Rokovanie NR SR 12. 6. 2024 – Dňa 12. júna NR SR schválila viaceré zákony a obranné návrhy

[08:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslankyňa Cigániková, poslanec Horecký, Ledecký a Mikloško. Pristúpime k rokovaniu o návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ. Návrh má tlač 350 a spoločná správa výborov má tlač 350a. Návrh uvedie podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky Robert Kaliňák. Prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie o návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ , tlač 350.) [09:02] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, obidva materiály, ktoré nasledujú tesne za sebou, sú v zásade štandardnými materiálmi. V tomto prípade ide o aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ v súvislosti s ďalšími úlohami, ktoré stoja pred nami, ako aj pred Severoatlantickou alianciou. V zásade rozširujeme počet vyslaného personálu zo 107 na 111 osôb. Myslím si, že bez ďalšieho zdôvodnenia vás poprosím o podporu tohto, podporu tohto návrhu materiálu. Ďakujem pekne. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Barteka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. [09:03] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrhu na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 360 zo 4. júna 2024 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia, tlač 350, na prerokovanie zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory prerokovali návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia, tlač 350, v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ, tlač 350. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Pán navrhovateľ, chceš sa vyjadriť, či už ideme k druhému bodu? Chce sa vyjadriť k rozprave spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pokračujeme návrhom na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie. Návrh má tlač 351 a spoločná správa výborov má tlač 351a. Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, aby sa ujal slova a návrh uviedol. (Rokovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES , tlač 351.) [09:05] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, v tomto prípade ide o súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s vyslaním piatich príslušníkov do Európskej vojenskej operácie Európske námorné sily. Bez ďalších zľahčovaní, v tomto prípade vysielame piatich príslušníkov do veliteľstva tejto misie v Grécku, i keď naše námorníctvo nepatrí medzi najznámejšie ozbrojené sily v Európe. V každom prípade máme svoje skúsenosti s riadením a logistikou, ale jednu poznámku si neodpustím, politickú. Na tento problém sme upozorňovali ešte v roku 2017, kedy sme varovali na viacerých vystúpeniach aj Európsku úniu, že podpora Húsijov nedopadne dobre a že v tomto prípade sme nemali kritizovať koalíciu vedenú Saudskou Arábiou, ktorá sa snažila v zásade podporiť stály režim v Jemene, ale v rámci ešte vtedajšej prebiehajúcej Arabskej jari bol všeobecný pocit, že akákoľvek revolta je hodná podpory. A takto sa tá revolta jednoducho vypomstila a dnes vynakladáme obrovské prostriedky, kedy vtedy to stálo v podstate len politickú podporu. Čiže myslím, že aj do budúcna platí, že počúvať jednotlivé názory aj menších krajín alebo znalcov daného prostredia je vždy výhodnejšie ako neskôr o pár rokov investovať milióny a hovoriť o miliónoch, ktoré strácame blokovaním alebo ohrozovaním plavby v úžine Báb al-Mandab. Toto je vec, ktorá je problém. Vtedy sme varovali práve pred ohrozením obchodných ciest, ale politika bola pred racionálnym obranným inštinktom a tak na to teraz všetci doplácame. Čiže ale v tomto prípade platí, že, samozrejme, plníme si svoje záväzky a vysielame piatich príslušníkov ozbrojených síl do veliteľstva tejto misie ASPIDES do Grécka. Ďakujem pekne. [09:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Demečka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. [09:08] Dávid Demečko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES, tlač 351. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 353 zo 6. júna 2024 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES na prerokovanie Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť aj ako gestorskému. Výbor predmetný návrh, tlač 351, prerokoval v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [09:10] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním návrhu poslanca Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 244, spoločná správa výborov má tlač 244a. Dávam slovo poslancovi Balážovi, aby návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 244.) [09:10] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som predložil predmetný návrh zákona s odôvodnením, že na tieto štyri inštitúcie zdravotné poisťovne na Slovensku vynakladajú určitý ročný príspevok a ktorý je doteraz vyplácaný hneď na začiatku roka. Keďže peniaze do poisťovní prichádzajú postupne počas celého roka, navrhujem, aby sme rozdelili tento príspevok do štyroch štvrťročných období, a to je vlastne celý zákon. Nenavyšuje sa nič iné, len to takto vyzerá. Podali sme jeden pozmeňujúci návrh ohľadom účinnosti tohto zákona, aby sa stihlo si ho schváliť. Ďakujem veľmi pekne. [09:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Ježíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:11] Jozef Ježík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004, tlač 244a. Návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona, tlač 244, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje päť pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 50 z 11. júna 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:11] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť. Pán Svoboda Zdenko, je to omyl? Procedurálny? Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Pán Zdenko, chcete vystúpiť v rozprave? Tak skúste sa prihlásiť do rozpravy. Takže uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy. Jediný prihlásený je poslanec Zdenko Svoboda, nech sa páči. [09:14] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som podať pozmeňujúci návrh. Odôvodnenie: Cieľom predloženého návrhu je umožniť odborne maximálne kvalifikovaný výkon Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (ďalej len "inštitút”) s rozšírením pôsobnosti hodnotení s cieľom účelného a efektívneho výdaja verejných zdrojov. Podľa súčasného stavu je podľa § 3 zákona 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov úlohou Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve hodnotenie zdravotníckych technológií na účely kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín okrem generických liekov a biologicky podobných liekov, ktorých významnosť vplyvu na prostriedky verejného zdravotníckeho poistenia dosahuje zákonom ustanovené hranice. Podľa vyhlášky č. 284/2022 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kľúčové ukazovatele výkonnosti inštitútu, spôsob ich výpočtu, ich cieľové hodnoty a prislúchajúce percento ich významnosti sa počíta ako podiel počtu vypracovaných hodnotení na účely kategorizácie k počtu technológií, ktoré je inštitút povinný hodnotiť. Inštitút vykonáva hodnotenia a analýzy na základe ustálenej európskej metodiky podľa medicíny založenej na dôkazoch. Táto metodika hodnotenia je obsahom certifikovanej činnosti farmaekonomiky realizovanej podľa platnej legislatívy napríklad Slovenskou zdravotníckou univerzitou pre povolanie lekár a farmaceut. Hlavnou úlohou inštitútu je prinášať do rozhodovacích procesov zdravotnícky vedecký prístup a transparentnosť. Inštitút preštuduje veľké množstvo informácií, ktoré sú o danej téme dostupné a spracováva ich do podoby pochopiteľnej pre rozhodujúce osoby a orgány. Teraz by som rád predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Zdenka Svobodu k návrhu poslanca Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: "Čl. II Zákon č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 266/2022 Z. z. a zákona č. 293/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 3 odsek 1 znie: "(1) Hlavnou úlohou inštitútu je hodnotenie zdravotníckych technológií na účely kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, okrem generických liekov a biologicky podobných liekov.” Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa. 2. V § 3 ods. 5 písmeno c) znie: "c) hodnotiť zdravotnícke technológie aj na iné účely ako na účely kategorizácie,”. 3. V § 3 ods. 5 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h). 4. V § 3 ods. 6 písmeno a) znie: "a) orgány Európskej únie,”. 5. V § 3 ods. 6 písmeno b) znie: "b) zahraničné inštitúcie neuvedené v písmene a)”. 6. V § 3 odsek 3 znie: "Inštitút vykonáva vedecko-poradenskú činnosť na základe metód medicíny založenej na dôkazoch a štandardizovaných medzinárodne akceptovaných postupoch." 7. V § 5 ods. 5 písmeno c) znie: "c) má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia,". 8. V § 5 ods. 5 písmeno e) znie: „e) má najmenej päťročnú prax v oblasti medicíny alebo farmácie,”. 9. V § 5 ods. 5 písm. f) sa za slovom "technológie" vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová "alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100 % majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie". 10. V § 5 odsek 8 znie: "(8) Riaditeľovi patrí za výkon jeho funkcie mesačná mzda vo výške štvornásobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok dva roky predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa mesačná mzda poskytuje, zaokrúhlená na celé euro nahor." 11. V § 5 ods. 10 sa za slovo "publicistickej," vkladá slovo "znaleckej,". 12. V § 5 odsek 15 znie: "(15) Minister zdravotníctva môže odvolať riaditeľa aj bez udania dôvodu." 13. V § 5 ods. 16 sa vypúšťajú slová "alebo odseku 15". 14. V § 7 ods. 1 sa slovo "Dvoch" nahrádza slovom "Troch" a za slovom "komory" sa vypúšťa čiarka a slovo "inštitútu". 15. V § 7 ods. 2 prvej vete sa slová "posledných päť rokov" nahrádzajú slovami "posledné tri roky" a vypúšťajú sa slová "ani od neho neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie,". 16. V § 9 odsek 11 znie: "(11) Člena dozornej rady môže minister zdravotníctva odvolať z jeho funkcie aj bez udania dôvodu." 17. V § 11 ods. 5 písm. c) sa slová "§ 3 ods. 5 písm. a), b), f), g) a i)" nahrádzajú slovami "§ 3 ods. 5 písm. a), b), e), f) a h)". 18. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie: "§ 13a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2024 (1) Riaditeľ vymenovaný podľa predpisov účinných do 31. júla 2024 sa považuje za riaditeľa vymenovaného podľa tohto zákona účinného od 1. augusta 2024. (2) Členovia komisie a členovia dozornej rady vymenovaní podľa predpisov účinných do 31. júla 2024 sa považujú za členov komisie a členov dozornej rady vymenovaných podľa tohto zákona účinného od 1. augusta 2024." Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Tento článok nadobúda účinnosť 1. augusta 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti. V súvislosti s vložením nového článku II sa primerane upraví aj názov zákona. Odôvodnenie: Cieľom predloženého návrhu je umožniť odborne maximálne kvalifikovaný výkon Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (ďalej len "inštitút”) s rozšírením pôsobnosti hodnotení s cieľom účelného a efektívneho výdaja verejných zdrojov. Podľa súčasného stavu je podľa § 3 zákona č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov úlohou Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve hodnotenie zdravotníckych technológií na účely kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ďalej len "kategorizácia", okrem generických liekov a biologicky podobných liekov, ktorých významnosť vplyvu na prostriedky verejného zdravotného poistenia dosahuje zákonom ustanovené hranice. Podľa vyhlášky č. 284/2022 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú kľúčové ukazovatele výkonnosti inštitútu, spôsob ich výpočtu, ich cieľové hodnoty a prislúchajúce percento ich významnosti, sa vypočíta ako podiel počtu vypracovaných hodnotení na účely kategorizácie k počtu technológií, ktoré je inštitút povinný hodnotiť. Inštitút vykonáva hodnotenie analýzy na základe ustálenej európskej metodiky podľa medicíny založenej na dôkazoch. Táto metodika hodnotenia je obsahom certifikovanej činnosti farmakoekonomika realizovanej podľa platnej legislatívy napr. Slovenskou zdravotníckou univerzitou pre povolanie lekár, farmaceut. Hlavnou úlohou inštitútu je prinášať do rozhodovacích procesov v zdravotníctve vedecký prístup a transparentnosť. Inštitút preštuduje veľké množstvo informácií, ktoré sú o danej téme dostupné, a spracováva ich do podoby pochopiteľnej pre rozhodujúce osoby alebo orgány. Dôležitosť a odbornosť takto realizovaných činností inštitútu s významným dopadom na výdaj verejných zdrojov, ako i samotný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti zakladajú dôvody na precízne ustanovenie procesov a podmienok realizácie úloh inštitútu. Výber riaditeľa inštitútu preto musí byt' definovaný podmienkami potrebnej kvalifikácie zosúladenej s dosiahnutým vzdelaním na výkon takýchto hodnotení a špecializovanej certifikovanej činnosti. Hlavnou úlohou inštitútu je hodnotenie preskripčne viazaných liekov na účely kategorizácie podľa platnej legislatívy. Kategorizácia liekov určuje podmienky úhrady a preskripcie liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, a je primárne určená osobám s možnosťou preskripcie a výdaja liekov, podobne ako sú odborné informácie o preskripčne viazaných liekoch zákonne regulované a určené len osobám s možnosťou preskripcie a výdaja týchto liekov. Z uvedeného je preto zrejmé, že aktuálna právna úprava nekorešponduje s potrebami zabezpečenia riadneho, kvalifikovaného a účinného riadenia inštitútu, pričom je výber diskriminačne obmedzený. Pri správe verejných zdrojov s obzvlášť významným dopadom na verejné financie, ako aj dopadom na kvalitu a efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a liečenú populáciu pacientov je dôvodná potreba na zabezpečenie maximálnej možnej miery odbornej kvalifikácie pri vykonávaní zákonom stanovených úloh inštitútu, ako aj na účelné a efektívne vynakladanie verejných zdrojov. Predložený návrh rozširuje pôsobnosť inštitútu pre hodnotenie širšej skupiny liekov žiadajúcich úhrady z verejných zdrojov, ako bolo doposiaľ stanovené. Táto časť návrhu transparentne rozširuje dôvody kvalifikovaného hodnotenia výdaja bez arbitrárne stanovenej predpokladanej spotreby verejných zdrojov, čo prispieva nielen k transparentnosti procesov hodnotenia, ale aj k účelnejšiemu a efektívnejšiemu použitiu verejných zdrojov a lepšiemu, zlepšeniu podmienok hospodárskej súťaže. Efektívnejšia alokácia verejných zdrojov vykonaná na základe kvalifikovaných hodnotení prispieva k cieľom podpory efektívneho a kvalitného zdravotného systému s dôrazom na pacienta. 1. K § 3 ods. 1 Predložený návrh rozširuje úlohy inštitútu pre hodnotenie širšej skupiny liekov vyžadujúcich úhrady z verejných zdrojov, ako bolo doposiaľ stanovené podľa osobitného predpisu, z 25 až na 36 mesiacov, t. j. hodnotenie liekov až nad 1 350-násobok priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom bola podaná žiadosť. Táto časť návrhu transparentne rozširuje dôvody kvalifikovaného hodnotenia výdaja bez arbitrárne stanovenej predpokladanej spotreby verejných zdrojov, čo prispieva jednak k transparentnosti procesov hodnotenia, účelnejšiemu a efektívnejšiemu výdaju verejných zdrojov, ako aj k zlepšeniu podmienok hospodárskej súťaže pre zúčastnené podnikateľské subjekty. Účelnejšia alokácia verejných zdrojov na základe kvalifikovaných hodnotení tak v konečnom dôsledku prispieva k cieľom podpory spravodlivého, efektívneho, kvalitného a najmä dostupného zdravotného systému. Komplexná právna úprava týkajúca sa poskytovania preventívnych a iných zdravotníckych služieb, zdravotnej politiky, verejnej podpory alebo kapacita zdravotníckeho sektora má za účel docieliť takú činnosť štátnej správy, ktorá bude prispievať a znamenať dosiahnutie maximálnych zdravotných prínosov a efektívnosť vynakladania budúcich výdavkov a verejných funkcií na zdravotnú starostlivosť, alebo aspoň prispieť k nákladovo efektívnej návratnosti investícií pri zohľadnení iných dôležitých kritérií a okolností. Potreba verifikácie nákladovej efektívnosti liekov žiadajúcich o úhradu z verejných zdrojov, okrem generických a biologicky podobných liekov, je esenciálnym a nevyhnutne posudzovaným faktorom pre stanovenie adekvátnej úhrady z verejného zdravotného poistenia. Účelné a efektívne vynakladanie verejných zdrojov v sektore zdravotníctva je absolútnou prioritou a neodôvodniteľné stanovenie hranice pre posudzovanie len vybraných liekov je z pohľadu vývoja verejných zdrojov len ťažko, ak vôbec, dlhodobo udržateľné. Vyhodnocovanie kritérií nákladovej efektívnosti je základnou premisou pre efektívnejšie a účelnejšie rozdeľovanie verejných zdrojov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a smeruje k efektívnejšiemu využitiu verejných financií v prospech zdravia pacientov. Naopak, využívanie verejných prostriedkov a verejného zdravotného poistenia na potencionálne nákladovo neefektívne lieky môže viesť k zaostávaniu Slovenskej republiky v iných častiach zdravotníctva, zhoršovaniu komplexného poskytovania zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky a v neposlednom rade k zhoršeniu samotnej zdravotnej starostlivosti o pacientov. Ďakujem, skončil som. [09:26] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Poslanec Dvořák. [09:30] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega, ja k tomu mám vystúpeniu asi jeden, jedným slovom to viem zhrnúť ten komentár, že škoda. Veľká škoda. Lebo my sme boli pripravení podporiť tento zákon. Už sme oželeli aj to, že to išlo skráteným legislatívnym konaním, riešili sa tu len príspevky, ktoré bolo treba opraviť po minuloročných zásahoch. Ale teraz ste prišli s absolútnym prílepkom mimo legislatívneho procesu a vy politizujete prakticky ďalší úrad. Ja tu počúvam rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý hovorí o tom, že budete môcť odvolávať bez udania dôvodu, kde rozširujete, kde rozširujete kvalifikačné kritériá na to, ja, ja by som povedal, že ako keby si to farmaceutické firmy napísali. Rozširujete kvalifikačné kritériá na to, aby sa tam mohol dostať prakticky hocikto už aj z farmafiriem. Tam bolo, tam bolo, tam to bolo určené preto, aby tam tí ľudia museli mať nejaký tzv. revolving door, aby keď pracujú pre výrobcov, aby mali zabezpečenú nejakú nezávislosť, aby nešli hneď pracovať pre regulátora. Toto vy odstraňujete. Pridávate množstvo dôvodov, ako teda toho riaditeľa súčasného už odvolať. Ja teda očakávam, že keď prijmete tento pozmeňovací návrh, tak idete odvolať aj ďalšieho riaditeľa. A zároveň tu rozprávate o efektivite. Tak keď rozprávate o efektivite, pozrite sa, ako v súčasnosti ten úrad funguje. On má aj správy, koľko peňazí už pri tých hodnoteniach ušetril, a vy to idete celé zdeformovať. Ja hovorím, naozaj veľká škoda. Ten zákon aj napriek tomu, ten pôvodný, tie príspevky na tie inštitúcie, všetky operačné strediská sme boli ochotní podporiť. Na výbore sme vás podporili. Dokonca ste tento pozmeňovací návrh nedali ani na výboroch, dozvedáme sa ho teraz. Je to náhoda, že tu sedíme v tom pléne, a chcete to asi pred tým prázdnym plénom predniesť. Ja hovorím, naozaj škoda. Takto sa to nerobí. Idete politizovať ďalšiu inštitúciu a dobre fungujúcu inštitúciu, ktorá má aj vo svojich správach uvedené, koľko už peňazí ušetrila. Je mi to naozaj ľúto. [09:30] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, bez reakcie pána poslanca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho ale žiadam o termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [09:33] Jozef Ježík Navrhujem hlasovať dneska o jedenástej. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Procedurálny návrh, pán poslanec Dvořák. Poprosím ho písomne. [09:34] Oskar Dvořák – Uvádzajúci uvádza bod Ja chcem upozorniť, že bola porušená procedúra, pretože my tento pozmeňovací návrh sme nemali zverejnený vopred na preštudovanie, neni ani na stránke Národnej rady, tak nechápem, ako sme mohli vôbec o ňom rokovať, ako mohol byť prednesený v pléne, keď ho ani tuto na internete nemáme teraz. A nemáme ho ani predložený na laviciach. My sme rokovali o niečom, čo sme nemali absolútne k dispozícii. [09:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Habánika, Puškárovej, Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 254, spoločná správa výborov má tlač 254a. Dávam slovo poslancovi Habánikovi, aby návrh zákona odôvodnil. V zastúpení, pani poslankyňa, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 254.) [09:35] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúci, pán predsedajúci. Účelom tejto úpravy zákona je v prvom rade zohľadniť v § 60 ods. 2 a 3 pri počte hodín ustanovenia § 62 ods. 3, ktoré upravujú záťaž študenta vyjadrenú prostredníctvom ECTS kreditov. A taktiež v druhej upraviť prístup vo vzťahu k tehotným študentkám a tiež študentom alebo študentkám, ktorí sa starajú o maloleté dieťa do troch rokov, resp. piatich rokov pri zdravotnom znevýhodnení. Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu tohto zákona. [09:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Farkašovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:37] Karol Farkašovský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. apríla 2024 č. 248 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov na vydanie zákona, v druhom čítaní ho predložiť týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov na vydanie schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 11. júna 2024 č. 30. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku návrhu gestorského výboru. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho ale žiadam, aby oznámil termín hlasovania. [09:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona. Pristúpime k druhému čítaniu návrhu poslancov Puškárovej, Habánika a Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 255, spoločná správa výborov má tlač 255a. Dávam slovo poslankyni Paule Puškárovej, aby návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 255.) [09:38] Karol Farkašovský Termín hlasovania navrhujem dnes o jedenástej hodine. Ďakujem. [09:39] Paula Puškárová – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Táto, tento návrh predkladáme vzhľadom na neexistujúce ukončenie akreditácií habilitačných a inauguračných konaní na vysokých školách v Slovenskej republike. Žiadame tam o posun o dva roky, aby teda mohla Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ukončiť prebiehajúce akreditácie vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokých škôl a následne aby mohla rozbehnúť akreditácie habilitačných a inauguračných konaní. Bez tejto právnej úpravy by došlo k zastaveniu akýchkoľvek habili... alebo teda habilitačných, inauguračných konaní k 31. augustu tohto roka. Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie a vedu, mládež a šport, poslancovi Hambálkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh, stanovisko gestorského výboru. [09:39] Augustín Hambálek Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. apríla 2024 č. 249 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 106 zo 7. júna 2024 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 29 zo 6. júna 2024 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov na vydanie zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 11. júna 2024 č. 31. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, spoločnú rozpravu. [09:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? A súčasne vás žiadam, aby ste oznámili termín hlasovania. [09:41] Augustín Hambálek Ďakujem. Hlasovanie navrhujem dnes o jedenástej. [09:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším programom je druhé čítanie návrhu poslancov Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 248, spoločná správa výborov má tlač 248a. (Krátka pauza.) Vyhlasujem krátku prestávku do 9.46 h. (Krátka pauza.) Ak je všeobecný súhlas, by som ju skrátil, je tu pán poslanec. Takže ešte raz, dávam slovo poslancovi Adamovi Lučanskému. Pokračujeme v rozprave. Poprosím pána poslanca, aby odôvodnil návrh č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Ďalším zákonom bude zákon Samuel Migaľ na vydanie zákona o horskej službe. Takže vás poprosím, pán Migaľ, sa pripraviť. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov , tlač 248.) [09:45] Adam Lučanský – Vystúpenie Čiže... Takže predkladáme, predkladáme do druhého čítania zákon, ktorým sa vlastne rozširujú rekreačné poukazy. Tento zákon prešiel výbormi s tým, že boli vlastne doplnené legislatívno-technické požiadavky, a tým pádom, prosím, otvorte rozpravu. [09:45] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:47] Ľubica Laššáková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, tlač 248a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 247 z 30. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 248, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 49 z 10. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Jediný prihlásený je poslanec Dostál za SaS. Nech sa páči, pán poslanec. [09:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, ja vystupujem teda najmä preto, aby som sa dopátral, že čo je zmyslom tohto návrhu, respektíve že či si naozaj myslíte, že takéto, takáto úprava patrí do Zákonníka práce. Ja som sa pýtal v prvom čítaní, pýtal som sa na výbore pána predkladateľa v ústavnoprávnom výbore, teraz je zaneprázdnený pánom poslancom Huliakom, takže asi mi znova neodpovie, ale nedostal som, nedostal som odpoveď na to, aký má zmysel z hľadiska Zákonníka práce, aby zamestnávateľ prispieval na rekreáciu rodičom zamestnanca. Rekreačné poukazy boli zavedené ako forma podpory cestovného ruchu. Nemyslím si, že štát má podporovať nejaké vybrané odvetvia. Štát má vytvárať čo najlepšie podnikateľské prostredie a trh má rozhodovať o tom, kto uspeje a kto neuspeje. Nemá to byť tak, že štát má preferovať odvetvie A a nie odvetvie, odvetvie B. Čiže nezhodneme sa už ani v základnej filozofii, na základe ktorej boli rekreačné poukazy zavedené. Ale ak sa už štát rozhodne, že bude nejaké odvetvie alebo nejaký typ podnikania podporovať, no tak by to mal robiť napriamo a transparentne a na vlastné náklady. Ak si teda táto vláda myslí, že cestovný ruch treba podporovať, no tak nech vyčlení nejaké, nejaké finančné prostriedky v štátnom rozpočte a nech nájde nejaký spôsob, akým, akým dotovať to odvetvie. V tomto prípade prenáša štát náklady na podporu cestovného ruchu na zamestnávateľov. Lebo zamestnávatelia sú tí, ktorí svojim zamestnancom preplácajú časť nákladov na rekreáciu na území Slovenskej republiky. Čiže SNS si zaviedlo rekreačné poukazy v tej predchádzajúcej vláde, v ktorej sa zúčastňovalo. V tejto vláde, v tejto vláde si dokonca presadilo ministerstvo, ktoré bude na to, na to celé dozerať, ministerstvo športu a cestovného ruchu, ale platia to zamestnávatelia. Áno, ktorí si to môžu dať, môžu dať do nákladov, ale je to v podstate situácia, keď nejakú prioritu politiky vlády, alebo jednej vládnej strany majú financovať zamestnávatelia. Teda nemá to byť financované z verejných zdrojov, ale zo súkromných zdrojov. A, samozrejme, nie dobrovoľne. Lebo to nie je dobrovoľné rozhodnutie zamestnávateľov, že či budú, alebo nebudú svojim zamestnancom prispievať na rekreáciu. Ale budiž. Takto to bolo zavedené, takto to fungovalo a bolo možné tie rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu využívať na rekreáciu zamestnanca na území Slovenskej republiky a rovnako aj jeho najbližšej rodiny. Teda keď zamestnanec išiel na dovolenku na Slovensko so svojou manželkou alebo manželom, alebo so svojimi deťmi, tak bol to oprávnený, oprávnený výdavok, ktoré, na ktoré bolo možné použiť rekreačné poukazy alebo príspevok na rekreáciu. Opakujem, filozoficky sa mi to nepáči, ale rešpektujem, že zvolilo sa takéto riešenie. A áno, tak ako máme v Zákonníku práce riešenú, riešenú dovolenku, tak našlo sa niečo, čo aspoň vzdialene teda súvisí s tým, že dovolenka zamestnanca. Tak okrem dovolenky zamestnanca bude, bude zamestnávateľ vybraným zamestnancom, lebo nie všetkým a nie všetci zamestnávatelia, prispievať aj na dovolenku alebo na dovolenku, ktorú strávi ich zamestnanec so svojou rodinou. To, čo sa však ide zmeniť v zákone touto novelou a na čo som sa pýtal v prvom čítaní, nedostal som odpoveď, na čo som sa pýtal pána predkladateľa Lučanského v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore a nedostal som na to žiadnu odpoveď, mimo odpovede, že tak, my sme sa tak rozhodli, tak takto to, takto to spravíme, je, akú má logiku, aby Zákonník práce riešil príspevok zamestnávateľa rodičom zamestnanca. A keby to aspoň bola dovolenka, ktorú tí rodičia strávia so zamestnancom. Dobre, tak je tam manžel, manželka, deti. No dobre, tak chodia ľudia aj so svojimi rodičmi na dovolenku, tak aj, aj, aj na tie náklady možno prispieť. Ale nie. To, ako ste to navrhli, je, že rodičia idú sami na dovolenku a zamestnanec na to môže využiť rekreačné, rekreačné poukazy svojho zamestnávateľa. Čiže sami, nie s tým, s tým zamestnancom. Akú to má logiku z hľadiska Zákonníka práce? Dobre, prispievame, prispievame zamestnancovi na rekreáciu, aby sa počas dovolenky zotavil, aby si oddýchol a ešte bočný efekt, alebo v skutočnosti hlavný efekt je, že podporíme cestovný ruch na Slovensku. Ale akú má logiku, že prispejeme na dovolenku rodičom zamestnanca a ten zamestnanec zatiaľ, ja neviem, tak buď si tú dovolenku ani nevyčerpá, alebo pôjde na dovolenku do Chorvátska, kde mu, kde mu štát na to neprispeje, ale využije to na to, že zamestnancovi rodičia pôjdu na dovolenku na Slovensku a bude na to prispievať zamestnávateľ. Vie mi toto pán predkladateľ, hlavný predkladateľ alebo niekto ďalší z predkladateľov, ktorí sú tu prítomní, alebo pán podpredseda Národnej rady, ktorý je duchovným otcom myšlienky rekreačných poukazov, vysvetliť, že aký má zmysel, aby zamestnávateľ prispieval rodičom zamestnanca na dovolenku, dokonca na takú dovolenku, na ktorú tí rodičia zamestnanca idú bez samotného zamestnanca? Pýtam sa to už tretíkrát. Po prvom čítaní a výbore kladiem naivne tú otázku tretíkrát a naozaj by som rád poznal odpoveď, lebo podľa mňa žiadna odpoveď nie je. Iba ste si chceli vytvoriť proste ďalší nástroj, ako naliať peniaze do odvetvia, ktoré teraz spadá pod vaše ministerstvo, ale logiku z hľadiska Zákonníka práce toto opatrenie, ktoré navrhujete, v tejto novele nemá žiadnu. Ďakujem. [09:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca dve faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia. Poslanec Viskupič, prvý. [09:56] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolega Ondro Dostál, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Súhlasím s každým jedným slovom, ktoré si predniesol. Štát zasa raz ide nechať zaplatiť zamestnávateľov za nezmyselný nápad. Ako si povedal, aj doteraz to už bolo celé za hranou, ale aspoň jeden benefit mal aj zamestnávateľ, že teda zamestnanec išiel na rekreáciu, zrekreoval sa a potom mohol povedzme pracovať efektívnejšie, kvalitnejšie, proste bol oddýchnutejší. Dobre, ale teraz, keď takto zamestnávateľ bude preplácať dovolenku rodičom zamestnanca, tak je to skutočne už úplne absurdné, pretože ten zamestnanec na tú dovolenku nepôjde, neoddýchne si, proste ten benefit pre zamestnávateľa sa jednoducho úplne, úplne stratil. A to sa nedá nazvať nijak inak, než je to forma výpalného, ktorú SNS požaduje proste po zamestnávateľoch, po podnikateľoch, aby im zaplatili za zasa ich nejaký populistický nápad. Len ono to má ešte jednu konzekvenciu vo finále, a to by bolo dobré si uvedomiť. Áno, platí to zamestnávateľ, ale zamestnávateľ vo finále platí zamestnanca, čiže v konečnom dôsledku je to, bože, je to proste tak, že vždy to zaplatí akoby ten konečný článok. Jednoducho vo finále, dobre, tak donútite zamestnávateľa, aby dal takýto, takýto rekreačný poukaz, ale on to niekde nájde v tom, že nepridá zamestnancovi na plate alebo jednoducho akokoľvek. Vo finále nepomôžete ani len tým zamestnancom a zasa len zhoršíte podnikateľské prostredie, zasa len budú ďalšie firmy uvažovať, či sa im vôbec oplatí podnikať na Slovensku, či sa im oplatí tu investovať a či sa im oplatí zamestnávať ľudí, alebo pôjdu do nejakej krajiny, ktorá poskytne lepšie, rozumnejšie podmienky. Ďakujem. [09:57] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, mne vyráža dych to, čo robí SNS. Ja neviem, kto v sále tu zamestnáva ľudí, ale ja som stále majiteľom spoločnosti, ktorá zamestnáva ľudí. Videli ste niekedy Danka alebo Lučanského, aby zamestnali nejakých ľudí? Títo ľudia, títo ľudia robia veci, ktoré, ktoré sú proti normálnemu podnikaniu, proti normálnemu životu na Slovensku. Ja si vážim našich zamestnancov a naozaj sme, vychádzame im v ústrety a riadime sa heslom, že v prvom rade musí byť zamestnanec spokojný a potom ostatné. Ale toto, čo robia, toto, čo je, čo sa deje... A ja súhlasím s tým, že naozaj potom, ako táto vládna koalícia prišla k moci, koľko mojich kamarátov podnikateľov, tak ako aj ja zvažujeme, že či tu budeme podnikať v tomto, v tomto kocúrkove, ktoré tu táto vláda robí. Oni nepomáhajú podnikateľom, ale pomáhajú sami sebe. To, čo sa deje, a to, čo idú robiť aj s tým, že naozaj si idú do smrti uzákoniť platy, idú si uzákoniť ochranu. Ľudia, ktorí v živote pre toto Slovensko nič neurobili, len ho rabovali a rabujú, je to, je to smutné. Ja doprajem aj rodičom, rodičom môjho zamestnanca, prečo nie, nech sa majú dobre, ale o tých by sa mal štát starať, o tých by sa mali starať takí, ako je Danko, ako je Fico, ako je Pellegrini, Huliak, Lučanský. Lenže oni toto všetko zabúdajú. Im ide o svoje vrecká. A podnikatelia? No, tak vás budeme drancovať a vy budete robiť to, čo my chceme. [09:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [09:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem obom kolegom za reakcie, aj keď som teda sklamaný, lebo moje otázky nesmerovali k opozičným poslancom, ktorí reagovali faktickými poznámkami, ale k predkladateľom návrhu zákona, ktorí, ktorým som položil konkrétnu otázku a na tú otázku opakovane nedostávam odpoveď. Síce rozumiem, prečo neodpovedajú, lebo, lebo žiadna reálna odpoveď neexistuje, ale je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ, mohol sa prihlásiť s faktickou poznámkou, môže sa ešte teraz prihlásiť do rozpravy a zodpovedať moju otázku. Z predkladateľov je tu aj pán poslanec Huliak, ktorý takisto mohol zareagovať faktickou poznámkou, neurobil to. Je tu ďalší predkladateľ, pán podpredseda Národnej rady Danko, ktorý bol aj pri zavádzaní tých rekreačných poukazov ako takých, a teda predpokladám, že by mal vedieť vysvetliť, prečo sa majú teraz rekreačné poukazy rozšíriť aj na rodičov zamestnancov, a dokonca aj v situácii, keď tí rodičia zamestnancov idú na dovolenku sami, bez toho zamestnanca. A podpredseda Národnej rady sa takisto môže prihlásiť do rozpravy, môže sa prihlásiť kedykoľvek, našťastie sme na prelome hodín, takže pán podpredseda Národnej rady Blaha prišiel vystriedať pána