Rokovanie NR SR 11. 6. 2024 – Rozhodnutia 15. schôdze NR SR

[13:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám všetkým príjemný, dobrý deň. Otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. (Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 129 poslancov, teda konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa a môžeme pokračovať v rokovaní. Na úvod zaznie štátna hymna Slovenskej republiky. (Štátna hymna Slovenskej republiky.) Ďakujem pekne. Na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi poslanci Igor Šimko a František Majerský, náhradníkmi budú poslanci Adam Lučanský a Zuzana Števulová. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali nasledovní poslanci: Jana Bittó Cigániková, Ján Horecký, Peter Kotlár a Vladimír Ledecký. Návrh schôdze, návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Chcem uviesť, že v návrhu programu sa uvádzajú aj materiály a správy príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby sme, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem, aby sme tento súhlas, ako aj súhlas so skrátením lehoty podľa § 81 odsek 2 zákona o rokovacom poriadku, vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. Pristúpime teraz k schvaľovaniu návrhu programu 15. schôdze . Teraz vás prosím, panie poslankyne, páni poslanci, ktorí ste svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie návrhu programu odovzdali písomne predsedajúcemu pred začatím schôdze, aby ste sa prihlásili a tieto návrhy predniesli. Konštatujem, že sú prihlásení traja poslanci. Ako prvá poslankyňa Remišová. [13:08] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Procedurálny návrh, žiadam a vyzývam poslancov vládnej koalície, aby bezodkladne zvolili predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, pretože je neakceptovateľné, aby Slovenská republika nemala druhého najvyššieho ústavného činiteľa, iba kvôli hádkam vo vládnej koalícii, ktoré poškodzujú Slovensko. Predseda Národnej rady má dôležité ústavné právomoci, reprezentuje slovenský parlament v zahraničí a povinnosťou vládnej koalície je zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, ktorého nevyhnutnou súčasťou je aj obsadenie druhej najvyššej ústavnej funkcie predsedu Národnej rady. Ďakujem. [13:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí. [13:10] Marek Krajčí – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Navrhujem, aby bol do programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod programu, v rámci ktorého Národná rada Slovenskej republiky prijme uznesenie, ktorým požiada ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú, aby predložila správu o stave pripravenosti systému objednávania pacientov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie: V médiách dávnejšie zaznela informácia o tom, že ministerka zdravotníctva už dlhšiu dobu odsúva predpripravené zavedenie objednávacieho systému pre pacientov, a to aj napriek tomu, že naďalej narastajú neúnosné poplatky za objednávanie pacientov na vyšetrenia, ku ktorému dochádza obchádzaním zákona, ktorý takéto úhrady explicitne zakazuje. Neefektívnym manažmentom pacienta v kombinácii s vyberaním poplatkov za objednanie sa na vyšetrenie vzniká bariéra, ktorá pacientom bráni v prístupe ku včasnej a účinnej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je namieste zistiť, prečo na Slovensku nefunguje centrálny objednávací systém pre pacientov. Ďakujem. [13:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lučanský. [13:18] Adam Lučanský – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Podávam procedurálny návrh. Na základe poverenia navrhovateľov žiadam o vypustenie a preloženie bodu 50, tlač 245, na vydanie zákona o neziskových organizáciách na schôdzu začiatkom 10. septembra 2024. Odôvodnenie: Uvedený bod žiadame preložiť, nakoľko ešte prebiehajú rokovania. Ďakujem. [13:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Lučanský, ešte tam máte, nie? To môžme zrušiť. Budeme teraz hlasovať o procedurálnych návrhoch v poradí, v akom boli predložené. Ako prvé hlasovanie o procedurálnom návrhu pani poslankyne Remišovej, ktorá vyzýva vládnu koalíciu, aby bezodkladne zvolila predsedu. Spúšťam hlasovanie. Prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) 133 prítomných, 55 za, 65 proti, 13 sa zdržalo. Tento návrh sme nechválili. Druhý návrh je návrh poslanca Krajčího, aby bol, bolo rokovanie doplnené o nový bod, ktorým sa prijme uznesenie, ktoré požiada ministerku zdravotníctva, aby predložila správu o pripravenosti systému objednávania pacientov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Spúšťam hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 136 prítomných, 58 za, 71 proti, 7 sa zdržalo. Tento procedurálny návrh sme neschválili. Ako tretí procedurálny návrh je návrh pána poslanca Adama Lučanského, ktorý vypúš... žiada o vypustenie a preloženie bodu 50, tlač 245, na vydanie zákona o neziskových organizáciách, na schôdzu začiatkom 10. septembra 2024. Spúšťam hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 131 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. Konštatujem že sme tento návrh schválili. Keďže sme odhlasovali všetky procedurálne návrhy, dávam hlasovať o programe schôdze ako o celku . Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 134 prítomných, 124 za, 10 sa zdržalo. Konštatujem, že sme program 15. schôdze Národnej rady schválili. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že o prvom bode programu, ktorým je návrh uznesenia k určeniu výborov Národnej rady, tlač 262, budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní. Ďalej vás chcem informovať, že dnes budeme ešte hlasovať o 17. hodine, v ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11. a o 17. hodine, okrem tohto piatka 14. júna, kedy budeme rokovať do 14. hodiny bez pre... bez hlasovania a bez prestávky. Pokiaľ ide o návrhy vlády na skrátené legislatívne konania, po ich prerokovaní a po hlasovaní v rámci príslušného bloku hlasovaní pristúpime k prvým čítaniam o vládnych návrhoch zákonov. Teraz pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k určeniu výborov Národnej rady na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov . Návrh má tlač 262. Predkladaný návrh uznesenia vychádza z prijatých uznesení v minulých volebných obdobiach, aktualizuje ich znenie v súlade s platnými zákonmi, z ktorých vyplývajú ďalšie nové kompetencie pre Národnú radu a jej výbory v nadväznosti na výbory Národnej rady zriadené v IX. volebnom období. V návrhu uznesenia sa na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákonov určujú príslušné výbory, ktoré pred prerokovaním a zaujatím stanoviska k materiálom predkladajú tieto na ďalšie rokovanie Národnej rady. Otváram týmto rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k určeniu výborov Národnej rady na plnenie úloh vyplývajúcich z príslušných zákonov, ktorú máme uvedenú ako tlač 262. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 132 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal, 5 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k určeniu výborom, výborov. Nasleduje druhé čítanie o zákone z 24. apríla roku 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál je uvedený ako tlač 300. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Petrovi Náhlikovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o zákone z 24. apríla 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 300.) [13:18] Peter Náhlik – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 24. apríla 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 300. Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila zákon z 24. apríla 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou. Vo svojom rozhodnutí zo 7. mája 2024 uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti 3 navrhla, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 304 z 20. mája 2024 pridelil vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 107 zo 7. júna 2024 odporučil Národnej rade po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 19 z 10. júna 2024 odporučil Národnej rade po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporučil Národnej rade po opätovnom prerokovaní uvedený zákon schváliť v pôvodnom znení s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa zmeny účinnosti podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného zákona, tlač 300a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 28 z 11. júna 2024. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu prihlášku za klub Progresívneho Slovenska, vystúpi pani poslankyňa Dana Kleinert. Nech sa páči, pani poslankyňa. [13:21] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Dobre, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opäť raz rozprávame v tomto parlamente o kultúre, takže by sme sa aj mohli tešiť, keby teda sme trošku nešli opačným smerom, ako by bolo v Európe vhodné, ale teda sme tu. Sme pri návrhu zákona, ktorý v dôvodovej správe hovorí o potrebe, citujem: "pružnejšej manažérskej výmeny". Za tých ostatných pár mesiacov sme videli pružnú manažérsku výmenu v rôznych inštitúciách, a to aj na ministerstve kultúry. Zákon nám však vrátil naspäť do parlamentu prezidentský úrad, a to s právnickým jazykom jasne definovaných dôvodov. Tie si tu dovolím predniesť, nakoľko sú jasne, logicky a pochopiteľne formulované. Prezidentka Slovenskej republiky navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok a citujem konkrétne námietky. Citujem: "V prvom rade namietam, že schváleným zákonom dochádza ku zníženiu štandardov transparentnosti a odbornosti pri obsadzovaní funkcií v oblasti verejnej správy v kultúre. Schválený zákon upúšťa od povinného uskutočnenia verejného vypočutia uchádzačov v rámci výberového konania na obsadenie funkcie štatutárneho orgánu múzea alebo galérie. Tým sa neguje možnosť efektívnej kontroly výberového procesu verejnosťou a teda prestáva byť garantované právo účasti verejnosti na správe vecí verejných v oblasti kultúry. Rovnako vypustenie explicitného zákazu odvolania štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez uvedenia dôvodu je spôsobilé vniesť do výsostne odborných atribútov riadenia týchto kultúrnych inštitúcií politický vplyv a politické rozhodovanie a tak umenšiť, prípadne negovať princíp odbornosti, ktorý by mal byť kultúrnej oblasti vlastný a mal by byť zachovaný. Takýto zásah do riadenia kultúrnych inštitúcií navyše nebol ani zo strany zákonodarcu dostatočne zdôvodnený, nakoľko dôvodová správa iba stručne uvádza, že vzhľadom na nadbytočnosť sa navrhuje vypustiť ustanovenie o tom, že štatutárny orgán múzea alebo galérie, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity možno odvolať bez uvedenia dôvodu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v návrhu zákona nie sú ustanovené dôvody odvolania. K tomu je potrebné zdôrazniť, že ani zákonná možnosť odvolania štatutára bez uvedenia dôvodu nezbavuje v praxi zriaďovateľa vyvarovať sa svojvôli pri odvolávaní funkcionárov a neznamená možnosť rezignovať na verejné odôvodnenie zákaz tzv. kabinetného rozhodovania, pristúpenia k odvolaniu konkrétneho funkcionára zo strany zriaďovateľa. Po b) z môjho pohľadu je problematický aj ešte jeden, a to ústavný aspekt tejto schválenej zákonnej úpravy, ktorý je ľudskoprávnej povahy. Právna úprava prijatá v schválenej podobe v prechodných ustanoveniach upravuje, že právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na štatutárny orgán múzea alebo galérie, alebo aj na vedúceho zamestnanca riadiaceho organizačnú zložku, ktorá je múzeom alebo galériou vymenovaných podľa doterajších predpisov." Pokračujem ďalej: "Po c) zároveň upozorňujem na procesný nedostatok schváleného zákona. Pri vykonávaní kompetencie prijímať zákony má osobitný význam zákon 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (zákon č. 1/1993 Z. z., pozn. red.) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale najmä ústavné princípy legislatívneho procesu. Riadny zákonodarný proces, ktorý zahŕňa všetky prvky posudzovania vplyvov, odôvodňovania návrhu a diskusie o ňom, slúži ako garancia kvality, dôveryhodnosti a legitimity prijímanej legislatívy. Po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor vo svojej správe predložil také zásadné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých schválenie znamená prepísanie návrhu zákona. Týmto krokom zákonodarcu bolo de facto obídené medzirezortné pripomienkové konanie v miere, ktorá prevyšuje bežné opravy a úpravy návrhu zákona a tým zároveň zákonodarca porušil princíp efektívnej verejnej kontroly legislatívneho procesu a právo verejnosti na efektívne oboznámenie sa s produktom legislatívnej práce Národnej rady. Schválený zákon sa aj v tomto smere dostáva do rozporu článku 1, odseku 1 ústavy v zmysle ústavných princípov legislatívneho procesu. Po tretie, v nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky a namietaný nesúlad s ústavou navrhujem, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok." A toto je koniec citátu a je to Bratislava, 7. mája 2023. Myslím si, že je dôležité zopakovať si to, čo pani prezidentka napísala, pretože to napísala svoje dôvody jasne, veľmi ľahko, pochopiteľne a myslím si, že jazykom, ktorým, ktorému budeme rozumieť my všetci. Pani prezidentka tak jasne definovala a nasvietila aj jej pohľadom právničky, ale aj z pohľadu úradu na argumenty, ktoré sme vám tu v rámci opozície predkladali. Ono navrhované vynechanie verejného vypočutia, povinného verejného vypočutia jednak doteraz zákon teda vyslovene zakazoval, ale zároveň je to proces dôležitý, pretože je transparentný a už sme sa mnohokrát rozprávali o tom, že on legitimizuje výber prihlásených kandidátov alebo kandidátok. Tí môžu v rámci jasného transparentného výberového konania napokon napĺňať svoje vízie, ktoré by mali byť na určité časové obdobie, a majú dané kompetencie a dobrú legitimitu. Takéto rozhodnutie minimalizuje riziko subjektívnych rozhodnutí a maximalizuje možnosť výberu najlepšieho kandidáta a kandidátky. Na výbore pre kultúru a média nám pán Michelko síce argumentuje tým, že návrh je to pre malé obce, ktoré môžu mať problém so zabezpečením online vypočutia, ale teda snáď každý z nás, kto sme tu, tak vieme, že ono online vypočutie je iba otázka jedného smartfónu a jedného pripojenia na internet. Takže tento dôvod je naozaj dosť vágny. Aby sme ho, ak by sme ho, teda tento dôvod mali pokladať za relevantný, teda že malé obce majú s týmto problém, tak predpokladom by bolo, že ho teda daní poslanci, ktorí podali tento pozmeňovací návrh, uviedli aj v dôvodovej správe. Tam vlastne o tom reč nie je. Dôvodová teda správa teda hovorí o tej pružnejšej manažérskej výmene, čo asi teda hovorí za všetko. Mali by sme, ak teda by to naozaj mysleli vážne, tak v tej dôvodovej správe by bolo štandardom, aby sme mali reálny rešerš. Koľko bolo takýchto obcí a koľko obcí volalo konkrétne po tomto návrhu zmeny zákona? Koľko obcí to bolo? Prečo mali tento, ten návrh a či im nevieme pomôcť napríklad tak, že do návrhu zákona sa presne tento možno problém zadefinuje a tým pádom vyrieši. Prečo, ak by sme brali za relevantný tento dôvod, musíme znížiť latku transparentnosti výberových konaní plošne pre celé Slovensko? Prečo to musíme urobiť? Prečo nevieme, ak máme nejaký problém, opraviť ho jasne a logicky? Nuž odpoveďou by nám mohli byť kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry Martiny Šimkovičovej, Lukáša Machalu a ďalším spriazneným ľuďom zo Slovenskej národnej strany. Odpoveďou nám je Bibiana, Kunsthalle, pozývania umelcov na koberčeky a iné chúťky normalizačných praktík strany SNS a v podstate aj koalície, ak teda za toto zahlasujete. Týmto návrhom zákona ide koalícia jasne proti nezávislosti kultúrnych inštitúcií a ich vedení, tak ako aj proti čo najvyššie nastavenej latky odbornosti a transparentnosti pri výberových konaniach do vedení štátnych inštitúcií, v tomto prípade múzeí a galérií. A s takýmito návrhmi nemôžeme my v Progresívnom Slovensku súhlasiť. Vyjadrili sa proti tomuto návrhu aj mnohé odborné organizácie a my preto navrhujeme vypočuť hlas odbornosti, vypočuť hlas prezidentského úradu a navrhujeme tento návrh zákona, aj keď už vrátený prezidentkou Slovenskej republiky, neprijať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:21] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Bužo, som ukončil možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Potom sa prihlásite, však? Traja páni poslanci. Pán poslanec Pročko ako prvý. [13:31] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, že si to vybaví inokedy, ďakujem. No a milé kolegyne, milí kolegovia, pani prezidentka vrátila zákon, ktorý je z dielne strany, ktorá nám vymieňa nielen v kultúre, ale na celom Slovensku odborníkov za sesternice, bratrancov, za kamarátov, za súdruhov. Tento zákon jasne hovorí, že môžete odvolať človeka bez udania dôvodu. Môžete odvolať človeka bez udania dôvodu. Jednoducho vládna koalícia robí niečo, čo ani Mečiar nerobil. Vládna koalícia dosadzuje a bude dosadzovať na miesta odborníkov okresných predsedov strany, sesternice, bratrancov. Ja som hlboko presvedčený, že to schvália, že si to opäť nastavia spôsobom, akým chcú, ale toto moje vystúpenie je pre vás, Slováci, ktorí, aj vy, ktorí podporujete vládnu koalíciu, ja neverím, že chcete mať na významných pozíciách ľudí, ktorí sa vôbec nerozumejú, ale vôbec nerozumejú odboru, do ktorého ich vládni koaliční šéfovia dosadzujú. Dostali sme sa na Slovensku do čias, kedy nerozhoduje odbornosť, ale táto vláda chaosu, táto vláda korupcie a klientelizmu nám ide robiť zo Slovenska jedno veľké, veľké smetisko, na ktorom budú vládnuť kohúti, ktorí majú len svoje hrebienky, ale odbornosť nemajú žiadnu. Kam sme sa to Slováci dostali?! Taraba odvoláva 50 odborníkov a idú tam dosadzovať ľudí, ktorí s odbornosťou nemajú nič spoločné. Valcujú nám Slovensko. Odporný čin, ktorý spáchal človek Robertovi Ficovi, je naozaj odporný. Naozaj je to odporné a odsudzuje to každý jeden normálny človek. Ale keď ste videli, čo ten človek povedal, že nesúhlasí s vládou tejto republiky, ja si myslím, že by vláda tejto republiky mala trošku aj porozmýšľať o tom, či Slovákom dáva naozaj to, čo Slováci chcú. To, čo Slováci po ´89. roku získali. Získali sme slobodu! Získali sme možnosť rozhodovať o sebe! Získali sme možnosť chodiť, kde chceme! Získali sme možnosť, že sa na školy budú doch... na školy a do funkcií budú dosadzovať ľudia, ktorí majú naozaj trošku chochmesa, ktorí sú šikovní! Čo idú urobiť? Aj v tomto zákone? Valcujete Slovensko, valcujete Slovensko a potom ste... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho: "Môžete ho upozorniť, prosím vás, aby mi neskákal do reči?" ) Nemôžte, že? Nemôžte. Valcujú Slovensko. A predstavte si, že by niekto z vás vykríkol, jak ho bude hneď upozorňovať. Keď chcete, tak sa prihláste. Prihláste sa! Rozprávate to inej politickej kultúre, tak sa prihláste a neziapte tu! Rozprávate o tom, prihláste sa! Prihláste sa do rozpravy! Nevykrikujte! Chcete novú politickú kultúru zavádzať, nie?! To rozprávate všade! Ziapete tu! Toto je tá nová politická kultúra ich. Ja som sa naozaj domnieval, že to, čo stalo po tom, po tom incidente, že naozaj, že si vstúpia do toho svedomia a to, čo rozprávajú, budú aj, aj realizovať, že sa tu bude diať niečo nové. Naozaj aj priznám sa, že aj mne niekedy naozaj tie emócie prebijú tú, tú takú pokojnú, ale čo mám? Mám byť pokojný, keď vidím, čo tu robíte so Slovenskom? Mám tichučko povedať: ale veď dobre, veď tak ako nejako bude, veď, veď nám, veď nám možno, možno nám bude lepšie, keď, keď budú na tých funkciách ľudia, ktorí budú spokojní, a bude aj tá vláda spokojná, bude aj ten Robert Fico spokojný, všetci budú spokojní, tak to tak bude, Andrej Danko bude spokojný. My tu nemáme skoro dva mesiace, vyše dvoch mesiacov predsedu Národnej rady. Myslíte, že im to vadí? Nie. Pretože to je to, mocenský boj a fleky, ktoré si medzi sebou vymieňajú. Im nejde o Slovensko, im nejde o to, aby Slováci sa mali dobre, dobre sa musia mať najprv príbuzní, sesternice, bratranci, no ale ešte aj predtým tí, ktorí nám vládnu. Ja veľmi, ja veľmi naozaj so smútkom sledujem situáciu po tom, čo sa stalo, a, a počúvam, ako iný názor, my rešpektujeme iný názor a potom vám tu vrieska, potom tu vrieska. Veď sa prihláste do, do rozpravy, rešpektujeme iný názor. Viete, čo rešpektujú? Kšefty, kšefty a kšefty, lebo aj tento zákon je o kšeftoch. Tento zákon nie je o tom, že ideme pomôcť múzeám, galériám. Musíme to všetko zvalcovať a všetko od prvej chvíle tu valcujú. Dupú po Slovákoch, dupú po, po národe. Beriete nám slobodu. A vy si myslíte, že národ vám, že národ vám to bude tolerovať? Viete, idú obmedziť, všetko idú obmedziť, žiadne zhromažďovania, vy ste zodpovední za všetko, na tých mítingoch sa všetko udialo. Ja si pamätám mítingy, pamätám si, keď rúška dole, a čo sa tam dialo. Ale keď teda chcú novú politickú kultúru, tak nová politická kultúra by mala byť, že by sa mali robiť výberové konania, že by sa mali na, na dôležité funkcie obsadzovať naozaj odborníkmi. Príklad, ktorý aj dnes je v médiách. Taraba, ktorý odvolal 50, päťdesiat odborníkov a dosadzuje si tam pytliakov a ďalších. Valcujete Slovensko, beriete Slovákom slobodu. Beriete Slovákom slobodu. Ja chcem poprosiť všetkých normálne slušných ľudí, všetkých Slovákov, ktorí budú sledovať aj ďalej Národnú radu, pozorne počúvajte a pozorne sa pozerajte, čo sa tu deje a čo sa tu bude diať, aké zákony vám budú predkladať a ako vám, vám, Slováci, berú slobodu a budú ju brať. Ďakujem pekne. [13:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Remišová. [13:35] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovi poslancovi pánovi Pročkovi, ktorý spomenul, že táto vláda odborníkov nemá rada. Ja by som tu len pripomenula, že tieto zákony, čo predkladáte, sú zákony, ktoré síce vám teraz dočasne vyhovujú, ale keď budete naopak v opozícii, toto budú aj pre vás a vašich nominantov doslova likvidačné, likvidačné nástroje, pretože dávate do rúk aj budúcej vláde nástroj, ako niekoho, s prepáčením, vyraziť bez udania dôvodu. Verejné vypočutia boli niečo, za čo dlho bojovala odborná verejnosť, ľudia, ktorým záleží na transparentnosti, aby jednoducho, aj verejnosť má právo vedieť, kto bude za ich peniaze, za ich dane riadiť danú inštitúciu. My sme verejné vypočutia vždy robili. Robili sme to dokonca aj nad rámec toho, čo nám ukladá zákon na našom ministerstve. Druhá vec je retroaktivita, ktorú vám vytkla aj pani, pani prezidentka. Ľudia, ktorí ktorí spravili verejné výberové konanie, tak často opustili svoje predchádzajúce pôsobiská, pretože mali stanovené funkčné obdobie. Vy to teraz rušíte, čo si myslím, že aj voči tým ľuďom, ktorí sa dali do služieb štátu, je to mimoriadne neúctivé. A posledná vec, odborníci. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby vo funkciách boli odborníci. Ja len keď zoberiem našu vládu a teraz zoberiem iný rezort, ministerstvo napríklad životného prostredia, tak SHMÚ riadil odborník, to nebol náš nominant. To bol dokonca, si myslím, váš nominant. My sme ho tam nechali, lebo bol odborník. Alebo šéf národného parku, to neriadil náš nominant, TANAP-u, to bol váš nominant, ale bol dobrý, bol odborník, bol skutočne skúsený a ostal tam. Jednoducho riadil to aj naďalej. A vy všetkých týchto ľudí dávate von. Je to krátkozraké. [13:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktickú pán poslanec Pročko. [13:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja nemyslím, že je to krátkozraké, je to absolútne v línii ich ideológie a pôsobenia politického, že naozaj do všetkých funkcií a všade dosadiť našich ľudí, pretože veľmi veľa ľudí je vďačných a Robert Fico týmto ľuďom chce dať, vládna koalícia Andrej Danko a aj Peter Pellegrini im musia dať niečo, čo, za čo, čo si zaslúžili. Takže toto sú tie veci, ale správne si povedala, Veronika, že je to naozaj, že to je vec, ktorá nieže sa im to môže vrátiť, ale ja som hlboko presvedčený, že drvivá väčšina Slovákov vidí, čo sa tu robí. A ja by som chcel poprosiť predsedajúceho pána Žigu, aby naozaj bol spravodlivý a tak ako upozorňujú všetkých poslancov, tak aby upozorňoval koaličných poslancov, ktorí vykrikujú, sú, sú arogantní, tak aby naozaj túto schôdzu viedol zastupujúci predseda pán Žiga tak, ako sa má, spravodlivo a čestne. A keď som ho prosil, či ho upozorní, tak sa na mňa len tak pozeral a myslel si, že no čo ty chceš, budeme si robiť, čo chceme. Pán Žiga, buďte spravodlivý. Ďakujem veľmi pekne. [13:35] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [13:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aby som v mene svojom aj v mene poslaneckého klubu SaS vyjadril súhlas s pripomienkami pani prezidentky k schválenému zákonu, ktorým sa novelizuje zákon o múzeách a galériách, a povedal, že budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona. Tie pripomienky pani prezidentky sú v podstate svojím obsahom zhodné s tými pripomienkami, ktoré v rámci rozpravy či už v prvom alebo druhom čítaní vznášali opoziční poslanci a poslankyne, a upozorňovali sme na to, že navrhovaným zákonom sa má obmedziť možnosť transparentného a odborného výberu šéfov múzeí a galérií a vytvoriť priestor pre svojvoľné a neodôvodnené odvolávanie šéfov týchto, týchto inštitúcií. Upozorňovali sme na to, že legislatívny proces nie je v poriadku, lebo, lebo takýto zákon by zjavne mal prejsť riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a mal by teda byť predložený ako vládny návrh zákona. Upozorňovali sme aj na to, že sa ten zákon, ak bude schválený v tej podobe, ako bol navrhnutý, retroaktívne dotkne už ustanovených riaditeľov múzeí a galérií, ktorí boli, boli vybraní na základe výberových konaní a verejných vypočutí a na základe právnej úpravy, ktorá neumožňovala odvolávať ich z funkcií bez uvedenia dôvodu. A to, čo treba povedať, je, že ten návrh, pôvodný, do istej miery aj pod vplyvom kritiky, ktorá zaznela v parlamente, zmäkčil a pôvodný návrh hovoril o tom, že, že mali úplne vypadnúť výberové konania, teda riaditelia múzeí a galérii by boli zriaďovateľmi menovaní bez povinnosti uskutočnenia výberového konania. To sa v druhom čítaní zmäkčilo na to, že, že vypadli iba verejné vypočutia, teda v pôvodnom zákone bola formulácia na základe výberových konaní, ktorých súčasťou sú aj verejné vypočutia. Teraz tam ostali iba výberové konania, verejné vypočutia vypadli. Naozaj na to neexistuje žiadny dôvod, žiadna extra veľká administratíva ani byrokratická záťaž nie je spojená ani s výberovými konaniami a už vôbec nie s verejnými vypočutiami. Verejné vypočutia nemusia byť prenášané na internete. Verejné vypočutie znamená, je, že istá fáza výberového konania spočívajúca vo vypočutí kandidátov je prístupná verejnosti. Čiže ja bez toho, aby bol zabezpečený nejaký internetový prenos, ktorákoľvek inštitúcia veľká-malá aj akákoľvek malá obec, ktorá by prípadne zriaďovala múzeum alebo galériu, je schopná zabezpečiť aj verejné vypočutia, pričom teda, ako som už viackrát poukázal, žiadna malá obec reálne nie je zriaďovateľom ani múzea, ani galérie, na ktorú by sa takýto zákon vzťahoval. Ale ani po schválení tejto zmeny nič nebude brániť zriaďovateľom, či už je to ministerstvo kultúry, alebo sú to kraje alebo sú to mestá, prípadne obce, aby, aby uskutočnili výberové konania, ktoré budú mať ako svoju súčasť verejné vypočutia a možno to bude taký dobrý lakmusový papierik pozrieť sa na to, že kto bude využívať túto zmenu zákona, či to naozaj budú nejaké malé obce alebo obce teda, ktorým to možno až tak nebude nikto vyčítať, alebo sa táto zmena zákona zneužije aj na inštitúcie, na múzeá a galérie, ktoré sú v pôsobnosti, v zriaďovateľskej pôsobnosti či už ministerstva kultúry, alebo iných ústredných orgánov štátnej správy. Pokiaľ ide o tie odvolania, aj tam bola v pôvodnom návrhu tvrdšia formulácia, bol tam návrh, aby sa to, čo bolo v zákone doteraz, alebo to, čo je v zákone doteraz, keďže zákon ešte nebol schválený, že riaditeľa múzea alebo galérie nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, nahradilo tým, že riaditeľa múzea alebo galérie možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu, teda aby to tam bolo natvrdo napísané. Ten akože kompromis je v tom, že tam nebude na túto tému nič, čiže nebude tam ani, že nemožno odvolať bez uvedenia dôvodu, ani, že možno odvolať bez uvedenia dôvodu, ale tým pádom, áno, teoreticky bude možné odvolávať aj bez uvedenia dôvodu. Ale ako už pani poslankyňa Kleinert správne poukázala, to rozhodnutie aj tak nemôže byť úplne svojvoľné, lebo svojvoľné rozhodnutie by nemuselo obstáť, ak by sa dotknutý verejný funkcio... dotknutý riaditeľ bránil napríklad, napríklad súdnou cestou. Takže nie som si istý, že predkladatelia dosiahli to, čo chceli, a ani tá doterajšia právna úprava v zásade nebránila zriaďovateľom, aby použili akékoľvek reálne dôvody, lebo tam neboli vymedzené dôvody, ktoré by hovorili, že možno odvolať riaditeľa múzea alebo galérie iba v prípade, že a), b), c), d), e) nič také tam nebolo, iba bola požiadavka, aby odvolanie bolo zdôvodnené, čo je požiadavka úplne, úplne legitímna. Čiže zákon o múzeách a galériách, ak parlamentná väčšina vlastných koaličných poslancov a poslankýň prelomí veto pani prezidentky, tak sa nepochybne zhorší a nebude to, nebude to koniec sveta, ale bude to, bude to zmena, ktorá spraví horším fungovanie štátu a fungovanie verejnej správy a ničomu reálne neprospeje. Takže vo vedomí si tohoto všetkého treba súhlasiť s pripomienkami pani prezidentky a hovorím za seba aj za poslanecký klub SaS, že budeme hlasovať proti opätovnému schváleniu tohto zákona. Ďakujem. [13:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave, pán poslanec Bužo. [13:50] Lukáš Bužo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Dámy a páni, dobrý deň. Čím začať? Hádam tým, že tento návrh zákona nerešpektuje tieň tejto vládnej koalície, vyjadrenie politickým hlavným mottom predkladaných zmien je postarať sa o svojich ľudí. Od roku 2022 je platná novela zákona o múzeách a galériách, pričom tieto tri body, o ktorých dnes vedieme diskusiu, boli sformulované v spolupráci s odborníkmi, odbornými autoritami počas vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Ide o verejné vypočutia, uvedenie dôvodu na odvolanie a päťročné funkčné obdobie riaditeľov a riaditeliek múzeí a galérií. To len pripomínam, aby sa nezabudlo, že počas týchto vlád vznikli veci, za ktorými aj dnes stojí väčšina kultúrnej obce. Prvým bodom je verejné vypočutie. Od roku 2022 sa realizovalo transparentné výberové konanie na posty riaditeľov a riaditeliek múzeí a galérií prostredníctvom verejných vypočutí. Tento spôsob bol dlhodobo podporovaný a žiadaný zo strany odbornej verejnosti. Cieľom tejto zmeny bolo a stále je, aby sa riadiace pozície obsadzovali odborníkmi bez ohľadu na politické tričká. Nielen odborná, ale aj laická verejnosť si môže doslova v priamom prenose pozrieť prezentáciu toho-ktorého kandidáta, jeho víziu, môže klásť otázky, na ktoré dostáva odpovede. Je to postup zodpovedajúci slobodnej a demokratickej spoločnosti, kde vytvárame objektívny, objektívne, objektívne najlep... vyberáme objektívne najlepších. Druhým bodom, ktorý ide táto koalícia pretlačiť, je odvolanie riaditeľa, riaditeľky bez udania dôvodu. Okrem toho, že je minimálne slušné uviesť dôvod, tak považujeme za, považujeme za nepochopiteľné, že tento, tento, táto zmena sa má vlastne dotknúť toho, že riaditelia a riaditeľky ani len nedostanú dôvod, prečo ich odvolávajú. Tu sa pristavím, lebo pri tomto, ako táto koalícia bezohľadne odvoláva ľudí a dosadzuje si tých spriaznivých, hrozí riziko, že jedným z dôvodov na takúto zmenu je to, aby mohla robiť v medziach zákona a bez zbytočných naťahovačiek odvolávať a dosadzovať si ľudí, ktorí sú im blízki. Podobne ako sa to deje na ministerstve životného prostredia, tento vzor sa evidentne teší veľkej obľube a šéfom TANAP-u sa tak môže stať pytliak, šéfom banského múzea sa môže stať okresný predseda SNS a podobne. Múzeá a galérie sú dôležitou, dôležité inštitúcie, prostredníctvom ktorých uchovávame, odborne ošetrujeme, skúmame a verejnosti ponúkame naše kultúrne dedičstvo, umenie našich predkov, rovnako aj to súčasné. Keď vám, milí predstavitelia SMER-u, SNS, toľko záleží na našej slovenskej kultúre, nemali by ste sa starať o ňu? Zároveň ju nezverovať niekomu, kto jej nerozumie alebo nie je odborne pripravený na to, aby viedol a spravoval či múzeum alebo galériu. Tiež si nedáte zlomiť, tiež si nedáte ošetriť zlomený zub len svojmu známemu, pretože je váš známy, ale pôjdete za odborníkom, ktorý vám ten zlomený zub opraví. Tento princíp by mal platiť aj, aj tu. A do tretice ešte funkčné obdobie na päť rokov. Povedzte mi, na päť rokov sú volení riaditelia divadiel, filharmónií, ale aj škôl či iných nielen kultúrnych inštitúcií. Koniec koncov aj poslanci a poslankyne si musia svoje miesto obhajovať každé štyri roky. Ide teda o nejakú prax bežnú všade v Európe. A od roku 2022 sa tak stalo praxou, novelou, táto prax sa stala aj novelou, ktorá sa zjednotila. Vy ju teraz idete poprieť. Dôvod nepoznáme. V dôvodovej správe ho neuvádzate. Tak verím, že nám ho teraz obzrejmíte a poviete, že prečo idete meniť aj, aj dobu, ktorá je nastavená na päť rokov, ktorá je odskúšaná a ktorá má aj svoje výsledky a vlastne aj tí riaditelia a riaditeľky musia vlastne odprezentovať svoju prácu a tak ukázať, že sú hodní toho, aby tam ostali ďalšie obdobie. Robíte to mocensky, bez diskusie a účelovo. Je vám jedno, že inštitúcie budú prešľapovať na mieste alebo dokonca cúvať. Hlavne že vy a vaši ľudia sú spokojní a všetko je len dočasu. Lebo raz sa vymení vláda a chcem podotknúť, tak ako pani poslankyňa Remišová povedala, raz to bude, budú robiť aj iní. Čiže pozastavte sa nad týmito bodmi, nechajte to tak, ako to je, podľa nás v našom hnutí je to dobre nastavené a nie je dôvod, aby sa tieto body menili. Skôr hľadajme veci, ktoré by sme mohli vylepšiť pre múzeá a galérie a naozaj podporiť to naše dedičstvo a chrániť to pre iné generácie. Ďakujem pekne za pozornosť. [13:50] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou !!! Vymazať prázdny nadbytočný rámček !!! [13:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou !!! Vymazať prázdny nadbytočný rámček !!! ===== [13:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Pročko. [13:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade len chcem povedať, že počas tvojho vystúpenia nesedel ani predkladateľ, ani, ani spravodajca na svojom mieste, tam, kde mal sedieť, predsedajúcemu to bolo jedno. Aj to je tá kultúra, nová kultúra, ktorú zaviedli a zavádzajú, a aj to je to, tá, nazval by som to, pocta k tomu, čo kto rozpráva. Aj teraz spravodajca si tam vybavuje, Náhlik si tam svoje veci vybavuje s Vážnym a to je, to je tá nová kultúra, ktorú predvádzajú. Je skrytý vzadu, takže nie je ho vidieť, kamery ho možno zvrchu zoberú, ale to je tá nová kultúra, ktorú predvádzajú a budú predvádzať aj naďalej. Spomínal si naozaj to, že tento zákon je proti zdravému rozumu, proti odbornému rozumu, tento zákon je šitý na mieru tomu, aby sa výberové konania robili tak, ako chcú oni, vlastne aby sa nerobili. Ten zákon ukazuje Slovákom, akým smerom sa budeme uberať naďalej. A tá ich politická kultúra, o ktorej rozprávajú, na ktorú sa tu hrajú, hrajú sa tu na krásnych, akí oni sú národní, akí sú oni, akí spravodliví sú, tak aj teraz počas tvojho vystúpenia predkladateľ sa bavil tam vzadu, vôbec nesedel na svojom mieste a aj počas mojej faktickej poznámky, oni to ignorujú, ich to nezaujíma, oni to tu valcujú, valcujú si to, ako oni chcú. A to je, to je, milí Slováci, toto je to, čo nás tu bude čakať. Budú nás tu valcovať, budú tu brať naše slobody, budú si dosadzovať ľudí, ako oni chcú, pretože majú 79 poslancov a rozprávajú, že celé Slovensko, celé Slovensko ich podporuje. No ja chcem povedať vládnej koalícii, nepodporuje vás celé Slovensko a robte ale pre celé Slo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Len pre upresnenie pre niektorých poslancov, ktorí nemajú naštudovaný rokovací poriadok, rokujeme o zákone vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky, v danom prípade sa neuplatňuje pozícia navrhovateľa a miesto má byť prázdne. Zároveň konštatujem, že spravodajca, ktorý bol určený gestorským výborom, sa nachádzal v sále, teda nevidím dôvod sa tým zaoberať. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Saloň. [14:00] Marián Saloň – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Bužo, pre objektívnosť a korektnosť, vy, vy za to nie ste zodpovedný, čo teraz poviem, ale vaši kolegovia vám to možno budú vedieť vysvetliť, že v predchádzajúcom, resp. pred vládou odborníkov bola vláda z vašich kolegov aj tvorená a ste zaviedli dva zákony. Jeden sa týkal príslušníkov Policajného zboru, kde ste zaviedli naspäť paragraf odvolávanie nadriadených funkcionárov bez udania dôvodu, a bolo toho ešte málo, tak sa potom predložil ešte jeden návrh zákona, ktorý sa týkal zákona o štátnej službe. To znamená, že sa dotýka všetkých štátnych zamestnancov na akejkoľvek riadiacej úrovni Slovenskej republiky, že na priamy návrh nadriadeného môže byť odvolaný generálnym tajomníkom služobného úradu akýkoľvek riadiaci zamestnanec v štátnej správe. Takže ak tu chcete hovoriť o čistkách, tak by bolo dobré sa vrátiť do histórie a nechať si od svojich kolegov vysvetliť, že čo ich viedlo k tomu, že zaviedli takéto zákony, ktoré, samozrejme, platia dodnes. A na margo ešte tej politickej kultúry, možno by stálo za to zistiť a sa vrátiť do histórie, že kvôli komu bol vykladaný rokovací poriadok, či musí navrhovateľ sedieť alebo nesedieť na svojom mieste. [14:00] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Bužo. [14:02] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické. Ja som mal rozpravu k tomuto zákonu, nerozprával som o iných zákonoch, a odborná alebo kultúrna obec je spokojná s touto novelou, ktorá sa urobila v roku 2022 o múzeách a galériách, a my nevidíme dôvod, aby sa tieto tri body menili, nie je to naša pripomienka iba. Je to pripomienka hlavne kultúrnej obce, hlavne ľudí, ktorých sa to týka, ktorých sa to dotkne najviac. Čiže moja, moja rozprava bola k tomuto zákonu a, ale ďakujem za faktickú, ďakujem za to, že ste sa zapojili a ja som za to, aby sme boli v tejto rokovacej sále slušní, aby sme dodržiavali pravidlá a toho sa aj držím a budem držať a ešte raz zopakujem, ja som mal rozpravu k tomuto zákonu o múzeách a galériách. Ďakujem. [14:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tým vyhlasujem rozpravu za skončenú. A s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:02] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Môj procedurálny návrh je, aby sa naozaj dodržiaval rokovací poriadok a faktické poznámky boli k predrečníkovi. Odôvodnenie: Predchádzajúci predsedajúci Žiga tu sedel, poslanec Saloň rozprával úplne od veci, nerozprával vôbec k tomuto zákonu, rozprával úplne o nejakých iných zákonoch. Takže ja by som chcel poprosiť, aby naozaj dodržiaval pán poslanec Žiga, predsedajúci, aby to dodržiaval, pretože naozaj poslanci koalície rozprávajú úplne o iných veciach, rozprávajú od veci, ako teraz to predviedol pán poslanec Saloň, úplne o inom rozprával a nie o tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne. [14:02] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, predpokladám, že to nie je skutočne procedurálny návrh. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Chcem sa ešte spýtať spoločného spravodajcu, ktorého tu teda nevidím v tejto chvíli, či ešte sa chce vyjadriť. Nie. Nie, prerokujem, teda prerušujem teda rokovanie o tomto bode a ideme ďalej. Pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda zákon o mediálnych službách, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 323. A poprosím (k predsedajúcemu pristúpil a prihovoril sa mu poslanec Vážny), nepreskočil... Ospravedlňujem sa, ideme asi skôr na materiál č. 301 v tom prípade. Dobre. Tak moja chyba, ospravedlňujem sa, vrátime sa o krok späť na druhé čítanie zákona, teda budeme pokračovať druhým čítaním zákona z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom teda prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, a je to 301. A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Vážnemu a poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania vráteného zákona vo výboroch. (Rokovanie o zákone z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 301.) [14:04] Ľubomír Vážny Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 301. Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila uvedený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezidentka vo svojom rozhodnutí zo 7. mája 2024 uviedla dôvody na vrátenie zákona. Prezidentka Slovenskej republiky neuvádza pripomienky s navrhovaným konkrétnym znením, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 305 z 20. mája 2024 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do začiatku rokovania schôdze národnej, národnej republiky (Národnej rady Slovenskej republiky, pozn. red.) o tomto návrhu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený návrh zákona a zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený návrh dňa 7. júna 2024 a uznesením č. 108 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon dňa 11. júna 2024 a uznesením č. 73 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť s jedným pozmeňujúcim návrhom týkajúci sa, týkajúcim sa účinnosti. Gestorský výbor odporučil Národnej rade po opätovnom prerokovaní predmetného vráteného zákona, ktorý máte ako tlač 301, schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania uvedeného zákona bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti ako gestorského výboru uznesením č. 74 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [14:05] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej sa písomne neprihlásil nikto, a preto sa chcem spýtať, či sa niekto chce prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a ako prvý vystúpi pán poslanec Štefunko. Nech sa páči. [14:08] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy a vážení páni, pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja osobne vystupujem k tomuto návrhu zákona už asi štvrtý alebo piatykrát po všetkých čítaniach a, žiaľ, alebo našťastie, vystupujem aj k tomu teraz z dôvodu toho, že pani prezidentka vrátila tento veľmi dôležitý a strategický návrh pre Slovenskú republiku naspäť na prerokovanie. Musím sa priznať, že ho kritizovala z veľkej časti z toho hľadiska alebo z toho pohľadu, ako sme ho kritizovali aj my a skúsim zhrnúť to, čo vlastne kritizovala pani prezidentka a skúsim povedať a predpokladať niektoré dôvody, ktoré k tomu mala. Prvá vec je skrátené legislatívne konanie. Ja už som to hovoril aj v minulosti, že Progresívne Slovensko si váži toto plénum, túto Národnú radu, túto inštitúciu, a skrátené legislatívne konanie by mal byť výnimočný, výnimočná procedúra, keď, nazvime to, ľudovo sa hovorí, že keď horí, keď treba niečo rýchlo upraviť, keď treba sa pozrieť na nejakú situáciu z momentálneho hľadiska, kdežto aj zákon, ktorý má v svojom mene strategická investícia alebo teda stratégia, znamená to, že niečo je strategické, dlhodobé, niečo, nad čím sa musíme zamyslieť, musí to byť prioritou, musí to byť niečím, čo vlastne bude spájať celú spoločnosť a toto plénum, resp. táto koalícia sa rozhodla strategické investície schváliť akože v zrýchlenom konaní. A my si myslíme, že to je teda dosť vážny problém a preto sme to kritizovali a stotožnila sa s tým aj pani prezidentka. Zároveň kritizovala aj širokú definíciu strategických investícií. To isté sme robili aj my. Skrátka do tohto pléna prišiel zákon, ktorý sa neskôr s pozmeňujúcimi návrhmi štyri alebo päťkrát opravoval. Aj to naznačuje, že prečo sa to nemá robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Prišiel zákon, ktorý určoval za strategickú investíciu niečo, čo je výdavok nad 100 miliónov eur. To znamená niečo veľké, niečo, čo je naozaj strategické, nie je to len nejaká vylobovaná, vylobovaný kolotoč od SNS, ale je to niečo strategické pre túto krajinu, ktorá presahuje jedno volebné obdobie, ktoré tu bude, strategická investícia, ktorá sa vybuduje za niekoľko rokov a možno aj za niekoľko volebných období a zlepší infraštruktúru tohoto, tejto krajiny. Ale nie, urobilo sa to tak, že nakoniec ste si odhlasovali, vážená vládna koalícia, zníženie sumy na strategickú investíciu zo 100 na 50 miliónov eur. To znamená, že hneď definícia strategickej investície vlastne zažila defláciu alebo infláciu, alebo ako to povedať v tomto prípade, a skrátka strategickou investíciou môže byť hocičo. Zároveň sa stalo aj to, že už to nemusí byť len vo vlastníctve štátu. Sociálni demokrati a ľavičiari už nechcú dotovať alebo budovať verejnú infraštruktúru, ale chcú už pomáhať aj zmiešanému vlastníctvu, čo mi pripadá teda, teda zvláštne. Viem si predstaviť dôvody, dokonca na výboroch sme sa aj o niektorých rozprávali, ale neviem, prečo by sme my mali dotovať a určovať za strategickú investíciu niečo, kde má záujem aj súkromný kapitál. My si potrebujeme vybudovať verejnú infraštruktúru. Tá, ktorá bude slúžiť, ako som povedal, generáciami aj do budúcnosti. A zároveň pani prezidentka kritizovala aj širokú alebo, alebo veľmi striktnú definíciu investičných projektov z hľadiska vyvlastňovania. To znamená, že je veľmi zložité pre vlastníka pôdy alebo toho, kde tá strategická investícia má stáť, si obrániť svoje vlastnícke práva, čo je naozaj vážny problém a teda držím vám palce, keď budete aplikovať toto prelomené veto a budú vám ľudia, ktorí si zdedili svoje pozemky, sa sťažovať, že na nich stojí niečo, čo teda vybrala SNS, že tam má byť ich politický pomník. No a zároveň, samozrejme, aj v tomto zákone ste urobili prílepky, to znamená, že ste tam prilepili veci, ktoré vlastne v skutočnosti ani so zákonom až tak nesúvisia, od verejného obstarávania cez zmenu menovania predsedu Úradu pre územné plánovanie. Skrátka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, takto sa to skrátka nerobí, takto sa strategicky neuvažuje. Ja tu nechcem mudrovať. Určite skrátka mnohí z vás máte aj v hlave definíciu, čo znamená stratégia a čo znamená strategické investovanie a teda nemôžem si odpustiť takú poznámku, že vy to robíte v zásade naschvál, aby nebola diskusia o tom, čo má byť zámer a strategické uvažovanie o budúcnosti tejto krajiny a máte už proste v šuflíku mnohé veci, ktoré si chcete za posledné alebo teda za posledné tri roky vašej vlády uskutočniť. Ale ten váš politický pomník možno bude síce ako kebyže vystavaný alebo roz... rozstavaný, ale, ale neviem, že či bude na tom konsenzus a neviem, že či tie ďalšie generácie, ktoré budú prichádzať za vami, a nielen tie politické, ale aj tie občianske, že či vám budú ďakovať za to, že proste cesta nebude viesť nikam, alebo že či skončí niekde, ako sa to nedávno stalo pri, pri slávnej odbočke z diaľnice, že či proste nebudete narýchlo robiť strašne veľa vecí, ktoré v skutočnosti táto spoločnosť nepotrebuje atď. To znamená, že ja vás, ja vám, vás prosím, ak to môžem takto povedať, skúste do budúcnosti strategické veci robiť strategickým premýšľaním, skúste sa radiť aj s opozíciou špeciálne, keď sa tie projekty budú týkať aj ich pôsobenia, lebo teda verím, že tu nebudete navždy a ako Progresívne Slovensko sme vám sľubovali, že vieme podporiť veci, ktoré sú, nazvime to, cez volebné obdobie, projekty týkajúce sa vzdelávania, zdravotníctva, infraštruktúry atď. Sme tá opozícia, ktorá vie stlačiť gombík aj za váš návrh, sme to aj dokázali, ale nie narýchlo, nie zbesilo, nie nekoncepčne a nie bez diskusie. Takže myslím si, že Progresívne Slovensko ako klub bude k tomuto postupovať, tak ako v minulosti, veľmi kriticky a máme vážne výhrady k tomu, aby ako ste tento proces zvládli. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:08] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [14:16] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podobne ako pri predchádzajúcom bode chcem povedať, že aj ja osobne, aj poslanecký klub SaS sa stotožňuje s pripomienkami pani prezidentky a bude hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Pani prezidentka vyčíta tomuto schválenému zákonu viaceré z vecí, ktoré mu vyčítali aj opoziční poslanci v rozprave v prvom a druhom čítaní, a vyčíta mu aj viaceré z vecí, ktoré tomuto návrhu alebo teraz už zákonu vyčítali pripomienky aj hromadné pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania. A ja som sa k tomuto návrhu vyjadroval ako spoluiniciátor v jednej z hromadných pripomienok. Bolo tam aj rozporové konanie, ale samozrejmé, že predkladatelia si s tými pripomienkami ťažkú hlavu nerobili, rovnako ako si nerobili ťažkú hlavu s pripomienkami a výhradami, ktoré sme prezentovali v rámci rozpravy, rozpravy v prvom čítaní aj v druhom čítaní, no a predpokladám, že podobne si nebudú robiť ťažkú hlavu ani s pripomienkami a výhradami pani prezidentky. Tento zákon neodôvodnene zasahuje do vlastníckych práv vlastníkov nehnuteľností a do procesných práv účastníkov konaní, či už vyvlastňovacieho, alebo, alebo konaní, konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územného a stavebného konania. Nakoniec aj do procesu verejného obstarávania zasahuje spôsobom, ktorý obmedzí kontrolu a transparentnosť procesu verejného obstarávania pri strategických investíciách, a to všetko v mene deklarovaného urýchlenia realizácie strategických, strategických investícií, pričom už dnes máme niekoľko zákonov, ktoré akoby urýchľujú všetky tie procesy oproti, proti normálnemu postupu, zákon o významných investíciách, zákon o niektorých opatreniach, mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a stále to nestačí. Tak miesto toho, aby sa, aby sa zefektívnili procesy, tak vlády vedené SMER-om neustále prichádzajú s novými a s novými zásahmi do vlastníckych práv a s novými a s novými obmedzeniami procesných práv účastníkov konania, ako nakoniec upozorňuje aj pani prezidentka. Aj v tomto, aj pri schvaľovaní tohto zákona boli porušené legislatívne pravidlá, bolo skrátené medzirezortné pripomienkové konanie, hoci na skrátenie neexistovali žiadne reálne a zákonom alebo legislatívnymi pravidlami vlády predpokladané dôvody. Rovnako bol v skrátenom legislatívnom konaní schválený aj celý tento zákon na pôde parlamentu. Opäť bez toho, aby existovali, existovali zákonom o rokovacom poriadku predpokladané dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. V druhom čítaní tam bol pripojený prílepok. V druhom čítaní tam boli urobené zmeny, ktoré, ako tu už aj pán poslanec Štefunko upozornil, menia charakter tých investícií, na ktoré sa má zákon vzťahovať, rozvoľňujú to a umožňujú tam nielen verejné investície zahrnúť, ale aj investície, ktoré sú súkromné alebo teda s významnou účasťou súkromného sektora. A teraz bolo tu zdôvodňované, že, že musíme rýchlo, lebo to, lebo to nepočká. Keby sa šlo riadnym legislatívnym procesom, tak by na tejto schôdzi sme nerokovali o vetovanom zákone, ale rokovali by sme v druhom čítaní normálnym procesom bez akéhokoľvek porušenia legislatívneho procesu, by sme v druhom čítaní rokovali o tom návrhu zákona, niekedy možno tento týždeň by ten návrh zákona bol koaličnou väčšinou schválený a novozvolený prezident pán Pellegrini by ho podpísal. Čiže by nadobudol účinnosť niekedy zhruba vtedy, keď aj takýmto spôsobom za cenu znásilnenia legislatívnych pravidiel ten, ten zákon nadobudne účinnosť. Čiže je úplne zjavné, že nič tak strašne nehorelo. Keby to bolo naozaj tak, že to, že to horí, no tak sme sa, sme sa mali, mali stretnúť na nejakej mimoriadnej schôdzi Národnej rady, kde by sme o tom zákone rokovali, pretože hneď po vete pani prezidentky by sme, by sme potrebovali ho schváliť. Zjavne to tak nie je, zjavne sa mohlo ísť riadnym legislatívnym procesom, akurát, akurát nebola vôľa, no a prečo, prečo niečo neskrátiť, keď máte parlamentnú väčšinu a môžete si odhlasovať, že niečo skrátite. Takže len zopakujem, plne sa stotožňujem s tým, čo vo svojom vete napísala pani prezidentka, a budem hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a rovnako bude hlasovať aj poslanecký klub SaS. Ďakujem. [14:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú a pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa k nej chce vyjadriť. Nie je tomu tak. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode. A teda ideme už k druhému čítaniu o zákone, o zákone z 21. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 349. A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Mažgútovi, aby nás informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Prosím. (Rokovanie o zákone z 21. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 349.) [14:24] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 21. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač č. 349. Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle článku 102 ods. 1 písmeno o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila zákon z 21. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov na opätovné prerokovanie Národnou radou. Vo svojom rozhodnutí z 28. mája 2024 uviedla dôvody na vrátenie zákona a v časti 3 navrhla, aby Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 359 z 29. mája 2024 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 109 zo 7. júna 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 24 z 10. júna 2024 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákona, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor odporučil Národnej rady, rade po opätovnom prerokovaní uvedený zákon schváliť v pôvodnom znení s pozmeňujúcim návrhom týkajúcim sa zmeny účinnosti podľa § 90 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného zákona, tlač 349a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 29 z 11. júna 2024. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [14:24] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásili dvaja, a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Jaurová za klub Progresívne Slovensko. Nech sa páči. [14:27] Zora Jaurová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je druhý zákon vrátený prezidentkou republiky, ktorý tu dnes prerokúvame a ktorý teda spadá do oblasti kultúry, a, samozrejme, v týchto situáciách je asi ťažké ešte niečo k tej celej problematike dodať, keďže všetko už v rozprave zaznelo, a osobitne v tejto rozprave, ktorá bola dlhá a naťahovala sa na niekoľko schôdzí, a mám pocit, že to bol hádam po Trestnom zákone najkontroverznejší legislatívny návrh tohto volebného obdobia zatiaľ. Na jednej strane ma teší, že vďaka nemu sa o kultúre hovorilo veľa, oveľa viac, ako kedykoľvek doteraz aj na pôde Národnej rady, aj v jej okolí. A to by ma teda mohlo tešiť, len problém je, že to, že tu dnes stojíme, a že dnes vlastne Národná rada chce prelomiť veto prezidentky v tomto zákone, je vlastne dosť trpký výsledok tej diskusie. Samozrejme tie výhrady prezidentky republiky sa z veľkej časti kryjú aj s našimi výhradami, ktoré sme tu viackrát formulovali a ktoré nechcem naozaj znovu opakovať, čiže len veľmi kratučké zhrnutie. Podobne ako, ako aj my, aj prezidentka vlastne namietala najmä proti zásahom do spôsobu kreovania a zloženia Rady fondu na podporu umenia, ale najmä voči zmenám jej kompetencií a spôsobu schvaľovania projektov, pretože ich vníma ako zásahy do transparentnosti a nezávislosti rozhodovacieho procesu v tomto verejnoprávnom fonde. Takisto ako, ako aj my, aj prezidentka vidí vlastne v tejto novele zákona potenciál na to, aby to fungovanie fondu bolo na nejaký čas ochromené, aby fond fungoval horšie ako doteraz. A v tom odôvodnení pani prezidentky je aj niekoľko nových momentov oproti tým, o ktorých sme tu už hovorili v predošlej rozprave. Prezidentka dokonca vyjadruje obavy, že prijatie takéhoto zákona môže narušiť ústavné právo, ktoré hovorí o tom, že sloboda umenia sa zaručuje v čl. 43, pretože môže obmedziť slobodu umeleckej tvorby, a takisto namieta veľmi správne, že prijatím tohto zákona vznikne niekoľko retroaktívnych momentov najmä v tom, že ľudia, ktorí už podali žiadosti o podporu v starej legislatívnej situácii, ich projekty budú posudzované úplne iným spôsobom, ako, aký očakávali, keď tie projekty podávali. Mňa vlastne na tomto všetkom najviac mrzí to, a to som tu už niekoľkokrát povedala, ale rada by som to ešte raz zdôraznila, že tento zákon je proste ukážkou toho, že namiesto prinášania nových pozitívnych vecí do kultúry alebo aj do iných oblastí tie návrhy vlády alebo vládnych poslancov v podstate ničia to málo, čo sa v kultúre za ostatné roky podarilo a naozaj ma mrzí, že búrame namiesto toho, aby sme niečo budovali. A to je, bohužiaľ, podstata tejto novely. My sme, samozrejme, o, o vete prezidentky republiky diskutovali aj vo výbore pre kultúru a médiá. Tá debata bola podobná, ako tie debaty predtým. Mňa samozrejme ale zarazil prístup niektorých koaličných poslancov, pretože tá debata sa niesla v duchu, že prezidentka má takýto názor, my máme iný, takže nás názor prezidentky nezaujíma. A mňa to zaskočilo najmä preto, lebo kladiem si takú otázku, že či títo istí poslanci, budú mať rovnaký pohŕdavý a ľahkovážny prístup k prezidentským vetám alebo k prezidentskému úradu aj od budúceho týždňa. A či budeme takéto isté slová a prístupy počuť k prezidentskému úradu a k vetám prezidenta aj od budúceho týždňa. Na záver by som rada povedala, že my všetci vieme, lebo to tu ix-krát zaznelo, že zásadným problémom tohto zákona, a teda to vraví aj prezidentka vo svojom vete, je okrem tej vecnej podstaty, ktorú, ktorú zákon mení, najmä ten proces, ktorým sa zákon prijímal. Ten zákon prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, čím sa obišlo medzirezortné pripomienkovacie konanie prvýkrát, pretože ten pôvodný zákon obsahoval iba zmeny v dozornej komisii fondu. Na konci druhého čítania, samotný navrhovateľ prišiel s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré naozaj z toho spravili úplne iný zákon. Proste tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli násobne väčšie ako pôvodný návrh zákona a urobili z toho niečo úplne iné, čím druhýkrát predkladateľ zámerne obišiel pripomienkové konanie, ktoré mohlo byť medzi prvým a druhým čítaním. A vieme aj prečo, lebo ako by to pripomienkové konanie asi vyzeralo, ukazujú protesty prakticky celej kultúrnej obce voči tomuto zákonu. Povedala by som dokonca, že naprieč politickým spektrom. A je to naozaj tak, že proti tomuto zákonu sú prakticky všetky relevantné subjekty alebo aj jednotlivci, ktorí v kultúre pôsobia, a ja osobne som zachytila len jediný subjekt, ktorý sa vyjadril na jeho podporu, a tým je zhodou okolností jedna zo spisovateľských asociácií, kde je členom predstavenstva predkladateľ zákona pán poslanec Michelko. Som presvedčená o tom, že takýto postup je zrejme na hranici všetkých legislatívnych pravidiel, je na hranici rokovacieho poriadku aj ústavy, a je otázkou dôkladnej právnej analýzy, ktorú pravdepodobne môže urobiť iba Ústavný súd, či z nej v istom momente z týchto hraníc nevykročil ten proces. Čo si však môžeme byť istí, je, že takýto postup je proti duchu zákona o tvorbe právnych predpisov, je proti samotnému zmyslu rokovacieho poriadku Národnej rady, a je aj proti duchu ústavy. Je to jednoducho povedané legislatívny podvod. A dôvod na takýto postup je v zásade iba zbabelosť tých predkladateľov, ktorí nedokázali čeliť serióznej diskusii s odbornou verejnosťou, lebo keby ten zákon chceli schváliť, schvália si ho aj tak, ale možno mohli aspoň predstierať, že s tou obcou idú diskutovať. My tu veľmi veľa v posledných dňoch a týždňoch počúvame o novej politickej kultúre. Mňa táto debata v zásade teší, lebo samotná strana alebo hnutie Progresívne Slovensko vzniklo práve z túžby po novej politickej kultúre a keďže patrím k zakladateľom, viem presne, že sme tú stranu zakladali práve preto, že sme boli presvedčení, že je potrebné vniesť nový étos do slovenskej politickej debaty. A takisto si myslím, že súčasťou novej politickej kultúry by mala byť aj nová legislatívna kultúra a verím, že aj mnohí poslanci vládnej koalície, ktorí tu sedia a ktorí si ctia právo a chcú byť hrdí na zákony, ktoré prijímajú, budú so mnou súhlasiť, že takto sa zákony jednoducho nerobia. Viem veľmi dobre, že veto prezidentky môžete bez problémov prelomiť, tak ako ste to už urobili viackrát, ale myslím si, že ak tá deklarovaná snaha o novú politickú kultúru je myslená vážne, možno by stálo za úvahu zachovať sa pri posledných dvoch vetách tejto prezidentky tak, aby sme mohli veriť vašim slovám. Chcela by som vyzvať poslancov vládnej koalície, poďme spolu podporovať ozajstnú kultúru, a to nielen tú, ktorú podporuje Fond na podporu umenia, ale aj tú politickú, ktorú tvoríme my všetci. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:35] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ako prvý, pán poslanec Vančo, nech sa páči. [14:41] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa pridávam k tvojej výzve, Zora. Myslím, že by to bolo, že by to bolo veľmi rozumné, keby sa aj koaliční poslanci a poslankyne k tomuto pridali. Už im zostáva veľmi málo času, aby si dobre rozmysleli, že či zničia veľmi dobrý systém, ktorý možno má svoje chyby, ktoré treba opraviť, ale, ale táto vláda chce zničiť tento systém a my sme mali aj na ústavnoprávnom výbore v prvom čítaní diskusiu o tomto zákone, kde sme teda len tušili, ako bude vyzerať, ale každopádne zo slov a odpovedí pána Michelka na moje otázky bolo zrejmé, že nebudú žiadne nové kritéria, bude rozhodovať jeho vkus. Vkus pána Michelka, či niektoré projekty dostanú peniaze, alebo nedostanú peniaze, pretože on aj tu v pléne, aj na tom výbore sa snažil hodnotiť tie projekty, ktoré dostali peniaze a povedal, že jednoducho takéto projekty podľa neho nemajú čo dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu a to je cieľom, tento návrh je cieľom alebo nástrojom, aby takéto projekty peniaze nedostali, z čoho je úplne zrejmé, že bude rozhodovať jeho vkus alebo vkus pani ministerky Šimkovičovej alebo pána Tarabu, alebo niekoho ďalšieho z SNS. Každopádne k vetu pani prezidentky je veľmi namieste, jednak vám dáva druhú šancu rozmyslieť si to a nezničiť tento systém a na druhej strane musím povedať aj ako člen ústavnoprávneho výboru, že tento návrh zákona, proces, ktorým prešiel, je najlepším príkladom toho, ako môže legislatívny proces vyzerať, ide nielen proti duchu legislatívnych pravidiel, ale priamo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [14:41] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Spomínajúc diskusiu s odbornou obcou chcel by som pri tejto príležitosti ponúknuť taký čerstvý pohľad na to, ako nominanti Slovenskej národnej strany vnímajú to, čo sa nazýva odborná diskusia. Dnes som na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ministrovi Tarabovi pripomenul, že Európska komisia implicitne požaduje participáciu, špeciálne teda pri zákonoch, na ktoré má dosah plán obnovy, o ktorom sme sa rozprávali, o takom konkrétnom zákone, a tak minister Taraba povedal, že no a čo, veď my máme politickú dohodu. Tak to je síce milé, ale ja chcem len koalícii pripomenúť, že my máme ako klub Progresívneho Slovenska dostatok podpisov na to, aby sme realizovali ústavné sťažnosti. To len tak na doplnenie kolegu Vanča. Ďakujem. [14:41] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a ako ďalší vystúpi pán poslanec Grendel za klub SLOVENSKO. Nech sa páči. [14:48] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vrátil parlamentu zákon o politickom ovládnutí Fondu na podporu umenia? Viete si predstaviť, že by prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o politickom ovládnutí múzeí a galérií? Viete si predstaviť, že by sa prezident Peter Pellegrini rozhodol napadnúť na Ústavnom súde škandalóznu novelu Trestného zákona? Viete si predstaviť, že by sa Peter Pellegrini zastal prokurátorov špeciálnej prokuratúry? My v opozícii si to predstaviť nevieme. A myslím si, že ani vy vo vládnej koalícii. Podobných príkladov by sme našli určite viac. Ani jeden zákon potrebný pre mocenské ovládnutie štátu koalíciou SMER, HLAS, SNS prezident Peter Pellegrini parlamentu nevráti. Prezident Peter Pellegrini podpíše koalícii SMER, HLAS, SNS všetky zákony, ktorými koalícia SMER, HLAS, SNS mocensky ovládne súdy, prokuratúru, políciu, školy, nemocnice, kultúru, médiá, národné parky a tak ďalej. Ten zoznam by bol nekončený. Na tejto schôdzi Národnej rady máme tri zákony vrátené prezidentkou Zuzanou Čaputovou a som presvedčený, že na dlhé obdobie sú to posledné tri vetované zákony koalície SMER, HLAS, SNS, ktoré súvisia s mocenským ovládnutím štátu koalíciou SMER, HLAS a SNS. Za zákon o Fonde na podporu umenia hlasovali v treťom čítaní na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady všetci koaliční poslanci. Sedemdesiat deväť koaličných poslancov hlasovalo za tento zákon. Peter Pellegrini síce medzi nimi nebol, ale nie preto, že by mal na politické ovládnutie fondu iný názor, ale z dôvodu, že už v tom čase bol zvolený prezident a preto už nebol poslancom. Ešte vo februári tohto roka v prvom čítaní za tento zákon hlasoval aj Peter Pellegrini. Je dôležité si to pripomenúť práve tu a práve teraz, keď rokujeme o troch zákonoch vrátených prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Je to dôležité preto, lebo to dobre ilustruje, že občania stratili v prezidentských voľbách prvok, ktorý zabezpečoval rovnováhu moci. Od tejto soboty, kedy Peter Pellegrini zloží prezidentský sľub, už koaličný valec nepribrzdí nikto a nič. Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO sa plne hlási k výhradám, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. V prvom aj v druhom čítaní sme upozorňovali na to, že tento zákon slúži na to, aby Slovenská národná strana politicky ovládla peniaze určené na nezávislú tvorbu v kultúre a v umení. Stane sa tak z týchto dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo podľa tohto zákona bude desať miliónov eur každoročne rozdeľovať trinásťčlenná rada fondu, v ktorej väčšinu budú mať priami nominanti ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej za SNS. A po druhé preto, lebo stanoviská odborných komisií posudzujúcich žiadosti o podporu už nebudú pre radu záväzné. V praxi to znamená, že o tom, kto podporu dostane a kto si ju nezaslúži, rozhodne sedem ľudí. Sedem priamych nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej zo Slovenskej národnej strany. Hoci to medzi dôvodmi na vrátenie zákona nie je uvedené, naďalej považujeme za chaotický prvok ten, podľa ktorého jedného člena rady budú mať právo nominovať mestá, obce a vyššie územné celky. Ako som už na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady upozornil, na Slovensku máme takmer tritisíc miest, obcí a vyšších územných celkov. To znamená, že máme takmer tritisíc starostov, primátorov a županov. Z novely zákona o Fonde na podporu umenia absolútne nie je jasné, ako si koalícia SMER, HLAS, SNS predstavuje výber jedného člena rady fondu takmer tritisíc starostami, primátormi a županmi. Skrátka chaos. Poslanecký klub hnutia SLOVENSKO súhlasí aj s pripomienkou, že zmeny načasované v tejto novele ohrozujú podporu umenia, alebo ako sa píše v stanovisku prezidentky republiky, citujem: "Podpora umenia môže prakticky skolabovať." Pre tých, ktorí rozhodnutie hlavy štátu nečítali, len v stručnosti, k tomuto záveru dospela na základe toho, že, citujem: "Účinnosť schváleného zákona je upravená tak, že nie je zohľadnená lehota pre prezidentku republiky na posúdenie a prípadné vrátenie zákona. Zároveň absencia rozumnej legisvakačnej lehoty robí tento schválený zákon prakticky nevykonateľným. Podpora umenia môže prakticky skolabovať, keďže takúto radikálnu zmenu nie je možné naštartovať od 1. júna 2024 z dôvodu prijatia nových schém podpory, nových interných pravidiel fondu, nových zmlúv, posilnenia personálnych kapacít." Summa summarum, táto novela zákona nepomôže umeniu a kultúre, táto novela ublíži umeniu a kultúre. Nie je to prvý ani posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu, ale je to zrejme na dlhé obdobie posledný zákon, ktorý slúži koalícii SMER, HLAS, SNS na mocenské ovládnutie štátu a bol hlavou štátu vetovaný. Zostali sme v tom sami, ale o to hlasnejšie sa budeme musieť ozývať, o to aktívnejšie budeme musieť v opozícii vzdorovať, lebo ochrana verejného záujmu je to najdôležitejšie, čo od nás občania očakávajú. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [14:48] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie je šesť faktických poznámok. Ako prvý, pán poslanec Vančo, nech sa páči. [14:50] Branislav Vančo Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán kolega Grendel, za váš príspevok. Venovali ste sa tomu, že čo urobí nový prezident Peter Pellegrini s týmto, s týmto zákonom a ja v tejto súvislosti musím povedať, že mám jednu takú dilemu, pretože v súvislosti s jeho inauguráciou, pretože na jednej strane absolútne rešpektujem výsledok prezidentských volieb, aj keď teda Pellegriniho kampaň podľa odborníkov na reklamné kampane výrazne prekročila zákonom stanovený limit alebo rozpočet na, na prezidentskú kampaň, ale hovorím, rešpektujem výsledok volieb. Na druhej strane tie skutky, ktoré sa udiali, alebo čo urobili predstavitelia HLAS-u aj Peter Pellegrini po voľbách, kedy vlastne sa stal zakladajúcim predsedom, teda získal funkciu, stranícku funkciu v HLAS-e, aj keď teda má naoko pozastavené členstvo, čo je akoby právny nezmysel, ale jednoducho je fakt, že má funkciu v straníckej politike, v politickej strane a, a jednoznačne, je jednoznačné, že nový prezident Peter Pellegrini bude robiť to, čo sa dohodne na koaličnej rade, kde teoreticky môže sám zastupovať stranu HLAS. A je neuveriteľné, že on aj ostatní predstavitelia HLAS-u sa tvária, že vlastne Peter Pellegrini bude nadstranícky prezident. Nie je to absolútne pravda, je to nielen v rozpore s realitou, podľa mňa aj v rozpore so zákonom a nehovoriac o tom, že je to nesmierne, nesmierne pokrytecké tváriť sa, že je niekto nadstranícky prezident a pritom mať stále stranícku funkciu a možnosť reprezento... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:50] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [14:50] Viera Kalmárová Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Áno, v tomto priestore sa prerokúvajú zákony, na ktorých stojí slovenská spoločnosť. V súčasnosti často prijímame zákony, ktoré sú na hranici ústavnosti a podľa všetkého, podľa názoru pani prezidentky aj za hranicou ústavnosti a porušovania niekedy aj ľudských práv a medzinárodných dohovorov. Sú to zákony a patrí k nim aj tento, na to upozornil pán poslanec Grendel, ktoré vznikajú ako produkt fungovania koalície systémom ´niečo za niečo´ a sú prijímané aj tou politickou stranou, o ktorej viem, že jej členovia, poslanci, majú k samotnému zákonu vážne výhrady. Takéto zákony sa prijímajú krátko, pretože vzhľadom na ich obsah aj ľuďom bez zásad je trápne o nich diskutovať. Zákony nie sú konzultované s verejnosťou a pre tento to platí takisto. Je to jednoducho fušerina, ale je to najmä nedemokratické. Nič lepšie nevystihuje demokraciu ako slová, diskusia a dialóg, a to už bolo dávno pred Masarykom a práve dialóg a zmysel pre službu verejnosti sa aj v prípade tohto zákona úplne vytratili. Ďakujem. (Potlesk.) [14:50] Michal Šimečka Ďakujem. Pán poslanec Bužo, nech sa páči. [14:50] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou !!! Vymazať nadbytočný prázdny rámček!!! [14:52] Lukáš Bužo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Gábor, za tvoje vystúpenie. Ja ťa iba chcem doplniť, že Fond na podporu umenia vznikol za vlády Roberta Fica v roku 2015 a v kultúre ho možno považovať za jednoznačne pozitívny míľnik. Za takmer desať rokov od svojej existencie si vybudoval renomé nielen v kultúrnej obci na Slovensku, ale sa stal aj etablovaným členom Medzinárodnej federácie umeleckých fondov a kultúrnych politík. Za ten čas sa stal predmetom nevôle neúspešných žiadateľov, rovnako ako časti politikov, tej časti politikov, pre ktorých je úplne prirodzené koncentrovať moc vo svojich rukách a rozhodovať o všetkom z pozície všeznalého arbitra. Lenže politici nemajú byť arbitrom kultúry a umenia. Majú vytvárať podmienky na to, aby sa mohlo umenie rozvíjať vo všetkej svojej rozmaniteľnosti, obsahovej či regionálnej. Správne si podotkol, že, že vlastne či Pellegrini by vrátil a či vráti budúci prezident zákony, ktoré, ktoré nebudú, alebo ktoré budú z dielne koaličných a či bude naozaj takým arbitrom aj on, spravodlivosti a, a že či bude zastávať aj umenie a kultúru zo svojej pozície. Ďakujem ti. [14:52] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Bartek, nech sa páči. [14:54] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Grendel, mňa ako mladého poslanca možno trošku mrzí, že vy ako človek, ktorý ste skutočne z váženej umeleckej rodiny a máte aj nepopierateľný intelekt na to, aby ste sa naozaj vyjadrili vecne k tomuto zákonu, ste skĺzli do toho, že ste ako vždy kritizovali všetko a všetkých a spochybňovali ste všetko a všetkých. Naozaj ja neviem, na čo bol dobrý ten úvod o Petrovi Pellegrinim, ktorého ste spomínali, ako keby tu sedel a rozprávate o tom, ako sa on bude správať, keby len vy sa snažíte navádzať taký dojem, ako keby rozhodnutie o tom, že Peter Pellegrini sa stal hlavou tohto štátu, vzišlo v laviciach vládnej koalície, len opak je pravdou. O tom, pán Grendel, chvalabohu, nerozhodujú politické strany, chvalabohu, o tom nerozhodujú ani v OĽANO, ale rozhodli o tom občania v slobodných, demokratických voľbách, prezidentských voľbách, ktoré nikto na svete nespochybnil, tak prosím vás, nemaľujte tu čerta na stenu a nerozprávajte o Petrovi Pellegrinim, ako sa on bude správať, keď ešte ani do úradu nenastúpil. Ďakujem veľmi pekne. [14:54] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [14:55] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. My sme už jasne povedali, že toto je naozaj škodlivý návrh zákona. Ono ničí funkčné a jestvujúce a je úplne bez logiky a ešte je to aj drahé a v zásade jedine, že by sme rozmýšľali tým, o tom, že teda SNS bude mať na telefón moc rozhodovania o financiách, a to túto stranu zas to teší. Fascinuje ma, že predkladatelia dookola ignorujú a nereflektujú fakty, ktoré tu týždne predkladáme. Najviac podporených projektov je v Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Najväčšie objemy idú pre tradičnú kultúru knižnice. Predkladatelia nereflektujú na odbornú obec. Tá jednoznačne naprieč krajinou mimo politického spektra tento návrh odmieta ako škodlivý a dokonca je to ešte aj v rozpore so súčasným programovým vyhlásením vlády, tu nikto s odbornou obcou poriadne nekomunikuje, neprebehol ani normálny, legislatívny proces. My sme už viackrát povedali, že tu ide o systém, nám ide o systém, o zachovanie princípu predĺženej ruky v rozhodovaní o kultúrnych projektoch mimo politikov, mimo politiky, a tento návrh ide presne opačne. A fascinuje ma pritom, ako pán Michelko už viackrát kde-tu spomenie nejaké konkrétne meno, konkrétnu inštitúciu, ide do úplne konkrétnych osobných boliestok. Ono, ja naozaj nerozumiem tomu, že SNS je tu zástupcom najmenšej strany v tomto pléne, a pritom on, pán Machala, pani Šimkovičová tu lámu demokraciu cez koleno a ja sa pýtam, ako dlho si to necháme. A ako dlho si to necháte aj vy, poslanci a poslankyne koalície, veď vám rúcajú projekt, ktorý vznikol za vašich čias a ktorý odborná obec naprieč Slovenskom označuje za dobrý a funkčný. Fakt nerozumiem tomu, prečo si toto necháte. Ďakujem. (Potlesk.) [14:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, si obdarený intelektom, pochádzaš naozaj z umeleckej rodiny, ako si si takto nevhodne mohol v úvode dovoliť spomenúť Petra Pellegriniho, ktorý pre niektorých mladých poslancov je vzor, je to ich idol, ktorý ich sem dotiahol. Držali sa okolo pásu, možno si aj hrkútali do ucha. Viete, pán poslanec Grendel, ako ste si takto nevhodne mohli dať otázku, že čo by urobil Peťo Pellegrini, ktorý pred voľbami klamal, že on nikdy nepôjde s Ficom, že on nikdy nebude prezidentom? Ako ste mohli spomenúť Petra Pellegriniho, ktorý klamal o Korčokovi, že bude posielať ľudí do vojny? Veď toto je, veď, preboha, jak si toto môžete dovoliť, niektorých mladých poslancov to určite môže vyrušovať. Veď Peťo je ich, to je niečo neskutočné, čo je pre nich Peťo Pellegrini, tento klamár. My budeme mať prvýkrát v histórii klamára prezidenta a mne je to smutné. Hovoril si o tom, že, že tento zákon nepomôže kultúre, ale musíš povedať, ktorej kultúre pomôže. Národnej kultúre, kultúre Michelka, ktorý už dostal podporu, národnú podporu od Fica a takúto podporu, národnú, budú dostávať národné projekty. Ja ešte vystúpim v rozprave, ale toto je to, čo sa tu bude diať, podporí sa národná kultúra Slovenskej národnej strany. To, čo bude chcieť Michelko, to, čo bude chcieť Šimkovičová, to, čo budú chcieť páni z SNS, akú kultúru tu budeme mať. No a ja som hlboko presvedčený, že to, že lámu SNS pri svojich percentách, je naozaj jazýčkom na týchto váhach demokracie a im nejde o demokraciu, im ide o kšefty, ide o to, aby naozaj peniaze dostávali ľudia, ktorí to majú dostať, nie ľudia, ktorí to chcú dostať. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:57] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Vyčerpali sme teda zoznam písomne prihlásených rečníkov a rečníčok a chcem sa spýtať, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A ako prvý vystúpi pán poslanec Dostál, nech sa páči. [14:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Tak do tretice dnes k vetovaným zákonom. Podobne ako pri predchádzajúcich dvoch chcem povedať, že súhlasím a stotožňujem sa s výhradami pani prezidentky, a tak ako som ja aj poslanecký klub SaS, ako sme hlasovali proti schváleniu návrhu zákona, tak budeme hlasovať aj proti jeho opätovnému schváleniu po vete pani prezidentky. O obsahu sme mnoho diskutovali v rôznych fázach legislatívneho procesu. Je to zákon o politickom ovládnutí fondu na podporu, podporu umenia. Už samotné toto je dostačujúce na to, aby bol takýto návrh zákona odmietnutý. Som teda zvedavý, ako sa zachovajú poslanci, ktorí, koaliční poslanci, ktorí majú k tomuto zákonu a k tomu schválenému riešeniu, ktoré sa nakoniec presadilo, výhrady, lebo na prelomenie veta pani prezidentky je potrebných 76 hlasov, čiže bez ohľadu na to, ako bude hlasovať opozícia, je potrebné, aby 76 koaličných poslancov zahlasovalo za, a ešte teraz majú jednu možnosť, aby svoje výhrady aj bez toho, aby hlasovali proti alebo sa zdržali, dali najavo a pomohli tomu, aby takáto norma, ktorá spôsobí nielen politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ale zrejme najmä z krátkodobého hľadiska aj jeho znefunkčnenie, aby takýto zákon vôbec nenadobudol ani platnosť, ani účinnosť, uvidíme možno už pri hlasovaní o sedemnástej. Nad rámec toho by som rád ešte uviedol dve poznámky. Jedna sa týka legislatívneho procesu. Spôsob, akým bol schválený zákon, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o Fonde na podporu umenia, je mimoriadny a je mimoriadnou deformáciou a znásilnením pravidiel legislatívneho procesu, pretože nielenže bol predložený ako poslanecký návrh zákona a došlo tak k obídeniu medzirezortného pripomienkového konania, verejnosť nemala možnosť sa k tomu návrhu vyjadriť, hoci v schválenej podobe ide o mimoriadne závažný, závažný návrh, ale stalo sa to, že do Národnej rady bol predložený poslanecký návrh zákona, ktorý bol zjavne iba nosič, ktorý riešil nejaké maličké doplnenie dozornej komisie. Obsahoval štyri body. Po rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch, najprv vo výbore a potom nakoniec aj v pléne, ten, to schválené znenie zákona má 43 novelizačných bodov. Štyri body išli do prvého čítania, 43 je v schválenom znení zákona. To znamená, že ešte sa násobí to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo poslaneckými návrhmi sa veľmi často obchádza riadny legislatívny proces, netreba medzirezortné pripomienkové konanie, tak niekedy to rezorty riešia tak, že nájdu si poslanca zo svojej koaličnej strany a ten predloží, predloží poslanecký návrh a skráti sa to konanie o riadne medzirezortné pripomienkové konanie. Alebo sa dá skrátené legislatívne konanie. Tým sa zrejme obíde aj pripomienkové konanie a obíde sa aj, aj riadny proces na pôde Národnej rady. Ale vo väčšine týchto prípadov už v prvom čítaní je zjavné, čo má byť obsahom zákona, keď bude schválený. Robia sa tam zmeny menšie-väčšie, ale v tomto prípade už len z hľadiska rozsahu, z hľadiska počtu bodov, 90 % sa do schváleného zákona dostalo až v druhom čítaní, až prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Čiže keď sme tu v prvom čítaní diskutovali, tak sme diskutovali iba o nejakých dohadoch, že o čom vlastne bude ten zákon, lebo sme to nevedeli. V tom návrhu zákona, o ktorom sme hovorili v prvom čítaní, z toho sa nedalo vyčítať, čo bude zmyslom zmeny, ktorú má tento zákon priniesť. A rovnako, ak by sa verejnosť k tomu chcela vyjadriť vo fáze medzi prvým a druhým čítaním, či už zapojením sa do stanoviska, teda vyjadrením sa k návrhu stanoviska vlády v tom skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, alebo, alebo doručiť nejaké svoje stanovisko výborom, ktoré o tom návrhu zákona rokovali, tak ani to nemohla spraviť verejnosť, lebo nebol známy obsah, obsah zmien, ktoré mal ten zákon priniesť. Čiže opakujem, je to tak brutálne porušenie pravidiel legislatívneho procesu, aké sa naozaj vidí len málokedy. Druhá moja poznámka sa týka samotného veta pani prezidentky. Pán poslanec Grendel sa tu vo vystúpení predo mnou zamyslel nad tým, že ako sa asi bude správať novozvolený prezident pán Pellegrini, a teda aby som tu citoval jedného koaličného poslanca, tak maľoval čerta na stenu, ako nebude vracať zákony, ktoré smerujú k politickému ovládnutiu štátu súčasnou vládnou koalíciou. Však budeme mať veľmi skoro možnosť presvedčiť sa o tom, že či ten čert na stenu bol namaľovaný v súlade s realitou, alebo, alebo, alebo teda naozaj je to iba nejaká maľba, ktorú si vymyslel pán poslanec Grendel, no. A, ale ja by som chcel pri tejto príležitosti využiť veto pani prezidentky na niečo iné. Nebudem špekulovať o tom, ako sa bude správať nový prezident pán Pellegrini, ale chcem sa poďakovať pani prezidentke Zuzane Čaputovej za jej prístup k podpisovaniu a nepodpisovaniu parlamentom schválených zákonov, lebo toto je zrejme posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala a o ktorom rokujeme na pôde Národnej rady, či vyhovieme jej vetu, alebo, alebo či parlament prelomí jej veto. Hlava štátu môže k výkonu právomoci podpisovať alebo vetovať zákony, pristupovať rôzne. Môže k tomu pristúpiť tak, že ak má akékoľvek výhrady, tak, tak zákon vetuje. Alebo môže byť naopak veľmi zdržanlivá a vetovať naozaj iba veci, ktoré považuje za protiústavné alebo odporujúce, odporujúce medzinárodným zmluvám. Alebo môže zvoliť prístup, aký zvolila aj pani prezidentka Zuzana Čaputová, keď nie je to ani jeden z týchto dvoch krajných pólov, keď vetuje aj zákony, ktoré nemusia byť protiústavné, ale predstavujú nejaký závažný zásah do normálneho fungovania, fungovania štátu a veľmi dôsledne upozorňuje na závažné, závažné narušenia normálneho, transparentného fungovania štátu a upozorňuje na problémy, z ktorých niektoré majú aj ústavný rozmer a potom sa obracia s takýmito zákonmi na Ústavný súd, alebo obracala, lebo hovoríme, hovoríme v minulom čase. Ale upozorňuje aj na, na obsahové problémy v návrhoch zákona, pokiaľ dosiahnu určitú intenzitu, upozorňuje na porušovanie legislatívneho procesu, najmä tam, kde ide o mimoriadne závažné porušovanie legislatívneho procesu. A myslím si, že to je prístup, ktorý je hodný nasledovania a prinajmenšom z pozície poslancov, ktorí tie zákony schvaľovali alebo proti nim hlasovali, a ktorí potom hlasovali aj o vete pani prezidentky, je to dôvod na to, aby my, čo s tým máme skúsenosť, sme sa pani prezidentke za jej prístup v tejto veci poďakovali. A to hovorím ako poslanec, ktorý časť toho obdobia, keď pani prezidentka vetovala zákony, bol koaličným poslancom a niekedy alebo vo viacerých prípadoch jej výhrady aj vetá hlasovali, teda smerovali proti, proti návrhom alebo proti zákonom, ktoré boli schválené aj mojimi, mojím hlasom alebo aj našimi hlasmi, napriek tomu myslím si, že tie jej pripomienky vždy stáli za to. Čiže ešte raz, neviem ako bude k výkonu tejto právomoci pristupovať Peter Pellegrini, ale som vďačný za to, že sme tu mali Zuzanu Čaputovú, ktorá ako prezidentka k tejto svojej právomoci pristupovala presne tak, ako pristupovať mala. Ďakujem. (Potlesk.) [15:05] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Jozef Pročko, nech sa páči. [15:10] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko má naozaj bohatú históriu. Máme tradície, ktoré sú výnimočné, máme folklór, ktorý je výnimočný, máme umenie, ktoré je výnimočné. Dlhé, dlhé storočia sme boli pod útlakom a naozaj naša národná kultúra, naše národné povedomie bolo valcované. Konečne sme v ´89. získali slobodu, získali sme slobodu a začala, naozaj začala éra, kedy aj umelci mohli tvoriť tak, ako chceli. Nie tak, ako chcel socialistický realizmus, tak, ako chceli súdruhovia, ktorí vám povedali, toto nesmieš uverejniť, toto prepíšeš a tento obraz vôbec nepôjde. Smeráci vymysleli Fond na podporu umenia. (Rečník zatlieskal.) Bravó! A začali sa podporovať naozaj veci, ktoré boli zmysluplné, ktoré dávali naozaj tomuto národu a ľuďom, ktorí sú tvoriví a ktorí chcú tvoriť priestor. Lebo nie všetci majú peniaze na to, aby mohli zorganizovať festival, aby mohli zorganizovať koncert, aby mohli urobiť nejakú prezentáciu. Tento fond im to umožňoval. Ale špekulanti a rôzne živly sa chceli aj na tomto fonde priživovať, no tak vymýšľali rôzne projekty, ktoré im neprešli. Tieto projekty im neprešli, tieto projekty im neprešli... A ono to vyrušuje trošičku, lebo je nás tu málo, ale nevadí. Tieto projekty neprešli, pretože jednoducho boli to projekty, ktoré podľa odbornej komisie nemali význam, nemali význam. Ale boli to projekty ľudí, ktorí sú špekulanti a ktorí majú veľmi blízko, veľmi blízko aj k ľuďom, ktorí teraz vládnu. A títo ľudia si povedali dosť, dosť. Predsa nebudeme robiť kultúru, ktorú nám tu dávajú liberálne, liberálne, slobodné umelecké skupiny. Oni, preboha, idú bojovať proti liberalizmu, ani nevedia, čo liberalizmus je. Dajú si to do, na plagáty a idú zastavovať liberalizmus. A už som to povedal a budem to opakovať, najväčší liberál bol Ježiš Kristus, ktorý dával slobodu každému, a Boha majú vo svojich, vo svojich ústach každý deň. Povedali si, ideme robiť národnú kultúru, ideme robiť projekty, ktoré sa páčia nám. A opäť sa ide diať to, čo tu robia od prvej chvíle, budú sa robiť projekty, ktoré chce Michelko, ktoré chce Danko, projekty, ktoré budú národné, ale národné podľa subjektívneho pohľadu určitých politikov. Politici nám idú robiť umenie. Ja som od ´95., odkedy robím v treťom sektore, urobil tisícky akcií, naozaj tisícky akcií, podporoval som, moderoval som, spoluorganizoval som a nikdy som nezobral ani euro na žiaden projekt. Všetko som si financoval sám, ale viem, že peniaze, ktoré dostali a ktoré išli zo štátu na podporu umenia, na podporu ľudí, ktorí chcú robiť kultúru, boli veľmi-veľmi potrebné. Veľmi potrebné. A teraz tieto peniaze ide rozdeľovať Michelko. Prezidentka vrátila tento zákon, pretože tento zákon nie je pre všetkých Slovákov. Tento zákon je pre tých, ktorí tlieskajú Robertovi Ficovi, Andrejovi Dankovi, Peťovi Pellegrinimu, ktorí sú spriaznení s vládnou koalíciou. Aj tu strácame slobodu. Aj tu umelci, ktorí chcú tvoriť, strácajú slobodu, pretože ak chcete, ak chcete byť poplatní a chcete byť úspešní, tak choďte za Michelkom, normálne choďte za ním a povedzte mu, vy ste tak úžasný spisovateľ, vy ste tak jedinečný človek, vy ste tak intelektom obdarený človek, ja by som chcel robiť tento projekt a viem sa dohodnúť. Toto sa tu dialo a toto sa bude diať. Je mi veľmi ľúto, pretože naozaj na Vysokej škole múzických umení, keď som študoval, tak sme mali rôzne ambície, rôzne, tí mladí študenti nemajú peniaze a chceli sme robiť projekty, chceli sme robiť divadelné predstavenia aj, aj takú avantgardu. Toto teraz už nebude. Šimkovičová povie, ha-ha-há, v divadle vy nebudete rozprávať o mne, nebudete rozprávať o politikoch, budete rozprávať to, čo chceme počuť, to, čo sa páči nám. Jeden príklad za všetky. Predstavte si malú dedinu, kde je šesťsto obyvateľov a chcú si urobiť folklórny festival. Nemajú tam svoj folklórny súbor, ale chcú urobiť folklórny festival. A organizátor toho folklórneho festivalu na internete píše o tom, že mala by byť sloboda a nepáči sa mu to, čo robí vládna koalícia, nepáči sa mu to, že sa niektoré veci dejú v rozpore s jeho ponímaním, s jeho názorom na slobodu a na demokraciu. No a vládna koalícia, ktorá pozorne sleduje, zistí, že ha-ha, zlatý môj, ty čo tu, to ty si kto? Ty píšeš o nás, že tu nie je sloboda, ty chceš robiť folklórny festival? No ty zabudni. A predstavte si inú dedinu, kde bude iný projekt a organizátor bude člen strany SMER, SNS alebo HLAS a vymyslí úplnú pakovinu, niečo, niečo, no niečo, čo nemá so zdravým rozumom nič spoločné a dostane peniaze a dostane peniaze na tento projekt. Viete, čo je choré? Keď sa dostanete do parlamentu a máte sa tváriť, že ste čestný a spravodlivý a nebudete si pýtať peniaze a nebudete dostávať dotácie. Viete, komu dal Fico dotáciu? Viete. Viete. A tento človek tu predkladá zákon a sám je papaláš, sám si zobral peniaze na podporu, podporu od štátu. Stovky a tisíce mladých spisovateľov nedostávajú podporu. Ale si na správnom mieste, si správny papaláš? Robíš správne veci? No tu máš, nech sa ti páči, dostaneš. Čiže, milé Slovensko, aj toto, tento zákon, čo vrátila pani prezidentka, nie je o tom, že oni idú tvoriť, že idú rozvíjať slobodnú kultúru, že budú podporovať projekty, ktoré sú zmysluplné, ktoré dávajú aj mladým umelcom nádej sa realizovať. Si v SNS? Si v SMER-e? Si v HLAS-e? Podporuješ nás? Dostaneš. Nie si? Šúchaj nohami a tam si sadni do kúta. Toto je kultúrna politika, ktorú nám vládna koalícia prináša. Ďakujem veľmi pekne. [15:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Gábor Grendel, nech sa páči. [15:18] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pročko, hovoril si vo svojom vystúpení v rozprave o nespokojných žiadateľoch, ktorým v minulosti Fond na podporu umenia nedal dotáciu. Posťažovali sa zrejme politikom súčasnej vládnej koalície a keď prejde tento zákon definitívne, keď bude prelomené veto pani prezidentky, tak už v budúcnosti vďaka novej rade fondu dotáciu dostanú. Ono vždy to tak bolo v histórii tohto fondu a vždy to tak bude. Tomu sa nedá jednoducho zabrániť, že keď je niekoľko tisíc žiadateľov, tak môžu mať aj najlepšiu žiadosť a najlepší projekt na svete, jednoducho každý jeden žiadateľ nemôže byť uspokojený, rozpočet fondu je obmedzený, vždy sa jednoducho stane, že aj dobrý projekt nedostane dotáciu alebo projekt, ktorý sa možno nie všetkým páči, dotáciu dostane. Je to tak okrem iného aj preto, lebo kultúra, umenie je vecou aj individuálneho vkusu a o to je dôležitejšie, aby tie projekty posudzovali odborné komisie, aby stanoviská tých komisií, ktoré sú na jednotlivé oblasti zvlášť zriaďované v tomto fonde, aby stanoviská týchto komisií boli záväzné, pretože majú väčší priestor rozanalyzovať tie žiadosti ako sedem ľudí, ktorí budú po novom podľa týchto nových pravidiel rozhodovať prakticky o všetkom. Je nemysliteľné, aby o týchto peniazoch rozhodovali siedmi priami politickí nominanti ministerky z jednej politickej strany. [15:18] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, nech sa páči, reakcia. [15:20] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Gábor. Vieš, čo je veľmi smutné? Veľmi smutné je, že toto, čo sa tu deje, voliči schvaľujú. A ja som dostal pred chvíľou jednu esemesku, pán má v profile ruskú vlajku, a napísal mi: "Pročko, ty smradľavý hajzel, ty nemáš právo rozprávať o Ficovi a Pellegrinim. Škoda, že nezastrelil ten pomätenec teba. Ficovi nesiahaš ani po päty. Kradnete tam všetci a budete kradnúť. Fico to robí aspoň poctivo. Ty skončíš o chvíľu a budeš žobrať o kúsok chleba. Ak by si nebol v politike, zdochneš od hladu ty skrachovaný umelec." Viete, ja naozaj dlhé a dlhé roky pôsobím v oblasti umenia a vždy som vedel si urobiť divadelné predstavenie za svoje peniaze. Ale nie všetci, nie všetci mladí umelci to vedia, nie všetci mladí umelci majú peniaze na to, aby mohli rozvíjať svoj talent, svoje umenie. A vy, vy, chcete rozhodovať vďaka jednej strane, ktorá, ktorá je nitkou na gatiach, aby vám nespadli, tak tejto strane necháte možnosť rozhodovať o tom, kto bude dostávať dotácie a kto tie dotácie nebude dostávať. Vy mi naozaj chcete povedať, že toto je spravodlivosť, keď jedna strana bude rozhodovať o tom, kto dostane dotáciu a kto nie? Toto je to spravodlivé? Slovensko bude mať kultúru, ktorú chce Danko, Michelko a Šimkovičová, a to je smutné. [15:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jozef Hajko, nech sa páči. [15:22] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky, takisto ako zákon o múzeách a galériách. Spoločnými znakmi týchto dvoch zákonov, nepoviem nič nové, je snaha jedného rezortu, by som povedal, dokonca jednej strany ovládnuť kultúrne inštitúcie a preto sme vlastne aj pri rokovaní o týchto návrhoch zákonov hlasovali v klube KDH proti. Viete, ja uznám ministerstvu kultúry jednu vec, že je potrebné, samozrejme, zamyslieť sa nad tým, ako funguje Fond na podporu umenia, pretože, pretože sú to prostriedky, ktoré, ktoré nie síce priamo, ale spadajú pod rezort kultúry a jednoducho niekto to musí kontrolovať. Proti tomu, proti tomu ani slovo. Však vyskytli sa v minulosti nedostatky, ale podobne ako pri ďalších návrhoch zákonov, my sme za to, aby sa o tých nových pravidlách diskutovalo nie vnútri, vnútri vládnej koalície, alebo dokonca vnútri iba nejakého poslaneckého klubu, alebo iba vnútri, vnútri výboru, ale aby sa o tom rokovalo vyslovenie na, medzi, medzi všetkými poslancami Národnej rady, ba ešte lepšie a čo teda je úplne logické, malo sa o tom rokovať aj s odbornou obcou v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré však pri týchto zákonoch nebolo. To je asi najväčšia slabina týchto zákonov, že nešli do, do, toto rokovanie o týchto zákonoch nespočívalo v riadnom legislatívnom procese. Predkladali ich poslanci Národnej rady. Ako všetci vieme, ak zákon, návrh zákona predkladajú poslanci, tak sa o tom nediskutuje s odbornou verejnosťou na pôde medzirezortného pripomienkového konania. Ja sa predsa len snažím hľadať nejaký dobrý úmysel, ktorý je u predkladateľov zákona. Ale aj keby som ho, keby som ho chcel nájsť, tak ten výsledok nie je dobrý. A vyzerá to tak, že tieto zákony opäť, opäť táto Národná rada schváli a vstúpia do účinnosti. Ale ja hovorievam, že zákony sa robia do zlého počasia. Opakujem, aj keby tam bol dobrý úmysel, predstavme si, že tento dobrý úmysel sa týmito zákonmi naplní a v budúcnosti sa konštelácia vo vláde zmení. Poviem teraz taký jeden iluzórny príklad, ja som ho povedal aj na kultúrnom výbore, predstavme si situáciu, že po nasledujúcich voľbách vznikne taká koalícia, v ktorej bude Komunistická strana Slovenska. Ako možnože to nie je reálne a je to ďaleko od reality, ale vieme, že aj po roku 1990 tu poslanci komunistickej strany sedeli. Táto strana si v podstate nezmenila názov, si nechala názov tej strany, ktorá nám tu vládla 40 rokov a ktorá je reprezentantom, bola reprezentantom represívneho tvrdého režimu, ktorý sme napokon odmietli aj v Národnej rade v 90. rokoch, keď sme prijali zákon o protiprávnosti komunistického režimu. A tak isto máme ustanovenia v Trestnom zákone, ktoré, ktoré stíhajú tých, ktorí, ktorí inklinujú k tomuto režimu alebo šíria propagandu o ňom. Takže predstavme si, že by Komunistická strana Slovenska bola súčasťou vlády a dostala by, dostala by pod seba ministerstvo kultúry. To znamená, minister za Komunistickú stranu Slovenska by riadil rezort kultúry. Dostane zákony, aby mohol totálne ovládnuť tú kultúru ako na podnose. Pretože keď si zoberieme, akým spôsobom sa vytvára Rada Fondu na podporu umenia, tak vidíme, že tam má jednoznačne najsilnejšie slovo, ak nie úplne silné slovo, predstaviteľ rezortu ministerstva kultúry, teda minister kultúry alebo ministerka kultúry, ktorý reprezentuje určitú politickú stranu. Veľmi dobre si všetci pamätáme, ako to vyzeralo v minulom režime s kultúrou na Slovensku. Vieme všetci o socialistickom realizme, ktorý sa tu pretláčal, vieme o stíhaní umelcov, ktorí, ktorí odmietali pôsobiť, že by, odmietali pôsobiť pod diktátom tejto doktríny a vlastne kultúra bola vyslovene nástrojom, akým spôsobom vymývať hlavy ľuďom. A táto situácia tu môže nastať, hoci len teoreticky, ale môže tu nastať. Preto opakujem, robme zákony do zlého počasia. Robme zákony tak, aby sme akýkoľvek zlý úmysel, s ktorým príde predstaviteľ vlády, minister kultúry, aby tento zlý úmysel mohol byť eliminovaný, aby ho mohol niekto postrehnúť a aby ho mohol niekto zastaviť, tento úmysel, aby sa nepresadil do praxe. Tento príklad som použil preto, aby som zdôraznil, že klub Kresťanskodemokratického hnutia nebude hlasovať za tento zákon. Hlasovali sme proti nemu pri minulom schvaľovaní, budeme hlasovať proti nemu aj teraz. Jednou vetou sa ešte, pár vetami sa ešte zmienim o inej myšlienke, ktorá mi skrsla pri vrátení týchto zákonov. Ako vieme, tak podľa nášho právneho systému má prezident republiky právo vrátiť zákony do parlamentu za určitých podmienok. Ale vidíme, že prezident je jedna osoba so svojím úzkym tímom. Prezident v podstate v tomto štáte spĺňa funkciu hornej komory parlamentu. V iných štátoch majú horné komory parlamentu, ktoré vlastne musia schváliť, cez ktorú komoru musia prejsť zákony ktoré prijíma dolná komora parlamentu, za čo dnes môžeme považovať na Slovensku Národnú radu Slovenskej republiky. U nás funkciu hornej komory v podstate zastáva prezident alebo prezidentka a dá sa do určitej miery povedať, že aj Ústavný súd. Ozaj asi stojí za úvahu, že hoci je Slovensko malé na to, aby malo, malo neviem koľko ďalších parlamentných inštitúcií, ale stojí za to, že by, že by v budúcnosti na Slovensku sme vytvorili možno na úkor 150-člennej snemovne, v ktorej sme teraz, keby sme ich okresali a vytvorili hornú komoru parlamentu. Poviem aj prečo. Už dnes tu párkrát zaznelo, že od 15. júna tu budeme mať nového prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý bol donedávna predsedom parlamentnej vládnej strany. Máme tu prezidentku, ktorá bola tiež politicky zaradená a tiež bola významnou predstaviteľkou významnej strany. Možnože, možnože aj vás to čaká do budúcnosti, že budeme mať stále takýchto prezidentov a preto, aby sme odstránili akékoľvek pochybnosti, že prezident sa správa stranícky, tak skutočne stojí za úvahu oživiť myšlienku vytvorenia hornej komory parlamentu, leto tá horná komora parlamentu by bola tvorená podobne ako táto snemovňa, riadnym hlasovaním v parlamentných voľbách. Toto ma napadlo ešte pri tejto, pri tomto prerokovanom zákone a vyslovil som to aj preto, lebo asi je ozaj pravdepodobné, že po júni tohto roka sa asi tých vrátených zákonov mnohých nedočkáme. Možnože to je na dlhú dobu, to, čo tu máme dnes, sú to posledné návrhy vrátených zákonov. Ale nechajme sa prekvapiť. A zakončím to predsa len trošku optimisticky. My sme rokovali na kultúrnom výbore aj o novom zákone o RTVS, teda STVR, ako sa má premenovať táto inštitúcia, a konečne som aspoň postrehol nejaké náznaky, že je tu možnosť nejakej diskusie, že by sme z tých zákopov vyšli a diskutovali o tejto inštitúcii. Ja viem, že táto inštitúcia má svoje chyby, ale ak ich má, tak poďme skúmať, prečo ich má. A ak sa tie problémy neodstraňujú, tak posilnime inštitúcie, ktoré skúmajú, ktoré robia dozor nad touto inštitúciou. V tomto prípade je to Rada RTVS. A hovorím to preto, že postrehol som aspoň aký-taký náznak, že poďme sa ešte o tom rozprávať. Takže zakončím to svoje vystúpenie optimisticky, lebo čaká nás ten zákon na tejto schôdzi, zakončím to optimisticky a poviem, dúfam, že ešte túto otázku dokážeme otvoriť, aby sme nekonštatovali po tejto schôdzi, že ďalší zákon prispeje k tomu, aby sa rezort kultúry a médií dostal pod nadvládu nielen vládnej koalície, ale, by som povedal, jednej politickej strany. [15:22] Ľuboš Blaha Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči. [15:34] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, nechcem vám brať váš optimizmus, ale ja by som bol teda skeptický napriek tomu, že som na tom výbore pre kultúru a médiá nebol, keďže nie som jeho členom, ale také náznaky ochoty diskutovať o návrhu zákona a prípadne hľadať nejaké iné riešenia sme predsa registrovali aj pri tomto zákone o Fonde na podporu umenia, alebo teda novela zákona o Fonde na podporu umenia. A tiež to tak chvíľkami vyzeralo, že predkladatelia budú ochotní počúvať tie argumenty a budú možno ochotní nájsť nejaké riešenie, ktoré by tie problémy, ktoré tam oni identifikovali, mohli nejako riešiť, ale, ale nakoniec, nakoniec to ostalo iba pri tých náznakoch a ani smerom k nejakej diskusii medzi koalíciou a opozíciou, ani smerom k tej diskusii, ktorá prebehla v rámci vládnej koalície, keďže niektorí poslanci HLAS-u mali výhrady k tomu návrhu, resp. k tomu, čo sa doňho malo doplniť, tak ostalo len pri náznakoch, SNS si presadila svoje, koalícia 79 hlasmi ten návrh zákona v treťom čítaní schválila. Pani prezidentka ho vetovala a nepredpokladám, že by niečo pozitívne sa ešte mohlo stať v dnešný deň. Druhá poznámka, len veľmi stručne k tej druhej komore, je to zaujímavý nápad. Ja si tiež myslím, že dvojkomorový systém umožňuje kvalitnejšie fungovanie aj z hľadiska legislatívneho procesu, ale teda nemyslím, že by to bolo preto, že by, že by prezident bol tak alebo onak stranícky. Lebo aj v tej druhej komore obvykle sedia zástupcovia politických strán, čiže to nie je, nie je o tom. Ale, ale, áno, ak existujú dve komory, tak je ten proces aj pomalší, ale aj vyváženejší a vychytajú sa chyby. [15:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Roman Michelko. [15:34] Roman Michelko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, ja som veľmi pozorne počúval všetky relevantné vystúpenia v rozprave, nie všetky boli relevantné. Ale predovšetkým sa chcem vyjadriť k argumentom pani prezidentky. Najprv chcem povedať, že nič nového pod slnkom. Bolo to presne CtrlC-CtrlV, ako výhrady formulovala kolegyňa Jaurová, čiže presne tie isté argumenty. Takže vieme, odkiaľ vietor fúka, ale však to sa dalo čakať. Chcem najprv povedať niekoľko poznámok k tomu, k téme, alebo k debate, ktorá bola aj na výbore a tam je taký komunikačný faul, a to je ten, že názor sa vydáva za fakt. Takže veľakrát, a bolo to vyvrátené, keď sa hovorilo, ja priznávam, že legislatívny proces nebol ukážkový v tomto prípade zákona, že na výz... povedzme, že duch zákona alebo duch legislatívnej tvorby nebol úplne tak, ako mal byť, ale priamo na výbore dostala pani kolegyňa otázku: ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený? No žiaden. Začala sa tam rozvíjať debata, či je to protiústavný zákon. Presne citát z ústavy, že každý človek má nárok na prístup ku kultúrnym hodnotám. Ako tento zákon toto obmedzuje? No nijako. Naozaj musela byť nekonečná sofistika, aby toto vedeli nejak naformulovať, že tento zákon je protiústavný, ale však v poriadku. Teoreticky, prezidentka po vrátení alebo prelomení veta, bude mať šancu to ešte podať na Ústavný súd, aj keď to nepredpokladám, ale bol by som extrémne prekvapený, keby niečo také bolo konštatované. No a teraz poďme k tým výhradám, aby sme boli jasní a jednoznační. Ony sú v dvoch rovinách. Prvá absolútne absurdná, ľahko vyvrátiteľná, absolútne nerealistická. Trinásť členov fondu bude posudzovať 5 000 žiadostí. Úplný nonsens, absurdné. Nie. Budú komisie a fond bude akýsi odvolací orgán, kde budú, ako som už ix-krát povedal, predstavitelia, pokiaľ možno, nespochybniteľných profesných autorít v jednotlivých druhoch umenia, ktoré budú plus-mínus kopírovať zloženie komisií fondov. A to nebude, že budú rozhodovať. Budú len v prípade, ak tam naozaj niečo bude veľmi problematické, môcť zasiahnuť. Vypýtať si, vyargumentovať a prípadne v malom percente, možno promile prípadov, urobiť zásah a korupciu, korekciu, ak, ha-ha-ha, korekciu, jasné. Korupcia tam nič nestojí, lebo na nezávislej a neziskovej kultúre sa nedá, nedá zarobiť. To vie každý človek okrem smejúceho sa blázna, ktorý nedokáže pochopiť, ale dobre, však čo už. Dneska v pinelke bolo zase, asi mali nejaký výlet do parlamentu. No dobre. Poďme teda k, poďme teda k tým veciam. Je to zjavná lož, čo bola napísaná. Rada fondu bude môcť, teda nieže rada fondu, väčšina rady fondu, ak presvedčí napríklad nejaký predstaviteľ nejakého typu umenia, že nejaký projekt je veľmi