Rokovanie NR SR 10. 6. 2026

[09:19] Andrej Danko Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala poslankyňa Kosová a Luščíková, ktorá je na zahraničnej pracovnej ceste. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, tlač 1335. Prosím ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a spravodajcu z výboru zdravotníctva poslanca Zdenka Svobodu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ak sa tak stane, ďalšou prihlásenou rečníčkou do rozpravy bude poslankyňa Kolejáková. Poprosím pána ministra, takže, pani poslankyňa, nech sa páči, môžete vystúpiť. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1335.) [09:21] Monika Kolejáková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem pekne pánovi ministrovi, že je tu, nie je to úplne bežné. Dovolím si pokračovať k rozprave k zákonu, ktorý my nazývame zákon o lieku. Viete, každý z nás, ktorí sme tu a ktorým záleží na pacientoch, chceme čo najlepšiu liečbu pre našich pacientov. Je to naozaj hrozné pozerať, keď máte, keď vy viete, ste navzdelaní natoľko, že viete, že niekde v zahraničí je daný liek, ktorý by vedel pomôcť vášmu pacientovi a vy ho nemáte, lebo ho neviete, nevie sa doviezť do Slovenskej republiky a nemá ho kto zaplatiť. Rovnako verím, že všetci, ako sme tu, tak máme skutočne rovnaké pohnútky nájsť čo najlepšie riešenie. Predpokladám, že v tomto zákone, ktorý je teraz v rozprave, sledujete dva zámery – a to je zabezpečiť liečbu, aby to nezruinovalo štátny rozpočet a rozpočet zdravotných poisťovní, lebo z toho ide platba na všetku zdravotnú starostlivosť, nielen na lieky. Ale trúfam si povedať, že to nie je možné. Nie je to možné preto, lebo máme len 70-percentné HDP priemeru Európskej únie a každý štát, aj tie oveľa bohatšie, bojujú o to, ktoré lieky pustiť na svoj trh a ktoré nie, zhodnocujú to podľa toho, aký majú benefit, keď sa pustia na trh. Viete, ja si myslím, že nové lieky treba určite, ja si pamätám éru, keď sme malé deti, ktoré nám prišli v astmatických záchvatoch, nemali sme, ešte neexistovala inhalačná liečba, respektíve nebola na Slovensku a my sme ich, aby sa neudusili, museli sme im do žily v stave, kedy sa veľmi ťažko pichali žily, pichnúť kortikoid veľké dávky. Poznám tie deti, chodievajú ku mne stále už aj so svojimi deťmi a dve z nich majú zadnú kataraktu, ktorú, vieme, že veľmi pravdepodobne spôsobil ten injekčný vysokodávkový kortikoid. Ja si pamätám éru, keď, akurát som zatestovala, keď prišli inhalačné kortikoidy, spomeniem to, že sa ich ľudia boja, ale je to obrovská pomoc. Vďaka týmto liekom sme v podstate zvíťazili v alergológii a v astmatológii nad mnohými, mnohými chorobami. Rovnako si pamätám, keď som musela takmer na dennej báze robiť imunologické vyšetrenia u novodiagnostikovaných roztrúsených skleróz. Matka s ročným dieťaťom, často to sú ženy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, pani poslankyňa Plaváková, ruší to, počujeme to všetko. Nech sa páči, pani. Kolejáková, Monika, poslankyňa NR SR Tých 20 rokov, čo ich intenzívne musím vyšetrovať, lebo sme to mali v podstate v odporúčaniach, tak vidím tú obrovskú zmenu, keď sme mali dva lieky pred 20 rokmi na to a samozrejme boli drahé, dávali sa až ľuďom, ktorí už mali v podstate pokročilú formu roztrúsenej sklerózy, a teraz máme, trúfam si povedať, že 10, možno 15 liekov, nepočítam to, a dávame ich už aj u pacientov, ktorí majú len MR nález a teda stanovenú diagnózu a ich neurologický status je takmer úplne normálny. Oni vďaka tým liekom, ktoré sú drahé, vďaka tým liekom vedú úplne plnohodnotný život, pracujú, odvádzajú dane, odvody, vracajú to štátu, nám všetkým. A pamätám si aj pacientov dvoch s mnohopočetným myelómom, ktorých som vedela, že sú pred 20 rokmi odsúdení na smrť. Dnes dostávajú chronickú liečbu a pracujú. Mám kolegu, ktorý má dvoch takých, ktorí sú riaditeľ bánk a ešte jeden človek vo vysokom postavení. Pracujú, odvádzajú dane, žijú úplne kvalitný život. Takisto si spomínam na rok ´23, keď prišla imunoterapia na melanóm napríklad, naša sestrička mala manžela, ktorý po zistení melanómu do piatich rokov odišiel. Dnes ľudia, ak majú šťastie a majú dobrú genetiku a majú niektoré molekuly, tak vďaka tomu lieku majú prežívanie cez 10 rokov a dlhšie sa ešte nesledoval. Ale nie sú to len tie drahé špeciálne nové lieky, ktoré sú naozaj drahé. Máme aj jeden liek, včera som sa to dozvedela, ktorý je jediný v kvapkách alebo jeden z mála v kvapkách pre veľmi maličké deti na epilepsiu, veľmi maličké. Stalo sa nedávno, že postupne po jedna-dvoch kusoch to niekto na falošný recept stiahol z celého Slovenska trojročnú navážku. To znamená, že tri roky, ktoré plánovala firma mať postupne pre Slovensko, sa cez emergency systém po kúskoch stiahol zo Slovenska a zmizli. Tie deti, nedokáže to tá firma doplniť, tie deti zrazu nemajú svoj liek. Viete, koľko stojí tento liek? Jedenásť euro. No, musím povedať, že my pokiaľ radikálne nezmeníme stratégiu a neuvedomíme si, že s nárastom chronických chorôb a čím budeme dlhšie žiť, tým viac pacientov bude mať chronické choroby a lieky budú používané na to, aby udržiavali stav, aby ten človek mohol žiť kvalitne. Platba za liečbu túto chronickú na udržanie kvalitného života, a to nehovorím o rozhodnutí života a smrti, o udržaní kvalitného života, bude rásť a rovnako v absolútnych číslach budú rásť aj náklady na lieky a vôbec nemusí ísť o tie inovatívne, stopercentne. Máme o tom už aj dáta. Medzi rokom 2019 a 2021 sa percentuálne zastúpenie platby za lieky zo všetkého verejného zdravotného poistenia pohybovalo v roku 2019 – 21,6 %, ´´ 20 bolo 21 aj niečo, 21 aj niečo a v ´22. roku to kleslo na 19,6. Na výnimky sa neprijali, nedostali na Slovensko žiadne lieky s výnimkou dvoch. Potom prišiel veľmi očakávaný rok 2022, keď sa zrazu nahrnulo pár nových, teda pomerne slušne nových liekov a zrazu to stúplo, viete, na koľko? V ´23. roku to bola zase hodnota 21 celá, myslím, že 5. Tak ako v roku 2019, v roku 2024 to kleslo na 20 celá, myslím, že 6 a predikcia bola, že to bude klesať. Nedostať sem lieky znamená niektoré diagnózy odsúdiť na smrť a ja ako lekár si myslím, že zdravotníctvo je tu na to, aby udržalo život a kvalitný život. Ja sa neviem zmieriť s tým, že by som mala rozhodovať o niekoho smrti. A možno tabuľkovo, excelovo a v eurách to je najlacnejší pacient, ktorý nie je, ale ja sa filozoficky s tým odmietam stotožniť. Viete, celé to stojí a padá na peniazoch. Pokiaľ my nenaštartujeme ekonomiku, aby sme ju naštartovali, nemôžete ju udusiť, musíte zainvestovať do správnych vecí, ktoré ju nastimulujú. Rovnako musíme rátať s tým, že tých 20 %, kde nám to osciluje, bude vždy, a v absolútnych číslach, aby ste si to vedeli predstaviť, v roku 2019 sme dávali necelých 5 miliárd na celú zdravotnú starostlivosť a v roku 2024 to už bolo 8 miliárd. Dvadsať percent z 8 miliárd a 20 % z 5 miliárd je v absolútnych číslach veľký rozdiel, s tým musíme rátať. Ak to budete chcieť držať v absolútnych číslach nízko, zadusíte liečbu a bez liečby budú len komplikácie. No čo ale považujem za najväčší problém, a to by som chcela poprosiť, aby sa na to ešte raz pozreli, ja viem, že ten zákon prijmete, lebo však vieme, ako to tu chodí, ale chcem upozorniť a myslieť na to, že to bude treba zmeniť. Najväčší problém vidím v takzvanej cene na vstupe. Cena na vstupe, ja som tomu tiež dlho nerozumela, ale tak, ako som sa to naučila a ako to chápem, je: existujú tzv. MEA zmluvy, ktoré sa rozprávajú, niekto sa nad nimi pohoršuje, lebo ide o to, že vy máte nejakú oficiálnu cenu lieku, povedzme 20-tisíc, za ktorú aj štát nakupuje, ale na konci skrytá neverejná cena v tejto zmluve je nezriedka 10 %, čiže 2-tisíc. Štát ale nakúpi, všade zverejňuje, všade to ukazuje tú drahú cenu a každý mesiac zdravotná poisťovňa, ktorá zaplatí, tak informuje firmy, koľko zužitkovala a firma ten rozdiel 18-tisíc vypláca. To hovorím ročnú liečbu, hej? Takže keď je to na mesiace, tak je to alikvotne. Viete, neexistuje proti reexportu nič lepšie ako vysoká cena. Ten 11-eurový liek, ktorý je nevyhnutný pre niektorých epileptických pacientov maličkých, stojí len 11 euro a to je to riziko, že tých 11 euro sa oplatí v Nemecku predať za 22 euro a tá firma pri veľkých počtoch zarobí. Môže to. Ona nepozerá tým pacientom do očí, ani tým rodičom. Keď dáme nízku cenu na začiatok, my si normálne pýtame ilegálny reexport. Dobre, nemusíme s tým súhlasiť, trúfam si povedať, že to je môj názor a som rada, že tá diskusia prebieha, lebo som tu krátko, asi štyri mesiace, a takúto kvalitnú diskusiu som tu ešte nezažila. (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem. A tých, problém ešte je, že keď ten, ono tá cena nebude takáto nízka, pretože tie firmy nezverejnia, že niekomu vedia predať za 10 %, pretože okamžite to vie celý svet. A väčšina sveta, dokonca už aj USA, už benchmarkujú rovnako ako my. My, všetky naše ceny liekov sa odvíjajú z priemeru troch najlacnejších v Európe a to isté budú robiť na celom svete. A tie firmy, keďže ten vývoj liekov je naozaj drahý, to nebudú chcieť robiť. Takže už nikdy takúto nízku cenu, ktorú môžeme vyjednať, nedosiahneme a bude nejaká kompromisná, my budeme platiť viac a tam vidím veľké riziko, ale môžem sa mýliť, ja sa domnievam, že nie, ale veľmi skoro to uvidíme, v priebehu troch rokov. A ten reexport uvidíme, keď to budeme sledovať, oveľa skôr. Preto si myslím, že v tomto zákone do budúcnosti, ak sa to neurobí teraz, bude potrebné urobiť, presunúť cenu zo vstupu na výstup. To, že vstupuje ÚDZS do konceptu výnimiek a je určitým arbitrom a dohľadom nad zdravotnými poisťovňami, aby si svojvoľne nerobili, čo chcú, je okej, ale obchádzame normálnu riadnu kategorizáciu a to už nie je úplne okej, pretože pri normálnej kategorizácii máme HTA agentúru, ktorá všetko má spracovať, v zdravotnej poisťovni, v tej druhej, výnimkovej, to nemusí byť. Ale dobre, je to uhol pohľadu, môžete mať dobrú, teda môžete mať HTA agentúru, keď tam nie sú správni ľudia, je to možno lepšie možné riešenie, ale je to narušenie dobrých mravov, by som povedala alebo good praxis. No ale zároveň, ak by sme aj tie MEA zmluvy obnovili tak, ako boli, tak musíme zákonne zaviazať zdravotnú poisťovňu, aby ten zisk, ktorým tá poisťovňa, teda tá firma vráti ten rozdiel, zadávala v účtovníctve do liekovej sekcie ako príjem, čo podľa mojich informácií nerobí alebo nerobila, nerobili. Toto sú krátkodobé zmeny v zákone, ktoré môžu opraviť tie veci, ale hovorím ešte raz, aj zlá skúsenosť je dobrá skúsenosť, treba sa poučiť, o dva-tri roky to nasledujúca vláda uvidí, ale z dlhodobého hľadiska, a to si myslím, že to by už sme mali všetci sa dohodnúť, všetci komplet celým spektrom, že my musíme zmeniť stratégiu myslenia a tým pádom aj investícií v zdravotníctve. Keď budeme investovať iba do koncových štádií v zdravotníctve, nemocnice, už rozbehnuté závažné choroby, tak, a nebudeme investovať do prevencie a do tých začiatočných štádií, bude to enormne drahé. Starneme všetci a tie choroby prichádzajú či chceme, či nechceme. Musíme filozoficky zmeniť pohľad a investovať, tak ako do ekonomiky, do tých začiatočných fáz. A o tom je aj to, čo nám vyčíta napríklad OECD alebo tie tabuľky, keď na to pozeráme. My máme jedny z najhorších výsledkov, čo sa týka onkologických chorôb, preventabilných chorôb, kardiovaskulárnych, tam patrí aj diabetes, no je to preto, že to necháme dobehnúť tak ďaleko. Ale, podotýkam, toto nemôže úplne zmeniť minister zdravotníctva, žiaden ďalší minister zdravotníctva. Je verejne známe, že svoje zdravie vieme ovplyvniť samotnou zdravotnou starostlivosťou iba z 20 %, 80 % je to na zmene životného štýlu a na prostredí, v akom žijeme. Či nejaké spády z novej čističky, či spaľovne Slovnaftu, to určite neovplyvní pán minister, ani žiaden ďalší minister. Máme zarobené na onkoprocesy jedna radosť v Bratislave pri spáde veľkom jak... Takže my ako štát, to je jedno, či to je SMER, HLAS, KDH, PS, musíme zmeniť filozofiu, my si podpiľujeme konár a to je v mnohých veciach. Ďakujem pekne. [09:38] Andrej Danko Na vystúpenie pani poslankyni jedna faktická. Pán minister Šaško. [09:38] Kamil Šaško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani poslankyňa, ďakujem za opäť ďalší korektný vstup do diskusie. No, tu máme zásadný ako keby ani nie že rozpor, ale je to naozaj filozofický pohľad na to a tie benefity, tak ako vy ste ich pomenovali, zliav na vstupe, je to technická vec, ale ďaleko, ďaleko, ďaleko prevyšujú potenciálne tie dopady na výstupe. Ja chcem len povedať, predstavte si, ako keby v bankovom svete ste dopredu dali niekomu bezúročný úver, hej, dopredu mu dáte nejakú zľavu, ktorá mimochodom v nominále je k dnešnému dňu 120 miliónov eur, 120 miliónov eur, ktoré tento štát – a nechcem si teraz ja brať za to zásluhy, ale je to fakt – ako keby sa k tomu už potom nevracal, k tomu spätnému vymáhaniu. To je problém, to sa teraz deje, ale je všeobecný trend zliav na vstupe. Dôležité je, lebo to je absolútne legitímna pripomienka, čo ste aj vy povedali, že to ako keby môže teoreticky povzbudiť reexport, ale práve preto prichádzame aj s novelou 362, ktorá ide do reexportu a tam sú veľmi silné kontrolné mechanizmy nastavené. Poviem príklad, je ich desať: sprísnenie mimoriadneho objednávania, povinnosť priložiť overiteľný anonymizovaný predpis, odmietnuť podozrivú objednávku, povinnosť vydať liek pacientovi alebo ho vrátiť, dohľadateľnosť pohybu, evidencia v lekárňach, kontrola pohybu liekov, obmedzenie presunov liekov, hlásenie nedostupného ŠÚKL-u a hlavne sankcie a trestnoprávny rozmer, pretože ja som povedal, že na jeseň prídeme aj s trestným činom falšovania receptu. Je to dobrá diskusia, ale filozoficky zľava na vstupe ďaleko tie benefity presahujú zľavy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:40] Andrej Danko Pán poslanec Svoboda. [09:40] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, pani poslankyňa Kolejáková, tiež oceňujem, že ste to pomenovali, že dá sa povedať, že ide o kvalitnú diskusiu či už z úst ministra zdravotníctva, ale všetkých kolegov, ktorí sa v tejto oblasti, ktorí do tejto oblasti majú čo povedať. Ja som si vás vypočul, dá sa povedať, že ja som to navnímal tak, že vy súhlasíte s filozofiou tohto zákona, takmer všetko, čo ste pomenovali, tento zákon aj rieši. Ja som si zapísal myšlienku alebo vetu, ktorú ste povedali, že nedostať lieky znamená odsúdiť niektorých ľudí na smrť, vy ako lekárka viete, o čom hovoríte. Tiež pôsobím v nemocnici a stretávam sa aj s takýmito momentami a tento zákon, vlastne sama ste to navnímali a viete o tom, že rieši vstup nových inovatívnych liekov, novej terapie pre veľkú skupinu ľudí a na čo ste poukázali, aspoň to, čo som zachytil, ako aj hovoril pán minister, je ten reexport, ale tento zákon to rieši, prináša opatrenia, aby sa mu zamedzilo a každý, kto v sebe nájde tú drzosť, aby falšoval vlastne tie lieky alebo recepty, bude aj spravodlivo potrestaný, keďže ministerstvo spravodlivosti túto podmienku alebo tento mechanizmus zavedie v priebehu jesene asi. Ďakujem. [09:41] Andrej Danko Pani poslankyňa Kolejáková. [09:41] Monika Kolejáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Oceňujem práve tú úpravu 362, lebo bez toho falšovania tej listiny by to asi bolo neúčinné. Uvidíme, lebo je tam veľký gap na to, že na to, aby vstúpili nové lieky, dva roky môžu byť bez kontroly NIHO alebo bez HTA, potom sa ukáže, a keď sa dosiahne strop financií, tak tam sa to zastaví a nemôže sa vlastne prekročiť. Je to fajn, len keď sa v auguste dočerpe ten strop, čo ten pacient v decembri? Nový. Strop sa zruší a potom keď chcete ušetriť, tak ako to chcete ovplyvniť, keď tam prídu? [09:42] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Krajčí. (K rečníckemu pultu prichádza poslanec Dvořák.) [09:43] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som teda chcel, tak nebudem rozprávať dlho, chcel by som zhrnúť túto debatu, čo sme teda dostali odpovede, na čo sme nedostali odpovede. Ja už nebudem opakovať tie argumenty zo včerajška, ale myslím si, že tie obavy sú najväčšie v dvoch aspektoch. Prvý je, že či táto reforma bude finančne udržateľná. Ja si myslím, že nikto nebude spochybňovať to, že problém v liekovej politike tu máme, čo sme tu spochybňovali, je, že či tie problémy bude táto reforma vedieť adresovať. Pretože áno, keď sa na to pozriete spôsobom, že máme nedostatok liekov, máme nízku dostupnosť liekov, no keď začnete na problém hádzať peniaze, tak aby to naozaj neskončilo nakoniec tak, že tie peniaze nakoniec hádžete akože do ohňa a idú vám von komínom a ten efekt z toho bude taký zanedbateľný. Pretože dnes už sme jedna z krajín, to zopakujem veľmi v krátkosti, ktorá dáva na lieky zo svojich zdravotníckych rozpočtov približne 20 %, ostatné krajiny dávajú, niekedy tie najvyspelejšie, o polovicu menej zo svojich zdravotníckych rozpočtov a aj napriek tomu máme dostupnosť liekov oproti ostatným krajinám dvojnásobne nižšiu. Čiže dvojnásobne vyšší rozpočet v pomere k celkovému zdravotníckemu rozpočtu na lieky a dvojnásobne nižšia dostupnosť. Ja som teda, zároveň keď si pozriete tú doložku vplyvov, ja to zopakujem, tak 200 miliónov tam má nabiehať v roku 2029, v roku 2030 sa môžeme baviť až o pol miliarde eur navyše. To znamená, že nám tu narastie rozpočet na lieky, ak by sme všetky lieky, ktoré podľa tejto reformy sa môžu dostať do nášho systému, tak nám narastie rozpočet o štvrtinu, možno až tretinu, tu sa rozprávame, ak by sme všetky mali pustiť. Ak ich sem nepustíme, tie lieky, tak to znamená, že ich musíme nejakým spôsobom prioritizovať. To znamená, ak tu budeme mať požiadavku na 500 miliónov eur, ktoré máme pustiť do toho systému v roku 2030, ale ministerstvo financií povie, že pustíme sem lieky len za 100 miliónov eur, tak potrebujeme povedať, ktoré sú pre nás tie prioritné lieky, ktoré najviac pomôžu našim pacientom, ktoré zachránia najviac životov, a dnes tam ten mechanizmus v tom zákone nie je. Nie je tam jasne definované, ktoré diagnózy sú prioritné, ako má vyzerať lieková politika, na čo budeme míňať tie peniaze. Sú tam všeobecné definície o závažných ochoreniach, o pediatrických ochoreniach, ale to nič nehovorí o tom, ktoré sú naše prioritné diagnózy a čo budeme prioritizovať v rámci konkrétnych ochorení, ktoré tu na Slovensku máme. A to je aj moja otázka, na ktorú som teraz nedostal odpoveď. Tie peniaze, druhý spôsob, prvý spôsob je teda tá prioritizácia, tá je dôležitá, to by ma zaujímalo a chcel by som počuť, aká je naša štátnozdravotnícka politika v liekovej politike, ktoré diagnózy, ktoré ochorenia chceme liečiť, na ktoré sa chceme sústrediť. To tam momentálne nie je. A druhá vec, by som chcel počuť druhý spôsob, ako možno môžeme získať viac peňazí v tej liekovej politike, sú úspory. A tie úspory tiež nemáme nijakým spôsobom kvantifikované. Keď si pozriete tú doložku vplyvov, v tej doložke vplyvov sa nehovorí o žiadnych úsporách, o tých úsporách je dôležité počuť. A ja teraz nehovorím o úsporách, aké tu spomínal pán minister, o rôznych vymáhaniach pokút a spätných platieb od farmaceutických firiem, to asi aj vy tu viete všetci povedať, keď ste sa trošku okolo ekonomiky mihli, že keď prinášam do systému lieky, ktoré pravidelne si budú pýtať každoročne 500 miliónov eur a ja si vypýtam od tých farma firiem jednorazový cashback, to znamená, že jednorazovo dostanem z tej farma firmy, ja neviem, 10-20 miliónov, tak to mi nepokryje pravidelný výdavok. Čiže my tu potrebujeme počuť, nie ja, ale my tu potrebujeme počuť, čo sú tie pravidelné úspory, ktoré trošku vykompenzujú ten cashflow v tej liekovej politike. To som zatiaľ nepočul, pretože ja to zopakujem, tie úspory, ktoré sme zatiaľ počuli, sú jednorazové, nie pravidelné. A zatiaľ čo som teda počul tie argumenty, ktoré som tu ja dostával, teda toto boli otázky, celkom podľa mňa legitímne otázky, ktoré som tu ja predniesol, predniesli ich kolegovia, tak dostali sme dva typy odpovedí. Prvá bola, že minister sa tu a teda kolegovia ostatní z koalície sa tu vyhovárali na nejakú históriu, na to, čo sa stalo v roku 2022, aká lieková reforma tu bola v roku 2022, však môžeme sa baviť aj o roku 2018, ja som to tu spomínal, to je jedna vec, ale však to je zbytočné. Mňa nezaujíma, kto tu v minulosti ako pokafral liekovú politiku, kto sem pustil aké peniaze nelegitímne, mňa zaujíma, keď vy sem chcete pustiť lieky za stovky miliónov eur, odkiaľ na to zoberiete peniaze a či ich budete míňať efektívne. A ďalšia vec, ktorú teda, ďalší typ výhovorky, ktorú sme dostávali, bolo to, že aj ja som to tu v diskusii často počúval, že však, pán poslanec alebo páni poslanci, vám to tu niekto napísal a vy to len opakujete. Tak ja chcem apelovať na vás, kolegovia z koalície, že toto sú typy výhovoriek, ktoré na mňa pôsobia ako keby sme boli v škôlke, nie v Národnej rade. Namiesto toho, aby som dostal jasné odpovede na to, že ako budete tie lieky prioritizovať, odkiaľ na ne zoberiete peniaze, tak mňa tu bude niekto obviňovať, či mi niekto tu posiela esemesky alebo, ja neviem, sa bude niekto vyhovárať ešte pomaly na Radičovej vládu. Tu sa bavíme o 500 miliónoch eur, ktoré máme dať na tie lieky každoročne od roku 2030. Myslím si, že to je veľmi vážna téma na to, aby sme dostali aj veľmi vážne odpovede. A nehovorím to len ja, čiže aj keď ma tu niekto bude obviňovať z toho, že mi tu niekto napísal prejavy, čo teda často počúvame tuto od koaličných kolegov, tak nehovorím to len ja, hovorili to tu všetci opoziční poslanci. Všetci opoziční poslanci a poslankyne, ktoré tu vystúpili, vám poukazovali hlavne včera teda na tie finančné riziká, ktoré táto reforma nesie. A ja, áno, keď 500 miliónov eur hodíte niekam, tak to výsledky prinesie, ale otázka bude, že aké tie výsledky budú. A ja sa obávam, že ten benefit pre toho pacienta bude oveľa nižší, ako bude ten finančný benefit v ponímaní ziskov pre tie farmaceutické firmy, pretože tie budú naozaj šťastné, že 500 miliónov eur sa minie na nejaké lieky, ktoré by oni možno v iných krajinách, a tak to je v iných krajinách, keď sa pozriete na Holandsko, včera to tu kolega Szalay spomínal, to je ochotné zaplatiť za to, čo my dávame za lieky, dvojnásobne menej za tú hodnotu, ktorú my sme ochotní dostať sem do systému. A keď sem prinesieme 500 miliónov eur a zaplatíme za lieky, ktoré nebudú účinné a ktoré našim pacientom nepomôžu, alebo nebudeme ich mať na prioritné diagnózy, ktoré si my určíme, tie peniaze budú chýbať niekde inde. Päťsto miliónov eur ročne, to je napríklad suma, ktorú zaplatia naši pacienti na poplatkoch. Keby sme sa rozhodli napríklad, že tých 500 miliónov eur aspoň časť z nich zafinancujeme ambulantný sektor, znamená to, že naši pacienti by sa skôr dostali k diagnostike, znamená to, že by nemali také finančné bariéry napríklad, znamená to, že ambulancie by vedeli možno fungovať vo väčších kapacitách, vedeli by skôr, lacnejšie a včasnejšie diagnostikovať choroby, na ktoré neskôr napríklad používame aj tie lieky. Päťsto miliónov eur znamená mierne veľká koncová nemocnica na Slovensku, podľa teda veľkosti sa bavíme, to je 500 miliónov eur každoročne, nie jednorazovo. Čiže myslím si, že namiesto týchto rečí, ktoré ste tu včera predviedli, čo je podľa mňa akože zahanbujúce a neúctivé voči tejto inštitúcii, že budete tu opozičných poslancov obviňovať, kto im píše prejavy, budete tu rozprávať, vyhovárať sa na minulé vlády z roku 2022, pomaly na Radičovú vládu, však to pán premiér často robí, vy idete v tomto, asi ho nasledujete, jeho príklad, tak jasne odpovedzte podľa mňa na tie otázky, ktoré tu boli položené, pretože ja, žiaľ, musím konštatovať, že doteraz som tie odpovede na tie otázky nedostal. Ďakujem veľmi pekne. [09:51] Andrej Danko Pán poslanec Svoboda s faktickou. [09:51] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Dvořák, neviem, čo myslíte tými jednorazovými cashbackovými platbami, MEA zmluvy fungujú až do momentu vstupu, generiká alebo biosimiláru a cashback za prekročenie finančného limitu funguje na každoročnej báze, preto skutočne neviem, čo myslíte jednorazovým cashbackom. [09:52] Andrej Danko Pán poslanec Dvořák. [09:52] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, myslím tým to, že keď sa prekročí nejaký objem tej spotreby tých liekov, tak máte tam nejaké sankcie, ktoré môžete vymáhať od tých farma firiem. Však to popisuje NKÚ vo svojej správe. Ale toto čo, toto, o čom hovoríme, tak to sú jednorazové veci. To sa dohodne, že ak niekto nedodrží zmluvné podmienky, ktoré sa dohadovali pri vstupe toho samotného lieku na ten náš trh, v zahraničí sa to dokonca robí takým spôsobom, a to ste vy do toho zákona momentálne nezaviedli, je to, že dáte trošku aj výkonové parametre. Ak sa ukáže, že ten liek, ktorý sem prišiel a nesplnil teda, že, že to sa volá tzv. spoluzodpovednosť tých výrobcov za tie lieky. To ja dneska tieto parametre, ale tieto parametre, ktoré, môžeme to tu rozprávať dlhšie, mám faktickú poznámku, to nestihneme, ale toto sú jednorazové veci pri tých liekoch prakticky, to sú, to sú veci, ktoré sa počítajú v jednotkách, desiatkach miliónov. Ja hovorím, že toto je kvapka v mori oproti tým 500 miliónom eur, ktoré sa môžu prísť v tom 2030. Ak chcete zobrať peniaze na tých 500 miliónov eur, tak nemôžete ísť po takýchto opatreniach, musíte nájsť, musíte nájsť niečo radikálnejšie, niečo, čo proste ten pravidelný cashflow každoročný nejak upraví. A to ja sa pýtam, že keď tu máme pravidelne zakategorizovaný liek, ktorý tu napríklad funguje od 2018, ktorému farmakoekonomika nevychádza, tak vy potrebujete pozerať sa na tie lieky, tie potrebujete trošku prehodnotiť, potrebujete im upraviť úhrady a toto ja od vás očakávam, že ak chcete zobrať peniaze na nové lieky. Zároveň si musíte veľmi podľa mňa blízko strážiť to, že keď tie nové lieky sem pustíte, tak aj tým budete tú farmakoekonomiku kontrolovať. To znamená, že po tých troch rokoch budete, že tri roky nieže budú mať neohrozené tuto trhovú pozíciu, ale že už pri tom vstupe ich budete trošku farmakoekonomicky kontrolovať. Nestíham už viac, pardon. [09:54] Andrej Danko Poslanec Szalay. [09:54] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Tak krásny deň, opäť k zákonu o liekoch. Dnes by som chcel, keďže včera som už vyčerpal pomerne veľa filozofických prístupov, by som chcel, aby aspoň tá najzákladnejšia pripomienka k tomuto návrhu zákona zaznela ešte raz, aby som ju tým pádom zdôraznil a tá pripomienka sa volá § 7 ods. 5. Ja viem, že nie sme v druhom čítaní, že nerozoberáme teraz jednotlivé formulácie toho zákona, ale chcem povedať, že § 7 ods. 5 je najväčší problém tohto navrhovaného zákona. Včera som povedal, že veľa dobrých vecí, pochválil som ich, ale § 7 ods. 5 považujem za najväčšiu nášľapnú mínu, ktorá sa do tohto zákona dostala. A prečo? Už aj dnes tam máme nejaké nejaké ustanovenie, ktoré má § 7 ods. 5, a hovorí o tom, že je možné do úhradového systému do kategorizácie zaradiť aj také lieky, ktoré nemajú, ktoré nemajú preukázanú nákladovú efektívnosť, teda nevieme, že by sa oplatila hodnota za peniaze, že toto nedáva takú, nemusí preukazovať, že to dáva tú hodnotu za peniaze. Ale tak, ako je to dnes sformulované, teda status praesens, je, že sa to vzťahuje iba na lieky, ktoré sú na výnimočné, teda ojedinelé, zriedkavé ochorenia a týka sa to liekov na, hovorí sa, že inovatívnu liečbu, ale ten pôvodný pojem tej inovatívnej liečby zahŕňal génovú terapiu, bunkovú terapiu a výrobky získané metódou tkanivového inžinierstva, čiže nie je to celá inovatívna liečba, je to nejaký subset tej inovatívnej liečby. Tieto lieky dnes nemusia byť nákladovo efektívne a hradíme ich, ale musia preukázať, že dokázali zlepšiť nejaký parameter kvality života aspoň o 30 % alebo predĺžili prežívanie aspoň o tri mesiace. No a zároveň nesmie byť na danú chorobu iná kauzálna liečba, čiže to spĺňame, hej, také veľmi obmedzené § 7 ods. 5. No a teraz čo sa deje v tom novom návrhu? Táto novela navrhuje ten § 7 ods. 5 rozšíriť, čiže okrem tých liekov na ojedinelé ochorenia a liekov na ten subset tej inovatívnej liečby sa tam zaraďujú aj lieky na závažné ochorenia a definícia závažného ochorenia tam je a tá definícia je pomerne veľkorysá, čiže pomerne veľa vecí sa zmestí do definície, čo je to liek na závažné ochorenie. Dostala sa tam definícia, že lieky na pediatrickú indikáciu, napríklad preto, lebo sa lieky na detské použitie nemôžu testovať tak jednoducho a v klinických štúdiách, a zároveň sa tam upravuje, že je možné zaradiť lieky, ktoré sú podmienečne registrované. A stačí podmienečná registrácia, nemusí byť zlepšená kvalita života, nemusí byť zlepšená dĺžka života. Stačí fakt, že je ten liek podmienečne registrovaný a sa tam dostane. Nemusí pomôcť, vôbec ten liek nemusí pomôcť. Počul som niekoľkokrát argument, že veď dobre, veď ale tá podmienečná registrácia, keď ten liek nebude pomáhať, však my ho škrtneme z tej podmienečnej registrácie, alebo Európska lieková agentúra ho škrtne z podmienečnej registrácie. No, priatelia, koľko liekov škrtla Európska lieková agentúra z podmienečnej registrácie za posledných desať rokov? Jeden alebo dva. Jednému nepredĺžila registráciu a o jednom viem, že nepredĺžila, teda že ju stiahla. Translarna bola tá, ktorej to nebolo predĺžené, tá registrácia, ešte jeden liek bol, ktorému bola zrušená tá podmienečná registrácia. Do tohto tá Európska lieková agentúra nejde a už dupľom do toho nejdeme ani my. To znamená, že toto je síce pekný prísľub, že bude zrušená tá podmienečná registrácia a potom to škrtneme, ale nedeje sa to. A neočakávam, že by sa to mohlo v budúcnosti diať. Druhý problém, že to, že ten liek nefunguje, potrebujeme nejako zistiť, že nefunguje, že sme ho podali x pacientom a tí pacienti sa nezlepšili. Ako to zistíme? Zákon hovorí, že budeme čerpať nejaké dáta zo zdravotných poisťovní, no v zdravotnej poisťovni nevedia, či to liek pomohol, oni vedia, či ho zaplatili. Zdravotné poisťovne nemajú klinické údaje o tom, či ten pacient sa cíti lepšie, prejde viac, leží, neleží a tak ďalej, toto je v zdravotnej dokumentácii, ktorú zdravotná poisťovňa nevidí. A ten návrh zákona, pán minister, neobsahuje ustanovenie, že má nejaký poskytovateľ, nejaká nemocnica, nejaká onkológia povinnosť niečo niekam niekomu reportovať o tých liekoch, hovorí iba o povinnostiach zdravotných poisťovní o tých liekoch reportovať. To znamená, že neviem si predstaviť systém, ako prinútime poskytovateľov, možno aj súkromných poskytovateľov, že budú reportovať dáta o týchto liekoch niekam, aby ste mohli na ministerstve povedať, že ten liek funguje alebo nefunguje. Máte tam barličku, ja som včera o nej hovoril a považujem za potrebné ju znovu zdôrazniť, že v prípade, že nedostanete dáta od lekárov zo Slovenska, lebo oni na to nemajú dôvod vám ich posielať, lebo ste to tam nenapísali, vôbec nenovelizujete tú 578 o poskytovateľoch, tak keď vám budú chýbať dáta, tak môže farmaceutická firma predložiť dáta zo zahraničia z nejakých klinických štúdií. No garantujem vám, že tie dáta budú také, aké farmaceutická firma chce, aby boli. A podporia účinnosť toho lieku, ktorý ale v klinickej praxi možno nebude účinkovať na Slovensku. To znamená, preto si myslím, že nebude jednoduché tie lieky z podmienečnej kategorizácie vyraďovať a nehradiť. (Reakcia navrhovateľa.) Dostaneme sa, môžeme o tom debatovať, kľudne. Jedna veľmi zaujímavá vec, ktorá tam je, a tej vôbec nerozumiem, prečo ste ju tam dali, pán minister, a rozumiem, že idem moc do tých detailov a toto patrí do druhého čítania, ale pre mňa je to vážna stopka už v prvom čítaní. Ak chce liek prísť do tohto režimu, tak musí predložiť farmako-ekonomický rozbor, ale pre niektoré lieky je urobená výnimka, že ak predloží nepravdivý farmako-ekonomický rozbor, nepravdivý, že tam nedá pravdivé informácie, možno aj úmyselne ich tam nedá, alebo bude neúplný, alebo bude nepravdivý a vy na to na ministerstve prídete, tak z tohto titulu, že ten farmako-ekonomický rozbor je nepravdivý, ho nemôžete vyradiť z kategorizácie. Doteraz ste ho mohli, klame, musí ísť preč, tak teraz explicitne je napísané, že ak klame, to nie je dôvod na to, aby ste ho nezaradili do kategorizácie. Je to tam presne napísané, vám to poviem v novelizačnom bode 32. Paragraf 7 ods. 5 je najväčšie riziko zákona o liekoch, pretože, viete, ideálne by bolo, keby všetky lieky išli nejakými jasnými pravidlami, v SaS-ke máme radi excel, aj keď už Rišo tu medzi nami nie je, a v tom exceli nahodíte dáta, čo to prináša, koľko to stojí a vypadne vám, či to hradíte alebo to nehradíte. Samozrejme, nie každý chce byť podrobený excelovej kontrole z rôznych dôvodov a preto vznikajú výnimky, výnimky z excelového pravidla. A tých výnimiek je tu minimálne šesť až sedem režimov výnimiek, ktoré umožňujú farmaceutickým spoločnostiam hľadať alternatívny spôsob prístupu k úhrade z verejných zdrojov a § 7 ods. 5 je jednou takouto obrovskou diaľnicou. Ja nespochybňujem, že potrebujeme pre detských pacientov lieky a majú tie lieky problém, lebo nevedia byť testované na deťoch z etických dôvodov, ale otat-potat, lebo potom preplácame lieky pre deti, ktoré sa nevedia rásť vyššie ako 1,40 m, tak potom im zaplatíme 2-miliónovú liečbu a potom detská onkológia plače, že nemá lieky na onkologických pacientov, lebo sme minuli 2 milióny eura na to, aby sme podporili rast nízko rastúcich detí. Inak mimochodom to Voxzogo neplatia, včera som to hovoril, neplatia ani v Holandsku. A Holanďania teda majú v zdravotníctve podstatne viac peňazí, ako máme my. Spomínali sme MEA zmluvy a najzákladnejším problémom MEA zmlúv, MEA je skratka managed entry agreement, teda dohoda o riadenom manažovanom vstupe lieku na trh. Keďže si nechcú farmaceutické firmy pokaziť cenu v zahraničí, to je tá, to asi vysvetlím hlbšie. Máme tu na jednej strane normálny trhový kapitalistický režim, v Európskej únii je voľný pohyb tovaru, služieb, a na druhej strane tu máme v každom jednom štáte ohradenú záhradu regulácie v zdravotníctve. A kým teda ten tovar, liek je tovar z tohto pohľadu, môže úplne v pohode chodiť po celej Európskej únii, tak tie jednotlivé zdravotné systémy majú rôzne podmienky, rôzne peniaze, rôznu kapacitu platiť a teda výrobcovia, ktorí s tou výrobou jednej tabletky majú v zásade rovnaké náklady, ponúkajú túto tabletku rôznym zdravotným systémom za rôzne ceny podľa toho, koľko sú ochotní a schopní platiť. To vedie k reexportom a tak ďalej, lebo potom samozrejme, keď sú rôzne ceny na rôznych koncoch, tak to máte ako tuzexy za socializmu, medzi socializmom a kapitalizmom sú veksláci, ktorí niečo kúpia, niečo predajú a majú z toho nejakú maržu, preto riešime reexporty. No a tieto manage entry agreementy, teda dohody o riadenom vstupe lieku, riešia práve túto situáciu, že na papieri tá cena bude vyzerať vysoká, kľudne milión, ale v tej zmluve sa dohodnete, že vy to predáte len za 100-tisíc ten liek, nie za milión. Ale oficiálne do všetkých porovnávaní a tak ďalej bude vchádzať milión, tým pádom si nepokazíte rokovaciu pozíciu v iných krajinách, lebo poviete, že na Slovensku to predávate za milión. To, že to predávate za 100-tisíc v skutočnosti, teda za 10 % pôvodnej ceny, je napísané v tej zmluve, ktorá nie je verejná, ktorá je začiernená, aby to nikto nevedel, koľko platíte. A túto zmluvu dohaduje ministerstvo zdravotníctva s tou farmaceutickou firmou, nie ten, kto to platí, teda zdravotná poisťovňa, ale ministerstvo zdravotníctva, ktoré nemá skin in the game. To znamená, oni neriskujú nič, tí úradníci, keď dohodnú akúkoľvek zľavu, aj keď nedohodnú zľavu, len sa musia zmestiť do hladiny nákladovej efektívnosti, ktorá je dnes, ako sme už počuli a ja som to včera hovoril, teraz to Oskar zdôraznil, je násobne vyššia ako v západnej Európe. To znamená, sme ochotní platiť viac za lieky ako západná Európa a napriek tomu ich tu nemáme. Niečo je divné. Čiže zásadný problém je, že tieto MEA zmluvy, ktoré dojednáva ministerstvo bez súhlasu zdravotných poisťovní, nevyžaduje sa tam súhlas zdravotných poisťovní, ale poisťovne to budú musieť zaplatiť, a bez súhlasu, respektíve bez akceptovania výhrad kategorizačnej komisie. A tým pádom si myslím, že namiesto toho, aby sa z MEA zmlúv stal nejaký výnimočný režim, ako sem dostať nejaký liek, ktorý je problematické dostať na náš trh, lebo vysoká cena, sa stane diaľnica. Opäť to bude jeden z výnimkových režimov, ktorý sa každej farmaceutickej firme oplatí viac, ako ísť do kategorizácie, vyzliecť sa donaha a ukázať všetkým, koľko ten liek na Slovensku stojí, lebo to znamená kategorizácia. Poviete, za koľko to budete na Slovensku predávať. A už to budú vidieť v Dánsku, v Nemecku, vo Francúzsku a už budú rozmýšľať, že ó, ako by sme ten liek zo Slovenska dokázali vyviesť k nám. Myslím si, že MEA zmluvy filozoficky majú byť pod zdravotnými poisťovňami. Ten, kto platí, má aj rozhodovať. Štát ako tvorca zdravotnej a liekovej politiky má prioritizovať a má povedať, čo má byť cieľ, čo má tá zdravotná poisťovňa nakúpiť. Ale za koľko to má nakúpiť, to už má byť úloha tej poisťovne a jej rokovacích schopností. Včera sme tu počuli ten návrh o možnosti obstarávania v rámci V4, že viacero krajín by obstarávalo tie lieky naviac, teda spolu, že by sme dupotali, ako sa hovorí, mravec a slon, keď idú po moste, že by sme mali lepšiu rokovaciu pozíciu, keby to bolo viac krajín. Ako je to pekné, len ja si myslím, že to je sci-fi. Hej, máme odlišné volebné cykly, politické cykly, preferencie a tak ďalej a neverím, že by ktorýkoľvek minister bol ochotný odovzdať kľúče od miešačky ešte nejakému inému kolegovi z inej krajiny alebo nejakej komisii z inej krajiny. Sú aj menšie krajiny ako my, ktoré dokážu tú liekovú politiku robiť tak, že majú lieky, nestojí ich to šialené množstvo peňazí a nepreplácajú tie lieky drahšie ako u nás. Myslím si, že by o rozpočtoch mali rozhodovať tí, ktorí platia, a nie ministerstvo zdravotníctva. To je teda môj príspevok k MEA zmluvám, ale pointa môjho vystúpenia bol § 7 ods. 5, ktorý je diaľnicou pre to, aby sem prišlo veľké množstvo liekov, na ktorých úhradu nemá náš zdravotný systém dostatok zdrojov. [10:09] Andrej Danko Na vystúpenie pána poslanca faktická – pán poslanec Krajčí. [10:09] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, no ďakujem, ty si sa pridal vlastne ku nám, čo sme včera podvečer identifikovali § 7 ods. 5 ako najväčší problém tejto novely, dneska si to presne zopakoval aj ty. Jednu vec si zabudol povedať, ktorú v tom celom kontexte ja vnímam naozaj kriticky, že pri tom posudzovaní týchto liekov bolo úplne vyhodené von NIHO. A to je práve ten problém, že poznáme, ako to chodí. Tie farmafirmy naozaj vám predhodia akúkoľvek štúdiu, akúkoľvek farmakoekonomiku a na to musia byť naozaj experti, ktorí dokážu posúdiť to, čo oni predkladajú, a tí experti sú práve v tejto agentúre a treba povedať, že to nie sú len ľudia, ktorí priamo sedia v agentúre, ale táto agentúra je súčasťou obrovskej európskej siete EUNetHTA a oni medzi sebou zdieľajú poznatky. A to je absolútne kľúčové, aby, áno, aj tieto nové lieky, najmä keď tam s odstupom nejakých troch rokov sa má potom posudzovať ich nákladová efektivita, boli predmetom posudzovania touto agentúrou a to tam odtiaľ vypadlo. Takže z tohto pohľadu naozaj že to je tunel a ja si myslím, že farma loby teraz už začala na nás útočiť, bránime vstupu inovatívnych liekov pre deti, a už sa ozývajú niektorí takíto stakeholderi a vypisujú všelijaké statusíky, ktorí ale, žiaľ, prd tomu rozumejú, len útočia na také tie prízemné pudy, ale v skutočnosti, že to, ako je to teraz nadefinované, je naozaj veľký problém. Takže vďaka, že si sa pridal k nám, v tomto prípade v opozícii, máme na to jednotný názor. [10:11] Andrej Danko Pán poslanec Svoboda. [10:11] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Szalay, podobne ako vy, som si dal včera do umelej inteligencie, aby mi zadefinovala, čo je podmienečná, alebo čo je podmienečne registrovaný. Tým pádom aj vy musíte vedieť, že podmienečná registrácia sa udeľuje vtedy, keď nie sú ešte k dispozícii nejaké úplné relevantné údaje, to znamená klinické štúdie, klinické údaje, ale prínosy tohto daného lieku prevažujú nad rizikami, a to najmä vtedy, ak existuje nenaplnená medicínska potreba, o ktorej tu stále hovoríme, a má priniesť nejaký urýchlený prístup k liečbe. Súčasne stále platí, že liek má byť prehodnotený po troch rokoch a musí plniť nákladovú efektívnosť. A potom ste poukazovali vlastne na MEA zmluvy, prečo má mať tú kompetenciu teda ministerstvo, len ministerstvo ohľadne dohadovania toho zmluvného vzťahu, ale treba povedať, že to zaviedla vláda, ktorej bola súčasťou aj SaS-ka, ale napriek tomu ja to považujem za dobré riešenie, pretože keby to bolo v kompetencii poisťovní, tak všetky tri poisťovne sa musia, dá sa povedať, zhodnúť a keď jedna sa postaví proti tomu, tak tá zmluva s tým daným držiteľom toho lieku by nevstúpila do platnosti. Tak z môjho pohľadu je lepšie, keď tú rozhodujúcu právomoc má teraz ministerstvo. Ďakujem. [10:13] Andrej Danko Poslanec Szalay. [10:13] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem pekne, Marek, áno, ja toto osobne vnímam ako cynický marketing s nádejou a obchodovanie s nádejou, ktoré sa tu teraz odohráva a ktoré sa bude odohrávať ďalšie tri alebo štyri mesiace, až kým nepríde druhé čítanie k tomuto zákonu. Čiže budeme počuť veľa takých srdcervúcich príbehov a scén, kde bude povedané, joj, ale nebyť tejto novely zákona, tak nevyriešime tento problém. A práve tu je potrebné, aby ministerstvo zdravotníctva nebolo moderátorom tejto debaty, ale bolo regulátorom, aby jasne povedalo, čo potrebuje a čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí o tom ten zvyšok sektora, lebo nám chýba to smerovanie tej liekovej politiky a tej zdravotnej politiky, už to tu včera opakovane zaznelo, tá prioritizácia, zatiaľ som ju nevidel a kým som ju nevidel, ako neveriaci Tomáš v ňu neverím. Tri roky, pán Svoboda, tri roky sa nebudú môcť tie lieky prehodnocovať. Tri roky potom, čo je uzatvorená tá MEA zmluva, sa nebudú môcť prehodnocovať. To znamená, aj keby sme po roku zistili, že ten liek nefunguje, my nevieme tri roky tie zmluvy prehodnocovať. To znamená, keď sa niekto dostane dnu, tri roky má garantované predaje lieku, ktorý má možno pochybnú účinnosť. A počuli sme tu, že 40 % liekov za posledných 20 rokov, ktoré sa dostali v Európe do kategorizačného procesu, nemalo žiaden prínos. Ja rozumiem marketingovým aktivitám farmaceutických spoločností, potrebujú