Rokovanie NR SR 13. 6. 2024 – Schvaľovanie azylu, regulácie a skrátených konaní v NR SR

[08:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, Horecký, Mikloško, Saloň. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 354, výsledky rokovania výborov sú v tlači 354a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby v zastúpení ministra vnútra vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 354.) [09:01] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády k návrhu systémového riešenia poskytovania a financovania dodatočných výdavkov súvisiacich s odídencami z Ukrajiny vypracovalo ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom dopravy a ministerstvom zdravotníctva návrh zákona, ktorým sa mení systém pomoci pre odídencov z Ukrajiny najmä v oblasti ubytovania a zdravotnej starostlivosti. Systém podpory, ktorý je nastavený v súčasnosti, je výhodný najmä z hľadiska ubytovacích kapacít. Nevýhodou tohto systému je neúnosná záťaž verejných financií a jeho plošný charakter. Keďže nie je zrejmé vzhľadom na aktuálnu situáciu na Ukrajine, dokedy sa bude dočasné útočisko poskytovať, je potrebné nastaviť systém pomoci tak, aby bola adresná, teda aby sa poskytovala iba odídencom, ktorí sú na ňu odkázaní. Návrh zákona sa preto zameriava na novoprichádzajúcich odídencov, ktorým sa poskytuje dočasné útočisko na území Slovenskej republiky prvýkrát, a na zraniteľné skupiny osôb, ktoré sú osobitne definované na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov a osobitne na účely ubytovania v azylových zariadeniach. Bezodplatné ubytovanie sa bude poskytovať po dobu 120 dní odídencom, ktorí získali dočasné útočisko na našom území prvýkrát. Po uplynutí tejto doby sa bude poskytovať iba zraniteľným osobám. V súvislosti s pobytom odídencov na území Slovenskej republiky sa novelizujú aj ďalšie zákony. V oblasti zdravotnej starostlivosti sa zaručuje poskytovanie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, ale na základe svojho statusu požívajú ochranu podľa osobitných zákonov. Takými osobami sú aj odídenci. Vzhľadom na to, že ministerstvo dopravy už nebude poskytovať príspevok za ubytovanie odídenca, vypúšťa sa príslušné ustanovenie zákona o podpore cestovného ruchu. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. [09:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:03] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Pekné dobré ránko, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol ako určený spravodajca spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 354a. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 313 z 12. 6. 2024 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z., tlač 354, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému s lehotou na prerokovanie ihneď. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č.120 z 12. júna 2024 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 36 z 12. júna 2024 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 354, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov mňa, teda Michala Barteka, vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 37 na svojej 19. schôdzi. Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal za poslanecké kluby prihlásených poslancov Števulová a Čaučík a individuálnych rečníkov pani Gažovičová PS a Dostál SaS. Nech sa páči. Števulová. (Reakcie z pléna.) Aha, to som nepostrehol, dobre. V rámci rozpravy ako prvý požiadal o slovo pán poslanec Bartek. Takže rozprava je otvorená. [09:07] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne aj pani kolegyni Števulovej za upozornenie. Kolegyne, kolegovia, budem maximálne stručný a efektívny, nakoľko máme rannú hodinu, tak nech sa rozbehneme ako z rýchlika. Dovolím si potom predniesť aj pozmeňujúci návrh, ktorý sčasti reflektuje aj niektoré námietky, ktoré mala opozícia na výboroch, tak pevne verím, že sa s nimi, s nimi stotožníte. Tak dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. Tým, že som tu nový, tak ešte prečítam aj to odôvodnenie na začiatok, nech dodržíme literu zákona. To hlavné odôvodnenie je: Navrhuje sa, aby aj odídenec, ktorý nie je zraniteľnou osobou, mohol zotrvať v azylovom zariadení do 31. júla 2024 a mal tak primeraný časový priestor na vyriešenie svojho ubytovania na území Slovenskej republiky. A teraz prejdem k tomu samotnému pozmeňujúcemu návrhu. Čiže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 354. V čl. I v bode 19 § 54i sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Odídenec, na ktorého sa nevzťahuje odsek 2 a je ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, je oprávnený zotrvať v azylovom zariadení do 31. júla 2024." Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6. Ďakujem, skončil som. [09:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Prvá poslankyňa Števulová za PS. [09:09] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia, kolegyne, ja sa budem tiež snažiť byť stručná. Ako som už povedala v tej predchádzajúcej rozprave, aj na ústavnoprávnom výbore, my podporujeme určite filozofiu tohto zákona, pretože je naozaj dôležité prejsť z celoplošných príspevkov na adresnú pomoc ľudom, ktorí sú v postavení odídencov a odídenkýň z Ukrajiny. A zároveň chcem veľmi oceniť aj kooperáciu koalície a opozície, keď sme teda včera riešili tie naše možnosti ako krajiny nejakým spôsobom zmierniť ešte teda túto novelu a rozšíriť či už tú prechodnú dobu, ktorá bola práve teda prednesená v rámci pozmeňujúceho návrhu pána poslanca kolegu spravodajcu, pána Barteka, a zároveň aj tú diskusiu o možnostiach, že či je nejakým spôsobom možné rozšíriť vlastne tie zraniteľné skupiny tak, ako sú nadefinované v rámci tejto novely, keďže za nás máme pocit, že naozaj by bolo správne, ak by sme teda prikročili ešte k trochu väčšej otvorenosti. Ale chápeme teda tie rozpočtové možnosti. Chcem povedať, že si naozaj vážim aj prácu ľudí z migračného úradu a ministerstva vnútra, ktorí aj v krátkom čase boli ochotní sa teda nejakým spôsobom takto kompromisne dohodnúť. A, samozrejme, sme veľmi radi za túto zmenu, ktorá dnes prišla, a určite ju teda potom podporíme. Ja by som ale teda chcela predniesť ešte aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje vlastne na list mimovládnych organizácií, ktorý sme dostali vlastne a ktorý navrhuje nejakým spôsobom trochu rozšíriť tie zraniteľné skupiny, ktoré budú oprávnené či už na ten finančný príspevok, alebo na zotrvanie v azylovom zariadení, keďže máme za to, že vzhľadom na tie rôzne životné situácie, v ktorých odídenci a odídenkyne sú, bolo by bývalo možno vhodné sa zamyslieť nad tým, či aspoň o niektoré skupiny by sme ich nemohli rozšíriť. Preto si dovolím informovať vás, že predkladám pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 354. A teraz tento pozmeňujúci návrh prečítam. 1. V čl. I bod 14 sa mení § 36 ods. 3 takto: „(3) Zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení sa rozumie a) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, b) osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa, alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu, c) dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa osoby podľa písm. b), d) osoba, ktorá je príbuzným v priamom rade osoby podľa písm. a) alebo b). Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 14 sa mení § 36 ods. 4 takto: (4) Zraniteľnosť podľa odseku 3 preukazuje odídenec ministerstvu a) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. a), b) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. b) a c) 1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa, alebo 2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu, c) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. d), čestným vyhlásením osoby, že ide o osobu, ktorá je príbuzným v priamom rade osoby podľa odseku 3 písmena a) alebo b), a dokladom podľa písmena a) alebo b). Bod 3 pozmeňujúceho návrh. V čl. I bod 15 sa mení § 36a ods. 2 takto: (2) Zraniteľnou osobou na účely poskytovania príspevku sa rozumie a) člen domácnosti, ktorý je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, b) osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu, c) osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, d) jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu, e) dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa osoby podľa písmena d). Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 15 sa mení § 36a ods. 3 takto: (3) Zraniteľnosť podľa odseku 2 preukazuje odídenec oprávnenej osobe a obci a) potvrdením o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. a), b) oznámením o priznaní dotácie, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. b), c) dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. c), d) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. d) a e) 1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa, alebo 2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa pred dovŕšením šestnásteho roku veku dieťaťa na základe rozhodnutia súdu. Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 15 § 36a ods. 4 sa v písmene c) na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno d) s nasledujúcim znením: d) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v ubytovacom zariadení na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu, ubytovacím zariadením sa rozumie budova, v ktorej sa verejnosti celoročne alebo sezónne poskytuje prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. A bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bod 19 § 54i ods. 2 sa mení takto: (2) Odídencovi, ktorý je zraniteľnou osobou podľa § 36 ods. 3 a je ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, uplynie obdobie, na ktoré je ubytovaný v azylovom zariadení 31. augusta 2024, ak odídenec nepodá ministerstvu žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení najneskôr do 15. augusta 2024, použije sa ustanovenie § 36 ods. 7 písm. b)." Skončila som s čítaním pozmeňujúceho návrhu, pán spravodajca. A na záver by som chcela teda znova povedať, že verím a viem aj z tých v rozprave na ústavnoprávnom výbore, aj s ministerstvom vnútra, že v prípade, ak sa vyskytnú udalosti, ktoré by nejakým spôsobom ukázali, že je potrebné aj možno ten navrhovaný zákon, tak ako bude schválený, kde je potrebné riešiť dodatočne situácie ľudí, ktorí budú v tej zraniteľnej situácii, na ktorú možno ten zákon nemyslí, že je tam vôľa na, potom na individuálne vyriešenie takejto situácie a za to im veľmi ďakujem. A tiež by som sa úplným záverom chcela poďakovať z tohto miesta naozaj všetkým ľuďom, štátnym orgánom a organizáciám, ako aj mimovládnym organizáciám, jednotlivcom, firmám a podnikom, ale aj ľuďom, kolegom a kolegyniam, vám tu v sále, ministrom a ministerkám, mnohí z vás ste stáli či už pri nastavovaní tej schémy pomoci na Slovensku, alebo pri schvaľovaní nejakých jej zmien a dodatkov a ja osobne ako človek, ktorý robí v téme azylu a utečencov od roku 2005, si myslím, že to, akým spôsobom sa Slovensko postavilo k pomoci ľuďom z Ukrajiny na našom území, je veľkým víťazstvom Slovenskej republiky a jej obyvateľov a obyvateliek a je to naozaj niečo, na čo môžeme byť právom hrdí. A bola som aj ja nesmierne hrdá, keď som zažívala to, ako k nám chodili a chodia medzinárodné organizácie, ktoré dovtedy robili v úplne iných krajinách sveta, v úplne iných podmienkach a s úžasom pozerajú na to a oceňujú to, čo Slovensko v tejto oblasti dokázalo. A verím, že tam budeme robiť aj naďalej aj s touto už nie plošnou, ale adresnejšou pomocou. Myslím si, že Slovensko sa dostane ako keby do takej ďalšej dôležitej fázy pomoci ľuďom z Ukrajiny, kedy bude dôležité ich pripraviť práve na tú samostatnosť, sebestačnosť v našej krajine, na to, aby sme vlastne dokázali využiť potenciál každého jedného a jednej z nás bez ohľadu na to, či sa nakoniec rozhodne tu na Slovensku ostať, alebo ak sa naozaj podarí Ukrajine vojnu vyhrať, vrátiť sa do krajiny a budovať ju nanovo. Takže chcela by som sa ešte raz vám všetkým poďakovať, ktorým leží na srdci dobro ľudí odídencov a odídenkýň z Ukrajiny, ako aj víťazstvo Ukrajiny ako takej. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [09:09] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Čaučík, ale je faktická. Pán poslanec Bartek. [09:18] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Druhýkrát dnes, pán predsedajúci, ale v pohode. Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že, myslím si, že slovenský národ a Slovenky a Slováci aj tým svojím prístupom po začiatku tej kríze na Ukrajine len potvrdili to, že to, čo po stáročia platí, že sme národ žičlivý, štedrý a doprajeme a vieme pomôcť druhému, keď je, keď je treba, naprieč krajmi. A neboli to len mimovládne organizácie, ale aj naozaj desiatky dobrovoľných hasičov, ktorí tam boli pripravení nezištne pomôcť. Nebudem rozprávať viacej. Dokážem pochopiť aj tie vaše výhrady, ktoré sú v tej, v tom pozmeňujúcom návrhu. Ja pevne verím, aj keď som mal tie diskusie, že tam bude možnosť a ten priestor práve na individuálne riešenia týchto záležitostí a chcel by som sa vám aj poďakovať za pragmatický prístup k tejto diskusii a celkovo, celkovo naozaj zrozumiteľnú komunikáciu k tomuto zákonu. Ďakujem. [09:18] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Takže teraz pán poslanec Čaučík. [09:20] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v dôvodovej správe k tomuto zákonu sa píše, že cieľom návrhu zákona je úprava podmienok podpory pre odídencov tak, aby bola dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná. Taktiež, že je žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov. S tým súhlasíme, aj keď si uvedomujeme, že v praxi je to práve pre odídencov, ktorí ušli pred vojenským konfliktom z Ukrajiny, často veľmi problematické a komplikované. Mení sa poskytovanie príspevku na ubytovanie pre zraniteľné osoby, pričom zraniteľnými osobami sa rozumejú členovia domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoba so závažným zdravotným postihnutím, osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov, a dieťa do piatich rokov. Chceme priniesť pozmeňujúci návrh, aby sa ponechalo vyplácanie príspevku za ubytovanie v rodinách odídencov všetkým deťom do 18 rokov, a vysvetlím prečo. Máme pre to tieto dôvody. Väčšinu rodín odídencov na Slovensku tvorí práve žena – matka s jedným alebo viacerými deťmi. Niekedy je prevádzané aj starou mamou alebo oboma starými rodičmi. Náš pozmeňovací návrh myslí práve na tieto rodiny, kde sa pracujúca žena – matka, samoživiteľka stará o výchovu detí, ktoré sú často už vo veku vyššom ako päť rokov a ktoré by teda podľa vládneho návrhu zákona nedostávali žiaden príspevok na ubytovanie, rovnako ako ich matka, čo by najmä pri rodinách s viacerými takýmito deťmi mohlo aj existenčne ekonomicky ohroziť fungovanie týchto rodín. Pretože mamy samoživiteľky často na Slovensku pracujú za minimálnu mzdu, resp. mzdu blízkej minimálnej mzde a niekedy aj pod jej úrovňou, alebo pracujú cez agentúru, ktorá si berie z ich mzdy až 25 %. Od júla pôjde veľká časť rozpočtu týchto rodín na úhradu nájmu za nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Nehovoriac o tom, že tieto rodiny sú najčastejšie situované vo veľkých, väčších mestách, najväčšia komunita je práve tu v Bratislave z dôvodu dostupnosti pracovných príležitostí, kde ale prirodzene ceny nájomného bývania štandardne dosahujú sumy ďaleko nad ich finančné možnosti. Zmluvy ukrajinských rodičov, pracovné zmluvy, sú často opakovane podpisované len na tri mesiace, respektíve na šesť mesiacov, pričom samotné firmy vedia, že o zamestnankyne budú mať aj naďalej záujem, no s výhovorkou na status dočasného útočiska im nechcú ponúknuť fixné pracovné miesta napriamo, teda bez agentúry, a súčasne na dlhšie obdobie, napríklad aspoň cez jednoročné kontrakty. Naopak, Ukrajinci neustále ako keby začínali odznovu u svojich zamestnávateľov za častokrát neprimerane nízky plat na dobu, ktorá je de facto v celej dĺžke ich skúšobnou dobou. Pritom títo ľudia sú pomocou pre našu ekonomiku, náš priemysel a odvetvia, ktoré zúfalo trpia nedostatkom pracovných síl. A musíme náborovať zamestnancov aj z omnoho vzdialenejších častí sveta, ako je India, Stredná Ázia či Filipíny, alebo Afrika. Mnohí Ukrajinci by si tu založili svoj život dlhodobo radi, ale treba im k tomu ponúknuť primerané podmienky. Je potrebné si pritom uvedomiť, že nielen Slovensko pomáha im, ale aj oni pomáhajú svojou prácou slovenskej ekonomike a priemyslu. Uvediem jeden príklad zo života. Keď na hodine slovenčiny pre ukrajinských dôchodcov bola v učebnici otázka, čo by si priali, ak by im zlatá rybka mohla splniť želanie, odpoveď bola jednoznačná. Aby sa skončila vojna a mohli sa vrátiť domov. Ale zaznelo napríklad aj také želanie, jedna pani dôchodkyňa si priala, aby jej dcéra, ktorá pracuje v Bratislave, nemusela chodiť sedem dní v týždni do roboty, ale len päť dní. Aj mnohí ľudia na Slovensku pracujú viac, viac ako päť dní, ale myslím si, že je evidentné a logické, že práve ukrajinské rodiny to nevedia riešiť, riešiť ináč a často tá starostlivosť o deti je potom na úkor toho, že mama musí pracovať naozaj sedem dní v týždni. Mnoho ľudí, ktorí na Slovensku sú úplne z východu Ukrajiny, stratili svoje domovy, začínajú tu od nuly, nemajú sa kde vrátiť. Vieme tiež, že dôchodky Ukrajincov sú také, z ktorých sa na Slovensku nedá vyžiť, preto sa aj oni snažia si privyrábať, starajú sa o vnúčatá, aby matky mohli pracovať a spolu vedia nasporiť na nájomné i iné výdavky. Toto je ale ten lepší prípad. Často sú tu len matky s deťmi bez starých rodičov. Matka, ktorá sa stará o malé deti a je sama, si ťažšie nájde adekvátnu prácu, ak musí deti vodiť do školy, ostávať s nimi často doma, keď sú choré, je potom nútená zobrať aj nižšie platené miesto. Máme tu aj mnohých odborníkov, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí ale pracujú za minimálnu mzdu. Finančná pomoc im môže pomôcť aj v lepšej integrácii detí do spoločnosti, že môžu zaplatiť výdavky v škole a podobne a tak pôsobia aj preventívne. Toto je podľa mňa významné pre ich integráciu do našej spoločnosti, o ktorú sa aj vláda snaží. Nazdávame sa, že vládny zákon určil vek päť rokov ako hranicu príspevku za ubytovanie u detí bez presvedčivej argumentácie a veková hranica päť rokov nemá opodstat... nemá silné opodstatnenie. Každé dieťa je rovnocenné, nedokáže sa o seba postarať, kým nedokáže plnohodnotne zarábať, čo je vek 18 rokov. Každé dieťa je závislé, navyše ukrajinské deti tu nemajú otca, ktorý sa o nich postará, lebo ukrajinskí otcovia bojujú doma za svoju vlasť. A tiež si musíme uvedomiť, že sú to deti traumatizované vojnou. Preto veríme, že náš pozmeňovací návrh nájde podporu, ktorým môžeme zastabilizovať mnohé ukrajinské rodiny na Slovensku. Pán spravodajca, začínam čítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyne Martiny Holečkovej, Mariána Čaučíka a Jozefa Hajka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1. V čl. I bod 15 § 36a ods. 2 písmená d) a e) znejú: „d) jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do osemnástich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do osemnástich rokov veku na základe rozhodnutia súdu, e) dieťa do osemnástich rokov veku osoby podľa písmena d)." 2. V čl. I bod 15 § 36a ods. 3 písmeno d) znie: „d) ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. d) a e) 1. čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do osemnástich rokov veku, alebo 2. rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do osemnástich rokov veku na základe rozhodnutia súdu." Tento bod dva je legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod jedna. Končím čítanie pozmeňujúceho návrhu. Záverom ďakujem za pozornosť, ďakujem za podporu, ďakujem pani kolegyni Zuzane Števulovej aj ostatným kolegom za otvorenosť. Viem, že aj vláda hľadá cestu, ako vyhovieť, ako vyjsť v ústrety. Mali sme včera diskusiu aj so zástupcami ministerstva vnútra a vieme, že toto všetko znamená finančné implikácie v rozpočte, ale považujeme pobyt detí na Slovensku, ktoré sú traumatizované vojnou a ktorým sme otvorili nejakým spôsobom svoju náruč, za tak dôležitý, aby sme zvážili podporu poskytovania príspevku na ubytovanie a rozšírili kategóriu zraniteľných osôb na deti do 18 rokov. Alebo ak, kolegovia z koalície, lebo uvedomujeme si, že je to, samozrejme, závislé na vašej vôli, ak tých 18 rokov je príliš veľa, možno obmedzme to aspoň na školskú, vek školskej dochádzky. Nastavme to aspoň takýmto spôsobom. Ďakujem za pozornosť. [09:24] Andrej Danko Ďakujem. (Potlesk.) Pán poslanec Bartek. Pán poslanec Bartek sa nehlási, takže pokračujeme v rozprave, aby som mu neublížil tretíkrát. Poslankyňa Gažovičová. [09:30] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, poslancovia, milí kolegovia, sme v rozprave k zákonu o azyle, ale môj príspevok sa bude týkať odídencov z Ukrajiny a špecificky témy školstva. Zatiaľ to tu nebolo dnes v rozprave nejako pomenované, ale v rámci rokovania o tomto návrhu na výbore, na gestorskom výbore obrany, bol predložený aj pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý sa týka školskej legislatívy. A myslím si, že je dôležité, aby sme aj o tejto téme v tomto pléne diskutovali. A obzvlášť v súvislosti s tým, že sa mení nastavenie pomoci pre odídencov z Ukrajiny, a aj tu odznelo, aj v dôvodovej správe je uvedené, že tá pomoc má byť poskytovaná teda hlavne na začiatku a potom má byť čo najviac podporovaná integrácia odídencov. S týmto sa plne stotožňujeme, ale v tejto súvislosti treba pripomenúť, že pre tú integráciu je absolútne nevyhnutné, aby deti, ktoré prišli z Ukrajiny k nám, boli u nás začlenené do škôl. A je to nevyhnutné pre tie deti samotné, aby sa dostali medzi rovesníkov a aby sa vzdelávali. A je to rovnako dôležité pre ich rodičov a v tomto prípade predovšetkým pre ich matky, lebo z Ukrajiny prišli teda najmä rodiny, matky s deťmi. A ak očakávame, že tie matky budú schopné sa u nás nejako osamostatniť a začleniť na trh práce a teda naozaj sa integrovať a vedieť si zabezpečiť tú podporu samostatne a prestať byť závislé na podpore od štátu, tak kľúčovým predpokladom je, aby ich deti boli začlenené v školách. A teda, žiaľ, sme v situácii, kedy ešte stále nemôžme povedať, a to už uplynulo vyše dva roky od začiatku vojny, ale ešte stále nemôžme povedať, že by začleňovanie detí z Ukrajiny do škôl u nás bolo automatické a bezproblémové. Lebo ešte stále nemáme zavedenú ani povinnú školskú dochádzku pre tieto deti a rovnako teda nemáme zavedené ani právo na vzdelávanie pre tieto deti. Lebo to sú dve strany tej istej mince. Keď sa teda vrátim trošku na začiatok tej vojny z pohľadu školstva, vtedy sa postupovalo v školskom zákone podľa paragrafu, ktorý sa týka detí cudzincov, v ktorom sa hovorí, že deti cudzincov sú vzdelávané a poskytuje sa im vzdelávanie rovnako ako občanom a občiankam Slovenskej republiky. A ministerstvo školstva v tom čase vydalo usmernenie alebo teda právnu interpretáciu, ktorá hovorila, že keďže pre občanov a občianky Slovenskej republiky povinná školská dochádzka je viazaná na trvalý pobyt na Slovensku, tak sa to rovnako vzťahuje aj na deti cudzincov. A keďže odídenci z Ukrajiny u nás dostali status odídencov, čo bolo napojené na nejaký dočasný, dočasný pobyt, nie trvalý pobyt, tak sa povedalo, že povinná školská dochádzka sa na nich nevzťahuje. Malo to aj svoj význam pre niektoré tie rodiny. Mnohí dúfali, že sa rýchlo vrátia. Ukrajina samotná vtedy veľmi podporovala online vzdelávanie, mnohé ukrajinské školy fungovali naďalej v online režime, avšak stále tá situácia znamenala, že tie deti u nás síce získali pobyt, ale nikto ani len nezbieral informácie o tom, či sa naozaj vzdelávajú. Či naozaj navštevujú online vzdelávanie alebo nie, a či sa u nás snažia začleniť do škôl alebo nie. Ja sama si veľmi silne pamätám v tom období, ako som sa tiež cez svoju prácu opakovane stretávala s rodinami, ktoré mali úprimný záujem zapísať svoje deti do škôl na Slovensku, aj preto, lebo chceli, aby sa naučili po slovensky a integrovali, aby sa dostali medzi rovesníkov, aby neboli znovu zavreté doma na online vyučovaní. Uvedomme si, že tak ako u nás deti boli zavreté cez covid na online vyučovaní, to isté platilo pre tie ukrajinské deti a mnohí už nemali o toto záujem a chceli u nás sa začleniť do bežného vzdelávania, ale mali problém nájsť školu. Pretože to, že nebola zavedená povinná školská dochádzka, zároveň znamená, že tým školám, teda tým rodinám neboli priradené žiadne spádové školy, ktoré by boli povinné ich zobrať. A výsledok bolo, že, teda minimálne v Bratislave tú situáciu poznám, že niektoré rodiny doslova chodili od dverám k dverí a akoby dobíjali sa tým riaditeľom na dvere, aby ich deti zobrali do školy. A niektorí to skúsili možno na jednej škole a hneď boli úspešní, ja poznám mnohé školy, kde okamžite urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby prijali deti, aj moje deti hneď po mesiaci mali nových spolužiakov z Ukrajiny. Ale mnohí nepochodili hneď a skúšali to možno na jednej škole, na dvoch, cez rôznych známych na Slovensku. A nevieme, koľkí to vzdali. Koľkí si jednoducho po prvých, po prvom, druhom, treťom odmietnutí riaditeľov povedali, že tak asi nás táto krajina nechce. A my nevieme, čo bolo ďalej s tými deťmi a to je pre mňa možno to najdesivejšie. Že my, keďže sa nezaviedla žiadna povinná registrácia toho, či sa tie deti vzdelávajú alebo nie, tak my nevieme, koľkí z nich sa vzdelávali. Boli, máme pomerne presné dáta o tom, že koľko detí bolo zapísaných do škôl v máji 2022, čiže krátko po vypuknutí vojny sa u nás v školstve vzdelávalo vyše 10-tisíc ukrajinských detí. Mimochodom aktuálne dáta z apríla 2024 hovoria, že sa u nás vzdeláva 11-tisíc ukrajinských detí v školstve. Čiže to číslo neni nejak zásadne iné, čo by mohlo aj napovedať, že to jednoducho súvisí, súvisí s tými kapacitami, alebo, alebo s tou ochotou tie kapacity prideľovať. A ale nikdy sa nepodarilo mať úplne presné dáta o tom, že koľko tých detí nie je začlenených. Existujú odhady, asi najpresnejšie vypracovalo Centrum vzdelávacích analýz v máji 2022. V tom čase odhadovali, že približne polovica z detí, ktoré na Slovensko prišli z Ukrajiny a boli by vo veku, že by sa mali vzdelávať v školách, tak sa do škôl nezapísali. Či už bol dôvod, že nemali záujem, alebo či bol dôvod, že nevedeli vo svojom okolí nájsť školu, ktorá by ich prijala, to nevieme. Ale vieme odhadnúť, že v tom čase bolo ako vysoké tisíce, možno okolo 10-tisíc detí, ktoré neboli nikde zapísané. A teda najväčšie boli tie podiely u tých najmenších, vieme, že pri materských školách aj naše deti majú problém sa dostať do škôlky, čiže tam bolo odhadované, že iba asi pätina ukrajinských detí v škôlkarskom veku sa dostali do škôlok. Pri tých deťoch v základnej škole to mohla byť možno polovica. Pri deťoch, ktoré by mali byť zaradené do strednej školy, sa vtedy odhadovalo, že len asi 10 % ukrajinských detí vo veku strednej školy sa dostane na stredné školy. Čo sú fakt alarmujúce čísla. Momentálne sú tie odhady o niečo nižšie, ale aj ministerstvo školstva v súčasnosti priznáva, že stále sa asi bavíme o nízkych tisícoch detí, možno dve-tritisíce, nevieme, ktoré u nás žijú a žijú u nás možno už vyše dva roky a sú možno v školopovinnom veku, ale nenavštevujú u nás školy. A naozaj si myslím, že právo na vzdelanie je jedna z tých úplne základných vecí, na ktorej verím, že sa aj ako spoločnosť zhodneme a verím, že je absolútne akoby jeden z kľúčových princípov nejakej, nejakej civilizácie, že v 21. storočí naozaj dieťa, ktoré u nás dlhodobo žije a je vo veku školskej dochádzky, by malo byť samozrejmosťou, že sa dostane do škôl. Je to istý taký, nazvem to, spoločenský dlh, ktorý si myslím, že máme voči odídencom z Ukrajiny. Od začiatku vojny sa na ministerstve školstva štyrikrát vymenilo vedenie, respektíve teraz máme už štvrté vedenie ministerstva školstva za tých približne dva a pol roka. Čiže viem, že súčasné, súčasný minister akoby aj zdedil tento problém, aj zdedil isté, istý, istú fázu toho procesu riešenia. Keď prvýkrát prišiel tento zákon do parlamentu, tak sa priznám, že som bola veľmi sklamaná, že tam táto téma nie je zaradená, lebo som teda dúfala, že keď príde ďalší lex Ukrajina, tak tam bude aspoň, aspoň nejaké prvotné riešenie aj tohto problému. Nakoniec to prišlo ako pozmeňovák. Ako je tu, žiaľ, sa stalo takým nepríjemným zvykom, čo v praxi znamená, že pozmeňovák týkajúci sa školstva bol preberaný iba na obrannom výbore a na školský výbor sa ani nedostal, keďže tento zákon a školský výbor nebol ani priradený, čo si myslím, že je veľká škoda. Keď som ten pozmeňovák pozrela, sú tam dve také, nazvem to, menšie zmeny, ktoré teda ešte zďaleka nie sme tam, kde by sme raz chceli byť, čiže zavedenie naozaj nejakej premyslenej povinnej školskej dochádzky pre tieto deti, ale je to riešenie takých dvoch praktických problémov, ktoré sa ukázali, čiže taký akoby implementačný, implementačný problém. To prvé sa týka vôbec zbierania údajov o týchto deťoch, pretože v praxi obce ani nemohli mať kompletný prehľad, pretože to narážalo na GDPR. Čiže teraz ten zákon hovorí, toto bolo zavedené do zákona 596 o školskej správe, ak sa nemýlim. Obec vedie evidenciu odídencov, ktorí sú štátnymi občanmi Ukrajiny vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, čiže od päť rokov, a vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, čiže od šesť do šestnásť, ktorí majú v obci adresu dočasného útočiska, a vedie evidenciu, v ktorých školách sa vzdelávajú. Čiže minimálne už bude splnený ten krok toho, že tie obce aspoň budú vedieť, že či tam teda tie deti sú a či sa vzdelávajú. Ešte tam nie je žiaden krok bé, ktorý by hovoril o tom, že by napríklad tá obec mala povinnosť im to vzdelávanie prideliť. Alebo že by mala nejaké, nazvem to, páky na tie rodiny, ich naozaj, naozaj donútiť, aby tie deti do tých škôl zapísali a teda opačne páky na tých riaditeľov, aby tie deti určite, určite prijali. Ale schvaľujem to a podporujem to, že toto je aspoň taký, taký prvý krok. Ja by som to aj chcela zdôrazniť, že aj sama poznám mnoho, mnoho aj na úrovni samospráv ľudí, aj na úrovni škôl, aj viem, že v rezorte školstva bola snaha potom čiastkovo cez rôzne projekty vlastne podporiť to začleňovanie a bolo veľa, veľa iniciatív a naozaj mnohí ľudia v školstve sa k tomu postavili veľmi aktívne. Ale, žiaľ, keď, kým nie je to systémové riešenie, tak stále, stále vlastne situácia nie je komplexne, komplexne vyriešená. Čiže toto je aspoň taký prvý krok, že obce budú zbierať tie dáta, budú ich mať k dispozícii, a druhé také, taká praktická zmena je, že doteraz platilo, že keď ten žiak už raz bol na škole zapísaný, tak potom vlastne, a musel, formálne bol zapísaný celý školský rok. Keďže ale je väčšia fluktuácia u týchto rodín z Ukrajiny a keďže sa na nich nevzťahuje tá povinná školská dochádzka a skôr mohli vlastne prestať chodiť do školy, tak je to také praktické riešenie, ktoré sa zavádza, že škola bude môcť vyradiť takéto dieťa z evidencie, pokiaľ sa, pokiaľ ho zákonný zástupca aktívne odhlási, alebo pokiaľ, myslím, že 30 dní prestane, prestane, 30 dní sa v tej škole neukáže, tak. Čiže tieto zmeny sa zavádzajú od 1. septembra 2024. Z tohto dôvodu tam aj vidím to odôvodnenie, že to je v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď teda ma mrzí, že cez, že cez pozmeňovák, ale toto odôvodnenie tam vidím. Zároveň teda viem, že, alebo teda pripomenula by som, že aj programové vyhlásenie vlády zahŕňa vetu, že vláda zmenou školského zákona zváži zavedenie povinnej školskej dochádzky pre deti cudzincov. Je to síce vágne, ale veríme, že je tam snaha a aj teda podľa mojich informácií je úprimná snaha na ministerstve školstva túto situáciu nejako vyriešiť. Vidíme teda, že to nebude od septembra ´24. To sa, žiaľ, znovu nestihlo. Tak, ako sa o tom diskutovalo, že či to bude od septembra ´23 a nebolo, nebude to ani od septembra ´24. Tak znovu sa môžeme nádejať, že to bude od septembra ´25. Tam potom, samozrejme, s tým sa spája, s celým vzdelávaním detí z Ukrajiny sa spájajú aj mnohé ďalšie problémy. Ja len spomeniem z odporúčaní školskej inšpekcie, tiež ešte z roku ´22, podporiť organizáciu kurzov štátneho jazyka, podporiť organizáciu kurzov ukrajinského jazyka, zabezpečí psychologickú špeciálnopedagogickú podporu a asistenciu v ukrajinskom jazyku. Ako toto už sú mnohé ďalšie čiastkové témy, viem, že to, to už dosť zachádzam od toho, že sme teraz v rozprave k zákone o azyle. Verím, že v rámci budúceho školského roka, v školstve uvažujeme na školské roky, že bude aj podrobnejšia diskusia k tomuto. Nateraz by som to chcela teda uzavrieť tým, že oceňujeme, že prišlo aspoň nejaké akoby prvotné riešenie z ministerstva školstva, aj keď teda škoda, že cez pozmeňovák a tým pádom sa to vôbec ani nedostalo na školský výbor. A taktiež je to krok smerom k tým, že kto toto chce aktívne riešiť, tak teraz bude mať ešte lepšie nástroje. Žiaľ, stále je tu istá šedá zóna toho, že možno stále nám na Slovensku žijú deti, ktoré tu žijú vyše dva roky, ktoré sú vo veku povinnej školskej dochádzky a do tých škôl nechodia, a je to, žiaľ, nejaké systémové zlyhanie a nejaký dlh, ktorý verím, že ešte ako spoločnosť splatíme. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dve faktické. Poslankyňa Kosová. [09:51] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda, predsedajúci teda. Ďakujem aj tebe, Tina, za veľmi vecný príspevok. Je to veľmi závažná téma, vzdelávanie ukrajinských detí, a je dôležité, aby sme o nej viacej hovorili tu v parlamente. A to aj najmä z toho dôvodu, že problémy so vzdelávaním detí ukrajinských máme už viac ako dva roky a, bohužiaľ, veľmi laxne pristupuje k tomuto problému. A osobne si myslím, a chcem to zdôrazniť a myslím, že si to povedala aj ty, nie je veľmi dobré, že takýto závažný problém riešime pozmeňujúcimi návrhmi a nesystémovo. My už vlastne dva roky čakáme na to, kedy konečne prinesie vláda nejaký komplexný program riešenia problematiky vzdelávania ukrajinských detí a doteraz sa nič nestalo, napriek tomu, že v okolitých štátoch už tieto problémy majú dávno riešené aj v oblasti povinnej školskej dochádzky detí. Takže je to viac ako urgentné. A očakávame systémové riešenie ministerstva školstva a nielen pozmeňujúce návrhy. Zároveň je ale veľmi dôležité to, že jedna vec je, aby sme vedeli, koľko vôbec detí ukrajinských na území Slovenska je, ale tá druhá ešte, myslím si, že závažnejšia je, aby sme týmto deťom dokázali poskytnúť aj kvalitné vzdelávanie. A tu je ešte viac zásadných problémov, ktoré máme, pretože to nedokážeme. Upozorňujem, že v predchádzajúcom roku len jedna tretina škôl z podporených škôl finančne dokázali vôbec poskytnúť deťom doučovanie slovenského jazyka a ešte stále máme deti, ktoré dochádzajú aj viac ako rok do školy a nevedia slovenčinu. Takže my nemáme dostatočne kompetentných pedagógov na to, aby dokázali vyučovať deti s odlišným materinským jazykom. Nemáme pripravené žiadne metodické materiály, v rámci ktorých by sme mohli učiť slovenčinu ako druhý jazyk. Učitelia a učiteľky nemajú metodickú podporu a nemáme ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko. [09:51] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Tina, že si spomenula dôležitosť vzdelávania ukrajinských detí. Dokonca si spomenula aj to, ako je dôležité nielen z humanistického hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska pre našu krajinu tieto deti a týchto mladých ľudí privítať. Na jednej strane je super, že je tu pani ministerka hospodárstva, vlastne plačeme, ako nemáme dostatok pracovných síl, dokonca aj možno aj za jej mandát ako ministerky hospodárstva dospejú niektoré z tých detí, zo 16 už bude mať 18 a budú môcť plnohodnotne pracovať, a keď nebudú mať dostatočné vedomosti a znalosti, tak ich nebudeme vedieť prijať do pracovného procesu. Ale ja si myslím, že tento dôvod nečinnosti nie je len neschopnosťou minulých alebo aj terajších vlád, ale je to trošičku aj taký ten nacionalizmus, lebo minimálne jedna, ak nie dve strany tejto vládnej koalície proste nechcú svojim voličom hovoriť, že v zásade chcú pomáhať Ukrajincom, lebo proste je to pre nich komplikované vysvetľovať svojim voličom, ktorých akože manipulujú na proruské postoje. To znamená, že poďme sa pozrieť, keby, keby nacionalistické alebo národné sily chceli dobro pre túto krajinu, tak vytvoria pracovné podmienky v kontexte vzdelávania pre odídencov, ktorí sa tu zabývavajú, ktorí si v našej krajine našli domovinu a dokonca rozmýšľajú, že by tu aj zostali. Čo v zásade svojím spôsobom nie je úplne dobré voči Ukrajine, ktorá sa bude musieť obnovovať, ale môžu mať aj dve domoviny. Ďakujem veľmi pekne. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Gažovičová. [09:51] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie. Ja len ešte stručne doplním jeden, jednu osobnú skúsenosť. Keď tá vojna začala, ja som pracovala na štátnom pedagogickom ústave a veľmi rýchlo k nám prišla kolegyňa z Ukrajiny a cez ňu sme organizovali také semináre pre ukrajinské, ukrajinské mamy. A na jednom z nich sme dostali otázku, že jedna taká mama sa pýtala, že či je u nás nejako právne upravené, že od akého veku smie byť dieťa samé doma. A uvedomila som si, že neviem, mimochodom ak nikto v sále vie, tak budem rada potom za odpoveď, že či toto máme niekde v zákone upravené. Ale naozaj tie mamy jednoducho riešili to, že nevedeli, kde tie deti umiestniť doslova. Zároveň chceli si hľadať robotu, chceli, chceli si začať zarábať, bolo toho veľa, čo potrebovali vybavovať, a do toho vlastne ešte čelili tejto bariére. A áno, to boli chaotické začiatky tej jari ´22, ale medzitým ubehli vyše dva roky a teda verím, že sa dočkáme nejakého komplexného riešenia. Ďakujem veľmi pekne. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Poslanec Dostál. [09:51] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keď vo februári 2022 Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, bol som poslancom jednej z koaličných strán SaS a bol som prítomný aj tých diskusií, akým spôsobom pomôcť odídencom z Ukrajiny. A jedným z tých opatrení, na ktorom sme sa vtedy dohodli, bol aj príspevok na ubytovanie, ktorý smeroval teda aj k poskytovaniu, k poskytovaniu ubytovania v súkromí, aj teda k poskytovaniu ubytovania v ubytovacích zariadeniach, aj poskytovaniu, a teda iným spôsobom bolo riešené ešte aj ubytovanie v zariadeniach, ktoré mal k dispozícii štát, štátne orgány a štátne organizácie. A priznám sa, že vtedy som patril k tým, ktorí sa pýtali, že či je niečo také vôbec potrebné, lebo som vo svojom okolí a vo verejnosti videl obrovské množstvo altruizmu a ochoty, ochoty pomáhať ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou a mnohí ľudia bez toho, aby uvažovali, či z toho niečo budú mať, poskytli pomoc utekajúcim Ukrajincom a Ukrajinkám a poskytli im ubytovanie, chodili pomáhať na hranice, zapájali sa do dobrovoľníckych aktivít na ich pomoc. A registroval som teda aj to, že viacerí ľudia, keď sa ten príspevok zaviedol, tak povedali, že dobre, že sa zaviedol, my ho ďalej posunieme tým ľuďom, ktorí u nás, u nás bývajú, teda nebudeme si ho brať my ako tí, ktorí prenajímajú byt alebo nejakú časť bytu pre odídencov, ale ho poskytnú ďalej. Spätne teda, samozrejme, musím uznať, že v tomto som sa mýlil a bol som naivný a bolo dobré, že taký príspevok bol zavedený, lebo taký nápor by sa nedal zvládnuť iba vďaka entuziazmu a tomu prvotnému nadšeniu a ochote, ochote pomáhať. Ale už vtedy, keď sme diskutovali o tom, ako ten príspevok nastaviť, tak sa hovorilo o tom, že teraz nie je čas riešiť nejaké, nejaké adresné modely a teda riešiť, komu áno, komu nie, ale samozrejme, že toto je len dočasné, toto má trvať pár mesiacov a potom by sa malo prejsť na adresnú pomoc aj v tejto oblasti, že Slovensko poskytne, poskytne pre Ukrajincov, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, možnosť žiť na Slovensku, vzdelávať sa tu, možnosť pracovať, zarábať si a aj začleniť sa, začleniť sa do spoločnosti. A tí ľudia, ktorí budú schopní tu pracovať, tak, tak tí by mali fungovať ako iní ľudia, ktorí na Slovensku žijú, občania Slovenskej republiky alebo občania Európskej únie, ktorí, ktorí tu žijú. A teda mala by sa tá pomoc vo forme príspevku na ubytovanie zadresniť. Priznám sa, že som až trochu prekvapený, ako dlho to dočasné opatrenie vo forme plošnej pomoci a plošného poskytovania príspevku pretrvalo, lebo naozaj v čase, keď sa to zavádzalo, teda február, začiatok marca, tak to vyzeralo, že je to opatrenie na tri, štyri, päť mesiacov, ale teda už sme viac ako dva roky a stále sa tam nič nezmenilo. Samozrejme, boli iné veci, menili sa vlády, ale, a boli voľby, ale teda asi logické, že v tejto chvíli prišla vláda s takýmto, s takýmto návrhom. Samozrejme z hľadiska legislatívneho by bolo lepšie, ak by to išlo normálnym procesom a nie v skrátenom legislatívnom konaní, lebo toto nie je vec, o ktorej by vláda, vláda nevedela, že ju chce riešiť. Vie o tom už teda niekoľko, niekoľko mesiacov. Myslím, že prinajmenšom od marca tohto, tohto roku, ale to asi nie je v tejto chvíli, v tejto chvíli podstatné, a naozaj ak by sa nič nezmenilo, tak vlastne od 1. júla, ak by vláda nezmenila príslušné nariadenie a nepredložila jeho účinnosť, tak by nebola žiadna pomoc. Takže aj tá samotná zmena z plošného príspevku na adresný je z môjho pohľadu v poriadku a aj to, že sa to, keď už sme v tejto fáze, rieši takýmto spôsobom, je správne a je teda dobré, že Slovensko naďalej bude pomáhať odídencom, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách a ktorí nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, akým spôsobom riešiť svoje ubytovanie v cudzej krajine a nemajú možnosť, alebo majú len veľmi obmedzenú možnosť, aby si, aby si zarobili a mohli, mohli tu fungovať, mohli, mohli si platiť normálny komerčný nájom. Bol som prítomný aj teda tých diskusií aj na pôde ústavnoprávneho výboru a tiež teda oceňujem ako prístup ministerstva vnútra, tak aj koalície, aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka, lebo toho, čo možno hovoriť, je, že či tie zraniteľné skupiny sú nadefinované dostatočne, alebo, alebo by mohli byť nadefinované širšie, k čomu smerujú pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesli pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Čaučík. A ďalšou diskutovanou otázkou bolo, či nie je potrebné dať nejaké prechodné obdobie, aby si ľudia, ktorí dnes napríklad sú v azylových zariadeniach, mohli vyriešiť otázku bývania, keď od 1. júla tú možnosť stratia, lebo nepatria do tých zraniteľných skupín a budú si to musieť nejako vyriešiť, aby to nebolo doslova, doslova zo dňa na deň, lebo však už sme v polovici, v polovici júna a malo by to byť účinné od 1. júla, čiže oceňujem aj ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Barteka v tejto veci. Posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je to, o čom hovorila aj pani poslankyňa Gažovičová, teda tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do spoločnej správy a ktoré sa síce netýkajú priamo príspevku na ubytovanie, ale súvisia so situáciou odídencov a týkajú sa lepšieho prehľadu o tom, aké deti v povinnom predprimárnom vzdelávaní alebo v primárnom vzdelávaní máme v systéme. Čiže je to drobný krôčik k tomu, ako urobiť poriadok, ale myslím si, že tiež je to téma, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť a zaslúži si aj teda samostatnú debatu nielen formou pozmeňujúcich návrhov k inému, aj keď teda vzdialene alebo čiastočne súvisiacemu návrhu zákona, ale návrhu zákona, ktorý rieši niečo iné. Ja som ešte v minulom volebnom období v máji minulého roku interpeloval vtedajšieho ministra školstva pána Bútoru a teda pýtal som sa ho aj na otázky zabezpečenia financovania pre vzdelávanie detí odídencov a pýtal som sa ho aj na to, či ministerstvo školstva plánuje v školskom roku 2023 – ´24 zahrnúť deti ukrajinských odídencov do systému plnenia povinnej školskej dochádzky a povinnosti predprimárneho vzdelávania, a čo by teda bolo žiaduce vzhľadom na potrebu plnej, v plnej miere rešpektovať práva týchto detí na vzdelávanie. A dostal som vtedy od pána ministra Bútoru odpoveď, že neplánuje ministerstvo zaviesť povinnú školskú dochádzku od septembra, to už asi bolo nereálne, a teda sústredí sa ministerstvo v nadchádzajúcom školskom roku na identifikáciu a odstránenie príčin, ktoré vedú k tomu, že niektoré deti ostávajú mimo vzdelávacieho systému. Ale bola tam, bola tam aj veta, že ministerstvo v spolupráci s ďalšími rezortmi zároveň pripravuje právnu úpravu, ktorá systematicky nastaví pravidlá povinnej školskej dochádzky a jej vymáhania pre všetkých cudzincov s dočasným pobytom v Slovenskej republike vrátane detí s dočasným útočiskom z Ukrajiny. Takže asi sa budem znova pýtať súčasného ministra školstva pána Druckera, že ako je to s prípravou tej právnej normy, resp. akým smerom sa uberajú, uberajú tie úvahy, lebo je to tiež problém, tiež vážny problém, nemusí sa to zdať také naliehavé a akútne, ako je, ako je príspevok na ubytovanie, ktorý keby sme vôbec neriešili, tak niektorí ľudia by sa asi ocitli v bezprostrednom ohrození na ulici, ale teda zo stredno- aj dlhodobého hľadiska je to tiež veľmi dôležitý problém. A ja teda dúfam, že ministerstvo školstva príde s nejakou iniciatívou a budeme tu o tom hovoriť nielen v rámci, v rámci diskusie k príspevku na ubytovanie. Ďakujem. [09:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? [10:03] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi len, aby som k tým dvom poslaneckým návrhom, ktoré tu odzneli, prečítala a uviedla stanovisko. Prvé je stanovisko k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Holečkovej, Čaučíka a Hajka k novele zákona o azyle, kde išlo vlastne o poskytovanie príspevku za ubytovanie pre širšiu skupinu odídencov, a to, že by sa príspevok za ubytovanie poskytoval odídencom aj od šesť rokov do osemnásť rokov, kde ide v podstate o starajúcu sa matku o tieto deti, čo znamená, išlo by o viac ako 9 200 odídencov, ktorí spadajú do tejto kategórie, čo po tom dopade na verejné financie by to malo dopad v objeme 10 mil. eur. V ďalších rokoch by táto suma navýšenia pravdepodobne dosahovala až 28 mil. eur. A podstatné je v tomto poslaneckom návrhu uviesť, alebo resp. uviesť jednu skutočnosť, že poslanci hovorili o matkách samoživiteľkách, ale z normatívneho textu daného poslaneckého návrhu vyplýva, že sa má poskytovať za všetky osoby, ktoré sa starajú o deti do 18 rokov. Teda by išlo o neadresné poskytovanie tohto príspevku, ako som povedala, s dopadom na verejné financie v roku 2024 v hodnote, v objeme 10 mil. eur. Ďalšie stanovisko k poslaneckému návrhu pani poslankyne Števulovej, len podotýkame alebo podotýkajú kolegovia za ministerstvo vnútra, že azylové zariadenia nie sú primárne určené na ubytovanie odídencov, a preto si treba uvedomiť, že nie je dostatok kapacít pre takéto prípady v azylových zariadeniach. A čo sa týka všetkých podnetov, ktoré tu predniesla pani poslankyňa Gažovičová, tak k problematike predškolskej a povinnej školskej dochádzky vo vzťahu k odídencom sa bude riešiť systémové riešenie v rámci ministerstva školstva, ktoré to prisľúbilo v rámci svojej pôsobnosti. Ďakujem veľmi pekne. [10:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Už bola rozprava uzavretá, myslím. To bolo vystúpenie navrhovateľky. (Reakcia z pléna.) Ja som uzavrel rozpravu, takže som poprosil pani ministerku o to, či ako navrhovateľka sa chce vyjadriť. Takže bez faktických, dobre? Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nech sa páči. [10:06] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Ja budem naozaj stručný a krátky. Ďakujem aj za korektný prístup kolegom z opozície k tomuto návrhu zákona. Len v krátkosti by som chcel zareagovať na pána Štefunka možno, lebo načrtol takú polemiku o tom, že sa bojíme občanom povedať to, že chceme aj my pomôcť Ukrajincom. No, pán kolega Štefunko, ja nemám ten pocit. Ja si osobne myslím a budem, ale povedali ste v zmysle, že národno-nacionalistické strany vládnej koalície majú problém jednoducho povedať, možnože aj Ukrajincom vieme pomôcť. Ja vám poviem tak. Mne je jedno, či pomôžeme Tatárom, Ukrajincom, Rusom, pokiaľ sem takíto ľudia na Slovensko prídu, naučíme ich slovom a písmom ovládať náš materinský jazyk, a zapoja sa do pracovného procesu a budú žiť podľa našich slovenských zákonov a predpisov a budú prínosom pre našu ekonomiku, takýchto ľudí, ktorí skutočne priložia ruku k budovaniu našej vlasti, určite vždy radi privítame. Ďakujem. [10:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 213, spoločná správa výborov má tlač 213a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 213.) [10:07] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú vybrané ustanovenia zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a niektorých ďalších zákonov. Cieľom vládneho návrhu zákona je aktualizovať súčasnú právnu úpravu v reakcii na situáciu na trhu s energiami a zohľadniť požiadavky aplikačnej praxe najmä v záujme ochrany práv spotrebiteľov v oblasti energetiky. Na tento účel okrem iného sa posilňujú kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čo bude mať pozitívny vplyv na odberateľov a na koncové ceny energií pre odberateľov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. [10:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [10:09] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, prednesiem spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 222 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol zákon, návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 97 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 53 z 10. júna 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 26 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 26 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 213, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 75 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku za poslanecký klub PS pána Štefunka. Nech sa páči. [10:11] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán Šimko, stretávame sa k tejto téme už niekoľkýkrát. By som trošičku zopakoval, že o čo ide v tejto novele. Pani ministerka to, nazvime to, trošku skrátene zhrnula. Chcel by som povedať, že to je vlastne celkom rozsiahla novela, ktorá upravuje, samozrejme, postavenie ÚRSO, preto je trošku kontroverzná, ale týka sa aj tepelnej energetiky, obnoviteľných zdrojov a má aj ďalšie body v energetike. Najzásadnejšie zmeny, ako som povedal, sa týkajú tematiky ÚRSO. V skutočnosti posilňuje právomoci ÚRSO, teda regulačného orgánu, a dokonca samotná vláda aj úrad to tak prezentujú a v zásade sa dokonca dočítame na stránke ÚRSO, že sa tešia z tejto novely, lebo posilnia ich postavenie a budú znamenať väčšiu reguláciu a kontrolu. V tomto prípade sa pýtam, načo máme Slovenskú obchodnú inšpekciu, lebo mnohé z vecí, čo by mala robiť SOI-ka, bude robiť ÚRSO. Zavádza, samozrejme, nové povinnosti pre dodávateľov energií, budú musieť zverejňovať cenníky za dodávku plynu aj elektriky, ktoré v zásade paradoxne nepodliehajú regulácii, teda ide hlavne o podniky. A čas ukáže, že či toto bude pomáhať konkurenčnému prostrediu, alebo či to bude tlačiť na zníženie cien elektrickej energie. No a potom, samozrejme, zavádza plno iných vecí ako napríklad cenovú reguláciu pre prístup do zásobníka uskladňovania plynu, čo môže byť aj pozitívne, aj negatívne, ako som povedal, čas ukáže. No a teraz keďže vystupujem za Progresívne Slovensko a za náš klub, chcem povedať, že ako sa k tomu teda staviame. V prvom rade znova, konečne oceňujem, že niečo nejde cez skrátené legislatívne konanie, napriek tomu ste si ale neodpustili skrátené MPK, čo znamená, že sa menej inštitúcií, kto môže vyjadriť, a tým pádom je menšia diskusia o takej dôležitej regulácie. To, že sa snažíte nejakým spôsobom tlačiť na dodávateľov energií a tým pádom aj na ceny energií, berieme. Otázka je, že či je to ten správny spôsob a, ako som povedal pred chvíľou, ukáže, ukáže čas. Ale hlavne nesúhlasíme s tým, že je toto všetko zámienka pre ešte silnejšie ÚRSO. Najprv ste vymenili predsedu. Predsedu, ktorého ste dávnejšie odvolali, potom tam prišiel nejaký nový a potom ste vlastne toho istého predsedu, voči komu boli výhrady, menovali a posilňujete jeho právomoci. Keby ste si chceli stranícky uzurpovať moc, tak by to nevyzeralo ináč. Vlastne v skutočnosti s ÚRSO momentálne každou novelou, o ktorej sa bavíme, robíte výkonný, dokonca sankčný orgán a nie regulačný, čo vlastne ako keby trošku vychádza z normy alebo zo zvykov iných vyspelých krajín, kde regulačný orgán má byť nezávislý a nemá sa nejakým spôsobom angažovať v tvorbe, v tvorbe legislatívy a nemal by byť napojený na konkrétnu vládu. A ako som povedal, keďže máme nejaký orgán, ktorý sa volá inšpekciou, načo proste dávame inému orgánu inšpekčné právomoci. A veľmi by som poprosil pozornosť šéfa výboru aj ministerky, ako lebo sa prihováram vám, keďže, keďže nemám na to veľa priestoru, aj keď beriem vašu konk... (reakcia z pléna) tak mám 25 minút sa vám prihovárať, lebo práve toto je ten bod, potom môžete pokračovať v debate. Zároveň ma trápi, že neviem, že či viete, čo konkrétne chcete robiť s energetikou. Ja chápem, že aj pán predseda výboru, aj pani ministerka majú nejakú predstavu, ale z vašich krokov alebo z krokov tejto vládnej koalície to až tak nevyzerá. Všetky moderné krajiny, teda tam, tie krajiny, s ktorými sme v Európskej únii alebo v OECD, alebo v iných orgánoch, alebo teda inštitúciách, idú smerom ku obnoviteľným zdrojom, čo neznamená, že majú potlačiť jadro. Idú smerom ku lepšiemu prístupu do sietí a tak ďalej a my všetkými našimi krokmi postupne za posledných osem mesiacov máme, mám pocit, že cúvame. Na jednej strane hovoríte o tom, ako chcete viac regulovať, aby ste si znížili ceny energií, ale vlastne v skutočnosti trošku stále myslíte len na ten plyn. Plyn sa stáva minulosťou, povedzme si to otvorene. Chápem, že je to prechodné, prechodné obdobie. Chápeme, že proste máme infraštruktúru na to vybudovanú, ale nemôžeme sa držať zubami-nechtami iba, iba plynu. Spomeniem takú malú príhodu, chcel som to urobiť pri ďalšom bode, ktorý bude o tepelných čerpadlách, ktorý bude prezentovať pán minister Taraba, ale pripomeniem to aj tu. Mali sme také raňajky s predstaviteľmi energetických podnikov s účasťou štátu alebo so stopercentným vlastníctvom štátu a pán predseda predstavenstva SPP distribúcia nehovoril o tom, ako sa bude plynárenský priemysel adaptovať na novú dobu, ale hovoril o tom, aké majú nevýhody tepelné čerpadlá. Tak na Slovensku máme minimálne tri veľké továrne, ktoré vyrábajú tepelné čerpadlá, všetko ide na export a na Slovensku my si hovoríme, ako je to zlé, ako je to zbytočné a ako je to neefektívne pre slovenskú ekonomiku. Mi to tak pripadá, že my všetko na Slovensku vieme lepšie ako všetci ostatní, proste vieme lepšie ako Švédi alebo ako Nóri, alebo ako Belgičania, Holanďania, že tepelné čerpadlá nie sú dobré a my si presadzujeme, že Zem nemusí byť guľatá, alebo proti 190 štátom sveta sme jediný hlasovali proti novej stratégii vakcinácie. A dúfam, že to tak nebude aj v energetike. Konečne sa odpútajme od lobistov, od ľudí, ktorí si nevedia predstaviť nový svet, a poďme sa prispôsobovať svetu, ktorý každý vníma, len mám pocit, že na Slovensku nie. Myslím si, že obnoviteľné zdroje nie sú nejakou dogmou pre mňa, ale majú byť doplnkom ku stabilizačným energetickým elementom ako je jadrová elektrika, alebo napríklad ako je na Slovensku voda, alebo teda hydroelektrárne. Zabúdate znova na energetickú efektívnosť. Tak energetická efektívnosť je niečo, kde štát nemusí, alebo občania nemusia míňať na elektriku, tým sa zabezpečuje znižovanie energetickej chudobe, a my sme minulý rok schválili skoro miliardový balík na vyvažovanie cien energií a pritom sme mohli investovať do toho, aby sa domácnosti pripravili do budúcnosti na zvýšenie cien energií. To znamená, že na zatepľovanie a na mnoho iných vecí. Stojí to, čo sa volá že Zelená domácnostiam, proste aspoň, aspoň, možno mi poviete, vysvetlite, ďakujem. Ináč toto ma vždycky baví na diskusii s vami, že vy vysvetlíte aspoň. Stojí aj Zelená domácnostiam pre podniky, tak to máte uvedené na stránke plánu obnovy, asi to má byť zelená, zelená firmám alebo nejak tak, ale na stránke ministerstva je napísané Zelená domácnostiam pre firmy. A to je trošku problém, lebo vlastne znova sa nám blíži proste zima a ľudia si nevedia rekonštruovať svoje domy a svoje firmy a to znamená, že zase budú mať problémy a zase budú mať veľké faktory (faktúry, pozn. red.) za elektriky a zase budú potom podnikatelia aj domácnosti vlastne plakať právom, že proste ceny elektriky sú vysoké, tým pádom nie sú dostatočne konkurencieschopné. A prečo sú dostatočne konkurencieschopné firmy iných krajín? No lebo tam vlády mysleli oveľa skôr na prípravu, na novú dobu, na zelenú dobu a tým pádom vlastne investovali strašne veľa peňazí do energetickej efektívnosti. Samozrejme, ešte možno taká vec, keďže mi pán Danko nedovolil, alebo teda nedovolil, skrátka ja som mal sa, som sa prihlásil a bolo to možné sa prihlásiť, ale teda mi to zrušili, tak myslím, že teraz môžem trošku reagovať vlastne. Vy ste povedali, že 10 mil. euro ročne na odídencov a na ich ako vzdelávanie je strašne veľké pre štátny rozpočet a že nemôže to byť celoplošné. Ale pred šiestimi mesiacmi ste mi povedali, že celoplošná pomoc domácnostiam je vlastne ako kebyže, nepovedali ste že efektívna, ale je potrebná. To znamená, že keď ideme investovať do vzdelávania ľudí, ktorí tu možno zostanú, je to taká investícia do budúcnosti, ktorá možno nás teraz bude niečo stáť, ale do budúcnosti sa nám vyplatí, lebo bude mať kvalitných, dobre vzdelaných pracovníkov, ktorí budú plne integrovaní do spoločnosti a možno budú vedieť práve tie tepelné čerpadlá alebo zatepľovanie v tých domácnostiach robiť. Lebo napríklad aj v tejto oblasti nám strašne veľa pracovnej sily chýba. Ako som už povedal, som v téme toho, že ÚRSO kladie prekážky obnoviteľným zdrojom. Možno to nemá na stránke, možno to nepovie, ale na odborných konferenciách alebo v kuloároch o tom aj predseda, aj ostatní ľudia hovoria. Napríklad keď vidíme vyhlášku vyplývajúcu zo zákona, tak vlastne zvyšuje sa niečo, čo sa technicky volá G-komponent o 200 %, čo znamená, vlastne v skutočnosti všetkých dodávateľov obnoviteľ... energie z obnoviteľných zdrojov to v zásade diskvalifikuje. Mali sme teda medzi prvým a druhým čítaním stretnutia s inštitúciami alebo organizáciami ľudí, ktorí reprezentujú takéto firmy alebo, alebo túto, toto profesionálne zameranie, a oni povedali, že v skutočnosti mnoho zamestnanosti v tejto oblasti to zničí, lebo nebudú sa stavať solárne panely, nebude sa budovať, nebudú sa budovať nové obnoviteľné zdroje, lebo vyhláška, ktorou teda oznámil vami nominovaný šéf ÚRSO, toto znemožní. To znamená, že ako to teda je s podporou, keď už nechceme podporovať obnoviteľné zdroje a robíme si z toho dogmu, tak ako to vyzerá s podporou aspoň energetickej efektívnosti domácností, aby ušetrili, aby človek v Brezne nemusel kúriť drevom alebo uhlím, aby konečne mohol napríklad kúriť alebo pomáhať si kúrením z tepelného čerpadla. Možno by som ešte povedal taký iný element. Vyzerá to s nezamestnanosťou na Slovensku veľmi dobre. Vyzerá to, že vlastne nikdy sme nemali takú nízku nezamestnanosť. Môžete si povedať, no tak preto, lebo je tu táto vláda, ktorá všetko dobre robí. Asi by sme si v tomto pléne mohli úprimne povedať, že je to preto, lebo v zásade sme v Európskej únii, že máme plus-mínus mierové prostredie a ľudia alebo tieto firmy vyhľadávajú takéto prostredie. Nebude, nemusí to byť ale stále tak. Práve kvôli tomu, že mnohé z týchto nadnárodných firiem, a hovorím o všetkých nadnárodných, o všetkých nadnárodných firmách, ktoré majú akcionárov, mnohé z nich sú na burze a tieto burzy vlastne, týmto burzám musia reportovať alebo, alebo hovoriť presne ako, akou elektrikou sú poháňané. To znamená, že musia rešpektovať niečo, čo sa volá že ISG norma a musia vykazovať, že či teda používajú elektriku vyrobenú z uhlia alebo z plynu, alebo zo zelených zdrojov. Mnohé firmy idú nad rámec a majú v globálnych pravidlách, že do nejakého roku 2025 alebo 2028, a to sú obrovské firmy, ktorých počítače používate, alebo televízie pozeráte, alebo autá používate, proste musia mať takýto, musia kupovať, teda musia kupovať nie nevyhnutne lacnú, ale zelenú energiu. Vyzerá to tak, že na Slovensku ju nebudeme vedieť dodávať. A to bude jeden z ďalších dôvodov, prečo možno o niekoľko rokov tieto firmy budú musieť odísť a budú hľadať napríklad miesta pre svoje továrne v iných okolitých krajinách, ktoré síce, boli sme tu s pánom Šimkom v Prahe, kde síce politici nadávajú, Poliaci a Česi na Green Deal a tak ďalej, ale na druhej strane budujú zdroje. Proste v Čechách je legislatíva, kde dokonca továreň môže nadbytok svojej zelenej energie poskytovať svojim zamestnancom ako pracovný benefit. To znamená, že Poľsko, Čechy, Rumunsko, dokonca aj Bulharsko, Chorvátsko sú na vlne zelenej energie, pridávajú sa k nim aj ostatné iné krajiny, nazvime to, ako to my voláme, z rozvojového sveta a na Slovensku proste sme ako keby fakt že v tej dobe plochej Zeme. A, prosím vás, ja inač, ja som presvedčený, pani ministerka, že vy tomu rozumiete, aj pán Šimko tomu rozumie, vymaňte sa, prosím vás, z tých ideologických spiatočníckych, neviem ako to, téz vašich koaličných partnerov alebo lobistov, ktorí sú z minulého storočia, a poďme fakt myslieť na to, ako túto krajinu spraviť konkurencieschopnou, modernou, ale nielen z toho ekonomického hľadiska, ale aj z toho hľadiska, nazvime to, psychologického. Lebo keď čelní politici našej krajiny budú hovoriť, aká je zelená energetika zlá vec, tak dnes ako je veľká šanca, že mnohí obyvatelia toto začnú vnímať ako niečo zlé a tým pádom nebudú chcieť sa adaptovať a napriek tomu, že budú vedieť, že ich sused má lacnejšiu energiu zo solárnych panelov alebo z tepelného čerpadla, tak si to proste nebudú aplikovať. Je to podobné trošičku ako s tým covidom, kedy, kedy sa nechceli nechať niektorí zaočkovať, alebo mnohí zaočkovať, a mali sme tu také úmrtia, že až. To znamená, že summa summarum, ja si myslím, že táto novela nie je hrozba ako takou. Nič sa ako keby zásadne nestane, ale v skutočnosti betónuje ľudí a myslenie, ktoré môže byť hrozbou pre budúcnosť našej krajiny. A, prosím vás, bavme sa o tom, my sme, stále to hovorím pred týmto plénom, my sme ochotní sa rozprávať či už na výboroch alebo, alebo v tomto pléne, alebo na iných fórach a vybehnime z ideologických bublín a poďme sa naozaj baviť o tom, ako bude vyzerať Slovensko nielen počas vašej vlády, ale aj neskôr. Ďakujem veľmi pekne. [10:24] Andrej Danko Ďakujem. Nedá mi zareagovať. Pán Štefunko, dvakrát ste zareagoval na riadenie schôdze, takže keď ste taký vzdelaný, prečítajte si rokovací poriadok. A keď máte tak rád Ukrajincov, tak si ich zoberte na šesť mesiacov ako môj podpredseda SNS domov. Dobre? Žiadne nacionalistické a národné si od vás vyprosím. Pokračujeme v rozprave. Dve faktické poznámky, Prostredník a Šimko. [10:29] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Kolega Štefunko hovoril vo svojom vystúpení aj o tých legislatívno-technických stránkach tohoto, tejto novely, spomenul, ocenil, že zákon bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale upozornil na to, že toto medzirezortné pripomienkové konanie bolo skrátené. Obeťou tohoto skráteného medzirezortného pripomienkového konania sa stala jedna hromadná pripomienka, na ktorú chcem upozorniť v tejto súvislosti. Ide o situáciu, ktorá sa dotýka obyvateľov mnohých obcí, ide konkréte o likvidáciu odpadových vôd. Táto hromadná pripomienka predložená konkrétne iniciatívou občanov z Grinavy upozorňuje na to, že mnohí obyvatelia našich obcí na Slovensku sú doslova rukojemníkmi veľmi zlého diskriminačného stavu, pokiaľ ide o ceny za likvidáciu odpadových vôd. Poviem to príkladom. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto konkrétnej lokalite, ktorá je napojená na kanalizáciu, platí ročne za likvidáciu odpadových vôd 160 eur. Priemerná štvorčlenná rodina v tejto lokalite, ktorá je nútená odvážať odpadové vody do čističky, platí 900 eur. A to je cena za likvidáciu, nie za ten prevoz samotný. Je preto ozaj v záujme aj v environmentálnom, aby sa táto vec riešila prípadne aj reguláciou cien pri odvážaných vodách. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šimko. [10:31] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tak, pán kolega Štefunko, my v tej Prahe sme naozaj boli svedkami toho, že sme výrazne zelenou európskou mocnosťou v oblasti energetiky a náš energetický mix, ktorý je naozaj strategicky vybalansovaný na takmer veľmi malé, teda veľmi malý podiel CO 2 emisií, hovorí o tom, že viac ako 55 % energie máme dnes z jadra, ďalších 20 % podielu je takmer v OZE. V neposlednom rade ten plyn je výrazne zastúpený najmä v odľahlých oblastiach, kde ľudia majú problém s dostupnosťou, ale aj s financiami na to, aby si vedeli zabezpečiť obnoviteľné zdroje, ale taktiež je prítomný najmä v priemysle, pretože mnohé technologické, hutnícke procesy, strojárske a podobne, alebo aj cementárske sa nezaobídu bez plynu. Takže tá regulácia, si myslím, že je namieste a má byť posilnená tak, aby aj priemysel fungoval, aby aj domácnosti boli v poriadku. V neposlednom rade chcem zadeklarovať, že podľa aj usmernenia a vyjadrenia ministerstva hospodárstva je rozvoj ako veternej, tak aj slnečnej energie príjmom na nasledujúce roky, do roku 2030 má byť tá úroveň 750 a 650 MW, takže ja osobne sa nebojím o rozvoj zelenej energetiky. A zároveň nový jadrový zdroj, ktorý bude mať výrazný dosah na Slovensku, slovenský priemysel a slovenskú zelenú energetiku, bude určite prínosom, pretože naša spotreba sa do roku 2030 môže aj o 80 % zvýšiť a to nielen tým, či sú energeticky náročné či office alebo výrobné procesy, ale najmä tým, že, ako dobre vieme, tak je tu na vzostupe aj elektroenergetika. Bude prebiehať aj rozvoj geotermálnej energetiky, takže myslím si, že o tom bude určite debata. Ďakujem pekne. [10:31] Andrej Danko S reakciou poslanec Štefunko. [10:33] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Šimko, veď my si rozumieme. Jediné možno je ako kebyže definícia, jadro nie je považované za obnoviteľný zdroj. Ja som hovoril o obnoviteľnom zdroje. Nehovorím, nehovorím o bezemisných zdrojoch, hovorím o obnoviteľných zdrojoch. To znamená, že, ako som povedal v mojom prejave, myslím si, že jadro je dôležitým stabilizačným prvkom našej energetiky. Lenže keď my teraz navyšujeme podiel jadra novou elektrárňou do budúcnosti, sme počuli minulý týždeň alebo predminulý týždeň, tak vlastne tým pádom sa bude znižovať ten podiel obnoviteľných zdrojov a ten rozvoj stále mešká. Proste vy ste povedali 650, ale stále nevidíme, že kedy, kedy, že kde sú tie výzvy a tak ďalej. A keď bude aplikovaný ten návrh toho G-komponentu, ako je navrhnutý teraz, a tak tým pádom proste sa nebudú rozvíjať obnoviteľné zdroje, lebo vlastne budú likvidačné tie podmienky, ktoré momentálne navrhuje ÚRSO. Takže to je, to je prvá vec. A druhá vec, veď samozrejme, že plyn, ja som nepovedal, že zastavte plyn, ja som povedal, že je veľmi dôležitý pre niektoré oblasti priemyslu, ako ste povedali, napríklad, no však nebudem, nebudem to opakovať, ale je napríklad v oblastiach, kde my môžeme aplikovať napríklad tepelné čerpadlá v tých odľahlých oblastiach, tak tam by sme to mohli začať robiť. A nerobíme to. Ďakujem. [10:33] Andrej Danko Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči. [10:35] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja v krátkosti, dovoľte mi reagovať, pán poslanec, na to, čo tu odznelo. Keď aspoň približne, čo som si napísala z tých dôležitých bodov. Slovenská obchodná inšpekcia, ÚRSO. Nejde o duplicitu. Dohodli sme sa s ÚRSO a dohodli sme sa so Slovenskou obchodnou inšpekciou, ktorá nieže bude robiť dvojakú robotu, ale naopak, tie kompetencie prejdú aj s pracovníkmi na ÚRSO, pretože dlhodobá prax hovorila, že pokiaľ išlo o nejaké veci, čo sa týka energetiky, tak SOI-ka si pýtala stanoviská od ÚRSO, tam boli odborníci, preto sme sa dohodli, že efektívnejšie bude, že ak tých 14 pracovníkov, ktoré sú na Slovenskej obchodnej inšpekcii, a tie jednotlivé zodpovednosti, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia má, tak presunieme na ÚRSO. Pretože len takto to išlo cez jedného partnera, bol to, nechcem to nazvať medzičlánok, ale pokúšame sa to zefektívniť. Ďalej ste položili takú otázku, čo chceme robiť s energetikou a áno, hovoríme o väčšej regulácii, určite. Ja si len dovolím povedať poznámku, čo ste hovorili na tú plošnú a adresnú pomoc. Ja som nepovedala, že tá plošná pomoc je dobrá. Ja som povedala, že naša vláda nastupovala a bola menovaná 25. októbra. Niekoľkokrát v parlamente, viem, že ste tu neboli, my sme dlhodobo kritizovali ako opozícia, že predčasné parlamentné voľby boli v septembri a vláda padla v decembri pred Vianocami. Hovorili sme, že to sa dotkne viacerých odvetví a hlavne rozpočtu, pretože nová vláda, keď nastúpi, už bude musieť byť schválený alebo bude schválený rozpočet a budeme mať málo časových možností na to, aby sme tieto veci upravili. A tak to dopadlo aj na ministerstve hospodárstva, že žiadne podklady na adresnú pomoc neboli pripravené, a preto sme pristúpili k plošnej pomoci. A od začiatku hovorím, plošná pomoc bola z toho dôvodu, že sme chceli pomôcť obyvateľstvu, nenašli sme žiadny iný recept, žiadny iný koncept a na adresnej pomoci pracujeme tak, aby sa ľuďom, ktorí si vykurujú bazény a vírivky, nepomáhalo, pretože na to majú, na zvýšené ceny energií. Čo chceme robiť s energetikou? Hovorili ste o plyne, plyn minulosťou. Uvidíme, či je plyn minulosťou. Uvidíme, čo všetko sa v Európe udeje. Samozrejme, keď sa bavíme o plyne, nie preto sa snažíme o nejaké dodávky z Azerbajdžanu, lebo chceme plyn z východu, je to preto, že áno, plynu v Európe je dosť, len je otázka ceny. A keď chceme v nejakej dostupnej cenovej relácii plyn na Slovensko, aby prúdil, tak jednoducho snažíme sa aj o nejaké iné alternatívne dodávky. A tam treba aj pripomenúť to, že plyn, nehovoríme len o vykurovaní domácností. V minulosti 14, dnes približne 10 % z celkovej spotreby Slovenska plynu spotrebováva Duslo Šaľa. Dvetisíc primárnych zamestnancov, 10-tisíc ďalších sekundárnych zamestnancov. Okres Šaľa, neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby výroba v Dusle Šaľa sa uzavrela kvôli tomu, že plyn by sa predražil, produkty, umelé hnojivá by boli nekonkurencieschopné a tak ďalej a tak ďalej. Takže plyn, nejde len o domácnosti, ide nám aj o priemysel a snažíme sa. Spomínali ste aj veci ohľadom G-komponentov, OZE. Najprv sa vrátim k tomu OZE, povedal to aj môj kolega poslanec Šimko. Máme jeden z najzelenších mixov, alebo energetický mix, dekarbonizovaný energetický mix a netvrdím to ja, povedal to šéf medzinárodnej organizácie pre atómovú energetiku, že patríme s provinciou Ontário v Kanade, so Švédskom a Slovensko patrí k tým najdekarbonizovatejším, dekarbonizovaným energetickým mixom, 60-65% z jadra, OZE zbytok. My nie sme vláda, ktorá ide proti OZE, ale staviame si reálne ciele, že s tým OZE, a už som to tiež tu niekoľkokrát spomínala pri mojich vystúpeniach v minulosti, keď nebude svietiť slnko, keď nebude fúkať vietor, prípadne bude nízka hladina Dunaja, bez jadra asi Slovensko neprežije. Naopak, robíme veci, ktoré v minulosti boli zanedbané alebo v minulosti na podporu OZE možno neboli v dostatočnej miere podporované alebo nastavené. Poviem vám jeden príklad, čo sa týka vetra na Slovensku, momentálne sme v rokovaní s úradom pre verejn... úradom verejného zdravotníctva kvôli vyhláške, ktorú vydala ešte minulá vláda, že vietor môže byť najbližšie k osídliu ľudí alebo k intravilánu obce alebo mesta vzdialené päť kilometrov. To znamená, že na Slovensku nepostavíte už žiadne vrtule tým pádom a chceme sa dostať s vyhláškou a meníme ju na štandard Európskej únie. Čo sa týka aj fotovoltiky a OZE, ďalej G-komponent, zostáva na 20 %, dohodli sme sa v rámci pripomienkového konania s ÚRSO, že bol ponížený z navrhovaných 50 na 20, čo si myslíme, že aj so zástupcami z OZE, keď sme sa bavili, je to prijateľné. Zelená domácnostiam, pripomínam, zatepľovanie má pán minister životného prostredia, nie my. My v rámci Zelenej domácnosti máme tepelné čerpadlá, fotovoltiku alebo solár a vrtule do obydlia, alebo resp. do záhrad. Tam chcem len pripomenúť jedno, nemešká to. Mešká len vyhlásenie kvôli dvom veciam. Po prvé, sme sa snažili doladiť informačný systém, pretože metóda first in, first out znamenala, že všetci sa budú prihlasovať naraz a nechceli sme, aby nám zhavaroval systém a dostali sme niekoľko, a dostali sme my sme následne niekoľko sťažností. Naopak sme sa snažili výkonnosť systému doladiť tak, aby to systém zvládol. To je prvá vec. Po druhé, Zelená domácnostiam sa viaže aj na ďalšiu výzvu, ktorá má ísť nasledovne na ňu a má nadviazať na ňu, a je to výzva, čo sa týka Zelenej domácnosti, ale pre energetickú chudobu. Na stole som si nenašla žiadnu definíciu energetickej chudoby, keď som prišla na ministerstvo hospodárstva. Hlavne, že to boli tieto výzvy plánované tam minimálne dva roky, takže sme dolaďovali s ministerstvom financií, s finančnou správou, s ministerstvom práce, so štatistickým úradom, ako podchytiť problematiku energetickej chudoby na Slovensku a ako ju obmedziť a dať ju do nejakého intervalu, aby ľudia vedeli, kto spadne do energetickej chudoby, kto nespadne, pretože na Slovensku máme minimálne 500-tisíc dôchodcov z 1,1 mil. dôchodcov, čo sa prepadlo do pásma chudoby. A hovorím len o dôchodcoch, nehovorím ešte aj o rodinách s deťmi. A potrebovali sme ten systém nastaviť, aby sme vedeli povedať, kto sa, do ktorej výzvy má prihlasovať. No a, samozrejme, tiež sa mi nepáči alokácia, priznám sa, pre energetickú chudobu. Pretože tá výzva, ktorú sme zdedili, má alokáciu 30 mil., ja si myslím, že keď chceme bojovať s energetickou chudobou, mala by byť tá alokácia minimálne 200 mil., minimálne 200 mil. A čo sa týka aj tých tepelných čerpadiel, tak tam si dovolím povedať jednu informáciu, že pán štátny tajomník sa stretol s prezidentom zväzu pre chladenie a pre tepelné čerpadlá Orovnickým a pomohli sme mu vo viacerých veciach, napríklad aby mu bol pridelený NACE kód v rámci štatistického úradu, aby sa nastavil aj systém odborného vzdelávania aj na stredných, aj vysokých školách. A tam bola aj minulý týždeň tlačová beseda s ministerstvom školstva a pán minister školstva spolu so štátnymi tajomníkmi predstavili viaceré plány na zefektívnenie školstva a fungovania školstva na Slovensku a, samozrejme, aj zefektívnenie vzdelania pre povolania týkajúcich sa alebo súvisiacich s rozvojom cleantech technológií. A možno jednu informáciu ešte ohľadne plynu. Viete, ten plyn, na Slovensku nehovoríme len o spotrebe, ale treba si uvedomiť, že za plnej prevádzky a plného využitia energetickej infraštruktúry na tranzit plynu bol zisk pred zdanením SPP alebo Eustreamu približne 750 mil. eur, čo asi polovica plynie do štátneho rozpočtu pred zdanením. Sú to obrovské čísla. Vieme, že už tých 60 mld. metrov kubických nám možno klesne na tranzit, ak vybavíme plyn z Azerbajdžanu, na 10-15, ale stále to bude príjem do štátneho rozpočtu. Asi toľko k takým základným informáciám, čo som tak narýchlo postrehla. Ďakujem pekne. [10:39] Andrej Danko Žiada si slovo spoločný spravodajca a súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomtom návrhu zákona. [10:46] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Okej, ďakujem, ako spoločný spravodajca zaujímam stanovisko a zároveň zodpoviem niektoré detaily. Pán kolega sa obával, že pri rozvoji jadrovej energetiky na Slovensku v najbližších rokoch alebo desaťročí dôjde k poklesu. Chcel by som ho vyviesť z omylu, že ak má byť nový jadrový zdroj na úrovni 1 200 MW, tak súčet OZE, kde je podiel vetra 750 a podiel soláru 650, je 1 400. Čiže dokonca dôjde k navýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov v tejto, v tejto bilancii. Zároveň by som chcel povedať, že pri emisiách CO 2 , ktoré sú najsledovanejší faktor pri výrobe elektrickej energie alebo tepla v Európe, tak Slovensko má najnižší podiel, čo je veľmi dobré, pretože sme v rozvoji jadrovej energetiky na druhom mieste, a ja najradšej pozerám na energetiku cez CO 2, tak ako pri odpadovom hospodárstve pozerám najradšej na nakladanie s odpadom cez podiel skládkovania. Je to najmä preto, lebo sú to dva faktory, ktoré hovoria o tom, že či budeme žiť v zdravšom životnom prostredí a nie o tom, či len budeme nejakým spôsobom si idealizovať svet, pretože do toho vstupuje, ako pani ministerka spomenula, aj energetická chudoba, bohužiaľ, onedlho sa načrtne aj termín odpadová chudoba, pretože rôznymi povinnosťami sa dostávame do úplne iných rovín. Spomenuli ste tepelné čerpadlá, ktoré sú, samozrejme, jednou určite z priorít vlády, pretože je to naozaj podiel obnoviteľných zdrojov, ktorý potrebujeme, na druhej strane pozrime sa na to tak, tá elektrina odniekiaľ byť musí. Tým, že zaťažíme energetickú sieť tepelnými čerpadlami v nejakej IBV-čke, tak potrebujeme tej elektriny násobne viac, ako to bolo dovtedy, keď sme mali tepelné, pardon, plynové kotle, a ten kotol fakt potrebuje len na obeh čerpadiel jednoduchých pár wattov, nejakých 30-40. Takže toto je ďalší aspekt, prečo potrebujeme rozvoj... (Rečníkovi sa vypol mikrofón.