včera som tu počul, že pracovníci zo štátnej služby nechodia do práce, majú slabý výkon, sú impotentní. Tak áno, Rada pre štátnu službu má malú kompetenciu, lebo nakoľko je na ňu nejaký podnet a ona reaguje aj pozitívne, tak to príslušné ministerstvo alebo ten úrad prá... alebo ten úrad vlády nemusí zapracovať ten jej podnet, alebo nemusí akceptovať ten jej podnet, čo sa aj niekoľkokrát stalo, napriek tomu viac ako 50 % tých podnetov, tých podnetov bolo akceptovaných. Ale treba si na rovinu povedať a tie pravidlá ste určovali vy, tretia Ficova vláda, ktorá prijímala tento zákon, ktorá túto Radu pre štátnu službu zaviedla, že pracovníci alebo nominanti Rady pre štátnu službu nemajú určenú pracovnú dobu, nemajú určenú miesto výkonu práce, dokonca nemôžu si ani vyúčtovávať služobné cesty, lebo, lebo v úplne inom režime sú. Takže my sme im zaviedli takýto režim, neviem, ja som tu nebol, neviem, prečo práve takýto režim sa zaviedol, ale potom ich nemôžme kritizovať, že nechodia na ten úrad, lebo jednoducho pracujú v úplne v inom režime. Ani my poslanci nemáme pracovnú dobu, aj my pracujeme v inom režime a takisto by som vám mohol povedať presne to isté, že v mesiaci, kde nerokuje parlament, že tuná ste sa neboli zapísať a ste boli len dva alebo tri dni v práci. To je presne to isté. Keď sa nám to nepáči, tak jednoducho zmeňme pravidlá. A na záver by som chcel prečítať stanovisko odborov, ktoré včera vydali okamžite, ako sa dozvedeli o tom, že táto, táto Rada pre štátnu službu sa ide rušiť. Odbory s rozhorčením prijali informáciu o predloženom návrhu novely kompetenčného zákona, ktorým sa má rušiť Rada pre štátnu službu. Tento neodôvodnený legislatívny zámer je sporný aj z dôvodu, že existencia Rady pre štátnu službu ako nezávislého orgánu, teda požiadavka Európskej únie, je záväzkom Slovenskej republiky. Rada pre štátnu službu v súčasnosti pôsobí v rôznych oblastiach, predovšetkým napomáha efektívnemu riadeniu ľudských zdrojov, preskúmava podnety a prešetruje výpovede, ochraňuje princípy štátnej služby, zlepšuje kvalitu štátnej správy, vzdelávacích inštitúcií zamestnancov a tiež buduje analytické kapacity pre oblasť štátnej správy, napríklad na tvorbu správy o stave a vývoji štátnej služby na Slovensku. Osobitne významnou v súvislosti s činnosťou Rady pre štátnu službu je práve jej nezávislosť, ktorá je daná spôsobom jej kreovania a subjektami, ktoré členov Rady pre štátnu službu navrhujú. Členovia Rady pre štátnu službu sú navrhovaní aj inštitúciami, ktoré zaručujú spoločenskú kontrolu vo vzťahu k štátnej službe, kontrolu nakladania s verejnými financiami, zdrojmi, ako aj inštitúciami, ktoré pôsobia v oblasti základných ľudských práv a slobôd, ako aj ochranných práv štátnych zamestnancov. Charakter a spôsob navrhovania tejto zásadnej legislatívnej zmeny možno spájať s avizovaným prepúšťaním štátnych zamestnancov, ktorí by po zrušení Rady pre štátnu službu stratili priamu možnosť prešetrovania výpovedí nestranným orgánom: Radou pre štátnu službu, keďže po jej zrušení prešetrovať výpovede by mal úrad vlády, ktorý nestranným zjavne nebude. Zrušením Rady pre štátnu službu zamestnanci štátu prídu o nezávislý orgán, ktorý chráni nielen ich službu, ale aj ich práva, a predovšetkým preto Slovenský odborový zväz verejnej správy a kultúry spoločne s partnerskými odborovými zväzmi vyjadruje zásadný nesúhlas s predloženým návrhom novely kompetenčného zákona, ktorým sa má zrušiť Rada pre štátnu službu. To je váš najbližší partner, ktorým sa stále oháňate, takže minimálne by ste ho mali rešpektovať v tom, že predtým, než takú zásadnú vec idete urobiť, ho o tom informujete. Ďakujem pekne. [09:10] Andrej Danko Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická, pán poslanec Zahorčák. [09:18] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja v súvislosti na, s reakciou na pána poslanca Ledeckého chcem zopakovať to, čo som hovoril už včera aj tu v pléne, aj čo som hovoril pre médiá. Spôsob, ktorý sme použili, alebo teda konkrétne ja som použil, je zákonný, je v súlade s rokovacím poriadkom, k ničomu nevhodnému nedošlo. To, že toto nezaznelo na sociálnom výbore, že nikto sa detailnejšie Radou nezaoberal, za to ja nemôžem. Čo sa týka niektorých ďalších vecí, ktoré ste spomínali, teda ohrozenie európskych peňazí, opätovne tvrdím, že zriadenie Rady pre štátnu službu nebolo ani požiadavkou Európskej únie, Európskej komisie, ani naším záväzkom. Naším záväzkom bolo vytvoriť modernú fundovanú samosprávu. To sa podľa mňa darí a vytvorenie rady bolo jedným z nástrojov, ktorý sa ukázal ako už v tomto čase neefektívny jednak preto, že rada počas celej svojej činnosti podľa mňa nevykazovala tie známky, ktoré by ju oprávňovali naďalej fungovať, a bola neprimerane drahá. Sám ste potvrdili, že tu nesledujeme žiadny politický cieľ, pretože členom rady sú nominanti bývalej vlády, Ficovej vlády. Členmi vlády sú naši, alebo teda rady sú aj zástupcovia našich sociálnych partnerov. Jediným naším zámerom bolo ušetriť finančné prostriedky, pretože ako som už povedal, jej, činnosť tejto rady bola málo efektívna, rada bola bezzubá a neprimerane drahá. Ďakujem. [09:18] Andrej Danko S reakciou poslanec Ledecký. [09:20] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja budem reagovať krátko iba dvomi bodmi. Áno, nemyslím si, že ochraňujete nejakých svojich nominantov, alebo rušíte nejakých svojich nominantov, že zámer je jednoznačný: utajiť informácie analyticky spracované o štátnej službe, to znamená, keď sa budú navyšovať platy, navyšovať osobné platy, navyšovať sa budú počty úradníkov, navyšovať sa budú tabuľkové miesta, ktoré nebudú obsadené, nebude o nich vedieť nikto, a tým pádom nikto nebude kritizovať, toto si myslím, že je hlavný zámer. A držím naozaj, držím vám prsty, aby sa to nezačalo rozmazávať na pôde Európskej únie, lebo ja osobne som presvedčený, že pokiaľ si to zástupcovia Európskej únie všimnú, že sa budú na to pýtať, budú klásť otázky a bez tých odpovedí budeme mať zase problém s čerpaním. Ďakujem pekne. [09:20] Andrej Danko Ďakujem. Mala vystúpiť pani poslankyňa Marcinková, mám avizované, že nepríde na vystúpenie, takže sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pán poslanec Hargaš. [09:21] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si ešte na úvod splním jednu formálnu povinnosť. Pán spravodajca, žiadam, aby sa o bodoch 10, 12, 13, 14, 15 zo spoločnej správy pri hlasovaní o spoločnej správe hlasovalo samostatne. Tieto body dohromady, ale samostatné hlasovanie. To sú práve tie body, ktorými sa ruší Rada pre štátna službu, takže preto žiadam, aby bolo o tomto samostatné hlasovanie, aby sme sa mohli vyjadriť k tomuto samostatne. (Reakcia spravodajcu.) Nie, nie, nie, všetky dohromady, ale teda samostatným hlasovaním. Čiže 10, 12, 13, 14, 15, čo je teda váš pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh vlastne v celosti. Čiže to je, to je formalita, ktorú som včera zabudol v rámci rozpravy ešte predniesť. Takže teraz som si splnil svoju povinnosť. A ešte by som dodal jednu poznámku k tomu, čo ste hovoril, pán spravodajca, vo faktickej poznámke. Veď nikto vás neobviňuje, že ste spravili nezákonný krok predložením toho pozmeňujúceho návrhu. Čo hovorím ja a čo hovorí aj kolega Ledecký, je, že ak by ste mali silné argumenty na zrušenie tejto rady, tak sa to ocitne už priamo v tom prvotnom návrhu zákona. Veď tento zákon bol predložený v čase, keď už sme všetci vedeli, že ideme konsolidovať. To nie je teraz nejaká novinka, že za posledný týždeň ste si uvedomili, že musíte konsolidovať, tak ste rýchlo vymysleli pozmeňujúci návrh, ktorým zrušíte Radu pre štátnu službu. To, že konsolidujeme, vieme minimálne od decembra, takže tento zákon kľudne už mohol obsahovať aj tieto ustanovenia, aby bolo jasné, ako idete konsolidovať napríklad zrušením Rady pre štátnu službu. Nedali ste to tam, aby okolo toho nebol humbug v rámci MPK. Priniesli ste to ako pozmeňovák na výbor, ktorý vlastne ani nie je gestorským výborom pre Radu pre štátnu službu. Je gestorským výborom pre zákon, samozrejme, tomu rozumiem. Čiže úplne súhlasím s tým, čo hovoril kolega, že malo to byť prerokované aj vo výbore, ktorý gestoruje túto, túto radu. Čiže nehovorím, že to je, že to je nezákonné, to by sa tu asi nestalo, ale minimálne ten postup je zvláštny, to asi uznáte, že to je zvláštne, keď tak, takýto dôležitý krok robíte poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, o ktorom ani samotní členovia tej rady vlastne nevedeli, že takéto niečo idete spraviť. A sčista-jasna blesk z čistého neba. Druhá vec, ktorú by som ešte k tomu dodal, je, že niektoré tie kompetencie zostávajú, len teda prechádzajú na iný orgán, teda na úrad vlády, ale niektoré kompetencie sa úplne strácajú. Jednoducho miznú bez náhrady a to je to, čo hovoril kolega Ledecký, že napríklad tú správu o stave štátnej služby, tak tá sa nebude vydávať, pretože tie paragrafy ste zrušili a tá kompetencia na nikoho ďalšieho neprešla. Tak keď hovoríte, že máte problém s radou, tak v poriadku, vyriešte možno nejaké personálne obsadenie, keď sa vám nepáči personálne obsadenie tejto rady. Ale ak máte problém s inštitútom, že tu niekto vydáva správu o stave slovenskej štátnej služby, že niekto upozorňuje na to, čo sú problémy štátnej služby, tak potom prečo to rušíte bez náhrady? Môže to robiť niekto iný, keď sa zhodneme, že také niečo potrebujeme. Tým, že to rušíte bez náhrady, vlastne hovoríte, že nepotrebujeme ani vedieť, čo sa nám deje v štátnej službe, nepotrebujeme tu mať nezávislý orgán, ktorý bude vybavovať sťažnosti a podnety občanov na porušovanie zákona o štátnej službe, nebudeme tu mať žiaden orgán, ktorý bude vybavovať podnety zamestnancov štátnej služby, ak majú podozrenie na nezákonné ukončenie pracovného pomeru. Čiže všetky tieto veci ostávajú bez náhrady, respektíve niektoré z nich ostávajú náhradou, len náhradou bude pán Gedra, vedúci úradu vlády, takže predpokladám, že všetkým je jasné, že je veľký rozdiel medzi tým, keď vašu sťažnosť vybavuje nezávislá rada a keď ju vybavuje politický nominant pán Gedra. Čiže u tých úradníkov myslím, že je veľmi jasné, aký signál týmto úradníkom, úradníkom vysielate. No a ešte k poslednej veci, to šetrenie, lebo mne to naozaj, naozaj nedá. Včera som používal príklad nájmu pre ministerstvo športu, dnes použijem iný príklad, z mojej oblasti, z oblasti informatizácie. Ja som tu včera veľa hovoril o tom, ako sme najímali profesionálov do štátnej služby v oblasti informatizácie. Tak jedným z nich bol generálny riaditeľ takej agentúry, ktorá sa volá NASES. To je taká veľká inštitúcia, ktorá prevádzkuje celý portál Slovensko.sk a všetku tú infraštruktúru pod tým. Čuduj sa svete, možno viacerí viete, možno neviete, ale že my sme za prevádzku toho systému, keď nastúpila bývalá vláda, tak Slovensko za ňu platilo jeden milión eur mesačne dodávateľovi, firme GlobalTel. Jeden milión eur mesačne. Po tom, ako sme prijali tohto nového generálneho riaditeľa, ktorý mal bohaté skúsenosti z komerčnej sféry, bol šéfom IT-čka v komerčných bankách a jednoducho toto bola taká čerešnička na torte pre jeho kariéru, že chcel ukázať, že aj v štáte sa dá robiť dobrá, dobrá robota v oblasti IT, tak po nejakom čase toho, čo tam fungoval, myslím, že to bolo po nejakom roku alebo roku a pol, sme dokázali faktúru za prevádzku toho systému stlačiť na polovicu. Platili sme 450-tisíc, ak si správne pamätám, za mesačnú prevádzku. Milión verzus 450-tisíc mesačne. Takže vám vadí Rada pre štátnu službu, ktorá nás stojí 600-tisíc ročne, a kvôli tomu vysielate signál odborníkom, ako bol napríklad tento generálny riaditeľ, ktorý tam už dnes nie je, pretože ho vyhodila nová vláda, priniesla si svojich, tak vysielate im signál, že vlastne odbornosť sa necení, aj keď títo ľudia dokázali za mesiac ušetriť tejto krajine skoro takú istú sumu, ako vám vadí pri tejto Rade pre štátnu službu. Chápete tú matematiku? Čiže zrušením rady ušetríte 600-tisíc, ak by ste nechali robiť odborníkov svoju robotu, ako napríklad v prípade, v prípade pána generálneho riaditeľa NASES-u, tak šetríte 400-tisíc mesačne, 4 milióny ročne. Päť miliónov ročne približne. Čiže chápete tú logiku? Namiesto investovania do odbornosti v štátnej správe rušíte tú jednu inštitúciu, ktorá má garantovať odbornosť v štátnej správe. Oháňate sa šetrením, tak tu vám dávam konkrétny príklad, prečo tá matika jednoducho nevychádza. Verím, že to vyňatie na samostatné hlasovanie vám dá ešte možnosť prehodnotiť tento návrh aj preto, že tá vlna odporu sa zdvihla nielen u odborov, čo teda je podľa mňa svetový unikát, máme sociálnodemokratickú vládu, ktorú pomerne rázne kritizujú odbory za kroky, ktoré robí a nekonzultuje ich s nikým, ale tá vlna sa zdvihla aj v neziskovom sektore, aj medzi úradníkmi, jednoducho do utorka je ešte čas, pretože v utorok budeme o tomto asi hlasovať, prehodnotiť tento, tento konkrétny bod a tým vyňatím na samostatné hlasovanie chcem aj vám, kolegom z koalície a kolegyniam, dať šancu zvrátiť tento proces, pretože tie argumenty naozaj nestoja na vašej strane. Ďakujem pekne. [09:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tri faktické. Poslanec Zahorčák. [09:28] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Hargaš, vy vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, že ak rada zanikne, nebude sa mať kto zastať zamestnancov. Tak sa vás pýtam, ako sa rada zastala tých zamestnancov, ktorých odvolávala predchádzajúca vláda alebo predchádzajúce vlády, keď zrušili alebo umožnili, aby sa odvolali bez dôvodov. Nijako, pretože jednoducho tú kompetenciu stratila. A to platí doposiaľ. [09:28] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [09:29] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, kolega Hargaš, poukázal na jednu vec, ktorá, a pýtal sa, že kde je tá logika. No nie je tam logika, lebo keď niekto argumentuje, že chce šetriť, a ušetrí 600-tisíc, pričom, pričom ten orgán alebo tá organizácia dokáže šetriť oveľa viac len na jednej veci, alebo teda v iných, v iných prípadoch, a tam jednoducho sa neberie ohľad a potom, potom je ťažké veriť tomu a stáva sa nám to opätovne od začiatku tohto volebného obdobia, že koalícia argumentuje pri svojich návrhoch zákonov nejakým spôsobom, ale vôbec to nesedí a potom, a to je aj tento prípad, a potom je jasné, že my rozmýšľame nad tým, že čo sú tie skutočné dôvody. A je jasné, že aj tento návrh zákona podľa tejto rozpravy, podľa tých dôvodov, ktoré koalícia komunikuje, jednoducho nesedí. A je jasné, že tie dôvody musia byť niekde inde. [09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Faič. [09:30] Vladimír Faič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa trošku z iného pohľadu zameriam vo svojej poznámke. Keď sa uskutočnila reforma verejnej správy začiatkom, resp. koncom volebného obdobia prvej Dzurindovej vlády, tak jednou kapitolou v celom tom balíku bolo vzdelávanie vo verejnej správe, na základe ktorého sa potom aj vytváral zo zákona Úrad pre štátnu službu. To, o čom, kolegovia, hovoríte v súvislosti s Radou pre štátnu službu, v mnohom akoby hovorilo o tomto úrade, ktorý mal zmysel, pretože on bol zároveň aj osobným úradom. On stál štát približne, ak sa nemýlim, 1,5 milióna eur ročne a v porovnaní so 600-tisícmi radu, ktorá povedzme si to celkom otvorene, ani, ani nesiaha ani svojím pohľadom na tento úrad, ktorý fungoval, myslím, že štyri roky, tak z tohto pohľadu by som, samozrejme, bral do úvahy kritiku. Ale nezamieňajme si, prosím, postavenie Úradu pre štátnu službu s Radou pre štátnu službu, pretože to je úplne o niečom inom. Ďakujem. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš s reakciou. [09:32] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše reakcie, kolegovia. Budem reagovať na pána Zahorčáka. Pán Zahorčák, snažím sa rozpomenúť, čo ste, čo ste mi povedali. (Reakcie z pléna) Á, že sa nedostala, áno, áno, ďakujem. No dobre, veď argumentujme, no ja by som čakal, že nebudeme sa baviť akoby že anecdotal evidence, že príbehy z natáčania, ale že reálne prídeme, veď poďme sa rozprávať o tom, či tá rada funguje dobre, nefunguje dobre, ale ja som žiadne argumenty nepočul, iba to, že ideme šetriť. Tak ten argument o šetrení vám tu vyvraciame pomerne, myslím, že celkom k veci. Ale keď vy hovoríte, že nezastala sa nijakých, nijakých zamestnancov, tak nerozprávajme v anekdotách, veď povedzme, že tu je desať prípadov, kde to rozhodnutie rady malo byť podľa nášho názoru takéto, rada rozhodla takto alebo nerozhodla vôbec a je to problém, lebo a, b, c, d. Ale keď vy len poviete, že nezastala sa zamestnancov, ktorých minulá vláda prepúšťala, no tak ja neviem, koľkých? Jedného, dvoch, troch, desiatich, dvadsať, sto? Rada vybavuje štyridsať podnetov ročne približne plus tie podnety proti nezákonným výpovediam, čiže to je nad rámec tých štyridsiatich, tam to presné číslo počtu percent teraz neviem z hlavy, ale veď povedzme presne, hej, že v čom teda tá rada pochybuje, v čom nerobí dobre, ak vám vadí personálne zloženie alebo ďalšie argumenty, ktoré tu zaznievali, tak sme, Národná rada ich tam nominuje, tak nájdime spôsob, ako možno prehodnotiť to personálne zloženie. Ale to, čo my hovoríme, je, že vy ničíte ten inštitút samotný. A tie argumenty, ktoré si vyberáte, jednoducho neobstoja alebo sú veľmi nekonkrétne, že anekdoty. Ja vám tu dávam veľmi konkrétne príklady, veľmi konkrétne príklady šetrenia, kde sa dá ušetriť tá suma, o ktorej, o ktorej tu vy rozprávate. Ja nehovorím nejaké anekdoty, to sú veľmi konkrétne čísla. Tak skúste byť možno konkrétni, ešte do utorka máme čas. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Áno? Nech sa páči. [09:34] Peter Kmec – Vystúpenie Ďakujem, pán predsedajúci. Iba v krátkosti, v prvom rade by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí podporia novelu kompetenčného zákona v súvislosti s vytvorením samostatného úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, pretože sú to veľmi dôležité témy, ktoré si budú vyžadovať silné politické riadenie a koordináciu. K tomuto, k tejto diskusii ohľadom Úradu pre štátnu službu by som len chcel povedať, že ja by som sa rád zapojil do odbornej debaty ohľadom ochrany štátnych zamestnancov, pretože ja osobne som bol dlhé roky štátny zamestnanec a viem, že kontinuita v štátnej službe je veľmi dôležitá pre kvalitu chodu krajiny. Avšak túto debatu som vnímal ako čisto politickú a nie odbornú, pretože pri obidvoch tých rozhodujúcich vystúpeniach kritikov tejto novely kompetenčného zákona mi chýbali dve mená, ktoré mali byť spomenuté pri kritike tohto aktuálneho stavu, a to sú mená Mikloš a Matovič. Ako vieme, Mikloš bol hrobárom Úradu pre štátnu službu pod vedením vtedajšieho predsedu Plaia. Igor Matovič bol zase hrobárom tejto Rady pre štátnu službu. To je len, to je len vlastne zvyšok, zvyšok toho, čo malo byť vlastne funkčný mechanizmus na vzdelávanie zamestnancov a Igor Matovič proste zrušil tieto kompetencie. Takže bude sa treba pozrieť nanovo na fungovanie zákona o štátnej službe. Pán poslanec Hargaš spomenul britský model. Paradoxne, ten britský model vždy presadzovali sociálnodemokratické vlády aj tým, tou novelizáciou zákona 2017. Vaša garnitúra, ktorej ste aj vy boli súčasťou, ste zaviedli americký model, kde sa vymieňajú až upratovačky. Takže, takže poďme sa najprv pobaviť o tom, že aký model tu chceme zaviesť, či britský, alebo americký, a potom, potom sa dohodnime na dlhodobom riešení. Pretože toto sú politické čistky, ktoré boli za predchádzajúcich pravicových vlád a neprináša to potom stabilitu do štátnej správy, bohužiaľ. Ďakujem pekne. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Len pre ujasnenie. Ak už vystupuje navrhovateľ po uzavretí rozpravy, nie je možnosť faktických poznámok. Upozornil som technikov, aby to dali do súladu. Dobre. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? A súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [09:38] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Keďže to podstatné, čo som chcel v závere povedať, povedal pán podpredseda, tak ja už skonštatujem len to, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme v utorok o jedenástej. Ďakujem. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankyne Zuzany Števulovej a Lucii Plavákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 243, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 257. Dávam slovo poslankyni Števulovej, aby návrh zákona uviedla. Poslankyňa Števulová nie je v sále, stráca... (Reakcia z pléna.) Nie? (Reakcia z pléna.) Vy neurčujete body. Body určuje program schôdze a je jedno, či máte nejaké dohody, nedohody. Ideme podľa programu tak, ako ho mám daný tu ja, dobre? Takže poslankyňa Števulová? (K predsedajúcemu pristúpil poslanec Hargaš a krátko sa s ním rozprával mimo mikrofónu. ) Dávam poslancovi dve minúty, aby zistil, kde je poslankyňa Števulová. Prerušujem schôdzu do 9.42 hod. (Krátka prestávka.) [09:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Takže mám oznámené, že pani poslankyňa Števulová nemá možnosť sa ani v priebehu pol hodiny, pán Pročko, dostaviť do sály. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Hanuliakovej, Veroniky Veslárovej, Marka Lackoviča a Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 327, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 318. Dávam slovo poslankyni Hanuliakovej, aby návrh zákona uviedla. (Reakcia z pléna.) Prepadáva. Zákon pána... Tak mi len kývajte, Progresívne Slovensko, že teda... Vidím, pán Lackovič je tu, takže môžem čítať, aby to nebolo zbytočné, hej? (Reakcia z pléna.) Dobre. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Marka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 328, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 319. Dávam slovo poslancovi Lackovičovi, aby návrh zákona uviedol. [Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Lackoviča a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 328.] [09:42] Marek Lackovič – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Lackovič a Jana Hanuliaková predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 448/2008 Zb. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť súčasnú mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci verejných zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona svojím obsahom vytvára povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb zverejniť evidenciu žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby o ubytovacie miesto vo verejných zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom svojich webových sídel, webstránok, čím má za cieľ významne zabezpečiť vyššiu mieru kontroly nad spravodlivým prideľovaním voľných ubytovacích kapacít. Toľko asi pre túto chvíľu, pán predsedajúci. Viac vystúpim potom za klub v písomnej rozprave. [09:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Veslárovej. V zastúpení pani poslankyne, nech sa páči. [09:45] Andrea Turčanová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 328. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 319 zo dňa 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. V rámci rozpravy ako prvý, aj keď je prihlásený do rozpravy, ale aj ako navrhovateľ v rámci rozpravy požiadal teda o vystúpenie pán poslanec Lackovič. Budem to brať ako prihlásený? Môžeme to urobiť akože navrhovateľ vystupujete. Nemáte obmedzený čas, a tým pádom nemusím tu robiť chaos, že máte mať zastúpenie ako navrhovateľ. Takže budete vystupovať ako navrhovateľ, pán poslanec, a máte tým pádom neobmedzený čas a takisto máte právo na reakcie faktické. To len do budúcna, aby ste to nemuseli kombinovať. Nech sa páči. [09:47] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, veľmi dôležitý, má za cieľ zvýšiť súčasnú mieru transparentnosti pri obsadzovaní ubytovacích kapacít v rámci všetkých verejných zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, miest a vyšších územných celkov. Návrh zákona svojím obsahom vytvára povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb zverejňovať evidenciu žiadateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb o ubytovacie miesto vo verejných zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom svojich webových sídel, ako som už spomenul, svojich webstránok, čím má za cieľ zabezpečiť jednoznačnú, jednoznačne vyššiu a významnú mieru kontroly nad spravodlivým prideľovaním voľných ubytovacích kapacít. Zároveň návrh stanovuje povinnosť pre zriaďovateľov tieto evidencie pravidelne aktualizovať, čím záujemcovia o sociálne služby získajú možnosť nahliadať do obsadenosti jednotlivých zariadení. Týmto krokom návrh cieli aj na zabezpečenie rovnomernejšej distribúcie čakateľov naprieč zariadeniami sociálnych služieb. Návrh zákona tiež zjednocuje systém zverejňovania evidencie žiadateľov so zreteľom na to, že dodnes vlastne neexistuje na Slovensku jednotný model, ktorý by pri procese zaraďovania čakateľov do evidencie žiadateľov uplatňovali všetky obce, všetky samosprávy, všetky vyššie územné celky, ktoré na Slovensku máme. V praxi tak vytvára súčasný model stav, keď obyvatelia niektorých vyšších územných celkov – aj miest, aj obcí – nemajú k dispozícii žiadny verejný zoznam čakateľov. V reakcii na to tento náš návrh stanovuje minimálny štandard pri poskytovaní informácií o čakateľoch na celom území Slovenskej republiky. S cieľom zvýšenia miery transparentnosti sa v ods. 1 zavádza povinnosť pre verejných poskytovateľov sociálnych služieb, konkrétne poskytovanie ubytovania podľa § 34 až 39, zverejňovať na svojom webovom sídle evidenciu žiadateľov, respektíve čakateľov o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní ubytovania, a to osobitne za každé jedno zariadenie. Rozsah zverejnených informácií ustanovuje ods. 2 demonštratívnym výpočtom, pričom ide o údaje nevyhnutné na identifikovanie poradia jednotlivých čakateľov. V ods. 3 sa zavádza týždenný interval na aktualizovanie údajov v evidencii čakateľov. Zároveň sa stanovuje povinnosť, že ak verejný poskytovateľ sociálnej služby neeviduje pre príslušné zariadenie žiadnych čakateľov, túto skutočnosť oznámi vo zverejnenej evidencii. Toľko možno taký ten úvod technický a možno teraz ten ľudský rozmer, ktorý k tomu určite treba povedať. Poznáme to všetci, každý z nás nad tým občas premýšľa, čo sa stane, ak niekto z našich blízkych ostane odkázaný na dennú starostlivosť. Vieme to veľmi dobre, že zdravotný stav je veľmi vratká záležitosť a obzvlášť pri starších ľuďoch môže jeho náhla zmena viesť, bohužiaľ, aj k pripútaniu na lôžko. Málokto z nás a zo všetkých ľudí na Slovensku si však môže dovoliť opustiť zamestnanie a ostať so svojím rodičom natrvalo doma. Na konci dňa preto mnohí veríme, alebo všetci veríme, že zariadenia sociálnych služieb nám v ťažkých chvíľach pomôžu alebo – ešte lepšie – že ich nikdy potrebovať nebudeme. Žiaľ, nie je to však vždy tak. Podľa poslednej analýzy NKÚ čaká viac ako polovica žiadateľov o ubytovanie v zariadení sociálnych služieb viac ako 60 dní. Je to neuveriteľne dlhá doba, ak si predstavíme, že človek zostane odkázaný na stálu starostlivosť zo dňa na deň. A máme tu vyše 7-tisíc ľudí, ktorí dnes čaká, čakajú na miesto v domove sociálnych služieb, tzv. DSS-ke, v závislosti od lokality, kde podali žiadosť. A tam, kde je nedostatok voľných miest, existuje, žiaľ, aj priestor pre korupciu, priestor pre protekciu, priestor pre klientelizmus, priestor pre rodinkárstvo. A presne toto má náš návrh zákona, ktorý navyše nestojí žiadne zásadné, prakticky žiadne finančné prostriedky navyše, realizovať a pomôcť. Ak by sme žili vo Švédsku, tak nikto by sa na nič nesťažoval. Žiadatelia tam majú zákonný nárok dostať miesto v zariadení na úrovni týždňov. Ak im ich nevie zabezpečiť samospráva osobne, musí im ho zazmluvniť u súkromného prevádzkovateľa. Nikto tam nemusí čakať na sociálne služby mesiace. U nás by tento model nemusel fungovať okrem iného aj preto, že kapacít nemajú dostatok ani súkromní poskytovatelia. Čo však urobiť vieme, a preto tu dnes aj ja stojím, výrazný a významný posun, ktorý urobiť vieme už dnes, to prakticky ihneď, je zabezpečiť aspoň minimálny štandard spravodlivosti pre ľudí, ktorí na tieto miesta čakajú. Nemôže sa proste stať, že ľudia, ktorí včera, dnes alebo zajtra nebudú mať známosti, sú v poradovníkoch posúvaní na neskoršie termíny. A presne toto ten náš zákon minimalizuje, preto sme s kolegyňou Jankou Hanuliakovou predložili do pléna Národnej rady Slovenskej republiky zákon, ktorý takéto situácie má za úlohu riešiť. Poradovníky do tzv. DSS-iek už viac nebudú tabu. Možnosť protekcie bude eradikovaná, prípadne minimalizovaná. Evidencie uchádzačov o sociálne služby vo všetkých verejných zariadeniach budú pod verejnou kontrolou. To všetko, samozrejme, za prísneho dodržania ochrany osobných údajov, ako som už načrtol predtým. My dnes vieme a o tom nie je rozpor, že zariadenia sociálnych služieb patria do rúk obcí, miest a krajov. Je však alarmujúce, že väčšina z nich, bohužiaľ, zoznam čakateľov o miesto nezverejňuje. Taká je dnes situácia. A nehovoríme pritom len o malých obciach, ale dokonca aj o krajských mestách, či dokonca samostatných krajoch, samotných krajoch. Podľa, podľa poslednej analýzy Transparency International zverejnilo poradovník čakateľov len 16 zo 100 veľkých samospráv na Slovensku. A to je neprípustné, neakceptovateľné, neprípustný holý fakt. Toľko teda ku tomuto návrhu zákona, ktorý naozaj nikomu neubližuje a môže a každému, si dovolím tvrdiť, len pomáha, preto prosím aj o podporu koalíciu a, samozrejme, všetkých opozičných partnerov. Účinnosť sa navrhuje od 1. decembra 2024, pretože si uvedomujeme, že s tým bude určite nejaká zvýšená teraz miera nastavenia tej administratívy v rámci tých webstránok, ktoré jednotliví poskytovatelia služieb, či už mestá, ako som spomínal, obce alebo VÚC-ky, majú. Takže je tam aj dostatočný časový priestor na prípravu, nešijeme to naozaj horúcou ihlou. Naším cieľom je, aby jednoducho klientelizmus, rodinkárstvo, protekcie a nebodaj korupcia bola, čo sa tohto týka, čo sa týka verejných poradovníkov alebo samotných čakacích listín, aby bola minimalizovaná a týmto to jednoznačne vieme docieliť veľmi rýchlo a veľmi efektívne. Ďakujem veľmi pekne. [09:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána navrhovateľa dve faktické. Poslankyňa Gažovičová. [09:57] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja ďakujem kolegom Lackovičovi a Hanuliakovej za predloženie tohto, tohto návrhu a veľmi teda oceňujem tú filozofiu toho, zvyšovať transparentnosť aj v takej dôležitej oblasti, ako je umiestňovanie do sociálnych zariadení. Myslím si, že naozaj väčšina z nás má nejakým spôsobom skúsenosť s tým, kedy, ako aj bolo spomínané, niekto, niekto v rodine, povedzme niekto z tej najstaršej generácie sa stane odkázaný a ten stres, ktorý tá rodina zažíva, je naozaj, naozaj extrémny a obzvlášť posilnený tou neistotou a aj takou tou spoločenskou neistotou toho, že nevieme, kde sme v tom poradí, na základe akých kritérií sa to, sa tie miesta prideľujú, a je to, presne ako bolo spomenuté, žiaľ, veľmi často ešte priestorom či už pre korupciu, alebo pre klientelizmus, alebo vôbec to akoby deformuje nejak tú spoločenskú atmosféru. A verím tomu, že teda po tridsiatich rokoch demokracie, kedy naozaj sa snažíme čím ďalej sa viac sa posúvať k tomu, aby rovnosť pred zákonom naozaj platila, aby to nebolo o tom, že niekto má nejaké výhody za to, že niekoho pozná alebo je s niekým kamarát, ale aby naozaj každý mal tie šance rovnaké, a toto je presne jeden, jeden z tých nástrojov k tomu. Čiže to zvyšovanie transparentnosti by naozaj pomohlo k tomu, aby tá rovnosť pred zákonom bola, bola aj v tejto veci ešte viacej naplnená. Takže ďakujem pekne za tento návrh. [09:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Vaľová. [09:58] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že myšlienka je dobrá, ale návrh nie je celkom spravodlivo urobený. A poviem prečo a také nejaké dva dôvody. Prvý dôvod je to, že my poznáme aj súkromné domovy sociálnych služieb a hospicov a hlavne v hospicoch sú problémy, lebo tí pacienti alebo tí seniori sa tam nedostávajú. Možno by bolo dobré sa zamyslieť, ako to urobiť, už keď robíme takýto návrh, pretože práve aj tie súkromné zariadenia, prečo by mali byť vyňaté, keď im služby prepláca štát? Veď predsa ony dostávajú zo štátu, dostávajú z vyšších územných celkov a podobne. Čiže prečo by mali byť z toho vyňaté, prečo by ich služby nemali byť kontrolované a podobne. Takže môj názor je, že ten zákon treba dopracovať a treba si premyslieť, akým spôsobom do toho zahrnúť všetky zariadenia, pretože potom je to nespravodlivé. Škoda, že odišla pani kolegyňa Turčanová, lebo sme spolu v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý takisto podľa mňa nezverejňuje, a takisto si myslím, že teraz máte tam aj župana pána Viskupiča za PS a ten tiež nezverejňuje. Viete čo, možno by bolo na debatu si sadnúť s tými župami, lebo väčšinou tie župy, mestá majú pomenej tých sociálnych zariadení, ale tie župy majú viac, a spýtať sa ich, prečo to nerobia, lebo my na to nepotrebujeme zákon. Veď predsa župa je samospráva, župa si to môže kedykoľvek urobiť, takúto transparentnosť, a keď máte aj vy svojho župana aj tuná v KDH a tak ďalej, tak ja si myslím, že ani ten zákon nie je potrebný, ale už keď takýto zákon, treba sa spýtať, prečo to nerobia, aký je dôvod, či finančný, alebo... neviem, a potom to rozšíriť aj na súkromné sociálne zariadenia, pretože všetky na služby berú zo zdravotných poisťovní, pretože musia ošetrovať klientov, berú zo štátu, berú z ministerstva a podobne. Prečo sú výnimkou? Prečo sú výnimkou? A tí ľudia tam takisto čakajú, nemôžu sa tam dostať, majú problém. Myslíte si, že tam nie je klientelizmus alebo že tam netreba? Súkromné zariadenia sú z toho vyňaté. Čiže ja by som to, myslím si, že treba to doplniť a potom to bude dobrý návrh. Ďakujem pekne. [09:58] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Lackovič. [10:00] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky aj špeciálne vám, pani poslankyňa Vaľová. Vnímam to tak, že nachádzame zhodu, aby sme to posunuli do druhého čítania, kde verím, že vznikne priestor, lebo toto sú veľmi legitímne a veľmi dobré otázky, nad ktorými sme sa zamýšľali aj my pri koncipovaní tohto celého. Vnímali sme to na začiatok tak, že tu máme samotné samosprávy, mestá, obce a VÚC-ky, ktoré si neurobili svoju domácu úlohu, lebo tam je jednoznačné to číslo alarmujúce a hrozivé, že len 16 zo 100 sledovaných toto zverejňuje. Musím však konštatovať, že tam ste nemali pravdu pri tom pánovi Viskupičovi, lebo on je zrovna ten jeden z tých vzorových príkladov, kedy sa to zverejňuje a aj župa trnavská nám išla pri tomto celom príkladom. Takže niektorí to robia, niektorí to nerobia. A využijem tú poslednú minútku možno naozaj na to, že veľmi sa teším, že takáto zhoda tu je, a veľmi pekne vás chcem zároveň poprosiť o tú možnosť posunúť to do druhého čítania a ja verím, že tam nájdeme určite riešenie na konci dňa, ktoré prinesie naozaj že potešujúce správy hlavne tým ľuďom a všetkým tým čakateľom, ktorých je, ako som dnes spomínal, sedemtisíc len pri, len pri tých poskytovateľoch, ktorí sú verejní. To znamená tie VÚC-ky, mestá, obce. Skúste naozaj tomu dať šancu, naozaj veľmi vás pekne prosím, kolegiálne a verím tomu, že nájdeme spoločnú reč. Ďakujem veľmi pekne. [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže som nedostal písomnú prihlášku a pán Lackovič vystúpil ako navrhovateľ, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankýň Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej na vydanie zákona... Budeme to prejednávať? ... na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a živnostenský zákon. Kolegovia z PS nebudeme to prejednávať, áno? Takže môžem povedať, že to prepadne, áno? Pokračujeme ďalej. Opäť by to mala byť pani Veronika Veslárová, Jana Hanuliaková o osvedčovaní listín a podpisov. Takže takisto prepadne. Teraz by malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslankyne Tamary Stohlovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 332, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 332. Dávam slovo poslankyni Stohlovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 332.) [10:04] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len "návrh zákona", predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová. V úvode poviem len stručne, čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne. [10:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Sabovi. [10:06] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [10:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, nech máme toto za sebou, a o slovo požiadala pani navrhovateľka. [10:07] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne opäť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť. Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takíto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť. Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky, neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých. Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu, resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná, poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to, samozrejme, len Istrochemu. Zákon, ktorý predkladám, reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo, alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom, resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti. Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu, pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti, a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti, predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti, pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil. Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet; to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktoré tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu poslancov Trubana, Štefunka, Kišša, Jána Hargaša a Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 333, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 333. Dávam slovo poslancovi Trubanovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana, Ivana Štefunka, Štefana Kišša, Jána Hargaša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpiso v, tlač 333.) [10:15] Michal Truban Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené poslankyne a vážení poslanci, podstatou návrhu, ktorý dnes predkladáme, je veľmi jednoduchá a praktická zmena v pravidlách odpisovania technického zhodnotenia hmotného majetku. Možno najskôr taká úsmevná definícia. Pod pojmom technické zhodnotenie hmotného majetku sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce 1 700 eur. Teraz tak jednoduchšie povedané, predstavte si, že ako podnikateľ dnes spravíte vo svojej výrobnej hale alebo v penzióne či reštaurácii nejakú investíciu, ktorá zvýši hodnotu vašej nehnuteľnosti a zároveň vám napríklad umožní zvýšiť produktivitu vo výrobe alebo v logistike, alebo zvýšiť komfort vašich zamestnancov a zákazníkov, alebo si znížiť náklady na energie a produkovať menej CO2. Nebude ho produkovať až tak málo, aby sa pán Huliak bál, že sa udusí, ale myslím, že našej prírode to vie pomôcť. Úplne konkrétne si to môžete predstaviť napríklad ako takú prístavbu, neviem, nakladajúcej rampy pri výrobnej hale, zateplenie budovy alebo montáž tepelného čerpadla, komplexnú renováciu a množstvo podobných investícií. Problémom dnes je, že podľa platných pravidiel sa každá takáto investícia pripočíta k hodnote nehnuteľnosti a odpisuje sa spolu s ňou, čo môže trvať až 40 rokov. To znamená, že firmy si ju do nákladov prenesú len veľmi pomaly a po maličkých čiastkach. Často sa dokonca môže stať, že samotná životnosť takéhoto technického zariadenia môže byť oveľa kratšia než doba, za ktorú sa podarí odpísať. Je to teda faktor, ktorý zbytočne demotivuje od investícií, aké by sme mali v skutočnosti podporovať. My preto navrhujeme veľmi jednoduchú úpravu zákona, na základe ktorej daňovník bude môcť takto vykonané technické zhodnotenie odpisovať samostatne podľa príslušnej odpisovej skupiny. To znamená, že vo väčšine relevantných prípadov šesť rokov namiesto 40 rokov. A zároveň zostane zachovaná aj možnosť odpisovať aj tak, ako je to dnes. Daňovník si to bude môcť vybrať. Verím, že sa všetci zhodneme, že investície do produktívnejších a modernejších podnikov by sme mali nastavením legislatívy podporovať. Po prvé preto, že majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a ekonomický rast. Nielen preto, že zvyšujú produktivitu firiem, kde sú realizované, ale zároveň dávajú prácu ďalším firmám, ktoré tieto investície dodávajú a realizujú. A po druhé, v mnohých prípadoch to bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Budovy zodpovedajúce, budovy zodpovedajú za 36 % emisií CO2 v Európskej únii a investície do ich energetickej efektívnosti tieto emisie, samozrejme, znižujú. Vážené kolegyne a kolegovia aj z koalície, verím, že toto je presne taký druh návrhu, ktorý by ste nemali problém podporiť. Nejde o žiadnu kontroverznú politickú či ideologickú otázku, nejde o megaprojekt za miliardy ani o podporu jedného konkrétneho segmentu či projektu. Je to proste taká malá a praktická zmena, ktorá pomôže veľkému množstvu podnikateľov na Slovensku. Vopred všetkým ďakujem za podporu. [10:15] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Viskupičovi. [10:20] Marián Viskupič Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a tiež výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Takisto sa pravdepodobne po pánovi predkladateľovi prihlásim aj ja do rozpravy. Ďakujem. [10:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. O slovo požiadal pán Truban, nech sa páči. V rámci rozpravy ako navrhovateľ chcete vystúpiť či záverečným slovom? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, takže v rámci rozpravy o slovo nepožiadal pán navrhovateľ, ale pán spravodajca. Nech sa páči. [10:21] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Tak, ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz za slovo. Kolegovia, ja si dovolím, dovolím k tomuto veľmi dobrému a zmysluplnému návrhu zákona pár slov a začnem možno tak, aby som trošku zobudil kolegov z PS-ka, že možno by som to ani nebalil tento návrh zákona o teda zvýšení slobody odpisov do CO2 témy, pretože to je ďaleko širšie než len teda to, či daním, zhodnotením nehnuteľnosti sa teda vylepší, vylepší nejaký CO2 status. Ale aj áno, samozrejme, je aj to dôležitejšie, ale je to širšie. Čo je skutočne dôležité, je, že je to zvýšenie slobody odpisovania. Môže sa rozhodnúť podnikateľ, môže to teda odpísať skôr. To znamená, že je to aj zvýšenie slobody podnikania a takisto aj konkurencieschopnosti daného podnikateľa. Toto všetko sú veľmi, veľmi zmysluplné atribúty, pre ktoré stojí za to podporiť tento zákon. Aj my ako strana SaS ho, samozrejme, podporíme. Zasa, samozrejme, ja si dovolím spomenúť aj pohľad verejných financií. Na tomto nestratí štát ani euro, je to len otázka cashflow. Dostane sa štát vlastne ku svojim daňovým peniazom trošku neskôr, ale jednoducho toto neznamená daňový výpadok, len posun v príjmoch štátu. Takže aj tu nie je dôvod proste, prečo to nepodporiť. Myslím si, že samotné, samotné odpisovanie by si, samozrejme, vyžadovalo širšiu a hlbšiu reformu. Ja si myslím, že my s Michalom by sme si vedeli predstaviť možno až po estónsky model, ale každopádne, viete, keď nevieme vyskočiť na Everest jedným vysokým a veľkým skokom, tak treba robiť malé kroky, treba ich robiť veľmi veľa, ale každý jeden z nich má význam, lebo každý jeden takýto krok potom smeruje k lepšej konkurencieschopnosti našej ekonomiky, následne aj k lepším verejným financiám, pretože podniky, ktoré proste zvýšia svoju ekonomickú aktivitu, zvýšia svoju konkurencieschopnosť, pretože si napríklad vylepšili tie svoje výrobné zariadenia, a jednoducho toto všetko vo finále pomáha krajine, pomáha ľuďom, pomáha vlastne všetkým. Takže jednoznačne dobrý návrh, veľmi radi podporíme. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa ešte vyjadriť pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Deja, Petrík, Kišša a Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 336, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 336. Dávam slovo poslancovi Dejovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja, Simony Petrík, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 336.) [10:24] Dávid Dej Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý prináša zmeny do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento návrh zákona predkladáme poslanci, poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej, Darina Luščíková, Simona Petrík a Štefan Kišš. Hlavným cieľom tohto návrhu je zvýšiť disponibilné príjmy pracujúcich študentov a dôchodcov. Týmto krokom chceme zabezpečiť, aby tieto skupiny obyvateľstva mali lepšie podmienky pre zamestnanie sa, čo následne zvýši ich životnú úroveň. [10:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci. [10:25] Simona Petrík Ďakujem veľmi pekne. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja, Simony Petrík, Štefana Kišša a Dariny Luščíkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 336. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod touto tlačou. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 336 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [10:25] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. V rámci rozpravy chcete vystúpiť, pán poslanec? Takže o slovo požiadal v rámci rozpravy pán navrhovateľ. [10:27] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Momentálne najčastejším spôsobom, ako sa mladí ľudia môžu zamestnať, je forma dohody o brigádnickej práci študenta. Tento mechanizmus bol vytvorený s cieľom umožniť študentom získať pracovné skúsenosti a zároveň si privyrobiť počas štúdia, avšak minimálna výška zvýhodneného odvodového zaťaženia je v súčasnosti stanovená na výšku 200 eur, čo znamená, že prvých 200 euro príjmu je oslobodených od odvodov. Akýkoľvek, samozrejme, príjem nad túto hranicu už podlieha odvodom. Pointa teda nášho zákona, prečo sme sa rozhodli túto úpravu aktualizovať, je tá, že tento súčasný návrh zákona, teda respektíve táto výška 200 euro aktuálne nereflektuje na súčasný trh práce. Samozrejme, za tie roky, kedy táto výška bola stanovená, čo je vlastne k 1. januáru 2015 takmer deväť rokov, tak za ten čas sa, samozrejme, zmenila aj dynamika našej ekonomiky, zvýšila sa inflácia, ako veľmi dobre vieme a dnes už 200 euro predstavuje úplne inú časť, ako to bolo pred dajme tomu deviatimi rokmi. Naším teda cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť príjmy či už teda študentom, alebo dôchodcom. Rozhodli sme sa, aby teda nezostalo len v čase a nejakým spôsobom to reflektovalo aj do budúcna vývoj ekonomiky a inflácie, tak sme sa rozhodli túto odpočítateľnú odvodovú položku vypočítať z priemernej mzdy, teda 20 % z aktuálnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by pre budúci kalendárny rok predstavovalo 286 eur. Máme za to, že toto riešenie je systémové z toho dôvodu, že reflektuje vývoj v rámci ekonomiky a hospodárstva. Takisto máme za to, že toto môže pomôcť motivovať či už mladých ľudí, študentov, alebo dôchodcov sa zamestnať formou brigádnickej dohody a takisto by to mohlo vyplniť rôzne chýbajúce v súčasnosti pracovné miesta. Vieme, že ide leto. Leto je ideálna príležitosť, kedy mladí ľudia môžu brigádovať, môžu sa zamestnať formou brigádnickej dohody, čo im, samozrejme, teda ich príjem do čiastky, ak by teda tento návrh zákona prešiel do účinnosti, predstavoval pre budúci kalendárny rok sumu 286 eur, takže plus 86 eur pre študentov a dôchodcov. Myslíme si, že podpora mladých ľudí nie je len investíciou do budúcnosti, ale aj do budúcnosti našej krajiny. Je veľmi dobré, keď mladí ľudia popri svojom štúdiu môžu, môžu brigádovať, môžu získavať pracovné skúsenosti, no a tieto pracovné skúsenosti, samozrejme, vedia potom uplatniť na trhu práce, ale je aj dôležité tých mladých ľudí motivovať, aby sa teda zamestnali. A myslíme si, že tento návrh zákona má za cieľ aj motivovať mladých ľudí, ale teda aj dôchodcov, aby si privyrábali, či už popri štúdiu, alebo popri dôchodku, a tým pádom im ostalo viacej peňazí. Máme za to, že tento návrh zákona nie je nejako ideologický ani nijak inač kontroverzný alebo podfarbený. Je to len úprava už existujúceho návrhu zákona a naším cieľom je, aby ten zákon bol viacej systémový, aby sa nenastavila nejaká suma a dajme tomu potom desať rokov zapadla prachom. A tá suma už aktuálne nie je aktuálna, ako som hovoril, na tie vplyvy inflácie a vývoja ekonomiky u nás v krajine, takže chceme tento zákon systematizovať, aby bol systematický. A zároveň si myslíme, že sme pri tomto výpočte aj brali ohľad na konsolidáciu a na stav verejných financií, takže si myslíme, že tento zákon by nemal zásadne ovplyvniť verejné financie. Takisto sme dostali aj stanovisko od ministerstva hospodárstva, ktorý označil tento návrh zákona, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak aj preto verím a hlavne teda vyzývam koaličných poslancov, aby v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a posunuli ho tým do druhého čítania, kde vieme o tomto návrhu zase ďalej diskutovať. Verím tomu, že toto je naozaj neškodná pomoc, ktorá si myslím, že pomôže mnoho mladým, ale aj teda starším ľuďom na Slovensku. Ďakujem pekne za slovo. [10:27] Andrej Danko Na vystúpenie navrhovateľa dve faktické. Prvý alebo prvá poslanec Petrík. Tri faktické. [10:32] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcela, keďže som aj spolupredkladateľkou tohto návrhu zákona, ktorý naozaj si myslím, že je veľmi-veľmi praktický. Videla som, že nie sme jediní, kto rozmýšľajú podobne, aj kolegovia z KDH sa inšpirovali zrejme prichádzajúcim letom a rozmýšľame podobne, čo je skvelé, ale je to naozaj náhoda. Ja by som možno len k tomu nášmu návrhu konkrétnemu povedala, že možno nie je tak výrazne narastajúca tá položka. Meníme ju aktuálne z 200 eur na 287 eur, ale je to preto, lebo chceme byt fiškálne zodpovední a chceme, aby ten návrh bol systémový a udržateľný, preto sme ho naviazali na rast priemernej mzdy. A ten návrh je vlastne taký, že táto odpočítateľná odvodová položka by bola v sume alebo vo výške 20 % priemernej mzdy, ktorá sa každoročne valorizuje, a tým pádom by sa takýmto spôsobom pravidelne každoročne valorizoval aj tento, aj teda táto odvodová položka a študenti a pracujúci dôchodcovia a dôchodkyne by potom každoročne si našli v peňaženke, respektíve každomesačne dohodári viac peňazí. Takže toľko za mňa a ešte raz, budem veľmi rada, keď náš návrh minimálne posuniete do prvého čítania, do druhého čítania, pardon. Ďakujem. [10:32] Andrej Danko Poslanec Lackovič. [10:33] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naozaj ak tu máme takéto zákony, kde aj samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré v súčasnosti nie je v našich rukách, povie, že má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ak tu máme takéto zákony, ktorých cieľom je aj zvýšenie disponibilných príjmov pracujúcich študentov a študentiek a pracujúcich dôchodcov a dôchodkýň, ak tu máme návrh zákona, ktorého cieľom je aj podporiť dynamiku slovenskej ekonomiky prostredníctvom motivácie študentov a dôchodcov k zamestnaniu sa a aktívnej účasti na trhu práce, tak naozaj neexistuje ani jeden racionálny dôvod, aby takéto dobré zákony alebo takýto dobrý návrh nebol, nebol podporený. Takže naozaj sú to výborné zákony, ktoré nikomu neubližujú, naopak, pomáhajú. Verím tomu, že prejde, pretože tu sa jednoducho musíme spájať za dobré veci pre Slovensko. Ďakujem pekne. [10:33] Andrej Danko Poslankyňa Luščíková. [10:34] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som rada doplnila svojho kolegu v jednej veci a to, že predkladaním tohto zákona myslíme aj na predčasných dôchodcov, kde podľa súčasných pravidiel môžu zarobiť len 2 400 euro ročne. Podľa nášho návrhu sa táto suma zvýši o vyše tisíc euro ročne, takže budú môcť zarobiť až 3 432 eur. Zároveň, ako si už spomínal, že má to pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, tak verím, že podnikatelia by tento návrh veľmi uvítali a to z dôvodu, že fixné sumy, nezmyselné fixné sumy v zákonoch veľmi zaťažujú podnikateľov a robia im administratívu navyše. Podľa prieskumu dokonca podnikatelia považujú fixné sumy v zákonoch za jedny z najväčších bariér v podnikaní. Preto zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky podnikateľom naozaj zjednoduší prijímanie dohodárov. Ďakujem pekne. [10:34] Andrej Danko Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ešte navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uvedený tlač 337, návrh na prerokovanie výborom je 337. Dávam slovo poslankyni Petrík, aby zákon uviedla. (Reakcia z pléna.) Takže pani poslankyňa avizuje, že tu chýba spravodajkyňa. Takže môžem povedať, že tento bod prepadá, pani poslankyňa? Takže pokračujem v rozprave, v rokovaní prvým čítaním poslankyne Jurík a Dávida Deja. Pán poslanec, môžem to uviesť? (Reakcia z pléna.) Aj to prepadá. Dobre, takže bod prepadol. Malo by nasledovať čítanie, kolegovia z PS, pani poslankyňa Plaváková, Števulová a Prostredník. To môžem uviesť? (Reakcia z pléna.) Opäť by malo nasledovať čítanie Jurík, Plaváková, Szabó, takisto pán poslanec Dubéci. Môžem? Asi si to žiada zmenu rokovacieho poriadku. Pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslancov Záborskej, Vašečku... pán poslanec, môžem? ... na vydanie zákona o príspevku pre tehotné absolventky štúdia. Ani... aj spravodajkyňa je tu, áno? Škopová. (Reakcia z pléna.) A kto ju zastúpi? (Reakcia z pléna.) Tak viete, dobre, tak, pán poslanec, ja dávam krátku prestávku do 10.40 h a overme si teda zastúpenie spravodajkyne, lebo to nie je celkom moja povinnosť, dobre? (Reakcia z pléna.) Dobre? Veď nech sa páči. Predpokladám, že máte schválených náhradníkov, takže ja nemôžem nič viac urobiť, pán poslanec. Je to vo vašich rukách. Máme krátku prestávku. Dáme vám, ja neviem, päť minút, keď si to overíte. Takže krátka prestávka do 10.42. (K predsedajúcemu pristúpil poslanec Vašečka a krátko sa s ním rozprával mimo mikrofónu.) Dobre, tak pán poslanec avizoval, že tento bod prepadá. Nie je tam zástupca a nie sú tu poverení spravodajcovia. Takže pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Vašečku, Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa školský zákon, tlač 43. Pán poslanec Šmilňák by tu mal byť a pán poslanec Vašečka. Takže prosím poslanca Vašečku, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a takisto poslanca Šmilňáka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Prostredníka z piatka 26. apríla boli prihlásení, poprosím technikov, ak majú možnosť mi to hodiť na tabuľu. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Takže, páni poslanci a poslankyne v sále, ak ste boli prihlásení na vystúpenie pána Prostredníka faktickou poznámkou, ste niekto v sále, ktorí by ste chceli reagovať na vystúpenie pána Prostredníka faktickou? Ak nie, konštatujem, že tí, ktorí boli prihlásení, nie sú v sále a pokračujeme písomne prihlásenými rečníkmi do rozpravy. Poslankyňa Plaváková, nie je v sále. Pripraví sa poslankyňa Jurík za Progresívne Slovensko. Ani tá nie je v sále. Takže sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne. (Reakcia z pléna.) Chcete to overiť, pani poslankyňa? Nemám tu, že ste písomne. Dobre, kto chce vystúpiť v rozprave ústne? Pani poslankyňa, ak ste bola písomne a chcete vystúpiť, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásenia a prihlásené sú dve poslankyne, Kalmárová a Kosová. Nech sa páči. [Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Anny Záborskej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 43.] [10:42] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som sa vôbec nemienila prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som vystúpila v tom prvom kole po písomnom prihlásení. Na začiatok chcem povedať, a možno som to mala povedať aj minule, že moje vystúpenie nepovažujem za jednu z bitiek kultúrno-etickej vojny. Dôrazne chcem povedať, že odmietam akékoľvek znevažovanie veriacich, viery, zosmiešňovanie, lebo aj tu takéto poznámky tu v minulom kole zazneli. Nie z úst Progresívneho Slovenska, ale zazneli. To, že človek alebo ja nemám dar viery, to považujem za svoj osobný hendikep, lebo možno by som bola komplexnejšou osobou, možno pokornejšou a možno by som sa lepšie vedela vyrovnávať s nejakými ranami, ktoré osud prináša, ale z tejto mojej osobnej situácie môj postoj vôbec nevychádza, vôbec. V mojom predchádzajúcom vystúpení som uviedla veľmi presvedčivé dôkazy o potrebe výchovy v uvedenej oblasti, ale aj dôkazy o tom, že návrh, o ktorom rokujeme, je v rozpore s nadnárodnou legislatívou a súdnym výkladom európskej charty. To som jasne povedala. Bolo pre mňa veľmi prekvapujúce, že pán predkladateľ síce môj príspevok pozitívne ocenil, ale na druhej strane povedal, že som zrejme hovorila o nejakom inom zákone a nie o tom, ktorý predložil. Ťažko povedať, či naozaj nadobudol také presvedčenie, alebo moje argumenty boli natoľko presvedčivé, že sa na ne inak nedalo reagovať a bolo treba sa uchýliť k takémuto postoju, ale teda chcem veriť tomu, že pán Vašečka môjmu vysvetleniu neporozumel. A teda skúsim to ešte raz a veľmi stručne. Najprv, o čo sa snažia predkladatelia? Snažia sa všetkých presvedčiť, že návrh na právo veta rodičov pre vzdelávanie detí v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy je iba naplnením práva rodičov na zabezpečenie takej výchovy, ktorá je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Toto je základný motív. A teraz, prečo si myslím, že toto videnie predkladateľov je chybné a prečo by návrh nemal byť prijatý? Po prvé, v rovnakej veci už existuje rozhodnutie európskeho súdu z roku 1976 Dánsko vs. Kjeldsenovci, ktorý jasne povedal, že európska charta nedáva rodičom právo zasahovať do školskej výuky, pokiaľ je vyučovaná objektívne. A my predsa veríme, že obsah vzdelávania nastavujú odborníci, a teda má objektívny charakter. Ďalej súd uviedol, že informácie o sexuálnom živote dnes deti získavajú z rôznych pochybných zdrojov: z tlače pochybnej úrovne, od kamarátov. Účelom sexuálnej výchovy, hovorí súd, je poskytnúť im tieto informácie v škole, podčiarkujem slovo v škole, správne a objektívne vrátane informácie o kontracepcii, aby sa predišlo nežiaducim otehotneniam. A ak je táto výchova integrovaná do viacerých predmetov, a to je aj slovenský prípad, bolo by neuskutočniteľné, aby na prianie rodičov sa z nich žiaci mohli vzďaľovať na nejakú kratšiu alebo dlhšiu chvíľu. A k tomuto mám ešte ja dve poznámky. Jedna je objektívnej povahy. Keďže európska charta je súčasťou i nášho práva, tak je nález európskeho súdu v tejto veci i pre Slovenskú republiku záväzným výkladom. Druhá poznámka je síce subjektívnej povahy, ale nemôžem si ju odpustiť. Ja túto debatu vnímam v roku 2024 ako príklad civilizačného zaostávania za starými európskymi demokraciami asi o 50 rokov, keď dnes riešime to, čo je celej Európe jasné od 70. rokov minulého storočia. A teraz ten druhý argument. Uvedený návrh je stopercentne v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý je aj súčasťou nášho práva. A teraz prečo? Podľa čl. 3 dohovoru o právach detí záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcich sa detí. A podčiarkujem, záujem dieťaťa má prednosť pred záujmami rodiča. Po druhé, podľa čl. 13 má dieťa právo na informácie všetkého druhu. Podčiarkujem, že v kontexte predchádzajúceho článku je záujem, v záujme detí, aby mali informácie všetkého druhu. A napokon čl. 24 ukladá z hľadiska zdravia mládeže štátom, aby okrem iného zaistili výchovu k plánovanému rodičovstvu, čl. 24. A teda podotýkam, že túto výchovu je možné ťažko zaistiť inak než v rámci školstva, na ktoré teda štát má dosah. Preto má štát na ústavnoprávnej úrovni jasne deklarovanú povinnosť zaviesť a uskutočňovať v školách sexuálnu výchovu. V kontexte rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Dánsko vs. Kjeldsenovci, rodičia do tejto oblasti nemajú právo zasahovať, ale podotýkam, že vo verejných školách. A teraz teda záver. Dúfam, že teraz je to úplne priezračné a jasné, čo som hovorila vtedy a čo hovorím aj teraz. A jedna poznámka teda ešte, ak mám chvíľu času, áno, mám. Tento návrh má možno šancu na úspech v tomto priestore, lebo už sa viackrát ukázalo, že časť poslancov nemá žiadny rešpekt voči nadnárodnej legislatíve, ktorú sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať a preniesť do národného právneho systému, ale je viac ako isté, ak by tento návrh bol prijatý, či už na návrh súčasných predkladateľov z opozície, alebo predkladateľov z koalície, tak skôr či neskôr po prijatí bude rozhodnutím Ústavného súdu, bude musieť byť zrušený. Nebudem mať z toho dobrý pocit, aj keď predkladatelia utrpia porážku v tejto veci alebo nebudú úspešní, lepšie povedané, predovšetkým preto, lebo medzitým budeme komplikovať život na jednej strane školám, ale čo je horšie, mladej generácii. To je všetko, čo som k tomu chcela povedať. Ďakujem. (Potlesk v sále.) [10:42] Andrej Danko Poslanec Vašečka s reakciou. [10:50] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Asi to nestihnem v rámci faktickej, ale veď uvidím. Vecne, vy vystupujete, pani poslankyňa, veľmi tak decentne a máte taký štýl, ktorý, ktorý vyzerá byť taký seriózny, ale skúste si to vypočuť. A ja by som to zhodnotil asi tak, teraz nie ako pedagóg alebo politik, lebo to som zvyknutý profesionálne nebrať veci osobne, ale napríklad ako zástupca rodičov. Niekoľko vecí bolo urážlivých, čo ste povedali. Poviem vám aké. Napríklad že ide o zaostávanie, civilizačné zaostávanie. To znamená, že vy ste vpredu, niekto je pozadu a ďalšia vec, že rodičia sú vlastne nekompetentní, čo sa týka sexuálnej výchovy ich detí. A ďalšia vec, ktorá je. Veľmi dobre, že ste to tak rozobrali, môžem aj ja veľmi konkrétne to rozobrať. Vy hovoríte o nejakom inom návrhu. My sa nesporíme o tom, či je dobrá sexuálna výchova, teraz nehovorím o predmete, ale vôbec, že vychovávať deti v oblasti sexuality, o tom sa vôbec nesporíme. A či je dobré ich vychovať v škole, o tom sa vôbec nesporíme, také niečo existuje, prebieha to, to je úplne v poriadku. Nič nezakazujeme, nič nerušíme týmto návrhom zákona a vy to veľmi dobre viete. Vy ste povedali o mne osobne, že som reagoval tak, že asi som to nepochopil, čo ste hovorili. Ja som to veľmi dobre pochopil, vy úmyselne reagujete na niečo a podsúvate niečo, čo nie je pravda, čo nie je obsahom návrhu tohto zákona. My nerušíme, nezakazujeme sexuálnu výchovu. My akurát v reakcii na excesy, ktoré sa udiali hlavne formou externých prednášok, chceme, aby rodičia o tom vedeli a dávali informovaný súhlas, ktorý už dnes existuje pri mnohých veciach. To je všetko. Ostatné v závereč... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:50] Andrej Danko Poslankyňa Kosová s faktickou. [10:52] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja musím povedať, že ja, naopak, veľmi súhlasím s tým, čo tu odznelo, a najmä s tým faktom, že nie každý rodič je dostatočne kompetentný na to, aby dokázal jasne pomenovať, či daná oblasť výchovno-vzdelávacieho procesu je pre jeho dieťa vhodná, alebo nie je vhodná. A zdôrazňujú to aj štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe od Medzinárodnej zdravotníckej organizácie, ktoré dokonca zdôrazňujú, aby sa so sexuálnou výchovou začalo veľmi skoro, pretože najmä v rozvojových krajinách, a my tu máme aj také lokality, ktoré by sa mohli podobať takýmto životným podmienkam, sú dievčatá, ktoré sú naozaj v prvých triedach stredných škôl alebo v posledných ročníkoch základných škôl vystavené najväčšiemu riziku alebo dôsledkom sexuálnej aktivity. A vy to veľmi dobre viete. A tieto dievčatá z týchto rodín, v tomto rodinnom prostredí nemajú dostatok informácií, a preto je veľmi dôležité, aby programy výchovy k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu na školách pokrývali rôzne témy, ako sú téma prevencie tehotenstva mladistvých, nebezpečného potratu, šírenia a prevencie HIV a iných sexuálne prenosných infekcií a najmä oblasť plánovaného rodičovstva a poznatky o antikoncepcii. A v prípade, že necháte školy, alebo teda rodičov, aby v školách rozhodovali o tom, či tieto informácie sú pre nich vhodné, alebo nie, tak aký bude asi výsledok? Myslím si, že to veľmi dobre viete, pán Vašečka. Ďakujem. [10:52] Andrej Danko Poslankyňa Kalmárová s reakciou. [10:54] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak opäť si myslím, že išlo o nejaké hlbšie nepochopenie, lebo, lebo výrok o civilizačnom zaostávaní neriešil situáciu a rozdiel pohľadov na túto vec medzi mnou a povedzme predkladateľmi, ale hovoril o tom, k čomu smeruje spoločenská debata. Spoločenská debata tohto typu bola v Dánsku a v západnej Európe vyriešená v 70. rokoch a u nás sa otvára v roku 2024 a niekoľko rokov skôr, lebo tieto návrhy sú na stole skôr. Čiže nebolo to nič osobné, bolo to naozaj o rozdielnom pohľade na vývoj civilizácie nejakých skupín krajín. Ja nes... ja som nepovedala, že vy idete rušiť sexuálnu výchovu, to nie je pravda. Ja som povedala, že snažíte sa zaviesť systém, kedy rodičia budú mať právo v podstate vyňať deti z tohto systému vzdelávania, ktoré, ktorý teda obsah sa uskutočňuje v školách. O tom hovorím a o tom bol aj rozsudok európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kjeldsenovci a Dánsko, úplne analogické. Táto skupina rodičov žiadala presne to isté, čo žiadate vy, a európsky súd povedal, že to nie je možné, že rodičia o tomto rozhodovať nemôžu. To je všetko. [10:55] Andrej Danko Poslankyňa Kosová. [10:56] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bohužiaľ, som nemala možnosť byť účastná tej prvej časti rozpravy a predpokladám, že mnohí z vás si ju už ani nepamätajú, ale tým pádom neviem, akým spôsobom možno úplne nadviazať, tak začnem od začiatku, tak ako som to mala pripravené. Keď som videla tento návrh zákona z dielne pána Vašečku a pani kolegyne Záborskej, tak prvá otázka, ktorá ma napadla, bola že prečo? Prečo sa tým vlastne dnes zaoberáme, najmä v kontexte toho, keď tvrdíte, že vaším cieľom nie je, aby bola vzťahová a sexuálna výchova na Slovensku zakázaná. Vzťahová a sexuálna výchova je vlastne dlhodobou súčasťou nášho výchovno-vzdelávacieho procesu, od 90. rokov doteraz to bola prierezová téma výchova k partnerstvu a rodičovstvu, takže neviem, v čom, o čom sa potom ako máme baviť, že teraz budú niektorí rodičia rozhodovať, či takúto výchovu budú mať, alebo nie. Je to celkom pre nás nepochopiteľné, ak to nie je s tým zámerom, že jednoducho chcete, ako povedala pani kolegyňa, niektoré deti proste uchrániť vášho mienenia od nekalých vplyvov sexuálnej a vzťahovej výchovy. A možno si niektorí poviete, že na tom nie je nič zlé, aby rodičia rozhodovali o tom, aké informácie majú v škole dostávať, či je ich výchova a vzdelávanie v školách pre nich prospešná, alebo či je efektívna, veď si môžu vybrať školu, na ktorú budú chodiť, môžu si vybrať krúžky, kde bude dieťa chodiť, tak prečo by o tomto nemali rozhodovať? No ale práve to je o tom, že by mali byť splnené nejaké základné podmienky. Napríklad či majú dostatočné vzdelanie, zodpovednosť alebo dostatok zdrojov na to, aby mohli rozhodovať o niektorých závažných veciach, ktoré, ktoré sa k nim dostanú do školy. Máme takých všetkých rodičov? Ako som to povedala aj vo svojej faktickej poznámke, nemôžme predpokladať, že všetci rodičia sú dostatočne oboznámení s obsahom výchovy a vzdelávania, tak aby mohli naozaj zodpovedne rozhodovať, či je to pre nich efektívne, alebo nie. Každý rodič to jednoducho nevie a pokiaľ máme túto informáciu, že takéto informácie nemajú, tak nemôžeme nechať tento slobodný výber obsahu vzdelávania proste na rodičoch. To je základom všetkého. Ja osobne si myslím, že ten ozajstný dôvod, prečo predkladáte takýto návrh zákona, je, lebo ste presvedčení o tom, že na Slovensku sa tu rozmohol nejaký nešvár, ktorý sa volá džendžer, či ako ho nazývate, alebo nejaké ideologické šmakocinky, ja neviem, vo všeobecnosti. Tvrdíte, pozerala som nedávno nejakú vašu diskusiu, v ktorej ste tvrdil vy sám, pán Vašečka, osobne, že sexuálna výchova núti deti zmeniť pohlavie a že ich núti experimentovať s telom, a dokonca že niektorých aj onanovať v materskej škôlke. Akože prepáčte, ale toto s realitou vo výchovno-vzdelávacej činnosti u nás na Slovensku nemá absolútne nič spoločné. Niekto tu vyprofiloval nejaké ideologické vojny, nejakú kultúru smrti, čo začalo už v roku 2014 pri veľkom škandále o slobodnej mamičke v šlabikáre Lipka, aspoň odvtedy to sledujem, a dnes sa to tu rozmohlo do naozaj nejakej ideologickej vojny, ktorého, prepáčte, ale aj vy ste jedným z týchto reprezentantov a po tej diskusii, ktorú som videla, som o tom dokonca presvedčená. Keďže mám obmedzený čas, tak nebudem hovoriť o tom, čoho všetkého sa vzťahová a sexuálna výchova alebo aký je obsah vzťahovej a sexuálnej výchovy od piatich rokov do štrnástich rokov, ale som presvedčená o tom, že to, čo vy tvrdíte, že je obsahom tejto výchovy a vzdelávania, tam absolútne nie je. Pretože sexuálna výchova vychádza zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede na základe ich veku, na základe zrelosti a ich vývinového štádia. Nie je pravda, že ich núti experimentovať s telom alebo zmeniť si pohlavie. To sú všetko úplne hlúposti. A podľa mňa je to len populistický výkrik politikov alebo ľudí, ktorí si chcú na základe rôznych hoaxov vybudovať kariéru a ani si možno neuvedomujú, že tým tak zásadne polarizujú spoločnosť. Ako tu už bolo spomínané, návrh je v priamom rozpore s cieľmi Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, pretože každé dieťa má právo na objektívne, vedecky podložené, kritické a pluralitné informácie s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý by mal byť vždy na prvom mieste. Takisto ste určite hovorili o tom, že vo väčšine členských krajín je sexuálna výchova povinnou súčasťou