Rokovanie NR SR 2. 10. 2026

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 12. rokovací deň 61. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni ospravedlnenie požiadali: poslankyňa Bajoholečková, Becík, Blcháč, Čelár, Demečko, Ferenčák, Janas, Kolejáková, Luták, Mačicová, Náhlik, Nováková, Stachura, Šimko. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Plaváková. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpim k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 13998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1334. Spoločná správa výborov má tlač 1334 a prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška, aby vládny návrh zákona [09:03] Kamil Šaško Ježiš, ja mám zlú kartu, pardon. A nie. Dobrý deň. Prajem vám dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, dovoľujem si vám predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 139 z 98. roku o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia delegovanej smernice Európskej komisie 2025/2062 zo 14. októbra 2025, ktorou sa mení príloha k rámcovému rozhodnutiu Rady, pokiaľ ide o zahrnutie nových psychoaktívnych látok do vymedzenia pojmu drogy, ktorou sa dopĺňajú nové psychoaktívne látky. Na od zákona sa do prvej skupiny psychotropných látok v prílohe č. 1 zákona dopĺňajú dve látky. Ide o syntetické katinóny so stimulačnými účinkami na centrálny nervový systém, ktoré sa vyskytujú na nelegálnom trhu najmä ako náhrady kontrolovaných stimulantov. Návrhom zákona sa zabezpečuje súlad právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie, posilňuje sa kontrola uvedených látok a prispieva sa k ochrane verejného zdravia a verejnej bezpečnosti. Dovolím si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. Ďakujem, pán minister. [09:05] Andrej Danko Dám slovo Zdenkovi Svobodovi, spoločnému spravodajcovi z Výboru pre zdravotníctvo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestapového výboru. [09:05] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z neho, v znení neskorších predpisov. Vážený pán predseda, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch z neho, v znení neskorších predpisov. Uvedený vládny návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru. Ústavnoprávny výbor a Výbor pre zdravotníctvo súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkou. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkou. Spoločná správa obsahuje jednu pripomienku, ktorú gestorský výbor odporúča schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 180/ z 15. septembra 2026, kde má výbor poverený za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona. Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem, otváram rozpravu. [09:07] Andrej Danko Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Salaj, pripraviť sa poslanec Krajčí. [09:07] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak krásne ráno, zdravotnícke ráno a zdravotnícky deň nás dneska čaká. Prvý zákon, ktorý tu máme, je v zásade neškodná transpozícia smernice Komisie Európskej únie, ako povedal pán minister. Ide o smernicu 2025/2062 zo 14. októbra 2025, ktorá dopĺňa nové psychoaktívne látky do zoznamu európskych drog. Oni tam dávajú tri. My sme transponovali dve tieto účinné látky, lebo tú tretiu už v zákone máme. To, prečo som sa prihlásil do rozpravy, nie je vecou tohto zákona, ale vecou organizácie práce na Ministerstve zdravotníctva. Táto smernica bola prijatá 14. októbra 2025. Dneska máme koľkého? 2. októbra 2026, čiže viac ako takmer rok, odvtedy, čo bola táto smernica prijatá a trvá rok, kým sa toto dostane do našej legislatívy. A ja sa pýtam, pán minister, že prečo to trvá rok? Prečo nám trvá rok, aby sme zapracovali smernicu. Dokonca sme boli povinní tie transpozičné vnútroštátne opatrenia urobiť do 12. júla 2026. Dôvodová správa to píše. V pripomienkovom konaní to bolo vytknuté, že prečo počítame s účinnosťou až teraz, keď sme mali byť transponovaní k 12. júlu 2026. A áno, nestíhame legislatívny proces. A prečo nestíhame legislatívny proces? Pretože ten legislatívny proces sa začal neskoro. A ja sa pýtam, prečo sa začal neskoro? To bolo také komplikované napísať transpozíciu tejto smernice? Nie je to prvá, ani druhá, ani desiata smernica, ktorá sa transponovala a doslova sa tam preniesli dve účinné látky. Toto urobí cvičená opica alebo, keď chcete, stážista na Ministerstve zdravotníctva za pol dňa aj s dôvodovou správou. Stačí skopírovať predchádzajúci spôsob transpozície tých smerníc a urobiť to ešte raz. Toto sa mohlo urobiť omnoho skôr, ako k tomu pristúpilo Ministerstvo zdravotníctva. A nemôžeme povedať, že keď sa v Európskej únii Komisia prijme smernicu, že to príde ako blesk z jasného neba, že ráno sa zobudíme, prečítame si vestník a zistíme, že platí nejaká nová smernica. Nie. Máme na to agentúru Európskej únie pre drogy EUDA a tá 28. februára 2025 spustila doplňujúci zber údajov pre úvodnú správu o týchto látkach. 4. apríla vydala správu o týchto psychoaktívnych látkach. 20. až 21. mája 2025 riziká posúdil rozšírený vedecký výbor EUDA. 27. mája, to je dôležitý termín, tieto správy dostali členské štáty Európskej únie, teda aj Slovensko. Minimálne od 27. mája 2025 vedelo, že sa bude rozširovať európska definícia drogy o tieto dve látky, dva MMC a štyri BMC. 23. decembra bola smernica zverejnená v úradnom vestníku a to bola chvíľa, keď už sa začalo dať robiť napríklad predpripomienkové konanie alebo vnútrorezortné pripomienkové konanie, ale nie, na Ministerstve zdravotníctva nezačali ešte pracovať. 12. januára nám nadobudla smernica účinnosť. Ale do legislatívneho procesu sme sa dostali až s blížiacim sa letom tohto roku. A otázka znie: prečo? A ja vám poviem, že na Ministerstve zdravotníctva, som si to tak vygooglil, neviem, pán minister, či je to pravda, ale máte taký odbor, ktorý sa volá Odbor koordinácie protidrogovej stratégie a monitorovania drog. A ten spĺňa aj funkciu takého styčného dôstojníka s Európskou úniou. A to je tá organizácia alebo tá organizačná zložka, o ktorej som presvedčený, že museli vedieť už minulý rok, že sa bude rozširovať zoznam drog v zákone. Napriek tomu sa nekonalo na ministerstve. A ja rozumiem, že tých tém, ktoré máte, pán minister, na starosti, je banvilión a strašne veľa. Nemôžete každej venovať pozornosť, ale toto je úloha generálneho tajomníka služobného úradu na Ministerstve zdravotníctva, aby upratal procesy, aby veci v správnom čase boli správnym spôsobom vybavené. Nie je možné to nechať vyhnúť spôsobom, že budeme transponovať smernicu po termíne, hoci sme mali všetky možnosti ju zvládnuť v termíne. A keď už nič iné, tu už tak ľahko koalícia narába so skrátenými legislatívnymi konaniami, tak aj tu ste mohli použiť skrátené legislatívne konania a nemuseli sme sa naťahovať a stratiť vlastne celé letné mesiace a prázdniny a mohli sme to stihnúť do 12. júla, keby ste to boli urobili pred prázdninami. Namiesto toho generálny tajomník služobného úradu podpisuje nevýhodné verejné obstarávanie do štátnych nemocníc na ťažkú techniku a nemá čas na robenie normálnej práce, za ktorú znáša Ministerstvo zdravotníctva a minister zdravotníctva osobne zodpovednosť. Čo sú tie dve látky, o ktorých sa bavíme? To dva MMC a štyri BMC, sú to syntetické deriváty z katu a kat. Ak nič, tak možno ste si všimli, že teraz Jemenci v Jemene otravujú Saudskú Arábiu a bombardujú tam v Červenom mori ostrovy. A ak ste videli tie zábery Jemencov, tak oni majú takú bouli, takú v tvári, lebo prežúvajú listy katu. To je rastlina, ktorá obsahuje alkaloidy, ktoré pôsobia stimulačne. Takmer všetci Jemenci, keď ich uvidíte na nejakých obrázkoch, videách, tak majú vybulenú časť tváre, kde prežúvajú tie listy, lebo im to spôsobuje eufóriu, ich to stimuluje. No a tak samozrejme, keď je to takáto zaujímavá látka, tak sa chemici na to pustili, syntetizovali to umelo a zistili, čo sú tie účinné látky a snažili sa to vyrábať v laboratóriu, postupne sa im niektoré z tých látok zakazovali, takže niektoré dnes poznáme, nejaké soli do kúpeľov a tak ďalej sú už zakázané v našom zákone, ale keď niečo Syntetizovali to umelo. A zistili, čo sú tie účinné látky a snažili sa to vyrábať. V laboratóriu sa im postupne niektoré z tých látok zakazovali, takže niektoré dnes poznáme, nejaké soli do kúpeľov a tak ďalej, sú už zakázané v našom zákone, ale keď niečo zakážete, tak samozrejme chemici rozmýšľajú, ako tam môžu ešte pridať nejakú metylovú skupinu, nejaký bróm alebo nejakú ďalšiu látku. Aby urobili to isté, ale trošku inak a tým pádom sa vyhli regulácii. Takže v tomto prípade 2-metylmetkatinón a 4-brómmetkatinón sú tie deriváty. A nie sú až také dobré ako ten pôvodný, ale stále ešte účinkujú. A Slovensko, chcem vám povedať, Slovensko patrí k ukrajinám, ktoré toto hlásilo do Európskej únie, lebo na Slovensku sme našli tieto látky dovážané z Indie. A my sme boli jednou z tých krajín, ktorá toto do Európy hlásila, aby sa to zakázalo. A preto nechápem, prečo sme to nezakázali, pán minister, a prečo sme čakali o pol roka dlhšie, ako sme museli, pretože ste nespustili proces novelizácie tohto zákona. Ja to považujem za zlyhanie práce Ministerstva zdravotníctva. Budeme hlasovať za tento zákon. Samozrejme, neviem si živo predstaviť, že by niekto nehlasoval za tento návrh zákona. Ale musím povedať, pán minister, že v tomto prípade si váš úrad nesplnil svoje zákonné povinnosti. Ďakujem. [09:15] Andrej Danko pán poslanec Dvořák. [09:16] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, Tomáš, ja som si to vlastne neuvedomil, to meškanie, ale ten dôvod je relatívne jednoduchý, teraz sa mi to tak celé spojilo, lebo ja rešpektujem právomoc ministra vymeniť si ľudí, s ktorými chce spolupracovať. Však asi je to prirodzené, ale väčšinou sa to vzťahuje na takých tých najbližších spolupracovníkov, tých vysokých funkcionárov, generálnych riaditeľov. A na ministerstve sú viaceré také odbory. Ja neviem, pozrieme sa na nejaký inštitút kontroly žriediel a kúpeľov alebo tento protidrogový odbor. A väčšinou teda platilo, že tam boli odborníci, sedeli tam odborníci, ktorí teda tam sedeli desiatky rokov, niekedy aj. Zdá sa mi, že tam minulý rok aj, ktorá tam už nie je, tam bola 15 rokov. No a toto nie je, toto teda nebolo maslo na hlave pána ministra Šaška, ale pani Dolinková teda zmenila tento úzus a rozhodla sa teda akože politicky pozerať aj na tie drobné odbory. No a tu by mi to vysvetľovalo, pretože tam bola tuším riaditeľka 15 rokov. 15 rokov robila túto agendu. Bol to drobný odbor protidrogovej politiky na ministerstve zdravotníctva a pani Dolinková, keď prišla, tak ona zrazu začala mať potrebu vymieňať aj týchto odborníkov na tých drobných odboroch. No a to sa stalo aj v tomto prípade. Odborníčku, ktorú tam mali 15 rokov, tak tam dali vlastného nominanta po politickej línii, nominantku. A to teda mi úplne aj teraz vysvetľuje, že prečo my vlastne nám trvá rok implementácie smernice, ktorá vlastne pridáva iba nejaké dve látky, alebo prečo meškajú títo ľudia s vlastnými legislatívnymi plánmi. No lebo takto rozkladáte tie ministerstvá. Keď už akože ideme siahať na odborníkov, ktorí na tých ministerstvách pracujú desiatky rokov, ideme vymieňať drobné odbory protidrogové alebo pomaly kúpele a žriedla tam budeme politicky riadiť. No tak tak to bude vyzerať. Nebudete stíhať žiadne deadline. Ďakujem. [09:18] Andrej Danko Pani poslankyňa Martinová [09:18] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Toto sa netýka len Ministerstva zdravotníctva, týka sa to viacerých rezortov. Povedala by som, že väčšiny, že nestíhajú vlastne tie transpozičné opatrenia v termíne a potom nám tu kvôli tomu hrozia infringementsy a podobné veci. Ja som si opakovanejšie, keď som bola predsedníčkou, predtým predsedníčkou Európskeho výboru, vypýtavala v pravidelných termínoch vlastne dátumy a zoznam toho, prehľad toho, ako sme na tom s transpozíciou jednotlivých predpisov. To bol taký problém dostať do rúk tento dokument a strážiť to tu z parlamentu. Naozaj nám to trvalo rok a pol, kým sa nám nejaký dokument z Úradu vlády dostal do rúk. Nebol kompletný, nepokrýval všetky ministerstvá. Nuž, keď samotný Úrad vlády nevie dať dokopy zoznam toho, za čo zodpovedá a čo by sme si mali ustrážiť v tej harmonizácii predpisov, tak ja sa pýtam, kto iný? Kto iný to má strážiť? Akože, podľa mňa je to zlyhaním aj samotných ministerstiev. Proste toto je manažérska vec, postrážiť si termíny a nechápem, ako sa nám toto môže opakovane stávať naprieč všetkými rezortmi. [09:19] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ďakujem pekne za pripomenutie, Oscar, tej tej Dolinkovej personálnej politiky, ktorú teda pán minister Šaško zdedil a nič s tým neurobil. Chápem, že problémov má milión, čiže tomu rozumiem, že sú veci, ktoré sú pod jeho radarom, ale niekto za ne na tom ministerstve znáša zodpovednosť a to je generálny tajomník Drobného úradu. Toho ste nevymenili, toho ste si ponechali. A ten vám spôsobuje tieto problémy. Vladi, práve preto som zdôraznil, že tu v tomto prípade pri tejto smernici nebolo potrebné volať na Úrad vlády. Pretože špeciálne na to má minister zriadený odbor na ministerstve, kde sú tí ľudia, áno, vymieňaní, ale oni majú tieto veci strážiť. A neviem si predstaviť, že by človek, ktorý túto tému rieši a je to vlastne jediná agenda, ktorú tu má, aby akože nepriniesol svojmu nadriadenému, že toto musíme upraviť. A nechávali ste to vyhnívať. Nechávali ste to vyhnívať, vyhnívať a dokonca ste priamo do materiálu, do predkladacej správy napísali, že nestíhate ten deadline, ktorý vám predpisuje Európska únia. Ako toto mi príde, že no, však nevadí. Však, čo sa nám môže stať? Načo mi je perie? Hej? Tak bude to o 3 mesiace neskôr, ale toto nie je dobrý precedens pre prijímanie legislatívy. Keď máme nejaké pravidlá, tie pravidlá treba dodržiavať, pán minister. Ďakujem. Ďakujem. [09:20] Andrej Danko Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Krajčí, ďakujem pekne za slovo. [09:21] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Tomáš, ďakujem za naštartovanie tej dnešnej rozpravy. A veľmi si mi uľahčil môj príhovor teraz, lebo si povedal časť z vecí, ktorú už ja teraz nemusím opakovať, ale skúsim na to nadviazať. A možno sa hodí zdôrazniť, že my sa tuná nebavíme o nejakých implementáciách noriem, ktoré naozaj znesú nejaký odklad a dá sa teda počkať a niekedy aj teda porozumieť tomu, že to nie vždy tak ide, ale bavíme sa tu naozaj o drogách. Drogách, ktoré, keď sú dostupné na našom trhu, tak spôsobujú, ale že naozaj vážne škody na zdraví a niekedy až ohrozujú životy tých, ktorí ich užívajú. A z tohto pohľadu naozaj tá liknavosť ministerstva je absolútne nepochopiteľná, najmä v situácii, keď tu na tomto mieste vládna koalícia dokáže si za noc schváliť zákony, ktoré potrebuje na to, aby omilostila kajúcnikov alebo im spriaznené osoby, ktoré majú problémy so zákonom, tak vtedy to dokážu spraviť expresne rýchlo a pokiaľ sa to jedná o drogy, a pokiaľ sa jedná o psychotropné omamné látky, ktoré sú dostupné na našom trhu a keď sa nedostanú do zákona, tak naozaj je to teraz tak nastavené, že v princípe sú legálne, tak tuná sa čaká. Čaká, čaká, čaká. A ja by som chcel teraz povedať ešte jednu vec, aby som ešte teda priložil aj drevo do ohňa, že 26. 8. 2026 vláda prijala ďalšiu novelizáciu tohto zákona, kde navrhuje ďalších šesť omamných a psychotropných látok zaradiť do tohto zoznamu. A ja som sa na výbore opýtal a som to teda myslel konštruktívne, že prečo týchto šesť látok už nedáme teraz. Môžeme ich sem vsadiť pozmeňujúcim návrhom. Mimochodom, ja som to raz urobil, ešte, keď som bol v opozícii, vtedy bola ministerka Valášek, že som skrátka zobral jednu takúto psychotropnú látku, ktorá už bola v Európe schválená. My by sme čakali ďalší rok, kým by sa to dostalo u nás, tak som to doniesol sem ako pozmeňovák a si pamätám, vtedy to ako opozičnému poslancovi prešlo, tak všetci boli úplne z toho neuveriteľne dojatí, že aj opozičníkovi môže niečo prejsť, no ale bola to droga. Jasné, že treba ju zakázať, hej? Vtedy to skrátka šlo a teraz aj po upozornení sa tá pani úradníčka vyhovárala, že to je štandardný legislatívny postup, treba všetko akože dať do MPK, neviem, čo. No ja som zvedavý, čo sa zmení na tých šiestich omamných a psychotropných látkach, ktoré tam teraz sú za ten celý štandardný legislatívny proces. Ja netvrdím, že ten zákon, ktorý bol predložený na vládu 26. 8., že tam nie sú aj iné veci, ktoré nech prejdú štandardným MPK, ale šesť látok omamných a psychotropných by sa kľudne mohlo sem pridať. A trošku mi to ešte jednu situáciu, žiaľ, pripomína, ktorá stále nie je doriešená, a to sú drogy v automatoch. Spomínate si, ako tlačíme už 2 roky. Pretože naozaj ľudia, ktorí tieto látky ponúkajú, sú nesmierne kreatívni, zmenia nejakú malú časť vo vzorci tej omamnej látky a okamžite tým, že my to explicitne dávame do zákona, tak vlastne tá látka už v zákone zadefinovaná nie je. Takže v tomto na jednej strane oceňujem, viem, že ministerstvo konečne po dvoch rokoch prijalo novelu, že takéto veci sa už obchádzať nebudú dať, ale pripomeňme si, stále to ešte neplatí. A naozaj pán minister spočítava obete, detské obete z pohotovosti, z nemocníc Banskej Bystrice, Bratislavy, aké je to strašné. A opäť, táto situácia sa podľa mňa mala riešiť urgentnejšie, oveľa rýchlejšie. A stále ešte nie je doriešená, hoci teda návrh, ktorý tu je, samozrejme, odsúhlasíme, ale neteší nás, že v princípe vec doriešená nie je a tieto veci sú stále legálne. Viete, a teraz už taký môj úsudok. Prečo sa potrebuje s tým tak dlho čakať? To, aby sa tí ľudia, ktorí to predávajú, naozaj dopredali všetko a pripravili na to, že to tu bude zakázané, alebo sa niekto bojí, že keby sme im to zakázali zajtra, že budú mať nejaké ujmy na svojom zisku. Ja dúfam, že takýmto spôsobom sa tu neuvažuje, ale naozaj mi tá liknavosť a ten prístup v týchto veciach Ministerstva zdravotníctva toto pripomína. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Marček. [09:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som sa chcela spýtať pána Krajčího, či nedali pozmeňovák aj v tomto prípade. Že či vlastne tam nejaká komunikácia s ministerstvom prebehla. Pretože, keď to neurobili tí ministerskí úradníci, tak asi sme to mohli spraviť my tu v parlamente. A zároveň, akože, tu mi kolega teraz hovorí, že budeme ešte rokovať o tomto istom zákone v prvom čítaní, že akože strašný legislatívny chaos. Keď môžeme jedným čítaním, druhým čítaním vyčistiť ten zákon, priniesť tam pozmeňujúce návrhy, ktoré by ho doplnili do takej podoby, v akej ho chceme mať. Veď tu je zhoda. Veď všetci hovoria, že to podporia, len že prečo to tak dlho trvalo? Prečo tam nie je všetko, čo tam má byť? Že prečo vlastne si túto úlohu toho čistého legislatívneho procesu nevieme splniť a spraviť to precízne, spraviť to poriadne? Neviem, akože verím, že toto netrápi Slovensko, ale tak nás by to malo trápiť ako zákonodarcov, aby sme tu mali nejaký legislatívny proces, ktorý zodpovedá úrovni aj toho počtu zamestnancov, ktoré sú na ministerstvách, a je ich príliš veľa podľa mňa, aj proste toho času, ktorý tu trávime, nech je z toho výsledok, ktorý je legislatívne kvalitný. [09:27] Andrej Danko Pán poslanec Šulaj. [09:27] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja už pani kolegyni Marcinkovej nebudem prezrádzať pointy mojich príspevkov. Každopádne ale je pravdou, že dnes v rokovaní máme tento istý návrh zákona v prvom čítaní o niekoľko hodín. Budeme o tomto istom zákone hovoriť znovu, ale v inom, inom leveli toho legislatívneho procesu. Moja otázka znie, čo toto má znamenať, prečo to nemôže ísť v jednom procese? A teda pozrel som presne, koľko trval čas od chvíle, keď nadobudla účinnosť tá smernica, do chvíle, keď ste spustili na Ministerstve zdravotníctva, pán minister, pripomienkové konanie. Boli to tri mesiace. Tri mesiace trvalo prepísať dve účinné látky, napísať k tomu košieľku a zavesiť to na internet, aby to mohlo byť v pripomienkovom konaní. Ja nechápem, čo sa tie tri mesiace na Ministerstve zdravotníctva robilo. No a teda ešte, keďže reagujem na kolegu, kolegu Krajčího, veľmi pamätám si tu ten príbeh, keď sa tam ako teda z boku dala dodatočne látka, preskočil sa celý ten proces na ministerstve byrokratický a otázka znie, či by sa to nedalo, povedzme, urobiť aj dnes, keď máme zákon v prvom čítaní, že by sme ho akože vykuchali a vložili teraz do zákona v druhom čítaní a mohli by sme si ušetriť jednu, jednu zbytočnú schôdzu tomu istému vlastne, pretože to, čo tu riešime, tie dve molekuly, ktoré pribudli, pribudli práve preto, lebo náš doterajší spôsob pristupovania k týmto látkam bol, že iba konkrétna látka je zakázaná. Keď niekto k nej urobí analóg, niečo tam zavesí, privesí, tak to treba zakazovať znovu. Našťastie teda toto sa už ide meniť, že budeme mať zakázané všetky tie, tie látky „unblock“ na základe toho, že majú podobný účinok alebo podobnú chemickú, chemickú štruktúru. Ďakujem pekne. Poslať pán minister. [09:29] Andrej Danko Šaško. [09:29] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mňa fascinuje táto debata a dobre počúvajte aj, pani poslankyňa Marcinková, možno vám to vysvetlím. Pretože mňa fascinuje, ako títo poslanci, ktorí tu teraz vysvetľujú, vystupujú, keďže sú na nich kamery, rozhadzujú tu rukami, na zdravotnom výbore nepovedia vôbec nič a potom tuto pred kamerami mudrujú, hej? Pán Krajčí, rúžové automaty, keď to tak zjednoduším, sú tu tento alebo minulý rok? Pretože mňa fascinuje, ako títo poslanci, ktorí tu teraz vysvetľujú, vystupujú, keďže sú na nich kamery, rozhadzujú tu rukami. Na zdravotnom výbore nepovedia vôbec nič a potom tuto pred kamerami mudrujú, hej? Pán Krajčí, ružové automaty, keď to tak zjednoduším, sú tu tento alebo minulý rok? Alebo sú tu dlhšie. Čo spravila bývalá vláda? Vôbec nič. Tak ja vám to vysvetlím. Pani poslankyňa Martináková, preto je to rozdelené v dvoch zákonoch, pretože v tom druhom riešime oveľa viac vecí. Napríklad opiátky v záchrankách, čo žiadajú samotní záchranári a presne tak, ako povedal poslanec Šulaj, rozširujeme ten povinný zoznam WHO o mnoho ďalších látok, ktoré v zozname WHO nie sú a v tom zákone sa to riešiť nedá. To znamená, že my rozširujeme a reagujeme aj na požiadavky napríklad záchranárov. To sú dôležité veci. Ja viete, ja rozumiem, že teraz ste si asi zvolili stratégiu, že ideme cez útok na GTSU a tak ďalej, však v poriadku, ale treba naozaj potom hovoriť tak, ako sa veci majú. A ružové automaty predsa nie sú vec, ktorá tu je rok alebo mesiac alebo dva roky. To je tu dlhší problém. A teraz kritizovať, že to dávame v riadnom legislatívnom procese, kde sa k tomu naozaj vyjadrujú všetci odborníci, ktorí sa majú, a bývalá vláda nespravila nič. Tak ja nerozumiem tomuto celému. Naozaj nerozumiem. Nerozumiem. [09:30] Andrej Danko Pán poslanec Krajčí [09:30] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne aj za faktické poznámky. Aj pánovi ministrovi, vážim si tú debatu. Áno, máte pravdu, boli tu, ale viete, vyhovárať sa na tú predchádzajúcu vládu bolo ako-tak možno zaujímavé prvý, druhý rok, teraz už je to tretí rok. A toto je naozaj situácia, ešte raz, ktorá sa má riešiť, keď ten problém sa zjavne medializuje, je vypuknutý. Veď predtým úprimne ja som to nezachytil v takých naozaj intenciách ako tieto posledné tri roky vášho vládnutia. A tak liknavo to riešiť, pardon, ale ja to naozaj pochopiť neviem. Odpoveď pani poslankyne Marcinkovej. No vtedy tá situácia bola taká, že ja som s tým návrhom naozaj prišiel až neskôr. To znamená, dohodli sme sa, dali sme to cez pozmeňovací návrh. Dohodli sme sa, že ja ho môžem predložiť. To bolo vtedy ako naozaj, by som povedal, taká ústretovosť zo strany pani Sitek a preto mi to prešlo. Teraz som to korektne vykomunikoval na zdravotníckom výbore. Bola tam tá odpoveď plus-mínus podobná, ako teraz povedal minister Kamil Šaško. Ja to tu len hovorím preto, pretože asi by mi to neprešlo. Také isté výhovorky by boli, ako zazneli tam. Ja by som to urobil ináč. A tým pádom, samozrejme, stále sa to dá urobiť, keď som teraz presvedčil pána ministra. Nie je problém, ale určite by mi to neprešlo. Snažil som sa to riešiť tak, aby si to kľudne dala táto vládna koalícia. Ja by som to podporil. Nechceli to spraviť, nechcú to urobiť, tak mne nič iné nezostáva, len to teraz skritizovať. Pán poslanec Dvořák [09:32] Andrej Danko Pripraví sa poslankyňa. [09:32] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Sme sa teda pekne rozohnili pri tejto téme, pán minister, hneď zrána. Tak som zvedavý, ako to bude pokračovať pri liekovom zákone. Ale chcem nadviazať na tú tému, čo som otvoril, lebo ja som si raz rýchlo prezeral aktivity protidrogového odboru vášho na Ministerstve zdravotníctva a Tomáš Salaj vlastne spomenul veľmi dôležitú vec a načrtol to, že tá stabilita alebo tá funkčnosť tých vašich odborov a že možno preto rok trvá implementácia smernice, kde sa zavádzajú dve látky. Pretože vtedy tam pôsobila jedna pani riaditeľka. Ona, tuším, pôsobila 10 alebo 15 rokov proste v tomto, tam pôsobila. A pravidelne tu fungovala tá agenda v tom parlamente. Pani Dolinková sa rozhodla, že do tohto teda zasiahne, rozhodla sa teda, že aj odborníkov, ktorí tam pôsobia 10 rokov v rôznych drobných odboroch, o ktorých ani bežný človek, ani bežný politik nevedel, tak sa rozhodla, že ide do toho zasahovať. No a teraz som si zisťoval, ako to vlastne na tom odbore vyzerá. Tak pani Dolinková vyšúpla túto dlhoročnú odborníčku, riaditeľku a politickú a nikoho tam nového nedali. Dva roky poverovali. Dva roky poverovali človeka, zamestnankyňu, ktorá tam tiež dlho pôsobila. A oni si tam dokonca vyšupli niekoho a ešte si tam ani nepotrebovali nikoho iného dať. No a teraz vlastne dôsledok vidíme tuto. A o čom chcem ešte povedať, že ten drogový odbor teda nerobí len legislatívu, nepripraví legislatívu, ktorá sem má chodiť včas. On robí aj dotácie na rôznu prevenciu a osvetové činnosti. A ja si pamätám, keď som ešte pôsobil na ministerstve, tak to pravidelne tá pani tam pôsobila, tá pani riaditeľka, však nemusím ju tu ani menovať, ona bola veľmi aktívna. Išlo o eurofondy, išlo o hocičo. Prišla vždy s tou agendou a prichádzala s rôznymi prevenčnými aktivitami, dotáciami, rozdeľovaním, rôzne schémy hľadala, ako robiť osvetu medzi deťmi, medzi závislými, ako s nimi pracovať. A teraz, keď sa pozrieme za posledný rok, tak, ak som pozeral správne, ten protidrogový odbor vlastne vôbec neprocesuje žiadne dotácie, žiadne osvetové aktivity. Nerozdeľuje dotácie pre rôzne mimovládne organizácie, pre rôznych ľudí, ktorí tu pôsobia v tom sektore a robia osvetovú činnosť. Tak ja sa teraz normálne úprimne pýtam, keď vlastne z takejto malej veci zistím teraz, že si ani neplní, teda mešká, rok mu trvá implementácia obyčajnej smernice. Pozriem sa, že nerozdeľujú ani dotácie na prevenčné aktivity, protidrogové aktivity, tak ako ten odbor funguje? A potom mi vlastne napadlo, že neprebral túto úlohu vlastne minister vnútra? Však máme tu vlastne teraz dotácie na Rena Rendiho, ktorý tam spieva o vodičke a ja neviem o čom. Ktorý bol teda podozrivý z dealovania kokaínu, sa mi zdá. Tak či vlastne toto nie je akože koordinovaná stranícka aktivita, že máme znefunkčnený protidrogový odbor, pretože túto protidrogovú aktivitu preberá minister vnútra a teda jazdí s Renom Rendim po Slovensku. A ja sa seriózne pýtam, však pozrite sa na tie dotácie. To preboha, ako môže takto fungovať, že jedna ministerka z HLAS-u rozloží odbor, ktorý tu funguje dlhé roky. Pravidelne, normálne, načas predkladá legislatívu, nemeškala, tak to nemeškala pri dvoch riadkoch, dvoch látkach. Ten odbor nespracováva dotácie, nerobí prevenčnú aktivitu tým pádom. Minimálne ju nerobí v takom rozsahu, ako to robila tá dlhoročná riaditeľka, ktorá tam pôsobila. Vy ste ju vyšupli, nedali ste tam ani náhradu. A teraz vidím, jedinú protidrogovú aktivitu vlastne robí minister vnútra cez tie svoje karavany po celom Slovensku. Pán minister, ja vás naozaj prosím, aby ste sa seriózne pozreli na fungovanie toho protidrogového odboru, pretože keď z dvoch riadkov zákona, ktorý zistíme, že takto mešká, zistíme tento rozsah a ja si dokážem pozerať len tuto, čo som sedel v rozprave. Si popozerám, ako procesuje prevenčné aktivity a dotácie a zistím takýto rozsah problému, tak mňa by naozaj zaujímalo, keď sa na to pozrie niekto poriadne, ako funguje ten protidrogový odbor a či si plní svoju úlohu. Takže či tam nenájdeme oveľa väčšie problémy. Tak ja vás naozaj prosím, pozrite sa na to, pán minister. Ďakujem. [09:36] Andrej Danko Poprosím vašich [09:36] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ja chcem tiež nadviazať na kolegu, ktorý hovoril o rôznych veciach, ktoré nefungujú na ministerstve. V dobrom chcem upriamiť pána ministra na pozornosť, na vec, ktorá úzko súvisí s touto ochranou špeciálne mládeže pred drogami, a to je ochrana mladistvých alebo maloletých pred nadmerným používaním energetických nápojov. Ak si pamätáte, ešte na začiatku volebného obdobia sme o tom hovorili, že máte záujem. Potom to začala hra s Jánom Ferenčákom, ktorý sa nejako politicky vymkol, bol a viem, ako to funguje v parlamente. Ja vás teraz pekne, bez nejakého napadania, prosím, myslím si, že sa to ešte dá stihnúť. Máme ešte rok. Prosím vás v mene ochrany našich detí pred tým nadmerným používaním energetických nápojov, predložte to. Môj návrh je v parlamente, samozrejme aj tuto na túto schôdzu, ale vieme, ako to chodí, pravdepodobne neprejde, čo je škoda, ale je to teda politická realita, tak prosím vás, pán minister, vyzývam vás, dá sa to ešte stihnúť v mene ochrany našich detí pred nadmerným používaním energeťákov, zakročte. Ďakujem. Poslankyňa Martin [09:38] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, ja by som tiež chcela pánovi ministrovi na jeho faktickú poznámku zareagovať a zároveň Oskarovi Drohožákovi, pretože vy tu, pán minister, nesedíte celé dni. Celkom vám to závidím, pretože niekedy je to naozaj strata času, ale o čo sa my snažíme tu v parlamente, a teda ja to prízvukujem takmer pri každej rozprave, je to, aby sme sa za zákony, aby sme sa za tie predpisy, za ktoré tu hlasujeme, lebo my podporíme aj tento, o ktorom sa práve rozprávame, nemuseli na konci dňa hanbiť, aby to vlastne boli kvalitné predpisy s kvalitnými dôvodovými správami, ktoré nemajú, že jednu vetu, ale je tam poctivo vysvetlené, o čo nám ide. Viete, akože sami ich píšeme, ako keď, keď, keď robíme na dôvodových správach, veď to sú proste dni, hodiny, ktoré nad tým trávime a podľa mňa ľudia na ministerstvách sú za to platení, tak nech to robia kvalitne, nech to robia dobre. Veď to akože to nemáte brať osobne, to má byť výtka aj voči ľuďom, ktorí túto funkciu majú platenú zo štátnych peňazí a majú tu prísť s výsledkom práce, ktorý nás očarí svojou kvalitou, a nie ktorý tu budeme musieť kritizovať a riešiť vo viacerých legislatívnych bodoch a vracať sa k tomu. Pozmeňujúci návrh môže byť naozaj dlhý. Mali sme tu pozmeňujúce návrhy, ktoré mali, že 20 strán. Nehovorím, že to je ideálne, ale dá sa to vybaviť vlastne v rámci jednej rozpravy, jedného konania, nevracať sa k tomu a to je podľa mňa akože naša úloha, aby, keď sa na to pozrie trebárs raz možno Ústavný súd, aby veľmi ľahko zistil, že to bolo riešené v rámci tohto bodu a nemusel skúmať, že tam bol ešte nejaký iný bod toho istého dňa, ktorý riešil to isté. Jednoducho, je to naša povinnosť a preto na to upozorňujeme. [09:39] Andrej Danko A poslal [09:39] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za faktické poznámky a budem reagovať, lebo pán Vašečka, kolega, ste mi aj vnukli jednu vec vlastne, lebo rozprával som o tých prevenčných aktivitách proti drogovým. Vy ste spomenuli tie energetické nápoje, ktoré ja podporujem. Ja tiež podporujem túto legislatívu, reguláciu energetických nápojov pre naše deti. Je to veľmi dôležité, ale pripomenuli ste mi ešte jednu vec, ktorú vlastne tu odkladáme a neriešime. To sú tie ochutené jednorazové cigarety. A už sme to tu mali, už tu o tom hovoríme tri roky. Všetky vyspelé krajiny tu riešia rôzne ochutené jednorazové cigarety. Dnes nám už verejní zdravotníci hovoria o tom, že sa to tak rozširuje u detí, že už nevedia ani vyjsť dve poschodia schodov. Už to je tak rozšírené, tie rôzne vejpiky, jednorazové, ochutené cigarety. My sme tu mali aj ten zákon. Mali sme to, aj sme sa o tom rozprávali. Nejak to vykapalo. Rovnako ako vykapal ten postoj aj k tým energetickým nápojom, keď vlastne zistíme, že to je na tomto zaujímavé. My sa tu začneme venovať vlastne jednému protidrogovému odboru a jeho prevenčným aktivitám a potom vlastne zistíme, aký je ten rozsah tej zanedbávanej prevencie a tej práce s tou mládežou vlastne tu. Čiže ja by som sa možno aj takto spýtal pána ministra, že okrem tých energetických nápojov, čo mňa teda tiež zaujíma, ako k tomu pristúpime, k tej regulácii ohľadom detí. Keď sme tu aj rozprávali teda o tom, ako máme pracovať s našimi deťmi, tak mňa by aj zaujímalo, pán minister, ako to vyzerá s tým zákonom o ochutených jednorazových cigaretách, kde celá vyspelá Európa už pristúpila k nejakej regulácii a už sa snaží naše deti pred tým chrániť. Takže to by ma naozaj veľmi zaujímalo, pán minister. Ďakujem. [09:41] Andrej Danko Pamätaj, že sa len. [09:41] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Sa ospravedlňujem, som si spomenul, že som zabudol dve otázky položiť pánovi ministrovi, keďže vidím, že reaguje. Dobre, počkám, kým kolega Vašečka vyrieši Red Bully. Dobre. Keďže pán minister reaguje občas na naše otázky, tak mám dve konkrétne, ktoré som, ktoré som zabudol položiť. Prvá otázka bola, že prečo to trvalo tri mesiace od účinnosti smernice po chvíľu, keď sa spustilo medzirezortné pripomienkové konanie a legislatívny proces k tomuto zákonu, že čo, kde, čo sa robilo tie tri mesiace na ministerstve? A druhá vec je, že ste ma donútili pozrieť si vyhodnotenie pripomienkového konania k tejto novele a, hoci poznám odpoveď na tú otázku, chcem ju počuť od vás, tú odpoveď. Štátny ústav pre kontrolu liečiv dal pripomienku k tejto novele, že by chcel k tým dvom látkam zaradiť ešte tretiu lisdexamfetamín, ktorý je síce neaktívny, ale hydrolyzuje sa v gastrointestinálnom trakte na dexamfetamín a ten už má teda účinky. Chceli to tam zaradiť a reakcia ministerstva bola, že teraz robíme len transpozíciu smernice, zaradíme to do najbližšej ďalšej novely. A keďže najbližšia ďalšia novela je už teraz tu v prvom čítaní, tak som sa pozrel, či to tam zaradili, a nezaradili. Takže no ten lisdexamfetamín, ten, ktorý vám ŠÚKL v pripomienkovom konaní k tomuto návrhu zákona, aby ste do toho zoznamu pridali. Takže sa chcem spýtať, že čo sa s tou látkou stalo. Ďakujem pekne. [09:43] Andrej Danko pán poslanec [09:43] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Krajčí Tomáš, ďakujem, že si to vyňuchal. Ako, ja som si toto nevšimol, ale super. A naozaj vyzývam aj ja pána ministra, však urobme to. Nie je nič problém, aby sme prerušili rozpravu o tomto bode a doplňme tam tie veci a všetci spokojní odídeme a pochválime vás. [09:43] Andrej Danko Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ, nech sa páči. Už ide. [09:44] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Ja naozaj rozmýšľam, akým spôsobom, a snažím sa naozaj si dávať veľký pozor, nielen v kontexte aj toho, o čom bola aj včera tuto diskusia v parlamente, v kontexte aj udalostí posledných dní, aby som sa snažil reagovať maximálne vecne a maximálne Snažíme sa naozaj si dávať veľký pozor, nielen v kontexte aj toho, o čom bola aj včera tuto diskusia v parlamente, v kontexte aj udalostí posledných dní, aby som sa snažil reagovať maximálne vecne a maximálne slušne. Ale priznám sa, že nie vždy sa to dá a pozerám sa predovšetkým na vás, pán poslanec Dvořák, pretože to hovorí asi za všetko. To hovorí asi úplne za všetko, táto vaša reakcia. Takže na vás ani radšej nebudem reagovať. Čiže budem sa snažiť vyjadrovať vecne, pretože to divadlo a ten cirkus, ktorý vy tu prednášate, na zdravotníckej výboroch štandardne mlčíte a potom si tu spravíte cirkus pred pultíkom, z ktorého si strihnete 30-sekundové video a to robíte úplne pravidelne, pán Dvořák, a týmto vy ako Progresívne Slovensko, kde si ja mnohých vašich poslancov vážim, tak konkrétne vy robíte, myslím si, že zlé meno celému Progresívnemu Slovensku. Viac tomu nepoviem. Aby som to držal v nejakej rovine. Viete, pán poslanec Krajčí, budem reagovať vecne na vás. Opäť sa budem snažiť reagovať vecne. Viete, počas vášho pôsobenia, teraz nehovorím vás konkrétne, ale vlády, ktorej ste boli súčasťou, sa udiali určité zmeny v štátnej správe, v riadení štátnej správy. Asi viete, o čom hovorím. Výpovede bez nejakého uvádzania dôvodu a tak ďalej. A áno, treba si pozrieť. Ja nehovorím, že je to správne a áno, keď aj vy hovoríte častokrát, že sa vraciam do minulosti, to nie je vracanie sa do minulosti v prípade ružových automatov, že ja sa na vás nevyhováram, že vy ste. Ja som iba upozornil, že ten problém je tu viac rokov a my konáme. Môžeme sa baviť o tom, či je to na čas alebo troška neskôr, ale reálne konáme. Máte ten zákon v prvom čítaní, bude schválený v druhom čítaní a účinnosť bude od januára. A vy nás napádate aj na tlačových konferenciách, že prečo to neplatí od októbra, ale až od januára. Ale mohlo to platiť už dva alebo tri roky. To je to, čo ja hovorím. A ja tu nechcem ísť cestou, že pozrite si, keď vy kritizujete častokrát vládu za nejaké rodinkárstvo, za nejaké vzťahy na ministerstvách, tak si pozrite a nebudem tu konkrétny. Pozrite si to. Kto bola pani riaditeľka daného útvaru? A ja neviem hodnotiť, či to bol dôvod alebo to nebol dôvod, ale kto bola a manželka koho bola. Pozrite si to. A podľa mňa vy to veľmi dobre viete. A áno, ja súhlasím a ja som veľmi ostrý na mojich kolegov na Ministerstve zdravotníctva a je to o mne známe. A konkrétne ani mne sa nepáčilo, že tu došlo k predĺženiu. Odpovedám vám, poslanec, pán poslanec Šulaj, že tu došlo k predĺženiu, ale ja ako minister sme dali vytýkací list a to ja viac urobiť neviem. Mrzí ma to, mešká to, ale spravil som konkrétny krok. Riešim to. Mimochodom, mimochodom, ministerstvo pomaly na pravidelnej báze prechádza určitými organizačnými zmenami. Pozrite si aj na tú aktuálnu, akým spôsobom sa s tým vysporiadavam a áno, čelím veľkej otázke, ako sa vysporiadam aj s kolegom, ktorému prajem rýchle uzdravenie, ale asi je neudržateľné, aby Ministerstvo zdravotníctva v nejakej forme bolo bez štátneho tajomníka, pod ktorého napríklad spadajú všetky zákony, ktoré tu dnes máme, všetky. Teda okrem katalógu výkonov. A keďže nechcem byť osobný, tak skončím. Ďakujem pekne. [09:48] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Žiada si slovo spoločný spravodajca. Ak nie, prosím vás o termín hlasovania o tomto návrhu. Utorkajší, o 11:00. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dnešných skorších predpisov, a ktorých sa menia, dopĺňame niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1335, spoločná správa výboru má tlač 1335 a nech sa páči, pán minister zdravotníctva. Odôvodnite vládny návrh zákona. No vy, minister. Raz to bude, nie? [09:49] Kamil Šaško Dobre, ďakujem pekne, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Keďže, a ospravedlňujem sa, moja chyba, pán podpredseda, ale neviem, či to môžem, ale zabudol som na jednu konkrétnu legitímnu odpoveď v minulom zákone, ale súvisí to s liekmi, s drogami, tak možno, že skúste to zamotať, aby som, musím to, musím to zamotať, je to konkrétna odpoveď. V rámci toho, že prečo sa nejaké látky riešia alebo neriešia. Je to po diskusii s Policajným zborom. Naozaj veľmi detailnej diskusii v porovnaní so zahraničím, kde v mnohých, v drvivej väčšine, okrem Francúzska, tieto látky zaradené nie sú. Má to svoje konkrétne dôvody a preto po dohode s Policajným zborom na Ministerstve vnútra sme sa dohodli, že to budeme riešiť takto. Odpoveď. Dovolím si teda v druhom čítaní už je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 363 o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a diétetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je zlepšenie dostupnosti liekov pre pacientov, zvýšenie transparentnosti systému úhrad a zabezpečenie udržateľnosti verejného zdravotného poistenia. Návrh zákona reaguje na aplikačné problémy z praxe vyplývajúce z minulých novelizácií, ztransparentňuje výrazným spôsobom procesy, precizuje definície, zavádza nové pravidlá pre režim výnimočnej úhrady lieku, zdravotníckej pomôcky alebo diétetickej potraviny a zlepšuje dostupnosť nových liekov. Zároveň prináša úpravy v oblasti zmlúv o podmienkach úhrady liekov, zabezpečuje zachovanie dostupnosti generických liekov, biologických podobných liekov, liekov vyrábaných z krvi a ľudskej plazmy a liekov zaradených na zozname kritických liekov Európskej únie, čím posilňuje efektívnosť systému. Súčasťou návrhu je aj odstránenie administratívnych bariér pre slovenských výrobcov zdravotníckych pomôcok a opatrenie na zlepšenie dostupnosti zdravotníckych pomôcok a diétetických potravín a stability dodávok. Dovoľujem si vás preto požiadať o prerokovanie len predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem. [09:51] Andrej Danko Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre zdravotníctvo poslancovi Svobodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:51] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363 z roku 2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov z ich neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedený vládny návrh bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru. Ústavnoprávny výbor a Výbor pre zdravotníctvo súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 78 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 až 78 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 181 z 15. septembra 2026, ktorým ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslanca Richarda Eliáša a Igora Šimka za náhradníkov v prípade neúčasti spravodajcu. Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem, otváram rozpravu. Hlási sa niekto z poslancov do [09:53] Andrej Danko Rozpravy? O slovo požiada v rámci správy ako prvý pán spravodajca. [09:53] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Dobre, rád by som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Zdenka Svobodu a Vladimíra Baláža. Máme ho v elektronickej podobe. Podám odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona sa predkladá s cieľom vytvoriť podmienky na presnejšie monitorovanie pohybu kategorizovaných liekov od veľkodistribútora cez lekáreň až po výdaj pacientovi. Súčasný dispenzačný záznam neobsahuje údaj umožňujúci identifikovať veľkodistribútora, od ktorého lekáreň vydané balenie lieku nadobudla. Z tohto dôvodu v súčasnosti nie je možné spoľahlivo prepojiť údaje o dodaní konkrétneho kategorizovaného lieku do lekárne s údajmi o jeho následnom vydaní. Navrhovanou úpravou zákona č. 362 z roku 2011 Zb. zákona sa preto rozširuje obsah dispenzačného záznamu o identifikátor veľkodistribútora, od ktorého bolo vydané balenie nadobudnuté, a držiteľovi povolenia na poskytnutie lekárenskej starostlivosti sa ustanovuje povinnosť pri výdaji kategórie autorizovaných liekov zaznamenať počet vydaných balení a pri každom vydanom balení identifikátor príslušného veľkodistribútora. Nesplnenie tejto povinnosti sa zároveň ustanovuje ako správny delikt, za ktorý Štátny ústav pre kontrolu liečiv uloží pokutu od 5000 € do 100 000 €. Súčasne sa navrhuje zmena zákona č. 153 z roku 2013 Zb. zákona, na základe ktorej bude Národné centrum zdravotníckych informácií elektronicky raz mesačne za predchádzajúci kalendárny mesiac poskytovať príslušnému veľkodistribútorovi v zákonom ustanovenom rozsahu údaje z dispenzačných záznamov týkajúcich sa balení kategorizovaných humánnych liekov, ktoré boli nadobudnuté od tohto držiteľa povolenia. Rozsah poskytnutých údajov je ustanovený tak, aby umožňoval jednoznačné a spoľahlivé priradenie údajov o výdaji konkrétnemu lieku a jeho dodaniu a ich následné elektronické spracovanie a vyhodnotenie. Účelom úpravy s navrhnutou činnosťou od 1. januára 2027 je zvýšiť transparentnosť pohybu kategorizovaných liekov v distribučnom a výdajnom reťazci, umožniť identifikáciu prípadných rozdielov alebo neštandardných distribučných a výdajových tokov, zefektívniť kontrolnú a dohľadovú činnosť príslušných orgánov a vytvoriť kvalitnejší dátový základ na monitorovanie dostupnosti liekov pre pacientov. Ďakujem, skončil som. A zároveň ešte jeden pozmeňujúci návrh by som podal. Už sa všetky nemusia čítať, ale ako uznáte za dobré, pozmeňujúci doplňujúci návrh poslanca Zdenka Svobodu, Petra Náhlika a Andreja Saboveja. Predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh upravuje zákon 358 z roku 2021 o Národnom inštitúte pre hodnotu a technológiu zdravotníctva a jeho cieľom je posilniť transparentnosť a predvídateľnosť odborných hodnotení inštitútu, ktoré sú kľúčovým podkladom pre rozhodovanie o kategorizácii a pre rokovanie o zmluvách a podmienkach úhrady. Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec. [09:57] Andrej Danko Povedz sa aj svoje. [09:57] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Pán minister, dúfam, že budete teraz počúvať, ja si počkám. Ja si naozaj vyprosím, aby ste tu vy kádrovali nejak moju účasť alebo moje vystupovanie v rozprave. A ukážem to aj na tomto zákone, ako ste k nemu pristupovali. A ja kľudne počkám, keď si potrebujete s pánom Salom niečo vyriešiť, lebo to vás chcem adresovať priamo vás. Aby som vás nevyrušoval. Tak. Tak. To sa určite dozviete, lebo ja vás teraz akože s plnou vážnosťou k tomuto zákonu. Je to najväčšia reforma, ktorú teda vy prezentujete. Je to asi jediná veľká reforma, ktorú tu prezentujete. A ja som k tomu naozaj pristúpil aj s plnou vážnosťou. Ja som včera bol do 4:00 rána hore, aby som bol pripravený už včera na tú rozpravu. Našťastie som mal viac času, takže môj prejav sa ešte aj o to viac rozšíril. A naozaj si prejdem veľmi podrobne. Budem sa snažiť byť viac filozoficky strategický, ako treba pristúpiť k liekovej politike a rozoberiem to v takých potom štyroch oblastiach, kde ja vidím najväčšie chyby. A hovorím to veľmi otvorene. Chcem to tuto spomenúť. Chcem, aby to zaznelo na záznam, aby tu bolo jasné, čo sa, čo, čo ste podľa mňa v tom zákone pokazili, kde sú tie chyby, v čom pristupujete k tomu zle, čo ste opomenuli a kde sú podľa mňa jasné lobistické záujmy a ja to tuto poviem nahlas a dávam zároveň aj verejné vyhlásenie, že toto bude nutné opraviť po vás. A najradšej by som vás teda vyzval už k tomu, aj po tom, čo tu vidím, čo tu deje s vládou, políciou, aby ste tento zákon, aj napriek tomu, že tam je množstvo dobrých vecí. Ja som k nim vystupoval, vidím tam kolegyne, čo sa týka pána ombudsmana. Tomu sa teraz nebudem venovať, to som v prvom čítaní rozoberal. Ale najlepšie by bolo teraz, podľa mňa už nemáte legitimitu prijímať takéto veľké zákony. Naozaj nemáte legitimitu prijímať takéto veľké zákony, takto sfušované zákony, plné chýb, nedotiahnutých vecí a podľa mňa aj čistých lobistických záujmov, ktoré vám ovládli ten zákon. Ja neviem teraz, či z nevedomosti alebo úmyselne. A viete, začnem tým procesom. To je pre mňa najhoršie. Že vy máte tú drzosť poslancovi, ktorý chodí na každý jeden výbor. Zákony. Takto sfušované zákony, plné chýb, nedotiahnutých vecí. A podľa mňa aj čistých lobistických záujmov, ktoré vám ovládli ten zákon. Ja neviem teraz, či z nevedomosti alebo úmyselne. A viete, začnem tým procesom, to je pre mňa najhoršie. Že vy máte tú drzosť poslancovi, ktorý chodí na každý jeden výbor, povedať, že tam nič nehovorí. Keď vy ste aj pri tomto zákone ukázali, buď neprídete a pošlete štátneho tajomníka. Na lieky ste prišli, aby som bol férový. Ale potom tam teda sedím, dáte nám hodinu na debatu. K takému veľkému zákonu nám dáte hodinu na debatu. Necháte svoju generálnu riaditeľku rozprávať pol hodinu. Potom od každého zoberiete jednu otázku. Poviem jednu otázku. Pozrite si tie záznamy. Na každom výbore som niečo povedal. Jednu otázku som dostal maximálne. Po hodine sa zbalíte, odídete a to je celé. Takto vy vediete diskusiu k takto veľkému zákonu. A to potvrdia všetci opoziční poslanci, ale aj, myslím si, že dobre, koaliční nie, ale všetci opoziční, čo tam sedia. Toto bol minimálny priestor na diskusiu. A ja začnem tým procesom, pretože ten proces prvý trikrát začal a vtedy ja naozaj som si myslel, že máte veľmi úprimné a dobré úmysly a myslím si, že určite ešte tam niekde aj vo vnútri sú. Prvýkrát ste prišli na ten výbor, bol to neverejný výbor pred rokom, ja si ho veľmi dobre pamätám. Prišla tam aj vaša pani riaditeľka Saloňa, urobili ste nám prezentáciu, ako by ste si predstavovali, že ten zákon má teda asi vyzerať, ako budete postupovať. Ja som vám tam už vtedy hovoril, že pre mňa je najdôležitejšia, o tom by sa mala viesť tá debata o tom liekovom zákone. O tom, akú máme stratégiu liekovej politiky. Z toho vychádza potom neskôr aj tá prioritizácia, voči ktorej ja sa teda budem, na účet ktorej sa budem tiež vyjadrovať. Vtedy ste mi hovorili, že vy ju máte vo vnútri vypracovanú, tú stratégiu liekovej politiky. Vy viete, aké choroby nás tu na Slovensku trápia. Vy viete, ako pristúpiť, aké liečby, aké lieky k tomu prijímať a čo budete teda prioritizovať. Čiže pred rokom ste nám na neverejnom výbore, kde sme boli viacerí opoziční poslanci, povedali, že toto máte. Tak ja sa pýtam, prečo prioritizácia a teda nejaký náznak tej stratégie liekovej politiky prichádza pozmeňovacím návrhom o rok neskôr, tesne pred samotnou rozpravou v druhom čítaní. Tak pred rokom ste nám sľúbili, že máte nejakú predstavu o liekovej politike. A ja sa tu dozviem teda, že tú prioritizáciu, teda stratégiu liekovej politiky vonku nemáme. Jediné, čo sa k tomu trošku aspoň blíži, je teda tá prioritizácia. A to nám príde pozmeňovákom. Poslaneckým pozmeňovákom k takto veľkej vašej reforme. A pritom vy ste sa sám tým hrdili. Vy ste rok, že vraj robili stretnutia. Robili ste stretnutia so sektorom a je to celý kompromis. Ja ako podpredseda výboru za opozíciu som nebol na tieto vaše stretnutia pozvaný. Ja som tam nebol pozvaný, pán minister. Tak ja neviem, máte chybu v sekretariáte alebo hocikde. Vy podpredsedu výboru za opozíciu ste nepozvali na svoje celosektorové rady o liekoch alebo ako ste to nazývali. Prvýkrát, kde som sa ja mohol rozprávať a diskutovať s vašimi úradníkmi alebo s vami, bolo na tých výboroch. Na tých výboroch, kde ste pravidelne prišli, nechali ste nám hodinu, opozícii ste nechali možno tak pol hodiny z tej hodiny a následne si každý položil tak možno jednu otázku, potom ste sa postavili, zbalili ste sa a odišli. A potom máte tú drzosť sa postaviť sem, normálne arogantne a tu normálne chrliť síru, že kto koľko rozpráva na výbore. No tak ja vám to poviem, je to ako v rozprave, presne tak, ako nám obmedzujete rozpravu túto, ako ste nám obmedzili rozpravu napríklad k Vízii 2040, tak nám obmedzujete aj rozpravu na výbore. Necháte nás dať jednu otázku, možno ani tú jednu otázku nám nenecháte dať. Keď ma chcete komentovať, kľudne sa prihláste do rozpravy, budem veľmi rád. Ak nepristúpite k tejto rozprave tak zbabelo, ako pristupujete ku každej rozprave, že si zoberiete na konci slovo, aby nikto nemohol dať faktické poznámky alebo prihlásiť sa do rozpravy a potom zdupkáte naspäť na stoličku. Tak ja dúfam, že budete tak odvážni k takto veľkej reforme, ktorou sa hrdo chválite, že sa normálne prihlásite do rozpravy a necháte nás dávať faktické poznámky. A tento proces výrazne diskredituje aj vaše dobré úmysly, ktoré ste pred rokom deklarovali. Ja som vám pred rokom ešte tie dobré úmysly veril. Keď takto pristupujete k debate na výboroch, k pozývaniu opozície, k počúvaniu našich názorov, keď potom pristupujete k tomu tak, že vy vlastne v júni ste nám sľúbili, že prídete s nejakou prioritizáciou a že budete na nej pracovať a teraz až v októbri ju predložíte, čo ste robili celé leto, preboha? A potom nám ju v októbri predložíte iba obyčajným poslaneckým pozmeňovačom deň pred rozpravou. Však takto sa to nerobí. A ja zároveň akože chcem vám toto povedať filozoficky. My máme s liekovou politikou problém. A aj preto som zo začiatku predpokladal vaše dobré úmysly. My máme tak vysoké výdavky, aké nemajú percentuálne žiadne iné krajiny. Dobre, keď sa porovnáme s Maďarskom, ale keď sa pozrieme aj na Česko, Poľsko alebo ostatné vyspelejšie krajiny. Však my prekračujeme 20 % z nášho zdravotníckeho rozpočtu na lieky. A inak pritom to, že my dokážeme dať dvakrát viac percentuálne na tie lieky, tak dokážeme mať dvakrát menšiu dostupnosť tých liekov. A to je fascinujúce, s tým treba niečo urobiť. A vy prichádzate, samozrejme, keď si pozriem aj tú rozpočtovú stránku toho, vy prichádzate s tým, že už v roku 2029, čo mimochodom hádžete na budúcu vládu, tie financie, v roku 2029, keď už tu bude nová vláda, to bude podľa vás stáť 181 miliónov, 150-miliónový nárast medzi rokmi. Čakajme ďalší 150-miliónový nárast, keď sa budeme rozprávať o rokoch 2031, budeme sa rozprávať až o stovkách miliónov eur, blížiacich sa k pol miliarde. Čiže, na tento problém, ktorý tu máme, že dávame veľmi veľa peňazí za veľmi málo liekov, vy idete púšťať helikoptérové peniaze alebo, ako to nazvem inak, idete lopatovať bankovky na tento problém. A to proste nie je dobrý prístup. A zároveň nám nehovoríte, ako v tom systéme ušetríte niečo. Však mali sme tú prezentáciu teraz nedávno pri záverečnom účte, bol tu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nám hovoril a ktorý aj v tej správe hovoril, a hovoril to aj tu, že jedno z najväčších rozpočtových rizík z oblasti zdravotníctva, okrem tých zvyšných, ktoré on vymenoval, tie teraz nebudem riešiť, je lieková politika. Lieková politika, ktorá má veľké diery, podľa neho 100-miliónové diery, ktoré treba vyriešiť, a procesné, dobre, však tam vám dám kredit, že sa niečo asi hýbe. Ale tá finančná stránka je veľmi dôležitá a treba ju riešiť. Len keby sme zobrali jeho odporúčania. Tak mi hovorí, že keby sme teraz prehodnotili viaceré lieky, tak už tam máte 50-miliónový vankúš. NKÚ vám povie, že tam vidí 200 až 300 miliónov, NIHO vám povie 50 miliónov. Vy do toho prídete a poviete teda, že aj tak sme krajina s najvyššími liekovými výdavkami, ale ideme nalopatovať ďalšiu pol miliardu do roku 2031 na ten problém. Však takto sa k tomu nemôže pristupovať. Teraz k samotnej podstate toho zákona. Zákon o úhrade liekov podľa mňa naozaj patrí medzi najdôležitejšie zákony v zdravotníctve. Je to podľa mňa naozaj najväčšia reforma. Je to prvá veľká reforma, s ktorou sem prichádzate. A ja naozaj s plnou vážnosťou k tomu pristúpim a budem to tu komentovať veľmi vecne už teraz. Ten zákon rozhoduje o tom, ktorý pacient dostane liečbu, kedy ju dostane a kto ju zaplatí. Rozhoduje aj o tom, či bude mať peniaze na lieky aj o 5 rokov. Tá finančná udržateľnosť je tam extrémne dôležitá. Pacientovi s vážnym ochorením totiž nestačí povedať, že medicína pozná novú liečbu. Potrebuje aj vedieť, že sa k nej dostane včas a či bude v tej liečbe môcť pokračovať. Opäť finančná udržateľnosť, veľmi dôležitá vec. Zároveň teda musí byť jej úhrada nastavená tak, aby sa v našom solidárnom systéme zdravotného poistenia našli prostriedky aj na liečbu ďalších pacientov. To znamená, že nemôžeme minúť prostriedky na jedného pacienta na úkor, ja neviem, 10 iných, ktorým potom len na liečbu nezostane. A práve podľa tohto princípu ja budem posudzovať hlavne, toto bude hlavné kritérium, podľa ktorého ja budem posudzovať predloženú novelu zákona. Ministerstvo zdravotníctva podľa mňa dostalo príležitosť pripraviť zásadnú zmenu systému úhrad. A zo začiatku som vám to aj veril pred tým rokom. Zmenu, ktorá by spojila skorší prístup k inovatívnej liečbe s odborným hodnotením, kontrolovaním výsledkov a zodpovednosťou za verejné peniaze. Podľa mňa, ako to ukazuje aj ten proces, ale aj ten váš prístup teraz, túto príležitosť ste podľa môjho názoru nevyužili. Predložená novela mení viaceré pravidlá. Nevytvára však dostatočne ucelený systém, ktorý by zabezpečil, že verejné zdravotné poistenie bude platiť primerane skutočnému prínosu liečby. Moja základná požiadavka z tejto rozpravy je jednoduchá, a to je, že verejné zdravotné poistenie má platiť za preukázaný prínos pre pacienta, nie iba za prísľub výrobcu. A to sú tie lobistické záujmy, ktoré tam ja budem rozoberať. Z minulosti som si vzal jasné ponaučenie. Očakávaný prínos sa nemusí vždy potvrdiť, a preto ja žiadam riešenia, ktoré umožnia výsledky liečby overovať a úhradu prispôsobiť. Riziko nenaplnených očakávaní nemôže niesť iba verejné zdravotné poistenie na úkor ďalších pacientov. A ja som presvedčený o tom, že ako tu rozprávame o tzv. druckerových liekoch, alebo vy ste to spomínali, lengvarského lieky, ja som presvedčený, že keď táto novela prejde v tomto znení, tak tu bude ďalší parlament a ďalšia vláda rozprávať o šaškových liekoch veľmi dlho a bude ich musieť veľmi rýchlo opravovať. A to nie v pozitívnom slova zmysle. Ja sa v tomto prejave, ako som to už avizoval, budem venovať štyrom oblastiam. Najskôr pomenujem zásadné nedostatky novely, ktoré tam ja teraz vidím. Potom predstavím riešenia, ktoré podľa mňa v tej novele chýbajú. Potom sa budem venovať špeciálne tomu výboru a tomu predloženému pozmeňováku, pán minister, to, čo ste hovorili, že som nič nehovoril. To, čo ste zvolali, pán minister, výbor a na mieste ste nám dali obrovský pozmeňovák, ktorý bol nesprávny, plný chýb, a povedali ste, že na tomto výbore vlastne nebudeme ani viesť diskusiu a budeme ju viesť až o týždeň. A potom ste prišli s ďalšími pozmeňovákmi a znova ste to opravovali. To sú tie výbory, kde hovoríte, že sa nič nehovorí. Tam, kde som ja vyžadoval na tom výbore, aby sme sa rozprávali o tých pozmeňovkách, aby sme ich dostávali včas, aby sme si ich vedeli preštudovať, aby ste tie veľké zmeny nerobili cez pozmeňováky. Vy máte celý aparát, rok ste na tom pracovali. To sú tie výbory, na ktoré sa sťažujete. A potom prídem k štvrtému bodu. A ten som pôvodne nezahrnul. A tuto, ja to nazývam, pán kolega, nič osobné, ale vás tu zneužívajú ako takého legislatívneho žumpára. Keď treba niečo zlé, niečo hrozné, niečo naozaj z kanalizácie tu vytiahnuť, nejaké lobingové veci, tak prídete a predložíte tu, pán kolega, rôzne pozmeňováky. Teraz to je to NIHO hlavne. Ja neviem, či to je vyraďovanie účtov alebo čo to je. A normálne to tu ako keby pustíte do parlamentu na poslednú chvíľu takto pred rozpravou, však sme to teraz videli. Čiže štvrtá moja oblasť, ktorú som si ešte pridal, je, že sa špeciálne povenujem každému jednému z tých pozmeňovákov. Tak, začnem tou prvou časťou, ktorá teda hovorí o tých zásadných nedostatkoch novely. Pre mňa je ten najväčší nedostatok ten novelizačný bod 32, kde ste teda hovorili, že to nie je pravda, že, čo to vlastne znamená. A čo je ten novelizačný bod č. 32? Tak ja vám ho prečítam aj paragrafovo. Je to § 16 ods. 8 a znie: Ak liek spĺňa podmienky podľa § 7 ods. 5, ustanovenia ods. 4 písmen g) a h) sa nepoužije. Ten § 7 ods. 5, to je ten nový spôsob uhradenia, to sú tie lieky, ktoré sem budú môcť prichádzať bez toho hodnotenia. To sú, že budeme veriť prísľubom tých výrobcov, dáme im trojročné ochranné lehoty a potom teda uvidíme. No a keď liek prichádza týmto režimom do nášho systému, tak sa nepoužijú tieto odseky. A ods. 4 písm. h), ktorý sa nemá použiť, znie: údaje uvedené vo farmakoekonomickom rozbore. Teda ministerstvo nepristúpi k úhrade, ak údaje uvedené vo farmakoekonomickom rozbore lieku sú nepravdivé alebo vzájomne rozporné, alebo ak farmakoekonomický rozbor lieku neobsahuje všetky náležitosti alebo farmakoekonomický rozbor je založený na porovnaní lieku s nevhodne zvolenou inou medicínskou intervenciou. Čiže podľa tohto novelizačného bodu 32, ktorý tam vynechávate, podľa neho bude možné zaradiť lieky do systému úhrady z verejného zdravotného poistenia aj na základe farmakoekonomického rozboru, ktorý obsahuje nesprávne informácie. To mne hlava neberie, ako vy môžete proste povedať, že ak niekto predloží nesprávne informácie, nepravdivé alebo klamlivé, tak vy ho do toho systému pustíte. Ja to naozaj hovorím jednoducho, že ministerstvo bude musieť zaradiť liek aj vtedy, keď podklady, na základe ktorých rozhoduje, sú nepravdivé. Ja nerozumiem tomu, ako to tam môže byť. Pán minister, ak sú údaje nesprávne, treba ich opraviť. Ak sú neúplné, treba ich doplniť. Zákon nesmie nahradiť overovanie údajov tým, že ich nedostatky proste jednoducho prehliadne a bude sa tváriť, že tam nie sú. A to nejde o formálnu chybu. To nehovorí o formálnej chybe. Farmakoekonomický rozbor ovplyvňuje posúdenie prínosu lieku, primeranosti jeho ceny aj následné výdavky poisťovne. Nesprávny podklad môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu, ktorého finančné dôsledky bude systém znášať celé roky. A my tieto šaškové lieky budeme znášať celé roky. Tento bod v tom zákone proste nemá čo robiť. A s tým súvisí aj moja druhá námietka. Osobitný režim nesmie byť cestou k úhrade bez dostatočného overenia primeranosti ceny a bez rozdelenia rizika. Ja rozumiem, že pacienti s vysokou nenaplnenou medicínskou potrebou často nemajú čas čakať na dokonalé, presvedčivé dlhodobé dôkazy. Niekedy proste treba konať rýchlejšie, áno. A práve preto podporujem podmienený prístup k sľubnej liečbe. K sľubnej, nie sľúbenej, sľubnej liečbe. Ale podmienkou musí byť odborné hodnotenie, dohodnutá cena, merateľné výsledky a vymožiteľné následky, ak sa očakávaný prínos nepotvrdí. Nákladová efektívnosť neznamená, že liek je automaticky nevhodný. Aj veľmi drahá liečba môže pacientovi zásadne pomôcť, ale otázkou je, či požadovaná cena zodpovedá jej prínosu a či je takáto úhrada obhájiteľná voči ostatným pacientom. A to je presne to, o čom som hovoril. Ak vy sem pustíte jeden veľmi drahý liek s nízkym prínosom, nebudeme ho vedieť merať, nebudeme vedieť následky, ak to nesplníte merateľné kritériá. Aj veľmi drahá liečba môže pacientovi zásadne pomôcť, ale otázkou je, že či požadovaná cena zodpovedá jej prínosu a či je takáto úhrada obhájiteľná voči ostatným pacientom. A to je presne to, o čom som hovoril. Ak vy sem pustíte jeden veľmi drahý liek s nízkym prínosom, nebudeme ho vedieť merať. Nebudeme vedieť následky, ak to nesplní tie merateľné kritériá, tak niektorí pacienti sa nedostanú k tej liečbe. Proste tie peniaze, každé euro v tom zdravotníctve je použité na niečo iné, sa dá použiť len raz a keď ho použijeme pre jedného pacienta, nemôžeme ho použiť pre iného. A preto, keď ho používame pre jedného pacienta, musí byť sakramentsky jasné, za akých podmienok ho použijeme a aby to bolo efektívne. Teraz idem k ďalším chybám, ktoré novela prináša alebo ponecháva. Za zásadný nedostatok považujem vyňatie liekov z osobitného režimu podľa § 7 ods. 5 z povinného hodnotenia NIHO. A to budem ja potom rozoberať aj v tom pozmeňováku ako tuto pán kolega Svoboda. Že vy oslabujete NIHO. A NIHO tu práve slúži na to, že každé euro zaplatené má mať nejaký prínos a on kontroluje. Má mať nejaký primeraný prínos, aby nechýbal niekomu inému. Ide o lieky pre pacientov s vysokou nenaplnenou medicínskou potrebou, vrátane liekov na ojedinelé ochorenia, inovatívnych terapií a pediatrických indikácií. Práve pri nich môže byť tá neistota najväčšia o ich dlhodobom prínose a pri nich je práve ten rozpočtový dopad najotáznejší. A preto žiadam obnovenie povinného nezávislého odborného hodnotenia. Ja si myslím, že tá úloha NIHO sa do toho § 7 ods. 5 musí v nejakej forme vrátiť a nemôžete to proste na hulváta komplet vyradiť. NIHO má totiž posúdiť klinický prínos, má posúdiť kvalitu dôkazov, má posúdiť nákladovú efektívnosť a má posúdiť dopad na rozpočet. Tie poradné orgány, ktoré aj vy zavádzate v tom zákone, majú svoje miesto, ale nemajú nahrádzať nezávislé hodnotenie ani svojvoľne meniť jeho odborné závery. Inak povedané, aj tá komisia, čo tam potom zavádzate, to nemá byť alibi na vaše politické rozhodnutie. Akože vyškrtnúť NIHO a zriadiť si odbornú komisiu. Tak to nemá fungovať. Pretože tam, kde je neistota najväčšia, práve tam by mala byť tá odborná kontrola najsilnejšia. A tá by mala byť najsilnejšia práve pri tom § 7 ods. 5. Ja mám tam aj trojročné obmedzenie možnosti reagovať na nové skutočnosti pri dotknutých liekoch so zmluvou o podmienkach úhrady. Výrobca potrebuje predvídateľné pravidlá, to vám neberiem. Predvídateľnosť však nesmie znamenať, že systém nebude môcť primerane reagovať na nové údaje o účinnosti, bezpečnosti alebo skutočných nákladoch. Ak sa očakávaný prínos nepotvrdí, musí existovať možnosť upraviť podmienky úhrady a nie nejaké ochranné lehoty trojročné alebo viac. Ak sa zásadne zmení odborný alebo finančný základ rozhodnutia, ktoré ste vy urobili pred tromi rokmi alebo pred rokom alebo pred dvomi rokmi, ministerstvo musí mať nástroj na nápravu. Pretože tie peniaze, ak nezískate naspäť od toho výrobcu, od tej farmafirmy, budú chýbať niekde inde. Ja navrhujem preto umožniť prehodnotenie vždy, keď existuje objektívny a zdokumentovaný dôvod alebo napríklad, ja neviem, podnet od nejakého orgánu alebo zdravotnej poisťovne. To znamená, že keď tu máte tú vašu trojročnú ochrannú lehotu, ak príde niekto a ukáže dôkazy, že by nemal byť tri roky chránený za týchto podmienok tento výrobca, tak by nemal byť chránený a tie peniaze by sa mali prehodnotiť, ktoré idú na ten liek. Zároveň navrhujem obmedziť frekvenciu najviac na dvakrát ročne, aby sa z odborného nástroja toho prehodnocovania nestala svojvoľná administratívna záťaž. Bez tejto možnosti sa trojročná ochrana môže zmeniť na garanciu príjmov farmaceutických firiem aj vtedy, keď nové údaje spochybnia očakávaný prínos liečby, o čom som presne teraz hovoril. Verejné zdravotné poistenie, a to je ten základný princíp, má podľa mňa financovať liečbu a nie chrániť zisk výrobcu pred novými odbornými zisteniami. Tento zákon robí to, že vy to riziko prenášate, vy to riziko tej novej liečby nedávate na tých výrobcov. Vy to dávate na verejné zdravotné poistenie. Tento zákon je napísaný tak, že chráni výrobcov, chráni farmafirmy, ale nechráni verejné zdravotné poistenie a nechráni našich pacientov. Ďalším problémom z tých najvýraznejších je podľa mňa nejasná ochrana pacienta. Ustanovenia o tom, kto zaplatí pokračovanie liečby, keď liek vyradia z úhrady, je jedno dlhé a nejasné súvetie s nesprávnym odkazom. Máte tam množstvo legislatívnych chýb. Fakt. Tým by som sa mohol povenovať na ďalších piatich stranách, čo tu mám len paragrafy, ktoré sú nesprávne napísané. A tá ochrana, teda ochrana v úvodzovkách, nerieši, čo sa stane, keď skončí platnosť takzvanej tej MA zmluvy. Povinnosť zabezpečiť pokračujúcu liečbu musí byť zrozumiteľná a vymožiteľná. Musí byť jasné, kto liek dodá, kto ho zaplatí a čo sa stane, ak povinný subjekt svoj záväzok nesplní. Táto ochrana nesmie zaniknúť iba preto, že sa skončila zmluva o podmienkach úhrady. A vaša odpoveď na to samozrejme by bola, lebo niekto to tu hovoril pomaly, že však my tam uvádzame tých 24 mesiacov. Tých 24 mesiacov, že oni musia doliečiť predsa toho pacienta. Pán minister, ale pozrite sa v tom vašom legislatívnom šaláte, ako to je napísané. Vy tam nemáte žiadne iné garancie. To je normálne iba prázdna deklarácia. Vy máte prázdnu deklaráciu 24 mesiacov, že tu toho pacienta doliečite. Je tam, je to prázdna deklarácia. Nie sú tam žiadne sankcie toho, keď sa ten výrobca rozhodne ho nedoliečiť alebo to neurobí, tak tu nemáte žiadne jasné sankcie, žiadnu silnú ochranu toho pacienta. A ja na to trvám. Tie ochrany toho pacienta tam sú. Sú nedostatočné. Na takúto ochranu, akú tam má, sa ten pacient nemôže spoľahnúť, že bude doliečený a že to bude vynútiteľné a že ten štát za neho zoberie zodpovednosť. A teraz prejdem na druhú časť. To sú tie najzákladnejšie. Nejdem po tých menších výčitkách. Prejdem na tú druhú časť. To sú tie riešenia, ktoré v novele chýbajú. Ja totiž nezostanem, pán minister, iba pri kritike a preto sa vám pokúsim tuto priblížiť princípy, podľa ktorých by sa mal ten systém zmeniť a vylepšiť. Začnem úhradou podľa výsledkov liečby. Pri niektorých nových liekoch nie je v čase vstupu do úhrad dosť údajov o ich dlhodobom účinku v bežnej klinickej praxi. V takejto situácii ja považujem za nesprávne preniesť celé riziko na verejné zdravotné poistenie, ako som to teraz hovoril. To je základný podľa mňa princíp, v ktorom my sa rozchádzame filozoficky v liekovej politike, pán minister. Že vy si myslíte, že to verejné zdravotné poistenie a pacienti a daňoví poplatníci a platitelia poistného by to proste mali platiť. Viete, vy prichádzate s takým tým systémom nemeckým, ale my nie sme bohatá krajina ako Nemecko. Nemecko naozaj pustí každého do tej úhrady, zaplatí si proste a potom posudzuje, ale má tam silné páky na to, že keď do toho systému niekoho pustia, tak to aj silno prehodnocujú. Vy pristupujete k tomu podobne aj na Slovensku. Navrhujem umožniť odloženú alebo postupnú úhradu viazanú na vopred dohodnuté klinické výsledky. Ak možno prínos objektívne vyhodnotiť v kratšom období, platba sa má naviazať na toto vyhodnotenie. Ak si overenie vyžaduje dlhší čas, úhrada sa môže uvoľňovať postupne, napríklad podľa klinických míľnikov. Ako sa zlepšuje prežívanie toho pacienta? Či prežil? A postupne následne tým farmafirmám tie úhrady uvoľňujete. Takto plný ochranný limit však verejné zdravotné poistenie znesie, ďalšia vláda znesie. Konkrétne podmienky musia zodpovedať charakteru ochorenia a liečby. Nemajú mechanicky prenášať na výrobcu každé zhoršenie zdravotného stavu. To ja ani nehovorím, čiže nechcem ich za toto haniť. Majú však zabezpečiť, aby výrobca niesol primeranú časť rizika, ktoré súvisí s neistotou o deklarovanom prínose jeho lieku. To znamená, že ja tu nechcem teraz iba čisto haniť farmafirmy, že prosím vás, zdieľajte celé riziko. Ja len hovorím, že to rozdelenie toho rizika medzi verejným zdravotným poistením a medzi tými farmafirmami má byť primerane rozdelené. Áno, aby sme ich motivovali, aby sem aj prišli. Ale vy, čo robíte? Vy otvárate vráta a hovoríte vlastne, že viete čo, my môžeme robiť rôzne experimenty, však verejné zdravotné poistenie to zaplatí a potom to niekomu bude chýbať, tie peniaze. A určite pacient má dostať šancu na liečbu, ale výrobca má niesť svoj diel zodpovednosti za jej výsledok a to tam je dnes nedostatočné. A na tento princíp nadväzujú povinné zmluvy o podmienkach úhrady známe ako MEA. Ja navrhujem, ja si myslím, že by to malo tak fungovať, aby ich mali všetky lieky vstupujúce cez osobitný režim podľa § 7 ods. 5. A nech tieto podmienky, za akých vstúpia, kľudne aj určuje, nemusí to byť každá poisťovňa samostatne. Nech si to určí aj ministerstvo zdravotníctva, ale nech to určí a určí to všetkým tým liekom, ktoré tam vstupujú, aby bol jasný klinický prínos a jasné riziko. Pacient nebude mať odlišné podmienky hodnotenia liečby iba podľa toho, v ktorej poisťovni je poistený, ale každá zmluva musí obsahovať merateľné klinické ukazovatele, finančné limity, pravidlá spätných platieb, rozdelenie