Rokovanie NR SR 20. 12. 2023 – Rozpočet 2024 a kompetenčný zákon – hlavné rozhodnutia NR SR

[00:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážení páni poslanci, pokračujeme v rozprave. Prihlásený je poslanec Jakab, nasleduje poslanec Hlina. Pán Jakab je v sále. Ja som si ho všimol, on je pedant. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 90.) [00:05] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemný nový rokovací deň. Čo sa týka rozpravy ku kompetenčnému zákonu, tak vypočul som si mnoho vecí, ktoré boli aj dopodrobna rozobraté, aj niekoľkokrát z kompetenčného zákona. Ja by som sa chcel venovať jednej časti, ktorá tu ešte nebola pomenovaná alebo vysvetlená a k tejto časti mám blízko, preto by som sa jej chcel venovať a môžem vám povedať aj takú históriu, ako to vzniklo, ako to fungovalo, čo to dosiahlo a ako to bude fungovať ďalej alebo aj nejaké upozornenia, ktoré tam môžu byť. Konkrétne sa chcem venovať Fondu vzájomnej pomoci, ktorý v kompetenčnom zákone je navrhnutý na zrušenie ku koncu roka a prostriedky, ktoré sú v ňom, ešte nejakých 37,5-tisíc eura majú byť v prospech štátneho rozpočtu vlastne akoby premiestnené. Tak taká krátka história. Počas roku 2020 vznikol na Úrade vlády Fond vzájomnej pomoci, ktorý som zriaďoval na účel zmiernenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby covid-19. Na tento účet bolo v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch poukázaných takmer 700-tisíc eur, ktoré boli určené na pomoc tých najnúdznejších. V zmysle transparentnosti sme oslovili portál Ľudia ľuďom, ktorý mal dlhodobo skúsenosť s pomocou núdznym. Pomohol Úradu vlády nastaviť systém, akoby sme mohli jednotlivým žiadateľom transparentne poslať peniaze a ako by mohli byť títo žiadatelia overovaní. Predsa len Úrad vlády nemal žiadnu skúsenosť s takýmto prerozdeľovaním finančných prostriedkov, že by sa naňho obracali jednotliví žiadatelia a aj nejaký taký systém vyhodnocovania, že či sa nejedná o podvod alebo nejakú takú že účelovú žiadosť o peniaze, využívanie systému. Tak práve s týmto pomohol Úradu vlády portál Ľudia ľuďom, ktorý už dovtedy mal vybudovanú fyzickú štruktúru po Slovensku overovateľov jednotlivých osôb, stovky osôb, ktoré vedeli fyzicky prejsť každú jednu žiadosť, ktorá prišla na Fond vzájomnej pomoci overiť. Cez Fond vzájomnej pomoci bolo postupne podporených 1 121 žiadostí, a teda 1 121 rodín v ťažkej situácii, ktorým cez tento rozpočet prišli peniaze a ktorým sa rozdelilo 700-tisíc eur. Boli to prípady straty zamestnaní živiteľov rodín, pomoc s potravinami, liekmi, hygienickými potrebami, zaplatením nájmov, kde tieto rodiny žili, či preplatením rehabilitácií po ochoreniach súvisiacich s covidom-19. Keď sa čerpanie Fondu vzájomnej pomoci blížilo ku koncu, bohužiaľ, Rusko bezprecedentne napadlo Ukrajinu a na Ukrajine začala vojna. Východná hranica Slovenska čelila náporu utečencov, najmä žien a detí, ktoré sa snažili nájsť útočisko u nás a iných okolitých krajinách. Po výborných referenciách na Fond vzájomnej pomoci nás cez ministerstvo zahraničných vecí oslovila vláda Taiwanu, ktorá chcela pomôcť utečencom z Ukrajiny na Slovensku. Vtedy do zákona pribudol ďalší účel Fondu vzájomnej pomoci, a teda okrem zmiernenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby covid-19 pribudol účel zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s priamou vojenskou inváziou Ruskej federácie na zvrchovanom území Ukrajiny. Taiwanská vláda na tento účet fondu poslala dva milióny eur. V spolupráci s ministerstvami, VÚC-kami a najmä so splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti sme postupne zhromažďovali a vyhodnocovali žiadosti o príspevok. Splnomocnenec bol v teréne a overoval každú jednu žiadosť. Medzi podporenými žiadosťami bolo množstvo refundácií. Ja som si to aj vytlačil. Napríklad úhrada miezd tlmočníkom, predkladateľom, supervízorom, výdavky na ubytovanie, poskytovanie psychologického poradenstva, náklady na pracovníkov zabezpečujúcich projektové a finančné riadenie na východnej hranici alebo cez ministerstvo zahraničných vecí vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia spáchaného počas vojnového konfliktu alebo úhrada nákladov spojených s integráciou žiakov z Ukrajiny do školského systému Slovenskej republiky, kde bolo podporené ministerstvo školstva, ale aj rôzne iné organizácie, ktoré sa podieľali na tom, aby hlavne ženy a deti, ktoré utekali z Ukrajiny, našli útočisko alebo aby bolo, aby bola poskytnutá pomoc napríklad deťom z detských domovov, ktorých sme vtedy ako Slovensko tiež prevážali na Slovensko, aby našli svoj bezpečný úkryt pred vojnou. V procese sa taiwanská vláda informovala o tom, ako sú ich peniaze, ktoré poslali, čerpané a komu presne boli určené. Vydávali sme im presné reporty, aby transparentne videli, na čo boli ich peniaze použité. Jeden vlastne taký výtlačok z toho reportu som z neho teraz citoval. A taiwanská vláda bola natoľko spokojná s fungovaním Fondu vzájomnej pomoci, že chceli poslať aj ďalšie peniaze vo výške päť až sedem miliónov eur, o čom malo s nimi ďalej rokovať ministerstvo zahraničných vecí. No tento proces som ja už nedokončil, pretože už som nebol vedúci Úradu vlády. V súčasnosti chce vláda v kompetenčnom zákone Fond vzájomnej pomoci zrušiť. Ako sa píše v kompetenčnom zákone, dňom 1. januára 2024 sa zrušuje Fond vzájomnej pomoci na účel zmiernenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby covid-19 a na zmiernenie humanitárnej krízy v súvislosti s priamou vojenskou inváziou Ruskej federácie na zvrchovanom území Ukrajiny. Zostatok tohto fondu ku koncu roka 2023 je príjmom štátneho rozpočtu. Ako som na úvod hovoril, vo Fonde sa momentálne nachádza 37,5-tisíc eur, preto by som chcel upozorniť aj na fakt, že tieto peniaze nepatria Slovenskej republike, ale Taiwanu a preto je minimálne neslušné si ich privlastniť v prospech rozpočtu Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí by malo s Taiwanom komunikovať, čo som dnes oznámil aj ministrovi zahraničných vecí, keď tu bol prísediaci počas tejto rozpravy. Keďže sa blíži koniec Fondu vzájomnej pomoci, na záver jeho fungovania chcem vyjadriť svoju hrdosť na tento projekt, aj keď na začiatku čelil kritike, nakoniec ho ocenilo minimálne 1 121 podporených rodín počas covidu, tisícky utečencov z Ukrajiny, ktorým fond zabezpečil útočisko a v neposlednom rade ho ocenil významný zahraničný partner v podobe taiwanskej vlády, ktorý v ňom videl dobre odvedenú a transparentnú prácu v prospech núdznych. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [00:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou na vystúpenie poslanec Pročko - faktická. [00:05] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Toto bola vec, ktorá naozaj ukázala, že naša vláda išla pomáhať aj takýmto spôsobom, pretože pomáhať sa má a tieto peniaze nešli pre našich ľudí, ale išli pre ľudí, ktorí potrebovali pomoc. A každý jeden človek, každý jeden človek v núdzi, ktorý potrebuje pomoc, tak si myslím, že aj táto vláda by mohla niečo podobné urobiť. Netvrdím, že to majú, že im to prikazujem, ale bolo by to veľmi pekné naozaj urobiť nejaký fond pre sociálne odkázaných, sociálne slabých. Nech sa ukážu, že sú tiež ľudia, ktorí vedia sociálne cítiť. Ja som rád, že všetky tie peniaze išli adresne a viem o tom, že boli tam žiadosti, ktoré neboli relevantné, ale to bolo vždy tak. Ja keď som robil, len taký krátky príklad poviem. Robili sme osem rokov, v nadácii Markíza sme robili a absolvovali sme niekoľko desiatok tisíc žiadostí, z ktorých niektoré žiadosti boli naozaj také, že tí ľudia chceli získať peniaze podvodom. Takže som hrdý na to, že tieto peniaze z tohto fondu išli na to, na čo mali ísť. A ja ďakujem všetkým, ktorí prispeli do toho fondu takýmto spôsobom. Chcem im poďakovať za to, že urobili dobrú vec. Ďakujem pekne. [00:20] Andrej Danko S reakciou poslanec Jakab. [00:20] Július Jakab Ďakujem veľmi pekne. Áno, to som hovoril vlastne aj v tom príspevku, ktorý som teraz mal v rozprave, že práve aj to hodnotenie sme sa vždy snažili nechať na profesionálov, pretože ťažko sa vyhnúť nejakej subjektivite, keby sme to robili samostatne a bez skúseností. Preto profesionálny portál s tým pomáhal, a preto aj napríklad pri tých peniazoch z Taiwanu pomáhal splnomocnenec vlády, ktorý bol na to určený, ktorý má presne kontakt s tými jednotlivými neziskovými organizáciami, ktoré slúžili v teréne, vedeli ich navštíviť, vedel zistiť, či tam vlastne naozaj sa starajú o tých Ukrajincov, či tie jednotlivé náklady sú opodstatnené a či teda to, čo žiadajú, by sme im mali preplatiť, pretože sme hospodárili nie s peniazmi Slovenskej republiky, ale v jednom prípade s peniazmi, ktoré pri covide dávali darcovia, normálne súkromné osoby a v druhom prípade to boli peniaze ktoré patrili Taiwanu. Čiže, čiže práve tá transparentnosť aj tá vykázateľnosť bola pre mňa úplne prvoradá, aj keď bola nejaká kritika, tak snažil som to robiť tak, aby to bolo transparentné. Nie aby to bolo niekedy že ľubivé alebo, alebo aby z toho bolo nejaké piár. Ak naozaj sme pomohli tisícom ľudí, tisícom detí a to je to, na čo, na čo môžme byť právom hrdí. A tak ako som hovoril, vďaka aj taiwanskej vláde, ktorá peniaze poslala, dala nám dôveru a ktorá nás aj výborne zhodnotila. A myslím si, že to sa patrí povedať na konci, keď fond, ktorí pomohol tisícom, práve teraz končí. Takže ďakujem veľmi pekne všetkým, aj vám, ktorí ste do fondu prispeli. Pomohli ste naozaj dobrej veci, ktorá, ktorá sa vo svete nestratí. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [00:20] Andrej Danko Pán poslanec Hlina. [00:20] Alojz Hlina Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, výnimočná doba si žiada výnimočné činy a ja sa ospravedlňujem, ja som prvýkrát v parlamente nie v obleku a sa cítim tak nesvoj. Ja som fakt, aj keď som bol predtým, aj teraz vždycky som si na tom potrpel. A tým, že som mal nejaké organizačné povinnosti, tak mi takto ušlo, tak sa ospravedlňujem aj za túto skutočnosť. Už vieme, však rozprávame dlho, má zmysel, nemá zmysel. Má zmysel, voda keď kvapká, aj do skaly dieru vykvapká, hej, len musí vytrvalo kvapkať a na to isté miesto, presne tak. A niekedy aj opakovanie je matka múdrosti, čiže keď v tomto obraze pokračujeme, v tejto alegórii, tak áno, aj o tom istom niekedy aj dvakrát pre lepšiu pamäť, času a miesta má zmysel. Všetko má zmysel. Malo zmysel, že som dneska utekal do Žiliny, tam som niečo povedal, potom som sa vrátil sem. Niekto povie - márnosť nad márnosť. Nie je to márnosť. To sa niekde tam skladá a najkrajšie stavby sú z malých tehál postavené, hej, že nejakou drobnou malou prácičkou vytrvalou vyskladáte, vyskladáte ten svoj domček, ktorý si myslíte, že bude pekný. A keď ho budete stavať poctivo tak, čiže má to zmysel. I keď už aj ja som dlho na vážkach, že či idem, alebo nejdem a ešte pán predsedajúci naznačoval, že nemusím. Áno, nič také zásadné by sa nestalo, keby som nevystúpil, ale pre ten zmysel to, že čo robíme. A robíme to, čo ľudia od nás očakávajú, hej, že nečítame tu telefónne zoznamy, som rád, že to tu zaznelo, snažíme sa, i keď sa to už niekedy môže niekomu zdať recyklované, rozprávať o tom, čo vy tam predkladáte z rôznych uhlov pohľadu. Snažíme sa argumentovať, čo je dosť taká, by som povedal, že dosť výnimočná vec. Na Slovensku je to tak neočakávaná, hej. Snažíme sa argumentovať, niektorí odborne, čo tiež sa teda javí ako chyba v systéme, hej. Čiže ja viem, môže unavovať a od toho je parlament parlamentom, že je to tu, je to tu možné. Takže čo je zmysel môjho ešte vystúpenia a v tomto, že aj taký, by som povedal, aktuálny vnem. Je to už taký trošku freestyle teraz v tomto čase, však to už sa ani neni čo čudovať. Takže v určitom kontexte toho, že čo nám tu predkladáte a v akej kvalite nám to tu predkladáte, tak to mi dokresľuje to, čo som si teraz prečítal, že Robert Fico nadával nejakému študentovi, že má pubertálne vyrážky. Ja, ma fascinuje, ale v úvodzovkách, ma fascinuje, že tá nízkosť, tá tuposť, že čo to vlastne je, hej, že si predstavím mladého človeka, ktorý sa ešte len ide vstúpiť možno, a viete, že ľudia vedia byť citlivé. Ja sám seba si viem predstaviť v nejakom veku, kde by mi niekto povedal, že, a mal som pubertálne vyrážky. A teraz že by sa do mňa naviezol nejaký premiér, hrozné akože. Ja neviem, čo si ten človek o sebe myslí, že kam až ideme padnúť, hej, že premiérovi tejto krajiny stál za to nejaký študent, ktorý sa ozval. A išiel po ňom tak nízko, že má nejaké pubertálne vyrážky. Ja normálne, mne to nedopína. Ja neviem, či preto že je po polnoci alebo preto že som nedopínavý. Ja som sa nikdy teda za múdreho nehral, ale toto mi už nedopína. To mi príde tak hnusné, tak perfídne, tak nízke. A ešte viete, koho bránil? Burdu. Viete kto je Burda? Burda je ten, čo požieral v McDonalde hamburgery. Poznáte ten prípad pani Melicherčíkovej? Osoby zo študentského oddelenia Univerzity Komenského, ktorá upozornila na to, že sa podvádza pri prijímacích pohovoroch na právnickej fakulte a vyhodili to chúďa, vyhodili ju, normálne ju vyhodili. Viete kde robila? V McDonalde. Viete, čo sa stalo? Martvoň, bývalý poslanec za SMER, a tento Burda, to je tu legenda už pomaly, to je benchmark právnického, neviem, čo to tu vlastne je, tak sa chodili, prepáčte, že niekde chodili že žrať, žrať hamburgery do Lamača. Nechali sa tou pani Melicherčíkovou obsluhovať. Objednali si a naschvál si objednali také niečo, čo bolo treba čakať a ona to nosila. A ešte je hovorili, bolo ti to treba, bolo ti to treba. Toto je Burda, Burda sem, Burda tam, ja normálne, ja žasnem, už som to toľkokrát počul, lebo Burda povedal hento, Burda povedal a kto to je. Burda chodil požierať hamburgery tak, aby ponížil, pokoril hnusným spôsobom ženu, hnusným, najhnusnejším, aký vôbec len muž sa môže znížiť. Toto robil ten náš Burda, toho ktorého nám tu citujete. Toho pre koho premiérovi stále za to, že uráža nejakého mladého právnika. Čo už naozaj tu všetci rozum potratili kvôli čomu, kvôli komu. Preboha, veď sa starajte o peniaze, za chvíľku nebudete mať na výplaty. Policajti tu budú pobehovať bez výplat. Dôchodcovia tu budú bez výplat. A vy riešite, vy riešite nejakého študenta, ktorý sa ozval. Červený koberec pred neho, že sa ozval. To, že sa taký človek stal dekanom, to je vizitka toho, kde sme a čo sme. Ako sa nejaký Burda mohol stať dekanom právnickej fakulty po tom čo robil?! Ako?! A teraz ho vy idete citovať, už nebláznime! Fakt ja už normálne mi nedopína. A ja vám poviem, čo si ja týmto spôsobím po polnoci. My máme nájomnú zmluvu s univerzitou. Už ma terorizovali a budú ma terorizovať, mne to je v tomto jedno. Ja tu nebudem stáť a byť ticho len preto, že my môžu poškodiť v nejakých záujmoch, sú nejaké nájomné zmluvy. Je mi to jedno. Nemôžem sa na to pozerať, že vy ste si našli nejakého Burdu. Burda je človek, ktorý s Martvoňom, tým Martvoňom, ktorý vás chodil fotiť, vás smerákov kolegov fotil, chodil fotiť po garážach a udával novinárom. Však to ste vy za partia, toto ste vy za partia! Toho ste tu mali. Potom od vás odišiel. Kydal na vás jak tento a ten chodil s Burdom do Lamača jesť hamburgery k pani Melicherčíkovej. A vy ho budete citovať, že Burda povedal alebo Burda sa vyjadril? Burda sa vyjadril (Smiech.) A to je pre nás čo meritórne? Že sa nejaký Burda vyjadril. To je hanba, neni väčšej hanby, jak ten človek, že je dekanom právnickej fakulty. Veď on ani nemal byť údržbárom na právnickej fakulte, nie dekanom. (Reakcia z pléna.) Ja môžem rozprávať, čo ja chcem, ja som poslanec. Jak že čo to má s kompetenčným? Však to je, to, čo nám tu predkladáte zákony v akej kvalite. To čo ja som vám hovoril, to čo som vám hovoril, ako môžte, ako môžte doplniť tam to obranné. Ja vám to poviem a tým skončím. Jak to tam môžte? Teraz keď budú chcieť náhradné súčiastky pre F16, niekto si budú chcieť doviesť dovoznú licenciu. Tak viete čo? Presne podľa toho prijatého zákona ste to predložili, tú licenciu nedostane. (Reakcia z pléna.) Ale nemusí F16 súčiastky, ale nediskutujem, ja rozprávam v rozprave. (Reakcia z pléna.) Ja, pán kolega... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Poprosím, nevyrušujte sa. Áno, vidím. (Reakcia z pléna.) Kto to tu rídzí, tak nech sa páči. Hlina, Alojz, poslanec NR SR To je kvalita, viete, ja, ja ten úvod som spravil (reakcia z pléna) taký obšírnejší kvôli tomu, že som sa chcel dopracovať k jadru pudla a jadro pudla je v tom, že čo nám tu predkladáte. Predkladáte nám tu retro, retroaktívne zákony, protiústavné zákony, sociálny dávky viažete na komerčné produkty konkrétnej firmy. Predkladáte nám tu zákon, ktorý hovorí, že keď nejaká firma bude chcieť licenciu, dovoznú licenciu na náhradné súčiastky pre F-16, tak podľa tohto zákona im ju nemôžte dať, rozumiete mi, že vy to máte tak formulované? Však to prerobte, preboha, veď tam doplňte, tam musíte dať adjektívum, že, že je to v rozpore s tými obrannými národnoštátnymi záujmami. Vy to tam nemáte, že v rozpore, vy to tam máte, že je v rozpore, že požadované obranné národno-bezpečnostné záujmy. Jak vám to už jednoduchšie mám vysvetliť, neviem to už jednoduchšie vysvetliť. Je to problém, to som chcel tým povedať. Ale asi to tak má byť, keď máte tu naozaj pre vás a pre nás by to malo byť, že teda keď sa nejaký Burda vyjadril, tak my máme, teda akože okej, teda je to v poriadku. Burda, ten Burda, skončím s tým, s čím som začal. Viete, jak je to nízke, neni to nízke, neni to nízke dať sa odviesť z UK-ačky? Viete, kde sedí? Na Šafku, dať sa odviesť na druhý koniec do Lamača, objednať si pri pulte nejaké hamburgery, nechať si ich doniesť na stôl a povedať ešte tej pani "bolo ti to treba?". Fuj, hanbil by som sa. A nám ho idete tu predkladať ako, ako človeka a Robert Fico naskočí na tú istú lajnu a ide sa voziť po nejakom študentovi za to, že si dovolil sa vyjadriť, fuj. (Potlesk.) [00:20] Andrej Danko Pán poslanec Pročko s procedurálnym. Či omyl? Ale myšlienka príde čo? Ale už to zas... Pán Pročko, nech sa páči, procedurálny návrh a poprosím písomne. [00:20] Jozef Pročko V prvom rade si vyprosujem, aby ste mi rozprávali, či myšlienka príde, to si vyprosujem od vás. A môj procedurálny návrh je, aby predsedajúci nezasahoval do rozpravy rozprávajúcemu, keď rozpráva k téme. A hlavne, aby predsedajúci nedovolil zasahovať iným, napríklad teraz to robil Podmanický. Odôvodnenie: Poslanec Hlina rozprával o Burdovi, ktorý obhajuje tento zákon. To znamená, súvisí to s týmto zákonom, lebo Fico všade rozpráva o Burdovi. A poslanec Hlina nám teraz ozrejmil, aká Burda je táto Burda, to znamená, že, prosím vás veľmi pekne, nezasahujte, pán Danko. A prosím vás ešte raz dôrazne, nerozprávajte o mojich myšlienkach, rozprávajte si o svojich myšlienkach. Ďakujem veľmi pekne. [00:20] Andrej Danko Písomne poprosím vás. (Reakcia z pléna.) Nie, poprosím písomne alebo vás upozorním, že opakovane porušujete rokovací poriadok zneužitím procedurálneho návrhu, tak poprosím vás písomne, môžte aj štvorčeky. Pán poslanec Grendel. [00:20] Gábor Grendel Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem, pán poslanec Hlina, za vaše vystúpenie v rozprave. Začínali ste tými kvapkami a v tej súvislosti mi napadla jedna vec, že hlavne robíme správnu vec tým, že vystupujeme, aj tým, že sa opakujeme, robíme správnu vec. A robíme ju preto, lebo máme nejaké hodnoty, veríme nejakým ideálom a očividne aj študenti právnickej fakulty majú nejaké hodnoty, vyznávajú nejaké hodnoty, veria nejakým ideálom a nechcú sa nechať opiť rožkom a riskujú aj konflikt s vedením fakulty, to je veľká vec. To si vyžaduje veľkú odvahu od tých študentov, pretože tí pedagógovia sa na nich môžu setsakramentsky pomstiť, keď príde skúškové obdobie, keď prídu zápočty, keď prídu ústne skúšania. A Robert Fico sa ide niekomu vysmievať, že má vyrážky? Má ten človek zrkadlo? On videl niekedy svoju tvár v zrkadle? Keď už hovoríme o vyrážkach? Možno to nie sú pubertálne, ale starecké, ale mal by sa najprv pozrieť do zrkadla on sám pred tým, ako začne hodnotiť vyrážky študentov, odvážnych študentov právnickej fakulty. (Potlesk. Reakcie z pléna.) [00:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. Rozmýšľam, kde som sa to vrátil. (Smiech v sále.) Poslanec Vančo, nech sa páči. [00:35] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. A ďakujem aj, pán poslanec Hlina, za, za veľmi dobré vystúpenie. Ďakujem vám špeciálne za to, že ste pripomenuli aj prípad pani Melicherčíkovej, ktorá bola naozaj odvážna, a pán Burda so svojím kolegom vtedajším, bývalým poslancom SMER-u, sa jej naozaj chodili vysmievať za to, že bola odvážna a za to, ako, ako kvôli tomu dopadla. A aj dnes alebo v týchto dňoch pán Burda dokazuje a ukazuje, že sa nikdy nemal stať dekanom nielen preto, čo robil v minulosti, ale aj to, čo robí teraz, a to najmä preto, že jeho argumentácia, ktorú on popisuje, že je akademická alebo je to výsledok nejakého akademického bádania, tak to vôbec nie je pravda, pretože on možno poslal pokútne nejaké materiály na ministerstvo spravodlivosti, ale nikto ich nikdy nevidel. On nikde ich nezverejnil v nejakom odbornom časopise, karentovanom, kde by naozaj potom mohol povedať, že to je výsledok nejakej vedeckej činnosti. To, čo on robí, je čisto politická nadpráca, ktorú ako dekan by nemal robiť, a je to absolútny dôvod, aby sa, aby odišiel z tohto postu a mal by byť, mal by byť odvolaný. Po tretie, je veľmi smutné a odsúdeniahodné, že premiér napáda študenta, ktorý nesúhlasí s jeho krokmi, ale svedčí to len o tom, že pán premiér je veľmi nervózny a že sa veľmi bojí ľudí na uliciach. (Potlesk.) [00:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [00:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Hlina, no nielen tohoto Burdu majú, ale oni sa oháňajú tým, že vlastne ten, tento nezmysel podporujú aj, aj advokáti. No a nepovedia, právnici, pardon, ale nepovedia, že to sú advokáti tých obžalovaných. To je taká kombinácia, Burda a obžalovaní, obžalovaní advokáti, ja už neviem, že či oni si neuvedomujú, že sami sebe kakajú do pusy, že oni sami sebe, zo seba robia naozaj takých lúmenov. To je jednoducho taký nonsens a taká absurdita, ktorú predvádzajú, že to nemá obdobu. Oni sa obhajujú tým, oni sa obhajujú tým, že veď, preboha, veď pozrite sa, ako ten advokát, ktorý obhajuje Gašpara, povedal, že to, že to je dobrý, že to je dobré. No lebo ten Gašpar ako nemusí byť ani tak odsúdený. To je, to sa vám, to vám rozum zastáva nad tým. A k tomu Ficovi, to nie len Robo Fico je absolútny, absolútny sociopat v tomto, lebo on pred voľbami novinárov úplne využije, novinárov, postaví sa tam a po voľbách... (Reakcie z pléna.) Rozprávam k téme, nech ma neprerušujú, rozprávam... (Reakcie z pléna) Sociopat Fico, tak podľa mňa, podľa mňa nie sú zase, zase sú opití, ale to človek ani nepovie, čo im poviete? To je, to je jeho klasické, klasická ukážka, že sociopat Fico pred voľbami novinárov využíva a po voľbách im nadáva. A toto je klasická ukážka toho, že Fico sa nevie povzniesť nad to, že mu nejaký mladý človek povie svoj názor, ale ten, ale ten Fico musí toho mladého človeka ponížiť. A tak ako ponižujú presne teraz, ako ponižujú oni. Ste fakt hanba Slovenska, vy celá tá zločinecká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [00:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hlina s reakciou na faktické. [00:35] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Možno by ešte stálo za to povedať, že v tomto akademickom prostredí tento pán Burda, ktorý sa stal dekanom právnickej fakulty, je zároveň, som sa niekde dočítal, že členom voleb... čo to je? Jak sa to ten? (Reakcia z pléna.) Štátna komisia pre voľby, kde teda jednotlivé strany si nominujú (povedané so smiechom) svojich delegátov a teraz už, nechcem sa nikoho teda dotknúť Smerohlas... (Poslancovi sa vypol mikrofón.) Dobre, tak nebudem celé dve minúty. Čiže neviem, či je nominantov za SMER alebo HLAS, proste za jednu z nich. A ja sa pýtam, ako je to možné. To je podľa mňa čisto politická nominácia, že ako je možné, že veľký akademik pán Burda, dekan právnickej fakulty, je nominantom? Fuj. A možno len taký apel, lebo však po polnoci môžme tak freestylovejšie trošku, však vy ste chceli rokovať, tak môžme rokovať, ja nemám v sebe nič, mne je to úplne jedno, ja som taký istý aj ráno, aj večer, hej, že len, že nie je vám to trošku blbé, že takí ľudia sa okolo vás motajú? Lebo chlap by si tiež nemal podať ruku s každým (povedané so smiechom, reakcia z pléna). Ale, ja by som len to dokončil. Lebo, viete, to je výsada aj muža, ja viem, že v dnešnej, a už tu PS-kár nie je, neni teraz (povedané so smiechom), tak poviem, že ale chlap (reakcia z pléna), tak pardon, nejak (povedané so smiechom) nie, ja viem, že sa to môže javiť rôzne, ale chlap by mal mať v sebe takú hrdosť, hej, že proste sa neskloní. Ja neviem, ja možno som taký, moja žena vraví, že stredovek, rytierske a neviem čo také, tak až tak nie, hej, archaické, ale podľa mňa chlap by si mal zachovať takú svoju, že nedám. Tebe, tebe, chlapec, ja s tebou nebudem rozprávať, lebo ty mi za to nestojíš. Viete, že to je (potlesk), že naozaj že koľko slabostí musí v sebe človek nazbierať, aby bol schopný také niečo urobiť, hej, že ísť do toho McDonaldu cez pol mesta, objednať si tie hamburgery a nechať sa obslúžiť od ženy. (Reakcia z pléna.) Od ženy, od ženy. No takže neviem, kam zaznie tento apel alebo nezaznie, alebo dôjde, alebo nedôjde, ale však som si ho povedal, však som v tej faktickej, súviselo to s tým, aj s tou reakciou, tak ďakujem, kolegovia. Máme jednu hodinu po polnoci, ráno začíname zas, nevadí. Budeme, budeme a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk) [00:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [00:35] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, vystupujem opäť v tejto rozprave a opäť k téme, ktorou by som, ktorej som sa doteraz venoval, a to je úrad pre dohľad, a teda zmena spôsobu voľby šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Otázka je, čo poviem originálne, aby som vás ešte takto v noci zobudil a podobne ako Alojz Hlina zabezpečil si vašu pozornosť. Minule som hovoril o zdravotnej poisťovni Perspektíva, ktorej vyhorelo a vytopilo účtovníctvo, takže sme nevedeli celkom presne, koľko peňazí dlží poskytovateľom, tak dnes dám iný príbeh a veľmi sa teším, že tu vidím aj pána Spišiaka, lebo pevne verím, že zareaguje potom v nejakej faktickej a doplní niektoré čriepky mozaiky, ktoré ja z toho pohľadu zdravotníckeho neviem vyskladať, ale verím, že vy to budete vedieť vyskladať. Vrátime sa k dátumu 17. máj 2005. Sedemnásteho mája 2005 parkovalo jedno auto v Bratislave a dostalo papuču. Na tom aute bolo napísané, že "Palko", vtedajší minister vnútra, "je orgán". Keď začali to auto s papučou riešiť policajti, lebo tam prišiel majiteľ, istý bratislavský advokát, tak ten im odmietol ukázať doklady, bol ozbrojený, pokúsil sa ujsť, policajti ho naháňali, naháňali ho z mesta, až ho dochytili v Karlovej Vsi a skončil v cele predbežného zadržania. Advokát sa volal Roman Bušo. A teraz viem, že čo poviem v snemovni, asi nie je úplne že stíhateľné, ale pre istotu sa odvolám, že v knižke o mafii sa píše, že tento právnik spolupracoval s podsvetím, s piťovcami, s rusky hovoriacimi mužmi, bohvie aké mal kontakty, keď sa večer objavila v televízii reportáž, v televízii JOJ, vtedy patrila Kmotríkovi JOJ-ka, tak v tej reportáži boli muži zákona tí zlí, ktorí dobrému človekovi, advokátovi Bušovi zabránili v odlete na dovolenku tým, že ho naháňali a že ho zavreli do cely predbežného zadržania. No. Prečo hovorím tento príbeh a ako toto súvisí so zdravotníctvom, sa budete pýtať, a poviem veľmi jednoducho, pán Bušo má manželku a tá manželka je jediná konateľka a majiteľka spoločnosti Flow. A spoločnosť Flow, neviem, či ste o nej niekedy v živote počuli, v roku 2005 podala žiadosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotnej poisťovne. Museli preukázať, že majú peniaze, teda musela preukázať, že má peniaze, 100 miliónov slovenských korún. Preukázala, že má peniaze, 100 miliónov slovenských korún, akurát nevedela preukázať, odkiaľ ich má. Viete, donesiete kufrík, otvoríte kufrík, tu je sto mega, dajte mi povolenie, aby som mohla prevádzkovať zdravotnú poisťovňu a úrad pre dohľad, nezávislý úrad pre dohľad urobil toľko, že povedal: No moment, ale ukážte, odkiaľ máte tých sto miliónov. Viete preukázať, kde ste zobrali tie peniaze? No a pani Bušová povedala, že nevie úplne preukázať, odkiaľ má tie peniaze. A Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pod vedením Jána Gajdoša tejto spoločnosti nevydal povolenie na prevádzkovanie zdravotného, verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Teda žiadosť bola odmietnutá, a tým by sa príbeh mohol skončiť. Ale príbeh sa nekončí. Odkiaľsi zo záhrobia v roku 2016 spoločnosť Flow zažalovala Slovenskú republiku pre ušlý zisk za to, že nebola, že nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotnej poisťovne, tá poisťovňa sa inak mala volať VIVIA, keby ste to niekedy chceli gúgliť, VIVIA je tá poisťovňa, ktorá našťastie vtedy nevznikla z podozrenia, že sú za tým nejaké mafiánske peniaze. Flow sa súdi so Slovenskou republikou a chce 280 miliónov eur ako ušlý zisk. Prosím pekne 280 miliónov eur a ťahá sa to po súdoch, podľa mňa stále nie je rozhodnuté a to máme teda 2023, to už je teda takmer 20 rokov od danej kauzy, ako sa začala. Nič menej šéfka, súčasná šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pani Renáta Bláhová, ktorú som už v predchádzajúcich príspevkoch kritizoval, urobila jednu prospešnú vec a konkrétne podala trestné oznámenie teraz na ľudí, ktorí pomáhali spoločnosti Flow pripravovať tú prihlášku o vydanie povolenia na verejné zdravotné poistenie. V tom trestnom oznámení napáda, má nejaké pochybnosti, či nedošlo k trestnému činu, a napáda úkony, ktoré tá spoločnosť realizovala v rámci tej žiadosti a napáda znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok, ktorý nafúkol tú sumu, údajnú sumu, o ktorú prišla, na tých 280 miliónov eur, pretože firma Flow, ktorá žiadala o povolenie na poisťovňu VIVIA, tvrdila, že hneď v prvom roku bude mať niekoľko stotisíc nových poistencov a tých niekoľko stotisíc nových poistencov bude stáť veľa peňazí, takže to je tých 280 miliónov, tak momentálne tu prebieha niekoľko sporov. Spor Flow so Slovenskou republikou, trestné oznámenie úradu pre dohľad voči spoločnosti Flow a ja som hlboko presvedčený, že to, že dnes nemáme na trhu že naozaj mafiánsku zdravotnú poisťovňu, je vďaka tomu, že Ján Gajdoš bol v roku 2005, mal integritu a bol odvážny a postavil sa ľuďom, ktorí majú mafiánske kontakty, ktorí sa netaja svojimi prepojeniami. A čo sa stane, keď zrušíme tu nezávislosť úradu pre dohľad? Keď sem bude môcť znovu niekto prísť s nejakým kufríkom a ten šéf úradu nebude mať tú integritu na to, aby odolal takémuto pokušeniu alebo takejto, takejto hrozbe, ktorý sa bude báť a ktorý potom vyhovie takejto žiadosti. Ja si myslím, že úrad pred dohľad má zostať nezávislý a v tomto prípade, napriek tomu teda že som kritizoval pani Blahovú, za tento krok ju chválim. Ale aby som tak úplne neskončil úplne pozitívne voči jej osobe, tak ešte jednu poslednú poznámku, keďže vás tak celkom pobavila tá epizóda s tou zdravotnou poisťovňou Perspektíva, čo je spred 25 rokov, tak vám k tomu pridám ešte jednu anekdotu z tých čias. A to je anekdota, koľko poistencov je na Slovensku. Na to slúži Centrálny register poistencov, ktorý spravuje momentálne úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale pred tým, než ten úrad vznikol, Centrálny register poistencov bol na ministerstve zdravotníctva. A nefungovalo to. Prepoisťovací agenti každú sezónu potrebovali doniesť sadu prihlášok a tá prepoisťovacia kampaň bežala priebežne, lebo sa dalo meniť poisťovňa častejšie ako raz do roka. Nosili hromadu nejakých prihlášok a tam neboli žiadne náležitosti, že to musí byť podpísané, overené, niečo. Tak tí makléri alebo tí brigádnici chodili po cintorínoch, opisovali náhrobné kamene, dátumy narodenia a nosili tieto prihlášky do zdravotných poisťovní. Istú chvíľu sme mali na Slovensku o vyše 100-tisíc poistencov viac, ako sme mali počet obyvateľov. Lebo v tom bol jednoducho bordel. Ten bordel tam máme, bohužiaľ, stále, pretože som minulý, teda tento rok, áno, začiatkom tohto roku zistil, že v Centrálnom registri poistencov je asi 7-tisíc ľudí, ktorí už nežijú, ktorí niektorí nich nežijú desiatky rokov, napriek tomu je tam pomerne veľký neporiadok. A to je jedna z mojich výhrad voči pane Renáte Bláhovej, pretože je zodpovedná za to, aby tento Centrálny register poistencov fungoval. Najstarší človek v tom zozname má 132 rokov. To by bola Guinnessova kniha rekordov, keby naozaj tento poistenec žil. Bohužiaľ, tieto mŕtve duše ovplyvňujú prerozdeľovací mechanizmus a presun peňazí medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami, preto to považujem za vážny, vážnu chybu, ktorú úrad svojou nečinnosťou alebo nedostatočnou činnosťou spôsobuje. Napriek tomu, že mám výhrady voči Renáte Blahovej, napriek tomu, že si myslím, že to nie je dobrá predsedníčka úradu, som hlboko presvedčený, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má zostať nezávislý. Slovenské zdravotníctvo to takto potrebuje. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [00:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [00:50] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Szalay, k tomuto návrhu sme mali diskusiu aj o tých motýlích krídlach a ja som našiel mávnutie motýlími krídlami v podaní pána poslanca Valockého z roku 2009. Bol to pozmeňujúci návrh a ten príbeh bol nasledovný: Vládny návrh zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon 578/2004 o poskytovateľoch prišiel ako vládny návrh z ministerstva zdravotníctva do parlamentu 14. januára 2009. 11. februára 2009 prebehlo prvé čítanie a druhé čítanie v pléne 28. apríla 2009. A toho 28. apríla 2009 pán Valocký zamával tými motýlími krídlami a dal pozmeňujúci návrh v znení, že za čl. 3 za vkladá čl. 4, ktorý znie okrem iného, že každý prevod poistného kmeňa je bezodplatný. Je to tam. Je to na stránke Národnej rady, dá sa to vyhľadať. Čiže pán Valocký zamával tými svojimi motýlími krídlami a na Cypre to spôsobilo tornádo v hodnote 400 mil. eur. Samozrejme, nešlo by to bez spolupráce Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a celou politickou mocou vtedajšou, vrátane ministerstva financií, ktoré tomuto všetkému asistovali. (Potlesk.) [00:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [00:50] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak z tohoto sa mi chce blejt, velebnosti. No, ja sa chcem spýtať pán poslanec, že keď teraz schvália si ten zákon a úrad dostane Fico pod svoje ruky a dá si tam svojho človeka a chcem sa vás spýtať. Vy ste zdravotník a odborník, čo sa stane s tou spoločnosťou Flow. Máte pocit, pán Szalay, že Fico a jeho kumpánia sa nedohodnú s Flow, keď je tam taká krásna sumička, keď je tam niečo také že, fúú, na tomto sa môžeme nabaliť viacerí. Počuli sme tu o Valockom, takže čo si myslíte vy. Ja chcem od vás počuť názor, či to neohrozí, aj tento, tento konkrétny príklad, čo ste hovorili a naozaj sa to viaže, či tí mafiáni, o ktorých ste hovorili, to spojenie s tou mafiou, nedostanú svoje peniaze vďaka tomu, že tam bude človek, ktorému Fico povie, vieš čo, pusti to, tak na toto chcem počuť odpoveď. [00:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Majerský. [00:50] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Szalay, ja som pozeral aj tú prvú rozpravu. Veľmi kvitujem, že, napriek tomu, že pani predsedníčku neuznávate a myslíte si, že by tam nemala byť, tak úrad by mal podľa vás zostať nezávislý, lebo to je dôležitá inštitúcia a mali by sme si to uvedomiť všetci, že tu nejde o to teraz, že kto má moc a môžme to meniť, tento úrad chráni peniaze nás všetkých, chráni peniaze verejných poistencov a sú to peniaze, ktoré máme len jedne v slovenskom zdravotníctve a ak sa naozaj ten úrad nebude nezávislý, tak naozaj peniaze, ktoré môžu skončiť na rozvoj nášho zdravotníctva, môžu skončiť na nejakých schránkach, ako to bolo v minulosti a na to si naozaj musíme všetci dávať pozor. Viac zdrojov v zdravotníctve mať nebudeme a bude to len horšie. Čiže takéto úrady by sme nemali brať a mali by ostať nezávislé. Ďakujem. [00:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslanec Szalay. [00:50] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým reagujúcim. Osobitne by som asi reagoval na pána poslanca Pročka. Je to dobrá otázka. Toto podozrenie tu môžeme mať, preto som ho tu aj pomenoval, možno pripomenúť si historickou pamäťou, že nie všetci si pamätajú, čo sa tu dialo pred 20 rokmi. A je to o dôvod viac sledovať, ako sa tento spor medzi štátom a súkromnou spoločnosťou bude vyvíjať. Vyvíja. To bola taká možno až slovná prešmyčka že? Lebo 280 mil. to je že naozaj veľké pokušenie, to už sa blížime k tej 400-miliónovej malej dome na ten Cyprus. Čiže áno, budem rád, keď to nebudem musieť sledovať len ja, ale budeme viacerí, ktorí budeme sledovať, akým spôsobom sa vyvíja osud tejto domnelej, údajnej pohľadávky. Ďakujem pekne. [00:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pollák. Je v sále a nemá záujem vystúpiť. Stráca poradie. Takže poprosím posledný prihlásený do rozpravy - poslanec Galko. Pán Pollák sa vzdáva možnosti vystúpenia? Takže myslím, že pán Pollák jasne deklaroval, že nechce vystúpiť. Takže posledným vystupujúcim je poslanec Galko. [00:50] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Výborne. Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, čo dodať na záver k tomuto návrhu zákona. Zhrnul som to v ôsmich bodoch. Po prvé. Táto rozprava mala zmysel, diskutovali sme veľmi dlho a zaznelo tu veľmi veľa odborných vystúpení. Niektorí kolegovia znášali výčitky, že nediskutovala koalícia, že koaliční poslanci sa nezúčastňovali tej diskusie. Musím povedať, že mne osobne to až tak nevadilo, lebo aspoň sa dokázala, ukázal ten rozdiel v tom odbornom potenciáli koalícia vs. opozícia. Po druhé. Musím povedať, že ľudia tam vonku to sledovali a sledujú toto rokovanie a vedzte, že aj táto rozprava sa pričinila o to, že sa toľkí dostavili na dnešné protesty a že sa začali zaujímať o veci verejné. Mne pomerne veľké množstvo ľudí píše počas toho rokovania cez sociálnu sieť a ja sa teda snažím im odpovedať, nestíham to, že úplne všetkým, ale boli by ste prekvapení, aké veľké množstvo ľudí to rokovanie sleduje aj do takýchto neskorých večerných hodín. Po tretie. Dosiahli sme výsledky. Vedzte, že aj to, že poslanec Michelko nedal ten pozmeňovák Protimonopolného úradu, to je výsledok nášho tlaku tu v rozprave, výsledok tlaku na uliciach. On môže tu rozprávať, že to je jeho autonómne rozhodnutie, že je to dohoda strany, ktorú zastupuje. Nie, nie. To bol výsledok nášho tlaku v kombinácií, samozrejme, aj s tlakom z Bruselu. Po štvrté. Detto dnešné alebo teda už vlastne včerajšie vyjadrenie generálneho prokurátora Žilinku, ktorý vyhlásil, že ak sa zruší naozaj špeciálna prokuratúra, tak všetky prípady, ktoré už sú na špecializovanom trestnom súde a aj tie, kde je uzavreté vyšetrovanie a je tam podaná obžaloba, zostanú tým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorí dnes tie prípady majú a pojednávajú. A toto, prosím pekne, tiež nepadlo z neba takéto vyhlásenie a tiež je to výsledok nejakého procesu, ktorý súvisí s tým, ako tu opozícia počas týchto dní pracuje. Po piate, piaty bod. Ukázala sa, v priamom prenose sa ukázala bohorovnosť a arogancia Petra Pellegriniho, ktorý sa neštítil tu porušovať rokovací poriadok a uprel mi ako opozičnému poslancovi hlasovanie o mojom pozmeňovacom návrhu. Čo môže mať za následok, resp. môže to prispieť k tomu, že tento chalanko s jamkami v lícach, čo sa snaží voličov oklamať telom, dostane v prezidentských voľbách za svoj nedemokratický prístup a aroganciu taký preplesk, že sa nestihne ani za to poďakovať. A povedzme si pravdu, v takomto prípade by ma to, že sa zachoval ako obyčajný primitív a nedal o mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovať, už teda vôbec nejako nebolelo, lebo by to prispelo k dobrej veci. Po šieste. V súvislosti s bodom päť, s týmto predchádzajúcim, o ktorom som hovoril, a to je tá zmienená arogancia Petra Pellegriniho, ktorý porušil rokovací poriadok s tým, že nedal hlasovať o mojom pozmeňovacom návrhu, vidím pozitívnu vec v tom, že nám rapídne, ale že rapídne zvýšil šance uspieť na ústavnom súde a poslať tak celý tento ich paškvil, ktorý tu idú pretlačiť po tom, ako ho schvália, do hája. Po siedme. Explicitne sme dokázali, že tejto koalícií nejde o rozpočet, resp. o jeho schválenie v tomto roku, pretože niekoľkokrát sme im dali možnosť formou procedurálneho návrhu prerušiť tento bod návrhu kompetenčného zákona a predradiť rokovanie o rozpočte tak, aby sa to stihlo prerokovať do konca tohto roka. Tým pádom prevzala koalícia plnú zodpovednosť za to, že ak sa dnes od rána od deviatej hodine, hodiny opozícia zomkne a bude o rozpočte diskutovať tak dlho, že sa to tento rok nestihne schváliť a rozprava bude trvať až do Veľkej noci, plnú zodpovednosť. No a po ôsme, ukázalo sa, aspoň ja mám taký silný pocit, že celá opozícia je schopná v Národnej rade Slovenskej republiky pomerne úspešne spolupracovať a kooperovať, keď je to potrebné. A týmto bodom 8 by som svoje vystúpenie ukončil, lebo to, čo som v ňom uviedol, pokladám za najdôležitejšie zo všetkého. Ďakujem vám za pozornosť. [01:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca tri faktické. Poslanec Pollák. [01:05] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Ľubo, za tvoju rozpravu a ďakujem každému jednému kolegovi z opozície za to, že rozobral tento návrh sprava, zľava, zhora, zdola, tú guľu vyobracal a vysvetlil možno na každom jednom príklade, prečo nepodporíme tento návrh zákona. Ja som aj rád, že v tejto chvíli predsedá parlamentu Andrej Danko a popravde, pán predseda, ak by tento návrh zákona bol iba čisto vytvorením ministerstva športu a cestovného ruchu, kde, verím, že by v takomto prípade tá dôvodová správa by bola obsiahlejšia a vysvetľovala by možno kompetencie a agendu celého toho ministerstva, tak možno by som zvážil a zahlasoval by som vám za. Ale keďže tam máte rôzne prílepky a neni to iba čisto o tomto, vytvorení tohto ministerstva, tak, bohužiaľ, nemôžeme zahlasovať za. A chcem ešte odkázať takisto cez Ľubovu rozpravu kolegom z opozície, že má to zmysel každým jedným dňom naťahovania rozpravy a tými faktickými, každou jednou sekundou odďaľujeme zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Vytrvajme v tom a tým, že som sa vzdal možnosti vystúpiť v rozprave, tak moje vystúpenie dnes by nedelilo, nekrátilo, každopádne tá rozprava končí týmto tvojím vystúpením, Ľubo, a zajtra začíname novým bodom, kde predpokladám, že zajtra o tomto návrhu sa bude rokovať a tento návrh prejde. Ešte raz chcem iba pre záznam povedať, že ja za tento návrh zákona nebudem hlasovať. Ďakujem veľmi pekne. [01:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Grendel. [01:05] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Galko, spomínal si stanovisko generálneho prokurátora v súvislosti s tým, že teda v tých prípadoch, ktoré sú už ukončené procesne s návrhom na podanie obžaloby, tak sa tam nezmenia dozorujúci prokurátori aj po prípadnom zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. No tak k tomu by som chcel dodať nasledovnú poznámku. Generálny prokurátor svojím prvým vyhlásením k vládnemu návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku si proti sebe poštval prokurátorov krajských prokuratúr po celom Slovensku. Pôvodne sa totiž k tomuto návrhu vyjadroval v tom duchu, že sa nič vážne nedeje, že zriadil komisiu, tá vyrieši logistiku a materiálne podmienky pri odovzdávaní agendy prokurátorov ÚŠP na krajské prokuratúry. No len potom vyšlo najavo, že to by znamenalo, že spisy v rozsahu desiatok tisíc strán by si museli naštudovať noví prokurátori týchto prípadov nanovo na krajských prokuratúrach. Preto ten ústupok pána generálneho prokurátora. Ale on sa vyjadril, že toto sa týka len ukončených prípadov a prokurátori špeciálnej prokuratúry dozorujú aj stovky, ak nie tisícky, ďalších trestných konaní, ktoré ešte nie sú ukončené, a tam toto zjavne neplatí. A už len posledná poznámka. Udivuje ma, že generálneho prokurátora absolútne netrápi, že sa na Slovensku znížia tresty za korupciu a ekonomické trestné činy a že sa zo Slovenska opäť stane korupčné eldorádo. (Potlesk.) [01:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [01:05] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ja som si naozaj vypočul celú rozpravu, čo tu prebiehala. Bol som tu naozaj pri každom jednom vystúpení, s faktickými som reagoval a musím povedať, že to, čo si povedal o Pellegrinim a o jeho vedení schôdze, je absolútne totožné s tým, čo tu predvádzal Blaha a čo tu predvádzal Danko aj Žiga. Aj teraz počas tejto rozpravy tu vykrikoval Podmanický niekoľkokrát, niekoľkokrát. Ani raz ho neupozornil predsedajúci. Zažili sme Blahu, ktorý nevedel, čo má robiť a viedol rozpravu protizákonne. Pellegrini absolútne vypína ľuďom bez toho, že by, že by faktické, skracuje, no robí takúto diktatúru, takúto diktatúru nezažili moji kolegovia, teraz koaliční poslanci počas toho, keď my sme boli tu ako koalícia a oni, keď mali svoje rozpravy. Toto vám nikto, toto vám nikdy Gábor Grendel neurobil, čo robia, čo robí Danko, čo robí Blaha, čo robí Žiga. Nikdy. A vám sa to vráti, naozaj. O tom som hlboko presvedčený a, Ľubo, naozaj oni majú 79 tých poslancov a Slovensko im ukazuje, že zdvihnutý prst, chlapci, nemusí byť len prst, takže netvárte sa arogantne na veľkých frajerov. Skúste trošku pokory a naozaj poznám vás niektorých osobne, a mňa sklamalo to, ako sa správate a to, čo robíte. [01:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bez reakcie pána poslanca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Takže ospravedlňujem sa. Do rozpravy ešte sa prihlásil pán minister Boris Susko. Ešte do rozpravy, no. [01:05] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa vyjadriť a prihlásil som sa ešte do rozpravy preto, aby ste mohli prípadne, prípadne na mňa zareagovať. Rokujeme ku kompetenčnému zákonu, ale veľká časť rozpravy, aj teraz tento záver sa opäť vôbec netýka kompetenčného zákona. Vypočuli sme si značnú časť príspevkov smerujúcich k Úradu špeciálnej prokuratúry a k iným skutočnostiam, ktoré vôbec nesúvisia s kompetenčným zákonom, takže ja sa nebudem venovať týmto príspevkom a budem sa venovať len otázkam, ktoré sa týkajú samotného kompetenčného zákona a zákona o organizácii ústredných orgánov štátnej správy. Kritizovali ste, že sme nevystupovali rozprave, koaliční poslanci alebo, alebo ministri, ale je to v zásade na základe toho, že vy ste vyhlásili obštrukciu, že budete účelovo naťahovať čas, aby ste oddialili rokovanie o ďalších bodoch programu. Samozrejmé, že je to legitímna opozičná obštrukcia, ale v takom prípade, samozrejme, nemôžete očakávať, že koalícia vám bude pri tomto sekundovať a bude vám prispievať do tejto vašej, vašej obštrukcie. Takže výhrady k tomu, že sa koalícia nezapája do rozpravy, je len, je len vašou vinou. Keby bola rozprava konštruktívna, tak to mohlo vyzerať úplne inak. Pokiaľ ide o kritiku skrátených legislatívnych konaní, treba si pozrieť štatistiky za minulé volebné obdobie a siedme volebné obdobie. Za minulé volebné obdobie ste vy v, ktorí ste boli v tom čase v koalícii, v núdzovom stave, v mimoriadnej situácii použili 125 skrátených legislatívnych konaní, predložených bolo na vládu, myslím, 135, do parlamentu sa dostalo 125, ak mám správne čísla, na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia, keď sme boli my v koalícii, kde ich bolo 32. Čiže je to, je to päťnásobne viac alebo štvornásobne viac, aby som bol presný. Pokiaľ sa bavíme o samotných, kompetenčný zákon, v minulom volebnom období 20. mája 2020 bol predložený alebo prijatý, prijatá bola zmena kompetenčného zákona takisto v skrátenom legislatívnom konaní a za toto skrátené legislatívne konanie ste takisto s výnimkou niektorých, ktorých som tu už citoval, všetci, ktorí ste tu dnes kritizovali najmä zo strany OĽANO, resp. dnes SLOVENSKO hlasovali. Osobitne by som spomenul pána poslanca Grendela, ktorý to tu násobne krát teraz kritizoval, sám za to v 2020 hlasoval. Ale aj ďalší z tejto strany, ktorí za to hlasovali. Aj v roku 2020 sa odôvodňovalo skrátené legislatívne konanie hroziacimi hospodárskymi škodami, pričom sa v rámci skráteného legislatívneho konania menil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu, do ktorého ste potom posadili pani ministerku, terajšiu poslankyňu Remišovú. V roku 2020, pokiaľ si pozriete doložku vplyvov, táto doložka vplyvov takisto neobsahovala žiadne vplyvy. Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, za vašej vlády vznikol pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Svrčeka predloženého 30. marca 2021, hlasovalo sa o ňom 1. apríla 2021, to znamená na druhý deň. Takže úrad podpredsedu, ktorý neriadi ministerstvo, neprešiel žiadnym legislatívnym konaním a novela kompetenčného zákona bola ako prílepok k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Úplne nesúvisiaceho zákona. Vtedy to z vás, ktorí ste dnes v opozícii a vtedy ste sedeli v koalícii, nikto nekritizoval. Takže toľko k pripomienkam tých pánov poslancov, ktorí víno pili a teraz vodu kážu, osobitne teda pán poslanec Grendel, ktorý to viackrát spomínal, viackrát tu moje meno spomínal a za obidva tieto návrhy zahlasoval. Teraz ďalej už konkrétne k niektorým vystúpeniam možno, možno trochu nesúrodo budem komentovať tie vystúpenia, pretože som si robil poznámky tak, ako, tak ako prebiehala rozprava. K dotačným schémam. V súvislosti so vznikom nového ministerstva je potrebné vyriešiť aj jednotlivé dotačné schémy tak, aby nový minister mohol kontinuálne pokračovať a nadviazať na prácu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Ide o konania, ktoré je potrebné dokončiť na novom vzniknutom ministerstve, a je to absolútne legitímne a v súlade s legislatívnym procesom. Síce sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktoré budú môcť požiadať o dotáciu, ale len na účel, ktorý je uvedený aj dnes v § 70 ods. 1 zákona o športe. Bola tu spomínaná kritika, resp. skutočnosti, že ide o trafiky. No pokiaľ ide o, pokiaľ chcete hovoriť o trafikách, treba sa zase pozrieť sami na seba, do minulosti. Minulá vláda ponechala post splnomocnenca pre šport, hoci na ministerstve školstva bol tretí štátny tajomník pre šport, zriadil sa okrem toho splnomocnenec pre slobodu náboženského vyznania a presvedčenia, osobitne účelovo pre pani poslankyňu za OĽANO pani Záborskú. Ďalej tu boli vystúpenia, ktoré hovori... ktoré hovorili o tom, že unášame orgány štátnej správy z hľadiska spôsobu menovania predsedu jednotlivých úradov, že ideme odoberať nezávislosť úradu pre dohľad atď. Zmena spôsobu vymenovania a odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nerobí nič iné, len vracia sa do stavu, aký bol pôvodne, kde súčasný spôsob kreovania predsedu úradu zaviedol zákon č. 540/2021 s účinnosťou od 1. 1. 2022, teda v súčasnosti sa vraciame do pôvodného stavu pred zákonom 540/2021, kde sa, teda tým, že sa vracia, to znamená, že pred tým, ako prišla táto zmena, tento úrad nebol nezávislý? Lebo hovoríte, že sa stráca nezávislosť úradu. A meníme to z toho dôvodu, že v tom čase išlo o účelové zabetónovanie vo funkcii súčasnej predsedníčky, ktorá bola, ak mám správne informácie, poradkyňou pána premiéra Hegera, čiže o jej nezávislosti sa nedá absolútne hovoriť a bola zvolená ešte za pôvodných podmienok zákona, ktorý dnes vraciame späť, a vaša vtedajšia koalícia ju v tejto funkcii zabetónovala, aby ju nikto nemohol odvolať. Čiže kto akým spôsobom narúšal nezávislosť tohto úradu, je tu naozaj veľmi diskutabilné. Ďalej tu boli výtky k tomu, že ide o vyšších štátnych funkcionárov pri jednotlivých zmenách jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, resp. doplnenie ďalších inštitúcií ako ústredných orgánov štátnej správy. Pri logike argumentácie, kto je vyšší štátny funkcionár, by pri takejto logike aj vedúci úradu vlády by ho musel menovať prezident, lebo spĺňa pojmové znaky vyššieho štátneho funkcionára a je evidentné, že prezident Slovenskej republiky by mal menovať takých vyšších štátnych funkcionárov, ako je napríklad generálny prokurátor, verejný ochranca práv, predseda národného kontrolného úradu, teda takí, ktorí majú ústavný charakter. Nie všetci vedúci predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, ale takí, ktorí majú ústavný charakter, aspoň teda to sa domnievam ja. Keď sa hovorí alebo hovoríte o tom, že robíme účelové zmeny. Opäť sa treba pozrieť do minulosti a opäť sa treba zamyslieť nad tým, že kto tu robil účelové zmeny. My sa snažíme robiť zmeny také len, ako boli, teda sa vracať do stavu, ktorý tu už bol a ktorý fungoval, ale vy ste za vašej vlády v minulom volebnom období zmenili spôsob odvolávania Súdnej rady, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Zmenili ste ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, doplnili ste zmenu spôsobu a možnosti posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou po ukončení medzirezortného pripomienkového konania, potichu na vláde, tak aby o tom nikto nevedel, aby Ústavný súd teda nemohol preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to sa tu už hovorilo, že aký to má, môže mať dopad. Menili ste podmienky na voľbu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora pozmeňovacími návrhmi na výbore Národnej rady, bez akéhokoľvek legislatívneho procesu, bez akejkoľvek diskusie a ďalšie a ďalšie by som takto mohol menovať. Čiže z vašej strany hovoriť o tom, že aké kto robí účelové zmeny, akože je veľmi, veľmi odvážne. Bola tu poznámka o tom, že poslanci nemôžu byť trestne stíhaní. Treba dodať, že od 1. 