predávať svoj tovar, vôbec im to nezazlievam, ale vašou úlohou alebo teda úlohou tvorcu liekovej politiky je mať názor a takýmto veciam brániť. [10:14] Andrej Danko Poslanec Dvořák sa prihlásil do rozpravy. [10:15] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave No, chcem sa, pardon, pán minister, ja viem, že vás to otravuje, ale vy ste v tej vládnej koalícii, vy ste si to schválili, vám to prešlo cez koaličnú radu, tento rokovací poriadok, tak my len hráme podľa vašich pravidiel teda. Ale ja sa chcem vyjadriť k dôležitej téme, to je posledná téma, ktorú teda mám. Pán minister, možno by som k tomu aj inak, vlastne trošku bol tolerantnejší aj voči vášmu času, keby ste nevyužívali záverečné slovo, keby ste sa prihlásili normálne do rozpravy, ako ste to včera urobili, za to vás pochválim, a nechali nás reagovať, pretože ja už vidím, čo sa presne stane. My doodpovedáme, vy si poviete nejaký všeobecný floskuloidný záver, zaútočíte tu na opozíciu, na vládu Radičovej a tým uzatvoríte rozpravu, my nebudeme môcť reagovať. Čiže toto je naša jediná šanca, ako sa môžeme brániť, ako môžeme diskutovať o tomto zákone. Ale k veci teraz. Ja sa chcem vyjadriť k tej veci, k tomu § 7 ods. 5, ktorý tu riešil Tomáš. A on to otvoril, včera to tu riešila aj Janka Cigániková, toto je, ako to nazýva Tomáš, diaľnica pre nové lieky a pre neefektivitu a vy budete zhoršovať tú situáciu v tom, že dnes už máme aj štúdie zo zahraničia, ktoré hovoria, teda to tu bolo spomenuté, množstvo tých inovatívnych liekov, ktoré sa aj stále nazývajú inovatívne a dostali sa do toho systému, nemali prínos pre pacienta. Hovoria to už Angličania v NICE, hovoria to Nemci vo svojich, ktorí majú najväčšiu dostupnosť tých liekov, hovoria, že tie lieky, ktoré sme tu pustili za milión, maximálne predĺžili ani nie o pol roka. To sú lieky, ktoré väčšinou do pol roka predĺžili nejaké prežívanie alebo kvalitu života. To je naozaj, my platíme milióny eur za to, aby sme predĺžili niekomu, niekomu terminálnemu pacientovi, dajme tomu o mesiac, dva, tri nejaké prežívanie. A čo je teda na tom najhoršie, je to, že vy vytvárate nový systém, ako sa ešte viac takýchto liekov sem môže dostať. Tú podmienenú registráciu, o ktorej hovoril Tomáš, tu naozaj prídu lieky, pri ktorých sa nebude musieť dokazovať žiadny prínos, žiadna farmakoekonomika, oni budú mať tri roky výhradné postavenie, prídu do toho systému a tri roky budú v tom systéme fungovať neohrozene. Ale čomu som sa ja chcel vyjadriť potom následne, a vy to máte momentálne, však nepôjdem úplne do tých paragrafov, ale však momentálne to máte v tom § 93 ods. 2 zadefinované, že keď po troch rokoch príde aj ministerstvo a povie, že tak ty, milý liek, ja mám podozrenie, že ty teda nemáš ten prínos, o ktorom si mi tu hovoril, ktorý som ti tu tri roky preplácal milióny eur, tak mi teda povedz, že aký, aký máš ty prínos. A vyžiadate si od toho lieku, ktorý prejde tou podmienečnou registráciou cez ten § 7 ods. 5, si vypýtate tú farmakoekonomickú analýzu a on vám teda povie, že ju nemá. No a priamo tá dikcia toho zákona hovorí, že ak tieto dáta z klinickej praxe nie sú dostupné, tak použijete dáta z, ak nemáte dostupné tieto farmakoekonomické dáta a tie z reálnej praxe, tak použijete z vlastných klinických štúdií, ktorými držiteľ registrácie disponuje. To znamená, že vy nemusíte potom ani ten liek vyhodiť, a to bude to politicky na tom najťažšie, vy si predstavte, že tri roky vám to funguje liek, máte naňho naučených pacientov, vzbudili ste nejakú nádej u tých pacientov a po troch rokoch ja chcem vidieť, ako vy prídete a poviete, že viete čo, ten liek vlastne nie je vôbec účinný, pretože možno predĺžil len o mesiac prežívanie tých pacientov, ale platíme za neho milióny eur. Ja chcem vidieť, ako si vy dovolíte takýto liek vyhodiť von. A hlavne, tento paragraf, ak otvoríte, to už o tom nebude rozhodovať súčasný minister zdravotníctva, o tom budú rozhodovať budúci ministri zdravotníctva a budúce vlády. A teraz ja chcem vidieť, kto si akože z politických dôvodov aj lajzne to, že tu má naučených pacientov, stovky, tisícky pacientov, budeme tu mať jasné dáta, budeme tu mať jasný dôkaz o tom, že ten výrobca, ten držiteľ registrácie nemá jasný prínos, tak vy využijete následne, tu máte tú slučku v tom paragrafe, že poviete, lebo nikto si to nelajzne, kto by si, ja chcem vidieť, kto by si to lajzol, či by si to lajzla súčasná vládna koalícia, že by takýto liek vyhodila z kategorizácie, zo systému, ak sú na neho naučené tisícky pacientov. No a máte tu potom napísané, že sami to máte napísané v tom § 93, že vy vôbec vlastne ani od neho nebudete potrebovať nejaké dôkazy o tej neefektivite, vám stačí, keď vám dá nejaké vlastné chemické vlastné skúšania, ktoré si robil teda aj ešte pred samotnou registráciou a tieto vlastne vy neviete nijakým spôsobom konfrontovať, alebo ich ani nemusíte konfrontovať, ak nechcete, pretože následne však to vám umožňuje tá legislatíva, ako je dnes napísaná, že vy môžete, ale nebudete musieť to ministerstvo vyzvať na prehodnotenie tej MEA zmluvy. No a ja chcem vidieť, že kto si lajzne teda týchto pacientov odstrihnúť od tých liekov, ktorí majú vzbudenú falošnú nádej a kto by im teda racionálne vysvetlil, že pozrite, ten liek nemá teda ten požadovaný účinok. No a čo je na tom najhoršie a o tom rozprávala Janka Cigániková včera, je, že ak vy dostanete do systému takýto liek podľa toho § 7 ods. 5, on sa môže stať takzvaným komparátorom pre všetky ostatné lieky. To znamená, že ak bude chcieť ďalší podobný liek vstúpiť do toho systému, tak vy mu nebudete musieť úplne v pohode robiť, vy ho tam môžete dostať cez ten § 7 ods. 5 znova, znova ho tam budete môcť dostať, nebudete mu musieť urobiť farmakoekonomiku, alebo ak by ste mu ju robili, ako ostatným liekom a pôjdete aj mimo tohto paragrafu a budete mu tú farmakoekonomiku robiť, tak tento liek, ktorý je v tom systéme a ktorý na základe nie oficiálnych klinických dát z praxe dokazoval svoju efektivitu, ale na základe toho, čo vám iba povie ten výrobca, môžete mu dôverovať, tak na základe tohto vy ho budete musieť komparovať a môžete spustiť takú špirálu drahosti a neefektivity tých liekov, že toho sa ja najviac obávam. Vy dostanete jeden liek do toho systému cez tento § 7 ods. 5, ktorý bude veľmi neefektívny a bude pacientom za ťažké milióny prinášať možno mesiac života. A vy následne tento liek bude môcť slúžiť ako tzv. komparátor pre všetky ostatné lieky, ktoré do toho systému budú môcť prísť, a to znamená, že zoberte si tú škálu, tá by bola takto nízko, že tu by bol ten liek neefektívny, vy ho dostanete na takejto úrovni do toho systému a všetky ostatné lieky, ktoré budú chcieť vstupovať brutálne neefektívne, takto budete porovnávať s tým komparátorom tuto, nie s tou reálnou cenou a prínosom a spôsobíte takúto obrovskú špirálu tých nákladov v tom systéme. A to za to? A samozrejme, ale však to vám nebráni, politické dôvody, stále budete môcť hovoriť: my sme priniesli nové lieky pacientom, tuto máme nový revolučný liek, ktorý prišiel pred rokom na trh a my sme ho dostali do systému. Ale už nepoviete to B, že zaplatíme za neho desiatky miliónov eur za to, aby sme týždne až možno jednotky mesiacov priniesli tomu pacientovi. Aj napriek tomu, že tu máme možno efektívnejšie liečby, ja neviem, operačné alebo hocijaké iné, terapeutické, alebo máme alternatívne lieky, ktoré by mohli byť lacnejšie, ale napríklad ich v tom systéme nemáme. Toto je táto špirála drahoty, toto si vy koledujete, že môžete sem priniesť. To je z mojej strany všetko, ďakujem. [10:22] Andrej Danko Poslanec Szalay. [10:23] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Cítim sa teraz ako inšpektor Kolombo, lebo som si spomenul vo dverách, že som ešte niečo zabudol povedať. Nebude to dlho trvať. Ospravedlňujem sa. Včera pán minister aj pán kolega Svoboda použili taký zaujímavý argument, ktorý tu prešiel mlčaním a je potrebné na neho zareagovať. Lieková politika potrebuje zmenu, pretože v roku 2022 sa tu urobila nejaká lieková politika, ktorá nám spôsobila nášľapné míny, s ktorými sa dnes pán minister borí. A narástli tie náklady na lieky, ale konečne v roku 2025, keď už on bol celý rok ministrom zdravotníctva, sa podarilo tie náklady na lieky skrotiť, ten rast nákladov, a že konečne po prvýkrát bol dodržaný rozpočet, čo sa týka výdavkov na lieky verzus teda koľko sa počítalo s rozpočtom. A teda success, big success, pre túto vládu, pre pána ministra, že udržal ten rozpočet na lieky bez toho, aby rástol tak, ako rástol za jeho predchodcov. Gratulujem, je to dobrá správa, keby to bola pravda. A ja tvrdím, že to pravda nie je, a preto som sa prihlásil do rozpravy. Pozerám si stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k štátnemu záverečnému účtu za rok 2025, citujem z tejto správy: „Výdavky na lieky nepretržite rastú a opakovane prekračujú rozpočet. V roku 2025 dosiahli úroveň 1,72 miliardy eur, rozpočet bol opätovne prekročený o takmer 70 miliónov eur a to aj napriek medziročnému navýšeniu o 155 miliónov eur. Zároveň celková suma," a tak ďalej, to už nejdem ďalej čítať tento text. Čiže zdá sa, že niekto tu nehovorí pravdu, ak NKÚ hovorí, že ste prekročili rozpočet zdravotníctva o 70 miliónov eur na lieky a vy hovoríte, že ste ho konečne po prvýkrát dodržali. A ja vám poviem, kde je ten rozdiel. Ten rozdiel je v tom, že konečne po rokoch sa začali robiť vratky z tých MEA zmlúv a do zdravotných poisťovní sa dostalo 70 miliónov eur, ktorými zdravotné poisťovne úverovali bezúročne farmaceutické spoločnosti niekoľko rokov a teraz tie farmaceutické spoločnosti tých 70 miliónov tým poisťovniam vrátili. A vy toto považujete za úspech svojej liekovej politiky za rok 2025, lebo týchto 70 miliónov ste zarátali do výnosov tohto roku 2025, čiže vašich o 70 miliónov prešvihnutý rozpočet mínus 70 miliónov, ktoré farmaceutické firmy vrátili za x rokov dozadu, považujete za nulu. A to ja osobne považujem za metodicky vrcholne nesprávne. Rozpočet na lieky je stále prekračovaný. Nehovorte, prosím vás pekne, iné nepravdivé veci. [10:26] Andrej Danko Poslanec Dvořák. [10:26] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, veľmi dobrá poznámka a tuto toto je tá ekonomická nesprávnosť, o ktorej som hovoril aj do budúcnosti a ktorú som vyžadoval tuto od pána ministra, pána poslanca Svobodu, že ak do budúcnosti chcú prinášať pravidelné, každoročné výdavky na lieky do toho systému, tak nech sa nechvália úsporami, ktoré sú jednorazové. Oni zvýšili pravidelne, to, že oni zvýšili, teda prekročili NKÚ, keď hovorí, že o 70 miliónov prekročili rozpočet a získajú jednorazové platby od tých farmafiriem, ktoré sa tu roky nevynucovali, tak to znamená, že tento rok dosiahli vyrovnané rozpočtovanie v liekoch, ale ďalší rok tam tých 70 miliónov zostane a ešte sa to bude navyšovať. A teraz ja sa pýtam, že čo, keď už ste tie peniaze získali naspäť, tak potom čo budete robiť ďalšie roky? A zároveň ja trošku považujem aj za faulovanie to, že keď vy sa tu vyhovárate na nejakú reformu z roku 2022, čo ona sem pustila, tak sa bavme aj o tom, čo sem pustila reforma v roku 2018 vášho spolustraníka Druckera a ako sa vysporiadate s tými viacerými liekmi, ktoré v tom systéme ešte dnes sú? Vy si môžete od tých liekov podľa súčasnej legislatívy vypýtať farmakoekonomiku a môžete ich prehodnotiť. A ja sa pýtam, no tak povedzte nám, idete prehodnocovať tie lieky, ktoré sem pustil aj pán Drucker, keď sa vyhovárate na rok 2022? Však povedzte to v rozprave, prihláste sa a ideálne nie zbabelo tak, že si dáte záverečné slovo, ale tak, aby sme na vás mohli reagovať. Ďakujem. [10:27] Andrej Danko Poslanec Krajčí. [10:27] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou A ešte jedna pripomienka, že ten rozpočet sa podarilo udržať v tých číslach, v ktorých sa podarilo, najmä vďaka tomu, že sa musel výrazne, výrazne obmedziť vstup inovatívnych liekov do systému, čo je samozrejme pre pacientov veľmi, ale veľmi zlá správa. Vďaka. [10:28] Andrej Danko Poslanec Szalay. [10:28] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Marek, toto bola absolútne správna poznámka. Vďaka tomu, že začali rásť náklady na lieky, tak sa urobila stopka pri vstupovaní nových liekov, preto máme ten backlog dlhý, preto v rade stoja dva roky tie farmaceutické firmy a budú rozmýšľať, že si nájdu alternatívny spôsob, ako sa dostať do úradového systému, a nie kategorizáciu, lebo tá kategorizácia trvá dva roky a zdá sa, že je menej atraktívna ako všetkých týchto šesť alebo koľko alternatívnych výnimkových režimov. A napriek tomu tie náklady na lieky rástli rýchlejšie než rástol rozpočet na lieky, ktorý počítal s tým, že náklady na lieky budú rásť. Hej? Čiže podľa mňa je lieková politika už dnes nezvládnutá a to, čo nás čaká, bude ešte nezvládnutejšia. V roku 2030, ak tento zákon prejde v druhom čítaní v takomto znení, v roku 2030 budeme hovoriť o Šaškovej novele ako o tom zákone, ktorý spôsobil obrovský problém v zdrojoch zdravotníctva a v liekovej politike. [10:29] Andrej Danko Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister. Počkajte, pán Szalay, omyl? Aby ste nekričali. Chceli ste ešte vystúpiť v rozprave? Nie. Dobre, diky. Nech sa páči, pán minister, takže záverečné slovo. [10:29] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Ja mám iba 10 minút? Prepáčte. (Reakcie z pléna.) Prepáčte. Dobre. Ja len veľmi stručne. Ja chcel som pôvodne, pán poslanec, kľud, dobre? Chcel som mať vstup a poďakovať sa za korektnú diskusiu, ktorá je pomerne bezprecedentná, aby v prvom čítaní tu prebiehala naozaj korektná diskusia, ktorú, ja mám odozvu, mne ju včera píše celý sektor, vrátane verejného ochrancu práv, vrátane sektora, vrátane všetkých, že naozaj táto diskusia bola korektná až na tieto posledné vystúpenia pána poslanca Dvořáka, ale ja ho chcem pozvať, aby čím ďalej viac takto vystupoval, to meno si tvoríte sami v sektore a spýtajte sa aj po týchto vašich vystúpeniach, ako vás vníma samotný sektor. Viac k tomu nepoviem. Viete, takže ďakujem pekne všetkým poslancom, vrátane pána Dvořáka až do tohto záveru, za korektnú diskusiu, lebo takto by mala vyzerať legislatíva a myslím si, že toto si želajú aj občania od tohto pléna, aby takýmto spôsobom sa viedla diskusia o tak zásadnej téme, ako je lieková politika, a chcem sa naozaj aj koaličným, aj opozičným politikom za túto diskusiu, ktorá tu druhý deň prebieha, poďakovať. To som chcel, aby tu odznelo. A viete, tá najzásadnejšia, alebo to ani nie že výhrada, ale tá otázka, ku ktorej sa treba venovať medzi prvým a druhým čítaním, čo je úplne legitímna diskusia, sú dopady na štátny rozpočet. Ja už sa tu nechcem opakovať, ale asi, a teraz, pán poslanec Szalay, viete, vy pracujete so správou NKÚ, ku ktorej teda ja by som sa vedel aj vyjadriť, ale, ak dovolíte, rozpočet bol dodržaný prvýkrát a nehovorí to ministerstvo zdravotníctva, hovorí to Útvar hodnoty za peniaze, vy to veľmi dobre viete, pretože konkrétny človek z ÚHP vám to odprezentoval minulý týždeň na Vizionároch, kde sa pomenovali aj určité ešte ďalšie problémy, ale vy mi tu teraz nehovorte o nejakých technických, či sa niečo udialo tak alebo inak, pretože som vám to čítal včera, tak si pomenujme pravdu. To, čo máme dnes k dnešnému stavu, prečo okrem iného túto novelu potrebujeme, je, pretože na základe dnešných pravidiel rozpočet na lieky v roku 2022 bol prekročený o 287 miliónov eur, v roku 2023 o 196 miliónov eur. Ja keď som nastúpil v novembri, čiže rozpočet už bol schválený na 2025, tak bez toho, aby som pohol slamkou na základe zmlúv uzavretých v roku 2022 alebo 2023, som musel uhradiť dodatočných 168 miliónov eur. Takže asi tu máme niekde problém, slovami pána poslanca Szalaya, Houston, asi máme niekde problém, asi to treba riešiť. A prepáčte, prestaňte urážať, pokiaľ ide o diskusiu, a ja som povedal, že poďme sa baviť o..., lebo všetko ostatné je riešiteľné, § 7 ods. 5, ako ste povedali, ja som povedal, že môžeme sa o tom ešte baviť. Z tohto miesta, tak ako tu stojím, akákoľvek zmena, pretože prestaňte urážať, že je to nejaká lobby farmafiriem, tento paragraf vznikol po dlhých diskusiách, ktoré si tam, nechcem povedať presadili, ale naozaj na tom veľmi záležalo, po prvé, pacientskym organizáciám a, po druhé, lekárom, ešte raz, pacientskym organizáciám a lekárom. Takže ja som pripravený sa na túto tému baviť, ale rovno dopredu hovorím a pozývam vás aj na túto diskusiu, tak ako tomu bolo aj doteraz, niektorí sa zúčastňovali tej diskusie, niektorí nie, však? Takže pozývam vás na túto diskusiu, ale akákoľvek zmena bude iba potom, ak sa na tom zhodneme nie ako politici, ale ak sa na tom zhodneme v tom odbornom pléne, ktoré je zriadené, to znamená predovšetkým a najmä na úrovni pacientov a lekárov, pretože tí tomu rozumejú najlepšie. A prepáčte, teraz tu všetci hovoríte o hodnotení NIHO. Ja súhlasím, mojimi ústami som to opakovane hovoril, že názor NIHO, pozícia NIHO je mimoriadne dôležitá. Môžeme sa baviť o tom, ako je možné, že, a to boli všetci ministri zdravotníctva od prijatej novely 2022, či už to bol pán Heger, či už to bol pán Lengvarský, či už to bol, ja už neviem ani, kto tam všetko bol, áno, aj Zuzana Dolinková, všetci, sa odporúčania NIHO prekračovali o stovky percent. To je problém. To je problém. Ale zároveň jedným dychom sa tu všetci teraz oháňate hodnotou, nejakou farmakoekonomikou, čo je legitímny argument, absolútne legitímny argument, ktorý ale riešia ďalšie vyhlášky, nie tento zákon, to by ste mohli vedieť. Tak potom ste to konkrétne vy, ktorý si dávate rôzne posty, rôzne facebookové stories, kde mňa obviňujete, že som pomaly sociálny netvor, lebo niekomu neschválim nejaký liek. A keď si dovolím povedať alebo sa iba opýtam, že či to je nákladovo efektívne, tak si dáte tisíc instagramových statusov, aký ja som voči tomu pacientovi, ako sa musí robiť taká zbierka alebo niečo iné. Tak potom buďte konzistentní. Buď je to tak alebo tak. Absolútne legitímny príspevok bol pána poslanca Krajčího o limite verejných výdavkov, plne to podpisujem. Nedá sa to zjednodušovať na, prepáčte, možno idem trocha nekoncepčne, ale mám to tu poznačené, je to o prioritách štátu. Limit verejného výdavku je na úrovni štátu, nie na úrovni rezortu zdravotníctva. To znamená, je to o tom, či chceme dať viac do obrany, do zdravotníctva, do dopravy alebo do niečoho, ale ten balans minister financií musí jednoducho nájsť. Ja tvrdím, že liečba a dostupnosť liekov pre pacientov je jedna z priorít. Je jedna z priorít, možno väčšia a nech sa na mňa neurazia aj kolegovia vo vláde, pre mňa je to väčšia priorita ako čokoľvek, aby som niekoho neurazil, ale ja rozumiem a rešpektujem legitímne požiadavky aj z iných rezortov, ale toto by som bol rád možno, keby sme sa zhodli, že toto je naozaj celospoločenská priorita. A veď predsa ak budete vo vláde vy, tak si tie priority viete nastaviť tak, aby napríklad limit verejného výdavku pre zdravotníctvo bol vyšší na úkor možno niečoho iného. To je legitímna diskusia, ktorá je korektná. Dopady na rozpočet, lebo to ma zaujala táto téma. Ja už som tu povedal dopady na rozpočet, ktoré sú k dnešnému dňu rádovo v stámiliónoch. Tuto pán poslanec Dvořák si vymyslel alebo teda pracuje s číslom, zase nechcem viesť takto tú diskusiu, 500 miliárd, to odkiaľ ste došli na toto číslo? Vy viete, ako bude uzavretá zmluva budúci rok s konkrétnym držiteľom lieku? To ako vy viete? Rozpočet, ak by ste tu, opýtajte sa o radu vyššie, máte tam naozaj odborníkov na financie, tak vám vedia povedať, že rozpočty sa tvoria na trojročné obdobie dopredu, zmluvy sa po troch rokoch prehodnocujú a vy si robíte také, také skratky. A ja nehovorím, možno to tak bude, možno to tak nebude, ale je to o tom, akým spôsobom k tomu pristúpi regulátor. A je pravda, že regulátor a oveľa väčšiu spoločenskú zodpovednosť, celospoločenskú zodpovednosť predsa musí mať regulátor ako ministerstvo zdravotníctva so zodpovedným voleným zástupcom ministra zdravotníctva. Alebo mi chcete tvrdiť, že väčšiu spoločenskú zodpovednosť má tiež nikým nevolený úradník napríklad v súkromnej poisťovni? To mi vy idete tvrdiť? To mi tvrdíte? A mimochodom, mimochodom, to, že sa rozhodovanie o MEA zmluvách presunulo z poisťovní naspäť na ministerstvo zdravotníctva, zaviedla bývalá vláda v roku 2022, dovtedy to bolo na tých poisťovniach. Bývalá vláda to zaniesla nazad na ministerstvo zdravotníctva, viete prečo? Lebo bez toho, aby každá z troch poisťovní dala súhlasné stanovisko, sa liek neposunul do ďalšieho procesu, čo spôsobovalo, že niektorý liek sa buď neposunul vôbec alebo to trvalo deväť mesiacov, alebo 12 mesiacov. Je to legitímna diskusia. Ja netvrdím, aj jedno, aj druhé riešenie má aj svoje pre, aj svoje proti. Ja tvrdím, že ministerstvo zdravotníctva má väčšiu spoločenskú zodpovednosť ako poisťovňa. Ešte som... asi mi končí čas. Pardon. Však budeme, budeme, takto, ešte poviem, aj keď mi skončí čas. Naozaj je to vážna téma, ďakujem za túto diskusiu, bola korektná, naozaj sa chcem poďakovať celému plénu, bola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Čas, pán minister. Dobre, ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? (Reakcie z pléna.) Dobre, ja vediem schôdzu, dobre? Prerušujem rokovania o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Návrh je uverejnený ako tlač č. 1381. Pán minister zdravotníctva, prosím, ujmite sa slova a uveďte tento návrh vlády. (Rokovanie o návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , tlač 1381.) [10:40] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Asi to poruší všetky pravidlá, ja len poviem poslednú vetu, prepáčte, pán predsedajúci. Budete všetci pozvaní na túto diskusiu počas leta, tak ako aj doteraz. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Dobre, poďme k téme, pán minister. Šaško, Kamil, minister zdravotníctva SR Dobre, poďme, poďme k návrhu. Takže, vážený pán predseda národnej, pán predsedajúci Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, materiál návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa predkladá na základe ustanovenia § 26 ods. 3 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Návrh na zvolenie MUDr. Martina Valenta, MBA, do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad na zdravotnú starostlivosť sa predkladá s účinnosťou dňom 1. júna 2026. Navrhovaný kandidát spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu a schválenie predloženého návrhu. [10:41] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre zdravotníctvo poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. [10:41] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predložený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Dôvodom predĺženia návrhu je vzdanie sa funkcie na písomnú žiadosť člena dozornej rady úradu Štefana Durdíka dňom 11. mája 2026. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh, tlač 1381 26. mája 2026. Výbor konštatoval, že navrhovaný kandidát spĺňa zákonom stanovené požiadavky a vyslovil súhlas s kandidatúrou. Výbor súhlasil s návrhom vlády Slovenskej republiky na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky vziať na vedomie podľa § 26 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzdanie sa funkcie na písomnú žiadosť člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Štefana Durdíka dňom 11. mája 2026. Po druhé, zvoliť podľa paragrafu podľa § 26 ods. 3. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov znenie skorších predpisov Martina Valenta do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Predseda výboru ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výbore. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:44] Andrej Danko Ďakujem, otváram rozpravu o tomtom bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási z poslancov do rozpravy. Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [10:44] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je inštitúcia, ktorá naozaj má zabezpečovať dohľad nad poisťovňami, dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a mal by byť naozaj nejakým nezávislým garantom tohto všetkého, čo sa v našom zdravotnom systéme deje. A práve preto by mal mať nezávislé inštitúcie, čo, žiaľ, aj po odvolaní predchádzajúcej predsedníčky Renáty Bláhovej, potom ako bol účelovo zmenený zákon tu v Národnej rade a ona mohla byť v podstate bez udania dôvodu vyhodená z tejto pozície, pri tejto vládnej koalícii, samozrejme, neplatí. V tejto situácii chcem povedať, že čo sa týka nominácie, ktorou doktor Martin Valent je, áno, spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, avšak je dobré, aby ste vy v pléne vedeli, keď sa bude o tom hlasovať, že je to človek, ktorý predtým sedel v správnej rade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a iste viete, nemusím vysvetľovať rozdiel medzi dozornou radou a správnou radou nejakej inštitúcie. Z tohto pohľadu je evidentné, že tam válčil, však v poriadku, má podľa všetkého politické krytie súčasnej vládnej koalície, ale keď sa presúva do dozornej rady, tak považujem to za neštandardné a dokonca by som si dovolil povedať, že je to konflikt záujmov. V dozornej rade tejto inštitúcie by mali naozaj sedieť renomovaní odborníci, ktorí budú dohliadať na to, ako tento úrad si plní svoje povinnosti, a nie ľudia, ktorí sú s týmto úradom spätí v predchádzajúcom období a, samozrejme, predpokladám, že takýmto spôsobom môžu aj rozhodovanie v dozornej rade ovplyvňovať v prospech samotného úradu a rozhodnutí tohto úradu. Takže nič proti pánovi doktorovi Martinovi Valentovi, ale túto nomináciu my v našom hnutí považujeme za nešťastnú a preto pri tejto voľbe sa zdržíme. Ďakujem pekne. [10:46] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Szalay s faktickou. [10:46] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ty máš rozpravu? Ďakujem, som Bittó Cigániková, nie Szalay, keby si niekto nevšimol, a chcem len povedať, že z rovnakého dôvodu, Marek, nepodporím, nie preto, že by som teda považovala pána doktora Valenta za niečo negatívne, ale myslím si, že keď také roky je vlastne vo vedení a potom má to vedenie kontrolovať, tak to z princípu veci samotnej je nejaký konflikt záujmov pri najlepšej možnej viere. Zároveň chcem povedať, že si myslím, že chvalabohu, že Renáta Bláhová odišla, že to bol strašný kandidát, teda aby som vyvážila diskusiu. Ďakujem pekne. Jeden z najzaujatejších, aký kedy bol. [10:47] Andrej Danko Pán poslanec Szalay. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, neviem, ako funguje ten systém, ale pán Krajčí nebol na tabuli. Dobre, neboli ste na tabuli, keď som vyzval pána Szalaya. Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. [10:48] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja len chcem to znova vyvážiť. Pani Renáta Bláhová bola podľa mňa veľmi dobrá predsedníčka úradu. Samozrejme, že si pohnevala najmä Pentu, s ktorou má viacero sporov. A žiaľ, že o vás, pani poslankyňa, sa vie o tých lobistických záujmoch a teda ma neudivuje to, že teraz takýmto spôsobom útočíte na bývalú predsedníčku, ktorá si podľa mňa robila naozaj ten dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nezávisle a veľmi kvalitne. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko Takže teraz poprosím pán poslanec Szalay v rámci rozpravy. [10:48] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave No, ďakujem pekne. Tak to poďme ešte dovážiť ešte raz k tejto téme, keď už teda rozprávame o Renáte Bláhovej. Ja osobne som bol proti tomu, aby sa menil zákon, ktorý umožňoval bez, vlastne bezdôvodne odvolávať šéfa úradu napriek tomu, že si myslím, že Renáta Bláhová nebola dobrá predsedníčka úradu. A čo je zaujímavé a čo málokedy zaznelo, pani Bláhová má totiž osobný vzťah k Pente, jej manžel vydieral Jaroslava Haščáka podľa Gorily a pýtal si od neho asi 100-tisíc, alebo či 100 miliónov korún, strašne veľa peňazí a odtiaľ sa ťahá teda celý tento príbeh pani Bláhovej, je to osobná vec. Ale poďme naspäť k predmetu a meritu veci. Zaznelo tu, že pán doktor Valent spĺňa podmienky, ktoré predpisuje zákon na to, aby mohol byť v príslušnom orgáne Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja si myslím, že toto ako zdôvodnenie je málo a bol by som veľmi rád, pán minister, keby ste povedali ešte pár viet k tomu, že prečo dochádza k tejto zmene, k tejto výmene, nielen že odchádza niekto z jedného orgánu a vy presúvate alebo teda na úrade sa má presunúť človek zo správnej do dozornej či naopak rady. Už len preto, čo tu povedal Marek Krajčí, je dobré vedieť, čo je, čo je, čo je za tým. Poprosil by som vás, že naozaj že dve vety k tejto nominácii, že prečo. Nielen že spĺňa podmienky. Ale za náš klub by som chcel povedať, že ja som teda o pánovi doktorovi Valentovi sa informoval veľmi extenzívne v odbornej obci, pýtal som sa na to viacerých odborníkov, ktorí s ním spolupracujú, ktorí s ním pracujú na rôznych projektoch, on je gynekológ inak, pán doktor. A dostal som zo všetkých strán naňho len pozitívne referencie. Čiže ja som náchylný na to jeho nomináciu podporiť. Ďakujem pekne. [10:50] Andrej Danko S faktickou pani poslankyňa Cigániková. [10:50] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, no však ako inak, dávam ti v tomto za pravdu, aj čo sa týka pána doktora Valenta, ja som si takisto zisťovala, dokonca gúglila, chat GPT-ovala, nikto nič nenašiel naňho, naozaj nedá sa povedať niečo, že by mal nejakú negatívnu stopu za sebou. Preto hovorím, že ten konflikt záujmov jediný je problém. Ak pán minister nejako vysvetlí, prečo dôjde k tej výmene, ja som tiež neni teraz že radikálne proti, toto len vysvetľujem, ako bude moje hlasovanie vyzerať. A nedá mi teda k pani Bláhovej, aj to teda možno trošku som na vážkach, lebo naozaj neviem si predstaviť nič horšie, ako bolo. Nie je to kvôli tomu, čo si hovoril alebo čo hovoril Marek Krajčí, ale naozaj po mnohých skúsenostiach s ňou. Ja som naozaj v zdravotníctve nezažila človeka, ktorý by vedel menej o zdravotníctve. To bola jedna účtovníčka, ktorá vedela o číslach, v poriadku, ale s ňou sa nedalo baviť vecne. S doktorom zrejme sa bude dať o zdravotníctve baviť lepšie a hlavne, čo by som ocenila, pani Bláhová úplne pravidelne a každému v sektore robila to, že niečo dohodla, potom úplne klamala. Tak pokiaľ pán Valent nemá túto stopu, tak určite to bude lepšie ako to, čo bolo, ale teda hovorím, je tam predsa len ten konflikt záujmov. Ja by som veľmi ocenila, ak by ste k tomu povedali pár slov a možno aj zmenila názor, pán minister. Ďakujem, Tomáš, za vystúpenie. [10:52] Andrej Danko Pán poslanec Szalay. [10:52] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, prihováram sa rovnako ako Janka Bittó Cigániková, pán minister, prosím, keď poviete pár viet, možno získate aj viac hlasov pre pána Valenta. A plne súhlasím s tým, že pani Bláhová nerozumela zdravotníctvu, nerozumela poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by poskytovaniu zdravotnej starostlivosti rozumieť mal. Audítorské skúsenosti alebo účtovnícke skúsenosti sú síce cenné a potrebné na úrade pre dohľad, ale nie je to tá hlavná kvalifikácia, ktorá je potrebná na to, aby človek bol naozaj dobrým šéfom úradu pre dohľad. Myslím si, že súčasný predseda úradu pán doktor Palkovič je podstatne, rádovo lepšia náhrada za pani Bláhovú. Vďaka. [10:53] Andrej Danko V rámci rozpravy o slovo požiadal poslanec Stachura. [10:53] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, len krátko, veď asi ste počuli všetky dôvody, prečo, prečo máme obavy, alebo teda obavy, prečo pána Valenta nevieme jednoznačne podporiť. Naozaj nejde o pána doktora, nemá nejakú negatívnu stopu, čo sa týka histórie, ale možno že to znamená aj, že nie je veľmi aktívny, takže nie vždy to musí byť pozitívum. Ale čo sa týka tej diskusie, ja tomu celkom nerozumiem, že čo tu sa začíname baviť o pani Bláhovej, veď my teraz neriešime predsedu úradu pre dohľad, tam je nominant strany SMER pán Palkovič. Opakujem ešte raz, nominant strany SEMR pán Palkovič. Čo sa týka, čo sa týka pani Bláhovej, no ja rozumiem kolegom z SaS, že sa im to nepáči. Ona zdravotníctvu rozumela veľmi dobre v tej oblasti, ktorá hovorila o súkromníctve v rámci zdravotníctva a pripomínam jednu dôležitú vec, že bola to jedna z tých ľudí, ktorí dopomohli k tomu, že z verejného poistenia sa môže, bohužiaľ ešte stále môže, vyberať zisk, ale je obmedzený na 1 %. Je obmedzený na 1 %. Takže ja by som tu bol asi posledný, kto by tu teraz akože kritizoval pani Bláhovú, že bola to nejaká pomýlená účtovníčka, ktorá vôbec nevedela, čo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má robiť. Nie je to jednoducho tak a keď už nič, tak si musíme ju vážiť za to, že po vlá­dach socializmu alebo socialistických alebo sociálnych vlád, ktoré nedokázali, nedokázali zamedziť vyberaniu peňazí z verejného zdravotného poistenia cez zisk, čo je európsky unikát, tak to bola jedna z tých ľudí, ktorá za túto vec bojovala. Takže asi toľko. A čo sa týka toho pána Valenta, aby som rozprával aj k téme, tak naozaj toto nie je dobrý spôsob, že keď sa vám končí volebné obdobie päť rokov a už nemôžete byť dlhšie, tak sa prešupnete do správnej rady a ten človek, ktorému končí volebné obdobie v správnej rade, sa prešupne do dozornej rady a môžete desať rokov takto sublimovať na jednom mieste. Toto nie je dobré riešenie. A presne toto idete urobiť. KDH sa zdrží. Nie preto, že by pána Valenta podozrievala, ale preto, že tento systém nie je jednoducho správny. [10:55] Andrej Danko Ďakujem. Pán poslanec Szalay s faktickou. [10:55] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vysvetlím, že prečo sa tu rozprávame o pani Bláhovej. Rozprávame sa o nej preto, lebo v prvom príspevku v rozprave ju spomenul kolega Krajčí a ju celkom vychválil, tak sme sa k tomu potrebovali postaviť čelom. Jednopercentný zisk pre zdravotné poisťovne je odmena za to, čo robia, a ja osobne súčasné nastavenie kritizujem a nepovažujem ho za správne, pokiaľ viem, aj v predchádzajúcom volebnom období zástupcovia SaS mali s týmto ustanovením problém, pretože ten jednopercentný zisk je za nič. Nie je podmienený dosahovaním žiadnych kľúčových ukazovateľov zlepšenia dostupnosti, zlepšenia kvality, zlepšenia čakania na plánované výkony a podobne a tým pádom nie je dostatočne motivujúci preto, aby sa náš zdravotný systém zlepšoval. Myslím si, že je potrebné podmieniť výplatu zisku dosahovaním nejakých verejnoprospešných cieľov, až potom má zisk v tom zdravotníctve a v zdravotnom poistení ten potrebný zmysel. A samozrejme opakuješ to isté, čo tu opakujeme všetci, poprosíme pána ministra, aby sa vyjadril k tej nominácii a vysvetlil, o čo sa tu, o čom sa tu vlastne rozprávame pri nominácii pána doktora Valenta. Vďaka. [10:55] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vzhľadom na počet minút, ktoré tam vidím, prerušujem rokovanie, o jedenástej pokračujeme hlasovaním. (Prestávka.) [10:57] Richard Raši Dobrý deň prajem, kolegyne, kolegovia, predtým ako pristúpime k hlasovaniu, chcem privítať návštevu pána predsedu výboru pre financie a rozpočet Jána Blcháča Klub seniorov v Liptovskom Mikuláši, vitajte! (Potlesk.) A ešte druhú skupinu zamestnancov súkromného centra poradenstva z Levoče, takisto vitajte! (Potlesk.) Pristúpime ku procedurálnym návrhom a potom k hlasovaniu. Pán poslanec Janckulík, nech sa páči, máte slovo. [11:03] Igor Janckulík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Žiadam, žiadam v mene poslaneckých klubov KDH, PS, hnutia SLOVENSKO a SaS o zaradenie tlače 1414 do programu tejto schôdze. Jedná sa o prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ohrozeniu straty kontroly samospráv nad kritickou infraštruktúrou na východnom Slovensku. Odôvodnenie: Potom ako sme na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokovali správu NKÚ nakladanie s dlhodobým finančným majetkom v obciach a mestách a pred blížiacim sa valným zhromaždením Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti považujeme za nevyhnutné upozorniť na závažné zistenia, ktoré môžu mať zničujúci dopad na každú jednu domácnosť. Ochranu vôd máme ukotvenú v ústave, považujeme za kľúčové, aby sme ako zákonodarný zbor adresovali alarm... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:04] Richard Raši Pán poslanec Karas, nech sa páči. [11:04] Daniel Karas – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na žiadosť troch poslaneckých klubov SMER – SD, HLAS a SNS podávam návrh, aby sa body 155, prerušená rozprava, a 156 prerokovali po zlúčenej rozprave bodov 17 až 20. To bol prvý procedurálny. A druhý procedurálny – na žiadosť troch poslaneckých klubov SMER – SD, HLAS a SNS podávam návrh, aby sa bod 156 prerokoval v zmysle § 30 ods. 1 rokovacieho poriadku skrátenie rozpravy na 12,5 hodiny. Ďakujem. [11:05] Richard Raši Pani poslankyňa Jaurová. [11:05] Zora Jaurová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som požiadať o návrh troch poslaneckých klubov PS, KDH, SaS o presunutie rokovania o mojom návrhu zákona tlač 602, číslo rokovacieho poriadku 36, na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Ďakujem. [11:05] Richard Raši Pán poslanec Grendel. [11:05] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Včera sme zaradili konsenzom do programu tejto schôdze návrh na voľbu predsedu Skupiny priateľstva medzi Slovenskom a Talianskom, tak chcel by som požiadať, keďže sme včera neriešili termínovanie tohto bodu, aby sme to určili na piatok na deviatu hodinu, ak je všeobecný súhlas. [11:06] Richard Raši Pán poslanec Viskupič. [11:06] Marián Viskupič – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel len poprosiť pána poslanca Karasa, aby tú situáciu vysvetlil, pretože jedno je teda správa o pokroku, kde bola prerušená rozprava, druhé je záverečný účet Slovenskej republiky a to chce spojiť a dať do skrátenej rozpravy? Ja neviem, či to vôbec je legislatívne možné, alebo skôr si myslím, že je to nemožné. Ďakujem. [11:06] Richard Raši Nie, iba bod 156, teda nie otvorená rozprava, ale bod 156 bol na skrátenú. Aha, chápem, rozumiem, rozumiem. Čiže, pán poslanec, po zlúčenej rozprave, po zlúčenej rozprave tento bod by išiel, tak, hej, dobre? Čiže tak, tak to je. Dobre? Čiže budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcom (reakcie z pléna) je prerušená zlúčená rozprava k tým bodom, tak, hej? (Ruch v sále.) To je 156, hej? Pán poslanec Karas, sledujte, či hovorím dobre. Čiže body 156, 155 a 156 pôjdu po zlúčenej rozprave, ukončí sa zlúčená rozprava a tieto body pôjdu po zlúčenej rozprave a ten bod, ktorý ste navrhli, pôjde v skrátenom. Tak? Dobre, tak? Tak. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janckulíka, o procedurálnom návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 141 poslancov, 68 za, 1 proti, 72 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o prvom pozmeňovacom, procedurálnom návrhu pána poslanca Karasa. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 50 proti (správne 58, pozn. red.), 9 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Karasa. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 77 za, 67 proti, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Presun bodu pani poslankyne Jaurovej na budúcu schôdzu, je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Budeme hlasovať teraz o návrhu pána poslanca Grendela. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 75 za, 2 proti, 64 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. A budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Viskupiča. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Aha, pardon. Ruším hlasovanie. Pardon. Bolo to vysvetlené. Poprosím teraz pána poslanca Zdenka Svobodu, aby pristúpil a uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, tlač 1335. (Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1335.) Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpilo deväť poslancov. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Pán spravodajca, čiže zrušil som hlasovanie, čiže ešte raz. Keď bol návrh na prepracovanie zákona v rozprave. Je to... (Reakcie z pléna.) Dobre, pán poslanec Szalay, vy ste dali návrh v rozprave na to, aby bol zákon prepracovaný. Tak, hej? Čiže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Szalaya, jedinom podanom v rozprave. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 68 za, 77 proti. Návrh nebol schválený. A teraz uveďte hlasovanie, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 66 sa zdržali. Návrh bol schválený a postúpený do druhého čítania . Ešte procedurálny návrh tam bol jeden. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [11:11] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:11] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:14] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:15] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som vás len chcela poprosiť, aby ste nám ozrejmili, že aké body ste teda zlúčili do spoločnej rozpravy na žiadosť pána poslanca Karasa, pretože bod 155 už bol otvorený, bod 156, návrh záverečného účtu, ste očividne zlúčili s bodom 157, ktorý ale v programe neexistuje. Tak čo sa teda vlastne stalo? Ďakujem. [11:15] Richard Raši Pani poslankyňa Jurík, všetko, čo sme schválili, je v poriadku a ja vám ukážem oba návrhy. Zlúčená rozprava skončí tak, ako prebieha, a potom pôjdu body 155 a 156 a 156 je v skrátenej rozprave a žiaden bod 157 nebol ani nebude. Vyhlasujem prestávku, 11.20 h pokračujeme. (Prestávka.) [11:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave tak, ako bola prerušená. Poprosím, poprosím, tí, ktorí nevystupujete, aby ste nechali priestor na vystúpenie s faktickou poznámkou pánovi poslancovi Štefunkovi. Nech sa páči. Pán poslanec Štefunko, pán poslanec Štefunko, ide ti mikrofón aj čas s faktickou. Pán poslanec Krajčí, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania o návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , tlač 1381.) [11:21] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ďakujem za slovo, predsedajúci. Tak ja sa len chcem trošičku vyjadriť k tej účtovníčke pani Renáte Bláhovej, tak ona nie je žiadna účtovníčka, ale je to audítorka. A zároveň tí, ktorí ju za to už kritizujete, tak vyzdvihujete Palkoviča, ktorý bol jej pravá ruka. Takže hovoriť o tom, že ten úrad bol nejaký nekompetentný, sa z tohto pohľadu vôbec nedá. Ja som stále presvedčený, že Bláhová bola hlava na podnose pre Haščáka. Totiž ona vo svojich správach Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou si dovolila povedať, že Penta cez Dôveru v rokoch 2010 až 2020 vygenerovala hrubý zisk viac ako 900 miliónov eur, za desať rokov vytiahli zo zdravotníctva viac ako 900 miliónov eur len cez svoju poisťovňu. A tuná keď rozpráva Tomáš, že 1 % s tým nesúhlasí, lebo to nie je nejakým spôsobom za nejakú odmenu, tak len sa ho chcem opýtať, či mu ale nevadilo, že jeho tútor Zajac dovolil neobmedzený zisk vyťahovať z verejného zdravotného poistenia a že to tak či tak regulovať trebalo. Takže nech si naozaj ľudia urobia úsudok o tom, kto ju kritizuje, za čo a vlastne prečo to je a kto tu za koho v zdravotníctve lobuje. Ďakujem. [11:22] Richard Raši Pani poslankyňa Bittó Cigániková. [11:22] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, Peťo, jasné, že súhlasíš s Marekom, však si bol jeho štátny tajomník, takže to treba povedať, treba podržať svojich. Treba ale zároveň povedať, že, prosím ťa, Mišo Palkovič bol váš nominant, preboha, robiť mu to, že nominant SMER-u, to je akože dosť svinstvo od teba. Ale teda je to odborník, ktorý je tam za viacerých garnitúr, určite teda má do toho viac čo povedať ako Bláhová, ktorá, teda si to zhrňme, bola to politická nominácia bez výberového konania, mala teda veľmi sporné kvalifikačné predpoklady. Sami hovoríte, že bola audítorka, nevedela nič o zdravotníctve, len mala červené oči a presne teraz to aj Marek potvrdil, aj vy v KDH, čo ma teda celkom mrzí, ste toho veľkými zástancami, že zisk nesmie byť a všetko súkromné vlastníctvo nenávidíte. No tak áno, toto bola, keď, tak toto bola jej kvalifikácia jediná pri zdravotníctve. Prekračovala kompetencie úradu, nedostatočne riešila VŠZP, to je to, čo treba riešiť, to neriešil nikto, ona sa tam, VŠZP, pravidelne dostávala do strát a nebol s tým žiadny problém. Mala všade konflikty, vecne ikskrát bolo dokázané, že rozpráva hlúposti, ktoré nie sú pravda, a mala konfrontačnú komunikáciu, takže to by sa nepatrilo. No v každom prípade, chcela som zhrnúť, že to nie je boj, samozrejme, súkromníci verzus štátny, Penta a zlá verzus tí dobrí, lebo teda pán Palkovič bol za garnitúry práve vás, OĽANO. Ide čas, pán Pročko, nebojte sa, ja to tu pred sebou vidím a už končím, chcela som len teda vyjadriť nesúhlas s tým čiernobielym videním sveta a s tou nekonečnou vierou, že akýkoľvek zisk, aj keď je použitý napríklad na výstavbu Nemocnice Bory, je zlý. Pre mňa je zisk dobrá, dobrá vec, nie zlá. [11:24] Richard Raši Poprosím techniku, aby kontrolovala čas, lebo nešiel pani Bittó (reakcia z pléna), tebe išlo, hej? Dobre. Dobre. Pán poslanec, pán poslanec Stachura, nech sa páči, máte slovo. [11:24] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za reakcie, zopakujem to ešte raz, ako to hovorím, my nie sme proti súkromnému vlastníctvu. Ešte raz zopakujem, budem to opakovať do konca svojho života, z verejného zdravotného poistenia sa nemá robiť žiaden zisk, bodka. (Potlesk.) Toto sú choré nastavenia ešte od pána Zajaca, tak ste to nastavili, ale je to hlúposť. (Reakcia z pléna.) Nie, teraz mám slovo ja, Janka, prepáč. Nemá sa robiť zisk. To, že sa robí, je slovenský unikát, ako máme viacero unikátov, je to súčasť tejto divokej hry tuná na Slovensku, prečo máme takto rozrabované zdravotníctvo. Takže toto je tá pravda. A ja nemám červené oči. Nech sú tu všetci čestní, poctiví podnikatelia, nech podnikajú poctivo v slovenskom zdravotníctve, ale nech sú tu, do kelu, už normálne hranice. To má robiť regulátor, má si tu nastaviť poriadok a nie nechať tuná si bačovať, koho chce. Toto je ten základ. A toto očakávam aj od ostatných a to nie je, že ja by som teraz akože bažil po tom, lebo že im nepatrí zisk. Neprimeraný zisk a zisk z toho, čo nemá byť, áno, toto oni nemajú mať a tak to je. Takže neviem, o čom sa tuná vôbec rozprávame. A pani Bláhová, naozaj podľa mňa je nefér rozprávať o osobe, ktorá sa vôbec nemôže brániť, ja si myslím, že urobila časť roboty na Úrade pre dohľad v poriadku. A pán Palkovič, bohužiaľ, tu sa podľa mňa osobnostne zmýlila, odporučila ho za ministra, ale je zaujímavé, že teraz si tohto ministra zvolil SMER za predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tak sa pozrime alebo premyslime, prečo to asi tak je. (Potlesk.) [11:26] Richard Raši Pán poslanec Szalay vystúpi v rozprave, nech sa páči. [11:27] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Aby, aby náhodou sme nezostali v tom, že tu rozprávam veci, ktoré nie sú podložené. Keďže Marek Krajčí otvoril tému Renáty Bláhovej, Peter Stachura v tom pokračoval, tak by som si dovolil k tej téme Gorila, ktorá tu nás traumatizuje možno 20 rokov, vybrať tvrdenie, v spise Gorila sa spomína pán Michal Bláha. Pán Michal Bláha mal spolupracovníka, partnera v podnikaní, ktorý sa volal Vladimír Čečetka. A títo dvaja páni prišli za partnerom Penty Jaroslavom Haščákom v súvislosti s úverom od Slovenskej poisťovne vo výške 280 miliónov korún. Ten úver Penta čerpala a Bláha s Čečetkom prišli za Haščákom podľa Gorily, podľa tých odposluchov a hovoria, že ak im Haščák nezaplatí, tak Penta bude mať v súvislosti s týmto úverom bližšie nespresnené problémy. V tomto prepise Gorily sa píše: Haščák sa vtedy v roku 1998 stretol s financmajstrami Demokratickej strany Čečetkom a Bláhom, sedel tam Oszkár Világi a Ernest Valko, ktorí chceli polovicu z uvedenej sumy, inak bude mať Penta problémy. Haščák to odmietol. Toto sa píše v Gorile. Renáta Bláhová nie je nezávislý človek, ktorý nemá vzťah k zdravotníctvu a k finančným skupinám, ktoré v zdravotníctve pôsobia, má konflikt záujmov a tak je potrebné s týmto vedomím jej vyhlásenia jej kroky interpretovať. Toto som chcel povedať na margo pani Renáty Bláhovej. Nie je to téma, o ktorej rokujeme, ale holt, v diskusii sa toto tu objavilo, tak aby to zostalo vypovedané. Bol by som rád, keby ste sa v prípade, že sa chcete k tomuto, kolegovia, vyjadriť vo faktických poznámkach, aby ste zohľadnili toto tvrdenie z Gorily. Ak je Gorila pravdivá, tak je potom zrejme pravdivé aj toto tvrdenie. Vďaka. [11:29] Richard Raši Pán poslanec Štefunko. [11:29] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia z opozície, myslím si, že tu robíme zbytočné divadlo pre vládnu koalíciu, lebo sa bavíme, po prvé, o jednej osobe, ktorá tu nie je a nemôže sa vrátiť. Dokonca teraz pred chvíľou sa vyčítal osobe pani Renáte Bláhovej jej manžel, teda nie ona, ale jej manžel. To znamená, že teraz ideme, smeráci súdia podľa matky syna a tak ďalej a tak ďalej, prosím vás, ako keby vráťme to do konštruktívnej debaty. Ja som prišiel na túto rozpravu sa dozvedieť, čo trápi slovenské zdravotníctvo a vy, kolegovia z opozície, ste sa pohádali kvôli jednej osobe, ktorá sa nemôže brániť, pripomínam. Navrhujem vám skončiť túto debatu. Ďakujem. [11:30] Richard Raši Pani poslankyňa Bittó Cigániková. [11:30] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tomáš, ďakujem, ale doplním ťa s tým, čo je na tomto celom podstatné, je práve to, aby v akýchkoľvek takýchto orgánoch bol človek, ktorý sa dokáže normálne, reálne a vecne pozerať na zisk. A teraz k tomu, čo tu zaznelo, lebo celá táto diskusia, konfrontácia vyzerá tak, že dobrí sú tí, čo zisk v zdravotníctve nechcú, a zlí sú tí, čo ho chcú. A aj Peťo Stachura pred tebou napríklad hovoril, KDH, ktoré je ekonomicky väčšinou príčetné, tak v zdravotníctve zrazu sa to úplne stráca a tam zisk nesmie byť. A ja som teda tu kričala a pýtala som sa, že či strata teda smie byť, lebo – a toto je to dôležité, lebo veď aj tá strata všeobecky, ktorú bývalá vláda naša ešte sčasti, a čo som ja kritizovala, dotovala, tak aj tá strata predsa bola niekoho zisk. Však všetci vieme a ukázalo sa, že to, čo som vtedy hovorila, že všeobecka má predražené zmluvy s labákmi a že tam nejaký súkromník tiež získava a vy to chcete zafinancovať z peňazí daňových poplatníkov, to je tiež niekoho zisk. A áno, dnes váš nominant Strapko robí pre človeka, ktorý vlastní tie labáky. To vám nevadí, to nie je niekoho zisk? Ja len upozorňujem na to, že pri týchto nomináciách tam nemôžeme mať človeka, ktorý absolútne má červené oči a nepríčetné názory a len, len teda nejakú vieru, ale absolútne sa nedrží faktov. Tomáš, to, čo si povedal, je fakt, to, že Renáta kritizovala niektoré veci, je fakt, dokonca niektoré aj oprávnene, a rovnako je fakt, že sa absolútne nevyznala do zdravotníctva. Ja teda pri tejto nominácii o nej hovorím preto, lebo to vytiahol Marek Krajčí, tiež si myslím, že stačí, stačí k tejto debate, ale bolo potrebné to vyvážiť, pretože celá debata nie je o osobách, ale o tom, či je zisk dobrý alebo zlý. Ďakujem pekne. [11:31] Richard Raši Pán poslanec Szalay, nech sa páči. [11:31] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Beriem si k slovu, k srdcu slová kolegu Štefunka, ako zbytočne sa nemusíme v tomto, v tomto rýpať. Poviem už len posledný citát od Tomáša Julínka, bývalého ministra zdravotníctva Českej republiky, ktorý povedal, že zisk nie je sprosté slovo, sprosté slovo je zadlžená nemocnica. [11:32] Richard Raši Pán poslanec Krajčí v rozprave, nech sa páči. [11:32] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Štefunko, súhlasím, ako ale nedá mi zareagovať na nejaké veci, pretože ak si dobre spomeniete, čo som ja v rozprave povedal, povedal som, že tu bol účelovo prijatý zákon, na základe ktorého bol odvolaný regulárne zvolený predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ja som sa k osobe pani Bláhovej vôbec nevyjadroval. A namiesto toho, aby toto Janka Bittó Cigániková s týmto stotožnila, že takto sa to robiť nemá, tak samozrejme rozpútala tú debatu o tom, že to bola zlá, že ona bola zlá. Ale súhlasím s tým, že to, akým spôsobom sa tuná vyťahujú teraz veci z Gorily, ešte dokonca na jej manžela, o čom, samozrejme, my vôbec nič nevieme, nevieme sa brániť, ani nevieme hovoriť, ale nakoniec prečo by sme sa mali, tak ja to považujem do veľkej miery za dobre naštudovanú účelovú nejakú možnú pravdu, polopravdu, ťažko sa k tomu vyjadriť, ale ideme teraz do Gorily? Keď Zajac v Gorile povedal, že stanovy pripravuje pre Sláva Haščáka? Zajac je tútor tuná Tomáša Szalaya. A nikto z nás, kto sa tu, Janka Bittó Cigániková, stále snaží navodiť, že sme proti ziskom a proti trhu a neviem, čo všetko, čo je absolútny nezmysel, ale absolútny nezmysel. A stále len takto účelovo podhadzujú takéto veci, aby nás nejakým spôsobom strápnili, len preto, že si dovolíme povedať, že prepáčte, ale tá Penta v tom zdravotníctve to teda vôbec nerobí dobre a je zodpovedná za obrovské úniky. Za desať rokov viac ako 900 miliónov eur vytiahla cez Dôveru. To je v poriadku? Až na to, že tu niekto zreguloval ten zisk na 1 %, aby nám to tadiaľ už teda neutekalo jak toto? Tak za to tu niekto povie. A znova to je taká, viete, taká taká polopravda, tak podsunuté, že ale to nie je naviazané na žiadnu nejakú produkciu, je to len zisk vyplatený tak, ale dovtedy to Zajac urobil, že to bolo absolútne bez limitu. Verejné zdravotné poistenie a niekto si tu mohol vykázať úplne že neobmedzený zisk, že nakoniec v tých desať rokoch sa ustrelilo až tak, že viac ako 900 miliónov eur Dôvera vykázala hrubý zisk. Haščákova Dôvera. A táto žena tam prišla a začala na to poukazovať, písala správy pre Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde, áno, však je audítorka, pozrela sa na tie veci z minulosti a je jasné, že bola nepohodlná. A nielen Janke Bittó Cigánikovej a všetkým, ktorí nadhadzujú Haščákovi, ale možno aj mnohým tým, ktorí sú financovaní touto skupinou, že ako si to niekto dovolil urobiť. Takže ja som, prepáčte, nechcel k tejto téme akože sa tuná takto rozoberať, ja som relatívne korektný, ale rozpútal to tu naozaj niekto iný a nechať to len tak teraz, hoci naozaj tu pani Bláhová nie je a nevie sa brániť, sa mi nezdá úplne v poriadku, ale naozaj nejdem teda už ďalej pokračovať, chcel som len ja zo svojej strany ukončiť to takto. Ďakujem. [11:36] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Šipoš. [11:36] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja ťa chcem doplniť, Marek Krajčí, lebo ty to nepovieš, ale keď už si tu ideme rozprávať, ako to bolo, kto za koho kope, fakt je ten, že keď Marek Krajčí sa stal ministrom zdravotníctva, zas začal osekávať nacicané finančné skupiny na zdravotníctvo. Potom to prišlo. Články v penťáckych médiách, ako ho očierňovali, ako na neho poľovali, ako mu robili zle, obrovský mediálny tlak, pretože si dovolil obhajovať zdravotníctvo pre ľudí, pretože si dovolil osekať finančné skupiny, pretože sa zaujímal o to, aby zdravotníctvo slúžilo ľuďom, aby sa tu nezarábalo na zdravotníctve. Pretože robil všetko preto, aby bola nemocnica v Rázsochách postavená, preto musel Marek Krajčí odísť, dámy a páni. Pamätáte si to? A teraz finančné skupiny, tak ako to mali pri pani poslankyni Cigánikovej na ružiach ustlané, teraz keď tam majú, samozrejme, pána ministra, ktorý vieme ako kráľovsky ukončil záchrankový tender za dve miliardy, ľudia na Slovensku si čítajú a vidia tie krásne médiá, ktoré platia tí oligarchovia, ktorí ich vlastnia, a vidia, o kom tam píšu, akí sú krásni, chrumkaví, múdri, krásne oblečení. Takže ľudia na Slovensku, dámy a páni, nie sú hlúpi a ľudia na Slovensku si vedia spočítať dve plus dve, koľko to je. [11:37] Richard Raši Pán poslanec Pročko. [11:37] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že ani jeden človek na Slovensku, ani jeden človek na Slovensku, normálne uvažujúci, ktorý si platí zdravotné poistenie, nechce, aby zdravotné poisťovne mali obrovský zisk, aký majú. A keď tu niekto začal spomínať Gorilu, tak naozaj v tej Gorile zazneli krásne veci a pán Haščák povedal o voličoch, že je to len fekál, nebudem hovoriť to, len pani Cigániková tie vulgarizmy používa. Takže toto je to, o čom, o čom tu dnes rokujeme, a zdravotníctvo by malo slúžiť ľuďom. Nie tak, ako pod vedením pána Šaška slúži oligarchom a tým, ktorí chcú zarábať 800 miliónov na záchrankovom tendri. To kde žijeme? A všetci dobre vedia, kto je pani Janka Bittó Cigániková, ktorá obhajuje Pentu. Všetci dobre vieme, kto je táto žena, ktorá pri každej príležitosti rozpráva, že veď vy idete brať ľuďom zisk, veď vy idete brať ľuďom zisk. Ktorý normálny človek chce, aby zdravotnícka spoločnosť, poisťovňa zarábala, zisková bola na zdraví ľudí? No chce to pani Janka Bittó Cigániková a pár ľudí. Takže ja som veľmi rád, že naozaj aj mne poslanci zo SaS hovoria, že sa zbavili trojského koňa a majú tam už kľud. A keď ešte povie, ty si už spomínal, keď ešte povie, že my máme krvavé oči na tom, aby, aby, aby ľudia nemali zisk. Ja celé roky, celé roky nerobím nič iné, len vytváram zisk preto, aby som platil dane, obrovské dane tomuto štátu. Ja doprajem každému zisk, ale nedoprajem zisk zdravotným poisťovniam, obrovský, stámiliónový, keď ľudia musia platiť, a včera som to hovoril, keď jedna pani zaplatila na pohotovosti zubnej 290 eur za dieťa. Kde to žijeme? To je hanba. [11:39] Richard Raši Uzatváram rozpravu k tomuto bodu, vyhlasujem ju za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Teraz pristúpime k rokovaniu, a poprosím pána poslanca Igora Šimka, návrh na voľbu na člena Regulačnej rady, 1283 tlač. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady , tlač 1283.) [11:40] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dňa 15. júna 2024 uplynulo šesťročné funkčné obdobie člena regulačnej rady Jánovi Ďurišovi, ktorý bol kandidátom navrhnutý Národnou radou Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2012 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Na uvoľnené miesto navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať voľbu kandidátov na člena regulačnej rady. Podľa čl. 2 ods. 1 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov podávajú návrhy kandidátov na voľbu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Za člena regulačnej rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky. Na základe listu predsedu výboru pre hospodárske záležitosti Róberta Puciho z 3. decembra 2025 bolo k stanovenému termínu predložených päť návrhov. Dva návrhy kandidátov boli vzaté navrhovateľmi späť. Národná rada bude posudzovať týchto troch kandidátov: Bubeník Peter, navrhovateľom je poslanec Adam Lučanský; Hulík Eduard, navrhovateľom je poslanec Adam Lučanský; Matúška Ján, navrhovateľom je poslanec Ivan Štefunko. Výbor pre hospodárske záležitosti na 62. schôdzi 9. apríla 2026 posúdil predložené návrhy za účasti navrhnutých kandidátov a konštatoval, že všetci traja kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené v § 7 ods. 5, 7, 9 a 10 citovaného zákona. Výbor odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, skončil som. [11:42] Richard Raši Ďakujem, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Štefunko, nech sa páči. Pán poslanec Štefunko sa prihlásil do rozpravy, ale zmizol. Z dosky zaraďte ho späť a umožnite. Nech sa páči. [11:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Ešte vás poprosím, dajte mu menej ako 300-tisíc minút. Štefunko, Ivan, poslanec NR SR Nechcete ma počúvať? (Povedané s pobavením.) Vážené dámy, vážení páni, ja som veľmi rád, že konečne prišiel tento bod do programu tejto Národnej rady kvôli tomu, že v zásade ideme rozhodovať o tom, kto bude regulovať alebo kto bude dohliadať na reguláciu slovenskej energetiky. Priemysel, občania, Európska únia, všetci nám hovoria, že máme drahé energie a tým pádom to brzdí rozvoj Slovenska. Je veľmi veľa teórií, prečo tie energie máme drahé, ale relatívne málo ľudí funguje s dátami alebo so skúsenosťami, ako to postrážiť. Ja som navrhol človeka, ktorého poznám len odborne, nemám s ním žiadny pracovný alebo iný vzťah, poznám človeka, ktorý sa veľmi dobre orientuje v energetike, ktorý veľmi dobre vie, akým spôsobom sa dajú energie zlacňovať, respektíve aké trhové mechanizmy alebo netrhové mechanizmy vedia energetike pomôcť. Preto som sa rozhodol tu vystúpiť, aby som obhájil kandidáta, ktorého som navrhol, ktorého by podporilo podľa mojich informácií veľmi veľa poslancov opozície, ale, žiaľ, počul som, keď som sa snažil zháňať hlasy koalície, tak mi povedali, že to sú koaličné dohody a že teda musia rešpektovať návrhy pána... ako sa volá ten druhý? Pána Lučanského. Pán Lučanský tu nie je, neprišiel obhájiť svojich dvoch kandidátov, nevidel som ho ešte v živote na hospodárskom výbore rozprávať o energetike, nevidel som ho na energetických fórach, nevidel som ho na akciách so starostami, kde v zásade sa sťažovali na ceny energií a tak ďalej. Veľmi by som vás poprosil, vážení poslanci, hlavne z vládnej koalície, posúďte, že koho budete v tejto voľbe podporovať. Niekoho, koho navrhuje človek, ktorý sa venuje energetike aj tu v parlamente, aj v minulosti a ktorému naozaj aj s ľavicovým srdcom záleží na tom, aby energie pre domácnosti boli lacnejšie, aby malí a strední podnikatelia mali prístup k dostupnej a lacnej energii? Alebo budete podporovať človeka alebo dvoch ľudí, ktorí budú v regulačnej rade za odmenu a možno počúvať názory alebo záujmy lobistov? Ja som to spravil transparentne so všetkými dôsledkami, ktoré či už aj pre kandidáta alebo aj pre nás, pre mňa z toho plynú. Ja som nevidel pána Lučanského obhajovať svoje dve nominácie. Veľmi by som vás poprosil, kolegovia aj z opozície, aby ste zvážili voľbu človeka, ktorý sa venuje energetike, a návrhy človeka, ktorý sa tiež venuje energetike. Ďakujem veľmi pekne. [11:46] Richard Raši Pán poslanec Šimko s faktickou poznámkou. [11:46] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja som bol spravodajcom týchto vypočutí na výbore pre hospodárske záležitosti a oceňujem, že pán Štefunko navrhol kolegu, len jedna poznámka, ešte pán Hajko ako podpredseda výboru dával každému jednému z dotazovaných alebo z tých, ktorí boli navrhnutí, otázku, že či by boli za reguláciu cien pre domácnosti. Musím mu korektne povedať, že pán Matúška jediný povedal, že je proti tomu a chce uplatňovať trvalý mechanizmus bez kompenzácií pre domácnosti a toto bola pre mňa vec, pre ktorú budem asi zvažovať nejakú inú nomináciu. Ďakujem pekne. [11:47] Richard Raši Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [11:47] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ivan, ja len krátko. Som rada, že si osvetlil tú legislatívnu aj inú činnosť poslanca Lučanského. Naozaj on je známy tým, že za SNS navrhuje aj v tej legislatívnej trojke návrhy zákonov, ktoré sa potom vôbec, ale vôbec neobťažuje nejakým spôsobom vysvetľovať alebo obhajovať, nechá plynúť tie rozpravy bez toho, aby sa do nich zapojil. A zjavné je, že rovnako postupuje aj pri výbere nominantov do takýchto vážnych funkcií. Je to naozaj vizitka tejto koalície a koaličných partnerov, ktorí ich nechávajú toto robiť a oni za to budú niesť aj zodpovednosť. [11:48] Richard Raši Pán poslanec Štefunko s reakciou na faktické poznámky. [11:48] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Priznám sa, že nemyslím si, že to, že povedal kandidát, že je za to, aby bola liberalizovaná táto oblasť, ho diskvalifikuje. Ja si myslím, že to má byť oveľa širšia debata a nielen, že áno alebo nie, lebo sú krajiny, kde je liberalizované, kde sú liberalizované ceny energií, kde vládnu sociálni demokrati a majú oveľa nižšie ceny energií ako na Slovensku aj pre domácnosti. Takže to nie je že liberalizované alebo neliberalizované, ale znamená to to, že sú spôsoby aj ako aj pri liberalizácii dosiahnuť nižšie ceny energií. Ale člen regulačnej rady nemá vplyv na to, že či sa budú liberalizovať alebo nebudú liberalizovať, člen regulačnej rady sa má pozerať, že či regulátor dobre funguje a nie že či, že či presadzuje nejakú energetickú politiku alebo nie. Dnes vidíme, že ÚRSO momentálne presadzuje energetickú politiku, ktorá zakazuje alebo obmedzuje vstup novým hráčom na trh, tým pádom zdražuje elektrickú energiu, bojuje proti baterkám, bojuje proti iným zdrojom energie. To znamená, že my by sme sa mali vysporiadať s vedením a s nastavením ÚRSO a nie s regulačnou radou, pán Šimko, a verím, že tomu rozumiete. Takže ďakujem veľmi pekne za pozvánku. [11:50] Richard Raši Ukončujem rozpravu o tomto bode, vyhlasujem ju teda za skončenú. Pán spravodajca nechce. Dnes o sedemnástej hodine bude hlasovanie. Ďalším bodom programu je druhé čítanie, a poprosím pána poslanca Zdenka Svobodu, aby uviedol druhé čítanie o návrhu poslanca Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1259. Nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1259.) [11:50] Zdenko Svoboda Ďakujem za slovo, pán predseda. Tak hlavným cieľom návrhu zákona je zabezpečiť plnohodnotné fungovanie elektronického zdravotníctva, takzvaného eZdravia, tak, aby jeho všetky zdravotnícke výkony boli vykonávané pacientovi, teda boli zaznamenávané prostredníctvom elektronickej zdravotnej knižky. Zákon zavádza princíp, že bez zápisu do eZdravia nebude možné zdravotný výkon uhradiť z verejného zdravotného poistenia. Tento mechanizmus má zabezpečiť dôsledné dodržiavanie povinnosti zapisovať zdravotné výkony, má zabezpečiť odstránenie duplicít a papierovej dokumentácie, zlepšenie dostupnosti zdravotníckych údajov medzi lekármi, efektívnejšie posudzovanie nárokov na sociálne dávky, zníženie priestoru pre falšovanie zdravotnej dokumentácie a digitalizáciu procesov. Pôvodný legislatívny návrh počítal so skorším zavedením podmienky úhrady výkonu zápisom do eZdravia, avšak po diskusiách so zástupcami či už zdravotných poisťovní, ambulantného sektora, nemocníc, dodávateľov informačných systémov bolo identifikované, že nie všetky typy zdravotníckych výkonov je dnes možné technicky zapisovať do systému eZdravia. Ak by sa legislatíva zaviedla naraz, existovalo by riziko, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by nedostali úhradu za výkony bez vlastného zavinenia, preto sa zavádzal aj určitý, alebo fázovanie fázovanie týchto krokov. Toľko k môjmu návrhu zákona. Ďakujem. [11:52] Richard Raši Ďakujem, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. A poprosím spravodajcu Karola Janasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. [11:52] Karol Janas Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1259. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1259. Uvedený návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru. Ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, tlač č. 1259, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, tlač 1259, schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 16 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 až 16 hlasovalo spoločne s návrhom výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 173 z 26. mája 2026, kde ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu k predloženému návrhu. Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. [11:55] Richard Raši Ďakujem. Otváram rozpravu a ešte predtým chcem, pred otvorením rozpravy chcem privítať príslušníkov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach a delegáciu väzenskej služby z Českej republiky, vitajte! (Potlesk.) Dúfam, že vás nebudeme stretávať často. (Povedané s pobavením.) A teraz otváram rozpravu. Nech sa páči, hlási sa pán navrhovateľ do rozpravy. [11:55] Zdenko Svoboda – Vystúpenie Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som k svojmu návrhu zákona podal aj zároveň môj pozmeňujúci návrh, ktorý je v elektronickej podobe a bol zverejnený, tak si ho môžete aj pozrieť. A ja by som podal odôvodnenie, je to technického charakteru. Je to posun termínov o jeden mesiac, týka sa životných situácií z dôvodu posunu termínu ukončenia realizácie projektu budovania životných situácií a z dôvodu veľkého množstva procesov, pri ktorých je nutný rozsiahly zásah do informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a integrácie s ďalšími zapojenými organizáciami verejnej moci, kde si tieto zmeny vyžadujú dlhší čas na návrh, vývoj a testovanie, implementáciu, ako aj certifikáciu, a to všetko pri plnom zachovaní prevádzkovej stability zdravotných zariadení. V zákone č. 44/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, navrhujem posunúť prechodné obdobie z 31. decembra 2026 na 31. januára 2027, z 30. júna 2026 na 31. júla 2026, z 1. júla 2026 na 1. augusta 2026 a posun účinnosti z 1. júla 2026 na 1. augusta 2026, vrátane č. 70/2026 Z. z., ktorými sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady č. 154/1994 Z. z. o matrikách, sa navrhuje posun účinnosti z 1. júla 2026 na 1. augusta 2026. V nadväznosti na môj predložený pozmeňujúci návrh vynímam body č. 5, 13, 14 a 16 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som. [11:57] Richard Raši Prosím, zaujmite svoje miesto, ďakujem. A v rozprave vystúpi pán poslanec Szalay, nech sa páči. [11:58] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán navrhovateľ, vy viete, že ja som dlhodobo podporovateľom zlepšenia vykazovania výkonov a poskytnutej zdravotnej starostlivosti do elektronického zdravotníctva. Elektronické zdravotníctvo na Slovensku sa buduje, pokiaľ viem, ešte od čias, keď bol pán predseda ministrom zdravotníctva, lebo to bolo v roku 2008, keď bol ten launch, že teda budeme mať o chvíľočku ten eHealth, potom sa to premenovalo, lebo už ten eHealth prinášal toľko zlej karmy, že sa to zmenilo na eZdravie, ale stále to nie je to, čo by sme chceli, aby to bolo. Naozaj stále to nie je ono. Minuli sme na to obrovské množstvo peňazí a hodnota zatiaľ za tie peniaze je mizivá. Áno, sú aj väčšie projekty, ktoré sa podarí dobabrať, ani Microsoftu sa nepodarilo vyrobiť hromadu softvéru, ktorý robil, akurát teda Microsoft na to zaplatil vlastné peniaze a tuto sa spálili peniaze nielen slovenských daňových poplatníkov, ale aj európskych, keďže tam išlo pomerne veľa zdrojov z eurofondov na projekty, ktoré sa nematerializovali. Dnešným problémom elektronického zdravotníctva nie je tak úplne to, že by nebol server, na ktorý sa dajú zapisovať informácie, že by povedzme neboli informácie v počítačoch lekárov, ktoré by sa dali poslať na tie servery NCZI. Problémom ale je, že sa to nevyužíva. Významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezapisuje do eZdravia napriek tomu, že je to už minimálne, koľko, osem rokov zákonná povinnosť, od roku 2018, myslím, že? Čiže už je to osem rokov zákonná povinnosť, aby to, čo naťukal lekár vo svojej ambulancii, sa odnieslo a zapísalo niekam do eZdravia. Napriek tomu sa to nedeje. Trošku sa to začalo zlepšovať po zavedení elektronického receptu, keď poskytovatelia pochopili, že to môže prinášať aj výhody, že to nie je len čistá buzerácia, ale potom ste vypli ten elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov. Čiže napríklad dnes celá skupina nezmluvných poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu zapisovať do eZdravia. Nemajú z toho žiadnu pridanú hodnotu. Nevedia vyrobiť elektronický recept, hej, neviete ich podmieniť ani úhradou zo zdravotného poistenia, lebo nie sú hradení zo zdravotného poistenia. A je to pomerne veľká časť ľadovca, ktorý je pod vodou, ktorý nevidíme, lebo vidíme len to, čo je vykázané, teda tú časť nad vodou, a zdá sa, že tá časť nad vodou je stále menšia, zmenšujúca sa v čase. Nezmluvných poskytovateľov na Slovensku máme, čo sa týka percent, je to dvojciferné percento. V Bratislavskom kraji, keď som robil tú analýzu, už som to tu párkrát spomínal, ale v tejto téme sa to oplatí spomenúť znovu, viac ako 30 %, čiže tretina poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami. A keď nemá zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nevieme ich donútiť týmto zákonom, lebo nevieme podmieniť úhradu vykazovaním do eZdravia, nefunguje im eRecept, takže týchto 30 % poskytovateľov nemá najmenšiu motiváciu niečo ďobať do počítača a posielať do eZdravia. A to je tá časť ľadovca, ktorú nevidíme. Áno, v iných regiónoch je to možno menšie percento, ale stále sa zvyšuje celoslovensky, najmä pod tlakom relatívne nízkych úhrad zo zdravotného poistenia a, po druhé, pod tlakom toho, že sa robí pohon na lekárov, ktorí sa snažia vylepšiť si ekonomiku ambulancie vyberaním poplatkov. V okamihu, keď sú nezmluvní, môžu vybrať akékoľvek poplatky. Problém s úhradou zdravotnej starostlivosti, liekov a vyšetrení má potom pacient, ktorý znáša o to väčšie bremeno nákladov na zdravotnú starostlivosť. Dobre, čiže aj tí, ktorí ale majú tú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, ani tí nie vždy vykazujú do registrov, teda do NCZI, a neraz o tom ani nevedia. Mali sme o tom debatu na výbore. Ak si lekár kúpi softvér – ambulantný informačný systém, ktorý prešiel certifikáciou zhody na NCZI, to znamená, je to naozaj softvér, ktorý robí to, čo má robiť, to, čo od neho regulátor chce, aby robil, a spĺňa tie veci, a ďobe do toho tie svoje dekurzy a predpisy a veci, odosiela to do poisťovne a prichádzajú mu z poisťovne peniaze, tak má pocit, že vykazuje do eZdravia. Ale on neraz do toho eZdravia nevykazuje, lebo ten jeho ambulantný informačný systém má vypnuté vykazovanie do eZdravia, lebo niektorí výrobcovia tých softvérov tam umožnili vypnúť vykazovanie do eZdravia. Nechápem, ako je toto vôbec možné, že to dostalo certifikát zhody na NCZI, ale dobre. Sú softvéry, ktoré skrátka viete vypnúť a ten lekár ani nevie, že to je vypnuté, lebo to beží na pozadí. On si myslí, že keď ďobe niečo do počítača a píše tam tie dekurzy a píše tam tie záznamy o tom pacientovi a vedie tú zdravotnú dokumentáciu elektronicky, že to je elektronicky všade. Ale ak je to vzadu vypnuté, tak sa o tom eZdravie nedozvie. A tí lekári to často ani nevedia, ani nevedia, že sa to dá vypnúť, ani nevedia, že im to možno výrobca defaultne vypol. Tak keď som toto spomenul na našej diskusii na výbore, tak treba oceniť aktivitu ministerstva zdravotníctva ako aj NCZI, že v spolupráci so samosprávnymi krajmi teraz pred týždňom a pol prebehli veľké Webexy, nehovorím, že školenia, ale diskusie a informovanie lekárov po celom Slovensku, mám pocit, že asi možno okolo tisíc ambulantných lekárov dohromady sa zúčastnilo na všetkých týchto online aj živých stretnutiach. Minimálne za Bratislavský kraj som teda pozýval ja tých lekárov na to stretnutie a určite tam nejaké dve stovky sa zúčastnili, aby sme im vysvetlili, čo ich čaká, lebo od 1. júla, respektíve od 1. augusta nedostanú zaplatené od poisťovne, ak nezapisujú do eZdravia. Poskytli výkon, pracovali celý mesiac ako včeličky, ale tým, že to mali na pozadí vypnuté, sa môže stať, že nedostanú ani cent, lebo nebude záznam v eZdraví. Podmieňuje sa úhrada zo zdravotného poistenia práve záznamom v eZdraví. Ja to považujem za dobrý „nudging“, behaviorálny spôsob, ako donútiť poskytovateľov, aby, aby, aby vykazovali, je to lepšie, ako pokutovať ich zo strany NCZI, lebo toto navyše NCZI nikdy nerobilo. Vítam to. Čo ma tu ruší, je pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili, a odklad účinnosti. Áno, teraz je to, že o mesiac sa odkladá účinnosť. Ja osobne som na výbore pre zdravotníctvo minulý rok, tuším, to bolo v septembri alebo v októbri, povedal, že, priatelia z NCZI, vzhľadom na to, že vás poznám, neverím čomukoľvek, čo hovoríte, pretože žiaden termín ste nikdy v živote nedodržali a to už je jedno, či bol ministrom Raši alebo Drucker alebo teraz Šaško, žiaden termín ste nikdy nedodržali, takže chcete naozaj účinnosť tohto zákona od 1. januára? Oni povedali: to je dobrá pripomienka, nechceme. Hej, tak sa to posúvalo. Už sa to nakoniec posunulo na 1. júla a dneska sa to posúva na 1. augusta salámovou metódou. Snáď už nebude žiadne ďalšie rokovanie do toho 1. augusta, takže toto bude musieť byť vytesané do mramoru a ja vám rovno hovorím, že neverím, že to NCZI zvládne. Lebo odôvodnenie, keď si prečítate odôvodnenie pána poslanca Svobodu, ktorý dáva tento pozmeňujúci návrh, je v zásade odôvodnenie, ktoré napísalo NCZI, že prečo to nestíhajú. Nestíhajú to preto, lebo robia životné situácie. Životné situácie je projekt, ktorý je súčasťou projektu plánu obnovy, sú na to naviazané peniaze a kvôli životným situáciám sme tu už masakrovali zákony, tuším, o vojnových hroboch naposledy, keď sme cez vojnové hroby sa snažili posúvať termíny, lebo NCZI nestíha. NCZI nestíha a priori, NCZI nestihne že nič, ani tie životné situácie nestihne. Ja sa bojím, že buď budeme vracať peniaze, alebo budeme predstierať pred Európskou úniou, že sme to splnili, hoci sme tú domácu úlohu nesplnili. Neverím tomu, že sa to podarí NCZI splniť. Čiže aby som zhrnul svoje vystúpenie. Vítam, vítam tieto pravidlá, vítam to tak pre Sociálnu poisťovňu, ako pre zdravotníctvo, je to dobrá vec. Nepáči sa mi ten odklad termínu a svojím hlasovaním vyjadrím svoj nesúhlas s tým, ako je tento projekt manažovaný. Osobne si myslím, že NCZI by malo byť spálené plameňometom do tla a založené nanovo. Vďaka. [12:07] Peter Žiga Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán objednávateľ, chcete? Pán spravodajca tiež nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu návrhu poslankyne Pauly Puškárovej, ktorú tu nevidím, takže stráca poradie. Pán poslanec Lučanský, Kramplová, Danko, Farkašovský, tiež ich tu nevidím, strácajú poradie. Vrátime sa k prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Pán minister Boris Susko tu tiež nie je, stráca poradie. Pán minister Kamenický tu tiež nie, stráca poradie. (Reakcia z pléna.) Boris je tu? No, tak mám hlásené, že pán minister Susko by tu mal byť. (Reakcia z pléna.) Dobrá pripomienka, pán poslanec Dostál. Prerušujem na dve minúty. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Saloň procedurálny návrh. [12:10] Marián Saloň – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Keďže pán minister je prítomný, poprosil by som, aby sme jeho bod zaradili na rokovanie teraz. Prerušenú rozpravu. [12:11] Peter Žiga Čiže dávate v mene troch poslaneckých klubov takýto procedurálny procedurálny návrh. Je všeobecný súhlas, prosím? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Budeme postupovať aj nabudúce, keď budete žiadať o predradenie alebo vrátenie bodov, budem postupovať presne takýmto spôsobom. Ďakujem vám veľmi pekne. Prerušujem rokovanie do 14.00 h. (Prerušenie rokovania o 12.14 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 1243. Spoločná správa výborov má tlač 1243a. Dávam slovo pani poslankyni Plevíkovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 1243.) [14:01] Zuzana Plevíková Vážené dámy, vážení páni, myslím, že nemusím osobitne a priveľmi predstavovať návrh zákona, ktorý je predložený. V návrhu zákona ide o zrušenie voľby poštou tak, aby výkon volebného práva Slovákov žijúcich v zahraničí prebiehal v súlade s ústavnými princípmi a za rovnakých podmienok, aké platia pre voličov na území Slovenskej republiky. Je zrejmé, že pri súčasnom systéme dochádza k situáciám, keď sa volebné zásielky strácajú, doručujú oneskorene, eviduje sa dokonca aj to, že prichádzajú zásielky do dnešného dňa, alebo nie je možné dostatočne preveriť všetky okolnosti hlasovania tak, ako je to zabezpečené pri osobnej účasti vo volebnej miestnosti. Tým vznikajú oprávnené pochybnosti o transparentnosti, kontrole a rovnosti volebného procesu. Podľa podaného návrhu by Slováci v zahraničí mohli hlasovať len v deň volieb na príslušných zastupiteľských úradoch. Mal by byť podaný aj pozmeňujúci návrh, aby sa rozšíril okruh miest, kde sa budú dať zriaďovať volebné miestnosti. Zároveň tento návrh zákona rozširuje možnosť voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Našou snahou nie je obmedziť ani zrušiť volebné právo, ale zabezpečiť, aby každý hlas bol odovzdaný a spočítaný za rovnakých podmienok, v rovnakom čase, s rovnakou mierou kontroly a dôveryhodnosti. Voľby predstavujú základný pilier demokracie a štát musí vytvoriť také podmienky, aby výsledok volieb nebol spochybňovaný pre nedostatok samotného systému. Navrhuje sa aj zmena nastavenia výpočtu výšky volebnej kaucie pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu z fixnej sumy 17-tisíc eur, respektíve 1 700 eur, na sumu, ktorá sa bude odvíjať od výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejňovanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Súčasná výška volebnej kaucie sa nemenila od jej zavedenia, pričom jej výška už nepredstavuje relevantnú sumu na preukázanie vážnosti kandidatúry do orgánov takého významu, akými sú Národná rada Slovenskej republiky a Európsky parlament. Takýto mechanizmus výpočtu výšky volebnej kaucie zabezpečí primeraný rast alebo pokles výšky volebnej kaucie v závislosti od objektívneho ekonomického ukazovateľa v hospodárstve Slovenskej republiky. Týmto považujem uvedenie návrhu za skončené a teším sa a nádejam, že bude prebiehať vecná rozprava k predloženému návrhu. Ďakujem za pozornosť. [14:03] Tibor Gašpar Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Zahorčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [14:04] Viliam Zahorčák Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1243a, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1464 z 5. mája 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Určila zároveň výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Stanovisko vlády Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona nebolo doručené do konania schôdze gestorského výboru. Predmetný návrh zákona, tlač 1243, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom štyri tejto spoločnej správy vyplýva 10 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 10 piatej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 174 dňa 26. mája 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcov. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [14:06] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Prvý sa prihlásil pán poslanec Čellár. Nech sa páči, máte slovo. [14:06] Miroslav Čellár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prihlásil som sa do rozpravy za účelom podania pozmeňujúceho návrhu, ktorý obsahuje viaceré legislatívno-technické úpravy, a z hľadiska vecného sa hlavne rozširuje množstvo miest, kde budú môcť byť zriadené osobitné volebné okrsky, čiže okrem miest, kde sídli diplomatická misia, prípadne stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, generálny konzulát, to bude takisto pracovisko, ktoré je možné zriadiť podľa osobitného zákona, čiže zákona o zahraničnej službe. Takže aj v miestach, kde takáto diplomatická misia nesídli. A ako druhé by som osobitne zdôraznil, navrhuje sa vypustiť podmienku, aby delegovaný člen a náhradník okrskovej volebnej komisie utvorenej pre osobitný okrsok musel mať pobyt v krajine sídla zastupiteľského úradu, v ktorého osobitnom okrsku bude vykonávať funkciu člena alebo náhradníka okrskovej volebnej komisie, a zároveň, aby bola stanovená podmienka pri takomto členovi tejto komisie ovládať slovenský jazyk. Čiže rád by som poprosil o podporu. Ďakujem pekne. [14:08] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Števulová. [14:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Čellár, ďakujem vám za prednesenie vášho pozmeňujúceho návrhu, ale možno by si táto debata a celý tento návrh zákona zaslúžil aj z vašej strany trošku hlbšie analyzovanie a popísanie toho, v čom táto vaša zmena pomôže vlastne zjemniť tie dopady zrušenia voľby poštou na ľudí žijúcich v zahraničí. Mňa by osobitne napríklad zaujímalo, že teda ten váš pozmeňujúci návrh v tej druhej časti vypúšťa tú podmienku, aby teda museli tí členovia okrskovej volebnej komisie mať pobyt v tej danej krajine a teda zavádza podmienku, že musia ovládať štátny jazyk Slovenskej republiky. A tak sa chcem spýtať, že teda to plánujete urobiť teda tak, aby tam mohli docestovať tí ľudia, že ako to bude vyriešené s nejakými nákladmi napríklad na ten ich pobyt a na ten výkon tej funkcie, alebo teda ako si predstavujete, že tí členovia tej volebnej komisie v zahraničí budú kreovaní, kto to vlastne bude? Ďakujem. [14:09] Tibor Gašpar Ďalšia v poradí pani poslankyňa Jurík. [14:09] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda ústavnoprávneho výboru, ja by som sa vás chcela opýtať, že či ten váš pozmeňujúci návrh rieši napríklad aj našich vojakov, ktorí sú vyslaní na zahraničných misiách, konkrétne napríklad ma zaujímajú tí, ktorí sú v Kosove, v Prištine a ktorí by museli cestovať na najbližšie zastúpenie Slovenskej republiky do Belehradu, čo je nejakých päť-šesť hodín cesty. A ja som sa na to dotazovala už aj pána ministra obrany, ktorý teda hovoril, že by mohla byť zriadená volebná schránka alebo niečo podobné, špeciálne pre našich vojakov, ale teda nemám pocit, že by takýto pozmeňujúci návrh prišiel. A z toho, čo ste povedali o vašom pozmeňujúcom návrhu, tak rovnako nemám pocit, že by ste túto situáciu riešili. A to sa teda netýka len našich vojakov, ktorí sú v Kosove, ale aj ďalších, ktorí sú na rôznych zahraničných misiách, v rôznych krajinách, kde nemáme zastupiteľstvo. Tak sa vás chcem opýtať, že či chcete našich vojakov, ktorí bojujú za našu vlasť, ktorí sú vyslaní do rôznych misií práve preto, aby hájili aj našu suverenitu, tak či ich chcete obrať o ich ústavnoprávne, o ich ústavné právo voliť. Ďakujem. [14:10] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán poslanec Čellár. [14:10] Miroslav Čellár – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za otázky. Čo sa týka tej možnosti zriadiť tu osobitný volebný okrsok, tak práve to rieši ten pojem pracovisko, ktorý môže byť zriadený na základe osobitného zákona, čiže aj v miestach teda, kde nesídli takáto misia. Čiže pokiaľ je to možné zriadiť napríklad v štáte, kde nemáme zastupiteľský úrad, tak myslím si, že by to malo byť možné aj v mieste, kde napríklad takáto misia sídli. A čo sa týka otázky pani poslankyne Števulovej, neriešia sa náklady, ktoré budú vynaložené, pretože členom takejto komisie môže byť osoba, ktorá napríklad má pobyt v danom mieste, čiže pre ňu to nebude predstavovať nejaké náklady. Takisto delegovať členov do týchto komisií môžu politické strany, ktoré kandidujú vo voľbách. Čiže predpokladám, že toto si budú tí, ktorí budú mať záujem zúčastniť sa alebo byť členom takejto osobitnej okrskovej komisie, riešiť samostatne. Ďakujem. [14:11] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Marcinková a pripraví sa pán poslanec Dubovický. [14:12] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem hovoriť trošku širšie ako tu prítomná navrhovateľka a ďalší, pretože si myslím, že toto je tak závažná zmena, ktorá naozaj zasiahne do volebného práva mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí sú oprávnení voliči, že ju treba rozobrať dopodrobna. Ja zhrniem súčasný stav, pretože podľa mňa je dôležité začať od začiatku. Zákonom č. 180/2014, ináč vtedy bol pri moci SMER a bola to jeho iniciatíva, v znení novely z novembra 2020, bola zavedená zjednodušená korešpondenčná voľba pre parlamentné voľby a referendum. Občania Slovenskej republiky bez trvalého pobytu v Slovenskej republike alebo občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, zdržiavajúci sa v čase volieb v zahraničí, môžu na základe tejto zmeny ešte stále platnej požiadať ministerstvo vnútra o zaslanie hlasovacích materiálov na adresu v zahraničí a hlasovací lístok následne zašlú späť poštou. V rámci odbornej a politickej reprezentácie bola táto forma voľby poštou v parlamentných voľbách a v referende vnímaná vždy pozitívne, a to aj navrhovateľmi, ktorí dnes žiadajú zmenu. Viaceré politické strany vo svojich predvolebných programoch, napríklad SaS a iné, ale aj vo vyhláseniach proklamovali rozšírenie voľby poštou aj na prezidentské voľby. A súčasná vláda túto ambíciu dokonca zahrnula do svojho programového vyhlásenia vlády, citujem: „Vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou," explicitne napísané aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. To znamená, že priamo rozšírenie inštitútu voľby poštou máte vo svojom programovom vyhlásení vlády, ktoré vás má ako koalíciu spájať a podľa ktorého by ste mali pracovať. Taký je sľub verejnosti. Vy tu navrhujete niečo úplne iné, ako máte vo svojom programovom vyhlásení vlády. Rozšírenie spôsobu hlasovania o voľbu poštou pre prezidentské voľby identifikovala ako jedno zo svojich odporúčaní pre skvalitnenie volebnej legislatívy aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán pre ôsme volebné obdobie pod toho času vedením profesora Orosza, asi najväčšieho odborníka na volebnú legislatívu, akého na Slovensku podľa mňa máme. Tu kolegyňa vo svojom príspevku na začiatku, keď obhajovala tento návrh, hovorila o tom, že treba vypočuť nejaké volanie, nevieme koho, po tom, aby bol zosúladený vlastne súčasný stav s ústavnými princípmi. Ja sa pýtam, kto kedy identifikoval, že by dochádzalo pri voľbe poštou k nejakému narúšaniu ústavných princípov? Pretože nekonštatovala to na základe aj dopytov ani Štátna volebná komisia, nekonštatovali to ani predstavitelia ministerstva vnútra, nie sú tam podania, ktoré by nejakým spôsobom toto identifikovali a rovnako tak ani politická reprezentácia, ktorá v predvolebnej kampani dokonca sľubovala naprieč opozíciou aj naprieč koalíciou súčasnou, že dokonca voľbu poštou rozšíri. Veď to máte aj v programovom vyhlásení vlády. Čiže mňa by zaujímalo, že odkiaľ prišla táto požiadavka? Vďaka vášmu pravdovravnému kolegovi pánovi Michelkovi my odpoveď poznáme, ale podľa mňa práve tá diskvalifikuje návrh tejto zmeny, pretože pán Michelko sa nechal počuť vo verejnej televízii, že je to účelová zmena, aby opozícia nemala navrch, keďže hlasy zo zahraničia od ľudí, ktorí prevažne odišli kvôli vášmu spravovaniu štátu, sú väčšinou na prospech opozície. Takže práve kvôli tomu, aby ste tých zopár hlasov zobrali opozícii, chcete túto zmenu pretlačiť, pretože si myslíte, že tí voliči budú menej motivovaní cestovať, lebo reálne im v tom zabránite, na zastupiteľské úrady, aby mohli odovzdať svoju volebnú preferenciu vo voľbách. Ale poďme pekne po poriadku, zhrňme si teraz popis vami navrhovanej úpravy. Chcete zrušiť korešpondenčnú voľbu, úplne zrušiť možnosť hlasovania poštou v parlamentných voľbách a v referende, ďalej chcete osobné hlasovanie na ambasádach, kde oprávnení voliči v zahraničí budú môcť odovzdať svoj hlas výlučne osobne na zastupiteľských úradoch v tradičnom urnovom systéme za plentou, rozširujete voľbu zo zahraničia na prezidentské voľby osobným hlasovaním na ambasádach. Azda len to rozšírenie o prezidentské voľby sa dá vnímať pozitívne, a meníte týmto návrhom aj výšku volebnej kaucie z pevnej sumy 17-tisíc eur v súčasnosti na výšku 25-násobku priemernej mesačnej mzdy, čo pri dnešných hodnotách predstavuje viac ako 40-tisíc eur. Predkladatelia to odôvodňujú predchádzaním nejakej manipulácie s hlasovacími lístkami zo zahraničia, čo v predchádzajúcom čítaní spomínali, a zavedením porovnateľného systému s domácim hlasovaním, ako ste to tu aj inými slovami proklamovali, pani navrhovateľka. No, ja sa pýtam, či tu boli nejaké volebné sťažnosti alebo aké vlastne sú kvantifikované reálne nejaké sťažnosti, ktoré by popisovali výhrady, ktoré tu vy spomínate, ako napríklad manipulácie alebo napríklad narušovanie voľby tajnosti a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré síce vy proklamujete, ale naozaj žiadne dáta tomu nenasvedčujú. Kdežto pri európskych štandardoch, keď sa chceme baviť o ústavných princípoch a o tom ústavnom rámci, my tu dnes poznáme veľmi konkrétne európske štandardy, ktoré najmä pre krajiny OECD a pre krajiny Rady Európy určuje Benátska komisia, ktorá konštatuje kľúčové princípy relevantné pre posudzovanie aktuálnej novely volebnej legislatívy. Takže pekne po poriadku. Čo hovorí Benátska komisia o voľbe zo zahraničia? Žiadna medzinárodná norma nevyžaduje zavedenie práva voliť zo zahraničia. Tak to skrátka je. Štáty majú v tejto oblasti voľnú úvahu. Ak však, to hovorí Benátska komisia, štát právo voliť zo zahraničia už prizná vo svojej legislatíve, musí ho zaručiť rovnakým spôsobom pre všetkých oprávnených voličov. Povinnosť hlasovať osobne na ambasáde môže v praxi vážne obmedziť výkon volebného práva občanov žijúcich v zahraničí. To hovorí Benátska komisia. To citujem z ich správ, ktoré sa k voľbe zo zahraničia vydali. Toto obmedzenie, teda obmedzenie voľby poštou, môže byť odôvodnené v krajinách len vtedy, ak iné spôsoby hlasovania, napríklad konkrétna voľba poštou alebo e-voting, nie sú spoľahlivé. To znamená, ak poštové služby v krajine nie sú spoľahlivé, alebo ak elektronizácia nedosahuje taký level, aby vedela zabezpečiť a tak ďalej a tak ďalej. Tak ja sa spýtam, že keď vy spravujete poštové služby pod vaším ministerstvom, tak vy nám jedným dychom hovoríte, že musíte zmeniť voľbu zo zahraničia, lebo nedôverujete svojim poštovým službám? Alebo keď vy tu používate argument, že zásielky neboli doručené načas, tak prečo tu potom nestojí pred nami váš minister Ráž a nevysvetľuje, prečo poštové služby nefungujú tak, ako by sme si želali a nevedia zabezpečiť dôstojnú voľbu poštou? Lebo ak to tak nie je, tak potom tu nesedí argument, že vy si môžete len tak na základe vášho vyloženia si ústavných princípov rušiť voľbu poštou, ktorá naozaj radikálne zasiahne do práva oprávnených voličov rozhodnúť vo voľbách o tom, kto má spravovať krajinu. Čo sa týka ešte Benátskej komisie a ďalších európskych štandardov, ktoré v rámci tejto problematiky vyslovila, tak máme tu aj kompilačnú správu nedávnu z roku 2025, ktorá potvrdzuje postoj Benátskej komisie, že obmedzenie na výlučné osobné hlasovanie na ambasádach, citujem: „v praxi vážne obmedzuje volebné právo," koniec citácie, a vyžaduje odôvodnenie nespoľahlivosťou alternatívnych metód, ako som už povedala. A Benátska komisia zároveň upozorňuje, že ak ide o osobné hlasovanie zo zahraničia na diplomatických alebo konzulárnych misiách, volebné okrsky a ich utváranie musí prebiehať podľa konzistentných a predvídateľných kritérií. Zatiaľ čo navrhovaná novela zahŕňa kritériá pri vzniku okrskov tak, aby jeden okrsok, teraz citujem z vašej úpravy, zahŕňal spravidla tisíc voličov a bol utvorený najneskôr 35 dní pred dňom konania volieb z určeného volebného miesta na zastupiteľskom úrade, ak prejde pozmeňovák, tak aj na diplomatickej misii, konzulárnom úrade alebo pri nejakom medzinárodnom zoskupení, konzuláte a tak ďalej. A ja sa pýtam, keď to má byť spravidla tisíc voličov, ktorých by mal zahŕňať ten jeden okrsok, akým spôsobom vyrieši vaša koalícia Prahu, kde žije odhadom 100-tisíc Slovákov? Kde budú tie okrsky? Však tam máme jednu ambasádu, jedno veľvyslanectvo, možno konzulát, akým spôsobom? Sa hneváte, pán... (reakcia z pléna), áno, 100-tisíc... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, faktickú poznámku, prosím vás, dobre? Neprerušujte, faktickú poznámku. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Tak sa pozrite na štatistiky a mňa zaujíma, akým spôsobom, akým spôsobom zabezpečíte, aby všetci títo oprávnení voliči mali možnosť voliť na zastupiteľskom úrade. A koľko tých okrskov bude a kde sú? Sú toto podľa vás predvídateľné pravidlá, že tam strčíte slovíčko „spravidla“? Tu hovorila kolegyňa o, to bolo Kosovo? Kosovo. Akým spôsobom majú predvídateľnú situáciu oprávnení voliči tam? Nie je ich tam tisíc, neviem, koľko vojakov tam môže byť. No, 134 niekto tu povedal, tak budeme veriť tomuto údaju, ktorý ja viem overiť. Tak ak to nie je spravidla tisíc, spravíte pre nich nejaký samostatný okrsok? Ako to zariadite, keď Benátska komisia od nás chce, aby to boli predvídateľné pravidlá, ktoré budú voliči vopred vedieť odhadnúť. No, pri slovíčku „spravidla" tisíc voličov v Prahe, kde máme najviac Slovákov, ale ani na iných miestach netušíme, ako budú reálne vyzerať ich možnosti voľby. A keďže paralelne rušíte inú možnosť, lebo vy by ste kľudne mohli zanechať voľbu poštou a popritom pridať, keď veľmi chcete, aj možnosť voliť na ambasádach. Toto je úplne najčastejší model, aký majú v rámci Európskej únie iné krajiny, že jednoducho môžete voliť aj nejakým spôsobom e-votingu alebo spôsobom pošty, ale popritom môžete ísť aj na tú ambasádu. Tak ak si myslíte, že tá ambasáda je lepší spôsob a ak nemáte dostatok argumentov, prečo voľbu poštou zrušiť, lebo nemáte dostatok argumentov, k žiadnemu narúšaniu ústavných princípov tu nie je, tak potom je dôležité, aby ste tú možnosť nerušili, aby ste ponechali paralelne obe možnosti. A keď prejdeme k ďalším veciam, ktoré spomína Benátska komisia, tak zdôrazňuje zásadu stability volebnej legislatívy. Zásadné zmeny volebných pravidiel, tvrdí Benátska komisia, by mali byť prijaté najmenej rok pred voľbami a po širokej verejnej diskusii. Postup prijímania predmetnej novely, predloženie v apríli 2026, druhé čítanie v máji 2026, naznačuje potenciálne porušenie tejto zásady. K podobnej ústavnej požiadavke dospel aj Ústavný súd vo svojom náleze, ktorý konštatoval, že čím bližšie je volebná kampaň a termín uskutočnenia volieb, tým viac musia dbať na zdržanlivosť orgány disponujúce normotvornou právomocou. To je aj parlament. Čiže vy sa naozaj oháňate nejakými ústavnými princípmi a my tu máme nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, že my, orgán s normotvornou právomocou, my máme byť zdržanliví a naozaj sme v druhej polovici toho volebného obdobia. Sa teraz bavíme už takmer v predvolebnej kampani, keďže vieme, kedy budú najbližšie parlamentné voľby, a vy sa v tomto, v tomto časovom rozmedzí, ktoré je už blížiace sa k voľbám, snažíte meniť pravidlá tak, aby to pasovalo vám, tak, aby, ako povedal pán Michelko, aby ste jednoducho tej opozícii nejako privarili. Ja sa pýtam, ak toto nie je účelová zmena a zneužívanie moci, tak potom čo? Ďalej budem pokračovať pri Benátskej komisii, lebo tá sa veľmi podrobne týmto témam venovala, ak tu má niekto záujem o ústavnoprávny rámec, tak by sa na to mohol pozrieť. Navrhovaná zmena je po všetkom, čo som tu prečítala, nepochybne v rozpore so štandardmi Benátskej komisie, ktorá ešte navyše explicitne varuje, že povinnosť osobného hlasovania výlučne na ambasádach, k čomu sa teraz blížime, v praxi vážne obmedzuje výkon volebného práva. A to je, to je práve to podľa mňa veľmi kľúčové a dôležité, čo tu málo zaznieva, že máme tu orgán, ktorý tieto situácie v minulosti jasne popísal pre iné krajiny, prispôsobili tomu svoju legislatívu a my ideme urobiť presný opak toho, čo po nás Benátska komisia chce a čo má už roky zverejnené vlastne vo svojich správach a aj teraz v aktuálnej z roku 2025, v kompilačnej správe, ktorá sa venuje práve obmedzeniam volebného práva, kde identifikuje aj toto – jedinú možnosť, ako hlasovať zo zahraničia na zastupiteľských úradoch – ako obmedzujúcu pre výkon volebného práva oprávnených voličov. K tomu je tam potom aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vo veci Shindler versus Spojené kráľovstvo, takže to vám tiež odporúčam si pozrieť, pretože pri obmedzení volebného práva musíte sledovať legitímny cieľ a prostriedky použité na jeho dosiahnutie nesmú byť neprimerané, ale tak vy sa radi za tie ústavné princípy skrývate, ale v skutočnosti ste si ani domácu úlohu nespravili ani na ústavnoprávnom výbore, aby ste sa pozreli, čo o tom hovoria tieto inštitúcie. A pokiaľ ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, tak z jeho rozhodovacej činnosti možno veľmi ľahko vyčítať, ako by postupoval pri posudzovaní tejto veci a aplikoval by ako aj pri iných veciach podľa môjho názoru trojkrokový test proporcionality. Ja som sa snažila úplne kriticky zamýšľať nad tým, ako by mohli uvažovať na Ústavnom súde. Tak keď sa pozrieme na prvý krok, a naozaj som sa snažila byť veľkorysá aj k tomuto návrhu, keď sa pozrieme na prvý krok, a to je vhodnosť tohto návrhu, tak tam by Ústavný súd skúmal, či sledovaný cieľ je z ústavného hľadiska legitímny a či medzi použitým prostriedkom a týmto cieľom existuje nejaká racionálna väzba. V prípade navrhnutej novely predkladatelia deklarujú ako cieľ ochranu integrity volieb, ak chcem byť veľkorysá, a nejaké manipulácie s hlasovacími lístkami, ktorým chcú predísť, tak ak by bol aj Ústavný súd veľkorysý, tak povedzme, že cieľ je legitímny. Osobné hlasovanie na zastupiteľskom úrade je racionálne prepojenie s kontrolou totožnosti voliča. Takže povedzme si, že tá vhodnosť, to by bolo splnené, ale druhý krok, nevyhnutnosť. Nevyhnutnosť vyžaduje, aby neexistoval menej obmedzujúci prostriedok schopný dosiahnuť rovnaký cieľ. A tu vaša novela zlyháva, pretože k dispozícii sú šetrnejšie alternatívy, ako docieliť to, aby ste napríklad posilnili zisťovanie totožnosti voliča, alebo aby ste priniesli viacero možností, akým spôsobom vedia voliči naplniť svoje volebné právo. Čiže tu podľa mňa pri nevyhnutnosti tejto zmeny v argumentácii zlyhávate. A pri treťom kroku, a to je proporcionalita v tom užšom zmysle, tá spočíva vo vyvažovaní toho, čo sa obmedzením získa, oproti tomu, čo sa obmedzením stratí. Podľa mňa zlyhávate na plnej čiare. Na jednej strane stojí váš záujem na nejakej povedzme integrite volebného procesu, ktorá by sa podobala tomu, ako sa hlasuje tu doma, ale nemáte to doložené žiadnymi štatistickými dátami, že prečo konštatujete také niečo vážne, že doteraz ten proces voľby nebol v integrite. Na druhej strane, viac ako 100-tisíc občanov žijúcich v zahraničí, ktorí, nie, v poslednom volebnom období to bolo 90-tisíc, ktorí ju využili, tak hovorme o čísle 90-tisíc občanov žijúcich v zahraničí, ktorí korešpondenčnú voľbu využili v minulých parlamentných voľbách v roku 2023, tak prakticky ich obmedzíte pri výkone ich volebného práva, pretože z rôznych dôvodov, úplne objektívnych, ako je napríklad geografická vzdialenosť od najbližšej ambasády, im neumožníte jednoducho vykonať to svoje volebné právo. A to naozaj môžu byť veľmi objektívne dôvody, ako napríklad vo veľkých krajinách, ako sú Spojené štáty alebo Austrália, keď tá volebná miestnosť bude trebárs vo Washingtone a oni budú na druhom konci Ameriky, tak samozrejme tam finančné hľadisko prichádza do úvahy, pretože budú si musieť kúpiť letenku. Potom bude prichádzať do úvahy geografické hľadisko, jednoducho možno ten spoj ani nebude možný v nejakom dohľadnom čase. A ďalšie kritériá, ktoré môžu zasiahnuť do tej možnosti, aby si dokázali naplniť tú svoju možnosť a právo voliť. Čiže z troch bodov, aj keď som k vám veľkorysá, pri tom teste proporcionality, ani tú nevyhnutnosť, ani tú samotnú proporcionalitu v užšom zmysle neviete svojou argumentáciou naplniť a ani sa nesnažíte. Ja sa trošku čudujem, keď máte aj predsedu ústavnoprávneho výboru a navrhovateľmi sú aj viacerí právnici, ale dobre, zvykli sme si aj na horšie veci z vašej strany, tak ale mohlo by to zaznieť aspoň v rozprave pre potreby Ústavného súdu, keď sa na to bude pozerať, ako to navrhovateľ myslel. A neviem, koľko času budú chcieť využiť moji kolegovia, ale ak by som mala prejsť napríklad do komparatívneho prehľadu v Európskej únii, voľby zo zahraničia u nás a v iných krajinách, tak najrozšírenejšou formou na hlasovanie je samozrejme osobne na zastupiteľských úradoch, ale väčšina krajín, ktorú túto možnosť využíva, ju nemá izolovanú, má ju spojenú s inou možnosťou hlasovania. A tu sa bavíme buď o možnosti voliť poštou, alebo potom v niektorých prípadoch je to možnosť voliť cez ich e-systém. Takže toto je podľa mňa veľmi dôležitý argument, že vy ste kľudne mohli ponechať, ak ste chceli zaviesť voľbu na zastupiteľských úradoch, vy ste kľudne popritom mohli ponechať aj voľbu poštou, vôbec sa nevylučovalo jedno s druhým a v Európskej únii to bežne funguje, že sa tieto možnosti dopĺňajú a pre niekoho môže byť výhodnejšie ísť na ambasádu, ak žije v hlavnom meste, pre niekoho môže byť výhodnejšie voliť poštou, ale vy ste sa rozhodli účelovo meniť zákon a účelovo preto, prečo povedal pán Michelko, preto ste potrebovali tú voľbu poštou eliminovať, aby ste dosiahli nižšiu volebnú účasť zo zahraničia. Taká je pravda, pretože týmto reálne, vychádza to aj zo štatistík, volebná účasť je nižšia, ak je len jeden nástroj, ako voliť zo zahraničia, ak nejde o kombinovaný model, ktorý ponúka ako keby viac možností a viac riešení. Ja by som sa veľmi rada dotkla aj tej volebnej kaucie, ktorá v rámci EÚ je v našich podmienkach tak trošku netypická, pretože menšina krajín, menšina krajín v rámci Európskej únie má volebnú kauciu, ktorá pripúšťa vlastne subjekty k voľbám a v takom Poľsku žiadnu volebnú kauciu nemajú a dokonca je tam aj rozhodnutie Ústavného súdu. Toto je veľmi zaujímavé, ja to úplne zjednoduším aj pre ľudí, ktorých tu teraz vidím v sále a možno ich to zaujme. V Poľsku hovoria, že volebná kaucia v akejkoľvek podobe je porušením princípu rovnosti, pretože v podstate tá volebná kaucia hovorí, že no počkaj, počkaj, tak ty potrebuješ nejaký balík peňazí na to, aby si mohol ísť so svojou stranou kandidovať. A keď tie peniaze nemáš, ak si zo sociálne slabšieho prostredia, tak ti to vytvára nejakú prekážku, aby si participoval na moci. No a v Poľsku prevláda názor, kde jedinou prekážkou, ktorá ťa môže deliť od moci, je to, že musíš mať za sebou dostatočne veľkú skupinu ľudí, to znamená 300-tisíc podpisov alebo 500-tisíc podpisov alebo 20-tisíc podpisov. Vlastne tam sa to v legislatíve menilo, koľko podpisov potrebujete na to, aby vznikla politická strana, ale nepotrebujete mať ani euro, aby ste reálne mohli byť súčasťou volieb, aby ste mohli kandidovať. To hovoria Poliaci. A nedávno som bola na konferencii, kde naozaj poľskí predstavitelia akademickej obce boli v šoku z toho, že my na Slovensku ideme zvyšovať volebnú kauciu. Jednak boli v šoku z toho, že ju máme, no dobre, ale tých 17-tisíc považovali za niečo, čo ešte nie je veľkou prekážkou, ale zvyšovať to na viac ako dvojnásobok, to oni hovorili, že by u nich ústavne v žiadnom prípade neobstálo. No a uvidíme, ako to dopadne na Slovensku, pretože dôvodová správa sa opiera o nález Ústavného súdu. Podľa mňa si ho vykladá zle, pretože naozaj pripúšťa tú najvyššiu hraničnú možnosť tej volebnej kaucie, ale či naozaj nezasahuje do tých princípov rovnosti volieb, ak ju zvýšime, to je podľa mňa na úvahu a mne sa celkom páči to, čo o tom hovoria Poliaci. Jednoducho aj to aktívne volebné právo má byť prístupné pre všetkých. A ja už len na záver poviem, že ak by sme sa bavili o volebnej legislatíve a zhodnocovali jej kvalitu, prinášali riešenia, akým spôsobom ju vieme spraviť európskejšiu, v súlade s európskymi štandardmi, napríklad odporúčaniami Benátskej komisie, napríklad odporúčaniami, ktoré sú veľmi dobre spracované zo Štátnej volebnej komisie, veď to, čo som spomínala z toho, čo sa týkalo toho rozšírenia voľby poštou aj na prezidentské voľby, to som vytiahla z odporúčaní Štátnej volebnej komisie, ktoré majú, ja neviem, možno dve-tri strany veľmi konkrétnych legislatívnych návrhov, ktoré by sme ako zákonodarcovia mohli prijať a boli by naozaj skvalitnením toho volebného procesu, a vy ste si z nich nevybrali ani jeden a dokonca tú jednu časť o rozšírení voľby poštou na prezidentské voľby ste absolútne zmenili a voľbu poštou idete zrušiť. Tak ja sa pýtam, máme tu orgán, ktorý nám hovorí, ako by sme to mali robiť lepšie. Máme tu orgán, ktorý stráži tie voľby, je koncipovaný tak, aby mal čo najväčšiu nezávislosť, sú tam zástupcovia opozície, koalície, akademikov, ministerstva, proste naozaj ten orgán sa zdá, že je dlhodobo funkčný a vy úplne ignorujete všetky ich odporúčania, na ktorých sa zhodla celá tá spleť tých ľudí aj z opozície a koalície, a prichádzate s vlastným návrhom, ktorý je v rozpore s tým, čo hovoria, ktorý nemáte podložený štatistikami ani žiadnymi sťažnosťami, ktorý nevyplýva ani len z novely, ktorú dal do pripomienkového konania minister vnútra. Jednoducho nemá žiadne pozadie, len účelovú chuť zmeniť volebné pravidlá a to naozaj tesne pred voľbami, tesne pred začiatkom tej masívnej volebnej kampane, ktorá sa od septembra proste spustí. Čiže toto je absolútne účelová zmena, je to ohýbanie pravidiel v prospech jednej skupiny politického spektra, ktorá je aktuálne pri moci, a nijakým spôsobom vlastne nechráni tie menšinové práva, ktoré sú podľa mňa v tomto tým kritériom demokracie. Čiže ja som chcela, aby to tu zaznelo, pretože keď sa tu oháňate tým, ja budem citovať, čo povedala kolegyňa: „meníme to, aby boli v súlade s ústavnými princípmi," a potom bolo veľmi zaujímavé, čo zaznelo od spravodajcu, že stanovisko vlády nebolo doručené do dňa prerokovania tohto bodu. No tak ťažko bude doručené stanovisko vlády podľa mňa, keď samotná vláda to v programovom vyhlásení má úplný opak, keď samotná vláda z pozície ministerstva vnútra, ktoré stráži voľby, ktoré má pod sebou odbor volieb, hovorí presný opak, tak mňa by aj celkom zaujímalo to stanovisko vlády, ak by doručené bolo, že čo by v ňom mohli konštatovať, keď je to v rozpore so všetkým, čo hovorí exekutíva a hovorila konzistentne doteraz akákoľvek akéhokoľvek politického zloženia. Takže je to naozaj veľmi zaujímavý politický počin, že ste takto preťali túto pupočníkovú šnúru medzi vami a vládou, v iných veciach sa aj držíte na slovo a zrazu idete free ride so zrušením voľby poštou a zvyšovaním kaucie, hoci je to v rozpore s tým, čo vláda sľubovala. Ďakujem. [14:39] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie je v tejto chvíli desať faktických poznámok. Začína ako prvý pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [14:39] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Marcinková, vy ste veľmi správne povedali, že rušenie voľby poštou je likvidáciou jednej už z existujúcich vymožeností priamej demokracie. A treba si všimnúť, že táto vládna koalícia sa vôbec už pohybuje len medzi predstieraním demokracie a priamou likvidáciou demokracie. Ešte aj pri tej priamej likvidácii, ako preberáme na tomto bode, sa pani navrhovateľka odvolávala na ústavu a opierala sa o ústavné právo toto urobiť, ale ešte viac sa mi páči, ako sa tá demokracia predstiera pri odvolávaní ministrov. Podľa ústavy zvoláme schôdzu, predsedajúci, ktokoľvek to je, tú schôdzu otvorí, podľa rokovacieho poriadku dá hlasovať o prítomnosti, ľudia sú neprítomní, podľa rokovacieho poriadku o hodinu alebo o pol hodinu a potom podľa rokovacieho poriadku to zruší. Čiže takto budeme zrejme odkladať tie odvolávania ministrov až za voľby a potom už budeme môcť len spomínať a odvolávať sa na bývalé odvolávania. Táto prestieraná demokracia začína byť takou komickou alebo bola by komickou, keby to už nebol náznak orwellovskej inoreči. Že hovoríme o demokracii, ale pritom už spokojne, odvolávame sa na ústavu, rokovací poriadok a pritom kľudne všetko, všetko ju rušíme. To základné a to hlavné je, že za týmto všetkým je strach. Strach v tejto vládnej koalícii, že by mohli vyjsť niektoré veci pri odvolávaní, že by mohli prehrať v týchto voľbách, keď budú ešte aj voliť ľudia zo zahraničia, ale upozorňujem nás všetkých, že strach vie byť aj veľmi nebezpečný; ľudia zo strachu nielen ustúpia, ale často, väčšinou, útočia, ale, vážená vládna koalícia, my nebudeme mlčať. [14:41] Tibor Gašpar Pán poslanec Valášek. [14:41] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Marcinková, Vlaďa, popísala si návrh koalície ako nedomyslený a viem, čo myslíš, ale myslím, trochu krivdíš. Tú časť, na ktorej im záleží, a to je to, aby sa stranám v ľavej časti miestnosti sťažil prístup ich voličov k urnám, tú si domysleli, to si odfajkli vlastne už zrušením tej voľby poštou zo zahraničia, to ostatné ich nezaujíma. To, že je to nedopečené, nedomyslené, je vedľajšie. Dokonca si myslím, že ten zmätok, ktorý zlou realizáciou toho náhradného modelu spôsobili, im vlastne nahráva. Lebo čím väčšie pochybnosti sú o tom, že ako to bude fungovať, tým viac ľudia budú spochybňovať, či to vôbec má význam sa pokúšať. Takže myslím si, že to pomysleli až príliš dobre, presne v súlade s tým, čo popísal pán poslanec Mikloško. Jeden postreh za všetky. Nedá mi nezasmiať sa, nevypichnúť absurdnosť argumentu, že ideme tu meniť volebný zákon, pretože musí byť dodržaná tajnosť volieb, ale zároveň potom pripustia do volebných miestností, do tých komisií, ktoré budú zrátavať hlasy, aj zahraničných pracovníkov na našich zastupiteľských úradoch, plne vediac, že títo sú predmetom veľkého záujmu zahraničných spravodajských služieb. Nerobme si ilúzie, že sa nám nesnažia iné spravodajské služby krajín napichnúť naše konzuláty, naše veľvyslanectvá a iných, aby vedeli, čo robíme. A vy v mene sprísnenia tajnosti voľby idete spravodajským službám zahraničných krajín uľahčiť, doširoka otvoriť dvere priamo do procesu zrátavania volieb v slovenských voľbách, parlamentných, prezidentských či iných. Akože už absurdnejší výsledok a absurdnejší predel medzi tým definovaným účelom a tou vašou realizáciou si predstaviť neviem. A úplne na záver jedna dôležitá otázka. Ak bude teda okrsok aj na Cypre a ak tam medzičasom príde pán veľvyslanec Radačovský, bude sa z tých volebných miestností vychádzať dverami alebo oknom? Ďakujem vopred za spresnenie. [14:43] Tibor Gašpar Pán poslanec Mažgút. [14:43] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pani kolegyňa Marcinková, na rozdiel od vašich opozičných kolegov ja začnem asi tým, že čakal by som od vás viac, bolo to na vás dosť slabé, navyše to bolo bez akýchkoľvek vecných argumentov a ešte aj s tými nepresnosťami, na ktoré teda musím zareagovať, tak mi dovoľte doplniť pár faktov a rozšíriť vaše vedomosti najmä o... Po prvé, Štatistický úrad Českej republiky uvádza, že k 31. decembru 2025 žilo na území Českej republiky, ešte raz, na území celej Českej republiky 125 280 ľudí. Takže tých 100-tisíc akože slovenských pražákov, neviem, odkiaľ ste si vytiahli, keď fakt číslo dva hovorí, že v roku 2023 pri ostatných parlamentných voľbách bol celkový počet žiadostí o voľbu zo zahraničia konkrétne v Českej republike na čísle 26 996. Ešte raz, nevidím tam 100-tisíc, ani mi to nijako nevychádza. Fakt číslo tri hovorí o tom, že na jeden volebný okrsok bude pripadať cca tisíc voličov, takže si to viete veľmi rýchlo zrátať, koľko asi tých okrskov v Českej republike, konkrétne v Prahe, bude otvorených. No a pokiaľ ste spomínali aj ústavnoprávny rámec, veľmi rád by som sa o ňom pobavil, ale okrem tej Benátskej komisie, ktorú ste spomínali, a toho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Shindler a neviem, zabudol som, versus kto, si skúste naštudovať a rozšíriť vaše vedomosti aj o rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2012 vo veci Sitaropoulos a Giakoumopoulos verzus Grécko. Určite potom nebudete hovoriť vo vašich príspevkoch to, čo ste hovorili. Takže, pani kolegyňa, ešte raz, fakty. Ďakujem pekne. [14:44] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Plevíková. [14:44] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, začali ste tým, že tento návrh zákona zasiahne do volebného práva? Ja by som sa spýtala, že ako to myslíte, pretože nikomu neberieme právo voliť, áno? Len je v záujme to, aby volili presne tak, ako voliči tuto na Slovensku, tak aj v zahraničí. Aby to volebné právo, ktoré využije na to, aby jeho hlas bol započítaný v príslušných voľbách, bol aj skutočne do konca započítaný. O tom sa tu bavíme. Pretože keď sa stratí volebný lístok, čo som tu aj hovorila, tak i keď svoje volebné právo využije, tak bol podľa mňa akože znehodnotený a nebol započítaný jeho hlas a na každom hlase záleží, áno? To sa asi zhodneme všetci. Hovorili ste aj o poštových službách a keď tie služby, že hovoríme, že zlyhávajú, tak nech si zavoláme ministra Ráža. To ako myslíte vážne? To myslíte vážne, áno? Pani poslankyňa, každá krajina má svoj vlastný poštový podnik. Neviem o tom, že by Slovenská pošta bola po celom svete. Takže tiež neviem, prečo by sme si mali práve zavolať Jozefa Ráža. Nechcete ho rovno za to aj odvolávať, pretože presne takéto smiešne argumenty máte, keď odvolávate príslušných ministrov. Za ďalšie, je typické, že až po čase sa preukáže, teda nám ukáže aplikačná prax, že či sú negatívne alebo pozitívne dopady nejakého príslušného návrhu zákona. A toto má skôr negatívne dopady, či už to, ako som hovorila, že sa strácala korešpondencia, hlasovacie lístky, a tieto informácie sú priamo z ministerstva vnútra, myslím, že si pamätáme aj reportáže, ktoré o tom kolovali a samotní ľudia v zahraničí, teda voliči zo zahraničia sa na to sťažovali. Inak váš prejav v rozprave bol tak, že ako keby sme jediná krajina že vyprecizovala inak voľby zo zahraničia. Niekde vôbec nie je, že môžu voliť voliči príslušnej krajiny zo zahraničia, akože vôbec. A keby to bol nejaký že protiprávny krok alebo protidemokraciu alebo protivolebný, tak nebojte sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:46] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Števulová. [14:46] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Marcinková, ja musím povedať, že tvoj príspevok bol naozaj oveľa lepší ako štandard, ktorý prichádza z tej vedľajšej strany, a výborný na to, čo si sa snažila povedať. A mne sa osobitne páčilo, keď si poukázala na to, že by každý mal poznať predvídateľné pravidlá toho, čo sa bude diať, osobitne keď teda sa bavíme o voľbách. A ja s tebou súhlasím, len, žiaľ, my sme si už za tri roky tejto vládnej koalície zvykli na to, že jediným predvídateľným pravidlom je spoľahnutie sa na to, že prijmú tú najhoršiu možnú legislatívu, ktorá bude rozvracať právny štát a ubližovať demokracii tam, kde sa len dá. Takže to len teda k tejto poznámke. A tiež by som teda rada povedala, že si aj výborne zanalyzovala to rozhodnutie Ústavného súdu a pokiaľ je tu teda polemika o istom gréckom prípade, je zaujímavé, že ním niektorí kolegovia stále operujú napriek tomu, že už v prvom čítaní som ja aj kolegyňa Beáta Jurík jasne vyargumentovali, že tento grécky prípad sa nedá použiť na súčasnú situáciu, pretože v súčasnej situácii dochádza k reštrikcii volebného práva v zahraničí, zatiaľ čo grécky prípad sa týkal toho, že tam išlo o snahu o rozšírenie volebného práva a zavedenie teda tej voľby poštou v zahraničí, ale tak kolega asi nepočúva. No a potom pokiaľ ide ešte aj o ten pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol podaný v rozprave pred tebou, tak tam tiež treba poznamenať, že koalícia odôvodňuje túto… asi to už nestihnem, tak to dopoviem vo svojej rozprave, ale teda ob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:48] Tibor Gašpar Pán poslanec Hazucha. [14:48] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, bolo by toho veľa, na čo by sa dalo reagovať, ale začnem aj ja s tou kritikou Slovenskej pošty a dokonca ministra Ráža. Problém majú pošty v zahraničí, nie Slovenská pošta a, ako sme sa dozvedeli, niekde sa dokonca aj rušia štátne pošty, takže tieto prípady sa môžu množiť. To, že sa nikto nesťažuje a pýtate sa, že aké máme na to dáta. No ako sa teda môže niekto sťažovať, že mu nedošla obálka? Veď to predsa nikto nemôže vedieť, že či jeho obálka došla alebo či došla včas, alebo mesiac po voľbách, alebo pol roka. Keby sa to ten volič dozvedel, iste by s tým nebol spokojný a nebol by z toho šťastný. Aké dôkazy, pýtate sa, aké dôkazy alebo dáta máme, že spôsob voľby poštovou sa zneužíva. No až teda k tomuto došlo, a ja som si istý na základe aj ostatných výsledkov, volebných výsledkov, že tam k porušeniam došlo, tak teda vy asi očakávate, že sa k tomu niekto prizná alebo že sa na toto bude niekto sťažovať? Veď to by vlastne sám doznal, že porušil zákon, respektíve pravidlo o priamosti a tajnosti volieb, že nedal za seba vyplniť volebný lístok a zaslať ho do Slovenskej republiky. Spomínali ste aj Benátsku komisiu a tam my neporušujeme nič, lebo zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých zostáva. A rovnako ten počet volebných okrskov v tých Čechách alebo aj inde, čo ste spomínali, no záujem voliť zo zahraničia je potrebné, ak si to správne pamätám, nahlásiť vopred, a teda bude vopred známy počet voličov a podľa toho sa môžu tvoriť volebné okrsky alebo teda miestnosti na počet obyvateľov. To nebude ako na Slovensku, že sa uvažuje tisíc, ale so stopercentnou účasťou. Toto je iné, tam bude presný počet, takže tých volebných okrskov nemusí byť toľko. Ďakujem. [14:50] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Gažovičová. [14:51] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, vy tu idete rušiť voľbu poštou a mňa naozaj fascinuje, ako popritom používate argument o rovnakých podmienkach. Naozaj by som to chcela zdôrazniť, že rovnaké, to, že niečo nazývate rovnaké, neznamená rovné. A vy nezavádzate rovnaké podmienky, lebo ten zásadný rozdiel je ten, že na Slovensku, za prvé, je tých volebných miestností oveľa viac, sú oveľa bližšie pre každého jedného občana a, za druhé, máme systém volebnej schránky. To znamená, že keď je človek v nemocnici, keď je človek chorý doma, keď je človek nehybný, keď je človek v domove dôchodcov, tak si môže zažiadať o prenosnú volebnú schránku. Toto vy ľuďom v zahraničí neumožňujete a zároveň tie vzdialenosti k tej najbližšej volebnej urne budú obrovské. To je jedno, že vy teraz ste to tým pozmeňovákom trošičku zlepšili, že tak dobre, nebude to zastupiteľstvo, budú tam možno nejaké iné. Napriek tomu my sa tu bavíme o krajinách, ako je USA, my sa tu bavíme, že, ja neviem, v Afrike koľko máme tých konzulátov, jednoducho tie vzdialenosti budú obrovské, čiže v konečnom dôsledku to volebné právo v zahraničí bude ako volebné právo v 19. storočí, že človek si ho bude môcť dovoliť iba keď je dostatočne bohatý a zdravý. Pretože to sú tie bariéry, ktoré vytvárate. Napríklad komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením vám dala tlačovú správu a pripomienky, že osoby so zdravotným znevýhodnením v zahraničí nebudú vedieť vždy prísť. To sa týka tehotných žien, to sa týka žien alebo aj mužov s malými deťmi doma, ktorí nebudú môcť vycestovať. To sa bude týkať ľudí, ktorí nebudú mať peniaze vycestovať. Naozaj to volebné právo ľuďom v zahraničí obmedzujete, tak sa netvárte, že zavádzate rovnaké pravidlá, lebo tie pravidlá nebudú rovnaké ani rovné. [14:53] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Kolíková. [14:53] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za tvoj príspevok. No, je to ďalší zákon z dielne tejto vládnej koalície, ktorý nie je pre ľudí, ale iba preto, aby sa tu táto vládna koalícia udržala pri moci. Predsa táto vláda mala vo vládnom programe, že chce korešpondenčnú voľbu rozšíriť aj na prezidentské voľby. Voľby do parlamentu voľbou poštou tu máme od roku 2006. Do momentu, kedy sa táto vláda ujala moci, nebol žiadny problém. No problém nastal, keď si uvedomila, že výsledky voľby zo zahraničia nie sú v prospech vládnej koalície. Takže treba to sťažiť, aby tie výsledky, hádam, boli pre ňu lepšie. Takže nie, nie je to ďalší zákon pre ľudí, je to iba v prospech tých, čo sú pri moci, žiadne ďalšie prorastové opatrenia, žiadne zákony, ktoré by nám pomohli šetriť peniaze zo štátneho rozpočtu, žiadny zákon, ktorý by pomáhal boju proti daňovým podvodom, proti korupcii. Nie, je to zákon len v prospech vládnej koalície, ale nie pre ľudí. Ako je to ďalšie spreneverenie sa sľubu, že táto vládna koalícia bude niečo robiť pre ľudí. Nie, nerobí nič pre ľudí, prináša sem zákony, ako sa udržať pri moci, ako pomáhať trestne stíhaným a ide proti ľuďom. Tam, kde máme bojovať proti zločinnosti, tak sa zločinnosti otvárame, tam, kde máme pomáhať, aby tá voľba bola jednoduchšia, aby každý sa tej voľby mohol zúčastniť, tak to treba sťažiť, pretože tie výsledky sa nejavia, že sú v prospech vládnej koalície. Jednoducho táto vládna koalícia nám dokazuje každým dňom, že to, čo robí, robí iba v prospech sama seba a nie pre ľudí. A treba o tom rozprávať, treba, treba to aj zakričať, aby to ľudia začali vidieť, lebo majú právo na to, aby tu vládli ľudia, ktorí vládnu v ich pro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:55] Tibor Gašpar Pán poslanec Viskupič. [14:55] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Vlaďka, ďakujem ti za výborné a faktické vystúpenie. Veľmi podrobne si popísala odporúčania ohľadne porovnateľnosti, dostupnosti voľby. Ja to poviem veľmi jednoducho. Drvivá väčšina voličov na Slovensku má svoju volebnú miestnosť vo vzdialenosti menšej ako jeden kilometer od bydliska, v podstate si myslím, že väčšina z nás chodí voliť peši. No a teraz, aká, ako bude porovnateľnosť, alebo teda doteraz bola tá porovnateľnosť v zahraničí zabezpečená tou voľbou poštou. No ale aká bude tá priemerná vzdialenosť od urny pre Slováka v zahraničí po zrušení? No ja som presvedčený, že to budú desiatky až stovky kilometrov a jednoducho to sa hádam ani pani predkladateľke nemôže zdať, že to je teda porovnateľné. No ale stále by sa z tohto zákona dal alebo z návrhu zákona dal urobiť dobrý zákon, stačí, ak by sa pozmeňovákom zrušilo zrušenie voľby poštou a Slováci v zahraničí by takto dostali ďalšiu možnosť voliť a skvalitnili, prehĺbili by sme demokraciu. Ja si myslím, že o to by nám tu všetkým malo ísť. Vlaďka, ešte raz ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. [14:56] Tibor Gašpar Skôr než dám slovo pani poslankyni Bihariovej, dovoľte mi privítať hore na balkóne v priestoroch pre verejnosť členov denných centier dôchodcov Slnečnica a Nádej z Topoľčian. (Potlesk.) A už má slovo pani poslankyňa Bihariová. [14:56] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na tejto celej debate je ironické to, čo som už spomenula v prvom čítaní. Pani poslankyňa sa pýtala, že aké sú proste dáta, kto o takýchto veciach kedy rozhodol a ja znovu pripomínam, že rozhodol. A paradoxom na tom celom je, že na základe nášho ústavného podnetu. V roku 2020 Progresívne Slovensko adresovalo Ústavnému súdu podnet, kde teda my sme v žiadnom prípade nenamietali volebný výsledok, my sme v žiadnom prípade nechceli zvrátiť volebný výsledok ani meniť spôsob voľby, ale áno, ak tu tiež zaznela tá otázka, že kto sa sťažoval a neviem čo, no tak, áno, boli nejakí ľudia, ktorí sa sťažovali, že prišli oneskorené obálky, na nejakú malú administráciu a tak ďalej a tak ďalej a my sme sa teda Ústavného súdu pýtali, že áno, či za daných okolností s dodaným dôkazovým materiálom, hej, je možné proste nejakým spôsobom rozporovať súladnosť postupu voľby zo zahraničia s ústavou. A napriek tomu, že my sme tam ten dôkazový materiál dodali vrátane všetkých podnetov, všetkých zaznamenaných vecí, Ústavný súd nám povedal presne to, čo my dnes hovoríme vám. Nestačí podozrenie, musí byť silná dôkazná situácia, musí preukázať veľkú intenzitu porušenia práva, musí byť spôsobilá zmeniť politický výsledok. Čiže vy ste nepriniesli nič a tvrdíte, že je to protiústavné, my sme doniesli dôkaz, že to je ústavné, súladné a nás ste obviňovali z toho teda, že my tu strašíme verejnosť, že chcete zmariť voľby. Tak ja fakt nerozumiem tejto debate. Tá debata by tuná mala skončiť, ak už viete, že Ústavný súd rozhodol, že voľby zo zahraničia sú v poriadku. Ak by vám ležala na srdci ústavnosť volieb. [14:58] Tibor Gašpar Reagovať na faktické bude aj pani poslankyňa Marcinková. [14:58] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, aby som najradšej