Rokovanie NR SR 7. 12. 2023 – 6. schôdza NR SR – legislatívne novinky a financie

[08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram druhý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Mačicová, z dôvodu práceneschopnosti pán poslanec Hellebrandt, Mikloško a pani poslankyňa Záborská. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Valášek. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie. Vládny návrh zákona je pod tlačou 80, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 87. Prosím pána ministra financií, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie , tlač 80.) [08:55] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pôjdem priamo k veci, aby sme nestrácali čas, aby sme stihli aj možno vianočné sviatky, máme stále rozpočet pred sebou, čiže veľa roboty a dúfam teda, že sa nám to podarí. Nárast úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností. Za účelom poskytnúť pomoc obyvateľom, ktorým sa zvýšili náklady v súvislosti s úhradou mesačných splátok úveru na bývanie, je nevyhnutné prijať také opatrenia, ktoré by mali čo najpriaznivejšie vplyvy na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže na domácnosti. V zákone sa navrhujú také opatrenia, ktoré by podporili schopnosť osôb riadne a včas splácať splátky úveru a súčasne si zabezpečiť primeranú životnú úroveň. Upravuje sa zákon o dani z príjmov, ktorý zavádza nový daňový bonus zo zvýšenia splatnej splátky. Daňovníci si ho budú môcť uplatniť najviac vo výške 1 800 eur ročne v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní za rok 2023. Pri zmluvách o úvere na bývanie uzavretých od 1. januára 2024 sa pripravujú podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky pre mladých vo veku od 18 do 35 rokov. V nadväznosti sa navrhuje aj úprava zákona o úveroch na bývanie, ktorou sa dopĺňa povinnosť pre banky a pobočky zahraničných bánk vydávať na účely uplatnenia daňového bonusu potvrdenie. V nadväznosti na pomoc so splácaním úverov a potrebu úpravy ochrany bankového a daňového tajomstva sa spresňujú príslušné ustanovenia v zákone o bankách a daňovom poriadku. Rovnako sa legislatívno-technicky spresňujú ustanovenia upravujúce sankcie v daňovom poriadku s cieľom predísť neoprávnenému čerpaniu daňového bonusu. Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte požiadať o podporu na prijatie a schválenie predloženého návrhu. Ďakujem pekne. [08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Radomírovi Šalitrošovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [08:55] Radomír Šalitroš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 6. schôdze Národnej rady. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem. [08:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre vás určené. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve prihlášky za kluby a to je všetko. Ako prvý vystúpi pán poslanec Viskupič za klub SaS. Nech sa páči, pán poslanec. [08:55] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie bude extrémne byrokratické, neefektívne a drahé. Ako sme už aj my SaS-ka viacejkrát avizovali, my sme prišli s lepším riešením, pretože aj my vnímame, že v určitých výnimočných prípadoch, asi jedného percenta hypoték je ten nárast výrazný a treba tam pomôcť. Čiže my sme prišli s lepším riešením, ktoré, kde by štát fungoval ako určitý mediátor vzťahu banka a klient, neboli by teda použité žiadne verejné zdroje a pomoc by sa týkala len úverov so skutočne vysokým percentuálnym nárastom splátky. Štát by len definoval pravidlá vysokého nárastu, my sme navrhovali ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, čo by inak pre rok 2023 činilo asi 27 %, pre rok 2024 vyzerá, odhady sú, že by to mohlo byť 29-30 %. A teda úvery, kde by nárast bol vyšší ako týchto povedzme 30 %, by banky zastropovali ich splátky na vlastné náklady. Takáto pomoc by spĺňala základné pravidlo, že by bola cielená, pomáhala by pri extrémnom náraste, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala by morálny hazard. Vláda sa však rozhodla inak a ja si teda dovolím vo viacerých bodoch poukázať, prečo je toto riešenie extrémne zlé. Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, je to zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Samosprávy sú ťažko skúšané ešte z čias rodinného bonusy Igora Matoviča a veľa samospráv tieto výpadky samozrejme prenáša na občanov, zvyšujú svoje miestne dane, svoje miestne poplatky, toto inak len dokazuje, že na konci vždy všetko zaplatí občan. Zároveň teda zasa raz pomáha samospráva a nie ani tak vláda. Ale to je len jeden pohľad. Druhý zásadný pohľad je, že vláda úplne ignoruje správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, jej aktuálnu verziu z novembra 2023, ktorá v podstate vyšla pred pár dňami. Národná banka uvádza: „Napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 %. Platí to aj pri úveroch, pri ktorých sa už rastúce sadzby preniesli do vyššej splátky. Kľúčovým faktorom v budúcnosti bude ďalší ekonomický vývoj, najmä vývoj na trhu práce. Strata zamestnania, resp. výraznejší pokles príjmu by dostal do ťažkostí najmä tých najviac zadlžených." Toto hovorí Národná banka. Teda aj z pohľadu Národnej banky vyplýva, že skôr je potrebné, aby vláda podnikala kroky na podporu rastu ekonomiky, a ako teda používať verejné zdroje v súčasnosti na dotovanie vyšších splátok hypoték. Toto je ten správny pohľad, aby proste vláda nedopustila, aby sa teda ekonomika, aby ekonomika nefungovala, aby ekonomika išla do recesie, lebo to by mohlo spôsobiť problémy. Tretí bod, no skutočne použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením, je to forma morálneho hazardu, kde sa v konečnom dôsledku chudobnejší ľudia zložia na pomoc pre bohatších. Prečo? Pretože ak ste dostali hypotéku, ak teda splácate vlastné bývanie, čo je teda vaša hodnota, tak určite museli ste byť zamestnaný, museli ste splniť nejaký stress test, kde teda vaše príjmy banka testovala na to, či ste schopný splácať úver aj pri raste splátok, jednoducho ste v nejakej situácii, skutočne nie ste v tom rebríčku postavenia, povedzme, že občanov niekde veľmi nízko. Máte svoj status, máte svoju hypotéku, a ktorú, ktorú splácate. No ale tým, že budú použité verejné zdroje, no tak vlastne sa na to zložia nielen tí, čo majú hypotéku, zložia sa na to ľudia, ktorí sa k nej nikdy nedostali, možno skúšali, ale banka povedala, že nie, nemáte dostatočné príjmy na to, aby ste tú hypotéku dostali. Ľudia, ktorí ani neskúšali, bývajú v podnájmoch, bývajú v ubytovniach, sú radi, že dokážu teda zaplatiť si to takéto prenajaté bývanie, a nedostanú žiadnu pomoc. Ale z ich daní sa bude splácať alebo pomáhať so splátkami hypoték. Potom sú tu ľudia, ktorí si tú svoju hypotéku možno už dosplácali alebo teda si svoj dom ho možno zdedili, opravili, čokoľvek, nedostali na to žiadnu pomoc, prečo by sa mali ľudia všetci skladať na pomoc hypoték. To treba vnímať, že to je skutočne relatívne veľmi malá skupina vôbec, ktorí majú hypotéky, resp. ktoré hypotéky budú v najbližších dvoch rokoch refixované, zároveň len 1 % z tých hypoték má zásadne vysoký nárast a jednoducho, prečo sa majú na to majú skladať všetci občania. Ešte raz, je to forma morálneho hazardu, kde v konečnom dôsledku chudobnejší sa skladajú na bohatších. A vidíme to tuná v pléne v jednom čase, vidíme, že prejde tento zákon a budeme riešiť teda lex konsolidácia, kde vláda hľa... bude hľadať tie zdroje aj na toto, veď toto bude stáť pre budúci rok asi 73 mil. eur, no vláda ich v ďalšom zákone bude hľadať. Nebolo by lepšie tu nepomáhať, keď vlastne všetci odborníci hovoria, že vlastne aj netreba, alebo treba minimálne? A nemusela by v ďalšom, v ďalšom zákone proste tie peniaze vyberať ľuďom z vrecák, a všetkým. No, ďalšia vec. Tí, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, si pamätáme ministerstvo krúžkov, kde teda sa vytváral, vytvárala podpora krúžkovej činnosti, malo tam byť asi 500-600 zamestnancov, stálo to na byrokracii, veľké peniaze. No ak sa niečím inšpirovala, inšpiroval pán minister financií, no tak mám taký pocit, že presne týmto. Pretože tento návrh zákona sa opäť pokúša vytvárať nejaké ministerstvo krúžkov. Prečo? Proste fakt je to veľmi, veľmi byrokratické, čo k tej samotnej pomoci, ktorá bude asi 64 mil., mala by byť teda podľa prepočtov 64 mil., prináša ďalšie a ďalšie náklady. Napríklad 5 mil. pre budúci rok, aj pre ďalší, aj pre ďalší je tam naplánovaných na mzdové náklady. To je, keď to prejdeme, tak do 300 nových zamestnancov, možno nebudú noví, hej? Možno prejdú odniekadiaľ, ale každopádne budú mať novú agendu, 300 ľudí s tým rátajú a jednoducho stojí to peniaze. Okej, ak sú noví, treba ich zaplatiť, je to celé zlé, a ak sú to nejakí existujúci, ktorí nemali čo robiť, tak efektívne by bolo, keby teda boli prepustení a štát by 5 mil. ušetril. Takže 5 mil. na riešenie, ktoré netreba, sa dá len na platy zamestnancov. Každý rok. Ďalej analýza vplyvov hovorí o 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie, samozrejme, 300 ľudí potrebuje 300 stoličiek, nejaké stoly, nejaké počítače a nejaké ďalšie vybavenie. 1,7 mil. ďalšieho. Samozrejme, vláda zrátala, treba upravovať informačné systémy. Tam je to okolo 200-tisíc eur. 200-tisíc euro len na úpravu informačných systémov. No ministerstvo krúžkov, ako to, ako to inak nazvať. A potom ešte je tam ďalšia vec, možno ste si všimli, kolegovci, čo tu sedíme, že ten zákon má vlastne rovnaký názov a raz ho prezentuje minister financií a raz ho prezentuje minister sociálnych vecí, možno ste sa pýtali prečo. No je to preto, pretože to, tá byrokracia je v tom, že to ešte urobili na dvakrát. Pre tento rok, pretože teda ide vláda preplácať aj tým, ktorým sa v tomto roku zvýšili splátky, sa to deje formou daňového bonusu. To znamená formou finančnej správy, ktorá zasa musela si vyrobiť, upraviť formuláre, musí to celé spracovať, musí si upraviť svoj informačný systém a musí to celé vyplatiť. No možno by niekoho napadlo, že tak už keď to robia, nech to robia aj v tom ďalšom roku, aj v tých ďalších rokoch, veď teda už sa na to pripravili, vyplatia to, vlastne majú na to ľudí, upravili systém. Ale kde! To bude iba tento rok. Forma daňového bonusu a forma finančnej správy bude len v tomto roku. Čiže to, čo celé urobia a stojí to stotisíce, použijú len raz. Budúci rok vyrobíme novú sociálnu dávku, no však máme ľavicovú vládu, spravíme sociálnu dávku pre tých, čo teda majú vlastné byty, hej? A to je, samozrejme, to, že to musí robiť iná sada úradníkov, iný informačný systém, iné počítače, kde ho zase treba vyrobiť, hej? Zasa proste to, tá byrokracia je takto ešte na dvakrát. Ja si aj dovolím možno zatipovať, že prečo je to tak. Prečo nepoužili aj pre budúci rok vlastne formu daňového bonusu. No možno preto, že to by vám vlastne prišla len o niečo vyššia výplata. A vlastne by ste si to ani nevšimli, že vám ten štát pomáha. Nuž ale sociálna dávka, pán minister, tá pípne samostatne. A pípne každý mesiac. A pípne vám tam tých 150 euro a pripomenie sa vám tá vláda, že a ideme vám pomáhať. Už to im nepripomína veľmi, že vám to aj niekde zoberú, ale čiže ja si myslím, že toto bol ten argument, aby to bolo vidieť, aby to bola špeciálna platba, špeciálna dávka, aby ste si každý mesiac všimli, že vlastne tá vláda vám s tou hypotékou ide pomôcť. No, samozrejme, ten zákon prináša povinnosti teda nielen na strane štátu, ako som povedal, ale, samozrejme, aj na strane bánk a teda aj občan bude musieť niečo urobiť, no ale na strane bánk, samozrejme, tiež, veď zákon im tam dáva presné tlačivo, ktoré budú museť potvrdzovať, ktoré teda potvrdzuje, že ten klient tam má hypotéku a že teda takéto a takéto čísla. No a teraz, samozrejme, vláda zrátala aj vplyvy na podnikateľské prostredie a to je akože zvláštne, že keď hovoríme, aké stotisíce to stála úprava, alebo bude stáť úprava informačných systémov na strane štátu, tak keď to zrátali na strane banky, tak, a teda však nielenže informačné systémy, ale aj ľudia, 5 mil. ľudí na platy, tak na strane bánk je ten vplyv 5-tísíc euro na jednu banku ročne. Tak teraz ja neviem, že či sú platení len ľudia v štátnej správe a tí, čo pracujú v bankách, pracujú že úplne zadarmo, či tam tie systémy informačné im upraví tiež tá firma, ktorá im to zabezpečuje, úplne zadarmo, no proste štát hlási, že cena toho vplyvu na banku na rok bude 5-tisíc euro. To je podľa mňa pri porovnaní tých čísel, ktoré sú na strane štátu, akože veľmi z cesty urobené porovnanie, takto to poviem. Ďalšie náklady, samozrejme, vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude museť celý tento systém kontrolovať, a však, samozrejme, keď sa niečo vyrobí, treba to kontrolovať, pretože veď ono každá, každý takýto systém prináša, možnože to bude niekto zneužívať, samozrejme teda musia to kontrolovať, budú musieť dávať pokuty, veď keď kontrolujete, musíte aj vymáhať, no a toto je zasa niečo, čo dnes robiť nemuseli. To sú zasa ďalší ľudia, zasa ďalšie systémy, zasa ďalšia byrokracia. Samozrejme považujem za správne, že ak ten byt je prenajatý, tak teda nemala by byť naňho potom, samozrejme, dávaná žiadna, žiadna podpora, to úplne chápem. Zasa keď sa na to pozreme, ale zas bude raz vo výhode ten, kto to prenajíma načierno, lebo o tom nevedia, ten proste bude mať ešte k tomu čiernemu prenájmu aj podporu a ten poctivý človek, teda tak ten podporu mať nebude. Toto je zasa čo prináša akékoľvek vlastne vytváranie systémov riešení, ktoré nie sú potrebné, ktoré vlastne vo finále len kazia ten samotný konkurenčný trh, prináša to kopu takýchto, takýchto, takýchto vecí. No a dostanem, dostanem sa v podstate asi ku poslednej a zásadnej veci, ale asi najzásadnejšej. Najväčším problémom tohto zákona je jeho devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Myslím, že sme si tiež všetci všimli, že v podmienkach rastúcich úrokov si trh hľadá prirodzene novú rovnováhu. Vidíme, že sa zásadne znížili ceny nehnuteľností, podľa údajov NBS-ky klesli za rok ponukové ceny nehnuteľností o 10 %. Samozrejme tie realizačné nehnuteľnosti určite klesli ešte viac, pretože máte väčšiu šancu v dnešnej situácii dostať zľavu ešte aj z tej inzerovanej ponuky, ktorá už je o 10 % nižšia. Samotní developeri pripravujú pre zákazníkov rôzne formy podpory hypoték, možno ste si všimli, že teda keď má klient povedzme tie 4,5 %, tak mu vlastne ten developer akoby 2-3 roky vlastne tú splátku zníži, že mu bude doplácať na ňu ako formu, formu zľavy. Čiže ten trh si jednoducho hľadá cestu, funguje to. Dokonca klesajú už aj úroky na spotrebných úveroch, jednoducho povedané, trhové sily fungujú. A trhový, funkčný trhový systém by mal byť základným cieľom štátu. A tento zákon, ak sa schváli, bude trhové sily deformovať a som presvedčený, že občania na tomto riešení viac stratia ako získajú. No a teraz ale prečo. Aktuálna pomoc, tak ako ju definuje tento zákon, je viazaná len na existujúcu zmluvu. Existujúcu. Teda kto si prenesie alebo preniesol hypotéku z jednej banky do druhej, bol zodpovedný, správal sa trhovo, pýtal si, pýtal si, prešiel si banky, vypýtal si lepšiu cenu, dostal ju, kto si to preniesol, tak proste nemá, nemá nárok na túto podporu. No a teraz, čo sa teraz stane. Ešte poviem predtým, že banky práve toto preťahovanie sa o zákazníkov, to tvorilo asi polovicu ich biznisu. To bolo to, prečo na Slovensku doteraz boli veľmi nízke ceny úverov na bývanie, a ony aj nízke sú, my máme piate najnižšie, najnižšie ceny hypoték, pretože tie banky, je ich tu 25, bojovali o tých zákazníkov, bojovali, výsledok bol benefit pre zákazníka, dobré ceny, hej? My sme dnes šiesta, šiesta najnižšia krajina s najnižšími cenami hypoték a my ideme pomáhať, hej, pri takomto stave. No ale čo sa teraz stane? Takže človek, ktorý by teda hľadal tú cestu, že dostane nižšiu hypotéku inde, to jednoducho neurobí, pretože tá podpora na tom pôvodnom mieste je vyššia. Proste ten rozdiel medzi tou splátkou do tých, do tých 150 euro mesačnej podpory, zas taký rozdiel nenájdete. Takže vlastne toto celé sa vypne, to, čo, alebo veľká časť toho, čo tvorilo ten konkurenčný boj medzi bankami, sa jednoducho vypne. Tu prestane fungovať vlastne to, že banky budú súťažiť o toho existujúceho klienta, ktorý si má preniesť hypotéku, namiesto toho sa stane opačná trhová vec, že jednoducho, keďže, keďže banka, keďže štát prispeje na tú splátku, no tak tá banka si práve opačne vie tú úrokovú sadzbu zvýšiť. Nie je tam trhový tlak, klient to až tak nevidí, výsledok je, že zarobia viac banky. No ale potom je tam ďalšia vec ešte. Okej, poviete si, dobre, veď ten človek dostal podporu, síce si ju zaplatil niekde inde, ale dostal ju, nemusí to až tak sledovať. Ale, samozrejme, čo sa zasa je správne, tak tento návrh prináša nejaké limity, na takúto štátnu podporu môžte byť, ak ste do 1,6-priemerného príjmu, no ale ak sa takýmto spôsobom, ktorým som popísal, zvýšia, zvýšia úrokové sadzby, to sa bude týkať potom už všetkých. Čiže aj tí, čo sa ne... nedostali k podpore alebo už ju nebudú mať, lebo svoj byt prenajímajú, lebo sa niekam presťahovali, lebo čokoľvek, život prináša čokoľvek, všetci ľudia budú, budú trpieť tým, že budú jednoducho tie ceny vyššie. Čiže aj týmto spôsobom ten štát jednoducho viac poškodí ako pomôže. Ono to takto väčšinou býva. Toto je exemplárny prípad. Je tu fungujúci trh, konkurenčný trh, veď tu je 25 rozdielnych bánk a to, že rástli úroky, má, samozrejme, jasnú príčinu, proste rástla základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, banky to proste len aplikovali. Zároveň aj tento problém je už vyriešený. Všetci odborníci, všetci finančníci majú za to, že sme skončili s nárastom základnej úrokovej sadzby v NBS-ke. Dokonca sú debaty, že chvíľočku sa to pozdrží a možno, možno v apríli už to pôjde dole, možno aspoň o štvrť percentuálneho bodu, ale pôjde. Takže aj, aj ten problém vlastne, že by hrozilo, že bude vyšší, nebude. Bude skôr nižší. Takže do fungujúceho trhového prostredia zasiahol štát aleže veľmi nešťastným zákonom. Výsledok nemôže byť iný. Trhové, trhové prostredie sa proste zhorší, zbúra a vo finále ľudia na tom stratia a stratia dvakrát, lebo raz teda treba tú podporu zaplatiť a druhýkrát stratia aj tí, čo žiadnu podporu nedostali. No a ja si tu dovolím jednu otázku, že či to náhodou nie je úplne inak, že či Robert Fico, proste on je perfektný stratég, to uznávam, či toto nebolo tým zámerom vlastne, že jednoducho on tú dohodu s bankami urobil, áno, bude bankový odvod, ktorý ich proste pripraví o kopu peňazí, ale zároveň im tento zákon, tento zákon im dáva výrazný priestor zvýšiť si úrokové sadzby a zasa si teda niečo zarobiť. No ak by takáto dohoda existovala, tak to je na tom to celé najsmutnejšie, lebo zasa zostal na konci len ten občan. Občan, ktorý to všetko zaplatí a vlastne ktorého možno aj takto dobehli. Je to moja fikcia, možno pán minister povie k tomu. Ďakujem pekne za pozornosť. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Pán poslanec Šalitroš. [09:25] Radomír Šalitroš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja na pána Viskupiča mám iba toľko, že viac-menej tento zákon rieši iba nízkopríjmové skupiny, ktoré pred troma rokmi si zobrali hypotéku s 0,5-percentným úrokom a dneska ten úrok je minimálne 4,5 %, skôr 5 %. To znamená desaťnásobne vyšší. My nevieme prikázať bankám, aby zastropovali úrokové sadzby, to ako komerčným bankám nemáme ako urobiť, jedine, že by sme ich znovu zdanili, čo, čo nechceme, a viac-menej pre také, takú rodinu s nízko príjmovými, s nízkymi príjmami, keď si zobrali 70-tisíc hypotéku na 0,5-percentný úrok, tak platili 200 euro, čo ešte zvládali. Dneska pri refixácii by sa im tento, tá splátka zvýšila o 75 %, čiže 350 euro, a to už môže byť pre niektoré rozpočty nízkopríjmových rodín veľmi nebezpečné. Tiež si nemyslím, že tento zákon by pokrýval 100 % ľudí, ktorí majú hypotéky, skôr iba okrajovo, nejaké menšie percento, a banka predsa nemôže umelo navyšovať úrokové sadzby, keď vie, že 90 % klientov proste by išlo do inej banky. Takže ako to považujem úplne za, za hlúposť. A vyložene by som tento zákon považoval ako pomoc nízkopríjmovým rodinám, aby tá ich splátka za nejaký malý byt v nejakom malom okresnom meste sa nenavýšila takmer dvojnásobne. Ďakujem. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha. [09:25] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Viskupič, ďakujem pekne. Pán Viskupič, vaše pripomienky sú z istého pohľadu opodstatnené, najmä keď ten uhol pohľadu môže byť opozičný. Avšak k meritu veci. Aké majú dnes mladí ľudia možnosti, keď si chcú založiť rodinu a chcú opustiť mama-hotel, majú možnosti ísť do seriózneho nájomného bývania? Minulý týždeň sa vám tu, sa nám tu vykrikovalo, že sme podviedli ľudí vo voľbách a neplníme sľuby. Po troch týždňoch už nás bilancujete. A dnes kritizujete zase, že plníme sľub. Spomeňme si ale na vaše programové vyhlásenie vlády v súvislosti s nájomným bývaním. Kde je tých 20-tisíc nájomných bytov ročne postavených na Slovensku? Koľko sa ich reálne postavilo? Áno, viem, žiadna vláda to uspokojivo neriešila. Ale práve tá vaša si na tom postavila časť volebnej agendy. Keby bol dostatok nájomných bytov, či už štátnych alebo mestských, vaše pripomienky by boli plne oprávnené. Ale nie sú postavené. A ísť do nájomného bývania do súkromných nájmov? Tie sú finančné mrzačenie všetkých tých najslabších mladých ľudí. Do takých podmienok majú ľudia privádzať deti? Keď nemajú žiadnu istotu, kedy a o koľko sa im zvýši nájom, kedy príde žiadosť k vyprataniu bytu, k uvoľneniu a výmene nájomníka. Toto sú dnes smutné reálie mladých ľudí. Takže táto pomoc má opodstatnenie aj s tým, že je limitovaná tým 1,6-násobkom. Ďakujem pekne. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič. [09:25] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za pripomienky. No v prvom rade poviem, že škoda, že sme, poviem, my všetci politici neradili klientom pred tými tromi rokmi, keď si brali polpercentné úročenie a trojročnú fixáciu, že teda si mohli zobrať desaťročnú kľudne za 0,9 alebo 1,1, ako to bolo dostupné a dnes by vlastne to štát nestálo nič, ľudia by boli spokojní a situácia by bola lepšia. No tak holt, stalo sa, nestalo sa. No dobre. To, čo ste ale povedali, pán Šalitroš, že teda koho sa to týka, no veď v poriadku, veď to som ja povedal, aj to nami, nami prezentované riešenie by presne takéto situácie pokrývalo, samozrejme, pri tom vysokom percentuálnom nárast proste by trebalo pomôcť, áno? Keď sú také prípady, je ich asi jedno percento, tak tam treba pomôcť a my sme teda navrhovali inak, bez použitia verejných zdrojov. No a čo sa týka tých úrokových sadzieb, tak v podstate som rád, že pripúšťate, že teda sa to môže stať, je to úplne prirodzené, hej? Tvrdíte teda, že ten problém je menší. No uvidíme, trh ukáže, ale teda vidíte, že aj vy pripúšťate, že toto, takáto forma pomoci vie mať vplyv na rast úrokov, vie a obávam sa, že bude zásadný, že bude prevyšovať poskytnutú pomoc. Ďakujem pekne. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave za klub Progresívne Slovensko vystúpi pán poslanec Kišš. [09:25] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcel položiť pánovi ministrovi jednu otázku, už som sa ju pýtal v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto bodu, že aký problém tuto riešite, pán minister? Pretože ja, ja ho nevidím. Strana SMER už v predvolebnej kampani avizovala, že sa jedná o obrovský problém a potrebuje zachrániť státisíce ľudí pred, pred katastrofickými dopadmi hypoték. Z môjho pohľadu to bolo skôr šírenie poplašnej správy ako, ako skutočného problému. A konštatuje to aj Národná banka Slovenska: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. Ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom." Ten vrchol, ktorý nastane niekedy ku koncu roka 2026 a ´27, kedy budú tie refixy hypoték kulminovať, sa dostane niekde na úroveň 2,5 % tohto, tohto rizika, čo je ešte stále v rámci, v rámci dlhodobého priemeru. Tak prečo sme, prečo sme takýto problém neriešili doteraz a zrazu je to väčší problém ako, ako kedykoľvek predtým? A teda nesúhlasíte s týmto konštatovaním Národnej banky? Druhá vec a takisto otázka na pána ministra, prečo hovoríte, že toto, že týmto opatrením riešite sociálny problém? Čo sa, čo sa tuto udeje, že nie tí najchudobnejší ľudia, ktorí, ktorí potrebujú pomoc od štátu a sociálnu politiku, dostanú takúto dotáciu, pretože najchudobnejší ani hypotéku nemajú, pán Šalitroš. Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, vôbec na trhu, vôbec nepracujú alebo pracujú za minimálnu mzdu a v živote by cez rizikové ohodnotenie v bankách vzhľadom na ich nízky príjem neprešli. A títo ľudia, ktorým ďalšou legislatívou, ktorú budeme prerokovať, zvýšite dane, tým najchudobnejším napríklad aj dane z tabakových výrobkov, z alkoholu a ďalšie, tak to zaplatia títo ľudia. A zaplatia to aj tí, ktorí platia za minim.... ktorí pracujú za minimálnu alebo nízku mzdu pod priemernou a týmto zvyšujete ešte okrem, okrem týchto spotrebných daní aj daň z práce cez vyššie zdravotné odvody. Takže sa pýtam, toto, toto je naozaj sociálne opatrenie? A tretí bod, ak dovolíte, celé toto opatrenie nás stojí, nás stojí 130 miliónov, teda vláda to prezentuje v dvoch, v dvoch separátnych zákonoch. Jeden z nich daň z príjmu, ktorý prerokovávame teraz, druhý o dva body neskôr cez dávku úradu práce. Ja som si na výbore od pani štátnej tajomníčky vypočul, že teda sa to týka ix stotisíc ľudí, ktorí, ktorým sa zvýšia hypotéky, ale čakal by som od ministra financií, že okrem teda ľudí, čo je, samozrejme, veľmi relevantný pohľad, vidí aj tých 130 miliónov, ktorý minieme na takýto nafúknutý problém. A čo je v tomto kontexte pre mňa najabsurdnejšie a podľa mňa by za to dostal vyhadzov akýkoľvek šéf firmy, ktorý, ktorý by s takýmto opatrením prišiel, že na túto dávku, ktorú bude dávať úrad práce s jedným z tých, jedným z tých troch komponentov tohto riešenia, ide minúť štvrtinu všetkých peňazí, ktoré sú na túto dávku alokované. Áno, čiže máme 130 miliónov dokopy na daňový bonus, plus dávku cez ÚPSVaR, dávka cez ÚPSVaR je rozpočtovaná v doložke vplyvov na 90 miliónov, a z toho 25 miliónov, čo je teda vlastne ešte viac ako štvrtina z tých 90 miliónov, ktoré ide cez ÚPSVaR, sa minie na administratívu, na 300 ľudí, ktorí budú túto dávku procesovať. Týchto 300 ľudí potrebuje počítače, potrebuje priestory, potrebuje softvér. Toto má pre mňa veľmi ďaleko od dobrého fungovania vecí verejných. Teda strana SMER alebo teda to bol skôr slogan strany HLAS, že chce, že chce silný štát, ale teda ak silný štát znamená väčší štát, tak toto týmto opatrením plníte. Ďakujem pekne. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Šalitroš. [09:25] Radomír Šalitroš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Kišš, ja len by som chcel reagovať, že ste spomínali report Národnej banky Slovenska, kde miera nesplácanej hypotéky je okolo jedného percenta, ale vravím, za aké obdobie? Prišlo už, došlo už k refixácii hypoték? Podľa mňa vo významnej miere ešte nie, tie ešte len prídu. A za druhé, áno, ako ľudia keď majú ten malý byt niekde v okresnom meste a sa im zvýši tá hypotéka, tak oni zoberú z iných šuplíkov svojho rozpočtu a dajú menej možno na deti, na školy, na výlety, na čokoľvek, keď vôbec by ešte na to mali, a aby len tú hypotéku zaplatili, lebo v podstate to je to ich bývanie, ktoré je pre nich najdôležitejšie. Ale tým potom trpia ich deti a možno aj menej dajú na stravu a podobne. Takže ja si myslím, že pre tieto nízkopríjmové rodiny je veľmi kľúčové vykompenzovať to masívne navýšenie úrokových sadzieb. A logicky, ako pán Viskupič vravel, keď pôjde úroková sadzba dole Európskej centrálnej banky, tak proste tá podpora už nebude, čo je, čo je super. A ak, ohľadom vašej poznámky na mňa, ja si myslím, že sociálnych opatrení od nášho pána ministra Erika Tomáša tu budete počuť veľmi veľa. Ďakujem. [09:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [09:25] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja musím poďakovať Števovi Kiššovi za vyčíslenie tých vysokých výdavkov, ktoré budú ako príspevok alebo respektíve pomoc ľuďom s hypotékou, pretože tieto príspevky mohli byť použité oveľa adresnejšie. Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva naozaj nedostali hypotéky od bánk, pretože keď banky si zvážili svoje riziká, tak uvažovali aj nad tým, že môže dôjsť k zvýšeniu úrokových sadzieb. To znamená, že tie nízkopríjmové, ktoré naozaj potrebujú skutočnú pomoc a boria sa s chudobou, nedostanú tieto príspevky. A verím, že suma vyše, respektíve tých miliónov, o ktorých hovoril Štefan Kišš, mohli byť použité úplne iným spôsobom, úplne adresnejšie a ochrániť ľudí pred prepadom do zóny chudoby. Ďakujem. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kišš. [09:40] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Šalitroš, za obdobie 1,1 % v tomto roku a 2,5 % v roku 2026. Tak ako som povedal v rozprave, pozrite si tú správu, tú správu. No veľmi jednoduchý interface, veľmi jednoduchý jazyk, zhrnutie je veľmi krátke, dá sa to veľmi ľahko pochopiť. A nie, nie deti týchto ľudí doplatia na takéto oparenia, ale, ale, ale naše deti a my zo svojich daní zaplatíme vaše sociálne opatrenia. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobec... (reakcia z pléna), čo mám teraz robiť? Nie ste prihlásený do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, pán poslanec Sulík. [09:40] Richard Sulík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť, aj keď som sa nestihol prihlásiť dostatočne rýchlo, zvykáme si na nové technológie, najmä vo vyššom veku. Nebudem dlho rečniť, ale teda idem rovno k pomoci pre tých, ktorí majú hypotéky. Táto pomoc pomáha všetkým, ktorým stúpne, ktorým stúpne splátka hypotéky. Aj trošku keď im stúpne, aj, aj mierne keď im stúpne, tak štát im preplatí 75 % z toho, čo im, čo bol nárast. Treba si ale uvedomiť, že v trhovej ekonomike ceny jednoducho nie sú fixne stanovené, niečo ako cenový úrad, čo sme mali za socializmu, dnes už nefunguje. A najmä keď centrálna banka, v našom prípade Európska centrálna banka vykupuje verejný dlh, ale aj kvôli iným faktorom dochádza k takzvanej inflácii, teda k nárastu cien. Nárast cien na jednej strane a na druhej strane nárast miezd. Za posledné tri roky stúpli mzdy o 27 %. Tomu, komu stúpla splátky hypotéky o menej ako 27 % pri trojročnej fixácii napríklad, nie je reálny dôvod pomáhať. Akože pomoc je fajn, kto by to nechcel, každý sa poteší, keď niečo dostane zadarmo a navyše, len ten rozpočet teda je deravý jak rešeto a, a nie je z čoho pomáhať. No ale tu sa ide pomáhať teda ľuďom, ktorým stúpla splátka hypotéky menej ako im stúpla ich nominálna mzda. Lebo nominálna mzda za posledné tri roky stúpla o 27 %, pevný štatistický údaj. Na druhej strane zavádza sa horný limit, to je 1,6-násobok priemernej mzdy. Priemerná mzda je nejakých 1 400 eur. 1,6-násobok je okolo 2 200-2 300. Takže stredná trieda, ľudia, ktorí povedzme zarábajú 2 500, 2 700, čo v Bratislave teda nerobí ešte z nikoho žiadneho milionára, ale aj títo ľudia musia niekde bývať. Aj ľudia s platom 3 000 eur v Bratislave musia niekde bývať, po prvé. A po druhé, s platom 3 000 eur v Bratislave v hrubom nie sú to rozhodne žiadni milionári pri dnešných cenách a najmä pri nákladoch na bývanie. A títo ľudia majú hypotéky a keďže byty sú v Bratislave najdrahšie na celom Slovensku, tak majú hypotéky vysoké. Takému človeku, keď stúpne splátka hypotéky výrazne, tak ten, tomu sa pomoc nedostane. Ten jednoducho utrie hubu, lebo to je ten, to je tá hnusná stredná trieda, ktorej treba, ktorú treba najskôr niekde utopiť alebo zaškrtiť. Týmto ľuďom vôbec nepomôžeme. Človek s platom 3 000 eur a s hypotékou 600, 500-600 eur preto, lebo ten byt tu bol drahý, to nie je žiaden okázalý luxus, keď niekto platí povedzme 800 eur za hypotéku. A jemu keď sa výrazne zvýši splátka na hypotéku, tak takémuto človeku nepomôžeme ani trochu. Teraz komu stúpne splátka na hypotéku? No tomu, kto si zobral hypotéku, keď boli úroky veľmi nízke, povedzme pol percenta. Niekto si teda zobral hypotéku za pol percenta, teraz musí platiť štyri a pol percenta, je to extrémny nárast. A pri jednoduchšom pohľade by sme si mohli povedať, no však doteraz to mal strašne lacno, tak veď nech platí primeraný úrok. Lenže ruka v ruke s tým, s tou pol percent, s tým pol percentným úrokom ide aj to, že ceny nehnuteľností v tom čase, kedy bol pol percentný úrok, tie ceny nehnuteľností extrémne vyleteli do výšok, extrémne. My sme mali druhý-tretí najvyšší nárast cien nehnuteľností v Európe ešte povedzme dva roky dozadu. Takže tí ľudia majú síce, mali, mali nízky úrok na svoju hypotéku, ale mali vysokú cenu nehnuteľnosti. Lebo ceny nehnuteľností klesajú až teraz, keď úrok na hypotéke stúpa. A na týchto ľudí sa kompletne vykašlete, úplne. A ďalšia, ďalší dôvod, alebo respektíve ďalší aspekt, ktorý treba zohľadniť, že vaša pomoc ako v prvom rade znamená 300 úradníkov navyše. Tu sme to počuli, koľko miliónov pôjde na vyplatenie tej pomoci, koľko bude stáť organizácia toho celého, ale navyše 300 úradníkov navyše. Stav, počet úradníkov stúpne o 300 a už nikdy viac neklesne, toto za 30 rokov, si myslím, že poznáme všetci veľmi dôverne. Ďalších 300 úradníkov. A táto vláda, pokiaľ sa nemýlim, si napísala, že chce znížiť stav úradníkov o 5 %. Čiže znižovanie stavu úradníkov o 5 % začína tým, že zamestnáme 300 ďalších navyše. To asi je taká istá hlúposť ako svojho času malo byť zamestnaných 500 úradníkov navyše kvôli vyplácaniu športových poukazov, či voľnočasových poukazov. Pritom existovalo, pán Kamenický, omnoho jednoduchšie riešenie. Stačilo si sadnúť s bankami, dohodnúť sa s nimi, že banky zabezpečia, aby nikomu nerástla splátka hypotéky o viac ako rástla priemerná mzda, a to je tých, priemerná nominálna mzda, samozrejme, to je tých 27 %, toto mohlo byť urobené v prvom týždni po voľbách alebo v prvom týždni po vzniku vlády a problém mohol byť zo sveta. Idete na to extrémne komplikovane, nepomáhate tým správnym, ktorí to naozaj potrebujú, ktorým hypotéky, splátky hypotéky sa pomaly zdvojnásobia. aj také prípady sú a pomáhate tým nesprávnym, ktorým splátka hypotéky stúpne len mierne. Toto je pomoc v podaní sociálnych demokratov. Na záver by som chcel tu prísediaceho kolegu, prepáčte, neviem ešte vaše meno, reagovať na vašu faktickú poznámku. Jedno, Národná banka vykazuje jedno percento úverov, ktoré sa nesplácajú, v tej správe sa ale píše, že aj pri tej časti úverov, kde už došlo k refixácii, je to tiež približne jedno percento. Ako rozumiem, čo ste chceli povedať, že tam to môže byť desať, ale realita nie je taká a je to aj preto, lebo ešte raz zopakujem, ten extrémny nárast, lebo treba riešiť extrémny nárast hypoték, splátky hypoték a ten extrémny nárast je v takom malom množstve prípadov, že sa to jednoducho ne, nemá sa to ako štatisticky príliš prejaviť, preto tam nie sú žiadne veľké čísla pri tom nesplácaní ani v tej časti úverov, ktoré už boli refixované, lebo refixácia znamená aj, že niekomu stúpne hypotéka z 300 na 315. Sú to dokonca prípady, že niekomu klesne splátka hypotéky. Ten život je jednoducho rozmanitý. A preto na záver ešte raz, to, čo mala vláda riešiť, bolo iba odchytiť tých, tie extrémne nárasty a tých bude možnože pár tisíc prípadov a na toto budú mať, na toto nemuseli zamestnať nikoho, nie, sociálni demokrati idú zamestnať tristo úradníkov navyše. Gratulujem. Mám niečo stlačiť? [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hazucha. Pardon, teda s faktickou poznámkou pán poslanec Hazucha. [09:40] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem pekne. No ono keby to bolo tak, ako to bolo počuť, nárast príjmov o 27 % by bol, tak by som aj ja uznal, že toto opatrenie možno nemá opodstatnenie. Avšak tak ako 75 % zhruba pracujúcich nedosahuje priemernú mzdu v národnom hospodárstve, tak predpokladám, že ani 70 % ľudí pracujúcich, im nestúpla mzda za posledné tri roky o 27 %. Treba brať ale do úvahy aj fakt, že reálne mzdy klesli. Darmo nominál stúpol o 27 %, keď náklady enormne vybehli. To znamená, že napriek aj keby to ten nárast bol pravdivý 27 %, zostáva v peňaženkách menej, lebo zdraželi veci najmä dennej spotreby, potraviny, drogéria, pohonné hmoty, to, čo najviac, najvyššie výdavky a sú prioritné v rodinách. Len poddotaz, lebo už to tu tretíkrát bolo tu spomenuté, jedno percento že ľudí nespláca. No myslím si, že každá normálna rodina, keď je aspoň kus zodpovedná, tak urobí všetko preto, aby svoj hypoúver splácala, lebo opak by ich položil na dlhé roky finančne. Takže to si každý rozmyslí, že a čo nesplácať a čo teda? Čo by potom nastalo? Prídu o bývanie alebo, alebo o obrovské peniaze, ktorých aj tak nemajú dosť, takže áno, budú to ťahať aj za cenu rapídneho poklesu životnej úrovne. Ďakujem. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šalitroš. [09:40] Radomír Šalitroš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Sulík, ja chcem najprv komentovať to, čo ste vraveli, že úplne stačilo s bankami sa dohodnúť, aby navýšili tie úrokové sadzby maximálne o 27 % a, a vybavené, tak ja chcem k tomu povedať, že to považujem úplne za akože veľkú hlúposť a hlavne kvôli tomu, že banka keď dáva hypotéku napríklad s fixáciou tri roky, tak ona si tie peniaze požičia na tri roky od Európskej centrálnej banky a pred troma rokmi si to požičiavala za nulu a dneska pri refixácii si to požičia za štyri percentá. Takže z 0,5 %, čo mal predtým klient, tam tých 0,5 je nejaká marža banky, vy vravíte o 27 %, čo je plus-mínus 0,65 a, ale jak to môžu dať, keď si to dneska požičajú za štyri percentá. Veď to je totálna blbosť. Takže, takže takéto riešenie neexistuje. A čo sa týka reportu Národnej banky Slovenska, že jedno percento iba nespláca, aj pán Kišš vraví, že v roku 2023 iba dve, 2,6 %, tak jako ja neviem, či Národná banka má nejakú vešteckú guľu, ale pozrite sa na report Národnej banky pred štyrmi rokmi, ako odhadovali infláciu a rast cien nehnuteľností na tieto posledné tri roky a uvidíte, že to bolo diametrálne odlišné. Proste v tomto svete, kde je veľa faktorov typu covid, Ukrajina, Izrael a podobne, tak tie veci sú oveľa viac turbulentné ako predikuje napríklad Národná banka Slovenska. Ďakujem. [09:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík. [09:40] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Pán Šalitroš, no ja som na vašu, vaše vyjadrenie reagoval úplne slušne, vecne, som vám niečo vysvetlil, ale keďže ste zvolili slovník ako, aký ste zvolili, tak ja sa prispôsobím. Totálne hlúposti rozprávate vy, ale také, že mŕtveho to musí na chrbte zaboleť. Ako takú kravinu povedať, že keď bol úrok 0,5 %, tak keď stúpne na 0,65, ako to má fungovať, keď banka platí štyri percentá. Ako to ste fakt tak blbí, že nechápete, že splátka má aj svoju istinu? A keď hovorím, že nárast splátky hypotéky, tak je to samozrejme že vrátane istiny. Tak keď tu budete najbližšie mne rozprávať o hlúpostiach, prosím vás, tak sa najprv zamyslite, čo idete vy vypustiť do ovzdušia. Pán Hazucha, hovoríte, reálne mzdy klesli. No však jasné, že reálne mzdy klesli, ale splátka hypotéky je reálna splátka? Však to je nominálna splátka hypotéky. Splátka hypotéky je vždy nominálna, tak skúste si teda nejak načítať rozdiel medzi reálnou a nominálnou cenou čohokoľvek a potom pochopíte, že keď sa bavíme o náraste splátok hypoték, sa vždy bavíme o nominálnych nárastoch. Tá mzda rástla nominálne o 27 %. Nikto nespochybňuje, že reálne klesla, lebo inflácia bola ešte vyššia ako 27 % za posledné tri roky, ale nárast bol nominálny. A keby sa vláde zdalo, že 27 %, aj to sa dá z čísiel veľmi presne zistiť, že 27 % je moc vysoký nárast, kde by až niečo začala riešiť, tak trebalo s bankami dohodnúť 25 %, možnože 20 %. To všetko sa dalo spraviť. Dalo sa to spraviť jednoducho, okamžite a bez 300 úradníkov navyše. Ďakujem pekne. [09:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Áno. Pán minister, nech sa páči. [09:55] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Dobre. Pán Sulík odišiel, nevadí. Kolegovia, pre úsporu času vystúpim v záverečnej reči, lebo viem, že by bolo tisíc rôznych faktických a myslím, že by ste zopakovali presne to, čo ste povedali, ale budem sa snažiť reagovať na všetky tie veci, ktoré prebehli v rozprave, to znamená, že poviem môj pohľad na celú túto záležitosť a budem sa snažiť nejak vyjadriť aj k niektorým tým veciam, ktoré ste tu, ktoré ste tu načrtli. Takže poďme na to. Myslím si, že všetci sme si vedomí, že to, čo tu odznelo, a to, čo bolo povedané, vyplýva z jednej zásadnej veci. Je tu bezprecedentný nárast úrokových sadzieb, aký tu desiatky rokov nebol, a to je reakcia, prečo toto robíme, čo tu robíme. A môže sa každý usmievať, koľko chce, ale proste do tejto situácie sa nedostali tí ľudia, o ktorých sa snažíme nejakým spôsobom postarať, vlastnou vinou. Situácia vznikla, nebudem to tu rozoberať, to by sme tu mohli asi veľmi dlho diskutovať, že čo sú príčiny toho, prečo boli hypotéky za jedno percento a dnes sú tie hypotéky za päť percent. A pevne verím, že tu nikto nebude spochybňovať to, že, že ten nárast u niektorých hypoték je skutočne extrémny. Bavíme sa o sumách, keď si zoberete 100-tisícovú hypotéku, tak priemerná splátka bola niekde na úrovni 300 euro a teraz ak vám banka ponúkne päťpercentnú hypotéku, čo ponúkla aj mne, tak vám to narastie pri 100-tisícovej hypotéke o 200 eur, to znamená na 500 eur. Keď tu chceme hovoriť o, lebo je tu tá diskusia o tej životnej úrovni a aj kolegovia o tom hovorili, tak musím podotknúť a ja som to vysvetľoval nedávno aj pánovi Pierreovi Gramegnovi, ktorý tu bol z ESM, aká je situácia na Slovensku. Slovenský občan, proste my máme jednu z najnižších životných úrovní vôbec v rámci celej Európskej únie. A keď tu niekto povie, že 200 eur je pre človeka na Slovensku nič, tak sa opýtajte tých ľudí, čo je nič. Hovorí sa tu o náraste miezd, ale ja som tu nepočul jednu, jednu vetu o tom, aký je nárast inflácie. Slovenská republika má najväčší nárast inflácie z celej eurozóny. Keď si pozriete dnes čísla inflácie v eurozóne, tak postupne klesala na 2,4 za posledný mesiac za 2,4 %, Slovenská republika je vyše 7 %, 2,5-násobok. A keď sa bavíme o tých ľuďoch, o ktorých tu toľko rozprávate, tak sa opýtajte, keď sa tu hovorí o platoch, koľko stúpli životné náklady napríklad čo sa týka cien potravín. To nebude 27 % za tri roky. A dnes ľudia žijú z toho, že si musia tie potraviny proste kúpiť, minú tie peniaze a keď mi niekto povie, že tu niekto musí zaplatiť o 200 eur naviac na hypotéke a že to nepostihne jeho životnú úroveň, lebo že však máme super percento z Národnej banky tých nesplácaných úverov, tak samozrejme, že tí ľudia, ktorí si nabrali hypotéky, a na Slovensku je to tak, že 85 až 90 % ľudí na Slovensku, my sme krajina, kde najviac ľudí, proste je to tak historicky, má svoje vlastné bývanie, svoje vlastné byty, v Nemecku je to oveľa nižšie percento. Ľudia žijú v nájomných bytoch, ale na Slovensku je to proste tak. Nebudem tu hovoriť historické skutočnosti, na základe čoho to vzniklo. A poviem otvorene, ja chápem ľudí, keď je tu 0,5-percentná hypotéka, v minulosti bola, tak každý, kto mal trochu rozumu, si tú hypotéku zobral, to je proste fakt. Ľudia chcú mať vlastné bývanie a bolo tu veľa ľudí a môžem hovoriť príklady zo svojho okolia, keď niekto mal napríklad nájomné bývanie a zistil, že platí za nájom viac ako za, za tú splátku hypotéky, tak si zobral proste tú hypotéku. A ja súhlasím aj to, čo hovorí pán Viskupič. Keby sme boli všetkých upozornili, že zoberte si, keď je na desať rokov fixáciu, aj keď to je 1,1 %. V tom čase ale keď to bolo, tak každý si myslel, že toto bude forever, že to tu bude navždy, ale navždy to neni, proste stúplo to na 5 %, a to je ten problém, ktorý tu riešime. Hovoríme o nejakej reálnej pomoci a budem tu aj hovoriť o niektorých výtkach, ktoré, ja takisto viem počúvať s porozumením a viem aj o čom sa tu hovorilo. O tých, o tej možnosti napríklad preskočiť do inej banky za nižší úrok. A momentálne sme v situácii, kedy sme tento zákon riešili a ja tu mám veľa kontroverzných výrokov. Viete, ja som tu včera počúval, že viete, to si treba všetko perfektne premyslieť, treba to zvážiť, potom treba na to nejaký čas, môžme tu o tom dlho diskutovať. Na druhej strane, keď sme my prezentovali, že chceme pomôcť s hypotékami hneď na prvej vláde, tak na prvej vláde, kde sa v podstate riešili úplne obligatórne veci a vôbec v programe hypotéky neboli a začali sme ich riešiť na druhej vláde, tak nám bolo vyčítané, že prečo ste to ešte nepredložili, však to treba predložiť. Tak čo teda máme, máme tu čakať pol roka, alebo to máme predložiť na prvej vláde, tak ja neviem, treba si z toho vybrať. Hovoríte o, hovoríte o reálnej pomoci. Ja hovorím jedno. Tento návrh reálne tým ľuďom pomôže. Ja som tu počúval pána Viskupiča a môžem za seba povedať, ja keď to preložím do ľudskej reči, lebo mnohí ľudia tomu nerozumejú, čo sa tuná narozprávalo, tak povedia, však všetci tu hovoria, že však plaťte ešte vyššie splátky na hypotéky, alebo plaťte ich dlhšie, nech banky viac zarobia. A druhou, druhou stranou hneď povie, že my tu máme nejakú tajnú dohodu s bankami. No prepáčte, to si vyprosujem. A potom tu príde pán Sulík, ktorý povie, že keby sme sa s tými bankami stretli, tak by sme sa super mohli dohodnúť. Tak čo je pravda? Je tu niekto tu šíri hoaxy alebo, alebo už si z nás robí niekto srandu? Za mňa môžem povedať, banky, my sme oslovovali banky ešte pred voľbami, keď sme riešili tu tento problém, banky sa s nami nebavili a dnes sa mi nejde trhnúť telefón, čo každý mi vyvoláva. Nezdvíham tie telefóny, nezdvíham. Žiadna tajná dohoda s bankami tu nie je. To je proste fakt. Čo sa týka samosprávy, bolo tu hovorené, že toto stojí peniaze samosprávy, hovoril to pán Viskupič, oznamujem, so samosprávami som hovoril, hovoril som priamo s pánom Božikom zo ZMOS-u, čo je predseda ZMOS-u, že ten nárast, o ktorý prídu, o tie peniaze, ktoré sme dali do dôvodovej správy, samosprávam bude vykompenzovaný a je zarátaný aj v rozpočte. Čiže samosprávy na toto nedoplatia absolútne. Ďalej tu bolo hovorené o tom, že vraj budú nejaké vysoké náklady okolo toho celej správy a bola to výtka aj od pána Viskupiča, aj od pána Sulíka, myslím, že aj pán Kišš, a ja berem, ja berem túto výtku, lebo keď si pozriete ten zákon, ktorý predkladal minister práce, sociálnych vecí, tak je tam napočítaná nejaká suma aj na tú administráciu. Za mňa môžem povedať, a trvám na tom, a to sme hovorili aj s pánom ministrom, že túto sumu, ktorú tam napísal, my budeme chcieť ušetriť. To znamená, my sme deklarovali, že chceme znižovať náklady v jednotlivých kapitolách o 5 %, a to budú práve možno takí ľudia, aj také náklady, ktoré budú súvisieť aj s takýmto zavádzaním jednotlivých opatrení. Každý tu hovoril v minulosti, ako máme veľa úradníkov, ako nemajú pomaly čo robiť, treba ich všetkých vyhodiť, tak tých, o ktorých hovoríte, my zamestnáme tak, že budú robiť to, čo treba. Pomáhať ľuďom na Slovensku. (Potlesk.) Konsolidačné opatrenia, ktoré robíme a nie je ich málo, a budeme o tom hovoriť za chvíľu, sú v objeme skoro dve miliardy. Ja chcem pripomenúť napríklad takú očkovaciu lotériu. Náklady na hypotéky budú v roku ´23 okolo 15 miliónov, v roku ´24, sa bavíme o refixáciách, bavíme sa o pomoci mladých, budú niekde okolo šesťdesiat, myslím, dva miliónov, ak sa nemýlim, tak ma opravte, plus sú tam tie náklady okolo, okolo tej administrácie, ktorú hovorím, že my sa budeme snažiť za ministerstvo financií, aby tieto náklady navyše nevznikli. Ja chcem pripomenúť, bývalá vláda tu robila opatrenia ako očkovaciu lotériu, desiatky miliónov sa minuli. Ja neviem presnú kalkuláciu, ale dokážem to odhadnúť, že niekde okolo 50 miliónov sa určite tie náklady pohybovali. Absolútne nezmyselne vyhodených 50 miliónov a vy tu idete spochybňovať to, že chceme ľuďom, ktorí majú reálne problémy s hypotékami, pomôcť a dať im nižšie splátky na tie úvery. Hovoríme o, bolo tu veľa hovorené o recesii, o, o tom, že stavebníctvo trpí. No áno. Prečo trpí? No lebo nárast úrokových sadzieb veľmi, veľmi v podstate zaškrtil ekonomiku a samozrejme aj nárast úrokových sadzieb spôsobuje čo, že ľudia si tie hypotéky už brať toľko nebudú, to je proste realita. A keď si ich teda nebudú brať a my hovoríme o tom, že chceme pomôcť mladým ľuďom od 18 do 35 rokov, prečo, lebo chceme, aby tí mladí ľudia mali nárok na to, aby si kúpili alebo nejakým spôsobom vlastné bývanie, tak to je pomoc aj tomu stavebníctvu. Práve to stavebníctvo, ktoré dnes trpí, musí mať nejaké impulzy a toto je jeden z impulzov, lebo tí ľudia, keď si nebudú brať hypotéky, tak zbytočne sa tu budú stavať akékoľvek, akékoľvek budovy. Viete dobre, že kedysi, a to nebolo tak dávno a to súvisí s tým, čo hovorím, si ľudia kupovali všetky byty v podstate z projektu. Ešte nebolo nič postavené, ešte pomaly sa len nakreslil nejaký projekt a už boli predané všetky byty. Dnes je aká situácia? No sú postavené byty a nikto ich nekupuje. To je ten rozdiel. Hovoríte o tom, že vlastne nikto nemá problém, ja už som o tom hovoril, proste reálne tieto splátky, ktoré sa im navýšia tým ľuďom, budú mať vplyv na životnú úroveň a my sme povedali, a to sú naše predvolebné sľuby, že nechceme, aby klesala životná úroveň na Slovensku. A keď niekto tu hovoril na jednej strane, že pomáhame, pomáhame nízkopríjmovým, nepomáhame nízkopríjmovým, strednú vrstvu ideme zabiť, tak chcem povedať, že tento systém je veľmi štedrý, veľmi štedrý aj pre ľudí, ktorí majú ten príjem, čo pán Sulík hovoril, 2 200, je to 2 086, tuším, euro, a to je príjem, ktorý má v podstate 75 % ľudí, keď si zoberiete príjmové skupiny pracujúcich, tak 75 % ľudí ho má nižší ako je táto suma, tých 1,6-násobok priemeru, priemernej mzdy na Slovensku. Bavíme sa o množstve 315-tisíc hypoték. Všetkých hypoték je asi dvojnásobné množstvo. A keď pán Sulík plakal, že tým bohatým proste, ktorí majú veľké tie hypotéky, treba najviac pomôcť, tak môžem povedať, že aj tí ľudia, ktorí zarábajú tých 3-tisíc eur, ak majú, sú spoludlžníci so svojimi manželkami, ktoré majú oveľa nižší príjem, ak ten priemerný príjem neni 2 086, respektíve ten súčet tých príjmov je menší ako, ako dvojnásobok, čiže niekde okolo 4 000, do 4 200 eur, tak aj títo ľudia majú nárok na to, aby im štát pomohol. Hovorí sa o tom, že, alebo hovorilo sa tu o tom, že, že vraj ideme pomáhať, že my to, že všetci ostatní to zaplatia a týmto pomáhame. No pomáhame aj iným ľuďom na Slovensku a niekto to zaplatí. No máme napríklad Štátny fond rozvoja bývania, ktorý podporujeme, alebo iné veci. To je proste úloha štátu. Keď je niekde problém, tak pomôcť a teraz si budeme vyčítať, že títo doplácajú na tých? Na tomto princípe, vlastne na princípe solidarity funguje množstvo systémov v štáte, o tom je silný štát, ktorý chceme budovať na Slovensku. Áno, musí byť niekde aj solidarita a ja nehovorím, že teraz si poďme vyčítať, že niekomu sme dali sociálnu dávku a druhý tú sociálnu dávku nedostal. To proste takto nemôže fungovať. Za mňa môžem povedať jednu vec. Hovorilo sa tu napríklad o tom, že ideme niekde dávať daňový bonus, niekde to ideme vyplácať mesačne, no tak aj my sme sa nad tým zamýšľali. Však pre mňa je najjednoduchšie a opäť hovorím, že nebude, nebude ten nárok na tých úradníkov, o ktorých sa tu toľko rozprávalo, najjednoduchšie to vyplatiť ročne. Za rok ´23 to má logiku, lebo rok ´23 končí a ľudia, ktorí refixovali, my sme to v podstate urobili ako bonus pre tých ľudí, čo už refixovali, lebo už tento rok majú tí ľudia reálny problém, tak sme povedali, že dobre, pomôžeme aj týmto ľuďom a vyplatíme to ako daňový bonus a tí ľudia sa v podstate dostanú k svojim peniazom niekde okolo mája budúceho roku. Ale ja sa pýtam, ako pomôže to, že vyplatím, vyplatím daňový bonus za rok ´24 v máji roku ´25, keď ten človek potrebuje dennodenne tie peniaze, potrebuje tých 200 eur, o ktorých má menej v tej peňaženke. Toto tým ľuďom nepomôže. A verte mi, že pre mňa to bola veľká komplikácia, veľmi sme sa zapotili s pánom ministrom sociálnych vecí, ako to vôbec urobiť technicky, aby sa dali vyplatiť tie peniaze mesačne. Tak sme našli spôsob. A verte mi, že to bol najväčší problém tohto zákona, ako nájsť spôsob, ako mesačne doručiť tým ľuďom tie peniaze, najväčší problém. A to súvisí aj s tou výtkou, ktorú ja rešpektujem, ktorá tu bola, že ak si človek prenesie úver napríklad, že poviem príklad, že má v tej banke, zobral si úver za 1 % a teraz ho bude mať za 5 %, že ten človek, ten zákon je nastavený tak, že buď si teda musí vybrať, že buď teda zostane v tej banke a dostane tú úľavu od štátu, respektíve sa musí rozhodnúť, či niekde zoberie o 0,2 % nižší úrok. Ale myslím, že to sa mu teda oveľa, to sa mu neoplatí. Ale to nie je dohoda s bankami. To je čisto technická vec, čisto technická vec. Poviem prečo. Lebo na to, aby my sme mesačne mohli vyplácať tie jednotlivé dávky, tak banka musí poslať, tá, ktorá mu poskytla ten úver, koľko mal, nejaké potvrdenie, koľko mal, tomu myslím úradu prácu, koľko mal ten človek pred tým splátku a koľko má novú splátku. Aby sa dalo vypočítať, koľko ten štát mu má tých 75 % z toho nárastu splátky zaplatiť. Toto je technická záležitosť. A ja nehovorím, že sa nebudem zamýšľať naďalej, aby sme podporili, áno, tú konkurenciu medzi bankami, ako to spraviť v prípade aj takéhoto presunu. Ale na to treba nájsť technické riešenie, ktoré vôbec nebude jednoduché, lebo tam sú už dve banky. My musíme vedieť, koľko mal pôvodný úrok, koľko bude mať v tej novej banke, aký je rozdiel. To je zase tá byrokracia, o ktorej sa tu bavíme. Že na jednej strane požiadavka, že urobme to takto, na druhej strane sa tá byrokracia, samozrejme, zvyšuje. A ja poviem otvorene za mňa, ja budem veľmi dobre sledovať, ako banky sa budú správať, čo sa týka úrokových sadzieb. Ja si uvedomujem riziko, že áno, tak jak v minulosti banky to chceli vždycky nejako okabátiť, a že budú hovoriť, že treba zvyšovať úrokové sadzby, už to čítam v novinách. Z akého dôvodu? Nech mi to niekto vysvetlí. Keď im štát preplatí tú čiastku a časť 25 % znáša klient a 75 % nárastu tejto splátky preplatí štát. Nech mi to niekto vysvetlí, prečo by banky mali zvyšovať úrokové sadzby. Na jednej strane tu hovorí pán Kišš o 130 miliónoch nákladov, na druhej strane tu mám pána Viskupiča, ktorý hovorí o tom, že však tie úroky už pôjdu v budúcnosti dole, už od apríla budúceho roku pôjdu dole. Tak kde sa minie potom tých 130 miliónov? My máme, samozrejme, niečo naprojektované, ale ak sa znížia úrokové sadzby, samozrejme štát bude platiť oveľa menej, lebo ten rozdiel v tých splátkach bude oveľa nižší. To je v podstate realita. Čiže ja tu vnímam veľmi veľké kontroverzie v jednotlivých vyjadreniach, ktoré tu máme. Čiže prenesenie hypotéky, budeme to skúmať, ako sa to bude dať urobiť. Áno, nech sa zvýši konkurenčný tlak, nech tí ľudia môžu preskočiť, ale hovorím, musíme to najprv technicky vymyslieť. Kolegovia tu hovorili, ten nárast úrokových sadzieb je desaťnásobný, nehovorím o splátke, hovorím o úroku. To je proste stav, do ktorého sme sa dostali. My riešime extrémnu situáciu. A bolo nám vyčítané to skrátené legislatívne konanie. My plníme sľuby, preto to robíme v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme to doručili. Môžme tu diskutovať siahodlho a ja sa nebránim akejkoľvek úprave, ktorá pomôže ľuďom na Slovensku v rámci tohto zákona, ale my sme sľúbili a snáď nám nebudete vyčítať naše predvolebné sľuby, že sa ich snažíme naplniť. Všetci ste išli do tých kampaní s nejakými sľubmi a my takisto sme ten prísľub tým ľuďom dali a snažíme sa ho doručiť a chceme ho doručiť čo najskôr. Bola tu výtka, ale to budeme v ďalšej rozprave hovoriť o zvyšovaní daní a kompenzačných opatreniach, ktoré ideme robiť. Poviem otvorene, to bude na dlhšiu debatu, ale pán Kišš to, myslím, spomenul, ale musíte sa obrátiť okolo seba, kto to spôsobil. Ja sa neteším z toho, čo ideme robiť, a mnohé z tých opatrení zasiahnu mnohých ľudí, ale hovorím jedno. Vyberali sme opatrenia, ktoré najmenej zasiahnu ľudí a mali sme ich 120. Vybral som tie, ktoré budú mať najmenší dopad na ľudí na Slovensku. Myslím si, že som sa snažil teda, ak som na niečo zabudol, tak sa ospravedlňujem, ale myslím, že som sa snažil nejakým spôsobom odpovedať na všetky tie veci, ktoré padli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Chce pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Vládny návrh zákona je pod tlačou 97. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 102. Prosím pána ministra financií Slovenskej republiky Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií , tlač 97.) [10:10] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií. Návrhom zákona sa zavádzajú nasledujúce opatrenia. Rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov o všetky subjekty, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska, tzv. banková daň, a zavedenie osobitnej sadzby pre banky vo výške 30 % ročne, ktorá každoročne klesne o 5 %, pričom od roku 2028 budú mať všetky regulované osoby základnú sadzbu odvodu. Vyplatenie rodičovského dôchodku raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke a súčasne sa navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie v II. pilieri. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Zvýšenie sadzby odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovú činnosť a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej situácie verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevku na činnosť operačných stredísk tiesňového volania záchrannej služby, Národného centra zdravotníckych informácií, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia je tento krok nevyhnutný. Predĺženie uplatňovania solidárneho príspevku rafinérie na zdaňovacie obdobie dane z príjmov v roku 2024 z dôvodu, že pretrváva potenciál pre dodatočné nadzisky dotknutých firiem aj v tomto roku. Zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov s vopred preddefinovaným zvýšením zvyšovaní sadzieb na strednodobý horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečovania daňových príjmov. Zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Vylúčením podávania alkoholických nápojov v rámci reštauračných a stravovacích služieb, uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane. Zavedenie minimálnej dane z príjmov pre daňovníka právnickú osobu, ktorého daň je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane. Výška minimálnej dane rastie v rozpätí podľa výšky dosiahnutého príjmu. Odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmu z kapitálového majetku vrátane príjmu súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktivitami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku. Zvýšenie sadzby dane z príjmov na podiely na zisku dividendy vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %. Úprava sadzieb správnych a súdnych poplatkov v nadväznosti na infláciu, keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú, mzdy, réžia, IT systémy, valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej sadzby sadzobníka v posledných rokoch. Ustanovuje sa príspevok RTVS vo výške 0,12 % HDP. Štátny sviatok 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Vypustenie vybraných ustanovení zákona o stavebnom sporení, ktoré by nadobudnutím účinnosti mohli nejednoznačnou vykonateľnosťou, ako aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Zároveň sa navrhuje nevyhnutné a potrebné legislatívno-technické zmeny. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Karasovi. [10:10] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh zákona prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Pán predseda, poprosím, otvorte k danému bodu rozpravu. Ďakujem. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku poslancov – pán poslanec Kišš, Hajko, Viskupič ako poverení členovia poslaneckého klubu a riadne prihlásený pán poslanec Dostál a pán poslanec Hlina. Poprosím, pán poslanec Štefan Kišš. Som sa tešil, že strácate poradie. Nech sa páči, pán poslanec. [10:10] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Ste sa tešili, že stratím poradie? Mal ísť pán poslanec Viskupič pôvodne a nevedel som, že sa zmenilo poradie. Ďakujem pekne, stihol som to. Trochu sa vydýcham. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho za to verejne pochválil, som to ocenil, ale tento balíček nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ho centrála SMER-u. Je, bohužiaľ, konzistentný s programovým vyhlásením vlády. Je to rozpočet, alebo zatiaľ konsolidačný balíček, ktorý patrí do minulosti. Neponúka víziu, neponúka vyššie platy, neponúka vyššie dôchodky všetkým, iba prerozdeľuje existujúce zdroje, presúva, presúva peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí, netvorí budúcu hodnotu, netvorí ekonomický rast, z ktorého potom vyplýva vyššia životná úroveň. Napríklad na zdravotníctvo hovorí a ešte sa tým aj v prezentácii chváli, zvyšuje zdroje o 200 miliónov podľa tých, podľa tej prezentácie, ktorú sme videli, čo je 2,5-percentný nominálny nárast. Keď si k tomu prirátame infláciu, tak je to reálne ešte menej, je to negatívny rast. A tak by som mohol, samozrejme, pokračovať veľa príkladmi. No a teda pán premiér Fico neostal nič dlžný svojej, svojej povesti, ďalej berie peniaze budúcim dôchodcom, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním daní, ešte presnejšie zvyšovaním zdravotných odvodov, teda zaťažením pracujúcich, a neplní jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, tam teda nie je konzistentný, že bude stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Pán Robert Fico neprekonal svoj tieň. Rád by som sa venoval takým, takým trom podľa nás hlavným problémom, ktoré tento balíček obnáša. Ten, ten prvý sú splátky dlhu. Vláda, konkrétne pán premiér Fico sa v tom, na tlačovej správe teda poslednej, ktorá bola k rozpočtu, zaviazal k minimálnej konsolidácii, teda hovorí, že bude konsolidovať maximálne o 0,5 % ročne, čo teda predkladám, že bude, bude presne 0,5 %, pretože ináč by, ináč by porušil národnú legislatívu, ktorá je zároveň míľnikom z plánu obnovu a vyplynuli by nám z toho stámiliónové sankcie. Čo ale takáto trajektória konsolidácie urobí, že vláda bude, bude šetriť len toľko, koľko musí, aby teda nemusela na tlačovej besede vysvetľovať, prečo nám zlá Európska únia berie stámilióny eur za to, že sme porušili vlastné záväzky. Ale zároveň znamená, že počas volebného obdobia za najbližšie štyri roky verejný dlh vzrastie z 57 % na 64 %. Zároveň, ako sme sa rozprávali v predchádzajúcej rozprave ku úverom na bývanie, rastú aj úroky, rastú všade vo svete, nielen na Slovensku, nielen kvôli našim zlým bankách, ale je to svetový trend, takto ekonomiky funguje, a kvôli tomu, že si budeme musieť tie ďalšie miliardy na sociálne balíčky SMER-u požičať na svetových trhoch, výrazne narastú aj tie splátky za ten dodatočný dlh, ktorý, ktorý si budeme požičiavať. No a spolu tieto dva faktory znamenajú, že v roku 2026 budeme platiť viac ako dvojnásobok na obsluhu dlhu. Dnes platíme na obsluhu dlhu 1,2 mld., v roku ´26 odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to bude 2,5 mld. Rozdiel je 1,3 mld. Viac ako miliarda. Čo by sme si tam mohli kúpiť za 1,3 mld.? Viete, koľko stojí nemocnica Rázsochy, teda projektovaná, ešte v tých najväčších parametroch, veľa diskusie sa viedlo o tom, že aká má byť veľká, teda či má byť v Rázsochách, alebo má byť niekde inde a tak ďalej. Ale ten najoptimistickejší odhad, teda ten, ktorý rátal s tisíc posteľami, ju odhadol niekde za, okolo 900 mil., povedzme že miliarda, možno niečo, keďže máme 10-percentnú infláciu posledné roky. Takže nemocnicu Rázsochy, najluxusnejšiu nemocnicu, ktorú plánujeme na Slovensku, bude stáť 1 mld., to znamená dokonca ešte menej, ako nám narastie splátka dlhu v roku 2026. Takže dnes, zajtra vláda zaplatí nejaké svoje sociálne balíčky, budiž 13. dôchodok, neviem, taká dávka, splátka, dotácia na hypotéky a tak ďalej. Všetko sú to legitímne výdavky vlády, ktorá získala politický mandát, ale nebudeme mať napríklad nemocnicu alebo školy, možno ani tie diaľnice. A kvôli tomu, že situácia s dlhom bude takáto dramatická a čelíme vážnym rizikám, že či si udržíme dôveru finančných trhov, tak by som chcel zároveň vyzvať pána ministra financií, aby nám predložil stratégiu financovania dlhu. Tú sme už roky verejne nevideli. ARDAL, agentúra, ktorá spravuje náš dlh, pracuje, ale koná tak zo dňa na deň, bez stratégie, bez nejakého verejného alebo čo i len formálneho dohľadu zo strany ministerstva financií. Bude to extrémne dôležité najmä z jari, kedy si budeme musieť požičiavať stovky až miliardy na finančných trhoch a toto, ako vyzerá tento konsolidačný plán, ktorý teraz preberieme, bude extrémne dôležitý pre túto dôveru a pre také rozhodnutie o tom, či pôjdeme ďalej po tej gréckej ceste, alebo sa nám od nej podarí vychýliť v tom teda pozitívnom zmysle. Druhý bod sú už avizované dôchodky. Toto je pre mňa najsmutnejšia správa tohto celého. A tak ako sme sa obávali, tak to aj prišlo. Pán Robert Fico a celá vláda SMER-u a HLAS-u neostala dlžná svojej povesti a predstavila svoj evergreen a opäť berie nám dôchodky. Mne, vám, všetkým, ktorí ste v II. pilieri, všetci budeme mať ešte nižšie dôchodky, ako sú projektované dnes. Takýto ľudí na Slovensku je 1,8 milióna. Strana SMER nechce týchto voličov, berie im peniaze. Doterajšími krokmi v II. pilieri v dôchodkovom systéme v doterajších troch vlád SMER-u od roku 2006 znížili dôchodky budúcich dôchodcov v priemere o 130 eur mesačne v dnešných cenách. To znamená, priemerný štyridsiatnik vtedy, päť, desať rokov dozadu, priemerný, teda s priemerným platom v ekonomike, bude mať o 130 eur mesačne menší dôchodok kvôli, kvôli zmene, teda povinnému prestupu sporiteľov, kvôli zníženiu splátky, kvôli tej povinnosti vykazovať každý rok plusové čísla pre každý fond. Že tí, čo trochu ovládajú finančné trhy, vedia, že akciový trh je, je najvýnosnejší, alebo výnosnejší oproti dlhopisovým, ale nie každý rok, ale v dlhodobom horizonte od päť až desať rokov a dlhšom spravidla je. A ďalšie takého opatrenia nám znížili naše dôchodky, budúce, o 130 eur. A tento presun z II. piliera do I. ponúkne trochu viac kešu Sociálnej poisťovni, trochu v tom zmysle, že má, má obrovský rozpočet a pomôže vláde SMER-u prezentovať ten hedlajnový, ten základný deficit pozitívnejšie ako bude, pozitívnejšie asi o 400 mil., 400 až 500 podľa toho, v ktorom roku. Ale nepomôže vám pri konsolidácii podľa slovenskej legislatívy, pretože takého opatrenie, ktoré oberá budúce generácie, sa do tohto deficitu nerátajú. A teda z môjho pohľadu je len marketingom a prezentáciu takej samozvanej sociálnej demokracie, ale, ale v skutočnosti je to najškodlivejšie opatrenie pre 1,8 mil. ľudí. A tretí bod, ktorého sa chcem dotknúť, sú, sú odvody. Vláda zvyšuje zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, tie sú už dnes vysoké a naopak tým brzdí ekonomickú aktivitu, čo by mala robiť, pracovné odvody naopak znižovať, najmä pre nízkopríjmových ľudí, tých, ktorých chce cieliť mimochodom svojimi sociálnymi balíčkami, aby tak podporila ekonomickú aktivitu a rast naštartovanie ekonomiky, vďaka ktorému by mohla aj ľahšie konsolidovať, pretože vyšší ekonomický rast, vyšší menovať by zabezpečil nominálne menšiu potrebu konsolidácie. Vláda to týmto a viacerými ďalšími opatreniami nerobí. Naopak, dusí túto ekonomickú aktivitu a nepomáha dlhodobej životnej úrovni nás všetkých. Už dnes má Slovensku daňovo, najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci, v rámci krajín V4. Konkrétne odvody tvoria až 44 % celkových, celkovej ceny práce. Jedine v Česku je to podobne 45 %. A zároveň patríme medzi tú takú opačnú neslávnu špičku vôbec v rámci krajín či OECD, alebo, alebo EÚ. A vláda sa, vláda sa zároveň neodhodlala na náročnejšie, teda odvážnejšie opatrenia, ktoré sú teda komplikovanejšie, ale pre ekonomický rast by boli naopak, naopak skôr prínosom. A ešte by som sa rád dotkol jedného bodu, pán minister to spomínal v tom svojom predchádzajúcom prejave, je to tiež taký evergreen tejto politickej verejnej diskusie, že kto ten problém spôsobil. Lebo všetci kolegovia či už SMER-u, alebo HLAS-u, kdekoľvek prídem do diskusie, či už v pléne, vo výboroch alebo v médiách, stále počúvam, že ako každý ukazuje na toho druhého. Veď to oni spôsobili, my sme tuná noví, tak na nás zatiaľ neukazujú, ale, ale jedni na druhých. Toto, toto urobili oni a pozrite sa na nich a také, takýmto vzájomným obviňovaním sa snažia upútať pozornosť niekde inde. Tak pár dát pre pána ministra a všetkých. Platí a nepopiera to ani, ani samozvaná sociálnodemokratická vláda, že verejné financie máme v komplikovanom stave, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti patria medzi tú nesmutnú, teda smutnú špičku v rámci, v rámci všetkých krajín Európskej únie, ale máme veľmi jasne zdokumentované, že najväčšiu časť tohto nárastu, niekde okolo 80 % toho celého problému, spôsobila vláda SMER-u v roku 2016 až 2020. Páni bývalí premiéri aj ďalší predstavitelia SMER-u radi prezentujú taký jednoduchý fakt, že v roku 2019 sme mali jednopercentný deficit, dnes máme desaťnásobný, spôsobili ho hentí. Lenže nehovoria tú druhú, tú druhú stránku, že vtedy sme žili dobré ekonomické časy. Opäť, bol to, takto sa mal celý svet, nebola to žiadna slovenské nuansa, jednoducho ekonomike globálnej sa darilo, preto ekonomiky rástli, bolo ľahké udržiavať zdravé verejné financie a v tých časoch 17 krajín Európskej únie si šetrilo na, na budúce horšie časy, dosahovalo prebytky. Ten náš rozpočet bol deficitný, siedmy najhorší v Európskej únie. Tak nabudúce keď budeme hovoriť o jednopercentnom deficite, tak spomeňte aj tento kontext. Druhý dôvod v rámci teda pôsobenia vlády SMER-u 2016 – 2020 bol, bola tá najdrahšia predvolebná kampaň, ktorú vtedy v roku 2020 vtedy pán premiér Pellegrini ohlásil tesne pred voľbami a tým, tým jedným z mnohých sociálnych balíčkov výrazne spôsobil tú dlhodobú neudržateľnosť verejných financií, ktorú v rokoch 2020 – 2023, teda prišli veľmi ťažké časy, celý svet žil v recesii, celý svet tvoril deficity, aj ten náš bol veľký. Áno, správne hovoríte, v niektorom bode dokonca až desaťnásobný oproti 1 % z roku 2012, ale nebol vyšší ako, ako inde vo svete. V priemere za štyri roky – ´20 až 2023, sme mali v porovnaní s priemerom Európskej únie, keď zrátam dokopy všetky štyri roky, nielen 2022, ktorý si vyberá pán minister bývalý Matovič, pretože mu to takto vyhovovalo, ale zarátam aj 2023, kde naopak budeme mať relatívne vysoký deficit kvôli, kvôli energopomoci a ďalším faktorom, tak dokopy tieto štyri roky sme hospodárili ako ekonomika lepšie ako Európska únia. No a keď to zhrniem, vrátim sa teda konkrétne ku tomu lex konsolidácia, ktorú sme mali možnosť si prečítať, tak vláda si zvolila tú jednoduchšiu cestu krátkodobej konsolidácie na úkor budúcej prosperity. A neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovalo slovenskú ekonomiku, naopak, iba presúva existujúce zdroje, demotivuje podnikanie a brzdí ekonomický rast a vytvorí tak účet, ktorý zaplatia pracujúci a budúce generácie. A výsledkom bude, budú nižšie dôchodky a nižšie platy nás všetkých. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca dvaja poslanci s faktickou poznámkou. Pán poslanec Muňko. [10:40] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, veľmi slabé vystúpenie. Tak jak mi tí vaši kolegovia hovoria, šedá myška na ministerstve financií. Robili ste tam viac rokov, poviete čo, hovoríte, že čo robí ARDAL, ktorý robí splátkový kalendár. Prekvapuje ma, že vôbec toto, túto diskusiu ste otvorili. Otvorili ste tu viac problémov, trebárs II. dôchodkový pilier. Vôbec tomu nerozumiete. Ja sa vás spýtam ináč. Všetky štáty v Európskej únii majú problémy s dôchodkovým systémom. Tak, ako je založený dôchodkový II. pilier u nás, povedzte mi, kde je v Európskej únii alebo na svete. Vy povedzte mi. Povedzte mi, aký je kapitálový trh na Slovensku. Za, za prvé, za druhé. Za tretie. Ktorý štát nedorovnával? Poľsko, Maďarsko zrušilo a dorovnávalo. Anglicko, Kanada. Mám vám vymenovať ďalšie, ďalšie štáty? Česko ich vôbec nezaviedlo. My sme obyčajné, my sme fenomény a my ten II. pilier vyriešime. Pýtam sa vás, koľko zarobil peňazí III. pilier. Za posledných 10 rokov. Lebo stále hovoríte SMER pokazil. Čo pokazil? Keby, bolo to konzervatívnych, na konzervatívnych účtoch 75 %. Vysvetľujete, že je tu 1,8 mil. dôchodcov, ani to ste si nedali toľko roboty, je tu 1,3 mil. dôchodcov, z toho 160-tisíc invalidných. Proste keď nerozumiete veciam a hŕba ľudí, veci, ja sa, každý vie, čo bude zajtra. Páni, povedali ste, povedzte, ani jednu vec ste nepovedali vo svojom príhovore, ako by ste konsolidovali vy verejné financie. Ja na vašom, na mieste ministra financií by som ešte znížil nie na štyri, na tri roky by som vôbec do II. piliera viac nedal ako 2 %. Tak jak je to v Európskej, Európskej únii. Pretože kapitálový trh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Turčanová. [10:40] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja sa naopak chcem poďakovať pánovi Kiššovi, že tak podrobne rozobral zákon, ktorým meníme, neviem, či ste si to zrátali, ja som si to zrátala, 13 ďalších zákonov, ktoré spolu absolútne nesúvisia. Je to zákon o súdnych poplatkoch, o stavebnom sporení, o štátnych sviatkoch, o správnych poplatkoch, o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmov, zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon o DPH, zákon o zdravotných poisťovniach, o rozhlase a televízii, o solidárnom príspevku z ropy a zemného plynu a tiež zákon o spotrebnej dani z alkoholu. Trinásť zákonov jedným zákonom. V tom sa nevyznáme nielen my poslanci, ale občania už vôbec. Takto sa to nerobí, páni. Ďakujem. [10:40] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. S reakciou pán poslanec Kišš. [10:40] Štefan Kišš Ďakujem. Pán Muňko, beriem to ako pochvalu, trochu na odľahčenie. Hovoril som o 1,8 mil. budúcich dôchodcoch, nie súčasných. A čo sa týka toho, že ako fungujú dôchodkové systémy v iných krajinách, samozrejme, takýchto je mnoho, ale otázka, otázka je, na, na ktorý parameter sa pýtate. Ale poznáme niekoľko úspešných krajín, ktoré svoje budúce dôchodky zhodnocujú oveľa, oveľa lepšie ako, ako my. Ale možno to, toto zvyšných jedna minútu a dvadsať sekúnd, samozrejme, nemôže byť dobrá diskusia o dôchodkoch, takže môj návrh je, že tak ako sme sa rozprávali neformálne, ja sa, ja sa s vami veľmi rád pobavím, či už tuto v kaviarni o našich budúcich dôchodkoch, alebo aj, aj kľudne verejne na akomkoľvek fóre. Najbližšie nás, nás takéto čaká na výbore na obed, takže budem sa tešiť tejto diskusii. [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hajko. Pripraví sa poslanec Viskupič. [10:40] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Vyjadríme sa k tomuto zákonu, k tomuto návrhu zákonu viac aj v druhom čítaní. Ja len veľmi krátko. Teda ja som čakal po pondelkovom rokovaní vlády, s čím príde minister financií, s akými opatreniami. Čakali sme niektorí možnože príde aj rozpočet, ten zatiaľ neprišiel. A dozvedeli sme sa také dve veľké čísla. Jedno číslo bolo, bolo definované ako sociálny balík vo výške zhruba jednej miliardy eur, pričom zhruba polovicu z toho tvorí, tvorí 13. dôchodok budúci rok. A druhé číslo bolo konsolidačný balík vo výške takmer dve miliardy eur. To znamená, že to konsolidačné úsilie vlády malo predstavovať podľa týchto čísel zhruba miliardu eur. Ja som už vtedy vyjadril obavu, a škoda, že pán minister odchádza, ja som už vtedy vyjadril obavu, že či toto sú čísla, s ktorými sa dá reálne pracovať. A neuplynuli ani dva dni a vidíme, že nie. Pretože vláda, ministerstvo hospodárstva včera prišlo s tým, že zastropuje ceny energií aj budúci rok pre domácnosti a toto opatrenie bude stáť štát a štátny rozpočet budúci rok jednu aj štvrť miliardu eur. To znamená, to konsolidačné úsilie, ktoré tu bolo také naznačené v pondelok, že bude vo výške tej jednej miliardy, je fuč. Ostala z neho jedna veľká nula. Preto pokladám za dôležité, aby sme čím skôr videli návrh štátneho rozpočtu, návrh rozpočtu celej verejnej správy, ako to bude vyzerať. Ja som len povedal, upozornil ešte pred tým, ako ministerka hospodárstva ohlásila tieto nízke ceny aj budúci rok, som upozorňoval na dva ďalšie problémy, minimálne dva ďalšie problémy. Zoberte si Sociálnu poisťovňu, rozpočet máte, všetci sme ho dostali rozpočet Sociálnej poisťovne na najbližšie roky. Budúci rok Sociálna poisťovňa každé piate euro si bude musieť vyžiadať od štátu, od vlády. A vláda si to euro, každé piate euro bude musieť požičať. O rok neskôr každé štvrté euro, ktoré minie Sociálna poisťovňa, bude od vlády. To je v rozpočte Sociálnej poisťovne, to tam nájdete. O tomto sme nepočuli. Ďalší problém, ktorý sa nerieši alebo sa neohlásil zatiaľ, sú samosprávy. Tie sa tu už dnes spomínali. Ak urobíte nejaký daňový bonus budúci rok, tak to okamžite padlo na samosprávy, hoci pán minister hovoril, že, že tam budú nejaké kompenzačné opatrenia, ale to nie je všetko. Pretože tie samosprávy sú priškrtené. Zoberte si mesto Košice, ktoré nebude vládať do konca roku platiť svoje účty a ktoré nevie zostaviť rozpočet na budúci rok. A takých miest bude viac. Nevidí, nevieme nič o tom, ako sa budú financovať samosprávy budúci rok. Jednoducho model, ktoré tu je, ktorý tu je, je už nepoužiteľný. Samosprávy nemôžu byť financované z dane z príjmov fyzických osôb, lebo tie sú krátke na príjmy, na výdavky samospráv. Potrebujeme nejaký daňový mix. Nič o tom nevieme. Takže som len spomenul tri, tri veci, ktoré majú vážny dosah na verejné financie a nepoznáme na ne odpovede. Ďalej, čo ma zarazilo, bolo, pán minister hovoril v pondelok po, po rokovaní vlády o tom, že Slovensko čaká ďalšie zadlžovanie a rast dlhu. Dobre počujete. Rast dlhu. Potom sa ten rast dlhu niekde zastaví a bude sa stabilizovať, znižovať, nevieme. Ja sa pýtam, dokedy nás čaká rast dlhu? Štyri roky dopredu? To bude rast dlhu? Kým bude funkčné obdobie tejto vlády? Ja mám skutočne, skutočne veľké, veľké, cítim veľké, veľké riziko, to, čo vlastne definovala v minulom roku aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že Slovensko je stále reálnejšie nakročené k scenáru gréckej cesty. A grécka cesta, si uvedomme, znamenala to, že po bankrote vláda prepúšťala svojich zamestnancov a napr. krátila aj niektoré dôchodky o tretinu. To znamená, ak pridáme dôchodcom budúci rok priemerný dôchodok, doprajeme im ho, ja im ho doprajem tiež, hej. Ale pýtam sa, čo bude o päť rokov? Ako budú vyzerať ich dôchodky? Čo bude o desať rokov? Preto navrhujem, aby vláda sa zamyslela nad tým, či vôbec podávať ešte tento rok návrh rozpočtu verejnej správy do parlamentu, či neisť radšej cestou rozpočtového provizória, poriadne si vyrátať veci, poriadne si povedať na čo máme, na čo nemáme, čo minieme a čo neminieme, aby sme nešli tempom, ako hovoril minister financií, rýchlo a zbesilo , myslím si, že na to nie je priestor. Ja som nie zástancom rozpočtových provizórií, ale budú v nich napr. aj mnohé obce, čo som spomínal. Ale toto rozpočtové provizórium podľa by bolo v súčasnosti lepším riešením, ako v chvate schvaľovať rozpočet verejnej správy do Vianoc, možno do Silvestra, nevieme a nevieme, s akým výsledkom. Bližšie sa k tomu ešte vyjadrím, k tomuto návrhu zákona, v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická. Pán poslanec Viskupič. (Reakcia z pléna.) Máme sedem minút, poďte. O slovo požiadal pán minister. [10:40] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Nechcem zdržiavať. Možno by som požiadal pána Viskupiča, aby vystúpil, ale to už je na ňom, samozrejme. Ja chcem avizovať jednu vec. Ja sa budem, ja dnes idem na otočku do Bruselu ešte kvôli rozpočtu, aj vysvetlím aj veci, ktoré hovoril pán Hajko ohľadne provizória. A chcel by som sa ešte vyjadriť, kým odletím. Zastúpia ma kolegovia, pán minister Takáč a pán minister Blanár, resp. niektorý z členov. Vážim si diskusiu, ktorú tu vedieme a budeme o nej diskutovať, samozrejme, ešte máme aj druhé čítanie. Ale určite chcem ešte vystúpiť v rámci prvého čítania pred tým, jak odídem do Bruselu. Vraciam sa v noci o asi o polnoci, ale hovorím, budem ďalej diskutovať s vami o tých veciach. Takže ďakujem pekne. [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ak je všeobecný súhlas, ja by som do jedenástej prerušil schôdzu, aby pán Viskupič mal dôstojný priestor na vystúpenie po hlasovaní. Máme päť minút. O pia... myslím, že aj tak to bude trhané... (reakcie z pléna) áno, faktická, pán poslanec Kišš. [10:40] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, máme avizovaný výbor finančný na obed, ešte nepotvrdený, ale teda ja by som bol v každom prípade veľmi rád, keby ste tam prišli k takejto dôležitej legislatíve, aby som sa mohol o tom porozprávať s vami. Ďakujem. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pokračujeme o jedenástej hodine. Vyhlasujem krát... prerušujem schôdzu na päť minút do jedenástej hodiny. (Prestávka.) [10:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho 50. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Budeme pokračovať hlasovaním. Budeme hlasovať o návrhoch na skrátené legislatívne konanie, ktoré sme prerokovali ešte včera po sedemnástej hodine, ako aj hlasovať o prvých čítaniach troch zákonoch, ktoré sme takisto boli schopní do jedenástej prerokovať. Po hlasovaní o štyroch návrhoch na skrátené legislatívne konanie a troch návrhoch v prvom čítaní budeme pokračovať v prvých čítaniach ďalších návrhov zákonov, respektíve v rozprave, ktorú sme otvorili o tlači 97, a následne potom bude mať zákon v prvom čítaní pán minister Tomáš aj pán minister Taraba. A potom samozrejme pripomínam, že vzhľadom na to, že je štvrtok a boli včera do dvanástej hodiny podané otázky, bude hodina otázok o štrnástej hodine, aj keď teda ešte o dvanástej nebolo rokovanie schôdze, nebol rokovací deň, ale rešpektujem, že prišli otázky, tak sme ich vylosovali a o druhej hodina otázok dnes bude. [11:10] Miroslav Čellár Ďakujem pekne, pán predseda. Pozývam členov ústavnoprávneho výboru na zasadnutie o trinástej hodine v zasadačke výboru. Ďakujem. [11:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Puci. [11:10] Róbert Puci Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor sa uskutoční dnes o 13.15 h v miestnosti č. 148, čo je rokovacia miestnosť výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem pekne. [11:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pani predsedníčka výboru Puškárová. [11:10] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pozývam všetkých členov Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na zasadnutie do rokovacej miestnosti tohto výboru dnes na 20.00 h. Ďakujem. [11:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Blcháč, pán predseda výboru. [11:10] Ján Blcháč Ďakujem pekne, vážený pán predseda, zvolávam (zaznievanie gongu) výbor pre financie a rozpočet dnes na 13.30 h v miestnosti č. 31. [11:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho 13.30 h povedal vám predseda, ja som ho prerušil gongom, lebo je tu už príliš veľký ruch. Pán predseda zahraničného výboru Kéry. [11:10] Marián Kéry Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem. [11:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. A ešte pán poslanec Grendel, nech sa páči. Nie, pán poslanec Grendel nechce, môžte, môžte ukončiť jeho vystúpenie, ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, máme otvorenú rozpravu, do ktorej sa prihlásil v zmysle rokovacieho poriadku pán minister financií, nech sa páči. (Ruch v sále.) Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, naozaj tí, ktorí nemáte záujem o rokovanie, aby ste opustili rokovaciu sálu a vytvorili tak normálne prostredie na vystúpenie pána ministra, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. A poprosím o kľud v rokovacej sále, pretože nemôže pán minister vystúpiť. Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií , tlač 97.) [11:10] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Zareagu... momentálne by som zareagoval na zopár vecí, ktoré už prebehli v rozprave. Takto, čo sa týka, ja musím v podstate odísť, takže preto by som chcel vám dať ešte šancu, aby ste reagovali v rozprave. Pripomienka, ale najprv by som sa vyjadril k pánovi Kiššovi ohľadne pripomienky finančnému výboru. Za seba musím povedať, že na rozdiel od predchádza... po mojich predchodcov, keď si pamätám, teda ja som bol aj predsedom, aj podpredsedom finančného výboru, ja som sa vždy zúčastňoval tých zásadných vecí, ktoré sa prerokúvajú, týka sa to programového vyhlásenia vlády, určite sa zúčastním aj debaty ohľadne rozpočtu, nakoľko tento zákon, ktorý momentálne preberáme, lex konsolidácia, veľmi úzko súvisí s rozpočtom, takže určite prídem na rozpočet, môžme prebrať všetky veci, ale momentálne sa nezúčastním. Moji predchodcovia, musím povedať, ja si teda nepamätám ani jedného ministra, ktorý sa zúčastnil vôbec akéhokoľvek debaty v rámci finančného výboru ohľadne aj rozpočtu a týkalo sa to aj ostatných zásadných zákonov, ako bolo programové vyhlásenie vlády, boli zastupovaní štátnymi tajomníkmi. Samozrejme, štátny tajomník sa výboru zúčastní. To je prvá vec. Druhá vec, chcel by som reagovať zatiaľ v druhej, takto, samozrejme, moji kolegovia aj ja budeme sledovať rozpravu na diaľku s tým, že vyjadrím sa v druhom čítaní potom k všetkým veciam, ktoré tu odznejú počas rozpravy. Chcel by som teraz len krátko zareagovať na niektoré veci, ktoré už v rozprave odzneli. Chcem sa vyjadriť hlavne k tomu, bola tu nejaká výtka, myslím, že aj pán Hajko to hovoril, že ideme gréckou cestou a že, že čo sa týka nášho dlhu, že nám bude stúpať, tak chcem povedať, že grécku cestu nastolila už bývalá vláda. Keď si pozrete dnes všetky parametre a všetky rebríčky, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky, tak Slovenská republika sa prepadla absolútne skoro vo všetkých rebríčkoch a v mnohých rebríčkoch sú tí Gréci lepší, pán Hajko, ako sú Slov... ako je Slovenská republika. A toto spôsobila bývalá vláda. Chcem povedať jednu vec, my sme povedali, že ideme konsolidovať postupne, to sa ani ináč nedá urobiť, ja som tu počul od pána Kišša, že poďme, poďme teda konsolidovať tak, aby nám klesal dlh, ale tí, čo ste ekonómovia a máte trošku tucha o tom, ako to funguje, keď tu máte šesť, šesť- až sedempercentné deficity na, verejných financií, tak tí, ktorí vedia, o čom je ekonomika a verejné financie, tak vedia, že kým sa nedostaneme na trojpercentný deficit, tak ten dlh nám stále bude stúpať, to je proste fakt. A chcem pripomenúť, áno, pán Kišš mi hovorí, že keď tu budeme hovoriť o deficitoch za našich vlád, my sme tie deficity znižovali až na úroveň niekde okolo jedného percenta, posledné tri roky bol deficit jedno percento. Samozrejme, vtedy sa vám dlh znižuje. Čo sa stalo za tri a pol roka? Tak dlh sa nám vyšplhal zo 45 mld. na 70 mld. Stúpol nám o desať percentuálnych bodov a to je to, čo my musíme poupratovať. Budem hovoriť o tom, ako sa tu veľmi hovorí o tom, ako pravicové vlády idú robiť to, že, ako, ako to bude super, ja som to spomínal aj na stretnutí s pánom Gramegnom, na Slovensku sme opäť veľmi špecifickí. Socialistické vlády, o ktorých vy toľko hovoríte, tie deficity znižujú, socialistické vlády tie dlhy znižujú, keď sú tu pravicové vlády, tak tie dlhy zvyšujú a zvyšujú deficity. Keď sa chceme, Slovenská republika, dostať z tejto dlhovej pasce, musíme postupne znižovať ten deficit. Aj pán Kišš určite vie, že keď ja som odchádzal v roku 2019, mali sme tu nejaké pravidlá, ktoré platili pre všetky členské štáty eurozóny, a tri a pol roka neplatili. A toto je ten dôvod, prečo sme sa dostali na tú grécku cestu. A grécka cesta tu vznikla aj, aj minulý rok alebo tento rok, keď, keď si pamätáte, tak vláda, legitímna vládla, padla v decembri 2022, a bolo tu desať mesiacov v podstate obdobie, kedy Slovenská republika nemala legitímnu vládu. A čo tu bolo? Bolo tu niekoľko, možno desať schôdzí Národnej rady, počas ktorých sa poprijímalo kopec opatrení. Ja o tom budem hovoriť pri rozpočte. A toto nám spôsobilo, že už budúci rok som tu zdedil obrovský deficit a keď tu niekto hovorí o polpercentnej konsolidácii, pán Hajko napríklad, tak poviem pol percenta, polpercentná konsolidácia, keby som mal urobiť len pol percenta dole, tak je to 650 miliónov. A hádajte, prečo som musel urobiť dve miliardy. A to hovorím o konsolidačných opatreniach. Celková konsolidácia bude ešte väčšie číslo. To je problém. Čiže Slovenská republika kým sa nedostane na úroveň dlhu niekde, teda deficitu okolo dvoch-troch percent, tak ten dlh nám proste bude stúpať, to je, to je matematická zákonitosť. To nie je závislé od toho, čo by som ja chcel alebo nechcel. Ja chcem, aby dlh Slovenskej republiky potom začal, začal klesať, ale musí sa to urobiť postupne. Ak si zoberiete rozpočet, ktorý na základe zákona, ktorý v podstate, ktorého strojcom bol pán Ódor a pán Horváth, ktorý ich dobehol, ktorý museli predložiť, lebo tak platia pravidlá, ktoré dnes už nie sú vykonateľné, tak sa stane čo? No tak tam je vyškrtaných 13 miliárd. Ak pán Kišš hovorí o tom, že poďme znižovať dlh, no tak poďme sa dostať na trojpercentný deficit. Keby bol pán Kišš minister financií, tak by čo? Išiel by na trojpercentný deficit z roku 2024? Viete, aká to je, viete, aký to je objem? Zabudnite na sociálne dávky, zabudnite na obrovské iné veci, ktoré treba robiť na to, aby ľudia na Slovensku, aby sa im tá životná úroveň ešte viac neznižovala. A prezradím vám, to možno niekto, kto to sleduje, vie, že momentálne sa rokujú na úrovni Ekofinu opatrenia alebo teda opäť nejaké fiškálne pravidlá, ktoré budú platiť od roku, od 1. 1. 2025, a tie nám ukladajú, určite tam bude konsolidácia niekde okolo ďalšieho jedného percenta na ďalšie, na ďalších niekoľko rokov. Áno, pán Hajko, máte pravdu, to bude trvať, ale treba nájsť ten balans, koľko chcete, koľko chcete znižovať deficit a ako sa vám vyvíja sociálna situácia na Slovensku. Čiže tento balans je v ekonomike veľmi dôležitý. Ja som tu na to, aby som dosiahol to, aby sme znižovali tie deficity a aby sa potom, keď budeme mať ten deficit pod troma percentami, znížil aj ten dlh. Toľko zatiaľ. Samozrejme, budem sledovať rozpravu a potom keď budeme v druhom čítaní, sa budem vyjadrovať k ostatným veciam, ktoré zaznejú v rozprave. Ďakujem kolegom, ktorí ma zastúpia potom na rokovaní, rokovaní pléna, myslím, že sú tu traja kolegovia ministri a hovorím, potom sa budem vyjadrovať ku všetkým veciam, ktoré odznejú v rozprave. Ďakujem pekne. [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie, poprosím, zatiaľ vidím osem, sedem faktických poznámok, posledný je pán poslanec Pročko. Ako prvý pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [11:25] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. No, pán minister, ďakujem pekne, že ste vystúpili, to oceňujem teda, keď musíte odísť, ale aké upratovanie? Veď ten balíček 1,5 miliardy je v podstate 1 : 1 k novým výdavkom, ktoré ste vyrobili, 1 : 1, tam sa nič neupratalo, len teda si pokryjete to, čo ste sľúbili. A potom veľmi málo hovoríte o tom, a budem rád, ak to zaznie, no, váš prvý rozpočet k tomu všetkému, hej, vytvorí minimálne ďalších 7 miliárd deficitu a teda, samozrejme, aj nového dlhu, čiže takto o rok už nebudete môcť hovoriť, že len tí pred vami sa zadlžovali. Akože, bohužiaľ, proste bude to platiť už znova, znova aj na vás. No a ešte jednu vec stihnem. No tak balíček za 1,5 miliardy teda budeme preberať bez pána ministra? Chápem aj nechápem, hej, je to proste vec, kde pán minister mal sedieť v pléne, aj keď rozumiem, že má povinnosti, že ide do Bruselu, okej. Ale zároveň, ako ste možno, kolegovci, počuli, výbor máme 13.30 h a ráta sa, že asi do druhej skončíme, keďže začína rokovanie pléna. No tak za 30 minút prebrať bod po odbornej stránke s ľuďmi z ministerstva, jeden a polmiliardový balíček, ja viem, že chcete rýchlo, ale všetko má nejakú mieru, ako fakt 30 minút je málo. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hlina. [11:25] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som sa to chcel spýtať v rozprave, ale keď pán minister avizoval, že bude reagovať aj na faktické, tak sa to spýtam teraz. Mňa by zaujímalo, ako ste sa vysporiadali s tým, že navrhujete daň z dividend zvýšiť zo 7 na 10 %, ale týka sa to už zdaňovacieho obdobia 2023. To znamená tohto existujúceho. A mám také avízo, že to, aj mne sa to tak javí, ja právnik nie som, ale mne sa to tiež javí ako retroaktívne, hej, že či ste vysporiadaný s tým, že toto môže javiť sa byť ako retroaktívne, že či potom nebude problém prípadne v rozpore s ústavou a s ústavným, s Ústavným súdom. Akože vecne o dani z dividend prípadne poviem niečo v rozprave, ale samotná technikália, že už tam zahŕňate aj toto obdobie 2023, sa môže javiť ako retroaktívne. Ďakujem. [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [11:25] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, spomínali ste nejaké tabuľky a ESI a tak ďalej, tak vám poviem v rýchlosti pár faktov. Počas ťažkých kríz a enormnej podpory obyvateľstva krajiny sme od roku 2020 hospodárili s rozpočtom lepšie, ako priemer krajín Európskej únie, aj ako priemer krajín eurozóny. To sa nepodarilo ani jednej vašej vláde a dokonca ani Dzurindovým vládam. Konkrétne to bolo 0,7 % HDP ročne lepšie, ako priemer týchto krajín. Len deväť krajín Európy bolo schopných splniť maastrichtské kritériá a my sme boli medzi nimi. A zároveň sme dokázali medzi krízovými rokmi 2021 a 2022 skonsolidovať verejné financie o 3 %. Mali ste krízu finančnú 2008 – 2010. Čistý dlh ste vtedy zvýšili o takmer 15 % z 22,6 na 37,1 %. Počas našej vlády sme čistý dlh zvýšili len o 4 %, 15 a 4. My sme doručili obrovskú pomoc počas, na covid a energetickú krízu išlo 17,9 miliardy eur, na prorodinnú politiku 1,17 miliardy eur. Oproti vládam SMER-u a HLAS-u sme dôchodcom doručili miliardy eur počas našich vlád, ktoré za vás nezažili. Učiteľom, zdravotníkom a štátnym zamestnancom sme historicky navýšili platy, učiteľom o 26,9 %, zdravotníkom a štátnym zamestnancom o 21,2. Vo vašom konsolidačnom balíku im nechcete valorizovať nič. Preto by som chcel povedať a porovnať tie vaše dve krízy. Oproti tejto obrovskej pomoci, tak za vašej finančnej krízy ste doručili ľuďom akurát príspevok na šrotovné automobilov, ktoré bolo radovo pár miliónov eur. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [11:25] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa vrátim do roku 2019 krátko. Vtedy, vtedy minister financií, súčasný minister financií zostavoval rozpočet na rok 2020 a už vtedy uznal, že je nereálny. To znamená, že už tam bolo jasné, že tie deficity budú vyššie, ako sa očakávalo. Grécka cesta. Kto, kto nás tak trošku navádza na tú grécku cestu, pán Jakab to spomínal, čo všetko musela robiť predchádzajúca vláda. Nebudem sa jej nejak zastávať. Poviem rovno, že mohla hospodáriť lepšie, ale skutočne, bola tu pandémia, bola tu energetická kríza, vysoká inflácia. To znamená, to všetko ide do, do hospodárskych problémov. Ja som pánovi ministrovi nevytýkal to, že teraz razom by začal klesať dlh Slovenska, to si jasne uvedomujem. Ja vytýkam to, čo povedal pán Viskupič, sa len k tomu pridám, že sú tu výdavky, ktoré, ktoré sú rozšafné, a ja potom k tomu pridám – neadresné. Ja som spomínal energie. Energie budú dotované pre všetkých, pre všetky domácnosti. Pokladám to za zbytočné. Sú domácnosti, ktoré takéto dotácie nepotrebujú. Tiež sa môžeme rozprávať o trinástych dôchodkoch. Ja chcem upozorniť ešte na jednu vec, dôležitú. Stále tu máme platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ten zákon hovor... má teda určité, určité pravidlá a podľa týchto pravidiel, ak sa tento zákon nezmení, tak o dva roky, ak sa nemýlim, tak vláda bude musieť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Tak som veľmi zvedavý, že kde, kam sa dostaneme o dva roky a čo to bude znamenať a potom to už ozaj bude grécka cesta a upozorňujem, že grécka cesta znamená opäť dosah na tých najodkázanejších, na ľudí, ktorí majú najmenšie príjmy. Ďakujem. [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Muňko. [11:25] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, som rád, že ste sa im pokúsili vysvetliť, v akom stave sa nachádzali a prebrali ste verejné financie. Samozrejmá vec, že, páni kolegovia, máte niektorí pravdu, že provizórny rozpočet by bol ďaleko lepší ako tento rozpočet, ktorý dávame dohromady. Ale predsa sme zaviazaní Európskou úniou a zaviazali sme sa, že budeme znižovať 0,5 %. Čaká nás zložitá situácia, to o tom, o tom sa netreba baviť. A pokiaľ sa týka balíčka alebo to, čo vy tu hovoríte, že sme 1,5 miliardy proste dali z hľadiska výdavkovej časti, na druhej časti z hľadiska museli zohnať ďaleko viac z hľadiska príjmovej časti. Nehovoriac o tom, že každý jeden rozpočet sa u nás veľmi ťažko zostavuje, pretože 92 % HDP robí dvanásť nadnárodných firiem. A všetko sa to premieta len zo daní a proste koľko zdaňuje týchto, keď zoberiete v rozpočte, zdaňujú tieto nadnárodné firmy, ktoré sú tuná. Akurát riešia zamestnanosť. Čiže je to politické rozhodnutie, ako sa vláda rozhodne a akým spôsobom bude proste ten rozpočet zostavovať. Brusel nám dal, že budeme mať na budúci rok rast 1,7 %. Predpokladám, že nebude taký, že bude mať problém a že bude, že tomuto rozpočtu ešte budeme musieť pristúpiť. Ale počkajme na konečné čísla, potom sa môžme k tomu vyjadriť. [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kišš s faktickou. [11:25] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Chcel by som potvrdiť a oceniť, že podobne, ako hovoril pán minister financií, tiež vnímam, že tá diskusia tu je a je, je korektná. Takže to veľmi oceňujem. Napriek tomu, ako bolo spomenuté, ku lex konsolidácia by sme sa aj na výbore mali rozprávať priamo s pánom ministrom vzhľadom na zásadnosť tohto, tohto balíčka. Tiež súhlasím, že, a ako som spomínal v rozprave, minulá vláda spôsobila to rozvrátenie verejných financií, ale tá minulá v roku 2016 a ´20, ako, ako som hovoril a podporil som to dátami, a takisto aj zo strany OĽANO by bolo korektné hovoriť nielen o deficite ´22, ale aj ´23, ktorý je naopak oveľa vyšší a tiež je zodpovednosťou vlády, vtedy pána Hegera, takže je potrebné o tom hovoriť spolu, ale tie dáta vám tiež relatívne vychádzajú, takže odporúčam to takto aj komunikovať. A zaznela otázka od pána ministra, mnou odporúčaná konsolidácia by bola cieliť trojpercentný deficit v roku 2027, možno ´26, podľa ekonomickej situácie, ktorá sa bude nejakým spôsobom vyvíjať najbližšie tri roky. To by bol podľa mňa optimálny balans medzi konsolidáciou a podporou ekonomiky aj cez výdavky vrátane teda, samozrejme, rozumných sociálnych balíčkov. [11:25] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [11:25] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem oceniť, že ste vystúpili v rozprave, pretože pri všetkých skrátených legislatívnych konaniach vaši kolegovia ministri sa správali naozaj absolútne nekorektne a to bolo to úbohé, že vystúpili a nikto na nich nemohol reagovať. Som rád, že na vás môžeme reagovať, to oceňujem. Nemyslím si vôbec, že to je korektné, čo ste tu porozprávali, pretože ste rozprávali, že sociálna vláda vždy dobre hospodárila. No pri vašich hospodáreniach v zlatých časoch, keď ste naozaj ľuďom mohli rozdávať, ste im nedali nič. Dôchodcom ste nedali, dali ste im centy, centy. Pri ro... vy ste sociálni demokrati, sociá... ale sociálne ste kradli úspešne, to teda fakt fantasticky. Musím povedať, že ste nechali 1,5 miliardy, vy, sociálni demokrati, ktorí ste úžasní a skvelí, ste nechali 1,5 miliardy. My keď sme odchádzali, sme nechali 8,5 miliardy. Tak čo zavádzate, čo zavádzate, pán Kamenický, že sme vo všetkých ukazovateľoch sme klesli dole. Škoda, že ste sa tam s Takáčom bavili, nepočúvali ste pána Jakaba, ktorý vám tu rozprával ukazovatele, ktoré naozaj boli v úplne inej rovine, ako ste rozprávali vy. Ale chcem vám zase povedať jednu vec, že keď mi niekto rozpráva, že sociálna vláda robí a robila vždy najlepšie veci, tak mňa pichne v, vo všetkých častiach tela, pretože komunisti skrachovali a socialisti na tom, že kradli, že tu nevedeli, že tu nevedeli svoje zlodejiny ustrážiť, a preto tu celý socializmus padol. Takže vy ste tak sociálni, ako je chrobák truhlík múdry. Ďakujem veľmi pekne. [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán minister. [11:40] Ladislav Kamenický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Najskôr čo sa týka tej retroaktivity, pán poslanec Hlina, bola to aj moja otázka, kolegovia ma presviedčali, že, že retroaktivita tam nie je, ale ešte sa na to, na to dodatočne pozriem. Zaznelo tu niekoľkokrát, že energie netreba ľuďom, ľuďom pomáhať s energiami, to som už počul aj od KDH, to som počul aj od Progresívneho Slovenska, tak pýtam sa teda, keď napríklad predseda ÚRSO oznámil, že má ísť plyn o 125 % hore, či to je v poriadku, pán Hajko. Nesúhlasím s tým, že, že sa za našich čias zhoršovali verejné financie, zlepšovali sa. A, pán Kišš, trošku by ste si mali zaradiť do toho svojho diapazónu, ktorý pozeráte, aj tú bývalú vládu, lebo ja viem, tu je, ako sa to všetci tvária, že to je nejaké vzduchoprázdno, že tri a pol roka sa tu nič, nič nedialo. Čo sa týka pána Pročka, pán Pročko, vy ste zrušili plnohodnotný trinásty dôchodok a môžeme sa o tom, o tom baviť. A čo sa týka tej hotovostnej rezervy, pletiete si dojmy a pojmy. Čo sa týka deficitu, ten sa, to je takzvaná, to je, to je účtovná záležitosť, ktorá sa týka SI 2020. Treba si to doštudovať. Čiže z toho, toto z môjho pohľadu. A k ostatným veciam sa ešte, samozrejme, budem potom dodatočne vyjadrovať. Chcem sa poďakovať za korektnú diskusiu a budeme ďalej diskutovať, nemusíte sa báť, ja nikam neutekám, ja sa nebojím diskutovať o ekonomických veciach a teším sa na tieto diskusie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [11:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho V písomnej rozprave vystúpi za poslanecký klub pán poslanec Viskupič. Ide prihlásenie? [11:40] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Už áno. Dobre. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda aj mne vystúpiť ku predloženému balíčku zákonov zvanému lex konsolidácia. Vláda sľúbila pred voľbami modré z neba. Sľúbila pečené holuby, mannu nebeskú, raj na zemi, len teda vtedajší, vtedajší... (rečník si odkašľal), pardon, len teda pred voľbami zabudli voličom povedať, že to nebude zadarmo. Treba uznať, že táto stratégia bola úspešná a všetky tri strany súčasnej koalície, ktoré, ktorí túto stratégiu pred voľbami používali, uspeli. Dnes už je vidieť realitu trochu viacej, vláda plní sľuby, ktoré teda pred voľbami dala, či už sú to tie dôchodky, pomoc s hypotékami, ďalšie veci, ale teda už aj riešia, ako nájsť peniaze na svoje sľuby. No a nevymysleli nič iné než jednu jedinú existujúcu možnosť, a teda, že to všetko, čo ľudia dostanú, sa na to ľudia musia aj zložiť, jednoducho, že si to ľudia musia zaplatiť. Možno vás napadne, že prečo jedna jediná možnosť, veď stále je tu možnosť sa zadlžiť, to ako druhá možnosť. No a je to jedna jediná možnosť preto, pretože v celej tejto rozprave zaniká, že vláda sa, samozrejme, bude musieť zadlžiť aj v budúcom roku kvôli bežnej realite fungovania štátu, hej? My tu proste rozprávame ako by ten 1,5-miliardový balíček vyriešil všetko. Jednoducho nie je to tak, ako sa to snaží pán minister prezentovať, že týmto balíčkom opraví štát a že všetky, všetky problémy budú vyriešené. Realita je iná. Práve schvaľovaným balíčkom koalícia len našla zdroje na plnenie svojich sľubov. Všetky ostatné existujúce problémy štátu zostávajú a aj keď nepoznám návrh rozpočtu, nebol ešte zverejnený, ich cenovka bude minimálne 7 miliárd deficitu v roku 2024. Sedem miliárd deficitu v budúcom roku. Realita je, že už doteraz k vysokým odvodom, daniam, poplatkom si týmto balíčkom vláda berie od firiem a občanov ďalších 1,5 miliardy navyše a k tomu nás, samozrejme, všetkých zadlží o ďalších sedem miliárd len za jeden jediný rok, čo teda budeme platiť my a budú to platiť aj naši deti a určite aj vnukovia. Treba možno len ďalšie porovnanie. Už dnes Slovensko tento rok zaplatí za splátky nášho dlhu niečo medzi 1,2 až 1,3 miliardami eur už dnes. Keď to zadlžovanie bude pokračovať a, bohužiaľ, bude pokračovať, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, že by nepokračovalo, v roku ´25 to môže by 2,5 miliardy eur len za splátky dlhov. Za to mohli byť nové nemocnice, za to mohli byť škôlky, školy, za to mohli byť opravené cesty. Fakt toto si treba, treba uvedomovať. Áno, ja na toto upozorňujem stále, ja som tu stál a toto som hovoril či ministrovi Hegerovi, či ministrovi Matovičovi, jednoducho toto zadlžovanie spôsobuje problémy. A áno, hovoril som to aj pánovi ministrovi Kamenickému, pretože ani vtedy vláda nerobila maximum preto, aby sa krajina nezadlžovala. Fakt v dobrých časoch nám aj tak dlh rástol. No ale každopádne aj vďaka prijímaným opatreniam, ktoré masívne poškodia slovenskú ekonomiku, budú naše problémy v ďalších rokoch ešte vyššie a s nimi znovu a znovu vysoký deficit a rastúci verejný dlh. Toto je realita ktorú ča... ktorá čaká Slovensko. Nie sme brunejský sultanát a je vysoko pravdepodobné, že ani nebudeme, oveľa skôr bude platiť to, čo už dávno hovorila Margaret Thatcher, že problém socialistov je v tom, že jedného dňa sa im minú aj peniaze iných ľudí. Vláda sa rozhodla zdaniť a spoplatniť všetko, čo sa hýbe. Jedná sa o najvyšší balík zvyšovania daní v celej doterajšej slovenskej tridsaťročnej histórii. V celej. No a tento balík bude mať tri základná konzekvencie. V konečnom dôsledku každú uvalenú daň, každý poplatok zaplatí konečný spotrebiteľ, teda občan. Druhá konzekvencia, vyššie dane a odvody berú tvorcom hodnôt dostupné finančné zdroje, spomaľujú ekonomickú aktivitu, znižujú konkurencieschopnosť ekonomiky a špeciálne na Slovensku a špeciálne teraz u stále vyššieho počtu mladých ľudí to posilňuje rozhodnutie odísť do zahraničia či už študovať, pracovať, ale jednoducho spojiť svoj život so životom v krajine, ktorá má šancu na nejakú rozumnú budúcnosť. Z toho, čo sa tu deje, to Slovensko nie je. No a vyššie dane spôsobujú tiež viac daňových podvodov, samozrejme, vyššia daň, vyššia motivácia robiť daňový podvod, viac agresívnej daňovej optimalizácie, viac šedej ekonomiky a je potrebných aj viacej ľudských a finančných zdrojov na kontrolu stále zložitejšieho systému. Populistické sľuby SMER-u, HLAS-u a SNS tak zaplatia ľudia a zaplatia ich aj voliči koalície. Bolo by dobré, keby si to ľudia uvedomili. Aj za to je fajn, že táto diskusia tu prebieha. Najhoršia kombinácia je zvyšovanie daní kvôli financovaniu plytvania vo výdavkoch a presne toto sa deje. Teraz sa skúsim konkrétne pozrieť na, na teda jednotlivé veci, čo všetko bolo naordinované. Takže v zákone o súdnych poplatkoch vláda zvyšuje množstvo rôznych súdnych poplatkov, napríklad asi každý vníma poplatok za register trestov a kopu ďalších poplatkov. Tu je len ľahká a jasná otázka, že teda na koho to smeruje. Poplatky platia mimozemšťania, lebo niekto iný nie, poplatky platia ľudia, aj tie súdne, takže toto je jasný a priamy náklad pre ľudí. Áno, aj pre firmy, ale áno, aj pre ľudí. Vláda robí určité zmeny aj v zákone o stavebnom sporení, ale na to, tomu sa nebudem venovať. No, zákon o štátnych sviatkoch. Tu skutočne, kolegovia, pochválim, pochválim pána ministra, pochválim vládu, vláda totižto ide robiť zmenu, že v štátny sviatok, ktorý teda zostane, Deň ústavy, ale už nebude dňom pracovného pokoja, ale bude bežným pracovným dňom, toto je jedno z mála, možno jediné opatrenie, ktoré ide správnym smerom, ktoré áno, zoberie ľuďom deň voľna, všetko dopadá na ľudí, tak to je, ale toto zároveň, že dopadá na ľudí, neničí konkurencieschopnosť, neničí, neničí schopnosť krajiny fungovať, práve naopak. Toto je nový pracovný deň, v tomto pracovnom dni sa vygeneruje nejaká pridaná hodnota, z tej pridanej hodnoty, samozrejme, v dane a odvodoch, poplatkoch, proste sa niečo dostane do štátu a zároveň proste budú naše firmy konkurencieschopnejšie. A zároveň tie, ktoré musia pracovať aj deň v dňoch pracovného pokoja, napríklad ako zdravotníctvo, tak jednoducho zaplatia menej, pretože teda bude to bežný pracovný deň. Áno, aj toto zoberie vo finále ľuďom, áno, ale zároveň toto nezničí ekonomiku, práve naopak, zároveň to jednoducho pomôže. Takže toto je opatrenie, ktoré chválim. Ak pán minister počúva, pán minister, chválim ťa. Správne zákon, zákon o správnych poplatkoch. Tak takisto no, asi čo čakáme, samozrejme takmer každý poplatok, aký tam je, sa ide zvyšovať. Sú to, ja neviem, asi dvadsať strán rôznych poplatkov, ktoré sa idú zvyšovať, plus teda sú tam aj také veci, ktoré sa napríklad ani nezdajú, ale teda jednu vytiahnem. Úplne správne bolo doteraz, že keď ste teda nejaký správny poplatok išli zaplatiť elektronicky, čo zasa znižuje náklady štátu, lebo nemusí tam niekto stáť, kto to od vás zoberie, vypisuje čokoľvek, proste správne, tak tam bola 50-percentá, ten 50-percentné zníženie sadzby, aby tá motivácia bola, super. Zároveň to ale bolo, že teda tá maximálna hodnota tej zľavy z akéhokoľvek poplatku je 70 euro. Čiže 50 % platilo, ale jednoducho vo finále to mohlo byť najviac 70 eur, pardon, 50 % platilo, ale mohlo to byť najviac 70 euro. Nuž tak ešte aj toto sa zníži, tak teraz už tá maximálna suma môže byť už len 50 euro, hej? Takže aj takto sa dajú vlastne zasa oberať ľudia o peniaze. Zasa, ešte raz to spomeniem, ani správne poplatky neplatia mimozemšťania, ľudia ich platia. (Rečník si odkašľal.) Pardon. No a jedna z najzložitejších vecí, ono je to spojené, samozrejme, zákon o sociálnom poistení, ale teda hlavne zákon o starobnom dôchodkovom poistení, kde teda prichádza k trvalému zníženiu sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z 5, 5 % na 4 % vymeriavacieho základu sporiteľa. Čo to znamená? Znamená to, že, koľko, necelé dve, dva milióny sporiteľov v II. dôchodkovom pilieri tam jednoducho sa im tam bude posielať menej peňazí, no ročne je to okolo v tomto momente 300-310 miliónov eur. Toto je nielenže zdraženie niečoho, toto je v prvom rade normálne že obratie ľudí o ich majetok. Takto sa to kľudne dá nazvať. To normálne že nech vaši voliči počujú. To boli peniaze, ktoré z ich práce išli na ich osobný účet, z ktorého budú mať jedného dňa dôchodok. No a áno, keďže tam pôjde menej peňazí, no tak, samozrejme, ten ich dôchodok bude nižší, ako mohol byť. Proste priamo ste obrali ľudí o peniaze. Takto to je. Áno, možno bude faktická, preto hovorím, že je to spojené proste zákona o starobnom poistení. Áno, veď bude vyššia náhrada z I. piliera, toto platí dnes. Ale bude vyššia náhrada z I. piliera, ak v budúcnosti v tom I. pilieri bude dostatok peňazí, toto si treba uvedomiť. Ľudia, to, čo mal v II. pilieri, bol jasne jeho dôchodok, nech sa deje, čo sa deje. Z prvého to buď dostanú alebo nedostanú, hej. To, to, to je veľký problém. Zároveň je ďalšia vec, že tieto všetky zmeny, áno, pani Vaľová sa usmieva a ja rozumiem, prečo sa usmieva, aj ja sa usmievam, toľko zásahov je do toho II. piliera a vždy keď sa proste dostane ľavica, tak vždy robí kroky k tomu, aby ho obmedzila, urobila ho menej výhodným, znehodnotila ho, vyhnala odtiaľ ľudí, vyštvala odtiaľ ľudí. Jednoducho tých asi desať miliárd euro, ktoré je tam dnes nasporených, to je veľa peňazí, ono by to veľa problémov vyriešilo, alebo veľa rôznych populistických vecí zaplatilo. Áno, vláda v tomto momente teda nevyskočila si naňho tak ako na špeciálnu prokuratúru, že rovno zrušiť II. pilier, ale aj tento zásah je vážnejší než sa na prvý pohľad zdá. Skutočne z päť a pol na štyri, pričom, samozrejme, ten zákonný stav bol, že sa to malo postupne o štvrť percentuálneho bodu zvyšovať, takže vlastne to, to tá škoda pre občana pre budúci rok bude ešte vyššia, pretože budúci rok by tam nemal 5,5-percentný odvod, ale 5,75 percenta a na ten ďalší už 6. Takže toto, toto sa udialo a toto treba jasne dvom miliónom sporiteľov v II. pilieri povedať. No. Minimálna daň. Prechádzam k zákonu... (rečník si odkašľal), pardon, prechádzam k zákonu o dani z príjmov, ktorý teda obsahuje znovuzavedenie takzvanej tej daňovej licencie, znovuzavedenie určitej dane, ktorú musí zaplatiť každá, každá, každá firma jednoducho bez ohľadu na to, či má zisk alebo stratu. Áno, samozrejme, zasa sú nejaké daňové úniky, sú firmy, ktoré teda robia všetko preto, aby nezaplatili dane, tento fakt tu je, to je samozrejmé. Na to máme finančnú správu, aby robila všetko preto, aby zamedzovala daňovým únikom, to je v poriadku. Ale zaťažiť každú jednu firmu, každú jednu firmu proste daňou, veď tie firmy sú v rôznom, rôznom čase ich života proste. Firma v druhom, v treťom roku robí čokoľvek iné len nie zisk a toto jej proste znovu vytvorí proste ďalší náklad, ďalšiu finančnú záťaž, jednoducho možno to bude viesť, a som presvedčený, že viacero firiem proste ohlási svoju likvidáciu. A nebudú to firmy, ktoré možno boli len obálky alebo boli prázdne. Môže to byť kopa firiem, ktoré sa fakt boria s existujúcim systémom, robia čokoľvek a vzdajú to. Ako ja použijem príklad. Malá čajová firmička, proste robí tam, robí tam majiteľka, zamestnáva aspoň na pol úväzku zamestnankyňu, robí všetko preto, aby, aby ju dokázala zamestnávať, aby poplatila všetky veci štátu, aby toho 25. zaplatila tú dépeháčku a jednoducho bum, a má, dovolí si mať obrať nad 50-tisíc, tak bum ďalších 960 euro jej treba zaplatiť. Popritom, samozrejme, že čaká, že keď tú svoju produkciu dá do nejakého veľkého reťazca, že jej zaplatia po piatich mesiacoch, ale to sa jej nepýta daňový úrad, kedy musí zaplatiť dépeháčku, tam je termín jasný. Takýchto firiem sú tisícky na Slovensku, mladí ľudia, ktorí začali, ja neviem, používajú proste rôzne, rôzne tieto sociálne siete, proste rôzne shopy, obchodíky šijú, varia, pečú, vyrábajú čokolády, čaje, čokoľvek. Týmto všetkým to môže veľmi, veľmi ublížiť. Samozrejme, a to poviem neskôr. Takže toto si fakt treba uvedomovať a tento príklad, čo som použil. No tak môže sa stať, táto majiteľka, samozrejme, štát nič nestojí, práve opačne, platí si zdravotné, sociálne, proste niečo zarobí, živí rodinu, zamestnáva jedného, jedného zamestnanca, prípadne možno nejakého brigádnika. No môže sa stať to, že ten zamestnanec už zamestnanec nebude, môže byť nezamestnaný, zrazu sa stal zamestnancom štátu a to isté sa môže stať aj tej, tej majiteľke. Proste zavrie tú firmu a keď si nenájde prácu, no tak zasa to bude stáť ďalšie peniaze. Namiesto toho, že tvorila hodnoty pre, pre tú krajinu. Pár slov poviem aj k tabakovým výrobkom, k alkoholu a použijem to tretíkrát. Neuveríte, mimozemšťania nepijú ani alkohol a ani, ani nefajčia cigarety. Možno áno, len o tom nevieme. Čiže táto daň zasa len ľudia a ani nie tí zlí pravičiari s veľkými platmi, opačne, robotníci, jednoducho fakt tí horšie situovaní ľudia, chudobnejší, no jednoducho život je ťažký a je a to poviem odtiaľto, je ten život ťažký, no tak si ho spríjemňujú aj tým alkoholom, aj tými cigaretami. No budú platiť zasa viacej, zasa budú platiť viacej, aj voliči strany SMER, aj voliči strany HLAS. Zasa aby to vyznelo celé. Nie je, ja nehovorím, že nemá byť žiadna spotrebná daň, je, nie je malá a myslím si, že jej sadzba je okej, jej ďalším zvyšovaním sa vám vôbec nemusí stať to, čo, čo jednoducho dúfate, že budú vyššie príjmy štátu. Ono totižto, zasa ako som povedal, bude čierna výroba, bude pašovanie, bude šedá ekonomika, nedajbože zasa nejaké metanolové kauzy, jednoducho zasa to môže aj všetky tieto veci spôsobiť. Plus ešte jedna vec. Myslím si, že aj všetci členovia finančného výboru dostali informáciu a veľmi by som bol rád, keby to koalícia zapracovala, tak ako je to nastavené, tak jednoducho nevedia, výrobcovia tabakoví nevedia garantovať, že to dokážu urobiť, tam sú následnosti. Musíte mať novú škatuľku s novým teda tým QR kódom, s novým označením. Tie prechodné doby a nástupy sú tak krátke, že to nevedia zrealizovať. Čiže aj takto apel na vládnu koalíciu, keby skúsila to posunúť. Je to tam mesiac, dva, myslím si, že to viac zasa by už to pomohlo, takže aj toto, toto je, je dôležité. Možno jednu vec ešte k tým správnym poplatkom. No len aby si všimli ľudia a chcem ukázať, aký je ten štát zase raz nenažratý. Dnes čo sú tie značky, ja som prišiel s novelou, kde teda aj dokonca už sa ešte ľahšie robia špeciálne značky, lebo máte na to všetkých sedem znakov, ľudia, firmy to začali využívať, aby mali označenie svojej firmy, čokoľvek. Štát má z toho peniaze, tá značka je podstate drahšia, a to je správne. Proste štát ponúka službu, ktorá je o ňu záujem, okej, tak si to zaplatili ľudia, firmy a majú to. No stojí to 166 euro, čo si myslím, že náklady na výrobu sú nech tých dvoch značiek asi 10 euro, plus nech je kuriér ďalších 10, čiže asi 20 euro, keby nejaký zisk ďalších 20, takže 40 by bolo primerané, je 166. Ehm, nestačí, treba 250. Takže to štát proste teraz v tomto balíčku ide zvýšiť na 250. Tak však je o službu záujem, sme monopol, dajme ju ešte väčší. Jednoducho musí byť nejaká zdravá miera. Viete, čo sa stane? Že tých 166 euro si každý k tomu autu povie, to je okej, zaujímavé, budem mať označené firemné autá, názov firmy a začnem od jednotku, ja neviem, po koľko mi vyjde, akokoľvek, alebo polovičke človek kúpi, bude tam mať meno. No už 250 euro je zasa dosť vážne zvýšenie, ako ne, takto sa to nedá. Fakt štát musí, musí mať mieru. Veď to sú naši občania, nie dojné kravy. No tak zdravotné odvody. Dokonca ešte aj zo strany SMER-u, ale určite HLAS-u som počul, že vnímajú, že odvodové zaťaženie na Slovensku je fakt vysoké a treba nájsť cestu, ako ho znížiť. Sme, myslím si, že druhá krajina Únie, od konca samozrejme, keď sa bavíme o odvodovom zaťažení. Proste fakt to máme extrémne vysoké a robí to problém. Robí nám to jednoducho problém. Naša pracovná sila je týmto proste strašne drahá a nekonkurencieschopná. Tak človek by čakal, že teda bude sa niečo hľadať, nájde sa, niečo sa myslí. No vymyslelo sa. Zdravotné odvody sa zvyšujú, hej, o jedno percento, čiže na strane zamestnávateľa, ja to prečítam, aby som bol presný. Čiže zamestnávateľ z 10 % na 11, ak zamestnáva, myslím, že 20 %, ak si dobre pamätám, osôb so zdravotným postihnutím, tak je to späť na 5,5, každopádne zvýšenie. Pre samostatne zárobkovú činnú osobu zo 14 na 15, pre samoplatiteľa zo 14 na 15. Zasa to sú tí najzraniteľnejší, to sú tí, čo som tu spomínal, to je, to je tá firmička, čo vyrába čaje, čo vyrába, ja neviem, čokolády, čo vyrába čokoľvek, proste každé to jedno percento. Ja viem, poviete si, že jedno percento a treba do zdravotníctva, však treba, ale to keď sa to takto celé nasčíta, tak to môže byť presne tá posledná kvapka, ktorou sa preleje ten pohár, a jednoducho tá firma si povie, okej končím, stačí, zatváram, nedá sa to. Fakt. No, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Ja si tu pamätám onehda, možno si pamätáte, pán poslanec Vetrák, perfektný právnik, strašný ekonóm, prišiel so zásadným zvýšením, zvýšením sadzby tohto odvodu. Tiež to proste tlačil, prišiel, ale prišiel normálne v štandardnom legislatívnom konaní a výbor, keď už teda frflem predsedovi výboru, mali sme výbor, kde jednoducho som zvolal a umožnil účasť všetkým, ktorých sa to týka. Ten odvod sa týka viacerých, asi ôsmich až desiatich odvetví, na tom výbore sedelo 50 rôznych zástupcov všetkých odvetví, ktorých sa to týkalo. Ja ako predseda výboru som vyhradil open end, dokedy je diskusia, a každý proste mal právo vystúpiť. Jednoducho kde každé to odvetvie predkladateľovi, ktorý tam, samozrejme, sedel tiež, slúži mu to ku cti, však na tom výbore predkladal ten zákon, a proste bola tam tá debata, firmy, tí, tí ľudia z praxe vysvetľovali, prečo to tak je, prečo to proste jednoducho nefunguje tak, že vyššia sadzba znamená vyšší výber, že to zasa môže proste spôsobiť, spôsobiť rôzne problémy. No a tie, tie banky, hej, už, už ten zákon sa aj volá že osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Áno, sú odvetvia, kde to môže mať svoj význam, prirodzené monopoly, alebo kde ten trh teda nejak dokonvergoval proste k nejakému monopolu alebo oligopolu, okej. Ale banky, akože ťažko budete hľadať proste trhový segment, ktorý i keď je veľmi, veľmi regulovaný, zároveň je veľmi, veľmi konkurenčný. Máme tu 25 bánk, ktoré si fakt reálne konkurujú. Ešte neni nedávno, keď, keď boli úrokové sadzby hypoték na Slovensku druhé najnižšie v Únii, dnes sme šieste najnižšie. Áno, sú vyššie, samozrejme, už som to tu dnes hovoril, proste veď teda máme úplne inde základnú sadzbu Európskej centrálnej banky, ale stále sú tie naše úroky šieste najnižšie v celej Únii. A to je preto, že tie banky skutočne medzi sebou konkurujú, preťahujú sa, takto to poviem, o tých zákazníkov, jednoducho ľudia si prenášajú hypotéky, refinancujú, spájajú, rozdeľujú, akože ten trh fakt funguje. Teraz teda tam dávate drakonický, drakonický odvod pre tie banky, fakt že 30 % je, je, je akože to je drsné. A bude sa znižovať, ale, ale nedožijú sa ho všetky banky. Toto, čo spôsobíte zasa, áno, prinesie vám to možno 300 miliónov, ale tie škody, ktoré to spôsobí na tom, na tom poškodení konkurencieschopnosti toho celého prostredia, tie budú násobné, už len preto, že tie banky, tie zlé banky, ako ich nazývate, proste vlastnia 60 % nášho dlhu. A budeme sa zadlžovať aj naďalej a budeme, a budeme akceptovať tie úrokové sadzby, aké nám dajú. A ony si to tam započítajú a my im ešte poďakujeme, lebo inú možnosť nemáme proste. Sedem, osem miliárd nám bude chýbať aj budúci rok. To hovorím len o novom dlhu, nie o potrebe refinancovania toho existujúceho. A zasa, nehovorím niečo, čo teraz si tu vymýšľam ja, pozrime sa na poistný trh. Nejaký čas dozadu niekoho napadlo zo strany SMER, že teda treba dať osempercentný poistný odvod zo všetkých proste neživotných druhov poistení. Viete, čo to spôsobilo? To, že vtedy sme tiež mali, teraz nebudem hovoriť konkrétne číslo, desiatky poisťovní, ktoré si na tom trhu konkurovali a tie ceny boli okej, odvtedy nejaké zanikli, nejaké sa zlúčili, nejaké sa vyhli tejto, tejto regulácii tým, že sa z ich stali pobočky poisťovne z iného členského štátu únie. A výsledok je viete aký? Slovensko vyberá z tohoto menej daní, ľudia platia vyššie poistné a za chvíľočku budete musieť vyrábať nejakú novú reguláciu, pretože ten trh pomaly stráca tú svoju konkurenčnú schopnosť. Budete museť to vyriešiť. Toto sa stane s bankami. Dnes vyrábate problém, ktorý budete musieť riešiť, pričom by stačilo nešahať na to. To isté, čo platí k tým hypotékam. Minimálne na ne šahať aj tuná. Tých tristo miliónov, ktoré jednorazovo dostanete, je nič proti tým škodám, ktoré to spôsobí aj vašim voličom, všetkým. No ďalšia správa možno tak ešte najviac pre občanov Slovenska, tak, alebo pre hlavne majiteľov reštaurácií, pretože už teda je všetko v poriadku, už reštaurácie sú najziskovejšie asi v celej Únii a už teda je celá ťažká doba tých nezmyselných zákazov za nami, asi to tak bude, pretože to, čo sa naveľa-naveľa tuná podarilo v minulom volebnom období presadiť, že teda reštauračné služby budú mať zníženú desaťpercentnú sadzbu dane aj na jedlá, aj na nápoje, tak aj to sa ide zrušiť. Jedlá zostanú, áno, ale znovu zvyšujete, z alkoholických nápojov sa bude platiť 20 % DPH. Zasa to v tej reštaurácii bude drahšie, zasa bude treba zaplatiť viacej štátu. Ja si len skúsim tipnúť, že sa začne predávať veľa kofoly namiesto piva. Takže oni nájdu cestu. Ale proste to celé zle, fakt celé zle. Štát z toho získa veľmi málo. Poškodí to, poškodí to tým reštauráciám. Však pozrime sa na seba. Ja si myslím, že všetci ešte stále chodíme do tých reštaurácií menej než pred tou krízou. Majú to ťažké. Zasa toto štátu to málo prinesie, ďalšiemu sektoru to veľa podporí. No hlavne, že má nové ministerstvo ten turizmus, hej. Tak teda už asi teda im je pomožené dosť, tak vlastne tú realitu treba presunúť, že už, už nepotrebujú tú zľavu. To je fakt že zbytočné. Spomeniem možno zasa z iného súdka RTVS. Áno, urobili sme, aby boli skutočne nezávislí, 0,17 % HDP priamo z rozpočtu každý rok bez toho, aby pýtali, bez toho, aby sa podkladali vládnej moci ako, ako vedenie RTVS. No tak im do zákona dávate minimálne 0,12. No možno im aj dáte viacej, ale už ste si zasa vyrobili, že už budú musieť prísť poprosiť, už budú musieť ísť po ruke... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [12:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická. Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. [12:10] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, to, čo ste teraz všetko rozprávali, tak viete, my sme ešte ani sto dní pri vláde, vy ste tu vyhrabali jednu obrovskú dieru dlhu. Vlastne tá obrovská diera dlhu je v obrovských, nemám to tu číslo, vy ste ekonóm, v miliónoch, v miliardách, 69 miliárd, tak presne, a teraz nám idete vyčítať, ako my ideme konsolidovať financie. A vy ste tu tri roky mali možnosť ukázať, ako ste mohli znížiť dlh štátu a vy ste ho navýšili na 69 miliárd. Ja chápem, že rozprávate stále, že vy ste tu stáli a rozprávali ste vo vláde, ale mne to pripadá také, ako vy hovoríte o mimozemšťanoch, mimozemské, tá SaS. Však ste boli vo vláde, tak čo vy ste boli mimozemšťania, že ste nedokázali vo vláde presadiť to, čo teraz rozprávate, aby sme presadili my? A keď sa rozprávame o II. pilieri, tak ja som tu bola od začiatku od jeho vzniku a poviem vám teraz niečo a odpovedzte mi na tieto otázky. Ak sporíte v I. pilieri a vám vyplatia 500 eur a šporíte v II. pilieri a tiež vám vyplatia 500 eur, pýtam sa vás, v II. pilieri sa dôchodok valorizuje? Nevalorizuje sa. Čiže ten istý dôchodca, ktorý má 500 eur, bude mať stále 500, ale ten druhý bude mať valorizovaných ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) v I. pilieri. Tak nehovorte, že ľudia stratia, lebo je garantované ústavou, že ľudia musia dostať dôchodok, samozrejme, je od vývoja financií. Ale ja sa k tomu budem chcieť prihlásiť, pretože zrazu vy zistíte, že nemáte valorizovanú sumu a vlastne vy strácate na tom dôchodku. A tie správcovské spoločnosti, povedzte mi, väčšina, sú niektorí z nich väčšina zahraničné, banky sú zahraničné. Kde idú zisky? Idú zisky do Slovenska alebo na Slovensko? Všetky zisky odchádzajú z tejto krajiny, tak nerozprávajte o zdanení a všetky zisky si berú matky, ktoré sú v Talianku, Maďarsku a v Rakúsku a neviem kde. Ďakujem pekne. [12:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou pán poslanec Viskupič. [12:10] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani kolegynke Vaľovej za reakciu. No dobre, tak 69 miliárd, len aby ste vedeli, že 46 už bolo, keď ste to tu odovzdali, hej, ten nárast je veľký, súhlasím. Ale ďalšia vec ešte. Desať miliárd z toho sa ešte neminulo, pretože teda sú na účtoch štátu, to je ďalšie len spresnenie. Takže, ale, pani Vaľová, veď vy ste tu sedeli, vy si to pamätáte, ja som tu kritizoval toto stále, SaS-ka to isté. Veď my sme z tej vlády po dva a pol roku odišli práve hlavne kvôli nezodpovednému hospodáreniu, kvôli šafáreniu, kvôli rozdávaniu. My sme odtiaľ odišli. To môžme kritizovať spoločne. No a čo sa týka I. a II. pilier. Viete, jasné, v I. pilieri sa dôchodok valorizuje, áno, v II. sa vám tiež zhodnocuje, to by malo byť akože plus-mínus porovnateľné. Dokonca by mohol ten II. sa aj viac, ale tam je jedna vec do budúcna. Viete, valorizuje sa a bude sa valorizovať, keď je z čoho. Jedného dňa z čoho nebude a potom to bude ako v Grécku, keď zo dňa na deň sa nieže valorizovali tie dôchodky, ale boli o 30 % nižšie. Toto je ten problém, pani Vaľová, že teraz to funguje, lebo dnes Husákove deti, my všetci pracujeme. Dnes ten pomer pracujúcich Slovákov a tých, ktorým tie dôchodky platíme, je výhodný. Ale to sa začne meniť a potom, potom už to jednoducho stále menej ľudí sa bude skladať na stále viac dôchodkov z I. piliera. A to jednoducho už potom sa nebude volať valorizácia, ale skôr znižovanie dôchodkovej náhrady, lebo na to nebude. Ďakujem pekne. [12:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Dostál. Pripraví sa pán poslanec Hlina. Nech sa páči. [12:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, aj keď nie financií, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré teda chcem tiež oceniť, že vystúpil v rozprave tak, že bolo možné naňho reagovať faktickými poznámkami a tí poslanci, ktorí vystúpia po ňom a môžu sa prihlásiť aj do ústnej rozpravy, môžu naňho reagovať nielen faktickými, ale aj v rozprave. A škoda, že musíme oceňovať niečo, čo by malo byť bežným štandardom. Tak pán minister Kamenický vo svojej rozprave označil tento návrh zákona za lex konsolidácia. Mne by sa ale zdalo lepšie nazvať tento zákon lex vyššie danie, lebo je o vyšších daniach. Teraz myslím dane v tom najširšom slova zmysle ako poplatky, ktoré štát vyberá od občanov, či už majú formu daní, odvodov alebo iných poplatkov. Vo svojom vystúpení by som sa rád venoval trom veciam v súvislosti s týmto návrhom zákona o vyšších daniach, procesom, východiskami konsolidácie a spôsobom konsolidácie. K tomu procesu. Hovorili sme o tom aj včera pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní a zaznieva ten argument veľmi často, že je to výnimočná situácia, musí sa to riešiť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo nemôže byť provizórium. Vytvára sa tu dojem akoby voľby v septembri boli čímsi výnimočným. Ale v histórii samostatnej Slovenskej republiky sme mali už trikrát voľby v septembri. V septembri 1994, v septembri 1998, v septembri 2002. Bolo to na začiatku septembra, nie na konci septembra, ale bolo to už pomerne neskoro z hľadiska prípravy budúceho rozpočtu. A v tých prvých dvoch prípadoch to znamenalo, že sa išlo do rozpočtového provizória. V roku ´94 po Moravčíkovej vláde nastúpila vláda Vladimíra Mečiara, respektíve vrátil sa Mečiar k moci a rozpočet bol prijatý až v marci nasledujúceho roku, teda v roku ´95. Rovnako v ´98 Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova vláda a rozpočet na rok ´99 bol prijatý až v marci ´99, dovtedy bolo provizórium. Jediný raz, keď sa to zvládlo bez provizória, bol rok 2002, keď sa nemenilo základné smerovanie a prvú Dzurindovu vládu vystriedala druhá Dzurindova vláda, takže rozpočet sa riadne stihol prijať v decembri. Ale rozpočtové provizórium nie je žiadna tragédia. Vedia v ňom fungovať aj samosprávy a často v ňom fungujú najmä v dôsledku toho, že štát mení zákony a nie je úplne jasné, aké budú, aké budú príjmy samospráv v ten nasledujúci rok, tak prijímajú svoje rozpočty obce a mestá na poslednú chvíľu, alebo keď to nestihnú, tak idú do provizória. Čiže nie sme v nejako výnimočnej situácii a vieme si predstaviť aj to, že by ten rozpočet nebol schválený teraz, bol by schválený niekedy začiatkom budúceho roka a nemuseli by sme v takomto cvale rokovať o návrhu zákona, ktorý rieši jeden a pol miliardy eur. Druhá vec k východiskám, k tomu stavu, kde sme sa, kde sme sa ocitli a prečo musíme konsolidovať. Tu opäť by som sa vrátil k tomu, čo hovoril pán minister financií Kamenický, keď, je to také milé, keď smerácky minister hovorí o tom, že grécka cesta a kde sme sa to ocitli a že to nastolila bývalá vláda a ako smerácke vlády deficit znižovali a dokonca vyslovil tézu, že Slovensko je taká paradoxná krajina, kde socialistické vlády deficity a dlhy znižujú a pravicové vlády naopak zvyšujú. Len táto téza nijako neberie do úvahy to, v akých časoch sa krajina nachádza, či to znižovanie deficitu bolo alebo nebolo dostatočné. SMER keď vládol naposledy, tak chcel smerovať k vyrovnanému rozpočtu a nikdy sa k vyrovnanému rozpočtu nedostal. A ekonomické podmienky na to boli, lebo rast bol dostatočný na to, aby Slovensko v tom čase hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom, len nebola k tomu vôľa, nebola vôľa obmedziť rozdávanie a plytvanie natoľko, aby sme sa dostali k vyrovnanému rozpočtu. A toto je taká pomerne triviálna vec, lebo máme tu síce nejakých dôsledných pravičiarov, ktorí si myslia, že rozpočet by mal byť vždy vyrovnaný až prebytkový bez ohľadu na to, v akom stave sa nachádza ekonomika, lebo nemali by sme sa zadlžovať. A máme tu potom aj úplne nezodpovedných ľavičiarov, ktorí majú sklon hospodáriť deficitne a vytvárať dlhy bez ohľadu na to, že či žijeme dobré alebo zlé časy. Ale v zásade väčšina ekonómov sa asi zhodne, že keď sú dobré časy, tak by sa malo sporiť, štát by mal splácať dlhy, štát by si mal vytvárať rezervy, mal by hospodáriť vyrovnane alebo dokonca prebytkovo, aby v časoch kríz, keď sa situácia zhorší, mohol z tých úspor financovať problémy, ktoré mu v dôsledku tých kríz vznikajú, alebo aby mohol prípadne si zobrať pôžičky nie za úplne zlých podmienok. A napokon takto hospodária nielen zodpovedné štáty, ale takto hospodári aj väčšina zodpovedných jednotlivcov, zodpovedných rodín a takto sa snažia hospodáriť aj zodpovedné samosprávy. A, bohužiaľ, smerácke vlády takto zodpovedne nepristupovali k tým zdrojom, ktoré mali vďaka hospodárskemu rastu, ktorý mimochodom nebol naštartovaný ekonomickou politikou smeráckych vlád, ale reformami, ktoré sa udiali ešte za Dzurindových vlád, v ktorých, v ktorých smerácke vlády nijako nepokračovali, nejako neposúvali krajinu ďalej. Čiže ja nechcem tiež obhajovať to, čo, to všetko, čo robila predchádzajúca vláda, časť deficitov a zvyšovania dlhu, samozrejme, bola spôsobená krízami, v ktorých sme sa ocitli, ktoré boli bezprecedentné, ako, ako pandémia alebo vojna na Ukrajine a energetická kríza. Ale časť bola, časť nárastu výdavkov ide aj na vrub rozhadzovačnej politiky veľkej časti bývalej vládnej koalície. Pretože to, čo, to, čo predvádzali vlády v predchádzajúcom volebnom období, veľmi ťažko označiť za pravicovú politiku. Ale rozhodne nie je pravda, že problémy začali až v minulom volebnom období. Problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií je dlhodobejší a datuje sa do obdobia smeráckych vlád, najmä z hľadiska, z hľadiska udržateľnosti dôchodkového systému. A miestami tento argument pôsobí až smiešne, myslím teraz na, na tú faktickú poznámku, ktorú mala na kolegu Viskupiča pani poslankyňa Vaľová, ktorá hovorila, že čo od nás chcete, my tu vládneme sto dní a vy ste, vy ste to tu zhumpľovali za uplynulého tri a pol roka. Ale však SMER tu vládol dvanásť rokov. Buď sám alebo ako dominantný partner, výrazne dominantný partner všetkých vládnych koalícií, v ktorých bol a v ktorých určoval aj to, ako sa bude hospodáriť. No a ešte pár slov k spôsobu konsolidácie. Ódorova vláda predstavila svoju predstavu o konsolidácii vo forme akéhosi lega, teda skladačky, ktorú ponúka budúcej vlády, lebo bolo jasné, že Ódorova vláda, úradnícka vláda nebude reálne predkladať parlamentu rozpočet, ktorým by sa ten parlamente zaoberal. Ale všeobecne existuje zhoda, že je potrebná konsolidácia, je potrebná výrazná konsolidácia, výraznejšia ako nám predkladá štvrtá vláda Roberta Fica. Ale Ódorova vláda si povedala, že ponúkne možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy a ktoré spočívajú buď zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu, alebo znižovaním výdavkov. Lebo v zásade to sú jediné dve možnosti, ako môžte konsolidovať, buď že zvýšite príjmy, alebo že znížite výdavky. Podľa zafarbenia vlády, ktorá by sa zostavila po voľbách, by aj z tej, z tej Ódorovej skladačky, aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich opatrení by si, by si tie vlády mohli, mohli vybrať. Dnes tu máme čisto lavicový prístup a navyše nezodpovedný lavicový prístup. Lebo pravicová vláda by si vybrala cestu šetrenia, nie cestu zvyšovania, zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a vyberania viac peňazí od občanov a od firiem. Ficova vláda si vybrala takmer výlučne iba zvyšovanie, zvyšovanie príjmov, teda viac peňazí od občanov, viac peňazí od firiem. Žiadne reálne úspory, žiadne reálne šetrenie. A ešte to by v zásade mohlo byť legitímne, dobre, máme tu vládu troch strán, z ktorých dve majú priamo v názve uvedené sociálna demokracia, tak možno predpokladať, že sa hlásia k lavicovej politike a je im bližšie, bližšie mať vyššie dane ako, ako sporiť. Lebo to sporenie by sa niekoho dotklo a bolo by pre niekoho bolestivé, tak ešte to by sa dalo pochopiť. Problém je, a už to zaznelo aj v rozprave, že vyššie príjmy nie sú motivované iba tým, že potrebujeme konsolidovať verejné financie, že potrebujeme znižovať deficit, z veľkej časti sú tie opatrenia motivované tým, že potrebujeme ďalej a ešte viacej plytvať. Potrebujeme trináste dôchodky, potrebujeme zabezpečiť ľuďom, aby im nerástli ceny energie bez ohľadu na to, v akej sú finančnej situácii, bez ohľadu na to, koľko to bude stáť. Potrebuje ľuďom kompenzovať vyššie úroky na hypotékach, opäť bez ohľadu na to, koho, koho sa to týka a či ten rast hypoték si môže, alebo nemôže dotyčný dovoliť. A ja som tu citoval včera z tých odôvodnení skrátených legislatívnych konaní vyjadrenia, z ktorých bolo zrejmé, že tak nepriamo to priznáva aj, aj súčasná vláda. Ale opäť si pomôžem vystúpením pána ministra financií Kamenického, ktorý hovoril, že treba nájsť balans medzi tým, ako sa znižuje deficit a ako sa vyvíja sociálna situácia. Čo takto keď sa povie, tak to je také že akože pekné a milé, že hľadáme nejaký balans, ale v skutočnosti ten balans neznamená nič iné ako to, že budeme ďalej rozhadzovať. K tomu rozhadzovaniu, ku ktorému dospela predchádzajúca vláda alebo garnitúry v predchádzajúcom období, ešte pridáme nejaké vlastné rozhadzovanie. A aby verejné financie úplne neskolabovali, tak musíme zvýšiť dane, musíme zobrať ľuďom a firmám viacej peňazí, lebo štát si tie peniaze nevytlačí, ani mu ich nikto, nikto nepošle. A naozaj z tých opatrení, z toho návrhu zákona, ktorý pán minister Kamenický nazval lex konsolidácia, drvivá väčšina sa týka zvyšovania príjmov štátu, nie akéhosi obmedzovania výdavkov. Majú sa zvýšiť dane z dividend, spotrebné dane na tabak, na alkohol, DPH na alkoholické nápoje v gastre, zdravotné odvody. Má sa, majú sa v podstate okradnúť sporitelia v II. dôchodkovom pilieri, pretože zníženie príspevkov do II. pilieru bude na úkor ich budúcich dôchodkov. A argumentovať tým, že v akom stave je II. pilier, je doslova perfídne zo strany predstaviteľov SMER-u, lebo ak je II. pilier v problémoch, ak tá výnosnosť nie je dostatočná, tak je to práve v dôsledku zásahov, ktoré sa udiali počas vlád, v ktorých dominoval SMER. Okrem toho sa zvýšil alebo udrží osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, zavedie sa tá minimálna daň pre právnické osoby, zruší sa zvýhodnenie príjmov z kapitálového majetku, ktoré sa týka virtuálnych mien, čo zrejme nebude znamenať žiadny prínos do štátneho rozpočtu, ale, ale teda dobre to vyzerá. Akési úspory vo vzťahu k štátnemu rozpočtu možno, možno vzídu z úprav stavebného sporenia, teda z úpravou tých zmien v štátnej prémii, ktoré sa robili v predchádzajúcom volebnom období. Ušetrí sa na RTVS, ale to tiež ešte nevieme koľko, lebo pravdepodobne bude vláda nejakým spôsobom kompenzovať RTVS tie straty, ktoré, ku ktorým teraz príde. Čiže tá úspora asi bude reálne menšia, ale už to nebudú peniaze, ktoré sú nárokovateľné, ktoré by verejnoprávne médium malo na základe toho, že je určené percento z HDP, ktoré má dostať automaticky, ale už to bude vecou vyjednávaní, už to bude vecou politickej, politických tlakov a teda oslabí to verejnoprávny charakter. Len to zapadne do, do tej snahy vládnej koalície ovládnuť médiá, konfrontovať sa s médiami a oslabiť nezávislé médiá. A nejaké úspory môžu byť teda z tej zmeny týkajúcej sa štátneho sviatku 1. septembra, ktorý už nebude dňom pracovného pokoja. Ale dôsledkom takejto konsolidácie bude to, že aj tak to zaplatia ľudia. Lebo nikto iní ako ľudia to v konečnom dôsledku zaplatiť nemôže, takou alebo onakou formou sa to prenesie na ľudí. Vyššie dane, vyššie odvody budú obmedzovať ekonomickú aktivitu, budú obmedzovať hospodársky rast a v konečnom dôsledku zo strednodobého a dlhodobého hľadiska budú znamenať menej príjmov pre štát, ale aj nižšie príjmy pre samotných ľudí a nižšiu životnú úroveň. Ale to ja taký problém toho, čo je vidieť a čo nie je vidieť. Lebo vidíte keď vám na účet príde pred Vianocami 300 eur ako, ako 13. dôchodok, alebo vám štát prispeje na hypotéky, či vám neporastie cena ekonomiky, energií, ale to, že to poškodí ekonomiku, že to spomalí hospodársky rast a že to v konečnom dôsledku zníži aj vašu životnú úroveň, to si, žiaľ, väčšina ľudí neuvedomí, alebo si to uvedomí až neskôr. Problém smeráckych vlád je, že jej ekonomická, alebo ekonomická politika vlád, v ktorých dominuje SMER, je orientovaná na veci, ktoré sú vidieť, veci, ktoré v minulosti robila smerácka vláda kozmetické opatrenia, ktoré vydávala za významné projekty sociálnej politiky. Dnes už to stojí strašné peniaze a miesto toho, aby sa šetrilo, tak sa výdavky idú ďalej a ďalej zvyšovať, aby sa mohli ďalej zvyšovať výdavky štátu, aby sa mohlo ďalej a ďalej rozhadzovať, tak sa musí brať stále viac a viac peňazí od ľudí formou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:25] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Hlina. [12:25] Alojz Hlina Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dalo by sa o tom, skúsim taký môj pohľad a aj skúsim byť vecný. Skôr v tej prvej časti politický, v prvom čítaní sa to môže, hej, a potom aj, aj trošku vecný. Niekde na letisku, už neviem kde, priznám sa, som si kúpil takú knihu nie kvôli tej obálke, ale tá obálka ma naozaj zaujala, bolo to v angličtine. Bola tam, že populizmus a ekonómia. A ten populizmus, kvôli predstave, ten populizmus bol ako sprejeri, viete, keď niečo sprejuje, tak bolo akože sprejersky a boli, bolo to ako keby to niekto štetkou na stenu maľoval krvou a to stekalo, hej. To populizmus stekali tie kvapky a pod tým bolo pekne čistým frontom napísané end economy, hej. Čiže, on nejaký pán Charles to napísal, aj som ju čítal, aj, no ešte stále mám dáke rezervy. Ale tá obálka bola silnejšia a stále mi chodí po rozume. A ono to tak nakoniec aj skončí. Ten populizmus naozaj zabíja. My sme sa rozbehli po takej špirále, kde už to nevieme ubrzdiť, už len musíme naraziť. Otázka stojí, ako veľmi to bude bolieť. Kto mal a kto nemal prilbu, hej, lebo to už neubrzdíme. To tu sme denno-denne toho svedkom, už niekedy sa snažím sústrediť, aj niekedy mi hlava, hlava naozaj neberie. Hovorí sa, v nejakej zase inej knihe to bolo, hej, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze . To sa hovorí od vtedy, keď sa zrušil ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.), hej, že fixácia na zlato, že proste niekto sa dohodne, že toto sú peniaze a začneme, vytvoríme tomu silu a ľudia tomu začnú veriť a budú to v daný moment peniaze. Len, vážení, to sa nevytvára na Súmračnej. Viete, že my nie sme takí hráči, hej, že my si vytvoríme peniaze. My si nevytvoríme peniaze. Áno, svet trošku má svoje pohyby, podľa mňa tiež nie celkom ide veľa vecí dobrým smerom, ale niekto iný vytvára peniaze. Na Súmračnej, ani neviem, kde sídli HLAS, ani na Šafku, kde sídli SNS, nebudú vedieť vytvoriť papier, ktorý my budeme akceptovať, že to je hodnota, že to sú peniaze. Nebudú vedieť, nebudú. To znamená, že oni sa k tým peniazom, buď ich sa, buď sa vyrobia, alebo si ich požičajú. A to je presne ten meritum toho celého. Nevychádza to. Nevychádza to. Môžme tie ovečky preháňať po grúňoch od rána do večera. Ja môžem predať tisíce halušiek v reštaurácii, ale to sa nezaplatí. Fakt! Môžte, nevychádza to. Proste to, jak ten apetít, tá vôľa po spotrebe a potom dávkovaní a toho, že to nastavenie tej amygdaly toho, že dajte, dajte, však na to ste tam, proste to, nevychádza nám to fakt. Bol tu spomenutý Brunej. Je, je kde by to možno vychádzalo je, je Nórsko. Nórsko, kde sedia na, na tej rope, ja neviem čo. Ale oni to nerobia. (Povedané so smiechom.) A by to možno teoreticky mohli, keby boli, ale my to robíme a nemáme ani to, čo majú nieže Nóri, nemáme ani to, čo majú susedia. Nemáme dokopy nič. My, čo sme niekedy mali, mali sme ľudí, ktorí hovorili, že teda ráno treba ísť do roboty, odrobiť koľko sa dá, hej. V nedeľu niektorí do kostola, niektorí do prírody, to je úplne jedno, ale v pondelok zase do roboty, hej? Že ten princíp. A tá, proste tá naša devíza bola a stále môže byť v tom ľudskom potenciáli, v tom, že ľudia chcú a robia a vedia robiť. Ale my ich programovo ničíme. Normálne to je programovo ničenie ľudí, hej? Že proste my im podsúvame, že teda však to štát sa stará. Teraz atakujem na to, poviem potom pri pánovi ideológovi celého týchto procesov, pánovi Tomášovi, hej? My už atakujeme aj sociálnu skupinu, ktorá je prísne vzaté stredopravá, hej? To znamená, prijímatelia hypotekárnych úverov, to tiež nie je hocikto, hej? Statusovo je to niekto. A oni už idú po nich, hej. Že oni už ich ničia svojou politikou, hej? Že už im, im podkladajú to, že teda však zaplatím. Neskutočné, neskutočne nezodpovedné. Rozmýšľam teraz, že čo som tým vlastne chcel povedať, až mi to ušlo. Lebo ja sa vždycky tak rozčúlim, keď si na to spomeniem a potom sa musím dopojiť. (Povedané so smiechom.) Že, nevadí. Ja viem, že nevadí, však tu nič nevadí. Však viete, naozaj (smiech), keď ich nevyrobíte, tie peniaze, hej, tak si ich musíte požičať. Ja neviem, tertia non grata, pozná niekto inú cestu, hej? Buď ich zarobíš, alebo si ich požičiaš, no pozor, ešte jedna je, ukradneš. A tak dúfam, že teda nepôjdeme tým smerom, hej? Dobre tak, zostaňme v tom, tretia cesta neexistuje. Buď vyrobíš, alebo požičiaš, hej? Vyrobíš, zarobíš. Nuž nevyrobíme, nemáme na to ten potenciál, nevieme to vyrobiť, to, čo ste nasľubovali. Musíme si to požičať. Ale to sa vracia. Prosím vás, povedzte niekto niekomu, pánovi Tomášovi, SMER-u, HLAS-u, SNS, peniaze sa vracajú. Peniaze sú od toho peniaze, že sa vracajú. Viete, čo odpisuje dlhy? Jediný jeden mechanizmus na odpisovanie dlhov história vytvorila – vojnu. A ja sa ospravedlňujem, ja viem, že pre niekoho to tu možno je príliš expresívne. Ja som s týmto pracoval už aj v kampani, poviem pravdu a teraz mám pocit, že je úplne namieste a sem-tam to spomeniem. Dlhy odpisuje len vojna. Nikto nevymyslel nič. (Povedané so smiechom.) Iný spôsob v zásade. Takže nech sa páči, hej? Ak to ideme vyhnať do takého, že potrebujeme niečo veľké, epické, nejakú krv v uliciach a potom sa tu zrazu všetko poškrtá, pomení, poodpúšťa, nech sa páči. Ja si nemyslím, že Európa po tom všetkom, čo zažila, videl, že, že k tomu by mala ísť znova. Čiže nevyrobíme, požičiame. Asi na to sa spoliehate. To, čo vy teraz predkladáte, je, je niečo, čo má akože na tie orgie populistické, v niečom to aspoň v niečom, v niečom zaplátať. Ale viete, tá miera, to už počítali predo mnou, tá miera tej konsolidácie nezodpovedá tej miere toho populizmu. Už ani v tomto základnom vzorci to nevychádza a to ste si len začali. Hej? Oni to ešte, ešte to príde. Čiže môj odhad je, a tu si dovolím malú úvahu, môj odhad, že prečo toto všetko robíme v tom šturme, prečo si budujete tú armádu dôchodcov. Vy si, vy si šikujete šíky, divízie dôchodcov, ktorí vlastne v určitý moment podržia, hej, keď bude zle. A bude zle. Lebo to nevychádza. Vy potrebujete mať nejakú socioskupinu, ktorá vám proste bude oddaná, lebo však vie prečo, hej, tak normálne programovo to robíte. Môj odhad je, že to robíte programovo. A ešte k tomu potrebujete v tomto celom šturme a v tomto rozdávaní a vytváraní tej divi... tých divízií porušiť aj to, čo ešte ako tak fungovalo. To aj dneska bude k tomu taký protest, teda neviem, kto to pozerá, to je jedno, že keď tak možno aj pozvem, že príďte tam, je čas. Je čas bojovať. Oni vlastne chcú porušiť to, čo ešte ako tak fungovalo, lebo im to zavadzia. Viete, prečo to chcú porušiť? Lebo oni budú utekať. Nie, teraz keby tu bol pán minister, ten tu nie je, ale on nie zrovna, ale veľa ľudí, ktorí toto celé rozbehlo, bude v určitom momente utekať. Tak koniec koncov už utiekol Výboh, hej, ako sa niekde schovávajú, neviem kto, nejakí. Oni nechcú, oni nechcú utekať na Belize, do Venezuely, lebo tam to nie je bohviečo. Teda do krajín, kde nevydávajú. Oni potrebujú upratať špeciálnu prokuratúru, všetky tie trestné procesy poupratovať, aby ich to nedobehlo na Francúzskej riviére. Ja viem, že možno som niekoho, čuduje, o čom rozprávam. Áno, aj toto môže byť, hej, lebo keď to celé padne, ono to padne, lebo to sa udržať nedá, hej, potom sa zrazu začne vyšetrovať, ale už tuná oni potrebujú rýchlo upratať, aby sa to už nedalo vyšetriť, lebo tie, tie neodkladné úkony, ktoré v určitom momente už nemôžte opakovať, už sa to všetko pokazí. Špeciálna prokur... a už, už ich nedobehnete, už ich nechytíte a oni na tej Francúzskej riviére budú. Nebudú musieť ísť do Venezuely, kde majú kľudne, keby aj niečo sa stalo, že nevydáva, nebude, nebude sila na to, nebude ten podklad na to, aby ich vydali z Francúzskej riviéry. Čiže toto je tak asi, ak sa ešte dá, možno na to apelovať, tak nedovoľme to. Ja si myslím, že nie. Uvidíme, koľkí ľudia si to myslia spolu so mnou. A rokujeme tu vo veľkom šturme, už som to spomínal, pri zákone o ekonómii, ktorý predstavoval pán minister financií, tu sedí pán minister poľnohospodárstva, je to také pitoreskné, hej? Že, že vlastne máme výbor o financiách, kde bude rozhodovať o tomto celom balíku a celých tých týchto a má sa, má skončiť, 13.30 h má začať, nie, či jak som to, počkajte, ako 13.30 h má začať a 14.00 h má skončiť, lebo no však do pol hodiny, nie? Vybavte to. No čiže je to, je to svojím spôsobom smiešne, hej? Že ak teda ja, pán Kamenický sa snažil byť korektný, že aj vstupoval do diskusie, snažil do rozpravy a tak, ale na konci nám vlepil jednu medzi oči, že ide do Bruselu. Viete, ale neviem, ešte stále, veď oni to hovoria, však slovenský parlament je, v slovenskom parlamente sa schvaľujú zákony, nie v Bruseli, nie? Však vy ste tí hrdí, hej, ktorí vlastne tu nenecháte si diktovať a zrazu kto zrazil opätky a utekal do Bruselu, keď tu má poslancov, ktorí rozprávajú o jeho zákone. Však nám to v tom, potom v tej, v tom, v tej argumentácii niečo nesedí. Takže bolo treba asi upraviť nejako ten program, najmä kvôli tomu vizuálu. Ten imidž je tiež dôležitý, hej? A tu podľa ste spravili, spravili takú malú chybičku. No a teraz k tejto politickej vsuvke si dovolím tú vecnú časť. A tá vecná časť je, lebo v tomto šturme, keď robíte, tak sa stávajú chyby. To, to je ako princíp. Hej? Že keď to robíte niečo rýchlo, tak je väčší predpoklad, že sa niečo pokazí. A to je to, čo som avizoval v tej mojej faktickej poznámke a som teda prekvapený, že ako reagoval pán minister, že o tom vedel a aj tak to tam dal. Lebo, a znova ja tu budem za zlého kapitalistu, Blaha spustí na mňa tirádu, že kapitalisti a tí zlí kapitalisti, dividendy a neviem čo. Nie, ono je to aj princíp. Viete, ak teraz je daň z dividend 7 % a v tom návrhu sa ráta s tým, že sa zvýši na 10 %, tak asi okej. Legitímne teda môže štát si povedať, že chce z toho, čo niekto iný zarobil, viac. Už druhýkrát. Lebo prvýkrát sa to zdanilo a ešte z tých di... ale dobre. Neni to niečo, čo inde neexistuje, hej? O tej výške sa môžme baviť. Ja som za čo najmenšiu, lebo to motivuje, ale dobre, môže byť aj iný pohľad, legitímne. Ale už stále procesne, ak teda nejaká suma je, teraz sa rozpráva o jej zvýšení, tak by sa malo fixovať na nejaké obdobie. Ja neviem, opravte ma. Podľa mňa je teraz december, nie? Sme v decembri v roku 2023. A viete o tom, že tá daň z dividend sa týka účtovného obdobia 2023? Prísne vzaté, my to schválime možno tento týždeň, potom to ide prezidentke. Prezidentka možno si zobere lehotu, možno nezoberie, no nech sa to schváli v poslednej dekáde v roku 2023. V poslednej dek... v posledných desiatich dňoch daného roku a bude platiť pre celý ten daný rok? Veď to už je akože pri tom klasickom konsenze, však toto je tiež, strašne používať sedliacky rozum a neviem čo a musíme tým sedliackym rozumom. Áno, tak sedliackym rozumom, hovorím, však to je blbosť, nie? Viete, však nemôžte proste niekomu v poslednej dekáde celého roku povedať, že pravidlá, teda celý ten rok sa proste z tej poslednej dekáde zmenili. To sa nerobí. To sa nerobí proste. Viete, taký Hans bude volať ako, počúvajte, jak to na tom Slovensko, jakú tam máte daň z dividend? Sedem percent. No dobre. Zavolá neskôr v decembri, no tak ideme si vybrať tú daň. No volá Hansovi, ale už neni, už neni sedem, teda pardon, že už neni sedem, už je desať. No dobre, však od budúceho roku budeme platiť desať. Nie, nie, nie, Hans, už tento rok. A viete, čo povie Hans? A to vy ste, vy ste, to som sa kde, kde to volám. Hej? Sa bude čudovať, kde to volám. To je čo za krajinu? Ale ja viem, že toto nalievam do ohňa im, lebo to je zase to je nejaký zlý kapitalista, ktorý ťahá dividendy a neviem kde ich posiela. Ale to môže byť aj Jozef. Aj taký Jozef už na Slovensku vie zarobiť a nemusí kradnúť. Hej? A Jozef vie mať zisk a chce si ho vybrať, hej, chce si ho vybrať. Je to úplne legálne, že si vybere. Dobre, štát chce od toho, teraz od toho sedem percent dodatočné dodanenie. Bude chcieť desať percent, niekto povie, okej, tri percentá, dobre, nech majú, ale nemôže to urobiť v poslednej dekáde daného roku. Viete, to, ja viem, že to možno ústavní právnici na čele neviem s akou legendou ústavného právnictva na Slovensku slúžiaceho SMER-u bude hovoriť, že to je ústavne v poriadku. Podľa mňa to nie je, z toho sedliackeho rozumu to nie je v poriadku. A je to podľa mňa neetické. A viete, ak my prijímame toto v skrátenom konaní, pretože keď to neprijmeme tak vzniknú hospodárske škody, ja si dovolím tvrdiť, keď toto prijmeme tak vzniknú hospodárske škody. Viete prečo vzniknú? Lebo my stratíme imidž. Imidž je veľmi dôležitý. Imidž, ktorý má krajina. Že to je krajina, kde teda niečo platí. A teraz si zoberte, niekde tie bordy tam, čo sa rozprávajú, že kde ideme investovať, ako ideme, z Honkongu, Chicago, povedzte si hocikde, niekde sa rozprávajú a niekto povie, že ja mám takú funny story, že čo urobili na Slovensku s dividendami. Posledný týždeň v danom roku ich zmenili a povedzte teraz, že kto by tam šiel. Viete, že či naozaj že my páchame, budeme páchať, ak sa toto prijme, obrovské hospodárske škody na imidži našej krajiny. Nerobte to! Však ten ani výnos z tých 3 % nemôže byť až taký, že čo nám to môže spôsobiť. Nebláznite už, fakt! Dajte pozor! Tak dobre už keď ste sa rozhodli, že to treba zdaniť, tak to dajte za zdaňovacie obdobie, ktoré bude, nie ktoré je. Sa nerobí. No tak toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [12:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Na vystúpenie pána poslanca žiadna faktická poznámka. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Tým prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Nevadí. Ako je mi ľúto, pán poslanec, ste mohli upozorniť. No vidíte, tak stane sa. Dobre, vážení páni poslanci, mali by sme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán minister, môžme? Máme päť minút, tak poďme. Takže v rokovaní pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 84, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 91. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 84.) [12:55] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte teda stručne uviesť návrh zákona. Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie, vzhľadom ku ktorému sa zvyšuje finančné zaťaženie u domácností, ktoré majú uzatvorenú zmluvu o úvere na bývanie a v dôsledku tzv. refixácie úveru sa ich mesačná splátka zvyšuje. Viaceré domácnosti by mohli mať problém so zabezpečením dôstojnej životnej úrovne, resp. by mohli v dôsledku platobnej neschopnosti prísť o nehnuteľnosť zaťaženú úverom na bývanie. Na základe uvedených skutočností považuje ministerstvo za nevyhnutné prijať opatrenia zabezpečujúce pomoc týmto domácnostiam. Jedným z opatrení, ktoré ministerstvo v rámci svojej vecnej pôsobnosti navrhuje, je zavedenie príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie ako novej štátnej sociálnej dávky, prostredníctvom ktorej bude štát oprávnenej osobe finančne prispievať na zvýšenú úhradu splátku úveru. Výška príspevku sa navrhuje ako 75 % zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Súčasne sa s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine navrhuje možnosť ustanoviť v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok. Návrh zákona stanovuje aj maximálnu hranicu výšky priemerného príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem. Zavedenie príspevku bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa prejaví už v roku 2023, a to potrebou navýšenia finančných prostriedkov na úpravu informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky v objeme 60-tisíc euro. V roku 2024 pôjde o potrebu navýšenia finančných prostriedkov v súvislosti s jeho zavedením v objeme cca 72,6 mil. eur. Z toho pohľadu údajov ministerstva financií a NBS cca 64 mil. eur na samotné poskytovanie príspevku. Ďalšie výdavky v roku 2024 súvisia s úpravou informačného systému ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, personálnym zabezpečením výkonu agendy, ako aj materiálno-technickým zabezpečením poskytovania príspevku. Hneď v úvode chcem na túto skutočnosť zaregis... teda reagovať, pretože strana SaS urobila tlačovú besedu a chcem už aj strane SaS oznámiť podobne ako slovenskej verejnosti, že k 1. 1 končí na úradoch práce projekt pomoci odídencom z Ukrajiny, na ktorom pôsobí 260 ľudí a polovicu z nich ideme okamžite použiť na nový projekt splácania úverov, teda takmer 130 bude okamžite využitých, takže spomínané náklady nebudú také vysoké, ako predpokladá zákon, pretože spomínaní zamestnanci sú zamestnancami úradu práce a zároveň už majú svoje pracoviská a technické vybavenie a podobne. Ale, samozrejme, nejaké náklady si to postupne bude vyžadovať, jednak na platy a podobne. Ale máme, takto už vlastne vieme pružne proste použiť ľudí, ktorí pracujú na úradoch práce. V tých ďalších rokoch to bude závisieť všetko od prehodnocovania tých splátok a poskytovania pomoci, pretože zákon jasne ukladá, že pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sa bude táto bonifikácia prehodnocovať, tak to rovno na vysvetlenie kolegom zo SaS. Ďakujem pekne. [12:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Prerušujem schôdzu. Následne budeme mať o druhej hodine hodinu otázok a budeme pokračovať slovom pani spravodajkyni, pani Laššákovej. Ďakujem, vážení páni poslanci a poslankyne. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme ešte chvíľku čakať, pretože ešte rokuje výbor pre financie a rozpočet. Takže kým zasadá výbor, tak nemôže zasadnúť plénum Národnej rady. Takže ešte vás poprosím o strpenie. Ďakujem pekne. (Prestávka.) [14:10] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, páni poslanci, finančný výbor už hlasuje. Takže ešte posledných päť minút vás poprosím o strpenie a začneme. Ďakujem pekne. (Pokračovanie prestávky.) Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny. Vyžrebovaných bolo 33 otázok na predsedu vlády, 114 otázok na členov vlády a 3 otázky na generálneho prokurátora. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér. [14:10] Robert Fico Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ospravedlnil z dnešného hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je z dôvodu zahraničnej cesty podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. Zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. Neprítomná je podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva pani Denisa Saková. Zastupuje ju ministerka zdravotníctva pani Zuzana Dolinková. Rovnako je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Tomáš Drucker. Zastupuje ho ministerka zdravotníctva pani Dolinková. Ministra financií Ladislava Kamenického zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Juraj Blanár. A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené vlády, a to je podpredseda vlády pán Kmec, podpredseda vlády pán Taraba a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Richard Takáč. Vážený pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky postavené poslancami a poslankyňami Národnej rady. Ďakujem. [14:10] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem upozorniť, že poslanec, ktorý položil otázku, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút len počas vystúpenia predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Zuzany Plevíkovej a znie: „Pán premiér, na úrade vlády ste minulý týždeň prijali tak veľvyslanca Spojených štátov amerických, ako aj Ruskej federácie. Vedeli by ste Národnej rade priblížiť obsah týchto stretnutí?“ Nech sa páči, pán premiér. [14:10] Robert Fico Ďakujem pekne za položenú otázku. Áno, potvrdzujem, že v jeden deň došlo na úrade vlády k stretnutiu tak s veľvyslancom Spojených štátov na území Slovenska pánom Ranom a ako aj s veľvyslancom Ruskej federácie pánom Bratčikovom. Dámy a páni, obsah týchto stretnutí bol štandardný, pretože Slovensko je krajina, ktorá má a bude mať priateľské vzťahy s každou krajinu na svete, ktorá má záujem mať priateľské vzťahy so Slovenskou republikou. Dovoľte mi, aby som sa viac orientoval na stretnutie s ruským veľvyslancom pánom Bratčikovom, pretože pokiaľ ide o stretnutie s pánom Ranom, sme spojenci v Severoatlantickej aliancii, je tu silné euroatlantické prepojenie, preto obsah tohto stretnutia bol daný týmto našim spojenectvom. Pokiaľ však ide o pána veľvyslanca Ruskej federácie, dámy a páni, chcem veľmi otvorene povedať pred celou snemovňou, že odmietam akúsi predstavu, že Ruská federácia neexistuje. Ruská federácia tu bola, je a bude. A v nejakom okamihu skončí vojna na Ukrajine a dôjde podľa môjho názoru k významnej štandardizácii vzťahov a už vidím, možno teraz prepáčte taký skrátenejší slovník, ako sa budú predbiehať západné krajiny v možnosti opätovne otvoriť ekonomické styky s Ruskou federáciou. Ruská federácia v minulosti bola významným partnerom Slovenskej republiky. Viete, že sme boli naviazaní pokiaľ ide o dovoz mnohých surovín, ale aj iných produktov a dnes musíme konštatovať, že vzťahy sú prakticky mŕtve. Dnes tak naša ambasáda v Moskve, ako aj predstavitelia Ruskej federácie tu v Bratislave sú totálne izolovaní. S nikým sa nestretávajú a ja si nemyslím, že to je správne, pretože my sa musíme rozprávať. Ak sa nebudeme rozprávať, tak sa veci nebudú posúvať ďalej. Patrím medzi politikov, ktorí vždy hovoria priamo, a preto aj pánovi veľvyslancovi som v minulosti povedal, že použitie vojenskej sily na Ukrajine bolo porušením medzinárodného práva. To ale neznamená, že sa s ním nestretnem a nepodám mu ruku. Veď predsa to isté sme povedali, keď bola použitá brutálna vojenská sila v Iraku, kde zomrelo takmer milión civilistov, kde sme dokonca prijali rozhodnutia a stiahli našich vojakov z Iraku a teraz nemám mať normálne vzťahy s americkým veľvyslancom? Mám sa tváriť, že Spojené štáty americké neexistujú? Musíme si jednoducho zvyknúť, že budeme robiť slovenskú zahraničnú politiku. Budeme robiť politiku, ktorá bude orientovaná na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky a nebude to nikdy inak. Využívam túto príležitosť a chcem aj vysloviť také prekvapenie nad tým, ako dnes veľvyslanectvo Spojených štátov vstúpilo do interných slovenských záležitostí. Neviem si celkom prestaviť, že by veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone dalo vyhlásenie, v ktorom odmietne prijatie nejakého zákona, ktorý sa týka trestného práva Spojených štátov amerických. Toto je neadekvátne a chcem veľmi jasne aj tu pred vami povedať, že neželám si žiadne napätie medzi úradom vlády a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave. Neželám si, aby kvalita tých vzťahov bola taká, ako to vidíme možno v Budapešti. (Potlesk.) Ale čo si želám je, čo si želám je, napriek tomu že si uvedomujem realitu, že Slovensko je malá krajina v porovnaní so Spojenými štátmi, aby nás brali ako suverénnu krajinu, ako krajinu, kde sa možno už nebude chodiť pre pokyny a posolstvá, že si nebudeme podávať kľučky ma americkej ambasáde, ako to robili predstavitelia vlády, ktorá tu bola od roku 2020. Preto aj budem žiadam pána veľvyslanca Spojených štátov, aby sa zdržal obdobných vyjadrení, ktoré vstupujú do interných suverénnych slovenských záležitostí. (Potlesk.) [14:10] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Pani poslankyňa, môžete teraz vystúpiť s doplňujúcou otázkou, nech sa páči. Nemáte záujem? Tak by sme pristúpili k ďalšej otázke na pána predsedu vlády. Tú položil pán poslanec Igor Válek a znie: „Pán premiér, súhlasíte s názorom bývalého kabinetu pána Ódora o zrušení tzv. vlakov zadarmo pre študentov a dôchodcov, ktorý prezentoval v prípade konsolidácie verejných financií?" Nech sa páči, pán premiér. [14:10] Robert Fico Ďakujem pekne. Musíme rešpektovať, dámy a páni, že vláda pána Ódora mala určité zákonné povinnosti pokiaľ išlo o predloženie návrhu štátneho rozpočtu. Predchádzajúca vláda však zobrala túto úlohu technicky, antisociálne a v podstate vyškrtala časť štátneho rozpočtu predovšetkým sociálnej oblasti a prakticky na matematickej báze ako keby znížila výdavky štátneho rozpočtu o šesť miliárd, čo by v praxi znamenalo totálnu likvidáciu akýchkoľvek prvkov sociálneho štátu. Prosím, nech je inštitút cestovania vo vlakoch zadarmo symbolom veľmi silnej sociálnej politiky predchádzajúcich vlád, v ktorých zohrával dominantnú úlohu SMER – slovenská sociálna demokracia. Preto s veľkou radosťou konštatujem, vážené dámy a páni, že pokiaľ ide o prípravu štátneho rozpočtu, podarilo sa nám dať dohromady dva veľmi protichodné prúdy. Na jednej strane konsolidujeme. Áno, môže byť veľká diskusia, či táto konsolidácia je alebo nie je dostatočná, ale my sme nikoho neoklamali, pretože pred parlamentnými voľbami sme veľmi jasne komunikovali a hovorili o tempe konsolidácie verejných financií na úrovni 0,5 %. A presne týmto štýlom aj ideme, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, ktoré sú do slova a do písmena v katastrofálnom stave. Popri konsolidácii však súčasne sme trvali na tom, že musíme nielen zachovať existujúci sociálny štandard, ale aj doručiť veľmi silné posolstvá, ktoré sme urobili pred parlamentnými voľbami a ktoré sa premietli do programového vyhlásenia vlády. Hovorili sme o tom, že chceme pomôcť tým, čo majú hypotekárne úvery? Hovorili a splnili sme to. Dokonca sme urobili krok naviac, pretože riešime aj tých držiteľov hypotekárnych úverov, u ktorých došlo k refixácii v roku 2023, s čím sa pôvodne nerátalo. Hovorili sme v predvolebnej kampani, že chceme vyplatiť v roku 2024 plnohodnotný 13. dôchodok? Hovorili, doručili sme. Hovorili sme takisto aj v kampani, ale je to aj v našom programovom vyhlásení, že sa nedotkneme existujúcich sociálnych štandardov, hoci voči niektorým z týchto štandardov môžeme mať pripomienky, akým spôsobom boli zakotvené a prijaté za ostatné tri roky? Hovorili a doručili sme to. Preto využívam túto príležitosť a chcem poďakovať tímu okolo ministra financií Ladislava Kamenického, pretože urobili návrh, ktorý má hlavu a pätu, súvisiace zákony, ktoré sme navrhli a ktoré budú predmetom, alebo sú už predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky naznačujú, že tak konsolidácia, ako aj doručovanie sociálnych prvkov je to, čo je predmetom tejto legislatívy, a ja čakám na predloženie návrhu samotného štátneho rozpočtu, pretože ešte musí prejsť cez makrovýbor, daňový výbor a my očakávame, že buď bude tento štátny rozpočet schvaľovaný vo vláde na výjazdovom rokovaní vlády v Trenčíne dvanásteho, alebo bude potom samostatná vláda trinásteho decembra v Bratislave, kde keďže je zhoda, neočakávam nejaký zásadný problém, by štátny rozpočet bol schválený a k vám doručený, aby ste mohli o ňom čo najrýchlejšie rokovať a rozhodovať. Prosím, uvedomme si všetci, táto vláda vznikla posledný októbrový týždeň. Je teraz 7. december, to znamená, je to možno mesiac a dva týždne, čo existujeme. Stihli sme dôveru v parlamente, dokázali sme presadiť najvýznamnejšie veci a ideme presne tak, ako je to napísané v programovom vyhlásení vlády bod za bodom. 