9. 2012 už poslanci nemajú trestno-právnu imunitu, keďže sa v 2012 zmenila ústava a za jej zrušenie vtedy hlasovalo 144 poslancov vtedajších, vrátane poslancov za stranu SMER, teda žiaden poslanecký mandát nechráni pred trestným stíhaním, ako to tu bolo mylne prezentované. Bola tu otázka, resp. konštatovanie alebo otázka od pána poslanca Dostála, že prečo by sa mala Slovenská informačná služba stať ústredným orgánom štátnej správy. Treba povedať, že pri Slovenskej informačnej službe nemeníme spôsob menovania, odvolania jej čelného predstaviteľa, iba dávame postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy tejto inštitúcii, pretože je to orgán, ktorý plní úlohy na ústrednej úrovni riadenia, vykonáva pôsobnosť typickú pre ostatné ústredné orgány štátnej správy, a to najmä a nielen podieľa sa na tvorbe jednotnej, štátnej politiky vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu, a túto politiku uskutočňuje a vykonáva. Ďalej v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedá aj za úlohy obrany, kybernetickú bezpečnosť a vytváranie podmienok na realizáciu požiadaviek zabezpečovania príprav na ochranu, obranu a kybernetickú bezpečnosť s celoslovenskou pôsobnosťou, čiže si myslíme, že táto inštitúcia má mať charakter a postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, okrem teda samotných ministerstiev, pokiaľ tu bola kritika toho, že viac štátnych tajomníkov. Táto otázka, túto sme rozoberali aj rokovaní výborov, osobitne na výbore pre financie a rozpočet. Návrh na zmenu § 4 ods. 3 je založený na základe poznatkov z aplikačnej praxe, pritom tá kritika toho, že by mohli byť napríklad desiati štátni tajomníci, je len čistá špekulácia. Samozrejme, to ani vy nemôžte myslieť vážne, že by to niekto schválil. Je to čistá fabulácia a v konečnom dôsledku štátneho tajomníka menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky, nie je to v žiadnej diskrécii ministra, koľko bude na tom, ktorom ministerstve štátnych tajomníkov. Pri predsedovi štatistického úradu meníme jeho kreovanie tak, aby ho vymenovala a odvolala vláda. To je ten istý prípad, ako pri úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dopĺňame dôvody na odvolanie za účelom práve jeho nezávislosti. Prvý dôvod na odvolanie je, že predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti by nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb. A druhý dôvod, že sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Je to takisto, sú to dôvody, ktoré už v zákone predtým boli. Nezávislosť ostatných ústredných orgánov štátnej správy posudzoval aj Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C378/19, pričom táto vec sa týkala posudzovania nezávislosti regulačných orgánov, konkrétne vymenovania a odvolávania predsedu ÚRSO, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Súd posudzoval, či presun kompetencie vymenovať predsedu ÚRSO z prezidenta na vládu je, alebo nie je zásah do nezávislosti. Súd v zásade povedal, že nezávislosť nie je len o menovaní a odvolávaní, ale aj o právnej, funkčnej a finančnej nezávislosti. V zásade súd urobil záver, že samotný presun kompetencie vymenovať a odvolať predsedu úradu, nie je zásahom, ktorý by bol bez ďalšieho spôsobilý ovplyvniť nezávislosť úradu. Čiže to, čo hovoríte, že tu ideme zrušiť nezávislosť nejakých úradov, je absolútna dezinformácia a zavádzanie verejnosti. Pokiaľ ide o samotnú Slovenskú informačnú službu, veľakrát tu bolo konštatované, že sa tu robí pre pána poslanca Gašpara. Neviem, odkiaľ ste, odkiaľ ste na to prišli, pán poslanec sa niekoľkokrát vyjadril, že táto otázka nebola doteraz téma, že nikto ho s tým ani neoslovil, kľudne by to mohol byť pán poslanec Saloň alebo niektorý iný z poslancov Národnej rady, alebo úplne tretia osoba mimo Národnej rady, takže to sú čisté špekulácie a nikto o tom ešte nikdy nehovoril a žiadne mená, mená nevyjadril. Pričom spôsob menovania a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby sa nič nemení, stále bude riaditeľa menovať a odvolávať prezidentka Slovenskej republiky alebo prezident na návrh vlády, tak ako tomu je doteraz. Čiže akákoľvek obava z toho, že by tam prišiel niekto, kto by mohol byť nejakou závadovou osobou asi neprichádza do úvahy, lebo takého by asi prezident, resp. pani prezidentka nevymenovala. Pokiaľ ide o spochybňovanie toho, že majú postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, to nie je nedostatok tejto právnej úpravy, ale úmysel, pretože cieľom je to, aby na čele týchto inštitúcií mohol byť aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému bude mandát spočívať, tak ako je to napríklad u riaditeľa Národného bezpečnostného úradu alebo u vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý plní pre vládu aj predsedu rovnaké úlohy ako tieto inštitúcie, a preto sa navrhuje aj vyňať § 37, 39 a 40, teda ide o paragrafy, ktoré upravujú platové náležitosti, riadenie a koordináciu ostatných ústredných orgánov štátnej správy, teda nie je ambíciou vlády riadiť alebo koordinovať tieto subjekty a taktiež nechce, aby tieto inštitúcie pripravovali návrhy zákonov, čo vyplýva z § 37, a preto sú vyňaté. Pán poslanec Gröhling tu nejakým spôsobom spochybňoval dotačný zákon. Tento je v poriadku, vzhľadom k tomu, že nové ministerstvo pre šport bude dotovať alebo bude poskytovať tieto dotácie a nie Úrad vlády, ktorý šport dotuje v súčasnosti. Pokiaľ ide o spochybňovanie prílepkov, pani poslankyňa Remišová toto uviedla, tak podľa § 6 ods. zákona o tvorbe právnych predpisov ustanovuje, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. Teda nejde o požiadavku bezprostrednej obsahovej súvislosti, pričom kompetenčný zákon neopravuje len organizáciu činnosti vlády, ale aj organizáciu ústrednej štátnej správy, teda ide v širšom zmysle o úpravy kompetencií medzi ministerstvom obrany, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom zahraničných vecí a Slovenskou informačnou službou, čiže nejedná sa tu o žiadne prílepky, ale je to v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov. Pokiaľ ide o konštatovanie pána poslanca Grendela, že sa skrátené legislatívne konanie odôvodňuje hroziacimi hospodárskymi škodami z hľadiska toho, že nové ministerstvo má podporovať rozvoj cestovného ruchu, ktoré podpora prinesie udržanie a rast pracovných pozícií z cestovného ruchu, najmä v sektore Horeca, ktorý bol ťažko skúšaný počas covidu, sami to dobre viete, keď bývalá vláda plošne zatvárala často málo alebo vôbec odôvodnene jednotlivé gastroprevádzky a mnoho zamestnancov v gastropriemysle si museli hľadať inú prácu a práve je preto potrebné tento sektor cestovného ruchu podporiť, aby generoval zisk, aby generoval nové pracovné miesta a prispel v tomto sektore k rastu HDP a rozvíjal jednotlivé regióny. Tak sa ospravedlňujem, ja som si to poznačil ako vašu ešte spredvčera myslím, ale môžem sa mýliť. Tvrdenie poslanca Čaučíka, že vzhľadom na vylúčenie § 40 kompetenčného zákona, ktorý upravuje platové náležitosti pre vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, pri štátnych orgánov, ktoré majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, majú byť platy týchto funkcionárov bezbrehé. Samozrejme, tomu tak nie je. Platové náležitosti sú upravené v osobitých predpisoch, takže zostáva zachovaný súčasný režim, napríklad v prípade ÚRSO sa plat predsedu odvíja od odmeny predsedu Regulačnej rady, ktorá je presne vymedzená v zákone ako príslušný násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, na plat riaditeľa SIS, ako aj ďalších príslušníkov SIS sa zase vzťahuje zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a tak ďalej, čiže toto je tiež zavádzanie. Výhrada, že úprava kreácie vedúcich ostatných ústredných štátnej správy je duplicitná, keďže je to aj v osobitných predpisoch. Návrh novely kompetenčného zákona v tomto prípade rešpektuje doterajšiu úpravu, ktorá obsahovala kreáciu týchto predstaviteľov, aj keď tá bola uvedená aj v osobitnom predpise. Dnes je tomu tak napríklad aj v prípade predsedu štatistického úradu aj predsedu protimonopolného úradu či riaditeľa NBÚ. Ďalšie tvrdenie, že pôsobnosť oblasti strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií prechádza nelogicky na úrad vlády z ministerstva školstva, opäť tomu tak nie je. Túto pôsobnosť vykonáva úrad vlády aj podľa súčasného znenia kompetenčného zákona § 24 ods. 5. Zmena v návrhu kompetenčného zákona spočíva v tom, že túto pôsobnosť bude aj naďalej zabezpečovať úrad vlády, akurát jej výkon bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. To je v súlade s deklarovaným cieľom novely a jasne, ktorým je jasne vymedziť pôsobnosť úradu vlády osobitne vo vzťahu k tým úlohám, ktorých plnenie zabezpečuje podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Pokiaľ ide o otázky obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, k tomu sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať, včera sa minister obrany k tomu veľmi podrobne a detailne vyjadril v mediálnych výstupoch, takže myslím, že tam to jasne zdôvodnil. Čiže nebudem, ctené auditórium, o tomto čase zaťažovať podrobnou analýzou tejto oblasti. Povedal som, že, že nebudem sa vyjadrovať k tým skutočnostiam, ktoré tu boli prezentované k iným bodom programu, ktoré sú na tejto schôdzi, avšak tu musím spraviť výnimku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pročko, vypnite to! (Reakcia z pléna.) No, ja vám dám takú tyčku, vypnite to! Reakcie z pléna.) Pán minister, prepáčte. Pán Pročko, prestaňte, toto neni už ani Markíza, ani nič, už to neni ani smiešne. (Reakcie z pléna.) Prestaňte, pán Pročko, nie je to dôstojné, dobre? (Reakcie z pléna.) Dobre, pán poslanec, dajte to dole, dobre? No, dobre? Skúste to, skúste to dať dole (reakcie z pléna), he-he-he-he-he. Pán minister, nech sa páči. Susko, Boris, minister spravodlivosti SR Ďakujem pekne. Že pokiaľ ide o tie ďalšie otázky, ktoré tu boli prezentované k iným bodom programu, resp. nesúvisiacim otázkam z kompetenčného zákona, tak chcem sa vyjadriť len k jednej, a to je k výzve právnikov, ktorí poukazujú na porušovanie právneho štátu práve v oblasti trestného práva, pretože ste tu spochybnili niektorých advokátov, resp. iných odborníkov z právnej oblasti, ktorí sa vyjadrovali práve k porušovaniu právneho štátu, a tu chcem len zdôrazniť, že keď hovoríte o tom, že sú to obhajcovia v trestných veciach, no samozrejme, že sú to obhajcovia v trestných veciach, veď kto sa má vyjadrovať k zmene trestnej politiky štátu ako keď, ako nie trestní právnici. Veď sú to práve trestní obhajcovia, trestní sudcovia a príslušníci akademickej obce, ktorí sú v oblasti trestného práva. A nie je to len pán doc. Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ale sú to aj ďalší akademici, profesori trestného práva, ktorí sa k tomuto pridali, k tejto výzve, ale to už bude predmetom inej diskusie a iného bodu, ktorý nás čaká v najbližšom období. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána ministra deväť faktických, uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý prihlásený poslanec Vančo. [01:35] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie a oceňujem, že ste sa pokúsili aspoň, aspoň na časť vecí reagovať, aj keď takto zrýchlenie to asi nebude mať veľký efekt a navyše my máme veľmi obmedzený čas teraz na vás reagovať. Každopádne na začiatku ste povedali o tom, o kvalite príspevkov, ja teda tvrdím s hlbokým presvedčením, že drvivá väčšina príspevkov v rámci tejto, tejto rozpravy bola absolútne k veci a to napriek tomu, že sme tu viac ako štyri dni, napriek tomu, že ste nás nechali rokovať do noci, teraz akoby nonstop ideme asi, ja neviem, 16 hodín vkuse v podstate dnes, takže, takže aj vzhľadom na to, alebo aj bez ohľadu na to drvivá väčšina týchto príspevkov, ktoré tu zazneli za posledné štyri dni, bola absolútne k veci. A to napriek tomu, že dôvodová správa k tomuto zákonu neobsahuje žiadne relevantné, žiadne relevantné informácie, idete cez skrátené legislatívne konanie a, a vďaka príspevkom, ktoré tu zazneli, tohto rokovania, zďaleka nie je iba obštrukcia. Posledná vec, viete, vy ste, ja som sledoval prácu parlamentu aj počas minulého volebného obdobia, vy ste patrili ku kritikom takýchto krokov ako, ako dnes robíte. A, a ja som s vami vtedy súhlasil, no a, samozrejme, teraz s vami nemôžem súhlasiť, pretože robíte to isté alebo ešte horšie ako sa dialo predtým, pretože idete ešte, ešte oveľa ďalej v tom obsahu. A svojím vystúpením ste to teraz potvrdili. Ďakujem za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Grendel. [01:35] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nie je žiadne hrdinstvo prísť po štyroch dňoch rozpravy o pol druhej v noci a poučovať tu poslancov, ako má vyzerať parlamentná rozprava. Tie veci, pán minister, ktoré ste povedali, ste mali buď napísať do dôvodovej správy, a tam nie sú, alebo ste to mali povedať na začiatku rozpravy a možno inak by vyzerala diskusia. Možno by sa nespomínalo meno pána Gašpara, možno by sa nespomínali iné špekulácie, ale vy ste nás tu nechali štyri dni, štyri noci bez toho, aby ste odargumentovali tento návrh novely kompetenčného zákona. A vo vzťahu k mojej osobe ste použili, pán minister, totálny argumentačný faul. Ja som nekritizoval skrátené legislatívne konanie, na to tu boli iní kolegovia, ja som kritizoval vás. Ja som kritizoval to, že vy ste ako opozičný poslanec poukazovali na každé jedno skrátené legislatívne konanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené, a potom by človek čakal, že keď sa raz stanete ministrom a použijete tento inštitút, tak budete vystupovať alebo používať tento inštitút v súlade s tým, čo ste hovorili o opozícii. Vy ste ten, ktorý vodu káže a víno pije. Vodu ste kázali v opozícii a teraz pijete víno. To som kritizoval. Viete, môžte sa odvolávať na právnické autority, obhajcov, ktorým, samozrejme, pomôže, ak ich klientom pomôžete, ak dostanú miernejší trest. Ale s vaším menom bude navždy spojené rozpustenie špeciálnej prokuratúry a zníženie trestov za korupciu. S vaším menom. (Potlesk.) [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [01:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister Susko, keď pred pár minútami po svojom vystúpení alebo vystúpení, alebo ku koncu vystúpenia pána Galka, myslím, odchádzal pán poslanec Hlina, tak ja som sa ho spýtal, že či nepočká na záverečné vystúpenie pána ministra a on sa tak na mňa usmial, lebo to považoval za vtip, že, že vy budete po jednej hodine v noci ešte, ešte vystupovať. No a vy ste tu vystúpili dokonca v rozprave, tak ja teraz neviem, či ja sa mám tešiť alebo sa mám tak ako sarkasticky usmievať. O jednej hodine v noci, keď tu už skoro nikto nie je, vystúpite miesto toho, aby ste, ako to už zaznel, to, čo ste hovorili, malo byť v dôvodovej správe, malo to byť, ak to nebolo v dôvodovej správe, malo to byť pri uvádzaní návrhu zákona, ak to už nebolo pri uvádzaní návrhu zákona, tak, tak aj to vystúpenie malo zaznieť niekedy, niekedy v priebehu rozpravy, áno, bolo by o niečo viac tých faktických poznámok, ale nebolo by to ibaže my dookola medzi sebou opakujeme. A k tým vašim argumentom, samozrejme, že nie všetky, ale skrátené legislatívne konanie na tú kritiku, že nie je dôvod a že argument je: ale však vy ste to robili tiež. To je ako veľmi silný argument, vôbec nič k tomu, čo sme hovorili, nie je dôvod. Menenie spôsobu menovania alebo teda SIS-ka, ústredný orgán štátnej správy, opäť, prečo toto, to, to sú také vycucané argumenty, a že, že pán Gašpar, že nikto ho nespomína ako riaditeľa SIS? Však pán Fico 2. decembra povedal, že Tibor Gašpar by bol perfektný kandidát na šéfa SIS, ale sme príliš ďaleko. Váš šéf hovorí o tom, že pán Gašpar by bol perfektný šéf SIS. [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Majerský. [01:35] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, ja ďakujem pekne za vaše vystúpenie, ale ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste vraveli o úrade pre dohľad, že sa má vracať to, čo bolo, lebo práve ten zákon, ako sa zmenil pred tými dvoma rokmi, a ja som nebol poslancom Národnej rady, ale súhlasím s tým, ako sa menuje tento, teda šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, lebo ho, za ňu hlasuje parlament. A to je najdôležitejšia vec. Nie, nevymenúvava vláda a nie je vymenovaný na pôde pani ministerky, lebo tým pádom stráca tú nezávislosť, ktorú má mať, a tento úrad mal ostať nezávislý. Ja som počul aj na zdravotníckom výbore aj z úst koaličných poslancov, že sú spokojní s tým ako posledné dva roky pani predsedníčka vedie tento úrad a je to naozaj kľúčová inštitúcia v zdravotníctve a my to teraz ideme skráteným legislatívnym konaním zmeniť tak dôležitý úrad a s týmto naozaj s vami nemôžem súhlasiť, lebo dôvod na to nie je žiadny. A za seba vám hovorím, že keby som bol koaličný poslanec, nikdy by som s tým nesúhlasil, aby sme takýmto skráteným legislatívnym konaním menili takúto dôležitú inštitúciu. Naozaj na to treba odbornú diskusiu a my to tlačíme naozaj rýchlo a podľa mňa úplne zbytočne a v konečnom dôsledku na to doplatia zase a zase len pacienti. Ďakujem. [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Szalay. [01:35] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľmi oceňujem, pán minister, že ste vystúpili, rovnako ako predtým pán minister Kamenický, a že ste sa boli ochotní aspoň zúčastniť tejto debaty, naozaj úprimne bez, bez irónie a sarkazmu. Zákon o rokovacom poriadku v ustanoveniach o skrátenom legislatívnom konaní nemá odporúčací charakter. Je to zákon. Jeho porušenie je porušením zákona. A v tomto prípade sa domnievam, že tu ide o flagrantné a úmyselné porušenie zákona o rokovacom poriadku. To je teda na tému skrátených legislatívnych konaní. Tieto slová sú vaše, pán minister, vy ste ich povedali pred troma rokmi pri jednom skrátenom legislatívnom konaní, nájdem takýchto vašich výrokov niekoľko desiatok, ako to už zaznelo z úst pána Grendela. To, že to robili iní, nie je poľahčujúca okolnosť. Ja som v bývalom parlamente takisto nebol a takisto som nesúhlasil so skrátenými konaniami, ktoré sa napríklad na bratislavskú župu preniesla v podobe nevykonateľných zákonov, lebo im pre... nepredchádzalo potrebné medzirezortné pripomienkové konanie. K úradu pre dohľad, nevraciate situáciu do pôvodného stavu, vraciate iba situáciu do stavu pred rokom 2021. Ale ako som niekoľkokrát v rozprave vystúpil, ten zákon bol niekoľkokrát novelizovaný, vždy keď prišiel SMER k moci, vždy zrušil nezávislosť úradu. Návrat do pôvodného stavu, teda do stavu zo Zajacovej reformy, je návrat k nezávislosti úradu. Vy ste ho urobili závislý a to, že to je nie dobre nastavené, som sa vám pokúsil v rozprave niekoľkokrát vysvetliť na konkrétnych príkladoch. Pani ministerka Dolinková nespochybňovala zatiaľ pani Bláhovú, vy ste ju spochybnili najviac zatiaľ, čo som doteraz počul, ničmenej šéfom úradu pre dohľad bol aj zakladajúci člen SMER-u pán Demovič, čiže toľko na tému nezávislosti. (Potlesk.) [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jakab. Stráca poradie. (Reakcie z pléna.) Pán Grendel povedali. (Povedané so smiechom.) Nech sa páči, pán Jakab. [01:35] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, hovorili ste, že rozprava nebola konštruktívna alebo že sa nezapájali koaliční poslanci práve kvôli tomu, lebo obštruujeme a naťahujeme to. Tak koaliční poslanci sa nezapájali ani keď sme rokovali v normálnych časoch a ani keď sme rokovali do polnoci, aj keď teraz aj rokujeme cez polnoc, tak sa nezapájajú, takže, samozrejme, ja si myslím, že tá rozprava konštruktívna je, aj k tomu sa kolegovia postavili a aj to hovorili, potom ako tu sedíme proste počas celého dňa, tak na záver akože myslím si, že je také hodnotenie neadekvátne, ale budem sa venovať číslam, lebo vy ste hovorili o skrátených legislatívnych konaniach. Niektorí vaši kolegovia sa odvolávajú na VIA IURIS a aj na ostatné neziskové organizácie, že ako kritizovali predchádzajúcu vládu, tak ja vám poviem, že predchádzajúca vláda, a teda dokým nenastúpila vláda pána Ódora, prijala dokopy teda cez parlament 508 zákonov. Z tých 508 zákonov bolo 107 v skrátenom legislatívnom konaní. Z tých 107 zo skráteného legislatívneho konania samotné aj tie neziskovky hovoria, že 80, takmer 80 súviselo s pandémiou a s vojnou na Ukrajine. Čiže zostávame cca na 30 skrátených legislatívnych konaniach, čo je cca necelých 6 % zo všetkých, ktoré, zákonov, ktoré sa prijali, čo je na úrovni štandardnej vlády. Ja vám neprajem pandémiu, neprajem vám žiadnu vojnu, ale keď si porovnám tie skrátené legislatívne konania, tak som si ich napočítal za necelé dva mesiace vašej vlády, že ich máte 14, čiže ste už v polovici toho, čo bola vláda minulých období. (Potlesk.) [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [01:35] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Susko, ja si oba, o vás práve naopak myslím, že ste zbabelec, pretože vystúpiť o jednej v noci, keď je tu päť-šesť poslancov, mali ste právo a povinnosť vystúpiť, keď tu boli všetci, nie, vy vystúpite teraz a čo, čo, čo veta, to ačohentizmus, ako oni robili, ako oni robili, taký whataboutizmus som v živote nezažil. Vy tu rozprávate o tom, že Gašpar sa vyjadril, že on nikdy nebude šéf SIS. No vyjadril sa. Fico sa tisíckrát vyjadril, že, že toto nebude, toto nebude a tisíckrát klamal. Vy ste, viete, vy ste namiesto toho, aby ste povedali, že prečo idete robiť tieto veci, tak ste naozaj rozprávali o tom, čo minulá vláda urobila. Prečo ste ne... nepovedali, prečo chcete dať Dankovi 100 mil.? Prečo ste to neobhájili? Viete, to, to bol, vy nemáte kožu na tvári a vy sa naozaj, vy sa naozaj môžete pozrieť do zrkadla? Vy, človek, ktorý ide znížiť tresty pre korupciu, vy sa môžete pozrieť do zrkadla? Ja som vás zažil na výbore, no tak to ja by som sa hanbil na vašom mieste. Ako môže človek, ktorý sa tvári na spravodlivého, ide znižovať tresty za korupciu. No a úplne čo, čo ma dojalo, tak to je, keď ste začali rozprávať o tom, že my sme mali akých športovcov, že Kučera bol splnomocnenec vlády. Ale ten Kučera to robil perfektne, fantasticky a nedostával za to nič. Dankovi idete navaliť 100 mil. a čo z toho bude? Toto je tá hanba, že vy ste nerozprávali o tých vašich veciach, ktoré idete robiť, a ako podle ste ich tam prifarili k tomuto zákonu. Vy ste rozprávali o tom, čo naša minulá vláda všetko urobila. A tie legislatívne konania, si vás pamätám, vy ste tak ostro kritizovali, tak ostro a vy ich budete mať do konca podľa mňa päťsto. Hanba. [01:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pollák. [01:50] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Už aj trošku ľutujem, že som sa vzdal vtedy poradia možnosti vystúpiť v rozprave, avšak dobre, pán minister, vystúpil si v rozprave, možno to ani by nebolo potrebné, keby to všetko bolo v dôvodovej správe, tak ako to povedal kolega Gábor Grendel, aby sme mali ujasnené vo veciach. A ešte raz poviem, ak by to bolo čisto o tom, že však dobre, nejaká politická dohoda tu bola medzi koaličnými stranami, Andrej Danko si vydupal ministerstvo športu, okej. Ak by to bolo čisto o tomto návrhu zákona, že ideme zriadiť nejaké nové ministerstvo, tak ako povedal aj Matovič vo svojej rozprave, však aj my sme si zriadili nové ministerstvo, však každá koalícia má nejaké svoje nároky a teda jednotlivé koaličné strany, zahlasoval by som a chcem veriť aj dobrej myšlienke Andreja Danka, že tento chce akože posunúť šport, cestovný ruch a tak ďalej, len vy ste kadejakými tými prílepkami tento návrh zákona nejakým spôsobom vykuchali. Ak by to bolo naozaj, ešte raz hovorím a zodpovedne, ak by to bolo čisto iba o takomto návrhu, aj keby môj poslanecký klub zrejme za to nezahlasoval, ja by som možno zvážil a zahlasoval by som iba čisto za to, aby sa vytvorilo takéto ministerstvo, ktoré by sa venovalo športu a cestovnému ruchu. Ďakujem. [01:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galko. [01:50] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No nerozumiem, pán minister Susko, tomu, čo ste tu predviedli v súvislosti s porovnávaním minulého lebo predminulého volebného obdobia. Mňa to vôbec nezaujíma. Nejaké vaše počty skrátených legislatívnych konaní z minulého a predminulého obdobia, po prvé neobstojí u mňa ten váš argument, že aj vy ste to robili v rozpore so zákonom, no tak teraz aj my to budeme robiť v rozpore so zákonom. To čo je za argument? Takisto porovnávanie o období v čase, keď bola pandémia, covid, a teraz keď tá pandémia nie je, to je hrubo nekorektné a to sa jednoducho ani nedá takto porovnávať. Stále ste rozprávali niečo o minulosti, o voľbe Súdnej rady, o voľbe generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, no koho toto zaujíma? Druhá poznámka, ja som nepočul o tom, že by tu niekto rozprával o trestnom stíhaní poslancov, od nikoho v súvislosti s SIS, čo ste tu hovorili. My tvrdíme, že tie zmeny robíte účelovo, aby sa Tibor Gašpar cez poslancov ochránil pred celou predbežného zadržania. V prípade, že by som stíhaný v budúcnosti a vyšetrovateľ by ho chcel mať vo väzbe. Dávate mu príležitosť vrátiť sa do parlamentu ako poslanec a ukryť sa pod krídla koaličnej väčšiny, lebo na jeho vydanie do CPZ-ky treba súhlas parlamentu. Toto my sme hovorili, túto účelovú zmenu ste vôbec nevysvetlili, lebo viete, tie omáčky, čo ste tu rozprávali, toto nebolo validné vysvetlenie. A nemôžete ani argumentovať v tomto prípade, že dávate do, do minulého stavu niečo, lebo to tak predtým nebolo. A na záver vám musím povedať, že mi vás najprv bolo aj ľúto, lebo však vyzeráte ako celkom slušný človek, že takéto svinstvo musíte obhajovať, ale tou demagógiou o tých trestných právnikoch, o tých obhajcoch, ktorí sú v tých exponovaných kauzách, ste si to u mňa totálne pohnojili. [01:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže pán minister nereaguje na faktické, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Páni poslanci, pokračujeme zajtra vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte, teda už dnes, máte pravdu, o deviatej hodine miestneho času. Ďakujem. Prajem vám pekný večer. (Prerušenie rokovania o 1.55 hodine.) [09:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem všetkým krásne ráno a otváram desiaty rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal poslanec Krúpa a o ospravedlnenie z neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadali poslanci František Mikloško a Anna Záborská. Pristúpime k ďalšiemu bodu programu tejto 6. schôdze, ktorým je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 100 a je súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. Spoločná správa výborov má tlač 100a. Z poverenia vlády Slovenskej republiky tento vládny návrh odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Kamenický, tak ho poprosím, aby sa ujal slova. [Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 ( o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026) , tlač 100.] [09:11] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dobré ráno, dámy a páni, počul som, že o rozpočet je veľký záujem, tak asi tu strávime zopár chvíľ spolu. Za mňa na úvod ešte kým začnem k samotnému rozpočtu, budem pozorne počúvať všetky vaše vystúpenia, potom v priebehu rozpravy vystúpim a vyjadrím sa k tým veciam, keď už tu začne byť, ako sa povie, že sa to začne opakovať, tak ako sa to opakovalo pri konsolidačnom balíku, tak, samozrejme, nechám rozpravu bežať ďalej, však to je vaše právo. Takže tomu ja nebudem brániť. Dobre, takže poďme na to. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 predkladá vláda Slovenskej republiky vymenovaná na základe výsledkov septembrových volieb. Táto vláda dňa 21. novembra 2023 získala dôveru v Národnej rade Slovenskej republiky a spolu s ňou aj možnosť pripraviť návrh rozpočtu, ktorý rešpektuje jej programové vyhlásenie, pričom sa musela v návrhu rozpočtu vysporiadať s bezprecedentným stavom verejných financií v podobe deficitu nad úrovňou 6 % a dlhu prekračujúceho sankčné pásmo a vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek mimoriadne krátkemu časovému obdobiu pristúpila vláda zodpovedne k príprave nového návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 so zohľadnením potrebnej konsolidácie verejných financií požadovanej zo strany Európskej komisie, ako aj napĺňania cieľov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na doterajší vysoký deficit verejných financií a zadlžovanie Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky schválila súbor konsolidačných opatrení, ktoré prispejú k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Predpokladaný návrh rozpočtu verejnej správy okrem potrebnej konsolidácie zohľadňuje aj výrazné vplyvy legislatívnych a nelegislatívnych materiálov schválených v predchádzajúcom volebnom období. Napriek tejto skutočnosti však vláda v predkladanom návrhu rozpočtu verejnej správy neznižuje výdavky určené na vyplácanie dôchodkov, či výdavky určené na podporu iných zraniteľných skupín obyvateľstva, ako ani výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, rodinnú politiku a mnohé ďalšie oblasti, aby negatívne vplyvy na obyvateľstvo boli čo najmenšie. Vplyvy legislatívy schválenej v predchádzajúcom období, ako aj opatrenie nelegislatívneho charakteru výraznou mierou ovplyvňujú tvorbu návrhu rozpočtu na nasledujúce roky. V prípade ak by nová vláda nevykonala žiadne zmeny legislatívy v skrátenom legislatívnom konaní a neprijala operatívne kroky na zníženie výdavkov rozpočtu jednotlivých kapitol, tak je deficit rozpočtu verejných financií v roku 2024 na úrovni 6,55 % HDP, to je 8,5 mld. To je tých 8,5 mld., o ktorých toľko hovorím, že sme zdedili ako deficit na rok 2024, čo aj prezentovala úradnícka vláda v národnom rozpočtovom pláne, ktorý zaslala do Bruselu. V tomto rozpočte však chýbali ešte niektoré položky ako, ako adekvátna miera zdroja na kompenzácie cien energií, čiže aktualizácia položiek vyplývajúcich z makroekonomickej prognózy. Požadovaná medziročná miera o pol percenta konsolidácie spolu s týmito chýbajúcimi položkami a prioritami novej vlády si vyžadovala nájsť opatrenia v celkovom objeme viac ako 2,4 mld. eur. Pri zohľadnení potrebného konsolidačného úsilia návrh rozpočtu verejnej správy počíta s výdavkami určenými na prijatie takzvaného trvalého 13. dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za predchádzajúci rok, a to súčasne pri zachovaní rodičovského dôchodku, čo je výsledkom koaličných dohôd. Rovnako je v návrhu rozpočtu verejnej správy zabezpečená pomoc pri splácaní úverov na bývanie v súvislosti s nárastom, extrémnym nárastom úrokových sadzieb, ktoré zvyšujú finančné zaťaženie domácností a mohlo by dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať tieto úvery. Návrh rozpočtu verejnej správy taktiež zahŕňa aj výdavky na vytvorenie nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky, ktorého cieľom je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu, rozvoju kúpeľného cestovného ruchu, cykloturistiky, ako aj podpora športu. Zároveň kvôli prebiehajúcej energokríze sa v rozpočte verejnej správy počíta s pomocou vlády Slovenskej republiky na kompenzáciu vysokých cien pre domácnosti s cieľom ich stabilizácie. V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % HDP, schodok sa tak zníži o viac ako o pol percenta HDP z úrovne 6,52 % v tomto roku. Medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšení zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné. Od roku 2025 si budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie nominálneho deficitu o jedno percento HDP ročne. Tu vás chcem informovať, že dnes poobede vás opustím na chvíľu, budem, alebo na pár hodín, budem prebiehať ECOFIN na diaľku práve o týchto fiškálnych pravidlách, o ktorých sa tu bavíme. Samozrejme, prestriedam sa tu s niektorými kolegami, lebo mám ešte aj iné povinnosti, ktoré musím urobiť. Z pohľadu makroekonomických predpokladov slovenská ekonomika v roku 2023 posilní o 1,2 % z dôvodu slabšieho zahraničného dopytu a vysokých cien. Domácnosti čakajú na ústup inflácie, spotreba preto ostáva utlmená, aj keď v závere roka podporí reálne príjmy domácnosti 13. dôchodok. V dôsledku nových stropov ceny energií pre domácnosť inflácia ustúpi a dynamika rastu slovenskej ekonomiky v roku 2024 sa zvýši, zrýchli na 2,7 %. Rok 2024 prinese spomalenie inflácie na 3,2 % a miera nezamestnanosti dosiahne nové historické minimum na úrovni 5,4 %. Reálna mzda v roku 2024 po dvoch rokoch sa vráti k rastu. Hovoríme o raste plus 3,7 % za posledné dva roky. V roku 2023 pokles reálnej mzdy o mínus 0,8 %, za rok 2022 mínus 4,5 %. Musím pri tomto ešte spomenúť aj to, že energopomoc domácnostiam pomôže tomu, aby sme nemali budúci rok úroveň, úroveň inflácie na úrovni blížiacej sa k piatim percentám. Čiže aj toto je dôsledok pomoci štátu v oblasti energií. Vynaložené mimoriadne úsilie vlády na zostavenie nového návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2024 až 2026 v tak krátkom čase vytvára predpoklad na vyhnutie sa spravovaniu hospodárenia krajiny rozpočtovým provizóriu, rozpočtovom provizóriu. Rozpočtové provizórium nie je v súčasnej situácii dobré riešenie pre verejné financie. Realizácia provizória so sebou prináša obmedzenie v podobe absolútnej nemožnosti reagovať na nepredvídateľné okolnosti k upraveniu rozpočtu počas roka, či možnosť čerpania maximálne jednej dvanástiny limitu provizória. Okrem vyššie spomenutých obmedzení je potrebné za hlavné obmedzenie vnímať skutočnosť, že samotné provizórium si vyžiada určitý čas na to, aby mohol normálne fungovať, pripomeniem, že v provizóriu Slovenská republika ešte nikdy nebola, čo automaticky odčerpáva čas a zdroje potrebné na riešenie vážnej situácie vo verejných financiách. Riešenie by sa len posunulo v čase a Slovensko by z pohľadu verejných financií sa ocitlo v neistote. Oveľa lepším a pre verejné financie správnym riešením je prijatie predloženého rozpočtu, čo umožní pokračovať v úsilí stabilizácie a ozdravenia verejných financií. Samozrejme, na záver, to, či bude rozpočet a kedy bude prijatý, ovplyvní až ďalší proces. Samozrejme musí zákon ešte podpísať pani prezidentka a musí byť uverejnený v Zbierke zákonov, čiže od tohto bude záležať, či bude mať Slovenská republika provizórium, alebo provizórium mať nebude. Myslím si, že je zodpovedné, aby sme sa tomuto rozpočtovému provizóriu vyhli. Ďakujem pekne za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu. (Potlesk.) [09:11] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024 je pod tlačou 93 a poprosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Ľubomíra Andrassyho, aby toto stanovisko uviedol. Prosím, máte slovo. [09:11] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré máte k dispozícii a v ktorom oveľa obšírnejšie sa vyjadrujeme k predloženému návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok. Predložený návrh rozpočtu podľa nášho názoru podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa priblíži až k úrovni 6 % hrubého domáceho produktu. Na príjmovej stránke rozpočtu vláda počíta so sumou 22,7 mld. eur a výdavky štátu sú rozpočtované na sumu 30,3 mld. Budúcoročný deficit, ktorý je v číselnom vyjadrení na úrovni 7,6 mld. eur by mal byť o 0,5 % nižší, ako je predpokladaná jeho úroveň v závere tohto kalendárneho roka. Tento rok by sa tento deficit mal dostať až na úroveň 8,3 mld. eur. Rast deficitu verejnej správy sa prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý sa medziročne navýši z 57,8 % až na úroveň 58,3 % HDP, a tak bude atakovať celkovú výšku dlhu štátu na úrovni 76,6 mld. eur. Rast HDP na úrovni 2,7 % však môže mať pozitívny vplyv na rast zamestnanosti, a to až približne o 0,4 % a miera nezamestnanosti by sa na Slovensku v budúcom roku mohla dostať na historicky najnižšiu úroveň, a to je úroveň 5,4 %. Najvyšší kontrolný úrad vníma pozitívne trend znižovania deficitu verejnej správy a verejných financií v rozpočte na roky 2025 až roky 2026. Celkový deficit verejnej správy sa odhaduje v roku 2025 na úrovni 5 % HDP a o rok neskôr by mal byť na úrovni 4 %. Aj napriek uvedenej snahe vlády v znižovaní deficitu verejnej správy Slovensko v roku 2026 nedosiahne optimálne kritériá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Najvyšší kontrolný úrad vo svojom stanovisku poukazuje aj na nejednoznačnosť zákona o rozpočtových pravidlách v kontexte preklápania výdavkových limitov do navrhnutého rozpočtu. Výdavkové limity sú pritom podľa nášho názoru jedným z rozhodujúcich nástrojov pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií aj zdravého ekonomického rastu. Budúcoročný hospodársky rast krajiny môže pozitívne ovplyvňovať aj využívanie európskej finančnej pomoci, a to až v sume 2,5 mld. eur. Ide o prostriedky, ktorých efektivita čerpania môže významným spôsobom ovplyvňovať rast slovenskej ekonomiky nielen v roku ´24, ale aj v tých nadchádzajúcich rokoch. Bude to však podmienené nielen samotným čerpaním európskych fondov, ale aj ich efektívnou alokáciou a dosahovaním konkrétnych merateľných cieľov. Úrad vo svojom stanovisku, panie poslankyne, páni poslanci, upriamuje vašu pozornosť aj na dlhodobé neriešenie medzimodernizačného dlhu v rezorte životného prostredia, školstva, ale aj na ministerstve dopravy. Pri zdravotníctve môžeme vidieť pozitívny trend, že sa navyšuje rozpočet až na úroveň 8,9 mld., čo je približne o 10 % nárast oproti tomuto roku. Rast je z dvoch zdrojov, najmä ide o zvýšenie odvodov o jedno percento z vymeriavacieho základu a stanovením pevnej sumy platby za poistencov štátu, kde práve na to, že štát si neplnil svoje povinnosti za svojich poistencov, Najvyšší kontrolný úrad upozorňoval minimálne v ostatných troch rokoch vo svojich stanoviskách. Najvyššie investície sú plánované v rezorte obrany. Úrad už v minulosti identifikoval významné riziko spojené s nasadením taktických lietadiel F-16, za ktoré sme už zaplatili 70 % ceny, avšak stále nemáme dokončenú rekonštrukciu letiskovej základne Sliač. Rozhodnutie o oprave strategického letiska bolo pritom urobené už v roku 2018, pričom stavebné a bezpečnostné práce sú dnes vo výraznom časovom sklze a výsledná suma rekonštrukcie sa môže navýšiť o niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako bola predpokladaná. NKÚ preto v tomto roku naplánoval a v súčasnosti realizuje prierezovú kontrolu na otázku modernizácie tohto letiska a jej výsledky budú známe začiatkom budúceho roka. Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však ráta s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc a vytvorením nového ministerstva. Táto skutočnosť otvára otázku, ako bude vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v závere konštatoval, že podľa Najvyššieho kontrolného úradu pri príprave tohtoročného rozpočtu boli dodržané zákonné aj ústavné pravidlá, a preto tento rozpočet mohol byť predložený na rokovanie nielen výborov, ale aj pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Dámy a páni, dovoľte, aby som vám z tohto miesta poželal nielen príjemné a vecné rokovanie, ale aj príjemné prežitie vianočných sviatkov. Ďakujem za pozornosť. [09:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predseda, a dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Blcháčovi a poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím, máte slovo. [09:26] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026, tlač 110. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov, tlač 100, Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 113 z 12. decembra 2023 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 všetkým výborom Národnej rady okrem mandátneho a imunitného výboru: výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Zároveň určil ako gestorský výbor výbor pre financie a rozpočet, ktorému výbory Národnej rady podajú stanovisko o výsledku prerokovania. Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, podali gestorskému výboru stanovisko. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až ´26 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie na vedomie podľa § 4 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Gestorský výbor zobral na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024, tlač 93. Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024, tlač 100. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 odporučili Národnej rade schváliť príslušné výbory nasledovne. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre európske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Platné uznesenie nebolo prijaté v tomto, v tejto časti neevidujeme žiadny výbor. Platné uznesenie nebolo prijaté, výbory nehlasovali, nakoľko neboli uznášaniaschopné v nasledujúcich výboroch: výbor pre zdravotníctvo, výbor pre hospodárske záležitosti a zahraničný výbor. K návrhu rozpočtu kapitol a návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol boli schválené výbormi, čo je uvedené pod bodom III čl. 2 v spoločnej správe. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom II tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu ani k prílohám vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporúčajú, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2024. Gestorský výbor odporúča schváliť. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne. O bode spoločnej správy z časti IV s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia, ktoré je prílohou tejto spoločnej správy. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 37 z 19. decembra 2023 zobral na vedomie stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024, tlač 93. Spoločná správa výborov, tlač 100a, bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 39 z 19. decembra 2023. Výbor určil poslancov Jána Blcháča, Daniela Karasa, Igora Váleka, Radomíra Šalitroša, Dušana Muňka, Zdenka Svobodu a Pavla Ľuptáka za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ľubomír Andrassy mohol uviesť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024, tlač 93, na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň poveril spoločného spravodajcu predsedu výboru Jána Blcháča: 1. predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som, vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. [09:26] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a teda otváram rozpravu o tomto bode programu. A do rozpravy sa písomne prihlásili títo poslanci a poslankyne: za klub PS Štefan Kišš, za klub SaS pán Marián Viskupič, za klub KDH Jozef Hajko, za klub Slovensko Igor Matovič a ďalej Tomáš Valášek, Tomáš Hellebrandt, Michal Sabo, Oskar Dvořák Tina Gažovičová, Zora Jaurová, Darina Luščíková, Veronika Šrobová, Ondrej Prostredník, Jana Hanuliaková, Ján Hargaš, Lucia Plaváková, Ondrej Dostál, Zuzana Števulová, pani Jana Bittó Cigániková, Milan Majerský, Ján Horecký, Simona Petrík, Natália Nash, Jozef Pročko, Zuzana Mesterová, František Majerský, Peter Stachura, Ingrid Kosová, Gábor Grendel, Michal Truban, Marián Čaučík, Alojz Hlina, Viera Kalmárová, Veronika Remišová, Roman Mikulec, pán Branislav Škripek, pán Ľubomír Galko, Marek Krajčí, Richard Sulík, Tamara Stohlová, Dávid Dej, Viliam Tankó, Richard Vašečka, Tomáš Szalay, pán Rastislav Krátky, pán Július Jakab, Beáta Jurík, Branislav Vančo, Ivan Štefunko, Peter Pollák, Anežka Škopová, Lukáš Bužo, Michal Šipoš a Marek Lackovič. A ako prvý teda vystúpi za klub PS pán poslanec Kišš (reakcia z pléna) a, pardon, pán spravodajca, ja to tam nevidím, okej. [09:26] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa prihovoriť predovšetkým vám, ktorí budete vystupovať v rozprave a následne vo faktických poznámkach k vystupujúcemu. Predpokladám, že viacerí z vystupujúcich aj z poslancov opozície, ktorí nie sú v sále, pozerajú tento prenos z kancelárie, respektíve iných priestoroch, kde majú k tomu možnosť, lebo chcem sa prihovoriť, prihovoriť práve vám. Je 20. december, pár dní do najväčších radostných sviatkov roka a my sa spoločne dostávame k zákonu roka – štátnemu rozpočtu. Pri hodinách a dňoch, ktoré nás teraz spoločne čakajú, majte, prosím, na pamäti to, v akom období rokujeme. V období adventu a Vianoc. Myslite na to, o čom sú tieto sviatky a čo chceme ľuďom ukázať a dopriať. Dám vám do pozornosti jedno slovo, a to je úcta. Úplne rozumiem tomu, že môžete mať iný pohľad na to, ako zostaviť rozpočet, ale majte úctu k demokratickej vôli občanov Slovenskej republiky, ktorí si zvolili strany vládnej koalície a program týchto strán. My ho len v úcte k nim napĺňame práve prostredníctvom aj štátneho rozpočtu. Majte voči národu úctu. Vybrali si sociálnodemokratické a pronárodné strany, aby viedli tento štát. Rozpočet preto hľadí na ľudí, snaží sa im zachovať sociálne benefity tak, ako sme to sľúbili. Zároveň však opravujeme chyby, ktoré sa tu narobili a kvôli ktorým máme dnes deficit štátneho rozpočtu ako nikdy predtým. Tu sa dostávame ku konsolidácii, pre ktorú platí to isté. Úplne rozumiem, že by ste konsolidáciu možno navrhli inak a v iných číslach. Majte však úctu k tomu, čo reálne vieme dokázať bez toho, aby sme paralyzovali štát. Mali sme tu na stole aj vyrovnaný rozpočet a sám predkladateľ povedal, že je to príliš. Majme úctu k sile našich štátnych financií a nastavme si latku tak, aby sme ju dokázali preskočiť. Konsolidácia je proces a sme na jej začiatku, hlavne nezabúdajme na to, prečo to vôbec musíme robiť, a preto hlavne vy, kolegovia z bývalej vládnej koalície, vidím tu vlastne iba dvoch, ktorí ste dostali Slovensko do tejto situácie, majte úctu pred návrhom rozpočtu, ktorý napráva chyby predchádzajúcej vlády, nie naše chyby. Táto vláda je tu mesiac a pol, keď to nadnesiem, horí náš spoločný dom a nie my sme ho zapálili, my ho hasíme, preto naozaj majte, prosím, úctu a poďme spoločne konštruktívne diskutovať. Ja ako predseda výboru pre financie a rozpočet, musím povedať, že tento rozpočet je zostavený tak, aby naozaj myslel na ľudí dnes aj v budúcnosti a zároveň rešpektoval možnosti, ktoré máme. Určite by sme mohli viesť rozsiahle debaty o tom, kde pridať, kde ubrať a čo, ako zmeniť. Bohužiaľ, nemáme na takéto rozsiahle debaty čas. Štandardná príprava štátneho rozpočtu trvá sedem až osem mesiacov, z nejakého zvláštneho dôvodu sa však mnohí z vás aj s podporou pani prezidentky rozhodli dať vláde bez dôvery bezprecedentne veľa času a dostať tak Slovensko tam, kde sme. Minul sa kopec drahocenného času vlastne ničnerobením, ale dobre, stalo sa. Poďme teraz spoločne zabrať, nech Slovensko neparalyzujeme, ale naopak, pomôžeme mu. Veď nakoniec ako hovorí príslovie Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva a my naozaj musíme konať rýchlo. V neposlednom rade majme, prosím, úctu voči zamestnancom ministerstiev, hlavne ministerstva financií, ktorí za posledné týždne potili krv a nezastavili sa. Tí ľudia na tom ministerstve to teraz odmakali a majme úctu k ich výkonu, lebo oni už spravili pre túto krajinu oveľa viac ako mnohí, ktorí súhlasili s termínom volieb na konci septembra, ale naozaj sa nechcem vrátiť do minulosti, sústreďme sa na prácu. Ja naozaj týmto ľuďom pod vedením pána ministra financií s najväčšou úctou ďakujem za ich prácu. Predložili ste nám realistický rozpočet, ktorý plní sľuby, pre ktoré sme boli zvolení, a opravuje chyby, ktoré sa v posledných rokoch stali, a pomáha ľuďom. Máme tu rozpočet, ktorý doručuje ľuďom pomoc na celom Slovensku bez rozdielu regiónu. Rozpočet, ktorý je solidárny a presne to je to, čo momentálne naša krajina potrebuje. Sme v ťažkej situácii, a preto solidarita a úcta sú aj obsahom rozpočtu. No a majte, prosím, úctu ak ku zamestnancom Národnej rady, ku všetkým poslancom v týchto laviciach. Ničomu neprospeje, keď budeme obštruovať a zdržiavať. Majme úctu k ľuďom po celom Slovensku, ktorí usilovne pracujú, platia dane a vychovávajú deti, budúcnosť nás všetkých. Veďme konštruktívnu debatu a prinášajme reálne a dobré návrhy. Nezbierajme teraz politické body, na to teraz nie je priestor. Ľudia v Liptovskom Mikuláši, v Ružomberku, v Kysuckom Novom Meste, v Bardejove, Lučenci a na celom Slovensku, oni nás sem neposadili, aby sme tu naťahovali a pokračovali v rozvrate spoločnosti, ktorý priniesla predchádzajúca garnitúra. My sme tu na robotu, vážené kolegyne a kolegovia, my máme robiť pre ľudí. Máme im doručovať pomoc a po tých rokoch strádania a nepomoci. Majme úctu hlavne k tým ľuďom, ktorí na našu prácu a pomoc čakajú. Ďakujem vám veľmi pekne a prajem nám všetkým konštruktívnu debatu. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.) [09:41] Michal Šimečka Ďakujem pekne, pán spravodajca, a teda ako prvý vystúpi, ešte predtým budú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako prvá pani poslankyňa Mesterová. [09:41] Zuzana Mesterová Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Blcháč, pri všetkej úcte k vám, opozícia včera niekoľkokrát navrhla, aby sme o tomto návrhu zákona rokovali skôr. Koaliční poslanci odmietli tento návrh, sám predseda parlamentu odmietol rokovať skôr o tomto návrhu, takže pri všetkej úcte k vám, aj k vašim kolegom vám prečítam odporúčania Benátskej komisie, iba krátko vzhľadom na čas. Demokratický štát by mal rešpektovať hodnoty pluralizmu a slobody. V demokratickej spoločnosti nemožno kritiku zo strany opozície považovať za deštruktívny prvok a nemožno ju interpretovať ako nesúhlas s výsledkami demokratických volieb. Je súčasťou rovnako legitímnou ako úsilie a činnosť väčšiny zdravého demokratického systému. Hlas opozície alebo viacerých opozícií nie je hlasom proti krajine, nie je hlasom proti krajine. Jej hlas musí byť počuteľný a jej názory sa musia rešpektovať, preto, prosím vás, majte úctu k našim právam, majte úctu k demokracii a právnemu štátu a prestaňte ho likvidovať len preto, že pár ľudí z vášho okolia nevie prijať zodpovednosť za svoje skutky. Ďakujem. (Potlesk.) [09:41] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Valášek. [09:41] Tomáš Valášek Vďaka, pán predsedajúci, a, pán poslanec Blcháč, dovoľte mi reagovať v podobnom duchu, ako moja kolegyňa Zuzka Mesterová. Samozrejme tie volania po úcte sú úplne namieste a sedia mimochodom nielen počas vianočných sviatkov, ale 365 dní v roku, ale dovoľte mi obrátiť to zrkadlo rovno na vás. Ten fakt, že tu sedíme 5 sekúnd pred 12 a rokujeme o rozpočte, čo je dnes 20. decembra, je výsledkom rozhodnutí vládnej koalície. Ponúkli sme vám opakovane, ako moja kolegyňa práve vymenovala, aby sa predradil tento bod tým iným zákonom, to už pripomínam, že je len a len v moci vládnej koalície, aby si zostavila program schôdze, ako chce a mohla ho rovno šupnúť, tento rozpočet, ako prvý bod programu. To, že ste tak neurobili, že ste predradili rokovanie o tom nezmyselnom kompetenčnom zákone rozpočtu, je len a len vaše rozhodnutie, keď sme vám ponúkli záchranné koleso v podobe toho procedurálneho návrhu a návrhu na výmenu poradia v programe, tak ste ho odmietli. Takže úprimne neviem, o čom sa tu bavíme. A dovoľte mi vypichnúť ešte aj tú absurdnosť, že ten zákon, ktorý ste uprednostnili pred štátnym rozpočtom, ten kompetenčný zákon, okrem iného, samozrejme, vytvára úplne nové požiadavky, finančné požiadavky v rozpore s tým, čo sa tvrdí v doložke. Tá tvrdí a tvári sa, že toto všetko je rozpočtovo neutrálne, že to nebude stáť ani cent, čo je, samozrejme, hlúposť. Tento váš návrh kompetenčného zákona, ktorý sme včera okolo jednej dodebatovali, vytvára nové a úplne zbytočné požiadavky na štátny rozpočet, ktoré sú len a len výsledkom politickej dohody v koalícii. Takže odpustite mi, ak nebudem roniť krokodílie slzy pri tom frflaní, že tu musíte konsolidovať a naprávať chyby po iných, idete naprávať aj svoje vlastné chyby tými konsolidáciami. Vaša koalícia už teraz pridala na rozpočte, ktorý idete teraz musieť skresávať. (Potlesk.) [09:41] Michal Šimečka Pán poslanec Sabo. [09:41] Michal Sabo Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a podpisujem to, čo povedali moji predrečníci, kolegyne a kolega. K tej úcte chcem len pripomenúť, že pán predseda parlamentu Pellegrini minulý týždeň, mám trošku časové okno, ale myslím, že minulý týždeň to bolo, sľúbil v tomto pléne tomuto plénu, že vytvorí päťhodinové okno na to, aby rozpočet bol riadne prerokovaný na výboroch, to sa nestalo. Len za skúsenosť z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, mali sme na to hodinu o ôsmej ráno napríklad pán minister pôdohospodárstva Takáč, ktorý na výbore prišiel predstaviť rozpočet ministerstva, ktorého výdavky v budúcom roku sú vo výške 1 168 300 241 eur, mal šesť minút na to, aby predstavil tento rozpočet, šesť minút. Slovom šesť. Takže toľko k úcte, pán Blcháč. (Potlesk.) [09:41] Michal Šimečka Pán poslanec Čaučík. [09:41] Marián Čaučík Ďakujem za slovo. Pán spravodajca Blcháč, povedali ste, majme úctu k obdobiu, ktoré prežívame, to je advent a Vianoce pred nami, majme úctu k demokratickým voľbám a k národu. Chcem vás uistiť, že poslanci za KDH veľmi prežívajú a majú úctu k tomuto obdobiu, ktoré prežívame, a takisto máme úctu aj k demokratickým voľbám. Je to vaša úloha, ste v koalícii, prednášate rozpočet a práve preto, že máme úctu k tejto úlohe, ktorú máme, sedíme tu aj do polnoci práve preto. Zároveň hovoríte, že opravujete chyby, ktoré sa urobili a pre ktoré máme deficit ako nikdy predtým, myslím si, že nie je vhodné a dobré hádzať vinu len na predchádzajúcu vládu, ako to vkuse a neférovo aj v mediálnych diskusiách zástupcovia koalície robia. Povedali ste, bohužiaľ, nemáme na rozsiahle debaty čas, len nie je to môj pocit, ale je to fakt, že my nemáme skoro na žiadne debaty čas, je to zákon roka. Tento zákon by si zaslúžil naozaj veľmi predbiehať v debatách a, ako povedal kolega na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, mali sme dva rozpočty dvoch veľmi dôležitých kapitol, každá asi centimeter hrubý materiál, mali sme na to hodinu každý, nie každý poslanec, celkovo mohli odznieť možno dve otázky a dve veľmi povrchné odpovede k tomu, to znamená, nebol vytvorený čas. My sme dávali návrhy, aby sme začali diskutovať k štátnemu rozpočtu skôr už začiatkom týždňa, navrhovali sme, aby bol rozpočet predradený pred kompetenčný zákon a možno ministerstvo pre šport a cestovný ruchu naozaj mohlo vzniknúť aj 1. apríla alebo v polovici roka a mali by sme čas na to, aby sme dobre prebrali tento zákon roka, ktorým je rozpočet. Ďakujem. (Potlesk.) [09:41] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Hellebrandt. [09:41] Tomáš Hellebrandt Ďakujem za slovo, pán podpredseda a teda pán spravodajca, ja by som sa tiež chcel venovať slovu úcta. Po prvé, myslím si, že vystupovanie opozície alebo väčšej časti opozície vo vzťahu k zákonom, ktoré stoja pred Národnou radou, bolo počas celého tohto volebného obdobia nielen úctivé, ale aj úctyhodné. A po druhé, súčasťou úcty k demokracii by mala byť aj úcta k zákonom. Rozpočet, ako je predložený, je v nesúlade k zákonom o, teraz rozmýšľam, ktorý to je, k zákonom o rozpočtových pravidlách, mám na mysli najmä výdavkové limity, aktuálne platné limity zákon nespĺňa. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť urobila nadprácu časovú a predložila nové limity minulý týždeň do Národnej rady správne a v súlade so zákonom a v súlade s úctou k demokracii by bolo tieto limity najprv prerokovať, schváliť, následne dosiahnuť súlad rozpočtu s novými limitmi a prijať nový rozpočet, ktorý je v súlade teda s platnými limitmi. Ďakujem. (Potlesk.) [09:41] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič. [09:41] Igor Matovič Pán Blcháč, normálne ste ma vydurili z poslaneckého klubu. V kľude som tam pil kávu, počúval som vás, ale ja som v podstate svojím spôsobom závidel tým ľuďom, ktorí na Červenom Hrádku 17. júla 1989 počúvali ten slávny príhovor Miloša Jakeša. Keď neviete, o čom hovorím, tak skúste si to vygúgliť, naozaj to bol učebnicový príklad, ako robiť propagandu a zároveň byť pritom maximálne neschopný a vy ste normálne dokonalý učeň, neviem, či ste chodili na nejaké takéto komunistické zjazdy a tam ste sa učili, alebo ste si študovali ten príhovor Miloša Jakeša, ale presne tak mi to pripadalo. Majme úctu, majme úctu, majme úctu, majme úctu, majme úctu, majme úctu, príhovor plný prázdnych floskúl, plný prázdnych klišé. Skrývanie sa za kresťanské symboly, za advent a kresťanské Vianoce. Ale tak keď sa ideme baviť po kresťansky, podľa ovocia ich spoznáte, a povedzte mi, kde ten Ježiš učil, aby politici podvádzali svojich vlastných voličov, aby im pred voľbami sľúbili, že im vyplatia pre Vianocami 640 eur. Chudáci dôchodci uveria, či dôchodcovia, a potom ich podvediete. To je kresťanské? Nie slová, ale skutky sú dôležité. Sľúbili ste im lacnejšie energie. Kde ste im dali? Zrazu Matovičove ceny energií sú vám dobré. Opäť ste tých chudákov, najmä dôchodcov podviedli. To je kresťanské? Sľúbili ste im lacnejšie potraviny, neprišli ste s jedným jediným návrhom na to, aby ste lacnejšie potraviny ľuďom dali. To je kresťanské? Podvodníci ste a nie kresťania, tak sa neskrývajte, prosím vás, za kresťanské symboly a najmä falošne farizejsky. Lebo vy s kresťanstvom a učením Ježiša Krista nemáte absolútne nič spoločné. [09:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dvořák. [09:56] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som sa chcel venovať dvom veciam. Prvá, vrátil by som sa k tej úcte. Pán Blcháč, vyzvali ste nás k tomu, aby sme mali úctu k rozpočtu. Ja by som vás chcel naspäť vyzvať vás, aby ste mali úctu k rozpočtu. Zdravotníctvo, druhá najväčšia rozpočtová položka má jednu stranu v rozpočte, osem miliárd eur. Venovali ste jej v rozpočte jednu stranu. Druhá vec. Prišiel tento návrh na výbor. Výbor kvôli vám, koaličným poslancom a vášmu štátnemu tajomníkovi, pretože ste nás hnali ako zduté kozy a nestíhali ste sa presúvať, nebol uznášaniaschopný. Nedozvedeli sme sa žiadne detaily o rozpočte. Čiže ja by som vás chcel vyzvať, majte úctu k tomuto rozpočtu, vypracujte ho poriadne, povedzte nám, čo v ňom bude, čo bude vo verejnom zdravotnom poistení, lebo to sa nedialo. Po druhé. Hovorili ste nejakú metaforu o hasiacom dome a že ste ho nezapáli a idete ho hasiť. Vy ho nehasíte, vy tam prikladáte ešte benzín, vy ho ešte rozhorujete viac, vy tam hádžete polená, aby sme tu mali čo veľkú vatru a užívali sme si veľkú párty, aby sme vypaľovali špajzu bankovkami. Ja to len ukážem na tej samotnej energopomoci plošnej, ako to hádžte vrtuľníkom. Plošné hypotéky, nové ministerstvo pre Andreja Danka. Ale zároveň na druhej strane sme krajinou, ktorá v rámci Európskej únie dáva takmer najmenej peňazí na zdravotníctvo. Čiže druhá výzva voči vám, voči pánom z koalície, voči vám konkrétne, pán Blcháč, prosím, majte úctu k budúcnosti tejto krajiny. Ďakujem. (Potlesk.) [09:56] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Krátky. [09:56] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja stále uvažujem nad vami, pán Blcháč, že ako sa k vám prihovoriť, lebo ja chodím na tie výbory pre financie a rozpočet aj keď nie som členom, lebo ma to fakt zaujíma a obzvlášť teraz, keď tam bol rozpočet. A ja som si všimol, že vy po tej slušnosti voláte dlhšie a že vy ste to opakovane zdôrazňovali na výbore. A viete čo, ja vám možnože aj trošku verím, že naozaj akože úprimne by ste chceli, aby tá slušnosť tu bola, len vy ste potom netrafili stranu. Lebo zároveň, keď ste to povedali na výbore, a teraz opäť akože vôbec to nechcem, aby to vyznelo osobne voči pánovi Kamenickému, ale keď sa kolegovia dožadujú analýzy, ktorú pán minister povie, že má na stole, tak on povie, že spravte si vlastnú. To teraz myslím, že sa jednalo o analýzu výdavkových limitov. Že proste to takto nejde, že vy voláte po slušnosti a pritom sami sa chováte opačne. Akože naozaj vás chcem poprosiť, že tento gordický uzol v skutočnosti, ktorý sa nám sem dostal do Národnej rady, má veľmi jednoduché riešenie. Stiahnite ten návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry a my spokojne odrokujeme o rozpočte, povieme vám svoje výhrady a čo si predstavujeme ináč, ale vôbec nemusí byť v tej situácii, len ten návrh stiahnite, lebo to je celé to, čo tu eskaluje túto situáciu. A budete aj vy spokojní, ak to teda myslíte vážne. [09:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [09:56] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán spravodajca, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Verím, že nebudete jediný koaličný rečník. Vaše vystúpenie však predoslalo to, čo je historicky pri slovenských rozpočtoch asi najškodlivejšie, a to je príliš veľa politiky v nich. Čím viac politiky bolo vždy v rozpočtoch, tým viac problémov krajine taký rozpočet priniesol. Toto nás naučila slovenská história a toto je aj prípad aktuálneho rozpočtu. Spomenuli ste zamestnancov ministerstva financií, súhlasím a tiež im chcem veľmi, veľmi poďakovať. Tento rok to mali a majú extrémne náročné. Museli plniť politické zadania troch rôznych vlád počas jedného roka. A každopádne najväčšie chyby aj tohtoročného rozpočtu vyplývajú práve z politiky v ňom. Som presvedčený, že keby spomínaný rozpočet reflektoval alebo rešpektoval viac ich odborné stanoviská, vyzeral by inak. Rovnako, bohužiaľ, platí, že politika prevalcovala aj odborné stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a výsledok je ten, že reálne v tom rozpočte nie je žiadna konsolidácia. Veď budeme o tom debatovať. Tiež chcem, pán kolega, veriť, že to, čo ste urobili včera na finančnom výbore, predčasné silové ukončenie zmysluplnej rozpravy, pričom bol dostatok času, nebude modusom operandi aj pri rozprave tu v pléne. Zároveň verím, že rozprava bude rozprava, skutočná rozprava, teda diskusia, súboj argumentov medzi koalíciou a opozíciou, pretože ak padajú otázky a budú padať aj odpovede, určite to debatu urobí rýchlejšou, to, po čom voláte. A takisto zmysluplnejšou. Verte, že ak na položenú otázku odpoviete, niekto sa spýta to isté ešte raz a odpoviete znova, tretíkrát sa nikto to isté pýtať nebude. Ale keď sú len otázky, otázky, otázky bez odpovedí, nečudujme sa, že sa potom pýtame desaťkrát. Ďakujem pekne. [09:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč. [09:56] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakcie, kolegyne, kolegovia, Nuž, aspoň pár poznámok, nie jednotlivo, lebo bolo vás veľa, ale s mnohými vecami sa dá súhlasiť. Ďakujem za výklad Benátskej komisie, ďakujem aj zástupcom KDH, že sa hlásia k tomuto času. Odvolávate sa na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme, predseda rady bol včera aj na výbore aj ráno, aj na obed a prezentoval svoje názory v rozpore s tým, čo uvádza napríklad aj NKÚ, ktoré upozorňuje na právne lapsusy v tejto agende. Asi bude priestor, pán Hellebrandt, do budúcnosti, aby sme tieto právne lapsusy odstránili. A ak sú takéto dva rôzne názory, tak treba, aby to rozhodol niekto tretí. Nuž, pán Matovič, čo vy viete o mojich kresťanských veciach, čo vy asi o tom viete? Podľa ovocia spoznáte ich. Ja s vami súhlasím a toto ovocie, čo ste nám tu pripravili, toto zhnité ovocie v podobe katastrofálnych verejných financií a ďalších a ďalších problémov, tak viete, hľadať démonov to je vaša téma, to je vaša taká životná filozofia, hľadať démonov a pozerať na všetkých ako na zlo. Skúste sa pozreť sám na seba. No a, pán Viskupič, ďakujem za kritiku, ale viete, že ja som vás žiadal na začiatku výboru, aby sme mali na pamäti to, že tu boli voľby 30. septembra a nie normálne v máji alebo v júni, kedy by bol čas na všetko. Teraz niet čas na nič a tak to aj, tak to aj vyzerá. Preto aj došlo k tomu, k čomu došlo, a že nie je v rozpočte žiadna, žiadna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Za klub Progresívne Slovensko vystúpi pán poslanec Kišš. [09:56] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa za poslanecký klub Progresívne Slovensko k rozpočtu. Vládna koalícia sa rozhodla uniesť štát, doraziť už rozvrátené verejné financie a tým ďalej prehlbovať pokles životnej úrovne voči krajinám Európskej únie a pretlačiť ten promafiánsky balíček, o ktorom sa tak veľa hovorí, v takomto chronologickom poradí, ako som uviedol, a myslela si, že jej to prejde ľahko. Ukradnúť právny štát potajme, rýchlo, v skrátenom konaní ešte pre Vianocami, zrušiť špeciálnu prokuratúru, zobrať ochranu statočným policajtom, znížiť tresty za korupciu, aby tento štát znovu patril Bödörovi, Kočnerovi a ďalším a uniesť nezávislé inštitúcie, o ktorých sme sa tu posledné tri či štyri dni rozprávali. Ale prerátali sa, nepôjde to tak ľahko. Dnes to nie je sebavedomie a istota, čo cítiť z vlády, cítiť skôr obavy a taký strach z ulice, strach z diskusie, ktorú, ktorú tu vedieme. Pán poslanec Blcháč nám niečo povedal, nám niečo chcel povedať o úcte. Moji kolegovia a kolegyne, myslím, že vyčerpali v princípe túto tému, aj keď som sa chcel pôvodne k nej vyjadriť, ale teda len veľmi krátko. Pán poslanec, a čo takto úcta k vlastným pravidlám, k vlastnému programovému vyhláseniu vlády, kde napríklad hovoríte, že budete dodržiavať legislatívny proces. Takmer všetky zákony, ktoré sme tu mali, alebo všetky vaše, prešli skráteným legislatívnym konaním. A my nevidíme, nevidíme žiadny dôvod, prečo to tak malo byť. Čo takto úcta k zákonom a k legislatívnemu procesu, ktorý tuto máme v parlamente a ktorý ctí slušné krajiny. Alebo k tej slušnej a odbornej diskusii, ktorú sme si tak vehementne sľúbili, že budeme, budeme diskutovať konštruktívne na finančnom výbore, tam netreba politikárčiť, tam sa môže iba rozprávať. To, čo sa včera udialo na finančnom výbore, bolo hanebné. Mali sme čas a ešte aj tak ste prerušili diskusiu. Pán poslanec, čo takto úcta k vlastným kolegom? Ja by som ju ocenil. A v najdôležitejšom rade úcta k ľuďom, k občanom, k občiankam Slovenskej republiky. My tu sedíme preto, pretože diskutujeme o riešeniach, ktoré ste pripravili lajdácky. Tie zákony takmer všetky, ktoré sme tu doteraz prerokovávali z vašej dielne, viaceré z programového vyhlásenia vlády, sú pamflety. V našich vystúpeniach, vo faktických poznámkach sme vám hovorili návrhy, ako ich zlepšiť, pretože ste si tú prácu neurobili na ministerstvách. Takže takto vyzerá úcta vo vašom podaní. No a my a Progresívne Slovensko aj ďalšie opozičné strany sme tu a budeme takto vytrvalo aj konštruktívne diskutovať a minimálne za Progresívne Slovensko poviem, že budeme konštruktívna, odborná a dôsledná opozícia. A tá voľba o tom, ako dlho bude trvať diskusia alebo o akých argumentoch sa tuná budeme musieť rozprávať, je v skutočnosti na vás. Keď budú zákony pripravené poriadne a budú si uctiť právny štát, tak tá diskusia bude rovnako konštruktívna, rovnako odborná a dôsledná a možno nebude trvať tak dlho. Už aj na tomto mieste a diskutovali sme posledné týždne, treba povedať, že v niečom teda vláda je konzistentná. Konzistentná v tom, že nám ponúka politiky minulosti. Hovorili sme to pri programovom vyhlásení vlády, hovorili sme to pri lex konsolidácia a v tomto zmysle je vláda konzistentná aj s rozpočtom, ktorý tu dnes predkladá. Neponúka nám víziu, vyššie platy, vyššie dôchodky udržateľným spôsobom, len zaplátava diery, prerozdeľuje peniaze z jedného vrecka do druhého a naspäť, netvorí hodnoty, netvorí, negeneruje ekonomickú aktivitu, ekonomický rast, z ktorého by sa mohli najesť viacej všetci, iba prerozdeľuje zdroje. A Robert Fico neostal nič dlžný svojej povesti. Oberá nás o naše dôchodky 1,8 mil. sporiteľom v II pilieri, ekonomickú aktivitu dusí zvyšovaním už tak vysokých odvodov a neplní svoj sľub stabilizovať dlh. Naopak, dlh a už aj splátky dlhu za najbližšie štyri roky viac ako zdvojnásobí. A ešte sa k tomu dostanem. Robert Fico tak neprekonal svoj tieň. V rozpočte vidíme zásadné riziká. Vláda nám konsolidáciu len predstiera a zadlžuje nás a predkladá nám to, čo sme nazvali predbankrotový rozpočet. A toto sa mi nehovorí ľahko. Ja nerád robím unáhlené závery, radšej pracujem, diskutujem konštruktívne a chcem veriť, že vláda to myslí dobre. Ale zatiaľ to tak nevyzerá. Nevyzerá, že by to so stabilizáciou dlhu, so zvyšovaním životnej úrovne nás všetkých myslela vážne. A ja tomu nerozumiem. A čo ma najviac na tejto diskusii doterajšej o tom konsolidačnom balíčku a rozpočte doteraz zarazilo je, že pán minister financií otvorene priznáva tú grécku cestu, o ktorej sa hovorilo už v kampani, hovorí sa o nej teda posledné mesiace. A ešte pridáva a otvorene hovorí, že slovenské verejné financie sú ako Titanic. Ale, samozrejme, za to, za ten stav, teda tvrdí, nemôže on, nemôže vláda SMER-u a, tak ako už sa ukázalo symptomatické, odkedy tuto spolu rokujeme, sa vyhovára a ukazuje prstom na iných. Ja by som ale rád vyzval pána ministra financií, aby sa nevyhováral, aby prevzal zodpovednosť a aby sa chopil toho pomyselného kormidla a dostal nás z tých ťažkých vôd a zmenil kurz tejto lode. No ale myslím si, že takto nevyzerá koalícia, ktorá nám ponúkala v predvolebnej kampani skúsenosti a stabilitu. Namiesto toho vidíme pokračovanie chaosu. A ja som veľmi rozčarovaný z toho, z toho obsahu aj z toho procesu, akým sa to deje. K obsahu sme sa veľa rozprávali pri konsolidácii a začnem teda tým procesom. Vláda schválením tohto rozpočtu porušuje zákon, neplní európske pravidlá tým, že len predstiera konsolidáciu a manipulovaním účtovníctva, to, čo sme nazvali účtovný trik s energopomocou, chce, budú dojem, že konsoliduje, lenže nie je to tak a trhy neoklame. A neoklame ani, ani nás opozíciu. A v konečnom dôsledku neoklame nakoniec ani ľudí, ktorí na takéto počínanie doplatia. A opäť, ja tomu nerozumiem, prečo to takto robíte, pán minister. Dotknem sa týchto troch bodov krátko. K samotnému porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách. Takzvané výdavkové limity sme ako krajina, teda boli schválené ako jeden z míľnikov z reforiem plánu obnovy. Bola to jedna z chýbajúcich súčiastok zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený ústavnou väčšinou pred vyše desiatimi rokmi. Ale tento, tento jeden, jedno koliesko, jedna časť toho celého nám chýbala viac ako desať rokov. Pred vyše rokom ich schválil parlament na podnet toho, že sa ocitli v pláne obnovy, schválila nám komisia, na základe toho sme dostali platbu, teda boli sme odmenení za túto reformu. Tento rok, a podľa tejto legislatívy, a tuto prichádza ten spor, vláda tvrdí, že to nemusela urobiť, ale teda iné inštitúcie, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyjadroval sa k tomu včera aj Najvyšší kontrolný úrad, vláda má prijať rozpočet už, už na vláde, ktorý je v súlade s týmito výdavkovými limitmi, ktorý hovoria že má konsolidovať o 0,5 štrukturálne. Vláda v samotnom rozpočte hovorí, že takýto cieľ štrukturálne nedosahuje jednak. A jednak hovorí, že to nie je povinnosť. A možno sa to ešte dá zvrátiť a to riešenie existuje. A je možné, že sa bude dať vyrokovať aj s Európskom komisiou. A to riešenie je, že vláda predstaví výdavkové limity tuto v parlamente. Teda ten iný článok zákona hovorí, že parlament by mal schváliť výdavkový limit pre nadchádzajúcu vládu na štyri roky a potom výbory hospodársky a finančný ho budú každý rok aktualizovať. Ja by som teda chcel vyzvať vládu, pána ministra financií, aby nám predložil výdavkový limit na aktuálne volebné obdobie a to aj napriek tomu, že náš včerajší procedurálny návrh, ktorý predkladal kolega Marián Viskupič aj v našom mene, včera parlament odmietol. A takisto by som veľmi ocenil, aby sme sa teda dozvedeli ako legislatívny orgán, najvyšší, tohto štátu, ako to teda je s tými výdavkovými limitmi a splnením toho zákona. Pretože ministerstvo financií nám tvrdí, že má svoju právnu analýzu, je gestor zákona, takže je prirodzený prvý kandidát, ktorý by mal svojmu zákonu najlepšie rozumieť. Ministerstvo financií nám tvrdí, že žiadny zákon neporušilo. V poriadku, tak sa poďme o tom porozprávať. A poďme sa o tom porozprávať na finančnom výbore konštruktívne, odborne, bez tej politizácie, ako to vy nazývate. Lenže včerajší výbor môj návrh na to, aby nám ministerstvo financií predložilo výklad legislatívy, samozrejme, odmietol, pretože síce že vraj nepolitizuje, ale teda väčšina vládnych poslancov zahlasovala proti tomuto môjmu návrhu. A pán minister mi navyše k tomu povedal, že si mám pripraviť vlastnú právnu analýzu. Ja verím, že to bol len brept v afekte a budem sa môcť o tom naozaj v kľude a rozumne porozprávať, pretože dôsledok, ktorý môže nastať, ak, ak parlament schváli rozpočet, ktorý nebude v súlade s výdavkovými limitmi, sú zastavené platby z Bruselu. Najbližšie, ktorú očakávame, sú za 815 mil. takzvaná tretia platba a za 924 mil. štvrtá platba, ktorú sme, myslím, že už doručili do Bruselu, malo to byť niekedy v decembri. Alebo je to pokuta vo výške niekoľko sto miliónov eur, presné číslo nevieme, zatiaľ neexistuje precedens. Isté je, že Európska komisia v tomto bude veľmi dôsledná. A navyše tá, za, za takýto vlažný prístup k verejným financiám zaplatíme dvakrát. Jednak touto pokutou a jednak k tej pocta, tá podstata veci, ktorú výdavkové limity adresujú a vláda sa ich teda stále vyhýba, je, že konečným dôsledkom sú ozdravené verejné financie. To znamená, naozaj stabilizovaný dlh, ideálne znižujúci sa, to znamená aj znižujúce sa splátky na dlh. Keď nebudeme platiť splátky na dlh, môžeme platiť za verejnú služby alebo sociálne politiky, dôchodky, čokoľvek, čo prináša, prináša osoh občanom a nielen splácať dlh veriteľom. Čo sa týka európskych pravidiel, teda jedna z tých troch vecí, ktoré som uviedol. U ministerstva financií vedia veľmi dobre počítať a vedia si prerátať, že tento rozpočet, ako bol predložený, nie je v súlade s takzvaným európskym výdavkovým pravidlom. Tento rozpočet zvyšuje výdavky viac ako, ako je dizajnované to pravidlo. Doteraz európske fiškálne pravidlá kvôli pandémii uplynulé tri roky boli vypnuté, od budúceho roku platia. Ak vláda neurobí nejaký nápravný rok, čaká nás takzvaná EDP procedúra, to znamená, budeme musieť sa zodpovedať voči našim európskym partnerom, prečo spoločné pravidlá, ku ktorým sme sa zaviazali, porušujeme. No a tretia vec je ten účtovný trik s energopomocou. Už som to tu hovoril, len v krátkosti, väčšina energopomoci má byť preplatená z eurofondov v roku 2023. Vláda sa rozhodlo, že časť tých EU výdavkov účtovne presunie do roku 2024. To znamená, v roku 2023 budú vo väčšej miere hradené zo štátneho rozpočtu, ergo výdavky zo štátneho rozpočtu nám zvyšujú deficit. Eurofondové výdavky nie, pretože tie sa vynetujú v účtovníctve. Na jednej strane prídu, na druhej strane si ich akože vlastne minieme, takže tie takmer rozpočtovo neutrálne. A aj sa, pán minister, s vami stavím, že Eurostat nám toto neuzná a bude to určite skoro. No a kombináciou faktorov vrátane tejto energopomoci si vláda v tomto roku 2023 nafúkla ten očakávaný deficit. Ten príbeh vyzerá takto. Ešte, ešte v októbri rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakávala deficit 5,6 % HDP. Po prvom rozdávacom balíčku tejto vlády ten odhad zvýšila na šesť celá nula niečo percenta, teda o štyri desatiny. Dnes vláda hovorí, že tohtoročný rozpočet 2023 bude 6,5 % a väčšina tohto, tohto polpercentného rozdielu je tento účtovný trik s energopomocou. A tým pádom keď ideme zo 6,5 na 6 % v roku 2024, tak to vyzerá, že vláda konsoliduje, ale, ako som povedal, nie je to tak. A potvrdzuje vám to aj Národná banka Slovenska, pán minister. Včera zverejnila svoj, svoju prognózu očakávaný ekonomický vývoj, v ktorom prišla mimochodom dobrá správa, čo sa týka inflácie, ale okrem iného tam hovorí aj svoj odhad deficitu na tento rok. Viete, koľko odhaduje NBS-ka? Päť celá šesť, vláda 6,5, áno. NBS 5,6. A budúci rok Národná banka Slovenska odhaduje, odhaduje 6,4 na základe všetkých dostupných informácií, legislatívy, všetkých opatrení, ktoré sa plánujú. Ešte raz, vláda 6,5; šesť, NBS-ka 5,6; 6,4. Ako sa vraví, niečo mi tu nesedí. No a, samozrejme, môžeme sa tu baviť o, v úvodzovkách, formalitách, legislatíve a všeličom. Môžme diskutovať medzi sebou s nezávislými inštitúciami, s Európskou komisiou, ale finančné trhy neoklameme. Jednoducho dlh sa zvyšuje, túto vizitku nám ukázala Agentúra Fitch, ktorá v prvej vete svojho hodnotenia hovorí, že sa pozrela na návrh konsolidácie tejto vlády a znižuje nám rating. Explicitnejšie si neviem predstaviť, ako by to mohla povedať. Agentúra Moody´s a Standard & Poor's nám vydávala hodnotenie mesiac predtým, ešte nepoznala konsolidačný balíček. Ale hovorí, ako si predstavuje znižovanie dlhu na to, aby nám ten rating udržala. Toto je koalícia, ktorá nám ponúka skúsenosti a stabilitu. Teraz sa skúsim nakrátko vyjadriť vecne teda už k samotným tým parametrom alebo teda k tým vnútornostiam rozpočtu. Vláda sama priznáva a tvrdia to aj, aj nezávislé inštitúcie, či už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a NKÚ, ale vláda to hovorí aj v samotnom svojom materiáli, že nekonsoliduje a neuzdravuje verejné financie. A dôsledkom je, že za to zaplatia, zaplatia ľudia v podobe vyšších účtov neskôr. A poznáte ten vtip, že čo z toho, že sa budem mať dobre zajtra, keď vždy, keď ráno vstanem, tak je dnes. Tak to je taký základný motív toho, ako vláda konsoliduje verejné financie. Síce povie, že dnes máme teda ešte nejaký deficit x, to som vysvetľoval, hej, šesť a pol, šesť, podľa toho, kto to hovorí, ale o štyri roky už bude dobre, už budeme mať nízky deficit. Ale nepredstavuje opatrenia, ako sa, ako sa k tomu deficitu dostaneme. Zatiaľ je nám záhadou, možno prvá príležitosť, kedy sa ich dozvieme, bude po prezidentských voľbách, neviem, ale zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, alebo teda nepočuli sme žiadne signály, akými opatreniami deficity, ktoré si vláda projektuje, chce dosiahnuť. A aj keby ich dosiahla a zaviazala sa k tej minimálnej konsolidácii, ku ktorej teda politicky sa prihlásila, ale, ale v rozpočte zatiaľ na to nepredstavila spôsob, ako sa to urobí, ako to chce urobiť, tak je isté, že naše zadlženie nám bude rásť. Dlh sa počas volebného obdobia zvýši z 57 % na 64, ak splní tie nakreslené ciele, o ktorých sme zatiaľ nepočuli, ako ich chce naplniť. A okrem toho, keďže si bude najbližšie obdobie požičiavať výrazne drahšie, tak každý nový dlh bude mať ešte vyššiu cenu. A výsledkom bude, že kým dnes platíme za takzvanú obsluhu dlhu 1,2 mld., o štyri roky budeme platiť 2,5 mld. Ten rozdiel 1,3 miliardy, už som to tu spomínal, je napríklad jedna nemocnica plus, jedna veľká nemocnica Rázsochy plus jedna menšia nemocnica niekde inde, alebo je to celý úsek Turany – Hubová, každý rok mimochodom, každý rok budeme platiť 2,5 mld., áno, za splátky. Alebo je to, sú to Turany – Hubová plus ešte jedna malá nemocnica, alebo, aby sme si to ešte vedeli predstaviť na svojich peňaženkách, tak sú to 13. dôchodky, 14. dôchodky aj 15. dôchodky v takej veľkosti, ako sme ich v parlamente, alebo teda ako si ich vládna koalícia schválila. O tom, že vláda nám berie dôchodky, som už aj na tomto mieste hovoril pri lex konsolidácia, takže vláda nám týmto rozpočtom potvrdzuje tento zámer. A presne ako sme sa obávali ešte pred nástupom tejto vlády, opäť sa vláda zahráva s našimi dôchodkami a už je to taký evergreen Roberta Fica. Keď nevie, kde nájsť peniaze, tak nám siahne na naše úspory, na náš II. pilier. Opäť, už som tu, už som tu raz hovoril o tom, že, že všetky doterajšie časté a veľmi nešťastné zmeny v II. pilieri pripravili priemerného sporiteľa štyridsaťročného s priemerným platom o 130 eur mesačne na svojich budúcich dôchodkoch v dnešných cenách. Mesačne 130 eur. Toto rozhodnutie, ktoré je súčasťou tohto balíčka, nás pripravuje o ďalšie desiatky eur každý mesiac na našich budúcich dôchodkoch. Tretie, tretia vec, čo sa týka parametrov rozpočtu, je, ako pomáha ekonomickému rastu. Odpoveď je nijako. Robí skôr, robí skôr opačné kroky. Jednak nám zvyšuje už dnes vysoké daňovo-odvodové zaťaženie tým, že zvyšuje zdravotné odvody, čo je mimochodom najväčšie opatrenie tohto akože konsolidačného balíčka, a takýto spôsob konsolidácie je jeden z najhorších možných ako, ako môžme, ako môžme ušetriť, nájsť peniaze, pretože, pretože väčšie odvodové bremeno je obštrukciou pre zamestnávateľov a podnikateľov. Nepomáha, naopak dusí ekonomickú aktivitu v konečnom, v konečnom dôsledku ekonomický rast a na konci dňa aj teda daňovým príjmom, ktoré, ktoré budú ako výsledok tohto opatrenia nižšie. A vláde sa nechce robiť odvážnejšie opatrenia. Tie, ktoré sú jednak ťažké, alebo ktoré treba vysvetliť občanom. Toto, toto je tá ľahšia cesta. A aj Robert Fico, aj viacerí ďalší naši politici s autokratickými sklonmi sa, sa radi prirovnávajú k Maďarsku, by chceli byť ako Viktor Orbán, mať to tak pod kontrolou ako on, vládnuť v kľude tak, aby mu tam, mu nikto do toho nerozprával, či už opozícia alebo, alebo médiá, alebo inštitúcie. Ale poviem vám čo, teda keď je to, keď je to taký vzor, tak čo urobil, čo urobil Viktor Orbán za svoje pôsobenie v ekonomickej politike. Určite to nemá byť zámer obhajovať jeho ani, ani všeobecnú politiku, ani ekonomickú, ale, ale, ale tento príklad, aby sa mohli politici s ambíciou, autokrati inšpirovať. Desať rokov dozadu, alebo tak nejak, veľmi výrazne znížil daňové zaťaženie, sadzbu dane z príjmu a naopak, aby vykompenzoval tento výpadok, zvýšil DPH. Vtedy z 20 na 25 % neskôr ešte dokonca na 27. Výsledkom je, že Maďari majú najväčšiu dépeháčku a naopak najnižší, najnižšie daňové zaťaženie práce. Ako, ako vidíte, týmto sa naša vláda nedokázala inšpirovať a robí, robí opak. No a ekonomickému rastu vláda nepomáha ani, ani, ani štruktúrou výdavkov. Síce v dôchodkoch a sociálnych, a sociálnych výdavkoch aj vďaka schválenému 13. dôchodku dosahujeme štandardy najvyspelejších krajín. V školstve, v bývaní, v zdravotníctve a v ďalších výdavkoch, ktoré, ktoré sú garanciou budúceho ekonomického rastu, to tak nie je. V školstve napríklad nám výdavky v porovnaní s HDP, teda s tým, ako sa darí našej ekonomike, ešte klesajú. Toto je zlá správa pre budúce generácie. A ešte by som vám krátko povedal o mojej najobľúbenejšej kapitole v rozpočte verejnej správy, a to Všeobecná pokladničná správa, často ľudovo nazývaná aj zadné vrecko ministra financií. Tak to je dnes vo veľkosti 6,8 mld., 6,9 zaokrúhlene, platia sa z neho splátky dlhu, rôzne, rôzne typy rezerv, zúčtovanie so Sociálnou poisťovňou a tak ďalej a tak ďalej. Zatiaľ je to, je to neverejný materiál v tej tlači 100, ktorú si môžte všetci otvoriť, sa o nej dozviete asi jednu stranu, čiže asi toľko ako o zdravotníctve, ako spomínal môj kolega Oskar Dvořák. Na výbor sme ale dostali vytlačenú verziu, stále ju nemôžte vidieť, my privilegovaní z finančného výboru sme sa na ňu mohli v tlačenej verzii pozrieť, a napríklad hovorí, že už rozdeľuje investície kapitolám, tie, ktoré doteraz prechádzali hodnotením z pohľadu hodnoty za peniaze pred tým, ako, ako kapitoly dostali peniaze. Dnes už sú rozdelené na kapitoly, že vraj prešli všetky hodnotením ÚHP, resp. ministerstva financií. V rozpočte sa o tomto nedočítate. Dostal som takéto uistenie na výbore a požiadal som ministerstvo financií, aby nám, aby nás informovalo, ktoré investičné projekty teda vláda ide financovať. Samotná rezerva ministra financií, to je to teda zadné vrecko, je najväčšia v histórii našej krajiny. Má dve a pol miliardy, zaokrúhľujem, 2,492 mld. eur. Už o minuloročnej, vtedajšieho ministra financií Matoviča, sa hovorilo, že teda, bola najväčšia vo výške 2,4 mld. Dnes ju teda vláda ešte zvýši o 50 mil. No a čo sa v nej nachádza. Tak napríklad trafika pána Andrea Danka. Dozvedeli sme sa za 100 mil., už nás včera informovali na tlačovke, že 100 mil. na ministerstve školstva má v rezerve pán minister financií. Zatiaľ ich pán Danko ešte nemá doma. Stále sú v pokladni u ministra financií. Takisto je tam rezerva na 13. dôchodky, na zdravotné odvody, rôzne mzdy, poistné, energopomoc za 800 mil., ale aj to, čo nám vláda sľúbila vo svojom balíčku lex akože konsolidácia, aj 20 mil. na výjazdové rokovania vlády, kde bude s takýmto legalizovaným spôsobom financovať svoju kampaň, svoje výjazdy do regiónov. A mnoho ďalších zaujímavostí, ale pre krátkosť času, teda odporúčam túto tretiu najväčšiu kapitolu po dôchodkoch a zdravotnom poistení si pozrieť. Na krátko za tridsať sekúnd ku riešeniam, ktoré, ktoré tu ešte stále sú. Ja by som chcel vidieť výklad ministerstva financií, ako by vyzeralo provizórium, ktoré, ktoré je dnes realistickou alternatívou. Chcel by som vidieť ako ten právny výklad, čo sa týka výdavkových limitov, o ktorom som hovoril, a vôbec stratégiu financovania dlhu, ktorú, ktorú by sme podľa mňa mali vidieť na to, aby sme sa uistili, že nesmerujeme do tej gréckej cesty. (Potlesk.) [10:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Ako pani, ako prvá pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [10:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj za vystúpenie. Ja by som začala takou procesnou vecou, keďže sa bavíme o najdôležitejšom zákone roka, o rozpočte. A naozaj ľudia, ktorí teraz vystupujú vrátane, vrátane pána Kišša, vrátane ďalších rečníkov, ale aj samotného navrhovateľa pána ministra, sú ľudia, ktorých minimálne ja by som si rada vypočula a nebolo to možné, lebo súčasne v tom istom čase, ako vystupoval pán minister, prebiehal aj európsky výbor. Stalo sa to už opakovane, že prebiehal v čase, kedy zasadá plénum a mimoriadne mi to vadí v čase, keď ide naozaj o tak dôležitú tému ako je rozpočet roka. Takže chcem, chcem na to upozorniť. Lebo, pán minister, bohužiaľ, prišli sme o možnosť niektorí si vás vypočuť. A k pánovi Kiššovi. Úplne s vami súhlasím, že o tom rozpočte a aj vlastne o navrhovanom dokumente veľa, veľa predpovedali už aj zákony, ktoré nám tu prišli, či kompetenčný zákon alebo konsolidačný zákon, ale kým sa dozvedáme najmä z výborov o pravidlách, ktoré boli uplatnené napríklad pri niektorých inštitúciách, spomeniem tie, ktoré ochraňujú ľudské práva, napr. verejného ochrancu práv, že tam museli skresať výdavky, kde už dnes bije na poplach verejný ochranca práv, že to skresanie je likvidačné a naozaj nebude schopný viesť kanceláriu s týmto rozpočtom. Pri iných inštitúciách, napríklad pri komisariáte pre deti, došlo k navýšeniu rozpočtu o vyše 40 %. Takže ja by som rada počula aj od pána ministra, že ako si máme vysvetliť tento nerovný prístup vlastne ku konsolidácii verejných financií a k tomu, ako pristupovali k financovaniu týchto organizácií. Nehovorím, že to nemá vysvetlenie, ale rada by som ho počula. [10:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [10:26] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Štefan Kišš, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ďakujem, že si spomenul aktuálnu správu Národnej banky Slovenska o ekonomickom a menovom vývoji. Je fakt úplne aktuálna, včera zverejnená a jasne, jasne hovorí o tom, že žiadnu konsolidáciu v návrhu rozpočtu pre rok 2024 nevidí. Vidí, tie čísla si, myslím, spomínal, prognózuje pre tento rok 5,6-percentný deficit, pre budúci rok 6,4-percentný deficit. No ale zoberme si, čo robí vláda tento rok, už teda nová vláda. V októbri semafor ukazoval 5,6 %, teraz už rozprávajú o 6,5-percentnom deficite pre tento rok, pán Fico v nedeľu už spomínal, že skoro 7. Vláda „konsoliduje" v budúcom roku tak, že navyšuje tohtoročný deficit, robí to umelo účtovnými trikmi, ale robí to, samozrejme, aj reálne plošným rozdávaním toho, čo nemáme, a volajú to teda plnenie sľubov. Áno, deficit bol v tomto roku plánovaný na 6,4, ale ak došlo k ušetreniu, čo došlo, hlavne v sume energetických dotácií, neznamená to, že tieto peniaze sa mali a môžu nezmyselne minúť. Veď stále sú to peniaze, ktoré Slovensko nemá, musí si ich požičať. Proste lepšia situácia sa mala preniesť do nižšieho deficitu, do toho, že by sme si pre tento rok požičali menej peňazí. Ale rozumiem, ono by to úplne pokazilo všetky plány Roberta Fica na bohapusté míňanie v budúcom roku. Štefan, spomínal si aj rast dlhovej brzdy v tomto roku, pardon, dlhovej služby, v tomto roku dáme na, na splátky dlhu okolo 1,3 mld., v budúcom roku to bude viac, v 2026 až 2,5 mld.. Ale ja doplním ešte tú sumu, ktorú si vlastne Slovensko refinancovať v tomto roku, a čítam priamo z rozpočtu, je to 12,604 mld. Porovnajme len s príjmami rozpočtu za 22,7... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:26] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová. [10:26] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi Kiššovi za jeho taký podrobný exkurz do toho štátneho rozpočtu, lebo naozaj je tam veľa aspektov, na ktoré sa musí pozrieť človek, ktorý, ktorý dlhodobo pracoval a analyzoval, a analyzoval verejné financie. A naozaj aj ja chcem zopakovať, že nás teda veľmi mrzí, že napriek tomu, že priamo toto plénum odhlasovalo tú päťhodinovú prestávku na výbory práve k rozpočtu, kde sme sa mali mať priestor podrobne tomu venovať, tak teda nielenže to sa nenaplnilo, ale teraz sa tuto ešte dozvedám od kolegyne, že, že ešte aj keď už sa tá rozprava otvorila, tak sa deje paralelne s výbormi, čo, čo teda asi naozaj nie je v poriadku. Mňa viacero vecí teda veľmi zaujalo v tom vystúpení, okrem iného práve napríklad informácia o tom, že tá rezerva, ktorú si to ministerstvo necháva, je, je najväčšia v histórii. A okrem iného sa tam skrýva teda aj už teda tuto opakovane diskutovaná energopomoc za 800 mil. a naozaj ma to nesmierne mrzí hlavne teda v kontexte toho, že pre rezort školstva na jednej strane teda minister zo svojho pohľadu to podáva ako úspech, že došlo k nejakému 660 mil. eur navýšenie nie pre školstvo, čím vlastne ale prevažne sa ako doťahujú tie valorizácie platov, ktoré už boli predtým schválené. Čiže nedochádza k nejakému novému navýšeniu. A napriek tomu teda na školstvo, a to aj Národný kontrolný úrad upozorňuje na ten investičný dlh do školstva, že ešte aj na toto ide menej ako napríklad na plošnú a neekologickú energopomoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kišš. [10:41] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou 38. Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, za tieto vaše doplnenia. Ako vidíte, mal som toho veľa, čo povedať, tak som nestihol, nestihol všetko, ale chcel by som to uzavrieť tým, že, pán minister, ja napriek tomuto všetkému, čo tu bolo povedané, a ja rozumiem, že to môže byť vnímané nejako mierne negatívne to moje vystúpenie, ja vám prajem, aby sa vám darilo v tom, v tej misii, ktorú, ktorú máte. Ona, samozrejme, že nie je ľahká, ale, ale dá sa dá sa zrealizovať. A hovorím za seba a určite aj za mnohých ďalších kolegov a kolegyne, že ponúkame konštruktívnu diskusiu a najbližší krok by mohol byť, aby sme sa v kľude, bez časového stresu počas obedňajšej prestávky alebo zavčas rána porozprávali na finančnom výbore a povedali si k tým témam, o ktorých som, o ktorých som hovoril. Jednak samotná, samotná možnosť provizória, čo by to znamenalo, výklad legislatívy o výdavkových limitoch, o financovaní dlhu, akým spôsobom chce vláda zabezpečiť hodnotu za peniaze vo svojom rozpočte a ďalších témach. A opatrenia, ako to môžte dosiahnuť, nemusíte vyťahovať z klobúka, ako ste ich hovorili, ako ste hovorili na výbore. Ony sú u vás na stole stačí, stačí si vybrať a politicky ich presadiť, tak aby pomáhali rastu a životnej úrovne a nielen prejedali našu budúcnosť. Ďakujem pekne. [10:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ako ďalší za klub SaS vystúpi pán poslanec Viskupič. Pán poslanec, budem vás musieť prerušiť minútu pred jedenástou, lebo je zvolané poslanecké grémium. Ďakujem. [10:41] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, ctené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon roka, štátny rozpočet. Zákon o štátnom rozpočte spolu s rozpočtom verejnej správy bude ovplyvňovať dianie na Slovensku počas celého budúceho roka. Ovplyvňuje takmer každý aspekt nášho života ako občana, ako spoločnosti a, samozrejme, v maximálnej miere ovplyvňuje aj chod štátu. Je to komplexný dokument zasluhujúci si maximálnu pozornosť. V rozpočte by mali byť zhmotnené všetky schopnosti štátu na zabezpečenie fungovania krajiny. Rozpočet by mal zabezpečovať napredovanie Slovenska, zabezpečovať konkurencieschopnosť krajiny, podporovať rast ekonomiky, podporovať investície. Rozpočet by mal zabezpečovať, aby sa na Slovensku oplatilo vytvárať hodnoty, aby bola oceňovaná šikovnosť, aby sa (rečník si odkašľal), pardon, aby sa cenila schopnosť občanov sa o seba postarať. Úlohou rozpočtu je, samozrejme, aj zabezpečenie fungovania vzdelávania, sociálnej, zdravotnej starostlivosti či kultúry. Úlohou rozpočtu a teda aj ministra financií je však aj to, aby sa Slovensko zakrývalo takou perinou, na akú má. A to aj v krátkodobom, aj v dlhodobom horizonte, to sú tie často skloňované slová. Krátkodobá udržateľnosť, dlhodobá udržateľnosť. Rozpočet je komplexný materiál, ktorému do dôsledkov rozumie skutočne málokto. V posledných rokoch som pri rozpočte, pri rozprave o rozpočte vystupoval ako spravodajca, mal som teda možnosť vystupovať opakovane a v neobmedzenom rozsahu, vždy som túto možnosť využíval aj na to, aby mojimi ústami v pléne zazneli hlasy tých, ktorí majú čo k rozpočtu povedať, ale spôsob prerokovania im nedovoľuje v pléne vystúpiť. Vždy som odprezentoval stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, stanoviská slovenského zastúpenia Európskej komisie či stanoviská zamestnávateľov tak, aby poslanci aj verejnosť, ktorá nás počúva, mali čo najširší a najplastickejší obraz o rozpočte. A takto sa aj obraciam na pána spravodajcu, hlavného spravodajcu, pána predsedu finančného výboru, že by mohol mať rovnakú ambíciu, rokovací poriadok mu to jasne dovoľuje. No situácia je teraz iná, musím v jednom vystúpení, a teda plus ešte v desiatich minútach ústnej rozpravy, povedať čo najviac. Čo je však dobré povedať v situácii, keď koalícia v podstate vôbec nediskutuje o predložených vlastných vládnych materiáloch. Keď jediným používaným nástrojom koalície je ich väčšina. Či už to bolo samotné programové vyhlásenie vlády, lex konsolidácia, ale aj samotný rozpočet. O čom je dobre hovoriť v stave, keď k rozpočtu sa na finančnom výbore vyjadril len jeden jediný vládny poslanec. Bohužiaľ, realita rozpočtu na Slovensku je dlhé roky taká, že je hračkou alebo možno skôr zbraňou politikov pri moci, ktorí ho prioritne považujú za nástroj na dosahovanie svojich politických cieľov. Platí to dlhé roky aj v časoch, keď najväčšou zábavou pána ministra financií, pardon, pána ministra financií Kažimíra bolo vymýšľanie stále nových a nových daní a poplatkov, aby bolo dosť pre spriaznených oligarchov, s výsledkom prejedených dobrých časov bez akýchkoľvek reforiem a s postupnou eróziou konkurencieschopnosti Slovenska. Platilo to aj pre rozpočty pána Kamenického na sklonku dobrých časov. Bohužiaľ, rovnako sa k rozpočtu správal aj premiér a neskôr minister financií Matovič, aj keď kombinácia viacerých kríz, či už covid, inflácia, energetická kríza, vojna na Ukrajine, dala zabrať aj onakvejším ministrom financií v iných krajinách. Korunu však koristníckemu prístupu k verejným financiám nasadil aktuálny premiér Robert Fico. Citujem jeho slová: „Je nerobím politiku, že budem mať pekné číslo v rozpočte. Rozpočet nie je môj politický cieľ. Rozpočet je môj politický nástroj, ktorý používam na dosahovanie politických cieľov." Toto bolo v relácii V politike na TA3 minulú nedeľu. Tým je v troch vetách povedané všetko. Už len spomeniem slová iného velikána SMER-u Vyhraj voľby a môžeš všetko a doplním, bohužiaľ, zaplatia to ľudia. Aj predložený rozpočet je plný politických rozhodnutí. Plný škodlivých politických rozhodnutí. A aký je teda predložený rozpočet? Je to rozpočet premárnených príležitostí rozpočet ďalšieho zadlžovania a, bohužiaľ, aj rozpočet ignorancie vlády ku základným pravidlám. Pritom dnes sú všetky krízy z minulej doby alebo väčšina kríz z minulej doby za nami, či je to covid, ale aj na vojnu sa už krajina vedela prispôsobiť, takisto energie klesajú. A práve naopak dnes platí, že hlavnou krízou Slovenska je zlý stav verejných financií, ktoré predložený rozpočet nijak nevylepšuje, práve naopak zhoršuje. Je to rozpočet ružových okuliarov na strane príjmov, je to rozpočet nulovej odvahy na strane konsolidácie výdavkov. Je to rozpočet, ktorý masívne podporí firmám i občanom, ktorí tvoria hodnoty. Je to rozpočet, ktorý nič nevyrieši, práve naopak, bude tlmiť hospodársky rast, poškodí konkurencieschopnosti Slovenska, nie sú v ňom takmer žiadne prorastové opatrenia. Rozpočet bude o pár mesiacov čeliť zásadnému výpadku optimisticky rozpočtovaných príjmov. O to viac bude tiež čeliť problémom s rastúcimi výdavkami, vládou sľubovaný rozsah sociálneho štátu nebude možné naplniť. A ak, tak len za cenu extrémneho zadlžovania za cenu výrazne rastúcich úrokov a teda nákladov na obsluhu dlhu. Som presvedčený, že do niekoľkých mesiacov, predpokladám niekde v čase po prezidentských voľbách, samozrejme po druhom kole, bude musieť vláda pristúpiť ku novelizácii zákona o štátnom rozpočte, teda vláda bude musieť zmeniť parametre rozpočtu, bude musieť zmeniť parametre svojho fungovania. Krajina akákoľvek, samozrejme aj Slovensko, potrebuje na svoje fungovanie zmysluplný a realistický rozpočet. V tejto súvislosti som presvedčený, že vláda, by mala zvážiť, či by nemalo, alebo či by nedávalo zmysel ísť radšej na niekoľko týždňov do rozpočtového provizória, vláda by mohla stiahnuť rozpočet, prepracovať ho, zabezpečiť aj dodržanie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, hlavne výdavkových limitov, dosť sa im venoval kolega Kišš v svojej rozprave, a v januári by ho vláda mohla predložiť naspäť do Národnej rady. Toto hovoria dokonca niektorí členovia finančného výboru z radov koalície, aj pán kolega Dušan Muňko takúto možnosť pripúšťa. Poďme k číslam štátneho rozpočtu. Príjmy 22,7 mld. eur, výdavky 30,3 mld. eur, deficit 7,6 mld. eur, podľa čísel vlády 6 % hrubého domáceho produktu. Hrubý dlh vzrastie z 57,8 % hrubého domáceho produktu na 58,3 % a v roku ´26 k úrovni až 61,4 % hrubého domáceho produktu. Ak porovnáme tieto čísla s rozpočtom ´23, prosím, nenechajme sa pomýliť nižšími sumami na strane aj príjmov, aj výdavkov oproti teda rozpočtu 2023, nie, nie je to žiadna konsolidácia, nie je to žiadne znižovanie daní. Tie vysoké čísla tohto roku sú, okrem teda, samozrejme, vysokého zadlženia, výsledok končiaceho eurofondového obdobia 2020 v systéme N+3, a teda aj plánu obnovy, ktoré práve v tomto rozpočtovom roku spôsobilo vysoké rozpočtované príjmy a výdavky. Práve naopak, odhliadnuc od EÚ zdrojov v rozpočte 2024 masívne rastú rozpočtové príjmy i výdavky. Jednou z našich základných a zásadných výhrad k rozpočtu je, že vláda si v rozpočte 2024 predsavzala, že zvýšením daní, odvodov, poplatkov získa navyše od občanov 1,8 mld. eur ročne. Ešte hrozivejšie znejú celé čísla. V tomto roku na daniach bolo, alebo je plánované vybrať 16,8 mld. eur, rozpočet 2024 hovorí o 18,6 mld. výberu daní, to je tých spomínaných 1,8 mld. naviac, naviac už k tomu doterajšiemu vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu. Je to, samozrejme, z peňaženiek firiem a občanov Slovenska. Vláda hovorí o konsolidácii, ale je to tá najhoršia možná forma konsolidácie. Nechať to zaplatiť ľudí. Ja by som povedal, že vláda úplne zmenila význam slova konsolidácia. Tento pojem sa vždy chápal ako šetrenie na strane výdavkov. Takto to nejak všetci aj vnímame v tých našich rozpočtoch, keď ideme konsolidovať naše rodinné financie, tak sa pozeráme na tú stránku výdavkov, lebo tú máme, tú máme v rukách. No a opatrenia, ktoré teda, ktoré zvyšujú príjmy, sa jednoducho vždy nazývali príjmové opatrenia, nie konsolidácia. Vláda to skutočne otočila úplne že na hlavu. Ale každopádne celá tá naplánovaná konsolidácia, bohužiaľ, je na pleciach ľudí a firiem, tak ako tu včera si ju koalícia dokázala schváliť v zákone lex konsolidácia. Ešte by sa trochu dalo chápať, keby zároveň vláda šetrila aj na strane výdavkov. Pretože si myslím, že jediná vec, na ktorej sa asi zhodneme, že fakt tie verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Aj tie krátkodobé, aj tie dlhodobé. Krátkodobé preto, lebo plánovaný deficit pre budúci rok je najvyšší v celej EÚ, najvyšší v celej EÚ a takisto sme na poslednej priečke aj v dlhodobej udržateľnosti zasa v celej EÚ. No ale nie, vláda sa proste nerozhodla šetriť na sebe, alebo na plošných pomociach, ktoré nie sú efektívne, nič z toho sa nejde diať, vláda svoj skutočný postoj ku konsolidácii dokonale zhrnula do jedinej vety, kto si chce pozrieť, nájde si ju na strane 19 v hlavnej knihe. Citujem: „Konsolidačný balík v celkovom objeme 1,5 % HDP," to je tých cca 1,9 mld., o ktorých som hovoril, „zároveň vytvára pri plánovanom znížení deficitu o pol percenta rozpočtový priestor pre priority vlády." Čiže ľudia sa proste zložili na to, aby vláda mala na svoje priority, ergo ďalšie a ďalšie nezmyselné rozdávanie, prejedanie financií, aj tých, čo mali slúžiť pre budúcnosť. Len zopakujem, ľudia to platia, ľudia, aj voliči SMER-u, aj voliči HLAS-u, aj voliči SNS, aj voliči všetkých ostatných strán. Najhoršia možná kombinácia, najhoršia možná kombinácia vo verejných financiách je, ak sa nezmyselné výdavky financujú zvyšovaním daní. A presne to sa, bohužiaľ, deje a bude diať celý budúci rok. Ďalšou výhradou je arogancia vlády v priamom prenose. Ministerstvo financií jednoducho vyhlásilo schválené výdavkové limity za neplatné, jednoducho ich nerešpektovalo. Zákon však hovorí, že schválené výdavkové limity sú platné až do schválenia nových, je to veľmi podobné ako keby nová vláda vyhlásila, že zákony, ktoré boli prijaté počas predchádzajúcej vlády, jednoducho neplatia. Môžu tam byť rôzne právne názory, rešpektujem, ale ja to vidím takto. Navyše rozpočtová rada už zverejnila nové vypočítané limity, ktoré po schválení v Národnej rade musí dodržať aj návrh rozpočtu. Koalícia tieto limity jednoducho ignoruje, pričom zákon hovorí, že by mala stiahnuť rozpočet, zabezpečiť súlad s novými limitmi a až následne rozpočet schvaľovať. To sme sa tu pokúšali včera, keď sme teda chceli zaradiť na rokovanie tie nové vypočítané limity, aby boli schválené ešte pred rozpočtom a následne ich rozpočet rešpektoval po úprave. Prečo? Možno tí, čo sme tu boli aj v minulom období, si pamätáme, ako sme bojovali pri minulom rozpočte, aby tie výdavkové limity boli v rozpočte, nie preto, že sme chceli robiť vtedajšej vláde zle, alebo že teraz chceme robiť tejto vláde zle. Je to schválený míľnik plánu obnovy a je to jeho zvrátenie, nasledovať môže niekoľko stomiliónová penalizácia, alebo nám môžu pozastaviť celý plán obnovy a odolnosti, to by sme zase raz boli, to by sme zase raz boli premiantom Európskej únie, bohužiaľ, samozrejme v tom negatívnom zmysle. Vláda nerešpektuje ani vlastné predsavzatia zo svojho vlastného programového vyhlásenia vlády. Prioritou vlády v rámci rozpočtovej politiky je po tri a pol rokoch rozvratu verejných financií návrat k udržateľným verejným financiám s cieľom stabilizácie vývoja verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu. Toto nehovorím ja, toto je citácia z programového vyhlásenia vlády. Jednoducho vláda v tom predloženom rozpočte toto nijak neplní. Predložený návrh rozpočtu nijak nezlepšuje udržateľnosť verejných financií, ani krátkodobých, ani dlhodobých, ani o tých pol percenta, ktoré spomína stále pán minister a aj pán premiér. Nula. Ono to bude v realite dekonsolidácia a ono to bude veľmi rýchlo jasné a nebude to hovoriť nejaká politická strana, ale budú to hovoriť napríklad aj odborníci z EÚ. Vláda hovorí o podpore hospodárskeho rastu, o podpore konkurencieschopnosti Slovenska, realita rozpočtu je, že tak ako je navrhnutý, tak ako sú navrhnuté hlavne tie príjmy dodatočné, je to jed pre hospodársky rast Slovenska, je to jed pre konkurencieschopnosť našej ekonomiky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [10:56] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, na základe dohody vás musím prerušiť. Prerušujem rokovanie parlamentu z dôvodu rokovania poslaneckého grémia, pokračovať budeme 11:20 h. 11:15 h, predpokladám, že za 15 minút poslanecké grémium skončí. (Poslanecké grémium.) [11:11] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predlžujem prestávku do 11.25 h, pretože ešte prebiehajú porady poslaneckých klubov a 11.25 h nás budú informovať niektorí zástupcovia, ktorí majú záujem, pred hlasovaním o ich stanovisku. Ďakujem veľmi pekne. 