Rokovanie NR SR 8. 12. 2023 – Národná rada schválila školský, daňový a úverový zákon

[08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Blcháč, pani poslankyňa Mačicová, pán poslanec Vašečka. Z dôvodu práceneschopnosti požiadali o ospravedlnenie neúčasti poslanci Hellebrandt, Mikloško a Záborská. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Valášek. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 78, výsledky rokovania výborov sú v tlači 78a. Poprosím pána podpredsedu vlády Petra Kmeca, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 78.) [08:55] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Návrhom zákona sa plní reforma 3 komponentu 6 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Schválený zákon má byť prílohou k štvrtej žiadosti o platbu z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti, ktorý budeme podávať v priebehu decembra roku 2023. Navrhovaná zmena financovania spočíva v tom, že cirkevné zariadenia poradenstva a prevencie a súkromné zariadenia poradenstva a prevencie už nebudú financované obcami alebo samosprávnymi krajmi z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale budú financované zo štátneho rozpočtu. Zároveň pri financovaní štátnych aj neštátnych zariadení poradenstva a prevencie sa bude postupovať nielen podľa počtu detí, ale aj podľa výkonov odborných činností. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. [08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Jozefovi Habánikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a v tomto návrhu zá... o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [08:55] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, váženie panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 7. decembra 2023 č. 51 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o vládnom návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 9 zo 7. decembra 2023, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 23 zo 7. decembra 2023 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 6 zo 7 decembra 2023, zhodne všetky výbory odporúčajú vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor na základe spoločných stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 7. decembra 2023 pod číslom 7. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. [08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov. Týmto otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Kalmárová, nech sa páči. [08:55] Viera Kalmárová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako sme počuli, predložený návrh novely zákona 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je drobnou novelou z hľadiska svojho rozsahu, ale je logickým pokračovaním procesov transformácie poradenských zariadení. Cieľom je naplnenie záväzku štátu poskytnúť podporné opatrenia deťom, žiakom; to je jednoducho klientela poradenských zariadení. Chcem povedať, že toto je iba jeden malý modul celého systému, ktorý sa transformuje. Kľúčové zmeny boli uskutočnené v nedávnej minulosti už v školskom zákone, kde sa postavila úplne nová konštrukcia poradenského systému. Zmenila sa ich štruktúra, zmenili sa ich kompetencie, boli nastavené personálne normatívy a bol nastavený systém podporných opatrení, ktoré majú byť poskytované klientom. A dnes, dnes rokujeme o ďalšej podstatnej veci, ktorou je posilnenie kapacít poradenského systému tým, že do systému za rovnakých podmienok, v ktorom fungujú štátne zariadenia poradenstva a prevencie, začleníme aj neštátne, t. j. súkromné a cirkevné. Pán podpredseda vlády jasne deklaroval, že neštátne zariadenia už nebudú financované z výnosu dane z príjmu fyzických osôb, prostredníctvom obcí a samosprávnych krajov, ale zo štátneho rozpočtu. A tu je podstatná jedna vec. Tiež už v tejto snemovni zaznela, ale chcela by som ju dovysvetliť. Zatiaľ čo v tomto roku bolo investované do chodu neštátnych poradenských zariadení niečo cez 11 mil. eur, tak od budúceho roku tá suma bude podstatne vyššia, viac ako 16 mil. eur. A teraz otázka je, či je to rozšafnosť, zvýšiť takto rozpočet, alebo je to nevyhnutnosť. Z môjho pohľadu je to správne rozhodnutie a obávam sa, že ani to nemusí stačiť. A hovorím to preto, lebo len v štátnych poradniach chýba na celom Slovensku zhruba 600 odborných zamestnancov. A ďalší podstatný údaj, ktorý sa týka celého poradenského systému, je ten, že 64 % všetkých poradní odkladá neodkladné intervencie a vyšetrenia kvôli tomu, že nemá personálne kapacity. No a ja sa domnievam, že aj toto malé zvýšenie rozpočtu nejakého segmentu poradenských zariadení môže v sebe niesť nejaký rozvojový potenciál. Preto si myslím, že je to správne, správne rozhodnutie. Tá ďalšia zmena spočíva v tom, že sa odkláňame od systému financovania per capita. Tí, ktorí sledujú túto oblasť, určite vedia, že ešte pred týmto systémom fungoval ešte menej logický systém, ktorý bol založený na financovaní potenciálnych klientov. To znamená počtu žiakov a detí, ktoré žili v nejakom regióne, hoci nemuseli byť priamo klientami. Potom sa prešlo k systému financovania na hlavu a dnes to začína dostávať úplne logické kontúry, že sa kombinuje financovanie na hlavu reálneho klienta v kombinácii s náročnosťou výkonu, teda s náročnosťou odbornej činnosti, ktorá je tomu klientovi poskytovaná. To je správne a ja to tak sama pre seba nazývam malé poradenské DRG. Samozrejme, že existujú aj riziká, ktoré súvisia s celým systémom aj so systémom financovania, a spomeniem teda dve. Či sa naplnia, to, samozrejme, ukáže iba čas. K tým rizikám patrí aj to, ako sa ministerstvo dokáže vyrovnať s personálnym stavom v neštátnych zariadeniach. A tá situácia bola veľmi jasne vykreslená výsledkami kontrol, ktoré prebehli v mesiacoch február a marec 2023, a jasne sa ukázalo, že až 30 %, tá kontrola sa uskutočnila v 75 zariadeniach a z nich 30 % neplnilo požiadavky personálneho normatívu. A prečo je to zlé? No ten personálny normatív bol stanovený ako personálne minimum, kedy je schopné zariadenie poskytovať požadované služby. A 30 % to neplní a dokonca 18 % tých poradní je v takom stave, že tam pracujú ľudia, ktorí nespĺňajú požiadavky na odbornosť. Čiže nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. To považujem tiež za problém a je možné, že to súvisí s nedostatkom finančných zdrojov, ale aj s nedostatkom teda tohto typu zamestnancov. Ďalšie riziko, ktoré súvisí s prechodom na to malé poradenské DRG, vidím v tom, že systémy kontroly nie sú pripravené na to, aby overovali správnosť a pravdivosť tých údajov, ktoré subjekty poskytujú ministerstvu s cieľom teda stanoviť rozpočty. Je veľmi jednoduché zistiť, koľko klientov reálne tie zariadenia majú, ale je veľmi zložité skutočne objektívne overiť, aká náročná poradenská činnosť a odborná činnosť im bola poskytnutá. Toto je úloha pre ministerstvo, aby tie systémy dopracovalo. Je to preto dôležité, lebo keď si zoberieme, ako je zložený rozpočet každého zariadenia, tak iba 20 % ide na hlavu klienta a 80 % teda pochádza z vykonaných činností, z ich charakteru, z ich náročnosti. Napriek týmto rizikám chcem povedať jednu vec a chcem svoje vystúpenie uzavrieť tým, že ja a moji priatelia z nášho hnutia tento zákon podporíme napriek tomu, že pochádza z dielne vládnej koalície. Tento zákon je svojím charakterom niekde úplne inde ako tie zákony, a mnohé zákony, ktoré sú predmetom rokovania tejto schôdze. A keď hovorím o tej väčšine zákonov, ktoré prerokúvame na tejto schôdze, na tejto schôdzi, tak by som použila metaforu a povedala by som, že vedú Slovensko zo šera, v ktorom žijeme, do temnoty. Jednoducho z hľadiska spoločenského vývoja sme odbočili do slepej uličky. Samozrejme, v moderných dejinách Slovenska sa to nestalo prvýkrát, vrátime sa, ale škoda toho strateného času. Tento zákon je svojou povahou naozaj niekde úplne inde. Je súčasťou procesov, ktoré majú zlepšiť život detí, žiakov v tých momentoch, keď to najviac potrebujú. A preto ho podporíme. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Habánik. [09:10] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Chcem oceniť tú časť vystúpenia pani poslankyne Kalmárovej, ktorá sa dotýkala predmetnej novely vládneho zákona, návrhu vládneho zákona, ktorým sa čiastočne mení financovanie niektorých centier v prípade regionálneho školstva a prechádza teda toto financovanie z podielových daní na štát. Diskutovaná téma dnes, ale aj včera na našom výbore bola, či tá alokovaná suma je alebo nie je dostatočná. Pani poslankyňa uviedli ste tú sumu, že 10 až 11 mil. vlastne sme doteraz vykladali, vynakladali na tieto podporné činnosti a že suma alokovaná v budúcom roku v štátnom rozpočte je 16,2 mil. eur, čiže je tam isté navýšenie, ktoré je asi kvalifikovaným odhadom ministerstva školstva aj ministerstva financií, ako sa to bude asi v budúcom roku vyvíjať aj z hľadiska zjednotenia informačných systémov, ale aj z hľadiska odborných personálnych kapacít, ktoré v tomto systéme máme. My ich jednoducho, vieme, že tej práce je tam potrebné urobiť ďaleko viac, ale nevieme tieto kapacity z večera do rána nafúknuť a jednoducho ich možno zdvojnásobiť. Zároveň tento vládny návrh zákona je viazaný aj na štvrtú platbu z plánu obnovy, čiže je to reforma vychádzajúca z komponentu 6 a my môžeme mať rôzne pohľady aj výklady, aj výhrady k plánu obnovy, ale ďakujem, že naším spoločným záujmom je, aby sme vlastne získali a mohli čerpať z tejto štvrtej platby z plánu obnovy. Ďakujem ešte raz. [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Kalmárová. [09:10] Viera Kalmárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pánovi Habánikovi, že sa stotožnil s tým, čo som povedala. Ďakujem. [09:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Horecký. Nech sa páči, môžte. [09:10] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené dámy a páni, nedalo mi nevystúpiť, keďže v čase, kedy bola prinesená do tejto snemovne veľká novela školského zákona a príslušných zákonov som bol slúžiacim ministrom školstva, hoc len krátky čas, tak v tom čase som mal príležitosť naskočiť do rozbehnutého vlaku, dobiehať dokonca jeho meškanie a opravovať niektoré nedostatky. Takto pred rokom som musel novelizovať školský zákon práve kvôli transformácii zariadení poradenstva a prevencie, ako o tom hovorila pani Kalmárová. Išlo presne o personálne limity, požiadavky, ktoré stanovovali minimálny počet piatich fyzických osôb na plný úväzok alebo troch pri špecializovaných zariadeniach poradenstva a prevencie. Predstavte si, že toto sa dialo v novembri, decembri, pričom účinnosť zákona bola od 1. januára 2023. Je to typický príklad, kedy horlivosť, hoc aj s dobrým úmyslom, ak ju nesprevádza znalosť problematiky, vedie k nevykonateľným ustanoveniam zákona. Nevedel som si predstaviť, podobne ako mnoho ľudí na Slovensku, že odborníci, ktorých potrebujeme a ktorí sú zamestnaní na čiastočné úväzky aj v nejakých iných inštitúciách, dajú v tej neistej dobe rozpadu vlády výpoveď a nastúpia na plné úväzky do zariadení transformovaných prevencie a poradenstva, ktoré boli aj z politických dôvodov spochybňované, boli predmetom zbytočného politického zápasu, pretože tak ako to už bolo spomínané viackrát, tento zákon, táto úprava, myslím aj ten školský zákon, ktorý som predkladal, aj táto dnešná novela sú nadčasovou vecou, ku ktorej sa táto republika musí konečne prihlásiť. Predstavte si, že títo odborní zamestnanci v zariadeniach poradenstva a prevencie celé roky pracujú bez akýchkoľvek štandardov. Jednoducho tak, ako ktorý z nich vyštuduje na svojej vysokej škole, ako ktorý z nich sa postaví k požiadavke a k potrebe klienta, teda príde rodič s dieťaťom, referuje o ťažkostiach, ktoré má, tak tak ako sa postaví, ako si to vyhodnotí sám od seba, bez akýchkoľvek štandardov, tak to bude. Viedlo to k takej praxi, že takému turizmu do poradní, kedy rodič obiehal jednotlivé poradne, kým nedostal tú pečiatku s tým papierom, ktorý chcel. Bola tam veľmi nízka prepojenosť spolupráce medzi školami a medzi, kde sa vlastne tie problémy prejavujú, ktoré deti majú, a medzi týmito poradňami. Nebola tam žiadna dôležitá pupočná šnúra, ktorou by všetky informácie boli pospájané a dali do obrazu. Hovorím vám to naozaj veľmi jednoduchým laickým jazykom. Predstavte si maminu, ktorá príde s dieťaťom, s ktorým sa niečo, niečo deje, ktorí sa trápia, príde do poradne a na základe svedectva dieťaťa interpretuje celú tú situáciu. Situáciu, ktorá sa odohráva v škole. Škola o tom ani nemusí vedieť. Zrazu príde do školy papier s pečiatkou, takto máte postupovať. Z môjho pohľadu odborníka na vzdelávanie to bol hrubý amaterizmus, ktorý vznikol z toho, že toto bolo za chrbtom záujmu politikov, za chrbtom záujmu tejto republiky. Podobne ako školstvo. Jednoducho dnes je to ďalší krok k tomu, aby boli prijaté riadne štandardy, aby bolo transparentné financovanie, aby to financovanie malo hlavu a pätu, aby to nebolo naozaj iba na počet klientov, čo zvádzalo k tomu, že si zariadenia poradenstva a prevencie financované zo samospráv, z originálnych kompetencií, ktoré to nemuseli vnímať, tieto samosprávy, pri svojich problémoch ako svoju prvú prioritu. Tie to vnímali ako vec štátu, tak neposkytovali dostatočné prostriedky. Aká je na to odpoveď ľudí, ktorým záleží na svojej práci? Žiaľbohu, zvádzala k zlej praxi naháňania počtu klientov na počet bez ohľadu na to, aká by mala byť systematická starostlivosť. Naproti tomu štátne zariadenia pracovali úplne inak. Nikam sa neponáhľali, ony boli financované najmä podľa výkonu, nie podľa počtu klientov. A táto disproporcia poskytovateľov prakticky rovnakej služby, ale principiálne iným spôsobom a za iných podmienok vo veci, ktorá je prioritou, mala by byť prioritou, je deklarovanou prioritou tohto štátu, poskytnúť každému dieťaťu vzdelávanie, maximalizovať jeho, jeho potenciálne úspešnú dráhu prispôsobením tomu, čo to dieťa potrebuje, to, čo tak jedným slovom nazývame inklúzia v tom dobrom slova, najlepšom slova zmysle chápania, tak aby sme sa posunuli niekam inam, než sme dnes aj podľa posledných výsledkov PISA. Preto teraz zopakujem to, čo som už povedal predtým, aj poslanecký klub KDH bude hlasovať za tento zákon, nielen preto, že je to pokračovaním systematickej práce, na ktorej poli som odviedol aj ja, keď som mal tú príležitosť a česť slúžiť ako minister, obrovský kus práce, ale preto, že to je potrebné pre túto krajinu a pre deti, ktoré v tejto krajine žijú. Ďakujem za slovo. (Potlesk.) [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [09:25] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mňa teda veľmi teší, že práve vlastne podpora pre deti sa ukazuje byť jedna z mála tém, na ktorých vieme dosiahnuť istý aj nadstranícky konsenzus a teda, ako už povedala moja predrečníčka, je to jeden z mála vládnych návrhov, ktorý aj, aj v našom klube podporíme. Odznelo od ministra školstva uistenie, že sa teda nájdu v štátnom rozpočte aj tie sľúbené peniaze na podporenie tých poradní, z čoho teda máme radosť, ale zároveň si dovolím apelovať na to, že stále sme tu v situácii, kedy podporné profesie nie v poradniach, ale priamo na školách máme financované predovšetkým z eurofondov, veľká časť tých pozícií bude už o deväť mesiacov im končiť zmluvy a potrebujeme a išla vlastne aj požiadavka na budúcoročný rozpočet ešte cez tú, cez tú novelu, ktorá bola schválená v máji, novela školského zákona. Tam išla požiadavka na to, aby už na rok ´24 boli vyčlenené financie práve aj na tie podporné profesie priamo na školách. Čiže tam sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, ktorí s tými deťmi pracujú priamo na hodinách, priamo vedia učiteľom pomôcť, vedia im dávať intervencie presne podľa toho, čo na danom vyučovaní potrebujú. Čiže dovolím si v tomto bode teda apelovať na predstaviteľa vlády, že aj toto je suma, ktorú teda budeme podrobne sledovať a dúfame, že sa objaví v tom rozpočte na budúci rok. Ďakujem pekne. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Horecký. [09:25] Ján Horecký Ďakujem pekne pani kolegyni Tine Gažovičovej a tiež chcem zdôrazniť, že to, že dnes vyslovujeme jednomyseľnú podporu tomuto návrhu vládneho zákona, neznamená, že nás táto téma pustila a prestala zaujímať. Naozaj nechceme zaťažovať túto váženú snemovňu detailami tohto, tejto problematiky, ale tie detaily budú rozhodujúce pre úspešnú implementáciu aj tohto zákona a ďalšieho pokračovania v starostlivosti o deti, pôjde o uplatnenie štandardov, pôjde o zabezpečenie dostatku kvalifikovaných odborných zamestnancov, pôjde o nastavenie koeficientov vo vládnom nariadení 630, pôjde o vyhodnocovanie, zber dát z informačného systému EVUPP, do ktorého vstúpili všetky tieto zariadenia prevencie a poradenstva, niektoré prvýkrát, takže je tam ešte veľmi veľa práce, ktorú budeme sledovať, a pričom chceme konštruktívne pomáhať a upozorňovať na prípadné nedostatky. Ďakujem. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Chcem sa opýtať spravodajcu, spoločného, či chce zaujať stanovisko. Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rámci programu druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 95, výsledky rokovania výborov sú v tlači 95a. Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. [Rokovanie o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 95.] [09:25] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Zámerom návrhu zákona, ktorým sa sleduje zabezpečenie náležitosti transpozície a uplatnenia príslušných ustanovení smernice Európskej únie, je zabezpečiť minimálne zdanenie príjmov subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Návrh zákona sa vzťahuje na členov konsolidovanej skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 mil. eur, ktoré dosiahli najmenej v dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich nadobudnutiu účinnosti tejto úpravy. V prípade, ak efektívne zdanenie príjmov členov skupiny v Slovenskej republike bude nižšia ako 15 %, tak sa do tejto výšky uplatní tzv. dorovnávacia daň. Zároveň sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy v daňovom poriadku. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a prijatie tohto návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Igorovi Válekovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [09:25] Igor Válek Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 95, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 52 zo 7. decembra 2023 pridelila návrh zákona o dorovnácej dani, tlač 95, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ako gestorský výbor výbor pre financie a rozpočet a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov, tlač 95a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 26 zo 7. decembra 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu. [09:25] Peter Žiga Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo. [09:25] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť fakt len na chvíľu, možno nie už s úplne ideálnym vystúpením do druhého čítania, pretože skôr chcem tak akoby tak filozoficky povedať pár slov než konkrétne ku ustanoveniam, ale teda chvíľu. Takže toto je vlastne skutočne. zasa je to nejaké zvýšenie daní, okej, možno je to jasné v tom, že globálne firmy, globálne zdanenie. Áno, týka sa to veľkých firiem, a vlastne ktoré teda fungujú na povedzme území celej Únie, tak okej. Únia si povie, že teda ide to zdaňovanie riešiť. Do nejakej, do nejakej miery to, samozrejme, má význam, pretože keď tie firmy fungujú na globálnej úrovni, tak tie jednotlivé národné zdaňovacie systémy sú častokrát krátke, keďže fungujú len národne. Takže toto je povedzme že okej, s tým sa dá súhlasiť. Ale chcem len upozorniť, že ono väčšinou to býva potom tak, že ten diabol sa skrýva vždy v detailoch a treba si uvedomovať, že teraz je to povedzme že dobre, sadzba je zmysluplná, návrh je zmysluplný, Únia sa na ňom dohodla, Slovensko aj všetky okolité krajiny ho aplikujú, okej. Ale treba dávať pozor, že napríklad predstavte si, začína to takto, hej, Únia sa pustila do zdaňovacej politiky, dobre, robí to na globálnej úrovni, ale ja by som bol strašne rád, keby to tiež malo svoj koniec, malo svoju hranicu, pretože teraz si zoberte, že je tam sadzba 15, okej. Teraz ak si niekto myslí, že si celá Únia povie jedného dňa že 30, však dane sa zvyšujú, prečo by si nepovedala, tak toto vie mať potom ten problém, že sa môže stať Únia niečím, čím, kde, čomu sa vedia vyhýbať potom všetky firmy zase na globálnej úrovni. Čiže treba aj na toto dávať pozor. A ďalšia vec je tá, že fakt treba dávať pozor, aby sa Únia nepúšťala veľmi ďalej, lebo, ešte raz to poviem, tuná to má zmysel. Globálna firma, globálne zdaňovanie. Ale aby sa nepúšťala Únia do toho, že vlastne prídeme každá krajina o tú schopnosť si ten svoj daňový systém určovať a nastavovať podľa vlastného rozhodnutia. Totižto Únia tie snahy má a nebude to dobré. Pretože daňový systém je jeden z dnes už možno mála vecí, kde sa tá krajina jedna od druhej vie odlíšiť, kde si vie urobiť nejakú konkurenčnú výhodu, ak ten systém nastaví zmysluplne, ak ho nastaví rozumne, alebo opačne, samozrejme, krajina vie mať aj obrovskú nevýhodu a potom ju obchod obchádza, ak to nastaví zle. Čiže špeciálne pre menšiu krajinu s otvorenou ekonomikou s pár ľuďmi je určite veľmi dôležité, aby sme aj do budúcna mali náš daňový systém vo vlastných rukách, takto to poviem, aby mohlo sa tuná v Bratislave rozhodnúť, čo a ako, v akej výške budeme zdaňovať, alebo nebudeme zdaňovať, a aby sme z tohto dokázali ako krajina profitovať. A toto je vlastne to potom, však máme ďalšie zákony, kde teda mám veľa výhrad voči zvyšovaniu daní, pretože práve to je šanca malej krajiny, mať nižšie dane, byť zaujímavý a na tomto, na tomto získať. Dalo by sa tu povedať viacero malých krajín, ktoré práve profitujú z toho, že majú zmysluplne nastavený daňový systém alebo nejakú jeho časť, že sú napríklad veľmi zaujímaví pre, čo ja viem čo, krypto investorov alebo proste nejakú inú oblasť. Takže toto, prosím, majme na pamäti, netýka sa to tohto zákona, ale majme na pamäti, že mať daňový systém vo vlastných rukách je špeciálne pre malú krajinu veľmi dôležité. A ešte to využijem dve-tri minútky, aby som povedal, takéto niečo, jednu časť vlastne, kde sme mohli mať výhodu a jedna z vecí, ktoré sa podarili, ani neviem, či mám povedať že bývalej koalícii, ono sa to podarilo krížom cez, cez politické spektrum, v minulom volebnom období sme schválili výrazné zníženie zdaňovania kryptomien a niektorých foriem investícií a to sa ide teraz zrušiť vlastne v tom veľkom lex konsolidácia. Málokto aj z koalície o tom vôbec vie, tak využívam aj túto možnosť, aby ste si to akoby uvedomili, pretože tam to výrazné zníženie napríklad toho krypta, keď to zjednoduším, z dnešných 25 dane z príjmu plus 14 % zdravotného odvodu by sa to znížilo len na 7 % a, alebo by sa znížilo, to aktuálne platí, len to ešte nie je účinné, a teda zdravotný odvod by sa neplatil vôbec. Ak by toto zostalo zachované, tak Slovensko sa stáva veľmi zaujímavou krajinou práve pre týchto investorov do týchto kryptomien a proste by bolo veľmi zaujímavé, aby to tu zdaňovali. Dnes máme príjmy zo zdaňovania kryptomien veľmi, veľmi malé, blízke nule. Možno pán minister bude povedať, bude vedieť povedať presnejšie. Ale jednoducho je kopu Slovákov, ktorí to, buď to nezdaňujú, lebo tie sumy sú fakt veľké, tie sadzby sú veľké, alebo sú v Čechách alebo sú v iných okolitých krajinách, veľa z nich už bolo pri... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec, venujte sa téme, prosím vás, predmetného zákona. Viskupič, Marián, poslanec NR SR Jasné. Každopádne súvisí to s daňami, súvisí to proste s Európskou úniou. Toto chcem povedať, že prosím, fakt, skúste sa všetci zamyslieť. Ten zákon nie je účinný, nevieme, čo prinesie. Dajte mu rok. O nič neprídete. V tomto prípade to nie je žiadny výpadok verejných financií, dajte tomu aspoň rok, uvidíme, čo sa stane, uvidíme, koľko to prinesie, uvidíme, či sa nestane Slovensko trošku mekkou týchto investorov, pomohlo by to krajine a ľuďom na Slovensku. Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že som trošku odbočil od témy. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Konštatujem, že na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ako prvý je pán poslanec Štefunko. [09:40] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Viskupiča. A, po prvé, dane sú stále schvaľované jednohlasne v Európskej únii, to znamená, že toto nehrozí, veci, čo ste povedali. Druhá vec, bol to globálny konsenzus na úrovni G7, to znamená, že Európska únia nebola jediná v tomto, v tomto kroku. A myslím si, že tá sadzba je taká nízka, že vlastne v skutočnosti nie je nejaká veľká hrozba, že by nastupovala alebo by sa mohla zvýšiť na 20 – 30 %. Takže v tomto by som nestrašil. Ja viem, že ste to, na to len upozornili, aby to bolo preventívne,. Ale zároveň si myslím, že, v tomto návrhu mne chýba, a to som čakal, že sa spýtate, že koľko my očakávame, že budeme mať príjem z tejto, z tejto implementácie. A to som nezachytil ani teda v materiáli, možno som ho zle čítal, to by som chcel, keby sme sa dozvedeli. Ďakujem. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakab. [09:40] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ak si pamätám, tak to bolo 48,5 mil., pán Štefunko, ale budem reagovať na Mariána Viskupiča. Marián, prosím ťa, ja som nepochopil to odloženie, pretože smernica hovorí o nejakej implementácii a myslím, že tá implementácia končí na konci tohto roku, a väčšinou keď sa nepodarí implementácia nejakej smernice, tak z toho plynú aj nejaké sankcie. Tak neviem, že či, či sa v tomto úplne rozumieme. K tomu, že aký to má dopad, tých 48,5 mil., pýtali sme sa aj na finančnom výbore, ako k tomuto číslu prišli. Okrem porovnania s inými krajinami ako napríklad Rakúskom, ktoré si napísalo, že by to malo mať dopad 100 mil., alebo Česká republika, ktorá si napísala dopad, že by to malo mať nejakých 70 mil., ak si dobre pamätám, tak iný argument sme tam vlastne akoby k tomuto nedostali, čiže nevieme, že keď to má byť po novom 15 %, či teraz je to v priemere na úrovni 12,5 % alebo 11 %. K tomuto číslu sme sa nedopátrali, akurát vieme, že sa to týka 1 900 subjektov. Ďakujem pekne. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič. [09:40] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak skúsim reagovať takto, aby sme sa rozumeli, že ja teraz tak, ako je ten systém nastavený, je to okej, hej, že proti, proti, proste globálne firmy je, dáva zmysel zdaňovať na globálnej úrovni, to je okej, aj tá sadzba je okej, hej? Toto, toto je vlastne v poriadku. Len dovolil som si upozorniť, že vlastne otvára to cestu k ďalším veciam, ktoré by už nemuseli byť tak v poriadku a ani by nemuseli byť dobré, hej? Daňová konkurencia namiesto daňového kartelu je vždy rozumnejšie riešenie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu čohokoľvek, hej, takto. Ale tento samotný zákon je v poriadku. Áno, na tú sumu som sa nepýtal, pretože pán Jakab ná pravdu, debatovali sme o tom na výbore a myslím si, že tá suma, ja si to pamätám ako 48 mil. ročného teda plusového konta pre verejné financie. Na pohľad je to možno, možno nízka suma, ale presne tak, pýtali sme sa aj na okolité krajiny a tie čísla, ktoré pán Jakab hovorí, sú, sú, takto padali. Takže ale zasa je to niečo, takisto ministerstvo financií hovorilo, že nie je s tým ešte skúsenosť žiadna, ani aplikačná, ani teda, že koľko to reálne bude. Je to niečo nové, čo sa teda uvádza do praxe, a áno, sme povinní to uviesť do praxe, tak ako to uvádzajú do praxe aj ostatné krajiny, takže sami uvidíme. Len hovorím, dovolil som si upozorniť na to, že to otvára niečo, čo v tomto momente je okej, ale ak sa to bude veľmi-veľmi rozvíjať, môže to spôsobiť viac škody ako úžitku. Ďakujem pekne. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [09:40] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Veľmi krátko, nechcem zdržiavať. V mnohom ste si už odpovedali sami, čiže čo sa teším (povedané so smiechom). Áno, platí, že stále máme suverénne postoje, čo sa týka vôbec výšky daní. Je to naša originálna kompetencia, ktorú vieme vetovať v rámci Európskej únie a za mňa môžem vám prisľúbiť, že určite nebudem súhlasiť, aby sa menila, menil, menili takéto pravidlá. Je toto, toto je v podstate dohoda, tak ako už bolo povedané. Ja chcem len upozorniť na jedno, že Európska únia na jednej strane hovorila o, veľa o daňových rajoch v zámorí a rôzne iné, kde sa teda, kde sa dejú rôzne optimalizácie daní, ale musím povedať, že aj v rámci Európskej únie stále máme krajiny, ktoré v podstate pôsobia ako daňové raje, môžem spomenúť Cyprus, Írsko, môžem spomenúť Holandsko. Čiže tieto krajiny v podstate zdaňovali nižšie, nižšími sadzbami, ako bolo týchto 15 %. Na Slovensku to, čo sa pýtal pán Jakab, je, je prehľad o tom, samozrejme, počíta to IFP, môžte sa (povedané so smiechom), môžte sa u mňa zastaviť, môžem vám to ukázať. Samozrejme, máme prehľad o firmách, ktoré majú rôzne úľavy, kde sa teda s efektívnou sadzbou dane dostávajú pod 15 % na základe rôznych výnimiek, ako je patentbox, ako sú rôzne daňové úľavy. Ak je tá efektívna sadzba nižšia ako, ako 15 % a je to člen tej globálnej skupiny, o ktorej sa hovorí v tomto návrhu zákona, tak bude dodanená do 15 %. A tá suma je tých 48,5 mil., o ktorej sa tu už hovorilo, je vypočítaná IFP a ja si myslím, že tam sú dosť fundovaní odborníci, aby (povedané so smiechom), aby vám vedeli povedať, že či to tak je, alebo to tak nie je. Takže za mňa toľkoto a k tomu, čo hovoril pán poslanec Viskupič, to určite budeme riešiť pri inom zákone. Ďakujem pekne. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Jakab, budete mať priestor, už som ukončil rozpravu, čiže už sa nemôžte hlásiť s faktickými, ale pán minister tu ostáva s ďalším bodom, keď, zapamätajte si myšlienku, kľudne môžte vystúpiť v ďalšom bode. Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 80, výsledky rokovania výborov sú v tlači 80a. Prosím ministra financií pána Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie , tlač 80.) [09:40] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Nárast úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností. Za účelom poskytnúť pomoc obyvateľom, ktorým sa zvýšili náklady v súvislosti s úhradou mesačných splátok úveru na bývanie, je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré by mali čo najpriaznivejšie vplyvy na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže na domácnosti. V zákone sa navrhujú také opatrenia, ktoré by podporili schopnosť osôb riadne a včas splácať splátky úveru a súčasne si zabezpečili primeranú životnú úroveň. Upravuje sa zákon o dani z príjmov, ktorý zavádza nový daňový bonus zo zvýšenia zaplatenej splátky. Daňovníci si ho budú môcť uplatniť najviac vo výške 1 800 eur ročne v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní za rok 2023. Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od januára 2024 sa upravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých vo veku od 18 až 35 rokov. V nadväznosti sa navrhuje aj úprava zákona o úveroch na bývanie, ktorou sa dopĺňa povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk, vydávať na účely uplatnenia daňového bonusu potvrdenie. V nadväznosti na pomoc so splácaním úverov a potreby úpravy ochrany bankového a daňového tajomstva sa spresňujú príslušné ustanovenia v zákone o bankách a daňovom poriadku. Rovnako sa legislatívno-technicky spresňujú ustanovenia upravujúce sankcie v daňovom poriadku s cieľom predísť neoprávnenému čerpaniu daňového bonusu. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver vás požiadať o podporu k tomuto zákonu. Ďakujem pekne. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Šalitrošovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca. [09:40] Radomír Šalitroš Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, tlač 80, vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 53 zo 7. decembra 2023 pridelila vládny návrh, tlač 80, prostredníctvom skráteného legislatívneho konania týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko, ktoré je uvedené pod bodom III tejto správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov, tlač 80a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 27 zo 7. decembra 2023. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Radomíra Šalitroša, aby na schôdzi Národnej rady predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, skončil som. Otvorte rozpravu, prosím. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Dvaja páni poslanci. Ako prvý, pán poslanec Hajko, nech sa páči. [09:40] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pri, po predložení tohto návrhu zákona som si položil otázku: kto je ten, čo je ohrozený predmetom tohto zákona, to znamená vyššími sadzbami úrokov na hypotékach? Kto je ten ohrozený, komu chceme pomáhať a ako mu chceme pomáhať? Ak má byť ohrozený ten, ktorý môžeme povedať, že patrí do strednej vrstvy, to znamená, že má mesačný príjem do 1,6-násobku priemernej mzdy, dobre, v poriadku, strednú vrstvu treba tiež chrániť. Ak majú byť ohrození mladí ľudia, pre ktoré, pre ktorých slúži schéma hypotéka pre mladých, dobre, v poriadku. Ak majú byť ohrození ľudia, ktorí majú najhlbšie do vrecka... nájdeme ich tam? Nenájdeme ich tam. A skutočne nám musí ísť komplexne o všetkých ľudí, ale najviac si musíme všímať tých, ktorí si nedokážu svojimi vlastnými silami pomôcť sami. To je princíp sociálnej politiky štátu. Problém bývania a hypoték je oveľa širší, ako je tu nastolený. Chápem, že ide o opatrenie, ktoré má postihnúť alebo ktoré sa má zamerať na určité daňové zvýhodnenia tento rok a budúci rok, ale problém bývania je oveľa širší. Už to tu viackrát spomínali rečníci, myslím si, že to spomínal aj pán minister, Slovensko sa nachádza vo veľmi zvláštnej situácii, pretože v 90. rokoch v podstate ľudia, ktorí bývali vo svojich bytoch, si tieto byty sprivatizovali, to znamená, že máme jedno z najvyšších percent vlastníctva bytov v súkromnom, v súkromnom vlastníctve v celej Európskej únii. To je jeden problém. Druhý problém je v tom, že bytová výstavba u nás stále zaostáva a sme na tých posledných priečkach v Európskej únii, čo sa týka počtu, počtu bytov na jednotku obyvateľov. Takže zamyslime sa nad tým, že áno, ideme s určitou pomocou, dá sa o nej diskutovať, aká je, ale zamyslime sa nad tým, ako tento problém riešiť komplexne. A tu vyvstáva viacero veľkých otáznikov, vecí, ktoré sa na Slovensku neriešia dlhé roky. Čo bráni na Slovensku, aby sa viac stavalo bytov a aby boli dostupné? To sú veľmi vážne otázky. Odpoviem len v pár bodoch. Prvá vec je stavebné konanie. Máme tu nový stavebný zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti alebo do účinnosti od 1. apríla tohto roku, zatiaľ je veľmi nejasné, že ako by tento zákon mal platiť, ako by sa mal uplatňovať. Je to úplne nový stavebný zákon po vyše tridsiatich rokoch. Čakám odpo... od vlády odpoveď na otázku, ako budeme postupovať so stavebným konaním od 1. apríla. Ideme naskočiť na tento vlak? Ideme naskočiť na nový stavebný zákon, ktorý má veľmi veľa nejasností? Druhý problém, pozemky. Slovensko má totálne rozdrobené vlastníctvo pozemkov. Ak chce developer získať pozemok, tak sa musí dosť usilovať, aby sa k nemu vôbec dostal. A ak sa k nemu dostane, tak musí často podstúpiť proces, proces zdĺhavý, to znamená proces vyrovnania sa s vlastníkmi často veľmi silno rozdrobených parciel. A týka sa to aj individuálnej výstavby, pochopiteľne, ale týka sa to, samozrejme, aj samospráv. Je to veľký problém. Takže čakáme odpoveď na otázku, čo s týmto bude robiť vláda. Áno, sú tu rozbehnuté určité komasácie, ale akú prioritu im dáme. A s tým, samozrejme, súvisí ďalšia veľká otázka, a to je dedičský zákon. To znamená, ak scelíme pozemky, tak musíme si položiť otázku, ako zabrániť tomu, aby sa nám opäť nekúskovali v dedičskom konaní. Tretia vec, čo poviem, štát, vláda a štát všeobecne disponuje veľkým množstvom budov, často nevyužívaných. Prečo by tieto budovy nemohli ísť do vlastníctva samospráv, aby si pomohli napríklad pri výstavbe alebo rekonštrukcii týchto budov a pri výstavbe nájomných bytov? Tým otváram ďalšiu, ďalší veľký problém, a to je nájomné bývanie. Boli tu na Slovensku pokusy, viacero pokusov, ako rozbehnúť nájomné bývanie. Asi ten najviac používaný nástroj je Štátny fond rozvoja bývania. Ale máme tu určitú schému po minulej vláde, ktorá je tiež diskutabilná, podobne ako nový stavebný zákon. Čo s tým budeme robiť? Ako podporíme samosprávy, aby mohli viac stavať nájomné byty? My sme tu preberali návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo dopravy bude určovať a bude, alebo bude regulátor pri nájomnom v bytoch. V poriadku, ale čakáme odpoveď na otázku, čo vlastne urobiť, aby tento štát začal v skutočnosti ozaj, naozaj budovať nájomné byty tak, aby boli dostupné. Posledný bod k tomuto, čo poviem, je cena úverov. Ono to všetko so všetkým súvisí. Ak štát nebude dobre hospodáriť a bude sa zadlžovať, hrozí nám, že nám vzrastú úrokové sadzby, úrokové sadzby na štátnych dlhopisoch. Dnes sme zhruba na úrovni Grécka. Za nami sú len také štáty, ako je Taliansko alebo Španielsko. Čoraz viac zaostávame za úrokovými sadzbami Nemecka, čo by sme mohli pokladať ako za taký referenčný, referenčný bod. Ak štát nebude rozumne hospodáriť, je veľká pravdepodobnosť, že nám vzrastú úrokové sadzby. Čo to bude znamenať? Pre banky to je dobrý biznis. Jednoducho si pokúpia štátne dlhopisy a riešia si svoj, svoj úrokový, úrokový diferenciál, ktorý je medzi vkladmi a pôžičkami. To znamená, my vtiahneme tie banky do systému štátnych dlhopisov a, pochopiteľne, bude menej peňazí na to, aby sa úverovali iné veci pre biznis a pre obyvateľov, no a to je zákon, zákon trhu. Jednoducho kde je, kde je väčší dopyt, tak vlastne aj cena toho ponúkaného produktu stúpa. A v tomto prípade je to úver, často úver pre developera, často úver pre majiteľa, súkromného majiteľa pozemku. Ohradím sa proti tomu, čo povedal aj pán minister, že Kresťanskodemokratické hnutie nechce pomáhať pri energiách, nechce pomáhať pri hypotékach. Áno, mali sme to v programe, potrebujeme vylepšiť schémy, ktoré sa týkajú hypoték, štátnej pomoci, a potrebujeme zmeniť aj prístup k energiám. KDH je za to, aby sa pomáhalo odkázaným ľuďom, ktorí nedokážu splácať vysoké účty za energie, ale prosím vás, robme to adresne. Robme to podľa to, kto to ozaj potrebuje. Nedávajme zbytočne nízke ceny energií majiteľom veľkých nehnuteľností, ktorí vôbec nepotrebujú štátnu pomoc, šetrime štátne peniaze. Druhá vec, čo poviem, sme za pomoc ľuďom, ktorí majú problém s bývaním. Ja som privítal, že v programovom vyhlásení vlády sa objavila stať, že sa prehodnotí, akým spôsobom sa bude poskytovať príspevok na bývanie. A sme za to, aby sa tento príspevok ozaj prehodnotil a aby sa vážilo, či ozaj domácnosť potrebuje peniaze na to, aby sa jej pomohlo. Aby si vedela splácať, aby si vedela uhrádzať náklady na bývanie. Netreba chodiť ďaleko, používajme osvedčené postupy. V Česku platí schéma, podľa ktorej príspevok na bývanie sa viaže na výšku, výšku platieb za energie. To znamená, kto si nemôže dovoliť vysoké platby za energie, tomu štát pomáha. To je funkčný príspevok na bývanie. Poďme týmto smerom. Opäť zdôrazňujem to isté, čo pri energiách, pomoc musí byť adresná. Je to spravodlivé a šetrí to verejné financie, vieme, že sú vo veľmi zlom stave. Posledný bod, čo poviem, daňový bonus sa netýka len tých, ktorí si ho odpočítavajú a ktorí vlastne o toľko platia menšiu daň, týka sa aj tých, čo sú závislí od tejto dane, a to sú samosprávy. Toto opatrenie má budúci rok priniesť mínus pre samosprávy 15 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Váš čas vypršal, pán poslanec. (Potlesk.) Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Marián Viskupič. [09:55] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Hajko, ďakujem pekne, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Absolútne súhlasím, zákon nepomáha tým, ktorí to potrebujú, a pomáha aj tým, ktorí tú pomoc nepotrebujú. Aj my v SaS vnímame, že teda pomáhať treba tam, kde je to potrebné, a tá cielenosť by, je, je dôležitá, je zásadná. Navrhovali sme riešenia, no vláda sa rozhodla inak. Ale teda dotácia zvýšenia splátky v kombinácii s tým, že, že pri presune hypotéky medzi bankami, to znamená, že tá pomoc už nie je možná, táto kombinácia, paradoxne, a teda verím, že nechcene, pomôže práve bankám a na konci znovu zostane klient, ktorý bude platiť vyšší úrok. Áno, tomu, komu teda štát doplatí dotáciu dočasne, tak ten si povie, že okej, veď dobre, štát mi doplatil, ale aj takémuto klientovi zostane tá vyššia sadzba aj, aj po ukončení pomoci. No a vyššia sadzba, samozrejme, budú, zostane všetkým, ale budú ju mať aj ľudia, ktorí sa nie, ktorí neparcipujú, ne-par-ti-ci-pu-jú na pomoci. No a proste obmedzením konkurencie, ktoré týmto štátnym vstupom nastane, jednoducho to vždy znamená nižšie ceny. Nižšia konkurencia... pardon, vyššie ceny. Hej? Nižšia konkurencia znamená, že banky si budú vedieť aplikovať vyššie ceny. No a ako málo týmto trhovým silám rozumejú, rozumejú aj, aj na ministerstve financií sa fakt ukázalo včera na minister... na, na výbore, kde teda ministerstvo tvrdilo, že dokáže zabezpečiť vlastne anonymnosť toho, aby banky nevedeli, že teda či sa klient kvalifikuje, alebo nekvalifikuje na tú pomoc. Toto je absolútne mylná myšlienka, banka vie o našich príjmoch, banke bolo treba aj pri hypotéke do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Andrea Turčanová, nech sa páči. [09:55] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hajkovi, že to takto vystihol všetko a poukázal na problém. Ja som tiež roky pracovala v samospráve, využívali sme Štátny fond rozvoja bývania na výstavbu mestských nájomných bytov, žiaľ, samosprávy majú dosť problém s pozemkami, takže toto možno by bolo treba riešiť. Ale vidím tu obidvoch pánov ministrov, a tak mi nedá nepovedať, že chápem, že vláda chce pomôcť, ale prečo dvaja, keď niečo robia, tak majú rovnaký cieľ, ale nie je to to isté. Na jednej strane ministerstvo financií bude dávať daňový bonus, ktorý, ako povedal pán Hajko, postihne samosprávy, na druhej strane plošná pomoc cez ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá nezasiahne zasa tých najslabších, o ktorých sme tu už hovorili. Takže prosím, venujme sa naozaj tým, adresne tým, ktorí to potrebujú a sú na pomoc tejto vlády odkázaní. Ďakujem. [09:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Július Jakab, nech sa páči. [09:55] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som dnes k tomuto zákonu predložiť dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré na konci, na konci prečítam. Predtým by som chcel povedať, že keď som si prečítal ten zákon, tak som identifikoval niekoľko nedostatkov v tomto zákone. Za prvé, to, že suma je daná striktne na 1,6-násobok priemernej mzdy, takže každý, či zarába lepšie, alebo horšie, dostane rovnako. A zároveň ten, kto zarába čo i len o euro viac ako 1,6-násobok priemernej mzdy, nedostane už nič. Druhým bodom, ktorý som identifikoval, je, že ten, kto v poslednom období refixoval svoj úver, pretože sa snažil optimalizovať vysokú úrokovú sadzbu, dajme tomu, že v rámci toho, aby mal nižšiu splátku, refixoval z 5 na 4,5 % cez inú banku, tak sa tiež k tejto výhode nedostane. A potom tu máme aj rodinný aspekt, kde napríklad jednotlivec, ktorý zarába sám na seba, stará sa sám na seba, stará sa sám o seba, dajme tomu, že má celkom dobrý príjem, ale teda tým, že je sám, stačí mu garsónka alebo jednoizbový byt, dostane rovnaký príspevok ako rodina s tromi deťmi, ktorá potrebuje na svoj život troj- alebo štvorizbový byt. Tak dostanú vlastne obidvaja rovnakú podporu, hej, či je to jednotlivec, alebo či je to manželský pár, ktorý má absolútne iné nároky a aj iné výdavky. A štvrtý aspekt, ktorý som identifikoval, je, že v predvolebnej kampani vlastne padol aj sľub, že s výškou úrokov budú, bude súčasná vláda pomáhať aj pri nových hypotékach. V tomto konkrétnom návrhu je ale pomoc od roku 2024 v podstate len pre ľudí do, do 35 rokov. Ostatní pri nových hypotekárnych úveroch nemôžu rátať s nejakou formou pomoci pri, pri vysokých úrokových sadzbách. Preto som pripravil dva pozmeňujúce návrhy. Ten prvý rieši posledný bod, o ktorom som hovoril, a teda že pomoc ľuďom v roku 2024 je len do 35 rokov a so zameraním na rodiny navrhujem tento bod uplatniť aj na rodičov s deťmi do 15 rokov, ktoré častokrát tieto rodiny sú nútené zmeniť typ nehnuteľnosti so vzrastajúcim počtom detí a zároveň pri štatistike, kde na Slovensku mladí opúšťajú nehnuteľnosti svojich rodičov alebo teda, ako sa hovorí, vyletia z hniezda, je niekde na úrovni veku 31 rokov a tiež stúpa vek vstupu do manželstva, tak tento pozmeňujúci návrh je prínosom hlavne pre tých ľudí, ktorí možno síce ľahko prekročili hranicu 35 rokov, ale tým, že majú deti do 15 rokov, by mali prístup k tejto, k tejto výhode pri úrokovej sadzbe. Pri druhom pozmeňujúcom návrhu riešim, že pri raste úrokových sadzieb a tiež pri pomernom, pomerne silnom raste cien nehnuteľností v posledných rokoch, aj keď teda vidíme nejakú korekciu, a tiež pri fakte, že k pomoci od štátu sa či kvôli výške príjmu, alebo nedávnej refixácii na úveroch nedostane každý, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý pomôže väčšej flexibilite na realitnom trhu a pomôže pri zmene bývania aj pri optimalizácii výšky zadlženia teda najmä tých, ktorí sa k tejto pomoci už nedostanú. Zároveň tiež pomôže rodinám, ktoré potrebujú riešiť svoje bývanie kvôli rozrastajúcej sa rodine, tak ako som to spomínal predtým. Dnes poznáme legislatívu, ktorá hovorí, že pokiaľ máte nehnuteľnosť viac ako päť rokov, tak po tých piatich rokoch pri jej predaji neplatíte daň z rozdielu, ktorý je pri tomto predaji akoby ziskom, hej, čiže keď kúpite byt za 100-tisíc eur a predávate ho za 120-tisíc eur, keď ho máte kratšie ako päť rokov, tak z tých 20-tisíc odvádzate daň, keď ho máte dlhšie ako päť rokov, tak už ste oslobodený od dane. V tomto pozmeňováku navrhujem do zákona doplniť možnosť, aby sme lehotu päť rokov skrátili na dva roky, pokiaľ ten, ktorý predáva nehnuteľnosť, mal v nej aj trvalý pobyt. Čiže nie je to žiadny špekulatívny predaj, že nakupujem, predávam so ziskom, kupujem niečo ďalšie, ale naozaj ten človek, ktorý si tú nehnuteľnosť na bývanie kúpil, tam býval, mal trvalý pobyt, ale zmenila sa situácia dajme tomu u neho v rodine alebo, alebo na trhu, chce si optimalizovať splátky, nedostal sa ku štátnej pomoci, tak môže aj po dvoch rokoch túto nehnuteľnosť predať bez toho, aby, aby platil, aby platil daň. A v druhom bode navrhujem znížiť lehotu päť rokov úplne v prípade, že vlastník nehnuteľnosti použije celú sumu získanú z predaja nehnuteľnosti na kúpu inej nehnuteľnosti určenej na vlastné bývanie a urobil tak do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, teda to je práve prínosom pre, pre rodiny, ktoré napríklad sa rozrástli, potrebujú väčšie bývanie a majú nejakú nehnuteľnosť, ktorú nevlastnia tých daných päť rokov, ako je to v súčasnosti, ale kvôli deťom potrebujú ísť dajme tomu z jednoizbového do trojizbového, tak keď ten jednoizbový byt predajú a celú tú sumu použijú na nákup trojizbového bytu, teda budú musieť ešte aj niečo doplatiť, tak budú oslobodení od, od zaplatenia dane akoby z toho zisku, ktorý možno za ten jednoizbový byt utŕžili. Chcel by som požiadať o podporu týchto návrhov, pretože tieto návrhy prešli aj konzultáciami s ministrom, s ministerstvom financií ešte v minulom volebnom období a mnohí z vás si ich pamätáte, sú to jedny z tých bodov, ktoré, ktoré boli zaradené na rokovanie a mali dokonca aj podporu, ak si, ak som správne pozrel tie hlasovania, tak v podstate všetkých súčasných opozičných strán okrem KDH, ktoré v parlamente vtedy nebolo, a hlasovali za tieto návrhy aj členovia súčasnej, súčasnej koalície, tak prosím teda o kvantitatívne aj kvalitatívne zlepšenie návrhu, ktorý predkladá momentálne ministerstvo financií a schválenie týchto pozmeňujúcich návrhov. Teraz by som pristúpil k ich prečítaniu. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: "2. V § 33a ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová "alebo ak spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 písm. b)."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Druhý doplňujúci návrh. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho s otázkou.) Ďakujem pekne. Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: "1. V § 9 ods. 1 písm. a) znie: a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) 1. ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred predajom okrem: 1a) príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku a do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku a 1b) príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nej alebo do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu v nej alebo po piatich rokoch odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku." Tieto ustanovenia práve tam boli pridané s ministerstvom financií. "2. Ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť okrem: 2a) príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku a to do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku a 2b) príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nej alebo do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu v nej alebo po piatich rokoch odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku. 3. Po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku." Ostatné body sa primerane prečíslujú. Ďakujem veľmi pekne. Tie ustanovenia boli niektoré dlhšie práve kvôli tomu, že to boli opatrenia ministerstva financií, aby sa zamedzilo nejakým, nejakým podvodom alebo nejakým špekuláciám pri uplatnení týchto bodov. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:10] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave ... a zároveň pri štatistike, kde na Slovensku mladí opúšťajú nehnuteľnosti svojich rodičov alebo teda, ako sa hovorí, vyletia z hniezda, je niekde na úrovni veku 31 rokov a tiež stúpa vek vstupu do manželstva, tak tento pozmeňujúci návrh je prínosom hlavne pre tých ľudí, ktorí možno síce ľahko prekročili hranicu 35 rokov, ale tým, že majú deti do 15 rokov, by mali prístup k tejto, k tejto výhode pri úrokovej sadzbe. Pri druhom pozmeňujúcom návrhu riešim, že pri raste úrokových sadzieb a tiež pri pomernom, pomerne silnom raste cien nehnuteľností v posledných rokoch, aj keď teda vidíme nejakú korekciu, a tiež pri fakte, že k pomoci od štátu sa či kvôli výške príjmu, alebo nedávnej refixácii na úveroch nedostane každý, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý pomôže väčšej flexibilite na realitnom trhu a pomôže pri zmene bývania aj pri optimalizácii výšky zadlženia teda najmä tých, ktorí sa k tejto pomoci už nedostanú. Zároveň tiež pomôže rodinám, ktoré potrebujú riešiť svoje bývanie kvôli rozrastajúcej sa rodine, tak ako som to spomínal predtým. Dnes poznáme legislatívu, ktorá hovorí, že pokiaľ máte nehnuteľnosť viac ako päť rokov, tak po tých piatich rokoch pri jej predaji neplatíte daň z rozdielu, ktorý je pri tomto predaji akoby ziskom, hej, čiže keď kúpite byt za 100-tisíc eur a predávate ho za 120-tisíc eur, keď ho máte kratšie ako päť rokov, tak z tých 20-tisíc odvádzate daň, keď ho máte dlhšie ako päť rokov, tak už ste oslobodený od dane. V tomto pozmeňováku navrhujem do zákona doplniť možnosť, aby sme lehotu päť rokov skrátili na dva roky, pokiaľ ten, ktorý predáva nehnuteľnosť, mal v nej aj trvalý pobyt. Čiže nie je to žiadny špekulatívny predaj, že nakupujem, predávam so ziskom, kupujem niečo ďalšie, ale naozaj ten človek, ktorý si tú nehnuteľnosť na bývanie kúpil, tam býval, mal trvalý pobyt, ale zmenila sa situácia dajme tomu u neho v rodine alebo, alebo na trhu, chce si optimalizovať splátky, nedostal sa ku štátnej pomoci, tak môže aj po dvoch rokoch túto nehnuteľnosť predať bez toho, aby, aby platil, aby platil daň. A v druhom bode navrhujem znížiť lehotu päť rokov úplne v prípade, že vlastník nehnuteľnosti použije celú sumu získanú z predaja nehnuteľnosti na kúpu inej nehnuteľnosti určenej na vlastné bývanie a urobil tak do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, teda to je práve prínosom pre, pre rodiny, ktoré napríklad sa rozrástli, potrebujú väčšie bývanie a majú nejakú nehnuteľnosť, ktorú nevlastnia tých daných päť rokov, ako je to v súčasnosti, ale kvôli deťom potrebujú ísť dajme tomu z jednoizbového do trojizbového, tak keď ten jednoizbový byt predajú a celú tú sumu použijú na nákup trojizbového bytu, teda budú musieť ešte aj niečo doplatiť, tak budú oslobodení od, od zaplatenia dane akoby z toho zisku, ktorý možno za ten jednoizbový byt utŕžili. Chcel by som požiadať o podporu týchto návrhov, pretože tieto návrhy prešli aj konzultáciami s ministrom, s ministerstvom financií ešte v minulom volebnom období a mnohí z vás si ich pamätáte, sú to jedny z tých bodov, ktoré, ktoré boli zaradené na rokovanie a mali dokonca aj podporu, ak si, ak som správne pozrel tie hlasovania, tak v podstate všetkých súčasných opozičných strán okrem KDH, ktoré v parlamente vtedy nebolo, a hlasovali za tieto návrhy aj členovia súčasnej, súčasnej koalície, tak prosím teda o kvantitatívne aj kvalitatívne zlepšenie návrhu, ktorý predkladá momentálne ministerstvo financií a schválenie týchto pozmeňujúcich návrhov. Teraz by som pristúpil k ich prečítaniu. Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: "2. V § 33a ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová "alebo ak spĺňa podmienky na uplatnenie daňového bonusu podľa § 33 ods. 1 písm. b)."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Druhý doplňujúci návrh. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho s otázkou.) Ďakujem pekne. Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Jakaba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: "1. V § 9 ods. 1 písm. a) znie: a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) 1. ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt najmenej dva roky bezprostredne pred predajom okrem: 1a) príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku a do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku a 1b) príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nej alebo do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu v nej alebo po piatich rokoch odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku." Tieto ustanovenia práve tam boli pridané s ministerstvom financií. "2. Ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť okrem: 2a) príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku a to do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku a 2b) príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nej alebo do piatich rokov odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu v nej alebo po piatich rokoch odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku. 3. Po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku." Ostatné body sa primerane prečíslujú. Ďakujem veľmi pekne. Tie ustanovenia boli niektoré dlhšie práve kvôli tomu, že to boli opatrenia ministerstva financií, aby sa zamedzilo nejakým, nejakým podvodom alebo nejakým špekuláciám pri uplatnení týchto bodov. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, na vaše vystúpenie evidujem tri faktické, štyri faktické poznámky. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Vladimír Ledecký. Nech sa páči. [10:10] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň prajem. Ja len sa chcem spýtať pána poslanca, či si náhodou nepomýlil zákony, lebo mal som pocit, že celý čas rozprával o tom zákone, ktorý predkladá pán minister sociálnych vecí, to je tlač 84, áno, ale v tých pozmeňovákoch som sa ešte nezorientoval, neviem isto, lebo som mal taký pocit, že stále rozprávate o tom ďalšom zákone, ktorý ide potom. [10:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Rastislav Krátky, nech sa páči. [10:10] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, Julo, za to, že sleduješ podrobne, aké zákony sa prijímajú a že si prišiel s konštruktívnymi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré majú ešte možnosť vylepšiť tieto návrhy, ak by boli prijaté, takže ja tie tvoje pozmeňujúce návrhy určite podporím. A už tu zaznelo aj v rozprave, že mladé rodiny majú ťažký prístup k bývaniu, ktoré by potrebovali, pokiaľ ide o veľkosť bývania k počtu členov rodiny. A na Slovensku tá situácia je dlhodobo taká, že sa dokončuje a stavia málo bytov oproti tomu, čo by sme potrebovali, a pár dní je tomu čo štatistický úrad opäť vydal informáciu, že za trištvrte roka sa dokončilo alebo teda stavebné úrady vydali kolaudačné rozhodnutie, pokiaľ ide o rok 2023, len k 14 021 bytom. Ono to číslo sa zdá veľké, ale v skutočnosti by sme potrebovali stavať niekoľkonásobne a toľko na Slovensku, aby sme uspokojili ten dopyt, ktoré rodiny majú a potrebujú, s tým, že je to veľmi nepomerné v krajoch. Najviac sa stavia v Bratislave a v tých ostatných sa stavia menej, čo je potom aj ešte problematika na osobitnú diskusiu. Ja by som chcel doplniť ešte tvoju snahu sprístupniť mladým rodinám, ktoré začínajú, majú nižšie príjmy, bývanie tým, že by som chcel upozorniť, tí, ktorí aj sledujú túto rozpravu, na aj ponuku ŠFRB, kde môžu mladé rodiny požiadať o úver na nové bývanie alebo rekonštrukciu, zvlášť mladomanželia najviac do 36 mesiacov od svadby. Sú tam konkrétne podmienky, krásne si to nájdete a viete aj takýmto spôsobom si pomôcť a zlepšiť situáciu. Ďakujem. [10:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Hajko. [10:10] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja k tomu poviem len toľko, že pri takýchto návrhoch, ako predložil pán Jakab, ozaj treba tiež zvážiť dosah, dosah na výber dane z príjmu fyzických osôb a aj pri samom opatrení, teda pri samom návrhu zákona treba na to hľadieť, pretože ako som spomenul, ide to na vrub samospráv a treba tam určité kompenzácie spraviť, to zase štát bude stáť nejaké peniaze. A ďalšia vec, že tieto opatrenia budú vyvíjať len ďalší tlak na to, aby samosprávy zdvíhali dane, ktoré sú v ich kompetencii, a tým pádom vlastne zdvíhali dane pre občanov. Ďakujem. [10:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko. [10:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja som, ja nadviažem na to, čo si hovoril, a chcem tiež, síce mi Rasťo Krátky zobral drvivú časť toho, čo som chcel povedať, ale naozaj je dôležité mladé rodiny, aby mali to bývanie, aby sme sa pozerali, a ja chcem tiež poprosiť aj takouto formou vládu Slovenskej republiky a predstaviteľov na ministerstvách, aby naozaj na toto, toto sa zamerali, pretože bývanie pre mladých ľudí je niečo, čo, čo im zabezpečí kvalitný rodinný život. Takže ja naozaj kvitujem, Julo, tvoje vystúpenie a chcem poprosiť tiež ešte raz vládu Slovenskej republiky, aby takéto veci mala na zreteli oveľa-oveľa viac. Ďakujem. [10:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Július Jakab. Nech sa páči. [10:10] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky. Asi najprv pánovi Ledeckému. Tieto pozmeňujúce návrhy sú k príslušnej novele zákona o dani z príjmov, ktorá je v čísle parlamentnej tlače 80, ale ďakujem za upozornenie, skontrolujem si to ešte raz. Čo sa týka vystúpenia pána Hajka, ak, možno som to slabo podotkol, že toto je opatrenie, ktoré rozpohybuje aj realitný trh práve pri ľuďoch, ktorí menia bývanie z dôvodu, napríklad sa im rozrastá rodina a tak ďalej, čo práve aj tým obciam zabezpečí ľudí s trvalým pobytom. Čiže dostanú akoby viac potom peňazí do svojho rozpočtu, čiže ja by som to až tak čierne nevidel, že na všetko vlastne idú doplatiť obce, ale videl by som tam aj výhody, ktoré sa s tým spájajú. A poznáme vlastne kampane, kedy obce, mestá bojujú o to, dajte si trvalý pobyt, prihláste sa, chceli by sme, aby sme za prvé vedeli o počte obyvateľov a za druhé mali z vás prínos do, do našej kasy obecnej, keď už teda u nás bývate. Toto práve hovorí o tom, o trvalých pobytoch, o tom, že, že naozaj viac ľudí využije tú ponuku, bude to bývanie pre nich trochu dostupnejšie, bude pre nich menej obmedzujúce zmeniť, zmeniť pobyt, čo si myslím, že v konečnom dôsledku je prínos aj, aj pre obce. Čiže ďakujem veľmi pekne a poprosím o podporenie tohto návrhu tak, ako tomu bolo pred pár mesiacmi ešte v predchádzajúcom volebnom období. Ďakujem vám veľmi pekne, kde sa spojila v podstate či koalícia aj s opozíciou na to, aby odsúhlasili tieto pozmeňujúce návrhy, len to neprišlo do konca, pretože volebné obdobie skončilo. Ďakujem veľmi pekne. [10:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab bol posledný prihlásený do rozpravy ústne, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Pán minister financií Ladislav Kamenický, nech sa páči, máte slovo. [10:25] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Cením si korektnú rozpravu, ktorá tu prebehla, na druhej strane musím zareagovať na niektoré veci. Ja už som v prvom čítaní povedal všetky svoje výhrady a svoje veci, čo sa týka tých poznámok, ktoré tu boli alebo teda komentárov, ktoré tu boli. Pán Hajko sa pýtal, že kto je ten ohrozený. Tak poviem otvorene, tento zákon nevyrieši všetky problémy Slovenska, ktoré máme, určite nie. A nedá sa týmto zákonom, jedným zákonom pomôcť úplne každému. To proste je jasné. A zopakujem to, čo som povedal. Raz sa pomáha napríklad aj v rámci toho spomínaného Štátneho fondu rozvoja bývania sa pomáha niekomu, čo niekto musí zaplatiť a ten niekto z toho má nejaký benefit. To sa týka takisto akýchkoľvek sociálnych dávok, ktoré dostanú ľudia, a iné dávky, ktoré, kde pomáha štát. Čiže nehrajme sa tu na to, že všetkým vieme pomôcť. Tento zákon nedokáže každému pomôcť. To je prvá poznámka. Druhá poznámka, ja súhlasím s tým, čo ste povedali, pán Hajko, že treba zmeniť stavebné konania, zjednodušiť, zjednodušiť ich. V podstate my máme mnohé veci, nie je to moja parketa, je to parketa mojich kolegov. Ja som zástanca presne toho, čo ste povedali, čiže treba to zjednodušiť, treba to urobiť tak, aby to bolo dostupnejšie a ľahšie realizovateľné. Ale čo bráni hlavne výstavbe? To ste nespomenuli v svojej reči. Tak tomu bránia hlavne nárasty tých úrokových sadzieb, o ktorých sme tu toľko hovorili, a bránia tomu a bránia aj tým ľuďom, ktorí si chcú zobrať tie úvery, aby si tie úvery vôbec zobrali. To je problém. Akonáhle zvýšia sa úrokové sadzby a nie je to len teda, je to, časť z toho je zásluhou aj vlády, že tie úroky sú vysoké, napríklad na tých štátnych dlhopisoch, o ktorých ste hovorili. Tam sa môžme baviť o tom, že, ja si pamätám prirážky voči nemeckým dlhopisom na úrovni 0,2, 0,3 %, dnes máme tie prirážky 1,3 %. A áno, sme jedna z krajín, ktorý má, ktorá má tie úrokové sadzby na úrovni Grécka a tých najhorších krajín. To je proste fakt, ale to nie je vizitka tejto vlády, ale tej bývalej. Čiže... a, samozrejme, úroky predražujú výstavbu. Samozrejme, tie developerské projekty, ja už som to hovoril v minulosti, sa predávali, ešte neboli ani nakreslené pomaly. Dnes máme byty, ktoré sa nepredávajú, lebo proste tí ľudia si nevedia zobrať hypotéky a je s tým problém. Povedal som, čo sa týka aj tých mladých ľudí, prečo zavádzame tú podporu. Samozrejme, my chceme, aby mladí ľudia, ktorí ešte to bývanie väčšinou nemajú, tí starší mnohí majú, ako som povedal, 90 % ľudí na Slovensku vlastní vlastné nehnuteľnosti, ale aby sme umožnili to, aby si tí mladí mohli zobrať tie úvery, tak im preto sa im snažíme pomáhať a takto pomáhame aj tej výstavbe na Slovensku, lebo tá by sa v podstate mohla úplne, úplne zastaviť. Čiže jedna časť, jedna časť tých problémov je aj, aj menová politika Európskej centrálnej banky. To súvisí, samozrejme, s tým, že centrálna banka sa snaží znižovať infláciu napriek tomu teda, že u nás je stále jedna z najvyšších inflácií vôbec v rámci celej eurozóny a Európskej únie. Čo sa týka tej konkurencie, k tomu som sa už vyjadroval, čo hovoril pán Viskupič. Ja som zástanca konkurencie a budeme hľadať spôsob ako v prípade teda tých technických záležitostí, o ktorých tu hovorila aj pani poslankyňa. My sa, my sme neriešili to, že kto bude, ako bude vyplácať jednotlivú pomoc. My sa snažíme nájsť vôbec spôsob, ako tú pomoc vyplatiť a vyplatiť ju na mesačnej báze. Možno pani poslankyňa tu nebola, keď som hovoril o tom. Na druhej strane ten problém, ja som aj v úvodnom slove hovoril o tom, že banky vydávajú určité potvrdenia. Musia mať prehľad o tom, koľko mal ten človek ten úrok a koľko sa mu zvyšuje, a toto, to, že by si niekto požiadal v inej banke o ten úver s nižším úrokom, komplikuje technicky celú záležitosť. Ak sa to bude dať urobiť, ja budem prvý, ktorý sa budem k tomu hlásiť, aby banky sa snažili znižovať úrokové sadzby, aby sme zabránili tomu, aby banky opäť špekulatívne navyšovali úrokové sadzby. Čo sa týka pozmeňovákov pána Jakaba, musím povedať jednu vec. Samozrejme, mám pocit, že stále pokračujeme v predvolebnej kampani, ako keby sme boli ešte pred voľbami. Všetky tie pozmeňováky, to, čo sa tu povedalo, ja, samozrejme, dám technicky pozreť mojim kolegom, aké to má vplyvy, a ja by som rád pomohol absolútne každému na Slovensku a rád by som napríklad urobil aj to, že tie hypotéky nebudú možno do nejakého obmedzenia 1,6-násobku priemernej mzdy, ale vyššie. Ale my dneska konsolidujeme, pán Jakab, a tá konsolidácia súvisí s tou vašou vládou, ktorú ste tu mali. Ja, preto máme dnes najvyšší deficit a nebudem hovoriť o spanilej jazde, ktorá tu bola pred voľbami. Bolo tu, desať mesiacov nebola legitímna vláda, poprijímalo sa tu opatrení asi za jeden a pol miliardy a s tým dneska bojujeme, tých jeden a pol miliardy ja dávam dole. Dávam dve miliardy dole. A všetko, čo sa urobí navyše, a ja berem, že to by bolo fajn pre ľudí, všetko, čo sa urobí navyše, tak sa musí zase niekde zobrať na nejakej dani. Čiže na jednej strane počúvam v tejto snemovni o tom, ako mi tu všetci hovoria, že tých 72 mil. plus 15 je veľa, a v podstate tie návrhy, o ktorých hovoríte, navyšujú ešte túto sumu ešte o ďalšie výdavky, ktoré by sme museli konsolidovať. Čiže ak chcete niečo takéto, tak mi navrhnite, ja som minule vás vyzval, pán Jakab, že dones... že som myslel, že ste mi doniesli pol miliardy, aby ste mi pomohli. Teraz mi presne robíte presný opak toho, čo momentálne ideme robiť. A to, čo budeme robiť, nebudeme to robiť len tento rok, budeme to robiť aj ďalšie roky. A včera tu bola debata o tom, že chceme znižovať dlh Slovenskej republiky. Na jednej strane musíme znižovať deficit, aby sa vôbec začal ten dlh znižovať. Hovoril som o tom, že o dvoch-troch percentách, ale v prípade, ak napríklad hrubý domáci produkt bude, ak budeme v recesii, celá Európska únia, čo sa momentálne môže stať a bude sa nám znižovať HDP, tak nebude stačiť ani dve-tri percentá deficitu na to, aby sa začal znižovať dlh Slovenskej republiky, ktorý stúpal a stúpol za vašej vlády. Čiže to je môj postoj. Samozrejme, ja sa pozrem na niektoré detaily, ja sa nevyhýbam tomu, ak niečo nemá nejaký zásadný vplyv na rozpočet, tak môžme sa o tom baviť. Ale to, čo ste navrhli v obidvoch pozmeňovákoch, zvyšuje nároky na rozpočet na budúci rok. Čiže toľko k mojim poznámkach k tomu. A ja opäť opakujem, že táto pomoc, ktorú ideme poskytnúť, je v dostatočnej výške. Tých 1,6 % prieme... teda 1,6-násobku priemernej mzdy, my nepomáhame len tým stredno-, so strednými príjmami, pomáhame, samozrejme, všetkým ľuďom s nízkymi príjmami. A poviem otvorene, ja som to už spomínal, každý, kto mohol, a ja tým ľuďom vôbec nezazlievam, keď tu boli 0,5-percentné hypotéky, že si tie hypotéky zobrali. Chceli si riešiť svoje bývanie, chceli si vylepšiť to svoje bývanie a vôbec sa im nečudujem. A to, že je tu ten bezprecedentný nárast, s tým chceme pomôcť tým ľuďom v tomto prechodnom období. Takže ja pevne verím, že tie úroky budú klesať, ak teda sa stabilizuje situácia. A to, čo hovoril napríklad pán Viskupič včera, že už od apríla, bol by som veľmi rád, keby klesli. Samozrejme, potom nám klesnú aj výdavky na celkovú tú pomoc. Nebude to tých sedemdesiatdva plus pätnásť alebo šestnásť. A keď sa vytvorí nejaký priestor, tak môžme pomáhať potom aj iným skupinám obyvateľstva a ak sa bude dať, tak aj pomôžeme. Ďakujem pekne. [10:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločný spravodajca? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 84, výsledky rokovania výborov sú v tlači 84a. Poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie , tlač 84.) [10:25] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v skratke alebo v krátkosti vecne uviedol zákon... Sú tu okuliare nejaké, mimochodom, keby niekomu chýbali, dámske, si myslím, takže si pre ne príďte. Takže už sme tu o tom veľa hovorili, ale ako káže rokovací poriadok, uvediem teda zákon, ktorý predkladáme. Tak ako bolo pred voľbami sľúbené, vláda ide pomôcť ľuďom so splátkami úverov, pretože v poslednom období výrazne stúpli úrokové sadzby, a tým pádom ľudia nijakým spôsobom nemohli toto ovplyvniť a v mnohých prípadoch dochádza k predraženiu splátok tých úverov. Napríklad keď si zoberieme nejakú priemernú výšku, tak tie splátky úverov stúpnu až o dvesto eur, čo je naozaj vysoká suma najmä pre tých ľudí, ktorí majú nižšie zárobky. Zákonom ideme pomôcť vlastne tej kategórii ľudí, ktorých príjem je do úrovne 1,6 % koeficientu z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Čiže ak sa rozprávame o roku 2024, o budúcom roku, tak ako ukazovateľ berieme priemernú mzdu v národnom hospodárstve v roku 2022. Takže 1,6-násobok, aby som bol presný, priemernej mzdy z roku 2022, to je to kritérium, do ktorého sa musia zmestiť tí žiadatelia o našu bonifikáciu. Ak to určíme, túto hranicu, v eurách, tak je to presne 2 086 eur. Každý s príjmom do tejto hranice bude mať nárok na dotáciu splátky úveru. A tá dotácia konkrétnej splátky bude vo výške 75 % toho navýšenia, ale maximálne do výšky 150 eur. Celý ten program je nastavený zatiaľ tak, že mal by fungovať do roku 2027 a počas celého tohto obdobia by vláda mala pomôcť bonifikovať približne 315-tisíc úverov. Každý rok pri zákone o štátnom rozpočte sa bude tento program pre-hod-no-co-vať. Žiadosť sa podáva len raz, ale každý jeden rok bude táto žiadosť prehodnocovaná z hľadiska zmeny príjmu a nároku toho žiadateľa. Rozdiel medzi rokom ´23 a ´24 je len v tom, že zatiaľ čo v roku 2023 sa poskytne táto dotácia alebo príspevok, jak chcete, prostredníctvom daňového bonusu, tak už od roku ´24, teda od budúceho roka to bude poskytované ako dotácia, mesačná dotácia k splátke úveru. Od januára, keď si zoberieme prvých úspešných žiadateľov od januára, tak tá januárová splátka alebo splátka za január bude dotovaná vo februári. Čiže vždy to budeme dotovať ten nasledujúci mesiac. Je tam aj taká poistka, ak by sa v prípade nejakých ľudí stalo to, že nedokážu jednu splátku zaplatiť, tak ak ju splatia, tú splátku, na ďalší mesiac, teda obe splátky za dva mesiace, tak štát pošle svoju dotáciu za oba mesiace. Úrady práce budú doručovať, ako som povedal, od roku ´24 túto dotáciu s tým, že, samozrejme, ten nábeh môže byť veľmi dynamický, ale úrady práce sa na to pripravujú. Zaznelo aj v tejto rozprave, že bude potrebné prijať nejaký vysoký počet úradníkov. Tak opäť len zopakujem, že na úradoch práce končí projekt pomoci odídencom z Ukrajiny, kde doteraz pôsobilo 260 ľudí a 130 z nich bude okamžite nasadených na tento náš nový program. Na sociálnom výbore bol aj prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý ešte dopĺňa a upravuje pôvodný zákon, tak dovoľte, aby som vás informoval o zmenách, asi troch takých zásadných zmenách alebo doplneniach. Po prvé, samozrejme, keďže vychádzame z priemernej mzdy spred dvoch rokov, tak môže sa stať, že počas tých dvoch rokov niektorí ľudia, ľudovo povedané, schudobnejú a nemuseli by mať nárok na tú splátku úveru, tak toto vyriešime tak, že v prípade takýchto ľudí bude stačiť potvrdenie príjmu z, počas šiestich mesiacov pred podaním žiadosti. Takže tí ľudia, ktorí povedzme oproti roku 2022 budú mať vlastne nižší príjem, respektíve sa im príjem nebude, nebude zodpovedať tomuto kritériu, tak môžu potom pri podaní žiadosti dokladovať svoj aktuálny príjem za obdobie šesť mesiacov pred podaním tej žiadosti a v takom prípade bude aj ich žiadosť akceptovaná. Tá druhá zmena je, že banky majú v pôvodnom návrhu zákona len tri dni na dodanie informácií, na základe ktorých úrad práce posúdi, či, ale posúdi, či klient splatil tú svoju splátku v predchádzajúcom mesiaci, alebo nie, teraz toto obdobie rozširujeme na desať dní. Čiže desať dní bude mať banka na to, aby dodala úradu práce informáciu o tom, že klient naozaj svoju splátku zaplatil, a potom v nejakom dvadsiatom, dvadsiatom piatom dni toho mesiaca bude vlastne tá splátka z predchádzajúceho mesiaca štátom zadotovaná. Takže toto sú také základné zmeny, ktoré ešte priniesol pozmeňujúci návrh. A, samozrejme, keby ešte niečo ste sa chceli opýtať, tak sa pokojne v rozprave opýtajte a ja vám potom v záverečnom slove rád odpoviem. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [10:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Ľubici Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa. [10:40] Ľubica Laššáková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 84a. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 55 zo 7. decembra 2023 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 84, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci 7. decembra 2023. Výbor pre financie a rozpočet o predmetnom návrhu zákona dňa 7. decembra nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 17 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 17 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 15 zo 7. decembra 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. [10:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal, do písomnej rozpravy som dostal jednu žiadosť, a to pani poslankyne Andrey Turčanovej. Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. [10:40] Andrea Turčanová Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, budem sa opakovať a budem to robiť pomerne často, ale ak náš štát dokáže adresne peniaze vyberať, mal by ich dokázať aj adresne dávať. Som za pomoc ľuďom, ktorí sa ocitnú z rôznych dôvodov v stave, kedy nie sú schopní splácať hypotéky s násobným úrokom, ale nemôže sa to diať takto populisticky a ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní. Existujú predsa jasne zadefinované legislatívne postupy, ako sme mohli vidieť aj v minulosti počas covidu, existujú aj mechanizmy odkladu splátok a iné, ktoré môžu dočasne pomôcť, kým plnohodnotne, vecne a s dátami od odborníkov nastavíme túto štátnu pomoc. Vážený pán minister, štát by sa mal zapojiť do regulácie úrokov na hypotéky najmä s dôrazom na spravodlivosť, udržateľnosť a ochranu ekonomickej stability. To, čo ste navrhli, nie je ani spravodlivé, ani udržateľné a môžeme len polemizovať o ochrane našej ekonomickej stability. K zvýšeniu daňového bonusu ani štátneho sociálneho príspevku nemáme k dispozícii nevyhnutné analýzy iba suché konštatovania. Vládne kroky od začiatku sprevádza rýchle, populistické a neadresné plnenie nepremyslených sľubov. Namiesto zvýšenia adresného príspevku na bývanie idete rozdávať peniaze, ktoré ani nemáme. Zvyšujete už aj tak vysoký štátny dlh a poskladajú sa naňho všetci – aj nízkopríjmové skupiny, chudobní ľudia a seniori. Nepochopiteľné je aj zneužívanie legislatívneho procesu, keď bez vecnej diskusie s odborníkmi a skupinami obyvateľov, ktorých sa to týka, dávate na stôl návrhy zákonov, ktoré si práve túto dôležitú časť diskusie zaslúžia. Zmena politickej kultúry nenastala. Vážený pán minister, včera ste v štýle zlodej kričí, chyťte zlodeja obhajovali, že a útočili na bývalú vládnu koalíciu, vy ste utrácali, tak my môžme ešte viac. Považujem to za absolútne nevhodné. Člen bankovej rady a výkonný riaditeľ Národnej banky Slovenska pán Dvořáček konštatoval, že nárast splátok pri väčšine hypoték nebude dramatický. Podľa jeho slov situácia vyžaduje individuálne, nie plošné riešenia. Súhlasím s jeho komentárom k hypotékam, v ktorom uviedol, že dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, napríklad pokles príjmu, dostali do finančných ťažkostí. Dostali ste síce dôveru od vašich voličov, ale ste zástupcom všetkých. Preto si, prosím, pre dobro Slovenska nechajte poradiť a pozrite si aj materiál, ktorý vypracoval Parlamentný inštitút k opatreniam pomoci pre hypotekárnych dlžníkov v štátoch Európskej únie. Počúvajte odborníkov a inšpirujte sa dobrými príkladmi z praxe zo zahraničia, aj keď je tomu potrebné venovať viac času. Musíme zamedziť neadresnému rozdávaniu finančných výhod o to viac, ak je finančné krytie zabezpečené zvýšením daní, likvidáciou II. piliera alebo zvyšovaním odvodov. Toto nie je sociálna spravodlivosť, ale zneužívanie legislatívneho procesu a neprijateľný populizmus. Ďakujem. [10:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Evidujem procedurálny návrh pani poslankyne Dariny Luščíkovej. Nech sa páči. [10:40] Darina Luščíková Prepáčte, to sa niečo stalo, lebo ja som tu ani nebola. Netuším. [10:40] Ľuboš Blaha Tak to bol iba omyl, nech sa páči. Do ústnej rozpravy dávam teraz možnosť prihlásiť sa pánom poslancom, pani poslankyniam, nech sa páči. Dve prihlášky, tri prihlášky do ústnej rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Jozef Hajko. Nech sa páči, máte slovo. [10:40] Jozef Hajko Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem za udelenie slova. Moja prvá otázka znie, ja som to už povedal aj pred chvíľou, pre koho je určený tento príspevok. Ide o osoby, ktoré budú mať mesačný príjem vyše 2-tisíc eur a môžu získať príspevok až do 150 eur. Ja to vnímam ako pomoc pre strednú vrstvu. Ak chceme pomáhať strednej vrstve na Slovensku, nič proti tomu, ale, samozrejme, že tu máme aj ďalšie vrstvy obyvateľstva, ktorým treba pomáhať. Položme si otázku, predkladateľ, navrhovateľ definuje tento nový príspevok ako sociálnu dávku. Je to priamo v dôvodovej správe. Je sociálna dávka nástroj, ako pomáhať strednej vrstve? Ozaj potrebujeme sociálnou dávkou nazvať niečo, keď pomáhame človeku, ktorý vyslovene bytostne nie je ohrozený? Ak to teda sociálna dávka nie je, je to niečo iné, tak potom si položme otázku, že komu je určená a čo tým vlastne sledujeme. Ak tým sledujeme pomoc určitej skupine obyvateľstva a zároveň, ako počúvame od predstaviteľov vlády, že to je zároveň aj nástroj na to, aby sa podporila výstavba bytov na Slovensku a aby sa podporila stavebná produkcia, tak potom mi tam niečo nesedí. Každý, kto uvádza dva dôvody pri zdôvodnení svojho návrhu a tie dva dôvody sú od seba tak vzdialené, tak možno za nimi je niečo úplne iné. To, čo povedala moja predrečníčka... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Pani poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Ak máte niečo na prejednávanie, choďte von z rokovacej sály. Počúvajme pána poslanca. Ďakujem pekne. Hajko, Jozef, poslanec NR SR Zopakujem to, ak predkladateľ uvádza dva dôvody a prvým je pomoc určitej skupine obyvateľov a druhým dôvodom je, aby sme podporili výstavbu bytov a stavebnú produkciu, šípim za tým neúprimnosť. Tým pádom sa prikláňam k mojej predrečníčke kolegyni poslankyni, že je tam skôr, je tam skôr zásah na určitého voliča, je tam skôr úmysel vrátiť sa k predvolebným sľubom spred volieb a naplniť si tento predvolebný sľub, samozrejme, na úkor štátnych financií. Upozorním tiež na to, už to mnohí tu hovorili, že táto sociálna dávka je drahá. Vychádzam priamo z doložky vplyvov. Každé euro, ktoré dostane poberateľ dávky, na každé euro minie štát 13 centov. Je to, je to drahá pomoc, hoci sme tu počuli, že tie náklady sa možno budú znižovať, ale ja uvádzam to, čo je v doložke vplyvov. Posledná vec, čo poviem, opäť to tu už zaznelo, vnímam to ako napriahnutie ústretovej ruky voči bankám. Skutočne, ak banky si budú vedomé, že štát bude niesť určitú časť nákladov za úroky, no tak nevidím dôvod, prečo by tie banky sa mali správať nejako ústretovo voči klientom a aby medzi sebou bojovali o výšku úrokových sadzieb. Jednoducho pre banky sa tu vytvára mäkké prostredie, čo koniec koncov bude môcť, bude viesť k tomu, že tie banky si budú s väčšou ľahkosťou dvíhať úrokové sadzby a na to doplatia tí, ktorí nebudú mať túto sociálnu dávku. To znamená všetci ostatní okrem tých, čo sociálna dávku poberajú. Na záver poviem jednu vec, ja som to tu už dnes spomenul, vítam, že v programovom vyhlásení vlády je veta, ktorá hovorí o tom, že príspevok na bývanie má byť samostatnou dávkou. Áno, vítam to, poďme cez príspevok na bývanie pre pomoc tým, ktorí sú ozaj najodkázanejší. Spomínal som, že v Českej republike to funguje, týmto spôsobom tam pomáhajú ľuďom, ktorí majú vysoké výdavky na energie. Samozrejme, Česi regulované ceny energií nemajú, my ich máme zastropované, ale vidím tam príležitosť na to, aby sme práve cez tento príspevok na bývanie, ktorý je adresný, aby sme cez tento príspevok pomáhali tým, ktorí to najviac potrebujú. Okrem toho, že tento príspevok je adresný, na rozdiel od tejto sociálnej dávky, tak tento príspevok aj šetrí verejné financie. Ďakujem vám za pozornosť. [10:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku. Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Už budete mať asi dlhšie vystúpenie, ako je tých desať minút, hej? Dobre, tak prerušujem schôdzu do 11.00 h, kedy bude hlasovanie. Ďakujem. (Prestávka.) [10:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Na úvod podávam návrh na prerokovanie tlače 97, to je tlač pána ministra financií, to je zákon o konsolidačných opatreniach, budúci týždeň v utorok 12. decembra od deviatej hodiny. Je všeobecný súhlas? Nie je všeobecný súhlas. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, aby sme v druhom čítaní konsolidačné opatrenia, tlač 97, prerokovali v utorok o deviatej hodine ako prvý bod. (Hlasovanie.) Prítomných 79, za 76, zdržal sa 1, nehlasovali 2. Tento návrh sme schválili. Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tlač 90. Poprosím pána poslanca Romana Malatinca, aby hlasovania uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 90.) Malatinec, Roman, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 80 poslancov, za 77, proti 1, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme odsúhlasili, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. Malatinec, Roman, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ďalej, aby za gestorský... ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú ihneď. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť tento návrh zákona výborom. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Prítomných 124 poslancov, za 83, proti 33 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 90, prerokovali po tlači 97. To je tá, ktorú sme termínovali na utorok deviatu hodinu. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne. Konštatujem, že sme určili termín prerokovania tohto návrhu zákona. Potom chcem požiadať aj predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme o návrhu v druhom čítaní mohli rokovať v utorok. Teraz budeme hlasovať o bode 27 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tlač 51. Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet pán poslanec Igor Válek. Poprosím ho, aby hlasovanie uvádzal, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 51.) Válek, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 79 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 106, proti boli 2, zdržali sa 33. Konštatujem, že sme návrh zákona rozhodli prerokovať v druhom čítaní. Pán spravodajca. Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať, pán predseda. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prideliť tento návrh výborom a určiť lehotu na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 111 poslancov, proti boli 6, zdržali sa 24. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pán poslanec Peter Slyško teraz uvedenie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov, tlač 22, bod 26 schváleného programu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 22.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c zákona o rokovacom poriadku prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 120, proti boli 4, zdržali sa 16 poslancov, nehlasoval 1. Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Nech sa páči, pán spravodajca. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej národnej rady, teda Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu výborov aj lehoty na prerokovanie tohto predmetného zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 124, proti boli 7, zdržali sa 8 poslancov, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 28 programu, je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, tlač 52. Prosím teraz pána spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Karasa, aby toto hlasovanie uviedol. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 52.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 77, zdržali sa 63 poslancov. Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR. Prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu na pridelenie tohto návrhu zákona výborom a určenie lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 80, proti boli 5, zdržalo sa 54 poslancov, nehlasovali 2 poslanci. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím pána spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Zdenka Svobodu, aby uviedol hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tlač 33. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , tlač 33.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. Pripomínam, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 140 poslancov. Konštatujem, že Národná rada jednomyseľne vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Budeme pokračovať, pán spoločný spravodajca Radomír Šalitroš uvedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov, tlač 34. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov , tlač 34.) Šalitroš, Radomír, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky za A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov, B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. Opäť pripomínam, že je potrebný nadpolovičný súhlas poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 135 poslancov, zdržali sa 5, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Ďalej budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tlač 35. Poprosím teraz pána poslanca Igora Váleka, aby hlasovanie v mene výboru pre financie a rozpočet uviedol. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , tlač 35.) Válek, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vysloví súhlas aj s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 140, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Pokračujeme hlasovaním v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom... (Reakcia z pléna.) Prosím? Pán poslanec! ... medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku, tlač 36. Poprosím pána poslanca Pavla Ľuptáka, aby ako poverený člen výboru pre financie a rozpočet uviedol hlasovanie o tejto zmluve. (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku , tlač 36.) Ľupták, Pavel, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky za A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku, B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o uznesení, ktorým Národná rada vysloví súhlas aj s touto zmluvou. Pripomínam, že je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Národnej rady. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 137 poslancov, zdržal sa 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou. Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Daniela Karasa, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu súhrnnej výročnej správy za rok ´22, tlač 24. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022 , tlač 24.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje uznesenie v znení tak, ako je uvedené v tlači. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu súhrnnej správy za rok 2022. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 49, proti 1, zdržalo sa 91 poslancov. Konštatujem, že Národná rada neschválila uznesenie k návrhu súhrnnej výročnej správy za rok 2022. Teraz poprosím spravodajcu z gestorského výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Petra Šucu, aby uviedol hlasovanie o bode 35 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (tlač 60). Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 60.) Šuca Peter, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento poslanecký návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 85, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Šuca Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Skončil som, pán predseda, dajte hlasovať. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť tento návrh zákona výborom a určiť lehotu na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 92, proti 9, zdržalo sa 38, nehlasovali 2 poslanci. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Poprosím teraz pána poslanca Habánika, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 78. Nech sa páči, pán spravodajca. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony , tlač 78.) Habánik Jozef, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ani z rozpravy nevyplynuli žiadne návrhy. Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. V súlade s rokovacím poriadkom sme v treťom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní. Pellegrini Peter, predseda NR SR Otváram rozpravu v treťom čítaní . Pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Habánik Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 122, zdržalo sa 15 poslancov, nehlasovali 4. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 95. Opäť dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Igorovi Válekovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec. [Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 95.] Válek Igor, poslanec NR SR Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Pán predseda, keďže ani zo spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy a vzhľadom na to, že sa zákon prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, § 89 o rokovacom poriadku, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Pellegrini Peter, predseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy. Ďakujem, nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Válek Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Ďakujem. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 107, proti 11 poslancov, zdržali sa 20, nehlasovali 3. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o dorovnávacej dani. Pán poslanec Radomír Šalitroš teraz uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač 80. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie. (Hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie , tlač 80.) Šalitroš Radomír, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pričom boli podané dva pozmeňujúce návrhy pánom poslancom Jakabom. Keďže však ide o návrhy, ktoré sú rozširujúce a navrhovateľ s nimi nevyjadril súhlas pred hlasovaním, tak podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o nich nebudeme hlasovať. Pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini Peter, predseda NR SR Bolo by dobré, keby... pani Remišová, to pán Jakab povedal, že má námietku ako navrhovateľ, dobre? Evidujem, že podal námietku. (Reakcia z pléna.) Prosím vás pekne, musí ten poslanec, ktorého sa pozmeňovací návrh týka, vyjadriť námietku, nie hociktorý z poslancov, pán Galko, bez ohľadu na to, aký má hlas. Dobre? Keďže pán poslanec Jakab vzniesol námietku, budeme najprv hlasovať o námietke pána poslanca. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o námietke pána poslanca Jakaba, ktorý trvá na hlasovaní o svojich pozmeňujúcich návrhoch. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 64, proti 57, zdržalo sa 18. Konštatujem, že túto námietku sme neschválili. Pokračujeme, pán spravodajca, tak, ako máte uvedené ďalej. Nech sa páči. Šalitroš Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o bodoch spoločnej správy 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 141 poslancov, za 77, proti 29, zdržalo sa 35 poslancov. Konštatujem, že sme body zo spoločnej správy schválili. Šalitroš Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že zákon sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, § 89 o rokovacom poriadku, sme v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu. Pellegrini Peter, predseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa niekto do rozpravy hlási. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Šalitroš Radomír, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Pellegrini Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 77, proti 39 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky doručila Národnej rade tri návrhy na skrátené legislatívne konanie, o vládnom návrhu novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tlač 110, o vládnom návrhu novely zákona Trestného zákona, tlač 105, a o vládnom návrhu novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania, tlač 108, a zároveň aj vládne návrhy zákonov pod tlačami 111, 106 a 109. Preto v mene troch poslaneckých klubov, za stranu SMER – SD, HLAS a SNS podávam návrh na zaradenie týchto nových bodov do programu 6. schôdze. Navrhujem, aby sme návrhy vlády pod tlačami 110 a 105, 110, o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a 105, návrh na skrátené legislatívne konanie o Trestnom zákone, prerokovali po tlači 86, t. j. v utorok po termínovaných bodoch, nie, pardon, dnes, po skončení posledného vládneho návrhu zákona. Čiže už dnes sa rozbehne rozprava o týchto dvoch návrhoch na skrátené legislatívne konanie. A návrh vlády pod tlačou 108, to je ten zákon o štátnej podpore nájomného bývania, ale ešte len o návrhu na skrátené legislatívne konanie, chcem, aby sme prerokovali budúci týždeň v utorok po tlači 90. Ak Národná rada následne rozhodne o skrátených legislatívnych konaniach v rámci príslušného bloku hlasovaní, navrhujem, aby sme potom bezprostredne po hlasovaní pristúpili aj k prvým čítaniam. Preto prosím, aby sme sa teraz prezentovali a hlasovali o tomto návrhu, kedy prerokovať návrhy na skrátené legislatívne konania. Nech sa páči. (Hlasovanie.) Prítomných 78 poslancov, za 77, proti bol 1 poslanec. Konštatujem, že sme zaradili tieto nové body do programu 6. schôdze a určili sme termíny ich prerokovania. Ďalej podávam návrh, aby sme budúci týždeň v utorok hlasovali prvýkrát až o 17. hodine. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie. Prezentujme sa a hlasujme o tom, aby sme v utorok prvýkrát hlasovali až o 17. hodine. (Hlasovanie.) Prítomných 79 poslancov, za 74, proti 2, nehlasovali 3. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Vyhlasujem teraz krátku prestávku na rokovanie poslaneckého grémia, o ktoré požiadali tri poslanecké opozičné kluby. Poprosím teraz všetkých obratom do rokovacej sály poslaneckého grémia. (Krátka pauza.) Ospravedlňujem sa ešte, máme pred, na tabuli ešte procedurálne a asi aj na zvolanie výborov alebo niečo. Nech sa páči, páni poslankyňa Kolíková, procedurálny návrh. [11:25] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pán predseda, vy ste sľubovali, keď sme vás zvolili za predsedu parlamentu, novú politickú kultúru. Chcem vás upozorniť, že bol hrubo porušený rokovací poriadok, a domnievam sa, že aj ústava s odkazom na demokratický a právny štát a to, že štátne orgány majú konať len to, čo im vlastne zákon prikazuje. My sme mali ústavnoprávny výbor k prerokovaniu skráteného legislatívneho konania k otázke Trestného zákona, predseda výboru ukončil vlastne rozpravu bez toho, aby poslanci a poslankyne mali možnosť klásť otázky. Rovnako tu bola hrubosť spôsobu, ako bol vedený celý výbor, nebola možnosť, aby sme diskutovali vlastne s ministrom, boli zozberávané otázky, nemohli sme sa dopýtať, ten spôsob, ako naozaj tu nebol priestor na diskusiu k takémuto vážnemu 67-stranovému textu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Váš procedurálny návrh? (Hovorené súbežne s rečníčkou.) Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR ... je proste obludnosť. Tak na to upozorňujem. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Procedurálny návrh, pani poslankyňa. Procedurálny návrh, pani poslankyňa. Nemáte, ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, neviem, ako prebieha ústavnoprávny výbor, nie som zodpovedný za chod a rokovanie, ale budem hovoriť o tom s pánom predsedom výboru. Pán poslanec Dubéci, procedurálny návrh, prosím, nie žiaden komentár, lebo v tomto prípade už vypnem mikrofón. [11:40] Martin Dubéci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja som bol informovaný teda opäť mojimi poslancami, že neboli, to rokovanie výboru neprebehlo teda zákonným spôsobom a mám teda za to, že neboli splnené podmienky. Na to by bolo, môj návrh je teda, aby nebol zaradený ten bod na rokovanie pléna, pokiaľ neprebehne výbor. Jednoducho proste ten výbor neprebehol, ani podľa mňa nie sú splnené podmienky na rokovanie pléna. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová. [11:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja mám tiež návrh nezaradiť vládny návrh zákona, tlač 106, na program schôdze a vrátiť vec na rokovanie ústavnoprávneho výboru, lebo som bola jediná poslankyňa, ktorá tam bola prítomná a nemohla položiť vôbec žiadnu otázku ani nič povedať napriek tomu, že som tam bola. Takže proti tomu namietam. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Zvolávam poslanecké grémium, tak ako som avizoval. Prerušujem rokovanie schôdze. (Poslanecké grémium.) [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Chcem vás informovať, že na poslaneckom grémiu sme viedli diskusiu, či výbor prebehol, alebo neprebehol v zmysle rokovacieho poriadku. Národná rada sa ale uznesením svojím rozhodla, že zaradila bod na návrh na skrátené legislatívne konanie do programu na dnes s tým, že ak bol podaný procedurálny návrh pani poslankyne Števulovej nezaradiť, nemôžem o ňom dať hlasovať, nakoľko Národná rada v tejto veci pred malou chvíľkou rozhodla, že zaradiť. Takže v tom prípade nie je možné o ňom hlasovať dať. Ďakujem veľmi pekne. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Myslím, že máme teraz ústnu rozpravu. Poprosím pána ministra, aby zaujal svoje miesto navrhovateľa, pani spravodajkyňu, a teraz poprosím o kľud v rokovacej sále. A dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi, aby vystúpil v ústnej rozprave, a pripraví sa pán poslanec Ledecký na svoje ústne vystúpenie. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 84.) [11:55] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, počkal som si vytrvalo až po hlasovaní, mohol som pred hlasovaním, mohol som si užiť plnú sálu (povedané so smiechom), ale pre dobro veci, aby ste nepovedali, že len kvôli tomu som to robil, že som sa prihlásil, takže ja som počkal a mám pocit, že treba niečo k tomu ešte povedať. A skúsim. Ja, ja už som tu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Poprosím vás naozaj o pokoj v sále, nech môže pán poslanec v kľude vystúpiť. Choďte, prosím, diskutovať mimo rokovaciu sálu, aby sme sa navzájom nerušili, nezdržiavali, nie je to slušné. Nech sa páči, pán poslanec. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ja už som tu plnil takú úlohu, ešte predtým, keď som tu bol, takého watchdoga, že som sa snažil to čítať a strážiť. Úprimne poviem, som myslel, že niekto dorástol alebo niekto iný to bude robiť, nie celkom teraz sa mi to aj chce. A už som aj starší, ale keď to bude nevyhnutné, tak skúsim. Pre dobro veci, naozaj, že ideme v strašnom šturme, teraz predkladáte rad-radom a robíte chyby, len treba dať pozor. Ja som rád, že pán Kamenický uznal, priznal, že pri dani z dividend to môže byť retroaktívne, to môže byť, nemôžte teraz v decembri zdaňovacie obdobie dávať celého roka, a že vraj sa s tým bude zaoberať. Čo ma prekvapilo a to má aj zmysel aj teraz to povedať, lebo som zachytil z jeho úst, že bude rozprávať o tom, čo namietal pán kolega od nás, Maroš Viskupič, že vlastne vy zamŕz... že zamŕza ten pohyb medzi bankami, hej, tým, že to bude viazané na tú danú hypotekárnu zmluvu. A to sa nezmenilo. Ja som naschvál čakal, či sa to náhodou nezmení nejakým pozmeňovákom v spoločnej správe, nezmenilo sa to. Ale to je vážna vec. Tak ako je vážna vec retroaktivita pri dani z dividend, tak je vážna vec to, že viete, čo idete robiť? Vy ste, prísne vzaté, pre jednoduché pochopenie, vy ste naviazali sociálnu dávku na produkt firmy, konkrétnej firmy. Rozumiete? Však to je vážny precedens. Vy nemôžte naviazať, že máš nárok na sociálnu dávku vtedy, keď budeš mať produkt tejto firmy. My prekračujeme naozaj veľké rubikony. To je v rozpore, dobre, s obľúbeným sedliackym rozumom, ale podľa mňa v rozpore s našou legislatívou, podľa mňa v rozpore s európskou legislatívou, lebo to sme presne, to ste teraz presne urobili. Vy nemôžte migrovať s tou hypotekárnou zmluvou, musíte s ňou zostať. Keď v nej zostanete, máte nárok na tú sociálnu dávku. Rozumiete? Však ja neviem, aký nájsť iný ešte príklad tej absurdity, ako je možné naviazať, čiže dotáciu na elektriku dostanete iba vtedy, keď zostanete v EPH, ale keď v EPH už nezostanete, v zastúpení ZSE, alebo ako to tam vlastne je, alebo SSE, a keď zmigrujete, tak už nedostanete. Ako podľa mňa to je vážny precedens, ako dajte pozor, ako ja neviem, kto vám radí alebo ako radí, ale na prvé počutie to znie hrozne. Nemôžte naviazať sociálnu dávku na produkt konkrétnej firmy. A to ste presne urobili. Čiže dostanete pomoc k tej hypotéke, ale musíte zostať v Tatra banke. To je, chúďa, to je moja financ... dobre, iný príklad si vyberiem (povedané so smiechom), v inej banke, hej? A už odhliadnuc od toho, že to spôsobí to, čo hovoril kolega Viskupič, že naozaj to zamrzne, to vyhovuje, vyhovuje to tým bankám, že zamrzne ten trh toho pohybu, toho chcenia znižovať tie úroky prirodzene, trhovo, hej, lebo však trh nás tlačí. Načo by koho tlačil, keď ste to pozatvárali v tom košiari? Ľudí ste pozatvárali v tom košiari, povedali ste: tu seďte, lebo keď sa trošku pohnete mimo, tak nedostanete sociálnu dávku. Ako podľa mňa dajte pozor, naozaj, že ja som zvedavý na nejaké vysvetlenie toho. Bol som aj u kolegov sa spýtať, že kto je od nich tam právnik, že z pohľadu toho prvého počutia. Ak ideme viazať sociálne dávky na produkty konkrétnych firiem, vytvárame precedens aj do budúcnosti. Lebo tu budú firmy potom zarábať na tom, že si dohodnú s vami nejakú sociálnu dávku na ich produkt. Ja viem, že to znie absurdne, ale zdá sa, že žijeme v takej dobe, kde absurdné veci sa stávajú skutočnosťou. Ďakujem pekne. [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pán poslanec Sulík, nech sa páči. [11:55] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister Tomáš, ja by som sa vás chcel spýtať alebo teda poprosiť vás na toto, čo kolega Hlina práve hovoril, a chcel by som vás popro... takúto otázku vám dať, že či ste ochotný to napraviť, resp. či vlúdila sa chybička, veď to sa stáva, alebo či to bol zámer. Ak to nebol zámer, či ste ochotný to napraviť, alebo či by ste hlasovali, keď my by sme podali nejaký pozmeňovací návrh. No nie je to jednoducho takto dobré, keď je sociálna dávka viazaná na produkt konkrétnej firmy, či by vôbec napríklad toto, náhodou či to nenaráža aj na ústavu. Tak keby ste mohli toto zodpovedať. Ďakujem. [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší v rozprave je pán poslanec Ledecký, ako posledný v ústnej. [11:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ja som už vystupoval v prvom čítaní, takže teraz len k nejakým procesným stránkam by som sa chcel vyjadriť a zároveň by som chcel možnože zúročiť skúsenosti, ktoré mám ako, ako dvadsaťdvaročný starosta slúžiaci a človek, ktorý v obci sa postavil stovka bytov a niekoľko stoviek rodinných domov. A keď si pozriem, ako tí ľudia majú hypotéku, aké, aké problémy ich čakajú, tak k tomu trošku, hej? Najprv by som chcel k tej forme, ktorá bola zvolená na podporu tých zvýšených hypoték. Tak teraz sme pred, predtým schvaľovali formu daňového bonusu, aj keď je to, vyzerá, že to je retroaktívne, tak napriek tomu sa mi tá forma, forma zdá oveľa lepšia ako, ako táto cez, cez tú podporu cez okresný úrad. Možno by sme mali zvážiť alebo možno by ste mali zvážiť, či nebola by jednoduchšia a účinnejšia pre každého podpora, keby to zákon sa schválil, že by to priamo procesovali banky. A, samozrejme, asi väčšina z nás sa tu zhodne na tom, že úplne najideálnejšie a najspravodlivejšie je príspevok na bývanie, ale, ale ten momentálne nie je v hre. Takže si povedzme, čo ten človek musí urobiť, keď chce získať tú podporu na tú hypotéku. Tak najprv sa vyberie na okresný úrad pozisťovať podmienky, poprípade zistiť, aké je k tomu potrebné tlačivo. Potom ide do banky po potvrdenie o zvýšení úroku a po potvrdení o uhradení mesačnej splátky, ktorý k tomu musí doložiť, navštívi obecný a mestský úrad pre potvrdenie o trvalom pobyte; viete, toto je veľmi zaujímavé, lebo ľudia si skolaudujú dom alebo byt alebo kúpia si byt, nasťahujú sa a ten trvalý pobyt si nezmenia, a u niekoho je to mesiac-dva, u niekoho pol roka, ale garantujem vám, že väčšina ľudí na to kašle. A teraz keď v zákone máme, že musí tam bývať, tak ja sa pýtam, bude to dokladať dajakým potvrdením alebo čestným prehlásením? Keď to bude predkladať čestným prehlásením, tak sa bojím, že tú dávku budú zneužívať ľudia, ktorí jednoducho majú niekoľko investičných bytov a, samozrejme, dajú si ten pobyt alebo prehlásia si, že bývajú v tom byte, ktorý im vyhovuje. Pokiaľ sa to bude prehlasovať občianskym preukazom a trvalým pobytom, ktorý je v občianskom preukaze, tak, samozrejme, musia navštíviť, väčšina z nich musia navštíviť ten, ten obecný úrad a následne ísť na políciu zmeniť si ten pobyt v občianskom preukaze. Takže to ich určite čaká. Potom si musia požiadať zamestnávateľa o potvrdenie príjmu za predchádzajúci rok, samozrejme, aj keď tú hypotéku majú s manželkou, tak aj jeden, aj druhý. Pripraví si zmluvu, poprípade dodatky, ktoré podpísal s bankou, lebo to je, tú je tiež potrebné uložiť, a tak sa vyberie na okresný úrad doručiť žiadosť o doklady a čaká vlastne na rozhodnutie a neskôr aj na peniaze, ktoré mu z toho prídu. Tak len, len ten proces, ktorý, ktorý ho čaká, sa mi zdá, že pre ľudí, ktorí, lebo to sú ľudia, ktorí, samozrejme, všetci sú pracujúci, nikto nie je nezamestnaný, dokonca sú to veľmi výkonní ľudia, lebo keď berú hypotéku, tak jasné, že majú poriadne príjmy a ten zamestnávateľ za poriadne príjmy očakáva aj poriadnu prácu. Čiže ten proces je podľa mňa pre, pre takýto typ žiadateľov dosť komplikovaný. Tak zato si, si myslím, že táto forma nie je celkom vhodná, a ja