rizika a ochranu pokračujúcej liečby už vopred, keď ten liek sem prichádza, a nie až po nejakých troch rokoch. Žiadam aj jasný vykonateľný postup vymáhania záväzkov vrátane primeraných sankcií. Navrhujem, aby sankcia za nesplnenie príslušnej povinnosti dosahovala najmenej 10 % hodnoty nesplnenia povinnosti. To znamená, že aby ste tu neotvárali len a nelákali tie farmafirmy len cukrom, ale aby tu proste existoval aj nejaký bič na efektivitu, na využívanie, na účelnosť toho zdravotného poistenia. Nestačí mať v zmluve právo na vrátenie peňazí. Poisťovňa musí mať účinný spôsob, ako ich získať tie peniaze naspäť. To je to isté, ako keď som hovoril o tých 24 mesiacoch. Nemôže to byť deklaratórne iba. Ak nemáte jasné sankcie a mechanizmus konzekvencie v tom zákone, tak sa proste tie veci neudejú. Roky trvajúce spory potom následne, ak to nechávate iba na spory, pretože vy to nechávate aj tých 24 mesiacov, vy to nechávate prakticky iba na tie spory. Roky trvajúce spory, to proste nevyriešia tú situáciu tých pacientov a oslabujú hodnotu celého mechanizmu. A rovnako to oslabuje aj výrobcov. Keď vy budete si chcieť uplatňovať niektoré práva voči výrobcom, ak niečo nesplnia a budete sa s nimi musieť súdiť, oslabuje to váš cash flow, oslabuje to vynútiteľnosť toho celého mechanizmu. Takýto systém nebude fungovať bez kvalitných údajov z klinickej praxe. Navrhujem preto jednotný zákonný rámec ich zberu a vyhodnocovania. Nejde o zavádzanie nového klinického skúšania. Ide o využitie presne vymedzených údajov, ktoré sa vo významnej miere zaznamenávajú už dnes. A na tom výbore boli aj tie diskusie, to, kde hovoríte, že nič nehovorím, tak sme sa k tomu aj s ostatnými opozičnými poslancami vyjadrovali. Tak možno tam nechodíte, možno to je ten problém. Možno tam niečo hovorím, ale vy možno nepočúvate alebo tam nechodíte. A my sme vám presne hovorili o tom, ako treba tie klinické údaje vylepšiť. Ako to treba naviazať aj do ostatných zákonov, pán minister. Tam bola, ak si to nepamätáte, ja neviem, čo sa deje s vami. Pre všetky poisťovne majú platiť rovnaké klinické ukazovatele, cieľové hodnoty, časové míľniky a pravidlá vyhodnotenia. To tam nie je úplne jasné. Vy to nechávate ľubovoľne. Ministerstvo a NIHO majú dostávať pseudonymizované údaje. Držiteľ registrácie má na účely následného prehodnotenia dostať iba súhrnné anonymizované výsledky. Aj v tomto ste veľmi benevolentní voči výrobcom, voči držiteľom registrácie. Ja nechápem, prečo by nemali dostávať selektívne vybraté, anonymizované údaje. Prečo sa tu rozpráva o nejakých pseudonymizovaných údajoch pre výrobcov? Však ochrana pacientov, ochrana dát, ochrana zdravotníckych dát pacientov. A ja nesúhlasím s týmto príliš širokým a zbytočným rozsahom dát, ktoré máme o našich pacientoch posielať farmafirmám. Nepotrebujú taký rozsah. V zahraničí im stačia vybrané anonymizované údaje. A ja to zopakujem, že tie dáta sú extrémne dôležité pri tých nových liekoch. A keď tam máte chyby, nemáte tam jasné garancie, jasné záruky, jasné prepojenie na iné zákony, že aj tí poskytovatelia musia tie dáta poskytovať, tak bez spoľahlivých údajov sa platba podľa výsledku môže zmeniť iba na ďalší sľub bez možnosti kontroly, pán minister. Po získaní údajov z praxe musí nasledovať nové odborné posúdenie. Rozhodnutím o zaradení lieku sa zodpovednosť štátu totiž nekončí. Ak cena nezodpovedá jeho skutočnému prínosu, podmienky úhrady sa musia upraviť. Ak sa náprava nedohodne, má nasledovať vyradenie lieku alebo zúženie jeho hradeného použitia. A tuto v kombinácii s tou trojročnou ochranou, proste to je jedna obrovská diera, čo tam nechávate, pán minister. Súčasne však žiadam ochranu pacienta, ktorý už liečbu začal. Pri určených prípadoch vyradenia alebo zúženia úhrady navrhujem sankcie. Navrhujem, aby držiteľ registrácie zabezpečil bezodplatne pokračovanie liečby do prechodu na vhodnú, porovnateľne účinnú a bezpečnú hradenú alternatívu najdlhšie na 24 mesiacov. Samotná deklarácia tejto povinnosti totiž nestačí. A už som sa k tomu vyjadroval. Potrebný je postup zabezpečenia dodávok, kontrola a sankcie za porušenie. A ja som a budem o tom ďalej hovoriť. Ten mechanizmus tej ochrany pacienta sa má skladať z dvoch častí. Prvá je, ja som to hovoril, sú to tie sankcie, veľmi jasné sankcie pre tých držiteľov registrácie. Potom konzekvencie a teda tri časti a ešte tretia, a to je to samotné odškodnenie a účinná právna ochrana tých pacientov. A to tam nemáte pokryté, pán minister. Ak pacientovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti totiž vznikne ujma, navrhujem umožniť postúpenie jeho pohľadávky napríklad na osobitne určenú štátnu právnickú osobu, ktorá zabezpečí jej uplatnenie. Za príslušných podmienok má byť táto možnosť dostupná aj pozostalým. Vymáhanie náhrady škody však nenahrádza včasné dodanie lieku, preto musia oba mechanizmy fungovať súčasne. Dnes sa pozrite na to. Pekný príklad toho, ako napríklad funguje, keď vám poskytnú zlú alebo nesprávnu zdravotnú starostlivosť. Vám teda zostáva počkať na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, potom sa súdite a je to na dlhé roky. Ak chcete reálne zvýšiť ešte viac ochranu pacienta, tak štát môže do tohto vstúpiť. Ministerstvo nemôže pacienta vyhlásiť za chráneného a potom ho nechať, aby sa celej ochrany domáhal sám. Vám teda zostáva počkať na Úrad pre ochranu a práv občanov v tom starostlivosti, potom sa súdite a je to na dlhé lakte. Ak chcete reálne zvýšiť ešte viac ochranu pacienta, tak štát môže do tohto vstúpiť. Ministerstvo nemôže pacienta vyhlásiť za chráneného a potom ho nechať, aby sa celej ochrany domáhal sám. Ďalšou nevyhnutnou oblasťou je plánovanie. Ja podporujem a rozprával som o tom už prakticky pred rokom. Horizon scannigu a podobne sme mali nejaké debaty na tom výbore, kde neviem, či ste ma teda počuli, lebo ja som to tam určite hovoril, na tých boroch. Ja podporujem včasné sledovanie pripravovaných liekov a nových indikácií, teda ten horizon scanning. Ministerstvo a poisťovne potrebujú vedieť, aké terapie môžu vstúpiť do úhrad. Pre koľkých pacientov a s akým predpokladaným finančným dopadom. Ministerstvo však v novele nevytvára ucelený zákonný mechanizmus takéhoto plánovania. Samotné uvedenie pojmu horizon scanning iba medzi prioritizácie nestačí. To musí byť celý mechanizmus, ako to bude prebiehať. Kto to bude vypracovať, ako to bude vypracovať, povinnosti, následky, či to bude robiť NIHO, či to bude robiť ministerstvo, aké budú následné tie konzekvencie pre tie úhrady. Potrebné sú jasné pravidlá získavania aktualizácie údajov, zodpovednosť za ich vyhodnotenie a prepojenie na prípravu rozpočtu. Takéto sledovanie, a to ja ani nehovorím, nemá byť nejakým prísľubom úhrady. Má umožniť vopred pripraviť finančné zdroje, odborné kapacity a rokovania o podmienkach financovania. Bez týchto informácií môže súbežný vstup viacerých nákladných terapií vytvoriť tlak, na ktorý systém nebude pripravený. Pacient nesmie doplácať na to, že ministerstvo začalo riešiť financovanie až vtedy, keď nejaký pacient potrebuje liečbu. Počúvaj skoro. Na takéto plánovanie má nadväzovať následne tá prioritizácia, ono to nemá byť len súčasťou tej prioritizácie. Najprv má byť plánovanie a potom nadväzuje prioritizácia a prednostné vybavovanie nákladov šetriacich liekov. Bez neho ministerstvo určuje poradie žiadostí bez dostatočného výhľadu, čo bude systém potrebovať, čo dokáže zaplatiť. Čiže nejaké iba administratívne preskakovanie toho zoznamu. No. Myšlienku rýchlejšieho posudzovania ja samozrejme podporujem. Však som o tom rozprával, to je tá prioritizácia. Podľa mňa ale má tie dve zložky, o ktorých ja budem rozprávať. Tá ekonomická a tá klinická, ja to nazývam, a tá ekonomická podľa mňa má taký akože veľmi prvoplánový pohľad. Pacient nepotrebuje prednostné miesto v nejakom administratívnom poradovníku, pán minister. Potrebuje sa včas dostať k účinnej liečbe a medzi týmito dvoma vecami je rozdiel, ktorý táto novela dostatočne nerieši. Dobrý zámer ešte neznamená dobrý zákon. Rozhodujúce… Áno. Čítam, pretože som si pripravil 15 strán, pán minister, lebo tak sa k tomu pristupuje zodpovedne. Tak si človek pripraví prejav, aby vám vedel tieto stovky paragrafov, desiatky strán, ktoré ste dali, povedať: „Áno, viete čo, ja neviem, či ste taký super človek, či viete ku všetkým paragrafom, či si ich viete zapamätať z hlavy a viete každú jednu formuláciu v tom paragrafe.“ No neviete, pretože podľa mňa ani sám neviete, čo v tom zákone máte. Vám by pomohlo, keby ste tie podklady čítali, keby ste si ich pripravovali a čítali, keby ste chodili na tie výbory a počúvali opozičných poslancov, pán minister. A ja to zopakujem. Pacient nepotrebuje prednostné miesto v administratívnom poradovníku, pán minister. Potrebuje sa včas dostať k účinnej liečbe. A medzi týmito dvomi vecami je zásadný rozdiel, ktorý táto novela dostatočne nerieši. Dobrý zámer ešte neznamená dobrý zákon. Rozhodujúce je, či pravidlá budú fungovať, či budú spravodlivé a či na ich konci bude liečba dostupná pre pacienta. V predloženom pozmeňujúcom návrhu totiž definujete nákladovo šetriaci liek a zavádzate lehotu 160 dní pre rozhodnutie. Problém však zostáva. Úsporu definujete cez výdavky a prioritu nastavujete bez povinného zohľadnenia toho, koľko peňazí má systém k dispozícii. Pán minister, a to je ten problém. Však poviem vám to aj z hlavy. Však som vám na začiatku rozprával z hlavy. Kľudne, počúvajte. Skúsim. A skúste počúvať tentokrát, lebo na výboroch nepočúvate. Lebo ani očividne neregistrujete, ktorí poslanci tam chodia. Pán minister, ekonomicky šetriaci liek má byť len ten, ktorý ušetrí náklady. Vám sa môže teoreticky stať, keď nezadefinujete prevalenciu, keď nezadefinujete incidenciu, keď nezadefinujete medicínsky prínos, tak sa vám môže stať, že do toho systému pustíte aj drahý liek, ktorý môže niečo šetriť, alebo pustíte čisto drahý liek, ale nepozriete sa na medicínsky prínos, či ho potrebujeme aj podľa toho horizon scanningu. Toto nemáte. Vy prioritizujete iba ten ekonomický pohľad na ten liek. Viem, však ja sa, pán minister, ja sa k tomu dostanem, aj k tej vašej komisii sa dostanem, ktorú si tu vytvárate, aj k tomu vášmu oslabovaniu NIHO. A, ak sa môžem vrátiť teda, lebo chcem to mať štruktúrované, aby ste si z toho niečo zobrali. Ak sa k tomu teda môžem vrátiť k môjmu prejavu a nebudete mi stále do toho skákať, však nebuďte zbabelec a prihláste sa normálne do rozpravy. Pán minister, to každý tu vie vykrikovať. Ja tu viem vykrikovať z ľavice ako taký grubián. Ale choďte na výbory. Volajte opozičných poslancov, pýtajte si náš názor a nevykrikujte ako taký grubián tuto z tejto ľavice. Udržte nejakú úroveň tejto Národnej rady, prihláste sa do rozpravy, máme tu rokovací poriadok a prihláste sa vtedy, kedy môžeme my reagovať, tak, aby sme mohli aj cez faktické poznámky. Dobre, tak keď ste skončili, ja budem pokračovať. Už ste sa dúfam vyrozprávali, pán minister. „Dovolím si vás prerušiť na chvíľku, budete hneď pokračovať. Skúste nebyť osobný. Rozprávajte, čo chcete, ale vy sám provokujete týmito otázkami. Skúste nebyť osobný. Normálne, že skritizovať, povedať všetko, čo chcete. Potom len vyvoláte zbytočne tú reakciu, prerušené vystúpenie. Veď pán minister sa prihlási, predpokladám, bude reagovať. Môžete pokračovať, nech sa páči.“ „Predseda.“ „Pán predsedajúci, a teraz naozaj, že veľmi nemusíte ma vypočuť. Ja som vám to povedal, urobte si po svojom. Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, že vstúpite do tejto rozpravy, pretože ja reagujem iba na pána ministra, ktorý mi tu za chrbtom rozpráva. Mňa to ruší, keď mi tu rozpráva počas môjho prejavu. Smeje sa tu, vykrikuje tu a skáče mi do prejavu. Tak prosím, ja sa budem venovať môjmu prejavu, nebudem osobný a budem, naozaj pôjdem tu vecne, ak mi pán minister naozaj nebude rušiť môj prejav. Čiže ja vás, pán predsedajúci, chcem veľmi pekne poprosiť, vyzvite pána ministra, ak sa už ďalej… aby sa ďalej zdržal rôznych komentárov, hovorenia mi do ucha tuto zozadu a ja sa potom budem môcť venovať môjmu prejavu. Ďakujem veľmi pekne.“ Pri nákladovo šetriacom, pán minister, požadujete zníženie výdavkov v každom z prvých troch rokov. To je síce konkrétne pravidlo, ale zároveň veľmi úzky pohľad, ako som hovoril. Čo urobíte napríklad s liekom, ktorý v prvom roku vyžaduje vyšší výdaj, ale následne v druhom a treťom roku výrazne zníži nákladovosť ďalšej liečby? Ak v prvom roku úsporu neprinesie, vašu definíciu nesplní, hoci môže byť z dlhodobejšieho hľadiska pre pacientov aj poisťovne výhodnejší. Takto môžete zvýhodniť okamžitú úsporu a prehliadnuť napríklad liečbu, ktorá prináša väčší úžitok neskôr. Zdravotná politika sa nemôže skončiť pri pohľade na prvé tri riadky alebo prvé tri roky rozpočtu. A toto je zásadný nedostatok tej vašej ekonomickej prioritizácie. Je to veľmi prvoplánový a veľmi jednoduchý pohľad. A zároveň potrebujeme povedať, čo presne porovnávame. A to som vám tu už spomenul. S akou liečbou porovnávame ten liek? Pre akých pacientov? Pri akej účinnosti a bezpečnosti? Po započítaní ktorých nákladov? Čo presne do toho budeme zvažovať? Porovnávať treba skutočné výdavky poisťovní, a to tam nie je napríklad v tej prioritizácii ešte aj. Porovnávať treba skutočné výdavky poisťovní vrátane zmluvných zliav a spätných platieb. Papierová úspora vypočítaná z verejnej ceny nemusí totiž byť skutočnou úsporou pre verejné zdravotné poistenie. A to by ste mali aj vedieť, pretože v tomto ste dnes úspešní, v tom vás môžem pochváliť, v tom vynucovaní tých spätných platieb od farmafiriem. Ale o to viac by ste mali chápať, že tá ekonomická prioritizácia by mala toto zahŕňať. Áno, zachovávate povinnosť splniť všetky podmienky kategorizácie. Netvrdím preto, že lacnejší liek automaticky dostane úhradu bez odborného posúdenia, ale samotná podmienka zrýchleného vybavenia výslovne nevyžaduje, aby bola účinnosť a bezpečnosť aspoň porovnateľná s liečbou, ktorú má nahradiť. To znamená, že tá ekonomická podmienka musí byť prepojená s tým klinickým prínosom. Musí tam byť jasne uvedené, že zaplatíme lacnejší liek, odprioritizujeme ho, ale za rovnakých alebo lepších výsledkov. A to je zásadná chyba. Prednostné vybavenie totiž musí byť podmienené nielen úsporou, ako som povedal, ale aj zachovaním alebo zlepšením výsledkov liečby. Inak vytvárate priestor na zvýhodnenie lacnejšieho lieku aj vtedy, keď pacientovi prináša horší výsledok oproti už dostupnej alternatíve. Pacient nesmie byť prostriedkom, a teda ja ešte technicky, ja viem, že predkladali to rôzni poslanci tuto, ale adresujem teda, pán minister, vás, lebo viem, že tieto pozmeňováky viac-menej idú z ministerského pera. Pacient nesmie byť prostriedkom na dosiahnutie účtovnej úspory. Úspora musí vzniknúť pri zachovaní alebo zlepšení výsledkov liečby. Ďalším problémom je samotná lehota 160 dní. Lehota na rozhodnutie má význam, to určite, to nespochybňujem. Ale rozhodnutie o kategorizácii ešte neznamená podaný liek. Pacientovi nezaručuje, že liek je dostupný, že sa včas uzatvoria potrebné zmluvy, ani že ho bude mať kto a kde podať. No a pri systéme priorít zostáva teda zásadná otázka. Ktorú časť procesu vlastne vy zrýchľujete? Odborné hodnotenie, rokovania o úhrade, administratívne spracovanie alebo iba záverečné rozhodnutie ministerstva? Pretože ja si napríklad pamätám na jeden príklad, kedy podľa medializovaných informácií v júni 2023 zaradilo ministerstvo generický liek na liečbu akné do úhrad za 79 minút. 79 minút. Ten postup odborníci kritizovali ako nezákonný pre zásah do procesných práv účastníkov konania. Ministerstvo jeho zákonnosť vtedy obhajovalo. Pri jednom generickom lieku teda rezort dokázal rozhodnúť za 79 minút. A pri liekoch pre pacientov s nenaplnenou medicínskou potrebou dnes si dávate lehotu 160 dní ako prednostný režim. Rozumiem, že ide o rozdielne konania a rozdielnu náročnosť hodnotenia. Nežiadam rozhodovať o inovatívnej liečbe za hodinu ani obchádzať zákon, pán minister. Pýtam sa však, prečo sa mimoriadna administratívna rýchlosť dokázala nájsť pri konkrétnom lieku, zatiaľ čo pri systémovom riešení naliehavých potrieb pacientov zostáva ambíciou čakanie dlhšie ako päť mesiacov. Pacientovi sa 160 dní nezdá prednostných iba preto, že ich tak nazvete v zákone. A to je aj tá zásadná výhrada, že ťa by zaujímalo, čo tých 160 dní znamená, čo presne zrýchľujete, ktorý z tých procesov. A keď dokáže ministerstvo niektorý liek dostať do tej úhrady za 79 minút, tak čo vám bráni pri tých prioritných liekoch proste, ja neviem, postupovať rýchlejšie, minimálne aspoň trošku to nejakým spôsobom spresniť. A do toho, ak nezabezpečíte kapacity a nadväzujúce kroky, tak môžete zákonom prikázať rýchlejšie rozhodnutie, ale nemôžete tým samotným číslom v zákone 160 prinútiť systém, aby fungoval. No a pri systéme priorít mi chýba povinné zohľadnenie rozpočtového dopadu a veľkosti cieľovej populácie priamo medzi zákonnými kritériami. To už som vám teda naznačil. Nenaplnená medicínska potreba, záťaž ochorenia, klinický prínos a výhľad nových možností sú relevantné. Ale kde je odpoveď na otázku, koľkých pacientov sa rozhodnutie týka, čo to bude stáť a na koho peniaze už nezostanú. Zdroje verejného poistenia sú obmedzené. To nie je politický názor. To je základná podmienka každého zodpovedného rozhodovania. Rozpočet nemôže byť voliteľným dodatkom prioritám. Mohol by som o viacerých prípadoch rozprávať, ako to bude napríklad obmedzovať aj výnimky, ale nechcem ísť do tejto debaty, lebo sa chcem venovať viac vašim systémovým inovatívnym liekom. Inak, ak ten rozpočet nezohľadňujeme, pán minister, tak riskujeme, že niekoľko nákladných terapií vyčerpá priestor, ktorý potrebujú aj ďalší pacienti. A to teda tu rozoberáme podľa mňa už niekoľko mesiacov tento problém. Tí, ktorých lieky zostanú v bežnom poradí, budú mať rovnakú potrebu liečby, ale menšiu šancu dostať sa k nej včas. Prioritizácia musí odpovedať podľa mňa aj na otázku, čo sa stane s pacientmi mimo priorít. Bez toho podľa mňa iba presúvate v tých krabičkách problém z jednej krabičky do druhej. A to bola tá debata napríklad aj pri tých výnimkách, že keď vytvárate nové systémy úhrady, tak vlastne ten rozpočet máte len jeden, ak sa nevysporiadate s celým tým rozpočtom, respektíve so všetkými tými systémami úhrady v tom rozpočte, tak je to len presúvanie krabičiek, ale ten rozpočet máte vlastne len jeden. A ja napríklad poviem príklad. Riešilo sa to. Ja si pamätám ten liek, však doplňte ma potom, kolegovia. K Trudu si napríklad pamätám a rôzne iné, Palčekov, ja neviem, množstvo drahých. Prichádzajú nám génové terapie. A to je problém a ja budem o tom teraz rozprávať, že máte tam paragrafy v tej prioritizácii, ktoré vám umožnia rozhodnúť iba na základe nenaplnenej medicínskej potreby, nie na základe všetkých tých ostatných písmenok. A to znamená, že môže prísť dvojmiliónový drahý liek, ku ktorému nemáme inú liečbu tuto na Slovensku, je otázka druhá efektivity. Bude mať nízku efektivitu oproti, ja neviem, hocijakej úhrade inde ako oproti ostatným krajinám, ale vy tento liek budete na základe tohto znenia tejto prioritizácie môcť expresne dostať rýchlo aj za veľmi drahú cenu do toho systému. Vytvárate tým priestor na veľmi veľké politické rozhodovanie. A toto je to riziko, o ktorom som, pán minister, ja rozprával pred chvíľou. Rozprával som presne o tom, že môže sa vám sem dostať… Prídu génové terapie. To budú rôzne mRNA vakcíny na rôzne, ja vieš, že už ani človek nestíha sledovať, aké nové terapie nám sem môžu prísť. A podľa tohto znenia to vytvára priestor, že ten liek sa expresne rýchlo dostane do toho systému a zhltne peniaze, ktoré tam už máte, a nezostanú na všetky tie ostatné lieky, ktoré čakajú v poradí. A možno budú lacnejšie, budú efektívnejšie a budú zasahovať oveľa väčšiu populáciu. Tu môžeme mať, ja neviem, 10 pacientov, ale majú nenaplnenú medicínsku potrebu a liek, ktorý bude stáť niekoľko miliónov eur, sa dostane prednostne do toho systému. Ako by sme napríklad oveľa lacnejší liek napríklad pre stovky tisíc pacientov dostali sem, lebo naňho už nezostanú peniaze. Ako som hovoril. Problematické je, že pri neexistencii účinnej hradenej Ale majú nenaplnenú medicínsku potrebu? A liek, ktorý bude stáť niekoľko miliónov €, sa dostane prednostne do toho systému. Ako by sme napríklad oveľa lacnejší liek napríklad pre stovky tisíc pacientov dostali sem, lebo na ňom už nedostanú peniaze. Ako som hovoril. Problematické je, že pri neexistencii účinnej hradenej intervencie môže byť priorita založená výlučne na nenaplnenej medicínskej potrebe. Mám to aj v paragrafoch, keby ste chceli, lebo tie tiež neviem z hlavy. Rozumiem naliehavosti týchto situácií, ale aj medzi nimi musíme vedieť rozlišovať podľa očakávaného prínosu, počtu pacientov a finančných možností. Prednostné posúdenie samozrejme neznamená automatickú úhradu, však to už som tu spomenul viackrát. Práve preto však potrebujeme jasné pravidlá, podľa ktorých určíte, koho systém spracuje skôr a následne sa do tej úhrady dostane. A čo namiesto jednoduchého predvídateľného postupu, pán minister, vytvárate týmto zákonom? Návrhy priorít, komisiu, predbežný zoznam, pripomienkovanie, vyhodnocovanie pripomienok, návrh komisie, schválenie ministerstvom, konečný zoznam a následne ďalšie posudzovanie, či konkrétna žiadosť pod prioritu patrí. Ja som napočítal takto deväť administratívnych krokov. Na zrýchlenie administratívy odpovedáte ďalšou administratívou. Verejná konzultácia má zmysel, odborné posúdenie má zmysel, ale každý ďalší krok musí mať jasný účel a nesmie vytvoriť nový rad, v ktorom bude pacient čakať. Komisia navyše nebude iba navrhovať priority, bude posudzovať aj to, či konkrétna žiadosť spĺňa podmienky prednostného režimu. Prečo to má vyžadovať ďalšie odborné posudzovanie, ak je priorita jasne vymedzená? Indikáciou, terapeutickou oblasťou alebo skupinou účinných látok. To je ten priestor na to politické rozhodovanie. Ak tú prioritu jasne nevieme určiť z toho schváleného zoznamu, tak problém asi môže byť v samotnom zozname, ako ten zoznam tvoríte. A na konci celého procesu si ministerstvo necháva aj napriek tomu, že tu vytvoríte takúto administratívnu motaninu, právo navrhnuté priority aj tak vypustiť a zachovať sa, ako len bude chcieť. Áno, musí to odôvodniť a nemôže si doplniť vlastné priority mimo návrhu komisie úplne, ale zákon neurčuje dostatočne konkrétne vecné dôvody, pre ktoré môže odborný návrh odmietnuť. Pán minister, načo budujete takýto rozsiahly aparát, ak jeho výsledok môžete následne zredukovať bez jasných zákonných kritérií? Komisia nesmie byť kulisou, za ktorou sa stratí zodpovednosť ministerstva. A to nehovorím o tej dvojkoľajnosti s NIHO. Vy máte NIHO, ktorému sa teda povenujem v tom pozmeňováku, ktoré idete oslabiť a potom následne si ešte vytvoríte komisiu, takže vy nemusíte počúvať ani NIHO, môžete sa od neho odklopiť, akurát to musíte odôvodniť a potom následne si vytvoríte aj odbornú komisiu, o ktorej sa môžete tiež odkloniť, nemusíte ju vypočuť, ale ktorá vám ešte vytvára aj alibi na to, aby ste sa vlastne aj odklonili od NIHO. A ešte ani to tam nie je jasné. Ešte si môžete aj vyberať, že či sa budete, že vlastne hovoríte tam o tom, že raz to bude posudzovať NIHO, raz odborná komisia. No tak kto? Tak akože úplná právna, nie že súdna, úplná arbitrárnosť, úplné vnášanie nejakej politiky do veľmi odborných procesov. No a aj pri tej komisii, aj pri výbere jej členov potrebujeme vedieť, podľa akých odborných kritérií si minister vyberie z predložených kandidátov. Pravidlá zaujatosti sú potrebné, však vidíte to v tej kategorizačnej komisii teraz, pán minister, ale samy o sebe nenahrádzajú transparentný výber. Napokon je tu načasovanie. Prvý zoznam priorít má byť zverejnený najneskôr do konca júna 2027. Ak využijete celú lehotu, uplatňovať sa začne až od júla. Pacientom teda sľubujete zrýchlenie, ale samotný mechanizmus môže čakať pol roka na svoj prvý zoznam. A denný zoznam schvaľovaný až počas rozbehnutého roka musí byť zosúladený s rozpočtom, ktorý sa pripravuje vopred. Treba tiež jednoznačne vyriešiť, podľa ktorej verzie zoznamu sa posúdia staršie žiadosti a ako sa lehota na ich doplnenie zosúladí s dátumom, od ktorého sa nový zoznam uplatňuje. Rovnako musí byť jasné, ako počítate 160 dní pri konaniach, ktoré sa začali ešte pred účinnosťou novely. To tam dnes nie je domyslené. To je jedna z tých kategórií, ktorú ja volám, že nedomyslené. Prednosť pre jeden liek sa nesmie stať prekážkou liečby pre ostatných pacientov. Vašu novelu treba posudzovať podľa toho, či toto zabezpečí. V predloženom znení zostáva priveľa administratívy, priveľa nejasností a primálo povinných finančných pravidiel. Pacienti nepotrebujú ďalší zoznam sľubov, potrebujú liečbu. A verejné zdravotné poistenie potrebuje pravidlá, ktoré umožnia túto liečbu zaplatiť aj zajtra. Aby sme teda tú špajzu neviedli dnes. Týmto prichádzam teda tiež už teraz k integrálnej súčasti vášho zákona. A to sú moje námietky k pozmeňujúcemu návrhu prijatému 15. septembra. A pán minister, tuto bol ja technický. Lebo som presne očakával tieto vaše reči, že nerozprávam na výbore a podobne. Lebo si pamätám, som si pozeral aj záznamy toho výboru, aký sme dostali priestor na diskusiu o tom pozmeňováku. Prišiel nám prvýkrát na ten výbor, bolo to po letnej pauze, milí kolegovia, kolegyne. A prišiel nám obrovský pozmeňujúci, ktorý zásadne menil tento zákon. My sme ho dostali na stôl priamo, keď sme si sadli na ten výbor a začali sme si listovať desiatkami strán. Keď sme povedali, že dobre, však vidím tam niečo, chcem sa na to popýtať, tak nám bolo povedané, že na tom výbore nebudeme o tom diskutovať. Čiže to je aj dôvod, prečo sme tomuto zákonu vtedy nemohli na tom výbore nič povedať. Potom sme dostali teda, že budeme o ňom diskutovať za týždeň na výbore. Tak za týždeň prišiel ten pozmeňovák už znova opravený, znova zmenený. A chodilo nám to na poslednú chvíľu, deň predtým. Výrazné veľké legislatívne zmeny, technické. A následne teda ministerstvo nám tu potom ešte vysmieva mne aj ostatným opozičným poslancom, že nediskutujeme na tom výbore. Tak práve preto som očakával presne tento váš posmech, pán minister. Aj keď akože úplne ignorujete ten proces v tom výbore, tak som si povedal, že tuto si dovolím byť trošku viac technickejší ohľadom tohto vášho pozmeňovača. Tento pozmeňovák obsahuje totiž zásadné zmeny odborného hodnotenia, cenovej regulácie, zmluvných pravidiel aj kompetencií štátnych orgánov. Takéto zmeny podľa mňa musia mať jasné pravidlá, vyčíslené dôsledky a jednoznačnú zodpovednosť a práve tieto poistky vo viacerých prípadoch chýbajú. A ešte si dovolím teda povedať, že aj k tej predvídateľnosti jasne patrí aj predvídateľnosť procesu. Keď zákon, ktorý pripravujete rok, tak nám nemôžete takéto rozsiahle veľké technické zmeny dávať proste na poslednú chvíľu. Hlavne pri zákone, ktorý nás môže vyjsť 0,5 miliardy € ročne od roku 2030. Takže po prvé, relevantný komparátor. To bola tá časť, na ktorú ste boli teda najviac pyšní. A je dôležité, ja priznávam, ale mám k nej nejaké pripomienky. Meníte spôsob, akým sa vyberá liečba, s ktorou porovnávame nový liek. To je zásadná vecná zmena. Od výberu porovnávacej liečby totiž závisí, aký veľký prínos nový liek preukáže a aká cena sa bude považovať za prijateľnú. Pán minister, výber porovnávacej liečby je už dnes upravený v § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 422/2011. Podľa tejto vyhlášky sa nový liek porovnáva s bežne používanou liečbou, ktorú má úplne alebo čiastočne nahradiť. Spomedzi takýchto možností sa má vybrať tá, ktorá prináša najlepší zdravotný prínos vzhľadom na náklady verejného zdravotného poistenia, teda nákladovo najefektívnejšia. To je zmysel komparátora. Nejde teda iba o najlacnejšiu liečbu, ide o liečbu, ktorá poskytuje najlepší zdravotný prínos vzhľadom na vynaložené peniaze. A to je kľúčové. V novej zákonnej definícii, ktorú predkladáte, však táto ekonomická požiadavka chýba. Uvádzate štandardnú klinickú prax, cieľovú populáciu aj indikáciu, ale požiadavku na nákladovo najefektívnejšiu alternatívu nepreberáte z tejto vyhlášky. Žiadam preto vysvetliť, prečo táto poistka, ktorá je podľa mňa extrémne dôležitá, v definícii absentuje a ako zabezpečíte jej zachovanie v záväzných pravidlách. Odkaz na budúci vykonávací predpis bez poznania jeho obsahu túto otázku nezodpovedá. Je to proste vágná budúca definícia, o ktorej nevieme, čo sa bude do budúcnosti diať. Ak jednoznačné pravidlá nezachováte, vytvoríte priestor na účelový výber komparátora. Výrobca bude môcť presadzovať porovnanie s drahšou liečbou, pri ktorom jeho liek vyzerá výhodne. A bude môcť prehliadnuť lacnejšiu, porovnateľne účinnú alternatívu, ktorú slovenskí pacienti dnes dostávajú. Pán minister, pri tejto zmene zatiaľ vidím jasnejší priestor na výhodnejšie postavenie výrobcov, než presvedčivo vysvetlený prínos pre pacientov a verejné zdravotné poistenie. Túto pochybnosť môžete jednoducho odstrániť jasnými pravidlami, ktoré zabránia selektívnemu porovnávaniu a zabezpečia posúdenie relevantných liečebných alternatív. A toto by dnes malo podľa mňa byť aj už priamo zadefinované, priložené k tomu zákonu prinajlepšom. Komparátor sa nesmie vybrať podľa toho, čo najlepšie vyhovuje výrobcovi, musí zodpovedať skutočným možnostiam liečby slovenského pacienta. Verejné zdravotné poistenie, ako som viackrát spomínal, má platiť za prínos lieku, nie za šikovne zvolené porovnanie. Po druhé. O tom sme sa už tiež viackrát bavili aj na tom výbore, aj s kolegom Stachúrom si to dokonca pamätám. Trojročná fixácia referenčnej hodnoty HDP, predvídateľnosť správových hodnôt nákladovej efektívnosti môže byť prínosom, nie je však dôkazom, že systém bude finančne udržateľný. Prahová hodnota totiž hovorí o prijateľnosti nákladov vzhľadom na prínos liečby. Ale nehovorí, či máme peniaze na všetky liečby, ktoré ju splnia a či si to vlastne môžeme dovoliť. Aj nákladovo efektívne lieky môžu totiž v súčte prekročiť finančné možnosti systému. A my sa musíme rozhodnúť, ktorý sem pustíme. To namietam, aby sa táto zmena prezentovala ako akási dostatočná rozpočtová poistka. Je to len určitá časť tej ekonomickej rovnice, pretože tak nám to bolo aj prezentované. Stabilný prah nenahrádza plánovanie skutočných výdavkov, počtu pacientov a vstupu nových terapií. A zároveň teda nehodnotím to až tak negatívne, však keď som vám to spomínal tzv. Druckerove lieky. No však pozrime sa na to, ako sa tie prahové hodnoty hýbali, čiže akurát jediné, čo namietam, je to, že nerozprávajme tu o nejakej rozpočtovej zodpovednosti, keď toto hovorí iba o nejakom prahu, nehovorí to o celkových možnostiach toho systému v celkovom rozpočte. Obzvlášť, keď tu máte diery ako tú najhlavnejšiu, čo je § 7 ods. 5. Po tretie, nemocničné lieky podľa § 25b. Vypúšťate samostatné rozhodnutie ministerstva a výsledkom procesu má byť odborné hodnotenie. Zjednodušenie administratívy môže pomôcť, ale odborné hodnotenie a rozhodnutie o financovaní majú rozdielnu úlohu. Potrebné je preto zabezpečiť jednoznačné prepojenie hodnotenia NIHO na následný mechanizmus financovania. Musí byť jednoznačné, kto na základe hodnotenia zabezpečí financovanie, za akých podmienok a s akou kontrolou výdavkov. Inak odstránite jeden administratívny krok, ale neistotu posuniete na nemocnice, poisťovne a pacientov. Pacientovi nepomôže rýchlejšie hodnotenie, ak po ňom zostane nezodpovedaná otázka, kto za ňu zaplatí. Po štvrté. Dôvernosť zmlúv o podmienkach úhrady. Ochrana obchodne citlivých informácií môže umožniť výhodnejšie zľavy, ale nesmie obmedziť kontrolu verejných peňazí. Zdravotné poisťovne podľa mňa musia mať prístup k údajom potrebným na overenie skutočných nákladov, plnenia finančných limitov, spätných platieb a ďalších záväzkov výrobcov. Zdravotné poisťovne sú tie, ktoré strážia peniaze, rozdeľujú peniaze a ako platiteľa, keď ho vylučujete, ďakujem, ak ho ako platiteľa vylučujete z tohto procesu, prípadne z údajov, ktoré má dostávať, tak je to problém. A minimálne to, aj keď obmedzujete jeho kompetenciu o rozhodovaní tých pravidiel, tak minimálne to znižuje transparentnosť a znižuje to kontrolu. Ak údaje potrebné na kontrolu uzavrieme za príliš širokú ochranu dôvernosti, tak oslabíme možnosť overiť, či systém dodal to, čo bolo dohodnuté. Dôvernosť ceny musí byť zlučiteľná s dôslednou kontrolou úhrady. A to obmedzovanie tej transparentnosti nemôže byť zámienkou toho, aby sme nakoniec tu potajomky predražovali ten systém. A ja zase vás priamo neobviňujem, že idete predražovať ten systém. Ja si myslím, že by malo byť práveže vo vašom záujme, aby sme s tými údajmi narábali tak, aby sme zároveň dosiahli určitú mieru ochrany údajov, ale zároveň aj transparentnosti, aby sme vedeli voči tým výrobcom mať dostatočné páky, aby sme ich vedeli konfrontovať s údajmi, s klinickými dôsledkami. Ja si myslím, že dneska tento zákon a tento pozmeňujúci zákon to posilňuje, robí to, že sa opätovne viac prikláňate na stranu tých výrobcov, ich ochrany na úkor tej transparentnosti. Po piate. Prechod na nový cenový režim. Tu ide o jednu z finančne najcitlivejších zmien. Netvrdím, že cena automaticky stúpne pri každom lieku. Riziko vzniká predovšetkým tam, kde je dnešná slovenská cena nižšia ako cena umožnená novými pravidlami alebo príslušná európska referenčná cena. Preto potrebujeme konkrétne údaje. A ja som ju teraz teda nevidel. Aj keď som si potom pozeral teraz aj doložku finančných vplyvov a videl som, že ide vlastne o, budem aj neskôr o tom hovoriť, ide o celkom významnú sumu. Bavíme sa o sume, bavíme sa o desiatkach miliónov €. Pri tých generikách to tuším šplhá až v budúcom roku na nejakých 31 miliónov €. No a preto potrebujeme konkrétne údaje, koľkých liekov sa zmena týka, o koľko môžu ich ceny stúpnuť a aký bude následný dopad na úhrady poisťovní a prípadné doplatky pacientov. Prechodné ustanovenia nie sú iba kalendárom administratívnych úkonov, môžu zásadne zmeniť výdavky systému. Predstavím vám jednoduchý príklad. Liek má dnes úradne určenú cenu 80 € – hypotetický príklad, dobre? Ak sa podľa nových pravidiel nastaví na európsku referenčnú cenu 100 €, jeho cenový strop stúpne o štvrtinu. Pacient tak dostáva rovnaký liek s rovnakým účinkom, ale systém otvára priestor na vyššiu cenu. Ak sa spolu s cenou zvýši aj úhrada lieku, vyššie výdavky ponesie zdravotná poisťovňa. Tieto peniaze potom môžu chýbať na liečbu ďalších pacientov niekde inde. Ak úhrada zostane nezmenená, rozdiel sa môže premietnuť do vyššieho doplatku pacienta, prípadne sa zvýšenie rozdelí medzi oboch. Vyššia cena sa teda môže zaplatiť Priestor na vyššiu cenu. Ak sa spolu s cenou zvýši aj úhrada lieku, vyššie výdavky ponesie zdravotná poisťovňa. Tieto peniaze potom môžu chýbať na liečbu ďalších pacientov niekde inde. Ak úhrada zostane nezmenená, rozdiel sa môže premietnuť do vyššieho doplatku pacienta, prípadne sa zvýši nerovnováha medzi oboma. Vyššia cena sa teda môže zaplatiť zo spoločných peňazí zdravotného poistenia alebo priamo z vrecka chorého človeka. Preto žiadam vyčísliť oba dopady. Pri 100 000 baleniach predstavuje zvýšenie o 20 € potenciálne 2 milióny € ročne navyše. Ak má vyššia cena zabezpečiť dostupnosť lieku, žiadam za ňu overiteľný záväzok dodávok. Bez neho môže výrobca získať vyššiu cenu, kým pacientovi zostane iba pôvodná neistota, či liek vôbec dostane. A to je dôležité, hlavne pri týchto skupinách liekov. Ja nehovorím, že to je zlé. Ja len hovorím, že ako pri mnohých, že to spadá do tej kategórie, že nemáme dostatok informácií. Ja si myslím, že