vzdelávania, iba v ôsmich krajinách je voliteľnou súčasťou z tých devätnástich. Okrem toho ste určite hovorili aj o tom, že ma nesmierne pozitívny dopad na vývin dieťaťa a rozvoj jeho osobnosti. Len tak pre zaujímavosť, napríklad má zásadný vplyv na oddialenie začiatku sexuálneho styku. Posúva prvý sexuálny styk na neskorší vek. Vedie k zníženiu počtu sexuálnych partnerov, vedie k zníženiu rizika tehotenstva mladistvých a, samozrejme, prenosu HIV a iných sexuálne prenosných chorôb. Takisto vedie k zníženiu rizika zneužívania detí a mladých ľudí a zároveň rozvíja vzťahové zručnosti u mladých ľudí a rozvoj sebavedomia a sebadôvery u mladých ľudí. To som si ale nevymyslela ja ani žiadne progresivisticko-liberálne hnutie, toto sú výsledky 22 systémových štúdií a 77 kontrolných štúdií realizovaných v širokom spektre kultúrnych kontextov. To hovorí správa UNESCO z roku 2018 aj správa Európskej komisie z roku 2020. Myslím, že s týmito závermi ste veľmi dobre oboznámení, a napriek tomu rozširujete v slovenskej spoločnosti hoaxy o tom, že sexuálna výchova má nejak, nejaký záujem riešiť zmenu pohlavia. Sú to hlúposti. Sú to hlúposti, áno, ale... (Reakcia navrhovateľa.) Môžem vám to ukázať, môžem vám to ukázať potom, kde ste to povedali. Vo svojej dôvodovej správe reagujete na to, že, reagujete teda na prax, že rôzne organizácie sa snažia v školách prezentovať kontroverzné myšlienky o sexualite, s ktorými môžu mať rôzni rodičia problém. Tak mi ukážte dáta, prosím. Ukážte mi dáta, kde konkrétne v ktorej škole k takýmto veciam dochádza, koľko konkrétne máme rodičov, ktorí s tým nesúhlasia, a o aké konkrétne informácie ide. Ukážte mi nejakú analýzu. Alebo to je len také tvrdenie? Lebo asi áno, v tej vašej dôvodovej správe žiadny takýto dôkaz nebol, nebola to žiadna štúdia, nič. V kontexte aktuálnych etických otázok je vhodné, aby si škola a rodičia vzájomne pomáhali pri formovaní a informovaní sa aj o intimite a sexualite človeka, a nie internet alebo ideologicky a nepedagogicky pôsobiaci externisti. Toto tam máte napísané. No ale vy určite viete, že celý obsah vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy, a najmä pri novej kurikulárnej reforme, tvorilo 300 odborníkov a odborníčiek vrátane zástupcov náboženskej obce. Chcete mi povedať, že práve tí, ktorí boli z náboženskej obce, vôbec neboli dostatočne pozorní, aby sa do obsahu vzdelávania vzťahovej a sexuálnej výchovy nedostalo nič, s čím by nemohli súhlasiť ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom nábožensky orientovaní? Chcete mi toto povedať? To si potom vybavte s tými odborníkmi, ktorí toto kurikulum tvorili. Pretože sa potom nemáte čoho báť, ak je to všetko v poriadku a je obsah vzdelávania okej, no tak potom v tom prípade nemáte prečo trvať na tom, aby nejaký rodič dostal, musel dať informovaný súhlas, že s tým teda musí súhlasiť. Ja si myslím, že problémom nie je samotný obsah sexuálnej výchovy, ale to, s čím máme problém, je nízka úroveň znalosti problematiky o vzťahovej a sexuálnej výchove na strane pedagógov a pedagogičiek. S týmto máme problém. Pretože títo učitelia musia disponovať aj schopnosťou reagovať nezaujato, byť nositeľmi tolerancie a bezpečného priestoru. Nato potrebujete mať zreflektované svoje vlastné postoje a predsudky, aby ste ich na deti neprenášal. Navyše potrebujete mať aj zručnosti na zvládanie skupinovej dynamiky a zručnosti týkajúce sa oblasti didaktiky k tejto téme. Hovoríme o komplexnom sete zručností, ktoré tieto, títo ľudia, bohužiaľ, zatiaľ nemajú. A po tretie, úlohou učiteľa, učiteľky nie je prezentovať svoju ideológiu a svoj pohľad na svet, ale rozvíjať u detí kritické myslenie. Lenže ak vy vyjmete tieto deti z tohto vzdelávania a nebudú mať prístup k týmto informáciám, ako chcete, aby si vytvorili kritický pohľad na svet? Jednostranným a ideologickým podsúvaním názorov? Tak s tým už máme teda veľa skúseností a PISA výsledky aj Testovanie 9 to jasne ukazujú, že naše deti majú problém s kritickým myslením. Takže naučme teda pedagógov, ako didakticky správne pristupovať, pretože keď budeme mať dostatočne zdatných učiteľov, ktorým budeme, budete dôverovať a budú im dôverovať aj rodičia a budú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:56] Peter Žiga Pani poslankyňa, váš čas uplynul, evidujem dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvý pán poslanec Vašečka, ale nevidím ho v sále, čiže stráca... (Reakcia z pléna.) Á, pardon, vy ste predkladateľ (povedané s pobavením), pardon, nevidel som vás. Nech sa páči. [10:56] Richard Vašečka Ďakujem za slovo, som tu. Ďakujem aj pani kolegyni, ktorá vie, čo si myslíme. To ma vždy tak fascinuje, keď niekto vie, čo si myslí navrhovateľ. Ja by som navrhoval, aby sme diskutovali o tom, čo je v návrhu zákona a aj v dôvodovej správe. Na začiatku, keď pani kolegyňa začala, tak si kládla otázky, na ktorú, na ktoré som si hovoril, však keby si prečítala dôvodovú správu, tak tam tie odpovede sú, že na čo vlastne reagujeme. A ona potom, som zistil, že ona čítala tú dôvodovú správu, ale asi nejak selektívne, lebo práve to bol dôvod. My nereagujeme na sexuálnu výchovu, na jej existenciu, na kurikulum, vôbec, vôbec, ani k tomu sa nevyjadrujem. A spomínali ste nejakú reláciu, tak som tak úprimne rozmýšľal, že aká relácia by to mohla byť. Nikdy som tieto slová nehovoril o výchove k manželstvu a rodičovstvu alebo ako všeobecne sa hovorí k sexuálnej výchove, hovoril som ich o konkrétnych materiáloch a konkrétnych prednáškach, na ktoré nás ľudia upozornili. Tie materiály, tie učebnice mám, mám na izbe, môžem vám ich ukázať, keď vám ide o dáta. A na to sme aj reagovali, sme ich tam popísali a bol tam napríklad jeden obrázok, ktorý mi v RTVS-ke nedovolili ukázať pred desiatou hodinou, a to má ísť na školy? Ja si myslím, že minimálne by sme mali o tom, o tom hovoriť. Bude toho viacej, robil som si poznámky, takže ja to potom ešte zhrniem v záverečnom slove. Ale naozaj, že vy nás obviňujete z niečoho, čo si myslíte, že si myslíme, a potom reagujete na to, čo my sme vôbec nepovedali, nenavrhujeme ani nie je naším cieľom, ani skutočným, ani deklarovaným. [11:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kalmárová. [11:07] Viera Kalmárová Ďakujem za slovo. Ja som tiež v predminulom príspevku takisto konštatovala ako ty, pani poslankyňa, že skutočným problémom sexuálnej a vzťahovej výchovy je príprava pedagogického personálu, to je, to je kľúčový, kardinálny problém. Pokiaľ niekto sa snaží povedať, že o nič nejde, veď ide len o vyžadovanie informovaného súhlasu od rodičov, ktorý je bežnou súčasťou našich škôl, tak nie je to úplná pravda. Informovaný súhlas sa v súčasnosti využíva iba pre prípady fakultatívnych činností, ako sú školské výlety, lyžiarske zájazdy, divadlá a tak ďalej. Neexistuje prípad, kedy by sa informovaný súhlas vyžadoval na obligatórnu súčasť vzdelávania, obligatórnu, teda povinnú. Taký prípad neexistuje. Existujú iba jasne zákonom vymedzené pravidlá pre získavanie informovaného súhlasu pre fakultatívne záležitosti. A to preto, lebo ak rodič ten súhlas nedá, tak sa dieťa tej aktivity nezúčastní. A to isté by platilo aj pre prípad sexuálnej a vzťahovej výchovy. [11:10] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kosová. [11:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Vašečka, za vašu faktickú poznámku. Dovoľte mi, aby som na ňu reagovala hneď vzápätí. Áno, spomínate vo svojej dôvodovej správe aj problém s novými publikáciami v tejto oblasti a určite myslíte teda vzťahovú a sexuálnu výchovu 2 a tiež pracovný zošit pre stredné školy a gymnáziá s názvom Partnerská a sexuálna výchova, ale chcela by som vás upozorniť, že, áno, vyvolali veľké pobúrenie v určitej časti, oblasti, ja som to, samozrejme, tiež zachytila, práve preto tieto učebnice neboli schválené. Takže keď ministerstvo školstva neschváli takúto učebnicu, tak znamená, že nie je v systéme toho, že by sa mala používať vo výchovno-vzdelávacom procese. A zároveň ale tiež platí, že používať učebnicu vo výchovno-vzdelávacom procese, dokonca ani schválenú, predsa nie je povinné. Učiteľ nemusí využívať takéto učebnice. Takže nie je to tak celkom relevantný argument v tejto oblasti, ktorý by bol postačujúci na to, aby kvôli tomu mohol rodič vyňať dieťa z obsahu výcho... sexuálnej výchovy. Takže asi toľko. Rada by som ešte pripomenula jednu vec, lebo tu bola predtým povedaná dôležitá pripomienka od pani Kalmárovej, že právo dieťaťa je vždy nadradené právu rodiča. A zároveň ja by som chcela ešte upriamiť pozornosť na to, že výbor pre ľudské práva spojil túto povinnosť poskytovať presnú a objektívnu sexuálnu výchovu s právom na život. Hovorí to Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. A využil to vtedy, keď požiadal Poľsko, aby zabezpečilo, že školy musia zahrnúť presnú a objektívnu sexuálnu výchovu do svojich učebných osnov. Tých správ, uznesení je ešte omnoho viac. Bohužiaľ, som na to nemala čas, ale myslím si, že ak by takýto zákon na Slovensku prešiel, tak je to neuveriteľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:10] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ požiadal o možnosť vyjadriť sa k rozprave, nech sa páči. [11:13] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí len preto, že by som to nestihol vo faktických, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu. Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako povedala pani kolegyňa, že už to, čo bolo na minulej schôdzi, si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec, nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchovy, naopak, je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú, neviem, či také nevedomé, alebo cielené posuny, že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách, je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s týmito, o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu, primerane veku. A nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak, hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje. A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Vy ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete, v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus-leninizmus bol vedecký, bol vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo je absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa budú deti učiť, ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste, pani poslankyňa, doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď ony nie sú schválené. A keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi dobrý vzťah, korektný, uznávam ich, rešpektujem ich, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na kurikulum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate? Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka, to nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno, je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takéto prednášky, takéto materiály sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to je tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálke alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobre dieťaťa ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka. Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím ani o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičov. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem, či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo, tak respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčený, že nie. Skúsme to, vy budete hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčený, že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá z pani kolegýň povedala, že rodičia nemajú právo zasahovať. Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka tu na tomto svete, ktorý mne povie ako otcovi mojich detí, zvlášť keby, maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži povedať mi do očí, že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti, a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré je aj v ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti, aby bolo exaktne napísané. Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma, ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie. A náš úmysel alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon, je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry. A na záver, čo ma mrzí úplne najviac, je to, že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne aj jednoduchého, a nejakého učiteľa, naslovovzatého odborníka, a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa ako tomu rodičovi. To pokladám za zvlášť urážlivé, arogantné. A poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť! Ale že si nechá povedať. Ja som učiteľ, som vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem, mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič napríklad na základnú školu za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti. Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi, o výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Po-is-tku. Koľkokrát vám vyrazí poistky za deň? Elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie je hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo. Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli rôzne vyjadrenia z rôznych strán aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania, a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec, o ktorej som hlboko osobne presvedčený v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik, a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je, samozrejme, v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu. Ďakujem. [11:13] Peter Žiga Ďakujem, pán navrhovateľ. O možnosť vyjadriť sa k rozprave požiadal aj pán spravodajca, nech sa páči. [11:25] Martin Šmilňák – Vstup predsedajúceho Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, nie celkom súhlasím, pani Kalmárová, že iba fakultatívne veci rieši informovaný súhlas rodiča, ale to si vydiskutujeme neskôr. Druhá vec, áno, právo na informácie u detí áno, ale citlivo, musí to byť citlivé. Dnes existujú streamovacie platformy alebo sociálne siete, kde sa mladí ľudia stretávajú a pod vplyvom rôznych influencerov si zdieľajú návody na to, ako spáchať samovraždu a tak ďalej, čiže tu treba byť opatrný, že ktoré informácie áno a v akej miere, a vždycky to musí byť citlivé. A tretiu vec, ktorú chcem povedať, že nemali by sme stavať do opozície rodičov a školu. Rodičia a škola musia byť partneri a pri výchove a vzdelávaní detí musia spolupracovať, preto vylučovať rodičov zo vzdelávania a robiť niečo za chrbtom ako keby rodičov, toto sa nesmie stať. My v KDH napríklad hovoríme stále o tom, že primárne za výchovu a vzdelávanie detí a mládeže sú zodpovední rodičia a škola je pri tom významný partner, ale toto musíme dať do súladu a nerobiť veci poza chrbát, poza chrbát rodičov. Toľko za KDH, ďakujem pekne. [11:25] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Anny Záborskej a Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131 o pohrebníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 46, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 52. Pán poslanec Vašečka, vy budete uvádzať zákon? Spravodajca by mal byť pán František Majerský, toho tu nevidím, máte náhradu za tohto spravodajcu? (Reakcia z pléna.) Tak vám budem, keďže tu nie je prítomný spravodajca, tento bod odkladáme na koniec schôdze. Ďakujem aj ja. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení. Návrh zákona má tlač 73, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 66, predkladateľom by mal byť poslanec Matovič, nie je v sále, kolegovia, ktorí ste v skupine poslancov, chcete predložiť? Materiál prepadá. Predpokladám, že aj ďalšie, čítanie o zákone č. 18/1996 o cenách, ktorý mal uviesť pán poslanec Jakab, nie je prítomný, prepadá. Ďalším zákonom by mal byť školský ombudsman, návrh má parlamentnú tlač 162, tiež nie, pani poslankyňa Škopová tu nie je. Ďalším by mal byť zákon 311/2001 Zákonník práce, pán poslanec Matovič nie je v sále, prepadá. Máme tu potom ústavný zákon, dobre. Zlúčená rozprava, áno. Pristúpime k rokovaniu o bodoch 77 a 78 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je pod tlačou 175, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 172. Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má tlač 176, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 173. Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov obidva návrhy zákonov uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Rokovanie v prvom čítaní v zlúčenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 175, a o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov , tlač 176.) [11:30] Veronika Remišová – Vstup predsedajúceho Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, uvediem, oba uvediem naraz a potom sa ešte prihlásim do rozpravy, keby niekto chcel k tomu dať faktické, faktické poznámky. Takže dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992, a dovoľte mi uviesť následne, ktorý s tým súvisí, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. A zároveň, pán predsedajúci, sa hlásim do rozpravy. Ďakujem pekne. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi z gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Dostálovi, aby najprv podal spravodajskú informáciu k tlači 175 a keďže ste mi oznámili, že budete spravodajcom aj pre tlač 176, môžte následne podať spravodajskú informáciu aj k tlači 176. Nech sa páči, pán spravodajca. [11:32] Ondrej Dostál – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady, ak dovolíte, tak by som spojil dve spravodajské informácie. Vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona a k uvedenému návrhu zákona, ktorý s ním súvisí a priamo naň nadväzuje. Návrh ústavného zákona aj návrh zákona spĺňajú z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Rovnako vo vzťahu k návrhu zákona, ktorý nadväzuje na ústavný zákon, predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 6. septembra a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu ústavného zákona aj návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní a rovnako, že návrh zákona, ktorý naň nadväzuje, prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona aj návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce okrem pani navrhovateľky prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, konštatujem, že nemáme prihláseného ústne nikoho, dávam priestor pre pani navrhovateľku, pani poslankyňu Remišovú. Nech sa páči. [11:35] Veronika Remišová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie parlamentu predkladáme návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, ako aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Týka sa to amnestií a týka sa to právomoci prezidenta udeľovať amnestie alebo milosti, pretože vieme, že v podmienkach Slovenskej republiky boli amnestie častokrát udelené pri príležitosti zvolenia nového prezidenta Slovenskej republiky, či to už bol Michal Kováč, Rudolf Schuster alebo Ivan Gašparovič. Ivan Gašparovič pri opätovnom zvolení v roku 2009 amnestiu neudelil, Rudolf Schuster amnestiu udelil aj na konci jubilejného roku v roku 2000 a Ivan Gašparovič udelil amnestiu pri príležitosti 20. výročia samostatnosti Slovenskej republiky. Historická skúsenosť s Mečiarovými amnestiami nám však jasne naznačuje, že existuje priestor na úvahu, či by toto prerogatívum prezidenta, o to viac udeľovanie milosti, nemalo byť obmedzené. Náš poslanecký klub je mimoriadne znepokojený vedomím, že prezident má v oblasti udeľovania milostí a vo veľkej miere aj amnestií prakticky neobmedzené možnosti. V súčasnosti existujú totiž pri udeľovaní milostí a amnestie len minimálne obmedzenia, resp. nápravné mechanizmy, ak sa prezidentom stane takpovediac „náš človek“ a mal by záujem udeliť amnestiu jeho ľuďom, tak je to, v podstate na to neexistuje absolútne žiadna korekcia. Súhlas vlády sa napríklad vyžaduje pri amnestii, čo však keď pochádza aj prezident, aj predseda vlády alebo vládna koalícia z rovnakého, z rovnakej politickej konštelácie, tak to ani neni poistka. Keďže amnestia a milosť musia slúžiť iba na všeobecne rešpektovaný účel, cieľom návrhu tohto návrhu ústavného zákona, ako aj zmeny Trestného poriadku je zavedenie ústavne konformného splnomocňovacieho ustanovenia, vďaka ktorým bude možné v osobitnom zákone, čo robíme v Trestnom poriadku, stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí a amnestií. V slovenských právnych podmienkach vychádza úprava inštitútu amnestie ešte z tradícií ústavnoprávnej úpravy Československej republiky. Ústavná listina Československej republiky z roku 1920 ustanovovala, že udelenie milosti či amnestie bolo vylúčené, pokiaľ išlo napríklad o členov vlády odsúdených alebo obžalovaných pre úmyselné porušenie alebo porušenie z hrubej nedbanlivosti v oblasti svojej úradníckej, úradnej pôsobnosti ústavných alebo iných zákonov. Z uvedeného je zrejmé, že výnimky z tejto právomoci prezidenta nie sú teda ničím nezvyčajným, práve naopak. Cieľom teda návrhu ústavného zákona je zavedenie mechanizmu tzv. blanketného ustanovenia, vďaka ktorému v Trestnom poriadku je možné stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí. Dovoľte teraz sa venovať Trestnému poriadku a ustanoveniam, ktoré zavádzame do Trestného poriadku. Cieľom teda predloženého návrhu zákona zmeny Trestného poriadku je, aby udelením milosti alebo amnestie nebolo možné odpustiť, zmierniť alebo zahladiť tresty uložené súdmi v trestných konaniach za niektorý zo závažných činov korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou. Nie je absolútne žiadny dôvod, aby ľudia, ktorí boli odsúdení za takéto trestné činy, aby im prezident dal amnestie. Ide o trestné činy, ktoré, ktorých dopady majú na spoločnosť mimoriadne škodlivý význam a v dôsledku týchto trestných činov spoločnosť prichádza o stovky miliónov eur, ktoré by mohli byť použité v prospech občanov Slovenskej republiky. Tieto trestné činy sú pred zrakmi občanov skryté a ich odhalenie si vyžaduje obrovské úsilie. Najmä ekonomické trestné činy, trestné činy organizované organizovanou skupinou sú mimoriadne náročné práve na vyšetrovanie a odhalenie. Pri odhaľovaní a potrestaní trestných činov korupcie a zločineckých skupín je nevyhnutný jasný zmysel pre spravodlivosť, odhodlanie a neraz aj odvaha všetkých zúčastnených, počnúc vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami. Vidíme, ako vládna koalícia zmenila Trestný zákon, skrátili sa premlčacie doby, chcela skrátiť, chcela skrátiť tresty za ekonomickú trestnú činnosť. Vidíme, že vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovali závažné ekonomické trestné činy, korupciu, sú vystavení šikane. Vidíme, že špeciálna prokuratúra bola rozpustená, prokurátori, elitní prokurátori, ktorí sa venovali práve vyšetrovaniu ekonomickej trestnej činnosti, korupcie, subvenčným podvodom, tak z prokuratúry boli doslova vyštvaní. A odvážni, poctiví ľudia, či už na polícii, na prokuratúre, alebo aj sudcovia, ktorí čelia útokom, tak sú často vystavení verejnému pranierovaniu zo strany vládnej moci a len preto, že si dovolili vyšetrovať korupciu na najvyšších miestach. A predstava, že by práve páchatelia korupcie či členovia zločineckých skupín, ktorí spôsobili občanom Slovenska obrovské škody, mohli byť hlavou štátu omilostení či amnestovaní bez toho, aby to vo verejnosti výraznejšie zarezonovalo, je pre náš klub absolútne neakceptovateľné. Tu mi dovoľte ešte povedať, toto bola otázka aj v prezidentskej kampani, keď sa to pýtali pána novozvoleného prezidenta Pellegriniho, ktorý povedal, že takéto amnestie on neplánuje udeľovať. Ale tu mi dovoľte pripomenúť aj iné otázky, ktoré boli vo volebnej kampani, ktoré zazneli, keď sa pýtali pána Pellegriniho a HLAS-u, že teda či je za zrušenie špeciálnej prokuratúry, on vtedy vyhlásil, že nie, špeciálna prokuratúra sa nebude rušiť a je zásadne proti tomu. A dnes je už špeciálna prokuratúra zrušená. Takže pokiaľ ide o nejaké vyhlásenia, deklarácie, politikom súčasnej vládnej koalície sa, žiaľ, nedá veriť v tomto, a preto tento zákon má slúžiť práve ako poistka, aby napríklad taký Kočner alebo Dušan Kováčik nedostali amnestiu a neboli, neboli novým prezidentom omilostení. Ďakujem vám veľmi pekne, zároveň vás chcem požiadať o podporu týchto dvoch zákonov a dúfam, že k tomu teda nedôjde, ale hovorím, to, tým by bolo zmarené celé to úsilie spravodlivosti, ktoré vynaložila táto spoločnosť na to, aby zločin a trestné činy boli naozaj potrestané. Ďakujem veľmi pekne. [11:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete vystúpiť? Pán spravodajca? Áno? Nech sa páči. [11:43] Ondrej Dostál Chcel by som oznámiť, že o návrhu ústavného zákona budeme hlasovať v utorok 18. júna o jedenástej hodine. V prípade, že bude schválený, tak navrhujem, aby sme hneď hlasovali aj o návrhu novely Trestného poriadku. V prípade, že nebude schválený, navrhujem, aby sme o návrhu novely Trestného poriadku hlasovali až na druhý deň v stredu o jedenástej hodine, aby predkladatelia mali priestor na stiahnutie návrhu zákona, keďže v prípade, že nebude zmenená ústava, tak by to bol protiústavný zákon, a teda nemá zmysel o ňom rokovať, ak nebude schválený ústavný zákon. Ďakujem. [11:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uvedený ako tlač 235, pridelenie výborom v rozhodnutí č. 238. Predkladateľa tu máme, nemáme tu spravodajcu, pán poslanec Stachura, čiže asi využijeme obdobný, obdobnú procedúru, ako sme využili pri predchádzajúcom, keďže tu nie je spravodajca, prepadne nám tento bod na záver schôdze. Ďalším bodom by mal byť zákon č. 139/1998 o omamných látkach, ale ten ste zobrali, pán navrhovateľ, späť. Ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2003 o prídavku na dieťa. Tento návrh zákona má tlač 252, pridelenie prerokovania výborom je 255. Mal by ho uvádzať poslanec Matovič, ale je to skupina poslancov, tak sa pýtam pána poslanca Šipoša, či ide uviesť zákon. Nebudete uvádzať zákon, prepadá. Znova skupina poslancov, zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 253, prerokovanie výborom 254. To idete uviesť? (Reakcia z pléna.) Dobre, pán poslanec, chválapánubohu. Nemáme tu spravodajcu, pán Vladimír Ledecký by mal byť spravodajca, máte niekoho ako spravodajcu k tomuto zákonu? Lebo budeme musieť použiť znova obdobný postup, ako sme použili pri pánovi poslancovi Vašečkovi, to znamená budeme musieť nechať prepadnúť tento bod. Prerušujem rokovanie na päť minút. (Prestávka.) [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Konštatujem, že sme spravodajcu k zákonu 447/2008, uvedeného ako tlač 253, nenašli. Budeme pokračovať ďalším bodom, bod 83, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, uvedené ako tlač 287. Predkladateľom by mal byť poslanec Matovič, ktorý v sále nie je. Keďže je to návrh skupiny poslancov, vidím tu pána Šipoša, chcem sa opýtať, či ide predložiť tento návrh zákona. (Reakcia z pléna.) Nejde ho predložiť. Prepadáva poradie. Ďalší návrh skupiny poslancov je bod 84, na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 595/2003 o dani z príjmov, tlač 296. Opäť bol poverený poslanec Matovič. Pán Šipoš, chcete predložiť? Nechcete predložiť, prepadáva bod. Bod 85, návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300 Trestný zákon. Predkladá pán poslanec Šipoš. Pán poslanec Dostál ako spravodajca je tu, takže poprosím, udeľujem slovo pánovi poslancovi Šipošovi, aby za skupinu poslancov zákon č. 300/2005 uvedený ako tlač 334 uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 334.) [11:56] Michal Šipoš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, do legislatívneho procesu predkladám za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., je to Trestný zákon v znení neskorších predpisov. V predkladanom návrhu zákona zavádzame do Trestného zákona nový trestný čin, a to je trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky a symbolov Európskej únie. Navrhovaná právna úprava je vo veľkej miere inšpirovaná Nemeckom. Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Za symboly Európskej únie sa považuje vlajka a hymna. Horná hranica trestnej sadzby sa navrhuje na tri roky, obdobne ako pri trestnom čine výtržníctva. Ďakujem za pozornosť a zároveň sa hlásim do rozpravy. [11:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi. Nech sa páči. [11:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie spoločného spravodajcu 90. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 9. septembra. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru a jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. A, pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [11:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý sa prihlásil navrhovateľ. Pán poslanec Šipoš, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. [11:59] Michal Šipoš – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, 1. mája 2024 si Slovenská republika pripomínala 20. výročie vstupu do Európskej únie, do spoločenstva vyspelých demokratických krajín Európy. Poslanci nášho hnutia SLOVENSKO sú eurorealisti a úspešný projekt Európskej únie nechceme búrať, ale to, čo je dobré, chceme zachovať a čo nefunguje, ako má, chceme opraviť. Je potrebné sa však postaviť proti extrémizmu, dezinformáciám či hoaxom a pomenovať, aká je miera akceptovania a spoločenskej tolerancie a kedy je prekročená. A videli sme to aj v poslednom období, keď bola kampaň do európskej, Európskeho parlamentu, že niektorí predstavitelia politických strán, niektorí ľudia, ktorí verejne vystupujú, nemajú problém hanobiť, nemajú problém páliť, nemajú problém ničiť symboly Európskej únie. Videli sme, ako istý bývalý poslanec Národnej rady dokonca spálil vlajku Európskej únie a snažil sa získať nejakých sympatizantov a takýmto nehanebným spôsobom sa chcel prihovoriť svojim voličom alebo ľuďom na Slovensku. Vlajka Európskej únie je jeden z najvýznamnejších symbolov Európskej únie. Symbolizuje jednotu, mier a solidaritu medzi členskými štátmi. Jej ochrana je znakom rešpektu k európskym hodnotám a súčasne záväzkom voči spoločnému projektu európskej integrácie. Pálenie vlajky, či už ide o vlajku Slovenskej republiky, alebo Európskej únie, je čin, ktorý je vnímaný ako urážka a nedostatok rešpektu voči týmto hodnotám, podnecuje napätie a konflikty, narúša verejný poriadok, vyvoláva nepokoj a v neposlednom rade znevažuje demokraciu. V súčasnosti je hanobenie štátnych symbolov Slovenskej republiky posudzované ako trestný čin výtržníctva, je to § 364 Trestného zákona, ale hanobenie symbolov Európskej únie nie je trestnoprávne explicitne upravené. V minulosti boli činy za pálenie vlajky Európskej únie posudzované ako trestný čin výtržníctva, ale neskôr boli preklasifikované ako len priestupok. Sme však toho názoru, že je dôležité chrániť symboly, ktoré predstavujú hodnoty, na ktorých je založená naša spoločnosť. Preto v predkladanom návrhu zákona zavádzame do Trestného zákona nový trestný čin, a to trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky a symbolov Európskej únie. Ako som už spomínal v úvodnom slove, navrhovaná právna úprava je inšpirovaná vo veľkej miere Nemeckom. Vieme, že štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna a za symboly Európskej únie sa považuje vlajka Európskej únie a hymna. Horná hranica trestnej sadzby sa navrhuje tri roky, obdobne ako pri trestnom čine výtržníctva. Na základe... na zákone... v tomto zákone je, tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Návrh zákona predpokladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti alebo vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Takže toľko asi na úvod. Asi každý z vás, ktorý tu sedí alebo ktorý to pozerá, tak vnímal kampaň do volieb do Európskeho parlamentu a boli tu, samozrejme, strany, ktoré sú proeurópske, ktoré si vážia Európsku úniu, vážia si to, že sme súčasťou európskeho projektu, a drvivá väčšina týchto ľudí alebo poslancov sedí v tomto pléne. Nie teraz, v piatok na obed, ale keď buď predkladá nejaký návrh, alebo máme hlasovanie, tak väčšina z poslancov Národnej rady tu sedí, ktorí si vážia Európsku úniu a európske spoločenstvo. Preto by som bol veľmi rád, ak by všetci poslanci, ktorí sú hrdí na to, že sme súčasťou Európskej únie už dvadsať rokov, aby podporili tento zákon, pretože mali by sme si vážiť a rešpektovať symboly nielen naše, nášho Slovenska, Slovenskej republiky, ale vážiť a rešpektovať aj symboly iných krajín a taktiež európskeho spoločenstva, kde vieme, že tých krajín je 27 a je to symbol spolupráce medzi našimi krajinami, medzi ľuďmi, ktorí tu žijú. Na základe toho môžme využívať výhody spoločného európskeho priestoru. Takže asi tí, ktorí ste zaregistrovali v tejto kampani, kde si jeden bývalý poslanec dovolil páliť vlajku Európskej únie, tak každý podľa mňa rozumný a príčetný človek by na základe toho, čo sa tu deje, ako tu niektorí politici rozoštvávajú spoločnosť, ako hanobia symboly nielen naše, ale aj iných krajín, tak toto by sme mali zastaviť, aby sa takéto veci nediali, pretože potom to určite ukazuje nejaké vzory mladým ľuďom na Slovensku, určite to vzbudzuje u mnohých ľudí hnev, nenávisť a vieme veľmi dobre, ako takéto symboly potom môžu eskalovať do akých atakov a útokov nielen na politikov, novinárov, ale aj medzi obyčajnými ľuďmi. Takže je to jednoduchý zákon, ktorý zacieli to, alebo vďaka nemu sa podarí to, aby sa do budúcna takéto veci nediali. A ak sa takéto veci budú diať, tak títo ľudia, ktorí budú hanobiť vlajku Európskej únie alebo symboly nášho spoločného európskeho projektu, ktorého sme súčasťou už viac ako 20 rokov, tak nech potom aj títo ľudia za to si prevezmú svoj podiel zodpovednosti, aby to nebol výsmech do tváre všetkým 27 krajinám, štátom, ktoré tvoria súčasť tohto spoločenstva. Verím, že na to nebudú poslanci koalície pozerať ako na nejaké politikárčenie alebo nebudú teraz sa snažiť hľadať výhovorky len preto, lebo sme s tým prišli ako my, už máme po eurovoľbách, už nepotrebujeme robiť tu nejakú kampaň alebo si tu naháňať politické body, ide o symbol toho, ak sme sa dokázali nejakým spôsobom spojiť po útoku na premiéra Slovenskej republiky a ukázali sme, že chceme spolupracovať, tak práve v takýchto zákonoch by sme mali ukázať tú spoluprácu a mali by sme sa zjednotiť, pretože vieme veľmi dobre, že byť súčasťou Európskej únie nie je zadarmo, nie je to automatická vec, nie každý má možnosť byť súčasťou Európskej únie, a preto by sme mali ako suverénny, hrdý národ sa postaviť k takýmto, k takýmto veciam, ako sme videli v tejto kampani, kde si dovolil bývalý poslanec Národnej rady páliť vlajku Európskej únie, mali by sme sa k tomu postaviť jasne a rázne. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. [11:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Hazucha. Nech sa páči. [12:07] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len drobnosť. Škoda, že aj názov krajiny, napríklad Slovensko, nie je zahrnuté v tomto zákone ako chránený symbol pre účel tohto zákona. Bolo by veľmi zaujímavé, keby si niektorá politická strana napríklad dala názov Maďarsko, že ako by Maďarsko na to reagovalo, že nejaká politická strana sa stotožňuje s názvom krajiny. Takže podľa mňa by to doplnilo tento zákon, keby tam bol aj názov krajiny. Ďakujem. [12:07] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Šipoš s reakciou. [12:08] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hazucha, ja pevne verím, že vy viete, aký je názov nášho štátu a názov je Slovenská republika, takže treba niektoré veci možno doštudovať, pozrieť si, aké sú oficiálne názvy krajín, ale ja rozumiem tomu, že sa vám nepáči, že naše hnutie má názov SLOVENSKO, to rešpektujem, ale my musíme dodržiavať zákony Slovenskej republiky. A zákony Slovenskej republiky sme dodržali, tak ako vy ste si ukradli slovíčko HLAS a môžme sa o tom baviť, že či je dobré, alebo teda pardon, vy ste si zobrali slovíčko SMER, kolegovia vaši si zobrali slovíčko HLAS, no a teraz sa môžme o tom baviť, že či to je správne, alebo nie je to správne. Splnili ste zákon? Splnili. Môžte sa volať SMER, kolegovia splnili zákon, môžu sa volať HLAS, takisto aj my, naše hnutie sme splnili zákon a náš názov je hnutie SLOVENSKO. Čiže v tomto ja osobne nevidím nejaký zásadný problém. Možnože chápem, že sa vám to nemusí páčiť, ale my bojujeme za Slovensko, my si vážime Slovensko a jednoducho chceme presadzovať veci pre Slovensko. Len tento zákon konkrétne je o vlajkách, o štátnych symboloch a o tom, čo sme videli v, pred eurovoľbami v kampani, kde si istý bývalý poslanec dovolil nehoráznym spôsobom uraziť spoločenstvo Európskej únie a vlastne všetkých štátov, ktoré tvoria tento európsky projekt. A toto by podľa mňa nemalo ostať bez potrestania, bez adekvátneho trestu. Čiže tu by sme nemali politikárčiť, mali by sme sa pragmaticky na to pozrieť. Ak máte s tým problém, že to predkladáme my, tak si to osvojte alebo príďte s tým návrhom vy, ak nedokážete prekonať tú bariéru, ale ja si pamätám, že v minulosti pri takýchto zákonoch, ktoré neboli vyslovene že politické, sme aj my vychádzali v ústrety a podporili sme opozičné návrhy. Takže tuná len treba podľa mňa zahlasovať za. Ďakujem pekne. [12:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce k nej ešte navrhovateľ zaujať stanovisko. Pán poslanec? Pán spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej podľa schváleného programu bodom 86, prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 335. A dal by som slovo poslancovi Jakabovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Pán poslanec Jakab nie je v sále, v tom prípade tento bod prepadne v programe a pokračujeme bodom č. 87, a to je prvým čítanie, to je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Františka Majerského a Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 321. Poprosím pána poslanca Majerského alebo iného zástupcu navrhovateľov, aby návrh zákona uviedol. Nie je v sále, aj tento bod prepadáva poradím. Ideme tým pádom na bod 88, a to je prvé čítanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Hajka a Františka Majerského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 322. Dal by som slovo poslancovi Františkovi Majerskému alebo inému zástupcovi navrhovateľov, ale ani tí v sále nie sú, v tom prípade aj tento bod prepadáva poradím. Pokračujeme bodom 89, a to je prvé čítanie návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Stachuru na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, tlač 326. Dal by som slovo poslancovi Stachurovi alebo niekomu inému poverenému zastupovať navrhovateľov, ale nie je v sále, v tom prípade aj bod 89 prepadáva poradím. A ideme na bod č. 90, a to je prvé čítanie návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov, tlač 329. Návrh zákona by uviedla pani poslankyňa Holečková a dal by som slovo buď jej, alebo niekomu inému. Keďže tu nie je zástupca navrhovateľky, tak aj bod 89 prepadáva poradím. V tom prípade pokračujeme, v tom prípade pokračujeme bodom číslo 90, prvým čítaním návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Martiny Holečkovej na vydanie... a pardon, ospravedlňujem sa, to už sme raz, to už prepadlo. Čiže návrh... pardon, 91. Prvé čítanie návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 272, a som rád, že môžem dať slovo poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov , tlač 272.) [12:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja sa pokúsim ten rýchly beh tých bodov trošku zastaviť. (Povedané s pobavením.) Takže dovoľte mi, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty. Cieľom predloženého návrhu zákona je dočasne na jeden a pol roka od 1. júla 2024 do 31. decembra 2025 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a plynový olej, ale teda všetci to poznáme pod názvom nafta, na úrovni 8 %. Predložený návrh bude mať nejaký negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak veľmi pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Takisto bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona teda, samozrejme nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Viac a podrobnejšie poviem už v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. [12:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi Janckulíkovi. Nech sa páči. [12:16] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [12:17] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán poslanec Viskupič ako navrhovateľ. Nech sa páči. [12:25] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ja si dovolím bližšie k tomuto návrhu zákona. Áno, on tu už nejaké tie týždne leží v parlamente, preto teda začnem tým, že áno, tam bola účinnosť od 1. 7., takže, samozrejme, ak by sme sa dostali do druhého čítania, tak sa účinnosť, samozrejme, musí primerane upraviť. Ale teda poďme k podstate, k podstate. Čo sa týka cien benzínu a nafty, v nedávnom období znovu atakovali veľmi-veľmi vysoké úrovne. Pamätáme si aj vyjadrenia vtedajšej opozície, ako veľmi by s tými cenami zatočili a že teda by, samozrejme, zabezpečili, aby ľudia mohli tankovať lacnejšie, a teda aby sa takto pomohlo ľuďom. No, nejak nevidíme v tejto, v tejto veci žiadnu aktivitu zo strany koalície, tak preto vlastne je tu tento návrh a bude aj ďalší, ktorý vlastne dáva možnosť to, čo samotná vládna koalícia sľubovala občanom, aby sa znížili ceny benzínu a nafty. Áno, ja poviem, že ak sa pozrieme teraz na ceny, tak je tam trošku prehup, tie ceny prestali rásť, dokonca aj klesli, ale vieme, že to sa hýbe, predpoklad je, že počas letnej sezóny a potom zasa aj, samozrejme, na jeseň, keď už je aj vykurovacia sezóna a tieto veci, tie ceny zasa jednoducho pôjdu hore. Čiže jedna vec je, bolo by dobré si dostáť sľubom a zabezpečiť rozumnejšie, teda nižšie ceny palív pre občanov, ale zároveň to má, samozrejme, ešte jednu rovinu. Proste vždy sa snažím predkladať návrhy zákonov také, aby dávali zmysel, aby buď pomohli, alebo minimálne nezaťažovali verejné financie. Čiže je tu ešte táto rovina. Sme malá krajina, máme susedov a tá realita je, že pri tých cenách, ktoré sú najvyššie vo V4, dokonca ešte aj v Rakúsku sú nižšie ceny palív ako na Slovensku, a polovica Slovenska je v dostupnosti, žije v dostupnosti asi cca 50 kilometrov od hraníc, takže tá cezhraničná turistika nie je len za nákupom potravín, ale napríklad aj za nákupom benzínu a nafty je výrazná. Prejavuje sa to dokonca, aj keď pozeráme údaje štatistické, ako sa vyvíja maloobchodný predaj, tak v podstate je tam jasne vidieť prepad predaja alebo teda výkonov čerpacích staníc, z čoho sa to teda určuje, a je vidieť, že predaj či benzínu, či nafty je výrazne nižší ako vlani. Čiže jednoducho aj tieto údaje potvrdzujú to, že občania chodia tankovať do prihraničných oblastí zahraničia. Samozrejme, tá miera závisí od toho, aké tie aktuálne ceny sú. Čím sú vyššie ceny, tak ten rozdiel je proste, samozrejme, aj v tom absolútnom čísle vyšší. Ak sú trošku nižšie, tak proste je nižší, ale stále tam je. To znamená, tá druhá rovina, prečo tento návrh predkladám, je, aby sme otočili tento trend, aby všetci občania kupovali tuná na Slovensku palivá, pretože ak kupujú v zahraničí, tak jednoducho vláda prichádza, alebo verejné financie prichádzajú o kompletný výnos dane, spotrebnej dane, takisto kompletný výnos dane z pridanej hodnoty a pri benzíne je zrovna podiel týchto platieb štátu viac ako 60 %. To znamená, každý jeden človek, ktorý natankuje v Poľsku, v Maďarsku, Česku, v Rakúsku, už kdekoľvek, jednoducho odniesol veľa financií do zahraničia a jednoducho potom chýbajú tuná. Takže tá vec je, aby sa ľuďom neoplatilo kupovať v zahraničí. Tie ceny naše by mali byť nastavené, my by sme mali byť na úrovni alebo ideálne najnižšia krajina V4, čo sa týka cien. Je tam ešte aj ďalší bonus, sme malá krajina, ľudia vedia, aké sú tie ceny. Proste prechádzajúci, tranzitujúci, či už teda nákladná doprava, alebo aj osobná, natankujú pred jednými hranicami, prejdú malé Slovensko, natankujú za ďalšími hranicami, a zasa je výnos pre Slovensko nulový. Takže ak by sa znížili ceny, či už teda, ako v tomto návrhu zákona navrhujeme, znížením dépeháčky, tak sa ešte stane aj to, že zahraniční občania, či už tranzitujúci, alebo opačne, žijúci v pohraničí našich susedných krajín by mohli ísť tankovať na Slovensko a na takomto rozsahu by ten výnos štátu mohol byť dokonca aj vyšší. Samozrejme, navrhujeme to na, alebo navrhujem to na ohraničené obdobie, takisto vždy ctím to, že zákon má vzniknúť a má mať, má mať aj nejakú sunset klauzulu, to znamená, má skončiť a ak sa teda, samozrejme, zistí, že bol významný, bol prínosný, tak, samozrejme, dá sa znovu schváliť, respektíve predĺžiť jeho účinnosť. Takže aj toto je v tomto návrhu zakotvené, že to navrhujeme v tomto momente na jeden a pol roka. Čo sa týka sadzby 8 %, áno, je tam určitý rozpor s únijnými pravidlami, ale je to možné, dočasne sa to urobiť dá. Je to dočasné a máme aj príklad, toto isté urobilo Poľsko, ktorí tiež znížili sadzbu dane z pridanej hodnoty na palivá na 8 %, takže aj z tohto pohľadu je to možné. Vie to byť, samozrejme, je hlavne na rozhodnutí aj vládnej koalície, či by si vedela predstaviť a podporila tento návrh zákona. Každopádne ja prosím celé, v tomto momente síce prázdne, prázdne plénum, ale poprosím teda o podporu. Za mňa v tomto momente všetko. Ďakujem pekne za pozornosť. [12:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Janckulíkovi, ktorého určil gestorský výbor pre financie a rozpočet. Prosím, máte slovo. [12:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, tak sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ešte ústne. Nie je tomu tak, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte navrhovateľ zaujať stanovisko? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode. A pokračujeme bodom č. 93, návrhom alebo teda prvým čí... 92 sme prešli teraz. (Reakcia z pléna.). Aha. Áno, áno. Teda návrh, prvé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, teda tlač 273. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov , tlač 273.) [12:25] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Máme tu pár kolegýň a troch kolegov, takže všetkým vám ešte raz želám príjemné piatkové popoludnie. No, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady. Cieľom predloženého zákona je zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Návrhom zákona sa pre jedenapolročné prechodné obdobie znižuje spotrebná daň z bezolovnatého motorového benzínu zo súčasných 514 eur na tisíc litrov na 359 eur na tisíc litrov a spotrebná daň z nafty sa znižuje z 368 eur na tisíc litrov na 330 eur na tisíc litrov. Poviem zase len krátko. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, takisto s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade takisto aj s právami Európskej únie. Bližšie poviem v rozprave, do ktorej sa zasa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [12:27] Igor Janckulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [12:27] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [12:28] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Takže máme pred sebou druhý zákon z rovnakej kategórie, to znamená s cieľom znížiť predajné ceny pohonných látok, to znamená benzínu a nafty, a pomôcť takto ľuďom, občanom, ale zároveň aj firmám a zabezpečiť, aby sa ceny stali konkurencieschopnými aj oproti zahraničiu a takto vlastne aj z väčšieho rozsahu predaných palív získať vlastne následne aj nejaké peniaze do štátneho rozpočtu. Z jedného pohľadu, že naši občania nebudú tankovať v zahraničí a nebudú tak podporovať rakúske verejné financie napríklad, a opačne, dajme šancu práve ľuďom z Rakúska z pohraničia alebo z Maďarska alebo aj z Česka, aby si lacnejšie natankovali na Slovensku a podporili tak naše verejné financie a pomohli proste takto Slovensku. Čiže prečo je to tak. Tieto návrhy som dával dva a sú to dve možnosti, ako s tým môže vládna koalícia niečo urobiť, samozrejme, dáva zmysel urobiť buď obe, alebo len jedno z toho, už je to na zvážení, alebo aj nič možno, ale treba potom jasne povedať, že toto potom už nie je politika proste reálnej pomoci ľuďom. Zasa poviem, práve palivá sú tým, tou komoditou, kde má štát asi najväčší podiel vlastne z tej celkovej ceny, keď sa spočíta spotrebná daň, keď sa spočíta dépeháčka, tak je to vyše 60 % z ceny koncových palív z toho, čo platí občan, ide týmito formami štátu. Možno je zaujímavé vedieť, možno to každý nevníma, že to zdaňovanie ako veľmi je to drakonické, že keď si zoberiete, že teda na tisíc litrov benzínu je spotrebná daň 514 eur, čiže je to vlastne nejakých 51 centov z každého jedného litra. To sa možno človeku tak lepšie vníma. No ale štát, samozrejme, vyberá aj tú dépeháčku a keďže spotrebná daň je súčasťou ceny, tak vlastne to nielenže platíme z toho zvyšku, ale vlastne štát nás ešte aj z tej spotrebnej dane, ešte aj z toho je vlastne, je vlastne ďalšia daň, takže štát nám uvalí na nás jednu daň a potom na tú daň uvalí ďalšiu daň a nechá to občana zaplatiť. No len aby sme, prosím, vnímali tú druhú stranu, keď aj tu častokrát sa prijímajú rôzne potom že aj nezmyselné podpory alebo čokoľvek, proste všetko pochádza od ľudí. Každé jedno euro, ktoré, ktoré štát minie, proste najprv musel niekomu zobrať a tieto výnosy zo spotrebných daní sú, to sú fakt miliardové položky. Platia to ľudia. Takisto to zasa, ako hovorím vždy, ctím to, že keď zákon vzniká, mal by mať nejakú obmedzenú platnosť, aby sa ukázalo, či dáva zmysel, takže súčasťou je teda povedané, že je to na určité obdobie, na rok a pol s tým, že teda, samozrejme, dá sa predĺžiť alebo nepredĺžiť a potom by boli pôvodné, pôvodné parametre. Čo tak ešte povedať k tomu? Možno by bolo dobré vnímať to, že kde sú tie naše, kde sú tie naše sadzby. Veď Európska únia, aby sme zasa vnímali, samozrejme, pracuje, každá jedna krajina má povinnosť mať spotrebnú daň na palivá, okej, rešpektujme, ale tu je otázka, že prečo by Slovensko, ktoré inak naša životná úroveň je druhá najnižšia v Únii, naše platy zďaleka nedosahujú priemernú výšku Únie, prečo vlastne my máme tú spotrebnú daň vyššiu ako to požadované únijné minimum. Zasa sú tu dva pohľady. Jeden je, veď keď tí naši ľudia ani nezarábajú aspoň priemerne v Únii, ani naša ekonomika neni aspoň priemerne výkonná v Únii, tak proste dajme im tú sadzu najnižšiu. Čiže vlastne to, kam tie sadzby znižuje tento môj návrh, tak je na to európske minimum, hej, čo tiež nie je málo, veď sa to v prípade toho benzínu znižuje na 359 eur na tisíc litrov alebo zasa cca 36 centov na jeden liter, stále je to veľa. Aj z tohto ešte štát bude mať vlastne aj ďalšiu dépeháčku. Takže buďme v tomto takí, že najnižšiu možnú, možnú cifru tam dajme. A takisto veď, ja trošku odbočím k Írsku. Írsko, keď sa pozriete na daňové sadzby, má ich v podstate asi najnižšie v celej Európskej únii. Viete, aký má Írsko problém? Írsko má tak vysoké príjmy štátneho rozpočtu, že nevie, čo s tými peniazmi, nevie, kam ich ukladať, lebo ich, samozrejme, nemôže rozpustiť v spotrebe, lebo zasa len by to rozbilo ekonomiku, a je to preto, že je tam výrazná ekonomická aktivita. Že áno, veľké nadnárodné firmy globálne zdaňujú tam, že tam proste fakt akože tá ekonomika šliape a je to práve preto, že je málo alebo výrazne menej brzdená daňami ako tuná na Slovensku. Ak je niečo, na čom sa vieme zhodnúť ekonómovia, neekonómovia, všetci aj tu v pléne, daňové zaťaženie je brzdou pre ekonomiku. Je. A platí tam, samozrejme, ďalšie pravidlo, že čím vyššie daňové zaťaženie, tým je to vyššou brzdou ekonomiky, tým viacej to brzdí ekonomickú aktivitu a jednoducho, keď sa pozrieme tam, kde my sme, no tak Slovensko, ak niečo má robiť, tak má podporovať ekonomickú aktivitu, znižovať dane a z tohto potom môžme mať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, tak ako je ten príklad Írska. Nie to dusiť všade, nie tuto mať drakonicky vysoké sadzby spotrebnej dane, nie vymyslieť ďalšiu spotrebnú daň z cukru a, ja neviem, ďalšie a ďalšie proste nové dane alebo zvyšovanie existujúcich sadzieb daní a odvodov. Toto všetko vo finále bude viesť len k úpadku, k stagnácii alebo teda k stagnácii a úpadku a jednoducho nepomôže to. Takže zasa nehovorím, že je to najväčší možný krok, ale je to krok, ktorý uľahčí ľuďom, pomôže, pomôže firmám, zlepší konkurencieschopnosť Slovenska, dá nám možnosť konkurovať zahraničiu a vo finále to môže dokonca, práve opačne, priniesť nejaké príjmy navyše. Aj keď, samozrejme, ten základný a prvý vplyv vnímajme ako negatívny, ale môže sa výrazne znižovať vlastne tým vyšším rozsahom, vyšším množstvom predaných, predaných pohonných hmôt. Ďakujem pekne za pozornosť. [12:28] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Keďže som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, v tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa k nej ešte chce vyjadriť navrhovateľ, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode. A ideme na ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Je to tlač 280 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 294. Dávam teraz slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Branislava Gröhlinga, Jany Bittó Cigánikovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe , tlač 280.) [12:37] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Opäť ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Predkladáme ho na rokovanie Národnej rady poslanci za stranu SaS Branislav Gröhling, Janka Bittó Cigániková, Vladimír Ledecký a ja. Cieľom predkladaného návrhu je vytvoriť základný ústavný rámec pre tvorbu dôchodkovej politiky na Slovensku do budúcna. Zasa asi teraz iba takto krátko a bližšie, bližšie návrh predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. [12:37] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že sa k nej dostaneme, lebo to predpokladá účasť... (Reakcia navrhovateľa.) Vynikajúce, takže tým pádom nie je tu síce pani poslankyňa Škopová, ale máme tu náhradníčku pani poslankyňu Turčanovú z výboru pre sociálne veci, takže jej dávam slovo. [12:38] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol teda výborom určená ako náhradník za spravodajkyňu k návrhu ústavného zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 280. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 294 z 25. apríla 2024 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [12:38] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a ako prvý sa do nej prihlásil navrhovateľ pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [12:40] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Takže už úvody nechám tak, už som pozdravil viackrát. (Povedané s pobavením.) Takže poďme na to. Čiže myslím si, že v podstate pred nejakým obdobím, teraz sa to síce utlmilo aj kvôli teda zdravotnej indispozícii pána premiéra, ale videli sme v posledných mesiacoch zasa útoky na druhý sporiaci dôchodkový systém. Ešte predtým, ak si pamätáme lex konsolidácia, tak tam bolo jasné zníženie platieb do II. piliera z 5,5 % na 4. To znamená, vidíme jasné oslabovanie II. piliera. Myslím si, že je každému jasné, že demografická situácia sa bude zhoršovať a jednoducho ak budeme chcieť mať v budúcnosti aspoň aké-také dôchodkové zabezpečenie, jednoducho to nepôjde len cez I. pilier, nepôjde to. Bude treba aj II. pilier, ktorý bude ale musieť mať rozumnú veľkosť a takisto aj ochranu štátom. A takisto v tomto zákone hovoríme aj o tom, že treba ešte aj III. pilier, sporivý pilier, kde si aj človek sám dobrovoľne ešte musí sporiť a takto si zvyšovať, zvyšovať svoj dôchodok. Čiže akoby tento zákon prináša takú kostru, lebo dnes vlastne ideme od mantinelu k mantinelu. Jedna vláda podporuje II. pilier, druhá ho ničí, takisto sa proste vlastne doťahujeme stále v I. pilieri. Raz je tam limitovaný vek do dôchodku, raz je tam nejaký automat. Toto proste ničomu nepomáha, čiže tento náš návrh zákona má ambíciu dať takú nejakú kostru, ústavnú kostru, na ktorej by sa dohodla vlastne zasa raz celá politická, celé politické spektrum, a potom následne, samozrejme, tie detaily sú možné meniť. A úplne ja uznávam, že vládna koalícia, nech je akákoľvek, vždy má právo, samozrejme, meniť, čiže toto je úplne v poriadku. No a teraz vlastne by som tak nejak prešiel možnože trošku podrobnejšie. Takže sociálno-poistný dôchodkový systém dostal svoj základný rámec reformou v rokoch 2023, 2024. (Správne "2003, 2004", pozn. red.) Vtedy bol vytvorený ten duálny systém sociálneho poistenia, tzv. teda I. pilier, a systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. pilier. No a chvíľku potom boli vlastne tieto dva piliere doplnené ešte o ten tretí systém, o doplnkové dôchodkové sporenie. To je to, kde si dobrovoľne sporí občan a, samozrejme, aj dnes mu tam prispieva zasa niečo aj jeho zamestnávateľ. No, ako som už spomínal, v súčasnosti je tvorba dôchodkovej politiky plne v kompetencii exekutívy bez akýchkoľvek ústavných mantinelov. Každá, každá vláda od toho roku 2003, 2004 zanechala na dôchodkovom systéme svoj rukopis, v dôsledku čoho má dôchodkový systém dnes úplne inú podobu, ako bola pri reforme zo začiatku tisícročia. Nehovorím, že všetky zásahy systém poškodili, ale vo všeobecnosti tieto zásahy priniesli nízku mieru stability, nízku mieru predvídavosti nášho dôchodkového systému, ale, a to vidíme, aj nízku mieru dôvery v dôchodkový systém, v jednotlivé piliere. Predložený návrh, teda máme ambíciu vystužiť tento dôchodkový systém pevnou kostrou nemenných, resp. nie tak ľahko zmeniteľných ústavných imperatívov, ktoré by boli dlhodobým garantom jeho odolnosti voči individuálnym preferenciám tvorby sociálnej politiky každej vládnej moci, samozrejme, bez ohľadu na jej politické zloženie. Ja som presvedčený, že so stanovením základných ústavných téz tvorby dôchodkovej politiky by nemala mať problém žiadna časť politických elít. Predložený návrh preto prichádza s návrhom viacerých základných pravidiel, na ktorých by mohla vzniknúť celospoločenská zhoda naprieč celým politickým spektrom, alebo teda minimálne som presvedčený minimálne na tej rozpočtovo zodpovednej časti, ale ja som presvedčený, že by mala na celej, na kompletne celom spektre. Návrh ústavného zákona si zachováva povahu ústavného zákona, ktorý vo všeobecnej rovine stanovuje iba základné zásady, ale, samozrejme, tú konkrétnu realizáciu a pretavenie do zákonov ponecháva na jednotlivé vlády, to je to, čo skutočne rešpektujem. Tá, tie strany, tá koalícia, ktorá dostala dôveru od občanov, samozrejme, má právo a hovorím aj povinnosť proste pracovať, a teda aj meniť tieto, tieto zákony v nejakom ústavnom rámci. Návrh zákona bude mať aj pozitívny, aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože vnímame, že napr. ten druhý pilier zo začiatku akoby zhoršuje vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože tie peniaze, ktoré dnes sú vyberané formou sociálnych odvodov, nie sú okamžite posunuté alebo minuté v tom priebežnom systéme, ale odkladajú sa do budúcnosti. Čiže, áno, dnes, a často to aj vládna koalícia rozpráva, že vlastne na tom akoby strácajú, ale tu si treba ale uvedomiť, že ono sa to, a nebude to už dlho trvať, keď sa to otočí. Pretože stále viac a viac dôchodkov bude z toho II. piliera vyplácaných, čo zasa, opačne, bude pomáhať verejným financiám, takže, takže toto treba mať na pamäti, na pamäti celé. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie. No, ja som presvedčený, že vie to mať vplyv aj na podnikateľské prostredie, ale toto sú skutočne už také, také veci nadlho. Určite však bude mať tento návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a bude mať tiež pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. No, možno by bolo dobré si prejsť vlastne tak nejak že trošku konkrétne, že o čom asi to je. Napríklad ustanovujeme tú vec, že teda za dobu na účasti na priebežne finančnom dôchodkovom systéme sa považuje aj doba starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení. Suma úhrady sa vypočítava z predchádzajúceho príjmu. A, samozrejme, prečo? Pretože je asi každému jasné, že nie je dobré, aby keď sa teda žena stará o dieťa a následne by mala z tohto, z tohto dôvodu proste negatívny vplyv, alebo by bol negatívny vplyv na jej budúci dôchodok. Takže toto je jedna z vecí, na ktorých sa treba jasne zhodnúť, a potom sú už tie detaily, že ako je to správne nastaviť. Takisto, samozrejme, je fajn, ak by bolo deklarované za každoročné minimálne zvyšovanie dôchodkov o dôchodcovskú infláciu. Áno, máme to aj teraz, ale bolo by to dobré dať ten rámec teda do ústavného zákona, a teda ale zároveň aj to, že zároveň maximálne zvyšovanie o mieru rastu platieb do priebežného systému odvodov. Prečo? Pretože jednoducho treba vnímať aj to, čo sa deje teraz, že jednoducho ten I. pilier, áno, je pod populistickým vplyvom vlády, ktorá sa, budem zasa hovoriť všeobecne, ale vidíme to aj teraz, ktorá sa takto snaží si vlastne akoby kupovať dôchodcov. A keď sa pozrieme, že náš dôchodkový systém ešte v roku 2022 v podstate nepotreboval žiadne, resp. bolo tam nejaké minimálne dofinancovanie zo štátneho rozpočtu na úrovni okolo 100 mil. eur, tak o rok neskôr, v 23. už to bola suma v stovkách miliónov, tento rok to bude suma, v rozpočte bolo plánovaných 1,6 mld., už je to zmenené na 2,5 mld., proste. 2,5 mld. treba doplniť do Sociálnej poisťovne, aby bola schopná vyplatiť všetky dôchodky, ktoré teda boli schválené, a teda sú zákonné. Toto sa bude zvyšovať s každým ďalším rokom a jednoducho proste toto je neudržateľný systém. A to sme dnes v situácii, kedy tá demografia je pre nás najprívetivejšia, že robí najviac ľudí a relatívne málo ľudí je na dôchodku, ale teraz fakt sme na tom pozitívnom vrchole. S každým ďalším rokom, a to sa deje už teraz, odchádza viacej ľudí do dôchodku a menej a menej ľudí prichádza do systému, tých mladých ľudí, ktorí to budú platiť, čiže dnes, už dnes sa dá povedať, že tie dôchodky, ktoré máme dnes, sú neudržateľné a s každým ďalším rokom budú neudržateľné viac a viac. Čiže ak sa nič neurobí, tak proste tie dôchodky a tá schopnosť žiť z dôchodku bude len a len horšia. Aj preto vlastne musíme aj toto jednoducho nejak limitovať. A zasa, akúkoľvek vládu. Je úplne prirodzené, že to je sedliacky rozum, veď tak keď tým dôchodcom máme platiť dôchodky, máme, veď to je samozrejmé, veď tí dôchodcovia pracovali pre krajinu, to je úplne, o tom nie je pochýb, ale nemôže to fungovať, že sa s každým rokom bude platiť viac a viac a jednoducho tie príjmy tam nie sú. To je proste, to je neudržateľné, to je morálny hazard a vo finále na to ale aj tak doplatia tí dôchodcovia. A zasa, nehovorím niečo, čo som si buď ja vymyslel, alebo nejaký teoretický ekonóm spočítal. To sa stačí pozrieť do Grécka. Tam to presne tak bolo, zvyšovali, zvyšovali, až jedného dňa ste prišli do bankomatu, to je síce pekné, že ste mali tie peniaze na účte, ale nevypľuli vám z toho bankomatu. A keď vám poslali ďalšiu, ďalší mesačný dôchodok, tak vám ho už potom poslali o 30 % nižší, lebo tá krajina jednoducho nemala na to, aby to vyplatila. Toto sú všetko dôvody proste, prečo sa snažíme dať tento návrh zákona, aby to celé bolo udržateľné. Ja si myslím, že na tomto by sme sa fakt mali zhodnúť všetci. No, potom čo sa týka ďalšieho, je, že ustanovuje sa, že, a ústavným zákonom teda deklarujeme súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov v II. aj III. pilieri. Jednoducho a s týmto je spojená ich neodňateľnosť, resp nemožnosť vyvlastnenia. Toto je niečo, čo dnes akože nie je zasa definované a to potom aj spôsobuje nízku, nízku vieru v budúcnosť napr. II. piliera a, opačne, vysokú vieru v to, že sa vlády pozerajú na to, že ako tie peniaze odtiaľ vytiahnuť a použiť tie odložené peniaze na budúcu spotrebu na dnešnú. Toto je, toto je to riziko. Zoberme si, že máme štátny rozpočet. Áno, aktuálna vláda hovorí, že to tá zlá robila, robila zle. A ja som tu viackrát hovoril, že to skutočne vo veľa prípadoch robila aj tá vláda, kde sme my boli, zle, ale keď si zoberieme, že vlani bol deficit, ja hovorím, že až 4,5 %, čo je obrovsky veľa, ale, bohužiaľ, a ja to tu musím jasne povedať, aj táto vláda to robí zle, pretože ten deficit pre tento rok bude približne 6 %, čiže ešte o ďalšie percento vyšší. Navzdory tomu, že vláda má vo všetkých parametroch písané, že chce aspoň 1 % konsolidovať, ale tá realita je tá, že to jednoducho robia všetky vlády zle, niektorá menej zle, druhá viacej zle, ale jednoducho všetky zle. Prečo? Pretože ani jeden, jeden jediný rok histórie Slovenska nebol rozpočet prebytkový. Vždy bol deficit, raz menší, raz väčší, niekedy zúfalo veľký, ale jednoducho vždy bol deficit. Samozrejme, to isté platí o dlhu a môžme sa teraz baviť o jeho absolútnej výške, tá takisto rástla každým jedným rokom. Dnes máme takmer 70 mld. a je to nejakých 56 %, čiže, a môžme sa teda baviť o tej výške dlhu v percentách. To znamená v relatívnej miere voči hrubému domácemu produktu. Tam takisto vo veľa rokoch stúpal. V niektorých dobrých rokoch trošku klesal, ale generálne aj tam tá situácia sa výrazne zhoršuje. No a vidíme to, že kde sa štát chytí, tak jednoducho tam tie peniaze chýbajú, ale našťastie ten druhý pilier je jediná vec, normálne keď sa pozrieme na taký ten vôbec ten najširší okruh financií, kde tie peniaze sú, normálne že na ten II. pilier by sme mali byť všetci hrdí, pretože to sú jediné peniaze, ktoré neboli okamžite minuté, boli teda dané na osobný účet každého jedného sporiteľa, z ktorého potom bude mať dôchodok, a tie sú tam. Dnes je tam okolo 15 mld. nasporených a, bohužiaľ, ale mohlo tam byť cca 28, keby nebol ten nešťastný zásah v roku 2013, kedy vtedajšia vláda proste povedala, že um, akcie sú nebezpečné, všetkých prenesme do konzervatívnych fondov. Nuž, len spravili to vtedy, keď boli akcie na najnižšej úrovni a keď nasledovalo desať rokov takmer nulového, alebo nulového zhodnotenia konzervatívnych fondov, a tie akcie proste, bohužiaľ, za tých desať rokov stúpli raz toľko. Čiže my sme sa mohli baviť o 28 mld., bavíme sa o pätnástich. Normálne že na toto sú príklady ľudí, lebo vlastne štát všetkých prehodil do konzervatívneho, ale človek sa mohol, vlastným rozhodnutím sa mohol prehodiť naspäť a je kopu rodín, ktorí to spravili že tak, klasika, rozložme riziko, jeden zostaňme v konzervatívnom, ďalší sa vráťme do tých rastových. Dnes tam majú fakt ľudia raz toľko. Ten, čo zostal v konzervatívnom, má máličko, ten, čo proste sa prehodil znovu do rastového, má raz toľko. Čiže tuto vidíme, že aký obrovský vplyv majú rozhodnutia štátu, bohužiaľ, toto bolo fakt že veľmi, veľmi, veľmi neodborné rozhodnutie štátu, a aký veľký vplyv môžu mať. Čiže aj toto je tu, kde ten zákon proste dávame, aby to malo nejakú, nejakú stabilitu. Takže... ale chcel som teda povedať toľko, že toto je jediné miesto, kde sú nejaké peniaze, ktoré sú odložené, ktoré sú neminuté, ktoré sú odložené na budúcu spotrebu, ktorá jasne nastane. To sa zasa všetci zhodneme, len sa ešte musíme zhodnúť, a to prináša tento zákon, že tú budúcu spotrebu fakt musíme nechať na budúcu a nie ju zobrať a zjesť teraz. A tiež sú dve roviny toho zjedenia, lebo vláda povie, že veď ale my sme nikomu nič nezobrali, keď sme znížili tie odvody. No nezobrali ste v momente ich zníženia. Ale keď ste ich znížili k 1. 1. ´24 a keď sa my na to pozrieme k 31. 