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zapnite si, pôjde ešte, kartou. Nemáte obmedzený čas. Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Tak to je jeden z aspektov, ktoré na to naozaj vplývajú, a v neposlednom rade plyn, z neho má príjem do štátneho rozpočtu, z tranzitu, štát. Čiže ja si myslím, že tento postup je len pragmatický vo vzťahu k Slovenskej republike a nie je žiaden idealistický. Termín najbližšieho hlasovania bude, predpokladám, že o jedenástej. Ďakujem pekne. [10:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 231, spoločná správa výborov má tlač 231a. Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) [10:49] Peter Kmec – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zabezpečiť odborné, administratívne, personálne kompetencie, alebo zabezpečenie výkonu týchto kompetencií, za ktorých koordináciu a riadenie v súčasnosti zodpovedá podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Podľa programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vzhľadom na fragmentáciu kompetencií v oblasti výskumu, vývoja a inovácií naprieč viacerými ministerstvami nevyhnutné zabezpečiť silnú koordináciu na úrovni podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ako aj zabezpečiť riadenie a koordináciu opatrení na tvorbu a uskutočňovanie talentovej politiky. Taktiež podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť v rámci úradu tohto podpredsedu vlády Slovenskej republiky činnosť útvaru strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným dopadom na odolnosť Slovenska a s výrazne nadrezortným charakterom. Vládny návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie týchto, a týchto a ďalších cieľov z programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom účinných opatrení na posilnenie riadiacich, koordinačných a kontrolných kompetencií tohto úradu. Vládnym návrhom zákona sa tiež navrhuje ustanoviť splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ako stálych splnomocnencov vlády Slovenskej republiky a zriadiť Radu vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Súčasne sa navrhuje, aby Úrad vlády Slovenskej republiky bol ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín, pričom týmto nebude dotknutá pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Cieľom navrhnutých úprav je posilnenie postavenia národnostných menšín. Vládnym návrhom zákona sa ďalej upravuje schvaľovanie zahraničných ciest štátnych tajomníkov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré má schvaľovať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pričom zahraničné cesty členov vlády bude naďalej schvaľovať vláda. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:49] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Becíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [10:52] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 zo 6. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s uznesením č. 35 z 11. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: Hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 40 dňa 12. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som. [10:54] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku – pán poslanec Hargaš za klub poslanecký a poslanci prihlásení – poslankyňa Ledecká, á, Ledecký asi, stále hovorím Ledecká, ospravedlňujem sa, ale bola Ledecká, áno? Takže pán Ledecký a pani Marcinková. [10:54] Ján Hargaš Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takejto hojnej účasti sa tento zákon teší. No, ja začnem tým, že keď sme mali tento zákon v prvom čítaní, tak som si dovolil také malé proroctvo, že kompetenčný zákon býva ten zákon, kde je taká tendencia pomerne veľkého počtu pozmeňovákov. Bol by som rád, keby som sa vtedy mýlil, ale nemýlil som sa, pretože tých pozmeňovákov prišlo niekoľko. K obsahu samotného zákona som sa už vyjadroval v prvom čítaní, takže tomu sa nebudem venovať. Pozmeňujúce návrhy sú v zásade niektoré legislatívno-technického charakteru, jeden pozmeňujúci návrh rieši implementáciu plánu obnovy, tu by sa dala povedať výhrada, že je to prílepok k tomuto zákonu, pretože vecne nesúvisí s touto úpravou, ani nebol prerokovaný na zdravotníckom výbore, ale budiž. Ale jeden pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj teda stojí za zmienku a bol predložený vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, sa týka rušenia Rady pre štátnu službu. Rada pre štátnu službu, a teraz neviem, pán predsedajúci, lebo máme dve minúty do hlasovania, ja to budem mať na dlhšie, takže možno by som rád, asi, asi radšej prerušil a potom tú myšlienku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Moja procesná chyba možno, zastavte čas, prosím. Asi som vás ani nemal pustiť vystúpiť. Takže prerušíme rokovanie o tomtom bode programu. Dám krátku prestávku do 11.03 h a budeme pravdepodobne hlasovať, dobre? (Prestávka.) [10:56] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním. Ako prvý bod máme hlasovanie o bode 52, prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Richarda Glücka, aby uviedol hlasovanie, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, máme to uvedené ako tlač 345. Nech sa páči, pán spravodajca. [Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 345.] Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 78 za, 54 proti. Konštatujem že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Glück, Richard, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrhy zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 78 za, 54 proti, 1 sa zdržal. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďalej prosím povereného člena výboru pre sociálne veci poslanca Michala Stušku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Huliaka, Kramplovej, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 o príspevku na pohreb, máme uvedené ako tlač 346, bod 53 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte zákon. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov , tlač 346.) Stuška, Michal, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku predložiť, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 117 za, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Pristúpime k hlasovaniu o pridelení výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Stuška, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnému (správne Ústavnoprávnemu, pozn. red.) výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaní Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 133 prítomných, 119 za, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o bode 55 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslankyne Jurík, Plavákovej, Števulovej a Petrík na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa Trestný zákon, máme to uvedené ako tlač 238. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Branislavovi Vančovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 238.) Vančo, Branislav, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 40 za, 2 proti, 90 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona . Pokračujeme v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 o azyle, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 354. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 354.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu vystúpili piati poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, pričom traja z nich, ja, poslankyňa Števulová a poslanec Čaučík, sme podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa gestorského výboru obsahuje štyri body. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte o nich, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 121 za, 11 sa zdržalo. Konštatujem, že sme návrh schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som podal v rozprave ja. Dajte o ňom, prosím, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 131 prítomných, 119 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. Druhý pozmeňujúci návrh v rozprave podala pani poslankyňa Števulová. Konštatujem, že o bode 3 pozmeňujúceho návrhu poslankyne Števulovej hlasovať nemôžeme, keďže sme schválili bod 1 v spoločnej správe. Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5 a 6 pozmeňujúceho návrhu poslankyne Števulovej. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 54 za, 4 proti, 74 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Dobre, ďakujem. Teraz budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Čaučík. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 53 za, 1 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme neschválili. Bartek, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Bartek, Michal, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 131 prítomných, 120 za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 480/2002 o azyle . Nasleduje hlasovanie o bode 24 programu, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach, máme to uvedené ako tlač 213. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 213.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 26 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 133 prítomných, 79 za, 54 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 77 za, 45 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa niekto hlási do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 133 prítomných, 77 za, 48 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach . Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, predtým ešte, ako vyhlásim päťminútovú prestávku, pán predseda výboru Blcháč, nech sa páči. [11:17] Ján Blcháč Ďakujem. Chcem len pripomenúť členom finančného výboru, o dvanástej hodine sa stretneme v rokovacej miestnosti. Ďakujem. [11:18] Peter Žiga Pán predseda Kéry. [11:19] Marián Kéry Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pripomínam členom zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o dvanástej hodine v miestnosti č. 149. [11:20] Peter Žiga Ďakujem pekne, vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [11:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pána ministra máme v sále, pán spravodajca je na svojom mieste, v rozprave vystupuje pán poslanec Hargaš za klub Progresívneho Slovenska. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 231.) [11:29] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne opätovne, pán predsedajúci, čiže vrátim sa k tomu, čím som skončil svoje vystúpenie predtým, ako sme šli hlasovať. K tomuto návrhu zákona prišlo viacero pozmeňujúcich návrhov, ale ten jeden, ktorý naozaj stojí za zmienku, pretože je veľmi škodlivý, prišiel narýchlo, prišiel potichu a jeho podstatou je rušenie Rady pre štátnu službu. Keďže predpokladám, že koaliční poslanci, poslankyne za to zahlasujú, tak skúsim možno trochu predstaviť, čo je to vlastne Rada pre štátnu službu a akú má úlohu nezastupiteľnú. Rada pre štátnu službu vznikla v roku 2017, to znamená za tretej vlády Roberta Fica, ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán, ktorý dbá nad dodržiavaním princípov štátnej služby a etického kódexu štátneho zamestnanca. To je hlavná úloha rady. Je to nezávislý orgán, má piatich členov, ktorých volí Národná rada, ale týchto členov navrhujú nezávislé autority – verejný ochranca práv, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ja tam zastúpený zástupca z oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti alebo Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Čiže rada má v tom postavení nezastupiteľnú úlohu, pretože naozaj je tvorená nezávislými odborníkmi a funguje ako nejaký, povedzme, odvolací orgán pri rozhodnutiach, ktoré sa týkajú uplatňovania princípov pre štátnu službu a etického kódexu. Čiže vykonáva dohľad nad dodržiavaním zákona, vyjadruje sa ku kontrolám, ktoré skúmajú dodržiavanie tohto zákona, taktiež každoročne vydáva správu o stave a vývoji štátnej služby do konca apríla a predkladá ju Národnej rade, na webovej stránke rady si môžete nájsť už šesť týchto správ, ktoré boli vydané. Pripravuje návrh etického kódexu štátneho zamestnanca, ktorý následne ustanovuje úrad vlády. Vypracúva odborné štúdie, realizuje odborné vzdelávanie, prijíma a rieši písomné podnety či už z verejnosti, alebo spomedzi zamestnancov štátnej správy, podnety upozorňujúce na porušenie zákona o štátnej službe alebo princípov štátnej služby alebo etického kódexu štátneho zamestnanca. Taktiež odporúča príslušnému služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia, ak sa potvrdí porušenie zákona o štátnej službe. A taktiež prešetruje výpovede, ktoré sú dané štátnemu zamestnancovi, ak sa títo rozhodnú obrátiť na Radu pre štátnu službu. Za tých posledných niekoľko rokov, čo rada fungovala, tak ako som už spomínal, vydala šesť správ o stave štátnej služby na Slovensku, ktoré sú široko citované, každoročne odškolí stovky zamestnancov v štátnej službe, len za posledných šesť mesiacov odškolila viac ak 700 zamestnancov v školeniach pre zvyšovanie výkonnosti na úradoch, viac ako 100 zamestnancov v pláne obnovy a na ministerstve investícií v oblasti etiky a manažovania konfliktu záujmov, viac ako 400 zamestnancov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, ako lepšie zvládať stresové situácie či medziľudské vzťahy s občanmi, čo v dnešnej vypätej situácii je naozaj potrebné. Čiže realizuje rozsiahle, rozsiahle školenia zamestnancov štátnej služby a prispieva tak k tomu, aby sme mali profesionálnu a odbornú úradnícku vrstvu, alebo ako to mám nazvať, úradnícky, úradnícky stav na našich ministerstvách. Taktiež rada za posledných šesť mesiacov uverejnila tri veľké štúdie o vzdelávaní zamestnancov v štátnej správe, ročne vybaví približne 30-40 podnetov od občanov alebo od zamestnancov štátnej správy, pričom o tom, ako je rešpektovaný jej odborný názor, svedčí aj to, že vo viac ako polovici prípadov, keď nájde rada porušenie zákona o štátnej službe, tak vo viac ako v polovici prípadov sú zapracované na príslušnom ministerstve alebo na príslušnom úrade odporúčania, ktoré rada tomuto úradu dáva, aby sa podobné prípady do budúcna nestávali. Taktiež na konci roku 2023 rada získala ocenenie Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika za spoluprácu s akademickým sektorom, spolupracuje s Univerzitou Komenského, Technickou univerzitou v Košiciach, kde členovia rady prednášajú, prednášajú študentom. Taktiež poskytuje komentár k etickému kódexu štátneho zamestnanca a poskytuje dôverné etické poradenstvo pre zamestnancov v štátnej správe, ak majú podozrenie na to, že dochádza k neetickému konaniu alebo konaniu v konflikte záujmov. Toto všetko robí dnes Rada pre štátnu službu a teda tým hlavným cieľom je systematicky prispievať k rozvoju odbornosti a profesionálnej štátnej služby na Slovensku. Ja si po posledných mesiacoch, keď sa na to pozrieme, čo už koalícia stihla spraviť s nezávislými inštitúciami a so štátnou službou, či už je to podkopávanie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, podkopanie nezávislosti štatistického úradu a obsadenie politickým, politickým nominantom, útok na nezávislé a verejnoprávne médiá, zmeny v Súdnej rade a tlačovky, ktoré vyslovene útočia na nezávislosť, nezávislosť justície na Slovensku. Toto všetko už stihla táto koalícia za posledných pár mesiacov a rušenie Rady pre štátnu službu je len ďalší klinec do rakvy profesionálneho úradníckeho stavu na Slovensku. Ja naozaj začínam mať pocit, že táto vláda neznesie odborníkov vo svojich radoch. Čiže prišiel tento pozmeňovák, nemôžem povedať, že pod rúškom noci, ale na výbore pre verejnú správu, myslím, že v pondelok, ak sa správne pamätám, prišiel potichu, nie je vôbec odkomunikovaný, a teda keď sme sa pýtali na tom výbore, aký je dôvod rušenia rady, respektíve aj v zdôvodnení v tomto pozmeňováku je to uvedené, tak je to že vraj konsolidačné opatrenie. Čiže na Slovensku potrebujeme konsolidovať 1,4 mld. eur ročne a ideme konsolidovať tým, že zrušíme inštitúciu, ktorá nás stojí pár stotisíc eur ročne. Pretože rada nemá žiadny vlastný služobný úrad, nemá žiadne košaté, košaté personálne zabezpečenie, je to päť členov rady a štyria ľudia sekretariátu rady, čiže deväť ľudí, pár stotisíc eur ročne, tak to je to konsolidačné úsilie tejto vlády, preto potrebujeme zrušiť úrad, ktorý dnes slúži na budovanie odbornej štátnej služby a taktiež slúži ako úrad, na ktorý sa môžu štátni zamestnanci obracať, ak majú podozrenia z porušenie zákona o štátnej službe alebo etického kódexu štátneho zamestnanca, tak tých pár stotisíc eur, na ktoré je to vehementné konsolidačné úsilie. Len pre pripomenutie, len nájom, len nájom pre budovu novovzniknutého ministerstva športu nás stojí približne jeden milión ročne. Len nájom, to nie sú celkové náklady toho ministerstva. Čiže mne to nejak nevychádza. Na jednej strane si tu vytvárame ministerstvo, ktoré, veľká časť to považuje za zbytočné, aj sme v rozprave pri jeho vzniku vysvetľovali, prečo je zbytočné podľa nášho názoru, a na druhej strane rušíme dôležitú, rešpektovanú a odbornú inštitúciu, ktorá nás stojí pár stotisíc eur mesačne, tak ja neviem, aké kalkulačky používajú na ministerstve financií, ale mne to nevychádza zo svojej kalkulácie. Prečo je to problém, je nielen, nielen pretože tým podkopávate ďalšiu nezávislú inštitúciu a takým plíživým, tichým spôsobom vysielate úradníkom signál, že už nemá zmysel sa brániť. Problém je to aj preto, že to môže viesť k ohrozeniu prostriedkov z Európskej únie, pretože ako jednu, jednu z podmienok máme, máme stanovené zabezpečenie vhodných mechanizmov na predchádzanie korupčnému správaniu alebo predchádzaniu konfliktu záujmov, dodržiavanie etických princípov. Práve Rada pre štátnu službu bola dôležitým komponentom toho, že tento princíp, ktorý sme sľúbili Európskej únii, keď sme dostali peniaze z plánu obnovy, sa nám darí plniť. Neviem, či si to niekto zanalyzoval, či to na úrade pána podpredsedu, ktorý tu, ktorý tu sedí, niekto sa na to pozrel, ale faktom je, že zvyšujete takýmto krokom, nepremysleným, zvyšujete riziko, že naše prostriedky z Európskej únie týmto budú ohrozené. No a prečo je dôležité mať nezávislé inštitúcie? Je to, ja neviem, prirovnajte si to ku komerčnej, ku komerčnej firme. Predstavte si, že by ste riadili, riadili firmu a namiesto toho, aby v tej firme ľudia prechádzali nejakým profesionálnym rozvojom, vzdelávaním a mali ste tam naozaj profíkov, tak tá firma funguje tak, že tie vedúce pozície v tej firme si obsadzuje šéf svojimi kamarátmi, rodinnými príslušníkmi alebo rodinnými príslušníkmi svojich kamarátov, kadejakých, snažím sa nejak prirovnať politické nominácie, ktoré sa teraz dejú v štátnej službe naozaj, naozaj veľmi vehementne. No tak táto firma by veľmi dlhú životnosť pravdepodobne nemala. A to je to, čo sa dnes deje v oblasti štátnej služby. Poviem aj príhodu, čo sa, čo sa deje napríklad na ministerstve investícií a informatizácie, kde som aj ja pôsobil niekoľko, niekoľko rokov. Desiatky odborníkov prišli na to ministerstvo, aj z komerčnej sféry, aj z komerčnej sféry sa rozhodli ísť pracovať pre štát. Prišli tam cez transparentné výberové konania, to neboli žiadni politickí nominanti, žiadne trafiky, že tu poznám bratranca, treba ho niekde upratať, tak daj mu, prosím ťa, nejakú sekciu riadiť alebo niečo podobné. To boli verejné výberové konania, súčasťou tých výberových konaní bola napríklad aj odborná verejnosť. My sme prizvali združenia v oblasti IT, ktoré pôsobia či už v neziskovom sektore, alebo aj zástupcov, zástupcov dodávateľského sektora, ktorí boli prísediaci na tých výberových konaniach, mali právomoc pýtať sa otázky kandidátov, čokoľvek sa mohli spýtať. Komisia následne, následne vybrala a tie kritériá, resp. aj spôsob, akým bodovala, všetko sa zverejnilo. Takto prichádzali na ministerstvo odborníci, keď som teda za tú časť zodpovedal. Týchto odborníkov jedného po druhom táto vláda mení. Jedného po druhom bez udania dôvodu, predpokladám, že to spravia metódou, že teda zoberú ho do nejakej dočasnej štátnej služby, potom tam chvíľu pobudne a potom zázrakom sa spraví interné výberové konanie a hop a zrazu z nej, a zrazu bude v trvalej štátnej službe. Asi takouto nejakou metódou si predstavím, že na ministerstvách budú obchádzať verejné výberové konania. Je mi, úprimne mi to je ľúto, pretože roky tu všetci vyplakávame, že štát má problém najať odborníkov, že má problém namotivovať ľudí, aby nepracovali pre komerčnú sféru, ale zvolili si teda kariéru v štátnej správe. Tak nám sa to napríklad v tej oblasti informatizácie posledné roky podarilo, že ľudia sa rozhodli, že nebudú ďalej robiť pre komerciu, ale idú robiť pre štát, aj keď za menšie peniaze, prešli cez transparentný výberový proces a táto vláda to seká cimpr-campr, hlava-nehlava jak mačetou. Je to naozaj smutné. Poviem ešte druhú, druhú moju skúsenosť. Ja som niekoľko rokov pracoval v prostredí verejnej správy vo Veľkej Británii. Veľká Británia je taká krajina, ku ktorej my nadšenci pre verejné politiky tak vzhliadame ako, ako nejaký piedestál toho, ako má fungovať profesionálna štátna správa. Poviem vám, že tam je nemysliteľné, aby po nástupe novej vlády sa diali takéto čistky, ako tu vidíme teraz za posledných pár mesiacov. Tam si minister prinesie, neviem, kto sa smeje, či pán Glück, alebo pán Kaliňák, vám to príde také veľmi smiešne? Tiež ste pôsobili vo Veľkej Británii? Tak (reakcia z pléna), aha, dobre, tak potom, vidím, že máte faktickú, veľmi rád si vypočujem, že teda ako to podľa vás funguje v tej Veľkej Británii. No čiže, čiže tam je nemysliteľné, aby po nástupe vlády sa takéto niečo, takéto niečo dialo. Jednoducho príde minister, ten si so sebou prinesie ten svoj najužší tím poradcov, maximálne úroveň minister mínus jedna, a všetko ostatné sú profesionálni štátni úradníci. Profesionálni štátni úradníci, ktorí to majú ako svoju kariéru, ktorí sú tam niekedy až desiatky rokov, proste to sú ľudia, ktorých si ten minister musí získať na svoju stranu. Pretože oni vedia, ako to ministerstvo funguje, oni vedia, ako tie politiky fungujú, minister, samozrejme, môže mať nejakú predstavu, ako tú politiku chce zmeniť doľava, alebo doprava, ale tí úradníci, to je ten staff, ktorý je tam profesionálne vytrénovaný na to, aby mu pomohol tie jeho politiky dostať do praxe. Takto to funguje, mohlo to fungovať takto aj u nás, žiaľ, sme tam, kde sme. A zámerne uvádzam aj ten príklad z tej informatizácie, pretože, pretože dalo by sa, nepoviem, že prižmúriť, neprižmúril by som oko, ale určite by koalícia privítala argument, že teda vyhadzuje len politických nominantov, že to je vlastne opodstatnené, keďže to sú politickí nominanti. Preto vám to vysvetľujem, akým spôsobom sa tam dostali tí odborníci. Že prišli z komerčnej sféry, prešli cez transparentné výberové konania za účasti nezávislých zainteresovaných strán, ktoré sa mohli pýtať otázky. Dokonca sa streamovali niektoré tie výberové konania, verejnosť sa mohla pozerať, verejnosť sa mohla pozerať, čo sa ich pýtame, na základe čoho vyberáme teda toho generálneho riaditeľa sekcie, čo je teda pomerne vysoká pozícia v štátnej správe. Že to boli odborné nominácie, ktoré jednu po druhom takto teraz, teraz vyhadzujú. Mám tu ešte niekoľko príkladov toho, prečo nezávislé inštitúcie sú dôležité a prečo, prečo je dôležité, že fungujú aj v iných krajinách nezávislé súdy, ktoré vo viacerých krajinách sa odvážili stíhať vysokopostavených politikov pre korupciu, či už to bolo v Španielsku, alebo nezávislé súdy, ktoré napríklad, ak si spomínate pri brexite, dokázal súd klepnúť parlamentu, teda vláde dokázal klepnúť cez prsty, že nemôže obchádzať parlament pri takom dôležitom rozhodnutí aký je, akou je odchod z Európskej, z Európskej, z Európskej únie a tak ďalej a tak ďalej. Kopec ďalších prípadov. Čiže to, čo tu, to, čo tu vláda robí, je podľa môjho názoru bezprecedentné, teším sa na teda vysvetlenie, že prečo sa to tak robí, prečo sa odborné nominácie takto vyhadzujú jedna po druhej, myslím, že zatiaľ rekordérom je v tomto pán minister Taraba, ktorý teraz, tuším, že 50 ľudí šmahom ruky povyhadzoval. Keby to aspoň boli, keby tam aspoň dosadzovali odborníkov, to by, to by som si ešte povedal, že no, robíte to mačetou, ale aspoň tí ľudia majú nejaký odborný kredit, ale, žiaľ, často sa ani toto nedá povedať, keď na čelo národného parku postavíte pytliaka. A hovorím to aj preto, že viacerí členovia a členky napríklad nášho poslaneckého klubu sme bývalí úradníci. Ja som bývalý úradník, tu kolegyňa Tina Gažovičová, Vierka Kalmárová sú, sú bývalé, bývalé úradníčky a kopec ďalších. My sme si to v tej štátnej službe zažili. A robili sme tam z presvedčenia, že chceme tejto krajine pomôcť, brali sme to ako nejakú svoju misiu, že veríme, že štátna správa má fungovať profesionálne a má fungovať na základe nejakých pravidiel, na základe nejakých dát a tak ďalej a tak ďalej. To všetko nás ťahalo do štátnej správy. Tým, že rušíte Radu pre štátnu službu, dávate signál aj úradníkom a tých signálov vysielate každú chvíľu niekoľko, budujete tu nejakú takú atmosféru strachu, že ani nevedia, že na koho sa budú môcť obrátiť, keď príde rad na nich a na ďalšie odvolávačky bez udania dôvodu. Takže ja by som aj z tohto miesta chcel odkázať úradníkom na ministerstvách a na ďalších úradoch, že stojíme za nimi, že ich podporujeme a že budeme sa zasadzovať za profesionálnu a odbornú štátnu správu, aj keď to táto vláda nerobí. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:39] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Gažovičová. [11:47] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Hargašovi, že takto ozvučil tento pozmeňovák, ktorý sa tu zrazu objavil, to tak poviem. Ja teda som za náš klub členka toho výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde, ktorý je teda gestorský výbor, a naozaj sme ten pozmeňovák dostali až v pondelok ráno, ani sme ho nedostali elektronicky vopred, dostali sme ho až fyzicky na mieste, kde sa o ňom, o ňom rovno hlasovalo. A potom, nie, až v utorok ráno dokonca bol ten výbor, tak, lebo v utorok poobede začalo plénum. A naozaj ma mrzí, že takto zásadná zmena, za prvé, prišla pozmeňovákom, prišla bez toho, aby sa nejako jasne vysvetlili tie dôvody a naozaj si dovolím povedať, že to, že je to konsolidačné opatrenie, je zásterka, ako vieme, že toľko, ako to odznelo, vyše miliardu treba ušetriť a toto naozaj je opatrenie, ktoré v prvom rade ani vôbec nebolo vyčíslené, ani pán predkladajúci, veď bude mať faktickú po mne, nevedel na výbore presne povedať, že o aké ušetrené peniaze ide a keď sme to zisťovali ako klub, tak naozaj sa jedná iba o pár stotisíc ročne. Mrzí ma to aj preto, lebo si myslím, že v tom návrhu zákona sú aj pozitívne veci, napríklad to, že sa posilňujú splnomocnenci či už pre národnostné menšiny, alebo pre rómske komunity, že sa z nich majú stať stáli splnomocnenci, že myslím si, že sú tam aj pozitívne návrhy, ale škoda, že zase sa to stalo a ten celý tento proces, spôsob, ako narýchlo urobiť nejakú zmenu bez diskusie a so zlým dopadom. Ďakujem. [11:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Zahorčák. [11:49] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Zareagujem na niektoré z podnetov pána poslanca Hargaša, ktoré zazneli v jeho vystúpení. Najprv k tomu spôsobu predloženia pozmeňujúceho návrhu. Je to legitímny legislatívny spôsob, takže nič sa neporušilo, to po prvé. Po druhé, naozaj tým hlavným zámerom je konsolidácia, ďalší príspevok z konsolidácie. Spomínali ste tu miliardy, ale miliardy sa skladajú z miliónov, milióny sa skladajú zo stotisícov a stotisíce zase z nižších súm. Takže treba naozaj hľadať tie možnosti, ktoré sa nájsť dajú a jednou z možností je naozaj aj to všetko, čo som to v konsolidačnom balíku uviedol, jednak sa, celý má okolo šesť miliónov, áno, pripúšťam, že toto, čo sa týka dozornej rady, je suma nižšia, ale sú to niekoľko stotisíc, ktoré podľa mňa takisto nie sú zanedbateľné. Pán poslanec Hargaš hovoril o akejsi nenahraditeľnosti rady. Tak keď spomeniem len niektoré z jej kompetencií, školenia a neviem, čo ste všetko spomínali, vytváranie etického kódexu a tak ďalej, tak toto je celkom ľahko možnosť nahradiť aj niekým iným, nejakou inou aktivitou, ktorá bude, dovolím si povedať, lacnejšia a ktorá aj dnes v našom systéme funguje. Spomínali ste potom ohrozenie eurofondov. No pokiaľ viem, v minulosti toto, toto bolo konzultované, či zrušiť, alebo nezrušiť túto dozornú radu v predchádzajúcom volebnom období, práve vaše ministerstvo argumentovalo tým, čo aj vy teraz, že by to mohlo ohroziť. Po mojej konzultácii s kompetentnými tvrdia, že nič také nehrozí, pretože my takýto záväzok nemáme, že musíme mať radu, nemáme ani to, že nás to ohrozí, ak ju zrušíme. Samozrejme, sú tam niektoré veci uvedené, ktoré ste spomínali. No ale tým ďalším podstatným faktom okrem teda toho šetrenia je aj výkonnosť a bezzubosť tejto rady, pretože ona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:49] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Glück. [11:51] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hargaš, na začiatok mi, prosím, dovoľte sa vám ospravedlniť, že som sa začal smiať, nepatrí to do sály, úprimne sa ospravedlňujem, len ma v kontexte vášho vystúpenia trošku pobavilo to vaše opisovanie toho skutkového, podľa vás skutkového stavu, že tu sú teraz politické čistky za tejto vlády a že nikdy v živote také nič nebolo. Prosím vás pekne, pán kolega, za koho vlády bol prijatý zákon, ktorý zmenil zákon o štátnej službe takým spôsobom, že je možné bez udania dôvodu odvolať akéhokoľvek vedúceho pracovníka v štátnej správe aj v polícii? Kto robil politické čistky? My, alebo vy? Veď to bolo za vašej vlády, kedy bolo vymenené komplet celé osadenstvo naprieč celou Slovenskou republikou. Ja mám pocit, že ešte aj upratovačky museli skončiť, lebo to boli zlé smeráčky. Tak o čom teraz hovoríme? Veď majme, prosím vás pekne, na to rovnaký meter. Vy si zmeníte zákon tak, aby ste mohli kohokoľvek vyhodiť, kto vám nevyhovuje, a my sme teraz zlí. Ďalej ste niečo spomínali o Súdnej rade. Opäť, vaša vláda to bola, ktorá zmenila zákon tak, že je možné odvolať kohokoľvek a ktoréhokoľvek člena Súdnej rady bez udania dôvodu. Navyše je tu rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré odobrilo postup pri odvolávaní Mazáka a spol. Tak o čom, čo nám tu vyčítate? Tomu ja nerozumiem. A hovoriť o profesionálnej štátnej službe, keď ste zmenili zákon tak, že nie je profesionálna, že je možné odvolať hocikoho? Prečo ste prijali ten zákon? A ku konsolidácii. Áno, my musíme konsolidovať, pretože za posledné tri a pol roka bolo zobratých do služobných pomerov stovky ľudí, ktorí tam v živote nerobili, a to nehovorím o nadužívaní dohodárov. Viete, koľko bolo dohodárov naprieč celým ministerstiev? Tak o čom sa tu bavíme? [11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [11:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Viete, pán Hargaš, SMER tu zabetónoval za dlhé roky, za dvanásť rokov do každého jedného úradu a zabetónoval ľudí, ktorí poslušne plnili to, čo robil SMER. Naozaj bolo potrebné týchto poslušných kšeftárov nejakým spôsobom dať od toho preč, pretože to, čo sa tu dialo, viete, oni vám budú rozprávať, že vy ste, vy ste tu zrušili, vy ste bez akejkoľvek veci tu zrušili úradníkov. No viete, rušili sa úradníci, ktorí kšeftovali, ktorí robili poslušného sluhu vládnej koalícii, Robertovi Ficovi a ďalším. Za našej vlády sa dali naozaj do poriadku úrady, dali sa do poriadku, prišli tam odborníci a sám to viete, sám dobre to viete. Oni sa musia vrátiť k tomu, čo robili dvanásť rokov, oni potrebujú poslušných, poplatných, poplatných ľudí, ktorí im budú slúžiť, ktorí im budú, ktorí im budú poruke. Táto vládna koalícia nepotrebuje odborníka, ktorý to bude vedieť, ale človeka, ktorý im pôjde, ktorý im pôjde poruke, ktorý bude kšeftovať tak, ako oni chcú. Toto sa tu dialo dvanásť rokov. Preto sa tu, preto sa tu vymenilo kopec úradníkov, ktorí, ktorí boli naozaj poplatní tomuto systému. A teraz vám budú rozprávať o konsolidácii a o ďalších veciach. A viete, krásny príklad je Kotlár, ktorý teraz dosadil svojho známeho a suseda, a to je len posledný prípad na ministerstvo zdravotníctva. A toto sa tu deje. Oni potrebujú dosadzovať do funkcií ľudí, ktorí bez rozmýšľania urobia to, čo chce Fico, Danko a Pellegrini. Oni nepotrebujú tam normálneho odborníka. Oni potrebujú zrušiť všetko. Oni to potrebujú robiť, jak to robí Severná Kórea, ako to robí Bielorusko, ako to robí Putin. Oni nepotrebujú demokraciu a slobodu, oni potrebujú ľudí, ktorí im budú verne slúžiť. [11:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Puškárová. [11:55] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja si tiež dovolím možno reagovať na jeden podnet pána kolegu. Ja by som sa chcela zastať ľudí, tých štátnych úradníkov. Ja si skutočne nemyslím, že na Slovensku nemáme profesionálnych ľudí, ktorí by na ministerstvách neodvádzali skvelú profesionálnu prácu. A taktiež ja som, spomínali ste, že ste pôsobili istý čas vo Veľkej Británii a že tak vzhliadate v otázke verejnej politiky a nastavenia verejnej politiky k tomuto systému. Ja som tiež teda pracovala v USA a môžem povedať, že ono všetky tie systémy majú svoje problémy a všetky, aj tieto liberálne systémy majú výrazné problémy a najväčšie problémy majú práve pre zabezpečovanie obyčajných, základných ekonomických potrieb. Tie príjmové nerovnosti v liberálnych systémoch sa, ľudia tam v drvivej väčšine neriešia toľko posty, riešia tam tie základné problémy. Regionálne rozdiely, nárast životných nákladov, úpadok strednej triedy a špeciálne teda potom aj nastavenie politického systému, ktorý reaguje na tieto zmeny. A teda v prvom rade nemyslím si, že je to stále v tej susednej záhradke zelenšie. Myslím si, že tam majú mnohé iné problémy, ktoré, ktoré budú musieť riešiť v blízkej, dohľadnej dobe. A taktiež na Slovensku máme skvelých úradníkov. Ďakujem. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kaliňák. [11:57] Erik Kaliňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, naozaj vznešená teória, ktorú ste tu predniesli. Vaše slová pôsobili na mňa akoby ich pripravovala priamo Rada pre štátnu službu, a to nemyslím v zlom. Ale poďme teraz k faktickému stavu, pretože ide o piatich zamestnancov Rady pre štátnu službu, ktorí poberajú vyššie platy než poslanci, a uvediem konkrétny príklad. Jeden z nich za tri mesiace bol dvakrát v robote. Za šesť mesiacov táto rada vybavila šesť listov. Spomenuli ste tu pána Tarabu, že je rekordman, lebo vyhodil päťdesiatich expertov úradníkov. Ja vám môžem povedať za úrad vlády, vedúci úradu vlády Juraj Gedra vyhodil 150 zamestnancov, stopäťdesiat úradníkov, ktorí pri odovzdávaní agendy došli s takýmto papierikom (rečník zodvihol zo stola malý hárok papiera), že teda toto tu sme robili. Sám za zbor poradcov môžem povedať, že sme mali predtým kanceláriu, kde naozaj robili slušné, vzdelané ženy, to nejdem rozporovať, ale ich agenda bola takmer neexistujúca. Štátna služba je enormne nafúknutá. Samotná Rada pre štátnu službu nás stojí 655-tisíc ročne a vybaví šesť-sedem listov. A hovorili ste veľa o osobných skúsenostiach. Aj ja mám osobnú skúsenosť s touto radou. Keď som sa na ňu obrátil v prípade toho, keď bývalá vláda, pán Jakab si zamestnal na pozícii generálneho tajomníka služobného úradu pána Vandráka, ktorý bol expert v hraní na gitaru a nejaké dva roky robil vraj marketing na sociálnych sieťach. Tento, táto rada skonštatovala, že áno, došlo jednoznačne k porušeniu zákona a výsledok bol taký, že teda sa obráti na úrad vlády a požiada, aby došlo k náprave, ku ktorej, samozrejme, že nedošlo. To znamená, tento úrad je zbytočný, je bezzubý, stojí peniaze a je neefektívny, a preto je absolútne legitímne, keď konsolidujeme a hľadáme aj nie milióny, ale desaťtisíce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hargaš. [11:59] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom a kolegyniam za reakcie na moje vystúpenie. Budem sa venovať pánovi Glückovi, pánovi Kaliňákovi, ak dovolíte. Pán Glück, my sa ešte nepoznáme asi tak dobre osobne, ale teda z vášho vystúpenia som mal pocit, ako keby som ja už vlastne viedol nejakú vládu, moja vláda, moja vláda, vaša vláda, vaša vláda, tak ja vám to poviem. Ja som bol na ministerstve informatizácie ako odborná nominácia, čiže nebol som členom žiadnej strany, čiže odborník, ktorý sa dlhodobo venuje oblasti informatizácie, takže nevšimol som si, že by som ja predkladal nejaký zákon na zmenu paragrafov zákona o štátnej službe. Konkrétne tento, tento paragraf, ktorý vy spomínate, priznám sa, že ani si nepamätám, že či vôbec v mojej gescii sa niekedy využil tento konkrétny paragraf. Takže asi toľko, hej? Že ja budem ručiť za tú robotu, ktorú som ja robil, a dal som vám tu veľmi konkrétne príklady, ako sme napríklad pristupovali k náboru, k náboru úradníkov napríklad pri tom, ako robiť tieto odborné výberové konania, nám pomohla aj Rada pre štátnu službu konzultáciami, ako to spraviť tak, aby to bolo v súlade so zákonom. No a ešte teraz k pánovi Kaliňákovi. Ďakujem za ocenenie toho, že teda podľa vášho názoru moje vystúpenie malo veľmi peknú teóriu. Ja som sa snažil doňho dať aj veľmi konkrétnu prax, tie konkrétne príklady toho, ako sa veci dajú robiť a môžu robiť a aj som ich spolu so svojimi kolegami robil. Keď už teda sa snažíme argumentovať, tak by som vás poprosil, aby ste korektne argumentovali, pretože poviete, že 650-tisíc nás stojí rada, ktorá vybaví šesť až sedem listov. Tak ak ste ma nepočúvali, tak skúste si ešte raz prehrať to moje vystúpenie, ja som tam dával konkrétne, merateľné ukazovatele, čo tá rada za posledné roky robila. A ak je to taký, ako by som povedal, že no-brainer zrušiť túto radu, tak by som sa spýtal, prečo ste to nedali do pôvodného návrhu zákona pekne cez MPK, aby k tomu bola diskusia. Prečo to robíte pozmeňovákom vo výbore? Ďakujem. [11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie pléna do štrnástej hodiny. Budeme pokračovať hodinou otázok. (Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili 84 otázok na predsedu vlády a 46 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico na dnešnej hodine otázok svojím zastupovaním poveril pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, ktorú poprosím, aby oznámila, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády, máte slovo. [14:03] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegynky, kolegynky, kolegyne, pardon, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, zastupujem ju ja. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, minister financií Ladislav Kamenický, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. [14:03] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Chcel by... chcel... (rečníkovi sa vypína mikrofón) už by to malo fungovať, chcel by som ešte upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút len počas vystúpenia podpredsedníčky vlády, ktorá zastupuje predsedu vlády a členov vlády, na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády s tým, že odpoveď na jednu otázku môže trvať najviac päť minút. Prvá otázka je od pána poslanca Jána Mažgúta a znie: „Vážená pani podpredsedníčka vlády, veľa sa v poslednom čase na Slovensku hovorí o ekonomickej diplomacii. Prečo je to pre Slovensko dôležité a aké aktivity v tejto oblasti vyvíjame?" [14:05] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku, vážený pán poslanec. Ekonomickú diplomaciu považuje vláda za jednu z najdôležitejších priorít, pretože Slovensko je krajinou, ktorá je exportne orientovaná, a tým pádom na ekonomickú diplomaciu musíme klásť silný dôraz. My musíme vyhľadávať iniciatívne nové príležitosti pre slovenských podnikateľov na zahraničných trhoch a zároveň musíme aj vyhľadávať zahraničných investorov, ktorí sú ochotní a chcú podnikať na Slovensku. Ekonomická diplomacia doma nám začína s viacerými procesmi. Po prvé, intenzívne musíme komunikovať s domácim podnikateľským prostredím, na ktorej sa podieľajú, na tejto komunikácii, významní aktéri, ako je ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo hospodárstva a jeho podriadené agentúry, ministerstvo cestovného ruchu a športu, ministerstvo financií prostredníctvom podriadenej Eximbanky a iné agentúry, pretože poznanie potrieb domáceho podnikateľského prostredia nám umožňuje nastaviť nástroje pre ich podporu v zahraničí a naopak, pokiaľ budeme vedieť my identifikovať veci, ktoré na Slovensku sme schopní vyrobiť a exportovať z našej krajiny, a hlavne budeme mať konkurenčné podnikateľské prostredie, tak vieme prilákať aj zahraničných investorov. Určite cieľom vlády je podporovať pôsobenie ekonomických diplomatov ako jedného z najvýznamnejších inštitucionálnych nástrojov, ktoré pôsobia priamo na zahraničných našich ambasádach a potom aj na zahraničných trhoch. A za výkon ekonomickej diplomacie od roku 2014 zodpovedá ministerstvo zahraničných vecí, predtým táto agenda bola na ministerstve hospodárstva. No samozrejme, keďže s konsolidáciou verejných financií sa musíme uskromňovať aj čo sa týka dostupných štátnych zdrojov na jednotlivých ministerstvách, tak nie je možné, aby ekonomickí diplomati mali zastúpenie na každej ambasáde, a preto sa snažíme vyhľadávať tie krajiny, ktoré skutočne majú pre slovenských podnikateľov význam, a hľadáme tam možnosti, ako slovenské firmy uplatniť, a tam chceme aj v budúcnosti ekonomickú diplomaciu viacej rozvíjať. Zároveň aj na ministerstve hospodárstva máme viacerých, nazvem to, obchodných atašé, ktorí sú vyslaní do jednotlivých krajín, a tieto vyslania my momentálne prehodnocujeme, zefektívňujeme, snažíme sa tých obchodných atašé, ktorí pôsobili v krajinách, kde už ten význam ich pôsobenia pominul, tak sa snažíme ich umiestniť do tých krajín, kde pre slovenských podnikateľov vieme hľadať nové príležitosti, a zároveň aj do tých krajín, kde komunikácia s domácimi podnikateľmi danej krajiny predstavuje nám nejakú možnosť potencionálnych nových investorov na Slovensku. Ja môžem povedať, že prehodnocujeme napríklad vytvorenie obchodného atašé v Japonsku. Dúfame, že po closing contract period s Nippon Steel určite bude aj záujem viacerých iných japonských firiem sa uberať tým istým smerom, že budú podnikať na Slovensku v rámci Európskej únie, vytvoríme im dostatok podnikateľského priestoru. Naopak, ak by sme spomenuli aj naše krajiny, ktoré chcú podnikať a, pardon, naše podnikateľské subjekty, ktoré chcú podnikať v iných krajinách, v pondelok, utorok som bola na návšteve Gruzínska, zhruba pred mesiacom sme s pánom premiérom absolvovali pracovnú cestu do Azerbajdžanu, v pláne sú aj iné krajiny a prezentujeme aj s pomocou podriadenej organizácie SARIO slovenský podnikateľský, podnikateľské prostredie, aby v zahraničí bolo konkurencieschopné. Oblasti sú nasledovné: najmä energetika, bezpečnosť v oblasti energetiky, energetická infraštruktúra, dopravná infraštruktúra, spracovateľský priemysel, no a, samozrejme, aj výmena informácií a výmena noli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Asi už vypršal čas päť minút, predpokladám, či? Poprosil by som možno doplňujúcu otázku od pána poslanca Jána Mažgúta, ak nejakú má, ale vyzerá, že nie, takže by som poprosil ďalšiu otázku. Čiže tú položil pán poslanec Michal Lukša v tomto znení. Je tu pán poslanec? Áno. „Vážený pán predseda vlády, vláda nedávno predĺžila rozhodnutie o strategickom parku v Šuranoch. Prečo to bolo dôležité?" Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo. [14:11] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku. Plynule z prvej otázky, keď sme sa bavili o tom, ako prilákať zahraničných investorov smerom na Slovensko, tak presne toto je odpoveď na to, že viacerým ponúkame konkurenčné podmienky také, ktoré iné krajiny neponúkajú, a vieme o dlhodobom zámere čínskej spoločnosti na výrobu autobatérií, že chce investovať na Slovensku, chce otvoriť produkciu na Slovensku a ešte za bývalej vlády jej bolo ponúknuté miesto, alebo respektíve oblasť Nitrianskeho kraja okresu Nové Zámky pri meste Šurany. Sú tam, bola táto, pardon, strategická investícia považovaná, alebo respektíve bývalou vládou schválená ako významná investícia pre tento kraj s tým, že začiatkom júna by tento mandát uplynul, tak sme o ďalší rok jednomyseľným schválením vlády predĺžili tento post významnej investície v Šuranoch. Rokujeme intenzívne s čínskym dodávateľom, ako som povedala, čínskym producentom autobatérií a významná investícia na tento priemyselný park nám umožňuje, aby sme na ďalší rok ešte mali zachované predkupné právo na pozemky, ktoré boli vyčlenené na priemyselný park. V priebehu tohto víkendu bolo všetkým majiteľom pozemkov zaslaná, bola zaslaná informácia o tom, že začína výkup týchto pozemkov, na vybudovanie priemyselného parku v Šuranoch bolo vyčlenených približne 50 mil. eur v roku 2024, z čoho približne 30 mil. eur je dedikovaných priamo na výkup pozemkov. Zbytok z 50 mil. eur, to znamená približne 20 mil. eur, sú peniaze, prostriedky dedikované na práce, ktoré tam musí podriadená organizácia ministerstva hospodárstva MH Invest vykonať, ako je začiatok, teda najskôr naplánovanie jednotlivých distribučných trás, dopravných trás, neskôr spracovanie týchto projektov a začatie pripravovať, pripravovania priemyselného parku. Predpokladáme a sme v intenzívnej komunikácii s čínskou spoločnosťou, že sa v krátkej dobe uzatvorí investičná zmluva a myslíme si, že tento priemyselný park a výstavba závodu na výrobu autobatérií bude aj významnou investíciou pre Nitriansky región a pre okres Nové Zámky. Dúfame, že priláka toto otvorenie priemyselného parku ďalších investorov do tohto regiónu a tak sa snažíme splniť to, čo sme v programovom vyhlásení dali, že jednoducho budeme na Slovensku vytvárať také podmienky pre podnikateľský sektor, že sa bude dariť nielen slovenským, ale aj zahraničným investorom. Ďakujem veľmi pekne. [14:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Lukša nemá doplňujúcu otázku. Ďalšia otázka je od pána poslanca Jána Mažgúta v tomto znení: „Vážený pán predseda vlády, je Slovensko osamotené v snahe doviesť plyn z Azerbajdžanu, alebo vyvíjajú podobnú aktivitu aj iné európske krajiny?" Nech sa páči, pani podpredsedníčka. [14:14] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Slovensko robí samostatnú zahraničnú politiku, ale to neznamená, že sme osamostatnení (správne osamotení, pozn. red.), práve naopak, snažíme sa robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Takú zahraničnú politiku, ktorá je postavená na zmysluplných základoch, a máme v tom silnú pozíciu a pridávajú sa k nám aj ďalšie štáty. Samozrejme, niekedy to chvíľku trvá, ale dobré projekty sa dokážu presadiť a hlavne keď máte pevnú vôľu a viete na konci tej cesty, aký má byť výsledok. V mene predsedu vlády aj ja ako ministerka hospodárstva som presvedčená, že presne toto je aj prípad dovozu plynu z Azerbajdžanu a Slovensko pre to robí veľa. Ako som už spomínala, zhruba pred mesiacom a pol sme boli na pracovnej návšteve v Azerbajdžane, aby sme zabezpečili do budúcnosti dostatok plynu nielen pre slovenské domácnosti, ale aj pre slovenský priemysel. Pri plyne dnes už nie je možno otázka, či ho je dostatok v Európe, ale otázka je, za akú cenu je dostupný. A 55 % celkovej spotreby plynu u nás spotrebováva priemysel, to znamená, ak chceme, aby naše výrobky alebo náš priemysel bol konkurencieschopný, tak musíme sa orientovať na to, akú máme nákladnú pracovnú silu a hlavne aké vstupy má každý priemysel, čo sa týka v oblasti energií. Doteraz sme kupovali ruský plyn a na tom zarábala aj Ukrajina, to je ten druhý rozmer. Ako viete, mali sme spoločné bilaterálne stretnutie aj s ukrajinskou vládou v Michalovciach a jasne deklaroval ukrajinský premiér, že tranzit plynu cez Ukrajinu znamená aj príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny v objeme približne jednej miliardy eur a zároveň pokiaľ bude prúdiť plyn cez tento tranzit cez Ukrajinu, tak táto energetická infraštruktúra získava aj na svojej odolnosti, to nazvem, pretože sa vyhýba alebo teda znižuje sa riziko jej zničenia z pohľadu ruského agresora a, samozrejme, je to ešte aj veľmi významná otázka, čo sa týka zásobovania plynu celej východnej Ukrajiny. Ak ste zachytili, v posledných dňoch aj agentúra Bloomberg vydala správu, že rovnakým smerom okrem Slovenska sa vybrali aj iné štáty Európskej únie a rokovali o takejto možnosti. Aj azerbajdžanský minister hospodárstva oznámil, že niekoľko miliárd metrov kubických plynu budú dovážať napríklad aj do Bulharska. Zároveň o azerbajdžanský plyn má záujem určite aj Maďarsko. A keď som ja osobne komunikovala s viacerými ministrami hospodárstva našich susedných krajín, tak povedali, že pokiaľ cez Slovensko bude prúdiť plyn z Ukrajiny, budú mať záujem na tom, aby tento plyn odoberali, či už sa bavíme o Českej republike, Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, ale aj Maďarsku. Doobeda som hovorila, Eustream predtým, ako boli znížené dodávky plynu cez Ukrajinu, pri svojej maximálnej kapacite, ktorá môže dosiahnuť až 100 miliárd metrov kubických, bežne prepravoval 60 miliárd metrov kubických za rok a jeho zisky pred zdanením, jeho profit bol v objeme 750 mil. eur, z čoho polovica plynie do štátneho rozpočtu a myslíme si, že aj toto je nemalý, nemalá motivácia pre nás, aby sme v čo najväčšej miere a v čo najväčšom objeme zabezpečili plyn, ktorý k nám bude plynúť, prúdiť cez Ukrajinu smerom cez náš tranzit a potom ďalej do ostatných regiónov východnej, ale hlavne strednej Európy. Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pán poslanec Ján Mažgút, budete mať doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak. Máme posledných sedemnásť sekúnd, čiže už nemá zmysel otvárať ďalšiu otázku, takže poďakujem pani podpredsedníčke vlády Slovenskej republiky, ktorá zastupovala predsedu vlády Slovenskej republiky, za odpovede na otázky. A pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Ondreja Dostála na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, ktorú zastupuje pani ministerka Denisa Saková, a otázka pána poslanca Ondreja Dostála je v tomto znení: „Ako ministerstvo plánuje komunikovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou v budúcnosti po rozhodnutí dištancovať sa od aktualizovaných medzinárodných zdravotných predpisov WHO?" Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. [14:20] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovolím si prečítať odpoveď, ktorú mi pripravilo ministerstvo zdravotníctva. Vážený pán poslanec, ministerstvo zdravotníctva naďalej plánuje komunikovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou tak, ako tomu bolo doteraz, nakoľko Slovenská republika naďalej zostáva krajinou, ktorá patrí do medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Medzinárodné zdravotnícke predpisy nie sú jedinou formou spolupráce členskej krajiny s WHO. Naďalej sa Slovenská republika plánuje aktívne zúčastňovať expertných a technických zasadnutí organizovaných WHO, navyše Slovenská republika je na obdobie rokov 2022 až 2025 členom riadnej rady WHO, kde spomedzi vybraných vlajkových tém svojho členstva v tomto riadiacom orgáne otvára aj nové témy ako sú detská onkológia, detské zdravie, transparentnosť výberových procesov vo WHO či biologická bezpečnosť laboratórií, v rámci ktorých prispieva ku zmenám paradigiem, zvyšuje svoju viditeľnosť v rámci organizácie a tým aj interakciu s ostatnými aktérmi tak na globálnej, ako aj regionálnej úrovni. Zároveň pokračuje aj spolupráca s národnou kanceláriou WHO na Slovensku, ako aj spolupráca v rámci strategických priorít na roky 2024 – 2025, ku ktorým sa aktuálne hľadajú zdroje financovania zo strany WHO. Ministerstvo zdravotníctva zároveň plánuje posilniť spoluprácu v oblasti duševného zdravia prostredníctvom návštevy expertného tímu WHO za účelom vzdelávania a poskytnutia know-how expertom v detenčných ústavoch Slovenskej republiky. [14:22] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál bude mať doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán podpredseda. A ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, za prečítanie odpovede, no škoda, že tu nie je pani ministerka Dolinková, lebo nemôžem celkom tie otázky, ktoré by som smeroval na ňu, smerovať na vás, keďže nie je to váš rezort. Ale chcel by som sa spýtať, či ste ako podpredsedníčka vlády a členka tej istej vlády ako pani ministerka Dolinková zachytili tú kauzu alebo tú skutočnosť, že sa Slovensko dištancovalo od v podstate celosvetového konsenzu v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie a ako to vnímate, ako to reflektujete, že či sa vám zdá, že to rozhodnutie bolo, bolo v poriadku, alebo tam vidíte nejaký problém. [14:25] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za otázku. Pán poslanec, toto všetko sme preberali na vláde, myslím, minulý týždeň a, ako tu odznelo aj v stanovisku ministerstva zdravotníctva, tak aj vtedy z úst pani ministerky, že vo všetkých ostatných oblastiach Slovenská republika naďalej chce byť platnou, spolupracujúcou členskou krajinou WHO. Sú viaceré témy, na ktorých sa chceme podieľať, sú viaceré témy, v rámci ktorých chceme aj my čerpať know-how, chceme čerpať skúsenosti z iných krajín, ktoré sú členmi WHO, a veríme, že aj spolupráca v oblasti medzinárodných zdravotníckych predpisov bude v budúcnosti téma, kde sa Slovenská republika naďalej bude zúčastňovať na týchto rokovaniach, bude prispievať svojimi skúsenosťami, svojimi vedomosťami a podarí sa nám nájsť aj v budúcnosti efektívnu formu komunikácie a spolupráce. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďalšiu otázku položil takisto pán poslanec Ondrej Dostál, rovnakú, rovnako na pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú v tomto znení: „Aké alternatívne opatrenia plánuje ministerstvo zaviesť na ochranu zdravia občanov pred budúcimi epidémiami a pandémiami v kontexte odmietnutia nových predpisov WHO?" Nech sa páči, pani ministerka, môžete opäť zastúpiť pani ministerku zdravotníctva. [14:25] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, tak ako Slovenská republika zostáva plnohodnotným členom WHO, tak je aj riadnym členom Európskej únie. Toto členstvo zapája a zaväzuje Slovenskú republiku do rôznych koordinovaných aktivít Európskej únie na zlepšenie pripravenosti, na krízy, ktoré zahŕňajú aj pandémie. V tejto súvislosti by som spomenula najmä nariadenie Európskej únie o cezhraničných ohrozeniach zdravia z roku 2022, ktoré sa vo svojom znení odvolávajú aj na blízku spoluprácu s WHO, ako aj na medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005, ktoré zostávajú pre Slovenskú republiku aj naďalej platné. Do týchto aktivít Európskej únie je rezort zdravotníctva aktívne zapojený, tak ako je zapojený aj každý iný členský štát Európskej únie. Ďakujem. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády. Tak skúsim sa teda tú doplňujúcu otázku spýtať inak. Viete si predstaviť, že by v niečom, čo sa týka pôsobnosti vášho rezortu, rozhodla konsenzom organizácia typu OECD alebo Svetovej obchodnej organizácie, dohodli by sa členské krajiny v podstate konsenzom na nejakých medzinárodných pravidlách, z ktorých by taká malá krajina a otvorená ekonomika ako je Slovensko mohla len profitovať, že by sme sa od takéhoto konsenzu dištancovali? Že viete si niečo takéto predstaviť v pôsobnosti vášho rezortu vo vzťahu, vo vzťahu k medzinárodným organizáciám, ako sa to udialo vo vzťahu Slovenska k Svetovej zdravotníckej organizácii? [14:27] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, keď ste sa pýtali na pôsobnosť môjho rezortu, vedela by som si predstaviť, že by sme sa odklonili od niektorých rozhodnutí, ktoré spraví Európska únia, a to sú rozhodnutia, ktoré vážnym spôsobom môžu poškodiť nášmu hospodárstvu. Jednou takou témou, ktorá je a, našťastie, ešte nebola predmetom sankcií voči Rusku, je napríklad dodávka jadrového paliva. Neexistuje momentálne na svete stopercentná náhrada ruského paliva, pretože na Slovensku napríklad nie je licencovaná. A viem si predstaviť a naopak dám vám aj ďalšiu, ďalší príklad. Vybavili sme výnimku pre ruskú ropu, nevybavili sme ju kvôli tomu, aby sme podporovali zamestnávateľov, naopak, chceme podporovať firmy, pretože zamestnávajú zamestnávateľov tisíce, pardon, zamestnávajú zamestnancov a v prípade Slovnaftu sú to tisícky zamestnancov a snažili sme sa o vybavenie výnimky pre produkty z ruskej ropy, pretože sme to mali na stole, keď sme prišli, bývalá vláda s tým nespravila nič a našťastie na rok 2024 sa nám v priebehu decembra túto výnimku podarilo vybaviť. Keby nie tejto výnimky, produkcia Slovnaftu hneď možno o 30-40 % nižšia, pokles zamestnanosti, pokles pretože pokles dopytu po výrobkoch Slovnaftu, ktoré sa vyrábajú z ruskej ropy. To sú veci, za ktoré ja určite budem bojovať, aby všetky opatrenia alebo všetko, čo sa prejednáva v rámci Európskej únie, bolo vždy zmysluplné a neškodilo slovenskému hospodárstvu a štandardu života a životnej úrovne na Slovensku následne. [14:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Teraz ďalšia otázka bude smerovať na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, ktorého zastupuje pán minister Dušan Keketi, a otázka je od pani poslankyne Dariny Luščíkovej. Je prítomná pani poslankyňa? Je, áno. A v tomto znení: „Správa Amnesty International z marca 2024 upozorňuje na riziko prehlbovania segregácie rómskych detí z marginalizovaných komunít pri rozširovaní kapacít škôl s dvojzmennou prevádzkou. V rámci prieskumu sa im nepodarilo nájsť žiadny zámer, ktorý by smeroval k desegregácii. Mapuje ministerstvo implementáciu desegregačných opatrení škôl, ktoré získali finančnú podporu v rámci podporených projektov POO na odstránenie dvojzmennej prevádzky? Ako plánujú tieto školy odstrániť segregáciu? Pristúpi ministerstvo k anulácii schválenej podpory, ktoré sú v rozpore s princípmi 3D?" Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:30] Dušan Keketi – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Odpovedám teda na otázku, ktorú mi, alebo odpoveďou, ktorú mi pripravilo ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže. Odpovedám zároveň na otázku 3, 7, 11, 21 a 42. Vážené panie poslankyne Luščíková, Kalmárová, Šrobová, Kosová, pán poslanec Sabo, dovoľte mi ubezpečiť vás, že téma desegregácie patrí medzi kľúčové priority Ministerstva školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Za posledné mesiace vykonáva ministerstvo niekoľko zásadných krokov v tejto téme a pripravujú sa ďalšie. V decembri ´23 bola schválená nová metodická príručka desegregácie vo výchove a vzdelávaní. Príručka je dostupná verejnosti a definuje rôzne typy segregačných situácií, ako aj zbor opatrení na ich odstránenie. Metodika priamo nadväzuje na zákonnú definíciu segregácie, interpretuje a dopĺňa ju a má slúžiť ako nástroj komunikácie priorít ministerstva smerom na jeho partnerov v štátnej správe a v regiónoch. V rovnakom mesiac, teda v decembri ´23, prebehol vnútorný proces zjednotenia postupov ministerstva v oblasti uplatňovania desegregačného princípu, takzvaného princípu 3D, pri výstavbe materských a základných škôl. Ministerstvo odkonzultovalo výsledky tohto procesu aj smerom k vybraným partnerom zo samospráv vrátane tých samospráv, ktoré mali záujem uchádzať sa o podporu výstavby základnej školy v prospech odstránenia dvojzmennej prevádzky. Vo všeobecnosti platí, že cieľom ministerstva jednoznačne zostáva odstránenie dvojzmennej prevádzky vo všetkých školách na Slovensku aj v prostredí marginalizovaných komunít, no určite nie prostredníctvom podpory projektov segregačného charakteru. Schválené projekty monitorujeme a podľa dostupných informácií nie sú a ani nemôžu medzi nimi byť také, ktoré nespĺňajú princíp 3D, so samosprávami, ktoré sa ešte plánujú do výzvy zapojiť, vedieme intenzívne konzultácie smerujúce k splneniu princípu 3D, z tejto podmienky však určite neplánujeme upustiť. V roku ´24 pripravujeme spustenie nového národného projektu, ktorý má podporiť pilotné desegregačné projekty aspoň v dvanástich obciach. Ministerstvo spustilo aj monitorovací systém segregácie na základných školách, ide o zber kľúčových administratívnych údajov, ktoré nám pomôžu spustiť systém podpory v školách, v ktorých existuje vysoké riziko vytvorenia segregačnej situácie. V súčasnosti sa širšia odborná pracovná skupina zaoberá návrhom krokov smerujúcich k skríningu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia zaradených do špeciálnych škôl. Vážený pán predsedajúci, ďakujem. [14:30] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa Darina Luščíková bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:30] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela spýtať na konkrétne kroky. Ďakujem a oceňujem, že ministerstvo robí nejaké opatrenia na to, aby sa zaviedli pravidlá desegregácie v týchto školách alebo vo všetkých školách. Rada by som však poznala konkrétne opatrenia, ktoré ministerstvo mieni vykonať a urobiť na to, aby odkontrolovalo všetky subjekty, ktoré žiadali o tieto prostriedky z plánu obnovy, to je jedna časť otázky. A druhá otázka je, ako bude vymáhať nápravu týchto opatrení ministerstvo. Ďakujem a ešte vlastne doplním, ak neviete vy odpovedať, lebo to nie je váš rezort, tak poprosím písomne aj tie doplňujúce otázky, odpoveď ministra. Ďakujem. [14:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Asi to tak bude, že vám to pošlú písomne. Pani poslankyňa Dana Kleinert je ďalšia, ktorá bola vyžrebovaná so svojou otázkou tentokrát na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, a jej otázka je v tomto znení: „V máji vláda Slovenskej republiky zobrala na vedomie Správu o stave a príčinách povodní v druhom polroku 2023. Vyčlenila cez tri milióny eur na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce. Správa identifikovala príčiny podvodní ako nedostatočná údržba, zanesenie korýt, znefunkčnená sieť rigolov. To sú všetko zlyhania kompetentných. Ako ministerstvo zabezpečí, aby došlo k systematickej náprave a ochránili sa životy a majetky občanov a občianok pred povodňami?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:34] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za otázku. Vážená pani kolegyňa poslankyňa Kleinert, pýtate sa ma, že predošlá vláda vyčlenila na protipovodňové opatrenia 3 mil. euro a že ako teda plánujeme bojovať ďalej s povodňami. Aby ste mali trošku predstavu, že čo znamená 3 mil. vyčleniť na protipovodňové opatrenia, tak my máme na Slovensku štátny podnik, ktorý sa volá Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý má na starosti manažovanie riek, vodných tokov, priehrad a podobne. A oprávnené náklady, iba mzdové náklady v tejto firme sú na úrovni presahujúcich 60 mil. eur. Tá predošlá vláda dala v roku 2021 na tento podnik zo štátneho rozpočtu 8 mil. euro. Na podnik, kde je 60 mil. mzdové náklady, dali 8 mil. eur a v roku ´22 dali 2,5 mil. eur. To znamená, že dlhodobo a cielene držali túto firmu v schopnosti, aby nemohla plniť základné protipovodňové ani manažérske opatrenia pri ochrane obyvateľstva. A keď to tak je a bolo to aj nahraté v nejakom systéme na ministerstve financií, kde bolo určené, že by ministerstvo financií malo dávať 2,5 mil. na chod tejto firmy, tak som povedal, že v poriadku, už nech to tak teda nechajú, že my urobíme takú revitalizáciu tej spoločnosti, že už možno tento rok ju dotiahneme na úroveň zisku, čo bude, myslím si, že exemplárny príklad a budem veľmi rád aj mojim kolegom ministrom potom ukazovať, že jak sa dá zreštrukturalizovať firma bez toho, aby sa navyšovali vklady zo štátneho rozpočtu. Takže vaša odpoveď dnes, teda odpoveď na túto otázku je, že my máme iba na protipovodňových opatreniach za približne tridsať rokov, čo sa k tej firme takto správal štát, že na jednej strane dal zo zákona povinnosť sa o niečo starať a na druhej strane nedal základné peniaze na to, aby to mohla táto firma robiť. Tak sme dospeli do približne deficitu na týchto infraštruktúrnych projektoch 950 mil. euro, taký je odhad. Takže 3 mil. z mája 2023 predošlou vládou to je že výsmech, to nie sú žiadne protipovodňové opatrenia, to je ani nielen naplnenie povinností, ktoré mali zo štátu. Otázka, že čo s tým ideme robiť, tak práve teraz zasadá v podstate komisia, lebo my máme na Slovensku dva podniky. Jeden sa volá Vodohospodárska výstavba, to niekedy už podľa názvu bola firma, ktorá, bol to štátny podnik, ktorý staval priehrady, elektrárne a podobne a potom ich mával dávať do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku. Dnes z tej Vodohospodárskej výstavby, jedným slovom, aby ste si to vedeli predstaviť, ona má vo vlastníctve Gabčíkovo, takže to je v podstate tá bohatá firma, ktorá ale už nerobí de facto nič, iba zbiera peniaze za predanú elektrickú energiu. Áno, teraz jej doba praje, pretože elektrika sa predáva za 110-120, podľa toho ako. Môžem potvrdiť, že iba počas tejto záplavy, ktorú teda sme veľmi dobre zatiaľ zmanažovali, ja som veľmi rád, že odborníci, ktorí pracujú na týchto podnikoch, na týchto úsekoch, nepodľahli tlaku, ktorý tu bol, že valí sa nás desaťročná, storočná a neviem aká voda, že rýchlo otvorte Gabčíkovo. Tak vďaka tomu, že to rýchlo neotvorili, tak ku včerajšiemu dňu vychádza, že sme iba na tom prietoku zarobili dodatočných asi 20 mil. euro za týchto pár dní a ešte rátame, že minimálne nejakých 10 mil. euro na tom zarobíme. Takže to rozhodnutie bolo naozaj že aj profitabilné, ale aj technicky správne urobené. To, čo teda robíme dnes, je, analyzujeme možnosti spojenia tých dvoch firiem, aby konečne aj Vodohospodárska výstavba sa vrátila ku svojmu pôvodnému zadaniu, a to je, aj udržiavala a skvalitňovala infraštruktúru v rámci vodnej politiky, uvidíme, čo z toho vzíde, veľa od toho bude závisieť aj ako sa dohodneme s maďarskou stranou na definitívnom vyriešení otázky Gabčíkova, pretože ten spor vôbec neni ukončený, je tridsať rokov na stole a nejaké povinnosti z toho rozsudku má aj slovenská, ale aj maďarská strana. A som veľmi rád, že sme sa zhodli s Maďarskou republikou, že ak to nedáme dokopy teraz my, už to asi potom nedá nikto a budeme musieť sa znova obrátiť na Medzinárodný súdny dvor. A v tom momente, ako budeme vedieť, že máme vysporiadané vzťahy v rámci Gabčíkova, tak budeme vedieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Dana Kleinert bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. Skúste zapnúť pani poslankyňu. [14:40] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Trošku je problém v tom, že ste mi neodpovedali na otázku. Jednak ma teda zaujíma, čo bude robiť táto vláda, aké systematické opatrenia bude robiť pre to, aby ochránila životy a majetky občanov a občianok proti povodniam. Čiže zaujíma ma, akým spôsobom tie opatrenia urobíte. V podstate jedinú vec, ktorú som si z toho vedela dostať von, bolo, že analyzujete tie firmy, ale teda mňa by zaujímalo, aké sú tie systémové opatrenia proti povodniam, aby ste ochránili teda majetky a životy a zdravie teda občanov a občianok Slovenskej republiky. Ďakujem vám vopred za konkrétnu odpoveď, ako, kedy, za čo a tak ďalej. Ďakujem. [14:41] Tomáš Taraba – Vystúpenie Vážená pani poslankyňa, môžeme sa, na celý deň môžete dôjsť, budem vám vysvetľovať kedy, čo, ako, veľmi radi vám vysvetlíme. Prehlbovanie vodných tokov nás bude stáť asi 450 mil., sme vo fáze nakupovania techniky. Vaši, vaša Ódorova vláda chcela zakontrahovať firmu, externú firmu, pani Kleinert, za 150 mil., súkromníkov Ódor Machuca, aby prehlbovali takú primitívnu činnosť, ako je prehlbovať a vyťahovať sedimenty, viete, čo to je, bahno za 150 mil. Takže za nás to bude, vážená pani Kleinert, už nerobiť súkromná firma, tak jak ste to chceli vy, ale bude to robiť štátny podnik, Slovenský vodohospodársky podnik s najväčšou pravdepodobnosťou. A to je ten rozdiel medzi nami, že keď vy ste chceli naliať peniaze súkromníkom, aby oni si nakúpili kvalitnú techniku, my chceme do toho zatiahnuť buď Vodohospodársku výstavbu, štátny podnik, aby tie peniažky zostali vnútri, to znamená, že budeme zvyšovať tzv. energetický potenciál slovenských aj priehrad, ktoré sú na 50-60 % plné. To je druhý veľmi zásadný rozdiel. Môžte sa ísť opýtať do Mochoviec, ako vyzerá prietok na Kozmálovciach, ktorý je extrémne už nízky. To znamenalo, pretože na 60 % sú Kozmálovce plné bahnom, opäť vaša vláda Ódorova v tom absolútne nič neurobila. Takže rozdiel ten, ktorý je, že spúšťame veľké infraštruktúrne projekty, snažíme sa ich maximálne robiť vo vnútri týchto štátnych firiem, to znamená nebudeme vyťahovať peniaze, tak jak ste to chceli robiť vy, a práve preto, aby sme zabezpečili tú stabilitu a najmä bezpečnosť pred povodňami. Samozrejme, že druhú vec, nebudeme podliehať žiadnej panike, vidíte, akí profesionáli robia s nami, napr., myslím, že Kiča tu vyzýval, rýchlo otvorte vráta, aby sme vyliali vodu z Gabčíkova. My sme to neurobili, zarobili sme 20 mil. euro do dnešného dňa, takže to je tiež. Myslím, že sme jasne ukázali, že aj pri tejto panike, ktorá tu bola, sme zachovali veľmi chladnú hlavu a naozaj my sa opierame o dáta. Na ďalšej strane, ale čo treba povedať, záplavy sú aj v Nemecku, Bavorsku, snáď si nemyslíme, že Bavori nevedia sa chrániť proti záplavám, ak dôjde určitá vlna vody, tak môžete, samozrejme, eliminovať, ale predstavovať tú víziu, že nikdy žiadne koryto sa nevyleje, po to väčšmi, čo tridsať rokov sa tu z SVP peniaze používali však akokoľvek inak, len na tie účely, ktoré mali, tak to je pre nás absolútne neakceptovateľné. Takže môžte si byť istá, pani Kleinert, že rozdiel medzi Ódorom a nami je ako medzi dňom a nocou. Dobre? Takže my budeme zabezpečovať, aby naozaj tie firmy fungovali, aby mali čoraz viac kapacity, aby mali čoraz viac finančných zdrojov, ktoré vedia vo vnútri, a skúste sa Ódora spýtať, že prečo chceli za 150 mil. zakontrahovať externú firmu na tak primitívnu vec ako je ťahať bahno zo spodku Dunaja. Ďakujem. [14:41] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ešte predtým, než prejdeme k ďalšej otázke, len technicky, treba sa vždy prihlasovať počas vystúpenia ministra, pretože potom vás ten systém neprihlási. Dobre? Čiže počas vystúpenia, treba to ešte raz zdôrazniť. Pán poslanec Ondrej Dostál položil ďalšiu otázku opäť na ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, za ktorú odpovedala pani ministerka Denisa Saková, a tak to bude aj tentokrát, znenie otázky je nasledovné: „Ako ministerstvo hodnotí kritiku Slovenskej lekárnickej komory a ďalších zdravotníckych organizácií, ktoré považujú rozhodnutie Slovenskej republiky dištancovať sa od aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisov WHO za ohrozenie zdravia občanov?" Poprosil by som pani podpredsedníčku vlády, ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, žeby odpovedala za pani ministerku Dolinkovú na veľmi podobnú otázku, aká zaznela už predtým. Nech sa páči. [14:45] Denisa Saková – Vystúpenie Vážený pán poslanec, pozorne vnímam vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorú tento postoj vyvolal. Rozhodla som sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať, to znamená odborníci. Posilním a rozšírim súčasnú vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola zriadená po prijatí pôvodných, ale stále platných medzinárodných zdravotníckych predpisov o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami. Jej úlohou bude v najbližšom období detailne a odborne vyhodnotiť aktualizované dokumenty, ktoré pripravila WHO, a následne jej zistenia budem prezentovať na rokovaní vlády. Ďakujem. [14:45] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka vlády. Pán poslanec Ondrej Dostál má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:46] Ondrej Dostál – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády. No, ja sa domnievam, že teda odborníci sa na to mali pozrieť predtým, ako si Slovensko urobilo takúto hanbu, lebo to nie je výnimka, to nie je, že si dojednáme výnimku, ako ste hovorili v odpovedi na moju doplňujúcu otázku. Toto je iná situácia, toto je o tom, že existuje konsenzus naprieč medzinárodným spoločenstvom. To nie je, že odkiaľ budeme kupovať ropu, alebo či budeme dovážať ruské palivo napriek, napriek sankciám, to sú medzinárodné predpisy, ktoré sú záväzné, ktoré sú užitočné pre všetky krajiny. A teda dištancovať sa od medzinárodných zdravotníckych predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie je na úrovni toho, ako keby sa Slovensko odklonilo od globálneho konsenzu o tom, že Zem nie je plochá. Môžeme pochopiteľne urobiť aj to, ale boli by sme len na smiech a aj naše rozhodnutie nepripojiť sa k novým medzinárodným zdravotníckym predpisom Svetovej zdravotníckej organizácie zatiaľ vyvoláva len údiv, kritiku vo svete aj v domácej odbornej, odbornej obci. Takže vzhľadom na tie odpovede na doplňujúce otázky, ktoré som dostal, dostal minule, myslím, že nemá zmysel, aby som teraz kládol ešte nejakú, nejakú doplňujúcu otázku, lebo zjavne by som sa nedozvedel to, čo som sa pôvodne chcel dozvedieť, takže ďakujem. [14:48] Denisa Saková – Vystúpenie Teda na doplnenie, tiež zabezpečíme, aby ministerstvo zdravotníctva vypracovalo aj písomnú odpoveď na doplňujúce otázky. Ďakujem. [14:48] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Nasleduje otázka od pani poslankyne Ingrid Kosovej, ktorá už bola zodpovedaná. Od pani poslankyne Viery Kalmárovej, ktorá takisto bola zodpovedaná, aj keď ju položila pani poslankyňa Darina Luščíková. Takže prešli by sme k pánovi poslancovi Ondrejovi Prostredníkovi, ktorý položil otázku na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu v tomto znení: „NKÚ opakovane upozornil na takmer 10-miliardový dlh v budovaní a obnove vodovodných a kanalizačných sietí na Slovensku. Viac ako pol milióna obyvateľov nemá prístup k pitnej vode, ďalšie milióny sú zásobované vodou potrubiami po živnosti (správne životnosti, pozn. red.), azbestovými či skorodovanými potrubiami, čím je ohrozené zdravie obyvateľstva. Akými konkrétnymi krokmi plánuje vláda Slovenskej republiky tento stav riešiť?" Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [14:49] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem pekne za vašu otázku. Áno, pán Prostredník, ako hovoríte, na Slovensku je extrémny investičný dlh, pokiaľ ide o vodovody a kanalizácie, práve preto som veľmi rád, že asi ako prvý minister životného prostredia som povedal, že nebudem podporovať kadejaké mimovládky, ktoré vylievajú peniaze na pseudoaktivity, ale všetko presmerujeme do budovania vôd a kanalizácie. Od začiatku tohoto roku sme dokázali naštartovať vypisovanie eurofondových výziev, kým minulý rok skončil, pokiaľ ide o eurofondy, za vlády vášho pána Ódora mínus 430 mil. na životnom prostredí, to znamená, toľko tí vaši experti dokázali minulý rok byť v deficite, pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Následne sme tie peniaze museli dať, žiaľ, teda podľa mňa úplne, ak sa dalo tomu vyhnúť, tak zbytočne do energopomoci, ktorá tiež nebola vždy adresná, aj OECD nám to vytklo, že zbytočne dávame pomoc a podporu energetickú aj bohatým rodinám, ale tak aspoň sa zachraňovali peniaze z eurofondov, ktoré minulý rok padli na mínus teda 430, pokiaľ ide o životné prostredie. Tak my sme presmerovali tieto peniaze na vody a kanalizácie, myslím, že od začiatku roka sme už viac ako 150 mil. vytendrovali s tým, že rátame, že do konca tohoto roku by to mohlo byť asi 600 mil., to sú čiastky, ktoré tu nikdy neboli. A verím, že v tomto budeme pokračovať, takže aj rokovanie vlády by malo byť v blízkej budúcnosti venované práve týmto témam, kde budeme veľmi jasne ľudí oboznamovať, kde konkrétne, v akom horizonte bude vodovodná kanalizačná infraštruktúra vybudovaná. A ja už som dnes rád, že môžem povedať, že to je tempo, ktoré tu ešte doteraz nebolo. Takže veľmi uznávam, že sám vidíte, že to bolo dobré rozhodnutie, že napríklad aj cez nejakú minirevíziu teraz prehodnocujeme jednotlivé eurofondové výzvy, aby tam, kde sú najmenej teraz potrebné, sme ich presmerovali tam, kde sú najviac potrebné, a to je z môjho pohľadu práve táto konkrétna infraštruktúra. [14:49] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Ondrej Prostredník bude mať doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:53] Ondrej Prostredník Ďakujem pekne, teraz to funguje. Ďakujem, pán minister, no to, že sú na to peniaze, je dobrá správa, ale mňa zaujímajú konkrétne kroky, ako chcete pristúpiť k tomu nahromadenému investičnému dlhu, aké máte postupy rozplánované. To, že sú na to peniaze, je pre mňa dosť málo uspokojivá odpoveď, mňa zaujíma, zaujímajú väčšie podrobnosti. Vy ste sám pri nástupe do úradu opakovane hovorili o tom, že je to vaša priorita, to sme počuli aj teraz, ale rád by som počul podrobnejšie informácie o ďalších krokoch. [14:53] Ľuboš Blaha Skúste zapnúť pána ministra, poprosím vás. [14:53] Tomáš Taraba Ďakujem, tak ešte raz. Pán Prostredník, vy sa, myslím, liberálnej teológii venujete, tak vám to poviem faktograficky, že táto výzva, môžete ísť normálne, jedna výzva je ukončená, ďalšie sú vyhlasované. To znamená, že neviem vám technicky vysvetliť, podľa mňa každý technicky tomu rozumie, čo znamená, že keď máte peniaze, to je to, čo ste mali vy, a vy ste ich nečerpali, preto to skončilo mínus 430 mil. A potom máte peniaze a čerpáte ich, a to je ten zásadný rozdiel. My peniaze máme a začali sme ich čerpať a hovorím, že z toho mínus 430 mil. sa preklopíme na plus, ten ideálny model je plus 600 mil. a pôjde to primárne do vôd a kanalizácií. To je akože nieže nepomer, to je, to sa nedá porovnávať, takže, takže neviem vám nič technicky viac povedať ako to, že máme peniaze a čerpáme ich a budujeme. Hej, bol som napríklad na juhu Slovenska na Žitnom ostrove minulý mesiac, tam sme 25 mil. dali do budovania 43 km kanalizácie a vodovodov. Takže to sú tie fázy, keď niekam idete, poklepete kameň a oni už stavajú, to je tá realizačná časť, pred tou časťou je vyhlásenie výzvy a rozdanie peňazí. Takže my celý tento reťazec robíme a neviem vám to nič viac, ak je to moc komplikované, ja to neviem jednoduchšie povedať, ale peniaze máme, čerpáme ich a realizujeme, a to je náš cieľ. Ďakujem. [14:53] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gábor Grendel na ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú v tomto znení: „Koho a kedy navrhnete za člena Rady Fondu na podporu umenia v zmysle nových pravidiel v zákone o FPU?" Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. [14:55] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj za otázku pánovi poslancovi. Novela zákona o Fonde na podporu umenia bola poslancami Národnej rady Slovenskej republiky definitívne schválená 11. júna 2024 prelomením veta pani prezidentky. Účinnosť tento zákon nadobudne 1. augusta 2024. Počet členov Rady Fondu na podporu umenia sa po novom zvýši z deväť na trinásť. Konkrétne päť členov Rady zostáva pôvodných, ktoré vymenovala predchádzajúca vláda. Tam je šesťročné funkčné obdobie, čiže päť členov zostáva. Jeden bude nominantom samospráv a sedem ďalších navrhuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Títo ľudia budú vymenovaní z radov odborníkov, pričom výrazné zastúpenie budú mať odborníci a profesionáli najmä z regiónov, lebo vieme, že Fond na podporu umenia podporoval 75 % najmä z Bratislavy. Tam sa to viac-menej sústredilo a chceme, aby sa Fond na podporu umenia sústredil na celé Slovensko a na regióny. Chcem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že nasledujúci približne mesiac a pol využijeme maximálne efektívne na to, aby sme do tohto Fondu na podporu umenia nominovali skutočne kvalitných profesionálov, ktorí budú spĺňať všetky požadované kvalifikačné, ale ja odborné predpoklady. Každopádne vy sa pýtate asi na konkrétne mená a konkrétne osoby, ktoré teda budú vo Fonde na podporu umenia, ale ich mená zverejníme včas v zmysle zákona, pretože nechceme dopustiť, aby títo ľudia ešte predtým, ako nastúpia do tejto funkcie, boli vystavovaní nejakej mediálnej šikane. Ďakujem za pozornosť. [14:55] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pani ministerka. Poprosil by som pána poslanca Gábora Grendela o doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:57] Gábor Grendel – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne a ďakujem aj za odpoveď. A ako doplňujúcu otázku by ma zaujímalo, či máte predstavu o tom, akým spôsobom by mal byť vybraný ten jeden nominant miest, obcí a vyšších územných celkov, teda samosprávy. Je to poslanecká novela zákona, čiže ako prísne vzaté nemusíte na to odpovedať, ale možno nejakú predstavu máte. Takže ak áno, tak by ma to zaujímalo, lebo máme na Slovensku vyše tritisíc alebo takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov, čiže tá dohoda nemusí byť taká jednoduchá. [14:58] Martina Šimkovičová – Vystúpenie Ďakujem, pán poslanec, za doplňujúcu otázku. Áno, samozrejme, toto si uvedomujeme, takže pevne verím, že aj samosprávy dajú nejakých svojich nominantov a z toho sa bude vyberať odborník, ktorý patrí do Fondu na podporu umenia. [14:58] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani ministerke za odpoveď. Nasleduje otázka od pani poslankyne Simony Petrík, ale tá je v tom istom znení, aká už bola zodpovedaná. Ak teda nemá problém pani poslankyňa. To isté pani poslankyňa Veronika Šrobová. Pani poslankyňa Simona Petrík s ďalšou otázkou o NKÚ, myslím si, že takisto už bola zodpovedaná. Takže prejdeme k otázke od pána poslanca Romana Michelka, ak je tu. Nie je. Takže prejdeme na otázku pani poslankyne Natálie Nash na ministra školstva, výskumu, vývoja, mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera: „Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu štát nezvláda strategickú prácu s mládežou. Ciele, opatrenia a indikátory zadefinované v stratégii Slovenskej republiky pre mládež nereagujú dostatočne na potreby mladých ľudí, cieľové hodnoty indikátorov neboli správne nastavené a neboli vyčíslené finančné hodnoty indikátorov, čo ohrozuje realizáciu opatrení a čerpanie 200 mil. eur z prostriedkov EŠIF. Aké je stanovisko ministerstva k zisteniu NKÚ, aké opatrenia a v akom časovom horizonte plánuje ministerstvo na odstránenie nedostatkov?" Za pána ministra školstva bude odpovedať pán minister športu Dušan Keketi. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. [15:00] Dušan Keketi – Vystúpenie Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a pán poslanec, dovoľte mi ubezpečiť vás, že rezort školstva sa počas viacerých pracovných stretnutí dôkladne oboznámil so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v súvislosti so správou o výsledku kontroly z roku 2024 Stratégia Slovenskej republiky v oblasti mládeže na roky ´21 až ´28 a na tomto základe pripravil návrhy riešení kontrolných zistení. V súvislosti s predloženou otázkou považujeme za významné zdôrazniť, že ponúknutá interpretácia správy o výsledku kontroly pani poslankyňou je síce meritórne správna, avšak predmetné zistenia sa vzťahujú na obdobie predchádzajúcich vedení ministerstva. Tvorba stratégie ministerstva prebiehala v rokoch 2019 až 2021 a v tomto období boli tvorené aj indikátory. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže ihneď po nástupe súčasného vedenia reagovalo na tento nevyhovujúci stav vytvorením samostatného odboru mládeže, zdravia a pohybových aktivít. V rámci výsledkov kontrolnej akcie Najvyššieho kontrolného úradu bolo poukázané na nedostatočné personálne kapacity na prácu s mládežou. V súčasnosti je na odbore osem zamestnancov, ktorí sú plnohodnotne dedikovaní práci s mládežou. Tento krok umožnil okrem iného aj obnovenie a reálne sfunkčnenie medzirezortnej pracovnej skupiny pre štátnu politiku v oblasti mládeže. Je dôležité poukázať na skutočnosť, že v čase tvorby stratégie Slovenskej republiky v oblasti mládeže na roky 2021 až 2028 ešte nebola známa finálna verzia partnerskej dohody na roky ´21 až ´27. Z tohto dôvodu nebude možné v prípade niektorých indikátorov použiť prostriedky EŠIF na ich plnenie, tieto indikátory sú však financované z iných zdrojov. V máji 2025 v zmysle uznesenia vlády 754/2021 predloží ministerstvo na rokovania vlády komplexnú správu o mládeži. Materiál vyhodnotí jednotlivé opatrenia z vecného aj finančného hľadiska, taktiež budú viaceré indikátory prehodnotené a revidované tak, aby čo najpresnejšie zohľadňovali aktuálne potreby mládeže na Slovensku, čoho východiskom bude už prebiehajúci dialóg a spolupráca s organizáciami pracujúcimi s mládežou. Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa nevyčíslenia finančných hodnôt indikátorov, tie neboli vyčíslené len od roku 2026. Na roky ´22 až ´25 boli vyčíslené všetky indikátory, ktoré neboli kryté zo štátneho rozpočtu, bez potreby navýšenia. Finančné prostriedky boli určené na základe požiadaviek na spracovanie analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, v rámci ktorej vzniká povinnosť vyčísliť finančné prostriedky na obdobie nula plus tri roky. Napriek tomu rezort školstva v rámci procesu prehodnotenia niektorých indikátorov pristupuje k finančnému vyčísleniu opatrení na obdobie ´26 až ´28. Na záver mi dovoľte uviesť, že od nášho prevzatia vedenia rezortu školstva sme uskutočnili viacero opatrení na podporu mládeže. Okrem vzniku samostatného odboru a navýšenia personálnych kapacít došlo aj k významnému zvýšeniu finančných prostriedkov určených na prácu s mládežou. Pracujeme na zefektívnení procesov a presnosti alokácie týchto finančných prostriedkov. Ministerstvo rovnako zdvojnásobilo finančné zdroje na súťaže pre deti a žiakov. Súčasne sme zriadili útvar pre duševné zdravie, ktorý posilňuje preventívne aktivity v oblasti duševného zdravia na základných a stredných školách. Z tohto dôvodu sa možno stotožniť iba s tvrdením, že štát v minulosti nezvládal strategickú prácu s mládežou, rešpektujúc správu o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky sa táto interpretácia vzťahovala na skúmané obdobie v minulosti. Som presvedčený, že na ministerstve v súčasnosti realizujeme všetky potrebné kroky na adresnú podporu mládeže. So všetkými opatreniami bol Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky oboznámený, a to písomnou formou, ako aj na osobnom stretnutí. Vážený pán predsedajúci, ďakujem. [15:00] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ešte v rýchlosti doplňujúca otázka od pani poslankyne Nash. [15:04] Natália Nash – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne. Naozaj veľmi vyčerpávajúca odpoveď, ak vás môžem poprosiť o ten papier písomne. Ďakujem veľmi pekne. [15:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán minister, posledných dvadsať sekúnd. (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, myslím, že ďalšiu otázku už by sme asi nestihli ani prečítať, takže čas určený na hodinu otázok nám o chvíľku uplynie, a preto končím tento bod programu. A ideme pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to parlamentná tlač 355. A poprosím ministra životného prostredia, podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 355.) [15:05] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, predkladám v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona o krajinnom plánovaní. Verím, že sa tu zbytočne teraz nejak nevtiahneme do obsahovej stránky, pretože to patrí do prvého, druhého čítania. Ale základ tohoto zákona je vlastne naplnenie míľnika a plánu obnovy. Mali by sme asi ísť úplne na úvod toho, že na Slovensku plán obnovy na rozdiel od iných štátov vznikol tak, že pár úradníkov sa zavrelo na úrade vláde a napísalo nejaký dokument pre celé Slovensko a výsledkom toho dokumentu je, že sú v ňom častokrát nezmysly, ktoré sa nedali či už ani časovo, a nedajú sa časovo splniť, preto napríklad toto je jeden z tých míľnikov, ktoré zistila samotná vláda, ktorá plán obnovy písala, že ho nevie naplniť a preto ho odďaľovala, odďaľovala, on mal byť schválený už v roku 2022. A zmyslom zákona o krajinnom plánovaní, ktorý nepozná nikto v Európskej únii, ktorý si vymyslela vtedajšia vláda na Slovensku, malo byť, že keď to poviem veľmi laicky a skrátene, že z ministerstva životného prostredia sa stane vlastne nový stavebný úrad, ktorý začne prepisovať centrály, územné plány a krajinné plány alebo územné plány vyšších celkov a budú to podľa toho musieť meniť. A keď to zistili aj vtedajší úradníci predošlej vlády, že tento zákon je jeden absolútne toxický materiál, ktorý vie na Slovensku vyslovene pozastaviť akúkoľvek stavebnú činnosť a vrátiť do zabehnutých ako tak procesov úplný chaos, tak sa radšej zľakli a ten zákon ide do parlamentu, nepredložili, teda Budajovi nedali zelenú, aby to tu predložil, a radšej išli do Bruselu im povedať, že nech to hodia na tú druhú vládu, pretože už aj pre nich toto bolo moc toxické. Takže ocitli sme sa vo fáze, že dnes, samozrejme, že ten zákon predložiť v nejakej podobe treba, pretože je súčasťou plánu obnovy. Nikto poriadne nevie, ako má vyzerať, lebo nikto v Európe ho nemá. To si tu vymyslelo pár úradníkov na životnom prostredí, že dajte to tam, bolo by dobré vypaľovať celé Slovensko z ministerstva životného prostredia a určovať, že čo kde má stáť. Tak výsledok tohoto bolo, že koncom roku ´23 na vláde v podstate došlo k nejakej takej zhode, že sa pokúsia odargumentovať, že Slovensko tento zákon nepotrebuje, pretože máme zákon o územnom plánovaní, ktorý v podstate reguluje všetko podstatné. Máme taktiež legislatívu v novom stavebnom zákone. Ale na ostatnej vláde bolo, vznikla zhoda, že predsa len by sme mali predložiť teda zákon, aby zbytočne sme sa v nejakom dopisovaní s Európskou komisiou nezacyklili, a napísali sme návrh zákona, ktorý v podobe, ako je predložený, vytvára predpoklad na implementovanie nejakých širších ideí, názorov pri rozširovaní celých územných celkov pri ich strategickom nejakom rozvoji. A na druhej strane nedochádza do kolízií s existujúcimi územnými plánmi. To znamená, nemôže nastať ten abnormálny jav, že teraz nejaký úradník príde a prepíše a škrtne a predstaví, že tuto bude nový územný plán. Síce vy tu v tomto starom máte, že, ja neviem, mali ste tu močariská, no my sa rozhodneme, že tu bude diaľnica, alebo naopak, máte tu nakreslené, že tu má byť logistický park a my vám tu dáme močariská. Takže aj tak aj tak, hej, sa to dalo meniť. A tento zákon, tak ako je predložený, plus ešte doňho príde pozmeňujúci návrh z ministerstva pôdohospodárstva, ktorý doplní tiež, že aj oni chcú byť dotknutým subjektom, ktorý sa bude musieť k tomu vyjadrovať. No a myslím si, že v tejto podobe nebude predstavovať nejaké negatívum výrazné, ale zároveň aj vytvorí taký nejaký impulz pre ten dialóg o vízii toho, ako sa v širších celkoch má tá diskusia pohybovať. Takže zákon predkladáme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože už mal byť prijatý, myslím, v roku 2022. Ale hovorím, keď si predošlá vláda uvedomila, čo sami si dali do programového, do plánu obnovy a keďže im to neprešlo nikde, že s takýmto niečím súhlasia, tak jediné, čo urobili, nešli vybaviť do Komisie, že nech to odtiaľ vyhodia, ale povedali, že viete čo, hoďte to až po voľbách a potom niekto už druhý sa s tým vysporiada. Ďakujem. [15:10] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a poprosím člena výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Jána Kvorku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Prosím. [15:11] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím 364 z 10. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 355, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životného prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 23. schôdzi a uznesením č. 42 zo dňa 11. júna 2024 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [15:11] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, dve písomné prihlášky teraz. Takže ako prvá pani poslankyňa Stohlová. [15:12] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom, tak budem sa venovať, ako sa máme, tomu, že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť, že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka, a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka. No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel, ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné, tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla, že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval, bol, že to, čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní, je predsa len forma, pointa je to, čo je v tom komponente 5 plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a II. stupni. Pre tých, ktorí možno nevedia, tak v I. stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko, ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II., III., IV., V., a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým, že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni, ale o tom teda viac v prvom čítaní. No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr, máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia, ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo, tak sa oboznámil so stavom plnenia plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci, dostával opakovane túto otázku, aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania. My v Progresívnom Slovensku, myslím si, že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujeme aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám, že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konaniach, to už je skoro taká rutina, že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť. A teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákon mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu, mal byť tým pádom hotový v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024. To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré okrem iného vyžaduje samotný plán obnovy, tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny, kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom, akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť, že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu, lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby. No a to nie je len nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť, že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch, ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný, narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy, keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné. A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon, naozaj nepočuli sme o ňom, že by sa niečo také chystalo, zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to, čo má byť jeho hlavným účelom, čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má, samozrejme, svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu, čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O to viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel. A ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, načo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré. Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam, keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať, prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach, napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh, samozrejme, takým spôsobom, ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať, ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú, a že teda bude zásadný problém, ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu, naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy, a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskou komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť. No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou, tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy, ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme. Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtala som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali, že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať, že stačí pre iný návrh. A áno, je pravda, že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone, ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nieže dajme to na hulváta skráteného legislatívneho konania, keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september, aby sa to konzultovalo. No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to, že to ide skráteným legislatívnym konaním, je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí, a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu, z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života. Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán, to naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve? Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute, budú mať možno spokojné egá, budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých. Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam, čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám. Spustošenú krajinu? Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:25] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Tri faktické poznámky v reakcii na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [15:26] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Ja si myslím, že je zrejmé, že aj z vášho príspevku v nadväznosti na prezentáciu navrhovateľa, pána ministra, že pán minister jednoducho chcel byť na inom ministerstve, chcel byť na ministerstve hospodárstva a stále si myslí, že na ministerstve životného prostredia môže plniť svoje predstavy o hospodárstve. Takže keď má riešiť zákon, ktorý súvisí s krajinným plánovaním, tak nám tu rozpráva o stavebných povoleniach a o tom, že teda ako tu bude prebiehať investičná činnosť. Veď to je tiež v poriadku, legitímny účel, ale pán minister stále zabúda, že jeho prvoradou úlohou je chrániť životné prostredie. Takže ja rozumiem, že keď sa stará o čistky na ministerstve životného prostredia nie z titulu ochrany životného prostredia, pretože to je dosadzovanie straníkov, rôznych straníckych nominantov na úkor ľudí, ktorí zasvätili svoj život ochrane životného prostredia, tak potom nemôžeme čakať, že bude rozumieť, že pre krajinné plánovanie je namieste, aby o tom bola riadna debata, aby ten zákon bol v riadnom pripomienkovom konaní a že dáva zmysel, tak jednoducho toto ja si myslím, že už asi nie je žiadnym prekvapením. Proste pán minister nerozumie, čo je životné prostredie, pretože pán minister nepatrí na rezort životného prostredia. Nepochopil to, domnievam sa, že aj z jeho posledného prejavu je zrejmé, že asi ani nemá ambíciu rozumieť, o čom je jeho rezort, pretože myslí na niečo úplne iné, ale zjavne nie na to, čo je dôležité a správne pre Slovensko a pre ochranu životného prostredia. [15:26] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, nech sa páči. [15:28] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja mám ešte takú, takú technickú poznámku. Asi možno som sa aj poplietol, že ja som chcel vystúpiť k prvému čítaniu, nie k skrátenému, tak sa potom ospravedlňujem, že ak som sa zle zapísal. A už keď teda som si vypočul príspevok kolegyne, veľmi dobrý, tak možno by stálo za úvahu, že po tom všetkom, že stále nám to tu chodí, lebo ja som už stratil silu, hej, sa vracať k tomu skrátenému a že nemôžu a nemôžu. Oni môžu všetko, však vraj vyhrali voľby, tak môžu všetko. A že možno by ste mali rozšíriť alebo dať taký návrh, že teda môžte to rozšíriť a dať v skrátenom a rozšíriť tie dôvody, hej? A ten jeden dôvod sa mi tu javí taký akože babráctvo ministra, hej? To by tiež mohlo byť teda, mohlo by to byť ako opodstatnené, hej? Že proste ste si tam dali takého, ten to nezvláda a musíme to pochopiť pre dobro krajiny, tak rozšíria tých troch na štyri, že babráctvo. A prípadne ešte to by aj tento sedel aj, aj, aj tento druhý, ktorý navrhnem tiež tuná na pána kolegu Tarabu, že robenia ramien, viete, niekde pred svojím auditóriom a potom takým kolenačkovaním v Bruseli. Lebo viete, to je jednak, že robíme ramená tuná pri svojom auditóriu, že Európska únia sem a tam im ukážeme a tam im povieme a svoje si nedáme a vaše nechceme a neviem, čo všetko, a prídu kolenačky do toho Bruselu a za tie peniažky sú schopní tam pomaly jesť zo zeme. No tak viete, to je presne to, taká tá úbohosť a to také, také plané hrdinstvo, na ktoré veľa ľudí tuná, zdá sa, ešte stále dokáže skočiť. Takže ak by som mohol dať nejaký návrh ctenému, ctenej vládnej koalícii a jej zástupcovi, veľaváženému ministrovi Tarabovi, tak skúste si rozšíriť dôvody skráteného o tieto dva. Ďakujem. [15:28] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [15:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani poslankyňa, ja veľmi rád počúvam vaše odborné rozpravy a naozaj pomenúvavate veci tak, ako sú. Pomenúvavate aj politiku SNS tak, ako je, politiku HLAS-u a politiku SMER-u, vlastne Smerohlasu. Ja s vami absolútne súhlasím. Musím povedať, že naozaj vás obhajujem aj pred ľuďmi, hovorím, že nie ste naivní ľudia. Ja o vás hovorím naozaj, že ste odborne zdatní. Hovorím o vás, že vidíte, čo sa tu deje. Preto keď tu rozprávate a naozaj všetci, vy z Progresívneho Slovenska, rozprávate faktické veci, aj dnes pán Hargaš naozaj veľmi dobre, pozorne, potom sa musím spýtať, tu je jedno a potom v zákulisí je druhé. Ja keď aj dnes som videl pani Bihariovú s pánom, tým hovorcom, jak sa volá? Maguš. Jak sa volá? Maguš (správne Mažgút, pozn. red.), či jak sa volá, v tak priaznivom rozhovore a včera napríklad, keď rozprával pán Dvořák o tých onkologických pacientoch, tak tu pani Jaurová vzadu s pani Laššákovou abo Náhlikom tak veselo komunikovali a keď som povedal, že to nebolo vhodné, tak mi povedali, že čo sa do toho starám, že riešila veci. Áno, ja neviem, čo by som ja riešil s Laššákovou a s Náhlikom. Ja kvitujem vaše odborné, naozaj odborné veci, ale mne naozaj, a ja to poviem, ja to tak cítim, ja to hovorím aj mojim kolegom, keď niekto komunikuje s týmito ľuďmi, o ktorých teraz rozprávate, ako tu ničia Slovensko a ako to Slovensko drancujú a čo robí aj minister Taraba, a potom keď vidím také tie priateľské vybavovačky, tak mi to príde také, také dvojtvárne. Ale tlieskal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:30] Michal Šimečka Ďakujem. Pani poslankyňa Stohlová s reakciou na faktické. [15:32] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem vám, pani poslankyňa Kolíková, za to pripomenutie, že vlastne tu hovoríme o ministrovi hospodárstva. Ja by som to vlastne ešte ako tak pri zložení tejto vládnej koalície aj dokázala chápať, že teda tak nejako to necíti, že toto nie je jeho téma a keby to vládnutie reálne prenechal odborníkom, odborníčkam, ktorí na to ministerstvo, aj na jeho rezortných organizáciách boli, keby sa proste obklopil takýmito ľuďmi, tak by som to vedela chápať, že teda chcel funkciu, nepodarilo sa, uvedomí si, že toto nie je úplne jeho téma, aleže teda aspoň sa obklopí tými odborníkmi. Ale nie, ako vieme, tak už okolo 50 ľudí muselo v skutočnosti z rezortu odísť. My sa tu vlastne o tom bavíme tak trochu poloúsmevne, lebo čo nám už ostáva, ale v skutočnosti ja som presvedčená o tom aj z toho, čo počúvam, že to ministerstvo za tie štyri roky, ak to bude štyri roky, že ono sa jednoducho rozpadne. Ja mám aj také informácie, že tí ľudia neodchádzajú len tí, ktorí majú nejakú odbornosť, ale aj ľudia, ktorí nechcú jednoducho pod takýmto vedením fungovať, že sa noví ľudia nevedia nájsť, ktorí by boli schopní tie funkcie, ktoré ministerstvo má, zabezpečovať. A ja som presvedčená, že do štyroch rokov to ministerstvo sa ako inštitúcia rozpadne aj so svojimi rezortnými organizáciami, ale to je teda v skutočnosti hlavne veľmi zlá správa pre našu krajinu, pre našu prírodu, pre celé Slovensko. No a, pán Hlina, ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú už máte z týchto skrátených legislatívnych konaní, ako som povedala, aj mne sa to už celkom zlieva, že sa tu vlastne v tejto našej téme stále pojednáva dookola o tom istom, ale páčili sa mi, aspoň je tu priestor na tú kreativitu, na tie dôvody pre SLK, babráctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:32] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Tým by sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených písomne. Preto sa chce spýtať, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť stručný a teda chcel by som povedať iba tri veci. A ja som tiež teda pôvodne neplánoval už k tomuto vystúpiť, hoci zvyknem k skráteným legislatívnym konaniam, ale teda zaujalo ma vystúpenie pána ministra, aj ten jeho farbistý opis toho, ako vláda si vymyslela nejaký, tá predchádzajúca, myslím Hegerova vláda, nejaký nezmyselný návrh zákona a potom ho pripravila a potom, a teda dobre som počul, že sa vláda zľakla a nepredložila ho do Národnej rady, lebo si uvedomila, že aký je to nezmysel? Lebo tak ste to povedali, pán minister, hej? Lebo to nie je pravda. Vláda v predchádzajúcom volebnom období predložila návrh zákona o krajinnom plánovaní do Národnej rady a 24. februára 2023, č. parlamentnej tlače 1476, a 16. marca 2023 o ňom Národná rada hlasovala v prvom čítaní a o jeden hlas neprešiel do druhého čítania, keď zo 129 prítomných poslancov vrátane vtedy pána poslanca Tarabu hlasovalo zaňho iba 64. Čiže toto je, máte zrejme nejakú, nejakú zlú informáciu o tom, čo robila vláda Eduarda Hegera vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Tak chcem veriť, že ste vedome neklamali, iba ste, iba ste na túto skutočnosť zabudli. Druhá poznámka sa týka toho, že úvodné slovo predkladateľa návrhu zákona nemusí byť vždy iba predčítaním všeobecnej časti dôvodovej správy alebo prečítaním návrhu na skrátené legislatívne konanie, keďže rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Ale predsa len tuto ma až zaráža ten rozpor medzi tým, čo je napísané v návrhu na skrátené legislatívne konanie, čo je v zásade štandardný materiál, ktorý veľmi stručne, teda až príliš stručne, ale k tomu sa dostanem v tretej poznámke, uvádza dôvody, prečo by podľa vlády mal byť návrh zákona o krajinnom plánovaní prerokovaný v Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní. To, čo hovoril pán minister Taraba vo svojom úvodnom vstupe, bolo niečo, niečo úplne iné. To bolo také, že no, je to blbosť, ktorú si vymysleli za Budaja, sami to nepredložili a my keď sme sa dostali k moci, tak sme si povedali, že netreba niečo také, no ale Európska únia to od nás žiada, lebo zaviazali sme sa k niečomu, tak nebudeme sa naťahovať s Európskou úniou, tak radšej to predložíme a ponáhľa to v prvom čítaní. Tak ešte raz, môže byť rozdiel medzi tým, čo sa, čo sa hovorí v úvodnom vstupe predkladateľa návrhu a čo je napísané v písomnom zdôvodnení, ale rozdiel, nie rozpor, lebo, lebo zo slov pána ministra vyplýva, že v zásade nič také, nič také ani nepotrebujeme, ale no, okolnosti sú také, že to vláda, vláda predkladá a vyznieva to úplne tak, akoby to vláda vlastne predkladala proti svojej vôli. A keď je to tak, to môže byť bližšie k realite, no tak potom niečo podobné malo byť napísané, napísané aj v tom návrhu, ale nie je. Posledná poznámka, tretia, dôvody na skrátené legislatívne konanie. Paragraf 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádza, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V tom návrhu na skrátené legislatívne konanie je teda opis nejakých, nejakých skutočností, ale za niečo, čo by sa dalo považovať za zdôvodnenie, ja si asi tento odstavec, ktorý hovorí, že skrátené legislatívne konanie sa uplatňuje z dôvodu ohrozenia plnenia záväzkov a míľnikov vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti zelená ekonomika, komponent 5, adaptácia na zmenu klímy, reforma 1, reforma krajinného plánovania, kde implementácia reformy má byť dokončená do predloženia piatej žiadosti o vyplatenie finančného príspevku z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sa predpokladá najneskôr do konca roku 2024. K tomu by som mal teda dve otázky, jednak, ako toto konštatovanie zodpovedá tomu, čo je zadefinované v § 89 ods. 1, teda či ide o ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody. Lebo teda implicitne možno z toho tie značné hospodárske škody vyplývajú, ale teda nie je to tam, nie je to tam uvedené. Ani nikde inde som to teda nezachytil, že by explicitne boli pomenované nejaké dôvody v zmysle zákona o rokovacom poriadku. A druhá moja otázka je, že keď sa hovorí o tom, že sa predpokladá najneskôr do konca roku 2024, tak prečo je potrebné skrátené legislatívne konanie, lebo keby sme išli riadnym legislatívnym procesom, teraz hovorím iba o parlamente, nie o vynechanom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale o parlamente, lebo tak už sme v parlamente a na tejto schôdzi by sme prerokovali návrh zákona v prvom čítaní, tak ešte máme septembrovú a ďalšie dve schôdze, alebo jednu, na jeseň do konca roku 2024. Tak tomuto tiež, tiež nerozumiem. Jednak teda nerozumiem, že čo hrozí, ktorý z tých dôvodov, ale tam sa domýšľam, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keby sme nesplnili niečo v rámci plánu obnovy a teda nebola by nám vyplatená, vyplatený ďalší finančný príspevok. V poriadku, ale ak sa to predpokladá najneskôr do konca roku 2024, tak kde je tá naliehavosť v zmysle, v zmysle zákona o rokovacom poriadku a mimoriadne okolnosti, keď najneskôr teda na septembrovej schôdzi by Národná rada mohla v druhom a treťom čítaní schváliť tento zákon. Je to pred koncom roka 2024. Už budete mať od soboty aj svojho prezidenta, takže nehrozí, že by vám niečo, niečo vetoval. Aký, aký je ten dôvod? Lebo nevyplýva to ani z vášho úvodného slova, kde ste, kde ste v podstate kritizovali ten návrh, ktorý predkladáte, a tvárili sa, že sa musíte premáhať, aby ste ho predložili a nevyplýva to ani z toho písomného zdôvodnenia. Ďakujem. [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Hlina, nech sa páči. [15:40] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja teda budem v mojom vystúpení v tom prvom čítaní o niektorých veciach rozprávať, len možno len tak, na také upriamenie pozornosti, že my tu vlastne sme konfrontovaní s jasným dôkazom kolenačkovej politiky. Úplne jasným, lebo bolo explicitne povedané, že ten zákon nie je dobrý, že ho nechcú a už nebolo tak explicitne povedané, aleže ho musia prijať a preto ho predkladajú. Tak ja sa pýtam, že ako slobodná je naša vláda, keď predkladá zákony, ktoré nechce. Však ste sľubovali niečo iné, prepánakráľa. Viete, že ja mám normálne obavu z toho, že ako, ako vôbec môže vykonávať svoju funkciu vláda, ktorá vlastne je nútená niekým, nejakou silou predkladať niečo, čo nechce. Fakt ide z toho obava. Však vy ste... a obzvlášť teda pán kolega pri vás, pán minister, nemeriam sa s vami, kolega, aleže vy ako národniari, viete, ako kotlebovci, ako tí najväčší kresťania kultu Kuffa, ako vôbec ste tak zapredali našu krajinu, že vlastne tu do parlamentu nosíte veci, ktoré nechcete, ale musíte. Skúste nám to nejako potom možno vo vystúpení vysvetliť. Nejak to nesedí s tým, čo hovoríte po tých krčmách, po tých debatách tomu vášmu auditóriu, s tým, čo stvárate tu. [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Stohlová, nech sa páči. [15:49] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj vám, pán poslanec Dostál, za to zhrnutie histórie tohto návrhu, lebo naozaj vy ste pri tom boli a ja teda, samozrejme, poznám ten proces, ale poznám ho zvonku. A rovnako teda súhlasím, že to nie je tak, ako to tu vykresľoval pán minister, že ide o nejaký toxický návrh, ktorý sa proste za žiadnu cenu nedarilo presadiť. To je tak také samonaplňujúce sa proroctvo niekedy označiť niečo za toxický návrh, potom za to nehlasovať a zase je to len toxický návrh. No a ja by som chcela pripomenúť v súvislosti s kvalitou tohto návrhu, že jasné, že však mali sme v tom, samozrejme, veľké slovo, častokrát aj forma bola na nás, ja napríklad netvrdím, že toto muselo byť zákonom, tie ustanovenia sa, tá reforma sa mohla realizovať aj novelizáciou už existujúcich zákonov, to bolo akoby na nás, aby sme si zvolili. Ale predsa ten plán obnovy a tie reformy schvaľovala Európska komisia, pokiaľ viem, bol to celkom zložitý proces, ktorý trval dlho, a ja si aj trúfam povedať, že to bolo prísnejšie na tú kvalitu ako čokoľvek, čo sme zažili pri tejto koalícii. Takže, takže ma pomerne dosť popudzuje, keď počujem o toxických návrhoch a nejakých pseudo projektoch, ako to zvykol aj pán minister nazývať, ktoré sú súčasťou plánu obnovy. Len za to, že on teda ideologicky z princípu nesúhlasí s ochranou prírody, tak ma to celkom akože popudzuje, keď to môžem porovnávať s kvalitou akýchkoľvek procesov, ktoré sa týkajú tejto vládnej koalície. [15:49] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické. [15:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie. Ja nespochybňujem, že ľudia môžu mať rôzne názory na