Rokovanie NR SR 17. 6. 2026

[08:59] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šestnásty rokovací deň 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Krátky, Paľa, Turčanová. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Garaja, Dagmar Kramplovej a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 699, spoločná správa výborov má tlač 699a. Pán poslanec Garaj nie je v sále. Predpokladám, že keď nie je v sále, zákon prepadá. (Reakcie z pléna.) Nevadí, že vystúpil, aleže vystúpil. (Povedané so smiechom. Reakcie z pléna.) Vaša radosť, naša radosť. Pokračujeme v prerušenom, v rozprave o výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026, tlač 1309. Prosím ministra financií pána Kamenického, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Karasa, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy bola poslankyňa Natália Nash. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 , tlač 1309.) [09:01] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pri predloženej výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky sa dá určite okomentovať množstvo zarážajúcich čísel a tvrdení našej vlády o tom, ako sa naša krajina údajne posúva vpred. Ako obvykle sa budem venovať rezortu cestovného ruchu a športu a v tejto súvislosti, keď som čítala tento vládny návrh, ktorý má hodnotiť náš národný pokrok a dodržiavanie fiškálno-štrukturálnych cieľov, videla som medzi riadkami prakticky všetko, čo tu rok a pol tvrdo kritizujeme. Videla som, ako tento tzv. pokrok naša vláda bezhlavo prejedá. Namiesto reforiem a cielených investícií, o ktorých správa hovorí, vidíme napríklad na ministerstve športu a cestovného ruchu nesystémové rozhadzovanie a plytvanie strategickými príležitosťami. Vidíme Huliakovu výhodnú vydieračskú pozíciu vo vláde, ale nič v prospech športu. A najmä sledujeme rôzne športové slejády. Skutočné čísla z rezortu športu a z interných auditov nehovoria nič o systémovom a poctivom budovaní infraštruktúry, ktoré by nás malo posúvať vpred, ani o udržateľnej podpore našich športovcov, mládeže či výchovy športových odborníkov. Ak vláda v správe alibisticky narieka, že rast našej ekonomiky spomaľujú nepriaznivé externé faktory, v športe budúci rast zadupávame do zeme sami tým, že neinvestujeme do zmeny systému. V rezorte športu sledujeme bohapusté a systematické vysávanie verejných financií pre potreby vyvolenej klientely, rodinných príslušníkov, straníckych nominantov a oligarchov z pozadia tejto vládnej koalície. Dovoľte mi začať tým najväčším makroekonomickým nezmyslom, ktorý popiera akékoľvek snahy o poctivé plánovanie, ktorým sa táto správa o pokroku hrdí. Vláda tu v dokumente básni o záväznej trajektórii rastu čistých výdavkov a potrebných konsolidačných balíčkoch, no v realite vy, vládni poslanci, ste tu schválili vznik nového úradu a tomuto novovzniknutému ministerstvu ste najprv schválili rozpočet na kapitálové výdavky, a teda na tie rozvojové investície, vo výške chabých 800-tisíc eur, aby ste následne po všelijakých ad hoc zmenách tieto výdavky zvýšili na 43 miliónov eur. Vážení prítomní, toto je nárast o viac ako 5 300 %. A tento 5 000-percentný skok, ktorý nebol výsledkom žiadnej dlhodobej stratégie ani štrukturálneho plánu, aký tu dnes prejednávame, bol iba výsledkom ad hoc uznesení vašej vlády. Bol to výsledok kšeftov, aby pán Fico udržal svoju štvrtú vládu pri moci a vás v tomto parlamente. Neboli to investície do inovácií, do mládeže alebo do výchovy športových odborníkov, bolo to 25 miliónov do betónu na atletické haly, ktoré si vyloboval minister športu Huliak. Huliak si to vycucal z prsta a až potom so svojím nápadom išiel za atletickým zväzom. S nimi nemal ani len zhodu na tom, kde tie haly vôbec majú stáť. Atléti totiž chceli haly v Trnave alebo v Bystrici, ale ako inak, 15 miliónov pôjde do Zvolena. Do Zvolena, kde je len malá atletická komunita. Je to čistý nezmysel a ukážkové premrhanie potenciálu rozvoja atletiky. K tomu ešte prihodil po päť miliónov do Martina a Košíc. Ďalšie účelové milióny na kapitálky boli pridelené počas politických výjazdov vlády do obcí starostom so správnym straníckym tričkom. Tým vašim. Toto je klasické prejedanie pokroku a unikajúce príležitosti. Akýkoľvek starosta, ktorý chce poctivo a systémovo naplánovať cyklotrasu či telocvičňu, nemá šancu predvídať, čo tento štát v danom roku urobí. Zatiaľ čo správa o pokroku nám tu vysvetľuje, že sa museli prijať drastické konsolidačné opatrenia a zvýšiť DPH, čo nepochybne tlmí domácu spotrebu, vedenie ministerstva športu si žije vo vlastnej izolovanej finančnej bubline. Minister mal ambíciu prispieť k tejto slávnej konsolidácii symbolickým miliónom eur zo 152 miliónov. A ešte si aj sťažoval, ako pre personálne škrty ledva svietia a kúria. Potom ale pri zúčtovaní vidíme niečo iné. Vidíme státisíce na odstupné, zakladanie nových regionálnych kancelárií, ktoré sú nič iné len trafikami pre Huliakových ľudí. Vo Zvolene si dokonca v tejto kancelárii zamestnal svoju ženu a ďalšie spriaznené osoby. Nehanbí sa dosadzovať spolustraníkov do aparátu ministerstva a podriadených organizácií. Ešte aj ten rozpočet na mzdy prečerpal. Ako takto ten pokrok prejedáme my sami, kým štát škrtá limity bežných zamestnancov, u Huliakov si rodina a kamaráti majú z čoho odložiť na horšie časy. Áno, nainvestovali tisíce eur do pokroku rodín pána Huliaka a Miškoviča. Môžeme smelo povedať, že do príživníckych rodín Miškovičovcov a Huliakovcov. A keď už hovoríme o luxuse za naše dane a o tom, ako nám unikajú príležitosti pre skutočný rozvoj, pristavme sa pri sídle samotného ministerstva. Úrad sídli v sklade č. 7 na Pribinovej ulici v Bratislave v komplexe, ktorý je spájaný s bohatou finančnou skupinou. Za tieto reprezentatívne kancelárie platíme ročne viac ako 1,2 milióna eur s parkovaním a ďalšími poplatkami za energie je to takmer 1,7 milióna eur. Tá sadzba 20 eur za m 2 je škandalózne vysoká na Bratislavu, ale to nikomu nevadí. Kde je konsolidácia? Sám minister sľuboval tvrdé rokovania a hrozil presťahovaním. A aký je výsledok? Zmluva platí ďalej a štát každý mesiac platí obrovské sumy, ktoré by inak mohli zachrániť nejednu lokálnu plaváreň alebo športový klub, alebo mohli znížiť náklady rodičov na šport detí. Namiesto investícií, ktoré by nás ťahali vpred, financujeme luxusné nájmy a pokrok tak prejedáme. To isté platí pre nákup tzv. špeciálnych služieb, ktorý popiera akékoľvek proklamácie o efektivite. Vyše milión eur za právne služby externej advokátskej kancelárie s podozrivými prepojeniami, hádajte na koho, na pána Miškoviča. Nafúknuté IT služby, len za intranet zaplatili 670-tisíc eur. Vyše 150-tisíc eur zaplatili za propagáciu a reklamné predmety. Ministerstvo športu a cestovného ruchu si nakúpilo propagáciu a reklamné predmety za 150-tisíc eur. Vyše 40-tisíc dali za kancelárske stoličky a stoly. Opäť tu prejedáme peniaze, ktoré sme mohli investovať do pokroku. Ministerstvo sa správa ako privilegovaný víťaz, ktorého sa šetrenie netýka a ktorý môže náš potenciálny rozvoj prehajdákať na marketing a na darčeky. Ešte šokujúcejšia je nedbalosť, s akou k príležitostiam na rozvoj pristupujú podriadené organizácie tohoto rezortu. V správe sa dočítame o slabom zahraničnom dopyte a potrebe prorastových opatrení. A tak sa pozrime na štátnu agentúru Slovakia Travel, ktorá nás má akože propagovať. Z jej 25-miliónového rozpočtu sa len do propagácie nalialo 11 miliónov eur. Ale boli vynaložené efektívne na posilnenie nášho hospodárstva, na rozvoj turizmu? Šesťsto tisíc eur z našich daní sa zlialo do vybudovania marketingového stánku na čínskom ostrove Hainan. Kvôli tomuto prúseru upratali aj generálneho tajomníka Erneka, no milióny sa tu hádžu do kanála na celej šnúre veľtrhov. Keď sa pozrieme na iné zmluvy, milióny smerujú do reklamy v médiách a na podporu podujatí na domácom trhu. Prosím vás, na čo potrebuje našinec, ktorý príde na nejaký folklórny festival, načo potrebuje z billboardu vedieť, že naša krajina je krásna? Prosím vás, načo propagujeme našu krajinu doma? Takto trestuhodne prejedáme zdroje v agentúre, ktorá nás má ako destináciu propagovať v drsnej medzinárodnej konkurencii a pomôcť tak prilákať aj zahraničný kapitál. Správa o pokroku rozpráva o rozvoji zručností a investíciách do vzdelávania. A ako k tomuto prispeje teda rezort športu? Pozrime sa na Národné športové centrum. Je to inštitúcia, ktorá má takmer štvormiliónový rozpočet. Tento rozpočet má na prípravu našej športovej mládeže, na diagnostiku a na vzdelávanie. A aký pokrok ona priniesla? Zistenia, ktoré som urobila, ma viedli až k podaniu trestného oznámenia. Dôkazy totiž ukázali, že krátko po voľbách vznikli účelovo založené eseročky, kde štatutármi boli rodinní príslušníci zástupcu riaditeľa tohto centra. Slovami premiéra, operovali tu firmy príživníckych rodín zástupcu riaditeľa. Tieto firmy bez akejkoľvek férovej súťaže podpísali dohody za viac ako 660-tisíc eur na údajné organizovanie eventov. Prosím vás, Národné športové centrum je eventová agentúra podľa nich. Boli to nadhodnotené a fiktívne výdavky a rodinkárstvo. Kým sa schéma rozpadla, vyfakturovali si pol milióna eur. Zbalili sa, eseročku prepísali do Estónska a na bieleho koňa s trvalým pobytom v Paríži. Tak tu poupratovali. Bývalý odvolaný riaditeľ, a to je ďalší dôkaz toho, ako tu funguje rodinkárstvo a príživnícke rodiny, sa dnes drzo uchádza o post riaditeľa Strednej športovej školy. Prosím vás, oligarchovia v jeho pozadí si ho chcú upratať do Strednej športovej školy za odmenu za to, čo urobil v Národnom športovom centre. Dámy a páni, kým vláda v správe narieka nad vysokým deficitom a hrozí nám procedúrou nadmerného deficitu, kým sa rodičia malých športovcov po celom Slovensku zadlžujú, vedenie štátneho centra cez nastrčené firmy svojej rodiny tunelovalo peniaze na podporu mladých športovcov. Je to ukážkový model extrakcie verejných zdrojov na úkor nášho rozvoja. Na úkor výsledkov tých športovcov, ktoré mali priniesť v budúcnosti, ich rozvoj. No a ako prispieva k pokroku polmiliardová národná lotériová spoločnosť TIPOS? Tá tiež patrí do portfólia pána Huliaka. Tá by mala byť kľúčovým zdrojom financovania slovenského športu a hybnou silou jeho napredovania, aspoň tak to zamýšľal zákonodarca Danko v kompetenčnom zákone hneď po voľbách, kedy lotériovku vrátil po 30 rokoch športovcom. Namiesto podpory systémového rozvoja z nej minister Huliak urobil pokladničku, prasiatko na financovanie osôb, združení a na politický marketing svojej strany a svojich spolustraníkov. Od jeho nástupu sa v TIPOS-e podpísali darovacie zmluvy za 3 328 000 eur. To je takmer toľko ako za 10 rokov spolu. Huliak rozfofroval 3 milióny, toľko isto ako za 10 rokov pred ním. Rozumiete tomu? Dvesto šesťdesiat päť zmlúv s rýchlymi peniazmi bez pravidiel. Podporujú sa projekty z ministrovho rodného Podpoľania. Banskobystrický kraj dostal z TIPOS-u na daroch deväťkrát viac ako Košický. Len Podpoľanie dostalo 2,5-krát viac ako celý Košický kraj na daroch z TIPOS-u bez pravidiel. Správa o pokroku prízvukuje potrebu efektivity a hodnoty za peniaze. V TIPOS-e však miliónové sponzorstvá rozdeľujú bez zjavnej stratégie, na základe lobbingu, pričom reklamná hodnota projektov je absolútne disproporčná. A viete, čo je najlepšie? Predstavenstvo TIPOS-u ovládajú dvaja bratranci neformálneho poradcu ministra Huliaka, pána Michala Miškoviča. Z troch ľudí sú dvaja bratranci. Rozumiete tomu? Jeden je predseda predstavenstva, jeden je člen predstavenstva. Slovami klasika, myslím, že viete, o kom hovorím, je to klasická príživnícka rodina. Minister ich totižto pozná z Podpoľania a dôveruje im. Prosím vás, takto málo stačí, toto je kvalifikácia na to, že dostanete trafiku v polmiliardovom štátnom podniku, že on ich pozná, on im dôveruje a že sú to bratranci pána Miškoviča. Koľko za to dostávajú, to vám odporúčam zistiť si cez infozákon, lebo mne na infozákony už neodpovedá pán Huliak vôbec. A keď mu dám interpeláciu, tak mi povie, že si mám poslať infožiadosť. Takto on funguje. Výsledkom tohto bačovania je to, že sme stratili šancu systematicky podporovať talenty a namiesto toho prejedáme milióny na lokálnych PR akciách vládnych politikov. Pretože naozaj na všetky tieto tiposácke akcie sa chodí pretŕčať Huliak s Malatincom, kandidátom na župana. Takto to funguje. Na úplný záver nevynechám ani molocha menom Fond na podporu športu, cez ktorý preteká každoročne 60 miliónov eur. Taký zákon ste tu schválili v roku ´24. Takže 60 miliónov eur na športovú infraštruktúru a na podujatia. A ak tu dnes hovoríme o reformách, tak toto je ukážková antireforma, pretože Útvar hodnoty za peniaze dlhodobo upozorňoval, že chýbajú transparentné kritériá pre športovú infraštruktúru národného významu. A čo urobila vláda? Novou legislatívou odstránila aj tú poslednú poistku, a síce tú, že projekty má posudzovať Útvar hodnoty za peniaze. Čiže národná športová infraštruktúra môže ísť bez hodnotenia Útvaru hodnoty za peniaze. Aký je teda dôsledok? Fond bez hanby priklepne 5 miliónov eur na projekt pre spoločnosť prepojenú na obchodného partnera prezidenta Slovenského olympijského a športového výboru. V správnej rade fondu za to zahlasujú traja jeho nominanti. Traja nominanti prezidenta SOŠV zahlasujú za jeho projekt v Stupave a dostane 4,5 milióna eur. A ešte je to posvätené ako športová infraštruktúra národného významu, ktorého pravidlá nemáme. Tuto nejde o žiaden rozvoj športovej infraštruktúry, ide tu o monopolizáciu zdrojov úzkou skupinou oligarchov. Vlastný vnútorný audit fondu konštatuje, že sa nevykonáva ani len povinná finančná kontrola. Rozdávať 60 miliónov v takomto prostredí je dokonalým receptom na zmarenie akejkoľvek šance na spravodlivý regionálny rozvoj a na pokrok športu. Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, táto predložená správa o pokroku môže na papieri vyzerať akokoľvek vznešene, sľubuje reformy, konsolidáciu a štrukturálne zmeny. No realita vo verejných financiách, ako sme si práve ukázali na príklade rezortu cestovného ruchu a športu, je definíciou všetkého, čo je na spravovaní tohto štátu choré. Nové ministerstvo neprinieslo žiadnu systémovú zmenu, žiaden pokrok, žiadnu pridanú hodnotu do slovenskej ekonomiky. Prinieslo iba prejedanie vlastnej budúcnosti, premrhané šance na rozvoj, predražené nájmy, 5 000-percentné skoky v ad hoc investíciách do betónu, polmiliónové výlety do Číny, politické dotácie z TIPOS-u, ukážkové rodinkárstvo pri štátnych zákazkách. Namiesto investícií do reálneho pokroku sme tu vybudovali chobotnicu, ktorá do športu a cestovného ruchu prilieva milióny len na základe toho, kto má aké známosti a kto si čo vylobuje. Ak toto je ten pokrok, o ktorom tu dnes rokujeme, dovoľte mi zhodnotiť výkon štátu v oblasti športu jedným slovom. Hanba. Náš potenciál a budúcnosť si nezodpovedne a systematicky prejedáme. (Reakcia z pléna.) Áno, vyrušuje ma, lebo hovoríš, že je to choré. (Reakcia z pléna.) Je to choré. Je to choré? Je to choré. Nechali ste si ukradnúť rezort a bačuje vám tam pán Huliak z Očovej. (Reakcie z pléna.) Náš potenciál a budúcnosť si nezodpovedne a systematicky prejedáme. Z tohto miesta vyzývam na okamžité stiahnutie súčasného vedenia rezortu, odchod dosadených rodinných príslušníkov a okamžité ukončenie premrhávania budúcnosti našich športovcov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [09:22] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. [09:22] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Rudolf Huliak, keď prišiel do parlamentu, tak zistil, že vlastne nie 4 900 eur v čistom, prípadne 5 000, keď je ďalej, sa dá zarobiť, ale dá sa veľmi krásne vydieraním zarobiť oveľa-oveľa viac. A tak Rudolf Huliak urobil takú tú, s tým svojím rozumom sedliackym, urobil takú veľmi dobrú vec a to je to, že povedal, Robo, ja nebudem tu slúžiť nikomu, pokiaľ ja nebudem ministrom . Najprv chcel byť minister pôdohospodárstva, to mu nevyšlo, ale potom povedal, vieš čo, Robo? Ja mám tu veľa ľudí, ktorí, keď nebudeš, keď mi nevyjdeš v ústrety, tak bude . Najprv Fico o Huliakovi rozprával, že je to vydierač. Ale potom sa stal druhým vydieračom Migaľ, pretože aj Migaľ zistil, že vydieraním sa dá zarobiť viac ako plat v parlamente. A tak Robert Fico, aby si udržal tento zlepenec, ktorý vydiera každého a vždy, no tak dal vydieračovi Migaľovi a vydieračovi Huliakovi krásne fleky. Dal im ministerstvo športu. Andrej Danko vtedy naozaj veľmi trpel. To bolo strašné. Viac trpel, ako keď teraz povie niekto chorý alebo keď niekto povie dodžube . Andrej Danko vtedy nieže bol na pokraji zrútenia, ale povedal, ja sa budem brániť, ja budem robiť veľké veci . No a Robo mu povedal, počúvaj, zoberiem ti všetko ostatné, ty s tými tvojimi 2,5 % , tak Andrej Danko sklapol. A Rudolf Huliak, tento vydierač si dosadil, presne ste to pomenovali, do funkcií svojich známych, blízkych, rodinných príslušníkov. Ministerstvo športu je dojná krava pre stranu Rudo Huliak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:24] Andrej Danko Pani poslankyňa Jurík. [09:24] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Natália, ja som sledovala tých pár poslancov zo strany SMER, ktorí tu sedia, zo SNS tu okrem pána Danka nie je nikto a rovnako ani z HLAS-u, a oni ťa veľmi pozorne počúvali. (Reakcia z pléna.) No vy ste boli tiež v SMER-e, tak to je to isté. A podľa mňa sa im to veľmi nepáčilo, čo počuli, a nie preto, že by sa tentokrát ich to nejako osobne dotýkalo, ale preto, že ich kolega z koalície, ktorý bol menovaný ministrom len preto, že im tu robil zlobu, tak rozhadzuje milióny z TIPOS-u, ako keby ani neboli jeho. A ony v skutočnosti jeho ani nie sú, všakže? A podľa mňa sa to nepáči ani pánovi podpredsedovi Dankovi, čo tento človek robí s jeho ministerstvom, a ja mu to úprimne verím, pretože šport bola jeho téma a teraz sa musí prizerať tomu, aké kotúle tam robí pán Huliak na tomto ministerstve. Ale vieš, čo je na tom naj, Natália, že oni s tým nemajú čo? Lebo huliakovci sú ten chvost, ktorý vrtí celým psom, alebo tá myš, kvôli ktorej tancuje slon. A toto je problém tejto koalície a toto je jeden z dôvodov, prečo Slovenská republika nenapreduje, pretože oni veľmi dobre vedia, že tam majú aj neschopných ľudí, aj ľudí, ktorí kšeftujú, rozhadzujú, ale nemôžu ich odvolať. Jednoducho nemôžu. A oni dobre vedia, že keby ich vrátili sem, či už teda huliakovcov alebo migaľovcov, tak by sa im to tu rozpadlo. A to musí byť vskutku veľmi nepríjemný pocit, pozerať sa na to, čo títo ľudia robia s našou krajinou a v podstate nemôcť nič. [09:26] Andrej Danko (Odznelo mimo mikrofónu.) Pán poslanec Kišš. [09:26] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vyjadrujem empatiu s pánom Dankom. Rozumiem, že sa to počúva ťažko, pretože pán Huliak ho odstavil od koryta a teda bačuje si veľmi, veľmi utešene. Len na ministerstve športu je účtenka zatiaľ 72 miliónov. Rátam len administratívu, len aparát ľudí, priateľov, rodinu, ktorú si pán Huliak dosadil a vypláca na ministerstve športu. Potom tu máme státisíce, to ešte nemám zrátané presne, Natália, musíme sa ešte pobaviť, že koľko vlastne z TIPOS-u je tá konečná účtenka, koľko už Huliak rozdal rôznym príživníkom, ktorí teda sú nejakým spôsobom napojení na neho, či už kamoši, rodina, alebo nejakí ďalší známi z Očovej. No a potom tu máme ministra Kamenického, ktorý vyplakáva, ako nemá ani len tých biednych 400 miliónov na zrušenie transakčnej dane. A to už nehovoríme o ďalších teda potrebách, ktoré by určite aj tuto pán poslanec Blcháč ocenil v Liptovskom Mikuláši alebo pán poslanec Ferenčák v Kežmarku. Určite by sa zvýšili nejaké peniaze na rozvoj v regiónoch. Lenže tieto peniaze pália takíto rôzni príživníci a rôzni hospodári, ako je pán Huliak. No ale, Laco, tuto máš peniaze. Tuto sme ti narátali len minimálne stovku, ktorú rozhádzal minister Huliak, ktorý teda sa veľmi šikovne zbavil pána Danka a bačuje si na svojom ministerstve sám pekne, spokojne. A ešte sa aj vyjadril minule na porade, že ako to, že práve teraz neskončili doma nejaké peniaze. Takže na týždennej báze potrebuje odviesť domov cash. A keď sa to nestane, ešte dostanú zdrb aj jeho podriadení. [09:28] Andrej Danko Neviete? Ďakujem. Jedna vec je konštruktívna kritika, ja sa jej nebránim a druhá vec je konštatovanie, že áno, minister Huliak nezvláda ten rezort. To, čo ale by malo zaznieť, by mali byť konkrétne čísla, pretože je treba povedať, že, keď sme v roku 2018 zakladali fond na podporu športu, tak bol obrovský investičný dlh do infraštruktúry športovej a dneska každý sa starosta, primátor môže uchádzať asi tých 200 miliónov, ktoré za tie roky išlo do športovísk, tak aspoň za to, že niečo sa podarilo. Po druhé to nie dá [09:28] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Neviete? Ďakujem. Jedna vec je konštruktívna kritika, ja sa jej nebránim, a druhá vec je konštatovanie, že áno, minister Huliak nezvláda ten rezort. To, čo ale by malo zaznieť, by mali byť konkrétne čísla, pretože je treba povedať, že keď sme v roku 2018 zakladali Fond na podporu športu, tak bol obrovský investičný dlh do infraštruktúry športovej a dneska každý sa, starosta, primátor, môže uchádzať, asi tých 200 miliónov, ktoré za tie roky išlo do športovísk, tak aspoň za to, že niečo sa podarilo. Po druhé, to nie je Dankove ministerstvo cestovného ruchu a športu. To môžete možno v budúcnosti spravovať vy. To ministerstvo je dôležité kvôli HDP, prezentácii Slovenska, a určite to nie je žiadna trafika. To, že ju dneska riadi človek, ktorý na to mentálne nemá, je absolútna pravda, ale aj ten presun TIPOS-u pod ministerstvo cestovného ruchu, šport malo svoj význam. To, že treba vylepšiť pravidlá fungovania TIPOS-u, je takisto pravda, ale vy by ste sa práve mali tešiť, že také veľké peniaze idú do regiónov na športoviská a to, čo by bolo fér, by bola konštruktívna kritika, ale nie znevažovanie toho a trepanie o nejakých 70 miliónov, pretože aj pán Kišš, vy ste profík a veľmi dobre viete, že došlo k presunu zamestnancov, že ten nárast na administratívu ministerstva nie je veľký a že tam pri ministerstve často hovoríte o 200 miliónoch, to len z neznalosti, lebo ministerstvo je prietokový ohrievač na financie, ktoré priamo idú, 20 miliónov do cestovného ruchu, fondu, 60 do fondu na šport, 80 miliónov plus-mínus priamo ide na zväzy a nejaká správa, údržba ministerstva určite nie je v tých číslach, ako hovoríte. A bol by som rád, nech už ktokoľvek to ministerstvo do budúcna vedie, ale nech prežije a nech... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) Pani poslankyňa Nash. [09:30] Andrej Danko Pani poslankyňa Nash. [09:30] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Danko, ďakujem vám za reakciu. Ja by som sa oveľa radšej bavila o športe s vami ako s pánom Huliakom, pretože vy naozaj máte ten šport navnímaný, nacítený. Spravili ste veľa. Ja kvitujem, že ste si zriadili ministerstvo, pretože ste si mysleli, že to je dobrý nápad. Áno, môže to byť dobrý nápad, síce nie v čase konsolidácie, ale môže to byť aj dobrý nápad. Aj fond, samozrejme, ten ste zriadili v roku 2019, ja fond veľmi pozorne sledujem a ja oceňujem aj to, že sa tam tých 200 miliónov od roku 2020 naozaj nalialo do športovej infraštruktúry a naozaj aj vo výzvach infra to išlo aj regionálne, naozaj systematicky boli pokryté všetky regióny. Na rozdiel od toho, ako teda bačuje Huliak s TIPOS-om, kde tie peniaze všetky idú na Podpoľanie a do Banskobystrického kraja. A ja vás vyzývam, pán Danko, keď vás ten šport tak baví, tak choďte robiť ministra športu vy. Ste koaličný partner. Sedíte tam u Fica na tých koaličných radách. Vezmite si to naspäť. Vezmite si to ministerstvo. Ja oveľa radšej sa budem baviť s vami, ako s pánom Huliakom. Pán Pročko, veľmi dobre ste pomenovali pána Huliaka, je to vydierač. Je to vydierač a zo zdrojov ministerstva profitujú naozaj dve príživnícke rodiny, a to je rodina Huliakovcov a Miškovičovcov. A, Štefan, my máme ten prehľad tých analýz. Máme aj sponzorské zmluvy, máme aj darovacie zmluvy. My ti to presne vyčistíme, máme to presne podľa regiónov, dáme ti hitmapu. Naozaj sa tomu venujeme veľmi poctivo a všetky tieto veci ti dáme a ešte sa uvidí, že koľko minul pán Huliak na kampaň pána Malatinca. [09:32] Andrej Danko Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Jakab. [09:33] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, sme tu pri rokovaní materiálu, ktorý sa hovorí pokrok Slovenska. Tak si ho nazval minister financií, tak si ho nazvala táto vláda. To je pokrok Slovenskej republiky, čo vraj oni tu robia na Slovensku. Tak ja by som sa chcel dnes venovať v tejto mojej rozprave hlavne tým klamstvám, ktoré rozpráva neustále minister Kamenický. Minister Kamenický, vy veľmi rád a často rozprávate o inflácii. Akú ste mali vy infláciu za toho Matoviča? Aká bola inflácia? Aká, vy, aká bola inflácia? Vy čo hovoríte o zdražovaní? Za vás sa, keď za mňa stáli potraviny 100 eur, tak za vás potom stáli 140 eur. To hovorí minister Kamenický, tieto jeho bludy, báchorky poznáme absolútne všetci, ale poďme si povedať tú pravdu o inflácii na Slovensku. Inflácia Slovenskej republiky, odkedy prišli k moci, patrí medzi najvyššie spomedzi všetkých európskych krajín. Keď sa pozriete na vývoj inflácie v Európe a všetky krajiny eurozóny alebo Európskej únie, keď porovnáte, tak vidíte, že Slovenská republika, že Slovenská republika tam kraľuje, je na vrchole rebríčkov, strieda sa tam s inými krajinami, ktoré majú tiež obrovské inflácie. Minister to už nevydržal, tak už musel odísť. (Reakcia z pléna.) Ha-ha, ministerko, takže teraz počúvajte, keď sa bojíte a zase odchádzate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, prosím, potlačme emócie. Prosím, prosím... (Povedané súbežne s rečníkom.) Jakab, Július, poslanec NR SR (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Keď sa bojíte a zasa sa idete schovať tam pod balkón, minister, tu počúvajte, aká je pravda. Takže inflácia, ja vám poviem, aká bola. Ak za vás v roku 2019 stálo niečo 100 eur, minister, schovávajte sa tam pod tým balkónom, schovávajte sa, nech vás hanba fackuje za to, čo robíte. Ak niečo stálo 100 eur v roku 2019, tak v roku 2022, keď odchádzal Matovič z vlády, to stálo 124 eur. A viete prečo? Pretože bola inflácia kvôli vojne na Ukrajine, kvôli pandémii covidu-19. Vy žiadnu takúto krízu nemáte, ale vráťme sa k tej inflácii. Inflácia, viete, aká bola? Sto eur, keď to stálo za vás v roku 2019, tak na konci roku 2022 to stálo 124 eur. Viete, kde ste teraz v roku 2026 s tou vašou infláciou? Sto štyridsať päť eur musia platiť ľudia za tie veci, ktoré v roku 2019 stáli stovku a za Matoviča 124 eur, tak za vás 145 eur a na konci vášho volebného obdobia budú platiť viac ako 150 eur za ten istý nákupný košík. Ale vy hovoríte, že potraviny, že treba sa zaoberať potravinami, tak si pozrime potraviny. Vážené dámy a páni, potraviny, ja viem, minister financií veľmi rád rozpráva o tom, že treba sa pozerať na potraviny bez nealkoholických nápojov. Prečo? Pretože zaviedli daň z nealkoholických nápojov, daň z cukru, pretože vám všetko zdraželi a na to sa pozerať nechcú. Ale ja vám poviem štatistiku, ako zdraželi potraviny aj s nealko nápojmi, pretože my považujeme aj to, čo pijeme, za potraviny, pán minister, viete? Takže potraviny aj s nealko nápojmi, vývoj inflácie. Ak niečo stálo 100 eur v roku 2019 tuto za babráka Kamenického, tak za Matoviča to stálo, áno, 136 eur, to je tých dajme tomu 140, ako vy hovoríte, práve kvôli tomu, že bola kríza, práve kvôli tomu, že bola vojna na Ukrajine, migračná kríza, energetická kríza, pandémia covidu-19. Ale čo ste sľubovali vy ľuďom, minister Kamenický? Vy ste sľubovali lacnejšie potraviny, že všetko zlacnie a že bude sveta žiť. Takže za vás, čo stálo 100 eur, za Matoviča kvôli krízam 136 eur, ale teraz platia za to isté ľudia 152 eur, a to sme ešte len v tomto roku, minister Kamenický. Takže sa pozrite do zrkadla. Hanba vás má fackovať za to, čo ste sľúbili ľuďom, že zlacníte potraviny a iba ste na nich uvrhli dane, konsolidácie a všetko zdražuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, bez osobných emócií a v kľude, prosím vás. Nech to má dôstojnosť, dobre?! (Reakcie z pléna.) Jakab, Július, poslanec NR SR Vy ste sľúbili ľuďom pred voľbami, že budú lacnejšie energie a že budú lacnejšie potraviny. Vy ste hovorili teraz, Ladislav Kamenický, ste hovorili, že medzimesačne zlacneli potraviny, inflácia -0,3 %. A vy ste videli medzimesačnú infláciu medzi decembrom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, pán poslanec, neplynie vám čas, zastavil som ho. Pán poslanec Pročko, nenahrávajte stále a prosím, bez tých osobných útokov, skúsme dôstojne ešte tých pár dní. Potom si v lete oddýchnete a v kľude, dobre? Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR Minister Kamenický je obyčajný slaboch, ktorý sa schováva pod balkónom, takže on si tam môže vykrikovať, čo chce. Mne to nevadí, pán Danko, nemusíte ma prerušovať, pretože toto je pravda, ktorej čelí. Chcete vedieť infláciu, keď vy hovoríte, že medzimesačne teraz klesli potraviny o 0,3 %? Vy ste sľubovali lacnejšie energie. Medzi decembrom a januárom tohto roku stúpli energie, inflácia energií, stúpli ceny energie na Slovensku o 10 %. V Európe klesli o 6 %. To je váš výsledok toho vášho sľubu lacnejších energií. Sľubovali ste lacnejšie potraviny. Medzimesačne koľko narástla cena potravín medzi decembrom a januárom tohto roku? O 2,4 % a vy tu rozprávate -0,3. Pozrite sa na celkovú infláciu potravín a zahrňte tam aj tie nealkoholické nápoje, ktoré ste zdražili v tých konsolidáciách a ktorými zderiete ľudí. To je pravda o tej inflácii, ktorou sa snažíte oklamať ľudí. Vy ste nič nezlacneli. Za Matoviča bolo lacnejšie, ako je teraz za vás, pretože ste zdražili všetko tromi konsolidáciami. Poďme teraz na ten váš dlh a na ten váš deficit. Tá vaša báchorka o 6,5-percentnom deficite, ktorý ste zdedili po Ódorovi, Hegerovi a Matovičovi, je jeden zdrap papiera, ktorý nikdy nebol realita. Realita bola taká, že deficit ste zdedili na úrovni 4,8 % HDP, a to povedala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A tam ste sa nevedeli dostať nikdy za tri roky vašich vlád a troch konsolidácií, kedy vyberáte od ľudí 7,4 miliardy eur ročne. Nikdy ste sa tam nedostali, Kamenický, takže vy tu nemudrujte, vy buďte ticho a šúchajte nohami, pretože ste ľudí zodrali o miliardy eur, dvojnásobne ich zadlžujete a ešte k tomu aj neviete, čo máte robiť s tými miliardami, tak ich posúvate svojim rodinným príslušní... (rečník naprázdno preglgol) , pardon, tak ich posúvate svojim rodinným príslušníkom a svojim synáčikom, ktorých zamestnávate za 10 tisícové platy. Takže aký máte vy deficit? Však pod 5 % sa neviete dostať. Teraz ste pod piatimi percentami za rok 2025. Viete kvôli čomu? Lebo vám neprišla dodávka zbraní, ktorú ste nemuseli tým pádom zaplatiť. Keby vám tá dodávka zbraní prišla v roku 2025, tak by ste nemali deficit, ako máte. To nie je žiadna vaša zásluha, babrák Kamenický. To je len zhoda okolností, že vám neprišla dodávka objednávok, ktoré urobil Kaliňák a ktoré ste nemuseli zaplatiť. Taká je pravda o deficite. Matovič míňal 4 miliardy eur ročne navyše, si požičiaval na to, aby ufinancoval všetky krízy. Vám 6 až 7 miliárd ročne požičiavania si nestačí. Vám to nestačí. Vy ste tu kedysi mudroval, že 19 miliárd vám stačilo na chod štátu. Šéf NKÚ vám teraz hovorí, že 60 miliárd eur vám nestačí ročne na to, aby fungoval tento štát. Takže kde sú tie peniaze? Vo vašich vreckách a vo vreckách vašich synáčikov a ich 10 tisícových platov. Kamenický, tomuto sa nevyhnete, pretože aj keď sa pozriem na čistý dlh v roku 2019, ktorý tak rád opakujete, v roku 2019 bol čistý dlh Slovenskej republiky 40 miliárd eur. Keď Matovič odchádzal, bol čistý dlh Slovenskej republiky 52 miliárd eur. Nech napočítam aj rok 2023, Hegera, Ódora a vašu sekeru, ktorú ste zaťali posledné mesiace v ´23. kvôli trinástemu dôchodku, napočítam aj to. A vy tu budete vykrikovať o 20 miliardách eurách? Absolútne bludy. Matovič potreboval 12 miliárd eur na to, aby ufinancoval krízy. Keď napočítam aj rok 2023, bolo to 20 miliárd eur? Bolo to 20 miliárd eur? Za 0-percentný úrok? Ale ja sa pýtam, kde ste vy? Vy ste zdedili deficit a už teraz v tomto roku ho prekračujete o 20 miliárd eur čistého dlhu. Vy ste zadlžili Slovensko viac ako Matovič, Heger a Ódor, na ktorých sa vyhovárate, ale za Matoviča, Hegera a Ódora ľudia nepoznali slovo konsolidácia, zdieranie tejto vlády, dvojnásobné platy a doživotné renty. Za Matoviča, Hegera a Ódora ľudia tie peniaze dostávali do peňaženiek cez pandemickú pomoc, 13., 14. dôchodok, rodičovský dôchodok, cez zvýšenie platov zdravotných sestier, učiteľov, lekárov. Cez toto dostávali tí ľudia peniaze do peňaženiek, ale vy im všetko beriete a aj tak vám to nestačí a zadlžujete Slovensko viac ako Matovič. Hotovo, vybavené. To sú čísla. Tomu sa nevyhnete. Dvanásť miliárd potreboval Matovič, vám 20 miliárd nestačí za tri roky vašich humpľujúcich vlád, ktoré zničili Slovensko a celú ekonomiku. A teraz sa pozrime na to, za koľko si, Kamenický, tie peniaze požičiavate. Za koľko si ich požičiavate? Tak si pozrime, prosím vás pekne, verejne dostupná informácia, aké sú náklady na splácanie dlhu Slovenskej republiky. Keď Kamenický odchádzal v 2019, bol náklad na splátky, iba na úrok, na to obhospodarovanie dlhu Slovenskej republiky sme platili ako Slovenská republika jednu miliardu eur ročne, keď Kamenický odchádzal. Keď Matovič odchádzal, viete, koľko sme platili za riadenie dlhu, za tie úroky, za tú úrokovú službu? Jednu miliardu eur ročne. Viete, kde sme teraz? Blížime sa k dvom miliardám eur ročne. Na konci ich volebného obdobia budeme 2,5 miliardy ročne platiť len na úrokoch, dámy a páni. A idú takým tempom, že v roku ´29 a ´30 keď to nezastavíme, tak len na úrokoch budeme platiť štyri miliardy eur ročne. A to je tá dlhová pasca. To je ten tobogan, na ktorý nás nasadil Kamenický s jeho partiou, po ktorom sa šmýkame a myslíme si, že ideme do nejakého bazéna, ale žiadny bazén tam nie je. Tam je betónová plocha, na ktorú všetci narazíme. Ešte raz to poviem. Náklady na dlhovú službu za Kamenického boli miliardu. Keď Matovič odchádzal, náklady na dlhovú službu, iba na tie úroky, bola miliarda ročne. A teraz za Kamenického je dve miliardy, na konci volebného obdobia bude 2,5 miliardy a o ďalšie roky v tejto špirále sa ocitneme, že štyri miliardy ročne budeme platiť len úroky na to, čo si požičiava Kamenický, ktorý nemá dosť ani jeho vládna banda. Ešte povedzme si k tomu, k tým ekonomickým výsledkom. Kamenický, vám sa nikdy nesnívalo, že by ste splnili maastrichtské kritériá. Vám sa nikdy nesnívalo o tom, že by ste ako vláda hospodárili lepšie ako priemer krajín eurozóny alebo ako priemer krajín Európskej únie. Viete, kto to dokázal? Matovič to dokázal. Jediné celé obdobie, jediné celé obdobie vlády dokázal hospodáriť lepšie ako priemer krajín Európskej únie a ako priemer krajín eurozóny. V žiadnej inej vláde sa to nepodarilo. A to môžem napočítať ešte aj rok 2023, keď tak veľmi chcete. Od 2020 do 2023. Matovič-Heger-Ódor bolo obdobie, kedy Slovenská republika hospodárila lepšie ako priemer krajín Európskej únie a lepšie ako priemer krajín eurozóny. Vy hovoríte, aký ste odovzdali deficit. Ja vám poviem, aký. Ste boli 21. najhorší z celej Európskej únie, z 27 krajín. Vždy ste boli na dne, pretože neviete riadiť financie a neviete riadiť ekonomiku tejto krajiny, Kamenický. Ste na smiech na vlastnom ministerstve. Sa vám smejú zamestnanci, že neviete počítať. A dokonca hovoria, že ani nechodíte do roboty, Kamenický. Viete prečo? Lebo ja som si pozeral tú vašu úžasnú internetovú stránku. Viete, koľko ste namaľovali obrazov za rok 2025? Päťdesiat štyri obrazov namaľoval, prosím vás pekne, Kamenický za rok 2025. Päťdesiat štyri obrazov, to je jeden obraz týždenne. Pozrite si rozmery tých obrazov. Oni majú normálne rozmer aj takmer 2 x 2 m. To sú iné majsterštuky. To sú tuná ako tieto vráta do Národnej rady. Také veľké sú tie obrazy. Také veľké machule on vie robiť. Päťdesiat štyri za jeden rok. A potom zamestnanci hovoria, že nechodí na ministerstvo, že nevie počítať a že sa tomu nevenuje. Ja sa pýtam, koľko on času míňa na maľovanie tých obrazov a koľko času venuje ekonomike Slovenska, keď dokáže namaľovať 54 obrazov za rok, kedy sa rozpadá ekonomika, za rok, kedy firmy nevládzu platiť dane, za rok, kedy transakčnými daňami znížil a zničil ekonomiku Slovenskej republiky. Koľko? Namiesto toho, keby ste chodili do roboty, Kamenický, a nie maľovať obrazy. Ste absolútna hanba Slovenskej republiky. Ekonomika Slovenska. Poďme si povedať ekonomiku Slovenska. Pretože ministra ja som videl, ako rozprával o OECD, že OECD, aké sú predpoklady rastu ekonomiky Nemecka. Tak ja vám poviem, že Česká republika je na nemeckú ekonomiku naviazaná viac ako Slovenská republika. A Česká republika má trojnásobne vyšší ekonomický rast ako Slovensko. Poľsko ide už kdesi k piatim násobkom rastu Slovenskej ekonomiky. A kde ste vy? Ja vám poviem podľa tej správy OECD, kde ste. Ľudia na Slovensku zarábajú najmenej spomedzi všetkých okolitých krajín. Dokonca najmenej z celej Európy, už aj Rumuni nás predbehli, prosím vás pekne. My zarábame 1 611 eur za prvý kvartál, za prvé tri mesiace roku 2026. Poliaci sú cez 1 900 eur mesačne. Česi sú takmer na 2 100 eur mesačne a Poliaci atakujú 2 300 eur mesačne priemerný plat za prvé tri mesiace roku 2026. Tuto je Kamenický, ktorý reprezentuje vládu aj s Blcháčom, 16 rokov plienenia a humpľovania, kedy nás predbehli absolútne všetci, absolútne všetci a všetky okolité krajiny. A viete, kde sme podľa správy OECD v príjmoch na obyvateľa? Viete, kde sme? Sme na samotnom chvoste celého rebríčka krajín OECD. Čiže my nie sme už najväčší chudáci pod riadením SMER-u za 16 rokov spomedzi európskych krajín. My sme chudáci v rámci sveta, v rámci svetových krajín OECD. Pretože ľudia na Slovensku zarábajú porovnateľne ako ľudia v Čile. Ale to vy neukážete, Kamenický, pretože takéto umelecké diela vy ukazovať nechcete. Máme najhoršiu konkurencieschopnosť spomedzi všetkých okolitých krajín. Máme najnižšiu, pardon, máme najvyššiu nezamestnanosť, máme najvyššiu nezamestnanosť spomedzi krajín V4. Najnižšiu priemernú mzdu som vám hovoril. Zarábame, zarábame menej ako krajiny, ktoré sa dostali do Európskej únie po nás. Viete, prečo sú Poliaci tak pred nami? Pretože nezhumpľovali eurofondy, pretože za to postavili infraštruktúru a nevykrmovali svojich blízkych. Však, Kamenický. Firmy platia najvyššie dane na Slovensku. Firmy na Slovensku platia 24-percentnú daň zo ziskov, pokiaľ majú viac ako 5-miliónový obrat. V Českej republike 21 %, v Poľsku 19 %, v Maďarsku 9 %. K tomu na Slovensku ešte transakčná daň. Majsterštuk ministra Kamenického, na ktorý pľuje už aj Robert Fico a hovorí, že to treba zrušiť. Aj keď sme to hovorili od začiatku, že minister Kamenický nedokáže namaľovať nič dobré pre Slovenskú republiku a teraz už rozmýšľajú, ako to zrušiť. Ale vraj nemajú peniaze, lebo viete prečo? Lebo idú ich synáčikom za 5-tisícové, 15-tisícové a neviem aké nechutné platy a oni to celé obhajujú. Minister Kamenický, chcem vám povedať, že ste slaboch a kvôli tomu som aj chcel, aby ste bol odvolaný. Ste slabý minister financií, ste slaboch, ktorý odovzdal tú štátnu kasu, aby ju plienili daňoví podvodníci, ktorým ste vy znížili trestné sadzby. Vy ste hovorili, aká je zlá ekonomická situácia, ale sebe ste zdvojnásobili plat a Ficovi ste dali doživotnú rentu a svojich synáčikov ste upratali do štátnych firiem, ktorí poberajú 10 tisíce eur mesačne. Dokonca ani neprešli výberovým konaním, iba ste ich tam vymenovali, lebo sú to vaši synovia, a to včera povedal samotný Robert Fico. Ste slaboch, pretože sa pozeráte na kauzy a nikdy ste s nimi nič neurobili. Ste slaboch, pretože ste rozpočet vydali svojim kumpánom, svojim ministrom, aby ho drancovali. Vy sa pozeráte na Migaľove kšefty, na Huliakove, na hocikoho a potom rozprávate, že nemáte peniaze a že ich chcete ťahať od ľudí. Ste slaboch, lebo ste neurobili tri konsolidácie poriadne, iba ste zodrali ľudí a všetci ekonómovia vám povedia, že ste nič nevyriešili. Ste slaboch, pretože sa neviete postaviť pred transakčnú daň, ktorá priviedla do hrobu firmy na Slovensku a ekonomika krachuje. Ste slaboch, pretože sa vyhýbate konfrontácii, nechcete ísť do televíznej diskusie, ste slaboch, pretože nemáte žiadne argumenty a ste neviditeľný minister a preto by ste mali ísť kadeľahšie. Vy už nemáte čo na tom ministerstve robiť a ja vám hovorím, že ľudia to vidia, majú toho plné zuby a po najbližších voľbách vás z toho ministerstva dostaneme. Ďakujem pekne. (Potlesk jedného poslanca.) [09:50] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Karas. [09:50] Daniel Karas – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec alebo pán kolega Jakab, hovoríte o dani z cukru, hovoríte o transakčnej dani, hovoríte o poplatkoch, hovoríte o konsolidácii, ale povedzme si zase pravdu. Tieto opatrenia by nemuseli byť zavedené preto, že by ste, že by si ich niekto želal zavádzať. Boli zavedené preto, že vlády v rokoch ´20 až ´23 priviedli Slovensko k jedným z najhorších verejných financií v celej Európe. Konsolidovať nemusíme kvôli ministrovi Kamenickému, to si treba povedať. Konsolidovali sme kvôli vám, Igorovi Matovičovi, Hegerovi, Ódorovi a ďalším poslancom, ktorí sedia v tejto sále a podieľali sa na verejných financiách, ktoré zadlžili Slovensko a rozpade verejných financií v rokoch 2020 až 2023. Vy dnes kritizujete konsolidáciu, ale keď ste preberali moc v roku 2020, dostali ste verejné financie v úplne inom stave. V roku 2019 sa hospodárilo, hospodárilo Slovensko s deficitom približne na jednopercentnej úrovni HDP. Nepotrebovali ste vôbec konsolidovať. Nepotrebovali ste zavádzať mimoriadne opatrenia. Nepotrebovali ste občanom vysvetľovať, prečo je potrebné zachraňovať verejné financie. Dostali ste ich v stave, ktorý vám dával priestor zvládnuť aj náročné obdobia, náročné obdobia, pardon. Namiesto toho ste zanechali rekordné deficity, prudký nárast dlhu a Slovensko v procedúre nadmerného deficitu. Takže ak dneska sa niekto pýta, prečo musíme konsolidovať, odpoveď netreba hľadať na ministerstve financií v roku 2026, ale odpoveď treba hľadať v roku 2020 až 2023, keď vládli amatéri, ako bol Matovič, Heger a Ódor. Ďakujem. [09:51] Andrej Danko Pán poslanec Blcháč. [09:51] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Impulzívny, emotívny pán Jakab nám tu predviedol opäť svoje umenie a už asi desiatykrát som počul to isté, neviem, prečo práve v tejto súvislosti so správou o pokroku opäť. A len mu chcem pripomenúť, že ja nie som predstaviteľ vlády, ale ja som poslanec Národnej rady, ak si ešte nestihol všimnúť, ak ma tak nazval. No a tieto obhajoby toho obdobia 2020 až ´23 naozaj už sú smiešne a samozrejmé, ak to budete opakovať, ľudia, ktorí sa do toho nevyznajú, tomu budú schopní uveriť, tak po goebbelsovsky, ale to je už vaša zodpovednosť, či privediete ľudí do vedomia, že to bolo inak, ako to vlastne vy prezentujete. Ja vám chcem len pripomenúť, je dve také, dva také zásadné body. Vy ste boli vtedy vedúci úradu na vláde Slovenskej republiky pri pánovi premiérovi Igorovi Matovičovi. Robili ste tam tie covidové štúdie a pamätáme si, bolo tam asi 20 – 30 obrazoviek, na každej iný graf, trojhodinové tlačovky. No a vy ste v máji, v máji, v júli 2020, mali sme to na finančnom výbore, ja som vtedy bol začiatočník, tak som pozeral, čo sa deje a potom aj v máji 2021 ste zaťali dve sekery. Zrazu ste zvýšili výdavky štátneho rozpočtu z 2 miliardy 768 na 11 miliónov 952, miliárd, 11 miliárd 952 miliónov a v máji 2021, to ste už vy robili rozpočet, z 8 miliárd na 11,7 miliárd, o 3 miliardy. Sedem plus tri, 10 miliárd. Tam sú korene, korene dnešnej situácie vo verejných financiách. Tam, za vašich vlád. [09:53] Andrej Danko Pani poslankyňa Matejičková. [09:54] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Jakab, vám sa ozaj nedá uprieť vaše plamenné vystúpenie. Vždy keď vystúpite a postavíte sa pred kamery a tvrdíte nám, kto a akým spôsobom kedy rozdáva financie. Ozaj, ako povedal aj pán Blcháč, už sme to počuli niekoľkokrát, keď ste sa striedali aj s vaším pánom kolegom Šipošom, ale nepochybne ste zabudli opomenúť niekoľko skutočností, že najspokojnejšími z hnutia OĽaNO by ste mohli byť minimálne vy dvaja funkcionári, a to vy, pán Jakab, a pán Šipoš, pretože vy ste nedostávali nejaké mimoriadne odmeny za vašu stranícku prácu v OĽaNO? Pán Jakab, dostávali ste, alebo nedostávali ste? Bolo to aj medializované. Dokonca pán predseda vášho hnutia Matovič sa postavil, že to robíte ako nadprácu a že on si vás veľmi váži a bude vás zo straníckych peňazí viac platiť. Len asi ste zabudli na vášho pána roztlieskavača Pročka, ktorý vyberal oľaňáckych prednostov a to bolo už to vaše slávne odpolitizovanie štátnej správy. Vy ste poslancami Národnej rady. Pán Pročko, nevykrikujte tu, rušíte moje vystúpenie. Poprosím vrátiť čas, pán Pročko ma ruší. (Reakcia z pléna.) Dve sekundy stačia. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Technicky neviem, či to zvládneme. Ak môžete, pokračujte. Matejičková, Zuzana, poslankyňa NR SR Ja môžem, no len aby vedeli, aké to je, keď sa takto správajú. Pán Pročko, ukľudnite sa, asi sa neviete ovládať. Takže vy ste poslancami Národnej rady, ktorých zvlášť platí Matovič zo štátneho príspevku za volebný výsledok a dokonca potom dávate tu návrhy na zmrazenie platov. Čiže vy viacej beriete, potom sa tvárite pred ľuďmi, koľko pre nich robíte, ale ja sa pýtam, tie fiatky sa dajú naštartovať? Tých 500 eur kde skončilo? A okrem toho sa spýtam aj na pána Heráka, ktorého ste tiež zamestnali po tom, čo sa vzdal mandátu, v strane OĽaNO, ktorý je obvinený z trestného činu zneužívania maloletých. Tak ja neviem, hovoríte iba na jednu stranu, ale do svojich vlastných radov sa asi ťažko poz... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [09:56] Andrej Danko Pán poslanec Jakab. (Reakcia z pléna.) [09:56] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Pani Matejičková, obžalovaný Gašpar z toho, že mal uniesť spravodlivosť na Slovensku a odovzdať mafii celú políciu, nám tu vedie schôdzu, takže vy mi, prosím vás, nerozprávajte o tom, že kto je z čoho obvinený. Ani mi nerozprávajte o tom, kto čo berie, pretože Matovič nie je môj otec, napríklad, však? Ale Ficov syn tam je uprataný vo vašej eseročke (potlesk) a vy mu tam posielate tie štátne peniaze. A Richterov syn a Richterov syn je tam proste uprataný v Transpetrole, všakže, za 15-tisíc eur iba kvôli tomu, že bol proste poslušný strane. Vy ste úplní chudáci, tragédi. Čo sa týka pána Blcháča, prepáčte, ale vám nerozumie nikto. Ja sa čudujem, že sám sebe rozumiete alebo v tom liptovskom, že vám rozumie niekto, v Mikuláši, a sa čudujem, že vás ešte niekto bude voliť. Čo sa týka pána Karasa. Vy hovoríte, že aké peniaze sme zdedili v roku 2019, pán Karas. Tak ja vám poviem. V roku 2019 hospodáril tamten Kamenický najhoršie, dvadsiaty prvý najhorší spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odovzdal on financie prvýkrát v kritickom stave. Pustite si tlačovku Pellegriniho so Sakovou, kto nechal prázdnu štátnu kasu na tri týždne fungovania Slovenskej republiky a kto hovoril, že to bude drahé, ale tie peniaze musí zháňať niekto iný. Áno, vy závidíte Matovičovi, pretože s prázdnou kasou dokázal niečo, čo vy ste nedokázali nikdy ani s tou plnou. Vy tu rozprávate o tom, že ľudia nemuseli počúvať o konsolidáciách. No nemuseli, pretože Matovič vedel tie peniaze nájsť v štáte, pretože sa nekradlo a pretože daňovým podvodníkom sa išlo po prstoch, pretože 50 vašich kamošov, pán Karas a pani Matejičková, 50 vašich kamošov bolo odsúdených za to, že sa tu diala korupcia, za to, že sa tu diali podvody. Tam sa našli peniaze a preto ľudia nemuseli počúvať slovo konsolidácia. A keď hovoríte, že to bolo kvôli Matovičovi, o koľko minister Kamenický znížil dlh kvôli tým trom konsolidáciám, keď zobral tým ľuďom peniaze? Ani o jedno jediné euro. O koľko znížil deficit? O nič. Koľko tým ľuďom pobral? 7,4 miliardy eur. Nič ste nedokázali, iba si zdvojnásobiť platy. (Potlesk.) [09:58] Andrej Danko Pán poslanec Hlina, pripraví sa poslanec Sabo. (Reakcia z pléna.) Prosím, pán poslanec aj pani poslankyňa, áno, áno, prosím, dáme si prestávku? Pre mňa je to úplne super. Pokračujeme v rozprave, pán poslanec Hlina. [09:58] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, a neviem, kto vás bude striedať. Dúfam, že, ja sa budem snažiť byť taký že kľudný. Ale nevylučujem, že v určitom momente (povedané so smiechom), keď si pospomínam na to všetko, že, a tak hádam to nejako zvládneme. Na úvod by som sa chcel ospravedlniť občanom Cypru. Fakt mi je to ľúto. Podľa mňa to je hrozne neúctivé. A prezident znova, raz a znova dokázal, že proste aký je prezident. Naozaj po tom incidente, čo ten človek spravil na tom výbore, poslal že na ten Cyprus, je desivé. My sme niekedy v 90. rokoch poslali ako firma, to bola taká že systém obchodných delegátov, že sme poslali moju manželku, ešte to ani nebola manželka, do Pekingu na ambasádu a ona mi to raz vysvetľovala, že ako tam bol jeden chlapík, čo mal nejaké že tajné služby a chodil večer svietiť a on tam spal, hej? Zasvietil, aby videli, že teda že niečo robí, ale on tam išiel spať. Takže aspoň keby to dopadlo tak, že ten Radačovský tam ten svoj mandát prespí, kým ho nevymeníme. Naozaj mne to je až, až ľúto. Podľa mňa to je hrozne neúctivé a je to aj rizikové poslať pána Radačovského do Cypru. Keby to bolo aspoň nejaké pokojné miesto. Cyprus je horúca pôda, ohromne nezodpovedné. V mojom vystúpení sa budem venovať hujerovskej ekonomike, ktorú sme, vlastne teraz nejakým spôsobom vytvárame. Ale ešte skôr, ako sa k tomu dostanem, procesne, pán predsedajúci, mi tu dovoľte povedať, že ja som sa fakt pripravoval na zákon o ochrane prírody. Ja som si to dal na mojej tlačiarni u nás doma vytlačiť. Viete, ja viem, že, rozumiem, že vy by ste si to všetci nechali tlačiť tu, nech nemíňate toner doma (povedané so smiechom). Žena sa zas bude hnevať, že jej som minul toner, ale ja som sa fakt venoval tomu, ja som fakt si robil prípravu na ten zákon. Prečo ste to dávali ako termínovaný bod? Prečo ste si to dali odhlasovať? Kde sú? Kde je Garaj? Kde je, neviem, kto to tam mal, pán Lučanský, myslím to ešte pre, prečo to neprišlo? Čo sa ide diať? (Povedané so smiechom.) Viete, že mňa ste tu vyhodili, pán predsedajúci, aj vy ste ma vyhodili a povedali ste, že ani päť sekúnd za toto chlapské, to, to mi zostane v hlave, ani päť sekúnd vraj to nebude trvať, že mám nášivku, ale podľa mňa toto je väčší neporiadok. Toto je väčší neporiadok, že proste viete, že síce vo fazóne, ale to je väčší neporiadok, ktorý tu stvárate. A už nehovoriac o tom, že čo v tom zákone malo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec, pozastavil som vám čas, len prosím, držme sa témy, ktorú prerokovávame. Už to nezvrátime, zákon prepadol. Je to normálna technická vec a prosím, poďme k téme. (Reakcia z pléna.) Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ďakujem pekne za upozornenie, ale verím, že aspoň toto mi uznáte, že keď som si toľko energie svojej, ja som teda neparazitoval nikdy na štáte a nikdy nebudem, hej? Keď som si to, tak môžem si povztesknúť , taký český výraz ma napadol, hej, že teda že zbytočne. Už keď ste to tam predložili, tak ste s tým mali prísť. Či čo? Odvaha zachýbala, či ste sa nedohodli? (Povedané so smiechom.) Huby zbierať v trojke na Babej hore môžu iba urbárnici a nikto iný. To je naozaj v tom zákone. Ježišmária. To keby to, dobre, ale však asi možno to tu raz donesiete. Idem k správe o pokroku. Ja teda neviem, že z čoho vychádza ten názov, či to tak sa, nejaký je to tvrdý preklad alebo je to, niekto zamyslel a nazval to tak. Ja na konci skúsim povedať, že ako by sa to asi malo volať. A neprísť k správe o pokroku, to tak navodzuje, pôsobí to tak trošku, by som povedal, tak starorežimne, lebo ten pokrok, my, čo ešte pamätáme na tých červených plachtách, to všelijako v akom kontexte bolo vnímané, ale dobre. Tak ja sa teda pýtam, že čo by mal byť ten pokrok, alebo v tomto ponímaní, alebo že čo ho teraz predstavujete, alebo čo v tej správe by asi malo byť, ale nie celkom to tam identifikujeme. V čom je pokrok? Čo je vízia Slovenska? V čom je budúcnosť? Viete, to som tu minule mal taký mikrofight s pánom Kubánkom, ktorý mi ukazoval, asi mi naznačoval, že čo mi naznačoval, že sa mám ísť liečiť, nie? Že mi to odporúčajú všetci moji facebookoví priaznivci. Chlapík, ktorý tu ešte podľa mňa ani nestál. On nestál ani na mieste za rečníckym pultom, ani tu, ani tam. Neviem, čo je jeho vízia, neviem presne, čo je vaša vízia, ale nejakú víziu by ste mali. A viete, budúcnosť moderných krajín, v čom sa javí, že by mohla byť? IT. A rozmýšľam, že teda, že ako sme my uchopili IT. Áno, tak karpatsky. IT sa, žiaľ, zjavuje všade. Zjavuje sa aj v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva. Dokonca 50 % kapitálových výdavkov ministerstva je do IT. Rozumiete? Prepáčte, už to poviem asi tretíkrát, ale že čo z toho tie kravy majú? Ale jasné, lebo zaľúbenie v IT je tu obrovské, lebo to je proste super, super vec. Na betóne je to o niečo zložitejšie, lebo to sa dá zmerať, príde súdny znalec a vám zmeria, koľko kubíkov ste tam dali, tam nemôžete až toľko kradnúť. Ale na IT je to úplne geniálne. Takže áno, my sme IT pochopili nie ako výzvu byť modernou krajinou s budúcnosťou, ale my sme IT uchopili ako možnosť proste to tunelovať a dostávame sa do dokonalosti. Už IT-čkujú aj na pôdohospodárstve. Padá im fasáda, majú tam trápnu plachtu, všetko sa im tam rúca, ale hlavne, že investujú obrovské peniaze do IT. My sme mali, mali sme IT hráčov. ESET. A kde je ESET? Ste ho vyhnali. Minule som čítal nejaký rozhovor s tým pánom Trnkom z Prahy. Viete, že človeka, ktorý mohol, mohli by sme teda zapichnúť nejakú vlajku do sveta moderného, že niečo máme, a čo ste urobili? Blahu ste naňho poslali. Chápete? Na ľudí, ktorí niečo vytvorili, ľudí, ktorí platia dane, ktorí tu investujú, ktorí majú kredit, ktorí majú meno, ktorí niečo chcú, sú v Prahe. A ešte ste nechali štekavého, brechajúceho Blahu naňho sa navážať. Áno, toto bude presne váš postih. Keď to kľakne, tak tí, čo tu ešte zostanú a budú mať nejaký výklad, obrazne alebo doslovne, niečo tu vytvoria, tak vy pošlete na nich Blahu a ten Blaha bude huckať ľudí, aby tie výklady rozbíjali. Dôvod sa nejaký nájde. Takže my sme v IT mohli byť hráčom, ale nie sme, lebo aj ESET, aj Pixel a neviem aké firmy, ktoré v tom priestore niečo dokázali, tak ste ich poslali preč. Tak ste, tak dopadla IT oblasť, v ktorej Slovensko mohlo byť pokrokové. Keď je to správa o pokroku, tak, ak je to správa o pokroku, tak mi tam to IT, takto by som ho zarámcoval. Budúcnosť sveta je aj v AI-čku, hej, že v tej umelej inteligencii. Ja viem, že teda to treba niekomu a niekde dovysvetliť, ale zdá sa, že už sa toho znova chytáme. A bojím sa, ale nechcem predikovať. Nechcem byť za každú cenu protivný, že bojím sa, aby to zase tak nedopadlo, tak karpatsky, že AI-čko sa vyhodnotí ako možnosť, kde sa to bude dať, lebo už teda veľkí hráči do toho AI-čkového biznisu vošli. Teraz čítame, že Tkáč je veľký AI hráč. Ja mu fandím, možno je, ja neviem. Ale trošku mám obavu. A už aj mladý Fico. Rozmýšľam, že teda, že načo človek študuje právo, aby išiel robiť AI-čko, ale existujúca konštelácia po tom všetkom, čo vieme, mám trošku z toho obavu, ale nechcem byť za každú cenu protivný, ale jednu skúsenosť, ktorá sa týchto hráčov týka, už by som možno aj povedal, lebo už odprezentovali nejaké vozidlo. Tam, kde ja mám parkovacie miesto, tam z jednej brány raz vyšla taká krabica a že vraj to je nejaký autonómny doručovateľ poštových zásielok, že pošta. Kamier tam bolo, ako keby, ja neviem, sme objavili, ja neviem, neutrónovú studenú fúziu, toľko kamier tam bolo. Mne potom jeden písal, že to proste ledva niekde prešlo, ledva sa to vrátilo, kde sa to malo, a to prezentovala pošta. Tak bojím sa, že či tam nebude trošku za tým problém, lebo tá pošta na jednej strane prezentuje nejaké autonómne vozidlo a na druhej strane tuná na Mudroňke (Mudroňova ulica v Bratislave, pozn. red.) zdemontovali schránku poštovú, ale ten betónový pätník, na ktorom tá schránka bola, tam nechali. A moja mama na tom prepadla a dolámala sa celá. Celá sa dolámala. Celá sa dolámala. Viete, to je, to je tá pošta. Na jednej strane autonómne vozidlo, Tkáč, mladý Fico, neviem, čo je za tým. Dúfam, že zas, lebo zo štátneho podniku možno nejaké fondíky, nejaké tie peniaze, a jeden, aj by mi ušiel taký expresívnejší výraz, ale nepoviem, ale jeden betónový pätník, kde stála schránka, ani to neboli schopní vybrať. To sme my. To sme my. To sme krajina pokroku, krajina budúcnosti, karpatská, karpatská demokracia, sociálna, vo vašom ponímaní. Ďalší trend, megatrend, kde by mohlo Slovensko uspieť, môže byť cestovný ruch. Už to tu kolegyňa aj spomínala. Znova sme to uchopili typicky karpatsky. Cestovný ruch musí proste sedieť. Ste to vypočítali, mám pocit, 1,7 milióna ročne sú náklady. Viete, ja viem, že sa na mňa hnevá, mne to je jedno, viete, mne to príde hrozne úbohé. My sme vytvorili skupinu takých oligarchov, ktorí sú ako veľkí oligarchovia, že ako tu rozkladajú rukami, že akí sú oni chytrí, múdri a čo všetko dokážu, ale v niečom sú strašne úbohí. V niečom sú strašne úbohí. Viete, že keď ich kredit, keď ich schopnosť je postavená iba na tom, že dokážu vycucnúť zo štátu, nuž to by vedel pomaly každý. Ja tam nevidím nejakú sakramentskú pridanú hodnotu. Zrekonštruovali sklad DOK 7, zrekonštruovali, a to je, máme skloniť pred nimi klobúk, že teda akú majú návratnosť, lebo áno, pána Danka nahovorili a pán Danko podpísal, lebo niekto v jeho zastúpení tú zmluvu na jedna-sedem, 1,7 milióna ročne. Tri poschodia. Dole piváreň. Rozumiete, že to je ministerstvo, hej, že ministerstvo, dole piváreň, hore ministerstvo (povedané so smiechom). Proste pár kancelárií. To dneska máte zadarmo. Proste ministerstvo dopravy má toľko kancelárií. Viete, za 1,7 dobrý hospodár za jedna-sedem dokáže urobiť čary a divy. Keď už to je ministerstvo športu a cestovného ruchu. Viete, koľko je výstav, na ktoré má význam robiť nejakú expozíciu, že by tam Slovensko šlo s nejakou expozíciou, že by sa prezentovalo, že by tam dovolilo niekomu doniesť nejaký leták? Ľuďom, ktorí v tejto krajine niečo robia. My prežijeme len tak, že ľudia, ktorí v tejto krajine niečo robia, že prežijú, že neodídu. To nie je atómová fyzika. To je elementárna logika vecí. Ináč sa to nebude dať. Keď ich všetkých vyženiete a nikto tu nebude tvoriť hodnoty, tak to krachne, preboha. Však to nie je nič zložité. Takže ak sme mali 1,7 na búdu pri Dunaji, tak ja tie peniaze, nie, tie peniaze mali ísť do Berlína, mali ísť do Osaky, mali ísť do tramtárie, neviem, kde všade, kde je nejaká výstava o cestovnom ruchu a tam sme mali našim ľuďom povedať, dajte si tu leták, aký chcete, ukážte, že niečo robíte, možno sa niečo chytí. Tisíc jeden. Tam mali ísť tie peniaze. Nie chlapcom z J&T na DOK 7. Pán Danko, nehanbíte sa trošku, že ste pomohli chlapcom z J&T, že teda, že majú na koľko? Na desať, na 15 rokov? Búda zaplatená, jasné. Tak to funguje. Takí sú chytrí kingovia. Toto je prínos? Toto je vstup do podnikania, toto je kredit, čo tu nechali? Že odpravili starú búdu a prenajali ju štátu za drahé peniaze. No neúročno. No to je fakt, že to sú enormné podnikateľské schopnosti. To zaslúži nejakú medailu. A vy ste to podpísali. Niekto od vás to podpísal. Niekto s tým súhlasil. Cestovný ruch. Sme boli svedkom vnímania cestovného ruchu teraz cez víkend, by ste neverili. Slovensko, krajina to, kde takto náruč otvorená, nie? Chlebom a soľou, pohostinný národ, vítajúci národ. A viete, čo v tom Fafoka nebolo? By ste neverili. Po zuby ozbrojená ochranka pri plote. Takže cestovný ruch v ponímaní tuná karpatského vedenia je v tom, že pri zariadení cestovného ruchu zavrieš bránu, nepustíš nikoho a dáš tam po zuby ozbrojenú ochranku. Ja som si nie celkom istý, či tento medellínsky spôsob bude fungovať. Či to dokáže prilákať, či my na tom cestovnom ruchu to HDP nejaké budeme robiť. Furt tu počúvam, že koľko HDP dokážu robiť Rakúšania. Myslíte, že Rakúšania majú niekde pred penzión po zuby ozbrojenú ochranku? Ukážte mi takú, či taká niekde existuje. Čiže je to zvláštne pochopenie. Prosím vás, pán predsedajúci, ruší ma to, ako sa tam rozprávate. K tomu cestovnému ruchu tam ste priradili ten šport, aj ten má svoj význam. Tých športových úspechov je naozaj neúročno, ale už by sa to malo zlepšiť, lebo však bude športová hala v Šamoríne. A nie som si celkom istý, ale mám pocit, že či už neubehli tie dva roky, odkedy mala stáť. Pôjdem sa tam pozrieť, keby tu niekto. Stojí niečo? (Povedané so smiechom.) Bol som tam po roku, tam ani bager nebol, ani nepokosili. Tak ja neviem, hej? Lebo bolo, že do dvoch rokov bude stáť, po roku ani nepokosili tam, kde má stáť. Tak sa, teraz bude update. Ja neviem, čo je teraz, a mám pocit, že tie dva roky za chvíľku ubehnú. Takže asi to bude ten čínsky spôsob výstavby, že to pôjde strašne rýchlo. A potom teda už keď bude tá hala stáť, na ktorú štát dal, ja neviem koľko, 20 sme to dali na ten štát, chlapcom z čoho? To sú zase, chlapci, to je iná partia. Počkajte, to je tá, mne sa to pletie, veď to je. To je Istrokapitál, hej? To sú iní čarodejníci, hej? Takže zase aj tí musia, štát musí nakŕmiť, každému trošku. Čo tam po nejakej biede. Deti pijú z potoka niekde, rozumiete? Niekde bieda, stredovek, ale tu chlapcom tam treba milióniky, tam, veď to, viete, čo stoja také vrtuľníky Jety, to všetko im treba nakŕmiť. A štát si zobral to na plecia, že to zvládne, nech sa páči. Takže počkáme na tú halu a potom už teda budú aj úspechy v športe a teda budeme, budeme jak tí Keňania. Ktovie, čo je v Keni, ale aspoň vieme, že vedia behať, hej? Čiže budeme vnímať ako, hej, Slovensko bude možno cez niečo. Neviem, čo to bude, ale možno to nás zachráni. Možno to bude ten pokrok, lebo ja naozaj, či veríte, či nie, ja rozmýšľam nad tým, že záleží na tejto krajine, že čo bude tou esenciou, čo bude tým niečím, čo Slovensko urobí úspešnou - keby úspešnou, už pomaly rezignujem na to -, ale aspoň udržateľnou krajinou. No zatiaľ to vyzerá bledo. IT-čko nič. AI-čko s rozpakmi skôr nič. Cestovný ruch nič, energie. To celý svet ide niekde, sa vyvíja s energiami. Počúvajte, Rakúšania, idete do Rakúska, samá vrtuľa. A ja sa pýtam, tí Rakúšania sú úplne blbí? A my tu, my tu, pomaly je tu hystéria. Henten Taraba s tými vašimi chodia, robia hystériu. Ja sa teda nevyznám, ale ja si dám tú prácu, to naštudujem, lebo tu pomaly je hystéria, že tá vrtuľa, ja neviem čo, že nás mení na kukuricu, prídete s nejakou vedeckou štúdiou. Ale rozmýšľam, že prečo tí Rakúšania toľko tých veterných turbín tam natrepali do, tuná hneď za hranicu. Viete, že asi to nebude až také, hej? Čiže budúcnosť je niekde v tých alternatívnych zdrojoch, v tom hľadaní toho potenciálu, čo nám aj pán Boh alebo príroda dala. Ale nie. Tu je normálne, tu sa vytvárajú fronty, šíky a politický zápas bude o tom, že teda, že ako veterná energia nie, a na tom to vykrúžkuje to 10 poslancov. Medvede päť, veterné turbíny desať (povedané so smiechom). GMO, GMO-čko alebo čo, ďalších päť a tak sa tu naskladáte a to bude, normálne auditové panoptikum tu bude všetkých týchto. Takže tam tiež to vyzerá bledo z tých energií. Mám pocit, že zostali iba tie autá. Aspoň to udržte. Len to udržte. O tých áut keby bola niekedy debata, tak na tom mi mimoriadne záleží, lebo trošku som pri tom na začiatku bol, ale stále mi nechcete dať tú medailu, hej? Že za to, že som sa zaslúžil. Ale dobre, nevadí, ale aspoň, preboha, to udržte, lebo to sme mali z pánaboha šťastie. To sme mali, to prišlo samo. To sme ani nevedeli. Viac šťastia ako rozumu sme mali, že sme to k sebe naťahali, tak to aspoň udržte, lebo keď už to odíde, tak ja už fakt neviem. Ja už fakt neviem. Tie SBS-ky, tá ekonomika, ktorú ste vytvorili, tá nás neuživí. Akú ste vytvorili ekonomiku? Akú? Čo je vašou ekonomikou? Ekonomika právnikov. Prosím vás, to je tu že taký právnik Para, a neviem, čo tu je, služby, milión sem, Džbán (advokát Bžán, pozn. red.), všetko, to je ekonomika, ekonomika SBS-iek, oligarcha, nejaký Bödör. Čo vytvoril taký Bödör? Čím sa spája? Nejaké SBS-ky, že čo je to za segment, že čo je to za prínos? Viete, že čo je genialita v tom, že vlastne vytvoríte SBS-ku a nacucnete sa na štát a strážite štát. No to je, počujte, to sú mozgy, čo? To sú príbehy. O tom sa budú písať knižky. To prídeme do studnice. Ja si rád prečítam dobrú knižku o nejakom podnikateľskom príbehu, nejakého vizionára, človeka. To je mimoriadne vizionársky prístup vytvoriť SBS-ku, nacucnúť sa na štát. Ale táto ekonomika, pán minister, vám garantujem, že štát neuživí. Ekonomika právnikov, ekonomika SBS-iek, ekonomika hujerovská, ekonomika to, čo ste vy vytvorili, ja tebe, ty mne, táto nedokáže uživiť ani to Slovensko. Určite nie. Hujerovská ekonomika, však teraz budem sa tomu venovať. Pán minister, dám do pozornosti, by ste neverili, atraktivita, zase treba zase uznať, že v niečom atraktivita Slovenska predsa len je. A prichádzajú sem investori z Bosny a Hercegoviny. By ste neverili. Mičo Šikman, nejaký Mičo Šikman. Keď sme ho hľadali v Prijedore, tak nám bolo naznačené, nehľadajte ho, nehľadajte ho, nerobíte dobre . Taký Mičo Šikman z Bosny a Hercegoviny, by ste neverili, zistil, že v Sebechleboch chcú robiť lesnú cestu a že je nejaká firma Agro HN a on kapitálovo vstúpil. On kúpil od Fafokancov Agro HN, hej, túto firmu a berie dotácie, by ste neverili. Aj teraz, teraz za vašej vlády. Pán minister, má daňové nedoplatky. Agro HN má daňové nedoplatky voči vám, voči zdravotným poisťovniam, voči Sociálnej poisťovni, ale čerpala, teraz jej dal Takáč 1,3 alebo 1,6 milióna eur Mičovi Šikmanovi, Mičo Šikman. A Mičo Šikman sa ani neunúval sem prísť, ale zastupoval ho Hlbočan. Ten Hlbočan, právnik, ktorý je vlastne dvorným právnikom spolu s Parom, s ľuďmi v Očistci. Všetci sa stretnete v jednej posteli a čo tam budete robiť, to bude váš bordel. Ale rozumiete, že toto len pokúšam sa naznačiť, že čo to je zač, čo to je za ekonomika? Nuž sa teda pýtam, ako firma Agro HN, ktorá za tri roky bola v strate, dlží na daniach, ako mohla podpísať zmluvu s PPA-čkou a PPA-čka jej dala 1,6 milióna eur? Mičovi Šikmanovi. Myslíte si, že táto ekonomika, toto, čo ste vytvorili, že udrží tento štát? Že toto vytvorí zdroje na to, aby táto ekonomika mohla fungovať? Že z toho budeme vedieť platiť dôchodky? Máte pocit, že toto, toto je to? Vyženiete ESET a dovediete Miča Šikmana, hej? Toto, toto vlastne, to bude, to je akože, to je deal, hej? Niekde som to, to nie je moje autorské, niekde som to čítal, že kto je tu ešte od Hujeru, hej? Presne naozaj je to taká hujerovská ekonomika. Brat, syn, sesternica, bratranec, dostať. Treba niečo vytvoriť. Vytvoriť, nejakú hodnotu treba vytvoriť. Ja viem, že som to tu už rozprával. Ale my sa bez toho nepohneme. To, že zveríte, že utopíte peniaze tohto štátu v právnikoch a SBS-ke, toto nepomôže. A ešte robíte tretiu vec, pán minister, ktorú dávam do pozornosti, lebo niekto povie, prišli k tomu, ako prišli, ale ich deti sa už hrali, ináč sa to hovorí, hej? Už som to tu hovoril, že Morganovci boli piráti, Kennedyovci pašovali rum, ale ich deti sa učili po francúzsky a hrať na klavíri. Čiže dobrou správou na tom bolo, že sa to trošku civilizovalo. Čiže prišli k tomu, ako prišli, ale aspoň sa to potom trošku civilizovalo. Ale toto je problém, lebo Robert Fico, zdá sa, že naučil svojho syna, že vybavím ti to. A vybavil mu miesto v agentúre SMER. Richter, zdá sa, že naučil svojho syna, vybavím ti to. Pôjdeš do Transpetrolu. Nič tomu nerozumieš, ale to vôbec nevadí, vybavím ti to, pôjdeš tam. Ide z toho strach. Ide z toho strach, lebo sa neučia po francúzsky a hrať na klavíri. Učia sa od svojich rodičov, že takto to má asi fungovať. A ešte sa ten najväčší fenomén, ktorý z toho je, že to, čo ujde a ujde, nezostáva tu. Znova, už som to tu hovoril, nerád sa opakujem, ale pre zdôraznenie to poviem. Niekto mi to raz vysvetľoval, ja ani neviem, kde to je, a že nejaké ostrovy Aruba, a jeden z najväčších investorov v nejakej Arube je nejaký Slovák. A ja mám byť pyšný? Máme, počúvajte, keď sa, keď začal ten konflikt v Iráne a začala byť horúca pôda v Dubaji, na tretí deň sem dobehol nejaký minister z Dubaja utešovať, že všetko je v poriadku. Viete, prečo sem dobehol? Aby, Kaliňák ho sem dotiahol, aby jasne vyslal investorom v Dubaji, slovenským, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje. Nech stále posielajú peniaze. My sme veľký investor v Dubaji. Ale to nie je, to nie je investícia z nadbytku. To je investícia zo strachu, lebo tí ľudia nevedia peniaze investovať tu, lebo sa k tým nevedia priznať a nakupujú čarabary v Dubaji. A čo my z toho máme? Lebo keď niečo postavíte tu, niečo vytvoríte tu, to dáva zmysel. Nie každý projekt je úspešný, nie všetko sa podarí, ale dáva to zmysel. Tá hodnota zostane tu. V Dubaji, tramtárie, z toho nikto nič nemá. Tam idú obrovské peniaze. Takže neviem. Neviem, či ten názov bol zvolený správne. Teda ja si myslím, že nebol zvolený správne. Neviem, či ste to urobili nejaký útrpný preklad, že tak sa to má volať, alebo ste si to tvorivo na ministerstve k tomu prišli, že dajte nám správu o pokroku, však sme pokrokoví. Na záver si mi ešte dovoľte ospravedlniť mojim deťom, lebo keď sledujem túto hujerovskú ekonomiku, že som im v ničom nepomohol. Pomohol som im v tom, že som sa snažil byť dobrý otec a s manželkou dobrá mama. To sme im vychádzali a nikdy sme im nepomohli. Dokonca, keď moja dcéra ťažko robila jednu skúšku z biochémie, nikde som nevolal. Doučovanie sme jej zaplatili. Viete, že ospravedlňujem sa, lebo pozerám, že zdá sa, že ekonomika je postavená na tom, že proste, čoho sme tu svedkami. Syn-syn, brat-brat, frajerka, nevesta, milenka, že takto to funguje. Tradičná rodina. Takže keď sa Robert Fico včera potreboval niekomu ospravedlniť, tak aj ja sa ospravedlňujem mojim deťom, že som im proste nepomohol ľahko (povedané so smiechom) prísť k peniazom nejakým spôsobom. Neviem, či máte tiež ten pocit, čo ja, ale ja mám z tohto veľmi zlý pocit. Toto nie je udržateľné. Ja rezignujem už na predstavu úspešnosti ako krajiny a začína sa vo mne otriasať presvedčenie, že ešte stále môžeme byť ako-tak udržateľnou ekonomikou. Áut. A to je práve. Vám to je jedno, ja viem, že vám je to asi jedno, ale tie škody, ktoré z toho vzniknú, budú obrovské. Takže nie správa o pokroku, je to proste správa. Ja neviem, či sa dá dať nejaký procedurálny návrh, ale tak by ste to neodhlasovali. A nevolal by som to správa o pokroku. Možno by som bol menej ambiciózny, lebo ambiciózni v názvoch ste, zdá sa. Nazval by som to len správa o stave Slovenska. A tá správa je dosť smutná. Ďakujem veľmi pekne. [10:25] Andrej Danko Pán poslanec Ledecký. [10:25] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán poslanec Alojz Hlina sa tu venoval dosť dlhý čas cestovnému ruchu na Slovensku a ja by som to tak rozmenil na drobné tomu cestovnému ruchu v regióne v okrese Levoča. Tak Levoča je významná tým, že nachádza sa tam niekoľko pamiatok, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO. Ale možno menej významná tým, že nedá sa to nejak skĺbiť s rôznymi priemyslami a výsledkom toho je, že najväčší zamestnávatelia v Levoči je mesto Levoča a nemocnica Levoča. Bol tam ešte jeden významný zamestnávateľ, väznica, ale tu táto vláda Ficova bez toho, aby to nejako dopredu upozornila, tak ju zrušila, čiže sto pracovných miest zobrali. A teraz najnovší nápad asi, aby pomohli tomu cestovnému ruchu, je obnovenie vojenského obvodu Javorina, tri kilometre od UNESCO, vzdušnou čiarou 3 km od UNESCO, neviem, ako to má tým turistom pomôcť. Ale keď, ako sa vyjadril minister Kaliňák, bude sa to budovať tam 15 rokov, to znamená, oni tam nerobia vojenský obvod, oni tam chcú vybudovať vojenskú základňu. A keď sa pamätáte, ako Fico a spol. bičoval vášne na tom, že bývalá vláda ide tu nejaké americké základne robiť, tak ja sa pýtam, to naozaj nemáte hanby? To naozaj nemáte hanby? Vy idete robiť novú vojenskú základňu 3 km od Levoče? To naozaj nemáte hanbu? To, to čo vám máme urobiť, aby ste si pozreli do zrkadla a ráno nevstali, lebo by ste sa hanbili? [10:27] Andrej Danko Pani poslankyňa Nash. [10:27] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, vy ste hovorili aj o nájme priestorov ministerstva cestovného ruchu a športu, tak ja tam len doplním, že toto ministerstvo má tak hlúpu budovu, že ono si musí prenajímať navyše ešte parkovacie miesta a sklady. A tie sklady si musí prenajímať preto, lebo nemôže mať v tejto budove archív, nakoľko je tá budova v záplavovom území. To znamená, že oni si platia archív niekde inde, hej? To znamená, že každý, kto potrebuje niečo z archívu, musí ísť niekam inam v rámci Bratislavy. A za parkovacie miesta platia 150 eur na mesiac nájomné parkovacích miest. A k tej budove sa nedá autom vôbec ani prísť. Hej? Čiže takáto úplne úžasná lukratívna budova v centre mesta. A o tej pivárni to ani nehovorím, že pre koho je to dobré. A čo sa týka Šamorína, tak ja som sa bola v pondelok pozrieť na stavbe v Šamoríne. A na to, že ide o 30-miliónovú budovu, tak sme na tej stavbe videli sedem robotníkov. Sedem robotníkov, tri mechanizmy, je tam asi 14 unimobuniek a bola tam naozaj že jedna dodávka, v ktorej priniesli tých sedem robotníkov. Tak mi povedzte, že či tá firma, ktorá vyhrala verejné obstarávanie, má iba na to, aby na 30-miliónovú stavbu poslala sedem robotníkov. A to máte za 30 miliónov tú stavbu postaviť do konca budúceho roku. Tak mi povedzte, že ako mohla táto firma vyhrať verejné obstarávanie. Ďakujem pekne. [10:29] Andrej Danko Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:29] Andrej Danko (37.) Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:29] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Hlina, vy ste v úvode svojho vystúpenia spomínal pána prezidenta. Ja som si dnes ráno teda pozrela tlačovú konferenciu pána prezidenta po jeho návšteve Slovenskej akadémie vied, kde sa teda prišiel oboznámiť s víziou 2040, ktorú dala vypracovať táto vláda, kde pán prezident hneď v úvode svojho vystúpenia povedal vetu, a ja citujem: „Dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa posúvať dopredu.“ Ešte raz zopakujem tú vetu: Dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa posúvať dopredu. A to teda hovorí človek, ktorý bol súčasťou strany SMER, súčasťou troch vlád Roberta Fica, strany, ktorá nám tu vládla tri volebné obdobia po sebe. Dvanásť rokov ste vládli kontinuálne po sebe. A asi sa zhodneme, že za dvanásť rokov sa už dajú presadiť nejaké reformy a urobiť nejaké zásadné kroky v posune krajiny. A teda to hovorí človek, ktorý bol poslancom, ministrom, podpredsedom vlády, predsedom parlamentu a ešte aj premiérom. A naozaj, že tohoto človeka ste si zvolili za prezidenta a to sa teda nehanbí hovoriť o tom, že teda Slovensko trpí nejakým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa rozvíjať, ale jediný teda ten fenomén, si ho pomenujme, je strana SMER, ktorá nám tu bráni naozaj, žiaľ, už štvrtýkrát počas vašej vlády sa rozvíjať. Takže toľko asi k pokroku Slovenska. [10:30] Andrej Danko Pani poslankyňa Kleinert. [10:30] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti pekne, Alojz. A ja by som chcela k tomu cestovnému ruchu, že on tu na Slovensku počas vlády Roberta Fica, tá podpora cestovného ruchu bola vždy čistá tragédia na pár výnimiek. Keď si len spomenieme na olympiády alebo expá, tam jednoducho vždy bolo jasné, až naozaj na pár výnimiek, že to chytili zase nejakí známi kamaráti alebo nejaké podržtašky alebo nejakí vybavovači a vždy to bola proste hanba a akurát tak to boli také dobré výletíky pre úradníkov rôznych ministerstiev, že sa išli niekde pozrieť a my sme ako Slovensko za to dali veľa peňazí. Alebo také Bienále alebo mestá kultúry, ktoré teraz máme v Trenčíne ako druhé. Veď ono to funguje napriek týmto vládam, napriek tomu nejakým spôsobom to ešte ide. Aj taký Bienále je ale konkrétne teraz v Benátkach, tak za 4 400 eur išiel tam pán riaditeľ, mal hotel a on ani len nevystúpil na vernisáži, ani slovka nepovedal a akurát tak v správe, ktorú sme si vypýtali, sa posťažoval, že čo tam teda robil, tak sa posťažoval teda, že umelci, slovenskí, sa ani len nepoďakovali. No namiesto toho, aby sa tu politici a političky, aby tu ďakovali ľuďom napríklad z kultúry, že ešte vôbec niečo robia, tak potom sa ľudia z kultúry dozvedia toto. Plus iné, ako naozaj hlúpe reči rôznych aj významných politikov v tejto krajine o rôznych dotáciách a iných, iných ich aktivitách. Namiesto poďakovania majú takéto hlúpe reči. A to je tiež podpora cestovného ruchu, je podpora kultúry, a to ako tradičnej, tak aj tej novej. V tejto chvíli nominantka SNS Martina Šimkovičová už tri roky skutočne bráni tvorbe budúceho kultúrneho dedičstva, historického dedičstva, ktoré sa deje, malo by diať teraz a nedeje sa kvôli tomu, že tu jednoducho sa stala hrobárkou kultúry a toto je zase niečo, z čoho nebudeme môcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:32] Andrej Danko Poslanec Pročko. [10:33] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Táto správa sa v skutočnosti volá Výročná správa o pokroku rodín SMER-u, HLAS-u a SNS. [10:33] Andrej Danko Pán poslanec Hlina. [10:33] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky a oceňujem, ako sa zhostil svojich trinástich sekúnd pán Pročko a naozaj to chytil, ako mala a asi tak by sa mohla volať tá správa, hej, že pokrok teda niekde nastal, to je pravda, hej? A nastal pri tých ľuďoch, pri ktorých spomínal. Len viete, tak úsmevy sem, žartíky tam, ale ja neviem, podľa mňa zodpovednosť je dosť dôležitá aj pri výkone našej politickej práce. A neviem, prečo ja ju stále nejakú pociťujem. Tak neviem, že čoho by som nechcel byť, za čo by som nechcel byť zodpovedný. A tak na to aspoň upozorňujem. A teda, kolegovia, ja vás fakt upozorňujem, že tento druh ekonomiky, ktorý ste zvolili, túto esbéeskársko-právnickú ekonomiku, tunelársko-dubajskú, hujerovskú, táto ekonomika krajinu neuživí. Fakt, čestné slovo, verte mi. Podnikám, odkedy sa dokonca sa dá, ešte sa nedalo, už som podnikal, ale však už to bolo premlčané, ale a nič také som nespôsobil, aleže že naozaj, že hodnoty sa tvoria. Ja viem, že sú ľudia, ktorí dokážu len míňať, ale musí niekto vytvoriť nejakú hodnotu. Ak na to rezignujeme, hej, tak v určitom momente dôjdete do štádia, že už nie je čo míňať a musia prísť tí, čo tvoria, no. Ďakujem. [10:34] Andrej Danko Pán poslanec Sabo. Pripraví sa poslanec Kišš. [10:35] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Začnem tým citátom, ktorý pred chvíľou povedala Janka Hanuliaková, lebo mňa to tak, vnútri som sa zasmial asi najviac za posledné obdobie, pretože keď kariérny politik, ktorý je súčasťou alebo teda ktorý bol súčasťou všetkých vlád SMER-u, ktorý je v aktívnej politike od roku 2002, vystriedal všetky najvyššie ústavné funkcie, okrem toho teda, že bol predsedom parlamentu, predsedom vlády, dnes je prezidentom, bol ministrom školstva a ktovie čím ešte všetkým. Keď tento človek povie, že, citujem: "Dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa posúvať dopredu", tak ja už neviem, čo je väčší cynizmus. To je niečo tak neuveriteľné, že tento človek, ktorý násilne okupuje dva roky prezidentský palác, si myslí, že tu všetci trpíme selektívnym výpadkom pamäte. To je niečo neuveriteľné. Inak dnes je to práve, práve dnes je to 20 rokov, čo strana SMER prvýkrát vyhrala parlamentné voľby. A myslím si, že to je aj celkom priestor na to, aby sme si robili také malé odpočty. A týmto aj dávam inšpiráciu kolegom a kolegyniam na to, aby odpočtovali tie dve desaťročia strany SMER vo vedení tejto republiky a ja sa z toho celého hutného dokumentu o správe o údajnom pokroku v tejto krajine, respektíve o správe o regrese, ak by sme mali pomenovať správne, si vyberiem len jednu reformu, ku ktorej sa chcem vyjadriť, a to je reforma číslo 9, nájdete ju na strane 33. Je to reforma, ktorá sa volá stratégia a akčný plán odpadového hospodárstva , kde keď si nalistujete tú správu o regrese, tak tam nájdete poznámku, že táto reforma práve teraz prebieha. A áno, ono keď si zoberiete len faktograficky, že či minister Taraba priniesol nejaký dokument, jeden z ďalších dokumentov, ktoré opäť budú zasunuté len niekde vzadu na poličke a bude na ne padať prach a zabudne sa na ne, tak áno, technicky si minister životného prostredia Taraba splnil svoju úlohu, predstavil niečo, čo nazval plán odpadovej revolúcie. Ono to ale má jeden zásadný háčik, že jeho ministerstvo, ministerstvo životného prostredia netuší, ministerstvo životného prostredia netuší, kde končí štvrtina slovenského odpadu vrátane toho nebezpečného. Dobre počujete? Ministerstvo životného prostredia nemá informácie o tom, kde na Slovensku končí štvrtina odpadu vrátane odpadu nebezpečného. A paradoxné na tom celom je, že minister životného prostredia je práve ten človek, ktorý hovorí o Slovensku ako o skládkovej veľmoci. A za vyše dva roky vo svojej funkcii, za vyše dva roky, čo je na ministerstve životného prostredia, neurobil absolútne nič pre to, aby situáciu akokoľvek zlepšil a dovolím si povedať, že robí presný opak. Jeho rezort teda prišiel so stratégiou odpadového hospodárstva a je to naozaj veľmi zaujímavé čítanie. Ja keď som si prečítal tento strategický dokument, tak mal som, samozrejme, hneď niekoľko otázok. Ako sa konkrétne do roku 2035 zmení odpadové hospodárstvo na Slovensku? Pretože je čo zlepšovať. Čo spravíme inak, aby sme o desať rokov od dnešného dátumu skládkovali maximálne 10 % odpadu? Pretože to je náš únijný cieľ. Ako docielime 65-percentnú mieru recyklácie? Toto a mnohé, mnohé ďalšie otázky vzhľadom na spomínané únijné záväzky jednoducho potrebujeme konkrétne zodpovedať. A to sme ešte stále iba pri diskusiách o komunálnom odpade a my potrebujeme, samozrejme, sa rozprávať aj o tom ďalšom, napríklad aj o spomínanom nebezpečnom odpade. Stratégia, ktorá bola súčasťou tohto reformného cieľa, v úvodzovkách reformného, síce na papieri vyzerá dobre, ale, žiaľ, naráža na krutú realitu, a síce na ministra životného prostredia, ktorý nepracuje pre krajinu, ale pracuje pre lobistické skupiny, čo dokazuje vyše dva a pol roka vo funkcii ministra životného prostredia. A práve týmto lobistickým funkciám, ktoré majú priamu linku na ministra životného