snáď za tým máte nejakú analytiku na Ministerstve zdravotníctva, aby sme vedeli, čo to tomu systému spôsobí a ako sa to dotkne, OK, zdravotného poistenia, ale aj samotných doplatkov priamo z vrecka pacientov. Po šieste, generiká, biosimiláriá, kritické lieky. Rozumiem potrebe zabezpečiť ich dostupnosť. Pri niektorých liekoch môže byť primerané zvýšenie ceny potrebné, aby zostali na trhu. O tom som aj ja rozprával, ale vyššia cena musí byť spojená s tou overiteľnou dostupnosťou a kontrolovateľným záväzkom dodávateľa. Ja som to už spomínal. Táto zmena bude stáť 31,3 milióna € v roku 2027. A chcem vedieť teda, že ak dostupnosť odôvodňuje zvýšenie ceny, tak mi musí byť jasné aj to, ako sa bude plnenie kontrolovať, čo nastane pri porušení záväzku. Aby sa napríklad nestalo to, a to tu dnes tie garancie nemáme. Viete, pozvyšujeme ceny, bude nás to stáť 31,3 milióna € alebo možno menej, možno viac, uvidíme, proste v desiatkach miliónov €, a aké sú tie garancie, že tá dostupnosť zostane? Lebo podľa mňa tá samotná cena, nehovorím, že toto je zlý krok opätovne. Mňa len zaujíma, ako nad tým premýšľate. Keď zvýšime tým výrobcom cenu, aké sú tam zároveň mechanizmy na udržanie tej dostupnosti? A ak tú dostupnosť neudržia, tak čo sa bude diať? Po siedme. Zdravotnícke pomôcky, EUDAMED a distribútori. Lepšia evidencia a sledovateľnosť pomôcok sú potrebné. Pravidlá však musia byť vzájomne zosúladené. A hospodárskym subjektom neukladať nejednoznačné alebo rozporové registračné a oznamovacie povinnosti. Výsledkom môžu byť spory, dodatočná administratíva a oneskorenie dodávok. Nejasný zákon zaťažuje aj ŠÚKL, ktorý ho má vykonávať. Modernizácia evidencie má odstrániť duplicity a sprehľadniť povinnosti. Nemá vytvoriť situáciu, v ktorej si dodávateľ ani kontrolný orgán nebudú istí, čo presne zákon vyžaduje. Relatívne technicky som to povedal. Ale uvediem vám to na príklade. Problém vidím v § 110b. Tento konkrétny rozpor môže spôsobiť vážne problémy pri ich uplatňovaní. Odsek 3 na jednej strane ustanovuje, že pri zdravotníckych pomôckach triedy I a diagnostických pomôckach in vitro triedy A sa príslušná oznamovacia povinnosť plní až na výzvu ŠÚKL do 14 dní od jej doručenia. Ale tá istá zmena hovorí v odseku 18, pán minister, že všeobecne prikazuje vyradiť distribútora zo zoznamu, ak sprístupnenie pomôcky neoznámil do 14 dní od prvého sprístupnenia. Výnimku pre uvedené triedy vyslovene neobsahuje. Jeden odsek vám teda hovorí, že oznámte to až vtedy, keď vás úrad vyzve, a druhý hovorí, ak ste to neoznámili už po prvom sprístupnení, úrad vás vyradí zo zoznamu. A ukážem to zase na príklade. Distribútor 1. októbra sprístupní pomôcku. Prečíta si odsek 3 a čaká na výzvu ŠÚKL-u tých 14 dní. Vyzvanie príde a on to oznámenie proste nepodá. Postupuje podľa osobitného pravidla, ktoré ste napísali. Ide podľa zákona. Úplne 14 dní. A teraz sa pozrieme na, počkaj, 18? A tu vzniká dôvod na jeho vyradenie zo zoznamu, pretože oznámenie nepodal. Tieto dva jasné odseky sú v rozpore. Respektíve je tam nejasnosť. Nechávate to na ľubovôľu úradu. Pán minister, a teraz mi povedzte, ako sa má takýto distribútor zachovať. Ako má pristúpiť k tomu? Má čakať na výzvu? Má to podať do tých 14 dní? Má rešpektovať osobitné pravidlo alebo má riskovať spor, alebo má riskovať vyradenie? Alebo má preventívne oznamovať všetko? A popritom zmysel výnimky, ktorú ste, to ste proste vlastne chceli zjednodušiť? Podnikateľ nemá dnes hádať, ako sa má správať podľa tohto zákona. On má proste mať jasné pravidlá a nemá mať strach o to, že potom príde úrad a dá mu pokutu a vyradí ho z evidencie. Však to je presne tá kategória tých vecí, o ktorých ja hovorím, že sú to chyby alebo nedopracované veci, nejasné veci. Ja netvrdím, že každý distribútor bude automaticky vyradený. To som ani tým nechcel povedať, ale to osobitné pravidlo odseku 3 môže byť rozhodujúce pri výklade. Namietam, že zákon zbytočne vytvára priestor na rozdielne postupy, spory, právnu neistotu, riziko selektívneho postihu a otvára priestor aj na politické ovplyvňovanie dozoru. V praxi to môže znamenať preventívne podávanie oznámení, o čom som hovoril, lebo hovoríte, že do 14 dní treba podať oznámenie, ktoré zákon pôvodne nemal vyžadovať, a vytvára to teda ďalšiu záťaž pre distribútorov, ale aj pre samotný ŠÚKL, proste kvôli tým kontrolám. A potom ešte nehovoriac o nejakých nákladoch na právne spory, zhltnutý čas na tie spory a sporenie sa o tom, či platí odsek 3 alebo 18, alebo čo vlastne v tom zákone platí. A čo je na tom najhoršie, že tie dôsledky môže nakoniec pocítiť ambulancia, nemocnica alebo pacient, ktorý pomôcku potrebuje, pretože niekoho možno vyradíte, niekto niečo nestihne, niekomu nebude niečo jasné, niekto sa bude báť postupovať tak alebo onak. A na konci dňa, proste, za tým distribútorom sú zdravotnícke zariadenia, ktoré musia poskytnúť tú zdravotnú starostlivosť. Vyradenie zo zoznamu pritom samo o sebe nezamieňam s automatickým zákazom distribúcie. Už neistota o tom, kedy a prečo má k vyradeniu dôjsť, je však neprijateľným dôsledkom tohto zákona. Ten má byť proste napísaný jasne. Toto nie je drobná štylistická chyba, je to rozpor medzi pravidlom vzniku povinnosti a následkom jej nesplnenia. A preto si myslím, že toto je napríklad jedna z tých vecí, ktorú som aj spomenul inde, ktorá nie je filozofická. Toto nie je potom, toto pri najlepšom svedomí a vedomí, tu mi nemôžete povedať, že máme filozofický rozpor. Tu ten zákon je nejasný. Jeden odsek vám hovorí niečo a druhý odsek vám hovorí niečo. Po siedme. Nové oprávnenia Ministerstva obrany. A to je taká tiež veľmi zaujímavá vec. Lebo viete, keď ste nám to dali na stôl, tak si to človek nestihne prečítať a, ako to chodí pri ministrovi obrany a pri vojenských veciach, tak si poviete, no však treba rýchlejšie konať pri všetkom. No ale keď sa človek do toho trošku zadíva a prečíta si to bližšie, tak tam vidí viaceré nejaké neistoty, prinajlepšom povedané. Krízové operačné situácie si môžu vyžadovať osobitný prístup, tak som k tomu pôvodne aj s takouto filozofiou nazeral a o to presne išlo, ale podľa mňa musia byť vymedzené podmienky výnimiek, zodpovednosť za ich použitie a zdroj financovania. Treba jednoznačne oddeliť vojenské a civilné zdravotnícke zabezpečenie. Ak toto rozhranie nie je jasné, vzniká riziko sporov, kto má náklady znášať, a aj rôzne povinnosti, kto čo bude znášať. Rovnako musí byť zrozumiteľný režim použitia neregistrovaných liekov a nakladania so zásobami krvi, krvných zložiek a transfúznych liekov. Mimoriadne oprávnenia potrebujú mimoriadne presné pravidlá. A tu je to o to dôležitejšie, že viete, vy prakticky nechávate veľmi široké kompetencie Ministerstvu obrany. V tom zákone nie je napísané, musí alebo nemôže, sankcia. Vy tam doslovne píšete, že narábate s tým pojmom „Ministerstvo obrany môže postupovať odchýlne od ustanovení tohto zákona“. To tam máte vložené. To znamená, že môže nám sem prípadne niekto, viete, keď máme problém s reexportom liekov a to tu idete potierať aj týmto zákonom, sa teda tvárite, že to idete potierať, tak zároveň niekomu dáte možnosť odchyľovania od tohto zákona na vlastnom uvážení? Peťo, budem aj o tom rozprávať. Alebo ďalšia vec, čo som si všimol v tom Ministerstve obrany. Viete, rozprávate o tom, že budú môcť narábať s rôznymi liekmi, zásobami krvi, krvných zložiek. A opäť, to je očividná chyba v tomto zákone. Zrazu potom v ďalšom odseku rozprávate o nejakých bojových zásobách. Takže najprv im definujete, že budete môcť robiť s krvnými produktmi, krvou, liekmi, budete môcť robiť na vlastnom uvážení. Budete mať obrovskú výnimku ako Ministerstvo obrany tu. A potom následne rozprávate o nejakých bojových zásobách. A čo sú tie bojové zásoby? Čo bude môcť robiť Ministerstvo obrany s bojovými zásobami? Pán minister, toto je vec, ktorú ja by som chcel mať vysvetlenú. Vy idete dať armáde relatívne širokú pôsobnosť, ako bude môcť narábať s rôznymi materiálmi. Raz hovoríte, vymedzíte, že s čím môže robiť, a potom tu poviete o bojových zásobách. Tak mňa by zaujímalo, čo sú tie bojové zásoby. Po deviate, vnútorné rozpory schváleného textu, napríklad také rozpory medzi pojmami ekonomicky výhodnými a ekonomicky nevýhodnými, kolízia ustanovení v tom 110b, čo som hovoril, chybná formulácia opatrení v ŠÚKL-u v tom § 113 a tie povinnosti, tie odseky 3, 18, nejasné pravidlá použitia neregistrovaného lieku. To sú tie bojové zásoby, o čom som hovoril. Ja vám tu len napočítam tie najhlavnejšie, ale keď sa pozrieme, tie vnútorné rozpory, tie nedostatky toho zákona sú oveľa viaceré. A vy takýto obrovský zákon chcete prijať s toľkými chybami? A potom sa ešte ostatným vysmievate, že vás nepočúvajú, nič nehovoria na tých výboroch a tuto prídem a nájdem vám niekoľko tých rozporov, nedotiahnutých vecí, chýb, nedomyslených, čo môže spôsobiť proste problémy. Pri regulácii liekov a zdravotníckych pomôcok môže jediná chybná formulácia zmeniť rozsah povinností alebo oprávnenia. Dôsledkom sú potom rozdielne výklady inštitúcií, spory a oneskorené rozhodnutia. Ich následky napokon pocíti aj pacient. A hovoril som to na tých distribútoroch. Keď hovoríte o tom, že sa odoberie oprávnenie, keď niekto neoznámi niečo do 14 dní, potom hovoríte v ďalšom odseku, že on to nemusí oznamovať. Potom náhodou príde štátny orgán a povie, že tak ja vám odoberám teda licenciu. No tak následne proste nejaká ambulancia, nejaká nemocnica nedostane od toho distribútora ten materiál, ktorý potrebuje. To nie je len tak sranda, že ja si to len tak, akože my tu, preboha, tvoríme veľmi záväznú legislatívu. A to nie je tak, že sa tu budeme smiať, že však dobre, tak doladíme nejakým spôsobom. Pán minister, tento návrh rozširuje možnosti zvyšovania cien. Mení odborné posudzovanie, upravuje prístup k zmluvným údajom a zavádza nové výnimky. Pri každej takejto zmene musí byť jasné, kto rozhoduje, kto platí, kto kontroluje a kto nesie zodpovednosť za zlyhanie. A to tam pri viacerých tých veciach proste nie je pokryté. Kým tieto otázky zostávajú nezodpovedané, nemožno návrh obhajovať iba prísľubom lepšej dostupnosti. Lebo, viete, to je aj ten problém pri tej napríklad, nebudem odbiehať veľa do prešovskej nemocnice. Ale prešovská nemocnica je toho pekným príkladom. Ak budeme všetko schovávať za prísľub lepšej dostupnosti, tak to má svoju cenovku. A tá cenovka nám nie je v tejto chvíli jasná. Nemôžeme schovávať, obzvlášť, však budete tu mať rozpočet. Bude tu konsolidácia, budete musieť šetriť. A už neexistuje tu dilema. My už nestojíme v dobrých ekonomických časoch, že proste všetko schválime pod dostupnosť, aby sme zlepšili a zaplatíme to teda na ekonomickej stránke. Tie možnosti štátneho rozpočtu nám to už proste nedovoľujú. No, tu sa dostávam teda k štvrtej mojej časti tohto prejavu. A to sú teda samotné pozmeňováky. Ja to volám taká legislatívna žumpa. Tuto pán kolega Svoboda vždy preberie túto úlohu a viete, keď treba niekde „zasmradiť“ ten zákon, tak proste to sa tu deje na poslednú chvíľu. Takže rok pripravovali. Chápete to? Ja sa k tomu vrátim. Rok pripravovali tento zákon. Rok. Pán minister sa tu durdí, keď teda, ako prebiehajú výbory, že či máme dosť priestoru, nemáme, kto sa ozval, kto sa neozval. Hovorí, či sme dostatočne čítali. A následne proste potom kriví ten legislatívny proces tak, že aj tie ustanovenia. Teraz som sa venoval veciam, ktoré pripravovali celé leto. Tento pozmeňovák, tieto chyby, ktoré som tam teraz len ja narýchlo identifikoval za posledné dni, teda na toto som mal aj pár týždňov dokonca. To je vec, ktorú pripravovali oni celé leto. Niekoľko mesiacov a dokázali tam urobiť takéto chyby. A ten zákon celý pripravujú rok. A urobili tam takéto chyby. Viaceré sú také, že filozofického rázu. A teraz sa dostávame k tej najzaujímavejšej časti. Predstavte si, že keď tu pán kolega predkladá z dňa na deň veľké pozmeňováky, koľko chýb v nich je a koľko nejasností. Tak poďme sa na to pozrieť. Lebo ja sa špeciálne povenujem tomu prvému pozmeňováku, kde ste teda chceli riešiť export. A ja poviem filozoficky, že naozaj reexport je problém. Proste tomu treba zabrániť. Ale my tu máme takých flagrantných porušovateľov toho reexportu. Máme tu desiatky lekární, ktoré boli identifikované ŠÚKL-om už tri, štyri roky, s ktorými sme sa nevedeli vysporiadať. A vaša cesta je taká, že namiesto toho, aby sme išli po tých flagrantných porušovateľoch, ktorí to naozaj robia pri rôznych onkologických cytostatikách a podobne, tak vy idete plošne dávať povinnosti a kto si to najviac schytá? Najviac si to schytajú malé lekárne cez tie povinnosti. A ja neviem, či si to uvedomujete, tak pokúsim sa vám to trošku priblížiť. Budem teda, pán minister, adresovať vás, lebo toto očividne pri všetkej úcte ku kolegovi, to nenapísal kolega Svoboda tento pozmeňovací, aj keď je pod ním podpísaný. Napísalo to ministerstvo. Sledovať pohyb liekov a overovať, či sa dostanú až k pacientovi, je správny cieľ. Lenže váš návrh iba vysvetľuje, kto má odovzdať údaje a komu hrozí pokuta, než to, ako sa má... Zmenovať aj keď je pod ním podpísaný. Napísalo to ministerstvo. Sledovať pohyb liekov a overovať, či sa dostanú až k pacientovi, je správny cieľ. Lenže váš návrh iba vysvetľuje, kto má odovzdať údaje a komu hrozí pokuta, než to, ako sa má problém s reexportom vyriešiť. Čiže dávate povinnosti, povinnosti, povinnosti, zaväzujete niekoho, odniesli si to tie malé lekárne. V lekárni ukladáte povinnosť evidovať údaje v tomto pozmeňovači, čo ste predložili. Národné centrum zdravotníckych informácií má sprístupňovať údaje súkromnému distribútorovi. To Národné centrum zdravotníckych informácií, s ktorým máme problém, aby vôbec sprístupňovalo údaje ministerstvu. Ja, keď som robil na ministerstve, my sme mali absurdné situácie, že moji analytici museli podpisovať rôzne dohody, aby boli akože zamestnancami akože NCZI a dostali sa k tým údajom. Tak OK, tak NCZI bude musieť sprístupňovať údaje súkromnému distribútorovi. Teda firme, ktorá dodáva lieky lekárňam. Ale čo má nasledovať? No, ja neviem. Čo musí distribútor preveriť? Ako má s údajmi naložiť, ktoré mu tam teda dávate? Komu má oznámiť podozrenie? Kto zasiahne, ak sa potvrdí nelegálny vývoz liekov do zahraničia? Odovzdávanie údajov ešte nie je ochrana pacienta. Vy dávate povinnosti a nehovoríte o konzekvenciách. Nejasný je už samotný rozsah tejto povinnosti. Týka sa iba liekov, teda liekov zaradených do zoznamu s určenými podmienkami úhrady zdravotnou poisťovňou, alebo sa to týka aj všetkých humánnych liekov, čiže liekov určených pre ľudí? To by ma inak zaujímalo. Predkladáte to, pán kolega? Tak sú to iba kategorizované lieky, alebo sú to všetky lieky? To z toho vášho pozmeňováku nie je jasné. V jednom odseku totiž používate raz jedno označenie a v ďalšom zas hovoríte o druhom označení. Tak zase vám to na ministerstve napísali zle. Zase tu idete dávať pozmeňovák, pod pazuchou tu donesiete. V jednom odseku hovoríte o tom, že tá povinnosť sa bude vzťahovať na kategorizované lieky, teda iba tie lieky, ktoré platíme z verejného zdravotného poistenia. A v ďalšom už hovoríte o humánnych liekoch. Tak ako teda? Lekárnik nemôže hádať, na ktorý liek sa jeho zákonná povinnosť vzťahuje. Však tá povinnosť musí byť úplne jasná. A ako systém zachytí výdaj? A ako napríklad ten systém zachytí papierové recepty? Lebo aj také ešte existujú v našom systéme, aj keď máme e-recepty. A ja vám hovorím, že keď existuje nejaká výnimka, a to je napríklad cez papierové recepty, ktoré ešte dnes fungujú, tak cez tie sa dejú tie najväčšie problémy. A to tam neriešite. Tak ako zachytí ten systém ten papierový recept? Je to trestný čin, ale ako zachytí vôbec, že ten papierový recept sa snažil urobiť ten trestný čin, že sa odohral ten trestný čin? Vy tu riešite elektronické recepty, pán minister. Ako to zachytí? Nestačí mať údaje z elektronických receptov a tváriť sa, že máme úplný obraz. Však si to prečítajte, prosím, pán minister. Ja neviem, budeme si tu čítať paragrafy jak v škôlke? Však máte tam pokryté elektronické recepty. Proste áno, je to trestný čin, to je dobrý krok, za to vás ja pochválim. Áno, proste, však ten reexport liekov nám odoberá proste lieky pre onkologických pacientov, to je dôležité, ale toto, čo tu riešite, to odovzdávanie tých liekov tu, to, ako tie dáta budú plynúť, to sa týka elektronických receptov. Tie podvody sa najčastejšie dejú s papierovými receptami. Ako sa tie papierové recepty dostanú do tohto systému toho nahlasovania? Však mi to povedzte. Ak systém nezachytí lieky vydané na papierový recept, môže to vyzerať, že balenia zmizli, hoci ich lekáreň riadne vydala pacientom. Ako sa potom s takouto informáciou naloží? Lebo aj to sa môže stať. Nemusí byť každý papierový recept nejaký podvod. Kto overí, či ide o nelegálny vývoz, alebo len o výdaj, ktorý systém nezaznamenal? Pretože proste nezaznamenávame do tohto nového systému, čo vytvárate, nezaznamenávate dostatočne tie papierové recepty. Tak čo? Tak čo, budeme teda hádať? Je to síce trestný čin, ak sfalšujete ten papierový recept. A kto to zachytí? Kto vôbec zistí, či ten liek bol vydaný alebo nebol? Pracujete hlavne s elektronickými receptami. Pán minister, samotné porovnanie čísel nestačí. Ukážme si to na jednoduchom príklade, aby sme si to vedeli. Ja, akože povedzme si hypotetický príklad, ktorý môže úplne v pohode nastať. Distribútor dodal lekárni 100 balení. Lekáreň vydá 60. Zvyšných 40 môže byť riadne na sklade tej lekárne. Časť liekov mohla byť vrátená, rozdiel môže vzniknúť chybou v zázname alebo nezachyteným výdajom. Samotný rozdiel v počtoch ešte nedokazuje nelegálny export, reexport. Niekto musí preveriť, čo sa skutočne stalo. A moja otázka je, že kto bude a podľa akých pravidiel toto preverovať? Ako sa to bude zisťovať? Ako sa budú zisťovať tie pohyby medzi tými distribútormi a tými lekárňami a zisťovať, čo je na sklade, čo bolo vydané a čo nebolo vydané. Podľa mňa by ste mali tiež vysvetliť, prečo má distribútor dostávať údaje o doplatku pacienta, či o súhlase zdravotnej poisťovne s úhradou lieku na konkrétnu indikáciu. Na čo? Prečo? Aký je nevyhnutný účel pri sledovaní počtu balení? Ak ich potrebuje kontrolný orgán, nech ich vyhodnocuje ten, kto má právomoc aj zasiahnuť. A prečo by to mal mať distribútor? Každý sprístupňovaný údaj podľa mňa musí mať jasný účel. Rovnako ako keď som vám tu vyčítal, že farma firma má mať oveľa väčší rozsah tichých údajov, iba pseudoanonymizovaných, nie úplne anonymizovaných údajov. Tak tuto opätovne idete robiť to isté. Pán minister, tento spôsob „riešenia“ v úvodzovkách už poznáme z emergentného systému. Systému mimoriadnych objednávok, ktorý má pomôcť zabezpečiť liek, keď ho lekáreň bežnou cestou nevie dostať. Namiesto jedného spoločného objednávkového miesta štát uložil túto povinnosť jednotlivým držiteľom registrácie. Teda spoločnostiam zodpovedným za príslušné lieky. Výsledkom je množstvo systémov, webových stránok a postupov. Lekárnik musí vypátrať, kto mu chýbajúci liek dodá, nájsť správny portál a zistiť, ako cez neho objednávku zadá. Hľadá, pátra, skúša a pacient zatiaľ čaká. No a ministerstvo o zámere rozhodlo, lekárnik musí zariadiť, aby vôbec fungovalo. A to je typické. Dáte povinnosti, ktoré sú rozporuplné, nejasné, sankcie sú obrovské a nech sa lekárnik vysporiada. A idete najviac po tých? Nie po sieťach. Vy idete po tých malých lekárnikoch hlavne týmto. Tými pokutami, tými povinnosťami, to idete po malých lekárničkách, po rodinných lekárňach, po malých lekárnikoch, ktorí tým žijú, ktorí nie sú v tých veľkých sieťach. Pri monitorovaní pohybu liekov opakujete podobný postup. A kľudne, to máme v emergentnom systéme. Rozdeľujete úlohy medzi lekárne, informačné centrum a distribútorov, ale kto má problém preveriť a zabezpečiť nápravu, už znova nie je jasné. Čiže pri zodpovednosti tak nechávate otázniky, ale pri sankciách máte, pán minister, veľmi jasno už. Lekárni hrozí pokuta až 100 000 €. V poriadku, ale tak akože treba zabezpečiť ten flow tých informácií, tie povinnosti, nejaký support, nejakú, akože, aby to neznamenalo zase ďalšie náklady proste na tie malé lekárničky. Nemáte ani zabezpečené papierové recepty. Neviete ani to sledovanie tých údajov, či to má niekto na sklade, či to vrátil distribútorovi, či mu to zostalo. Ale teda, akože, keď malú lekáreň pokutujete 100 000 €, tak asi skončila. Ale dobre, však môžeme sa hrať tú hru, že toto budete ignorovať a ja teda vám budem hovoriť, že výborne, je to trestný čin. Však akože dobre, to je správny krok, ale treba doriešiť aj ostatné veci. Takáto suma tých 100 000 € určite ohrozí fungovanie tej lekárne. A tým pádom aj teda ohrozí dostupnosť liekov pre pacientov. Od lekární žiadate dôslednosť pod hrozbou vysokej sankcie, ale rovnakú dôslednosť musíte najprv preukázať aj pri príprave zákona, aj pri jeho vymáhaní. Pán minister, veľa povinností tu zavádzate. A vyžadujete proste jasné sankcie, jasné povinnosti od všetkých v tom sektore. Ale vy sám neviete ukázať rovnakú dôslednosť a rovnaké kritériá a rovnaké štandardy na svoju tvorbu zákonov. Ako môže byť niekto taký lajdácky, že tu dáva rozporuplné odseky, nejasné povinnosti? Ale zároveň tu proste – a to je ten typický problém s naším štátom aj tuto – a, pán minister, vy sa k tomu pekne pridávate: trestať, trestať, trestať. Ak niečo nesplníte, ak urobíte chybu, tak ste trestaný. Ale ja ako štát, ako pán minister, tu keď urobím chybu a mám tu rozporuplné odseky, tak v poriadku, nič sa nedeje. Však ako, vysporiadaj sa potom. Hodíme to na ŠÚKL. Však ŠÚKL sa s tým vysporiada, že či bude dávať nejaké pokuty, povinnosti, bude začínať konania. Však a čo potom urobí ŠÚKL? ŠÚKL sa potom bude vysporiadavať so samotnými súdnymi spormi. Však on to vyrieši, nie? Však vy ste napísali zákon. To je jedno, že je nedostatočný, rozporuplný, však to je jedno. Preto nám, pán minister, prosím, vysvetlite, ako rýchlo a dôsledne ste konali v prípadoch, o ktorých štát vedel už dávno. A to je v roku 2023. Nastupovala teda pani Dolinková, ale už aj vaša vláda. V roku 2023 ŠÚKL oznámil, že podľa jeho zistení bolo do nelegálneho reexportu zapojených 29 lekární. A hodnota vyvezených liekov presahuje 7 miliónov €. Išlo aj o, ako som to spomínal, cytostatiká používané pri liečbe rakoviny a imunoglobulíny. Lieky sa objednávali cez emergentný systém na falšované alebo opakovane použité recepty, systém určený na pomoc pacientom sa tak zneužíval na vývoz liekov do zahraničia. Pán minister, ako sa tieto prípady skončili? Koľko pokút bolo právoplatne uložených a skutočne zaplatených? V koľkých prípadoch bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie lekárne? Tri roky od roku 2023, keď sme vedeli, že sa vám tu lieky na rakovinu vyvážajú, tak potom prídete a idete svetoborne hovoriť o tom, že my tu zavedieme nový trestný čin falšovanie receptov, však v poriadku. Ale to, čo tu robíte, to vytvára také diery, že sa to môže diať, po prvé, ešte ďalej. Po druhé, tri roky vám trvá, aby ste vedeli proste potrestať tých, ktorí to reálne robia. Však tu aj ÚDZS, posedia na ÚDZS, viem, ako ÚDZS nemôže prísť jasne na kontrolu. Prídu, proste tá lekáreň ho zamkne, tam nikoho nepustia. Polícia nesúčinná. Toto riešte, preboha, keď tu máme jasných porušíteľov – 29 lekární. Mňa by fakt zaujímalo pri tých 29 lekárňach, že čo, čo sa s nimi stalo. Však mi to môžete v rozprave povedať. Fakt by ma to zaujímalo. Dobre, tak všetky? Dávate garanciu, že všetky? Dobre, beriem vás za slovo. A tie ostatné veci, dúfam, keď mi dáte… V tomto som, páne, tam, v tomto vás v tomto prípade chválim. Naozaj, ak ste všetkých tých 29 lekární postihli, tak som rád. Tak som… 28? Tak dobre, ešte tú jednu ešte podchyťte. A nie, akože, kde je treba dať poklonu, tak dám poklonu. Keď ste všetkých tých 29 zavreli, respektíve postihli, je to úplne v poriadku. Ale zároveň sa mi vyjadrite aj k tým ostatným veciam – tie papierové recepty sú podľa mňa, a to sledovanie, ten jasný tok tých dát a tie kontroly a tie povinnosti, to je veľký problém. To treba vyriešiť, pretože ak urobíte toto a budete tie elektronické recepty sa snažiť dostávať, akože, a budete ich kontrolovať, ale to je podľa mňa nedostatočné, ten flow tých dát, tak sa vám to presunie do tých papierových receptov, však tam sa to aj dialo. A aby sa potom nedialo, že neviete sledovať, koľko ten lekárnik má v skutočnosti tých liekov, tých balení na sklade, a potom ho budete proste pokutovať a harasovať. Ako? OK, a keď to neurobí? A keď to neurobí, tak čo? Keď to neurobí alebo keď… Páni, keď si chcete podiskutovať, tak po vašom vystúpení, nech sa páči, na kávu. Dodržiavajte rokovací poriadok, dobre? Aj pán minister, aj vy, nech sa páči. Ďakujem, že ste tentokrát u pána ministra, lebo viete, ja sa mu snažím, pretože ja ho nevidím prihláseného v rozprave. Tak beriem to, že toto je jediná príležitosť, kedy ja môžem akože s ním diskusiu. To je v poriadku, pán minister. Tie moje výhrady platia, ak ich viete vylúčiť, proste, tak v poriadku. Ale čo som týmto chcel povedať, týmto celým aj vystúpením k tomuto pozmeňováku? Poctivé lekárne. Lebo tých je väčšina, povedzme si to. A hlavne tie malé lekárne, tie rodinné lekárne, ktoré sa ledva držia na úkor tých sietí, nemajú niesť ďalšiu administratívnu záťaž ako náhradu za nedostatočný výkon štátu. Žiadam jasný rozsah potrebných údajov, zodpovednosť za preverenie podozrení a konkrétny postup, a nielen proste sankcie bez… s nejasnosťami. Výsledkom boja proti nelegálnemu reexportu má byť postih toho, kto pravidlá porušuje, a zároveň aj dostupný liek pre pacienta, a nie neprimerané sankcie a povinnosti proste pre tých menších, ktorých to môže položiť na kolená. A teraz na záver: poctivé lekárne podľa mňa nemajú doplácať na to, že štát nevedel. Beriem vás za slovo teda, že sa to zlepšuje, to vymáhanie, ale keď nevedel dlhé roky proste účinne postihnúť tých, ktorí tie pravidlá porušovali, tak tí poctiví lekárnici si to nemajú podľa mňa odnášať. No. A ja mám k poslednému pozmeňováku, čo mám, takú poslednú obsahovú časť. Dúfam, že nerozprávam veľmi dlho. Ďakujem. Dobre, ešte sa snažím využiť svoj rokovací čas. Dobre, máme tu ďalší pozmeňovák od kolegu Svobodu, ktorý, predpokladám teda, opäť s veľkou úctou, že nenapísal on, napísali ho na ministerstve. A ja neviem, ako ho nazvať. Viete, že aj keby ste si teraz odmysleli celý tento môj prejav, tieto problémy, filozofické rozpory a nejasnosti a ja neviem čoho iného, tak toto je ten dôvod, ktorý spôsobí, že by nemal nikto zahlasovať za ten zákon. Toto je vybavovanie účtov. Toto je… máme tu takzvanú nezávislú inštitúciu NIHO. A to NIHO práve slúži na to, aby lieky, ktoré sem dostaneme, aby sme za ne zaplatili proste to, čo sa má za ne zaplatiť, to, čo platia ostatné krajiny, aby sme tie peniaze potom mohli použiť na inú účinnú liečbu, aby nechýbala iným pacientom. A toto je obyčajné, sprosté vybavovanie si účtov a zaťažovanie, snaha o ničenie NIHO. A zároveň to nechápem o to viac. Pretože bol to kolega Svoboda, on si to určite pamätá, predkladal už jeden zákon o NIHO, kde ste oslabili pozíciu riaditeľa a potom ste ho vykopli. Čiže vy ste si tam dali vlastného riaditeľa. A keby ste to chceli urobiť, tak však jedného riaditeľa ste vykopli, dali ste si nového riaditeľa. Keby ste chceli, keď sa vám nepáči tento riaditeľ, tak si ho môžete vlastne vymeniť. Však to je váš zákon zmenený. A namiesto toho vy idete… Riaditeľa a potom ste ho vykopli. Čiže vy ste si tam dali vlastného riaditeľa? A keby ste to chceli urobiť, tak však jedného riaditeľa ste vykopli, dali ste si nového riaditeľa. Keby ste chceli tam, keď sa vám nepáči tento riaditeľ, tak si ho môžete vlastne vymeniť. Však to je váš zákon zmenený. A namiesto toho vy idete diskreditovať celú tú inštitúciu proste neprimeranou záťažou. K samotnému pozmeňováku. Opäť budem adresovať vás, pán minister, lebo predpokladám, že toto vyšlo z vášho ministerského pera. Pán minister, pri tomto návrhu treba jasne rozlíšiť dve veci. Odbornú prácu a zodpovednosť ministerstva za rozhodnutie. Inštitútu pridávate povinnosti a krátke lehoty. A ministerstvu zároveň ponechávate veľmi, veľmi, veľmi, veľmi široký priestor rozhodnúť sa, či vôbec tieto výsledky využije. NIHO má na vašu žiadosť vysvetľovať svoje závery do piatich pracovných dní. Zúčastňovať sa konzultácií, čiže vy si ich budete volávať, tých úradníkov na koberec, keď sa vám niečo nebude páčiť. A má zároveň vykonávať ďalšie hodnotenia v určených lehotách. Návrh pritom neurčuje maximálny počet týchto požiadaviek, ani spôsob, ako sa majú zaradiť medzi ostatné úlohy inštitútu. Každé vysvetlenie, každá konzultácia a každé ďalšie prehodnotenie však vyžadujú čas odborníkov, ktorí majú posudzovať prínos liečby a účelnosť vynakladania verejných peňazí. Čiže, vyjde to takým tým, takým tým štandardným, že to sa volá, viete, volá sa to, že SLAPP žaloby. Tak vy idete robiť také, akože SLAPP požiadavky. To je, že, ak sa vám nepáči – a robia to väčšinou akože veľké oligarchické spoločnosti, ktoré majú silu, majú právne oddelenia, veľké korporáty – ak sa vám nepáči rozhodovanie nejakého štátneho orgánu, tak ho zahltíte žiadosťami. Takto sa ničia nezávislé úrady. A väčšinou v zahraničí majú na to obranu voči tým súkromným spoločnostiam, aby to nerobili. Však vidíme napríklad Pentu dneska proti Protimonopolnému úradu. Tam prišlo vyše desiatky žalôb. A čo vy robíte? Vy normálne legalizujete tieto SLAPP praktiky, aby to robilo ministerstvo svojmu vlastnému štátnemu orgánu. Ja som, ja som do toho normálne nevidel ešte. Toto je podľa mňa, že medzinárodný unikát, čo vy idete robiť. Vy idete normálne SLAPP praktiky legalizovať na úrovni ministerstva voči vlastnému nezávislému orgánu. Pardon, a nie je to smiešne, ale je to akože tragikomické toto. Ak môže totiž ministerstvo pridávať ďalšie zadania bez jasných pravidiel ich počtu a poradia, môže NIHO zahltiť natoľko, že mu sťaží plnenie jeho základných úloh. Inštitút nemusíte zrušiť zákonom, však stačí mu naložiť toľko práce, že jeho odborná kapacita sa vyčerpá na plnení požiadaviek ministerstva a nie na to podstatné. A čo má byť výsledkom tejto práce? Po dvoch rokoch od účinnosti zmluvy môžete požiadať o prehodnotenie lieku, ale nemusíte. To si tu určujete. Však nová zmluva – to sú tie utajené – tak keď nevieme, ako pomohli a čo je tam, nikto sa k tomu nedostane, je to utajené. Načo by sme to prehodnocovali? Však necháme ich tu. Však keď sa dohodneme zmluvne s nejakou farmafirmičkou, že tu dáme utajenú zmluvičku, tak čo by sme to prehodnocovali? Nemusíte. Však tento zákon hovorí, nemusíte už prehodnocovať. Načo? Ak NIHO hodnotenie vypracuje, návrh vyslovene stanovuje, že tým nevzniká povinnosť začať nové konanie a nemení sa existujúce rozhodnutie ani zmluva. Čiže viete čo, nebudete žiadať o prehodnotenie tejto tajnej zmluvičky s farmafirmičkou a potom následne aj teda, že keď niekto bude veľmi aktívny a požiada, tak nemusíme počúvať. Načo by sme počúvali? Necháme to. Toto robí tento… Takto to dneska funguje, respektíve bude to fungovať. Ochrana právnej istoty by mohla takúto úpravu odôvodňovať, keby som akože išiel do takého veľmi filozofického právneho nejakého pohľadu. Ale nevysvetľuje však, prečo má NIHO pracovať v záväzných lehotách, zatiaľ čo tento mechanizmus ministerstvu rovnako jasne neurčuje, dokedy a ako musí s výsledkom naložiť. To znamená, že vy prídete za NIHO, zahltíte ho, dáte si požiadavky, nech vám niečo poprehodnocuje. Tak ale keď máte, keď od neho záväzne žiadate nejaké lehoty, že vám má niečo prehodnocovať tento orgán, tak od toho orgánu, od jeho rozhodnutia, by mali byť aj nejaké záväzné lehoty pre ministerstvo. Ak vám povie, že tu platíme nejaký liek, že ho preplácame päťnásobne drahšie ako ostatné okolité krajiny, prečo tam nie je žiadna záväznosť, preboha, voči tomu ministerstvu? A pán minister, že ja nerozumiem, že ak ste si do tejto chvíle stáli za tým zákonom a mysleli ste si – čo si myslíte, že ja tu rozprávam hlúposti – ak ste doteraz stáli za tým zákonom a mysleli ste si, že je dobrý a chcete si to obhájiť pred všetkými pacientskými organizáciami, sektorom, farmaf irmami, vašimi obľúbenými obchodnými komorami. Ak si to chcete pred nimi obhájiť, že je to fajn, tak prečo robíte takýto silný politický zásah do nezávislého inštitútu a idete ho zahlcovať normálne legalizáciou SLAPP praktík? To už potom, to už musí byť každému jasné, že proste ministerstvo nechce tu mať nezávislý orgán. Nechce mať, nechce to mať, keď vchádzajú tie lieky sem do tohto, do tohto nášho systému. Nechce. A keď náhodou sa ten nezávislý orgán sem dostane k tomu nejakému hodnoteniu, tak ho nechce počúvať. Ale každé euro, ktoré vy takto obídete a dáte ho na nejaký liek, ktorý nie je tak účinný, ako deklaroval, tak beriete každé euro nejakému inému pacientovi, ktoré mohlo byť využité na nejaký iný účinnejší liek. Ak si niekto myslel, že tu má niekto dobrý úmysel s týmto zákonom, tak potom to po zmeňováku, to už musí otvoriť oči. Ak hodnotenie NIHO ukáže, že za liek platíme viac, než zodpovedá jeho prínosu, tak v tomto pozmeňováku nemáte nič, žiadny postup, že kto zabezpečí ďalší postup. Nič tam nie je opísané. Ak NIHO povie, že to preplácame, tak čo sa ďalej deje? Nič tam nie je popísané. Čo sa týka lehoty. Kto vysvetlí, prečo sa napriek odborným zisteniam nič nezmenilo? Kto to bude vysvetľovať? Čo sa stane? Aká konzekvencia? Nič. Zaplatíme viac. Však preplatíme lieky. Dáme farmafirmičkám. Pán minister, práve táto nerovnováha vyvoláva vážnu otázku. Či návrhom posilňujete odbornú kontrolu, alebo vytvárate nástroj na administratívne zahltie nie a postupné ochromenie nezávislého inštitútu. Ak NIHO zostane síce formálne zachované, ale nebude mať priestor vykonávať svoju podstatnú odbornú prácu, výsledkom môže byť jeho faktická likvidácia. A ja si myslím, že vy smerujete k tomuto. A už sa to ani nesnažíte skrývať. Ak to nie je váš, ak to nie je váš zámer a chcete akože to zrniečko tej pochybnosti u mňa akože rozvinúť, že, ako hovoríte, že to máte ten dobrý záujem, tak to preukážte v tom zákone. Máte tú možnosť. Určite jasné pravidlá zadávania práce. Zohľadnite kapacity NIHO. Stanovte zodpovednosť ministerstva za využitie jeho záverov. Dajte si nejaké záväzky. Pridajte NIHO na kapacitách. Toto všetko by ste, ak to myslíte vážne, že chcete evidence-based zlepšiť… Ak by som mal to zrnko pochybností nejak k sebe rozvinúť, tak tu dáte jasné garancie pre NIHO, aby ste ho nezahádzali a nezlegalizovali SLAPP nie žaloby, ale konania smerom od ministerstva. Za toto sa nemôže nikto lucidný v tejto sále, podľa mňa, kto trošku rozumie zdravotníctvu, nikto sa za to nemôže podpísať. Od NIHO požadujete presné lehoty a odôvodnenia. Rovnaké nároky musia platiť aj pre ministerstvo. NIHO má zodpovedať za kvalitu hodnotenia. Vy musíte zodpovedať za rozhodnutie a za to, ako s jeho výsledkom naložíte, pán minister. A nie podobne ako pri tých lekárňach, že proste idem tu rozdávať sankcie, idem tu rozdávať lehoty všetkým ostatným, ale ja si teda nechám úplnú ľubovôľu. No tak kto by mal veriť úplnú ľubovôľu takej vláde, ktorá už stráca legitimitu v tomto parlamente? Ja by som dokonca, keby tu bol pán predsedajúci Danko, tak by som normálne naň apeloval, aby som mu podal tú pomocnú ruku, že zastavme toto. Pána ministra odvolajme, lebo už mal byť dávno odvolaný pri záchrannom tendri a keď nie, tak pri tejto sekere, čo tu ide vytvoriť a tieto praktiky, čo tu ide vytvárať, tak už by dávno nemal byť ministrom. Takže pán Danko, keď ma počúvate zo svojej kancelárie, tak ja vám ponúkam tú ruku toho Progresívneho Slovenska pri hlasovaní o nedôvere aj voči tomuto ministrovi. Nezávislý odborný inštitút nemá byť zavalený úlohami, ktorých výsledky môže ministerstvo odložiť bez jasného ďalšieho postupu. Obzvlášť vtedy, keď jeho zistenia poukazujú na možnosť úspory verejných financií. Ministerstvo musí transparentne vysvetliť, ako tieto zistenia využilo alebo prečo na ich základe nekonalo. Inak vytvára priestor na podozrenie, že odborné závery slúžia ako predmet zákulisného vyjednávania s farmaceutickými firmami namiesto toho, aby viedli k ochrane verejných zdrojov. OK. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostávam sa teda už k záveru. Každé euro vo verejnom zdravotnom poistení možno použiť iba raz. A ak ho nepoužijete, ak ho, respektíve, ak ho použijeme zle, o to viac bude niekomu chýbať. A na základe tohto, toto je základný princíp. Každé jedno euro využijeme len raz a ak ho použijete zle, niekomu bude chýbať. Toto je princíp, na základe ktorého som ja posudzoval celý tento zákon. Ak úhradu liekov posudzujeme na základe nesprávnych podkladov, nemôžeme očakávať správne rozhodnutia. Ak chýba nezávislé hodnotenie, oslabuje sa kontrola primeranosti výdavkov. Ak spätné platby nie sú účinne vymožiteľné, peniaze zostávajú mimo systému, mimo pacientov. Ak nie je možná včasná reakcia na nové údaje, môže pokračovať úhrada za podmienok, ktoré už nie sú opodstatnené. A ak chýba plánovanie nových terapií, tak rozpočet nie je nastavený na reálne potreby pacientov. Tento zákon, z môjho pohľadu, keď to zhodnotím týmto vzorcom, ktorý som tu povedal, nie je finančne udržateľný. A to sa nakoniec prejaví v dostupnosti liečby. Pocíti to človek. A pocíti to pacient, ktorý čaká. Idete si tu robiť volebnú kampaň. Na začiatku ste mali možno dobrý úmysel, ale idete si tu robiť volebnú kampaň na úkor budúcich vlád, budúcich generácií a idete selektívne vytvárať, idete vytvárať selektívne prostredie, že jeden pacient môže dostať na základe neobjektívnych kritérií liečbu, ktorá ujde inému pacientovi. A tie moje návrhy, ktoré som tu uviedol a myslím si, že som ich dosť vyčerpávajúco uviedol a dal som si na tom záležať, pán minister. Tento prejav som si písal dokopy asi 2 týždne. Čiže, aby som si to preštudoval poriadne. A urobil som si, a samozrejme mám k tomu aj desiatky strán legislatívnych analýz svojich vlastných. Takže, ak to myslíte teda vážne, tak tieto moje návrhy, ktoré som sa vám tu snažil predniesť, tak nejak s nimi začnete pracovať, lebo tie majú za účel toto riziko obmedziť. Odbornými hodnoteniami, zmluvným rozdelením rizika, úhradou podľa výsledkov, kvalitnými údajmi, následným prehodnotením a vymožiteľnou ochranou pokračujúcej liečby. Netvrdím, že tieto mechanizmy automaticky zaručia úspory. No sú to nevyhnutné nástroje, aby systém vedel, za čo platí a dokázal reagovať, keď sa očakávania nepotvrdia. Keď vám proste výrobca sľúbi nejaké výsledky za nejaký liek, že prežijete alebo sa vám zlepší zdravie a nestane sa to s tým liekom, tak ten systém musí na to reagovať. Musí preniesť riziko na toho výrobcu, musí od neho vedieť dostať peniaze naspäť, musí ho vedieť vyradiť, musia na tom byť nejaké sankcie. Pán minister, ja chcem, aby sa pacient dostal k účinnej liečbe včas. Zároveň mi ide o to, aby malo preplatenie liečby skutočný prínos a aby zostali peniaze aj na liečbu ďalších pacientov. Pacient potrebuje liečbu včas. A verejné zdravotné poistenie potrebuje pravidlá, vďaka ktorým ju dokáže zaplatiť aj zajtra. A ja na záver poviem tie moje najvážnejšie výhrady a chcem spomenúť ten bod 32, pretože ten je podľa mňa taký najkritickejší, že keby ste ukázali aspoň minimum vôle, tak ten novelizačný bod 32 hovorí o tom, že sem sa môže dostať liek, ak poskytne klamlivé údaje. Ja vám poviem ten príklad. Posledný príklad na záver, už nebudem hovoriť viac príkladov. Predstavte si, že výrobca, keď prichádza sem na Slovensko, v rozbore uvedie, že nová liečba nahradí doterajšiu liečbu, ktorá stojí napríklad poisťovňu 40 000 € ročne na pacienta. Za svoj liek ale požaduje 50 000 €. Na papieri teda vyzerá, že poisťovňa zaplatí za novú liečbu iba o 10 000 € viac. Ale pri overení sa však zistí, že doterajšia liečba stojí v skutočnosti nie tých 40 000, ale stojí iba 10 000. Nový liek tak neznamená dodatočný výdavok 10 000, ale 40 000 € na pacienta strata. Pri 100 pacientoch je to rozdiel medzi 1 miliónom a 4 miliónmi € ročne navyše. To je modelový príklad. Nehovorím o žiadnom konkrétnom lieku, samozrejme. Ale ukazuje tú situáciu, že prečo nesprávny údaj nie je administratívna maličkosť a môže zásadne skresliť posúdenie, či požadovaná cena zodpovedá prínosu liečby. Pán minister, nový liek môže pacientovi pomáhať, to nespochybňujem, ale jeho prínos ani primeranosť ceny nemôžeme posudzovať podľa nesprávnych čísel. Najprv musíme opraviť podklady a potom rozhodnúť o podmienkach úhrady. Inak riskujeme, že zaplatíme viac, než je odôvodnené, z peňazí, ktoré potom budú chýbať ďalším pacientom. Tento novelizačný bod 32 tam nemá čo hľadať. Ak niekto zistí, že ten výrobca uviedol nesprávne údaje alebo vyjdú nové klinické údaje o tom, že tie údaje sú nesprávne, či už dobrá vôľa alebo nedobrá vôľa. Ja nehovorím, že automaticky musia hneď klamať. Môžu si vybrať štúdiu, ktorá je na menšom počte pacientov. Ale ak zistíme, že stojí o 30 000 € viac, ako by mala stáť, to sú peniaze, ktoré budú chýbať niekomu inému. Preto je moja najvážnejšia výhrada v tomto. Ďalej, obnovenie povinného hodnotenia NIHO pri osobitnom režime, účinné zmluvné poistky, ktoré som tu spomínal do naozaj do vyčerpania, možnosť odborného prehodnotenia, opravu nejasných ustanovení a zároveň odstránenie pozmeňováku, ktorý úmyselne zahlcuje NIHO. Ten tam proste nemá čo hľadať. A aby som nebol len taký negativistický na záver, tak, pán minister, ja som si naozaj na začiatku myslel, že ten úmysel bol dobrý, keď ste pred rokom predstúpili na ten uzavretý výbor k nám. Ale v závere sa z toho, žiaľ, stal škodlivý paškvil a tento zákon viac pomôže – ja si to myslím – že proste tí lobisti a výrobcovia, farmafirmy ťahajú za oveľa dlhší koniec, pacienti ťahajú za kratší koniec. Tie riziká neberú tí výrobcovia, bude ho brať verejné zdravotné poistenie a rozhodnutia, ktoré môžu, keď nám tu vzniknú tzv. šaškové lieky, ak sa do tohto parlamentu… Viac pomôže, ja si to myslím, že proste tí lobisti a výrobcovia, farmafirmy ťahajú za oveľa dlhší koniec, pacienti ťahajú za kratší koniec. Tie riziká neberú tí výrobcovia, bude ho brať verejné zdravotné poistenie a rozhodnutia, ktoré môžu, keď nám tu vzniknú tzv. šaškové lieky. Ak sa do tohto parlamentu ďalej dostanem, dostaneme, dostaneme ako my ako strana, tak hovorím, že toto bude musieť niekto opraviť a budeme tu rozprávať o šaškových liekoch. Tento zákon v tejto firme viac pomáha lobistom, pomáha viac farmafirmám a necháva znášať nás všetkých na zdravotnom poistení náklady, ktoré by mali znášať tieto farmafirmy. A toto tu dnes ten minister predkladá. Preto vás, kolegovia, vyzývam, že v tomto znení ho odmietnite, a ak ho neodmietnete, podľa mňa by ste ho mali rovno nechať na ďalšiu vládu, lebo už nemáte legitimitu prijímať takéto niečo veľké a ak to neurobíte, tak ja tu dávam ten záväzok, že toto bude musieť byť opravené. Ďakujem veľmi pekne [11:45] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Začína pán poslanec Svoboda. [11:45] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Oskar Dvořák, nerozumiem, prečo si bol tak neskutočne osobný. Hovoriť o tom, že nemáme legitimitu prijímať zákony, z môjho pohľadu je totálne absurdné. O tom, kto má legitimitu prijímať zákony, nerozhoduješ ty ani ja. Zároveň odmietam vytváranie obrazu, že minister prišiel len s nejakým hotovým návrhom zákona a položil ho na stôl a odmietol o ňom diskutovať. Stojí za ním, či už odborná príprava, medzirezortná spolupráca a hlavne ľudia z praxe. A teraz, akosi si kopol do mojej osoby. Tú hlúpu poznámku ohľadom mojej osoby si vyprosím, ktorá zaznela na začiatku tvojho vystúpenia. Verím, že to bolo poslednýkrát. Snažím sa mať s každým poslancom opozície korektný a slušný vzťah. Povedz mi, ako by si sa zatváril, kebyže ja ťa pomenujem napríklad, že liberálnym feťákom. A neber to teraz osobne. Ani ja to tak neberiem, ako si sa ty vyjadril k mojej osobe. K vecnej stránke tomu, čo si povedal, sa vyjadrím v rozprave. A ešte, ešte k tomu, čo tu zaznelo. To bola ozaj, že sprška len kritiky. 99,9 % poslancov ani nerozumie, o čom si hovoril. Ale ja sa pýtam, ty si pôsobil na Ministerstve zdravotníctva za Mareka Krajčího. Bol si tam zodpovedný za optimalizáciu siete nemocníc. Na návrh alebo na základe tlaku koaličného partnera si musel byť odvolaný, namiesto toho, aby si bol odvolaný, išiel si na materskú dovolenku. A ešte popritom si pôsobil dozorný [11:47] Tibor Gašpar Ďalej, pán poslanec [11:47] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Krajčí, ďakujem pekne za slovo. Oscar, úprimne si ma prekvapil, ako si to naozaj do hĺbky naštudoval. A ono teraz prepáč, ale niektoré tie predtým vystúpenia naozaj boli viac o rozhadzovaní rúk, ale teraz si to ťal pekne, takže ono veľa vecí si podľa mňa veľmi dobre vystihol a v podstate si len potvrdil to, čo sa ale už naozaj, že dlho na ministerstve deje. Toto je príliš zložitá agenda, aby ju pochopil len minister. Nechcem sa pána ministra dotknúť. A to sú agenda, ktorú robia naozaj ľudia, lobisti, ktorí majú veľmi blízko k farma firmám a to sa ti potom dostáva do tých zákonov a oni tie svoje cestičky tam vidia. Ty si niektoré pekne zadefinoval. My sme nakoniec na ten § 7 ods. 5 upozorňovali, kľudne sa to tlačí ďalej a podľa mňa doplatíme na to. Len jedna taká zaujímavá vec. Niektoré európske krajiny teraz pristupujú veľmi zaujímavo k týmto novým liekom, kde ešte nestihne sa vypočítať nákladová efektivita a výrobcovia tvrdia zaručene, že je to super liek, ktorý treba okamžite akože zaviesť a zachraňovať tým pacientov. Také niektoré štáty povedia tým firmám, jasné, berieme 20 % ceny. Za 2 roky sa uvidí. Keď to naozaj také super, ako tvrdíte, doplatíme a budete ďalej. Keď nie, idete von, zaplatíte vy. A toto je naozaj taký veľmi tvrdý postup a podľa mňa, keď sa spoja viaceré krajiny a začnú do svojej legislatívy dávať, tak nech sa páči, nech vstupujú lieky bez nákladovej efektivity a nech si garantujú to, že sú naozaj také úžasné tie firmy, ktoré to teraz Bohu milo tvrdia. Veď potom ďakujem za to. Ďalej pani [11:49] Tibor Gašpar Poslankyňa [11:49] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Čavojová. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja som teda po tých dvoch hodinách pochopila, že ľudia si nezaslúžia lieky z tohto všetkého a verím, že tomu ani nerozumejú a verím aj tomu, že ste si to poriadne naštudovali, že ste boli do 4:00 hore, ale veľa kritiky zaznelo z tohto a musím dať do pozornosti, že zakaždým týmto rozhodnutím je človek, dieťa a rodina a ochorenie, s ktorým čakajú na pomoc a na nové lieky. A preto veľmi vítam, že sa urobila táto novela a chválim pána ministra aj celé Ministerstvo zdravotníctva, že sa pustilo do tejto veľkej novely. Ale mňa zaujíma, čo bude výsledkom diskusie pre tieto rodiny a ľudí, ktorí čakajú na lieky. Politicky je to jednoduché spochybniť, ako ste to spochybnili, ale oveľa náročnejšie je prevziať zodpovednosť a pomoc a nastaviť pravidlá. Zákonné úpravy zavádzajú novú legislatívnu definíciu lieku na pediatrickú indikáciu s cieľom uľahčiť a zrýchliť vstup nových inovatívnych liekov na slovenský trh. Priority a kategorizácia liekov pre pediatrických pacientov je špecifická téma. Legislatívna príprava k detským pacientom je osobitným dôrazom, teda dávame na to osobitný dôraz a ja som veľmi rada, že sme presadili do ministerského zákona z nášho návrhu detského pacienta, ktorý musí mať osobitné postavenie v legislatíve. Kritizujete aj prioritizáciu v kategorizácii liekov a proces určuje, ktoré lieky majú prednosť pri posúdzaní a preplácaní vstupu nových a inovatívnych liekov. Lenže, ak odmietnete určovanie priorít, musíte povedať, podľa čoho sa má vlastne rozhodovať. Má byť rozhodujúce poradie doručených žiadostí podľa dátumu, ako ste povedali, že to je zlé, alebo závažnosť ochorenia a potreba nového lieku na trhu. Skutočný [11:51] Tibor Gašpar Prínos ďalej, pán minister zdravotníctva, s faktickou poznámkou. [11:51] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nech sa páči. Pán poslanec Dvořák, ja tu mám napísané asi tri strany, ale zhrniem to a potom to poviem na záver. Pozývam vás a mojimi kolegami, kde ako vždy ako jediný aj z opozičných poslancov ste sa nikdy do tejto diskusie nezapájali, aby sme vám všetko ešte raz vysvetlili, pretože tým, čo ste tu teraz predviedli, ste urazili lekárov, pacientske organizácie, ombudsmana, odborníkov, všetkých, ktorí na tom sedeli 60-krát rád. Pri mnoho desiatok odborníkov na tom rokovali. A jediný, kto nepreukázal záujem ani raz, ste vy. Prečítali ste tu nejaké poznámky, ktoré ste čítali od slova do slova, v poriadku, ale ja vás pozývam. Už som vám to povedal v minulosti. Túto diskusiu sleduje celý sektor vrátane pacientskych organizácií a ja vás chcem pozvať ešte raz, ale odporúčam vám, aby ste si to najprv nechali vysvetliť, aby ste ešte raz takto nevystúpili, pretože to meno v zdravotníctve si robíte presne takýmito vystúpeniami. Ja tu mám asi 20 správ od pacientskych organizácií, od lekárov a presne ste sa vyfarbili, čo robíte. Ja som tam sedel príliš často, aby a aj sektor tam sedel príliš často, aby takmer pri každej jednej vete takmer na 100 % vieme identifikovať, kto vám to písal, ako ste k tomu argumentu prišli, ktorý je dávno buď vyvrátený, vysvetlený, vyrokovaný, v zákone aj zobrazený a zohľadnený, ale je to vaša vizitka, pán poslanec Dvořák, takže kľudne vystúpte ešte raz takto. Meno pred sektorom si robíte iba vy. [11:53] Tibor Gašpar Ďalej, pán [11:53] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslanec Šulaj. Ďakujem veľmi pekne, Oskar, za tvoje pomerne výživné vystúpenie. Z neho som si vybral jednu vetu, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, lebo počas svojho vystúpenia som musel odbehnúť na tlačovú besedu a keďže na nej nemohol byť pán minister, tak by som ho stručne informoval o tej tlačovej besede a súvisí to práve s tým, čo si povedal, že každé euro sa dá použiť len raz a keď sa nejako použije, tak niekde inde bude chýbať. Každé euro sa dá presne použiť iba raz v tom zdravotníctve a keď ho použijeme na úroky pre Magellan či BFF, či ako sa volajú teraz, keď ho použijeme na splácanie sankcií, pokút a podobne, lebo sa nám zadlžujú naše nemocnice, tak nám chýba pre pacientov. To znamená, zadlžené nemocnice sú nepriateľom zdravotníkov, sú nepriateľom pacientov, sú nepriateľom daňových poplatníkov. V utorok pán Mierna spolu s pánom ministrom strihali pásku v Poprade. Nemocnica Poprad je akciová spoločnosť a pán Mierna vtedy povedal, že by bolo fajn, keby sme sa zamysleli nad tým, či majú byť štátne nemocnice príspevkovými organizáciami a či by im nepomohla transformácia na inú právnu formu, ktorá ich motivuje k väčšiemu a lepšiemu hospodáreniu. Nepovedal to pán Mierna prvýkrát, prvýkrát to povedal v roku 2024. A druhýkrát to zopakoval v apríli tohto roka na Bôriku, keď sa prezentoval audit nemocníc, ktorý skončil tak nejako rozpačito. Teraz to povedal znovu a je to presne o tom. Momentálne majú štátne nemocnice dlh, ja neviem, 1,5 miliardy, 1,6 miliardy. A nevyzerá to tak, že by sa spomalilo aj zadlžovanie. Keď si pozriete zoznam najväčších dlžníkov voči Sociálnej poisťovni, na prvých 20 miestach je 18 nemocníc. Nijakým spôsobom sa tá situácia za 20 rokov nezmenila. Ja si myslím, že pán Mierna má pravdu v tomto. Treba sa zamyslieť, odložiť ideologické okuliare a treba sa zamyslieť, čo s tými nemocnicami, lebo toto každého z nás dobehne, to je jedno, v akom sme tričku. Pána ministra Pčolinského by som teda na toto, na túto moju tlačovú besedu chcel upozorniť. Ďakujem, Oskar, za možnosť, že som sa mohol vyjadriť. [11:55] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán poslanec. [11:55] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dvořák. V tomto budem džentlmen, kolega Zdenko, a poviem ti, že dobre, ospravedlňujem sa za zosobnenie legislatívneho žumpára, ale trvám na tom, že ten pozmeňujúci, ak oný ho je legislatívna žumpa, čo si predložil. A buď rovnaký a vysvetli mi, prečo to predkladáte. Prečo tu oslabujete NÚDCH, prečo rozkladáte nezávislú inštitúciu? Oznaky džentlmena – priznaj chybu, postav sa k tomu čelom, prihlás sa do rozpravy a vysvetli to. Namiesto toho si urobil to, čo si ty mne vyčítal. Akože ja neviem, že ja som sa vyjadroval na tvoju aktivitu, ktorou tu prednášaš. Ty tu začneš nadávať do liberálnych feťákov a podobne. Rovnako od pána ministra. Pán minister, ja zase presne viem, kto vám napísal tú legislatívu. A aj som to povedal v závere. Boli to farmafirmy a tie nebudú znášať riziko. Riziko necháte znášať všetkých pacientov a platí to, že každé euro, ktoré použijete v ich prospech a bude musieť znášať verejné zdravotné poistenie, každé to 1 € sa nedostane k našim pacientom. Pán minister, ani jednu vec ste si nevybrali, aby ste mi vecne reagovali na to vystúpenie. Napríklad ten ods. 32 o tých klamlivých údajoch. Prečo sa nepostavíte a nevysvetlíte to? Tu rozprávate o rôznych nesúvisiacich veciach. A ja vám odporúčam, je to veľmi dobré, si pripraviť prejavy vopred, napísať si ich na papier, aby ste vedeli, čo rozprávať. Namiesto toho tu budete len na mňa peniť, prskať a kričať spoza pultíka, zozadu mi od chrbta. Namiesto toho si, prosím vás, vyberte niečo vecné z môjho dvojhodinového prejavu a skúste na to reagovať. Ja kľudne sa prihlásim ešte raz do rozpravy a vysvetlím vám to. A dávam vám aj záväzok, že ak ten zákon teraz stiahnete a tentokrát ma pozvete na ministerstvo, kľudne, tak ja tam prídem a môžeme dopracovať ten zákon. Ale stiahnite, lebo doteraz ste ma nepozvali na to ministerstvo, nepozvali ste ma tam. Takže, ak dáte ten záväzok, že to teraz stiahnete, ja tam prídem a znovu. A vydiskutujeme si presne toto, čo som vám tu dve hodiny hovoril, lebo na tých dvojminútových otázkach na výbore sa to stíhať nedá. [11:57] Tibor Gašpar Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baláž. Nech sa páči, máte slovo. [11:57] Vladimír Baláž – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady, pán minister, vážené dámy a páni. Mám 613 minút, teším sa na to. Nepoznám lepší príklad. Za môjho takmer 12-ročného, dúfam, že to dobre rátam, pôsobenia v Národnej rade. Ako je príprava tohto zákona? Môžeme mu vyčítať všeličo, lebo samozrejme žiadny zákon nie je úplne ideálny. Každý bude trošku nespokojný. Každý možno viac spokojný a tak ďalej a tak ďalej. Môžeme si o tom rozprávať akékoľvek historky tu chceme. Akékoľvek urbánne legendy. Nevidel som lepšiu prípravu ako pri tomto zákone. Viac ako 53 stretnutí na Ministerstve zdravotníctva a niekoľko desiatok stretnutí na výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. S celým sektorom, opakujem, s celým sektorom, s pacientskými organizáciami akéhokoľvek druhu. S farmafirmami, s inovatívnym priemyslom, s generickými liekmi, zdravotnými poisťovňami a tak ďalej a tak ďalej, s pánom ombudsmanom. Toto predsa predchádzalo všetko tomuto zákonu. Tomuto zákonu predchádzalo pripomienkové konanie, kde bolo viac ako 1000 pripomienok, ktoré všetky sa na Ministerstve zdravotníctva prebrali, všetky do jedného. A kým sa nenašiel konsenzus, nebol zákon predložený. Tak takto to má vyzerať. A na toto sme počuli jednu neuveriteľnú kritiku, až mi je to smiešne. Až mi je to smiešne. Na záver poviem, lebo treba nechať z toho vystúpenia môjho kolegu pána Oskara Dvořáka nejaký message. A, kým sa nenašiel konsenzus, nebol zákon predložený. Tak takto to má vyzerať. A na toto sme počuli jednu neuveriteľnú kritiku, až mi je to smiešne. Až mi je to smiešne. Na záver poviem, lebo treba nechať z toho vystúpenia môjho kolegu pána Oskara Dvořáka nejaký message, hlavne pre tých, ktorých sa tento zákon o lieku týka. A ten message je úplne jasný. Keď sa dostanú k vláde tí, ktorí teraz rozprávali, nedostanete žiadne nové a inovatívne lieky. To je odkaz, ktorý tu bol prednesený. Tak si to, prosím, láskavo zapamätajte všetci. O čo nám všetkým išlo, keď sme išli do tohto zákona? Išlo nám o transparentnosť, predvídateľnosť, udržateľnosť zdrojov, efektivitu, to znamená prínos nových liekov a prioritizáciu. O všetkých týchto veciach sme sa úplne a úprimne rozprávali. Prioritizácii sme venovali čas tak, že sme ju riešili do posledného okamihu, aby bola všeobecná zhoda o tom, aké prioritizácie budú. A prioritizácie sa bude týkať aj môj pozmeňujúci návrh. Čo? Toto si treba všetko uvedomiť. Ostanem tu ešte pár bodov, lebo sa potrebujem vyjadriť k tomuto, čo tu bolo prednesené. Len preto, aby to tu zaznelo. Niekto tu chce vymyslieť zo štvorca kruh. Rozprávame tu oxymoróny. Chceme nové lieky a na druhej strane chceme, aby sme na ne vlastne nedávali peniaze. Toto tu bolo predstavené v skratke, už som o tom hovoril. Takto to proste nemôže ísť, to je nonsens. Ďalej, spomeňme si na prijatie zákona z roku 2022, čo priniesol. Jeden obrovský chaos. Na výbore pre zdravotníctvo sa prijímali pozmeňujúce návrhy, ktoré nemali ani hlavu, ani pätu. Všetci lekári boli z toho úplne hotoví, absolútne nefungujúci zákon. Absolútne nefungujúci zákon, kde prestrelili financie, všetky možné medze, ktoré sme si vedeli predstaviť. A človek, ktorý tu predtým rozprával, bol súčasťou toho celého. Ževraj nejaké strašné zmätky z hľadiska legislatívy a práva. Tak ja si myslím, že pán Oskar Dvořák bude mať nové zamestnanie popri analytikovi a zdravotnom analytikovi a neviem, čo tam ešte bolo, že môže ísť ešte robiť nejakého poradcu pre OĽANO pre oddelenie legislatívy a práva. My sme prešli všetky tieto pripomienky, ktoré vznikli či na ministerstve, či tu na Národnej rade. Musím obhájiť tých ľudí, ktorí to kontrolovali. Môže sa vyskytnúť chyba? Istotne, istotne, ale je to naozaj obrovský kus práce, ktorý bol urobený. § 7 ešte istotne, tu bude hovoriť o tom ešte aj kolega Salaj. § 7 nám umožňuje, ako hovorila pani kolegyňa Čavojová, aby sa lieky dostali k deťom a orfanovým pacientom (to sú pacienti so zriedkavými ochoreniami) bez toho, aby museli preukazovať nákladovú efektívnosť, pretože tieto lieky nemajú urobené klinické skúšania, pretože na deťoch sa nedajú robiť klinické skúšania. Každý tu donekonečna plače o deťoch a nakoniec im to nechceme ani dopriať. Kde sme sa to dostali? To je jedna kakofónia zvukov. Je to jedna katastrofa. Ja rozumiem boju aj politickej práci. Ale vždy som si myslel, že to zdravotníctvo môže byť v niečom normálne. Takto jednoducho k tomu nemôžeme pristupovať. Ja kritike rozumiem, ale toto nie je kritika, to je bezbrehý populizmus. Populizmus, ktorý narazí u voličov v tom, že nebudú mať nové lieky, keď sa takí ľudia dostanú k vláde. A teraz idem k môjmu pozmeňujúcemu zákonu alebo návrhu. Čiže predkladám pozmeňujúci doplňujúci návrh, ktorý dopĺňa vládny návrh zákona o dva nástroje, ktoré umožnia ministerstvu vybavovať žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a žiadosti o zmenu charakteristík referenčnej skupiny podľa poradia ich doručenia, ale aj podľa ich prínosu pre pacientov a pre verejné zdravotné poistenie. Podľa právnej legislatívnej úpravy musí aj žiadosť o liek, ktorý by prostriedky verejného zdravotného poistenia šetril, alebo liek, ktorý ochorenie, ktoré nevieme liečiť, ktorý nám chýba na trhu, čakať na vybavenie všetkých skôr podaných žiadostí. Navrhovaný § 7b uvádza do činnosti od 1. novembra 26 prednostné vybavenie žiadostí o nákladovo šetriace lieky. Ide o lieky, pri ktorých z odborného hodnotenia inštitútu alebo odbornej pracovnej skupiny vyplýva dôvodný predpoklad zníženia výdavkov verejného zdravotného poistenia v každom z prvých troch rokov. O takejto žiadosti ministerstvo rozhodne do 160 dní, a to z úradnej povinnosti. Navrhovaný § 7c uvádza s účinnosťou od 1. januára 27 systém ročných priorít kategorizácie liekov. Priority určuje ministerstvo výlučne na návrh komisie, v ktorej sú zastúpené ministerstvo, inštitút, zdravotné poisťovne, odborné spoločnosti a pacienti. Priority sa určujú po verejnom pripomienkovaní na základe kritérií: nenaplnená medicínska potreba, záťaž ochorenia, očakávaný klinický prínos, sledovanie trendov v nových technológiách. Prioritu môžeme určiť len pre terapeutickú oblasť, skupinu účinných látok alebo indikáciu. Nie pre konkrétny liek. Oba postupy menia výlučne poradie a časovanie vybavovania žiadostí. To je dôležité, aby sme mohli niektoré z tých liekov prioritizovať. Je neuveriteľné, že všetci plačeme, že nemáme prioritizáciu a liekovú politiku a keď sa predkladá, tak počujete len prázdne reči a hanobenie. Vaše nedáme, ja pani. Všetci tí, čo nás počúvate, chceme prijať tento zákon, pretože je to zákon o lieku, ktorý má pomôcť našim pacientom. Má to v sebe. Nie je dokonalý, ale vždy ho môžeme zlepšovať, ale predstavuje novú bázu nového prístupu k liekom a inovatívnym liekom v našom zdravotníctve. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem. [12:05] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie. Faktická poznámka od pani poslankyne Matejičkovej [12:05] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán doktor, musím uznať a myslím, že v skutočnosti to uznajú úplne všetci, ktorí aspoň trošku rozumejú zdravotníctvu a sledujú toto zasadanie a rokovanie o tomto bode programu, že teraz vystúpila kapacita slovenského zdravotníctva a samozrejme aj, čo je veľmi podstatné povedať, tak, že sa tu nekritizovalo a keď sa aj kritizuje, tak to má aj nejakú vecnú stránku a nie je to len preto, aby sme niekoho kritizovali. Čiže toto by si mohli zobrať naši kolegovia za taký príklad, ako má vyzerať jedno odborné vystúpenie, lenže nemá kto, pretože často tu vidíme rôzne odborníčky a bojovníčky za pacientov, za detských pacientov, za takých, za onakých, ale nesedí tu ani pani Marcinková, ani pani Jurík, ani pani Plaváková. V podstate z opozície tu sedí jedna jediná poslankyňa, ďalší traja kolegovia poslanci, štyria, prepáčte, pán predsedajúci. Takže, aby boli jasné počty, ako im v piatok záleží na pacientoch, na liekovej politike, na tom, ako sa ideme posúvať ďalej, pretože prirodzene dlho viesť diskusie, ktoré niekam aj majú prísť, to pravdepodobne nedokážu a takisto nedokážu asi ani viesť celosektorové rokovania, pretože to neboli iba rokovania, ktoré boli vždy v priateľskej atmosfére. Predsa len tam sa stretávali odborníci z liekovej politiky, v podstate tí, ktorí sa venujú farmapriemyslu, samozrejme pacientské organizácie. Každý do tohto zákona chcel presadiť to svoje, veď aj my sme na začiatku prišli s novelou zákona s § 88 o výnimkových liekoch, ale s pánom ministrom sme došli k tomu, že uznávame, že je potreba urobiť veľkú novelu a sme radi, že si osvojili časť našich návrhov, za čo veľmi pekne ďakujeme a my sme následne náš návrh stiahli, pretože je pre nás priorita, aby sa ľudia a najmä deti dostávali k liekom. Ďakujem pekne. [12:07] Martin Dubéci Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Čaučík. Ďakujem. [12:08] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o veľmi zložitom návrhu zákona a na úvod chcem povedať, že my v tom predloženom návrhu vidíme aj pozitívne zmeny. Za dobrý krok považujeme najmä úpravu systému výnimiek. Pacient by nemal doplácať na to, že poisťovňa si na začiatku roka vytvorí určitý balík peňazí a, keď sa tento balík minie, ďalší pacient s rovnakou diagnózou už liečbu nedostane. Ak má pacient splnené medicínske podmienky, poisťovňa musí hľadať spôsob, ako jeho liečbu zabezpečiť. Pozitívne vnímame aj tlak na to, aby lieky, ktoré sú dnes dlhodobo hradené na výnimku, neostávali navždy mimo riadneho systému. Držitelia registrácie by mali byť motivovaní podať žiadosť o ich štandardné zaradenie do kategorizácie. To sú veci, ktoré treba oceniť. Napriek tomu však v návrhu ostávajú vážne otázniky. Prvým sú prahové hodnoty nákladovej efektívnosti. Nákladová efektívnosť ostáva prakticky jediným rozhodujúcim parametrom. A práve preto je mimoriadne dôležité, ako bude nastavený samotný prah. Podľa návrhu sa má hodnota na 3 roky zafixovať a následne aktualizovať všeobecne záväzným právnym predpisom. Pýtame sa preto ministerstva: ak samotná revízia výdavkov na lieky hovorí o tom, že súčasné prahové hodnoty nezodpovedajú výkonnosti slovenskej ekonomiky, z akých výpočtov ministerstvo vychádza pri rozhodnutí zafixovať ich práve na súčasnej úrovni? Má ministerstvo prepočítané, aký bude dopad na dostupnosť liekov pre jednotlivé skupiny pacientov? Pretože pri tejto otázke nejde iba o matematiku. Na konci rovnice je konkrétny pacient, ktorému liek bude dostupný, bude alebo nebude. Druhou veľkou otázkou je komparátor, teda liečba, voči ktorej sa nový liek porovnáva. Je to technická téma, ale môže zásadne rozhodnúť o tom, či nový liek prejde hodnotením nákladovej efektívnosti. Ministerstvo pritom avizuje, že podstatné pravidlá majú byť až v novej vyhláške o farmakoekonomickom rozbore, ktorú dnes ešte nemáme pred sebou. Čiže parlament schvaľuje zákon, ale jednu z najdôležitejších častí systému nepoznáme. Treťou témou sú zľavy pri vstupe liekov do systému a riziko reexportu. Samotná myšlienka zliav je rozumná a myslím si, že na nej existuje široká zhoda. Lenže, ak má byť reálna cena lieku dôverná, systém musí technicky zabezpečiť, aby sa lieky nakúpené na Slovensku za výhodnejších podmienok ďalej nepredávali do zahraničia, a to v ešte väčšej miere, ako je to teraz. Máme obavu, aby sa reexport paradoxne ešte nezvýšil. A práve tu máme problém. Stále nemáme funkčné dátové prepojenie medzi lekárňou, Národným centrom zdravotníckych informácií, distribútorom a držiteľom registrácie. Zákon pritom má byť účinný už od 1. januára 2027 a postupne sa majú prehodnocovať približne dve stovky existujúcich MEA zmlúv. Ak nebude systém pripravený technicky, vytvárame si úplne zbytočné riziko. Veľmi citlivou otázkou je aj § 7 ods. 5, teda osobitný režim pre niektoré lieky bez štandardného preukázania nákladovej efektívnosti. Rozumieme tomu, že štát potrebuje vytvoriť cestu pre skutočne prelomové terapie, pri ktorých ešte nemáme dostatočné dáta. Ale výnimka musí zostať výnimkou. Ak rozšírime okruh liekov, ktoré sa môžu dostať do kategorizácie bez preukázania nákladovej efektívnosti, musíme mať veľmi silné poistky. A tie dnes podľa nás dostatočné nie sú. Stále nie je vyriešený zber dát z reálnej klinickej praxe. Aké dáta má poskytovateľ odovzdávať? V akej štruktúre? Kto ich bude kontrolovať? Ako budeme overovať, či liek v reálnej praxi skutočne prináša výsledky, na základe ktorých bol zaradený? Ministerstvo zároveň deklarovalo, že liek zaradený podľa § 7 ods. 5 by následne nemal byť komparátorom pre ďalšie lieky vstupujúce do systému. S tým možno súhlasiť. Lenže takáto posledná poistka nie je v samotnom zákone. Má sa opäť objaviť až vo vyhláške. A tu sa opakuje rovnaký problém. Príliš veľa podstatných pravidiel presúvame zo zákona do vykonávacích predpisov, ktoré dnes parlament ani nepozná. Osobitne by som upozornil aj na systém výnimiek. Pri formulácii § 88a musíme veľmi dôsledne strážiť, aby zákon nevytvoril povinnosť zdravotnej poisťovne uhrádzať liečbu mimo schválenej indikácie aj u liekov, ktorých účinok nie je založený na kvalitných dátach. Pravidlá musia chrániť pacienta. Ale zároveň musia byť medicínsky bezpečné a odborne obhájiteľné. A napokon chcem upozorniť na jednu systémovú vec. Najvyšší kontrolný úrad už pri kontrole systému kategorizácie pomenoval viaceré problémy. Možný konflikt záujmov členov kategorizačnej komisie. A odborne obhájiteľné. A napokon chcem upozorniť na jednu systémovú vec. Najvyšší kontrolný úrad už pri kontrole systému kategorizácie pomenoval viaceré problémy. Možný konflikt záujmov členov kategorizačnej komisie a odborných pracovných skupín. Kvalifikačné predpoklady členov kategorizačnej komisie. Slabé postavenie NIHO, Národného inštitútu pre hodnotu a technológie, netransparentnosť rozhodovania a tiež proces uzatvárania medzinárodných... Táto novela tieto problémy podľa nášho názoru nerieši dostatočne. NIHO môže vypracovať odborné hodnotenie, ale jeho odporúčania zostávajú nezáväzné. Ministerstvo zároveň môže uzatvoriť MEA zmluvu, ktorej finančné dôsledky následne nesie zdravotná poisťovňa. Je správne, aby štát uzatvoril zmluvu o podmienkach úhrady lieku bez dostatočného zapojenia toho, kto ju má napokon zaplatiť? Vážený pán minister, cieľom tejto novely má byť rýchlejší, predvídateľnejší a spravodlivejší prístup pacientov k modernej liečbe. Tento cieľ podporujeme. Ale práve preto by sme nemali akceptovať riešenie, pri ktorom veľká časť najdôležitejších pravidiel ešte len vznikne vo vyhláškach, metodikách a rozhodnutiach ministerstva následne. Pri liekovej politike sa pohybujeme na hranici troch vecí: dostupnosti liečby pre pacienta, udržateľnosti verejných financií a transparentnosti rozhodovania. Ak zanedbáme čo len jednu z nich, systém nebude fungovať. Preto by som bol rád, keby pán minister v záverečnom slove odpovedal najmä na tieto otázky. Na základe akých výpočtov stanovujete a na 3 roky fixujete prah nákladovej efektívnosti? Kedy bude známa metodika určovania komparátora? Bude do 1. januára 2027 funkčné dátové prepojenie, ktoré má zabrániť riziku reexportu? Ako bude zabezpečený zber a overovanie dát pri liekoch zaradených podľa § 7 ods. 5? A prečo novela zároveň nerieši odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu, týkajúce sa konfliktu záujmov, kvalifikačných predpokladov a postavenia NIHO? Pretože až odpovede na tieto otázky nám povedia, či prijímame reformu, ktorá skutočne zlepší prístup pacientov k liekom, alebo iba presúvame najťažšie rozhodnutia zo zákona do budúcich vyhlášok a rozhodnutí ministerstva. Ďakujem pekne za pozornosť aj za odpovede. [12:17] Martin Dubéci Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky. [12:17] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Čaučík, ja vám chcem poďakovať za vaše vystúpenie, pretože bolo v prvom rade slušné. Položili ste konkrétne otázky. Myslím si, na rozdiel od prvého čítania, že takto má vyzerať úplne legitímna diskusia, aj keď spolu nemusíme súhlasiť, na rozdiel od vášho predrečníka. Ja vám chcem, pán poslanec Čaučík, povedať, lebo viem a bol som aj informovaný, že kolegovia tu dnes... Vôbec to nejdem ani hodnotiť, proste ani nejdem od vás očakávať, že ste odborníci na liekovú politiku. Chcem vám iba povedať, pán poslanec, že kolegom vašim v zdravotníckom výbore toto už viackrát bolo vysvetlené, ale ešte raz, pretože sú to legitímne otázky. Konkrétne sme pripravení s celým tímom si ešte raz prejsť s poslaneckým klubom KDH pred hlasovaním tieto otázky, ktoré opakovane už boli nastolené. Ale povedali ste jednu dôležitú tému. Čiže toto platí ešte do hlasovania. Tlmočte to, prosím, svojim kolegom, kľudne aj za vašej účasti. Povedali ste jednu dôležitú vec. Konflikt záujmov, obrovský problém Ministerstva zdravotníctva. Neskrývam sa predtým. Najvyšší kontrolný úrad hovoril o viacerých veciach. Konflikt záujmov je téma, ktorú riešim napríklad aj s pacientskými organizáciami nielen v kategorizačnej komisii pre liekovú politiku, ale konflikt záujmov ako celok. Nechcem to tu viac rozoberať, chcem len povedať, že do konca roka, a prosím vás, vnímajte toto, čo som povedal, pracujeme na komplexnej smernici na odstránenie konfliktu záujmov čiastkovo v kategorizačnej komisii, ale celkovo na Ministerstve zdravotníctva, lebo priznávam, že na toto je upozorňované už roky rokúce kadekto. Teraz sa to rieši a vyrieši. Ďakujem pekne za vaše korektné vystúpenie. [12:19] Martin Dubéci Pani poslankyňa [12:19] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Máte ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja tiež nadviažem na slová pána ministra. Ale o vás je, pán kolega Čavčík, veľmi dlho a dlhodobo známy a vždy tak korektne vystupujete, takže ďakujeme pekne za tento príspevok, ktorý ste za KDH predniesli. A ja som osobne aj veľmi rada, že ste sa venovali aj § 88 o výnimkových liekoch, ktorý bude pre poisťovne po tomto prijatí zákona už v rovnakej forme záväzný voči pacientovi, pretože si dnes už tie poisťovne dávajú stále tie svoje podmienky na internet a rozhodujú sa, ako všetci dobre vieme, podľa svojich nálad a toho, čo si zavesia, ale teraz pacient bude mať, ak splní tie medicínske kritériá, tak mu ten liek musí preplatiť, čiže budú mať všetci rovnaké pravidlá a to je veľmi podstatné preto, aby pacient vedel, ako sa má zariadiť, aby vedel, ktorá poisťovňa a čo od ktorej poisťovne má očakávať. A samozrejme, čo je tiež podstatné nevynechať, je napríklad, čo veľmi pacientske organizácie chceli a dlho ich vôbec nikto nevypočul, pretože tam bol finančný strop vo výške 1,9 % a to aj vaši kolegovia, ktorí sa zúčastňovali na jednotlivých ich rokovaniach, ako napríklad pán doktor Stachura alebo pán Majerský, tak tiež boli pri tom, keď tieto pacientske organizácie žiadali odstránenie tohto finančného limitu, ktorý dnes my odstraňujeme. To znamená, na výnimkové lieky sa bude dávať omnoho viacej financií a v podstate aj tak si povedzme, tie výnimky sú niekedy takou poslednou záchrannou sieťou pre pacienta, kde si uvedomujú, že potrebujú nejakú novú inovatívnu a v podstate sa dostávajú aj k najmodernejšej liečbe. Takže ešte raz oceňujem váš príspevok. Dobre, po dohode pána poslanca a pána ministra [12:21] Martin Dubéci Vyhlasujem prestávku do 12:26. Kolegovia, kolegyne, budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Krajčí. [12:28] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister. Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za slovo. Prijmi tento piatok. Je naozaj to rokovanie náročné, pretože pokiaľ tu máte jednu agendu, tak tu musíte sedieť od rána od 9:00 do 4:00 bez akejkoľvek prestávky, čo si myslím, že pán minister tých 5 minút si nie, že zaslúži, ale aj viac. Však v podstate sa tu sa jesť nemôže. Takže ľudia tu v podstate musia byť o hlade minimálne, čo si to chcú celé odsedieť. Ale tak verím, že dnes tá debata aspoň k niečomu nám pomôže dospieť videli sme tu už niekoľko vystúpení, ktoré a, ktoré Však v podstate sa tu jesť nemôže. Takže ľudia tu v podstate musia byť o hlade minimálne, čo si to chcú celé odsedieť. Ale tak verím, že dnes tá debata aspoň k niečomu nám pomôže dospieť, videli sme tu už niekoľko vystúpení, ktoré zdvihli varovný prst, poukázali na veci. Myslím, že debatujeme, ja si myslím, že zatiaľ veľmi férovo. A jedná sa najmä naozaj o to, že pozrieť sa na tie odborné hľadiská. A možno sa poučiť. Ja by som v tejto situácii ale chcel povedať ešte raz jednu vec, ktorá sa opakovane podľa mňa politicky nekorektne komunikuje. My sme od začiatku mali záujem participovať na tých veľkých okrúhlych stoloch, ktoré sa diali na ministerstve, keď sa prijímala táto novela tej liekovej reformy, ktorá tu prišla v roku 2022. Ale my sme nedostali pozvánky. Opozícia tam nebola vítaná. A rozumiem, že ten okrúhly stôl sa robil so všetkými možnými, čo oceňujem, ale my sme si naozaj museli viac-menej počkať na ten zákon, až kým prišiel sem. Potom tu pán predseda, ktorý tu teraz nie je, urobil nejaké rokovanie aj tu, takže čiastočne sa to snažil kompenzovať. Ale naozaj nemohli sme do toho priamo zasahovať a keď sme aj mali nejaké prezentácie, tak ešte vtedy neboli ani zákony, nebolo jasné, ako je to napísané. A ako som už aj vo svojej faktickej poznámke povedal, toto ide o extrémne náročnú agendu, najmä čo sa týka legislatívnej, to úprimne vedia naozaj čítať, zopár ľudí to vie čítať a vie vidieť tam eventuálne nástražné míny. Hoci som sa tomu intenzívne venoval aj počas svojho ministerského pôsobenia, pretože na začiatku som bol ešte aj v tom pavúku ako zodpovedný za liekovú politiku. A potom samozrejme aj počas svojej poslaneckej práce, tak vzdávam hold všetkým tým, ktorí zasvätili svoj život liekovej politike a venujú sa tomu naozaj dennodenne a učíme sa tomu rozumieť oveľa oveľa lepšie. V každom prípade je škoda, že niekedy tá debata potom nemôže byť vysoko odborná, pretože tie zákony sú naozaj niekedy veľmi neprehľadne písané. A v tom ja dávam za pravdu Oskarovi, ktorý sa tu snažil poukázať na niektoré praktiky, eventuálne diery v tom zákone a ja si rád samozrejme nechám vysvetliť kompetentnými, ako to naozaj reálne je, ale áno, sú ľudia, ktorí to rozoberajú a vedia, ako budú postupovať. Ten § 7 ods. 5, ktorý umožňuje nákladovo neefektívnym liekom vstupovať do nášho systému. Na jednej strane áno, umožňuje, aby liečba, ktorá by mala byť účinná, a škoda, že tu nie je pán predseda, ktorý sa vyjadroval k tým štúdiám. No tak predsa, keď je liečba pre deti účinná, tak musí mať štúdie. Bez toho nemôžeme povedať, že ten liek je účinný, takže ja rozumiem, že robiť štúdie bude či nebude extrémne náročné. Ale samozrejme, je tu lege artis postup, akým spôsobom tie lieky musia byť testované, aby nakoniec deti tie lieky mohli dostať. A druhá vec je potom nákladová efektivita. Takže keď sa dokáže urobiť štúdia na základe toho, že vieme, že liek je účinný alebo niekto to deklaruje na základe nejakých prác, tak samozrejme to isté platí aj o nákladovej efektivite. Vždy sú predsa k dispozícii minimálne nejakí komparátori, teda kde tá liečba by sa mala dať s niečím porovnať a vyhodnotiť, či naozaj to, čo tá farma firma požaduje, je cena, ktorá je naozaj adekvátna, alebo je to veľmi prestrelená cena. A toto je akože štandard, toto sú štandardné naťahovačky nielen u nás, ale vo všetkých krajinách, kde samozrejme obchodníci s liekmi sa snažia vytĺcť z danej liečby, z danej liečby, čo najlepšiu cenu a potom na druhej strane musia mať silných vyjednávačov. A častokrát ani ten štát, pokiaľ ide o vysoko sofistikované a nové liečby, nemá dostatočné dáta. Jediné riešenie je, že štáty sa musia spájať. A v podstate doteraz tá sieť, ktorá bola, sa volá EUnet, EUnet HTA agentúry. To sú agentúry, ktoré aj my sme tu založili. Agentúra NIHO, ktorá by mala byť súčasťou tejto siete a tam si experti vymieňajú najnovšie poznatky, aby dokázali potom aj spoločne na tieto farma firmy tlačiť a samozrejme získavať optimálne ceny do našich zdravotníckych systémov. Práve preto sa všetci obávajú, keď sú kvázi takéto bianco šeky. Pretože jedna vec je, že danú liečbu povedzme, že dekategorizujeme. My to máme v zákone, že musí byť dekategorizovaná. Dobre, ale potom je tam otázka, však nikto z nás nechce, aby tá liečba musela byť dekategorizovaná. Všetci chceme, aby tá liečba, ktorá vstupuje do nášho systému, bola účinná a teda dobrá. Ale tam potom po dvoch rokoch, keď už sa dodajú tie údaje, tak samozrejme, pokiaľ tá cena je prestrelene vysoká a tak vstúpila do toho systému, tak tá vyjednávacia pozícia štátu je ďaleko, ďaleko horšia. Ako keby naopak tá cena bola nižšia a bolo by potom dohodnuté, že pokiaľ naozaj sa tá účinnosť a nákladová efektivita preukáže, že tá cena bude prehodnotená. A toto je v podstate ten mechanizmus vyjednávania, takže ja mám pocit, že my teraz vstupujeme do niečoho, že ten štát bude mať veľmi ťažkú pozíciu po tých dvoch rokoch vyjednávania, pretože vyjednávate v podstate o niečom, čo je tu účinné. O ľuďoch, ktorí sú na tej liečbe nastavení. A vidíte ale, že tá cena je premrštene vysoká. Chcete ísť dole s tou cenou? No ale okamžite si uvedomujete, že ste v podstate rukojemníci tej farmafirmy, ktorá tvrdí, že ale keď chcete menej, tak my sa sťahujeme. My odchádzame z toho. Doteraz ste boli ochotní toľkoto zaplatiť. Tak keď nechcete platiť toľko, dovidenia. Toto je to, čoho sa, pán minister, ja obávam. Toto je to, kde ja vidím tento problém v tom § 7 ods. 5. Nie, že by sme nechceli tú liečbu, ale vy ste otvorili podľa mňa vyslovene diaľnicu pre niektoré lieky, ktoré ešte nebudú mať nákladovú efektivitu, ktoré sa dostanú do nášho systému a žiaľ, budeme za ne platiť viac, ako by bolo adekvátne a bude veľmi ťažké potom s tými cenami niečo urobiť. Ja som sa o tom rozprával aj s vašou riaditeľkou liekovej politiky. Ona mi tvrdila, že aj v Čechách 17 % tej liečby bolo dekategorizovaných. Len keď sa na to človek bližšie pozrie, tak zisťuje, že keď bolo niečo dekategorizované, tak tam väčšinou bola náhrada. Keď tam nemáte náhradu, veľmi ťažko, veľmi ťažko sa dokonca aj dekategorizuje, hej? A toto bola debata, do ktorej my sme prispeli tak, ako sme prispeli. A úprimne, ja by som sa snažil, ako som už vo faktickej poznámke uviedol, ísť na to iným spôsobom, ísť s tým, že nech sa páči, vstúpte, keď to deklarujete, musíte splniť tieto základné parametre účinnosti liečby, ale bude to za nižšiu cenu. Keď budete mať kompletné dáta, nech sa páči, prehodnotíme to a potom sa môžeme baviť ďalej. A my sme, žiaľ, zvolili tú opačnú cestu, to znamená, vstupujete a my sa budeme baviť s vami neskôr a vy budete mať oveľa lepšiu vyjednávaciu pozíciu, čo ja osobne nepovažujem za úplne najšťastnejšie riešenie. Čo sa týka inovatívnej liečby, tak naozaj pravdou je, že zabrzdili sme, zastali sme. A momentálne pacientske organizácie spolu s asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu vyčísľujú, že na vstup novej inovatívnej liečby na Slovensku sa čaká 22 mesiacov. Čo sa predĺžilo v podstate z nejakých 12 až na 22 mesiacov a je to tak dlho, že v podstate v tej dostupnosti inovatívnej liečby sme sa dostali na chvost krajín v Európe. A teraz na jednej strane počujeme, že dávame do toho dosť peňazí a že sú tu nejaké výdavkové limity a viac nedáme, ale na druhej strane úplne validný argument všetkých, ktorí sa tejto problematike venujú, a teda v tomto prípade pacientskych organizácií, je, že dobre, ale asi niečo robíme zle, keď dávame taký vysoký podiel financií do inovatívnej liečby a tak málo tých inovatívnych liekov máme. A to je práve ten problém. Samozrejme, sme sa takisto dohodli, pán minister, vy ste tam vtedy neboli na tom okrúhlom stole, teraz sme mali dve po sebe, že dôvodom, prečo nemáme tie inovatívne lieky a prečo sa tak dlho čaká, a vy to iste viete, je to, že sa v roku 24 zastavila kategorizácia inovatívnych liekov. A čo mňa zarazilo, a opäť sme sa tam na tom zhodli, bola tam vtedy aj zástupkyňa poisťovne, a to, že došlo k zastaveniu kategorizácie inovatívnych liekov údajne z dôvodu, že bol prekročený alebo ohrozený limit, ktorý bol na ten rok stanovený. A to by sme sa mohli baviť, či tie výdavkové limity sa na zdravotníctvo používať majú alebo nie a práve na takéto citlivé témy ako prístup k novým moderným liekom. Ale nakoniec sa zistilo, že dokonca ten budget ani nebol vyčerpaný. A že sa v podstate dobre mohlo zastaviť do konca roka a už na ďalší rok sa mohlo niečo iné naplánovať, ale sa to zastavilo na rok. Takže, dámy a páni, ako dôvod, prečo sme na tom tak zle na Slovensku, ani nie je, že tu sme mali nejakú zlú legislatívu a že teraz, keď sa toto prijme, tak všetko už pôjde perfektne, ale dôvod bol ten, že sa zastavila kategorizácia. Hoci, a ja to teraz poviem, a ja som to aj tam povedal, viem o tom, tá predchádzajúca legislatíva, to bola reformná legislatíva, ona umožnila vstup inovatívnych liekov doslova na Slovensko, pretože sa zaviedli veľmi dôležité reformné parametre ako MEA zmluvy, ktoré sú utajené, ktoré sa s farmafirmami rokujú tak, ako sa to rokuje inde v Európe, aby sme mali lepšie a nižšie ceny a zároveň kategorizácia následne týchto inovatívnych liekov. To bola naozaj reforma. Áno, bol vysoko nastavený prah toho, čo sme ochotní za tieto lieky zaplatiť, a najviac, čo bol najväčší problém, je to, že a upozorňoval na to NIHO, že zle sú nastavené a zle je nastavený rozpočet, teda to, ako sa bude vyvíjať čerpanie z liekovej kapitoly, keď budú vstupovať tieto inovatívne lieky v ďalších rokoch. A to sa potvrdilo do bodky. Avšak problém bol potom najmä v tom, že, a to konštatoval Najvyšší kontrolný úrad, že mnohé lieky, ktoré mali mať nižšiu dohodnutú cenu, tak ako to navrhoval NIHO, teda Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, tak, žiaľ, ministerstvo prekročilo tieto odporúčané hodnoty a tie lieky aj kategorizovalo za vyššie ceny. Tu sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu stratilo až údajne do 350 miliónov €, čo je závratne vysoká suma. Viete si predstaviť, že keby sa napríklad toto len nedialo, ja si osobne myslím, že my by sme problém ani nemali. A mnohé ďalšie lieky by mohli vstupovať a nemuseli by sme mať také nelichotivé štatistiky, že 22 mesiacov sa čaká na vstup inovatívneho lieku v priemere, hej? A za to ešte raz je zodpovedné najmä to rozhodnutie, že sa zastavila kategorizácia týchto inovatívnych liekov. Keby som mal byť úprimný, tak ja to poviem, že tento návrh zákona ani to v podstate z môjho pohľadu nie je vôbec reforma. Je to novelizácia toho, čo tu bolo. Ja osobne si myslím, že ten zákon ako prvotina bol naozaj reformou a samozrejme treba novelizovať reformy, pretože keď sa reformy zavádzajú do praxe, tak vždy postupne sa učíme nové veci, vychytávajú sa niektoré záležitosti. Takže z tohto pohľadu túto novelu ja vítam. Na druhej strane si nemyslím, a teraz nech mi odpustite, ale asi si nemyslím, že nejakým zásadným spôsobom sa teraz vyrieši nedostatok inovatívnych liekov na Slovensku. Ten sa vyrieši tým, že sa spustí kategorizácia. A samozrejme budem veľmi zvedavý, keď sa prenastavia prahy, a tie sa teda plánujú znižovať, že či to náhodou nezastaví niektoré najdrahšie lieky vôbec. Či budú mať záujem vstupovať na náš trh. Pretože my sme mali to naozaj nastavené vysoko, na úrovni naozaj tých najvyspelejších krajín aj v západnej Európe a z toho pohľadu ten náš trh mohol byť zaujímavý pre mnohých. A, hoci sme malí, ale mohol byť zaujímavý pre mnohých distribútorov tých inovatívnych liekov. Takže toto je len taký môj pohľad do toho, o čom teraz momentálne rokujeme. Tiež ma neteší, že sa oslabuje NIHO. A videli sme to aj pri tom pozmeňujúcom návrhu ohľadom tých komparátorov. Niečo, čo viac-menej má NIHO vo svojej metodickej príručke a tá metodická príručka sa tvorí na ministerstve. Teda je to metodická príručka ministerstva a NIHO. Teraz to dávame do zákona a ideme to vlastne riešiť, to bude definovať vo vyhláške. Úprimne, nerozumel som tomu a takisto sa… Čo, čo viac-menej má NIHO vo svojej metodickej príručke a tá metodická príručka sa tvorí na ministerstve, teda je to metodická príručka ministerstva a NIHO. Teraz sme teraz dávame do zákona a ideme to vlastne riešiť, to bude definovať vo vyhláške. Úprimne, nerozumel som tomu a takisto sa trošičku obávam, aby práve tento odsek nespôsobil to, že sa budú môcť, napríklad aj v prípade teraz toho Mareka Macha, porovnávať len napríklad liečby, ktoré, ktoré sa tu používali a nie všetky dostupné liečby, ktoré môžu byť rovnako efektívne, ale sú výrazne lacnejšie a bude to znova môcť len pôsobiť na to, že tie farmafirmy si budú môcť dohodnúť lepšie ceny. A celkovo to, čo hovoril aj Oskar o tom, akým spôsobom sa ide tlačiť na NIHO, aby si dávalo pozor. Ja nepovažujem za úplne najšťastnejšie. Že ale to tam. A samozrejme, ja si myslím, že v prvom rade to aj tak či tak vždy bude o ľuďoch. Pokiaľ budú ľudia, ľudia, ktorí budú na ministerstve a aj v tejto inštitúcii sledovať verejný záujem, tak si myslím, že vtedy budeme v dobrých rukách a vtedy budeme naozaj mať aj dostatok liekov za tie najlepšie ceny. Pokiaľ tam bude priestor lobizmus a ešte aj všeličo horšie. Teší ma v tomto prípade vyjadrenie pána ministra, že chce s tým niečo robiť? Tak, keď tam tento priestor bude, tak samozrejme ten sektor, ktorý je veľmi dobre zorientovaný v liekovej politike, si bude môcť ďalej nastavovať, žiaľ, sám pravidlá. A toto je naozaj úloha, prvoradá úloha ministra, aby chcel ten verejný záujem a mal na ministerstve odborníkov, ktorí nie sú v konflikte záujmov a ktorí hária ten verejný záujem proti tým farmafirmám. Pokiaľ tam pracujú ľudia, ktorí v tých farmafirmách boli alebo majú ešte na nich nejaké väzby, tak je to vždycky veľmi, veľmi náročné a je evidentné a jasné, že každý jeden biznis si snaží ukrojiť čo najväčší koláč z toho zdravotníckeho rozpočtu. Dobre, ja nechcem dneska tu ako veľmi zdržovať. Veľa vecí bolo povedaných. I my nemôžeme za tento návrh samozrejme hlasovať za, pretože sú tam určité veci, ktorých sa obávame. Možno nie úplne tak radikálne ako Oskar, ale určite to nemôžeme podporiť a zdržíme sa. Ďakujem pekne. [12:47] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky. [12:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. Hovoril si o verejnom záujme. A naozaj ako? Farma biznis dnes č. 1 v takom tom naozaj riadnom biznise, ktorý zarába. Hovoril si, že vyjednáva pán minister o niečom, čo je účinné. Hovoril si, že otvoril diaľnicu pre lieky, ktoré budeme platiť viac. Povedal si, že v inovatívnosti liečby sme na chvoste v Európskej únii. A povedal si, že sa zastavila kategorizácia inovatívnych liekov a to bol problém. Takže ja by som ťa chcel poprosiť, počúva to aj, keď to počúva moja mama 86-ročná, keby si jej, ktorá má stôl plný liekov, keby si jej vedel stručne povedať, naozaj tak ako vecne, lebo táto debata je vysokoodborná, vysokoodborná, stručne, vecne povedať, prosím ťa, Marek, v čom je problém. Jednou vetou, lebo toto je naozaj veľmi dôležité, lebo naši voliči očakávajú, že naozaj prístup k liekom, a nielen naši voliči. Ja si myslím, že každý jeden človek, ktorý užíva lieky, že prístup k tým liekom, aj tým inovatívnym, by mal byť dostupný a, ako si povedal, je vo verejnom záujme a každý jeden poslanec tu prisahal na verejný záujem, aby najmä tí starší ľudia mali prístup k týmto liekom. Takže keby si tak jednou vetou naozaj tým ľuďom povedal. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem za vystúpenie. Naozaj ako fakt ďakujem. [12:48] Martin Dubéci Pán minister [12:48] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne a pán poslanec Krajčí, aj ja ďakujem za korektné vystúpenie v diskusii. A ja čiastočne odpoviem aj pánovi poslancovi Pročkovi v troch bodoch. Po prvé, vy ste hovorili, že oslabenie úlohy NIHO. Venoval sa tomu extenzívne pán poslanec Dvořák. Ja by som chcel vedieť konkrétne kde, pretože a) je to všeobecný názor v sektore, že my potrebujeme zefektívniť činnosť ministerstva. Či už sa to týka hodnotení, ktoré musia mať určitú kvalitu tak, aby ministerstvo vedelo prijímať legitímne a odôvodnené vysporiadanie alebo teda rozhodnutia. Na konci dňa vždy to bude o ľuďoch, samozrejme. A preto je dôležité, aby paralelne s tým išla aj tá smernica o konflikte záujmov a vy ste hovorili, že bola nejaká oslabená úloha NIHO v hodnotení NKÚ, ale buďme korektní. Ja teraz nejdem obviňovať vás, ale NKÚ hodnotilo obdobie 22 až 24, aj preto bola pozastavená dočasne tá kategorizácia, pretože naozaj tam 100 miliónov upozornilo na to NKÚ, ale odkedy bola znovu spustená kategorizácia od NK od augusta 2025, tak oproti tým hrubým odhadom NIHO došlo k úspore k dnešnému dňu v hodnote – a počúvajme sa – 163 miliónov. To znamená 200, 300 miliónov mínus, teraz 163 plus alebo akékoľvek znamienko si tam dáte. To znamená, toto je veľmi dôležité, aby sme vedeli, aby sme vedeli vyhodnocovať toto. A tretiu vec, prepáčte, mi vypadla, ale budem na ňu reagovať. [12:50] Martin Dubéci Prepáčte. Pani poslankyňa, Mateja Čižková. [12:50] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Slovo, pán predsedajúci a pán kolega Krajčí, hovorili ste o zastavení kategorizácie, o ochote, o zaplatení za lieky. Spomenuli ste, že sa minuli závratne vysoké sumy vo výške niekoľko miliónov €, ale potom hovorme aj o vašej púti trošku na Ministerstve zdravotníctva. Ak hovoríte o nehospodárnom konaní, pretože za 344 miliónov € ste nakúpili vakcíny na Covid-19, finančná strata za 4,8 miliónov kusov za expirované dávky presiahla ďalších 100 miliónov €, potom sa platilo za ich likvidáciu a nehovoríme ani o tých, ktoré ste darovali, ale ešte vám poviem o ďalších 35 miliónoch €, ktoré sa minuli ako storno poplatok za vakcíny. Tam sa dalo veľmi rýchlo konať. Robili ste rýchle kategorizácie, rôzne výnimky, logistiku z Moskvy, lietadlá prilietali z nákupných centier s týmito vakcínami a nehľadeli ste vtedy na inováciu ani na modernosť a prípadné riziká. Pán Pročko, asi vás nezobrali do Moskvy, že ste takí šokovaní, že? Vtedy ste konali nehospodárne a nehájili ste záujem Slovenska, čo sa postupne ukazuje pri momkách. Tak to, že vy nezahlasujete za tento zákon, to nám je jasné. Veď vy ste hlasovali za maliarskymi plachtami proti ľuďom a tvorili ste jedine tak bubliny, do ktorých ste ľudí zatvárali, takže my veľmi dobre vieme, že na strane ľudí ste vy v OĽANO nikdy neboli. [12:51] Martin Dubéci Pán poslanec Krajčí a potom pán poslanec Pročko z [12:52] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou No ďakujem pekne. Najprv to bolo odborné a potom pani poslankyňa. To trošku začala. Pardon, že sa vyjadrím. No, radšej to nebudem komunikovať. Pani poslankyňa, vy tomu fakt, že nerozumiete, hej? Tých 344 miliónov za vakcíny. Ako máte pravdu, ale neotáčate sa na mňa. Ja som podľa predsedu NKÚ, ktorý k tomu vydal dosť podrobnú správu, keby ste si ju prečítali, tak by ste vedeli. Úplne racionálne zazmluvnil dostatočný počet vakcín a správne som to zazmluvnil. Táto suma, ktorú vy tu hovoríte, to bolo potom neskôr dozazmluvňované ministrom Lengvarským a potom jeho sa opýtajte, že prečo ďalších milión vakcín kupoval v máji. A áno, v tom období bolo milión vakcín na sklade. Takže dobrá odpoveď alebo teraz dobrý dobrý vnem, ale úplne zle to adresujete. A vy veľmi dobre viete, že ja s pánom ministrom Lengvarským v mnohých veciach som nesúhlasil, ako on konal a to, čo robil. Takže na toto sa naozaj nedá dobre zareagovať. Pán minister, no ja som to hovoril v tom tam napríklad už len ten pozmeňovák tých komparátorov, to som spomínal, ako to je vyslovené oslabenie ako keby tej pozície NIHO. Vy to idete dávať teraz do vyhlášky. A tým pádom akoby beriete možnosť NIHO stanoviť tú adekvátnu liečbu tým, že oni naozaj porovnajú všetko, čo dostupné je, tak, aby tá cena mohla byť čo najnižšia. A oni sú na to tam odborníci. Oni tie liečby, ako som hovoril, vedia posúdiť a porovnať aj s inými krajinami, pretože sú v tej sieti. A tým pádom si myslím, že nebolo toto treba takýmto spôsobom akože šnorovať a ešte to k tomu dávať do vyhlášky, keď ste to aj mali sami. A pod dohľadom. A potom niektoré veci spomínal aj Oskar, ale už viac nestihnem. Možno sa [12:54] Martin Dubéci Ešte. Poprosím procedurál, ale, pán Pročko, že nech je to naozaj procedurál, lebo máte možnosť sa prihlásiť v rozprave, tak pre istotu len v dobrom naozaj. Dobre? Procedurálny. [12:54] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Návrh. Mám procedurálny návrh, najprv zdôvodním, teší ma záujem poslankýň SMER-u o moju osobu, ale podľa mňa by sa vo faktických mali vyjadrovať k téme. To, že majú záujem o moju osobu, svedčí o tom, že naozaj to robíme dobre v našom hnutí a že sú z toho nervózne, takže môj procedurálny návrh je, keby sa naozaj venovali faktickým, teda predrečníkom. [12:54] Martin Dubéci To nie je procedurálny návrh, pán poslanec, ale veľmi dobre to viete. A môžeme sa tu predbiehať a zneužívať inštitúty alebo nemusíme. Iba môžete sa do rozpravy prihlásiť normálne. Pán poslanec Salaj, nech sa páči, máte slovo. [12:55] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dámy a páni, pán minister. Ďakujem predrečníkom, že rozobrali teda tie vecné časti zákona a s väčšinou tých pripomienok súhlasím, sa stotožňujem a nebudem ich opakovať. A rád by som, ale túto diskusiu posunul. Veľmi sa teším. Ospravedlňujem sa pánovi Prostredníkovi, že ho teraz zmenujem, ale veľmi sa teším, že tu je, pretože téma, ktorej sa budem venovať, je jeho téma a on ma teda dúfam potom možno aj opraví, kde som sa vlastne, však je míľu. Pretože jednu vec sme si vôbec, ale vôbec v celej debate nepovedali. Neviem, či ste ju povedali na tých 60 stretnutiach so sektorom, či vôbec toto bola rámcová téma tej debaty, ale je to najdôležitejšia téma tohto zákona. Etika, akými etickými pravidlami sa radíme, riadime? Čiže otázka, ktorú tu riešime, špeciálne teraz v liekovej politike, je, ako má štát rozhodovať o rozdelení vzácnych zdrojov, keď vie, že tá perina nám nestačí, že nám z nej budú nejaké končatiny trčať. Ktoré končatiny nám budú z tej tej periny trčať, keď nemáme takú veľkú, aby sme sa zakryli celí? Peniaze, vzácne zdroje sú z definície vzácne, pretože ich nie je nekonečne veľa. Ľudské potreby sú nekonečné. Ľudská túžba po nesmrteľnosti naráža na tvrdý svet ekonómie a otázka znie: Ako má štát rozhodovať o rozdelení vzácnych zdrojov? Je to otázka pre rôzne sektory, pre zdravotníctvo oblasť obzvlášť citlivá, lebo sa týka zdravia, života a nielen nás, ale aj našich blízkych. V etike existuje známy myšlienkový experiment, tzv. trolley problém, teda električkový problém. Určite ste videli bambilión takých memečiek na internete, kde sa rúti električka dole svahom, asi zrejme v San Franciscu, kde sú také strmé svahy. A náhle je tam výhybka. A tá električka sa rúti a keby tá výhybka nebola prehodená, tak zrazí päť ľudí. A potom je tam človek pri tej výhybke, ktorý má šancu pohnúť tou výhybkou, zmeniť smer električky a potom tá električka zrazí len jedného človeka. A teraz je otázka, že či má človek prehodiť tú výhybku a akým spôsobom sa má rozhodnúť. Deontolog bude nad tým možno vajatať, pretože si povie, že akýmkoľvek spôsobom rozhodne o smrti niektorého z tých z tých ľudí. Utilitarián, teda človek, ktorý meria ten najlepší úžitok pre spoločnosť, si povie, že päť ľudských životov je viac ako jeden ľudský život, tak to prehodí, pretože zachráni v čistom štyroch ľudí. Ale ten, kto zomrie, je nejaký človek s príbehom a tak ďalej a tak ďalej. Na prvý pohľad pri takomto jednoduchom cvičení sa vám to zdá byť, že dobre, toto by som vedel vyriešiť tú úlohu. Problém začne vo chvíli, že kto sú tí ľudia. Čo, keď ten jeden človek je mladý Adolf Hitler, ktorého ste mali šancu zabiť skôr, než spáchal genocídu? Čo, keď je tam nejaká žena, samoživiteľka s dvoma deťmi, ktorá potrebuje niečo viac ako tí ostatní, a v okamihu, keď sa dostanete na túto úroveň váženia toho, že komu vlastne pomôcť, koho zachrániť, tak sa dostávate k podstate toho, o čom chcem dnes v rámci tohto prejavu k zákonu o úhradách liekov hovoriť. Takže prvý bod sa volá, že neviditeľný pacient. Neviditeľný pacient. Keď alokujeme 10 miliónov € na novú liečbu, na nový liek, tak tých 10 miliónov, ktoré idú na ten liek, nezmiznú len tak v nejakom v nejakom vákuu. Za tých 10 miliónov € sa niekde inde niečo neurobí, lebo tam tých 10 miliónov nebude, keďže sme ich dali na nový liek. Tým pacientom, ktorým sme tým liekom pomohli, tí pacienti sú konkrétni. Majú tvár, majú svoj osobný príbeh. Môžu vystúpiť v televízii. Najprv som ju diagnosoval. Tí pacienti, ktorým sme neposkytli starostlivosť, lebo tých 10 miliónov sme minuli na niečo iné, tí pacienti zostávajú anonymní. Nevieme, kto to je presne. Môžu vystúpiť v televízii. No ja som odiagnostikoval. Tie pacientky, ktorým sme neposkytli starostlivosť. Lebo tých 10 miliónov sme minuli na niečo iné. Tí pacienti zostávajú anonymní. Nevieme, kto to je presne. Čiže to, čo chcem povedať v úvodnom bode, je, že nákladom na liek nech sú eurá. Nákladom, skutočným nákladom je zdravie, ktoré sme za tie eurá niekde inde nevytvorili. A to, keďže ste absolventom London School of Business and Finance, toto sa volá, že opportunity cost v odbornej literatúre. Opportunity cost. Nové výdavky na nejaké nové technológie vytláčajú iné výdavky na iné technológie. A tým pádom spôsobujú aj stratu zdravia na inom fronte. Po druhé, je politicky jednoduché alebo príjemné povedať, že ja predsa nebudem rozhodovať o tom, komu ten liek nedáme. Ja chcem rozhodovať o tej chrumkavej veci, komu ten liek dáme, lebo to sú tí konkrétni ľudia, ktorí ma potom budú roztlieskať na sociálnych sieťach, médiách a podobne. Ale aj rozhodnutie niečo zaplatiť je v konečnom dôsledku alokačným rozhodnutím, ktorým hovorím, že niečo iné nezaplatím. Darmo sa budeme tváriť, že robíme len tie pozitívne rozhodnutia, každým pozitívnym rozhodnutím robíme aj to rozhodnutie negatívne. Teda keď máte obmedzené zdroje, tak potrebujete robiť tzv. prídelový systém, rationing sa to volá v odbornej reči, povedzme lístky na potraviny za druhej svetovej vojny. A ten rationing sa nestratí tým, že ho nepomenujeme. To je na zdravie. Tých zdrojov je obmedzené množstvo, či sa nám to páči alebo nepáči, či to povieme nahlas alebo to nepovieme nahlas. A pokiaľ ten rationing nemá jasné explicitné pravidlá, tak to k nemu dôjde, ale implicitnými utajenými pravidlami. OK, nejaký lekár ma neošetrí, v nejakej nemocnici nedostanem starostlivosť, odloží sa to za horizont. Až to vyhynie. Nebude mi predpísaný ten liek, hoci by som možno formálne naň mohol mať nárok, lebo ten rationing je tzv. tichý rationing a v tom tichom rationingu, kde nemáme jasné pravidlá, samozrejme bujnie potom korupcia, lebo však, keď sa to niekomu môže schváliť a niekomu neschváli, lebo nie sú explicitné pravidlá, tak tam môže bujnieť takáto nespravodlivosť, diskriminácia. No a v okamihu, keď teda ten rationing odmietame pomenovať a stáva sa implicitným tichým rationingom, netransparentným rationingom, tak máme problém. A Svetová zdravotnícka organizácia opakuje, že máme mať transparentný rationing. Transparentné stanovovanie priorít, explicitné, systematické. Po tretie. QALY chváli sa veľmi, tak začína používať, akože však veď máme to predsa zmerané, máme na to excelovú tabuľku. QALY, teda quality-adjusted life years, zdravé roky života. QALY je pravidlo, QALY nie je etický systém. QALY nie je kompas, ako máme veci robiť. QALY je len pravítko, s ktorým my si vieme niečo odmerať. Dokonca to nie je ani uhlomer. Je to len pravítko. Nie je to morálna filozofia. QALY vie porovnávať účinok rôznych intervencií, liekov, technológií a podobne. Ale QALY nevie povedať, či týchto 20 zdravých rokov života je viac ako týchto 30 zdravých rokov života. Vie len povedať, že to je 20 a to je 30. Lebo je to iba pravítko. Ale nevie povedať, čo je spravodlivé, lebo spravodlivosť nevyplýva z tohto excelu, z tejto metriky. Existuje taký pojem, že rule of rescue. Jeden konkrétny pacient, napríklad Marek Mach, nás zasiahne viac ako 100 tých anonymných štatistických pacientov. Je tam potom samozrejme silná morálna intuícia, že chceme toho človeka s tým menom, ktorého sme videli v tom klipe, v tej televízii, čítali o ňom v tom článku, že mu chceme pomôcť. Lebo vieme, že je to identifikovateľný človek, ktorý je v nejakom ohrození zdravia, života. A to aj za vysokú cenu. Je to príbeh. Emócia. Je to pochopiteľné, ľudské a v medicíne pochopiteľné. Ale pre regulátora je tu problém. Má mať človek väčší nárok na verejné zdroje len preto, že poznáme jeho meno? A toto nie je triviálna otázka. A súvisí so štvrtým bodom, s piatym bodom, ktorý tu mám, že lekár a regulátor majú odlišné úlohy v tom systéme. Zásadne odlišné úlohy. Lekár, ktorý sedí oproti tomu pacientovi a ho vyšetruje, má povinnosť hľadať čo najlepšie riešenie pre toho pacienta. Pre toho konkrétneho pacienta, ktorý pred ním sedí a ktorého má vyšetriť, zdiagnostikovať a navrhnúť správnu, účinnú, efektívnu liečbu. Ale minister, kategorizačná komisia, poisťovňa a tak ďalej, oni nie sú lekári, aj keď možno niektorí z nich majú vzdelanie lekára, oni majú rolu regulátora. A oni nesedia proti jednému pacientovi, ale sedia voči 5 miliónom potenciálnych pacientov. A keď sa regulátor začne správať ako lekár jedného z pacientov, prestane robiť svoju prácu a prestane ju robiť dobre. A naopak. Nechceme, aby lekári robili prácu ministra zdravotníctva, aby oni rozmýšľali nad 5 miliónmi ľudí a dosahmi svojho vlastného rozhodnutia. Nie, oni majú liečiť a regulátor má regulovať. Sú to odlišné, síce obidve legitímne, ale odlišné perspektívy a odlišné prístupy. Po šieste, závažnosť nie je to isté ako vzácnosť. Napríklad pri orphan liekoch je to typické. Existuje etický argument, aby spoločnosť dala väčšiu váhu človeku, ktorému choroba berie prakticky celý ten jeho zostávajúci život. Ale z toho nevyplýva, že samotná vzácnosť tej diagnózy znamená nejaký vyšší morálny nárok na liečbu, na prístup k liečbe. Toto tu už zaznelo, môj siedmy bod. Že riešime dve úplne odlišné otázky, ktoré spolu súvisia možno nadpisom, ale sú odlišné a jedno je, že či je ten liek hodný svojej ceny, a druhé je, že či na to máme. A môže sa stať, že je liek hodný svojej ceny a my naň nemáme. Horší je ten opačný problém, že my na to máme, ale nie je to hodné svojej ceny. Čo je správne pri tom rozhodovaní o vzácnych zdrojoch, akou etikou? Akým morálnym konceptom sa tu riadime? Riadime sa súcitom? Riadime sa tým spomínaným utilitariánskym pohľadom na svet? Čo sú tie priority, na základe ktorých chceme prehadzovať výhybku tej električky? Ak nevieme veľmi presne alebo sa nám to bridí rozhodovať sa, že dobre, matka samoživiteľka je niečo viac ako väzeň odsúdený za úkladnú vraždu, keď obidvaja potrebujú napríklad transplantáciu obličiek, tak môžeme sa na to trošku pokúsiť vyvinúť a vytvoríme nejakú procedurálnu spravodlivosť. Procedurálna spravodlivosť hovorí o tom, že nebudeme dávať tomu nejakú visačku, že toto je etickejšie, toto je menej etické. Povieme, že existuje nejaký proces a kto dodrží ten proces a pôjde sa podľa toho procesu, tak ten má tú liečbu dostať. Napríklad žrebovanie je takým spôsobom férového prístupu, spravodlivého prístupu, že keď máme jednu obličku, 10 potenciálnych príjemcov, tak vyžrebujeme toho, ktorý ju má dostať. Je to spravodlivé? Z istého pohľadu je. Ak sa teda nechceme ponoriť do toho, že nebudeme dávať transplantáty väzňom a budeme zvýhodňovať samoživiteľky a podobne. Čiže procedurálna spravodlivosť. Máme pravidlá a tie pravidlá dodržiavame a vychádzame z toho, že kto tými pravidlami prešiel, tak ten dostal spravodlivo pridelenú liečbu. Existuje aj deontologický prístup samozrejme k tomu, okrem toho utilitariánskeho, a ten hovorí, že sú veci, za ktoré sa nedá ísť. Sú rozhodnutia, ktoré nemôžeme urobiť, lebo ich nemôžeme. Napríklad ako toto je možno dobrá liečba, ale keďže sa to robí na bunkách, ktoré vznikli z potratených plodov, tak sa nám to zdá byť morálne namietateľné a aj keď by to zachránilo ľudské životy, tak takýmto spôsobom nie sme ochotní k tomu pristupovať. Hoci treba povedať, že aj v tomto smere aj deontológovia svoj názor vyvíjajú. Pri očkovaní proti covidu Katolícka cirkev vyhlásila, že aj keď tie vakcíny vznikli, možno sa v rámci tej výroby a prípravy používali embryá umelých oplodnení a tak, tak ten celkový prínos pre záchranu ľudí v podobe očkovania je väčší a lepší než tie morálne námietky, ktoré voči výrobe týchto vakcín môžeme mať. Toto bolo stanovisko Katolíckej cirkvi, ktorá podporila teda očkovanie. Inými slovami, v danej chvíli sa rozhodla skôr utilitariánsky než deontologicky. Som chcel ešte jednu vec spomenúť a to je Rawls, John Rawls, ktorý k tomu príbehu pristupuje tak, že skúste nastaviť tie pravidlá bez toho, že by ste vedeli, akým pacientom budete. Skúste zabudnúť na to, či ste muž, žena, či ste mladý, starý, či máte chronické ochorenie. Ako by ste si predstavovali tie objektívne pravidlá, až