to, akým spôsobom chrániť prírodu a čo priorizovať a či návrh zákona o krajinnom plánovaní je potrebný, alebo nie je potrebný, a či má byť v takejto forme, alebo, alebo v inej forme. Len nerozumiem celkom tomu, že na jednej strane pán minister kritizuje návrh, ktorý v podstate predkladá, a na druhej strane, na druhej strane nás presviedča, že ho máme, máme schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. A teda keďže rokujeme o bode návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tak v tomto bode by sme nemali až tak riešiť obsah toho zákona, mali by sme riešiť, či sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie sú, a ja tam tie dôvody na skrátené legislatívne konanie nevidím. Jednak z dôvodu, že nie sú explicitne pomenované v tom návrhu, v písomnom odôvodnení návrhu, ktorý nám bol predložený. Nezachytil som teda žiadny explicitne uvedený dôvod ani vo vystúpení pána ministra na úvod. A hlavne ale teda keď hovoríme o tom, že treba niečo urobiť do konca roka 2024, tak do konca roka 2024 so značnou časovou rezervou to môže Národná rada schváliť aj v riadnom legislatívnom procese bez toho, aby bol tento zákon schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem. [15:49] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Krátky, nech sa páči. [15:49] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, áno, sme v rozprave alebo teda pri bode, kde posudzujeme dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ani neni veľmi o čom sa zamýšľať, keď už bolo úplne explicitne a jasne povedané na našom výbore, že ten dôvod je hlavne politický. Takže nie sú porušované ani ľudské práva, ani nehrozí nejaké ohrozenie našej bezpečnosti, ani veľké hospodárske škody, jednoducho padlo politické rozhodnutie, kde v septembri to už treba mať vyriešené, aspoň teda tak to odznelo, teraz parafrázujem, na našom výbore. Čiže jednoducho tie dôvody podľa rokovacieho poriadku tu nie sú. No ja som si vybral toto vystúpenie, lebo tých skrátených legislatívnych konaní tu máme na tejto schôdzi viacej, a úplne špeciálne na to, aby som dal odpočet tejto vláde za to, ako narába s týmto inštitútom, úplne špeciálne som si vybral toto vystúpenie kvôli štyrom takým dôvodom. Jednak, že tento zákon je naozaj dôležitý. Nebude to riešiť len nejakú maličkú parciálnu vec, alebo nejakú drobnosť, alebo nenovelizuje nejaké malé ustanovenie v inom alebo v nejakom zákone, ale tu prichádza nový zákon, ktorý sa bude dotýkať celej krajiny ako takej. Aj potom budú krajinné plány na regionálnych úrovniach, až potom po tie katastrálne, alebo teda spojené katastrálne územia. Čiže toto bude mať významný dopad aj z pohľadu klímy a budúcnosti toho, ako chceme prispieť ku klimatickej zmene. Áno, to už tu odznelo. Čiže tento zákon je významný. Tiež som si ho vybral preto, lebo tento zákon treba naozaj dobre, naozaj dobre a dôsledne rozdiskutovať. Lebo tu hrozia naozaj také veci, že keď ho nenastavíme dobre, tak sa môžu stať veľké chyby, alebo môžme ho, tam je iks vecí, na čom sa to môže zaseknúť, na základe čoho ten zákon nemusí fungovať. Teraz to nejdem rozvádzať, bude prvé čítanie, aj to je dôvod, prečo teraz si treba povedať, že toto jednoducho nemalo ísť skrátenou legislatívnou cestou. Po tretie, lebo to predkladá SNS. K tomu sa ešte dostanem podrobne, že prečo to hovorím. A po štvrté preto, lebo vy, pán Taraba, ste sa nechali počuť, že nás čaká legislatívna smršť v parlamente a tá teda prišla. Tá legislatívna smršť nie je len taká hocijaká, ona je úplne historická a ja som si, ja mám rád čísla a dáta a pozrel som si dáta od roku 2006, aby teda som nezohľadňoval len nejakú jednu, dve, tri posledné vlády, ale naozaj komplexne. A výsledok môjho zisťovania, to, na čo som prišiel, je takýto. Keď som si robil prípravu, snáď nepribudlo nič, tak od začiatku vašej vlády ste v podstate plánovali a podali 35, 35 návrhov na skrátené legislatívne konanie. To ešte neuplynul rok. To ešte neuplynulo 365 dní, odkedy teda držíte kormidlo v rukách. A už máte číslo 35 návrhov na skrátené legislatívne konanie. Prečo je to dôležité? No pretože od roku 2006 som zistil, že v priemere mali vlády, všetky vlády od toho roku 2006, ako som to rátal, priemer na rok päť-šesť skrátených legislatívnych konaní. Vy ste ešte rok neskončili, už ich máte 35. No keby niekoho chcel svrbieť jazyk a veľmi ho pálil a povedal by, že no ale tá vláda medzi rokmi 2020 a 2020 a, niekde to dajme, ´22 alebo ´23, tá mala teda hodne tých skrátených legislatívnych konaní, tak keby vás pálil jazyk toto artikulovať, tak chcem len takú maličkú poznámku k tomu dať, podčiarknuť, že vy nemáte žiadnu veľkú kontinentálnu alebo celosvetovú krízu, nič nepredvídateľné sa vám nestalo, kvôli čomu by ste museli mať takýto počet. Keď by ste si to podrobne spočítali, tak 82 tých skrátených konaní v tom volebnom období, ktoré som spomenul, tvorili dôvody z pohľadu pandémie. Štyri z pohľadu vojny. Čiže zostalo by ich, ak správne počítam, deväť. Čiže keby sme boli prísni a nerátali to po rok 2023, ale len vyslovene 2020 až 2022, tak by ste prišli na to, že tá vláda mala presne tých päť-šesť skrátených legislatívnych konaní, ako všetky tie predtým od roku 2006, čo sa mi podarilo napočítať. Takže vôbec tu nebola žiadna legislatívna smršť, až doteraz teda. Až doteraz, kým ste ju neohlásili a naozaj nevykonali. Takže môžem bez akéhokoľvek preháňania a prifarbovania povedať, že vy ste historicky, naozaj využívate tento paragraf na naozaj obrovské rozmery, čo vy tu robíte s legislatívnym procesom a nenechávate ho poriadne zbehnúť. No a to je, teraz prečo som povedal, že to je zvlášť zaujímavé z pohľadu SNS. A to akože nieže by som mal nejakú záľubu a čítal vaše vyjadrenia a sledoval vašu politiku, to teda nie, ale tu mi to nedalo. Totižto 5. 6., 5. 6. sa vám už ozval aj ZMOS. ZMOS, ktorý hovorí, že, a teraz vám to prečítam, aby ste mi nepovedali, že som niečo prifarbil alebo to nejako ohol, alebo som si to na svoj účel upravil, tak vám to prečítam: „Združenie apeluje na vládu, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a umožnili riadne legislatívne konanie, ktoré zaručí kvalitnú právnu úpravu v oblasti krajinného plánovania a umožní mestám a obciam aktívne sa zapojiť do odborných diskusií a dosiahnutie optimálneho riešenia a naliehavosti Plánu obnovy a odolnosti SR," pokračuje to. Takže už aj ZMOS vás kritizuje a vyzýva za to, že ste to dali do skráteného legislatívneho konania. Toto vyšlo 5. 6., vy ste na to vôbec nezreflektovali a 7. 6. to už bolo doručené do podateľne. Zaujímavé, pretože, a to som naozaj, to tiež zacitujem a vytiahnem, 9. 9. vôbec nie tak dávno, ste vy, páni z SNS, pán minister, neviem, že či si to ešte pamätáte, ale vy ste sa stretli so ZMOS-om a podpísali ste memorandum a to memorandum malo byť práve o tom, že ich chcete pozývať k procesu a že chcete im dávať možnosť sa vyjadrovať aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní, že na to budete dohliadať, že budete dôsledne sledovať to, že ako partneri aby ste im dali ten priestor a nechali sa ich vyjadriť. Zabudli ste na to. Kde, kde sa to podelo pri tak dôležitom návrhu, ako je zákon o krajinnom plánovaní? Takže už aj vaši partneri vás kritizujú za to, že akým spôsobom tlačíte na plyn a akým spôsobom zneužívate § 89 rokovacieho poriadku. Už by ste nemuseli predložiť absolútne žiadny návrh na skrátené legislatívne konanie a trhli by ste rekord, pretože 34 skrátených legislatívnych konaní za rok je teda naozaj pozoruhodné a keby ste len ani nieže pridávali ďalej na plyn, ale udržali dané tempo, tak by ste ich mali 134 za štyri roky, keby ste dokončili volebné obdobie. Čo budú určite historické čísla. Takže kritizuje vás už aj vlastný partner a ten, ktorého, s ktorým ste sa ponáhľali počas volebného obdobia a volebnej kampane urobiť memorandum a sľúbili im, že teda vy ich do toho procesu zahrniete a budete s nimi spolupracovať. Aj im ste sa otočili chrbtom a teraz sa pýtam, že prečo, a znovu to artikulujem tak, ako moji kolegovia, keď to neni pre vás také dôležité? Keď teda vy by ste to vlastne, pán minister, ani takto neurobili, keby ste teda nemuseli. Úplne kľudne to mohlo ísť štandardným legislatívnym procesom, úplne spokojne ste ich mohli nechať vašich partnerov, a však všetci chceme dať mestám a obciam príležitosť sa vyjadriť, to nie sú len vaši partneri, všetci by sme radi videli, aké pripomienky by k tomu dali práve tí, ktorých sa to bude veľmi týkať. Ale nie, toto ste im neumožnili. Takže toto sú zásadné veci a odpočet z mojej strany, že prečo tento zákon nemá a nespĺňa dôvody na skrátené legislatívne konanie. Chcem ešte povedať, že toto je presne ten prípad, kedy sa zbytočne tlačí na pílu a zbytočne, pán minister, vyhrocujete atmosféru, pretože použiť taký termín, a teraz sa ospravedlňujem, ak to nepoviem presne, ale zmysel trafím určite, nejakí úradníci sa zavreli na úrade vlády a spravili nejaký plán obnovy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Pročko, nech sa páči. [15:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Rasťo, povedal si, že 35 návrhov bolo na skrátené legislatívne konanie a povedal si, že táto vládna koalícia nemá žiadnu krízu. No musím ťa opraviť. Táto vládna koalícia má obrovskú krízu. Tu treba odstrániť spravodlivosť, ktorá sa začala diať, treba najprv vyčistiť 130 obvinených, potom treba všetkých ľudí, ktorí boli dosadení na základe výberových konaní, dať preč, treba tam dosadiť svojich ľudí. Treba všetky inštitúcie ovládnuť, no a treba jednoducho riadiť tento štát tak, ako chce vedenie politických strán SNS a Smerohlasu. Toto je obrovská kríza, ktorú musia vyriešiť, pretože im, samozrejme, nejde o žiadne Slovensko, ale aj pán minister Taraba predvádza, ako dosadzu... ako vyberá firmy, ako dosadzuje ľudí na veľmi dôležité funkcie v rezorte životného prostredia, životného prostredia, kde by títo ľudia mali mať aspoň trošku šajnu o tom, ale to je, to je dnešná doba, dnešná politická vládna garnitúra, ktorá dosadzuje a robí si zo Slovenska trhací kalendár. Ja zaručujem, Rasťo, že vystúpi ešte pán Taraba v záverečnom slove a naloží nám každému jednému tu, ako sme to tu zničili. On nevystúpi, on nevystúpi v rozprave, aby sme mohli naňho reagovať, ale vystúpi Taraba a začne rozprávať, ako sme to tu zničili a on je aký záchranca, on síce dosadil pytliaka do vedenia (povedané so smiechom) národného parku, ale už to nie je pytliak, lebo on pytliačil pred desiatimi rokmi a zmenil sa. A Slovenská národná strana zmení každého, každého jedného človeka. Takže už sa teším, ako nám Taraba tuná naloží v záverečnom slove, na ktorom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:59] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Muňko, nech sa páči. [16:01] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, viete, keby bola vláda, ktorá padla v decembri, a bolo by, boli by predčasné voľby, tak možno by tých 35 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní nebolo robené. Zoberte tú krátkosť času, ktorú bolo treba spraviť, rozpočet a ďalšie veci. Nakoniec tento zákon, ja kvitujem, že ho musel minister nakoniec podať, nakoniec sa k tomu iste ešte vyjadrí. Predsa ste prijali vo fonde obnovy, že tento zákon prijmeme. A preto ho prijímame v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohli ešte tie, koho sa to bude týkať, hlavne, samozrejme, samospráv, regiónov a proste aj vyšších územných celkov, aby mohli konať. Keby ste to boli, keby ste boli, keby sme boli začali voľby k 30. 6. alebo skorej, tak boli by sme niekde inde, páni. A druhá vec, veď viete, v akej situácii sa nachádza aj rozpočet, aj ďalšie veci. To sme nezavinili my. Rozklad celého štátu asi niekto zavinil. A to vám aj ľudia nakoniec vo voľbách povedali. Takže neviem, prečo sa nad tým zamýšľate. [16:01] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Kalivoda, nech sa páči. [16:02] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Krátky, vy ste sa vo svojom, vo svojej reči zamýšľali nad tým, že prečo toľko skrátených legislatívnych konaní. Nuž ten dôvod je veľmi jednoduchý. Tie si vyžiadal práve stav krajiny, v akom ste ju vy zanechali. Vaše tri vlády, alebo teda jedna, jedna vláda v nejakých troch obmenách, a vyžiadal si to stav tej krajiny naprieč všetkými rezortami. Nie je to len rezort pána Tarabu, o ktorom ja možno viem trošku viacej, keďže som v ňom pôsobil, v akom stave ho zanechal pán minister Budaj, ale týka sa to všetkých tých rezortov, kvôli ktorým boli skrátené legislatívne konania. Tak sa skúste zamyslieť, skúste sa možno pozrieť trošku, trošku naspäť na tie vaše, vaše tri roky vládnutia a potom vám možno aj tie skrátené legislatívne konania budú dávať zmysel. Ďakujem. [16:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči. [16:03] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Opäť sme pri téme skrátených legislatívnych konaní a ďakujem pánovi poslancovi Krátkemu, že urobil taký rešerš toho, čo sa tu udialo za necelý rok. No ono tieto dôvody, aj ktoré zazneli vo faktických poznámkach, sú síce politické dôvody, prečo je tých skrátených legislatívnych konaní toľko, ale ony neobstoja pred zákonom, lebo zákon jasne hovorí, za akých dôvodov môže byť skrátené legislatívne konanie použité, je to mimoriadny proces. A ono riadny legislatívny proces nie je len na to, aby tá právna úprava bola kvalitná, aby prešla testom a všetkými rezortmi, ale aj na to, že zákon je výsledok celospoločenskej dohody o tom, ako sa riadia vzťahy v krajine, o ktorom hlasujú predstavitelia v Národnej rade, ktorí zastupujú občanov a občianky tejto krajiny, a vy týmto skráteným legislatívnym konaním vlastne uberáte práva občanom podieľať sa na tvorbe noriem, ktoré regulujú ich vzťahy. Už by sme s tým naozaj mohli prestať, lebo toto nie je len o tom, ako rýchlo niečo prijať. Je to taká vyslovene neúcta k tomuto štátu a k ľuďom, ktorí nám zverili moc. Ďakujem pekne. [16:03] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Podmanický, nech sa páči. [16:04] Ján Podmanický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, už vám viacerí kolegovia vysvetlili, že tým, že ste priviedli štát pomaly pred bankrot, tým, že ste odkladali parlamentné voľby na poslednú možnú chvíľu, pozrite sa, vo Francúzsku dajú sa zorganizovať parlamentné voľby za mesiac. Vy ste ich odkladali na poslednú možnú chvíľu. Štát ste odovzdali v takom ekonomickom kolapse, v akom sa nikdy nenachádzal. Plán obnovy ste dohodli tak nevýhodne pre Slovenskú republiku, že sa všetci chytáme za hlavu, čo ste to všetko podohadovali a na čo ste naviazali peniaze z plánu obnovy. A teraz keď sa vláda snaží, pán Pročko, týka sa to aj vás, ste tu či nie? Počujem vás. A teraz keď sa vláda snaží naozaj rýchlo, urgentne riešiť všetky tie problémy, ktoré ste spôsobili, no tak tu rozhadzujete rukami, že prijímame veľa skrátených legislatívnych konaní. Po prvé, sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, štátu naozaj hrozia značné hospodárske škody, po druhé, skrátené legislatívne konanie slúži presne na takéto príležitosti, presne za takýmto účelom ho zákonodarca vložil do rokovacieho poriadku, aby sme hasili to, čo ste spôsobili. Takže, prosím pekne, prestaňte s tými štatistikami, alebo doplňte štatistiku o skrátené legislatívne konania, ktoré ste prijímali vy, a tie ste používali naozaj úplne bezúčelne, len preto, aby ste priviedli štát do bankrotu. Ďakujem pekne. [16:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [16:08] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Normálne sa aj čudujem niektorým predrečníkom, ale budem reagovať na teba, pán poslanec. Ďakujem veľmi pekne za zhrnutie. Mnohí koaliční poslanci rozprávajú rôzne veci o bankrotoch a o zadlženiach. Je to až vtipné, pretože vládam Igora Matoviča a Eduarda Hegera vyčítali zadlžovanie na úrovni štyri miliardy eur ročne, ale sami za prvý polrok minuli šesť miliárd, prosím vás, veď to je trojnásobne väčšie zadlžovanie krajiny, ako robil ten Igor Matovič, na ktorého sa stále vyhovárate. Pozrite sa na to, čo ste si stanovili v rozpočte na ďalšie obdobia. Igor Matovič a Eduard Heger mali deficit v priemere na úrovni 4,2 %, čo je lepšie ako priemer krajín Európskej únie, ako priemer krajín, ktoré platia eurom. Vy ste si na najbližšie roky naplánovali deficit na úrovni 5,5 %, 4,2 % verzus 5,5 %. Vy hovoríte, že Matovič priviedol krajinu do bankrotu, nie, nie, moji drahí. Vy ju idete priviesť do bankrotu a ešte ste si to aj napísali na papier a ešte sa s tým aj chválite. Druhá vec. Keď hovoríte o skrátených legislatívnych konaniach, tak za Hegera a Matoviča bolo prijatých 508 zákonov, z toho 107 v skrátenom legislatívnom konaní. Takmer 80 z nich súviselo s pandémiou, vojnou na Ukrajine alebo energetickou krízou. Takže zostáva cca 30 zákonov, ktoré boli za celé obdobie prijatia v skrátenom legislatívnom konaní. Za pol roka ste prijali v skrátenom legislatívnom konaní 35 zákonov, prosím pekne, čiže ste už predbehli toho hrozného Matoviča s tým Hegerom, čo ho tak strašne spomínate. A druhá vec, prosím vás, pozrite si históriu. Vlády Slovenskej republiky historicky nastupovali väčšinou na jeseň, takže tie výhovorky o tom, že ako vy to všetko musíte teraz dávať do poriadku, lebo ste mali strašne málo času, tak, prosím vás, to sú bludy a klamstvá a ani to nemusíte používať, lebo sa to dá vyvrátiť za dve sekundy. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Krátky s reakciou na faktické. [16:08] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, som celkom rád, že som vyvolal takú odozvu v pléne, lebo zjavne som trafil na správnu kobylku. Pán poslanec Muňko, štátny rozpočet, že sme ho, také katastrofické scenáre, vy ste normálne katastrofista, ako to čítate, ale vôbec to tak nie je, ako hovoríte, vy len spievate pieseň, ktorá vôbec nie je pravdivá, ale falošná a chcete, aby vám uverili. No. Vy ste spravili zo štátneho rozpočtu obeť, aby ste mohli znížiť trestné sadzby a rekodifikovať Trestný zákon. Ja som ten poslanec, ktorému nebolo umožnené kvôli vašemu lámaniu rokovacieho poriadku cez koleno, aby som vystúpil k štátnemu rozpočtu. Ja som ten poslanec, ktorý chcel vystupovať k štátnemu rozpočtu, nemohol som, pretože ste sa tak rýchlo ponáhľali znižovať trestné sadzby. Čiže žiadny štátny rozpočet. Keď ste chceli mať o ňom diskusiu a poriadne o ňom rozprávať, mali ste umožniť rozpravu. To, že je v nejakom zlom stave? Vy tomu rozumiete, vy ste predsa členom výboru pre financie a rozpočet, pán poslanec. Dlhodobá udržateľnosť, to je kľúčový ukazovateľ. Nehovorím to ja, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je mimochodom nezávislá inštitúcia a dáva odpočet, dávala tak nám, ako aj vám, a ona hovorí, za našej vlády sa nezhoršila dlhodobá udržateľnosť medzi rokmi 2020 až 2022. Opačne, historicky najnižší deficit bol v tých rokoch, a to boli teda krízy, ktoré boli dokopy v priemere. Čo vy mi tu rozprávate o katastrofálnom stave verejných financií? Ja si pamätám Roberta Fica, ktorý hovorí, že keby mal toľko peňazí, koľko mala tá vláda, to hovoril ešte v opozičných časoch, myslel tým plán obnovy, toľko by toho on narobil. Aká reforma, prosím vás? Vy hovoríte, že my sme niečo odovzdali v zlom stave? Štvrtá vláda Roberta Fica, ja som ešte reformu nevidel. Vy ste odovzdali krajinu v zlom stave ešte pred tým, ako to tie ódy, že vy ste nám dali deficit blízky nule. Ale kde! Žiadna reforma, všetky dobré časy ste prejedli, to je pravda. Pán Podmanický, to isté sa týka aj vás a, pán Kalivoda, to isté vás, však žiaden zlý stav verejných financií, za vás stúpla cena dlhu. Za vás. [16:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa spýtať, pán minister, pán navrhovateľ, chcete sa k nej vyjadriť? (Reakcia navrhovateľa.) Po skončení rozpravy. Dobre, rozprava je skončená. Pán minister, máte slovo. [16:11] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, budem reagovať na pár vyjadrení, ktoré tu zazneli. Je veľmi dobré sem dojsť si tak trošku refrešnúť pamäť niektorých ľudí a najmä, že naozaj mám niekedy pocit, akoby ste tu žili v nejakej uzavretej klietky a trošku zabudli, čo sa deje naokolo. Je úplne neuveriteľné, že tu pani Kolíková začne a povie prvé výhrady voči mne, že si obsadzujem funkcie kamarátmi. Viete, kto bol splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo – Nagymaros? Jej životný partner. Predstavte si, že ja by som vo vláde mojej manželke vybavil, že by bola splnomocnenkyňa vlády a ešte by som došiel na koaličnú radu a povedal, že to nestačí, ešte musí byť aj šéfka sekcie vôd. A vykopli odtiaľ najväčšieho odborníka, najväčšieho odborníka, ktorý tam fungoval, aby jej životný partner mal funkciu. A keď som došiel do Maďarska, tak mi povedali, prosím vás pekne, a ten pán on fungoval, lebo čo robil, však on s nami v živote nebol. Rozumiete, splnomocnenec vlády pre Gabčíkovo – Nagymaros. Gratulujem vám. Taký nepotizmus, jak sa to volá? Nepotizmus je toto? Že vybavíte vlastnému životnému partnerovi splnomocnenca, lebo vám doma povie, lebo vám doma povie, že vieš čo, nemohla by si mi vybaviť, však máš tam vplyv, od teba to závisí, hej, prosím ťa. A keď nie, povieš, že nebudete hlasovať za zákony, pokiaľ nebudem aj ja niečo mať, hej. Takto ste fungovali, toto je vaša personálna politika SaS. A vy sa tu postavíte a vôbec, vôbec že niečo idete v tejto oblasti hovoriť. Takže toto tu naozaj nebolo, toto ste dostali úplne do dokonalosti. Druhá vec, áno, veľmi často tu hovoríte, že tie zákony, jak to najmä tuto, že nezvládame procesy. To povedalo Progresívne Slovensko. Nezvládame procesy. Oni, ktorí išli odvolávať pani Šimkovičovú, ministerku kultúry, a mali vedieť len jeden proces, že na odvolanie treba 30 podpisov. Oni ich dali dokopy 29. A oni nám idú povedať, že my nezvládame procesy. A postavia sa tu každý jeden, oni majú tam šéfa dozornej rady, bývalého, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý dotiahol úplne na bubon, totálne do deficitu, a oni sa idú nám tu postaviť, že my nezvládame nejaké procesy, keď oni si majú zobrať jeden hárok a orátať 30 riadkov a nedali to. Dali to až na druhýkrát. Takže, takže toto je tiež zaujímavé. No áno, dnes som predložil návrh zákona, návrh zákona o krajinnom plánovaní, ktorý mal predložiť, myslím, že Matovičova vláda, potom Hegerova vláda, potom Ódorova, ich vláda, Progresívneho Slovenska, ani jedna z tých vlád to neurobila. A viete, prečo to neurobili? Lebo presne to, čo nám vyčítajú, že vraj my dávame malý priestor na, jak to hovoríte, na verejnú diskusiu, tak veľmi dobre si pamätáte, ešte keď sme boli v opozícii, vystúpil tu Heger a povedal, že najväčšia občianska diskusia, aká bude, bude o pláne obnovy, že celé leto, prejdú celé Slovensko a všetci odborníci, každý sa bude môcť vyjadrovať k plánu obnovy. Potom našli Vašákovú, ktorú potom z nej, z nej urobili splnomocnenkyňu vlády, a urobili si z toho taký fetiš, že oni budú prví, ktorým Európska komisia odsúhlasí ten plán obnovy, zavreli sa na úrade vlády a teraz písali, čo koho napadlo, čím väčšia hlúposť, tým mala väčšiu prioritu. A takto napríklad došli k tomu, že vymysleli si, že na rieke Morava, prosím pekne, tam, kde máme, kde nám závidí celý svet, že máme na Slovensku regulované toky pre lode, tak ich napadlo, že na rieke Morava idú urobiť esíčko, meandru tam idú robiť, rozbíjať to. Idú hýbať hranice s Rakúšanmi, pretože hranica je stred toku. Ich napadlo, že tam idú robiť meandre. Každý odborník sa chytá za hlavu. To tam dali ako do plánu obnovy. Lebo sa im to ľúbilo, však dajme meandre. Potom druhú vec, ktorú majú, áno, to je tento zákon o krajinnom plánovaní, ktorý, keď zistili, čo to je za hlúposť, tak povedali Budajovi a to toto, títo zo SaS-ky povedali, že to mu v živote nepodporia. Tak Budaj to sem nevedel dať, pretože taká hlúposť to bola. Áno, ZMOS sa nám ozval, môžem vám povedať, viete, čo sa len pýtali? Že či to je tá Budajova hlúposť. Keď sme povedali, nie, to neni tá Budajova hlúposť, povedali, dobre. A to, čo je, pán Hlina, to je pre vás, my práveže sme, keďže sme sebavedomí politici, tak my sme prišli s návrhom zákona, ktorý Slovensku škodiť nebude. A na tomto návrhu zákona vznikla dohoda minulý týždeň, to znamená, že sme ho prekopali a je v podobe, kedy nikto na ministerstve životného prostredia, žiaden úradník nebude prepisovať územné plány svojvoľne mestám a obciam a samosprávam a vyšším územným celkom. Pretože vám išlo o to, aby ste rozvrátili vyslovene zaužívané, normálne, základné procesy. Druhá vec, ktorá, myslím, že pán Hlina, čo ste hovorili, že chodím po krčmách vysvetľovať? Ja neviem, či aj som niekedy v nejakej krčme bol, vy ste jediný, ktorý tu v krčmách funguje. Takže, takže môžem vás uistiť, po žiadnych krčmách nechodím. A napriek tomu v tom nevidím zle tých, ktorí chodia, aj to, že v podstate váš biznis je na krčmách postavený, ale môžem vás ubezpečiť, že neexistuje na nejaký zákon viac dôvodov ako to, že predkladáme zákon, ktorý mal byť prijatý kedy? V ´22.? Je ´24. rok. Nechápem, načo ste to tam dali, dali ste tam veci, na ktorých ste nemali vy sami žiadnu politickú dohodu, a preto jediné, čo ste urobili, ste došli do Bruselu a povedali a uprosili ste ich, nech to hodia po voľbách, pretože vy s tým zákonom neviete pohnúť. Takže aby bolo v podstate jasné, áno, koncom roka, ja som prišiel na vládu v decembri, myslím, že to tam máte aj v zápise, a povedal som, možnosť je, buď prídeme s vlastným zákonom, a vtedy minister dopravy povedal, že nech to pár mesiacov neriešime, že oni sa pokúsia to zakomponovať do zákona o územnom plánovaní. Nakoniec sme našli formuláciu, na ktorej vznikla spoločenská dohoda tých, ktorí k tomu zákonu majú čo povedať. Vychádzali sme z hlavných pripomienok v predošlom pripomienkovom konaní, ktorých bolo také enormné množstvo, že každému bolo jasné, že tento zákon na Slovensku nikto nechce, tak sme našli z tých pripomienok verziu, ktorá je pre Slovensko najschodnejšia. A preto my nepredkladáme návrh zákona, s ktorým nie sme stotožnení, my predkladáme návrh zákona, ktorý ten váš, s ktorým nikto nebol stotožnení, a najmä vy nie sami, ktorí ste boli jeho autormi, vy, ktorí ste mali, vládli ste tu s Ódorom a ani on to nevedel sem predložiť, tak tento návrh zákona, keď na ňom politická zhoda vznikla, tak v takejto podobe sme ho sem predložili. A to, že sme po termíne rok a pol, to neni naša chyba, to je chyba vás všetkých, ktorí ste tu doteraz vládli. Takže ostatné, myslím si, že veci obsahové si môžme povedať počas tej debaty. Ďakujem. [16:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca, pán poslanec? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, teda tzv. vodný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 325. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 328. Poprosím teraz podpredsedu vlády, ministra životného prostredia pána Tarabu, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 325.] [16:19] Tomáš Taraba Dámy a páni, predkladám návrh zákona, ktorý v jednoduchom poňatí má za cieľ zjednodušiť a najmä zlacniť používanie tepelných čerpadiel, čo je jeden zo základných noriem a vízií boja proti aj klimatickým zmenám, ale najmä ide o to, že na Slovensku dodnes sme mali jeden z najkomplikovanejších mechanizmov, kedy voda, ktorá sa čerpala a naspäť sa vypúšťala, tak bola vlastne spoplatňovaná dvakrát a stále dookola, kdežto ide v podstate o ten istý objem vody. To znamená, že touto formou výrazne, výrazne ideme pomôcť tomu, aby na Slovensku čoraz väčší počet aj domácností vedelo prejsť na tepelné čerpadlá, aby sme boli v tejto oblasti aj konkurencieschopní s okolím, aby sme podporili boj proti klimatickej zmene. Je to veľmi, by som povedal, zákon, ktorý nám pomáha aj v oblasti plánu obnovy a predovšetkým aj vytvára priestor na to, aby sme tú transformáciu domácností, najmä v tých lokalitách, ktoré ešte neprešli pôvodne ani na plyn, aby sme ju výrazným spôsobom urýchlili. Takže nepochybujem o tom, že ani tento zákon sa vám páčiť nebude, ale čo je dôležité, že sa bude páčiť slovenským občanom. Ďakujem pekne. [16:19] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. Nech sa páči. [16:20] Ján Kvorka Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona uvedeného v zákone pod tlačou 325. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:20] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [16:22] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň. Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu tento návrh zákona podporíme, pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom, pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady, alebo je to výbor, alebo sú to médiá, alebo sociálne siete, na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní, furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme, no tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej, lebo sme opozícia, tak to chodí. Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho, čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29, z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady, pritom bol len člen, dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde. A rozmýšľam nad tým pravidelne, že okej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej, že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých, bez ohľadu na to, ktorý sme poslanecký klub, a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nielen vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov, lebo boli dobré. Viď dnes o jedenástej, len taký akože rýchly factchecking, dnes o jedenástej klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda – nrsr.sk, sekcia hlasovania. A prečo podporujeme aj vládne, koaličné, poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna, odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno, kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať, podporujeme, keď je niečo dobré, a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízkoemisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť, veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o polmiliardový segment, ktorý zamestnáva plus-mínus tritisíc ľudí, a dnes je tam, kde je, nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami nateraz, podčiarkujem nateraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby, nateraz nepomáha. Ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac, ako viem, poradil, nasmeroval, inšpiroval, od toho som v tejto rozprave. Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel, tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd, čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny, v tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014, dokedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované, a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože, ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody, preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo. V prípade tohto návrhu sa však bavíme len o systémoch voda – voda a tu už nesedí to, čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte, tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120-tisíc eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá, samozrejme, myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absurdita, aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť, bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do envirofondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľkého znečisťovateľa, a to je jednoducho absurdita, to je hlúposť a s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. (Rečník sa napil.) Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte. Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer európsky, pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala, programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa REPowerEU, v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov a pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj, to sa vrátim k tomu svojmu úvodu, Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli, teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20-ročnom horizonte prevádzky, tak sa dostaneme k číslu približne 70-tisíc kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť, v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60-tisíc tepelných čerpadiel. Bežne, tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva, sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť, tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj enormný potenciál, špeciálne opäť moje odporúčanie, ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto ma podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy, rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou, a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak, a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz, má to aj slovenský historický rozmer. Rodák z Nového Jičína Peter von Rittinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici, bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdí na to, že pred cca 200 rokmi technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu, že ako štát nepomáha. Keď si porovnáme dáta s inými krajinami, tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný, a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo, samozrejme, platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa ale odlišuje od krajiny ku krajine, alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete, pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je trikrát lacnejší než elektrina. Takže ani pri trikrát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene, povedzme, do 15-tisíc za tepelné čerpadlo verzus 4-tisíc plynový kotol, jednoducho to nám nevychádza, ako klasik hovorí, a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne, rýchlo, včera bolo neskoro. Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť, samozrejme, adresné a environmentálne zodpovedné opatrenia, napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nielenže snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími. A ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto, ako isto viete, na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém Zelená domácnostiam je, ako to povedať, paralyzovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok, tak my na základe dát naozaj zreteľne vidíme čo? Teraz to neberte osobne, hej? To je taký že globálny jav, nepredvídateľnosť a nestabilita verejných politík, čo robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí, a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii, a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo. Ale musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo ministerstvo hospodárstva spolu so SIEA, oznámili teda, že opätovne onedlho, dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa, teším sa z toho. Jedným dychom ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel, samozrejme aj stavebné práce išli hore až o 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií. Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej a musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie, tak akože som na pochybách, poviem, ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme, alebo teda aby časť politického spektra ju stále démonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne a hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody, a tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 mil. eur. Slovom päťsto miliónov eur. Pol miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako tritisíc nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740-tisíc kusov tepelných čerpadiel, 740-tisíc kusov. To je niečo, na čo by sme mali byť hrdí, a my v PS-ku na to sme hrdí, pretože, ako som povedal v úvode, tomuto biznisu, tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel, samozrejme, na Slovensku vzniká na export. Keď sa pozrieme do budúcnosti, tak všetci, ktorí sa budete o túto tému trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude, samozrejme, v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené a reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nízkoemisným štandardom, a preto môžeme, samozrejme, iba predpokladať, že čoraz väčší európsky dopyt bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum, vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie, a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako líder. Na Slovensku máme už teraz viacero technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame, máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť. No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná, na udržateľný rozvoj zameraná a hlavne zodpovedná nielen sociálne, environmentálne, ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom. A keby náhodou vláda chcela v budúcnosti úprimne viac inštalovať tepelné čerpadlá aj v domácnostiach, o čom nie je tento návrh zákona, a nechce iba uprednostňovať administratívne budovy, tak upozorňujem na dosť vysoké riziko, že tie tepelné čerpadlá v budúcnosti nebude mať kto inštalovať, hej. Pretože si nevychovávame budúcich mechanikov. Ako isto viete, lebo sa venujete aj školstvu alebo ste VÚC-kári, tak stredoškolské študijné programy si vyššie územné celky nastavujú podľa konkrétnych potrieb priemyslu, ale študijný odbor mechanik tepelných čerpadiel hlásia pre tento odbor úrady práce nulový dopyt. A je to spôsobené tým, že ani mikro, ani malé podniky nehľadajú svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne cez úrady práce. A preto sa to napokon javí tak, že vlastne o túto profesiu nie je záujem, ale to nie je pravda. A pripomínam to, koľko investícií sem ide, koľko ľudí už teraz zamestnáva tento biznis a aký je tu potenciál. A preto upozorňujem naozaj na to, že je veľmi dôležité to nadrezortné, holistické vnímanie tejto témy, pochopiteľne ako vo všetkých ostatných témach. Ak dovolíte, záverom zhrniem to, čo som povedal vo svojom vystúpení, a to sú také moje odporúčania, pracujte s nimi, drahá vláda, ako naložíte. Podporujte, prosím, vzdelávanie budúcich mechanikov, komunikujte so župami, podporujte vedu a výskum, komunikujte s priemyslom, podporujte priemysel, máte tu Vaillant, máte tu Hoval, máte tu Stiebel, Verde, máte tu Winkelmann. Možno by bol super nápad, keďže pani ministerka Saková dnes v hodine otázok určila ekonomickú diplomaciu ako prioritu tejto vlády, ponúkam inšpiráciu, oslovte Daikin, či by náhodou neprišiel na Slovensko so svojou ďalšou výrobnou kapacitou. Podporujte domácnosti finančne, podporujte domácnosti osvetou, odstráňte čo najviac možných bariér, aby technológia tepelných čerpadiel pre domácnosti bola čo najdostupnejšia. No a zároveň moje posledné odporúčanie a prosba. Prosím, podporujte obnoviteľné zdroje energie en bloc. Verím, že v týchto oblastiach máte naozaj ako vláda veľa príležitostí na účinné aj rýchle, aj dlhodobé systémové zmeny, ktoré budú mať aj skutočný dopad, ak chceme naozaj urýchliť inštaláciu tepelných čerpadiel na Slovensku. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [16:40] Michal Šimečka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. V reakcii na vaše vystúpenie budú dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dvořák. [16:43] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja ďakujem, Mišo, že si mi dal teda možnosť reagovať na pána ministra tou úvodnou poznámkou. Mne to je ľúto, že ma teraz nepočúva, pretože dáva mi, stáva sa to často, nepočúva, dávali ste mi nejakú funkciu, ktorú som ja nemal, tak vás uvediem na pravú mieru, ja som bol obyčajným, rádovým členom dozornej rady. Zároveň je mi naozaj ľúto, že taký biznismen ako vy nevie rozdiel medzi kompetenciami predstavenstva a dozornej rady, kto reálne ovláda tú spoločnosť. Ale zároveň keď pôjdem aj k tej materiálnej podstate toho, aby som vám teda aj dovysvetlil tú situáciu, aká tam nastala. V tej dozornej rade počas úradníckej vlády sme dokonca my ako dozorná rada iniciatívne vypracovali vtedy taký šetriaci revízny plán, ktorý síce vtedy súčasná, teda vtedajšia vláda osvojila, a výsledkom toho, toho revízneho plánu alebo tých úsporných opatrení bolo to, že keď ste vy prichádzali teraz k moci, tak ste preberali spoločnosť, ktorá už nebola v červených číslach, ale ktorá bola naozaj v čier... naopak v čiernych číslach. Vaša vláda dneska, keď sa na to pozerám, už dneska, čo tam máte vlastných nominantov, kompletne ste vymenili predstavenstvo a dozornú radu, už dneska má predikovanú stratu vyše 200 mil. eur. Čiže možno by som vám odporučil, že keď už sa chcete venovať zdravotníctvu a rozširovať svoju pôsobnosť, tak sa venujte tým problémom, ktoré tam sú už dneska, a tomu, že tá poisťovňa už dneska predikuje 200-miliónovú stratu a možno teda môžete tam v súčasnosti sa viac venovať, viac ako tej minulosti, ktorá v skutočnosti teda, si myslím, že priniesla tej spoločnosti nejaké pozitíva väčšie. (Potlesk.) [16:43] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených ústne a chcem sa, písomne, pardon, a chcem sa spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Takže, pán poslanec Štefunko, prosím, máte slovo. [16:45] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán vicepremiér, minister, vážené plénum, stáva sa mi tak už druhýkrát, že vždycky keď vystupujem po Michalovi Sabovi, tak má taký obsažný prejav, že je veľmi zložito niečo doplniť, a tak som si vybral len pár vecí. Takže ten môj prejav bude kratší. Súhlasím s tým, že som strašne rád, tak ako on, že SNS toto legislatívne fiasko, čo doteraz predvádzalo, neodradilo a konečne predložilo niečo, čo je dobré pre spoločnosť. Normálne je to ako keby prekvapenie. Myslím si, že, myslím, že to bude prvýkrát tak ako kebyže všetkými desiatimi budeme stláčať gombíky za niečo, čo navrhlo niečo zo strany SNS. Lebo doteraz to boli fakt že buď návrhy z minulého storočia, alebo kópie rôznych autoritárnych režimov, kde sa teda nechceme dostať. Súhlasím s Michalom Sabom, ktorý povedal, že tepelné čerpadlá ako také sa stali národnými stratégiami mnohých krajín. Napríklad také Švédsko pred desiatimi rokmi si povedalo, že ide cestou tepelných čerpadiel a momentálne nielenže ich aplikuje do každej možnej domácnosti, ale sa stávalo výrobcom, najväčším výrobcom v tejto oblasti. A už nielen výrobcom, naopak, už tu výrobu exportujú niekde inde, napríklad do Maďarska a niekde, a iných krajín, ale sú najväčším inovátorom v tepelných čerpadlách na svete. A vlastne takto sa niečo buduje, nejaký priemysel do budúcnosti, keď má krajina jasnú stratégiu. Takto ako pred, ja neviem, dvadsiatimi rokmi sme sa stávali alebo začínali stávať automobilovou veľmocou, tak nás Nemci a Francúzi upozorňovali, že nezabudnite, že jedna vec je autá vyrábať, ale potom v zásade, keď sa to naučíte, tak by ste v tej oblasti mohli inovovať, mohli by ste robiť vedu a výskum, alebo nejaké typy inovácií pre podniky. No, stali sme sa automobilovou veľmocou, teda najväčší počet automobilov vyrobených na hlavu, myslím, že stále to platí vo svete, ale aspoň tie autá, čo sme vyrobili, používame. Na rozdiel od tých tepelných čerpadiel, kde v zásade nemáme ani vedu a výskum k tomu priradenú, nemáme dokonca ani ľudí vzdelaných na to, aby to vedeli aplikovať v tých, v tých firmách, a to už nehovorím o domácnostiach, ale nie je ani žiadna stratégia, ako to spraviť. Doobeda som sa k tomu vyjadroval kvôli tomu, že tu bola ministerka hospodárstva, ale dovolím si to zopakovať, lebo vidím, že je tu trošku iné publikum a nebol tu pán minister životného prostredia. Prečo je to tak? Prečo vlastne všetci ostatní, ktorí nie sú veľmi považovaní za, nazvime to, zaostalých v rebríčku inovatívnosti a úspešnosti, ako sú Švédi, Fíni, Nóri, Holanďania a plno iných krajín, proste aplikujú nové technológie a na Slovensku si hovoríme vlastne, že nám to netreba. Dokonca vlastne prvýkrát sa bavíme o tepelných čerpadlách, a už som teda pána Tarabu pochválil v tomto fóre a vlastne ohľadom nejakého textu, ktorý predkladá vláda. No je to preto, lebo vlastne vládne strany si robili kampaň na klimaskepticizme. Proste hovorili, že my vôbec nepotrebujeme investovať do zelených energií, veď my tu máme náš plynovod, my tu máme jadro, ktoré je vlastne tiež bezemisné a to, že nie je zelené, to až tak nevadí, a to nehovorím, to ešte raz opakujem, nie sme proti jadrovej elektrike, teda energii, ale myslíme si, že ten klimaskepticizmus sa prejavuje tým, že proste en bloc, všetko, čo prichádza a je zelené, tak považujeme za nejaký západný hoax a my si tu musíme vybudovať niečo vlastné. Po druhé, je tu veľmi silný lobizmus, je tu veľmi silný lobizmus zavedených firiem, dokonca zavedených štátnych firiem. SPP Distribúcia je stopercentne vlastnená slovenská firma, alebo Slovenskou republikou. A SPP Distribúcia zorganizovala pre hospodársky výbor seminár, kde v zásade sa nezaoberala svojím biznis modelom ako prežiť, ako sa adaptovať, ako spraviť svoj biznis novým a suitable alebo takým prispôsobeným 21. storočiu, ale urobili prezentáciu, pán Taraba, to, to, to vám pošlem, ktoré je vlastne proti tepelným čerpadlám. Nieže za biznis ako kebyže plynárenstva, ale proti tepelným čerpadlám, lebo vlastne vysvetľujú, že ako sa vlastne tepelné čerpadlá neoplatia a ako by sme mali znova ten plyn dovážať aj z inakadiaľ a tak ďalej. Ja nehovorím, že sme proti plynu a dokonca si myslím, že ako tranzíciu ju môžeme dotiahnuť, ja neviem, z Nórska alebo z Azerbajdžanu, len mali by sme sa pripravovať na to, že načo doťahovať plyn, keď my tu máme vlastné teplo ako Slovensko. Okrem iného máme bližšie teplo ku zemi, ako majú mnohé iné krajiny, lebo sme v takom, v takomto priestore, kde Maďari a Slováci majú relatívne ako kebyže veľa tepelných a termálnych prameňov, to znamená, že teplo z tej zeme môžeme využívať cez tepelné čerpadlá, ale aj cez geotermálnu energiu a nielen teda na kúpele a vykurovanie, ale dokonca aj na výrobu elektriky. To znamená, že poďme zmeniť naše myslenie a poďme sa zaoberať tým, ako, ako to urobili tí Švédi, urobíme stratégiu, aby o desať rokov mohla mať každá domácnosť svoje tepelné čerpadlo, keď sa dá aj solárny panel a keď sa dá aj plno iných zelených inovácií. A k tomu keď sa dá aj to jadro a povedzme aj iné zdroje, tak budeme mať priestor na to, aby sme rozvíjali iné časti našej ekonomiky. Lebo na to, aby sme rozvíjali, rozvíjali ekonomiku, potrebujeme mať bezpečnú a silnú energetiku. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:45] Michal Šimečka Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Muňko, nech sa páči. [16:52] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, máš stopercentnú pravdu, že zelená energia je výborná, ale na to potrebuješ financie. A vieš, hovoríš z hľadiska plynu, tak rokoval som s Nemcami a Nemci idú Nord Stream 2 obnoviť. Idú obnoviť jadro. Prečo? Pretože jednoducho to, čo majú dneska, je drahšie, uholné. Veď zavreli jadro, otvorili uholné bane. Keď zoberieš, stopercentne máš pravdu, že čerpadlá. Povedzme si, že kto si môže čerpadlo pri jestvujúcej kúpnej sile nášho obyvateľstva dovoliť, hlavne vidiek. Takisto aj plyn, pokiaľ sa týka, napriek tomu, že teraz tá cena plynu je ďaleko lacnejšia ako bola pred trebárs pred dvoma rokmi alebo veci, ktoré sú. To isté pokiaľ sa týka energií. Energie prakticky na tretí blok, ktorý beží, ten je, prakticky štvrtý je vybrakovaný, pretože sme potrebovali dostavať tretí blok. Štvrtý blok, samozrejme, neviem, koľko bude trvať, aby sme ho dostavali, ale predpokladám, že minimálne dva roky. Lebo jadro je, samozrejme, najlacnejšie, voda takisto. Čiže prakticky to, čo si povedal, máš pravdu, ale na to musíš mať financie a keď na to nemáš, tak jako my zostavujeme dneska rozpočet, že je tu dvanásť nadnárodných spoločností, ktoré robí 90 %, z 90 % z HDP, koľko odvádza z hľadiska právnickú osobu daní tu na Slovensku. Neviem, tí, ktorí sú tu vo finančnom výbore, keby si pozreli tie firmy, ktoré jednoducho sú. Potom môžeme, keď budeme mať dostatok finančných zdrojov, proste jednoducho dať, ale v našom rozpočte, povedzte mi, kapitoly, keď som si zobral desať, posledných desať rokov jednotlivé kapitoly, či to bolo zdravotníctvo, školstvo, kultúra alebo ktorýkoľvek rezort, tak ešte voľakedy sme mali aký taký... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:52] Michal Šimečka Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú pán poslanec Štefunko, nech sa páči. [16:54] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán Muňko, za vašu faktickú poznámku. Neviem úplne o tom a asi som nečítal dnešné noviny, že sa bude Nord Stream 2 obnovovať, to neviem, ale viem, že ho chceli akože postaviť a agresívne Rusko vyvolalo vojnu a teda vlastne sa to zastavilo. Ale možno, možno máte iné informácie. V ostatných veciach vlastne súhlasím. Jediné vám odpoviem na tú vašu otázku, že kde zobrať tie peniaze? No tak vlastne pred ôsmimi mesiacmi v rámci prezidentskej kampane pána Pellegriniho ste tu zadotovali všetky domácnosti en bloc, či je to bazén, či je to proste sauna, proste zlacnenou energiou a to ste mohli ušetriť a mohlo, mohlo 800 mil. ísť na efektívnu schému dotácií tepelných čerpadiel do domov na východnom Slovensku, alebo, alebo len pre ľudí s nižšími príjmami a tak ďalej, mohlo to byť, mohlo by, mohlo to byť len pre ľudí, ktorí trpia energetickou chudobou napríklad. Ja ako sociálne cítiaci človek, ktorý, ktorý je presvedčený, že treba podporiť finančne tých, ktorí sú na dne, a pomôcť tým, čo sú schopní vzlietnuť, tak mám pocit, že by sme toto podporili. Nie, vy ste tu obhajovali, aby každý en bloc dostal dotáciu. Takže s tým nesúhlasím, ale ináč si rozumieme. A čo sa týka poháňania, poháňania, alebo teda toho, čo si hovoril o tých tepelných, teda o jadrových elektrárňach, tak to ja s tým priznám sa, že až tak nemám spoločné, len vám držím palce, aby ste teda ten blok dostavali a aby to nebolo tak jak tá diaľnica Bratislava – Košice. [16:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán minister k nej ešte zaujme stanovisko. Nech sa páči. [16:55] Tomáš Taraba Ďakujem pekne, ja len pár slovami, aby som do piatej stihol. Takže, pán Štefunko, vy ste začali, že doteraz sme predkladali len zákony, ktoré sa asi inšpirovali v nejakých autoritárskych režimoch. Ja už som tu niekoľko teda zákonov mal, tak môžem vám povedať teda, čo ja som tu doniesol a povedzte mi teda, ktorý z nich je z autoritárskeho režimu. Prvý zákon, ktorý mi prešiel ústavnou väčšinou, ústavnou väčšinou, bol zákon, ktorý odstraňoval prehnanú administratívnu záťaž čističkám odpadových vôd v domácnostiach, to je jeden zákon. Opakujem, ústavnou väčšinou prešiel. Druhý zákon, ktorý sa stotožnil s právnym názorom prezidentky Čaputovej, že zákon Budaja, ktorý chcel uvaliť na súkromných vlastníkov, ktorí nespôsobili environmentálnu záťaž a ani neboli určení ako povinná osoba z akéhokoľvek titulu, nebudú mať povinnosť finančne sanovať tie environmentálne záťaže, pretože by to bolo protiústavné. Takže hovorím ešte raz, tam to napadla pani prezidentka na Ústavnom súde a stotožnil som sa s jej názorom, tak som priniesol zákon, ktorý toto dával do súladu. Potom prešiel tu zákon ústavnou väčšinou o medveďoch, medzičasom Európska komisia nám v pondelok poslala vyjadrenie, že je plne v súlade s európskou legislatívou. Takže teraz tu mám tento zákon, teda evidujem, že budete za neho hlasovať, takže opäť preto by som bol rád, keby teda ak chcete ísť touto rétorikou, že my predkladáme autoritárske zákony, tak proste z toho vyplýva, že polovica vašej opozície je autoritárska, lebo ich podporila. A, pán Dvořák, jasné, ospravedlňujem sa, neboli ste predseda dozornej rady, boli ste člen a zaujímavé, že vám nevadilo byť teda členom dozornej rady firmy, ktorá sa topila tak v dlhoch. A keď teda nie ste zodpovedný za dlhy, tak potom nie ste ani zodpovedný za jej sanáciu tej firmy, napriek tomu, že ste predložili nejaký návrh ako dozorná rada. Ďakujem. [16:57] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán spravodajca sa chce ešte k rozprave vyjadriť? Prosím. [16:57] Ján Kvorka Ďakujem pekne. Navrhujem, aby sme prerokovaný zákon odhlasovali dneska o sedemnástej hodine. [16:59] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode. Nasleduje krátka prestávka, budeme pokračovať po sedemnástej hlasovaním. (Prestávka.) [16:59] Peter Žiga Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, máme to uvedené ako tlač 363, ako aj vládny návrh zákona pod tlačou 364. Preto v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do 15., do programu 15. schôdze. Navrhujem, aby sme návrh vlády prerokovali budúci týždeň v utorok 18. júna o štrnástej hodine a ihneď po jeho prerokovaní by sme hlasovali. Ak Národná rada rozhodne o skrátenom legislatívnom konaní, navrhujem, aby sme bezprostredne pristúpili aj k prvému čítaniu. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Poprosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 77 za, 8 proti, 47 sa zdržalo. Konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 15. schôdze a určili sme termíny ich prerokovania. Ďalej podávam procedurálny návrh, ktorý vzišiel aj z rokovania poslaneckého grémia, aby od budúceho týždňa počas tejto schôdze obedňajšia prestávka bola od trinástej do štrnástej hodiny a rokovanie by trvalo do dvadsiatej hodiny okrem piatkov, počas ktorých by sme rokovali bez obedňajšej prestávky do šestnástej hodiny bez hlasovania. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 102 za, 18 proti, 11 sa zdržalo. Konštatujem že sme návrh schválili. Teraz podávam návrh, aby sme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu novely zákonov o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 231, pokračovali zajtra o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Poprosím hlasovať. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 111 za, 4 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili. A teraz už pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní, tlač 355. Dávam slovo členovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 355.) Kvorka, Ján, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 77 za, 53 proti, 3 sa zdržali. Konštatujem že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní . Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 o vodách, tlač 325, bod 28 schváleného programu. Opäť dávam slovo poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 325.] Kvorka, Ján, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 133 prítomných, 133 za. Návrh sme schválili a konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní . Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Kvorka, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 133 za. Konštatujem, že sme aj tento návrh schválili. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 356. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 365. Poprosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 356.) [17:21] Tomáš Taraba – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, predkladám vám veľmi potrebný a dobrý návrh zákona, ktorý Slovensko potrebuje na to, aby sme upriamili vzťahy medzi, medzi štátom, vyššími územnými celkami, samosprávami, a tento návrh zákona je veľmi potrebný na to, aby sme sa dokázali posunúť v oblasti takého uceleného plánovania a zároveň aby sme zanechali také equilibrium medzi samosprávami na jednej strane a medzi, medzi štátom na strane druhej, medzi plánovaním. A myslím si, že to equilibrium sme v tomto zákone našli, to znamená, že od roku 2022, kedy neexistovala politická zhoda na tento návrh zákona, napriek tomu, že tí, ktorí ho vymysleli, tak mali ako keby povinnosť ho sem priniesť do parlamentu, ale nedokázali pre neho získať ani len zhodu vo svojich vlastných radoch. Takže, takže odvtedy sa vedú také siahodlhé debaty na Slovensku o tom, ako ten zákon má vyzerať. A ja som veľmi rád, že sme našli zhodu na úrovni koalície, ktorá sa tvorila od konca roku ´23, kedy sme v podstate boli, sme analyzovali, že či dokážeme vyriešiť tento míľnik, ktorý tam dala predošlá vláda, že či ho dokážeme poriešiť cez zákon o územnom plánovaní, alebo že či budeme potrebovať teda naozaj prísť s reálne novým zákonom. Tak sme sa nakoniec po analýzach a po tom, čo sme našli politickú zhodu, bez ktorej by to nemalo zmysel, tak sme sa nakoniec rozhodli, že s tým zákonom prichádzame teraz. Takže každý, kto ten zákon si prečítal, tak vie, že je veľmi vyvážený, pretože samosprávy nie sú obchádzané, nedokáže štát im nanútiť nejaký, nejaký nový územný plán bez toho, aby sa k tomu ony vedeli vyjadriť, aby vedeli dať k tomu súhlas, to znamená, aby boli prizývaní. Ministerstvo životného prostredia nebude mať možnosť niečo nasilu pretlačiť na samosprávnu úroveň. A zas na druhej strane aj samosprávy budú motivované, aby s ministerstvom pri príprave tohto dokumentu veľmi intenzívne komunikovali, aby dokázali prenášať tie svoje predstavy o tom krajinnom ráze, obraze, aby bola zachovaná aj tá historická krajinná štruktúra a myslím si, že tento zákon je preto veľmi východzí bod na ďalšiu debatu. Ďakujem pekne. [17:21] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby podal spravodajskú informáciu. [17:24] Ján Kvorka – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 43 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 356. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených dvoch poslancov – za klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Stohlová a potom ešte je prihlásený pán poslanec Hlina. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [17:26] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene, ako to už býva zvykom, k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra, žeby vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie. Počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa teda snažiť, aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, považujem za dôležité, aby sme vedeli, o čom diskutujeme. Krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný manažment krajiny v jej celku. To znamená na manažment, na spôsob, akým pristupujeme k našej krajine vcelku, dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako Slovensko, citujem: „právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity." Ja si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť aj teda s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny. Tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch, o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme práve preto, že je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to dnes máme na stole, tak predpokladám, že to bolo tak, ako sme tvrdili, tak ako vlastne prečo to vôbec je v tom pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je. Ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v I. a II. stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi tak, aby sme ich vedeli chrániť. Trošku sa to pomenilo zloženie, tak ja len ozrejmím, že I. stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť, lebo je podľa mňa, teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme. Ja osobne na tú formu, či to má byť zákon, alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch, nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala aj vysvetliť, pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo, na čom by bolo treba, tak akože na čom by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený. No a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni. No a prečo je to teda dôležité? Manažment celej našej krajiny, to, akým spôsobom plánujeme, čo s ňou robíme, to, akým spôsobom ju využívame, alebo chránime, v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity. Ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme, medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy, ak na to pripravíme našu krajinu vcelku. To znamená nielen chránených, chránené územia, nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu, aj ten prvý a druhý stupeň. Na to, aby sme s klimatickou zmenou efektívne mohli bojovať, potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádržnú funkciu, čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie. No a keď si to tak, to, samozrejme, nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla, najmä teda v kontexte tých povodní, myslím, je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebárs o tej veternej erózii. No a keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodozádržnú funkciu, tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní alebo manažmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť, ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi je to pre nás dôležité. Ak o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopní čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj stratách na živote, lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebárs vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej. No a teda, samozrejme, ak sa, ak si chceme predstaviť, čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky, môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach, o rôznych remízkach, o brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky a tak ďalej, čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon, a ako dopadol, hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá, ako to súčasný minister vidí. No ale je tu teda tento zákon o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu akoby teda bolo hodné ministra životného prostredia. Čiže toto všetko, ochranu krajiny, štruktúr, mal riešiť, mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je akoby som nedávala šancu. No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlavný nedostatok, o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci plánu obnovy. Krajinné plánovanie, samozrejme, počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej proste to nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom ako celku, tak na to, aby to malo zmysel, museli by mať prioritu a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale napríklad aj pre dokumenty ako je plán manažmentu povodní, čo, myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný manažment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú tie povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán, plán manažmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi. Lenže, a tu budem veľmi konkrétna, vo vládnom návrhu sa dočítame že, citujem: „Krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo-plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie," a tak ďalej. No, tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad? Akože čo, podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre? Alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad? Lebo toto z krajinných plánov nerobí nič, čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime. A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné, dokonca v skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom. Čiže to je úplne opačná dynamika, ako by si tá logika toho ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť, čo na Slovensku znamená. Ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán, tak obec, úrad pre územné plánovanie a výstavbu, VÚC budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu. Čiže opakujem, to je úplne opačná dynamika, ako by sme potrebovali, je, samozrejme, úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská, ale ak ich urobíme záväznými, tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam, načo, načo to potom vôbec robíme. A mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne, prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený. A ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti, pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma, že čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím. A snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté, je, že v zákone chýba aj akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, nie je tam vôbec žiadny záväzný termín, dokedy by mali byť vypracované. A tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovávať tí jednotliví, tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálnych záťaží realizovať, ale nie sú záväzné a tak sa nedejú. Čiže aj to, že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány, ktoré nie sú pre nikoho záväzné, mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť, kedy sa tak asi stane. No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to, čo som načrtla, sú skôr, povedala by som, že tá hlavná námietka, prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny, ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu. Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo, o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to možnože aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť, že čo je to teda tá ekologická únosnosť. No my veľmi často robíme teda za mňa tú chybu, ale robíme často taký, alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe. No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti, je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, aleže na to doplácame my všetci a že sa to týka nás všetkých. No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediné, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti. Ďakujem. [17:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Kalivoda. [17:47] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, nemám taký časový rozsah, aby som zareagoval na celé vaše vystúpenie, ale aspoň na tú časť, kde ste spomínali a kde ste tak kriticky hodnotili tú možnosť participácie silnejších samospráv práve na týchto krajinných plánoch, a ja si zas naopak myslím, že to je veľmi dobré. Možno vám to je také, také zvláštne, lebo vy pôsobíte najmä teda v Bratislave, v okolí hlavného mesta, to neberte nič v zlom, čo sa týka tých štruktúr v rámci Slovenska, tak tam teda vám ja môžem povedať z našich skúseností, od našich starostov, od našich štruktúr, že práve toto tie obce chcú a tie mestá sa chcú k tomu vyjadrovať. Veď sa to bude týkať v prvom rade ich, ich území, ich, ich okolia, to znamená, že ja toto považujem práve naopak za pozitívum toho zákona a myslím si, že aj kvôli tomuto by ste ho mohli podporiť, ale aj kvôli iným veciam, ktoré tam sú. Ďakujem pekne. [17:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Stohlová. [17:47] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Kalivoda, za vašu faktickú poznámku. Ja absolútne súhlasím, že obce, samosprávy by mali mať možnosť vyjadrovať sa k tým krajinným plánom, stanoviská jednoznačne záväzné nedáva zmysel, lebo potom tuto krajinné plánovanie nemusíme mať, pretože to je vlastne stav, ktorý už dnes máme. A zároveň si dovolíme tvrdiť, že ten výsledok poznáme. Veď tú realitu máme, rozprávala som tu o ekologickej únosnosti územia a ako to vyzerá na našich poliach, ako to vyzerá s našimi zregulovanými tokmi, ako to vyzerá s tepelnými ostrovmi v mestách, čiže niečo tu nefunguje a práve preto mal prísť ako reforma v pláne obnovy, malo prísť krajinné plánovanie, ktoré nám umožní práve zahŕňať to, čo, či úrad pre územné plánovanie a výstavbu, alebo obce, samosprávy nevedia zohľadňovať a je to úplne v poriadku, preto ja nevidím zmysel, aby sme im dávali právomoc záväzne to meniť, keď to dnes do toho zahrnúť nevedia, lebo na to ani nemajú predsa kapacity. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Ale viete, čo mňa na tomto trošku prekvapuje? Že tu sa zastávate samospráv, ale napríklad keď sme riešili ten návrh zákona, alebo teda zákon týkajúci sa výrubu drevín, pri ktorom ste samosprávam zasahovali do možnosti rozhodovať o výruboch na ich území, keď ste im vlastne zobrali možnosť financovať údržbu zelene, pretože veľmi často to financujú práve z prostriedkov, ktoré získavajú ako kompenzácie za výruby, tak tam vám to nevadilo, zrazu ten záujem samosprávy napriek tomu, že bol verbalizovaný priamo samosprávami ako takými, tak tam ten záujem ste nejako nebrali do úvahy. [17:47] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hlina. [17:47] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k tomuto si dovolím, ja som v tej procesnej stránke nevystupoval, chcel som k telu, ale už trošku aj spojím s tým, čo som mohol povedať k tej prvej časti a nepovedal, lebo som už vlastne nemal možnosť zareagovať. Pán minister veľmi hrdinsky reagoval v záverečnom slove, takže rozmýšľam, že ako začať. Začnem ešte možno takým tým, že dnes idem od koní, ale nebojte sa, som sa osprchoval, robil som také pekné video o tom, aby som ľuďom, tým jednoduchším, tí, ktorí vám ešte stále naletia, vysvetlil, že čo vlastne stvárate, ako stvárate aj z pohľadu zákona o ochrane, čo už tu bol spomenutý, o ochrane prírody a celkovo v kontexte toho, čo robíte s prírodou. Som rád, že pani prezidentka vám ten zákon vrátila, je to krásne symbolické, ja mám pocit, že to je jej posledný zákon, ktorý vo svojej misii vrátila a krásne to vystihuje, že to je o prírode. A naozaj klobúk dole, klobúk dole pred ňou, pred jej misiou a to, že to s vami a s nami ľuďmi, ktorí sme sa na ňu tak navážali, toľko s nami vydržala. Čiže ďakujem za to, že to vrátila. (Potlesk.) Prejdem k zákonu, ale ešte jednu malú poznámku mi dovoľte povedať, lebo naozaj to bolo osobné, už tu bol jeden, ktorý tu hovoril o mojich krčmách, neviem, dopadol jak dopadol, viete, s takým ohromným dešpektom, že teda krčmy. Pán Taraba, viete čo, ja vlastním dve veľké reštaurácie a jednu biofarmu a sú to úspešné projekty, veľmi úspešné projekty, za päť rokov vygenerovali zisk tri a pol milióna, keby nebol covid, tak päť miliónov by vygenerovali. Nájdite mi nejakú takú inú. Viete, to je to, čo robím ja. Ja nerobím krčmy, ja robím okrem iného, som vytvoril dve veľké, silné reštaurácie s obrovským fenoménom a keď sa niekto, nejaký turista príde do Bratislavy a spýta sa domáceho, že kde sa mám ísť najesť, tak ich pošlú buď do jednej, alebo do druhej. Záviďte všetci, čo závidíte, lebo ak je to vašou, zmyslom vášho života, do našej, áno, podarilo sa mi vytvoriť úspešné projekty. Mám sa hanbiť? Budete ma tu dehonestovať, dissovať, že krčmy? Ja som vytvoril úspešné projekty, ktoré platia dane a zamestnávajú ľudí. To je zlé, pán minister? To je zlé? Mám pekáreň, mám mliekareň, mám farmu, teraz ideme stavať detskú ambulanciu, z dcéry som vychoval detskú lekárku, dneska mala poslednú skúšku. Vy sa budete do mňa navážať, že či ja robím niečo v krčmách? Detskú ambulanciu ideme postaviť v krásnom prostredí. Úplne unikátna detská ambulancia tam bude. Za to sa ja mám tu hanbiť pred vami? Povedzte mi teraz vy. Čo ste vy dokázali, z čoho vy platíte dane? Čoho ja sa môžem dotknúť? Kde sa môžem ísť pozrieť, že to je vaše, že to ste vytvorili? Ja som sa dočítal, že ste podnikali s nejakým Koščom obvineným, že ste boli vo firme s nejakým, kto bol obvinený z objednávky vraždy, to je, to je to? Vy ste minister, ja som obyčajný poslanček a vy ma tu budete urážať, že čo som ja urobil? Krčmy? Pán minister, ja som vytvoril úspešné projekty. Úspešné projekty som vytvoril. A keď už o tom hovorím, tak ešte poviem jednu vec. Keby nebolo pred skoro tridsiatimi rokmi troch mladých chlapcov, ktorí zarobili na perových bundách z Číny, a to, čo zarobili, za to letecky poslali Volkswageny a Mercedesy do Číny, tak by sme dneska nevozili dvetisíc áut týždenne z Volkswagenu z Devínskej Novej Vsi. Medailu chcem, mal by mi pán nový prezident dať nejakú medailu, že za pomoc tejto krajine. Lebo vy ste tu minule niečo splietali o národnoštátnych záujmoch. Viete, čo je národnoštátny záujem? Niečo vytvoriť pre túto krajinu, niečo tu nechať, niečo, kde sa ľudia môžu ísť pozrieť. Na čo sa ja môžem ísť pozrieť? Na tie vaše apartmány v Kanade? Čo ja mám z toho? Čo majú ľudia z toho, prosím vás? Ako ste na tom prišli? Koľko ste zaplatili? Toto poďte rozprávať. Neurážajte ma, dobre? Neurážajte ma, lebo vám to vrátim, tak jak som to vrátil teraz. Prosím vás pekne, tu budete hovoriť, koľkí podnikatelia, koľkí politici mimochodom podnikajú v gastronómii a, neviem, tiež hovoríte, možno aj vo vláde sú, ja neviem, myslím, že niekto mi hovoriť, nechcem sa dotknúť pána Žigu, mám pocit, že aj on, uspejú, ja im prajem, ja každému prajem, nech uspeje, nech robí a nech platí dane. Naozaj. Ale poznám aj prípad Kaliňáka a Počiatka, nevytvorili nič. Ja 25 rokov prevádzkujem tú istú reštauráciu pod tým istým IČO-m, pán minister, to isté IČO, 25 rokov to isté IČO, taká v Bratislave nie je. Možno je jedna-dve. Do mňa sa nenavážajte, prosím vás, z tohto pohľadu. A národ... národniari, rodoľubovia, čujte, čujte, čo sa ide diať, lebo tuná sa odhalili, naozaj títo sa odhalili, títo naši ochrancovia rodnej hrudy, že vlastne oni sú, oni sú, nevládnu, oni sú vydierateľní, to, čo vám sľubujú, nie je pravda. Lebo oni ten zákon nechcú, ale ho musia predložiť. Normálne sa im bridí, je mi z neho zle, ale musia ho, pretože chcú šechtáky, chcú tie peniažky, chcú tie peniažky nejaké, aby bolo čo rozdeľovať komu. Dosť úbohé. Však ste nám sľubovali, mne nie, ja som vám neveril, ale tým ľuďom ste sľubovali niečo iné. Ste iba sľubovali, že ich ochránite. Dokonca ste teraz sľubovali, že idem, dneska idem zo salaša, som bol zaviesť koňa a tam sa smeje na mňa Danka z bilbordu, že Zabránime liberalizmu z Bruselu . No teda a čo teraz? Ste neprešli. Čo to sa teraz ide diať (povedané so smiechom), nás ten zvalcuje, tu bude armagedon, hej, že vlastne mal tam, mali ste tam ísť a nešli ste tam. Ináč to je smutná vizitka, keď minister má pomôcť strane, aby dostala hlasy a úbohých 1,9, pán minister. To je na uterák. Úbohých 1,9. To je na uterák aj pre Danka, aj pre vás. Minister s takým výtlakom, no hanba, nie? Ja keď som nedostal KDH do parlamentu, chýbalo málo, aj po štvorročnej tvrdej robote, kde veľa sme urobili, na druhý deň som sa vzdal funkcie, pán minister. Na druhý deň som sa vzdal funkcie. Na uterák. Kto nás ochráni teraz pred tým zlom z Bruselu? Že najväčšie kalibre ste použili, ešte aj Kuffa, kňaz Kuffa si Romanu Tabák z nej urobil Johanku z Arku, že tá vlastne mala by nás ochrániť, neviem čo, ani to nevyšlo, ani to nezabralo. Ide z toho strach, zavalí ten armagedon. Idem k zákonu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, chcem vás poprosiť, aby ste reagovali k veci. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Mali by ste zvolať bezpečnostnú radu, lebo nevládnete. Jak je to možné, že vlastne predkladáte niečo, čo nechcete. K samotnému zákonu, pán minister, bolo to tu povedané, ja to skúsim trošku vyextrahovať a skrátiť. Predkladáte papierového tigra, hej, predkladáte niečo, čo je v zásade úplne zbytočné a ešte to bude stáť peniaze. Viete, to je na tom najhoršie, hej, že ešte to, vy ste to nechali, vlastne vy ste to nechceli, ale predkladáte to, lebo musíte, a keď už to musíte, tak to musíte urobiť bezzubo, aby to nikoho nebolelo, ale ešte tam zostanú nejaké peniaze, lebo prísne vzaté podľa tohto návrhu zákona sa tie nejaké krajinné plány robiť budú, u niekoho sa objednávať budú, niekomu sa to bude zadávať, predpokladám, že už možno máte aj, že komu, ale viete, čo to bude? Šuflíková vec. Do šuflíka. Lebo to nemá, kolegyňa to povedala, že poďme sa porozprávať o tom, že neni to niečím záväzné, tá formulácia je krásna, ináč slovenčina je úžasná v tom, že čo dokáže, ako dokáže pracovať s tým jazykom: vytvára povinne využívaný podklad . Právnici by mi mohli poradiť, že čo je povinne využívaný podklad. Môžte si dať podklad pod šálku, viete, akože (povedané so smiechom) povinne ho využijete, ako podklad si to dáte, dáte si, máte všetky tie rozhodnutia a úplne naspodok si dáte ten podklad, to krajinné rozhodnutie, ste naplnili tú povinnosť. Čiže vy ste naozaj kulantne to vyriešili, že ste sem doniesli niečo, za čo tu budete hlasovať a ešte sa strojiť, že akí ste neviem čo. Je to úplná somarina, hlúposť a bude to stáť peniaze. Peniaze, ktoré ste nevyrobili, lebo vy neviete vyrobiť peniaze. Vy neviete vyrobiť peniaze, vy viete len rozkradnúť, defraudovať, neviem čo, zašantročiť a aké iné výrazy ešte viem k tomu použiť. Načo to predkladáte, keď to nemá zmysel? Keď to nikoho, pre nikoho neni záväzné? Ale robiť sa to musí. U niekoho to objednávať musíte. Načo je to dobré? Pôvodný zámysel bol dobrý. Ja neviem, ja viem, že vy nepotrebujete chrániť krajinu. Vám je to jedno. Ja neviem, to je tak bohapustý omyl, že vy ste ministrom životného prostredia, to je naozaj desivé až hrozné, ale sú ľudia, ktorí si myslia, že treba chrániť krajinu, a ja patrím medzi nich. A jeden z tých nástrojov mohlo byť toto krajinné plánovanie, mohlo, lebo mohli nejakí odborníci pri krajinnom plánovaní povedať, že nemôžte všetko zastavať, že nemôžte robiť iba v megapoly, že skončíme ako Mexico City alebo v nejakom Bangkoku, alebo neviem kde, že sa tu udusíme v dyme. Viete, že niekto povie, že nebláznite, nechajte pľúca Bratislavy, nebláznite, nechajte pri Bratislave nejaké pozemky. Niekto povie, že v nejakej dedine v údolí nevyrúbte všetko naokolo. Vy ste dovolili vyrúbať všetko naokolo a viete, čo sa teraz deje? A bude sa diať a vy budete za to zodpovední. Všetko to blato, všetko sa bude strhávať pri tých prívalových dažďoch a všetko to bude zatápať a bude tých ľudí vytápať a ja tam pôjdem dať tabuľu, že Taraba je na vine. Taraba je na vine. Taraba je na vine! Lebo vy ste dovolili teraz, že zavadzia nám tu nejaká krovina, do dvesto metrov môžte rúbať bez povolenia, nech sa páči. Nemá to čo zadržať, rozruší sa pôdna skrývka, hej, že proste, a všetko sa to našúpe do tých pivníc. Keby len do pivníc. Áno, a toto mohlo riešiť krajinné plánovanie. Mohol niekto povedať, viete čo? Tam v tej doline nerobte to, nerozrušujte tie svahy, snažte sa ich nejako zadržať, tú vodu, urobte nejaké opatrenia. Uvidíte, spomeniete si na nás, keď budú silné dažde. Nie. Vy ste to neurobili. Alebo respektíve urobili, niekto to možno napíše, dáte to do šuflíka, ale nikto sa tým nebude, nikto sa tým nebude zaoberať. To, že sa nezaoberáme vecami, ktorými by sme mali, toho dôkazom je Bratislava, lebo načo má význam z Bratislavy urobiť megapolis, ja tomu nechápem, načo má zmysel vysať celé Slovensko, všetkých nás sťahovať sem? Veď načo to je dobré, nechápem. Budeme sa, naozaj udusíme sa tu vo vlastnom dyme. Načo bolo dobré urobiť z Demänovskej to, čo sa stalo z Demänovskej. A sú aj iné príklady, kde mohla byť nejaká brzda toho celého, že mohlo existovať niečo nad tým, ktorá by povedala: Nebláznite, nebláznite už. Takže končím, pán minister, tým, že áno, splnili ste si povinnosť, lebo chcete peniažky. Tu ste hrdina, tu robíte ramená, vykrikujete neviem čo a tam sa plazíte v Bruseli, lebo peniažky potrebujete, tak na to, aby vám to nerozrušilo tie toky, na ktoré ste sa už prichystali, tak ste sem doniesli zbytočný, bezzubý zákon, ktorý akože ukľudní v rámci toho, že čo sa deklarovalo v európskej, na Európskej komisii. Nebude mať žiaden význam, nebude mať žiadnu silu, nebude mať žiadne opodstatnenie (povedané so smiechom) a ešte aby toho nebolo málo, ešte to bude stáť peniaze. A bude to stáť asi dosť peňazí, lebo to musíme pozadávať tým ľuďom a bude, nad tým bude mudrovať, kukať do toho, fakturovať, bohvie, jak sa to bude súťažiť, hej? Takže toto je výsledok celej misie pána ministra Tarabu na ministerstve životného prostredia. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči. [18:00] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja budem reagovať naozaj len na to, čo ste hovorili o pánovi Tarabovi a o tom, ako vystúpi v záverečnom slove a každého tu pouráža, každého naklame, povie intrigy, na ktoré nemôžeme reagovať, čo je podľa mňa obrovská zbabelosť. Najkraj... krásne bolo, že naozaj vo svojom záverečnom vystúpení, aj naposledy porobil toho a porozprával také veci, ktoré so zákonom nemali nič spoločné, ale ho, Žiga ho vôbec neupozornil, ale teraz, keď ste rozprávali vy, tak sa Taraba obrátil na Žigu a Žiga ho upozornil, samozrejme. No a toto sa tu deje. Naposledy, naposledy keď vystupoval pán Blaha, tak to isté bolo, o Šimečkovi porozprával veci, ktoré neboli vôbec, vôbec nemali súvis so zákonom, pourážal ho, ale keď niekto zmení niečo, tak aj Šimečka, teda Šimečka, aj Blaha, pardon, aj Blaha, aj Žiga upozorňujú ľudí, že rozprávajú mimo veci, čo nie je dobré, čo by malo byť spravodlivé, keď teda upozornili vás. No a ja čakám teda zase, že v záverečnom slove vystúpi Taraba a zase vám naloží a zase vás pouráža a zase budete ten, ktorý má krčmy, ktorý nič v živote nedokázal a on je ten záchranca životného prostredia na Slovensku. Je to smutné, lebo naozaj tieto zákony, ktoré predkladajú takýmto spôsobom, nepomáhajú, ale, ale ubližujú Slovensku. A pán Taraba je pán minister, ktorý je ukážkový príklad toho, ako sa dá ublížiť človeku bez toho, aby človek mohol reagovať. Tak ja som zvedavý na jeho záverečnú reč a opäť na to, ako každému naloží, ale o zákone to nebude a len pouráža každého, pointriguje a porozpráva veci, ktoré majú človeka dehonestovať. [18:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Tamara Stohlová. [18:02] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem vám, pán poslanec Hlina. Vy ste viackrát spomínali, že sa tu udusíme v tom svojom vlastnom dyme a mne to teraz vlastne dochádza, že veď oni to majú premyslené, že veď ten pán poslanec Huliak keď fúkal dym na tú rastlinku a ona tak krásne prosperovala, že oni to majú proste premyslené, všetko bude v poriadku. Ale teda ja neviem, že či je to preto, že teda nominanti SNS buď žijú v inej realite, alebo tak silno ignorujú tú realitu, ktorú žijeme my ostatní, v ktorej aj tie fyzikálne zákony nejako platia stále. A mám takú trochu potrebu ale, my tu rozprávame o tom, že pán minister chcel byť radšej a mal byť radšej ministrom hospodárstva a ja rozumiem tej pointe, ale mám trochu potrebu dodať, že, lebo to tak strašne znie, akoby to bolo v takom príkrom rozpore s tou prírodou, s ochranou prírody a krajiny a ja si myslím, že to tak vôbec nie je, že to nestojí proti sebe. Hospodárstvo 21. storočia, minister, ministerka hospodárstva 21. storočia veľmi dobre rozumie tomu kontextu, to, ako to spolu súvisí, to, ako je dôležité chrániť si prírodu, chrániť si krajinu, chrániť si naše životné prostredie a rozumie aj, aké príležitosti to prináša celej našej spoločnosti, pokiaľ sa k tomu tak rozhodne daný človek postaviť. Čiže ja si myslím, že pán minister hospo... teda životného prostredia chcel byť ministrom hospodárstva, ale keby bol, tak bol by takým ministrom hospodárstva typu minulého storočia. Tak to len, aby sme tu tak nezneli, že sme tu tak proti sebe, lebo ono za bežných okolností by to dávalo proste zmysel. Vďaka. [18:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Alojz Hlina bude reagovať. [18:04] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa chcem len poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Rastislav Krátky, nech sa páči, máte slovo. [18:04] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dalo by sa tu rozobrať veľmi podrobne, čo ako tento zákon prináša, ale mne sa páči a myslím, že súhlasím úplne s tou líniou, ktorá tu odznela od predrečníkov z iných opozičných strán a chcem podporiť túto líniu tak, že nebudem tento zákon úplne dopodrobna teraz rozoberať. Ono v konečnom dôsledku sme v prvom čítaní, kde to treba ideovo zhodnotiť, a presne som plánoval použiť ten výraz, že to je vykuchaný návrh zákona. Takže s tým sa stotožňujem. Takisto sa stotožňujem s tým, čo povedal iný kolega, ktorý hovorí, že je to zbytočný zákon, na ktorý ešte minieme peniaze. No schválne som si pozrel doložku vplyvov, 6,7 mil. ideme minúť na napísanie množstva, množstva plánov o krajinotvorbe. Mne by to nevadilo, akože v skutočnosti my potrebujeme čo najrýchlejšie naštartovať plánovanú, strategicky premyslenú, dobre nastavenú krajinotvorbu, to áno, s tým súhlasím, páči sa mi ten zámer, v konečnom dôsledku ale, keď si sumarizujete tú rozpravu, ktorá teda odznela z toho písomného prihlásenia do rozpravy, tak vám vyjde, že my tu máme v podstate prvý zákon, komplexný, ktorý by mal krajinotvorbu upravovať, ale, žiaľ, ten druhý nebude nadstavbou tohto prvého, ale bude vlastne o dosť iný. Keď sa raz niekto bude chcieť toho poriadne chytiť a dobre to nastaviť, tak pravdepodobne príde s veľkým množstvom revízie a zmeny toho, ako to teraz zavedieme, čo bude veľká škoda, pretože my tu v podstate ideme nastoliť nový typ a ďalší typ regulácie v štátnej správe. A už keď teda ju nastavujeme, tak vieme, aká je štátna správa robustná, ako to štátnym úradníkom častokrát naozaj trvá sa do toho dostať, zaviesť to do praxe, a už keď to teda robíme a ideme urobiť, tak by sme to mohli urobiť poriadne. A tie peniaze, ktoré na to chceme vyčerpať z plánu obnovy, by mohli mať väčší zmysel, ako len to, aby sme ich samotne vyčerpali a spravili si tak štatistiku, že kde sme asi v percente toho, že koľko máme vyčerpaných prostriedkov. Pretože potom sa nechváľme tým, že či ich čerpáme rýchlo alebo pomaly, svojho času keď plán obnovy sa začal realizovať a začali sme tieto prostriedky čerpať, tak sme boli premianti v Európe v tom, ako rýchlo ich čerpáme. No ale pokračovať tým, že budeme čerpať ďalej, ale na projekty alebo na zákony a na plány o krajinotvorbe, ktoré v podstate zostanú v šuflíku, tak to je veľká škoda. To je premrhaná príležitosť a v podstate to bude viesť len k znechuteniu ľudí. K znechuteniu práve tých ľudí, ktorí sú dnes v regiónoch, ktorí dnes chodia do tej otvorenej krajiny a majú aj technické prostriedky na to, aby ju tvorili, pretvárali, aby ju inak usporiadali, aby jej dali nejaký logickejší ráz, efektívnejší, aby, áno, presne, sme spravili aj napríklad tie vodozádržné opatrenia, aby sme hospodárili tak, že predídeme erózii pôdy. A toto sú všetko veci a ďalšie a ďalšie mnohé, ktoré si vyžadujú aj interdisciplinárny prístup. Napríklad toto je niečo, čo by tento zákon mal mať ako takú červenú líniu v sebe a čo by mal vyžadovať, keď sa bude tvoriť ten plán národný, ale aj regionálne, alebo aj tie menšie plány pre jednotlivé katastrálne územia, má v sebe obsahovať. Interdisciplinárny prístup. To mi tam napríklad vadí v tom § 12, že jednoducho to všetko zužujeme potom na tú jednu osobu, ktorá bude za prípravu tohto plánu zodpovedná. Samozrejme, manažérsky musí byť za to zodpovedný niekto, nejaká jedna entita alebo človek, ale skutočne je potrebné toto zohľadniť. To tam chýba. Ale to tam chýba aj preto, lebo nebolo to robené alebo písané s tým dôrazom na to, aby to bolo skutočne efektívne využívané, ale aby sme si to schválili, naplnili míľnik a vyčerpali peniaze z plánu obnovy. Veľká škoda. No, treba povedať, že, poviem ešte dve také veci a tým by som to uzavrel, že keď to budeme chcieť urobiť poriadne a keď to budeme chcieť poriadne nastaviť, tak tu nejde len o to vyčerpať akési peniaze z plánu obnovy a napísať si tie plány, ale zamyslieť sa aj nad tým, ako motivujeme tých ľudí, ktorých sa to bude týkať, ako motivujeme tých vlastníkov tej pôdy, aby tú krajinu, tie parcely upravili alebo ich obhospodarili efektívne. To sa môže diať dvojako. Po prvé, že im vytvoríte nejaký finančný rámec, že im ponúknete nejakú motiváciu a, to je prvá vec. Nepočul som, nezachytil som žiadnu takúto snahu alebo zámysel, čo mne osobne chýba, pretože dnes ľudia majú množstvo a množstvo regulácií a skôr sú znechutení reguláciou a novými predpismi a novými plánmi a novými obmedzeniami, a to je, to je presne tá druhá vec, ktorú by sme mohli pre ľudí urobiť, už keď budeme robiť poctivé plánovanie rázu našej krajiny, že zjednodušíme tú reguláciu, že zjednodušíme a zefektívnime, priblížime tým ľuďom to krajinné plánovanie tak, aby to mali chuť napĺňať, že ich do toho vtiahneme. Za všetko poviem, napadol mi taký príklad, tie hriňovské terasy, ktoré sú na Hriňovských lazoch, tak aby sa nám z tohto zákona o krajinnom plánovaní nestal zákon o ochrane prírody a krajiny číslo dva, lebo to je zbytočné. Zákon o ochrane prírody tu máme. Tí ľudia na tých Hriňovských lazoch, ony vznikli a sú, tie terasy, práve preto tak pekné, pretože sa o to starajú, pretože oni sami to chcú, oni sami upravujú to územie a my keď im teraz začneme rozprávať, kedy tam majú a nemôžu prísť kosiť, alebo kedy môžu a nemôžu do toho územia zasahovať a akým spôsobom, tak ich to len znechutí, oni sa o to prestanú starať a naštartujeme presne to, čo je, čo je úplne opačným cieľom, ako sledujeme. My chceme, aby sa tí ľudia začali o tú krajinu starať a efektívne ju tvárniť. Namiesto toho, ak im dáme regulácie zbytočné, budeme duplikovať regulatívy, tak ich môžeme od toho odradiť a znechutiť. A toto by nemalo byť vôbec cieľom a ja navrhnem aj niektoré pozmeňujúce návrhy, kde sa toho potom dotknem viac. Nateraz však v prvom čítaní zostáva teda ten naozaj apel na vás, pán minister, že chopme sa toho poriadne. Tak to nerobme. Načo? Rozumiem, potrebujeme naplniť plán obnovy, ale doprajme si ten čas. Veď už aj tá rozprava celkovo o tom zmysle skráteného konania ísť urýchlene prijať niečo, čo je v skutočnosti vykuchaným návrhom zákona, nedáva zmysel. A ja som spravil odpočet, že táto vláda je naozaj rekordmanom toho, že ako veci ženie a že potrebuje 35 skrátených legislatívnych konaní, od začiatku tejto vlády ešte neuplynul rok, to je rekord, to je trhanie rekordov v tom, že ako nadužívate v podstate zrýchlený legislatívny proces, ktorý vám nepomôže urobiť veci kvalitne. A čo je špičkou ľadovca, že 24 som identifikoval, 24 z tých legislatívne skrátených konaní bolo neodôvodnených. Lebo proste nejaké politické rozhodnutie, veľmi rýchlo sa ponáhľame, proste máme tam osobný záujem. Úplne najkrásnejší, najžiarivejší príklad bol Trestný zákon. Úplne presne osobné záujmy, politické rozhodnutie, nič prospešné pre krajinu. Nerobme z krajinotvorby z tohto zákona niečo, čo si len prijmeme a bude ďalšou reguláciou a len ďalším nejakým štatistickým ukazovateľom, koľko sme vyčerpali z plánu obnovy, ale zvážme to poriadne, pustime sa do toho poriadne. A verím tomu potom, že aj v druhom čítaní, alebo v tom ďalšom procese dostanete aj od opozície veľmi dobré, kvalitné, poctivé a konkrétne návrhy, čo ešte by sa tam dalo zakomponovať, a nielen strohé konštatovanie, že to je vykuchané, že ideme len zbytočne na to spáliť peniaze a že v skutočnosti to bude len záťažou a veľmi nám to nepomôže. Ďakujem za pozornosť a čas. [18:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Jozef Pročko. [18:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hovoril si, že krajinné plánovanie musí byť naozaj také plánovanie, aby tá krajina aj nejako vyzerala, ale toto, čo sa dnes aj tu deje, nie je o tom, aby sa to plánovalo, je to o tom, aby sme čím rýchlejšie a čím neodbornejšie urobili z krajiny to, čo chce Slovenská národná strana. Hovoril si, že kroky tejto vlády vedú k znechuteniu ľudí, no ja som ešte nezažil tuná v pléne nejaký zákon, ktorý by bol v prospech tejto krajiny. Zatiaľ sa tu predkladajú zákony, ktoré sú v prospech presne obvinených, ako si hovoril, ktoré sú v prospech oligarchov a ktoré sú v prospech firiem, ktoré budú participovať na drancovaní našej krajiny. Spýtal si sa, ako motivujeme ľudí, aby krajinu upravili, no nijako. Táto vláda nemá žiadne motivačné ciele, nemá žiadne motivačné plány, ja som ešte nevidel, žeby aj v tom zákone, v ktorom, ktorý predložili a schválili, že idú rúbať 200-tisíc hektárov lesa, trvale trávnatých pozemkov, ja neviem, ako budú motivovať tých ľudí, aby sa na tých pozemkoch potom, ktoré vyrúbu a drevo si niekde vykšeftujú, aby sa tam chovali ovečky, aby sa chovali kravy, to teda som hlboko presvedčený, že to nebude. Ale ja som zase hlboko presvedčený, že je tu veľmi veľa slušných ľudí, ktorým záleží na krajine. Ja poznám veľmi veľa ochranárov, ktorí si robia zodpovedne svoju prácu. Ja poznám veľmi veľa ľudí, ktorí majú vzťah k ochranárstvu a vzťah k Slovensku. Nie taký vzťah, ako má táto vládna koalícia, ktorej cieľom je naozaj zo Slovenska si urobiť trhací kalendár. Takže odpoviem ti ja, spýtal si sa, ako motivujú ľudí, nijako. Tých ľudí musíme motivovať my a ukazovať im, čo tu robia. [18:14] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, je tomu tak. Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo. [18:16] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Začnem najskôr výstupmi, ktoré neboli na úrovni nejakého vyplakávania alebo chválenia sa, alebo neviem čoho, ale skôr mal nejaký aspoň elementárny vzťah s tým zákonom. Takže, pani Stohlová, v podstate hlavné gro, ktoré je, a ten rozdiel je medzi nami a vami, my sme v podstate do toho zákona dali dôraz na samosprávy, aby mali právo sa za vznik k tomu vyjadrovať, pretože ony tým majú byť dotknutí. A v podstate váš pohľad je ten, že obciam by to malo byť z pozície ministerstva životného prostredia nanútené, že my vám oznamujeme, že vám teraz ideme prekresliť kompletne vaše územné plány, že nás nezaujímajú vaše vzťahy, ktoré tam máte v tom, v tom kraji, v tom regióne, v tej samospráve. Proste my sa rozhodneme, pár úradníkov v centre Bratislavy, že niekomu na Orave alebo na Gemeri alebo podobne my prikážeme, že musí to byť inak, my sme sa rozhodli, že nás nezaujíma to, že kde budete mať športoviská, kde budete mať bývanie, kde budete mať čokoľvek. Nie, my sa rozhodneme, že tuná teraz bude, lebo za nami dojde nejaká mimovládka a povie, že my by sme tu chceli robiť nejaké močariská, len tak ideme kopať pre, brehy prehadzovať, tak teraz, prosím vás, vylobuje si to tu niekto v Bratislave, že ideme absolútne našu ideu pretláčať na niekoho iného. A preto náš pohľad je, my sa tomu nebránime za predpokladu, že samospráva a dotknutí ľudia povedia, že to chcú a že to je v poriadku. To znamená, no toto je celý náš rozdiel. Absolútne pánovi Krátkemu z hnutia OĽANO nerozumiem, že prečo nepredložilo hnutie OĽANO ten geniálny svoj vlastný návrh zákona a pretlačilo ho. Však to je váš výmysel, celý tento krajinný, krajinné plánovanie je výmysel hnutia OĽANO, Budaja, a mali ste na to dva a pol roka, aby ste to tu pretlačili, mali ste ústavnú väčšinu, len ešte tu Hlinova strana vtedy vám to blokovala, teraz vlastne oni, oni teraz sú za to, že nechápu, prečo to predkladáme takto, a pritom oni to tu dva a pol roka blokovali. Takže, takže, pán Krátky, úplne v pohode, pýtajte sa vašich ľudí, vášho nominanta Budaja, že prečo vaši predstavitelia politickí tento návrh zákona v tej vašej geniálnej podobe, ako ste chceli, to tu za dva a pol roka napriek ústavnej väčšine nepresadili, takže to je celé. No a pokiaľ ide o pána Hlinu, ja som veľmi rád, pán Hlina, že ste ma aspoň nezbili, to, že proste to bol, aspoň malo takú úroveň. A rozdiel medzi nami a vami v politike je ten, že keď pôjdete pod moje vystúpenia, tak tam vidíte, že ľudia mňa povzbudzujú, aby som neodchádzal do žiadneho Bruselu, vám ľudia nakladajú úplne iným smerom. Viete, takže toto je zásadný rozdiel medzi nami dvomi, toto je zásadný rozdiel medzi nami dvomi a ja evidujem, že vždy sa tu vy tak pekne postavíte, vyplakáte sa na celú nespravodlivosť na svete, ktorú vy cítite, ktorú vnímate, však vy ste mne povedali, že chodím po krčmách, ja som vám len povedal, že ja po krčmách nechodím, to je rozdiel medzi nami. Ja krčmy neuznávam, ja som, každý, kto o mne niečo vie, tak vie, že som abstinent. Ja absolútne nemám nič s alkoholom, preto sa vyhýbam krčmám. Nikomu nezazlievam, že či tam chodí, alebo či s tým nejak holduje, to je úplne v poriadku. Len vám hovorím, keď mne hovoríte, že chodím po krčmách, ja nechodím. To každý o mne vie, ja radšej idem do prírody, idem kdekoľvek inde, ale v krčme mňa nenájdete. To je celé, čo vám ja hovorím. No a pokiaľ ide o to, že tak viete, to sú štatistiky, môžeme si ukázať štatistiky, aké majú moje videá dosah, aké majú vaše. Preto ja úplne chápem, že chcete sa ako keby viesť na nejakej vlne, ale ako holt. Ľudia, ľudia vyhodnocujú, vedia, majú vlastnú percepčnú schopnosť, že čo sa im páči, čo sa im nepáči, no a vy nepatríte medzi tých, ktorý až tak veľmi by sa páčil. To je celé. Ďakujem. [18:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorými sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh vlády má parlamentnú tlač 357. Poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 357.) [18:21] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení. Nejde o nič nové, čo už poznáte, chceme predĺžiť odvodové úľavy tentokrát len pre poľnohospodárov, pretože Európska komisia predĺžila dočasný rámec na štátnu pomoc, ale len už v kategórii poľnohospodárstvo. Chceme to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože boli by sme radi, aby sa odvodové úľavy predĺžili už od 1. júla, kedy končí tá druhá fáza, až do konca roka. A to zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania je, že v dôsledku konfliktu na Ukrajine došlo k narušeniu obchodných tokov a dodávateľských reťazcov, k zvýšeniu cien energií a väčšiny vstupov a surovín do výroby, ako sú energie, osivá, hnojivá, pesticídy a tak ďalej, pričom vývoj cien týchto vstupov a odbytových cien agrokomodít je naďalej nepredvídateľný. Osobitne situácia v odvetviach ako sú poľnohospodárstvo a akvakultúra si vyžadujú adekvátnu pozornosť zo strany štátu, pretože proces prispôsobenia sa narušenému trhovému prostrediu si vyžaduje dlhší čas. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike v dotknutých odvetviach hrozia značné hospodárske škody, je potrebné navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní o predĺžení obdobia uplatňovania takzvanej odvodovej úľavy z platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom sektore a akvakultúre aj na obdobie po júni 2024, a to za kalendárne mesiace júl až december 2024. Ďakujem pekne. [18:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam teraz slovo členovi výboru pre sociálne veci poslancovi Michalovi Stuškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [18:25] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 366 z 10. júna 2024 pridelil návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 357, na prerokovanie výboru pre sociálne veci do začiatku rokovania schôdze Národnej rady k tomuto návrhu s tým, že o výsledku rokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konania prerokoval na svojej 16. schôdzi a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [18:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku – za klub Progresívne Slovensko pán poslanec Ivan Štefunko. Nech sa páči, máte slovo. [18:25] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave 136. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán kolega, tak stretávame sa tu po štyroch mesiacoch ku tej istej téme, v zásade štyri mesiace sú to, kde ste predkladali takisto v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý má pomôcť potravinárskemu sektoru, respektíve v tomto prípade už len poľnohospodárom, aby prekonali všetky tie prekážky, ktoré ste spomenuli vo vašej úvodnej reči. Ako sa k tomu stavia Progresívne Slovensko? V tomto prípade berieme, že SLK je opodstatnené, treba povedať, že na tejto schôdzi a na plno iných minulých schôdzach SLK sa nadužívalo aj v zákonoch, kde, ktoré neboli treba v skrátenom legislatívnom konaní, spomeniem len napríklad strategické investície a mnoho iných a ešte keď idem od Adama, tak aj Trestný zákon. Treba povedať, že vítame, že sa venujete už len poľnohospodárom a nie celému sektoru ako takému, lebo potravinársky sektor má väčšie zisky ako poľnohospodári. Pripomínal som vám to aj v minulom, na minulých schôdzach, keď sme sa o podobnom zákone rozprávali. Hovoril som vám, že je to nespravodlivé, keď podporu získava výrobca sladených náboj... nápojov, nábojov (povedané so smiechom), nápojov a nie naozaj poľnohospodár, ktorý sa venuje tej potravine už od semiačka takpovediac, ktorý vstáva o 4.30 h ráno, ktorý je v strese, že či bude dobré počasie vyplývajúce napríklad z klimatických zmien alebo nebude, a preto sme už vtedy lobovali, aby ste to zúžili len na tých poľnohospodárov a nedotovali výrobcov sladených nápojov. Okrem iného teraz predkladáte v rámci konsolidácie vlastne zákon, ktorý postihuje tých výrobcov sladených nápojov. Treba povedať, že s tým súhlasím, pán Viskupič má iný názor, ale treba internalizovať externality, ako sa hovorí v ekonomickej teórii, takže, takže tak. Takže hovorili sme to, nepočúvali ste, ale nevadí, teraz to už je len tak, ale treba povedať, že vám to vlastne prikázala Európska komisia a viem, že sa pán minister Takáč voči tomu ohradzoval. Takže summa summarum to podporíme, hovoríme to už teraz, lebo to proste potrebuje táto, tento sektor, ale nedá mi v tomto v zásade ešte v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní povedať, že zatiaľ čo riešime pomoc poľnohospodárom na jednej strane, a to znamená relatívne malými peniazmi, hej, sú to nízke desiatky miliónov eur, tak nám naozaj krachujú poľnohospodárske podniky na Slovensku, lebo nemajú priame platby. Nemajú priame platby. Na základe mojich informácií z konca apríla bolo vyplatených 73 % priamych platieb, čo naozaj mešká, verím, že pán minister tu bude informovať, alebo teda že ma opraví, že koľko tých percent priamych platieb bolo vyplatených, ale ešte pred niekoľkými mesiacmi hovoril, že to už bude do takéhoto termínu, do júnového termínu vyplatené a (reakcia z pléna), to strašne súvisí. Verte tomu, že keď poľnohospodári skrachujú, pani Vaľová, tak veľmi sa to bude týkať pána ministra sociálnych vecí, lebo budú na úrade práce, budú ich zamestnanci na úrade práce a títo zamestnanci budú veľmi trpieť a bude to stáť štátny rozpočet a budete musieť skonsolidovať ešte viac. To znamená, že keď chcete rozprávať ku metodike rozpravy, tak vnímajte kontext, pani Vaľová. Ďakujem vám veľmi pekne. Čo sa týka, čo sa týka toho, akým toto spôsobom vyriešiť, je, že by sme mali pravdepodobne naozaj sa nechať pozvať pánom ministrom Takáčom, znova som na ministerstve pôdohospodárstva na chvíľu, ktorý, a teraz neviem, že či môžem, lebo vlastne predkladá to minister práce, sociálnych vecí (reakcia z pléna), dobre, tak tri minúty, dobre. Je to komplexný problém. Naučme sa riešiť veci komplexne. Sociálne veci a pôdohospodárstvo veľmi spolu súvisia, špeciálne keď pôdohospodári skrachujú, takže takáto almužna, ktorá sa v poslednej chvíli schváli v tomto parlamente, im nepomôže. Takže ja hovorím za klub Progresívne Slovensko a budeme presviedčať aj opozíciu, aby za tento váš návrh hlasovali, teda aj za SLK, aj za to, aby to bolo vyplatené. Na druhej strane urgujeme, aby sa riešili priame platby pre poľnohospodárov, lebo budú naozaj veľmi vážne sociálne problémy z toho vyplývať. A to už nehovorím o tom, ako budú mať poľnohospodári problémy s leasingovkami, bankovými inštitúciami a tak ďalej, ale to poviem neskôr. Ďakujem veľmi pekne. [18:25] Ľuboš Blaha – Uvádzajúci uvádza bod Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku od pána poslanca Mariána Viskupiča. Nech sa páči. [18:31] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No tak keď ma kolega spomenul, tak sa tak patrí sa teda tiež k tomu prihlásiť. No, poviem takto, že začal by som tým, že nehovorme o almužných. Áno, je to možnože, v úvodzovkách, že len 18 mil., ale i keď je to, samozrejme, malá suma oproti sume priamych platieb, hej, pre pôdohospodárov, tak akože stále je to kopa peňazí, hej, aby sme len to vnímali. Ale ďalšia vec, ďalšia vec je to, že chcem tak nejak poukázať na to, že ono tá Únia je napríklad aj teraz fajn, lebo ako rešpektujem túto formu pomoci, ale teda je jasné, že Únia nám povedala, že dočasne, už len do konca tohto roka aj pre pôdohospodárov a už vôbec nie pre potravinárov pre druhý polrok, takže trošku nás tak akoby upratala, poviem to, a som, som tomu rád. A aj preto, a kolega to spomenul, že bolo by veľmi nezmyselné vlastne presne na jednej strane výrobcom sladených nápojov teda preplácať nejaké, nejaké odvody a zároveň teda zdaňovať ich výrobky daňou zo sladených nápojov. Takže aj toto sa vlastne takto nejak trošku akoby upratalo. A už len zároveň, áno, potvrdím, že pravdepodobne asi bude SaS-ka jediná strana, ktorá bude hlasovať proti zavedeniu dane zo sladených nápojov a teda stojím si za tým, že je to nezmyselná a zbytočná daň a mal by štát šetriť na sebe a nie pýtať si ďalšie a ďalšie peniaze od občanov. Ak som spravil aj ja taký exkurz, pani Vaľová, trošku mimo tému, ďakujem pekne. (Reakcia poslankyne Vaľovej.) [18:31] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ivan Štefunko bude reagovať. [18:33] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Daroval som vám desať sekúnd môjho vystúpenia. Slovo almužna sa používa veľmi často ako prirovnanie k niečomu, že je to proste naozaj málo voči niečomu, čo naozaj čaká a nie je vyplatené. Takže to len tak. Ja nehovorím, že 18 mil. eur je almužna, keby to niekto dostal, napríklad vy alebo, alebo nejaký minister a tak ďalej. Takže to len taká akože okienko, čo sa týka jazykovej vedy. [18:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 228, spoločná správa výborov má tlač 228a. Opäť poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov , tlač 228.) [18:35] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, opäť ďakujem, kolegovia, kolegyne. V tomto prípade ide o transpozíciu európskej smernice, dokonca o jej vyprecizovanie, takže dovoľte, aby som prečítal zdôvodnenie. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na odôvodnené stanovisko Európskej komisie, ktorá namietala nesúlad slovenských vnútroštátnych predpisov s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Článok 12 uvedenej smernice ukladá členským štátom prijať opatrenia, ktorými sa zakotví v rámci subdodávateľských reťazcov právo vyslaného zamestnanca domáhať sa vyplatenia mzdy na úrovni minimálnej mzdy od dodávateľa služby, ktorého priamym subdodávateľom je zamestnancov zamestnávateľ, pričom tieto opatrenia majú byť nediskriminačné. Podľa Európskej komisie Slovenská republika tým, že stanovila, že dodávateľ služby je zodpovedný len za nároky vyslaných zamestnancov, zaviedla prekážku slobody poskytovať služby, ktorá je v rozpore s požiadavkou nediskriminácie uvedenou v čl. 12 smernice. Podstatou predloženého vládneho návrhu zákona v nadväznosti na výhrady Európskej komisie je spresnenie podmienok, za ktorých dodávateľ služby zodpovedá za vyplatenie mzdy, ktorá nebola zamestnancovi vyplatená zamestnávateľom, ktorý je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, ako aj podmienok, za ktorých dodávateľ služby môže vyplatenie mzdy odoprieť. Účelom je vyhnúť sa žalobe Európskej komisie na Slovenskú republiku za nesprávnu transpozíciu európskej smernice a finančným sankciám, ktoré by v prípade prehratého súdneho sporu mohli pre Slovenskú republiku vyplynúť. Na výbore pre sociálne veci bol prijatý jeden pozmeňujúci návrh, s ktorým sa stotožňujem a odporúčam ho schváliť. Ďakujem pekne. [18:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Zdenke Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [18:37] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 228a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 216 z 18. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 228, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 48 z 10. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku za klub SaS, je to pán poslanec Marián Viskupič. Nech sa páči, máte slovo. [18:40] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k samotnému zákonu v podstate, myslím, nie je čo dodať, je to skutočne transpozícia, respektíve spresnenie transpozície európskej smernice. Zároveň ale teda chcem využiť tým, že je otvorený Zákonník práce, a prísť s jedným zmysluplným pozmeňujúcim návrhom, ktorý proste spĺňa akoby všetky tie parametre, ako aj my v SaS-ke pozeráme, aby to teda nestálo žiadne verejné financie, aby to pomohlo aj zamestnancom, aby to pomohlo aj zamestnávateľom. No a z tohto pohľadu, z tohto pohľadu vlastne prichádzame s témou zamestnávania vlastne mladých pätnásťročných ľudí, mládežníkov, ktorí už skončili povinnú školskú dochádzku, ale tá realita je tá, že dnes teda platné znenie zákona, nebudem to asi úplne presne čítať, ale proste hovorí teda to, že nedá sa po dovŕšení pätnásť rokov zamestnať študenta skôr než skončil povinnú školskú dochádzku. Akurát, že zákon dnes hovorí, že tá povinná školská dochádzka vlastne končí až dňom 31. 8. daného roka a vlastne to leto tým pádom ten študák aj keď chce, nemôže pracovať, jednoducho nemá skončenú povinnú školskú dochádzku. No a má to, samozrejme, riešenie také, že ak by sme povedali, ak by sme teda urobili zmenu zákona, že povieme, že tá povinná školská dochádzka končí vlastne tým dňom reálneho ukončenia, vlastne teda na začiatku leta, povedzme, že toho 1. 7. alebo 31. 6., tak jednoducho je to realita, veď pretože ten študent cez tie prázdniny už do školy nechodí a tým, že teda to skončí skôr, tak vlastne to leto bude môcť brigádovať. Má to, samozrejme, ako som povedal, výhody pre mladého človeka, častokrát aj teraz mali chuť pracovať, aj mohli, ale vyžadovalo si to súhlas inšpektorátu práce, čo, samozrejme, je nejaká byrokracia a viac-menej žiadny zamestnávateľ sa do tohto nechcel púšťať, pretože je to, je to ďalšia byrokracia. Takže umožnili, znížili by sme o niečo byrokraciu, umožnili by sme deckám, ktoré majú chuť pracovať, privyrobiť si, pomôcť svojej rodine, zároveň proste umožníme takto zamestnávateľom ich teda prijať, vlastne a veď vnímame, že častokrát je nedostatok pracovnej sily, takže pomôže to vlastne ekonomike, pomôže to podnikateľom, aby teda počas tých prázdnin si dokázali, dokázali tieto deti zamestnať. Jednoducho má to, má to samé, samé výhody. No, v podstate myslím si, že toto je skutočne vec, a teda, samozrejme, nič to nestojí. Dokonca keby sme to dali do dôsledkov, tak teda ušetrí to nejakú byrokraciu, pretože ten inšpektorát práce aj v tých niektorých desiatkach prípadov, kde to bolo, tak jednoducho nemusí takéto povolenie vydávať. Myslím si, že toto je návrh zákona, ktorý teda nie je nejak politický, prešiel som si, samozrejme, aj s ministerstvom veci, aby to spĺňalo všetky európske nariadenia, ktoré sa týkajú práce detí, aby sme teda boli aj v tejto rovine proste na pevnej pôde, aby to skutočne bolo v súlade so všetkými európskymi pravidlami a dovolil by som si aj takto vlastne celé plénum poprosiť, poprosiť o podporu tohto zmysluplného zákona. Toľko v podstate k odôvodneniu, možno ešte teda poslednou vetou poviem, že teda navrhujem upraviť znenie § 11 tak, aby sa obdobie od 1. júla do 31. augusta posledného školského roka povinnej školskej dochádzky už nepovažovalo za čas, kedy je práca fyzickej osoby zakázaná, a teda aby zamestnanec mohol vykonávať prácu už počas letných prázdnin, keďže de facto má skončenú povinnú školskú dochádzku, a aby zamestnávateľ na zamestnanie takejto osoby už nepotreboval súhlas inšpekcie práce podľa § 11 ods. 5. Takže teraz teda prečítam doslovné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 228. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú: „5. V § 11 ods. 2 sa slová „dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku” nahrádzajú slovami „dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky fyzickej osoby”. 6. V § 11 ods. 4 v celom texte sa slová „skončenia povinnej školskej dochádzky” nahrádzajú slovami „ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky"." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Ďakujem pekne a ešte raz by som si veľmi dovolil poprosiť celé plénum o podporu. Ďakujem pekne. [18:40] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktické poznámky. Tak teda sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasledujúci bod programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 229, spoločná správa výborov má tlač 229a. Odovzdávam slovo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 229.) [18:40] Erik Tomáš Ďakujem opäť veľmi pekne. Toto je veľmi pekná vec, ktorá, pevne verím, prejde veľmi hladko, a preto dovoľte len stručne uviesť podstatu tohto zákona. Na Slovensku máme štátne aj neštátne centrá pre deti a rodiny a v rámci tých neštátnych akreditovaných máme aj dve centrá pre deti a rodiny, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne znevýhodnené deti. Je úplne logické, že tie náklady pre takéto centrá, alebo takýchto centier sú vyššie ako náklady centier, ktoré sa starajú o zdravé deti, keď to tak poviem, a preto týmto zákonom vlastne navrhujeme zvýšiť teda štátny príspevok pre tieto konkrétne centrá o 40 %. Ďakujem veľmi pekne v mene týchto detí aj v mene všetkých zamestnancov týchto zariadení, pevne verím, že toto si získa maximálnu možnú podporu v parlamente. Ďakujem pekne. [18:40] Ľuboš Blaha Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Jozefovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [18:40] Jozef Cech Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 218 z 24. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 229, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom číslo III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť ako celok. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 47 z 10. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:46] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Marián Viskupič. Nech sa páči, máte slovo. [18:47] Marián Viskupič Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo ešte raz. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to bolo na faktickú, len nebolo by ju k čomu dať, keďže vlastne žiadna rozprava by nebola, tak som chcel len veľmi rýchlo a veľmi jasne povedať, že skutočne toto je zmysluplný, rozumný zákon, ktorý má, ktorý tým dvom zariadeniam veľmi pomôže. Dosah na verejné financie je, tuto skutočne si poviem, že takmer žiadny, je to fakt malinká suma. Jednoznačne chcem povedať aj za stranu SaS, že tento dobrý a potrebný návrh podporíme. Ďakujem, len toľko som chcel. [18:50] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, neevidujem faktickú poznámku, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán spravodajca? Takisto nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A po dohode s kolegami z opozície by sme teda pokračovali zajtra a na dnes by sme prerušili schôdzu, ak je všeobecný súhlas. Takže zajtra o deviatej pokračujeme. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 18.51 hodine.)