zareagovala najprv na koaličných kolegov, na pána Mažgúta. Sú to práve Slováci žijúci v zahraničí a ich organizácia, ktorá hovorí, že napriek tomu, že štatistiky nevykazujú všetkých Slovákov, lebo samozrejme sú tam napríklad študenti, ktorí tam nemajú trvalý pobyt, sú tam iní pracujúci a ten odhad sa štverá takmer k 400-tisícom Slovákov žijúcich v zahraničí, 400-tisíc ľudí sa reálne, áno, tak si to pozrite, pozrite si ich štatistiky, viem, že vy nezvyknete pozerať na Slovákov žijúcich v zahraničí, ale my tu za nich bojujeme, aby mali možnosť hlasovať. A hovoria o tom, že to môže byť až 100-tisíc ľudí, ktorí reálne fungujú zo Slovenska v Prahe. No tak vy sa smejete, ale toto hovoria Slováci žijúci v zahraničí a ja sledujem aj ich príspevky, aj ich rozhovory. A ďalšia vec o... neskáčte mi, prosím, do reči, môžete sa prihlásiť v rozprave a komunikovať úplne slušne. Vám keď dôjdu argumenty, tak začnete urážať. Pre mňa je veľmi dôležité, aby som vám vysvetlila rovnako aj ten prípad s Gréckom, ktorým sa radi oháňate. Veď Benátska komisia, to, čo som citovala, to veľmi jasne povedala. Ak štáty nemajú zavedené právo voliť zo zahraničia, tak im to žiadna medzinárodná norma jednoducho neprikazuje. Nie je to povinnosť, aby štát mal voľbu zo zahraničia, ale keď ju už raz má, tak potom ju nemôže zužovať. Môžete rozširovať tie spôsoby voľby zo zahraničia, napríklad ak je tam voľba poštou, alebo pridať voľbu zo zastupiteľského úradu, alebo naopak, veď tak to koniec koncov spravilo aj Grécko. Najprv mali len voľby na zastupiteľských úradoch a veľmi nedávno pridali aj voľbu poštou. Takže vy sa oháňate Gréckom, ktoré dnes už má možnosť voliť na zastupiteľských úradoch a zároveň aj voľbu poštou a dlho nemalo žiadnu voľbu zo zahraničia povolenú. Takže toto je ten rozdiel. A, pani Plevíková, ťažko sa mi na vaše argumenty reaguje, ale pozrite si tie správy Benátskej komisie. Naozaj vám to pomôže pri vašom chápaní ústavných princípov a vlastne nejakého ústavnoprávneho rámca. A, pán Hazucha, všetky takéto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:00] Tibor Gašpar Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [15:00] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v tomto čítaní ohľadom zákona, o ktorom si myslím, že len sa snažíte zakryť vlastnú neschopnosť. Je to ďalšia zástupná téma v parlamente, ďalšia zástupná téma, s ktorou sa snažíte odviesť pozornosť z vašej neschopnosti vládnuť. Nič iné. A dovoľte mi hneď na úvod povedať, že, je to aj uvedené v dôvodových správach, že sa snažíte nejakým spôsobom vyvolať dojem, že voľby, voľba poštou je niečo menej demokratické, že je niečo menej férové, že je niečo neférové voči vám, ale ja vám hneď na úvod poviem, že to, ako to zhodnotil najlepšie, je práve koaličný poslanec, pán poslanec Michelko, že vy sami bojíte. Vy sa len bojíte ľudí. Lebo pán poslanec Michelko povedal, že výsledky z volieb zo zahraničia nie sú vo váš prospech. A toto je jeden jediný dôvod, prečo to robíte, lebo ak by pán Michelko klamal, čo verím tomu, že neklame, lebo pán Michelko veľmi rád rozpráva do médií, ale ak by pán Michelko klamal, tak by ste nemali vy v programe, keď ste skladali túto vládu, že chcete to určitým spôsobom rozširovať. Práve naopak. Takže ja si myslím a som presvedčený, že pán Michelko hovorí pravdu a vy kvôli tomu tu ste otvorili tento zákon, aby ste určitým spôsobom vytvorili dojem toho, že voľba zo zahraničia je niečo zlé pre Slovensko. Ale poďme ďalej. Viete, hovoria vám to aj odborníci, a zhodujú sa na tom, že volebné právo je všeobecné právo občana a nie je viazané na miesto pobytu. Ak štát vytvoril mechanizmus, ktorý umožňuje hlasovať občanom v zahraničí, mal by ho skôr zdokonaľovať než rušiť. Takže vy namiesto toho, aby ste práve túto voľbu zo zahraničia nejakým spôsobom zdokonaľovali, vy idete ju rušiť a idete vytvoriť nejaký nový mechanizmus a ja vám garantujem, že ak tento zákon schválite, bude to mať práve opačný efekt, lebo čísla hovoria jasne. V roku 2020 bolo 49-tisíc odovzdaných, respektíve prijatých hlasovacích lístkov zo zahraničia. Päťdesiatdeväť v roku 2023, pán kolega, to som chcel povedať. Ja hovorím o roku 2020. Takže práve naopak, že má to rastúcu tendenciu. Takže ja sa stále snažím prísť na ten argument, že prečo vlastne to robíte, keď ako vidíte, že práve tento mechanizmus, ktorý aj kolegyňa hovorila predo mnou, kolegyňa Bihariová, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Je to iba strach, nič iné. Ale dovoľte, ideme ďalej. Politológ Miroslav Řádek označil zrušenie voľby poštou za krok späť a upozornil, že za roky fungovania neboli predstavené žiadne konkrétne dôkazy o systematických manipuláciách. Neboli žiadne dôkazy, že voľba zo zahraničia bola určitým alebo nejakým spôsobom niekým manipulovaná. A neuveríte, viete, kto to potvrdil? Aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. A konkrétne generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, a budem ho citovať, že nemá informácie, ktoré by potvrdzovali manipuláciu volieb prostredníctvom voľby poštou. Takže na základe čoho vy tu obhajujete rušenie voľby poštou? Na základe čoho? A máte to napísané v dôvodovej správe a teraz dovoľte, budem to čítať: „Právna úprava reflektuje na dlhodobú požiadavku voličov zúčastňovať sa osobného hlasovania namiesto voľby poštou." Tak by ma celkom zaujímalo, akým spôsobom chcete zabezpečiť, aby každý jeden občan, a povedzme, ak by sme išli podľa štatistických údajov, že skoro 59-tisíc ľudí na Slovensku, ktorí odovzdali práve tento hlas poštou, dostanú to isté právo. A teraz dovoľte, budem citovať. Ombudsman Dobrovodský povedal, že, hovorí, že každý hlas má mať rovnakú váhu. To bolo tu aj povedané, ale zároveň aj doplnil, že musia byť spravodlivé podmienky bez ohľadu na to, kde sa ten daný človek, daný občan Slovenskej republiky nachádza. A to je absolútne jedno, v ktorom je štáte. (Reakcia z pléna.) No je to na tom nespravodlivé, že vy neviete garantovať, že povedzme, ak by sme išli podľa štatistických údajov z roku 2023, že bude 59-tisíc hlasov odovzdaných minimálne, lebo ak tie štatistické údaje, respektíve tie štatistické údaje ukazujú správne čísla, tak má to rastúci efekt. A vy si to môžete kľudne skontrolovať, možno že si to dáte do Googlu. Je to jednoduché, uvidíte, že tá téma, respektíve tí voliči fakt že majú čím ďalej tým väčší záujem aj voliť zo zahraničia. Samozrejme, aj ja som sa stretol s ľuďmi, ktorí odovzdali tú poštovú obálku skôr, lebo potrebovali ísť na pracovnú cestu, potrebovali ísť niekde na dovolenku a tak ďalej a tak ďalej. A samozrejme, aj ja som dostal správu, že pošta danej osoby neprišla na Slovensko, ale o tom, ako rozprávala moja kolegyňa Irena Bihariová, sa vyjadril takisto Ústavný súd. Mňa by celkom zaujímalo, ak by som to prešiel ďalej, že rozprávate o tom, že na tých ambasádach a tých pracoviskách že ten priebeh sčítania hlasov musí byť transparentný a férový, tak chcel by som sa opýtať, takže vy máte momentálne dôkazy o tom, že v súčasnosti tie obálky, ktoré došli, že boli sčítané netransparentne? Máte o tom dôkaz? Pani poslankyňa Plevíková, vy ste tuná to predstavili, tak sa vás ešte raz opýtam. Máte o tom nejaký dôkaz? Lebo ak máte o tom dôkaz, že v skutočnosti došlo k porušeniu zákona, tak mali by ste to veľmi rýchlo oznámiť či na prokuratúre alebo inde. Máte na to právo, ale verím tomu, že ste to neurobili, lebo, opäť zdôrazňujem, ide o ďalšiu vašu zástupnú tému. Čo sa týka ešte ďalších vecí, napríklad to je celkom dobrá zaujímavosť, čo rozprávajú odborníci, že zatiaľ čo Slovensko diskutuje o obmedzení možnosti hlasovania zo zahraničia, okolité krajiny postupujú opačne. Česká republika voľbu poštou zaviedla, Maďarsko kombinuje osobné hlasovanie s hlasovaním poštou a viaceré štáty rozširujú možnosti účasti občanov vo voľbách, nie ich zužujú. Takže ja osobne som presvedčený, že tu poslanci, vláda a tak ďalej, v prvom rade je ich úloha, aby čo najviac ľudí bolo zapojených vo voľbách a nie práve naopak, že vy obmedzujete, že zužujete. A to nehovorím ja, to hovoria odborníci, to vám hovoria, to vám hovorí aj politológ Miroslav Řádek. Ja neviem, či vy sledujete niektoré odborné diskusie, ale vy si ich začnite pozerať, lebo sú tam relevantné argumenty, že prečo tento zákon, ktorý tu je v parlamente v súčasnosti, je zlý. A opäť budem sa obracať na to, že generálny prokurátor Maroš Žilinka nemá informácie, ktoré by potvrdili akúkoľvek manipuláciu prostredníctvom voľby poštou. Viete, v tomto parlamente za posledné mesiace, roky už sme sa stretli s kadečím, ale ja som stále toho názoru, že neriešite ekonomickú situáciu Slovenska. Namiesto toho, že mali ste tu priniesť prorastové opatrenia, priniesli ste 39 bodov, ktoré prakticky roztrhali rôzni odborníci, rôzne asociácie, vy si robíte absolútnu srandu zo Slovenska. Vy škodíte Slovensku. Chcel by som ešte povedať, čo sa týka doložky vplyvov. Mňa by to celkom zaujímalo, možno že, pani poslankyňa Plevíková, budete mi môcť odpovedať. Píšete, že, v dôvodovej správe píšete, že má to pozitívny sociálny vplyv. A potom keď sa pozrieme na doložku vplyvov, tam to nie je. Prečo? Viete potom vôbec, čo zadávate, máte súlad s textami? Ja si myslím, že nie. Tiež máte vyjadrenie z ministerstva financií, že, alebo inak to poviem. V doložke vplyvov hovoríte, že má to pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet. Ja som presvedčený, že v prvom rade má to negatívny vplyv na rozpočet, ono to netvrdím ja, ono to tvrdí aj ministerstvo financií. A vy dokonca nemáte ani finančné krytie na tento zákon. Vy vôbec nemáte finančné krytie. Z čoho to chcete zaplatiť? Ale aj to pozitívne, keď nejakým spôsobom dáte, tak stále ste v mínuse. Dobre, poďme ďalej. Čo sa týka vo všeobecnosti tohto zákona, v skratke a jasne treba povedať, že sa otáčate ľuďom, ktorí žijú v zahraničí, a to len práve preto, že drvivá väčšina týchto ľudí nie sú vaši voliči. A hovorím, netvrdím to ja, povedal to váš koaličný poslanec, pán poslanec Michelko, je to váš strach, a preto som presvedčený, že ďalej by sme o tomto zákone nemali nijakým spôsobom rozprávať. Lebo určite vám to povedia aj moje kolegyne, aj moji kolegovia, bolo vám to povedané takisto aj v prvom čítaní, že v čom všetkom sa mýlite. A vy vôbec nepočúvate, ale na to som si zvykol, však prechádzajú tu zvláštne zákony a zvláštne desiatky, stovky miliónov miznú na rôznych účtoch vami spriaznených ľudí. Takže tak. Na záver, kolegovia, chcem vás ešte raz poprosiť, lebo vidím, ani neviem, či sú tu zástupcovia zo strany HLAS, ktorí nejakým spôsobom nie sú stotožnení s týmto zákonom, ja verím tomu, že aspoň časť poslancov vládnej koalície bude mať zdravý rozum a o tomto zákone nebudeme absolútne hlasovať. Ďakujem veľmi pekne. [15:12] Richard Raši Pani poslankyňa Nash, nech sa páči. [15:12] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľmi správne si povedal, že nebudú mať rovnaké podmienky, pretože niekto bude mať do volebnej miestnosti desať kilometrov a niekto možno aj päťsto, možno aj tisíc v Amerike. Voliť budú môcť len bohatí a zdraví, pretože na týchto úradoch nebude zabezpečená možnosť objednať si prenosnú urnu, nebude možnosť nechať si preplatiť cestovné náklady, čo sa absolútne nedá porovnať s výkonom volebného práva doma. Vyhovuje to, samozrejme, len vládnej koalícii, ktorá chce ľudí odradiť od toho, aby volili a preto im kladie ďalšie nezmyselné prekážky v uplatňovaní ich volebného práva. Povedal si, že to ukazuje na neschopnosť vládnuť, tak ja hovorím, že to je nielen neschopnosť vládnuť, ale aj obrovská snaha o udržanie sa pri moci. Chcú vyvolávať dojem nejakej neférovosti a dojem, že idú zvyšovať ľuďom komfort pri voľbách, pretože budú voliť v nejakých pekných zasadačkách v našich zastupiteľských úradoch. Ak už právo voliť zo zahraničia raz máme, tak ho nemôžeme zužovať a toto je dôkaz, že vy sa jednoducho neriadite právom medzinárodným, ktorý uznáva tieto zásady, že sa to právo nesmie zužovať. A vy viete veľmi dobre, že tá účasť vo voľbách zo zahraničia má rastúcu tendenciu a výsledky sú vo váš neprospech, tak sa jednoducho snažíte všetko prekaziť a ľuďom tieto voľby zobrať. Ďakujem pekne. [15:14] Richard Raši Pani poslankyňa Turčanová. [15:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, Rišo tuná naznačil to, čo už aj predtým vlastne viacerí predrečníci hovoria o tom, že prečo je dôležité zadržať alebo uchovať voľbu poštou. Ja si dovolím trošku štatistiky. Pozrela som sa na čísla od roku 2012, tak od roku 2012 v posledných rokoch 2023 nárast voličov bol o 51 728, čiže o 734 %. O voľbu poštou požiadalo 72 993 občanov a hlasovalo 58 779. Ak teda štát zruší poštovné hlasovanie bez náhrady, tak typické dôsledky budú nižšia účasť občanov v zahraničí, väčšie náklady na hlasovanie, znevýhodnenie ľudí mimo veľkých miest a znevýhodnenie menej mobilných alebo menej majetných voličov. Preto si myslím, že voľba poštou zo zahraničia má silný argument v prospech dostupnosti a inklúzie a tie protiargumenty, ktoré sa týkajú logistiky, lehôt a procesnej spoľahlivosti, nehovoria o presvedčivých dôkazoch, že by išlo o masový podvod, ale to už vlastne spomínal aj kolega. Čiže záverom poviem, zrušenie voľby poštou by znemožnilo alebo veľmi obmedzilo voľbu zo zahraničia. Ďakujem. [15:16] Richard Raši Pán poslanec Zahorčák, nech sa páči. [15:16] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega Dubovický, vy z Progresívneho Slovenska veľmi radi vystupujete v duchu tom, že ste veľmi odborne vzdelaní, múdri, máte bohaté životné skúsenosti, veľmi radi nás poúčate a vy ste sa v tomto duchu dnes takto prezentovali takisto. Okrem iného ste povedali, že nám garantujete, že máte teda aj starosť o nás, že nám to môže priniesť zlé výsledky, že nám garantujete, že toto spôsobí, že ešte viac ľudí v zahraničí pôjde voliť a že to bude nakoniec proti nám. Vy nás teda svojím spôsobom chcete ochrániť, vy sa bojíte, že nám to ublíži. Vy z Progresívneho Slovenska radi používate to napoleonské: ak protivník robí chyby, treba ho v tom nechať. Takže je to chyba, čo robíme, alebo nie je to chyba? Ak je to chyba, ste o tom presvedčení, tak nám nechajte ten krok dokončiť. Veď nám to ublíži. Ďakujem. [15:17] Richard Raši Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [15:17] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Richard, ty si položil takú rečnícku otázku, že prečo zase ideme opačným smerom, ale asi ti na ňu nikto z koalície neodpovie, lebo jediný prihlásený s reakciou na tvoje vystúpenie pán Zahorčák už svoju šancu premrhal. Ale ja sa tak pýtam, že čo sa čudujeme. Veď SMER ťahá našu krajinu opačným smerom, s malým s, doslova vo všetkom, aj tu – rušia voľbu poštou zo zahraničia namiesto toho, aby naopak rozširovali možnosti pre všetkých Slovákov a Slovenky, aby mohli voliť vo voľbách a aby sa teda zvýšila demokracia. Účasť na voľbách zo zahraničia doteraz rástla, no tak šup, poďme ju skrátka stopnúť a znížiť. Do PVV si dajú rozšírenie voľby poštou na prezidentské voľby, ale naopak potom tu v parlamente schvália obmedzenie poštou a konkrétne teda na parlamentné voľby. A mohla by som takto pokračovať. Napríklad nebojujú proti korupcii, ale za korupciu. Prijímajú také konsolidačné opatrenia, ktoré ešte prehlbujú deficit. Nepredstavujú zákony pre ľudí, ale pre seba. A ešte aj keď sa snažia o nejakú zmenu pre seba, ako to bolo napríklad v prípade rokovacieho poriadku, ktorý mal byť bič na opozíciu, tak nakoniec sa ním bičujú sami. Tak ja už neviem, páni a dámy z koalície, skutočne čoho sa chytíte, tak to zbabrete. Tak aj pri tomto hlasovaní o návrhu na obmedzenie voľby poštou zo zahraničia radšej zdvihnite ruky, nechytajte sa toho zariadenia, lebo opäť raz sa vydáme opačným smerom a zase to len pokazíte. Ďakujem. [15:18] Richard Raši Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [15:19] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Kolega zo SMER-u hovoril, že sa tvárim ako odborník. Máte pravdu, nie som v tomto odborník, nie som právnik, nie som politológ, ale viete, ja som to aj povedal, keď som vystúpil, že hovoria to múdrejší ľudia ako som ja, ktorí sú odborníci, že robíte obrovskú chybu. Že robíte obrovskú chybu a vy nie že by ste podporovali tú demokraciu, ale vy ju zužujete. Viete, lebo ak by ja som dával, keby sme boli, keby som bol ja vo vláde a poviem svoj subjektívny názor, tak by som sa snažil povedzme viac ľudí prilákať na tieto voľby. A možno že by som to skombinoval tak, ako majú Maďarsko, že majú aj nejaké pracovné, keď vy tvrdíte, lebo tvrdíte to aj v dôvodovej správe, že je to požiadavka, pardon, právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov. No, neviem, ale tak tá rastúca tendencia voľby poštou skôr mi pripadá, že ľudia majú väčší záujem voliť aj poštou. Kolegyňa Jurík, áno, súhlasím, čoho sa chytia, to dobabrú, ale zase si musíme povedať to bé, že ten Trestný zákonník, ktorý schválili, pomohol niekomu. Nepomohol ľuďom vonku, ale pomohol určitým, určitým obžalovaným a určitým ďalším spriazneným subjektom, ľuďom blízkym tejto strany. Takže samozrejme, že pre ľudí nič, ale pre svojich áno. Tak stále je, ale, ale tak, takže ďakujem ešte raz za všetky. [15:20] Richard Raši V rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [15:20] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Pri tejto príležitosti mi prichádza na um taký šot, čo som videl, niektorí z vás si spomínate, Greta Thunberg. To bolo také mladé dievča, ktoré vlastne spustilo také procesy, aby si ľudia uvedomili a v angličtine, a moja angličtina je taká čínska, ale ona to, že ako sa opovažujete? Hej, že ako sa opovažujete, že ako sa vlastne opvažujete. Ja sa pýtam, že ako sa vy vlastne opovažujete toto robiť? Ako sa opovažujete to sem doniesť? Ako sa vy opovažujete si sem sadnúť z Michaloviec, primátor z Michaloviec, všetci vám ušli z Michaloviec, všetci, čo mali nohy, chceli niečo vyskúšať, zažiť, uspieť, tak z Michaloviec ušli. Vy ste mali možnosť, 16 rokov ste mali možnosť do Michaloviec niečo urobiť, mali ste tú moc, boli ste so smerákmi, boli ste lyžičkami, polievkovými lyžičkami by tú diaľnicu urobili po Michalovce, čistá rovina. Polievkovými lyžičkami. Čo ste urobili? Ako ste sa zaslúžili? Vyhnali ste všetkých, keď bolo za prvej republiky Amerikánci a potom ste prišli vy. Preto ja štyrikrát volím. Jasné, preto, lebo to viete. Ako sa, ako sa opovažujete? Ako sa opovažujete? Čo vy ukazujete? Čo? Čo vy ukazujete? Človek, ktorý sa nechal zvoliť v rómskych osadách za nakúpené Marlborky, fuj, by som sa pod zem prepadol. Čo vy tu ukazujete? Komu? Komu ukazujete? Komu? Úbožiak, za Marlborky nakúpili a nechali sa, po Lomničke a kade-tade nosiť, aby ho zvolili za poslanca. By som sa pod zem prepadol. Čo vy tu ukazujete komu? Čo si to dovoľujete? Čvarga jedna, čo si to dovoľujete? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, pán poslanec, je tu dobrá akustika, všetci vás počujú a pokračujte v kľude. Ďakujem. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Ja v kľude pokračujem. Tak upozornite tuná Kubánka, poslanca Kubánka, nech mi tuná negestikuluje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, kľudne pokračujte a verte, že ani odozva nebude na vaše normálne vystúpenie. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Čo ste to vy tu za ľudia, čo si to vy dovoľujete? Vyženiete z tejto krajiny ľudí, vyženiete ich. Kto tu chce úspech? Kto tu chce pri vás uspieť? Komu sa majú pchať? Na východe. Komu, pán Kubánek? Za vami má prísť mladý človek, ktorý chce uspieť, ktorý chce niečo vytvoriť, chce založiť nejakú firmu, ktorý ovláda nejaké jazyky, chce niečo na tom východe, za vami má prísť? Pred vami sa má skloniť? Čo vám má doniesť? Fľašu pálenky? Taký človek nemôže prísť ku vám. Nemôže. Jasné, že zbalí tašky, pozrie letenky a ide preč. Čo si to dovoľujete sem doniesť? Prosím vás pekne, nemohol som to sem doniesť, lebo zas by som porušil neviem aké ustanovenia rokovacieho poriadku. Mám jedného známeho, mám ho vo Švajčiarsku, mi to poslal, že ako to funguje vo Švajčiarsku. Viete, v ktorom Švajčiarsku? Prosím vás, viete, aké sú tam platy? Viete, aké sú tam dôchodky? V tom Švajčiarsku, viete, ako to funguje v tom Švajčiarsku? Nemusíte byť ani v zahraničí, nemusíte byť ani v Trantárii, môžete byť vo Švajčiarsku a príde vám to poštou. By ste neverili. Tajnosť, tu vám hrozne vadilo, že je narušená tajnosť, Ježiš, akí útlocitní, akí citliví, ako vám strašne záležalo. Vo Švajčiarsku, rozumiete? Viete, aké sú tam dôchodky? Vo Švajčiarsku príde obálka, na obálke vám napíšu, kde môžete ísť, keď chcete ísť voliť osobne, kde máte najbližšiu hlasovaciu miestnosť, alebo môžete využiť tú opciu, že v tej veľkej obálke máte malú obálku a tá obálka, ktorá vám prišla, má taký spôsob zalepenia, že vy ju odlepíte, máte tam taký list, kde musíte vyplniť teda, že ste to vy, máte číslo občianskeho, tam otočíte naopak, tam už je v tom presvietenom že adresa, kam sa to doručuje. Máte tam hlasovací lístok, hlasujete, dáte do tej neoznačenej obálky, ktorá nemá žiaden identifikátor, nič, dáte tam, vašu voľbu dáte do tej malej obálky, zalepíte, zalepíte tú veľkú obálku. By ste neverili, vo Švajčiarsku. Vo Švajčiarsku, vo Švajčiarsku môžete voliť takýmto spôsobom. Nemusíte ísť ani cez ulicu, vám to štát umožní. Môžete to takto hodiť do schránky pred domom a ste odvolili. A vám tu čo vadí? Vadí vám, že vás nevolia? Ja viem, že vám to vadí. Ja viem, že niekde, nechcem, aby som sa, nedajbože, niekoho nedotkol, nejakej obci niekde, ja viem. Keď prídem večer o deviatej do nejakej hospůdky piatej cenovej skupiny, začnem tam rozprávať o 72 pohlaviach a potom tých ľudí nechám voliť, tak viem presne plus-mínus, ako by tie voľby dopadli. Ja viem, že toto vy potrebujete. Vy nepôjdete na vysokoškolský kampus, do študovne, nepôjdete. Toto je inscenované, čo tam naháňate, Robert Fico pod hrozbou toho, že budú musieť ísť do školy alebo neviem, čo, to vôbec nie je prirodzené. Nie, vy potrebujete toto, tento elektorát potrebujete. Vám vadia tí ľudia. Jasné, vy ste radi, že sú preč, lebo vás nevolia. A teraz musíte nájsť princíp teda aby vôbec ten hlas nemal váhu. A nemáte hanby, kúska hanby, ničoho, donesiete to tu, tu si sadnete, tvárite sa, Kubánek mi ešte tu niečo naznačí. Kubánek, keby aspoň nejaký kaliber. Rozumiete, kde je u vás nejaký kaliber? Pán Kubánek, poďte sem za pult, poďte niečo povedať. Poďte mi predstaviť, povedať vašu víziu sveta, vašu víziu Slovenska. Chcem vidieť vašu predstavu. Ja chcem vedieť, kto ste. Vy ste tu už roky rokúce, vy tu skameniete a ja neviem, čestné slovo, čo je váš svet. Kam chcete pohnúť túto krajinu? Čo má byť na konci? Čo ste? Kto ste? Príďte povedať. U mňa je to celkom identifikovateľné, nie? Poďte vy mi povedať. Poďte mi zakontrovať, dajte faktickú. Nevidím nič. Čo sa deje? Prišli ste sem nejakým, čo to je, pozmeňovák, že zriadite miestnosti a kto tam bude? Ináč, teraz tak nad tým rozmýšľam, že a kto tam bude tá komisia? Že keď vytvoríte tú volebnú komisiu, že kto tam bude posielať tých zástupcov jednotlivých strán, že ako to teda bude fungovať a celkom nám sa otvárajú nejaké aj iné otázky. Keď už vám tak strašne záleží na tom, aby to bolo neviem aké. Ako to, kde niekde bude, niekde nie na ambasáde, kde, v nejakej čo, v putike alebo niekde bude nejaká miestnosť, kde budete môcť ísť a budú tam kto, piati, kto zo SMER-u a pošlete autobus? Aby to, hej, že sedelo alebo kto to tam bude, kto bude v tej volebnej komisii? Kto zabezpečí to? Ako to bude? Viete, tam sú... Nie, toto bolo, ako tak funguje, koniec koncov, však to doniesol Kaliňák. Nevadilo, zrazu vadilo. Ako sa opovažujete? Fakt, skade beriete tú neskutočnú drzosť? Po tom všetkom, čo ste tejto krajine urobili. Ako ste urobili? Skade ešte beriete to, že idete obmedziť právo tým ľuďom, ktorí odišli? Slovensko trpí, ja neviem, mám pocit, že to tu minule hovoril, trpí, trpí emigráciou, trpí. Po stáročia odchádzali najkvalitnejší. Ja som z Oravy, najstarší za farára do Pešti, nie? Proste tak. Celú V4-ku sme zásobili kvalitou, intelektuálmi. Keby sme hľadali hlboko, nájdeme každej krajine, Česi, Maďari, Rakúšania, Poliaci, by sme našli aj našich. Po stáročia to odchádzalo, tuná blízko, do Ameriky. Od ´93. máme z pána Boha šancu si to riadiť sami a to sme ešte zhoršili. Ešte sa to zhoršilo. A vy v tom programovo pokračujte. A už vás to ani netrápi, dokonca vám to vyhovuje. Vám to vyhovuje. Nechcem, aby to vyznelo zle, aby sa niekoho nedajbože dotklo, ale pre tých, ktorí tu zostanú, tak ich zvládnete. Robert Fico to zvládne komunikačne. Karafiát, ružička, guláš, tesne pred voľbami, emócia drží na tej... po ten akt vám záleží, iba po ten akt. Po ten akt voľby, potom už nezáleží na ničom. Potom vám je jedno, však na východe nič nie je. Ne? Prosím vás. Polievkovými lyžicami by som tú diaľnicu urobil z Košíc po Michalovce. A čo tam máte? Trantáriu ju tam máte. Kde ste, smeráci, čo ste urobili? Kde sú peniaze, kde sú peniaze? (Reakcia z pléna.) Ja? Čo som ja urobil? Pán kolega, by som tu dlho rozprával, by som vyčerpal všetky minúty. Prosím vás, neviem, čo pomôže, nepomôže, dovoľte mi aspoň tento môj malý hnev prejaviť aj v kontexte toho všetkého, čo tu s nami robíte. To, čo tu teraz, sa hráme na tú ilúziu ústavy, načo sme to robili? Načo sme to robili? Načo to je v ústave? Viete, prečo nevládneme? Lebo sme menšina. A podľa mňa to nie je žiadna atómová fyzika, to je vcelku, by som povedal, zo základnej školy matematika. Keď je niekto menšina a na otvorenie schôdze treba väčšinu, ako to môže tá menšina urobiť? No poraďte. Nože, pán Kubánek, nože poraďte. No, tak ako vlastne to môžeme? Tak potom načo to je v ústave, sa pýtam? Tak to dajte preč. Rozumiete? Normálne to dajte preč, nech je poriadok s tým, nech to tu neobťažuje. Ráno o ôsmej, kto by tu chodil? Však iba my chodíme a predsedajúci, niekto si vytiahne najkratšiu zápalku a musí sem ráno prísť. Však to obťažuje. Načo to tam je? Načo to tam ten zákonodarca dal pri tej ústave? Idete si to schváliť, hej? Máte to dohodnuté, budete spokojní, hej? Demokrati. Však môžu na ambasádu ísť. Môže, jasné, viete. Slovensko, viete, prísne vzaté, Slovensko, keby boli tu cesty, tak dôjdete relatívne rýchlo, ale by ste neverili, že sú aj väčšie krajiny ako Slovensko. By ste neverili, že to je treba aj ďalej, aj po tých dobrých cestách to trvá dlho. Aj treba aj na to peniaze, ako tu kolegyňa povedala, že bohatí a zdraví budú už iba voliť, nie? Nevysporiadali ste sa ani s tým, som vám to tu minule naznačoval, že aj z Michaloviec chodia. Počúvajte, ja idem večer, keď idete večer po pumpe, máte tie dodávkové autá, chudáci zastavia niekde na pumpe, tie staré, tie panie vyjdú z toho, nakúpia si kávy, bagety, hej, a idú opatrovať. Idú opatrovať. A jak taká pani, ktorá má službu, ktorá bude opatrovať, má tú dvanástku na druhom konci Rakúska, rozmýšľam, že ako skočí do tej Viedne odhlasovať. Však možno bude voliť vás. Možno prídete o ten hlas. S tými ste nerátali? S týmito, čo s nimi? Či nič, to nevadí? Riskujete. Bože môj dobrý. Čiže nič nevadí, všetko v poriadku. Je to tak, tak ste si to predstavovali, tak máte pocit, budete spokojní, zahlasujete za to. Neviem, kam chceme dôjsť a čo má byť na konci, ale ešte možno jednu vec spomeniem a s tým budem končiť, že viete, vy ste vyhnali ľudí, ktorí by dokázali niečo vytvoriť, a tých, čo reálne niečo tvoria a robia, tak tí, pokiaľ nie sú s vami a nedržia vašu lajnu, však som videl trošku smutné príbehy, kde Robert Fico s Takáčom pobehovali niekde na dni poľa a boli tam nejakí, že ako že minister je super. Ja žasnem. To ma mrzí, ale však sa hovorí, že všetci sme nejakí. Hej? Ale naozaj sú aj ľudia, ktorí dokážu niečo vytvoriť, ktorí podnikajú, nie sú na vás odkázaní, nič od vás nepotrebujú, nemusia sa vám pchať neviem kde, tí potrebujú žiť a sú slobodní. Ja viem, že tí sú pre vás nebezpeční. To je otrava, čo? S takou strednou vrstvou, ktorá chce byť slobodná, hej, lebo ja viem ako to funguje. S bohatými sa dohodnete, keď sa nedohodnete, pôjdu do Dubaja, v chudobe niečo zhodíte zo stola, najväčší problém pre autokratov je stredná vrstva. Vždycky je najväčší problém pre autokratov stredná vrstva. Preto potrebujete naváľať toľko povinností, toľko skutočností, aby ten človek, ktorý chce prežiť, tak bude musieť, by som povedal, že mať čo robiť. Robiť 14 hodín denne, byť v strese, byť neviem čo, v neustálom vypätí, napätí, možno sa niekde potkne, ale postaví sa, lebo to je človek, ktorý chce prežiť, ale potom stratí slobodu. To, čo vám strašne vadí, že sú tu ľudia, ktorí sú slobodní a keď povie, že to je čierne, tak je to čierne. A keď mi smerák povie, nehovor to, nie, je to čierne, aj keď mi smerák povie, že to je biele. Toto vám vadí. Zdá sa, že máte o jedného menej. Zdá sa, že máte o jedného menej. Viete, že kde ste sa vy dostali z toho, kam idete dostať aj ľudí, ktorí v tejto krajine ešte niečo robia. Poľujete po nich ako po škodnej. Terorizujete, šikanujete ich, lebo vám vadia. Buď sa vám podriadia, buď sa za vás postavia na tom pódiu a tvária sa jak také teliatka a tlieskajú a keď nie, tak uvidíš. Tak to chcete? Tento zákon máte ako do toho puzzle, nech vám to celé sadne. Terorizujete ľudí, šikanujete ľudí a potom zdá sa, že niektorí to možno ani nezvládnu. Nechcem, aby to bolo zase zle pochopené, nech je komu zle ľahká. Prosím vás, naozaj dávajte pozor. Dávajte pozor, kam chcete túto Ukrajinu dostali. Čo má byť na konci? To, že tu vy prežijete celý svoj produktívny život sedením a motaním, premotávaním sa po chodbách a keď už je zle, tak nakúpite krabičky cigariet, toto je vízia jedného čestného charakterného človeka? Muža, ktorý sa chce postaviť, hrdo postaviť a povedať: ja mám v sebe nejakú hrdosť, ja nebudem tuná kolenačky kľačať pred niekým, aby som tu mohol sedieť a tváriť sa, že o niečom rozhodujem. Zdá sa, že ste všetci tuná nezávislí. Mne niekto povedal, že ja som nezávislý, na mne nezávisí nič, naozaj, vy ste pre mňa takí. Na vás fakt nezávisí nič. Vy ste tu možno len, niektorí z vás len preto, aby ste tu boli znova, lebo sa dá ľahko na to zvyknúť. A ste ochotní za to zaplatiť enormne vysokú cenu. Je vám jedno čo. Hlasy zobrať ľuďom, ktorí nás nevolia, nevadí. Zničiť podnikateľský sektor, nevadí. Nič vám nevadí. Len tu byť. Cena nerozhoduje. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:37] Richard Raši Pán poslanec Kapuš, nech sa páči. [15:37] Michal Kapuš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hlina, no nedá mi nezareagovať na vaše ozaj veľmi fundované vystúpenie. Vysvetlili ste nám presne, ako má fungovať voľba zo zahraničia, len zhodou okolností ste sa 80 % svojho času venovali a doslova urážali kolegu Zahorčáka, kolegu Kubánka, samozrejme, spomenuli ste Riša Takáča, ministra, predsedu vlády, ale nič konkrétne ste nepovedali, ako by sme to teda mali zmeniť, tú voľbu zo zahraničia. A strana SaS, to si hovorí, že strana odborníkov, klobúk dole, toto ste odborníci, fakt klobúk dole. [15:38] Richard Raši Pán poslanec Hazucha. [15:38] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, ja som už neraz povedal, že rád vás počúvam, lebo vaše vystúpenia nie sú nudné, ale pritvrdzujete poriadne. Minimálne sedem-osem minút na začiatku ste sa venovali, úplne ste boli mimo témy a nikto vás neprerušil, ako zvykli prerušovať mňa a vrieskali, že som mimo témy, lebo vy ste boli totálne mimo témy. A ponadával ste nám do čvarieg, do čvargy zase všetkým a spomenul ste aj slovo úbožiak, ktoré mne tiež vyletelo z úst a som sa ospravedlnil naozaj úprimne, lebo doteraz to ľutujem, ale vás sa to tiež dotklo, ale to vám nebráni urážať iných. Urážate aj našich voličov, podľa vás sú to iba občania, zákazníci piatej piatej cenovej skupiny. Kto bude v komisiách, ste sa pýtali. No, keď sú tam voliči, tak asi sa nájdu aj do komisií okrem zamestnancov zastupiteľských úradov. Adresovali ste konkrétne otázky na pána kolegu, že čo urobil, že na východe nie je diaľnica. No a koľko ste ich postavili vy za tri roky? Zrušili ste ešte aj tie, ktoré už boli rozostavané. Lyžičkou by ste ich postavili. No ale my vám predsa nevyčítame, že nie ste stavbár, my vieme, že vy nie ste stavbár, vy ste murár a murárčinou ste preslávení, že viete skvele zamurovať niekoho a tiež murárskou lyžicou. A ste ochotný, že sme ochotní urobiť čokoľvek, aby sme tu boli. No dobre, povyčítajte nám, ale pozrime sa, kto to teda hovorí. Hovorí to ten, ktorý sa tu tiež už možno 16 – 20 rokov poneviera a tiež nemáte bohvieakú výraznú stopu po vás, že čo tu po vás zostane, a pri tej ochote a chuti, snahe, túžbe byť tu ste preskákal toľko politických strán, že ja to za celý život nestihnem. Ďakujem. (Potlesk.) [15:40] Richard Raši Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [15:40] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, pán kolega Hlina, ja musím povedať, že ja sa už teraz teším, ako sa opätovne prihlásite do rozpravy a ako vysvetlíte tuto kolegom zo SMER-u, ako sa vy, v úvodzovkách, ponevierate životom na rozdiel od nich teda. Ale vy ste sa pýtali na začiatku rozpravy, že ako sa opovažujú. No veľmi jednoducho, pretože sa riadia tým ich slávnym heslom, vyhraj voľby, tak môžeš všetko. A to všetko znamená napríklad aj zhumplovať krajinu, vycicať z nej, čo sa dá, a vyhnať všetkých tých šikovných, inteligentných alebo vôbec ľudí, ktorí môžu alebo lebo chcú odtiaľto jednoducho utiecť. A potom sa niet čo čudovať, že ľudia zo zahraničia ich nevolia a preto musia obmedziť voľbu poštou zo zahraničia. Lebo ľudia vidia, že toto, čo oni tu vypúšťajú ako také dymové clony, ako sa u nás nič nedá, lebo vždy je to vina niekoho iného, lebo tu je napríklad ten ekonomický protivietor, ktorý ale za hranicami očividne nefúka, lebo tu máme protivládne médiá a opozíciu, čo je inak také normálne pre opozíciu, že je protivládna, a mimovládky a neviem koho všetkého, aké živly, tak ľudia vidia, že toto všetko sú len obyčajné výhovorky, ktoré zakrývajú v skutočnosti ich vlastnú neschopnosť. A že my sme sa tu dávno mohli mať tak, ako sa tí ľudia momentálne, pretože odišli do zahraničia, majú v pobaltských krajinách, alebo aspoň v Českej republike, v Poľsku, v Rakúsku. A keby tu korupciou a vôbec tým systémom ich ľudí nezhumpľovali túto krajinu, tak Slovensko malo na to, aby dnes bolo na rovnakej úrovni, ale nie. A tí ľudia v zahraničí to jednoducho vedia a preto vás, páni, nevolia. Ale už ani ľudia na Slovensku ich voliť nebudú, lebo už nebude stačiť strašiť 72 pohlaviami, migrantmi a Šimečkovou mamkou, pretože však už máme ústavu, v Maďarsku už nie je Orbán a ak tu niekto vyciciava tento štát a verejné prostriedky, tak to nie je Šimečkova rodina, ale úplne iná príživnícka rodina, tá vášho premiéra. [15:42] Richard Raši Pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [15:42] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa, ja sa zabávam, ako je tu vyvinutý ten jemnocit pre akúkoľvek tvrdšiu kritiku zo strany opozície v rámci tejto koalície, že si dovolíš ich nejakým spôsobom očastovať, ale povedať priamo a presne, že aká situácia tu reálne je. A ona sa reálne odzrkadľuje. To nie je fantasmagória, to nie je imaginárne niečo, nie tá diaľnica nie je. Tie nemocnice sú také, aké sú. Ešte aj tú, čo staviate, sa rozpadáva. Proste ste ako ten Černomyrdin, ktorý povedal, že chceli sme to najlepšie a dopadlo to ako vždy. Proste máte to hlboko v sebe. Nejde to. Nejde to, ale pre seba si viete zarobiť veľmi dobre. Robiť si kšefty, tam niektorý pán poslanec si dá dokonca aj nejakú bránu s vlastným emblémom urobiť aj príjazdovú cestu a podobné veci. Akože neskutočné veci, ktoré sa tu dejú proste. Ale tá cesta neni, tie školy vyzerajú tak, keby neboli eurofondy, sme v háji. Ale ten Brusel je zlý, že áno? Ale tá Moskva je dobrá. Ale pozri sa, a tí, čo, mladí, čo odchádzajú, tak ešte aj tým povieme, že nech idú, nech si idú, kade chcú, ale voliť budú, ako my im povieme. Toto je to vaše zmýšľanie, toto je to. A viete, ja sa bavím aj s ľuďmi, ktorí majú dnes deti, ktoré majú že 14-15 rokov, všetky chcú odísť, nikto tu nechce zostať, lebo tu je úplne naprd. A nie je to, nebojte sa, nie je to vina opozície, je to vaša vina. Pätnásť rokov tu vládnete. Tie deti tu nechcú zostať, chcú odísť jednoducho, ale to neznamená, že tu nemajú rodiča, že sa o to nezaujímajú. Oni sa sem chcú vracať, chcú tu voliť, ale vy im to nechcete dovoliť. Vy im to chcete zakázať, pretože dobre viete, že budú rozmýšľať ináč, ako vy rozmýšľate, starci s komunistickou minulosťou. A toto tu už proste jedného dňa musí skončiť a verte mi, že skončí. [15:44] Martin Dubéci Poslankyňa Holečková. [15:44] Martin Dubéci Poslankyňa Holečková. [15:44] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Lojzo, ty si sa opýtal, že kde sú tie peniaze všetky. No, ja ti viem povedať, že určite nie sú v cestách, nie sú v nemocniciach, nie sú v školách, ani v sociálnych službách, ale určite všetci dobre už vieme, že kde sa stratili, a to v tých fafokanoch, v tých cestách, ktoré vedú k tým súkromným haciendam, na Francúzskej riviére sú, tam sú slovenské peniaze, v Chorvátsku vo vilách sú slovenské peniaze, v luxusných tryskáčoch, vládnej letke, v luxusných limuzínach, tam sú všetky naše peniaze. A môžem pokračovať. Na letkách, na Kukurici, luxusný taliansky nábytok, kolegovia z koalície, choďte sa pozrieť, čo váš minister nakupuje do Kukurice. Na toto máme peniaze? A ľuďom tu hovoríme, že na iné nie je? Hovoríme rodičom zdravotne znevýhodnených detí, že nemáme peniaze na to, aby sme sa o nich slušne postarali? Že ľudia dnes prichádzajú o opatrovateľské príspevky? Na to nemáme. Ale na takéto slayády a podobné veci, na to tu máme? Tam sú naše peniaze. Dobre sa vás ten Lojzo opýta. A 15 rokov tu sedíte, kolegovia. [15:45] Martin Dubéci Pán poslanec Grendel. [15:45] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pri každom zákone je užitočné si položiť takú základnú otázku: Komu tím prospejete? Aký úžitok budú mať ľudia z toho-ktorého zákona, o ktorom rokujeme tu v parlamente? Pri novele Trestného zákona to bolo úplne jasné. Tam ste pomohli trestne stíhaným, obvineným alebo obžalovaným osobám z korupcie, aby mali nižšie tresty alebo ideálne, aby skutky, ktoré spáchali, boli už premlčané. Pozdravujeme napríklad Jána Slotu do Žiliny, o ktorom toť nedávno Najvyšší súd skonštatoval, že jeho korupčný trestný čin už je premlčaný a tým pádom nie je možné vyniesť žiaden rozsudok. Pri zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov, tam ste chceli pomôcť Matúšovi Šutajovi Eštokovi. On by bol jediný, ktorý by mal úžitok z prijatia toho zákona, lebo zatiaľ prehral každý jeden súd s čurillovcami a keby ste ten zákon boli prijali, tak by stratili štatút chráneného oznamovateľa, čo je jeden z dôvodov, prečo tie súdy Matúš Šutaj Eštok poprehrával. No a komu pomôže zrušenie volieb zo zahraničia? Áno, zrušenie volieb zo zahraničia, pretože pre tisícky ľudí toto bude faktické zrušenie tých volieb zo zahraničia presne preto, čo povedal pán poslanec Hlina. Že pre mnohých to bude nákladné cestovať z jedného konca napríklad Rakúska do Viedne alebo z jedného konca Nemecka do Berlína, tak proste zostanú doma a tým pádom tie voľby budú pre nich zrušené. Čiže komu ste tým pomohli? No len SMER-u, HLAS-u a SNS, pretože tieto strany po tomto volebnom období by nedostali zo zahraničia žiaden hlas. O tom som teda presvedčený. [15:47] Martin Dubéci Pán poslanec Mikulec. [15:47] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Hlina, ďakujem za vaše vystúpenie a vy ste sa pýtali v ňom poslancov z koalície, že v akej krajine by asi chceli žiť, keď chcú zamedziť po tom všetkom, čo tu dorobili za tie posledné tri roky, keď chcú zrušiť ešte aj voľbu zo zahraničia. No však povedal to aj ich predseda ešte kedysi na chate v Čifároch, keď jasne tam aj s Kaliňákom a s Bödörom komunikovali o tom, že treba všetko zrušiť. Všetko, všetko dobré pre ľudí, čo sa urobilo, všetko treba zrušiť. Najviac, čo treba, tak zhodiť Očistec, aby sa pomohlo Gašparovi a podobným obžalovaným. A o toto im ide. Oni chcú žiť v krajine, kde jednoducho nebudú ľudia môcť pomaly ani voliť normálne demokraticky, im sa páčia, veď škoda, že možno niektorí občania nevidia napriamo, aj keď pozerajú túto rozpravu, tie výrazy v tvári koaličných poslancov. Väčšina z nich, si dovolím tvrdiť, si veľmi dobre pamätá obdobie pred ´89. rokom a toto je presne to, čo im vyhovuje. Oni žijú v tejto letargii, ktorá im zostala ešte z tohto obdobia, preto podporujú aj svojho predsedu na jeho cestách do Moskvy a do iných krajín, kde režimy absolútne také veci, ako sú voľby zo zahraničia, to je neprípustné. Tam, to sú krajiny, kde sa im páči, kde im rozprestrú červené koberce, kde sa im budú hlboko klaňať, ale kde svojim obyvateľom nedovoľujú demokratické princípy. A toto je presne to, čo sa koaličným poslancom páči. To je krajina, kde oni by si predstavovali, že budú ďalej žiť. Tam im nepasujú, presne ako ste vy povedali, pán kolega, tam nepasujú tí ľudia vzdelaní, múdri, inteligentní, ktorí chcú si užívať slobodu a chcú žiť na Slovensku tak, ako oni chcú a nie, ako im to niekto povie. [15:49] Martin Dubéci Pani poslankyňa Veslárová. [15:49] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Hlina, vy ste hovorili, že opatrovatelia, ktorí sa starajú o Rakúšanov, nebudú môcť voliť, ale nielen tí, ale aj zdravotne znevýhodnení, ich opatrovatelia, ich rodinní príslušníci alebo asistenti, ktorí žijú s nimi v zahraničí, nebudú môcť voliť. Ja som to už v prvom čítaní hovorila, vtedy pán predsedajúci Danko hovoril, že spájam nespojiteľné, ale 13. mája následne nato poslala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím list, ktorý máte, verím, že všetci prečítaný, kde hovorí práve o tom, že sa porušuje Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne čl. 9 prístupnosť a čl. 29 účasť na volebnom živote. Takže naozaj zdravotne znevýhodnení, ktorí žijú v zahraničí, nebudú môcť voliť. Pán Danko mi vtedy ponúkal pohár vody, ale ja nepotrebujem pohár vody od pána Danka, ale želala by som si, aby všetci, aj zdravotne znevýhodnení, mohli voliť, nemuseli cestovať tisícky kilometrov na ambasády a tam, kde nie sú ambasády, ani nemajú kde cestovať, ale aby naozaj jednoducho mohli voliť a mali také práva ako všetci ostatní ľudia, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie. Ďakujem. [15:51] Martin Dubéci Poslanec Hlina. [15:51] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, pán Kapuš, ako ste sa vysporiadali