nekvalitný a naopak nejaký je kvalitný, ak presvedčí väčšinu, má šancu urobiť korekciu. Nie sám, nie jeden, nie minister, nie ja. Ja v rade fondu nebudem, to ste si nevšimli. Ani nemôžem a ani nechcem. Aj keď si viem predstaviť, že v literatúre mám celkom slušný prehľad, takže tam by som mohol byť aj celkom veľkým prínosom. Dobre, poďme k ďalšej veci. Kolaps. Takže pýtal som sa všetkých úradníkov, expertov, odborníkov, pýtal som sa najpovolanejších, vo veľmi korektnej partnerskej debate sme sa stretli s vedením fondu a prešli sme si, čo nastane, ak nastane deň D. Účinnosť tohto zákona po prelomení veta bude na 1. augusta. Medzitým začnú veľmi intenzívne rokovania už od zverejnenia zákona v Zbierke s protimonopolným úradom, aby sa nanovo nastavila schéma štátnej pomoci, nebude treba riešiť Európsku úniu, Brusel, nič podobné. Je to záležitosť týždňov maximálne jeden a pol mesiaca. Toto sú obvyklé veci. Vo výnimočných prípadoch, raz sa stalo, možnože takéto niečo sa stalo okolo dvoch-troch mesiacov, ale akože to je úplne že žiadnych sedem, žiadnych deväť mesiacov, žiaden kolaps. Čo sa týka vízie, keďže účinnosť zákona začne v polovici leta, na august bola jedna jediná výzva. S najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v polovici septembra sa urobia všetky potrebné zmeny a úpravy, aby sa zosúladil zákon s chodom fondu, a v polovici septembra najneskôr budú ďalšie vízie a žiaden kolaps nenastane. Toto sme sa rozprávali. Samozrejme, 1. augusta, 2. augusta po účinnosti zákona budú nominovaní predstavitelia rady fondu. Rada fondu v spolupráci s riaditeľom fondu urobí nové pravidlá, nový štatút, podľa ktorého sa pôjde. Je to otázka dvoch-troch týždňov, maximálne mesiaca. Niet pochýb o tom, že ak tam nebude sabotáž, čo nebude, pretože pán riaditeľ si uvedomuje, že on je úradník, ktorého povinnosťou je rešpektovať zákon. Ako občan má právo ho nerešpektovať a ako občan má právo, ak s tým bytostne nesúhlasí, abdikovať, odísť preč. Ale pokiaľ je teda štátny zamestnanec, tak jeho povinnosťou je napĺňať zákon a myslím si a z toho, čo sme v diskusii s ním mali, mieni ísť podľa zákona a nemieni to obštruovať. Dal aj výzvu členom komisie, aby zvážili svoje rozhodnutie alebo svoju deklaráciu, že sa vzdajú členstva v komisiách. Tie členstvá v komisiách sa kreujú tak, že z väčšieho výberu sa nejakí traja vyžrebujú a mnohí sa nevyžrebujú a tí ostávajú v osudí, teda keby tí odišli, tak, samozrejme, je tam množstvo ďalších náhradníkov, dvaja sa tam menujú, aby daná komisia mala pokryté všetky okruhy odborníkov, ktorí sú v danej komisii. No a teraz pôjdem na perličku, na obrovskú nahrávku na smeč. Na absolútne popretie všetkých tých argumentov, ktoré ste tuná dávali, až som bol prekvapený, že takúto fatálnu chybu, takúto nevyžiadanú chybu urobil fond. Ja som tu celé dni a týždne počúval, aké sú tie komisie objektívne, nestranné, ako špičkoví odborníci detailne posudzujú každý jeden projekt, ja som tu počúval, akí sú to na slovo vzatí odborníci, ktorí sú absolútne nestranní, a naraz bác, rozhodnutie. A teraz si predstavte tú vysokú kvalifikovanosť. Bola grantová schéma pre literatúru a, samozrejme, jednotliví žiadatelia si dali desať, dvanásť, pätnásť, osemnásť projektov. A aká prišla odpoveď? Milý žiadateľ, z vašich osemnástich projektov vyberte podľa vlastného výberu desať. To je presnosť, to je cizelovanosť, to je - lekárnické váhy. Akože a nie je to jeden žiadateľ, boli takí viacerí. To znamená, na čo sú také komisie? Stačí excelovská tabuľka. To by sa mohlo saskárom páčiť. Skrátka máme 56 % pokrytie žiadostí, no tak vy máte 18 projektov, desať je finančne krytých, vyberte si, žiadateľ. Ako toto je (povedané so smiechom) naozaj totálne popretie všetkého, čo ste mi tu tvrdili. Takýto prístup vznik... teda prijal fond a ukázal, o čom to je. Ešte taká krátka posledná vec. Viete, že teda celá kultúrna obec. No ani zďaleka nie celá kultúrna obec. Ja dostávam dnes a denne množstvo podnetov na to, aby sme korigovali niektoré veci. Tí ľudia v komisiách naozaj boli veľmi často krajne subjektívni a dali nepochopiteľné podpory. Mali si uvedomiť, že je na nich obrovská reflexia. Mali si uvedomiť, že sú pod obrovským drobnohľadom a s podstatne väčšou zodpovednosťou mali pristupovať k podporám, pretože vzniklo nadkritické množstvo výhrad, ktoré viedli k tomu, že bolo nutné prijať nejaký korekčný mechanizmus. To sa teraz deje a minimálne polovica... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, vážený pán poslanec, evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. Nech sa páči. [15:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Michelko, to s tým CtrlC-CtrlV, že pani prezidentka prevzala argumentáciu pani poslankyne Jaurovej, tak to snáď nemyslíte vážne. Ako môžte mať všelijaké výhrady, môžte nesúhlasiť s obsahom tých pripomienok pani prezidentky, ale spochybňovať jej schopnosť nezávisle posúdiť obsah zákona a proces jeho schvaľovania, tak to, to by ste si naozaj mohli odpustiť. Ak viac ľudí hovorí to isté alebo niečo veľmi podobné, nemusí to nutne znamenať, že sa navzájom dohodli, alebo že jeden opakuje po druhom alebo odpisuje po druhom. Môže to znamenať to, že v predloženom návrhu sú také závažné problémy, že si ich nezávisle od seba všimnú viacerí. Aj v rozprave sme tu viacerí zástupcovia rôznych opozičných strán vám vyčítali veľmi podobné veci a my sme sa nijako neradili, že kto čo povie a že budeme navzájom opakovať to isté. Jednoducho sme si všimli podobné veci. No a ešte ma zaujal ten váš výrok, že legislatívny proces nebol ukážkový. No tak keby som niekedy chcel použiť nejaký eufemizmus alebo príklad eufemizmu, tak toto je, toto je ukážkový eufemizmus. Pýtali ste sa, že ktorý paragraf rokovacieho poriadku bol porušený a nedostali ste odpoveď. No áno, nebol porušený. Poslanci majú právo predkladať návrhy, v druhom čítaní možno prijímať pozmeňujúce návrhy, ale tým postupom bol popretý zmysel pravidiel legislatívneho procesu. Lebo medzirezortné pripomienkové konanie je na to, aby sa k návrhom zákonov, najmä tých dôležitých, mohla vyjadriť verejnosť. Vy ste tomu zabránili. Tri čítania tu máme na to, aby v prvom čítaní sa diskutovalo o potrebe a zmysle toho návrhu a v druhom čítaní sa to dolaďovalo, upravovalo, ale nie aby 90 % obsahu zákona prišlo až s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, ako ste to urobili vy. [15:45] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Dana Kleinert. [15:49] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, už to ide. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Pán Michelko, ono je hrozne zaujímavé, ako vy tu farbisto popisujete veci, ktoré ste tu počuli a počúvate tu týždne a celé to tak opíšete a v zásade to tu nikto nepovedal. A ono sa to deje asi zjavne vo vašej hlave a ono, ak by ste chceli byť poctivý, tak fakt si pozrite normálne všetky tieto naše argumenty, ktoré sme vám dávali, či tu alebo na výbor, na výbore. Ale tieto veci, čo ste tu dávali, sme my rozhodne nehovorili. Takže je to zaujímavé. Chcela by som sa dotknúť toho, ako vy chcete, aby tá rada zabezpečila objektivitu svojho rozhodnutia. Pretože ak chce zasiahnuť do nejakého rozhodnutia odbornej komisie, tak na to, aby to urobila poctivo, si musí preštudovať všetky tie projekty, pretože nemôže si povedať, že "ó tento sa mi páči, no tak tento teda? Na tento mi volal pán Michelko? To je on?" Tak snáď sa musí akože pozrieť na to, potom objektívne na všetky, takže robí dvojitú prácu. Potom by ma zaujímalo, ako bude to prefinancovávanie, veď tam už nejaký balík financií bol rozdelený. Kto to všetko bude sprocesovávať, za koľko, aké na to použijete ľudské zdroje. Akože veď tam je toľko vecí a faktov, ktoré vy jednoducho sa snažíte úplne odignorovať. Ale ono je, je to jasné, že to je vašou motiváciou, proste mať tú moc a, a byť proste na telefóne a rozhodovať o tom, vy alebo ľudia zo SNS, alebo ja už neviem kto. Je to v zásade jedno, pretože je to veľmi nesprávne nastavené. A ono je vlastne hrozné, že táto krajina má množstvo problémov, ktoré sa tu dlhodobo nabaľujú. My nie sme schopní ani spraviť kvalitný servis slabším, zraniteľnejším, akýmkoľvek menšinám, ľuďom s rôznymi typmi problémov. Táto krajina nie je schopná ani poskytnúť kvalitný servis tým ľuďom, ktorí môžu a chcú dokázať veľa. Ľuďom tvorivým, schopným, schopným tvoriť hodnoty, zamestnávať ľudí, vymyslieť produkty, ktoré by pomáhali celej krajine, a to doma aj v zahraničí. Ale vo výsledku kvôli vám, ľuďom, akým ste vy, a s osob... ľuďom s osobnými chúťkami mať, mať moc, ktorí sú krytí koaličnými hlasovaniami. My kvôli tomu čelíme reálnej hrozbe krajiny bez kvalit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:49] Ľuboš Blaha Pani poslankyňa Zora Jaurová, nech sa páči. [15:49] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Michelko, my sme mali strašne veľa debát na túto tému a myslím si, že aj celkom dobrých. A ja som práve preto troška šokovaná týmto vaším posledným prejavom, lebo podľa mňa ste vlastne teraz ukázali, že vy vôbec nerozumiete tomu, ako ten fond funguje. A poviem len tri veci. Bolo ich tam viac. Prvá je, že vy hovoríte, že tá rada bude len odvolací orgán, ktorému zavolá ten žiadateľ, a oni zistia, že je problém a zmenia to rozhodnutie. Ale to je predsa nezmysel. Ten žiadateľ nebude v tom čase vedieť, či dostal, alebo nedostal podporu. Rada sa rozhoduje prv, než sa žiadateľom oznamuje, či tú podporu dostali, alebo nedostali. To znamená, že toto celé, čo hovoríte, je úplne mimo toho procesu. Druhá vec je, čo ste tu hovorili o tom, že aký gól si dal fond do vlastnej bránky, tak tam podľa mňa vy nerozumiete tomu, ako tí ľudia rozhodujú. To, že vydavateľovi sa povie, že vyberte si päť z desiatich titulov, je úplne štandardný model, ktorý sa používa na podporu kultúry všade na svete. Používa sa na podporu kultúry na európskej úrovni pri vydavateľoch, pri filmovej produkcii, pri akomkoľvek, akejkoľvek podpore kreatívneho priemyslu. Tie komisie si proste pozrú, či v tých tituloch nie je niečo závadné a potom nechajú na vydavateľa, ktorý z tých titulov chce vydať skôr a ktorý nie, keďže nemôže vydať všetky. Je to úplne štandardná vec. A posledná vec. Ak v polovici septembra všetko bude fungovať a bude vyhlásená výzva, ja vám tu verejne sľubujem, že vás pozývam na večeru. Ďakujem. [15:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [15:51] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No už ste to počuli v predchádzajúcich faktických, ale naozaj, vy vôbec nemáte ani šajnu, ako to funguje. Vy ste dali jeden jediný príklad a to ste povedali, že aby si vybral z desiatich, aby si vybral tie svoje. No veď to je normálne, to je absolútne normálne, nech si vyberie. Viete, čo sa Mare snívalo, to sa Mare nestalo, ale vám sa to stalo. Vám sa sníva o korupcii a vy tú korupciu hneď ste aj začali spomínať. To bolo tak úžasné, jak ste to tu pekne povedali na plné ústa, že to je korupcia. To je nádherné. Toto sú tie dôkazy. Toto je to, čo človek má v tom podvedomí. Viete, rozprávali ste, ako tento zákon bude obmedzovať. No už ste to počuli, ja vám to ešte raz poviem. Rada bude obmedzovať a vy ako človek a vaši nadriadení, ako je Danko a ďalší, takto to roky fungovalo počas vlády Roberta Fica, počas jeho vlád a bude to takto fungovať. To takto sa ovplyvňuje a vy budete to riadiť, Michelko, lebo vy ste teraz veľký kráľ, veľký king. A súhlasím s vami, nie celá kultúrna obec hovorí, že toto je odporná klientelistická vec. Nie celá. Ale tí vaši, vaši spriaznení umelci. Ja keď si pozerám videá niektorých mojich kolegov, ako vás podporujú, akí sú národní, akí sú hrdí, ako to robíte dobre, tak takíto nie. Títo budú rozprávať, že to je skvelé, to je fantastické. Ten Michelko, to je výborný človek. Ten bude rozdeľovať nám, národným umelcom a tí ostatní, liberálni, bože, tí, tí môžu skapať od hladu. Pán Michelko, vy neviete, o čom rozprávate. Vy nemáte ani šajnu, ale dostali ste moc a ako sa hovorí, mám moc a robím, čo chcem úplne všade. Pán Michelko, hanba, hanba. [15:51] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Roman Michelko. [15:53] Roman Michelko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystú... za slovo. No, jasné, že k Pročkovi sa nebudem vyjadrovať, ale dobre. Čo je podstatné. Veľmi dobre rozumiem, ako funguje fond. Od vzniku, od roku ´15 som bol jeho žiadateľom, takže mám veľmi silnú osobnú skúsenosť. Prvá vec. Samozrejmé, že to nebude tak, že žiadatelia budú volať radným, členom rady a nejakým spôsobom intervenovať. Radní, členovia rady budú dostatočne oboznámení a ´in´ pre jednotlivé druhy umenia a pozrú sa, čo je a čo nie je podporené a v prípade preventívne, ak tam niečo zásadné podporené nebude, ale naopak, niečo extrémne škandalózne a umelecky gýčovité podporené bude, tak budú môcť preventívne z vlastnej iniciatívy zasiahnuť a resp. budú môcť presvedčiť svojich kolegov z iných druhov umenia a dať argumenty, prečo toto nepodporenie toho alebo oného projektu by bolo veľkou kultúrnou ujmou a naopak podporenie niečoho by bolo podporenie gýča a mrhania verejných prostriedkov. Čiže žiadne intervencie, len verím v kompetentnosť a súdnosť členov rady, ktorí nebudú politici, nebudú, nebudú úradníci, alebo ak, tak úradníci, ktorí dlhodobo pôsobia v umení a poznajú kontext. No a čo sa týka tých ďalších vecí, v živote sa nestalo, že by komisie dali, že vyber si ty, vydavateľ. To sa stalo prvý a jedinýkrát. Vždycky boli rozhodnuté tie-ktoré tituly presne a menovite. Toto sa stalo prvýkrát a bude to kapric, bude to nejaký nový a navyše stalo sa to iba v dvoch vydavateľstvách, zaujímavé. Takže ako toto nedávajme, že to je štandard. To naozaj štandard nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:53] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2002 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o mediálnych službách, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády má tlač 323. Poprosím ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú, aby návrh vlády odôvodnila. Pani ministerka tu nie je prítomná, takže počkáme. Vyhlásim päťminútovú prestávku. (Prestávka.) [15:53] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme teda k návrhu pána ministra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý je prítomný, a to je bod 15 schôdze. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh vlády má tlač 353. Poprosím ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 353.) [16:00] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení poslanci, ubytovanie odídencov z Ukrajiny je z hľadiska ich pobytu na našom území kľúčové. Súčasný systém umožňuje poskytnúť všetkým odídencom dotované ubytovanie do konca júna tohto roku 2024. Predložená novela zákona o azyle, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2024, už s takýmto systémom nepočíta, pretože predstavuje enormnú záťaž na verejné financie. V prípade neprijatia nových opatrení, ktoré by zabezpečili kontinuitu podpory odídencov, by veľký počet z nich mohol zostať bez strechy nad hlavou. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je povinná zabezpečiť podporu aspoň zraniteľným skupinám odídencov, je potrebné prijať príslušné opatrenia čo najskôr. Prijatie týchto opatrení prispeje k zabezpečeniu základných ľudských práv a slobôd osobám, ktoré hromadne utekajú pred vojnovým konfliktom na naše územie, ako aj osobám, ktoré na území Slovenskej republiky už požívajú ochranu. Ochrana života a ľudskej dôstojnosti sú v čase vojnového konfliktu prvoradé. Rovnako dôležité je aj zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, ktorú zraniteľným a chráneným osobám návrh zákona zaručuje. Vzhľadom na možné ohrozenie základných ľudských práv a základných slobôd odídencov v súvislosti s ich hromadným prílevom na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v skrátenom legislatívnom konaní. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:00] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [16:02] Michal Bartek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 362 z 10. júna 2024 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 353, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 17. schôdzi dňa 10. júna 2024 a prijal uznesenie 33, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 354, v skrátenom legislatívnom konaní na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem veľmi pekne. [16:02] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jedna pani poslankyňa. Pani poslankyňa Zuzana Števulová, nech sa páči, máte slovo. [16:04] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja len v krátkosti by som chcela povedať, že v zásade ako človek, ktorý nastavoval právnu, teda celkovú pomoc odídencom a odídenkyniam z Ukrajiny a v zásade viem, ako fungujú tieto príspevky, viem, že vlastne do 30. 6. je tam predĺžená tá schéma, čiže treba to naozaj urýchlene upraviť a máme stále tú mimoriadnu situáciu, nemám problém ani so skráteným legislatívnym konaním, ani v zásade s filozofiou toho zákona. Však kým som ešte pôsobila v Lige za ľudské práva, tak sme hneď na začiatku vlastne toho príchodu odídencov vydali aj štúdiu, ktorá je založená vlastne na tom, že máme skúsenosť s integráciou ľudí s azylom a doplnkovou ochranou a naozaj ten princíp pri integrácii je taký, že tá najmasovejšia pomoc má byť poskytnutá na začiatku a potom tá pomoc má ustupovať a má sa tlačiť vlastne k tomu, aby tí ľudia boli čo najviac samostatní a sebestační. A v zásade na, s tým ako keby plynúcim časom sa už tá pomoc má adresne poskytovať len zraniteľným skupinám. Čiže ja v zásade vecne nemám vôbec problém s tým, ako je to navrhnuté, ale chcem sa vás, pán minister, spýtať, pretože si myslím, že aj vzhľadom na tú krátkosť času, aj vzhľadom na to nastavenie tých zraniteľných skupín, či sa tam dá ešte hovoriť, možno o rozšírení nejakých kritérií, trebárs pre deti nielen do päť rokov, ale napríklad do 18 a podobne. Super. Tak ak ste tomu otvorení, tak my v zásade nemáme problém ako klub s týmto návrhom zákona. Ďakujem veľmi pekne. [16:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 225. Spoločná správa výborov má tlač 225a. Poprosím ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 225.) [16:05] Matúš Šutaj Eštok Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, tzv. modrá karta. V tejto súvislosti sa znižuje výška platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca, ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, čo by malo uľahčiť nábor vysokokvalifikovaných zamestnancov. Vysokú kvalifikáciu bude možné získať aj na základe vyšších odborných zručností. Transpozícia smernice si vyžadovala aj novelizáciu zákona o službách zamestnanosti, ktorý je previazaný so zákonom o pobyte cudzincov. O vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude žiadať výlučne zamestnávateľ elektronickými prostriedkami, a to aj v prípade modrej karty. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa bude toto potvrdenie vydávať zo štyroch na päť rokov. Tým sa umožní plynulý prechod na dlhodobý pobyt bez potreby obnovy modrej karty, čím sa zníži aj administratívna záťaž dotknutých subjektov. V rámci prípravy návrhu sa v podstatnej miere vyšlo v ústrety požiadavkám zamestnávateľov. Zmenil sa systém povoľovacieho procesu a štátny príslušník tretej krajiny bude môcť začať pracovať u zamestnávateľa už pred rozhodnutím o udelení povolenia na pobyt. Podmienkou bude súhlas úradu práce sociálnych vecí a rodiny na podanie žiadosti o udelenie pobytu. V súlade so, so žiaducim etablovaním odídencov do našej spoločnosti im novela zákona umožní podať žiadosť o iný druh pobytu na policajnom útvare na území Slovenska a tiež budú môcť začať vykonávať podnikateľskú činnosť. Návrhom zákona sa zohľadňujú odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, týkajúce sa oblasti návrhov štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky. Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa umožní udeľovať národné vízum aj v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie pobytu na území Slovenska, čím sa celý proces udeľovania pobytu skráti. S cieľom skrátenia čakacích lehôt na zastupiteľských úradoch sa zavádza takzvaná, takzvaný externý poskytovateľ služieb, ktorý bude prijímať žiadosti o udelenie národného víza v najvyťaženejších destináciách. V nadväznosti na predložený návrh zákona sa novelizujú aj zákony o správnych poplatkoch a zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Pripomienky, ktoré vzišli z rokovania výborov Národnej rady, odporúčam schváliť a tým pádom vás, vážený pán predsedajúci a vážené dámy poslankyne, páni poslanci, si dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:06] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Samuelovi Migaľovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [16:06] Samuel Migaľ Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 232 z 3. 4. 2024 pridelila tlač č. 225a na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre sociálne veci odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce návrhy uvedené pod bodom 3 tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač 225, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča hlasovať o bodoch zo spoločnej správy takto: o bodoch č. 1 až 44 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov mňa, teda Samuela Migaľa, vystúpiť na schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť č. 34 na svojej osemnástej schôdzi. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Skončil som, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [16:09] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Za poslanecký klub Progresívne Slovensko pani poslankyňa Zuzana Števulová, nech sa páči, máte slovo. [16:09] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Tak ešte raz. Ja budem stručná, v zásade som predtým v rozprave v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, a len stručne zosumarizujem, povedala, že ja nemám problém s tou transpozíciou. Mala som tam v zásade tri výhrady, ktoré sa jednak týkali povinnej skúšky zo slovenčiny v prípade dlhodobého pobytu, prehliadania telefónov a elektronických zariadení, zadržaného cudzinca vlastne, tiež neudelenia alebo neposkytnutia pobytu v prípade bezpečnostných dôvodov. V zásade aj vítam, že tie pozmeňujúce návrhy vás, pán spravodajca, tú skúšku zo slovenčiny upravili tým spôsobom, že tam naozaj tá nadbytočná povinnosť účasti zástupcu ministra vnútra, ministerstva vnútra nebude potrebná. Myslím, že, ja stále síce nesúhlasím vôbec s tou skúškou zo slovenčiny, ale myslím si, že toto zmiernenie v zásade je prospešnejšie celej situácii a trh ukáže, akým spôsobom sa s tým jazykové školy aj samotní cudzinci a cudzinky vysporiadajú. A tiež chcem povedať, že aj tá navrhovaná právna úprava, ktorá sa týka vlastne zdôvodňovania rozhodnutí, ktoré obsahujú utajovanú informáciu, tak ako sme si to vyjasnili na ústavnoprávnom výbore so zástupcami ministerstva vnútra, ma v zásade uspokojila. A pokiaľ teda tá prax bude naozaj taká, ako bolo deklarované, tak verím tomu, že sa vyhneme tretiemu nálezu Ústavného súdu, lebo mám za to, že je to naším spoločným cieľom, aby už tie odôvodnenia a aj tie konania boli v súlade s tým, čo už dvakrát od nás Ústavný súd požadoval. A v zásade ale teda by som s tým zákonom ako celok nemala vôbec problém, len teda moja veľká výhrada smeruje už aj k tomu, čo namietal aj pán verejný ochranca práv vlastne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je to práve ten článok I bod 80, ktorý umožňuje vlastne prehliadanie elektronických zariadení vrátane telefónu zadržaných cudzincov na základe ich písomného súhlasu. Ja, aby bolo úplne jasné, teda idem k tomu podať aj pozmeňujúci návrh o chvíľku, len teda, aby som to vysvetlila, nemám problém s týmto oprávnením, že myslím si, že ministerstvo vnútra má právo zaviesť takúto právnu úpravu, ale podľa môjho názoru, tak ako je napísaná v tejto novele, nespĺňa ústavnoprávne požiadavky na možnosť zásahu štátu do práva na súkromný život, pretože vlastne neobsahuje ako keby ustanovenie, ktoré by hovorilo o tom, že je to iba to ´measure of last resort´, teda ako keby nevyhnutné opatrenie, ktoré sa použije len v prípade, keď nie je možné použiť iné opatrenia na zistenie tej totožnosti alebo, alebo krajiny pôvodu. Takisto mi tam chýba zdôvodnenie, teda právna úprava, ktorá by upravila, že teda ten súhlas, keďže by mal byť v súlade s nariadením o, o GDPR, že je teda odvolateľný bez nejakých následkov. Akým spôsobom a v akom rozsahu má právo ten policajt prehliadať ten telefón, čo bude robiť s tými získanými údajmi, kde budú zaznamenané a dokedy budú niekde uložené, či sa môže ten cudzinec niekde odvolať v prípade vlastne, keď nesúhlasí s tým zásahom alebo má pocit, že s tými údajmi je, je neoprávnene nakladané. Čiže ja si myslím, že by bolo vhodnejšie z takého ústavného a zákonného hľadiska, ak by tento konkrétny článok bol, tento bod vypustený a ak by zákonodarca zvážil jeho prepracovanie a predloženie naozaj po dôkladnom teda posúdení z hľadiska súladu s ústavou a so všeobecným nariadením o, o ochrane osobných údajov. A preto podávam tento pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci a pán spravodajca, je to pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Števulovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 225. Bod 1. V článku I sa vypúšťa bod 80. Ostatné body sa primerane prečíslujú. Ďakujem, skončila som. A teda vzhľadom na tieto argumenty, ktoré som uviedla, vás prosím o podporu tohto návrhu a zváženie vypustenia, tohto bodu a teda jeho prepracovania, predloženia v nejakej nasledujúcej novele. Ďakujem veľmi pekne. [16:13] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku, a to pán poslanec Samuel Migaľ. Nech sa páči. [16:13] Samuel Migaľ – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne. Ja si takto predstavujem, že bude spolupracovať opozícia s koalíciou, vecne, rozumne, bez nejakých emócií a s návrhom, s ktorým ste prišli. Vidíte, pán minister to sľúbil, bolo to zapracované do tohto zákona. A čo sa týka tohto pozmeňovacieho zákona, samozrejme žiaden zákon nie je vytesaný do kameňa a v prípade, že, v prípade potreby praxe, že by sa to potrebovalo zmeniť, samozrejmé, že keď to prax ukáže, tak môžeme, v zásade celý tento problém nahliadania do toho telefónu v princípe sa bude používať ako krajná možnosť. Ako naozaj, keď už nebude iná možnosť preukázania krajiny pôvodu, odkiaľ pochádza tento cudzinec. A to je veľmi dôležité obzvlášť z pohľadu súčasnej bezpečnostnej situácie, ako u nás, tak aj vo svete. A to je z môjho pohľadu prevyšujúci záujem pred ochrannou súkromia toho človeka, ktorý žiada nejaký pobyt u nás. Čiže do istej miery by sa mal podriadiť takýmto pravidlám. Ale, samozrejme, ako hovorím, pokiaľ prax ukáže, že by to bolo nejakým spôsobom zneužívané, alebo nadužívané, nehovorím, že to sa nemôže zmeniť, ale v zásade to asi ostane takto, ako to je. Ďakujem pekne. [16:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Števulová. [16:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Chápem, ďakujem. Máme na to rôzne právnické pohľady, ale však o tom je diskusia. Takže si vážim aj vaše vysvetlenie. Ďakujem. [16:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Lucia Plaváková. [16:20] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som pôvodne mala teda v úmysle tiež predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ale keďže pani ministerka kultúry sa nejako nedostavila, tak sa to tu urýchlilo a teda som to už nestihla sprocesovať. Ale teda aspoň, aby to tu odznelo, čo malo byť jeho predmetom. Na tento vládny návrh zákona reagoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský vo svojom stanovisku zo dňa 19. 