podpredsedu Národnej rady Danka vo vedení schôdze, a teda bude mať pán podpredseda Národnej rady Danko príležitosť, teda keď už nebude viesť schôdzu, prihlásiť sa do rozpravy a odpovedať na moju otázku, lebo verím, že on by teda dokázal odpovedať na moju otázku aspoň nejako, lebo od pána predkladateľa Lučanského sa mi zatiaľ tú odpoveď vydolovať nepodarilo. Aký to má zmysel, aký to má zmysel z hľadiska Zákonníka práce? Žiadny. [10:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Tak dobre, požiadam o slovo v rámci rozpravy ako podpredseda Národnej rady a požiadam kolegu Blahu, aby prebral riadenie schôdze. (Striedanie predsedajúcich schôdze.) [10:01] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Takže dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predmetnej novele Zákonníka práce a rozšíreniu okruhu rekreačných poukazov. Chcel by som na úvod povedať, že keď sa tvoril tento nástroj podpory rekreačných poukazov, tak bol podrobený veľkej kritike z opozičnej strany, ale pre mňa bolo v tom čase dôležité zavádzať dva hlavné inštitúty, a to je rekreačný poukaz a trinásty, štrnásty plat. Rekreačný poukaz je nákladová položka, to znamená, že podnikateľ ho má v celom rozsahu v nákladoch. Je to nástroj, ktorý pomáha ako sociálny nástroj na zlepšenie produktivity práce a chcem povedať, že sa tvorí v pomere podielu mzdy zamestnanca, zamestnávateľa. Práve vy zo SaS-ky, ktorí tu hovoríte o podpore podnikania, ste niektorí naše nástroje ako trinásty, štrnásty plat, kedy zamestnávateľ mohol dať 500 euro bez odvodov, bez daní, zamestnancovi zrušili. Išli sme modelom urlaubsgeld, weihnachstgeld, ktoré majú v Rakúsku, ale išli sme ďalej. Zaviedli sme aj 500 euro bez odvodov, bez daní. A vy budete, pán Viskupič, hovoriť, ja vám budem celý čas, kým budem v politike, rozprávať, že vy ste tí, ktorí zdanili aj živnostníkov opäť s daňami 20 %. O čom vy rozprávate, o ktorej podpore podnikania? Veď vy ste podnikateľom, ktorí zarábajú viac ako 50-tisíc euro, opäť aj malé eseročky zdanili 20 %, lebo pre vás je no go zdaňovanie podnikateľov. Ale to pozriete do zeme a na to nemáte čo povedať. Takže rekreačné poukazy aj dnes... no tak sa usmievate, ale je to pravda. Vy ste zdvihli živnostníkom dane. Rekreačný poukaz aj dnes, pán Dostál, sa dá využiť na preplatenie táborov detí. A áno, mali sme vtedy ambíciu a dnes ju napĺňame, aby mohol zamestnanec na Vianoce alebo počas roka tento rekreačný poukaz darovať rodičom. A aký je cieľ? Myslím, že ten rodič bez problémov vie zobrať decko na dovolenku, pomôcť tomu zamestnancovi, aby lepšie pracoval. Je to nástroj a ide len o rozšírenie okruhu. Aj dnes Zákonník práce pozná iných poberateľov výhod, ak to môžem nazvať, z rekreačných poukazov. Po ďalšie, rekreačný poukaz je neustále kritizovaný z hľadiska efektivity, ale keď sa opýtate akéhokoľvek hoteliera, dnes je podstatnou časťou príjmu v každom hoteli. Po ďalšie, legalizuje príjem z čiernych ubytovaní. Podnikatelia musia uvádzať jednoducho počet ubytovaných, odvádzať z toho miestne poplatky. No áno a prídu ďalšie nástroje na podporu cestovného ruchu s rekreačnými poukazmi. Pripravíme rekreačné podnikové chaty, pripravíme nástroje, ktoré oslobodia od príjmu v cestovnom ruchu, napríklad sa zaoberáme tringeltami a mnohými inými vecami, z ktorých by sa neodvádzali dane a odvody. Takže ja nechápem, čo je na tom zlé, ak chceme, aby zamestnanec odviedol ten benefit, alebo previedol ten benefit a pomohol tým rodičom či už pri pobyte v kúpeľoch, alebo pri pobyte v Tatrách. Mnoho zamestnancov totiž aj uvádza, že nemá oň záujem, pretože uprednostňuje dovolenku v zahraničí, a myslím si, že je mnoho ľudí, ktorí idú na dovolenku do zahraničia, ale svojich rodičov do Tatier, do Karpát by radi poslali. Na záver sa raz ešte opýtam, že čo je na tom zlé, že pomáhame ľuďom. A hlavne, pán Viskupič, na záver, pozerávam na to, ako ste živnostníkom zaviedli 20 % dane, takže je to ťažko vybojovať naspäť a verím, že živnostníkom opäť aj my pomôžeme. Tak asi toľko v skratke. Ďakujem za možnosť vystúpenia. [10:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán podpredseda Národnej rady, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [10:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán podpredseda Danko, ďakujem, že ste využili tú možnosť a vystúpili. Pravdupovediac som ani nedúfal. No, vy hovoríte, že pomáhate ľuďom. No pomáhate jednému odvetviu a ide to na úkor zamestnávateľov. Zamestnávatelia platia nejakú vašu, vašu prioritu miesto toho, aby to, aby to platili, platili, platil štát, hej, štát, ak sa tak rozhodne, ale v tomto prípade to neplatí štát, platia to, platia to zamestnávatelia, aj keď si to môžu dať do nákladov, aj keď, áno, nakoniec sa to premietne aj v tom, že povedzme asi mzdy budú rásť pomalšie, ako by rástli, rástli bez tohto opatrenia. Ale ten problém, na ktorý som upozornil a na ktorý som nedostal odpoveď ani z vášho vystúpenia, je, že dnes, podľa dnešného znenia zákona, § 152a ods. 5 oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca, podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, ďalšie, ďalšie deti a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Keď sa to zmení, tak oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 opäť na manžela zamestnanca a manžela rodiča zamestnanca, dieťa, rôzne kategórie detí alebo inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii. Čiže doteraz je tam podmienka, aby sa tá osoba, o ktorú ide, zúčastňovala na rekreácii so zamestnancom. Teraz tam bude so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca, to znamená, že rodičia zamestnanca budú môcť ísť na tú dovolenku aj bez zamestnanca. [10:08] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marián Viskupič. [10:08] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. No, pán Danko, pán poslanec Danko, takto. V prvom rade nie je cesta rôznych výnimiek, veď hovoríme to stále a v tom by sme sa mali zhodnúť. Veď znížte daňovo-odvodové zaťaženie, alebo teda znížte odvodové zaťaženie. Len tým by sa zlepšila konkurencia proste všetkých. A bolo by to systémové riešenie. Lenže viete, vy potrebujete to, aby ste mohli povedať: A 500 euro a tuto som vám to dal! Proste realita, bohužiaľ, je tá, že vy reálne škodíte aj teraz, veď ste zahlasovali za zvýšenie zdravotných odvodov, hej, áno, na strane podnikateľov proste, takže to ste im veľmi-veľmi poškodili. Pán Danko, toto je pravda. Ďalšia vec, keď už sa bavíme teda o tej dani, čo spomínate, aspoň keby ste vedeli správnu sadzbu. Je to 19 %, nie 20, hej, to je ďalší možno drobný detail, ale ono sa to tak nezdá. A úplne ďalšia vec, áno, robíte, robíte teda podporu cestovnému ruchu, okej, to, samozrejme, má nejaký zmysel, len by sa to malo robiť keď už tak, tak napriamo a zmysluplne, a hlavne nezačínať budovou ministerstva, absolútne predraženou, absolútne luxusnou, za dvojnásobné nájomné, za vysoké, za vysoké ceny energií v záplavovom území. Mali ste šťastie, že vám to teraz nevytopilo, ešte ten Dunaj, keby trošku stúpol, tak ho máte vytopené to ministerstvo, ešte ste sa tam ani nenasťahovali! Pán Danko, skúste, keď už, tak poďte pomáhať podnikateľom a poďte im znížiť odvodové zaťaženie alebo im znížte dane! Ale vy robíte presný opak, zaťažujete ich stále ďalšími a ďalšími platbami, povinnosťami, byrokraciou. Toto je tá realita vašej činnosti! [10:11] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [10:12] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Danko, nevystúpili ste zo svojho tieňa. Hneď v úvode ste začali a naložili ste Viskupičovi, ktorý je za všetko zodpovedný, a pritom Viskopič, Viskupič je z opozície najväčší kamoš všetkých koaličných poslancov. To bolo výborné! Ten váš populizmus o tom, že dáte 13. a 14. plat ako v Rakúsku, to je také populistické. Ale pomôžte tým podnikateľom! Viete, vy tu rozprávate tie populistické rozprávky o tom, ako vy pomáhate, a dáte podnikateľom zaplatiť 13. a 14., ako ste vy pomohli, Danko, podnikateľom? Tým, že ste nám zvýšili zdravotné odvody? Viete, ako na vás nadávajú podnikatelia po celom Slovensku, ako vás majú v zuboch, celú vašu vládnu koalíciu? Vy sa tu oháňate tým, že ideme pomôcť rodičom, ideme, ale ako ste pomohli tým zamestnávateľom. Viete, vy ste do toho naozaj ten whataboutizmus, čo ste tu predviedli o Viskupičovi, vy ste do toho zaplietli aj, aj tringelty, vy ste do toho zaplietli aj dane z ubytovania, vy ste tu povedali taký mišmaš, ale nič konkrétne sme sa nedozvedeli, len o tom, ako idete pomáhať, ako budete pomáhať, ako vy chcete znova podnikateľom a zlepšíte to. No zlepšujete? Od prvej chvíle nám podnikateľom hádžete polená pod nohy, od prvej chvíle nám robíte zle, zvyšujete zdravotné odvody! Ale, zvyšujete aj platy ministrov, zvyšujete aj platy premiérovi. To je úžasné, to je skvelé! Pomohli ste, viete komu? "Našim ľuďom" ste pomohli. Ale podnikateľom absolútne nie. A tie naozaj populistické žvásty o tom, ako vy pomôžete, ako vy budete pomáhať podnikateľom, ako vy sa to tu postaráte. No starali ste sa. Tak ste sa starali, že naozaj podnikatelia nemajú chuť podnikať na Slovensku. [10:12] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán podpredseda Andrej Danko, nech sa páči. [10:14] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Pročko, nemám ambíciu, aby ste ma vy pochopil, a to sa asi nemôže stať, pretože vaše vzdelanie ani schopnosti to neumožňujú a pochybujem, že viete, čo je rozdiel HDP a DPH. Pán Viskupič, ste odborník a viete, ono či je to 19, alebo 20 % je rozdiel a dnes ste prvýkrát potvrdili, že ste autorom zdanenia podnikateľov malých eseročiek a živnostníkov, ktorí zarábajú viac ako 50-tisíc eur ročne, musia vďaka vám opäť platiť vyššie dane. Takže treba si priznať, že ste to urobili. A ja viem, že ste čestný človek z hľadiska charakteru a vás to samého mrzí a vám je to trápne. Ja som tu uvádzal dôvody, prečo sa snažíme niektoré opatrenia vylepšiť, a na druhej strane, áno, my sme zavádzali paušálne výdavky, pomohli sme živnostníkom, malým firmám a uvedomujem si, že treba zlepšiť aj život väčším podnikateľom. Zaoberáme sa oblasťami zlepšenia odpisov, investícii a mnohých iných vecí, o ktorých pán Pročko ani nemôže mať šajnu, a ten jeho tupý smiech hovorí o všetkom. Takže ďakujem. [10:14] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať... (Reakcia z pléna.) Aha, to ešte bola ústna, pardon. Dobre, pardon. Takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Štyria páni poslanci, ako prvý sa prihlásil... traja, štyria, aha, dobre. Takže pán poslanec Pročko je prvý prihlásený do rozpravy, nech sa páči, môžete ísť. [10:16] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, práve som sa dozvedel, že mám tupý smiech, ostrý smiech je, predviedol teraz Migaľ, keď odchádzal, na moju adresu, takže to bol ostrý smiech. Musím povedať, že Danko nevyšiel zo svojho tieňa, naozaj má teraz tá vláda nová, sociálna a kde razí takú politiku alebo taký, taký populistický slogan, že rešpektujeme názor iných. No, ako videli ste, ako reagoval "tomtom" Danko. Ja ako naozaj, moje vzdelanie, ja mám dve vysoké školy, riadim firmu, teda riadime firmu 20 rokov a naozaj o tom podnikaní mám čo-to, predtým sme, som mal dve produkčné spoločnosti, ktoré vyrábali pre štyri televízie. Ja neviem, čo urobil v živote Andrej Danko okrem toho, že mal dvoch ministrov, ktorí, ktorí rabovali, a všetci poznáte tam ten princíp, čo urobil v Revúcej s Lesostavom. Takže toto je Andrej Danko. Ale ja chcem k tomuto, čo naozaj sa tu deje. Ondrej Dostál prosil, aby mu to vysvetlili, vystúpil Andrej Danko a v tom vystúpení nepovedal nič. Povedal len populistické, naozaj populistické veci o tom, že idú zlepšovať veci, o ktorých ja nemám ani potuchu. No nemám o tom potuchu, lebo stále som, stále naozaj som majiteľom podniku, ktorý tomuto štátu odvádza obrovské dane, a ja, my živíme takých, ako je Andrej Danko, my živíme takých ľudí, ktorí tuná rabujú toto Slovensko. Čiže Andrej Danko vystúpil, ale to že... alebo odpoveď na Dostálove otázky nebola žiadna. Ja súhlasím s tým, aby sme pomohli rodičom zamestnancov, a naozaj sme zaviedli rodičovský príspevok, ktorý veľmi výrazne prispel, veľmi výrazne prispel rodičom zamestnancov, ale podnikateľom táto vláda nijako nepomohla a nepomáha. Táto vláda pomáha jedine sama sebe. A už som to tu povedal a budem to hovoriť, od prvej chvíle neurobili nič iné, len zvýšili sebe platy, zvýšili platy ministrov. Jak Fico rozprával v predchádzajúcom volebnom období, že to je aké úbohé, aké hyenistické, aby si ministri a premiér zvyšovali platy, a bum. Robert Fico sa dostal k moci a prvé, čo urobili, si zvýšili dvojnásobne platy! Čo zvýšili vám, Slováci?! Spytujem sa vás, vy, čo ste volili túto vládnu koalíciu: Čo vám dali? Podnikatelia, spytujem sa, čo vám dali okrem toho, že vám tu sľubujú, že budete môcť pozvať rodičov niekde na výlet za ten preukaz. Čo vám dali? No nám podnikateľom dali to, že nám zvýšili 900 Ficových poplatkov, že nám zvýšili zdravotné odvody. Toto nám dali! Toto nám dávajú títo sociálni, sociálni anjeli. Ja keď počúvam od nich a keď som teraz počúval vystúpenie Andreja Danka o tom, ako on ide pomáhať, ako on ide podnikateľom červený koberec dávať pred ich, pred naše podnikanie, mne prišlo naozaj smiešne a zasmial som sa, pretože to je smiešne. Keď poznáte týchto ľudí a ste s nimi v kontakte, keď vidíte, čo robia títo ľudia, ako sa aj tu správajú bohorovne, akí sú to, akí sú to najväčší, najväčší záchrancovia Slovenska, a pritom zachraňujú svojich ľudí, je to smutné. Poukazy, ako sú tieto, sú dobrá vec, naozaj, keď sa dobre využívajú. Ale už to aj Ondrej Dostál tu dnes hovoril, ministerstvo, ktoré si Andrej Danko zriadil, takto získa ďalšie kšefty. Je to super vec a oni budú, oni vám budú rozprávať, Slováci, že to je pre vás, to je všetko pre vás, aj to ministerstvo drahé, stomiliónové, ktoré sme urobili, je pre vás. Aj tie priestory drahé, ktoré sme si prenajali, to je pre vás, Slováci, aby ste sa mali lepšie. Toto vám budú rozprávať. Ale skutek utek, realita je úplne niekde inde. Takže, pán Lučanský, ak chcete pomôcť, tak pomôžte najprv podnikateľom. Zlepšite prostredie nám podnikateľom naozaj a nerozprávajte o tringeltoch, nerozprávajte o tom, že platíme dane za každého ubytovaného. Áno, platíme. Pomôžte, pomôžte podnikateľom. Tento zákon je len jeden v rade z tých, ktoré tu vládna koalícia predkladá a bude predkladať. Tie zákony sú ako keby ich jedna mater mala a v národnom mlieku kúpavala. Tento zákon je o tom, že národná slovenská strana ide svoj program, ktorý je pre národnú slovenskú stranu veľmi výhodný, ale pre Slovákov, pre Slovákov je to len obyčajná rabovačka. Ďakujem veľmi pekne. [10:16] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku, pán poslanec Rudolf Huliak. [10:23] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Milý Jožko, ja neviem, kde ty naberáš proste nejakú silu na tieto tvoje teatrálne vystúpenia. Je iks svedkov na to, ako si chodil po prednostoch okresných úradov, krajských úradov, ako si ich obsadzoval, ako si tam chodil v šušťákových teplákoch, nadával si im do smeráckych kuriev a podobne, do zlodejov, do neviem čoho. Choval si sa absolútne nedôstojne k ženám, ktoré prišli so silnými okuliarmi, a vravel si, čo ste, veď vy ste slepá, vy nebudete vedieť dokument prečítať. V živote si nič pre ľudí neurobil! Ale absolútne nič! Môžeš sa hanbiť, ako pristupuješ k všetkému, robíš tu naozaj len jedno pofidérne divadlo. S holou riťou behať po námestí už nemôžeš, tak tu zo seba robíš obyčajného pajáca. Všetkým si tu na smiech, všetci ťa tam majú plné zuby, ale komplet plné zuby, je im z teba na zvracanie a je len otázka času, kedy ti dakto priondie. Ďakujem pekne. [10:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál je, pán Pročko, vy ste sa prihlásili už po odoznení, mrzí ma to (reakcia z pléna), hej, ale podľa rokovacieho poriadku to musíte urobiť počas... (Reakcia z pléna.) Nie, nie. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči, máte slovo. [10:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave No, pôvodne som chcel povedať, že pánovi poslancovi Pročkovi závidím, že pán poslanec Huliak sa prihlásil s faktickou na jeho vystúpenie, a teda že niečo povie a odpovie k tým otázkam, ktoré tu kladieme. No, pán poslanec Huliak nehovoril o návrhu zákona, nehovoril, nehovoril vôbec už nič k tým otázkam, ktoré tu zazneli, reagoval iba na osobu pána poslanca Pročka, a dokonca sa teda vyjadril tak, že niekto mu, nechcem povedať čo, čo teda naozaj sa mi nezdá vhodné v tejto, v tejto chvíli. Takže ja v tomto vystúpení reagujem aj na faktickú poznámku pána poslanca Huliaka, čiže keby pán poslanec Pročko chcel reagovať na moje vystúpenie, na to, čo som povedal o vystúpení pána poslanca Huliaka, tak teda budem, budem rád, keďže nereagoval faktickou na tú faktickú. Ja som sa prihlásil preto, aby som teda ešte raz povedal, v čom je problém, lebo pán poslanec Lučanský napriek tým výzvam nereaguje ani faktickou, ani sa, nevyužije ako spravodajca či predkladateľ návrhu možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Danko tiež hovoril o všetkom možnom, ale, ale, ale k tomu, na čo som sa pýtal, teda prečo sa to rozširuje aj na rodičov, neodpovedal, a teda pán poslanec Huliak jedinou faktickou v tejto rozprave reagoval na osobu pána poslanca Pročka, nie na návrh zákona ani na tú otázku. Čiže ešte raz, nie je to tak, že dnes môžu rekreačné poukazy využívať ľubovoľne na svoju dovolenku bez ohľadu na to, s kým sú na dovolenke, nielen zamestnanci ale aj ich deti, osoby žijúce v spoločnej domácnosti a ich manželia a teraz sa navrhuje, že ešte tam pribudne jedna kategória, rodičia. Tak to nie je, tak je to prezentované, ale tak to nie je. Dnes je situácia taká, že rekreačné poukazy možno použiť na rekreáciu zamestnancov a ďalších skupín osôb, ktorí sa s ním, ktoré sa s nimi zúčastňujú na dovolenke. To sa zmení nielen tak, že k tým, k tým jednotlivým kategóriám pribudnú rodičia, ale že tá dovolenka bude môcť byť aj bez zamestnanca. Bude to môcť byť čisto dovolenka, na ktorú pôjdu rodičia zamestnanca. Aký to má vzťah k rekreácií zamestnanca? Aký to má význam pre zamestnávateľa? Lebo áno, pre zamestnávateľa má význam, aby si jeho zamestnanec oddýchol, aby sa zrekreoval. Tak mu bude, bude zamestnávateľ prispievať na rekreáciu. A áno, keď niekto ide s tým, s tým zamestnancom na dovolenku, dobre, deti, manželka, iné osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo nech aj tí rodičia, ak sú s ním na tej spoločnej dovolenke. Ale to, čo tu teraz robíte, je, že rodičia budú môcť ísť sami na dovolenku a bude to preplácať zamestnávateľ ich dieťaťa, ku ktorému oni nemajú žiadny vzťah, pre ktorého to nemá žiadny význam, že sa rodičia jeho zamestnanca zrekreujú na Slovensku. A ešte raz to teda prečítam, snažil som sa vo faktickej, ale, ale tam nebol dostatočný priestor. Dnes § 152a ods. 5 hovorí o tom, že "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4", tam sú vymedzené tie výdavky, "na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz je tá dôležitá časť, "so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii". So zamestnancom. Ja neviem teda, odkiaľ má pán podpredseda Danko informáciu, že však aj tábory. Tak ak sú rodičia na tábore, áno, lebo v zmysle zákona sú oprávnenými výdavkami iba také výdavky, kde sa tá iná osoba, napríklad dieťa, zúčastňuje na rekreácii so zamestnancom. Ak ten návrh prejde, zákon sa zmení, tak to ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce bude znieť: "oprávnenými výdavkami podľa ods. 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa ods. 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorý sa", a teraz tá dôležitá časť, "so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii". Čiže nielenže sa tam dopĺňajú rodičia ako ďalšia skupina, ktorá sa môže rekreovať so zamestnancom a budú to oprávnené výdavky na účely príspevku na rekreáciu alebo rekreačného poukazu, ale ešte okrem toho to môže byť dovolenka, na ktorej ten zamestnanec vôbec nebude. Tým popierate, úplne popierate zmysel toho, prečo boli zavedené rekreačné poukazy do Zákonníka práce. Samozrejme, že má to ten význam, že je to podpora cestovného ruchu, ale ak to má byť podpora cestovného ruchu prostredníctvom Zákonníka práce, tak to má mať nejaký vzťah k vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Toto žiadny vzťah ku vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemá. Takže pán podpredseda Danko mi už neodpovie, ale ešte stále je tu pán poslanec Huliak, ktorý je tiež predkladateľom a ktorý sa tiež môže prihlásiť s faktickou. Je tu pán poslanec Lučanský, ktorý je predkladateľ a môže sa prihlásiť nielen s faktickou, ale môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave a môže mi odpovedať na tú otázku, ktorú som položil už v prvom čítaní, potom na výbore a potom aj vo svojom predchádzajúcom vystúpení a opakujem ju znovu: aký to má význam z hľadiska Zákonníka práce? Ďakujem. [10:26] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem tri faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [10:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať na ten váš úvod, v ktorom ste spomínali vystúpenie pána Huliaka vo faktickej poznámke. Predstavte si, že by som ja povedal to čo Huliak. Že niekto rozbije Ficovi hlavu. Predstavte si, že by som toto ja povedal. To, čo povedal, to, čo povedal, to, čo povedal Huliak teraz. Viete si to predstaviť, že by som to ja teraz povedal, čo povedal Huliak? To sú oni, ktorí, ktorí hneď po voľbách povedali, že zmenia ten systém, že budú, že to bude iné. Po streľbe na Roberta Fica, ktorú odsudzujem, zo srdca odsudzujem, toto povie poslanec vládnej koalície! Nabáda ľudí, aby nás bili. Toto je, toto je tá politika! Vy len rozprávate všetci, koľko vás je, o tom, že treba zmierenie, o tom, že treba pomôcť. Vy len rozprávate, že rešpektujete iný názor. No ja som mal svoj názor, povedal som svoj názor. O nikom som nerozprával, že vám treba rozbiť hlavu, že ste, že ste... to, viete, tie intrigy, ktoré tu Huliak teraz porozprával, intrigy a to je, viete, on má naozaj, nebudem sa s ním naťahovať, pretože keby to povedal niekde inde. On sa skrýva za poslaneckú imunitu a je to, je to smutné, ale opakujem, keby niekto z nás z opozície povedal o niekom z vás, že vám rozbije niekto hlavu, a nabádal tak ako Huliak, tak tu skáčete po plafón. [10:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec Martin Šmilňák. [10:40] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Budem reagovať na pána Dostála, ktorý hovoril o tom, že či toto opatrenie má nejaký priamy súvis medzi zamestnávateľom a tým človekom, ktorý toto opatrenie nakoniec využije. A nie je tu tá linka. Dá sa, dá sa súhlasiť z argumentom alebo polemizovať s tým, že prinútite zamestnávateľa, aby poskytol nejaký bonus zamestnancovi vo forme tejto rekreácie a zrekreovaný zamestnanec potom prinesie väčší osoh aj zamestnávateľovi. Tak tu sa môžme o tom baviť, ale, ale aby toto opatrenie sa vzťahovalo na jeho rodičov, tam tá priama súvislosť nie je. Problém je aj v tom, že vy vlastne nútite týmto opatrením zamestnávateľov, aby prispievali alebo robili nejaké bonusy ešte ďalším osobám, ktorí priamo s ich prácou, s ich činnosťou nesúvisia. Ja vám poviem, ako je to u nás v školách. Máme školu, ktorá má 40 detí, teda 40 zamestnancov, vedľa je škola, ktorá má 55 zamestnancov. Tá prvá škola, na ňu sa tento zákon nevzťahuje, pretože ten sa vzťahuje až na organizácie, ktoré majú nad 49 zamestnancov. Čiže títo túto povinnosť nemajú, vedľajšia škola túto povinnosť má a nemá na to prostriedky. Respektíve má časť prostriedkov, keďže, keďže štát prispieva, môže prispieť teda štátnym školám na učiteľov na tieto rekreácie, ale nemôže prispieť už mesto a obec, lebo na to nemajú kapacity, nemajú na to prostriedky, a vy ich k tomuto nútite. Ja toto opatrenie vnímam tak, že vy síce chcete sa tváriť, že idete pomáhať ľuďom, ale tlačíte do toho zamestnávateľov, ktorí často pre nich je to veľký náklad a spôsobuje im to problémy. A toto považujem za nefér, aby ste vy takto dávali balíčky, darčeky ľuďom nie zo svojho vrecka, ale z vrecka zamestnávateľov. To nie je skrátka fér. [10:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec Rudolf Huliak. [10:40] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Dostál, budem na vás reagovať asi takým spôsobom, že nedokážem si predstaviť, kedy vy konečne začnete nejakým spôsobom aj sociálne myslieť. Všetko, čo tu odznelo, bolo tu nejaká, akoby som povedal, oponentúra pre podnikateľov, pre ľudí, ktorí zamestnávajú ľudí, aby sme im nedajboh nesiahli na tie vysoké zisky, ktoré tu majú. Zabudli ste na obchodné reťazce, zabudli ste na spoločnosti, ktoré vyvážajú kapitál zo Slovenska. A pýtam sa jednu vec, či vy vôbec viete pochopiť, čo to je žiť z 300 euro. Že taký slovenský dôchodca sa v živote na tú rekreáciu nedostane. A ak raz ten jeho syn alebo dcéra, ktorí nemôžu si dovoliť ísť na tú dovolenku, pretože dovolenka nie je len z tých poukazov, pretože nepokryje tie náklady. Viete veľmi dobre, že tam vyžaduje sa jednak dostať na tú dovolenku, jednak tým deťom tam niečo kúpiť, jednak sebe kúpiť niečo, jednak aj niečo vidieť nadštandardne, že tie poukazy sú skrátka nie plne platené v rámci celej tej, celých tých nákladov na tú dovolenku. A keď ten zamestnanec raz skrátka nemôže na tú dovolenku ísť, nemôže tam zobrať tie svoje deti, pretože jednoducho nemôže, lebo to finančne mu nevychádza, tak túto možnosť posunie svojim rodičom, ktorí ho jednak odbremenia, že tie deti tam vezmú, a jednak spravia to, že tým rodičom dopraje ten benefit, ktorý on nemohol na základe financií využiť. Pýtam sa, čo je na tom zlé, keď si to ten podnikateľ aj tak dá do nákladov? Čo je na tom zlé, keď tá škola jednoducho dostane od štátu na to príspevok. Pýtam sa, čo je na tom jednoducho zlé, keď chceme ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi dovoliť aj žiť. Pretože my im snažíme sa nájsť niečo, aby žili trošku lepšie, ako žijú doteraz aj vďaka takým vládam ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec Ondrej Dostál. [10:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Huliak, je smutné, že miesto nejakej vecnej reakcie opäť prechádzate k osobným útokom. Tvrdíte, že si nedokážem, nedokážete predstaviť, kedy začnem sociálne myslieť. No ale vy sociálne myslíte tak, že určujete niekomu inému, na čo má dávať svoje peniaze, aby plnil nejaké vaše politické priority. O tom to je. A slovenský dôchodca sa nedostane na rekreáciu. No tak ale ak vám záleží na tom, aby slovenskí dôchodcovia chodili na rekreáciu, prečo nevymyslíte, že štát bude podporovať, podporovať rekreáciu dôchodcov? Lebo toto nie je o tom. Toto je o tom, že iba vybraná kategória dôchodcov, takých, ktorí majú deti, ktoré sú zamestnané, navyše sú zamestnané v podnikoch nad 50 zamestnancov, ktorí, ktorí sú tam zamestnaní nejakú dobu, tak áno, takí to budú môcť využívať, a iní dôchodcovia to nebudú mať, nebudú môcť využívať. Dôchodcovia, ktorí nemajú deti alebo ktorí deti majú zamestnané u iných zamestnávateľov. No prečo vy takto diskriminujete, diskriminujete tých dôchodcov? A nie je to o tom, že tí dôchodcovia musia zobrať deti zamestnanca. Vôbec nič. Rodičia zamestnanca môžu ísť aj sami na tú dovolenku. Nie so zamestnancom ani s deťmi zamestnanca, môžu ísť aj sami. A nevraviac o tom, že nie všetci rodičia zamestnancov predsa sú dôchodcovia. To zase nehovorte tu takéto veci. Kopu, kopu rodičov zamestnancov je ešte stále v produktívnom veku a sami sú, sami sú zamestnaní. Takže opäť žiadna odpoveď na moju otázku, iba osobné útoky. Našťastie, nie až také ako na pána poslanca Pročka, že by mi mal niekto rozbiť hlavu, aspoň za to ďakujem. [10:40] Ľuboš Blaha Pán poslanec Marián Viskupič. [10:40] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov k tejto téme. No, ekonomika, verejné financie, podnikateľské prostredie, zamestnanosť, to všetko sú prepojené nádoby. A v podstate to najlepšie vystihuje tripartita. Trojuholník: zamestnávatelia, zamestnanci a štát. A všetko to dobre funguje, teda aj štát dobre funguje vtedy, ak je to celé v rovnováhe. Ak tu v Národnej rade vznikajúce zákony vylepšujú podmienky, vylepšujú podnikateľské prostredie, okej, vylepšujú aj postavenie zamestnancov, vylepšujú konkurencieschopnosť krajiny. Toto, toto si treba vždy uvedomiť, keď sa do čohokoľvek, do akejkoľvek na pohľad malej veci akože takto to nejak vnorí a ide sa to upravovať, to vždy má proste taký celkový, celkový dosah. Ja tu chcem úvodom jasne povedať, že, samozrejme, veľmi-veľmi dôležitý je aj zamestnanec. Jasné. Aj oni sú tí, ktorí rukami svojimi alebo svojimi schopnosťami tvoria hodnoty. Ale jednoducho veľmi dôležití sú aj podnikatelia, pretože oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí platia mzdy zamestnancom, tí, ktorí platia dane štátu. A nemôže to byť takto nevyvážené. Nemôže si aktuálne či predkladatelia, alebo celá vládna koalícia povedať, že zamestnanec je náš cieľ, tomu budeme len a len pomáhať a podnikateľ je náš nepriateľ a tohoto necháme, to najmenšie že zaplatiť a ešte mu proste dáme ďalšie veci zaplatiť a zhoršíme mu podmienky. Takto to nefunguje, tam tá rovnováha, rovnováha musí byť. Veď aj štát je zamestnávateľ svojím spôsobom. Aj štát je, teraz poviem že v úvodzovkách, podnikateľ a nezamestnáva málo ľudí. Ono je to okolo 440-tisíc zamestnancov dokopy. Ale aj ten štát ich môže, týchto všetkých ľudí, zamestnávať až vtedy, ak tí podnikatelia pošlú svoje dane, ak tí zamestnanci pošlú svoje odvody a dane. A jednoducho proste štát nemá inú možnosť, než teda získať tieto peniaze od ľudí a aj od podnikateľov. Preto je dôležité všetky tie riešenia robiť, robiť zmysluplné. No, a tento príspevok. Ja začnem úplne od konca, to je výpalné. To normálne sa proste vláda, alebo teda v tomto prípade teda je to, je to poslanecký návrh, sa rozhodli, že jednoducho zase nejaké populistické sociálne opatrenie nechajú zaplatiť iných. Jednoducho toto sa už nedá nazvať nijak inak ako výpalné. Áno, môžme sa baviť o teda rekreačnom poukaze, do nejakej miery, samozrejme, však je to nejaký bonus teda, ktorý štát donútil, aby zamestnávatelia platili svojim zamestnancom. Okej. Môže to pomáhať cestovnému ruchu slovenskému. Takisto okej. Ale je niekde nejaká hranica, už to tu bolo povedané, ale ja to v skratke zopakujem. Je nejaká hranica, že za ktorú to už je skutočne výpalné. A to je presne tá hranica, keď z toho ten podnikateľ nemá ale že vôbec nič. Pretože áno, ten podnikateľ, jasné, že prispeje zamestnancovi na rekreáciu, aj jemu konkrétne, aj jeho deťom, pretože vždy má z toho nejaký benefit. To znamená, zamestnanec bol na dovolenke, oddýchol si, strávil čas s rodinou, prišiel na iné myšlienky a do práce sa mu teda vráti oddýchnutý, s novými nápadmi, s novou energiou, s novou silou a proste je to nejaký prínos aj pre toho zamestnávateľa. Je tam proste nejaká tá rovnováha. Je tam ten pohľad aj na jednu stranu, aj na druhú stranu a koniec koncov aj na tretiu stranu toho trojuholníka: štát, zamestnanec a zamestnávateľ. Ale týmto to, kolegovia, idete úplne odpojiť, proste normálne poviete zamestnávateľovi, aby teda zaplatil rekreáciu v podstate úplne niekomu inému, s kým nemá žiadnu väzbu. Ten zamestnanec nebude ani spokojnejší, ani oddýchnutejší, ani ja už neviem čo, keď na dovolenku nepôjde, ale pôjdu tam jeho rodičia. Proste fakt, toto je tá hranica, za ktorú sa už pri tomto už nemalo a nedá sa ísť. Proste fakt sa skúste na toto pozrieť z tohto pohľadu. No a potom, dovolím si ešte pár reakcií. Pán predseda Danko tu má teda veľa-veľa rečí o tom, že pomáha cestovnému ruchu, dokonca vytvoril aj ministerstvo. No, ono to funguje častokrát tak, že čím vyspelejšia a funkčnejšia krajina, tým má tých ministerstiev najmenej. Väčšinou práve tie najzaostalejšie, najskorumpovanejšie krajiny sveta majú tých ministerstiev úplne najviac. A ten jeden z tých slovenských príkladov tu máme, a to je to naše ministerstvo cestovného ruchu a športu, teda hlavne tá jeho, flagship poviem, proste budova, ktorú si, ktorú si teraz prenajali. Kolegovia, ja verím, že ste sa k tomu nedostali, jednoducho je to luxusná budova, 5-tisíc metrov štvorcových za 20 euro na meter štvorcový a mesiac. K tomu, samozrejme, plus všetky energie. Jednoducho to je, to je suma, za ktorú si proste budovu nevedia prenajať ani, ani súkromné firmy, úspešné firmy. Jednoducho to je v podstate dvojnásobné nájomné. Dokonca ešte aj budovy v rovnako vysokom štandarde, v rovnakom, proste fakt že áčkovom leveli boli, boli za 13, za 14, za 15 euro za meter, hej? Ale tie bežné priestory, ako kľudne sa dá povedať, že to bolo prenajaté dvojnásobne draho. Myslíte, že tá zmluva sa dá desať rokov vypovedať? Nedá. Je prakticky nevypovedateľná, pritom sa bavíme o ministerstve, ktoré je tu pár mesiacov. A otázka, čo bude po ďalších voľbách. Ale zmluva je na desať rokov. To sa nebavme o tom, že stačí neprejaviť vôľu ju zrušiť a o ďalších päť rokov sa automaticky predlžuje. To sú veci! Ďalšia vec, no bratislavská protipovodňová línia túto budovu nechráni. Ministerstvá by mali byť už tie budovy, ktoré teda majú pomáhať, keď už to tu aj pán predseda rozpráva, za každých okolností. Viete, čo bude prvé pri povodni? Bude treba vlastne ochraňovať a pomáhať tomu ministerstvu, aby nebolo zatopené, aby ja neviem čo všetko, hej? Úplne, úplne opačne. Kolegovia, prosím, fakt akože zíďte z kratšej cesty, to, toto je len, len malý, malý čriepok proste, vy zhoršujete to podnikateľské prostredie. Dneska si zoberme, že dnes ten zamestnanec, máme v podstate najnižšiu nezamestnanosť v histórii, alebo povedzme sme veľmi blízko najnižšej nezamestnanosti, aká bola. Dokonca výrazne rastú aj reálne mzdy. Dnes je ten zamestnanec vo veľmi dobrej situácii. Dnes je možno dobré fakt podporiť tú jeho nezávislosť a schopnosť nájsť si iného zamestnávateľa, vylepšiť si tie svoje podmienky, ale ten paradox je opačný, že dnes treba fakt pomáhať práve podnikateľom. Tí majú, sa im zhoršujú podmienky proste. Tí majú koniec koncov aj nedostatok pracovnej sily a vidia, čo sa tu všetko deje. Slovensko má z krajín V4 najvyšší počet firiem, ktoré sú tu a rozmýšľajú o deinvestícii, proste o deinvestovaní. To znamená, že znížení svojej prezencie na slovenskom trhu, hej? To, proste nechcú tu investovať, niektoré rozmýšľajú o odchode. Toto treba riešiť, proste fakt, ono to možno znie divne, dnes treba pomáhať alebo aspoň neškodiť proste tým podnikateľom. Tým, ktorí jednoducho plnia tú štátnu kasu. Tým, ktorí pomáhajú vlastne, aby tí zamestnanci boli zamestnanci, aby, aby, aby štátu proste platili dane. A toto, toto je dôležité a toto sa tu jednoducho nedeje. Pán Danko tu rozpráva, ako pomáha malým firmám. No, jedna z tých pomocí malým firmám bolo vidieť teraz nedávno, že... a to ešte aj, aj mne osobne hovoril, že áno, on zvýši tú hranicu na povinného platcu dane z pridanej hodnoty, že on s tým niečo spraví, že on to s tým ministerstvom financií dohodne. No dohodol. Doteraz bola sadzba dlhé roky nezmenená 49 790 euro a pán Danko, vážená koalícia, ste to zvýšili o celých 210 euro. Proste toto nie je žiadna pomoc. Čiže toto, toto by bolo proste, keď by sa to zvýšilo na tú sumu napríklad, ktorú dovoľuje Európska únia, aby