22. decembra, to je posledný rokovací deň pravdepodobne tejto Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vysloviť presvedčenie, že všetko to, čo sme sľúbili, že doručíme, bude naozaj doručené vďaka vašej práci a dopredu vám ďakujem aj za trpezlivosť, aj za to, lebo viete, že to nebude možno v niektorých okamihoch jednoduché, ale už som niekoľkokrát pripomenul mnohým, to, že dnes vládneme, to sme chceli, to je naša vôľa. Chceli sme vyhrať voľby, vyhrali sme voľby, chceli sme zostaviť vládu, zostavili sme vládu, ak to máme k dispozícii... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec Válek, želáte si doplňujúcu otázku? Nie. Takže tretia otázka na pána predsedu vlády je od pána predsedu výboru Tibora Gašpara, ktorá je prakticky totožná s prvou otázkou, na ktorú už bolo odpovedané. Pán poslanec, želáte si, aby pán predseda doplnil svoju odpoveď? Nie, ďakujem pekne, takže ideme na štvrtú otázku. Pán poslanec Jozef Habánik položil otázku na pána predsedu vlády v tomto znení: „Vážený pán predseda vlády, 14. a 15. decembra sa koná zasadnutie Európskej rady, kde sa bude rokovať o 12. balíku sankcií. Dotýkajú sa sankcie aj dovozu jadrového paliva?" Nech sa páči, pán premiér. [14:25] Robert Fico – Vstup predsedajúceho Ďakujem za otázku. Fungovanie alebo nefungovanie sankcií, ktoré boli prijaté v obrovskom rozsahu proti Ruskej federácii je, bohužiaľ, tabu téma na úrovni Európskej rady. Ak sa pokúšate otvoriť túto tému a chcete naznačiť, že sankcie nefungujú, tak zvyčajne vám povedia, že ste politicky nekorektný a že hoci to je pravda, sa nepatrí takúto pravdu na pôde Európskej rady hovoriť. Je fakt, vážené dámy a páni, že máme za sebou dvanásť mimoriadne robustných balíčkov sankčnej povahy proti Ruskej federácii. Nehovoriac o tom, že sme jediná krajina v Európskej únii, ktorá sa nachádza na týchto sankčných zoznamoch prostredníctvom jedného nášho občana pána Hambálka z Trnavy. Je to neuveriteľná hanba, že predchádzajúca vláda dala podľa všetkého dala podnet Európskej komisii na zaradenie nášho občana Slovenskej republiky na sankčný zoznam na základe vymyslených dôkazov a dôvodov. Je predsa nemožné, aby občanovi Slovenskej republiky, ktorý patrí do Európskej únie, bol vypnutý plyn, elektrina, zastavené účty. Aby keď prekročí hranice do Českej republiky, dobreže ho nezadržali, pretože má zakázané ako občan Európskej únie sa pohybovať po území Európskej únie. Ukazuje sa, aké sú sankcie absurdné a nefunkčné, ak som spomenul dvanásť balíkov a teraz sa pripravuje trinásty balík, tak si odpovedzme na otázku, čo tie sankcie spôsobili. Áno, s vysokou pravdepodobnosťou mohli skomplikovať život obyvateľom Ruskej federácie. Ale je naivné si myslieť, že ak si nebude môcť kúpiť občan Ruskej federácie telefón americký alebo neviem aký, že si to nevynahradí čínskym telefónom alebo možno telefónom z nejakej inej krajiny. Ukazujú všetky analýzy, že sankcie viedli predovšetkým k tomu, že aj tam kde Ruská federácia nebola sebestačná, výraznou mierou zvýšili sebestačnosť. A čo je ešte najhoršie na tom všetkom, že sankcie, ktoré boli prijímané, často poškodzovali tak Európsku úniu a poškodzovali aj Slovenskú republiku. Vážené dámy a páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s trinástym balíkom, ktorý je teraz na stole, sme predovšetkým monitorovali a monitorujeme, či obsahuje aj určité prvky zákazu vo vzťahu k mierovému jadrovému programu. Pokiaľ by bol akýkoľvek záujem zaradiť do tohto sankčného zoznamu aj mierový jadrový program, to znamená spolupráca, ktorá tu prirodzene je, nemôžem ako predseda vlády Slovenskej republiky súhlasiť s takouto sankciou, pretože by nás výrazne poškodzovala a musel by som takéto sankcie vetovať. Je zaujímavé, že v trinástom balíku sa ide hovoriť o diamantoch. Pýtam sa, prečo až teraz sa ide hovoriť o diamantoch. Už všetko, čo bolo treba, kúpili? Všetko sa už poschovávalo? A teraz ideme riešiť diamanty prakticky dva roky po začatí vojnového konfliktu? A nech je najväčším mementom to, vážené dámy a páni, že ak sa pozrieme na to, čo sa deje na území Ukrajiny, tak zistíme, že územné zisky Ruskej federácie napriek tomu, aké sú sankcie, napriek tomu, koľko vojenskej techniky, zbraní ide na Ukrajinu, boli väčšie v roku 2023, ako boli územné zisky Ukrajiny. Vidíte, čo sa deje v Spojených štátoch pokiaľ ide o vojenskú pomoc, vidíte, čo sa deje ďalej, preto ja podporujem myšlienku, že by sme mali na úrovni Európskej rady otvoriť diskusiu o tom, či stratégia Európskej únie k Ukrajine funguje, alebo nefunguje. Ja som presvedčený, že nefunguje. Ale to musí byť spoločné rozhodnutie, pretože akonáhle niečo poviete, čo nezapadá do toho jedného jediného správneho politického názoru, tak ste okamžite označovaný za nekorektného politika. Ďakujem pekne. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Čas určený pre predsedu vlády a jeho otázky a odpovede práve vypršal. Takže vám veľmi pekne poďakujem za účasť. (Potlesk.) A pokračujeme odpoveďami členov vlády a generálneho prokurátora na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Igora Janckulíka na pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú a znie: „Vážená pani ministerka, ako chcete občanom obce Oravská Jasenica zabezpečiť záchrannú zdravotnú službu, keď v návrhu opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré stanovuje sídla staníc záchrannej zdravotnej služby, navrhujete zrušenie všetkých súčasných štyroch sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby v okrese Námestovo. Nepríde vám to ako cielená likvidácia populácie hornej Oravy?" Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. [14:25] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Janckulík, na základe požiadavky ministerstva zdravotníctva v súvislosti s plnením míľnika Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby požiadalo Žilinskú univerzitu v Žiline o vypracovanie aktualizácie analýzy s termínom doručenia do 17. novembra 2023. Zadanie na prepracovanie analýzy obsahovalo dostupnosť pre 90 % populácie do 15 minút pri zohľadnení optimalizácie siete nemocníc. Zároveň operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby predložilo Žilinskej univerzite v Žiline zoznam pevných staníc záchrannej zdravotnej služby, celkovo 66 lokalít, ktoré sú financované z plánu obnovy a odolnosti. Na základe tohto podkladu Žilinská univerzita v Žiline zafixovala 105 ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú obsiahnuté v uvedených 66 lokalitách, ktoré budú nemenné, a 216 sídiel staníc podľa matematického modelu rozložila efektívne v rámci Slovenskej republiky. Na základe výsledkov analýzy ministerstvo pripravilo vami, pripravilo uvedené opatrenie, ktoré určuje sídla staníc a typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Keďže ide, opakujem, o matematický model, ktorý je v súčasnosti naviazaný na aktuálnu sieť, je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, že táto sieť s vysokou pravdepodobnosťou nebude konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roku 2025. Optimalizácia siete nemocníc môže zmeniť aj potrebu rozloženia sídiel staníc a typov ambulancií. Dovoľujem si preto zdôrazniť, že uvedené opatrenie nemá vplyv na aktuálnu sieť sídiel staníc, to znamená, že záchranky sa minimálne do polovice roku 2025 nebudú zmeniť a pre občanov napriek celým Slovenskom sa nič nemení. Pre aktuálne vydané povolenia ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa teda nemení nič až do ukončenia obdobia, do ktorého je vydaná licencia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. To znamená, že nič nemení ani pre poskytovateľov a ani pre pacientov. V súvislosti s otázkou, či mi to nepríde ako cielená likvidácie populácie hornej Oravy, si dovoľujem uviesť, že určite nie som cieľom, alebo nie je cieľom ministerstva žiadna likvidácia, záleží na každom jednom občanovi tak mne, ako aj rezortu ministerstva zdravotníctva. A toto uverejnenie tohto opatrenia bolo najmä v nadväznosti na krízové opatrenia určené vládou Slovenskej republiky, ako aj nadchádzajúcej štvrtej žiadosti o platbu na Európsku komisiu, kde ide o najväčší balík, konkrétne 924 miliónov eur, a ktoré je viazané na splnenie všetkých míľnikov, ktoré sú zahrnuté v platbe. Jedným z týchto míľnikov bolo aj vydanie novej siete záchrannej zdravotnej služby. Ministerstvo zdravotníctva v predmetnej analýze identifikovalo viacero nezrovnalostí, ktoré v súčasnosti aktívne rieši, a to s cieľom identifikované nezrovnalosti odstrániť a to najmä podrobnou analýzou a vyhodnotením vzniknutej situácie. Uisťujem Vás, že ministerstvo zdravotníctva ďalej pracuje s odborníkmi na tom, aby budúca sieť záchraniek pokrývala celé územie Slovenskej republiky a bola dostupná pre všetkých a zohľadňovala potreby občanov, regionálne rozdiely, dopravnú infraštruktúru v jednotlivých regiónoch a preto nevylučujem, že v roku 2025 bude sieť vyzerať inak. Oblasť hornej Oravy je jednou z identifikovaných nezrovnalostí a preto vám viem zaručiť, že predmetné nové sídla staníc prejdú ešte podrobnou revíziou. Ďakujem veľmi pekne. [14:25] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Janckulík, ak chcete podať doplňujúcu otázku, stlačte tlačidlo ´podať doplňujúcu otázku´ a nech sa páči, máte dve minúty. [14:25] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. Ja viem, že vy za to nemôžete, ako vaši úradníci nastavili túto sieť, ale podľa mňa sú to doslova babráci. Obyčajní babráci. Lebo ja viem, že do roku 2025 sa nič nebude meniť, ale potom čo? Potom čo tam máme robiť na Orave? 65-tisíc obyvateľov ste úplne vymazali z mapy. Mali sme štyri záchranné stanice, teraz nemáme ani jednu podľa tohto. Keď aj niekto robil matematický model, mal ísť do toho regiónu a pozrieť sa, aké tam máme cesty. Nemáme meter diaľnice, ani nikdy nebudeme mať, lebo sa tam neplánuje meter rýchlostnej cesty, meter koľajníc a proste tu sa niekto rozhodol, že Námestovo úplne odrežú. Starostovia normálne uvažujú, že urobia petíciu a ideme sa asi pričleniť k Poľsku. Lebo ak Slovensko nemá o nás záujem, tak asi toto je jediné východisko. Alebo z plánu obnovy môžete vyčleniť finančné zdroje a môžete stavať u nás márnice. Ďakujem. [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani ministerka, chcete reagovať na doplňujúce konštatovanie? [14:40] Zuzana Dolinková Iba, iba veľmi krátko, ja, tak ako ste povedali, ja som ten plán obnovy nepripravovala, pripravovala ho predchádzajúca vláda, máme analýzu žilinskej univerzity, ktorá je jediná, ktorá takúto analýzu na Slovensku dokáže vypracovať, a preto opakujem a deklarujem to, že určite sa bude tá sieť záchraniek meniť, bude sa nejakým spôsobom prispôsobovať tomu, aby bola zabezpečená a garantovaná dostupná zdravotná starostlivosť tak obyvateľom hornej Oravy aj ostatných regiónov, ktoré z tohto matematického modelu na dnes vypadli. Ďakujem pekne. [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Ďalšia otázka bude smerovaná na pani ministerku kultúry Slovenskej republiky, pani Martinu Šimkovičovú, a je od poslanca Jozefa Pročka v tomto znení: „Pani ministerka, vláda na svojom rokovaní v pondelok 4. 12. 2023 rozhodla, že verejnoprávnej RTVS vezme 55 miliónov eur, čo je až 30 % z jej rozpočtu. Takýto tvrdý zásah do rozpočtu verejnoprávnej RTVS by každý minister kultúry okamžite kritizoval a bil sa za tú inštitúciu, ktorá ponúka a má ponúkať aj vlastnú tvorbu, kultúrne i športové podujatia. Je to služba pre ľudí, ktorá bude takto mimoriadne oklieštená. Súhlasíte s takýmto postupom vlády a ak áno, ako chcete programy a servis RTVS, o ktorý občania prídu, nahradiť?" Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. [14:40] Martina Šimkovičová (Ministerke nefunguje prihlasovacia karta.) Dobre, tak po malej technickej úprave už ma je počuť. Takže, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia a vážený pán Pročko aj s vašou otázkou, pokúsim sa vám teda na ňu odpovedať. Vláda Igora Matoviča a následne aj vlády Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora spôsobili najvyšší deficit verejných financií v histórii Slovenskej republiky. Nepremyslené chaotické hospodárenie týchto vlád priviedlo všetkých slovenských občanov do súčasnej zlej ekonomickej situácie. To, že nám tu kolabujú malé, stredné ale aj veľké podniky, to nie je žiadny výmysel. Aby sme sa ako štát mohli opäť nadýchnuť a začať rozvíjať našu spoločnosť, musíme teraz konsolidovať verejné financie. No a súčasťou týchto konsolidačných opatrení sú aj kroky, ktoré musíme na prechodné obdobie urobiť v oblasti kultúry. Kto nechápe, že nemožno nezodpovedne hospodáriť a donekonečna žiť na dlh, vedome likviduje budúcnosť našich detí. Za Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlasujem, že oblasť kultúry pocíti konsolidačné opatrenia v čo najmenšom rozsahu. Slovenská kultúra sa však potrebuje ozdraviť, potrebuje vniesť do svojej činnosti väčší poriadok a väčší systém. Čo sa týka zmeny výšky financovania Rozhlasu a televízie Slovenska, táto predpokladá zníženie príjmu RTVS na rok 2024 o cca jednu tretinu. Rozpočet, ktorý RTVS ostane vo výške najmenej 0,12 % HDP, je však dostatočný na pokrytie základných funkcií, ktoré RTVS musí zo zákona plniť. Samozrejme, že naším cieľom je zabezpečiť pre verejnoprávny rozhlas a televíziu čo najväčší balík peňazí, aby sa táto inštitúcia alebo tieto inštitúcie mohli rozvíjať. V tomto duchu bol aj pripravený legislatívny návrh, ktorý aj v zákone ponecháva možnosť navýšiť prostriedky pre RTVS priamo zo štátneho rozpočtu, keďže sme doň vložili formuláciu 0,12. Ako subsidiárny systém podpory činnosti RTVS budeme navrhovať opätovné zavedenie tzv. zmluvy so štátom alebo zvýšenie reklamného podielu RTVS na celkovom podiele vysielanej reklamy na slovenskom mediálnom trhu. Koncepcia zmluvy so štátom bola zavedená ešte za obdobie pána ministra Maďariča. Toto sa nám javí ako celkom dobrý a funkčný inštitút na dofinancovanie činnosti RTVS a zároveň je vhodným nástrojom, ako primeraným spôsobom zabezpečiť vo vysielaní rozhlasu a televízie záujmy štátnej kultúrnej politiky. Zvýšenie podielu RTVS na reklamnom trhu je druhou účinnosťou alternatívou, ktorou vieme znížiť negatívny dopad konsolidačných opatrení na činnosť RTVS v najbližšom období. Samozrejme obe nástroje podpory RTVS budú v najbližšom období predmetom diskusií s odborníkmi na problematiku verejnoprávnych médií aj reklamy. [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jozef Pročko má doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:40] Jozef Pročko Áno, mám doplňujúcu otázku, pani ministerka, potom ako ste predviedli tú politickú propagandu, čo ste v úvode začali, vôbec ste mi neodpovedali na to, čo som sa vás pýtal. Ako chcete zabezpečiť, aby to, čo ste stále rozprávali, to národné, národné, národné bolo ďalej, pretože vy ste zobrali 30 % z rozpočtu, teraz ste tu rozprávali o tom, ako minulá vláda zle hospodárila, čistú propagandu, ale ja sa vás pýtam, ako chcete zabezpečiť, aby bola tvorba, aby, aby, aby bola vlastná tvorba v tej televízii. Vy tu rozprávate o tom, že chcete zabezpečiť chod televízie tak, aby televízia išla. No tak to čo budú kúriť a svietiť? A tvorba je kde? Tvorba pre deti, zábavné programy. Pani ministerka, vy týmto ste zlikvidovali RTVS a likvidujete RTVS. Podľa mňa je toto politický marazmus, ktorý predvádzate. To nie je to, že, že idete pomôcť tomu národnému, veď to je slovenská televízia, to nie je poľská, maďarská alebo rakúska, kde bývate, to je slovenská televízia. Tak ja sa vás chcem spýtať ešte raz, ako zabezpečíte, aby boli programy pre deti, aby boli športové programy, pretože toto všetko nebude, vy ste im zobrali 30 %. A keď niekomu zoberiete 30 % z rozpočtu a ja neviem, vy ste pracovali kedysi v takej televízii, v ktorej aj ja, takže keby tá televízia nemala ten rozpočet taký, ako má mať, ako sme ho zabezpečili my, tak tá televízia skončí. Mňa nezaujíma vaša politická propaganda, čo ste tu v úvode rozprávali, odpovedajte na otázky, pani ministerka. Ako chcete zabezpečiť, tým, že ste zobrali televízii obrovský, obrovskú sumu, ako chcete zabezpečiť, aby táto televízia fungovala? [14:40] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani ministerka, chcete reagovať na pána poslanca? Ak áno, máte priestor. [14:40] Martina Šimkovičová No tu môžem zopakovať len tie dva modely, ktoré chystáme na to, aby sme to, čo teda za vašej vlády sa tu spravilo, aby sme to nejakým spôsobom dokázali navýšiť a aby sme tie programy, o ktorých hovoríte, vedeli aj sprístupniť našim ľuďom. Čiže tam som spomínala, neviem, asi ste teda prepočuli tú zmluvu so štátom, tá je na podporu slovenskej tvorby. No a potom je tam tá ďalšia vec, a to je zvýšenie reklamného podielu RTVS na celkovom podiele vysielanej reklamy, čo by teda značne malo pomôsť, pomôcť financiám. Čiže musíme vychádzať z niečoho, do čoho sme vhupli, a v rámci opatrení vieme potom týmito dvoma spôsobmi pomôcť RTVS. Takže tam bola tá odpoveď na tú vašu otázku. Ďakujem. [14:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pani ministerka. Ďalšia otázka je smerovaná na pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú a opäť od pána poslanca Igora Janckulíka v tomto znení: „Vážená pani ministerka, ako chcete občanom obce Rabčice zabezpečiť záchrannú zdravotnú službu, keď v návrhu opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré stanovuje sídla staníc záchrannej zdravotnej služby, navrhujete zrušenie všetkých súčasných štyroch sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby v okrese Námestovo. Nepríde vám to ako cielená likvidácia populácie hornej Oravy?" Pani ministerka zdravotníctva, nech sa páči, máte priestor na odpoveď na otázku od pána poslanca Igora Janckulíka k obci Rabčice, nech sa páči. [14:40] Zuzana Dolinková Vzhľadom na to, pán poslanec, že to je tá istá otázka, iba sa týka inej lokality, tak neviem, že či budeme rozprávať o tom istom, lebo mám to isté vyjadrenie. (Reakcia z pléna.) Čiže môžem prečítať to isté, čo som vám povedala predtým, okej, okej. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Janckulík, na základe požiadavky ministerstva zdravotníctva v súvislosti s plnením míľnika Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby požiadalo Žilinskú univerzitu v Žiline o vypracovanie aktualizácie analýzy s termínom doručenia do 17. novembra 2023. Zadanie na prepracovanie analýzy obsahovalo dostupnosť pre 90 % populácie do 15 minút pri zohľadnení optimalizácie siete nemocníc. Zároveň operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby predložilo Žilinskej univerzite v Žiline zoznam pevných staníc záchrannej zdravotnej služby, celkovo 66 lokalít, ktoré sú financované z plánu obnovy a odolnosti. Na základe tohto podkladu Žilinská univerzita v Žiline zafixovala 105 ambulancií záchrannej zdravotnej služby, ktoré sú obsiahnuté v uvedených 66 lokalitách, ktoré budú nemenné, a 216 sídel staníc podľa matematického modelu rozložila efektívne v rámci Slovenskej republiky. Na základe výsledkov analýzy ministerstvo zdravotníctva pripravilo uvedené opatrenie, ktoré určuje sídla staníc a typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Keďže ide o matematický model, ktorý je v súčasnosti naviazaný na aktuálnu sieť, je dôležité upozorniť aj na skutočnosť, že táto sieť s vysokou pravdepodobnosťou nebude konečnou sieťou pre vyhlásenie výberových konaní v polovici roku 2025. Optimalizácia sietí nemocníc môže zmeniť aj potrebu rozloženia sídel staníc a typov ambulancií. Dovoľujem si preto zdôrazniť, že uvedené opatrenie nemá vplyv na aktuálnu sieť sídel staníc. Pre aktuálne vydané povolenie ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa rovnako nič nemení až do ukončenia obdobia, do ktorého je vydaná licencia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. To znamená, že nič sa nemení ani pre poskytovateľov a ani pre pacientov. V súvislosti s otázkou, či mi to nepríde ako cielená likvidácia populácie hornej Oravy, si dovoľujem uviesť, že určite nie je cieľom ministerstva zdravotníctva žiadna likvidácia, záleží nám na každom jednom občanovi. Uverejnenie tohto opatrenia bolo najmä v nadväznosti na krízové opatrenie určené vládou Slovenskej republiky, ako aj nadchádzajúcej štvrtej žiadosti o platbu na Európsku komisiu, kde ide o najväčší balík, konkrétne 924 mil. eur, a je viazaná na splnenie všetkých míľnikov, ktoré sú zahrnuté v platbe, pričom jedným z týchto míľnikov bolo aj vydanie novej siete staníc záchrannej zdravotnej služby. Ministerstvo zdravotníctva v predmetnej analýze identifikovalo viacero nezrovnalostí, ktoré v súčasnosti aktívne rieši, a to s cieľom identifikované nezrovnalosti odstrániť, a to najmä podrobnou analýzou a vyhodnotením vzniknutej situácie. Uisťujem vás, že ministerstvo zdravotníctva ďalej pracuje s odborníkmi na tom, aby budúca sieť záchraniek pokrývala celé územie Slovenskej republiky a bola dostupná pre všetkých a zohľadňovala potreby občanov, regionálne rozdiely, dopravnú infraštruktúru v jednotlivých regiónoch a preto nevylučujem, že v roku 2025 bude sieť vyzerať inak. Oblasť hornej Oravy je jednou z identifikovaných nezrovnalostí a preto vám viem zaručiť, že predmetné nové sídla staníc prejdú ešte podrobnou revíziou. Ďakujem pekne. [14:40] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pani ministerka. S doplňujúcou otázkou vystúpi pán poslanec Igor Janckulík, nech sa páči. [14:40] Igor Janckulík Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď. Neviem, aké dáta boli dodané žilinskej univerzite alebo aké podklady a aké zadanie, myslím si, že žilinská univerzita sú kompetentní ľudia a veľmi dobrí odborníci, myslím si, že z ich strany to bolo dobre nastavené, ale ak boli tie údaje vstupné zlé, tak, samozrejme, vyšlo to to, čo vyšlo, bohužiaľ. A chcem sa spýtať, pani ministerka, že kvôli čomu to bolo teraz vlastne zverejnené, že z akého dôvodu, a zbytočne vám to iba uškodilo. Lebo podľa mňa tí vaši pracovníci to ako keby na vás ušili. A chcem vás poprosiť, aby čím skôr bol tento materiál stiahnutý a vypracovaný nový materiál. Ďakujem pekne. [14:40] Ľuboš Blaha Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo. [14:55] Zuzana Dolinková Ďakujem pekne. Ten materiál musel byť zverejnený práve preto, ako som aj už uviedla vo svojom príspevku, pretože sme museli plniť míľnik plánu obnovy. Bola to jedna z požiadaviek o to, aby sme museli, aby sme dokázali ako Slovenská republika požiadať o štvrtú platbu, o tých 924 miliónov. Preto sme tento materiál museli zverejniť a budeme, tak ako som aj spomínala, s odborným tímom pracovať na jeho prepracovaní tak, aby bola zabezpečená a garantovaná dostupná zdravotná starostlivosť aj v čase, keď bude už, majú byť vypísané tie výberové konania v roku, v polovici roku 2025. Ďakujem pekne. [14:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ako ďalší sa s otázkou prihlásil pán poslanec Július Jakab. Je tu prítomný v sále, lebo mám pocit, že nie. Takže jeho otázku preskočíme. Pani poslankyňa Veronika Remišová, je prítomná v sále, položila otázku na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra obrany Roberta Kaliňáka v tomto znení: „Pán minister, vieme, že premiér Robert Fico v Európskej rade hlasoval za pokračujúcu vojenskú pomoc Ukrajine. V akom objeme pomáha Slovensko zbraňami a muníciou Ukrajine v súčasnosti vrátane dohodnutých kontraktov? Ako je nastavená iná, teda humanitárna pomoc Slovenska Ukrajine? Koľko nás to stojí?" Na otázku bude odpovedať v zastúpení pána ministra Kaliňáka, ktorý sa ospravedlnil, mám pocit, že pán minister Juraj Blanár? Sekundičku. Áno. Pán minister Juraj Blanár, poprosím vás, aby ste odpovedali namiesto pána podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka. Nech sa páči. [14:55] Juraj Blanár Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, prečítam odpoveď od pána ministra Kamenického, ktorý vám ďakuje za otázku. Trinásty dôchodok... (Reakcie z pléna.) Pardon. Áno, takže pán poslanec Jakab chýbal v sále, takže mu prepadla otázka. Takže pristúpime k piatej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Veronika Remišová, a je to rovnaká otázka ako č. 9, ktorú položil pán poslanec Jozef Pročko podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi obrany Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi. Prečítam v zastúpení túto odpoveď. Vážený pán poslanec, pani poslankyňa, ďakujeme vám za vašu otázku. Bývalí ministri obrany Slovenskej republiky Jozef Naď (správne Jaroslav Naď, pozn. red.) a Martin Sklenár doslova vyprázdnili vojenské sklady. Na Ukrajinu darovali vojenský materiál v hodnote 671 miliónov eur a ďalších 20 miliónov eur minuli vo forme humanitárnej a finančnej pomoci. Ďalšiemu mrhaniu s národnými zdrojmi našťastie zabránili občania, ktorí im v parlamentných voľbách zastavili úplne jasné, vystavili úplne jasné vysvedčenie. Slovenská republika kvôli vojenskej pomoci vo forme darovania stíhačiek MIG-29 a systému protivzdušnej obrany S-300 navyše stratila schopnosť samostatne brániť vzdušný priestor a tento typ obrany musí budovať nanovo. Zbavenie sa týchto, ale aj ďalších podstatných prvkov našej obrany vláda ohrozila, teda bývalá vláda ohrozila obyvateľov Slovenskej republiky, čo môže vyústiť do vážnych bezpečnostných následkov. Vláda Slovenskej republiky z tohto dôvodu považuje čo najskoršie zabezpečenie absolútne kolabujúcej protivzdušnej obrany za jednu zo svojich hlavných priorít. Naša vláda hneď na začiatku svojho pôsobenia jasne vyjadrila svoje suverénne stanovisko, ktoré zahraničie rešpektuje. Vláda Slovenskej republiky zastavila vojenskú pomoc Ukrajine a odmietla pokračovať v darovaní vojenského materiálu zo skladových zásob ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento postoj bol jasne preukázaný tým, že vláda odmietla štrnásty balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliónov eur pripravený bývalým ministrom obrany Sklenárom a bývalým premiérom Ódorom. Z tohto dôvodu bude Slovenská republika Ukrajine pomáhať už len humanitárne a nesmrtiacimi prostriedkami v civilnej oblasti. Pán podpredseda, skončil som. [14:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa Remišová, ak si želáte, tak stlačte gombík doplňujúca otázka, ak si želáte doplniť, a môžte potom využiť svoje dve minúty. Nech sa páči. Môžte zapnúť pani poslankyňu? Počkajte sekundičku. (Predsedajúci prijal interný telefonický hovor.) [14:55] Veronika Remišová No super. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. Áno, mám doplňujúcu otázku. Chápem, že vy len zastupujete pána ministra obrany, ale nepýtala som sa na politické stanovisko. Nie sme už vo volebnej kampani. Pýtala som sa na fakty, pýtala som sa na fakty, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, na fakty, pokiaľ ide o vystúpenie pána Fica v Bruseli, kde v podstate súhlasil aj s vojenskou pomocou pre Ukrajinu. Navyše minister obrany Robert Kaliňák v kompetenčnom zákone si sám sebe pridelil nové kompetencie, ktoré mu dávajú v zásade výlučnú právomoc rozhodovať o vydávaní alebo nevydávaní licencií v rámci obchodovania so zbraňami. Takže zrejme to je zase len pokrytectvo SMER-u, niečo iné hovoríte pred voľbami, ani náboj na Ukrajinu, a niečo iné hovoríte o, po voľbách, kedy sú to obyčajné biznisové záujmy, ako vidieť aj z nového kompetenčného zákona, kde Kaliňák v podstate sám sebe dáva výlučnú právomoc rozhodovať o obchode, o vývoze zbraní, hoci sám má zbrojársku firmu a je v obrovskom konflikte záujmov. Moja doplňujúca otázka je: Ako to mieni minister obrany riešiť? Sám má firmu, ktorá je v, podniká v zbrojárskom priemysle, v obchode so zbraňami a zároveň má tento segment regulovať. Toto je kolosálny konflikt záujmov. Ako to mieni minister Kaliňák riešiť? Pán Blanár, padá to na vás. [14:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pani, pani poslankyňa, ešte technickú poznámku, aby aj kolegovia vedeli. Môžte stlačiť tlačidlo ´doplňujúca otázka´ iba počas toho, ako pán minister vystupuje. (Reakcia z pléna.) V poriadku. Samozrejme, pani Remišovej dali sme to slovo, ale do budúcnosti to technický systém nevie zaregistrovať v prípade, že to neurobíte počas toho vystúpenia. Dobre? Do budúcnosti aby sme si zvykli. Takže nech sa páči, pán minister, máte slovo. [14:55] Juraj Blanár Ďakujem. Na otázky, ktoré ste priamo adresovali na pána ministra, tak pevne verím, že bude mať možnosť vám odpovedať. Ale odpoviem vám na tie, ktoré ste politicky sa snažili klásť. Pani poslankyňa, nemusíte mať vôbec žiadnu obavu, my sme rovnako tvrdili pred voľbami to, čo tvrdíme aj po voľbách, a máme to v programovom vyhlásení vlády. Náš postoj ku krajine je konzistentný pred voľbami aj po voľbách. A jasne sme povedali, že vojenskú pomoc Ukrajine zo skladov armády Slovenskej republiky už neposkytneme a vyjadrili sme to jasne v tom hlasovaní, ktoré sme odmietli, ten posledný štrnásty balík. Ale povedali sme, že budeme pomáhať humanitárne a budeme pomáhať v tých oblastiach, kde sú tzv. nesmrtiace prostriedky, vojenské, použité, a to sú napríklad odmínovacie stroje. A môžem vás ubezpečiť, že v tejto oblasti konáme. Ja sám som podpísal obstarávanie alebo presnejšie finančné prostriedky na ďalšie Boženy 4 na odmínovanie, ktoré sa začnú vyrábať pre ukrajinskú stranu a budú slúžiť v Chersonskej oblasti na odmínovanie. Rovnako pripravujeme balík humanitárnej pomoci, tzv. zazimovací balík pre Ukrajinu v hodnote 175-tisíc a budeme pripravovať ďalšie, ktoré by mali pomôcť, a komunikujeme aj s ukrajinskou stranou, že v ktorých oblastiach humanitárne im môžeme ešte pomôcť. A naviac treba povedať aj to, že pomáhame aj všetkým utečencom z Ukrajiny, ktorí žijú na území Slovenskej republiky a významným spôsobom z rozpočtu Slovenskej republiky im pomáhame. Čiže, pani poslankyňa, nemusíte mať obavu. Naša integrita toho, čo sme hovorili pred voľbami a po voľbách, je určite zachovaná. Ďakujem. [14:55] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ďalšia otázka je od pána poslanca Buža, ale registrujem, že to je otázka, ktorá už bola položená predtým, tak sa pýtam pána poslanca, či ju chcete položiť znovu. Nie. Tak v tom prípade my pokračujeme ďalej a ďalšia otázka je na pani ministerku kultúry Šimkovičovú od pána poslanca Pročka a tá otázka je, zvoní mi telefón, sekundu. (Predsedajúci prijal interný telefonický hovor.) Ďakujem veľmi pekne, bol som správne upozornený, že som preskočil jednu otázku, robím to prvýkrát, toto cvičenie. A je to otázka od pána poslanca Tibora Gašpara na pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a tá otázka znie: „Pán minister, aké kroky či opatrenia plánuje ministerstvo a Policajný zbor v otázke riešenia nelegálnej migrácie pre najbližšie obdobie?" Tak, pán minister, máte slovo. [14:55] Matúš Šutaj Eštok Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a samotný Policajný zbor niekoľko hodín po mojom nástupe na pozíciu ministra vnútra zrealizovalo preventívnu akciu na štátnej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom. Účelom tejto akcie bolo vyslať jasný signál, že Slovenská republika už naďalej nie je bezpečnou tranzitnou krajinou pre nelegálnych migrantov, ale najmä pre prevádzačov, že slovenská migračná politika sa jasne mení a prevádzači už nemajú na Slovensku žiaden priestor na to, aby si robili svoje biznisy. Akcia svoj účel splnila, pretože po jej uskutočnení došlo k enormnému poklesu v oblasti nelegálnej migrácie. Tie čísla hovoria samé za seba. Za mesiac november bolo zadržaných na území Slovenskej republiky už len 34 nelegálnych migrantov, zatiaľ čo v mesiaci október to bolo 6 809 nelegálnych migrantov. Pokiaľ ide o opatrenia v otázke riešenia nelegálnej migrácie pre najbližšie obdobie, tak spomeniem tie najdôležitejšie, ktoré sú pred nami. Na včerajšom rokovaní vláda Slovenskej republiky schválila ďalšie predĺženie kontrol na vnútroštátnych hraniciach s Maďarskom, v ktorom bude pokračovať do 22. januára 2024, a, samozrejme, aj po tomto termíne, ak to bude potrebné. Na celom úseku hranice sa realizujú cielené kontroly, pričom pri stanovení rozsahu sa vychádza z aktuálnej analýzy rizík, ktorú máme. Tu musím povedať, že ma úplne a úprimne neteší, že jedenásť členských krajín Európskej únie v rámci schengenu majú zavedené vnútroštátne kontroly na svojich hraniciach. Nie je to dobrým znamením pre Európsku úniu a pre schengen ako taký. Rovnako chcem informovať, že sme zmenili politiku prístupu k nelegálnym migrantom. Po ich zdržaní sú zaistení na útvaroch policajného zaistenia a riadne sa preveruje ich totožnosť a štátna príslušnosť. Čiže policajti už nevydávajú to povestné potvrdenie, ktorými tu operovala ešte predchádzajúca úradnícka vláda a neschopné vedenie Policajného zboru, že musia toto potvrdenie vydávať. Naopak, bolo vydávané v rozpore so zákonom, teraz je ten proces v súlade so zákonom a takto v tom budeme pokračovať. Rovnako sa zameriavame na prípravu opatrení na možnú migračnú vlnu na jar budúceho roka, ktorú očakávame, ale aj dlhodobú pripravenosť Slovenskej republiky na takéto situácie. Ide tu najmä o určenie potrebnej personálnej kapacity na ochranu hraníc, teda predovšetkým príslušníkov Policajného zboru a podporu ozbrojených síl Slovenskej republiky, určenie a zabezpečenie rôznych špeciálnych prostriedkov, napríklad monitorovacie vozidlá, drony, ďalekohľady s termovíziou, služobných psov či využitie koní, ktoré môžu pri týchto kontrolách byť využívané. V neposlednom rade sa rieši tiež navýšenie kapacít azylových zariadení, resp. zaisťovacích zariadení pre nelegálnych migrantov, pretože kapacita súčasných útvarov pre zaistenie je nedostačujúca. V krátkom čase bude predložená do legislatívneho procesu novela zákona o pobyte cudzincov, ktorá rieši aj otázky súvisiace s nelegálnou migráciou. Ide najmä o riešenie inštitútu administratívneho vyhostenia nelegálnych migrantov, ich zaistenia, kontroly, zaisťovania ich totožnosti. Všetko, samozrejme, s cieľom, ako som už uviedol, že Slovenská republika už nie je bezpečná tranzitná krajina pre nelegálnych migrantov a najmä pre prevádzačov. Tak ako sme hovorili pred voľbami, tak konáme od prvého nástupu tejto vlády. Samozrejme, priechodnosť hraníc medzi našimi krajinami je našou prioritou. Želáme si návrat k schengenským hraniciam, k schengenským hodnotám a k obnoveniu priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Bohužiaľ, situácia je taká vážna, že, ako som spomínal, v súčasnosti je to jedenásť členských štátov EÚ, ktoré majú zavedené kontroly na svojich vnútorných hraniciach. Sme tiež aktívni a budeme pokračovať v presadzovaní riešenia tejto otázky na celoeurópskej únii, resp. celoeurópskej pôde. Nelegálna migrácia by sa mala riešiť a nelegálni migranti by mali byť zachytení už na vonkajšej hranici Európskej únie a schengenu. Zároveň je potrebné prijímať opatrenia proti nelegálnej migrácii v tretích krajinách, v krajinách pôvodu nelegálnych migrantov a tranzitných krajinách. Chcem vás ubezpečiť, že od svojho nástupu do funkcie som absolvoval viacero stretnutí s ministrami vnútra susedných krajín, môžem spomenúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pardon, skončil, ale má pán poslanec Tibor Gašpar právo podať doplňujúcu otázku, tak sa pýtam. Tak v tom prípade ideme na ďalšiu otázku a tá, ako som už povedal, už raz zaznela, ale od iného poslanca, ale pán Bužo má ešte nárok spýtať sa doplňujúcu otázku. Nevyužíva ho, tak v tom prípade nasleduje otázka pána poslanca Pročka na pani ministerku kultúry Slovenskej republiky a tá znie: „Pani ministerka, prečo vozíte vaše deti do školy služobným autom?" Pani ministerka, máte slovo. [15:10] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, ďakujem, pán Pročko, za túto otázku. Ešte by som sa vrátila, škoda, že teda tá druhá otázka, ktorá sa zopakovala, že som tam nemohla niečo zopakovať, ale som sa dozvedela, že vy ste hlasovali za zrušenie koncesionárskych poplatkov spolu s OĽANO, to k tej predchádzajúcej otázke, takže aj tam sú dôvody. No a teraz ideme k tejto vašej otázke, ktorá ma tiež teda udivuje, nakoľko asi viete o vašich straníckych kolegoch, aj ten, ktorý sedí vedľa vás, ako využívali vládne limuzíny a mi tu píšete otázku, že deti, to je jedno dieťa, nevozím ani päť, ani sedem detí, ale aj keby som ich mala, tak som rada, nech sa demografická krivka zvyšuje na Slovensku. Takže táto otázka vychádza asi z toho, že čítate bulvár. Lebo bulvár ma teda paparacuje, ale ja som na to zvyknutá za tridsať rokov. Takže dovoľte mi, informovať vás, že spôsob použitia služobného motorového vozidla som konzultovala s kompetentnými funkcionármi a vozidlo používam v súlade so stanovenými pravidlami. Preprava osôb a použitie služobného cestného vozidla Ministerstva vnútra Slovenskej republiky upravuje čl. 15 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 68/2010 o používaní služobných cestných vozidiel. Z pohľadu zaisťovania bezpečnosti chránených určených osôb pokiaľ tretia osoba nepredstavuje bezpečnostné riziko a prepravuje sa so súhlasom vedomím, respektíve na požiadanie chránenej osoby, Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky môže prepravovať aj iné osoby za prítomnosti chránenej určenej osoby vo vozidle, napríklad člen rodiny, príbuzný, spolupracovník, tlmočník, priateľ a podobne. Takže, vážený pán poslanec, udalosť, ktorú spomínate vo svojej otázke, sa uskutočnila v zmysle vyššie uvedených pravidiel. Ak máte pocit, že robím niečo protizákonné, tak môžete v tejto veci konať. Ja teda, čo sa týka občianskoprávneho konania, by som to asi mala riešiť. Tam ide o ochranu osobnosti a oprávnených záujmom dieťaťa a keďže už rieši niekto moje dieťa, a či ho vozím, či nevozím do školy, možno aj v rámci takej ekológie a ochrany životného prostredia by som asi mohla ísť predtým autom, lebo on musí byť pri mne ten môj šofér, by som mohla svojím autom po ceste do práce odviesť dieťa, vyložiť ho do školy a potom sa vrátiť domov a odtiaľ by ma viezol môj šofér. Možno toto by bolo ekonomické aj ekologické. Neviem, ale budem voziť moje dieťa do školy aj naďalej, aj pán kolega vám to asi potvrdí, že, tiež ste vozili svoje deti takto do školy, nie. (Reakcia z pléna: „Nie." ) Nevozili ste, nie. (Potlesk.) Dobre. Takže to je všetko. [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani ministerka, a vidím, že pán poslanec Pročko má doplňujúcu otázku. Prosím, máte slovo. [15:10] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani ministerka, vidím, že ste rozhorčene reagovali aj na pána poslanca Krajčího, ktorý nevozil svoje deti. Ja som vám tú otázku položil preto, lebo sa bijete do hrude všetci smerohlasáci tam vo vláde, že idete meniť pravidlá a ja si naozaj myslím, že voziť svojich príbuzných do školy, do práce je papalášizmus. Ja, samozrejme, vaše dieťa nijako nenapádam a nech je zdravé, nech je spokojné a šťastné, ale keď toto nepovažujete za papalášizmus, pretože ja si myslím, že ste ministerka, máte možnosti, určite aj v tej televízii, v ktorej pracujete, ste si zarobili pekné peniaze, takže ja si myslím, že máte svoje prostriedky na to, aby ste toto mohli zabezpečiť, lebo viem, že pani ministerka Kolíková si zabezpečovala opatrovateľstvo ku svojim deťom, keď ona bola. Takže ja len či tam to morálne, či to považujete za také naozaj, že ukázať tomuto národu, tak teda keď ste aj teraz kritizovali pána Krajčího, ktorý si nevozil tie deti do školy, čiže či, či toto morálne hľadisko považujete za správne a ukázať národu, že, že toto je to dobré, toto je to čestné, toto my ideme robiť, my, ktorí tu rozprávame o tom, ako ideme robiť inú politickú kultúru, ktorú ste vyčítali a hovoríte, že my sme robili. Ako vidíte, pán Krajčí to nerobil, pán Krajčí nevozil svoje deti do školy, takže ste ho obvinili, tiež to môže riešiť, ako ste vy povedali, nejako v občianskoprávnom spore, že vás bude žalovať, že ho krivo obviňujete, ale to je podľa mňa blbosť, pretože on, on je normálny človek, on nebude takéto veci riešiť. Takže moja otázka bola legitímna, pretože to naozaj vo verejnosti nevzbudzuje dobré veci, takže či to morálne považujete za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Pani ministerka? Treba zapnúť ten, zapnúť ten prístroj. [15:10] Martina Šimkovičová – Vystúpenie v rozprave Morálne to považujem za veľmi správne riešenie. To, čo robila pani Kolíková, to je jej vec, prečítala som vám teraz znenie, z ktorého vychádzam, čiže ja nič neporušujem. Budem tráviť maximálne možný čas s mojím dieťaťom, aj keď je to len pri vezení sa do školy alebo zo školy vládnou limuzínou, takže budem to aj naďalej využívať. Či teda pán kolega alebo iní kolegovia, to už nech si oni sami teda odpovedia, ale ak to aj využívali alebo nejakým iným spôsobom, tak boli v súlade so zákonom. Ďakujem. (Potlesk.) [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Je tu ešte možno čas na veľmi rýchlu odpoveď na ďalšiu otázku pána Pročka na podpredsedu vlády a ministra obrany pána Kaliňáka, ktorého zastupuje pán minister zahraničia, a tá otázka je, či: „Pán minister, vieme, že premiér Robert Fico v Európskej rade hlasoval za pokračujúcu vojenskú pomoc Ukrajine. V akom objeme pomáha Slovensko zbraňami a muníciou Ukrajine v súčasnosti, vrátane dohodnutých kontraktov? Ako je nastavená iná, teda humanitárna pomoc Slovenska Ukrajine? Koľko nás to stojí?