prostredia, tento súčasný chaos v odpadovom hospodárstve absolútne vyhovuje. Dovolím si jeden krátky citát zo stratégie: "Údaje o nakladaní s odpadom môžu byť v dôsledku nedostatočnej evidencie čiastočne skreslené. Od roku 2016 výrazne rastie množstvo odpadu bez konečného zhodnotenia, resp. zneškodnenia. V roku 2022 takmer štvrtina odpadov nemala vykázané konečné nakladanie, čiže nevieme, čo sa s nimi stalo. Ide výlučne o priemyselný odpad." Toto uvádza ministerstvo životného prostredia vo svojej vlastnej stratégii, čím ministerstvo samo verejne na papieri priznáva, že štátu chýbajú dáta, že odpadové hospodárstvo na Slovensku je jedna čierna diera, ktorú zneužívajú tí ľudia, ktorí ten nefungujúci systém zneužívať vedia a že ho vedia zneužívať. Tie dáta štát nielenže nemá, ale si ich ani nepýta. A to je ešte väčší paradox. Nepýta si dáta od znečisťovateľov, nevymáha svoje vlastné pravidlá, nežiada o to, aby pravidlá boli dodržiavané, resp. chyby aby boli odstraňované a tie nedostatky, ktoré v odpadovom hospodárstve sú, aby boli zlepšované. Je podľa vás, kolegovia a kolegyne, v poriadku, že o štvrtine z takmer trinástich miliónov odpadu, ktorý vzniká na Slovensku, nemáme informácie? No podľa mňa to teda rozhodne v poriadku nie je. A alarmujúcejšie je, že nevieme ani to, kde teda konkrétne končí nebezpečný odpad. Ten nebezpečný odpad, ktorý môže byť – a nemusíme si veľmi domýšľať – bude rizikom pre zdravie a bezpečnosť obyvateľov Slovenska. Dokument, na ktorý sa reformný cieľ číslo 9 zo správy o pokroku odvoláva, uvádza, že významná časť nebezpečného odpadu nemá uvedené konečné nakladanie, pričom podiel iného spôsobu nakladania, hej, predstavuje od roku 2018 až tretinu celkovej produkcie nebezpečných odpadov. Ide najmä o nakladanie v podobe odovzdania obchodníkovi, sprostredkovateľovi alebo v podobe vývozu, pričom nie je známe ďalšie smerovanie tohto druhu odpadu. Toto naozaj nie je vtip. Toto priznáva samotné ministerstvo životného prostredia a pritom ľudia, ktorí buď majú expertízu v odpadovom hospodárstve alebo majú zahraničnú skúsenosť vo fungujúcich systémoch, fungujúce riešenia poznajú. Tie existujú. A na počkanie ich vymenuje každý človek, ktorý sa o problematiku aspoň trošku fundovane obtrel. Je to napríklad zavedenie kontrolných, funkčných, sankčných mechanizmov. Je to plnohodnotná inšpekcia, fungujúca enviropolícia. Je to informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý síce ministerstvo životného prostredia zaviedlo, ale zaviedlo ho vo forme nejakej zvláštnej excelovskej tabuľky vo webovom rozhraní. No takto si ja naozaj fungujúci moderný informačný systém odpadového hospodárstva, prepáčte, nepredstavujem. Je to, samozrejme, funkčné riešenie je sledovanie cesty odpadu. Keď nevieme, kde nám odpad končí, tak urobíme všetko pre to, aby sme ho odsledovali od jeho vzniku až po jeho koniec. Nehovorím ani o odpade, ktorý na Slovensko dochádza zo zahraničia. Minister životného prostredia, ktorý hovorí, že sme skládková veľmoc, minulý rok povolil maximum dovezeného zahraničného odpadu na Slovensko. Tá absurdita. A medzi funkčné opatrenia, ktoré by zlepšili situáciu odpadového hospodárstva na Slovensku, samozrejme, môžeme aj považovať naozaj aktívne cielené stimulovanie podmienok pre opätovné použitie, pre recykláciu, pre uplatnenie recyklácie na trhu, ale toto, nič z tohto, absolútne nič z tohto minister životného prostredia za vyše 2,5 roka vo svojej funkcii nemá na radare, práve naopak, naša realita je opačná. Ja to hovorím dlho a opakovane a aj nová stratégia odpadového hospodárstva to artikuluje jasne a píše, že, budem citovať: "Približne polovica odpadov z obalov zo Slovenska sa recykluje v zahraničí. Najväčší podiel tvorili obaly z papiera, z lepenky, pričom približne dve tretiny týchto obalov sa recyklovali mimo Slovenska, predovšetkým v iných krajinách Európskej únie." Tak takto vyzerá ukážkový nevyužitý potenciál v praxi. A tu dovoľte, aby som teda pri príležitosti dvadsiatich rokov, odkedy SMER vyhral prvýkrát voľby, povedal, že toto je dedičstvo bývalých vlád Roberta Fica, ktoré v odpadovom hospodárstve vytvorili, cielene vytvorili systém chaosu a podvodov. Súčasné vedenie ministerstva životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu v tomto len naozaj pohodlne pokračuje a namiesto toho, aby stimuloval minister Taraba toto ministerstvo životného prostredia, prechod na modernú cirkulárnu ekonomiku, v ktorej sú podnikateľské a investičné príležitosti, tak sa naďalej iba zbytočne topíme v odpadoch, a to hovorím iba o tých odpadoch, o ktorých táto krajina vie. Naša krajina sa dostala v odpadnom hospodárstve do zničujúcej špirály podvodov, čiernych a dokonca aj horiacich skládok a environmentálnych záťaží, ktoré nemajú pána, lebo sú prepísané opäť po fungovaní bývalých vlád SMER-u, skládky sú prepísané na biele kone, viď Vlčie hory alebo Čierna Hora, teda Čierna Hora pri Galante. Navyše v tejto celej situácii so skládkami a odpadovým hospodárstvom naozaj nepomáhajú rôzne lobistickými skupinami cielené odpadové hoaxy, cynický lobing, ktorému vyhovuje, že sa na Slovensku menej odpadu triedi, rozumej teda, že nám tu vznikla situácia, v ktorej je dosť odpadu na rôzne zabehnuté predpotopné spôsoby nakladania s ním a áno, takouto krajinou je Slovensko. Slovensko sa vrátilo po pár rokoch napredovania v odpadovom hospodárstve naspäť do 90. rokov. Za poslednú dekádu som ja osobne absolvoval desiatky a desiatky rôznych akcií, napríklad fyzického, fyzických analýz triedenia odpadu, fyzických analýz obsahu čiernych odpadových nádob. Osobne som fyzicky triedil odpady, ktoré smetiarske auto zo vzorky z rôznych, v rôznych mestách, v rôznych obciach prinieslo na bielu plachtu, kde sa tento zmesový odpad z čiernych kontajnerov vysypal a aby sa preskúmalo jeho zloženie, aby sme zistili, ako na Slovensku sa netriedi, síce tá infraštruktúra je vytvorená. Ukázalo sa, že až 80 % z toho, čo bežne končí v čiernych nádobách, by sa dalo vytriediť a následne recyklovať, keby na Slovensku - keby - fungoval systém. Lenže ľuďom sa vinou aj slabej osvety, prípadne ešte horšie, že nemajú vytvorené podmienky, pretože nie všade je fungujúca infraštruktúra, jednoducho nechce, nemajú motiváciu. Napríklad máme úplne bežný prípad, keď celá obec sa delí, celá obec, povedzme stovky domácností sa delia o jeden kontajner na sklo, tak komu by sa s tým vytriedeným sklom chcelo ísť niekam do stredu dediny, keď ten zmesák je na dvore a vyvážajú ho každý týždeň. Jednoducho, nemôžeme sa čudovať domácnostiam, že ľahšie riešenie pre nich vyhráva. No a podobne demotivujúce vie byť napríklad triedenie kuchynského odpadu, ak samospráva nedbá na to, aby boli hnedé nádoby na sídliskách najmä v lete vyvážané často a patrične hygienizované. Alebo ďalšia škvrna ministra životného prostredia – triedenie textilu, ktoré pred jeho príchodom na ministerstvo životného prostredia ako-tak fungovalo a potom Tomáš Taraba svojou politikou zdecimoval triedenie textilu na Slovensku natoľko, že dnes tony a tony, státisíce ton vytriedeného šatstva končia zahrabané na skládkach, a to napriek tomu, že domácnosti sa skladajú na jeho spracovanie. Áno, kolegovia a kolegyne, táto krajina tak strašne napreduje, že vytriedený odpad nám končí na skládkach, lebo naša deravá legislatíva to dovoľuje. Tá absurdita, za ktorú opäť môže 20 rokov bývalých vlád, ktoré urobili z odpadovej legislatívy totálny ementál. A teraz sa môžeme rozprávať o tom, ako ten systém zlepšiť. Môžeme sa rozprávať o nedostatku nádob, o veľkých vzdialenostiach od domov, o nízkej frekvencii vývozu, o preplnených kontajneroch. Môžeme sa rozprávať o slabej osvete, vzdelávaní nielen obyvateľstva, ale aj administratív, ľudí, ktorí pracujú na mestských a obecných úradoch, o silných dezinformačných kampaniach. Toto všetko je mix, ktorý môže za to, že Slovensko naozaj naplno nevyužíva svoj potenciál v odpadovom hospodárstve, resp. v možnom prechode na cirkulárnu ekonomiku. Viaceré mestá, viaceré obce sa ma iniciatívne pýtali, čo vedia urobiť pre nápravu, ako môžu systém zlepšiť? Ale podľa mňa to je tá zásadná chyba, ako štát sám ukazuje, že je neschopný, resp. je nemožný. Ak sila zdola od samospráv, od obcí a od miest si pýta možnosti, ako zmeniť systém a ten, ktorý je za tú zmenu systému zodpovedný, neodpovedá a nereaguje, tak, dámy a páni, naozaj máme veľký problém, resp. niečo tu v tejto krajine nefunguje. Čiže ja sa ešte prihlásim do tejto rozpravy, pretože vidím, že už sa nám schyľuje k hlasovaniu, takže nestihnem všetko. Len k tomu reformnému cieľu 9 podľa správy o pokroku, podľa ktorého teda implementácia prebieha, tak dovoľte povedať, že implementácia zmeny alebo reformy odpadového hospodárstva naozaj prebieha neúspešne, a to konkrétne od nášho vstupu do Európskej únie. [10:50] Andrej Danko Pani poslankyňa Kleinert. [10:50] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti pekne, Michal. Ja by som teda ešte raz chcela zopakovať to, čo pred chvíľou hovorila Janka Hanuliaková, čo ty si spomínal, že náš prezident Slovenskej republiky, ktorý vyšiel zo SMER-u, SMER tu sú, je štyri volebné obdobia, dnes oslavuje 20 rokov existencie, tak prezident dnes povedal, že dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa posúvať dopredu . Treba povedať, že ten fenomén sa volá SMER. Kedysi sa volal HZDS. Je to SNS. Je to teraz HLAS. Sú to iné strany, ktoré sú v tejto koalícii. Ich synovia, dcérenky. Toto je ten fenomén. Toto je fenomén toho, že sa Slovensko neposúva dopredu a že dnes sme tu mali správu, ktorá hovorí nie o pokroku, ale o regrese našej krajiny. Ďakujem. [10:51] Andrej Danko Poslankyňa Marcinková. [10:51] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegovi Sabovi, že tu pomenoval viacero, poviem že hriechov Tomáša Tarabu, ktorých sa dopustil vo funkcii, a mne je to strašne ľúto, že sa vlastne toto dozvedáme. Toto nie je oblasť mojej expertízy a vždy si veľmi rada vypočujem, s čím kolega Sabo príde, pretože som zhrozená. A myslím si, že to zaznieva málo, čoho všetkého sa dopustil Tomáš Taraba ako minister a mrzí ma, že v rámci koalície nebola nejaká väčšia odpudivá sila, aby skončil vo funkcii skôr. A myslím si, že nielen čo sa týka zbabrania plánu obnovy a zonácie, ale aj týchto vecí, ktoré sa týkajú odpadov. Sú to škody, ktoré sa v skutočnosti ani nedajú vyčísliť, pretože vlastne postihnú ešte aj generácie po nás, ktoré toto budú zažívať. A ja len dúfam, že človek, ktorý príde po ňom, a dúfam, že nebude z radov koalície, ale po voľbách bude zo súčasnej opozície, zvládne aspoň časť týchto vecí napraviť kvôli budúcim generáciám, ktoré, ktoré si naozaj toto nevybrali a majú oveľa väčší rešpekt k prírode, majú oveľa väčší rešpekt k tomu, čo sa deje s našou planétou, k otepľovaniu a že ten tlak bude cítiť aj na tom ministerstve. [10:52] Andrej Danko Pán poslanec Kišš. [10:52] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Michal, že si zase nasvietil na jednu konkrétnu tému, ktorá, ktorá tiež má vplyv na rozpočet. A podobne ako to urobili kolegyne, kolegovia aj dnes a včera v rozprave, tí, ktorí sa venujete jednotlivým témam nie rozpočtu, nielen rozpočtu ako celku, tak takto systematicky tuná ukazujeme, že ako teda sa kedysi hovorilo korunka ku korunke, tak dneska euro k euru, by sa to naskladalo na to, že by sa možno dali aj urobiť nejaké veci, keby, keby chceli. No ale vás zjavne aj táto rozprava opäť pristihla nepripravených. Ono tak vyzerá taká, všeobecne správa do Bruselu, akurát že to je, že to je rozpočet, ktorý posielame do Bruselu, alebo teda presnejšie o východiská, lebo, a vedenie finančného výboru. Tuto pán Karas prečítal faktickú poznámku, tú napísanú univerzálne pre viaceré rozpravy, ktorú používa už tri roky o tom, ako to, ako o tom, za to môžu iní. Pán Blcháč povedal niečo, predseda výboru, nie úplne sme rozumeli, že k čomu to bolo. Mohli by napríklad vystúpiť a nám niečo povedať o tom, že teda o čom, čo si myslia o správe o pokroku, teda o rozpočte, ktorý, ktorý nás čaká. No a do toho je tu minister financií. Ja rozumiem, že už je asi unavený. Musí tu, chudák, sedieť sám z celej vlády... Ktorý? ...druhý či tretí deň znovu, pretože to je pokračovanie rozpravy spred skoro troch týždňov, no ale keby možno nejakým systémom si zapisoval tie veci, ktoré tu odznievajú, tak by sa mu narátali tie stovky miliónov eur, ktoré teda nielen potrebuje na zrušenie transakčnej dane, ktorá je v programe tejto schôdze, ale aj mnohé ďalšie opatrenia, ktoré potrebujú občania, nielen teda blízki priatelia a rodina strany SMER. [10:54] Andrej Danko Pán poslanec Sabo. [10:55] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegyňa, kolega, za vaše faktické. Vzhľadom na to, že to moje vystúpenie vyšlo pred hlasovaním o jedenástej, tak ja som to tak v polčase, no ani nie vlastne, to možno len v desatine sekol, pretože ja som chcel celú tú problematiku odpadového hospodárstva, v ktorej sa cítim najviac doma, rozobrať na drobné. Chcel som porozprávať o tom, ako zlyhávame napríklad v triedení stavebných odpadov, kde je veľký podnikateľský potenciál o vodárenstve, o kanalizáciách, o mechanicko-biologickej úprave, ktorá bola opakovane bývalými vládami SMER-u odložená a pritom my sme vstupovali do Európskej únie a už sme vedeli o tom, že túto povinnosť budeme musieť zaviesť s touto úpravou aj vplyvom alebo vinou tejto koalície, ktorá naposledy absolútne neplánovane zavedenie tejto povinnosti odložila prílepkom, samozrejme, veď ako inak, prílepkom k nesúvisiacej legislatíve. My jednoducho meškáme už roky. Európska únia nám na to v plánovanom čase alokovala dotácie, stá milióny eur, bývalé vlády tieto peniaze nevyužili. Plnenie povinností stále odkladali na nejaké lepšie časy, kedy budú samosprávy viac pripravené, ale samosprávy sa ani nepripravili, ani lepšie časy neprišli a dnes sme v situácii, že tu rozprávame síce o stratégii odpadového hospodárstva, ale reálne nám hrozia, hrozí, hrozia prehrané súdy na Európskom súdnom dvore práve kvôli bývalým vládam SMER-u, ktoré jednoducho na svoje povinnosti a na svoje záväzky smerom k Európskej únii kašľali. Čiže nielenže nevyužívame tie peniaze, ktoré máme k dispozícii, nepripravujeme sa na novú dobu, ale ešte aj riskujeme to, že budeme platiť stá milióny v pokutách kvôli tomu, že bývalé vlády si svoje povinnosti a svoje záväzky odflákli a to je jednoducho kapitálna hanba. A toto treba pripomínať práve dnes, v deň, keď je 20 rokov od prvej výhry SMER-u vo voľbách. [10:57] Andrej Danko Pán poslanec Kišš. (Striedanie sa predsedajúcich.) [10:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Tri minúty technická prestávka. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste sa, aby ste zasadli na svoje miesta. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o tlači 309 (1309, pozn. red.), návrh pána ministra Kamenického. (Pokračovanie rokovania o výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 , tlač 1309.) A keďže sme v rozprave, tak v zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sme rozhodli o uzavretí rozpravy. Prezentujme sa a hlasujme. (Piskot v sále.) Budeme hlasovať. Budeme hlasovať ešte raz, čiže prezentujte sa a hlasujte. Hlasujeme o uzavretí rozpravy. Prezentujme sa a hlasujme o uzavretí rozpravy o bode 1309, o tlači. Bola porucha technického zariadenia. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 66 proti. Tento návrh bol schválený, čiže rozpravu sme ukončili. Keď máte niekto pripravené písomné návrhy, tak mi ich odovzdajte. A chcem sa spýtať, či pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko, pán minister. Nie. Pán spravodajca takisto nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pôjdeme k procedurálnym návrhom, tak ako sú prihlásené. Pán poslanec Kišš, nech sa páči. [11:06] Štefan Kišš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Žiadam ministra financií, aby sa vyjadril k tejto rozprave. To je prvá vec. A druhá vec, žiadam, aby minister financií nám predstavil zoznam krokov, ktoré chce v lete urobiť, aby pomohol ekonomike. Keďže ste uťali túto rozpravu práve, keďže vláda sa rozhodla, že rast ekonomiky ju netrápi, problémy ľudí ju netrápia, bude o tom rokovať na jeseň a občania, ekonomika teda sa môžu smažiť celé leto, tak by ma zaujímalo, čo teda s týmto ide robiť vláda. A prinesiem vám to písomne, pán predseda, len, samozrejme, som to nestihol napísať, keďže ste práve, ako vám už býva dobrým zvykom, to natvrdo uťali takýmto nehanebným spôsobom. [11:07] Richard Raši Pán poslanec Puci, nech sa páči. [11:07] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len chcel v mene predkladateľov vyjadriť súhlas s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šimka, ktorý predkladal k tlači 1238. [11:07] Richard Raši Ďakujem. Pán poslanec Malatinec. [11:07] Roman Malatinec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Žiadam o preloženie hlasovania o zákone o Fonde na podporu umenia, o mojom návrhu, na septembrovú schôdzu. Po rokovaní s vedením Slovenskej národnej strany sme sa zhodli, že reforma fungovania FPU je nevyhnutná. Preto sme sa rozhodli, že pripravíme spoločný návrh, ktorý bude túto situáciu na Fonde na podporu umenia riešiť. Som rád, že po mojom niekoľkomesačnom úsilí Slovenská národná strana uznala, že takto to ďalej nemôže fungovať. Na prípravu návrhu máme celé leto a ja sa teším, že tieto rokovania o FPU sa konečne pohli správnym smerom. Ďakujem. [11:08] Richard Raši Pán poslanec Karas, nech sa páči. [11:08] Daniel Karas – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SMER - SD, HLAS a SNS podávam návrh, aby sa tlač 1336, návrh štátneho záverečného účtu, bod 156, prerokoval na schôdzi so začiatkom 15. 9. 2026. [11:08] Richard Raši Pán poslanec Richter, nech sa páči. [11:08] Ján Richter – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov strany SMER, HLAS a Slovenská národná strana navrhujem, aby bod č. 21 pod tlačou 1243 bol vypustený z programu rokovania tejto schôdze a bol zaradený na schôdzu so začiatkom 15. septembra tohto roku z dôvodu potreby ďalších rokovaní medzi poslaneckým klubom Slovenskej národnej strany a nezaradenými poslancami strany vidieka. Ďakujem. [11:09] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [11:09] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby bol do rokovania Národnej rady zaradený nový bod, a síce o rodinkárstve strany SMER, pretože pán Kamenický nám tu rozpráva o tom, ako treba konsolidovať, ako sa musia živnostníci zdierať z kože, ako nemáme peniaze na nič, ako sa rodinám musí brať daňový bonus, ale pritom sa dozvedáme, že v štátnej firme sa vypláca 15-tisíc eur synovi pána Richtera. Za čo, prosím vás, pýtam sa pekne, to je to šetrenie, to je tá konsolidácia? Zároveň sa dozvedáme, ako milióny eur idú cez štát, cez, pardon, cez agentúru strany SMER, kde sa platia rôzni rodinní príslušníci. Toto má byť tá konsolidácia? Takto sa, takto zdierate občanov a takýmto spôsobom, takýmto spôsobom rozhadzujete verejné peniaze? Tak nech sa páči, nech sa o tom rokuje, nech príde pán Richter, nech príde pán premiér a vysvetlia nám, prečo sa musí toľko peňazí vynakladať... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [11:10] Richard Raši Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kišša. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 65 za, 76 proti. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Malatinca. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 77 za, 67 sa zdržalo. Tento návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Karasa. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 77 bolo za, 66 proti. Tento návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Richtera. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 bolo za, 3 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Aj tento návrh bol schválený. Mám tu ešte procedurálny návrh pani poslankyne Mesterovej, ktorý podala v rozprave, aby bol požiadaný ústavnoprávny výbor o výklad rokovacieho poriadku, ako sa má postupovať, tak ako ho predniesla. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 78 proti. Tento návrh nebol schválený. A teraz budeme pokračovať hlasovaním a poprosím pána poslanca Vladimíra Macášeka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení... Pardon, áno? Čiže je to tlač 1269. Návrh poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb. Nech sa páči, pán poslanec. Macášek, Vladimír poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa a bol podaný jeden pozmeňovací návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Kramplová. ===== [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kišša. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 65 za, 76 proti. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Malatinca. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 77 za, 67 sa zdržalo. Tento návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Karasa. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 77 bolo za, 66 proti. Tento návrh bol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Richtera. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 bolo za, 3 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Aj tento návrh bol schválený. Mám tu ešte procedurálny návrh pani poslankyne Mesterovej, ktorý podala v rozprave, aby bol požiadaný ústavnoprávny výbor o výklad rokovacieho poriadku, ako sa má postupovať, tak ako ho predniesla. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 78 proti. Tento návrh nebol schválený. A teraz budeme pokračovať hlasovaním a poprosím pána poslanca Vladimíra Macášeka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení... Pardon, áno? Čiže je to tlač 1269. Návrh poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov , tlač 1269.) Macášek, Vladimír poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpila jedna poslankyňa a bol podaný jeden pozmeňovací návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Kramplová. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Macášek, Vladimír, poslanec NR SR Pán predseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 23 proti, 42 sa zdržali hlasovania a 2 nehlasovali. Tento návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán spravodajca. Macášek, Vladimír, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa, hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 93 za, 51 sa zdržali. Návrh bol schválený, návrh zákona. Ďakujem. Pán poslanec Richard Glück. Pán poslanec, poprosím, uveďte prvé čítanie o tlači 1314. Je to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon (Trestný poriadok, pozn. red.). Nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 1314.) Glück, Richard, poslanec NR SR Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, pán poslanec Dostál podal v rozprave návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 67 za, 78 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Glück, Richard, poslanec NR SR Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 79 za, 66 proti. Tento návrh zákona bol schválený. (Tento návrh bol schválený, pozn. red.) Teraz poprosím pani poslankyňu Dagmar Kramplovú, aby uviedla tlač 1264. Je to návrh poslancov Lučanského, Kramplovej, Danka a Farkašovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Karola Farkašovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 1264.) Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec a bol podaný jeden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán poslanec Lučanský. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za,1 proti, 65 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR Pán predseda, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 66 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem vystupovať 55 minút. Chcel by som sa teda v súlade s rokovacím poriadkom v rámci tretieho čítania vyjadriť k schválenému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lučanský. Na webovej stránke aj v papierovej forme je označený ako pozmeňujúci návrh pána poslanca Michelka. A ten návrh obsahuje viacero bodov, ktoré nie sú problematické, ale sú skôr technické a vylepšujú ten návrh alebo opravujú ten návrh, ktorý v zásade, myslím si, že nie je kontroverzný, pretože smeruje de facto k zníženiu odvodového zaťaženia pre študentov, dôchodcov a aj teda po novom aj ľudí na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke. Ale jeden z týchto bodov sa týka niečoho iného a konkrétne sa týka zavedenia rozdielneho maximálneho vymeriavacieho základu pre profesionálnych športovcov. Je to obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, konkrétne je to prvý bod a v rámci neho tretí podbod, ktorý stanovuje, že maximálny vymeriavací základ je v úhrne 11-násobok 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý, a teraz, a tak ďalej. Čiže 11-násobok, tak ako je všeobecne stanovené. A potom je tam ale písmeno b), ktoré hovorí, že zamestnanca v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu je trojnásobok 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu a tak ďalej. Toto platí pre zamestnancov, toto platí pre zamestnávateľov. Inými slovami, zavádza sa tu nejaký dvojitý režim, keď maximálny vymeriavací základ vo výške 11-násobku a v podstate je to priemerná mzda za predchádzajúci kalendárny rok, bude platiť pre všetkých s výnimkou profesionálnych športovcov a teda profesionálni športovci, tí, ktorí sú v zamestnaneckom, v zamestnaneckom pomere, budú platiť iba z trojnásobku. Inými slovami povedané, že špičkový vedec a špičkový športovec, ktorí napríklad zarábajú alebo majú príjem zo zamestnania na úrovni 11-násobku priemernej mesačnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, budú platiť dramaticky odlišné odvody, pretože ten špičkový vedec bude platiť iba z trojnásobku, čiže nie z toho reálneho príjmu, ale bude to ohraničené trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy, kdežto ten špičkový športovec, teda naopak, špičkový vedec bude platiť z 11-násobku, čiže z toho, čo reálne zarobí, a ten špičkový športovec iba z trojnásobku. Pričom to, čo dostanú zo sociálneho systému naspäť v prípade nemocenských dávok alebo dôchodkových dávok, tam je tiež ohraničenie. V prípade nemocenských dávok dvojnásobkom a v prípade dôchodkových dávok z I. piliera de facto trojnásobok, aj keď sa to teda prepočítava iným spôsobom. Čiže majú rovnaký príjem, platia rovnaké odvody, teda nerovnaké odvody, len na základe toho, že jeden vykonáva takú profesiu, iný vykonáva inú profesiu. A zároveň budú mať ale nárok na rovnakú náhradu, či už v rámci nemocenského alebo dôchodkového poistenia. Vzniká tým nejaká nerovnosť a ja nespochybňujem, že šport má svoje špecifiká, že môžeme mať záujem, aby profesionálni športovci boli dobre zaplatení, ale ten, systémové riešenie potom, znížme všeobecne tú výšku maximálneho vymeriavacieho základu a tak ako máme záujem na tom, aby sme tu mali špičkových športovcov, tak asi máme záujem na tom, aby sme tu mali špičkových vedcov, špičkových manažérov a špičkových odborníkov z iných profesií, tak keď vnímame, že ten 11-násobok maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie sociálnych odvodov je problém, tak riešme to na systémovej úrovni a nezavádzajme tu nejaký dvojaký režim, jeden pre profesionálnych športovcov, zamestnancov, zdôrazňujem, že sa to týka zamestnancov, a druhý pre iné profesie. Ja neviem to, neviem to povedať s nejakou istotou, ale je možné, že toto, čo teraz bolo schválené v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Lučanský, môže byť aj v rozpore s ústavou, lebo v rovnakej situácii sa k ľuďom pristupuje rôznym spôsobom a nie je to na základe nejakého prejavu solidarity, že tí lepšie zarábajúci financujú sociálny systém pre tých menej zarábajúcich, čo je nejaký legitímny postup, s ktorým môžeme viac alebo menej súhlasiť podľa toho, či máme ľavicovejšie alebo pravicovejšie názory, ale toto je uznávané, že áno, takýmto spôsobom sa postupuje, ale na základe profesie, a zvýhodňovať jednu profesiu prostredníctvom odvodového systému, tak to si celkom nie som istý, že či to je, alebo nie je v súlade s ústavou, a určite to nie je v súlade s princípom rovnosti. A bolo by možno zaujímavé aj to zdôvodnenie, lebo samozrejmé, že informácia o tom je aj v odôvodnení tohoto bodu, aj v tom, čo vystúpil pán poslanec Lučanský, ale to odôvodnenie v podstate iba mechanicky popisuje, čo sa tou zmenou deje. Nevysvetľuje, že aké sú dôvody, prečo sa tá zmena, zmena realizuje a ak sa tá zmena realizuje a zavádza sa tu de facto nerovnosť v platení odvodov, tak by asi bolo korektné, keby bolo aspoň zdôvodnené, že prečo si predkladatelia a tí, ktorí podporujú túto zmenu, myslia, že táto nerovnosť je na mieste, že športovci budú platiť sociálne odvody maximálne z trojnásobku priemernej mzdy a všetci ostatní zamestnanci, ak majú príjem vyšší, tak tú hranicu budú mať až na 11-násobku. Ďakujem. (Potlesk.) [11:15] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Poďme na faktické a potom na procedurály. Pán poslanec Jakab. [11:16] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za príspevok pána Dostála a podľa mňa akože si to zaslúži, aby vystúpil niekto od predkladateľov, napríklad pán Lučanský, pani Kramplová, pán Farkašovský alebo pán Andrej Danko a aby objasnil tento dvojitý meter pri platení odvodov. Tak máme tu športovcov a máme tu nešportovcov, hej? Čiže potom ako budeme meniť ešte odvody inak v slovenských zákonoch? Ako táto vláda ešte chce nastaviť inak pravidlá? Pre aké skupiny chce ich zvýhodňovať? Tak to môžete napísať potom do toho zákona aj tých svojich synov a dcéry, ktorých upratujete, že však po tých štátnych podnikoch. Však teraz sa dozvedáme, že oni tam nemusia robiť ani výberové konania a že ich robia dokonca potom, ako boli vymenovaní, prechádzajú výberovým konaním, tak to dajte rovno do zákona, že pokiaľ je to rodinný príslušník strany SMER, tak nemusí chodiť ani cez výberové konanie. Čiže ja by som naozaj poprosil teraz pána Lučanského, Kramplovú, Danka a Farkašovského, nech sa prihlásia do rozpravy. Máte možnosť, pani Kramplová, prihlásiť sa do rozpravy a poďte nám ozrejmiť, ako ste to teda tento dvojcestný systém nastavili, keď tuto pán Dostál hovorí, že to môže byť diskriminačné v rozpore s ústavou. A ako ste to mysleli s tými športovcami a nešportovcami a kto je viac? Ďakujem veľmi pekne. [11:17] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič, nech sa páči s faktickou. [11:18] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Ondro Dostál, že si... [11:27] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou ----------------------------------------- (86.) že to môže byť diskriminačné v rozpore s ústavou. Ako ste to mysleli s tými športovcami a nešportovcami a kto je viac? Ďakujem veľmi pekne. [11:29] Richard Raši Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, s faktickou. Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, mondro dostal, že si [11:29] Richard Raši (87.) Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, s faktickou. [11:29] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Ondro Dostál, že si teda nasvietil zasa tento problém. Raz za čas príde dobrý zákon, ktorý teda skutočne znižuje daňovo-odvodové zaťaženie, teda v tomto prípade tú odvodovú odpočítateľnú položku. To je super. Len nerozumiem, prečo sa tam zasa skutočne pridali títo športovci. Aj to je znižovanie odvodového zaťaženia. Aj to by sa dalo pochváliť a podporiť, keby to bolo pre všetkých. Ono by to ani nebolo tak úplne od veci, lebo napríklad v Česku majú štvornásobok. A u nás ideme zavádzať, jedni vyvolení, ja by som to normálne povedal že vylobovaní, a otázka by bola vysvetliť prečo a od koho. Tí budú mať trojnásobok a každý jeden bežný občan tejto krajiny má 11-násobok. Jednoducho aj znižovanie odvodov, čo by sme sa mali tešiť, sa ale nemá diať skutočne takto. Presne tak, ako to Ondro povedal. To je vytváranie jednej vyvolenej kategórie a vo finále na výhodu pre jednu vyvolenú kategóriu sa zasa raz zložia všetci ostatní. Tomuto sa, kolegovia z koalície, hovorí morálny hazard a presne takto by to nemalo vyzerať. Skutočne, ten zákon by bol úplne dobrý, rozumný, pomáhajúci ekonomike, akurát zasa ste tam vložili proste jeden "šperk", ktorý nie je nič iné než lobing. A to, samozrejme, takisto nemám nič proti športovcom. Oceňujem športovcov, ale takto sa nedá, nedajú robiť výnimky. To je proste krivenie, kazenie a je to jednoducho celé zlé. Prosím, fakt, ešte možno stále je šanca, aby sa stiahol, resp. aby ste to upravili do nejakej normálnej podoby. Ondro, ďakujem pekne, že si na to upozornil. [11:31] Richard Raši S faktickou, pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [11:31] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán poslanec Dostál, za upozornenie a je to fakt a je to pravda. Mali by predstavitelia, navrhovatelia tejto zmeny, pani poslankyňu Kramplovú, tam vidím, bolo by férové, aby vystúpila pani poslankyňa, vysvetlila celému plénu, prečo takto idú zvýhodňovať jednu skupinu občanov Slovenskej republiky nad iné skupiny občanov Slovenskej republiky. Po kauzách, ktoré v posledných dňoch vyplávali na povrch, že si tu upratujete svojich synáčikov, synovcov, bratrancov po rôznych funkciách, dozorných radách, tu je veľké podozrenie, že je tu opäť nejaká skupina, ktorá si cez vašu stranu SNS prelobovala tento pozmeňujúci návrh. Mali by tu vystúpiť, áno, aj poslanci Národnej rady, ktorí sú v konflikte záujmov. Kto tu má manželov, synov, synovcov, ktorí sú športovci a budú na tomto zvýhodnení oproti ostatným občanom Slovenskej republiky? Ja osobne nemám nič proti športovcom. Som rád, že ich máme, že napriek tomu, aké podmienky na Slovensku sú, ešte športujú a ešte reprezentujú Slovenskú republiku a slovenské kluby. Ale na vedcov potom kašleme? Na iných ľudí, ktorí sa tu snažia poctivo zarábať, poctivo robiť, vytvárať hodnoty pre Slovensko, na tých kašleme? O čom to celé je? Opäť to vyzerá tak, že si tu niekto prišiel za Andrejom Dankom. Samozrejmé, on to dá cez pani Kramplovú, Lučanského a ďalších a prídu s pozmeňujúcim návrhom, že zvýhodňujú jednu skupinu občanov. Toto nie je fér, toto nie je ani hrdo, ani odborne, ani slušne, páni poslanci z SNS. Vysvetlite to, prosím, aj vy, pani Kramplová, keď tam sedíte vpredu. [11:32] Richard Raši Kolegyne, kolegovia, v zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sme rozhodli o uzavretí rozpravy. Prezentujme sa a hlasujme. (Pokriky a piskot v sále.) (Hlasovanie.) Prítomných bolo 132 poslancov, 77 za, 55 proti. Návrh bol schválený. Keď máte písomné prejavy, tak mi ich odovzdajte podľa § 35 ods. 4 rokovacieho poriadku. A teraz pristúpime k hlasovaniu. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. Kramplová, Dagmar, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 2 proti, 59 sa zdržalo hlasovania. Návrh zákona sme schválili. Pán poslanec Lučanský, poprosím uviesť tlač 1369. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Michelka, Lučanského, Danka a Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Adama Lučanského, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 1369.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán poslanec Dostál a pani poslankyňa Plaváková podali návrh zákona, návrh vrátiť, tento návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 65 za, 78 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči ďalej. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Teraz prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 64 proti. Návrh bol schválený. Ďakujem pekne. A teraz poprosím pána poslanca Richarda Eliáša, aby uviedol tlač 1237. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pripomínam, že na prijatie je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny, teda 90, najmenej deväťdesiatich poslancov a rovnakou väčšinou sa schvaľujú aj pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1237.) Eliáš, Richard, poslanec NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave podali pozmeňujúce návrhy poslanec Blcháč a predseda Národnej rady Raši. Informácia neobsahuje žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Najprv dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal poslanec Blcháč. Ide o skrátenie volebného obdobia referendom. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 130 poslancov, 78 za, 51 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Eliáš, Richard, poslanec NR SR Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal predseda Národnej rady Raši, týka sa zmeny účinnosti návrhu ústavného zákona. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 proti. Návrh nebol schválený. Nech sa páči, pán poslanec. Eliáš, Richard, poslanec NR SR Keďže nebol schválený žiadny pozmeňujúci návrh, sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa, uzatváram rozpravu. Nech sa páči, pán poslanec, vyhlasujem ju za skončenú, uveďte hlasovanie o návrhu zákona ako celku. Eliáš, Richard, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu ústavného zákona ako celku bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 proti. Návrh zákona nebol schválený. Teraz poprosím pána poslanca, ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Jozef Cech, uveďte tlač 1238. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Nech sa páči. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov , tlač 1238.) Cech, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpilo 19 poslancov, bol podaný jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Spoločná správa neobsahuje žiaden pozmeňujúci návrh. Keďže v pondelok bol v rozprave podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 proti. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Cech, Jozef, poslanec NR SR Teda, pán predseda, prejdeme k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu podanom v rozprave. Pán poslanec Šimko navrhol, aby sa o bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predniesol, hlasovalo samostatne. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Šimka. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 77 za, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pána poslanca Šimka. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 64 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, hlasovali sme o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 63 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Tento návrh bol schválený. Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči. Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR Môžete byť kľudní, nemusíte nikam ani odchádzať, ja budem veľmi stručná, ale pán Šimko tu nebol v druhom čítaní, tak ja len pripomeniem jednu vec. Teraz prešiel pozmeňujúci návrh, ktorým sme zo zákona o meste Košice vyhodili podmienku, že každá mestská časť má mať garantovaného jedného poslanca. Spomeniete si, pár mesiacov dozadu ste to schválili ako návrh pána poslanca Šimka. A vtedy navrhoval zvýšiť počet poslancov mestského zastupiteľstva na 51 práve s odôvodnením, že chce zabezpečiť tieto garantované miesta pre všetky mestské časti. Teraz sme túto podmienku garancie zrušili, ale počet 51 poslancov mestského zastupiteľstva v Košiciach zostáva bez odôvodnenia, lebo v dôvodovej správe to bolo viazané práve na túto podmienku. Ja len pripomínam, že mesto Bratislava má 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Mesto Košice po novom bude mať 51 poslancov mestského zastupiteľstva bezdôvodne. Toto je jeden veľký bordel a cirkus, tak len aby ste vedeli, o čom hlasujete. Ďakujem. (Potlesk.) [11:43] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave ----------------------------------------- (114.) Práve na túto podmienku. Ja len pripomínam, že mesto Bratislava má 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Mesto Košice po novom bude mať 51 poslancov mestského zastupiteľstva bezdôvodne. Toto je jeden veľký bordel a cirkus, tak len aby ste vedeli, o čom hlasujete. Ďakujem. (Potlesk.) [11:44] Richard Raši ===== [11:44] Richard Raši V zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby sme rozhodli o uzavretí rozpravy. (Pokriky a piskot v sále.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 63 proti. Tento návrh sme schválili. Poprosím, aby ste mi odovzdali písomné prejavy, tí, ktorí ich máte pripravené. A, pán spravodajca, poprosím, uveďte hlasovanie, záverečné. Cech, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 bolo za, 64 proti, 1 nehlasoval. Tento návrh zákona sme schválili. Pán poslanec Adam Lučanský, uveďte hlasovanie o bode 19 schváleného programu. Je to tlač 1271, druhé čítanie o návrhu poslancov Kramplovej, Michelka, Danka a Garaja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač, hej, teda 1271 tlač. (Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Romana Michelka, Andreja Danka a Milana Garaja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 1271.) Lučanský, Adam, poslanec NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nebol podaný pozmeňujúci návrh a ani informácia neobsahuje pozmeňujúce návrhy. Preto sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu. Raši, Richard, predseda NR SR Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania . Hlási sa niekto do rozpravy? Nie, uzatváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Uveďte hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím hlasovať o návrhu ústavného zákona ako o celku bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 77 za, 56 proti, 8 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh nebol schválený. A keďže návrh ústavného zákona nebol schválený, pán poslanec Lučanský, podajte procedurálny návrh. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby sme ďalej nehlasovali o návrhu zákona o obecnom zriadení, tlač 1267, nakoľko nebol schválený návrh ústavného zákona, tlač 1271, a je späťvzatý. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 78 za, 5 proti, 58 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia o výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky za rok 2026, tlač 1309. Pán poslanec Karas, uveďte, prosím, hlasovanie. (Hlasovanie o návrhu uznesenia k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky 2026 , tlač 1309.) Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie výročnú správu o pokroku Slovenskej republiky 2026 s odporúčaním gestorského výboru tento návrh schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 77 za, 53 proti, 11 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Pani poslankyňa Kolíková, procedurálny návrh. [11:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja ešte k tlači 1314, zmena trestného procesu. Domnievam sa, že v zmysle ústavného zákona a nakoniec aj nových etických pravidiel podpredseda parlamentu Tibor Gašpar mal ohlásiť konflikt záujmov v zmysle tohto zákona čl. 6. V zjavnom konflikte so svojimi záujmami hlasoval (potlesk), vieme všetci, vieme všetci, že je obžalovaný v kauze Očistec a táto zmena priamo zasiahne túto kauzu v jeho prospech. Je to tak. Upozorňovali sme na to v rozprave, v zmysle ústavného zákona mal ohlásiť tento konflikt, neohlásil ho, porušil tým tento ústavný zákon. Naviac je to aj v rozpore s etickým kódexom, ktorý ste si vy schválili, vy schválili, mal by hlasovať v súlade s verejným záujmom. Určite keď si prilepšuje v trestnom konaní, nie je to vo verejnom záujme. (Potlesk.) [11:46] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [11:46] Richard Raši Dvakrát. [11:46] Richard Dubovický – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. V mene troch klubov, PS, SaS a KDH žiadam o presunutie tlače 1180 a 1132 na ďalšiu schôdzu. Ďakujem. [11:47] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Pani poslankyňa Jaurová. [11:47] Richard Raši Prítomných bolo 141, poslancov 78 za, 5 proti, 58 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k výročnej správe o pokroku Slovenskej republiky za rok 2026 až 1309. Pán poslanec Karas, uveďte, prosím, hlasovanie. Ďakujem. [11:48] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov PS, SaS a KDH by som chcela požiadať Národnú radu o presunutie tlače 1056, bod 38 schváleného programu na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Ďakujem. [11:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Pani poslankyňa Števulová. [11:49] Richard Raši Procedurálny návrh. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. [11:49] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predsedajúci, ja chcem protestovať proti tomu, ako tu narábate s tretím čítaním. Vy, vládna koalícia, ste si schválili, že nebudeme napríklad hlasovať celý deň v utorok a vám vadí, keď my chceme využiť naše ústavné právo ako opozícia vyjadriť sa k návrhu zákona v treťom čítaní. To nie je v poriadku. Je to umlčiavanie demokraticky zvolenej opozície. Ja žiadam, aby ste s tým prestali. (Potlesk.) [11:50] Richard Raši – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Dobre. A ešte posledný procedurálny návrh. Podávam v mene troch poslaneckých klubov, aby sme o 1408 hlasovali, to je medziparlamentná skupina, o 17.00 h. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 79 za, 11 proti, 51 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Vyhlasujem prestávku do 11.57 h, potom pokračujeme. (Prestávka.) [11:50] Richard Raši Ja chcem, pán predseda, aj troch poslaneckých [11:50] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Andreja Danka, Romana Michelka, Karola Farkašovského a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1366. Pán poslanec? Vy to, nech sa páči, tak vás poprosím, aby ste návrh zákona uviedli, hej, 1366. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Romana Michelka, Karola Farkašovského a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 1366.) [11:51] Richard Raši Pán predsedajúci, ja chcem protestovať. [11:51] Karol Farkašovský Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanoviť nový pamätný deň Slovenskej republiky, a to 18. september ako deň štátnej vlajky Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň má každoročne pripomínať štátnu vlajku Slovenskej republiky ako jeden zo základných štátnych symbolov nášho štátu vyjadrujúci jej suverenitu, ústavnú identitu, historickú kontinuitu a spolupatričnosť občanov k nášmu štátu. Štátna vlajka Slovenskej republiky je jedným z najvýznamnejších vonkajších symbolov slovenskej štátnosti. V medzinárodnom aj vnútroštátnom priestore reprezentuje Slovenskú republiku ako samostatný, zvrchovaný, suverénny a demokratický štát. Popri svojej oficiálnej reprezentačnej funkcii má štátna vlajka aj mimoriadnu historickú, kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu hodnotu. Jej symbolom je symbol národnej identity, občianskej spolupatričnosti, spoločnej historickej pamäti a úcty k štátu, ktorého občania sú súčasťou. Dátum 18. september sa viaže na udalosti roku 1848, keď Slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice a vstúpil na územie Slovenska. Revolučné roky 1848 a 1849 majú významné miesto v slovenských národných dejinách, keďže sú spojené s národno-emancipačným úsilím Slovákov, s formovaním modernej slovenskej politickej reprezentácie a s používaním bielo-modro-červenej vlajkovej symboliky. Práve toto obdobie tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície, z ktorej vychádza aj súčasná vlajka Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň nenahrádza ani neoslabuje význam iných štátnych sviatkov alebo pamätných dní. Návrh zákona nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja. Ustanovením dňa štátnej vlajky Slovenskej republiky ako pamätného dňa sa nezakladá nový deň pracovného pokoja, nemení sa režim pracovného času, odmeňovania, prevádzky zamestnávateľov ani poskytovania služieb. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý. [11:58] Karol Farkašovský kultúrnu, spoločenskú a vzdelávaciu hodnotu. Jej symbolom je symbol národnej identity, občianskej spolupatričnosti. Spoločnej historickej pamäti a úcty k štátu, ktorého občania sú súčasťou. Dátum 18. september sa viaže na udalosti roku 1848, keď Slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice a vstúpil na územie Slovenska. Revolučné roky 1848 a 1849 majú významné miesto v slovenských národných dejinách, keďže sú spojené s národno-emancipačným úsilím Slovákov, s formovaním modernej slovenskej politickej reprezentácie a s používaním bielo-modro-červenej vlajkovej symboliky. Práve toto obdobie tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície, z ktorej vychádza aj súčasná vlajka Slovenskej republiky. Navrhovaný pamätný deň nenahrádza ani neoslabuje význam iných štátnych sviatkov alebo pamätných dní. Návrh zákona nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja. Ustanovením dňa štátnej vlajky Slovenskej republiky ako pamätného dňa sa nezakladá nový deň pracovného pokoja, nemení sa režim pracovného času, odmeňovania, prevádzky zamestnávateľov ani poskytovania služieb. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý. [12:00] Richard Raši Ďakujem. Nech sa páči, sadnite si. Poprosím pána poslanca Jána Podmanického, ktorého určil gestorský výbor, aby vystúpil ako spravodajca. [12:01] Ján Podmanický Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom pre kultúru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s vaším rozhodnutím navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. [12:01] Richard Raši Ďakujem. Zaujmite, prosím, svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu. Pán navrhovateľ, pán poslanec Farkašovský, nech sa páči, máte slovo. [12:02] Karol Farkašovský – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predseda. Na margo navrhovaných zákonov tu v pléne často odznievajú rôzne pochybovačné otázky, čo a koľko to ľuďom prinesie, ako im to zlepší kvalitu života. Dovolím si teraz odpoveďou predbehnúť otázky tohto typu. Každý zákon nutne nemusí mať priamy vplyv na peňaženky občanov. Existujú benefity finančné, existujú benefity hmotné a existujú benefity výrazne s morálnou, kultúrnou a vzdelávacou hodnotou. Práve to prináša spomínaný legislatívny návrh, o ktorom rokujeme. Jeho zmysel spočíva v upevňovaní úcty k slovenskej štátnosti, ktorej najvýraznejším vizuálnym symbolom je práve štátna vlajka. Pripomínať jej význam je užitočné aj z výchovného hľadiska pre mladú generáciu a pre formovanie národného povedomia. Mohol by som zvoliť aj expresívnejší výraz, silnejší výraz, podporu vlasteneckého cítenia. Je to dôležité, najmä v dnešnej dobe multikulturalizmu, v dobe, keď je atmosféra našej spoločnosti hlboko polarizovaná, rozdelená a viac negatívna ako pozitívna. Keď chodím po mestách v zahraničí, vždy ma fascinuje jedna vec, bohatá vlajková výzdoba. Symbolizuje presne to, čo mnohým ľuďom u nás na Slovensku chýba. Alebo možno to vnútri aj kdesi cítia, ale hanbia sa to verejne prejaviť. Nedávno som bol v Londýne. Je to moje také druhé srdcové mesto, kde som pôsobil a žil sedem rokov a veľmi dlho si všímam práve tú propagáciu národnej hrdosti, ktorá v Británii existuje a v Londýne zvlášť. Nielen okolo kráľovského paláca, ale celé mesto je ponorené vždy a odeté do vlajkoslávy. Ponorené, resp. „zamorené“, v úvodzovkách povedané pozitívnym slovom v zmysle tam posiate britskými vlajkami. Je to pôsobivý a veľmi silný vizuálny prejav britskej národnej hrdosti. V tejto súvislosti musím s poľutovaním konštatovať, že u nás v tomto máme veľké rezervy a nielen to. My sme schopní nedať slovenskú vlajku ani tam, kde vyslovene patrí. Uvediem len dva príklady so spoločnou otázkou, ako je to vôbec možné. Budova Zastúpenia Európskej únie na Slovensku v Bratislave na Palisádach. Visí na nej európska vlajka. A čuduj sa svete, vlajka ukrajinská. Slovenská vlajka na nej chýba. Príklad č. 2: južná i severná strana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štyri roky tam veje vlajka Európskej únie. A po druhýkrát sa čuduj svete, vlajka Ukrajiny. Slovenská zástava na nich chýba. Všíma si to stále viac ľudí a stále viac a viac sú na to citliví. Ako je to teda možné, že na budovách, ako je Univerzita Komenského a oficiálne Zastúpenie Európskej únie na Slovensku, chýba vlajka Slovenskej republiky? A namiesto nej, nezmyselne, až štyri roky visí vlajka ukrajinská. Toto je možné skutočne iba na Slovensku. Čo tým chcú spomínané inštitúcie povedať? Aký je to signál? Svedčí to o obyčajnej ignorancii, duchovnej malosti a neúcte k vlastnej slovenskej štátnosti. Slovensko nie je Ukrajina. Slovensko bolo, je a vždy bude Slovenskom. Je to smutné konštatovať, že niektorí funkcionári Európskej únie na Slovensku a niektorí z univerzitného vedenia, ktoré zodpovedá za výchovu študentov, nemajú v sebe to, čo napríklad cítiť na každom kroku v spomínanom Londýne alebo iných mestách sveta, že ignorujú a potláčajú slovenské národné cítenie, že sa hanbia na svoje budovy vyvesiť slovenskú vlajku. Nečudo, že potom vyzeráme v očiach cudzincov, ktorí sem prichádzajú, ako národ, ktorý si neváži sám seba. Národ, ktorý nie je schopný odlíšiť cnosť od slabosti a falošnú solidaritu od zdravého rozumu. Aj preto treba stanoviť jasné podmienky vyvesovania vlajok, aby niektorí ideologicky premotivovaní jedinci, či na Univerzite Komenského, alebo v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, nemohli uplatňovať a uprednostňovať cudziu vlajku pred našou vlajkou Slovenskej republiky. Slovenská vlajka si zaslúži úctu nielen tých, ktorí majú a máme národné cítenie, ale oficiálnu celospoločenskú úctu vo forme pamätného dňa vlajky Slovenskej republiky s navrhovaným dátumom každoročne 18. septembra. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že po tomto vystúpení podporíte tuto tento legislatívny návrh. Ďakujem pekne. [12:08] Richard Raši Nech sa páči, zaujmite svoje miesto, pán navrhovateľ. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [12:08] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Farkaš (Farkašovský, pozn. red.), za váš prvý príhovor, ja by som len chcela povedať, že základ je v tom, že národná hrdosť sa nebuduje tým, že dáte niekde viac vlajok. Viac vlajok nerovná sa viac hrdosti. Hrdosť na krajinu sa buduje inak. Buduje sa dôverou, dôverou vzájomne medzi ľuďmi, dôverou ľudí v inštitúcie. Tie inštitúcie musia byť funkčné. Musia byť to inštitúcie, kde v nemocnici dostanete naozaj dobrý servis. Musia to byť úrady, kde dostanete dobrý servis. Musí to byť vláda, ktorá poskytuje servis a službu svojim občanom. Musí to byť krajina, kde sa pestujú a oslavujú ľudské práva, a to všetkých, všetkých menšín, slabších, všetkých, jednoducho každého občana tej krajiny. Hrdosť vybudujete tým, že štát alebo vláda je tu pre týchto ľudí. Hrdosť vybudujete tým, že ľudia budú vedieť, že vláda má voči nim rešpekt, voči všetkému, čo dokážu, zvládnu, že vláda a krajina podporuje ich talent, ale zároveň rozumie tomu, že sú medzi nami slabší, ktorých treba podporiť. Hrdosť nevybudujete tým, že zavesíte viacej vlajok na inštitúcie. Tak to skrátka proste nefunguje. Fungovať to bude, keď tu bude vláda, ktorá bude robiť naozaj poctivý servis pre úplne všetkých ľudí, a vtedy si každý Slovák, Slovenka, ale aj ľudia, ktorí majú radi Slovensko, zavesia veľmi radi viacej vlajok na, za Slovensko a slovenských vlajok, lebo budú vedieť, že Slovensko stojí za nimi. V tejto chvíli mnoho, mnoho ľudí na Slovensku vie, že táto vláda za nimi nestojí. Máme tu rôzne príklady, ako sú napríklad dve pohlavia v ústave a iné hlúposti. Toto nespraví ľudí hrdšími, viacej hrdých na našu krajinu, bohužiaľ. [12:10] Richard Raši Pani poslankyňa Jaurová, nech sa páči. [12:10] Zora Jaurová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No čo sa týka Dňa vlajky, tak asi vás prekvapím, ale ja si myslím, že to je dobrý nápad, pretože je to sviatok, aký má veľmi veľa krajín vo svete a za istých okolností je to naozaj dobrá prax pri podpore budovania nejakého vlastenectva. Len ten základný problém je, že samotný pamätný deň sám osebe žiadne vlastenectvo ani hrdosť na krajinu nevybuduje. A vy ste spomínali napríklad vlajky EÚ. No tipujem, že ľudia v Európskej únii nie sú hrdí na Európsku úniu preto, že všade vlaje vlajka, ale preto, že majú nejaký vzťah k tomuto projektu. A ja by som teda navrhovala, lebo vy ste predložili nejakú dôvodovú správu k tomu zákonu, tak ja by som navrhovala, aby ste doplnili tú dôvodovú správu a aby ste ju doplnili najmä o to, že čo ste urobili vy v SNS a v tejto vláde pre to, aby občania Slovenskej republiky boli hrdí na svoju vlajku a chceli si ju niekde vyvesiť. Normálne konkrétne tam uveďte. A čo ste urobili pre to, aby ľudia na Slovensku boli hrdí na svoju krajinu? Pretože, viete, na jednej strane navrhujete pamätný deň, ktorým sa snažíte evokovať nejakú hrdosť, na druhej strane však sme tu pred chvíľou hlasovali teda o kadejakých zákonoch, navrhujete všetky ostatné zákony, ktoré vlastne tú hrdosť eliminujú. Konkrétne pred chvíľou napríklad ste povedali, že zákon o FPU, ktorý ste schválili, je úplne zlý. Tak skúsme začať tým iným i zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:12] Richard Raši Pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči s faktickou poznámkou. [12:12] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja som tiež rada, že tu diskutujeme aj o slovenskej vlajke ako o nejakom dôležitom štátnom symbole. Ja tu mám také dve dôležité pripomienky alebo reakcie na to, čo ste hovorili, pán poslanec Farkašovský. Jedna je tá, že bola by som rada, keby sme to nedávali do protikladu, že slovenská vlajka - ukrajinská vlajka. Samozrejme rozumiem tej vašej otázke, že kde všade by podľa vás mala visieť slovenská vlajka, to je samostatná otázka. Ale to, že na mnohých miestach v súčasnosti na Slovensku visí aj ukrajinská vlajka, je jednoducho preto, lebo je to náš sused, naša partnerská krajina, ktorá čelí agresívnemu útoku Ruska, už štyri roky sa tam vedie vojna, a to, že sa dneska mnohé inštitúcie rozhodujú vešať aj ukrajinskú vlajku, je nejaký symbol solidarity s obeťou, s naším susedom. Čiže bola by som rada, keby sme tieto časti oddelili. A čo sa týka tej čisto slovenskej vlajky, vy teda ste to tak dávali do porovnania s tou Britániou, ako tam často tá vlajka je zavesená, len viete, problém je v tom, že ten britský národ je trošku inak definovaný. Ja som sa to kedysi ako sociologickú teóriu učila, že národ môžeme definovať predovšetkým cez etnicitu alebo predovšetkým cez občianske princípy. No a v tej Británii je to hlavne ten občiansky princíp. Aj keď sa tam niekto prisťahuje, aj keď má inú farbu pleti, aj keď je členom hocijakej menšiny, tak stále je vítaný člen toho národa. Stále môže sa cítiť ako súdr... a že je tam nejaká súdržnosť voči nemu. No a na Slovensku, žiaľ, často aj vaša strana SNS ten slovenský národ definuje veľmi exkluzívne. No a potom veľa ľudí, žiaľ, nemá vzťah ani k tej vlajke. Ďakujem. [12:14] Richard Raši Do rozpravy pán poslanec Pročko, nech sa páči. [12:14] Richard Raši (146.) Do rozpravy pán poslanec Pročko, nech sa páči. [12:14] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, vlastenectvo je niečo, čo sa nedá naučiť, to človek musí mať v sebe, dá sa to len a naozaj určitým dobrým spôsobom rozvinúť. Pretože keď niekto nie je hrdý na svoju krajinu, tak nie je. Ja mám takého jedného, jedného známeho, nebudem hovoriť koho, žije v Spojených štátoch amerických a jeho mama sa musela naučiť anglicky, lebo jeho deti nehovoria po slovensky a keď som hovoril, že prečo, tak povedal, že takú stupídnu reč ich nebude učiť. To keď povedal, tak normálne povedal som, že s tebou ja som skončil. Ale všimnite si, koľko Sloveniek žijúcich v zahraničí neučí svoje deti po slovensky a deti keď sa vrátia na Slovensko, a určite máte ten príklad, určite, vrátia sa na Slovensko a deti nevedia po slovensky. Slovenky žijú v zahraničí a ich rodičia alebo teda otec je zahraničný, nevedia po slovensky. Ale tu ja zase mám ďalší príklad, veľmi krásny príklad. Žije Talian so Slovenkou a jeho dieťa vie plynule taliansky aj slovensky. Je to v nás. Pán Farkašovský povedal, že aby mladí ľudia mali vlastenecké cítenie, tak dáme na 18. septembra... Osemnásteho? ...18. septembra Deň vlajky. Pána Farkašovského fascinuje vlajková výzdoba v Londýne a pán Farkašovský povedal, že vlajky sú aj u nás, ale vraj podľa pána Farkašovského máme rezervy. Pozrite si video Natálie Milanovej, kde sa na rôzne historické budovy dáva pätica slovenských vlajok. Pätica. Nie jedna, ale päť. (Reakcia z pléna.) Ešte raz, SĽUK napríklad. Pozrite si video. Pätica. Žiadna iná vlajka. Ministerstvo kultúry toto začalo robiť. Ja som učil občiansku náuku a naozaj v rámci suplovania ako mladý učiteľ, začínajúci, a musím povedať, že sme tam mali aj vlastenectvo a naozaj tých žiakov bolo treba zaujať, bolo im to treba ukázať. Ale čo ukazujete vy? Ako mladého človeka mám naučiť vlastenectvu, keď sa dozvie, že Richterov syn má 15-tisíc euro a absolvoval výberové konanie spôsobom, že si kúpil nové tenisky. Ako mám mladého človeka presvedčiť, že on bude, vlastne zostane tu doma, keď Ficov syn dostáva obrovské prachy? Ako mám presvedčiť toho mladého človeka, zostaň tu, založ si firmu, neboj sa, pošlú aj tebe, ako poslali Mažgútovi, ktorý je majiteľom firmy? Ako ho mám presvedčiť, toho mladého človeka, pán Farkašovský? Položím vám jednu otázku, milý môj kolega. My si tykáme, ale v rámci toho teda, že sme tu -že? - budeme si onikať. Počúvajú, pán Farkašovský. (Reakcia navrhovateľa.) Môžem tykať? (Reakcia navrhovateľa: "Áno." ) Ďakujem ti. Karol, prosím ťa, povedz mi, ty bývaš v dome? (Reakcia navrhovateľa.) No, áno, hej? A máš na dome slovenskú vlajku? (Reakcia navrhovateľa: "Mám." ) Aj ja ju mám. Aj ja ju mám. Koľkí z vás, poslanci, máte slovenskú vlajku na dome? A teraz budete sa tu hrdo hlásiť k vlastenectvu. (Reakcie z pléna.) A niektorí, ktorí bývate vo Zvolene, by ste tú vlajku mohli mať aj na balkóne. Máte ju na balkóne? No nemáte. Ale poďme k veci. Vlastenectvo sa nejde a nedá porovnávať so zahraničím, pretože v zahraničí a v Londýne neboli devastovaní socializmom, kde sme mali napísané So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak . Mňa učili, že musíme so súdruhom Stalinom, musíme plakať, že musíme chodiť k hrobu pána Lenina, ktorý je večne živý. Ja keď som bol mladší, som to nechápal. Ja som bol iskrička a keď mi povedali, že on je večne živý, ja som sa spýtal súdružky učiteľky: "A on neumrel?" Ona mi povedala, že on umrel len fyzicky, ale duševne žije . Ja som bol vtedy z toho tak konšternovaný, že mňa Lenin v noci strašil. Ale to nebolo vlastenectvo. Nás devalvoval komunizmus spôsobom, ktorý bol naozaj katastrofálny. A potom prišla, potom prišla revolúcia, potom prišla sloboda. Pán Farkašovský, prečo nedáte zákon alebo nenavrhnete nejaké uznesenie, v ktorom by napríklad pri Dni ústavy bol zahrnutý aj, ako aj ten deň by bol ten istý ako Deň vlajok. Prečo nedáme napríklad pri... Kedy je, kedy je založenie republiky? Január koľký? Slovenskej republiky. Ospravedlňujem sa, mea culpa. No to je jedno. Prečo nedáme k... (Reakcia z pléna.) 1. januára. Tak prečo nedáme 1. januára oslavu aj vlajky? Prečo to neurobíme spoločne a naozaj to naše národné cítenie a to naše národné povedomie v ten jeden a ten istý deň nezvýšime? Prečo to neurobíme v jeden deň? Karol, prosím ťa, ty naozaj mi chceš povedať, že Deň vlajok 18. septembra je tak v súčasnej dobe dôležitý, že to musíme urobiť. Prečo nezvýšite to povedomie tých mladých ľudí spôsobom, aby tu zostávali, aby ste im pripravili podmienky? Ja som hlboko, hlboko presvedčený, že keby sme mladým ľuďom dali možnosti, dali podmienky. Nie. Ja vám len stručne prečítam. Ja som sa na toto naozaj pripravil, pretože to je, to je moja srdcovka, ja som to učil na občianskej náuke a musím povedať, že som učil vlastenectvo a tie deti ani nevedeli, čo je vlastenectvo. Tak vám len chcem povedať (rečník si odkašľal), prepáčte, že vlastenectvo znamená mať rád svoju krajinu, poznať jej históriu. Mnohí mladí ľudia sa dnes viac zaujímajú o zahraničné trendy ako o Slovensko. Ale prečo? Lebo tu doma nevidia budúcnosť. Nevidia. Takže čo musíme? Musíme zlepšiť vzdelávanie o Slovensku. Veď na tých školách, preboha, veďme deti k tomu, že Slovensko je naša rodná krajina, že to je, že to je niečo, čo je viac. Podporujme slovenskú kultúru, ale slovenskú kultúru, ktorá je naozaj veľmi široká a nepodporujme kultúru, ktorú chce Šimkovičová. Veď už aj ten Malatinec zistil, že mu pomôže v župných voľbách, keď bude proti Šimkovičovej, lebo tí jeho kolegovia, a ja ho poznám osobne, ten Malatinec chce teraz pred voľbami byť naozaj loajálny. Inak ja som rozmýšľal, či budem hlasovať za ten fond, pretože ako ma presviedčajú, moji kolegovia ma presviedčajú, že hlasuj za to, veď ich rozbijeme. Čím ich rozbijeme? Čím ich rozbijeme? Že Malatinec si robí teraz predvolebnú kampaň? Veď keď chce, keď chce, tak to môže urobiť. Môže to kľudne urobiť. Ďalším bodom je využitie sociálnych sietí a médií. Veď využívajme tie sociálne siete a médiá na to, aby sme tých mladých ľudí podporovali. Ja si myslím, pán Farkašovský, a hovorím ti to otvorene, toto je ďalší váš zákon, ktorý nijako nič nerieši. Je to taká naozaj populistická vec, Deň vlajky na 18. septembra. Treba naučiť aj tie deti, ktoré sú na balkóne, tomu, že vážte si Slovensko. Slovensko je vaša rodná krajina, v ktorej žijete, vaši rodičia, vážte si tradície, vážte si folklór, vážte si pesničky, vážte si Slovensko. A zostaňte, prosím vás, milé deti, na Slovensku, aby ste tu pomáhali a tvorili. Nebojte sa, takí ako Robert Fico tu dlho nebudú. Ďakujem veľmi pekne. [12:22] Richard Raši S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kleinert, nech sa páči. [12:22] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Chcela by som viacej vecí. Jedna je k tým vlajkám, ako chodí pán Machala a pripevní po celom Slovensku a pripevní všelijaké tieto stojany s piatimi trúbkami na päť slovenských zástav na kultúrne inštitúcie. Tí riaditelia, riaditeľky tých inštitúcií iba pozerajú a nechápu. Pán Machala podľa všetkého dosť ignoruje aj názory pamiatkových úradov, čo si myslím, že o hrdosti k vlasti niečo vypovedá, ale hlavne že máme päť vlajok naraz a možno budeme mať pamätný teda Deň vlajky. Je to celé absurdné, pretože ono to skutočne ide o to, že vtedy budeme mať radi našu krajinu, keď budeme k nej mať vzťah, vzťah ku Slovensku. Ako som už povedala, sa skutočne buduje cez rešpekt, cez dodržiavanie ľudských práv. Skutočne to nie je tým, že táto koalícia zakáže ľuďom alebo obmedzí ľuďom zo zahraničia voliť, pretože povedia, že nebudete voliť poštou, musíte ísť tisíce kilometrov k nám na ambasády. Ten vzťah nevytvoríte tým, že umelo vytvoríte vetu o dvoch pohlaviach v ústave, že nebudete rešpektovať iných ľudí a iné menšiny. Ten vzťah a pán Farkašovský vlastne je zo SNS sa nevybuduje tým, že budete likvidovať kultúru a likvidovať naše budúce kultúrne dedičstvo, ktoré by sa vyrábalo a tvorilo v dnešných dňoch. Vzťah sa naopak tvorí príležitosťami, tvorí sa rešpektom, tvorí sa, tvorí sa tým, že tu spolu budeme spolunažívať v rešpekte aj láske, aj dôvere. Vzťah nevytvoríte tým, že sa umelo vytvorí nový druh štátnej hymny, kedy nám autor novej štátnej hymny povie, že tá nie je pre každého. To nie je vzťah. A to, tak sa to nerobí a to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:24] Richard Raši Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [12:25] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som vám tiež rada chcela povedať, že čo je podľa mňa vlastenectvo, ako ho tu definoval aj pán Pročko, pretože za mňa to vôbec nie je o vlajke. Vlastenca nespoznáme na základe toho, či ju má vyvesenú na dome alebo na svojom balkóne. Nespoznáme ho ani podľa toho, či má odznak Slovenskej národnej strany na obleku alebo nálepku Republiky na aute. Nie, vlastenec, to je niekto, kto neškodí svojej krajine, neprijíma zákony, ktoré ľudí ožobračujú, ktoré zvyšujú kriminalitu. Vlastenci nerobia politiku na jednu jedinú východnú stranu, ale veľmi dobre vedia, kam patríme. Vlastenci milujú históriu a milujú kultúru, neničia ju. Rovnako tak aj prírodu. Vlastenci sa neoblečú do kroja a zároveň zničia podporu folklóru. Ja som vlastenka, aj preto som sa vrátila zo zahraničia, aby sme vás, fejkových vlastencov a fejkových sociálnych demokratov, vymenili. Ja milujem svoju krajinu a ľudí v nej a preto nehlasujem za vaše obludnosti. [12:26] Richard Raši Pán poslanec Pročko s reakciou na faktické poznámky. [12:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Viete, milé kolegyne, naši sociálni boľševici zrušili 17. november, pretože to im nevyhovuje, pretože to je podľa nich puč, ako hovorí Robert Fico, takže musia dať nejaký, nejakú náhradu, vlasteneckú, a som hlboko presvedčený naozaj, že toto je, toto nijako nepomôže občanom, keď strádajú, keď potrebujú pomoc, keď potrebujú naozaj, aby ich peniaze, ktoré ušetrili v tých konsolidáciách, išli na pomoc ich zdravotne oslabeným, aby išli na pomoc do kultúry, aby išli lekárom, aby išli zdravotníkom, aby išli tam, kde tie peniaze potrebujú, a nie aby išli Richterovmu synovi, Ficovmu synovi, aby išli Mažgútovi a ďalším smero-hlasácko-snsáckym rodinám. Pán Farkašovský povedal, že vlajka na nejakých budovách, dvoch-troch spomínal, je ukrajinská a Európskej únie. No ja keď chodím po uliciach, tak na tých budovách vidím slovenské vlajky. Áno, môže niekde byť napríklad fašista Kotleba, vyvesil čiernu vlajku na budovu župy, keď tam bol, a to bola čistá katastrofa. Hanbil som sa za neho, pretože naozaj tento skorumpovaný človek, ktorý dovolil svojim podriadeným, aby tam predávali autá, 103 áut za 1 euro, tak to bolo čisto odporné, odporné. Ja chodím po Slovensku, otvorené mám oči a vlajky na Slovensku naozaj vejú. Normálny človek a normálny vlastenec si svoju vlajku váži a toto, čo ste predložili, pán Farkašovský, opakujem ti ešte raz, je čistý populizmus. Ja som od vás nenašiel ešte od vašej strany zákon, ktorý by jasne pomohol Slovákom, aby ste povedali: „Počúvajte, vrátime tým Slovákom daňový bonus, ktorý dal ten Matovič.“ To bola výborná vec. Nie. Poďme vlajky velebiť, aj keď ich máme v srdci. [12:28] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová vystúpi v rozprave. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa. [12:28] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni poslanci koalície, ktorých je tu presne sedem, ja sa vás pýtam, nehanbíte sa? Vy sa nehanbíte, keď krajina padá s prepáčením na hubu, Slovensko upadá, vy tu predkladáte do parlamentu samé hlúposti a nepodstatné veci. Teraz ste predložili do parlamentu, aby sa uzákonil nejaký Deň slovenskej vlajky. Ja viem, že vy poslanci v Slovenskej národnej strane vlajky, stožiare veľmi obľubujete. V roku 2019 sa tu musel vztýčiť pred Národnou radou stožiar, ktorý musel byť väčší a vyšší ako všetky stožiare v ostatných okolitých krajinách. Máme stožiar. Super. Teraz predkladáte do parlamentu návrh zákona na uzákonenie Dňa vlajky. A ja sa pýtam, to naozaj na Slovensku nemáme iné problémy, len uzákoňovať zákon, aby sa uzákonil Deň vlajky? Však ja vám poviem, ako je na tom Slovensko. Slovensko upadá, máme najnižšie platy z celej Európskej únie. Každý druhý človek musí šetriť na tom najzákladnejšom, musí šetriť na potravinách. Ľudia začali obmedzovať nákupy, začali obmedzovať dovolenky, každý tretí človek začal obmedzovať výdavky na voľný čas. Ľudia sa rozhodujú, či kúpia deťom ovocie, alebo im kúpia, kúpia sáčkovú polievku, lebo takým spôsobom ste ich zdrali z kože a vy sem prídete, sadnete si a poviete, že poďme diskutovať o uzákonení Dňa vlajky. Toto sa vám zdá normálne? Toto sa vám zdá starosť o občanov? Pretože, vážené dámy a páni, vlastenectvo to nie je búchanie sa do hrude, aký som vlastenec, alebo mávanie slovenskou vlajkou, alebo vztyčovanie stožiarov, ako to veľmi radi robíte. Teraz pán Taraba vyhlásil nápad, že ide teda stavať stožiare na každej lúke alebo v každom národnom parku a hŕba úradníkov sa zamýšľa nad tým, kde by bolo najlepšie postaviť stožiar, čiže na to míňame kapacity a peniaze. Ale vlastenectvo je o tom, že môžeme byť hrdí na svoju vlasť, že môžeme byť na svoju vlasť hrdí v zahraničí. A čo ste dnes urobili? Vy ste poslali na dve dôležité veľvyslanectvá, ste poslali ľudí, ktorí nám budú robiť hanbu. Poslali ste tam pána Kmeca, ktorého Robert Fico vyhodil z vlády, pretože mal obrovský korupčný škandál a podozrenia z korupcie. Bežia tam trestné oznámenia. Milióny eur išli pre firmy, ktoré sú spojené s HLAS-om, ktoré následne idú žalovať štát a vymáhať od neho obrovské miliónové škody, tak pán Kmec išiel za odmenu do Ríma. A potom pán Radačovský, ktorého menovanie je výsledkom nejakého nepekného politického obchodu, kde na jeho miesto ide nastúpiť človek, ktorý si písal s Kočnerom a ktorého dokonca Andrej Danko vyhodil z kandidátky v roku 2020. A títo nás idú reprezentovať do zahraničia. To ako môžeme byť na svoju vlasť hrdí? Čo si o nás pomyslia ľudia v zahraničí? Čo si o nás pomyslia partneri, že takýchto skrachovaných politikov my vyvážame, vyvážame do zahraničia? To máme takto byť na svoju vlasť hrdí? Alebo vlastenectvo nie je o tom, že vztyčujete vlajky alebo uzákoníte národný Deň vlajky, ale vlastenectvo je o tom, že sme hrdí na našu vlasť, ktorá je spravovaná dobre. A ako je spravovaná naša vlasť teraz? Každý deň nová kauza. Každý jeden deň desiatky miliónov eur rozdaných pre firmy spojené so stranou HLAS od pána Kmeca, už teda budúceho veľvyslanca. Desiatky miliónov eur rozdané od pána Migaľa, rozdané pre firmy, ktoré nemajú ani sídlo, majú falošné telefónne číslo, podvádzajú alebo nič nerobia, 58 miliónov eur, miliardový tender, hasičské autá, kávové košele. Toto je dobre spravovaná vlasť? Toto si zaslúži naša vlasť, naše drahé Slovensko? Alebo vlastenectvo je, keď ľudia, ktorí sú vo vedení štátu, sa starajú o tých bežných chudobných ľudí. O tých bežných ľudí, ktorí potrebujú pomoc. A ako sa stará strana SMER o Slovákov? Tak stará sa tak, že oni si zo štátu spravili svoju vlastnú rodinnú firmu. Rodinnú firmu, na ktorej parazitujú ich rodinní príslušníci. Ako je možné, že v čase konsolidácie syn pána Richtera zarába v Transpetrole 15-tisíc eur mesačne? Ako je to možné, že máte takúto drzosť a posadíte do štátnej firmy syna aktívneho politika, ktorý berie 15-tisíc eur mesačne, 15-tisíc eur mesačne. Na to musí bežný Slovák robiť rok a pol. Nehovorte mi, že pán Richter je nejaký génius, jedinečný, s jedinečnými schopnosťami. Nikto iný nemohol ísť na tú pozíciu, len syn pána Richtera. Preto mu treba dať 15-tisíc eur. Však to je úplne absurdné, veď vaši voliči už toho majú absolútne plné zuby, že vy ich zdierate, vy na nich oriete. Vy vždy keď ide konsolidácia a nejaké opatrenia, rozpočtové, tak všetko ide na vrub bežných, chudobných, obyčajných ľudí. Ale vaši synovia, ministri si žijú ako králi. Ako môže byť Slovák hrdý na svoju vlasť, keď naša vlasť má takúto vládu? Ako môže byť hrdý, keď každý jeden deň devastujete našu krajinu, keď ju ničíte, keď ničíte prírodné bohatstvo, keď ničíte potenciál, keď vyháňate ľudí zo Slovenska, keď namiesto inovácií podporujete nejaké skrachované firmy alebo vesmírne výskumy pre nejaké divné firmy, ktoré sídlia bohvie kde? Ako môže byť Slovák na to hrdý? A, vážené dámy a páni z vládnej koalície, namiesto toho, aby sme sa tu zaoberali nejakými dňami vlajky alebo uzákoňovali národný Deň vlajky, tak sa zaoberajme tým človekom, vy teda sa zaoberajte tým človekom, pretože vy vládnete. Ja teraz, čo sme tu v parlamente za túto schôdzu, ja som nepočula od vás, že by ste sa zaujímali o problémy bežného človeka. Zaujímali ste sa o kajúcnika. Mali sme tu absolútne zvrátenú novelu o kajúcnikoch, ktorá prešla, lebo pán Gašpar to potrebuje. Ale to nie je zákon, ktorý by mal pomáhať ľuďom, ktorý by im mal pomôcť, pomôcť v ich ťažkej situácii. Máme tu teraz národný Deň vlajky. Zaoberali sme sa voľbou zo zahraničia. Idete zrušiť, zrušiť možnosť Slovákom voliť zo zahraničia. Toto sú zákony pre tých obyčajných zdieraných ľudí? Toto je to, čo pre nich robíte? A potom idete uzákoňovať Deň vlajky a hovoríte, aby Slováci, aby všade viala slovenská vlajka, aby boli Slováci hrdí na svoju vlasť. Ja vám ešte raz hovorím, hrdosť, hrdosť a vlastenectvo sa prejavuje v tom, že sa budete starať o ľudí, že budete konať vo verejnom záujme, že táto krajina nebude mať kauzy, že peniaze, verejné peniaze z eurofondov, z plánu obnovy, zo štátneho rozpočtu pôjdu na rozvoj krajiny. Pôjdu pre ľudí, pôjdu na infraštruktúru a nepôjdu firmám, vašim kamarátom alebo sponzorom alebo nejakým fiktívnym firmám. Ako môže byť Slovák hrdý na svoju krajinu, keď má vládu, kde premiér v čase konsolidácie zarába najviac z celej Európskej únie? Ako môžu byť na to hrdí? Ako to vy môžete vysvetliť svojim voličom, keď chodia na stretnutia s vami? Keď hovoria, že nemajú peniaze v podstate na zaplatenie, na zaplatenie účtov za energie. Musia šetriť na potravinách. Obmedzujú svoje výdavky na potraviny, to hovorí každý druhý Slovák v prieskume. Ako im vysvetľujete na tých stretnutiach, že pán premiér je najlepšie plateným premiérom z celej Európskej únie? Ako im vysvetľujete, že ministri si zvýšili na dvojnásobok platy cez paušálne náhrady? Ako im vysvetľujete, že rodinní príslušníci zarábajú 15-tisíc eur v štátnej firme? Ako im vysvetľujete, že posielate milióny eur do nejakej štátnej agentúry a agentúry pána poslanca Mažgúta, ktorý sa ešte vyjadrí tak absurdne, že on vlastne nevie, čo tá jeho firma robí, lebo však konateľom je len jeho manželka, takže on o tom vlastne nič nevie. Vy sa nehanbíte? Vy sa nehanbíte takto spravovať krajinu a potom sem dať návrh o štátnej vlajke? Vážené dámy a páni v koalícii, ja vás vyzývam, aby ste konečne sa začali zaoberať niečím, čo je užitočné pre ľudí, čo tým ľuďom pomôže, čo im zlepší život, čo urobí z našej, z našej drahej vlasti, áno, drahej vlasti, čo urobí krajinu, kde je radosť žiť, kde je dokonca, páni poslanci, radosť platiť dane. Lebo v krajine, ktorú vy drancujete, tam nie je radosť platiť dane. Pretože každý, kto musí platiť dane, každý, kto platí dane, každý živnostník, každý podnikateľ, tak vie, že polovica z jeho daní sa rozkradne. Polovica z jeho daní pôjde nie na zlepšovanie podnikateľského prostredia napríklad, ale pôjde na nejakú dotáciu pre nejakú firmičku sponzora HLAS-u. Alebo pôjde na nejaký vesmírny výskum, ktorý si vymyslel pán minister Drucker. Alebo pôjde na plat pána Richtera mladšieho. Alebo pôjde do firmy Agentúra SMER. A potom vy prídete, nabehnete do prevádzky s langošmi, úradníci vašej vlády, a idete kontrolovať nejakého chudáka, ktorý dokonca zomrel. Idete kontrolovať za to, že nemá mäkčene na bločku. Vám to nie je trápne? Vám to nie je trápne, akým spôsobom ničíte a devastujete túto krajinu? Slovenská národná strana má dlhú históriu a mala vo svojej histórii aj pekné obdobia, ale za posledné roky, čo vy stvárate a akými zákonmi sa zaoberáte, tak to je naozaj obrovská hanba. Teraz sa diskutuje o tom, či za pána Radačovského v rámci tohto politického kšeftu, keďže on ide teda na Cyprus, či príde jeden alebo druhý, či príde pán Krišanda, ktorý si teda dopisoval s Kočnerom, a Danko ho nedal na kandidátku, vylúčil ho z kandidátky, alebo či príde pán Čambal, ktorý je možno ešte, ešte horší. Takýchto ľudí vy posielate sem do parlamentu. Takíto ľudia tu sedia, takéto zákony vy tu teraz predkladáte. A potom vy vystúpite s prejavom, že chcete, aby na každom dome bola slovenská vlajka, aby sme boli, aby sme boli hrdí na svoju vlasť a má nám k tomu pomôcť to, že vy uzákoníte národný Deň vlajky. Ešte raz, vážení poslanci vládnej koalície, ja vás prosím, aby konečne ste sa začali zaujímať o život pracujúceho človeka, o život živnostníka, ktorý drie v stolárskej dielni, o život predavačky, ktorá od rána do večera sedí pri pokladni, o život podnikateľa, ktorý sa snaží uživiť svoju firmu, aby neskrachovala pri tých byrokratických prekážkach, ktoré mu kladiete, kladiete pod nohy, o tú maminu, ktorá je sama a ktorá musí živiť svoje deti, ktorej ste zobrali daňový bonus pre osemnásť, keď má 18-ročné dieťa. O týchto sa zaujímajte. Už sa prestaňte zaujímať o seba, o svojich kamarátov, o svojich papalášov, o vášho podpredsedu obžalovaného Národnej rady, ktorého neustále zachraňujete už v podstate dva a pol roka, o vašich sponzorov, ale začnite sa zaujímať o toho človeka, áno, človek milión, o ktorom písali naši spisovatelia. Vážení poslanci vládnej koalície, ja tu chcem vidieť návrhy, ktoré sú užitočné ľuďom. Keby boli dobré, my by sme ich aj podporili. Ale zatiaľ tu predkladáte len jeden horší návrh od druhého. Takže ešte raz, začnite sa zaujímať o toho bežného človeka, ktorého ste zdrali z kože. Ďakujem veľmi pekne. [12:43] Peter Žiga Dve faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Pročko. [12:43] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No v dobe, kedy ľudia si nemajú za čo kúpiť potraviny, v dobe, keď ľudia nemajú na základné, naozaj na základné živobytie, tak ideme, predkladáme zákon o vlajkách a mne napísal Pavel, ktorý mi napísal: "Dobrý deň, keď budete vystupovať v rozprave ohľadom vlajky Slovenska, tak sa opýtajte, či preplatia aj stožiar, aj vlajku pre fyzickú osobu." Takže, Karol, prosím ťa, preplatíte aj vlajku, aj stožiar pre tú fyzickú osobu, keď tí ľudia teda nemajú na potraviny, aspoň aby teda mohli byť vlastenci, tak či im dáte na ten stožiar tú vlajku. To by aj mňa zaujímalo. Ďakujem veľmi pekne. [12:44] Peter Žiga 158 Pán poslanec Dušenka. [12:44] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Veronika, za tvoje vystúpenie. Naozaj si to veľmi správne vystihla, Slovenská republika sa naozaj nachádza vo veľmi zlej situácii, aj ekonomickej, aj spoločenskej. Tento návrh je absolútne nič nehovoriaci. Je napísaný veľmi zle a viac o tom ešte poviem vo svojej rozprave. [12:44] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Remišová. [12:45] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem vám, kolegovia, za faktické poznámky. Áno, vôbec by som sa nečudovala, keby Slovenská národná strana urobila ešte grantovú schému na preplácanie stožiarov pre slovenské vlajky, stožiare, ktoré budú, čo ja viem, tak päť-, šesť-, 10-, 50-krát násobne, násobne predražené, lebo však to vy bežne robíte, každý obchod, každú zákazku, ktorú táto vládna koalícia realizuje, tak je 10-krát nadhodnotená. Niečo, čo by mohlo stáť 10-tisíc, stojí 100-tisíc, čo by mohlo stáť 100-tisíc, stojí milióny. Takže ďakujem vám veľmi pekne a áno, aký je to odkaz mladým ľuďom, Slovákom, ktorí utekajú do zahraničia, že vráťte sa, lebo my tu budeme mať národný deň vlajky. No krásne. Ja by som bola oveľa radšej, keby ste odkázali mladým ľuďom, Slovákom, ktorých vyháňate do zahraničia, lebo si tu nevedia nájsť prácu, pretože sú tu zlé podmienky, pretože tu nefunguje právny štát, aby ste im odkázali: „Príďte na Slovensko, pretože je to dobre spravovaná a prosperujúca krajina.