teda bol, bola firma povinným platcom až od povedzme tých 85-tisíc euro. Áno, takto by ste pomohli, zjednodušili byrokraciu. Jednoduché účtovníctvo je výrazne jednoduchšie ako podvojné. Potom, zasa, potom už ten zamestnávateľ zas by sa inak pozrel, veď dobre teda, tak ja zaplatím, alebo proste chápem, že teda štát chce, aby teda bol nejaký rekreačný poukaz. Proste bolo by to nejak vyvážené. Pomôžete podnikateľovi, pomôžete zamestnancovi. Proste to všetko by bolo fajn, keby to bolo. No a už sa ani nedosta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:41] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem päť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Richard Dubovický. [10:50] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Viskupič, vy ste to presne a veľmi dobre definovali. Ja len doplním, čo sa týka stavu tých verejných financií. Áno, bude tam navyše ďalší deficit cca okolo 3,5 milióna eur. To znamená, že mňa by celkom zaujímalo a budem hľadať na to nejak, alebo tak ako som povedal v prvom čítaní, tak chcel by som na to vedieť odpoveď, že skadiaľ povedzme tie obce, školy majú zohnať na to ďalšie peniaze. Takže stále čakám na odpoveď. Ale tak ako som chcel povedať, ja osobne si nemyslím, že práve toto opatrenie pomôže cestovnému ruchu. Lebo ten cestovný ruch, už keď čítate nejaké poučky, tak len z mikroekonomického hľadiska bude znamenať, že tie podniky budú menej investovať do seba a budú viac investovať do vecí, ktoré nie sú ani pre ich zamestnancov. Takže áno, podpisujem sa pod to, že ten rekreačný poukaz má pomôcť zamestnancom. O tom bol ten rekreačný poukaz ako priorita, aby si oddýchol ten zamestnanec so svojou rodinou, keď niekde ide. Na to bola tá priorita. A určite ako nejaké riešenie pomoci cestovnému ruchu to nevidím, už len skrz to, že máme obrovský investičný dlh na našej infraštruktúre v stovkách miliónoch eur. A toto sú veci, ktoré by pomohli cestovnému ruchu, aby sa ľudia vedeli presunúť, aby ľudia k nám chodili. To, ako som povedal v prvom čítaní, my máme v priemere, či je to tuzemský, alebo zahraničný turista, na prespávanie len na dva dni toho turistu. Čo je veľmi málo oproti iným krajinám. Toto sú naše úlohy, ako my musíme ten cestovný ruch oživiť a dostať tie financie, ten príjem do štátneho rozpočtu. Ale týmto opatrením len hádžeme polená pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Martin Šmilňák. [10:52] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Budem reagovať na pána kolegu Viskupiča, ktorý spomenul, že to vníma ako populistické sociálne opatrenie, dokonca spomenul slovo výpalné, kde vládni poslanci chcú prinútiť podnikateľov, aby prispeli na rekreáciu cudzím ľudom, ktorí vôbec s ich podnikaním nesúvisia. Ja len doplním, že to sa nejedná len o podnikateľov. Tu sa jedná aj o zamestnávateľov. A tí zamestnávatelia, to sú rôzne organizácie pod mestami alebo pod VÚC-kami. Sú to školy, sú to, sú to organizácie, ktoré netvoria zisk a majú pevný rozpočet. A keď vy prinútite ich minúť viacej peňazí, oni to nemajú rozpočtované. Ako som už spomenul, v školách časť zamestnancov, ktoré sú platené štátom, tak na to si môžete nárokovať a veľmi komplikovaným spôsobom to dostanete, ale polovica zamestnancov v školách... prevádzkujú teda školské zariadenia alebo sa starajú o školské zariadenia, tam tie prostriedky nie sú. Čiže vy vlastne tunelujete aj organizácie, ktoré vôbec netvoria žiaden zisk. A chcem uviesť jeden svetlý príklad: Prešovský samosprávny kraj, je teda VÚC-ka má zriadených mnoho organizácií a mnohé z nich majú do 49 zamestnancov a mnohé nad 49. A táto VÚC-ka bola štedrá alebo veľkodušná natoľko, že uplatnila ten pôvodne platný súčasný zákon na všetky, všetky školy. Teda na všetky organizácie a aj so zamestnancami pod 50. Možnože toto bola cesta. Mohli ste, mohli ste toto opatrenie rozšíriť možno na zamestnancov aj v organizáciách pod 50 a bolo by to rovnocennejšie. Ale rozširovať toto opatrenie na ľudí, ktorí priamo so zamestnávateľom nesúvisia, je podľa mňa scestné a je to fakt sociálne opatrenie, kde populisticky idete pomáhať ľuďom, dôchodcom, seniorom za peniaze zamestnávateľov, čo vôbec, ale vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:52] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Veronika Šrobová. [10:54] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj pánu kolegovi Viskupičovi za opätovné zhrnutie toho, o čom v skutočnosti má byť tento benefit rekreačných poukazov, keď ich tu už máme. Rekreačné poukazy nie sú systémové opatrenie pre sociálnu oblasť alebo pre ľudí v hmotnej núdzi, ako to spomínal aj pán kolega Huliak. Každý, nemyslím si, že každý človek v hmotnej núdzi je zamestnaný, a preto ak by to mal byť pre nich aj benefit, ktorý tu spomínal pán Huliak, že rodičia tohto zamestnanca vezmú svoje vnúča a dieťa tohto zamestnanca na tú dovolenku, tak to tam nie je nijak vyriešené. A ešte by som teda chcela vedieť, že a čo taká napríklad slobodná matka, ktorá nemá ani na ten doplatok za tú dovolenku, ktorý je potrebný k tomu, alebo nie je ani zamestnaná vo firme, ktorá má viac ako 50 zamestnancov a jednoducho nemá na to nárok? Čiže nie je to sociálne opatrenie a neprezentujte to tak, prosím. Ďakujem. [10:54] Ľuboš Blaha Pán poslanec Rudolf Huliak. [10:55] Rudolf Huliak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Dostál, ja musí reagovať na to, že doteraz všetci zamestnávatelia predsa a aj podnikatelia, aj všetci ostatní, ktorých ste taxatívne vymenovali, skrátka majú toto naplánované vo svojich ekonomických ukazovateľoch, pretože raz si to zdaňujú a jednoducho je to odpočítateľná položka. Ja nerozumiem tomu, keby teraz momentálne všetkých 100 % zamestnancov si tento poukaz uplatnilo, že či je to zlé. Že to jednoducho posunú. On neprichádza o nič, lebo keby si uplatnilo 100 % zamestnancov pre zamestnávateľa túto výhodu, tak skrátka sme na tom istom, my nad rámec niečoho nerobíme absolútne nič. My len rozširujeme tú možnosť. A ďalšia, chcem sa opýtať ešte na margo pána z KDH, že či oni naozaj s tými dôchodcami vôbec necítia, čo v ich ponímaní strany som o tomto práve teraz sklamaný, že vôbec polemizujeme. A ešte jedna vec je, veď predsa keď využijeme 100 % kapacít, že to tí dôchodci využijú v rámci toho, že by to nevyužili ich deti, tak zase len posilňujeme ten domáci cestovný turizmus, ubytovacie kapacity a zase len vo svojej podstate napĺňame tú štátnu kasu. Takže ja naozaj nerozumiem, že prečo sa stále v tomto začarovanom kruhu moríme a potápame, keď jednoducho je tu jednoduché východisko z toho všetkého. [10:56] Ľuboš Blaha Pán poslanec Ondrej Dostál. [10:56] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Huliak začal tým, že reaguje na mňa, tak teda neviem, či reagoval na mňa, alebo na pána poslanca Viskupiča, potom ešte reagoval na pána poslanca Šmilňáka, to čo by tiež nemal, ale teda ja budem reagovať na pána poslanca Viskupiča, ktorý vystúpil v rozprave. A áno, ide presne o tú hranicu medzi tým, keď nejaký výdavok, ktorý má zamestnávateľ, je daňovo, daňovo uznateľný, lebo má nejaký zmysel k produkcii, má nejaký zmysel k tomu, že zamestnávateľ poskytuje nejaké benefity svojim, svojim zamestnancom, a áno, rekreácia, príspevok na rekreáciu je nejakým benefitom. Príspevok na rekreáciu osôb, blízkych osôb, ktoré sa zúčastňujú na rekreácii spolu so zamestnancom, je nejaký benefit pre zamestnanca. A aj dnes to môžu byť rodičia, lebo je tam kategória osôb žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti a niektorí rodičia žijú so zamestnancom v spoločnej domácnosti a v takej situácii, ak sa zúčastnia na tej dovolenky, dovolenky spoločne so zamestnancom, tak sú tam tie výdavky oprávnené. Dnes má tam pribudnúť podľa, podľa vášho návrhu rekreácia rodičov zamestnanca bez toho, aby sa zúčastnili na spoločnej dovolenke so zamestnancom. Čiže nemá to k zamestnancovi žiadny vzťah. A potom kde sa to má zastaviť? Prečo nie aj súrodencom, prečo nie vnukom, prečo nie starým rodičom, prečo nie kamarátom, prečo potom to nevymyslíte tak, že každý zamestnanec môže len tak poukázať, komu len chce, svoj rekreačný poukaz? No však podľa vašej logiky to bude na podporu cestovného ruchu. [10:57] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marián Viskupič. [10:57] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky. Začnem pánom Dubovickým. No, jednoznačne rekreačné poukazy cestovný ruch na Slovensku nezachránia. To skôr by ten cestovný ruch zachránilo to, keby malo ministerstvo štátnu budovu alebo rozumný prenájom, za tie ušetrené peniaze sme mohli byť každý mesiac na nejakom veľtrhu cestovného ruchu niekde v zahraničí, chodiť a hľadať tých turistov, aby chodili na Slovensko. To je, toto je to, čo by pomohlo skutočne cestovnému ruchu. No a teraz áno, ja som sa nedostal vlastne k tomu vplyvu na verejné financie. Áno, štát má 440-tisíc zamestnancov, veľa z nich v organizáciách nad 49 zamestnancov, a teda to, samozrejme, stojí štát aj dnes peniaze a jednoducho bude to stáť viacej. A ja použijem tie slová pána poslanca Huliaka, že neprichádza o nič ani podnikateľ a vlastne teda ani štát. Ale, ale prichádza, môžu to byť náklady, koľko chcú, stále sú to financie, ktoré podnik má a musí ich vynaložiť. A teraz, pán Huliak, spýtajte sa v školách, či vlastne je to že nič. Či skutočne majú na väčší počet tých rekreačných poukazov, či na to majú peniaze! Spýtajte sa ministra školstva, spýtajte sa ministra financií, povie vám že to bude stáť ďalšie výdavky, ktoré jednoducho nie sú. Pán Huliak, nie je to nič, keď dáte niekoho niečo zaplatiť na to, aby ste vy urobili sociálne opatrenie pre niekoho, nie je to nič, niekoho to stálo peniaze. Kolega Šmilňák, áno, samozrejme, hovorím, nedostal som sa k tomu vystúpeniu, týka sa to aj zamestnancov štátu, týka sa to škôl, organizácií, ktoré jednoducho nie sú podnikatelia, ktorí i dnes majú málo peňazí a oni to zasa, oni to budú musieť zaplatiť, však určuje to zákon, ale bude to z nejakých iných benefitov, budú menšie osobné ohodnotenia, budú menšie odmeny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:59] Ľuboš Blaha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, budeme hlasovať, prerušujem schôdzu do 11.06 h. (Prestávka.) [10:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním. Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 o azyle, tlač 354. Dávam týmto slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 354.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 119 za, 13 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pán spravodajca, skúsime ešte priradiť výborom. Bartek, Michal, poslanec NR SR Technicky som sa prebehol. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Prosím, dajte o mojom návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 124 za, 2 proti, 8 sa zdržali. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. S procedurálnym návrhom pán poslanec Dubéci. Dubéci, Martin, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem mať dva, najprv teda v mene troch poslaneckých kubov – PS, SaS, KDH – žiadam o presunutie bodu 55, tlač 160, na ďalšiu schôdzu. A druhý procedurálny návrh, prosím o terminovanie bodu v programe 58, tlač 241, to je zákon o sociálnom poistení od poslankyne Petrík, na stredu 19. 6. o 14.00 h. Ďakujem. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem, schválili sme. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme v predchádzajúcom hlasovaní odhlasovali zákon v prvom čítaní, teda návrh zákona, ktorý rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. To je ten zákon o azyle. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 354, prerokovali zajtra o deviatej hodine pred bodom pani ministerky Sakovej. Je všeobecný súhlas? Ďakujem pekne, konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Chcem zároveň požiadať predsedov príslušných výborov, aby následne zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať zajtra o deviatej. Pristúpime k hlasovaniu o bode 13 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/´61 o pozemných komunikáciách, tlač 217. Dávam slovo poslancovi Justínovi Sedlákovi, určeného ako spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 217.] Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý odznel včera v rozprave. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 119 za, 11 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 86 za, 27 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Dany Kleinert. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrh pani poslankyne. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 48 za, 78 proti, 9 sa zdržali. Návrh sme neschválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 88 za, 45 proti, 1 sa zdržal. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 88 za, 46 proti. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely cestného zákona. Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke, tlač 218, bod 14 schváleného programu. Opäť poprosím spoločného spravodajcu Justína Sedláka, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči. Tlač 218. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 218.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby sme podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátenej lehote na hlasovanie o pozmeňujúcom, doplňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave včera. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 88 za, 4 proti, 41 sa zdržalo. Skrátili sme lehotu. Nech sa páči, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďalej pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 105 za, 1 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Upozorňujem, že v bode 3 pozmeňujúceho návrhu poslanca Júliusa Jakaba nemôžeme hlasovať, nakoľko sme schválili bod číslo 8 spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu okrem bodu 3, t. j. o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 17 za, 77 proti, 39 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Návrh sme neschválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 131 za, 2 nehlasovali. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrh zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 135 za. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 488 o diaľničnej známke. Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie a Európskou úniu a jej členskými štátmi. Uvedené to máme ako tlač 288. Spravodajcom bude pán poslanec Mego, ktorého prosím, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi , tlač 288.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Chcem len pripomenúť poslancom, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. 135 prítomných, 131 za, 4 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, tlač 289. Poprosím spoločného spravodajcu, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej , tlač 289.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Aj v tomto prípade platí, že súhlas s medzinárodnou, na súhlas s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. 135 prítomných, 135 za. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Teraz budeme pokračovať hlasovaním v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej, máme to uvedené ako tlač 290. Máme toho istého spoločného spravodajcu pána poslanca Mega, poprosím ho, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej , tlač 290.) Mego, Jaroslav, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie. ) 132 prítomných, 131 za, 1 proti. Návrh sme schválili, konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Adama Lučanského, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí, máme to uvedené ako tlač 219, je to bod 18 programu Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte zákon. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 219.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Pán predsedajúci v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, môžeme pristúpiť o bodoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 77 za, 54 sa zdržalo, dvaja nehlasovali. Návrh sme schválili. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Tým sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Prosím, otvorte rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, hlási sa niekto do rozpravy? Pán spravodajca, ešte sme neodhlasovali, že sme v treťom čítaní, čiže budeme musieť hlasovať o tom, že postupujeme zákon do tretieho čítania a odhlasujeme si druhé čítanie. Skúste uviesť toto hlasovanie. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Prosím, dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 78 za, 56 sa zdržalo. Pristupujeme k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku, pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 135 prítomných, 78 za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 2/2005 o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 o omamných látkach, tlač 311, bod 19 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Slyškovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 311.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 96 za, 38 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 97 za, 36 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na zvolenia člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, máme to uvedené ako tlač 312. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Petrovi Slyškovi, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , tlač 312.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou správy 312a, gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 112 za, 11 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie a zvolila Štefana Durdíka do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňom 25. júna 2024. Ďalej budeme hlasovať o bode 21 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Občiansky zákonník, tlač 306. Prosím spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpiso v, tlač 306.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 121 za, 13 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určuje aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 9. septembra 2024. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 123 za, 11 sa zdržalo. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr, tlač 350. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Michala Barteka, aby hlasovanie uviedol. (Hlasovanie o návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ , tlač 350.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 129 za, 1 sa zdržal. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Ďalej pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES, tlač 351. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Dávida Demečka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES , tlač 351.) Demečko, Dávid, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačného veliteľstva vojenskej operácie Európskej únie EUNAVFOR ASPIDES. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 130 za. Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách, uvedené ako tlač 254, bod 46 schváleného programu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Karolovi Farkašovskému, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika, Pauly Puškárovej a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 254.) Farkašovský, Karol, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 3 v IV. časti spoločnej správy spoločne a tieto schváliť. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 90 za, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Farkašovský, Karol, poslanec NR SR Na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 130 prítomných, 91 za, 38 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Farkašovský, Karol, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými návrhmi a s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 92 za, 39 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 131/2002 o vysokých školách. Ďalej budeme hlasovať o bode 47 programu, je to druhé čítanie o návrhu poslancov Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, uvedené ako tlač 255. Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Augustína Hambálka, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pauly Puškárovej, Jozefa Habánika a Karola Janasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 255.) Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto. Pristúpime teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu uvedeného v spoločnej správe. Gestorský výbor odporučil hlasovať o návrhu uvedeného v IV. časti spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 87 za, 47 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pán spravodajca. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám teraz návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pán predsedajúci, hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 87 za, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili a pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Hambálek, Augustín, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatým pozmeňujúcim návrhom s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 87 za, 46 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 269/2018 o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Pokračujeme v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 o civilnom letectve, ktorý máme uvedený ako tlač 214, bod 10 schváleného programu. O slovo sa prihlásil pán minister dopravy Jozef Ráž. Nech sa páči, pán minister. [11:48] Jozef Ráž Pán predsedajúci, len žiadam otvoriť rozpravu. [11:48] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Panie poslankyne, páni poslanci, vystúpením pána ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava nanovo. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov, že chce vystúpiť v rozprave. Jeden pán poslanec, pán poslanec Sedlák, nech sa páči. [Opätovné otvorenie rozpravy v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 214.] [11:48] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcel by som požiadať o vyňatie bodu č. 27 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem. [11:48] Peter Žiga Ďakujem pekne. Bola, nie je faktická poznámka, čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či chce zaujať navrhovateľ v rozprave. Nechce. Spoločný spravodajca? Nechce. Pristúpime k hlasovaniu. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán spravodajca. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 214.] Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Nakoľko som požiadal vyňať na samostatné hlasovanie bod č. 27 zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 26 a 28 až 30 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 78 za, 53 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, o bode 27 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 132 prítomných, 1 za, 1 proti, 130 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 78 za, 55 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 78 za, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely leteckého zákona. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o návrhu poslanca Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, tlač 244. O slovo sa znova prihlásil pán minister Jozef Ráž, nech sa páči. Skúsme zapnúť mikrofón pána ministra. [11:54] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [11:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyne, páni poslanci, vystúpením ministra sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znovu. (Opätovné otvorenie rozpravy v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 244.) Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov, že chce vystúpiť v rozprave. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Evidujem piatich poslancov prihlásených do rozpravy. Ešte si určme, že budeme pokračovať v rámci tejto rozpravy, teraz ukončíme o dvanástej rokovanie, budeme mať dvojhodinovú prestávku na obed, o štrnástej bude pokračovať rozprava o tomto bode s tým, že o piatej, keď stihneme ukončiť rozpravu, o piatej bude hlasovanie o tomto bode. Ešte pred tým, ako dám priestor vystupujúcim v rozprave, vidím dvoch prihlásených s procedurálnym návrhom. Pán poslanec Gašpar. [11:55] Tibor Gašpar – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem len členom výboru pre obranu a bezpečnosť povedať, že budeme o trinástej zasadať v jeho výborovej miestnosti, takže aby to registrovali. Ďakujem. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čellár. [11:55] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Členom ústavnoprávneho výboru, zasadnutie o dvanástej v zasadačke výboru. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Baláž. [11:55] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. O dvanástej mimoriadny výbor. [11:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, v rámci rozpravy... (ruch v sále), pán Zdenko Svoboda, stihnete to za päť minút? Nestihneme. Prerušujem rokovanie pléna do štrnástej hodiny. (Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslanca Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, je to tlač 244. Poprosím pána navrhovateľa, pána poslanca Baláža, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, to už sa stalo, rovnako ako pán spoločný spravodajca. A dávam teda slovo pánovi poslancovi Zdenkovi Svobodovi, nech sa páči. [14:04] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, rád by som navrhol pozmeňujúci návrh. Odôvodnenie je také, že cieľom tohto návrhu je umožniť odborne maximálne kvalifikovaný výkon Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve s rozšírením pôsobnosti hodnotení s cieľom účelného a efektívneho výdaja verejných zdrojov. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu k návrhu poslanca Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 244. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Čl. II Zákon č. 358/2021 Z. z. o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 266/2022 Z. z. a zákona č. 293/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 3 odsek 1 znie: „(1) Hlavnou úlohou inštitútu je hodnotenie zdravotníckych technológií na účely kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín (ďalej len „kategorizácia"), okrem generických liekov a biologicky podobných liekov." Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa. 2. V § 3 ods. 5 písmeno c) znie: „c) hodnotiť zdravotnícke technológie aj na iné účely ako na účely kategorizácie,". 3. V § 3 ods. 5 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h). 4. V § 3 ods. 6 písmeno a) znie: „a) orgány Európskej únie,". 5. V § 3 ods. 6 písmeno b) znie: „b) zahraničné inštitúcie neuvedené v písmene a)." 6. V § 3 odsek 7 znie: „(7) Inštitút vykonáva vedecko-poradenskú činnosť na základe metód medicíny založenej na dôkazoch a štandardizovaných medzinárodne akceptovaných postupov." 7. V § 5 ods. 5 písmeno c) znie: „c) má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia,". 8. V § 5 ods. 5 písmeno e) znie: „e) má najmenej päťročnú prax v oblasti medicíny alebo farmácie,". 9. V § 5 ods. 5 písm. f) sa za slovom „technológie" vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „alebo so zdravotnou poisťovňou s menej ako 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ani od nich neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie". 10. V § 5 odsek 8 znie: „(8) Riaditeľovi patrí za výkon jeho funkcie mesačná mzda vo výške štvornásobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „priemerná mzda") za kalendárny rok dva roky predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa mesačná mzda poskytuje, zaokrúhlená na celé euro nahor." 11. V § 5 ods. 10 sa za slovo „publicistickej," vkladá slovo „znaleckej,". 12. V § 5 odsek 15 znie: „(15) Minister zdravotníctva môže odvolať riaditeľa aj bez udania dôvodu." 13. V § 5 ods. 16 sa vypúšťajú slová „alebo odseku 15". 14. V § 7 ods. 1 sa slovo „Dvoch" nahrádza slovom „Troch" a za slovom „komory" sa vypúšťa čiarka a slovo „inštitútu". 15. V § 7 ods. 2 prvej vete sa slová „posledných päť rokov" nahrádzajú slovami „posledné tri roky" a vypúšťajú sa slová „ani od neho neprijímala majetkové plnenie alebo nemajetkové plnenie,". 16. V § 9 odsek 11 znie: „(11) Člena dozornej rady môže minister zdravotníctva odvolať z jeho funkcie aj bez udania dôvodu." 17. V § 11 ods. 5 písm. c) sa slová „§ 3 ods. 5 písm. a), b), f), g) a i)" nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 5 písm. a), b), e), f) a h)". 18. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie: „§ 13a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2024 (1) Riaditeľ vymenovaný podľa predpisov účinných do 31. júla 2024 sa považuje za riaditeľa vymenovaného podľa tohto zákona účinného od 1. augusta 2024. (2) Členovia komisie a členovia dozornej rady vymenovaní podľa predpisov účinných do 31. júla 2024 sa považujú za členov komisie a členov dozornej rady vymenovaných podľa tohto zákona účinného od 1. augusta 2024."." Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. Tento článok nadobúda účinnosť 1. augusta 2024, čo sa premietne do článku o účinnosti. V súvislosti s vložením nového článku II sa primerane upraví aj názov zákona. Ďakujem, skončil som. [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Dvořák, nech sa páči. [14:11] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Začnem teda tým procesom, že ako sme sa sem dostali. Je mi ľúto teda, že sme dospeli do tohto, do tohto bodu, pretože my v Progresívnom Slovensku sa vždy snažíme byť konštruktívni. Tento zákon bol pôvodne o tom, že ste opravili, opravovali chybu, ktorá nastala koncom minulého roka. Prakticky ste chceli dávať peniaze, ktoré patria nezávislým inštitúciám v zdravotníctve, chceli ste to napraviť, chceli ste zároveň, aby teda poisťovne nemali problémy s nejakou likviditou, tak chceli ste to rozložiť do viacerých splátok. My sme hovorili po konštruktívnej diskusii naozaj, prišli ste, oželeli sme to, že to bol poslanecký návrh, že ste nešli medzirezortným pripomienkovým konaním. Oželeli sme aj to, že ste urobili viacero chýb, na výbore ste to legislatívno-technicky museli opravovať. V záujme tých nezávislých inštitúcií sme si povedali, že budeme mať konštruktívny postoj, aj na samotnom výbore sa to dá nájsť, ja ako zástupca Progresívneho Slovenska som hlasoval za tento zákon, za tento koaličný zákon, som vám ho podporil. Ale u vás naozaj platí, že vy dokážete dobrú vôľu veľmi rýchlo a veľmi výrazne zneužiť. Teraz k takémuto zákonu prichádza pozmeňovací návrh, ktorý teda ste sa dokonca aj pomýlili, už ste ho dneska raz predniesli v tejto, v tejto, v tomto pléne. Samozrejme, nedali ste nám ho vôbec na zverejnenie, to znamená, že porušili ste rokovací poriadok, a preto ste ho dneska museli prednášať znova. A ja poviem k tomuto zákonu asi, ako ho môžem zhrnúť, že ak by si ho písala nejaká farmafirma alebo súkromná zdravotná poisťovňa, tak by to nevyzeralo absolútne inak. Toto je zákon, vy opäť zasahujete do nezávislosti ďalšej zdravotníckej inštitúcie. Ak by ste, ak by, ja si to predstavujem, je to, ten zákon je úplne takisto napísaný, ak by ste zobrali CV-čko alebo životopis nejakého človeka a podľa neho idete meniť zákon, tak presne takto to vyzerá, presne takto to teraz robíte. Aby sme si trošku vysvetlili, o čo teda ide. Máme v zdravotníctve vytvorenú novú inštitúciu, ktorá tu vznikla od minulej vlády, ktorá je štandardnou v zdravotníckych systémoch, vyspelejších zdravotníckych systémoch. Volá sa to národný inštitút pre technológie, pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, je to také zložité pomenovanie, ale v zásade, čo tento inštitút robí to, je to, že my sme malá krajina, my máme veľmi obmedzený rozpočet na zdravotníctvo, preto si oveľa viac musíme dávať pozor na to, ako tento rozpočet využívame, keď nám prichádzajú napríklad nové lieky, tam je to najlepšie vidieť, to je hlavná agenda toho inštitútu, keď nám prichádzajú nové lieky, ktoré dokážu stáť rádovo stovky tisíc eur alebo milióny eur, tak tento inštitút sa pozerá na to, že či ten, či nemáme už podobný liek v našom systéme dneska, či prinesie a akú pridanú hodnotu ten liek prinesie. Pozerá sa na to, ako ho preplácajú ostatné krajiny v Európskej únii, aby sme, a ako by sme ho mali preplácať my, v akej výške. O to viac je dôležitejšie, aby na čele takéhoto inštitútu stál nezávislý odborník, na ktorého nemá žiadna farmaceutická firma vplyv, na ktorého nemajú poisťovne vplyv, na to, aby sme, aby sme tie peniaze, ktoré máme, a my máme okolo miliardy eur, ktoré napríklad míňame len na lieky v našom zdravotnom systéme. Sme krajinou, keďže máme taký malý zdravotnícky rozpočet, sme krajinou, ktorá dáva naozaj nadproporčne z celkového rozpočtu veľmi veľa, veľmi veľa prostriedkov na tieto lieky. O to viac je v záujme pacientov, aby tie peniaze, ktoré už tam máme, a je ich celkom dosť, tak aby sme ich využívali čo najlepšie, aby tých inovatívnych, tých nových liekov sme mohli kúpiť čo najviac. Ak si pamätáte, rôzne sme tu mali verejné zbierky na rôzne inovatívne lieky, na... mali sme tu rôzne na svalové atrofie a podobné veľmi vzácne diagnózy. Toto boli všetko lieky, ktoré hodnotil tento inštitút, ktorý hovoril, že ako Slovenská republika ich sem musíme dostať a môžeme ich sem dostať, ale za takých a takých podmienok, aby sme takýchto liekov mohli nakúpiť čo najviac, aby sa dostalo k pacientom ich čo najviac. Ja len poviem nejaké štatistiky. Ten národný inštitút, ktorý tu máme, on tu funguje od roku 2021, ak sa nemýlim, zaviedla ho minulá vláda, on funguje za dva milióny eur ročne. Celé jeho fungovanie vyjde dva milióny eur ročne. A tento inštitút nám dokázal už teraz len za jeden rok, za minulý rok ušetriť 110 miliónov eur na liekoch, na tých liekoch, ktoré prichádzali, a ten inštitút povedal, že Slovenská republika musí za ne zaplatiť toľko a toľko, pretože toľko sa platí, o toľko menej v iných krajinách, alebo, alebo využijeme výhodnejšie podmienky, napríklad tzv. zmluvy, také tie utajenejšie, aby sme sa dohodli s far... aby sa Slovenská republika dohodla s farmafirmou a teda tá farmafirma ponúkla zľavu. Ja to opakujem, za dva milióny eur tento inštitút dokázal svoju návratnosť ukázať šesťdesiatnásobne. To znamená, že len za minulý rok, za jeden rok vytvoril návratnosť 110 miliónov eur. A čo vy teraz robíte? A je to, a je to, a ja to poviem, že je to veľmi špecifická oblasť. Hodnotenie zdravotníckych technológií, to je, to je tak špecifická oblasť, ja si dovolím povedať, ako keď máte nejakého jadrového technika v elektrárni. To je naozaj, že tam sa špecializuje málo ľudí a súčasný riaditeľ si dokonca musel tento know-how, ktorý tu má a vďaka čomu sa teda podarilo naozaj že desiatky miliónov, až stovky miliónov eur ušetriť, priniesť zo zahraničia. To je človek, ktorý pracoval naozaj v takej inštitúcii v Rakúsku. A vy teraz ho idete odkrágľovať. Idete ho odkrágľovať, ako ste odkrágľovali zvyšných nominantov, ako ste odkrágľovali napríklad pani Bláhovú z ÚDZS, ako to, ako postupne takto idete všetkými tými úradmi, a dneska teda tu vidíme, že tento odborník, tento úradník na čele, tento, tento, tento nezávislý odborník, prakticky vy hovoríte, že tento človek, ktorý prešiel výberovým