Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY IX. volebné obdobie N á v r h ZÁKON z ... 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 písm. c) znie: „c) transakčným účtom platobný účet 1a ) daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby.“. 2. V § 3 ods. 1 sa vypúšťajú slová „fyzická osoba – podnikateľ,“. 3. V § 3 ods. 2 sa za ôsmy bod vkladá nový deviaty bod, ktorý znie: „9. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy (výnosy) v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období neprevýšili sumu 100 000 eur.“. 4. V § 3 sa za odsek 3 vkladajú nové odseky 4 až 8, ktoré znejú: „(4) Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu sa stáva daňovníkom pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala daňové priznanie k dani z príjmov 2k ), z ktorého vyplýva, že jej zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie prevýšili sumu 100 000 eur. (5) Daňovník sa stáva právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podal daňové priznanie k dani z príjmov 2k ), z ktorého vyplýva, že jeho zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie neprevýšili sumu 100 000 eur. Ak sa daňovník stal právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu je v lehote podľa prvej vety povinný túto skutočnosť oznámiť platiteľovi dane. (6) Na účely overenia splnenia podmienky podľa odsekou 4 alebo odseku 5 je platiteľ dane oprávnený vyžiadať si od daňovníka alebo právnickej osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu doklady preukazujúce výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie. (7) Právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu, ktorá v lehote do jedného mesiaca odo dňa podania da ňového priznania k dani z príjmov 2k ) nepredloží platiteľovi dane na overenie splnenia podmienky podľa odsekou 4 alebo odseku 5 doklady podľa odseku 6, sa na účely tohto zákona považuje za daňovníka od 1. apríla príslušného kalendárneho roka. (8) Ak sa právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby podľa odseku 2 deviateho bodu stane daňovníkom v dôsledku podania opravného alebo dodatočného daňového priznania k dani z príjmov 2l ), je povinná oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane najneskôr do 15 dní odo dňa podania tohto priznania a zároveň je povinná dodatočne uhradiť daň podľa tohto zákona postupom podľa § 10 ods. 3 až 5 za obdobie od pätnásteho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala prvé daňové priznanie k dani z príjmov 2k ) do začiatku vyberania dane podľa § 10 ods. 1 a 2.“. Poznámky pod čiarou k odkazom 2k a 2l znejú: „ 2k ) § 41 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. 2l ) § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“. 5. § 10 odsek 2 znie: „(2) V oznámení podľa odseku 1 platiteľ dane uvedie najmä zdaňovacie obdobie, sumu vybratej dane a 1. obchodné meno, 2. adresu sídla, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené.“. 6. V § 12 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6. 7. V § 12 ods. 5 sa slová „podľa odseku 3 alebo odseku 4“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 2 alebo odseku 3“. 8. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 14 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 15. októbra 2025 Daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov 2k ) neprevýšili sumu 100 000 eur je právnickou osobu alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu od pätnásteho dňa po predložení dokladu preukazujúceho túto skutočnosť platiteľovi dane.“. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 15. októbra 2025.