s tou otázkou, čo spomínala pani Veslárová? Čo i len jeden, nie? Však od toho sme civilizácia. My sme sa nejako vyvíjali. Keby sme sa nevyvíjali, tak skáčeme zo stromu na strom. My sme sa civilizačne niekde dostali a musíme proste tie možnosti, každý jeden má to právo. A teraz ako ste sa vysporiadali s nimi? Žije v Nemecku na druhom konci, je zdravotne znevýhodnený, má ísť do Berlína. Čo s ním? Jeden hlas hore-dole? Nie, vysoká civilizovaná spoločnosť aj tým sa ukazuje, že aj na toto má riešenie. Niekde som to čítal, niekto to povedal, že nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale budem do poslednej kvapky krvi brániť tvoje právo povedať to. Viete, že to je, ale to chce veľkosť. Mám pocit, že to povedal nejaký veľký človek. Hej? Niekto taký to povedal. Viete, že aká je to malosť? Dobre, nepoužijem výraz úbohosť, aká je to malosť? Nesúhlasím s tým, ako volíš, a urobím všetko preto, aby som ti to znepríjemnil, znemožnil, úplne prípadne pomaly až zakázal. Nie je to malé? Nie je to také úbohé? A mladí ľudia, ja viem, že to nepozeráte, že však by som sa vám čudoval, keby ste toto pozerali, ale keby náhodou to niekde zaletelo, tak sa ich spýtajte, tých poslancov SMER-u, HLAS-u a SNS, myslím, že sa to po anglicky povedať, jak tá Greta sa pýtala: how dare you? Nie? Že ako sa opovažujete. Ako sa opovažujete? Pýtajte sa ich po uliciach Michaloviec a tých mestách, dedinách, kde sú tí vaši poslanci zo SMER-u, HLAS-u, a pýtajte sa ich, ako si to dovoľujete takýmto spôsobom obmedzovať to právo. Otázka podľa mňa na mieste. [15:53] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková vystúpi v rozprave. [15:53] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, ja v mojom príspevku budem robiť niečo také ako taký nejaký fact-checking, teda vašich argumentov na podporu tejto hanebnej novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Takže prvé tvrdenie, chcete zosúladiť s ústavnými princípmi voľbu poštou. A teda zrušiť voľbu poštou a nahradiť to niečím, čo bude v súlade s ústavnými princípmi. O tom sme tu veľa rozprávali v prvom čítaní, o tom, že vy ste ani nerozumeli tomu, čo znamená tajná a priama voľba. Ja som to tu aj nakreslila, teraz to už ani nakresliť nemôžem podľa nového rokovacieho poriadku. A neviem, či ste to teda konečne pochopili, ale my tú voľbu poštou máme zavedenú od roku 2004. To je koľko rokov? Dvadsaťdva. Za 22 rokov to nebol problém, ale zrazu to nie je v súlade s ústavnými princípmi, čo ste nijako nevysvetlili. Voľba poštou, tak ako tu dnes aj odznelo, je v súlade s medzinárodnými štandardmi týkajúcimi sa výkonu volebného práva. Nikto nikdy nerozporoval voľbu poštou ako takú, ako inštitút, ani na Slovensku, ani inde. Nemáme žiadne rozhodnutie Ústavného súdu, ani ústredná volebná komisia nič také nekonštatovala, ani generálny prokurátor nevie o nejakých problémoch, ktoré by spôsobovali to, že voľba poštou nie je ako taká v poriadku. Čiže nič. Žiadne výhrady medzinárodných inštitúcií, ktoré sa venujú voľbám, napríklad aj Rada Európy. Ja som teda aj členka delegácie v parlamentnom zhromaždení Rady Európy a práve aj za parlamentné zhromaždenie chodíme aj na pozorovacie misie do rôznych krajín. Voľba poštou nikde ako inštitút nie je problém. Naopak, sú krajiny podporované v tom, aby ju rozširovali a zavádzali, a to sa aj deje, však posledne nedávno Česká republika zaviedla voľbu poštou. Ale vy nie, vy opäť aj v tomto idete spätný chod. Čiže vaše tvrdenie, že chcete to zosúladiť s ústavnými princípmi, je jednoducho klamstvo, tak ako väčšina vašich argumentov, ktoré kedy zaznieva na obhajobu vašich hanebných zákonov. To proste nie je pravda, že tu máme stav, ktorý nie je v súlade s ústavnými princípmi a teda vlastne tvrdíte, že nie je v súlade s ústavou. Že za 22 rokov si to nikto nevšimol, ale teraz zrazu ste vy na to prišli, že vau, to nie je v súlade s ústavou. Veď to je totálny nezmysel. Ako tomu môžete vôbec veriť a takéto niečo rozprávať? Druhý argument, ten vychádza priamo teda z toho programového vyhlásenia vlády, za ktoré ste tu všetci do jedného hlasovali, kde ste hlasovali, že chcete rozšíriť voľbu poštou aj na prezidentské voľby, na tie najbližšie. Tak ja som sa to pýtala v prvom čítaní, že čo sa stalo za toho dva a pol roka, odkedy ste hlasovali za rozšírenie voľby poštou, že zrazu ju chcete rušiť? Za dva a pol roka ste na čo prišli? Ako čo sa stalo? A pred dva a pol rokom to bolo v súlade s tými ústavnými princípmi, kolegovia? Čiže ten ústavnoprávny problém vznikol teraz za posledné dva a pol roka, zrazu. Pritom tá voľba poštou sa nemenila, tak ako vám to vychádza? Veď vy ste každý jeden, ako tu sedíte aj teraz, hlasovali za rozšírenie voľby poštou. Veď skúste to vysvetliť, že čo sa stalo za dva a pol roka, že zrazu ste takýmto radikálnym spôsobom zmenili ten postoj. Veď vy ste klamali ešte aj v tom programovom vyhlásení vlády. Čiže to je vaše druhé klamstvo. Druhé tvrdenie, druhé klamstvo. No a teraz argument, ktorý sa tu objavuje pomerne často, aj pani poslankyňa Plevíková, škoda, že tu nie je, to uvádzala aj vo svojom úvodnom slove, že chcete, aby všetci aj v zahraničí, aj na Slovensku mali rovnaké podmienky. Veď to je absolútne cynické, že toto vôbec hovoríte. V prvom čítaní sme vám tu menovali celý zoznam ľudí, ktorých to ovplyvní negatívne a ktorí budú mať zhoršený prístup k voľbe. Pýtala som sa vás, aké máte pre nich riešenie? Žiadne, nič, ticho. Sme v druhom čítaní. Máte riešenie? Nemáte. Proste tehotné ženy, ktoré nemôžu cestovať. Tehotná žena na Slovensku prejde tých pár metrov z domu, lebo väčšina to má volebnú miestnosť pešo alebo kúsok, to zvládne, ale nemôže napríklad letieť niekam do volebnej miestnosti. Čiže aké rovnaké podmienky budú mať tieto tehotné ženy? Alebo matky s malými deťmi. Samozrejme, že na Slovensku môžu ísť voliť, lebo to majú blízko, môžu zobrať svoje malé deti so sebou, ale čo si myslíte, že oni budú cestovať cez polku Spojených štátov amerických s malými deťmi, s bábätkami? Alebo ich nechajú, komu ich nechajú doma? Však to nie je, že za päť minút sa vrátia. Čiže aké rovnaké podmienky? Veď to skúste vysvetliť. Aké rovnaké podmienky budú mať títo ľudia, o ktorých hovorím? Ľudia so zdravotným znevýhodnením. Už to tu odznelo a ja teda aj prečítam z toho stanoviska pani komisárky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale tým zásadne zhoršujete prístup k volebnému právu. Takže ako môžete hovoriť o tom, že vytvárate rovnaké podmienky? Veď vy všetci veľmi dobre viete, že na Slovensku máme aj mobilné volebné urny, ktoré jednoducho v zahraničí nie sú. Tak aké rovnaké podmienky? Veď aspoň takto naozaj cynicky neklamte tým ľuďom do tvárí. To isté rodičia detí so zdravotným znevýhodnením. Oni nemôžu len tak odísť od svojich detí, o ktoré sa starajú 24/7, a cestovať, neviem, 500 kilometrov niekam, aby mohli odvoliť. Tak aké rovnaké podmienky? Naozaj neklamte tu dookola. Ľudia, ktorí si nemôžu zobrať dovolenku v práci, aby cestovali dva dni, niekde prespali v hoteli a potom sa vrátili späť. To sú tiež aké rovnaké podmienky s ľuďmi na Slovensku? Seniori, ktorí sú už nie natoľko mobilní alebo nevládzu cestovať. Na Slovensku je taký problém. Lebo máme aj tie mobilné urny, ako som povedala. Nehovoriac o tom, že zvládajú, veľká časť z nich, prejsť normálne do volebných miestností. Však to veľmi dobre viete. Mnohí ste tu aj starostovia z rôznych malých obcí, určite tam máte množstvo seniorov, ktorí jednoducho chodia voliť a vy to viete. Ale tí ľudia v zahraničí takúto možnosť mať nebudú. Takže neklamte, že vytvárate rovnaké podmienky. Proste aspoň neklamte, keď takéto obludnosti tu chcete schvaľovať. To isté sa týka, samozrejme, chorých ľudí, ktorí nemôžu cestovať, a nehovoriac o ľuďoch v nemocniciach. Asi nechcete porovnávať, že rovnaké podmienky má človek v slovenskej nemocnici, ku ktorému tá mobilná urna môže prísť, a človek v nemocnici v Belgicku, kde má smolu. Veď vy tomu rozumiete, že to ťažko sú rovnaké podmienky. Tak nepoužívajte tieto klamstvá ako argumenty preto, že chcete prijať tento hrozný zákon. A teraz k tomu stanovisku pani komisárky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ona vám teda, a nám všetkým tu v pléne, odkazuje, že považuje za vážny problém, že výkon volebného práva sa má viazať na osobnú účasť na ambasáde a zároveň má výlučne elektronickú registráciu. Pre osoby s pohybovým obmedzením, pre ľudí so zrakovým alebo kombinovaným postihnutím, pre osoby so slabšími digitálnymi zručnosťami či pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, môže byť takýto model v praxi ťažko dostupný alebo úplne nedostupný. Predložený návrh nepočíta s možnosťou hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, tak ako som uvádzala, mimo územia Slovenskej republiky. Ak sa teda osoba so zdravotným postihnutím nebude vedieť dostaviť na zastupiteľský úrad, zákon neponúkne porovnateľnú alternatívu, čiže nie rovnaké podmienky, to by bola porovnateľná alternatíva. V takom prípade síce právo voliť formálne zostáva zachované, ale reálne sa môže stať nevykonateľným. Čiže aj komisárka vám tu odkazuje, že vytvárate systém, ktorý pre mnohých ľudí spraví ich právo volebné nevykonateľným. Čiže ho nebudú môcť uplatniť. A ešte dodáva: „Práve tu vidím riziko zásahu do práv osôb so zdravotným postihnutím. Volebné právo totiž nesmie zostať iba právom na papieri, musí byť aj prakticky dostupné. Ak právna úprava vytvorí systém, ktorý časť voličov pre ich zdravotné postihnutie fakticky vylúči z účasti na voľbách, nemožno hovoriť o rovnom prístupe." Toto idete spraviť. Sociálni demokrati, ako sa označujete, obrať ľudí so zdravotným znevýhodnením o volebné právo. Ja naozaj neviem, ako za tieto veci môžete hlasovať. Fakt. Čiže to je absolútne klamstvo, že chcete rovnaké podmienky pre ľudí na Slovensku a v zahraničí. To je jednoducho ďalšie klamstvo zo série vašich nespočetných klamstiev. A ja chápem, že vy nemáte argumenty na to, aby ste podporili túto novelu a vy to veľmi dobre viete. Tak len vám nezostáva nič iné, len klamať. Zároveň v dôvodovej správe tvrdíte, že ide o dlhoročnú požiadavku voličov. Toto ma mimoriadne zaujalo, lebo ja som teda sledovala naozaj aj Slovákov v zahraničí dlhodobo, aj som s nimi spolupracovala, dokonca počas pandémie som im pomáhala s tými všetkými nariadeniami, ktoré boli prijímané a uplatňované v praxi. A oni dlhé roky, áno, majú požiadavky, ale chcú, aby bolo volebné právo čo najdostupnejšie a aby voľba poštou bola zaručená pri všetkých typoch volieb. Čiže to je niečo absolútne opačné ako vy tvrdíte priamo v dôvodovej správe. Veď vy ešte aj v tej dôvodovej správe klamete, tak ako v programovom vyhlásení vlády klamete. Ja neviem. Ťažko sa hľadá niečo, čo nie je klamstvo z toho, čo vy tvrdíte. V podstate jediný, kto tu neklamal, bol pán poslanec Michelko, ten povedal pravdu, prečo toto celé tu máme na stole. Pretože sa vám nepáčia výsledky tých volieb. Lebo ste sa tak pozreli na výsledky a zrazu ste zistili, že PS má 61,7 % a SMER 6,1 %. A to je v podstate jediný argument, okolo ktorého ste vystavali túto pyramídu klamstiev. Fakt. No ja už neviem, ako to inak nazvať, ale tak je to taká pyramída klamstiev, jedno za druhým. No a teda zhrniem to, tieto vaše klamstvá. Klamali ste v programovom vyhlásení vlády, že chcete voľbu poštou rozširovať. Normálne ste tu za to hlasovali a klamali ste, lebo robíte pravý opak. Klamete, že idete zosúladiť s ústavnými princípmi náš volebný systém, práve naopak, zužujete možnosť výkonu volebného práva, čo ide v rozpore s tými princípmi, o ktorých sme tu už dnes hovorili. Klamete aj v dôvodovej správe, že reagujete na dlhoročnú požiadavku voličov. To naozaj neviem, kde sú tí voliči, ktorí toto požadujú, lebo ja som sa s nimi nestretla, ani som nikde nevidela nejaký takýto dopyt. A klamete, že chcete, aby ľudia na Slovensku a v zahraničí mali rovnaké podmienky pre výkon volebného práva. A toto je na tom to najcynickejšie, lebo naozaj oberáte práve ľudí v tých najzraniteľnejších životných situáciách, ľudí so zdravotným znevýhodnením, inak nemobilných, seniorov, tehotné ženy, matky s malými deťmi o možnosť voliť. Jednoducho to tak je. Môžete to akokoľvek nazývať, oberáte ich o tú možnosť. Jednoducho klamete, klamete, klamete a týmito klamstvami len zastierate to, že vám vadia výsledky toho, ako ľudia v zahraničí volia. A ja som sa nad tým zamýšľala už predtým, keď sme mali tú debatu, že ja byť na vašom mieste, tak ja sa asi zamyslím skôr nad tým, že prečo tí ľudia v zahraničí volia takto a čo by som s tým spravila, aby to bolo inak. Lebo na prvú to tak vyzerá, že do zahraničia odchádzajú ľudia, ktorých jednoducho vaše vlády zo Slovenska vyháňajú, oni chcú, aby na Slovensku nastala nejaká zmena, aby sa napríklad mohli aj vrátiť, čo hádam chceme, aby sa chceli vrátiť. Čo si myslíte, že oni budú teraz šťastní z toho, čo vy tu robíte, že ich oberáte aj o možnosť voliť? Že im to pridá na tej vôli sa vrátiť? To ťažko. A to isté, čo odkazujete mladým ľuďom, ktorí napríklad idú študovať do zahraničia a komplikujete im tiež možnosť voliť? Ja som volila, keď som bola na študijnom pobyte v zahraničí z vysokej školy, volila som poštou. To bolo prvýkrát, keď bola voľba poštou umožnená. Áno, študenti často sú tam len na úplne najnižších štipendiách, nemajú jednoducho peniaze na rozhadzovanie, aby cestovali na Slovensko alebo niekde na vzdialené ambasády, to sú mladí ľudia, ktorí išli študovať a ktorí sa rozhodujú napríklad, že ako budú ďalej pokračovať, či zostanú v zahraničí alebo sa vrátia na Slovensko. A aký signál im vy vysielate? A akú ste vytvorili aj tú spoločenskú diskusiu okolo toho? To mňa, ako mimoriadne smutná som z toho bola naozaj, že vy ste tu rozhádali ľudí normálne v spoločnosti, kde zrazu ľudia začali vykrikovať, že však nech si tam teda zostanú, čo oni vedia o Slovensku, prečo by vôbec mali mať právo voliť. Doteraz to nikoho nezaujímalo. Teraz sa tu všetci hádajú ešte aj o tom. Akože vaša schopnosť naozaj polarizovať je, v tom ste fakt jedničky. Jednička s hviezdičkou. To je naozaj smutný výkon. A ako som spomínala, ja teda chodím aj na pozorovacie misie práve na pozorovanie volieb do rôznych krajín v rámci Európy a bola som tak napríklad aj v Moldavsku, kde práve mali dlho zavedený systém voľby zo zahraničia len na zastupiteľských úradoch a práve aj vo všetkých odporúčaniach, ktoré smerovali do Moldavska, bolo odporúčanie, aby zaviedli aj voľbu poštou. A to aj robia. Majú teraz taký prechodný stav, kde zaviedli tú voľbu poštou len z niektorých krajín. Išli podľa počtu, že koľko ľudí z Moldavska žije v ktorých krajinách, a podľa toho sa rozhodujú, aby takto ako keby pilotne skúšajú aj tú voľbu poštou a nasledujúce ďalšie odporúčania všetkých inštitúcií, ktoré sa venujú práve férovým voľbám, im odporúčajú, aby to rozšírili. Lebo to je ten princíp, ktorý je podporovaný, a vy robíte pravý opak. No a kolegyňa Bihariová tu tiež spomínala naše podanie na Ústavný súd, lebo, áno, je pravda, že my sme reálne dávali podanie na Ústavný súd, ktoré sa týkalo práve nejakých nezrovnalostí súvisiacich s voľbou poštou. Ja som dokonca našu stranu vtedy zastupovala pred Ústavným súdom a zbierala som aj tie podnety od ľudí a tie sa týkali nejakých technických nedokonalostí, napríklad v súvislosti s neskorým doručením tých obálok a hlasovacích lístkov, čo však čiastočne bolo vyriešené vlastne nasledovnými úpravami, kedy sa zaviedol systém, že ľudia nedostávajú aj tie hlasovacie lístky, ale dostanú obálku, hlasovacie lístky si vytlačia a tým pádom ten čas, na ktorý sa to dá zadministrovať, sa rozšíril a tieto problémy sa aj týmto odstraňujú, pretože to má byť ten cieľ, že ak vieme o nejakých napríklad technických problémoch administrácie, že naozaj tuto takýto problém sme mali, tak sa spraví mechanizmus, ktorým to odstránime. A nie že ľuďom úplne znemožníme poštou voliť. To je absolútne opačný smer, ako by sme sa mali vyberať. No a asi neprekvapím, že my máme teda aj pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili a ktorý sme predložili spoločne s kolegyňou Zuzanou Mesterovou. A cieľom tohto nášho pozmeňujúceho návrhu je vypustiť všetky body čl. 1 tohto návrhu zákona, ktoré rušia existujúci a funkčný systém voľby poštou pre občanov Slovenskej republiky. Čiže navrhujeme zrušiť, čo vy chcete zrušiť. A myslím si, že takýmto spôsobom by sme sa vedeli dopracovať k jedinému správnemu riešeniu, a to je zachovanie voľby poštou pre ľudí na Slovensku, a jediné, o čom sa tu môžeme rozprávať, čo smeruje k vyššej možnosti výkonu volebného práva, k zlepšovaniu demokratických inštitúcií, je rozšírenie voľby poštou aj na iné voľby, ako sú napríklad prezidentské. Takže to by bola užitočná a dobrá diskusia, ale táto je absolútne mimo. A jednoducho zopakujem, vy tu len klamete, nemáte argumenty, pretože jediný argument a jediný dôvod, prečo to máme na stole, povedal pán poslanec Michelko. Ďakujem veľmi pekne. [16:11] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie osem faktických poznámok. Pani poslankyňa Veslárová. [16:11] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Lucia, ty si správne povedala, že všetci nebudú mať rovnaké podmienky pre výkon volebného práva. Je to pravda, stavajú sa tu barikády medzi Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí, a Slovákmi, ktorí žijú na Slovensku. V čase, keď máme posudkovú činnosť na kolenách, ľudia nemajú invalidné vozíky, osobnú asistenciu, opatrovateľskú službu, príspevok na opatrovanie, tak ešte po novom nebudú môcť ani voliť títo zdravotne znevýhodnení. Ja som dala, ja som interpelovala ministra ohľadom toho, že či sa urobil nejaký aspoň prieskum bezbariérovosti ambasád a že či je pripravený v súvislosti s touto novelou na to, že budú voliť aj ľudia so zdravotným znevýhodnením v zahraničí. Na to mi odpísal jednou suchou vetou, že sa tá voľba bude vykonávať ako doteraz, ale to je asi úplne nemožné. A ja tiež budem citovať pani komisárku pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ktorá vo svojom vyjadrení hovorí, citujem: „Ďalej pokladám za kľúčové výslovne upraviť povinnosť primeraných úprav a dôsledne myslieť na bezbariérovosť volebných priestorov, ako aj na prístupnosť komunikácie a informácií, pretože štát má povinnosť bariéry odstraňovať, nie nové budovať. Volebné právo osôb so zdravotným znevýhodnením nesmie zostať iba formálne deklarovaným právom. Musí ísť o právo reálne, dostupné, prakticky vykonateľné a chránené bez diskriminácie." Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľuje požiadať, aby bol návrh novely volebného zákona prehodnotený a zmenený tak, že bude zachovávaná možnosť voľby poštou alebo pomocou prenosnej volebnej schránky a zabezpečená možnosť podania žiadosti o zápis do osobitného zoznamu voličov aj v inej ako elektronickej podobe. [16:13] Martin Dubéci Poslankyňa Jurík. [16:13] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Lucia, ty si začala takým veľkým slovom že fact-checking. Jednak je tu časť koalície, ktorá, ktorá si myslí, že za toto by si mala dostať pokutu, a jednak si myslím, že pánov z koalície fakty skutočne nezaujímajú, pretože sem nabehne obžalovaný Tibor Gašpar, tak ako to bolo v prvom čítaní, povie im, že to odôvodnenie je úplne okej a oni pokývkajú hlávkami a zaťapkajú a tým sú fakty vybavené. Ale, prosím ťa, nehovor, že to odôvodnenie nie je pravda. Skús radšej, že to je nie pravda. Možno potom to v SMER-e pochopia. A ty si sa pýtala, že čo sa za tých dva a pol roka, odkedy hlasovali za programové vyhlásenie vlády, zmenilo. No, ústavnoprávny problém s týmto zákonom vznikol, odkedy im klesli preferencie, a to potvrdil aj pán poslanec Michelko. Hovorila si o tom klamstve, vraj chcú zaručiť rovnaké podmienky pre ľudí na Slovensku a v zahraničí. Tak Slovensko má aktuálne v zahraničí 91 diplomatických misií. OSN má podľa aktuálnych čísel 193 krajín. Plus sú aj čiastočne uznané krajiny ako napríklad Kosovo. A to Kosovo ma nesmierne zaujíma, pretože ja som sa to tu už pýtala a teda pán poslanec Čellár mi dal odpoveď, že aj tam zriadime pre ten kontingent, ktorý sme tu my odhlasovali, 150 vojakov, nejakú tú komisiu. No, neviem, či viete, páni, ale naši vojaci sú tam v KFOR-e a Kosovčania ich teda nemajú úplne hlboko v srdciach, nakoľko Slovenská republika Kosovo neuznáva. Tak ja som teda veľmi zvedavá, ako Kosovo povolí to, aby sme v Prištine mali zriadenú nejakú komisiu kvôli tomu, že vy ste sa tu rozhodli, že všetci tí naši vojaci musia ísť do tej peknej volebnej miestnosti v jeden deň, lebo vám sa to páči. Ja si to skutočne pozriem. [16:15] Martin Dubéci Poslankyňa Marcinková. [16:15] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mne sa ozval jeden občan a nie je to sporadická správa, takú správu dostávam pravidelne, ale jeden občan tento týždeň, že nevie si predstaviť, ako zvládne ďalšiu agendu, napríklad naša ambasáda v Prahe, keď on päť mesiacov, päť mesiacov od tej ambasády už čaká na pas. Slovenský občan, ktorý sa nevie domôcť cestovného dokladu od našej ambasády v Prahe, ktorá má po novom zabezpečovať aj voľbu do parlamentu budúci rok, neviem, koľko desaťtisícok Slovákov si tam bude chcieť uplatniť svoje volebné právo, tak táto ambasáda, ktorá nie je schopná vydať jeden pas v zákonnej lehote a už päť mesiacov vlastne tento občan nemá cestovný doklad, tak bude riešiť a dostávať od tejto vlády a parlamentu ďalšiu agendu, aby mohla svoju neschopnosť podľa mňa ukázať ešte aj ďalej. No mňa toto veľmi rozčuľuje a zároveň ma rozčuľuje to, že vy akože vôbec nevnímate, v akých rôznych životných situáciách môžu byť naši občania a občianky žijúci v zahraničí, ktorým teraz vezmete možnosť voliť poštou, ale nepoviete im to bé, že prakticky pre nich, ak sú na vozíčku alebo ak ide o ženu v rizikovom tehotenstve, alebo ak ide o napríklad niekoho, kto je naozaj geograficky tak vzdialený od tej ambasády, že nie je možné si zobrať voľno na tri dni, aby sa tam dopravil a odhlasoval, tak týmto ľuďom úplne zamedzíte vo výkone ich volebného práva tým, že ich nútite ísť na ambasádu, čo je pre nich prakticky nemožné. A mňa to výnimočne štve, pretože mám kamarátku, ktorá, ktorej sa toto stalo v minulosti, že bola na Slovensku, bola rizikovo tehotná, bola v inom okrese a nevedela si uplatniť volebné právo, a vy to idete robiť teraz všetkým ženám, ktoré sú aj v zahraničí. No ďakujem pekne. [16:17] Martin Dubéci Poslanec Hlina. [16:18] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že ste ma inšpirovali k tomu, že som si pozrel tú dôvodovú správu, a naozaj tam je. Ja som teda kukal, že či naozaj, naozaj tam je, že to vraj bola dlhodobá požiadavka voličov, že sa domáhali voliči toho. A viete čo, ja dám takú ponuku. Niekto povedal, že som trochár, tak dobre, 500 euro, 500 euro dám tomu, kto mi preukáže, že dlhodobo teda žije v zahraničí a v nejakom období dozadu sa domáhal takejto zmeny zákona. Napísal buď na SMER alebo na nejaké ministerstvo, alebo na nejakú ambasádu, mailová komunikácia mi stačí. Alebo poštová ideálne, ale proste že smerom dozadu, že preukáže, že áno, že v minulosti sa toho domáhal a ten človek teda príde tuná ku mne, pri Národnej rade, môžeme spraviť, kľudne môžeme spraviť aj tlačovku, ja ju spravím a preukážem: áno, a on sa domáhal, takto to preukazuje so súčasnou, ak teda to prijmete, úpravou je spokojný. Čestné slovo, 500 euro mu dám. Tak dávam takúto verejnú ponuku. Tak, prosím vás, vy, ktorí ste predkladali, všetky skvostné mená tam začali na začiatku, prvý pán Richter, potom pán Gašpar, ale pozerám, že ste tam asi všetci zo SMER-u, tak, prosím vás, že nájdite toho za tých 500 euro, nie? Však keď, keď dlhoročne, tak musí sa niekto nájsť. Podľa mňa sa musí nájsť niekto, kto je ochotný prísť do Národnej rady a povedať: áno, jasné, ja som sa už pred rokom toho domáhal, písal som a som rád teda, že bola prijatá táto úprava a ja sa jej teším. Jedného nájdite, prosím vás. [16:19] Martin Dubéci Poslanec Prostredník. [16:19] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Lucia, ty si veľmi dôkladne ukázala, ako tento zákon je založený na lžiach, je odôvodnený klamstvami. Zákon založený na lžiach nemôže byť dobrý, to je zlý zákon. Tento zákon obmedzuje právo voliť a berie ho tým ľuďom, ktorí sú v znevýhodnenej situácii alebo sú zraniteľní, o tom si veľmi podrobne hovorila. Nástroje demokracie sa týmto zákonom nerozširujú, ale sa zužujú. Nehnevajte sa, ale teda z tohto zákona trčí totalita. To je pokus ľudí, ktorí majú totalitné maniere a skúšajú, pokiaľ môžu zájsť. Je to ďalší test demokratického povedomia našej krajiny a mali by sme sa všetci zobudiť a začať konať. Predkladatelia tohto zákona testujú, koľko ľudia znesú, a testujú to práve na tých, ktorí sa nemôžu brániť, ktorí vlastne nemajú hlas, pretože sú v zahraničí, nemôžu teraz sem prísť a prehovoriť a obhajovať svoje právo, preto to musíme robiť my za nich. Je to, je to veľmi nízke a podlé, keď zužujete demokraciu a testujete to na tých, ktorí sa nemôžu brániť. To je niečo veľmi perfídne, niečo, čo pre túto krajinu bude mať ďalekosiahle dôsledky. Stiahnite to. [16:21] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. [16:21] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Kolegyňa, vy ste hovorili, že neklamte ľudí, že to je preto, lebo chcete zlepšiť volebný systém. Asi neviem koľkokrát, ale viackrát ste zopakovali, aby neklamali ľudí. Ale keď si pozriete ich tlačové vystúpenia, keď pozriete vystúpenia jednotlivých poslancov, tak oni nemajú, u nás sa hovorí, že kožu na tvári a oni zaklamú úplne bezbreho. A keď zaklamú, tak len akože mykne plecom a povie, no tak som zaklamal. A ich voliči, keď oni zaklamú, tak povedia: No a čo? Nič sa nedeje. A klamstvo je najhoršia vec. Ako máme tu naozaj to, keby ste išli do ich vystúpení, tak v každom jednom vystúpení nájdete klamstvo, v každom jednom ich vystúpení nájdete nie pravdu. Prečo to robia? Keby som to mal dať ad absurdum, tak to je, keď máte vodcu, ktorý ráno sa postaví a začne klamať a začne hovoriť nie pravdu, tak vy, keď veríte tomu vodcovi, a tomu vodcovi veríte preto, lebo ste mu zaviazaná za veci, lebo ten vodca vie, ako si má získať svojich verných, tak tí jeho verní robia presne to, čo vodca. Klamú. Predstavte si, že by vodca klamal a jeho zaviazaní by hovorili pravdu. To by sa im tu rozsypalo za chvíľočku a ich voliči by boli v absolútnom, ale v takom naozaj schizofrenickom móde, že komu majú veriť, či vodcovi alebo jeho zaviazaným. Oni klamú od rána do večera. [16:23] Martin Dubéci Pán poslanec Štefunko. [16:23] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Lucia, ty si mala jeden veľmi dobrý bod, ktorý sa týkal hlavne študentov v zahraničí. Samozrejme, máme veľkú emigráciu aj pracovníkov, ktorí odchádzali a odchádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami, ale predpokladajme, že tí ľudia už si zarábajú a povedzme, že budú si vedieť zaplatiť cestu domov, ak sú dostatočne uvedomelí, napriek tomu, že do zahraničia ich na muračky, v úvodzovkách, vyhnala ekonomická politika SMER-u, za posledných 25 rokov ste tu vládli 15. A teraz im chcete aj zabrániť to, aby išli voliť. Ale tí študenti, to je taký problém, že v zásade študenti a študentky odchádzajú študovať do zahraničia, lebo majú pocit, že tam dosiahnu lepšie vzdelanie. A my ich chceme odstrihnúť od práva zúčastňovať sa na občianskom konaní, lebo vlastne museli odísť kvôli nekvalite nášho vysokého školstva alebo podfinancovaniu nášho vysokého školstva. Je to naozaj ako keby taký nevďak. Zároveň my vieme, že prečo to robíte. Vy to nerobíte preto, že máte obavy z toho, že to nie je ako osobné alebo že by bola možná narušená tajnosť, vy to robíte preto, lebo vy ste si zrátali, že ľudia, ktorí sú v zahraničí, sú na vás nasratí a preto proste oni vás nebudú voliť. Tak ste sa rozhodli, že vy im proste ako keby že neumožníte voliť. A to je proste taká podlosť, ktorá, proste nechápem, ako to vy viete obhájiť sami pred sebou, keď sa pozriete do zrkadla. Ďakujem. [16:25] Martin Dubéci Poslanec Sabo. [16:25] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak koalícia si už obhájila aj neobhájiteľné, tak myslím, že s týmto naozaj nebudú mať problém, Ivan. Mahátma Gándhí povedal niečo také, akože spoločenstvo spozná svoj pohľad toho, ako sa stará o svojich najslabších a najviac zraniteľných, tak ja, Lucia, sa obávam, že tie otázky, ktoré si kládla, a kládla si ich správne, že ako budú voliť v zahraničí ľudia so zdravotným znevýhodnením napríklad alebo ľudia v seniorskom veku, prípadne tehotné ženy, že tieto tieto otázky sú koalícii absolútne ukradnuté, lebo presne tak, ako sú im napríklad spomínaní ľudia so zdravotným znevýhodnením, veď to spomínala a potvrdila aj kolegyňa Veronika Veslárová, ako sú im ukradnutí doma na Slovensku, tak o to viac sú im ukradnutí v zahraničí, lebo okrem zdravotného znevýhodnenia si ešte navyše dovoľujú aj žiť za hranicami. Ja som to už spomínal v tomto pléne príbeh dámy na vozíčku, nevedel som v rýchlosti nájsť jej krstné meno, ale ona keby ostala na Slovensku, tak by sa tu o ňu nemal kto starať, pretože by jej tu nemal kto pomáhať, lebo rodina sa odsťahovala za ponukou, ktorá sa neodmieta, do zahraničia za prácou, do Dánska. A ja som presvedčený, že takýchto prípadov je oveľa viacej. A nedajbože takáto osoba zdravotne znevýhodnená teda ešte žije aj v Dánsku a táto osoba bude musieť cestovať stovky, stovky kilometrov do Nórska alebo do Švédska, pretože činnosť nášho veľvyslanectva v Kodani bola touto koalíciou zarezaná k 31. decembru 2024 a takto tisíce Slovákov a Sloveniek žijúcich v Dánsku majú jednoducho smolu, budú musieť cestovať buď do Švédska, alebo do Nórska, alebo domov na Slovensko. A koalícia povie so svojimi privilegovanými pozíciami a platmi, že veď hádam si dokážu našetriť. Čo si to vôbec dovoľujú títo ľudia, takéto veci vypustiť z úst? Ty si povedala vo svojom odôvodnení, že táto novela alebo tento zákon je položený na lži. Žeby táto koalícia dokázala klamať? To sa mi na nich nepodobá naozaj. [16:27] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [16:27] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Lojzo, myslím, že zaujímavá ponuka s tými 500 eur, lebo mňa naozaj toto odôvodnenie v dôvodovej správe veľmi zaujalo, lebo, ako som hovorila, ja to naozaj dlhodobo celkom sledujem, výkon volebného práva, aj sa tomu venujem právne aj ústavnoprávne, ale teda sledujem aj Slovákov žijúcich v zahraničí a nezachytila som teda takúto požiadavku, ale možno sa niekto nájde, mám tip. Možno to bude pán Burda. No, lebo to je taký jediný adept, keď treba nájsť niekoho na podporu ich ohavných zákonov. Mišo, to, ako sa správajú k najzraniteľnejším, áno, myslím si, že to vytvára o tejto koalícii naozaj že jeden nechutný odporný obraz, lebo koľkokrát ste vy tu už naozaj zásadným spôsobom zasiahli negatívne do životov tých najzraniteľnejších ľudí na Slovensku, to je fakt niečo hrozné, a obzvlášť keď to robia akože sociálni demokrati, tak to je niečo, za čo by ste sa mali skutočne hanbiť. Akože tých vecí je veľmi veľa, je to nekonečný zoznam a v porovnaní s tým vidíme, komu pomáhate. Pomáhate tu pravidelne korupčníkom, zlodejom, mafiánom. Čiže keď si to dáme do celkového obrazu s tým, ako sa správate k tým najzraniteľnejším a ako sa správate k tým, ktorí tu páchajú činnosť trestnú alebo protispoločenskú, ktorá okráda Slovákov o peniaze z rozpočtu, tak to je jeden naozaj odporný obraz, ktorý o sebe vytvárate. [16:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. ===== [16:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán Jakab nie je v miestnosti, preto nevystúpi v rozprave. Pani poslankyňa Gregorová nie je v miestnosti, nevystúpi v rozprave. Pán poslanec Šipoš nie je v miestnosti, nevystúpi v rozprave. A vystúpi pani poslankyňa Veslárová, ktorá v miestnosti je. Nech sa páči, máte slovo. [16:29] Veronika Veslárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, najprv sa chcem vyjadriť k Slovákom a Slovenkám žijúcim v zahraničí. Zrušením voľby poštou ich nútite cestovať stovky alebo tisíce kilometrov na ambasády. Slovensko navyše nemá ambasády vo všetkých krajinách, to znamená jediné, väčšina našich občanov v zahraničí nebude môcť voliť z rôznych dôvodov, lebo nemajú peniaze, nemajú dovolenky, nemajú jednoducho možnosti. A niektorí, najmä zdravotne znevýhodnení, ako tu už bolo mnohokrát povedané, majú obmedzenú schopnosť pohybu, sú nevidiaci alebo inak zdravotne znevýhodnení a je to pre nich oveľa náročnejšie cestovať na ambasády. Čo tak ľudia, ktorí majú problémy s mobilitou alebo majú zrakové znevýhodnenie? Už v prvom čítaní som poukázala na absurdnosť tohto zákona. To, čo som povedala v rozprave, deklarovala komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením svojím vyhlásením, svojím listom, kde sa uvádza, že je potrebné brať do úvahy čl. 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hovorí o prístupnosti, a čl. 29, ktorý hovorí o účasti na verejnom a politickom živote. Najväčší problém je v tom, že najbližší okrsok môže byť vzdialený stovky až tisíce kilometrov a nemusí byť bezbariérový. To isté konštatovala aj komisárka. Ďalší problém spočíva v tom, že pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, pre ich asistentov, opatrovateľov, rodinných príslušníkov, jednoducho pre zdravotne znevýhodnených je problém sa osobne dostaviť na zastupiteľské úrady. Hlasovanie na zastupiteľskom úrade má byť podané elektronicky. To si fakt neviem predstaviť, ako toto zvládnu ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, sú nevidiaci alebo jednoducho len nemajú počítač alebo pripojenie na internet. A tomuto sa tiež venovala komisárka vo svojom liste. Predložený návrh nepočíta s možnosťou hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky ani s debarierizáciou zastupiteľských úradov, s ktorou nepočíta ani minister, keďže som ho interpelovala, ako som už povedala vo faktickej poznámke, a žiadna, žiadna debarierizácia ambasád sa nekoná podľa jeho odpovede. Slovenská republika je viazaná od roku 2010 Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale pre túto vládu je to len zdrap papiera. Dám do pozornosti rozsudok Toplak a Mrak proti Slovinsku, kde Európsky súd pre ľudské práva, kde sa skúmali prekážky pri voľbe pre vozičkárov, rozhodol, že treba vykonať účinné nápravy a debarierizovať priestory, aby voľba mohla byť vykonaná slobodne a tajne. Komisárka konštatuje, že volebné právo pre osoby so zdravotným postihnutím môže byť deklaratórnym právom, ale musí byť reálne vykonané v praxi a tuto to v žiadnom prípade nebude. Pýtala som sa ministra, teda na hodine otázok som vyžrebovaná nebola, tak som následne podala interpeláciu, ako som už povedala, prišla mi jedna veta, kde povedal, že sa bude toto volebné právo pre zdravotne znevýhodnených vykonávať ako doteraz, ale to určite nebude možné touto zmenou. Na Slovensku žije 870-tisíc ľudí so zdravotným znevýhodnením, z toho má okolo 400-tisíc status ťažko zdravotne postihnutých. To nie je ako v Pošte pre teba, že necháte týchto ľudí za stenou a nepozriete sa im do očí, ale treba niečo konečne začať robiť pre týchto ľudí, nie obmedzovať ich tým, že nebudú vydávané rozhodnutia, posudky na úradoch práce, že im obmedzíte volebné právo, ale jednoducho ich zrovnoprávňovať s ľuďmi, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie. A čo bude ďalej? Zoberiete volebné právo ľuďom so zrakovým znevýhodnením, pretože im niekto musí pomôcť vyplniť volebný lístok a tiež to nebude podľa vás tajné? Zoberiete ho ľuďom so svalovou dystrofiou, pretože potrebujú asistenciu pri voľbách, pretože majú problémy s rukami? Ľuďom v domovoch sociálnych služieb, za ktorými musí niekto priniesť prenosnú urnu? Ľuďom na vozíku, ktorí sa nedostanú do volebnej miestnosti na prvom ikstom poschodí, pretože tie volebné miestnosti na Slovensku sú v školách, na úradoch a tie budovy nie sú bezbariérové vo väčšine prípadov, ani sa nechystajú debarierizovať? Toto sme tu už v histórii raz mali, obmedzovanie práv tých druhých a vždy to začalo malým krokom, ktorý vraj nič neznamená. A toto podľa vás nič neznamená? Tvrdíte, že dramatizujeme, no ak zákon schválite, otvoríte dvere veľmi nebezpečnému precedensu. A teraz si dovolím povedať aj, čo sa deje na Slovensku. Volebná dostupnosť pre zdravotne znevýhodnených nie je len hypotetický problém. Komisárka robila pred štyrmi rokmi prieskum volebných miestností, kde polovica volebných miestností nebola bezbariérová a ľudia mali problém sa dostať do týchto miestností. Komisárka to hovorí úplne jasne, že títo ľudia majú prekážky vo volebnom práve. To znamená, že v miestnostiach je človek odkázaný na improvizáciu, potupné volenie na ulici, pod schodami, pomoc od cudzích ľudí alebo rovno nemožnosť voliť. Hovoríme o miestnostiach, kde je volebná schránka postavená na pódiu alebo k nej vedie schod. Hovoríme o malých miestnostiach, kde sa v nich človek na vozíku neotočí. Mnohé budovy nemajú parkovanie pre osoby s obmedzenou schopnosťou, nemajú bezbariérový vstup, dvere sa nedajú otvoriť bez pomoci, volebné miestnosti sú na poschodiach bez výťahu. A keď už niekto príde s plošinou, často je nefunkčná alebo je zamknutá a nedá sa použiť. A do toho všetkého vy namiesto toho, aby ste bariéry odstraňovali, tak ich vytvárate a vytvárate stále nové. Namiesto rozširovania prístupnosti ju zužujete, a to si hovoríte sociálni demokrati. Preto hovorím úplne jasne, toto nie je technická novela, toto je politický zásah do základných práv občanov Slovenskej republiky a ak prejde, bude to nesmierna hanba, ďalšia hanba tejto koalície. Demokracia nekončí zo dňa na deň, demokraciu nám kradnete krok po kroku a to je jeden z tých krokov. A teraz si dovolím prečítať, ako je to v iných štátoch v rámci volebného práva pre zdravotne znevýhodnených. Napríklad v Holandsku čo najviac volebných miestností z celkového počtu musí byť v budovách prístupných pre voličov s telesným znevýhodnením. V Írsku zabezpečí volebné miestnosti, ktoré sú prístupné pre osoby na invalidnom vozíku, volebný komisár. Na Malte osoba, ktorá nemôže hlasovať samostatne, môže požiadať o poskytnutie vzoru hlasovacieho lístku v Braillovom písme dokonca, ako aj reprodukčné načúvacie zariadenie. V Poľsku musí byť prístupných minimálne 50 % volebných miestností. V Nemecku taktiež je volebný komisár. Dokonca majú telefónne číslo, kde sa dá zavolať, aby im pripravili podmienky, tým zdravotne znevýhodneným, ktorí potrebujú. A v Taliansku, ak príslušná volebná miestnosť nie je prístupná osobe na invalidnom vozíku, občan môže uplatniť svoje právo v inej bezbariérovej miestnosti. Ďakujem. [16:37] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Plaváková. [16:37] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veronika, ty si veľmi dobre kládla otázky, že kam až chcú zájsť vo vzťahu k ľuďom so zdravotným znevýhodnením a môže sa to zdať, možno na prvú povedať, že takého ničoho by neboli schopní, ale keď do dôslednosti sa budeme venovať tomu ich argumentu, že majú mať všetci rovnaké podmienky a že teda keď ľuďom v zahraničí odkazujú, že však si snáď zarobia a docestujú, tak to isté sú schopní povedať asi aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením, však nech nejako prídu do tej volebnej miestnosti. Lebo naozaj takíto cynickí už sú. A keď si poukázala aj na to, však opakovane aj v prvom čítaní si na to poukazovala, aký je vôbec teraz stav bezbariérovosti a prístupu k volebnému právu pre ľudí so zdravotným znevýhodnením aj priamo na Slovensku, tomu sa nikto nevenuje. Keby všetko toto úsilie a ten čas, ktorý sme už venovali tomuto obludnému návrhu zákona, venovali tomu, aby zabezpečili dostupné, prístupné volebné právo pre všetkých ľudí na Slovensku, priamo na Slovensku, tak to by bolo teda naozaj užitočnejšie. Ale nie, oni musia len škodiť a robiť návrhy, ktoré sú proti ľuďom, nie, ktoré ľuďom pomáhajú. Tomu sa nevenujú, na to nemajú čas. Pomáhať dokážu len korupčníkom a mafiánom. Ale ľuďom so zdravotným znevýhodnením nie. Však aj ty si tu predkladala, ja už neviem koľko, to sú snáď desiatky návrhov zákonov na pomoc ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ani jeden nedokázali podporiť, ani jeden, ani si ho nijako osvojiť, že by to predložili teda sami. Nič tu nespravili pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. A práve aj tento návrh zákona to ukazuje, že im na nich vôbec nezáleží, pretože ich prístup k volebnému právu jednoducho znemožňujú a tak to je. Žiadne rovnaké podmienky, jednoducho tým ľuďom škodíte. [16:39] Martin Dubéci Pán poslanec Štefunko. [16:39] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak si to zrátajme. Ďakujem veľmi pekne, Veronika, že si mi pomohla pre dnešok nájsť druhý príklad, ako toto nie je sociálna demokracia. Sociálna demokracia má pomáhať slabším. Buď tým, ktorí sú slabší na začiatku svojho života, teda študenti, ktorí majú byť mobilní, ale vlastne nemajú dostatok peňazí na to, aby cestovali, tak by ste im mali pomôcť, aby nemuseli cestovať, aby volili zo zahraničia. Potom by ste mali pomáhať tým, ktorí nie svojou vinou prišli k nejakému úrazu alebo sa tak narodili. Nie, vy urobíte všetko preto, aby tí ľudia nemohli voliť. To znamená, že vy ste typická nesociálna demokracia, ktorá proste robí všetko preto, aby odmietla pomoc slabším a pomáhala silným. To znamená, že vy ste takí, ako keby že výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo vo svete. A ja nechápem, ako vôbec ešte môžete mať to SD za tými svojimi menami. Alebo urobme si takú stávku. Povedzte mi, že čo ste také sociálno-demokratické presadili za posledný rok alebo za posledný mesiac. Povedzte. Akože kozmetičky a botox alebo čo toto bolo? Ja vlastne ani si nepamätám, že čo ste vlastne... jáj, sobáše. To je strašne sociálno-demokratické. Za čo ste ešte také hlasovali? Proste, kolegyne a kolegovia, podľa mňa to, akože vyberáte si priority, ktoré v skutočnosti proste nikoho nezaujímajú, a to, čo ľudí zaujíma, ktoré sa týka státisícov ľudí, tak to nerobíte. Ďakujem veľmi pekne. [16:41] Martin Dubéci Pani poslankyňa Veslárová. [16:41] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo aj za všetky faktické pripomienky a ja ďakujem za takúto sociálnu demokraciu, ktorá sťažuje život nielen ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale musím to zopakovať, nefunguje posudková činnosť. To znamená, že ľudia nemajú dostupné kompenzácie, musia si ich hradiť zo svojho vrecka, nemajú nárok na sociálne