konaním, ktorý má naozaj nastavené vysoké kvalifikačné kritériá napríklad v tej nezávislosti, to znamenalo, že človek musel napríklad mať skúsenosti s hodnotením zdravotníckych technológií, nemohol pracovať, nemohol brať peniaze od farmaceutických firiem päť rokov pred tým, ako nastúpil do tohto úradu, musel mať vzdelanie, príslušné vzdelanie, aby toto vedel robiť, tak vy toto všetko meníte. Vy zrazu hovoríte, že skracujete ten čas, kedy nemohol brať peniaze od farmaceutickej firmy ten človek, vy zároveň odstraňujete tú jeho odbornú kvalifikáciu a hovoríte, že vy už tu nechcete odborníka, vy už tu chcete jednoznačne lekára alebo farmaceuta, a vy zároveň hovoríte, že toho človeka môžete bez udania dôvodu odpáliť. A to znamená, že ten človek podľa mňa aj skončí. A ja, a podľa tohto to presne vyzerá tak, jak keď si teraz prebieham tie vaše, tie vaše, ten váš pozmeňovací návrh a tie konkrétne body, ono to naozaj vyzerá tak, že vy zoberiete, vy ste takto zobrali životopis a normálne podľa predlohy toho životopisu toho človeka ste si napísali ten zákon. Ja si dovolím tipnúť, ja, už sa tu hovorí jedno meno a ja si dovolím tipnúť, nechcem nikoho uraziť, ale ani to nemyslím ani voči tomu človeku nejak osobne, ja si dovolím tipnúť a uvádzam to sem na záznam, aby som si to potom skontroloval, keď vy teda budete toho človeka meniť, že či to je on, ja si dovolím tipnúť, že to bude pán Tesař z Unionu, a ja si teda, ja som zvedavý, že či sa to naplní. Tuto som to povedal v tej rozprave, potom sa pozrieme teda, že či to bude ono, taký tip si tu zahráme, teda koleso, že či som trafil ten životopis, alebo ste mali ešte nejaký veľmi podobný životopis. Som na to veľmi zvedavý. Čo to ale aj znamená? Že vysiela to veľmi zlý signál voči všetkým ľuďom, ktorí chcú pracovať pre Slovenskú republiku. Vy si predstavte, že tu sa vytvoril inštitút naozaj na európskej kvalite, ktorý nám šetril desaťnásobky súm, ktorý naozaj tlačil na farmaceutické firmy, ktorý tlačil na všetkých, ktorí sem chceli prísť, a snažil sa získať najmodernejšie lieky za najlepšie ceny pre slovenských pacientov. My sme získali na to odborníka, ktorý pracoval v takejto agentúre v Rakúsku. A teraz aký signál vy vydávate všetkým odborníkom a všetkým úradníkom a všetkým poctivým ľuďom, ktorí chcú pracovať pre Slovenskú republiku a pre slovenských pacientov, týmto, takýmto prístupom k nim? Vy im vlastne hovoríte, že viete čo, zostaňte v zahraničí, nechoďte pracovať pre Slovensko, pretože my vás aj tak vymeníme a keď nebudete poslúchať túto vládu, keď nám nepôjdete po ruke, tak my vás odkrágľujeme. Ja naozaj, je mi veľmi ľúto, že vy dávate takýto signál všetkým odborníkom, všetkým ľuďom, ktorí chcú pracovať pre túto krajinu, ktorí chcú pomáhať pacientom, ktorí ušetrili našim pacientom stovky miliónov eur, tak vy im, vy im ukazujete prakticky stredný prst. Je mi to naozaj veľmi ľúto a chcel by som sa ich zastať v tomto. Je mi to, je mi veľmi ľúto, že ľudia, ktorí sa rozhodnú dávať svoje meno, ktorí, ktorí sa rozhodnú pracovať pre štát, tak prakticky už teraz týmto, týmto krokom im ukazujete, že nie je to úplne žiadané. Naozaj tento zákon vyzerá tak, ako keby si ho napísali farmaceutické firmy alebo súkromné zdravotné poisťovne, vložili ho do rúk ministerke, vložili jej tam aj ten životopis a povedali jej, koho má prijať, a podľa toho meníte zákon. Takto sa záujmy štátu nepresadzujú, takto sa nepresadzujú záujmy slovenských pacientov. A ja vás naozaj prosím, ak to chcete urobiť, ak chcete nejak meniť kritériá, nerobte to opäť prílepkami, nerobte to nesúvisiacimi zákonmi, nerobte to takto babrácky, neukazujte prostredník všetkým ľuďom, ktorí chcú našej republike, našim pacientom pomáhať, urobte to štandardne a tento pozmeňovák, prosím, stiahnite. Ďakujem. (Potlesk.) [14:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Szalay, nech sa páči. [14:21] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ctené plénum, ja by som nadviazal na svojho predrečníka, ani som sa neprihlásil s faktickou poznámkou, aby som mohol plynule prejsť k téme, ktorú tu riešime. Prvá je tá formálna zložka a tu by som veľmi chcel apelovať na všetkých členov tejto snemovne, toto je typický prílepok, ktorý je naozaj drzosťou, pretože včera sme mali zdravotnícky výbor, kde sme tento zákon preberali a pán poslanec sa mohol postaviť a tento pozmeňujúci návrh navrhnúť v zdravotníckom výbore, kde sme o ňom mohli diskutovať. Ale nie, prezentoval sa tu pokútnym spôsobom v pléne bez toho, aby k tomu bola akákoľvek diskusia. A toto považujem za nehoráznosť a drzosť. Naozaj takýmto spôsobom som si nepredstavoval novú politickú kultúru v tejto snemovni, ktorú dnes už bývalý predseda parlamentu avizoval. Takto sa to, ako hovorí klasik, do psej matere, nerobí. Tie zákony sa nemajú meniť takýmto spôsobom. Toto je prílepok, ktorý naozaj vecne nesúvisí s pôvodným návrhom pána poslanca Baláža, ktorý riešil chybu pri skladaní rozpočtu a pri prideľovaní peňazí do, pre štyri štátne inštitúcie. Namiesto toho, aby sme tu riešili jednostránkový zákon, tak tu riešime prílepok, ktorý rie... ktorým si niekto ide vybavovať účty so šéfom NIHO agentúry, HT agentúry, ktorá má strážiť efektivitu používania peňazí v zdravotníctve. Čiže to je že formálna zložka prílepok, takýmto spôsobom, prosím vás pekne, nie. Bol by som veľmi rád, keby ste toto stiahli, keby to išlo normálnym legislatívnym procesom a keby ste to, priatelia z vládnej koalície, nepodporili tento, túto tému z dielne HLAS-u. Pokiaľ teda hovoríme o konkrétnom znení tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je podľa mňa dlhší ako samotný pôvodný návrh zákona od pána doktora Baláža, Oskar tu viaceré, Oskar Dvořák tu už viaceré veci spomenul, ja si ich ešte raz niektoré z nich, sa pri nich prizastavím. Siedmy novelizačný bod hovorí, že novým šéfom NIHO má byť človek, ktorý má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v študijnom odbore všeobecné lekárstvo alebo farmácia. Prosím pekne, prečo nie? Nech má. Ale poďme si pozrieť, aké je súčasné znenie tohto, tohto zákona, ktoré v § 5 ods. 5 písm. c) hovorí, že riaditeľom môže byť ten, kto má vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa v oblasti medicíny, farmácie, verejného zdravotníctva, prírodných vied, matematiky, ekonómie, práva, etiky alebo spoločenských vied. Ak hľadáme najlepšieho človeka, neviem, prečo si odpaľujeme možnosť vymenovať do tejto funkcie iného človeka, ako je len lekár alebo, alebo farmaceut. Ďalší bod. V § 5 ods. 5, teda ôsmy novelizačný bod v tomto pozmeňováku hovorí, že má najmenej päťročnú prax ten riaditeľ NIHO, najmenej päťročnú prax v oblasti medicíny alebo farmácie. Doteraz bolo znenie, má najmenej päťročnú prax v oblasti hodnotenia zdravotníckych technológií. A to je dosť veľký rozdiel, pretože táto inštitúcia má hodnotiť zdravotnícke technológie a v tejto chvíli riaditeľom môže byť ktokoľvek, akýkoľvek lekár alebo lekárnik, ktorého len tak stretnete na ulici a päť rokov robil, robil tú, robil tú funkciu. Nerozumiem, prečo sme tuná opäť zmenili, zmenili alebo prečo sa navrhuje táto zmena. V dôvodovej správe sú k tomu také veľmi nabubralé slová, ktoré ale nemajú žiaden obsah. Jedna jediná zmena v celom tomto, v tomto pozmeňovacom návrhu sa u mňa stretla s pochopením a so súhlasom, a to je deviaty novelizačný bod, kde doteraz v zákone bol podľa mňa absolútne diskriminačne napísaný paragraf, že riaditeľom môže byť, riaditeľom môže byť len človek, ktorý predtým robil v štátnej zdravotnej poisťovni, nie však v súkromnej zdravotnej poisťovni. Ak je pravdou to, čo povedal Oskar Dvořák, že tým novým riaditeľom má byť pán Tomáš Tesař, ktorý pracuje v súkromnej poisťovni Union, tak rozumiem, prečo je to tu napísané, nič menej s takouto zmenou súhlasím vzhľadom na to, že doterajšie znenie tohto zákona bolo, bolo diskriminačné. No, ale poďme k tým najdôležitejším veciam. Národný inštitút pre hodnotenie technológií mal byť v prvom rade nezávislou inštitúciou. Tento, tento orgán mal byť nezávislý, je to napísané v dôvodovej správe k pôvodnému zákonu, teraz som si ju veľmi podrobne prečítal. Slovíčko nezávislý sa tam vyskytuje asi dvadsať alebo tridsaťkrát v tej dôvodovke. Tá nezávislosť je dôležitá, my potrebujeme v zdravotníctve nezávislé inštitúcie, a novelizačné body na druhej strane tohto papiera, ktoré predložil pán kolega Svoboda, idú v čelnom protismere, teda proti nezávislosti. Minister zdravotníctva môže odvolať riaditeľa aj bez udania dôvodu. Prečo? Prečo bez udania dôvodu? Prečo nemôžeme povedať napriamo, že tento človek nerobí svoju prácu dobre, nedodáva výsledky, je, ja neviem, skorumpovaný alebo niečo podobné. Prečo nepomenujeme dôvod, pre ktorý ho chceme odvolať? No lebo holt pán Staňák v NIHO asi neurobil ešte žiadnu chybu, kvôli ktorej by sme ho mali odvolať, ale nie je to náš človek, takže ho treba zmeniť. Rovnako je tu možnosť, člena dozornej rady môže minister zdravotníctva odvolať z funkcie bez udania dôvodu. Doteraz tam bolo, že ak si neplní svoje povinnosti, ale teraz, ak si ich aj plní, ak je aj poslušný a robí to, čo má, nie, môže byť odvolaný. A ministerstvo si zväčšuje svoju právomoc v tom, aby malo viac meno... ministerstvom menovaných ľudí v tých orgánoch, ktoré majú čo povedať do fungovania tejto inštitúcie. Keď sa hovorilo ešte pred voľbami 2020, že by bolo dobré zriadiť HTA agentúru na Slovensku, bol som skeptický. Ľudí, ktorí by dokázali takúto agentúru naplniť svojím odborným potenciálom, nie je veľa, nakoniec sme aj toho šéfa museli hľadať v zahraničí, mal som obavy, že to bude náročné vybudovať, a najmä že to bude náročné udržať v politickom prostredí, aké máme na Slovensku, v tej nezávislej rovine. Mrzí ma, že ani nie po troch rokoch fungovania inštitútu sme sa dostali do situácie, kde sa moje obavy potvrdili, a som veľmi, úprimne hovorím, veľmi sklamaný, pán kolega Svoboda, že ste sa pod toto podpísali, že ste prevzali túto nepríjemnú úlohu predkladať takýto pozmeňujúci návrh, lebo toto nie je dobrý návrh. Toto je návrh, ktorým bez udania dôvodu, bez akéhokoľvek vysvetlenia ideme odvolávať šéfa NIHO. Nijaký iný dôvod tu nie je, a dokonca nerozumiem, prečo to musí ísť takýmto zrýchleným konaním, pozmeňovákom v druhom čítaní v pléne, ani len nie na výbore, v pléne. Je to škodlivá vec, slovenské zdravotníctvo to oľutuje, a to nemám voči pánovi Tesařovi žiadnu osobnú výhradu, ale myslím si, že ani jeho pôsobenie na tom úrade nebude môcť byť úplne slobodné a nezávislé, pretože na základe tohto pozmeňováku aj jeho dni môžu byť za 24 hodín spočítané v okamihu, keď neprijme rozhodnutie, ktoré sa bude niekomu nepáčiť, a niekto, kto vyvolá potom tlak na ministerstvo, aby ho odvolali. Chcem vás preto ešte raz, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať, aby ste tento pozmeňujúci návrh nepodporili, prípadne pán kolega Svoboda aby ho prípadne stiahol, aby ste tento pozmeňujúci návrh nepodporili, pretože škodí slovenskému zdravotníctvu. Ďakujem. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Dvořák, nech sa páči. [14:34] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Tomáš, za vystúpenie. Ja s tebou súhlasím a chcel by som možno aj apelovať na kolegu Svobodu, že nemusí naozaj, rovnako ako si ty apeloval, že nemusí naozaj zobrať každú hlúposť, ktorá príde z ministerstva spod pazuchy, a sem ju predkladať takýmto spôsobom. A chcem apelovať aj z toho pohľadu, že vy ste si tu schvaľovali programové vyhlásenie vlády, to nebol náš záväzok, to bol váš záväzok, pod ktorý ste sa podpísali všetci koaličníci svojimi podpismi, a v tom, v tom programovom vyhlásení vlády máte takú jednu vetičku hneď v prvých odstavcoch, ktorá hovorí, že táto vláda sa bude usilovať o to, aby odpolitizovala a viedla tento rezort čisto apoliticky a odborne. Tak ja neviem, skúste sa vy nad tým zamyslieť, nad tou vetou, či ju týmto pozmeňovacím návrhom napĺňate, alebo nie, lebo to naozaj, ako to povedal dobre Tomáš, toto nie je nič osobné, či už to bude pán Tesař, alebo to bude niekto iný, ako sa to šepká v kuloároch, tak ani ten ďalší človek, ktorý tam príde, touto zmenou mu neumožníte robiť si svoju robotu odborne, apoliticky a nezávislo, pretože ten bude zaviazaný a bude nad ním visieť ten Damoklov meč, že ho každú chvíľku môže ministerka odvolať. Takto sa ten štát nemá riadiť, takto sa to nemá robiť, takto sa nemá robiť legislatíva, a hlavne sa spreneverujete svojim vlastným slovám, ktoré ste občanom a pacientom sľúbili sami, že budete dbať na nezávislosť a odpolitizovanie tohto sektora. Idete úplne opačným smerom! [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktickú, pán poslanec Szalay, nech sa páči. [14:34] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Oskar, za tvoju reakciu. Ja ten príbeh by som doplnil takou analógiou, lebo nie je to, samozrejme po prvýkrát, keď sa mení nezávislosť nejakého regulačného úradu v zdravotníctve, a ten príbeh som používal, keď sa tu plánovalo odvolanie pani Renáty Bláhovej. Ten príbeh sa volá Richard Demovič, ktorý sa stal šéfom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2006 na základe toho, že sa najprv zmenil zákon a zrušila sa nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následne prišiel pán Ján Gajdoš o svoju funkciu a vláda získala možnosť bez udania dôvodu kedykoľvek odvolať šéfa úradu. Šéfom úradu sa stal vtedy zakladajúci člen strany SMER – sociálna demokracia Richard Demovič, jeden z prvých zakladajúcich členov, neviem, má legitimáciu s číslom, ja neviem, 10 alebo 17 alebo koľko, a on takisto nepoznal dňa ani hodiny, dokedy bude vo funkcii, a tým pádom stratil svoju nezávislosť a slobodu v rozhodovaní a výsledkom bolo, že keď krachovala Európska zdravotná poisťovňa, poisťovňa, ktorá patrila finančnej skupine J&T, ktorá bola blízka strane SMER v tom čase, tak nekonal. A výsledkom boli škody, ktoré boli spôsobené krachom EZP-čky, pretože Demovič sa bál. Čo keď zasiahne proti oligarchom, ktorí sú kamaráti vlády, ktorá ma môže kedykoľvek odvolať? Toto sa môže stať komukoľvek v súčasnosti, kto sa podujme na to, že vezme tú funkciu šéfa NIHO po tom, čo odvolajú pána Staňáka na základe tohto zákona. Čiže nie je to nič nové a vravím, máme na Slovensku precedens, NIHO stráca nezávislosť. Ďakujem. [14:34] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší vystúpi pán poslanec Marek Krajčí. Nech sa páči. [14:34] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, tak my, keď sme v roku 2020 nastúpili na rezort, tak mali sme, samozrejme, veľké plány. Napriek tomu, že tu bola pandémia, jeden z tých plánov bol, aby naši pacienti sa dostali tak ako v okolitých krajinách k účinnej inovatívnej liečbe, zaostávali sme výrazným spôsobom za Českom, Maďarskom, Poľskom. A, samozrejme, dostať tieto lieky do kategorizácie, ale tak, aby tá kategorizácia bola čo najlepšia, aby to boli ceny, ktoré za tieto lieky budeme platiť naozaj tie, ktoré si na jednej strane môžeme dovoliť a na druhej strane budú, budú relevantné vzhľadom na to, čo ten liek so svojou účinnosťou pre pacienta poskytuje. K tomu bolo dôležité založiť agentúru HTA, preto jednu z prvých vecí, ktoré sme začali robiť, bolo, že sme sa podujali na založenie takejto agentúry. NIHO bola vytvorená ako nezávislá agentúra na hodnotenie zdravotníckych technológií a, samozrejme, najmä týchto drahých liekov. Slovensko dlhodobo nemalo takúto agentúru, hoci to už bol štandard v zahraničí a po jeho vzniku volali odborníci dlhodobo. A vďaka tejto agentúre sme sa aj stali súčasťou tej európskej siete EUnetHTA, teda začali sme si vymieňať informácie s ďalšími takýmito agentúrami v Európe, ktoré nám pomáhajú tlačiť na farmafirmy tak, aby tie ceny, za ktoré ony budú ponúkať tie lieky u nás na Slovensku cez MEA zmluvy, čo bol potom druhý krok tej reformy, ktorú sme mali, ktorú sa nám tiež podarilo presadiť, že cez MEA zmluvy sme dokázali naozaj tie lieky získať pre našich pacientov z nášho verejného zdravotného poistenia oveľa, oveľa skôr. Pre to, aby sme takéto niečo mohli dokázať, sme, áno, potrebovali jednoznačne expertízu zo zahraničia a v tejto expertíze nám výrazne pomohol náš občan, ktorý už dlhé roky, no, dlhé roky, viaceré roky pracoval v rakúskej agentúre, súčasný riaditeľ, ktorý, áno, prešiel normálnym výberovým konaním na túto agentúru, Michal Staňák, ktorý v prvých rokoch túto agentúru vybudoval a následne potom, ako sme schválili tu v parlamente zákon, bol potom aj, riadnym výberovým konaním sa stal riaditeľom tohto inštitútu. Ten zákon, ktorý sa pripravoval nejaký čas, najmä počas toho prvého roku, ja keď som ešte bol minister, vtedy som ho už dával na gremiálnu poradu, už bol podpísaný, aby potom prešiel aj parlamentom, čo sa podarilo aj relatívne rýchlo prejsť. Bol písaný tak, ako sme sľúbili občanom tejto krajiny, že chceme, aby takéto veci zastávali odborníci a aby systém, ktorý takíto ľudia, alebo teda požiadavky, ktoré takíto ľudia musia splniť, sú požiadavky najmä odborné a budú garantovať ich nezávislosť. Teda že keď urobia nejaké zložité, vážne rozhodnutie aj voči nejakej farmafirme a tak ďalej, aby nemohli byť odvolaný obyčajným rozhodnutím ministra. A to presne vy teraz idete urobiť, že tento človek bude absolútnym spôsobom závislý od svojvôle ministra, ktorý ho môže kedykoľvek odvolať, a, samozrejme, tým pádom pochovávate nezávislosť tejto agentúry absolútnym spôsobom bez akýchkoľvek obáv a debát. Je to, je to niečo strašné! Všetky tie štandardy, o ktorých sme snívali, ktoré sme sa snažili nastaviť, takýmto jednoduchým pozmeňovákom, pozmeňovákom, ktorý ste nemali odvahu predložiť ani len na výbore, ale, a pravdepodobne ste dúfali, že dnes ráno bez toho, aby si to niekto všimol, sa to tu prečíta a o jedenástej to už malo platiť. Takže pozmeňovák prečítaný ráno v pléne a o jedenástej sa mal odhlasovať, čistá robota. Malo to byť hotové, pán Staňák má ísť dole a ovládame, ovládneme politicky ďalšiu nezávislú agentúru, ktorá nám ušetrila, ako bolo povedané, obrovské zdroje. NIHO má aktuálne 27 zamestnancov, jeho fungovanie, ako bolo hovorené, nás stojí menej ako dva milióny ročne. Podľa výročnej správy činnosti NIHO v prvý rok fungovania v roku 2022 viedla k uvoľneniu 55 miliónov eur v zdravotníctve a za minulý rok 2023 k úspore viac ako 110 miliónov eur, čo je vyše 60-násobná návratnosť pre štát. Pacienti sa ku novým liekom dostanú, len štát za ich platí menej, a tak si ich môžeme dovoliť viac. NIHO prinieslo transparentnosť do systému, hodnotenia si na ich stránke môže prečítať každý. Sú to rozsiahle dokumenty, ktoré často majú okolo sto strán a podrobne hodnotenia nových liekov kvalifikujú v medzinárodnom štandarde. NIHO doteraz publikoval cez 80 takýchto hodnotení všetkých náklado... nákladných liekov, ktoré vstupujú do kategorizácie. Čo treba povedať, napriek tomu, že sa zdá, že NIHO rozhoduje o tom, či daný liek bude, alebo nebude kategorizovaný, tak si treba uvedomiť, že táto právomoc je stále na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, a teda NIHO v tomto prípade má len veľmi silný odborný rámec, ktoré, samozrejme, ministerstvo musí vedieť zdôvodniť, pokiaľ sa rozhodne proti rozhodnutiam NIHO nejakým spôsobom zakročiť alebo ho neakceptovať. Takže z tohto pohľadu je ďalší z dôvodov, prečo si myslím, že súčasné vedenie NIHO, nemuseli ste sa ho tak veľmi báť, stačilo mať lepších odborníkov, ktorí budú vedieť voči ich rozhodnutiam, ktoré vydajú a ktoré sú transparentne zverejnené, dať iné návrhy a tak či tak sa mohli veci diať podľa toho, ako možno si niekto si myslí, že sa nedejú správne. Samozrejme, tá diskusia je vždy, vždy vítaná. Ja som sa rozprával s niektorými farmaceutickými firmami a musím povedať, že NIHO im ležalo v žalúdku. Ja som povedal, však pozrite sa, diskusii sa tu nikto ako nebráni, keď máte nejaké pocity, že v niektorých prípadoch to niekto preháňa alebo jeho názory sú niečo neopodstatnené, tak môžme sa o tom baviť, však sa poďme o tom odborne rozprávať, aby mali sme tu na Slovensku všetky lieky, ktoré náš pacient má mať a aby NIHO nebolo nejakou prekážkou. Samozrejme, môj názor, ako aj názor mojich kolegov je ten, že NIHO v tomto smere urobil obrovskú robotu a bez jeho odbornej analýzy by sme ťažko mohli hovoriť o tých úsporách a, samozrejme, aj púšťať lieky do systému cez systém uzavretých neverejných zmlúv v MEA, ktoré sú nevyhnutné, aby farmaceutické firmy dali obrovské zľavy, bez NIHO by fungovať nemohlo dobre. Takisto títo páni v NIHO so svojím šéfom, ale aj tí naozaj, ďalší kolektív, ktorý tam pracuje, reprezentujú Slovensko aj na medzinárodných štruktúrach, nadväzujú cezhraničné spolupráce, ako som už spomenul, najmä v rámci Európy, a tým pádom súčasťou poradného výboru NIHO sú priamo súčasní aj top zahraniční experti v danej oblasti s dlhoročnými skúsenosťami. Tiež si treba uvedomiť, že skôr, ako tu bolo NIHO, do nášho systému kategorizácie častokrát vstupovali lieky, ktoré nemali tú účinnosť, veľmi predražené a v podstate aj zbytočné. A to, že sme potrebovali urobiť systém vstupovaní, kategorizovaní nových inovatívnych liekov, tak to bolo nevyhnutné a toto NIHO zabezpečovalo. Takže ja len chcem sa pridať aj k ostatným členom opozície, že takýmto spôsobom likvidovať ďalší nezávislý úrad, to je, to je naozaj obrovská škoda. A ja rozumiem, že ste to chceli spraviť potichu, neviem, do akej miery sa nám podarí ešte na toto upozorniť, ale, ale takto sa to naozaj nerobí. A ja si dokonca aj myslím vnútorne, že viacerí z vás, ktorí tu sedíte, sa na to nepozeráte s veľkým porozumením a možno, snáď, ako tu hovorili aj moji kolegovia, že by, že by ste len predsa povedali, že nie, neurobme to takto a skúsme to spraviť tak, ako sa to urobiť má. Aspoň ten proces keby ste teda zmenili a neurobili takýto naozaj prílepok, ktorý je absolútne na hrane akýchkoľvek legislatívnych možností, ktoré, ktoré máte, keď už teda chcete niekoho odvolať alebo meniť spôsob nastavenia nejakých inštitúcií. Takže prepáčte, ale aj ja som veľmi sklamaný z toho, akým spôsobom to robíte a čo sa opäť ide diať. A chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým tým, ktorí NIHO zakladali, a jeho riaditeľovi, že boli ochotní odísť naozaj aj zo zahraničia, aby pomohli Slovensku a naštartovali nás aj v ceste získavania nových inovatívnych liekov na tú správnu európsku cestu a vďaka nim môžme sa tešiť aj z tej liekovej reformy, ktorú sme tu za posledné roky mali zavedenú. Ďakujem pekne. [14:44] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave vymazať rámček [14:44] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou, nech sa páči. [14:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Stratégia vládnej koalície a filozofia pri predkladaní vládnych zákonov je pre Slovensko zničujúca. Dostávame skrátené legislatívne konanie a prílepky, v ktorých vládna koalícia rieši politickú moc všade, všade. V zdravotníctve viac ako inde by mali byť na svojich miestach odborníci a mne naozaj je veľmi ťažké pozerať sa na dvoch lekárov, ktorí sedeli vedľa teba a počúvali nielen tvoj, ale všetkých predrečníkov v rozprave. A je to smutné, že práve zdravotníctvo, ktoré by malo byť etalónom čestnosti a spravodlivosti, je jedným z tých, ktoré si táto vládna koalícia privatizuje a robí si z toho trhací kalendárik. To, že sa dosadzujú na všetky vládne funkcie, na všetky úradnícke miesta ľudia, ktorí sú zaviazaní vládnej koalícii, ktorí sú blízki vládnej koalícii, je strašné, ale toto, čo sa robí v zdravotníctve a ide sa robiť v zdravotníctve, je pre Slovensko zdrvujúce, je to nechutné, je to odporné. A lekári, ktorí majú Hippokratovu prísahu, ktorí by mali vedieť o tom, čo je česť, čo je morálka, ako správne by sa malo liečiť, ako správne by sa malo v zdravotníctve postupovať, tak teraz predkladajú zákon alebo prílepok, v ktorom sa ide spolitizovať funkcia, vysokopostavená funkcia, ktorú má zastávať odborník. Slovensko je naozaj na ceste do pekla, do pekla, ktoré sa volá vládna koalícia SMER, SNS a HLAS! [14:46] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí s reakciou. [14:51] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len dúfam, ale, ale myslím si, že sa mýlim, že ten ďalší nominant tejto moci bude zastávať tú pozíciu tak, aby sa nerobili cez jeho rozhodnutia ďalšie kšefty a biznisy s liekmi, ako to tu bolo predtým, a že bude prispievať k tomu, že do nášho systému budú vstupovať drahé a neúčinné lieky. Ale veľmi-veľmi sa obávam, že aj toto rozhodnutie k tomu smeruje, pretože to, ako to robili títo ľudia, ktorí tam doteraz boli, tak naozaj odborne im sotva niekto niečo mohol vytknúť. A meniť odborníkov, ktorí majú výborné vzťahy s týmito agentúrami, ktorí vedia, ako sa technológie hodnotia, ako sa hodnotí účinnosť liekov, naozaj takých odborníkov je extrémne málo a jak to bude len politický nominant, však uvidíme, tak je úplne evidentné, že tú svoju pozíciu nebude vedieť adekvátne zastávať a bude to opäť len o kšeftoch s farmaceutickými firmami a o ziskoch pre kadekoho a pacient, žiaľ, sa nedostane ku kvalitným liekom a keď sa aj dostane, tak zbytočne veľa za to budeme platiť. Žiaľ, žiaľ, žiaľ. [14:51] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší v poradí by mal byť pán poslanec Stachura, ktorého ale nevidím v sále, čo znamená, že sme vyčerpali aj ústne prihlásených a vyhlasujem túto rozpravu za skončenú a pýtam sa, či navrhovateľ pán poslanec alebo pán spravodajca, ani jeden z nich už si nepraje zaujať k nej stanovisko, ale poprosím pána spravodajcu, aby nám oznámil termín hlasovania, ja predpokladám, že je to dnes už o sedemnástej, áno? Takže môžme prerušiť rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov pána poslanca Danka, Huliaka, pani poslankyne Kramplovej a pána poslanca Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač č. 248. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpiso v, tlač 248.) Poprosím pána poslanca Lučanského alebo niekoho z navrhovateľov, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a niekoho, alebo ideálne spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani Laššákovú, ktorú tu ale nevidím, alebo iného povereného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Musíme ešte chvíľu počkať na zástupcu výboru pre sociálne veci buď pani poslankyňu Ľubicu Laššákovú, alebo niekoho iného. (Krátka pauza.) Takže môžme pokračovať. Do rozpravy bol prihlásený, alebo teda je prihlásený pán poslanec Hlina do ústnej, avšak ho nevidím v sále, tým pádom asi vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať, či k nej ešte chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie. Pani spravodajkyňa? Ešte by som vás poprosil, aby ste oznámili termín hlasovania o tomto návrhu zákona. [14:52] Dagmar Kramplová – Vystúpenie v rozprave Hlasovanie dnes o sedemnástej. ----------------------------------------- [14:52] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem vám veľmi pekne. Čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ideme ďalej, menovite k prvému čítaniu o návrhu pána poslanca Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2022 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 319, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 313. Takže dávam slovo poslancovi Samuelovi Migaľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov , tlač 319.) [14:52] Samuel Migaľ – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si Národnej rade predložiť tento môj poslanecký návrh poslanca Samuela Migaľa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom... pardon, zákon o Horskej záchrannej službe. Poprosím ešte o strpenie, len si tu... (Krátka pauza.) Sekundičku, len poplietli sa mi trošku podklady, tak kvôli tomu. (Krátka pauza.) Tak ospravedlňujem sa ešte raz za zdržanie, ale musel som si tu urobiť v tomto trošku poriadok. Čiže predkladám túto novelu zákona. Hlavným dôvodom novelizácie tejto, tejto novelizácie sú zmeny v zákone o integrovanom systéme a tým druhým je reagovať na prax, nejednoznačnosť v označení a možnej zámeny horskej služby a Horskej záchrannej služby. Chcel by som kolegyne a kolegov poprosiť, aby sme mohli problematiku Horskej záchrannej služby, na ňu nazerať v kontexte fungovania a praxe. Historicky totiž dochádza ku zámene dobrovoľnej a profesionálnej záchrannej služby a v niektorých prípadoch až ku zneužívaniu značky. V praxi sme sa stretli s prípadmi, keď existujúci text zákona napr. pracuje s pojmom horská služba, čo však je všeobecné označenie a žiadnym spôsobom neoznačuje toho, kto reálne takúto činnosť vykonáva, prípadne je na ňu spôsobilý. Zároveň však prichádza ku nejednoznačnosti, keď sa človek, ktorý sa označuje za horskú službu, zaštiťuje napr. výnimkami na vstup do oblasti, kde nie je napr. možné používať motorové vozidlo. Cieľom je teda jednoznačne oddeliť tých, ktorí vykonávajú záchrannú činnosť, od tých, ktorí iba využívajú, alebo možno zneužívajú toto označenie. Dôležité však je jednoznačne povedať, že táto zmena žiadnym spôsobom nespôsobí komplikácie pri výkone záchrannej služby, prípadne tréningu dobrovoľníkov. Zákon totiž zavádza dva inštitúty, jedným je možnosť využívať označenie Horská záchranná služba tým, ktorí budú mať zmluvný vzťah s profesionálmi alebo inštitútom štátom zriadenej asociácie horských záchranárov, ktorá umožní realizáciu tréningu a výcviku aj pre dobrovoľných záchranárov. Vznik tejto asociácie bude ďalším míľnikom pre transparentnosť fungovania záchranárov. Dnes to na Slovensku funguje v režime profesného občianskeho združenia, ktoré nemá oporu v zákone. Asociácia horských záchranárov tak bude stavovskou organizáciou, ktorá bude združovať na dobrovoľnej báze profesionálov aj dobrovoľníkov. Dozerať bude aj na to, aby jej členovia či záujemcovia o štatút dobrovoľných záchranárov mali odbornú spôsobilosť a mohli teda vykonávať ako tréning, tak aj záchranu a byť koordinovaní cez integrovaný záchranný systém. Problémom totiž je nevykonateľnosť minuloročného zákona o integrovanom záchrannom systéme. Ten požaduje odbornú spôsobilosť aj pre dobrovoľných záchranárov, čo je veľmi dôležité, no nehovorí o tom, ako ju získať, resp. aký rozsah spôsobilosti musia horskí záchranári mať. Dnešná situácia teoreticky totiž umožňuje, že záchranu môžu vykonávať aj ľudia, ktorí nemajú ani len kurz prvej pomoci. Naopak však treba povedať, že nie každý horský záchranár potrebuje výcvik a schopnosti ako profesionál, ktorý pôsobí v zákonom vymedzených oblastiach. Navyše tí, ktorí v nich v minulosti pôsobili a majú zmluvu s Horskou záchrannou službou, tieto schopnosti musia mať aj dnes. Chceme umožniť, aby napr. dobrovoľní záchranári, ktorí pôsobia povedzme v Zádielskej doline, mali možnosť urobiť si jednoduchšiu odbornú spôsobilosť a získať možnosť či už výcviku, alebo samotnej záchrany v tejto oblasti. Verím, že táto možnosť stransparentní fungovanie Horskej záchrannej služby v záujme pre turistov a návštevníkov prírody. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrhom sa upravuje aj použitie finančných prostriedkov získaných za výkon záchrannej činnosti, ich použitie je viazané na rozpočtový rok. Reklasifikovanie týchto prostriedkov na prostriedky podľa § 22 ods. 4 zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy by umožnilo Horskej záchrannej službe toto efektívnejšie realizovanie výdavkov. Návrhom sa ďalej upravia pravidlá registrácie a členstva v Národnej asociácii horských vodcov Slovenskej republiky a zakotví sa disciplinárna právomoc k osobám vykonávajúcim horskú vodcovskú činnosť. Zároveň sa rozširuje aj rozsah vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách a podmienky vykonávania horskej vodcovskej činnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, rovnako tak nebude mať vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona tiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona rovnako nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Poprosím vás teda o podporu tohto môjho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [14:55] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz by som dal slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Branislavovi Becíkovi, nech sa páči. [15:01] Branislav Becík – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 231, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 223 z 3. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 99 zo 6. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 35 z 11. júna 2024 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny s návrhom zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku... (K spravodajcovi pristúpil iný poslanec a krátko sa s ním rozprával mimo mikrofónu. Spravodajca sa obrátil na predsedajúceho a nakrátko odišiel od rečníckeho pultu.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Poprosím vás zastaviť čas pánovi spravodajcovi. Becík, Branislav, poslanec NR SR Predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej a záchrannej službe v znení neskorších predpisov, tlač 319. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informatívnu správu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedených v návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [15:01] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku a chcem sa spýtať, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ, pán poslanec Migaľ? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A nasleduje teraz prvé čítanie návrhu zákona poslanca Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Je to parlamentná tlač 320 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie č. 314. Dávam teraz slovo poslancovi Migaľovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov , tlač 320.) [15:06] Samuel Migaľ – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si Národnej rade predložiť tento môj poslanecký návrh poslanca Samuela Migaľa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je nanovo upraviť nároky na poskytnutie rovnošaty a jej súčastí podľa § 33 zákona. Nové znenie tohto paragrafu sa navrhuje z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov hasičov aj policajtov s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod ministerstvo vnútra, teda rovnaký ústredný orgán štátnej správy. Aj preto je dorovnávanie nárokov žiaduce. Treba zdôrazniť, že navrhovanie, navrhovaná právna úprava reaguje aj na infláciu v uplynulých rokoch, v dôsledku ktorej sa hodnota niektorých súčastí rovnošaty zdvojnásobila. Návrh zákona najmä zvyšuje percentuálne nároky príslušníkov Hasičského a záchranného zboru týkajúce sa nárokov na poskytnutie rovnošaty a jej súčastí a navrhujú sa aj ďalšie úpravy týchto nárokov podľa vzoru zákona o Policajnom zbore. Návrhom sa ďalej spresňuje výpočet priemerného týždenného služobného času príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. Z tohto dôvodu sa navrhuje vymedziť, že čas výkonu štátnej služby v jednotlivých týždňoch je možné v období šiestich mesiacov spriemerovať, pričom vypočítaný priemerný týždenný služobný čas vrátane štátnej služby, nadčas nesmie prekročiť v období šiestich mesiacov 48 hodín. V rámci tohto obdobia je potrebné určiť časy, ktoré sú časmi vykonávania štátnej služby a ktoré sú časmi odpočinku. Navrhovaná zmena vymedzuje, ktoré časy sa ešte posudzujú ako vykonávanie štátnej služby. Ide o časy, kedy je neprítomnosť príslušníka ospravedlnená a nemusí si absenciu výkonu štátnej služby nahrádzať. Pre výpočet priemerného týždenného služobného času je však rozhodujúce, že príslušník v určitom čase vykonáva štátnu službu, plní úlohy Hasičského a záchranného zboru alebo horskej služby podľa pokynov služobného úradu a je k dispozícii služobnému úradu. Podľa týchto pôvodných kritérií niektoré časy nebolo možné posudzovať ako vykonávanie štátnej služby, pretože príslušník v týchto časoch nevykonáva štátnu službu, neplní úlohy Hasičského a záchranného zboru alebo Horskej záchrannej služby podľa pokynov služobného úradu a nie je k dispozícii služobnému úradu. V navrhovanom § 97 ods. 3 preto bolo potrebné určité časy na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času negatívne vymedziť. To znamená, že sa tieto časy na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času neposudzujú ako výkon štátnej služby. Znamená to, že sa tieto časy budú považovať za čas odpočinku. V prípade schválenia tohto zákona čas čerpania dovolenky nebude možné zarátať do výpočtu priemerného týždenného služobného času v období šiestich mesiacov a to z dôvodu, aby sa nezvyšoval služobný čas, ktorý by tieto časy kompenzoval. Návrh zákona bude mať vplyv na... nebude... návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a služby verejnej správy pre občana. Vplyvy na rozpočet verejnej správy sú vyčíslené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, rovnako tak zákonmi s právom Európskej únie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím vás o podporu tohto môjho poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne, skončil som. [15:06] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a dávam teraz slovo pánovi poslancovi Bartekovi ako spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči. [15:10] Michal Bartek Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku a chcem sa preto spýtať, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej ešte zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán spravodajca? Nie. V tom prípade prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda zákon o publikáciách. Je to tlač 344, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 344. A pán Lučanský má teraz slovo, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) , tlač 344.] [15:10] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu ===== [15:13] Adam Lučanský – Vystúpenie Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona opätovne zavádza inštitút právo na opravu. Tento inštitút bol pôvodne súčasťou zrušeného zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právo na opravu nahrádza v súčasnosti platný inštitút právo na vyjadrenie. Jeho opätovné zavedenie do legislatívy je odpoveďou na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu s cieľom posilnenia ochrany osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými a neúplnými informáciami uvedenými v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch. Inštitút práva na opravu vychádza z doterajšej právnej úpravy, avšak predloženým návrhom zákona sa posilňujú atribúty a podmienky uplatnenia tohto inštitútu. Podľa návrhu zákona je predmetom práva na opravu nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Návrh zákona upravuje podmienky, za ktorých môže fyzická a právnická osoba žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia zasahujúcej do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby. Oproti doterajšej právnej úprave sa upravuje lehota na podanie žiadosti o uverejnenie opravy, a to na osem dní od uverejnenia nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia. Návrhom zákona sa skracuje lehota na zverejnenie opravy, ktorú musí vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra zverejniť bezodkladne, najneskôr do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v inej primeranej lehote, ktorá zodpovedá periodicite vydávania periodickej publikácie a ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa doručenia žiadosti na opravu. V navrhovanej úprave práva na opravu sa ponecháva možnosť domáhať sa realizácie tohto práva na súde a to v prípade, ak vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra neuverejnila opravu vôbec, alebo ak nedodržiava niektorú z podmienok na jej uverejnenie. Dotknutá osoba si v tomto prípade bude môcť zároveň na súde uplatniť aj právo na primeranú peňažnú náhradu. V prípade súdneho konania bude mať povinnosť preukázať rozhodujúce skutočnosti vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra. Návrhom zákona sa podporuje aj zodpovednosť a transparentnosť periodických publikácií a agentúrnych servisov. Očakáva sa taktiež zvýšenie dôvery verejnosti v médiá, ako aj celkovej kvality poskytovaných informácií. Opätovné zavedenie práva na opravu do slovenskej legislatívy je žiaducim krokom k zabezpečeniu spravodlivosti a ochrany práv jednotlivcov pred nepravdivými a neúplnými informáciami v periodických publikáciách a agentúrnych servisoch. Tento inštitút podporený medzinárodnými štandardmi a praktickými skúsenosťami z iných demokratických krajín predstavuje efektívny mechanizmus nápravy a prispieva k zdravému fungovaniu demokratickej spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu či vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a je v súlade s právom Európskej únie a s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Skončil som, môžte otvoriť rozpravu. [15:13] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a poprosím pána poslanca Podmanického ako spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá. Nech sa páči. [15:17] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru a médiá za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu. [15:17] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som do nej nedostal žiadnu prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram, pán poslanec Dostál, uzatváram teda možnosť prihlásiť sa ústne a pán poslanec má slovo. Nech sa páči. [15:19] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní, a teda ja by som mal skôr, skôr otázky a poznámky všeobecne k tomu návrhu ako ku konkrétnym ustanoveniam úplne detailne. Týmto návrhom zákona sa navrhuje do zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, teda do zákona o publikáciách, opätovne zaviesť právo na opravu, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, ktorý platil do roku 2022. Ale to právo na opravu nebolo úplne zrušené, bolo nahradené a je obsiahnuté v súčasnom zákone právom na vyjadrenie, ktorého konštrukcia je veľmi podobná právu na odpoveď, ktorá sa, ktoré sa navrhuje. Tak mňa by teda zaujímalo, že aký bol ten dôvod, že zmeníme, zmeníme právo na vyjadrenie na právo na odpoveď. V mnohých aspektoch je to podobné. Ak sa tam menia nejaké lehoty alebo súvislosti mohlo to byť, mohlo to byť premietnuté do zmeny, zmeny práva na vyjadrenie. Tak ak by pán predkladateľ mohol teda povedať k tomu viac, prečo je potrebné právo na vyjadrenie podľa názoru predkladateľov nahradiť za právo na odpoveď a v čom sú teda tie podstatné rozdiely a v čom sú tak zásadné, že nemohol byť ten zásah do súčasnej konštrukcie zákona menší, teda že by sa iba upravilo právo na vyjadrenie, lebo však, samozrejme, že právo na vyjadrenie môže mať rôzne parametre, ale zavádza sa tam nový alebo teda staronový inštitút práva na odpoveď. Čisto len teda pre zaujímavosť, lebo nie je mi to jasné ani z toho úvodného vstupu, ani, ani, ani z dôvodovej správy, že prečo, prečo je to potrebné. A druhá vec, ktorá by ma zaujímala, je tá povinnosť overovať totožnosť komentujúcich na spravodajských weboch, lebo jednak je otázne, či naozaj týmto spôsobom je možné naplniť ten deklarovaný zámer nejako zmierniť agresivitu diskusií na internete, a druhá otázka, ktorá tam vyvstáva, je, že či je realistické žiadať od prevádzkovateľov spravodajských webov, aby tieto informácie zisťovali, a či vôbec sú schopní tie informácie overiť ich pravdivosť. Tu si dovolím zacitovať aj z vyjadrenia združenia Slovensko.Digital, ktoré upozorňuje na problémy a riziká, ktoré v predloženom návrhu vidí. Po prvé, predpísaný rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. Na umožňovanie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára veľké riziko ich zneužitia, rovnako ako pri iba veľmi všeobecnom účele preukázanie totožnosti vo verejnom záujme. Po druhé, možnosť anonymného vystupovania je v mnohých situáciách opodstatnená, tvrdí Slovensko.Digital, v situácii, kedy sme svedkami osočovania osôb aj za prejavený názor, by povinná identifikácia mala na diskutujúcich podstatný odstrašujúci účinok, aj ak by ich identita bola známa iba prevádzkovateľom diskusného fóra. Tretia poznámka, ktorá je podľa mňa dôležitá z hľadiska toho, že čo sa týmto návrhom zákona, ak bude schválený, môže podariť dosiahnuť. Návrh sa týka iba spravodajských webových portálov, ktorými sú, zjednodušene povedané, webové stránky slovenských periodických médií, avšak podstatná časť diskusií v priestore internetu sa odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity, čím sa návrh z podstatnej časti míňa účinkom. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že novelou zákona o periodických publikáciách nie je možné regulovať Facebook a asi nie je možné účinne regulovať Facebook na úrovni legislatívy Slovenskej republiky. Je tam asi potrebná aktivita na úrovni Európskej únie, ale naozaj, naozaj je otázne, že aký význam potom má vyžadovať od vydavateľov periodických alebo teda spravodajských webov v Slovenskej republike také podrobné údaje týkajúce sa diskutujúcich, keď ten dosah bude, bude podstatne menší. Kedysi v dávnejších časoch väčšinou, keď sa diskutovalo pod článkami, tak tie diskusie prebiehali priamo na tých, na tých fórach. Dnes veľmi veľká časť diskusie, zrejme väčšina, vrátane toho nenávistného obsahu sa šíri, šíri na Facebooku. Ďalšia poznámka, Slovensko.Digital hovorí o tom, že nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, najmä ak ide o verejné diskusné fóra prístupné bezplatne. Predkladatelia novely v dôvodovej správe uvádzajú, citujem, "napríklad fotografiu alebo kópiu dokladu totožnosti". Ako však prevádzkovateľ diskusného fóra má zaistiť overenie, že používateľ prezentoval skutočne pravdivé údaje? Taktiež na plošné použitie elektronickej identifikácie, najmä pomocou elektronického občianskeho preukazu, nie je pripravená podstatná časť občanov Slovenskej republika ani infraštruktúra štátu. Tak to by ma tiež teda zaujímalo, že akým spôsobom si myslíte, že reálne budú, budú prevádzkovatelia overovať pravdivosť tých údajov, ktoré im diskutujúci, diskutujúci postihnú. Lebo iné je to pri štátnych orgánoch, ktoré majú možnosť, možnosť to overiť, ale ako to budú prevádzkovatelia webových portálov podľa predstáv predkladateľov identifikovať? Posledný, posledná poznámka Slovensko.Digital sa týka konštatovania, že viaceré znaky naznačujú, že návrh zákona je nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu, ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. Napríklad navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenalo nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch. Áno, ak vyžadujete takéto opatrenie a ak bude dňom vyhlásenia účinný ten zákon, no tak vlastne diskusie budú musieť byť na webových portáloch vypnuté, lebo predpokladám, že nebudú tomu tie webové portály, portály prispôsobené. Takže ak sa Slovensko.Digital mýli a máte, máte domyslené a máte predstavu, čo vlastne tých chcete dosiahnuť, aký to bude mať efekt, keď to nezasiahne sociálne siete, a ako prakticky napríklad sa bude, bude uskutočňovať to overenie údajov, ktoré majú diskutujúci poskytovať, a overenie najmä pravdivosti tých poskytnutých údajov, tak chcem vám dať teda tú príležitosť, aby ste vyviedli kritikov tej novely z omylu a teda povedali, ako konkrétne si myslíte, že budú schopní napríklad prevádzkovatelia tých webových portálov spravodajských schopní overovať, overovať tie osobné údaje, a či si myslíte, že naozaj ten rozsah osobných údajov, ktoré o diskutujúcich by mali prevádzkovatelia zberať, je naozaj nevyhnutný na dosiahnutie toho účelu, ktorý deklarujete. Ďakujem. [15:25] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Lučanský. [15:29] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som teda odpovedal na tú, na tú prvú časť. Právo na, právo na opravu sa zavádza hlavne, hlavne skrz rozsah. Pretože to, že má niekto právo na vyjadrenie, častokrát sa stane, že neodpovedá tomu, ten, tomu mechanizmu tej proporcionality. Raz keď o vás niekto napíše článok a dá na titulku a následne kdesi len napíše malým stĺpčekom, že sa ospravedlňujú za úplne nepravdivú alebo neúplnú informáciu, tak to nestačí. No a ohľadom overovania osobných údajov, tak predbežne sme sa dohodli, že sa zruší ten § 13a komplet vzhľadom na problémy s tým overovaním, pretože by to bol pravdepodobne dosť veľký zásah a zbytočne veľa údajov, ktoré by sa zbierali, avšak ideálny stav by bol, keby sa minimálne telefónne číslo overovalo diskutujúceho, aby bolo možné aspoň nejaká spätná väzba k tomu diskutujúcemu. Pretože nie je možné aby niekto spravil troliu farmu a vyspamoval prakticky, spamoval prakticky na dennej báze tieto portály. Takže toľko. [15:29] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán Dostál s reakciou. [15:30] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Lučanský, ďakujem za odpoveď, asi teda sa nedalo v dvoch minútach úplne, úplne všetko. Teda vítam ten zámer nejako zúžiť rozsah tých údajov, alebo teda zrušiť a nahradiť, nahradiť to nejakým iným spôsobom overovania. A teda vítam aj záujem bojovať s trolími farmami, to až, až ma trochu prekvapuje u SNS, ale teda naozaj, naozaj to vítam, a teda vnímam to ako problém, ako reálny problém aj agresivitu na internete, aj, aj, aj šírenie, šírenie hoaxov, konšpirácií. Takže ak vieme s tým niečo robiť, tak dobre, v tej navrhnutej podobe a ja som mal teda pochybnosti. Uvidíme, čo sa teda ukáže v druhom čítaní, ak budete mať nejaké, nejaké zmeny. A ohľadom toho práva na vyjadrenie asi tiež teda budeme diskutovať aj v druhom čítaní, lebo, lebo to, či niečo nazvem právo na odpoveď alebo právom na vyjadrenie nevyplýva z toho názvu, že kde to má byť umiestnené, či to má byť umiestnené na tom istom mieste, v akom to, v akom to má byť rozsahu, takže asi budem ešte niektoré otázky opakovať. Ďakujem. [15:30] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či sa k nej chce ešte vyjadriť navrhovateľ alebo spravodajca. Nie je tomu tak. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o slobode informácií, v znení neskorších predpisov. Je to tlač 345, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je rozhodnutie 345. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Garajovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 345.) [15:32] Milan Garaj – Vystúpenie Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informáciách, v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií. Povinné osoby budú oprávnené požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ktoré výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity. Návrh zákona reaguje na dlhotrvajúce problémy vznikajúce v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií. Povinné osoby sú niekedy konfrontované s požiadavkami, ktoré si vyžadujú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, čo výrazne zaťažuje ich administratívne kapacity a zdroje. Tento problém sa stáva obzvlášť závažným v kontexte rastúceho objemu dát a zvyšujúcich sa nárokov na transparentnosť a zodpovednosť verejnej správy. V súčasnosti zákon č. 211/2000 Z. z. neobsahuje dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a s poskytovaním informácií. Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je navrhnutý tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná činnosť, žiadosť vyžaduje navrhované opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená. Navrhovaný legislatívny krok vychádza z pozitívnej českej praxe, kde sa obdobná zákonná úprava premietla do eliminácie zneužívania zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Návrhom sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí. Návrh zákona nemá žiaden vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, životné prostredie a ani sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem. [15:32] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne a dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Glückovi, [15:36] Richard Glück – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, prosím, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:36] Michal Šimečka Ďakujem veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do všeobecnej rozpravy sa prihlásili štyria poslanci, poslankyne, respektíve piati. A ako prvý vystúpi pán poslanec Dostál, za klub SaS, nech sa páči. [15:38] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní okomentoval návrh poslancov Slovenskej národnej strany na novelizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A rovno poviem, že ho vnímam ako možné ohrozenie práva na prístup, prístup k informáciám. Nechcem bagatelizovať skutočnosť, že občas prichádza k tomu, že sa zákon o slobodnom prístupe zneužíva a že niektorí žiadatelia šikanóznym spôsobom pristupujú, pristupujú k povinným osobám a žiadajú si informácie, ktoré reálne nepotrebujú, a ich asi jediným účelom alebo zmyslom žiadania takých informácií je zaťažiť, zaťažiť povinnú osobu nejakou, nejakou prácou, ktorá nemá nejaký význam, nemá nejaké reálne využitie. Na druhej strane toto nie je bežná služba, ktorú, ktorú verejná správa poskytuje občanom a kde za takú alebo onakú službu sa vyberá taký alebo onaký poplatok. Právo na informácie je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, je to ústavné právo a tak k nemu treba aj pristupovať. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého autorom a predkladateľom bol Ján Langoš, je založený, po celú dobu svojej existencie je založený na princípe čo nie je tajné, je verejné . Ak prejde táto novela, tak sa to trošku zmení. Bude, bude tu princíp čo nie je tajné a je verejné a povinná osoba to posúdi ako príliš rozsiahle a žiadateľ za to zaplatí, tak bude, bude verejné. Ten hlavný problém nie je v tom, že by sa do zákona zakomponoval nejaký mechanizmus, ktorý by umožnil spoplatňovať prístup k informáciám, ak naozaj nejde, nejde o bežné, bežné a ľahko dohľadateľné informácie alebo informácie, ktorých poskytnutie nevyžaduje žiadnu, žiadnu extra námahu a extra výkon od povinných osôb. Problém je, že sa navrhuje pomerne gumené ustanovenie, ktoré hovorí, hovorí o tom, za čo možno, možno vyžadovať úhradu, a teda okrem nákladov, ktoré sa týkajú materiálnych nákladov spojených so zhotovovaním kópií, zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi, čo je v zákone už dnes, sa navrhuje doplniť do zákona, že povinná osoba môže požadovať aj náhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií žiadané prostredníctvom jednej alebo viacerých žiadostí podaných tým istým žiadateľom v priebehu 30 dní. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím znáša povinná osoba, čo je tiež, tiež už dnes v zákone. Čo je to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií? A čo sú tu účelne, účelne vynaložené, vynaložené náklady? Toto je niečo, čo v realite, v slovenskej realite, bude môcť pôsobiť ako reálne obmedzenie prístupu k informáciám. Lebo tak, ako existujú žiadatelia, ktorí zneužívajú infozákon, tak existujú aj povinné osoby, ktoré nerešpektujú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a hľadajú si všemožné zámienky, aby požadované informácie neposkytli. A nie preto, že by vyhľadanie tých informácií bolo, bolo spojené s nejakou extrémnou námahou a že by zamestnalo zamestnancov povinnej osoby na dlhé hodiny až dni, ale jednoducho preto, že nechcú sprístupňovať informácie a keď sú si schopné nájsť nejakú zámienku, aby to žiadateľovi sťažili, tak ju využijú. Aj taká je, bohužiaľ, bohužiaľ, realita. A domôcť sa potom práva na informácie je mimoriadne ťažké, lebo môžete sa odvolať, ale, ale teda povedzme v prostredí samospráv, kde o rozhodnutí obecného úradu rozhoduje starosta, alebo, alebo primátor, pokiaľ nie je vôľa zverejňovať tie informácie, no tak potom sa môžete domáhať niekoľko rokov, domáhať niekoľko rokov na súde, aby vám tá informácia bola poskytnutá. A keď ten súd vyhráte, prejde možno niekoľko rokov, tá informácia je už dávno neaktuálna, ten dôvod, prečo ste o ňu žiadali, žiadali, už dávno pominul, ale ten súd rozhodne tak, že zruší rozhodnutie o nesprístupnení informácií a povinná osoba, keď chce, no tak si znova vymyslí nejaký dôvod, pre ktorý to nesprístupní. Ten dôvod môže byť iný, ako bol ten, ktorý, ktorý zrušil súd. A znova sa môžete odvolať a znova sa, znova sa môžete, môžete súdiť. Rovnako tak v prípade, v prípade ministerstiev, kde ministerstvo odmietne sprístupniť informáciu, minister rozhoduje, minister rozhodne o rozklade. Keď nie je politická vôľa, tak opäť môžete ísť cestou, že sa obrátite na súd a budete sa roky súdiť, kým sa k tej informácii, informácii dostanete. Predkladatelia sa odvolávajú na osvedčenú českú úpravu. Je pravda, že v Českej republike zákon o slobodnom prístupe k informáciám takisto okrem, okrem nákladov na kópie a odoslanie informácií umožňuje žiadať aj úhradu nákladov za vyhľadávanie. Tá formulácia je teda prevzatá z českého zákona, že povinný subjekt môže žiadať úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, ale tá česká, česká právna úprava hovorí aj o tom, že súčasťou oznámenia o tej úhrade musí byť aj poučenie o možnosti podať proti požiadavku úhrady nákladov za poskytnutie informácie sťažnosť, z ktorej je zrejmé, v akej lehote je sťažno... je, je, je potrebné sťažnosť podať a od ktorého dňa sa táto lehota počíta a ktorý nadriadený orgán o nej rozhoduje a u ktorého povinného subjektu sa podáva. Čiže rozdiel medzi slovenskou a českou, navrhovanou slovenskou a tou reálnou českou, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú, právnou úpravou je ten, že v českej právnej úprave sa povinnej osobe stanovuje aj povinnosť informovať žiadateľa, že môže dať sťažnosť proti, proti oznámení o úhrade nákladov, v slovenskej navrhovanej právnej úprave nie je možnosť podať sťažnosť a rovnako nie je povinnosť, povinnosť informovať, keďže taká možnosť neexistuje, tak, tak logicky sa tam nenavrhuje ani, ani povinnosť povinnej osoby informovať žiadateľa o tom, že môže sa odvolať, alebo teda podať sťažnosť proti, proti rozhodnutiu o úhrade nákladov. Ďalšia zaujímavá vec, ktorá je v českej úprave a nenavrhujú ju predkladatelia, je, že ak si povinný subjekt nesplní voči žiadateľovi oznamovaciu povinnosť podľa toho predchádzajúceho odstavca, ktorý som citoval, stráca nárok na úhradu nákladov. Čiže keď povinná osoba vyžaduje úhradu, ale nevyžadu... ale neoboznámi žiadateľa s možnosťou podať proti tomu sťažnosť a ďalšími náležitosťami, tak stráca nárok na úhradu, úhradu nákladov. Nič také v tej navrhovanej úprave nie je. V slovenskej navrhovanej úprave sa nachádza, že "ak žiadateľ do siedmich dní od doručenia oznámenia výšky požadovanej úhrady túto úhradu nezaplatí, povinná osoba žiadosť odloží". V českej právnej úprave sa nachádza formulácia: "ak žiadateľ do 60 dní odo dňa oznámenia vyššie požadovanú úhradu nezaplatí, povinný je subjekt žiadosť odložiť". Čiže sedem dní a šesťdesiat dní. V tej českej úprave, aj keď obsahovo je podobná, tých 60 dní je dobré. Niekto žiada o informácie, povinná osoba vyčísli, že bude to stáť toľko a toľko, žiadateľ má možnosť sa odvolať. Keď žiadateľ nie je informovaný, má možnosť, teda stráca povinná osoba nárok na úhradu tých nákladov, ak nie je informovaný o možnosti podať sťažnosť, a navyše tá lehota na zaplatenie úhrady je 60 dní. Čiže je to nastavené tak, že áno, chceš, chceš informácie, bude to niečo stáť, máš 60 dní, zaplať! U nás predkladatelia navrhujú, že to bude sedem dní, keď si ani, ani... sedem dní na zaplatenie, čiže, čiže ak nemáte aktuálne čas napr. niečo také riešiť, všimnete si neskôr, neskoro odpoveď, ktorá vám prišla, smola a zaniká, zaniká vám toto právo, a teda môžete, môžete si ho uplatniť nanovo, ale, ale povinná osoba to odloží. Čiže je zaujímavé, že predkladatelia sa inšpirovali Českou republikou, ale inšpirovali sa Českou republikou iba ohľadom ustanovení, ktoré znevýhodňujú žiadateľov, ktoré síce môžu pomôcť niektorým, niektorým povinným osobám, ale, ale tie ustanovenia z českej právnej úpravy, ktoré to vyvažujú a ktoré sú v prospech žiadateľov a ktoré stanovujú nejaké povinnosti pri uplatňovaní vyžadovania náhrady aj povinným osobám, tak tie sa už do návrhu zákona z dielne Slovenskej národnej strany, alebo poslancov Slovenskej národnej strany nedostali. Čiže nie je to česká právna úprava, ktorú navrhujú poslanci SNS premietnuť do slovenského zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je to, že si z tej českej právnej úpravy vybrali veci, ktoré reálne obmedzujú alebo môžu obmedziť prístup k informáciám. Ani z úvodného vystúpenia pána predkladateľa, ani z tej dôvodovej správy nie je podľa môjho názoru zrejmé, akým spôsobom sa bude niečo kvalifikovať ako mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Čo to bude? Každý, každý žiadateľ, každý, každá povinná osoba bude inak stanovovať, čo je to, čo je to mimoriadne náročné? Keď sa v minulosti pripravovala novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak sa to riešilo cez ministerstvo spravodlivosti, cez medzirezortné pripomienkové konanie, alebo boli dokonca vytvorené pracovné skupiny už vo fáze prípravy, ktoré sa snažili zohľadniť aj záujmy povinných osôb z radov štátnej správy, z radov štátnych podnikov, z radov, z radov samosprávy, aj záujmy žiadateľov, verejnosti, mimovládnych organizácií, médií. A keď bol návrh pripravený, tak išiel do medzirezortného pripomienkového konania, kde boli uplatnené viaceré pripomienky, a následne sa uskutočnili rozporové konania aj s dotknutými inštitúciami, aj so zástupcami, so zástupcami verejnosti. Lebo to sú veľmi citlivé veci, ktoré sa týkajú, áno, aj povinností povinných osôb, ale aj uplatňovania práva na informácie, ktorá, ktoré je jedným zo základných ústavných práv v demokratickej spoločnosti a je problém, ak by, ak by nejakou právnou úpravou malo byť, malo byť obmedzené. A teda áno, aj v minulosti sa riešilo, že rozsiahlejšie, rozsiahle poskytnutie rozsiahlejších informácií by nad určitý rámec malo byť, malo byť sprístupňované, teda uhrádzané alebo mala mať možnosť povinná osoba vyžadovať úhradu, ale bolo to tam konkrétne zadefinované. Napríklad v návrhu z roku 2017, myslím, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, bolo definované, že možno vyžadovať úhradu, ak sprístupnenie informácie vyžaduje vyhotovenie viac ako 200 fotokópií alebo nových skenov strán listín. Povinná osoba s výnimkou obce, ktorá nie je mesto, môže okrem úhrady materiálnych nákladov vyžadovať od žiadateľa aj úhradu vo výške 5 centov za každú ďalšiu vyhotovenú alebo naskenovanú listinu. V prípade obcí to bolo už nad 100 fotokópií alebo nových skenov. Potom sa tam riešilo sprístupňovanie informácií nahliadnutím do spisu, ktoré trvá viac ako dve hodiny. Čiže boli tam priamo v zákone uvedené konkrétne parametre, čo sa, čo sa považuje za rozsiahlu informáciu, za ktorú možno vyžadovať úhradu nad rámec úhrady tých materiálnych nákladov, ktoré sú už dnes zadefinované v zákone. Žiaľ, ten návrh nešiel ďalej, a teda nepodarilo sa ho, nepodarilo sa ho dotiahnuť, dotiahnuť do konca, ale bol to pokus riešiť ten istý problém, o ktorom hovoria, hovoria predkladatelia novely a zároveň bol to pokus presne zadefinovať, za akých podmienok je možné vyžadovať úhradu a úhradu v akej výške. To, čo navrhujete, v podstate ponecháva úplne na svojvôľu, svojvôľu povinných osôb, aby si, aby si oni povedali, že čo je mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. A možno by pán predkladateľ alebo niekto iný z predkladateľov mohol objasniť, že čo sa, čo možno považovať za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a čo možno považovať za účelne vynaložené náklady. Lebo to by nemalo byť ponechané čisto na interpretáciu povinnej, povinnej osoby a najmä interpretáciu, ktorá je, ktorá je ad hoc, ktorá nie je nejako dopredu, vopred stanovená. Čiže myslím si, že ak sa má meniť zákon o slobodnom prístupe k informáciám, tak sa nemá meniť poslaneckou novelou. Má sa meniť vládnym návrhom, ktorý prejde riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, ku ktorému budú mať možnosť vyjadriť sa aj dotknuté povinné osoby, aj zástupcovia verejnosti, kde budú pripomienky vyhodnotené, kde budú zvážené, zvážené všetky argumenty. Ak sa má zaviesť povinnosť úhrady nad rámec tej úhrady, ktorá je už dnes v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, tak jednak má byť jasnejšie definovaná, majú byť jasnejšie definované podmienky, za ktorých možno žiadať úhradu, nemá to byť gumené ustanovenie, ktoré tým povinným osobám, ktoré sa chcú vyhnúť sprístupňovaniu informácií, to bude umožňovať ešte viac a dávať ešte väčší priestor ako dnešný zákon. A majú sa teda, že ak sa ideme inšpirovať českou právnou úpravou, tak sa tam majú zakomponovať aj tie možnosti preskúmania požadovanej úhrady povinnosti informovať, informovať žiadateľa. Teda keď inšpirácia, tak poriadna. A ďalší dôvod, prečo vnímam tento návrh ako problematický, je aktuálna skúsenosť s poslaneckými návrhmi zákonov z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. Ako sme videli pri návrhu novely zákona o Fonde na podporu umenia, môže sa stať, že v prvom čítaní sa tu zaoberáme nejakým návrhom zákona, ktorý má štyri novelizačné body, a schválený je zákon, ktorý ich má 60. Alebo 40. Čiže ak poslanci Slovenskej národnej strany otvárajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám a riešia iba otázku úhrady nákladov za informácie, ktoré, ktoré vyžadujú nejaké vyhľadávanie, ich vyhľadávanie veľkého rozsahu, tak tu je, samozrejme, nebezpečenstvo, že v druhom čítaní, či už vo výboroch, alebo v pléne, pribudnú k tomu aj ďalšie veci, ktoré budú ešte ďalším spôsobom obmedzovať prístup k informáciám. Čiže moja otázka na predkladateľov je, že či toto je všetko. Škoda, že tu nie je pán poslanec Michelko, on vždycky pri tých svojich kultúrnych zákonoch tak otvorene odpovedal, že áno, tuto ešte bude pozmeňovák a, alebo nie, toto, toto ja už neplánujem, však možno niekto iný, ale ja nie. Tak sa chcem spýtať predkladateľov, že či toto je všetko, čo máte v úmysle zmeniť v zákone o slobodnom prístupe k informáciám, alebo je to opäť zákon typu, alebo návrh zákona typu nosič, že dáte niečo do prvého čítania, my si tu v prvom čítaní budeme diskutovať o úhradách a v druhom čítaní príde ešte ďalších 10, 20, 30 alebo 40 novelizačných bodov v rámci pozmeňujúcich návrhov, ktoré zmenia zákon o slobodnom prístupe na nepoznanie. Čiže aj ak by ten návrh ostal v tejto podobe, tak ako je navrhnutý, tak za takýto návrh určite nemôžem hlasovať, pretože ho považujem za zlý obsahom a obmedzujúci zákon o slobodnom prístupe k informáciám a právo verejnosti na prístup k informáciám nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Považujem ho za všeobecne naformulovaný, gumený, ktorý umožňuje jeho, jeho zneužitie tými povinnými osobami, ktoré sa budú chcieť vyhnúť sprístupňovaniu informácií, a navyše mám vážnu obavu, že je to nosič, ktorý bude v druhom čítaní zneužitý na ďalšie a možno ešte rozsiahlejšie obmedzenie práva na prístup verejnosti k informáciám. Ďakujem. (Potlesk.) [16:04] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Glück. [16:04] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Dostál, prosím vás pekne, máte konkrétnu predstavu, že ako by to malo byť naformulované, to vyšpecifikovanie toho, že akým... a ako by ste to chceli dať do zákona tak, aby ste teda zakomponovali všetky ministerstvá, ústredné orgány alebo iné orgány štátnej správy a verejnej správy, pretože to sa asi dosť ťažko bude paušalizovať. Že či máte nejaký konkrétny návrh, alebo len tá kritika. Ďakujem. [16:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [16:04] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Glück, ja nemám konkrétny návrh, keby som ho mal, tak by som ho predložil. Len teda upozorňujem, že aj za pána ministra Boreca, aj za pani ministerky Žitňanskej, aj za pani ministerky Kolíkovej sa pripravovali novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré nedošli až do parlamentu a v niektorých z nich boli riešené aj otázky úhrady nákladov za sprístupňovanie informácií nad rámec toho, čo je dnes v zákone. Ja som aj teda citoval, alebo teda odvolal sa na tú novelu z roku 2017, ktorá bola pripravovaná, ktorá hovorila o hranici 200 kópií pre povinné, fotokópií alebo, alebo nových skenov pre povinné osoby, ktoré nie sú obce, ktoré nie sú mestami a pre tých sto. A bolo v zákone, alebo v návrhu zákona priamo uvedené, že ak niekto vyžaduje niečo, čo je nad rámec toho, tak si povinná osoba môže žiadať päť centov za každú ďalšiu fotokópiu alebo naskenovanú, naskenovanú listinu. Samozrejme, že sa možno baviť o tom, že či to má byť sto, dvesto. Je možné stanoviť povedzme že rozsah hodín, ktoré zamestnanec povinnej osoby venuje tomu vyhľadávaniu a tomu priradiť nejakú, nejakú čiastku. Je možné zadefinovať, zadefinovať buď priamo v zákone, alebo v nejakom inom všeobecne záväznom právnom predpise, nariadení vlády, alebo, alebo vo vyhláške, že aká, aká, aká má byť povedzme suma za naskenovanú listinu alebo, alebo za hodinu práce, ale nie to ponechať na úplne svojvoľné rozhodovanie, rozhodovanie povinnej osoby, že si ona povie, tak toto je už mimoriadne náročné vyhľadávanie, tak, tak, tak to takto spoplatním. [16:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší do rozpravy za klub Progresívne Slovensko sa prihlásil pán poslanec Martin Dubéci, ale mám informáciu, že nebude vystupovať, čiže pani poslankyňa Veronika Remišová za klub SLOVENSKO, ktorú ale zase nevidím v sále, čiže prepadáva. A teda poprosím pani poslankyňu Vieru Kalmárovú, nech sa páči. [16:04] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení predkladatelia, vážení kolegovia a kolegyne, zopakujem tie kľúčové veci v dôvodovej správe, ktorá tu dnes bola prednesená. Podľa predkladateľov je cieľom novely efektívnejšie riadenie procesu poskytovania informácií a ochrana povinných osôb pred zneužívaním práva na informácie. Má ísť o reakciu na dlhotrvajúce problémy, ktoré vznikajú v prípadoch, keď sú povinné osoby zahlcované nadmerným alebo opakovaným, opakovanou požiadavkou na sprístupnenie informácií, ktoré majú šikanózny charakter. Predposledná poznámka ešte k tej dôvodovej správe. Navrhovaný legislatívny krok vychádza podľa predkladateľov z českej právnej úpravy. Neodpustím si jednu vec. Tú som si uvedomila až teraz, keď predkladateľ čítal dôvodovú správu, a to ma teda, neviem, či pobavilo, potešilo. Poviem to tak, že neuveriteľne ma zaujala tá informácia, že tento zákon je užitočný aj pre žiadateľov a to preto, že získajú prehľad o nákladoch, ktoré sú spojené s ich žiadosťou. Čiže žiadateľ zaplatí a je to preňho niečo veľmi užitočné. Tak to ma naozaj pobavilo. Ale teraz teda k veci. Viete, od samotného prijatia