12. ´24, tak už to, že tam človek mohol 5,5 % a má len štyri, to je vlastne takmer o tretinu zníženie, tak jednoducho aj takýmto, takouto formou sa jednoducho zobralo tým ľuďom, hej, že im tam nie toľko príde. Ale, a hovorím, to sme videli a tým som začal vlastne moju rozpravu, že vláda ale aj pozerá aj na tie peniaze, čo sú tam. A to zasa, to nehovorím, že nie, to sa ešte nestalo. Veď vždy, keď bol, a ja to, raz to meno spomeniem, Robert Fico pri vláde, tak vždy otváral II. pilier a s otvorením piliera, keď človek odtiaľ odíde, tak odchádzajú aj tie nasporené peniaze do priebežného. Áno, samozrejme, človek dostane tú náhradu z prvého, ale jednoducho tie peniaze proste odtiaľ odídu a presunú sa do aktuálnej spotreby. To, čo tam bolo pre budúcnosť, sa minie okamžite. Čiže toto je tá, ešte tá ďalšia forma, ktorá je veľmi-veľmi škodlivá, a toto je ďalšia ambícia toho zákona, aby sa jasne deklarovalo, že je to súkromné vlastníctvo a sú to peniaze sporiteľov, ktoré budú jasne použité na ich dôchodok, alebo, a to sa tiež málo pripomína, ak človek zomrie pred dosiahnutím dôchodkového veku, sú to dediteľné úspory. Dostanú ich dediči. Čiže zasa proste tí, ktorých tatino proste fakt že celý život pracoval, bohužiaľ, nedožil sa dôchodku, tak aspoň tá časť toho II. piliera vie pomôcť potom jeho deťom, vnukom, už akokoľvek. Takže napríklad takéto tam je. Už som teda spomínal, spomínal o tej stratégii, čiže navrhujeme, aby sa ustanovila predvolená sporiaca stratégia, ktorá je zložená z pasívnych investícií a rešpektuje vek sporiteľa, ktorú je možné zmeniť iba aktívnym vyjadrením vôle účastníka. Čiže je to, je to jednoducho, aby tam bola nejaká predvolená stratégia, aby... Áno, niekto môže povedať, že aj automaticky dať všetkých do konzervatívnych bola stratégia, ale to bola stratégia ale že zlá, akože ukážka, ako by stratégie nemali vyzerať. Čiže tá predvolená, predvolená stratégia má rešpektovať proste vek. To znamená, čím ste ďalej od dôchodkového veku, ergo čím sme mladší, tým nech je tam viacej tých akciových proste investícií, proste áno, sú rizikovejšie, ale v dlhodobom horizonte výnosnejšie. A postupne, postupne, ako sa človek blíži vlastne k dôchodkovému veku, tak sa vlastne presúva ten podiel investícií z tých akciových do povedzme teda dlhopisových a ktoré sú teda nižšie výnosnejšie, ale už v tom krátkom čase, samozrejme, aj menej akoby padajú a takto vlastne to zvyšuje tú istotu. Čiže toto je vlastne zasa proste forma normálnej investičnej slušnej stratégie, ktorá vo finále zabezpečí tomu sporiteľovi najvyšší výnos. Takže toto. No a potom ďalšia vec, áno, ďalšia. Takisto počujem od napríklad ministra sociálnych vecí, no veď aj dnes je II. pilier ústavne chránený. Áno je, on je spomenutý v ústave, ale de facto, ak doňho nebude už teraz že štyri percentá odvodov, ale pol percenta, tak je splnená ústavná podmienka, že teda vlastne zostal zachovaný II. pilier, ale reálne ste ho vlastne tak zminimalizovali, že sa stal absolútne nevýznamným a vlastne nefunkčným. Preto zasa jedným z ďalších ustanovení je, že jednoducho tento zákon zabraňuje marginalizácii sporiaceho systému a určuje jeho podiel na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe na minimálne jednu štvrtinu. To znamená, proste by bolo v ústave, že minimálne jedna štvrtina odvodov sociálnych, už nech budú v akejkoľvek výške, skončí v tom II. pilieri, a tým pádom bude deklarované, že nielenže II. pilier bude, ale bude aj do nejakej miery plniť svoju funkciu. Samozrejme, je to minimálne. Zasa, veď to závisí od toho, ako sa tá krajina vyvíja, proste aby tam mohlo byť aj viacej. Ale dôležité je to, aby s tým nemohol niekto buchnúť po stole a povedal, že pol percenta do druhého, celý zvyšok do prvého, hej? Proste, takže napríklad takto. Takto by som asi mohol pokračovať, ale myslím si, že na vykreslenie toho vlastne, že o čom, o čom je tento náš návrh zákona, to akoby stačí. Dokonca mám aj dve faktické pripomienky. Takže ďakujem pekne a skončil som. [12:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ako prvá, pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [13:00] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, Majo, ja by som mala aj viac ako dve minúty, takže pochybujem, že to vôbec stihnem. Veľmi pekne ti ďakujem za toto explicitné a jasné vysvetlenie ústavných princípov pre udržateľnosť dôchodkového systému. Rozmýšľame rovnako. Ja viem, že tejto téme sa venuješ už dlho. Ja som dokonca bola aj na tej vašej konferencii, ešte to bol možno rok 2022, ak správne rátam, kde ste si naozaj pozvali špičky odborníkov na dôchodkový systém, a viem, že na tom robíte dlhodobo. My veľmi podobne so Štefanom Kiššom sme spísali veľmi-veľmi podobné ústavné princípy. Bodaj by to prešlo. Je to taká jemná utópia, keďže sa tu pokúšate o ústavný zákon a treba naň teda ústavnú väčšinu. Ale bodaj by toto koalícia počúvala, pretože aj medzi koaličnými poslancami a poslankyňami sú, predpokladám, štyridsaťroční ľudia plus-mínus, ktorí si snáď asi sporia v II. pilieri, možno aj v treťom, ktovie. A neviem, že či sa im páčia tie zásahy, ktoré tu už boli urobené. Ja som bola na iks debatách s pánom Ondrušom, s pánom Tomášom, kde tvrdili, že už žiadne iné zásahy do II. piliera počas tejto doby nebudú. Ale oni už sa udiali, hej? To, že nám on hovorí, že už žiadne zásahy sa neudejú, to mne už je úprimne jedno, pretože už sa udiali. Tam sa znížil, znížilo to percento na štyri percentá. Ty si presne pomenoval, čo to spôsobilo. Spôsobilo to to, že tí ľudia na budúcich dôchodkoch budú mať skrátka menej. Čiže, práve naopak, aby sme zveľaďovali, zlepšovali II. a III. pilier, približovali k tomu, aby boli výhodné, my, naopak, robíme presný opak a robíme zbytočné zásahy, ktoré, ako si pomenoval, robila väčšinou len Ficova vláda. Takže ja ti veľmi ďakujem, že si to takto zhrnul, a my to určite za Progresívne Slovensko podporíme. [13:00] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Hazucha, nech sa páči. [13:02] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec, veľmi zaujímavá téma II. pilier. Vôbec nerozporujem, čo ste povedal, lebo váš pohľad bol celý čas z pohľadu štátu a z pohľadu štátnej pokladnice napríklad. My, keďže tie zásahy, ktoré ste spomenuli, boli väčšinou spájané so SMER-om, tak mi to tak navodzuje a som, dúfam teda, že sa trafím do toho, že náš pohľad je z pohľadu sporiteľa. Preto tam nastáva, čo ste povedal presne, že ten priebežný pilier je neudržateľný, lebo tie potreby tých dôchodkov pre tých ľudí, pre tých poberateľov, lebo ono to nevzniklo len tak, tam je určitá potreba pre tých dôchodcov, tak je nepostačujúca. Ja som naozaj úprimne presvedčený, ja som v II. pilieri a tiež som v nejakom veku. Pokiaľ by sa ten II. pilier momentálne otvoril, určite z neho idem von, pretože ľudia, ktorí zarábali celý život, a to sú šťastní ľudia, okolo priemeru mzdy v národnom hospodárstve, pre nich tento dôchodok je vysoko nevýhodný. A to ešte nehovorím o tom teda, že keď doňho vstupujeme, ako by asi vypadal ten dôchodok po dvadsiatich rokoch dôchodcovania. Kto by mu ho z II. piliera akým spôsobom valorizoval a o koľko? Tam by nastal, tam by sa obrovsky roztvárali nožnice v tom pomere dôchodku štátneho, a preto sa ten štátny neudržateľný, lebo on sa otvára a je pomerne viacej ústretový k poberateľom. Takže áno, vy máte pravdu z tej strany, ale verím, že tá naša politika je správna zo strany občanov, hlavne väčšiny občanov. Určite je pre úzku skupinu obyvateľov, platcov výhodný II. pilier, určite je. Ale pre väčšinu, myslím, že nie je. Ďakujem. [13:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na faktické pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [13:04] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja to asi spravím tak, že ešte na chvíľočku ako predkladateľ vystúpim, aby som teda viac ako v tej jeden a pol minúte, dvoch minútach odpovedal kolegovi. Takže... a ešte sa hlásim do rozpravy. [13:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Takže ako navrhovateľ máte slovo v rozprave. [13:05] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne. V prvom rade teda ďakujem kolegyni Simone Petrík. Áno, presne, ja si pamätám, že si bola na tej našej konferencii. Venujeme sa tomu, a teda ďakujem aj za podporu. A áno, súhlasím aj s tým, že je to asi utópia, ale ono sa treba pokúšať. Proste jednoducho, keď tu tá rozprava nebude, tak je to určite horšie, než keď tu bude a proste nezískame dostatočný počet hlasov, ale aspoň to tu zaznelo, aspoň kto to chce počúvať, či z nás, čo sme tu, a vážim si každého jedného, kto tu sedí, a, samozrejme, aj ľudí, ktorí počúvajú. Takže už aj to má svoj význam. No, ku kolegovi pánovi poslancovi Hazuchovi. No takto, ono to, ja začnem akoby od toho konca. Hovorím bez ohľadu na to, ale musím to meno použiť. Proste ten rok 2013 bol kľúčový. Jednoducho tam skutočne tou, tým nariadením, že všetci alebo drvivá väčšina proste má prejsť do konzervatívnych dlhopisových fondov, to spôsobilo že obrovské škody. A my keď dneska pozeráme, že tých 15 mld., hej, že dobre, však veľká suma, áno, rozložené na 1,9 milióna účtov, tak niekto tam má viac, niekto tam menej. Ale keď robíme teda štatistiky z tohto, tak keby sme robili vlastne, že sa rok 2013 nestal, tak sa nebudeme dnes baviť o pätnástich, ale o dvadsiatich ôsmich. Toto zasa, to neni fikcia. To keby to bolo zostalo v akciových fondoch, tak je tam 28 miliárd. A keď mi, pán kolega, budete hovoriť, tak budeme sa pozerať na to že z raz takej sumy, hej? A ja viem, ja som, samozrejme, pozeral tie výpočty pána Ondruša, ja viem, že tých 30-tisíc sporiteľov, ktorí, to sú tí, ktorí tam boli najmenšiu dobu a že to tam nie vždy je úplne výhodné. Ale ešte raz. Ak by sme, ak by sa nebol stal rok 2013, ktorý ten pilier poškodil o takmer raz toľko, poškodil ho o cca 13 mld., tak tá odpoveď by bola úplne iná, pretože by bolo ďaleko viacej ľudí, pre ktorých je to že výhodnejšie, lebo tých peňazí by tam bolo skoro raz toľko, a jednoducho ďaleko menšia skupina tých, kde teda proste to akoby menej vychádza, hej? To je jedna vec. Druhá vec je, áno, z dnešného pohľadu, ale to by mala byť úloha nás ako politikov, že nepozerať len na dnešok. Viete, jasné, keď vláda, a už mali sme tu, ja poviem že dve populistické vlády, pretože Igor Matovič bol veľký populista, veľký, hej? A dneska máme znova populistickú vládu. Viete, ak vláda buchne po stole a povie, že bude 13. dôchodok a že je to 830 mil. v tomto roku a cez 900 v budúcom, hej, ak vláda povie, ja neviem, taká valorizácia, taká valorizácia. Áno, to sa proste dnes dá, ale už aj dnes je to na dlh. Dnes to neni 830 mil., ale viac, pretože na to požičanie tých 830 mil. potrebujete tak skoro štyri percentá každý rok. Takže toto je rozhodnutím vlády, rozhodnutím politikov a. samozrejme, že keď sa to takto udeje, tak žiadna, žiadna proste kapitalizačná normálna stratégia, ktorá funguje na základe trhových princípov, nedokáže takéto zhodnotenie v priebehu toho roka urobiť, jasné, že nie. Ale tu je ten pohľad, že nepozerať na to teraz, lebo toto, čo sa urobilo tento rok, hej, že sa vlastne o 830 mil. zvýšili výplaty dôchodkov, nie je možné robiť každý rok. Ani vy už na budúci rok nebudete robiť 14. dôchodok. Budete robiť všetko pre to, aby ste našli peniaze na ten trinásty. A ja neviem, čo bude o rok ďalej, či nebude pomaly vláda hľadať vôbec, ako ho znížiť, lebo proste na to tie peniaze nebudú, nebudú. My to proste, dneska to dokážeme požičať, áno, dokážeme. Slovensko sa dokáže financovať, ale za akú cenu. Ja to hovorím, že viete, aj Bangladéš si dokáže požičať, aj oni majú deficit, aj oni sa financujú. Ale tam je tá otázka, že každý dlh má svoju cenu. A čím horšie je na tom krajina, ergo čím je viacej zadlžená, čím viac peňazí potrebuje, tým tá cena za to zadlženie je vyššia. A to zasa pozrime sa do Grécka, oni im pomaly, pomaly rástli, rástli, lebo však stále viacej sa zadlžovali, stále viacej potrebovali. Ono to fungovalo nejaké roky. Akože podiel bazénov v Grécku bol vyšší ako v Nemecku, jakože to je podľa mňa ešte aj teraz, hej? Ale, ale jedného dňa sa to dostane, že potom si tí investori povedia, že už žiadna cena nie je úmerná tomu riziku, a proste potom sa už tá krajina akože financovať nedokáže. Čiže i za dnešných demografických pomerov bude s plynúcim časom stále ťažšie pre vládu búchať po stole a hovoriť: ja pridám, ja pridám. Kdežto ten trhový princíp bude postupne fungovať. Vidíme, že historicky, keď si pozriete posledných sto rokov, tie akcie rástli, hej, aj dlhopisy niečo rástli. No ale jednoducho to je pri dnešnej situácii. Ale nám tú situáciu zhoršuje ešte aj tá demografia, hej, že nieže rovnaký počet ľudí bude platiť a rovnaký počet ľudí bude poberať, ale to sa bude úplne že otáčať. Takže aj z tohto pohľadu sa to, čo sa dá dneska, čo vláda búcha po stole a pridáva, to sa nebude dať udržať, nebude z čoho. Preto ten zodpovedný pohľad nás politikov by mal byť ten, že áno, ľudia, dneska, keď si porovnáte zhodnotenie II. piliera, ktoré inak nebolo malé tento rok, ale, samozrejme, neni možné ho porovnať s politickým rozhodnutím tento rok, ale takto sa to nebude dať robiť. Toto je to, toto je ten pohľad, že my nesmieme pozerať len na najbližšie volebné obdobie alebo len na najbližší rok, dva. Proste my sme povinní, veď to je jedno, kto bude vládnuť, či vy, alebo my, tie verejné financie sú jedny. Normálne, že ten minister financií nech bude z PS-ka, zo SaS-ky, z, ja neviem, z HLAS-u, zo SMER-u alebo od kohokoľvek, si sadne na tú istú stoličku, v tej istej budove a bude tie isté grafy pozerať. Preto by sme všetci mali vlastne pozerať aj ten dlhodobý pohľad. A ten dlhodobý pohľad proste hovorí, že do budúcna treba tri piliere a že ten druhý kapitalizačný bude dávať ďaleko vyššiu istotu než ten prvý, ale hlavne jednoducho keď chceme mať aspoň nejaký dôchodok, tak bude treba všetky tri: aj ten štátny, aj ten súkromný, aj ten súkromný dobrovoľný. A tie pohľady sú legitímne oba. Samozrejme, vždy musíme pozerať aj z pohľadu štátu, aj z pohľadu občana a treba proste to vážiť, treba nájsť vlastne to najrozumnejšie riešenie. Ono je to také klasické proste, študenti vám povedia, že najlepšie riešenie sústavy rovníc s viacerými neznámymi, hej? Tu je tých neznámych vcelku dosť, ale zasa nie až tak. Pretože treba si uvedomiť, a tým už skončím, že všetci ľudia, ktorí nám, čo máme že 40+ a myslím, že nás tu pár sedí, čo máme 40+, sa už narodili. Čiže my už vieme, že koľko ľudí bude na naše dôchodky sa splácať. A aj vieme, kde sme dnes v tej výkonnosti voči ostatným únijným krajinám a že skôr klesáme, že tá konvergencia už nie je konvergencia, ale divergencia, že by sme stúpali. Takže ono tých premenných je vo finále relatívne že už menej. Hovorím, my vieme, že na nás bude robiť takéto množstvo ľudí, ak neodídu, lebo ešte tí mladí ľudia si môžu povedať, že odídu z krajiny, ale jednoducho vidíme, že to je neudržateľné. To, ako je to dneska nastavené, je neudržateľné. Čiže toto už nie sú neznáme. To sú už známe premenné, ale len ich nechceme rešpektovať, hej? A aktuálna vláda ich proste jednoducho ne-reš-pek-tu-je. Áno, však vlastne hovoríte pravdu, plníte volebný sľub, hej? Len teda ako nemáme na to, no. (Reakcia z pléna.) Áno, má svoju vysokú cenu, áno. Dobre. Ďakujem pekne. [13:10] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ani pán navrhovateľ a asi ani pani spravodajkyňa už sa k nej nechcú vyjadriť, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode a ideme ďalej. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 340. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 340.) [13:13] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo opäť. Tak teraz neviem, že či ste vlastne radi, že rozprávam a neprepadáva to ďalej, hej, alebo ma už máte plné zuby, no ale však... (Povedané s pobavením.) Dobre. Takto, čiže máme tu znova ďalší zákon, ktorý sa teda týka starobného dôchodkového sporenia, teda II. piliera, ktorý predkladá kolegynka Janka Bittó Cigániková a ja. Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie podmienky, že dôchodková správcovská spoločnosť musí svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50-tisíc. Toľkoto zatiaľ len na úvod. Je to ďaleko kratší, jednoduchší zákon, ale teda pres to všetko trošku viac k nemu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, skončil som. [13:13] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. A dávam slovo pani poslankyni Petrík ako spravodajkyni, ktorú určil gestorský sociálny výbor. [13:14] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ktorí tu s nami ešte ste, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 340, a teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 339 z 27. mája 2024 navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:14] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ, poslanec Viskupič. Nech sa páči. [13:16] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne. Tak a ja začnem aktuálnym súčasným zákonným stavom. Podľa súčasného stavu musí vlastne dôchodková správcovská spoločnosť mať najmenej 50-tisíc sporiteľov a tento počet je povinná dosiahnuť do 18 mesiacov odo dňa, kedy začala vytvárať dôchodkové fondy. Takto je to. A keď túto podmienku nesplní, tak jednoducho zákon ju postihne odobraním povolenia na jej vznik a činnosť Národnou bankou Slovenska. No a jednoducho uvedené ustanovenie de facto podmieňuje existenciu a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako podnikateľského subjektu minimálnym počtom sporiteľov. No, už len keď sa na to ľudsky pozrieme, tak akože je to, je to zvláštne. Ja si dokonca myslím, že je to aj v rozprave s ústavou, konkrétne s čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. No a by som, ďalší nesúlad by som videl aj s čl. 35 ústavy, ktorý zaručuje právo na podnikanie. Čiže ešte raz jednoducho. Proste zákon hovorí, že keď sa rozhodne nová dôchodková správcovská spoločnosť, teda nejaká ďalšia spoločnosť, ktorá chce spravovať peniaze v II. pilieri, rozhodne podnikať, tak jednoducho musí, samozrejme, splniť milión podmienok, veď to je zložité. Musí získať povolenie Národnej banky, všetko, všetko a potom má 18 mesiacov, aby získala 50-tisíc sporiteľov. Ak ich nezíska, tak vlastne normálne de jure alebo zo zákona proste príde o toto povolenie a všetky investície vlastne, ktoré urobila, tak viac-menej sú teda zmarené. Nazvime to takto. Áno, môže ten svoj kmeň niekde predať, ale to určite nevyváži tie investície, ktoré do toho investovala. Čiže inými slovami, dnes je týmto zlým znením návrhu zákona v podstate zaručené, že nám nepríde žiadny ďalší subjekt. A ja tu vždy hovorím, že problémy najlepšie rieši konkurencia. Čiže my potrebujeme a pomôže to zasa občanom, aby sem sa rozhodol nejaký ďalší subjekt proste prísť a rozhodol sa konkurovať existujúcim, existujúcim podnikateľom teda v II. pilieri, existujúcim DSS-kám a jednoducho z tohto, zasa, v prvom rade z toho môže profitovať ten proste sporiteľ, pretože môže mu dať výhodnejšie podmienky. Zákon hovorí, že maximálne takúto časť môžte teda si peňazí brať za správu, ale akože môže, samozrejme, aj menej. Čiže jednoducho viacej subjektov vie priniesť vyššiu, vyššiu trhovú konkurenciu, silnejšiu súťaž a z toho môže profitovať jedine a jedine sporiteľ. A, samozrejme, následne inak aj štát, pretože to sme si tu už pred chvíľou hovorili, že veď to jedného dňa bude suplovať I. pilier. Takže každopádne ten návrh zákona je veľmi jednoduchý a to je to, že túto podmienku vypúšťame. Nikto sa nemusí báť, že teraz tu budeme mať že 20 nových DSS-iek, lebo každá si nájde troch klientov a bude podnikať. Ono to, samozrejme, takto nefunguje, pretože aby to celé fungovalo, tak potrebujete tých sporiteľov. Ono v podstate akože ten počet aj je akože plus-mínus že rozumný. Vy to neviete robiť ani že s tromi kusmi, ani s tridsiatimi, ani s tristo, ani s tritisíc, hej, ale jednoducho nebudete mať ten Damoklov meč, lebo so 49-tisícmi môže bez problémov začať fungovať, hej, a fungovať. Kdežto podľa aktuálnej verzie zákona by to proste musela po tom roku a pol proste zrušiť, zarezať, skončiť. Takže jednoducho zvyšujeme tuná mieru slobody podnikania, zvyšujeme možnosť konkurencie, zvyšujeme, jednoducho zlepšujeme podnikateľské prostredie. Myslím si, že toto je, ja, samozrejme, rozumiem a nerobím si ilúzie, že napríklad ten ústavný zákon sa proste nájde naňho podpora. Však teda už tu nejaký ten deň stojím, ale tuto sa skutočne že ešte o to viacej uchádzam o podporu koalície, pretože toto je zákon, ktorý nič nestojí, hej, a v podstate aj keby ho podporila koalícia, tak vlastne je to len také potvrdenie, že, aha, veď vlastne aj my podporuje ten II. pilier. Lebo je to určitá forma podpory, keď sa tie podmienky zlepšia. Takže myslím si, že toto je že rozumný, technický, v podstate nepolitický návrh zákona a poprosím, kolegovci, ktorí tu sedíte, skúste to prebrať na svojich kluboch. Si myslím, že toto je koniec koncov niečo, po čom aj teraz teda po atentáte bolo akoby žiadané, že aby teda koalícia, pardon, opozícia bola konštruktívna, slušná a prichádzala so zmysluplnými návrhmi zákonov a zmysluplne ich obhajovala. Čiže myslím si, že toto je presne z tej kategórie. Nikomu nepoškodíme, nestojí to ani euro, zlepší to podnikateľské prostredie, zlepší to slobodu podnikania a môžme si všetci spoločne dať háčik, že sme jednu hlúposť, ktorá inak, pravda je, že normálne teraz v tomto momente ani neviem, že kedy sa do toho zákona dostala, hej? Možno skutočne frflem teraz že nie na nejakú vládu SMER-u, možno sa to tam dostalo za nejakej pravicovej vlády, hej? Akokoľvek, hovorím, nie je v tom žiadna politika, v zákone je nezmyselné ustanovenie a hlásim, že vieme to proste týmto návrhom zákona odtiaľ vyškrtnúť a bude nám spoločne všetkým o zasa taký ten malý krôčik, čo som tu o tom Evereste hovoril, do Everestu ešte ďaleko, ale malý, malý krôčik proste nám trošku vylepší, vylepší tú situáciu na Slovensku. Toľko za mňa, ďakujem pekne. [13:16] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy písomne, chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. V tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či sa chce ešte buď navrhovateľ, alebo pani spravodajkyňa vyjadriť k rozprave. Nie je tomu tak. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode. A ideme ďalej. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Národnej rady Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač 341. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 341.) [13:23] Marián Viskupič – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak dneska posledný návrh zákona z mojej strany. Takže prinášame návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a predkladám ho s kolegom Vladimírom Ledeckým. Zasa je to relatívne, nie relatívne, je to jednoduchý návrh zákona a jeho cieľom je zaviesť 180-dňovú preklenovaciu lehotu, počas ktorej by naďalej trvala registrácia zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, aj keď by už nezamestnával žiadneho zamestnanca. Zasa len takto rýchlo a bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne. [13:23] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajkyni, pani poslankyni Petrík, ktorú navrhol gestorský výbor pre sociálne veci. Nech sa páči. [13:24] Simona Petrík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 341, a teda predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 340 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa ako prvý prihlásil navrhovateľ. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [13:25] Marián Viskupič – Vystúpenie ----------------------------------------- Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže... a ja začnem politikou. Zasa, kolegovci z vládnej koalície, prosím, zasa, technický návrh zákona, žiadna politika, ideme odstrániť zasa jednu nezmyselnú vec. Zasa ani neviem, kto ju tam kedy dal, ale bude dobré, ak by tam nebola, takže ak by sa dala nájsť podpora na posunutie do druhého čítania, bol by som veľmi rád. O čo ide? Dnes máme situáciu takú, že ak, a to sa týka malých podnikateľov, malých firmičiek, že ak podnikateľ zamestnáva posledného zamestnanca a ten, teda toho prepustil alebo odišiel, tak Sociálna poisťovňa automaticky ho proste vyradí z databázy ako zamestnávateľa. Toto sa deje automaticky, s týmto teda proste podnikateľ nemá žiadny problém. To je okej, hej? Ale, viete, malá firmička s jedným zamestnancom, no odišiel vám. Vy viete, že za týždeň vlastne prijmete nového už, nájdete ho alebo už ho máte, len ešte nevie nastúpiť, a teda vy sa musíte znova prihlásiť ako zamestnávateľ, lebo vám to vlastne systém automaticky zrušil, a, samozrejme, prihlásiť zamestnanca. Toto sa môže opakovať, veď však koľko razy sa stane, človek sa neosvedčil, po mesiaci ste sa rozhodli v rámci výpovednej lehoty odísť, bum! Systém zasa automaticky zruší túto firmičku ako zamestnávateľa, ale vy zasa viete, že budete zúrivo hľadať zamestnanca, ktorý zasa niekedy nastúpi. No, je to jednoducho, je to jednoducho byrokracia, ktorá je zbytočná, pretože napríklad v Sociálnej poisť... pardon, v zdravotnej poisťovni, tam to vie fungovať, vy ste ako zamestnávateľ nejaké obdobie, aj keď nezamestnávate konkrétne teraz. Čiže ten návrh je veľmi jednoduchý, aby sa, aby systém alebo teda Sociálna poisťovňa nevyradila takéhoto zamestnávateľa okamžite s prepustením posledného zamestnanca, ale aby tak urobila po 180 dňoch. A tým sa vlastne vyradí akékoľvek sezónne zamestnávanie, lebo však, samozrejme, je kopu podnikateľov takých, že je sám, potom zamestnáva, pretože je nejaké zberové obdobie alebo treba sadiť, akokoľvek, alebo teda tento prípad, čo som popísal, že vám odchádza-prichádza zamestnanec, jedného-dvoch, ktorých máte, a toto celé vlastne sa zjednoduší tým, že vy ako zamestnávateľ, i keď v tomto danom momente nezamestnávate zamestnanca, tak budete evidovaný v systéme Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a ak ho, teda ak už ste povedzme že reálne skončili, že do pol roka nezamestnáte nikoho ďalšieho, tak vtedy vás vyradí. Samozrejme, ak zamestnáte na 183. deň, tak ten proces bude rovnaký, prihlásite sa ako zamestnávateľ a zaregistrujete zamestnanca. Ale gro, veľkú väčšinu týchto takýchto nezmyselných od registrácií a znovuregistrácií tento návrh zákona odstráni. Myslím si, že, ja hovorím, že nie je v tom žiadna politika. Je to odstránenie byrokracie, zjednodušenie situácie pre malého podnikateľa, ktorý aj tak má milión rôznych povinností a každá takáto povinnosť ho vlastne, mu berie čas, aby sa venoval tomu, v čom je unikátny, v čom je proste odborník, čo je tým predmetom jeho, jeho podnikania, a musí namiesto toho buď úradovať, alebo musí teda zamestnávať zasa niekoho, kto to zaňho zúraduje. Takže zasa o nejaký malý, malý krôčik k Everestu zasa zlepšíme podnikateľské prostredie, pomôžeme, pomôžeme firmám, pomôžeme našej ekonomike a, samozrejme, nielen kolegov z vládnej koalície, ale, samozrejme, aj opozičných kolegov všetkých prosím, žiadam o podporu tohto zákona. A keď už mám fakt že posledné slovo pre dnešok (povedané s pobavením), chcem takisto aj kolegynke Simonke Petrík poďakovať, lebo zobrala spravodajcovanie za kolegov teda, ktorí tu nie sú. Takže ďakujem aj za toto. Ďakujem za pozornosť. [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Petrík. [13:29] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja veľmi rada, Majo, lebo sú to aj témy, ktoré ma zaujímajú, ktoré u nás aj gestorujem, takže vlastne som rada, že sme sa tu mohli takto spolu stretnúť a počúvať ťa, s akými naozaj veľmi kvalitnými návrhmi prichádzaš. Ja musím povedať, že aj tento návrh my za Progresívne Slovensko podporíme, pretože je to veľmi praktický návrh, ktorý, alebo riešenie, ktoré sa týka množstva malých podnikateľov, malých firiem, ktoré zamestnávajú ľudí tak, že ich nepotrebujú vždy na celý čas, ale proste ich musia stále odhlasovať a prihlasovať. Už samé toto osebe je veľká administratíva, je to veľká práca aj pre tie účtovníčky, pre účtovníkov, aby to len stihli, lebo potom, keď to nestihnú, majú potom kadejaké sankcie, pokuty. Ja mám kopec známych, ktorí majú takéto malé firmy, naozaj to sú malé firmy, nepredstavujme si žiadnych boháčov. To sú ľudia, ktorí proste slušne sa snažia podnikať, žiť a ešte aj dávajú prácu buď dohodárom, alebo... áno, väčšinou sú to dohodári. A ak teda ich musíme penalizovať ešte aj tým, že keď potom náhodou sa im stane, že v nejakom preklenovacom období nezamestnávajú ani jedného z nich a potom im zanikne registrácia a musia znovu tú registráciu vypĺňať, a pritom pri iných inštitúciách to robiť nemusia, myslím do finančnej správy, neviem, ako je to s daňovým úradom, takže prečo to máme na Sociálnej poisťovni? Nerozumiem, je to podľa mňa zbytočná naozaj administratíva pre ľudí, ktorí ani nemajú niekedy tých, majú jedného účtovníka alebo účtovníčku a je to pre nich naozaj zaťažujúce, aby mysleli na to, že sa musia opäť registrovať. Takže ja by som to len naozaj podporila. Ďakujem, že si s tým návrhom prišiel, a verím, že ho podporí čo najviac poslancov a poslankýň v pléne. Ďakujem. [13:29] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou, pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [13:31] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem kolegynke. Presne súhlasím s každým slovom, ktoré povedala, a už len doplním, presne tak, ich zdravotná poisťovňa tú registráciu drží, neruší ju okamžite, a takisto ani daňový úrad, takisto proste človek tam je evidovaný ako zamestnávateľ, i keď proste nemá zamestnanca. Čiže vedia to bez problémov ostatné inštitúcie. Ak tento zákon prejde, bude to vlastne rozumne vnímať a vedieť aj Sociálna poisťovňa. Takto jednoduché to je. Ešte raz ďakujem pekne. [13:31] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani pani spravodajkyňa sa k nej už nechce vyjadriť, preto prerušujem rokovanie o tomto bode. A nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej a Tomáša Szalaya na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 367. A dávam teraz slovo pánovi poslancovi... Zistíme, či niekto z gestorského výboru pre zdravotníctvo je v sále, alebo nie je v sále. Vyzerá to, že skôr nie. V tom prípade tento bod prepadáva poradím a ideme ďalej. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Jany Bittó Cigánikovej, Tomáša Szalaya a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tlač 348. Tu sa obávam, že sme v podobnej situácii, že tu nie je žiadny zo spravodajcov. V tom prípade tento bod prepadáva a ideme ďalej. Pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k cenám energií. Je to tlač 66. Chcem sa spýtať, či je tu zástupca predkladateľov. Pán poslanec Grendel? (Reakcia z pléna.) Tlač 66. Ak tu nie je nikto z predkladateľov, tak tento bod prepadáva poradím. Pokračujeme ďalej. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslanca Rastislava Krátkeho na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv Európskej únie, tlač 266. Pán poslanec Krátky nie je v sále, v tom prípade jeho bod prepadáva poradím. A ideme ďalej. Nasleduje rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 267. Pani poslankyňa Remišová alebo iný zástupca navrhovateľa? (Reakcia z pléna.) Môžem vyhlásiť... Á, pani poslankyňa je tu, vynikajúce, a v tom prípade vám rovno dávam slovo, aby ste uviedli návrh uznesenia, tlač 267. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti , tlač 267.) [13:36] Veronika Remišová – Vystúpenie Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si uviesť bod 100 a je to návrh, návrh uznesenia, ktorý reaguje na situáciu v eurofondoch a v pláne obnovy. A reaguje aj na listy, ktoré Slovenská republika dostala od Európskej komisie, kde Európska komisia veľmi razantne upozornila Slovenskú republiku, že zásady právneho štátu sú mimoriadne dôležité, a kládla Slovensku otázky, ako sú zabezpečené finančné záujmy Európskej únie. V zásade sa Slovenska pýtala, koľko, veľmi podrobné otázky, bolo vidieť, že je veľmi informovaná, koľko napríklad prokurátorov vyšetruje ekonomické trestné činy, ako je zabezpečená ochrana finančných prostriedkov Európskej únie pred subvenčnými podvodmi, ako sa menili trestné sadzby a či naozaj európske peniaze sú takpovediac v bezpečí pred podvodníkmi. Z vyjadrení vlády Slovenskej republiky nie je zrejmé, ako na to vláda odpovedala a či dala Európskej komisii uspokojivé odpovede. A vyslovene so znepokojením sledujeme obavy Európskej komisie a Európskeho parlamentu o stav právneho štátu a ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike, a preto cieľom tohto uznesenia, alebo toto uznesenie dôrazne vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby desať dní odo dňa prijatia tohto uznesenia doručila Národnej rade Slovenskej republiky 1. zoznam opatrení, ktoré slovenská vláda vykonala na ochranu finančných záujmov Európskej únie; 2. znenie všetkých listov, ktoré boli vláde Slovenskej republiky doručené od Európskej komisie a vrátane úplného znenia odpovedí na tieto listy a zároveň zoznam opatrení, ktoré vláda Slovenskej republiky plánuje prijať, aby Slovenská republika neprišla o finančné prostriedky z fondov Európskej únie a plánu obnovy. Ak by sme prišli o eurofondy a o plán obnovy, tak Slovenskej republike hrozia historicky najvyššie škody, najvyššie škody od jej vzniku a môže sa to stať práve neschopnosťou tejto vlády plniť míľniky napríklad plánu obnovy. Už teraz počúvame, že niektoré míľniky meškajú, niektoré sa nestihnú, niektoré treba zmeniť. Potom je to vyslovene zlé kroky vlády v oblasti plnenia iniciatív, ktoré sú zadefinované v pláne obnovy, napríklad zvýhodnenie jednej z nemocníc oproti všetkým ostatným, čo môže viesť k tomu, že to bude vyhodnotené ako diskriminačné praktiky, a znamená, že celý balík viac ako 200 mil. eur, ktorý bol alokovaný na výzvu na nemocnice, tak následne nebude Európskou komisiou schválený. Ďalšia vec. Vieme, že za našej vlády my sme boli premiantom v plnení plánu obnovy. Tie platby chodili, boli sme medzi prvými štátmi, ktoré plnili míľniky daných platieb. Teraz to tak vôbec nie je. Teraz sa ocitáme niekde, niekde na úplnom konci. Zároveň okrem toho teda, že je tu že technické problémy v plnení plánu obnovy, tak tu máme aj problémy politickej povahy, ktoré sú tie, že Európska únia hovorí, nie je zabezpečené, nie sú zabezpečené naše záujmy a hrozí, hrozí to, že podvody alebo subvenčné podvody, ktoré sa budú páchať na eurofondoch alebo na pláne obnovy, ostanú, ostanú v podstate nepovšimnuté, že ich nebude mať kto vyšetrovať, nebude ich mať kto stí... nebude ich mať kto odstíhať. A preto chceme práve od vlády Slovenskej republiky, aby presne uviedla poslancom Národnej rady, aby uviedla kroky, ktoré chce plniť na to, aby nám neprepadli ani eurofondy, ani plán obnovy a aby peniaze z plánu obnovy a z eurofondov, aby sme o ne neprišli v dôsledku politických krokov, ktoré táto vláda robí. Zároveň podotýkam, že čo sa týka eurofondov z minulého programového obdobia, tak sme mali čerpanie v podstate historicky najlepšie. Nikdy predtým sme nevyčerpali vďaka našim opatreniam, ktoré sme robili, eurofondy na 103 %. To sa jednoducho nikdy predtým nestalo. A teraz opäť ale hrozí, že v dôsledku toho, čo súčasná vládna koalícia robí, že budeme, jednak budeme meškať, to je prvá vec a druhá vec, že eurofondy nám môžu dokonca zobrať, pozastaviť alebo pozastaviť hodnotenie, to znamená, že niekde v lufte bude visieť miliarda eur, ktoré nám na štátny účet nikdy nepríde. Jediné, čo teraz vláda deklaruje, že robí, tak hovorí, že ide vytvoriť kompetenčný zákon, ide vytvoriť post podpredsedu vlády pre eurofondy a plán obnovy. No tak to mi, prosím vás, povedzte, ako post podpredsedu vlády pomôže čerpaniu eurofondov. To sa už raz stalo, keď vytvorili v roku 2016 pre pána Pellegriniho post podpredsedu vlády pre informatizáciu. Aby ste vedeli, že aký je nezmysel vytvárať takéto kvázi úrady. To znamená, že podpredseda vlády, ktorý de facto ten úrad riadi, ktorý má stovky zamestnancov, tak nenesie žiadnu zodpovednosť, pretože nie je štatutár úradu. Štatutár úradu je nejaký vedúci úradu alebo GTSÚ, ale podpredseda vlády, ktorý by mal niesť zodpovednosť, tak ako ju musí niesť minister, ktorý je štatutár ministerstva, tak podpredseda vlády žiadnu zodpovednosť nenesie. A potom sa stávalo, že napríklad v informatizácii bez akejkoľvek politickej zodpovednosti v rámci podpredsedu úradu vlády sa míňali že stovky miliónov eur, ktoré išli na mimoriadne predražené projekty. Čiže chcem povedať, že vytvorenie postu podpredsedu vlády pre eurofondy a plán obnovy, to nie je žiadny systémový krok, to nie je absolútne žiadny krok, ktorý by mal napomôcť k tomu, aby sa eurofondy čerpali lepšie, zmysluplnejšie, aby boli menej komplikované. Absolútne nie. To je skôr ďalšia byrokratická štruktúra, ktorá, kde budú desiatky zamestnancov a kde navyše podpredseda nebude niesť absolútne žiadnu zodpovednosť za výsledky. A nevidím dôvod, keď v čase, keď sme boli premiantom v pláne obnovy a riadila to v podstate jednotka, povedala by som taká veľmi akčná úderka na úrade vlády, predtým na ministerstve financií, neskôr na úrade vlády a boli sme premiantom a šlapalo to, prečo teraz potrebujeme vytvárať post podpredsedu vlády. Takže od vlády chceme, aby nám dala presné, presný, presné kroky, ktoré chce urobiť na, smerom k plánu obnovy, smerom k eurofondom, presné znenie listov, ktoré od Európskej komisie dostala, pretože sa tu vytvárajú všelijaké dymové clony. Vláda hovorí, že všetko je v poriadku, a následne dostane ďalší list, kde Európska komisia sa pýta mimoriadne podrobné otázky. A tretia vec, aby nám dala aj zoznam odpovedí, ktoré Európskej komisii poslala, s jediným cieľom: eurofondy a plán obnovy aby sa využil v prospech ľudí a aby tie peniaze sme mohli využívať pre Slovensko na zmysluplné veci. Ďakujem vám veľmi pekne. [13:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo poverenému členovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Viskupičovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady. Nech sa páči. [13:44] Marián Viskupič – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia náro... uznesenia NR SR k priamemu ohrozeniu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti, tlač 267. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 279 zo 16. apríla 2024 pridelil návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj, aj ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh skupiny poslancov v určenej lehote a neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal potrebnú väčšinu hlasov poslancov. Prílohou tejto spravodajskej správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslancov. Ďakujem pekne, skončil som. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [13:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani pani navrhovateľka, ani pán spravodajca už k nej nechcú zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme rokovaním o návrhu poslancov Juraja Krúpu, Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat týchto detí späť na Ukrajinu, tlač 304. Je niekto z predkladateľov v sále? Vyzerá, že nie. V tom prípade tento bod prepadáva poradím. Pokračujeme ďalej. Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 102 až 104 programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . A najskôr teda pristúpime k správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023, tlač 188. A dávam v tejto chvíli slovo predsedníčke výboru pani poslankyni Márii Kolíkovej, aby správu uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu uznesenia k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023 , tlač 188.) [13:47] Mária Kolíková – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, osobitný kontrolný výbor, ktorého som predsedníčkou, predkladá podľa § 9 zákona Národnej rady č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, tzv. zákon o ochrane pred odpočúvaním, správu o výbore, správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023. Je to tlač teda č. 188. V súlade s uvedeným zákonom, § 9, výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci december 2023 o zaslanie správy o použití týchto prostriedkov za rok 2023. Správu o použití týchto informačných technických prostriedkov za rok 2023 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce takéto utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby uvedenú správu prerokoval na 3. schôdzi výboru a to dňa 14. februára 2024 a prijal uznesenie č. 13, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, predkladám Národnej rade návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. Ďakujem pekne. [13:47] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, a zaujmite, prosím miesto pre navrhovateľov, ale zároveň vás chcem poprosiť, ak by ste mohli plniť aj úlohu spravodajkyne pre účely tejto rozpravy. (Reakcia z pléna.) Tomu sa hovorí sedieť na dvoch stoličkách (povedané s pobavením), ale asi je jedno, ktorú si vyberiete. Pokračujeme ďalej správou Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023, tlač 189. A poprosím predsedu výboru pána poslanca Tomáša Valáška, aby správu uviedol. (Rokovanie o návrhu uznesenia k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o stave použitia informačno- technických prostriedkov za rok 2023 , tlač 189.) [13:50] Tomáš Valášek – Vystúpenie Vďaka pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023. V súlade s § 9 spomínaného zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal ministerstvo obrany v mesiaci december 2023 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023. Túto správu predložilo ministerstvo obrany vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov, tak ako nám boli predložené ministerstvom obrany, sú uvedené v správe. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva túto správu prerokoval na 3. schôdzi výboru dňa 1. februára 2024 a prijal uznesenie č. 11, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy. [13:50] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Rovnako ako pani poslankyňu, predsedníčku Kolíkovú, vás poprosím, aby ste boli okrem toho, že ste navrhovateľ, zároveň aj spravodajca pre túto časť tohto bodu. Nasleduje správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023. Je to tlač 190. Poprosím povereného člena tohto výboru Gábora Grendela, aby správu uviedol. (Rokovanie o návrhu uznesenia k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023 , tlač 190.) [13:52] Gábor Grendel – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2023, tlač 190. V súlade s § 9 zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií, finančná správa, o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2023 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 16. apríla 2024 na 14. schôdzi, prijal k nej uznesenie č. 19, ktorým ju zobral na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie je súčasťou správy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu. [13:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a vzhľadom na zlúčenú rozpravu vás rovnako ako vašich kolegov poprosím, aby ste zároveň plnili aj rolu spravodajcu. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku a chcem sa spýtať, či má niekto záujem prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Dubéci, nech sa páči. [13:54] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, príjemné popoludnie skoré, takto na záver tohto parlamentného týždňa, ja len veľmi v krátkosti. Myslím si, že je... v krátkosti preto, nech to je aj na záznam, teda je zrejmé, že tieto správy sú fajn, spĺňajú základné formálne predpoklady, a teda dávajú nejakú základnú informáciu o tom, ako funguje nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Ale myslím si, že by bolo výborné a dobré, keby sa nám podarilo v tomto parlamente, už teda po dvoch, ak sa nemýlim dvoch parlamentoch, v ktorých už mala vzniknúť komisia na kontrolu ITP, aby teda tá komisia vznikla v parlamente tomto. Ja verím, že už snáď máme natoľko stabilné, predvídateľné, normálne vzťahy, aby sme boli schopní vygenerovať zopár vhodných kandidátov na vládnej aj tej opozičnej strane, ktorí by splnili, si myslím, že veľmi dôležitú právomoc, ktorú ten zákon v sebe má, a tú dôležitú komisiu, ktorá dokonca patrí medzi najcitlivejšie a najvážnejšie právomoci Národnej rady a niekoľko, niekoľko rokov teda, ak to je sedem dokonca alebo osem rokov, Národná rada nebola schopná túto komisiu zriadiť. Ja si myslím, že to nie je sranda, naopak, je to veľmi vážna vec a nemalo by to byť odpinknuté tým, že však sedem rokov sa to nerobilo, tak aj ôsmy to, ôsmy to zvládneme. Ja ak môžem povedať za náš poslanecký klub, my sme pripravení hľadať riešenie tejto situácie. Myslím si, že by to bolo veľmi správne a dôstojné, aby tento parlament si túto úlohu splnil a aby sme sa aj v oblasti kontroly týchto najcitlivejších právomoci, ktorých, ktoré Národná rada skrz, zastupujúc občanov, zverila výkonnej moci, tak aby sme sa aj tej kontrolnej právomoci, ktorú tam máme, tak sa jej chopili a začali ju konať. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou, pán poslanec Valášek, nech sa páči. [13:55] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci. Ja, samozrejme, tu nikoho neprekvapím s kolegom, predsedom nášho klubu, plne súhlasím. Tu ideme síce trošku mimo tých správ, ktoré prerokuvávame, ale dodám len, že z toho zákona o tej ITP komisii vyplývajú aj osobitným kontrolným výborom nejaké povinnosti, ktoré si, teraz hovoriac za náš kontrolný výbor pre VS-ku, Vojenské spravodajstvo, si plníme. Vyžiadal som si od koalície aj mená, nomináciu ľudí do tejto komisie a začali aj nejaké neformálne rokovania o nomináciách v rámci opozície. Takže úplný súhlas a s tým, že ako Progresívne Slovensko a aj ako šéf výboru na kontrolu VS my tento, túto zákonnú povinnosť berieme smrteľne vážne a podľa toho aj konáme. Vďaka. [13:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, že či sa chce ešte niekto z navrhovateľov alebo spravodajcov, pani Kolíková, alebo pán Valášek, alebo pán Grendel vyjadriť k rozprave? Áno? Tak, pani Kolíková, prosím, nech sa páči. [13:56] Mária Kolíková Ja by som iba nadviazala na to, čo tu bolo povedané od pána poslanca Dubéciho aj predsedu druhého kontrolného výboru poslanca Valáška, že tá komisia je dôležitá, aby sa nám podarilo vytvoriť, ale možno je namieste zmeniť príslušný, príslušný zákon a tú komisiu nastaviť inak, aby sme ju vedeli naozaj zložiť. Že asi možno nám nestačia len vyhlásenia, že by sme chceli, ale možno zmeniť treba to základné nastavenie. A k tomu už sú tu viaceré snahy, tak toto by bol naozaj, to je aj výzva smerom ku koalícii, že buď chceme mať proste schopnú komisiu, alebo nechceme. Že proste potom ja si myslím, že treba mať vzájomnú dohodu aj na zmene právnej úpravy. A tam to jednoducho bez koalície ani nezvládneme. Ďakujem pekne. [13:57] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel? Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujú ešte ďalšie body, ktoré ale nemôžme prerokovať, ale je tu návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Krúpu na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Pán poslanec Krúpa tu, bohužiaľ, neni. Ďalší je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Šipoša z funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tlač 384. Pán poslanec Baška tu nie je. Potom ešte stihneme za minútu aspoň otvoriť bod číslo 108, návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby – šesťročné funkčné obdobie. A je tu poverený člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Pán poslanec Mažgút, tak vás prosím, aby ste predniesol návrh. (Rokovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre mediálne služby – 6-ročné funkčné obdobie , tlač 183.) [13:57] Ján Mažgút Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem veľmi rýchly, keďže máme poslednú minútu. Návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby, tlač 138. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu členov RMS – šesťročné funkčné obdobie, tlač 183. Nakoľko materiál máte k dispozícii, stručne ho uvediem. Podľa ustanovenia § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) skončilo funkčné obdobie jednému členovi rady pre mediálne služby. Podľa ustanovenia § 117 ods. 1 písm. b) zákona 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) sa vzdal funkcie jeden člen rady pre mediálne služby, ktorému už uplynulo funkčné obdobie. V záujme zachovania kontinuity výkonu zákonných kompetencií RMS je potrebné zvoliť dvoch členov rady. Výbor pre kultúru a médiá dostal návrhy kandidátov na doplnenie rady, ktoré sú uvedené v tlači 183. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov RMS na svojej piatej schôdzi a v uznesení číslo 9 z 15. februára ´24 skonštatoval, že všetci kandidáti pod poradovým číslom jedna až desať splňujú požadované podmienky a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 115 zákona 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách). Výbor pre kultúru a médiá po zvážení týchto skutočností zároveň vyslovil súhlas s návrhom na voľbu členov RMS. Návrh na uznesenie Národnej rady, ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu. Vážený pán predseda, ďakujem, ehm, predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [13:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Považujme teda, alebo teda vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Zároveň aj prerušujem tento rokovací deň. Parlament, Národná rada bude pokračovať v utorok a zatiaľ vám všetkým prajem krásny víkend. (Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.)