“ Ďakujem. [12:46] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dušenka. [12:46] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, tak toto je ono. Po dvoch rokoch vlády koaliční poslanci z SNS prišli na to, v čom je problém, prečo sa Slovensku nedarí a ako zlepšiť životné podmienky Slovákov. A tak prišli s návrhom zavedenia nového pamätného dňa, pamätného dňa slovenskej vlajky. Je to len podčiarknutím a zvýraznením úplnej, ale úplnej vyprahnutosti strany SNS a toho, aké návrhy tu prináša. Je to zrkadlom ich falošného vlastenectva, ktoré tu predvádzajú od začiatku volebného obdobia. Či to už bol v minulosti návrh na to, aby sa štátna vlajka, musela visieť na každej budove, ktorá patrí štátu, aj na rôzne ruiny, nepoužívané, spustnuté budovy, železničné zastávky a podobne. Potom tu bol ďalší návrh, aby mestskí poslanci, mestskí policajti nemohli mať iné štátne občianstvo ako slovenské. Tak do tretice prichádzajú s pamätným dňom štátnej vlajky. A ja by som to aj nechal tak, ak by to aspoň zdôvodnili, ak by naozaj ten návrh bol dobre vypracovaný, dobre odôvodnený. Nechal by som to tak, povedal by som, fajn, je to ich alfa a omega, ich identita, národné veci, tak nech to predkladajú. Ale ani, ani na tom si nedajú záležať. Je tam v názve Slovenská národná strana, ale keď si pozriete ten návrh a to odôvodnenie, je to na zaplakanie. Tak v prvom rade argumentujú tým, že ideme si ctiť štátnu vlajku, lebo je to jeden zo štátnych symbolov. Tak prečo si nectia hymnu? Veď majú tu skladateľa, najnovšie Oskara Rózsu, ktorý tu za 60-tisíc eur bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek potreby komponuje slovenskú hymnu, ktorú potom radšej ani nikomu neukazuje, lebo je to horšie ako originál. Ale čo robí slovenskú vlajku takou osobitou, ak už si vybrali tú štátnu vlajku? Z môjho pohľadu je to štátny znak. Tu sa pozrite na rečníckom pulte, štátny znak. Za mnou obrovský štátny znak. V školách, na úradoch štátne znaky. Na pečiatkach, na oficiálnych pečatidlách štátne znaky. Nebyť slovenského štátneho znaku, naša vlajka je rovnaká ako ruská, resp. je to jediný, jediný prvok, ktorý nás odlišuje aj od slovinskej zástavy. Nie vlajka ako taká, ale štátny znak. Keď už si chceli vybrať nejaký symbol, ktorému dajú punc toho, tej výnimočnosti, tak štátny znak, to nás robí osobitými voči ostatným krajinám, či je to Slovinsko, či je to Rusko. Len štátny znak nás odlišuje. Veľmi podobné vlajky majú aj dajme tomu v Chorvátsku. Takisto ten hlavný rozdiel je v štátnom znaku. Alebo v Srbsku. Takže toto je prvá vec. A druhá vec je to odôvodnenie. Oni ten pamätný deň navrhli na 18. septembra. A viete prečo? Lebo vraj v tento deň dobrovoľnícky zbor v roku 1848 počas Rakúsko-Uhorska prekročil rieku Morava. Rozumiete? Kvôli tomu, že dobrovoľnícky zbor pred viac ako 150 rokmi prekročil rieku Morava, tak to je štátny, to má byť pamätný deň štátnej vlajky. Čo má tento deň spoločné so štátnou vlajkou? Viete, kto sú považovaní za autorov heraldického riešenia a výtvarného spracovania štátnych symbolov, a hlavne znaku? Ladislav Vrtel, Ladislav Čisárik mladší. O týchto dvoch pánoch nie je v dôvodovej správe ani zmienky, ani čiarka. František Fuga, ďalšia osobnosť, ktorá je známa ako vizionár slovenskej vlajky, ktorý v 20. rokoch navrhol a presadil podobu slovenskej vlajky aj s erbom, ktorá sa stala základom pre dnešnú vlajku. Myslíte, že tam je hoc len čiarka o týchto osobnostiach? Ani písmeno, nič, absolútne. To je presne tak, ako keď riešili možnosť sobášenia ľudí poslancami, ministrami a prezidentom. Absolútne žiadna logika, žiaden kľúč. Že kľúč ústavní činitelia? No nie, lebo ústavní činitelia sú aj sudcovia, aj prokurátori, aj europoslanci. Nie, nie. Tento kľúč tam nepasoval. Nepasoval ani kľúč, že nech sobášia tí, ktorí sú volení. Priamo volení sú aj župani, aj europoslanci. Nie, týmto možnosť sobášiť nedali. Prečo? No lebo nie sú na očiach zrejme dostatočne, zrejme podľa navrhovateľov. Tak tak, ako bez ľadu a skladu dali možnosť sobášiť poslancom, ministrom a prezidentovi, tak bez ľadu a skladu si vybrali štátnu vlajku, že tento štátny symbol, ten si zaslúži pamätný deň. Skrátka na prvú signálnu. Áno, lebo tak ako ľudia registrujú najmä poslancov, ministrov a prezidenta, tak 90 % alebo 99 % ľudí na Slovensku v rámci štátnych znakov registruje štátnu vlajku. Tak si vybrali štátnu vlajku. Štátny znak je to, čo nás odlišuje od ostatných krajín. Nevadí. Kto sú autori tej vlajky? Ani zmienka o nich. To je jedno. Veď ľuďom je to jedno, hlavne, že vlajka, tak vlajka. A to je to šlendriánstvo. A takto ako pristupujú k takým jednoduchým, elementárnym veciam, ktoré sú zrejmé na prvú, naozaj to nie je žiadna raketová veda, tak aj takto to dokážu dobabrať. Tak si predstavte, akým spôsobom asi riadia krajinu, keď ani takéto elementárne veci si nevedia ustriehnuť. A to si hovoria Slovenská národná strana, alfa a omega, to je ich agenda. Aj toto takto zbabrú. Nie sú schopní to ani len riadne odôvodniť. Rozprávajú, že ten najväčší poklad Slovenska sú ľudia. Sú ľudia. Tak prečo nevenujú pamätný deň nejakej osobnosti alebo nejakej významnej udalosti v slovenských dejinách? Viete, len som si pozrel zbežne, aké sú pamätné dni. Deň pristúpenia Slovenskej republiky do EÚ. Veľká vec, referendom sme si to odhlasovali, že chceme. Je tu Deň odchodu okupačných vojsk, sovietskych. Veľká vec sa podarila. Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Deň obetí okupácie Československa. Deň obetí holokaustu. Deň vzniku Slovenskej národnej rady. Alebo výročie deklarácie zvrchovanosti. To sú udalosti, to sú konkrétni ľudia, konkrétne činy, ktoré prispeli k formovaniu slovenského národa a histórie. To sú veci, na ktoré máme byť právom hrdí. Ale nie toto. Ideme dať pamätný deň nehmotnej veci, neživej veci, vlajke, ale dobre. Ale keby to aspoň boli schopní riadne zdôvodniť a vyzdvihnúť tam aj prínos tých konkrétnych ľudí, ktorí sa o to zaslúžili. Ale nie. Oni povedia, že sedemnásty, 18. september, pretože dobrovoľnícky zbor prekročil rieku Moravu. Akože to snáď nie. Takže, dámy a páni, tak ako vládna koalícia pristupuje k takýmto na prvý pohľad jednoduchým návrhom zákona, aj to sprznia, ako sa dá. A takým štýlom oni vládnu a takým štýlom pripravujú všetky návrhy zákona, ktoré tu toto volebné obdobie schvaľujú. Takže ja vyzývam navrhovateľov, aby tento svoj návrh stiahli, aby ho prepracovali, aby dali kredit tým, ktorí si to zaslúžia, aby to, keď už chcú uznať pamätný deň štátnej vlajky, tak aby si nerobili hanbu a naozaj aspoň to zdôvodnili tak, ako sa sluší a patrí, lebo je to obrovská hanba, a dupľom, ak to predkladá Slovenská národná strana, pre ktorú je to alfa a omega. Ďakujem veľmi pekne. [12:57] Peter Žiga Stihneme ešte dve faktické poznámky. Pán poslanec Pročko. [12:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vyzval si predkladateľov, aby ste stiahli tento návrh. Ja som hlboko presvedčený, že nestiahnu. Práve naopak, tento návrh prejde a budeme mať 18. september Deň vlajky. Vládna koalícia opäť podporí niečo, s čím prichádza strana SNS bez toho, že by o tom návrhu nejako rokovali. Pozrite sa do sály, neviete sa pozrieť, ale, Karol, ani vlastní tvoji ľudia tu nie sú. Nikto z SNS (povedané so smiechom) tu nie je pri tak dôležitom, pri tak dôležitom zákone. A to je smutné, že tu nie sú, ani jeden človek z SNS. Z HLAS-u tu je pán predsedajúci a zo SMER-u je tu pán spravodajca. Takže takto je dôležitý tento zákon pre SNS, že ho predkladá jeden človek, nikto tu nie je. Ďakujem. [12:58] Peter Žiga Pán poslanec Jakab. [12:58] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou SNS predkladá pamätný deň štátnej vlajky. Tak toto je ono. Toto je to, čo Slovenská republika potrebuje. Potom, ako už môžu poslanci, prezident, ministri sobášiť a to naštartovalo určite tú zabrzdenú a zničenú ekonomiku, ktorú spôsobila táto vláda, tak pamätný deň štátnej vlajky to všetko vyrieši, prosím vás pekne. Teraz bude radosť žiť. Toto sú tie návrhy poslancov Národnej rady, ktoré zlepšujú život na Slovensku. Ale nie, teraz vážne. Je to absolútna hlúposť, prosím vás pekne. Vy tu nie ste platení 6-tisíc euro mesačne v čistom za to, aby ste nosili návrhy zákonov o pamätných dňoch štátnej vlajky. Nie, ani na to sobášenie poslancov, ani za to nie ste platení. Vy by ste tu mali sedieť do jedného a predkladať zákony na zlepšenie života ľudí na Slovensku, aby sa zvyšovala mzda, aby sa zvyšovali dôchodky, aby rástla ekonomika, aby sme neboli poslední vo všetkých rebríčkoch, aby nám neúmerne nerástol dlh Slovenska, aby sme nemali zadlžovanie najhoršie spomedzi všetkých, aby sme nemali infláciu a zdražovanie najväčšie spomedzi všetkých krajín. Na to ste tu platení a nie, prosím vás pekne, na to, aby ste predkladali zákon o pamätnom dni štátnej vlajky. Takto si vás zapamätajú ľudia na Slovensku, vážená SNS a celá koalícia, že riešite hlúposti namiesto toho, aby ste sa starali o ľudí. Staráte sa o seba a o svojich blízkych, ktorých nominujete do štátnych podnikov a dávate im, svojim synáčikom, desaťtisícové platy a potom tu predkladáte zákony o pamätnom dni štátnej vlajky. To je absolútna obskúrnosť. Toto je nonsens, ktorý vy robíte v Národnej rade, a potom sa nečudujte, že nikto nemá tú Národnú radu v úcte. Však kvôli čomu? Oni sa pozerajú tuto na prázdne lavice, nikto tu nie je v parlamente, nikto za 6-tisícové platy, ale zákony o pamätnom dni štátnej vlajky, tak to má spasiť Slovenskú republiku. Prosím vás, sa spamätajte alebo odíďte z vlády. Ďakujem pekne. [13:00] Peter Žiga Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šestnásteho dňa 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušovanej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Danka, Michelka, Farkašovského a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, tlač 1366. Prosím pána poslanca Karola Farkašovského, aby zaujal miesto v sále, a spravodajcu pána Podmanického tiež. S reakciou na faktické poznámky sa prihlásil pán poslanec Dušenka, je tu v sále, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Romana Michelka, Karola Farkašovského a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 1366.) [14:00] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Naozaj je to tak, tento návrh zákona je ukážkou úplnej vyprahnutosti aj koalície a špecificky SNS. Táto koalícia neprichádza alebo nevie prísť so žiadnym opatrením na rast ekonomiky, na zastavenie zadlžovania, na pomoc rodinám, na pomoc pracujúcim, prichádza s návrhmi, ktoré absolútne nič neriešia, a čo je ešte horšie, aj tak tento pomerne nepodstatný návrh dokáže sfušovať tak, že je to skôr na smiech, ako na to, aby si občania vážili či už prácu SNS alebo aj vlastne tú podstatu zákona. Navrhovatelia absolútne netušia, nevedia zdôvodniť, prečo si vybrali práve štátnu vlajku ako štátny symbol, ktorý je hodný nejakej úcty, pretože, tak ako som spomínal, štátny znak má omnoho významnejšie postavenie, to je to, čo odlišuje slovenskú štátnu vlajku či už od slovinskej alebo ruskej, prípadne srbskej či chorvátskej. Štátny znak sa nachádza vo všetkých administratívnych budovách, či na úradoch alebo aj v školách, je súčasťou oficiálnych štátnych pečatí a pečatidiel, takže ak už si navrhovateľ vybral nejaký štátny symbol, mal by to byť skôr štátny znak. A posledná vec, navrhovateľ naozaj nie je ani schopný riadne odôvodniť, neuznáva kredit osobám, ktoré sa najmä pričinili o vznik slovenského štátneho znaku. Ďakujem veľmi pekne. [14:02] Tibor Gašpar Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Krúpa. Máte slovo. [14:03] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, naozaj mi nedá, aby som na toto aspoň v stručnosti zareagoval, čo tu predkladá práve Slovenská národná strana. Je mi ľúto, ale naozaj veci, s ktorými Slovenská národná strana prichádza, sú veci prázdne, sú absolútne vyprázdnené, bezobsažné, ktorým sa ona snaží vdýchnuť akéhosi ducha vážnosti. Ale, bohužiaľ, tú vážnosť ste vy už sami stratili v podstate od bozkávania výložiek, povedzme si to na rovinu. Lebo človek, keď si zoberie tú históriu nielen slovenských buditeľov ako Šafárik alebo Štúr, alebo iní, ale keď si zoberie tú históriu Slovenskej národnej strany ako Viliam Pauliny-Tóth, Dula alebo Martin Rázus, hej, osobnosti vzdelané, píšuce, vzdelávajúce národ, obetujúce sa pre tento národ aj vychádzajúc z toho presne buditeľského ducha, toho luteránskeho buditeľského ducha, však si to povedzme, veď 99 % z nich boli luteráni, tak sme sa dostali do Slovenskej národnej strany Hlinkovho typu, ktorá vlastne bola, ktorá potierala vlastne tohto ducha osvietenstva a vzdelávania, a potom ale je schopná prichádzať aj s takýmito vecami. Ja naozaj nevidím, že by ste vy vnímali tie historické momenty tak, ako by sa reálne mali vnímať, pretože podľa môjho názoru je to aj ten problém na Slovensku, že my sme sa doteraz nevysporiadali s našou históriou. Nevysporiadali. A vy tu vychádzate len z nejakých takých momentov historických, ktoré vy si privlastníte, ostatné si interpretujete, dezinterpretujete podľa svojho vlastného uváženia, podľa toho, ako vám to vyhovuje alebo nie. Veď keď si zoberie človek už len to, že tu máme tie vyjadrenia, že však my chceme mier a nič iné len mier a žiadne iné veci nebudeme robiť, len mier, toto sú vlastne vyjadrenia, ktoré sú vlastne absolútne v protiklade s tým, čo hovoríte vy s týmto návrhom zákona o tej vlajke, pretože to je to, že je to dobrovoľnícke vojsko, sa zozbieralo na Morave a prišlo bojovať proti maďarskému útlaku. No ale čo keby to brali ako Kaliňák, že však on raz odíde ten utlačovateľ, on raz to nebude, proste jedného dňa prejde. Však to aj prešlo, síce to trvalo tisíc rokov, ale odišlo to. Takže načo vlastne bojovali? Podľa tohto vášho vlastného vnímania aktuálneho sveta. Pretože vám sa to vždy vráti. Vám sa vždy vráti to, čo tvrdíte, presne v tom, ako sa vy chováte, ako sa vy správate. Takže vy idete oslavovať dobrovoľnícke vojsko, ktoré išlo proste bojovať proti utlačovateľom, ale keď tu máme nejakých iných, ktorí chcú bojovať za svoju sebestačnosť, za svoju svojprávnosť a za svoju svojbytnosť, tak im hovoríte, že už nebojujte, my chceme mier. To ste takisto aj mohli tomu vojsku povedať, že však načo, veď my chceme mier. Veď nie, veď nejako bolo, nejako aj bude, my sa nejako, už to už zvládneme, proste schováme sa pri pec a prečkáme, kým to prejde. Hej? Toto je presne to myslenie. To je to isté, ako keby ste toto povedali napríklad o Slovenskom národnom povstaní. Načo povstanie? Však aj tak to možno ten Nemec by raz odišiel a už aj tak išli nejaké vojská spojenecké, tak by ho vyhnali. Načo? Zbytočne predlžovali vojnu. A vy na tomto idete budovať akýsi kult? Kult absolútnej vyprázdnenosti, ktorý tu šírite. Veď vy v podstate tou vašou politikou na všetky štyri svetové strany, tou politikou podlizovania sa proste tomu Rusku, vy vlastne úplne potierate akýkoľvek význam týchto všetkých vzbúr, povstaní, ktoré sme tu na Slovensku mali. A to nie sú len tieto dve. My veľmi dobre vieme, že Slováci boli dobrí vojaci. Boli dobrí vojaci, dokonca, viete, poznáte meno Škultéty? Škultéty? To bol ten najdlhšie slúžiaci vojak v rakúsko-uhorskej armáde. Slúžil celý život a dožil sa, tuším, 70 – 80, teraz si nespomínam, a dokonca pred desiatimi rokmi sa našiel jeho hrob. Sme ho špeciálne prevážali a je na Slovensku pochovaný. Našiel sa hrob, tuším, v Rumunsku. Maďari protestovali, dokonca nechceli dovoliť ani prelet, lebo že to on je Maďar. Takže toto je jeden ten príklad, ale tých príkladov je strašne veľa. Tých príkladov, my sme mali kopec vojakov prvej svetovej vojny, veď preboha živého, československé légie. Československé légie, ktoré bojovali, čuduj sa svete, proti boľševikovi. Proti boľševikovi. A vy tu teraz idete budovať a chrániť pamiatky vojenských hrobov sovietskych. Okej, ale ja chcem vidieť, ukážte mi jeden pamätník v Rusku légií, československých légií, ukážte mi jeden, ako sa oni oňho starajú? Ako sa oni starajú o naše vojenské pamätníky? O naše vojenské hroby tí Rusi? Vy ich ani nenájdete. Boli Česi, ktorí chodili, hľadali, že kde, čo bolo, to sú zrúcaniny, to je občas nejaký kameň, občas nejaký kríž padnutý, aj to len preto, lebo si to tí Rusi nevšimli. To je ono, takto si oni vážia, takto sa oni starajú o tieto hroby. (Reakcia z pléna.) Mám, pozrite si ten dokument, pozrite si ten dokument, vy o tom, samozrejme, nič neviete. Ja vás len pripomeniem niečím iným, lebo vy ste tu v SNS v ruskom predklone, v podchvostí a viete o tom, že sa uskutočnil v roku 1867 tzv. stretnutie všeslovanský zjazd, ktorý organizoval ruský cár. Viete, ktorí Slováci sa na ňom zúčastnili? Viete, ktorí? Nepočuli ste o tom, že? Radlinský, Mudroň a Jesenský. A viete, čo hovorili, keď sa vrátili? Pane Bože, nič. Lebo povedali, že nič nedostali a nič od nich nedostanú. Doštudujte si to. Doštudujte si to. Takže presne tak, to je to, proste vy máte tie historické medzery, ktoré sú, to je hanebné, to je niečo neskutočné. Vy vlastne neovládate našu vlastnú históriu, ale ju idete velebiť. Vy, ktorí tu predvádzate to, čo tu predvádzate, sobášenie a kadejaké hlúposti. Akože a potom to chcete od ľudí, aby sa išli klaňať vlajke. Vy, ktorí ľudí v podstate vyháňate, vy, ktorí tú mladú generáciu vyslovene znechucujete. Tu je proste naozaj, že to nie je len sociálno-ekonomická situácia, to je tá celková nálada. Tá celková nálada tých ľudí. A vy teraz tu idete robiť Deň vlajky. S čím sa majú stotožniť? Čo, s čím, čo im, čo im chcete priniesť? Kde je tá hĺbka? Kde je ten historický kontext, ktorý vy ani dobre neovládate? Tu sme mali kolegu Dušenku, ktorý vám vysvetľoval, že čo boli tí, ktorí sa podieľali na vytvorení, na tvorbe a náčrtoch slovenskej vlajky. Ani tých tam nemáte spomenutých. Nič tam nemáte. Vy ste si len vymysleli, jak Danko stožiar, ste si vymysleli aj túto vlajku. Lebo to, že prekročili tie dobrovoľnícke zbory tú hranicu a išli na Uhorsko, ako čo to má s vlajkou? Toto sú normálne že absolútne pomýlené veci. Ja som presvedčený, že či je to Dula alebo Pauliny-Tóth, tí sa takto v hrobe obracajú, keď to vidia. Neskutočné. Ja som presvedčený, že vy máte to úplne pomýlené. Mňa to proste strašne mrzí. Mňa to strašne mrzí, že toto sú veci, o ktorých fakt neviete. Vy tu hovoríte o nejakom všeslovanstve, o Rusku a tak ďalej, lebo všeslovanstvo pre vás je Rusko, a ja vám normálne odporúčam, doštudujte si, čo povedal Jesenský alebo Mudroň. Prišli a proste hovorili, že radšej nič nebudeme hovoriť, lebo nič sme nedostali. Nič, ani si nás nevšimli, nič nedostaneme. Ignorovali ich. A vy na tom budete naďalej trvať. Takže, viete, keď budete vytvárať takéto umelé symboly, naozaj ktoré budú prázdne, nebudú mať obsah, nebudú mať ducha, budú len akýmsi spôsobom vytĺkaním si politického kapitálu, lebo vy ste akože Slovenská národná strana, tak vy sa chcete k niečomu hlásiť a neviete k čomu, tak si vytvárate aj nejaké historické kontexty, ale tie historické kontexty, na tie sa vám takéto výtvory, ktoré si vy vytvoríte, sa na to ľudia vykašlú. Vy dehonestujete tú slovenskú vlajku. Vy ju dehonestujete. Ešte viac budú mladí ľudia na to krivo pozerať. Ešte viac budú mať ten dojem, že vy ich nútite do niečoho, čo nemajú prirodzené, pretože to vlastenectvo, ten patriotizmus vzniká prirodzene. Nevzniká to, že vy si niečo vymyslíte a že vy ich do niečoho nanútite. My sme tu už mali vnútenú internacionálu a komunizmus 40 rokov a každý deň sa spievala alebo hrala Internacionála v školách alebo sa hrala sovietska hymna, keď išli deti v pionierských šatkách do kina na nejaký povinný film. Toto chcete takisto docieliť? Veď toto je úbohé. Toto sú len komunistické prežitky, ktoré adaptujete na svoje vlastné vnímanie reality, ktoré ale nemá historický kontext, tá konotácia je proste domyslená. To je, bohužiaľ, tá tragédia Slovenskej národnej strany, ktorá sa úplne utrhla, ako som na začiatku hovoril, od toho osvietenského, luteránskeho, pod tú hlinkovčinu. Vy ste proste viac v Hlinkovi ako tam, kde by ste mali byť. Vy ste sa odtrhli kompletne od svojho pôvodu a zmyslu a hľadáte potom nejaké zdôvodnenia. A toto sú tie zdôvodnenia, ktoré nikomu nič nedajú, neprinesú, bohužiaľ. To je všetko. Ďakujem. [14:14] Tibor Gašpar Keďže už nie je nikto prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce, nech sa páči. [14:14] Tibor Gašpar .... do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Chce, nech sa páči. [14:14] Karol Farkašovský Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Nereagoval som vo faktických poznámkach, aby som mohol reagovať komplexne, lebo aby sme si šetrili nejako čas. Takže ešte aj pri takejto neutrálnej a nevinnej téme, akou je deň slovenskej štátnej vlajky, opozícia spochybňuje, straší, uráža, dehonestuje a zosmiešňuje. Nemáte argumenty na normálnu vecnú diskusiu, iba strašenie, účelové splietanie nejakých pseudo-faktov a urážanie a dehonestáciu koaličnej strany a jej poslancov. Ale pôjdem pekne po poriadku a menovite. Pani poslankyňa Kleinert, neprekvapuje ma čiernobiele videnie reality, lebo to je váš pracovný nástroj, ktorý rešpektujem, ale občas si vo svojom vystúpení protirečíte. Povedali ste, a to som si zapísal, že hrdosť sa buduje dôveryhodnosťou inštitúcií, že? A nie slovenskou vlajkou. Teda podľa vás zastúpenie Európskej únie na Slovensku a Univerzita Komenského v Bratislave na budovách, na ktorých visia namiesto slovenských vlajok ukrajinské, sú tým dôveryhodnejšie, že? Čím viac iných vlajok, ukrajinských a podobne, tým je to dôveryhodnejšie. Vy sama ste spochybnili dôveryhodnosť vážnych inštitúcií na Slovensku, európskeho zastúpenia a univerzity č. 1 na Slovensku, aspoň pokiaľ viem. Pani Gažovičová postavila do protikladu slovenskú a ukrajinskú vlajku. Tvrdila, že vyvesenie ukrajinskej vlajky na tieto inštitúcie, ako je UK Bratislava alebo budova Európskeho zastúpenia na Slovensku, je prejavom solidarity. Tu však, vážená pani kolegyňa, nejde o samotné vyvesenie vlajky, ale ide o uprednostnenie inej vlajky iného štátu namiesto slovenskej. To je vážny rozdiel. Tá na budove filozofickej fakulty aj na budove Európskej únie v Bratislave chýba slovenská vlajka. Rád by som teda pripomenul pani Gažovičovej, že je poslankyňou slovenského parlamentu a argumentácia o solidarite stojí na hlinených nohách. Potom prečo nevyvesujeme na budovy slovenskej inštitúcie na znak solidarity trebárs pakistanskú vlajku, iránsku vlajku, libanonskú vlajku a ďalšie? Pán Pročko nie je tu, pán Pročko, veľa rečí, veľa protikladov, ale to je jeho štýl. V jednom však s ním musím súhlasiť, že vlastenectvo musí mať človek sám v sebe. Ale nesúhlasím s tým, že mladí ho v sebe nemajú, lebo nemôžeme generalizovať a paušalizovať. A nemajú ho preto, lebo vláda, lebo sa tu nedá žiť a preto utekajú do sveta. Rád by som pánu Pročkovi pripomenul najnovšie štatistiky, podľa ktorých sa približne rovnaký počet ľudí, aj mladých ľudí, zo zahraničia vracia a rovnako rovnaký počet aj odchádza. Keď si majú vážiť Slovensko, tak, prosím vás, v opozícii sa začnite správať konštruktívne, prestaňte neustále útočiť, strašiť a šíriť negatívnu energiu. Pani Beáta Jurík, povedali ste, že ste sa vrátili zo zahraničia, takže ste vlastenka. Označili ste ostatných ľudí s národným cítením za fejkových vlastencov. Ja som sa tiež vrátil zo zahraničia, po siedmich rokoch som sa vrátil žiť na Slovensko a nie som žiadny fejkový vlastenec. To si od vás vyprosím aj v mene ďalších. Považujem vás za inteligentnú ženu, tak, prosím vás, nekazte si svoj dojem u mňa. Pani Remišová, jej negativizmus je až neuveriteľný. Pani Remišová by negativizmus mohla vyvážať do zahraničia, do sveta a možno tým pomáhať aj slovenskej ekonomike. Otázne je, koho by to bavilo a kto by to potom aj ešte kupoval. Spochybňuje všetko, všade a všetkých. Mieša hrušky s jablkami, otrasnú vládu s langošmi, novými veľvyslancami, košeľami z kávových zŕn, obžalovaným podpredsedom parlamentu a tak ďalej a tak ďalej. Slovná ekvilibristika par excellence. Iba trochu nudná, obohraná, až je to na posmech. Pani Remišovej odporúčam skúsiť zmeniť optiku, zmeniť okuliare a prezentovať veci aspoň trochu objektívnejšie a myslím si, že aj pani Remišovej bude lepšie. Pán Dušenka, nečakal som nič iné, presnejšie čakal som trochu pokory vo vašom vystúpení. Neviem, odkiaľ máte mandát označovať koaličnú Slovenskú národnú stranu za vyprahnutú. Vy z OĽANO, ktoré v rokoch 2020 až ´23 zdevastovalo celé Slovensko nielen ekonomicky, zdravotne, politicky, kultúrne, ale čo je ďaleko-ďaleko najhoršie, spôsobili ste polarizáciu Slovenska a najhoršie je, že máte na svedomí morálnu devastáciu celej slovenskej spoločnosti. Takže na vašom mieste by som bol v tom ľavom kúte trošku pokornejší. Žiadať stiahnutie návrhu o dni slovenskej štátnej vlajky môže iba poslanec za OĽANO, pomýlený v hodnotách a bez štipky národného cítenia. Čo vy vlastne robíte v Národnej rade Slovenskej republiky? No a excelentné vystúpenie pána Krúpu, politického turistu, znalca histórie a znalca hystérie. Trochu úcty, aj keď sme v parlamente, trochu úcty k štátnemu symbolu, k poslaneckým kolegom a trochu pokory vo vyjadrovaní by hádam nezaškodilo. Ďakujem pekne. [14:20] Tibor Gašpar Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Romana Malatinca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Keďže nevidím pána poslanca Malatinca prítomného, takže prepadá poradie tohto programového bodu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Beáty Jurík, Ingrid Kosovej a Gréty Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1240, návrh jeho pridelenia na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1310. A dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Ingrid Kosovej a Gréty Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby , tlač 1240.) [14:21] Beáta Jurík Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. No konečne prišiel ten moment, že sa v tom... (zaznievanie gongu), ale nie, ďakujem, podľa mňa to tak dobre ozvučilo to, čo idem povedať. Tak tng tng tng, konečne prišiel ten moment, že sa ideme venovať pomoci ľuďom v tejto krajine, začínajú opozičné návrhy zákonov. Tak ďakujem pekne teda aj za ten gong, aj keď teda nechtiac, ale možno ani nie. Ja som skutočne rada, že už sme prešli celou touto trápenicou skutočne nepodstatných, nezaujímavých, pre ľudí nič neriešiacich zákonov a môžeme sa venovať tomu, čo by skutočne Slovensko posunulo vpred. A jedným z týchto návrhov zákonov je aj náš návrh o niektorých opatreniach na zníženie menštruačnej chudoby. A ja som o to viac hrdá na tento zákon, že je to vôbec prvýkrát v histórii Slovenska, čo sa v tomto parlamente bude prejednávať zákon v tejto oblasti. A pred rokmi, bolo to v roku 2021, keď som otvorila túto tému ešte ako taká wannabe politička a začala som o nej písať blogy, tak to vyvolalo také rôzne reakcie a skepsu a zosmiešňovanie a spoločne s ostatnými kolegyňami z Progresívneho Slovenska sme si vypočuli, aké sme extrémistky, komunistky, dokonca marxistky. A som rada, že dnes sa o tejto téme hovorí čím ďalej, tým viac aj v spoločnosti a že dokonca aj bez takéhoto návrhu zákona na tej regionálnej úrovni, a síce na úrovni samosprávnych krajov, sa začal tento problém, ktorý nie je problémom iných krajín, ale aj problémom Slovenska, dievčat a žien na Slovensku, že sa to začalo riešiť. A že už to teda nie je žiadna extrémistická, progresívna, liberálna a už vôbec nie zahraničná téma, ale práve naopak, že sme si aj ako spoločnosť, alebo aspoň časť z nej, uvedomili, že sa jedná o tému sociálnu, že sa jedná o tému, ktorá má pomôcť, pretože tu máme takýto problém, a teda aj tému slovenskú. A cieľom nášho zákona je teda zaviesť niektoré, opakujem, niektoré efektívne opatrenia na prevenciu a boj s menštruačnou chudobou a pozitívne nimi zároveň motivovať k tomu, aby boli prijaté ďalšie opatrenia. My sme sa pri tvorbe tohto zákona inšpirovali aj v iných krajinách, pretože iné krajiny už samozrejme k takýmto riešeniam pristúpili, ale dá sa robiť omnoho viac. My vás žiadame spraviť aspoň to minimum. A viac, vážený pán predsedajúci, poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem. [14:24] Tibor Gašpar Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Dvořákovi. [14:25] Oskar Dvořák Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1240. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory a gestorský výbor prerokovali v druhom čítaní do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu, skončil som. [14:26] Tibor Gašpar Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy je prihlásený navrhovateľ, pani poslankyňa Jurík. Nech sa páči. [14:26] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo ešte raz. Ja by som možno na začiatku iba takú krátku poznámku pre tých až dvoch-troch pánov poslancov, štyroch z koalície, ktorí tu sedia, že prečo vlastne tento návrh bol pridelený, a podľa mňa veľmi správne, výboru pre zdravotníctvo, pretože keď vám ho budem odôvodňovať, tak možno budete mať pocit, že keďže sa to týka škôl, tak že by to malo mať skôr školský výbor, ale je to téma, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týka zdravia, ktorá sa týka toho, že ako dievčatá a ženy, aký majú prístup k týmto potrebám a ako to ovplyvňuje ich zdravie. Takže ja som rada, že organizačný výbor alebo niekto, kto takýmto spôsobom triedi zákony, takže to priradil práve tomuto výboru, je to veľmi správne rozhodnutie. V prvom rade by som chcela definovať menštruačnú chudobu, pretože si myslím, že to je termín, ktorému nie všetci v tejto sále rozumejú a možno potom aj to vytvára ten pocit, že hovoríme o niečom úplne inom, alebo že bohvie, komu tu ideme pomáhať. Ale aby ste si vedeli predstaviť, tak menštruačná chudoba je stav, kedy má osoba obmedzený alebo žiadny prístup k menštruačným potrebám, či už na celé alebo na čiastočné trvanie jej menštruácie. A tento obmedzený prístup môže vznikať buď kvôli jej nízkemu osobnému alebo rodinnému rozpočtu, kvôli potrebe použitia financií na iné základné životné potreby alebo v dôsledku nedostatku informácií o menštruácii a o dostupných menštruačných potrebách a ich použití, alebo aj kvôli celospoločenskej stigme, ktorá môže brániť osobe v obstaraní si týchto potrieb. Čiže to je aj definícia, ktorá je aj v rámci odbornej verejnosti uznávaná, ale aby som to povedala aj takou ľudskejšou rečou, osoby zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo napríklad študujúce s nízkym príjmom sa často musia zaobísť bez týchto potrieb a čelia takzvanej menštruačnej dileme. A to je opäť niečo, čo by som mala definovať, aby sme sa lepšie chápali, aby ste teda porozumeli aj významu tohto zákona. A znamená to, že vlastne v prípade, že si nemôžete zabezpečiť tieto potreby, lebo sa musíte rozhodovať medzi tým, že či si zaobstaráte ten základ, ktorý je potrebný pre život ako stravu a bývanie, tak tieto menštruačné potreby sa doslova pre vás stávajú luxusom. A vy si vlastne vyberáte, že čo, životné potreby, alebo potreby na menštruáciu. Lenže problém je v tom, že menštruácia si nevyberá, či na ňu máte alebo nie, ona proste príde, lebo je to jednoducho fyzický cyklus. A aj preto mnohé dievčatá, ženy práve v tom čase, keď si jednoducho tieto potreby nemôžu dovoliť, tak napríklad vynechajú školu alebo vynechajú prácu. Celkom bežná je aj improvizácia pri výrobe menštruačných potrieb, a síce, že keď teda nemajú dostatočné finančné prostriedky na zaobstaranie vložiek alebo tampónov, tak siahajú po rôznych náhradách od novín cez rôzne handričky a podobne, a to práve môže ohrozovať aj ich zdravie. A vrátila by som sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, že aj preto je toto téma zdravotná alebo zdravotnícka. Menštruačná chudoba je skutočným politickým a socioekonomickým problémom a zároveň o tomto probléme koluje taká povera, že sa týka iba tých najchudobnejších častí sveta, že to poznajú niekde v Afrike alebo v Ázii a že nás sa to nejak netýka, pritom aj kvôli ekonomickým dopadom pretrvávajúcich kríz je čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom aj v rámci Európy a tiež aj na Slovensku. Aj preto mnohé krajiny, a sú to do veľkej miery európske krajiny, ale máme príklady aj zo Spojených štátov amerických, z Austrálie a z ďalších, kde pristúpili k prijímaniu opatrení práve na zníženie tejto menštruačnej chudoby, aby zabezpečili pre zraniteľné skupiny prístup k teda dostupným menštruačným potrebám. Je to už roky, čo sa týmto problémom niektoré krajiny zaoberajú, žiaľ, u nás na Slovensku bola táto téma, ako som vám spomínala už vo svojom úvodnom slove, ešte v roku 2021, pred piatimi rokmi, absolútnym tabu, strašiakom a mnohí ľudia sa jej báli aj kvôli tomu, že jej nerozumeli, no a samozrejme kvôli tomu, že o menštruácii sa nehovorí, menštruácia je tabu, je to pre mnohých ľudí niečo, čo je veľmi intímne, súkromné, priam špinavé a o čom by sme sa nemali na verejnosti baviť. Ale práve naopak a tu opäť zdôrazním, že je to téma zdravia, aj práve kvôli nej by sme sa o tom baviť mali a v iných krajinách to robia a prijímajú efektívne opatrenia. Možno taký dovetok hlavne pre pánov, lebo tí si možno nevedia predstaviť, že čo to znamená nemať na takéto potreby, ale každý mesiac stoja menštruačné potreby v priemere 10 až 15 eur na osobu. K tejto položke ale musíte pripočítať rôzne ďalšie potreby, ako napríklad lieky proti bolesti, nákup spodnej bielizne alebo posteľnej bielizne a ďalšie. A to, keď si predstavíte pre rozpočet napríklad mladej študentky, keď vieme, že študenti momentálne majú taký najväčší rozpočet okolo 300 eur, z ktorého si musia teda pokryť absolútne všetko, od bývania cez stravu a ďalšie základné potreby, napríklad, ja neviem, knihy, učebnice a podobne, tak jednoducho im ostáva veľmi málo peňazí na prežitie a aj v takýchto prípadoch nemusia mať dostatočný rozpočet na to, aby si zabezpečili práve menštruačné potreby. Dokonca pätina zo študentov žije z menej ako 50 eur na mesiac. Čiže viete si predstaviť, že pri takomto rozpočte tých 10 alebo 15 eur je suma, ktorú si jednoducho nemôžete dovoliť. A ja úplne chápem, že nás, ako tu sedíme, sa niečo také netýka, netýka sa to asi ani našich dcér, našich sestier, ale to neznamená, že tento problém neexistuje. Rovnako si viete predstaviť, že pre nízkopríjmovú domácnosť alebo pre matku samoživiteľku, ktorá žije so svojimi dvoma dcérami, to znamená, že trikrát po 10 až 15 eur musíte počítať a to ten rodinný rozpočet často nemusí vedieť utiahnuť. Zároveň ak chceme nejaké dáta, tak sa treba pozrieť na to, pretože donedávna sme dáta nemali, prejdem aj k tomu, že teda teraz ich už máme, ale tie dáta sme porovnávali s tým, že aká je miera chudoby na Slovensku, pretože práve tí ľudia, ktorí spadajú do tejto kategórie, a je ich teda niečo okolo 18 %, tak práve títo sú najviac ohrození aj menštruačnou chudobou. Samozrejme, že sa jedná o rodiny s deťmi, ale aj najmä jednorodičovské domácnosti. Ako som už povedala, žiaľ, menštruácia si skutočne nevyberá, či na ňu máte alebo nie, ona proste príde a potom sa s tým musíte vysporiadať. Podľa prieskumu NMS, ktorý bol realizovaný pre spoločnosť Tesco, ktorá už niekoľko rokov podporuje rôzne riešenia menštruačnej chudoby, tak podľa tohto prieskumu, ktorý bol zhotovený v máji 2024, ale je rovnako potvrdený aj minulý rok, až 44 % žien na Slovensku zažilo menštruačnú chudobu. To znamená, že takmer polovica žien na Slovensku si v nejakom momente, období svojho života jednoducho nemohla dovoliť kúpiť menštruačné potreby. Ja si myslím, že toto je enormné číslo a len to potvrdzuje, že tento problém je slovenským problémom, problémom našich slovenských dievčat a žien a nemali by sme sa tváriť, že ho nevidíme. Šestnásť percent ju zažíva aj v súčasnosti a pre 2 % je to pravidelný problém. Najčastejšie sú to, aj tento prieskum to potvrdzuje, práve matky samoživiteľky s nižším príjmom. Tri štvrtiny žien v situácii menštruačnej chudoby sa kvôli nákupu potrieb museli obmedzovať pri nákupe potravín, oblečenia, služieb a starostlivosti pre seba. Čiže to vidíte, že tri štvrtiny žien čelili tomu, čo som na začiatku definovala ako menštruačnú dilemu. Osemdesiat percent žien by ocenilo potreby zdarma na pracoviskách alebo vo verejných budovách. Šesť percent sa priznalo, že používa náhrady za menštruačné potreby a takýmto spôsobom ohrozuje svoje zdravie vedome, pretože nemajú na výber. Až 96 % uvádza, že menštruačné potreby považuje za základnú potrebu. A tu by som opäť chcela zdôrazniť, že nepoužívame pojem menštruačné pomôcky, pretože to nie je niečo, čo vám pomôže alebo má pomáhať, to je potreba, pretože to jednoducho potrebujete a nemáte na výber. Napríklad na rozdiel od niečoho, čo síce nazývame potreby, holiace potreby, ale či sa holíte, či nie, to je jednoducho vaša slobodná voľba, ale to, že či máte menštruáciu a či ju môžete efektívne riešiť, tam jednoducho si nevyberiete. Čiže aj to je rozdiel medzi týmito pojmami. Aké sú teda dôsledky? A ja som to už aj načrtla. Dôsledky menštruačnej chudoby sú vynechávanie školskej dochádzky alebo práce, ale napríklad aj účasti na spoločenskom živote a aktivitách, čo samozrejme predstavuje porušenie základných práv a zároveň aj dôstojnosti danej osoby, pretože keď sa raz nemôžete zúčastňovať, keď raz nemôžete žiť dôstojný život len kvôli tomu, že raz za mesiac jednoducho musíte siahať po rôznych alternatívach alebo že musíte ostať doma, tak to je hrubým porušením vašich ľudských práv. Riešenie menštruačnej chudoby si podľa odbornej verejnosti vyžaduje skutočne holistický prístup, ktorý spája jednak dostupnosť týchto potrieb a jednak vzdelávanie a informovanosť o menštruácii, o produktoch menštruačnej hygieny a samozrejme odbúravanie bariér v prístupe k týmto potrebám. Tu by som chcela zdôrazniť, že u nás je nedostatočná, nemoderná a, žiaľ, aj akoby nedostupná, pretože nemajú, žiaľ, všetky žiačky k nej prístup, vzdelávanie ohľadom, ohľadom tejto menštruácie alebo teda menštruačnej chudoby a často aj dievčatá jednoducho tým, že sa v rodinách o tom nerozprávajú, tak ani nevedia, že aké sú tie potreby, ako si ich zaobstarať a vôbec vzťahová a sexuálna výchova u nás je na veľmi, veľmi slabej úrovni. A práve to je to miesto, kde by sa mali naše deti, a nielen dievčatá, ale samozrejme aj chlapci práve kvôli tomu, aby sa odbúralo celé to tabu okolo menštruácie, kde by sa mali vzdelávať a kde by mali dostať aj tieto či už teda teoretické vedomosti, ale aj praktické zručnosti. Žiaľ, ako som povedala, u nás je toto na veľmi slabej úrovni, česť výnimkám tým školám, kde skutočne aj tí vyučujúci alebo odborná verejnosť jednoducho dbajú na to, aby sa tam o tom deti dozvedeli. Náš predložený návrh zákona obsahuje konkrétne dve opatrenia, ktoré sa osvedčili nielen v iných krajinách, ale už aj v niektorých našich krajoch. Veľmi stručne ich pripomeniem. V prvom rade navrhujeme zavedenie bezplatných menštruačných potrieb do škôl, a to tak, že ministerstvo školstva pridelí a poskytne finančné prostriedky na nákupy pre základné školy, stredné školy, ktoré spadajú pod ministerstvo školstva, a iné školské zariadenia. A ja som sa pýtala aj pána ministra školstva Druckera v interpelácii, že či plánujú riešiť menštruačnú chudobu a odpovedal mi, že áno, plánujú. Neviem síce kedy, ale teda že áno, vníma túto potrebu, tento problém a ja dúfam, že aj tento návrh zákona, ktorý je aktuálne tu, mu bude slúžiť ako inšpirácia. Druhý návrh, alebo teda druhé opatrenie, ktoré navrhujeme, je obmena a darovanie menštruačných potrieb zo štátnych hmotných rezerv pomáhajúcim profesiám a následná distribúcia osobám v núdzi. A je to preto, tu sme sa inšpirovali z Českej republiky, pretože tam majú systém, že vlastne v štátnych hmotných rezervách sa nachádza nejaký počet menštruačných vložiek, ktoré sú pravidelne každý rok obmieňané a tá časť, ktorá sa obmieňa, tak sa vlastne distribuuje organizáciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi, napríklad organizáciám pomáhajúcim týraným ženám, bezpečným ženským domovom alebo rôznym azylovým centrám, centrám núdzového bývania a ďalším. Napríklad sa tieto vložky môžu dostávať aj do väzníc alebo ľuďom bez domova. Menštruačná chudoba je dnes, ako som spomínala, riešená lokálne. Ten prvý príklad, veľmi dobrý príklad, od ktorého sa inšpirovali aj ďalšie župy, a musím povedať, že som hrdá, že som teda zrovna z tohto kraja, je Banskobystrický samosprávny kraj, kde župan Ondrej Lunter napriek tomu, že táto téma vtedy ešte nebola, a poviem to tak, v úvodzovkách, sexy, tak sa rozhodol zabezpečiť práve pre stredné školy v jeho pôsobnosti menštruačné potreby a odvtedy, to sa písal rok 2022, odvtedy v tom pokračujú, školy si to pýtajú, žiadajú a nevyskytli sa tam žiadne problémy, pretože často sa hovorí práve v prípade tejto menštruačnej chudoby, že ak dáme niečo zadarmo do škôl, tak sa to tam rozhádže, rozkradne, niekto bude s tými vložkami pred školou obchodovať, niekto si vezme pre sestry, pre – išla som povedať pre babku, ale to asi už nie – ale pre ďalších ľudí. Nie je to pravda, skutočne tie potreby sa tam využívali iba pre tie dievčatá, ktoré to potrebovali, a nič zlé sa tam nestalo, neboli zaznamenané žiadne problémy. Aj preto sa banskobystrická