“ Ak viete, pán minister, za päťdesiat sekúnd odpovedať. (Reakcia z pléna.) Tak v tom prípade, pán minister, máte doplňujúcu otázku? Tak v tom prípade asi môžme túto, tento bod ukončiť. Pokračujeme v rokovaní druhého dňa 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenom prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úverov na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač č. 84. A prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Erika Tomáša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. A dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Ľubici Laššákovej, ktorá v miestnosti nie je, ani ju tu nevidím, že by prichádzala, v tom prípade musíme asi nakrátko prerušiť rokovanie. Ak ju, prosím, môžte niektorí z kolegov ísť zavolať? (Reakcie z pléna.) Ak je z gestorského výboru, tak môže. Ak vás poprosím, pán predseda, aby ste zaujali miesto spravodajcu. (Krátka pauza do príchodu spravodajkyne.) A už pani poslankyňa je tu. Takže, pani poslankyňa, máte slovo. Tak ešte počkáme, kým vám prinesú preukaz, alebo vieme to zapnúť aj bez toho? (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 84.) [15:10] Ľubica Laššáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, zároveň sa ospravedlňujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 84. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 91 z 1. decembra 2023 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [15:10] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne a týmto otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku za kluby, a to je pán poslanec Viskupič, ktorý vystúpi za klub SaS, a týmto mu dávam slovo. [15:10] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte sa teda vyjadriť k prerokovávanému návrhu zákona a ja začnem reakciou vlastne na pána ministra, ktorú spomenul v úvodnom slove, že vlastne teda nebudú prijímať nových zamestnancov, aleže majú zamestnancov z nejakého končiaceho projektu. (Reakcia navrhovateľa.) Nateraz, okej. No každopádne keď sa pozrieme na samotnú, samotné znenie zákona, respektíve na, na, na tie dopady, tak tam vidíme, že skutočne to celé bude stáť na zamestnancoch, na ich mzdách 5 mil. ročne plus 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie a plus ďalšie stotisíce na zabezpečenie nových informačných systémov a ďalšie veci. No a z tohto pohľadu je ale jedno, že či sú to že noví zamestnanci, alebo existujúci zamestnanci, proste prišla nová agenda, ktorú bude musieť podľa dopadov obsluhovať 300 zamestnancov, lebo to je ekvivalent 5 mil. na mzdových nákladoch. No a teraz vlastne ja zároveň teda budem reagovať na pána ministra a verím, že mi potvrdí, lebo nikde to zatiaľ napísané nebolo, ale teda koalícia to hovorí, že teda plánujete prepustiť 5 % štátnych zamestnancov ako teda formu konsolidácie formu šetrenia. Je tak, pán minister? Tak, no a teraz vlastne pán minister teda mal elegantnú šancu, pretože teda končil nejaký projekt, nejakí zamestnanci vlastne nemali prácu a v podstate bezbolestne mohol začať plniť sľub, teda ku ktorému sa hlásia, a to som ja veľmi rád, že sa hlásia, a vlastne teda mohli byť prepustení, no keďže nemajú prácu, sú prebytoční, to sa deje v súkromnom sektore na dennej báze. Ste firma, ktorá musí sledovať každé euro, nemáte zákazky, máte zamestnancov, no zamestnanci musia odísť. Takže tuto vlastne namiesto, aby tí zamestnanci odišli, tak sa im vytvorila nová agenda, nový projekt na najbližšie štyri roky a teda ja poviem, že fakt ministerstvo krúžkov. No toto je zaujímavé aj z toho globálneho pohľadu, že, a to zasa vládu chválim, že teda chcú znížiť počet štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov o 5 %, pretože to je jeden zo základných problémov slovenskej ekonomiky. V prvom rade to, že máme veľmi vysoký podiel zamestnancov pracujúcich v štátnom sektore. A ešte je to umocnené jednou vecou, ktorá sa deje, že priemerná mzda vo verejnom sektore, inak to je sektor, ktorý neprodukuje novú hodnotu, iba teda ju spotrebúva, aj keď, samozrejme, robia veľa, veľa spoločensky dôležitých vecí, ale teda priemerná mzda je tam vyššia ako je priemerná mzda v súkromnom sektore. To znamená, že deje sa to, že tá práca pre verejný sektor je zaujímavejšia a lepšie platená a vlastne ten sektor vysáva dlhodobo zamestnancov zo súkromnej sféry. Toto, samozrejme, sa nedá dlho vydržať a aj preto kritizujem tento zákon, lebo mohol slúžiť presne opačne. Aby už teda tých verejných zamestnancov bolo o niečo menej. No ale to je teda jedna rovina. Druhá rovina je, na ktorú by som sa chcel zamerať, a je to, aby aspoň takto prenesene mojimi ústami bolo počuť aj odborný sektor, proste ktorý teda má tiež výhrady voči tomuto zákonu, voči pomoci, tejto forme pomoci pri hypotékach a jednoducho pre to rýchle skrátené legislatívne konanie jednoducho nemajú šancu sa nikde vyjadriť, takže ja si dovolím vlastne takto prečítať pohľad, pohľad aj tohto odborného sektora. No a tá realita je, že zásahom do hypoték vláda nechtiac, možno chtiac, ale nechtiac pomôže bankám, pretože klienti už tak ľahko neprejdú ku konkurencii. Domáce finančné domy stále predávajú relatívne lacné úvery na bývanie. Slovenská sadzba bola v septembri 2023 na úrovni 3,92 %. Oproti priemeru za celú eurozónu je to o jednu stotinu percentuálneho bodu nižšia hodnota. Stále dobré postavenie je však ešte lepšie vidieť pri porovnaní s inými krajinami. Len v šiestich štátoch platiacich eurom si ľudia požičajú na vlastnú strechu nad hlavou lacnejšie ako na Slovensku. Naopak drahšie hypotéky sú až v trinástich, aj toto ukazuje, že ako nezmyselné je riešiť to takto za použitia verejných zdrojov. Za, no a aby sme teda vedeli, za sadzby tesne pod šiestimi percentami sa predávajú úvery na bývanie v Litve, Lotyšsku a Estónsku. To sú teda tri najdrahšie krajiny Únie z hľadiska úverov na bývanie. Možno môžem povedať ešte ďalšie. Takže Cyprus má okolo úrovne 5 % a z tej druhej strany najnižšie, najnižšie náklady na bývanie má dnes Malta, potom Francúzsko niekde nad úrovňou 3,5 %, Chorvátsko, Belgicko, Španielsko, Rakúsko a teda potom Slovensko s tými 3,97 % priemernou hodnotou. No a teraz, na európske pomery stále dobré slovenské postavenie nie je dielom náhody a, samozrejme, ani filantropického prístupu domácich bánk. Za ich správaním stoja obavy, že príliš razantné zvýšenie úrokových sadzieb prinúti klientov odísť k lacnejšej konkurencii. Zo zákona môžu ľudia bez problémov vymeniť banku v deň ukončenia fixácie úrokovej sadzby. Pôvodná banka im v tom nemôže brániť sankčnými úrokmi alebo poplatkami. A tu je to riziko štátnej regulácie. Predstavme si, že klient spláca tridsaťročnú hypotéku vo výške 150-tisíc euro. Prvých päť rokov bola pôžička úročená jednopercentnou sadzbou. Zaokrúhlene predstavuje mesačná splátka sumu 483 eur. Po piatich rokoch splácania klesne výška istiny, istiny zo 150-tisíc eur na 128-tisíc eur. Zároveň sa banka rozhodne zvýšiť úrok z jedného na päť percent. V takomto prípade mesačná splátka preto stúpne o 265 euro na celkových 748 eur. Klientovi sa takýto rast bude zdať príliš prudký, rozhodne sa preto využiť akciovú ponuku konkurencie a svoju hypotéku prenesie do banky so štvorpercentným úrokom. Pri takto vysokej sadzbe mu mesačná splátka stúpne o 193 eur na 676 eur. Samotné prenesenie prebehne tak, že v drahšej banke sa ukončí úverová zmluva vyplatením dlžnej zmluvy za peniaze získané uzatvorením novej hypotéky. Tento technický detail bude mať od nového roka zásadný význam. Štát plánuje pomáhať so splátkami hypoték len pri existujúcich zmluvách, na nové sa takáto zmluva, takáto pomoc nebude vzťahovať. Z tohto dôvodu prestane byť pre ľudí zaujímavé prenášať hypotéky do bánk s nižšími úrokmi, tie sú totiž brané ako nové zmluvy. Prechodom ku konkurencii s nižšími úrokmi stratia klienti bánk nárok na štátnu podporu. Štátna pomoc má byť zároveň štedrejšia ako úspora zo získania nižšieho úroku. Pri spomínanej hypotéke síce zvýšenie úroku na 5 % prinesie mesačnú splátku 748 eur, ale štát podľa prijímaného zákona preplatí 150 eur a tak bude klient reálne každý mesiac splácať len 598 eur, čo je o dosť menej ako v prípade štvorpercentného úroku v tej druhej banke, kde by bola mesačná splátka 676 euro. No a čo sa stane, čo bude výsledok? Dneska sme o tomto debatovali aj na výbore a debatovali sme aj so samotným ministerstvom. Áno, politickú objednávku plnia, takže taký je aj ich názor, ale fakt je dôležité, čo to spôsobí. A teda buď to spôsobí drahšie hypotéky alebo nehnuteľnosti. Takže pri takto nastavenom systéme sa banky nemusia báť razantnejšie zdražieť hypotéky. Klienti im pre snahu získať štátny príspevok neodídu k lacnejšej konkurencie, konkurencii, preto výsledok štátnej regulácie bude s veľkou pravdepodobnosťou práve zdraženie hypoték. No, teraz sa môžme na to pozrieť, veď okej. Vládna koalícia už môže to ešte opraviť. Debatovali sme o tom na výbore, počulo to ministerstvo, takže, takže teoreticky môže byť tento návrh opravení, opravený tak, aby teda boli do toho zahrnutí aj tí, čo pre, pre sú, do pomoci boli zahrnutí tí, čo presúvajú hypotéku. Lenže ani takáto úprava by nezostala bez následkov, pretože súčasné zdražovanie hypoték má aj jeden pozitívny jav, a tým je pokles cien nehnuteľností. Už tu bola debata, a myslím, že všetci vnímate, že tie nehnuteľnosti klesli. Ceny starších bytov v niektorých prípadoch od leta minulého roku padli o desaťtisíce eur a zbytočne skorý koniec tohto trendu môže prísť v prípade, ak sa štát rozhodne finančne podporiť aj nové zmluvy a umelo tým zvýši dopyt po hypotékach. Takýto vývoj s veľkou pravdepodobnosťou prinesie zvyšovanie cien bytov aj domov. Väčšina klientov bánk nepotrebuje pomoc so splácaním hypoték. Peniaze požičané za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti má problém vrátiť len jeden zo sto klientov. Hypotéky aj spotrebiteľské úvery dosahujú pozitívne historické rekordy podielov zlyhaných úverov. Tak ako sme tu už dnes spomínali, pri hypotékach sa takmer celý rok udržujú na 1,1 % spod... zlyhaných spotrebiteľských a pri spotrebiteľských úveroch je to okolo 6,9 %. Prítok nových zlyhaných úverov je približne stabilný a nenaznačuje žiadnu zmenu trendu, konštatuje v správe finančná, v správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska. Čiže inými slovami, klienti nemajú problém splácať svoje záväzky a nie je dôvod nechať všetkých daňových poplatníkov splácať časť ich hypoték. Čiže toto je pohľad verejnosti. A v skratke povedané, ešte raz, toto spôsobí rast úrokov, toto spôsobí zdraženie hypoték, dokonca aj pre tých, ktorí nebudú mať žiadny nárok na štátnu pomoc alebo, alebo z toho teda vypadnú akýmkoľvek spôsobom, a vo finále sa stane to, že štátnou reguláciou naša ľavicová vláda viac pomôže bankám a klient, občan zostane zasa na konci a bude musieť platiť viac. Aj ten, ktorý nedostane žiadnu štátnu pomoc. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Sulík. [15:25] Richard Sulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dúfam, že pán minister neodchádza úplne, rád by som túto faktickú venoval jemu. Nie, nevydalo. Tak možno mu o tom niekto porozpráva. Každopádne, pán minister Tomáš, toto by som vám chcel tiež nejak priblížiť tú myšlienku, že to, čo robíte vy, je pomoc, ktorá pomôže veľkej časti ľudí, ktorí ju vôbec nepotrebujú, a nepomôže tým, ktorí ju potrebujú. Preto lebo ak stanovíte strop na 1,6-násobok, to je približne 2 300 eur v hrubom, a tu pomôžete úplne všetkým, aj tým, ktorá, ktorým išla hypotéka hore, teda splátka hypotéky o 10 % alebo 15, 20, menej, ako im rástla nominálna mesačná mzda, tak táto pomoc je vlastne zbytočná. A naopak, máte množstvo ľudí najmä tu v Bratislave, ktorí si kúpili drahú nehnuteľnosť, lebo ceny nehnuteľností išli niekoľko rokov po sebe hore v domnení, že majú nízky úrok a veľakrát pod jedno percento, príjem 2 500 – 3 000 v Bratislave to nie je žiaden veľký luxus, to predpokladám budete so mnou súhlasiť, a týmto ľuďom nepomôžete vôbec. Poznám prípady, kedy išla hypotéka z 0,4 na 4,5 %. Tam sú obrovské nárasty tým, títo ľudia by potrebovali pomoc. Keď niekto má 3 000 eur príjem a 1 000 eur spláca hypotéku, tak nežije žiadnym luxusným životom a predpokladám, aj vy takýchto ľudí poznáte. Týmto nepomôžete vôbec. A neplatí ani argument, že však dostal strašne nízky úrok, tak teraz môže zniesť, môže strpieť nejaké navýšenie preto, lebo spolu s tým strašne nízkym úrokom pol percenta išli tie vysoké ceny nehnuteľností, no tak dúfam, že aspoň toto prehodnotíte. Ďakujem. [15:25] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Pokračujeme v rozprave. Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Ledecký. Prosím, máte slovo. [15:25] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegyne, kolegovia, zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie, tak ja som si dal tú námahu a v priebehu dvoch dní som obvolal riaditeľky pobočiek bánk na východnom Slovensku, bolo ich niekoľko, a čo som zistil. Zistil som jednu vec, že pýta, jedna z mojich otázok bola, že koľko ľudí prišlo, že nedokážu splácať úver. Ani jeden taký človek v tých konkrétnych bankách, kde som bol, neprišiel. Takže z toho len vyplýva, že to neni akútny problém. Bola to téma, samozrejme, pred voľbami vytiahnutá, ale, ale tento problém určite nie je akútny, lebo nikto neprišiel do tých, do tých bánk. Druhá moja otázka bola, že o aké navýšenie sa tak jedná v tých hypotékach. Ešte raz upozorňujem, že, že to bolo na východnom Slovensku v pobočkách v Prešove a v Košiciach, čiže veľké mestá. Tak jedná sa o navýšenie 80 až 260 eura. Môžme si povedať, že tých 260 eura alebo, alebo tá suma je veľmi vysoká, ale, samozrejme, jedná sa pri tých 260 eura o hypotéku, kde je viac ako 200-tisíc hypotéka a 50-tisíc ten človek musel dopredu mať v hotovosti, čiže jedná sa o nehnuteľnosť, ktorá stála 250-tisíc. 250-tisíc euro. Na východe už je to veľmi luxusná nehnuteľnosť. Ďalej som sa dozvedel, že v podstate keď mu navyšujú úroky, tomu klientovi, a ten príde do banky a povie, že ide ku konkurencii, tak že vedia mu ten úrok nejak znížiť, aby ku tej, ku tej konkurencii neodišiel. Ďalšia vec, či nemajú obavy, moja otázka znela, či nemajú obavy, že teraz tí klienti budú vo veľkom za nimi chodiť a to riešiť, tak vraveli, že pri tých nápočtoch tých hypoték, samozrejme je tam, je tam koeficient alebo je tam algoritmus, kde počítajú s tým, že tie úroky, úroky sa navýšia, takže, takže takéto obavy nemajú. A napriek tomu tento môj prieskum nepokladám za veľmi dôležitý práve preto, lebo pre mňa sú dôležité dáta a tie dáta, samozrejme, to sú len také orientačné, ale skutočné dáta nám môže dať Národná banka alebo nejaká iná inštitúcia, ktorá je relevantná, ktorá ich urobí na nejakom reprezentačnom prieskume. Preto som nahnevaný a preto sa ospravedlňujem aj vám, pani spravodajkyňa, že, že som na vás na výbore vybehol, lebo viete jasne, že tá splátka môže vybehnúť na 260 euro, dokonca si myslím, že môže aj na tisíc eur, aj na dvetisíc, no keď si niekto zoberie obrovskú hypotéku, tak primerane k tomu mu aj tá splátka porastie. Čiže akože držme sa naozaj tvrdých dát, inštitúcia relevantná, ktorá ich robí, a na jednotlivých konkrétnych príkladoch, ktoré sú, nevieme posudzovať ten skutočný stav, ktorý je celý život, sa toho držím a preto, preto to pripomínam. No všetci vieme, že existuje nejaký Štátny fond rozvoja bývania, ktorý má pravidlá nastavené presne. Viete, čo je zaujímavé? Že on má úrok 2 % na byty, ale komerčné banky dávali výhodnejšie úroky, tak tak tí ľudia išli za tými výhodnejšími úrokmi, menšími, ako je dva percenta, do tých komerčných bánk, kde boli, samozrejme, aj tie pravidlá, aj tie pravidlá mäkšie, lebo v tom Štátnom fonde rozvoja bývania musíte ísť len do určitého životného minima, je tam vek, je tam počet detí, veľmi dôležité je výmera bytu, čiže nedajú vám na každý byt, musíte sa vmestiť do tej ich výmery a takisto sa musíte vmestiť do tej ich sumy maximálnej, ktorá tam je. Fixná úroková sadzba tam je 2 %. A teraz ja sa pýtam akože, keď chceli tí ľudia mať naozaj tú istotu tridsať rokov, aby splácali jeden úrok, tak Štátny fond rozvoja bývania im to garantoval. A tu je taká otázka, že keď ste, pán minister, pripravovali túto dotáciu alebo túto schému, prečo práve ste nedali tie pravidlá, ktoré sú v Štátnom fonde rozvoja bývania, lebo ten Štátny fond rozvoja bývania nám funguje tridsať rokov, naozaj rieši tie nižšie príjmové skupiny, obmedzuje toto výmerou bytu, obmedzuje, tie, tie pravidlá nikto nespochybňuje, za tých tridsať rokov v podstate sú nemenné, minimálne sa menia tie pravidlá tam, a to je taký oskúšaný model, ktorý keby sa aplikoval, tak poviem, že okej, s tým som celkom v pohode, ale vôbec to tak nie je. Maximálna podpora je do výšky príjmu pre dve osoby, pre, predpokladám, pre dvoch rodičov 4 172 euro. Tieto dáta, ktoré teraz tu budem hovoriť, sú z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktoré, samozrejme, sú tie základné dáta zo Štatistického úradu. Tak. 85 % slovenských domácností má príjem do tisíc euro. 85 % domácností má príjem do tisíc euro. Takže týmto, a keď som ešte volal do tých bánk, tak mi povedali, že samozrejme žiadnu hypotéku ten, čo má tisíc euro a, a, a má aj deti, nedostane, dokonca aj keď má vyšší príjem, tak, tak nedostane. Takže my vlastne ideme podporovať tých 15 % najbohatších ľudí na Slovensku, lebo chudobný človek si naozaj tú hypotéku nemôže dovoliť. Tých 85 % ľudí, ktorí majú príjem do tisíc euro, je 4,5 milióna ľudí. Takže tomu vrchnému miliónu ideme pomáhať. A majú ešte jednu smolu, že budú sa skladať pre, pre, pre ten najbohatší milión, ale oni nemajú šancu nikdy tú hypotéku dostať. A sú to ľudia, ktorí sú dôchodcovia a budú na to prispievať cez bankový odvod, lebo majú účty, ktoré ste zaviedli, budú prispievať cez rôzne poplatky, ktoré ste zaviedli, a budú prispievať práve na tých najbohatších. Potom sú to zamestnanci, ktorí takisto každý jeden má účet v banke, kde ste zaviedli odvod, budú prispievať cez zvýšené odvodové zaťaženie či už samostatne zárobkovo pri samostatne zárobkovo činné osoby alebo, alebo ako zamestnanec bude platiť vyššie odvody. A na výbore mi pani Vaľová hovorila, no určite ešte aj Rómovia z osád, povedz, že budú prispievať, tak čudujte sa svete, budú prispievať. Ministerstvo sociálnych vecí už niekoľko rokov tlačí, aby sociálne dávky sa nevyplácali v hotovosti, čo je správne, a z roka na rok viac a viac tých dávok ide na účty tých, ktorí sú vlastne poberatelia týchto dávok. A títo na tie účty budú, samozrejme, pri každej transakcii platiť viacej. Nehovoriac o tom, že tri štvrtiny Rómov už dneska pracuje, sú zamestnaní a títo, samozrejme, ako pracovníci jeden obvod zaplatia a potom aj v tých bankách. A nebudete mi veriť, aj deti budú platiť, lebo rodičia častokrát založia účet pre to dieťa, aby im starí rodičia na Vianoce alebo na narodeniny, na meniny prispeli tam nejakou korunou, áno, a toto bude, samozrejme, takisto podliehať odvodom, ktoré sú zvýšené. Rada pre štátnu službu odkedy, odkedy vznikla, teraz to bude šesť rokov, stále upozorňuje na to, že počet štátnych zamestnancov nám rastie. Ja ako predseda výboru sociálneho som to sledoval za posledné, posledné roky a v priemere nám rástlo 400 štátnych úradníkov ročne. 400 štátnych úradníkov nám ročne narastá a žiadna vláda to nedokáže, nedokáže zastaviť, skôr naopak. A my tu sedíme mesiac, počujem, že vzniká nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, kde 100 ľudí, tuná máme projekt, na ktorom je 300 ľudí. Čiže od prvého mesiaca nám rastie 400 úradníkov a ešte sme ani poriadne nezačali. A ja sa pýtam, no dokedy bude ten počet úradníkov vzrastať. Lebo neviem, či ste si uvedomili, ale posledné dva roky klesá počet obyvateľov Slovenska, klesá, a toho roku sa nám narodí najmenej detí v histórii Slovenska odkedy sa robí podrobná štatistika. Akože najmenej detí. To, to ja neviem, že toto nedokáže nikto zastaviť a práve naopak, z roka na rok viacej tých úradníkov. A to znamená väčšie odvody, štát potrebujú väčšie peniaze a nielen nominálne, teda nielen reálne, ale aj nominálne. Celý tento problém by vedel vyriešiť príspevok na bývanie, ktorý ste mimochodom mali v programovom vyhlásení vlády, o ktorom hovoríte, že ho zavediete, len, samozrejme, potrebujete k tomu, k tomu čas a analýzu, tak ja si osobne myslím, že, že áno, súhlasím, ale aj, aj tento problém nie je a nebol taký ožehavý, aby sa to neriešilo systematicky a najlepšie, samozrejme, cez, cez ten príspevok na bývanie. Čo je zarážajúce, že pri tejto sociálnej pomoci, lebo to je sociálna pomoc, viete, to vám musí niekto na tom úrade vydať rozhodnutie, vy pôjdete na ten, na ten sociálny úrad, na ten okresný úrad, odbor, odbor sociálny, tam sedia nejakí pracovníci a tam s tými nezamestnanými alebo sociálne odkázanými budete sedieť s tými papierami, ktoré budete mať, predpokladám, že z banky, aby vám vydali to rozhodnutie. A nijakým spôsobom neobmedzujeme ľudí, ktorí majú niekoľko nehnuteľností alebo iný akýkoľvek majetok. To bude asi sociálna pomoc jediná, kde, kde si dopredu hovoríme, že nás nezaujíma, aký, aké benefity má ten človek, aký, aký má okrem toho legálneho príjmu, ktorý má, aký majetok má, hej? A to je jedno, či to bude chudobný, či bohatý, my mu, my mu tú podporu dáme. Ja si osobne myslím, že tí, ktorí najviac potrebujú tú podporu, tí, tí, ktorí sú, ktorí si vážia každú korunu, ktorí, ktorí majú tú hypotéku nie až tak drahú, nezvýši sa im, nezvýši sa im ten, ten príspevok, nenavýši sa im až toľko, keď zistia, koľko byrokracie bude s tým spojené a keď zistia, že, že ten príspevok bude v desiatkach eurá, tak podľa mňa sa na to vykašlú a, a vôbec nepôjdu za týmto príspevkom. A naopak výhodné to bude pre tých, ktorý bude dosahovať tú, tú maximálnu výšku toho príspevku. Bolo tu niekoľkokrát spomenuté a spomeniem to možno aj ja, že náš bankový sektor je úplne v poriadku, naozaj jedná sa o momentálne o jedno percento klientov, ktorí, ktorí majú takýto problém, to znamená zo sto jeden, tie banky nemajú problém s nimi komunikovať a riešiť to. A ja si myslím, že keď ideme riešiť problém hypoték, tak mali by sme sa zamerať na týchto ľudí a nie jednoducho, jednoducho vyhodiť, vyhodiť tie peniaze. Čo, čo, čo ma ešte, čo ma ešte prekvapuje, veľmi ma prekvapuje, že vlastne 11 % je plánovaných na prevádzku tohto systému, to je, to je, to je (povedané so smiechom) tak neefektívne, že až, že my vymyslíme jednu novú sociálnu dávku pre ľudí, ktorí to nepotrebujú, a, a potom ešte 11 %. Stále nechápem tých politikov, prečo si myslia, že treba zvýšiť dane a oni najlepšie vedia, ako tie peniaze presunúť do toho správneho vrecka. Ale zároveň sa priznajú, že nevedia nejak špecifikovať bližšie ako ktorí ľudia tie peniaze potrebujú a tak radšej to dáme, radšej to dáme všetkým. A preto je veľmi dôležité prestať plošne rozdávať a naozaj pomáhať tým, čo treba, adresne, o čom tu dlho hovoríme. A ja, ja chápem, ja chápem, že bol to váš predvolebný sľub, ktorý chcete splniť, ale, ako som na začiatku povedal, vôbec to nebol aktuálny predvolebný sľub, lebo vyšli ste s tým, ale Slovensko tento problém nemalo ani pred voľbami a, chvalabohu, nemá ho, nemá ho ani po voľbách. Ďakujem. [15:40] Michal Šimečka – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou najprv pani poslankyňa Petrík. [15:40] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán kolega Ledecký poukázal na nesystémovosť tohto opatrenia a ja by som ju len rada doplnila. Pán minister, budem rada, keď ma opravíte, ak sa mýlim, ale pomoc v rámci tejto schémy nie je možné čerpať, ak človek bude chcieť refinancovať svoju hypotéku v inej banke. To znamená, že po skončení viazanosti človek bude v podstate priviazaný k svojej banke, čo sú väčšinou tie najväčšie banky v Slovenskej republike, lebo inak o pomoc od štátu príde, napríklad, dajme tomu, pri nejakom 5-percentnom úroku. A dokonca pri hlbších prepočtoch ani pri oveľa nižšom úroku, povedzme, dajme tomu, okolo 3 – 3,2 % v nejakej inej banke, kde by si to mohol ísť refinancovať, tak ako to robia poctiví, poctiví občania, ktorí sú aktívni v tomto, sa mu to neoplatí, lebo tá mesačná splátka stále bude nižšia s peňažným príspevkom od štátu tým vašim, ktorý navrhujete, ako by bola, keby prešiel do inej banky s nižším úrokom. Ak by bol možný prechod medzi bankami pri zachovaní tejto štátnej pomoci, tak štát by de facto doplácal menej. Čiže teraz v tomto znení, v akom ste to predložili, tak to je to v podstate len zbytočné plytvanie štátnymi peniazmi, ktoré, po prvé, nemáme, a zároveň to úplne likviduje súťaž medzi bankami. Ja teda s kolegom Ledeckým absolútne súhlasím, že celé toto opatrenie je zlé a malo by byť nahradené adresným príspevkom na bývanie, ale chcela som poukázať ešte aj na túto konkrétnu zásadnú medzeru, ktorú váš návrh má. Ďakujem. [15:55] Peter Žiga S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Luščíková. [15:55] Darina Luščíková Ďakujem pekne. Ja sa taktiež pridávam k tomu, čo som už dnes povedala, a to je o nesystematickosti tohto zákona a tejto, tohto návrhu. Chcem pridať ďalšie fakty, ktoré sú reálnymi dátami, a to o tom, čo hovorí správa Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite z novembra, teraz, 2023. Hovorí o tom, že pri výraznom náraste nezamestnanosti, ktoré nám naozaj pri týchto opatreniach, ktoré navrhuje táto vláda, hrozia, by sa do rizika neplatičstva mohlo dostať 7 % domácností s hypotékou a až 11 % domácností so spotrebiteľským úverom. Tak sa pýtam, že či vôbec nebudeme pomáhať aj ďalším, ktorí zobrali nevýhodné úvery, ktoré do budúcnosti, ktorým do budúcnosti budú rásť percentá, to je jedna vec. A druhá vec je, že keďže som z regiónu a v Prešovskom kraji hrozí 25 % ľudí prepadnúť do reálnej chudoby, to sú ľudia, ktorí naozaj nedostávajú hypotéky a ktorí v banke k hypotékam nikdy neprídu, a títo ľudia v podstate nedostanú žiadnu pomoc. Takže poďme sa zaoberať reálnou pomocou chudobe a nie ľuďom, ktorí túto pomoc, ktorá je nesystematická a neadresná, nepotrebujú. Ďakujem. [15:55] Peter Žiga S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ledecký. [15:55] Vladimír Ledecký Ďakujem pekne za faktické poznámky, tam asi nemám čo dodať, ale jednu vec by som chcel ešte uviesť. Že keď som obvolával tie pobočky tých bánk, tie riaditeľky, tak čo mňa zarazilo, tak mi hovorili, že boli prekvapené najprv, keď som im povedal, že nejaký taký zákon sa pripravuje, lebo že áno, chodia sa ľudia pýtať a nevedeli, o čo sa vlastne tí ľudia chodia pýtať a až teraz, keď som im povedal, že taký zákon je v parlamente a že pravdepodobne bude za 48 hodín schválený, tak to je taká jedna, jedno prekvapenie, že ony netušia, o čom to je. A s tým súvisí asi aj to, že tie banky budú musieť vydávať nejaké potvrdenia, či niekto s nimi rokoval, lebo ony si majú právo za tie potvrdenia, samozrejme, pýtať nejaké peniaze, najmä keď sa im idú zvyšovať odvody. A k tomu asi pán minister financií tu dneska rozprával, že, že ohľadom toho, toho, pomoc tých hypoték, že pred voľbami mu nikto nedvíhal v bankách telefón a po voľbách mu všetci vyvolávajú a že na oplátku on nedvíha telefóny, tak asi, asi s tými bankami sa moc nejedná, čo je, čo je úplne, úplne zlé, lebo keď sa niečo také pripravuje, tak si myslím, že za veľmi úzkej spolupráce s bankami to treba pripravovať, lebo banky sú v tomto dôležitý partner, lebo ony vlastne vydávajú nejaké záväzné potvrdenia, na základe ktorého sa potom bude to rozhodnutie na danom okresnom úrade robiť a na základe toho štát bude vyplácať peniaze, tak si myslím, že aby to celé zase neskrachovalo alebo nebol problém v tom, že banky sa budú nejaké spôsobom brániť. [15:55] Peter Žiga Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. [15:55] Alojz Hlina Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ma napadá, niekde to bolo, že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť (povedané so smiechom), tak som si to teraz uvedomil, že jak ma pán Žiga privítal, že ja keď som bol poslancom pred tými ôsmimi rokmi, teda dvanásť až osem, tak vlastne tiež tu sedeli tí smeráci, v zásade tí istí. Prišiel som po ôsmich rokoch, nič sa nezmenilo, zase sú tu, že márnosť nad márnosť, že čo sa s tým dá alebo nedá robiť. Ja plním takú funkciu aj teraz, aj som to spomínal dneska, aj kvôli sebe, ale možno aj pre záznam a možno aj pre tých pár ľudí, ktorí to možno pozerajú, že čo ste robili vtedy, keď sa to dialo, lebo možno tá otázka raz príde, a vy ste čo robili, však ste tam boli. Tak ja budem mať čisté svedomie. Ja poviem, ja som na to upozorňoval, ja som na to upozorňoval, nik ma nepočúval, alebo málokto ma počúval, čiže aj kvôli môjmu svedomiu som tu dneska zas a skúsim povedať to, čo si myslím, že treba povedať. Pán minister, ja som to už tu dneska spomínal, taká pekná kniha je že Populizmus a ekonómia v angličtine, a ten populizmus je takou štetkou na stene nakreslený a vyzerá to ako keby stekal ten nápis s krvou, hej, a to je vlastne, to je zmysel tej knihy. A ja som vyextrahoval tú pointu z tej knihy a tá pointa je, že populizmus zabíja a my na to musíme prísť, inde už o tom píšu knihy, my ešte teda sa len oboznamujeme s tým. Je to naozaj absolútne nebezpečné, kde sme sa vybrali, kam sme sa vybrali a kto nás tam vedie. Robert Fico nás síce férovo upozornil, že ideme do pekla, ale na bielom koni aspoň, hej? Viete, ale čo s nami, čo nechceme? Ja napríklad nechcem, ja sa snažím žiť tak, aby som do pekla nemusel ísť, ani na bielom koni, ja kľudne pôjdem aj pešo do neba. Mimochodom, to poviem pre nás ženáčov, hovorí sa, že tí, čo sú dlhšie v manželstve viac ako dvadsať rokov, idú do neba priamo ako mučeníci. Už ideme normálne bez zastávky, ani sa nezastavujeme. Čiže mňa toto láka, čiže mňa, nevzbudzuje vo mne nejaký záujem sa tam ísť pozrieť ani na tom bielom koni. Takže čo s nami? Tak my tie možnosti máme také, aké máme, tak ich využívame aspoň v tomto pléne a dneska možno využijeme aj na tých uliciach, ja znova, ak môžem, zapromujem trochu, že dneska je také stretnutie občanov, ktorí si myslia, že treba sa zlu postaviť a problémom postaviť a vyjadrujú to aj svojou účasťou, tak verím, že nejakí tam budú. No, pán minister, peniaze sa nerodia na strome, to podľa mňa viete a podľa mňa to vedia aj vo vláde. Vy ich neviete tlačiť ani na Súmračnej, ani nikde. Vieme ich buď vyrobiť, zarobiť, alebo si ich požičať. Nevyrobíme ich, to, čo sme, to, čo je aj teraz tu, tento konkrétny návrh, ale aj tie iné návrhy a návrhy, ktoré ešte prídu, proste na to nevyrobíme, na to nezarobíme, nemáme ten potenciál. Tá ekonomika nemá ten potenciál a ešte viete, čo je zlá správa, že on slabne, ten potenciál. Ja to použijem ako príklad, už som niekde spomínal a poviem to. My sme medené ríny, to sú také žľaby odkvapové, kupovali v Anglicku, ale nie preto, že sme fajnoví, že sme chceli žľaby z Anglicka, ale preto, že boli lacnejšie. Počujete dobre, že v Anglicku? Naozaj akože dajme pozor, uteká nám vlak. Sme drahí, sme neefektívni, začíname byť leniví, máme problém. A tuná ešte sociologickí kolegovia podporujú to, že vlastne z niečoho robia dokonca sociálnu dávku, to je sabotáž. To je, to je sabotáž, to je genocída vedomia, mentálneho vedomia slovenského spoločenstva, že čo im idete podsúvať. Toto sa, toto sa naozaj nerobí. Čiže vyrobíte, nevyrobíte, tak požičiate. Ale problém v tom, že keď si požičiate je, že to treba vrátiť. Skôr, či neskôr to treba vrátiť. A kým to vrátite, treba za to platiť úroky, už to tu kolegovia niektorí spomínali. Teraz nás dlhová služba vyjde niekde na úrovni 1,3 mld., za chvíľku to skočí na 2 mld., však my nieže nevrátime, my nebudeme vedieť platiť tie úroky za chvíľku. A čo potom sa, aké geniálne riešenie má SMEROHLAS na takýto problém? Aký, okrem zbalenia si kufrov a úteku niekde ďalej? Aký máte? Viete, nikto nič lepšie nevymyslel, dlhy odpisuje len vojna, naozaj nás ženiete do záhuby. Ženiete nás do problémov a našou povinnosťou je zakričať tým hlasom, ktorý tu aký-taký máme, že nerobte to! Tento návrh je šialenstvo. To je normálne, to je svojím spôsobom šialený návrh šialených ľudí, ktorí majú tú drzosť, hej, že v tejto ekonomickej situácii, v tomto hospodárskom cykle, ktorý je, lebo hospodárstva sú cyklické, ste mali to jediné šťastie, že ste vždycky vládli v konjunktúre. Tá ekonomika šla nie preto, že tu bol SMER, ale napriek tomu, že tu bol SMER. Teraz máte veľkú skúšku pred sebou, lebo prvýkrát vládnete v čase, kde ide hospodársky cyklus recesia. A vy sa kukáte, že jak keby to, ani ste to nedomysleli, že niečo také existuje. Existuje recesia a veľmi rýchlo to zistíte, veľmi rýchlo to zistíte. Čiže tento návrh je nezodpovedný, už ste nezodpovedne a ťažko sa to aj politicky odôvodňuje, hej, ale ja viem, poznám, myslím si, že viem tú stratégiu. Robíte si armádu z dôchodcov, vytvárate si normálne armádu svojich ľudí, dôchodcov, pre ktorých ste zárukou tej istoty a toho viac, viac. A teraz ste už v rybníku, stredopravom rybníku, kde sa pokúšate urobiť ľudí, ktorí vám budú salutovať, aj z ľudí, ktorí sú v tom najefektívnejšom veku, statusovo sú strednopríjmoví, vzdelanostne sú vyššie príjmoví, hej, to je vlastne klasický beneficient hypotekárneho úveru. Už ste, prísne vzaté, v našom rybníku, tak už aj preto sa musíme ozvať, ale nie kvôli tomu, ja to nerobím kvôli tomu, hej, ja to robím kvôli tomu, že to je šialenstvo. Naozaj že prísť v dnešnej dobe s návrhom, že idete dotovať zvýšené úroky ľuďom, ktorí sa slobodne rozhodli, že si idú niečo kúpiť do svojho vlastníctva, a z verejných prostriedkov, to znamená z prostriedkov nás všetkých, vy im idete dotovať, neviem, akú to má logiku. Viete, asi akú to má logiku? V deväťdesiatom roku tu bol prvýkrát Svätý otec, pápež na Vajnoroch. Viete, čo sa stalo vtedy? Začínali podnikatelia, nevedeli ešte, jak to budú, navarili párky, cigánske, neviem čo, vtedy aj pršalo, nepredali. A viete, čo vtedy urobili tí podnikatelia? Išli pred úrad vlády, že chcú náhradu, že treba akože vrátiť, že refundovať to, že nepredali tie klobásy. A vtedy sme žili takú čudnú dobu, však sme nevedeli nikto, dokonca sa niečo aj refundovalo, je to úsmevné a mne to toto pripadá, pripomína určitým spôsobom. My sme sa neposunuli za tých tridsaťtri rokov. Ako vôbec môže niekoho napadnúť, že niekto urobil slobodný úkon, nikto nemal devinu pri hlave, slobodný úkon urobil, zobral si úver, došlo k pohybu na trhu, čo je úplne bežné, že dochádza k pohybu na trhu, a my ideme dotovať? A ešte to ideme nazvať sociálnu dávku? Kde ste boli, zodpovední politici, keď robili ten úkon? Na jednom príklade, dúfam, že si to spomínam dobre. ČSOB-čka to, myslím, bola, mala trojročný fix na úrovni 0,75, zároveň ponúkala desaťročný fix za 1 %. Rozdiel v splátke bol viete koľko? 25 %. Kde bola edukácia, kde bolo vyhlásenie, tlačovka SMER-u, kde by povedal: berte, berte, fixujte, fixujte na čo najdlhšie sa dá, lebo toto už dlho trvať nebude. Lebo áno, to bola pravda a tú pravdu bolo treba ľuďom povedať, že to bola anomália na trhu. Každé úroky pod 3 % sú svojím spôsobom anomália. Keď sú tak blbí tí bankári, že dávajú tak beriem, ale potom si to fixujem. Nikto to nepovedal, tak ako nikto z politikov nepovedal, nedávajte peniaze do BMG, nikto to nepovedal, tak ako nikto z politikov nepovedal, nepožičiavajte si z Pohotovosti, tak ani nikto nepovedal v ten daný moment, keď tu všetci sme tancovali, hudba hrala, zábava bola, že fixujte, fixujte, fixujte. Kde bol ten hlas zodpovedného v púšti, ktorý povedal, bankári sú blbí, dávajú pod 1 %, zoberte, teraz zoberte, ale dajte si pozor, na desať rokov fixujte. 25 eur bol, myslím, rozdiel, pri trojročnom fixe a desaťročnom fixe. A to bola slobodná vôľa toho človeka. Keď ste im už vy neporadili, tým vašim voličom, tak on sa mal dovzdelať. On mal vedieť, že to nemôže, čo si tí ľudia mysleli, že budú záporné úroky? Že čo, že niekto im bude dávať peniaze za to, že si požičali, to si niekto myslel? Však je úplným normálnym štandardom, že sú peniaze úročené, na tom je postavené celé bankovníctvo. A keď je, nejaká etapa ukáže, že to ide do takýchto absurdít, tak to dlho nebude trvať. My teraz to slobodné rozhodnutie slobodných ľudí ideme im ho zaplatiť, refundovať tú ich chybu, svojím spôsobom chybu, z peňazí nás všetkých? Aj z mojich? Aj neviem z koho, aj z dôchodcov, aj všetkých? Prečo? Prečo, kvôli čomu? Aby ste si ich mohli niekde zavolať do nejakého kulturáku a povedať, vidíte, vidíte, akí sme my SMER? Nie je to strašne vysoká cena? Sociálna dávka, takže my ideme robiť z toho, že ideme dotovať úroky na hypotekárnych úveroch, sociálnu dávku. Ten mentálny mostík ideme robiť, že teda že štát je tu na to, aby vám dotoval. Tak ešte z čoho bude sociálna dávka, pán minister? Však bývať treba, ale treba sa aj odviezť. No a čo keď niekto si kúpi nejaké auto, hej, potom zistí, že nemá na lízing, ale však auto mu treba, nie, lebo však, tak bude sociálna dávka na auto, potom bude sociálna, viete, ja viem, že je to absurdné, ale však celé je to absurdné. Celé je to absurdné, že kvôli čomu tu sedíme, márnime čas. Čiže my ideme dotovať niekomu, že urobil slobodný úkon, že si zobral hypotekárny úver a ideme to dotovať z peňazí našich všetkých. Ste chytrí v tom, že to viete zabaliť, predať, oblbnúť všetkých a v tomto sa vám to podarilo že akože all in one, hej, že vlastne v tomto návrhu vy vlastne, kolegovia to tu už tiež spomínali, v zásade určitým spôsobom pomáhate bankám, hej. Lebo nie je to prenosné, tak ich držíte v košiari, hej, nech to neuteká. Lebo keby to mohlo utekať, no tak to môže, ten trhový mechanizmus zafunguje. Teraz on nebude fungovať, hej, lebo ste to zabrzdili. To je very smart. To naozaj to tí bankári, ktorí vám pri tom pomáhali, to mali dobre vymyslené. Pomáhate developerom. Trh zamrzol, trh stál, čakalo sa na cenu, čo je správne. Jak môžem povedať, ja to poviem znova. Ľudia, nekupujte, počkajte. To je bublina, celé je to bublina. Nie je to z takých materiálov postavené, neni to na takom mieste postavené, že by to malo toľko stáť. Ako je možné, že nehnuteľnosti na Slovensku stoja pomaly viac ako v západnej Európe? To je bublina, to je jasná a zrejmá bublina. A čo robí bublina? Praská, v určitý moment praskne. Tu ide o to, otázku nervov, kto má silnejšie nervy. Tak vydržte, hej. Ale nie, oni vedia, že je zle, developeri vedia, že je zle, že budú musieť pustiť, pustiť perie. No tak pomohol, zatiahol SMER, však zo štátnych to nevadí a ide rozmrazovať trh. Vytvárať záujem, že dotovať tým, čo si, vy idete dávať príspevok nie tým, čo si zobrali a urobili chybu, že nefixovali, vy idete dať tým, čo si idú zobrať. Viete, že normálne na nové zmluvy zvyšujete ten daňový bonus do úrovne 1 200 ročne, čo je ergo nejakých 100 euro mesačne. To je dosť. To je na ten popud, na tú pohnútku, že teraz to dám, pri tom presvedčovaní realitného makléra je to celkom funkčné. Čiže máte, pomohli ste bankám, pomohli ste developerom a ešte ste si teda vytvorili, pomohli ste tým ľuďom, ktorí vlastne si zobrali ten hypotekárny úver. Otázka je, že či nie je náhodou aj niekto iný, čo by potreboval viac pomôcť. Sú, nie? Tiež to tu zaznelo. Podľa mňa sú ľudia, ktorí potrebujú. Viete, čo je biedy na Slovensku? Aké sú ťažké osudy, že z čoho ľudia musia vedieť žiť a prežiť? My máme tú drzosť, že sa tu bavíme v parlamente o tom, že ideme niekomu dotovať hypotekárny úver. Ja normálne žasnem, žasnem. Vy tu sedíte jak taký socialista, ešte Blaha mi tu chýba, aby Venceremos povedal, že áno, aj Che Guevara by to tak urobil. Však ja neviem už (povedané so smiechom). Budem končiť, však čo iné sa dá robiť v tejto, v tejto, v tomto čase. Ja som dlhý čas prežil v Číne a Číňania hovoria, zadarmo je najdrahšie. Mne sa to strašne páči. Ja to tu tak odovzdám, hej, keby ste sa náhodou chceli. Pre niekoho Čína nie je nejakým teda nejakým benchmarkom dobrého, ale ja mám k nej úctu pre jej históriu v niečom a takú tú múdrosť v niečom a toto je stará múdrosť, hej, stredoveká, ešte antická ,či jak sa to, úplne zďaleka, hej. A naozaj zadarmo je najdrahšie. Dajte pozor, že keď niečo ide zadarmo, aj na tých, čo vám to sľubujú. Privedú vás do nešťastia, naozaj. Či už na bielom koni, alebo neviem na akom koni, stále to bude nešťastie. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Ako prvý pán poslanec Viskupič. [16:10] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolega Alojz Hlina, ďakujem pekne za vystúpenie. Myslím si, že to možno niekomu zasa otvorilo oči. A ja som chcel reagovať len k jednej veci, povedal si, že ja absurdná sociálna dávka na riešenie dopravnej chudoby. No možno sa to zdá absurdné, ale, bohužiaľ, nie je to absurdné. Ja som teraz čítal nedávno dokument ľavicových ekonómov, návrhy pre verejné financie, tak nejak sa to volalo, vypracovali ho pred voľbami ako teda návrhy vlastne toho ľavicového ekonomického spektra, že čo by mala a mohla krajina robiť. No a neuveríte, tak presne toto sa tam spracováva. Prihovárajú sa za zákon predaja spaľovacích motorov alebo vozidiel so spaľovacím motorom už od roku 2030 a úplne vážne tam rozpracovávajú myšlienku, že bude treba proste riešiť dopravnú chudobu, keďže tie autá budú menej dostupné, budú drahšie a normálne sa tam, áno, uvažuje o sociálnej dávke na riešenie dopravnej chudoby. Ona by sa to možno znelo, že teda to je nejaká ľavicová fikcia. Ja to už len uvediem do reality tým, že jeden zo spoluautorom je aj Branislav Ondruš, aktuálny minister, pardon, štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny. Takže aby sme sa nečudovali, aby sme za chvíľku nemali aj návrh zákona, ktorý vytvára takúto nejakú novú sociálnu dávku. Ďakujem. [16:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [16:10] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Hlina, že ste to tak ľudovo povedali, aby všetci pochopili, aj keď myslím si, že tuná časť poslancov má zakryté uši a nechce počuť. Ja len si dovolím upozorniť, že nie v jednom, ale v dvoch zákonoch riešime pomoc pre týchto ľudí. Je to jednak tlač 80 aj tlač 84. V jednom prípade budeme dávať špeciálny daňový bonus a v tom druhom dáme sociálnu dávku pre ľudí, ktorých príjem môže byť do 2 196,80 eur pre tento rok. Takže my sme strašne bohatý štát, vyriešili sme všetky nízkopríjmové skupiny, všetci už sa majú super a každý zarába okolo 2 000 eur v tomto štáte, tak im treba pomáhať, lebo to sú tí najchudobnejší. Ďakujem. [16:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. (Reakcia z pléna.) Á, pardon, nevšimol som si. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina. [16:10] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len chcem poďakovať za reakcie. Ja som sa po tých ôsmich rokoch, čo som tu nebol, dosť zmenil. Nastupujem na takú dráhu, že chcem, áno, však to je úplne prirodzené, a chcem byť v tom, možnože by nám to aj pomohlo tu, hej, že sa poďakovať a teda to chcem kolegom odkázať, že ďakujem veľmi pekne za faktické pripomienky. [16:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec Hlina. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne a tým pádom aj končím všeobecnú rozpravu. Chcem sa opýtať predkladateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán minister. [16:10] Erik Tomáš Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nechcem teda dlhšie zdržiavať, pretože aj prvé čítanie má svoje pravidlá a o tej obsahovej stránke by sme mali komunikovať až počas druhého čítania, ale v poriadku. Počúval som naozaj pozorne a nerozumiem vám, opozícii, vám nerozumiem, ako za každú cenu sa snažíte na tomto zákone nájsť nejakú chybičku. Už sa tu dokonca hovorí, že sa to dáva v dvoch zákonoch, pani poslankyňa, už aj to je problém. Potom aké sú náklady, budú na to poskytovanie tej pomoci, miešate hrušky s jablkami, len aby ste niečo povedali. Ale dobre, veď je to úloha opozície, ale už keď ste ma, pán Hlina, označili za nejakého ideológa, teraz už neviem ktorého, lebo už som minister, už som podpredseda strany, už nemám na starosti naozaj ideológiu ani HLAS-u, ani nikoho iného, robíte chybu, robíte chybu, keď toto kritizujete. Pretože, pán Hlina, to ako tí ľudia mali vedieť, že narastú úrokové sadzby zrazu? Dokonca ako to politici mohli predvídať? Viete, hovoríte, že to oni už vtedy, keď si ten, ten úver brali, už vtedy mali to všetko predpokladať a podobne. Počúval som najmä vás pozorne. Hovoríte, že ste sa zmenili. Možno ste zmenili politickú orientáciu, lebo z predsedu konzervatívneho KDH ste už odrazu medzi liberálmi, možno to sa zmenilo. Ale napriek tomu, že tvrdíte, že ste tu osem rokov neboli, nevidím nejakú zmenu. Len vidím takú tú snahu o interakciu neustálu niečo povedať. Mali sme tu takého človeka, ktorého sme volali generátor náhodných slov, ja už ani neviem, ktorý to bol, ale nezmenilo sa nič. A dokonca mám pocit, že už začínate skĺzavať k tomu, že o chvíľu budete osobne urážať. Už ste, už ste na hrane. Už ste, pán kolega, na hrane. Napríklad ja tiež už som prešiel nejakým vývojom, ale garantujem vám, že nie. Ale teraz k podstate, teda čo ideme robiť, kolegovia a kolegyne, čo ideme robiť? Že ideme dotovať splátky hypoték ľuďom, ktorým sa tie splátky zvýšili na základe toho, že sa rapídne zvýšili úrokové sadzby, na tom je niečo zlé? Na tom je niečo zlé? A do nejakého výšku, do nejakej výšky nejakého príjmu, ktorý teda stanovilo ministerstvo financií, a lietali tu rôzne cifry, tak už keď komunikujeme, tak aspoň si to naštudujte trošku. Lebo aj pán Sulík tu hovoril úplne inú sumu, 2 083, 1,6-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2022. To sa ide urobiť. A čo teda, čo robíme akože zle, že teda bol tu nejaký sľub vládnej koalície, že sa na to pozrie, že to doručí. No tak to bude, proste bude. Teraz vládneme my, možno vy by ste to robili inak, vy by ste tých ľudí nechali len tak napospas tým vysokým úrokovým sadzbám. Však vy ste pravičiari, vám je to jedno. Tabuľky, vybavené. Vy dokonca hovoríte, že všetci to zvládnu. Vy tu normálne presvedčivo tvrdíte, všetci ľudia to zvládnu a vybavené. Toto tu počúvam. Dobre. My si myslíme, že nie. Tak im ideme pomôcť. To je jednoduché. Pretože sme socialisti, hrdí socialisti, pán Hlina. Vy nám nemusíte to hovoriť ako nejakú nadávku. Viem, že vy ste z inej, z iného cesta, len teraz už neviem, či konzervatívny, či liberál. Už si musíte vybrať trošku, už proste sa to, sa fakt v tom človek nevyzná. Ale poviem už niečo navyše, lebo sa stále tu točíme okolo toho. Tá podstata, tú som povedal, a pán Marián Viskupič hovoril, že ešte si to aj vyžiada nejaké náklady, celé to doručovanie. Keby aj, keby aj, ani to nepovažujeme za problém, lebo áno, niekto to administrovať musí. Len, Marián, ty si povedal, že, takú vec, že no veď teraz, teraz, pán minister, si mohol ušetriť, teraz tí ľudia na tom úrade práce, konečne si ich mohol škrtnúť a mohol si ukázať, ako naplníte ten cieľ päťpercentného znižovania v štátnej správe. No tak ja ti poviem ešte raz, aby si tomu rozumel aj ty. Dvestošesťdesiat ľudí končí, by skončilo na úrade práce kvôli tomu, že končí pomoc odídencom z Ukrajiny. Stotridsať z nich ideme využiť. Už vidíš? Päťdesiat percent, už päťdesiat percent je rozdiel, takže dobre. Hovorím, strieľate od boku zľava, sprava. Snažím sa to nejak pochopiť, ale robíte chybu. Čiže aby som sa vrátil k tej podstate. Áno, vyžiada si to nejaké náklady navyše, ale ani z ďaleka nie také, o akých hovoríte vy, dokonca ani nie zďaleka také, aké sú uvedené v zákone napokon, pretože teraz tie úrady práce s tým majú prácu, keď to tak poviem, aby sa pripravili. A teraz zisťujeme, ako využijeme tie voľné zdroje. Lebo každý ten človek z tých stotridsiatich už má svoje pracovné miesto, má svoj počítač a podobne. Takže neplatí ani to, že tie náklady budú príliš vysoké na to, čo doručujeme. Ale dobre, však niečo povedať musíte. Ale povedal si popri tom, že máte takú tú šancu naplniť ten, to znižovanie počtu zamestnancov vo všeobecnosti, uviedol si príklad ministerstva práce, respektíve ústredia práce. No tak o chvíľu, dámy a páni pravicoví, uvidíte, ako ste šetrili vy. O chvíľu vám to vysvedčenie predložíme, všetci. A to sa budete čudovať za rezort práce, o koľko stúpol počet zamestnancov počas predchádzajúceho volebného obdobia. Už kýveš, hej, lebo vieš, že to bude neskutočné číslo, Marián, neskutočné. Uvidím, aké to bude na saskárskych rezortoch. Ale už teraz vám hovorím, vy, pravicoví politici, a nie urážlivo, pán Hlina, nie ako vy nás, nás socialistov. To je, to je také vaše, taká vaša mantra, jak vy dokážete šetriť, jak vy dokážete tak štíhlo riadiť ten štát, tak uvidíte, aký štíhly aparát bol na ministerstve práce, aký štíhly byrokratický aparát ste vytvorili na úrade vlády a tak ďalej a tak ďalej. To budete pozerať, chlapi. To nie je o päť percent, ani o desať, ani o tridsať percent navyše zamestnancov. To budete pozerať. Takže naozaj vás chcem poprosiť o korektnú debatu, o korektnú debatu a dávajte si pozor, aby vaše slová neboli použité proti vám, aj keď nie sme, samozrejme, v žiadnom trestnom konaní, nič podobné. Ale naozaj už keď tu hovoríte toľko o socialistoch, o tom míňaní, tak najprv sa pozrite do vlastných radoch. A hovorím, my vám to vysvedčenie veľmi radi, veľmi radi vystavíme. Tak ako pri trinástom dôchodku sme povedali, že ho doručíme, tak ho chceme doručiť. Takisto tu bol jednej, bol to predvolebný sľub jednej z vládnych strán, no tak ho doručí. A viete, čo by sa dialo keby to nerobíme, dokonca keby to nerobíme tak rýchlo? Tu by ste vyskakovali prví, kde je tá bonifikácia hypoték? Kde je ten trinásty dôchodok? Toto by ste tu hovorili celý čas. A teraz keď to robíme, hľadáte smietku v oku, to tak poviem, smietku v oku hľadáte a robíte pre to všetko. Na záver zopakujem to čo, lebo ja stále, ako pre mňa, podľa mňa je dôležité opakovať aj prejave, robíte chybu. Hovorím vám, robíte chybu. Argumenty, že, zase som si spomenul, lebo všetky som si, aj pán Ledecký hovoril, že on bol po pobočkách bánk a tam nikto, nikto z tých pobočiek zamestnankýň mu nehlásil žiadny problém, že by ľudia chodili a pýtali sa, že majú problémy s hypotékami, respektíve so splátkami. No po prvé, chcem vidieť, koľko tých pobočiek bánk, tých mnohých bánk pán Ledecký naozaj obišiel. To je taká tá vecná, tá pravicová naozaj diskusia postavená na dátach, že pán Ledecký bol v nejakej jednej pobočke a tam nezaznamenal, že by ľudia avizovali nejaký problém so splátkami úverov. A to je už teda ten vecný argument, ktorým sa tu my máme zaoberať. Viete, že čakal som teda, ak sa tvárite tak odborne, že to bude odborná, vecná diskusia, na ktorú ja budem reagovať, ale ja počul som všelijaké poznámky a napriek tomu, že som popritom pracoval, nepozeral som do toho mobilu preto, aby som vás ignoroval, naozaj nie. Ja mám rád vecnú debatu, nepočul som nič, čo by vyvrátilo alebo nejakým spôsobom vážne spochybnilo našu snahu pomôcť tým ľudom, ktorí to naozaj potrebujú. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [16:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pýtam sa spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pani spravodajkyňa hovorí, že hlasovanie je o sedemnástej. Týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje ďalší bod, a to je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372 o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 50, návrh na jeho pridelenie na prekovanie výborom je v rozhodnutí č. 43. Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. [Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 50.] [16:25] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nebudem obšírnejšie hovoriť, včera sme sa k tomu v celku detailne vyjadrili. Ide o návrh zákona, ktorým sa posúva povinnosť, ktorá mala nastať od 1. 1. 2024, sú to rôzne skôr administratívne úkony a certifikačné povinnosti. Pokiaľ ide o malé čističky odpadových vôd, realita je taká, že jedná sa na Slovensku o desaťtisíce čističiek, najmä ide o tie, ktoré sú do 50 ekvivalentných obyvateľov, to znamená, ide o nejaký buď jeden-dva bytové domy, ktoré sú niekde na periférii poväčšine alebo teda mimo zón, kde existujú centrálne kanalizačné sústavy. Problém je, že už dnes evidujeme napriek tomu, že ten zákon teda má, samozrejme, dobrý účel, aby sme mali prehľad o kvalite týchto ČOV-iek, problém je ale ten, že buď ľudia o tom nevedia, zle sa to odkomunikovalo, alebo nie je tam dostatočná vôľa. Vidíme, že napriek tomu, aké sú evidované stavy tých ČOV-iek, nedochádza k vypĺňaniu tých častokrát takých detailných byrokratických náležitostí a realita je potom taká, že od 1. 1. 2024 by malo dôjsť k uzavretiu týchto ČOV-iek, čo vie narobiť aj dosť podstatné environmentálne problémy. Samozrejme, že medzi tými ČOV-kami sú aj také, ktoré nefungujú, je to, je to na úlohe štátu, aby sme v 2024 našli mechanizmus, aký uplatnime na čo najefektívnejšie plnenie týchto žiadostí. Plne súhlasím aj s nejakými námietkami, ktoré tu zazneli, že nemali by sme dávať do zákonov ako keby nejaký predpoklad, že ak nesplníte si podmienky, tak sa to dá donekonečna posúvať. Mne to osobne tiež prekáža, preto zákony za ministerstvo životného prostredia, môžem garantovať, budeme stavať tak, aby ak sa tam dá nejaká lehota, tá lehota, po prvé, bola realistická, bola objektívna, bola potom následne, aj jej plnenie vymáhané a aj napriek tomu, že teda úradníci na ministerstve životného prostredia navrhli tento posun do roku 2028, nevylučujem, že ak v spolupráci, kľudne aj s vami s opozíciou, nájdeme mechanizmus, akým vieme tých ľudí lepším spôsobom konfrontovať s touto zákonnou realitou a budeme mať aj dostatočné schémy, napríklad viem si predstaviť na envirofonde na opravu alebo na výmenu týchto čističiek alebo teda cez schémy eventuálne ako sme teraz na východe Slovenska dávali oprav dom, kde sme 62 obciam našli riešenie, ktoré im riešilo problém napríklad po krupobití alebo po tom zemetrasení, možno sa podarí aj tu nájsť nejakú takú schému, že pri oprave toho domu by sa vedela aj časť poriešiť napríklad vylepšením kvality týchto individuálnych ČOV-iek. No a, samozrejme, najväčší náš cieľ je, aby sa nám podarilo odkanalizovať čo najväčšie územie na Slovensku. V tejto veci vás ubezpečujem, že prebieha veľmi intenzívna, ad jedna, komunikácia s obcami a mestami. Po druhé, hľadáme čo najjednoduchšie nastavenie tých schém pre čo najväčšiu lokalitu, aby sme nemuseli od obce k obci, ale aby sme to vedeli po desiatkach obciach robiť naraz. S pánom podpredsedom vlády Kmecom k tomu vedieme intenzívnu komunikáciu, myslím, že sme na dobrej ceste. Takže chcem všetkých ubezpečiť, cieľom tohoto posunutia nie je brániť či už tomu, aby sme garantovali kvalitu odpadových vôd cez meranie aj kvality fungovania týchto ČOV-iek, individuálnych ČOV-iek, ale aby sme zohľadnili realitu, že takto nastavený teraz zákon, ako bol v rýchlosti prijatý pred, myslím, v roku ´22 to bolo, tak spôsobuje teraz pri jeho naozaj že detailnom pohľade veľký environmentálny problém, pretože potom budeme konfrontovaní s viac ako desaťtisícami individuálnych ČOV-iek, ktoré by mali byt odstavené a penalizované. Ďakujem. [16:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, môžte zaujať miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Zuzane Matejičkovej. Nech sa páči. [16:25] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 50. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nechce. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nechce. Predpokladám, že hlasovanie bude o sedemnástej hodine. Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pána ministra si tu ešte necháme, pretože ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 82, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 89. Poprosím opäť pána podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky, pána Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona uviedol. Máte slovo, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 82.) [16:25] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Dámy a páni, predkladám novelizáciu zákona, ktorý v krátkom predstavení môžem nazvať ako zákon o odstraňovaní environmentálnych záťaží. Ide o riešenie v podstate dvoch akútnych problémov, ktoré máme. Po prvé, novelizáciou tohto zákona v roku 2022 nastal aj z môjho pohľadu, aj z pohľadu prezidentskej kancelárie protiústavná, protiústavný problém, ktorý zaviazal niesť finančné bremeno aj tých účastníkov právneho vzťahu ako napríklad vlastníkov pozemkov, ktorí nespôsobili na tých pozemkoch žiadnu, žiadnu environmentálnu záťaž. Tento problém nám blokuje vo veľmi veľa častiach realizáciu, odstraňovanie environmentálnych záťaží, pretože vzhľadom na to, že ľudia sa obávajú, že budú musieť niesť finančné náklady za odstraňovanie škôd, ktoré nespôsobili, tak nevedia častokrát tieto procesy ísť tak ďaleko, že by mali čo i len prístup na pozemky. Logicky vlastníci týchto pozemkov nedávajú na to súhlas, lebo vedia, že akákoľvek aktivita na týchto pozemkoch by znamenala, že príde ku následnému finančnému plneniu. Druhá vec, ktorá je, je tu rozpor s legislatívou Európskej únie a so schémou čerpania pomoci, pretože Európska únia nám dáva možnosť čerpať finančné zdroje z eurofondov na odstraňovanie tých environmentálnych záťaží, ale súbežne s tým náš zákon predpokladá, že by to mali platiť individuálni vlastníci pozemkov. Takže je tu kolízia vlastne dvoch schém a ak toto urýchlene neodstránime, vieme sa dostať do problémov, pokiaľ ide o samotné čerpanie eurofondov, pretože v takto nastavení, ako to je, je to skôr podvodná schéma. Takže tieto dve veci, samozrejme, dôvod na skrátené legislatívne konanie som v prvom kole vysvetľoval, je to ekonomický, zdravotný aspekt. Takže včera sme si povedali o tom viac. Ďakujem pekne za podporu. [16:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Zuzane Matejičkovej. Nech sa páči. [16:25] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, ešte raz aj kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 82. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [16:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť, teda končím všeobecnú rozpravu. Chce svoje stanovisko, navrhovateľ? Nechce. Ani spravodajkyňa nechce, predpokladám tiež, že hlasovanie o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Postrádam pána ministra Ráža, ktorý by mal byť nasledujúci. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom zákona o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač č. 56. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 45. Prosím ministra dopravy Jozefa Ráža, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 56.) [16:40] Jozef Ráž – Vystúpenie v rozprave Ospravedlňujem sa za meškanie ešte raz. Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť materiál vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predstavuje právny základ, ktorý umožní poskytnúť verejné prostriedky formou príspevku v civilnom letectve ako minimálnu pomoc alebo štátnu pomoc na vykonávanie pravidelnej obchodnej leteckej dopravy medzi letiskami určenými na vykonávanie obchodnej leteckej dopravy na území SR – Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, Letisko Košice, Letisko Piešťany, Letisko Poprad – Tatry, Letisko Žilina alebo medzi týmito letiskami a letiskami mimo územia Slovenskej republiky. Potreba predmetného motivačného nástroja, teda stimulu, vyplynula z diskusií, ktoré viedlo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky nielen s prevádzkovateľmi letísk a organizáciami cestovného ruchu, ale aj s vybranými leteckými dopravcami Európskej únie. Títo leteckí dopravcovia uviedli, že zavedenie nového leteckého spojenia je spojené s istým finančným rizikom a požiadali Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky o vytvorenie nástroja na podporu zavedenia a prevádzkovania nových leteckých spojení. Poskytnutím príspevku v civilnom letectve na uvedený účel sa umožní aj realizácia záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú zo schválených investičných zmlúv. Dovolím si Vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem Vám za pozornosť. [16:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Justínovi Sedlákovi. Pán spravodajca, nech sa páči. [16:40] Justín Sedlák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 56. Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Pán predsedajúci, prosím, otvoriť rozpravu. [16:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať či chce navrhovateľ zaujať stanovisko, nechce, keďže nebola rozprava, predpokladám, a spravodajca taktiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom, ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má číslo tlače 86. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 95. Prosím pani ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 86.) [16:40] Zuzana Dolinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme s cieľom posunúť lehotu na uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a občianskeho preukazu s čipom a tiež s cieľom riešiť problematiku prístupu zdravotníckych pracovníkov k elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. Keďže značná časť obyvateľov Slovenskej republiky nemá občiansky preukaz s čipom, nebude mať od 1. januára 2024 možnosť uzatvoriť dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pri výkone zdravotníckeho povolania budú mať zdravotnícki pracovníci značne obmedzený prístup k elektronickým zdravotným záznamom občanov. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si Vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [16:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Slyškovi. Nech sa páči, pán spravodajca. [16:40] Peter Slyško – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, pán predsedajúci, pani ministerka, v súlade so zákonom 73 ods. zákona 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 86. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že uvedené výbory predmetný návrh prerokujú ihneď. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. [16:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do ústnej rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Migaľ, máte slovo. [16:40] Samuel Migaľ – Vystúpenie v rozprave Trošku sa vydýcham iba, lebo som dobehol. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy vážení páni, som, mierne povedané, rozčarovaný z toho, že opäť musíme posúvať účinnosť právnej normy z dôvodu, že sa niečo nestíha. Nie však vinou ministerky, ale zbabranou prácou jej predchodcov. V dôvodovej správe sa uvádza, že jeden z dôvodov odkladu účinnosti je nedostatok kapacít Národného personalizačného centra. Toho centra, ktoré má vydávať nevyhnutné občianske preukazy na fungovanie elektronického zdravotníctva. Faktom je, že okrem iného je naň zvýšený nápor ešte aj z dôvodu povinnej výmeny ružových vodičských preukazov bez obmedzenia platnosti. Dovolím si uviesť ešte jeden dôvod, prečo to celé nevychádza. Nielenže kapacitne nestíhajú, ale aj keby sme pracovníkov naklonovali, tak potrebných 570-tisíc občianskych preukazov potrebných pre elektronické zdravotníctvo nedokážu vyrobiť. Dôvod je prozaický. Babráctvo predchádzajúcich vedení ministerstva, ale tentokrát aj vnútra. Na sklade totiž aktuálne máme len niečo viac ako 220-tisíc čistopisov a očakávame dodávku okolo 80-tisíc kartičiek. Pre kolegov, ktorí neovládajú matematiku, no zato s veľkou chuťou sedeli na ministerskej stoličke, je to o štvrť milióna občianskych preukazov menej ako potrebujeme. A to nerátame vydávanie štandardných dokladov. Jednoducho je to ďalší príklad flagrantného riadenia štátu v nedávnej minulosti. Dámy a páni, situácia vôbec nie je dobrá. Čistopisy vodičákov nám dôjdu ešte pred koncom roka, občianske preukazy nebudú približne v máji. Do októbra totiž nebola podpísaná zmluva s novým dodávateľom plastových kartičiek a sklady sú prázdne, presne v duchu, po nás potopa. A toto je, prosím, obstarávanie, ktoré im dokázalo trvať bezmála tri roky. A ešte aj to zbabrali a nepodpísali. Lebo keď minister Matúš Šutaj Eštok nastúpil, tak súťaž bola ukončená, no nikto zmluvu nepodpísal. Je veľmi ťažké v takomto prostredí pracovať a stíhať akékoľvek termíny a robiť užitočné veci pre Slovensko. Ja dúfam, že týchto kostlivcov bude čo najmenej. Doklady minister veľmi aktívne rieši, ministerka zase podoháňa resty v rezorte zdravotníctva. Ďakujem pekne. [16:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pán poslanec Dvořák. [16:40] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja chcem reagovať na môjho predrečníka, lebo tento zákon rieši v skutočnosti dve veci. Jedna tá vecná, áno, máme tu opustené občianske preukazy, ja som k tomu včera vystupoval, aj k skrátenému legislatívnemu konaniu. Druhá vec je, že tento zákon rieši aj tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti. A ja si trvám na tom, čo som včera povedal, zase tu spájame dve veci a tlačíme cez skrátené legislatívne konanie dve veci, ktoré nemusíme, a dávame tzv. prílepky. A to je ten práve druhý bod toho zákona, tá novelizácia, ktorú môj predrečník úplne opomenul. Ten zákon, ktorý má byť novelizovaný a v januári má teda nabehnúť nové znenie, hovorí, že ak niečo elektronicky nebude fungovať, tak tu máme písomnú formu. A to znamená, že vôbec nie sú splnené podmienky na to, aby, aby tu bol skrátené legislatívne konanie, zdravotná starostlivosť sa v mnohých prípadoch neprestane poskytovať, v najhoršom prípade čo sa stane, v prípade tých dohôd o tej všeobecnej starostlivosti, je, že nebude zaznamená elektronicky. Ale na to ten zákon myslel, že keby niečo nefungovalo, tak to bude stále bude v písomnej listine. Čiže chcel by som poukázať aj na tento druhý bod, ktorý je dôležitý, a zase tu robíme nejaké prílepky a prikladáme do skráteného legislatívneho konania veci, ktoré by tam vôbec nemuseli byť. A takto sa vyhýbame diskusii odbornej, ktorá by tu mohla byť. Ďakujem. [16:40] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikulec. [16:55] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Migaľ, opäť hovoríte niečo, čomu vôbec nerozumiete, ale sám ste povedali, že pán Šutaj Eštok keď nastúpil, tak v októbri si našiel verejné obstarávanie ukončené a pripravené zmluvy, tak ich mohol podpísať a keby ich podpísal, tak dávno by už mohli bežať dodávky dokladov a čistopisov. Takže zbytočne sa teraz bude vyhovárať, a to, že boli verejné obstarávania predtým ukončené, resp. neboli dokončené, samozrejme, pretože keď sa dodávatelia medzi sebou, medzi sebou si podávajú teda námietky, tak je to legitímny dôvod na ukončenie verejného obstarávania. Ale čo je dôležité povedať to je, čo ste vy povedali, že našiel už v októbri ukončené verejné obstarávania a zmluvy, ktoré kľudne mohol podpísať. Takže nevyhovárajte sa na ostatných. [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Migaľ. [16:55] Samuel Migaľ Pán poslanec Mikulec, staré dobré známe pravidlo, že trafená gus, hus zagága sa opäť raz potvrdilo. Toto obstarávanie, ktoré bolo ešte v októbri, vy viete veľmi dobre, že váš štátny tajomník odišiel z ministerstva práve preto, že nechcel toto, tento prílepok podpísať. Ja by som len bol veľmi rád, keby takýchto kostlivcov bolo čo najmenej, aj keď sa obávam, že, bohužiaľ, ich na ministerstve vnútra ešte bude veľmi veľa. Ďakujem pekne. [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať v rozprave navrhovateľka stanovisko? Nechce. Spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 90, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 93. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 90.) [16:55] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa napĺňajú záväzky z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, jedným z cieľov je zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky za účelom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu. Podpora cestovného ruchu je úzku previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdvojov a tvorbe nových pracovných miest. Tiež sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov. Ďalšou úlohou nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude podpora športu ako prioritného záujmu vlády. Navrhuje sa tiež úprava postavenia predsedu, podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, v súlade s prioritami definovanými v programovom vyhlásení vlády, najmä v záujme čo najefektívnejšieho využitia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Za tým účelom a vzhľadom na výhrady k spôsobu, akým Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikal, najmä k absencii participatívnosti a inklúzie pri jeho tvorbe, sa navrhuje, aby podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zabezpečoval plnenie úloh v oblasti koordinácie riadenia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa zároveň zveruje zabezpečenie plnenia úloh v oblasti prispievania k dlhodobej stabilite investičného prostredia na Slovensku prostredníctvom vypracovania národného investičného plánu pozostávajúceho z investičných projektov strategického významu, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, ako aj finančného plánu pokrývajúceho identifikované investičné potreby opierajúceho sa o rôzne finančné zdroje, ako aj pravidelnú aktualizáciu tohto dokumentu. Taktiež sa navrhuje presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktoré je už v súčasnosti ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky. V rámci predloženého návrhu zákona sa navrhuje aj presunutie vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky z úradu vlády na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré Zbierku zákonov Slovenskej republiky vydávalo do 30. júna 2020. Rovnako sa navrhuje zveriť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pôsobnosť zabezpečovať koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov okrem štátnej politiky ochrany osobných údajov na plnenie úloh na účely trestného konania. Navrhujú sa aj ďalšie zmeny v osobitných predpisoch, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie prechodu kompetencií medzi niektorými ústrednými orgánmi štátnej správy. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja ešte dám slovo spravodajcovi, otvorím rozpravu a preruším rokovanie, čo sa týka rozpravy, po hlasovaní. Takže prosím pána spravodajcu Romana Malatinca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby sa ujal reči. [16:55] Roman Malatinec Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 90. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie k predmetnému návrhu zákona bolo schválené uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [16:55] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal šesť písomných prihlášok za, dva za, dve za kluby, pán poslanec Dostál a pán poslanec Šmilňák, a štyria páni poslanci do riadnej rozpravy, písomne prihlásený pán Dvořák, Stachura, Hlina a Gröhling. Prerušujem teraz rokovanie na hlasovanie, vyhlasujem hlasovanie o dve minúty. Ďakujem pekne. (Prestávka.) [16:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97. Dávam teraz slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre financie a rozpočet poslancovi Danielovi Karasovi, aby uviedol hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií , tlač 97.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Poprosím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať vládny návrh zákona o zlepšení stavu verejných financií v skrátenom le... v druhom čítaní, pardon, v druhom čítaní. Tlač 97. Že ho, že ho prerokuje v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za 75, proti 60, zdržal sa 1. Konštatujem, že tento návrh sme schválili . Pán poslanec, pokračujme ďalej. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď. Ďakujem. Prosím pekne, dajme hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom. (Hlasovanie.) Prítomných 76 poslancov, za 76. Tento návrh sme schválili. A už prišiel aj sedemdesiaty siedmy. Ďakujem pekne. (Potlesk.) Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úverov na bývanie, tlač 84. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Ľubici Laššákovej, aby uviedla hlasovanie. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 84.) Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu pani spravodajkyni prerokovať vládny návrh zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 77, proti 38, zdržali sa 24. Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní . Pani spravodajkyňa. Laššáková, Ľubica, poslankyňa NR SR Pán predsedaj... pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ďalej, aby sa gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre sociálne veci a aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Ďakujem. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa hlasujme o návrhu prideliť tento návrh zákona výborom a určení lehoty na prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 81, proti 35, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pani poslankyňa Zuzana Matejičková z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie teraz uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Zb. o vodách, tlač 50. Nech sa páči. [Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov , tlač 50.] Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že Národná rada prerokuje tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 95, zdržalo sa 43, 2 nehlasovali. Konštatujem, že Národná rada tento návrh prerokuje v druhom čítaní . Pani spravodajkyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Ďakujem pekne. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pani spravodajkyne o pridelení výborom a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 139 poslancov, za 94, proti boli 2, zdržalo sa 42, nehlasoval 1. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Ešte raz dávam slovo pani spravodajkyni Zuzane Matejičkovej, aby uviedla hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, tlač 82. Nech sa páči, pani poslankyňa. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 82.) Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za 75, proti 34, zdržali sa 28, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že prerokujeme tento návrh v druhom čítaní . Pani spravodajkyňa. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Ďakujem pekne. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Ďakujem veľmi pekne. Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu na pridelenie tohto návrhu zákona výborom. Skontrolujte si, prosím, každý svoje zariadenie a hlasovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 77 poslancov, za 76, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili. Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Poprosím teraz pána poslanca Justína Sedláka, aby za výbor pre hospodárske záležitosti uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, tlač 56. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 56.) Sedlák, Justín, poslanec NR SR Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som dal hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku a prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána spravodajcu prerokovať tento vládny návrh zákona v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 126, proti bol 1. Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní . Pán spravodajca, nech sa páči. Sedlák, Justín, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Poprosím vás. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom a určení lehoty na jeho prerokovanie. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 131, proti boli 7, zdržal sa 1, nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili. Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme, tlač 86. Poprosím pána poslanca Petra Slyška, aby ako poslanec výboru pre zdravotníctvo uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 86.) Slyško, Peter, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento vládny návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. (Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za 87, proti boli 4, zdržali sa 44, nehlasovali 2 poslanci. Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania . Pán spravodajca, pokračujeme. Slyško, Peter, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v termíne ihneď. Prosím, dajte hlasovať. Pellegrini, Peter, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení tohto návrhu výborom a určení lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona. (Hlasovanie.) Prítomných 140 poslancov, za 90, proti 5, zdržalo sa 45 poslancov. Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu ich prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tieto vládne návrhy zákonov, ale teraz ich konkrétne vymenujem, pretože o jednom to nenavrhujem. Tlače 84, to je pán minister Tomáš, tlač 50 a 82, to je pán podpredseda vlády Taraba, tlač 56 pán minister Ráž a tlač 86 pani ministerka Dolinková, aby sme tieto tlače, ktoré sme teraz posunuli do druhého čítania, prerokovali zajtra po tlači 80, to je po treťom zákone, ktorým začíname zajtra v druhom čítaní. Takže by to boli štyri, päť, šesť, sedem, osem v druhom čítaní v poradí. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je tomu tak. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentujme sa a hlasujme. Skontrolujte si každý, prosím, svoje hlasovacie zariadenie. Tí, ktorí hlasovať chcú, samozrejme. (Hlasovanie.) Prítomných 80 poslancov, za 76, nehlasovali 4. Konštatujem, že tento návrh sme schválili a určili sme termín prerokovania týchto návrhov zákonov. Aby som to ešte zopakoval, návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, s tým začneme prerokovávať, výbory, až od pondelka budúci týždeň. Zároveň chcem teraz požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o vládnych návrhoch zákonov v druhom čítaní rokovať na schôdzi tak, ako sme si to pred malou chvíľou určili. Poprosím teraz pán predseda výboru Richter. [17:10] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Pozývam členov sociálneho výboru na zasadnutie dnes 20.30 h, miestnosť 245, druhé poschodie. Ďakujem. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Puci. [17:10] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Chcel by som oznámiť kolegom z výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor sa uskutoční zajtra ráno o 8.30 h v miestnosti č. 149, čo je rokovacia miestnosť výboru pre európske záležitosti. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda Čellár. [17:10] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pozývam členov ústavnoprávneho výboru na 10. schôdzu dnes o dvadsiatej a pokračovanie 9. schôdze zajtra ráno o ôsmej. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Huliak. [17:10] Rudolf Huliak – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pozývam členov výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na zajtra ráno na ôsmu do zasadačky 148. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Baláž. [17:10] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pozývam poslancov zdravotníckeho výboru na zajtra na 8.15 h. Ďakujem. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [17:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Chcel by som požiadať, ak je to možné, aby sme aktualizovaný program dostali, aby tam boli aj tie termínované body, lebo už sa to začína trochu meniť oproti tomu pôvodnému. Ďakujem. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Poprosím organizačný odbor, aby zajtra ráno na deviatu vytlačil poslancom nový program tak, v akom budeme do jeho ďalšej nejakej zmeny pokračovať. Pán poslanec Karas. [17:10] Daniel Karas – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pozývam všetkých členov finančného výboru dnes na ôsmu hodinu do rokovacej sály, do tridsiatky. [17:10] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Budeme, dámy a páni, pokračovať v rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575 o organizácii činnosti vlády pána ministra Suska. Prosím pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály. Zároveň pána spravodajcu, aby sa ujal miesta určeného pre spravodajcov. (Zaznel gong.) Pán minister je už v sále. Poprosím vás, aby všetci tí, ktorí nechcú pokračovať v rokovaní, opustili rokovaciu sálu, nevyrušovali priebeh rokovania. Konštatujem a ešte raz zopakujem, že sme obdržali šesť písomných prihlášok do rozpravy o tomto bode programu. Ako prvý, v momente, keď sa ukľudní situácia v sále, za poslanecký klub SaS vystúpi pán Ondrej Dostál. A pripraví sa za klub KDH pán poslanec Šmilňák. Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím o kľud v rokovacej sále, pretože zbytočne zdržujete ostatných kolegov, ktorí rokovať chcú. A poprosím o pokoj v rokovacej sále. Naozaj vás prosím, aby ste išli diskutovať mimo rokovaciu sálu a umožnili pánovi poslancovi Dostálovi normálne vystúpiť. Pán poslanec, nech sa páči, myslím, že už je prostredie pre vaše vystúpenie dôstojné. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 90.) [17:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia, rokujeme o novele kompetenčného zákona a súvisiacich právnych predpisov. Ten návrh vyplýva z toho, ako sa vládna koalícia na začiatku svojho fungovania dohodla na tom, ako si rozdelí moc a mocenské posty. Súčasťou tej dohody je aj to, že vznikne nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky presunom kompetencií v oblasti cestovného ruchu z ministerstva dopravy a presunom kompetencií v oblasti športu z ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a, samozrejme, že potom sa ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a, teda vedy a športu, výskumu a športu premenuje, keď šport nebude, nebude súčasťou kompetencií ministerstva školstva. Samozrejme, že každá vládna koalícia má právo namodelovať si, v akej zostane chce fungovať vrátane zostavy, zostavy rezortov, ale treba povedať, že tu nevstupujeme do situácie, že kompetencie v oblasti cestovného ruchu a športu nevykonáva žiadne ministerstvo, naopak, časť tých kompetencií vykonáva ministerstvo školstva a časť ministerstvo, ministerstvo dopravy. Takže nie je pravda, že, že doteraz by tieto oblasti neboli koordinované, boli koordinované, ale boli koordinované samostatne, je veľmi pravdepodobné, že aj po vytvorení ministerstva cestovného ruchu a športu nedôjde k tomu, že budú tieto dve oblasti nejako dramaticky, dramaticky prepojené a, samozrejme, možno si predstaviť aj, aj iné usporiadanie. Čiže hlavný účel, ktorý, samozrejme, že nie je napísaný v dôvodovej správe, je, aby vzniklo nové ministerstvo, aby Slovenská národná strana mala ďalšieho, ďalšieho ministra. V situácii, keď sme tu doobeda aj poobede sa zaoberali potrebou konsolidácie verejných financií, keď sme tu hovorili o tom, v akom žalostnom stave sú verejné financie a že potrebovali by sme šetriť alebo teda zvyšovať príjmy, čo sa, čo sa vláda a vládna koalícia pokúšajú cez zvyšovanie daní, tak miesto toho, aby sme šetrili, tak vytvárame nové ministerstvo, nový post ministra, nových, nových štátnych tajomníkov. To určite nie je cesta, cesta k šetreniu a určite to nie je niečo, čo by bolo nevyhnutné z hľadiska efektívneho fungovania štátu a štátnej, štátnej správy. Opakujem, koalícia má právo si to upraviť, ako chce, ale je to výsostne politické rozhodnutie, nie je to rozhodnutie, ktoré by malo nejaké vecné opodstatnenie. Kým vo vzťahu k tejto úprave, ktorá je taká najviditeľnejšia, ktorá obvykle sa robí vždy po vytvorení novej vlády, keď sa koalícia dohodne, že vznikne nejaké nové ministerstvo alebo sa zlúčia nejaké ministerstvá, alebo sa pomenia kompetencie, tak to sú také viditeľné úpravy, tak návrh zákona obsahuje aj viacero ďalších zmien, ktoré sú konštatované, ktoré sú navrhnuté, ktoré nie sú nijako vecne odôvodnené, a čo je chyba, lebo z hľadiska požiadaviek, ktoré na návrh zákona kladie zákon o tvorbe právnych predpisov, evidentne, evidentne dôvodová správa k tomuto návrhu zákona nespĺňa tie náležitosti, ktoré, ktoré si vyžaduje zákon o tvorbe právnych predpisov. Dôvodová správa je povinnou náležitosťou návrhu zákona, podľa § 7 ods. 2 sa člení na všeobecnú a osobitnú časť. Všeobečná, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania a zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodno-právnymi záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu a osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu, pričom do odôvodnenia sa nesmie preberať tex, text týchto ustanovení. Vo všeobecnej časti je v zásade zdôvodnené alebo vysvetlené, prečo sa vláda domnieva, že je potrebné vytvoriť nové ministerstvo, tomu som sa už venoval a naozaj je to vecou politického posúdenia a, ale chcel by som sa dotknúť troch ďalších, ďalších zmien, ktoré, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona a ktoré podľa môjho názoru nie sú vysvetlené, nie je zdôvodnené, prečo vláda s takýmito zmenami prichádza. Tou prvou je možnosť, aby ministerstvá s výnimkou tých, ktoré sú zákonne definované, nemali iba dvoch štátnych tajomníkov, alebo najviac dvoch, ale mohli mať aj viacerých. Čím je tento návrh odôvodnený? Zacitujme si z osobitnej časti dôvodovej správy, čl. I k bodu 6: „Navrhuje sa, aby na tých ministerstvách, ktoré sú viac odvetvové, ale plnia značný rozsah úloh, mohli pôsobiť viacerí štátni tajomníci." Ja teda neviem, že či toto možno považovať za vecné odôvodnenie navrhovaného ustanovenia právneho, právneho predpisu, lebo sa z neho dozvieme akurát to, čo sa navrhuje, čo, čo teda priemerné, priemerne sčítaný čitateľ návrhu zákona zistí aj z paragrafového znenia, ale vôbec sa nedozvieme, prečo takýto, takýto návrh prichádza. Tu chcem povedať, že, že to, že ministerstvá majú najviac dvoch štátnych tajomníkov s výnimkou tých, myslím, že ministerstvo financií a ministerstvo školstva majú troch, tak má nejaké opodstatnenie, lebo, lebo štátny tajomník nemá v hierarchii ministerstva postavenie povedzme námestníka ministra, v Českej republike námestník ministra si volí alebo vyberá samotný minister a môže ich mať viac, a v zásade námestníci zodpovedá za nejakú konkrétnu oblasť, riadia nejaké, nejaké útvary na ministerstve. Áno, aj štátni tajomníci môžu mať nejakú koordinačnú právomoc, ale teda v podstate podliehajú, podliehajú ministrovi a je to politická funkcia, je to funkcia, ktorá, ktorá vzniká tak, alebo teda je do nej človek ustanovený tak, že, že ho na návrh ministra vymenúva vláda a pokiaľ ide napríklad o, o poslanca Národnej rady, tak dôsledkom toho vymenovania je, že mu, že sa mu mandát neuplatňuje, ale spočíva mu, čiže je to niečo iné ako, ako výkon funkcie povedzme námestníka ministra v Českej republike alebo, alebo v iných krajinách. A samozrejme, že to vyvoláva otázky vzhľadom na, na to, ako je nastavená, nastavená vládna koalícia, či to nie je len vytváranie si ďalšieho priestoru, aby sa, aby sa mohla riešiť situácia s poslancami, ak by, povedzme, poslanecký klub SNS potreboval mať iné zloženie z hľadiska straníckeho, či sa tým nevytvára priestor, aby sa umelo vytvárali posty štátnych tajomníkov, na ktoré budú rozdistribuovávaní poslanci z klubu SNS, ktorí nie sú členmi politickej strany SNS. Ak by to tak bolo, no tak je veľmi nesprávne, že z takéhoto dôvodu meníme zákon a umožňujeme, aby miesto dvoch štátnych tajomníkov existovalo viacej štátnych tajomníkov, v zásade neobmedzený, neobmedzený počet. A možno by tieto špekulácie nevznikli, keby v dôvodovej správe bolo napísané, prečo sa tak deje. Pretože z všeobecného pravidla, že ministerstvá majú dvoch štátnych tajomníkov, sa urobili nejaké výnimky vo vzťahu najprv k ministerstvu financií, potom k ministerstvu školstva a malo to, malo to nejaké odôvodnenie, že prečo práve v týchto rezortoch. V tomto prípade je to jedna vetička, ktorá reprodukuje v dôvodovej správe to, čo je, to, čo je napísané v paragrafovom znení návrhu zákona, ale nijako to nevysvetľuje, nijako to, nijako to neodôvodňuje. Ďalšia zmena sa týka toho, že sa má postavenie ústredného orgánu štátnej správy prideliť aj Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskej informačnej službe, Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky, pričom opäť sa niektoré ustanovenia nemajú vzťahovať na, na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy. A opäť celé vysvetlenie tohto návrhu je, že: Navrhuje sa, aby postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy mal aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetí, Slovenská informačná služba, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, pričom § 37, 39 až paragraf štyri... a § 40 sa na tieto ostatné ústredné orgány štátnej správy nebudú vzťahovať. Opäť, prečo? Prečo doteraz nebol problém, že tieto orgány nemali postavenie ostatných ústredných orgánov štátnej správy a teraz ich majú mať? A opäť vzhľadom na to, že to nie je nijako inak vysvetlené, neexistuje žiadne vecné zdôvodnenie, tak to najlogickejšie zdôvodnenie, ktoré sa, ktoré sa núka, je, že na čelo Slovenskej informačnej služby by mal ísť trestne stíhaný a obžalovaný poslanec SMER-u pán Gašpar. Za dobrého kandidáta ho už označil aj pán premiér Fico. A keď, keď Slovenská informačná služba získa postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, tak vzhľadom na znenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov je to pozícia, ktorú ak obsadí poslanec, tak mu mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje, a teda v prípade, že by sa tu opäť objavila nejaká hrozba, že by nebodaj niekto ho išiel zobrať do väzby, tak sa môže vrátiť do parlamentu a, a musel, musela by s rozhodovaním alebo s jeho vzatím do väzby súhlasiť aj Národná rada. Ak to tak nie je, tak malo byť v tomto bode nejaké vysvetlenie, že prečo tieto orgány, ktoré doteraz nemali postavenie ústredných orgánov štátnej správy, ho zrazu majú mať. Tretí okruh, ktorý sa netýka, netýka priamo kompetenčného zákona, ale ďalších dvoch novelizovaných právnych predpisov, v podstate umožňuje jednoduchšie odvolávanie ako predsedu štatistického úradu, tak predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v podstate spolitizovanie týchto funkcií, pretože sa tam dopĺňajú dôvody pre ich odvolanie, ktoré sú značne vágne, gumové, závislé na subjektívnom posúdení toho, kto o ich odvolaní bude rozhodovať. A v poriadku, ak, ak vládna koalícia má záujem, aby tieto orgány, ktoré by z povahy svojej veci mali mať istú nezávislosť, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď sa vládna koalícia domnieva, že majú to byť funkcie obsadzované politicky, na ich čele majú stáť nominanti aktuálnej vládnej moci, tak by bolo poctivé aspoň priznať, že toto je zámer a nie sa tváriť na to, že tam dopĺňame nejaké dôvody, lebo, lebo veď ani vlastne nie je jasné celkom, celkom prečo tam tie dôvody dopĺňame. V prípade, v prípade štatistického úradu to nie je zdôvodnené vlastne nijako, akurát v prípade, v prípade úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa hovorí, že sa oplet... opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj ďalšie závažné dôvody, ktorými je najmä konanie, ktoré je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, pričom vymenované dôvody neznáme, neznamenajú, že nie je možné odvolať predsedu aj z iných ako vymenovaných dôvodoch v prípadoch, ak by činnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola v rozpore s činnosťou a poslaním úradu ako takého. Takže na to minister, nové ministerstvo sa nejdem pýtať, to je, to je v zásade právo vládnej koalície, ale chcem sa spýtať na tie ďalšie veci, že ako je vecne zdôvodnené, alebo čo je vecným dôvodom pre to, aby sa tie orgány, ktoré doteraz nemajú postavenie ústredného orgánu v štátnej správy, stali ústrednými orgánmi štátnej správy. A ak je dôvod na to, aby štátni tajomníci neboli na ministerstvách iba dvaja, ale viacerí, a teda aj súčasný pán minister Susko a ja máme skúsenosť s funkciou štátneho tajomníka, takže to vieme posúdiť nielen z hľadiska vonkajšieho pozorovania, ale aj z hľadiska zúčastneného pozorovania toho, čo robia štátni tajomníci, tak naozaj by ma zaujímal ten dôvod, prečo by zrazu mali byť viacerí štátni tajomníci. A tretia otázka je, že prečo sa majú zmeniť podmienky pre odvolávanie šéfov štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďakujem. (Potlesk.) [17:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadne faktické poznámky. Ako ďalší za poslanecký klub vystúpi pán poslanec Šmilňák. [17:40] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, včera pán minister ste ma vyňali z kritiky, pretože ja som v predchádzajúcom volebnom období nebol v poslaneckých laviciach, a preto ste predchádzajúcu vládnu koalíciu kritizovali, že aj oni prija... prijímali veľa zákonov v zrýchlenom legi... legislatívnom konaní. Mňa učili doma úcte k autoritám, a preto ja nikdy nebudem vulgárny ani k predsedovi Národnej rady, ktorého mám v úcte, ani k ministrovi žiadnemu, ani k vám, drahí kolegovia, kolegyne, ale dovolím si protirečiť. Argument, že aj vy ste to robili, je príliš málo na to, aby, aby sme posúvali cez zrýchlené legislatívne konanie legislatívne normy bez toho, aby sme o nich odborne a vecne rozprávali. Táto norma sa tvári, že ide zavádzať nové ministerstvo, ministerstvo cestovného ruchu a športu. KDH chce, aby šport i cestovný ruch na Slovensku fungovali, aby sa dobre rozvíjali, aby boli efektívne a všetkým nám prinášali osoh a radosť, bez pochyby. Máme na to riešenia. My sme si dali záležať na predvolebnom programe a dokonca téme športu sme venovali osobitnú pozornosť. Radi sa potom o naše skúsenosti a nápady a riešenia podelíme, ak bude o to záujem. Vláda však predstavuje legislatívny návrh, ktorý pod rúškom ustanovenia nového ministerstva sa dotýka mnohých ďalších oblastí bez toho, aby sa o nich diskutovalo. A to my v KDH teda považujem za podvod, za podvodné konanie. Okrem vzniku nového ministerstva v oveľa väčšej miere sa v tejto legislatívnej norme hovorí o zmenách v nastavení ústredných orgánov štátnej správy. Dokonca sa hovorí o tom, že vzniknú nové. Povedzme dnes nezávislá Slovenská informačná služba sa má stať ústredným orgánom štátnej správy, to znamená, sa spochybní jej nezávislosť a podobne. Okrem toho tento zákon nelogicky pojednáva o špeciálnej výrobe, povedzme, alebo o zbrojárskom priemysle. Ja si neviem predstaviť, že by minister školstva tu prišiel so zákonom, ktorý rieši niečo v materských školách a zároveň sa dotýkal nejakej parcelácií alebo, alebo územnému plánu, alebo samospráva, alebo čohokoľvek iného. To sú nelogické veci. A nielen to, že sú nelogické, oveľa väčší problém je v tom, že takto, takéto prílepky k tomuto akože ideme ustanoviť ministerstvo cestovného ruchu a športu, tie prílepky vôbec nie sú absolútne, ale absolútne prediskutované, ony sa, my, my sme ich tam alebo vy ste ich tam skryli. Toto je absolútne neprípustné. Každý zákon, po prvé, mal by mať svoju logiku, mal by byť súrodý. Ale po druhé, mal by prejsť riadnym legislatívnym konaním, to znamená, aby sa k nemu vyjadrili aj odborníci aj politici, aby prešiel pripomienkovým konaním u všetkých inštitúcií, ktoré sa, ktorých sa ten zákon dotýka a ktoré k tomu majú čo povedať. Samozrejme, existujú prípady, kedy treba prejsť s rýchlejším riešením, ale to sú mimoriadne situácie. Keď sú dotknuté ľudské práva, keď hrozí mimoriadna hospodárska škoda alebo, nedajbože, vojna. My sme si nevšimli ani vojnu, ani mimoriadne hospodárske škody, lebo ako-tak nám zatiaľ aj cestovný ruch aj šport funguje. A ľudské práva, prepáčte, ale tam nič také sa nenachádza. Už včera sme sa vyjadrili, že tento zákon je pre nás neprijateľný. A keď máme byť féroví, vážené kolegyne, kolegovia, tak to rozmeňme na drobné. Rozdeľme to na viacej legislatívnych noriem, poďme sa o nich porozprávať, poďme argumentovať, odpovedzme na všetky otázky, pripravme najlepšie riešenia, potom to schváľme. My v opozícii KDH nemáme problém podporiť niečo, čo dáva logiku. Dokonca aj skrátené legislatívne konanie napríklad pri zákone 597/2003 o financovaní škôl a školských zariadení. Tam sme to posunuli a všetci sme za to zdvihli ruky, pretože tam boli naplnené, bol naplnený jeden z tých troch dôvodov. Tam hrozila hospodárska škoda, lebo tento zákon a jeho dôsledky sú naviazané na plán obnovy a odolnosti a k 15. decembru ideme žiadať o platbu v hodnote 800 mil. eur, čo je teda riadne veľká suma, ktorej sa musíme venovať, a tento, táto norma bola jednoduchá, neskrývala v sebe ďalšie riešenia úplne iných záležitostí. Toto nie je ten prípad. Ja by som to prirovnal k stavbe domu. Nikto z nás nestavia dom bez toho, aby nemal dobre spracovaný projekt, stavebný, a kým nemá všetky stavebné povolenia. Dovolím si povedať, že táto legislatívna norma je presne také, takáto stavba domu bez prípravy a ešte sú, ešte sú tam aj skryté míny, sú tam skryté prílepky. A bez toho, aby KDH sa vyhrážalo, alebo že by bolo neúctivé, vám odkazujem, alebo vás žiadame, stiahnite túto normu. V opačnom prípade, ak v takejto podobe prejde, my požiadame pani prezidentku, aby túto normu nepodpísala. A keď ani to nezaberie a pre, prelomíte tento zákon vetom, tak zvážime ďalšie kroky, lebo tento zákon nie je súrodý a sú naňho prilepené prílepky bez toho, aby sa o nich odborne a vecne hovorilo. A teraz k športu. Tento zákon, hoci sa tvári, že ide pomáhať športu, sa volá alebo teda ide ustanoviť ministerstvo cestovného ruchu a športu. Ja som si dal tú námahu a prečítal som si zdôvodnenia. Tak ideme posilňovať alebo ideme racionalizovať, efektívne využívať prostriedky v cestovnom ruchu, dobre, hovorím. Ideme budovať značku Slovenska ako, ako cestovnej destinácie. Ideme posilňovať kúpeľný turizmus. Výborne. Dokonca ideme posilňovať kongresový turizmus a tak ďalej a tak. Môžme čítať, zmienku o športe tam sotva nájdete, sotva nájdete. My sme tvrdili a doteraz si za tým stojíme, že, že šport nemá seriózne postavenie v našej legislatíve a je len prílepkom pri ministerstve školstva, vedy, výskumu, mládeže a športu. Málokto z nás si pamätá meno človeka, ktorý tam, tam ako, ako štátny tajomník sedí. Okrem toho v minulom volebnom období ešte existoval vládny splnomocnenec pre šport. Existoval a doteraz existuje fond na podporu športu. Ale čo neexistovalo, boli riadne pravidlá, ako bude šport na Slovensku financovaný. Vždycky to bolo predmetom handrkovania pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a my z KDH sme tvrdili, že poďme pomôcť školstvu, dajme školstvu vážnosť a tu ustanovme ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude prioritne riešiť šport. Mohlo to byť ministerstvo, kde šport bude mať seriózne postavenie, nie ako postavenie prílepku, alebo ustanovme iný orgán štátnej správy podobne, podobne, ako to urobili napríklad v Čechách, kde majú Národní sportovní agentúru, ale tá už rieši všetko. Tá už rieši ten šport komplexne od detí až po profesionálov, rieši jeho financovanie, rieši rozvoj infraštruktúry, rieši krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé ciele. My sme toto nepripravili, vážení, my to nemáme spracované a dokonca sa stáva viete čo? Stáva sa to, že ideme rozdeliť kompetenciu športu medzi dve ministerstvá. Zabudnite na to, že ministerstvo cestovného ruchu a športu si zoberie celú agendu športu. Už pán minister Drucker avizoval, že školský šport, ktorý sa týka detí od 6 do 20 rokov, ostáva v agende ministerstva školstva. Celý, celá školská, celý školský šport, súťaže a ďalšie aktivity ostávajú v agende ministra školstva a ostávajú tam aj peniaze, a ostáva tam aj tretí štátny tajomník, ktorý sa tomuto bude venovať. Čiže bujnie, čo bujnie štátna byrokracia ďalej. Vy hovoríte o tom, pán minister, že hrozia hospodárske škody. Podľa mňa tým, čo idete teraz zaviesť, prídeme ešte o ďalšie peniaze, lebo tam nie je efektivita. Tam nie je naznačené, že ideme šport riešiť takto alebo takto, alebo takto. Ideme spraviť ministerstvo pre, pre SNS-ku, popritom ideme meniť veľmi závažným spôsobom fungovanie ústredných orgánov štátnej správy a ešte do toho zákona, pre pána kráľa, sme zamontovali zbrojársky priemysel. To snáď nemyslíte vážne, pri všetkej úcte, pán minister. My vás vyzývame, aby ste tento zákon stiahli. Veľmi radi pomôžeme pri tvorbe tohto ministerstva, dáme podklady, analýzy, exi... my máme spracované, ako je to s ministerstvom školstva po celom svete. Vieme, že existujú aj samostatné ministerstvá školstva, dokonca existuje spojenie ministerstvo školstva a cestovného ruchu. Existujú prípady ministerstva školstva a kultúry a úplne najviac vo svete existuje ministerstiev školstva a mládeže. Ale urobme to poriadne, prosím vás. To vaše riešenie nemusí byť zlé, ale nie je prediskutované, nie je pripravené, nemáme žiadne dopadové štúdie, nemáme žiadne analýzy a na drzovku v zrýchlenom legislatívnom konaní, ja by som to takto nerobil. Žiadame vás, stiahnite tento návrh a potom budeme súčinní pomáhať ako sa len dá. V opačnom prípade sa budeme správať zodpovedne, profesionálne a urobíme všetko preto, aby tento váš návrh neuzrel svetlo sveta. Ďakujem. [17:40] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. (Potlesk.) Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Čaučík. [17:40] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ja chcem oceniť to, čo povedal kolega Šmilňák, a v tom návrhu, ktorý máme na, na stole, ak vznikne nové ministerstvo, myslím, že jeho, v jeho názve sa bude spomínať aj mládež. Toto považujem za jediný prínos tohto nového ústredného orgánu štátnej správy, lebo mládež bola vždycky na vedľajšej koľaji na ministerstve školstva. Takže tiež chcem apelovať na to, pripravme takéto zmeny dobre. Ja rozumiem, že toto bol, boli plány niektorých strán v koalícii alebo je to priorita, ktorá sa dohodla na rokovaní koaličných strán, ale urobme to dobre. Nové ministerstvo sa dá pripraviť aj o rok, dajú sa vychytiť, vychytať problémy, ktoré tam sú, a urobme to dobre. Neprijímajme zákony aj v zrýchlenom konaní ešte s mnohými prílepkami a s mnohou záťažou, ktorá aj tejto vládnej koalícii v konečnom dôsledku priťaží. Ďakujem. [17:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave je pán poslanec Dvořák, ktorého nevidím v sále, prepadá mu poradie. Ďalší v poradí je pán poslanec Stachura, ktorý tiež tu nie je, prepadá mu poradie. Ďalší je pán poslanec Hlina, prepadá mu poradie. Pán poslanec Gröhling, prepadá mu poradie. Ešte raz pán poslanec Dvořák, definitívne stráca poradie. Pán poslanec Stachura definitívne stráca poradie, pán Hlina definitívne stráca poradie, pán Gröhling definitívne stráca poradie. Preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tak tomu, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána ministra spravodlivosti, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán minister? Nech sa páči, pán minister. [17:55] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Možno len veľmi krátko k tomu, čo hovoril pán poslanec Dostál ohľadne, ohľadne tretích štátnych tajomníkov. Ono to, keď si pozriete súčasné znenie, nie je, nie je nóvum, aj teraz to tam je, akurát, že je to viazané na splnenie určitých kritérií a to, čo sa navrhuje, je vlastne vypustenie týchto kritérií, pretože na niektorých ministerstvách tá agenda je naozaj taká široká, že si vyžaduje možno viacerých štátnych tajomníkov. My nechceme robiť tú politiku v rámci ministerstiev takým spôsobom, ako bolo niekedy v minulosti zvykom, že štátni tajomníci nemali pod sebou žiadnu agendu a v zásade neriadili nič, ale tí štátni tajomníci tam majú svoju úlohu, vy to dobre viete. Pán poslanec Dostál, boli ste štátnym tajomníkom, že, že ak ten štátny tajomník má nejakú agendu a nejaké vecné odbory pod sebou, tak sa na ministerstve nenudí a nenudí sa ani keď sú tam dvaja a, a nebudú sa nudiť, ani keď tam budú traja na niektorých vybraných ministerstvách, kde je naozaj tej agendy obrovské množstvo. Takže myslím si, že toto je úplne oprávnená, oprávnená skutočnosť. Ďakujem pekne. [17:55] Peter Pellegrini – Vstup predsedajúceho 116. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Pýtam sa pána spravodajcu. Nie. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, o ktorom budeme hlasovať zajtra o jedenástej. Dámy a páni, teraz budeme pokračovať riadne v programe vládnymi návrhmi zákonov, ktoré prerokuvávame v normálnom, riadnom legislatívnom procese. Na chvíľku prerušujem rokovanie, nakoľko je na ceste pani ministerka zdravotníctva, potom zastupuje pána ministra financií, ktorý minister? Pán minister spravodlivosti, takže ten je tu, lebo pán minister financií má tri zákony a ešte potom tu máme návrhy na medzinárodné zmluvy, kde opäť zastupuje pán minister spravodlivosti, tam, kde treba prítomnosť ministra. Takže toto všetko by sme mohli ešte dnes prejsť. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku. (Krátka pauza.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa vás spýtať, či je všeobecný súhlas, či mám vaše zvolenie, aby som do doby, kým príde pani ministerka, mohol prejsť k bodom pána ministra Kamenického. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem za vašu veľkorysosť. Takže pristúpime teda najprv k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to parlamentná tlač 51, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 40. Poprosím teraz pána ministra spravodlivosti, aby v zastúpení pána ministra financií tento návrh zákona uviedol. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 51.) Susko, Boris, minister spravodlivosti SR Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, návrhom, ktorý sa, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, alkoholických nápojov a tabakových výrobkov sa zosúlaďujú ustanovenia zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja s Ústavou Slovenskej republiky, ktoré upravujú kvantitatívne podmienky pre osoby žiadajúce o vydanie povolenia na distribúciu pohonných látok, a to na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. novembra 2021. V súvislosti s transpozíciou smernice Rady Európskej únie 2020/262, ktorou bola s účinnosťou 13. februára 2023 do zákona o spotrebných daniach implementovaná elektronizácia prepravy zdanených predmetov spotrebných daní uvedených do daňového voľného obehu na podnikateľské účely v rámci členských štátov Európskej únie a v rámci daňového územia obdobná osobitná úprava prepravy zdanených pohonných látok, nafty a benzínu. Návrh zákona reaguje na nezrovnalosti, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe naprieč daňovou legislatívou spotrebných daní pri uplatňovaní elektronického systému monitorovania prepravy zdanených predmetov spotrebnej dane. Ďalej sa navrhujú úpravy na zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane, napríklad pri poskytovaní údajov, ktoré si colné úrady vedia zistiť z verejne dostupných zdrojov. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. [17:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Igorovi Válekovi. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo. [17:55] Igor Válek – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [17:55] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ ani pán spravodajca sa pravdepodobne nebudú chcieť vyjadriť, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním, á, už je tu pani ministerka, tak budeme pokračovať návrhom pani ministerky zdravotníctva, čiže pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 22, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 32. Poprosím pani ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 22.) [18:04] Zuzana Dolinková Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh zákona bol vypracovaný s cieľom transpozície delegovanej smernice Komisie Európskej únie 2022/2100 z 29. júna 2022, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ, pokiaľ ide o zrušenie určitých výnimiek týkajúcich sa zahrievaných tabakových výrobkov. Novelizácia ustanovení predmetného zákona má za cieľ rozšíriť kategóriu tabakových výrobkov o nový tabakový výrobok, ktorým je zahrievaný tabakový výrobok. Vzhľadom na zákaz uvádzať na trh tabakové výrobky s charakteristickou arómou alebo obsahujúce arómy v akýchkoľvek ich zložkách ako napríklad vo filtroch, papieroch, baleniach, kapsuliach alebo akékoľvek technické prvky umožňujúce zmenu vône alebo chuti dotknutých tabakových výrobkov alebo ich intenzity dymu, ktorý už existuje pre cigarety a tabak na vlastnoručné zhotovanie cigariet, sa bude tento zákaz uplatňovať aj na zahrievané tabakové výrobky. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani ministerka. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Petrovi Slyškovi. Nech sa páči, pán poslanec. [18:04] Peter Slyško Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 ods. zákona 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 22. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej strany náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Ďakujem. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, ani pán spravodajca pravdepodobne nemajú záujem sa vyjadriť k neexistujúcej rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 52, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 41. Opäť poprosím ministra Borisa Suska, ktorý zastupuje pána ministra financií Ladislava Kamenického, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister. (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov , tlač 52.) [18:04] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní pléna Národnej rady uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov. Predkladaným návrhom sa ustanovuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky za nový cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom pre tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky. Predkladaný návrh nadväzuje na predchádzajúcu decentralizáciu regulačných a kontrolných právomocí v oblasti cien na tie orgány, ktoré v danom sektore pôsobia, vytvárajú pre neho pravidlá a majú najviac relevantných informácií. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Danielovi Karasovi. Nech sa páči, pán poslanec. [18:04] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán podpredseda, poprosím, otvorte rozpravu. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to mu tak, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú a predpokladám, že ani navrhovateľ, ani pán spravodajca nechcú sa vyjadriť k rozprave, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Ide o tlač 33. Návrh vlády odôvodní opäť minister spravodlivosti Boris Susko v zastúpení Ladislava Kamenického. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , tlač 33.) [18:04] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Albánsku, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Teraz poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Zdenka Svobodu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec. [18:04] Zdenko Svoboda Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som vás ako určený spravodajca výboru predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tlač 33. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 75 z 28. novembra 2023 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujal výbor toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu vyjadrených v uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 18 z 6. decembra 2023. Výbor určil poslanca Zdenka Svobodu za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [18:04] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu prihlášku do písomnej rozpravy. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenie a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov, tlač 34. Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, odôvodnite aj tento návrh vlády. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov , tlač 34.) [18:04] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabráneniu daňovým únikom v oblasti daní z príjmov. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. Takisto ako pri predchádzajúcej zmluve, v prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Azerbajdžane, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo by viedlo k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy a priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:04] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Radomíra Šalitroša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec. [18:04] Radomír Šalitroš Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás ako určený spravodajca výboru, aby som vám predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov, tlač 34. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 76 z 28. novembra 2023 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov na prerokovanie tomuto výboru Národnej rady Slovenskej republiky – výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujal výbor toto stanovisko. Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru uvedených pod bodom, z uznesení výboru uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu, tlač 34, vyjadrených v uznesení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v oblasti daní z príjmov a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru, tlač 34a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 19 zo 6. decembra 2023. Výbor určil poslanca Radomíra Šalitroša za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Ďakujem, skončil som, otvorte, pán predsedajúci, rozpravu, prosím. [18:19] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tlač 35. Poprosím pána ministra Suska, aby aj tento návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam , tlač 35.) [18:19] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna ďalšiu zmluvu o zamedzení dvojitému zdaneniu, tentokrát medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom. Zmluva rozširuje takisto bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. V prípade neexistencie takejto zmluvy by podliehali príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj na Novom Zélande, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty ma zmluva charakter takisto prezidentskej zmluvy. Priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne, skončil som. [18:19] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Váleka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vláda. Nech sa páči, pán poslanec. [18:19] Igor Válek Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, tlač 35. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 79 z 28. novembra 2023 pridelil návrh, tlač 35, na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujal výbor toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru uvedených pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu, tlač 35, vyjadrených v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o zamedzení dvojitému zdaneniu v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru, tlač 35a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 20 zo dňa 6. decembra 2023. Výbor určil poslanca Igora Váleka za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [18:19] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku, tlač 36. Odovzdávam slovo ministrovi Borisovi Suskovi, aby návrh vlády odôvodnil. (Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku , tlač 36.) [18:19] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám ostatnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a to je na rokovanie pléna návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku. Zmluva takisto rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Saudskej Arábii, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zakladá práva a povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Ďakujem pekne. [18:19] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Pavla Ľuptáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [18:19] Pavel Ľupták Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku, tlač 36. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 78 z 28. novembra 2023 pridelil návrh, tlač 36, na prerokovanie tomuto výboru Národnej rady Slovenskej republiky – výboru pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujal výbor toto stanovisko: Odporúčame pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom II z tejto správy nevyplývajú iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k návrhu, tlač 36, vyjadrených v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku. Ďalej rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výboru, tlač 36a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 21 zo 6. decembra 2023. Výbor určil poslanca Pavla Ľuptáka za spravodajcu výboru a zároveň ho poveril, za prvé, predniesť správu na schôdzi Národnej rady, za druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som a môžte otvoriť rozpravu. [18:19] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je to mu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušuje rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022. Návrh je uverejnený ako tlač 24 a spoločná správa výborov má tlač 24a. Návrh opäť uvedie minister spravodlivosti Boris Susko, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022 , tlač 24.) [18:19] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Súhrnná výročná správa poskytuje informácie o hospodárení verejných financií, pričom opisuje dosiahnutú skutočnosť za predchádzajúci rok overenú Eurostatom v rámci druhého kola notifikácie. Európsky štatistický úrad zverejnil notifikované výsledky všetkých krajín Európskej únie 23. 10. tohto roka. Medzi jarnou a jesennou notifikáciou došlo k miernej revízii schodku verejných financií smerom nadol. Hodnota verejného dlhu v pomere k HDP zostala na úrovni z jari tohto roka. Výsledky za rok 2022 je nutné brať s veľkou rezervou smerom do budúcnosti, pretože reálny vývoj v roku 2023 ukazuje na trikrát väčší schodok už za tento rok. Príjmy verejných financií boli v minulom roku výrazne pozitívne ovplyvnené rastom cenovej hladiny, ale vo výdavkoch sa inflácia premieta s časovým oneskorením, čiže vo väčšej miere je infláciou zasiahnutý práve rok 2023. Zároveň po nástupe novej vlády sme okamžite začali riešiť rozpočet pre rok 2024 a rozpočtový výhľad na ďalšie dva roky. V kontexte toho, čo nás čaká, je nutné brať výsledky verejnej správy v roku 2022 už len za štatistickú realitu. Schodok verejnej správy, celkový, za rok 2022 bol vo výške 2,2 mld. eur, čo predstavuje voči bežnému HDP dosiahnutému v uplynulom roku 2,0 %. Medziročné zníženie schodku oproti roku 2021 je tak na úrovni 3,2 bodu voči HDP, respektíve 2,9 mld. eur. V roku 2022, tak ako v roku 2021, bola prijatá novela pôvodne schváleného štátneho rozpočtu a očakávali sa zvýšené výdavky na opatrenia zmierňujúce dopad pandémie na obyvateľstvo a ekonomiku Slovenskej republiky, ako aj výdavky vyvolané vojnou na Ukrajine a rodiacou sa energetickou krízou. Aj napriek nepriaznivej situácii ekonomika rástla o 1,8 %, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na aktuálnych daňových príjmov. Revízia schodku oproti jarnej notifikácii z 2,04 % na 2,02 %. Aktuálne daňové príjmy boli plus 118,8 mil. eur, pričom najväčší vplyv mala vyššia daň z príjmov právnických osôb o 235,3 mil. eur. Negatívne vplývali príjmy z daní príjmov fyzických osôb, pokles o 62,150 mil. eur, DPH pokles o 43,607 mil. eur a ostatné dane pokles celkom o 10,805 mil. eur. Zmena stavu záväzkov na samostatných účtoch je mínus 92 mil. eur. Prehodnotenie príjmu zo zahraničia na výrobku húfnic pre Ukrajinu. Aktuálne príjmy z odvodov je mínus 49,5 mil. eur na základe zúčtovania sociálneho, zdravotného poistenia, platené daňové kredity plus 34,3 mil. eur. Ostatné pohľadávky a záväzky plus 13,3 mil. eur na základe riadne zostavených účtových závierok. Dlh verejnej správy ku koncu roka 2022 dosiahol 57,8 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa celkový dlh v pomere HDP nezmenil. V nominálnom vyjadrení išlo o nevýznamnú revíziu v hodnote 808-tisíc eur. Nominálny dlh verejnej správy medziročne vrástol o 2,1 mld. eur. Medziročne sa zvýšil aj čistý dlh, a to o 2,4 mld. eur. V rámci Európskej únie v roku 2022 dosiahlo 15 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 3,3 % HDP. Slovensko schodok 2,0 HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 83,5 % HDP, pričom Slovensko 57,8 % HDP v roku 2022. Ďalšie informácie sú podrobnejšie uvedené v samotnej výročnej správe. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:19] Ľuboš Blaha Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Karasa, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec. [18:34] Daniel Karas Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som ako určený spravodajca výboru predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022, tlač 24. Návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví spoločnú správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 37 zo dňa 21. novembra 2023 prerokoval návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 13 zo dňa 6. decembra 2023 predloženú správu uvedený výbor prerokoval a svojim uznesením ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade návrh Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2022, tlač 24, vziať na vedomie. A výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 4 zo dňa 6. decembra 2023. Zo strany výborov ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil spoločnú správu uznesením č. 22 zo dňa 6. decembra 2023, určil poslanca Daniela Karasa za spoločného spravodajcu výboru. Výbor ho zároveň poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy. Ďakujem, skončil som, poprosím, otvoriť rozpravu. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nechcú vyjadrovať k rozprave, ktorá neprebehla. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa prísľubu predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho by sme teraz neprešli k poslaneckým návrhom, pretože taká bola dohoda. Ešte tam je jeden návrh? Aha, nemám. (Reakcia z pléna.) No áno, áno, to viem, to viem. Ale z vlády už nie sú. (Predsedajúci komunikuje s ministrom spravodlivosti mimo mikrofónu.) Takže vládne návrhy sme podľa všetkého prešli a pristúpili by sme predsa len k jednému poslaneckému návrhu od poslanca Mariána Saloňa, ktorý má záujem ho predniesť ešte dneska. Takže pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Mariána Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 60. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 58. Dávam slovo poslancovi Mariánovi Saloňovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec. (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Saloňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 60.) [18:34] Marián Saloň Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem dlho zdržiavať. Jedná sa o čisto technickú zmenu zákona. A vlastne vychádza sa trošku v ústrety záchranným zložkám, keďže s dobou sa nám vyvíja aj technika, s technikou nám rastie aj váha a dochádza k takým paradoxom, že záchranné vozidlá, ktoré niekedy boli do 3,5 tony, dnes majú 3 700 kg a už sú nad 3,5 tony a s tým, že vodiči takýchto záchranárskych vozidiel musia, mať na to, aby mali právo prednostnej jazdy, musia mať aj prax. A bola, bola prax nastavená tak, že boli tam dva roky v tej kategórii C1, ale umožňujem vlastne svojou zmenou zákona to, že tí vodiči, ktorí už právo prednostnej jazdy v kategórii B, dva roky mali tú prax, tak sa im tá prax v C1 kategórii zníži z dvoch rokov na jeden. S tým, že ostáva zachované, že ak pred tým takú prax nemali, tak musia mať v kategórii C1 prax dva roky. Ďakujem a verím, že nájdem pochopenie naprieč celou Národnou radou. Skončil som. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi. Nech sa páči, pán poslanec. [18:34] Peter Šuca Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so o zákonom o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedeného návrhu zákona, tlač 60. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že navrhovateľ, ani spravodajca sa nebudú vyjadrovať k rozprave, ktorá neprebehla. Takže, vážení, uzatváram rozpravu o tomto bode programu. A vážení, vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa dohody prerušujem schôdzu, rozpravu na dnešný deň. Zajtra by sa pokračovalo ráno o deviatej hodine terminovanými bodmi skrátených vládnych návrhov v druhom čítaní. Takže dneska vám želám krásny večer a prerušujem schôdzu. (Reakcie z pléna.) A o jedenástej hlasovanie, áno. (Reakcie z pléna.) Áno, do šestnástej rokujeme, tak ako sa to dohodlo, nijaké zmeny nenastali. Takže o jedenástej sa zajtra hlasuje, o deviatej sa tu vidíme. Želám pekný večer. (Predsedajúci hovorí bez zapnutého mikrofónu a prideľuje slovo poslancovi.) [18:34] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom ... členov ústavnoprávneho výboru na zasadnutie výboru teraz o devätnástej miesto plánovanej o dvadsiatej. Ďakujem. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Pán predseda výboru Ján Richter. [18:34] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Vopred ohlásený sociálny výbor na 20.30 h presúvame na 19.30 h v obvyklom mieste, 245, druhé poschodie. Ďakujem. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho A pán predseda výboru Daniel Karas. [18:34] Daniel Karas – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Takisto presúvame výbor z 20.00 h na 19.00 h. [18:34] Ľuboš Blaha – Vstup predsedajúceho Ďakujem ešte raz. Želám krásny večer. (Prerušenie rokovania o 18.42 hodine.)