11.25 h a budeme hlasovať. (Prestávka.) [11:26] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním. Ešte pred tým, ako pristúpime k hlasovaniu, mi dovoľte, aby som vás informoval o výsledku poslaneckého grémia. Na poslaneckom grémiu som informoval členov jednotlivých poslaneckých klubov, že budem navrhovať zaradiť do programu tejto schôdze štyri body. Jedným z nich – toto ešte nie je procedurálny návrh, zatiaľ vám to dávam len ako informáciu – návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok ´24, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok ´24, návrh rozpočtu Ústavu pamäti národa aj návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré potom budem navrhovať zaradiť hneď za tlač štátny rozpočet, pretože ony spolu súvisia, hoci tieto rozpočty sú súčasťou aj návrhu veľkého rozpočtu, samozrejme, ešte si to vyžaduje aj formálne rokovanie o týchto štyroch bodoch. Po nich nasleduje, nasledujú tri zákony v druhom čítaní, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Ešte raz pripomínam, je to zákon o envirozáťažiach, zákon o leteckej doprave a zákon o NCZI. To sú zákony, ktoré máme ambíciu prerokovať do piatku tohto týždňa, aby sme potom mohli prerušiť rokovanie na sviatky. Samozrejme, to je plán. V prípade, že to nebude možné, budeme musieť o sedemnástej hodine ešte sa znovu stretnúť a dohodnúť procedúru priebehu rokovania tak, aby sme teda videli, ako bude prebiehať rozprava do sedemnástej hodiny. V prípade, že vzhľadom na veľké množstvo prihlásených nebude tam výrazný posun, budeme musieť rozhodnúť o rokovaní do skončenia bodu a zároveň budeme musieť pravdepodobne potom pristúpiť k rokovaniu aj počas vianočných sviatkov, keď sa nebude dať inak, samozrejme, to stihnúť. Toľko informácia z grémia. To znamená, o sedemnástej už nebudem zvolávať grémium. Ja o sedemnástej len pred tým, ako budem ďalej riadiť schôdzu, ju preruším a podám nejaký procedurálny návrh o ďalšom postupe, ktorý bude závisieť od toho, ako to tu bude vyzerať a vyvíjať sa do sedemnástej hodiny. Teraz dávam priestor na stanovisko poslaneckých klubov, nakoľko bolo dohodnuté, že poslanecké kluby mali svoju poradu a chcú predstaviť svoje stanoviská. Ako prvý za poslanecký klub Slovensko pán poslanec Grendel. [11:26] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Strany vládnej koalície sľubovali pred voľbami lacnejšie energie, po voľbách sa dostali k moci a na tento sľub akosi zabudli. Energie lacnejšie nebudú. Strany vládnej koalície sľubovali pred voľbami lacnejšie potraviny. Potom sa dostali k moci a aj na tento sľub akosi zabudli. Ani potraviny lacnejšie nie sú a nebudú. Zato budú drahšie pasy, občianskej preukazy, vodičské preukazy a všetky správne poplatky a súdne poplatky. Nič nie je lacnejšie, naopak, viac ako 900 rôznych poplatkov zdražie. A prečo? Aby strany vládnej koalície mohli zriadiť nové ministerstvo, zvýšiť počet štátnych zamestnancov o 13-tisíc, politicky ovládnuť nezávislé inštitúcie, vychýliť rovnováhu moci, oslabiť úrad prezidenta a koncentrovať moc do rúk vlády. Poslanecký klub hnutia Slovensko tomu asistovať nebude. Nepodporíme tento zákon a nenecháme sa kúpiť ponukou na voľné sviatky a budeme ďalej brániť spravodlivosť a právny štát. Každý jeden deň ďalšej existencie Úradu špeciálnej prokuratúry za to stojí. (Potlesk.) [11:26] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší pán predseda SaS Sulík. [11:26] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Blíži sa hlasovanie o kompetenčnom zákone. Strana SaS bude hlasovať proti. Máme na to viacero veľmi vážnych dôvodov. Spomeniem iba jeden kvôli krátkosti času. Takzvané právo veta pri vystavovaní licencií na vývoz zbraní sa presúva z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo obrany a problém je ten, že významne sa narúša systém bŕzd a protiváh, ktorý je dnes nastavený, a to z toho dôvodu, že dnes ministerstvo obrany je zároveň obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, to je správne, to tak má aj byť, ale tým pádom nemalo by ministerstvo obrany rozhodovať samo o sebe, to správne už nie je. Preto je tam ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má právo veta. Ja som to aj vysvetľoval v rozprave, považujem to za vážne narušenie systému bŕzd a protiváh. Preto my budeme hlasovať proti. Mám ešte trochu času, dovoľte mi, najmä cteným kolegom z opozície povedať, že ak vedenie Národnej rady a koalícia sa znovu uchýlia k tomu, že nechajú, nechajú Národnú radu rokovať celú noc, to je zjavne tá nová parlamentná kultúra, ktorú Peter Pellegrini sľuboval. Ak sa teda také niečo stane, Alojz Hlina tu mal včera jeho food-truck, tak dnes o polnoci tam pribudne kapustnica, ktorú navarím, aby sme to tu vydržali, aby sme ukázali tejto, tomuto parnému valcu s tou jeho kultúrou slávnou, že naše odhodlanie brániť demokraciu je silnejšie ako, ako odhodlanie väčšiny koaličných poslancov, ktorí, a som aj presvedčený, že väčšina z nich nemá žiaden strach pre basou a podobne, že sú, že je aj veľa slušných ľudí medzi nimi, ale hrajú túto špinavú hru, no ale naše odhodlanie je silnejšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:26] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda Majerský. [11:26] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda, milí kolegovia a kolegyne, Kresťanskodemokratické hnutie nezahlasuje za kompetenčný zákon. My sme mali naozaj jednoducho a žili sme v tom, že ide naozaj o odpolitizovanie štátnej správy, deje sa presný opak. Je to účelový zásah do kompetencií prezidentského úradu a tam, kde napríklad pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý kontroluje, mimochodom, osem miliárd eur, kde sa to vždy dialo cez Národnú radu a cez prezidentský palác, teraz v podstate to bude mať v rukách vláda Slovenskej republiky. Preto odmietame takýto účelový zásah a v podstate pod rúškom vzniku nového ministerstva, ministerstva športu a cestovného ruchu sa nám dostáva na stôl veľa ďalších vecí, s ktorými jednoducho nesúhlasíme. Práve preto aj klub KDH s týmto súhlasiť nebude. Áno, aj k tým ďalším veciam klub KDH chce byť konštruktívny, chce, aby sme mali aj pokojné, aj požehnané sviatky a na to je potrebných viac klubov. Preto by som aj touto cestou chcel požiadať všetkých poslancov, aby boli konštruktívni, aby mysleli na to, aby sme riešili rozpočet a aby aj tie sviatky, ktoré máme predo dvermi, boli aj pokojné, aj požehnané. Na to ale potrebujeme viacerých. Ďakujem pekne. [11:26] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Dubéci. [11:26] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som vás všetkých informoval, že klub Progresívne Slovensko bude hlasovať proti tomuto návrhu, asi vás to nikoho neprekvapuje, lebo sme to počas tejto dlhej rozpravy veľmi jasne a opakovane vraveli. To, čo nás ale prekvapuje, je to, že napriek tomu, že sme tu diskutovali o tomto návrhu niekoľko dní a nocí, tak sme sa stále nedozvedeli, aký je dôvod toho, že musíme zmeniť právne postavenie a potenciálnu nezávislosť Slovenskej informačnej služby. Stále sme sa nedozvedeli to, prečo musíme zmeniť nezávislosť a postavenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a stále sme sa nedozvedeli to, prečo musíme napríklad zmeniť postavenie štatistického úradu. Kolegovia, to nie je ani diskusia o tom, že či vaše argumenty sú dostatočne dobré, zaujímavé, správne, to je najmä diskusia o tom, že my ani netušíme, prečo to Národná rada má urobiť, prečo sa má na tom, na tejto veci uzniesť. A ja mám za to, že pokiaľ ani my nepoznáme nejaké základné argumenty, pokiaľ my nepoznáme základné fakty, tak by bolo od tohto orgánu nezodpovedné, aby tento návrh schválil a preto vás vyzývam, aby ste to nerobili. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [11:26] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podávam návrh na zaradenie návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2024, tlač 120, návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2024, tlač 119, návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tlač 121, a návrh rozpočtu Ústavu pamäti národa, tlač 23, do programu 6. schôdze a navrhujem, aby sme ich prerokovali ihneď po vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných 131, za 88, zdržalo sa 41, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme schválili vlád..., pardon, že sme zaradili tieto nové body do programu 6. schôdze a určili sme termín ich prerokovania. Budeme teraz pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 90. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Romanovi Malatincovi, aby hlasovanie uvádzal. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 90.) Malatinec, Roman, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 41 poslancov, pán poslanec Malatinec podal dva pozmeňujúce návrhy a po jednom pozmeňujúcom návrhu podali pán poslanec Dvořák, pán poslanec Krajčí, pani poslankyňa Remišová, pani poslankyňa Števulová, pani poslankyňa Plaváková, poslankyňa Petrík, poslanec Galko, poslankyňa Kleinert, poslanec Dubéci a poslanec pán Valášek. Pán poslanec Ondrej Dostál podal návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že a) vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, b) odloží rokovanie o ňom na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 30. januára 2024 a c) nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pani poslankyňa Luščíková takisto navrhla vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Informácia gestorského výboru neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, ktorý podal pán poslanec Ondrej Dostál a tiež pani poslankyňa Luščíková. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, ktorý podal pán poslanec Dostál aj pani poslankyňa Luščíková. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 60, proti 78. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Dostála odložiť rokovanie o návrhu zákona na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 30. januára 2024. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 139, za 61, proti 78. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Dostála, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 62, proti 77, nehlasoval 1. Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 78, proti 23, zdržalo sa 39. Tento návrh sme schválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malatinca. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 78, proti 49, zdržalo sa 9, nehlasovali 2. Tento návrh sme schválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dvořáka. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o poslaneckom návrhu pána poslanca Dvořáka. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 60, proti 78. Tento návrh sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Krajčího nemôžeme hlasovať, lebo sme už hlasovali o obsahovo totožnom návrhu pána poslanca Dvořáka. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Krajčího. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 63, proti 78. Tento návrh sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Remišovej nemôžeme hlasovať, nakoľko sme schválili druhý pozmeňovací návrh pána poslanca Malatinca. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o námietke pani poslankyni. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 60, proti 77, nehlasoval 1. Tento návrh sme neschválili. Túto námietku. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Števulovej, o bodoch 19, 20 a 24 nemôžem hlasovať, lebo sme schválili prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Malatinca. Bod 32 je obsahovo totožný s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Dvořáka, o ktorom sme už hlasovali, preto o bode 32 nemôžeme hlasovať. O bode 37 nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili druhý pozmeňujúci návrh, doplňujúci návrh poslanca Malatinca. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 18, 20, 21, 23, 25 až 31, 33 až 36, 38 až 50. (Reakcia z pléna: „Námietka!" ) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhoch tak, ako ich uviedol pán spravodajca, a potom budeme hlasovať aj o námietke pani poslankyne o ďalších bodoch. Nebojte, ja som počul všetko. Teraz hlasujeme o bodoch tak, ako ich uviedol pán spravodajca z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Števulovej. (Ruch v sále.) Prosím vás, kľud, naozaj kľud, pán poslanec Pročko. Povedal som predsa, že hlasujeme o návrhu tak, ako ho uviedol pán poslanec Malatinec a že o námietke dám hlasovať potom, keďže evidujem, že bola. Veď on dal zatiaľ hlasovať o určitých bodoch a potom dám hlasovať o tých, ktoré vylúčil na základe námietky. Tak, prosím, ma počúvajte, nehulákajte, aj vy, pán Pročko, potom budete lepšie rozumieť, keď sa budete sústrediť. Dobre? (Potlesk.) Takže poprosím vás, vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné a pristúpime ešte raz k takémuto hlasovaniu, aby bolo každému jasno. Pán poslanec navrhol hlasovať o bodoch 1 až 18, 20, 21, 23, 25 až 31, 33 až 36 a 38 až 50 z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Števulovej. Preto vás teraz poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o tomto návrhu tak, ako ho uviedol pán poslanec správne v úvode. (Hlasovanie.) Prítomných 136, za 59, proti 77. Tieto body sme neschválili. A teraz budeme hlasovať o námietke pani poslankyne Števulovej, ktorá namieta, že chce aj o tých ďalších bodoch dať hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme o námietke pani poslankyni. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 63, proti 77. Konštatujem, že sme námietku pani poslankyni neschválili. Pán spravodajca. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Plavákovej nemôžeme hlasovať, keďže sme schválili prvý a druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Malatinca. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o námietke pani poslankyni Plavákovej. (Hlasovanie.) 141 prítomných, za 63, proti 77, nehlasoval 1. Túto námietku sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Petrík nemôžeme hlasovať, lebo sme schválili prvý pozmeňovací návrh poslanca Malatinca. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa, o námietke hlasujme pani poslankyne Petrík. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 63, proti 77. Konštatujem, že námietku pani poslankyne sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Galka. Pán poslanec Galko požiadal, aby sa o každom bode jeho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 pozmeňujúceho návrhu poslanca Galka. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. Vážený pán spravodajca, musím prerušiť toto hlasovanie, pretože ma informoval jeden z predkladateľov, že stiahol podpis pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Galka, to znamená, nemôžeme o ňom vôbec hlasovať, nakoľko stratil 15 podpisov. (Potlesk.) Takže pôjdeme ďalej. Preskočíme všetky body. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Kleinert, o bodoch 1, 3 a 6 nemôžeme hlasovať, keďže sme už hlasovali o obsahovo totožných návrhoch pod bodmi 4, 15, 16, 17, 76 až 82 a 96, jaj, prepáčte. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Pán poslanec, na chvíľku prerušíme, lebo musí sa opraviť systém, lebo on očakával tých 113 postupných hlasovaní. Medzi tým ešte s informáciou krátkou pani poslankyňa Holečková. [11:41] Martina Holečková Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja chcem, po prvé, povedať, že aj na našu žiadosť, my sme prosili klub OĽANO, aby bolo stiahnuté toto hlasovanie a ďakujem teda aj kolegom, že stiahli svoj podpis. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:41] Peter Pellegrini Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za tento konštruktívny prístup a teraz už môžme pokračovať v hlasovaní. Nech sa páči. Pán poslanec, ale ja som prerušil hlasovanie na tú dobu, vtedy som dal možnosť pani poslankyni Holečkovej a teraz už má pán poslanec informoval, že pokračujeme v hlasovaní. Po hlasovaní vám dám procedurálny návrh tak, ako sa v zmysle rokovacieho poriadku patrí. Pokračujeme v hlasovaní. Pán poslanec, nech sa páči. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Kleinert. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Kleinert. (Hlasovanie.) Prítomných 128, za 49, proti 77, zdržal sa 1, nehlasoval 1. Tento návrh sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Dubéciho. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dubéciho. (Hlasovanie.) Prítomných 127, za 50, proti 76, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Valáška. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujeme o návrhu pána poslanca Valáška. (Hlasovanie.) Prítomných 128, za 49, proti 77, nehlasovali 2. Tento návrh sme neschválili. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Odhlasovali sme procedurálne návrhy a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predsedajúci, keďže návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Otváram rozpravu v treťom čítaní . Uzatváram možnosť prihlásiť sa v rozprave v treťom čítaní a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku bez odporúčania gestorského výboru. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku bez odporúčania gestorského výboru. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 77, proti 61. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. organizácii činností vlády . Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s procedurálnym návrhom, pán poslanec Pročko. [11:56] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, ďakujem, pán Pellegrini, že mi dovolíte takú informáciu, ako ste dovolili pani Holečkovej. Chcem len povedať, že my Slovensko sme naozaj jednotní v tom, že treba každý jeden deň, každú jednu minútu odďaľovať špeciálnu prokuratúru, zrušenie. Mňa veľmi mrzí, že sa nepridalo KDH, ani Progresívne Slovensko k tomuto. Ja tiež chcem mať pokojné Vianoce, ale to, čo sa deje, a to, čo robí Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, je odporné. Takže to je moja informácia. Takže ja sa, mňa veľmi mrzí, pani Holečková a pán Dubéci, že ste sa pridali k Petrovi Pellegrinimu. Ďakujem veľmi pekne. [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz upozorňujem, že znova sily sú vyrovnané a teraz očakávam od pána poslanca Jakaba procedurálny návrh tak, ako hovorí rokovací poriadok. [11:56] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Dobrý deň, ďakujem. Neviem o tom, že rokovací poriadok hovorí o nejakých vyrovnaných silách. Chcem povedať, že je zvláštne, keď niekto hovorí, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:56] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Nemáte procedurálny návrh, ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o návrhu štátneho rozpočtu, tak ako sme ju prerušili pred rokovaním. Dnes teda rokujeme do trinástej hodiny, do štrnástej a potom je obedná prestávka. O sedemnástej hodine potom rozhodneme procedurálne o tom, akým spôsobom bude prebiehať rokovanie. Takže poprosím o sedemnástej budem navrhovať procedúry ďalšieho rokovania. Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku. (Prestávka.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. (Ruch v sále.) Pán poslanec Sulík, nie, nemá záujem, bol ma informovať, že omylom, bude pokračovať v rozprave pán poslanec Viskupič za poslanecký klub SaS a poprosím o kľud v rokovacej sále. Poprosím kľud v rokovacej sále! Poprosím kľud v rokovacej sále, pán Pročko, lebo chce vystúpiť váš koaličný poslanec. Opozičný v koalícii vašej opozičnej, tak som to myslel. Takže poprosím o kľud. (Reakcia z pléna.) Len vy ste tam robili poriadky. Všetkých upozorňujem, všetkých upozorňujem. (Reakcia z pléna.) A tak teraz sú všetci ticho, tak neviem, koho mám upozorniť. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, vy ste úplne že skvelý. Paráda. Poprosím naspäť tabuľu, takže bude pokračovať teraz v rozprave pán poslanec Viskupič. Nech sa páči. [Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 (o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 ), tlač 100.] [11:56] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Tak, pán predseda, ďakujem za slovo, tak budem pokračovať vo vymenovávaní našich výhrad voči predloženému návrhu štátneho rozpočtu. No s týmto návrhom sa vrátili účtovné triky so zásadným vplyvom na deficit, vykazovaný medziročný pokles deficitu v rozpočte je v plnej miere tvorený nižšími nákladmi na energetické kompenzácie, pričom závisí na predpoklade o započítaní časti EÚ refundácií energopomoci do roku 2024. V prípade započítania refundácie EÚ v plnej miere do roku 2023 by rozpočtovaný deficit v roku 2024 medziročne vzrástol zo 7,4 mld. eur, čo bolo teda 6,1 % hrubého domáceho produktu, na 8,3 mld. eur na 6,4 % hrubého domáceho produktu. Ja keď tu vidím pána ministra, som ochotný sa s pánom ministrom staviť sa o balík kvalitných cigár pre neho a nejaký pekný obraz pre mňa, že tak, ako to navrhli a urobili, je to nesprávne. Počkajme na stanovisko Európskej komisie, respektíve Eurostatu, nech nás rozsúdi. Ďalšou našou výhradou je, že základnou podstatou viacročného rozpočtu, pretože my schvaľujeme rozpočet na roky 2024 až 2026, je, aby vláda ukázala stratégiu, akým spôsobom chce napĺňať ciele rozpočtovej politiky. Predložený návrh rozpočtu však absolútne rezignuje na realistické rozpočtovanie rokov 2025 a 2026. Sú tam len formálne čísla predpokladanej konsolidácie, dali si tam len cieľ, avšak bez akýchkoľvek konkrétnych opatrení na ich dosiahnutie, pričom sa jedná o potrebnú konsolidáciu v horibilných sumách v roku 2025 1,5 mld. eur a v roku 2026 až 2,3 mld. eur. To znamená, že ak na konci roku 2026 by bol hrubý dlh, ak teda sa nenájdu tie konkrétne opatrenia, by hrubý dlh nebol tých 61,4 %, čo som spomínal, ale až 64,3 % hrubého domáceho produktu. Proste žiadna stratégia, žiadne detaily, výdavky sú naplánované, príjmy neexistujú a nie je tam vôbec informácia o tom, ako by ich mienili získať. Vláda navyšuje daň z dividend zo 7 na 10 %, pričom očakáva výnos iba 5,4 mil. navyše. Už len samotná, alebo hodnota tej samotnej negatívnej informácie o tom, že Slovensko zvyšuje daň, spôsobí viacej škody ako spomínaný prínos. V podstate pre rozpočet nepodstatných 5,4 mil. eur. Pritom by stačilo, keby vláda znížila brutálne vysokú rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, ktorú má v sume jedna celá, 1,232 mld. o spomínaných 5,4 mil. a vôbec nemusela zvyšovať daň z dividend, vôbec nemusela ničiť hospodárske alebo ekonomické prostredie Slovenska. V rozpore s bežnou praxou rozpočet v sebe zahŕňa vplyvy v Národnej rade ešte neprijatej legislatívy, to sa práve v tomto momente zmenilo, ale jednoducho, len aby ste vedeli, takto to nemá byť. My by sme vždy mali rokovať o tom, čo už bolo legislatívne prijaté a až následne by sa mal rozpočet upravovať o prípadné ešte zmeny. Takže okej, teraz teda prijali už aj, aj lex konsolidácia, aj kompetenčný zákon, tak do toto sa dalo akoby trochu do súladu, ale jednoducho takto by to byť nemalo. Viacero príjmových konsolidačných opatrení síce prinesie do štátnej kasy jednorazovo vysoký objem peňazí, ale nepomôže im dlhodobo. Vláda tak vytvára dlhodobé, vláda však vytvára dlhodobé výdavky, je to porovnateľné, aby sme vnímali s rodinou, keď teda rodina, povedzme, že vyhrá balík peňazí, ktorý stačí na zaplatenie lízingu nejakého vozidla, a teda rodina sa ale rozhodne kúpiť si to vozidlo, zaplatiť ten prvý rok akontáciu plus prvý rok a nemá financie na ďalšie, ďalšie štyri roky. Toto je presne to, čo sa deje. Vláda si výdavky naplánovala, ale tie príjmy či už z bankového odvodu, alebo koniec koncov aj z tých zdravotných odvodov, to sú všetko dočasné príjmy, ktoré sú zlé, ale jednoducho aj tak nepomôžu. Rozpočtová rada konštatuje, že trvalé zlepšenie štrukturálneho deficitu predstavuje iba 190 mil. Tá konsolidácia vždy by sa mala hovoriť štrukturálnych dohodových výdavkov pol percenta, to by bolo tých 650 mil., ani to len nie je, je to podľa rozpočtovej rady 190 mil. Ale ak by boli presunuté položky z rezerv do výdavkov, tak ani tá by nebola. Proste fakt reálne je tá konsolidácia nulová. Pár slov ku záväzkom štátu, len zasa aby sme, aby sme vnímali. Paragraf 4 zákona o štátnom rozpočte, objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu je v roku 2024 12 604 299 000 a nejaké drobné. To len aby sme vnímali, koľko toho musí štát vlastne prefinancovať, zobrať si nové peniaze, aby zaplatili ten exspirujúci dlh. Porovnajme to, prosím, s príjmami štátneho rozpočtu, so všetkými, ktorých je 22,7 mld. a aj z tohto je vidieť, ako zásadné bude vlastne pre štát, ak budú, ak nám klesá rating, čo už teda vo Fitch Ratings už klesol, tak jednoducho tieto peniaze budeme si požičiavať za vyšší úrok a presne to aj rozpočet prognózuje. V tomto roku sme dali za splátky dlhu asi 1,3 mld., budúci rok je to 1,5-1,6 a smeruje to až k 2,5 mld. eur ročne na splátky dlhu. Môžeme sa baviť, čo všetko za to mohlo Slovensko postaviť, investovať, čokoľvek, keby sme to nemuseli platiť ako dlh. Bohužiaľ, v tomto sa nič nemení, tie výhrady a správne výhrady, ktoré má koalícia k predchádzajúcej vláde, že zadlžovala Slovensko, no tie už teraz platia aj tuná, pretože 7,9 mld. dodatočného dlhu vznikne len v roku 2024. No ešte stihnem možno k tým výdavkovým limitom. Návrh rozpočtu odsúhlasený vládou nerešpektuje, teda môžme kľudne povedať, aj porušuje platný výdavkový limit, ktorý bol schválený Národnou radou na základe teda ústavnej zákonnej úpravy, a to je teda jeden level. Vláda vyhlásila, že ho považuje za neplatný. No on je platný, férovejšie ďaleko by bolo, keby vláda povedala, že ten platný limit nevie rešpektovať, pretože sa situácia tak diametrálne zmenila, že jednoducho nedá sa dodržať. To by bolo ďaleko férovejší postup. Neviem, prečo išli do sporu, ale okej. Každopádne už boli predstavené a teda už ich tuná máme ako parlamentnú tlač nové limity, ktoré boli vypočítané Radou pre rozpočtovú zodpovednosť ku vzniku novej vlády. To len aby sme rozumeli, je to situácia ku schváleniu programového vyhlásenia, a to sú vlastne limity, sada nových limitov, ktoré sa schvaľujú raz za štyri roky, ergo teda pri vzniku novej vlády, takže tieto, tieto sú už tu, je potrebné, aby ich Národná rada schválila a potom následne sa robia takzvané aktualizácie, ktoré už idú ale len do hospodárskeho a finančného výboru, tie sa už neschvaľujú v pléne. Každopádne zákon je platný, tohtoročná výnimka, to som už spomínal, že sme bojovali za zaradenie výdavkových limitov aj v predchádzajúcom rozpočte a proste nakoniec sa tam dostali do textovej časti, ale s tou výnimkou, že pokiaľ je v Únii výnimka na konsolidáciu, čo pre ´23 platí, tak nemusí sa aplikovať ani na Slovensku. S týmto EÚ súhlasila, toto ale padá, pre budúci rok tak či tak sa proste vláda tomu nevyhne. Ona bude musieť zosúladiť, aj keď teda tu pretlačí tými sedemdesiatimi ôsmimi, deviatimi hlasmi rozpočet, tak bude museť proste ho zosúladiť s výdavkovými limitmi. Bude musieť, ak nie bude nás to stáť stovky miliónov na zvrátení, na zvrátení míľnika. Fakt neviem, prečo sa vláda rozhodla ísť do takéhoto sporu, respektíve takéhoto silového riešenia, keď teda existovalo riešenie úplne že prirodzené a zákonné a tak či tak k nemu musia dokonvergovať. Tak preto by som chcel ešte teda apelovať na koalíciu, že počúvať nie je slabosť. Ako, prosím, nechcite umlčať tú rozpočtovú radu, netvárte sa, že Európska únia, Európska komisia nemá žiadne výhrady. Vôbec nie je hanba upraviť rozpočet tak, aby bol v súlade s pravidlami výdavkových limitov, veď platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti jednoducho na to dáva, dáva návod, ja to možno prečítam. V § 37m ods. 4 zákona 523/2004 o rozpočtovej, o rozpočtovej zodpovednosti sú povinnosti vlády zavedené v § 30aa v takomto: Podľa tretej vety je ktorákoľvek vláda povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Jednoducho toto je v zákone, toto musia urobiť. Platným limitom je ten, ktorý schválila Národná rada 1. februára 2023, to je ten starý, ale v poriadku, môžme sa baviť už aj, už aj o tom novom. Každopádne treba, treba to urobiť. Takže už len skutočne na záver. Vážená koalícia, dodržiavať platné zákony, nie je slabosť. Je to schopnosť múdro a zodpovedne vládnuť krajine. Ďakujem pekne za pozornosť a na záver, strana SaS nevieme a nemôžme takýto rozpočet podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Dostál. [12:11] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, doplnil by som za stranu SaS, nielenže nevieme a nemôžme takýto rozpočet podporiť, budeme hlasovať proti tomuto návrhu zákona o štátnom rozpočte. A úplne s tebou súhlasím, že tá konsolidácia, ktorá sa premietla do rozpočtu, je len taká akože konsolidácia, volá sa to konsolidácia, ale v skutočnosti je to zvyšovanie, zvyšovanie daní, aby sa mohlo ďalej a ešte viac rozhadzovať. A áno, konsolidácia by mala byť najmä na strane výdavkov, ale je možné si predstaviť aj konsolidáciu, ktorá by bola na strane príjmov, teda že by sa vybralo viac a teda by sa zmenšil, znížil deficit. Táto konsolidácia však nemá ani tento charakter, síce sa zvyšujú dane, odvody, poplatky, bere sa z budúcich dôchodkov sporiteľov z II. piliera, ale napriek tomu, napriek tomu sa to nepremietne do zásadného zníženia deficitu. To zníženie deficitu je minimálne, lebo väčšina z toho, čo sa viacej zoberie, je od ľudí a firiem, pôjde do ďalšieho rozhadzovania, do ďalších, ďalších verejných výdavkov. Smerácka vláda pokračuje vo svojom nezodpovednom hospodárení a zdá sa, že nijako sa nechce dať obmedzovať ani ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Máme tu už stanovené Radou, alebo navrhnuté Radou pre rozpočtovú zodpovednosť teda výdavkové, výdavkové limity a správny postup by bol, aby sme najprv prerokovali výdavkové limity, schválili a prispôsobili návrh štátneho rozpočtu výdavkovým limitom. Výdavkové limity budeme preberať až o mesiac, to nie je správny postup. [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Gažovičová. [12:11] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, ja budem stručná. Naozaj sa predovšetkým chcem poďakovať kolegovi Viskupičovi za to, že, že teda podrobne poukázal na rôzne problémy s týmto zákonom a aj na to, že máme tu aj nejaké nezávislé alebo akoby ďalšie odborné inštancie typu rozpočtová rada, ktoré by sme mali počúvať, alebo teda v tomto prípade, ktoré by bolo ideálne, keby vláda počúvala, lebo naozaj sú tu zložité témy, na ktoré, ku ktorým treba pristupovať nesmierne zodpovedne. Ďakujem teda za vaše vystúpenie ešte raz. [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [12:11] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, s malýma výnimkami som toto vaše vystúpenie tu počul minimálne tri- alebo štyrikrát. Prekvapuje ma, pokiaľ by to kritizovalo to PS alebo KDH, ktoré nebolo v predchádzajúcej koalícii, viem to pochopiť. Ale neviem pochopiť, vy nemáte žiadne morálne právo, aby ste nám kázali, ako máme rozpočet zostavovať a ako konsolidovať. Tri a pol roka ste boli predsedom finančného výboru. Tri a pol roka ste mali možnosť ovplyvňovať v koalícii vášho koaličného partnera, aby sa verejné financie nedostali do tej situácii, do akej sa dostali. Vy nám hovoríte, čo máme robiť a prečo ste to nerobili vy, aby verejné financie neboli v tomto stave, v ktorom sú. Vysvetlite mi to. Veď ani by ste sa neboli schopní na výbore zísť, pokiaľ by vám opozícia nebola prišla pomôcť pri hlasovaní, respektíve by sme neboli prišli. Kážete niečo a o ktorom ste sám neboli presvedčený tri a pol roka. Mali ste možnosť z koalície vystúpiť a dneska by tento rozpočet bol úplne niekde inde. Ale vy tu morálne kážete stále ľuďom, ktorí, proste ja som presvedčený, že konsolidácia prebehne, bude ďaleko lepší výsledok, ako ten rozpočet je zostavený. Som o tom presvedčený. Boli sme tu dvanásť rokov a nespravili sme toľko dlžoby a toľko marazmu, koľko vláda vaša za tých tri a pol roka spravila. Nerozumieme vám. Buďte taký láskavý aspoň, prosím vás, nekritizujte, čo ste nespravili, ani výdavkový limit ste neboli schopní spraviť. Kedy? Proste išli ste na provizórny rozpočet, buchli ste 2,7 mld. minulý rok do toho, aby ste mohli na ten provizórny rozpočet ísť a budete nám tu kázať, ako máme rozpočet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš. [12:11] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, Marián, za tvoje vystúpenie. Ja by som k tým výdavkovým limitom ešte. Jednak sa rozpráva, bavili sme sa o tom aj na výbore s ministrom, že teda potrebujeme opraviť zákon o rozpočtovej zodpovednosti, z ktorého výdavkové limity vychádzajú. Výdavkové limity sú jeden, jedným z predpokladov z takých štyroch pilierov zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vtedy v roku 2011 parlament ústavnou väčšinou prijal. Ten predpoklad a výdavkové limity, ktoré sme desať rokov teda na Slovensku neschválili, až sa ocitli ako míľnik plánu obnovy, keďže to bola zostávajúca jedna kľúčová reforma verejných financií, keby sme ich boli mali už vtedy, dnes sme nemuseli riešiť situáciu vo verejných financiách takú, akú máme pretože, pretože ich neschválenie nás dobiehalo. Problém nie je v ústavnom zákona ako takom, ale v tých, nazvime to, vykonávacích zákonoch, ktorým výdavkové limity boli, boli jeden z nich. Čiže meškáme síce desať rokov, ale je to kľúčová reforma, schválila ju teda minulá vláda, minulý parlament ako predpoklad ako míľnik plánu obnovy a dnes sa vláda nad týmto teda nejakým spôsobom váha, pretože práve v tejto chvíli im nesedí do ich nafúknutých čísel o deficite. Ale keď budeme mať výdavkové limity, môžme ozdraviť verejné financie. Takto to jednoducho je a ja teda podporujem a nabádam, aby, aby sme túto diskusiu v parlamente mali a dodržiavali aj tento pilier rozpočtovej zodpovednosť. [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič. [12:11] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým kolegom za faktické. Poviem osobne Ondrovi Dostálovi. Áno, samozrejme budeme hlasovať proti, tak to bolo myslené, a úplne tiež súhlasím, politika prevalcovala všetko, odbornosť, platné zákony, zdravý rozum, všetko. Budem sa teda venovať kolegovi Dušanovi Muňkovi. Dušan, my sme už nejaké tie roky spolu vo výbore, ja si ťa vážim a ja si aj vážim skutočne, že áno, bol si ten, ktorý častokrát zabezpečoval bývalej koalícii, že sme boli uznášaniaschopní, to všetko sedí, len ja si len dovolím pripomenúť, že ja som teda že zo SaS-ky, nie z OĽANO, my sme v tej koalícii neboli tri a pol roka, my sme z tej koalícii po dva a pol roku bojov o zodpovedné rozpočtové hospodárenie odišli, no a odišli sme práve preto, pre, pre proste tú výraznú rozpočtovú nezodpovednosť. Pamätáte si ten, ten rodičovský bonus, ktorý položil na kolená obce. Čiže ja a, Dušan, ty to vieš, proste ja na tom výbore som fakt strávil gro času, koľko som vedel, aby som proste trošku sa snažil disciplinovať tie návrhy OĽANO a robili sme celá SaS-ka veľa preto, aby sa tu proste peniaze nerozhadzovali z helikoptéry. Takže z tohto pohľadu ja mám svedomie čisté a ja tak ako som kritizoval rozpočty ešte pána terajšieho a bývalého ministra Kamenického, tak som tu mal vždy, vždy vystúpenia kritické aj, aj k pánovi Matovičovi a vždy som tu bol, aby tu zaznelo slovo RRZ, ktoré tu napríklad teraz nezazneje, ktoré tiež bývalo kritické voči, voči aj vtedajšej vláde, čiže ja mám v tomto svedomie čisté, mne ide skutočne o verejné financie a o to, aby Slovensko fungovalo. Pretože môžme sa tu baviť, máme politiku, máme čokoľvek, opozíciu, koalíciu, verejné financie máme len jedny, krajinu máme len jednu a všetci potrebujeme, aby, aby fungovala proste naša krajina a tá bude len vtedy, keď budú aj verejné financie v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Hajko. [12:11] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, úpenlivo sme čakali na rozpočet verejnej správy na budúci rok. A čakali sme, ako vážne myslela vláda sľub, že bude konsolidovať verejné financie. Mali sme obavy. Keď minister financií pred niečo dvoma, vyše dvoma týždňami po rokovaní vlády predstavoval návrh konsolidácie, zverejnil dva balíky. Jeden bol takzvaný sociálny a druhý konsolidačný. Prvý v hodnote jednej miliardy eur, kde boli budúcoročné 13. dôchodky vo výške priemerného, či pomoc pri hypotékach. Druhý konsolidačný v hodnote dvoch miliárd eur. Vyzeralo to na prvý pohľad celkom priaznivo. Dve miliardy mínus jedna miliarda, konsolidácia jedna miliarda euro. To znamená, ako by vláda mala ušetriť budúci rok miliardu eur. Čo je dobré číslo. O dva dni na to vystúpila ministerka hospodárstva a povedala, že Slovensko zachová zastropované ceny pre domácnosti na energie aj budúci rok. A vyčíslila aj ten balík, koľko to bude stáť. Táto plošná pomoc by mala stáť budúci rok Slovensko jeden aj štvrť miliardy eur. Z miliardovej konsolidácie tak ostala veľká nula, ostalo z nej nič. Hoci tento rok uzrel svetlo sveta návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024, kde sa predsa len počíta s konsolidáciou verejných financií vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu, teda niečo vyše 600 mil. eur, už prístup, aký zaujal v prvom vystúpení minister financií, naznačuje, že ide skôr o prianie ako o reálny zámer. Potom prišiel návrh zákona o zlepšení verejných financií. Nemali sme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Nemáme istotu, či prinesie, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Predkladateľ hovorí, a teraz citujem: „V budúcom roku vláda v súlade so svojím programovým vyhlásením plánuje znížiť deficit na 5,97 % hrubého domáceho produktu. Schodok sa tak má znížiť o viac ako pol percenta hrubého domáceho produktu z úrovne 6,52 % percenta v tomto roku. K medziročnému poklesu schodku prispejú najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a porovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné." Koniec citátu. Najskôr upriamim pozornosť na štátny rozpočet, pre ktorý by bol priliehavejší názov rozpočet ministerstva financií alebo rozpočet vlád. Ten tvorí zhruba polovicu celkového rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Pri ňom, popri ňom sú tam, popri tomto vládnom rozpočte sú rozpočty samospráv či poisťovní, ale do ktorých tečú odvody. Ale to asi všetci vieme, len predsa som to musel zdôrazniť a poviem prečo. Tento rozpočet, s ktorým má hospodáriť vláda, ráta budúci rok s takýmito číslami. Príjmy štátneho rozpočtu majú tvoriť 22,7 mld. eur. Výdavky majú tvoriť 30,3 mld. eur. Vláde tak máme odsúhlasiť schodok vo výške 7,6 mld. eur. Čo to znamená tieto čísla? Vyzerá to len ako obyčajné čísla, ale keď ich dáme do súvislosti, tak to vyznie úplne inak. Uvedomme si, že k trom eurám, ktoré vláda vyberie na daniach, bude musieť pridať štvrté euro, aby mohla splniť to, čo sľubuje pri výdavkoch. A to štvrté euro ku každým trom eurám si bude musieť požičať. To znamená, že to pôjde na dlh, alebo inými slovami, výdavky vlády sú pokryté len z troch štvrtín. Predstavte si firmu alebo domácnosť, ktorá hospodári takto ako vláda. Dlhodobo sa to nedá ustáť, hoci zotrvačnosť štátu je vyššia ako pri firme a štát má v rukách nástroje, ktorými si dokáže zabezpečiť stále príjmy, to sú tie dane a odvody napríklad, alebo hlavne, dlhodobo to nemôže ustáť. Slovensko sa dostalo na šikmú plochu, a preto je najvyšší čas, aby vláda začala konať. Žiaľ, tak, ako to navrhuje vláda v predloženom rozpočte, to nepôjde. Uvediem niekoľko postrehov. Najskôr sa budem venovať príjmom. Daň z príjmov právnických osôb, toto je citát opäť, opäť od predkladateľa návrhu zákona, daň z príjmov právnických osôb pokračovala v roku 2022 v raste z roku 2021, to znamená, že išla hore 30 % a medziročne narástla o 12 %. To je vývoj, to je vývoj roku 2023. A teraz citát: „Štruktúra ekonomiky naznačuje pokračovanie nastavenej dynamiky rastu dane aj v roku 2023 a výnos je v porovnaní s minulým rokom vyšší o 355 mil. eur." To je rok 2023 oproti roku 2022. „V nasledujúcich rokoch výnos dane ovplyvní viacero legislatívnych zmien. Zvýšenie zdravotných odvodov na strane zamestnávateľov zvyšuje náklady firiem, čo má negatívny vplyv na základ dane z príjmu právnických osôb, ako aj na samotnú daň. Podobne negatívny vplyv má aj predĺženie solidárneho príspevku v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie." Koniec citátu. Tak tu, prosím pekne, máte priamo doklad o tom, ako nové dane a odvody, ktoré tu už boli schválené, budú okresávať príjmy štátneho rozpočtu. To znamená, že ak na jednej strane vyrubíme firmám vyššie dane a vyššie odvody, tak na druhej strane nemôžeme očakávať, že to firmy len tak zhltnú a ich ziskovosť bude podobná, ako bude v tomto roku. Ďalší citát od predkladateľa: „Výnos z DPH bude v porovnaní s predošlým rozpočtom nižší o 382 mil. eur v roku 2024, resp. 641 mil. eur v roku 2025. Výhľad je ovplyvňovaný poskytovanou energopomocou domácnostiam pokračujúcou aj v roku 2024, prijatou legislatívou, presúvanie čerpaných prostriedkov medzi rokmi v rámci plánu obnovy a odolnosti do neskorších rokov, či zhoršením makroekonomických parametrov. Negatívne pôsobí zavedenie zníženej sadzby 10 % na gastro, športoviská, aquaparky a vleky od 1. januára 2023 a zavedenie sadzby 5 % v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania od 1. januára 2023." Koniec citátu. Takže tu zase máte zas doklad, že čo robí s DPH plošná pomoc pri dotovaní cien energií. Iným spôsobom povedané, ak dotujete ceny energií, garantujete ich nízku cenu, a tým pádom aj nižší výber DPH. Takže dosah na štátny rozpočet majú nielenže zbytočne rozdávané peniaze prostredníctvom zastropovania cien energií pre všetkých, to znamená plošnej pomoci, ale aj stratená DPH za platby za energie, ktoré nemuseli byť zastropované alebo dotované na odstupňovanej úrovni. Ako som poukázal, manipulovať s cenami energie je tak pre štát nákladné a prináša výdavky nielen na dotácie, ale aj na strane výberu DPH, ale štát priamo stráca aj príjmy z hospodárenia spoločnosti, kde je vlastníkom alebo spoluvlastníkom. Opäť len odcitujem predkladateľa predloženého návrhu: „V rámci dividend realizovaných prostredníctvom štátneho rozpočtu dochádza k výpadku príjmov na úrovni 111 mil. eur. Uvedené súvisí s výpadkov dividend Slovenského plynárenského priemyslu, akciovej spoločnosti na úrovni 156 mil. eur, ktorý je čiastočne kompenzovaný s výšenými dividendami od spoločnosti Tipos, akciová spoločnosť vo výške 22 mil. eur a spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, akciová spoločnosť vo výške 16 mil. eur." Koniec citátu. Takže štát tento rok stratil na dividendových odvodoch Slovenského plynárenského priemyslu vyše 150 mil. eur. Aj toto je cena za to, že držíme tie ceny na nízkej úrovni. Štát prichádza o dividendy a budúci rok to nebude inak. Takže plošná a neadresná pomoc energiami má podľa údajov ministerstva hospodárstva predstavovať budúci rok jeden aj štvrť miliardy eur. Keď k tomu pripočítame len ďalšie dve spomenuté položky, to znamená strata tých dividend, tak náklady možno stúpnu niekde k 1,5 mld. eur, a to tam ešte nemáme elektrinu, o tej hovoríme málo. Nemáme elektrinu, kde je síce so Slovenskými elektrárňami podpísané memorandum o stropných cenách, ale definitívna dohoda na rok 2024 je stále nejasná. Ak by pomoc bola odstupňovaná, skutočne pre tých, čo to naozaj potrebujú, štát by to stálo omnoho menej. Ale to by potom sa ťažko plnili predvolebné sľuby politických strán. Pri energiách ešte dve poznámky, ktoré opäť súvisia s bilanciou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Na dotácie na energie vyčleňuje vláda v predloženom návrhu 800 mil. eur. Zvyšných 450 mil. eur má ísť z unijného programu SAVE, už to tu bolo spomínané, to je ten presun, to je ten presun tých 450 mil. eur z tohto roka do budúceho roka. Nuž ale otázka je, či to bude reálne. Ozaj si kladiem túto otázku, pretože spomeňme si, že Európska komisia tento rok upozornila slovenskú vládu, ešte teda by sme povedali predchádzajúcu vládu, aby prestala dotovať ceny energií, sme skutočne v tej Európskej únii pomaly výnimkou. Aká ochota bude zo strany Európskej komisie pri takejto kritike, aká ochota bude preplácať tieto dotované energie. Ak nulová, tak tých 450 mil. eur bude musieť zatiahnuť štátny rozpočet. Vláda hodlá získať dane z nadmerných ziskov ropy spoločnosti ďalšie stovky miliónov eur, hodlá pokračovať v tomto zdaňovaní. Aký bude skutočný výnos z tohto zdanenia, je stále nejasné. No istá je jedna vec, ak chce vláda tieto osobitné dane získať do štátneho rozpočtu, musí ďalej podporovať nakupovanie ropy z Ruska. To už je geopolitická otázka. To znamená, musí trvať na závislosti na štáte, voči ktorému má Európska únia, voči ktorému uvalila Európska únia sankcie a od ktorého sa chceme odstrihnúť. Je toto v poriadku? K tomu ešte jeden postreh. V rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity, už sa to tu dnes spomínalo viackrát. Teda stropy výdavkov na nasledujúce roky, k čomu sa zaviazala slovenská vláda pri vstupe do programu plánu obnovy a odolnosti. Predkladateľ prerokovaného návrhu sa bráni, že na toto v krátkosti času nebol pre štátne inštitúcie priestor. Zopakujem, v návrhu rozpočtu verejnej správy nie je odhadnuté, na akej úrovni sa pohybujú výdavky započítané voči indikatívnemu limitu verejných výdavkov a je to snaha odbiť v návrhu rozpočtu tieto indikatívne limity poukazom na použitie staršej prognózy a tým pádom vlastne toto poukazovanie znamená, že tie, to stanovenie limitu výdavkov sa minulo účinkom. Pritom indikatívny rozpočet, ak sa vláda bráni, že nemala podklady, indikatívny limit bol zverejnený už takmer pred dvoma mesiacmi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento limit aktualizovala, máme ho tu predložený v parlamente, pre zaujímavosť, tvorí ten indikatívny limit výdavkov celého verejného sektora na budúci rok 47,073 mld. eur. Takže čo by v tejto situácii bolo správne? Správne by bolo schváliť výdavkové limity, čo tento parlament odmietol, hoci tu bol taký návrh. Výdavkové limity na to, aby sme nemuseli zmeniť program tejto schôdze, ale aby sme, zle som to prečítal po sebe, museli by sme schváliť tieto výdavkové limity a museli sme v podstate zmeniť program tejto schôdze, stiahnuť návrh rozpočtu verejnej správy, prepracovať ho v súlade s limitmi a znovu predložiť do parlamentu, čo je vážna vec, lebo máme 20. decembra a jednoducho na to niet priestoru. Takte do tohto stavu sme sa dostali a tieto, otázka výdavkových limitov sa bude musieť riešiť ex post. Ja ešte jednu poznámku, že vlastne tie výdavkové limity už sa tu o nich dnes hovorilo viackrát, je to, je to inštitút, ktorý vlastne stanovuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nie je hocijaká inštitúcia. Sú tam dva hlavné dôvody. Prvý, je to strážca verejných financií. Sú to tí ľudia, tá inštitúcia, ktorá stráži, aby sme sa neprepadli do nejakej priepasti. Úzkostlivo stráži rozpočtovanie príjmov a výdavkov verejných rozpočtov a dáva odporúčania. Druhá vec, čo poviem, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2011, to bolo v čase, keď sa tu rozbehla grécka kríza. Za tento zákon hlasovalo 146 poslancov parlamentu, to znamená, že to bola takmer úplná zhoda a hlasovali za tento zákon aj poslanci za stranu SMER. To znamená väčšina poslancov, ktorí tu sedia, ktorí tu nie sú noví, tak hlasovali za, alebo väčšina strán, ktoré majú poslancov v tomto parlamente, hlasovali za tento zákon a sami si ho nectíme. Preto návrh, ktorý možno aktuálny ešte je, lebo rokujeme teraz o rozpočte verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by mala tento týždeň vydať hodnotenie a v tom hodnotení zverejní analytický pohľad na vzťah návrhu rozpočtu k najnovším výdavkovým limitom. Počkajme si na to a zvážme to, čo nám povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ak tieto limity budeme, ak ich nebudeme brať do úvahy, čo nám hrozí? Skutočne my sme sa k nim zaviazali v programe odolnosti voči Európskej únii a ak nebudeme tieto limity napĺňať, hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Je to vážna vec, preto musíme, musíme sa s touto vecou vážne zaoberať a opakujem, počkajme si aspoň na to, čo povie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tento týždeň. Vnímajme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť ako inštitúciu, ktorá skutočne stráži verejné financie a ktorá to myslí s týmto štátom skutočne od podlahy dobre. Osobitnú kategóriu nových príjmov tvoria reštrikčné opatrenia, na ktorých hodlá vláda získať takmer 2 mld. eur. Len na bankovej dani to má byť vyše 300 mil. eur, podobnú sumu si sľubuje zo zvýšenia zdravotných odvodov a okresania II. piliera, príspevkov do II. piliera. Opäť ide o pomerne neurčité odhady. Keď k tomu pripočítame minimálne dve, minimálne dane pre firmy, to znamená to, čo sa, toto, čo tu už bolo a čo sa ľudovo zvyklo nazývať daň zo straty, pretože firma bude musieť zaplatiť daň bez ohľadu na to, či bude mať kladný hospodársky výsledok alebo záporný. Takže keď pripočítame tieto minimálne dane, zvýšenie zdaňovania dividend, vládne dane na kryptomeny či ďalšie, máme veľmi veľa neznámych, veľmi veľa neznámych v príjmoch štátneho rozpočtu. Príjmy štátu v budúcom roku sú tak postavené na mnohých premenných a môžu byť úplne iné ako očakáva vláda. Na záver k príjmom ešte jedna dôležitá vec. Nevieme, ako sa v novom prostredí bude dariť slovenským firmám. Vystavené budú tlaku z dvoch strán. Prvý z vnútra, sťažujeme im podmienky na podnikanie a druhý z vonku, európske ekonomiky padajú, sa prepadávajú a treba si všímať hlavne tú nemeckú, s ktorou sme veľmi úzko zviazaní. Čo sa deje v Nemecku, tak sa s oneskorením, s určitým oneskorením deje aj u nás. Všímajme si to, pretože horšie výsledky firiem spôsobia znížený výber daní a odvodov. Napriek tomu, že im tie dane zdvihneme a tie odvody, je možné, že výber dokonca bude horší. Nechcem strašiť, ale musíme to brať do úvahy. To boli príjmy. Na strave výdavkov je veľa položiek. Ich analýzu v rezortoch nechám na kolegov, teda keď vystúpia. Spomeniem len tie nové nosné, ktoré vláda definuje v takzvanom sociálnom balíčku v hodnote 1 mld. eur. Vláda hodlá vyplatiť plný 13. dôchodok, či podporiť vyššie, či podporiť vyššie úročené hypotéky. Ja sa pozastavím len pri dôchodkovej politike vlády. Sociálna poisťovňa dostane podľa návrhu rozpočtu na budúci rok od vlády dotáciu 1,6 mld. eur, v roku 2025 sa ráta s tou istou dotáciou. Už to je dosť, no zrejme to bude ešte viac. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ako sa tu tiež už dnes spomínalo, je rezerva aj na vyplácanie 13. dôchodkov. Takže do Sociálnej poisťovne pôjde viac. Ak by sa išlo podľa návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo tu v parlamente sme už mali, tie dotácie by boli také vysoké, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na vyplácanie dôchodkov takú dotáciu, že každé piate euro, ktoré minie budúci rok, bude musieť získať od vlády a vláda si na to bude musieť požičať. Ak by sme išli do roku 2025, každé štvrté euro. Každé štvrté euro, ktoré vyplatí Sociálna poisťovňa, nebude mať kryté príjmami z odvodov. Každý rozumný uvažujúci človek musí uznať, že takýmto spôsobom nemôže štát fungovať sa rúti sa do priepasti. Tá priepasť znamená vykročenie na grécku cestu, výrazný nárast daní, prepúšťanie, znižovanie platov a pokles dôchodkov aj o tretinu. Toto ozaj chceme? Takto chceme zaťažiť našich občanov v horizonte niekoľkých rokov? Hrozbu potvrdzuje vlastne aj sám minister financií, ktorý si berie tiež do úst výraz grécka cesta, hoci sa odvoláva na dedičstvo predchádzajúcej vlády. Ministerstvo v predloženom materiáli samo priznáva, že konsolidovanie na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu, ak sa takéto niečo vôbec podarí, bude len začiatok. To je ďalšia vec. Minister financií to tiež viackrát spomínal aj dnes v úvodnom vystúpení, že európske pravidlá a pravidlá Európskej únie nás zaviažu šetriť v tom ďalšom roku alebo v tých ďalších rokoch jedno percento hrubého domáceho produktu. Mňa na tomto vyrušuje jedna vec. My ako keby sme si sami nekládli, ako my tu, ako tu sedíme, alebo ako tu sedia aj členovia vlády, ako keby sme si sami nepriznali nutnosť, že budeme musieť šetriť, ale čakáme, že príde nejaký reglement z Európskej únie, že pozor, pozor, musíte šetriť, pretože, pretože nespĺňate určité kritériá. My by sme mali byť aktívni a my by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako ušetriť peniaze. My by sme mali aj predstaviť také pravidlá fungovania v budúcom roku, aby sme nevykazovali dnes účtovne, účtovne, že nejakým spôsobom budeme konsolidovať, ale aby sme to fakt reálne zvážili. Aj o tom sme tu už dnes hovorili, že tohtoročný deficit štátneho rozpočtu môže byť umelo nafúknutý, len aby sme dokázali budúci rok, že budeme konsolidovať na úrovni pol percenta hrubého domáceho produktu. Na predložený návrh, o ktorom dnes rokujeme, teda pozeráme skepticky. Nemáme voči nemu veľkú dôveru. Ministerstvo financií pripravilo výpočet príjmov od stola. Ak parlament tento návrh schváli, nemáme istotu, že prinesie očakávané príjmy či úspory. Spomenul som viacero úskalí. Uvediem ešte jeden príklad, ktorý to už len potvrdí. Vláda by mala šetriť sama na sebe, aj to sľubuje. Hovorí o viazaní 5 % výdavkov na štátnych zamestnancov. Bol som aj na rokovaní finančného výboru a dostávali tam od kolegov predstavitelia ministerstva financií a ďalších štátnych inštitúcií otázku, že akým spôsobom šetria, kde je tých 5 %. A v podstate ani jeden, čo som počul, nedal uspokojivú odpoveď, že kde presne tých 5 % ušetrí. Je to tam niekde vnútri, my sme s tým rátali a tak ďalej. To sú vyjadrenia, ale ja vám ponúknem aj konkrétne číslo, ktoré má, ktoré vás možno len utvrdí o tom, že tento záväzok, tento záväzok je ťažko naplniteľný a otázka je, že do akej miery to vlastne myslí predkladateľ návrhu zákona vážne. V ústrednej štátnej správe pôjde budúci rok počet zamestnancov hore o takmer štyritisíc. To je z tohto návrhu, ktorý máme na stole. To znamená, že vládny aparát narastie a bude drahší. A poviem dva príklady, netreba chodiť ďaleko. Povedzme si pravdu. Eurofondy, na ktoré, na ktoré sa tak spoliehame, tak máme roztrieštené do dvoch inštitúcií. Máme podpredsedu vlády a ministra investícií, ktoré riadia duplicitne, dá sa povedať, tieto eurofondy. Ďalší príklad je zriadenie nového ministerstva športu a cestovného ruchu. V KDH my sme boli za to, aby dostal šport a možno aj cestovný ruch nejaký osobitný status tým, že by bol, nejakým spôsobom by bola vytvorená nejaká inštitúcia v ústrednej správe, ktorá by riadila, riadila tento rezort, ale nevidíme dôvod v súčasnej situácii, aby to bolo osobitné ministerstvo. Vieme, čo sa viaže s tým, keď vzniká nové ministerstvo. Koľko vzniká ďalších pracovných miest, koľko predstavujú náklady na materiálne výdavky a tak ďalej. Takže čo vláde ostane? Štát sa bude ďalej zadlžovať, a to po znížení ratingu Slovenska a zvýšení úrokov rýchlejším tempom. A musím to zopakovať, Slovensko sa opäť viac priblíži ku gréckej ceste bankrotu. Biznisu sa nebude dariť, navrhované konsolidačné opatrenia skomplikujú podnikanie. Týka sa to vyšších daní a odvodov. Objavuje sa tu tá nová daň zo straty, zvyšujú sa zdravotné odvody. Hoci to naoko vyzerá, že jedno percento bude platiť zamestnávateľ a zamestnancovi sa nič nestane, nie je to pravda. Však všetci vedia, čo robili biznis, že to nie je pravda. Vždy sa to prenesie na zamestnanca. Náklady podnikateľa na prácu vzrastú. Toto opatrenie bolestivo zasiahne živnostníkov, lebo to je aj podnikateľ, aj zamestnávateľ, zamestnávateľ aj zamestnanec v jednej osobe. Pritom Slovensko má rekordne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. KDH podporuje skôr krok opačným smerom, ako predstavila vláda. Sme za návrat jednotnej rovnej dani. Slovenské skúsenosti z minulých rokov ukazujú, že zjednodušenie daňového systému prináša štátu lepší výber daní a práve toto by bolo opatrenie, ktoré by podnietilo ekonomickú aktivitu, zvýšilo príjmy štátu a tým prispelo ku konsolidovaniu verejných financií. Vláda však navrhuje pravý opak. Z podnikateľov sa snaží vyžmýkať, čo sa len dá, výsledkom bude optimalizovanie ziskov či priamo únik do šedej ekonomiky. Práve v podnietení ekonomickej aktivity vidí KDH nosný nástroj, ako konsolidovať verejné financie. Druhým je adresnosť pri poskytovaní sociálnych dávok ľuďom, pričom pomoc musí byť odstupňovaná a pre odkázaných. To vedie k hospodárnosti a menším výdavkom štátu. Žiaľ, vláda ide presne opačným smerom a peniaze rozhadzuje. Týka sa to energií či dotovania hypotekárnych úverov. Takto sa konsolidovanie nerobí. Vláda nechce šetriť sama na sebe. Darčekmi pre vybrané skupiny obyvateľov si chce zachovať lojalitu spoločnosti. No priemernému jednotlivcovi bude ťažšie. Ak potrebujeme zlepšiť hrozivý stav verejných financií, šetrenie sa dá pochopiť. No pochopiť sa nedá, že vláda nehodlá pomáhať tým najodkázanejším a nechce myslieť na všetkých, lebo všetci budú trpieť, ak sa verejné financie dostanú do neriešiteľného stavu, budú trpieť všetci. Na záver zhrniem postoj KDH. Za štátny rozpočet nebudeme hlasovať, ale, je tu ale. Pre Slovensko je v súčasnej situácii predsa lepšie mať deravý štátny rozpočet ako nemať žiadny rozpočet. Občan nemôže byť rukojemníkom konania politikov a musí dostať jasnú správu, že vláda pokračuje po 1. januári v spravovaní Slovenskej republiky. Jedným dychom k tomu dodávame, že štátny rozpočet bude pre jeho nedostatky nevyhnutné v priebehu budúceho roka otvoriť a prehodnotiť jeho plnenie na strane príjmov i výdavkov tak, aby Slovensko neskĺzlo na nebezpečnú cestu ďalšieho strmého zadlžovania. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [12:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Ako prvý pán poslanec Dostál. [12:41] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, myslím, že v mnohom sa zhodneme v pohľade na to, akým spôsobom pristupovať k rozpočtu, ku konsolidácii verejných financií, k tomu, že by sa malo konsolidovať na strane výdavkov, že by sociálna politika a to rozhadzovanie sa nemalo robiť plošne, ale malo by to byť adresné. Úplne sa zhodneme aj v tom vytváraní priestoru pre ekonomickú aktivitu. Netreba ľudí a firmy zaťažovať novými a novými alebo väčšími a väčšími daňami, odvodmi a inými poplatkami, ale práve naopak, vytvoriť priestor pre ich slobodné, slobodné konanie. Úplne sa zhodneme aj v tom, že by sme mali zohľadniť a premietnuť do rozpočtu výdavkové limity, ktorých návrh pripravila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale ja by som nedémonizoval úplne ani možnosť rozpočtového provizória. Radšej mať rozpočet neskôr dobrý ako za každú cenu, za každú cenu hneď. Mali sme viackrát v histórii Slovenskej republiky rozpočtové provizórium. Rozpočet na rok ´95 bol prijatý v marci 1995, rozpočet na rok 1999 bol prijatý v marci 1999. Takže, takže už s tým máme aj ako Slovensko historickú skúsenosť a štát sa, štát sa nezrútil. Takže radšej dobre ako rýchlo. [12:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vždy boli vtedy jesenné voľby rok predtým, preto bol ten rozpočtové provizórium, inak keď sa dobre pamätáme. (Reakcia z pléna.) No však áno, však keď dávate voľby na jeseň, tak je to preto. Pán poslanec Čaučík. [12:41] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegovi Jozefovi Hajkovi za erudovaný, odborný príspevok k štátnemu rozpočtu. Ja sa chcem venovať možno len jednej veci a to, že v rozpočte verejnej správy nie sú výdavkové limity. Ako spomenul, je to veľmi vážna vec, lebo za to môžu prísť problémy aj zo strany Európskej komisie a hrozí nám strata stoviek miliónov eur. Vieme všetci, že vládu tlačí čas, ale niektoré základné parametre by legislatívny proces aj príprava zákonov mali mať a ako problém vnímam, že nemajú. Malá paralela s kompetenčným zákonom, ktorý pred hodinou koaliční poslanci odhlasovali, tam bolo v dôvodovej správe uvedené, že táto zmena, vytvorenie nového ministerstva špeciálne myslím, nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy. Čo vieme, že nie je pravda. Už len nákup, prenájom budov, zariadenie kancelárií, technické zariadenia, informačno-technické služby, náklady na premenovanie jedného ministerstva na dve, nárast zamestnancov, aj to, že namiesto dvoch štátnych tajomníkov budeme mať v budúcom roku päť štátnych tajomníkov, to všetko má dopad na rozpočet verejnej správy. Takže myslím si, že kompetenčný zákon kvôli tomu, že nemal vyčíslené, respektíve uvádzal, že sú nulové výdavky, sa ani nemal dostať na rokovanie Národnej rady aspoň bez orientačného vyčíslenia nákladov a zaťaženia rozpočtu verejnej správy. Podobne zákon o štátnom rozpočte nemal prísť na naše rokovanie bez akceptovania výdavkových limitov. Bojím sa, že nejdeme dobrou cestou, že nejdeme na to dobre. [12:56] Peter Žiga Pani poslankyňa Turčanová. [12:56] Andrea Turčanová Ďakujem pánovi poslancovi Hajkovi za naozaj veľmi dobrý a odborný príspevok za klub, ktorý predniesol. Upozornil tam vlastne, že daňové príjmy sú naplnené jednak zvýšením bankovej dane, zvýšením percenta zdravotníckych odvodov, ale tiež aj percentá odvodov z II. piliera a takej špekulatívnej dane na kryptomeny. A poukázal na to, že máme veľa neznámych a premenných a sťažujeme podmienky našim podnikateľom na podnikanie. Na druhej strane, čo sa týka výdavkovej časti, tak tam doteraz máme veľmi neadresnú pomoc v podobe dotácií hypoték, dotácií Sociálnej poisťovne na dôchodky a poukázali na to, že nám hrozí, tak ako povedal aj pán minister financií, grécka cesta v podobe znižovania platov a dôchodkov, ak sa nespamätáme zavčasu. Ak hovoríme teda o tom, že treba šetriť, tak potom naozaj je otázne, prečo sa ústredný vládny aparát navýši o štyritisíc ďalších zamestnancov, úradníkov. Záverom povedal, že KDH je za zjednodušenie daňového systému, pretože je to lepšia cesta a plne s ním súhlasím. Ďakujem za tento príspevok. [12:56] Peter Žiga Pán poslanec Horecký. [12:56] Ján Horecký Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega Jozef Hajko, ďakujem ti veľmi pekne za profesionálnu kvalitnú práce a nielen za prednesenie tohto príspevku za klub, ale aj za to, že sa tejto téme konštruktívne a dlhodobo venuješ a budeme v tom pokračovať aj v budúcom roku, pretože už dnes je vidno, že rozpočet sa bude musieť upravovať nielen pre upresnenie niektorých kapitol, ktoré sú dnes pre krátko, možno aj pre krátkosť času len načrtnuté a neskonkretizované. A, samozrejme, aj vzhľadom na už zopakovaný problém s chýbajúcimi rozpočtovými limitmi. V tejto súvislosti chcem upozorniť na to, že rozpočet Slovenskej republiky, štátny rozpočet, ako hovoríme zákon roka, je ešte intenzívnejšie žitý všetkými nami, všetkými občanmi tejto krajiny. Týka sa všetkých ľudí ešte viac ako kompetenčný zákon, s ktorým sme nesúhlasili a ktorý bol pre hodinou prijatý. A preto by sme očakávali, že tu bude demokratický proces, legislatívny proces maximálne participatívny, hoci, samozrejme, zodpovednosť je na vláde, na predkladateľovi. Preto tiež apelujem na to, aby odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, najmä v súvislosti s výdavkovými limitmi, boli v maximálnej miere akceptované pre dobro celej krajiny, pre všetkých. Ešte poukážem na dve veci. Jedna je, že ma znepokojuje to, čo Jozef Hajko zdôraznil, že sa pretrváva, respektíve posilňuje závislosť na ruskej rope v čase, keď vojna na Ukrajine, jej koniec je ešte v nedohľadne. V rozpočte vidím aj pozitívne prvky, budem hovoriť o tom pri svojom vystúpení v rozprave v oblasti školstva. Ďakujem. [12:56] Peter Žiga Bolo by maximálne efektívne, aby som dokončil faktické poznámky, ale nemôžem tak urobiť, lebo mám oficiality na hrade o štvrť, takže musím prerušiť. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budem pokračovať o štrnástej hodine. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024, tlač 100. Prosím pána ministra školstva Tomáša Druckera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, to je to miesto, na ktorom sedíte, pokojne ostaňte sedieť. Spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, predsedu tohto výboru, poslanca, aha, nie, máme tu pána poslanca Daniela Karasa za výbor pre financie a rozpočet, prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie poslanca Hajka prihlásení poslanci ešte traja, len aby som ich videl, pán poslanec Muňko, nie je tu prítomný, takže nie, pani poslankyňa Mária Kolíková, takisto nie. Pán poslanec Hajko, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. [Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 ( o vládnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026) , tlač 100.] [13:55] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Budem reagovať len na poznámku pána Horeckého, ktorého tu vidím, a on hovoril, že, spomínal teda, že treba brať vážne do úvahy odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. To treba len akceptovať. Ale predsa len ešte pridám reakciu na pána Dostála, lebo si to možno oni radi vypočujú, ktorý hovoril o tom, že je tu aj možnosť, aby Slovensko nastúpilo na cestu provizória, čo sa týka štátneho rozpočtu. Ja sa obávam, že by to veľa na veci nezmenilo, to znamená, že by ten rozpočet vyzeral veľmi podobne, aj keby sa schvaľoval niekedy budúci rok. Jediné, čo tam je, že by vznikla, vznikol väčší priestor na to, čo hovoril pán Horecký, to znamená, že by sa akceptovali výdavkové limity, ako ich navrhuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a že by sa tie limity dostali do rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Ďakujem, to je všetko. [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďalším v poradí z písomne prihlásených rečníkov je pán poslanec Igor Matovič, ktorý tu nie je, stráca poradie. Za ním pán poslanec Tomáš Valášek, takisto tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Tomáš Hellebrandt, takisto tu nie je, stráca poradie. To isté platí o pánovi poslancovi Michalovi Sabovi, nie je tu, stráca poradie. Pán poslanec Oskar Dvořák, takisto tu nie je, stráca poradie. Pani poslankyňa Tina Gažovičová, neviem vizuálne, ktorá to je, ale myslím, že tu nie je, takže stráca poradie. Pani poslankyňa Zora Jaurová tu takisto nie je, stráca poradie. Pani poslankyňa Luščíková, takisto nie je, stráca poradie. Pani poslankyňa Veronika Šrobová, takisto nie je, stráca poradie. Pán poslanec Ondrej Prostredník, takisto ho tu nevidím, stráca poradie. Pani poslankyňa Jana Hanuliaková, takisto nie, stráca poradie. Pán poslanec Ján Hargaš, takisto nie, stráca poradie. Pani poslankyňa Lucia Plaváková, takisto ju tu nevidím, stráca poradie. Pán poslanec Ondrej Dostál, takisto nie, stráca poradie. Pani poslankyňa Zuzana Števulová, takisto nie, stráca poradie. Pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková tu nie je, stráca poradie. Pán poslanec Milan Majerský tu takisto nie je, stráca poradie. Pán poslanec Ján Horecký, takisto nie? Alebo nie, toho tu vidím. Takže, pán poslanec Ján Horecký, nech sa páči, máte priestor na váš prejav v rozprave. [13:55] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takto expresne som sa ešte k slovu nikdy nedostal, popravde ešte som si nestihol ani zhrnúť osnovu. Mám tu pred sebou len rozpočet kapitoly pre školstvo, ale našťastie je to oblasť, v ktorej sa, môžem povedať, že už naozaj vyznám po tých 32 rokoch služby na tomto poli a zároveň aj po tej cti, ktorej sa mi dostalo, že som mohol osem mesiacov slúžiť ako minister školstva, vedy, výskumu a športu, preto sa osobitne teším, že tu na mieste predkladateľa je teraz súčasný pán minister školstva pán Tomáš Drucker. Po tom, čo som si pozorne vypočul príspevok do rozpravy od kolegu Jozefa Hajku, Hajka, ktorý je expert KDH na ekonomiku a ktorý nás oboznámil aj so svojou expertízou a posudkom celého rozpočtu aj v našich vnútorných rokovaniach, tak môžem konštatovať, že rozpočet kapitoly ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu patrí k tým, alebo možno je aj tým najlepším, ktorý hodnotím najpozitívnejšie z hľadiska celého rozpočtu a v tomto svojom diskusnom príspevku sa budem vyjadrovať najmä k nemu. A v duchu toho, čo som predoslal, chcem najskôr zdôrazniť veci, ktoré považujem za pozitívne v predloženom vládnom návrhu rozpočtu pre kapitolu školstva. V prvom rade som si všimol, že rozpočet v porovnaní s rokom 2023 je navýšený o 600 až 700 mil. eur. Nuž, to by bolo úplne skvelé a bola by to vynikajúca správa, ak by išlo o navýšenie prostriedkov na dosiahnutie zvýšenej výkonnosti a kvality školstva a úloh, tak ako boli zadefinované do roku 2023. Faktom však je, že týchto 600 až 700 mil. eur navyše sa viažu takmer úplne na nové úlohy a nové pozície, ktoré v školstve chystáme a potrebujeme pre to, aby sme sa posunuli ďalej, o čom netreba snáď už nikoho v tejto krajine presviedčať, vzhľadom aj na výsledky PISA, ktoré boli nedávno publikované, aj na pretrvávajúci imperatív posunutia hospodárstva Slovenskej republiky k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, na čom môžu mať podiel vysoké, jedine vysoké školy a výskumné ústavy spolu s biznisom. Takže týchto 600 až 700 mil. eur, samozrejme, vítame, bez nich by veľká novela školského zákona, ktorú som mal tú česť predkladať v máji roku 2023, bola neuskutočniteľná. A týmto aj ďakujem pánu ministrovi Druckerovi, že zabezpečil finančné prostriedky na to, aby sme mohli do života priniesť to, čo samotný zákon a litera napísaná na papieri nedokáže. Ďalej by som si chcel, by som chcel poukázať na niektoré teda detaily tých nových úloh a toho, ako sú rozpočtované v návrhu rozpočtu. Jedná sa predovšetkým o financie určené na ciele, ktoré boli definované v pláne obnovy a odolnosti, ako sú napr. podporné opatrenia, transformácia zariadení, poradenstva a prevencie, čo sú všetko nevyhnutné prvky toho, aby sme v školstve, osobitne pri vzdelávaní detí a maloletých, sa posunuli z úrovne improvizácie, z úrovne poraď si sám, resp. ak ti neporadí priateľ, tak sa nejako pani učiteľka, rodič, dieťa či odborný zamestnanec vysporiadaj so situáciou, na ktorú sme nemali štandardy, ku ktorým pristupovali učitelia iba z individuálnych postojov. O čom konkrétne hovorím? Predstavte si deti, ktoré prežívajú nejakú mimoriadnu životnú situáciu, ktoré sú, majú nejaké zdravotné postihnutie, ktoré sú znevýhodnené, pochádzajú napr. z marginalizovaných skupín, a teraz si predstavte, že toto dieťa je, je v škole, mohlo sa presťahovať, mohlo mu zomrieť blízky príbuzný, môže byť náhle oslabené zdravotne alebo iným spôsobom a máte v škole učiteľov, ktorí si povedia, žiaľ, že to je problém rodiny, sociálky, kurately, oni sú tu kvôli tomu, aby si odučili svoje. Potom máte učiteľov, učiteľky, ktoré sú ochotné dýchať za tie deti, ísť aj k nim domov, individuálne sa im venovať. Na toto proste nie je štandard. Predstavte si, že by sme takto liečili ľudí. Že by lekár sa vysporiadal s takouto situáciou len podľa svojej vlastnej úvahy. Samozrejme, aj školstvo je sofistikovaná činnosť. Za to, že každý z nás chodil do školy, to ešte neznamená, že máme uveriť pocitu, že tomu rozumieme a môžeme sa k tomu vyjadrovať alebo to jednoducho nechať bežať zotrvačnosťou, tak ako to bolo doposiaľ. Preto som veľmi rád, že sa Slovensko nadýchlo k významnému kroku, aby systematizovalo individuálny prístup vo vzdelávaní a vo výchove, jednoducho v edukácii, ku žiakom podľa ich potrieb tak, aby sa zvýšila pravdepodobnosť toho ich úspešného ukončenia základného, stredného, poťažmo vysokého, vysokoškolského štúdia a úspešného zaradenia na trh práce. Samozrejme nehovoríme len o detí, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z titulu nejakého znevýhodnenia, do okruhu podporných opatrení patria aj deti, ktoré sú naopak silnejšie, majú, povedzme, viac nadelené, lepšie prostriedky, sú talentované a v škole sa mohli nudiť, ísť na pol plynu a my sme tak trestuhodne zanedbávali ich rozvojový potenciál. Toto všetko vám možno príde ako príliš školácka téma, ale verte mi, že sa momentálne rozprávame o jedinom zdroji pokroku v tejto republike, pretože nemáme tu ani zásoby uránu, ropy, vzácnych kovov alebo niečoho podobného, nie je nás jedna miliarda, aby sme sa naďalej zmierovali s tým, že náš pokrok alebo ekonomický profil bude založený na lacnej pracovnej sile a jednoduchých činnostiach. Rozprávame sa o tom, ako posunúť našu krajinu a našu ekonomiku medzi najvyspelejšie krajiny v Európe, a to začína v základných školách, pokračuje cez stredné a vysoké školy. No a to sa nestane samo. To nestačí, keď to tu bude deklarovať poslanec alebo dokonca minister, toto sa nestane ani keď to napíšeme do zákon, to sa stane len vtedy, ak to táto snemovňa, ak to táto vláda umožní a to aj cestou rozpočtu, cestou financovania týchto procesov. Pozitívne môžem tiež ohodnotiť, že v rámci týchto navýšených prostriedkov pre kapitolu školstva, vedy, výskumu a športu bolo počítané aj s novými pozíciami, ktoré som mál tú česť a aj príležitosť, ktorú som riadne využil, dať do veľkej novely školského zákona. Vzniklo tam viacero pozícií, ktoré jednoducho v tých školách potrebujeme, už to nie je teda len školský psychológ, výchovný poradca, čo má vždy bežná pani učiteľka, ale sú to, samozrejme, aj liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, sociálny pracovník, sociálny pedagóg, tie nové to sú sociálny pracovník. Ako vieme, že mnohí z tých, ktorí vyštudujú sociálnu prácu, napokon nekončia v tejto oblasti, pretože jednoducho alebo sa nechcú, alebo sa nemajú kde venovať tejto činnosti, a zároveň na školách nám chýbajú zruční odborníci, ktorí by vedeli premostiť problémy medzi majoritnou a minoritnou skupinou detí, pomôcť deťom, ktoré majú vážne problémy životné, dostať sa do toho hlavného peletónu vzdelávaných detí a neostať visieť celý život v sociálnej sieti pomoci štátu. Takže som veľmi rád, že aj sociálni pracovníci môžu pracovať v školstve, a mimoriadne sa teším, že sú tu aj finančné prostriedky určené na financovanie stredného manažmentu na školách, ktorý bol vložený do zákona pod pozíciou supervízor. Supervízor má na školách, môže mať na škole úľavu až päť hodín týždenného úväzku. Kolegom, ktorí sa v tom tak neorientujú, tak pripomínam, že školský úväzok je 22 až 23 hodín týždenne vyučovacej povinnosti, priamej vyučovacej povinnosti, tak päť hodín z toho je niečo pod štvrtinu úväzku. A teraz, prečo toto bolo potrebné a prečo to stojí za to, že tu jeden z vás o tom hovorí v tejto snemovni? Pretože naše školy sú manažované tak alebo, resp. personálne logisticky zabezpečené ako pred 50 rokmi. Máte na škole zvyčajne pani riaditeľku, dve zástupkyne, k tomu možno pani ekonómku alebo tajomníčku, tá ekonómka je zvyčajne skôr účtovníčkou, potom tam môžete mať niekoho na vrátnici, školníka a upratovačky. Pripomínam, že škola dnes a pred 50 rokmi, to sú dva odlišné svety. Pred desiatkami rokov neexistoval internet, neexistovalo žiadne GDPR, verejné obstarávanie, o hospodárstvo a budovu školy, dokonca učebnice, dokonca o mzdy sa starali komunistické školské úrady a riaditeľka so zástupkyňami jednoducho len manažovala personálne výchovno-vzdelávací proces. Dnes má vedenie školy v prepočte traja manažéri na stovky ľudí, na stovky ľudí. Má mnohonásobnú zodpovednosť, mnohonásobné úlohy aj kvantitatívne, aj kvalitatívne oproti tomu, čo ich kolegyne pred desiatkami rokov. Ako potom môžeme chcieť od tých škôl, aby fungovali, aby boli zodpovedajúce kvalite 21. storočia? To je jednoducho neuskutočniteľné. A hovorí vám to riaditeľ najúspešnejších škôl na Slovensku. Tak viem, čo to stálo a že toto sa nedá očakávať od, bežne od manažmentu na školách. Preto som veľmi rád, že stredný manažment, ktorý len dokáže posunúť školy k riadne fungujúcim a dobre spravovaným organizáciám, bude nielen ideálnou predstavou prázdneho paragrafu v zákone, ale aj naplnený príslušnými finančnými prostriedkami, aby to bolo pre tie školy a zriaďovateľov škôl jednoducho uskutočniteľné. Ďalej som veľmi rád, že sa podarilo splniť cieľ, ktorý som už ja z časových dôvodov nestihol ako minister školstva, že výkonnostné zmluvy, ktoré sú veľmi dôležitým prvkom zase manažmentu štátu voči vysokým školám, umiestniť do zákona tak, že časť tých finančných prostriedkov na realizáciu výkonnostných zmlúv ide nad rámec financovania zo zmlúv vo všeobecnosti, teda nie z podstaty financovania vysokých škôl. Toto je veľmi dôležité, pretože často sme boli svedkami, že pri nejakom normatívnom alebo deklaratívnom navýšení financovania či podpory vzdelávania išlo často len o vybratie finančných prostriedkov z jedného šuplíka a umiestnenie do druhého. Ak by sme tým vysokým školám jednoducho tie výkonnostné zmluvy prefinancovávali z podstaty, tak by sme nič nepridali k tomu, čo tie školy potrebujú pre svoj rozvoj a tiež by sme nemali, tak to poviem, morálny mandát, hoci ho máme, žiadať od vysokých škôl nejakú štátnu, nazvem to, objednávku chýbajúcich profesií alebo podpory takých študijných odvetví, ktoré považujeme strategicky za, pre Slovensko za veľmi dôležité. Samozrejme, iná cesta nie je. Vysoké školy nie sú regionálne školstvo, že môžete nariadiť nejaké smerné čísla pre, dohodnúť sa so samosprávami, s vyššími územnými celkami o nejakých výkonnostných limitoch, že koľko ktorých žiakov do akých odborov budeme prijímať. Vysoké školy sú autonómne, dali sme im autonómiu pred takmer dvadsiatimi rokmi a teraz môžeme len nastavovať pravidlá tak, aby existovala celospoločenská dohoda a najmä dohoda medzi vládou, parlamentom, vysokými školami ako takými, aby zohľadňovali nielen svoje legitímne ciele, manažérske ciele pri spravovaní a budovaní konkrétnej vysokej školy, ale aj potreby celej krajiny. Vysoké školy sú v tomto smere nenahraditeľné a našou úlohou nie je štátny dirigizmus, ale funkčné nastavenie podmienok tak, aby sa vyvíjali žiaducim smerom. To máme v tomto rozpočte aspoň týmto smerom vykročené. Dnes ešte nie sú tie výkonnostné zmluvy na 100 % nad rámec rozpočtu vysokých škôl, ale verím, že tým smerom pôjdeme. No, ešte by som sa dotkol teraz takej strany, čo mi chýba v tomto rozpočte, a to je nejaký nástroj na zvýšenie atraktivity učiteľského povolania. Jeden nástroj tam vidím a som opäť rád, že sa ho podarilo uskutočniť, bol to, bola to myšlienka, pri ktorej som bol pri jej zrode, nazývame to koeficient ekonomickej rovnováhy, a keď som o tomto rokoval prvýkrát s predsedom odborového zväzu pracovníkov v školstve a vo vede, tak pán predseda Ondek bol veľmi prudko proti tomuto, pretože aj v médiách sa interpretoval, interpretovala snaha zabezpečiť dostatok kvalifikovaných pracovných síl aj v takých regiónoch, kde chýbajú stovky kvalifikovaných učiteľov, ako je Bratislava, Košice a iné veľké mestá, sa bral, bol chápaný nejak protektorsky alebo diskriminačne dokonca, že chceme do výplatných pások alebo do taríf pre učiteľov z Košíc či Bratislavy dať vyššie peniaze než povedzme z Čadce či Trenčína. To je, samozrejme, nezmysel, nám nejde o zvýhodňovanie alebo znevýhodňovanie nejakých regiónov, ale podobne ako pri koeficiente tepelnej náročnosti, tak školy v oblasti, povedzme, Popradu, Kežmarku dostanú viacej peňazí na prevádzku, pretože sú tam vyššie náklady na vykurovanie, tak logicky, keď sú vyššie náklady, osobné náklady v tej, v tom nejakom koši nákladov nielen životných, ale aj prevádzkových pre školu, pretože keď si objednáte nejakú revíznu správu, prácu nejakého odborníka, ktorý robí na nejakom projekte na škole, tak faktúra v Bratislave je významne iná ako faktúra v nejakej menšej obci. Tak som rád, že koeficient ekonomickej rovnováhy je tiež kvalitným analytickým nástrojom, ktorý mapuje, aké sú osobné náklady, životné náklady v jednotlivých častiach Slovenska, aby zriaďovateľom a školám dal primerané prostriedky z tejto kapitoly, a tak je možné, že manažment školy dokáže zvýšeným príspevkom, napr. osobným príplatkom získať učiteľa informatiky, matematiky alebo cudzieho jazyka v regióne, kde by to už absolútne ani teoreticky pomaly nebolo možné. To, čo mi tam ale chýba, je všeobecné zvýšenie atraktivity učiteľského povolania alebo povolania jednoducho všeobecne v tomto rezorte, a to s nejakým naviazaním na výšku platov. Navrhovali sme v programe KDH, aby to bolo napr. 130 % priemeru v národnom hospodárstve. Viem, že minulý rok, pretože sa to stalo počas môjho ministrovania, bola dvakrát valorizácia, o 10 a 12 % k 1. 1. a k 1. 9. a že vyššia kolektívna zmluva bude končiť k 31. augustu a potom znovu v lete môžeme očakávať politické vyjednávania a možno aj niekedy až zneužívania tejto objektívnej, tohto objektívneho problému na Slovensku na medzipolitický zápas. Bol by som veľmi rád a veľmi rád by som odbremenil pedagogickú a odbornú verejnosť v oblasti školstva od politických zápasov, od presviedčania sa o elementárnych potrebách, aby sa toto stalo predmetom expertízy a odborného posúdenia. A to je na nás, vážené kolegyne a kolegovia, preto budem aj v budúcnosti iniciovať nejaké systémové riešenie a nie ad hoc politické vyjednávanie s odborármi či so zamestnancami, či s vládou v tejto oblasti, aby sme naviazali mzdy v tomto segmente, ktorý je strategický a kľúčový pre prospech celej krajiny, na nejakú hladinu odmeňovania v národnom hospodárstve. Alebo priemer vysokoškolských príjmov, alebo 130 % priemeru v národnom hospodárstve. No, vzhľadom na to, že som to všetko musel povedať z patra, pretože predo mnou všetky príspevky už prepadli v poradí, tak je to nateraz všetko, budem rád, keď budeme sa o tomto rozprávať aj ďalej, prípadne vystúpim v ústnej rozprave. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. (Potlesk.) [14:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážený pán poslanec, na vaše vystúpenie evidujem deväť faktických poznámok. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Pročko. Nech sa páči. [14:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Horecký, výborné vystúpenie naozaj, aj v predchádzajúcom volebnom období pôsobil ste na mňa veľmi zodpovedne ako minister školstva, tak teraz pristupujete aj k rozpočtu veľmi zodpovedne. Čo ma veľmi mrzí je to, že naozaj vy KDH ste nepristúpili k záchrane špeciálnej prokuratúry spôsobom, aký bol naozaj najvhodnejší, a to je to, že sme mohli tuná spoločnými silami až pol roka ukazovať našu spoločnú silu. Ja vám želám pokojné Vianoce, užite si ich v miery, v pokoji, láske, Božej milosti a Fico a Pellegrini, ktorý uvaril pani Holečkovú aj pána Dubéciho, si v pokoji tiež užije Vianoce. Rozpočet je veľmi dôležitá časť, ale, ale provizórium, do akého ideme, vôbec nič, nič nám nehrozí, z 35 mld. musia zabezpečiť 30 mld., tak oni si ešte aj ušetria, rozpočet nie je ťažká záležitosť. Čo mňa ešte raz mrzí je to, že to, čo vám rozprávali kolegovia tuná ako, ako pôjdeme spoločne, ako sa dávali faktické, tak teraz sa odhlasujú z rozpravy, ale taký je život. Taký je život. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči. [14:25] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel tiež reagovať na pána Horeckého. Hovorili ste tu, že na školách sa zvyšujú pocty, počty sociálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov a v tých vylúčených komunitách že sa intenzívnejšie pracuje, čo uznávam, je to tak, ale viete, my nemáme vyriešený základný problém, a to dvojzmennú prevádzku napríklad. Akože tá kvalita výučby a naozaj ak chceme posunúť tie deti na normálnu úroveň, tak pokiaľ tam bude dvojzmenná prevádzka práve kvôli tomu, že je nedostatok priestorov, tak, tak zvyšovanie sociálnych pracovníkov a toho pomocného personálu bude plniť len takú doplnkovú úlohu. Viete, my keď sme riešili v našej obci vylúčených Rómov, tak v prvom rade som trval na tom, aby čo najviac, najdlhšie, ako môžu, boli vybratí z toho prostredia a absolvovali ten čas v škola, v škole alebo v školských zariadeniach. Chodili do družiny, chodili do centra voľného času, do základnej umeleckej školy, naozaj tie poplatky sme dali na nulu, aby to mohli navštevovať, a tie deti netrávili v školskom prostredí čas tri-štyri hodiny, ale vraveli, osem-deväť hodín a s radosťou. A viete, keď majú dvojzmennú prevádzku, tak jednoducho sú ukrátené, lebo tieto zariadenia fungujú len poobede. To znamená, my, my musíme odstrániť základný problém, ktorý máme, a to naozaj intenzívne a pokiaľ tá samospráva dá na to, nie je schopná urobiť alebo nejaví záujem o túto problematiku, tak musí sa toho chytiť štát, tak ako to bolo napríklad v probléme Richnava, Kluknava a, alebo, alebo túto kompetenciu posunúť na vyšší územný celok, ale naozaj vážne sa s tým zaoberať, lebo toto je príčina, hlavná príčina pro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Hajko. [14:25] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Horecký, ako vždy vecne, odborne, s nadhľadom. Takto budú poslanci KDH vystupovať, dávam možno týmto odpoveď aj ďalším. Pán Horecký posúdil kapitolu školstva, ako ju posúdil, je to bývalý minister školstva a keď tam našiel pozitíva, tak tam našiel, nemáme problém poukázať na pozitíva, keď ich nájdeme pod návrhmi politikov, ktorí sú oproti nám v opozícii. Druhá vec, čo poviem, pán Horecký spomínal dôležitosť vzdelávania, nepoviem školstva, ale vzdelávania vôbec pre ekonomiku celého štátu, ja roky, roky pracujem v oblasti týkajúcej sa podnikateľského prostredia, stýkam sa s podnikateľmi, spoluzakladal som Podnikateľskú alianciu Slovenska, bol som tam riaditeľom, mal som tam kadejaké funkcie. Takže len preto to hovorím, nechcem sa s tým nejako vystavovať, len preto to hovorím, aby tieto slová ďalšie moje mali váhu. Kým pred 20 rokmi sa na prvých miestach prekážok skvalitnenia podnikateľského prostredia spomínali veci ako vymožiteľnosť práva, vysoké dane, vysoké odvody a tak ďalej, žiaľ, to sa spomína aj dnes, školstvo bolo rozdeľované niekde, niekde na konci prvej desiatky. Dnes je na čele, dá sa povedať, ináč navrchu, niekde na popredných priečkach. Takže to vzdelávanie je kľúčovou vecou vôbec pre náš biznis, keď tu riešime, čo robiť s firmami budúci rok, ako ich budeme zdaňovať a vyrubovať im vyššie odvody, tak sa trošku zamyslime aj nad tým, že aby sme im dodávali ľudí, ktorí budú vzdelaní v odbore, ktoré tie firmy potrebujú a potom vlastne schopní prinášať, títo ľudia, hodnoty pre zamestnávateľov. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Štefan Kišš. [14:25] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán Horecký, za váš príspevok. Pre mňa je vzdelávanie, školstvo jeden zo symbolov stagnácie našej krajiny, našej ekonomiky, našej životnej úrovne. Všetci dobre poznáme, pred niekoľkými dňami vyšli výsledky PISA, ktoré opäť ukázali, potvrdili teda to, čo sme už vedeli z predchádzajúcich testovaní, ako naše deti obstáli v medzinárodne porovnateľných výsledkoch. Takisto ste mohli zachytiť prieskumy medzi učiteľmi a učiteľkami, ktoré by mali byť teda elita nášho národa, a miera, do akej miery prepadávajú dezinformáciám a hoaxom, no a tie bol tiež jeden z výsledkov úpadku nášho školstva. A v rozpočte, alebo teda na začiatku toho celého problému, teda okrem reforiem, sú aj peniaze a v rozpočte vláda naďalej potvrdzuje ten trend stagnácie, kedy sa teda podľa rozpočtu neplánuje zvýšiť financovanie školstva v pomere k ekonomike, budeme pokračovať niekde na úrovni 4,3 – 4,4 % HPD na celom rozpočtovom horizonte, zatiaľ čo ostatné krajiny či už Európskej únie alebo teda tie, tie najvyspelejšie, ku ktorým by sme sa chceli teda dostať svojou životnou úrovňou, majú, majú to financovanie niekde v rozmedzí medi, medzi 5 – 5,5 % HDP. Súčasťou financovania, samozrejme, platy učiteľov, ktoré, a učiteliek, ktoré dnes teda keby sme si zobrali potrebu financovania na to, aby sme ich dorovnali aspoň niekde na priemer, tak sú niekde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jana Hanuliaková. [14:25] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, aj kolegovi Horeckému za jeho príspevok a som rada, že máme tu práve aj pána ministra školstva. Ja by som možno chcela upriamiť pozornosť na tú debarierizáciu, my sa s kolegyňou Veronikou Veslárovou už tri roky venujeme takej iniciatíve Odstráňme bariéry, kde nám ľudia nahlasujú rôzne podnety. A musím povedať, že na školy, základné, stredné aj vysoké, nám chodilo teda dosť tých podnetov, dokonca sme mali aj taký prípad, kde jedna fakulta v Bratislave prerábala vstup a pri tej rekonštrukcii napriek tomu, že tam boli len tri-štyri schodíky, nevybudovala bezbariérový prístup aj keď, keď už rekonštruovala, tak mala, bola povinná, aby to spravila. A ja by som možno v tomto kontexte chcela teda aj poprosiť, že aby sa viac dbalo na túto tému, máme aj v pláne obnovy peniaze na to, aby skutočne školy vytvárali možnosti a čerpali tieto financie na debarierizáciu, aby sa nám teda nestávalo, že keď sa proste prihlási do školy dieťa, ktoré má nejaké špeciálne potreby, tak ako tomu bolo aj minulý rok, alebo aj tento rok rôzne medializované prípady, že ho do tej školy nechcú prijať, a aby sa školy pripravovali aj na takéto deti. Čiže to považujem za veľmi dôležité, ďakujem veľmi pekne. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Truban. [14:25] Michal Truban – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne pánovi predsedajúcemu za slovo. Taktiež chcem oceniť výborný príspevok pána Horeckého, špeciálne po tom, čo nebol pripravený, a ale ako aj bývalý minister dokázal 20 minút veľmi dobre rozprávať o problémoch nášho školstva. A je výborné, že tu je aj terajší minister školstva, pretože viem, že on rád počúva zaujímavé príspevky, takže je to výborné, že zrovna takáto náhoda sa stala. Čo povedať k tomu rozpočtu a školstvu ako takému, tak mňa na tom najviac asi hnevá to, že je to podobné ako ten konsolidačný balík, že to v zásade prejedá našu budúcnosť, keď sa nás tu aj pán minister Kamenický pýtal, že ako by sme to my robili alebo kde by sme šetrili, kde inde by sme investovali, tak myslím si, že minimálne za stranu Progresívne Slovensko tá odpoveď je jednoduchá, že určite by sme sa snažili oveľa, oveľa viac investovať do vzdelávania, do školstva namiesto nejakého nezmysluplného ministerstva športu, trafiky pre Andreja Danka, neviem, ostalo by navyše 100-200 mil. Taktiež by sa dalo porozmýšľať a urobiť možno oveľa efektívnejšiu podporu v rámci energií alebo aj dôchodkov práve preto, aby sme si neprejedali našu budúcnosť. Na záver taktiež ešte chcem podotknúť a súhlasím aj s pánom Hajkom, ktorý povedal, že aj pre podnikanie, inovácie a celú túto budúcnosť, technologické, technologickú a digitálnu revolúciu, revolúciu spojenú s umelou inteligenciou, tak práve vzdelávanie je strašne dôležité a taktiež sa za... sa na to zabúda, takže ešte raz zopakujem, škoda, že tento rozpočet prejedá našu budúcnosť a vôbec do nej neinvestuje. Ďakujem veľmi pekne za slovo. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Michal Sabo. [14:25] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Horecký, vďaka za váš príspevok, musím povedať, že ma mrzí, že som ho nestihol úplne od začiatku, ale bežiac sem som počul, že ste spomenuli podporné profesie na školách, a hádam si všetci v tomto pléne, a nielen v tomto pléne, uvedomujeme ich dôležitosť a ich nenahraditeľnosť v prizme pandémie duševných ťažkostí, ale aj v prizme faktu, že školy nedostávajú účelové príspevky na odborných zamestnancov, čo spôsobuje naozaj veľkú neistotu. Chcem len pripomenúť, že aktuálne v regionálnom školstve pracuje cez 1 400 členov školských podporných tímov, ktoré sú financované z eurofondov, a títo zamestnanci približne polovicu tvoria všetkých členov školských podporných tímov v regionálnom školstve, teda v priemere každý druhý odborný zamestnanec v školstve má neisté miesto, lebo naň čoskoro skončí financovanie, keďže Európska komisia už jasne pomenovala, že tieto pozície financovali už vyše desaťročia, nadišiel čas na to, aby štát si plnil svoje základné funkcie, čiže od ďalšieho školského roka poklesne financovanie z eurofondov a od septembra ´26 už tieto pozície musí financovať štát, čiže pri zanedbaní tejto povinnosti tisíce žiakov a žiačok ostanú bez podpory, pričom už teraz je viac ako dosť mládeže a detí bez podpory, keďže tieto pozície sú dlhodobo poddimenzované. A ja som rád, že v tomto pléne je aj aktuálny minister školstva, že keďže tiež vnímam, že on aj reflektuje na mnohé výzvy a počúva, tak verím, že bude na pandémiu duševných ťažkostí v prípade detí a mládeže na Slovensku nielen reflektovať, aleže bude aj zo svojej pozície aktívne konať, a to hovorím ako bývalý podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom vyše päťdesiatich stredných škôl, takže mám celkom akútny prehľad o tom, ako to na tých našich stredných školách, minimálne v Bratislavskom samosprávnom kraji, v duševnom zdraví vyzerá. Takže, pán Horecký, ešte raz vďaka za váš skvelý príspevok. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Darina Luščíková. [14:25] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za veľmi podnetný príspevok pána kolegu, všetci dobre veľmi vieme, kde sa nachádza naše školstvo, a keby sme si chceli aj zatvárať pred tým oči, tak, myslím, že výsledky PISA testov nám naozaj tie oči museli otvoriť. Je dosť veľká nevýhoda ísť až ako ôsmy-deviaty rečník v poradí, pretože vám ukradnú už niektorí predrečníci tému a túto tému mi ukradol trošičku aj kolega Sabo, kde hovoril o rôznych asistentských pozíciách, ktoré nám supluje finančne Európska únia, nejdú z rozpočtu tieto peniaze na tieto pomáhajúce profesie. To isté sa stalo napríklad s rómskymi asistentami, u ktorých už Európska únia na projekte povedala, že nedá viac peňazí a štát si to musí vyriešiť sám, čo sa nestalo a tieto projekty boli zrušené a boli zrušené dosť elegantným spôsobom, a to tak, že sa utvorili k, alebo vytvorili kvalifikačné predpoklady, ktoré, samozrejme, rómski asistenti nemohli splniť, takže tieto miesta sa neobsadili. Ja sa aj pýtam, že vlastne čo je príčinou toho, že naše školstvo je tam, kde je, či to je problém s vysokými školami a vzdelávaním nových učiteľov, alebo to s platmi učiteľov, v každom prípade je to stále o nedostatku finančných prostriedkov. Tieto prostriedky na navýšenie alebo na tú potrebu zvyšovania výšky investícií do školstva nereflektuje ani programové vyhlásenie vlády a neodráža sa to ani v tomto rozpočte. Som veľmi tiež rada, že je tu pán minister školstva Drucker, ktorý nazval výsledky PISA národnou tragédiou, a budem veľmi rada, ak aspoň v ďalšom rozpočte sa bude prihliadať na to, že školstvo je naozaj naša budúcnosť. Ďakujem. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Zuzana Mesterová. [14:25] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem pekne, pán Horecký, za váš odborný príspevok. Vy ste dokázal načrtnúť viac problémov školstva v svojom príspevku, ako vláda dokázala poňať v tomto návrhu zákona. Popravde som tak s očakávaniami potom, ako sme sa dozvedeli nominácie, kto bude na ministerstve školstva, čakala, že ako to školstvo sa bude rozvíjať, no podľa tohto návrhu, aj podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu môžme vidieť, že asi sa veľmi nebude, keďže nebude ani veľmi za čo. Bohužiaľ, školstvo asi bude ďalej stagnovať, keď nebude degradovať a je tu vlastne vidno priority tejto vlády, že školstvo to asi nebude. Ďakujem pekne. [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Ján Horecký, nech sa páči. [14:40] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za podnetné komentáre. Dovolím si na ne reagovať tak, ako stihnem. Pán, práve prišiel pán kolega Pročko, včera sme do takmer druhej rokovali o kompetenčnom zákone, ktorý predchádzal to a má vplyv na rozpočet, dneska rokujeme o tomto zákone o rozpočte. A ja musím povedať, že ja som rád, že už rokujeme o zákone o rozpočte, pretože osobitne v oblasti školstva a vzdelávania by rozpočtové provizórium bol vážny problém. Vzhľadom na ten nárast úloh, ktorý sme na školy a ktoré ho prijali, toto je motivujúce pre mňa ako poslanca NR SR, že keď som predkladal veľkú novelu školského zákona, tak všetky stavovské organizácie adresovali list každému jednému poslancovi, hlasoval za. Títo učitelia a manažéri a odborní zamestnanci v školstve prijali tie zvýšené úlohy, ktoré my sme udelili, alebo teda predchádzajúci parlament, a bolo by pre mňa neuveriteľné, keby im tento parlament na to nedal alebo táto vláda na to aj potrebné finančné prostriedky. Preto v iných oblastiach by podľa mňa rozpočtové provizórium taký problém nemusel byť, ale v oblasti školstva, kde je nárast úloh veľmi významný, veľmi veľký. A teraz už len letecky, spojím príspevok pána Hajka a pani Luščíkovej, čo je príčina a čo je, kde je priorita v školstve. Ilustruje to jeden prípad, príklad. Predstavte si, že som zvýšil príspevok na prevádzkový normatív o 20 % po 20 rokoch. Dvadsať rokov financovali školy svoje, svoje prevádzky za tie isté peniaze ako, ako vlastne pred 20 rokmi, čo je neuveriteľné. A tento príspevok bol len o 20 %. Dúfam, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďalšia do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Simona Petrík. Nie je medzi nami, takže stráca poradie. Po nej nastúpi pani poslankyňa Natália Nash, tá je tu prítomná, takže nech sa páči, máte slovo. [14:40] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Dotknem sa témy, ako bol od roku 2019 financovaný šport na Slovensku cez kapitolu ministerstva školstva. Prečo si budem všímať financovanie športu od roku 2019? Pretože rok 2019 je rokom, kedy vznikla funkcia štátneho tajomníka pre šport na ministerstve školstva a toto je aj moment, kedy sa vraj pod taktovkou SNS začalo zlepšovať postavenie športu. Chcem len pripomenúť, že včera na tlačovej besede pán štátny tajomník Krišanda spolu s pánom predsedom Dankom nazvali sekciu športu, ktorá zabezpečuje financovanie športu cez kapitolu ministerstva školstva, antisekciou športu. Takže týmto pozdravujem mojich kolegov a ja si teda nemyslím, že to bola antisekcia športu a myslím si, že robili veľmi dobrú prácu. Teraz prejdem k tým zdrojom financovania. Zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu podľa § 77 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe sú prostriedky schváleného štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva určené na účel športovej činnosti, ďalej prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu z prevádzkovania lotériových hier do štátneho rozpočtu v danom rozpočtovom roku a prostriedky zo štátneho rozpočtu účelovo určené na príspevok na národný športový projekt. Tieto sa využívajú najmä na výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu športovej infraštruktúry národného významu, ďalej na podporu národného projektu športu pre všetkých so zameraním na mládež a na organizovanie významnej súťaže. Rok 2019 je rokom, odkedy sú zdrojom financovania podľa § 77 zákona o športe podľa článku, podľa § 77 s názvom Zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu, písm. b) prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu z prevádzkovania lotériových hier do štátneho rozpočtu. A tie sú vlastne od roku 2019, preto je aj taký významný, vo výške 100 %. To znamená, že všetky odvody idú do športu. Pripomeňme si aj to, že rozpočet do športu v štátnej správe na Slovensku nemôže klesať. Toto zaručuje zákon o športe, zákon č. 440/2015 Z. z. v § 77, pretože bod 4 hovorí toto: „Výška prostriedkov po odpočítaní príspevkov na národný športový projekt a prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu z prevádzkovania lotériových hier nesmie byť nižšia ako v predchádzajúcom rozpočtovom roku." Toto znamená, že naozaj do športu nemôžeme dať menej peňazí ako v predošlom roku, pretože by sme porušovali tento zákon. Pozrime sa teda, aký objem finančných prostriedkov bol na šport poskytnutý cez kapitolu ministerstva školstva od roku 2019. Takže v danom roku 2019 bolo na šport poskytnutých cez program 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike schválených 92 947 919 eur, z ktorých po úprave bolo poskytnutých 99 347 307 eur. Rozpočet v roku 2019 mal teda okrem tých, toho základného balíka ešte tri väčšie a ja im budem hovoriť nesystémové položky, lebo to sú väčšinou položky, ktoré schváli vláda svojím uznesením, a sú to prostriedky navyše, ktoré do športu v tom roku pritečú. Športová infraštruktúra vo výške 25,5 mil., futbalové štadióny vo výške 4,5 mil. eur a výstavba, modernizácia a rekonštrukcia infraštruktúry národného významu v rokoch ´19 až ´21 vo výške 21 mil. eur. V roku 2020 bolo na program 026 schválených 96 584 948 eur. Čiže vidíme, že tie prostriedky sú už vyššie ako v roku 2019. A reálne bolo poskytnutých až 112 305 171 eur. V tomto roku boli bežné výdavky na šport navýšené o účasť reprezentácie na hrách v Tokyu, ktoré boli schválené vo výške 2,42 mil. eur, čerpaných bolo len 823-tisíc eur, nakoľko sa ušetrilo na Slovenskom dome a na nákladoch na výpravu, ktorá bola kvôli pandémii okresaná na minimum. Ďalšou významnou položkou bol výdavok na športovú infraštruktúru vo výške 4,5 mil. eur. Na futbalové štadióny bolo opäť poskytnutých 4,5 mil. eur a 10 mil. bolo poskytnutých na kompenzáciu podnikateľských subjektov zasiahnutých pandémiou. Fond v tomto roku dostal prostriedky v celkovom objeme 32 mil. eur. V tomto roku po prvýkrát boli poskytované príspevky za zásluhu v oblasti športu. To je takzvaná renta. Je to opäť zákon, ktorý je z dielne SNS, a on vlastne dáva ako keby výsluhový dôchodok športovcom, ktorí dosiahnu vek 35 rokov a priniesli medailu z olympijských alebo paralympijských hier. Je to tiež jeden nesystémový prvok, ktorý sme museli na sekcii športu riešiť a každý mesiac sme museli pripravovať výkazy na to, aby táto renta mohla odísť, pritom dôchodky má riešiť Sociálna poisťovňa a nie ministerstvo školstva. V roku 2021 bolo schválených 98 559 550 eur a reálne bolo poskytnutých 133,168 mil. eur. Toto je inak najúspešnejší rok, čo sa týka poskytnutých prostriedkov na šport. Okrem teda tých bežných položiek boli v tomto roku schválené navyše projekt modernizácie, rekonštrukcie a budovania športovej infraštruktúry vo výške 25,7 mil. eur, mimoriadna pomoc prostredníctvom Fondu na podporu športu na zmiernenie dopadov obmedzení spôsobených pandémiou covid vo výške 9,5 mil. eur. Spolu dostal Fond na podporu športu v roku 2021 sumu 55,2 mil. eur. Príspevky za zásluhy boli vo výške 1,3 mil. približne eur. V roku 2022 sekcia športu rozdelila cez kapitolu prostriedky vo výške schválených 110,159 mil. eur a upravených bolo poskytnutých 111 mil. eur. V tomto roku síce nebol znížený rozpočet, ale nepritieklo toľko prostriedkov navyše ako v rokoch ´20 a ´21. Navyše boli poskytnuté tieto prostriedky. Do Fondu na podporu športu vo výške 27,5 mil. eur a v tom aj prostriedky na projekt modernizácie, rekonštrukcie, budovania športovej infraštruktúry v sume 11,5 mil. eur. Príspevky za zásluhy športovcov stúpli na výšku 1 553 609. Inak na toto by som chcela poukázať, ako nám krásne tie, tie renty stúpajú, pretože ony sú totižto naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve, takže tam sa to aj valorizuje každý rok ten, tá renta. V roku 2023 bolo na šport schválených 95,941 mil. eur, po úprave poskytnutých 107,297 mil. eur. Nad rámec povinných výdavkov bolo na šport poskytnutých, na športovú infraštruktúru 4 mil. eur, 4 mil. eur na dobudovanie Košickej futbalovej arény. Tu vidíte, ako si každý rok vylobuje futbalový zväz zhruba tie 4 mil. na niektorý zo svojich štadiónov. Fond na podporu športu dostal v roku ´23 20 mil., príspevky za zásluhy v športe stúpli zo schválených 1,3 mil. na 1,7 mil. eur. Ono nám tam pribudli medailisti z olympijských hier, takže nám to krásne stúpa tým, že im aj, že dosiahnu vek 35 rokov, tak majú nárok na túto rentu. V rozpočte na rok dvadsať... o rozpočte na roku ´24 vieme toľko, že základný balík pre šport musí zostať rovnaký ako v roku ´23. Čo však nevieme, je, o koľko bude tento rozpočet navýšený prostriedkami poskytnutými nad rámec, tak ako tomu bolo aj v minulých rokoch. Najviac teda v roku 2021, potom aj v roku 2022 a 2020. Vrátim sa k návrhu štátneho rozpočtu na rok ´24. Čo vieme, je, že v kapitole všeobecná pokladničná správa je alokovaných 100 mil. eur na vznik nového ministerstva cestovného ruchu a športu. A teraz sa zamyslím, čo by bolo keby. Čo by bolo, keby sme od 1. januára 2024 nezriaďovali nové ministerstvo cestovného ruchu a športu. Aby ste sa ľahšie zorientovali v tej problematike, tak vám najskôr priblížim, ako funguje rozdelenie prostriedkov na šport, ktoré sú schválené v štátnom rozpočte. Predstavme si, že celkový objem prostriedkov na šport je jeden veľký koláč. Príspevkom uznaného športu, ktorý tvorí 50 % koláča, podporuje štát činnosť uznaných športových zväzov, tých je spolu 77. Ďalších 17 % koláča vynakladá štát na futbal a 13 % koláča si prihrá hokej, a to je spolu 80 % tohto koláča. Ďalej sa koláč krája na top tím, ktorý predstavuje 7 % koláča, a Slovenský olympijský a športový výbor, ktorý si odhryzne 2 %, a Slovenský paralympijský výbor, ktorý dostane 3,5 % koláča. Najväčšia časť koláča, 80 %, sa delí medzi športové zväzy na základe tzv. vzorca, do ktorého vstupujú tieto parametre: sú to športové úspechy, teda počet medailí, počet aktívnych športovcov v uznanom športe vo veku do 23 rokov, teda mladých a ktorí majú minimálne tri štarty na nejakom podujatí, domáci záujem o šport a zahraničný záujem o šport. Toto sa namixuje a z toho dostanú jednotlivé športové zväzy vypočítaný svoj podiel z toho koláča. A ten sa potom, tých 50 % mínus hokej, futbal sa potom rozdelí podľa toho objemu, ktorý je v štátnom rozpočte narozpočtovaný. Ak by športový zväz nedosiahol v predchádzajúcom roku nejaké významné úspechy, alebo by mu klesla či stúpla členská základňa alebo popularita, existujú vo vzorci tzv. váhy a brzdy, tak aby športu nestúpol alebo neklesol tento príspevok o viac ako 10 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takže koláč sme už podelili a ešte nám tam zostali nejaké omrvinky a tieto zvyšné omrvinky rozdeľuje sekcia športu na tzv. národné športové projekty alebo dotácie, na ktoré vypisuje výzvy. Napríklad v roku 2023 to boli dve výzvy, jedna výzva bola na dotácie pre neuznané športy vo výške 1,2 mil. a na inovatívne formy vzdelávania vo výške 700-tisíc. Na uznané šport a na národné športové projekty sme v tomto roku vynaložili na bežné a kapitálové transfery vo výške 77,578 mil. eur. A tu sa vraciame k tomu, keby bolo keby. Keby sme nepoužili 100 mil. na nové ministerstvo, vedeli by sme športovým zväzom poslať v roku 2024 prostriedky navýšené na takmer 2,28-násobok oproti minuloročnému príspevku. Napríklad futbalový zväz by nedostal 13,727 mil. eur, ale 31,299 mil. eur. Slovenský zväz ľadového hokeja by mohol dostať namiesto 10,497 mil. eur až 23,934 mil. eur. Slovenský zväz cyklistiky by mohol mať namiesto 2,664 mil. dokonca 6,074 mil. eur. Slovenský zväz džudo by mohol na rozvoj svojho športu použiť namiesto 294-tisíc až 671-tisíc. Týmto pozdravujem pána Krišandu, ktorý z tohto zväzu teda pochádza. Slovenská atletika by si polepšila z 3,288 mil. na 7,497 mil. To sú celkom slušné príspevky uznanému športu. Bohužiaľ, aj tieto zväzy sa zložia na fungovanie nového úradu. Bohužiaľ, tieto prostriedky budú použité na nových štátnych úradníkov, pre cestovný ruch a šport, na prevádzku ich kancelárií, na kúrenie, svietenie, nič z týchto 100 mil. nebude poskytnutých na rozvoj športov, na športovanie detí a mládeže, či iný verejný záujem v športe. Tito peniaze sa chystá prejesť v roku 2024 nový úrad pre cestovný ruch a šport. Rovnako a možno aj viac prejedia tieto peniaze aj v budúcich rokoch, kým bude tento úrad existovať. Keby sme nevyplytvali 100 mil. eur na nové ministerstvo, mohli by sme financovať prípravu našich najlepších športovcov. V roku 2023 bolo na top tím schválených 5,5 mil. eur. Podporených rôznymi sumami bolo až 267 výnimočných športovcov. Keby sme nepoužili 100 mil. na nové ministerstvo, mohli sme financovať týchto športovcov takmer 18 rokov. Keby sme nepoužili v tomto roku 100 mil. na nezmyselné ministerstvo turizmu a športu, mohli sme postaviť približne 111 nových telocviční. Okolo 300 škôl s viac ako 150 žiakmi nemá vlastnú telocvičňu. Za jedno volebné obdobie by sme mohli postaviť 444 nových telocviční alebo opraviť tie existujúce, na ktorých máme obrovský investičný dlh. A práve školská športová infraštruktúra je hlavným predpokladom na zvýšenie kvality telesnej a športovej výchovy, a najmä po zavedení tretej hodiny telesnej výchovy by sa to možno aj podarilo. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) [14:55] Andrej Danko Poslanec Dvořák. [14:55] Oskar Dvořák Ďakujem, pán predsedajúci, veľmi pekne za slovo. S tým nadšením, ako ste mi ho odovzdali, veľmi ma to povzbudilo do tejto faktickej poznámky. V prvom rade chcem poďakovať tuto kolegyni Natálii, že vôbec nám dala takúto podrobnú analýzu výdavkov na šport, pretože podľa mňa tu nahrádza úlohu vlády. Úlohu vlády, ktorá by nám mala takto vysvetľovať, ako pri rozpočte na šport ide míňať tie prostriedky. Ja to dám do paralely s tým, tá situácia je podobná s tým športom, rovnako ako zdravotníctvo, ktorému sa ja venujem, lebo šport je jedna z tých vecí, ktorú z viacerých, z mnohých oblastí si ja vždy v rozpočtoch pozerám a pozerám sa, ako sa na to míňa, lebo ide to v tom koncepte, ktorý sme my v Progresívnom Slovensku vždy razili, že venovať sa zdraviu, nielen zdravotníctvu. A teda pohyb, strava, duševné zdravie, životné prostredie, tam napríklad patrí aj šport. A ja keď sa pozerám na zdravotníctvo, to je jedna strana z rozpočtu, druhá najväčšia rozpočtová položka. Ale keď si odmyslím toto, že ide o druhú najväčšiu rozpočtovú položku a chcem si rovnaké informácie pozrieť napríklad pri športe, tak ja keď si pozerám tú kapitolu v hlavnej knihe, ktorú ste nám predložili, tak ja tam vidím jeden a pol strany venovanú teda ministerstvu školstva, ale keď si pozriem, že či je tam nejaké niečo venované aspoň trošičku tomu športu, tak ja tam nevidím žiadne podrobnosti, nevidím tam nič vysvetlené. To znamená, že ja v hlavnej knihe, v tom všeobecnom texte, ktorý je prakticky dôvodovou správou k rozpočtu, ja sa tam nič nedozvedám. Keď si pozriem predošlé, predošlý rozpočet, tak tu mám napríklad, tu sa napríklad aj dozviem, že sú tu nejaké výsledkové indikátory, napríklad počet rekreujúcich ľudí, ktorí robia rekreačné športy. Ja sa napríklad aj dozviem to, že vy idete vytvárať síce novú inštitúciu za 100 mil., ale v skutočnosti napríklad skutky by pomohli viac. V roku 2021 dostával šport 156 mil., tento rok bude mať pravdepodobne iba 104 mil., ale 100 mil. ďalších idete dať ešte na ministerstvo športu. [14:55] Andrej Danko Poslankyňa Jaurová. [14:55] Zora Jaurová Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegyni Nash za to, že tu tak veľmi podrobne nám vlastne vysvetlila, ako sa šport financuje a kam idú všetky tie peniaze. Ja vlastne som počúvala aj všetky predošlé príspevky v rámci debaty o kompetenčnom zákone, kde práve kolegyňa Nash vysvetľovala tiež veľmi podrobne, prečo je také dôležité, aby ten šport ostal tam, kde je, a ostal na ministerstve školstva, pretože to prepojenie športu a vzdelávania je mimoriadne dôležité nielen vo vecnej rovine, ale aj v rovine financovania. A ja by som vlastne možno využila príležitosť pána ministra školstva, že, a spýtala sa ho teda skôr takú rečnícku otázku, keďže asi na ňu neodpovie, že keď tu počul celý ten sofistikovaný systém, ako sa ten šport financuje, či mu nie je ľúto, že to len tak dnes jedným hlasovaním nechal napospas SNS a že vlastne či mu nie je ľúto, že napríklad sme dnes schválili, že dotácie na šport sa budú môcť poskytovať vlastne úplne komukoľvek, akémukoľvek subjektu, občianskym združeniam, ľuďom, ktorí nemajú so športom nič spoločné, a možnože by som vás len poprosila, že, asi už s tým nič neurobíme, keď sme si to tu odhlasovali, ale možno by bolo dobré, keby ste aj z pozície ministra školstva do budúcnosti aspoň troška, nazvime to, supervízoroval ten šport tam, kde on už bude, pretože všetci máme asi obavy z toho, ako to ďalej bude pokračovať. Ďakujem pekne. [14:55] Andrej Danko Asi ako v Matici, čo? Pani Hanuliaková. [14:55] Jana Hanuliaková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, škoda, že ste neprišiel trošku skôr a počul by ste celý výborný príspevok našej kolegyne o financovaní športu. A ono to tu padlo už viackrát aj včera, že my máme veľký problém, čo sa týka športovania detí, že približne 40 % detí vôbec nešportuje a mnohé majú problém s nadváhou a chýba športová infraštruktúra na Slovensku. A takisto musím len to isté zopakovať, že nerozumiem tomu, že keď tu bez argumentov, že by tu niekto vysvetlil, prečo vlastne sa toto nové ministerstvo ide zriaďovať a aké sú jeho teda benefity a naozaj že pýtali sme sa to tu viackrát, nikto nám nevysvetlil, síce pán Danko sa stále, prekrúca očami a rozčuľuje sa nad tým, keď tu my sa pýtame a teda argumentujeme, ale radi by sme teda počuli aj tie odpovede na tie naše otázky, a naozaj asi treba si aj priznať chyby niekedy a naozaj tých 400 mil. sme podľa mňa mohli využiť oveľa lepšie. Ďakujem. [14:55] Andrej Danko Štyristodva, ty kokos. Pán Spišiak. [14:55] Jaroslav Spišiak Ďakujem za slovo. Ja si vysoko cením príspevok Natálii, ktorá až do veľmi hlbokého detailu rozobrala štátny rozpočet na úseku financovania športu, poukázala od historických vývinov tohto financovania až do blízkej budúcnosti, tak to má vyzerať asi opozičný príspevok do rozpravy, ktorý poukazuje, kritizuje, dokonca hovorí, čo by bolo, keby to bolo inak, tak ako povedzme navrhujeme my. Naozaj, čo by bolo keby. Tu sme v predchádzajúcich dňoch rozoberali, či existujú alebo neexistujú pádne dôvody na zriadenie ministerstva pre šport a turistiku, vecne tu bolo vysvetľované, že či to ministerstvo má zmysel, nemá zmysel, za akých podmienok by zmysel malo a teraz keď hovoríme o rozpočte, tak tu bolo do detailov až na euro alebo stotiny euro vypočítané, čo všetko by sa dalo financovať v prospech rozvoja športu, ak by toto ministerstvo vôbec neexistovalo. Čiže vôbec by šport nezanikol, ba skôr tie či už preferované, alebo menej preferované športové odvetvia by mali násobne viac financií pre svoj rozvoj, pre svoje zdokonaľovanie, tak tu zas sa potvrdila myšlienka, že dá sa manažovať politika športu štátom aj tak, že zbytočne sa nemíňajú peniaze, ale míňajú sa na tie účely, na ktoré v podstate by bolo potrebné ich míňať pre budúcnosť, pre budúcnosť mládeže aj tejto republiky. Ďakujem. [14:55] Andrej Danko Pani poslankyňa Nash. [14:55] Natália Nash Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Oskar, ako ty krásne vždy prepájaš zdravie a pohyb a šport a duševné zdravie a veľmi správne si poukázal, že v predkladanom návrhu rozpočtu si len ťažko nájdeme odpovede na naše otázky, pretože v jednotlivých, nevidíme do jednotlivých kapitol, nevidíme do toho, akým spôsobom sú tam narozpočtované jednotlivé sumy, ja nedokážem pochopiť, že zdravotníctvo tam má jednu stranu alebo školstvo jeden a pol strany a jednoducho my tam tie naše odpovede na naše otázky nedokážeme nájsť bez pomoci toho, že nám, že nás nejakým spôsobom vláda o tomto bude informovať alebo nám to ozrejmi. Ďakujem, Zora, za podporu, opäť si pripomenula, že ide o veľmi nezodpovedný krok, ktorý predchádza tomuto vzniku nového ministerstva. Nikoho nás to neteší a máme z neho naozaj že veľké obavy. Janka, ďakujem veľmi pekne, správne si pripomenula, že by sme sa mali viac venovať otázkam pohybu detí a mládeže, mnohé deti možno nemajú kde športovať, v tomto by nám pomohli tie nové telocvične, ktoré by sme mohli za ušetrené prostriedky ich postaviť. Máme aj nedostatok telocvikárov, to tiež neviem, to možnože aj na pána ministra skôr otázka, ako toto bude školstvo riešiť. A, Jaro, veľmi pekne ďakujem za pochvalu, dúfam, že som ťa týmto príspevkom aspoň trochu obohatila a naozaj tiež súhlasím s tým, že tu absentuje dialóg. Ďakujem. [14:55] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. To je perfektné toto. Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Majerský, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Stachura. [15:10] František Majerský – Vystúpenie v rozprave Pekný dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ďakujem pekne. Ja sa dotknem, čo sa týka rozpočtu, len časti zdravotníctva a vysvetlím aj dôvody, ktoré, ktoré vytýkam a ktoré sú podľa mňa dôležité, aby boli spomenuté v rozprave. V prvom rade v rozpočte, ktorý bol predložený do Národnej rady, je o rozpočte zdravotníctva veľmi málo, takmer nič. Kým minuloročný rozpočet obsahoval tabuľku, kde sa rozpočtovali jednotlivé kapitoly podľa vecných oblastí, tak v tomto rozpočte takýto rozpis sme nenašli, ale dostali sme ho vlastne až na zdravotníckom výbore po desiatich minútach, kde sme sa dozvedeli, že kde niektoré časti boli a kam niektoré veci budú rozpočtované. Ale jednoducho preto podľa tej tabuľky dnes vidíme, že kto je víťaz v zdravotníctve, kde pôjdu viac peňazí a kde pôjde peňazí menej. Hovoríme, že do zdravotníctva ide skoro o miliardu euro viacej, ale povieme si, že až tak to, tak to reálne nie je. Do zdravotníctva síce ide o skoro miliardu viac navyše oproti minulého roku, ale nepripadá to každému tak, ako to je napísané. V minulom roku bol do rozpočte pre ústavnú zdravotnú starostlivosť nejaký, no očakávaný stav na konci roka 2023 je o 191 mil. euro nižší. Potom aj návrh, ktorý pre rok 2024 počíta v nemocniciach s navýšením o 513 mil., tak v skutočnosti v porovnaní s rozpočtom na tento rok je to navýšenie iba o 322 mil. Nie som ekonóm, som zdravotník, takže možno ma, možno mi predkladatelia vysvetlia, či sa skutočne nedočerpá tohtoročný rozpočet, alebo je to len nejaká účtovná transakcia. To isté platí aj pre záchrannú zdravotnú službu, kde sa rovnako nepočíta s naplnením tohtoročného rozpočtu a potom rozdiel medzi rozpočtami na rok 2023 a rokmi 2024 je o 1,4 % navýšenie a nie 6 %, čo je teda podstatný rozdiel. Naopak, ako víťazi tohtoročného rozpočtu za rok 2023 a 2024 sú lieky. V tomto roku ide na lieky o 179 mil. euro viacej ako v roku 2023. Na budúci rok pridáme ďalších 119 mil., spolu teda za dva roky navýšime na lieky 298 mil. euro. To už nevyzerá ako nejaká účtovná operácia, ale ako reálna, respektíve na budúci rok odhadovaná spotreba liekov. Chcem sa preto z tohto miesta opýtať, či je to všetko skontrolované a transparentné. Chcem sa spýtať predkladateľov, ako prispeje k zdraviu obyvateľstva to, že enormné navýšenie výdavkov na lieky, ako to prispeje? Sme taká bohatá krajina, že jedného z vrecka zoberieme peniaze nemocniciam a do druhého vložíme stovky miliónov euro na lieky? Toto by ma naozaj zaujímalo a na to som ani nedostal odpoveď. Čomu tiež nerozumiem, je, že z každej strany počúvame, ako na Slovensku sa plytvá s vyšetreniami v laboratóriách rôznych, rôznych zobrazovacích vyšetreniach, no na, no plán sa zase pridať. Ročne tak presvietime na krv na laboratórne vyšetrenia, na orgány za 500 mil. eur. Tu by som tiež potreboval vysvetliť, že kde vlastne ideme potom šetriť v zdravotníctve. Druhý okruh otázok by som otvoril, že čo, čo z takého rozpočtu bude mať zdravotníci. Opäť vravím, nie som ekonóm, čiže pri, čiže ale pri tých číslach, o ktoré sa navyšuje jednotlivé kapitoly zdravotníctva, kde je niekde o 5, niekde o 6 % navýšenie, sa pýtam, že či sú to, či toto pokrýva nárast miezd zdravotníkov podľa zákona. Lebo priemerná mzda, z ktorej sa mzdy počítajú, rastie medziročne o 7,7 %. Ak nemocnice alebo záchranky dávajú na mzdy v priemere 80 až 90 % zo svojich príjmov poisťovní, tak to mi tiež nejako nevychádza, že by to tak malo byť. Súhlasím, že platový automat, ktorý máme v 578, je dôležité ho prerobiť a podľa mňa by tam mala byť aj zásluhovosť, lebo momentálne, a to kopnem si aj do vlastných radov, je, že je jedno, aký zdravotník alebo lekár, sestra, záchranár urobí prácu, nie je to nijako jeho, v jeho činnosti hodnotené a dostane každý rovnakú mzdu, taká, ako mu podľa platového zákona automatu prináleží. Ja si myslím, že toto je budúcnosť, že to musíme určite prekopať, aj to by mal byť jedna určite v zákonoch, ktorým by sme mali riešiť, lebo my naozaj neriešime, že čo ten zdravotník reálne v tej práci robí, aký výkon podá, ale každý má rovnaký nárok na mzdu bez ohľadu na to, či zoperuje jedného pacienta, alebo zoperuje sto pacientov. A toto určite je budúcnosť, ktorú by sme takisto aj s kolegami, s kolegom Stachurom aj s ostatnými poslancami chceli otvoriť. Mňa mrzí, ale to teraz aj kopnem do radu opozície, keď tu bol pán minister Lengvarský, tak v Záchrannej zdravotnej službe sa nepodpísal takzvané cenové opatrenie, ktoré bolo, ktoré malo byť platné od januára 2023, posunulo sa až na február, a tým pádom neboli platy, plato, platové, neboli platy na ohodnotenie zdravotníckych záchranárov a to sa posunulo až od februára, hej? Nevolali títo ľudia ale pánovi ministrovi Lengvarskému, že haló, že veď my sme nedostali to, čo ste nám zákonom platí, a to, čo nám zákonom patrí, ale volali nám zástupcom jednotlivých organizácií a hovorili nám, že prečo my na to nemáme nárok, keď sme jednoducho, v zákone to máme dostať, ale platové ohodnotenie alebo platový tento automat nebol schválený a nebolo to odsúhlasené. Potom sa to odsúhlasilo vlastne až vo februári a záchranári dostali toľko, čo mali, ale až neskôr. A za to, takisto sa pýtam, neniesol nikto zodpovednosť. Takisto nikto nenesie zodpovednosť, že 36 mil. euro, ktoré boli vyčlenené na nákup techniky zo záchrannej, pre záchranárov, sa takisto prepadlo, sú to európske peniaze a takisto to bolo na vrub, poviem otvorene, pána ministra Lengvarského, ktorý, sa jednoducho tento proces stále nestihol a sme ho nedokončili. A týchto vecí by bolo v zdravotníctve viacej, preto ja aj z tohto miesta by som chcel vyzvať takisto, škoda, že tu pani ministerka nie je, ale je dôležitá komunikácia jednoducho medzi jednotlivými aj poslancami, ktorí sme v zdravotníckom výbore, aby sme aj my vedeli, kde jednotlivé položky pôjdu a kde sa, že čo sa bude vlastne s tými danými peniazmi robiť. Lebo ten koláč, ktorý v zdravotníctve máme je len jeden a on sa naozaj nedá navýšiť, a musíme naozaj s tými peniazmi, ktoré sú v zdravotníctve, robiť transparentne, ako sa dá. To neberte ako výčitku, lebo tu sa roky lejú peniaze do zdravotníctva, ale my nemáme hodnoverne zmerané, že kde tie peniaze idú a čo za to vlastne, čo za tie peniaze vlastne dostávame. To jednoducho nemáme a mali by sme to začať postupne riešiť. Aj po tom volám, aby sa jednoducho niektoré zákony začali prijímať, ktoré nám budú reálne merať veci, ktoré potrebujeme v zdravotníctve zmerať. Lebo ja sa pýtam, keď teraz nalejeme do toho zdravotníctva o miliardu viacej, že či naozaj, a to myslím, že každý, kto pracuje v zdravotníctve, mi potvrdí, že či mi prestanú volať ľudia, že potrebujú vybaviť CT vyšetrenia, že potrebujú vybaviť chirurga na operáciu, traumatológa alebo nejakého dobrého internistu, alebo či nám pribudne viacej všeobecných lekárov, alebo viac detských lekárov. Ja viem, že to je beh na dlhé trate, ale myslím si, že aj z tohto miesta sme viackrát garantovali, že chceme s týmto pomôcť aj koalícii, lebo toto nie je, zdravotníctvo nie je rozdelené, že koalícia, opozícia, je to zdravotníctvo, ktoré patrí všetkým nám v tejto krajine. A my musíme naozaj v niektorých veciach naozaj robiť dobré zákony, ktoré budú na konci dňa v prospech pacienta, lebo nikde som sa nedočítal, že či, že ako to budeme riešiť s tými čakacími lehotami, ktoré sme teraz posunuli o rok, operácií, čo sa týka operácii. A ja naozaj za seba hovorím, že sa budem každé dva mesiace pani ministerky pýtať, ako sme v tomto procese, aby sme to naozaj, ako nám sľúbila, že do konca roka stihli, že budeme tie čakacie doby mať a naozaj pacienti dostanú to, čo zo svojho zdravotného poistenia dostať majú. Posledná vec, ktorej sa dotknem, sú nemocnice. Mali sme v pláne obnovy takú reformu, že centrálne, centralizácia riadenie nemocníc. Táto reforma už mala byť do konca tohto roka a vyzerá, že nebude a nie je. Považujem, považujem, považujem to za veľmi dôležité, lebo aj to, že si každá štátna nemocnica robí, ako uzná za vhodné, niekedy, samozrejme, aj pri dobrom svedomí, vedomí, nie je správne a malo by sa to riešiť centrálne. Nebýva to efektivita nášho zdravotníctva. Ja si neviem predstaviť, že napríklad by Kaufland alebo Billa, alebo Tesco, alebo iné obchodné reťazce kupovali každé zvlášť a neriešilo by sa to nejako centrálne nákupne, lebo cez tie centrálne nakupovania a to riadenie tých nemocníc dokážeme ušetriť naozaj obrovské peniaze, ktoré v zdravotníctve nám chýbajú a mali by tam ostať. Mimochodom dnes ste mali na vláde takzvané plnenie krízového opatrenia plánu obnovy v zdravotníctve a tam som sa zase veľa nedočítal, že kedy tá reforma riadenia nemocníc, naozaj tak závažný dokument vlastne bude a kedy sa naozaj dostane aj do Národnej rady. Posledná vec, čo ma tak trochu pri týchto nemocniciach mrzí, že sa pred voľbami veľa hovorilo o takzvaných kapitálových výdavkov na obnovu nemocníc. Ale ja tie výdavky v rozpočte nevidím. Niekedy to bolo 100 mil. euro ročne, tento rok išli nejaké zvyšky, tuším, 16,5 mil. euro na nemocnice. Chcem sa preto spýtať, ako ideme investovať do rekonštrukcie a výstavby nemocníc, ako to ideme robiť. Jednoducho nebudeme mať kapitálové výdavky, tie nemocnice nebudú mať na tie peniaze. Plán obnovy je už rozdaný, ale neušlo sa naozaj všetkým nemocniciam, ani štátnym, ani súkromným. Posledná vec, a tým skončím, tiež ste dnes na vláde schválili investíciu z plánu obnovy na takzvanú rekonštrukciu historických budov, a toto ma trošku pobavilo (povedané so smiechom), že na jednej strane chválim, že sa vyčerpajú peniaze a určite to pomôže, len sa pýtam, či je koncepčné, peniaze majú ísť na obnovu budovy z roku 1924, a to je v Košiciach, na Rastislavovu nemocnicu, tá budova je z roku 1924. A potom do rekonštrukcie polikliniky na Kramároch. Tá budova je z roku 1924? Ja som tam bol a je to jako naozaj ako v múzeum. A na Kramároch som pracoval ešte ako zdravotná sestra pred 20 rokmi a už vtedy tá nemocnica bola doslova na odpis. Čiže na jednej strane tie peniaze akože chceme investovať do starých budov, ja sa pýtam, že či toto je koncepčné riešenie, lebo my naozaj potrebujeme v Bratislave, a zatiaľ som sa takisto k tomu nedostal, že aké bude riešenie tej našej hlavnej univerzitnej nemocnice, ktorá má v tej Bratislave byť, nikde to som sa v tomto materiály nedočítal, kde to bude, či to bude a ako to vlastne bude celé vyzerať. Čiže vravím, super, že tie peniaze neprepadnú, ale vás chcem poprosiť, dajme už tomu zdravotníctvu nejakú víziu. Naozaj ja aj z tohto miesta vyzývam aj pani ministerku, aj predstaviteľov vlády, aby si naozaj sadli všetci, ktorí naozaj v zdravotníctve majú čo povedať, aby sa našlo nejaký koncept, ktorým budeme pokračovať a naprieč tým, že aké vlády tu budú, lebo každé štyri roky, tri, dva sa menia ministri, menia sa vlády a zdravotníctvo nám stagnuje. Naozaj nám veľmi stagnuje a ono potrebuje naozaj mať koncepciu na dlhé roky, aby sme naozaj veľmi veľa vecí, ktoré sa v zdravotníctve majú vyriešiť koncepčne, riešili bez ohľadu na to, aká tu bude vláda, lebo naozaj naše zdravotníctvo je v stave klinickej smrti. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Osem faktických. Pán poslanec Dvořák. [15:10] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi za slovo, pán presedajúci. Ďakujem za tento príspevok. Ja by som sa vrátil opäť, lebo ono sa vždy vraciame k tomu vlastne, že my tu rokujeme o rozpočte, ale asi nemáme dostatočné podklady o tom, že vlastne nevieme, že čo sa tu, čo sa tu s tým rozpočtom bude diať. Len pre obraz, za tie pandemické časy, ktoré tu máme posledné dva-tri roky, nám tu že veľmi radikálne narástli, alebo za posledné dva roky, keď si to tak zoberiem, tam, tam boli také tempá, že, že to rástlo stovky miliónov eur, až o miliardu eur. Len teraz sa bavíme o tom, že tu budeme mať o 900 mil. viac. Zároveň v tom čistom porovnaní mňa tento nárast týchto rozpočtových prostriedkov teší, však my sme jedna z krajín, ktorá dáva najmenej. My dávame okolo 7,2 % HDP na zdravotníctvo. Tie najlepšie krajiny dávajú okolo 4-5% viac, len Česi, naši blízki susedia, dávajú o dve percentá viac. Ale o to viac ma potom znepokojuje, že keď sa pozriem na to, že o koľko sú tam tie navýšenia tých peňazí a prečítam si ten samotný rozpočet, tak ja tam nevidím absolútne nič popísané, že kam to má vlastne smerovať. My sme zároveň krajinou, ktorá dáva najmenej do prevenčných aktivít, a v tom máme najhoršie výsledky. Máme decká, kde sa zhoršuje fajčenie, užívanie alkoholu, obezita, pitie sladených nápojov, ale nič tu nemáme napísané o tom, vlastne nedozvieme sa, koľko viac pôjde do prevenčných aktivít. My tu nemáme opísané nejaké výsledkové indikátory. My tu ideme naliať z roka na rok o 900 mil. viac do zdravotníctva, ale nevidíme tu žiadnu napríklad hodnotu za peniaze, ktorú sme v predošlých rozpočtoch mali. Tu dokonca aj smerácke vlády, ktoré vždy aspoň si nejakú, nejakú revíziu do tých rozpočtov dávali, tak dokonca aj ten samotný štandard váš podliezate. Ja som k tomu dostal také odpovede na výboroch, že, že to sa možno uvedie k programovej vyhláške. Ale my tu máme najdôležitejší zákon roka podľa vašich slov a nemáme dostatok informácií k tomu. Nevieme, kam peniaze pôjdu, nalievame tam viac peňazí, nevieme, či to bude efektívnejšie, nevieme nič. [15:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Nash. Alebo pán poslanec Stachura. Pardon. [15:10] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, že ste si ma všimli. Fero, ďakujem za pekný príspevok. Pomenoval si viacero vecí, mnohým sa budem venovať aj ja potom v mojom príspevku. Spomenul si aj § 578 a tú platovú valorizáciu v rámci, u zdravotníkov a tu by som ťa chcel podporiť, že tie navýšenia by mali byť viazané aj na určitý výkon, pretože keď si uvedomíme, že to masívne navýšenie platov zdravotníkov minulý rok vo výške 20, nikde až 30 % bolo plošné, urobilo sa aj veľa dobrého, napríklad to, že sa odkrokovali, odkrokovali platy na základe, na základe toho, koľko človek má skúseností, to znamená na základe odpracovaných rokov. Ale čo tam chýba, je práve táto, táto položka, teda že ako sa zdravotník stará, ako chodí možno na nejaké kurzy, aké má špeciálne postavenie v tíme, ako vyučuje ďalších mladých kolegov. Takže toto je určite na diskusiu a pre mňa je to stále taká záhada, že Slovensko má mzdy zdravotníckych pracovníkov naviazané v zákone. Ono to nie je len pozitívne. Pozitívne to je v tom, že sa to valorizuje pravidelne každý rok, ale na druhej strane, na druhej strane už len drobná zmena, ak by sme chceli príklad zdravotným sestrám pridať viac oproti ostatným zdravotníkom, tak si to vyžaduje otvorenie zákona, vyžaduje si to rozpravu, vyžaduje si to legislatívne konanie, čo v iných krajinách tak vôbec nie je. Buď je to napríklad nariadenie vlády, ktoré sa dá oveľa rýchlejšie zmeniť, alebo sú to, a to je najčastejší model, vyjednávania medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorí sa musia každoročne alebo každé dva roky dohodnúť na určitej valorizácii, a toto je väčšinový model v ostatných krajinách. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Nash. [15:25] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Majerský, veľmi správne ste poznamenali, že z návrhu rozpočtu nemáme dosť informácií o tom, ako budú prostriedky použité. Osem miliárd eur je rozpísaných na A4-ke. Je to helikoptérový rozpočet. My nevieme ani to, koľko, akú hodnotu dostaneme za zvýšený, zvýšených 900 mil., ktoré nalejeme do tohto systému. Nevieme, aký benefit má zvyšovanie prostriedkov do zdravotníctva. Neexistuje žiadna vízia, neexistujú ciele, neexistujú merateľné ukazovatele. Svedkom sme boli iba toho, že reforma, ktorá bola navrhnutá, zjavne nenájde podporu tejto vlády a efektivita tohto systému naďalej bude pokrivkávať. Správne ste poznamenali aj, aj to, že sa nerieši obrovský investičný dlh na nemocniciach a na zdravotníckych zariadeniach. Je to, je to obrovský problém, ktorým by sa táto vláda mal naozaj seriózne začať zaoberať. Tiež podpisujem to, že musíme zdravotníctvu dať víziu, ciele a merateľné ukazovatele. Zdravotníctvo nieže stagnuje, ale zdravotníctvo degraduje a aj kvôli tomu, v akom stave máme nemocnice a v akých podmienkach musia lekári pracovať, tak aj vďaka tomuto odchádzajú do zahraničia nielen sestry, ale aj lekári, pretože naše zdravotníctvo je naozaj v dezolátnom stave. Ďakujem. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krajčí. [15:25] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Majerský, ďakujem za vystúpenie v rozprave a veľmi správne si poukázal na množstvo, by som povedal, sporných otázok, výziev, ktoré návrh rozpočtu prináša. Nás by všetkých mohlo tešiť, že ide do zdravotníctva o miliardu eur viac v porovnaní s minulým rokom. Tam bol ten nárast veľmi podobný, avšak mali sme skokovú valorizáciu miezd. Teraz dôjde v podstate štandardnej koeficientovej valorizácii, a teda všetci sa pýtame, čo s tými peniazmi sa v tom systéme stane. Skúsenosti aj z Českej republiky, kde došlo k obrovskému nárastu prostriedkov práve počas pandémie, sú, žiaľ, nie veľmi povzbudivé, tie peniaze sa v tom systéme do veľkej mieri stratili a neodzrkadlili sa vo zvýšenej kvalite zdravotnej starostlivosti. To, čo táto vláda mala vo vienku ešte z predchádzajúcej vlády, teda to, že by napríklad mohlo od začiatku roku platiť aspoň čiastočné zavedenie maximálnych čakacích lehôt aspoň napríklad v našich kardioústavoch, kde sú sledované čakacie lehoty, kde naozaj nebol žiaden problém, aby pacienti mohli dostať svoju zdravotnú starostlivosť včas, stačilo jedine navýšiť platby. Veľmi dobre vieme, že tie kardioústavy majú kapacity, mohli by robiť viac výkonov a majú čakacie lehoty, ktoré presahujú maximálne čakacie lehoty, ktoré sú stanovené odborníkmi. Žiaľ, ani toto tá vláda zatiaľ nezaviedla a, tak ako si povedal, treba sa pýtať a som rád, že to budeš robiť aj ty každý mesiac, každé dva mesiace, že čo ide vláda s maximálnymi čakacími lehotami pre pacientov urobiť, pretože zdá sa, že peniaze na to v rozpočte budú. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, Ježiš Mária, poslankyňa Jurík. Ale fakt to nechcem urobiť, ale mám problém so zrakom aj. [15:25] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som vaša nočná mora asi. Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Majerský, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré ma veľmi zaujalo, pretože je vždy radosť počúvať odborníkov alebo odborníčku na zdravotníctvo, ktorých máme či už teda v PS, ale aj v SaS a KDH. Zdravotníctvo je v kríze, na tom sa asi zhodneme naprieč týmto plénom a počas kampane sme počuli, že tento problém by mohol vyriešiť fakt, že zdravotníctvo by sa konečne malo stať premiérskou témou. Nuž, nestalo sa tak. Vy ste sa, pán kolega, dotkli témy platov zdravotníkov a zdravotníčok, ktorú návrh rozpočtu čiastočne rieši, avšak náš odborník na zdravotníctvo Oskar Dvořák pred pár rokmi aj s kolegami robil taký prieskum medzi lekárkami a lekármi, ktorý sa vlastne týkal otázky, pre aké dôvody zo Slovenska odchádzajú, a to vieme, že to je pre naše zdravotníctvo obrovský problém, a tie platové podmienky boli až na siedmom mieste. Oveľa viac im prekážali chýbajúce možnosti kariérneho rastu, vzdelávania, vízia napredovania, profesionálny manažment, vybavenie a pracovné prostredie, v ktorom im teda už nebude hroziť, ako je to v niektorých nemocniciach, že im padne na hlavu omietka. A teda nie som si istá, že či tieto skutočné problémy lekárov a lekárok niekto navnímal a či ich bude riešiť, v tom rozpočte asi ťažko nájdeme na túto otázku odpoveď, a ja si myslím, že je napríklad dôležité, keď tu vidím pána ministra Druckera, aby s pani ministerkou dali hlavy dokopy a rozprávali sa napríklad o reforme vzdelávania a prizvali k tomu napríklad teda združenie mladých medikov na diskusiu a dúfam, že sa im s nimi bude chcieť rozprávať viac ako s nami. Ďakujem. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík. [15:25] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Majerský, veľmi dobre si zhrnul viacero vecí a hlavne si spomenul, že chýba nám tu vízia, vízia, vízia. Áno, tá chýba a táto vízia, žiaľ, musím povedať, že chýbala aj predchádzajúcej vláde, je tu aj Oskar Dvořák, Oskar, vieš, ako keď sa robila OSN-ka a napríklad keď spomeniem trstenú nemocnicu, viackrát sme ťa tam pozývali, riaditeľ doslova chcel ísť držať hladovku kvôli OSN-ke a doteraz táto nemocnica nevie, či bude zaradená v jednotke alebo v dvojke, a teraz ako tam príde nejaký nový lekár pracovať, keď nevie, či tam náhodou nebude z toho doliečovák. Hej, že toto proste teraz sa tu kritizuje krížom krážom, ale treba si vstúpiť aj do svedomia. Pán Majerský spomenul, že 36 mil. prepadlo na záchranky. Pýtam sa, 36 mil. to nie je päť korún, kto bol za to zodpovedný. Ako keby súkromnej firme, niekto pripravil firmu o 36 mil., tak ten majiteľ by s ním pekne zatočil. Čakacie doby áno, čakacie doby sú katastrofálne, vieme, že po covide vlastne nastali posun týchto čakacích dôb a ja len dúfam, že sa to nejako porieši, lebo fakt to je tragédia pre tých ľudí. Nevedia sa dostať na vyšetrenia, doslova po známostiach musia si vybavovať nejaké lekárske vyšetrenia, a toto je veľmi zlé. Tak ako som spomenul, nemocnice nemajú istotu, mal by prebiehať väčší dialóg medzi týmito nemocnicami a hlavne teraz aj keď sa bude riešiť súťaž na nové záchranné stanice, ja dúfam znova, že to nepovyhrávajú nejakí súkromníci, ale mali by to dostať nemocnice, polikliniky, aby mohli prevádzkovať túto službu a nie proste rôzne súkromné spoločnosti, ktoré sa na tom budú nabaľovať. Ďakujem. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Spišiak. [15:25] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja osobne sa nepovažujem za experta na zdravotnú politiku, sa spolieham na expertov, ktorí sú moji kolegovia, ktorí sú po jednom počte zastúpení v opozičných radoch. V každom poslaneckom klube je ich viac vyslovených expertov na zdravotnú politiku, ktorých si rád vypočujem a dám na ich názor. Čiže ako laik som sa tiež pozrel na ten návrh rozpočtu a v podstate mi nehovoril nič konkrétne ako občanovi, že či to zdravotníctvo bude v lepšej kondícii, kde sa to rozvinie a tak ďalej. V podstate nič. Tak som mal taký zlý pocit z toho, že sa do toho nerozumiem, ale tu som zistil, že ani tí vyslovení odborníci z toho nemajú nič. Tak potom usudzujem, že ten návrh rozpočtu je zrejme fakt nejaký nekorektný, nepresný, neadekvátny. Ale faktická poznámka k rečníkovi. Zaujalo ma hlavne to, že naznačil konkrétne aj v hodnotách, aj v objektoch, že kde sú tie náklady zbytočné, bezkoncepčne sa navrhuje ich míňanie tak, že sa vlastne len minú a do budúcna neprinesie táto investícia viac-menej nič, lebo neni premyslený postup krokov a investícií, ktoré by mohli byť efektívne využité v tom smere, v jakom sú vynakladané. Takže veľmi pekne ďakujem expertom všetkým zo strany opozície, ktorí sa k tomu vyjadrujú, a je mi ľúto, že experti z koalície zatiaľ k tomu nepovedali nič. Ďakujem. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Mesterová. [15:25] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj pánovi kolegovi Majerskému za ďalší odborný a dobrý príspevok a nadviažem na kolegu pána Spišiaka. No padajú tu vážne výhrady z rôznych oblastí, teraz zo zdravotníctva, predtým zo školstva, padajú tu výhrady k tomu, že rozpočet je v rozpore so zákonom, že nedodržiava výdavkové limity. Opäť opozícia sa tu snaží vytvárať priestor na vecnú, konštruktívnu debatu a ja keď sa pozriem okolo seba, tak tu nie sú, nie sú tu poslanci vládnej koalície. Normálne je tu prázdno, neprichádzajú odpovede z druhej strany, tak ja neviem, či oni dostali iné podklady ako my, že im je už všetko jasné a teda nepotrebujú túto diskusiu, alebo im to absolútne je jedno, aký rozpočet bude schválený. Ale toto už je štvrtý alebo piaty návrh zákona, kde my akože tu suplujeme vládu, suplujeme tu nejakú odbornú debatu, priestor tu na to vytvárame a aj tak z druhej strany prichádza len ticho. Nikto z toho rozpočtu nič nevie, nikto nedostáva odpovede a zase počúvame len ticho, nič iné, tak to ja už neviem, čo vás zaujíma, keď ani štátny rozpočet vás nezaujíma, potom nerozumiem, načo táto vláda existuje. [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Majerský. [15:25] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem všetkým kolegom aj z opozície za to, že sa k danej problematike vyjadrili. Problém nášho zdravotníctva je naozaj ten, že nemáme koncepciu. Nemáme ju niekoľko rokov a nerobíme to dobre. Bez ohľadu na to, aké tu boli vlády, vždycky keď prišiel, ja osobne som zažil počas svojej funkcie prezidenta deväť ministrov zdravotníctva a každý mal svoju víziu o tom, ako zdravotníctvo má vyzerať, bol tam rok, deväť mesiacov, alebo rok a dva mesiace, vymenil ľudí, vymenili sa pozície v nemocniciach, v záchrankách a zase prišiel ďalší a ten vymenil ďalších ľudí a tak sa tu menia ľudia, aj keby sme na Slovensku mali 700-tisíc odborníkov na danú problematiku, nie, nemáme ich, sme malá krajina a mali by sme si vážiť tých odborníkov, ktorí v tomto zdravotníctve chcú robiť tú robotu naozaj poctivo, chcú ju robiť pre pacienta, či sú to riaditelia nemocníc, riaditelia záchraniek alebo inštitúcií, ktoré naozaj im ide o vec, nemalo by sa na to pozerať, že kto je pri moci, ale aký to je človek, či je schopný manažér a čo všetko prináša. Lebo bez koncepcie, a to je jedno, aká vláda by to bola, alebo aký minister, nič neurobíme pre pacienta, len ten veľký balvan, ktorý v zdravotníctve máme, len tlačíme pred sebou, tlačíme pred sebou a ľudia nám umierajú a umierajú a umierajú nám úplne zbytočne. A tí ľudia by nám vôbec nemuseli zomierať, keby sme mali koncepčné riešenia a potom to tak aj celé vyzerá. Čiže škoda, že tu nie sú, nie je tu premiér, nie je tu ani pani ministerka Dolinková, ale toto je naozaj premiérska téma a mali by si ju naozaj zobrať za premiérsku tému. Zdravotníctvo nie je biznis, zdravotníctvo je vec, ktorá nám má pomáhať a nás liečiť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura, pripraví sa pani poslankyňa Kosová. [15:40] Peter Stachura Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení ministri, dovoľte aj mne sa vyjadriť ku návrhu rozpočtu, a budem hovoriť ako inak o zdravotníctve, my tu máme dnes asi také zdravotnícke okienko, aj keď to zaujíma teda len opozičných kolegov, ale možno aspoň pán minister si to vypočuje, pretože má skúsenosť s týmto jedným najťažším rezortom. Dovoľte mi na úvod povedať to, čo tu už odznelo, ale treba to opakovať stále znovu, že tento rozpočet je veľmi povrchný a nám nedáva priestor, aby sme vedeli, ako budú vynaložené prostriedky, ktoré sú naplánované. Tých prostriedkov je skutočne, keď si pozrieme minulé roky, pomerne dosť, 8 mld., ale viete v zdravotníctve, čo je dosť, to je vždy taká otázka, ktorá, ktorá môže, môže zavádzať. Ja som si robil dnes taký, taký rozbor, že koľko priemerne dávame na hlavu po prepočítaní na paritu kúpnej sily na obyvateľa na Slovensku na zdravotníctvo, a dávame 2 755 eur, to je predpoklad z roku 2022, takže to už je rok, ktorý je, môžme povedať, takmer pocovidový, alebo teda už boli len dozvuky covidu. A keď si to porovnáme s inými krajinami, tak napr. Česká republika v roku 2022 dávala na hlavu tiež po prepočítaní parity kúpnej sily 4 512 eur. Čiže náklady, teda nie náklady, ale zdroje, ktoré máme k dispozícii pre naše zdravotníctvo, sú na úrovni zhruba roku 2022 61 % z Českej republiky a keby sme sa porovnali s inými krajinami, napr. so susedným Rakúskom, tak zistíme, že dávame na zdravotníctvo len 38 % zdrojov, konkrétne keď chcem byť konkrétny, tak Rakúšania dávajú 7 275 eur v roku 2022 na zdravotníctvo. Prečo to hovorím a prečo je to dôležité si uvedomiť, pretože my stále balansujeme na takej úrovni, že máme určité príjmy, určité peniaze, ktoré môžeme použiť, a potom tuná máme túžby nás všetkých ľudí a aj záväzky štátu, aby sme sa vedeli o občanov postarať na európskej úrovni, no a tie sú vo veľkom nepomere. Už vidíme aj podľa tých minutých zdrojov, alebo disponibilných zdrojov, ktoré máme v zdravotníctve, že za málo zdrojov sa nedá urobiť veľká muzika, ale tie lieky, rôzne pomôcky sú porovnateľné, stoja rovnako a naši ľudia chcú byť rovnako liečení ako ľudia v iných krajinách, nechcú horšiu liečbu, a preto je tu tento nepomer, nesúlad a všetky krajiny, ktoré nemajú dostatok finančných zdrojov, s týmto zápasia, ako vybalansovať disponibilné zdroje s tým, aké sú túžby a očakávania, očakávania ľudí. No a čo urobila súčasná vláda, mala na to relatívne málo času, to treba objektívne povedať, a hoci treba rovnako povedať, že už predošlá vláda, my sme tu nemali obdobie bezvládia, ale predsa tu bola nejaká vláda pána Ódora a ona pripravila tzv. lego kocky k riešení návrhov, ako zastabilizovať finančnú situáciu, ktorá je na Slovensku. Z týchto lego kociek, ktoré mali byť možno takým základom na vystavanie takej konsolidačnej veže, ako by sme mohli naše financie lepšie nastaviť, mám pocit, že súčasná vláda urobila akúsi takú zamiešanú Rubikovu kocku, ktorá, keď poznáte Rubikovu kocku, tak aspoň ja, ktorý nevie presne tie hmaty, tak tým, že urobíte niekde jeden rad farebný, tak sa tešíte, že ako sa vám to podarilo, ale zbúrate vlastne druhú stranu, ktorá už možno začala vyzerať inak a lepšie. Čiže z môjho pohľadu tie aj konsolidačné opatrenia, o ktorých sme rozprávali v predošlých zákonoch, predošlom zákone, pripomínajú takú popletenú, popletenú farebnú, zamotanú Rubikovu kocku skôr ako kocky lega, ktoré tuná nechávala Ódorova vláda. No a ako to vyzerá teda v tom zdravotníctve? Áno, vieme o tom, že do zdravotníctva pôjde takmer miliarda viac. Na úkor koho? Na úkor predovšetkým ekonomicky aktívnych osôb, tie budú platiť zhruba o 800 mil. viac. V tých 800 mil. je tých 400 mil. plus-mínus navýšenie odvodov za ekonomicky aktívnych a plus sú to navýšené mzdy o infláciu, kedy naši zamestnávatelia zvyšovali mzdy a na základe toho rástli aj tieto odvody. No a zhruba o 30 mil. dostane rozpočet viac aj za poistencov štátu. Čiže, a otázka je, čo z týchto 8 mld. my dokážeme urobiť pre pacienta alebo pre systém ako taký. No a tu je problém, pýtali ste sa viacerí, že nevieme čo a kam to pôjde. Áno, je to pravda, zdravotníctvu ako tak komplexnému a zamotanému rezortu, možno najťažšiemu rezortu v rámci vlády sa venovala skutočne jedna strana, alebo strana a čosi a jedinú vec, ktorú máme k dispozícii, je tabuľka, ktorú sme si vyžiadali na výbore pre zdravotníctvo. Ak dovolíte, pokúsim sa niektoré veci z tejto tabuľky prečítať. Čo sa týka tých výdavkov, ktoré budú míňané v zdravotníctve, tak najväčší výdavok pôjde na ústavnú zdravotnú starostlivosť, zhruba 37,5 %. Čiže 37,5 % všetkých zdrojov budeme vynakladať na naše nemocnice, na nemocničnú zdravotnú starostlivosť, je to zhruba rovnako ako po minulé roky, či je to veľa, alebo je to málo, no ono je to vždy, vždy otázka. V tých nemocniciach by som sa trošku pristavil. Samozrejme, to navýšenie je spôsobované jednak valorizáciu platov zdravotníkov, na druhej strane rástli, samozrejme, aj výdavky na energie a rovnako musíme povedať, že tie naše nemocnice vyzerajú, žiaľ, ako vyzerajú, majú veľmi, veľmi zlú schopnosť šetriť energiami, keď si pozriete, ako sú prehrievané tieto staré budovy, ako sa svieti v týchto nemocniciach, ako tieto náklady sú zbytočne vyhadzované do vzduchu, tak vplýva to, samozrejme, aj na tento rozpočet, čiže je to taký komplex. No a na druhej strane potom sú to aj neefektívne vynaložené zdroje. Ako prvý moment a argument tých neefektívne vynaložených zdrojov, by som poznamenal, že my máme sústavné zadlženie štátnych zdravotníckych zariadení a neviem, či viete, že je to obrovský problém, o ktorom sa možno hovorí len tak na chvíľu a potom to opäť utíchne. Ale znamená to asi toľko, že naše nemocnice nedokážu platiť svoje záväzky načas, to znamená, že tá klasická splatnosť faktúr 30 dní sa nedodržiava a niekedy tie splatnosti sú extrémne a vďaka tomu sa do verejných obstarávaní ani neprihlasujú viaceré firmy, pretože pre nich by to bolo devastačné, nemôžu si dovoliť, nemôžu si dovoliť čakať 240-270 dní na to, kedy sa im splatí faktúra, takže sa buď do toho verejného obstarávania neprihlásia a potom sa vo verejných obstarávaniach, napr. na niektoré lieky, ale aj pomôcky, prihlási jedna, maximálne dve firmy. Tie, ktoré sú ochotné riskovať takúto dlhú dobu, dokedy dôjde ku zaplateniu tejto faktúry. No ale nič nie je zadarmo a tieto firmy si priložia, prihodia tzv. rizikovú prirážku a každý liek, každú ampulku, mnoho takýchto rôznych nemocničných alebo teda tých, takýchto výkonov my preplácame. Preplácame zhruba možno o 20 %, no a potom čo sa s tým stane? Tieto firmy, keď chcú rýchlejšie keš, tak zoberú firmy, ako je napr. firma BFF, nejaká firma, ktorá skúpi ich pohľadávky, dá im ten keš a firmy, ktoré sú na to pripravené, potom očakávajú, že v určitom období príde štát a ich oddlží. A pozor, neoddlží teda len istinu dlhu, to znamená to, čo vlastne ony zaplatili, ony sa ešte väčšinou dohodnú aj s tými nemocnicami, že odkúpia tú pohľadávku o niečo nižšie, ako bola cena istiny, a potom čakajú, že ich štát oddlží. A pozor, väčšiu ich oddlží aj s 10-percentným ročným zúročením. To znamená, že my na takýto dlh, ktorý tuná sumujeme a budujeme, vynakladáme ďalšie obrovské prostriedky len na to, aby sme ich dofinancovali každých päť-šesť rokov. Absurdný stav. Toto sú peniaze, ktoré mali byť vynaložené na zdravotnú starostlivosť a, žiaľ, končia vo vreckách takýchto firiem ako je firma BFF a iné. Čiže toto je, toto je obrovský problém, no a potom je ďalší problém v efektivite nemocníc. Tá efektivita našich nemocníc je skutočne relatívne, relatívne nízka a je spôsobená mnohými problémami. Máme problém v s tým, že máme nedostatok sestier a prebytok lekárov, to je jeden extrém, alebo naopak dostatok sestier a málo lekárov, a potom sa deje to, že sa zatvorí polovica oddelenia napríklad. No a čo môžete urobiť? Väčšinou tých lekárov tam necháte, keď vám chýbajú sestry, lebo poviete si, teraz ja nemôžem vyhodiť polovicu lekárov, pretože radšej by, mal by riaditeľ zabezpečiť dostatok sestier a potom môžeme viac operovať, môžeme viac prijímať pacientov a tak ďalej. No a takéto, takýchto problémov je v rámci týchto našich štátnych nemocníc veľmi veľa, k tomu sa dostávajú, samozrejme, ďalšie problémy, hlavne oblasti toho pracovného prostredia, prečo tí mladí u nás nechcú pracovať. No lebo tu máme ešte stále také klanové prostredie, my tu máme ešte stále starých bardov slovenskej medicíny, ktorí nechcú nejak pustiť mladých ľudí k tomu, aby prinášali nejaké nové, nové myšlienky technológie, ideí do zdravotníctva, no a pod nimi sa veľakrát veľmi ťažko pracuje. Každý má tu určité záujmy, nechce ďalších vzdelávať, nechce im ukázať to, čo sa naučil on, pretože aj on musel o svoje výslnie bojovať, tých problémov v tých nemocniciach je naozaj neskutočne veľa. No a bez toho, aby sme tam urobili nejaký audit, zistili, že či vôbec títo naši lekári alebo zdravotníci stále nachádzajú v zdravotníckom zariadení, keď majú, či náhodou nie sú vo svojich súkromných ambulanciách, toto je nevyhnutné takisto zistiť, aby sme vedeli, či tieto zdroje, ktoré chceme vynakladať na nemocnice, sú použité efektívne a správne. Veľký balík problémov, obávam sa, že táto vláda neponúka žiadne riešenia na to, ako chce celú túto situáciu v ústavnej zdravotnej starostlivosti riešiť. Môžme ísť na ďalšiu oblasť, lieková politika. V liekovej politike my ideme dávať zhruba 20 %, to je druhá najväčšia položka v rámci nášho rozpočtu pre zdravotníctvo. Vynakladáme peniaze na lieky, ktoré častokrát nemajú dostatočnú evidenciu. Nemajú dostatočnú evidenciu na to, aby sme mohli s čistým svedomím povedať, vážení, tento liek je skutočne ten, ktorý vám pomôže a ktorý je lepší ako alternatíva. A máme tu paradoxy, máme tu paradoxy, že lieky, ktoré sú možno relatívne lacné, ale sa používajú veľmi často, tak platíme za nich pomerne veľké peniaze, klasickým príkladom sú lieky napr. na vysoký krvný tlak, kde by sme v týchto terapeutických skupinách niektorých vedeli vybrať tie najlacnejšie, tie financovať a tie najdrahšie by museli byť len na určitý príplatok pacienta. Takýmto spôsobom by sme vedeli ušetriť zdroje, ktoré by sme vedeli potom použiť napr. na inovatívne lieky. Na lieky, ktoré teraz chýbajú a ľudia sa musia pokútne k týmto liekom dostávať cez rôzne výnimky alebo konexie, kontakty, alebo robia zbierky. Teraz to je neuveriteľné, keď sa pozriete na zbierkové portály, tak sústavne beží nejaká zbierka a tí ľudia ani niekedy nevedia, na čo sa zbierajú, že či to je naozaj liek, ktorý má nejakú evidenciu, či to je naozaj liek, ktorý tomu pacientovi pomôže, ale chcú urobiť dobre, vedia, že to slovenské zdravotníctvo sa zadýchava a že je to veľmi zlé, no tak chcú pomôcť a možno niekedy financujú aj lieky, ktoré ale nemajú dostatočnú evidenciu na to, že sú potrebné pre tohto pacienta. Ale zase, politicky je to veľmi nepríjemné povedať pacientom pravdu do očí, no a radšej financujeme aj lieky, ktoré možno tú evidenciu nemajú. Urobili sme jeden dobrý krok, za toto treba naozaj pochváliť bývalú vládu, vznikol inštitút NIHO, ktorý sa zaoberá práve aj touto otázkou efektivity alebo teda pridanej hodnoty liekov. Takže toľko k liekom, dalo by sa o tom hovoriť naozaj dlho, mám päť minút. Ďalšia veľká oblasť, najväčšia oblasť je ambulantný sektor. Ambulantný sektor, doňho pôjde u špecialistov zhruba 16 % z celého rozpočtu a okolo 6 % pôjde na ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Opäť, mohli by sme povedať, toto je kľúč, hlavná oblasť zdravotníctva, pretože tí naši všeobecní lekári sú tí, ktorí vidia pacienta prvýkrát, sú to tí, ktorí veľakrát by mali manažovať celú zdravotnú starostlivosť, ako sa bude ďalej pacient hýbať v systéme a tu sme presvedčení o tom, že toto je kľúč ku zmenám, ku zásadným zmenám v zdravotníctve. Nenašiel som tam žiadne navýšenie v tejto položke. Podľa tohto, podľa tohto rozdelenia zdrojov je to zhruba na úrovni tak, ako po minulý rok. A nevidel som tam ani žiadne snahy o nejakú zmenu, zmenu napríklad len čisto kapitačnej platby, ktorá je podľa mňa veľmi nešťastná, lebo nemotivuje. Naši všeobecní lekári, musím to povedať takisto úprimne, že aj z dôvodu toho, že nemajú dobre nastavený finančný model, robia rôzne preventívne prehliadky a veľakrát, dovolím si povedať bonmot, starajú sa o zdravých ľudí a nie o chorých, o ktorých by sa starať mali. Primárna prevencia, veľakrát sa tu spomína primárna prevencia. Viete, ale my musíme aj tú primárnu prevenciu merať, čo z tej primárnej prevencie. Nedáva zmysel mladých, zdravých ľudí tuná preháňať každý rok, každé dva roky na preventívnu prehliadku. Mimochodom Nemci majú každé tri roky preventívnu prehliadku platenú z verejného zdravotného poistenia. Prečo nie? No preto, lebo tá preventívna prehliadka berie čas pre chorých ľudí, ktorí by mali byť u tých všeobecných lekárov. Čiže zase z dôvodu času nebudem ďalej rozvádzať tento problém, ale ambulantná zdravotná starostlivosť nie je dostatočne ani popísaná, ani pokrytá finančne v tejto oblasti. Čo sa týka špecialistov máme tu prebujnelý systém posúvania pacienta v systéme. Keď sa pozrieme, že máme jedenásť návštev na hlavu na rok v slovenskom zdravotníctve, to je absurdný stav. Sme šampiónom spomedzi všetkých krajín, čo sa týka návštev lekára. A prečo je to tak? Pretože si toho pacienta v tom systéme akýmsi spôsobom pohadzujeme. Lekári si ho častejšie točia a nerobia to zámerne. Väčšina z nich to robí preto, aby prežila. Pretože tie platby sú nastavené tak, že za jedno normálne vyšetrenie nedokážete využiť alebo teda vyžiť, vyživiť ambulanciu, tak preto si ho pozývate častejšie, ako by ste mali. Toto sú veci, ktoré treba urgentne riešiť, pretože tie zdroje, ktoré my tuná máme a ktoré sa nám zdajú relatívne dostatočné, nebudú vynaložené efektívne a bude to veľký problém. A posledné, posledné minúty by som chcel venovať ešte jednej zložke. To je mimochodom štvrtá oblasť, ktorá je v rámci tohto rozpočtu obrovská, a to sú SVaLZ-y, spoločné laboratórne a vyšetrovacie zložky. To sú cétečká, emerká, lieky, teda laboratórne vyšetrenia. My tu robíme defenzívnu medicínu. Veľakrát sa indukujú rôzne odbery, vyšetrenia, ktoré vôbec netreba, nie sú nevyhnutné, ale lekári sa veľakrát boja, boja sa úradu pre dohľad, že teda radšej to urobím, aby som niečo neprezrel. Niekedy je to možno aj nejaká, nejaká, nejaký zámer, nejaká dohoda s inými skupinami, ktoré robia tieto laboratórne vyšetrenia, ani to sa nedá vylúčiť. Ale väčšinou je to problém v tom, že sa robí nadspotreba aj týchto laboratórnych vyšetrení. Môj klasický príklad sú predoperačné vyšetrenia. No viete, že my chodíme zbytočne ku všeobecným lekárom na predoperačné vyšetrenie? Lebo potom vás bude vidieť ešte anestéziológ a v slušných, normálnych krajinách stačí anestéziologické predoperačné vyšetrenie a nemusia chodiť ľudia aj ku všeobecným lekárom. My si takto točíme týchto pacientov a potom nemáme lekárov. Hovoríme, že nemáme lekárov, nemáme termíny, nemáme peniaze. Tu treba jednoznačne upratať. Rovnako cétečká a magnetické rezonancie. Tu sa rozmohli magnetické rezonancie od doktorov, magnetov, všelijaké rôzne magnety, ktoré ponúkajú služby. A opäť, je to veľakrát ponukou indukovaná spotreba. Vy keď urobíte v nejakom mieste, štyri emerká postavíte, tak oni sa budú snažiť prežiť a budú si tých pacientov snažiť naháňať a budú vás ako pacientov motivovať k tomu, že urobte si tú magnetickú rezonanciu chrbta. Však koho dnes už nebolí chrbát? Ale čo, aký výsledok ja očakávam, keď budem mať výsledok magnetickej rezonancie? Čo mi to pomôže, keď operácia nedáva zmysel, tak prečo, prečo vlastne túto magnetickú rezonanciu mám robiť? Tam sú zdroje, ktoré by sme mali hľadať a hľadať racionálne riešenia. Čiže posledné sekundy by som chcel zhrnúť. Tých problémov je naozaj nesmierne veľa. Tu potrebujeme jedno. To, čo hovoril aj František Majerský, my potrebuje určitý poriadok. My potrebujeme nastaviť pravidlá. Zase tu prišla garnitúra, ktorá z môjho pohľadu nevie, čo má robiť. Dostala nejaké zdroje a jednoducho bude teraz skúšať. Bude niečo točiť a mám pocit ako keby si kupovala sociálny zmier. Dostala tu peniaze, aby boli všetci ticho, aby lekári neštrajkovali, aby ambulantní boli v poriadku, aby bolo pohoda, ticho a kľud. Ale pohoda, ticho a kľud v tomto zničenom, zdevastovanom systéme znamená len stagnáciu a zhoršenie situácie pre pacienta. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dvořák. [15:55] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem veľmi pekne kolegovi Peťovi Stachurovi za tento príspevok. Podľa mňa, ja by som ten príspevok prirovnal trošku aj ku kolegyni Natálii, keď to tu bolo o športe, ja som hovoril to isté. Tí opoziční poslanci, čo tu vystupujú, musia veľmi často plniť úlohy vlády, ktorá by takto to mala rozmieňať na drobné tie rozpočty. Pretože vďaka tomu, alebo kvôli tomu, že tie rozpočty sú jednostranové a nepopisujú tieto veci, ktoré tu zaznievajú, tak my opoziční poslanci sa potom musíme len domnievať, čo tým vláda myslí. Peťo tu rozobral veľmi veľa rôznych oblastí a predpokladám, že vychádzal priamo teda aj zo skúseností ako minulé rozpočty, aké boli doterajšie rozdelenia, pretože v tom novom rozpočte to nemáme. Väčšinou sa ten samotný rozpočet tvorí takým spôsobom, že pozreme sa na niečo, že ako nám budú stúpať výdavky kvôli inflácii alebo kvôli valorizácii miezd, alebo kvôli niečomu inému, to zarátame. Pozreme sa na to, aké chceme robiť zmeny, pozreme sa na to, aké možno výsledkové indikátory chceme kvôli tým zmenám dosiahnuť, zarátame do toho rozpočtu nejakú revíziu, nejaké ušetrenia a to by nám malo dať nejakú výslednú hodnotu. Toto v tom rozpočte teraz my vôbec nevidíme a ja keď sa pozerám napríklad na tie minulé rozpočty, na ten minuloročný, tak väčšinou sú také dva základné, toto, čo som práve tak v rýchlosti popísal, spája také dva základné nejaké svety. Prvý je ten, že buď budeme šetriť a budeme mať rovnaké výsledky, alebo budeme mať rovnaké zdroje a lepšie výsledky. Tie minulé rozpočty sa to aspoň snažili nejakým spôsobom popísať, hovorili o tých výsledkových indikátorov, úmrtnosti, odvrátiteľnej dojčenskej úmrtnosti, o prevencii, očakávanej dĺžky, alebo hovorili o tom napríklad, kde ako šetriť a míňať možno menej peňazí na tie SVaLZ-y alebo na lieky, aby sme to mohli využiť niekde inde. Toto v tom dnešnom rozpočte nemáme a mne je ľúto, že naozaj opoziční poslanci musia robiť úlohu vlády a vysvetľovať to tu. [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec František Majerský. [15:55] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Stachura, Peter, ja vždy rád počúvam tvoju, tvoj prejav, lebo ty vieš vždy presne vždy pomenovať tie najväčšie problémy, ktoré sa v zdravotníctve nachádzajú, a ja som rád aj za tvoje porovnania, ktoré robíš, lebo máš skúsenosti s iným štátom v Európskej únii a hneď vedľa nás, náš najbližší sused a vieš, aké tam sú pravidlá, ako to všetko funguje, ako dlho trvá nastaviť niektoré procesy a systém, ale oni majú vždy víziu na niekoľko rokov a to je to, čo hovorím, že nám tu chýba, že my naozaj víziu nemáme a len tak skúšame, že ako by to mohlo asi fungovať, ako by to bolo lepšie a pritom veľa vecí je už vyskúšaných. Či v Českej republike, či v Rakúsku, či inej krajine a my veľa vecí vieme nieže okopírovať, ale preniesť do nášho systému tak, aby to fungovalo. Ale na to treba diskusiu a tá zatiaľ naozaj že chýba. Lebo, ako si sám povedal, že my spravíme, lebo si myslíme, že to je dobré, aj keď to naozaj dobré nie je. A my ako opoziční poslanci veľa možností nemáme, môžeme len upozorňovať, ale, ako som povedal, je to obrovská škoda, že sa nerozprávame tak, ako by sme sa rozprávať mali. Lebo zdravotníctvo by mala byť, ako hovorím, naozaj vážne apolitická téma a mal by to byť záujem naozaj riešiť ju komplexne na niekoľko rokov a nie zase na pol roka, na trištvrte alebo na dva mesiace. Ďakujem ti, Peter, a prajem ti veľa síl, lebo ich budeš potrebovať. [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo. [15:55] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán kolega, za to, že ste spomenuli vo svojom príspevku aj energetickú efektivitu. Ja sa chcem len vrátiť, pretože túto tému som sa snažil nasvecovať pri konsolidácii stále a stále, ono sa to týka nielen domácností, ktorým som sa venoval veľmi intenzívne, ale týka sa to aj verejných budov. Chcem len pripomenúť, tak ako som to čítal aj v rozprave, že náklady na vykurovanie verejných budov dosiahli v roku 2021 takmer 500 mil. eur. A keď sa zohľadnia skutočné ceny energií na náklady, tak v ďalšom roku sa priblížili až k miliarde, pričom hlavným dôvodom je to, že približne tri štvrtiny verejných budov na Slovensku sú energeticky nehospodárne a potrebujú radikálnu obnovu, naozaj hĺbkovú obnovu, pričom štúdia združenia Budovy pre budúcnosť hovorí, že komplexnou obnovou je možné dosiahnuť až 70 %, dokonca viac ako 70-percentné zníženie spotreby energií aj vo verejných budovách. A to nie je len je že naša povinnosť aj vzhľadom na klimatické záväzky a naše environmentálne problémy, ktorým čelíme, aleže je to aj príležitosť, pretože investícia 100 mil. eur do obnovy budov dokáže priniesť príjmy verejnej správy až vyše 30 mil. a vytvoriť 3 500 pracovných miest. A to nielen samo o sebe pri tej rekonštrukcii, ale keďže tam je široký dodávateľský reťazec, tak aj podporiť množstvo ďalších odvetví ekonomiky od malých živnostníkov cez rôzne subdodávky a tak ďalej a tak ďalej. Takže aby som to zhrnul, tak tá rovnica je jednoduchá. Nedostatočné energetická efektívnosť budov rovná sa neefektívnosť ako taká. To prináša vysoké nároky na energiu, to prináša vysoké náklady, zbytočné náklady, plytvanie zdrojmi ako prírodnými, tak finančnými, aj záťaž pre životné prostredie. A tam je tá koncovka aj zdravotná pri verejnom zdraví, pretože to vieme, že nekvalita slovenského ovzdušia je dôvodom piatich tisícok predčasných úmrtí ročne. Takže ďakujem za váš príspevok. [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Kišš. [15:55] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec, aj za tento prejav, ktorý bol podľa mňa veľmi dobrých zhrnutím toho, čo máme dnes v zdravotníctve. Ale ja by som sa väčšinu týchto informácií rád dozvedel z rozpočtu, z tlače 100, o ktorej rokujem, ktorej jedným z parametrov je extrémne nízka transparentnosť. Pán poslanec Blcháč nám tu ráno rozprával niečo o úcte. Ja si myslím, že by bola úcta napríklad k poslancom, ale najmä všetkým ku občanom, občiankam, ktoré si chcú niečo prečítať o zdravotníctve, aby sa, aby sa niečo o zdravotníctve dozvedeli zo samotného rozpočtu. Kdežto dnes tam môžu vidieť jednu tabuľku, ktorá je absolútne bez kontextu a v princípe nemá takmer žiadnu výpovednú lehotu, hodnotu. Krátko v rámci času k tým nemocniciam. Ono je to taký evergreen slovenského rozpočtu na zdravotníctve, že vždycky nám chýba na splátky pohľadávok v nemocniciach, v posledných, dlhodobo to bola stovka, teraz je to niekde okolo 140 mil. eur ročne, ktoré v tom rozpočte nemáme, ale kumulujeme si ten dlh a potom, potom čas od času, keď už je to neudržateľné, tak tento dlh zasanujeme s dodatočnou injekciou jednak, samozrejme, pre BFF a podobných priekupníkov s pohľadávkami. A v každom prípade je to, je to ďalší výdavok štátu, ktorý nás v zdravotníctve čaká. A veľmi správne aj k liekom. Organizácia NIHO, ktorá, teda nezávislá už dnes agentúra, ktorá sa tomuto venuje, prajem jej veľa zdaru pri fungovaní a pri prinášaní tých evidence-based medicine, ako si povedal. Ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Turčanová. [15:55] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pánovi kolegovi Petrovi Stachurovi za zhrnutie situácie v zdravotníctve, ktoré, si myslím, že veľmi fundovane pomenoval. Veľmi mi je ľúto, že jednak hovoríme o rozpočte, ktorý je najdôležitejší zákon a keď sa pozriete po tejto rokovacej sále, tak koaličných poslancov by ste zrátali hádam na prstoch jednej ruky, takže ich to vôbec nezaujíma. Čo mi je ľúto, že chýba mi tu aj zastúpenie priamo ministerstva zdravotníctva, aj keď vidím, že pán minister je tu, ale nie z tohto ministerstva, pretože debata, ktorá tu je, mala prebehnúť vo výboroch. Vo výboroch sa malo do detailov diskutovať o tom, čo nám chýba v rozpočte. Ja som zo samosprávy a v samospráve musíme, máme povinnosť na 15 dní zverejniť rozpočet, aby ho mohla pripomienkovať verejnosť. Tu sme ho dostali tak do parlamentnej tlače, zaradený uprostred schôdze, povedzte si, výbory prebehli veľmi rýchlo, za pár minút sa všetko odhlasovalo, bez riadnej diskusie. A myslím si, že to, čo dnes opozícia hovorí, sú veľmi podstatné a podnetné veci, ak chcem naozaj nielen liať peniaze, ale mať aj kvalitatívne lepšie či už zdravotníctvo, alebo aj sociálne veci a, povedzme, aj obranu a bezpečnosť, lebo v týchto výboroch pôsobím ja, ale naozaj treba nám hlbokú debatu a to, čo vidíme, že nefunguje a nepomáha tomu ani keď tam dáme viac peňazí, tak sa treba zastaviť a povedať si, aké kvalitatívne zmeny musíme urobiť. Ďakujem. (Potlesk.) [15:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko. [15:55] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Stachura, to, čo si povedal, tak toto tu mal povedať minister zdravotníctva alebo ministerka zdravotníctva. Bolo to komplexné, bolo to skvelé a poukázalo to na množstvo problémov. Ja sa zastavím iba pri tom jednom bode, čo si spomínal, aj kolega Kišš to hovoril, a to je to oddlžovanie. Ak dobre som pozeral čísla, tak to oddlžovanie nemocníc predstavovalo a tých zdravotníckych zariadení predstavovalo v tomto a v minulom roku niečo vyše 800 mil. eur. A týchto, tieto peniaze my z roka na rok vidíme v tom rozpočte, ako sa porovnávajú čísla z minulého roka s nejakým, s nejakým odhadom na budúci rok, ale do týchto čísiel by malo byť zakomponované to oddlžovanie zdravotníckych zariadení, ktoré prichádza pomaly v pravidelných cyklom v niekoľkých rokoch. Stále oddlžujeme tie zdravotníckej zariadenie a vôbec tu nevidíme v nejakom spriemerovaní. To zdravotníctvo v podstate nás stojí viac, ako vidíme v rozpočte. Oveľa viac a to je vlastne to oddlžovanie každoročné. A poviem konkrétne aj v súčasnej poslednej správe zo Sociálnej poisťovne, nemocnice za desať mesiacov dlžia, dlžia Sociálnej poisťovni 394 mil. eur. Toto dokázali vyrobiť za, za ozaj veľmi krátky čas. Na porovnanie, 1 % navyše zdravotných odvodov, čo už bolo schválené, predstavuje 357 mil. eur. To znamená takú istú zhruba sumu. To znamená, že keby dokázali nemocnice platiť odvody za svojich zamestnancov, tak vôbec by sme nemuseli zdvíhať odvody o 1 %. Takéto sú to čísla, toto treba porovnávať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [16:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Janckulík. [16:10] Igor Janckulík Ďakujem za slovo. Pán kolega Stachura, ďakujem za tvoje vystúpenie. Vidno, že máš skúsenosti, pracoval si aj tuná, aj v zahraničí, tak vieš, ako to chodí. Ja sa vyjadrím k tomu oddlžovaniu nemocníc. Mňa to tiež mrzí, že stále nalievame, nalievame ako keby niekde do studne a stále sa to tratí. A Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v Dolnom Kubíne, Trstenej, v Liptovskom Mikuláši a v Čadci. Ale tam sa neoddlžuje nič, tam to normálne funguje. Samozrejme, neoperujú sa tam, ja neviem, operácie sŕdc alebo nejaké takéto, ale, ja neviem, bedrové kĺby, kolená alebo rôzne tiež náročná operácie sa tam robia, realizujú. Ale nik neoddlžuje tie nemocnice, tie nemocnice normálne fungujú. Tak ja nechápem, prečo tieto veľké nemocnice štátne nefungujú. Spomínal si aj čakacie doby na emerká a cétečká. Samozrejme, že trend je taký, že ľudia sa boja o svoje zdravie a potrebujú čím skôr sa dať vyšetriť, aby vedeli, že či sú zdraví alebo chorí, lebo vedia, že ak sú chorí, tak budú mať veľký a veľký problém. Mňa len mrzí, že niektoré magnetické rezonancie a cétečká majú súkromné firmy vo svojom vlastníctve. Ja som nie proti vlastníctvu súkromných firiem, keď nemá na to štát alebo tá nemocnica, ktorá tam robí tú svoju činnosť, nech to majú aj súkromníci. Ale mrzí ma, že koľkokrát by si nemocnica mohla to cétečko alebo magnetickú rezonanciu kúpiť, ale nemôže, lebo je tam zazmluvnená súkromná firma a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa neposkytne limity pre tú nemocnicu, ktorá je vo vlastníctve tej VÚC-ky alebo štátu. Toto je akože úplne choré. Ďakujem. [16:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Baláž. [16:10] Vladimír Baláž Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že stihol zdravotnícke okienko. Mám celkove rád debatu o rozpočte, pretože väčšinou vystupujú koherentní ľudia a dá sa to počúvať, aj keď s veľa vecami sa nemusí súhlasiť. (Rečník si odkašľal.) Prepáčte. Skúsim trošku všeobecne najprv. Hlavným nedostatkom zdravotníctva je procesné riadenie a bariéry, ktoré si sami ale vytvárame. Toto konštatovanie neplatí len pre zdravotníctvo, ale platí, bohužiaľ, aj na ostatné oblasti, ktoré máme na Slovensku. Vidím to v neochote dynamicky sa prispôsobovať zmenám, ktoré v modernom svete sa neustále pred nás dostávajú. Máme v zdravotníctve absolútne nestabilné prostredie v zmysle líderstva na najvyšších miestach, ale aj v stredných, v stredných pozíciách v rezorte. Ani dobré myšlienky nie sme schopní realizovať v praxi. Výborným príkladom je optimalizácia siete nemocníc. Zmeny, ktoré boli plánované aj v ambulantnom sektore, napriek v zásade dobrej myšlienke, a mnohí z vás, čo ste vystupovali, ste boli pri tom, nie sme schopní realizovať to v praxi. Vykonávacie vyhlášky a prenos následných procesov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti absolútne zlyhal. Vzniká chaos, ktorý demotivuje všetkých. K tomu celému prispieva ešte aj to, čo zažívame teraz, silné rozdelenie spoločnosti a nemožnosti doručiť k týmto skupinám aj dobré rozhodnutia, pretože ich a priori odmietajú. A teraz trošku zvrtnem na tú tému, ktorú ste, pán doktor Stachura, hovorili, koľko vynakladáme na hlavu finančných prostriedkov na Slovensku. Je to polovica toho, čo v Českej republike, tretina toho, čo v Rakúsku a jedna pätina toho, čo v Nórsku, len tak pre. Ale chceme mať také isté zdravotníctvo, tak potom neplačme, že to tak, jednoducho tie dlhy tam budú vznikať, pretože všetci si nárokujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Valášek. [16:10] Tomáš Valášek Vďaka, pán predsedajúci, a veľká vďaka aj kolegovi Stachurovi za ten výborný prehľad, aj to vymenovanie všetkého toho, čo v tom rozpočet malo byť a, žiaľ, nie je. Odznelo tu už v reakcii na vás, kolega, že debata k tým, k tým výtkam, ktoré ste predostreli vy, a k tomu všetkému inému mala odznieť vo výboroch a neodznela, lebo na to výbory mali reálne len pár minút. Ja podotýkam, že niektoré ani to nie, konkrétne zahraničný výbor nemal debatu vôbec, pretože navrhovateľ v tých určených tridsať minútach, na ktoré sa mali na celú debatu o rozpočte, navrhovateľ jednoducho neprišiel. A to už nie je, kolegovia z koalície, už len chyba tej predošlej vlády a toho neskoršieho hlasovania, akože na to, aby ste si našli čas tú hodinu na vysvetlenie po rozpočtu vo výbore v decembri roku 2024, nie október, nie september, to už ste si čas mohli a mali nájsť. Svedčí to o neúcte voči, voči tomuto zákonu roka. Dodám, že tá neúcta ide hlbšie. Otázka je, ako si povedal kolega Stachura, že prečo presne koalícia ešte stále nevie, čo v tejto veci robiť. Ja dávam, že je to, do pozornosti, že je to v príkrom kontraste s argumentom, ktorý som začul osobne od ministra obrany v jednej televíznej debate s ním, keď sa ho pýtam, že čo je dôvodom a vysvetlením toho skráteného legislatívneho konania v otázke Úradu špeciálnej prokuratúry. Odpoveďou mi bolo, nuž, my sme strávili tri a pol roka rozmýšľaním o tom, ako sa to má urobiť, my nepotrebujeme celé dlhé riadne pripomienkové konanie, my už vieme, čo robiť. Tak sa pýtam, do kelu, že kde máte po tom tie ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn, red.) pripravené návrhy k zdravotníctvu, kde riešite tú úplne predchádzateľnú smrť tisícov ľudí v našom, v našich zlyhávajúcich nemocniciach. Nad čím ste vy strávili tých tri a pol roka. A nie je to tak, že ste strávili tých tri a pol roka rozmýšľaním nad samými sebou, ako sa vyviniť z toho, z čoho ste vinní, a namiesto toho, aby ste riešili problémy obyčajných ľudí. Žiaľ, čím viac sa táto debata vyvíja, tým viac ma to vedie k záveru, že toto presne je pointou celej koalície. Riešia svoje záujmy, riešia svoje zlyhanie, nie záujmy nás všetkých. Vďaka. (Potlesk.) [16:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Stachura. [16:10] Peter Stachura Ďakujem všetkým kolegom za komentáre. Nebudem asi stíhať všetkým odpovedať, ale pokúsim sa možno také najdôležitejšie vypichnúť ešte raz. Kolega Sabo hovoril o tej energetickej efektivite, no odpoveďou je urýchlene budovať nové nemocnice a dobehnúť ten deficit, ktorý máme tuná, ten do, do nových nemocníc. Štefan Kišš hovoril o tej nízkej transparentnosti, tak to by som podčiarkol. Naozaj venovať zdravotníctvu, ktoré má každá strana vo svojom volebnom programe, teda aspoň tie zodpovedné, a venovať kapitole jednu stranu je hanba. Čo sa týka, čo sa týka oddlženia, bolo tu viackrát spomínané. Nepohneme sa inak ďalej, pokiaľ nebudeme mať centrálne riadenie nemocníc, to je absolútne kľúč k tomu, aby sme tie naše veľké nemocničné kolosy začali nejako efektívnejšie riadiť a určite to nemôže ostať na ministerstve zdravotníctve, tak ako zatiaľ, predpokladám, že to chcú urobiť. Čo sa týka pána Baláža, ďakujem za konštruktívny prístup, s mnohými vecami súhlasím. Procesné riadenie, leadership, toto je vec, ktorá na ministerstve dlhodobo absentuje a pokiaľ nemáte dobré riadenie a nemá víziu, čo chcete s rezortom urobiť, tak je to veľký problém. Nestačí len, nestačí sa len pekne usmievať. A samozrejme aj to, čo hovoril kolega Valášek, že robiť rozhodnutia bez nejakých pripomienkových konaní, kde sa to preoseje, kde sa doplnia dôležité veci, nie je dobrý nápad. Takže ďakujem ešte raz všetkým za konštruktívnu debatu. [16:10] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Kosová a ja jej týmto dávam slovo. [16:10] Ingrid Kosová Dobrý deň, ďakujem pán predsedajúci. Milé poslankyne, milí poslanci, rada by som pozdravila aj pána ministra školstva, ale vidím, že tu už nie je, tak že ho srdečne pozdravujem aspoň na diaľku. (Reakcia z pléna.) Áno, je tu niekde? Jáj, tak. Som veľmi rada, že tu počúvam v tejto rozprave o dvoch kľúčových veciach alebo rezortoch stále dookola, a to je zdravotníctvo a školstvo, pretože už dlhodobo hovoríme o tom, že sú to tie najdôležitejšie rezorty pre budúcnosť tejto krajiny. Na druhej strane si, samozrejme, uvedomujeme, že nie je možné nejako intenzívne zvýšiť financovanie do týchto dvoch oblastí, najmä vo vzťahu k tomu, v akom katastrofálnom vzťahu, v akom katastrofálnom stave sú naše verejné financie. Však hovorili sme o tom celý minulý týždeň v parlamente, diskutovali sme o rizikách, ktoré nám hrozia, ak nebudeme mať plán postupného ambiciózneho ozdravovania verejných financií. Je mi, bolo mi ľúto, že koalícia, bohužiaľ, vníma všetko to, čo tu povieme v rozprave a v diskusii, ako nejakú snahu o hlúpe divadlo. To mi je naozaj veľmi ľúto, pretože si myslím, že naozaj v demokratickej a kultivovanej spoločnosti by diskusia medzi opozíciou a koalíciou mala vyzerať úplne, úplne inak a mali by sa hľadať aj kompromisy, pretože to nie je o vojne medzi koalíciou a opozíciou, ani o dvoch znepriatelených táboroch, ale je to o tom, že to, čo vyjde a čo sa schváli v tejto miestnosti, tak na tom závisia životy našich občanov a občianok, a to by sme mali mať v prvom rade na mysli. Tie konsolidačné opatrenia, ktoré si schválila vláda, z nášho pohľadu, samozrejme, vôbec nie sú konsolidačné, ale ja by som ich skôr nazvala že devastačné. Už sme tu hovorili o tom, že vláda absolútne nemyslí na budúcnosť a skôr jej zámerom je vrátiť všetko do starých koľají. Kráčate do minulosti a výsledkom bude len to, že nám bude klesať naša životná úroveň. Sme presvedčení o tom, že to, čo sa schválilo, nemá nič spoločné s konsolidáciou a vieme len, že ide o pokračujúcu kampaň a rozdávanie peňazí, kde jednoznačným víťazom sú, samozrejme, vaši voliči a voličky a seniori. Niekedy mám pocit, že naozaj žijete v nejakom virtuálnom svete hospodárskeho blahobytu, keď namiesto konsolidácie zaťažujete daňami produktívnu časť obyvateľstva a hlavne malých a stredných podnikateľov, od ktorých, samozrejme, závisí rast našej ekonomiky. Len tak na pripomenutie, aby sme na to nezabudli, poďme sa pozrieť, čo je vlastne na príjmovej strane toho balíka. Je to zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávajúcej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu. A teraz sa pozrieme na to, čo je na tej výdavkovej strane. Viazanie výdavkov kapitálu na úrovni 5 % osobných výdavkov, či nulová valorizácia platov zamestnancov vo verejnej správe na rok 2024. Týmito konsolidačnými opatreniami skôr len hľadáte dodatočné finančné zdroje na plnenie sociálnych programov. Ale bohužiaľ, a to vravím bohužiaľ, je to na úkor budúcej generácie. My nemáme nič proti dôchodkom, ani proti rôznym daňovým zvyšovaniam napríklad z tabaku alebo liehu v určitej normálnej miere, avšak to, že zaťažujete budúce generácie a znižujete našu životnú úroveň, tak to ma naozaj trápi, pretože neinvestujeme do znalostnej či zelenej ekonomiky. Rovnako predkladaný návrh rozpočtu absolútne nereflektuje vyčíslené limity verejných výdavkov a tie sú jedným z rozhodujúcich nástrojov pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Mám za to, že týmto vláda porušuje zákon. A to je aj dôvod, prečo nám ratingová agentúra znižovala rating, ktorý je mimochodom najnižší od roku 2004. Takéto populistické rozhadzovanie môžme kľudne nazvať aj úplatok. Ale je to veľmi krátkozraký pohľad, pretože viete, aj toho, koho ožobračujete, tak aj tí budú budúcimi voličmi a voličkami, ale tí sa vám za to, čo momentálne robíte s našou krajinou, asi neodvďačia. Miesto toho, aby ste zaťažovali občanov, občianky, podnikateľov, podnikateľky, mali by šetriť napr. na štátnych úradníkov. Zaviazali ste sa, že budete viazať verejné výdavky na úrovni 5 % osobných výdavkov, ale konkrétne len v štátnej správe vzrastie počet zamestnancov o 7 118. A celkovo ste vyčlenili finančné prostriedky v rozpočte pre 12 458 zamestnancov. Napríklad ide o prijatie novely školského zákona, kde ste vyčlenili 870 osôb. Potom je tam nový zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, kde je tam nárast o 166 osôb. Potom je tam čiastočné vrátenie systemizovaných miest policajtov, nárast o 907 osôb. Ďalej tu čítam zabezpečenie financovania zdrojov z EÚ a ostatné legislatívne zmeny. Mohla by som ešte pokračovať ďalej, ale nechcem zbytočne zdržiavať týmito číslami, pretože zaujímavé je, že čo sa týka počtu zamestnancov toho už, bohužiaľ, zase schváleného ministerstva pre cestovný ruch a šport, tak tam žiadne finančné prostriedky na vyčíslenie ani počet zamestnancov, ani ciele opatrenia, ani nástroje, ako to dosiahnuť, tak to tam, bohužiaľ, nevidíme. Zato sme tam našli ale informácie o tom, koľko bude ďalších novozriadených úradov. Napríklad pod úradom podpredsedy vlády vznikne útvar zodpovedný za riadenia a koordináciu agendy lákania a udržania talentov. Potom vznikne v gescii ministerstva vnútra nejaký osobitný subjekt, do ktorého sa sústredí kľúčová časť majetku ústrednej štátnej správy. Ďalej bude zriadená agentúra pre správu štátneho prebytočného majetku, vznikne štátna pomoc pre pomoc neziskovému sektoru, štátna agentúra a okrem toho ešte vzniknú dve agentúry, ktoré budú poskytovať granty v oblasti podpory výskumu, vývoja a inovácií a je pre mňa nepochopiteľné, prečo jedna vznikne pod rezortom školstva a druhá v rezorte hospodárstva. Doteraz napriek tomu, že sme sa na to pýtali na výboroch, som teda nedostala uspokojivú odpoveď. Dokonca aj NKÚ upozorňuje na to, že zakladanie týchto úradov vrátane zriadenia nového ministerstva je v rozpore s tou optimalizáciou, ku ktorej ste sa dokonca zaviazali vo vašom programovom vyhlásení vlády. Tam píšete, že vláda plánuje reformu verejnej správy, ktorá má priniesť významné úspory na investičných aj prevádzkových nákladoch štátu. No celkom dobre si neviem predstaviť, že akým spôsobom vlastne toto navýšenie štátnych zamestnancov a zriaďovanie nových úradov môže priniesť úspory do štátneho rozpočtu. O čo viac vláda míňa na štátnych úradníkoch a dôchodcoch, ktorí navyše ani nie sú najohrozenejšou skupinou na Slovensku, tým menej peňazí zostáva napr. na tie dva najdôležitejšie rezorty, ktoré som spomínala na začiatku, čiže zdravotníctvo a školstvo. A keďže je školstvo tá oblasť, ktorej sa ja prioritne venujem, dovoľte mi, aby som trošku ten rozpočet ministerstva školstva rozobrala detailnejšie. Kvalitu vzdelávania na Slovensku minister Drucker označil za národnú tragédiu. Ja sa mu chcem veľmi pekne poďakovať za tieto slová, pretože si myslím, že na ministerstvo školstva sú veľmi odvážne a ja to kvitujem, pretože sú aj pravdivé. Na druhej strane ale povedal taktiež, že ak ju chceme riešiť, vzdelávanie sa musí stať spoločenskou prioritou nielen v rečiach, ale aj činoch. Aj s tým by som dokázala súhlasiť, pokladám to za veľmi dôležité, ale návrh rozpočtu na rok 2024 je s týmto tvrdením teda úplne v rozpore. Z návrhu rozpočtu sa dozvedáme, že výdavky ministerstva školstva sa medziročne zvýšia o 669 mil. eur. na niečo cez 4 mld. eur dokopy. K tomu, ako vnímame toto deklarované zvýšenie o 20 %, sa vyjadrí neskôr moja kolegyňa, takže týmto sa nebudem detailnejšie zaoberať. Ja len poviem, že stále je to oveľa menší nárast ako napr. veľkosť tých populistických výdavkov na seniorov, energie, hypotéky, ktoré sú veľmi neadresné, z dlhodobého hľadiska aj neudržateľné a ktoré náš rozpočet zaťažia vo výške viac ako 1,5 mld. eur. Ministerstvo nám sľubuje valorizáciu miest, financovanie podporných opatrení, financovanie nákladov škôl pre energie, vyšší príspevok na učebnice, či zavedenie regionálneho odmeňovania učiteľov. Pre vysoké školy tam nájdeme zavedenie výkonnostných zmlúv s verejnými vysokými školami a 25 mil. na plnenie úloh národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií. Po prvé, vláda Roberta Fica by sa nemala hrdiť tým, že vyčleňuje financie na opatrenia, ku ktorým sa zaviazala už vláda predchádzajúca. A dokonca nie tých opatrení, ktoré sú podmienkou pre plnenie míľnikov plánu obnovy a odolnosti. Na druhej strane by však vláda mala plniť tie záväzky, ktoré vychádzajú z uznesení a stratégie a ktoré prijala, a tu musím konštatovať, že napr. tých spomínaných 25 mil. do výskumu a vývoja nie sú tým, čím sa vláda zaviazala vo svojej národnej stratégii. A to ani z ďaleka. V tejto oblasti teda môžme evidovať prvú kľúčovú problémovú obraz, oblasť, a to je, že v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie aj OECD sme vo financovaní školstva stále niekde na chvoste. A len pre objasnenie, Slovensko dlhodobo vykazuje v porovnaní krajín OECD, krajín EÚ, či dokonca V4 nízke investície do vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania. Kým priemerná krajina investuje okolo 74 až 75 % HDP, tak na Slovensku je to len 35. V stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu sme si zadefinovali, že je potrebné zvýšenie týchto investícií aspoň na úroveň 1,2 HDP. Doteraz ani jedna vláda pre toto neurobila nič. Čo sa týka financovania vysokých škôl, my dávame asi tak približne 71 % priemeru v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Pre zaujímavosť, tie krajiny, kde nám odchádzajú naši študenti študovať, dávajú podstatne viac. Len Česká republiky dáva 95 %, Dánsko dokonca 116 % a veľká Británia až 176 %. Dokonca aj Cyprus dosahuje viac. My za posledné roky investujeme do školstva 4 až 4,4 % HDP. Odborníci a odborníčky sa zhodli na tom, že minimálne by sme sa mali vyškriabať na výšku 5,1. To sa ani tejto vláde, samozrejme, nepodarilo. Takže aká prioritizácia školstva? Jedným z dôvodov, prečo mladí ľudia odchádzajú študovať do zahraničia, je okrem vyššieho renomé škôl aj fakt, že bývajú naozaj v neatraktívnych podmienkach, kde sa všetko rozpadá na tých našich skvelých vysokoškolských internátoch. Z rozpočtu sa ale dozvedáme, že kapitálové výdavky verejných financií vysokých škôl, verejných vysokých škôl budú oproti posledným trom rokom výrazne nižšie. To znamená, že sa tieto vysokoškolské internáty asi z rozpočtu opravovať teda vôbec nebudú. A len to dokazuje, akú dôležitosť kladie táto vláda téme odlivu mladých. Je ale zrejmé, že sa spolieha teda na plán obnovy a odolnosti, bez ktorého by na Slovensku asi nebola absolútne žiadna reforma. Vďakabohu, že ešte tento plán obnovy vôbec máme. Ďalej prichádzame k druhému problému, a to je inklúzia. Čelíme v súčasnosti akútnemu nedostatku podporných tímov, odborných zamestnancov, psychológov, psychologičiek, o tom sme tu už asi dneska aj hovorili. Učitelia nemajú dostatok materiálneho vybavenia či edukačných pomôcok a mnohé materské školy od obdobia, kedy bola zavedená povinná predškolská výchova, doteraz nedokázali zabezpečiť adekvátny personál a jeho dostatočnú výšku alebo počet. Pri poznaní aktuálneho stavu je zrejmé, že navýšenie rozpočtu pre regionálne školstvo a zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania je absolútne nedostatočná. Ten predpokladá nárast počtu podporných tímov financovaných iba z plánu obnovy a odolnosti a v rámci realizovaných reforiem. Je teda sporné, či dokážeme financovať inkluzívne opatrenia v jeho celosti. A to sa, samozrejme, odrazí aj v kvalite vzdelávania. Ak rast účasti na predprimárnom vzdelávaní nebude sprevádzaný dostatočným nárastom inkluzívneho personálu, kvalita predprimárneho vzdelávania bude jasne klesať. Aj stanovisko NKÚ hovorí v súvislosti so zavádzaním podporných opatrení a s transformáciou poradenského systému o potrebe navýšenia zamestnancov aspoň o 400 v roku 2024. Ak by to bola pravda, tak by sme v rozpočte potrebovali vyčleniť ďalších 10,8 mil. eur. Najzásadnejší však ja vnímam problém tri, a to je zvýšenie atraktivity učiteľského povolania. Pre túto oblasť táto vláda nerobí absolútne nič. Rozpočet, ktorý vláda predstavila, sľubuje valorizáciu platov od septembra 2023, ktorá je vo výške 158 mil. eur. Je to však suma, ktorá bola schválená a zvýšená od septembra a pretavila sa do rozpočtu v roku 2024. V reále to znamená, že nasledujúci rok nedôjde k zvyšovaniu platov učiteľov a učiteliek a vlastne každého, kto pracuje v školstve. A keď sme sa pýtali na výbore, že teda ako to bude ďalej so zvyšovaním platov pedagogických zamestnancov, dostali sme odpoveď, že táto zmluva trvá do augusta 2024, takto to bolo podpísané a o ďalšom zvyšovaní sa teda vôbec nerokuje. Znamená to, že napriek tomu, že sme tu mali veľmi vysokú infláciu a to zvýšenie, ku ktorému došlo, nebolo úplne na tej výške alebo úrovni tej inflácie, tak ďalšie peniaze títo pedagogickí zamestnanci nedostanú napriek tomu, že financovanie učiteľov a učiteliek je ďaleko, ďaleko za priemerom ostatných krajín a ich financovania platov vysokoškolských zamestnancov a dokonca ďaleko, ďaleko aj za platmi zamestnancov, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie. A ja len podotýkam, že keby sa aj ministerstvo dohodlo s odbormi na ďalšom zvyšovaní platov od septembra v roku 2024, tak takéto zvýšenie by stačilo len na minimálny nárast reálnych miezd, ktoré boli v roku 2021. Čiže to vôbec nebude na priek tomu postačujúce. Ja sa pýtam, ako potom chceme skvalitniť prácu v našich školách, motivovať nových, mladých začínajúcich učiteľov, aby sa uchádzali o učiteľské povolanie, keď na to najdôležitejšie, teda na učiteľov a učiteľky, absolútne nemyslíme. Tých problematických vecí v rozpočte je viac, ale ja mám už len minútu a pol, takže sa len veľmi rýchlo dotknem toho, že v rozpočte vôbec nevidíme žiadnu položku toho, že by ministerstvo myslelo na transformáciu financovania materských škôl z podielových daní na normatívne financovanie. Toto sa viaže tiež na míľnik plánu obnovy a odolnosti a tiež sme k tomu na výbore nedostali napriek našim otázkam absolútne žiadne informácie, takže ja sa obávam, či vôbec budeme schopní plniť tento dôležitý míľnik a či neprídeme o peniaze. Takisto stojí za zváženie aj trošku sa zamyslieť nad tým, ako podporujeme mladých, pretože do mládeže vyčlenila alebo na mládež, na podporu mládeže vyčlenila táto vláda len 2,7 mld., čo je len polovične dávka toho, čo by títo mladí ľudia vlastne potrebovali z dlhodobého hľadiska. A túto oblasť podpory mládeže aj s celoživotným vzdelávaním my zanedbávame už desiatky, desiatky rokov, a pritom je to trend, celosvetový trend, ktorý by sme mali kopírovať. Aj tu sa ukazuje, aká „progresívna" táto vláda je. Ja by som ešte len na záver chcela povedať, že napriek tomu, čo som povedala, ja verím, že si všetci, čo tu sedíme, uvedomujeme, že školstvo je kľúčové pre rozvoj tejto krajiny a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou pán poslanec Dvořák. [16:40] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Ingrid, za tvoj príspevok a budem pokračovať tam, kde ťa vypol mikrofón, ja si uvedomujem a myslím si, že všetci si to uvedomujeme, že školstvo je kľúčovou témou tejto krajiny. Pre mňa je to, sa to nazýva tzv. štrukturálna téma spolu so zdravotníctvom, to sú tie témy, kde keď zainvestujeme, tak to nie je len ako kebyže rýchle prežieranie peňazí, je to, je to investícia do zvyšovania HDP. Čím budeme mať vzdelanejších ľudí, čím budeme mať zdravších ľudí, tým teda budeme schopní produkovať viac HDP. A školstvo teda, veľmi často si to ľudia ani neuvedomujú, že ako veľmi so zdravotníctvom súvisí. Keby som začal od toho vrchného konca, napr. všetky naše lekárske fakulty, teda s výnimkou slovenskej zdravotníckej univerzity, spadajú napr. pod rezort školstva. Keď nám odchádzajú mladí lekári a lekárky, zdravotníci, zdravotníčky do zahraničia, tak ten prieskum, ktorý sme my už robili päť rokov dozadu, on sa nemení v priebehu tých rokov, niekto to tu už spomínal, hovorí napr. o kvalite vzdelávania u mladých medikov, že im prekáža. Tak táto kvalita vzdelávania súvisí priamo teda s rezortom školstva. Druhá vec, čo je oveľa signifikantnejšie, ako súvisí školstvo so zdravotníctvom, my sme tu rozprávali o tom koncepte zdravia nielen zdravotníctva. Už mladých ľudí treba viesť k tzv. zdravovýchove, treba ich viesť k pohybu, treba ich viesť k vzdelávaniu o tom, aký je to zdravý životný štýl, aktívne ich k tomu viesť už odmalička. A ja keď sa teda vrátim naspäť, Ingrid veľa rozprávala o tom, ako do týchto tém štrukturálnych tzv., neinvestujeme, my tu doslovne prežierame budúcnosť, my tu dáme plošnú energetickú pomoc za jeden a pol, za jeden a štvrť miliardy, dáme tu plošnú pomoc pre hypotéky, je nám jedno, kto, akú nehnuteľnosť kupuje. Zriadime nové ministerstvo, máme, mali sme v minulosti 100 mil. na šport, teraz ideme dávať 100 mil., ešte viac, len na ministerstvo a neinvestujeme, prežierame budúcnosť, neinvestujeme do zdravotníctva a ško... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gažovičová. [16:40] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem pekne kolegyni Kosovej za tento príspevok, ktorý sa naozaj veľmi podrobne pozrel na to, čo tento rozpočet prináša, resp. neprináša pre školstvo. A áno, úplne podpisujem tie posledné slová, že školstvo je kľúčové pre budúcnosť našej krajiny a zároveň dookola a dookola počúvame a od rôznych aj, aj, aj inštitúcií to prichádza, že my tu čelíme dlhodobému zásadnému investičnému dlhu do školstva. Naozaj. A teraz mohli by sme to riešiť do minulosti, že áno, mali sme tu 12 rokov vlád Roberta Fica a nikdy školstvo nebolo prioritou a potom boli aj iné vlády, čiže nechcem akoby do minulosti hľadať jednotného vinníka, ale keď sa pozrieme do budúcnosti, tak opäť na tomto rozpočte vidíme, že to nebola priorita, že tie, áno, ide určité navýšenie do školstva, ale väčšina toho navýšenia je v podstate len naplnením toho, čo už bolo legislatívne prijaté, alebo v rámci plánu obnovy prijaté. Čiže keby tam nebolo ani len toto navýšenie, tak by vláda vlastne naozaj musela akoby spätne napr. rušiť valorizáciu, ktorá nastala teraz od septembra, ale nenastáva tu taký ten bod zlomu, že konečne by nejaká vláda povedala, že áno, školstvo je priorita a ideme sa zamerať na to, aby sme to niekde výrazne posunuli. Lebo vidíme to na výsledkoch PISA, vidíme to vo všetkých medzinárodných porovnaniach, čo sa týka platov učiteľov, čo sa týka podielu HDP do vysokých škôl, čo sa týka toho, že deti s rôznymi znevýhodneniami nám predčasne ukončujú školskú dochádzku. Vo všetkých týchto veciach, žiaľ, nie sme na tom dobre a na základe tohto sa zdá, že ani na tom lepšie nebudeme. Ďakujem. (Potlesk.) [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko. [16:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa, presne ste pomenovali všetko to zlo, čo tu robia. Vaši kolegovia v rozpravách to isté. Tak ja vás prosím a verím, že si vy PS-ko aj KDH uvedomí, že dohody s Pellegrinim sú dohody s človekom, ktorý tu valcuje parlament, ktorý je jeden z troch ústavných činiteľov, ktorí nám idú zničiť spravodlivosť. Pellegrini dobre vie, že táto rozprava o rozpočte sa môže natiahnuť. Pellegrini to dobre vie a každý jeden deň pre špeciálnu prokuratúru je dôležitý, každý jeden deň. Tak vás prosím, to, čo rozprávate v rozpravách, to, čo hovoríte, tak ako sme v predchádzajúcom kompetenčnom zákone naozaj spolupracovali, tak ako sme to krásne tuná, viete, to natiahnutie nie je obštrukcia, to je záchrana špeciálnej prokuratúry, záchrana spravodlivosti. Tak vás prosím, poďme to spolu urobiť a poďme naozaj tomu Slovensku ukázať, že nám spoločne záleží na tom, aby sem oddialili to ukradnutie toho štátu. Myslíte si, že Peter Pellegrini robí dohody preto, že chce to splniť? Peter Pellegrini je jeden vychcaný človek. Veď sami vidíte, ako vedie tieto rozpravy, čo robí, ako obštruuje, ako sa správa. Tá ich arogancia všetkých a toto je jedna, jedna vec, ktorú môžeme spoločne naozaj krásne zrealizovať. Naozaj spoločne. Ja viem, že pre KDH sú vianočné sviatky dôležité, ale veď dobre, užime si Vianoce, ale sú tu ďalšie dni, kde môžeme spoločne ukázať, že nám záleží na tom, aby špeciálna prokuratúra bola zachovaná. Prosím vás. [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [16:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Inga, ja ti veľmi pekne ďakujem za tvoj odborný príspevok, a teda len na začiatku by som chcela povedať, že ja si nemyslím, že byť učiteľom alebo učiteľkou znamená automaticky byť odborníkom alebo odborníčkou na vzdelávanie, ale ty vďaka tvojim vedomostiam a skúsenostiam skutočne si. Takže ešte raz ďakujem za tento odborný príspevok. No a ja by som chcela povedať, že mňa v rozpočte pre školstvo zaujala jedna položka, a síce nákup učebníc. Mám totiž syna, tretiaka na základnej škole, a on má dva druhy učebníc. Také, ktoré snáď zažila ešte moja generácia, pretože už tam prilepili tú ďalšiu stranu na podpisovanie sa, že kto tú učebnicu mal, a tie sú, samozrejme, v strašnom stave, sú zastaralé a jednoducho sa z nich nedá učiť, no a potom má také, ktoré sú nové, moderné, s aktualizovanými poznatkami, no a za tie sme my rodičia zaplatili na začiatku školského roka cez 50 eur, 50 eur, za ktoré sa mi naša milá pani učiteľka ospravedlňovala so slovami: Prepáčte, že tak veľa od vás pýtam. Pretože áno, pre drvivú väčšinu rodičov je suma 50 eur skutočne veľká, o to viac, ak majú dve a viac detí a musia teda na začiatku roka platiť aj iks ďalších vecí. No ale teda k veci, ja keď sa pozerám na ten predstavený rozpočet školstva a za položkou nákup učebníc svieti suma 16,5 mil. eur, tak mne sa to zdá žalostne málo. A čítala som, že v roku 2023 rezort školstva musel vyčleniť dodatočné financovanie na nákup učebníc, pracovných zošitov a učebných textov v hodnote v máji takmer 6 mil. eur, v júli ďalších 10 mil. eur, to znamená 16 mil. eur. Čiže len dodatočné financovanie za rok 2023 bolo v takej istej sume, ako je suma na ďalší rok. A teda možno mi v mojom uvažovaní chýbajú nejaké faktory, ale skutočne sa mi nezdá v poriadku, že my rodičia by sme mali doplá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Sabo. [16:40] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Vďaka, Inga, za to, že si pekne podotkla, že táto vláda je vláda cúvania, nie je vláda napredovania, že táto vláda dostatočne nereflektuje okrem mnohého iného aj na zelenú transformáciu, na ktorú má Slovensko k dispozícii, a my to tak v PS-ku radi opakujeme a zdôrazňujeme a podčiarkujeme a nasvecujeme, do konca tohto desaťročia viac ako 15 mld. eur a tie sú určené iba na tento konkrétny účel. Zelená transformácia ako príležitosť dohnať napr. investičný dlh ako v priemysle, tak zároveň je to príležitosť, ako zlepšiť, dnes som to už spomínal, zopakujem to opäť, energetickú efektívnosť verejných budov, pretože, už to bolo povedané pred chvíľou, hĺbkovú obnovu potrebujú nielen nemocnice, ale tú hĺbkovú obnovu potrebujú aj školské zariadenia, čo na konci dňa môže, samozrejme, priniesť tie benefity ako v tej samotnej energetickej efektivite, tak radikálne úspory energií, financií, má to environmentálne benefity, ale ono je to pre mňa aj otázkou dôstojnosti, nielen ako konkrétne sa vzdelávajú naši žiaci a naše žiačky, ale v akom prostredí a v akých podmienkach pracuje pedagogický a nepedagogický personál. Aj o tom je tá atraktivita profesie, ktorú si spomínala. Čiže zelená transformácia aj napriek tomu, že časť koalície ju vykresľuje opakovane ako tu, tak na sociálnych sieťach ako jedno radikálne arcizlo, tak nie, zelená transformácia je pre nás príležitosťou ako naozaj skokovito zlepšiť kvalitu života, zdravia, životného prostredia, verejných financií et cetera et cetera. Všetky vyspelé krajiny tomu rozumejú, všetky vyspelé krajiny na to reflektujú a masívne využívajú všetky dostupné zdroje, investujú do zelenej transformácie, pretože každej jednej lucídnej vláde musí byť a vlastne aj je jasné, že keď sa chopí tejto príležitosti, tak bude úspešnou a v budúcnosti aj konkurencieschopnou krajinou. No musíme konštatovať, že nateraz toto nie je príbeh tejto krajiny. Ešte raz vďaka za tvoj príspevok. [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dubéci. [16:40] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel poďakovať aj mojej predrečníčke za to, že tradične v duchu tejto schôdze mala vecný, konštruktívny prístup, tak ako, a prejav, tak ako mnoho mojich kolegov a kolegýň, ktorí nielen v tých rozpravách, ale aj v samotných tých faktických tu sedia a, teraz poviem paradoxne, tu nehovoria len o tom rozprávaní, ale naozaj rozprávajú v tejto rozprave, sú tu a ťahajú túto schôdzu niekam, na rozdiel možno od niektorých, ktorí o tom hovoria, ale nie sú tu úplne prítomní, tak tu si tiež nalejme čistého vína. Procesne k celému štátnemu rozpočtu, ja som veľmi rád, že súčasťou nášho poslaneckého klubu je Štefan Kišš a ďalší mnohí poslanci, ktorí pracovali v tíme hodnoty za peniaze, ktorý je proces, ktorý ešte kedysi dávno spustil kolega Martin Filko, ktorý tu, žiaľ, už medzi nami nemôže byť a ktorý mal nastaviť aj nejakú revíziu toho, ako tie výdaje v tom rozpočte vznikajú a na čo sa míňajú. A mne je to veľmi ľúto, že máme tu nejaký proces, ktorý pravidelne v rôznych sektoroch identifikuje priestor na zlepšenie, je to naozaj objektívne, vecné, faktické, je to veľmi dobre zmerané a napriek tomu sa to nikdy nestane súčasťou toho rozpočtového procesu a prejavuje sa to veľmi málo. Vždy tie politické argumenty prevážia nad tými odbornými napriek tomu, že sme si tu nastavili veľmi dobrý proces na to, ako to, ako to merať, hodnotiť a hľadať zlepšenia. Preto by som upriamil pozornosť kolegov na revíziu výdavkov pre sociálnu inklúziu vo vzdelávaní, je to veľmi dobrý dokument, keď si to dáte do gúglu, nájdete to. Možno počas tej rozpravy, keď sa do nej nezapojíte, tak si aspoň pozrite, lebo konkrétne v inklúzii, ktorá je obrovským problémom našej krajiny, obrovským problémom, zvlášť vo vzdelávaní máme obrovské medzery a tu je papier, ktorý to môže, ktorý tomu môže pomôcť, ako lepšie míňať tie peniaze, o čom by bola táto diskusia dnes. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nash. [16:40] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Inga, veľmi správne si vo svojom príspevku poznamenala, že ak chceme mať nejakú budúcnosť, vzdelávanie musí byť prioritou tejto vlády. Škoda, že táto vláda to týmto predloženým návrhom štátneho rozpočtu nedeklaruje. Správne si poznamenala, že oveľa menej, ako pridávame do školstva, pridávame na celoplošné, celoplošnú neadresnú pomoc všetkým, viac peňazí, ako pridáme do školstva, vyhodíme na energie a na hypotéky. Je mi smutno, že v porovnaní s krajinami OECD sme na chvoste, rovnako ako sme na chvoste s investíciami do výskumu a inovácií, teda investíciami do našej budúcnosti. Ďakujem pekne za takúto hanbu. Aj tento rozpočet je ďalšou premárnenou šancou hoci na akékoľvek malé, malý náznak zlepšenia v tejto oblasti. A na záver si poznamenala aj, že opäť sme zmeškali možnosť zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania a je smutné, že ani v najbližšom roku nedôjde k zvýšeniu učiteľských platov. Pýtam sa, ako chceme prilákať do školstva nových kvalitných učiteľov a učiteľky. Ďakujem, Inga. [16:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál. [16:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Kosová, návrh, zákon o štátnom rozpočte býva označovaný za zákon roka a zaslúži si dôkladnú, hlbokú a kvalifikovanú diskusiu aj na pôde parlamentu. On by si ju zaslúžil aj mimo parlamentu, no ale na to tento rok neostal čas, tak aspoň na pôde, na pôde parlamentu. A je dobré, že tá diskusia tu prebieha, že tá diskusia je na odbornej úrovni, že tá diskusia je vecná a niežeby naťahovanie času nebolo legitímne, najmä v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, ale rozpočet je tak dôležitá vec, že lepšie ako len naťahovať čas je vecne diskutovať, lebo je tu vecne o čom diskutovať a váš príspevok v rozprave to len potvrdil. A sústredili ste sa na, na oblasť školstva a aj v školstve podobne ako celkovo v rozpočte sa prejavujú tie problémy, ktoré, obávam sa, že budú typické a charakteristické pre súčasnú vládnu koalíciu v celom jej pôsobení, teda okrem snahy deštruovať právny štát a zabezpečiť si beztrestnosť a, ale v oblasti vynakladania verejných financií to bude plošné, neadresné rozhadzovanie peňazí, neschopnosť šetriť, kupovanie si voličov, ako ste o tom hovorili vo, vo svojom, vo svojom vystúpení, a potom nedostatok prostriedkov na financovanie skutočných priorít, ktoré, ktoré ostanú podfinancované, lebo si bude vláda kupovať voličov. [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hellebrandt. [16:55] Tomáš Hellebrandt – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Inga, za tento, tento príspevok. Každý, každý rezortný nejaký vlastne zodpovedajúci za svoju, za svoju rezortnú agendu, hovorí o tom, že by sa výdavky v danej oblasti mali zvyšovať. Ja sa venujem sociálnym veciam a ja si to takto nemyslím a podporujem to vlastne analýzou vlastne porovnania slovenských výdavkov so zahraničím, ty si spomínala, že zaostávame vo vzdelávaní, v iných oblastiach vrátane teda sociálnych výdavkov nezaostávame. A ja by som chcel v tejto súvislosti upozorniť aj na novú analýzu ministerstva financií z októbra tohto roku, volá sa Výdavkové priority pre úspešné Slovensko, ktorá presne robí toto, že porovnáva naprieč všetkými, robí to trošku v inej kvanti... kvalifikácii ako, ako na báze teda rozpočtových kapitol, ale to nie je podstatné. Stále hovorí, že priorita pri zvyšovaní výdavkov by malo byť zdravotníctvo, veda, výskum, nielen preto, že tam najviac zaostávame, ale aj preto, že toto je vlastne základ pre ekonomický rast a dobiehanie Západu, čo musí byť jedným, jednou teda z tých kamienkov v mozaike, ktorá nám pomôže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Valášek. [16:55] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka, pán predsedajúci, a hlavne veľká vďaka kolegyni Kosovej Ingrid za ten výborný prehľad, čo všetko v rozpočte malo byť, ak by to táto koalícia myslela s reformou vzdelávania a s budúcnosťou tejto krajiny vážne. Ono sa to ten refrén už tak trošku opakuje, aj kolega Stachura pred asi pol hodinou pekne vyložil, čo všetko malo byť v tomto rozpočte v kapitole zdravotníctvo a chýba to tam. A opakujem, povedal som to už znovu, ale stojí to za pripomenutie, čím menej počujeme od tejto koalície v zmysle riešení pre zdravotníctvo, pre školstvo, tým viac začína byť jasné, že tá najhoršia domnienka o tom, prečo išli do volieb, sa napĺňa a začína byť pravdou. Že tou pointou nebolo posunúť túto krajinu vpred, tou pointou nebolo posunúť Slovensko do budúcnosti, tou celou pointou bolo zabezpečiť pre seba beztrestnosť. Tu už nie je výhovorkou, že rozpočet bol, použijem škaredé slovo, zbúchaný narýchlo, pretože proste toho času bolo málo, voľby boli až v podstate v októbri, pretože ten rozpočet, samozrejme, má byť len určitým že fiškálnym vyjadrením tých reformných predstáv, ktoré mali tie jednotlivé strany koalície priniesť so sebou do vlády. Tu tých deväť mesiacov extra, ktoré dostali vďaka neskorším voľbám, mali byť o to silnejší dôvod, že tie reformy mali byť prepracované, premyslené a mali byť takpovediac predstavené krajine už krátko po príchode tejto koalície k moci. A tých, ten čas, ktorý mali na zostavenie rozpočtu, opäť, mali byť využité len na to, aby tie reformy boli zapracované do formy rozpočtu. To, že rozpočet v podstate zahmlieva, že je v ňom tak málo detailov a že z tých detailov, ktoré z neho vykúkajú, nevyčítame nič o tom, ako chcú zlepšiť reálne situáciu v zdravotníctvo, ako chcú reálne zlepšiť situáciu v školstve, ako chcú reálne zlepšiť sociálnu politiku nad rámec tých populistických balíčkov, hovorí len o jednej jedinej veci, opakujem to, ale stojí to za pripomenutie, táto koalícia nemá plán pre túto krajinu, jej pointou bola beztrestnosť a čím menej hovoria o reformách, tým viacej to je jasné. [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Puškárová. [16:55] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím zareagovať na argument, že školstvo nie je prioritou tejto vlády. Budem stručná, aby sme to skutočne nenaťahovali. Môžem vám uistiť, že vysoké školstvo tento rozpočet prijal skutočne s obrovskou úľavou. Za posledné tri roky sa začalo utápať a chátrať práve kvôli znižujúcim sa každoročne výdavkom aj na vedu a výskum, a to nehovorím o malých sumách, to hovorím skutočne o miliónoch eur, takže tento rozpočet prvýkrát aj v rade vysokých škôl, ale aj teda Slovenská rektorská konferencia konečne mohla s úľavou konštatovať, že došlo k navýšeniu. A navýšeniu aj na základe kvality, čo je napríklad garantované aj výkonnostnými zmluvami a merateľnými ukazovateľmi. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pani poslankyňa Kosová. [16:55] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za všetky ocenenia, pochvaly, počúva sa to naozaj veľmi dobre, teší ma to, na druhej strane ďakujem veľmi pekne aj pani Puškárovej za jej príspevok, som veľmi rada, že aspoň táto prioritizácia sa trošku tam objavuje, aspoň podotýkam, a povedala som to aj v tej, v tom mojom príspevku, že, bohužiaľ, sú to finančné prostriedky najmä z plánu obnovy a odolnosti, čomu vlastne vysoká škola a ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) vďačí za to, že tomu je investované trochu viacej peňazí, ale tie trvajú len do roku 2026 a potom bude naozaj na štátnom rozpočte na to, aby sme trošku zainvestovali ešte viacej a naozaj tie vysoké školy a najmä vedu a výskum podporili. Takže ja dúfam, že aj o tri roky bude školstvo prioritizované, aspoň to vysoké, a že sa to prejaví, počkáme si na to. Zároveň by som ale ešte chcela povedať jednu vetu, že ja viem, že aj napriek tomu, že tu diskutujeme, aj napriek tomu, že poslanci a poslankyne PS alebo opozície nebudú hlasovať za tento rozpočet, tak v konečnom dôsledku bude schválený. Možno je, je to, bohužiaľ, smutné v tom znení, že tie naše návrhy na vylepšenie toho rozpočtu nie sú prijaté. Aj to si uvedomujeme. Napriek tomu to ale stále budeme hovoriť, je to naša úloha, aby sme na to upozorňovali a ja dúfam, že časom nájdeme možno aj nejaký priestor na to, aby sme vytvorili nejaké kompromisy a výbory na to budú veľmi dobrým miestom. Zároveň beriem aj to, že každý z vás má deti alebo deti vašich deti majú deti v tej škole a že teda tá prioritizácia školstva je pre vás dôležitá, a preto dúfam, že aj vy budete ako predstavitelia koalície vyvíjať nátlak na vašich čelných predstaviteľov, aby prestali len o tom rečniť, ale začali do školstva aj viac investovať na to, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [16:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. (Striedanie predsedajúcich.) [16:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho (Zaznenie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred tým, ako budeme pokračovať v rozprave s ďalším prihláseným, dovoľte, aby som predniesol procedurálny návrh k ďalšiemu priebehu rokovania schôdze. Keďže aj na poslaneckom grémiu som vyjadril ambíciu alebo snahu mať do konca tohto týždňa schválený štátny rozpočet na rok 2024 spolu s príslušnými rozpočtami kapitol, ktoré k tomu boli ešte dodatočne doplnené do programu, a ak by dovolil čas, tak tie tri skrátené legislatívne konania o NCDZI, environmentálnej záťaži a (reakcia z pléna), letecká doprava, to je všetko, čo by, by som bol rád, keby sa podarilo ctenej poslaneckej snemovne schváliť do piatku tohto týždňa s tým, že potom by bol plán pokračovať v prerušenej schôdzi, ktorá by bola prerušená v piatok alebo teda, ja neviem, či v sobotu ráno po hlasovaní a pokračovala by 8. januára, s tým, že som povedal veľmi jasne, aké návrhy zákonov je potrebné, bolo by vhodné vzhľadom na ich účinnosť a dôležitosť prijať do vianočných sviatkov. Následne by bola schôdza prerušená a pokračovala by ďalšími bodmi programu 8. januára. Bol som dosť, myslím si, že jasný a konkrétny. Preto vzhľadom na to, že vidím, že je dnes už streda popoludní, neskoré popoludnie a je stále prihlásených 44 písomne prihlásených do rozpravy, je mi ľúto, ale dávam procedurálny návrh, aby sme o tomto bode programu rokovali až do skončenia samotného bodu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme. S tým, že, samozrejme, všetko to, čo som povedal, platí len za podmienky, že sa do piatku stihne prerokovať to, čo by sme do piatku prerokovať mali. (Hlasovanie.) Prítomných 78, za 77, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Budeme teda pokračovať v rozprave. Ďalším prihláseným v rozprave... (ruch v sále), jáj, vy ešte pokračujete teraz, či? Pôjdete do rozpravy. (Reakcia z pléna). Pani procedurál, Bože, nie pani procedurálna, ale pani poslankyňa Kolíková má procedurálny návrh. Máte, či nie? (Reakcia z pléna: „Áno." ) Ďakujem pekne. [16:55] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Dávam procedurálny návrh, aby k tomuto rozhodnutiu, o ktorom teraz rozhodlo plénum, sa vyjadril ústavnoprávny výbor. Som presvedčená, že dochádza k závažnému narušeniu základného práva všetkých ľudí v zmysle čl. 30 ústavy. Ľudia majú právo, aby sa sprá... aby sa spravovali veci verejné buď priamo, alebo prostredníctvom svojich zástupcov, takýmto spôsobom, ako ste práve rozhodli, nie je možné v ľudských silách, aby sme naozaj zodpovedne ľudí zastupovali. My tu nie sme za nás samotných, sme tu za ľudí a nedá sa naozaj o štátnom rozpočte takto rokovať. Vy to viete veľmi dobre, nedá sa. (Potlesk.) [16:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, večerné a nočné rokovania sú bežné aj v iných parlamentoch vyspelej Európy, nie je to nič výnimočné. A po ďalšie, vy sami ako predstavitelia opozície ste oznámili verejnosti, že nemienite rokovať, ale robiť obštrukciu opozičnú a využiť všetky možné nástroje na to, aby ste... (prerušenie potleskom), aby ste oddialili prijatie štátneho rozpočtu len na tak pre nič za nič. Ja som v tomto parlamente zažil prerokovávanie rozpočtov už aspoň šesť a vždy za normálnej diskusie, za dva, maximálne tri dni sa rozpočet vždy prerokoval. Či už bol taký, alebo taký. (Potlesk.) A môj procedurálny návrh a hlasovanie väčšiny poslancov tejto Národnej rady je len reakciou na to správanie a na rozhodnutie sa opozície urobiť všetko preto, aby táto Národná rada nemohla do konca roku schváliť ani len štátny rozpočet. (Reakcie z pléna.) Žiaľ. (Reakcie z pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina má ešte procedurálny, nech sa páči. Vy odbehnite si, ja počkám, kým sa vrátite. Pán poslanec Hlina, nech sa páči. [17:10] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Možno len taký modifikovaný, že som dobre rozumel, do prerokovania bodu rozpočtu? Čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Áno, do prerokovania bodu rozpočtu, to znamená, dokedy to bude trvať, tak to ide nonstop. A hlasovať sa potom bude zas v nejakom najbližšom bloku o jedenástej, alebo o sedemnástej. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Čiže nonstop, aj o piatej, o šiestej, o siedmej... Pellegrini, Peter, predseda NR SR Aj. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Aj. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Aj. Ale to je zas len na vás, pán poslanec, či to bude aj. Hlina, Alojz, poslanec NR SR To vážne, áno? [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho To vážne. (Reakcie z pléna a ruch v sále. Krátka pauza. Predsedajúci komunikuje pri pulte predsedajúceho s poslankyňou Kolíkovou.) O návrhu pani poslankyne Kolíkovej nemôžem dať hlasovať, pretože ústavnoprávny výbor nemôže prehodnocovať hlasovanie parlamentu, ktoré je rozhodujúce a hlavne väčšinou definitívne schválené. Ďakujem veľmi pekne. Bude pokračovať ďalej v rozprave pán poslanec Grendel, nech sa páči. A tí, ktorí nechcú v rozprave pokračovať, nech opustia rokovaciu sálu a vytvoria pánovi poslancovi dôstojné podmienky na rokovanie. Keď dokončí pán poslanec Grendel, bude procedurálny. Už som mu udelil slovo. [17:10] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ja si myslím, že procedurálny návrh pána poslanca by mal mať prednosť pred mojím vystúpením. A keď sa týka rokovania Národnej rady, tak sa má dokonca o tom aj hlasovať bezodkladne. Ale keďže mi spustili čas, tak nechcem, aby ma zase zrušil pán predseda a odobral slovo aj mne. (Reakcia z pléna.) Pretože nedostal slovo, pani poslankyňa, preto nedal procedurálny, lebo nedostal slovo. Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako pred chvíľou povedala pani poslankyňa Kolíková, my tu nie sme kvôli sebe. My tu nie sme kvôli tomu, aby sme my mali pokojné vianočné sviatky. My sme tu kvôli tomu, aby pokojné vianočné sviatky mali čestní, spravodliví ľudia, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty a veria rovnakým ideálom ako my, ktorí nás zvolili, pretože veria nejakým hodnotám a ideálom, a ktorí by si v tejto chvíli určite želali, aby sme pribrzdili vládny valec, ktorý sa rozbehol na plný kotol. Ak nepribrzdíme tento vládny valec, ak bude pre nás prednejšie, aby sme my mali pokojné sviatky, tak viete, kto bude mať v skutočnosti pokojné sviatky? Tých 130 ľudí, ktorí ešte dnes žijú v neistote, či sa ich vyšetrovania ukončia, či sa podajú obžaloby, či ich veci budú dozorovať prokurátori špeciálnej prokuratúry, alebo sa špeciálna prokuratúra rozpustí a tí ľudia si budú môcť vydýchnuť a budú mať pokojné sviatky. Nemali by sme sa na to vykašľať a máme strašne málo nástrojov my, opoziční poslanci, aby pokojné sviatky mali na Slovensku čestní ľudia a nie tí, ktorí v predchádzajúcich rokoch korumpovali a rozkrádali verejné financie. Aké nástroje máme k dispozícii? Jedným z nástrojov sú, áno, pozmeňujúce návrhy. Aj také, aký podal pán poslanec Galko. Keď v roku 2017 v Poľsku išli schvaľovať kontroverznú súdnu reformu na zmenu pomerov na najvyššom súde, viete, čo urobila poľská opozícia? V parlamente predložila tisíc pozmeňujúcich návrhov. Tisíc. Pán Galko predložil jeden. Ušetrili sme hodinu. Ďalším nástrojom sú tieto rozpravy a rokovanie o štátnom rozpočte je klenotom pre opozíciu, je tým diamantom, ktorý máme k dispozícii v rámci toho, aby sme oddialili rokovanie o zrušení špeciálnej prokuratúry, ak nám na tom záleží. Ak nám na tej spravodlivosti, ak nám na rovnosti pred zákonom tak záleží. A v čom spočíva to unikátne pri rokovaní o štátnom rozpočte? Zákon o rokovacom poriadku pozná dva inštitúty, ktorým môže vedenie parlamentu zasiahnuť do našich práv. Jeden inštitút je v § 29a, skrátenie rozpravy na dvanásť hodín, keď sa rozdelí čas medzi jednotlivé poslanecké kluby, a § 35 skončenie rozpravy. To je už trošku taký brutálnejší zásah. Čo sa týka skrátenia rozpravy, tam sme pri rokovaní o štátnom rozpočte ´safe´, a preto je to svojím spôsobom diamant medzi nástrojmi, ktoré opozícia v parlamente má, pretože v tomto paragrafe sa o skrátení rozpravy píše toto: „(1) Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze Národnej rady. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze Národnej rady. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako dvanásť hodín. (2) Návrh podľa odseku 1 nemožno podať, ak Národná rada má rokovať o návrhu ústavného zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády." Čiže § 29a skrátiť rozpravu sa použiť nedá. Potom je tu ešte § 35 o skončení rozpravy. Paragraf 35 o skončení rozpravy hovorí: „(2) O skončení rozpravy pred vystúpením všetkých prihlásených rečníkov", čo je v našom prípade ešte zhruba 41, „môže Národná rada rozhodnúť bez rozpravy len na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov. O návrhu možno hlasovať len vtedy, ak z každého poslaneckého klubu aspoň jeden poslanec dostal možnosť vystúpiť. (3) Ak Národná rada rozhodla o skončení rozpravy podľa odseku 2, majú právo ešte vystúpiť poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy pred podaním návrhu na jej skončenie, a poslanci, ktorí chcú podať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy." Čiže ak by dva poslanecké kluby z vládnej koalície podali takýto návrh, aj tak by mohol vystúpiť ešte každý, kto je písomne prihlásený, prihlásený do rozpravy, v našom prípade ešte, ak dobre vidím, dokonca 47 ľudí dohromady. A potom je tu ešte jeden brutálnejší odsek, ten najbrutálnejší, odsek 7 a 8, § 35 o skončení rozpravy: „(7) Na návrh predsedu Národnej rady môže Národná rada rozhodnúť o uzavretí rozpravy. V takom prípade sa rozprava skončí bezprostredne po rozhodnutí Národnej rady. (8) Po uzavretí rozpravy podľa odseku 7 majú poslanci, ktorí boli ešte prihlásení do rozpravy, právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom a spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o tom hlasovať." Čiže aj keby nás, aj keby sa nás rozhodol vypnúť samotný predseda Národnej rady, ak máme pripravené pozmeňujúce návrhy, a my ich pripravené máme, tak máme podľa odseku právo, dokonca povinnosť ten pozmeňujúci návrh odovzdať a spravodajca má povinnosť tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré po ukončení rozpravy nezazneli v pléne, pred hlasovaním prečítať. To je kľúčový nástroj, ktorý máme k dispozícii, a my sme sa to rozhodli teda využiť. Neviem teda, či pán predseda parlamentu prikročí k uplatneniu si tejto svojej kompetencie, alebo nie, ale v prípade, že sa tak rozhodne, každý člen nášho poslaneckého klubu má pripravený pozmeňujúci návrh, milerádi ho odovzdáme spravodajcovi a nech to teda číta spravodajca pred hlasovaním. Bude to potom veľmi dlhé hlasovanie. Prečo to robíme? Robíme to preto, lebo každý jeden deň existencie špeciálnej prokuratúry je malé víťazstvo pre spravodlivosť. Je to malé víťazstvo pre ľudí, ktorým záleží na rovnosti pred zákonom. A garantom rovnosti pred zákonom na Slovensku je aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Bez debaty. Ak by to tak nebolo, tak by sa ten vládny valec proti špeciálnej prokuratúre nerozbehol. Našou povinnosťou, našou morálnou povinnosťou je tomu čeliť. Vládna koalícia urobila chybu. Urobila taktickú chybu, že zmiešala na decembrovú schôdzu novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní a Trestného poriadku, ktorým ide rušiť špeciálnu prokuratúru, a návrh štátneho rozpočtu. Mohli to urobiť úplne inak. Mohli si najprv schváliť štátny rozpočet a všetky kontroverzné veci dať na inú schôdzu napríklad. Alebo to obísť iným spôsobom, že by sa predložil Trestný zákon napríklad na rokovanie Národnej rady dodatočne po prerokovaní štátneho rozpočtu, alebo by sa predložil v inom znení a zrušenie špeciálnej prokuratúry by si odhlasovali nejakým pozmeňujúcim návrhom, proste všeličo by sa dalo urobiť, ale oni urobili chybu. Dopredu Slovensku oznámili, že idú zrušiť špeciálnu prokuratúru a znížiť tresty za korupčné a ekonomické trestné činy, a zmiešali to na jednu schôdzu s návrhom štátneho rozpočtu. A teraz doplácajú na túto taktickú chybu. Mali by sme to využiť. My sa to teda pokúsime využiť, lebo nám záleží na spravodlivosti, na rovnosti pred zákonom. Budem mať teda pozmeňujúci návrh k návrhu štátneho rozpočtu, pretože chceme vyprecizovať legislatívny text návrhu štátneho rozpočtu a chceme aj zmeniť výdavky v návrhu štátneho rozpočtu a v tomto duchu mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý na konci svojho vystúpenia prečítam. Ale ešte predtým, keďže mám stále sedem minút k dispozícii, považujem za dôležité, aby verejnosť, ktorá nás sleduje, poznala napríklad stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý Najvyšší kontrolný úrad zverejnil aj na svojej webovej stránke. Najprv oboznámim verejnosť takým výňatkom v podobe tlačovej správy, ktorú vydal Najvyšší kontrolný úrad. Budúci rok prináša nevyhnutnú konsolidáciu, nezodpovedanou otázkou je šetrenie na chode štátu, píše Najvyšší kontrolný úrad. Citujem z jeho tlačovej správy. Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však ráta s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc a vytvorením nového ministerstva. Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu. V reakcii na predložený návrh štátneho rozpočtu to konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Kontrolóri to považujú za jedno z rizík, ktoré návrhu rozpočtu identifikovali. Vláda ho pripravovala v časovej tiesni, v obmedzenom čase musel predložiť svoje stanovisko aj NKÚ. Rozpočet schválila vláda v zrýchlenom konaní aj preto, aby sa Slovensko vyhlo rozpočtovému provizóriu. Dlhšie rozpočtové provizórium by mohlo mať negatívny vplyv na riadenie štátu, ako aj na ratingové hodnotenie krajiny. K medziročnému poklesu schodku o pol percenta, čo je najnižšia požadovaná úroveň konsolidácie, majú primárne prispieť konsolidačné opatrenia súvisiace s príjmovou stránkou rozpočtu. Ide napríklad o dočasné zdanenie vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, či zníženie odvodov do II. dôchodkového piliera. Približuje konsolidačné kroky slovenskej vlády predseda národných kontrolórov. Na výdavkovej strane rozpočtu sa počíta s plošným viazaním výdavkov jednotlivých kapitol na úrovni 5 % osobných výdavkov a v budúcom roku nedôjde k valorizácii platov štátnych zamestnancov. Predložený návrh rozpočtu podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa blíži k 6 % HDP. Na príjmovej strane štátneho rozpočtu vláda počíta so sumou 22,7 mld. a výdavky štátu sa dostanú nad sumu 30,3 mld. eur. Budúcoročný deficit je v číselnom vyjadrení na úrovni 7,6 mld. eur, by mal byť o 0,5 % nižší, ako sa predpokladá jeho úroveň v závere roka 2023 približne 8,3 mld. Rast deficitu verejnej správy sa prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % HDP a tak atakovať výšku až 76,6 mld. eur. Rezort financií očakáva rast HDP na úrovni 2,7 %, čo sa môže pozitívne premietnuť do rastu zamestnanosti o 0,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na historicky najnižšiu úroveň 5,4 %. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly pred vládou stojí tiež výzva, ako udržať súčasný sociálny systém a zároveň naplniť priority stanovené v programovom vyhlásení, pretože bezpochyby naráža na finančné možnosti štátu. V návrhu rozpočtu je zadefinovaný historicky najvyšší transfer pre Sociálnu poisťovňu, a to vo výške 1,6 mld. eur, ktorý bude použitý na rodičovský dôchodok a na valorizáciu dôchodkov. Tieto výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických, či sociálnych pracovníkov. Konštatuje predseda NKÚ. Národní kontrolóri zároveň v stanovisku upriamujú pozornosť poslancov parlamentu na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu v rezortoch životného prostredia, dopravy, či školstva. Pre zdravotníctvo sú navrhnuté výdavky na úrovni 8,9 mld. eur, čo je približne 10 % nárast oproti tomuto roku. Rast je z dvoch zdrojov nárastu odvodov o 1 % z vymeriavacieho základu a stanovením pevného percenta platby za poistencov štátu. Najväčšie investície sú plánované v rezorte obrany. Úrad v minulosti identifikoval významné riziko spojené s nasadením taktických lietadiel F-16, za ktoré už bolo zaplatených 70 % ceny a tiež s rekonštrukciou leteckej základne Sliač. Rozhodnutia o oprave strategického letiska boli urobené už v roku 2018, pričom stavebné bezpečnostné práce sú vo výraznom časovom sklze a výsledná suma rekonštrukcie sa môže niekoľkonásobne navýšiť. NKÚ preto v týchto dňoch vykonáva v tejto súvislosti prierezovú kontrolu a jej závery budú známe začiatkom roka 2024. Pre krátkosť času toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu a teraz prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024, číslo parlamentnej tlače 100. 1. § 1 až 6 znejú: „§ 1 (1) Celkové príjmy štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 sa rozpočtujú sumou 22 701 961 400 eur. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2024 sa určujú sumou 30 317 892 225 eur. (2) Schodok štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 sa určuje sumou 7 615 930 825 eur. (3) Celkový prehľad príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 je uvedený v prílohe č. 1. (4) Rozdelenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu do jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 je uvedené v prílohách č. 2 a 3. Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") sú uvedené v prílohe č. 4. (5) Zo štátneho rozpočtu sa v kalendárnom roku 2024 poskytujú do rozpočtov obci a rozpočtov vyšších územných celkov dotácie, ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 5. (6) Rezervy štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 sú uvedené v prílohe č. 6. § 2 (1) Vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií Slovenskej republiky môže v priebehu kalendárneho roka upraviť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2024 uvedené v prílohách č. 2 až 6, pričom ustanovenia osobitného predpisu o vykonávaní rozpočtových opatrení týmto nie sú dotknuté. Vláda alebo na základe splnomocnenia vlády minister financií Slovenskej republiky vykonáva v roku 2024 úpravy v systemizácii podľa osobitných predpisov. (2) Úpravami podľa odseku 1sa celkové výdavky štátneho rozpočtu na kalendárny rok 2024 uvedené v § 1 ods. 1 môžu prekročiť najviac o 1 %. Úpravami podľa odseku 1 sa nesmie zvýšiť schodok štátneho rozpočtu na rok 2024 podľa § 1 ods. 2. (3) Odsek 2 sa však nevzťahuje na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené do štátneho rozpočtu, určené na ďalšie použitie. § 3 (1) Štátny príspevok poskytovaný poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej pred 1. januárom 2018 sa na kalendárny rok 2024 určuje vo výške 0 % ročne. (2) Štátny príspevok pre mladých poskytovaný mladému poberateľovi hypotekárneho úveru z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej pred 1. januárom 2018 sa na kalendárny rok 2024 určuje vo výške 2 % ročne. (3) Štátny príspevok pre mladomanželov poskytovaný mladomanželom z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu sa na kalendárny rok 2024 určuje vo výške 3 % ročne. § 4 (1) Objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v kalendárnom roku 2024 je 12 604 299 332 eur. (2) Vláda je oprávnená v kalendárnom roku 2024 prevziať úvery od Rozvojovej banky Rady Európy do výšky 300 000 000 eur na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. (3) Vláda je oprávnená v kalendárnom roku 2024 prevziať úvery od Európskej investičnej banky do výšky 700 000 000 eur na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. (4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky je po súhlase vlády oprávnené v kalendárnom roku 2024 uhradiť záväzok voči skupine Európskej investičnej banky na operácie v rámci Fondu Európskej únie pre Ukrajinu do výšky 5 000 000 eur. § 5 (1) Platové tarify sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1. januára 2024, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2024 nedohodne inak. (2) Stupnice platových taríf sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1. januára 2024, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2024 nedohodne inak. (3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby sa v kalendárnom roku 2024 zvýši o 0 % od 1. januára 2024. (4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov finančnej správy sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1. januára 2024. (5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v kalendárnom roku 2024 zvýšia o 0 % od 1. januára 2024. (6) ak sa podľa odseku 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2024 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf alebo iný spôsob zvýšenia platov a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia alebo rovnaký spôsob zvýšenia platov a rovnaký termín účinnosti v roku kalendár, sa v roku kalendárnom 2024 uplatní pri zvýšení platov príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, policajtov, príslušníkov finančnej správy a profesionálnych vojakov. § 6 (1) Vodohospodárska výstavba, š. p. odvedie v kalendárnom roku 2024 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení (ďalej len „osobitný odvod") za rok 2023 v sume 80 000 000 eur. Osobitný odvod podľa prvej vety sa odvedie na príjmový rozpočtový účet kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky do 15. decembra 2024. (2) Zúčtovanie osobitného odvodu so štátnym rozpočtom vykoná Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v termíne najneskôr do 30. júna 2025. (3) Ak na osobitný odvod podľa odseku 1 nepostačujú prostriedky nerozdeleného zisku, zníži Vodohospodárska výstavba, š. p. prídely do svojich fondov podľa osobitného predpisu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Skončil ste pán poslanec? Či máte takú, hej v tom. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2024, tabuľka Príjmy spolu; 22 701 961 400 A.; Daňové príjmy; 18 633 856 000 A.1; Dane z príjmov kapitálového majetku; 4 867 757 000 v tom: daň z príjmov fyzickej osoby; - 22 923 000 daň z príjmov právnickej osoby; 4 475 610 000 daň z príjmov vyberaná zrážkou; 415 070 000 A.2; Dane za tovary a služby; 12 851 474 000 v tom: daň z pridanej hodnoty; 9 827 000 000 spotrebné dane; 2 778 568 000 dane z používania tovarov a z povolenia na výkon v činnosti; 138 935 000 iné dane za tovary a služby; 106 971 000 A.3; Dane z medzinárodného obchodu a transakcií; 41 724 000 v tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch; 41 724 000 A.4; Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska; 40 976 000 A.5; Iné dane; 831 925 000 B.; Nedaňové príjmy; 1 549 566 407 C.; Granty a transfery; 2 518 538 993 Tuzemské granty a transfery; 65 898 061 Zahraničné transfery; 2 452 000, 2 452 640 932 v tom: Prostriedky z rozpočtu Európskej únie; 1 237 238 969 Prostriedky z plánu obnovy a odolnosti; 1 215 401 963 Výdavky spolu; 30 317 892 225 Prebytok/Schodok (+/-); - 7 615 930 825 Príjmy kapitol na rok 2024, tabuľka Kapitola; Príjmy spolu; Záväzný ukazovateľ; Prostriedky rozpočtu EÚ; Prostriedky z plánu obnovy a odolnosti Kancelária Národnej rady SR; 1 400 000; 1 400 000 Kancelária prezidenta SR; 15 0000; 10 0000 Úrad vlády; 700 000; 700 000 Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie; 77 030 780; 77 030 780 Kancelária Ústavného súdu SR; 10 000; 9 900 Kancelária Najvyššieho súdu SR; 10 000; 10 000 Generálna prokuratúra SR; 350 000; 350 000 Najvyšší kontrolný úrad SR; 12 000; 12 000 Slovenská informačná služba; 120 000; 120 000 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR; 2 000 000; 2 000 000 Ministerstvo obrany SR; 16 367 802; 16 321 182 Ministerstvo vnútra SR; 72 801 527; 61 447 780; 9 333 227 Ministerstvo spravodlivosti SR; 28 122 000; 22 122 000 Ministerstvo financií SR; 69 009 729; 69 009 729 Ministerstvo životného prostredia SR; 163 649 875; 80 535 082; 83 107 793 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; 109 973 049; 1 000 000; 108 484 330 Ministerstvo zdravotníctva SR; 67 286 521; 67 286 521 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR; 77 721 610; 17 500 000; 60 106 310 Ministerstvo kultúry SR; 1 000 200 000; 1 000 200 000 Ministerstvo hospodárstva SR; 150 842 083; 78 737 096; 72 104 987 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR; 769 255 811; 12 279 245, 756 976 566 Ministerstvo dopravy SR; 94 558 976; 24 364 000; 70 094 976 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR; 230 000; 230 000 Štatistický úrad SR; 90 000; 90 000 Úrad pre verejné obstarávanie; 1 000 000; 1 000 000 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; 300 000; 300 000 Úrad jadrového dozoru SR; 8 538 600; 8 538 600 Úrad priemyselného vlastníctva SR; 3 535 000; 3 535 000 Úrad pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo SR; 1 000 000; 1 000 000 Protimonopolný úrad SR; 1 000 000; 1 000 000 Národný bezpečnostný úrad; 22 000; 20 000 Správa štátnych hmotných rezerv SR; 708 781; 708 781 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2024, tabuľka v eurách Kapitola; Výdavky spolu z toho: Prostriedky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.; Prostriedky z rozpočtu EÚ; Prostriedky z plánu obnovy a odolnosti; Výdavky spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti z toho: Prostriedky na spolufinancovanie; 610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania; 700 Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) Kancelária Národnej rady SR; 48 393 152; 48 393 152; 22 626 313; 2 601 719 Kancelária prezidenta SR; 7 438 357; 5 000; 7 433 357; 3 353 074; 8 000 Úrad vlády SR; 208 193 663; 116 274 789; 91 918 876; 20 132 149; 3 591 781 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky; 421 392 243; 77 030 780; 175 808 674; 168 552 788; 20 379 977; 15 703 296; 2 471 142 Kancelária Ústavného súdu SR; 8 574 987; 108 574 889; 4 675 405; 211 118 Kancelária Najvyššieho súdu SR; 16 379 267; 16 379 267; 10 395 078; 350 000 Generálna prokuratúra SR; 143 303 488; 143 303 488; 88 511 551; 7 497 229 Najvyšší kontrolný úrad SR; 14 440 117; 14 440 117; 9 216 934; 92 300 Slovenská informačná služba; 84 087 303; 84 087 303; 3 949 580 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR; 177 339 447; 177 339 447; 68 079 853; 5 055 597 Ministerstvo obrany SR; 2 609 207 614; 46 620; 2 609 160 994; 506 394 000; 919 899 467 Ministerstvo vnútra SR; 1 865 465 301; 2 020 520; 9 333 227; 27 140 975; 1 826 970 579; 2 356 255; 906 619 525; 75 595 749 Ministerstvo spravodlivosti SR; 659 562 710; 11 292 790; 648 269 920; 333 364 055; 13 810 330 Ministerstvo financií SR; 684 324 495; 1 559 291; 682 765 204; 279 622 192; 66 430 901 Ministerstvo životného prostredia SR; 445 730 463; 7 000; 83 107 793; 224 474 344; 138 141 327; 27 715 867; 16 451 113; 14 075 365 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; 4 287 473 027; 488 719; 108 484 330; 123 598 939; 4 054 901 039; 11 912 082; 247 838 120; 16 755 674 Ministerstvo zdravotníctva SR; 2 669 179 720; 228 574 255; 2 440 605 465; 69 735 266; 76 503 504 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR; 4 488 023 506; 115 300; 60 106 310; 44 296 520; 4 383 505 376; 12 543 419; 234 863 912; 6 597 992 Ministerstvo kultúry SR; 443 145 726; 443 145 726; 20 816 004; 36 062 684 Ministerstvo hospodárstva SR; 412 425 432; 72 104 987; 97 669 056; 242 651 389; 56 463 135; 18 136 107; 55 021 331 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR; 1 168 300 239; 756 976 566; 411 323 673; 179 203 187; 52 873 717; 6 949 226 Ministerstvo dopravy SR; 2 230 537 430; 100 000; 70 094 976; 164 267 352; 1 996 075 102; 8 450 641; 36 373 430; 588 781 745 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR; 21 058 273; 21 058 273; 5 427 741; 2 669 461 Štatistický úrad SR; 43 044 765; 43 044 765; 17 356 711; 2 158 351 Úrad pre verejné obstarávanie; 17 291 854; 444 978; 16 846 876; 8 685 024; 489 529 Úrad pre reguláciu sieťový odvetví; 6 159 296; 6 159 296; 3 094 696; 35 635 Úrad jadrového dozoru SR; 10 961 622; 5 242 581; 436 960 Úrad priemyselného vlastníctva SR; 5 499 082; 5 499 082; 3 098 621; 247 155 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR; 9 613 070; 9 613 070; 3 185 123; 1 380 000 Protimonopolný úrad SR; 4 087 703; 4 087 703; 2 349 738; 30 005 Národný bezpečnostný úrad; 15 881 631; 2 000; 15 879 631; 8 030 345; 634 421 Správa štátnych hmotných rezerv SR; 11 356 899; 11 356 899; 2 180 463; 1 612 070 Všeobecná pokladničná správa; 6 882 153 834; 6 882 153 834; 6 133 454; 54 690 660; 17 055 000 Slovenská akadémia vied; 125 655 199; 125 655 199; 3 764 217; 8 488 520 Kancelária Súdnej rady SR; 2 694 751; 2 694 751; 1 458 002; 83 126; Kancelária Najvyššieho súdu Správneho súdu SR; 8 038 835; 8 038 835; 4 246 709 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR; 61 477 722; 61 477 722; 17 578 197; 3 756 957; spolu 30 317 892 225; 2 785 259; 1 237 238 969; 1 215 401 963; 27 862 466 034; 325 158 017; 3 106 169 922; 1 941 389 624 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a časti programov vlády SR na rok 2024 01 - Kancelária Národnej rady SR; Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a časti programov vlády SR na rok 2024 Kód programu; Názov programu; Výdavky spolu za kapitolu; 48 393 152; 06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu; 45 474 827 Zámer: Demokratický právny štát ako integrálna súčasť spoločenstva krajín EÚ; Vybrané ciele: Zabezpečiť všetky činnosti potrebné pre plynulý chod NR SR. Programy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: 0EK01; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Kancelária Národnej rady SR; 2 918 325; Gestor: 04 Ministerstvo Investícii. regionálneho rozvoja a informatizácie SR; 0EK0101; Systém vnútornej správy; 0EK0102; Špecializované systémy; 0EK0103; Podporná infraštruktúra; 0EK0104; Systém na sledovanie legislatívneho procesu - SSLP; 2 918 325; 02 - Kancelária prezidenta SR; Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a časti programov vlády SR na rok 2024 Kód programu; Názov programu; Výdavky spolu za kapitolu; 7 438 357; 06N Reprezentácia štátu Reprezentácia štátu a obyvateľov SR; 7 248 357 Zámer: Výkon funkcie prezidenta SR; 06N01; Reprezentácia štátu a obyvateľov SR; 06N02; Projekty EŠIF 2014-2020; 06N0201; Špičkové vzdelávanie pre zamestnancov analytických útvarov; Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastní medzirezortného programu: 0EK02; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Kancelária prezidenta SR; Gestor: 04 Ministerstvo investícii regionálneho rozvoja a informatizácie SR; 190 000; 0EK0201; Systémy vnútornej správy; 0EK0202; Špecializované systémy; 0EK0203; Podporná infraštruktúra; 03 - Úrad vlády SR; Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a časti programov vlády SR na rok 2024 Kód programu; Názov programu; Výdavky spolu za kapitolu; 208 193 663; 06P - Tvorba a implementácia politík; 205 335 615; Zámer: Plnenie programového vyhlásenia vlády SR; Vybrané ciele: Zabezpečiť všetky činnosti potrebné pre činnosť vlády SR. 06P02; Činnosti Úradu vlády SR; 06P0201; Podporné činnosti; 06P0207; Podpora športu a mládeže; 06P0214;Organizačné a finančné zabezpečenie podujatí k 75. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny; 06P0215; Boj proti hybridným hrozbám; 06P0216; Podpredseda vlády SR, ktorý neriadi ministerstvo; 9 760 091; 06P0218; Plán obnovy a odolnosti; 06P9219; Rada vlády pre vedu, techniku a inováciu (RWTI). Kód programu; Názov programu; 06P021A; Fond vzájomnej pomoci; 06P021B; Úrad splnomocnenca vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania; 06P021C; Analytické jednotky ÚV SR; 06P09; Politiky v oblasti národnostných menšín; 06P0905; Splnomocnenec pre národnostné menšiny; 06P0907; Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity; 06P0908; Podpora predprimárneho vzdelávania deti z MRK; 06P0909; Podpora činností zameraných na riešenie s ochorením COVI0-19 v obciach s prítomnosťou MRK; 06P090A; Vysporiadanie právnych vzťahov k pozemkom v obciach s prítomnosťou MRK; 06P090B; Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou MRK - II. fáza; 06P090C; Terénna sociálna práca a terénna práca v obciach s prítomnosťou MRK II. 06P090D; Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na MRK 06P090E; Refundácia miezd administratívnych kapacít ÚSVRK vykonávajúcich následné činnosti koordinátora horizontálnej priority MRK v roku 2021 06P090F; Sekcia európskych programov 06P090G; K7/I2 Dobudovanie školskej infraštruktúry 06P090H; K6/R1 Zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimámeho vzdelávania 06P090I; Rozvojové tímy I Národný projekt 06P0F; Operačný program Technická pomoc 3. programové obdobie 06P0F01; Prioritná os 1 - Riadenie, kontrola a audit EŠIF 06P0F05; OP TP OLAF - Orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov EÚ v SR 06P0I; Operačný program Efektívna verejná správa 06P0I01; Operačný program Efektívna verejná správa 06P0I02; Hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) 06P0I03; Budovanie a rozvoj kapacít analytických útvarov na vybraných ústredných orgánoch štátnej správy 06POI04; Zavádzanie a podpora manažérstva kvality v organizáciách verejnej správy 06P0J; Operačný program Integrovaná infraštruktúra 06P0J01; Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Prioritná os 8 OP TP 06P0L; K9 - Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja a inovácií 06P0L01; K9 - Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja a inovácií 06P0M; K14 - Zlepšenie podnikateľského prostredia 06P0M01; K14 - Zlepšenie podnikateľského prostredia 06P0N; K16 - Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva 06P0N01; K16 - Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva 06P0N02; K16 - ISPO 06P0N03; K16 - Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti 06P0N04; K16 - Komunikačná kampaň 06P0O; K10 - Veda, výskum a inovácie 06P0O01; K10 - Lákanie a udržanie talentov 06P0P; K19 - REPowerEU 06P0P01; K19/18 Mzdy NIKA REPowerEU 06P0P02; K19/18 - Behaviorálny tím NIKA REPowerEU 06P0P03; K19/18 - Komunikačné aktivity REPowerEU 06P0P04; K19/R4 Reforma spravovania budov Medzirezortné programy a podprogramy, ktorých je kapitola gestorom a účastníkom: 0HU; Výskum, vývoj a inovácie Zámer: Celkovým zámerom je rozvoj spoločnosti a ekonomiky založenej na výskume a inováciách. 0HU01; Výskum, vývoj a inovácie - ÚV SR 0HU0101; Koordinácia politík vo výskume, vývoji a inováciách 0HU0102; Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácii 0HU0103; K9 - efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja a inovácii 0HU0104; K10 - Lákanie a udržanie talentov Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: Kód programu Názov programu 0EK03; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Úrad vlády SR 2 858 048 Gestor: 04 Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EK0301; Systémy vnútornej správy 0EK0302; Špecializované systémy 0EK0303; Podporná infraštruktúra 0EK0304; Informačný systém Slov-Lex 0EK0305; Informačný systém EVO 04; Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov vlády SR na rok 2024 Kód programu Názov programu Výdavky spolu za kapitolu 421 392 242 0DV; Fondy EÚ - MIRRI 96 985 620 Zámer: Sociálno-ekonomická vyrovnanosť regiónov. Vybrané ciele: Dosiahnutie maximálnej úspory energie v sektore bývania prostredníctvom komplexnej obnovy bytových domov a to predovšetkým zlepšením tepelno-technických vlastnosti stavebných konštrukcií, zlepšenie vodných zdrojov, vodovodných sieti, zlepšenie odvádzania a čistenia odpadových vôd verejnou kanalizáciou bez negatívnych dopadov na životné prostredie. 0DV01; Integrovaný regionálny operačný program 0DV010A; 1. Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch 0DV010B; 2. Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším službám 0DV010C; 3. Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch 0DV010D; 4. Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie 0DV010E; 5. Miestny rozvoj vedený komunitou 0DV010F; 6. Technická pomoc 0DV010G; 7. REACT- EU 0DV010H; 8. Technická pomoc - REACT - EU 0DV010I; OP Dotačný príspevok - IROP 0DV010J; 9. Podpora utečencov v Európe (FASTCARE) 0DV010K; 10. Podpora pre zmiernenie dôsledkov energetickej krízy- SAFE 0DV; lnterreg V-A SK-AT 2014 - 2020 0DV030A; 2. Ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva a biodiverzity 0DV030B; 3. Podpora udržateľných dopravných riešení 0DV030C; 1. Prispievanie k inteligentnému cezhraničnému regiónu 0DV030D; 5. Technická pomoc 0DV030E; 4. Posilnenie cezhraničnej správy a inštitucionálnej spolupráce 0DV05; lnterreg V-A PL-SK 2014 - 2020 0DV0506; 1. Ochrana a rozvoj prírodného prostredia a kultúrneho dedičstva cezhraničného územia 0DV0507; 2. Trvalo udržateľná cezhraničná doprava 0DV0508; 3. Rozvoj cezhraničného vzdelávania celoživotného vzdelávania 0DV0509; 4. Technická pomoc 0DV06; Program CS ENI HU-SK-RO-UA 2014 - 2020 0DV0607; 1.3. Podpora miestnej kultúry a historického dedičstva spolu s funkciami turizmu 0DV0608; 1.6. Udržateľné využívanie ŽP v cezhraničnej oblasti - ochrana prírodných zdrojov, aktivity na zníženie GHG 0DV0609; 1.7. Rozvoj dopravnej infraštruktúry s cieľom skvalitnenia mobility osôb a tovarov 0DV060A; 1.8. Podpora spoločných aktivít zameraná na predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám 0DV060B; 2.7. Rozvoj IKT a zdieľanie informácii 0DV060c; 2.8. Podpora rozvoja zdravia 0DV07; lnterreg V-A SK-CZ 2014-2020 0DV0705; 1. Využívanie inovačného potenciálu 0DV0706; 2. Kvalitné životné prostredie 0DV0707; 3. Rozvoj miestnych iniciatív 0DV0708; 4. Technická pomoc 0DV08; lnterreg V-A SK-HU 2014-2020 0DV0806; 1. Ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva a biodiverzity 0DV0807; 2. Posilnenie cezhraničnej mobility 0DV0808; 3. Posilnenie udržateľnej a kvalitnej zamestnanosti a podpora pracovnej mobility Kód programu; Názov programu; 0DV0809; 4. Podpora cezhraničnej spolupráce orgánov verejnej správy a osôb žijúcich v pohraničnej oblasti 0DV080A; 5. Technická pomoc 0DV0B; OP Technická pomoc 2014-2020 0DV0B01; Riadenie, koordinácia, kontrola a audit EŠIF 0DV0B02; Systémová a technická podpora 0DV0C; Operačný program Bratislavský kraj 0DV0C01; Opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel 0DV0C02; Opatrenie 1.2 Regionálna a mestská hromadná doprava 0DV0C03; Opatrenie 2.1 Inovácie a technologické transfery 0DV0C04; Opatrenie 2.2 Informatizácia spoločnosti 0DV0C05; Technická pomoc 0DV0D; Regionálny operačný program 0DV0D01; Opatrenie 1.1 Infraštruktúra vzdelávania 0DV0D02; Opatrenie 2.1 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately 0DV0D03; Opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov 0DV0D04; Opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj Infraštruktúry cestovného ruchu 0DV0D05; Opatrenie 4.1 Regenerácia sídiel 0DV0D06; Opatrenie 4.2 Infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb 0DV0D07; Opatrenie 5.1 Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov 0DV0D08; Opatrenie 6.1 Technická pomoc 0DV0D09; Opatrenie 7.1 Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013 0DV0E; Cezhraničná spolupráca SR - ČR 0DV0E01; Opatrenie 1.1 Kultúrny rozvoj a zachovanie tradícii 0DV0E02; Opatrenie 1.2 Spolupráca a sieťovanie 0DV0E03; Opatrenie 1.3 Vzdelávanie, trh práce a zamestnanosť 0DV0E04; Opatrenie 1.4 Rozvoj podnikateľského a inovačného prostredia 0DV0E05; Opatrenie 1.5 Rozvoj cezhraničného turizmu 0DV0E06; Opatrenie 1.6 Fond mikroprojektov 0DV0E07; Opatrenie 2.1 Rozvoj dopravnej infraštruktúry a dostupnosti pohraničia 0DV0E08; Opatrenie 2.2 Zachovanie životného prostredia a rozvoj krajiny 0DV0E09; Opatrenie 2.3 Zlepšenie informačnej a komunikačnej dostupnosti prihraničia 0DV0E0A; Podpora riadenia, implementácia, kontrola programu, monitorovanie a propagácia programu 0DV0H; Cezhraničná spolupráca PL - SK 0DV0H01; Opatrenie 1.1 Komunikačná a dopravná infraštruktúra 0DV0H02; Opatrenie 1.2 Infraštruktúra životného prostredia 0DV0H03; Opatrenie 2.1 Rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti turizmu 0DV0H04; Opatrenie 2.2 Ochrana prírodného a kultúrneho dedičstva 0DV0H05; Opatrenie 2.3 Vytváranie sietí 0DV0H06; Technická asistencia 0DV0H07; Podpora miestnych iniciatív - mikroprojekty 0DV0I; Operačný program cezhraničnej spolupráce ENPI HU-SK-RO-UA 0DV0I01; Opatrenie 1.1 Harmonizovaný rozvoj cestovného ruchu 0DV0I02; Opatrenie 1.2 Vytvorenie lepších podmienok pre rozvoj MSP a podnikania 0DV0I03; Opatrenie 2.1 Ochrana životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj a riadenie prírodných zdrojov 0DV0I04; Opatrenie 2.2 Pripravenosť na núdzové situácie (povodne, požiare, zosuvy pôdy) 0DV0I05; Opatrenie 3.1 Zlepšenie dopravnej infraštruktúry na hraničných prechodoch a vybavenie pre zabezpečenie kontroly na hraniciach 0DV0I06; Opatrenie 4. 1 Inštitucionálna spolupráca 0DV0l07; Opatrenie 4.2 Neinvestičné projekty Ľudia ľuďom 0DV0J; Nezrovnalosti rezortu 0DV0K; Finančný mechanizmus EHP a NFM - 2009 až 2014 0DV0K05; Zelené inovácie v priemysle 0DV0L; FM EHP a NFM 2014-2021 0DV0L01; Fond technickej asistencie FM EHP a NFM 2014-2021 0DV0L02; Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca 0DV0L03; Cezhraničná spolupráca - Dobrá správa veci verejných, zodpovedné inštitúcie, transparentnosť 0DV0L04; Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov 0DV0L05; Domáce a rodovo podmienené násilie 0DV0L06; Fond pre bilaterálne vzťahy FM NFM 2014-2021 Kód programu, názov programu. 0DV0M; 4. programové obdobie 0DV0M01; Program SK 0DV0M02; Program SK - MZ SR 0DV0M03; Program SK - ÚV SR 0DV0M04; lnterreg Vl SK-CZ 0DV0M05; lnterreg Vl SK-AT 0DV0M06; lnterreg Vl HU-SK 0DV0M07; lnterreg Vl PL-SK 0DV0M08; lnterreg NEXT 0DV0M09; Švajčiarsky finančný mechanizmus 0DV0M0A; FM EHP a NFM 2021 - 2027 0DV0M0B; Program SK - SIEA 0EC; Programy nadnárodnej spolupráce, 425 135 0EC01; Stredná Európa a Dunaj 2014 - 2020 0EC02; Stredná Európa a Dunaj 2021 - 2027 0EC0201; Program spolupráce Stredná Európa 2021 - 2027 0EC0202; Dunajský nadnárodný program 2014 2021 - 2027 0ET; Výkon funkcie ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, 264 058 409 Zámer: Výkon funkcie ministra investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0ET01; Tvorba a implementácia politik 0ET02; Technická pomoc pre MIRRI SR v rámci OP TP 0ET0202; OP TP - PO 1 0ET0203; OP TP - P0 2 0ET0206; Partnerské projekty 0ET03; Technická pomoc pre SO OPii 0ET04; Národné projekty v rámci OP EVS 0ET05; Regionálny rozvoj 0ET06; Regionálny príspevok pre najmenej rozvinuté okresy 0ET07; Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby 0ET08; Projekty v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť OP II 0ET0B; Komponent 17 0ET0B01; Lepšie služby pre občanov a podnikateľov 0ET0B02; Digitálna transformácia poskytovania služieb verejnej správy 0ET0B03; Zapojenie sa do cezhraničných európskych projektov ("multi-country projects") vedúcich k budovaniu digitálnej ekonomiky 0ET0B04;Podpora projektov zameraných na vývoj a aplikáciu top digitálnych technológii 0ET0B05; Granty so zjednodušenou administratívou ("Fast grants") - Hackathony 0ET0B06; Skvalitnenie vzdelávania a zabezpečenie spôsobilosti v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti (KIB) 0ET0B07; Štandardizácia technických a procesných riešení kybernetickej a informačnej bezpečnosti (KIB) 0ET0B08; Posilnenie preventívnych opatrení, zvýšenie rýchlosti detekcie a riešenia incidentov 0ET0B09; Rekonštrukcia a dobudovanie zabezpečených priestorov kritickej infraštruktúry 0ET0B0A; Zlepšovanie digitálnych zručností seniorov a distribúcia Senior tabletov 0ET0B0B; Centrálny manažment IT zdrojov 0ET0C; Technická pomoc - Program SK 0ET0D; NP FAST CARE 0ET0E; Národné a dopytovo orientované projekty PSK 0ET0E01; Zvýšenie spôsobilosti vládnej jednotky CSIRT 0ET0E02; Digitálne zručnosti pre zelenú budúcnosť Slovenska Medzirezortné programy a podprogramy, ktorých je kapitola gestorom a účastníkom: 0A9; Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti Zámer: lnformatizovaná spoločnosť s modernou komunikačnou infraštruktúrou. 0A901; Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb 0A90103; Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni 0A90104; Elektronizácia verejnej správy a elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni Kód programu, názov programu. 0A902; Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry 0A90203; Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcii, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát 0A903; Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu 0A90302; Rozvoj a podpora trvalo udržateľného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu 0A904; Technická pomoc 0A90403; Technická pomoc pre RO OP IS 0A90404; Technická pomoc pre SORO a PJ OP IS 0EJ; Medzirezortný program Informačná spoločnosť 2014 - 2020 Zámer: Zlepšenie prístupu k IKT a zlepšenie ich využívania a kvality. 0EJ01; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 - MF SR 0EJ0102; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 - MIRRI 0EJ0103; PRIORITNÁ OS 14: PODPORA UTEČENCOV V EURÓPE (CARE) 0EJ08; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 - MF SR - ÚPPVll 0EJ0801; Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe 0EK; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Zámer: Zabezpečiť efektívne využívanie a riadenie výdavkov na informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. 0EK13; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, 59 923 078 0EK1301; Systémy vnútornej správy 0EK1302; Špecializované systémy 0EK1303; Podporná infraštruktúra 0EK1304; IOM 0EK1305; CSRU 0EK1306; Metal S 0EK1307; ITMS 0EK1308; elD 0EK1309; IS PEP 0EK130A; UPVS/CUD 0EK130B; CYBER 0EK130C; eDOV 0EK130D; SNCA 0EK130E; GOVNET 0EK130F; IDSK 0EK130G; COVID 0EK130H; FABASOFT 0EK130I; CISSS 0EK130J; Mobile lD 0EK130K; KAV 0EK130L; API GW 0EK130M; Informačný monitorovací systém Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: 0HU06; Výskum, vývoj a Inovácie - MIRRI Gestor: 03 Úrad vlády SR 05 - Kancelária Ústavného súdu SR Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov vlády SR na rok 2024 Kód programy, názov programu. Výdavky spolu za kapitolu, 8 574 989. 00A; Ochrana ústavnosti, 7 639 009 Zámer: Zabezpečenie ochrany ústavnosti na základe všetkých kompetencii a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajúci z Ústavy Slovenskej republiky. Vybrané ciele: Priebežne konať a rozhodovať vo všetkých veciach, ktoré budú doručené v priebehu roka na Ústavný súd Slovenskej republiky. Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: Kód programu, názov programu. 0EJ0M; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 - MF SR - KÚS SR Gestor: 04 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EJ0M01; Rozvoj governance a úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore VS - Kancelárie ústavného súdu SR 0EJ0M02; Rozvoj IS ÚS SR 0EK04; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Kancelária Ústavného súdu SR, 935 980 Gestor: 04 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EK0401; Systémy vnútornej správy 0EK0402; Špecializované systémy 0EK0403; Podporná infraštruktúra 0EK0404; Jednotný integrovaný informačný systém Kancelárie ÚS SR 0EK0405; Kybernetická bezpečnosť Kancelárie ÚS SR 06 - Kancelária najvyššieho súdu SR Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov vlády SR na rok 2024. Kód programu, názov programu. Výdavky spolu za kapitolu 16 379 267. 01W; Jednotný výklad/aplikácia zákona - program NS SR; 16 166 767. Zámer: Nezávislý, účinný a efektívny systém výkladu zákonov zodpovedajúci európskemu štandardu. Vybrané ciele: Každoročne pravidelne vydávať Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, s cieľom dosiahnuť jednotnosť v rozhodovaní všetkých súdov všeobecného súdnictva. 01W07; OP MV SR - Efektívna verejná sprava 01W0702; Optimalizácia procesov a posilnenie transparentnosti 01W08; Jednotný výklad/aplikácia zákona - podprogram 01W0801; Jednotný výklad/aplikácia zákona - prvok Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: 0EJ0E; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 - MF SR - Kancelária NS SR Gestor: 04 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EJ0E02; Zavedenie a rozvoj informačnej a kybernetickej bezpečnosti 0EJ0E03; Zvýšenie kvality poskytovaných služieb 0EK05; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Najvyšší súd SR; 212 500 Gestor: 04 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EK0501; Systémy vnútornej správy 0EK0502; Špecializované systémy 0EK0503; Podporná infraštruktúra 07 - Generálny prokuratúra SR Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov vlády SR na rok 2024 Kód programu, názov programu. Výdavky spolu za kapitolu 143 303 488. 06R; Presadzovanie zákonnosti - program GP SR; 134 037 188 Zámer: Ochrana právneho štátu, občanov a právnických osôb. Ochrana práv štátu, občanov a právnických osôb. 06R01; Zachovávanie zákonnosti v trestnom konaní 06R02; Dodržiavanie zákonov v netrestnej oblasti 06R03; Riadenie, kontrola a podpora 06R04; Zefektívnenie činnosti ÚŠP Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: [19:55] Gábor Grendel – Vstup predsedajúceho 06G1Q08; OP Dodatočný príspevok 2014 - 2020 OPĽZ - PJ MVSR 06G1Q09; Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na územie SR - samospráva 06H03; Hospodárska mobilizácia MV SR; 38 265 Gestor: 26 Ministerstvo hospodárstva SR Kód programu; Názov programu 09702; MV SR - Príspevky SR do medzinárodných organizácií; 250 000 Gestor: 10 Ministerstvo zahraničných veci s európskych záležitostí SR 0AR06; Ministerstvo vnútra SR - Protidrogová politika Gestor: 21 Ministerstvo zdravotníctva SR Vybrané ciele: Zabezpečením preventívnych aktivít na úrovni regiónov predchádzať užívaniu omamných a psychotropných látok a rizikám s tým spojeným. 0AU02; MV SR - Medzinárodné misie a operácie CKM Gestor: 10 Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitostí SR 0EJ05; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 MF SR - MV SR Gestor: 04 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EJ0509; Zavedenie služieb Platform as a Service 0EJ050A; Jednotná digitálna brána - Identifikácia a autentifikácia 0EJ050B; Jednotná digitálna brána - identifikácia a autentifikácia - rozšírenie 0EJ050C; Jednotná digitálna brána - služby MV SR 0EJ050D; Podpora inštitucionálnych kapacít verejnej správy v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny 0EK0B; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Ministerstvo vnútra SR; 179 552 932 Gestor: 04 Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EK0B01; Systémy vnútornej správy 0EK0B02; Špecializované agendové systémy 0EK0B03; Podporná infraštruktúra 0EK0B04; Systémy zložiek MV SR (PZ, HaZZ, SKR) 0EK0B05; Centrálny informačný systém matričnej agendy 0EK0B06; Kritická infraštruktúra 0EK0B07; IS Register adries 0EK0B08; Elektronický archív MV SR 0EK0B09; Elektronické služby centrálnej ohlasovne 0EK0B0A; Elektronická identifikačná karta - Autentifikačný systém 0EK0B0B; Register fyzických osôb (Register obyvateľov) 0EK0B0C; Register mimovládnych neziskových organizácii (MNO) 0EK0B0D; Vládny cloud 0EK0B0E; Vyvolávací systém (VYSYS) 0EK0B0F; Systémy Sharepoint a Exchange 0EK0B0G; IS AFIS / EURODAC 0EK0B0H; IS EVIDENCE 0EK0B0I; IS CODIS 0EK0B0J; SAP PSLE 0EK0B0K; Datacentrum MV SR + CYBSEC 0EK0B0L; Podpora SW aplikácii CA 13 - Ministerstvo spravodlivosti SR Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a časti programov vlády SR na rok 2024 Kód programu; Názov programu; Výdavky spolu za kapitolu: 659 562 710 070; Väzenstvo: 301 436 960 Zámer: Výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, ochrana justičných objektov a objektov prokuratúry. Vybrané ciele: Zabezpečovať budovanie ubytovacích kapacít pre obvinených a odsúdených v súlade s predpokladanými potrebami väzenstva a požiadavkami Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT). 07001; Ochrana a zabezpečovanie základných sociálnych práv väzňov 07002; Budovanie sústavy väzenských objektov a zabezpečenie ich funkcie 07003; Zdravotná starostlivosť vo väzenstve 07004; Zamestnávanie odsúdených vo vedľajšom hospodárstve 07005; Personálne a sociálne podmienky na plnenie úloh zboru 0700501; Vzdelávanie zamestnancov 0700502; Preventívna starostlivosť o zamestnancov 07006; Ochrana inštitúcií justície 07009; Ochrana inštitúcií na výkon detencie Kód programu; Názov programu; 08P; Financovanie systému súdnictva: 302 273 625 Zámer: Sudcovská nezávislosť, nestranné konanie a rozhodovanie 08P02; Prevádzka súdov 08P03; Správa a vymáhanie súdnych pohľadávok 08P04; Vzdelávanie a školenie zamestnancov v súdnictve 08P0401; Inštitút vzdelávania MS SR 08P0402; Justičná akadémia 08P0403; Vzdelávanie ostatných organizácií 08P0405; Projekty reformy súdnictva 08P0504; Obchodný register 08P0509; Projekt i-government 08P08; Centrum právnej pomoci 08P0A; Operačný program Efektívna verejná správa 08P0A01; Zefektívnený súdny systém a zvýšená vymáhateľnosť práva 08P0B; Operačný program Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 7 08P0B01; Informačný systém Obchodného registra SR 08P0B02; IS Centra právnej pomoci 08P0C; Úrad pre správu zaisteného majetku 08R; Tvorba a implementácia politík: 31 322 650 Zámer: Efektivita uplatňovania a rozvíjania vládnej politiky v oblasti justície. Vybrané ciele: Zabezpečenie všetkých činnosti potrebných pre činnosť ústredného orgánu štátnej správy. 08R01; Riadiaca činnosť ministerstva 08R0101; Riadenie ústredného orgánu 08R0104; Ľudské práva, boj proti diskriminácii a interetnický dialóg 08R02; Financovanie odškodňovania Podprogramy, ktoré kapitola rieši ako účastník medzirezortného programu: 0020A; MS SR - Civilné núdzové plánovanie v SR Gestor: 12 Ministerstvo vnútra SR 06G1W; OP Ľudské zdroje 2014-2020 - MS SR Gestor: 22 Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR 06G1W01; Integrácia odsúdených 06G22; OP Slovensko 2021-2027 - MS SR Gestor: 22 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 06G1W01; Integrácia odsúdených 06G22; OP Slovensko 2021-2027 - MS SR Gestor: 22 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 06G2201; Projekty financované z ESF - šanca na návrat 2 06H04; Hospodárska mobilizácia MS SR; 14 500 Gestor: 26 Ministerstvo hospodárstva SR 0AR08; Ministerstvo spravodlivosti SR - Protidrogová politika; 13 800 Gestor: 21 Ministerstvo zdravotníctva SR 0AU03; Civilný krízový manažment v oblasti justície - MS SR Gestor: 10 Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitosti SR 0EJ06; Informačná spoločnosť 2014 - 2020 MF SR - MS SR Gestor: 04 Ministerstvo investicií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EJ0603; Informačný systém Centra právnej pomoci 0EJ0604; Informačný systém Obchodného registra SR 0EJ0605; Optimalizácia procesov riadenia a prevádzky Zboru väzenskej a justičnej stráže 0EJ0606; Manažment údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže 0EJ0607; Manažment údajov RESS 0EK0C; Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu - Ministerstvo spravodlivosti SR; 24 501 175 Gestor: 04 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR 0EK0C01; Systémy vnútornej správy 0EK0C02; Špecializované systémy 0EK0C03; Podporná infraštruktúra 0EK0C04; Informačné systémy obstarané z prostriedkov EÚ a ŠFM 0EK0C05; Aplikačné programové vybavenie väzenského informačného systému 0EK0C06... ===== [23:40] Michal Šimečka Pán poslanec, musím vás prerušiť, lebo na požiadanie technického úseku a réžie, podobne ako včera večer, musím vyhlásiť 15-minútovú prestávku, aby si mohli prenastaviť v réžii ten prenos a bude sa pokračovať 00.10 h. (Technická prestávka.) [23:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenej rozprave. Pán poslanec Grendel, nech sa páči, môžte pokračovať vo svojom vystúpení.