župa rozhodla rozšíriť tento svoj projekt na verejné budovy v správe župy a kultúrne inštitúcie ako divadlá, knižnice, múzeá, ale napríklad, a toto opäť veľmi oceňujem, aj centrá pre mladých SPACE, ktoré máme v Banskobystrickom kraji. Zároveň z dát, ktoré mi boli aj poskytnuté Banskobystrickým samosprávnym krajom, vyplýva, že sa jedná o veľa muziky za málo peňazí, ak to tak mám povedať, pretože skutočne v tom rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja je to len zanedbateľná suma, ktorá zároveň pomáha doslova tisícom žiačok a mladých dievčat. Potom sa pridal v roku 2025 aj Trnavský samosprávny kraj, ktorý teda zabezpečuje menštruačné potreby pre všetkých 44 župných stredných škôl, a zároveň v spolupráci s obchodným reťazcom zabezpečili menštruačné nohavičky dievčatám so zdravotným znevýhodnením na jednej z trnavských škôl. Toto bola tiež veľmi pekná iniciatíva, ktorá opäť pomohla tým, ktoré to skutočne potrebujú. Zároveň som zachytila, že pred pár mesiacmi sa k tejto iniciatíve pridal aj Žilinský samosprávny kraj. Ja si však myslím, že to nemôžeme nechať iba na naše samosprávne kraje, ale mala by byť prijatá aj takáto národná úprava, pretože tá potreba sa týka nielen stredných škôl, ale samozrejme aj základných škôl a vysoké školy nevynímajúc. Všetky tieto kraje, ako aj odborná verejnosť, školy, firmy a organizácie, sú súčasťou platformy Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu, ktorej cieľom je, aby sa menštruácia stala rešpektovanou, prirodzenou a dôstojnou súčasťou verejného aj školského života. A ja by som aj z tohto miesta chcela poďakovať či už tejto iniciatíve alebo ďalším organizáciám, ako napríklad Dôstojná menštruácia alebo Intimita, ktoré sa napriek celému tomu backlashu, ktorý voči nim bol, keď rovnako otvárali túto tému a keď napríklad vznikal prvý projekt menštruačných skriniek, ktoré odvtedy vyvíjali, tak napriek tomu všetkému pokračovali v tejto veľmi potrebnej iniciatíve, a verím, že v nej budú pokračovať aj, ak bude prijatý, nemyslím si, nie som naivná, náš zákon, ale možno nejaká obdobná úprava práve na úrovni ministerstva školstva. Ja si myslím, že aj tieto dobré príklady priamo zo Slovenska ukazujú jednak na jednej strane, že tu teda máme tento problém, ale na druhej strane aj, že ho vieme riešiť. Skutočne netreba veľa, ako som spomínala, tie dáta nám ukazujú, že je to veľa muziky za málo peňazí. A rovnako, rovnako tak aj tento náš, tento náš návrh nestojí štátny rozpočet veľa, však vieme, akú dieru máme vo verejných financiách, ale zároveň keď si to prepočítate na to, koľkým tisícom dievčat to pomôže práve na tých školách, tak si myslím, že toto je jedno z opatrení, do ktorého by sme mali investovať. Investujeme do ich zdravia, do ich budúcnosti aj do toho, aby mohli riadne a dôstojne chodiť do školy, a to si myslím, že je doslova na nezaplatenie. Zároveň teda tým druhým riešením, a to som už spomínala, nebudem to ďalej rozvíjať, sú práve tie štátne hmotné rezervy, aby sme teda tam dávali každoročne jednu časť z tých vložiek, ktoré sú v hmotných rezervách, práve tým pomáhajúcim organizáciám. Ja som sa infožiadosťou pýtala Štátnych hmotných rezerv na to, koľko majú aktuálne v zásobách a ako často ich obmieňajú, žiaľ, obmieňajú ich len pred expiráciou. A to je už pomerne neskoro a nie je jasný ten systém, že čo potom s nimi robia a ako ich darujú. Aj preto my sme toto dali do zákona, aby teda Štátne hmotné rezervy ich mohli darovať, aby to všetko bolo v súlade so zákonom a aby na to bol transparentný systém, aby ich mohli darovať práve tým pomáhajúcim organizáciám. S mojimi spolupredkladateľkami, poslankyňami Gregorovou a Kosovou, sme presvedčené, že každé dievča a každá žena majú právo na dôstojné podmienky života. A skutočne aj tieto opatrenia, ktoré navrhujeme, im môžu zaručiť, že aspoň tá menštruácia ich nebude v tej dôstojnosti života nejakým spôsobom obmedzovať, pretože nebudú čeliť menštruačnej dileme a nebudú sa musieť rozhodovať, že či na konci mesiaca pôjdu do školy alebo nie. A viete, ja viem, že tento zákon neschválite, však sedí tu aktuálne jeden poslanec zo strany SMER plus pán podpredseda, nikto to nepočúva, nikoho to nezaujíma, lebo však idú opozičné návrhy, ale chcela by som tento zákon iba takto na takom striebornom podnose ponúknuť ministrovi školstva pánovi Druckerovi, pretože však aj ho môžeme za niečo pochváliť, momentálne prichádza aj s dôležitými opatreniami, napríklad čo sa týka obmedzenia sociálnych sietí. Ja chcem veriť, že mu záleží na mladých ľuďoch, tak by nemal obchádzať ani tento problém. Nebudem vás prosiť o podporu tohto zákona, lebo opakujem, viem, že ho neschválite, ale prosím vás aspoň o to, keď už ste tu teda až dvaja zo 79, aby ste ministrovi školstva povedali, že tento zákon tu je, má ho na striebornom podnose a môže si ho kľudne, ale kľudne prevziať, ja ho nebudem žiadnym spôsobom trashovať za to, že je plagiátor, na to tu máme iných, ale budem rada, ak tým dievčatám a ženám pomôžeme. Vopred ďakujem. [14:48] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie chcú reagovať s faktickou poznámkou dvaja poslanci. Nech sa páči, pani poslankyňa Bihariová ako prvá. [14:48] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, mňa jedine mrzí, že tu nie je práveže viac poslancov a poslankýň zo SMER-u, pretože oni boli prví, prví, ktorí prišli s týmto, hej, čo si teda ty obsiahla v tom návrhu. Nenazývalo sa to vtedy menštruačná chudoba, ale prišli s tým before it was cool. Bolo to v roku 2014, ja som si tu aj teda, hej, nechala vyhľadať nejaké citácie, kedy sa premiér teda zapájal do programu EÚ pomoci chudobným a teda podporoval, aby tam v tom balíčku bolo okrem potravín aj hygienické potreby. V roku 2018 hovoril o tom, že by mala byť na ne znížená DPH, dokonca, citujúc, až úplne nulová. Teraz nedávno to bolo na hodine otázok, myslím, pán minister zahraničia Blanár povedal, dajte mi sekundu, nech to zoscrollujem, že áno, uvedomuje si, že menštruačná chudoba je globálny problém, týka sa aj Slovenska, týka sa ľudí v hmotnej núdzi, súvisí s ľudskou dôstojnosťou. Čiže áno, uznal potrebu riešenia takéhoto problému. No a do tretice, pre mňa osobne celkom prekvapivá informácia, že pán Erik Kaliňák zo SMER-u sa pripojil k otázke smerovanej EK, že teda ako sa chcú vysporiadať s týmto fenoménom v rámci ochrany verejného zdravia. Čiže naozaj to nie je, hej, progresívne huncútstvo a ja len doceniť môžem a budem sa veľmi tešiť, ak to bude aj koaličná väčšina vnímať ako vec verejného zdravia a ochrany dôstojnosti. Ďakujem. [14:50] Tibor Gašpar Ďalej pán Dubovický, nech sa páči, pán poslanec. [14:50] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bei, hneď na začiatok si povedala, že prichádzajú zákony, ktoré majú pomôcť ľuďom. Áno, však prichádzajú opozičné zákony. Lebo celkom rozmýšľam nad tým, že máme pomaličky koniec tejto schôdze a že ktorý vlastne zákon predložila vládna koalícia, ktorý by pomohol tým ľuďom, žiadny iný ma nenapadá. Ale áno, môžem súhlasiť s tým, že tá menštruačná chudoba je povedzme aj na niektorých miestach aj celoslovenský problém, ale takým paradoxom toho všetkého je, že štáty ako povedzme Južná Afrika alebo Keňa distribuujú práve povedzme tie menštruačné pomôcky práve pre tie školáčky a že takýmto spôsobom sa snažia pomáhať. A pritom sú to africké krajiny a my, štát Európskej únie, nevieme za niekoľko rokov prísť s nejakým efektívnym zákonom, ktorý by reálne pomohol. A najväčším paradoxom tohto všetkého je, že máme tuná dve strany, ktoré majú v názve, že sú sociálne, ale tie sociálne strany k dnešnému dňu nijakým spôsobom sociálne nepomohli obyvateľom na Slovensku, rodinám, študentom a tak ďalej a tak ďalej. Práve naopak, všetky ich opatrenia, čo robia, sú antisociálne. Ďakujem. [14:51] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Jurík. [14:51] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za reakcie. No, Iren, ja mám chuť ti povedať, ale nie je to osobné voči tebe, ale že bla bla. Lebo to je bla bla zo strany SMER. Lebo je pekné o niektorých veciach rozprávať, ale ak som tu dnes predniesla návrh zákona, tak je to preto, že to nepresadili, že hovoriť o tom mohli, ale akosi prišli a nedošli. Tak by som to asi nazvala. A áno, pán Blanár tu skutočne hovoril o tom, že niektoré krajiny prijímajú a že áno, uvedomujeme si to aj tu na Slovensku, ale to len kvôli tomu, že odpovedal na moju otázku na hodine otázok, keď pravdepodobne neprišiel minister školstva alebo minister zdravotníctva. Takže toto je záujem pána ministra zahraničných vecí v tejto otázke. Ale ja by som bola skutočne rada a preto aj tento zákon ponúkam, však nech si ho kľudne preberie minister školstva alebo minister zdravotníctva alebo nech si ho kľudne preberú, túto pani poslankyňu zo SMER-u, ja nebudem kritizovať to, že to idú konečne riešiť, veď práve. Dohodnime sa na tom, že toto je téma sociálna, že toto je téma Slovenska a poďme prijať potrebné riešenia. Rišo, ty si povedal, že máme koniec schôdze, no ja neviem, nám možno nepovedali, že už koniec je, lebo my tu sedíme, oni tu akosi nie sú, tak možno už sa schôdza skončila, ale je veľmi smutné, že práve k takýmto návrhom zákona prichádzame až na koniec a ja som zvedavá, že koľko vôbec opozičných návrhov zákona stihneme dnes alebo možno, ak Boh alebo koalícia dá, tak ešte zajtra prerokovať. A je veľmi smutné, že takto pristupujú koaliční poslanci k svojej práci. Hovoril si o tom, že takéto opatrenia prijímali napríklad v afrických krajinách, ale môžeme spomenúť aj európske krajiny, Írsko, Francúzsko, škótstvo, áno, Škótsko a ďalšie, ďalšie, ja už som taká unavená dnes, že sa nečudujem tuto pánom, že už išli na ubytovňu, ale že jednoducho mali by sme k tomu pristúpiť aj my a ten náš rozpočet nie je v takom stave, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:53] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gregorová a pripraví sa pani poslankyňa Kosová. [14:54] Gréta Gregorová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viete si predstaviť, že máte 12 rokov, idete ráno do školy ako každý iný deň, máte v batohu zošity, desiatu, ale nemáte tieto hygienické potreby, nemáte vložky, lebo rodičia vám ich buď nezbalili, lebo ich to nenapadlo, lebo pozabudli, alebo doma na ne tento mesiac proste nevyšlo. Elektrina vyšla drahšia ako zvyčajne, pokazila sa práčka, akýkoľvek podobný dôvod. A potom niekde medzi prvou a druhou hodinou cítite, že niečo nie je v poriadku, idete na toaletu, máte strach, hanbíte sa, lebo zistíte, čo sa asi stalo, nechcete to nikomu povedať, ani kamarátke, ani učiteľke, tak si okolo pása zaviažete mikinu, vypýtate sa domov, poviete, že je vám zle, pretože vám škola nevedela zabezpečiť úplne základnú hygienickú potrebu a bezpečie. A toto nie je nejaký vymyslený príbeh, je to úplne bežná realita, stala sa dokonca aj mne osobne a to teda sa nepovažujem za niekoho, kto by trpel menštruačnou chudobou ako takou, ale áno, zažívajú to úplne bežne ženy a dievčatá na Slovensku aj na prvom stupni a toto by sa podľa mňa, podľa nás, v roku 2026 na Slovensku, v krajine Európskej únie, skutočne nemalo diať. Menštruácia nie je ideológia, nie je liberálna, nie je konzervatívna, je to úplne normálna biologická realita, ktorá sa každý mesiac týka státisícov dievčat a žien a menštruačná chudoba nie je okrajový problém. Kolegyňa Jurík už tu tie čísla povedala, ale ja ich zopakujem, možno si niekto ten prenos zapol len teraz alebo prišiel len teraz. Podľa agentúry NMS až 44 % žien na Slovensku už zažilo menštruačnú chudobu, 16 % ju zažíva dnes a 6 % žien priznalo, že namiesto vložiek používajú papier, látku alebo iné improvizované náhrady, ktoré málokedy spĺňajú základné hygienické štandardy, môžu ohroziť ich zdravie, dokonca život. Dnes, opakujem, v roku 2026 v členskej krajine EÚ. A dovoľte mi to povedať na rovinu, dievčatá a ženy zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo študujúce s nízkym príjmom sa dnes naozaj často musia zaobísť bez hygienickej ochrany. V prípade, že si ledva dokážu zabezpečiť základné životné potreby ako stravu a bývanie, tak sa tie menštruačné potreby naozaj stávajú luxusom, ktorý už si nemôžu dovoliť. A netreba snáď ani dodávať, aký veľký krok a veľký vplyv by toto bolo pre pocit dôstojnosti, sebavedomia, bezpečia, rovnosti v školskom prostredí, štát to podľa mňa nemôže nechať len tak a už dnes je neskoro, a nezabezpečiť dievčatám na školách to najzákladnejšie. Je to úplne rovnaký princíp, ako máme prístup k toaletnému papieru, k mydlu, k pitnej vode. My navrhujeme teda dve konkrétne jednoduché opatrenia v tomto návrhu. Prvé sú bezplatné menštruačné potreby na školách, na základných, stredných aj vysokých, tak ako, opakujem, sú úplne bežné iné veci na toaletách. A druhé opatrenie sa týka niečoho, čo aj mňa naozaj veľmi prekvapilo, keď sme to zistili, že teda štát dnes drží v hmotných rezervách dámske hygienické vložky, to je samo osebe dobrá správa. Problém je však v tom, že tieto zásoby sa obmieňajú len, až keď sa blíži ich exspirácia. A v praxi teda tieto potreby, ktoré štát nakúpil z verejných peňazí, môžu roky ležať v sklade a keď príde čas ich obmeny, namiesto toho, aby boli využité a pomohli ženám a dievčatám, ktoré ich potrebujú, tak sa často stane a hrozí, že jednoducho skončia ako odpad. Opakujem, štát tieto zásoby zaplatil z peňazí daňových poplatníkov, už sú kúpené, sú dostupné, fyzicky existujú a nedáva nám zmysel, aby sa teda vyhadzovali v čase, keď sa dajú použiť napríklad v azylových domovoch, v krízových centrách, kam ženy často prichádzajú absolútne bez ničoho, alebo pre organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova a iné komunity, pre ktoré sú naozaj menštruačné potreby luxusom. Preto navrhujeme rozumné riešenie: keď štát tieto zásoby obmieňa, tak nech ich do 30 dní bezodkladne poskytne organizáciám a inštitúciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi a sociálnom vylúčení. A tiež, ako už bolo povedané, ale zopakujem, nie je to vôbec len nejaký náš experiment. Banskobystrický samosprávny kraj zaviedol menštruačné potreby zadarmo do župných stredných škôl už v roku 2022. Od roku 2024 rozšíril tento systém do knižníc, múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti Bratislavy som ja z mojej poslaneckej priority navrhla, a som veľmi rada, že sme to na zastupiteľstve schválili, inštaláciu menštruačných skriniek na všetkých základných školách, ktoré sú teda v správe mestskej časti, v spolupráci s iniciatívou Dôstojná menštruácia a veľmi ich týmto srdečne pozdravujem a som naozaj vďačná za ich prácu a že to, presne ako Beáta už povedala, napriek všetkému hejtu nevzdali a teda pracujú ďalej a neboja sa spolupráce možno aj s opozíciou, čo tiež veľakrát sa im môže nevyplatiť. Takže čo sme zistili? Že keď samospráva chce, vie pomôcť, keď škola vidí túto potrebu, vie konať. Ja som naozaj veľmi rada, že v Petržalke všetci, všetci riaditelia, riaditeľky škôl teda tieto skrinky mali o ne záujem a teda budú sa inštalovať vo všetkých základných školách. A my prichádzame s návrhom, aby táto pomoc nezávisela len od dobrovôle samosprávy alebo teda aby to nezáležalo od toho, kde dievča a žena vyrastá, ale aby žiačka v Bratislave mala úplne rovnaké podmienky ako žiačka v Rimavskej Sobote alebo vo Vranove nad Topľou, lebo naozaj si nemyslíme, že je správne, aby dôstojnosť závisela od miesta bydliska. A ja viem, že pri tejto téme sa veľmi často objaví pokušenie robiť si z nej posmech, zľahčovať ju, tváriť sa, že ide o nejakú nepodstatnú agendu, ale, prosím vás, skúsme sa na chvíľu odosobniť od nejakých politických nálepiek. Toaletný papier nepovažujeme za ideológiu, mydlo nie je luxus, pitná voda nie je progresívna agenda, jednoducho vieme, že bez základnej hygieny žiadna inštitúcia, úrad či škola nemôže fungovať a menštruačné potreby patria do rovnakej kategórie. Nie sú nadštandard, sú úplný, úplný základ a buďme úprimní, naozaj tento štát dokáže zafinancovať omnoho menej potrebné veci a toto by nemal byť problém. A položme si aj úprimnú otázku, koľko nás ako spoločnosť stojí, keď dievča vynechá vyučovanie len preto, že nemá prístup k základnej hygiene? Koľko stojí strata dôstojnosti, hanba a pocit, že vaše vlastné telo je nejakým spôsobom problém, ktorý treba skrývať? Každé euro podľa mňa investované do toho, aby dievčatá zostali v škole a cítili sa tam dôstojne, sú skvelo investované eurá alebo teda je skvelo investované euro. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí z vás tomu možno nebudú chcieť veriť, ale menštruačná chudoba na Slovensku je reálny problém. Aj keď sa o nej nehovorí, vieme, že ju zažívajú dievčatá a ženy od Bratislavy až po Sninu, áno, bohužiaľ, aj dnes. Obdobné riešenia sú navyše dôležité aj pre rastúcu chudobu a zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu rodín a mladých ľudí. Chudoba na Slovensku postihuje čím ďalej, tým väčší počet osôb a rodín. O maloletých deťoch síce dáta na Slovensku úplne presné neexistujú, no vieme, opakujem, že chudobou je u nás ohrozených neuveriteľných 980-tisíc ľudí, takmer milión, a najviac sú ohrozené rodiny s deťmi a jednorodičovské domácnosti. Vážené kolegyne, kolegovia, téma menštruačnej chudoby nie je liberálna ani konzervatívna, opakujem, je o ľudskej dôstojnosti, rovnosti a spravodlivosti. V tomto našom návrhu navrhujeme účinnosť od 1. januára 2027. Myslím si, že dávame školám, zriaďovateľom aj teda všetkým ostatným, ktorých sa to má týkať, dostatok času pripraviť sa. Je to naozaj rozumný systémový krok, ktorý Slovensko malo už dávno urobiť. Vráťme sa, prosím vás, teda na chvíľu ešte k tej 12-ročnej dievčine z úvodu, lebo viete, čo by jej najviac pomohlo v ten deň? Nie nejaká dlhá politická debata a naťahovačky a urážačky, obyčajná hygienická potreba, bez otázok, a to je v zásade všetko, čo my v tomto návrhu žiadame. Menštruačná chudoba nie je hanba žien a dievča, hanba je vedieť, že tento problém existuje, poznať riešenie, mať pred očami príklady dobrej praxe a neurobiť nič. Preto vás prosíme o podporu tohto návrhu. Ďakujem veľmi pekne. [15:03] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Jurík. [15:03] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Gréta, aj za tvoje vystúpenie a za to, že si priniesla do tohto nášho návrhu aj taký konkrétny prípad, príbeh toho 12-ročného dievčaťa. Ja iba doplním, že, aj tu pre pánov z koalície, že v takýchto prípadoch tento problém riešia často buď pani učiteľky alebo pani riaditeľky, ktoré, aj keď chodím po školách, tak mi hovoria, že áno, musia so sebou nosiť aj hygienické potreby vždy, a menštruačné potreby, vždy pre prípad, že nejaké dievča príde za nimi a vypýta si. Alebo na niektorých školách začali zriaďovať také malé košíčky na toaletách práve kvôli tomu, aby dievča často aj kvôli tej stigme, zopakujem to, nemuselo zažívať ten pocit hanby, že si to ide vypýtať, lebo jednoducho ten prístup nemá. Tak myslím si, že by sme to nemali nechávať na tých našich pani učiteľkách alebo pani riaditeľkách a že štát by sa mal postarať o to, aby keď sa to stane, tak jednoducho to dievča malo absolútne rešpektujúci a bezproblémový prístup k menštruačným potrebám, ktoré potrebuje. Gréta, ty si hovorila aj o toaletnom papieri a mydle a tí z nás, ktorí sú rodičia, tak vedia, že to nie je úplne bežná vec na základných školách najmä a že, žiaľ, rodičia sú nútení prinášať najmä teda toaletný papier na začiatku roka vždy do školy a náš návrh zákona rieši aj toto. My sme na to mysleli, my sme to tam dali, myslím, že bude o tom hovoriť kolegyňa Kosová, práve kvôli tomu, že aj to je potreba a aj to zvyšuje vlastne to zdravie a hygienu na našich školách a máme za to, že jednoducho to má štát zabezpečiť. Gréta, spomínala si, že tieto hygienické potreby nie sú žiadny nadštandard, že sú to jednoducho potreby. A ja by som len tu chcela zdôrazniť, že aj preto by nemali byť luxusom. Mali by byť jednoducho dostupné pre tie osoby, ktoré ich vtedy potrebujú. [15:05] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Kosová. [15:05] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Gréta, za tvoj príspevok a neviem, či si si všimla, ale keď ťa pán podpredseda uvádzal, že teda nasleduješ ty a potom nasleduje pani Kosová, tak som tak vycítila také, také to znechutenie, že, Bože, ešte aj táto sa prihlásila, to už sme mohli skončiť, ako dosť to tam z toho bolo cítiť pri pohľade na pána podpredsedu. Tak musím povedať, že naozaj je mi ľúto, ak je to tak, že vás táto téma vyrušuje, milí páni, a treba ale povedať, že z môjho pohľadu po tých troch rokoch, čo sme tu, tu máme konečne veľmi dôležitý zákon, ktorý nie je len o ochrane vašich ľudí alebo vás samotného ako obžalovaného podpredsedu, ale ktorý tu rieši problémy, ktoré sa týkajú majoritnej populácie, väčšinovej, pretože žien je na Slovensku viac ako mužov. A ja chápem, že muži nie sú vystavení takýmto problémom, že tomu nerozumejú, ale predpokladám, že väčšina z vás má dcéry, takže sa to týka aj vás. No a napriek tomu, že tému menštruačnej chudoby prinášajú najmä liberálne strany, tak ako si správne, Gréta, povedala, tu nejde o žiadnu ideológiu, ide o naozaj veľmi vážnu vec, tak ja poprosím mužov, ktorí tomu nerozumejú, keby prestali vzdychať a gúľať očami. Ďakujem. [15:07] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Gregorová, nech sa páči. [15:07] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem vám, kolegyne, za faktické poznámky. Neviem, čo k tomu dodať, naozaj ma mrzí, ak teda to bolo tak, Ingrid, ako si spomínala, že tu týmto vyrušujeme nejakým spôsobom, ale naozaj to považujem za dôležité a tých dôvodov prečo, tu už zaznelo veľa a určite ešte zaznie aj od teba. A ja by som sa možno vrátila aj k tej výzve, ktorú dala Beáta pánovi ministrovi školstva, ktorý teda, ako aj ona povedala, sa tvári, že mladí ľudia naozaj, že im na tom záleží a ja mu to chcem veriť. Takže pokiaľ teda sa rozhodnete tento náš návrh nepodporiť, čo sa asi rozhodnete, tak tiež sa pridávam k tejto výzve, že, prosím vás, si ho adoptujte. Ďakujem. [15:08] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kosová. [15:08] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno o mne mnohí viete, lebo som to už párkrát teda v tomto pléne povedala, že pôsobím alebo pôsobila som predtým, ako som sem prišla, ako montessori učiteľka, ale nie vždy to tak bolo. Aj keď je pravda, že práve k téme montessori ma priviedol môj záujem o deti, ktoré sa narodili v generačnej chudobe. No a už roky predtým som teda pracovala na rôznych projektoch pre deti, ktoré vyrastali v marginalizovaných rómskych komunitách a tam som sa samozrejme práve prostredníctvom týchto detí začala stretávať aj s ich rodičmi, lebo je to pri výchove detí veľmi dôležitá časť, ktorú by sme nemali opomínať, a najmä s matkami a mladými dievčatami, s ktorými sme robili naozaj veľmi pekné projekty, komunitnú prácu, v ktorých sme sa ich snažili posilňovať a vzdelávať. A tu som sa stretla aj s mladou Klaudiou, ktorá v tom čase mala 13 rokov, a pri tom odhaľovaní svojich životných skúseností sme samozrejme otvorili aj tému menštruačnej chudoby. A táto Klaudia sa nám zdôverila naozaj s problémom, ktorému čelila, je v podstate veľmi podobný ako ten príbeh, ktorý si prezentovala tu ty, Gréta, len s tým rozdielom, že tomuto dievčaťu sa to stalo v 12 rokoch, keď prvýkrát v školskom prostredí vôbec prvýkrát dostala menštruáciu, a pre mňa bolo strašne zaujímavé, keď ona hovorila, že vôbec nevedela, čo sa jej stalo. Že ona tomu absolútne nerozumela, ona si myslela, že zomiera. Že má nejaké vnútorné krvácanie a že tam jednoducho zomrie. Bolo jej zle, pretože doma jej nikto nevysvetlil, čo sa deje so ženským telom, a v školách, samozrejme, učitelia a učiteľky neposkytovali informácie z oblasti reprodukčného zdravia ani v oblasti sexuálnej výchovy, takže ona vlastne nemala odkiaľ mať nejaké žiadne informácie, čo sa vlastne v jej živote stalo. Tak sedela v školskej lavici, aj dokonca cez prestávky, lebo sa jej to stalo niekedy na prvej, možno druhej hodine, až doobeda, kým si ju nevšimli jej spolužiačky a nakoniec jej to nejakým spôsobom vysvetlili a tam sa dozvedela, že sa vlastne stala ženou, že má menštruáciu a že je to úplne normálna, prirodzená vec pre každé dievča. Nám sa to zdá možno nemysliteľné, že sa niečo takéto deje v 21. storočí, ale toto je reálny príbeh dievčaťa, ktoré nemalo absolútne žiadne informácie o tom, čo sa deje ženám v určitom veku. A to je úplná katastrofa a podľa mňa je to maximálne zlyhanie aj školského systému. Pretože ak sa niečo dievčatá alebo deti nemajú šancu dozvedieť doma, ak je nejaká téma tabuizovaná, tak potom je práve škola to miesto, kde by sa k týmto informáciám mali dostávať. A mňa veľmi mrzí v tomto kontexte, že aj dnes čelíme tomu, že práve oblasť reprodukčného zdravia a sexuálnej výchovy je zbytočne, zbytočne idealizovaná, ideologizovaná, tak, a že musíme aj pri takýchto vážnych témach čeliť odporu niektorých antiliberálnych smerov, ktoré o tejto téme len vznášajú množstvo konšpirácií a hlúpostí, ktoré potom brzdia príliv týchto informácií k deťom, ktoré to potrebujú. Každopádne ten príbeh nekončí tým, že sa nejakým spôsobom dostala domov, ale aj v domácnosti vlastne prišiel ďalší šok, pretože mama jej jasne povedala, že ona vlastne nikdy nekupovala vložky a že oni niečo takéto nemajú. Že teda tú informáciu, ktorú dostala od svojich spolužiačiek, nie je bežná v ich domácnosti a ukázala jej, že teda oni dlhodobo používajú nejaké handričky miesto menštruačných vložiek. No a tak zostala doma v domácom prostredí, kde žili dve generácie, to znamená, že nemala ani súkromie, nemali prístup k vode ešte v tom čase a tak sa stalo, že jednoducho prestala v čase, keď mala menštruáciu, chodiť do školy. Pretože nemala ani kde sa umyť a nemala ani hygienické vložky. Jednoducho sa to nedalo. Od času, kedy vlastne dostala menštruáciu, toto dievča vynechalo sto hodín ročne, čo si myslím, že je teda v tomto veku absolútne prirodzené, lebo niekedy sa týmto mladým dievčatám stane, že majú nepravidelný menzes a dokonca aj dvakrát do mesiaca. Takže my si vlastne ani neuvedomíme, že takáto úplne banálna vec v 21. storočí môže spôsobiť aj to, že dievčatá sú nútené nejakými okolnosťami, je prinútená nechodiť do školy, čo môže znemožniť ich ďalšiu vzdelávaciu dráhu a čo môže predčasne ukončiť aj ich vzdelávanie. Že aj toto je jeden z hlavných problémov, prečo tieto dievčatá nechodia do školy – menštruačná chudoba. A toto nie je nejaký výnimočný príbeh, toto je čistá realita tisícok dievčat na Slovensku, ktoré mali len to nešťastie, že sa narodili do chudobného prostredia. A keď sa pozrieme bližšie, tak zistíme, že to práve sú tie dievčatá, ktoré už dnes čelia tým najväčším prekážkam a ktoré sa spájajú samozrejme s chudobou, a je to najmä týkajúce sa dievčat z rómskych marginalizovaných komunít. Viete, keď hovoríme o menštruačnej chudobe, tak často si ľudia predstavia len to, že teda je to nedostatok hygienických potrieb alebo menštruačných pomôcok. Málokto už hovorí o tom, že je to aj to, že niektorí ľudia nemajú prístup k vode, že nemajú prístup k hygiene, že nemajú prístup k súkromiu. A dôsledky sú naozaj vážne a nie je to len to vynechávanie zo školy alebo neskôr z práce, ale vedie to aj ku zdravotným komplikáciám. Pri tejto téme je teda veľmi dôležité pozrieť sa aj na celkový kontext, v akom vlastne žijú v súčasnosti rómske ženy vo všeobecnosti na Slovensku. Podľa dostupných údajov žije v marginalizovaných rómskych komunitách obrovská časť populácie v chudobe, to je až 88 %. To znamená, že základné potreby, ktoré my dnes považujeme za absolútnu samozrejmosť, sú pre nich luxusom, a nie sú to len menštruačné potreby. V niektorých domácnostiach nenájdete tekuté mydlo. Jednoducho sú radi, ak vôbec majú nejaké mydlo. A menštruačné potreby potom sú už totálnym luxusom a sú posledné, úplne posledné na zozname ich priorít, pretože oni riešia to, či budú mať čo zajtra jesť. Ale tu nejde len o financie, ako som povedala, 22 % Rómov a Rómok nemá prístup k pitnej vode a kanalizáciu, tá je dostupná len pre menšinu. Domácnosti sú preplnené. Kým na slovenské domácnosti pripadajú na nejaké metre štvorcové možno tri osoby, v rómskych komunitách je to sedem osôb. V takýchto podmienkach je zabezpečenie akejkoľvek hygieny extrémne, extrémne náročné. Predstavte si, že dievčatá, že vlastne ani nemáte kam ísť si vymeniť tú vložku, to je nemysliteľné. A okrem toho ešte k tomu všetkému žijete v prostredí, kde sa o menštruácii vôbec nehovorí, kde je to dokonca považované za chorobu. Ja sama som z integrovanej rodiny, ale keď sa mi to prvýkrát stalo, alebo vždy, keď sa mi to stalo, tak mama sa ma pýtala: zase si ochorela? Jednoducho táto konotácia v tom jazyku je veľmi prízračná tomu, ako sa vníma menštruácia v rómskej populácii. Je to jednoducho tabu a je to niečo, o čom sa nehovorí a čo dokonca je považované za chorobu. Okrem toho tým pádom to nie je len nejaké nepohodlie, je to úplná strata dôstojnosti. Okrem toho rómske ženy čelia aj ďalším prekážkam, a to je obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Často hovorím aj tu v tomto pléne o tom, akému jazyku sú v zdravotníckom zariadení vystavené rómske ženy. Totálnej diskriminácii, dokonca násiliu v zdravotníckych zariadeniach, nehovoriac o nízkej úrovni poznania sexuálnej výchovy. Menej než polovica z nich, menej než polovica z nich absolvuje preventívne gynekologické prehliadky. Mnohí nemajú absolútne žiadny prístup k informáciám o vlastnom tele, o tom, čo znamená menštruačný cyklus alebo čo to znamená vôbec reprodukčné zdravie. A to všetko vytvára začarovaný kruh, v ktorom ale samozrejme na prvom mieste zlyháva tento štát. Čiže aby som to zarámcovala, menštruačná chudoba nie je len o tom, že nemáte na vložku, je to o tom, že vynechávate školu, vynechávate prácu, nižšie vzdelanie, ktoré dosiahnete tým, že aj skôr odchádzate zo vzdelávacieho systému, vás núti mať nižšie príjmy a nižšie príjmy zasa vedú k väčšej chudobe. A tá sa potom prenáša, samozrejme, na celú generáciu. Takže áno, aj menštruačná chudoba je príčinou celkového začarovaného kruhu generačnej chudoby, a práve preto je veľmi nevyhnutné, aby sme konečne začali konať. Ak chceme tento cyklus prerušiť, tak my potrebujeme riešenia, ktoré sú naozaj okamžité, dostupné a zároveň systémové. A tým riešením je napríklad aj to, že zabezpečíme, aby aspoň v školách tieto dievčatá mali vôbec prístup k hygienickým potrebám. A hlavne, aby mali aj prístup k informáciám, pretože škola je presne to miesto, kde my tieto mladé dievčatá môžeme zasiahnuť najviac. Práve škola je priestor, kde dievčatá trávia väčšinu svojho času, a je to aj miesto, kde vieme zabezpečiť rovnosť. Rovnosť pre deti bez ohľadu na to, z akého prostredia dieťa pochádza. A je to často aj jediné miesto, kde môžeme aspoň trochu eliminovať dopady chudoby na každodenný život detí. Ak budú menštruačné potreby dostupné v školách, tak odstránime jednu z najzásadnejších bariér školskej dochádzky. Nepotrebujeme brať rodinné prídavky za záškoláctvo, stačí takýto malý, takýto malý krok vpred. Pretože tieto dievčatá už nebudú musieť odísť domov, nebudú musieť vynechávať vyučovanie a nebudú sa musieť hanbiť. Nebudú mať pocit, že sú menejcenné, že nebodaj zapáchajú a že stratili dôstojnosť. Tieto dievčatá získajú istotu, že škola je práve ten priestor, kde sa môžu obrátiť na niekoho, kto im pomôže, a táto istota má v živote každého jedinca na svete obrovský význam. Zároveň je to aj veľmi veľký krok v oblasti verejného zdravia, pretože ak ženy nemajú prístup k hygienickým potrebám a často používajú tie nevhodné náhrady, handričky a kadečo, no tak potom často čelia aj rôznym infekciám a zdravotným komplikáciám. Dostupnosť kvalitných pomôcok v školách preto znamená aj výrazne veľkú prevenciu, ktorá je oveľa efektívnejšia ako potom následná liečba. Neviem, či ste vedeli o tom, ale rómske ženy majú o 30 % vyššiu mieru infekcií ako ostatné ženy a je to práve dôsledok toho, že nepoužívajú kvalitné hygienické pomôcky počas menštruácie. Týmto krokom zároveň my môžeme meniť aj celospoločenské vnímanie toho, ako hovoríme o menštruácii, o tom, aby to konečne nebola tabuizovaná téma, pretože, ako som už povedala vo faktickej, týka sa väčšinovej populácie na Slovensku. Žien na Slovensku je viac ako mužov. Neviem, prečo z toho robíme takého strašiaka, prečo tú tému tak tabuizujeme, prečo je nevhodné v pléne parlamentu rozprávať o menštruačnej chudobe a o vložkách. Naozaj tomu nerozumiem, je čas, aby sa to konečne prekonalo, pretože ak začneme meniť spoločenské vnímanie menštruácie, tak potom aj zvýšime dôstojnosť žien vo všeobecnosti. A dôstojnosť to nie je niečo navyše, nie je to nejaký bonus, je to základné právo, vážení. Základné ľudské právo. Ak vieme zabezpečiť, a to už aj kolegyne hovorili, toaletný papier, mydlo, pitnú vodu v školách, tak potom by sme mali zabezpečiť aj menštruačné potreby, pretože pre polovicu, teda viac ako polovicu populácie, sú tieto potreby rovnako nevyhnutné ako to mydlo alebo papier. A keby sme k tomu pridali ešte aj tú kvalitnú sexuálnu výchovu a vzťahovú výchovu, kde by dievčatá mohli získať dôležité informácie, ktoré im dnes odopierame, napríklad o svojom tele, o reprodukcii, o tom, ako predchádzať infekciám, ako predchádzať neželanému tehotenstvu a podobne, tak potom by sme naozaj urobili významný krok v ochrane dievčat a zvýšili by sme ich šance na dôstojnejší život. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je pravda, že menštruačná téma, menštruačná chudoba teda je téma, ktorá je nosnou časťou feminizmu a rodovej rovnosti a práve preto ju prinášajú najmä liberálne strany, ale konečne si uvedomme, že toto nie je téma, ktorá sa týka ideológie. Toto nie je o symboloch, toto je o konkrétnych životoch Klaudie, dievčaťa, ktoré opisovala Gréta, a o tisícoch ďalších dievčat a o polovici našej populácie. Je to o dievčatách, ktoré dnes odchádzajú zo školy, pretože nemajú vložky. Je to o ženách, ktoré riskujú svoje zdravie, pretože si nemôžu dovoliť hygienické potreby. Je to aj o rómskych ženách, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii a ktoré tento problém zasahuje v najvyššej miere a práve preto tu dnes stojím a práve preto o tom hovorím. Ale je to zároveň aj o všetkých nás. O tom, či budeme tento problém ignorovať alebo ho konečne začneme riešiť. My tu máme pred sebou riešenie, je praktické, je systémové, je realizovateľné a môže mať okamžitý dopad. Zabezpečme menštruačné potreby na školách. Nie ako experiment, nie ako nejaký pilotný program, ako to dnes robia niektoré vyššie územné celky, ale ako systémové riešenie, ktoré bude robiť štát. Pretože každé jedno dievča, ktoré dnes kvôli menštruácii vynechá školu, je dôkazom, že tento systém, ktorý tu máme, zlyháva. A vy všetci máte dnes možnosť to zmeniť. Ďakujem. (Potlesk.) [15:24] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Začína pani poslankyňa Nash. [15:24] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, Beáta, Gréta, Ingrid, ja som na vás veľmi hrdá, že sem prinášate túto tému, pretože dúfam, že aj tým, že o tom hovoríme takto otvorene tu v pléne Národnej rady, tak pomáhame tomu, aby táto téma bola destigmatizovaná a detabuizovaná. A ja si veľmi často predstavujem ideálny svet a ja mám už naozaj že dosť rokov a ja si to veľmi dlho predstavujem a v mojom ideálnom svete sú v školách menštruačné potreby na každej toalete. A v mojom ideálnom svete, v mojej ideálnej krajine majú menštruačné potreby nulovú dépeháčku, alebo 5-percentnú dépeháčku. Jednoducho sú to potreby. A predstavujem si aj krajinu, kde bude napríklad aj dostupná liečba pri bolestivej menštruácii alebo pri endometrióze. Jednoducho niekedy sa v zdravotníckych zariadeniach stretávajú ženy s odsudzovaním toho, že hovoria, že ony majú bolestivú menštruáciu. Naozaj to je veľmi veľa žien, ktoré trpia komplikáciami pri menštruácii. A ja tým, že sa venujem športu, tak ja vám poviem, že ani šport nie je žiadne bezpečné prostredie a že aj tam je menštruácia stále tabu a ja som veľmi rada, že napríklad aj naša lyžiarka skvelá Petra Vlhová, túto tému otvorila, takisto ako aj Mikaela Shiffrin túto tému otvorila alebo ako ju otvorila aj Dorothea Wiererová, biatlonistka, ktoré otvorene hovorili o tom, že menštruácia má vplyv na ich výkon, ale tomuto sa žiadna športová veda nevenuje. Takže ja vám ešte raz veľmi pekne ďakujem za váš prínos do diskusie k tejto téme. [15:26] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Gregorová. [15:26] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A Inge, ty si veľmi správne vlastne rozprávala aj o tom, že sú dievčatá, ktoré vlastne nevedia v tom momente, keď zažijú menštruáciu prvýkrát, čo sa s nimi deje a práve preto je, alebo teda my v tej Petržalke, ako som spomínala, keď sme sa rozprávali o tom, že teda budú na tých základných školách tie potreby, tak sme sa bavili aj o tom, že samozrejme ako to oznámiť a vlastne sme spoločne prišli na to, že už len to, že sa tam akože sprítomnia a budú na tých toaletách, tak sa to niektoré tie dievčatá, samozrejme bavíme sa o Bratislave, ale teda ten náš zákon je celoslovenský, takže tam by sa o tom museli rozprávať naozaj na všetkých školách, a vlastne je to skvelá príležitosť, ako týmto mladým dievčatám, ktoré sa o tom doma absolútne nedozvedia, vysvetliť, že čo sa s ich telom deje alebo môže stať alebo raz udeje. Takže ďakujem, že si to vlastne nasvietila aj z tejto stránky a opäť, taká jednoduchá vec, ako mať tam tie potreby, prinesie aj to, že mnohé dievčatá zistia, že vlastne niečo takéto sa im vôbec môže stať a je to otázka zdravia. Takže ďakujem. [15:27] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Bito Cigániková. [15:27] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň, ďakujem. No, dámy, však vy to dobre myslíte, ja viem, ale nie vždy sa v týchto témach zhodneme. Ja sa chcem teraz úplne vážne vecne opýtať. Máte tam návrh o tom, že Štátne hmotné rezervy majú zabezpečovať vložky a tampóny kdekade po Slovensku, tak ja by mňa by zaujímalo, ako procesne, že či to správne chápem, či to bolo aj doteraz alebo akože je to nové? To teraz úprimne vážne, že procesne, lebo sme videli, ako to išlo počas covidu, ako sa testy a tak, kvôli tomu sa na to pýtam. A druhá vec, že či je tam, čo je tam za sankciu, ak tie školy neposkytnú tieto menštruačné potreby. A ak je tam sankcia, tak ako sa zabráni tomu, aby napríklad sa kradli a predávali lacnejšie a tá škola to potom musí napríklad dopĺňať. Teraz fakt že úplne vecne, bez akejkoľvek kritiky ma tieto dva body zaujímajú, tak budem vďačná za nejaké priblíženie. Ďakujem pekne. [15:28] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Jurík. [15:28] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No ja musím povedať, že ma v prvom rade mrzí ma, že sa do tejto diskusie nezapojili žiadni poslanci a s tými našimi sa potom asi porozprávam, ale chcem oceniť jedného pána poslanca, a síce pána poslanca zo SMER-u, Macášeka, lebo musím povedať, že veľmi pozorne celý čas počúval, že neskrýval vôbec pohľad, že by ho to nezaujímalo alebo nešťukal si na mobile, fakt to oceňujem úprimne, že aj napriek tomu, že, ako sme to už niekoľkokrát spomínali, je to taká tabuizovaná téma, tak minimálne ten očný kontakt tam bol, takže to musím povedať. A bolo tu spomínané aj také slovo že ideálny svet, že keby sme žili v ideálnom svete, ale v tom ideálnom svete žijú napríklad v Škótsku, vidíte, vo Francúzsku alebo v Írsku, že keď sa to dá inde, tak ja si stále tak kladiem otázku, že a prečo by sme aj my na Slovensku nemohli mať nejakú dobrú vec? Že to ani netreba mať nejaké sny alebo prehnané očakávania, len vôľu. Politickú vôľu, že poďme si povedať, že aha, toto je problém a máme naň riešenie. Ako sme spomínali, netreba po tie riešenia chodiť ani ďaleko, máme ich v Českej republike. Ja sa potom vrátim aj k tomu, k tým otázkam Janky Bittó Cigánikovej, ale máme ich aj v našich krajoch. Keď to vedia naše kraje zabezpečiť pre zariadenia, ktoré sú vlastne pod ich pôsobnosťou, tak prečo by to nemohlo zabezpečiť aj ministerstvo školstva pre svoje ďalšie kraje. A iba tak možno konkrétne, aby ste si to vedeli predstaviť, je normálne navrhnutý, ako to nazvať, obal alebo teda že menštruačná skrinka, v ktorej sú poukladané vložky a jednoducho vždy to dievča na tej škole si odtiaľ jednu alebo koľko potrebuje jednoducho zoberie. Nie je z toho žiadny neporiadok ani nič podobné, ale nahrádza to práve nejaké košíčky alebo niečo, čo môže napríklad poškodiť tie produkty a tie potreby alebo čo môže pôsobiť nedôstojne, čo sa musí skrývať, na čo nie je priestor, že jednoducho už aj ten produkt sám, ktorý to má distribuovať, tak jednoducho má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:30] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Kosová. [15:30] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, Beáta, po tebe je veľmi ťažké vždycky ísť, lebo ty furt povieš to, čo chcem ja povedať a tiež som chcela začať tým ideálnym svetom. Ďakujem ti za túto poznámku, Natália, a ja k tomu len dodám, čo povedala Bea, že keby sme žili v ideálnom svete, tak by sme vôbec nemuseli tento návrh zákona tu v pléne predkladať, ale tiež by som si to veľmi želala, aby sme v takom ideálnom svete žili. Ale každopádne ďakujem každej z vás, že ste teda podporili tento návrh zákona. Je