potom dostanete tú kartičku, ktorá povie, kde sa vy nachádzate, aby ste nemali konflikt záujmov v okamihu, keď nad tým celým rozmýšľate. Aj to je prístup k tomu, ako vytvoriť prioritizáciu. Nehovorím, že ten etický koncept rozdeľovania verejných zdrojov má byť jeden. Môže ich byť kľudne viac, môže to byť kombinácia, ale povedzme si to dopredu, ako sa chceme rozhodovať. Lebo ja mám pocit, pán minister, že za rok práce, počas ktorého ste pracovali na technických detailoch toho zákona, táto vec úplne unikla z tej pozornosti. Výsledkom je zákon, ktorý som možno včera pre Slovenský rozhlas prirovnal k psíkovi a mačičke, ktorí ozdobujú dort. Že veľa legitímnych a správnych nástrojov sa do toho zákona dalo, ale každý pes iná ves. Dokonca aj ten fond, ktorý pôvodne navrhoval pán kolega Baláž, je úplne legitímny nástroj. Akurát musí byť nejako osadený do väčšieho príbehu a ten väčší príbeh musí mať nejaké etické východiská. A tie etické východiská tam nie sú. Ale mali by byť. Dokonca, keď tak držím v ruke návrh pána doktora Baláža o prioritizácii. Zaznelo to niekoľkokrát na výbore, nakoniec sa pán doktor Baláž aj s pánom Slobodom rozhodli tú prioritizáciu napísať do paragrafov. Znamená to, že naozaj je potrebné, aj oni to vnímajú a ja to vítam, že to vnímajú, je potrebné povedať si, čo sú tie priority. Lebo aj to je etický prístup k tomu, ako rozdeľovať vzácne zdroje. Že si povieme, čo sú to priority. A prioritou nemôže byť všetko. Samozrejme, každý by chcel, že aj deti a teraz aj dospelí, aj starí, aj mladí, aj onkológia, aj neviem čo, aj vzácne choroby, aj orphan drugs a tak ďalej. Nemôže byť všetko prioritou. Nemôžeme naháňať všetkých zajacov, nechytíme žiadneho. Priority musia nejaké byť. Som rád, že to teda pán doktor Baláž dotiahol do konca, že to aj spísal. Ale keď už ste ma teda nejaký čas v tejto rozprave počuli, ja si myslím, že o tomto mal byť tento zákon. To nemá byť pozmeňovák v druhom čítaní podaný v pléne, o ktorom ani len na výbore nebola diskusia. Ten rok diskusie, 60 stretnutí so stakeholdermi bez Oskara Dvořáka, dobre? Ten rok stretnutí mal byť o prioritizácii, o tých pravidlách prioritizácie, pretože to je pointa liekového zákona. Všetko ostatné sú technikálie, akým spôsobom sa to pretaví do praxe. Rozumiem, diabol je skrytý v týchto detailoch, ale toto nie je debata o tých technikáliách s pacientskými organizáciami. Prioritizácia je téma na diskusiu s pacientskými organizáciami, s lekármi, s etikmi, s poisťovňami a tak ďalej a tak ďalej. O tom mala prebehnúť debata, o tom mal byť rok prípravy tohto zákona. Diskutovať o prioritizácii. K zákonu, k pozmeňovaciemu návrhu k zákonu, ktorý sme včera dostali do rúk, aby sme si ho mohli pozrieť, považujem za nezodpovedné. Opakujem, tento zákon mal byť o prioritizácii. Tento zákon mal byť o tom, komu budeme hradiť liečbu a komu, žiaľ, na tú liečbu prispievať nebudeme, lebo na to nemáme peniaze. Lebo nemáme dosť peňazí. Rozumiem, že zákon bol pripravovaný rok. Nezodpovedné. Opakujem, tento zákon mal byť o prioritizácii. Tento zákon mal byť o tom, komu budeme hradiť liečbu a komu, žiaľ, na tú liečbu prispievať nebudeme, lebo na to nemáme peniaze. Lebo nemáme dosť peňazí. Rozumiem, že zákon bol pripravovaný rok, ale teraz tu máme pred sebou 82 strán pozmeňovacích návrhov. Dvadsať, pardon, dvadsaťsedem strán teraz, čo prišli včera. Päťdesiatpäť strán zo spoločnej správy. Je to obrovské množstvo zmien, ktoré len veštia, že teda tento zákon nie je dobre pripravený, prinesie problémy. Súhlasím s kolegom Dvořákom, koniec koncov aj ja som to tvrdil, že o rok, o dva, o tri budeme hovoriť o šaškových liekoch a šaškových nákladoch na lieky. A to ma mrzí. Je to premárnená príležitosť urobiť ten zákon dobre. Tento zákon mal byť v prvom rade o prioritizácii a o tom, aby sme si ujasnili, z akých etických východísk vychádzame. No, teraz mi dovoľte sa vyjadriť. Tým pozmeňovákom teda prioritizačným sme si už vyriešili. Potom je tu pozmeňujúci návrh, ktorý ide šikanovať NIH. A páči sa mi, že vo faktických poznámkach tu niektorá z kolegýň zo SMER-u povedala, že kto vám to písal. To bolo adresované Oscarovi. Tiež je otázka, že kto vám to písal, adresujem kolegovi Svobodovi. Lebo keby to písali farmaceutické firmy, nevyzeral by ten pozmeňovací návrh inak. Nevyzeral by ten pozmeňovací návrh inak. Analytici NIH, teda ešte raz, ak chcete byť analytikom pre liekovú politiku, je to nielen poslanie a povolanie, ale tak trošku diagnóza. Musí vás to baviť, musíte sa vedieť zažrať do čísel, musíte byť tak trošku na tom spektre autistickom a aspergeristickom, aby ste sa dokázali do toho zažrať a celé dni to chrumať, tie čísla a komparátory a štúdie a podobne. A teraz tu ministerstvo zdravotníctva, teda pardon, kolega Svoboda navrhuje, aby ministerstvo zdravotníctva, keď sa naňho obráti nespokojná farmaceutická firma, mohlo si predvolávať tých analytikov z NIH, že: chlapče, a teraz nám povedz, prečo si došiel k tomuto výsledku, k akému si prišiel. Hoci je k tomu teda správa, je k tomu záverečné zdokumentovanie. Teraz ešte potrebujeme šikanovať tých analytikov. Možno z dôvodu, a teraz je to moja špekulácia, pripúšťam, že keď ich budeme šikanovať dosť dlho, tak možno nabudúce v rámci autocenzúry už nenapíšu také hodnotenie, aké napísali, aby nemuseli ministerstvu zdôvodňovať, prečo rozhodli tak, ako rozhodli. A to je vlastne ten cieľ, ktorý možno chce niekto dosiahnuť, aby sa NIH autocenzurovalo, ak nechce mať problémy. A s týmto ja osobne zásadne, zásadne nesúhlasím. Rovnako sa mi nepáči, a to už tiež zaznelo, čiže tiež to bude len stručné, rovnako sa mi nepáči buzerácia lekární, doslova buzerácia, v čase, keď máme akože bambilión administratívnych byrokratických povinností na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane lekární, keď chceme reexport riešiť nejakými hlásenkami, ktoré, garantujem vám, tí, ktorí ten reexport budú chcieť robiť, nájdu cestu, ako ho budú robiť, a na to reálne doplatia lekárne, ktoré tam export nerobia, budú sa snažiť a snažia sa dodržiavať zákon, takže vám budú posielať hlásenia a zase to bude stáť peniaze. Považujem to za premárnenú, premárnenú šancu. A nebude náš klub SaS za tento návrh zákona hlasovať. A ešte som tu mal nejakú jednu poznámku. Áno, dámy, kolegyne Čavojová a Matejičková hovorili vo faktických poznámkach, častejšie sa vyjadrili a ja by som dal len takú krátku spätnú väzbu aj kolegovi Balážovi, ktorý k tomu vystúpil. Prosím vás pekne, § 7 ods. 5 nie je o detských pacientoch, alebo respektíve nie je len o detských pacientoch a považujem za veľmi zákerné používať toto ako prekrútenú, prekrútenú kritiku, že keď si niekto dovolí kritizovať § 7 ods. 5, tak je proti tomu, aby sa liečili deti. Ten paragraf, pokiaľ by sa týkal iba detí, by nevzbudil žiadnu pozornosť kritikov. Ale ten paragraf sa týka aj iných pacientov, nielen detí, a práve v tom je to riziko. Ja rozumiem, že na deťoch sa nedajú skúšať lieky, preto máme problém získať štúdie, komparátory, bla bla bla bla bla. Toto je jasné. Ale v tom paragrafe sa nepíše, že toto sa týka iba detí. Toto sa týka všetkých. To znamená, cez tento paragraf, ja mám podozrenie, že nebudú tie lieky pretekať bez dokázaného účinku, prípadne so sfalšovanými podkladmi, čo teda mal Oscar Duchovný absolútnu pravdu. Ale skrátka, myslím si, že nebola to férová kritika, skrátka, bolo to podpásovka. Ten, kto kritizuje § 7 ods. 5, nekritizuje prístup detí k liekom. Snažil som sa reagovať vecne, dúfam, že teda nebudem kritizovaný pánom ministrom, keď už, tak hádam to nejako prežijem. A v zákone sú aj dobré veci a veľa vecí je tam dobrých. Na Matkovu spomienku: prístup ku generikám, biosimilárom, k cenotvorbe týchto liekov. Toto ste splnili niektoré body z nášho programu tým, že ste tieto ustanovenia do toho zákona dali, čiže s týmto by som nemal problém to podporiť, keby tam nebol § 7 ods. 5 a ostatné veci, keby tam nebola buzerácia lekární, keby tam nebola nepripravená prioritizácia, keby tam nebolo niekoľko ďalších opatrení, ktoré budeme musieť v budúcnosti meniť. Ďakujem vám pekne za… [13:21] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, pán minister. [13:21] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne opäť za korektné vystúpenie. Presne tak ako v prvom čítaní sa opakuje modus operandi. Áno, pán poslanec, súhlasím aj ja a držím vám palce, keď vy raz budete minister, pretože toto je presne hlava 22, kedy sa vo vašej strane SaS, a priznám sa, že aj vo mne, nezaprie ten nejaký ekonomický dopad, a teda to zhodnotenie a úloha Nýha a nejaká farmakoekonomika, ale potom zistíte, že nie všetko sa dá hodnotiť iba cez tabuľku a je to veľmi ťažká častokrát voľba. Je to proste tak a nie je to len o, je to lekár verzus regulátor, ale predovšetkým potom zistíte a zistíme. Ja som to zistil, že na konci dňa vždy je ten konkrétny jeden pacient a potom máte ešte aj politikov. A to je tá hlava 22, ktorej ja úplne nerozumiem a to bol môj hlavný námet kritiky voči pánovi poslancovi Dvořákovi, že na jednej strane tu máme presne túto otázku. Na druhej strane som potom kritizovaný, že možnože sa otvára nejaká diaľnica a jedným dychom potom ten istý človek spraví tlačovku, ako dotyčný konkrétny pacient sa musí zbierať cez zbierky. Tak si treba potom vybrať na tú cestu a na konci dňa vždy je to o tom rozhodnutí politika a ja vám držím palce, ak sa vám podarí nájsť lepšie riešenie. Prioritizácia bola diskutovaná predovšetkým s pacientmi, s lekármi aj s poisťovňami, áno? A bolo to dopredu tak komunikované, ak sa to dá zlepšiť, zlepšíme to. A § 7.5 samozrejme, že nie je iba o deťoch. Je to o všetkých tých, kde nie sú dostatočne ešte preukázané klinické štúdie, čiže sú to napríklad nielen drsní pacienti, ale napríklad aj zriedkavé ochorenia, kde rovnako tak platí, že častokrát sme kritizovaní pri konkrétnych pacientoch a možnože aj legitímne, že sme na chvoste pri rôznych tých diagnózach, o ktorých sú aj mediálne známe. To sú najčastejšie [13:23] Martin Dubéci Pán poslanec Prostredník. [13:23] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem. Kolega Sala, že ste vniesli do tejto diskusie aj rozmer etiky. Myslím, že to je veľmi dôležité. Pýtali ste sa, že teda či doplním niečo k tomu. Myslím, že veľmi správne ste ten experiment popísali, uviedli a aplikovali. Ja len doplním, že v roku 2017 v jednom filmovom seriáli simulovali tento experiment a dopadlo to tak, že zo siedmich testovaných ľudí, iba dvaja niečo urobili a piati neurobili nič, hej? A to znamená, že ten experiment ukazuje na to, ako sme my vlastne ako spoločnosť paralyzovaní v týchto dilemách etických. A o to dôležitejšie je hovoriť o tom práve v takýchto situáciách. Spomínali ste tiež ten fenomén verejných zbierok na tie veľmi drahé lieky. To je tiež istá etická dilema. Áno, prečo niektorí pacienti, ktorí sú známi, sú osobnosťami, tak veľmi ľahko získajú peniaze na nedostupný liek, pričom niekde v tieni sú stovky, možno tisícky ďalších, ktorí túto možnosť nemajú. Ja vnímam tieto zbierky skôr ako upozornenie na ten obrovský problém, ktorý my ako spoločnosť máme, keď máme takto nastavený ten systém, že jednoducho len niektorí, ktorí si vedia tú zbierku zorganizovať, majú vstup k tomu lieku a tí ostatní sa k nemu nedostanú. Takže to je vlastne ten jadrový problém, ktorý musíme riešiť. [13:25] Martin Dubéci Pán poslanec Svoboda. [13:25] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pán kolega. Chcem len uviesť na pravú mieru, že tento pozmeňovací návrh nie je o šikanovaní úradníkov. Nikto nepotrebuje, aby boli zamestnanci inštitútu pod nejakým tlakom. Potrebuje len, aby vedeli vysvetliť, z čoho pri vyhodnocovaní vychádzali a prečo urobili tie zmeny, ktoré urobili, ktoré v samotnom hodnotení odôvodnené nie sú. Návrh to upravuje, inštitút odpovedá iba na písomnú žiadosť ministerstva a to písomne do piatich pracovných dní. Ak sa uskutoční konzultácia, tak najskôr do siedmich pracovných dní. Otázky sú teda vopred známe a je aj dosť času, aby sa na ne vedeli pripraviť a zodpovedať a zákon vyslovene hovorí, že konzultácia bude slúžiť na vysvetlenie a nesmie obsahovať nejaký pokyn na zmenu toho daného záveru. Takže toľko to. Pani poslankyňa Čavojová. Ďakujem za slovo. Pán kolega Salaj, treba uznať, že ste sa pripravovali a toto vaše vystúpenie bolo pokojné a vecné, ale v postoji k tejto liekovej politike vás krátko opravím. Ja som uznala, že pán Dvořák sa pripravoval sám a že mu to nikto nepísal, to len toľko k tomu. Ak sa bavíme o tej etike a morálke, pre nás je naozaj etické a morálne, aby sa proces udeľovania výnimiek nezastavil už len na rozdielnych pravidlách poisťovní. Takže tu je taký rovnaký prístup z našej strany a nie je rozdielny, ako je to v súčasnosti. Tam neviem, aká bola etika a morálka, že tieto poisťovne prideľovali tieto výnimky podľa tých svojich vlastných pravidiel, takže my sme veľmi radi, že [13:26] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Salaj, treba uznať, že ste sa pripravovali a toto vaše vystúpenie bolo pokojné a vecné, ale v postoji k tejto liekovej politike, ale krátko vás opravím. Ja som uznala, že pán Dvořák sa pripravoval sám a že mu to nikto nepísal, to len toľko k tomu. Ak sa bavíme o tej etike a morálke, pre nás je naozaj etické a morálne, aby sa proces udeľovania výnimiek nezastavil, už len na rozdielnych pravidlách poisťovní. Takže tu je taký rovnaký prístup z našej strany a nie je rozdielny, ako je to v súčasnosti. Tam neviem, aká bola etika a morálka, že tieto poisťovne prideľovali tieto výnimky podľa tých svojich vlastných pravidiel, takže my sme veľmi radi, že sa to zmenilo, pretože aj teraz máme taký prípad, kedy trojročný chlapec, nebudem menovať poisťovňu, nebola to Všeobecná zdravotná, nedostal výnimkový liek a som veľmi rada, že sa to zmení. Ďakujem za slovo. 10 % [13:27] Martin Dubéci Salávy [13:27] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Áno, je to voľba, pán minister. Je to vždy voľba. Červená modrá pilulka, chytím sa vôbec z tej výhybky. Prehodím ju doľava, doprava. Je to voľba. Ale treba ju tak aj pomenovať. Vo chvíli, keď prijímame to rozhodnutie, treba pomenovať, že robíme etickú voľbu a na základe týchto etických pravidiel tú voľbu robíme, aby to bolo explicitné, aby to nebolo ad hoc rozhodnutie, ako psíček a mačička ozdobujú tortu, lebo každý tam donesie to svoje s nejakým svojím svetonázorom, svojím pohľadom a odôvodní si to. Nuž, pretože je to mediálne zaujímavé alebo to je politicky zaujímavé, je to chrumkavé alebo naopak sa to týka niekoho z nás blízkych a podobne. Treba tie voľby pomenovávať. Treba tie voľby pomenovávať. A rovnako to platí aj to, čo povedala pani kolegyňa, čo hovorila, že, že áno, som rád, že už výnimky nebudú arbitrárne bez nejakých pravidiel, že sa snažíme dať k tomu nejaké pravidlá, ale stále neviem, aké sú to tie pravidlá. S akým etickým svetonázorom sa na ne pozeráme, s akými morálnymi predpokladmi sa na to pozeráme a rozhodujeme. Od tých minimkárov, lebo zdá sa, že čisté QALY, čistý zdravotnícky benefit nestačí. Očividne, keď hovoríme, že chceme deťom pomáhať bez ohľadu na to, či vieme, či sú účinné látky, či sú tie lieky účinné, tak to znamená, že tomu pridávame väčšiu váhu ako len samotnému QALY. No a pokiaľ ide o neho, pán kolega Svoboda, písomná žiadosť do päť dní, do sedem dní vypočutie. Ministerstvo nerobí žiaden problém zahltiť tých pár ľudí, ktorí na ňom pracujú, lebo to nie je inštitúcia s 300 zamestnancami, zahltiť ich requestami, aby nedokázali a nestíhali robiť svoju prácu. A potom v rámci autocenzúry radšej nebudú písať také posudky, ktoré budú musieť vysvetľovať na ministerstve. A potom v rámci autocenzúry radšej nebudú písať také posudky, ktoré budú musieť vysvetľovať na ministerstve. [13:29] Martin Dubéci Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zložák. [13:29] Martin Dubéci V ďalšej rozprave vystúpi pán poslanec Zložák. [13:29] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Tak, ďakujem za slovo, keďže teda je to veľká téma. Ako sa pripravujem a píšem si poznámky, tak opäť deklarujem vopred, že tentokrát som si ich napísal rukou, tie poznámky, aby som reagoval teda aktuálne na to, čo sa tu dialo, tak dúfam, že mi, pán minister, ospravedlníte, že opäť sa budem riadiť poznámkami. A zároveň chcem začať tým. Beriem vás za slovo. Pozvali ste ma na nejakú konzultáciu na ministerstvo? Ale prijmem ju za podmienky, ak tento zákon stiahnete a budete to so mnou konzultovať v takom zmysle, že sa to bude mať šancu ešte zmeniť. Ja nepotrebujem vysvetľovanie tohto chybného zákona. Ja si ho, ja viem čítať ten zákon a preto, nepozvali ste ma. Ja neviem, akože máme si, máme si poprezerať normálne schránky alebo, viete, aj tá prioritizácia, ako to Tomáš hovoril, však prišlo nám to pred rokom, sme mali uzatvorený výbor, sme to riešili, že ten horizon scanning a prioritizácia by to mala byť a príde nám to v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom. Však to proste, ja súhlasím s Tomášom, že o tomto mal byť ten zákon. Ale dávam teda tú ponuku naspäť. Som ochotný všetko vysvetliť, sadnúť si, porovnať, ukázať tie veci na širšom fóre. Kľudne nech si zavolám aj svoj tím, vy si tam zavolajte svoj tím a budeme sa rozprávať, ale podmienkou je to, že ten zákon neprijmete a bude šanca, aby tá diskusia bola konštantná. Stručná, aby sme mali šancu ešte niečo zmeniť. A preto, v zmysle § 73 ods. 3 písmena a) podávam teraz v rozprave návrh vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Poprosím o tomto hlasovať, ak túto ponuku myslíte vážne, tak teraz máte možnosť podať mi tú ruku a tú diskusiu teda skutočne naštartovať. Nech už sa tam stali hocijaké problémy, či ja si nečítam e-maily alebo vy ich neposielate, alebo to je úplne jedno. Ale to Tomáš tam chodil z pozície hlavného lekára samosprávneho kraja v rámci SK7, preto bol pozývaný. Národná rada a ostatní opoziční poslanci tam pozývaní neboli. Teraz je tá možnosť a aby to bolo aj v dobrej viere, že môžeme niečo zmeniť, tak nech sa páči, ten návrh je podaný teraz v Národnej rade a bude sa o ňom hlasovať pri najbližšom hlasovaní. Ja zároveň, viete, ja si zakladám a to vystúpenie moje bolo relatívne dostatočne technické. Nešiel som po paragrafoch. Snažil som sa to prispôsobiť trošku tomuto plénu. A ja vás budem kritizovať, lebo je to úloha opozičného poslanca na tej filozofickej úrovni. A je úplne v poriadku, že na tej filozofickej úrovni sa nebudeme zhodovať v niektorých a vo viacerých veciach. Ale je úplne, ale je podľa mňa akože férové, aby ste to vysvetlili, prečo máte iný filozofický pohľad. Rovnako ako si myslím, že je slušné, že si tu nebudeme kričať z lavíc, že sa nebudete prihlasovať len cez faktické poznámky, že sa neprihlásite do záverečného slova, ale že sa prihlásite normálne do rozpravy, pretože chcem vás aj upozorniť, že podľa nového rokovacieho poriadku máte 10 minút ako záverečné slovo. Čiže ja by som preferoval, aby ste sa normálne prihlásili bez toho vykrikovania z lavíc. Ja som tam dal štyri rozsiahle oblasti rozdelené na podoblasti, kde som vysvetľoval a to boli, to bola technická debata. Ja nechápem, prečo vás to tak rozčuľovalo ohľadom Ministerstva obrany, bojových zásob. Rozprával som sa tam o hodnote iného, tie pozmeňováky som hodnotil. Rozprával som sa o tých lekárňach, čo im to môže spôsobiť. Hovoril som, to boli technické chyby. A potom som samozrejme rozprával aj filozoficky, že v čom sa rozchádzame. A to je úplne v poriadku. Ja napríklad, ja si myslím, že, a máte aj nejakú asi zlú informáciu, lebo už som to teraz počul druhýkrát. Vy, neviem, komu to adresujete, že si robí tlačovky ohľadom konkrétnych zbierok a konkrétnych pacientov. Tak ja som nikdy neurobil žiadnu tlačovku ohľadom žiadnej zbierky, ohľadom žiadneho pacienta a ani som to nekomunikoval. Lebo, pretože ja sa snažím držať v tých hraniciach, že vás idem kritizovať technicky a filozoficky. A viem, že ak sa niekto postaví a preto to aj tuto poviem v pohode, v poriadku, ak by som to aj do budúcnosti niekedy robil, môžete to na mňa opätovne vytiahnuť. Ja si myslím, že by som nemal komentovať konkrétne rozhodnutia o tom, kto dostal liek, kto nedostal liek a vyťahovať konkrétnych pacientov na tlačové konferencie. Nemyslím si, že by sa niekto mal na tom akože priživovať takým spôsobom. Preto som ani jednu komunikáciu napríklad k Marekovi Machovi neurobil, ani k nikomu inému. Sedel som v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď sa rozhodovalo o akej Trude. Vedel som, čo to znamenalo. Videl som to rozhodovanie. Videl som, ako je ťažké pre tých ľudí robiť tie morálne, etické dilemy a preto by som chcel toto uviesť raz a navždy teda na pravú mieru. Asi máte zlé informácie, ak vám niekto povedal, že som robil komunikáciu ohľadom konkrétnych pacientov. Nerobil by som to. Snažím sa byť v tomto férový. Je to občas ostrejšie vystúpenie voči vám. Preto len sme v politike a som opozičný poslanec a snažím sa to držať v dvoch tých zásadných líniách. Čo je technická rovina a čo je filozofická rovina. Ja, viete, aj tie, aj tie obviňovania. Ja si myslím, že je tam dostatok tých technických vysvetlení, ktoré by si to plénum tuto zaslúžilo. Tie obviňovania, áno, kto mi to písal, tak ja neviem, je to mnou napísané, ten môj prejav. Áno, pýtam sa, myslím si, že je to správne, že ľudia sa pýtajú viacerých ľudí v sektore, pýtajú sa, konzultujú to s rôznymi ľuďmi, chodia na stretnutia, chodia na konferencie, pozerajú prezentácie, čítajú si ten zákon, urobia si z toho samotný, myslím si, že tak fungujete aj vy. Ak tak nefungujete, nie je niečo v poriadku. Preto ja vám, viete, sa v tom, že či vám, ktorý úradník, aký, aký výstup napísal, to je, to je vedľajšie. Na čo ste skôr asi narážali, že s ktorými argumentmi sa viac stotožňujem. A tu máme zásadný filozofický rozpor, pretože Tomáš to podľa mňa veľmi pekne pomenoval. Ak by farmaceutické firmy písali, či už tento pozmeňovák alebo viaceré tie ustanovenia toho zákona, tak by to nevyzeralo inak, žiaľ. Ja som bol na stretnu, bol som na stretnutiach s tými viacerými obchodnými komorami, dokonca ste na nich neboli vy. Prešiel som si ich, či už s Tomášom v rámci výboru, samostatne, poznám tie oponentské názory, poznám tie filozofické názory, ktoré oni majú a vidím, že tie filozofické názory sa vo viacerých oblastiach preniesli sem. A viete, pamätám si aj jedno stretnutie, však preto som aj spomínal ten nemecký model, pretože aj nemecká komora. Na nej sme dokonca boli spoločne, si pamätám, viedli sme diskusiu o tom, ako by mala fungovať lieková politika. Normálne s komorou sme sa o tom rozprávali. A je to, je to fakt. Proste, že oni majú iný filozofický prístup k liekovej politike v tom Nemecku. Oni pristupujú takým spôsobom, že sme bohatšia krajina, máme väčšie HDP, môžeme si dovoliť urobiť ten buffer taký, že sem pustíme naozaj tie lieky najprv a potom pozeráme roky, vyhodnocujeme to, ale zároveň sme veľmi prísni. Však inštitút IQWiG, čo tam majú, ktorý, ktorý nerieši len proste samú tú HTA problematiku liekovú, ale združuje aj rôzne, akože vyhodnocovanie iných metód a dáva to do nejakých kontextov, etablovaná inštitúcia. Tak oni pristupujú k tomu, že sú zase veľmi tvrdí v tom, že to, že to potom kontrolujú. My máme taký paškvil. Taký akože, jak sa hovorí, jak máme niečo medzi dvomi poistnými systémami, tak my takto aj pristupujeme k tej liekovej politike. My sme na základe tejto novely, sme veľmi benevolentní k tomu, ktoré lieky prídu do nášho systému, ale sme veľmi slabí voči tomu, ako ich máme vynucovať, ich efektívnosť, účelnosť, vplyv na rozpočet, vidíme to v tomto jednom zákone, však vidíme, čo sa deje s NIHO. A každý človek, čo si, čo pozná TONYho a vie, ako funguje a vie, koľko má cca zamestnancov. Ja som bol dokonca pri tom, keď sa zriaďoval, tak som videl, ako to prebiehalo. Viem, koľko má peňazí, poznám tie rozpočty, viem, ako sa to nastavovalo. Pamätám si ešte toho prvého riaditeľa. Tak vie, čo spôsobia takéto návrhy. Čiže idete ako keby, že ak si aspoň vyberiete jeden filozofický prístup, tak podľa mňa treba byť s ním konzistentný, pretože ja som to chcel použiť, zobral, zobral mi to Tomáš tiež. To je ako keby, viete, psíček a mačička varia naozaj polievočku. Proste prídu tam, nalejú tam všetko, čo je možné a potom sa divia, že to má takú akože všehochuť a nikto nevie ako keby, že na konci povedať, že v čom je to také pokazené. A ten, ten filozofický prístup, že v skutočnosti tá debata sa mi vracia k tomu aj, že, že čo je úloha ministra v zdravotníckej politike. Keď už teda máme takú druhú časť tejto diskusie, takú filozofickejšiu. Dneska mi to pripadá, že vy ste viac moderátor a facilitátor viacerých záujmov, snažíte sa ich tam napasovať rôzne, snažíte sa roztlieskovať tie záujmy. Je to vidno aj na tom, ako sa mi vysmievate. Vysmievate sa mi, že ako ma ten sektor berie a ako berie vás, že je vidno, že to je pre vás veľmi dôležitá hodnota, ako vás berie ten sektor a to nie je vaša úloha, pán minister. Vaša úloha je urobiť čo najlepšie rozhodnutie vzhľadom na rozpočet pre pacientov. Pre tých pacientov, o ktorých tu napríklad Tomáš hovoril, ktorí nie sú organizovaní možno nikde, alebo ktorí majú malé pacientske organizácie a ktorých hlas nie je taký silný. Alebo je to napríklad postaviť sa niekedy záujmom, keď sú veľké organizované združenia, obchodné, farmaceutické, hocijaké, ktoré majú veľké právne oddelenia, veľké korporáty, majú svoje matky v zahraničí, ktoré im robia veľké podklady. Malé pacientske organizácie toto nemajú, alebo pacienti, ktorí nie sú organizovaní. A vašou úlohou ministra je zastávať všetky tieto názory a zvažovať ich v každom kroku. A nebyť, viete, a ja som presvedčený o tom, že toto vy nerobíte, pretože človek, ktorý by toto robil, sa tu nevysmieva opozičným poslancom, že viete čo, mne tu prišlo 20 SMS a ja, a tak vás berie ten sektor, že sa vám vysmieva a mňa má ten sektor rád. No nie je to o tom, aby vás ten sektor mal rád. Je to o tom, aby sa tá situácia na začiatku, ktorú som popisoval, zlepšila. Máme najväčší jeden z najväčších percentuálnych podielov na lieky, čo dávame z nášho rozpočtu, z celkového zdravotníckeho rozpočtu. Máme popritom najmenšiu dostupnosť liekov. A žiaľ, pristupujete k tomu, ja spomeniem či už pána Lengvarského alebo pána Druckera. V určitom, oni mali akože, ja, oni mali dobré záujmy. A na konci dňa pristúpili k tomu podobným prístupom. Na konci dňa ustúpili, chceli vyhovieť každému. Otvorili tie vráta. To sú, to sú, to sú roky 2018 a potom, keď to dobiehalo a 2022 a keď to potom dobiehalo, o čom hovorí napríklad aj NKÚ, na čo sa odkazujete, lebo oni majú postupný nábeh tie lieky. Tak to spôsobilo len to, že sme do tej liekovej politiky začali nalievať viac peňazí a tá dostupnosť sa nezlepšila. A dneska stojíme podľa mňa pred tým istým, pred tou istou tou traťou, tou rozdvojkou. Že vlastne ideme, že robíme, je to to porekadlo, že iba blázon robí stále to isté a očakáva, že výsledok bude odlišný. Tak my ideme tretíkrát urobiť to isté a ideme očakávať, že ten výsledok bude v niečom iný. No nie je. Viete, ja som si to tu zapísal tiež, budem to teraz, si to pozriem zo svojej poznámky tuto. Keď tu Tomáš rozprával o tom, že ten rozpočet je dôležitým nástrojom toho, aké lieky sa nám sem dostanú a že ho treba zvažovať a že tí ľudia, keď tam stoja v tej inštitúcii, však ja som bol v tej dozornej rade. Sedel som vtedy s Martinom Smatanom a s viacerými ľuďmi. Sedeli sme tam a rozhodovali sme o viacerých veciach, aj o zrádnych plánoch a podobne. A jedna z tých vecí bola aj tá teda takej Truda. Videl som to z prvej, teda hlasoval som aj o tých veciach, čiže videl som to naozaj z prvej rady. No. Ten rozpočet je veľmi dôležitý, máte pravdu. Však akože vy absolvent, ekonóm, proste, že má to byť dôležité. Ale tak, keď toto je dôležité a tu ste pritakávali Tomášovi, že ten rozpočet naozaj, že dôležitý a musíme hľadieť na potreby rozpočtu. Tak prečo to nie je zohľadnené v tých kritériách? Prečo to tam nie je proste, že aby sme čo najekonomickejšie, čo najefektívnejšie narábali s tými vecami? Aby sme naozaj, lebo, čo sa tu deje a to je ten filozofický problém a ja neviem, však mi povedzte, aký máte vy ten iný filozofický postup. Že Nemci to robia, alebo aj inšie krajiny robia to tak, že ten štát je natoľko bohatý, že si dovolí znášať to riziko tých nových experimentálnych inovatívnych liečieb, že to zaplatí proste ten štát, čo vyzbieral na poisťovni. Robia to Nemci, potom to tvrdo vyhodnocujú. My teraz pristupujeme k tomu tak, že my znášame. My to budeme znášať. Plno, akože zdravotné poistenie, verejné zdravotné poistenie, my platci, správcovia verejných rozpočtov, čo tu hlasujeme o rozpočte, my preberáme rovnako ako Nemci na seba to riziko. Ale nie sú tam tie bariéry a to my hovoríme. Napríklad mňa by zaujímalo, ja to zopakujem, ak už mi nechcete vysvetliť inšie tie technické veci, tie rozporuplnosti, ja neviem, ods. 3, ods. 18, povinnosti distribútorov napríklad. To ma, ale že dobre, najviac ma trápi ten, ten novelizačný bod č. 32. Že prečo tam má mať niekto na tri roky, a nielen na tri roky, ale má tam proste tú podmienku toho, že keď si tu vypla toho § 7 ods. 5, prečo má mať tú výnimku, že bude mať nejakú imunitu voči prehodnocovaniu. Že tomu ja naozaj nerozumiem, lebo na konci dňa áno. Hej. Toto je viac akože ten utilitaristický, to ja tu teraz rozprávam viac akože tým utilitaristickým filozofickým prístupom. Že máme to 1 € využiť tam, kde bude čo najefektívnejšie. Ten utilitarizmus nehovorí teraz, že všetci sú tu akože šedá masa a každého beriem ako jedného. Je tam niečo aj hodnotové. Môže tam byť niečo hodnotové. Keď si poviete, že pediatrické indikácie sú prioritné, úplne v poriadku, onkologické diagnózy, úplne v poriadku. Ale zároveň tam musí byť ten utilitarizmus, že aj keď idem do tej pediatrickej diagnózy a idem ju sem prinášať, tak využijem, čo najefektívnejšie to euro, pretože ak ho preplatím ten liek dvoj-, trojnásobne, znamená, že mám mať nižšiu kvantitu tých liekov pre tých pacientov. A preto, aj preto aj v skutočnosti ja sa pridávam, kolegyne tuto zo Smeru, ja som tiež akože úplne korektne im povedal. Vidím ich filozofiu, prečo idú týmito výnimkami, vedia to jasne pomenovať, povedali to, OK, legitímny politický cieľ, ale je veľmi podpásový argument tuto, veľmi akože nízky, ak mi, ak mi tu oni začnú rozprávať, alebo nám tu začnú rozprávať, že tu nechceme pediatrické lieky. No nie. Mojou kritikou bolo to, že nech je to proste, že čo najmerateľnejšie, čo najefektívnejšie využité každé jedno euro, pretože to nám na konci dňa prinesie viac tých liekov. Teraz to vyzerá tak. Však ja som to hovoril, že keď sa pozriete… Sa začal rozprávať, že tu nechceme pediatrické lieky. No nie. Mojou kritikou bolo to, že nech je to proste, že čo najmerateľnejšie, čo najefektívnejšie využité každé 1 €, pretože to nám na konci dňa prinesie viac tých liekov. Teraz to vyzerá tak, však ja som to hovoril, že keď sa pozriete napríklad na tú prioritizáciu. Tá je v skutočnosti, ja súhlasím, tá je v skutočnosti úplne najdôležitejšia z tohto celého. Pred rokom sme sa o tom rozprávali na tom výbore, že ten horizon scanning a tú prioritizáciu by sme mali urobiť ako prvotnú. Ja si myslím, že máme tu na to nástroje. Vieme v zahraničí, ako funguje ten horizon scanning. Vieme, ako tie ostatné krajiny to sledujú. Využívajú na to väčšinou aj tie inštitúty. Nerobí si to priamo tá vláda, aby, alebo minister, aby mal nejaké, že to politicky vedel preferovať. No a dnes aj tá prioritizácia je urobená takým spôsobom, že máte tam viaceré kritériá. Jedno z nich je teda aj horizon scanning, ktorý ešte nemáme zadefinovaný, že čo to znamená do budúcnosti, aké lieky tu chceme, ale že máte tam tú nenaplnenú medicínsku potrebu. Čiže idete tým spôsobom, že ak niekoho chcete prioritizovať, je jedno, aký drahý liek to bude, je jedno, či oberie ďalších troch, štyroch, piatich, ôsmich, tisícku pacientov o ten liek. Ak tu je čo i len, dajme tomu, jeden pacient, ktorý má nenaplnenú medicínsku potrebu, ja ho môžem odprioritizovať na základe toho paragrafu a dostať ho do toho systému. Toto nie je, ja toto neviem ani nazvať. Ja tam nevidím žiadny filozofický prístup. Ja tam vidím proste roztlieskanie. Vidím tam snahu vyhovieť úplne každému a na konci dňa to bude taký, akože, keď už sa bavíme tak filozoficky, taký negativistický utilitarizmus, že uškodím všetkým, pretože na konci dňa veľmi môže sa stať, že niekto dostane veľmi drahý liek a 1000, 2000, 10000 pacientov sa k tým liekom nedostane. A ja si myslím, že o to viac je dôležitejšie, aby ste mi odpovedali na tie moje technické pripomienky. Ohľadom napríklad toho novelizačného bodu 32 alebo tej ochrany, alebo to, prečo sa to tu neprehodnocuje, prečo tie záväzné indikátory nie sú už tu hneď v tom zákone zadefinované, prečo sa nevenujete viac tým merateľným indikátorom a povinnostiam poskytovateľov. Myslím si, že toto všetko by tam malo byť už dnes. A ja si myslím, že to, žiaľ, smeruje tak, že za posledných 10 rokov je to tretia lieková reforma. A nepoučili ste sa, nepoučili ste sa. Váš spolustraník pán Drucker to robil v 2018. Identifikoval vtedy, že máme veľmi nízke prahy. Tak si povedal, že tie prahy navýšime. Priniesol viac peňazí do toho rozpočtu. No a po 10 rokoch, bude to 10 rokov pomaly od toho, kedy prvýkrát pán Drucker sa už pustil od návrhu do toho, tak vieme to vyhodnotiť už teraz celkom presne. Proste stále sme krajinou, ktorá dáva na lieky z tých rozpočtov najviac a má najmenšiu dostupnosť tých liekov. A my to ideme urobiť znova. Takže viete, ja si myslím, že to na konci dňa proste zostáva aj o tom, čo si podľa mňa myslíme, čo je úloha ministra. Či roztlieskavať sektor, alebo robiť aj nepopulárne opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, ktorí sa neozvú. Viete, to je ale aj otázka optimalizácie siete, optimalizácie siete nemocníc, že často sa tu vysmievate, ale ja s mojím tímom sme urobili niečo, za čo si doteraz stojím. Prešli si tým viaceré krajiny. Deformujete to cez tie doplnkové, že dobre, nechám vám aspoň ten kredit, že nezrušili ste to úplne, aj keď ste to mohli zrušiť. Deformujete to cez tie doplnkové programy. Poisťovne nemali odvahu to v minulosti urobiť. Piatim ministrom to vtedy neprešlo. Ja som si to vtedy lajsol. Lajsol si to aj nado mnou minister Krajčí a lajsol si to potom minister Lengvarský, za to im to stojí. Je to nepopulárna vec a ja viem, že je nepopulárna. A prešlo to nakoniec. Prešlo to. Ja som to vypracoval s mojím tímom. Ja som bol generálny riaditeľ sekcie, ktorá to mala na starosti. Ja som to dostal na začiatku na stole. Ja som vyjednával plán obnovy, ktorým sa teraz chválite. Tak ja som chodil vyjednávať, lebo viete, plán obnovy vznikal, však to dobre viete. Potrebovali ste reformy. Potrebovali ste reformy, aby ste mohli čerpať peniaze v zdravotníctve. Ja som chodil s Európskou komisiou, aj so Števom Kišom, keď bol ešte generálnym riaditeľom, s Líviou Vašákovou, s ministrom Krajčím a podobne. My sme chodili vyjednávať. My sme im sľúbili tie reformy. Áno, ja som to vypracoval. Vypracoval som to na mojej sekcii, kde som mal štyroch riaditeľov a riaditeľky. Áno, ja som to pracoval. My sme to písali proste tam na tom ministerstve. Ja viem, ja viem, ja viem, ako populisticky sa tu k tomu ľudia stavali. Ja viem, že sa o to snažil už aj Peter Pellegrini, podporoval túto reformu. No prešlo to moje. Prešlo to moje. Áno, prešlo to. Však v parlamente to prešlo. Akože, ja som rovnako, ako máte pani, ktorá vám pripravuje legislatívu. Ja som pripravil podklady a na základe nich sa následne