4. 2024, ktoré bolo teda doručené aj Národnej rade, všetkým poslancom, poslankyniam, aj pánovi ministrovi vnútra, aj štátnej tajomníčke ministerstva vnútra Lucii Kurilovskej, aj riaditeľovi Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. V článku 1 predmetného stanoviska verejný ochranca práv poukázal na potrebu možnosti udeliť trvalý pobyt aj manželom, občanov Slovenskej republiky, ktorí sú v manželskom zväzku s osobou rovnakého pohlavia. Verejný ochranca práv upozornil, že v dôsledku súčasnej právnej úpravy, a teraz budem citovať z jeho stanoviska: "...dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi manželmi opačného pohlavia a manželmi rovnakého pohlavia. Jediným dôvodom rozdielneho zaobchádzania je pritom sexuálna orientácia dotknutých osôb. Sexuálna orientácia však bez pochýb spadá pod obsah pojmu iné postavenie, ako jedného zo zakázaných diskriminačných dôvodov. To vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Takéto nerovnaké zaobchádzanie pritom nie je ospravedlniteľné nijakým legitímnym dôvodom. Navyše zachovávanie takéhoto právneho stavu, kedy Slovenská republika zaobchádza rozdielne s manželmi tvorenými pármi rovnakého pohlavia, rozdielneho pohlavia, je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva." Tým mojím pozmeňujúcim návrhom som teda chcela reagovať hlavne na stanovisko verejného ochrancu práv, ale aj na podanie verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej ešte z 28. marca 2022, ktorým namietala nesúlad súčasnej právnej úpravy z obdobných dôvodov zákona, teda s ústavou. Podala podnet na Ústavný súd, kde očakávame rozhodnutie už v najbližšej dobe a odôvodňovala to tým, že právna úprava v zákone o pobyte cudzincov porušuje základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 odsek 2 ústavy v spojení so zákazom diskriminácie podľa článku 12 odsek 2 ústavy, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 dohovoru v spojení so zákazom diskriminácie podľa článku 14 dohovoru v prípade párov rovnakého pohlavia. Čiže mojím úmyslom bolo, pozmeňujúceho návrhu, odstrániť toto porušovanie základných a práv, práv a slobôd, ktoré už konštatoval teda aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ale vo svojom podnete to namietala aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Pozmeňujúci návrh som teda nestihla pripraviť, ale my máme tu na programe schôdze aj novelu zákona, ktorá adresuje tento istý problém, takže stále máte šancu to podporiť a teda mňa aj mrzí, že sa nevyšlo aj v ústrety týmto námietkam, ktoré verejný ochranca práv vo svojom stanovisku adresoval aj ministrovi vnútra, ale tak nedá sa asi možno vyjsť v ústrety všetkému zo strany koalície. Škoda teda, že sa to nepodarilo, ale verím, že tu bude priestor na to ešte viesť diskusiu o tomto, o tejto novele a tejto potrebnej zmene, ktorá odstráni súčasnú, súčasné porušovanie základných práv a slobôd ľudí, ktorých sa to týka. Ďakujem veľmi pekne. [16:20] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál. [16:24] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, keďže ten pozmeňujúci návrh nebude predložený a nebudeme môcť svoj názor naň vyjadriť hlasovaním, tak chcem len povedať, že teda ak by ten pozmeňujúci návrh bola si stihla pripraviť a predložila ho, tak určite by som hlasoval zaňho, lebo si myslím, že v tomto ohľade aj na základe toho, že nás verejný ochranca práv pán Dobrovodský na to upozorňuje, ale ja bez ohľadu na to si myslím, že je to zmena, ktorá by sa mala preniesť aj do nášho právneho poriadku, tak snáď budem mať príležitosť vyjadriť svoj názor pri hlasovaní o vašom poslaneckom návrhu, keď už nemám tú príležitosť pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu. [16:24] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takže budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 214. Spoločná správa výborov má tlač 214a. Poprosím ministra dopravy Slovenskej republiky Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 214.] [16:27] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predkladaný návrh, vládny návrh zákona predstavuje nevyhnutnú právnu úpravu v oblasti bezpilotných lietadiel, bezpilotných leteckých systémov a vzdušného priestoru U-space. Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré zákony, ktorých úprava je žiaduca vo vzťahu k bezpilotným lietadlám a k bezpilotným leteckým systémom. Uvedeným vládnym návrhom zákona sa reaguje na konanie Európskej komisie o porušení zmlúv v štádiu formálneho oznámenia proti Slovenskej republike implementáciou vykonávacieho nariadenia komisie EÚ 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel v platnom znení do slovenského právneho poriadku. Na záver mi dovoľte vysloviť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vládnemu návrhu zákona. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie. Ďakujem veľmi pekne. [16:27] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Jaroslavovi Megovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil, aha, takže nie pánovi poslancovi Jaroslavovi Megovi, kolegovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [16:29] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho programu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1993 Z. z. (správne č. 143/1998 Z. z., pozn. red.) o civilnom letectve, letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 214, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 193 zo 16. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 86 zo 6. júna 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 81 zo 4. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 57 z 10. júna 2024 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 28 z 10. júna 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 30 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 30 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 77 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [16:29] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. K neexistujúcej rozprave asi pán navrhovateľ stanovisko nebude dávať, že nie? A ani pán spravodajca. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 215. Spoločná správa výborov má tlač 215a. Opäť prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov , tlač 215.) [16:33] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. Vládnym návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2023/946 a tým sa zosúladia požiadavky na zlepšenú stabilitu lodí s požiadavkami vymedzenými Medzinárodnou námornou organizáciou. Účelom smernice je aktualizovať technické požiadavky na osobné lode podľa rezolúcie Medzinárodnej námornej organizácie, ktorou sa mení medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori SOLAS. Vládnym návrhom zákona sa súčasne precizuje ustanovenie týkajúce sa ministerstva ako orgánu dohľadu nad vybavením námorných lodí, ktoré sú určenými výrobkami a majú spĺňať požiadavky podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 262/2016 Z. z. o vybavení námorných lodí v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom v Slovenskej republike, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vládny návrh zákona bol v dňoch 6. až 10. júna 2024 prerokovaný na, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ako je uvedené v spoločnej správe výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:33] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi a opäť máme zmenu, takže spravodajcovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [16:35] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, tlač 215, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 195 zo 16. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR 110. Ďakujem pekne, pán poslanec. (Reakcia spravodajcu: Návrh, pardon.) Pardon. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 87 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárskej záležitosti uznesením č. 58 z 10. júna 2024. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom tri tejto správy a v ustanoveniach poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu, návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov, schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokúvania a návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 78 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [16:35] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Stanovisko, pán navrhovateľ, asi nie, pán spravodajca, takisto nie, čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 216. Spoločná správa výborov má tlač 216a. Nech sa páči, pán minister dopravy, odôvodnite tento vládny návrh zákona. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 216.) [16:38] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona bol prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru. Nová právna úprava umožní dopravným spoločnostiam usadeným v Slovenskej republike disponovať s určitým počtom prenajatých nákladných vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie bez potreby ich evidencie v Slovenskej republike. Návrh zákona upravuje ustanovenia týkajúce sa odborného dozoru a zároveň upravuje aj oblasť taxislužby. Dovoľujem si vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého návrhu zákona. Ešte by som vyjadril súhlas s pozmeňovacím návrhom, ktorý bol predložený vo výboroch. Ďakujem. [16:38] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti opäť pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [16:40] Justín Sedlák Ďakujem. Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 216, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 196 zo 16. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 88 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 59 z 10. júna 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 18 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviska k poslancom gestorského výboru vyjadrených k rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 79 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [16:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Stanovisko navrhovateľa ani pána spravodajcu asi nemožno očakávať, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 217, spoločná správa výborov má tlač 217a. Opäť poprosím pána ministra Ráža, aby sa ujal slova a odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 217.] [16:44] Jozef Ráž Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov. Účel návrhu je rozšíriť dozornú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách I. až III. triedy a miestnych cestách. Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Na záver mi dovoľte vyjadriť súhlas pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem pekne. [16:44] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [16:45] Justín Sedlák Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho, vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 217, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 201 zo 17. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na pre prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 89 zo 6. júna 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 60 z 10. júna 2024. Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú dve, dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadril v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona a odporúča Národnej rady Slovenskej republiky uvedený vládny zákon schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 80 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [16:45] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky. Za poslanecký klub Progresívne Slovensko sa prihlásila pani poslankyňa Dana Kleinert. Nech sa páči, máte slovo. [16:48] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa za klub Progresívne Slovensko k navrhovanej novele zákona o pozemných komunikáciách. Začala by som tým, že skúsme si všetci odpovedať na jednoduchú otázku a tá otázka je: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, existuje relevantný dôvod na zásah ministerstva? Myslím si, všetci odpovieme, že nie, nie je. Nie je tu dôvod na zásah ministerstva. Ten môže byť až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Iste sa zhodneme, že ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak, ako je skutková podstata za správny delikt a tá už v cestnom zákone je jasne uvedená. Nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová. Zároveň obdobne ako pri iných sankciách, subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu a teda nezákonnosť toho postihu. V právnom štáte, sa asi zhodneme, že nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho preskúmania správneho aktu. Predpokladám teda, že na týchto rámcoch sa zhodneme. To, čo som doteraz hovorila, je vlastne pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovoľujem predložiť, vážené poslankyne, vážení poslanci. Daný pozmeňovací návrh prečítam na konci. V jednoduchosti ide o to, že len dáva logiku do postupov v konaní orgánov. Vopred ďakujem za jeho podporu. Apelujem na koaličných poslancov a poslankyne na jeho podporu. Zbytočne by bez tohto pozmeňovacieho návrhu mali obce, z ktorých mnohí a mnohé ste vo vedeniach, chaos a brali by sa im kompetencie, ktoré teraz majú a ktorými napĺňajú svoj program a doručujú svojim obyvateľom predvolebné sľuby a želania. Nás v Progresívnom Slovensku by naozaj zaujímalo, aký názor majú poslanci za koalíciu, ktorí sú zároveň primátormi miest či starostami obcí práve napríklad k tomu odobratiu kompetencií v rozhodovaní o ich vlastníctve, pokutovanie ich obcí a podobne. V novele je tu problémom viac vecí, ja skúsim sa na to pozrieť. Napríklad sa naďalej v ňom objavujú pojmy, ako je verejný záujem či osobitý zreteľ, osobitný zreteľ. V praxi napríklad v samosprávach má aplikácia osobitného zreteľa jasné procedurálne postupy a musí byť pri jeho aplikovaní prvok zapojenia verejnosti. Podobne je to aj pri verejnom záujme, ktorý vzniká zo skupinového záujmu práve procedúrou hľadania vecného, odborného a následne aj politického konsenzu a opäť pri povinnom zapojení verejnosti. Postup, procedúra pri formulovaní verejného záujmu alebo osobitného zreteľa je pritom natoľko dôležitá, že v prípade jej nedodržania môže byť rozhodnutie orgánu vyhlásené za nezákonné, a to asi nikto z nás nechce. Predkladateľ tohto návrhu síce v dôvodovej správe používa tieto pojmy, no neuvádza ani tú procedúru a ani spôsob zavedenia, zapojenia verejnosti. Tiež je tu argumentácia naliehavým verejným záujmom pri zasahovaní do kompetencie orgánov miestnej štátnej správy z úrovne ústrednej štátnej správy. No ale o dva novelizačné body ďalej teda je doslovne uvedená až dvojročná lehota ukladania sankcií na vykonanie uloženého opatrenia a neviem, či je dobrý argument naliehavý verejný záujem, ktorý môže počkať dva roky. Čo sa navrhuje v tomto cestnom zákone zmeniť? Navrhuje sa tu rozšíriť dozornú, kontrolnú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách 1. až 3. triedy a miestnych cestách. V dôvodovej správe konštatujú, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako príklad sa uvádza, že ministerstvo by malo mať možnosť kontroly zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región. Pod bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky sa dá rozumieť toho viacej. My predpokladáme teda, že navrhovatelia vnímajú predovšetkým bezpečnosť a plynulosť automobilovej premávky bez ohľadu na iný typ dopravy v mestách a obciach. Vieme teda, prečo si to môžeme myslieť. Je dôležité, aby obce vedeli doručovať svojim voličom plnenie svojich programov a mali svoje kompetencie, ktoré nie je dobré, keď sa im okliešťujú. K pokutám. Ministerstvo môže uložiť pokutu, a to vo výške, ktorá by bola pre niektoré obce aj likvidačná, pričom odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokuty nemá odkladný účinok. V prípade opakovanej pokuty odvolanie ani nie je možné. Ministerstvo toto odôvodňuje motiváciou subjektov, ktoré vykonali porušenie, na včasnú nápravu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádzal, že ide o posilnenie dozorovej, čiže kontrolnej právomoci ministerstva, ale dozor a kontrola, ako som už hovorila aj minule, sú dve odlišné právne kategórie. V predloženom návrhu sa ale podľa nášho názoru nejedná ani o dozor a ani o kontrolu. O dozor by sa mohlo jednať v prípade, ak by žiadateľ mohol požiadať alebo ministerstvo si mohlo vyžiadať ex offo platné rozhodnutie a na základe jeho preštudovania a posúdenia uložiť príslušnému orgánu nejaké kroky na vykonanie. A o kontrolu by išlo v prípade, ak by sa skúmal celý rozhodovací postup, spracovanie žiadostí, ich vyhodnocovanie a podobne. Na tento návrh zákona prišlo aj veľké množstvo pripomienok rôznych inštitúcií, orgánov, miest, obcí, združení, takých zásadných bolo 31. Rozpory k predloženému návrhu zákona majú napríklad Únia miest Slovenska, hlavné mesto Slovenska, mesto Košice, mesto Nitra, viaceré samosprávne kraje, občianske združenie Cyklokoalícia, ale aj generálna prokuratúra a iné. V Progresívnom Slovensku vnímame dôležité počúvať ľudí z regiónov, ich zástupcov, a je dôležité počúvať pripomienky a skúsenosti samospráv pozorne, zamyslieť sa nad ich podstatou, a to obsahovou aj právnou. Samotná sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády kritizuje tento návrh tým, že konštatuje, že: "Zavedenie odlišných postupov pri udeľovaní pokuty nie je riadnym spôsobom odôvodnené a javia sa ako nesystémové riešenie vo vzťahu k platnému zneniu cestného zákona. Navrhovaná úprava navyše umožňuje dvojaký prístup pri ukladaní pokút bez jasných pravidiel v nadväznosti na to, ktorý subjekt vykonáva štátny dozor." Kľúčový je tiež rozpor so strategickým plánom rozvoja dopravy do roku 2030, vydaný v roku 2016, a aj súčasným programovým vyhlásením vlády schváleným v roku 2023, touto vládou. Treba spomenúť aj obmedzenie práv územnej samosprávy a rozpory s Európskou chartou miestnej samosprávy. Návrh zákona je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stoja princípy samosprávy, lebo nedá sa zodpovednosť dať a aj ju nedať. Demarkačné línie rozhodovania musia byť v zásade jasné pre všetkých. Návrh by mohol vytvárať aj možnosť možno politického nátlaku, šikany, potenciálneho papalašizmu, proste na toto sa tiež treba dosť dôležito pozrieť. Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone miestnej samosprávy, citujem: „zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií..." Je preto možné argumentovať, že správa miestnych komunikácií je výkonom samosprávy obce a podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. decembra roku 2000, citujem, je: „Ústavný princíp územnej samosprávy, ktorý je jedným zo základných demokratických hodnôt demokratického a právneho štátu, článok 1 Ústavy SR, musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy." Tento návrh zákona podporuje hierarchizáciu namiesto partnerského vzťahu medzi štátom a samosprávami a obmedzuje práva územnej samosprávy a ani dokonca neumožňuje niesť zodpovednosť volených zastupiteľov, predstaviteľov územnej samosprávy, znemožňuje im riešiť problémy tam, kde vznikli, podľa potrieb komunity ľudí, ktorí žijú v danom územní. Skúsenosti zo sveta, ale aj naša krátka história, kedy sa v roku 1990 rozhodlo o rozdelení štátnej správy a samosprávy, ukazujú, že efektivitu a atraktivitu verejnej správy je možné zvýšiť len decentralizáciou právomoci zo štátnej správy na územnú samosprávu, ale cieľom tejto novely je však v zásade výkon dohľadu nad činnosťou samospráv použitím pojmu štátny odborný dozor. Ďalším naším protiargumentom voči návrhu zákona je, že je v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy. Úloha štátu vo vzťahu k činnostiam samosprávy vrátane správy miestnych ciest je obmedzená len na posúdenie zákonnosti činnosti obce. Štát by teda nemal mať právo vykonávať túto dozornú právomoc en bloc, a teda prevziať správu miestnych komunikácií od obce, pokiaľ táto túto nevykonáva v rozpore so zákonom. Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení teda ten zákon obciam stanovuje povinnosť v rámci samosprávy utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce či chrániť životné prostredie. Myslím si, že aj výraz životné prostredie je veľmi dôležitý na to, aby sme sa pozreli na tento zákon touto optikou. Obdobne podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná dbať o zachovanie prírodných hodnôt. Obec je teda pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia. Inými slovami, pri výkone správy miestnych komunikácií je obec povinná zohľadňovať aj svoju povinnosť chrániť životné prostredie, resp. zdravý spôsob života obyvateľov obce. Ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, je 17.00, keby ste ten prejav mali už len niekoľko minút, vieme vám ho, samozrejme, umožniť, ale pokiaľ je to ešte dlhšie, tak by sme asi prerušili váš príhovor. Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR Prerušme teda. [16:50] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Dobre, prerušíme. Takže ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku tri-štyri minúty a budeme hlasovať o 17.04 h. (Prestávka.) [17:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním. Ešte predtým ako pristúpime k hlasovaniu, podávam procedurálny návrh, aby sme v mene troch poslaneckých klubov SMER - SD, HLAS - SD a SNS, aby sme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, ktorý máme uvedený ako tlač 214, hlasovali nie teraz v tomto hlasovacom bloku, ale zajtra o jedenástej. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o zákone z 24. apríla 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 o múzeách a o galériách, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, máme ho uvedené ako tlač 300. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Petrovi Náhlikovi, aby hlasovanie uvádzal. Podotýkam, že na prijatie zákona vráteného prezidentkou Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, rovnako väčšinou sa schvaľujú aj pripomienky prezidentky a pozmeňujúce návrhy podľa § 90 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v druhom čítaní o zákone z 24. apríla 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 300.) Náhlik, Peter, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, spoločná správa výborov obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti zákona, ktoré zohľadňujú legislatívny proces prerokovania vráteného zákona Národnej rade. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 140 prítomných, 77 za, 9 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vrátený zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 77 za, 61 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Náhlik, Peter, poslanec NR SR Predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prezidentkou vrátenom zákone ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 62 proti. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách, vrátenú prezidentkou Slovenskej republiky. Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o zákone z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, tlač 301. Odovzdávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v druhom čítaní o zákone z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 301.) Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR V rozprave vystúpili dvaja poslanci, vážený pán predsedajúci, spoločná správa výborov obsahuje jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny účinnosti zákona, ktorý zohľadňuje v súlade s § 90 ods.1 rokovacieho poriadku Národnej rady legislatívny proces prerokovania vráteného návrhu zákona v Národnej rade. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 79 za, 13 proti, 48 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vrátený zákon prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Opäť uvádzam, že na prijatie zákona vráteného prezidentkou Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 61 proti, 1 sa zdržal. Návrh sme schválili, pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, v súlade s § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dajte, prosím, hlasovať o prezidentkou vrátenom zákone ako o celku v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 140 prítomných, 78 za, 31 proti, 31 sa zdržalo. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o zákone z 21. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 o Fonde na podporu umenia, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Máme to uvedené ako tlač 349. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Mažgútovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o zákone z 21. mája 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky , tlač 349.) Mažgút, Ján, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, spoločná správa výborov obsahuje dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zmeny účinnosti zákona, ktoré zohľadňujú legislatívny proces prerokovania vráteného zákona v Národnej rade. Dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 1 proti, 61 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Mažgút, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme schválili pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že vrátený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 61 proti, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku. Pán spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Mažgút, Ján, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prezidentkou vrátenom zákone ako celku, v znení schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 140 prítomných, 78 za, 62 proti. Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila novelu zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia, vrátenú prezidentkou Slovenskej republiky. Nasleduje hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, tlač 353. Dávam slovo členovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Michalovi Bartekovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 353.) Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona, tlač 354, v skrátenom legislatívnom konaní. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie) 140 prítomných, 122 za, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Teraz budeme hlasovať o bode 9 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 o pobyte cudzincov, tlač 225. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť poslanec Samuel Migaľ. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 225.) Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom pani poslankyňa Števulová podala pozmeňujúci návrh. Keďže pozmeňujúci návrh bol v rozprave podaný dnes, dajte, prosím, hlasovať o skrátení jeho lehoty podľa § 83, ods. 4 rokovacieho poriadku. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali. (Návrh bol schválený, pozn. red.) Nech sa páči, pán spravodajca. Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Spoločná správa gestorského výboru obsahuje 44 bodov. Budeme o nich hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, pán predsedajúci, o nich hlasovať. Žiga Peter, podpredseda NR SR (Hlasovanie.) 137 prítomných, 87 za, 50 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Števulovej. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 62 za, 2 proti, 75 sa zdržalo. Návrh sme neschválili. Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní hneď. Žiga Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 137 prítomných, 89 za, 1 proti, 47 sa zdržalo. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Pani poslankyňa Jaurová? Chcete sa prihlásiť do rozpravy? Nech sa páči. [17:25] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Procedurálny. Pri hlasovaní o tlači 353 svietilo na tabuli, že hlasujeme o tlači 323 a tak to vyšlo aj na webe Národnej rady. Takže bolo by to treba opraviť, lebo formálne sme schválili zákon o mediálnych službách a nie zákon o azyle. [17:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Softvérovo to bolo zle. Bude to, bolo to zaznamenané správne, aj to bude opravené tak, ako to, ako sa sluší a patrí. V rámci rozpravy sa nikto neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Migaľ, Samuel, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 87 za, 1 proti, 51 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o pobyte cudzincov. Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Justína Sedláka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, tlač 215, bod 11 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov , tlač 215.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy, takže, pán predseda, keďže nebol schválený žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chcem sa opýtať, či sa hlási niekto do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského, gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 131 za, 8 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. No a prosím poslanca Justína Sedláka, aby uvádzal hlasovanie o bode 12 programu. Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, tlač 216. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov , tlač 216.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 18 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 88 za, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval. (Návrh bol schválený, pozn. red.) Nech sa páči ďalej, pán spravodajca. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 138 prítomných, 87 za, 51 sa zdržalo. Návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) 139 prítomných, 87 za, 52 sa zdržalo. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Keďže sme vyčerpali všetky body hlasovania, vyhlasujem štvorminútovú prestávku a pripraví sa pán minister vnútra, ktorý bude pokračovať v čítaní, v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o azyle. (Prestávka.) [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 354, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 383. Poprosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky Matúša Šutaja Eštoka, aby vládny návrh zákona uviedol. Ešte chvíľku počkajte, pán minister, kým sa kolegovia v pléne utíšia. Pán minister, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 354.) [17:43] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem sa opakovať aj, ako som mal úvodné slovo pri skrátenom návrhu zákona, tak aj teraz vás oboznámim s tým, že o pri ubytovaní odídencov z Ukrajiny je z hľadiska ich pobytu na našom území kľúčové, aby tento zákon bol schválený, nakoľko súčasný systém umožňuje poskytnúť všetkým odídencom dotované ubytovanie do konca júna 2024. Predložená novela zákona o azyle, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2024, už s takýmto systémom nepočíta, pretože predstavuje enormnú záťaž na verejné financie. V prípade neprijatia nových opatrení, ktoré by zabezpečili kontinuitu podpory odídencov, by veľký počet z nich mohol zostať bez strechy nad hlavou. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je povinná zabezpečiť podporu aspoň zraniteľným skupinám odídencov, je potrebné prijať príslušné opatrenia čo najskôr. Prijatie týchto opatrení prispeje k zabezpečeniu základných ľudských práv a slobôd osobám, ktoré hromadne utekajú pred vojnovým konfliktom na naše územie, ako aj osobám, ktoré už na území Slovenskej republiky požívajú ochranu. Ochrana života a ľudskej dôstojnosti sú v čase vojnového konfliktu prvoradé. Rovnako dôležité je aj zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, ktorú zraniteľným a chráneným osobám návrh zákona zaručuje. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, záverom si Vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Michalovi Bartekovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec. [17:43] Michal Bartek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda NR SR posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. [17:43] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu prihlášku, pani poslankyňa Števulová za klub Progresívneho Slovenska, keďže sa v sále nenachádza, stráca možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy. Chcem sa opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave, chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Asi nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takže teraz budeme pokračovať v rámci rozpravy. Dostal som informáciu, že prerušené vystúpenie mala pani poslankyňa Kleinert v rámci rozpravy, takže môže pokračovať v rámci rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa. [Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 217.] [17:43] Dana Kleinert – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, skončila som moju rozpravu o novele cestného zákona pri tom, že sme sa pozerali na to, aké právomoci, alebo aké záujmy musia sledovať obce ako samosprávy a aké záujmy od podstaty veci musí sledovať ministerstvo dopravy. A tam by som teda nadviazala. Obec je pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je teda nutný alebo povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia, pričom ministerstvo dopravy na druhej strane dáva do popredia záujmy, záujmy, do popredia teda záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne do kompetencie ministerstva životného prostredia a to sú proste špecifiká, ktoré jednoducho sú takto dané a ktoré, samozrejme, vymedzujú teda kompetencie daným orgánom. Prebratím kompetencie spravovať miestne komunikácie od obce ministerstvom dopravy kontrolovať, dozorovať, už akokoľvek sme sa o tom rozprávali, bez vstupov od ministerstva životného prostredia, aby teda došlo ku principiálnemu posunu pri správe miestnych komunikácií, keďže by došlo k obmedzeniu zohľadňovania iných záujmov, ktoré obce inak pri správe miestnych komunikácií zohľadňujú, čím teda môže dochádzať aj k porušovaniu práv obyvateľov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň by tým došlo aj ku obmedzeniu vykonávania ďalších povinností obcí, keďže vzhľadom na zásadnosť dopadu premávky na miestnych komunikáciách, na životné prostredie v obci, bez riadnej možnosti spravovať tieto komunikácie by obce nemohli efektívne vykonávať svoje povinnosti a teda jednou z nich je aj chrániť životné prostredie. V skutočnosti ešte dôležité je povedať, že tento návrh má negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď teda ministerstvo tvrdí, že je dopad pozitívny. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nedisponuje ani zďaleka potrebnými kapacitami, ktoré sú potrebné v súvislosti s predkladanou novelou a ak by nám pomohli dáta, ja ich znova opakujem, už som ich hovorila v prvom čítaní, a to sú napríklad také, že v roku 2021 až 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky malo počet vykonaných štátnych odborných dozorov dvadsať, počet uložených pokút dve, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 350. No a máme tu napríklad dáta z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, počet vykonaných štátnych odborných dozorov 1 750, počet uložených pokút viac ako 200, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 6 150. Pre ministerstvo vnútra platí obdobne, toto ministerstvo sa nikdy k stanoviskám dopravných inšpektorátov nevyjadrovalo, z čoho je zreteľné, že nemá vytvorené kapacity na túto činnosť a bude musieť prijať zamestnancov. Vo výsledku má návrh negatívny dopad na rozpočet (zaznievanie gongu, rečníčka sa obrátila na predsedajúceho), áno, na rozpočet verejnej správy - ja už mám celkom stres z týchto gongov - kvôli novým kompetenciám ministerstiev a novej povinnosti obcí a cestných správnych orgánov. Paradox argumentu pozitívneho dopadu Únie miest Slovenska môžeme deklarovať ich pripomienkou, ktorá znie, citujem: "Nesúhlasíme s tým, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet. Odôvodnenie: z dôvodu zasielania žiadostí na dve ministerstvá sa zvýšia náklady na zamestnancov, materiál a doručovanie. Zvýšenie nákladov spôsobí aj potenciálne ukladanie pokút samosprávam. Návrh má zreteľne negatívny vplyv na rozpočet samospráv. Nerozumieme preto, ako môže predkladateľ uviesť, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu ukladania pokút. Verejnou správou sa rozumejú aj samosprávy, preto presun položky zo samosprávy na štát je vo výsledku nula. Rovnako nové kompetencie ministerstva dopravy musia mať nevyhnutne za následok potrebu prijatia nových zamestnancov, čo vo výsledku bude mať znova negatívny dopad na rozpočet verejnej správy." Návrh umožňuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky vykonávať štátny odborný dozor, pričom sa odvoláva na naliehavý verejný záujem alebo na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovoľujeme si uviesť, že tieto vágne a bližšie nešpecifikované pojmy neposkytujú dostatočný základ pre objektívne posudzovanie v jednotlivých prípadoch tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky voči obciam. Voči obciam. Štátny odborný dozor nad miestnymi cestami a účelovými cestami vykonávajú obce. Obdobné platí pre cesty, nad ktorými vykonávajú štátny odborný dozor okresné úrady. Predmetný návrh je v rozpore s deľbou kompetencií v štáte a v zásade zasahuje do kompetencií samospráv. Obce majú bližšie k obyvateľovi ako štátne orgány, preto je v niektorých prípadoch efektívnejšie a naozaj racionálnejšie, aby určitý okruh pôsobnosti štátnej správy vykonávali obce. Konkrétne pri dopravnom značení poznajú obce lepšie miestne pomery a potreby, to asi sa na tom tiež všetci zhodneme. Tento návrh je v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého ministerstvo vykonáva dohľad na výkon štátneho odborného dozoru nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami. Ide o tzv. hlavný štátny odborný dozor. Po novom by teda ministerstvo vykonávalo aj štátny odborný dozor a následne by ministerstvo samo seba skontrolovalo ako tzv. hlavný štátny odborný dozor. Dozorná právomoc ministerstva nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami teda je už dnes v zákone zakotvená a nie je nutná zmena legislatívy. Týmto návrhom by de iure aj de facto vykonávali rovnakú pôsobnosť dva subjekty, čo je ďalší legislatívny nezmysel. Predkladateľ v dôvodovej správe chce zvýšiť dozornú právomoc nad obcami, ktoré môže až likvidačne spokutovať. V tomto bode jasne opisuje, že jeho zámerom je priame zasahovanie do procesu, použitia dopravných značiek, aj dopravných zariadení, čiže priamo zasahovať do kompetencie tzv. cestných správnych orgánov a obcí, inými slovami povedané Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky chce prostredníctvom takejto kontroly priamo diktovať obciam, ako má vyzerať organizácia dopravy v obciach. Pretože keď to zosumarizujeme teda, tak návrh v tejto podobe on zaťaží štátny rozpočet, vzal by kompetencie dané obci, obciam, zaviedol by možnosť politického nátlaku neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania. Je v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s prijatým Strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest a samospráv a profesionálne organizácie. Dámy a páni, s mnohým v tomto návrhu zákona nemusíme súhlasiť, v zásade vieme, že kvôli jednému úseku cesty v hlavnom meste vznikol tento popud, avšak principiálne sa asi zhodneme, že nie je správne kvôli jednej konkrétnej veci, ktorá sa niekomu nepáči, nech už je dôvod akýkoľvek, obmedziť všetky obce na Slovensku. Ak treba, opravujme, ale neničme systém, ktorý funguje naprieč takmer tritisíc obcami Slovenska. Ja preto predkladám nasledujúci pozmeňovací návrh a jedným dychom vás prosím o jeho podporu, určite to ocenia všetky obce a mestá. Pán minister, verím, že zvážite konkrétnosť a navrhované riešenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý neneguje váš návrh ako celok, ale vnáša doň logiku v kompetencii orgánov. Prečítam teraz odôvodnenie, je to krátke, budem veľmi rada za vašu pozornosť. Ak si obec, to odôvodnenie znie: Ak si obec, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad ako orgán verejnej správy poverený úlohami štátneho odborného dozoru plní svoje úlohy, neexistuje žiadny relevantný dôvod na zásah ministerstva. Až v prípade, ak tieto orgány riadne nevykonávajú úlohy štátneho odborného dozoru, resp. sú nečinné, tak môže nastúpiť ministerstvo ako nadriadený orgán. Ide o štandardnú schému vzťahov medzi orgánmi vykonávajúcimi štátnu správu na zverenom úseku minis... zverenom úseku. Ministerstvo nemôže ukladať pokuty inak alebo využívať inú skutkovú podstatu, ako je uvedené v § 22a písm. e). Skutková podstata za správny delikt už je v cestnom zákone jasne uvedená a nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby bola vytvorená nová. Zároveň obdobne ako pri iných sankciách subjekt, ktorému bola uložená sankcia, musí mať garantované právo namietať nezákonnosť postupu alebo nesprávne posúdenie skutkovej podstaty zo strany sankcionujúceho subjektu, a teda nezákonnosť postihu. V právnom štáte nie je prípustné, aby nebola možnosť odvolania a riadneho prieskumu správneho aktu. To je teda odôvodnenie tohto pozmeňovacieho návrhu. Verím, že sa zhodneme naprieč koalíciou aj, aj opozíciou, pretože naozaj tu ide o logiku veci naprieč všetkými obcami a samosprávami tohto štátu. Takže idem teraz čítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dany Kleinert k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 217. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 217). Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny: V čl. I body 1 a 2 znejú: „1. V § 3c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Ak je orgán štátneho odborného dozoru podľa odseku 1 písm. b) až d) nečinný, štátny odborný dozor nad cestami I. triedy, cestami II. triedy, cestami III. triedy, miestnymi cestami a účelovými cestami je oprávnené vykonať ministerstvo.” Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7. 2. Doterajší text § 22a sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Ministerstvo je pri výkone štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2 oprávnené uložiť pokutu podľa odseku 1 písm. e).”.". To je všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem aj za podporu tohto podľa mňa logického pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem, pán minister. [17:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Sabo, ospravedlnil sa, takže prepadá mu poradie. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nechce. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Mali by ste ešte, pán spravodajca, ohlásiť termín hlasovania. Pán spravodajca, mali by ste ohlásiť termín hlasovania. [17:56] Justín Sedlák Termín hlasovania zajtra o 11.00 h. [17:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 218, spoločná správa výborov má tlač 218a. Odovzdávam slovo ministrovi dopravy, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 218.) [17:57] Jozef Ráž Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom návrhu zákona je čiastočná transpozícia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2022/362 z 24. februára 2022, ktorou sa menia smernice 1999/60/ES, 1999/37/ES a EÚ 2019/520, pokiaľ ide o poplatky za používanie určitej dopravnej infraštruktúry vozidlami. Cieľom návrhu je zaviesť možnosť úhrady jednodňovej diaľničnej známky, ako aj vykonať legislatívno-technické úpravy v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ako aj vplyvy na podnikateľské prostredie. Nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu, služby vo verejnej správe pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Na záver mi dovoľte vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem pekne. [17:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Justínovi Sedlákovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [17:59] Justín Sedlák Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 218, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 202 zo 17. apríla 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 90 zo 6. júna 2024, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 82, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 61 z 10. júna 2024. Uznesením výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 81 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [17:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Jeden poslanec, pán poslanec Jakab. Nech sa páči. [18:03] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, na záver svojho vystúpenia budem čítať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Okej. Pán minister, pripravil som jednoduchý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý už bol predkladaný v minulom volebnom období a ktorý aj našiel podporu v radoch poslancov za stranu SMER a za stranu HLAS a dokonca aj podporu poslancov hnutia OĽANO. Bolo o ňom hlasované v marci 2023, ale tento návrh zákona neprešiel, a preto ja som ho pripravil teraz ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Myslím si, že je to, že je to praktický návrh, ktorý sa, ktorý sa týka vodičov a týka sa vlastne aj diaľničnej známky, preto som si dovolil ho pridať k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáte. Ja by som si dovolil aj na začiatok v rýchlosti vysvetliť, nebude, nebude to dlhé, o čom tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je. Mnohí si pamätáte, ktorí ste boli v parlamente minulé volebné obdobie, predkladal ho pán súčasný minister Taraba a tento zákon hovoril o tom, že, že pri pokutách za diaľničné známky, ktoré vlastne chodia vodičom domov, lebo ich zdetekuje systém, mýtny, na diaľnici. Takže v rámci tejto pokuty by bola aj 365-dňová diaľničná známka automaticky vlastne pridelená, pretože tieto pokuty v mnohých, ak nie vo väčšine prípadov dostávajú vodiči, ktorí sa na diaľnici objavili omylom alebo zabudli na to, že si majú obnoviť ročnú alebo 365-dňovú alebo akúkoľvek inú diaľničnú známku. A samozrejme nikto, keď každý vie, že keď prídete na diaľnicu alebo na nejaký úsek, ktorý je teda diaľničným úsekom, tak je stopercentná istota, že vás vlastne ten kamerový, kamera vás zaznamená, zaznamená vašu ŠPZ-ku a že v nejakom čase vám príde pokuta za diaľničnú známku, takže nikto tých 150 euro určite nechce zo svojej peňaženky úmyselne niekde odovzdávať, ale väčšinou sa to teda stáva omylom. Ja budem aj citovať pána súčasného ministra Tarabu, ktorý hovoril pred rokom vo svojej rozprave: "Tento zákon vyrieši situáciu, ktorá je na Slovensku abnormálna, že dávame pokuty ľuďom za to, ak náhodou vstúpia na slovenskú diaľnicu, na ktorej je stopercentná istota, že vás mýtny systém zachytí, pretože ten mýtny systém je nastavený tak, že každého jedného zachytí." To znamená, že to nie sú prípady, ako napríklad keď idete do električky načierno a neviete, či tam ten revízor bude, alebo nebude. Tam je nejaká pravdepodobnosť, že či vás chytí, alebo nechytí. Tam má zmysel dávať veľké pokuty. Ale nemá zmysel a nikto racionálny na Slovensku nejde použiť diaľnicu, keď vie, že dostane trojnásobnú pokutu." Vtedy ešte, myslím, že diaľničná známka stála 50 eur ročne, momentálne stojí šesťdesiat, 60 eur ročne alebo teda 365-dňová. Teda ja navrhujem v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu to, čo navrhoval pán minister súčasný Taraba, vtedy a teda že pokiaľ vám už príde tá pokuta 150 eur, tak v rámci nej máte zaplatenú 365-dňovú diaľničnú známku. Keďže tu hovorím aj o tom, že často sa to stáva ľuďom, ktorí si neuvedomia, že im už vypršala platnosť diaľničnej známky a že si majú objednať novú a že často keď ten priestupok spáchate na diaľnici a tá pokuta vám príde dajme tomu o mesiac, o mesiac a pol, o dva mesiace, tak medzičasom ste si 365-dňovú známku dajme tomu kúpili, tak pán Taraba to vtedy v návrhu nemal zapracované, ale ja som to zapracoval takým spôsobom, že ten systém, keď bude vyhodnocovať, že teda vám príde domov pokuta, tak sa pozrie na to, či medzičasom ste si tú 365-dňovú náhodou nezaplatili a v takom prípade by vám hodnotu 365-dňovej diaľničnej známky, o tú hodnotu by vám bola ponížená tá pokuta, hej? Čiže inými slovami, porušili ste zákon, spravili ste priestupok na diaľnici, má vám prísť 150-eurová pokuta, pokiaľ medzičasom nemáte diaľničnú známku, tak vám príde 150 euro, ale aj s tým, že diaľničnú známku na 365 dní máte a ak medzičasom ste si 365-dňovú známku kúpili, tak systém povie, že áno, tento človek má 365-dňovú známku, pošlite mu pokutu len v hodnote 90 eur, čo je 150 mínus 60. Takto jednoducho som to nastavil tak, aby aj vlastne ten informačný systém to dokázal zvládnuť. Neriešim tam týždňovú, dňovú, mesačnú atď., lebo 365-dňová je pomerne veľký úsek. Aj keby ten človek medzičasom si kúpil týždňovú diaľničnú známku, tak nevadí, tak si kúpil týždňovú, ale mu príde 365-dňová aj, aj s tou, s tou pokutou. Ako hovorím, naposledy to hlasovanie bolo v marci 2023 s tým, že vlastne hlasovala aj strana SMER, aj strana HLAS, aj niektorí poslanci hnutia vtedajšieho OĽANO. Bohužiaľ, nemalo to 76, ale bolo to tesné, hej? Čiže si myslím, že keď to predkladal pán minister Taraba, chcel by som vás poprosiť o zváženie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Predložil som ho dnes do Národnej rady a chcel by som ho aj prečítať. Myslím si, že je to, že je to veľmi fajn pre vodičov, je to ukážka toho, že chceme im pomôcť, že ich netrestáme úplne zbytočne za ľudské chyby, ktoré sa proste v živote vyskytnú. Stalo sa to aj mne, stalo sa to možno mnohým vám. Mne sa to stalo presne z toho prípadu, že som si nevšimol, že už jeden deň nemám platnú diaľničnú známku a takto, takto sa to stáva mnohým ďalším. Čiže, pán predsedajúci, pristúpil by som k prečítaniu pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, číslo parlamentnej tlače 218. 1. V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 až 10, ktoré znejú: „6. Za § 5 sa vkladá § 5a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 5a Osobitné ustanovenia o úhrade diaľničnej známky (1) Za úhradu diaľničnej známky s platnosťou podľa § 3 ods. 1 sa považuje aj úhrada pokuty podľa § 10, § 10a a § 11, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. (2) Počiatočný deň platnosti diaľničnej známky uhradenej podľa odseku 1 sa považuje deň úhrady pokuty. (3) O úhrade diaľničnej známky prostredníctvom pokuty sa vydáva potvrdenie o úhrade podľa § 5 ods. 3. Podrobnosti o vydaní potvrdenia podľa predchádzajúcej vety určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných podmienkach úhrady diaľničnej známky. (4) V prípade, že v čase od spáchania priestupku podľa § 10 ods. 1 do vydania rozhodnutia o spáchaní priestupku si vodič zakúpi diaľničnú známku s platnosťou podľa § 3 ods. 1, príslušný okresný úrad alebo orgán policajného zboru zníži výšku pokuty o sumu ustanovenú osobitným predpisom 6a) . Paragraf 5. (Správne: Odsek 5, pozn. red.) (5) V prípade, že v čase od spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 alebo § 11 do vydania rozhodnutia o spáchaní správneho deliktu si prevádzkovateľ vozidla zakúpi diaľničnú známku s platnosťou podľa § 3 ods. 1, príslušný okresný úrad zníži výšku pokuty o sumu ustanovenú osobitným predpisom 6a) ." Poznámka pod čiarou k odkazu 6a) znie: „ 6a) § 1 ods.1 písm. b) Nariadenia vlády č. 410/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v znení neskorších predpisov.". 