pre mňa naozaj veľmi dôležité, že, a najmä v týchto témach, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti, aby sa ženy navzájom podporovali. A jediná vec, ktorú by som si želala, je, aby práve tu v pléne parlamente bolo čo najviac žien, pretože potom by sme nemuseli čeliť nejakým prevracaniu očí alebo tomu, že táto téma je nepohodlná, a samozrejme si aj ja vážim všetkých tých, ktorí aspoň teda intenzívne počúvali, ktorých táto téma zaujímala, napriek tomu, že sa k tomu nevyjadrili, čo ma veľmi mrzí, lebo práve vtedy bude táto téma naozaj akceptovaná, keď sa o to začnú zaujímať aj muži a keď sa začnú vyjadrovať k tomu aj svoje pozitívne názory. Takže ak tu nejaký ešte muž je, ktorý by sa chcel k tomu pozitívne vyjadriť, budeme veľmi radi. A čo sa týka odpovede teda pre Janku Bittó Cigánikovú, tak vidím, že sa prihlásila Beáta, tak asi chceš odpovedať, tak kľudne odpovedz ty. Ďakujem. [15:31] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa Jurík, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Ona musí ísť pred vami, lebo sa prihlásila ako navrhovateľka. Nech sa páči. [15:32] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ostáva mi už ale iba 12 minút, fú, tento nový rokovací poriadok... (reakcia z pléna), no dobre, tak idem rýchlo. Čo sa týka štátnych hmotných rezerv, áno, tak my chceme vlastne implementovať to, ako sa to robí momentálne v Českej republike, a síce, že majú nastavený systém tak, že každý rok sa časť obmieňa a práve tá časť sa distribuuje tým organizáciám. Normálne je na to spravený systém, ktorý je prehľadný, transparentný, kde sú tie organizácie, ktoré majú o tie vložky záujem, zapísané a tým pádom vlastne tá časť tých vložiek sa nevyhadzuje. U nás Štátne hmotné rezervy momentálne, dám ti aj čísla, k 1. januáru 2026, keď som teda posielala tú infožiadosť, tak mali zásoby v objeme 4-tisíc balení dámskych hygienických vložiek, pričom jedno balenie teda obsahuje 10 kusov, čo je 40-tisíc kusov teda. Predstavme si nejakú napríklad prírodnú katastrofu, pretože aj pri nej by sa mali takéto zásoby využívať, alebo teda keby sme ich chceli obmieňať. Problém je, že v tých Štátnych hmotných rezervách momentálne neexistuje žiadny spôsob na to, aby mohli časť z nich darovať, alebo nie je to prehľadné. Oni vlastne tesne pred exspiráciou, čiže keď už tá hygienická potreba, tá vložka ani nemá možno také potrebné parametre, aké by mala mať, alebo aj po, tak vlastne v podstate ich vyhadzujeme, hej? Namiesto toho, aby sme ich dali tam, kde pomôžu. Čiže kvôli tomu sme to tam navrhovali. A čo ti ešte k tomu? Ty si mala ešte otázku, že sankcie. Sankcie sme tam nedávali žiadne, pretože máme za to, že keď to dáme do zákona, tak vlastne ministerstvo školstva by malo... no, áno, však ja viem (reakcia z pléna), no však áno, no tak neviem. Áno, čo sa týka sankcií, tak sme tam sankcie nedali, ale tak máme za to, že keď raz to ministerstvo školstva vyhradí na to prostriedky, tak asi by tie školy to mali splniť, ale môžeme sa na to pozrieť, že nejaké sankcie by tam boli potrebné. Ale čo sa týka toho, čo si sa pýtala na kradnutie alebo predávanie, tak aj práve tie dáta z Banskobystrického, Trnavského a, myslím, že o chvíľu budeme mať aj zo Žilinského kraja, ukazujú, že nič také sa nedeje. Že skutočne tie menštruačné potreby si z tých skriniek berú iba dievčatá, ktoré to v tom momente potrebujú. Nijakým spôsobom nenastáva tam nejaká, že by z toho bol neporiadok, nesťažujú sa napríklad, a toto sú dáta z Banskobystrického kraja, pani upratovačky, že by to bolo niekde rozhádzané, že by sa s tým plytvalo a už vôbec tam nedochádza k nejakému čiernemu obchodu pred školou alebo niečo podobné a ak náhodou si nejaká osoba, nejaké dievča vezme aj viacej tých potrieb, lebo potrebuje, lebo sestra je doma alebo mama je doma, ktoré na to nemajú, no však tak dobre, však nech sa im pomôže. Ja si nemyslím, že to je niečo zlé. Čím viac ľuďom to pomôže, tak o to lepšie. [15:35] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Gregorová. [15:35] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja ťa, Bea, doplním a dovolím si teda odpovedať aj na tú predchádzajúcu otázku ohľadom toho neporiadku a teda kradnutia, lebo toto bola veľmi častá otázka, ktorá prichádzala práve, keď sme to aj my riešili na tej lokálnej úrovni v Petržalke a prichádzalo to ako akože legitímna obava. Ja tomu úplne rozumiem. A Dôstojná menštruácia, teda iniciatíva Dôstojná menštruácia, s ktorou sme pri tom spolupracovali, len v januári 2026 mali 70 menštruačných skriniek už nainštalovaných po celom Slovensku a dovtedy ešte pribudlo ďalších nejakých 20, ak som to správne pozerala, do dnešného dňa. A vlastne áno, akože úplne úprimne, tie prvé týždne v mnohých školách tie decká si z toho nejakým spôsobom tiež robili srandu, je to prirodzené a ráta sa s tým, ale vlastne v každej jednej, okrem jedinej, ktorú nakoniec teda tú skrinku museli odinštalovať, lebo naozaj to tam proste nejakým spôsobom nebolo zvládnuteľné, tak všade inde sa to stabilizovalo, nemali s tým naozaj žiadne problémy. Tie deti aj všetci vlastne v tej škole si na to zvykli a teda predpokladám, že keď sa tu bavíme o miestach iných ako škola, tak aj tam majú tiež skrinky, či už sú to komunitné centrá a tak ďalej, jednoducho nikde sa im neukazuje, že takýto problém by tam vyskakoval, že by to teda niekto vykrádal a ďalej predával a naozaj akože nemáme toto nijako potvrdené, oni s tým skúsenosť nemali. Takže toľko ešte, aby som doplnila tú otázku. [15:37] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Pročko. [15:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No vidíte, aj Vančo, aj Pročko sa prihlásili, keď ste nás vyzvali. Ja som učil dva roky, učil som na strednej škole a učil som aj na základnej škole. Siedmačky a ôsmačky. A to boli roky, kedy sa používali, tie dievčatá používali iné, ja to poviem, pomôcky na to, aby svoje dni si ochránili, respektíve aby počas svojich dní mali pocit bezpečia a istoty. A vtedy to bolo naozaj iné. Ale môžem vám povedať z mojich skúseností, že niektoré veci, čo ste rozprávali, boli také trošku preidealizované, lebo tie dievčatá naozaj, ako my sme sa s nimi rozprávali normálne a tie dievčatá ako fungovali presne. Ja som mal dve triedy na základnej škole, ktoré boli zo sociálne slabých pomerov a tie dievčatá mali prístup k týmto veciam. Rozprávali sme sa o tom, mali sme aj sexuálnu výchovu na tej škole vtedy. A bolo to naozaj veľmi v pohode, tie dievčatá to brali veľmi v pohode. Ja to podporím absolútne, je to, je to, je to perfektná vec, ale toto je úzky problém pre vysoko, vysoko špecifickú vrstvu dievčat, ktoré naozaj nemajú prístup v dnešnej dobe k takýmto veciam, a súhlasím s vami, ale jednoducho v dnešnej dobe, keď naozaj je aj prístup tých učiteľov, hlavne tých učiteľov podľa mňa dobrý, je toto potrebné zabezpečiť pre, ako som povedal, pre úzku naozaj skupinu dievčat, ktoré sú naozaj veľmi slabých a chudobných, až chudobných pomerov a je to dobrá vec. Len zase je tam veľmi dôležitá tá spolupráca škola a tie deti, aby tie deti to vedeli, pretože dať to do určitých skupín ľudí ako pomoc takým spôsobom, tak to nemá žiaden zmysel. Ale len som vám chcel povedať, že ja to podporím a mám s tým skúsenosti osobné ako učiteľ telesnej výchovy, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:39] Tibor Gašpar Pán poslanec Vančo. [15:39] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja teda škoda, že nemôžem reagovať na pána Pročka, lebo teda také sú pravidlá, ale minimálne akoby možno aj to je ten dôvod, prečo sa nehlásime do tejto témy, lebo niekedy je možno lepšie mlčať, lebo niektoré veci nám nie sú úplne známe a jasné a vychádzame z nejakého mužského pohľadu, ktorý zvlášť v tomto prípade si myslím, že môže akoby ešte poškodiť, aj keď neúmyselne alebo človek to povie v dobrom, lebo pán Pročko sa vyjadroval v dobrom, samozrejme, ale podľa mňa povedal veci, ktoré nie sú úplne úplne tak. A aj z reakcií tuná pri sediacich dámach som to pochopil, lebo sa mi to potvrdilo a teda, no, ale ja sa hlásim do tej rozpravy na základe toho, čo povedala pani poslankyňa Cigániková a, Bea, ty si na to reagovala, a zdá sa mi, že tuná môžem ako keby povedať svojich 5 centov a zdôrazniť, že tie sankcie podľa mňa nie sú to, čo by tam malo byť. Ja by som na to určite v prvej fáze nešiel, možno v nejakom akoby, že po nejakých šiestich mesiacoch, 12 mesiacoch to nejakým spôsobom vyhodnotil, ale na začiatku určite by som nešiel do toho, že sankcionovať tých, čo to nevedia poskytovať, neviem čo. Bude tam problém, jak sa to schváli, čo. Ja si myslím, že takto, v ideálnom svete, keď už o ňom hovoríme, a my sme trochu stále idealisti a ja verím, že budeme vždy, že si to zachováme, že nepotrebujeme na toto zákon, že jednoducho dievčatá proste majú k tomu prístup a keď nemajú, tak proste urobíme všetko preto, aby mali. A podľa mňa to nie je proste ani vec, ktorá by mala byť v zákone a už vôbec nie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:41] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Bihariová. [15:41] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, bez toho, aby som chcela teraz ja meritórne hovoriť o tom, či tam má byť alebo nemá byť ustanovená sankcia, len odpovedajúc na tú otázku, že aká by bola, tak samozrejme, že právny poriadok pozná sankčný mechanizmus aj voči orgánom verejnej moci. Pokiaľ spôsobili svojím postupom alebo naopak nečinnosťou škodu, tak sa postupuje podľa zákona o, to je nejaké 513/2003 o zodpovednosti orgánu verejnej moci za spôsobenú škodu. Pokiaľ nespôsobili škodu, môžu sa teda obrátiť podnetom na prokurátora a teda argumentovať, že prišlo k porušeniu zákonnej povinnosti alebo teda zákonného postupu orgánom. A do tretice, a to sa dá doplniť do toho návrhu zákona, že sa bude postupovať podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Čiže ten mechanizmus je možný, hej? Či už sa na ňom dohodneme, ale veď, preboha, veď keby sme toto nevedeli, tak potom celá tá debata o ukladaní povinností a zodpovednosti orgánov verejnej moci, štátnej správy zahŕňajúc, by bola nezmyselná, lebo však každá zodpovednosť nesplnená sa dá trestať. [15:42] Tibor Gašpar Reagovať bude pani poslankyňa Jurík. [15:42] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No ja si myslím, že lepšie ako sankcie je tá motivácia a nevidím dôvod na to, prečo by napríklad základné školy, keby dostávali dostatočné finančné prostriedky na to, aby takéto menštruačné skrinky aj s tými potrebami zriadili, prečo by to nerobili, keď je to pre blaho ich detí? A skutočne si neviem predstaviť riaditeľa alebo zriaďovateľa, ktorý by nemal záujem o to, aby sa deti v tej škole cítili dobre. Ale, Braňo, ďakujem za podporu, vidím, že si sa zľakol toho, že som povedala, že naši muži sa nezapojili, nie, to iba tak na odľahčenie. Ale, pán poslanec Pročko, no ja som rada, že vy ste sa s tým nestretli na tých základných školách, na ktorých ste učili, alebo v tých triedach, a že s tým jednoducho nemali problémy, ale to, že niekto s niečím nemá problém, tak neznamená, že ten problém neexistuje. A nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že v dnešnej dobe sa to týka iba veľmi úzkej skupiny. Pretože áno, kolegyňa Kosová tu dala dôraz na to, že do veľkej miery sú menštruačnou chudobou sužované práve marginalizované komunity, ale nielen. Toto je problém, ktorý sa týka skutočne dievčat, ja som dávala na začiatku aj tie čísla z prieskumov, ktoré sa týkajú dievčat od Bratislavy po Sninu na akýchkoľvek základných, stredných školách z rôznych socioekonomických vrstiev, takže je to skutočne rozšírený problém. A ja som rada, že aj na balkóne vidím, neviem síce odkiaľ, ale mladých ľudí a možno keby sme im dali slovo vox populi, vox Dei, že či by si želali menštruačné potreby zadarmo na školách, tak ja verím tomu, že by zakričali, že áno, samozrejme, lebo každá z nás, každé dievča, každá mladá žena sa dozaista stretla s tým, že práve v tom momente jednoducho tú vložku nemala. Ďakujem. [15:44] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bittó Cigániková, nech sa páči. ===== [15:44] Tibor Gašpar Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Bittó Cigániková, nech sa páči. [15:44] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. No, dámy, v prvom rade tu som oveľa teda náchylnejšia k súhlasu ako pri kvótach, že teda toto je jednoznačne vec, ktorú chcem na začiatku povedať. Nebudem sa tváriť, že to problém nie je. Nebudem sa tváriť, že neexistuje a že sa nestáva, že proste by dievčatá, ženy nemali prístup k menštruačným pomôckam a dokonca, že im to bráni niekedy k vzdelávaniu alebo prístupu ísť normálne v nejakej dôstojnosti do práce. Toto existuje, hej? No lenže, a teraz to samozrejme príde, však asi ste to tam čakali, dievčatá, všetko sa dá prehnať a toto je podľa mňa že strašne prehnané. Lebo, ak teda som správne čítala dáta, ale verím, že mi poviete, kľudne sa o tom budem baviť, ja mimochodom aj vystupujem, však všetkým nám je jasné, že tuto s koalíciou to neprejde, ale chcem vám povedať svoj názor verejne, aby aj moji voliči chápali, že to nie je, že som proti, len teda vidím trošku inak to riešenie, lebo problém pomenúvate správne. Ale teraz, ak som správne čítala dáta, tak vlastne tento problém sa týka, teda 16 % žien hovorí, že to zažilo niekedy, nejakých 5 %, že je to teda aktuálny problém a 2 % žien hovoria, že zažívajú tento problém menštruačnej chudoby pravidelne. Takže my sa tu bavíme o 2 %, ktoré nie, my sa bavíme o 2 %, ktoré to potrebujú vždy a pravidelne, lebo a teraz vysvet… takéto informácie ja mám z toho prieskumu, čo sa robilo s Tescom alebo s Billou alebo kto to robil, hej? Ak sa mýlim, prosím, opravte ma. Ale ak je to takto, že iba v 2 % je to pravidelne a vyslovene zažívajú túto menštruačnú chudobu, nie že to stretli raz a nie že by chceli zadarmo, neviem, čo všetko, lebo opýtajte sa na hocičo ľudí, budú to chcieť zadarmo, ale tie, čo to reálne deklarujú, že to zažívajú, tak to je teda 2 %, ak to správne chápem. Inými slovami, 98 % žien to nezažíva. No a čo vy navrhujete? Vy navrhujete na tento veľmi špecifický problém v špecifických regiónoch a v špecifických rodinách možno, vy navrhujete plošné riešenie o milióne eur pre celé Slovensko, ktoré zahŕňa obrovské prachy a obrovskú logistiku. A ja teda úprimne hovorím, že teda s riešením mám problém, nemám problém s tým, že pomenujete problém, ale vy ste tu napríklad hovorili o nižšej dépeháčke. Viem, že SaS-ka kedysi mala ešte za Lucie Ďuriš (reakcia navrhovateľky), a že by to bolo riešenie, akože to súhlasím. Aha, tak ja si myslím, že to by bolo riešenie a že by to vlastne bola celková cena nižšia a teda ľahšie dostupnejšia. My sme tu kedysi mali ešte za Lucii, si pamätám, ona chodila po tých rómskych osadách a podobne, kde to býva problém, zisťovali, riešili, kde je ten problém a problém bol často taký, že tie dievčatá, ženy dostávajú peniaze, samozrejme, chlap príde z krčmy, všetko im to zoberie, všetky tie prídavky, dávky a tak ďalej, on sa nepýta, takisto ako sa nepýta, či chce ona ďalšie dieťa, tak sa ani nepýta, či ona potrebuje peniaze na jedlo a na menštruačné potreby pre seba, pre svoje dcéry, zoberie, ide do krčmy, prepije, prehrá a preto sme toto navrhovali riešiť ePay kartami vtedy, že vlastne k tomu by mala prístup len tá žena, nemohol by to používať ten chlap a vlastne iba na nejaké špecifické potreby, aby ona bola ochránená pred týmto. A týkalo sa to aj iných, ale medzi inými to boli menštruačné problémy. Takže, alebo menštruačné potreby. Takže ja by som teda skôr išla na také cielenejšie riešenia len preto, lebo treba si uvedomiť a to ja v dobrom pripomínam stále, všetci a všetky, vaším slovníkom, čo tu sedíme, tak my rozdávame cudzie peniaze. Tie peniaze niekto iný musel zarobiť, politik nemá jediné vlastné euro. A v tom najlepšom úmysle, čokoľvek rozdávame, tak najprv to berieme tým rodinám. My to berieme tým matkám, ktoré chodia, alebo tým otcom. Oni to isté, čo dostanú na účet, posielajú vláde a tá vláda z tej istej sumy, z ktorej tá rodina musí vyžiť celý mesiac, alebo približne 48 %, to je tak približne pol na pol, takže tá istá suma ide nám a my máme rozhodovať, čo s tými peniazmi. A teraz my sa rozhodujeme, keď sa mám rozhodnúť medzi plošným riešením pri 2-percentnom probléme alebo medzi tým, či radšej dám, ja neviem, zaplatím onkologické lieky alebo, ja neviem, lepšie vybavenie pre zdravotníkov, pre policajtov, pre vojakov preboha nie, tí už majú dosť, hej, ale akože čokoľvek, tak mi to proste príde, no, prehnané. Úprimne. Ja viem, že je to moderný problém, ja viem, že dievčatá, ženy to chcú počuť, ale akože to chránenie tých najslabších až za takúto daň mi príde priveľa. Takže určite by som bola za tie adresnejšie riešenia. Pýtala som sa na tie sankcie. Preboha, pán kolega, v žiadnom prípade nechcem povedať, že by mali byť, teda toto ja nie som fanúšik riešení takýchto. Len vravím, že keď tam nebudú sankcie, tak to nebudú robiť, lebo chcem pripomenúť, že v zákone je napísané aj, že sa nemá kradnúť a kradne sa a je to tam, a to tam sú dokonca aj sankcie. Čiže to, že to napíšeme do zákona, nie je riešenie, aj keď teda uznávam, že je to fakt viac, ako je dnes, keď nie je napísané nič, hej, že nejako by sa to teda riešiť malo, len, vravím, adresnejšie. A keby sme pripustili, že teda, ako ste vy povedali, že v budúcnosti sa to bude meniť a sankcie teda budú, keď sa to nebude dodržiavať, nejaký druh, a môžeme sa pobaviť, aké, tak potom sa pýtam, no ako sa zabráni tomu, že napríklad keď to bude niekde voľne prístupné, aby tá žena, to dievča nemuselo v nejakej škole trpieť tým pocitom poníženia, že si to ide niekde od niekoho pýtať, nech má k tomu proste anonymný prístup, logicky, to by sme sa asi zhodli, tak potom ako zabránime tomu, aby sa to nekradlo a nepredalo? A teraz môžete hovoriť, že všetci máme dobré srdce, no tí ľudia v núdzi s najlepším srdcom tak jednoducho môžu takýmto spôsobom reagovať a opäť teda ten cieľ sa míňa účinku, čiže z tohto dôvodu sa mi zdali napríklad tie ePay karty spred desiatich rokov rozumnejšie ako takéto plošné riešenia. A posledná vec, páči sa mi, páči sa mi štyritisíc balení. Áno, páči sa mi Štátne hmotné rezervy. Milujem tú AI ináč, akože ťuknete tam a hneď vám povie, ako to je a povedalo mi, že Beáta Jurík má pravdu, že Štátne hmotné rezervy nakupujú štyritisíc balení dámskych vložiek, čo mne sa zdá ináč trochu na hlavu postavené, neviem, možno som divná a že teda Štátne hmotné rezervy majú nakupovať vložky, ale dobre. Tak keď je to teda nutnosť vo vojne, tak povedzme, už to tak je. A keď už to tak je, ja by som teda, keby nebolo, nehlasovala, aby to tak bolo, ale keď už to tak je, tak potom oceňujem ten nápad, že keď to vyhadzujú po nejakom intervale, tak toto napríklad sa mi páči, ten návrh, že miesto vyhadzovania to vlastne postupne dajme tým dievčatám, ženám cez tie školy, cez obecné úrady, neviem, cez krízové centrá. Ideálne, máme asi vytipované lokality, kde je to väčší problém, kde je to menší problém. Super, ale pozor na tú distribúciu. Ja som teda, dámy, zažila covid a keď sa distribuovali testy, počúvajte, to je šou, keď to robí štát, to by som vám teda priala vidieť. A pri najlepšom úmysle, teda dúfam, že toto nebude treba absolvovať a opäť možno že to potom nejako inak vymyslieť, ale, hovorím, akože keď sa to vyhadzuje dnes do koša, tak toto by sa napríklad dalo využiť a nič by to nestálo, naopak, ešte by to vlastne vyriešilo dnešné plytvanie, takže zasa to som chcela pochváliť v tomto zákone, že toto sa mi páči, toto sa mi zdá ako rozumné. Takže za mňa toľko. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť aj za návrh zákona. [15:52] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Začína pani poslankyňa Gregorová. [15:52] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a teda ďakujem, kolegyňa, za konštruktívne otázky. Ja začnem od začiatku, vrátim sa k tým číslam. V tom prieskume 16 % žien priznalo, že dnes zažíva menštruačnú chudobu, a 6 % žien priznalo, že namiesto vložiek používajú nejaké iné náhrady, ktoré nespĺňajú hygienické štandardy. My tam navrhujeme v tom návrhu dve veci. Prvá sú bezplatné menštruačné potreby na školách, základných, stredných a vysokých, tak, ako je tam papier alebo mydlo, ja neviem, máte pocit, že je problém s distribúciou mydla alebo toaletného papiera? Je to akože úplne ten istý princíp. Ja úplne nerozumiem tejto otázke. To nie je, že my chceme zobrať odniekiaľ vložky a dať ich tam, to je oddelená vec. To je to druhé opatrenie, ktoré sa týka teda toho, že tie vložky v Štátnych hmotných rezervách, keď im dôjde exspirácia, tak sa vyhadzujú namiesto toho, aby sa teda distribuovali do či už nejakých azylových centier alebo, ja neviem, pre ľudí bez domova a rôznym takýmto organizáciám, ktoré by ich teda potom vedeli naozaj posunúť tam, kde by sa použili, lebo ony už sú kúpené. Tie peniaze na ne už boli minuté. Oni už akože od peňazí daňových poplatníkov boli, čiže namiesto toho, aby sme ich vyhodili, tak navrhujeme túto alternatívu. No a posledná otázka ešte aj na tú, teda posledná vec k tej otázke, koľko nás to stojí, tak ja neviem, koľko nás ako spoločnosť stojí, keď naozaj dievčatá vynechávajú tú školu kvôli tomu, že majú menzes a, ako aj kolegyňa povedala, niekedy aj dvakrát do mesiaca, to sú tí sociálne znevýhodnení. Druhá vec je, opäť, že škola, chceme, aby bola bezpečná a som si istá, že každej z nás sa niekedy stalo, že proste sme tú potrebu tam chceli nájsť a nenašli a boli sme vystavené možno nejakej akože veľmi zahanbujúcej situácii, keď sme ju museli ísť kade-tade zháňať. Takže to nie je len sociálne opatrenie ako také, ale je to proste otázka úplne bežnej hygieny. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:54] Tibor Gašpar Ďalej pán poslanec Vančo. [15:54] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No mne sa zdá, že ono to je trochu také akoby, aby som to pripodobnil, že napríklad toaletný papier považujeme za úplne normálne očakávať, že na každej verejnej toalete je. Možno aj preto, že ten toaletný papier potrebujú aj muži, tak proste ten toaletný papier tam je. A tie menštruačné potreby tam nie sú možno aj preto, že muži ich nepotrebujú. A preto vlastne tu sedíme a preto moje kolegyne z Progresívneho Slovenska tento návrh zákona navrhujú, aj keď by to nemal byť podľa mňa návrh zákona, malo by to byť naozaj normálne. A ja vám teda poviem ako muž, že bolo by mi úplne jedno, aká je dépeháčka na toaletný papier, keď ja sedím na tom WC a on tam nie je. Akože fakt. Mohol by som si ho síce kúpiť lacnejšie, ale v tom momente už mi to nepomôže. A to je podľa mňa celkom dobrý príklad na teda potrebu mať menštruačné potreby na toalete, aj keď teda ja to naozaj neviem posúdiť a aj so spoluzodpovednosťou Bei sa vyjadrujem k tejto téme, keďže nás k tomu vyzvala. Takže keď hovorím niečo, čo neni okej, tak má za to aj ona spoluzodpovednosť. Ale každopádne, mne sa to zdá ako dobrý príklad, že ten toaletný papier je vlastne tá istá vec, akurát, že tu ho používajú aj muži a preto tam je. A ešte k tým sankciám sa vyjadrím, lebo možno to nezaznelo jasne ani v mojom prípade, ani v kolegyne, ani v prípade kolegyne Bihariovej, sankcie existujú, len sú všeobecné, ktoré platia pre akékoľvek povinnosti štátnych orgánov, čiže my nemusíme tuná ísť do nejakých špecifických. To je to, čo som hovoril v tej prvej faktickej, že ďalšie nejaké sankcie, ja by som do toho určite nešiel, lebo tam máme ten systém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:56] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kleinert. [15:56] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Iste si každý všimol, že keď prišlo toto volebné obdobie, tak prišlo asi najviac žien do parlamentu v histórii, a to bolo práve kvôli zipsovému systému, vyrovnávaciemu opatreniu na našej kandidátke a my ženy, ale aj s našimi mužmi, myslím, mužmi spolu, kolegami, sme tu práve preto, aby sme rozprávali aj o týchto témach, aby sme tie témy silno a hlasno otvárali a aby si aj ženy a dievčatá nemuseli prechádzať tým, čo ich predchodkyne, toto si myslím, že je veľmi dôležité. Asi som sa trošku ksichtila všelijako pri tvojej rozprave, Jani, lebo už dávno som tak hlboko s niekým nesúhlasila ako s tebou teraz. Mrzí ma to, na druhej strane je fajn, že sa môžem k tomu vyjadriť. Rozhodne to nie je minoritný problém a nie je to iba rómsky problém. Ten problém sa deje napríklad aj v Starom Meste v Bratislave, pretože rôzni ľudia majú rôzne špecifické situácie a tak to sa, to isté sa týka aj detí a mladých žien a rôznych situáciách v rodinách. Ja si myslím, že naším naším cieľom by nemalo byť živiť predsudky, že čo keď sa to bude kradnúť, naším cieľom by malo byť kultivovať spoločnosť a kultivovať aj príkladom. Ten problém práve preto treba riešiť plošne, pretože nestojí toľko veľa peňazí celú našu spoločnosť. Rozhodne je dôležitejšie to, že poskytneme poskytneme my ako štát tento servis všetkým ženám a dievčatám na školách tak, ako to navrhuje tento zákon. Myslím si, že to je rozhodne dôležitejšie a určite sa dá vypočítať to, koľko nás stojí dievča a množstvo dievčat, ktoré nechodia do školy, nedostanú to adekvátne vzdelanie, že to je oveľa drahšie ako to, že nejdú do školy, čo vieme, že nejdú len kvôli tomu, že nemajú menštruačné potreby. Ďakujem. [15:58] Peter Žiga Pani poslankyňa Jurík. [15:58] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jani, ty máš tiež rada tabuľky, tak my sme si to teda dali vypočítať, čo sa týka aj tej DPH, aj toho, čo my navrhujeme, poskytovanie na základných a vysokých školách, tak aktuálna DPH na menštruačné pomôcky je na úrovni 23 %. Ich posunutie do najnižšej 5-percentnej sadzby by predstavovalo ročné výdavky zhruba 10 miliónov, úplné zrušenie 13 miliónov. Zároveň teda vieš, ako funguje trh, nie je tam istota, že by reťazce tie ceny reálne znížili. A keby sa to aj stalo, tak by to zníženie cien pomohlo napríklad aj tebe, aj mne a my to nepotrebujeme. My ideme naopak tou cestou adresnosti a preto chceme tie menštruačné potreby dať práve na základné školy a na vysoké školy, kde si ich vezmú len tie osoby, len tie baby, ktoré to jednoducho budú potrebovať, lebo aj tie dáta z iných krajín, aj z tých našich krajov ukazujú, že jednoducho nevezme si to každá baba iba tak, lebo proste chce tú vložku zadarmo z tej menštruačnej skrinky, vezme si to skutočne iba taká, čo to potrebuje. Lebo taká, čo si to môže dovoliť, si donesie svoj obľúbený produkt z domu. A zároveň teda to, čo navrhujeme my, tak to pri tom najvyššom odhade bude predstavovať výdavky na úrovni jedného milióna ročne. Čiže tu máme skutočne rozdiel niekoľko miliónov, tak to verím, že ty ako teda rozpočtovo zodpovedná oceníš, že práve ideme tou cestou adresnosti a nie tým, že poďme pomôcť plošne všetkým s tým, že ani nemáme garantované, že to reálne zníži tie ceny a že reálne teda sa aj pomôže. Ďakujem. [16:00] Peter Žiga Pani poslankyňa Nash. [16:00] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Janka, ďakujem ti aj, že si pochválila teda ten náš návrh tým, že je ten problém pomenovaný správne. Je to veľkorysé, áno, je to pomenované veľmi správne. A ja by som, ja som si hodila do kalkulačky, že koľko je tých 2 % žien, tak je to 55-tisíc žien. Takže ja si myslím, že my už sme tu prijímali aj zákony, ktoré tu pomohli možno 30 obvineným a obžalovaným a týmto zákonom môžeme pomôcť možno 55-tisícom žien, ktoré budú mať dostupné menštruačné potreby. A riešení je isto viac. Aj ty si spomenula svoje riešenia, ktoré ste predkladali aj s tvojimi bývalými kolegyňami za SaS-ku, takže tých riešení je vždy viac. Máme tu mimovládne organizácie, ktoré vedia, ako na to, majú best practice, čiže aj ich sa opýtajme a pomôžme samosprávam, dajme peniaze a zdroje samosprávam na to, aby ony to vedeli v rámci svojich samospráv doručiť tam, kde vedia, že to najviac potrebujú. A ja tiež chápem to, že v tej škole tie vložky tam nie sú na zabezpečenie celého cyklu toho dievčaťa, hej? Že ona doma si tie svoje vložky zoberie z domu a v škole si zoberie iba tie, keď ju proste prekvapí tá menštruácia alebo si zabudne doma tie potreby, tak vtedy to použije. Jednoducho, že to nebude proste brať vtedy, keď to nepotrebuje. A ja mám taký návrh, teda keď už máme zákaz predaja kusových cigariet, tak zakážme aj predaj kusových vložiek, lebo ja si naozaj nemyslím, že keď tam tie vložky nie sú v nejakom balíku, že sa to dá predať, hej? Že naberiem z tej skrinky, ony sú tam už len ako keby v tých jednorazových obaloch a sú tam individuálne zabalené, že to tam nie sú celé balenia, ktoré ja viem zobrať na burzu a predať. Takže ďakujem pekne. [16:02] Peter Žiga Do rozpravy sa prihlásila sa pani poslankyňa Bittó Cigániková. Len vás chcem upozorniť, nebudete vystupovať ako spravodajkyňa, ale ako poslankyňa. Dobre? Nech sa páči. [16:02] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Dobre, rýchlo, 6 minút 30 sekúnd. Dobre, dievčatá, poďme k tomu. 16 %, 6 %, 2 %, vy, váš návrh rieši, je riešením pre problém, ktorý je opakovaný, lebo to sa má robiť neustále, každý mesiac. Preto ja hovorím o tých 2 %, lebo iba 2 % žien sa to týka každý mesiac. Nespochybňujem ostatné percentá, že raz za život to niekto alebo práve to niekto prežíva, že to môže byť 16 %, ale iba 2 % žien hovoria, že to je teda pravidelne a váš návrh rieši problém plošne a pravidelne. Ja len ukazujem ten rozpor medzi teda tým problémom a tým plošným riešením. Päťdesiatpäťtisíc žien, v poriadku, ale teraz môžeme sa, a ja vás aj chápem, vy vidíte tváre tých 55-tisíc dievčat, ktoré teraz akože trpia tým osobným nejakým pocitom hanby, keď zažívajú takúto situáciu v nejakom kolektíve, ešte nebodaj spolužiakov, však to je šialená vec. Rozumiem tomu, ale ja vidím nielen to, že kam dávame, ale aj odkiaľ berieme. Keď ja dám 55-tisíc dievčatám, pozor, keby aspoň, ale ja teda plošne rozhádžem po republike všetkým vložky, tak zároveň tie peniaze musím zobrať napríklad pacientom. Tak dajme tomu, že 20-tisícom deťom zoberiem liek. Alebo namiesto tohto môžem dať 20-tisíc sestričkám tisíc euro. Ja teraz hovorím zo zdravotníctva, lebo som teda z fachu. Alebo, aby sme si rozumeli, môžeme napríklad zaplatiť interrupčné tabletky množstvu žien teda z týchto peňazí, hej, ktoré by sa vďaka tomu mohli k nim dostať. Čiže ja to len porovnávam a pre mňa, akože vy sa strašne pozastavujete nad tým, že ako môžem hovoriť, že 2 %. Ale, dievčatá, nemôžeme zachraňovať aj toho posledného najúbohejšieho, aj keď by to bolo pekné, ale my sme tu parlament, Národná rada Slovenskej republiky, musíme sa na to pozerať plošne. A keď ja miniem peniaze na rozdávanie vložiek po celej republike, aj tam, kde to nie je treba, tak to jednoducho niekde bude musieť chýbať. Vy sa musíte pozerať nielen tam, kde dávate, ale aj tam, odkiaľ beriete, lebo my nemáme vlastné peniaze. Len to vám vysvetľujem. Hej? A dala som vám príklady. A teraz hovoríte, že však by sa rozdistribuovali. Aj v tom zákone tak to máte. Čo to znamená, že rozdistribuuje sa? Čo? Kto? Ako? Akým spôsobom? Kedy? Za aké peniaze? Čo to znamená? Lebo ešte raz vám hovorím, ja som pri tom bola. To, keď štát distribuuje, tak to si teda znásobte tie sumy. A tu ten šialený chaos. Prečo napríklad nedáme, však existujú nejaké sociálne dávky, no tak ich zvýšme, keď teda máme problém v tom, že je finančný dôvod. To, mimochodom, aj na kolegu Vanča, ja si myslím, že ten problém s toaleťákom jednak je dehonestujúci a jednak absolútne nie je vhodný, lebo my sa tu predsa bavíme o tom, že tá žena, to dievča nemá prístup k tým menštruačným potrebám, pretože jej rodič alebo ona na to nemá peniaze, nie? Tak preto hovorím, tak znížme dépeháčku, nech je nižšia cena, nech je viac žien, ktoré na to budú mať peniaze. A vy mi odpoviete, že keď už sedíte na záchode, tak máte problém, keď nemáte toaleťák. No, mne to jednak príde dehonestujúce, lebo nie je to isté. A druhá vec je, že však moja argumentácia je úplne normálna. Hovorím, že znížiť cenu, čo je na tom nepochopiteľné. A môžete mi argumentovať, že to nebude fungovať a ja vám hovorím teda, že je to pre mňa lepšie riešenie, alebo zvýšme sociálne dávky o tú sumu, ktorú stoja tie menštruačné pomôcky. Ešte posledná vec, čo chcem povedať. Že neviem, či ste si to pozerali, ale my vlastne nemáme vôbec ani zmapované, že prečo to chýba. Že máme takéto dáta, ale my nemáme povedané, že chýba to preto, lebo chýbajú tým rodinám peniaze jednoznačne. Je to tam akože anekdoticky, ale nemáme zrátané, alebo je to napríklad preto, že ten muž prepije tie peniaze a žena ich na tých sociálnych dávkach dostane a on jej ich zoberie. Lebo keby sme mali pomenované, tak vieme adresnejšie riešiť. Čiže asi krok jedna by mal byť pomenovať zdroj problému, potom by malo byť adresné riešenie. Ale toto, čo robíme, a ja vás fakt ľúbim, PS-ko, ale robíte to pravidelne, vy plošne zachraňujete celú republiku a všetkých, aj toho najposlednejšieho, len vám vravím, platia to ľudia. Tie peniaze nemáme. Ďakujem pekne. [16:06] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Jurík. [16:07] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa budem snažiť reagovať tak veľmi stručne na jednotlivé body. Čo sa týka toho prieskumu, ten prieskum bol realizovaný na vzorke 1 500 žien od 18 rokov. Čiže on nám ukazuje plošný problém, že z týchto 1 500 žien 44 % opýtaných sa už stretlo alebo teda zažili menštruačnú chudobu, ale to nám nehovorí o tom, že koľko dievčat na základných školách, na vysokých školách ňou reálne trpí. Naopak, keď si hovorila o tom, že aké sú teda tie dôvody. No, ja by som rada zakázala mužom piť, aby tie peniaze nebrali z rodinného rozpočtu, ale to asi nie je veľmi realistické riešenie. Naopak, vieme, vieme, že, čo je, čo je problém, tak je chudoba. A o tej máme aj dáta. Tá vieme, čím je spôsobená a vieme, že toto je jedno z opatrení na boj a prevenciu práve proti menštruačnej chudobe, ktorá je teda súčasťou a ktorá sa týka ľudí, ktorí sú v situácii chudoby alebo ohrození chudobou. Pýtala si sa, že odkiaľ na to vezmeme peniaze. Tak ja som ti predtým tými číslami dokázala, že zníženie DPH nič nerieši, pretože tým reálne neznížime cenu, to ukazujú aj dáta z iných krajín a len teda vyhodíme peniaze zo štátneho rozpočtu, lebo 13 miliónov odtiaľ zmizne. Tu máme opatrenie za milión, ktoré reálne pomôže, pretože tie vložky si budú brať také baby, ktoré to jednoducho budú potrebovať. A, kde na to vezmeme? No tak ja neviem, tak Šutaj si nenakúpim nové autá, alebo ušetria na ministerstve školstva, alebo na zdravotníctve. No neviem, na prešovskej nemocnici sme možno nemuseli tých 90 miliónov spáliť v betónových stĺpoch, ktoré treba zrušiť zrútiť. Takže jednoducho netvárme sa, že tento štát hospodári najlepšie, ako vie, a že sa tam potom nenájde milión. Nie, keby sa chcelo, tak sa ten milión nájde, pretože toto je opatrenie, ktoré práve tým tisícom adresne pomôže a zvyšok asi budem pokračovať, ak ešte bude táto diskusia. [16:09] Peter Žiga Pán poslanec Vančo. [16:09] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Cigániková, podľa mňa je to veľmi dobrý príklad, je to, tiež ide o hygienu, hygienická pomôcka alebo potreba, je to úplne to isté. Tam nejde iba o peniaze, o chudobu, že niekto si to nemôže dovoliť, ale aj to, že vlastne niekto je prvýkrát v tej situácii alebo proste zabudne, hocičo. Akoby to je o dôstojnosti práve a preto som dal aj ten príklad, lebo, áno, je to nedôstojné, keď proste nemáte hygienické potreby. Neviem si predstaviť nedôstojnejšiu situáciu ako to, že, neviem, nemám hygienické akoby potreby naplnené, alebo teda, no, chápete ma. Čiže nejde len o peniaze, ale keď už sa bavíme aj o tých peniazoch. Vy si odporujete, hovoríte, že nemáme pomáhať všetkým, ale zároveň navrhujete opatrenie zníženie DPH, ktoré pomôže všetkým. A my práve hovoríme, že adresne chceme pomôcť. Navyše, prepáčte, ale z hľadiska štátneho rozpočtu jeden milión eur sú drobné a pomôže to 55-tisíc ženám. Podľa mňa je to jedno z najefektívnejších opatrení, ktoré štát môže urobiť celkovo. Ale každopádne, aj keď si myslím, že sa skoro vo všetkom, čo hovoríte, mýlite, tak ďakujem, že sa zapájate, lebo o to viac sa o tom môžeme baviť a ja by som sa určite nezapojil do tej debaty, keby ste nevystupovali vy. Takže ďakujem. [16:10] Peter Žiga Možno aj preto, že nepatríte do kategórie dievčatá. (Reakcie z pléna.) Pani poslankyňa Gregorová. [16:10] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja chcem ešte k tým číslam dodať, že nedá sa robiť takýto prieskum na maloletých. Čiže keď sa bavíme o školách, my vlastne nevieme, ale teda predpokladáme, že pokiaľ sa s tým stretli matky alebo teda staršie ženy, dospelé, tak sa s tým stretávajú aj ich dcéry. Čiže tie čísla by ešte narástli, to je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že akékoľvek by to percento bolo, tak pokiaľ sa bavíme, že to riešenie má byť o dôstojnosti a bezpečnosti v školskom prostredí, tak sa týka úplne každej jednej ženy alebo teda dievčaťa, čiže polovice populácie, tak podľa mňa milión pre polovicu populácie je ako keby úplne adekvátna suma, zvlášť keď, ako už aj Beáta naznačila a ja som to v mojom príspevku do rozpravy hovorila, keď tento štát naozaj si vie nájsť peniaze na omnoho zbytočnejšie veci, tak možno sa radšej zamerajme na neutrácanie na tieto zbytočné veci, aby sme teda nebrali tým sestrám, čo ste vy spomínali, alebo teda áno. Takže naozaj nerozumiem úplne tomuto pomeru a príde mi to, že tá suma je úplne adekvátna a je to lacnejšie ako napríklad zníženie tej DPH. [16:12] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Bittó Cigániková. [16:12] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, v celej tejto diskusii, kolegovia, sa mi potvrdzuje, že my vlastne nemáme dáta. Máme dáta, máme čísla, nejaké údaje, ale keď hovoríte, tak len u dospelých, nemáme ich u mladších, ktorých sa to môže týkať, a zároveň nemáme dáta, prečo zostávajú v menštruačnej chudobe. Podľa mňa ináč ani neexistuje menštruačná chudoba, sorry. Podľa mňa existuje len chudoba a nemá tisíc druhov. Proste keď je niekto chudobný, tak áno, nemôže si kúpiť ani vložky, ani nič iné. A teda to samé o sebe akože by bolo treba nejako odlíšiť, že prečo vzniká táto situácia a potom by sme mohli mať správne riešenie. Beátka, prosím ťa, nezakazuj mužom piť, lebo neuveríš, bola by som proti tomu, lebo nech si muži pijú, keď chcú, aj keď s tým nebudem súhlasiť, je to ich voľba, ich peniaze. Ale nerozdávajme teda plošne hygienické pomôcky a tak ďalej, ale opakujem, dobre, keď DPH nie je dobré riešenie, ja vám verím a budem s vami súhlasiť, máte to viac naštudované, v poriadku, mimochodom na moju obhajobu, ja chcem DPH znižovať úplne všade, lebo to zvyšuje chod ekonomiky, čiže keďže nám tu nechcú dovoliť znížiť to plošne, tak idem tak akože po artikloch, hej, že, hej, že všetko takéto dobré. No, ale podstata, že dobre, tak potom to riešime tak, že, ja neviem, dajme obchodom, kde to exspirovalo, tento tovar, dajme príkaz riaditeľom škôl dať to zadarmo, ale odstraňujeme distribúciu a odstraňujeme tam vstup štátu, lebo toho sa ja bojím, tých politických nominantov kadejakých nemožných, ale dobre, tak dajme príkaz obchodom, ak to teda nebude mať nejaké finančné vážne následky, alebo ak áno, tak sa pobavme o tom, ako ich krátiť, alebo zvýšme sociálne dávky, alebo zaveďme ePay karty. Lenže na to, aby sme vedeli našiť správne riešenie, potrebujeme vedieť zdroj problému a opakovalo sa to, opakovalo sa tu, že my ho nevieme. Pán poslanec Vančo, ktorému ďakujem, že vystupuje, hovorí, že nejde o peniaze, ale, pán poslanec, vy neviete, že nejde o peniaze a ide o dôstojnosť, čo ja súhlasím, ale my to nevieme naisto. My nevieme, či ten zdroj vzniká, ten dôvod je preto, lebo matka nemá penia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:14] Peter Žiga ===== [16:14] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, ja ovládam rokovací poriadok, vy do toho nemusíte vstupovať, ste tu náhradný spravodajca a chcete tu riadiť schôdzu alebo čo chcete? Chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči. [16:15] Beáta Jurík Ďakujem, pán predsedajúci. Vidím, že aspoň jeden koaličný poslanec ovláda rokovací poriadok, tak to je super, ste ma potešili. No, ja budem pomerne stručná. V prvom rade chcem povedať, že som veľmi rada, že sme tu mali túto debatu, lebo hoci si nerobím žiadne ilúzie, pretože nežijeme v ideálnom svete, nerobím si žiadne ilúzie o tom, že by mohol byť tento zákon schválený, je dobré, že sme sa tu o tom rozprávali, je dobré, že sa o tom bude, dúfam, rozprávať, a my budeme s touto témou pokračovať. Spravila som si tak zopár poznámok. Ja si myslím, že áno, poďme sa rozprávať o tom, že kto tým skutočne trpí. Už máme dáta, nemôžem súhlasiť s tým, že sme tu hádzali len tak, lebo máme tu čísla, máme tu prieskumy, máme tu zároveň aj dáta o chudobe, pretože áno, do veľkej miery, samozrejme, menštruačnou chudobou trpia ľudia, ktorí sú ohrození chudobou alebo v situácii chudoby, čo máme 18 % populácie, čiže vieme, aká veľká časť populácie je zasiahnutá. S tým, že koľko, čo stojí, aké riešenie, hovorím, my predtým, než sme predkladali tento zákon, tak sme si, samozrejme, všetko vyčíslili, vidíme, že tá dépeháčka, žiaľ, keby sme teda buď ju znížili na 5 % alebo keby sme ju úplne odstránili, keby bola teda nulová, tak by