služby. Ak im náhodou aj príde nejaké rozhodnutie, tak majú prvý alebo druhý stupeň odkázanosti a ešte k tomu všetkému tu musia bojovať o takú samozrejmosť, ktorá je v 21. storočí podľa môjho názoru, ako je volebné právo, a naozaj si myslím, že sa tu stavajú barikády medzi Slovákmi a Slovenkami, ktorí žijú v zahraničí, a Slovákmi a Slovenkami, ktorí žijú na Slovensku. Ďakujem. [16:42] Martin Dubéci Ďakujem aj ja a v rozprave vystúpi pani poslankyňa Števulová. [16:42] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, kolegyne, kolegovia. Ja musím teda povedať, že navrhujem v prvom rade, aby bol tento návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Myslím si, že tento návrh zákona okrem toho, že vznikol zo zlého úmyslu a zlých pohnútok, čo by nikdy nemalo byť dôvodom, pre ktorý vzniká návrh zákona a je predkladaný do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože naším cieľom by malo byť prinášať právnu úpravu, ktorá zlepšuje postavenie ľudí, prístup k ich ústavou zaručeným právam, právo voliť je jedno zo základných práv, a práve týmto zrušením voľby poštou zo zahraničia ideme obmedziť toto volebné právo pre ľudí žijúcich a bývajúcich v zahraničí. To je podľa môjho názoru aj nesprávna pohnútka. Pohnútka je tá, ktorú teda pán Michelko potvrdil, že ide len o to, aby sa vo voľbách poškodilo súčasnej opozícii, pretože aj jeden-dva mandáty, ktoré sa voľbou poštou získajú, môžu rozhodnúť o tom, kto v roku 2027 zostaví budúcu vládnu koalíciu. Čiže to je snaha pokriviť volebnú súťaž, demokratickú súťaž a akýmkoľvek spôsobom zabezpečiť, že hlasy pre súčasnú opozíciu, ktorá má viac hlasov zo zahraničia alebo mala v minulých voľbách, budú teda okresané. Čiže to je zlá pohnútka, ktorá by teda na začiatku toho legislatívneho procesu nemala existovať, a zároveň je zlý aj proces a zlý aj výsledok, pretože výsledkom tejto legislatívy bude oklieštenie volebného práva slovenských občanov a slovenských občianok, ktoré a ktorí žijú v zahraničí a ktorým záleží na tom, akým spôsobom sa Slovensko ďalej uberá. Lebo predstavte si, vy môžete žiť aj dlhé roky v zahraničí, môžete robiť pre zahraničnú firmu, ale stále môžete mať v srdci blaho vašej vlastnej krajiny. To sú ľudia, ktorí volia zo zahraničia, pretože majú v srdci záujem o Slovenskú republiku. A vy sa týmto ľuďom vlastne vysmievate. Ja neviem, či je to okrem teda tej zlej pohnútky, okrem snahy upraviť si dopredu, si už zaistiť nejaký volebný výsledok, aj snaha vysmiať sa im alebo im ublížiť priamo len preto, že žijú v zahraničí, že si dovolili odísť z tejto krajiny a možno mať sa tam v nejakých smeroch lepšie, ako sa máme my alebo ako si to subjektívne myslíme, neviem, to si na to odpovedzte každý a každá z vás, že prečo budete vlastne hlasovať za túto legislatívu. Ja len chcem povedať, že my v Progresívnom Slovensku tento názor nezdieľame. My si myslíme, že človek, ktorý má občianske práva, je občanom Slovenskej republiky a vyplývajú mu z Ústavy Slovenskej republiky jeho a jej základné ústavné práva, medzi ktoré teda patrí aj právo voliť a byť volený, ktoré je ďalej rozvedené volebným zákonom a ktoré doteraz zaručovalo týmto ľuďom aj možnosť voliť zo zahraničia, bude týmto spôsobom vážne narušené a odoberie sa väčšine týchto ľudí možnosť zo zahraničia voliť. Je to o to perfídnejšie, čo tu už bolo niekoľkokrát povedané. Voľba zo zahraničia sa stane v podstate len záležitosťou ľudí, ktorí majú čas, peniaze a prostriedky na to, aby sa do tých volebných miestností dostavili. A postavenie, pretože bol tu veľmi dobrý príspevok kolegyne Veslárovej, ktorá zastupuje ľudí so zdravotným znevýhodnením, už len na Slovensku majú častokrát problémy s realizáciou tohto svojho práva, čo už len v takom zahraničí. Čo už len v takom zahraničí. Naozaj ja chcem poukázať na to, čo ona hovorila, pretože si neviem predstaviť, neviem si predstaviť, ako pri tomto spôsobe, reštriktívnom spôsobe zabezpečenia voľby v zahraničí my zabezpečíme, že ľudia, ktorí napríklad majú také znevýhodnenie ako ona, ale aj iné druhy znevýhodnení, ktoré možno aj neumožňujú cestovať na takú diaľku, lebo však druhy znevýhodnení sú mnohé. Niektorí nemusia byť schopní absolvovať dlhšiu cestu lietadlom, tak ako zabezpečíme, ako títo, a možno títo ľudia sú v tom zahraničí preto, lebo majú tam kvalitnejší prístup k lepšej liečbe, ktorú im na Slovensku nevieme zabezpečiť. Ako títo ľudia budú mať zabezpečené právo dostaviť sa do tej volebnej miestnosti a odvoliť? Neviete to. Neviete to. Vôbec vás osudy týchto ľudí netrápia. Netrápia vás rovnako, ako vás netrápi, že Veronika Veslárová je tu jediná osoba tri roky, ktorá nemôže vystupovať od tohto pultíku, lebo prosto Národnej rade nevadí, že ona musí vystupovať z tamtoho miesta, napriek tomu, že rokovací poriadok aj v novelizovanom znení hovorí, že bez výnimky všetci rečníci v rozprave majú vystupovať od rečníckeho pultu. Pri nej sa to nedodržiava, lebo prosto je tu nezáujem toto rozloženie tu zmeniť. Tak rovnako, ako vás to nezaujíma, keď ju tu vidíte každý deň, vás nezaujíma v skutočnosti, ako odvolia ľudia so znevýhodnením v zahraničí, ktorí sa nebudú môcť dostaviť do volebnej miestnosti práve preto, že napríklad majú to svoje znevýhodnenie, ale vedeli by voliť poštou. Takisto, ja som to už spomínala, vás vôbec nezaujíma, akým spôsobom bude zabezpečené, že sa do vzdialenejšej volebnej miestnosti bude môcť dostaviť tehotná žena alebo žena po pôrode, ktorá v danom čase nebude môcť cestovať z dôvodu toho, že je to buď vysoký stupeň tehotenstva alebo že je čerstvo po pôrode. Takýmto ženám v podstate nebude umožnené hlasovať zo zahraničia. Napriek tomu, keby existovala voľba poštou, tak by tú možnosť mali. Ani pozmeňujúci návrh pána Čellára neodstraňuje tieto problémy. Neodstraňuje. Takisto ľudia, ktorým zamestnávateľ nedá na pol dňa alebo celý deň dovolenku, aby sa mohli dopraviť do volebnej miestnosti, a ľudia, ktorí budú mať iné praktické problémy s tým, aby sa vôbec do volebnej miestnosti dostali, napríklad nebudú mať na to finančné prostriedky, pretože ľudia, ktorí žijú v zahraničí, nie sú len bohatí, to nie sú len ľudia, ktorí sa môžu kedykoľvek zbaliť, kúpiť si či už letenku alebo naštartovať auto a absolvovať cestu do volebnej miestnosti a späť. Ako sa tu argumentovalo poukázaním na judikatúru Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to sme už v prvom čítaní vyvrátili, osobitne s kolegyňou Jurík sme sa venovali tomu gréckemu prípadu pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorým tu veľmi rád zvykne argumentovať pán kolega Mažgút. On vždy tu dá ten svoj názor, že v tom gréckom prípade to ESĽP potvrdil, že to, čo idete urobiť, je dobré, ale on už nikdy tu neostane na to, aby si vypočul, že nemá pravdu, pretože v tom gréckom prípade došlo k tomu, že Gréci žijúci v zahraničí sa domáhali toho, aby štát, aby Grécko im z bodu nula umožnilo vlastne tú voľbu zo zahraničia poštou, pričom Grécko neumožňovalo vôbec voľbu zo zahraničia. V takomto prípade povedal Európsky súd pre ľudské práva, že štát nemá povinnosť proaktívne prijímať takúto legislatívu, ale toto je situácia, kedy my voľbu poštou máme a ideme ju okresať, ideme zúžiť možnosť pre ľudí, ako voliť zo zahraničia. Keďže voľba poštou je širšia možnosť ako možnosť dostaviť sa do špeciálneho volebného okrsku v zahraničí. A tu keby Európsky súd, verím tomu, že v budúcnosti rozhodoval takýto prípad, riadil by sa aj odporúčaniami nie už tu citovanej Benátskej komisie, ale aj Rady Európy a ďalších, OBSE a ďalších orgánov, ktoré sa venujú monitoringu volieb, ktoré celkom jasne hovoria, že štát má vytvárať čo najviac možností pre ľudí, ako využiť volebné právo, nie opačne. Vy robíte presne to opačné. Tiež by som chcela povedať, že mám problém s pozmeňujúcim návrhom pána Čellára aj v tej miere, že vlastne on zavádza, že teda v tých volebných komisiách v zahraničí, keďže logicky bude problém vytvoriť tie volebné komisie v zahraničí, nebude teda podmienka, aby ľudia museli mať pobyt v tej danej krajine, kde tá komisia vznikne, ale teda bude podmienka, aby museli ovládať slovenský jazyk. Ja som sa ho pýtala, že ako tie volebné komisie budú kreované a že kto zaplatí tie náklady, lebo všetci vieme, alebo teda predpokladám, keďže sme boli zvolení vo voľbách, a mnohí z nás nielen v parlamentných, ale aj v tých komunálnych, že tie okresné a okrskové volebné komisie sa vytvárajú tak, že do nich aj strany nominujú svojich zástupcov a zástupkyne. Tá nominácia je podstatná, pretože zabezpečuje politickú kontrolu a demokratickú kontrolu toho priebehu volieb, že teda hlasovacie právo a že tie voľby sú rovné, priame a tajné. To je zabezpečené v demokracii tým, že aj kandidujúce strany majú právo nominovať svojich zástupcov do týchto volebných komisií. No a vy tvrdíte v návrhu tohto zákona, že tento návrh zákona je motivovaný tým, aby ste zabezpečili kontrolu nad tajnosťou hlasovania, lebo podľa vás pri voľbe poštou je ohrozený jeden z atribútov volebného práva, a to je tá tajnosť. Ale zároveň keď sa schváli pozmeňujúci návrh pána Čellára, bude zodpovednosťou strán, či nájdu dostatok finančných prostriedkov, aby do každej tej osobitnej volebnej komisie v zahraničí dokázali toho svojho nominanta nielen nájsť, ale aj mu zaplatiť ten pobyt napríklad v Argentíne. Čiže strana SMER bude svojim nominantom platiť pobyt v Argentíne, v USA, v Austrálii, hocikde, kde bude potrebné, aby vznikli takéto volebné komisie a nebude tam dostatok miestnych ľudí ovládajúcich slovenčinu, ktorí budú ochotní a budú chcieť byť za tú stranu nominovaní do tej volebnej komisie a tá strana tam bude chcieť mať toho svojho zástupcu alebo zástupkyňu, aby bola zaručená teda to, že bude kontrola nad tými voľbami. A teraz ja sa pýtam, že z čoho to tie strany zaplatia? Možno veľké strany nebudú mať problém, ale čo tie menšie strany? Však nekandiduje len strana SMER a strana Progresívne Slovensko ako dve strany, ktoré dostali najväčší štátny príspevok za výsledok vo voľbách. Čo tie menšie strany? Vy tým pádom vlastne jedným návrhom tvrdíte, že idete zlepšiť kontrolu nad tajnosťou volebného práva, ale zároveň tým pozmeňujúcim návrhom, a tým, že necháte v podstate na finančnú slobodu každej strany, že či si nájde tých zástupcov, ktorí prídu do tej zahraničnej volebnej komisie, tak tam zase vám nevadí, že keď tí zástupcovia tam nebudú, lebo tie strany na to nebudú mať peniaze a nebudú mať na to ľudí, napríklad posadiť ich do Argentíny, tak to vám nevadí, že základný nástroj v demokracii, ako sa kontroluje, či voľby prebehli riadne, slobodne a demokraticky, je ohrozený práve v zahraničí. Pretože v tých volebných komisiách budú teda tým pádom len buď tí zástupcovia, ktorí tam zo zahraničia budú za vás chcieť byť, a keď tak ich nenájdete a budete tam silou-mocou chcieť mať svojho zástupcu, ktorý to bude kontrolovať, tak budete musieť mu to zaplatiť. No a dnes sme sa napríklad dozvedeli, moja kolegyňa Mesterová to na tlačovej konferencii povedala, že teda poslanci SMER-u majú poslanecké kancelárie v budovách, ktoré vlastní agentúra SMER zriadená stranou SMER, napríklad aj tu prítomný pán kolega, a za tieto kancelárie platí nájom Národná rada Slovenskej republiky. SMER si necháva preplácať pre svojich poslancov kancelárie v budovách, ktoré sám vlastní cez svoju agentúru, Národnou radou, 150-tisíc ročne. Tak tipujem, že možno by ste si mohli tých 150-tisíc ročne ušetriť, zrušiť aj tie kancelárie v Bratislave, máte ich údajne na Gunduličovej pre viacero poslancov, napriek tomu, že tu máme kancelárie, máte budovu na Súmračnej, Národná rada ešte platí aj vašim poslancom nájom v kanceláriách, ktoré vlastní agentúra SMER a teda strana SMER. Opakujem, je na to 150-tisíc ročne. Tak verím tomu, že tie peniaze tá agentúra SMER asi použije na svojich zástupcov v tých zahraničných volebných komisiách. Keďže pripomínam, že to budete musieť platiť vy alebo štatutár. Ondrej, môžeš kľudne dať faktickú, aby to všetci počuli. Takže asi si bude treba začať vytvárať v agentúre SMER, treba pána Fica mladšieho informovať, nový budžet. Možno treba kúpiť viac nehnuteľností alebo teda prenajať viac nehnuteľností, ktoré SMER vlastní, viacerým poslancom, aby na to teda mali. Strana Progresívne Slovensko takéto veci nerobí, takže budeme musieť asi nájsť dobrovoľníkov, ale keďže strana SMER takto rada ryžuje na štátnych peniazoch, tak možno by som odporúčala tie peniaze použiť práve na zabezpečenie tých zástupcov v tých volebných komisiách v cudzine. Pán predsedajúci, veľmi ma vyrušujú títo poslanci, ktorí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [16:58] Martin Dubéci Pani poslankyňa, keďže sa blíži 17.00 h, tak asi by som to prerušil, lebo myslím, že už tu ticho a kľud v miestnosti neudržíme, ale vo vašom zaujímavom prejave budeme pokračovať neskôr. Prerušujem rokovanie pléna do 17.02 h. (Prestávka.) [16:59] Richard Raši Príjemné popoludnie prajem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predtým ako pristúpime k hlasovaniu, chcem privítať študentov základnej školy Terňa z okresu Prešov, vitajte! (Potlesk.) A teraz prejdeme k procedurálnym návrhom. Najprv by som dal procedurálny návrh za kluby SMER, HLAS a SNS a návrh je, aby sme nehlasovali zajtra o sedemnástej hodine a ani v utorok 16. júna o jedenástej a sedemnástej hodine, pretože viacerí poslanci sú na zahraničnej pracovnej ceste. Prezentujme sa, hlasujme. (Hlasovanie.) Prerušujem hlasovanie. Prosím, upravte hlasovací terminál pánovi poslancovi Zahorčákovi. Čiže ešte raz, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 76 za, 62 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Teraz pôjdeme procedurálne návrhy, ako sú na tabuli. Prvý pán poslanec Michelko, nech sa páči. [17:05] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, ja budem mať dvoch procedurálnych návrhov, takže dvakrát taký čas. V mene troch poslaneckých klubov SNS, SMER a HLAS žiadam o preloženie tlače 699, o ochrane prírody, na 17. 6. o deviatej. Zároveň žiadam o natermínovanie tlače 1264, to je sociálne odvody, o sociálnom poistení, po tlači 1269, to je pohrebné, respektíve zvýšenie príspevku na pohreb. Zároveň sťahujeme z rokovania parlamentnú tlač 1368. To je ústavný zákon o kontakte medzi parlamentom a vládou. (Reakcie z pléna.) Áno, áno, to je 1268, to je 1368. Takže to a ďalší. Zároveň, aby poslanecké návrhy z novely zákona o rokovacom poriadku, tlač 1369, prerokovali po tlači 1264, a zároveň aby bol čas na rozpravu určený na dvanásť a pol hodiny. Ďakujem. [17:06] Richard Raši Pán poslanec Malatinec. [17:06] Roman Malatinec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Žiadam preložiť hlasovanie o tlači 1245, Fond na podporu umenia, na stredu o jedenástej hodine. Ďakujem. [17:06] Richard Raši Pán poslanec Saloň. [17:06] Marián Saloň – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov za strany SMER, HLAS a SNS navrhujem, aby sme dnes po hlasovaní pokračovali v rokovaní v prerušenej rozprave o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, tlač 1314. V prípade, že sa rozprava o tomto návrhu zákona neskončí do devätnástej hodiny, budeme v rokovaní pokračovať zajtra ráno od deviatej hodiny s tým, že po jej skončení budeme pokračovať v rokovaní o termínovaných bodoch, tlač 1269 a 1264. Ďakujem. [17:07] Richard Raši Pani poslankyňa Bajo Holečková. [17:07] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať o výklad pravidiel, ako sa používa tlačovková miestnosť, pretože dneska sme si vypočuli pred plentou Národnej rady obhajobu obžalovaného tu podpredsedu zo založenia zločineckej skupiny a ja si myslím, že to je dehonestujúce pre Národnú radu ako inštitúciu. Zaviedli ste nový rokovací poriadok, kde ste hovorili, že dehonestujú nálepky, dehonestuje oblečenie a toto nedehonestuje Národnú radu, pán predsedajúci? Ja vás žiadam, aby si pán obžalovaný robil svoje tlačovky na svoju obhajobu v centrále SMER-u alebo na námestí, alebo pred súdom, ale nie v Národnej rade. (Potlesk.) [17:08] Richard Raši Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána, prvý procedurálny návrh pána poslanca Michelka. Prezentujme sa a hlasujme. Prvý procedurálny návrh pána poslanca Michelka, nech sa páči. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 18 proti, 45 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Hlasujeme o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Michelka. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 32 proti, 30 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Malatinca. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 135 za, 7 sa zdržalo. Návrh bol schválený. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Saloňa. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 62 proti, 2 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Teraz pristúpime k hlasovaniu. Poprosím pána poslanca Igora Šimka, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ku návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tlač 1381. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu na zvolenie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou , tlač 1381.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. júna 2026 k návrhu na člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tlač 1381. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky : a) berie na vedomie podľa § 26 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzdanie sa funkcie na písomnú žiadosť člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Štefana Durdíka dňom 11. mája 2026; b) zvolila podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Martina Valenta do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňom 10. júna 2026. Skončil som. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 88 za, 54 sa zdržalo. Tento návrh bol schválený . Ďakujem pekne a teraz nasleduje hlasovanie o, a poprosím Karola Janasa, pána poslanca, hlasovanie o, je to druhé čítanie o návrhu poslanca Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, tlač 1259. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1259.) Janas, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pozmeňujúci návrh predniesol pán poslanec Zdenko Svoboda. Súčasne požiadal o vyňatie bodov 5, 13, 14 a 16 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu podanom dnes v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 51 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Janas, Karol, poslanec NR SR Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4, 6 až 12 a 15 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 1 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Aj tento návrh bol schválený. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 5, 13, 14 a 16 zo spoločnej správy, ktoré požiadal pán poslanec Svoboda vyňať na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča schváliť. Upozorňujem, že pán poslanec Svoboda predložil v rozprave pozmeňujúci návrh, ktorý uvedenú problematiku rieši komplexnejšie. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 proti, 63 sa zdržalo, nikto nebol za. Návrh nebol schválený. Nech sa páči. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zdenka Svobodu. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 1 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Janas, Karol, poslanec NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy a z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 51 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Szalay. [17:11] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:12] Richard Raši . [17:13] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:13] Richard Raši . [17:14] Richard Raši . [17:14] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:14] Richard Raši . [17:15] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:15] Richard Raši . [17:15] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:16] Richard Raši . [17:16] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [17:16] Richard Raši . [17:17] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave Krásny deň, dámy a páni. Mám ambíciu využiť 55 minút svojho príspevku v treťom čítaní. Vzhľadom na to, že ste teraz schválili v druhom čítaní pozmeňujúci návrh kolegu Zdenka Svobodu, ktorým sa posúva účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac, tak mám samozrejme dôvod sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. O čom ten zákon vôbec je? Je o elektronickom zdravotníctve. Je o tom, ako aby lekári vykazovali do elektronického zdravotníctva dáta o starostlivosti o svojich pacientov. A lekári to majú samozrejme za povinnosť už od roku 2018, ale disciplína poskytovateľov, či už ambulantných alebo nemocničných, je taká tristná. Napriek tomu, že je to povinnosťou už osem rokov, významná časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nevykazuje dáta do elektronického zdravotníctva, skrátene eZdravia. Pred časom sme schválili zákon, ktorý umožňuje zdravotným poisťovniam podmieňovať úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia tým, že poskytovateľ musí vykazovať do eZdravia, nielen do poisťovne vykazuje, má vykazovať výkony, ale musí ich vykazovať aj do elektronického zdravotníctva, inak nedostane z poisťovne zaplatené. Osobne to považujem za správnu vec, lebo je to motivácia k tomu, aby si poskytovatelia napojení na verejné zdroje plnili svoje povinnosti a zároveň, aby sme v eZdraví mali relevantné dáta, aby keď vás váš ošetrujúci lekár prijme a bude si chcieť otvoriť vašu zdravotnú kartu, aby tam videl nejaké údaje, ako vás liečia iní lekári. Lebo dneska sú tie údaje naozaj deravé, chýba tam hromada správ, chýbajú prepúšťacie správy z nemocníc a podobne a robíme z pacientov poštárov. Pacienti ako poštári nosia pod pazuchou zbierku papierov, zbierku listín a nosia to k svojim doktorom. Samozrejme, tým pádom pacienti majú občas motiváciu niektoré z tých papierov povyberať, aby pán doktor nevedel úplne všetko, lebo sa za niečo možno hanbia, ale vo výsledku váš ošetrujúci lekár nevie, čo vlastne lieči, lebo nemá vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu a táto kompletná zdravotná dokumentácia sa nenachádza, sa nenachádza v elektronickom zdravotníctve. Čiže ešte raz, všeobecne táto povinnosť je správna a dobrá. Akurát keď sa zaviedla do zákona, nezaviedla sa úplne dôsledne a bolo ju treba opravovať. A neopravuje ju ministerstvo zdravotníctva, ako by sa očakávalo ako tvorca zdravotnej politiky v tejto krajine, ale opravu tohto zákona dostal na starosti koaličný poslanec kolega Zdenko Svoboda, ktorý priniesol iniciatívny poslanecký materiál, kde potreboval došpecifikovať, čo vlastne majú tí poskytovatelia reportovať do toho elektronického zdravotníctva, respektíve čo musia reportovať voči zdravotnej poisťovni, aby dostali zaplatené za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti. Okej, nie je to úplne štandardný mechanizmus, ako sa má robiť legislatíva, očakával by som, že legislatívu budú pripravovať ľudia na ministerstve. Podľa mňa to aj pripravovali ľudia na ministerstve, len štandardný legislatívny proces by trval zrejme o niekoľko mesiacov dlhšie, medzirezortné pripomienkové konanie napríklad, rokovanie vlády, predtým rokovanie legislatívnej rady vlády a tak ďalej, to príliš zdržiava, to príliš zdržiava, takže sme sa rozhodli zrejme, teda vláda sa rozhodla, že lepšie je to urobiť cestou poslaneckého návrhu, čiže pán kolega Svoboda predložil tento návrh, kde vyšpecifikoval tie veci, ktoré sa týkajú reportovania výkonov do elektronického zdravotníctva. So far so good, potiaľ som s tým spokojný. Akurát dnes pán kolega Svoboda predložil v druhom čítaní tu v pléne pozmeňujúci návrh, ktorým odkladá účinnosť tohto zákona o ďalší mesiac. A odôvodnenie tohto odkladu je, že Národné centrum zdravotníckych informácií má kopec roboty s plnením míľnikov plánu obnovy, a preto navrhuje posun termínu o jeden mesiac. A ja z tohto miesta, to hovorím asi desiatykrát, Národné centrum zdravotníckych informácií treba spáliť plameňometom do tla. Toto je inštitúcia, ktorá bude dostávať každého ministra, vrátane pána ministra Šaška, ktorého som na to mnohokrát verejne upozorňoval, bude dostávať do problémov. Táto inštitúcia si dlhodobo neplní svoje povinnosti, neplní termíny, prekračuje rozpočty a výsledkom je, že máme nefungujúce elektronické zdravotníctvo. Napriek tomu, že sme minuli stovky, nie desiatky, stovky miliónov eur do elektronizácie, digitalizácie slovenského zdravotníctva, tak táto vec v slovenskom zdravotníctve do dnešného dňa nefunguje. A dovolím si tu krátku odbočku. Jednu vec, ktorú poznáte všetci, každý jeden z vás už určite bol pacientom, ktorý využil benefity elektronického receptu. Elektronický recept je super vec, vám príde na mobilný telefón esemeska, viete, že máte recept, prídete do lekárne, ukážete svoju kartičku a dostanete liek. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi. (Rečníkovi priniesli vodu.) Ďakujem pekne. Nemusíte chodiť s nejakými papierikmi, ktoré môžete stratiť, máte elektronický recept. Úžasná vec. Keď to vzniklo, nevzniklo to, prosím pekne, z vôle štátu, vzniklo to z vôle jednej zo zdravotných poisťovní, ktorá to ako pionier pretlačila na trh. A k dnešnému dňu viac ako 95 % receptov predpísaných v tejto krajine, a tých je asi 60 miliónov ročne, je napísaných elektronicky. Je to super vec. Vďaka elektronickému receptu a vďaka tomu, že 95 % liekov predpísaných ide cez elektronický recept, vie každý jeden lekár, ktorý má ambulantný informačný systém, si otvoriť vašu liekovú kartu a vie, aké lieky užívate, vie, aké interakcie tie lieky spôsobujú a vie sa vyhýbať tomu, aby vám predpísal to, čo už vám predpísal niekto iný pod iným názvom, alebo aby vám predpísal niečo, čo má negatívnu interakciu s niečím iným, čo už užívate. Je to úžasná vec, ale nevymyslel ju štát. Nevymyslelo ju NCZI. Vymyslela ju jedna zdravotná poisťovňa, ktorá toto svoje riešenie ponúkla ostatným zdravotným poisťovniam a dnes všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku, vrátane štátnej, používajú riešenie, ktoré nevzniklo na úrovni štátu. Na úrovni štátu totiž mal vzniknúť elektronický recept a dostali sme za to asi 50 miliónov eur na tento projekt z Európskej únie, 50 miliónov eur sa minulo. A výsledok? Výsledok je, že ešte raz, elektronický recept nie je štátny, ale súkromný. A prečo? Pretože ten štátny elektronický recept vyrobený Národným centrom zdravotníckych informácií a jeho dodávateľmi jednoducho nefungoval. Za 50 plus miliónov eur to bolo riešenie, ktoré nefungovalo. My sme vyhodili von z okna 50 miliónov eur, tvárime sa, že to nie sú naše peniaze, že to zaplatili nemeckí daňoví poplatníci, dobre, skúsme to vysvetliť v tej Európskej únii. Minuli sme 50 miliónov eur a nemáme funkčné riešenie, lebo to robilo NCZI. Urobili to spôsobom, že keď to skúšali v pilotnej prevádzke na desiatich ambulanciách, tak im to spadlo, okamžite, ako to zapli, tak im to spadlo. A spadlo to preto, lebo to bolo zlé, veľmi zle architektonicky navrhnuté. A voči tomu stojí elektronický recept, ktorý priniesol súkromný sektor a stál, priatelia, nie 50 miliónov, nie 30 miliónov, ale stál 2,5 milióna eur. Riešenie 20-krát lacnejšie priniesol súkromný sektor. Štát za to zaplatil 20-krát viac peňazí a výsledok je, že to nefunguje. Okej, takže používame súkromné riešenie, ja nemám problém so súkromnými riešeniami v zdravotníctve, to viete, používame elektronický recept, ktorý pomáha, a čo urobil štát? Čo ste urobili, vážení koaliční poslanci, vy v decembri 2024? Schválili ste tu pozmeňovací návrh, ktorým ste odpálili elektronický recept pre všetkých nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A teda keď sa pýtame, prečo nie je elektronické zdravotníctvo dobré a kompletné, čiastočne za to môžete aj tým, že ste pokazili elektronický recept pre nezmluvných poskytovateľov a do dnešného dňa ste ho neopravili. Ja rozumiem, že možno poslanci koalície to nevedia opraviť, ale je tu na to minister zdravotníctva, ktorý má predložiť návrh, ako to chce opraviť. A minister zdravotníctva 9. januára v roku 2025 povedal, že do konca marca 2025 navrhne legislatívne riešenia, ako opraví elektronický recept. Dneska, koľkého júna máme dneska? 2026, čiže rok aj tri mesiace po tom deadline, žiadne riešenie nebolo predstavené. Žiadne. A teraz keď sa vrátime naspäť k problému elektronického zdravotníctva. Ak máme problém s tým, že lekári nevykazujú do elektronického zdravotníctva, v poriadku, touto novelou a s tým predchádzajúcim zákonom donútime aspoň tých zmluvných lekárov, aby reportovali a prinútime ich vydieraním. Nebudeš reportovať, nedostaneš zaplatené zo zdravotného poistenia. Nebudeme ťa pokutovať. Dostatočná pokuta je, že ti nezaplatíme, za tvoje urobené výkony ti poisťovňa nesmie zaplatiť, pokiaľ nebude mať ID záznamu, že si to zapísal do elektronického zdravotníctva. V poriadku. Ale stále väčšia časť ľudí, teda poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sa dostáva do nezmluvného stavu, vzťahu. To znamená, nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou. A prečo nechcú mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou? Pretože úhrady zo zdravotného poistenia im nestačia na to, aby uhradili svoje prevádzkové náklady, aby boli spokojní s tým, ako to funguje. Nehovorím o všetkých disciplínach, ale sú disciplíny, ktoré sú výrazne podfinancované. Z voleja vám poviem, pľúcne. lekárstvo. Ak je niekto pľúcny lekár, tak ho obdivujem v tejto krajine, pretože to robí ako charitu. Reumatológ, ak je niekto reumatológ, tak to robí ako charitu. Internista ambulantný, robí to ako charitu. Neurológ, ak nemá drahé prístroje, robí to ako charitu. A teraz keď je dopyt po reumatológovi, po pľúcnom lekárovi a po covide ten dopyt po pľúcnom lekárovi stúpol asi o 50 %, akurát ten počet tých lekárov klesá, ak je dopyt a zároveň tí lekári dostávajú nízke úhrady, tak tu vzniká priestor pre poplatky, v poriadku, chceme bojovať s poplatkami. Najlepšie riešenie, ako sa vyhnúť pokute za poplatky pre lekára, je, že sa odzmluvní. Lebo na nezmluvných lekárov sa zákaz vyberania poplatku nevzťahuje. Oni môžu vyberať koľko chcú, kedy chcú, bez akýchkoľvek limitov. V poriadku, čiže máme pľúcneho lekára, ktorý je zle platený z verejného zdravotného poistenia, lebo sa nepodarilo nastaviť dobré tie platby. Ten pľúcny lekár začne vyberať poplatky, začne za neho ísť samosprávny kraj, že ó, vy budete platiť pokutu, lebo vyberáte poplatky a doktor povie, okej, tak ja sa odzmluvním. On sa odzmluvní a čo to znamená na konci dňa pre pacienta? Pre pacienta to znamená, že musí si zaplatiť nielen ten poplatok toho doktora, ale aj ten výkon samotný v cene, ktorú si stanoví pán doktor, a okrem toho si musí zaplatiť všetky predpísané lieky a všetky predpísané laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie vyšetrenia a tak ďalej, lebo všetko toto nezmluvný lekár nemôže napísať na poisťovňu. Čiže vo výsledku je to drahšie pre pacienta, ale lekár je v bezpečí, lekár je v bezpečí, lebo dostane zaplatené svoju odmenu, dostane zaplatené svoje náklady a primeraný zisk a prenáša to bremeno, to bremeno prenáša na pacienta. A v takomto stave a v takomto režime, nezmluvnom režime, nemá ten lekár akože žiadnu motiváciu používať elektronické zdravotníctvo. Prečo by to robil? Prečo by ťukal niečo do elektronického? Jasné, má povinnosť od roku 2018, ale nikdy v živote nikto za to nedostal pokutu, že nereportuje. Ani ju nedostane. Prečo by mal niečo vykazovať do elektronického zdravotníctva? Povedzte mi ten jeden dôvod. Ak je to lekár, ktorý má zmluvu s poisťovňou, v poriadku, vieme ho vydierať cez tú platbu z poisťovne, cez tých 10 miliárd, ktoré tečú cez poisťovne, ale prečo to má robiť nezmluvný poskytovateľ? Poviete si, že je to okrajový problém a ja tu druhýkrát už dnes z tohto miesta hovorím, že to nie je okrajový problém, lebo nezmluvných lekárov je stále viac. Ako bratislavský krajský lekár vám hovorím, že keď som si robil tú analýzu naposledy, a to už asi tri štvrte roka dozadu, a vypísal som si všetkých poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti v našom kraji a pozrel som si, aké majú zmluvné vzťahy s poisťovňami, tak jedna tretina z nich nemá zmluvu s poisťovňami. Jedna tretina To je že obrovské číslo. Jedna tretina poskytnutej starostlivosti v bratislavskom kraji vypadáva zo všetkých štatistík. Keď sa pozrieme, že koľko máme návštevy u doktora za rok, to sú návštevy u doktora za rok, ktoré prešli cez poisťovne, nie, ktoré prešli cez nezmluvných poskytovateľov. My máme v skutočnosti viac návštev, ako reportujeme, tých 12 alebo 13 ročne. Lebo to je časť ľadovca, o ktorej hovorím, ktorá je pod hladinou, ktorú nevidíme. Vidíme iba to, čo je reportované do poisťovní. To, čo ide mimo poisťovní, nevidíme. A bolo by dobré, keby sme to videli, a bolo by dobré, keby tí ľudia zapisovali do elektronického zdravotníctva. Ale nezapisujú. A prečo nezapisujú? Po prvé, nemajú motiváciu, načo by to robili, a ten jediný nástroj, ktorý ich mohol motivovať, ktorý ich mohol motivovať k tomu, aby to elektronické zdravotníctvo predsa len okúsili, bol elektronický recept. A ten elektronický recept ste im v decembri 2024 vypli. Mám birmovného syna, doktora urológa, ktorý má zmluvu s dvoma poisťovňami, nie s troma. Jedna poisťovňa s ním neuzatvorila zmluvu. Viete, čo je to za voprus? Ako je to nepríjemné, keď vám príde pacient, každého jedného pacienta riešite štandardným spôsobom, ale tu si musíte uvedomiť, že ten prišiel z tej poisťovne, s ktorou nemám zmluvu, pri ktorom neviem vypísať elektronický recept, kde tomu pacientovi neviem ten recept vydať cez telefón, ale musím ho zavolať do ambulancie, musí prísť osobne a musím mu dať kúsok papierika ako v 20. storočí, ale pardon, už máme rok 2026, už sme v štvrtine 21. storočia. Mu dáme papierik ako z 20. storočia, nech s tým ide do lekárne. Jeden môj ďalší známy psychiater tiež vyhodnotil, že ako psychiatria nie je bohvieako platená z verejného zdravotného poistenia, odzmluvnil sa a poskytuje svoje psychiatrické služby ako nezmluvný psychiater. Zarobí si celkom slušne, lebo môže si nastavovať honorár taký, aký on potrebuje, nie, aký mu poisťovňa stanoví. A má pacientov z celého Slovenska, lebo je to renomovaný človek, bol kedysi primárom psychiatrie v nemocnici. Má pacientov z celého Slovenska, ale tých pacientov, ak chce liečiť liekmi, on môže urobiť maximálne to, že napíše recept, vloží ho do ofrankovanej obálky, olíže, zalepí a odnesie na poštu a pošle poštou recept. V 21. storočí, keď máme elektronický recept, my posielame normálnou poštou recepty v obálkach. Akože toto sme chceli? Toto je to, čo, tak ako má fungovať elektronizácia zdravotníctva? Ja som presvedčený, že eRecept nefunguje preto, že nie je záujem na Národnom centre zdravotníckych informácií, aby fungoval. Respektíve je záujem možno, to je taká moja možno konšpiračná teória, ale zatiaľ mi ju nikto nevyvrátil, že Národné centrum zdravotníckych informácií by chcelo možno nejaký grant, pár miliónov, možno desiatok miliónov eur, aby vyrobili špeciálny eRecept pre nezmluvných poskytovateľov. Lebo taký je to projekt, dá sa na ňom nabaliť, dajú sa tam, akože sa dohodnúť s dodávateľmi a podobne a ja si myslím, že toto je tá hra, že vyrobíme špeciálny eRecept a zinkasujeme na tom peniaze. Ale nie je potrebné vyrábať špeciálny eRecept, ten fungoval až do konca roku 2024, fungovalo riešenie, ktoré zdravotné poisťovne zaviedli. A NCZI je žiarlivé, že niekto iný dokázal ich úlohu robiť 20-krát lacnejšie, ako teraz do toho hádže vidly. A prečo hovorím o NCZI a prečo hovorím o tom, že ho treba spáliť plameňometom do tla? Pretože takéto správanie sa vinie celou históriou, celým priebehom vývoja elektronického zdravotníctva. V roku 2008 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši a on strihal pásku, že ideme budovať elektronické zdravotníctvo. Za pár rokov to bude, myslím si, vtedy bol deadline, že za päť rokov to bude, nepočúva ma, nevadí, možno ma opraví, že za päť rokov to už bude, teda v roku 2013 z dnešného pohľadu, že už to bude a bude to robiť všetko, bude to úžasné, bude to znižovať náklady, zvyšovať kvalitu, zlepšovať spokojnosť, bude to úžasné, len nám dajte akože na to priestor. Tak sa dal na to priestor, v roku 2013 nič nebolo, v roku 2015, myslím, teraz ma neskúšajte z malej násobilky, zhruba v 2015 sa zistilo, že je to také fiasko, že celý eHealth, tak sa to vtedy volalo eHealth, že celý eHealth má takú zlú karmu, že to treba celé hodiť do smetného koša a urobíme rebranding a premenovalo sa to, lebo s eHealthom bola spojená taká zlá karma, že sa to začalo volať eZdravie. Lebo to už bude nový projekt. No ale sme v roku 2026 a to eZdravie je také rozpačité. Keď sme v tejto snemovni v decembri 2024 hlasovali o novele zákona o národnom zdravotnom informačnom systéme, v rámci ktorého sa zrušil ten eRecept pre nezmluvných poskytovateľov, tak jednou z hlavných motivácií tohto zákona toho roku 2024 bolo, že sa bude zavádzať nová služba – eLab. Elektronické laboratórne vyšetrenia, bude možné posielať žiadanky a budete si môcť ako lekár pozrieť výsledky, aby ste zbytočne nerobili to isté vyšetrenie, ktoré urobil už niekto iný pred vami, aby ste šetrili zdroje, ešte vás za to aj dokáže poisťovňa odmeniť, ak šetríte zdroje. Skrátka je to zodpovedný spôsob, ako sa majú veci robiť. Súhlasím, eLab je užitočná funkcionalita elektronického zdravotníctva. Treba však povedať, že na trhu máme v tejto chvíli ešte jeden produkt jednej zdravotnej poisťovne, ktorý veľmi podobne ako elektronický recept si zdravotná poisťovňa naprogramovala u seba doma a robí to isté. To znamená, umožňuje to spracovávať žiadanky na laboratórne vyšetrenia, umožňuje to spracovávať a odosielať výsledky lekárom, akurát je to nie štátne riešenie, ale je to súkromné riešenie. A táto jedna zdravotná poisťovňa, ktorá to má, je to zdravotná poisťovňa Dôvera a ten produkt sa volá DôveraLab, tento produkt funguje. A lekári, ktorí majú pacientov z Dôvery, si vedia cez DôveraLab vystavovať tie žiadanky a pozerať tie výsledky. A sú dohodnutí so značným počtom laboratórií, ktorý pokrýva dosť veľkú časť trhu. Všetko to urobili zdola, lebo na to nemali legislatívu. A ten štátny eLab, ja sa dneska, v júni 2026, pýtam, kde je ten štátny eLab, kvôli ktorému sme tu v ´24. roku menili legislatívu, že už treba zmeniť legislatívu, lebo potrebujeme, aby tie laboratórne výsledky boli? Prešiel rok a pol a my tu nevidíme nič. To je čistý, že ako sa to volá? Vaporware. Vaporware, že sľúbili nám niečo a ja to neviem chytiť. Ako kde je to? Kde je ten eLab? Kde je to elektronické zdravotníctvo v laboratóriách? Ja sa pýtam lekárov a nikto z nich mi nevie povedať. Kvôli tomu sme rozšróbovali elektronický recept, aby sme nemali ani elektronický recept, ani elektronické laboratórne vyšetrenia. A prečo to nemáme? Pretože to robí Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré doteraz každý boží produkt, ktorý dostali do rúk, pobabrali, urobili neskoro, zle, pomaly, draho a aj tak to nefungovalo. A ja si myslím, že to je neopraviteľná inštitúcia, je to inštitúcia, ktorá má byť spálená plameňometom do tla preto, aby nezostal nikto, kto si pamätá, ako tam veci robili, pretože ich robia zle. A treba to založiť na zelenej lúke, ideálne v spolupráci s tými, ktorí o dáta majú záujem, vedia, ako sa tvoria, vedia, ako sa s nimi pracuje a vedia, na čo im tie dáta budú. A to sú poisťovne a poskytovatelia. Tí majú najväčšiu motiváciu, aby elektronické zdravotníctvo v tejto krajine fungovalo. A keď sa pýtam, že prečo teda nemáme ten eLab, prečo sa za rok a pol nepodarilo dotiahnuť do konca eLab, prečo nemáme opravený ten eRecept, prečo kolega Svoboda navrhuje posunúť účinnosť tohto zákona, aby lekári vykazovali a bola podmienená úhrada zo zdravotného poistenia vykazovaním do eZdravia? Tá výhovorka je furt veľmi podobná, ak nie rovnaká. Momentálne tým dôvodom je, že NCZI, že NCZI má domácu úlohu, musí splniť plán obnovy, míľnik, ktorý sa volá že životné situácie. Životná situácia že narodenie dieťaťa. Čo to znamená v zdravotníctve? Narodí sa dieťa, niekto sa o tom dozvie, matrika sa o tom dozvie a teraz aké to má následky? Aké to má následky pre matku, pre dieťa v zdravotníctve, aké prehliadky, aké dávky, aké, v sociálnych veciach aké dávky môžu dostať a tak ďalej a tak ďalej. Okej, digitalizácia životných situácií. Myslím si, že zdravotníctva sa tam týka asi päť tých životných situácií, ktoré treba zdigitalizovať. Ono to už malo byť dávno hotové, ale očividne to hotové nie je. Deadline je tuším do konca augusta, myslím, pre plán obnovy. Ja mám vážne pochybnosti, či to NCZI do konca toho augusta stihne, ale momentálne je výhovorka, že prečo veci v zdravotníctve, v elektronickom zdravotníctve nefungujú, je výhovorka, lebo plán obnovy. Tak to je super. Taký plán obnovy, kvôli ktorému nám nefungujú elementárne veci v tomto štáte, ako napríklad elektronizácia zdravotníctva, lebo je to výhovorka, prečo sa nerobí všetko ostatné, lebo robíme plán obnovy. Možno si pamätáte, sme tu schvaľovali taký zákon, bola to novelizácia zhodou okolností, myslím, Trestného zákona o vojnových hroboch, sa tu novelizovali vojnové hroby, pamätáte si? Toto je tri mesiace dozadu, štyri. Vojnové hroby a bol tam pozmeňovák úplne od veci, ktorý posúval termíny pre NCZI pre životné situácie. A ja sa pýtam, že ako môžeme plánovať s Národným centrom zdravotníckych informácií čokoľvek, keď ideme novelizovať cez vojnové hroby podávanie materskej a príjem materskej pre matku s dieťaťom. NCZI nie je dobre manažované a zdá sa, že NCZI je štát v štáte. Štát v štáte taký, že ani minister zdravotníctva ním nevie vykývať. Ani Kamil Šaško nie je schopný pána Vršanského odvolať, zrejme má pán Vršanský iné krytie ako len ministerské, nebola to schopná, samozrejme, ani jeho predchodkyňa. NCZI si robí, čo chce, bez ohľadu na to, čo si myslí ministerstvo zdravotníctva. A preto v tomto kontexte som považoval za potrebné vystúpiť, lebo si myslím, že aj tento posun termínu ide na vrub Národného centra zdravotníckych informácií a ich neschopnosti plniť deadliny. Ten deadline nesplnia podľa mňa s tými životnými situáciami do konca augusta, samozrejme, niečo bude potrebné Európskej komisii ukázať, že niečo sme splnili, tak sa urobí možno nejaký Potemkin. Ale na to, aby to bolo hotové riešenie, ešte raz, digitalizácia životných situácií, to znamená napríklad to narodenie dieťaťa, hej? To