dúfam, že bude len dočasná a vymyslí sa niečo, niečo, keď chceme podporovať akokoľvek, aby tí ľudia nemali s tým toľko papierovačiek. Ďakujem pekne. [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [11:55] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás pekne, ja to, pán kolega Ledecký, vôbec takto nevnímam ako vy. Myslím, že ste vymenovali štyri úrady. Návšteva štyroch úradov na to, aby vám niekto pomohol, aby vás nevysťahovali z bytu, aby vám dal dávku, si myslím, že nie je vôbec taká zložitá. A niečo vám poviem. Vy ste boli v bývalej vláde. Predstavte si, že keď ste išli, vlastne sa to prebralo od vás alebo vy ste to zaviedli do praxe, keď ste išli rekonštruovať rodinné domy a chceli ste dostať podporu na zateplenie a podobne z plánu obnovy, tak viete, na čom vám vypadli všetky žiadosti na začiatku? Na tom, že ste napísali, že ľudia musia mať trvalý pobyt a musia bývať v tejto nehnuteľnosti. A viete čo? Ľudia začali domy zatepľovať, ktoré si kúpili, napríklad no, si kúpili starý dom a ešte tam nemohli bývať. A viete čo? Stalo sa, že ich vyradili, pretože tam nemali trvalý pobyt. A viem, o čom hovorím, lebo robil to aj môj syn, takže presne viem tú tortúru a tie postupy. Čiže nič nové sme my tu nevymysleli, že ľudia musia v danej nehnuteľnosti bývať a vlastne to isté ste vy žiadali, keď bola obnova tých rodinných domov alebo bytov alebo podobne, to isté ste vy žiadali, aby ľudia zdokladovali. Čiže si myslím, že je to úplne legitímne, aby sme dávali tým, ktorí v danej nehnuteľnosti žijú, a vy ste to zaviedli už pri tomto programe, keď sa obnovovali domy alebo byty. Takže iba tak na doplnenie by som chcela povedať, že vlastne vy ste to dávno už zaviedli pred nami a zrejme sa, tým pádom si ľudia už aj na to zvykli, pretože predtým to nemali, veľa žiadostí vypadlo a teraz si myslím, že sú s tým uzrozumení. Ďakujem. [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Ledecký. [11:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Vaľová, ja neviem, kto je vy, či to je vláda, či to je parlament, lebo keď som sedel v parlamente, tak zákon, takýto typ zákona som určite, určite nepodporil. A ja som vymenoval tie úrady práve kvôli tomu, aby som zdôvodnil lepšie, že forma, ktorá bola zvolená pri tomto type sociálnej podpory, nie je najvhodnejšia. Ďakujem. [11:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. [11:55] Erik Tomáš 84 Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, panie poslankyne, napriek tomu, že je to záverečné slovo, len dodržiavam režim, pán Sulík, v ktorom fungovala vaša vláda, najmä teda väčšina vašich ministrov na čele s pánom Matovičom, ale napriek tomu vám, samozrejme, odpoviem na vašu otázku, ktorú som ako jedinú vzhliadol takú vecnú zo všetkých pripomienok opozície, teda minimálne počas súčasného dňa. Nie je možné to urobiť podľa zákona, ktorý schválime, pretože bola by to nová zmluva v novej banke, takže je to viazané na zmluvu, ale túto pripomienku sme narýchlo vyhodnotili a komunikovali sme aj s ministerstvom financií, tak môžeme to zlepšiť do budúcna. Musíme sa na to, samozrejme, pozrieť. Treba povedať, že ten program podľa prvých odhadov bude trvať do roku 2027. Vždy sa bude prehodnocovať pri zákone o štátnom rozpočte, tak teoreticky sa môžeme pozrieť aj na túto jednu vašu pripomienku, ale musíme o tom diskutovať s ministerstvom financií. Bola to požiadavka ministerstva financií napriek tomu, že je to, samozrejme, aj v tomto zákone. Ale naozaj nerozumiem vám opozícii, pretože hľadáte stále nejaký, nejaký problém, ale taký ten okrajový problém, len to chcete spochybniť za každú cenu. Ja viem, že je to vašou úlohou, ale nerobíte dobre. Už som vám to včera povedal, že nerobíte dobre, pretože jedni hovoríte, že to ľudia nepotrebujú, druhí navrhujete, naopak, ešte rozšíriť tú pomoc, potom zase hovoríte, že to príliš rýchlo dávame, no a potom že teda chýba to, že sa to nedá preniesť aj tá dotácia medzi bankami. Stále len niečo hľadáte na tom, aby ste vôbec niečo kritizovali, pripadá mi to kritika pre kritiku. Je to vaša úloha, ale naozaj, nerobte to. Ľudia to naozaj rýchlo potrebujú. Áno, konáme rýchlo, lebo to rýchlo potrebujú, pretože tie úrokové sadby vzrástli v minulom roku a potrebujeme im to ešte nejakým spôsobom kompenzovať. A potrebujú to, hlavne to potrebujú, lebo možno pre vás mnohých, keď narastie mesačná splátka o 200 eur, tak vám sa to zdá, že nič, ale to je teda fakt dosť o 200 euro nárast, keď hovoríme o nejakom priemere, že človeku vzrastie mesačná splátka. Takže potrebujú to rýchlo a potrebujú to hneď. Za tento rok to dostanú ešte vo výške daňového bonusu a za budúci rok to už bude, budú úrady práce vyplácať v mesačných splátkach a je to vybavené pre všetkých ľudí, ktorých príjem je do výšky 2 086 eur. 75 % z toho navýšenia, ktorý im vznikol nie kvôli ich vine, ale kvôli nárastu úrokových sadzieb, ako som povedal, 75 % preplatí z toho štát, maximálne do výšky 150 eur. Toto je konkrétna a rýchla pomoc, toto je aj dodržanie predvolebného sľubu tejto vlády. Takže nerozumiem, prečo toľko hľadáte nejakú, nejaký, nejaké zádrhely na tom. Jednoducho chcem vás poprosiť, zdvihnite za to ruku, hlasujte za to, budeme v budúcnosti sa pozerať, ako to vlastne funguje, ale títo ľudia naozaj túto pomoc potrebujú, pretože u mnohých z nich môže dôjsť k takej rizikovej a krízovej situácii, že napokon by mohli prísť až o bývanie. Títo ľudia to potrebujú. Máme to vlastne do určitého príjmu. Nedávame to predsa plošne všetkým, ale naozaj tým, ktorí to naozaj potrebujú. Tak vás chcem v tejto záverečnej reči vyzvať a poprosiť, aby ste aj vy napriek tomu, že ste mali tieto kritické niektoré vyjadrenia, podporili tento návrh zákona, lebo je dobrý a pomáha ľuďom. Ďakujem. [12:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pýtam sa pani spravodajkyni. Nemá záujem vystúpiť, prerušujem rokovanie o tomto bodu, o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1999 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vodný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 50. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 50a. Prosím pána podpredsedu vlády, pána Kmeca, aby v zastúpení pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tarabu zákon odôvodnil. Nech sa páči. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 50.] [12:10] Peter Kmec – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/3/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vodný zákon, v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dobrého stavu vôd zosúladením právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona o vodách pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých čistiarní odpadových vôd s prijatou právnou úpravou a povinnosťami vyplývajúcimi pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd je potrebné primerane predĺžiť lehotu na predloženie vydaných povolení na osobitné užívanie vôd na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd orgánu štátnej vodnej správy na zosúladenie s ustanovenými požiadavkami. Lehota sa predlžuje do 31. decembra 2028. Ak by sa lehota nepredĺžila, znamenalo by to nemožnosť prevádzkovania tých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú právoplatné povolenia vydané na šesť až desať rokov. Ak by títo vlastníci aj naďalej prevádzkovali čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov bez zosúladenia s ustanovenými požiadavkami, konali by v rozpore so zákonom, čo by malo za následok uloženie sankcií za porušenie zákona a zároveň by mohlo dôjsť k zhoršeniu dobrého stavu vôd a ohrozeniu práva na priaznivé životné prostredie. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vládny návrh zákona schválite. Ďakujem za pozornosť. [12:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejíčkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [12:10] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada uznesením č. 56 zo 7. decembra 2023 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, vodný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 50, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 14 zo dňa 7. decembra 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 11 z 8. decembra 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkami. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 13 zo dňa 8. decembra 2023. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. [12:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal zoznam prihlásených rečníkov. Je tu len pán poslanec Horecký za KDH. Nech sa páči, pán poslanec. [12:10] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, pozorne som počúval rozpravu k tomuto zákonu, k návrhu vládneho zákona v prvom čítaní aj teda krátku rozpravu ku skrátenému legislatívnemu konaniu a vnímal som, že táto problematika nie je dostatočne pochopená, ani sa tomu nečudujem, lebo je veľmi špecifická. Hovoril som o tomto vládnom návrhu zákona aj s pánom ministrom Tarabom a informoval som ho o svojom úmysle predniesť pozmeňujúci návrh. Na konci tohto svojho príspevku tak aj učiním, ale vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh je potrebné vysvetliť, pretože posunutie nejakej lehoty budí skôr podozrenie, že sa niečo zlaxňuje, zvoľňuje, že sme menej prísni, ale opak je pravdou. Chcem dôvodiť, že tento pozmeňujúci návrh, naopak, zaručí dôslednejšiu kontrolu, dôslednejšiu starostlivosť o čistotu našich podzemných a povrchových vôd, ako aj funkčnosti čistiarní odpadových vôd. Príbeh návrhu zákona, ktorý teraz prerokuvávame, sa začal 1. januára 2022, keď bol novelizovaný vodný zákon, a to tak, že doňho bola vložená definícia malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Ide o malé čistiarne odpadových vôd, ktoré poznáme aj ako domové čistiarne odpadových vôd. Domová čistiareň odpadových vôd je malá čistiareň, ktorá slúži na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z jednotlivých nehnuteľností, rodinných domov, menších penziónov, chát, chalúp a podobne s kapacitou vypúšťaných odpadových vôd do desať metrov kubických za deň. Tam, to je dôležité, kde nie je vybudovaná verejná kanalizácia. Príbeh dnešnej novely pokračoval koncom roka 2022, keď 15. novembra nariadením vlády č. 359 z toho roku bolo novelizované nariadenie vlády č. 269/2010, ktoré uvádza podrobnosti o kategóriách a prevádzke malých čistiarní odpadových vôd, limitných hodnotách ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd a, čo je opäť veľmi dôležité, revíznom technikovi. Je to určite uži-toč-né precizovanie podmienok používania domových čistiarní na základe dlhoročných skúseností, pretože malé čistiarne odpadových vôd prostredníctvom dovtedy iba nariadení vlády naša legislatíva reguluje už desiatky rokov. Limitné hodnoty ukazovateľov pre odpadové vody z malých čistiarní boli stanovené nariadením vlády Slovenskej republiky už pred naším vstupom do Európskej únie a zdôrazňujem, boli rovnaké, ako sú aj dnes. Vlastníkom malých čistiarní odpadových vôd boli povolenia na ich používanie vydávané podľa nariadenia vlády č. 269/2010 rovnako náročným procesom ako aj dnes. Bolo a aj teraz je potrebné podať, taxatívne som si to pripravil, aby to boli presné údaje, žiadosť okresnému úradu o vydanie vodoprávneho rozhodnutia o výstavbe malej ČOV-ky. Okresný úrad má kompetenciu pre ochranu podzemných a povrchových vôd a rozhoduje o tom, aké individuálne podmienky musia byť splnené pre výstavbu a prevádzku každej jednotlivej malej čistiarne odpadových vôd. Ďalej bolo treba podať žiadosť obci o územnoprávne rozhodnutie. Súčasťou žiadosti musí byť i projektová dokumentácia a ak má byť odtok odpadu do podzemia, teda do studne, potrubia, tak je potrebný aj hydrogeologický posudok. Ďalšou prílohou povinnou je projektová dokumentácia, musí byť od projektanta s oprávneným zameraním na projektovanie vodných stavieb. Je nevyhnutné, aby obsahovala technický popis čistiarne priamo od výrobcu. Technickú správu, pozdĺžny profil, návrh, akým spôsobom bude riešené odvádzanie vyčistenej vody, informácie o uložení kanalizačných rúr a prípadnej akumulačnej nádrži, ktorá môže, no nemusí byť súčasťou malej ČOV-ky. Štvrtou prílohou je hydrogeologický posudok, ktorý musí zahŕňať charakteristiku stavebného miesta objektov, hydrogeologické a inžinierske geologické pomery pozemku, posúdenie parametrov skúmaného územia a vplyvu vyčistenej vody na kvalitu okolitých podzemných i povrchových vôd, ako aj návrh spôsobu kontroly stavu čistiarne spolu s prílohami obsahujúcimi detailné nákresy jám a podrobný opis územia plánovanej výstavby malej ČOV-ky. Piatou prílohou je žiadosť o povolenie správcovi dotknutého toku, ak sa bude voda odvádzať do povrchového toku. Súčasťou žiadosti je opäť detailná charakteristika malej ČOV-ky, veľkosť, kapacita, dodávateľ, garantované hodnoty zostatkového znečistenia a predpokladané kvantum vyčistenej vody, nákres miesta umiestnenia čistiarne a zjednotenie, zhodnotenie, pardon, vplyvu odvádzanej vody na vodný tok. Návrh podmienok a rozsahu povolenia na vypúšťanie vody do toku podľa vodného zákona, certifikáty všetkých zariadení, ktoré sa plánujú využiť pri stavbe malej ČOV-ky. A napokon, šiestou povinnou prílohou je kolaudačné rozhodnutie, po dokončení výstavby je potrebné podať žiadosť okresnému úradu, okresný úrad rozhodne o tom, či malú ČOV-ku môže vlastník používať a taktiež zadefinuje povinnosť, za akých podmienok sa smie čistiareň prevádzkovať. Ukazovateľ v nariadení vlády sú limitné, maximálne možné, individuálne povolenia bývajú prísnejšie. Čiže na každom jednom individuálnom povolení pre vlastníka malej čistiarne odpadových vôd sú zohľadnené všetky tieto prílohy a individuálne podmienky prevádzky takejto ČOV-ky. Takto sa to robilo celé roky a robí sa to tak aj dnes pre zabezpečenie prevádzky malých čistiarní odpadových vôd. Ich problémom však je, že, žiaľ, často viac nefungujú, ako fungujú, a to súčasné znenie vodného zákona rieši pravidelnou kontrolou malých ČOV bez ohľadu na to, či vlastník má povolenie nové alebo staré a či v zákone ponecháme povinnosť každé povolenie administratívne zosúladiť s dnešným znením zákona alebo nie, lebo práve o tom je vládny návrh zákona. Nedostatočná kontrola prevádzky a technického stavu malých čistiarní odpadových vôd bola aj obsahom infringementu zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike, a to z dôvodu nesplnenia povinnosti z určitých článkov smernice Rady 91/271/ EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd týkajúcich sa individuálnych a iných primeraných systémov, medzi ktoré patria teda aj tieto malé čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentov obyvateľov. Z hľadiska ochrany životného prostredia by súčasné znenie vodného zákona malo byť významnou podporou pre správnu prevádzku malých čistiarní, pretože od 1. januára 2022 je vo vodnom zákone ods. 2 ustanovení § 53, ktorý ukladá povinnosť, to je kľúčová vec, ktorá sa objavila vo vodnom zákone, povinnosť pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd zabezpečiť vykonávanie technickej revízie malej čistiarne odpadových vôd a výsledky technickej revízie odovzdávať do 30. januára nasledujúceho roka orgánu štátnej vodnej správy. Toto musia robiť bez ohľadu na to, ako mali vydané povolenie, pretože jednoducho zákon je nad týmto administratívnym konaním. Technickú revíziu vlastník malej ČOV musí uskutočniť prostredníctvom revízneho technika, pričom osvedčenie pre revízneho technika vydáva osoba poverená ministerstvom. Vykonať technickú revíziu musí vlastník malej ČOV-ky raz za rok bez diaľkového monitoringu a v prípade, že má takáto ČOV-ka diaľkový monitoring, tak dvakrát, ehm, raz za dva roky. Nedostatky je povinný odstrániť v lehote do 60 dní od vykonanej technickej revízie. O ďalšej novele vodného zákona dnes rokujeme preto, lebo 1. januára 2022 sa do vodného zákona doplnilo aj ustanovenie § 80f ods. 2, a to je pointa, ktoré zaväzuje vlastníkov povolených malých čistiarní do dvoch rokov, teda do 1. januára 2024, zosúladiť administratívne ich platné príslušné povolenie s aktuálnym znením všeobecne záväzného predpisu. Som si overoval na príslušných úradoch, že ku dnešnému dňu za celý rok 2023 nebola podaná ani jedna jediná žiadosť o takéto zosúladenie od vlastníka malej čistiarne odpadových vôd. Dnešný návrh zákona vlastníkom malých ČOV teda posúva lehotu, vládny návrh zákona posúva lehotu, ktorú pred dvoma rokmi dostali na zosúladenie príslušného povolenia, posúvajú o ďalšie štyri roky, o toto celé volebné obdobie. Podľa navrhovateľa zákona vlastník malej ČOV-ky povolenej podľa predpisov platných do 15. novembra 2022 je povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie svojho povolenia podľa nových predpisov do 31. decembra 2028. Tu je potrebné zdôrazniť, že vo všetkých prípadoch ide iba o dočasné povolenia a do navrhovaného konca roka 2028 skončí platnosť všetkých povolení pre vypúšťanie do podzemných vôd, lebo tie sa jednoducho vydávajú maximálne na štyri roky. Po roku 2028 zostanú v platnosti iba povolenia pre vypúšťanie do povrchových vôd, a to na maximálne ďalšie štyri roky, lebo tieto sa vydávajú v dĺžke šesť až desať rokov, a bude ich stále desaťtisíce. So zameraním pozornosti na ochranu životného prostredia je pritom potrebné upozorniť na skutočnosť, že úrady zohľadňovali konkrétne podmienky prevádzky malej čistiarne a povolenia v potrebnej miere uvádzali prísnejšie hodnoty ukazovateľov znečistenia, než hovoril dovtedy vodný zákon. To som vám ilustroval na povinných prílohách takejto žiadosti o povolenie. Nová legislatíva je efektívnejšia v tom, že povoľujúci úrad môže malé čistiarne diferencovať podľa viacerých parametrov, a teda prísnejšie podmienky povolenia nemusí detailne zdôvodňovať. Vítam to, že chceme odbremeniť úradníkov príslušných úradov od toho, aby v prílohách hľadali dôvody na prísnejšie limity udelené z povolení, než sú maximálne limity uvedené vo vodnom zákone. Takže kategorizáciou do troch veľkých kategórií a dvoch podkategórií sa zjednoduší táto administrácia, ale za akú cenu? Za tú cenu, že desaťtisíce vlastníkov platných povolení, ktoré spĺňajú limity ku dnešnému dňu, tak ako ich spĺňali v deň, kedy boli vydané, budú musieť požiadať a zaťažiť úrady o zosúladenie administratívneho znenia toho povolenia s aktuálnym znením zákona, nie s nejakým sprísnením podmienok funkčnosti činnosti týchto ČOV-iek. No ani staré dočasné povolenia však nie sú nepriateľské k životnému prostrediu a dokonca spĺňajú limitné hodnoty ukazovateľov vyžadované súčasnou platnou legislatívou, a to aj pre oveľa väčšie čistiarne odpadových vôd, a to dokonca pre čistiarne až do veľkosti 2 000 ekvivalentov obyvateľov. Samozrejme, vždy je priestor pre zvyšovanie ochrany životného prostredia, ale v tomto prípade bola predmetným ustanovením vodného zákona uložená neprimeraná záťaž na vlastníkov domácich ČOV, ktorí majú platné povolenia, a rovnako aj na okresné úrady, ktoré ich vydali. Odporúčam a nalieham, že treba tieto sily okresných úradov investovať do kontrol, aby vlastníci malých ČOV plnili povinnosti, ktoré majú v platných povoleniach uložené, a nie aby administrovali desaťtisíce povolení a ich zosúladenie aktualizácia znenia podľa kategórií. V tejto súvislosti dávame do pozornosti skutočnosť, že z hľadiska sankcií je pre občana dokonca výhodnejšie prevádzkovať malú čistiareň bez povolenia ako s povolením. Konkrétne, podľa ustanovenia § 77 ods. 1 písm. t) vodného zákona sa priestupku dopustí ten, kto ako vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov nevykoná prostredníctvom odborne spôsobilej osoby poverenej ministerstvom technickú revíziu spôsobom podľa tohto zákona a výsledky tejto revízie neodovzdá do 30. januára nasledujúceho roka orgánu štátnej vodnej správy a neodstráni nedostatky v lehote do 60 dní od vykonanej technickej revízie alebo nepožiada v určitej lehote orgán štátnej vodnej správy o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd. Predstavte si, že za tento priestupok možno uložiť pokutu do 165 eur, ale podľa iného písmena ustanovenia § 77 ods. 1, podľa písm. b) sa priestupku dopustí ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním, a za tento priestupok možno uložiť pokutu len do 100 eur. Inak povedané, ten, kto vypúšťa odpadové vody bez akéhokoľvek povolenia, môže dostať pokutu do 100 eur, a ten, kto vypúšťa odpadové vody podľa povolenia, ktoré nemá administratívne vysporiadané, môže dostať pokutu do 165 eur. Priamo z toho vyplýva, že sa viac vyplatí netrápiť sa so žiadnym povolením. Predmetom toho môjho pozmeňovacieho návrhu nebude úprava sankcií, pretože tá si vyžaduje systematický, systematickú prácu a prehodnotenie všetkých parametrov. Budem sa vyjadrovať v pozmeňováku iba k stanovenej lehote. Navrhujeme preto v budúcnosti ale upraviť aj ustanovenia o sankciách a o priestupkoch vo vodnom zákone tak, aby bolo od-ra-dzu-jú-ce vypúšťať odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy. V tomto skrátenom legislatívnom konaní sa však dá zabezpečiť, aby všetky dočasné povolenia, ktoré spĺňali limity tak, ako v deň kedy boli vydané, tak aj dnes, zostali v platnosti tak, ako boli vydané, teda aby sa vyplatilo mať povolenie. Podľa dôvodovej správy sa počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc. Keďže všetky tieto povolenia majú dobu platnosti maximálne desať rokov, a teda dotknuté povolenia majú platnosť maximálne do roka 2032, navrhujeme, aby platné povolenia zostali v účinnosti po celú dobu ich platnosti tak, ako boli vydané. Ak sa podarí pánovi ministrovi Tarabovi tak, ako to deklaroval, splniť jeho plán, zaviesť do každej obce kanalizáciu, žiadosti o povolenia budú rádovo v menšom počte, pretože je možné požiadať o povolenie iba v takej obci, kde kanalizácia nie je. Zrušením povinnosti zosúlaďovať platné povolenia významne odbremeníme orgány štátnej správy, ktoré v ušetrenom čase môžu vlastníkom malých čistiarní odpadových vôd pomáhať odbornými radami aj pri konaniach o nových povoleniach a najmä kontrolovať dôsledné dodržiavanie zákona. Preto prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, a to v jedinom bode. Budeme navrhovať predĺžiť lehotu pre vlastníkov platných čistiarní odpadových vôd, malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov ku termínu skončenia platnosti všetkých dočasných povolení. Krátke resumé. Vládny návrh zákona rieši túto potrebu čiastočne, posúva tú lehotu o štyri roky, avšak vtedy ešte stále budú v platnosti desaťtisíce povolení, ktoré splňujú normy, tak ako vtedy, keď boli vydané, tak aj dnes, neprispejú teda ku skvalitneniu ochrany odpadových vôd alebo teda životného prostredia vypúšťaním vyčistených odpadových vôd, naopak, neúmerne zaťažia vlastníkov desaťtisícov čistiarní odpadových vôd a taktiež pracovníkov Slovenského vodohospodárskeho podniku, ako aj inšpektorov príslušných úradov, ktorí namiesto toho, aby kontrolovali dôslednú funkčnosť a plnenie si povinností v zmysle zákona, tak budú administrovať desaťtisíce žiadostí, ktoré budú jednoducho retroaktívne len harmonizované so súčasným znením zákona. Týmto by som ukončil tento príspevok v rozprave a prešiel by som k predneseniu pozmeňujúceho návrhu. Čiže prednášam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 50. Pozmeňujúci návrh znie: V čl. I sa slová "do 31. decembra 2028" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2032". Odôvodnenie: Cieľom predloženého poslaneckého pozmeňujúceho návrhu je predĺžiť lehotu pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov tak, aby všetky dočasné povolenia zostali v platnosti, a vyhnúť sa tak zbytočným administratívnym konaniam, ktoré zaťažia vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd, ako aj príslušné okresné úrady a limitujú ich kapacitu na dôsledné plnenie povinností vlastníkov čistiarní odpadových vôd. Ďakujem. [12:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce... a, máme jednu faktickú, nevšimol som si, prepáčte, pán poslanec Janckulík. [12:25] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ja chcem poďakovať pánovi kolegovi Horeckému za jeho vystúpenie, lebo je vidno, že sa venoval tejto problematike veľmi dlho. A chcel by som len poprosiť koalíciu, bolo by dobré, keby si tento návrh osvojila, lebo ja si myslím, že je to veľmi dobrý návrh. Takže poprosím tu prítomných poslancov v sále, ktorí sú v koalícii, aby prediskutovali a podporili tento návrh. Ďakujem. [12:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Bez reakcie pána poslanca. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden, pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásenia. Nech sa páči, pán poslanec Hlina. [12:40] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj k tomuto sa vyjadriť. Ja som sa tu snažil aj k iným a teraz takú, podám aj takú malú správu z parlamentu, že čo sa tu deje, nech ľud vie, koho si zvolil. My sme vlastne teraz zaradili do skráteného konania návrhy zákonov na zrušenie prokuratúry, trestného zá... všetko, čo, čo chceli, všetko majú bez toho, aby to prešlo výborom. Tesne predtým sme schválili zákon, a počúvajte teraz dobre, ktorý viaže sociálnu dávku na produkt konkrétnej firmy. Toto dokázal schváliť slovenský parlament. Čiže sociálna dávka bude viazaná na produkt, komerčný produkt konkrétnej firmy. To sme, prísne vzaté, teraz schválili. Teraz sme pri zákone o vodách, hovoríme o ČOV-kách a čo sa, čo sa ide robiť? Sedí tu s nami pán Kmec. Ja vás teda pekne vítam, ja teda očakávam, že zareagujete na príspevok pána Horeckého teda odborne. Teda tak by... nie? Lebo viete, že načo to vlastne vzniklo toto tu celé, tieto parlamenty, hej, aby to... Proste kultúrou, evolúciou, procesom sme sa k niečomu dopracovali, tu má sedieť minister, ktorý predkladá ten zákon a vie na to reagovať. A ja si myslím, že to je hrozne nepoctivé, okrem toho, čo som už spomenul, že už vás tu vidím druhýkrát. Už ste tu namiesto pána Druckera, teraz ste tu namiesto pána Tarabu. Ja keď si, keď teda ideme zakladať nové ministerstvo, pán Danko, že možno by stálo za to, založiť nové ministerstvo alebo vytvoriť funkciu minister pre sedenie v sále. Nie? Neznie, to neznie moc honosne, čo? Tak dobre, tak môžme tomu dať nejaký iný názov, ale proste to by bol multifunkčný minister, ktorý by vlastne tu len sedel jak taký puk, pardon za výraz, usmieval sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, k téme. Hlina, Alojz, poslanec NR SR K téme hovorím. No však to je určite, ja sa o vodách, to je, však to jasne s tým súvisí. Podľa mňa to, to stojí za to, nie? Lebo viete, že ako ideme robiť? Pán Kmec, pri všetkej úcte, ja ani presne neviem, jak sa volá to vaše ministerstvo. Ale jak ideme robiť tak, hej, že vás budú posielať za všetkých... (reakcia predkladateľa) vy nemáte ministerstvo. No vidíte, no tak, tak, tak vidíte, tak proste áno, tak potom by bol. Ale vy nechcete byť ministrom pre sedenie v sále, čo? To neznie moc dobre, že? Tak dobre. Tak podľa mňa ešte jeden člen vlády by mohol byť. Ešte, to sme ešte asi neschválili ten kompetenčák, tak to tam dajme a bude to minister pre sedenie v sále a počúvanie. To znie lepšie? Viete, že, lebo nebude to na reagovanie. Lebo ja, ja, pri všetkej úcte, neočakávam, že zareagujete na pozmeňovací návrh pána Horeckého. Ale tak načo sme tu potom vlastne, že čo je zmyslom toho? Ideme schvaľovať protiústavné veci, retroaktívne veci, ideme schvaľovať proti rokovaciemu, ideme robiť bláznovstvá, aspoň niečo dodržiavajme. Čiže túto správu som chcel podať, správu zo slovenského parlamentu. A naozaj je to tak. Ak nové ministerstvo, tak ministerstvo, ktoré vlastne vytvorí ministra, ktorý bude sedieť v sále, bude sa usmievať, na všetko prikyvovať, usmievať sa, prikyvovať a nakoniec sa zdvihne, keď ho predsedajúci vyzve, či chce zareagovať, hej, po ukončení rozpravy, on povie nie, ďakujem. A takto si tu my budeme fungovať. Taká je asi predstava o fungovaní novej vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dvaja poslanci s faktickou. Pán poslanec Pročko. [12:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ja si myslím, že ste hovoril naozaj k téme, pretože témou je, sú ČOV-ky a odbornosť a pán Kmec tu sedí naozaj, povedali ste to vy, ako puk, ktorý sa do toho vôbec nerozumie a prišiel sem len sedieť. A ja si myslím, že naozaj by tu mal sedieť minister, ktorý to predkladá. Ale to je tá ich nová politická kultúra, to je to, čo predvádzajú aj na ústavnom výbore, že nedovolili poslancom rozprávať, že normálne im zobrali, zobrali im slovo, lebo sa boja toho jak čert svätenej vody. Čím skôr si chcú schváliť zákon, v ktorom si budú dávať nižšie tresty, čím skôr chcú schváliť zákon, zrušiť špeciálnu prokuratúru, ktorá vyšetruje ich veci. Čiže o tomto to je. Presne k téme ste hovorili, žiadna odbornosť, poďme to tu zvalcovať, poďme tu urobiť z parlamentu to, čo chceme my, a je to jedno. Nikdy v predchádzajúcom volebnom období sa nikdy nediali veci, čo tu predvádza Pellegrini. To je niečo neskutočné! On začal rozprávať o novej politickej kultúre a on je len taký, taký posluhovač Roberta Fica, naozaj mu slúži. To je človek, ktorý povedal, že nikdy s ním si nesadne za stôl, že, že nikdy nebude s ním rokovať, a pozrite sa, aha, a drukujú si. No a presne ste to popísali aj túto situáciu, ktorá sa teraz deje, pán Hlina, že naozaj sem príde človek, ktorý len zastupuje, ktorému určili. Viete, keď je ten zákon dôležitý, tak by tu mal sedieť naozaj ten minister, ktorý ho predkladá. Mal by tu sedieť človek, ktorý, ktorý o tom bude rozprávať. Ale im je to jedno. Oni si sem, oni si robia, čo chcú, a budú si to robiť, pokiaľ im to dovolíme. A ja myslím, že pokiaľ im to dovolí Slovensko. A ja by som aj takto chcel vyzvať Slovákov, ktorí toto pozerajú, túto frašku aj teraz, čo predvádzajú pri tomto zákone. Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, pán Hlina. [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [12:40] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegovi Hlinovi za postreh o zmysluplnosti v niektorých momentoch rokovania v Národnej rade. Ja sa stále nádejám, že tie slová nezneli v prakticky prázdnej sále nadarmo. Dámy a páni, ja beriem svoj mandát vážne. Kým otvorím ústa, tak sa niekedy hodiny, niekedy dni pripravujem. Túto problematiku som si naštudoval s cieľom zabrániť tomu, aby desaťtisíce ľudí, úradníkov, ale aj vlastníkov ČOV-iek museli v najbližších rokoch administrovať papiere namiesto toho, aby sa zaoberali odbornou činnosťou. Naozaj fandím vládnemu návrhu zákona o vodách, ktorý predložil pán minister Taraba, a po dôkladnom štúdiu a komunikácii ako so zástupcami ČOV-iek, tak s úradmi príslušnými som prišiel s návrhom, ktorý tú situáciu môže vylepšiť tak, aby sme mali viac síl, viac energie, viac priestoru na ochranu životného prostredia. Veľmi dúfam, že tie slová nezneli nadarmo. Ďakujem. [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? S reakciou na faktické pán poslanec Hlina. [12:40] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Kmec, v dobrom teda, nechcem, aby som sa vás dotkol. Lebo ja som si vás tu všimol pri Druckerovom zákone. A si vravím, že však dobre, však niekde proste dobre, môže, možno. Ale teraz ste tu pri zákone pána Tarabu a viete, ak vy máte nejakú dôstojnosť, hej, tak už odmietnete prísť sem k zákonu, ja neviem, Šimkovičovej pani, hej, alebo k niekomu k tretiemu, hej, lebo vy vlastne dehonestujete, vy ste týmto spôsobom aj dehonestovali tú svoju pozíciu, ktorú máte. A ja naozaj verím, že z toho nejdeme robiť nejaký precedens, hej, že tu proste ideme takto to všetko lámať, ako to zatiaľ lámeme, lebo sme tu iba chvíľu, ale ideme ako valec. Sa nestačím čudovať. Nestíham zbierať tie podnety, hej, že ktoré tu sú. A toto je taký technicko-procesný, ale súvisí aj s nejakou dôstojnosťou funkcie, ale aj s dôstojnosťou človeka, hej, že pošlú vás niekde, kde sa rozpráva o ČOV-kách, a vy keď s tým nerobíte, tak asi o tých ČOV-kách moc neviete, hej. Tak môžte sa tváriť múdro, ale vyznie to smiešne, hej. Tak možno fakt do budu... aj kvôli vám, hej, aj celkovo tej pozícii ministra. Ďakujem pekne. [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spoločná spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 82, výsledky rokovania výborov sú v tlači 82a. Prosím podpredsedu vlá... prosím pána ministra Kmeci, pána ministra Kmeca v zastúpení pána ministra Tarabu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 82.) [12:40] Peter Kmec Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno pri tom prvom bode som mal uviesť na začiatku to, že pán minister Taraba je momentálne na klimatickom samite a, bohužiaľ, nemôže sa zúčastniť rokovania, takže poprosil ma, aby som ho zastúpil. Predpokladám, že tieto odborné otázky boli prekonzultované aj na výbore. Mám tú informáciu, že prebieha pracovná diskusia a, bohužiaľ, ako k tejto politizácii diskusie u niektorých poslancov nebudem sa vyjadrovať, pretože toto je čistá politizácia, to, čo tu predvádzate, takže ja ako tridsať rokov, ktoré som strávil v diplomacii, viem, že sa vedia riešiť veci diplomaticky a nie rôznym škriekaním v pléne. Takže, takže my si s pánom poslancom vyjasníme veci a potom sa budem, samozrejme, aj rozprávať s pánom Tarabom, aby sa jednotlivé otázky riešili odborne a po normálnej, kľudnej línii. Takže chcel by som uviesť úvodné slovo k tomuto bodu. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je vypustiť problematické ustanovenia, ktoré umožňujú neoprávnené vymáhanie finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, prípadne zriadenie záložného práva na týchto nehnuteľnostiach, a to až po dobu tridsať rokov. Existujúca právna úprava nerešpektuje právny stav daný výsledkom konania o určení povinnej osoby, rovnako nerešpektuje postavenie dedičov a reštituentov. Aktuálna právna úprava umožňuje neoprávnené vymáhanie finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu záujmových nehnuteľností vo vlastníctve subjektov odlišných od štátu. Nakoľko sa na sanáciu environmentálnych záťaží čerpajú finančné prostriedky z európskych fondov, ide o duplicitu financovania samotných sanácií. Dôsledkom tejto skutočnosti vzniká povinnosť vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých z fondov Európskej únie, čím vzniká riziko značných hospodárskych škôd. Tieto ustanovenia, ktoré boli do zákona doplnené ostatnou novelou, sú zároveň predmetom konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň je nutné zdôrazniť, že následkom jestvujúceho právneho stavu je oslabená až ohrozená možnosť sanácie environmentálnych záťaží v dôsledku neochoty vlastníkov týchto nehnuteľností umožniť sanáciu environmentálnych záťaží, ako aj súvisiacich geolo.... ako aj súvisiaci geologický prieskum životného prostredia, čo môže ohroziť ústavné právo na priaznivé životné prostredie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne. [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru na pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Zuzane Matejičkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. [12:40] Zuzana Matejičková Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne a poslanci, Národná rada uznesením č. 57 zo dňa 7. decembra 2023 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 82, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky a Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 15 zo dňa 7. decembra 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 12 z 8. decembra 2023 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkou. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 14 zo dňa 8. decembra 2023. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal zoznam poslancov rečníkov, pani poslankyňa Stohlová a pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči, pani poslankyňa. [12:55] Tamara Stohlová Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, rada by som k predmetnej novele zákona týkajúceho sa environmentálnych záťaží predložila pozmeňujúci návrh. Predtým, než vám prečítam jeho znenie, mi však dovoľte ho zdôvodniť. Na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si, len pre ilustráciu, vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie ich chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. To, o čom prejednáva alebo pojednáva vládny návrh, ku ktorému predkladám pozmeňujúci návrh, je teda len špička ľadovca. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá, ozrejmím preto aspoň základné princípy, aby bolo jasné, ako k tomu pristupujem. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov, alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľností bez prevodu povinností znečistenie odstrániť. Žiaľ, mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne kúpy pozemkov. Na tento fakt sa snažila reflektovať súčasná úprava prijatá za ministra Budaja, žiaľ, z neznámych dôvodov zašla takpovediac priďaleko. Dnes sa povinnosť uhradiť náklady na sanáciu envirozáťaže pohybujúca sa v miliónoch eur nevzťahuje len na pôvodcov znečistenia, ale aj vlastníkov nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či dané znečistenie spôsobili, alebo nie. To všetko v snahe ošetriť prípady podozrivých prevodov či privatizácií. Žiaľ, minulosť už v mnohom napraviť nevieme a súčasné znenie výrazne zasahuje do vlastníckych práv a disproporčne postihuje aj tých vlastníkov, ktorí skutočne neparticipovali na žiadnych špekulatívnych aktivitách. Návrh najprv vetovala a následne aj podala na Ústavný súd prezidentka Zuzana Čaputová. Na rozhodnutie stále čakáme, ale podobne ako pani prezidentka, aj ja považujem súčasnú úpravu za prinajmenšom problematickú. Zároveň ale návrat k pôvodnému zneniu, ktorý navrhuje vláda v osobe ministra životného prostredia, nepovažujem za krok dobrým smerom. Problém s pochybnými kúpami nehnuteľností so záťažou, kde majitelia čakajú, kým im štát z eurofondov pozemok nevyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu ich nehnuteľností, nikam totiž nezmizol. Rovnako tiež vidím priestor aspoň čiastočne napraviť nespravodlivé privatizácie. Ilustrujme si úpravu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám, na prípade envirozáťaže dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa venujem už niekoľko rokov a teší ma, že po pomerne šokujúcich zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy konečne môžem priniesť legislatívne riešenie z pozície poslankyne Národnej rady. Ako možno mnohí a mnohé z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80. roky minulého storočia ako činnosť po Dynamitke, neskôr Dimitrovke. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý prešiel privatizáciou, a nový majiteľ nehnuteľností sa za smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenia odstrániť. Pozemky, dnes patriace firme Andreja Babiša, odvtedy 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo si splní povinnosti z privatizačnej zmluvy, akokoľvek zle bola napísaná, povinnosť prechádza na štát. Ak k sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých. Škody minulosti v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme aspoň docieliť to, aby štátu poskytol finančnú náhradu aspoň vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena jeho nehnuteľností. Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, tak reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takéto neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí – či už spravodlivo, alebo nespravodlivo – neboli určení za pôvodcov envirozáťaží, ale faktom ostáva, že za štátom vynaložené verejné prostriedky dochádza k zvýšeniu trhovej ceny ich nehnuteľností. Tieto prípady je možné považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím. Pozmeňujúci návrh, pozmeňujúcim návrhom by štát v prípade odstránenie envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľností finančnú náhradu nie za celú sanáciu, ako to hovorí dnešná úprava, ale vo výške, v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k finančnej náhrade je pre vlastníka uzavrieť so štátom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu od 5 do 20 rokov. Navrhovaná zmena je na rozdiel od tej súčasnej, pri ktorej existuje zásadná pochybnosť, konformná s ústavou. Rovnako tak pri nej nedochádza k duplicitnému finančnému plneniu, ktoré súčasnému zákonu vyčíta vládny návrh, a rieši aj špecifickú situáciu reštituentov či dedičov. Ide o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. Záverom pripomínam, že zmena tejto konkrétnej úpravy nás priblíži k efektívnejšiemu riešeniu environmentálnych záťaží o dôležitý, no stále malý kúsok. Tento fakt opakovane zdôrazňujem aj ministrovi životného prostredia, ktorý akoby nevidel alebo nechcel vidieť ostatné aspekty tejto problematiky. Štát bol rovnako neschopný envirozáťaže odstraňovať aj pred rokom 2022 a problém si vyžaduje komplexnú reformu. Teraz pristúpim k prečítaniu samotného pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlač 82. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1. Čl. I bod 1 návrhu zákona znie: "1. § 9a vrátane nadpisu znie: "§ 9a Postup pri uplatňovaní finančnej náhrady za zvýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti sanovanej z verejných zdrojov (1) Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom alebo správcom nie je štát (ďalej len "sanovaná nehnuteľnosť"), je vlastník sanovanej nehnuteľnosti povinný zaplatiť štátu celú náhradu finančných prostriedkov vyplývajúcu z kladného rozdielu trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie (ďalej len "finančná náhrada"), ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Za verejné zdroje sa na účely tohto zákona považujú finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie, z Nórskeho finančného mechanizmu a zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu. (3) Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Finančná náhrada sa znaleckým posudkom určuje súčasne ku všetkým sanovaným nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, a k jednotlivým parcelám. Výška finančnej náhrady za sanovanú nehnuteľnosť nesmie presiahnuť výšku účelne vynaložených prostriedkov na vykonanie geologického prieskumu environmentálnej záťaže a sanáciu environmentálnej záťaže financovaných z verejných zdrojov. (4) Orgánom oprávneným zabezpečiť pohľadávku štátu vyplývajúcej z finančnej náhrady podľa odseku 1 je príslušné ministerstvo. Premlčacia lehota pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady zo sanovanej nehnuteľnosti je desať rokov a začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni ukončenia sanácie; za deň ukončenia sanácie sa považuje deň schválenia záverečnej správy projektu sanácie environmentálnej záťaže. (5) Príslušné ministerstvo je povinné zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 3 najneskôr do šiestich mesiacov od ukončenia sanácie environmentálnej záťaže; na výber znalca sa vzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 3 znáša príslušné ministerstvo. (6) Príslušné ministerstvo v lehote do 15 dní odo dňa vyhotovenia znaleckého posudku podľa odseku 3 vyzve vlastníka sanovanej nehnuteľnosti, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade alebo aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy odoslal podpísaný návrh záložnej zmluvy. Súčasťou výzvy podľa predchádzajúcej vety sú odpis znaleckého posudku podľa odseku 3 a návrh záložnej zmluvy. (7) Záložnú zmluvu podľa odseku 6 nie je možné uzavrieť s vlastníkom sanovanej nehnuteľnosti, ak výška finančnej náhrady za všetky sanované nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, nie je vyššia ako 3 000 eur. Záložná zmluva sa uzatvára na dobu od 5 do 20 rokov; uvedená skutočnosť sa vyznačí v katastri nehnuteľností. (8) Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti na základe výzvy podľa odseku 6 neuhradí sumu zodpovedajúcu finančnej náhrade za sanovanú nehnuteľnosť alebo v lehote podľa odseku 6 neuzavrie záložnú zmluvu, príslušné ministerstvo pristúpi k vymáhaniu úhrady finančnej náhrady súdnou cestou. (9) Peňažná čiastka vyplývajúca z finančnej náhrady je príjmom Environmentálneho fondu. Peňažnú čiastku vyplývajúcu z finančnej náhrady nie je možné nahradiť nepeňažným plnením. (10) Za deň doručenia výzvy podľa odseku 6 sa považuje okamih jej doručenia do elektronickej schránky podľa údajov elektronickej doručenky a deň doručenia do vlastných rúk alebo deň, keď bolo odopreté jej prevzatie, ak sa výzva doručuje poštou. Ak vlastník sanovanej nehnuteľnosti nie je známy alebo nie je známy jeho pobyt, výzva podľa odseku 6 sa doručuje verejnou vyhláškou na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne sa zverejní na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza počas 30 dní. Uplynutím 30 dní od zverejnenia vyhlášky sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel. (11) V prípade väčšieho počtu vlastníkov sanovaných nehnuteľností, na ktorých sa nachádza jedna environmentálna záťaž, je možné výzvu podľa odseku 6 doručovať verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a na webovom sídle príslušného ministerstva a súčasne na úradnej tabuli a webovom sídle obce, v ktorej sa environmentálna záťaž nachádza, po dobu 30 dní. Uplynutím 30 dní sa výzva považuje za doručenú bez ohľadu na skutočnosť, či sa o tom vlastník sanovanej nehnuteľnosti dozvedel alebo nie. (12) Väčším počtom vlastníkov sanovaných nehnuteľností sa na účely tohto zákona rozumie najmenej 20 osôb. (13) Postup podľa predchádzajúcich ustanovení sa neuplatní, ak by výška finančnej náhrady nepresiahla náklady na vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie hodnoty pozemkov."." Poznámka pod čiarou k odkazu 21a) znie: "21a) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov." 2. V čl. I návrhu zákona sa za body 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú: "2. V § 9b odsek 1 znie: „(1) Pre zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady, ktorá presahuje u jednotlivého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti 3 000 eur, príslušné ministerstvo rozhodne o zriadení záložného práva k sanovanej nehnuteľnosti, ak nedošlo k uzavretiu záložnej zmluvy podľa § 9a ods. 6 a nebola uhradená pohľadávka vyplývajúca z finančnej náhrady; záložné právo k sanovanej nehnuteľnosti vzniká dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zriadení záložného práva. Príslušné ministerstvo je oprávnené začať konanie o zriadení záložného práva do jedného roka odo dňa doručenia výzvy podľa § 9a ods. 6." 3. V § 9b odsek 4 znie: „(4) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj vymedzenie výšky pohľadávky vyplývajúcej z finančnej náhrady a vymedzenie predmetu záložného práva." 4. V § 9b sa vypúšťa odsek 8." 3. V čl. I bod 2 znie: "2. Za § 19a sa vkladá § 10b, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 19b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024 (1) Ak došlo do 31. decembra 2023 k náhrade finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie environmentálnej záťaže podľa ustanovení § 9a a 9b, Environmentálny fond je povinný vrátiť do 1. júla 2024 vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti ním uhradené finančné prostriedky prevyšujúce kladný rozdiel trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti pred sanáciou a trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti po vykonaní sanácie určený znaleckým posudkom ("ďalej len vrátené finančné prostriedky"). [13:10] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave (2) Na účel výpočtu výšky vrátených finančných prostriedkov vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti je príslušné ministerstvo povinné zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku podľa odseku 1 najneskôr do 1. marca 2024. Na výber znalca sa vzťahujú predpisy o verejnom obstarávaní. Náklady za vyhotovenie znaleckého posudku znáša príslušné ministerstvo."." Ďakujem pekne, skončila som. [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Krátky. [13:10] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Čiže máme tu v zásade zaujímavý zákon, pretože tento zákon hovorí o niečom, čo Slovensko trápi už dlhé obdobie a nie sú na to vyčlenené dostatočné prostriedky tak, aby obyvatelia s tým boli spokojní. Čiže konkrétne hovoríme teraz o environmentálnych záťažiach a tie sú aj veľkého rozsahu na rôznych miestach na Slovensku. To, čo mňa tu trápi konkrétne pri tomto návrhu, je presne to, k čomu bol podaný tento pozmeňujúci návrh. Tam by som mal potom ešte jednu otázku, ktorú sa opýtam pani predkladateľky tohto pozmeňujúceho návrhu. Totižto v minulosti sa táto snemovňa snažila riešiť a prijala zákon, ktorý umožňuje dnes alebo, resp. by malo umožňovať toho, kto vlastní v podstate lacný pozemok alebo nehnuteľnosť, na ktorej alebo pod ktorou táto environmentálna záťaž je, a mal by umožňovať to, aby keď sa štát rozhodne investovať svoje prostriedky do odstránenia tejto záťaže, tak aby si ich potom mohol vymáhať alebo nejakým spôsobom prišiel späť k týmto prostriedkom cez mechanizmus, ktorý zaviaže vlastníka tieto prostriedky uhradiť. To, čo je nešťastné je, keď sa toto vypustí zo zákona. Ja rozumiem tomu, že je to podané na Ústavnom súde a že je potrebné vyriešiť viaceré nezrovnalosti, ale to sa naozaj chceme vrátiť do stavu, kde bude štát v podstate dávať nepriamu štátnu pomoc? Čiže o dosť vážnejšie je to vtedy, keď sa jedná o developerov alebo privatizérov, ktorí lacno kúpili, za nič im odstránia záťaž a budú môcť za draho predať. Tá otázočka sa týka tej sumy nad tritisíc euro. Ako bola stanovená, pani navrhovateľka? Že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Pročko. [13:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naozaj nadviažem na vás, pani poslankyňa, že sa tejto téme venujete dlho. A ja, životné prostredie a ochrana životného prostredia mňa zaujíma veľmi dlho. Ja som bol dve volebné obdobia poslanec len obyčajného obecného zastupiteľstva v obci Halič, ale mal som na starosti životné prostredie a to bola čistá katastrofa. Naozaj, čo sa tam dialo, nielen to, že environmentálne záťaže boli, boli vytvárané skládkami, ktoré tam ľudia vytvárali, nielen to, že naozaj človek nezodpovedný vylieval do, do potoka veci, ktoré, ktoré tam nemali byť. Ale poukázali ste aj vy na to, že, že tento zákon nie je dobrý. Áno, nie je dobrý. A zase ja chcem, vystúpim aj v rozprave, ale chcem povedať, že tento zákon je presne o tom, že sa idú na ministerstve životného prostredia robiť kšefty. Bohatí podnikatelia, ktorí si kúpili pozemky, ktorí si kúpili závody, v ktorých sú, v ktorých sú veľmi veľké environmentálne záťaže, no tak sa dohodnú s ministrom životného prostredia a urobia si kšeftík a takýmto spôsobom sa to vyrieši. Ja súhlasím, že by sa mal na tom podieľať štát, ale spôsob, akým to ide urobiť vládna koalícia, je zase typický pre nich. Svojm ľuďom, našim ľuďom pomôžeme upratať veci, ktoré, ktoré tam majú, no a ostatní obyvatelia nech si, nech si svoje problémy riešia, ako chcú. Tento zákon nie je napísaný vôbec dobre. Oni sa tvária na ochranu životného prostredia, na odstraňovanie environmentálnej záťaže, ale idú si vyriešiť vlastné kšefty. Ďakujem. [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Kleinert. [13:10] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela zareagovať na pani Stohlovú, kde vidieť pri jej pozmeňovacom návrhu, že sa dlho a intenzívne venuje naozajstnej ochrane životného prostredia a tej problematike rozumie do detailu. Dôkazom toho je aj tento pozmeňovací návrh a pre mňa je veľmi dôležité, že vidíme, ako aj prispieva k návrhom zákonov aj týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré reflektujú realitu a vedia konkrétnejšie a adresnejšie riešiť nielen problémy, ale aj v zákone skryté hrozby, s ktorými sa ľudia potýkajú. Takže ďakujem veľmi pekne za tento pozmeňovák. [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Stohlová s reakciou na faktické. [13:10] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyni Kleinert len ďakujem a vyjadrím sa teda k tomu, čo bolo, bola otázka k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Suma 3-tisíc eur bola stanovená aj po reflexii na ústavné podanie pani prezidentky voči tomu vlastne pôvodnému zneniu a bola určená tak, aby to bolo zmysluplné a proporčné. [13:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Remišová, prosím, máte slovo. [13:10] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o envirozáťažiach. Minister Taraba v prvom rade, však on to už ukázal viacerými svojimi zákonmi a rozhodnutiami, tak v prvom rade je obchodník. V tomto zákone vychádza v ústrety veľkým privatizérom a de facto tento zákon je amnestiou na platenie alebo na zaplatenie environmentálnych škôd na pozemkoch, hlavne teda veľkých vlastníkov. Ako to už povedala kolegyňa pani poslankyňa Stohlová, takým emblematickým je príklad, príklad Istrochemu, pozemky, ktoré vlastní Andrej Babiš v jednej z najlukratívnejších častí Bratislavy, kde envirozáťaže, envirozáťaže, resp. aj znečistenie je obrovské a na vyčistenie je potrebná suma okolo, myslím, že 360 mil. eur. Čo robí minister Taraba? Tak minister Taraba v zásade navrhuje to, že na to, aby sme na Babišových pozemkoch vyčistili envirozáťaže, sa poskladáme my všetci. Také výhovorky, že však je to z eurofondov, tak to neplatia slovenskí občania, je, všetci veľmi dobre vieme, že hlúposť, lebo to sú verejné peniaze, ktoré môžu ísť do iných užitočných projektov napríklad. Takže my všetci sa poskladáme na vyčistenie týchto pozemkov a potom tam vznikne lukratívna nová štvrť, kde budú miliónové byty, na ktorých zbohatnú obrovskí developeri, vlastníci, privatizéri, ako chcete, zbohatnú druhýkrát. Čiže my všetci sa im poskladáme na to, aby sme vyčistili súkromným vlastníkom pozemky a oni ich potom lukratívne predajú. Mimochodom, však na to jediné vlastníci týchto veľkých pozemkov v okolí Bratislavy čakajú. Čakajú na to, že z vlastného vrecka my sa im vyskladáme na envirozáťaže. Ja nehovorím o tom, že rozumiem, prečo pani prezidentka vtedy mala výhrady voči zákonu, mala výhrady najmä voči malým vlastníkom, ktorí nejakým spôsobom reštituovali malé kúsky pôdy, boli na nich envirozáťaže a teraz nemali prostriedky na to, aby ich mohli vyčistiť, hoci, hoci envirozáťaže znečisťovali vodu alebo pôdu. Ale toto sa dá vyriešiť veľmi ľahko. Dá sa to, dá sa to vyriešiť férovo a spravodlivo a dá sa to vyriešiť nie tak, že my všetci sa budeme skladať na to, aby sme zvýšili hodnotu pozemkov, ktoré patria veľkým developerom. Ako hovorím, pán minister Taraba je obchodník, však je to podnikateľ, vieme, s kým všetkým podnikal, dokonca aj s pozemkami, čiže uvedomuje si tie veľké problémy, ktoré trápia vlastníkov pozemkov, ktorí, žiaľ, na tom majú tú environmentálnu záťaž, ale nemôžu ich speňažiť a draho predať, a tak chce nájsť nejakú cestu, aby, aby sme im my všetci z peňazí daňových poplatníkov pomohli. Teraz sa vrátim celkovo k envirozáťažiam. Na Slovensku je približne dvetisíc pravdepodobných alebo potvrdených environmentálnych záťaží a tie náklady na ich vyčistenie sú dve miliardy eur. V operačnom programe Slovensko sme na to vyčlenili 240 miliónov eur a takisto peniaze boli na to vyčlenené aj v predchádzajúcom, v predchádzajúcom období, ale najväčším problémom pri envirozáťažiach to nie je, nie sú len peniaze. Najväčším problémom pri envirozáťažiach, a hovorí to aj Najvyšší kontrolný úrad, je hlavne byrokracia. Je, sú to nejasné kompetencie, pretože za určenie, určenie vlastníka alebo povinnej osoby sú zodpovedné okresné úrady, ktoré však nespadajú pod ministerstvo životného prostredia, ale spadajú pod ministerstvo vnútra. A ďalším problémom, veľkým problémom je aj komplikovanosť procedúr verejného obstarávania. To znamená, že ak by minister Taraba mal skutočný záujem na tom, aby tu na Slovensku sme mali rýchlejšie, lepšie sme sa dokázali vysporiadavať s envirozáťažami, ktoré sú zväčša pozostatkom komunizmu, ale nielen, tak by v prvom rade riešil tieto byrokratické obštrukcie, ktoré historicky tu na Slovensku máme a ktoré prekážajú tomu, aby sa envirozáťaže rýchlo odstraňovali. Ani jednu z týchto vecí nerieši, namiesto toho, ešte raz opakujem, robí len to, že my všetci sa budeme skladať veľkým vlastníkom na to, aby oni si mohli zvýšiť hodnotu svojich pozemkov. Ja mám, povedala to už aj pani kolegyňa Stohlová, beží konanie na Ústavnom súde, čaká sa na, na rozhodnutie Ústavného súdu, či súčasný mechanizmus je súladný s ústavou, a preto ja budem mať procedurálny návrh, v ktorom navrhujem, aby sa zákon stiahol a aby sa počkalo so zákonom až na rozhodnutie Ústavného súdu. Procedurál dám aj pánovi predsedajúcemu. Zároveň tu chcem ešte podotknúť to, že dôležitým, dôležitým, dôležitou inštitúciou pri odstraňovaní a kontrole environmentálnych záťaží je aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. Čo urobí minister Taraba ako prvú vec? Tak vyhráža sa šéfovi inšpekcie životného prostredia, šikanuje ho, zakazuje mu prijímať personálne zmeny, hoci Slovenská inšpekcia životného prostredia je dlhodobo poddimenzovaná, na facebooku o ňom dehonestujúco píše dehonestujúce správy, takže napokon riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sám rezignoval, aby som to povedala jeho slovami, pretože považuje súčasné vedenie ministerstva za neodborné. Čiže na jednej strane nám minister Taraba tu v pléne hovorí, ako chce odstraňovať envirozáťaže, na druhej strane reálne a v praxi robí všetko pre to, aby sa tie envirozáťaže, hlavne teda tých, hlavne teda tie malé envirozáťaže aby sa nedali odstrániť, pretože neodstraňuje žiadnu z byrokratických prekážok, ktorú, ktorá tomu bráni. Na záver mi dovoľte povedať už len to, že aj na výbore, parlamentnom výbore pre životné prostredie chceme, aby envirorezort pravidelne robil odpočet o stave riešenia najrizikovejších lokalít, aby na každom enviromen... výbore pre životné prostredie aby minister informoval, čo sa urobilo, ako to napreduje a ktoré sú najrizikovejšie. Tie, ktoré sú najrizikovejšie, tam by mala byť vyhlásená mimoriadna situácia a mal by dávať na každom výbore pre životné prostredie odpočet práce v odstraňovaní envirozáťaží. Ďakujem vám veľmi pekne, toľko k tomuto problému. My považujeme odstraňovanie environmentálnych záťaží za mimoriadne dôležité, preto aj v Operačnom programe Slovensko sme práve na túto problematiku vyčlenili viac peňazí, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, čiže peniaze, peniaze na riešenie envirozáťaží sú, ale na to je potrebná aj súčinnosť ministerstva, aby skutočne prijalo také opatrenia, ktoré tento celý proces, ktorý, priznávam, je náročný, ale ktorý ho bude, budú uľahčovať a nebude vychádzať v ústrety len vybraným majiteľom pozemkov. Ďakujem vám veľmi pekne. [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickými poznámkami, s poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Pročko. [13:25] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, ďakujem veľmi pekne. Veľmi, veľmi pozorne si to, veľmi presne si to vysvetlila, že naozaj veľmi veľkí, bohatí majitelia pozemkov, ako je pán Babiš, potrebujú urobiť kšeft. A pán Taraba je človek, ktorý veľmi dobre vie, ako sa kšeftuje, keď si dáte meno Taraba do Googlu, pozriete si, s kým spolupracoval, takže toto je tá vec, ktorú, darmo tu kývajú niektorí poslanci hlavou, je to tak, žiaľbohu, je to tak, ono celý tento zákon, ako som už spomínal, je o tom celom, že urobiť biznis, biznis pre "našich ľudí". Odišiel odborník z vedenia, z vedenia ministerstva preto, lebo tam prišlo neodborné vedenie. A to sa deje všade, to je v celom, v každom jednom rezorte, v každom jednom rezorte, tam dostávame, ministerku máme hoaxerku, ministra ďalšieho máme človeka, ktorý kšeftoval s pozemkami v Prievidzi, a toto tu je, toto tu sa deje. A skrývajú sa tu za, skrývajú sa tu za odstránenie environmentálnych záťaží. No jednoducho pomenujme veci tak, ako sa majú pomenovať. Ide o odstránenie záťaže bohatým, naozaj bohatým ľuďom. Veď ste počuli dobre, Babišovi... (Rečník sa otočil k inému poslancovi.) Koľko miliónov? (Reakcia poslanca.) Tristošesťdesiat miliónov treba na odstránenie, odstránenie z jeho pozemkov. Kto to zaplatí? Slovensko. Kto to zaplatí? Obyčajní ľudia. A Babiš a Taraba budú z čoho mať, mať čo z toho? [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší, pán poslanec Hazucha. [13:25] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Tieto veci, ktoré boli spomenuté pani Remišovou a hlavne tieto konkrétne prípady, ktoré sú spomínané, podľa mňa mali byť riešené v privatizačnej zmluve, keď sa robili zmluvy o odpredaji takýchto pozemkov, kde boli tie, nazvem to, štátne environmentálne záťaže, a tým pádom by sme boli za vodou. Ale tie zmluvy sme nerobili ani my, ale ani vy, takže ťažko už teraz plakať nad rozliatym mliekom, až to tam teda upravené nebolo. Tento zákon môže mnohým pomôcť, ale dá sa vykladať aj takto, ale vaše tvrdenia sú pravdepodobne len taký nástrel, ktorý môže mať na míle od pravdy, ale dá sa to takto politicky využívať. Ale existujú aj iné veci. Sú vlastníci pôd, malí súkromne hospodáriaci roľníci alebo malé družstvá, ktorí si vzali späť pôdu. Na týchto pôdach, parcelách boli niekedy v minulosti, a to hovorím konkrétne veci, skládky stovák aj tisícov ton umelých hnojív a tie tam vlastne sčasti zostali a pomaly kontaminujú spodné vody. Naozaj si myslíme, že toto má likvidovať terajší vlastník? Ten drobný vlastník pôdy? Nespamätal by sa z toho. Takže áno, toto čo hovoríte, možnože existuje jedna malá vec, ktorá by sa dala takto vypichnúť, ale ste povedali, tých environmentálnych záťaží je na tisíce, a tým ostatným to pomôcť môže. Ďakujem. [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Lackovič. [13:25] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ďakujem za váš príspevok, vy ste sa tak okrajovo dotkla aj fungovania odborov starostlivosti o životné prostredie, ktoré spadajú pod okresné úrady, ktoré spadajú pod ministerstvá vnútra. A tu je podľa mňa veľmi dôležité si uvedomiť, že takto je to zjavne nesprávne, pretože tieto odbory starostlivosti o životné prostredie pod okresnými úradmi by mali predsa patriť alebo spadať pod vecne príslušné ministerstvo, to znamená pod ministerstvo životného prostredia. A nerozumiem, že prečo je tomu stále tak a nemáme tento, taký vážny rest z minulosti stále vyriešený a doriešený, pretože aj v uplynulých dňoch sme napokon videli, že aj samotné okresné úrady po, znovu, ako sa koaličný valec rozbehol a vymenil prakticky 33, ak sa nemýlim, prednostov všetkých okresných úradov, znovu nejde o odborné nominácie, ale len a len o politické, stranícke trafiky. No a takto by to jednoznačne byť nemalo, pretože ak chceme tú krajinu rozvíjať nejakým smerom, odborným, príčetným, normálnym, nebodaj aj slušným, tak by sme sa mali uberať tým smerom, ktorý sa k tomuto aspoň ako-tak približuje. Nepoznáme ešte nových pánov prednostov v nových okresných alebo v tých okresných úradoch, kde to ešte zvalcovať koaličný valec nestihol. Budeme s napätím teda očakávať, že akým smerom sa to uberá, ale bojím sa a obávam sa a mrzí ma a som frustrovaný z toho, že znovu sme nevideli ani jedno jediné výberové konanie na prednostu okresného úradu v Slovenskej republike. Ďakujem pekne. [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalší, pán poslanec Galko. [13:25] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, mám dve poznámky k tomuto vystúpeniu. Prvá, ja som rád, že si spomenula tie eurofondy, lebo názor, že veď to sú eurofondy, to je zadarmo, je v našej spoločnosti mimoriadne rozšírený a mimoriadne obľúbený a škodlivý, dovolím si povedať, lebo my zorientovanejší veľmi dobre vieme, že platí, po prvé, že nič nie je zadarmo. No a po druhé, že ak teda je už niečo zadarmo, tak je to príšerne drahé. Ani eurofondy nerastú na stromoch, to sú reálne peniaze, skladajú sa na ne reálni občania reálnych štátov Európskej únie, a teda aj Slovenska. A druhá poznámka, ktorá ma zaujala alebo teda druhá časť bolo, čo sa týka toho šikanózneho konania, tých šikanóznych vyjadrení ministra životného prostredia smerom k šéfovi inšpekcie životného prostredia, jeho vyštvanie z úradu. Musím povedať, že aj ja som si toto konanie totiž všimol a mám pocit, že, že to už je také, taký modus operandi členov tejto vlády klamárov a podvodníkov. Videli sme to už na ministrovi vnútra Šutajovi Eštokovi, ktorý narába s policajtmi ako s prašivými psami, hej. Minister práce Tomáš sa tu v pléne správa arogantne, vybľakuje tu po poslancoch spod balkóna ako posledný bulo, hej. Ale tak sa nečudujme teraz ministrovi Tarabovi, on v podstate len zapadol do toho ich orchestra. Ja som preto nútený konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale aj vládu totálnych primitívov. Ďakujem pekne. [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Krátky. [13:25] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Považujem za veľmi trefné to podčiarknutie toho, že tu nejde len o peniaze, pokiaľ sa rozprávame o odstraňovaní environmentálnych záťaží, a že tie nejasné kompetencie tomu vôbec nenahrávajú, práve naopak, poriadne to sťažujú. Byrokracia, to je to, čo by malo ministerstvo riešiť, ale tie peniaze zároveň, sa ešte ku nim vrátim, pretože ty si spomenula, Veronika, jednu z najväčších záťaží, ktorá sa viaže k Istrochemu, 360 mil. je suma, ktorá je teda závratná v porovnaní nie s tisícami, bola taká reakcia, že tu máme tisíce, tak evidujeme okolo 300 v tom portáli ministerstva životného prostredia, 300 environmentálnych záťaží približne a keby ste ich chceli naceniť, to odstránenie, tak by to vyšlo, teraz sa opriem o čísla Inštitútu environmentálnej politiky, tak vyšlo by to niekde medzi 1,6 až 2 mld. eur. Takže 360-miliónová alebo miliónový náklad na odstránenie jednej záťaže tu v Bratislave je rozhodne jeden z najväčších, jeden z najväčších nákladov na odstránenie záťaže medzi tými, ktoré evidujeme. A keď si tak zoberieme, skúsim to potom aj viacej rozviesť vo svojom vystúpení v ústnej rozprave, do ktorej sa chcem prihlásiť, keď si tak zoberieme, že ste prišli k pozemku, k veľkému pozemku za bagateľ, čiže skúsme tak plasticky povedať, že by to bolo pár eur za meter štvorcový, a zrazu po nepriamej štátnej pomoci, ktorú ministerstvo de facto teraz navrhuje, by ten meter štvorcový stál tisíc euro alebo dve. Tak to je rozdiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pani poslankyňa Remišová. [13:25] Veronika Remišová Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za konštruktívne faktické poznámky. Odpoviem na dve. Pán poslanec, myslím, Hazucha, ja rozumiem, ja rozumiem tej obave malých vlastníkov pôdy, to znamená, že maloroľníkov, ktorí reštituovali pozemky a teraz by mali dávať obrovské peniaze, ktoré ani nemajú na vyčistenie svojho pozemku. Ale ako hovorím, to sa, zákonom sa to dá veľmi dobre ošetriť. A ten rozdiel medzi práve takýmito drobnými roľníkmi alebo vlastníkmi pôdy a medzi obrovskými právnickými osobami, firmami s obrovským majetkom, tak myslím, že sa dá v zákone veľmi dobre špecifikovať, aj v pozmeňujúcom zákone pani Stohlová sa snaží tento problém konštruktívne vyriešiť. Druhú vec, ktorú som chcela povedať, to je, pán Lackovič, ďakujem veľmi pekne za, za konštruktívnu faktickú poznámku. Áno, ten problém pri prednostoch a pri vôbec organizácii verejnej správy, ktorá spadá pod ministerstvo vnútra, je dlhodobý a ak by sa mal riešiť, tak by sa mal riešiť komplexne vlastne reformou celej verejnej správy. A je úplne absurdné to, že máte okresný úrad, máte tam úsek životného prostredia, ktorý nezodpovedá svojmu ministrovi, ale patrí pod okresný úrad a v zásade tento model je veľmi nefunkčný. A potom sa stane to, že pri takýchto komplexných problémoch, ako je napríklad určenie znečisťovateľa alebo povinnej osoby, sa nikam nepohneme. Čiže je to problém, ktorý je dlhodobý a ktorý by bolo dobré riešiť, aby tá verejná správa fungovala naozaj, naozaj efektívne. A ako hovorím, pri envirozáťažiach špeciálne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tým sme teda vyčerpali rozpravu tých, ktorí sa prihlásili písomne, preto sa pýtam, či sa niekto do rozpravy chce prihlásiť ústne. Štyri prihlášky, štyria rečníci. A ako prvý vystúpi pán poslanec Hlina. [13:40] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave (Rečník rozpráva tlmeným hlasom.) Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si naozaj budem dávať pozor, lebo v predchádzajúcom mojom vystúpení som bol od dlhoročného diplomata ako poslanec označený ako človek, ktorý škrieka. Naozaj si chcem dať pozor. (Smiech v sále. Potlesk.) Naozaj si chcem dať pozor a upriamiť pozornosť na to, čo budem hovoriť. (Reakcie z pléna.) Podľa mňa je to dôležité, lebo rozprávame o dôležitých veciach s niekým, kto tomu nerozumie. Ale to tu vôbec nevadí, lebo ak by som... (Reakcia predkladateľa: "Vy tomu rozumiete?" ) Ja tomu rozumiem. (Reakcia predkladateľa: "Ja tomu tiež rozumiem?" ) Áno, áno? Dobre. (Reakcie z pléna.) Bolo povedané... (Rečník naďalej rozpráva veľmi potichu, reakcia z pléna.) Ja budem naozaj, chcem si dať pozor, lebo ja chcem k tej téme povedať, ale škoda, že sa ku nej dostanem, ešte tú poznámku, ktorú povedal pán, pán minister, že teda ako dlhoročný pracovník diplomacie, nuž mám veľké pochybnosti o stave našej diplomacie, keď dlhoročný pracovník slovenskej diplomacie takto rozpráva s poslancom. Ja si teda na seba nepotrpím, možno aj kričím niekedy, tak som emočnejší, pripúšťam, ale od toho tu sú diplomati, že oni to musia vedieť zvládnuť, ako sa hovorí, s buřinkou, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým, ale bol som označený, že kričím, viete, že elegantne, so šarmom, so všetkým. Ale bol som označený, že kričím, škriekam dokonca. To ma, prísne vzaté, sa trochu dotklo, lebo to sa používa v kontexte skôr takom ženskom. A ja som dosť tak, tak mužský, ale dobre. Prídem k tej téme, o ktorej som chcel rozprávať. Škoda, že tu nie je pán minister, lebo je v Dubaji. Bolo nám povedané, že je v Dubaji, ergo máme byť ticho a máme byť úplne spokojní a môže tu sedieť v zásade hocikto, lebo náš pán minister je v Budaji, či v Dubaji (Smiech v sále.). Ale viete, povedzme si to tak, dneska je piatok, potom je sobota a nedeľa. Po sobote a nedeli je pondelok a od utorka my tu začíname ničiť štát a ja som rád, že je veľa obrancov štátu, ktorí sa prihlásili do rozpravy dvojito, k dvom zákonom, ergo je vysoký predpoklad, že rozprava k tým dvom návrhom bude asi dvoj-trojdňová. Otázka stojí, ak už teda máme pochopiť, že preto tu nie je pán minister Taraba, lebo je v Dubaji, že prečo tam je týždeň. Lebo to tak vychádza. Viete, ak už je tam dnes, nemôže tu byť, lebo je tam, my tu budeme odhadom streda, štvrtok, piatok rozprávať, tie jeho body kľudne mohli byť preradené, to nie je problém, vy môžte dať hlasovať, dokonca všeobecný súhlas by sa dal získať na to, že tie jeho body pôjdu po prerokovaní tých bodov skrátených o tých lehotách. Čiže je otázka namieste, čo tam ten náš minister Taraba v tom Dubaji týždeň bude robiť. Počkáme, uvidíme. Ale teraz k tomuto zákonu o enviromentálnych záťažiach. Viete, hovorí sa to tu o ňom a ja si to o ňom aj myslím, však to nie je zas že úplne v zlom, lebo sú aj dobrí, aj zlí obchodníci, ale on je obchodník srdcom i mysľou, lebo prišiel do rezortu, od ktorého sa očakáva, že máte trošku aj iný pohľad na veci, nielenže koľko sa dá zarobiť na tom kubíku, ale že či náhodou by sa nedalo aj niečo ochrániť pre tie ďalšie generácie. Tak preto si myslím, že ten, ten tvrdý podnikateľský prístup na MŽP by nemusel byť až taký, preto nie som úplne komfortný s tým, že máme obchodníka za ministra životného prostredia. To nie som. A on nám to jasným dôvodom na denno-dennej báze ukazuje, že obchodníkom je. Lebo vlastne celé MŽP je teraz o turbínach, ktoré majú ísť len tak, bez výberka, bez verejného obstarávania, len tak. Celé je to... počkajte, čo tam spomínal, jaj, spaľovne treba rýchlo riešiť, prístavy treba, je to strašne silne o tom obchode, len menej o tom, že čo s tým životným prostredím. A prišiel nám tu a predložil nám tu zákon, že teda nebudú sa pokutovať malé ČOV-ky, lebo však chudáci to tí ľudia nestihli, a teraz ešte treba aj ten zákon, ktorý o tých environmentálnych náhradách to riešil, tak ten treba celý zmietnuť zo stola, lebo sú tam určité záujmy, kolegyňa sa ich snažila identifikovať. Áno, sú tam. A ja vám to dokážem na tom, že, na tom, ako je to predložené, vám to dokážem. Skúste ma, prosím vás, počúvať. Ja viem, že je to ťažké. Ale ja musím ticho rozprávať, lebo nechcem škriekať. (Potlesk.) Ja sa naozaj nechcem vyrušiť pána ministra s dlhoročnou diplomatickou praxou, že by som ja mojou fistulou mu proste, viete, že rušil jeho svet, v ktorom si on pobýva. (Smiech v pléne.) Takže skúsim. Celý ten návrh zákona o environmentálnych záťažiach, ja som to pozeral, bol schválený v dvadsiatom prvom v novembri. A boli tam vložené odseky 9a, 9b, en bloc, normálne boli vložené do toho. A teraz že aký bol úmysel tých vkladateľov? Predpokladajme, že dobrý. Lebo dovtedy sa to neriešilo. Oni to chceli riešiť, vytvorili sa tieto 9a, 9b odseky, ktoré sa do zákonu vložili. Zdá sa, že tam je nejaká malá chyba, zdá sa, že nie všetko je tam úplne v poriadku, zdá sa, že je meritórne, že sa to niekde v niečom rozporuje, ale úmysel bol asi dobrý, že to chceli meniť, ergo to tam vložili. A čo urobil pán minister? Viete, čo urobil náš pán minister obchodník? On dal delete. Viete, že on, on urobil to, že on 9a, 9b dal preč, en bloc. Pán minister neprišiel s tým, no, kolegovia, máte tam chybu. A teda ako to ideme riešiť, lebo viete, tí v tom 2021 to tam dávali preto, že sa to neriešilo. Hej. Keď sa to neriešilo, chceli to riešiť, dali to tam. Pán minister to teraz vydeletoval, jeden aj druhý odsek. On neprišiel s tým, že, že treba, že už to skorigoval, že 9a pretransformoval do iného znenia a to znenie vystihuje tú podstatu toho problému, na základe ktorého sa to zlepší. Lebo my naozaj máme tie skládky nebezpečného odpadu. Nie, on proste to vydeletoval, to znamená my sa vraciame pred ten stav, ktorý bol, to znamená nijaký, ergo taký, čo bolo spomenuté, že to vyhovuje tým, ktorí, ktorí proste si potrebujú dať upratať za štátne. Lacno kúpili, potrebujú draho predať, ešte im tam niečo smrdí, no tak štát to zaplatí, nebudeme to hádam platiť my, nie? To nemôžte od nich očakávať, od tých ľudí. Takže áno. Čiže toto bolo celý legislatívny zámer toho nášho ministerstva životného prostredia, že to celé vydeletoval. A ešte v prechodných ustanoveniach bolo napísané, ak si to dobre pamätám, že ak by aj nejaká, nejaká povinnosť voči štátu v tom procese, počas ktorého to platilo, vznikla, povinnosť niečo zaplatiť, tak zaniká. Rozumiete, tam je aj amnestia, že na všetko, čo sa zaplatilo, nemusíte ani korunku zaplatiť, ani euríčko, že všetko to je vybavené cez tie prechodné ustanovenia. Nuž dovoľte mi namietať, že to sa mi nejaví, akože v tej línii toho, čo chceme, hej. Lebo ak hovoríme, že máme environmentálne záťaže, chceme ich nejakým spôsobom riešiť, kolegyňa predložila návrh, potrápila sa s tým, veríme, že je dobrý, hej, že to rieši, ale pán minister prišiel s tým, že nič. Tak neviem, máme mať právo ako byť takí z toho aspoň trochu, trochu rozrušení? Môžem prípadne zvýšiť hlas a rozprávať už normálne že? Viete, že môžme, môžme, hej, že skúsiť namietať? Že takto si to zrovna nepredstavujeme? Ja si to takto nepredstavujem. (Rečník pokračoval v rozprave normálnym hlasom.) Áno, ja si myslím, že celá, celý tento zákon, ktorý narýchlo sem pán minister a v celom tom švungu tých veľa skrátených konaní, proste sa to tu stratí, priniesol niečo, čo niekomu sakramentsky pomôže. A my sa to dozvieme časom, v určitom čase sa to dozvieme, že komu a koľko to pomohlo. Nedozvieme sa asi, ako sa podelili, ale, ale myslím, že sa dozvieme, že komu a ako veľmi to pomohlo. Preto to sem prišlo, preto to pán minister obchodník predložil, preto nám sem poslal sedieť pána diplomata, ktorého rozrušuje všetko, a on je medzitým v Dubaji a chráni našu klímu. No, to už som len zvedavý, čo im v tom Dubaji povie, to si vypočujem, naozaj som na to zvedavý, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [13:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Tých faktických poznámok je viac, ale myslím, že ako prvý bol pán poslanec Pročko, presne tak. [13:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Toto bude legenda medzi legendami v rozpravách. (Povedané so smiechom.) No, musím povedať, že výborne a ja som rád, že máte toľko faktických poznámok a keď budú tieto faktické poznámky na všetky vystúpenia, tak dnes sme naozaj, do 16.00 h máme čo robiť. A ako ste vtedy povedali, také malé víťazstvo zase bude opozície. Spomínali ste teda pána Tarabu, ktorý je v Dubaji. No aj to svedčí o tom, čo je dôležitejšie, že či Dubaj a riešenie environmentálnej záťaže ropy, alebo či je dôležitejšie tu sedieť a riešiť toto. Ono tá diplomacia, ktorú ste hovorili, tak tí diplomati majú radi, keď je ticho, tak ako ste to predviedlin a nemajú radi, keď im niekto niečo povie, tak ako ste im povedali vy, že on je vlastne DKP-čko. DKP, to je taký predmet, ktorý položíte niekde a ten sedí namiesto ministrov. A ja kvitujem, naozaj ste to perfektne, perfektne popísali v tom, že nejaký pánko si kúpil pozemok za lacné peniaze, za veľmi lacné peniaze a ten pánko potrebuje ten pozemok vyčistiť, dohodnúť sa s tým, s kým sa dá dohodnúť a s Tarabom sa vždy dá dohodnúť, to teda jeéj, Taraba, ten sa vedel dohodnúť s KDŽP, s ĽSNS, s... s... čo to bol? S ZRS, to, ten bol, teraz je SNS, ten sa vie dohodnúť s každým. Taraba, ty ko... šak Taraba, to je podľa mňa úžasný človek, no šak ten aj s vami pôjde, so smerákmi, šak to s vami pôjde, šak s vami už ide, šak kšefty sa, kšefty sa hejbou. Čiže vlastne Taraba je človek, ktorý myslí tak úprimne s environmentálnym, s environmentálnou záťažou, že tu rieši teraz v Dubaji. A to svedčí o tom, aký má záujem na tomto probléme. [13:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Remišová. [13:40] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za osviežujúce, osviežujúce vystúpenie v rozprave. Áno, táto vládna koalícia má zastúpené všetky druhy, má tu diplomatov v bielych rukavičkách, ktorí nás tu mentorujú, že nemáme škriekať. Potom tam má takých obyčajných hulvátov, ktorí tu občas vystupujú, a potom tam má aj bagristov, ako je, ktorí všetko berú bagrom, ako je Šutaj Eštok. No. Pri tomto zákone o envirozáťažiach človeku, ktorému záleží na ochrane prírody, ktorému záleží na, na tom, aby sa naozaj environmentálne záťaže odstraňovali, tak má chuť poukázať, alebo áno, kričať, že tento zákon je výsostne nespravodlivý a nespravodlivý hlavne kvôli tomu, že minimálne pomáha malým vlastníkom a veľmi bude pomáhať hlavne tým veľkým vlastníkom, ktorí za naše peniaze envirozáťaže budú odstraňovať. A pokiaľ ide o to, že pri takom dôležitom zákone tu pán minister nie je a je v Dubaji, tak to je naozaj ukážka toho, ako mu záleží, ako mu záleží na envirozáťažiach. Mimochodom, pán Taraba naozaj s ochranou prírody, s ochranou klímy má pramálo spoločné. Jeho prvé rozhodnutia boli o tom, že chce strieľať vlkov, všetkých, všetkých dlhoročných odborníkov zo štátnych inštitúcií odpratal, vyhrážal sa im, šikanoval, takže pán minister Taraba a ochrana prírody, to je skrátka oxymoron. Ďakujem. [13:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Galko. [13:40] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, mňa zaujalo to, že, že sa čudujete, že sa nám alebo vám niekto z predstaviteľov koalície klamárov a podvodníkov dovolí povedať, že škriekate. Lebo myslím si, že sa zhodneme na tom, že to, že oni sú drzí ako opice, to, to je ešte ten najmenší problém. Takisto ani to, že si títo chalankovia a dievčence z vlády klamárov a podvodníkov ešte nestihli asi uvedomiť, že oni sa majú zodpovedať nám a nie my im. A aj to by sa ešte dalo nejakým spôsobom prehliadnuť. Ale, ale oveľa väčší problém je to, že čo to tu za ten mesiac oni nastvárali so Slovenskom. Z legislatívneho procesu spravili trhací kalendár. Už ani divá sviňa nevie, že kedy a o čom sa bude hlasovať a o čom sa bude rokovať a kedy čo sa bude prerokúvať. Nosia sem paškvily, až, až nebezpečné veci, a to dokonca v skrátenom konaní. Aj tento zákon, to je typickým príkladom takéhoto nehanebného konania. Mirnix-dirnix, bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez akejkoľvek adekvátnej ministerskej účasti, adekvátneho ministerského zastupovania. Sa tu zastupujú zľava-sprava a blbosti, čo sem nosia. Jedno je však isté, a to viem povedať už dnes, že by bolo naozaj treba začať rozmýšľať nad tým, že treba prijať zákon o tom, že budeme potrebovať dva alebo tri ústavné súdy, pretože keď toto všetko my začneme dávať na Ústavný súd, a to budeme robiť, tak už dnes je isté, že to ten jeden Ústavný súd nezvládne celé prerokovať. Ďakujem pekne. [13:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mesterová. [13:40] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hlina, vy aj vtipný ste, aj sympatický by ste bol, len škriekanie sa skôr so zvieratami stotožňuje, nie so ženami, tak menej poznámok na ženy, lebo potom budete aj sympatickejší. A viete, oni nás potom neberú vážne, tí vládni predstavitelia, a to je škoda, lebo my to vážne myslíme. Tak ja len tak. [13:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel. [13:55] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa zastať diplomatov, poznám ich naozaj veľa a viacerých, ktorí by nikdy v živote, nikdy nepovedali o diskusii v parlamente, že je to škriekanie. Ak sa menia zákony s pofidérnym úmyslom, je povinnosťou každého politika, ktorému ide o verejný záujem, sa proti tomu ohradiť. A poznám viacerých diplomatov, ktorí by mi dali za pravdu. Ak toto je pre niekoho škriekanie, som zvedavý, ako nazvete našu oprávnenú kritiku, ktorú prednesieme pri rušení špeciálnej prokuratúry. Lebo my sa ozveme. Pretože likvidácia spravodlivosti, ktorú tu chystáte buldozérom v skrátenom legislatívnom konaní, to je niečo tak nehorázne, že by sa za to každý diplomat hanbil. A vy to viete a viete, čo to vyvolá na medzinárodnej scéne medzi diplomatmi s tridsaťročnou skúsenosťou. Takže my sa ozveme a ak to má byť označené za škriekanie, tak ja sa k tomu škriekaniu hrdo hlásim. (Potlesk.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kalivoda. [13:55] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, možno ste v tom vašom vystúpení povedali aj niečo zmysluplné, ale, žiaľ, tá forma prekryla samotný obsah, takže neviem to posúdiť úplne, úplne presne. Nuž a čo sa týka tomu, toho vykrikovania, vyvreskovania, ja to takto kľudne pomenujem, tak myslím si, že tu sedíte v tej sále rovnako, ako tu sedím aj ja a ako tu sedíme aj ostatní kolegovia, a počujete tu nielen tie výkriky, nielen to vykrikovanie, ziapanie, ale aj ten slovník, napríklad pred chvíľočkou kolega, ktorý hovoril, či už opice, chalankovia, vláda podvodníkov, nuž toto vám nepripadá ako cirkus? A myslím si, že to je ešte veľmi, veľmi slušné slovo. Ďakujem pekne. [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo. [13:55] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Hlina, vy ste povedali, že pán minister životného prostredia je obchodník, to rozporovať nebudem, ale viem, čo rozhodne nie je, viem, že nie je definitívne debatér, lebo len tak pre záznam urobím taký krátky exkurz do histórie nášho vzťahu. Keď bol výbor k programovému vyhláseniu vlády, tak vlastne tam my sme ako opozícia nedostali priestor diskutovať o návrhu PVV, potom keď sme sa zapájali do rozpravy tu v pléne, tak tu nesedel aj napriek tomu, že nás vyzýval k diskusii a tak stále nás posmeľoval, veď poďme sa rozprávať. Keď sme sa snažili s opozičnými poslancami a s opozičnou poslankyňou zvolať mimoriadny výbor, tak ten pre obštrukciu koalície sa neotvoril, ale minister prišiel kričať pred dvere, že opozícia je lenivá, pričom my sme tam boli, hej, a pri prvom čítaní sa zapájal do rozpravy tak, aby sme na neho nemohli reagovať, a keď prehovoril, tak nás tu, samozrejme, dourážal. No a dnes ako vyslaný klimatický slovenský bojovník je v Dubaji. Ja sa desím toho, že koľko tam toho, v tých baroch vypije a že čo tam dohodne, ale tak nechajme sa prekvapiť. Ďakujem. [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kolíková. [13:55] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za tvoj príspevok, ja si myslím, že úplne kľúčová je táto debata o naozaj obsahovom naplnení toho, čo hovorí rokovací poriadok Národnej rady. Lebo prísť so skrátenými legislatívnymi konaniami a potom o ich obsahu rokovať s iným ministrom ako tým, ktorý k tomu vie niečo povedať, a teraz my môžme byť láskaví v tom, že rešpektujeme, že príslušný minister tu nie je prítomný, tak teda je tu iný, no ale potom ten iný by mal byť pripravený na všetko odpovedať. Veď tá debata, to nemá byť o tom, že my sa tu vyrozprávame. Veď tá debata má byť o tom, že my kladieme k tomu nejaké komentáre, navrhovateľ si ich vypočuje a na to reaguje. Toto je zmysel rokovania v Národnej rade. A je zjavné, že sa to tu proste nejakým spôsobom nenapĺňa. Že, že buď sa to rieši spôsobom, že sme tu sami a rozprávame sa sami so sebou ako opozícia, alebo sa to rieši spôsobom, že sa nezvolá, že na ústavnoprávnom výbore koalícia nie je, aby proste sme sa nemohli s príslušným ministrom rozprávať, alebo prípadne, ak tam aj sme všetci prítomní, tak jednoducho sa ukončí debata bez toho, aby sa daný bod prerokoval. A toto jednoducho je za hranicou toho, čo sa dá naozaj rešpektovať v demokracii a v právnom štáte. Lebo potom načo tu vlastne sme a načo my tu niečo rozprávame? Celé to prestáva dávať zmysel, pretože naozaj to nie je o tom, že ten, kto vyhral voľby, môže všetko, ale ten, kto vyhral voľby, môže len to, čo hovorí ústava a zákon, a to sa tu nedeje. (Potlesk.) [13:55] Michal Šimečka Ďakujem pekne. Pán poslanec Ledecký. [13:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som rád reagoval takisto na môjho predrečníka. Ja nevidím žiadne dôvody na skrátené konanie a naozaj je to také veľmi podozrivé, keď skrátené konanie je niečo dôležité, čo musí ísť v skrátenom konaní, a potom to pre toho ministra až také dôležité nie je. Tak každý zákon sa dá tu preložiť, bežne sa tu prekladajú zákony, je úplne jedno, či by sa to prerokovalo dnes alebo, alebo v utorok, či kedy sa pán minister ráči vrátiť z Dubaja, ale, ale mal by tu byť, najmä keď predkladá, že má to byť skrátené konanie. Ďalšia dôležitá vec, tu viac ako 80 % zákonov doteraz išlo v skrátenom konaní. Skrátené konanie nie je normálny proces. Nie je normálny proces a ja by som rád upozornil koaličných poslancov, že je aj normálne konanie, možno ste to ešte tu nezažili, ale je aj normálne konanie, nielen skrátené konanie. A ako, ako hovoril pán Hlina, že pán Taraba je excelentný manipulátor. My sme to tu, my sme to tu zažili za predchádzajúce volebné obdobie, on keď niečo, podal nejaký návrh alebo niečo, k niečomu sa išiel vyjadriť, tak mi vždy začali blikať všetky kontrolky a vedel vždy podozrivo rýchlo zmeniť názor aj s tou jeho stranou, ktorá tuná bola, a, a Kuffa každý kšeft ešte aj ideologicky zdôvodnil, no tak to je, tá skúsenosť, ktorá, ktorá tu je s Tarabom, naozaj vysiela správu, že dá... daj, dá... dajme si pozor na všetko, čo predkladá. Ďakujem. [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Kolíková. [13:55] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja som si, sa musím priznať, že som stlačila procedurálny návrh, ale potom som si všimla, že pán minister je v sále, len je to také mätúce, keď nie je na svojom mieste ako navrhovateľa, a myslím si, že by to bolo dobré, keby na tom mieste bol, aby sme vedeli, že je tu naozaj prítomný a nemuseli sme ho tu hľadať, či je tu prítomný. To tiež je proste taký nejaký spôsob dôstojného prerokovania návrhu, takže ja by som naozaj týmto chcela vyzvať koalíciu, aby sme normálne rešpektovali dôstojný priebeh prerokovávania, na to tu máme miesto, aby navrhovateľ bol na svojom mieste, nemuseli sme ho tu hľadať. Jednoducho môžme normálne tu fungovať ako koalícia a opozícia? Tak ja k tomu vyzývam a prosím. (Potlesk.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda vlády, pán minister, tiež by som vás chcel vyzvať, aby ste zaujali miesto navrhovateľa, ale, samozrejme, v rámci rokovacieho poriadku chápem to tak, že môžme pokračovať, aj keď, keď ste v sále aj inde, tak je to vaše rozhodnutie. A ideme ďalej. Pán poslanec Spišiak. [13:55] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No ja ešte nie som kovaný politik ani nie som odborník na enviroproblematiku, ale napriek tomu som cítil, že mal by som tu niečo povedať v tej faktickej poznámke, a to to, že ja som sem naozaj prišiel s tým, že tu niečo budeme reálne, reálne riešiť, argumentačne podopierať a snažiť sa pomôcť tej koalícii skvalitniť, možno zlepšiť, možno upresniť ich určite v dobrej miere, dobrej mienke tvorenú legislatívu. Ale vidím, že naša snaha je tu absolútne nula, niekto má... ja sa cítim, v živote som sa necítil tak zbytočný jak tu. Sedím, počúvam – a nič. Nič, nič, nič. Až prišiel pán Hlina a vysvetlil mi problém tohto zákona predkladaného v skrátenom legislatívnom konaní. A dospel som k názoru, že nebyť tých super veľkých, bohatých ľudí, ktorým vadí tá záťaž, tak určite by nepredložili v skrátenom, aby pomohli tým malým maloroľníkom alebo malým ľuďom, ktorí nemajú na to odstránenie envirozáťaží. Čiže oni, tí malí, môžu fakt ďakovať tým veľkým, že možno sa im nejak pomôže, lebo bez nich by to zrejme určite nebolo a určite nie v skrátenom legislatívnom konaní. Takže toľko z mojej strany, ďakujem. (Potlesk.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hajko. [13:55] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ak by sme tu mali ministra životného prostredia, tak by som sa opýtal na bod č. 2, definovanie problému. "Návrh zákona rieši problémy predchádzajúcej prijatej právnej úpravy v § 9a a 9b, ktorá sa ukázala ako problematická z viacerých hľadísk, a to najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania verejných zdrojov – fondov Európskej únie, keďže pri aplikácii uvedených ustanovení zákona by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky (Environmentálneho fondu). Slovenskej republike by tak vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie a prípadne súvisiace penále. Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberalia... liberalizácie", tam je chyba, "liberalizácie povinnej osoby," majú chybu v tej správe, "podľa § 4 zákona a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej by bola realizovaná sanácia environmentálnej záťaže k úhrade nákladov spojených so sanáciou environmentálnej záťaže bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie, resp. či bol objektívne spôsobilý ju spôsobiť," zaujímavá kombinácia, "(napríklad dedič, reštituent). Napokon novelizovaná právna úprava je v súčasnosti predmetom ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod Rvp 2025/2022." Takže ako to je s tým cieľom? Tu je napísané, že súčasné znenie zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Lackovič. [13:55] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja som reagoval aj v mojej predchádzajúcej faktickej poznámke na pani poslankyňu Remišovú s tým, že odbory starostlivosti o životné prostredie by nemali spadať pod okresné úrady a pod ministerstvo vnútra, ale pod vecne príslušné ministerstvo, to znamená pod ministerstvo životného prostredia. Ale tu sa musím zháčiť a možno sa aj ospravedlniť, lebo to by znamenalo, že by mal na ne dosah pán Taraba. Čiže teraz neviem, že vlastne čo je lepšie, že to je taká Sophiina voľba, je to z dažďa pod odkvap, že či nehať to životné prostredie v rukách Tarabu, alebo tie odbory vecne príslušné v tomto prípade, alebo ich nehať v rukách pána Eštoka, že to naozaj človek si má problém vybrať, lebo to je naozaj veľmi-veľmi ťažké a veľmi zložité. Tak, tak neviem, no ale v každom prípade asi budeme musieť hľadať nejaké možno iné ministerstvo, ktoré nie je tak toxické ako zrovna tie ministerstvá alebo tí, tí ľudia, ktorí ich v súčasnosti vedú a valcujú. Ďakujem pekne. [13:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bittó Cigániková. [13:55] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som veľmi rada do tejto diskusie vniesla trochu pozitivizmu. Alojz, ja chcem veľmi oceniť tvoj tón a tú sebareflexiu, ktorú máš v sebe, lebo keď ti niečo takéto niekto povie a ty okamžite reaguješ, to je niečo, čo napríklad nie každý dokáže. Napríklad pamätám si, ako súčasná koalícia, ešte keď boli opozícia, ako veľmi kritizovali napríklad pána Matoviča, ktorý si teda sadol hocikde do sály, a tuto vykrikovali a hnevali sa na to, že to teda robiť nemôže, a teraz sa správajú úplne rovnako. A ja som si vždy myslela, že Fico jak Matovič, ale už to začína byť, že Fico jak Matovič jak Kmec a pritom pána Kmeca poznám jak normálne rozumného, sympatického človeka, s ktorým sa dá diskutovať, tak ja by som ho chcela poprosiť, aby v rámci toho, že nám idú ukázať tú politickú kultúru, že vedia byť predsa iní jak to, čo predtým kritizovali, tak možno by si sem mohol sadnúť a počúvať, aj keď nemusí a možno práve preto, že nemusí. Druhá vec, čo chcem oceniť, je, že takú tú gender vyváženosť, Alojz, lebo počúvaj, to, čo si teraz ty zažil, to my baby, a hlavne také tie sexy baby, tak my to zažívame že furt. To len zvýšiš hlas a už škrečíš a už si hysterka, hej, že to... A u chlapov to nikdy nebolo, všimol si si? Nikdy. Chlapi nikdy nehysterčia, hej? To môžete tu kričať, búchať po stole na Jahnátka, nič sa nedeje. Konečne pán poslanec Kmec tu zaviedol nejaké, nejaké gender... akože nejakú spravodlivosť. No a ešte k tým blbostiam, čo rozprávam, aby ste chápali prečo. Chcem veľmi pekne poďakovať Márii Kolíkovej, ktorá ma poprosila, aby sme pomáhali predlžovať tú rozpravu, aby neprišlo k tomu znásilňovaniu špeciálnej prokuratúry, ku ktorej sa koalí... o ktorú sa koalícia snaží, takže chcem poprosiť všetkých kolegov, aby tento nápad podporili. Ďakujem veľmi pekne, Alojz, za tvoj príhovor. [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikulec. Pán posla... aha. [14:10] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Hovorí sa, že, alebo ja si to tak hovorím, že nechcel by som sa dostať k takému doktorovi, jako je minister životného prostredia ochranca životného prostredia, a myslím si, že kolega Hlina to veľmi trefne pomenoval, že tu nejde o nič iné iba o biznis. A čudujem sa aj pánovi Kmecovi, ktorý nekričal v uplynulom období a dlhé roky predtým, že bolo treba odstraňovať environmentálne záťaže napríklad na Zemplíne, kde 30 rokov žiadna z vlád, ktorá sa tam chodila procedúrova... a rôznymi procedúrami a chodili sa tam fotiť a sľubovali ľuďom, jak odstránia odkalisko Poša a Chemko Strážske, a až vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera urobila konkrétne kroky, keď sme naozaj tú environmentálnu záťaž odstránili a naďalej, ak mám teda správne informácie, sa v tom pokračuje, a to len vďaka zložkám ministerstva vnútra a najmä hasičov, za čo im treba poďakovať. Ale myslím, že kolega Hlina úplne presne povedal, že tu ide o to, a preto sa aj tie environmentálne záťaže nedarilo odstraňovať, pretože tí ľudia, na pozemkoch ktorých tie environmentálne záťaže sú, tak jednoducho nemali zodpovednosť, nemali povinnosť odstrániť na vlastné náklady, a to sme od nich chceli v uplynulom období. No a teraz to, samozrejme, opäť idú zmeniť alebo chcú to zmeniť, a dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, na čo absolútne nie je žiadny dôvod. Takže ja si myslím, že to vystúpenie kolegu Hlinu bolo absolútne trefné a okrem toho, samozrejme, aj, aj malo to svoju šťavu, za čo ja ďakujem, lebo je to oživením. A myslím si, že naozaj diplomati s dlhoročnou praxou by mali byť oveľa viac nad vecou a nemali by tu osočovať poslancov Národnej rady, pretože tým sú zodpovední za svoju prácu. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Krátky. [14:10] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel postihnúť dva také momenty viažuce sa k tomuto vystúpeniu. Prvý moment nastáva alebo nastal pri tej diskusii, ktorá sa tak okrajovo otvorila, že nakoľko by mali tie, teda na úradoch, kde je odbor životného prostredia, že nakoľko by to malo patriť alebo spadať pod ministerstvo vnútra a nakoľko pod ministerstvo životného prostredia. Tam chcem zvýrazniť to, že ministerstvo vnútra zastrešuje tieto okresné úrady alebo tieto klientske centrá po tej organizačnej stránke, poskytujú im materiálno-technickú podporu, organizačnú a podobne. A treba si tam povedať, že tú metodiku, ktorú tieto, tieto odbory životného prostredia dostávajú, dostávajú zo životného prostredia, že tú nevypracováva ministerstvo vnútra. Čiže ony sú metodicky usmerňované zo správneho ministerstva. Takže to je, to je ten, tá jedna vec, ktorú som chcel postihnúť. A druhá, chcem sa vrátiť k tomu podstatnému, že, a to je ten, ten problematický paragraf, ktorý išiel aj na Ústavný súd. A v tomto podporujem pani kolegyňu Remišovú, ktorá hovorí, že treba si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže prikláňam sa k jej návrhu, aby tento návrh bol stiahnutý z rokovania, a to je, vo vzťahu k tomu si treba na to počkať, pretože to je vážna vec. To je vážna vec, pokiaľ niekto kúpi povedzme si za euro v minulosti – teraz budem hovoriť v eurách, nie v slovenských korunách – pozemok, ktorý by dnes mohol, tento meter štvorcový, ktorý kúpil za euro, predať za 4-tisíc eur. Takže štátna pomoc, ktorá by sa dostala tomuto vlastníkovi dnes v podobe odstránenia tej environmentálnej záťaže, musí byť niekde vymožená. (Potlesk.) [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Hlina. [14:10] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakcie. Teda ospravedlňujem sa, ja som ešte plný takých určitých stereotypov a ako umiernený konzervatívec mám taký (povedané so smiechom) možno slovník, ktorý môže byť chápaný niekedy rozpačito. Uvidím, nakoľko sa ho pre potreby nejakej takej spolupráce vie modifikovať, hej? Nechcem povedať, že úplne, viete, to už tým časom vám niečo v tej jazykovej výbave zostane, ale ja som otvorený, aj to sú konzervatívci, ktorí pripúšťajú zmenu, len potrebujú čas, hej? A dôvody. To je tiež dôležité. Čas a dôvody na to, aby veci niektoré menili. Ale v tomto, myslím si, veľmi rýchlo viem súhlasiť, že škriekanie naozaj sa používa možno pri zvieracej ríši a o to viac by som sa mal cítiť dotknutý, hej, keď bývalý diplomat o mne povie, že tu škriekam. No, tak... Späť k tomu, evolúcia, keď už takto som začal, je o tom, že ľudia nasávajú, vnímajú a mne je trochu ľúto a je tu veľa nových kolegov, ktorí nezažili ten parlamentný život a svet a vnímajú to, čo sa tu deje, hej? To, že sme neúctiví, to, že to nerešpektujeme, to, že vlastne to porušujeme, a keby sa dalo, že by sa im to nezapísalo do tej evolučnej výbavy, hej? Že, lebo možno raz, treba, vždycky treba snívať, že možno raz tu bude taký parlament, kde budú veci fungovať a toto zlé, čo nás tu teraz stretáva, to vyeliminujeme a nezapíšeme si do toho neokortextu. Áno, pán, pán náhradný minister by mal sedieť na mieste, mieste spravodajcu, nesedí tam. Oni tam, pán Tomáš mal takú argumentačnú výbavu, že nesedí tam preto, lebo sa bojí, že ho, by ho Matovič zbil alebo niečo také. Len keby aj, prísne vzaté, chceli byť v tejto línii, tak teraz naozaj nič nehrozí, aby mohol sedieť na mieste spravodajcu, lebo tam teraz nikto nie je ako pri, v rozprave. Takže, nuž, samozrejme, je to ignorácia, veľmi veľká ig... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja som tú výzvu urobil voči pánovi podpredsedovi vlády a to je tak všetko, čo môžem v zmysle rokovacieho poriadku urobiť. Ale ďakujem pekne. A teraz vystúpi pán poslanec Pročko. (Krátka pauza. Rečník prišiel k rečníckemu pultu a vzápätí od neho odišiel.) Pán poslanec Pročko, nejaký problém? Okej. [14:25] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia... ešte zostaňte, pani Cigániková, jednu faktickú by som od vás chcel. Nestíhate, škoda. No, musím povedať, že naozaj chcem poďakovať kolegom, ktorí dávajú faktické poznámky, lebo toto je téma, ktorá si zaslúži faktické poznámky. Verím, že aj pani kolegyne teraz, čo prišli, dajú faktickú poznámku na mňa, pretože moje vystúpenie nebude tak naozaj adresné a také komplexne-flexibilne-latentno-ukážkové, ako mal pán kolega Hlina, ale už som to spomínal, že ja som tiež osem rokov robil v obecnom zastupiteľstve poslanca, ktorý mal na starosti komisiu pre životné prostredie, a my sme napríklad robili také veci, že sme našim, s našou neziskovou, neziskovou organizáciou pozbierali odpad dookola, vyčistili potok. Bola to neziskovka a vidíte, čo ide robiť táto vláda s neziskovkami. Chcú ich zrušiť. A prečo ich chcú zrušiť? No lebo neziskovky jednoducho im nejdú po ruke. Všetky neziskovky nám, aj teda mňa Soros z Ameriky organizuje a posiela mi na čistenie potoka takú kefu. To, čo predviedol pán Kmec na pána Hlinu, je len ukážka arogancie, ukážka toho, ako sa správajú. On ani nepočúva teraz, on sa tam teraz baví s Gašparom aj s tým ďalším poslancom. Aj to je to, že by mal počúvať ako predkladateľ, aby mohol prípadne reagovať. Ale on to má na saláme. To je ich, to je ich, to je to, čo tu rozprávajú. Minule tu, keď som tu rozprával, tak Pellegrini sa tam bavil. Keď som povedal, že Pellegrini ma nepočúva, ja vás počúvam , a o 30 sekúnd zase sa bavil. Ale povedal, že tu zavedú novú kultúru. A novú kultúru zavádzajú aj týmto. Životné prostredie je jedna z najdôležitejších súčastí nášho života. Kde chcete žiť? Chcete žiť niekde, kde nemôžte piť čistú vodu? Chcete mať pozemok, ktorý je špinavý? No nie. Ale tento zákon rieši špinavé iné veci. Nerieši tých obyčajných ľudí, ktorí si kúpili tie pozemky, ktoré, ktorí zreštituovali tie pozemky. Rieši Babiša a rieši Tarabových kamošov a rieši Tarabove cesty do Dubaja, aby mohol chodiť do Dubaja často, myslím, že sú tam aj s poradkyňou Romanou, ale to, však to je jeho vec. Dôležité je, že ten zákon je naozaj kšeftársky. To nie je o tom, že... a ja vám ďakujem za faktické, ktoré mi tu teraz udelíte všetci. To nie je o tom, že ten zákon je dobrý, je veľmi-veľmi zlý. Ja by som si dovolil prečítať pánovi, čo mu vadia škriekajúci poslanci, čo je environmentálna záťaž. Environmentálna záťaž... nevyrušujem vás, pán Gašpar? Nevyrušujem vás. Lebo vy mňa vyrušujete. Naozaj, Tibor, vyrušujete ma. Tak choďte vonku sa baviť, keď nechcete počúvať. (Reakcia z pléna.) A vás sa kto na čo spytoval? Vráťte mi čas, prosím vás pekne. Môžte mi vrátiť čas? Môžte mi vrátiť čas, prosím vás...? Šimečka, Martin, podpredseda NR SR Poprosím technický úsek vrátiť pár sekúnd teda pánovi poslancovi. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Nie pár sekúnd, to boli tri minúty. (Smiech v sále a reakcie z pléna.) Nevyrušujte, Habánik, tu nie ste v aute, kde bijete poslancov. Ukľudnite sa, Habánik. (Reakcie z pléna.) Šimečka, Martin, podpredseda NR SR Pán Pročko, venujte sa svojmu vystúpeniu, prosím. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ale dobre, však ja viem, ale tak nech mi toto, nech ma nevyrušujú. Šimečka, Martin, podpredseda NR SR Poprosím ostatných kolegov o ticho v rokovacej sále. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem. Čiže environmentálna... však kľudne môžete dať, Gašpar, dajte mi faktickú, ja vám rád odpoviem. Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka. Činnosťou človeka. A my ľudia svojou činnosťou, svojou nezodpovednosťou sme si spravili, my, moja stará mama to dobre hovorila, že my si kakáme do taniera, z ktorého jeme. A oni tú kakaničku chcú odpratať za naše peniaze. Za naše peniaze pre ich biznismenov. To nie je o tom, že štát naozaj rozdelí a dá, dá aj Paľkovi, Jankovi, Ferkovi, ktorí majú malé pozemky, aby to bolo rovno, rovnoprávne. Nie. Oni to budú robiť takýmto nechutným spôsobom. Nieže nechutným, odporným, zákerným spôsobom, lebo na to sa nedá nič iné povedať. Dnes tu už aj zaznelo také, že tu niekto škrieka a rozprávali, kto ako vystupuje. No ja, ja mám hlasný, hlasný prejav, ja tiež zozadu niekedy poviem, ale keď mi tu, keď ma tu nazýva šukaj eš... nie šukaj, jak sa volá? Šutaj Eštok keď ma nazýva, že som šašo, no tak, tak sa mu ozvem. Ale ja som nikdy tohto pána nenazval, že je šašo. Ale čo rozprávam, že sú zlodeji. A viete, prečo rozprávam, že sú zlodeji? Viete, kto to o nich povedal? Počiatek. Čo povedal Počiatek v tej nahrávke s Trnkom? Že Fico a Slota sú zlodeji, že udr... ďalej nepoviem, lebo by ma dehonestovali, že tu udr... dva milióny korún. Slota s Ficom. A ešte Slota oholil Fica o pol, pol, pol. No tak ste zlodeji, keď vás, veď to vás, vás sám váš minister nazval, že ste zlodeji. No tak ste zlodeji. Veď on potvrdil, že ste ukradli tie peniaze, nie ja. Takže nazvať zlodeja zlodejom je morálne správne a zodpovedné. Dali ste mi faktickú, pani Kolíková? Prosím vás, dajte mi faktickú, lebo potreboval by som s vami, niečo vám chcem povedať. Dôležitú faktickú mi dajte. Máte na to ešte štyri minúty. Necho... nie, ja nejdem preč. Čiže environmentálna záťaž je naozaj záťaž na obyvateľoch Slovenska. A poďme ju odstraňovať spravodlivo, poďme ju odstraňovať spôsobom, ktorý naozaj vo vyspelej krajine pomôže každému. Ja si myslím, že my sme vyspelá krajina, aj keď teda za čias Fica a Mečiara nám inteligencia odišla do zahraničia a ja mám plno spolužiakov, ktorí, ktorých deti sa sem nechcú vrátiť, a teda zvlášť teraz, keď písala mi dcéra jedného, že, Jožo, preboha, prosím ťa, to čo tam ten Fico robí? Hovorím, no nič. Chce sa zachrániť, chce si zachrániť svoju kožu. No a kožu iných, bohatých Babišových a iných kamošov zachraňuje tuná Taraba. Teda nie tuná, Taraba je v Dubaji, ten zachraňuje tam iné veci. Ja som tak rozmýšľal, keď ste, pán Hlina, hovorili o tom, že je v Dubaji, lebo to som nevedel, tak aj mňa napadlo, že čo tam ten Taraba môže robiť, čo je také dôležité, či tam neniesol nejaké igelitky aj on. (Reakcia z pléna.) Povedzte tomu maličkému, že sa s ním nerozprávam teraz. Vidíte, maličký som povedal. No, dajte faktickú pán Kvorka. Stlačte také, že faktická a vystúpte. No, a to je jeden z tých. Vidíte, vykrikuje stále, ale nikto ho nenapomenie, nikto mu nepovie, že nech nevykrikuje. Čas mi nevrátia. No vidíte, keď vykrikuje. Veľmi dôležité, veľmi dôležité je... vyrušujete ma zase? (Rečník sa obrátil smerom dozadu napravo.) Prečo ma vy stále vyrušujete? Vysvetlimite, vysvetlite mi to. Áno, vy. Takže chcem sa vrátiť k téme od toho, ako tu vykrikujú, téma je environmentálna záťaž a Tarabov pokus urobiť zákon, v ktorom pomôže svojim ľuďom, svojim ľuďom. Lebo už som to vo faktickej hovoril, že kto je Taraba. Taraba bol v ĽSNS, bol fašista, potom bol ŽIVOT, nie predtým bol ŽKŽDKDŽP, niečo také ako kresťan, skrýval sa za Boha, sprivatizoval si Boha. Potom bol v ĽSNS, aj tam sa skrývali za Boha. Taraba vždy o Bohu veľmi rád rozpráva, ale ja si myslím, že Boh sa musí zaňho hanbiť. Potom bol ŽIVOT a teraz je SNS. Teraz je v strane, o ktorej rozprával v zákulisí, že on vie, čo je Danko. Teraz je v tej strane, ktorá mala najviac ministrov zatvorených, v tej strane, kde sú obvinení ľudia, ktorí práveže z kšeftovania s pozemkami, z kšeftovania s... so slovenským národným majetkom táto Slovenská národná strana kšeftuje. Toto je, toto je ukážkový príklad toho, čo nám bude predkladať táto vládna garnitúra. Bude predkladať zákony, ktoré sú veľmi sofistikované, veľmi sofistikované. Tak ako ukryjú teraz do trestného, nie do trestného, ale do zriadenia ministerstva životného, ministerstva školstva a cestovného ruchu, ako tam skryli tú SIS-ku. Áá, viete, aký bude Migeľ spokojný? To bude aj s celou rodinou siskárskou. Toto sa bude, to bude eňo-neňo. A oni takýmto spôsobom, oni takýmto spôsobom pokútnym do tých zákonov budú dávať svoje kšefty. A je aj na vás, milé kolegyne a milí kolegovia, veľmi pozorne na to pozerajte, vy, čo ste odborníci na právo, vy, čo ste odborníci na, na verejnú správu, vy, čo ste odborníci na životné prostredie, prosím vás pekne, pozorne pozerajte tie zákony, pretože ja ako odborník na kultúru a odborník na šport a na školstvo, dva roky som učil, tak ten zákon, zriadenie nového ministerstva školstva je taký kšeft pre Danka, že až strach. Milí kolegovia, ďakujem, že mi teraz stlačíte faktické poznámky a že budete na mňa reagovať. Ďakujem veľmi pekne. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Grendel s faktickou. [14:25] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolega, že si vystúpil k tejto závažnej téme, ktorú naozaj prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, čo značí, že Slovensku hrozia závažné následky, ináč zákon neumožňuje, aby sme nejaký návrh prerokovávali v skrátenom legislatívnom konaní, a je naozaj zvláštne, že pri takomto rokovaní nie je osobne prítomný minister životného prostredia, ktorému by malo najviac záležať na odstraňovaní environmentálnych záťaží. Ako si povedal, aj ja si myslím, že je dôležité, aby sme si to zopakovali, čo je to environmentálna záťaž. Environmentálna záťaž je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody. No a v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia je na podporu odstraňovania týchto záťaží vyčlenených viac ako 222 mil. eur. Táto informácia tu ešte nezaznela, myslím, takže aj to je dôležité, aby zaznelo, že Európska únia podporuje odstraňovanie týchto environmentálnych záťaží a je na to vyčlenených dokonca 222 mil. eur. Tieto peniaze poslúžili napríklad na sanáciu skládky priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne, skládku galvanického kalu na Myjave či na sanáciu environmentálneho znečistenia rušňových dep v Prievidzi, Humennom a v Kraľovanoch. A sú ešte ďalšie projekty, ktoré sa dajú vyhľadať na internete, odporúčam to každému, kto sa zaujíma o environmentálne záťaže a o životné prostredie, ktoré sa týka v podstate života nás všetkých. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Jakab. [14:25] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som možno trochu v číslach. Tak ako Jozef Pročko dobre hovoril, ľudia sa starajú aj vlastnými silami, keď štát zlyháva, a čistia potoky a snažia sa zabrániť kontaminácii a rôznym envirozáťažiam a množstvom suplujú štát. Možno by som hovoril o odkalisku Poša a by som ťa chcel, Jozef, upozorniť na Chemko Strážske a odkalisko Poša, normálne aj taká stránka na Facebooku, Zomierame na východe vďaka PCB látkam a odkalisku Poša. Odporúčam všetkým, môžte si to pozrieť na Facebooku, kde títo ľudia dlhé roky volali po tom, aby odkalisko Poša bolo riešené, a práve ho začala riešiť až vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera v spolupráci s ministerstvom vnútra a Romanom Mikulcom ako vtedajším ministrom. A pamätám si, ako na vládu chodili aj rôzni veterinári, chemici, hasiči a odviedli obrovský kus práce pri odstraňovaní tejto environmentálnej záťaže, ktorá bude pokračovať aj v roku 2024 a dokončená by mala byť v roku 2025. A keď sa bavíme o tých číslach, tak zneškodnených by v tejto chvíli, pardon, do konca roku 2024 malo byť 150 ton nebezpečného odpadu. V druhom kole sa počíta s odstránením približne 5 000 sudov s nebezpečným PCB odpadom z objektu teplárne. A tak ako som hovoril o tých nebezpečných veciach, tak naozaj aj veterinári tam skúmali divokú zver a ošípané, ktoré boli kontaminované PCB látkami a v niektorých prípadoch vyšlo, že tá zver je kontaminovaná až v sto percentách, takže ja si myslím, že je to dôležitá otázka. [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Števulová. [14:25] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Pročko, za vaše vystúpenie, tiež ma veľmi zaujíma téma environmentálnych záťaží a bola by som veľmi rada, keby sme v skrátenom legislatívnom konaní prerokuvávali návrhy zákonov, ktoré by aj reálne v tejto téme pomáhali, lebo som teda desať rokov žila tuto neďaleko vo Vrakuni, kde vieme, že je veľký problém so skládkou chemického odpadu, a teda keby tu bol pán minister, tak by som sa ho rada spýtala, ako napríklad táto skládka bude, alebo teda tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní prispeje k riešeniu tejto environmentálnej záťaže, lebo je to tam naozaj katastrofálne. Ľudia nemôžu používať studne ani na zalievanie teda svojich záhrad a podobne a veľmi dlho sa čaká na to riešenie. Takže dobré, že na to upozorňujete. A ďakujem aj na to, že nás upozorňujete, aby sme využívali faktické poznámky, keďže to pomaly začína byť jediná možnosť, ktorú tu ako opoziční poslanci a poslankyne máme, aby sme sa mohli nejakým relevantným spôsobom zapájať do tej diskusie a využívať naše práva, ktoré máme v rokovacom poriadku, keďže tie procedurálne návrhy zjavne nemajú svoj význam a diskusie na výboroch sú také, aké sú. Takže vďaka za to. (Potlesk.) [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Hajko. [14:25] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie pána Pročka, ja by som sa predsa len vrátil k tomu, tak hlbšie do toho zákona. A máme tu teda napríklad ciele, to som nestihol dopovedať v predchádzajúcom vystúpení, ciele a výsledný stav, ktorý si sľubuje navrhovateľ, nemáme tu pána ministra, ale možno sa mu to dostane. Tak ten cieľ, tie ciele sú, súčasné znenie zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovujú požiadavkám riešenia sanácie environmentálnych záťaží a ich financovania z prostriedkov Európskej únie. Cieľom predpokladanej legislatívy je odstrániť tento nesúlad. No a teraz si povieme, kto sú dotknuté subjekty. Dotknutými subjektami sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, vlastníci nehnuteľností. Máme tu aj alternatívne riešenie, ja by som sa opýtal pána ministra, že či ich zvažovali, tie alternatívne riešenia. Vzhľadom na problematiku, ktorú návrh zákona upravujú, nebol... upravuje, neboli alternatívne riešenia navrhované a ani posudzované. V prípade nevykonania úprav navrhovaných v predkladanom materiáli, sa Slovenská republika vystavuje riziku finančných sankcií. Ešte mám čas. Pri pôvodnej aplikácii zákona by mohli ísť, by mohlo ísť o duplicitné finančné plnenie v prospech Slovenskej republiky. No, a ešte tu máme, som sa chcel opýtať na vybrané vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy. Takže vplyvy sú žiadne. V tom, vplyvy na rozpočty v obciach a vyšších územných celkov tiež žiadne. To som chcel požiadať otázku, či sú ozaj žiadne, alebo nie sú žiadne. Mne sa to nezdá. Vplyvy na podnikateľské prostredie žiadne. Z toho vplyv na malé a stredné podnikanie žiadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Krúpa. [14:25] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Úprimne musím povedať, že som veľmi rád, že sa takejto dôležitej téme, ako sú envirozáťaže a vôbec klimatické témy, že sa takýmto témam venuje náležitá pozornosť aj v Národnej rade Slovenskej republiky, pretože si myslím, že sú to fakt zásadné otázky. Zásadné otázky aj národnoštátneho záujmu, pretože sa bavíme o tom, v akom štáte, v akej krajine, v akom prostredí budeme žiť, ako budú žiť naše ďalšie generácie, či budú mať zdravé prostredie, alebo akým spôsobom budú odstraňované envirozáťaže. A tu treba povedať jednu vec, že celý ten zákon je veľmi podozrivý. Je naozaj veľmi podozrivý, smrdí tam niekoľko vecí a ja sa ani nedivím, že to vyzerá skôr ako nejaký zákon, ktorý je napasovaný pre niektoré firmy alebo pre niektorých väčších hráčov, keď to predkladá taký pán minister, ako je pán Taraba, ktorý, ako tu už aj v rozprave bolo spomenuté, už prešiel všetkými radikálnymi stranami Slovenska, ktoré sú známe tým, že odmietajú ochranu klímy, snažia sa oklieštiť a likvidovať v podstate národné parky a naše národné prírodné dedičstvo. Je to človek, ktorý fungoval v strane, ktorej kolega tu kričí a vykrikuje a s tým išiel do volebnej kampane, že medvede tu nasadili, prosím vás pekne, že Američania ako biologickú zbraň. Ešte raz, Američania ako biologickú zbraň, naše medvede! Akože úžasné a takýto človek potom ide riešiť tieto otázky. To je fakt, to stojí za zamyslenie, je to úbohosť. (Potlesk.) [14:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Ledecký. [14:25] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ja by som chcel reagovať na rečníka. Viete, ja sa zamýšľam nad tým, že je piatok tri hodín a je nás tu pobiedne, čo je logické, lebo pôvodne sme tu mali sedieť do štrnástej hodiny aj lístok na vlak mám kúpený a vlastne ten vlak už mi odišiel, lebo koalícia si to schválila do šestnástej a napriek tomu tu pomaly niekto nie je. Ale čo je paradoxné, že my sme tu v skrátenom konaní, máme čas predĺžený ako zvyčajne, nikto tu nesedí a nesedí tu ani predkladateľ, ktorému záležalo na tom, aby to bolo v skrátenom konaní. Tak ja naozaj nerozumiem, prečo sa ten zákon nepreložil, hej? A takisto nerozumiem, že schôdza začala, máme čas celý december, dokonca medzi sviatkami a potom ešte máme aj čas v januári a asi pána predsedu parlamentu upozorníte, že schôdza sa dá pretiahnuť aj cez január, lebo od prvého dňa, od prvého dňa máme tú, máme tú, tú, tú schôdzu naťahovanú a dneska, kto chce naozaj poctivo tu sedieť a sa vyjadrovať k týmto veciam, tak neviem si predstaviť bez hygienickej prestávky, ako tu má vydržať od rána od deviatej do štvrtej bez toho, aby sa išiel aspoň, išiel aspoň najesť. Možno, neviem, možno nás čaká nejaká, nejaká pohroma, o ktorej nevieme, ktorá ide a teraz treba všetko rýchlo poschvaľovať, lebo keď príde tá pohroma, tak už asi sa nebudeme mohli stretnúť, lebo toto jedine vysvetľuje to, prečo od začiatku schôdze naozaj sme tuná takto znásilňovaní nedodržiavať elementárne pravidlá, elementárne veci, ktoré sa tu, ktoré sa tu vždy dodržiavali. A naozaj neviem, aby bývalá koalícia od začiatku schôdze, keď sa to netýkalo, samozrejme, pandémie, nejak znásilňovala ten proces tak, ako je to teraz. (Potlesk.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Grendel s procedurálnym návrhom. [14:40] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že kolegovia majú pravdu v tom, že ak rokujeme o takomto zákone, ktorý je vyslovene odborným zákonom z prostredia životného prostredia, a zaznievajú otázky, na ktoré pán podpredseda vlády Kmec rozhodne nevie odpovedať, tak mám za to, že by bolo správne, korektné a slušné, a preto navrhujem, aby sme prerušili schôdzu Národnej rady dovtedy, kým minister životného prostredia pán Taraba nepríde ako navrhovateľ k tomuto zákonu. Je to môj procedurálny návrh. (Potlesk.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho No, jedna možnosť je dať o tom hlasovať, ale to by sme museli zistiť, či je táto... (Reakcia z pléna.) Môžem sa spýtať, že či je všeobecný súhlas s tým. (Reakcie z pléna.) A v tom prípade, v tom prípade musím dať o tom procedurálnom návrhu hlasovať, ale v tom prípade... (Reakcie z pléna.) Ale... že je tu procedurálny návrh, nie je všeobecný súhlas, treba o tom návrhu hlasovať, to sa mi zdá najlogickejší, najrozumnejší postup. (Reakcie z pléna.) Tak urobíme si na chvíľu pauzu, na päť minút alebo na desať minút si urobíme pauzu a potom sa môžme rozhodnúť, ako ďalej. Takže vyhlasujem desaťminútovú prestávku. (Potlesk.) (Prestávka.) Šimečka, Michal, podpredseda NR SR Nie, nie, nebudeme hlasovať. Dámy a páni, kolegovia, poslankyne, poslanci, nebudeme o tom návrhu hlasovať, pokračujeme ďalej. A s faktickou poznámkou pani poslankyňa Kolíková. [14:40] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa dovolím sa znovu vrátiť, možno už som taká obohratá platňa, ale považujem naozaj za veľmi dôležité, aby tu tieto rokovania neboli pro forma, osobitne ak sa bavíme o skrátenom legislatívnom konaní. A na to vlastne upozorňoval aj pán poslanec Pročko, že ak vlastne sa tu predĺžilo rokovanie a predĺžila a predĺžila si ho koalícia, to znamená, že prehlušila opozíciu, ktorá s tým nesúhlasila a potom tu ani nezabezpečí ministra, ktorého, do ktorého oblasti vlastne patrí daný zákon, tak to je naozaj úplná ignorácia. A ešte aj daný minister, ktorý ho zastupuje, napriek výzve opozície, aby zaujal miesto navrhovateľa, tak to ignoruje a nereaguje na nič. Že naozaj akože my sme sa tu prišli porozprávať? My si kľudne môžme urobiť vedľa nejaký iný dejchánek a tam sa spolu rozprávať a vyjasňovať si naše názory, ale o tom predsa nemá byť rokovanie v parlamente s ministrom o návrhu zákona, ktorý prebieha v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, že minister ho donesie na vládu a vlastne do dvoch dní máme hotový zákon. Veď ako, prosím vás, pristupujme s nejakou úctou k prerokovávaniu návrhov zákonov v parlamente, veď to sú vážne pravidlá, podľa ktorých sa máme riadiť. Minister musí obstáť, jednak prečo to má ísť takto rýchlo a jednak v čom naozaj spočíva ten obsah, aby sme mu dobre rozumeli, veď to bude zákon. A tu sa zásadne menia pravidlá, ktoré tu doteraz ľudia mali ohľadom čerpania prostriedkov, ktoré súvisia s európskymi prostriedkami z eurofondov. Takže ako predsa tu sa zasahuje aj do tých práv, ktoré potenciálni žiadatelia tu mali, tak... a hádam by sme mali dobre rozumieť, že prečo je to nevyhnutné a prečo je to správne. (Potlesk.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Krátky. [14:40] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja mám takú zásadnú vec, Jozef, k tebe, že tebe vždy záležalo na tom, aby sa s prostriedkami narábalo hospodárne a hlavne spravodlivo a transparentne. A možnože aj zastupujúci minister by vedel odôvodniť to, s čím pán minister Taraba straší, že by došlo k tomu, že by nám boli zastavené eurofondy v prípade, že by to zostalo v takom stave, v akom sa to momentálne nachádza. Je to prehnané, je to prehnané, pretože vieme, že kde je ten problém. Ten problém je predsa v tom, že ak by štát využil európske prostriedky na odstránenie environmentálnej záťaže a potom si ich vymohol od toho vlastníka, majiteľa, reštituenta alebo dediča, ktorý to vlastní, tak by došlo k duplicite, pretože na jednej strane by na to minul európske štrukturálne fondy a na druhej strane by si zobral peniaze a vložil ich do Environmentálneho fondu. Čiže toto sa chce riešiť tak, že sa úplne vypustí ten spomínaný paragraf, ktorý toto umožňuje. A to neni dobré riešenie, pretože toto sa dá vyriešiť inak. Malo by sa to riešiť hlavne tak, aby toto nešlo po ruke developerom a privatizérom, ktorí mali, napríklad tí privatizéri, v zmluvách, keď nadobudli tento majetok, že majú odstrániť environmentálnu záťaž a k tomu mali primeranú zľavu, primeranú zľavu na tú veľkosť pozemku, ku ktorému dospeli, a potom ju predali ďalej. Čiže právne očistili tento pozemok, predali ho ďalej a dnes tí vlastníci, tí nástupci privatizérov už nemusia odstrániť túto záťaž a čakajú, že minister Taraba to spraví presne tak, ako to robí, aby im to očistil štát. (Potlesk.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Mesterová. [14:40] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak vláda sa rozhodla, že verejnosti vezme čas na to, aby si stihla uvedomiť, že tu v skutočnosti nám rozoberajú právny štát, tak my ten čas verejnosti musíme vrátiť, aby, aby si stihli uvedomiť, čo tu robíte, aby s tým dokázali niečo potom robiť. A že to... (potlesk), a že to musíme robiť týmto spôsobom, to je len výsledok arogancie vašej moci, lebo s nami nechcete riadne a vecne diskutovať, rozčuľujete sa tu nad tým, že chceme porušovať rokovací poriadok podľa vás, a nevadí vám, že zneužívate skrátené legislatívne konanie na dosahovanie vlastných subjektívnych záujmov, takže to budeme musieť robiť takto, aby verejnosť dostala čas a priestor. A zbytočne prikyvujete, tou aroganciou a tým, ako sa tu medzi sebou bavíte a ako dávate najavo, že to, čo tu zaznieva, nie je dôležité, len ukazujete svoj strach. Strach o samých seba. (Potlesk.) [14:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikulec. [14:40] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Jozef, reagujem na teba a myslím, že si to správne pomenoval a úplne presne, o čo týmto ľuďom ide, a najmä ministrovi životného prostredia. Mňa prekvapuje, že asi teda pociťoval naozaj vážnosť tejto témy, keď predkladá zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo si podľa zákona vyžaduje, aby hrozili nejaké závažné hospodárske škody Slovenskej republike, ale na druhú stranu tým, že sem neprišiel a dal prednosť Dubaju, tak sa mi teda to nejakým spôsobom, nesedí mi to a čakám teda od toho pána podpredsedu vlády, ktorý tu sedí, pána dlhoročného diplomata, že zodpovedá všetky tie otázky postupne, ktoré tu padajú vo faktických poznámkach, pretože sú naozaj dôležité. Mnohí z tých, ktorí tu sedia, si častokrát dávajú vyjadrenia, ako im záleží na prírode, ako majú radi Slovenskú republiku, ako radi trávia čas kdekade v lese a naozaj v prírode, a na druhú stranu tu prídu v skrátenom legislatívnom konaní so zákonom, ktorý ide prírodu a vôbec environmentálnu politiku Slovenskej republiky zdehonestovať, ide nahrávať len ľuďom, ktorí by za normálnych okolností mali byť zodpovední za odstraňovanie environmentálnych záťaží, ale oni veľmi dobre vedia, že keď sa dohodnú s ministrom životného prostredia, tak ten urobí všetko pre to, aby za to bola zodpovedná Slovenská republika a v konečnom dôsledku občania, pretože tým, ktorí sú dnes vo vláde, tak nikdy nezáležalo na ľuďoch, nezáleží im na tých ľuďoch ani dnes. Jediné, čo chcú dosiahnuť, je, demontovať právny štát a spáchať atentát na spravodlivosť, a týmto všetkým toto celé zakrývajú. (Potlesk.) [14:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Pročko. [14:55] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, pani kolegyňa Mesterová, trafili ste úplne do stredu. Toto je naša možnosť, ako ukázať koalícii náš hlas. Včera bola hodina otázok, tak koaliční poslanci dali Ficovi otázky: Robo, akú máš kravatu? Robo, ako sa ti darí v zachraňovaní Slovenska? Robo, ako ti to ide? No a populista Fico tu začal rozprávať o tom ako sa mu darí. Využil to na propagandu, žiadna hodina otázok to nebola, to bola jeho politická propaganda. A ja verím, že naozaj ešte vystúpi Veronika Remišová aj Rasťo Krátky a dáte im faktické poznámky, aby sme mohli ukázať Slovensku, že naozaj nám záleží na environmentálnom zdraví našej krajiny. Ja verím, že sa prihlási ešte aj pán Spišiak, ktorý určite k tejto téme má čo povedať. Takže toto sú veci, ktoré, ktoré sú veľmi dôležité, a ďakujem veľmi pekne vám každému za každú faktickú poznámku, ktorou ukazujete tejto arogantnej vláde, čo tu ide urobiť a čo tu robí a ako sa správa. Pretože naozaj ja vyzývam pána Kmeca, aby sa postavil a odpovedal aspoň na pár otázok, ktoré sme mu tu položili, čo neurobí, pretože podľa mňa je to zbabelosť a zbabelosť nie je, nie je nejaký vulgarizmus. Zbabelosť je pomenovanie stavu človeka zbabelca, ktorý nepredstúpi, ale tak ako ste videli v rozpravách a vo vystúpeniach ministrov, keď predkladali skrátené legislatívne konania, tak vystúpili len na záver. Aby ste im nemohli dať faktické poznámky, aby ste nemohli na nich reagovať. Ale teraz máte možnosť faktickými poznámkami reagovať a ja verím, že využijete právo s faktickými poznámkami reagovať. Máme na to ešte hodinku, tak ja verím, že táto, túto hodinku strávime v odbornej diskusii na tému, prečo Taraba išiel do Dubaja a prečo Taraba tu nesedí a čo v tom Dubaji ten Taraba môže asi tak robiť.(Potlesk.) [14:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Veronika Remišová. [14:55] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dnes, keď hovoríme o envirozáťažiach, dovoľte mi z tohto miesta vzdať česť jednému mimoriadne vzácnemu človeku, ktorý už v dôsledku tragickej nehody nie je medzi nami. Bol to vedec, zanietený ochranca vody, bojovník za odstránenie skládky vo Vrakuni, bol to pán profesor Dušan Velič. Tak ako hovorila pani poslankyňa Stohlová, že dlhé roky bojovala za skládku, respektíve za environmentálnu záťaž Istrochem, tak Dušanova srdcová téma celé roky bola skládka vo Vrakuni. Táto skládka znečistila sto miliónov metrov kubických spodnej vody. Bola to jeho téma osvety, jednoducho kade Dušan chodil, po regiónoch, stretnutiach s dôležitými ľuďmi, tam hovoril o tom, že máme obrovský dlh voči našim deťom, voči našej drahej krajine, voči Slovensku, voči našim deťom, voči budúcnosti. A ten dlh sa volá skládka vo Vrakuni. Pretože Slovensko má jednu, jeho najcennejšie bohatstvo je pitná čistá voda. Máme obrovské zásoby pitnej vody a táto skládka vo Vrakuni ich definitívne ničí. Ešte v čase, keď sme boli v opozícii, od roku 2016, vládol tu SMER, neskôr bol predsedom vlády Peter Pellegrini za SMER, tak Dušan mal občianske združenie alebo pôsobil v občianskom združení spoločne so svojou manželkou Za našu vodu a toto občianske združenie v zásade robilo prácu namiesto štátu. Toto občianske združenie napríklad pripravilo mapu záťaží, ktoré v Bratislave ohrozujú zdroj pitnej vody. V istom zmysle to bolo veľmi absurdné, pretože takéto mapy a takéto, takéto iniciatívy malo v prvom rade vyvíjať ministerstvo životného prostredia, pretože toto je agenda ministerstva životného prostredia. Vtedy všetkým politickým stranám poslali výzvu, aby sa začali zaoberať starými skládkami a fabrikami, ktoré môžu kontaminovať Žitný ostrov. Myslíte si, že vtedy strana SMER nejako zareagovala? V ničom nezareagovala. Vtedy sa pri... našla teda v podstate úplnou náhodou, by som mohla povedať, kontaminácia a túto kontamináciu, ale nenašlo ministerstvo životného prostredia za SMER-u, ale našla ju, našiel ju Slovnaft, ktorý úplne pomocou svojej monitorovacej siete toto znečistenie našiel úplne náhodou. Našli látky, ktoré neboli ropného pôvodu, teda vedeli, že nejdú od nich, a začali zisťovať, ako sa to tam dostalo. Volali do Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a odtiaľ sa dozvedeli, že je to najpravdepodobnejšie z Vrakune, čo sa neskôr aj potvrdilo. A toto občianske združenie začalo vtedy poukazovať na to a bojovať za to, že monitorovacia sieť štátu bola taká deravá, že si v tom čase ani nevšimli, že tečie niečo také obrovské, ako je Vrakuňa. To bolo za čias, pripomínam, keď my sme boli v opozícii a keď tu vládol SMER s pánom Ficom, neskôr s pánom Pellegrinim. Celé roky toto občianske združenie, v ktorom pôsobil Dušan a jeho manželka, samozrejme, bezodplatne, lebo každý mal svoju prácu a toto robili vo svojom voľnom čase, tak ako to robia desiatky zanietených aktivistov, ktorých tuto pán Taraba permanentne zosmiešňuje, v každom vystúpení, v ktorom príde, tak zosmiešňuje ľudí, ktorí sa starajú o vtákov, ktorí sa starajú o sysle, ktorí sa starajú o motýľov, ktorí sa starajú o vody, ktorí sa starajú o lesy, tak v každom jednom vystúpení ich zosmiešňuje. Áno, títo ľudia, aktivisti, ako bol Dušan, jeho žena a ďalší, to nie sú obchodníci. Oni sa nesnažia vytĺcť z prírody nejaký kapitál, im nejde o drevo, ktoré chcú predávať, im nejde o pôdu, ktorú chcú, kde chcú štát vydierať, aby im to vyčistil a oni z toho potom budú ryžovať ťažké peniaze. Nie, to sú ľudia, ktorí to robia vo svojom voľnom čase a ktorí to robia na svoje vlastné náklady. A jeho úsilie vyústilo vtedy do veľmi cennej spolupráce. Minulý rok v marci mohol oznámiť, že po mnohých iniciatívach sa našiel návrh riešenia na odstránenie bratislavskej vrakunskej skládky a že toto riešenie by malo byť hotové do marca tohto roku. Pán minister Taraba, ktorý tu nie ste a ktorý ste v Dubaji, tešíme sa na to, že budeme vidieť, ako sa toto riešenie realizuje. Takisto jeho úsilie vyústilo do veľmi cennej spolupráce s Holandskom pri príležitosti, keď tu bol kráľovský holandský pár a Slovensko vtedy spolu s Holandskom podpísalo deklaráciu o spolupráci pri sanácii envirozáťaže vo Vrakuni. Dali spoločne dokopy odborný tím Slovenska a Holandska. Mali sme tím, dali sme dokopy tím, boli k dispozícii peniaze, čiže nič nebráni tomu, aby sa táto iniciatíva zrealizovala. Dokonca sa uskutočnil aj okrúhly stôl pri príležitosti návštevy holandského kráľovského páru na Slovensku, kde deklarovali spoločné úsilie oboch odborných tímov na vyčistenie tejto skládky. Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo tu chcem poukázať na zásadný rozdiel medzi nebohým profesorom Dušanom Veličom a medzi ministrom životného prostredia Dušanom Tarabom, ó, pardon, Tomášom Tarabom. Dušan Velič životné prostredie miloval, miloval vodu, miloval hory, miloval lesy a celý svoj život bojoval za to, aby ich uchránil čisté pre budúce generácie. Minister Taraba prvé, čo príde, tak oznámi, že ide rušiť národné parky, že však stačí tu jeden národný park, potom oznámia iniciatívu, že idú zrušiť národný park Malá Fatra, to oznámili jeho štátni tajomníci, ktorých si tiež veľmi pekne vybral. Zrejme najväčším kritériom na to, aby ste získali pracovnú pozíciu na ministerstve životného prostredia, tak zrejme tam robia výberové konania, že či máte rád, alebo nemáte rád prírodu. Keď nemáte rád prírodu, neznášate ochranu prírody, najradšej by ste všetky lesy vyrúbali, tak ste tým ideálnym kandidátom na ministra životného prostredia a prípadne na obidvoch štátnych tajomníkov. Toto je teraz v súčasnosti ministerstvo životného prostredia. Takže Taraba za všetkým vidí len biznis. Pokiaľ zo životného prostredia sa nedá vytĺcť žiadny biznis, nezaoberáme sa tým. Ak sa dá vytĺcť nejaký biznis, dá sa rúbať, zrušíme národné parky, urobíme z toho prírodnú rezerváciu, budeme rúbať drevo, super, hurá, dá sa z toho vytĺcť nejaký biznis, ideme to urobiť. Dá sa vytĺcť nejaký biznis tuto, keď zabezpečíme, že štát niečo vyčistí a potom pozemky desaťnásobne, stonásobne stúpnu na cene. Výborný biznis. Ideme to robiť. Máme tu, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní tu máme návrh zákona, hovorím, takýto perverzný až zvrátený návrh zákona. A toto je rozdiel medzi Dušanom, ktorému by som z toho miesta chcela vzdať poctu, a medzi ministrom alebo fraškou ministra životného prostredia pánom obchodníkom Dušanom Tarabom. Slovensko nepotrebuje takýchto ministrov životného prostredia. Slovensko potrebuje viac ľudí ako Dušan, viac ľudí, ako sú aktivisti v oblasti životného prostredia, ako sú ľudia, ktorým skutočne záleží na tom najcennejšom, čo tu na Slovensku máme. Dušan, ďakujeme za všetko. Pán minister Taraba, hanba, že toto ste nám priniesli do parlamentu. Ďakujem vám všetkým. (Potlesk.) [14:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpene pani poslankyni desať faktických poznámok. Prvý pán poslanec Grendel. [14:55] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a ďakujem za vystúpenie pani poslankyni Remišovej. Možnože ľudia, ktorí nás sledujú, si kladú otázku, prečo vystupuje napríklad pani poslankyňa Remišová k téme environmentálnych záťaží, a tá odpoveď je veľmi jednoduchá a podľa mňa to treba povedať pravdivo. Samozrejme, na jednej strane to vystúpenie bolo k téme a bolo k veci, ale to, čo vidíme, je klasická poctivá opozičná parlamentná obštrukcia. A cieľom tejto klasickej poctivej parlamentnej opozičnej práce, cieľom tejto práce je to, aby sme oddialili zvalcovanie spravodlivosti, ktoré na nás nachystala vládna koalícia v skrátenom legislatívnom konaní, pretože práve dnes po hlasovaní o jedenástej hodine nám bolo oznámené a koaličnou väčšinou schválené, že ideme prerokovať návrhy na skrátené legislatívne konanie na zmenu trestných kódexov a na zmenu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej trestnej činnosti. A my s tým proste nesúhlasíme. A nielen my. Ani rada prokurátorov s tým nesúhlasí, ani Európska komisia s tým nesúhlasí, dokonca vyzvala vládu, aby to nerobila v skrátenom legislatívnom konaní, pretože tie zmeny, ktoré pripravila vláda, majú potenciál ohrozovať právny štát, majú potenciál ohrozovať trestné konania voči páchateľom korupčných trestných činov a iných ekonomických deliktov. Takže áno, aby sme oddialili začiatok o skrátenom legislatívnom konaní, o zvalcovaní spravodlivosti, tak sa prihlasujeme aj k bodom, ktoré možno nie sú primárne našou expertízou, ale robíme to v záujme spravodlivosti. (Potlesk.) [14:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [14:55] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Veronika, hovorila si správne aj o Dušanovi Veličovi. Česť jeho pamiatke! A keď sa bavíme o tom, že v niektorých vystúpeniach nám chýba expertíza, sám poviem, že skôr ma bavia financie, ale našiel som aj v tomto prípade nejaké čísla. A keď som počúval predrečníkov alebo aj tých, čo vystúpili v rozprave, ktorí sa chceli venovať odborne tejto téme, tak chýbala im tá oponentúra pána ministra Tarabu, ktorý je momentálne v Dubaji. Ja som tak sledoval po pléne, že o akého odborníka by sme sa mohli oprieť, tak možno by som chcel tak slušne poprosiť aj možno pani spravodajkyňu, keď je z výboru, ktorému prislúcha tento návrh zákona, že by nám mohla objasniť alebo prečo je také potrebné to preberať v skrátenom legislatívnom konaní a prečo vlastne sme tu, takto sedíme a snažíme sa o tom rokovať. Ale teda pár dát, ako som sľúbil. Pre uskladnenie popolčeka a strusky z teplárne závodu Chemko Strážske bola v roku 1977 vybudovaná 16-metrová homogénna zemná hrádza so skladovacím priestorom o rozlohe 32,8 hektára. To hovorím naozaj o najväčšej envirozáťaži na Slovensku, ktorá je vlastne Poša a ktorú začala až v roku 2020 riešiť vláda Igora Matoviča, kde naozaj na vláde sa striedali všetci chemici aj zo Slovenskej technickej univerzity, bol tam aj Dušan Velič, ktorého si spomenula, Veronika Remišová. Naozaj sa všetci snažili zapojiť sa do toho, hasiči, ktorí odstraňovali túto záťaž, a naozaj sa im podarilo odstrániť množstvo ton tohto škodlivého materiálu, aby sa na Slovensku žilo lepšie, keďže sa to tridsať rokov neriešilo, a za to im ďakujem. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Poslanec Pročko. [15:10] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že k téme životného prostredia má povedať čo každý občan Slovenskej republiky, ktorý nie je aj odborník, ktorý nevie, aké pesticídy a aké škodlivé látky sa dávajú do pôdy. Každý jeden človek, normálny človek, ktorý si chráni svoju rodnú hrudu, hlavne SNS by si malo chrániť svoju rodnú hrudu, by mal mať záujem na tom, aby tá rodná hruda bola čistá, bez chémie. Takže zákon z dielne SNS, pretože Taraba je SNS, by mal byť naozaj čestný a spravodlivý. Nemal by dávať možnosť Babišovi, aby ušetril 360 mil., ale mal by dávať možnosť aj bežnému normálnemu človeku, aby dostal možnosť naozaj spravodlivo si to vyriešiť. A aby to bolo spravodlivé, nieže Tarabovi, Tarabovi, Babišovi urobíme za 360 miliónov kšeft a dedkovi v Nižnej Hornej horko-ťažko za tisíc euro vyčistíme zakalenú záhradu z neďalekej fabriky, ktorá je tam zakalená 50, 60 rokov. Urobme to spravodlivo. Ale akú spravodlivosť chceme, a opakujem ešte raz, keď... kde sedí Taraba, kde tu je Taraba, akú spravodlivosť chceme od nich a akú novú politickú kultúru, keď Kmec by mal tam sedieť, mal by tam sedieť. Ale tá ich arogancia a to ich arogantné správanie, škoda, že kamery nezaberajú teraz Kmeca, ako sa arogantne smeje. Ten diplomat, ktorý tu rozprával Hlinovi o tom, že, že aby neškriekal. Tak nech ukážu kamery toho diplomata arogantného, ako z... Tak zabrali ho, nezabrali ho? Škoda, že ho nezabrali, škoda. Takže nech ho ukážu, čo toto je za človeka. Ja opakujem ešte raz, toto je zákon pre bohatých, s ktorými Taraba ide kšeftovať. [15:10] Andrej Danko Poslanec Mikulec. [15:10] Roman Mikulec Ďakujem pekne. Veronika, ja ďakujem aj, že si spomenula Dušana Veliča, profesora, ktorý si, myslím našu úctu zaslúži. A ja by som chcel naozaj požiadať pána diplomata dlhoročného Kmeca, aby keď už nemá úctu voči nám, aby aspoň prejavil úctu voči tomuto človeku, ktorý bol náš kolega, mimochodom, a ktorý naozaj bol veľmi zanieteným aktivistom vo vzťahu k ochrane životného prostredia. A teda aby prejavil úctu aspoň voči nemu a odpovedal na tie otázky, keď tu prišiel zastupovať pána ministra Tarabu. A chcel by som spomenúť popritom aj ďalšieho človeka, ktorý významným spôsobom sa pričinil napríklad aj o tú už spomenutú, odstránenie environmentálnej záťaže na Zemplíne, a to je docent Štibrányi, ktorý naozaj vo svojom voľnom čase napriek mnohým nepriaznivým podmienkam pôsobil aj so svojimi študentami na východnom Slovensku dlhé obdobie. Skúmal, robil rôzne výskumy práve preto, aby mohli jednotlivé zložky ministerstva vnútra na čele s hasičmi odstrániť po 30 rokoch environmentálnu záťaž, na ktorú sa reálne sťažovali ľudia na východnom Slovensku a pre ktorých ste vy zo SMER-u a HLAS-u napriek tomu, že ste boli dlhé roky pri moci, neurobili absolútne nič a dnes tu arogantným spôsobom absolútne dávate najavo, že vám títo ľudia nič nehovoria, že vám vôbec nezáleží na občanoch Slovenskej republiky ani na odstraňovaní environmentálnych záťaží, že vám ide len o seba a že tu chcete znásilniť nechutným spôsobom spravodlivosť tým, že tu predkladáte zákony v skrátenom legislatívnom konaní, v rozpore so zákonom, v rozpore s rokovacím poriadkom, a vy to veľmi dobre viete. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Poslanec Krátky. [15:10] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že je to veľmi príznačné, že opozícia sa v podstate vyjadruje k zákonu o environmentálnych záťažiach, o skládkach a o bordeli, ktorý tu zanechali nezodpovední. V niečom je to príznačné, keďže tu máme návrh, ktorý tiež by mal skončil na smetisku dejín a nie ísť do parlamentu, ale o tom bude ešte reč inokedy. Ja chcem reagovať na predrečníčku alebo vystupujúcu pani Remišovú. Sto miliónov metrov kubických znečistenia, a to je len teda vrakunská, vrakunský mrak znečistenia. Mimochodom, 2,5 kilometra, až takto veľký ten mrak je a Žitný ostrov, zásadná, kľúčová zásobáreň pitnej vody, jedna z najväčších, ak nie najväčšia v strednej Európe. A ľudí to trápi. Ľudí trápi to, že kto bude platiť za odstránenie týchto, týchto skládok. O tom je aj tento zákon. A tu treba podotknúť a naozaj oceniť v blahej pamäti Dušana Veliča, ktorý 239 mil. eur, a pani Remišová to povedala, na tom rokovaní v tej deklarácii s Holandským kráľovstvom našli a priniesli a povedali, že už nič nebude brániť a nebránia, nebráni nedostatok finančných prostriedkov tomu, aby sa odstránila táto skládka vo Vrakuni. Takže 239 mil. bola suma, ktorá je potrebná na to, aby sa táto skládka odstránila. To nie sú malé peniaze. Ak toto má štát hradiť zo svojho a nemá si to vymôcť od toho, ktorý za lacno kúpil pozemok nejaký, kde táto skládka je, tak je to škoda, obrovská škoda. A takýto mechanizmus by mal existovať a pán Taraba by nemal tento mechanizmus odstraňovať, ale ho opraviť a sfunkčniť. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Poslanec Lackovič. [15:10] Marek Lackovič Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Remišová, vy ste veľmi správne spomenula Žitný ostrov vo vašej rozprave. Ja ako dnes už končiaci starosta Hviezdoslavova, ktorý, alebo Hviezdoslavova, ktorý je vstupnou bránou na Žitný ostrov, som si špeciálne jednu vec pozrel práve teraz v programovom vyhlásení vlády a v tom 88-stranovom vyhlásení programovom, hádajte, prosím vás, pani poslanci vládnej koalície, koľkokrát tam slovo Žitný ostrov spomínate. Skúste schválne povedať číslo. Tak je to naše národné bohatstvo, jediné svojho druhu v rámci strednej Európy, tak predpokladám, aj vy určite predpokladáte, že ste sa mu náležite venovali. Skúste naozaj porozmýšľať a povedať. Ja vám pomôžem, spomínate ho tam nulakrát. Nulakrát Žitný ostrov v 90-stranovom PVV. Preto vás prosím, aspoň majme k sebe takú elementárnu úctu a netvárme sa tu, že vám na tom životnom prostredí aspoň trochu záleží. Vy sa to nesnažíte dokonca ani len predstierať, ani len predstierať. Je to naozaj neuveriteľné! Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Poslanec Sabo. [15:10] Michal Sabo Ďakujem za slovo. My sme rozporovali vlastne skrátené legislatívne konanie a bez toho, aby sme sa mohli zapojiť do diskusie a odpovedať pánovi ministrovi Tarabovi, keď nás označil za odľud, že niečo také akútne rozporujeme. Tak ja len chcem teda pripomenúť a ďakujem pani poslankyne Remišovej, že to spomenula, pretože skládka vo Vrakuni začala vznikať v polovici 60. rokov, hej, a teraz zrazu akútne rýchlo to potrebujeme vyriešiť. A keď sa vrátime späť, tak Robert Fico I, II, III mali koľko rokov času na to, aby začali riešiť tie envirozáťaže? Ale to nie je len o Žitnom ostrove, ktorý je teda naším národným klenotom, hej, tak sa tým hrdíme, že máme toľko krásnej pitnej úžasnej vody, a potom si dáte do toho vlastne opozitum, že tu máme Istrochem, máme tu, máme tu Vrakuňu, et cetera, et cetera. Ale tento týždeň sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme brali na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2022. Prečo to spomínam? Zraniteľné oblasti, to sú tie oblasti, ktoré sú najviac kontaminované podzemnými a povrchovými vodami a kontamináciou dusičnanov, hej. To vieme, ako vzniká, z intenzívneho poľnohospodárstva, tak 30 % obcí a 64 % poľnohospodárskych pôd je zraniteľných na Slovensku. Celý Žitný ostrov, keď si pozriete tu mapu, je tam taký malý ostrovček pozitívnej deviácie, ale celý Žitný ostrov je, je v zraniteľných územiach. O tomto všetkom sa vie. Vie sa aj o skládke vo Vrakuni od 60., 80. rokov. Vie sa o tomto znečistení, tak ja sa teda pýtam, že kde bola, kde boli vlády Roberta Fica doteraz, keď mali dostatok priestoru na riešenie. A čo chcem ešte povedať, keď mám čas, tak to už asi nestihnem. Ja oceňujem to, že rozpráva vláda Roberta Fica o tom, čo všetko chce spraviť. Ale my nepotrebujeme, čo chce spraviť počuť, my potrebujeme vedieť, ako konkrétne to chce spraviť. Ďakujem. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Pán poslanec Kleinert. Ježiš a ja sa stále ospravedlňujem. Pani poslankyňa Kleinert teda, naučím sa to. Pán poslanec... pani poslankyňa je tu? Ospravedlňujem sa ešte raz. Ak môžte odznova čas zapnúť. [15:10] Dana Kleinert Ďakujem pekne. Ďakujem, pani poslankyňa Remišová, za váš príspevok. Myslím si, že je veľmi dôležité, že poukazujete nielen na samotný problém, ale aj na ľudí, ktorí sa znečistenému životnému prostrediu venujú alebo venovali. Poznám mnoho ľudí a aj organizácií, a nebojím sa povedať že mi-mo-vlád-nych, ktorí sa naozaj úprimne a bez ohľadu na biznisový potenciál, bez ohľadu na množstvo vloženej energie, zjavne na rozdiel od pána Tarabu teda, čo sa týka biznisu, ale aj tejto vlády, zaujímajú o riešenie tejto témy, ktorá nás a našu spoločnosť kvári. Asi aj vieme, že podľa prieskumov našu mladú generáciu kvári téma ich budúcnosti naozaj silno. A súčasný minister životného prostredia to cynicky ignoruje. Trocha čísel. Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Ale tu nejde iba o mladých ľudí, ide úplne o nás všetkých, o náš každodenný život, o kvalitu života, ktorá priamo vplýva na naše fyzické a duševné zdravie. Spomínaná napríklad vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke a áno, ako hovoril kolega Sabo, je to teda ešte z polovice 60. rokov, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Ale že sa budeme musieť k takto jasnej téme nášho ohrozenia venovať a obraňovať naše životné prostredie pred samotným vedením ministerstva životného prostredia aj teraz v 21. storočí, na sklonku roka 2023, to je naozaj neuveriteľné, kde sme sa to ako krajina dostali. Od tejto vládnej koalície tento prístup k životnému prostrediu a našej spoločnej budúcnosti je neuveriteľne cynický. Ďakujem. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Pán poslanec Šipoš. [15:10] Michal Šipoš Ďakujem pekne za slovo. Chcem oceniť vystúpenie Veroniky Remišovej aj mojich kolegov, ktorí ostali v pléne napriek tomu, že je piatok, že je poobede, a zaujíma ich táto téma, že chcú diskutovať. Len, bohužiaľ, vidím, že kolegovia z koalície veľmi nemajú záujem. Vidím, že nejakí dvaja sú tam, no, tuná ešte obs... sedia pri pánovi Kmecovi, že by tu nemusel sedieť sám a nemusel by diskutovať s nami, odpovedať na otázky, čo by, čo by bolo fér, aby keď už tu prináša nejaký návrh, tak mohol by na to odpovedať. Ale ja by som možno poprosil aj pani spravodajkyňu Zuzanu Matejíčkovú, aby nám odpovedala na tieto otázky, lebo však tiež je vládna poslankyňa. Mnoho podnetov tu zaznelo, mnoho otázok a my tomu nerozumieme, prečo týmto zákonom v skrátenom konaní tak rýchlo treba pomáhať oligarchom, tak rýchlo treba pomáhať ľuďom, ktorí majú obrovské pozemky, kde sú záťaže environmentálne, vieme o tom veľmi dobre, spomínajú to moji kolegovia. Napríklad taký Istrochem, ktorý vlastní pán Babiš. A teraz my všetci daňoví poplatníci sa máme skladať na to, aby sme pánovi Babišovi vyšli v ústrety a odstránili tú environmentálnu záťaž. Pritom vieme, že na Slovensku je množstvo skládok, s ktorými sa boria obce, mestá, samosprávy. Ja som z východu, môžem hovoriť o skládke v Starej Ľubovni, Spišskej Belej, v Žakovciach a tam potrebujeme tie peniaze na to, aby sme odstraňovali tú záťaž. Tam potrebujeme, aby štát pomáhal, a nie bohatým oligarchom, ktorí len na to čakajú. Takže chcel by som vás poprosiť, ja viem, že môžete sedieť, môžete byť ticho, môžete nás ignorovať, ale keď chcete diskutovať, keď prednášate nejaké zákony v Národnej rade, tak nám, prosím vás, odpovedajte. Chceme počuť odpovede na naše otázky. Alebo keď hovoríte o novej kultúre, tak snáď by ste nám mohli slušne, fakticky odpovedať. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [15:10] Andrej Danko Poslankyne Števulová. [15:25] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani Remišová, za váš príspevok aj za to, že ste sa dotkli tej témy Vrakune. Som pred vami hovorila, že ja som tam teda tiež nejaký čas žila a je to naozaj katastrofálna situácia pre miestnych ľudí, ktorí tam majú domy a záhrady. Ale teda vo vašom vystúpení ma zaujala tá časť, kde ste poukazovali na tie biznisy a kšeftárenie a ten nie práve najpriaznivejší prístup tejto vládnej koalície k ochrane životného prostredia. A ja sa tak zamýšľam, že máme tu tieto skrátené legislatívne konania, nielen k tomuto zákonu a o envirozáťažiach, ale však celý tento škandalózny postup, ktorý sa týka rušenia ÚŠP a rozrieďovania ochrany oznamovateľov. A my predsa všetci dobre vieme, že najmä teda pri veciach, ktoré sa týkajú nie veľmi čestných konaní pri ochrane životného prostredia alebo skôr pri porušovaní ochrany životného prostredia, je tá ochrana oznamovateľov extrémne dôležitá, pretože sú tam mnohí čestní úradníci, úradníčky, policajti, policajtky, inšpektori a podobne, ktorým tiež veľmi záleží na tom, aby to naše životné prostredie bolo chránené, čisté, aby sa tam nediali tie envirozáťaže a podobne. Ale teraz, keď vidia, čo chystá táto vláda, ako ide buldozérom a rozrieďuje tú ochranu oznamovateľov, tak si povedia, že za tie spôsobené problémy im to v skutočnosti nestojí. Čiže ja by som inak vyzvala aj poslancov a poslankyne vládnej koalície, aby si potom nabudúce, keď budú odôvodňovať tie skrátené legislatívne konania, zachovali tú česť a povedali nám otvorene, že na koho prospech vlastne tie skrátené legislatívne konania sú a na koho budú mať v skutočnosti pozitívne dopady, lebo Slovensko a jeho občania to nie sú. Vďaka. (Potlesk.) [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou poslankyňa Remišová. [15:25] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ak dovolíte, kolegovia, ďakujem za všetky faktické pripomienky a ak dovolíte, tak zareagujem na tú poslednú pripomienku pani poslankyne Števulovej. Ona hovorila o chránených oznamovateľoch korupcie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti. A v tom má absolútnu pravdu. Ja sama som riešila jeden, ešte v opozícii, mimoriadne komplikovaný prípad, ktorý sa posúval vďaka jednej statočnej osobe na inšpekcii životného prostredia, ktorá svoj vlastný život, vlastnú, až, by som povedala, zdravie zasadzovala za skládku na Vlčích horách, ktorú, dovolím si povedať, vlastnili hrubokrkí gauneri, ktorí jej chodili na úrad sa vyhrážať. Oni prišli, postavili sa jej tam, doslova jej povedali, že či vie, ako dopadne, a napriek tomu ona sa snažila, snažila upozorňovať na tieto environmentálne škody, ktoré táto skládka vtedy spôsobovala. Takže áno, téma životného prostredia, ochrany životného prostredia, environmentálnych záťaží a ochrany oznamovateľov korupcie je veľmi úzko prepojená. Ak chceme, aby sa medzi nami našli statoční ľudia, ktorí sa nebudú báť oznámiť korupciu, ktorí sa aj v štátnych inštitúciách nebudú báť bojovať proti hrubokrkým doslova mafiánom, tak nemôžeme takýmto spôsobom vykastrovať a ničiť zákon o oznamovateľoch korupcie. Je to hanebné a táto vládna koalícia je... skrátka idete ako valec, ale idete proti Slovensku, idete proti našej budúcnosti. Takže ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky. Ďakujem. (Potlesk.) [15:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky. (Reakcie z pléna. Krátka pauza pre neprítomnosť predsedajúceho.) [15:40] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave 216. A to sa mi hneď spustil čas? Dobre. Máme celkom závažný zákon na stole a si zaslúžil aj takto vlastne vynútene ešte väčšiu pozornosť, čo je dobré. Ja by som to chcel nakoľajiť naspäť teda k tej vecnej rovine, lebo trošku, mierne sme odbočili k environmentálnym záťažiam už konkrétneho typu, ale tento návrh zákona všeobecne pojednáva o environmentálnych záťažiach, ale konkrétne ešte o mechanizme, ktorý bol do tohoto zákonu vložený, konkrétne to je ten § 9a, 9b. A tá predmetná novela zaviedla nový mechanizmus ešte v minulosti, teda v roku 2021 s účinnosťou od 1. 6. 2022, lebo tú chce minister vypustiť, zaviedla mechanizmus vymáhania verejných finančných prostriedkov použitých na sanáciu environmentálnej záťaže nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom alebo správcom nie je štát, hej? Čiže tých, ktorý, ktoré vlastnia súkromné osoby alebo nejaké podnikateľské subjekty. To je dosť dôležité si uvedomiť. Tento mechanizmus by mal v tej finančnej rovine pôsobiť tak, že by mal vynútiť finančnú náhradu, ktorá sa požaduje. Čiže štát má povinnosť, povinnosť vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej sa záťaž nachádza, alebo teda sa, áno, na ktorej sa nachádza, sa zriadi na tejto nehnuteľnosti záložné právo na 30 rokov, a to buď dobrovoľne, alebo ex offo. Čiže toto je merito veci. A pán Taraba má taký krásny príklad. Pán minister hovorí v podstate, a tam treba povedať, že má to svoju logiku, kde treba premýšľať hlbšie. On hovorí, že no a čo teraz tí, ktorí túto, tento pozemok s environmentálnou záťažou zdedili alebo k nemu prišli nejakým spôsobom právnym, legálnym a teraz by štát im zriadil to záložné právo alebo vymáhal od nich to, keď tú záťaž odstráni. Čo takí dediči, ktorí zdedia chatu alebo dom v lese, kde je táto environmentálna záťaž a zrazu budú musieť ešte dodatočné náklady s tým mať, je to spravodlivé? No táto vecná logika je, samozrejme, na diskusiu a vie sa s ňou vysporiadať zákon aj inak, ako to navrhuje ministerstvo. Ministerstvo navrhuje to riešenie tak, že úplne vypustíme tento mechanizmus zo zákona. A to tiež nie je dobré riešenie. To vôbec nie je dobré riešenie, pretože častokrát títo majitelia pôdy alebo nehnuteľností, ktoré sú spojené s environmentálnou záťažou, k nim prišli od ľudí, ktorí mali v zmluve, v kúpnej, v nadobúdacej zmluve povinnosť odstrániť túto environmentálnu záťaž a k tomu dostali primeranú zľavu. Čiže napríklad ak ste nadobudli pozemok, väčší pozemok napríklad v Bratislave, o ktorom sme sa tu bavili, a jeho cena mohla byť, skúsme si povedať preto, aby sa nám ľahšie počítalo, bola jedno euro za meter štvorcový, tak ste napríklad, ak to bolo 500 metrov štvorcových , za to mohli zaplatiť v minulosti, teraz nebudem v slovenských korunách hovoriť, ale v eurách, aby sa nám to ľahšie rozumelo, 500 euro. Ak ste nadobudli takýto päťstometrový pozemok v centre Bratislavy alebo v lukratívnej časti, tak zhruba toľkoto ste vtedy, prepočítané na eurá, do toho mohli investovať, ale mali ste povinnosť v zmluve odstrániť environmentálnu záťaž. Teraz si predstavme, že tento mechanizmus akoby sa zrazu stratil zo zákona, on tam nebol, on sa tam vložil práve kvôli tomu, aby štát pri tých 1,6 až dvoch miliardách, ktoré potrebuje k odstraňovaniu záťaží, si mohol vynútiť kompenzáciu, tak sa to vložilo do zákona a vznikol s tým problém, na ktorý, však to už sme spomínali, prezidentka to podala na Ústavný súd, ale predstavme si, že by to tam vôbec nebolo. Čiže ináč povedané, v tomto nezaujímavom pozemku s environmentálnou záťažou v zaujímavej časti Bratislavy by štát zaplatil napríklad za 360 miliónov, ako sa hovorí, v Istrocheme napríklad taký náklad by bol, keby sa odstránila táto záťaž, tak 360 miliónov by išlo z jedného vrecka štátu preč, do toho prvého by neprišlo nič, lebo by si to nemohol vynútiť, a teraz 500 metrov štvorcových, ktoré tam napríklad mohol ten vlastník dôjsť k nim za 500 euro, by sa zrazu mohlo zhodnotiť, až 4-tisíc euro za meter štvorcový by stál ten pozemok. Také sú súčasné ceny v Bratislave, pokiaľ chcete robiť development. A teraz si predstavte, dobre, započítajme nejakú nezastavanú časť, ktorá musí prislúchať k tomuto developmentu, tak nehovorme o 500, ale 700 metrov štvorcových krát 4-tisíc euro za meter krát desať poschodí, čo neni ani vysoká budova v Bratislave, 28 miliónov, priatelia, aby ste mohli vyťažiť z toho, že ste nadobudli pozemok v hodnote 500 eur. Čiže 500 eur na jednej strane, 28 miliónov na druhej strane. Tak a my chceme hlasovať, respektíve vládna koalícia a jej poslanci chcú hlasovať za to, aby takýto mechanizmus v zákone nebol a len sa vypustil? Čiže naozaj chceme nechať developerom možnosť, aby im štát zaplatil odstránenie prekážky, aby sa ich pozemky stali zaujímavé a zároveň aby si štát nemohol aspoň do výšky toho, čo je primerané odstráneniu nákladu, teda odstráneniu toho, tej záťaže, to, čo je primerané, aby si mohol štát zobrať späť? Máme tu jeden problém, priatelia, a ten problém spočíva v eurofondoch, pretože nemôže dôjsť k duplicite. Pokiaľ štát zaplatí z eurofondov odstránenie tejto záťaže, tak vtedy by si už nemal, by nemalo dôjsť k tomu, že si vynúti tento, respektíve v tom je ten problém ústavný, ktorý sa rieši, že by si to štát zobral do envirofondu späť, tie peniaze od toho vlastníka, by si to vynútil. No ale Ústavný súd ešte v tomto nerozhodol, a preto ja podporujem návrh pani Remišovej, ja by som ho sám navrhol a dal by som ten návrh procedurálny na späťvzatie tohto návrhu zákona na dopracovanie alebo na počkanie si toho, že ako sa s týmto Ústavný súd vysporiada, nech teda rozhodne a nech sa ukáže, že čo je teda to poctivé a dobré riešenie. Alebo mohlo si ministerstvo dať väčšiu prácu a vyčistiť podľa pripomienok prezidentky a mohli sme dneska nehovoriť o tom, že sa vypustí tento mechanizmus, ale že sa opraví, tak ako to bolo inak pôvodne dohodnuté, pretože pani prezidentka, keď to predchádzajúca garnitúra vložila do zákona, tak sa dohodla, že počká chvíľku, kým sa to opraví. Boli dôvody, pre ktoré k tomu nedošlo, a dnes to môžeme riešiť, ale rieši sa to tak, že sa ide poruke developerom a privatizérom, ktorí tieto pozemky majú, a štát im ich ide v podstate zaplatiť, ich zhodnotenie, čo je nepriama štátna pomoc a toto nepovažujem za primerané. Treba tu povedať ešte jednu zásadnú vec, a to to, že na Slovensku je celkom malé povedomie o tom, že máme veľmi vzácne bohatstvo vo vodách. Keď si pozriete to, že čo sú naše najväčšie nedostatky v ochrane prírody alebo v environmentálnych politikách, v ktorých nás najviac tlačí topánka, tak by ste prišli na to, že tá topánka nás najviac tlačí tam, kde sa hovorí o spracovaní odpadov, o kvalite ovzdušia, ubúdajú nám lesy. A tá najlepšia, tá najlepšia, ten najlepší ukazovateľ, to naše najväčšie bohatstvo je v ochrane vôd. Alebo nie v ochrane, ale v tom, že ich máme obrovský, obrovské zásoby vôd, konkrétne sa odčerpávajú len štyri percentá toho v pomere k tomu, aké zásoby máme, a k tomu, čo potrebujeme, len štyri percentá spotrebovávame, odoberáme z toho, z tej zásobárne, ktorú máme k dispozícii. A teraz si predstavte, že, teraz si predstavte, že tie skládky, ako sa už tu jedna spomenula, konkrétne tá vrakunská, obrovsky znečisťuje zásoby pitnej vody, pretože Žitný ostrov je, Žitný ostrov je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. A predstavte si, že by tam bol nejaký zaujímavý a bohatý developer, ktorý by stále vlastnil tento pozemok alebo by k tým pozemkom prišiel, a my by sme si to museli hradiť sami a on by nebol ochotný, teda by nebol ochotný odstrániť túto environmentálnu záťaž. Treba povedať, že takýto, že takýto zákon potrebujeme a treba ho opraviť, nie vypustiť a tie naše vody treba chrániť. Treba ich chrániť o to viac, keďže budeme čeliť a čelíme vysychaniu a nedostatku pitnej vody ako takému. A Slovensko v tomto svojom najväčšom bohatstve alebo jednom z najväčších bohatstiev musí podniknú lepšie kroky, ako len... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Poslanec pokračoval v rozprávaní bez zapnutého mikrofónu.) [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Stačilo, pán poslanec, ďakujem. Sadnite si na miesto. Pán poslanec Grendel s faktickou. [15:40] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Myslím si, že pán poslanec Krátky chcel krátko hovoriť aj o histórii tejto problematiky, a preto by som si dovolil doplniť k tomu, čo povedal, že riešenie vlastne týchto environmentálnych záťaží sa dostalo do pozornosti najmä v 90. rokoch v súvislosti s ich odstraňovaním na územiach s pobytom vojsk bývalej sovietskej armády. A na portáli enviroportal.sk sa o tom môžete dočítať veľmi užitočné informácie, napríklad o tom, že problematika starých environmentálnych záťaží bola aj predmetom procesu veľkej privatizácie, kedy bola zakotvená povinnosť vyhodnocovať záväzky podniku z hľadiska životného prostredia a v prípade zisteného znečisťovania vyčíslovať škody na životnom prostredí. Avšak čo je problém, ako to vzniklo, uplatňovanie tejto povinnosti v zmysle vtedajšieho zákona 92/1991 nebolo vyhovujúco riešené a nevytvorilo dostatočný predpoklad zistenia spoľahlivých údajov o stave životného prostredia v období zmeny týchto vlastníckych vzťahov zo štátu na vlastníctvo iných osôb, preto je aj ten problém, o ktorom dnes hovoríme, že nebol zohľadnený environmentálny dlh pri uzatváraní jednotlivých zmlúv. Potom v roku 2003 pristúpilo ministerstvo životného prostredia k tvorbe návrhu zákona o environmentálnych záťažiach súvisiacich s vykonávacími predpismi a metodickými postupmi, ale o tom asi budeme hovoriť prípadne v druhom čítaní a k tomuto návrhu zákona predložíme nejaké pozmeňujúce návrhy, pretože je to na širšiu odbornú debatu a, žiaľ, už mám len 9 sekúnd, takže to je málo času na to, aby som objasnil všetky súvislosti, ktoré s tými pozmeňujúcimi návrhmi súvisia. [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [15:40] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne pánovi predrečníkovi, ktorý významne a dôležito upozornil na niekoľko nedostatkov v tomto zákone. A toto je taký ten klasický príklad, keď sa zákony šijú horúcou ihlou, keď ten zákon, ktorý tu máme, ide v skrátenom legislatívnom konaní, vymysleným odôvodnením ako nejaké hospodárske škody a zároveň, ako správne pán rečník upozornil, v podstate ma ísť v ústrety developerom. Toto sú tie momenty, ktoré ukazujú na to, že k tomu neprebehla žiadna odborná debata, že sa neprihliadalo na názory odborníkov, environmentalistov a ľudí, ktorí sa týmito vecami dlhodobo zaoberajú. Zároveň ani nerieši dostatočne financovanie odstraňovania týchto envirozáťaží, aj keď v podstate o tom ako ten zákon má byť. Čiže chcem vyjadriť podporu a plne súhlasím s návrhom pána Krátkeho, aby sa tento zákon vrátil na dopracovanie, aby sa k nemu vyjadrovali aj odborníci a relevantní ľudia, ktorí majú k tomu čo povedať, aby sa tu nevytvárali takéto precedensy takýchto zákonov, ktoré majú vytvárať veľké zisky developerským firmám. A ja sa ani nedivím, že s tým prišiel práve pán Taraba, ktorý, ako vieme veľmi dobre, je multifunkčný v prípade podnikateľských aktivít, takže by som sa nedivil ani, keby tam bolo niečo v tom zákulisí a že ten zákon je šitý práve pre niekoho. Ďakujem. [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [15:40] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, ja si neviem predstaviť, že Babiš nevedel, že tam má environmentálnu záťaž, že on si to nedal zistiť. Že on kúpil pozemok s tým, že: Jéééj, ja jsem teďkom zjistil, že tam něco mám. Obrovský majetok v centre Bratislavy. Takže naozaj to tu celé aj z rozpravy mojich kolegov, aj ja som na to poukázal, naozaj to smrdí biznisom Tarabovým a ten biznis bude ešte, životné prostredie pod Tarabovým vedením, to budeme zažívať naozaj... strašné. No a ja sa chcem len spýtať pani Matejíčkovej, prečo nám ona nepovie niečo k tomu, neobháji. Tak tichučko tam sedí. Prečo pán Kmec? Viete prečo? Lebo dostali príkaz tichučko tam sedieť, rýchlejšie, nech to rýchlo prejde. No vystúpte, pani kolegyňa, vystúpte, postavte sa tam a dajte nám odpovede. Nie? Veď to je čestné, spravodlivé, nie, veď na výbore sa nemohli vyjadrovať, tak aspoň teraz, nie? Ja si myslím, viete, je to fakt hanebné, že takto lámete zákon, pán Kmec, lebo vy o tom neviete, vy si sem len prídete a arogantne tu urazíte kolegu Hlinu, poviete mu, že škrieka, vy diplomat, vy diplomat. Ja by som sa na vašom mieste hanbil. Vy ste taký diplomat, ako je chrobák Truhlík kozmonaut. To je neskutočné! Takže naozaj je to o tom, a ja chcem poďakovať svojim kolegom, peeskári, naozaj ako ukázali ste, že, že to vecné hľadisko ovládate, a ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za spoluprácu, lebo takto môžeme vyjadriť svoj názor, keď nám berú slovo, keď nám, keď nás lámu, keď idú ako valec, keď idú Slovensko zničiť a Slovensko predať zločincom alebo dať do rúk zločincom. Takže, kolegovia z PS, naozaj veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Držme si palce, aby ten Fico čím skôr išiel do toho dôchodku, čo sľúbil. (Potlesk.) [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Števulová. [15:40] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo a tiež podporujem návrh pána Krátkeho na dopracovanie a vrátenie, teda na dopracovanie. A tiež si myslím, že je veľmi dôležité aj v súvislosti s envirozáťažami sa teda pozrieť na to, akým spôsobom sa vôbec k tomuto zákonu mali možnosť vyjadriť ľudia, ktorých sa to týka, odborníci a odborníčky, a kde je tu vôbec skrytá tá motivácia súčasného vedenia ministerstva životného prostredia predkladať to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože v tejto súvislosti ma tiež veľmi znepokojilo to, že minister životného prostredia Tomáš Taraba opäť otvoril tému výstavby kontroverznej vodnej priehrady Slatinka pri Zvolene, čo má byť práve z dôvodov vody pre jadrovú elektráreň v Mochovciach, no a vieme, že za celoživotný boj, v podstate od osemnástich rokov v skutočnosti dostala kedysi Bielu vranu pani Martina Paulíková, ktorá 30 rokov bojovala práve proti tejto výstavbe tej kontroverznej priehrady v Slatinke, ktorá by sa teda stavať nemala. A ja mám pocit, že pán minister Taraba nám tu predkladá tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní preto, aby vlastne nemusel počúvať hlasy odborníkov a odborníčok z oblasti ochrany životného prostredia a ochrany klímy, ktorí bojujú či už teda proti environmentálnym záťažiam, alebo proti iným negatívnym javom na poli ochrany životného prostredia, lebo mám pocit, že so zmenou vedenia sa to ministerstvo životného prostredia bude iba odkláňať od tej ochrany, pretože navrhovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý zjavne nie je v prospech odstránenia environmentálnych záťaží a je skôr v prospech biznisov, je veľmi podobné, ako navrhovať, aby sa vystavala tá vodná priehrada Slatinka, a teda veľmi škodlivé pre nás všetkých a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Jurík, teda pani poslankyňa Jurík Beáta [15:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Stále pani poslankyňa Jurík. A mňa mrzí, pán predsedajúci, že sa stále nepoznáme natoľko dobre, že by ste vedeli hneď tak z prvej, že som poslankyňa. Ale budem sa snažiť viac sa hlásiť do faktických, aby, aby sme si to nejako utriedili. Ďakujem pekne. (Potlesk.) A vôbec to neberiem v zlom, vôbec. (Reakcia z pléna.) Áno. Radšej teda poslankyňa Jurík ako poslankyňa Juríková. Ďakujem. No, ale ja som teda chcela v tej faktickej povedať, že som donedávna pracovala v Európskom parlamente, konkrétne ako politická poradkyňa vo výbore CONT, čo je vlastne výbor budgetary control, ktorý sa okrem korupcie a právneho štátu venuje aj čerpaniu eurofondov, a teda poviem vám, že veľmi často som sa hanbila, nie tak za svoju prácu, ale za to, čo sa deje na Slovensku, pretože vždy, keď sa Slovensko spomínalo, tak sme boli vlastne tými zlými študentmi, nepoviem teraz študentkami a... ale teda prejdem k envirozáťažiam. Najväčším problémom týchto envirozáťaží je už dlhodobo zlý manažment a ten, keď hovorím teda dlhodobo, tak hovorím hlavne o tom, že to je už od čias vlád Roberta Fica. A mňa mrzí, že namiesto konkrétnych a efektívnych riešení sa tu zas ide obchodovať a robiť veci nesystematicky a neefektívne, ale hlavne rýchlo. Pritom aj Inštitút environmentálnej politiky nás upozornil ešte v roku 2022, že Slovensko krátko pred koncom programového obdobia čerpá pomaly vyše 220-miliónový eurofondový balík na riešenie envirozáťaží. A mňa teda tak ani veľmi neprekvapuje, že prečo chceme veľmi rýchlo zrazu vyčerpať tieto peniaze a ako to chceme spraviť, ale teda mrzí ma, že namiesto toho, aby sme nastavili efektívne čerpanie všetkých týchto zdrojov, tak tu ideme robiť nejaký zákon, ktorý to vlastne vôbec nevyrieši. Pritom priemerne sa podľa dostupných informácií u nás sanuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dúfam, že teraz dobre. Pani poslankyňa Biháriová [15:40] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. So mnou je to trochu jednoduchšie, však? Ja musím teda vysloviť, že je to na jednej strane vskutku dojemné, s akým útlocitom sa zrazu vláda snaží vysporiadať naozaj vlastne s historicky pretrvávajúcim problémom, ako sú environmentálne záťaže, aj keď teda má to byť iba v prospech niektorých cieľových skupín, tak mi dovoľte povedať, že predsa len tento, v úvodzovkách, útlocit nie je dostatočný dôvod na to, aby sme sa o tejto téme naozaj bavili v skrátenom legislatívnom konaní, preto by som na svojich predrečníkov chcela nadviazať najmä v tej kritike procesnej stránky a doslova vlastne otvoriť tému legitimity takéhoto procesu. Viete, ja nie som zvyknutá takto pracovať, ja som zvyknutá pracovať tak, že ak hľadáme naozaj to najsprávnejšie možné riešenie vo verejnom záujme, tak máme naozaj debatu, v ktorej sme otvorení odborným argumentom. Tento proces, túto debatu a odborné argumenty, ktoré, som si istá, že moji kolegovia, kolegyne z Progresívneho Slovenska majú čo ponúknuť a majú ich teda naozaj, naozaj dosť na to, aby mohli viesť takýto typ diskusie, sú zhodené zo stola a tento typ debaty je vylúčený. A keď hovorím o pochybnostiach o legitimite takéhoto procesu, tak mi dovoľte oprieť sa aj o stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, budem z neho citovať, ktoré je, myslím, absolútne použiteľné aj pre tento prípad, aj pre teda nasledujúce ďalšie skrátené konania, ktoré nás čakajú budúci týždeň. Budem citovať, budem to prekladať z češtiny: "Vyhlásenie stavu legislatívnej núdze a prerokovanie návrhu zákona na skrátenej schôdzi zásadne mení štruktúru legislatívneho procesu. Obmedzuje jeho podstatu na skutočné vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu. Je neprijateľné využívať tento mimoriadny inštitút ako spoločný nástroj na obmedzenie legislatívneho postupu parlamentnou väčšinou vždy, keď predpokladá nesúhlas a oponujúce stanovisko opozície alebo ak opozícia využije možnosti da... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [15:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslakyňa Kleinert. (Reakcia z pléna.) Naučím sa. [15:40] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Perfektné. Ďakujem, ďakujem. Pán Krátky, aj vám ďakujem za váš príspevok. Rada by som naň reagovala. Enviroznečistenie je u nás naozaj obrovský problém, ktorý musíme riešiť. Nemôže sa robiť hurá systémom, ale naozaj dobre nastaveným manažérskym prístupom. Aj národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj teda nesprávnym nakladaním a odpadom. Ich riešenia totiž majú naozaj negatívny vplyv na, nielen na štátny rozpočet, ale teda hlavne, ako som už aj spomínala, na zdravie a kvalitu života ľudí. Áno, pán Krátky, kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží, zo šesťdesiatich lokalít určených uznesením vlády na sanáciu bola do konca roka ´21 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizoval. V roku ´16 až ´21 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť desať projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 mil. eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie a napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania. A my teraz hovoríme, že pri tomto všetkom, že máme prijať v hurá systéme bez komplexného návrhu riešenia v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona? Ja viem, že podľa tejto koalície si ľudia zaslúžia istoty, ale podľa mňa vôbec neočakávali tieto. Ďakujem. (Potlesk.) [15:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Mikulec. [15:55] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Rasťo, ďakujem za tvoje vystúpenie, za zhrnutie tej problematiky. Ja myslím, že by sme ešte mohli o tom hovoriť veľmi dlho, ale ja sa vrátim k tomu, ako je definovaná envirozáťaž. A hovorí sa, že je to znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, a v tomto zmysle ja by som asi upozornil na to, že celá vláda Slovenskej republiky, tak ako je a s tými predkladanými návrhmi, je envirozáťaž. Lebo spôsobujú znečistenie celého územia Slovenskej republiky. Pôsobia proti občanom Slovenskej republiky, vôbec nie v ich záujme, a nielen v rámci tohoto skráteného legislatívneho konania, na ktoré vôbec tu nie je dôvod. Odznelo to naozaj, aj právne zdôvodnené, vôbec nie je dôvod na to, aby sme tu dnes hovorili o nejakom skrátenom legislatívnom konaní v rámci envirozáťaží, pretože nehrozia Slovenskej republike žiadne hospodárske škody ani nie sú naplnené ďalšie dôvody, pre ktoré by mohlo skrátené legislatívne konanie byť použité. Myslím si, že dôvodom, alebo teda nejakým dôkazom toho je aj to, že pán minister životného prostredia Taraba nepovažoval za potrebné tu dnes sedieť, diskutovať s poslancami, diskutovať o tejto téme, aby vysvetlil mnohé tie otázky, ktoré tu padali. Poslal za seba dlhoročného diplomata, ktorý sa vôbec nevie správať ako dlhoročný diplomat, vysmieva sa, vysmieva sa občanom, tvári sa, že nepočuje, ale myslím si, že počuje veľmi dobre. Ale skôr ho zaujíma teraz šport ako, ako environmentálna záťaž. A je jeden z tých, ktorý tu environmentálnu záťaž spôsobuje, lebo znečisťuje tu ovzdušie. A mne to ako občanovi Slovenskej republiky vážne naozaj prekáža. Takže by som ho vyzval, aby si uvedomil a aby sa správal aspoň trochu úctivo. [15:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [15:55] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Rozprava sa blíži ku koncu a ja som rád, že na konci vystúpil v rozprave človek, ktorý sa téme aj odborne venuje. A chcel by som upozorniť všetkých sledujúcich, že momentálne tu v pléne Národnej rady vystupujeme k environmentálnym témam aj poslanci, ktorí nie sme úplne doma a odborníci v danej téme, ale je tu predkladaný zákon, ktorý ide cez skrátené legislatívne konanie, teda v absolútne zrýchlenom režime, a voči tomuto zákonu sú dôvodné podozrenia, že nie je dobrý, a dokonca pomáha vybraným skupinám a je im ušitý na mieru. Okrem toho, aby tu minister bol prítomný a žiadal o podporu, prípadne vysvetľoval, prečo tu ide v bleskovom režime schvaľovať nejaký zákon, či vysvetľoval všetky otázky, ktoré tu poslanci k tomuto zákonu mali alebo majú, tak sa nachádza v Dubaji a tu za vládu nereaguje nikto. Zároveň to, že vystupujeme, je súčasťou opozičnej obštrukcie, tak ako povedal môj predrečník, pretože táto vláda je environmentálna záťaž a toto je jediný spôsob, ako môžeme protestovať proti praktikám tejto záťaže, tejto vlády. Tí dnes o jedenástej zaradili do rokovania skrátené legislatívne konanie, v ktorom rušia oznamovateľov protispoločenskej činnosti v Policajnom zbore, chcú zrušiť špeciálnu prokuratúru či znižovať trestné sadzby pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Takéto konanie zo strany vlády nemá obdobu. Je to obrovská environmentálna záťaž a my sa snažíme oddialiť toto hrubé a vulgárne správanie voči spravodlivosti na Slovensku. Ďakujem. [15:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Galko. [15:55] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Kolega Krátky, ja som rád, že si poukázal aj na nespravodlivosť návrhu tohto zákona pri majiteľoch pôdy, ktorí sa dostali napríklad k pôde cez viac krokov, pričom na vstupe bola pri prvom majiteľovi deklarovaná nejaká povinnosť sa s environmentálnou záťažou vysporiadať a táto povinnosť počas niekoľkých prevodov sa stratila. Takýchto a podobných nedostatkov je v návrhu zákona viac. Je to mimoriadne nekvalitný, nekvalifikovaný, až škodlivý zákon, šitý horúcou ihlou. Je to zároveň explicitný príklad toho, že ako sa hovorí, práca chvatná, málo platná. Čiže mohol by som konštatovať, že máme nielen vládu klamárov a podvodníkov, ale máme aj vládu diletantov. Lenže to by zrejme nebolo celkom presné, lebo ako sa hovorí, diabol je ukrytý v detailoch, a ja sa obávam, že, a o tom je moja druhá poznámka, kľúčovým cieľom tohto návrhu je, že zarobia developeri a prerobí štát. Vlastne o tom to celé je. Opäť len vycucať peniaze zo štátu a presmerovať ich niekam inam. Podčiarknuté, zhrnuté, bolo by to najnormálnejšie, stiahnuť a spracovať tento návrh zákona nanovo, čo pri skladbe a zložení tejto vlády podvodníkov a klamárov, samozrejme, nemôžeme očakávať. A posledná poznámka, nielen ty, ale aj viacero kolegov tu v rozprave aj vo faktických poznámkach apelovali na určitú odbornosť, ktorá by sa požadovala pri takýchto vážnych návrhoch zákonov a na určitú vážnosť. No, to je síce fajn, len ako hovorí klasik: Kde nič nie je, tak ani čert neberie. Obávam sa, že také niečo ako odbornosť sa okolo tejto vlády sa ani len neobtrela a na vládu odborníkov si budeme musieť počkať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Šťastie mi praje, pána Matoviča nestihneme, takže končí schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za tú pusinku, pán Matovič. Prajem vám pekný víkend. Pokračujeme v utorok o deviatej hodine a hlasovanie by malo byť v utorok o sedemnástej hodine. Ešte raz pekný víkend. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 16.01 hodine.)