to nevyriešila a to aj, a dúfam, že teda kolega Viskupič z SaS by s týmto súhlasil, aj kvôli tomu, že my nemáme žiadny spôsob, žiadnu možnosť prinútiť tie reťazce, aj keby tá DPH bola takýmto spôsobom znížená, aby oni tú cenu znížili. Navyše by to nepomohlo žiadnym spôsobom nejakým slovenským výrobcom, pretože my na Slovensku ani len nemáme výrobcov vložiek. Máme jednu jedinú firmu, ktorá teda vložky vyrába, myslím, že je to pri Rimavskej alebo pri Revúcej, teraz si nespomeniem, a ktorá ich všetky distribuuje do zahraničia. Čiže ani takýmto spôsobom, že znížením DPH, by sme nepodporili slovenskú výrobu, lebo slovenská výroba pre slovenské reťazce, žiaľ, neexistuje. Čiže preto sme do tohto návrhu nezakomponovali zníženie DPH, ale uvidíme, pretože napríklad Európska komisia prišla s tým, že členské krajiny EÚ, nakoľko tá DPH je skutočne vysoká na tieto potreby, že by ju mali znížiť. No uvidíme, že ako napríklad, čo nám ukážu dáta z Rakúska, pretože tam pred pár mesiacmi pristúpili k tomuto, ale tam sa ten trh, aspoň po tom, čo som sa rozprávala aj so Števom Kiššom, správa trochu inak. Čiže je možné, že oni jednoducho budú mať nejaké výsledky, výsledky, ktoré by sme my možno na Slovensku nemali. A práve kvôli tomu sme pristúpili k tejto adresnosti a k tomuto konkrétnemu riešeniu, aby keď už nemôžeme, ako si ty, Janka, povedala, zachrániť všetkých ľudí v tejto krajine, no ale môžeme pomôcť, ak nie všetkým ženám, tak aspoň tým dievčatám na tých základných a vysokých školách. A to, že to funguje, tak to nám dokazujú práve tie dáta, ktoré tiež máme a ja ti ich rada pošlem, napríklad od nás z Banskobystrického kraja, alebo už mám aj z Trnavského, kde teda to zaviedli na svoje stredné školy vo svojej pôsobnosti a kde vidia, že to nestojí veľa, že sa to nemíňa zbytočne, že sa to nekradne, že z toho nie je neporiadok, že nikto s tým neobchoduje, skrátka, že sa to míňa jednoducho podľa potreby. Ako som už spomínala, tak dievčatá, čo to nepotrebujú, lebo majú svoje potreby so sebou v školských taškách, tak tie jednoducho po tom nesiahajú. Čiže skutočne tu sa jedná pri tom, čo my navrhujeme, o adresné opatrenie. Nemôžem súhlasiť s tým, že neexistuje nič také ako menštruačná chudoba, pretože chudoba má rôzne tváre, ak to tak mám povedať. A napríklad menštruačná chudoba je práve tá ženská tvár, v úvodzovkách, pretože ľudia v situácii chudoby majú tiež rôzne situácie a teda špeciálne ženy sú dotknuté tým, že menštruácia si nevyberá, či na ňu máte alebo nie, ona proste príde a keď ste v stave chudoby, plus ste žena, tak tam máte akoby ďalší faktor, ktorý vás ešte viac ochudobňuje v porovnaní s mužmi, pretože muži si tých 10 – 15 eur mesačne v tej situácii, v rovnakej teda ako ženy, jednoducho nemusia zaplatiť. Čiže áno, tak ako existuje napríklad energetická chudoba, tak existuje aj menštruačná chudoba, že jednoducho nájdeme rôzne tie situácie. (Reakcia spravodajkyne.) Aj energetická existuje, tu sa, s Galekom sa porozprávajte. A čo sa týka toho, aj ty si to načrtla, že by sme dali nejaký príkaz obchodným reťazcom, aby nevyhadzovali tieto potreby alebo aby ich distribuovali, tak my sme sa aj s kolegom Sabom rozprávali práve aj so zástupkyňami takej asociácie, ktorá momentálne zastrešuje to, ako pomôcť potravinovým bankám alebo vôbec ako to na Slovensku zaviesť, a to si myslím, že je veľmi obdobné. A ja som si myslela, že jedným z riešení by bolo skutočne prinútiť reťazce, tak ako je to napríklad vo Francúzsku, čo sa týka potravín od určitej veľkosti toho reťazca, aby sa to dotklo najmä teda tých veľkých, že ich prinútiť, dať im tú povinnosť, že musia to následne distribuovať tam a tam. Myslím si, že obdobne by to bolo teda v prípade týchto vložiek. Ale práve oni nám povedali, že aj z dát, aj z výskumov, aj zo skúseností z iných krajín vychádza to, že nútiť niekoho do niečoho absolútne nefunguje. A že práve naopak, že tá motivácia, pozitívne kampane, že to je to, čo funguje. Ja si myslím, že jedným takým reťazcom, nebudem teraz menovať ktorým, ale stačí, keď si hodíte „menštruačná chudoba“ do vyhľadávača a uvidíte hneď, že ktorý reťazec sa tomuto venuje, ktorý robí kampane, ktorý znížil ceny vo svojich reťazcoch, ktorý distribuuje menštruačné potreby pre svoje zamestnankyne, tak práve to ukazuje, že takáto motivácia funguje a že vtedy sa to dá. Ale žiadne príkazy, zákazy a sankcie tu neplatia. Ale opakujem, som veľmi rada, že sme sa o tom tu dnes mohli pobaviť a dúfam, že aj ďalšie mesiace budeme k tomu vyvíjať rôzne aktivity. A chcela by som vyzvať možno aj, však sú tu pani kolegyne zo SMER-u, ak chcete takýto návrh si osvojiť a chcete ho vy, kolegyňa Bihariová tu spomínala, že v SMER-e už niekoľko rokov sa o tom hovorí, len teda prišli ste s nápadom, len ste nedošli k riešeniu, tak nech sa páči, ja vás za to nebudem nejakým spôsobom haniť, že ste to okopírovali alebo podobne. Ak sa vám to podarí zaviesť a minister školstva je tomu otvorený, minister zdravotníctva je tomu otvorený, tak nech sa páči. Ja si myslím, že to je dobré riešenie, takže vám ho takýmto spôsobom ponúkame. Nebudem teda prosiť o podporu, lebo to už som si odvykla po pár mesiacoch, ale prosím vás, aby ste sa minimálne týmto problémom zaoberali. Ďakujem pekne. [16:21] Peter Žiga Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k rokovaniu o návrhu poslankýň Jurík, Mesterovej, Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady o vyslovení podpory obetiam Jeffreyho Epsteina. Návrh má tlač 1181. Pani poslankyňa Jurík, vy budete predkladať? Nech sa páči. (Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovení podpory obetiam Jeffreyho Epsteina , tlač 1181.) [16:22] Beáta Jurík Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Predkladáme s kolegyňami Mesterovou a Števulovou tento návrh na prijatie uznesenia o vyslovení podpory obetiam, slovenským obetiam Jeffreyho Epsteina. Cieľom uznesenia je vyjadriť solidaritu a rešpekt obetiam sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina a jeho siete mocných a vplyvných klientov, ako aj ostro odsúdiť ohavné činy, ktoré roky páchali po celom svete vrátane Slovenska. Toľko na úvod a, pán podpredseda, hlásim sa do rozpravy ako prvá. [16:23] Peter Žiga Ešte máme k tomu aj spravodajcu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pána poslanca Prostredníka. On nám podá správu o výsledku prerokovania vo výbore. Nech sa páči. [16:23] Ondrej Prostredník Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Zuzany Mesterovej a Zuzany Števulovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovení podpory obetiam Jeffreyho Epsteina, tlač 1181. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1249 z 3. februára 2026 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu uznesenia dňa 11. februára 2026 na svojej 43. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členiek a členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [16:25] Peter Žiga Otváram rozpravu. Prihlásila sa pani navrhovateľka, nech sa páči. [16:25] Beáta Jurík – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, priznám sa, že tu trochu zmením tón, lebo ak doteraz tu prebiehala konštruktívna debata, tak tu musím povedať, že som veľmi nahnevaná a tiež sklamaná. Nahnevaná jednak z reakcií, ktoré toto uznesenie vyvolalo, keď sme ho vo februári, a teraz je jún, keď sme ho vo februári predložili, a ja ďakujem poslancom za stranu SNS, ktorí vtedy aj hlasovali za to, že bolo zaradené do programu, aj keď teda nakoniec z toho nič nebolo, keďže opozičné návrhy išli opäť, boli preložené teda na ďalšiu schôdzu a tak sa tu stretávame štyri mesiace po. A som nahnevaná aj preto, čo sa aktuálne deje, a vôbec akým spôsobom sa pristúpilo nielen k tejto téme, ale aj podľa mňa momentálne k obdobnej komunikácii, a konkrétne k stretávaniu sa pána podpredsedu strany SMER, europoslanca a šéfa úradu, nie, šéfa poradcov premiéra Erika Kaliňáka s ďalším sexuálnym predátorom, a síce s Andrewom Tateom. Lebo musím to jednoducho prepojiť, pretože ja neviem, mám aj tak chuť sa opýtať, a to teraz vôbec sa, dámy z koalície a zo strany SMER, necíťte dotknuté, skôr je to adresované na pánov, pretože Jeffrey Epstein sa týkal Miroslava Lajčáka, teraz Andrew Tate Erika Kaliňáka a ja sa tak pýtam, že to je normálne mať takéto kontakty? To sa nehanbia? Ja neviem, povedzte mi. Sexuálny predátor, ktorý proste roky zneužíval, znásilňoval, myslím, že sledujete médiá, sú aj dievčatá, mladé ženy, ktoré nevedia, kde sa aktuálne nachádzajú, respektíve sú nezvestné. Sú výpovede o tom, že niektoré boli dokonca zavraždené Jeffreyom Epsteinom a tou jeho obludnou skupinkou a sú pochované niekde na nejakej farme a podobne a s takýmto človekom sa stýkal jeden z našich, kým sa to neodhalilo, najváženejších diplomatov. Ja si myslím, že toto je strašná hanba. A zároveň teraz tu máme ďalšieho človeka Andrewa Tatea, a hneď vám poviem, prečo to teda prepájam, pretože to nie je len taký influencer, myslím, že britsko-rumunský, ktorý by mal popularitu a s ktorým je cool jazdiť po uliciach na kolobežke, ale to je človek, ktorý je v niekoľkých krajinách obžalovaný nie tuto z korupcie alebo zo zosnovania zločineckej skupiny, on je obžalovaný zo znásilnení, zo sexuálneho násilia, je obžalovaný z podnecovania nenávisti voči ženám a z obchodu s ľuďmi, pretože obchodoval s ľuďmi vrátane maloletých. A to sme sa dozvedeli aj tento týždeň, že svoj nechutný biznis postavil na Slovenke, na vtedy 15-ročnej babe z východu. A je absolútne jedno, že či ona bola v tom vzťahu s nejakým súhlasom alebo nie, asi nám je všetkým jasné, že 15-ročné dievča, keď sa napríklad zamiluje, tak neviem, či je možné hovoriť v jej prípade o nejakom informovanom súhlase s tým, čo sa jej potom dialo, a že si nejaký takýto, hľadám slušné slovo, takýto muž, že si na nej postaví svoj nechutný biznis. Svoj nechutný, násilný pornobiznis. A viete, ja som skutočne aj sa snažila dohľadať si nejaké informácie, pretože včera pán europoslanec si nahral také video a teraz to všetky, Hlavný denník a tieto dezinfo weby vo veľkom zdieľajú, že ako strašne „rozsekal" opozičné poslankyne. Jediné, čo povedal v tom videu, je, že pozdravujú tateovci, lebo že vraj teda tá jeho prvá obeť, tá Slovenka, že si ho vzala, čo teda nie sú žiadne overiteľné informácie, ale tak keď Erik Kaliňák vie, no tak akože dobre. A zároveň, že je to desať rokov staré pornovideo, o ktorom sa rozprávame. Tak nehnevajte sa, ale schvaľovať, glorifikovať, legitimizovať človeka, ktorý si postavil svoju fame, svoju slávu na tom, že tĺkol ženy, že ich ponižoval, že im nadával, a je úplne jedno, či tam bol súhlas alebo nie, ale že sa takéto niečo dialo, že na tom si on postaví svoj biznis, svoju kariéru a ja sa s ním pôjdem teraz voziť na kolobežke? A ešte poviem, že takéto styky sú pre mňa výhodné, pretože má rôzne medzinárodné kontakty, s ktorými sa môže podeliť. Andrew Tate. No akože, možno generácia Z by povedala že kill me, keď to počujem. To vážne povie europoslanec, podpredseda strany SMER – sociálna demokracia, až mi to z úst nejde, a šéf poradcov premiéra? To ako vážne? Veď toto je jedna obrovská hanba. Nehnevajte sa. Nehovoriac o tom – a toto je inak veľmi podobné ako keď Miroslav Lajčák obhajoval tie svoje, a preto to napájam, keď Miroslav Lajčák obhajoval svoje vzťahy s Jeffreyom Epsteinom tým, že to bol človek, ktorý teda mal rôzne medzinárodné kontakty. Ja neviem, ale nie je to hanba stretávať sa s takýmito ľuďmi? Povedzte mi. A obzvlášť, keď viete o ich aktivitách, keď viete, kto ten človek je. Ja si myslím, že toto nie je ničím ospravedlniteľné. A to, čo povedal teraz Erik Kaliňák na margo teda týchto svojich stykov a že to bolo vlastne 10 rokov staré a že medzinárodné kontakty a podobne, tak to len potvrdzuje jeho skutočné nepochopenie toho, čo my mu vyčítame, že sa proste stretáva s človekom, ktorý si postavil svoj biznis na ponižovaní žien. Na tom, že ich bil, že im nadával, že ich znásilňoval a na tom, že je teraz veľmi cool v celej manosfére a že k nemu vzhliadajú mladí chlapci, lebo byť ako Andrew je vraj cool. No ja si myslím, že cool je byť slušný, byť rešpektujúci k ženám, byť milujúci, správať sa ku svojej žene, ku svojej partnerke, ku svojej priateľke, vôbec ku všetkým ženám rešpektujúco, pretože sú mi rovnocenné. A aký obraz? Aký signál toto vysiela? Povedzte mi. Aký signál to vysiela všetkým tým mladým chlapcom? Že á, čo tam potom, že on je obžalovaný zo znásilnení, čo tam potom, že si postavil svoj biznis na nechutných, násilných pornovideách? On je coolový. Toto chceme učiť našich chlapcov? Ja si myslím, že nie. A toto chceme učiť aj naše dievčatá? Že žijete v takomto svete, že keď sa vám niečo takéto stane, keď padnete do siete takýchto predátorov, keď padnete do nejakého začarovaného kruhu lásky, toto vám robí váš partner, no tak vydržte, lebo to je fajn, lebo on je cool. Lebo tak to má byť, lebo muž má svoju ženu doma hlúšiť. To ako vážne? Ja sa skutočne veľmi hanbím za týchto ľudí, či za Miroslava Lajčáka, či za Erika Kaliňáka. A o to viacej ma to mrzí a o to viacej ma to zároveň štve, že vieme, aké sú tie prepojenia na Slovensko. Aj preto sme predložili toto uznesenie. Lebo nám nejde o to, baviť sa tu o nejakom Američanovi, ktorý už navyše teda je po smrti, ale nám išlo o to, že my tu na Slovensku máme slovenské obete. Tu sú dôkazy o tom, že Jeffrey Epstein bol na Slovensku, že tu nakupoval, že mal slovenské obete. Sú tam ich fotky, ich kontakty, ich opis, že tu mal pravdepodobne jednu z prvých obetí, ktorá sa zároveň vraj stala jeho spolupracovníčkou, ktorá pravdepodobne participovala na tomto obchode, že jednoducho sú tu tie prepojenia na Slovensko, že si tu dokonca chcel kúpiť nehnuteľnosť, a to ani nevieme, či nakoniec sa tak stalo alebo nie. Možno ďalší dom hrôzy, tak ako ich mal niekoľko v Spojených štátoch amerických a v ďalších krajinách. A jediné, o čo sme vás žiadali vo februári, bolo, aby sme my ako plénum, ako parlament vyjadrili našu solidaritu a to, že nás to mrzí práve voči týmto slovenským obetiam, ktoré, opakujem, je potvrdené, že Jeffrey Epstein tu mal. Teraz máme tú možnosť a ja som vtedy, aj keď som prišla za šéfmi poslaneckých klubov koaličných strán, ich teda požiadať, aby sme to zaradili do programu schôdze, aby sme sa o tom rozprávali, ja som im dala ten text prečítať a naschvál sme tam nedali žiadnu zmienku Miroslava Lajčáka. Aj keď si o ňom myslím, čo si o ňom myslím, a nemyslím si, že sa akýmkoľvek spôsobom vyvinil z toho, čo sa dialo len tým, že odstúpil z pozície poradcu premiéra. To skutočne nie. To, že sa stretával s takýmto človekom, že ho pravidelne navštevoval, nechcem ho obviňovať zo žiadnych trestných činov, pretože k tomu dôkazy nemáme, že by aj Miroslav Lajčák participoval na nejakých trestných činoch na mladých, často teda maloletých ženách a dievčatách, to nehovorím, ale jednoducho nedali sme to do toho uznesenia, aby ste nám nevyčítali, že politikárčime. Keď si ho prečítate: a) vníma s hlbokým znepokojením dokumenty zverejnené americkým ministerstvom spravodlivosti, prepojenia na Slovenskú republiku, ktoré naznačujú možné páchanie trestnej činnosti aj na území Slovenskej republiky, ale na občiankach Slovenskej republiky; b) dôrazne odsudzuje činy, konanie, komunikáciu Jeffreyho Epsteina, ako aj všetkých osôb, ktoré sa podieľali na ničení životov toľkých dievčat a žien z celého sveta. Čiže dôrazne odsudzuje činy, konanie a komunikáciu všetkých tých, celej tej siete kriminálnikov a úchylákov, dovoľte mi povedať; c) Vyslovuje svoju plnú podporu a ospravedlnenie obetiam a preživším týchto závažných trestných činov, umožnených ochranou vplyvných osôb pred zákonom, ako aj nedostatočne efektívnym systémom pomoci a podpory obetí. To si myslím opäť, to je niečo, na čom by sme sa mali zhodnúť, čo by nás nemalo rozdeľovať. Nie je to nijako mierené voči vášmu nominantovi Miroslavovi Lajčákovi. A d): verí v čo najrýchlejšie a efektívne dosiahnutie spravodlivosti pre všetky obete vrátane tých na Slovensku. A my sme s kolegyňami podali aj trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru a týmto prípadom sa zaoberajú, dúfam, a dúfam, že sa to vyšetrí a dúfam, že aj tie slovenské obete, ktoré teda máme potvrdené, že boli, že sa dočkajú spravodlivosti, hoci Jeffrey Epstein už nežije. Ale zároveň keby sme prijali toto uznesenie, tak je to silný signál aj voči nim, že nás to mrzí. Že nás to mrzí, že vplyvní muži typu Jeffrey Epstein alebo typu Andrew Tate robia takéto zločiny. To nám je tak zaťažko niečo takéto prijať? Ja si nemyslím, že toto by nás malo rozdeľovať a opakujem, keby sa nám jednalo o vytĺkanie politických bodov, tak tam máte Miroslava Lajčáka v každej vete, v každej. Lebo ja si o ňom teda osobne nemyslím veľa dobrého, možno ani nič. Ale napísali sme to tak, aby ste to aj vy mohli podporiť práve kvôli tomu, aby to bol signál voči tým obetiam a vôbec voči všetkým obetiam a preživším takýchto činov. A poprosím kolegu Dubovického, aby nevyrušoval. Ďakujem. Myslím si, že sa bavíme o závažných veciach, tak môžeme pokecať potom. A aj preto vás tentokrát, na rozdiel od toho predošlého zákona, chcem poprosiť o podporu, lebo tu ide jednoducho o to, aby sme vydali ako Národná rada nejaký signál. Signál slovenským obetiam. A ja si myslím, že aj podľa toho, že ako sa na vás dívam a ako prikyvujete, ak je to teda prikyvovanie, aj na strane koalície, že si nemyslíte, že je normálne, že vplyvní muži, muži s mocou robia takéto veci. Či Jeffrey Epstein, či Andrew Tate. Tak vás prosím, aspoň, asi to nemôžeme ovplyvniť, môžeme to jedine nerobiť, všakže, páni, môžeme to neschvaľovať, môžeme to nelegitimizovať, môžeme tomu nerobiť reklamu, môžeme neznižovať to, aké je to ohavné napríklad tak, že sa to snažíme nejako odôvodniť, ale hlavne môžeme a mali by sme vyslať tento signál podpory a toho, že nás to mrzí tým obetiam. Takže tu vás skutočne prosím o podporu. Ďakujem. (Potlesk.) [16:39] Peter Žiga Na vaše vystúpenie päť faktických. Pani poslankyňa Plaváková. [16:39] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No myslím si, že toto je naozaj jedna z najnechutnejších vecí, ktorej sú schopní koaliční poslanci a poslankyne a teda aj europoslanci, lebo mne už naozaj dochádzajú slová, keď vidím takéto ich konanie, pretože to má závažné následky a vysiela hrôzostrašné signály do spoločnosti a ja obzvlášť ako matka dcéry sa na to naozaj nedokážem ani pozerať. Proste ako je možné, že vy niečo takéto podporujete alebo legitimizujete? Mňa by zaujímalo, čo si koaličné poslankyne napríklad v SMER-e, pani Čavojová, pani Matejičková, o tom myslia, keď sa ich kolegovia stretávajú s rôznymi násilníkmi, keď tu premiér Robert Fico sa vyhovára, keď sa ho pýtame na reakciu na kontakty Lajčáka s Epsteinom a podobne. Čo si myslíte o tom? Lebo ja neviem, čo môže byť ešte horšie, ako keď sa takéto zvrátenosti legitimizujú, ktoré ohrozujú ženy, mladé dievčatá. Do spoločnosti sa tým vysiela signál, že toto je v poriadku, že takto to môžete robiť aj ďalší ďalším dcéram, sestrám alebo aj matkám. Veď toto naozaj chceme? Prečo nedokážete ani takéto jednoduché veci jasne odsúdiť? Stýkať sa proste s úplnými mizogýnnymi násilníkmi. Za čo vám to stojí? Čo z toho máte? Čo kto z toho má? Proste to je úplne zvrhlé. [16:40] Peter Žiga Pani poslankyňa Marcinková. [16:41] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mňa prekvapuje, že keď sme tu na začiatku po zvolení občanmi skladali sľub, tak sme ho skladali na ústavu. Neskladali sme ho na nejaké príručky, manosféry ani na nejaké oplzlé vtípky. My sme tu skladali sľub na ústavu, že tej sa máme držať, tú máme nasledovať, máme ju chrániť, to, čo hovorí. No a táto koalícia nie je schopná dodržať ani len základné veci. Dnes o tom rozhodol Ústavný súd, keď povedal, že keď mala bezodkladne potom, čo zadlžila historicky najviac Slovensko, požiadať o dôveru, tak to neboli schopní bezodkladne spraviť a tiahne sa to od novembra a uvidíme, dokedy sa to bude tiahnuť, lebo im ani len, keď im to nariadi Ústavný súd, nie sú schopní na to zareagovať. A rovnako tak nie je schopný dodržiavať ústavný zákon pán Gašpar, keď jasne hovorí, že keď hlasujeme o niečom, kde môže mať konflikt záujmov, tak by sa mal prihlásiť a priznať k tomu a my vieme, že pri zmenách inštitútu kajúcnikov mal na tom on svoj záujem a mal dať najavo podľa ústavného zákona, že je v konflikte záujmov, ale potom na toto nie je čas, toto koalícia nevidí, toto koalícia nerieši. Poprosím kolegov, aby hovorili tichšie. Ale keď majú možnosť prihovoriť sa alebo spropagovať protagonistov manosféry, ľudí, ktorí obmedzujú ženské práva, ktorí sú obžalovaní zo znásilnenia žien, obchodovania so ženami, z podnecovania nenávisti voči ženám, tak vtedy si nájdu čas. Toto je ich prioritou. Od novembra si nenašli čas požiadať o dôveru, ale ich predstavitelia si veľmi radi nájdu čas na stretnutia s týmito mizogýnmi, s týmito násilníkmi, naozaj s ľuďmi, ktorí ubližujú ženám a podnecujú k tomu celý svet, tak toto je pre nich priorita. Ústava? Po tej kľudne pošliapu. [16:42] Peter Žiga Pán poslanec Krúpa. [16:43] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, máte celkom optimistické očakávania, že by táto vládna koalícia odsúdila akékoľvek krivé správanie, keď nedokáže odsúdiť ani únosy ukrajinských detí alebo zabíjanie na Ukrajine, alebo akúkoľvek skrivodlivosť, ktorú vidíme na svete, o ktorú žiadame, aby sme sa jej venovali, pretože ten parlament by sa mal venovať aj týmto témam. No, každopádne, keď už sa bavíme o tom, že mizogynizmus a podobné veci, ono všimnite si, že napríklad koaliční predstavitelia sa veľmi honosia tým, že oni sú teda tí predstavitelia tej tradičnej rodiny, majú manželky a tak ďalej. Síce majú frajerky a podobne, ale to už patrí k tomu mačizmu, hej? Bez frajerky proste jednoducho tá tradičná rodina na Slovensku nemôže fungovať, ešte možno si aj doma trošku treskne, aby to tak vyzeralo, že takto to je, tak to na Slovensku bolo a tak to aj na Slovensku bude. Aj preto sa nám darí v tomto ultrakonzervatívnom móde aj to fungovanie, keď si niekto hovorí, že je sociálny demokrat. Ja chcem ale upozorniť na inú vec. Ja som presvedčený o jednej veci, že tu máme ultrakonzervatívnu nacionalistickú ideológiu od Bannona a podobných, ktorá prišla cez Lajčáka. Ja som presvedčený, že tuto sa začal šíriť tento naratív tohto myslenia práve v období, keď Robert Fico mal najväčšie depresie po 2018 a podobne, a chytil sa tejto témy a odvtedy tu máme tento ultrakonzervatívny naratív, ktorý sa tu takto šíri. Čiže sociálna demokracia ultrakonzervatívneho nacionalistického charakteru. Ja si myslím, že toto je jeden dôvod. A okrem toho som nikdy nevidel, že by koaliční ako kedykoľvek odsúdili svojho nejakého súputníka, ktorý sa hocijako, akokoľvek previnil, vždy boli nevinní a dodnes sú nevinní, veď kvôli tomu menili aj novelu Trestného zákona. Ale jedna vec, prečo má Lajčák ešte stále diplomatický pas? Prečo má Lajčák dodnes ešte diplomatický pas, keď už ani nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:45] Peter Žiga Pani poslankyňa Kosová. [16:45] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No pravdou je, prečo Erik Kaliňák a samozrejme ostatní mladí smerácki vlci sa stretli s Andrewom Tateom, je úplne jednoduchá. Tá pravda je, že sa jednoducho snažia prilákať mladých chlapcov a práve prostredníctvom Andrewa Tatea totálne podliezajú latky, len aby sa dostali k frustrovaným mladým mužom, ktorí majú problém so svojou vlastnou maskulinitou a všemožne využívajú algoritmy platforiem na to, aby zradikalizovali mládež, pretože práve radikalizácia je ich základný politický nástroj. A cieľom je samozrejme úplne znormalizovať extrémne názory, pretože keď podsuniete mladému človeku Tatea ako nejaký symbol úspechu, tak potom oveľa ľahšie ho môžete ovládať, podsunúť mu autoritárstvo a oveľa lepšie ho zlákate do izolácie, frustrácie, hnevu a odporu voči systému alebo voči ženám. A je im úplne jedno, že búrajú ich hodnotový svet, to ich nezaujíma, že namiesto rešpektu a zdravým vzťahom k ženám by ich mali učiť, a miesto toho ich učia hnevu, nenávisti, to im je úplne jedno. Oni už úplne rezignovali na nejakú politickú zodpovednosť a miesto toho ťahajú týchto mladých ľudí do nejakého morálneho bahna a do toxickej manosféry. A to všetko robia len kvôli lajkom a kvôli politickým bodom. Kvôli lajkom a politickým bodom sú ochotní obetovať zdravý vývoj jednej celej generácie mladých ľudí. To je pravda. [16:46] Peter Žiga Pán poslanec Prostredník. [16:46] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Vo svojej spravodajskej informácii som hovoril o tom, že tento návrh uznesenia vo výbore nezískal potrebnú podporu, čo je veľmi smutné, pretože je to naozaj vážna téma. Bea, ty si hovorila vo svojom vystúpení aj o tom aktualizačnom momente, ako Erik Kaliňák sa prezentuje s Andrewom Tateom. Tieto prejavy a toto glorifikovanie toxickej maskulinity, to je veľmi alarmujúca skutočnosť pre našu spoločnosť. Toxická maskulinita nie je prejavom sily, je to prejav slabosti. Je to prejav osobnej nezrelosti. Toxickou maskulinitou muži zakrývajú svoju slabosť. A je strašné, keď takto nezrelí ľudia sa dostávajú pomocou politickej podpory k moci a takto nezrelí muži riadia tento štát. Myslím si, že aj toto uznesenie je veľmi dobrým nástrojom, aby sme poukázali na tento problém, aby sme varovali spoločnosť pred mužmi, ktorí takýmto spôsobom zakrývajú svoju slabosť a svoju nezrelosť. [16:48] Peter Žiga Pani poslankyňa Jurík s reakciou. [16:48] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, škoda, že už odišli pani poslankyne zo strany SMER, lebo ja si nemyslím, že ony toto správanie schvaľujú a nemyslím si ani, že majú niesť zodpovednosť za to, čo robia niektorí ich kolegovia. Skutočne prenášať neustále zodpovednosť iba na tie ženy mi príde také obdobné ako schvaľovanie akéhokoľvek násilia alebo diskriminácie. Nie, ony nemôžu za to, čo robia ich mužskí kolegovia, môžu samozrejme na nich apelovať, ale žiadna z nás nie je zodpovedná za to, že nejaký muž sa správa nevhodne, to skutočne nie. Za to si je zodpovedný v prvom rade on sám. Čo sa týka tej tradičnej rodiny. Áno, však veľa sa tu hovorí o tradičnej rodine, ale zároveň aj tuto páni z koalície majú dcéry, majú sestry, majú partnerky a ja si nemyslím, že všetci z nich sa k nim správajú takýmto spôsobom a určite by neboli radi, keby sa akýkoľvek muž k nim takto správal. A keď vedia, že aj toto sú dcéry, sestry, partnerky niekoho iného, tak si myslím, že by bolo na mieste odsúdiť to. Ja by som chcela veriť, že nielen teda pani poslankyne, ale že aj páni poslanci za to zahlasujú a možno aj práve preto, že ženy sú odvážnejšie, tak by som verila, že práve ony za to zahlasujú, ale nemám žiadne očakávania, ako si povedal, Juraj. A, Ondrej, ty si veľmi dobre definoval týchto mužov, čo toto robia, že oni sú vlastne slabí a takýmto spôsobom si potrebujú dokazovať svoju silu. A mňa veľmi pobavilo, keď dezinfo-weby začali teraz vo veľkom písať o tom, ako nás Erik Kaliňák doslova rozbil argumentačne. Tak ja chcem len Erikovi Kaliňákovi odkázať, že jediná vec, ktorú môže rozbiť, je domček v Minecrafte a určite nie argumentačne. Takže ja si myslím, že toto uznesenie, a bude sa tu o ňom ešte hovoriť, keď vidím tú tabuľu, je niečo, na čom by sme sa skutočne mali zhodnúť. Nie je to prvýkrát, čo to tu hovorím, ale toto sa týka obetí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:50] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Marcinková. [16:50] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo to tak dávno, ja si pamätám ešte rok 2023, kedy sa politické spektrum dokázalo zhodnúť na tom, že práva žien a dievčat sú niečo, čo máme chrániť, sú niečo, kde máme vysielať jasný signál, že ich porušovanie odsudzujeme, a kde sme v tomto vedeli byť na jednej lodi napriek tomu, že v iných témach máme rozdielne politické postoje. Bolo to moje uznesenie o právach žien a dievčat v Afganistane, kde sme všetci do jedného hlasovali za toto uznesenie. Bol to aj vtedajší SMER, aj HLAS, aj mnohí ďalší, ktorí tu sedeli, s ktorými sme sa v iks veciach nevedeli zhodnúť a v tomto sme sa vedeli. Že keď sa pácha na ženách a dievčatách takéto násilie, keď sú nútené k sobášom od deviatich rokov, keď je im zakázaný prístup k zdravotnej starostlivosti, keď nemôžu navštevovať školy, univerzity, keď sú znásilňované, keď sú týrané, že to je niečo, čo všetci odsudzujeme. A ja sa pýtam, čo sa stalo vo vašich politických stranách v priebehu tých troch rokov, že toto už nie sú hodnoty, ku ktorým sa viete jednoznačne vyjadriť? Čo sa stalo vo vašom hodnotovom spektre, že keď tu máme uznesenie, ktoré je podľa mňa napísané veľmi dobre, ktoré odsudzuje to, čo páchal Jeffrey Epstein, ktoré sa stavia na stranu obetí, ktoré boli aj tu na Slovensku, tak vy mlčíte, vy za to nezahlasujete na výbore, vy to jednoducho ignorujete, niektorí aj spochybňujete. A potom si ešte staviate svoje politické body na tom, že sa váš europoslanec pán Kaliňák stretáva s jedným z hlavných predstaviteľov manosféry, ktorý je obžalovaný z obchodovania so ženami, zo znásilňovania žien, z podnecovania nenávisti voči ženám. Tak toto sa stane vašou vlajkovou loďou. Toto sa stane lapačom nových voličov? To naozaj, páni, nikomu z vás nevadí, že takýmto spôsobom sa profiluje strana, ktorú reprezentujete? Že toto robia vaši kolegovia? Lebo ja si pamätám, že pred troma rokmi ste ešte boli schopní vysloviť aj iný názor. A pre mňa to je obrovským sklamaním, pretože ja si myslím, že som jedna z tých umiernených politikov, ktorí tu nehľadá nepriateľov, ale vidí vo vás oponenta, keď už, a vie s vami slušne nesúhlasiť, ale očakávam, že sú veci, kde vlastne všetci sme za jedno. Veď sme sľubovali na ústavu, kde sú ľudské práva jasne pomenované. To nie je niečo, čo by nás malo rozdeľovať. Veď, preboha, základná ľudská dôstojnosť je niečo, čo sa zaručuje každému na Slovensku a každému vo svete. A tam by sme ako demokratický štát mali jasne povedať naše nie, keď niekto na tú ľudskú dôstojnosť, na životy siaha. A vy týchto ľudí legitimizujete a váš poslanec Kaliňák dvojnásobne. Ja chápem, že sa vám akoby stráca citlivosť k nejakej trestnej činnosti, keď aj niektorí z vašich strán čelia obžalobe v týchto veciach alebo vaši spolupracovníci a predstavitelia boli z týchto vecí už aj usvedčení, ale sú tu ostatní, ktorí si môžu zachovať nejakú tú svoju tvár. A toto uznesenie o naozaj vyjadrení nejakej podpory a citlivosti k obetiam násilníka, to je to minimum, čo môžeme v tomto pléne urobiť. Aj tieto signály, aj táto symbolika je veľmi kľúčová, aby zaznievala v parlamente. My sme najvyšší orgán v tejto krajine, čo sa prijme tu, tak to je signálom aj pre našich partnerov v zahraničí. To určuje aj nejakú identitu Slovenska, ako sa chceme profilovať, čo je pre nás dôležité, čo odsudzujeme, čo tolerujeme. Mňa veľmi zamrzelo, ako hlasovali kolegovia z koalície pri tomto uznesení na výbore a mňa veľmi zamrzelo, že neprišli posledne na ľudskoprávny výbor, kde sme napríklad mali hovoriť o situácii žien a dievčat v Afganistane. Jednoducho toto nie je vec, kde by sme mali naozaj stáť proti sebe. To je to minimum. Toto by malo prejsť za pár minút v parlamente a všetci by sme mali prikývnúť, že áno, takýmto spôsobom chceme ďalej budovať našu spoločnosť. Chceme, aby tu mali dievčatá a ženy ochranu pred takýmito ľuďmi, ako je Andrew Tate, s ktorým sa vaši predstavitelia fotia, ktorého velebia. Ako by ste sa vy cítili, keby vaša dcéra sa v 15 rokoch dostala do rúk takéhoto človeka? Veď to je nočná mora každého rodiča. A ja naozaj nechápem, ako sa z toho môže robiť sranda alebo zľahčovať alebo dokonca vytĺkať politické body. Veď to je ohavný človek, ktorý ubližuje ženám a nabáda k tomu aj ďalších mužov všade na svete. Ja som rada, že tu zaznieva táto debata. Ja som rada, že tu kolegyne predložili toto uznesenie, ale som veľmi nerada, čo to o vás hovorí a ako to zrkadlí vlastne tých, ktorí mlčia, tých, ktorí hlasujú proti, tých, ktorí dokonca boli do toho zapojení, ako pán Lajčák a iní. Pre mňa to bolo obrovským sklamaním. Ja som pracovala päť rokov v kancelárii prezidenta, kde sme veľmi aktívne spolupracovali aj s pánom ministrom toho času s pánom Lajčákom aj s jeho spolupracovníkmi, ktorí sa objavili v tej komunikácii. Pre mňa, sa priznám, že to bolo obrovským sklamaním. Že jednoducho potom, čo naozaj všetci už v tom čase vedeli, čo je Jeffrey Epstein za človeka, že aj potom sa s ním udržiavali v rámci našej diplomacie aktívne kontakty, len podľa mňa z účelovosti, lebo to bol stále človek, ktorý mal telefónne čísla na vplyvných ľudí. Tak toto sme dokázali povýšiť nad obvinenia zo znásilnení, nad obvinenia z obchodovania s dievčatami, toto sme dokázali povýšiť nad vlastne ten punc diplomacie, ktorý sme si tu dokázali do toho času udržiavať. Akože mne je z toho úprimne zle a naozaj sa pýtam to, čo som povedala na začiatku, kde sa tie vaše hodnoty preorali za tak krátky čas? Kde sa zmenila tá šnúra hlasovacia, ktorú ste predtým držali v takýchto uzneseniach a teraz pri nich mlčíte, dávate hlavy dolu a jediné, čo zaznieva z vašich radov, sú podpory týchto vyjadrení a týchto ohavných vecí a zatĺkanie. Ja som z toho úprimne sklamaná. A už len taká posledná vec. Ženy a dievčatá tvoria 51 % občianok Slovenska. Sú tu vo väčšine. Ja by som si veľmi želala, aby ich politická väčšina, ktorá dnes vládne, a teraz tam vidím sedieť iba mužov, videla, rešpektovala ich potreby a dala im jasný signál, že stojí aj na ich strane. Že nielen muži po päťdesiatke sú v tejto krajine dôležití a majú sa prijímať zákony a uznesenia na ich podporu, nič proti mužom v päťdesiatke, ale mám pocit, že toto je vaša priorita, ale sú tu aj ženy a dievčatá, ktoré čakajú na to, že spravíte niečo aj pre ne. A toto vás nebude nič stáť. Toto je len signál, že sme na vašej strane. Tak máličko. Takže bude to referendum o tom, ako si vážite ženské práva a kde vlastne stojíte, na ktorej strane. Bude to referendum o vašom svedomí. A ja si myslím, že je to naozaj napísané tak politicky bezfarebne, aby to mohol podporiť úplne každý. Takže toľko, ďakujem. [16:59] Peter Žiga Na vaše vystúpenie je päť faktických.. ===== [16:59] Peter Žiga Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok, ale to dáme až po hlasovaní, lebo čakáme hlasovací blok. A vyhlasujem prestávku do 17.15 h. (Prestávka.) [17:14] Richard Raši Dobrý deň prajem, kolegyne, kolegovia. Prosím, aby ste sa usadili a budeme pokračovať rokovaním v hlasovacom bloku. Najprv, najprv budeme hlasovať o návrhu uznesenia na návrh, k návrhu voľby predsedu skupiny priateľstva v rámci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie , ako je to uvedené v tlači 1408. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 136 poslancov, všetci boli za. Návrh bol schválený . Prejdeme, pristúpime k hlasovaniu o bode 39 programu, je to prvé čítanie o návrhu poslankýň Jurík, Kosovej a Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby. Pán poslanec Dvořák, prosím, poďte ho uviesť, je to tlač 1240, nech sa páči. (Hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Ingrid Kosovej a Gréty Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby , tlač 1240.) Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa Národná rada zhodla na tom, že prerokujeme tento zákon v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 127 poslancov, za bolo 35, 3 proti, 89 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili . Poprosím pána poslanca Jána Podmanického, aby uviedol tlač 1366. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Danka, Michelka, Farkašovského a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch. Nech sa páči. (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Romana Michelka, Karola Farkašovského a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov , tlač 1366.) Podmanický, Ján, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Ešte raz budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 137 poslancov, 79 bolo za, 3 boli proti, 54 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. (Pozn. red.: Návrh bol schválený. ) Dovoľte mi, aby som vás predtým, ako prejdeme ku verejnému hlasovaniu o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, informoval o ďalšom postupe. Dnes zasadne vláda Slovenskej republiky a zajtra budeme mať mimoriadnu schôdzu žiadosti vlády Slovenskej republiky o vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky. Táto schôdza bude zvolaná po doručení materiálu z vlády, teda po jeho doručení, ale bude zvolaná na zajtra na desiatu hodinu, aby mohli ráno zasadnúť výbory. Takže teraz, dostanete všetko písomne vtedy, keď dôjde materiál z vlády, že teda schválila tento bod na svojom rokovaní a bude doručený do Národnej rady. Len vám to oznamujem dopredu, že zajtra o desiatej mimoriadna schôdza, pokiaľ to dnes bude teda z vlády doručené, a s tým, že výbory si potom asi zvoláte cez svoje skupiny, ktoré máte urobené, budú zvolané tajomníkmi vašich výborov podľa toho, ako sa to určí. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [17:18] Oskar Dvořák – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:19] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:20] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:20] Richard Raši . [17:20] Ján Podmanický – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:22] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela spýtať, že keď nám už dal Ústavný súd výklad toho „bezodkladne“, že či k tomu pristúpi parlament napríklad aj pri voľbe ústavných sudcov bezodkladne, tak, ako by sme mali. [17:22] Richard Raši Zatiaľ tento nález Ústavného súdu nemám. Pani poslankyňa Števulová. [17:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Viete, pán predseda, mne príde naozaj neuveriteľné, že na preštudovanie návrhu vlády na vyslovenie nedôvery... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, Povedzte mi procedurálny návrh, vás láskavo poprosím. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR ... ani 24 hodín. Nemám procedurálny návrh. [17:22] Richard Raši Nemáte, ďakujem. (Reakcia z pléna: „Hanba! ") Nemáte procedurálny návrh, asi to je hanba. Podávam ja návrh uznesenia, aby Národná rada podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku určila ako deň skončenia 52. schôdze Národnej rady 17. jún 2026 po vyhlásení výsledkov verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov Regulačnej rady, tlač 1283, s tým, že neprerokované body programu tejto schôdze sa zaradia do návrhu programu schôdze Národnej rady so začiatkom 15. septembra 2026. Prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Prítomných bolo 137 poslancov, 78 za, 159 proti. Návrh bol schválený. Pristúpime k verejnému hlasovaniu návrhu na voľbu kandidátov člena Regulačnej rady, tlač 1283, ktoré vykonáme použitím hlasovacieho lístka. Na hlasovacom lístku k voľbe kandidátov člena Regulačnej rady je možné označiť za najviac dvoch kandidátov. Svoju voľbu vyjadrite pri každom mene aj priezvisku, označiť alternatívu za, proti alebo zdržiavam sa. Je neplatný, ak teda nebude. Prosím overovateľov, aby zaujali svoje funkcie. Pristúpime k hlasovaniu. (Verejné hlasovanie o voľbe kandidátov na člena Regulačnej rady , tlač 1283.) [17:29] Neznámy Rečník . [17:44] Neznámy Rečník . [17:59] Richard Raši Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní. Prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledky hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady. Pán poslanec Šimko, nech sa páči. Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážení Slováci, prečítam zápisnicu o výsledku verejného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, ktoré sa konalo 17. júna 2026. Na verejné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 125 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 125 poslancov. Po vykonaní verejného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že vo verejnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady všetci poslanci odovzdali svoje hlasovacie lístky. Zo 125 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo šesť neplatných a 119 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za poradové č. 1, meno Peter Bubeník, hlasovalo za 75 poslancov, hlasovalo proti 27 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov. Za poradové č. 2, Eduard Hulík, hlasovalo za 75 poslancov, hlasovalo proti 27 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov. Za poradové č. 3, meno Ján Matúška, hlasovalo za 43 poslancov, hlasovalo proti 35 poslancov, zdržalo sa hlasovania 41 poslancov. Na voľbu kandidáta na člena Regulačnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že vo verejnom hlasovaní boli za kandidátov na člena Regulačnej rady zvolení Peter Bubeník a Eduard Hulík. Overovatelia poverili svojho člena Igora Šimka oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda, skončil som. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem. Konštatujem teda, že Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky na člena Regulačnej rady kandidátov Petra Bubeníka a Eduarda Hulíka . Ďakujem za účasť, vyhlasujem 52. schôdzu za skončenú. Ďakujem pekne, vidíme sa zajtra o desiatej hodine ráno. (Rokovanie 52. schôdze NR SR sa skončilo o 18.08 hodine.) [18:05] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [18:07] Martin Dubéci .