1 z 30. septembra 2025, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. a zákona č. 26/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 písmeno c) znie: „c) transakčným účtom platobný účet 1a ) daňovníka,“. 2. § 2 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) preúčtovaným nákladom suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná osoba iná ako daňovník, pričom ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, táto finančná transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku.“. 3. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa § 9 ods. 1 a 3. Za stálu prevádzkareň sa považuje aj a) poskytovanie služby informačnej spoločnosti 1b ), ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku, 2 b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa § 9 ods. 1 a 3, c) poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa § 9 ods. 1 a 3, d) osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí, a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať, alebo poskytnutie služieb daňovníkom; osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko, e) poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou; poistné riziko sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak sa 1. poistená nehnuteľnosť, jej súčasť, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku, 2. poistenie vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý je alebo má byť evidovaný v príslušnom registri vedenom v tuzemsku, alebo, f) organizačná zložka zapísaná v príslušnom registri v tuzemsku.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie: „ 1b ) § 2 písm. a) a b) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.“. 4. § 3 znie vrátane nadpisu znie: „§ 3 Daňovník a platiteľ dane (1) Daňovníkom je právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ“), alebo právnická osoba, za ktorú sú vykonávané finančné transakcie, pričom a) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, b) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo a 1. je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo 3 2. vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne. (2) Daňovníkom nie je a) Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie , Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Úrad komisára pre deti , b) rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, 2 ) c) obec a vyšší územný celok, d) občianske združenie, 2a ) nadácia, 2b ) neinvestičný fond, 2c ) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, 2d ) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, 2e ) záujmové združenie právnických osôb, 2f ) subjekt výskumu a vývoja, 2g ) organizácia s medzinárodným prvkom, 2h ) Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa osobitného predpisu, 2i ) e) krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrum, 2j ) f) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom v tuzemsku okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, g) diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, h) škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou. (3) Platiteľom dane je a) poskytovateľ so sídlom v tuzemsku, b) organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku, c) daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, d) daňovník, ktorému sú preúčtované náklady, e) daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte, alebo daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2, na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2.“. Poznámka pod čiarou k odkazu 2k znie: „ 2k ) § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov.“. 5. V § 4 ods. 1 písmená a) a b) znejú: „ a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu 4 1. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku alebo v zahraničí, 2. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku, alebo 3. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak je táto finančná transakcia vykonaná v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne, b) použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, pričom za použitie platobnej karty sa považuje jej využite za účelom vykonania finančnej transakcie podľa písmena a) , “. 6. V § 5 ods. 2 úvodnej vete, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 5 prvej vete sa slová „štvrtého bodu“ nahrádzajú slovami „písm. d)“. 7. V § 10 odsek 2 znie: „(2) V oznámení podľa odseku 1 platiteľ dane uvedie najmä zdaňovacie obdobie, sumu vybratej dane a 1. obchodné meno, 2. adresu sídla, 3. identifikačné číslo organizácie, 4. daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené.“. 