zákona o slobodnom prístupe k informáciám som prevažný čas reprezentovala povinnú osobu. Teda subjekt, ktorý bol povinný na žiadosť žiadateľov sprístupňovať požadované informácie. Tým nechcem povedať, že nebol žiadny problém. Samozrejme, že bol. Ako ilustráciu uvediem prípady, a to boli také veľmi časté, keď na návrh inšpekcie prebiehalo správne konanie vo veci vyradenia nejakej školy, nejakého súkromného subjektu zo siete, tak zriaďovateľ, samozrejme, sa snažil paralyzovať činnosť nášho úradu a to tým, že si vytypoval vhodný čas, napríklad pred Vianocami, pred Veľkou nocou, to znamená, keď bolo zjavné, že zamestnanci čerpajú dovolenku, vtedy posielal súbory žiadostí o informáciu a žiadal sprístupniť všetky správy zo všetkých regiónov, zo všetkých typov škôl a tak ďalej. Sťahovali sme zamestnancov z dovoleniek a v podstate medzi tými vianočnými sviatkami a Novým rokom nerobili nič iné, len teda vymazávali zo správ osobné údaje, lebo tie sa poskytovať nemohli, a vytvárali zostavy, ktoré sa teda žiadateľovi poskytli. Samozrejme, že tu problém je a šikanózne žiadosti existujú. Som ale presvedčená, že predložený návrh tento problém nerieši. Žiadateľ, a teraz hovorím zriaďovateľ nejakého súkromného subjektu, vždy býva natoľko dobre situovaný, že on je schopný zaplatiť čokoľvek a šikanózne žiadosti budú fungovať naďalej. Chcem povedať, že tento návrh toho teda veľa nevyrieši, ale je aj ťažko uplatniteľný a som presvedčená, že je na hranici ústavnosti a možno aj za jej hranicou. A teraz skúsim vysvetliť prečo. Prvým dôvodom je vágnosť a nejasnosť pojmov. O tom už pán Dostál hovoril a ja niektoré veci teda vynechám, lebo on veľmi detailne urobil komparáciu toho českého modelu, na ktorý sa predkladatelia odvolávajú, s tým slovenským navrhovaným. Nie je však zrejmé, čo môžu v aplikačnej praxi povinné osoby, a ja ako povinná osoba by som si tiež nevedela vysvetliť, čo je to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Táto terminologická nejasnosť vo mne vyvoláva opodstatnené obavy, že takýto vágny pojem môže viesť u niektorých povinných osôb k rôznorodému a neustálenému výkladu zákona, resp. môže viesť k svojvoľnej snahe sťažiť žiadateľovi prístup k požadovanej informácii. Dokonca si myslím, že je tu problém aj v tom, že informácia, informatizácia v Slovenskej republike bola natoľko zbabraná, že štátne orgány dnes ani nevedia nejako efektívne, ekonomicky vyhľadávať informácie, ktoré v systémoch už majú. Ale to je na okraj. Inak, chcem povedať, že dnes už existujú mechanizmy, ako sa voči niektorým neoprávneným žiadostiam brániť. Veď z infozákona vyplýva, že informáciu, ktorú priamo nemáte, ale musíte ju dodatočne vytvárať z toho, čo máte k dispozícii, to nemusíte sprístupňovať takúto informáciu. Nemusíte to robiť. Chcem povedať, že pobavil ma niektorý z ministrov, už si nepamätám ktorý, ktorý na túto tému v televíznej diskusii odpovedal, že naozaj tie samosprávy sú zaťažované rôznymi žiadosťami, napríklad nejaký rýpal pošle žiadosť a pýta sa, koľko stolov s oblými hranami majú vo svojom úrade. No takúto informáciu, predpokladám, že nikto nemá, a preto takú informáciu ani nemusí poskytnúť. Zo znenia novely nie je ani zrejmé, čo všetko bude možné považovať za účelne vynaložené prostriedky, o tom pán Dostál hovoril. Ale teraz prichádza jedna moja kľúčová poznámka. Neviem, či si to predkladatelia uvedomujú, ale vo svojom návrhu ignorovali znenie § 4 odsek 3 písm. c) zákona 145/1995 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, a teraz citujem: "od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o slobodnom prístupe k informáciám". Tak s týmto ste sa naozaj v tom svojom návrhu nevyrovnali. Teraz ten druhý dôvod, pre ktorý si myslím, že tá úprava nie je dobrá a nie je totožná s tým, akú úpravu zvolila Česká republika. Inak osobne neviem, prečo si predkladatelia zvolili práve tento český model. Neviem. To nikto nevysvetlil. A preto by som povedala, že predkladatelia pri prevzatí, a prevzatí mám napísané v úvodzovkách, lebo to nebolo dokonalé prevzatie, tejto právnej úpravy pozabudli, aj to mám napísané v úvodzovkách, lebo podľa môjho názoru nepozabudli, ale nechceli to tam mať, na opravný prostriedok pre žiadateľov informácie. Je pravdou, že v českom infozákone je stanovené, že povinný orgán si môže vyžiadať úhradu za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, no voči takémuto oznámeniu, oznámeniu má žiadateľ právo podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje nadriadený orgán, a okrem iného existuje aj cenník, cenník, ktorý ten rozsah nejakým spôsobom klasifikuje. To v slovenskej úprave nie je. U nás, ak by žiadateľ poplatok nezaplatil, tak tú informáciu jednoducho nedostane. To je úplne iný model ako v Českej republike. A na druhej strane, to už som spomínala, zaplatenie poplatku by pre majetných špekulantov a otravy nepredstavovalo žiadnu, žiadnu prekážku. Po tretie, predkladatelia tvrdia, že novela má byť reakciou na šikanózny výkon práva na informácie v zmysle infozákona, ale žiadnym spôsobom túto skutočnosť nereflektujú v samotnom paragrafovom znení zákona. Už som spomínala, že v aplikačnej praxi sa pravidelne vyskytujú pokusy o viac či menej zjavné zneužívanie práva na informácie, ale konštantná a rozsiahla judikatúra domácich súdov v poslednom desaťročí potvrdila uplatňovanie zákazu zneužitia práva v podmienkach infozákona a zdôraznila, že právny poriadok neposkytuje právnu ochranu takým žiadostiam, ktorých cieľom nie je skutočná snaha o realizáciu práva na informácie, napríklad v prípade tzv. záťažových obštrukčných žiadostí, ktoré sa nazývajú ako informačný filibustering, je to obštrukčná metóda, pri ktorej je cieľom nie získať požadované informácie, ale snaha zahltiť, paralyzovať povinnú osobu. A tá sa deje tak, že jeden žiadateľ cyklicky veľmi rýchlo za sebou žiada veľké objemy, alebo vytvorí skupinu žiadateľov, ktorí paralelne posielajú tie isté žiadosti. Tento, tento, táto záťažová obštrukčná žiadosť je už riešená aj na európskej úrovni. Reaguje na to odporúčanie výboru ministrov Rady Európy dokonca už z roku 2002, kde sa píše, alebo spomína sa možnosť odmietnuť prístup k informáciám v prípadoch zjavne nezmyselných žiadostí. Zneužitie práva na informácie viackrát uznal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako zásadu aplikácie infozákona a tiež ako validný dôvod pre odmietnutie sprístupnenia informácie povinnou osobou. Mám tu niekoľko tých rozsudkov, ale zhrniem ich podstatu do krátkej informácie. Každý súd uviedol, že právo na informácie sa zaraďuje medzi politické práva a je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. To chcem podčiarknuť, aby sme na to nezabudli. Odmietnutie prístupu k informáciám musí byť vykladané nanajvýš reštriktívne a čo vyplýva aj z čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Zneužitie práva na informácie musí povinná osoba riadne a pomerne komplikovane v rozhodnutí zdôvodňovať. To je síce pravda, ale tento nástroj proti šikanóznym žiadostiam existuje. Dokonca existuje aj priestor na úpravu infozákona, napríklad členením legálnej definície takéhoto typu žiadosti. To tiež konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, že takáto legálna definícia toho, čo nazývame šikanózne žiadosti, v infozákone existuje. A potom, samozrejme, nadväzne by sa mohli nastaviť spôsoby vysporiadania sa s nimi. A teda na záver veľmi malé zhrnutie. Po prvé, predkladatelia tvrdia, že novela má byť reakciou na šikanózny výkon práva na informácie v zmysle infozákona, ale žiadnym spôsobom túto skutočnosť nereflektujú v paragrafovom znení zákona. Po druhé, zavádzajú nejasné, vágne pojmy, ktoré môžu byť zo strany povinných osôb zneužívané na sťaženie prístupu k informáciám. Po tretie, nie je vôbec jasné, ako bude dochádzať k výpočtu účelne vynaložených nákladov a ako by platenie poplatkov malo odradiť od šikanóznych žiadostí smerovaných štátnym orgánom alebo obciam tých žiadateľov, ktorí majú k dispozícii veľké finančné prostriedky. Predkladatelia nedokázali ani len správne prebrať právnu úpravu z Českej republiky. O tom sme už hovorili, nebudem to konkretizovať. A po štvrté, o tom som hovorila pred týmto záverom, že predkladatelia vôbec nereflektovali výsledky súdnych rozhodnutí, respektíve bohaté judikatúry slovenských súdov, a nakoniec aj tých českých, ktoré už dnes a dlhodobo, už od roku 2002 tam padol prvý rozsudok vo veci, priznávajú povinným osobám právo odmietnuť tie infožiadosti, ktorými žiadatelia zneužívajú právo na slobodný prístup k informáciám. Čiže robíme to, čo problém nevyrieši, a nerobíme to, čo by mohlo prispieť k vyriešeniu toho problému. Čiže ja predpokladám, že ani moji priatelia z Progresívneho Slovenska nebudú môcť z týchto dôvodov tento zákon podporiť. Ďakujem pekne. [16:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem, pani poslankyňa, dve faktické poznámky. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Zuzana Mesterová. Nech sa páči. [16:23] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem ešte raz zdôrazniť protiústavný charakter tohto návrhu, lebo už sa nám začínajú tieto protiústavné návrhy tak ako tiahnuť celým rokovaním Národnej rady, odkedy sme tu od septembra, lebo vy vlastne poplatkom podmieňujete výkon ústavného práva. Poplatkom, proti ktorému sa žiadateľ odvolať nemôže, ako je určený, vyčíslenie účelne vynaložených nákladov nevie. Nevie ani, ako to má zistiť, ani koho sa má opýtať, a zároveň sa voči tomu nemôže ani, ani, ani brániť a ani nevie, za aký rozsah vyhľadávania nadmerného tento, účelne vynaložené výdavky bude musieť zaplatiť. Čiže komplexnejšiu informáciu keď bude chcieť od ktoréhokoľvek úradu dostať a tomuto úradu sa nebude chcieť takúto informáciu sprístupniť buď z dôvodu, že sa mu nechce, alebo nechce to sprístupniť, pretože je to citlivá informácia, vyčísli účelne vynaložené výdavky za mimoriadne náročný proces vyhľadávania alebo zverejňovania, a tým pádom tohto, buď ten človek tie výdavky zaplatí, alebo sa tu informáciu nedozvie. A to je taký veľký priestor na svojvôľu, čo už tu podľa mňa narážame na test ústavnosti a pravdepodobne ho aj využijeme. Ďakujem pekne. [16:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ondrej Dostál. [16:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Kalmárová, vo vzťahu k tej českej právnej úprave, myslím, že to vaše záverečné zhrnutie, že nedokázali správne prebrať právnu úpravu z Českej republiky, ako celkom nesedí, lebo to ste aj v samotnom svojom príspevku konštatovali, že to asi nebolo, že by to nedokázali, oni si jednoducho vybrali z tej českej právnej úpravy akurát to, čo sa im hodilo, to, čo smeruje k možnosti obmedzovať prístup k informáciám. Nemyslím si teda, že by to bolo nejaké zlyhanie, oni to urobili úplne vedome. Veľmi správne ste teda poukázali na to, že nijako tento, tento návrh nerieši šikanózne žiadosti, rieši niečo iné a aj to rieši spôsobom, ktorý je, ktorý je gumený. A ja som sa pýtal, a teda naozaj to nie je jasné, že čo sú to tie účelne vynaložené náklady a čo je to to mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Ja by som si to chcel aj nejako predstaviť, lebo rozumiem, že keď niekto má nakopírovať 2-tisíc strán, tak je to komplikované, ale čo je to mimoriadne náročné, alebo mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií? Že čo to v praxi, v praxi znamená? Že niekto sa hrabe v spisoch a snaží sa nájsť spis, o ktorom nevie, kde sa nachádza? Ja by som naozaj rád poznal odpoveď, že čo si predkladatelia predstavujú pod touto formuláciou, ale začínam mať taký trošku pocit déja vu, keď sme tu diskutovali dni a dni o novele Trestného zákona, že my sme niečo hovorili, na niečo sa pýtali a nedostali sme žiadnu odpoveď. A naozaj nostalgicky spomínam na tie poslanecké návrhy pána poslanca Michelka, ktorý aspoň občas na nás zareagoval a odpovedal. [16:23] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán Martin Dubéci sa, myslím, že... á, už je tu, takže predsa. Dobre, takže za poslanecký klub Progresívne Slovensko sa prihlásil pán poslanec Martin Dubéci. Nech sa páči, máte slovo. [16:23] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti za nás ešte vystúpim a nadviažem na kolegyňu Kalmárovú, ktorá, si myslím, že mala veľmi kvalitný a vecný prejav, a nadviažem aj na kolegu Dostála, ktorý vo svojej poznámke nakoniec povedal teda to, že je nám ľúto, že k tomu nevystupujú predkladatelia. A teda ja by som to povedal taktiež, že teda vidím tu pána poslanca Garaja, videl som tu aj pána poslanca Lučanského. Bavíme sa tu o relatívne, už by som povedal, zásadnejšom zásahu do nejakého práva a bolo by fajn nám, keby sme mali takú poslaneckú a parlamentnú kultúru, kedy by sa akože návrhy, ktoré prinášame, zdôvodnili. Myslím si, že tu na našej strane sú tieto argumenty a otázky vecné, konštruktívne, neideologické, keby to ešte niekomu vadilo. Tak možno by bolo aj prejavom sily argumentácie predkladateľa, keby sa postavil a niektoré veci by vysvetlil, ale tak už nech to voliči a ľudia posúdia sami, že ako to tu funguje. Tri základné veci by som chcel k tomuto povedať a prvá je teda, že keď pri absencii nejakého slova od predkladateľa sa poďme zamyslieť nad prvou otázkou, a teda že nakoľko zásadný je tento problém. Lebo viete, myslím, že sa to tak už aj zažilo, je to taký folklór, ktorý, ja som bol prekvapený, že sa nám to vrátilo pomaly po desiatich rokoch, že teda máme nejaký obrovský zásadný problém s infozákonom, ktorý treba riešiť prostredníctvom nejakej zmeny do toho, do toho práva, a teda zhodou náhod, absolútnou zhodou náhod podobnú diskusiu v parlamente sme mali počas druhej vlády Roberta Fica, ak sa nemýlim teda, kedy bola podobná diskusia o zneužívaní infozákona a o tom, ako sú zaťažené konkrétne samosprávy nadmerným počtom, samosprávy nadmerným počtom žiadostí. A stalo sa to, že ja som teda vtedy ako zamestnanec Kancelárie Národnej rady robil normálny parlamentný výskum, reprezentatívny parlamentný výskum, ktorý sa snažil odpovedať na jednoduchú otázku, koľko vlastne infožiadostí samosprávy dostávajú. Lebo viete, to tu, máme pocit, niekedy tu máme takú tú diskusiu a bavíme sa o pocitoch a dojmoch, myslím si, že by bolo také dobré zaviesť nejakú kultúru parlamentného výskumu a argumentácie založenej na dôkazoch, tak som sa vtedy snažil ako mladý parlamentný výskumník prispieť odpoveďou na túto otázku. Vtedy, ak, teda prepáčte, že teda promujem vlastnú akademickú prácu, ak si to nájdete, Dubéci infožiadosti v roku 2012 alebo ´13 to bolo, tak sme urobili reprezentatívny prieskum v všetkých samosprávach, kde sme, v 600 samosprávach, ktoré boli regionálne reprezentatívne na Slovensku, reprezentatívne z pohľadu veľkosti, a takisto sme ešte robili prieskum na orgánoch ústrednej štátnej správy a iných povinných osobách, tak vtedy sme prišli na to, že priemerne jedna samospráva ročne dostáva 16, 16 infožiadostí a to keď započítame do toho aj najväčšie krajské mestá, hej. Samozrejme, Bratislava vyskakuje úplne hore, veľké krajské mestá úplne hore, ale keď sa pozrieme len na obce napríklad do tisíc obyvateľov, tak priemer bol niečo medzi jedna a dva. Krížom celou Slovenskou republikou. Na Slovensku je 2 900 približne samospráv, toto sme sa pýtali reprezentatívne v 600 samosprávach a tieto čísla boli, tie čísla boli naozaj malé. Takže, ale ja beriem, bolo to pred desiatimi rokmi a možno sa niečo mohlo odvtedy zmeniť, ale tak minimálne by som teda prosil na strane predkladateľa, že keď už tu je nejaká ako aj dôkazová základňa, toto sú veci, ktoré sú teda dokonca, myslím, k dispozícii aj v parlamente a tak ďalej, tak keby, keby sme pracovali s nejakými číslami, tak by ma zaujímalo, že teda koľko tých vlastne žiadostí je. Tak ako my tu predkladáme zákon, ktorý mení nejaké základné právo občanov, vychádza z toho, že máme nejaký pocit, že je nejaký problém, ale kde sú nejaké konkrétne čísla? Koľko tých žiadostí je, koľko je toho šikan... koľko je toho šikanovania, koľko človekohodín na samosprávach ako je nejako vyťažených alebo pri iných povinných osobách. Ako naozaj, prosím, kolegovia, však je rok 2024, tvorme zákony v Európskej únii, ktoré nevychádzajú z našich nejakých pocitov alebo dojmov, alebo z nejakej anekdotálnej skúsenosti konkrétnych jednotlivcov, ktoré vôbec nebudem popierať, ale tvorme zákony na základe nejakých čísel. A ja tu som proste žiadne čísla nevidel a tobôž, že som ešte nevidel nejaké argumenty od predkladateľa, ktorý sa neunúval v tejto rozprave vôbec vystúpiť, ale opäť, čo s tým. No dobre. Druhá vec, myslím si, že ako aj kolegyňa Mesterová povedala vo svojej faktickej poznámke, spôsob, aký je nastavený, nastavená tá rovnováha v tomto, v tomto návrhu, je absolútne podľa mňa škandalózny v tom, že jednoznačne sa prikláňa na stranu povinnej osoby, konkrétne v tom, že povinná osoba bez nejakého jasného vymedzenia môže povedať, že je to mimoriadne rozsiahla informácia. Prepáčte, ale akože dať jedno takéto právo verejnému sektoru, ja vôbec opäť, aj sa k tomu dostanem, že tie nástroje existujú, ale takto automaticky dať všeobecné právo, na ktoré ešte neexistuje ani taký nejaký odvolací mechanizmus, a povedať teraz akejkoľvek, akákoľvek povinná osoba bude môcť hocikedy na hocijakú informáciu povedať, že toto je mimoriadne rozsiahla informácia, a dá tam nejakú sadzbu, tak to je proste naozaj že, myslím si, že nerovnovážny stav. A ak by sme sa chceli baviť o detailoch, opäť keby teda predkladateľ prišiel s nejakou silnejšou dátovou bázou a možno aj s aplikačnou praxou, ktorá, alebo s problémami, ktoré reagujú na aplikačnú prax, ktoré sú úplne inde, tak možno by sme sa o tomto vedeli baviť, ale toto je že totálne nerovnovážny stav, a teda by som navrhoval, aby sme sa na to pozreli v druhom čítaní, ak sa k nemu dostaneme. A teda posledná vec, aby som dlho nezdržoval, je tá, že teda čo s tým. Lebo ak tu máme nejaký problém, tak že či na to existujú riešenia, to, ten problém, teda nejaké domnelé obrovské zaťažovanie samosprávy a povinných osôb. Za prvé, už dnes, a to už povedala aj kolegyňa, kolegyňa Kalmárová, existujú nástroje, lebo ja, viete, ja keď počujem, že nechce sa samosprávam robiť diplomovky a museli robiť diplomovky, tak ja sa pýtam hlavne, že kto, aký prednosta toho úradu alebo, ja neviem, starosta, keď je to proste obec, dovolil, aby sa toto sa stalo. Lebo jednoducho infozákon nepredpokladá, že máte vytvárať nové informácie. To naozaj akože je základná poučka. Nemáte vytvárať nové dátové bázy, nemáte zbierať dáta, nemáte ich akože konsolidovať do nejakých, do nejakých nových informačných celkov, odpovedať na nejaké otázky študentov alebo niečo podobné. A zdá sa mi, že niekedy proste namiesto toho, aby samospráva proste využila všetky tie nástroje, ktoré k dispozícii má, aby sa proti, aby ten zákon slúžil na to, čo má, tak jednoducho, jednoducho sa v tom moce a namiesto toho, aby sa naučili ten zákon využívať, tak potom tu proste príde nejaký poslanecký návrh bokom a reže to úplne nezmyselným spôsobom. Takže už dnes existujú nástroje, ako sa brániť aj šikane, aj všetkým tým veciam, potom ešte hlbšie, samozrejme, ako povedala pani poslankyňa Kalmárová, naozaj, toto je proste prvá úroveň nejakého, nejakej aplikácie toho zákona, potom je tu rozsiahla judikatúra, ktorá sa tomu venuje a proste ten zákon funguje. A druhá vec a to je toto, čo ma ako tiež veľmi vie pobaviť, je teda, keď povinné osoby nariekajú nad tým, že musia zverejňovať veľké objemy informácií v krajine, kde sme už 20 rokov domnele mali pracovať napríklad na informatizácii, na zverejňovaní dát, na akože transparentnom masovom zverejňovaní dát, na automatizovanom prístupe k dátovým systémom, na veciach. Viete, že namiesto toho, aby, aby ste čakali, že, ja neviem, napríklad keď si pýtate, lebo stane sa to, že napríklad si žiada, žiada nejaké ministerstvo, nejaká osoba o dáta, ktoré sú v tabuľke, ktoré majú, tabuľky majú milióny riadkov. Ja neviem, nejaké makroekonomické ukazovatele alebo proste dátové systémy dopravné a tak ďalej. To sú naozaj akože dátové sety, ktoré sú obrovské. No ale viete, riešenie toho nie je to, že teraz to budem spoplatňovať, ale v štandardných, by som povedal, krajinách, kde transparentnosť a digitálna politika je rádovo ďalej, tak tieto veci sú automaticky zverejňované. Sú to proste datasety, ktoré ja, alebo ja teda a myslím si, že aj kolegovia s tým budú súhlasiť, ak nie je nejaká informácia privilegovaná, to znamená, či to je utajovaná skutočnosť, alebo nejaké obchodné tajomstvo, tak by mala byť automaticky zverejňovaná. To, či ona nie je automaticky zverejňovaná, nie je automaticky zverejňovaná, ale čaká na infožiadosť, je už len naša chyba a v ideálnom systéme by to malo byť tak, že je nejaké veľké dátové úložisko a samosprávy niektoré sú v tomto veľmi progresívne, napríklad mesto Bratislava, pokiaľ viem, celkom zverejňuje veľké množstvo dát, alebo mesto Prešov. To by ste nečakali, mesto Prešov už, myslím, že od roku 2010 proste má, robí silnú prácu v automatizovanom prístupe k informáciám, je to tak, kolega, kolega kýva. Možno nech by nám potom mohol povedať niečo vo faktickej poznámke. A oni tam nemusia posielať infožiadosti o tom, že ak, ja neviem, že koľko meškali autobusy ten rok, lebo proste má niekto problém s tým, že mu meškajú autobusy, niekto mu to zverejní, ale niekto automaticky v nejakej databáze dispečingu dochádzkových systémov to zverejňuje a niekde sa to proste naťahuje, naťahuje do nejakého dátového sídla a niekto si dokonca z toho môže potom s tými verejnými informáciami robiť krásne aplikácie a môže z toho proste, s tým ďalej pracovať, lebo sme presvedčení o tom, že dáta, ktoré, verejné dáta nepatria štátu, verejné dáta patria všetkým občanom a všetci občania by k tomu mali mať akože primárne prístup a tá infožiadosť je len nástroj, podľa mňa už celkom aj vlastne zastaralý vo svojej podstate, ktorý mu tie informácie, ktoré patria aj jemu, akože dáva k dispozícii. A namiesto toho, aby sme sa bavili o týchto veciach, aby sme išli tou progresívnou cestou, tak tu si ideme proste, proste dávať nejaké ďalšie prekážky a tváriť sa, že toto je spôsob, ako zabrániť nejakým žiadostiam, ktoré nám robia zle. Existuje veľmi jednoduchý spôsob: zverejňovať všetko. Poďme touto cestou. Takže za mňa len takéto krátke, krátke stanovisko, ale opäť ako nech to zaznie a nakoniec, bol by som veľmi rád, keby sme počuli nejaký názor aj od predkladateľa, prečo vlastne sa tu o tomto vôbec bavíme, lebo hovoríme zatiaľ do steny. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [16:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvá pani poslankyňa Zuzana Mesterová. [16:34] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja neviem, či je to účel, alebo čaro nechceného, ale mám pocit, že akože táto vládna koalícia rieši problémy riadenia tohto štátu obmedzovaním práv občanov. Štátne orgány majú problém odpovedať na infožiadosti, tak obmedzíme právo občanov žiadať o tie infožiadosti. My nezefektívňujeme proces, ako to zlepšiť, ako to skvalitniť, ako to zrýchliť, my obmedzíme občanov. Však zrušme občanov, na čo ich máme. Toto je jeden príklad a takých by sme našli viac a možno ten parlamentný výskum by sme mali urobiť aj v otázke, že koľko návrhov tejto vládnej koalície naráža na ústavné práva občanov a občaniek tohto štátu, lebo mám, začínam mať taký vnútorný pocit, že ich je čím ďalej, tým viac a možno sa na to treba pozrieť aj faktograficky nejakým spôsobom. Ďakujem pekne. [16:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Marek Lackovič. [16:35] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za tvoj príspevok pán poslanec. Ja len dodám, že tento návrh považujem za skutočne premárnenú príležitosť. Bola a je to totiž príležitosť, kedy sme mohli medzi, ja neviem, povinné osoby pridať napríklad aj poberateľov NFP vrátane fondov Európskej únie či obecných dotácií, kedy sme mohli pridať medzi povinné osoby firmy, ktoré majú vedenie nominované inou povinnou osobou, napríklad mestská firma, kedy sme mohli dať možnosť pre kreatívne obce stanoviť si aj vlastný spôsob prijímania dvestojedenástky, napríklad cez sociálne siete. A tu sa ukazuje, že to môže byť aj parádna možnosť konečne si upratať, že čo by malo spadať pod dvestojedenástku a, naopak, čo by malo spadať pod tristošesťdesiatdeviatku, čo je zákon o obecnom zriadení. Otvára sa nám tiež možnosť zaviesť povinnosť zverejňovať CV-čká aj štatutárom miestnej správy, povinnosť zverejňovať termíny rokovaní nielen zastupiteľstiev, ale aj komisií vrátane ich programov rokovania, povinnosť zverejňovať aj informácie o účasti poslancov, neposlancov na rokovaniach komisií, informácie o hlasovaní na komisiách, dokonca povinnosť zverejňovať odpovede na otázky na webstránke. A tu sa to mohlo opäť využiť na to, že povinná osoba by možno mohla odkázať na toto zverejnenie, ak ho udiala, ja neviem, sedem dní dozadu najneskôr dajme tomu a nemusela by odpovedať ďalším, ak už to raz zodpovedala. A tak ďalej, tých možností je strašne veľa, ktoré vy vôbec nevyužívate. Mohol by som pokračovať, že mohlo sa stanoviť možnosť dohodnúť sa medzi pýtajúcim a opytovaným na predĺžení lehoty, možnosť prerušenia lehoty, ak dôjde k technickým problémom, alebo že napríklad, už to sú naozaj že nuansy, ale okrem dátumu zaplatenia faktúry sa mohlo zverejňovať aj dátum vystavenia faktúry, ale to už sú naozaj že nuansy. Nič z tohto nevyužívate, práve naopak, idete opäť veľmi zlým smerom a mňa to veľmi mrzí. Ďakujem. [16:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zora Jaurová. [16:37] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem aj kolegovi, že vlastne upriamil pozornosť na tú nerovnovážnosť, ktorú tento zákon zakladá, pretože on je postavený na filozofii, že ako keby administratívna efektívnosť je nadradená právu na informácie, čo, samozrejme, nie je, nie je správne. A ja by som vlastne tu len chcela zdôrazniť, že predkladatelia zákona sa odvolávajú na českú právnu úpravu, len oni ju neodpísali dostatočne dobre, pretože v českej právnej úprave síce je taká istá veta, akú sa snažia vložiť do nášho zákona, ale zároveň v českej právnej úprave je teda právo toho žiadateľa sa odvolať voči tomu spoplatneniu informácie, čo ten náš zákon alebo tento poslanecký návrh neobsahuje. A takisto na český zákon je naviazaný veľmi presný cenník, ktorý stanovuje všetky hranice toho, v akých hraniciach je možné spoplatniť tie informácie, a tým pádom vytvára nejaký relatívne transparentný systém. A ja tu by som znovu chcela upozorniť na to, že toto je opäť poslanecký návrh, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovacím konaním, a ja nerozumiem tomu, prečo to SNS stále robí, keď má navyše ministerku kultúry, ktorá teda ale väčšinou nie je tam, kde má byť, asi to bude tým. V každom prípade, keby ten návrh bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, tak možno by sa tieto všetky veci odstránili a možno by sme s ním nakoniec aj všetci mohli súhlasiť. Takto, bohužiaľ, tu podľa mňa zase strácame čas nad niečím, čo nie je dobre pripravené. Ďakujem. [16:37] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Richard Dubovický. [16:39] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som iba dodal tú informáciu, že ďakujem, Martin, že si spomenul Prešov. A áno, na stránke egov.presov.sk nájdete rôzne informácie ohľadom objednávok, zmlúv, dodávateľských faktúr, petícii a tak ďalej. Všetky informácie sú tam, ktoré by, resp. ktoré Prešov nemusí riešiť cez infozákon. A to chcem ja povedať, že skôr by som očakával tú pomoc toho štátu tým samosprávam, ako to urobiť. A poviem príklad, napríklad tento portál, resp. táto stránka získala prestížne ocenenie Zlatý erb za najlepšiu elektronickú službu samospráv. Získali ocenenie za mapové dáta pre každého. Toto je cesta, ukázať tým ľuďom, resp. tým samosprávam, že na tých dobrých príkladoch, ako to urobiť. Ale nie obmedzovaním informácií. To sa mi zdá, že ideme opačným smerom. Skôr som očakával zákon, že predložíte zákon, ktorým by ste ukázali, že ako to máte správne urobiť, aby ste si povedzme ten objem, ak je tých infožiadostí viac, ako by ste ich mohli eliminovať. Ale nie ich zakazovať a spoplatňovať. Ďakujem. [16:40] Ľuboš Blaha Ako ďalšia sa do rozpravy prihlásila za poslanecký klub hnutia SLOVENSKO pani poslankyňa Veronika Remišová. Nech sa páči. [16:41] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je príznačné, že keď ide o infozákon, tak vždy ho predkladá vláda, v ktorej je SMER alebo SNS. Ako už bolo spomenuté, tento problém sme riešili aj za predchádzajúcich vlád SMER-u, keď sa vyhovárali na takzvané šikanózne žiadosti o informáciu, a riešime ho znovu teraz, keď je vo vláde SMER. Vládnej koalícii akoby nestačila deštrukcia právneho štátu, ale pod zámienkami, ktoré nemajú akúkoľvek vnútornú logiku, sa rozhodli umlčať kritikov a občanom de facto zakázať pýtať sa, ako šafária s ich peniazmi. A je logické, že teda na to používa táto vládna koalícia práve Slovenskú národnú stranu, pán Danko s Huliakom sa podujali predložiť tento, tento zákon. Táto novela má zavrieť ústa občanom. Sú tu snahy umlčať opozíciu. Dnes sme počuli ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý, kde hovoril, že bude trestať nenávistné prejavy v online priestore. Doteraz to vôbec nevadilo. Pán minister vnútra Šutaj Eštok dokonca bol v relácii, sa vybavoval a smial sa s trestne stíhaným Dannym Kollárom, extrémistom, ale tam prejavy, nenávistné prejavy na internete nevadili. Pripomeniem len niekoľko jeho výrokov. Napríklad na profesora, nebohého profesora Krčméryho hovoril, že je tučné prasa, ktoré má skapať, alebo napríklad na novinárku hovoril, ani to tu nechcem opakovať, výrazy, ktoré o žene hovoril. Vtedy to nevadilo, teraz pán minister Kaliňák vyhlásil vojnu nenávistným prejavom v online priestore. Gratulujem, ale dúfam, že teda prvých porieši stíhaných extrémistov. Po nenávistných prejavoch prišli na rad aj novinári, to budeme tu mať sériu zákonov, ktoré pripravuje vládna koalícia, ktoré už avizovali, ktoré majú novinárom zapchať ústa a umlčať ich tým, že im budú dávať horibilné pokuty, ak nezverejnia opravu v takej forme, v takej dĺžke, ako si vládna koalícia bude predstavovať. No a po novinároch prišli na rad aj občania. Pretože tento infozákon, to je v prvom rade právo pre občanov. Článok, myslím, že 26 ústavy hovorí, že občania majú právo na informácie. Je to ich ústavné právo a majú právo pýtať sa vládnej koalície, majú právo pýtať sa ministrov, čo za ich peniaze robia, ako tieto peniaze používajú. Vládna koalícia, konkrétne Slovenská národná strana, chce štátnym úradom dať možnosť prakticky akúkoľvek infožiadosť spoplatniť. V zákone nie je, to už spomínal, myslím, že kolega pán poslanec Dostál, nie je absolútne vysvetlené, čo sa myslí tým, že je s tým robota alebo poplatok, primeraný poplatok. Absolútne žiadne mantinely, môžu spoplatniť a akokoľvek spoplatniť akúkoľvek žiadosť o informácie. Takto ministerstvá napríklad môžu zablokovať zverejnenie informácií napríklad, koľko platia ministri svojim kamarátom, straníkom, podržtaškám, takisto si nezistíte informácie, vďaka ktorým sa v minulosti podarilo odhaliť mnohé škandály, napríklad škandál Plavčanových eurofondov, ktorý, mimochodom, bol v réžii SNS. Ja tento zákon pokladám nielen teda za kompetentný, ako už podotkli niektorí predrečníci, ktorí hovorili, že nie sú, nie je, vládna koalícia nie je schopná ani správne okopírovať českú právnu úpravu, ale pokladám ho priam za obludný, lebo naozaj zapcháva ústa práve občanom, občanom. A ja sa nečudujem, že to predkladá, že to predkladá pán Danko spolu so svojimi poslancami z koalície. My sme sa, napríklad podľa infozákona sme si žiadali informácie o platoch vedúcich pracovníkov a pánovi Tarabovi sa veľmi ťažko vysvetľovalo, prečo hneď prvý mesiac po nástupe dal svojej úradníčke plat s odmenou v hodnote 8-tisíc eur. V čase, kedy občania nemajú lacnejšie potraviny, nemajú lacnejšie energie, zobrali ste im preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby, nemajú lacnejšie pohonné hmoty, tak prvý mesiac, bum, úradníčka v kancelárii ministra SNS 8-tisíc eur. Ja to pokladám za absolútnu aroganciu voči občanom. A nehovoriac o tom, o tom vládnom balíku, ktorý ste teraz predložili do parlamentu, pardon, nie do parlamentu, vo vláde ste ho schválili. To znamená, že doživotná renta vo výške platu poslanca pre predsedu Národnej rady a pre predsedu vlády. Čiže najprv sa zvýšia platy na 10-tisíc eur mesačne. Ešte raz opakujem, ľuďom zrušíme preplácanie zdravotnej starostlivosti na zuby, lacné potraviny nie sú, energie lacné nie sú, ale vláda si zvýši plat na 10-tisíc eur mesačne a teraz, keď sa budem pýtať, že čo robí vláda, čo robí vláda za ten plat, pani ministerka tu mala poslancom SNS, pani ministerka za SNS Šimkovičová tu mala sedieť a predkladať zákon, za ktorý nám hrozí pokuta z Bruselu. A pani ministerku sme našli na jachte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, skúsme sa vrátiť k téme prejednávania nášho zákona. Ďakujem pekne. Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR Ďakujem. Čiže podľa zákona o informáciách, samozrejme, sa už nebudete môcť pýtať, čo robia vaši volení predstavitelia za vaše peniaze, ktorými sa im skladáte na platy. Takže... blížim sa k záveru. Po semafore, plochej zemi, ministerstve nekultúry, papalášizme, prevážaniu sa po národných parkoch na štvorkolkách tu máme ďalší arogantný odkaz občanom: vy nemáte právo sa na nič pýtať, vy len plaťte a buďte ticho! Čo je ale horšie, zákon zablokuje aj komunálnych politikov a, alebo aktivistov a ľudí, ktorí strážia na hospodárenie na všetkých úrovniach štátu, teda aj v samospráve. A pýtam sa, že kto z nich si bude môcť dovoliť platiť desiatky eur za to, že nejaký úradník mu dá informáciu, na ktorú má podľa ústavy právo. Pretože čl. 26, opakujem, to hovorí jasne: sloboda prejavu a práva na informácie sú zaručené. A ja pokladám za protiústavné, ak štátny aparát si chce pýtať peniaze za niečo, čo občanovi zaručuje ústava. Ja som bola komunálna poslankyňa na tej najnižšej úrovni a mnohé informácie, ktoré, vďaka ktorým sa nám podarilo aj zlepšiť fungovanie samosprávy, sme často mali s kolegami na základe infožiadostí. A nikto si od nás, alebo nikto si nedovolil dať návrh zákona, v ktorom by si za tieto informácie pýtal peniaze. A ja chápem, že vám je to nepríjemné, ja som musela odpovedať na desiatky infožiadostí, ktoré chodili na naše ministerstvo. Áno, boli doslova šikanózne od nemenovaného pána prišlo, niekoľko infožiadostí prišlo každý deň. To boli že desiatky infožiadostí. A na tieto infožiadosti sme odpovedali, lebo sme si hovorili, dobre, majú na tie informácie právo. A čo vy idete teraz urobiť? Vy idete spoplatniť právo na informácie pre občanov. Čiže zapchať ústa novinárom, zapchať ústa opozícii a zapchať ústa občanom. A to naozaj pokladám aj voči vašim voličom na tej, na tej úplne najspodnejšej úrovni v regiónoch to pokladám za mimoriadne, mimoriadne arogantné. Preto, samozrejme, myslím, že to ide samo od seba, hovorím za všetkých kolegov, tento náhubkový zákon pre občanov určite, určite nepodporíme a urobíme všetko pre to, aby, aby tento návrh nebol schválený. A ja vás teda vyzývam, aby ste nešli proti vlastným občanom, lebo obmedzujete aj vašich vlastných voličov. Voliči majú právo vedieť, čo za ich peniaze na ministerstvách sa robí, koľko to stojí a čo za to robia ich volení predstavitelia. Pretože opakujem, zvýšili ste si platy arogantne na 10-tisíc eur mesačne a ani do parlamentu sa vám chodiť nechce. To, to, to je neskutočné, že pani ministerka, ktorá tu mala včera byť, tak je na jachte, že hanbite sa! Naozaj hanbite sa! Dobre. Ďakujem veľmi pekne a zákon nepodporíme. [16:41] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie máme iba jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Jozef Pročko. [16:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Celým tvojím vystúpením sa nieslo jedno, jedna taká veta, že idú zapchať ústa každému. A to je presne to, že čo potrebujú, aby ľudia nerozprávali, aby novinári nerozprávali, aby sa tu prestalo rozprávať o kšeftoch a o rôznych ich klientelistických akciách. Ale krásny príklad sa udial počas tvojho vystúpenia. Aj tebe zapchať ústa. Upozornili ťa, aby si rozprávala k téme. Ja si pamätám posledné vystúpenie pána Blahu, ktorý tu v rozprave rozprával o všetkom možnom, len nie k téme. Rozprával o Šimečkovom otcovi, o všetkom možnom, ale vôbec nerozprával k téme a podpredseda parlamentu ho nechal, nech rozpráva. Čiže toto je ten príklad toho zapchávania úst. Oni ťa upozorňujú, budú ťa upozorňovať, počas tvojho vystúpenia vyrušovali poslanci, ani jedného, ani jedného neupozornil poslanec Blaha. Ale presne, zapchať ústa ľuďom a robiť si to, čo chcú. Toto je aj tento zákon. [16:50] Ľuboš Blaha Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [16:52] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, moji predrečníci zhrnuli naozaj to odborné hľadisko veľmi, veľmi fakticky. Pani Kalmárová, pán Dostál. Naozaj podrobne až do šróbika rozobrali tento zákon, ktoré, z ktorého tečie olej nielen na cestu, ale aj na každého jedného Slováka. Čiže ten šróbik by sa tam mal dať naspäť. Tento zákon je protiústavný, tento zákon je naozaj protiústavný a tvorcovia tohto zákona, ja neviem, či poznajú ústavu, ale asi ju nepoznajú, pretože ústava hovorí, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu, podnikanie v odbore rozhlasu, televízie sa môže viazať na povolenie štátu, podmienku ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Ešte raz vám prečítam bod č. 1. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Ja neviem, či vy, páni z SNS, nepoznáte ústavu, ale všetky tieto zákony, ktoré sa tu dejú, sú naozaj protiústavné. Sú proti občanom Slovenskej republiky a či je to už naozaj Trestný zákon, alebo teraz tento zákon, každý jeden zákon je proti občanom Slovenskej republiky a je, je v záujme vládnej koalície. Už tu bolo povedané, že zvýšili ste si platy a idete teraz dať Ficovi doživotnú ochranku, doživotný plat. Toto je tá pomoc pre Slovensko, ale občanom idete zapchávať ústa! Už sme tu počuli od mojich kolegov, čo je šikanózne. A tá šikana sa dá vyriešiť. Už ste to počuli, v zákone je to krásne definované. Dá sa to vyriešiť. Ale tento zákon je pre vás, milí občania, len, len jednoduché povedanie no, nepýtajte sa. Budete platiť za to. A ako budete platiť? No veď Češi to už robia, tak aj vy budete platiť. Opísali český zákon, ale oni sa skrývajú za veci, ktoré v tom českom zákone nieže sú dobré, ale oni sa skrývajú, vytrhli si niektoré veci. Tento zákon je proti slobode, ktoré, proti slobode informácií. Každý jeden z vás máte právo na informácie. Každý jeden z vás. Ale tie informácie sú hlavne pre túto vládnu koalíciu veľmi nepríjemné, veľmi nepríjemné. A o tom tu, o tom to tu ide. Aj teraz moje vystúpenie je tesne pred hlasovaním takže sme tu v úli, nikto tu nebude počúvať rozpravu, samozrejme, predseda, človek, ktorý v Európskom parlamente nás bude zastupovať všetkých, ale nikto ho tam nebude počúvať, takže neupozorní žiadneho jedného poslanca teraz, aby nevyrušoval, čiže moje vystúpenie naozaj skončím jedným slovom. Tento zákon je protiústavný. Tento zákon berie naše právo na slobodné informácie. Tento zákon z dielne SNS je ako každý jeden iný zákon z dielne SNS. Sú proti Slovákom a proti Slovensku. Ďakujem veľmi pekne. [16:55] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec, pani poslankyňa Veronika Remišová, nech sa páči. [16:56] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Pročko, že ste upozornili aj na dvojaký meter. A ja by som bola veľmi rada, keby pán predsedajúci, pán Blaha naozaj uplatňoval rovnaký meter na poslancov koalície a na poslancov opozície. Pretože mňa upozorňuje pri pulte, že nerozprávam k téme, poslancov koalície nechá vyprávať hodiny a hodiny úplne mimo témy, tak aspoň to posledné obdobie, ktoré mu zbýva tu na Slovensku, aby uplatňoval rovnaký meter aj na poslancov opozície, aj na poslancov koalície. Druhá vec, veľmi pekne si povedal, áno, tento zákon je protiústavný. Občania majú právo na informácie, majú právo vedieť, čo ich volení zástupcovia za tieto peniaze robia. A ja spomeniem len jeden príklad za všetky, napríklad nájom pána neviditeľného ministra, pána Keketiho. Pán minister si prenajal jeden štvorcový meter za 20 eur za meter štvorcový, hoci my sme si prenajímali podobné priestory v rovnakej lokalite, dokonca od toho istého prenajímateľa, teda ktorý patrí do tej istej skupiny, za 10 eur. Dvojnásobná cena a toto je ten dôvod, pretože poslanci koalície nechcú, aby sa ľudia dozvedeli o ich zlodejinách a kšeftoch. [16:56] Ľuboš Blaha Pán poslanec Jozef Pročko. [16:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Budem reagovať na vašu faktickú, milá moja kolegyňa, takže chcieť od Blahu, aby bol spravodlivý, to je ako chcieť od baču, aby si spočítal všetky svoje ovce za dve minúty. Takže to sa nedá, to je jednoducho nemožné, pretože niektorí barani sú nespočítateľní. Blaha nie je spravodlivý človek. Poslanec Blaha je človek, ktorý naozaj riadi túto inštitúciu spôsobom jemu vlastným, diktátorským, pretože obdivuje všetkých diktátorov sveta. Ja som hlboko presvedčený, že aj tento zákon prejde tak ako všetky zákony, ktoré sú protiústavné. Ja som hlboko presvedčený, že teraz sa poslanci vládnej koalície zhrnuli na hlasovanie, ale oni sem nechodia, oni tu počas celého rokovania vôbec nie sú. Oni sú také hlasovacie automaty, ktoré sem naklusajú a hlasujú tak, ako chce trojka silná Peter Pellegrini, Andrej Danko a Robert Fico. Rozprávali tu o chaose, ale to, čo aj dnes predvádzali pri zákonoch, je čistý chaos, je to obrovský chaos a tak táto vládna koalícia, toto zoskupenie je nielen chaotické, ale aj najškodlivejšie. V dejinách Slovenska sa neprijalo toľko škodlivých zákonov ako od septembra, kedy vládne, od októbra, kedy vládne táto vládna koalícia. Je smutné a naozaj je veľmi smutné, že vládni poslanci nemajú svoj názor a ako hlasovacie automaty, ako ľudia, ktorí bez svojho svedomia a vedomia stláčajú gombík, tak ako to chce Robert Fico, Andrej Danko a Peter Pellegrini. Je to smutné, ale je to tak. A ja vás prosím, milí občania Slovenska, sledujte to veľ.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:57] Ľuboš Blaha – Vystúpenie v rozprave Je 17 hodín 00 minút, čiže prerušujem schôdzu do hlasovania, ktoré bude 17.05 h. (Prestávka.) [16:57] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave (Zaznievanie gongu.) Kolegyne, kolegovia, na základe požiadavky poslaneckých klubov dávam ešte plus päť minút na poradu poslaneckých klubov pred hlasovaním. Ďakujem. (Pokračovanie prestávky.) [17:10] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslanca Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, tlač 244, bod 45. Predtým, ako dám slovo spoločnému spravodajcovi poslancovi Jozefovi Ježíkovi, ešte o informáciách z jednotlivých klubov vás budú informovať poslanci Szalay, Dvořák, Stachura, ktorí sa prihlásili s procedurálnym návrhom. Ako prvý, pán poslanec Szalay, nech sa páči. (Stanoviská poslaneckých klubov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 244.) [17:11] Tomáš Szalay Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol stanovisko klubu strany Sloboda a Solidarita. Zákon, o ktorom ideme teraz hlasovať, obsahuje regulérny prílepok, teda zmenu zákona, ktorý priamo nesúvisí s pôvodne predkladaným poslaneckým návrhom zákona. Je potenciálne teda protiústavný. Mení postavenie Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, NIHO, ruší jeho nezávislosť, umožňuje odvolanie riaditeľa tejto inštitúcie bez udania dôvodu, znižuje nároky na osobu, ktorá bude v budúcnosti zastávať tento úrad, a dokonca už koluje meno údajného nového riaditeľa NIHO, na ktorého je táto novela osobne šitá. Chcem upozorniť, že ani tento nový riaditeľ nebude slobodný, keďže aj jemu hrozí odvolanie bez udania dôvodu. Včera bol zdravotnícky výbor, na ktorom mohol byť tento pozmeňovák prečítaný a minimálne prediskutovaný minimálne teda odbornými zástupcami v tomto parlamente. Nestalo sa tak. Neexistuje aktualizačný moment, pre ktorý sa má udiať táto zmena, jedine ten, že nezávislosť inštitútu a odborná skúsenosť jeho riaditeľa je niekomu tŕňom v krku. Niekomu, komu nejde o nákladovú efektívnosť v zdravotníctve. Klub strany Sloboda a Solidarita bude preto hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Ďakujem. [17:12] Peter Žiga Pán poslanec Oskar Dvořák. [17:14] Oskar Dvořák Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť stanovisko za klub Progresívneho Slovenska. V koalícii idete rozkladať ďalšiu nezávislú a dobre fungujúcu inštitúciu. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve sa má primárne starať o to, aby sme vedeli ako krajina s obmedzeným rozpočtom čo najvýhodnejšie nakupovať drahé lieky pre našich pacientov. To sú aj tie lieky na rakovinu alebo iné zriedkavé choroby. Po novom bude môcť vláda odvolať riaditeľa tohto úradu bez dôvodu a dosadí si svojho nominanta, napríklad aj priamo z farmafirmy s priamym konfliktom záujmov. Aj spôsob, akým sa tento zákon dostal do parlamentu, vzbudzuje vážne obavy. Prišiel prílepkom cez nesúvisiaci zákon s administratívnymi chybami, kvôli ktorým ste ho museli podávať až na dvakrát. Dokonca sa zdá, že kritériá pre budúceho riaditeľa zákon upravuje tak, aby sa mohol do funkcie dostať konkrétny človek. Ak by si ho napísali samotné farmafirmy alebo súkromné zdravotné poisťovne, vyzeralo by to presne takto. Sľúbili ste odpolitizovanie zdravotníctva v programovom vyhlásení vlády, ale robíte úplný opak. Týmto krokom zároveň ukazujete všetkým ľuďom, že si neviete vážiť ich odbornosť a službu pre štát. Ak táto inštitúcia nebude nezávislá, znamená to drahšie lieky, a tým pádom aj menej inovatívnych liekov pre našich pacientov. A z týchto dôvodov my ako Progresívne Slovensko nemôžeme tento prílepok podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [17:18] Peter Žiga Pán poslanec Stachura. [17:18] Peter Stachura Ďakujem pekne. Za klub KDH by som chcel takisto vyjadriť znepokojenie a rozhorčenie nad tým, že ste sa rozhodli odvolať človeka, ktorý vystaval národný inštitút pre hodnoty a technológie na zelenej lúke, prišiel zo zahraničia s bohatými skúsenosťami a zaňho hovoria nie slová, ale činy. Chcem zopakovať ešte raz, že národný inštitút pre hodnotu a technológie zachránil Slovenskej republike v roku 2022 50 mil. eur a v roku 2023 100 mil. eur. Toto nie sú výmysly, to sú skutočnosti, ktoré vieme podložiť faktami. Idete odvolať človeka, ktorý je transparentný a neúplatný, asi preto to idete urobiť, toto je váš hlavný zámer, sme z toho pobúrení a zhrození. Takisto opakujem, že tieto veci mohli odznieť na výbore, pán predseda Baláž to neurobil, pravdepodobne sa bál diskusie. Takto sa naozaj nerobí politika, slušná politika pre ľudí na Slovensku. Myslím si, že už máte vybratého kandidáta, ktorého chcete tam poslať, a bude to znamenať pre slovenských pacientov len menej zdrojov, ktoré budeme vedieť dať do liekov, ktoré majú evidenciu a ktoré môžu pomôcť našim pacientom. Je to veľmi smutný obraz slovenskej politiky, že idete za... idete potrestať človeka, ktorý má kompetencie, ktorý priniesol naozaj dostatok reálnych dô... reálnych, reálnych, reálnej pomoci nášmu systému. Čiže za klub KDH vyslovujeme znepokojenie, budeme hlasovať jednoznačne proti. A je to smutný obraz slovenského zdravotníctva. (Potlesk.) [17:19] Peter Žiga Pán poslanec Krajčí. [17:20] Marek Krajčí Ďakujem. Stanovisko za klub SLOVENSKO. Vládna koalícia ide zbabelým spôsobom spolitizovať ďalší nezávislý úrad, Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Strana HLAS a celá koalícia nemala ani toľko odvahy, aby zákon, ktorým si chce do čela tohto nezávislého inštitútu dosadiť svojho človeka, predložila ako vládny alebo poslanecký návrh zákona a robí to cez prílepok, pozmeňujúci návrh zákona. Týmto spôsobom politizuje ďalší nezávislý úrad, oslabuje vedecký a odborný prístup pri rozhodovaní. NIHO podľa výročnej správy v prvý rok fungovania v roku ´22 viedlo k uvoľneniu až 55 mil. eur v zdravotníctve a za minulý rok ´23 k úspore viac ako 110 mil. eur, čo je vyše 60-násobná návratnosť pre štát. Pacienti sa ku novým liekom, samozrejme, dostali, štát za nich zaplatil menej, a tak si ich mohli dovoliť mať viac. Tým, že oslabíte nezávislosť tohto úradu, pacienti k liekom podľa všetkého dôjdu k oveľa drahším a budú ich mať menej. Žiaľ, je to hanba, toto, čo teraz robíte. (Potlesk.) [17:20] Peter Žiga Ďakujem pekne všetkým poslaneckým klubom, ktoré sa vyjadrili. Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Jozefa Ježíka, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 244.) Ježík, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k návrhu zákona vystúpil pán poslanec Zdenko Svoboda, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý však nebol podaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku. Po opätovnom otvorení rozpravy v druhom čítaní k návrhu poslanca Vladimíra Baláža vystúpili v rozprave štyria poslanci a poslanec Zdenko Svoboda podal v súlade so zákonom o rokovacom poriadku pozmeňujúci návrh. Aby sme mohli hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Budeme hlasovať o skrátení lehoty. (Hlasovanie) 140 prítomných, 79 za, 61 proti. Návrh sme schválili Ježík, Jozef, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Ježík, Jozef, poslanec NR SR Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol v rozprave poslanec Zdenko Svoboda. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 79 za, 60 proti. Návrh sme schválili. Ježík, Jozef, poslanec NR SR Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, mám splnomocnenie gestorského výboru postúpiť predložený návrh zákona do tretieho čítania ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 79 za, 59 proti. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Pán poslanec Szalay, do rozpravy? Nech sa páči. [17:22] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pekne za možnosť vystúpiť v treťom čítaní, môžem sa vyjadriť iba k tým pozmeňovákom, ktoré teda zazneli, a rád by som teda pred celou snemovňou a nielen pred tými 15 poslancami, ktorí tu boli poobede, zopakoval hlavné výhradu voči tomu, čo sa tu udialo a čo sa ide práve udiať so zákonom o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Tento inštitút bol založený pred troma rokmi, v roku 2021, ako nezávislá inštitúcia v zdravotníctve, ktorá mala hodnotiť hodnotu za peniaze v zdravotníctve. Hodnotu za peniaze v prípade liekov a nových technológií. Táto inštitúcia mala byť nezávislou agentúrou, takzvanou HTA agentúrou, Health Technology Assessment agentúrou. A podarilo sa ju založiť, naozaj klobúk dole, vďaka tomu, že sme sem pritiahli šikovného človeka zo zahraničia, ktorý sa rozhodol, že bude pracovať pre štát a bude šetriť verejné zdroje. Počuli sme, že táto agentúra dokázala za svoju krátku existenciu ušetriť viac ako 150 mil. eur, pričom jej ročné náklady na prevádzku sú asi 2 mil. eur. Je to skutočne, naozaj hodnota za peniaze, ktorú Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve prináša. V DNA tejto organizácie je napísaná nezávislosť. Keď si prečítate dôvodovú správu, ktorá bola súčasťou zákona 358/2021, slovíčko nezávislosť tam nájdete asi 20- alebo 30-krát. Preto s veľkým znepokojením sledujem skutočnosť, že tu ideme rozšróbovať tento zákon nie normálnym legislatívnym procesom, nie takým legislatívnym procesom, ktorý by aspoň zdravotnícky výbor mal možnosť vidieť. Nie. Ideme to meniť pozmeňovákom v druhom čítaní v pléne bez možnosti nejakej dlhšej, odbornejšej diskusie, bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť, a bez toho, aby sme rozumeli, prečo sa vlastne táto zmena deje. Prečo sa táto zmena deje? Aký aktualizačný moment máme pre to, aby sme tu prijímali takýto pozmeňujúci návrh, ktorý je prílepkom, ktorý je regulérnym prílepkom, pretože otvára nový článok v tom zákone. Nie je to vec, ktorá by súvisela s pôvodným návrhom pána poslanca Baláža. Pôvodný návrh pána poslanca Baláža mal možno 10 riadkov, ani to nie. Toto má dve strany A4 a ďalších päť strán dôvodovej správy. Aký je aktualizačný moment, že sa potrebujeme zbaviť riaditeľa nezávislej agentúry, nezávislej inštitúcie, ktorá má hodnotiť technológie, inovácie a hodnotu za peniaze v zdravotníctve? Jediné, čo si viem vysvetliť, je, že niekomu vadí, že tu je nezávislá inštitúcia, ktorá hodnotí efektivitu používania peňazí v zdravotníctve. Niekomu vadí, že sa tu naozaj na lekárenských vážkach zvažuje, či pustíme, alebo nepustíme nejaký drahý liek do kategorizácie, či ho budeme, alebo nebudeme platiť z verejných zdrojov. Pretože, dámy a páni, každé jedno rozhodnutie o tom, že niečo budeme platiť z verejného zdravotného poistenia, znamená zároveň v tej istej chvíli, že niečo iné platiť nebudeme a nejakí iní pacienti liečbu nedostanú. Preto je to dôležité. Je to dôležité z finančných a zároveň aj z etických dôvodov. A preto považujem za škandalózne, ak dostávame možnosť pre pána ministra alebo pani ministerku odvolať riaditeľa bez udania dôvodu. Je škandalózne, že máme možnosť odvolávať šéfov takýchto úradov bez udania dôvodu. Akým spôsobom, akým, akou motiváciou chceme pritiahnuť ľudí, aby pracovali pre štát, aby dávali do toho všetko, aby dávali do toho svoje srdce, keď si kedykoľvek môžu prečítať svoj návrh na svoje odvolanie bez udania dôvodu? Prečo bez udania dôvodu? Prečo máme mať túto flexibilitu? V čom sa previnil pán riaditeľ Staňák, že v skrátenom režime mu ideme, ho ideme dekapitovať? A to nie je jediná zmena, ktorú tento poslanecký pozmeňovací návrh v druhom čítaní v pléne prináša. Zároveň sa menia podmienky, kto môže byť novým riaditeľom NIHO. Doteraz to mal byť, mohol byť človek, ktorý päť rokov nevykonával činnosť a nebol platený farmaceutickým priemyslom. Teraz sa táto lehota skracuje na tri roky. To znamená, že rýchlejšie sa tam dostanú ľudia, ktorí predtým pracovali pre priemysel, ktorý má byť touto agentúrou regulovaný. Volá sa to zajatie regulátora, to, čo nám hrozí, pretože ten priemysel tam niekoho pošle, kto bude zároveň o tom priemysle rozhodovať. Je to riziko a nevidím dôvod, prečo sa má táto lehota skracovať. Rovnako sa mení okruh osôb, ktoré môžu byť riaditeľom tejto inštitúcie, pretože donedávna to mohli byť absolventi rôznych vysokých škôl, teraz to môžu byť už len lekári alebo lekárnici. Doteraz ten riaditeľ musel preukázať, že v minulosti pracoval a mal skúsenosť s hodnotením zdravotníckych technológií, lebo to je náplň práce tej inštitúcie. Po novom stačí, keď má lekársku alebo lekárenskú prax. To je výsmech, dámy a páni, a domnievam sa, že týmto návrhom zákona, týmto návrhom, pozmeňovacím návrhom, ktorý je súčasťou teda tohto návrhu zákona, porušujeme to, k čomu ste sa zaviazali pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Že tu budeme prijímať normálnym, kultúrnym, kultivovaným spôsobom zákony a nie prílepkami v druhom čítaní budeme rozoberať nezávislosť inštitúcií, ktoré majú chrániť verejné zdroje. Dámy a páni, prosím vás, nehlasujte za tento návrh zákona, nepodporujte takýmto spôsobom rozvrat slovenského zdravotníctva. Ďakujem. (Potlesk.) [17:25] Peter Žiga Na vaše vystúpenie osem faktických poznámok. Ako prvá pani poslankyňa Remišová. [17:28] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec, ale toto je prístup ku všetkým nezávislým úradom a štátnym inštitúciám. Táto vládna koalícia posiela odborníkov na ulicu a na vysoké štátne funkcie dosadzuje ľudí, kde jediným kritériom je stranícka knižka. Pán poslanec sa pýta, prečo to robia. No tak preto, aby mali naozaj všetko pod palcom a lieky, lieková politika, to je naozaj niečo, čo, v čom je veľký biznis. Hlasovali sme, my sme boli proti, ale bol tu zákon o zrušení verejných vypočutí pri kultúrnych inštitúciách, pri galériách, to je podobné. Verejné vypočutia sa rušia, to znamená, že výberové konania budú prebiehať absolútne netransparentným spôsobom. To isté sú ďalšie inštitúcie. Ja spomeniem životné prostredie, doména SNS, je opäť krásnym príkladom. Na SHMÚ to nebol náš nominant, ktorý tam bol. My sme tam jednoducho toho človeka nechali, hoci to bol nominant predchádzajúcich vlád. Nechali sme ho tam preto, lebo, pretože bol odborník a nebol dôvod vyhodiť odborníka na ulicu, keď tento ústav dobre riadil. Vy, naopak, ste ho museli vyšmariť a dosadiť si tam svojho človeka, aby ešte aj to počasie ste mali pod palcom. Je to naozaj hanba! [17:28] Peter Žiga Pán poslanec Sulík. [17:30] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ctené panie poslankyne a páni poslanci koalície, máte teraz skvelú príležitosť preukázať, že ste tu fakt len na to, aby ste hlasovali, ako vám príde pokyn. Dobre ste tu počuli, že 150 miliónov ušetril ten mladý muž, ktorý to tam vedie. Idete ho dať preč veľmi nekorektným spôsobom, lebo teda počuli sme, že to je prílepok na poslednú chvíľu. Ja si veľmi dobre pamätám, ako pán Erik Kaliňák aj s pánom Blahom, ako sa tu strašne zavzdušňovali kvôli tej správe NKÚ k Dubaju. Tam išlo o 600-tisíc, ktoré teda boli údajne nehospodárne použitých, vrátane 115-tisíc pána Žigu, s ktorým ja som nemal nič do činenia. No tak to ste urobili veľké teátro, ježišmária! Toto tu je suma, ktorá je 300-krát vyššia. Pán Kaliňák, 300-krát vyššia, 300-krát vyššia suma! A to nič, hej? Tam sa tvárite, že veď to je v poriadku, lebo došiel pokyn. Ste tu všetci dokopy, jak tu ste, aj tí, ktorí akože robia celkom slušný dojem a majú, celkom dobré životy viedli, slušné. Robíte všetci, všetci sa tu stávate hlasovacími figúrkami nejakej, ja neviem ani koho, koaličnej rady, alebo kto vám dal takýto pokyn a teraz tu budete všetci pekne hlasovať. Tie argumenty sú tak silné proti tomu, čo idete urobiť, tak silné, že... akože že sa vy nehanbíte?! Že vám to nepripadá blbé, však ako ja chápem, že si tu kopec vecí pretlačíte, ktoré chcete mať, lebo áno, treba, aj kopec vecí vám tu prechádza. Za iks vecí, čo prichádzajú vládne návrhy, aj my hlasujeme, lebo urobila to nejak tá úradnícka mašinéria, je to zjavne niečo, čo prospeje krajine. Ale toto?! Toto je predsa evidentné, od A do Z v rozpore so zdravým rozumom, so slušnosťou, s pravidlami, so všetkým. A vy jak takí panáčici to tu idete, panáčikovia, to tu ide za to zahlasovať! Ja tomuto nerozumiem, že sa nehanbíte pred svojimi rodina... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:30] Peter Žiga Pán poslanec Stachura. [17:32] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Môžem, alebo bude tu stále hluk? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem pekne. Chcem ešte raz poznamenať. Excelentné vystúpenie, Tomáš, ďakujem veľmi pekne. Zhrnul si všetky veci, ktoré potrebovali sme povedať. Ja chcem ešte raz apelovať na poslancov, nerobte to naozaj, je to skvelý odborník. Vy ste, pre vás je to len číslo, pre vás je to nejaká osoba, nejaké meno, ktoré ste počuli možno prvýkrát. Ale naozaj je to človek, ja som sa tam bol pozrieť, ako pracuje tento človek. Ja som videl, ako boli nadšení jeho mladí kolegovia, ktorí sú radi, že tam je na tejto pozícii riaditeľa. Ja som videl pravidelné výstupy, keď si pozriete, keď máte LinkedIn, alebo hocikde, pozrite si jeho výstupy, sú excelentné. Sú vynikajúce. Ku každej jednej molekule, ktorú on skúmal, vie vám dokladovať podľa evidencie, prečo má takú hodnotu alebo nemá. Tie výstupy majú hlavu a pätu. Sú vysoko nadpriemer slovenských výstupov, ktoré dávame. Vy idete odvolať človeka, ktorý je naozaj jedným z najlepších odborníkov. Keby ste vedeli, ako je ťažké nájsť človeka, ktorý je fundovaný, erudovaný, vyzná sa v takejto ťažkej problematike. Kto z nás sa tu vyzná v tom, aká je cost effectiveness jednotlivých liekov. Ako ťažko sme museli hľadať človeka, ktorý je nezávislý, ktorý je nezávislý od záujmov farmafiriem, od poisťovní, od rôznych iných záujmových skupín. Vy idete vyhodiť človeka, ktorý vyrástol v slušnom systéme v zahraničí! Vy idete vyhodiť človeka, ktorý nepozná, že zoberie úplatok, ktorý nepozná, že bude robiť netransparentné veci! Vy idete vyhodiť človeka a idete si tam dosadiť človeka na svoj obraz! Hanbite sa, je to pod úroveň, je to nehoráznosť, čo robíte! (Potlesk.) [17:32] Peter Žiga Pán poslanec Majerský. [17:34] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, ďakujem za vystúpenie. Kolegovia z koalície, viacerí z vás, si myslím, že vy čítate a vidíte príspevky na facebooku, kde sa zbierame, alebo sa skladajú ľudia na lie... na zbierku na lieky onkologické, na ktoré štát nemá peniaze. Určite z vás niektorí na takéto zbierky prispeli. Viete, kvôli čomu tie peniaze nemáme v štáte? Lebo takto plytváme peniazmi. Ten človek nám ročne a jeho inštitúcia ušetrila 100 miliónov euro. Tie peniaze sa mohli investovať do vzdelá... do ďalších liekov. Pamätáte si na, určite si pamätáte na mladú speváčku, ktorá, ktorá zahynula, lebo nemala včas liečbu. Vďaka aj jej iniciatíve sa ten liek schválil a dnes môžu ďalšie onkologické pacientky byť liečené. My dnes ideme normálne že hanebným spôsobom vyhodiť človeka, ktorý šetril štátu peniaze, aby sa mohli liečiť ďalší pacienti, aby sa mohli prispievať na ďalšie onkologické lieky. To vážne sa, to ideme dneska spraviť? Človeka, ktorý s nikým z nás tu nič nemá. Je to človek, ktorý prišiel zo zahraničia a šetrí štátu stovky miliónov eur ročne. To je... to sa nedá ani normálne že vysvetliť, že prečo to vlastne dneska ideme spraviť. Veď sa nad tým normálne zamyslite ľudsky, že prečo dnes takýmto spôsobom idete vyhodiť človeka, ktorý štátu šetril peniaze, aby sme mohli liečiť ďalších onkologických pacientov. Viete si na to odpovedať? Ja si to neviem na to odpovedať, prečo to robíte. [17:34] Peter Žiga Pán poslanec Dvořák. [17:36] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som chcel podobnú vec vám pripomenúť. Ten ľudský rozmer, ktorý, o ktorom práve hovoril aj kolega Majerský. Ja si myslím, že mnohí ste sa ocitli viackrát v situácii, keď ste zdieľali rôzne zbierky, alebo videli ste rôzne zbierky na zbieranie štuplíkov, vrchnáčikov, prípadne ste priamo prispievali. Nedávne prípady ohľadom malých detí, ktoré majú svalovú atrofiu a lieky stoja okolo dvoch miliónov eur. Onkologické lieky, nové inovatívne lieky, prichádza nová doba, kedy máme rôzne génové terapie, kde naozaj sa bavíme o rádovo miliónoch eur pre jedného pacienta. Tento človek, ktorého teraz momentálne idete vyhodiť, ušetril Slovenskej republike za posledné dva roky 150 miliónov eur. My budeme takého, takéhoto človeka, takýto úrad bytostne potrebovať, ak chceme tie drahé lieky, ktoré nám sem budú prichádzať, platiť. A vy tohto človeka, ktorý ušetril tých 150 miliónov eur, a tých 150 miliónov eur môžme použiť inde v zdravotníctve, tak ho idete vyhodiť a idete ten úrad absolútne spolitizovať a urobiť ho závislým. Ja už som to hovoril. Vyzerá to, ako keby si farmaceutické firmy alebo súkromné zdravotné poisťovne priamo napísali tento zákon a vy im ho idete schváliť. Tak, prosím pekne, keď najbližšie niekto z vás bude chcieť zdieľať nejakú zbierku na nejaký raritný liek pre nejaké malé dieťa, ktoré má onkologické ochorenie alebo svalovú atrofiu, alebo, alebo nejakú úplne inú diagnózu raritnú, tak si spomeňte, prosím, na to, ako ste dneska zahlasovali. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [17:36] Peter Žiga Pán poslanec Krajčí. [17:37] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem tiež poďakovať Tomášovi Szalayovi za tento príspevok, kde veľmi dobre aj rozhorčene zhrnul to zdesenie, ktoré sme dnes ráno zistili, keď k zákonu, ktorý sme predtým jednomyseľne podporili v celej snemovni, zrazu narýchlo prilepili niečo, čo je obsahovo ešte náročnejšie ako ten samotný zákon, a malo sa o tom hlasovať hneď o jedenástej. To je naozaj neuveriteľná zbabelosť. A otázka je, prečo tak veľmi idú vy... potrebujú vymeniť toho človeka. Čo im kto za to sľúbil, prečo tam potrebujú nasadiť niekoho iného? Na Slovensku dlhodobo chýbali kapacity na kvalitné hodnotenie nových liekov. To viedlo k tomu, že predtým, ako sme my pri... mali teda možnosť prísť na ministerstvo zdravotníctva, tieto veci meniť, tak sa na Slovensku niektoré lieky vôbec nedostali, alebo na Slovensko prišli lieky, za ktoré sa platili plné ceny, hoci v zahraničí sa bežne predávali aj s 50-percentnou zľavou. Tým, že sme to zmenili a základom bol nezávislý úrad, nezávislý inštitút, tak sme ušetrili tieto obrovské peniaze. Vy z neho idete teraz spraviť slúžku vašej vládnej moci! Chcem vidieť pre koho dobro toto je, keď nie len pre tých, ktorí idú sa na tomto nabaliť. Naozaj, je nám z toho veľmi ľúto. (Potlesk.) [17:37] Peter Žiga Pán poslanec Krátky. [17:39] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tak príbeh dnešného dňa, rokovania o tomto prílepku odzrkadľuje v sebe príbeh aj slovenského zdravotníctva. Od deviatich k piatim. Tak namiesto toho, aby ste si zobrali tento úrad ako vzorový príklad, aby ste ho kopírovali na ďalšie ministerstvá, aby ste hľadali spôsoby, ako vlastne túto dobre fungujúcu inštitúciu, túto dobrú partiu ľudí, ktorá 150 miliónov ušetrila, nakopírovali, aby ste uvoľnili priestor pre ďalších odborníkov. Si pozrite, ja som si ho pozrel, ja ten úrad nepoznám, ale narýchlo počas tohto rokovania sa dá pozrieť, aj teraz to môžete urobiť počas týchto faktických poznámok, životopis toho človeka. Pozbieral zahraničné školy, vyzbieral skúsenosti z praxe v Rakúsku v danom odbore, prišiel na Slovensko. Ako zúfalo toto presne potrebujeme. Takýto žiarivý príklad vzdelaného, moderného, skúseného mladého človeka, ktorý sem príde a bude poskytovať excelentnú službu štátu, aby sme mohli to zdravotníctvo, v ktorom každoročne potrebujeme veľa peňazí, ale ešte viac peňazí, kde potrebujeme reformy, kde potrebujeme ľudí, ktorí budú s idealizmom prichádzať a meniť veci a nasadzovať sa do služieb, tak my ho ideme znechutiť. Aký signál to vyšle tým ľuďom? Úplne opačne idete, úplne opačným spôsobom! Tak ako bola nastavená reforma s čakacími lehotami a odkopli ste ju kdesi dopredu, aby pacienti stále čakali na svoje výkony a na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, fatálny krok, ktorý zasiahne pacienta, to isté sa stane tu! Môžme mať a budeme veľmi potrebovať ďalej vyhodnocovať kvalitu liekov, aby sme šetrili peniaze v zdravotníctve. Úplne opačným smerom to ide, ako to má ísť. To, čo treba urobiť, je zahlasovať proti schváleniu takejto právnej úpravy, treba vyzdvihnúť tento úrad a treba ho kopírovať ďalej a presne toto opakovať a šetriť peniaze, nie zošróbovať to celé. [17:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [17:45] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Musím povedať, že, Tomáš, si povedal, že im to chceš povedať pred, teraz, keď sú tu všetci, bolo to úžasné, ale mne chodil mráz po chrbte, keď tu rozprával pán Majerský, pán Dvořák, trošku mi bolo ľúto, keď pani Jaurová tu vzadu zabávala skupinku Náhlik a ostatných počas toho, ako naozaj vážne slová sa tu diali. Ale chcem povedať, že presne toto je to, že treba im to povedať takto. Richard Sulík mi zobral jednu vec, ktorú som chcel povedať, poviem to. Oni nemajú rodiny? Nemajú deti? Toto, čo robia, ,ako povedia svojim deťom, že viete, my sme tam dosadili človeka, ktorý, ktorý tam musel byť . Veď zdravotníctvo a zdravie človeka, neviem, či je niečo vážnejšie. A oni idú dosadzovať a idú odvolávať ľudí, ktorí naozaj robia, robili pre ľudí spôsobom, aký tu nemal v histórii mieru, a oni idú takto lámať. Hlasovacie automaty, ktoré prídu, sadnú si. Som rád, že si vypočuli, Tomáš, tvoj príspevok, som rád, že aj kolegovia, Marek Krajčí a naozaj aj ostatní povedali veci tak, ako sú. Je to smutné, že pre Slovensko je táto koalícia niečo, niečo strašné. A nielen, nielen to, že by mali, že by mali pomáhať tým ľuďom, ale takýmto spôsobom a takýmto spôsobom ničia aj to zdravotníctvo a je to, je to... Ja mám husaciu kožu a ďakujem ti veľmi pekne, Tomáš, že si im to takto povedal. Ale oni budú hlasovať tak, ako chce vládna koalícia, to je strašné! [17:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Szalay. [17:45] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky, nebudem úplne každého komentovať, ale začnem teda minimálne teda pani poslankyňou Remišovou. Áno, aj iné inštitúcie sa tu teraz glajchšaltujú, pretože platí to pravidlo TKM, teraz krágľujeme my, a, žiaľ, sa tomu nevyhne ani táto inštitúcia NIHO. Návrh zákona, o ktorom budeme hlasovať, je síce formálne poslanecký návrh zákona, ale v skutočnosti je to návrh zákona, ktorý bol pripravený na ministerstve zdravotníctva. Rovnako ako pozmeňujúci návrh nie je úplne že pozmeňujúci návrh pána poslanca Svobodu, ale v skutočnosti je to pozmeňujúci návrh napísaný na ministerstve zdravotníctva a je pre mňa prekvapujúce, že ministerstvo zdravotníctva má kapacity na takéto pozmeňováky a na takéto veci namiesto toho, aby sa venovalo napríklad tomu, ako budú vystupovať naši predstavitelia na rokovaní v Ženeve so Svetovou zdravotníckou organizáciou, a až dodatočne potom ideme vytvárať komisie, ktoré budú pripravovať odborné názory. Veľmi si cením slová Mareka Krajčího, ktoré by som odcitoval, je to veľmi dôležité slovo, ktoré povedal a to je že zbabelosť. Tento pozmeňujúci návrh je hnaný zbabelosťou. Viacerí ste tu spomenuli, minimálne František Majerský alebo Oskar Dvořák, verejné zbierky, ktoré sú v podstate len vizitkou toho, že nám niečo v štáte nefunguje. Ja by som spomenul ešte jednu verejnú zbierku, a to zbierku na opravu okien na neonatalogickej jednotke v Košiciach, ktorá je prejavom toho, že nemáme v rezorte dosť peňazí, máme neobľúbených primárov alebo lekárov a sú len ukážkou toho, že nezvládame riadenie rezortu, lebo nám chýbajú peniaze, pretože na iných frontoch, než je NIHO, tie peniaze vyhadzujeme von oknom, ktoré, samozrejme, netesní, lebo sme ho ešte neopravili. Prosím vás pekne, nehlasujte za tento návrh zákona! Ďakujem. (Potlesk.) [17:45] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Ježík, Jozef, poslanec NR SR Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, gestorský výbor odporúča schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 78 za, 58 proti, jeden nehlasoval. Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach. Pristúpime k hlasovaniu o bode 48 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Danka, Huliaka, Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 248. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Ľubici Laššákovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov , tlač 248.