7. V § 10 ods. 2 sa číslovka „50" nahrádza číslovkou „60". 8. V § 10 odsek 6 znie: „(6) Výnos pokuty uloženej za priestupok je a) vo výške ustanovenej osobitným predpisom 6a) príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky, b) vo zvyšnej časti príjmom štátneho rozpočtu.". 9. V § 10a odsek 10 znie: „(10) Výnos pokuty uloženej za správny delikt je a) vo výške ustanovenej osobitným predpisom 6a) príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky, b) vo zvyšnej časti príjmom štátneho rozpočtu.". 10. V § 11 odsek 9 znie: „(9) Výnos pokuty uloženej za správny delikt podľa odseku 1 je a) vo výške ustanovenej osobitným predpisom 6a) príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky, b) vo zvyšnej časti príjmom štátneho rozpočtu.".". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: K bodu 6: Zmyslom a hlavnou podstatou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je rozšírenie možností úhrady diaľničnej známky formou zaplatenia pokuty za použitie vymedzených úsekov ciest bez úhrady diaľničnej známky. Vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla sa po úhrade pokuty za porušenie povinnosti vykonať úhradu diaľničnej známky za použitie vymedzených úsekov ciest doručí okrem pokuty aj potvrdenie o úhrade diaľničnej známky s platnosťou 365 dní. Inými slovami, zaplatením pokuty získa aj ročnú diaľničnú známku. V praxi môže neraz dôjsť k situácii, že vodič, resp. prevádzkovateľ vozidla si napríklad nepoznačí dátum vypršania platnosti diaľničnej známky a až s odstupom času si sám uvedomí, že viedol motorové vozidlo na diaľnici bez úhrady diaľničnej známky, pričom diaľničnú známku si dodatočne zakúpi. Keďže podľa navrhovanej právnej úpravy získa 365-dňovú známku automaticky po úhrade pokuty, zmyslom odsekov 4 a 5 v § 5a je zabrániť dvojitej úhrade diaľničnej známky. Z tohto dôvodu získajú vodiči, ktorí si diaľničnú známku zakúpili ešte pred doručením rozhodnutia o pokute, de facto len zľavu z pokuty. Výška pokuty sa totiž zníži o sumu 365-dňovej diaľničnej známky; tým pádom úhradou pokuty v tomto prípade nezíska ďalšiu 365-dňovú diaľničnú známku. K bodu 7: Z dôvodu ceny 365-dňovej diaľničnej známky, aktuálne je to 60 eur, sa spodná hranica sadzby pokuty v blokovom konaní navrhuje zvýšiť práve na sumu 60 eur, aby nedošlo k situácii, že vodič získa 365-dňovú diaľničnú známku za nižšiu sumu, ako keby si ju riadne zakúpil. K bodom 8 až 10: Ustanovuje sa rozdelenie príjmov z pokút. Zaplatená pokuta za priestupky a správne delikty podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 10a ods. 1 a § 11 ods. 1 bude príjmom správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť, a. s., a to vo výške úhrady za určenej pre diaľničnú známku s platnosťou 365 dní, zvyšok je príjmom štátneho rozpočtu. Výšku poplatku za jednotlivé druhy diaľničných známok upravuje Nariadenie vlády č. 410/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest v znení neskorších predpisov, pričom cena 365-dňovej diaľničnej známky je aktuálne 60 eur. 2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: „7. V § 14 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Nakoľko uhradením pokuty za použitie vymedzených úsekov ciest bez úhrady diaľničnej známky dôjde zároveň aj k úhrade za diaľničnú známku, po prijatí tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k súbežným konaniam uvedeným v § 14 ods. 3 a ods. 4 nebude dochádzať. 3. V čl. I bod 7 znie: „7. Za § 16h sa vkladá § 16i, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 16i Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024 (1) Diaľničná známka s ročnou platnosťou uhradená na kalendárny rok 2024 je platná do 31. januára 2025. (2) Konania o priestupkoch alebo o správnych deliktoch začaté a právoplatne neskončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. júna 2024.".". Odôvodnenie: Cieľom prechodných ustanovení je aplikovať novú právnu úpravu týkajúcu sa udeľovania pokút za spáchanie priestupku, resp. správneho deliktu, za jazdu po diaľnici bez diaľničnej známky, s automatickým získaním 365-dňovej diaľničnej známky až na tie porušenia zákona, ktoré nastanú po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy. Ide o štandardnú úpravu, ktorej zmyslom je zavedenie právnej lehoty a zabráneniu vzniku retroaktivity právneho predpisu. Ukončil som čítanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem. Pán minister, možno je niečo dobré urobiť pre ľudí, tak chcel by som vás poprosiť o podporu. Ďakujem veľmi pekne. [18:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Pán poslanec Janckulík. [18:17] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi rozumný pozmeňujúci návrh, určite schvaľujem a bol by som rád, keby prešiel v parlamente alebo keby si ho pár minister osvojil, lebo treba povedať, že teraz nebude platiť diaľničná známka, ktorá je ročná, ale bude platiť iba 365-dňová známka. A tí ľudia, ktorí boli naučení, že mali ročnú známku, tak vedeli, že mu platí do 31. januára. Po novom bude, ako hovorím, 365-dňová, to znamená, že niekto si ju kúpi v máji, niekto v auguste atď. a väčšina týchto ľudí zabudne, že diaľničná známka mu už neplatí, takže tých zábudlivcov bude podstatne viac a takto by sme vlastne pomohli. Lebo tak ako si povedal aj v rozprave, nikto nepôjde na diaľnicu s tým, že ma nechytia, hej, lebo ten systém ho zaznamená, samozrejme, tú pokutu dostane, či chce, alebo nechce, a za to, že niekto zabudne, aby platil takú vysokú pokutu, podľa mňa toto je veľmi dobrý návrh, že vlastne sa odráta tá diaľničná známka. Takže ďakujem za predložený návrh a my ho určite podporíme. [18:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [18:19] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za podporu, pán kolega Janckulík. Áno, ono to vlastne vychádza, ako sme hovorili v rozprave, vychádza to z toho, čo predkladal pán minister Taraba, a vtedy vlastne za to zahlasoval súhlasne a teda súhlasil s tým celý klub SMER-u aj celý klub HLAS-u, aj s niektorými našimi poslancami. Trošku tam chýbalo presne to, že keď niekto medzičasom si kúpil tú diaľničnú známku, tak aby mu akoby neprišla duplicitne, čo ja som v tomto pozmeňováku, pozmeňováku vyriešil. A preto by som chcel naozaj poprosiť aj pána ministra, aj všetkých poslancov súčasnej koalície, nie je to nič iné, ako to, čo ste, s čím ste súhlasili pred, pár mesiacov dozadu. Máme tú možnosť teraz pomôcť tým ľuďom, ukázať im, že 150-eurová pokuta za to, že omylom sa dostali na diaľnicu alebo si zabudli kúpiť diaľničnú známku, že im to vypadlo z hlavy, takže naozaj im ideme v ústrety a buď dostanú odpustené, pokiaľ si kúpili diaľničnú známku medzičasom, časť tej pokuty, alebo v rámci tej pokuty dostanú aj celoročnú diaľničnú známku. Myslím si, že je to fajn. Ľudia sa poučia zo svojich chýb, ale nemusí ich to stáť toľko peňazí, keď v súčasnej dobe všetko stojí pomerne dosť peňazí a ľudia sa snažia ušetriť každé euro. Máme tu tento návrh, ktorý predkladal pán minister súčasný Taraba, s ktorým, ako hovorím, celá súčasná koalícia vtedy súhlasila, zaň hlasovala, predkladám to isté. Veľmi prosím všetkých kolegov o podporu. Pomôžme ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. [18:20] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec bol jediný prihlásený, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne ho žiadam, aby oznámil termín hlasovania o tomto návrhu zákona. (Predsedajúci prevzal interný telefonický hovor.) [18:21] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Hlasovanie bude zajtra o jedenástej, 11.00 h. [18:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 288. Návrh vlády odôvodní minister dopravy Slovenskej republiky Jozef Ráž. Prosím ho, aby sa ujal slova. (Rokovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov Juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi , tlač 288.) [18:22] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov Juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou uznesením č. 383 zo dňa 9. augusta 2023. Prezidentka Slovenskej republiky neuplatnila k predmetnému materiálu pripomienky a súhlasí s jeho predložením na rokovanie Národnej rady. Očakáva sa, že predmetná dohoda prinesie nové príležitosti v oblasti leteckej dopravy a hospodárske výhody pre obe strany, keďže nahrádza viac ako 140 dvojstranných dohôd o leteckých službách, čím poskytuje jednotný súbor pravidiel, znižuje byrokraciu. Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a preto podlieha pred jej ratifikáciou súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda s mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vážení prítomní, dovoľujeme si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem vám za pozornosť. [18:22] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. [18:24] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Zduženia národov Juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi, tlač 288a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 354 z 27. mája 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 6. júna 2024 a prijal uznesenie č. 91. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. júna 2024 a prijal uznesenie č. 65. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov Juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Komplexnou dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi Združenia národov Juhovýchodnej Ázie a Európskou úniou a jej členskými štátmi a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 84 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej. Návrh vlády má tlač 289. Opäť prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej , tlač 289.) [18:27] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie, materiál návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na druhej, na strane druhej. Cieľom dohody je postupné vytvorenie spoločného leteckého priestoru medzi EÚ, jej členskými štátmi a Ukrajinou, ktorý sa opiera najmä o rovnaké pravidlá v oblastiach bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany manažmentu hotovej prevádzky, životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, počítačových rezervačných systémov, ako aj rovnaké pravidlá vzhľadom na sociálne aspekty. Na tento účel sa v dohode stanovujú pravidlá, technické požiadavky, administratívne postupy a základné prevádzkové normy a vykonávajúce pravidlá, ktoré sa uplatňujú medzi zmluvnými stranami. Uvedený spoločný letecký priestor je založený na voľnom prístupe k trhu leteckej dopravy a na rovnakých podmienkach hospodárskej súťaže. Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto podlieha pred jej ratifikáciou súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne. [18:27] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Jaroslava Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. [18:29] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, tlač 289a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 355 z 27. mája 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor v návrhu, o návrhu rokoval 6. júna 2024 a prijal uznesenie č. 92. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. júna 2024 a prijal uznesenie č. 64. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej a rozhodnúť, že ide, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o spoločnom leteckom priestore medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 83 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Pýtam sa, či sa niekto hlási z poslancov do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz pristupujeme k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej. Návrh vlády je pod tlačou 290. Nech sa páči, pán minister dopravy, prosím, aby ste zaujali slovo, aby ste sa ujali miesta a odôvodnili návrh vlády. (Rokovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej , tlač 290.) [18:32] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie materiálu návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej. Účelom dohody je vytváranie otvoreného leteckého priestoru medzi Európskou úniou a Katarom a odstránenie právnych rozporov existujúcich v bilaterálnych zmluvách medzi členskými štátmi Európskej únie a Katarom. Súčasne sa medzi zmluvnými stranami, ktorým je jednotný trh leteckej dopravy zvoleným tokom investícií a predpoklady pre to, aby leteckí dopravcovia Európskej únie a Kataru mohli poskytovať letecké dopravné služby bez obmedzenia vrátane obsluhovania vnútroštátneho trhu. Slovenská republika zároveň získa možnosť na potencionálne zriadenie pravidelného leteckého spojenia, keďže v súčasnosti nemáme uzatvorenú bilaterálnu dohodu s Katarom. Dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosť fyzických osôb alebo právnických osôb, a podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je dohoda mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o súhlas s predkladaným návrhom a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonom. Ďakujem. [18:32] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Mega, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomtom návrhu vlády. [18:34] Jaroslav Mego – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej, tlač 290a. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 356 z 27. mája 2024 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 6. júna 2024 a prijal uznesenie č. 93. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 10. júna 2024 a prijal uznesenie č. 63. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Katarským štátom na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 82 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, uvedenie spoločnej správy a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu o tomtom bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hlukov vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 219, spoločná správa výborov má tlač 219a. Prosím ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hlukov vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 219.) [18:37] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa vykoná zosúladenie s európskou legislatívou a predĺži sa obdobie na vypracovanie a predloženie akčných plánov v štvrtom mapovanom kole z doposiaľ uvedeného jedného roka na lehotu takmer dvoch rokov po vypracovaní a následnom odovzdaní strategických hlukových máp. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a následnú podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [18:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Lučanskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [18:38] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení neskorších prepisov, tlač 219a. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali určené výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor. Ústavnoprávny výbor súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v časti IV časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k parlamentnému, k predmetnému vládnemu návrhu, tlač 219, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje štyri pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 49 z 11. júna 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu a Zdenka Svobodu za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, môžte otvoriť rozpravu. [18:38] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Pán poslanec Sabo Michal. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás žiadam, by ste oznámili termín hlasovania o tomtom návrhu zákona. [18:41] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Termín hlasovania zajtra o jedenástej. [18:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky 145/95 o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 311, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 323. Prosím ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších prepisov , tlač 311.) [18:41] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/95 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac apríl. Účelom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1 o päť omamných látok prvej skupiny a o tri psychotropné látky prvej skupiny na základe rozhodnutia prijatého Komisiou úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Zároveň na základe podnetu ministerstva vnútra a Policajného zboru sa navrhuje zaradiť jednu omamnú látku prvej skupiny a desať psychotropných látok prvej skupiny do prílohy č. 1. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu nariadenia, zákona, predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [18:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Slyškovi. [18:43] Peter Slyško – Vystúpenie v rozprave Vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k navrhovanému uvedenému zákonu, tlač 311. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predseda, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Vančo. [18:45] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, máme pred sebou návrh, návrh zákona, ktorý ide regulovať veľmi, veľmi citlivú vec. Na začiatok budem, budem pozitívny a chcem oceniť prístup ministerstva, pani ministerky, pokiaľ ide o prijatie pripomienok verejnosti a odbornej verejnosti ohľadom, ohľadom CBD. To je krok správnym smerom a verím, že aj v budúcnosti, aj v iných veciach bude ministerstvo a pani ministerka takto, takto postupovať a oprávnenú konštruktívnu kritiku, ktorá môže zlepšiť tú reguláciu alebo veci, tak, tak prijme. Pokiaľ však ide o samotnú reguláciu HHC látok a teda derivátov HHC, my si uvedomujeme a ja si uvedomujem veľmi, že to je, že to, čo sa deje v súčasnosti, tak je neprijateľné a, samozrejme, to, že sa deti, maloletí dostávajú k týmto látkam, nemôžeme akceptovať a musíme konať. Na druhej strane treba povedať, že tento návrh nejde dobrou cestou, pokiaľ sa týka riešenia tejto situácie, pretože, pretože zaradenie do zoznamu zakázaných látok jednoducho bude znamenať aj kriminalizáciu, kriminalizáciu užívania alebo teda, ak si to niekto zadováži alebo podobne a, a to je niečo, čo, s čím sa potýkame aj pri, pri, pri iných látkach, potýkame sa s tým v prípade marihuany, kde za pár jointov tento štát ničí mladým ľuďom životy, ktorý jednoducho namiesto toho, aby im pomohol v takýchto situáciách dostať sa zo závislosti alebo, alebo z tých problémov, ktoré vedú k tomu, k tomu užívaniu, tak, tak ich tento štát zatvára aj do väzenia natvrdo a na dlhé roky a obdobná situácia teraz, ak tento návrh bude schválený, tak nastane aj v prípade HHC a jeho derivátov. Naozaj kriminalizácia nie je cesta v tomto prípade. V dôvodovej správe vidíme napísané k tomuto návrhu, že tento návrh má výrazný potenciál prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a prispieť k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok vrátane prevencie liečby zdravotných následkov osôb závislých od užívania týchto látok tým, že bude pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov zameraných na nezákonnú výrobu, distribúciu a predaj omamných látok a psychotropných látok. S týmto si dovolím nesúhlasiť, pretože kriminalizácia neprispeje k prevencii a návrh nepredstavuje žiadne pružnejšie trestnoprávne postihovanie. To jednoducho nie je pravda. Tým, že sa to zaradí iba na zoznam zakázaných látok, nedochádza k tomu, že by sa pružnejšie trestnoprávne postihovalo takéto konanie a bude to presne ako, ako s marihuanou, kedy ľudia, väčšinou mladí ľudia sedia vo väzení za pár jointov. V Českej republike, kde aj teda v dôvodovej správe sa hovorí o príklade z Českej republiky, zase to nie je úplne pravda, pretože oni išli tiež zákazom, ale bez kriminalizácie s tým, že tento zákaz je dočasný a s tým, že v roku 2025, dovtedy bude musieť byť pripravená novela novej regulácie, pričom táto regulácia, táto regulácia bude mať za cieľ naozaj obmedzenie predaja iba tým ľuďom, ktorým, ktorí nie sú ohrozené skupiny, nie sú to maloletí a podobne, zároveň v registrovaných predajniach, ktoré sú kontrolované, jednoducho taká regulácia, ktorá zodpovedá roku 2024 alebo 2025 a nie, nie, nie 20. alebo 19. storočiu, kedy si povieme, že niečo je zlé, tak odtnime tomu človeku ruku, kto to robí, takto by sme v súčasnej dobe nemali postupovať. Ak si uvedomujeme, že ten problém je hlbší, tak by sme sa mali ho snažiť aj po nejakej hlbšej úvahe, aj nejakom dlhšom čase, ja naozaj dávam za príklad pani ministerke príklad z Českej republiky, toto je tá cesta, ktorou by sme mali ísť, je to rozumné riešenie. Na jednej strane veľmi rýchlo rieši ten akútny problém, že sa k týmto látkam dostávajú alebo produktom dostávajú maloletí alebo ľudia, ktorí by sa k nim nemali dostávať, ale zároveň sa pripravuje poctivá regulácia, ktorá zodpovedá aj vedeckým poznatkom, aj pokroku, aj dobe, v ktorej žijeme. Chcem ešte na záver povedať, že tak či tak, aj keď tie látky budú zakázané, vieme, že, že začne fungovať čierny trh, a to, samozrejme, tiež tento zákon, tento zákon nerieši. Samozrejme ten trest, tie trestnoprávne postihy alebo teda vyšetrovanie je tu možné, ale, ale akonáhle niečo iba zakážete, zároveň tu kriminalizujete, tak vytvára akoby, že ten dopyt nezmizne jednoducho, stále, stále tu bude, akurát sa zvýšia náklady, zvýši sa cena, bude sa na tom, budú na tom tí ľudia zarábať ešte viac. V konečnom dôsledku aj tak vieme, že vie polícia vyšetriť len mizivé percento z toho. Čiže, čiže reálne, reálne tento problém nebude vyriešený týmto návrhom zákona, žiaľ, preto, preto ho nemôžeme podporiť ako Progresívne Slovensko, pretože, pretože aj keď si uvedomujeme ten problém a budeme pripravovať aj, aj pozmeňovací návrh v druhom, v druhom čítaní, ktorý pravdepodobne bude kopírovať to české riešenie, alebo, alebo niečo podobné. Jednoducho aj keď vnímame, že tento problém tu je a je vážny a chceme sa ním zaoberať, musíme ísť inou cestou. Ďakujem za pozornosť. [18:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Keďže bol jediný prihlásený, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, návrh je uverejnený ako tlač 312. Pani ministerka zdravotníctva, prosím, ujmite sa slova a uveďte tento návrh vlády. (Rokovanie o návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , tlač 312.) [18:53] Zuzana Dolinková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, materiál návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa predkladá na základe ustanovenia § 26 ods. 3 zákona 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády. Návrh na zvolenie doktora honoris causa prof. Štefana Durdíka do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predkladáme s účinnosťou od dňa 25. júna 2024. Navrhovaný kandidát spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne za podporu. [18:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Slyškovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch. [18:54] Peter Slyško – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predložený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dôvodom predloženia návrhu je uplynutie päťročného funkčného obdobia člena dozornej rady úradu Juraja Váňu dňom 24. jún 2024. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh, tlač 312, dňa 11. júna 2024. Výbor konštatoval, že navrhovaný kandidát spĺňa zákonom stanovené požiadavky a vyslovil súhlas s kandidatúrou. Výbor súhlasil s návrhom vlády Slovenskej republiky na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh vlády Slovenskej republiky 1. vziať na vedomie podľa § 24 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zánik funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Juraja Váňu dňom 24. jún 2024 a 2. zvoliť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Štefana Durdíka do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňom 25. jún 2024. Predseda výboru ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výbore. Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, môžete otvoriť rozpravu. [18:54] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu o tomtom bode programu Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 306, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 320. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov , tlač 306.) [18:56] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Cieľom vládneho návrhu zákona je zosúladiť právnu úpravu Občianskeho zákonníka so závermi vyslovenými Súdnym dvorom Európskej únie v rozsudku č. C 598/21, v ktorom poukazuje na nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy s právnymi normami Európskej únie, najmä so Smernicou Rady 9313 EHS 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v platnom znení. Súdny dvor uviedol, že súčasná právna úprava nezohľadňuje proporcionalitu možností obchodníka uplatniť predčasnú splatnosť úveru vo vzťahu k závažnosti nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, ako napríklad výška omeškaných splátok, ich pomer k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy. Na základe uvedeného sa navrhujú nové pravidlá, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Navrhovaná právna úprava upravuje možnosť obchodníka požadovať od spotrebiteľa úhradu celého plnenia, resp. celej dlžnej sumy zo zákonom stanovených podmienok, ktoré zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k výške poskytnutého úveru alebo iného plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný. Súčasne sa zavádza obligatórna povinnosť obchodníka pred uplatnením práva na tzv. zosplatnenie plnenia, vyzvať spotrebiteľa na vrátenie omeškanej sumy splátok, určiť dodatočnú lehotu na jej vrátenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a upozorniť spotrebiteľa na právne následky s tým spojené, t. j. na zosplatnenie. Navrhovaná právna úprava nevylučuje možnosť dojednania primeranej úpravy podmienok splácania dlžnej sumy rešpektujúc princíp zmluvnej voľnosti. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona a jeho podporu. Ďakujem pekne. [18:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Plevíkovej. [18:58] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 9. septembra 2024. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:58] Andrej Danko Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu a súčasne prerušujem túto schôdzu. Pokračujeme ráno o deviatej návrhom na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri organizácii NATO. Ďakujem. Prajem pekný večer. (Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)