8. V § 10 odsek 4 znie: „(4) Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e), je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období; odseky 1 a 2 sa použijú primerane. Ak platiteľovi dane podľa prvej vety do uplynutia lehoty na podanie oznámenia správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre platiteľa dane, je tento platiteľ dane povinný zaplatiť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámenia správcu dane.“. 9. V § 12 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6. 10. V § 12 ods. 5 sa slová „podľa odseku 3 alebo odseku 4“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 2 alebo odseku 3“. 11. V § 12 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak daňovník vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2, na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadk u.“. 12. V § 12 ods. 7 prvej vete sa slová „prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu“ nahrádzajú slovami „písm. a), d) a e)“. 5 13. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 14 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026 Ustanovenie § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2026 sa uplatní na zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025.“. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2026. prezident Slovenskej republiky predseda Národnej rady Slovenskej republiky predseda vlády Slovenskej republiky

Dôvodová správa A.VŠEOBECNÁ ČASŤ Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Adam Lučanský, Peter Kotlár, Roman Michelko a Karol Farkašovský. Cieľom návrhu zákona je upraviť rozsah subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií, a to z dôvodu potreby zabezpečiť spravodlivejšie, hospodárnejšie a administratívne únosnejšie uplatňovanie tejto dane. Navrhovanou úpravou sa z pôsobnosti zákona vypúšťajú fyzické osoby – podnikatelia a súčasne sa zavádza výnimka pre právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s nižšou výkonnosťou hospodárskej činnosti. Zdanenie finančných transakcií v súčasnej podobe sa vzťahuje aj na najmenších podnikateľov vrátane fyzických osôb – podnikateľov, ktorí sú často jedinými zamestnancami a zároveň správcami vlastnej agendy. Pre túto skupinu subjektov znamená zavedenie transakčnej dane nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž spojenú s vedením transakčného účtu, odvodom dane a dokumentačnými povinnosťami. Tieto povinnosti môžu mať v prípade malých subjektov neprimeraný dopad na ich ekonomickú stabilitu a v niektorých prípadoch môžu viesť až k ukončeniu podnikania z dôvodu kumulácie nákladových faktorov. Pre právnické osoby sa ustanovuje hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100 000 eur ako kritérium pre vymedzenie účasti na zdaňovaní finančných transakcií z hľadiska daňovej výnosnosti a efektívnosti výberu. Právnické osoby, ktoré túto hranicu nepresiahnu, nebudú mať daňovú povinnosť podľa zákona o dani z finančných transakcií, čím sa zníži ich regulačná a odvodová záťaž. Ide spravidla o malé právnické osoby poskytujúce služby bez zamestnancov alebo s minimálnou personálnou kapacitou, ktoré vykazujú nižšiu hospodársku aktivitu a pre ktoré by uplatňovanie transakčnej dane bolo neúmerné v pomere k ich obratu. Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické skúsenosti s aplikáciou zákona o dani z finančných transakcií, ako aj na opakované pripomienky podnikateľskej verejnosti týkajúce sa neúmerného zaťaženia malých subjektov. Zavedenie výnimiek pre právnické osoby podľa výšky príjmov za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie a vypustenie fyzických osôb – podnikateľov zo zákona umožní zachovať výber dane vo vzťahu k hospodársky aktívnejším subjektom, zatiaľ čo subjekty s obmedzeným obratom budú odbremenené od povinností, ktorých administratívna a finančná náročnosť môže byť v nepomere k ich ekonomickej sile. Návrh zákona zároveň zakotvuje mechanizmus preverovania splnenia podmienky výšky príjmu prostredníctvom predloženia dokladov, vrátane kópie daňového priznania k dani z príjmov, a to v súčinnosti s oprávneniami platiteľov dane. Z dôvodu zabezpečenia funkčnosti systému sa upravuje aj postup v prípade nepodania dokladov a následky v podobe automatického zaradenia do postavenia daňovníka. Súčasťou úpravy je aj oznamovacia povinnosť v prípade podania opravného alebo dodatočného daňového priznania, z ktorého vyplýva zmena v postavení daňovníka – subjekt je povinný oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane a dodatočne uhradiť daň z finančných transakcií od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní daňového priznania z príjmov. Z aplikačného hľadiska návrh reflektuje aj situácie, keď daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov po uplynutí zákonnej lehoty, avšak v rámci povolenej odkladnej lehoty podľa osobitného predpisu. V takom prípade sa na účely určenia postavenia subjektu podľa zákona o dani z finančných transakcií posudzuje výška zdaniteľných príjmov (výnosov) za zdaňovacie obdobie, ku ktorému sa priznanie vzťahuje, a nie podľa dátumu jeho podania. Takto sa zabezpečuje, že vznik alebo zánik daňovej povinnosti vychádza zo skutočného priebehu hospodárskej činnosti v rozhodnom období bez ohľadu na technický moment splnenia povinnosti podať priznanie. Navrhovaná právna úprava má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívny dopad na podnikateľské prostredie a nemá vplyvy na sociálne vzťahy, zamestnanosť ani na životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie. B. OSOBITNÁ ČASŤ: K čl. I K bodu 1 Navrhuje sa úprava definície transakčného účtu, ktorá zohľadňuje navrhované vylúčenie fyzických osôb – podnikateľov z pôsobnosti zákona. Spresňuje sa, že za transakčný účet sa na účely tohto zákona považuje len platobný účet vedený na meno daňovníka, ktorým je právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby. K bodu 2 Navrhovaná úprava vypúšťa z pôsobnosti zákona fyzické osoby – podnikateľov. Uvedená skupina subjektov prestane byť daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií. Dôvodom je neprimeraná finančná a administratívna záťaž tejto skupiny daňovníkov, ktorá nie je vyvážená primeraným výnosom z dane. K bodu 3 Navrhuje sa doplniť nové vymedzenie skupiny právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných osôb, ktoré nebudú daňovníkmi podľa zákona o dani z finančných transakcií. Ide o subjekty, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie neprevýšili stanovenú hranicu vo výške 100 000 eur. Táto úprava sleduje cieľ primeraného vyhodnotenia daňovej povinnosti s ohľadom na hospodársku silu subjektu. K bodu 4 Navrhuje sa doplniť nový súbor ustanovení upravujúcich vznik, trvanie a zánik postavenia daňovníka na účely zákona o dani z finančných transakcií v závislosti od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) dosiahnutých v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období. Táto úprava predstavuje zásadný systémový prvok umožňujúci objektívne vyhodnotenie daňovej povinnosti právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných osôb na základe transparentných, kontrolovateľných a účtovne preukázateľných údajov. V nadväznosti na zavedenie hranice 100 000 eur pre zdaniteľné príjmy (výnosy) sa ustanovuje, že vznik postavenia daňovníka, ako aj jeho zánik, sa viaže na obsah daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom sa vyhodnocuje daňová povinnosť. Rozhodujúcim údajom je výška zdaniteľných príjmov (výnosov), pričom táto skutočnosť sa preukazuje najmä kópiou podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ako aj ďalšími účtovnými alebo daňovými dokladmi osvedčujúcimi uvedený údaj (napr. účtovná závierka, výročná správa, potvrdenie správcu dane). Platiteľ dane má v tomto procese aktívnu úlohu – prioritne by mal konať z vlastnej iniciatívy, a to najmä v prípadoch, keď má k dispozícii verejne dostupné údaje o hospodárskych výsledkoch možného daňovníka ako jeho klienta, napríklad prostredníctvom registra účtovných závierok. Ak mu tieto údaje nie sú dostupné alebo nepostačujú, je oprávnený vyzvať klienta na predloženie dokladov. V takom prípade však musí byť schopný preukázať, že výzva bola skutočne klientovi doručená, a to z dôvodu vyvodenia právnych dôsledkov v prípade jej ignorovania. Uvedené má zabezpečiť predchádzanie svojvoľnému vyvodzovaniu daňovej povinnosti bez náležitého predchádzajúceho kontaktu s daňovníkom. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty sa zároveň navrhuje, aby právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá tvrdí, že jej nevzniká daňová povinnosť, ale v lehote do jedného mesiaca od doručenia žiadosti platiteľa dane nepreukáže výšku svojich zdaniteľných príjmov (výnosov) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie, bola považovaná za daňovníka podľa tohto zákona odo dňa 1. apríla kalendárneho roka, v ktorom jej vznikla povinnosť tieto doklady predložiť. Takáto právna fikcia zabezpečuje jednoznačné vymedzenie okamihu vzniku daňovej povinnosti pri pasivite daňového subjektu a zároveň vytvára predvídateľné a kontrolovateľné pravidlá pre platiteľov dane. Návrh zároveň reflektuje osobitné situácie, kedy dochádza k zmene rozhodujúcich údajov na základe podania opravného alebo dodatočného daňového priznania. V takom prípade je dotknutý subjekt povinný oznámiť túto skutočnosť platiteľovi dane do 14 dní od podania priznania a – ak z priznania vyplýva postavenie daňovníka – uhradiť daň spätne, počnúc prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bolo prvé daňové priznanie podané. Týmto sa zabezpečuje integrita systému a dôsledné uplatnenie daňovej povinnosti. K bodu 5 Navrhuje sa spresnenie náležitostí oznámenia o vybranej dani, ktoré platiteľ dane predkladá správcovi dane. Uvedená úprava zohľadňuje zmenu rozsahu subjektov, ktoré sú daňovníkmi podľa zákona. K bodu 6 a 7 Legislatívno-technická úprava s súvislosti s navrhovanými zmenami. K bodu 8 Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktorého účelom je zabezpečiť, aby daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov neprevýšili sumu 100 000 eur, bol právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu. Toto ustanovenie umožňuje týmto subjektom uplatniť nový právny režim účinný od 15. októbra 2025 už vo vzťahu k predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu. Na účely zákona sa tieto subjekty považujú za osoby podľa § 3 ods. 2 deviateho bodu, ak preukázateľne oznámia túto skutočnosť platiteľovi dane, a to bez potreby osobitného rozhodnutia správcu dane. Rozhodujúcim momentom pre vznik účinkov je doručenie príslušného potvrdenia o výške zdaniteľných príjmov (výnosov) za rok 2024, pričom postavenie osoby bez daňovej povinnosti vzniká pätnástym dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo toto oznámenie platiteľovi dane predložené. Táto úprava zabezpečuje právnu kontinuitu pri prechode na nový režim zdaňovania a zabraňuje tomu, aby boli subjekty s nízkou hospodárskou aktivitou nútené plniť daňovú povinnosť iba z dôvodu, že rozhodné obdobie predchádzalo účinnosti zákona. Zároveň umožňuje posúdenie postavenia subjektu v režime zákona spätne, na základe objektívnych a preukázateľných údajov o výške dosiahnutých príjmov, čím sa posilňuje zásada daňovej spravodlivosti a proporcionality. K čl. II Dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 15. októbra 2025. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona : Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 2. Názov návrhu zákona : Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie, b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. Doložka vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov A.2. Vplyvy: Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X 3. Sociálne vplyvy X – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, X – sociálnu exklúziu, X – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X 6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu X 7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana X A.3. Poznámky Predkladaná právna úprava generuje negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku zníženia počtu subjektov podliehajúcich daňovej povinnosti podľa zákona o dani z finančných transakcií. Dotknutými subjektmi sú fyzické osoby – podnikatelia, ktorých počet sa podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky pohybuje na úrovni približne 403 000, a právnické osoby, ktorých zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujú 100 000 eur ročne je podľa dát Ministerstva financií Slovenskej republiky približne 22 000. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zároveň uvádza, že priemerný mesačný dosah dane z finančných transakcií na jedného daňovníka je v prípade tejto cieľovej skupiny približne 7 eur. Po aplikácii tohto odhadu na celkový počet vyňatých subjektov sa výpadok verejných príjmov kvantifikuje v rozpätí 35 až 50 miliónov eur ročne. S prihliadnutím na to, že celkový ročný výnos z dane z finančných transakcií v podmienkach plnej účinnosti presiahne hranicu niekoľkých stoviek miliónov eur, ide o zásah fiškálne marginálneho charakteru. Návrh zároveň zohľadňuje princíp proporcionality daňového zaťaženia, pričom výnimku aplikuje na subjekty s najnižšou mierou ekonomickej výkonnosti a zároveň najvyššou citlivosťou na externé nákladové faktory. Výsledkom úpravy je zároveň pozitívny efekt na podnikateľské prostredie, ktorý spočíva v eliminácii neprimeraného daňového a administratívneho zaťaženia najmenších podnikateľských entít, ako aj v redukcii transakčnej agendy na strane platiteľov dane. Zároveň možno očakávať aj stimulujúci vplyv na začatie podnikateľskej činnosti, keďže zníženie vstupnej daňovej a administratívnej bariéry môže prispieť k zníženiu odstrašujúceho efektu pri rozhodovaní jednotlivcov o vstupe do podnikania, najmä v prípade nízkopriíjmových alebo začínajúcich subjektov. Predložená úprava ďalej nemá žiadne vplyvy na sociálne vzťahy, životné prostredie, informatizáciu ani na služby verejnej správy pre občana. A.4. Alternatívne riešenia Nepredkladajú sa. A.5. Stanovisko gestorov Bezpredmetné.