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, v rozprave vystúpili piati poslanci a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o jedinom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 79 za, 58 proti. Návrh sme schválili. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 78 za, 9 proti, 49 sa zdržalo. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu návrhu zákona ako o celku. Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 79 za, 9 proti, 49 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili návrh novely Zákonníka práce. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, tlač 319, bod 49 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Branislavovi Becíkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Samuela Migaľa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov , tlač 319.) Becík, Branislav, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. [17:55] Peter Žiga (Zaznievanie gongu.) Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v tlači 345, čo je návrh poslancov Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov , tlač 345.) [18:09] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi ľúto, že takýto kľúčový, dôležitý zákon sa prerokúva vo večerných hodinách pri takomto naozaj slabom počte. Ja si pamätám, v roku 2000 sa prijímal tento návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám a prijímal sa nie preto, že by ho takto naozaj úplne chcela vtedy vláda, mala trošku inú predstavu, ale tá predstava sa zmenila na základe veľmi silnej iniciatívy ľudí zdola. Neviem, či si spomínate niekto v tom čase, tá iniciatíva sa volala Čo nie je tajné, je verejné. Jednoducho právna úprava, ktorá naozaj pomôže ľuďom, ktorí sa zaujímajú o to, čo vláda robí, je právna úprava, ktorá sa vláde nikdy nemôže páčiť. [18:10] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Je to jednoducho právna úprava, ktorá musí umožniť jednoduchým spôsobom ľuďom dostať sa k informáciám, ktoré sú háklivé, či už sú to zmluvy, ktoré súvisia s financovaním, ale môže to byť množstvo zmlúv, ktoré vo vzájomnej súvislosti pri ich kontrole je možné prísť na to, že nejaké hospodárenie neprebehlo tak, ako malo. Môže to súvisieť s množstvom iných informácií, ktoré vo svojej vzájomnej analýze môžu dospieť k tomu, aby sa k tej verejnej politike zvonku mohla vyjadriť aj širšie odborná verejnosť, ktokoľvek, kto sa danej téme venuje. A je to jedno, či sa jedná o moc na úrovni obce, alebo či sa jedná o moc na úrovni vlády. Ten rozdiel akurát je v tom, že to množstvo prostriedkov finančných, ktoré sa používa na realizáciu moci, je, samozrejme, iné, ak sa bavíme o malej obci alebo väčšom meste, alebo ak sa bavíme o centrálnom riadení krajiny, bavíme sa o rezortoch, ktoré majú proste naozaj úplne iné čiastky, s ktorými disponujú ako malé obce. A, samozrejme, že to súvisí aj s aparátom, ktoré potom majú ministerstvá a ktoré majú malé obce pri sprístupňovaní informácií. V zásade aj tie žiadosti o informácie sa týkajú toho, čo práve ten subjekt robí. To znamená, iného charakteru sú informácie, ktoré si niekto žiada od malej obce, a úplne iného, ktoré si žiada napríklad z ministerstva zdravotníctva. Pre dobré spravovanie vecí verejných je správne a kľúčové, aby sme umožnili prístup k informáciám, ktoré sa týkajú spravovania vecí verejných. To je, to je úplne kľúčové nastavenie pre demokraciu. Ak sme sa rozhodli, že tá právna úprava, ktorú máme, ktorá sa ukázala, že je správna a dobrá, niekoľkokrát tu bola snaha, ja som bola aj pri tom, túto právnu úpravu zlepšovať, postaviť inak, ale bolo vždy veľmi zložité nájsť tú správnu rovnováhu toho, čo si predstavuje štátna správa, a toho, čo si predstavuje aj verejnosť vonku. A potom je pravdou, že viaceré iniciatívy, ktoré tu boli aj na zlepšenie tej právnej úpravy pre hľadanie tej rovnováhy, tak stroskotali na tom, že tá rovnováha sa vlastne nevedela v celosti nájsť. Prísť sem preto s návrhom zákona v takejto oblasti, ktorá nemala absolútne žiadny priestor na akúkoľvek väčšiu debatu s verejnosťou, ktorej sa to priamo týka, ten prístup k informáciám, je absolútna ignorácia toho, čo vlastne tento zákon prináša. Prístup k informáciám. Takto naozaj poslaneckým návrhom obmedzovať prístup k informáciám je proste hrubé nepochopenie, naozaj hrubé nepochopenie toho, čo vlastne tento zákon zaručuje demokracii a v našej krajine. Ale je to v niečom úplne typické a osobitne je to typické pre právnu úpravu, ktorá prichádza z dielne Slovenskej národnej strany, a ono sa to začína javiť, že je to v niečom symptomatické, že toto je služba vlasti. Služba vlasti je nahradiť odborných ľudí straníkmi, ktorí nemajú žiadny cit pre danú verejnú službu. Cit k vlasti je v čase, kedy minister má byť v parlamente a predkladať vládny návrh, tak byť na dovolenke. A potom služba vlasti je aj to, že takýto návrh, ktorý zasahuje kľúčovo do základného práva, tak predkladáme bez akejkoľvek odbornej debaty, ktorá k tomu patrí. Naozaj podmieňovať prístup k informáciám úhrade, ktorá nebude podliehať akémukoľvek prieskumu, to znamená, keď tu bude snaha obmedziť prístup k informáciám, tak vlastne ani nemáte ako do toho, nemáte ako skontrolovať takéto obmedzenie prístupu k informáciám. To znamená, ak by sme aj uvažovali o takomto spoplatňovaní a zavádzali sme pojmy mimoriadnej rozsiahlej informácie, tak urobiť to bez toho, aby sme tu akýkoľvek prieskum umožnili takéhoto spoplatnenia, znamená, že je to naozaj účel, tým účelom je, aby sme informácie obmedzovali. To sa nedá inak chápať, lebo vlastne dáme úplný priestor tomu, aby sme tie informácie jednoducho dali zo stola a nezverejnili ich. Úplne bokom tu zjavne je, že štátny aparát, osobitne ľudia, ktorí sú v pozíciách ministrov, ale aj starostovia slúžia občanom. To znamená, ak akokoľvek narábajú so svojou mocou a ľudia si pýtajú k tomu informácie, tak to súvisí, súvisí jednoducho s tým výkonom tej moci. A pýtať si od ľudí teraz za to peniaze, tak v niečom podľa mňa je tu nejaké základné nepochopenie. Je to služba pre ľudí vo verejnom záujme. A vo verejnom záujme pre ľudí je práve aj to, aby dostali informáciu, čo vlastne za tie peniaze, čo stojí tá verejná služba daňových poplatníkov, čo za to dostávajú. Z dôvodovej správy sa toho veľa nedozvieme, prečo vlastne je dôležitá takáto právna úprava. A prečo celoplošne? To znamená bez ohľadu na to, či je to malá obec, alebo či je to rozsiahle ministerstvo. Aj toto nepochopenie tej úplne rozdielnej situácie je príznačné pre takúto neodbornú, necitlivú právnu úpravu, ktorá zasahuje do základného práva na prístup k informáciám. Ale ako keby sme sa už naučili, že jednoducho tu už nič neplatí. Tu už neplatí ani to, že musí tu byť dôsledná dôvodová správa, kde sa dozvieme viac ako text zákona, ku ktorému by to teda malo byť nejaké odôvodnenie. Tu, samozrejme, neplatí ani to, že keď odkazujeme na nejakú inú právnu úpravu, tak tá právna úprava naozaj s ňou korešponduje. Ja si dovolím vrátiť sa k tej hanebnej novele Trestného zákona, kde som tu niekoľkokrát počula, že inšpirácia je z Rakúska, Nemecka a Českej republiky, a keď som si teraz čítala vyjadrenia Komisie, ktoré adresovala práve v tejto veci Slovenskej republike, tak som sa naozaj zasmiala, že jedna z otázok Európskej komisie adresovaná Slovenskej republike je, že, prosím vás, odkiaľ ste zobrali tú vašu inšpiráciu z Česka, Rakúska, Nemecka, lebo my sme ju nenašli. Tak, prosím vás, mohli by ste nám teda povedať, ako ste na to prišli, že dôvodíte, že je to inšpirácia z Českej republiky, z Nemecka, Rakúska. Toto je podobne. Tu je proste inšpirácia z Českej republiky a keď sa pozrieme do Českej republiky, tak tam takáto inšpirácia jednoducho je iná. Jednoducho zobrali ste si z toho niečo, ale nie to podstatné, čo súvisí aj s tým vyvážením prístupu k informáciám. Ak môžem k tomu povedať môj návrh, ktorý je jediný možný pri takejto právnej úprave, je stiahnuť tento návrh. To je jediná cesta pre takýto návrh. Stiahnuť ho. A keď chcete otvoriť debatu k slobodnému prístupu k informáciám, nech sa páči, treba ísť cestou riadneho vládneho návrhu zákona, ktorý spadá pod ministerstvo spravodlivosti, a to je jediná cesta, jediná cesta, ktorá je správna pre otváranie takejto citlivej témy, ktorá súvisí so základnými politickými právami. Neviem, že či je v moci vôbec opozície zhatiť presadenie tohto návrhu zákona, ale je to naozaj návrh zákona, ktorý je nebezpečný a zlý, pretože umožní zneužívanie moci proti ľuďom. A ja naozaj neviem, ako vie obhájiť Slovenská národná strana tú národnosť pri presadzovaní tohto návrhu zákona. Neviem, ako koalícia vôbec toto vie presadiť s odkazom na svoje programové vyhlásenia, ako sa takýmto spôsobom približuje k ľuďom, keď ľuďom neumožní, aby v jednoduchosti získali informácie pre kontrolu moci. Kiežby akékoľvek naše varovania, ktoré súvisia s touto právnou úpravou, mali nejaký zmysel a táto právna úprava tu už nebola predmetom parlamentnej diskusie. Ďakujem pekne. [18:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku pani poslankyne Jurík. [18:19] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za tento ďalší príspevok, v ktorom teda opäť odznelo, že prečo je tento zákon, tak ako mnohé z dielne SNS, absolútne neprijateľný a neakceptovateľný a ide proti ústavným právam občanov a občianok tejto republiky. A ja by som tak stručne chcela možno zosumarizovať, že ako funguje táto doslova dielňa SNS. Neviem, ako SNS vyberá zákony, ktoré predkladá do Národnej rady, pretože sa rozhodne nejedná o zákony, ktoré by boli určené pre ľudí. Navyše kopírujú zákony. Tentokrát tu máme veľmi zlú kópiu opäť z Českej republiky, a to je také už déja vu, lebo vždy pri tom kopírovaní si prevezmete časť toho zákona, zrovna časť, ktorá obmedzuje práva občanov a občianok, a akosi opomeniete celú tú zvyšnú časť, ktorá im, naopak, poskytuje nejaké garancie. Čiže už aj keď pajcujete nejaký ten zákon, tak to robíte zle, čo je teda veľmi smutné. Ako som už hovorila, ja neviem, ako si tie zákony vyberáte, lebo teda vy ste SNS, Slovenská národná strana, tak človek by čakal, že budete robiť niečo pre ľudí, pre občanov a občianky tejto krajiny, a vy doteraz, čo ste nám tu predložili, tak vlastne bránili ste ich pred krvilačnými medveďmi, lebo tu boli napádané deti v kočíkoch, ktoré síce mali podobu dospelých mužov, ktorí sa promenádovali po lese so zbraňami, ale však okej, dnes sme videli prvé obete tohto vášho zákona, malé medvieďatá, takmer ročné, akože neviem, že koho už len tie mohli napadnúť, ale však to je už vaša vízia toho, ako pomáhate v skutočnosti ľuďom. Chceli ste obmedziť aktivity a tiež pomoc ľuďom v neziskovom sektore, tam ste narazili na vášho koaličného partnera, ktorý vám v tomto nechce sekundovať, no uvidíme, že čo sa z toho stane, a dosadzujete si ľudí kade-tade. Ja neviem, či je toto práca pre ľu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:19] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 346, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 346. Dávam slovo... pani poslankyni Kramplovej? Nech sa páči, pani poslankyňa Kramplová, ako navrhovateľka, aby uvedený návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov , tlač 346.) [18:22] Dagmar Kramplová – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám za skupinu poslancov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej, Adama Lučanského a Andreja Danka návrh zákona, ktorý sa týka zvýšenia príspevku na pohreb. Tento zákon považujeme ako veľmi sociálny príspevok ľuďom, ktorí sa nachádzajú v najťažšej, v jednej z najťažších chvíľ v živote, kedy sa stretnú so stratou svojho blízkeho, blízkej osoby a teda sú postavení ešte aj pred situáciu, kedy je potrebné zariadiť pohreb. Od roku 2007, kedy bol naposledy upravený tento príspevok, ktorý je v súčasnosti 79,67 eura, sa tento príspevok neupravoval a my navrhujeme, aby sa vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a infláciu a zvýšenie všetkých nákladov, ktoré sa týkajú pohrebu, zvýšil na sumu 200 eur, čo je zvýšenie o stodvadsať celá, o 120,33 eura. Podľa štatistického úradu v roku 2023 zomrelo na Slovensku 55-tisíc ľudí, čo pri takomto čísle sa jedná o zvýšenie príspevku na pohreb o 6 mil. 600-tisíc eur. Chcem vás týmto, keďže sa nejedná o tak zásadnú sumu, ktorá sa týka rozpočtu Slovenskej republiky, ale pre rodiny a pozostalých sa jedná o sumu, ktorá im výrazne pomôže ako sociálny príspevok, poprosiť o podporu. Ďakujem pekne. [18:22] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Michalovi Stuškovi. Nech sa páči. [18:25] Michal Stuška – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 346. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 346 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Ďakujem, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, pán predsedajúci. [18:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Keďže asi rozprava nebola, asi navrhovateľ nebude mať záujem ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 238, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 251. Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Krátka pauza, rečníčke nefungoval mikrofón.) Možno to nechce... Skúsime zapnúť pani poslankyňu? (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších , tlač 238.) [18:28] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tento návrh zákona o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov predkladám spoločne s poslankyňami Národnej rady Luciou Plavákovou, Zuzanou Števulovou a Simonou Petrík. Cieľom nami navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne ochráni osoby pred rôznymi formami rodovo podmieneného násilia vrátane kybernetického alebo online a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie nielen teda online, ale, samozrejme, aj offline. V skratke, tento návrh zahŕňa úpravu a doplnenie foriem kybernetického násilia, ktorým dnes osoby, najmä, no nie výlučne, ženy čelia čoraz častejšie, ako je napríklad mobing, krádež identity, ponižovanie či nežiaduce zdieľanie intímnych fotografií alebo videí bez súhlasu. Taktiež dopĺňame novú skutkovú podstatu sexuálneho obťažovania a navrhujeme aj doplnenie osobitného motívu z nenávisti a skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o sexuálnu orientáciu pohlaví a rodovú identitu. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, skončila som a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá, hoci mi je teda veľmi ľúto, že v takto dôležitej téme tu máme iba štyroch koaličných poslancov a taktiež v opozícii to dnes nie je veľmi šťastné. Ďakujem. [18:28] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Branislavovi Vančovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [18:30] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona od 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:30] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Opýtam sa ešte okrem toho, či pani navrhovateľka vystúpi, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, dávam priestor pani navrhovateľke. [18:31] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Začnem možno tak trochu netradične, dve p... strelené, asi bojujú za LGBT. Vy hyeny si nezaslúžite ani desatinu z toho platu, čo máte. Nechápem, prečo sa pretŕčajú tieto špinavé fašistické k... choďte hm, hm, Sorošovi do Ameriky a nám dajte pokoj. Nech sa ide... a bude po tehotenskom brušku. Pliaga sa rozmnožuje. Priviazať ťa o strom, ty krava vymletá. Arogantná, namyslená p... napľuť na teba. Skap aj s deťmi do rána. Ste šokovaní? Nuž tieto a ďalšie komentáre nesvietia len pod vašimi príspevkami, ale aj pod príspevkami žien, či už novinárok, aktivistiek, umelkýň, ale aj nás političiek a ďalších z verejného, ale aj neverejného priestoru. Takto vyzerá náš online priestor, v ktorom žijú alebo teda skôr prežívajú, vážení kolegovia, kolegyne, aj vaše dcéry, sestry, matky. Prečo moje slová akcentujem hlavne na ženy, hoci áno, viem, že aj muži si to zažívajú a aj vy, ktorí tu sedíte dozaista. Nuž, my ženy zažívame násilie skutočne častejšie a v intenzívnejšej forme práve preto, že sme ženy. A to nehovorím ja, ale dáta. Cieľom online násilia je, podobne ako pri tom offline násilí, nás ženy umlčať, podriadiť. To platí špeciálne v prípade verejne známych žien, no nielen. A napriek tomu, že už roky čelíme takzvanej pandémii násilia a že špeciálne jeho online forma sa aj po covide šíri takmer bezprecedentnou rýchlosťou a silou, doteraz jeho riešenie nebolo prioritou žiadnej vlády, hoci to mnohé deklarovali v programových vyhláseniach. Doteraz sa tejto téme skutočne nikto nevenoval, asi až do 15. mája. Až 15. mája sme si ako spoločnosť uvedomili, ako veľmi nebezpečné je aj online násilie. Je rok 2024 a my tu stále máme veľmi obsolentnú právnu úpravu, ktorej zmenu nepovažoval za prioritnú ani minister Susko pri zmene zákona. My sme mu pritom hneď niekoľko konkrétnych riešení ponúkali prostredníctvom pozmeňovacích návrhov, nemal o ne záujem. Aj vy ako koalícia ste ich vtedy všetky odmietli. A nie preto, že by neboli dobré, to sami dobre viete, ale preto, že aj hoci v tomto pléne sedí konštruktívna opozícia, tak konštruktívnu koalíciu by sme tu asi hľadali márne. Snáď raz. A možno teraz prišiel ten čas na to, aby sme sa konečne správali zodpovedne a aby sme sa na niečom dobrom aj zhodli. Aj preto, že to doteraz nikto nepovažoval skutočne za tému, sledujeme, ako sa iné európske štáty neustále posúvajú vpred, zatiaľ čo my stagnujeme. Prečo? No, lebo priority tých vlád, a nebudem ich teda menovať, ale všetci vieme, boli doteraz niekde inde. Aj preto sme už na predchádzajúci schôdzu, pretože toto nie je nejaký emotívny návrh, ktorý by prišiel na poslednú chvíľu, on tu už je od minulej schôdze, predložili teda tento návrh, ktorý efektívne ochráni osoby, nielen ženy, ale aj mužov, pred rôznymi formami rodovo podmieneného násilia vrátane toho kybernetického. Náš návrh napríklad opätovne zahŕňa aj zavedenie nového prečinu sexuálneho obťažovania do Trestného zákona, pretože v ňom stále absentuje, a je skutočne potrebné doplniť ten Trestný zákon. Ale dopĺňame napríklad aj skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby o kontrolu alebo monitorovanie každodenných aktivít. Nič, čo by ktokoľvek v tejto miestnosti nemohol nepodporiť, respektíve nič, s čím by ktokoľvek z tejto miestnosti mal mať akýkoľvek problém alebo nejakú zásadnú príčinu, prečo to odmietnuť. Jedine, samozrejme, že by vám nezáležalo na ochrane ľudí, najmä, no nie výlučne žien, ale v konečnom dôsledku aj vás samých na internete. A vy veľmi dobre viete, aké to je, keď zažívate násilie, nadávky a vyhrážky týkajúce sa vás samých. Je však rozdiel medzi tým, že keď to zažívajú iní ľudia a keď to zažívame my politici, političky, pretože napriek tomu, že my sme verejne exponované osoby, tak máme zároveň aj isté privilégiá. Vy ste si všimli násilie až po tom 15. máji, uvedomili ste si, čo to je žiť v nebezpečenstve, až keď ste sa v ňom ocitli vy sami. A ja si myslím skutočne, že je teraz čas zamyslieť sa nad tým, že či s tým ideme niečo robiť, a vravím konštruktívne, vecne, a či to nejako spoločným spôsobom opravíme, alebo či to opäť len odsunieme na druhú koľaj a potom sa niekedy zas budeme čudovať, že čo všetko to násilie nielen na nás, ale aj na iných ľuďoch spôsobuje. A teda rozdiel, aby som dokončila túto myšlienku, medzi tým, že keď si zažívame toto násilie my a keď si ho zažívajú takpovediac bežní ľudia alebo teda tí, ktorí nie sú verejne exponovaní, je ten, že my môžeme požiadať o ochranu, a to niekoľkí z nás, z vás dokonca aj urobili. Keď o takú ochranu žiada bežný človek, pretože sa mu niekto neustále vyhráža alebo že ho prenasleduje online, tak jednoducho policajti s tým často nemajú veľmi čo robiť, aj keď to prejde už za určitú hranicu, tak nemáme jednoducho dostatočnú právnu úpravu na to, aby sa tento problém, ktorý môže v najhorších prípadoch vyústiť napríklad často v prípade žien do znásilnenia alebo dokonca do vraždy, jednoducho nemáme na to mechanizmus, akým by sme ľudí ochránili. A vzhľadom na veľké riziko, ktorému dnes ženy, a nielen teda ženy, čelia vo verejnom priestore, a opäť nielen v tom, nielen keď sú teda exponované, vrátane toho online priestoru, je potrebné prijať do nášho právneho úpra... do nášho právneho systému také úpravy, ktoré nielen pomôžu obetiam a preživším násilia domôcť sa spravodlivosti, ale zároveň budú pôsobiť aj preventívne. To znamená, že vyšlú jasný signál o tom, že čo je a čo nie je v tejto spoločnosti akceptovateľné. Napríklad aj preto, aby si ľudia s veľkým počtom sledujúcich uvedomili, že nie je okej vystaviť lynču herečku, novinára alebo akúkoľvek inú osobu. Je to nebezpečné. Súčasný zákon už pokrýva niektoré formy online násilia, konkrétne napríklad prostredníctvom trestného činu nebezpečné elektronické obťažovanie, avšak túto úpravu nepovažujeme za dostatočnú, nakoľko nepokrýva všetky formy a nie v dostatočnom rozsahu. Aktuálne znenie skutočne znižuje, ak nie úplne minimalizuje šancu domôcť sa v niektorých prípadoch spravodlivosti. Z tých zmien, ktoré navrhujeme, by som veľmi stručne vypichla dva príklady. Navrhujeme zmenu § 360a Nebezpečné prenasledovanie, ktoré rozširujeme explicitne aj o online priestor, a viem, že toto je napríklad paragraf, ktorý sa dotkol aj niektorých koaličných kolegov. Zároveň navrhujeme zmenu § 360b, čo je Nebezpečné elektronické obťažovanie, a to dopĺňame o niekoľko bodov, napríklad aj o situáciu, v ktorej nejaká osoba úmyselne v online priestore nasmeruje veľký počet ľudí voči inej osobe a vystaví ju takému online lynču. Teraz, keďže tak trochu pochybujem, že ste sa oboznámili s dôvodovou správou, by som rada prečítala jej časť, a teda špeciálne dáta, lebo ja sa celkom rada riadim dátami, na rozdiel od predchádzajúcich navrhovateľov, ako spomínal aj kolega Dubéci. Tak dopĺňame teda napríklad Trestný zákon o sexuálne obťažovanie. Toto sexuálne obťažovanie je taktiež formou rodovo podmieneného násilia a náš antidiskriminačný zákon z roku 2004 ho definuje v § 2a ods. 4 a 5 ako formu diskriminácie. Z tejto úpravy, tak ako je teda obsiahnutá v antidiskriminačnom zákone, vychádza aj nami navrhovaná úprava, avšak my to teda vkladáme do Trestného zákona, pretože si predstavte, že trestné právo ako také s týmto, s týmto pojmom pracuje, avšak samo ho neobsahuje. Trestný zákon ho neobsahuje, a preto je dôležité to tam doplniť. Popri už existujúcich civilných sankciách, ktoré teda vyplývajú z toho antidiskriminačného zákona, navrhujeme, aby sme priradili alebo teda pridali do Trestného zákona tento prečin sexuálneho obťažovania. Z výskumov totiž vyplýva, že sú to najmä ženy, ktoré vo väčšej miere zažívajú sexuálne obťažovanie, avšak obeťou takéhoto typu nežiaduceho a nevhodného správania môže byť akákoľvek iná osoba vrátane mužov. Podľa celoeurópskeho prieskumu agentúry pre základné práva z roku 2014, ktorý sa venoval násiliu na ženách, zažilo na Slovensku sexuálne obťažovanie až 49 % žien a dievčat vo veku od 15 rokov, zatiaľ čo za posledných dvanásť mesiacov to bolo cez 29 %. Šesť najzávažnejších foriem sexuálneho obťažovania zažilo 40 % žien a dievčat. Taktiež najnovší prieskum sexuálneho obťažovania zrealizovaný Inštitútom pre výskum práce a rodiny v rámci národného projektu prevencie a eliminácie rodovej diskriminácie taktiež potvrdil, akým závažným problémom je sexuálne obťažovanie a konkrétne sa s ním teda stretla viac ako polovica, 54 % slovenskej populácie, a viac ako dve tretiny žien, najmä mladších ako 34 rokov. Z prieskumu tiež vyplynulo, že fyzického neželaného sexuálneho správania, ako aj sexuálneho nátlaku sa podľa respondentov a respondentiek dopúšťajú blízki ľudia, ako aj cudzí ľudia, pričom všetky typy sexuálneho obťažovania zažilo až 6 % populácie. Čiže všetky tie typy rôzne, ktoré tam máme. Prieskum taktiež ukázal, že len štvrtina obetí sexuálneho obťažovania alebo zneužívania sa so svojou skúsenosťou niekomu zdôverila, najčastejšie blízkej osobe. Hlavnými faktormi nenahlasovania, a mali sme tu takú veľmi nepríjemnú debatu o nenahlasovaní trestných činov, sú podobne teda ako aj v prípade znásilnenia najmä nedôvera a pocit hanby, stigma, ale aj nedostatočná právna odpoveď, netrestanie či zľahčovanie obťažovania v spoločnosti. Aj preto viac než 94 % respondentov a respondentiek uviedlo, že by mala existovať zákonná možnosť postihovať sexuálne obťažovanie na verejnosti aj vzhľadom na veľký počet incidentov. Nami navrhovaná úprava je odporúčaná aj medzinárodnými dokumentmi v oblasti násilia a jej efektivitu tiež potvrdzuje dobrá prax iných členských štátov. Sexuálne obťažovanie je totiž veľmi závažným zásahom do ľudskej dôstojnosti, z adekvátnej odpovede môže vyústiť do závažnejších foriem násilia, trestných činov, napríklad teda už spomínanému znásilneniu alebo v najhorších prípadoch ku vražde. Čo sa týka toho kybernetického násilia, tak z výskumov vyplýva, že každá tretia žena zažije vo svojom živote nejakú formu násilia a napriek pomerne novému rastúcemu javu internetového prepojenia sa odhaduje, že každá desiata žena vo veku nad 15 rokov už zažila nejakú formu kybernetického násilia. Prístup k internetu sa stáva čoraz dostupnejší, zároveň teda ľudia považujú aj za akési nové ľudské právo, je preto mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol aj online priestor bezpečným pre všetky osoby vrátane žien a dievčat. Je taktiež veľmi potrebné pripomenúť, že online násilie sa riadi rovnakými mocenskými vzorcami a spôsobmi konania ako offline násilie. Je však uľahčené technológiami a často sprevádza aj iné formy násilia, teda tie offline. Aj preto údaje z prieskumu agentúry FRA ukazujú, že 77 % žien, ktoré zažili kybernetické obťažovanie, sa stretlo aj s minimálne jednou formou sexuálneho a/alebo fyzického násilia zo strany intímneho partnera a sedem z desiatich žien, ktoré zažili kybernetické sledovanie, sa stretlo aj s minimálne jednou formou fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany intímneho partnera. 11 % žien dostalo nevyžiadané urážlivé sexuálne ladené emaily alebo SMS správy, alebo nevhodné urážlivé návrhy na sociálnych sieťach, 5 % žien v EÚ sa stretlo s jednou alebo viacerými formami kybernetického prenasledovania už od veku 15 rokov. Z výskumov tiež vieme, že ženy sú, podobne ako pri iných formách rodovo podmieneného násilia, obeťami kybernetického násilia neúmerne viac ako muži. Napríklad podľa prieskumu vyše deväťtisíc nemeckých používateľov internetu vo veku od desať do päťdesiat rokov, obeťami online násilia a teda prevažne sexuálneho obťažovania a kybernetického prenasledovania boli s výrazne vyššou pravdepodobnosťou ženy než muži a vplyv týchto foriem násilia bol pre obete ešte traumatizujúcejší. Toto potvrdzuje aj fakt, že hoci sa muži pravdepodobne o niečo viac stretávajú s takými miernejšími formami online obťažovania, napríklad urážlivé komentáre a ponižovanie, ženy, a najmä teda tie vo veku od osemnásť do dvadsaťštyri rokov, sa neúmerne stretávajú so závažnými druhmi ako kybernetické prenasledovanie a online sexuálne obťažovanie. Kybernetické násilie taktiež ako offline násilie môže mať teda rôzne formy. Rôzne formy, ktoré majú rôzny vplyv na obete tohto násilia a môžu skutočne neprimeraným spôsobom zasiahnuť do súkromného, ale aj pracovného života. Môže sa teda jednať o kybernetické prenasledovanie, nedobrovoľnú pornografiu, alebo možno to poznáte pod pojmom porno z pomsty, rodovo motivované urážky a obťažovanie či podnecovanie k nenávisti, odsudzovanie za prejav sexuality, nevyžiadanú pornografiu, vyhrážanie sa, zverejňovanie osobných údajov a ďalšie, napríklad aj online sexuálne vydieranie. Kybernetické prenasledovanie aj obťažovanie sú často kombinované s inými formami tradičného offline prenasledovania a obťažovania a môžu tiež vyústiť aj do napadnutia či iných veľmi závažných činov a už som spomínala teda aj tie najhoršie prípady. Aj preto je nutné skutočne upraviť náš právny rámec tak, aby pôsobil preventívne a zároveň aby poskytol dostatočnú ochranu a pomoc osobám, ktoré túto formu násilia už zažili alebo zažívajú. Ako som už hovorila, tento náš zákon pomôže každému. Ja som sa síce teda špeciálne venovala ženám, ale vždy som sa snažila prízvukovať, že nielen ženy, hlavne, no nie výlučne ženy sú obeťami tohto násilia, ale pomôže teda aj mužom, či už teda verejne známym ľuďom, alebo aj tým neznámym, respektíve osobám, ktoré nie sú verejne exponované. Zároveň, a to je potrebné prízvukovať, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v dokumente Individuálne podanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva z októbra 2023 uvádza, že v roku 2022 a 2023, sú to teda skutočne čerstvé dáta, vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom angažujú v ochrane ľudských práv, špeciálne teda tým, ktorí sa venujú napríklad ochrane reprodukčných práv alebo queer právam, a z ich strany boli teda reportované obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika vrátane teda toho, že toto sa dialo zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít, a tieto útoky zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu a boli veľmi nebezpečné, pretože mohli a v niektorých prípadoch aj vyústili do fyzického násilia. Aj preto slovenské národné stredisko odporúča zlepšiť bezpečnosť či už teda novinárov, novinárok, ochrancov, ochrankýň ľudských práv, ale aj ďalších ľudí, ktorí pôsobia vo verejnom priestore, napríklad aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ochrany. Takéto zmeny, aj teda tú, ktorú navrhujeme my s kolegyňami, obsahuje aj nová smernica Európskej únie o prevencii a boji s násilím na ženách, ktorá sa špeciálne zamerala na online násilie, a to je napríklad rozdiel s Istanbulským dohovorom, ktorý táto Národná rada pred pár rokmi odmietla, pretože nakoľko sa jedná o nový nástroj, tak sa skutočne špeciálne venuje aj tomuto narastajúcemu fenoménu online násilia, pretože na pôde Európskej únie si legislatívci uvedomujú, ako veľmi nebezpečné je toto násilie a do čoho môže vyústiť. O niekoľko mesiacov budeme musieť túto smernicu aj my transponovať, avšak niektoré z tých zmien vrátane teda tejto, ktorú navrhujeme, môžeme prijať už dnes. A hovorím, sú to skutočne zmeny, ktoré pomôžu ženám, ale aj vám mužom, pomôžu nielen verejne exponovaným osobám, ale všetkým ľuďom, komukoľvek, kto sa vyjadrí v online priestore a zažije tam následne násilie, napríklad teda aj obťažovanie. Pomôžu skutočne vašim dcéram, vnučkám, možno manželkám, ktoré postnú nejakú fotku na sociálne siete a možno aj preto, že sú z vašej rodiny, sa pod tou fotkou strhne veľká vlna násilia, na ktorú nie je možné v súčasnej právnej úprave odpovedať. Na záver by som chcela vyzvať všetkých ľudí, ale špeciálne tých, ktorí majú najmä v online priestore popularitu a veľa followerov a followeriek, vaše slová, ktoré sú vyslovené alebo aj napísané, majú skutočne veľkú moc a online násilie, ktoré môže byť ich dôsledkom, sa môže pretaviť do offline násilia a v najhoršom prípade aj do tragédie. Preto vás prosím, tá moc, ktorú máte v rukách, pretože vládnete tým sociálnym sieťam a tomu online priestoru, musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Ďakujem. (Potlesk.) [18:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Poslanec Pročko. [18:52] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No aj mňa mrzí, že naozaj niektoré zákony, ktoré sú veľmi dôležité, sa prerokovávajú v takomto zložení. Tento zákon je dobrý, ale musím skonštatovať, že naozaj sociálne siete sú niečo, čo žiadna vláda doteraz ešte nepolapila a polapiť nevie, pretože ja musím povedať osobné skúsenosti s tým, že sa nám aj mojej rodine vyhrážali, teraz je síce jeden prípad riešený, ale tá šikana hlavne u mladých, mladých ľudí na internete je strašná. No a keď to dieťa dostane, poviem tiež konkrétne príklad, teraz sme riešili, naša neziskovka, vyhrážanie sa, také sexuálne vyhrážanie sa a obťažovanie od trinásťročných dievčat ďalšej dievčine a doporučili jej povedať rodičia, že to vlastne ona nepísala, že nevie, kto jej to zobral, zobral ten mobilný telefón a niekto to napísal. Čiže toto sú veci, ktoré sú veľmi-veľmi ťažko polapiteľné, ale tento problém je obrovský, lebo naozaj sociálne siete spôsobujú obrovskú šikanu, obrovské obťažovanie, obrovské vyhrážanie, to je niečo, čo tu doteraz nebolo a je to, je to, je to odporné a v takom merítku, že sa to naozaj nedá merať. Čiže tento zákon je super, že ide, ale treba, naozaj aj by som sa chcel spýtať, jak polapiť naozaj tieto veci hlavne na sociálnych sieťach, keď vám jednoducho tí ľudia povedia, že ja som to nepísal, to písal niekto iný a to obťažovanie nie je odo mňa. Ďakujem. [18:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Jurík. [18:54] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj vám, pán poslanec Pročko, za vaše slová, slová podpory a dúfam, že teda rovnako ako vy, tak aj váš klub, ale aj všetky opozičné a koaličné kluby zahlasujú za tento návrh, pretože ako som už hovorila, tak skutočne jeho cieľom je pomôcť ženám, ale aj mužom v tom online priestore a nejakým spôsobom postaviť právny rámec tak, aby sa či už teda online, ale aj offline priestor stal o čosi bezpečnejším. Aby som odpovedala na tú vašu otázku, že čo na to, teda ako postupovať v podstate v prípade, keď sama tá obeť alebo preživšia toho násilia potom akoby zmení tú rétoriku, že jej poradia alebo teda rodičia jej poradia, že... alebo ju útočník s tým vydiera alebo, alebo podobne. Áno. Tak ono je to, je to ťažké, ale tak práve aj preto, ak budeme mať dostatočnú právnu úpravu, ktorá vyšle jasný signál spoločnosti, že toto je a toto nie je akceptovateľné, a budú teda aj tí potenciálni útočníci, útočníčky v niektorých prípadoch vedieť, že jednoducho toto sa nesmie, pretože toto je postihnuteľné, tak výsledky z iných štátov jednoducho ukazujú, že dostatočná právna úprava vždy pôsobí preventívne, čiže asi všetkým prípadom, samozrejme, nemôžme predísť, taká právna úprava v žiadnej oblasti asi neexistuje, avšak môžeme tomu aspoň dopomôcť. Tak verím, že my tu v Národnej rade sa posnažíme čo najviac, najefektívnejšie bojovať proti rôznym typom násilia, napr. aj tak, že podporíme rôzne druhy návrhov, ktoré v tejto oblasti prídu. Ďakujem. [18:55] Peter Žiga Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka chcete ešte? Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme ešte štyri-päť minút. Prednesiete ďalší, alebo preruším? (Reakcia poslankyne.) Tak vyzerá, že je tu váš návrh. Dobre, teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankyni Lucii Plavákovej, Simony Petrík, Beáty Jurík a Zuzany Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/´93 o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Návrh zákona je pod tlačou 240, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 246. Pani poslankyňa Plaváková tu nie je, preto sa pýtam, pani poslankyňa Jurík, či idete uviesť tento zákon, lebo nikoho iného tu z navrhovateľov nevidím. (Reakcia z pléna.) Pýtal som sa vás, keď ste stáli, či otvorím bod, teraz keďže tu ni... (Reakcia z pléna.) Žiaľ, keďže žiaden z predkladateľov tu nie je, musím nechať prepadnúť tento bod a prerušujem rokovanie parlamentu do zajtra do deviatej hodiny. Pekný večer vám prajem. (Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.)