rozhodol minister, ktorý to potom dal do parlamentu. A naznačuje to za to schváliť. A či to nazývame optimalizácia alebo stratifikácia, však to urobil aj pán Drucker, pani Valášek, vaši nominanti vašej materskej strany. Peter Pellegrini to tu obhajoval. Stratifikáciu. Vy sa začnete potom, a to je ten rozdiel. Ja som, keď sa robila stratifikácia prvýkrát, už vtedy bol aktívny v politike. Keď pán Drucker, pani Kalavská prvýkrát a zastavila sa jej, a obhajoval ju vtedy aj Peter Pellegrini. Ja som ich populisticky nekritizoval a chápal som, čo treba urobiť. Povedal som, aké to má riziká. Áno. Hlas je prvá strana, ktorá sa populisticky spolu so Smerom obula do tejto reformy a začala si na tom roztlieskavať regióny, začala, čo sa stane s nemocnicami a podobne. A všetci dnes, všetci, na každé fórum, čo prídem, na každú diskusiu, všetci hovoria, že tá reforma je potrebná a ideálne by ste ju už mali vy rozbehnúť. A viete, v tomto ja vidím tú paralelu, že keď mne nadávate do populistov a vy ste strana, ktorá prišla s populistickou kritikou takejto veľkej reformy, ktorú od nás aj vyžadovala Európska komisia vtedy. Na základe dát od vašich predošlých aj ministrov. A dneska vyžadujem od vás rovnako konzistentne niečo a robím to, že možno dobre, nebudem ako vy roztlieskavať sektor a budú si myslieť, a aj to tu už rozprávate, že by som deťom a pediatrické diagnózy nechcel dať lieky alebo podobne. To nie je pravda. Ja chcem, čo najviac liekov, aby sme mali moderných v našom systéme. A o to viac trvám na tých pripomienkach, aj keď sa to tomu farmaceutickému priemyslu nebude páčiť a budú to zneužívať proti mne, budú to hovoriť, tak to tu poviem. A práve preto, a to hovorím, že to je úloha ministra, podľa mňa v nej zlyhávate. Vy nemáte byť roztlieskavač a nemáte byť psíček a mačička, ktorý tam nahádže všetko a ktorý sa chce zapáčiť úplne každému. Vy máte proste zastávať sa tých ľudí, tých, ktorí nie sú organizovaní v tých pacientskych organizáciách. Tí, ktorí majú ten malý hlas, ktorí si to nevedia pretlačiť, tú liečbu samotnú. Alebo tí, ktorí nemajú proste za sebou tie obrovské právne oddelenia matky a ja neviem čo, plné právnikov a korporátnych kapacít za sebou. Toto je vaša úloha a podľa mňa v tomto ste zlyhali, že nám filozoficky neviete povedať, ako na to idete. A chválite sa tu tým, ako vás vychvaľuje celý sektor. No tak to, že vás vychvaľuje celý sektor, nie je podľa mňa v skutočnosti kritérium toho, či ste úspešný minister a dali ste dobrú legislatívu. Kritérium bude to, pán minister, a ja si to pozriem o dva roky v dátach a budeme hovoriť o šaškových liekoch, ako to povedal Tomáš a hovorím to aj ja. Pozeráme sa, koľko budeme míňať na tie lieky a ako veľmi sa zlepšila dostupnosť liekov za tie peniaze, ktoré tam nalejeme. A ja si myslím, že robíte rovnakú chybu, akú urobil váš spolustraník minister Drucker. A, žiaľ, ktorú urobil aj minister Lengvarský vtedy s tou reformou aj nevedome. [13:52] Martin Dubéci Ďakujem na vaše vystúpenie. Dve faktické. [13:52] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister. Pán poslanec Dvořák, zaujímavé. Na konci ste povedal, že kritérium bude, že keď o dva roky to vyhodnotíte, či to funguje, napriek tomu ste to tu dve hodiny sundali pod čiernu zem. Ale dozvedel som sa teda novú vec, že úloha opozičného poslanca je kritizovať. Tak to sa teda veľmi mýlite, pán poslanec. A myslím si, že toto sa stane predmetom širšej diskusie. Ak je úloha... To ste jediný z celej dnešnej diskusie, ktorí to takto poňali, že úloha opozičného poslanca je kritizovať. Gratulujem. Opakovane som verejne pozýval všetkých na tú diskusiu a zaujímavé, pán poslanec Dvořák, že či Tomáš Salaj, či Marek Krajčí, či „kadeháci“, všetci boli v nejakej forme informovaní, boli predmetom diskusie. Iba vy nie, iba vy ste to lietadlo, tak ako vždy pri všetkom, o čom rokujeme v zdravotníctve. A zaujímavé, keď to tvrdím ja, alebo keby ste nechceli brať mňa, tak zaujímavé, že celý sektor vás neeviduje v tejto téme. To je veľmi zaujímavé. To je veľmi zaujímavé. Bolo mnoho konferencií, nikto vás neregistruje s nejakým legitímnym názorom. Zaujímavé. A mne nejde o to, či ma sektor má alebo nemá rád. Ale viete, že štrukturálne systémové zmeny bez diskusie so sektorom sa presadiť v zdravotníctve nedajú. Nedajú. Keď chcete niečo riešiť od zeleného stola, tak vám gratulujem a držím vám palce. Ak sa raz stanete ministrom zdravotníctva, tak budem v prvej rade roztlieskať a sledovať, ako vy budete od zeleného stola presadzovať zmeny bez toho, aby ste si to prediskutovali so sektorom. To vám teda držím palce. Takže, ak vy toto voláte paškvilom, týchto 133 zmien, nevidíte tú cestu v celej tejto legislatíve, tak opakujem, pozývam vás, pokračujte diktátor až krach celého sektora. Ja vám gratulujem a gratulujem týmto, žiaľ, aj Progresívnemu Slovensku, že ste si vybrali takéhoto reprezentanta. [13:54] Martin Dubéci pán poslanec [13:54] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Salaj, ďakujem pekne, Oskar. A chcem zareagovať na tvoje slová, ktoré by som podčiarkol. Už som to niekde totiž povedal a ty si to dneska zopakoval. Ministerstvo zdravotníctva, minister zdravotníctva sa v tejto téme správal ako moderátor. Ja rozumiem, že potrebuje zistiť názory sektoru. Konečne, z konca Tomáš Drucker mal na to zriadené projektové tímy, kde bol ten sektor zastúpený a mohli si to riešiť v rámci projektového tímu. Ale minister a ministerstvo nie je moderátor. Minister a ministerstvo je regulátor. Regulátor má mať názor. Potom, čo si vypočuje všetky strany, má mať názor. A nebyť len moderátor protichodných vzťahov a utlmovač konfliktov medzi jednotlivými stakeholdermi, medzi ktorými sú prirodzené pnutia, prirodzene možno antagonistické záujmy, aj keď sa všetci prikrývajú tým, že pacient na prvom mieste a ide nám v prvom rade o pacienta. Každý z tých hráčov má aj iné, možno nepriznané motivácie, ale vieme o nich. Je to zisk, je to prestíž, je to bambilión iných vecí, nemusím to menovať. Myslím si, že ministerstvo by malo byť, Oskar, viac regulátorom než moderátorom. Ja s tým plne súhlasím. Inšpiroval si ma, prečo by som sa mal prihlásiť ešte do rozpravy. Však máme do 4:00 času dosť. A možno posledný bod. Ospravedlňujem sa, budem tak trošku jízlivý, som si spomenul na Saschu Barona Cohena vo filme Diktátor, kde teda tiež celý sektor pánovi diktátorovi tlieskal za všetky jeho rozhodnutia, lebo však boli od neho existenčne závislí. Ja si myslím, že sektor dnes nie je úplne nezávislý v tom, keď komentuje ministra, ktorý môže rozhodnúť o výhodách alebo nevýhodách pre tú ktorú časť podsektora. Čiže to, že či je dneska verejná mienka naklonená ministrovi Šaškovi, by som nebral ako úplne bernú mincu. Oni jednoducho musia toho ministra chváliť. [13:56] Martin Dubéci Tam [13:56] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Sa nadrzvok. Je to zaujímavé, že ma poučíte, ako sa majú robiť reformy. Pritom sa zdravotníctvu venujete druhý rok. Ja priznám, ja som z tuto jeden z tých služobne najmladších a to sa mu venujem 12 rokov tomu zdravotníctvu a vy ma teda idete poučovať, ale tak dobre. Nech sa páči. Druhá vec, vytrhávate z kontextu moje slová, čo som povedal. Ja som povedal, že je nutné a je to úloha opozičného politika kritizovať, ak je niečo zlé a môže to uškodiť. A kritizujem to filozoficky a kritizujem to technicky a ekonomicky, rozpočtovo hlavne teda. A čo som povedal ohľadom tých chýb, že sa ukáže za 2 roky. Ja som, opäť ste to vytrhli. Ja som povedal, že tie chyby tam už teraz sú. Spôsobia katastrofu, bude to zlé. Je tam veľmi veľa vecí zlých, ktoré proste budú veľmi problémové, ale ukážu sa, žiaľ, až za dva roky, keď budeme mať tie dáta a uvidíme to ako pri tých ostatných ministroch. A žiaľ, je to tak proste. Opäť ste to, ste sa nezdržali. Opäť ste sa museli pochváliť, ako vás sektor, ktorý je od vás závislý, lebo rozdeľujete peniaze, ste proste policy maker. Držíte ten rozpočet, tak sa pochválite aj, ako vás teda roztlieska. Viete, na mňa to pôsobí, že stále ste mi neodpovedali na tie technické veci. Ja som tu rozprával dve hodiny o technických veciach. Jediné, čo je, proste viete útočiť ad hominem. A to vlastne akože pardon, ale na to sa nedá nič iné povedať, že ste proste strana pekných ľudí, ktorá chce byť za pekný v každom názore. Žiaľ, to ste iba. [13:58] Martin Dubéci V rozprave vystúpi pán poslanec Krajčí. [13:58] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, tak už máme piatok popoludnie a skvalitňovať. Tí, ktorí sa tu vygrcali, odišli, ale ja by som sa chcel, skrátka práve vďaka tomu príspevku pani poslankyne Matejíčkovej, ja som sa znova prihlásil do rozpravy. Pán minister mi to určite odpustí, ale potom si to on s ňou môže vydiskutovať, keď také sprostosti tu rozpráva. A treba na to zareagovať, pretože to sa potom šíri po sociálnych sieťach a ľudia tomu nerozumejú. A keď si pani poslankyňa ani neprečíta, to spravil Storetád. Sa pomýlila o 10 miliónov. 334 miliónov sa investovalo do nákupu vakcín. Tak určite treba jasne povedať, že áno, žiaľ, v máji 2021 1 milión vakcín za 217 miliónov € objednal minister Lengvarský Pfizer. A toto je vec, ktorá je momentálne teraz predmetom vyšetrovania. A ja rozumiem, že tie vakcíny potom pravdepodobne boli prebytočné. A celkovo tie kontrakty Európskej únie boli nastavené naozaj, že take or pay. Paradoxne. A toto je vec, ktorá je momentálne teraz predmetom vyšetrovania. A ja rozumiem, že tie vakcíny potom pravdepodobne boli prebytočné. A celkovo tie kontrakty Európskej únie boli nastavené naozaj, že take or pay. Paradoxne, ja, keď som zazmluvňoval Sputnik, tak niektorí príliš múdri mienkotvorcovia po sociálnych sieťach tiež rozširovali, že sme podpísali zmluvu take or pay a to sú strašne akože premúdrelí ľudia a nechcem ich teraz menovať, ale tiež som sa vtedy tak divil, že si ani neprečítali tú zmluvu, pretože to bola jediná zmluva, ktorá v tom období take or pay nebola. A dôkazom toho je, že v podstate ten Sputnik, hoci sa úspešne potom sabotoval mojím nástupcom a teda podarilo sa mu naozaj neočkovať touto vakcínou, tak sa potom mohol kompletne celý vrátiť. On sa mohol odpredať, bol o neho enormný záujem, ale Rusi si ho vtedy kúpili naspäť. Takže v podstate nevznikla žiadna škoda. Žiaľ, tie zmluvy s Európskou úniou boli nastavené tak, že takýto nejaký mechanizmus tam nebol. Trebalo ich zaplatiť. Potom sa dohodlo, že sa platilo len 50 %, lebo viaceré krajiny s tým mali problém. Takže áno, museli zaplatiť 50 %, hoci ani tie vakcíny vôbec nepotrebovali. Takže toto je akože jedna z takých vecí, ale Jožo Pročko mi vtedy dal otázku a ja neviem, prečo pani poslankyňa Macejková tak po mne ešte kala. Tak ja to teraz skúsim tak, možno tak trošku jasnejšie ľuďom povedať. Ľudia, jeden z najdôležitejších dôvodov, prečo nemáme dostatok inovatívnych liekov, sme na chvoste a 22 mesiacov sa čaká na zakategorizovanie jedného lieku, je konsolidácia pána ministra Kamenického, ktorý, to je na žulu, bol veľmi šikovný. On zdvihol zdravotné odvody o 1 %. Takže my všetci sme si mysleli, že snáď sa to zdravotníctva nedotkne. A teda poisťovne ani nemali nedostatok cashu, ale zároveň zadefinoval výdavkové stropy. A tým, že zadefinoval výdavkové stropy, tak samozrejme pán minister zodpovedne dodržoval jednotlivé kapitoly, v tomto prípade tá kapitola ešte nebola úplne dočerpaná, čo sa teda ukázalo neskôr, ale áno, to bol jeden z hlavných dôvodov, že sa začalo šetriť. Na chorých ľuďoch. A za to je zodpovedná táto naša súčasná vládna koalícia. Preto máme tak málo tých inovatívnych liekov, preto sa zastavila kategorizácia. A preto teraz nie sú k dispozícii a sme jedni na chvoste Európskej únie a tak dlho to trvá, kým sa nový liek sem dostane. Takže vďaka tomu, že sú tu takéto príspevky, tak ja potom som nútený tiež tak trošku jasnejšie veci pomenovať. A je mi to ľúto. A ešte raz, želal by som si, aby sa to po tomto návrhu zákona zmenilo, ale ja tam nevidím nejaké razantné zmeny, ktoré by tento proces urýchlili. Ten proces bude rýchlejší vtedy, keď ministerstvo bude kategorizovať. A mohlo sa podľa mňa kategorizovať aj doteraz, len sa malo poriadne dávať pozor na cenu. Mali sa rešpektovať odporúčania NIHO a nepustiť tie farma firmy do toho, aby si navyšovali ceny, nepustiť tam lobbying a ľudia by mali viac liekov. Ďakujem. Pán minister. [14:03] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, ja naozaj už nechcem ani predlžovať tú diskusiu, ale ešte raz, ja s vami absolútne súhlasím s touto poslednou vetou. Kategorizovať podľa NIHO, čo kritizuje NKÚ za obdobie od poslednej zmeny legislatívy od 2022 – 2024, nerešpektovanie NIHO a prekročenie rozpočtov o 200 alebo 300 miliónov ročne, čo brzdí to, že nie je prístup k liekom. Odkedy ja alebo teda moji kolegovia, aby som si to ja neprivlastňoval, tak od augusta, keď sa znova spustila kategorizácia, tak oproti odporúčaniam NIHO došlo k úspore 163 miliónov. Rozumieme sa? Chápeme, čo hovorím, hej? Ďakujem. [14:03] Martin Dubéci pán poslanec Pročko [14:03] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Veta: „Táto vláda začala šetriť na chudobných ľuďoch.“ vyjadruje presne celú vládu Roberta Fica, všetky jej počiny, či je to zdravotníctvo, či to je sociálna oblasť, či to je šport, či to je kultúra. Táto vláda šetrí na obyčajných chudobných ľuďoch a to je to smutné, to je to, čo sa tu deje aj v tejto liekovej politike, že tí, ktorí potrebujú tie lieky, tí, ktorí naozaj sú odkázaní na tieto lieky, tak žiaľbohu, si chudobný. No tak máš smolu. Ďakujem, pán poslanec. [14:04] Martin Dubéci Kráčal. [14:04] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán minister. Áno, ja zase tiež súhlasím s vami, ale, keď chceme byť úplne korektní, tak ešte Niho za predchodcu, Miša Stanka, tiež ušetril 150 miliónov € hej, ale zároveň ministerstvo, a správne hovoríte, za pána Lengvarského a následne do linkovej 350 miliónov podľa NKÚ stratili. To znamená, tam boli na jednej strane úspory, kde naozaj pritlačili tie farmafirmy, tam možno neboli dostatoční lobisti, ja neviem, a potom 350 nám vyfučali. Haló. A dôvod bol ten, že tým, že sa to zastavilo, tak tie lieky tu skrátka nemáme. To, že ste to spustili, gratulujem, 160 miliónov, gratulujem. Ja len hovorím, škoda, že ten rok sa nekategorizovalo. Tam podľa mňa trebalo pritlačiť ministra Kamenického. Naozaj, nechcel som na vás útočiť. Ja si myslím, že vy ste v rámci vlády rešpektovali to, čo vám bolo nariadené, ale bola to podľa mňa hlúposť šetriť na chorých ľuďoch, šetriť na tejto položke. Malo sa ďalej kategorizovať a mohli sme byť niekde úplne, úplne inde. Tak tá konsolidácia dopadla. Ona dopadla veľmi zle, pretože sa zle konsolidovalo. Výsledky sú žalostné a ešte sa šetrilo na chorých ľuďoch. Namiesto toho, aby sa zaviedli dane z vojny, však sme najväčší vývozcovia munície aj na Ukrajinu, aj všade. Namiesto toho, aby sa zdanil hazard, to sa tiež nechcelo zdaniť. Namiesto toho, aby sa zdanil Slovnaft, to mohli byť obrovské príjmy. Nie, to sú všetko veľkí hráči, ktorí spolupracujú s touto vládou, to sa nezdanilo a vyberali sa peniaze od ľudí priamo zo zdravotného poistenia tým, že sa zaviedli stropy a potom sa obmedzovali, samozrejme, príspevky do zdravotných poisťovní z daní ľudí, lebo takýmto spôsobom Kamenický sa rozhodol šetriť priamo zo zdravotných odvodov. Ďakujem. V rozprave vstúpi. [14:06] Martin Dubéci Pán poslanec Šulaj. [14:06] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Vďaka. Ja som ešte dvakrát nehovoril k tomuto zákonu, tak som využil túto možnosť. Ministerstvo má byť regulátorom, nie moderátorom. To už sme si povedali, ale poďme si povedať ešte jednu vec. V tom dlhšom príhovore som mohol spomenúť ešte jednu vec. A pozeráme sa na lieky ako na nejakú osobitnú časť, špeciálnu časť zdravotníctva, ktorá nám pomáha zachraňovať životy a zlepšovať zdravie a podobne a používame na to veľmi prešpekulované metódy hodnotenia efektívnosti. Máme na to zriadený inštitút, máme na to nejaké metriky, porovnávania, komparátory, výpočty, excely a tak ďalej. Strašne, strašne košatý aparát na nákladmi v zdravotníctve, ktoré predstavujú koľko? 20, 25 %? 30 % možno nákladov zdravotníctva. A potom tu máme obrovskú paletu ďalšieho zdravotníctva, zdravotnej starostlivosti, výkonov v ambulantnej sfére, výkonov v nemocničnej sfére, laboratórnych vyšetrení, zobrazovacích vyšetrení a podobne, ktoré majú tiež nejaké kvaly, ktoré majú tiež nejakú efektívnosť, účinnosť, nad ktorými by sa dali tiež robiť takéto výpočty a možno by sme prišli na to, že peniaze, ktoré sú len jedny, a keď ich na niečo použijeme, na niečo iné ich nepoužijeme, to sme si už povedali v prípade neviditeľných pacientov, že toto isté platí aj teda pre túto ostatnú starostlivosť, a možno by sa ukázalo, že náklady, ktoré dávame na lieky, by sme vedeli lepšie použiť, keby sme zaplatili nemocnice, keby sme lepšie zaplatili ambulant, keby sme možno našli nejaké lepšie diagnostické metódy laboratórne a možno by sme ich lepšie použili, keby sme ich viac investovali do prevencie a osvety a tak ďalej a tak ďalej. Ale túto nákladovú efektívnosť a toto hodnotenie nerobíme a sme posadnutí tým, že OK, sú to lieky a poďme dávať peniaze do liekov. Ale možno tá investícia do liekov nie je to najlepšie, čo pre slovenských pacientov môžeme urobiť. Toto som chcel zdôrazniť, ja som to nestihol v tom svojom prvom vstupe. Potom tu by som chcel zareagovať na kolegu Pročka, ktorý sa spýtal, že čo má povedať starej mame alebo mame, ktorá má na stole hromadu liekov, že čo s tými liekmi bude. A to je tiež téma, ktorá teda nie je riešená, nie je adresovaná v tejto legislatíve. Možno to do nej nepatrí, ale patrí to niekam inam a to je to, že tých liekov... Najprv sme hovorili o nedostatku liekov, o tom, že máme nejakú inovatívnu liečbu, nevieme sa k nej dostať, neprešla kategorizáciou, musí byť zbierka nad nimi a podobne. Ale nebavíme sa o tých liekoch, ktoré tu sú, ktoré sú dostupné a ktoré sa v igelitkách nesú z lekárne domov. A ich veru, že sa konzumujú, pretože pacientom sú predpísané nie že jednotky, ale desiatky liekov, najrôznejších liekov. A medicína na to má, alebo farmakológia na to má názov a ten názov sa volá, že polypragmázia, keď ľudia užívajú príliš veľké množstvá liekov. Ja si pamätám ešte do dnešného dňa, ako náš pán Prokeš Kriško hovoril na farmakológii o tom, že užívať viac ako šesť alebo sedem liekov je na hranici zodpovednosti toho predpisujúceho lekára, lebo nemáme šancu tušiť, akým spôsobom sa tých šesť liekov medzi sebou bije v našom organizme o jednotlivé metabolické cesty a akým spôsobom sa na čo nadväzujú. A dnes ľudia úplne v pohode užívajú 10 – 15 liekov a možno je to až škodlivé. A otázka znie, že akým spôsobom adresovať túto časť zdravotnej starostlivosti, pretože tu na tie lieky, ktoré platíme a ktorých je príliš veľa u toho pacienta, míňame peniaze, ktoré sme mohli použiť napríklad na tú inovatívnu liečbu alebo na tie nedostupné lieky a tak ďalej. Tuto nám chýba nejaký, nejaký, nejaký mechanizmus, ktorým by sme toto vyriešili. Je to preskribujúci lekár, ale nie je len jeden, tých lekárov je viac, navzájom poriadne o sebe nevedia. Áno, máme liekovú knižku, ale tí lekári sa do toho až tak často nepozerajú. Nie vždy sú tam nejaké push notifikácie, že pozor, tento pacient už niečo takéto užíva. Čiže často tí pacienti užívajú ten istý liek pod rôznymi názvami, lebo im nikto neurobil poriadok v preskripcii. A to stojí peniaze. A stoja peniaze, samozrejme, aj komplikácie, ktoré takáto polypragmatická liečba spôsobuje pacientovi, lebo potom dostane hnačky, potrebuje nejaký liek na hnačky, potom potrebuje nejaký liek na skončenie toho hnačkového či začatie toho hnačkového obdobia a tak ďalej a tak ďalej. Problém vytvára nový problém a tie lieky sa množia a potom sme hltači liekov. V tomto treba urobiť poriadok. Tu sú peniaze. A racionálna farmakoterapia si vyžaduje teda aj poriadok na strane tej preskripcie a na strane upratania v tých liekoch. Je to priestor pre klinických farmakológov, klinických farmaceutov. Ale toto nie je adresované v zákone, pán minister, ale myslím si, že by možno v nejakom spôsobe adresované byť malo. Že problémom nie sú len lieky, ktoré tu nemáme, ale aj lieky, ktoré tu máme. A ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť v tomto kontexte a čo mi prekáža na návrhu zákona, prečo za neho okrem iného nebudem hlasovať, je, že významnú časť tej zodpovednosti za liekovú politiku na seba preberá štát. Regulátor, ministerstvo, centralizuje tie kompetencie. Čo môže byť v poriadku, pokiaľ by bolo spôsobilé tie kompetencie aj exekuovať. Ale to, na čo tu upozornili moji predrečníci, že sa tu čakanie na kategorizáciu predĺžilo z 12 na 22 mesiacov, ak som dobre počúval Mareka Krajčího, to je rozhodnutie toho štátu. Toho regulátora, ktorý má byť ten osvietený a má pomáhať pacientom, ten štát, ktorý dostal tú kompetenciu, tú kompetenciu nebol schopný exekuovať. OK, povieme, preto, že nemal peniaze. Beriem to ako vysvetlenie, ale stále ide tá zodpovednosť za tým regulátorom. A mne v tejto schéme chýba postavenie platiteľa. A platiteľa v tomto prípade nemyslím platiteľa odvodov, ale agenta tých platiteľov odvodov, a to je zdravotná poisťovňa, zdravotné poisťovne. Zdravotné poisťovne, ako keby sme z tej hry vynechali. Tie majú len poslušne zasalutovať a exekuovať alebo teda splniť rozhodnutia ministerstva. Ak sa ministerstvo rozhodne pre MEA zmluvy za nejakých podmienok, bude to poisťovňa, ktorá to bude musieť realizovať, ale nie poisťovňa bude dohadovať tie podmienky. Budú to dohadovať úradníci na ministerstve, ktorí, ako sa hovorí, nemajú skin in the game. To znamená, neriskujú nič, nie sú to ich peniaze. Nerozhodujú, teda neriskujú alebo neznášajú zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Čiže, ak sme schválili štátnu liekovú politiku v roku 2022, ktorá mala uvoľniť stavidlá, bol to presne tento istý prípad, keď úradníci, politici rozhodli o nejakom otvorení stavidiel, v rozpočte na to neboli peniaze. Ľudia boli nabudení, boli vytvorené neprimerané očakávania, nekryté prostriedkami. Výsledkom je 22 mesiacov čakania na kategorizáciu, nezakategorizované lieky a tak ďalej a tak ďalej. A stále máme pocit, že ten štát to vie robiť? Však, keď už to máme tretiu reformu. V rozpočte na to neboli peniaze, ľudia boli nabudení, boli vytvorené neprimerané očakávania, nekryté prostriedkami, výsledkom je 22 mesiacov čakania na kategorizáciu, nezakategorizované lieky a tak ďalej a tak ďalej. A stále máme pocit, že ten štát to vie robiť? Však, keď už tu máme tretiu reformu za posledných x rokov, koľko, osem ste to, si to spočítal? Za posledných osem rokov, tak asi ten štát tú reformu robiť nevie. A ten, kto tu má skin in the game, je zdravotná poisťovňa. Povedzme zdravotnej poisťovni, čo od nej chceme, a nechajme ju robiť tú liekovú politiku. Nie úradníkov, ktorí tu tento typ skin in the game nemajú. A hľadáme peniaze? A hovoríme o tom, že lieky máme porovnávať aj s nejakými inými typmi intervencií, ambulanciami, nemocnicami, laboratóriami, zobrazovacími technikami a podobne. Tak povedzme si, ešte raz zopakujem to, čo som tu povedal v rámci faktickej poznámky, že my tu máme náklady na zdravotníctvo, ktoré, ktoré by sme nemuseli mať. Splácame úroky rôznym veriteľom, ktorým dlžíme peniaze, lebo sme nezaplatili načas. Máme tu OSN-ku, optimalizáciu siete nemocníc, ktorá v zásade nič nerobí. V prípade optimalizácie siete nemocníc je ministerstvo nie, že moderátorom, je len zapisovateľom toho, čo chcú poskytovatelia, nie, že regulátorom. To už vôbec nie. O 20 % nám klesla pôrodnosť, pán minister, za posledných 6 rokov. Ani jednu pôrodnicu ste nezavreli? Ani jednu? A to stojí stále ďalšie a ďalšie peniaze, lebo menej pôrodov znamená, že na jeden pôrod sa to predražuje, lebo tam musíte držať ten personál, prevádzač. A tam sú peniaze. Tam sú peniaze. Tá miera zadlžovania štátnych nemocníc, keby bola nula, tak máte každý rok 250 miliónov na nové inovatívne lieky, že takto jedným lusknutím. Stačilo by upratať. V nemocniciach stačilo by pozatvárať a mať odvahu zavrieť nemocnice. Ja som dosť starý na to, aby som si pamätal, že to bol ešte Peter Pellegrini ako predseda vlády, ktorý sa postavil za ministerku Kálavskú práve v otázke stratifikácie. Ale akurát ste vymäkli. Akurát ste vymäkli. Striháte pásku, kde je v Novom Meste nad Váhom, predtým v Kráľovskom Chlmci, v Brezne, čo sú všetko, že tutovky, nemocnice, ktoré, ktoré v tej sieti chceme mať. Nové Mesto nad Váhom, Kráľovský Chlmec. Nijakým spôsobom sa nechcem dotknúť obyvateľov tých, tých miest, ale chcem zdôrazniť, že stratifikácia hovorila, že to majú byť iné nemocnice, nie tieto nemocnice, do ktorých majú ísť naše obmedzené kapitálové investičné zdroje. Viem, že by som nemal, ale musím. Mareka Krajčího pochválim, pochválim, ale musím k tomu Sputniku, že predsa len sa nejakým... Takto. Začnem, začnem, začnem konštruktívne. Začnem tým, že vyšetrovanie tých vakcín by mal, alebo teda vyšetrovanie celých tých nákupov, obstarávaní, spravodajstvo a tak ďalej, robiť Peter Kotlár, splnomocnenec vlády pre manažment pandémie, ktorý namiesto toho cez mikroskop skúma, že či sme alebo nie sme kukurice. Súhlasím s tým, že z tohto obdobia sme si mali zobrať nejaké ponaučenie. To ponaučenie si môžeme zobrať až potom, čo preskúmame podmet, prísudok, čo sa stalo, kto sa stal, kto, kto je za to zodpovedný, aká je súladnosť časová, kto čo podpísal, akým spôsobom to prebehlo. A z toho sme si mali zobrať ponaučenie. Vyšlo by najavo, že či kto. Či to je Krajčí, či to je Lengvarský, či sú tu Marťania, Matovič alebo na koho to padne, ale toto sme mali urobiť. Hej? Toto pripúšťam. A dúfam, že sa na tom zhodneme. Toto sa malo urobiť, neudialo sa. No a pri tom Sputniku ma len zaujímalo, ako je možné, že sme ho mohli teda schváliť skôr, než oni o to požiadali. Tuším tri dni je tam rozdiel časový, že sme tak cestovali v čase, takže toto dáva Marekovi šancu vo faktickej poznámke vysvetliť. Ak nevie, o čom hovorím, tak nech si prečíta blogy pána JUDr. MUDr. Petra Kováča. Áno, dobre. Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Zanechávam vás tu ešte s dvoma hodinami mojich možných teoretických diskusných príspevkov, ktoré si už nechám pre seba. Ďakujem. [14:19] Martin Dubéci pán poslanec [14:19] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Krajčí je s faktickou. Ďakujem ti. Ja som chcel najprv na niečo úplne nereagovať a potom som normálne stratil myšlienku, lebo už som tak oblbnutý od rána pod týmto svetlom. Ináč toto svetlo je strašne nepríjemné. Normálne až hlava z toho bolí. Ale k tomu Sputniku. A to bola, to bola ako keby liek, ktorý sme schválili na použitie a takéto lieky sa schvaľovali aj predtým. Schvaľovalo sa to na základe rozhodnutia ministra, keď požiadal o to nejaký klinik. V tomto prípade ja som dostal tú žiadosť z Fakultnej nemocnice Košice. Posielal mi ju vtedy profesor Jarčuška, on bol infektológ, myslím, že hlavný odborník na infektológiu. A ja som teda vyhovel jeho žiadosti o to, aby som povolil podávanie tejto neregistrovanej vakcíny, lebo ona nebola registrovaná v EMA na Slovensku. A on mi to poslal mailom a dodatočne sa to papierovo zaregistrovalo na ministerstve. Úplne jednoduchá, jednoduchá procedúra, z ktorej niektorí znova robili neviem čo. Takže z tohto pohľadu nič extra to nebolo, len hovorím, takéto veci sa predtým diali. Ja už si teraz som zabudol ten liek z Kuby, čo schválila Heber-Prof, čo schválila Kalavská, takisto. Hej, to bol tiež neregistrovaný liek na použitie tu na Slovensku. A minister má takéto právo môcť si to urobiť. Samozrejme, to nerobí on. On vyhovuje žiadosti nejakého lekára alebo klinika, ktorý mu takúto oficiálnu žiadosť doručí. Takže to je celé to tajomstvo. A samozrejme, ten lekár si potom aj za to zodpovedá sám. Keď chce tú neregistrovanú vakcínu používať, tak jasné je, že on je zodpovedný za to. On to chcel, čo sa potom tiež niektorí hnevali, že ako je to možné, ale nakoniec sa to ešte aj zákonne vyriešilo, že štát to garantoval. A, čo je dobrá správa, že ten Sputnik nakoniec bol dobrou vakcínou. [14:21] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tam bol senzelý. Viem, že to sem teda fakt nepatrí. Nechcem byť hnidopich, ale myslím si, že keď si niekto mailuje, to je jedno, či je to minister, keď si niekto mailuje s nejakou firmou, tak to nenahrádza prechod podateľňou, nie je tam to razítko, nie je to oficiálne podaná žiadosť, na ktorú sa dá reagovať. Čiže tam vznikol ten problém, že to razítko na žiadosť bolo dané až potom, ako bolo vydané rozhodnutie na túto žiadosť, čiže tam došlo k cestovaniu v čase. [14:21] Martin Dubéci V rozprave vystúpi pán poslanec Dvořák. Tak. [14:22] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Tak. Ja len fakticky opakujem, inak Heberpro si veľmi dobre pamätám, lebo som ho riešil a bol to ešte pán Drucker. Teda autor prvej liekovej reformy z dielne HLAS-u, ktorá teda nepriniesla žiadne výsledky o 8 rokov neskôr, aby to teda vidíte, všetko je prepojené s týmito hlasákmi. No dvoch vecí, čo ja chcem. Vyjadriť. A teraz si to vlastne začínam tak uvedomovať, že prečo si ten minister na konci zoberie len to 10-minútové slovo a tak to akože ukončí, povie populista a Dvořák a ja neviem čo, Krajčí, ty vládol si a podobne a nevyjadrí sa k tým technickým veciam. Pretože vlastne tie moje všetky pripomienky, tie dve hodiny tých pripomienok, to bola jedna jediná hlavná podstata. Kto to zaplatí a koľko peňazí proste na to minieme a koľko peňazí nám bude chýbať na iných pacientov. A keď sa vlastne pozriete na tú doložku vplyvov, ktorá je tá základná v tom zákone, doložku finančných vplyvov, tak vlastne zistíte, že ich to nemusí trápiť. Ich to nemusí trápiť, preto, pretože budúci rok, ten volebný, zaplatia iba okolo 30 miliónov €, ak neušetria niečo, a zaplatia to hlavne na tých generických liekoch. Ale všetky tieto lieky, tie stovky miliónov €, začnú nabiehať až v budúcej vláde. Čiže bum, príde nová vláda. 2028, 2029, tam začnú nabiehať 180-miliónové už každoročne o 180 miliónov viac v tom rozpočte. A keď sa pozrieme na to, čo urobili vlastne, že Druckerove lieky alebo prípadne tie ešte minulovládne lieky, tak môžeme odhadovať, že tam fakt, že 2030 – 31 tam začne nabiehať 400, možno až 500 miliónov € – to je každoročne. To my sa vlastne bavíme o tom, že keď my tu hovoríme, že niekto tu chce roztrieskávať sektor, farmaceutický priemysel a ide vlastne hádzať lopatou peniaze takto na ten problém alebo helikoptérové peniaze, tak to si zoberte ten rozsah toho vlastne ako keby utrácania. Že tu sa bavíme, že tu potenciálne nám môžu narásť výdavky na liekovú politiku o 25 % každoročne. A pritom nemáme garantované, že tie peniaze nám proste priniesli želaný účinok. Preto nedostávam ja odpoveď, nie? Však videli ste to? Začali sme diskutovať o 10:00 ráno, ja som mal dvojhodinový príhovor. Ja som na ani jednu z týchto technických otázok, že prečo to tam nie je, alebo aspoň keby som mal aspoň vysvetlené chyby, rozporuplnosti, rozhodnutie je pravdivé, ale aspoň filozoficky, nedostal som to. Aj odpovede na to. A ja chcem, aby to tu, preto, lebo pán minister aj veľmi dobre vie, že s týmto, čo tu dneska prijmú, sa bude musieť vysporiadať až ďalšia vláda. A rovnako to bude tak aj. Tak sa postaví aj k rozpočtu, aj ku konsolidácii. A ten rozpočet, však ja to napojím na ten rozpočet. Pamätám si tie rozpočty pána ministra Šaška, minulý rok aj predminulý rok, keď prišli tie návrhy. Odišiel Števo Kiš, ale ja, keď som bol ešte na ministerstve, ja si veľmi dobre pamätám, ako tie rozpočty sa tvorili a boli relatívne akože dobre vypracované. Ten štandard dokonca aj za smeráckych vlád bol relatívne vysoko, čo sa týkalo hodnoty za peniaze a revízií. Dokonca, akože v tom dám kredit smerákom, že prišli prví s revíziami. A pozrite sa, prosím pekne, že ako sa tvoria tie rozpočty a že aké sú detailné tie kapitoly, keď si začnete čítať, keď prichádzajú vám do parlamentu. My vlastne minulý rok už som vôbec nevedel povedať, čo sa naplnilo alebo nenaplnilo z tých úspor, ktoré si pán minister naplánoval. Nedostanete sa proste k tým dátam. Vždy to tam bývalo štandardom. Vždy bolo vyhodnotenie, ako sa naplní ten rozpočet. Úspory, vôbec, že čo plánujú, aké úspory, tak už tam normálne dajú iba namiesto toho, aby to bolo ako v minulosti popísané na dve strany, normálne detailne, že čo idete usporiť v tom zdravotníckom rozpočte, tak dnes už tam nájdete proste jeden odsek. Jeden odsek a nejaké kumulatívne číslo. A viete, aj pán minister robil taký argumentačný fail jeden a človek, ktorý si vlastne to nenaštuduje a nezačne sa do toho pozerať bližšie, ale ja som to vtedy na základe toho aj urobil. A Tomáš to tiež spomínal, tomu dám kredit, že chválil sa, že dodržali sme liekový rozpočet. Ale nepovie vám, že prečo ho dodržal. Zastavené kategorizácie z minulosti alebo proste vynucovanie spätných platieb. A keď vynucujete spätné platby od farma firiem, to je jednorazový. To je jednorazová platba, ktorú dostanete naspäť do toho rozpočtu. Ale keď potom vytvárate stovky miliónov pravidelných nákladov každoročne, to nemá šancu sa proste vykompenzovať. A to bola inak aj jedna z tých technických vecí. To bola napríklad jedna z tých technických vecí, pán minister, keď teda zase vás tu krúti. Tak chcem napríklad pri tom komparátore, že som presne rozprával, a aj pri viacerých veciach som to tam spomínal, že treba pracovať a porovnávať ceny. Nie tie cenníkové ceny, s ktorými vám prídu farma firmy. Však oni to tak presne chcú. Použite ako komparátor cenníkovú cenu, akú vy vidíte verejne v iných krajinách alebo whatever, hocikde. Nech sa to s tým porovnáva. Ale relevantná cena aj pri tom komparátore je tá, ktorá je tá finálna po tých cashbackoch a spätných platbách. Alebo po tých sankciách, keď sa im nepodarilo naplniť očakávaný medicínsky efekt. Pretože tak to robia ostatné krajiny. Zaplatím vám veľké peniaze za liek, ale keď niečo nesplníte, tak máte spolupodieľanie sa so mnou, máte sankcie a od vás, keď ten pacient zomrie, ja automaticky, ja neviem, beriem peniaze naspäť a toto je väčšinou aj cena, ktorá sa má používať potom následne na vyhodnocovanie finálnej ceny. Čiže ja, keď sa pozriem na akože finančnú situáciu toho rezortu, štruktúru toho rozpočtu, ako sledujeme, ako nám prichádza do Národnej rady, mieru informácií, transparentnosti, akú máme, tak ja neverím, že vôbec si táto vláda a tento minister myslia, že oni sa nejakým spôsobom akože môžu finančne tento zákon v tomto znení udržať. Ja si to nemyslím. A do toho si spomeňte, a to je nutné povedať, prečo si ja myslím, že je to celé neudržateľné. Bol tu predseda NKÚ. To nie sú moje slová. A však si ho tu pamätáte. Prišiel sem a povedal a hovoril o viacerých oblastiach. Dlhy nemocníc, skupovanie pohľadávok, hovoril o riziku liekového sektora v zdravotníctve, menoval množstvo ďalších. Ja som tomu pridal, keď sa pozriete na tie záväzky, ktoré oni vytvárajú napríklad pri stavbe nemocníc. Vajnory, dostavanie Prešova, nárast ceny v Prešove, 600 miliónov dokopy treba na dostavanie Martina, Banskej Bystrice. Keď si to narátate, dostávate sa cez 2 miliardy. Tak akože tu lietajú, že 2 miliardy nemocnice, 1,5 miliardy dlh. Skúpené pohľadávky, úžernické dvojciferné úrokové sadzby, potom nám tu rastú platové automaty, ktoré teda oni tiež schválili, potom tu máme liekovú reformu, ktorá nám môže ročne priniesť až 500 miliónov €. Tak ja si začínam normálne po tomto myslieť vlastne, že podľa mňa týmto zákonom nám tu, milé dámy a páni, začína predvolebná kampaň. Toto je presne =====