znamená, že váš, ak ste doktor v ambulancii, váš informačný systém, do ktorého džobete tie lekárske správy, ten váš informačný systém musí vedieť s tými životnými situáciami pracovať. Že keď tam napíšete, že sa narodilo dieťa alebo bolo na preventívnej prehliadke, čo je podmienka toho, aby dostala matka nejakú dávku, že keď, keď to tam napíše, že to bude mať nejaké digitálne dôsledky, že ten algoritmus bude znamenať, že napísal som, niekde sa to preklopí, preklopí, zapíše a podobne. Ale to znamená, že to ten ambulantný informačný systém musí vedieť robiť. A pokiaľ to NCZI na svojej strane, na strane serverov ešte nemá, lebo potrebuje mesačný odklad, ako navrhuje pán kolega Svoboda, tak vám garantujem, že výrobcovia tých softvérov to dupľom nemajú, lebo nevedia, voči čomu majú reportovať svoje dáta. A tak vám poviem, že taká skúsenosť je to, keby tu bol pán minister Šaško, tak mu poviem, že je to taká jedna z mnohých nevyžiadaných rád. V okamihu, keď si čokoľvek vymyslíte a máte to vymyslené aj algoritmicky, aj naprogramované na úrovni NCZI, bude trvať jeden rok, kým to dostanete do praxe. Kým to dostanete do tých softvérov, kým tie softvéry prejdú overením zhody na NCZI, že robia to, čo majú robiť, kým tie softvéry budú rolovať smerom k poskytovateľom a kým tí poskytovatelia nadobudnú tie nové softvéry a začnú s nimi pracovať, to je rok. A môžete ohýbať časopriestor, ako chcete, môžete do toho dávať ľubovoľné zdroje, že školenia a neviem čo, to bude trvať rok. A ak to dneska nie je hotové, tak vám hovorím, že takto o rok nebudú tie životné situácie dostupné pre občanov, keď prídu do ambulancie lekára, lebo to nebude v tom ambulantnom softvéri. A ja neviem, či je toto splnenie míľnika plánu obnovy, že do konca augusta budeme mať digitalizované životné situácie, podľa mňa nie, budeme musieť tancovať naozaj brušné tance pred Európskou úniou, aby sme im povedali, že ono už je to vlastne hotové, už len už to bude trvať iba rok a budeme musieť urobiť tie softvéry ambulantné a tak ďalej. Ja si myslím, že projektový manažment tohto projektu životných situácií a digitalizácie životných situácií na NCZI je jednou veľkou tragédiou. Normálne mám takú chuť mať až, možno je to štokholmský syndróm, mám takú chuť súcitiť s ministrom Migaľom v tomto, ktorý je zodpovedný v konečnom dôsledku za tieto míľniky, lebo spolupráca, jeho spolupráca s NCZI alebo jeho zážitky zo spolupráce s NCZI musia byť skutočne, skutočne tristné. Nespochybňujem, opakujem, nespochybňujem potrebu vykazovať v elektronickom zdravotníctve dáta, spochybňujem kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií toto celé zastrešovať. A návrh, pozmeňovací návrh poslanca Svobodu, ktorým sa odkladá účinnosť tohto ustanovenia, je len dôkazom týchto mojich pochybností, že sú oprávnené. Strana Sloboda a Solidarita nebude hlasovať za tento návrh zákona, napriek tomu opakujem, že považujem za zmysluplné, aby ambulancie, poskytovatelia, nemocnice reportovali do elektronického zdravotníctva, ale nepáči sa mi, že NCZI si z toho robí dobrý deň, lebo v zásade toto sme utrpeli. Pôvodne to malo byť totiž platné omnoho skôr ako 1. augusta. Už 1. júla je odložený termín a odložený na 1. júla bol preto, lebo NCZI nestíhalo. A teraz nestíha znovu, tak to bude na 1. augusta. A nečudoval by som sa, keby tu vznikla nejaká mimoriadna schôdza v priebehu júla, keď príde NCZI s tým, že zase nestíha a potrebujú odložiť ten termín o ďalšie dva mesiace. A potom možno pochopíte, o čom rozprávam, keď hovorím, že túto inštitúciu treba spáliť plameňometom do tla, lebo je nereformovateľná, lebo je nereformovateľná. Moja predstava o správnom správcovi elektronických dát v tejto krajine je, že to musí byť nejaké partnerstvo medzi platiteľmi, poskytovateľmi a tvorcami zdravotnej politiky. To znamená poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami a povedzme ministerstvom zdravotníctva. Dnes keď je to podriadená organizácia ministerstva zdravotníctva, s ktorou samotné ministerstvo zdravotníctva nevie vykývať, čiže je to štát v štáte, dnes s touto inštitúciou neurobíte prakticky nič. S týmto súvisí téma dáta, dáta v zdravotníctve. Vďaka nášmu predsedovi zdravotníckeho výboru, pánovi doktorovi Balážovi, sme mali včera celkom osviežujúce stretnutie na výbore o dátach v zdravotníctve, lebo každú chvíľu niektorý z hráčov vytiahne, že pozrite sa, zle sú platené štátne nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené súkromné nemocnice. Ďalší povie, zle sú platené krajské nemocnice a všetci si nájdu nejaké dáta, na ktorých ukazujú, prečo sú práve oni tí zle platení poskytovatelia. A ako je možné, že každý si nájde svoje dáta? Prečo nemáme jedny dáta, na ktoré sa všetci pozeráme a okej, poďme si ich nejako interpretovať, interpretácia je na vás, ale dáta, pravda, pravda by mala byť jedna, kam tie peniaze v zdravotníctve tečú. A ukazuje sa, že každý si nájde takú pravdu, aká mu vyhovuje. Nie interpretáciu, ale fakty si nájde svoje. A tak by to byť nemalo. Čiže ďakujem veľmi pekne pánovi doktorovi Balážovi, mali sme včera k tomu dobrú debatu na výbore a debata bola o tom, že ktoré dáta teda máme používať ako tú pravdu v systéme a veľmi sa mi tam páčila poznámka predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pána Michala Palkoviča, ktorý teda tiež vydáva nejaké analýzy toho, ako sú platené nemocnice na Slovensku a aké sú tie váhy a podobne, a povedal, že používa tie a tie dáta, ktoré vyrába ministerstvo zdravotníctva na sekcii optimalizácie siete nemocníc a kategorizácie nemocníc, lebo je pravdou, že máme dáta aj v NCZI. Je pravda, však máme elektronické zdravotníctvo, nie? Máme dáta aj v NCZI. Ale povedal že úžasný bonmot, ale tieto dáta v NCZI sú veľmi dobre strážené. Rozumej, k tým dátam sa nikto nevie dostať. Existuje taká, že možno pamätníci ´80. rokoch, keď mali ešte nejaké ZX Spectrum alebo takéto jednoduché praveké počítače, tak tam bola ROM-ka, read only memory. Read only memory znamenalo, že všetky informácie boli napálené na tom čipe, na ten čip sa nedalo zapisovať, dalo sa z neho len čítať. Read only memory, ROM-ka. A ja hovorím, že NCZI je WOM-ka, write only memory. Že tam len pošlete dáta, ale nikto ich odtiaľ nevie čítať, lebo nájdu, keď požiadate o tie dáta, bambilión dôvodov, prečo vám ich nedajú. Lebo je to obchodné tajomstvo, lebo ich viaže mlčanlivosť. Vďaka GDPR, lebo GDPR existuje. Ak chcete konkrétny príklad, robil som porovnávania, asi osem rokov sme robili ako Health Policy Institute porovnávania pôrodníc na Slovensku. A skúšal som to najprv po dobrom, že skúsim z NCZI vypýtať dáta. Tak sa ich pýtam, koľko pôrodov bolo v jednotlivých pôrodniciach. V tom čase bolo na Slovensku asi 57 pôrodníc. Koľko pôrodov bolo v každej jednej z tých pôrodníc? Počet pôrodov v pôrodnici. Ako žiadna, že kto, koľko rokov, kto bol otec, to ma nezaujíma, ma zaujíma, že či mali 500 pôrodov alebo 700 alebo 1 500 pôrodov v tej-ktorej pôrodnici. Takže táto jednoduchá otázka odo mňa odišla na NCZI. Aká bola odpoveď? Je to obchodné tajomstvo tých nemocníc, koľko mali pôrodov. Ja sa na nich pozerám, že aké obchodné tajomstvo? Však to platíme z verejných zdrojov, však to má byť verejný údaj. Do každej nemocnice som potom posielal list, že, prosím vás pekne, koľko ste mali pôrodov, ony mi povedali, koľko mali pôrodov, ale NCZI mi to odmietlo dať, lebo je to obchodné tajomstvo. Tak sa pýtam, že a čo by mi vedeli dať? Akú informáciu? A toto tí z vás, ktorých bavia dáta a dátová analytika, to možno poteší. Oni povedali, môžeme vám to dať na okresy. Ale nie, na okresy vám to nemôžeme dať, lebo v okrese je zvyčajne len jedna pôrodnica, to by ste si vedeli vypočítať. Môžeme vám to dať na tri okresy, v ktorých sú pôrodnice, a povieme vám, že pre každé tri okresy, koľko tam bolo spolu pôrodov, ale tak, aby ste nevedeli, koľko mala ktorá pôrodnica. Ja sa pýtam, že načo je toto dobré? Načo je toto dobré? Načo máme write only memory, že reportujeme registre, dáta, neviem čo, neviem čo a na konci dňa, keď s tými dátami niekto chce niečo robiť, že niečo chce vypočítať, chce robiť nejakú zdravotnú politiku a podobne, tak to skončí spôsobom, že sorry, toto je obchodné tajomstvo. Na zdravotníckom výbore sme sa tiež rozprávali, a to už je zase asi dva týždne dozadu alebo tri týždne dozadu, o registroch. Najvyšší kontrolný úrad totiž urobil analýzu zdravotníckych registrov, z ktorých drvivú väčšinu spravuje práve NCZI, a bola to pomerne akože devastujúca kritika. Tie registre nefungujú, buzerujeme poskytovateľov, aby niečo hlásili, vypĺňali, všetci, samozrejme, lekári sa sťažujú, že majú strašne veľa byrokracie, ale tu im pridávame byrokraciu. Napĺňajte registre dátami, ktoré ste už dávno napísali do zdravotnej dokumentácie, ale my ich chceme v nejakej inej štruktúre a vo výsledku, keď ich aj tí lekári vyplnia a zapíšu, tak k tým dátam už potom nemajú znovu prístup. Sú celé odborné spoločnosti, ktoré nahuckali svojich členov: reportujte do tých registrov, lebo keď budeme mať dobré registre, vieme prijímať správne rozhodnutia v kategorizácii liekov, v liečbe, v ceste pacienta a tak ďalej. Tak tí lekári v dobrej viere to napĺňali dátami a potom keď prišiel šéf tej odbornej spoločnosti lekárskej do NCZI, že už sme vám rok posielali dáta, chceli by sme sa teraz na ne pozrieť, tak im v NCZI povedali, že sorry, to nie sú vaše dáta, to sú naše dáta, to je GDPR, mlčanlivosť, my vám ich neukážeme. A sú odborné spoločnosti, ktoré sa po takejto facke a po takomto napľutí medzi oči nahnevali, použil som mierne slovo, nahnevali a povedali, že oni nebudú reportovať do NCZI nič a vybudujú si na kolene svoj vlastný súkromný register, kde akože skúsia tie dáta zbierať sami ako alternatívne voči štátu. Lebo za to, čo do toho budú reportovať, si môžu sami, ale aj to, čo z toho budú čítať, si môžu sami, majú to plne pod kontrolou. Onkologický register. Najnovšie dáta v onkologickom registri, sme sa tu dneska doobeda bavili a včera o liekovom zákone. Liekový zákon má najväčší potenciál stáť veľa peňazí najmä kvôli inovatívnej liečbe a predovšetkým na onkologické ochorenia. Onkológia čerpá obrovské množstvo zdrojov v liečbe. Okej, je to aj preto, že je to drahé, je to aj preto, že 25 % ľudí zomiera na onkologické ochorenie, čiže skôr či neskôr sa mnohí z nás tohto ochorenia dožijú. A treba povedať, že onkologické ochorenie nemusí byť len akútne, môže to byť naozaj chronická choroba, vďaka modernej liečbe môže ten pacient prežívať dlhé roky. A teraz keď ideme prijať rozhodnutie v kategorizačnej komisii, či pustíme do kategorizácie alebo do nejakého výnimkového režimu alebo niečo, liek, ktorý stojí 10-, 100-, 150-, 200-tisíc eur alebo milión, tak by bolo dobré vedieť, či ten liek funguje, či tomu pacientovi pomôže, či ten pacient má menej bolesti, či má dlhšie prežívanie, či má dlhšie prežívanie kvalitného života a nie je len priviazaný k posteli. Potrebovali by sme vedieť, ako ten liek v klinickej praxi, v reálnej praxi funguje, pretože keď s ním prišla farmaceutická firma na Slovensko, priniesli len výsledky štúdií. Klinických štúdií, ktoré však nie sú z reálneho sveta, často sú to veľmi dôkladne predvyberaní pacienti, na ktorých sa dá dokumentovať, že tá liečba funguje. Ale okej, pustíme liek za milióny do našej kategorizácie a potom by sme sa mali pozrieť, ako ten liek funguje. A teraz, kam sa na to pozrieme, keď elektronické zdravotníctvo bohvieako nebeží, však kvôli tomu robíme túto novelu, a tie registre nám nefungujú? Onkologický register má najnovšie dáta. Dámy a páni, a toto je vec, kvôli ktorej by sme mali mať možno mimoriadnu schôdzu parlamentu. V onkologickom registri sú najnovšie dáta z roku 2015. Jedenásť rokov dozadu. Tí pacienti sú dávno mŕtvi, ktorí tam boli v tom 2015 zapísaní. Za jedenásť rokov sme sem doniesli hromadu nových liekov, ktoré stáli bambilión peňazí, stovky miliónov eur a my netušíme, ako tieto lieky slovenským pacientom pomohli a či to boli dobre vynaložené peniaze a či sme tieto peniaze nemali vynaložiť inak. A potom tu na Doniu prebiehajú zbierky, že poskladajte sa mi na peniaze, potom tu pani Koleničová z detskej onkológie plače, že nemá pre detských pacientov s onkologickými ochoreniami liečbu, ale my sme tu minuli stovky miliónov eur s otáz­nym účinkom a my to nevieme ani len vyhodnotiť, lebo nám nefunguje onkologický register. V sedemdesiatych rokoch, keď vznikol v Československu, to bol jeden z najlepších na svete. Československo patrilo medzi premiantov, svetových premiantov, čo sa týka onkologického registra. Sme sa mohli vystatovať, chodiť po konferenciách, bola vynikajúca disciplína v hlásení. Okej, komunizmus si dokázal zabezpečiť disciplínu v hláseniach, ale ten register fungoval. Ale teraz je ten register v troskách. Spravuje ho Národné centrum zdravotníckych informácií, samozrejme, aby som nezabudol povedať. A ja si myslím, že je na výsosť nezodpovedné prijímať rozhodnutia o desiatkach a stovkách miliónov eur, ktoré dávame na liečbu liekmi, na kategorizáciu onkologických liekov bez toho, aby sme vedeli, či tie peniaze majú pre toho pacienta zmysel, či tá liečba má zmysel, či to nie je len cynické marketingové obchodovanie s nádejou tých pacientov. Lebo samozrejme pacient, ktorý sa dozvie diagnózu rakovina, ten sa okamžite opúšťa a má pocit, že je to nezvratný osud, ktorý ho čaká. Ale často to tak nie je. Mnoho tých onkologických ochorení dnes už vieme stabilizovať, vieme ich dokonca aj liečiť a vyliečiť. Zaznelo to v diskusii k liekom niekoľkokrát, čiže zopakujem to aj v tomto kontexte, keď sa urobila tá štúdia, aké nové lieky prišli za posledných 20 rokov do Európskej únie a ako veľmi tieto lieky pomohli pacientom a koľko nás stáli, tak sa ukázalo, že z tých tzv. inovatívnych liekov, jasné, všetko, čo farmaceutická firma vyrobí, je inovatívne, lebo však len tak to môže predať, a ja im to vôbec nezazlievam, že o tom takto rozprávajú, o tom je tá anekdota, že nehovoríš pekne o sloníkovi, nepredáš sloníka, nehovoríš pekne o svojom lieku, nepredáš ten liek, tak samozrejme ho prifarbujú, ale viete, keď ho už používate rok-dva, v poriadku, ešte neviete, ale keď ho používate päť rokov, sedem, desať, tak už viete, či to funguje alebo nefunguje. Či to bol len marketing, či to bolo len dobre nastavená klinická štúdia, na ktorej to vyšlo, alebo či to funguje aj v tom reálnom svete. A ukázalo sa, že z tých stoviek molekúl inovatívnych liekov, ktoré sme pustili nielen tu v Európskej únii do úhradových systémov, 40 %, 40 % týchto liekov neprinieslo žiaden prínos pre pacientov. 40 % to nie je maličkosť, to nie je okraj, to nie je za desatinnou čiarkou, to je 40 %. Len niečo viac ako polovica liekov naozaj účinkovala. Toto teraz nie je kritika farmaceutického priemyslu. Existuje ako hromada slepých uličiek, áno, treba sa z nich poučiť. Ale my na Slovensku to nevieme ani len vyhodnotiť, to, čo vedeli urobiť v tom NICE vo Veľkej Británii. My to nevieme ani vyhodnotiť, lebo nemáme z čoho, lebo nemáme onkologický register, nemáme fungujúce elektronické zdravotníctvo. My ani nevieme, koľko percent tých liekov, ktoré sme tu schvaľovali, nikomu nepomohlo. Skôr poškodilo, pretože každé euro, ktoré sme dali na nefunkčnú, neúčinnú, neefektívnu liečbu, chýba niekde inde. Každé jedno euro. Každé jedno rozhodnutie o tom, že toto budeme hradiť, znamená, že toto hradiť nebudeme. A tí pacienti ani nevedia, že takáto Sofiina voľba sa tu prijala. Že toto nebudeme hradiť. Tí ľudia potichu umierajú doma, nevediac, že mohli dostať liečbu, prípadne robia tú zbierku na tom Doniu, aby sa zozbierali na liečbu, ktorú mohli dostať pokojne hradenú, keby sme nehradili veci, ktoré sú neúčinné. Ale my v onkológii desať rokov nevieme, čo je účinná liečba, lebo desať rokov nám chýbajú dáta, jedenásť rokov nám chýbajú dáta. Ako je toto možné? Toto nie je zlyhanie súkromného sektora, za toto nemôže Penta, Agel, lobisti a podobne, za toto môže štát, pretože Národné centrum zdravotníckych informácií je štátna inštitúcia podriadená ministerstvu zdravotníctva. Čo robil štát na to, aby mal funkčný onkologický register? Ako je možné, že sme vybývali onkologický register, lebo bol dobrý, akurát sme sa zviezli a sme ho doslova že vybývali. A dnes už je akože na smiech. Nás už dnes, keď ideme na medzinárodné konferencie onkologického typu, sa na nás pozerajú ako na exotov, lebo ukážu graf, kde sú jednotlivé krajiny a potom je taká hviezdička, že Slovensko, že je mimo poradí, lebo nevedia nás do toho grafu zaradiť, lebo nemáme dáta. Ako je možné, že nemáme dáta? Ja hovorím, že keď nemáme dáta v zdravotníctve, tak šoférujeme naslepo. To je ako keby ste išli na diaľnici, zaviazali si oči a išli kade-tade, lebo nemáte spätnú väzbu. Neviete, či to, čo ste prijali, to rozhodnutie včera alebo pred týždňom, či prinieslo alebo neprinieslo pridanú hodnotu slovenským pacientom. A opakujem, za toto môže NCZI, Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré je dlhodobo príšerne riadené. Od roku 2012 do dneška je šéfom českého NCZI, čo sa volá ÚZIS, Ústav zdravotnických informací a statistiky, je šéfom pán profesor Dušek. Do dnešného dňa, to je 14 rokov, 15 rokov, je tam riaditeľom pán profesor Dušek z Masarykovej univerzity v Brne, prežil desiatich ministrov zdravotníctva, ale šéf NCZI sa mení zhruba takým tempom, akým sa menia ministri zdravotníctva. V priemere je to jedenkrát ročne. Ak máte zmenu na manažérskej pozícii jedenkrát ročne, tá inštitúcia nemôže fungovať. Máme to v slovenských nemocniciach štátnych. V mnohých štátnych nemocniciach sa riaditelia menia ako postavičky na pražskom orloji. Výsledkom je, že tam príde nový riaditeľ, kým zistí, čo sa deje, kde sú záchody na chodbe, kde sú kľúče od miešačky, to už aby si pripravoval tú krabicu, do ktorej si zbalí svoje veci a odíde, lebo príde niekto iný. Takým spôsobom sa nedá riadiť, nič sa takým spôsobom nedá riadiť a štát je v tomto prípade absolútne zlý vlastník týchto inštitúcií. Zlý prevádzkovateľ, pretože toto naozaj nie je na koho iného zvaliť, toto sa dá zvaliť na neschopnosť štátu, politikov, ktorí za realizáciu politík sú zodpovední. Za to nemôže naozaj nikto iný. A preto ako je možné, že tí Česi to dokážu ťahať 15 rokov s jedným riaditeľom a my ho potrebujeme meniť každú chvíľu? Ako je to možné? Čím to je? Je niečo vo vode, vo vzduchu alebo akože máme nejakú inú genetiku, alebo ako je toto možné? A vďaka tomuto missmanagementu na úrovni NCZI sme sa dostali k tomu, že nám nefungujú registre, že neplníme termíny, že možno nesplníme termíny a míľniky plánu obnovy, že možno nám nebude poriadne fungovať to vykazovanie do elektronického zdravotníctva. Dámy a páni, ja som presvedčený, že na úrovni NCZI je potrebné urobiť zásadnú zmenu, už o nej hovorím opakovane, vždy keď pána Vršanského stretnem, sa pýtam, kde má svoj azbestový oblek, aby som mu neublížil. Nemyslím si, že by táto snemovňa mala ustupovať NCZI. Nemyslím si, že by sme mali posúvať účinnosti, ak máme predstavu, ako chceme robiť zdravotnú politiku, ak minister zdravotníctva má predstavu, ako chce robiť zdravotnú politiku, ak pán Svoboda má predstavu, ako treba robiť zdravotnú politiku, tak robme. NCZI je podriadená inštitúcia, nie nadriadená, ale ja mám pocit niekedy, že je nadriadená nielen ministerstvu, ale aj tejto snemovni, lebo si s nami robí, čo chce. Oni vám povedali, že to treba posunúť o mesiac, okej, schválime, posunieme o mesiac, možno bude mimoriadna schôdza v lete, lebo to nebudú stíhať. Hej? Toto sme chceli, priatelia? Toto? Keďže vidím, že kolegyňa Kolíková sa ešte chce prihlásiť faktickou poznámkou, na ktorú ja budem musieť chcieť asi zareagovať, tak samozrejme by som si odložil nejaký čas na reakcie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [18:07] Richard Raši Po tomto vyčerpávajúcom vystúpení vyhlasujem prestávku päťminútovú do 8.13 h, do 8.12 h. Do 18.12 h. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu... nikto nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem ju za (reakcie z pléna), ukľudnite sa. Ukľudnite sa. (Reakcie z pléna.) No, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú, lebo ste sa odhlásili, a pristúpime k hlasovaniu zákona ako o celku. Nech sa páči, zákon ako o celku, pán poslanec... (Ruch v sále. Predsedajúci si prezval interný telefonický hovor.) Dobre, takže aby sme to urobili tak, ako to má byť, keďže to bolo zle na tabuli znázornené. Tak, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku podávam návrh, aby Národná rada uzavrela, rozhodla o uzavretí rozpravy. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 114 poslancov, 78 za, 35 proti, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. A teraz poprosím pána poslanca Karola Janasa, aby uviedol hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1259.) Janas, Karol, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 114 poslancov, 78 za, 1 proti, 35 sa zdržali hlasovania. Návrh sme schválili . A teraz podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS, aby sme hlasovali o tlači 1283, teda to je hlasovanie, ktoré malo byť dnes, aby sme toto hlasovanie vykonali v stredu 17. 6. o sedemnástej, o sedemnástej hodine. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 115 poslancov, 78 za, 36 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Mala tam procedurálny návrh ešte pani poslankyňa Števulová, keď si pamätám. Nech sa páči. [18:14] Karol Janas – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [18:14] Richard Raši . [18:14] Richard Raši . [18:15] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Pán predsedajúci, ja by som chcela vás požiadať, aby ste usmernili pána poslanca Gašpara, obžalovaného vo veci Očistec, on má totižto poslaneckú kanceláriu v Žiline... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) [18:16] Richard Raši Keďže to nebol poslanecký návrh, ukončujem hlasovací blok, pokračujeme, procedurálny návrh aj hlasovací blok a ukončujeme, pokračujeme 18.18 h. Ďakujem pekne. (Prestávka.) [18:16] Peter Žiga Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, kto nemá záujem sa zúčastniť, môže opustiť sálu. Pána ministra už máme pripraveného, pretože budeme rokovať o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, tlač 1314. Pán poslanec Spišiak nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Grendel je tu, nestráca poradie, môže vystúpiť, nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov , tlač 1314.) [18:19] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Čiže vraciame sa k zákonu o kajúcnikoch a o ich faktickej likvidácii z Trestného poriadku. Pôvodne som chcel vystúpiť o niečo dlhšie, ale nakoniec to bude asi moje najkrajšie, teda najkrajšie to neviem, ale určite najkratšie vystúpenie, odkedy som poslancom Národnej rady. Vážený pán minister Susko, vy ste tu opakovane spochybňovali, v koho prospech je táto novela, ktorá bude znamenať faktickú likvidáciu kajúcnikov v trestnom konaní. A vy ste neustále spochybňovali, že tým idete pomôcť niekomu konkrétnemu. Tak na to vám chcem povedať len jeden jediný citát: „Ak Národná rada schváli túto novelu zákona o kajúcnikoch, bude to mať fatálny dopad na kauzu Očistec." To je doslovný citát dozorujúceho prokurátora kauzy Očistec. Myslím, že akékoľvek ďalšie slovo by bolo v tejto rozprave absolútne zbytočné. [18:20] Peter Žiga Tri faktické na vaše, štyri faktické. Pani poslankyňa Kolíková. [18:21] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, poslanec, za toto vystúpenie a presne takisto chcem aj ja reagovať, že nemôže sa z tohto pán minister nijako vykrútiť. Ak prokurátor v kauze Očistec jasne hovorí, že táto novela, ktorú prerokúvame, má priamy dopad na kauzu Očistec, tak zjavne dopad má. To znamená, minister tu predkladá právnu úpravu, ktorá priamo zasiahne do živých káuz, kde je obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Takže je zjavné, že táto právna úprava má pomôcť Tiborovi Gašparovi. Tak je napísaná. Ak by to tak nebolo, tak by potom tá právna úprava neplatila aj na živé kauzy, ale ona je tak napísaná, aby platila. A ako som to už povedala aj naposledy, táto právna úprava je jasná, že nie je z pera ľudí, ktorí sa starajú o to, aby spoločnosť bola chránená pred zločinnosťou, práve naopak. Táto právna úprava je napísaná tak, aby nás vydávala zločinnosti a ešte aj v tých kauzách, ktoré sú prejednávané, aby sme dali navrch tým, čo sú trestne stíhaní, aby sme im umožnili, aby sa spod tej viny oslobodili. A ešte dokonca tá právna úprava je tak napísaná, že tí, čo sú svedkovia, pán minister, spolupracujúci obvinení, vlastne ktorí tu vypovedajú v týchto veciach, tak vlastne sami sa vyjadrujú, že s ohľadom na to, že vidia, že nevedia, ako dopadne táto právna úprava, tak vlastne sami nevedia, ako vlastne vypovedať, aby to neskončilo spôsobom, že oni doznajú svoju vinu a nakoniec budú jediní odsúdení, pretože tá právna úprava bude tak napísaná, že vlastne aj keď vypovedia o všetkých skutočnostiach, tak bude tu priestor, aby akokoľvek vlastne bolo spochybnené to, na čom je postavená obžaloba. Jednoducho to je taký chaos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:23] Peter Žiga Pani poslankyňa Plaváková. [18:23] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Najnechutnejšie na tomto návrhu je, že obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar veľmi dobre vie, čo týmto návrhom spôsobí. A len, aby sebe ovplyvnil, pre seba ovplyvnil kauzu pred súdom, je tento obžalovaný bývalý policajný prezident, haló, ochotný zničiť celý inštitút kajúcnikov, vďaka ktorému sa darí odsúdiť tých najhorších zločincov, rôznych hrdlorezov, vrahov, mafiánov. Tento návrh na pomoc Tiborovi Gašparovi je formulovaný tak, že nikto už nebude chcieť byť spolupracujúcim obvineným a tým pádom tí najhorší zločinci zostanú na slobode. To je to, čo s tým spôsobujete. A Tibor Gašpar je teda nielen obžalovaný z toho, že odovzdal políciu do rúk mafii, ale teraz chce mafii odovzdať do rúk celé Slovensko. [18:24] Peter Žiga Pán poslanec Dušenka. [18:24] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Gábor Grendel, naozaj si to veľmi presne vystihol. A ja len doplním, že dozorový prokurátor v kauze Očistec potvrdil aj moje slová, ktoré som tu v rozprave hovoril minulý týždeň, a síce, že táto novela spôsobí vo veľkej väčšine anulovanie výpovedí spolupracujúcich obvinených a stačí na to jediné, aby tí spolupracujúci obvinení, hoci priznajú všetku svoju trestnú činnosť, hoci vysvetlia a objasnia, akým spôsobom tá organizovaná zločinecká skupina fungovala, stačí, ak počas rok alebo dvoch rokov trvajúceho súdneho konania nebudú schopní alebo ochotní odpovedať na otázky svojich spoluobvinených alebo ich právnych zástupcov, automaticky z dôvodu nezodpovedania nejakej otázky všetky ich predošlé výpovede budú anulované. Tak je to tu napísané aj v § 33a ods. 4, nech sa páči, pozrite si to, je to presne ten istý úmysel, ktorý už dvakrát pozastavil Ústavný súd. Teraz je to napísané menej hulvátsky, ale zákernosť je v tom, že ten výsledok je presne ten istý, aby súdy nemohli brať do úvahy výpovede kajúcnikov, stačí, že počas súdnych konaní nebudú ochotní odpovedať na akúkoľvek otázku či už súdu alebo obhajcov svojich spoluobvinených a všetky ich predošlé výpovede budú musieť byť anulované a to potvrdil aj dozorový prokurátor v kauze Očistec. [18:26] Peter Žiga Pán poslanec Šipoš. [18:26] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Grendel, myslím, že si to veľmi dobre vystihol a tu sa len ukazuje, že minister spravodlivosti toho času Boris Susko je len obyčajný poštár. Tak ako som to hovoril aj minule pri inom zákone, tento človek robí to, čo dostane na úrade vlády, aký dostane pokyn, aký dostane pokyn od obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Rozkaz znel jasne – zbaviť sa za každú cenu kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených, ktorí hovoria pravdu, ktorí odhaľujú tie svinstvá, ktoré sa tu diali za vlády SMER-u, ktoré tu páchal Tibor Gašpar, keď bol policajný prezident. Za každú cenu potrebujú rozbiť Očistec. To je to, čo presne hovoril Robert Fico na pytliackej chate v Čifároch, keď nevedel, že ho niekto natáča, keď nevedel, že to bude zverejnené. Rozbiť Očistec, aby Tiborko Gašpar mohol byť ctihodný občan, aby on mohol byť ten, ktorý sa bude tváriť, že on tu stráži spravodlivosť, že on tu stíha nezákonnosť. Človek, ktorý je obžalovaný z toho, že odovzdal políciu mafii. A Boris Susko, minister spravodlivosti, je len obyčajný poštár, pretože potrebujú rozbiť tú kauzu a potrebujú, aby súd eliminoval všetkých spolupracujúcich obvinených, teda kajúcnikov. A povedal to sám dozorujúci prokurátor Bohdan Čeľovský, dozorujúci prokurátor v kauze Očistec. Kruh sa uzavrel, vážení občania. Ja viem, že mnohí občania Slovenskej republiky nevedia tie prepojenia, nerozumejú tomu celému, ale taká je pravda, také sú fakty. Ja ti ďakujem, Gábor Grendel, že si to vysvetlil a presne pomenoval. [18:28] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Grendel. [18:28] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za všetky faktické poznámky. Naozaj po tomto výroku sa nikto nemôže tváriť, že nevedel, o čom hlasuje, že nevedel, že tým pomôže obžalovaným v kauze Očistec, že možno sa to ešte ukáže, že ktovie, ako to bude. Nie, dozorujúci prokurátor to úplne jasne, zrozumiteľne a nespochybniteľne povedal: Ak táto novela zákona prejde, bude to mať fatálny dopad na kauzu Očistec. Nie nejaký minimálny dopad alebo možno, uvidíme, snáď to bude mať nejaký vplyv, bude to mať fatálny dopad na kauzu Očistec a všetci, čo máme vyštudovanú aspoň základnú školu, vieme, čo znamená fatálny dopad na kauzu Očistec. Takže, pán minister Susko, už naozaj je čas, aby ste priznali farbu, prestali zatĺkať a jednoducho verejnosti férovo, na rovinu a otvorene povedali, že o toto vám išlo. O ten fatálny dopad na kauzu Očistec, o nič iné. Sústavne pri každej jednej novele Trestného zákona a Trestného poriadku táto vláda a toto vedenie ministerstva spravodlivosti pomáha len obvineným a obžalovaným a má úplne na háku verejný záujem, záujem poškodených, záujem štátu. Nie, táto vláda, toto ministerstvo pod súčasným vedením pomáha len a len obvineným a obžalovaným. Taká je pravda. (Reakcie z pléna.) [18:29] Peter Žiga Počuli sme slovo Pána. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [18:30] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, kolegovia, je večer 10. júna, mali sme v tomto momente hlasovať za plentou, ale zase sa raz ukázali priority tejto vládnej koalície. Namiesto hlasovania sme si predradili kajúcnikov. Kajúcnikov, lebo čo iné zaujíma túto vládu, čo iné zaujíma túto vládnu koalíciu, ako doručiť Tiborovi Gašparovi, Dušanovi Kováčikovi, Brhelovcom a Bödörovcom objednané, a to je záruka beztrestnosti. Niektorým už doručili premlčanie, že áno, sú veľmi potešení a srandujú pri príležitosti trestnej novely, tí už sa nemusia obávať ničoho, ale sú tu ľudia, ktorých som vymenovala, ktorým sa stále nepodarilo doručiť ten objednaný výsledok, pre ktorý táto vládna koalícia drží stále pokope. Hlavne teda pre Tibora Gašpara a Dušana Kováčika, na neho radi zabúdame, ale nezabudnime, že Dušan Kováčik, človek, ktorý bol špeciálnym prokurátorom a spreneveril sa poslaniu špeciálneho prokurátora, je v kauze Očistec obvinený tiež, okrem toho je neprávoplatne odsúdený pánom Michalom Trubanom v ďalšej svojej kauze a teda tá prvá kauza, v ktorej bol právoplatne odsúdený, je zvrátená, ale nie ukončená. Uvidíme, ako to dopadne. Čiže pán Dušan Kováčik zďaleka tiež nie je vonku. A asi by sme sa mali pozrieť aj na to, alebo by sa malo pozrieť, mala pozrieť právnická verejnosť na to, že touto novelou, čo sa doručí Dušanovi Kováčikovi. Lebo človek, ktorý bol kedysi špeciálnym prokurátorom s tým vysokým skóre nepodania žalôb, čo to bolo 61 či koľko? 64 : 0, je človek, ktorý určite veľa vie o trestnom pozadí tejto republiky a ľudí, ktorí sa na tom zúčastňovali, veľa vie určite. Takže Dušan Kováčik je tiež jedna z osôb, ktorá určite bude ovplyvnená touto novelou, ktorú dnes máme v prvom čítaní v parlamente. Je to určite jedna z osôb a nemali by sme na ňu zabúdať, pretože nám to trošku uniká. Sústredíme svoju pozornosť na obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara, keďže je tu každý deň pred nami a tak očividne dáva najavo, že ide len o kauzu Očistec a oňho samého, že občas zabudneme, že je tu ešte Dušan Kováčik. Nezabudnime aj na to. Aj naňho bude mať vplyv táto trestná novela, lebo nie je náhodou, že sú v nej štyri ustanovenia, ktoré riešia, štyri prechodné ustanovenia k tým úpravám, ktoré riešia, čo vlastne bude účinné od 1. novembra 2026 a že časť týchto prechodných ustanovení sa vzťahuje na ešte neskončené veci. Keby táto vláda, keby táto vláda chcela odvrátiť a vyvrátiť domnienku, že každá trestná novela, ktorú predkladajú, je účelovo predložená len preto, aby dostali svojich ľudí a predovšetkým Gašpara, Kováčika, Bödörovcov a Brhelovcov spod spravodlivosti, tak v prvom rade by žiadnu trestnú novelu nerobila, lebo však tri roky sú pri moci. Ak tu bolo nejaké prisahanie štátnych orgánov, ktoré majú vyšetrovať trestnú činnosť a prokuratúry, tak ja som si myslela, že po troch rokoch už predsa toto sprisahanie bude, po prvé, odhalené a následky odstránené. Veď to bol váš cieľ. Lebo ja si tu pamätám, ja si tu pamätám, december 2023 tu prítomný minister Susko prišiel do parlamentu s tým, že bolo tu sprisahanie 2023, všetky obvinenia sú vykonštruované a treba rušiť ÚŠP a NAKA a zmierniť tresty a zahltiť trestný proces nahrávkami, k tomu sa ešte dostanem, k tým nezákonným nahrávkam, v prospech obvinených, to treba spraviť a všetko bude super. Vyriešia sa tie porušovania ľudských práv v rokoch 2020 až 2023. To tvrdil minister Susko v decembri, keď sem doniesol tú trestnú novelu, ktorá úplne rozvoľnila kriminalitu na Slovensku, otvorila brány kriminálnikom. A zrazu, predstavte si, prijali si tú trestnú novelu, aj ju teda nakoniec presadili, spravili ju účinnou napriek všetkému, zrušili ÚŠP a NAKA, to údajné semenište skompromitovaných a zaujatých vyšetrovateľov a prokurátorov. A je jún 2026 a predstavte si, že tá obžaloba v tom Očistci stále zaznela. Tri roky potom, čo už to teda malo byť, to sprisahanie, vyriešené. Tak ja tomu nerozumiem. Ja tomu naozaj nerozumiem. Tri roky vládnete, tri roky a predsa tá obžaloba na Tibora Gašpara, Dušana Kováčika a ďalších v Očistci tento týždeň v pondelok zaznela. Takže stále je tu komplot, ktorý ste teda, ešte sa vám nepodarilo nejako rozpliesť a nestačilo ani zrušenie Naky a nestačilo ani zrušenie ÚŠP, ani tá trestná novela, nestačilo nič a stále tu niekto robí nejaké nečestné veci a preto zaznela obžaloba v pondelok? Neviem, akože je to také zaujímavé podľa mňa, že niekto môže tri roky vládnuť, môže svojho syna dosadiť ako šéfa SIS a stále je výsledkom to, že predstavte si, ten prokurátor tú obžalobu v Očistci, ktorá má byť zmanipulovaná a postavená na neviem akom sprisahaní, tak ona stále odznie. Takže aj súčasná Generálna prokuratúra je súčasťou toho sprisahania? Je napríklad taká otázka, ktorá by ma pri príležitosti tejto novely zaujímala. Či teda aj súčasná Generálna prokuratúra, keďže ani nezrušila tú obžalobu, nedala tri šesť trojku, nezobrala ju späť napriek teda tomu, že tu mali byť tie vážne porušenia ľudských práv 2023 a 30 rozsudkov Ústavného súdu výsledkom kartelu kajúcnikov a sprisahania orgánov činných v trestnom konaní. Toto všetko sa tu malo diať a výsledkom toho mala byť nezákonná obžaloba podaná na Tibora Gašpara, Dušana Kováčika a ďalších spoluobvinených. Toto všetko sa tu malo diať, vy už tri roky vládnete a predsa tá obžaloba v pondelok zaznela. Ja to nechápem, normálne že nechápem. Vie mi to niekto vysvetliť? Taký minister spravodlivosti by možno mohol niečo povedať? A možno pán Tibor Gašpar sa ešte vráti a povie nám v tejto rozprave niečo k tomu, ako je možné, že to sprisahanie po troch rokoch ich vlády stále trvá. Vy to viete, kolega Mažgút? Ste spolustranník, možno vám to hovorí, že možno to nejako vysvetľujú, lebo viete, to nemá racionálne vysvetlenie. Ja tomu prosto nerozumiem. Jedine, že by tu žiaden komplot a sprisahanie neboli. Fú, dovolím si vysloviť odvážnu myšlienku v tejto sále, že možno tu predsa len žiaden komplot a sprisahanie neboli. Možno si tu orgány činné v trestnom konaní robia svoju prácu tak, ako si ju majú robiť, čestne, spravodlivo a hlavne nezávisle na tom, kto je momentálne pri moci. A preto tá obžaloba zaznela. A preto, presne preto tu máme aj túto novelu, ktorú si Boris Susko, zhodou okolností minister spravodlivosti v tejto krajine, dovolil predložiť do Národnej rady a súhlasil aj so skrátením rozpravy, veď sme v skrátenej rozprave, na to netreba zabúdať, nechcú počúvať dlhé hodiny to, čo im chceme povedať, oni potrebujú toto rýchlo prehnať ešte touto schôdzou, veď preto sme tu teraz, aj keď vedeli, že polhodinka, ale dáme to, aby sme silou-mocou tých kajúcnikov niekedy zajtra už konečne dobrali a zrušíme si hlasovanie, aby náhodou poslanci SMER-u, ktorí to tu musia počúvať, lebo si vytiahli Čierneho Petra, tak možno by aj boli ovplyvnení tým, čo tu povieme, ale tak do utorka či do stredy, pardon, kedy bude hlasovanie, tak zabudnú. Zase ich presvedčíme. To je tá stratégia. My to vidíme a treba o tom hovoriť, že takto to máte naplánované. Pretože podľa mňa vy aj viete, že ono už tá historka sa vám rozpadáva, ona sa prosto, ona je prosto na hlinených nohách od začiatku, ale tým, ako dlhšie a dlhšie ste v tej vláde, tak tým viac vidno, že historka o tom, že Očistec je vymyslený a bol výsledkom nejakého tajomného sprisahania proti vám, nesedí, lebo keby to tak bolo, keby to tak bolo, tak už by to tu sprisahanie nebolo a tá žaloba by v pondelok neodznela. A keďže teda to tak nebolo a keďže v skutočnosti Očistec je výsledkom normálnej nezávislej práce orgánov činných v trestnom konaní, tak vám sa to nepáči. A ľudia, ktorí sú obžalovaní a majú dosah na to, aké zákony sa v tejto Národnej rade v tomto volebnom období prejednávajú a schvaľujú, títo ľudia zjavne vedia, zjavne vedia, že tak, ako je nastavená trestná legislatíva, tak možno nemajú až také veľké šance, tak si potrebujú tie šance prispôsobiť. Potrebujú si prispôsobiť trestné právo, aby si zaručili, aby si zaručili, že nebudú čeliť spravodlivosti. To je za snahou, za touto vládnou novelou. To je dôvod, prečo je tu predložená. Aby sa ručička spravodlivosti vychýlila v prospech obžalovaných osôb a je im jedno, je im úplne jedno, koho všetkého to zasiahne. Tak ako im bolo jedno, že s premlčaním sa zvezie aj pán Slota, ako sme sa dozvedeli, čo je úplne absurdné. Ja neviem, akože všeličo vám vyčítam, kolegovia a kolegyne zo SMER-u, ale tak tipujem, že zase až tak možno vaším cieľom nebolo zaručiť beztrestnosť aj Slotovi. Možno áno, možno sa mýlim, obviňujú ma väčšinou z toho, že som príliš naivná idealistka, viete, tie ľudskoprávne aktivistky to prosto majú v sebe, ale tak myslím si, že až na toho Slotu ste nemysleli, no. To možno aj vás prekvapilo. A my sme vás na to upozorňovali, že keď presadíte zníženie premlčacích dôb, že to proste otvorí aj také komory, ktoré sme si mysleli, že už sú dávno zavreté. No a pri pánovi Slotovi sa to jasne ukázalo. A to isté sa stane s kajúcnikmi. Ak zničíte tento inštitút tak, ako si to praje Tibor Gašpar a ako to vidíme v tejto vládnej novele, tak sa to odrazí nielen na kauze Očistec, ale aj na mnohých iných vážnejších kauzách, pokiaľ ide o možno čo do mafiánskych spôsobov reálnej mafie, o ktorých my teraz ani nevieme. A neviem teda, že či zodpovednosť, či sa vy budete vedieť pozrieť do zrkadla, keď budete vidieť, že novela, ktorú ste presadili, jednak teraz už pomohla napríklad pánovi Slotovi, ale možno v budúcnosti pomôže aj takým mafiánom, ako napríklad odsúdený boss sýkorovcov pán Lališ, alebo ja neviem, komu všetkému môže pomôcť. Že to by vás potešilo, keby ľudia takéhoto typu benefitovali z tejto novely? A špeciálne spomínam pána Lališa, lebo nedalo mi a teda čítala som v médiách, že je tu také spojenie medzi pánom Gašparom a pánom Lališom, obaja majú rovnakého právnika, pána Paru. A pán Para aj pri pánovi Lališovi, boss mafie, odsúdený na doživotie, skúšal teda tú obhajobu s tým kartelom kajúcnikov, ktorí klamú a zavádzajú a sa dohodli a vymysleli si to. Neuspel, našťastie, buďme radi, buďme radi, že na súde neuspel, ale to je ešte za tejto právnej úpravy. Keby možno pána Lališa súdili podľa novej právnej úpravy, čo inak sa obávam, či sa nestane, keď náhodou narazí na rovnaký dovolací senát, ak podá dovolanie ako pán Kováčik, tak ešte, aby sa nám to tu nestalo, tak nechcem dávať pánovi Parovi návody, ale tak sa pýtam, že v hypotetickej situácii, keby pána Lališa súdili za novej právnej situácie, ktorá nastane týmito prechodnými ustanoveniami, ak sa toto schváli, že či sa kolegovia a kolegyne zo SMER-u budú vedieť pozrieť do zrkadla, ak by ten rozsudok bol iný ako doživotie? To by ma napríklad zaujímalo. Tiež by ma zaujímalo, aby pán Tibor Gašpar, ktorý má rovnakého obhajcu ako pán Lališ, s rovnakou obhajobnou stratégiou, teda povedal, čo si napríklad myslí o pánovi Lališovi a jeho odsúdení, lebo tiež som sa dočítala, že teda za čias, keď bol pán Tibor Gašpar policajným prezidentom, síce veľa bossov mafie neodsúdili, ani teda veľa a tých najväčších korupčných prípadov nebolo, nebolo vyšetrených, lebo však teda obžaloba Očistec hovorí o tom, že mali brať úplatky za to, aby sa veci tutlali, ale napríklad pán Lališ bol za jeho prezidentovania chytený na úteku v zahraničí, myslím, tak to bolo. Tak by ma tak zaujímalo, možno sa prihlásim ešte, keď tu bude pán Tibor Gašpar a spýtam sa ho to, že čo si myslí o tejto, keby sa táto právna úprava aplikovala na prípady najväčších mafiánskych hrdlorezov a bossov v našej histórii, ktorí boli usvedčovaní práve kajúcnikmi, ľuďmi z mafiánskeho prostredia, ktorí teda sa rozhodli spolupracovať s políciou výmenou za nižšie tresty alebo iné benefity. To by ma naozaj zaujímalo, že čo si napríklad on myslí o takýchto veciach, bývalý policajný prezident. Bývalý policajný prezident. A tiež by ma napríklad zaujímalo, že čo si, že ako bývalý policajný prezident vysvetľuje, lebo však právna úprava toho spolupracujúceho obvineného je tu dlho. A že jeho to netrápilo, keď bol policajný prezident. Netrápilo ho, sa ho to, áno, netýkalo sa ho to osobne, ale tak ja mám pocit, že keď je niekto policajným prezidentom, vyšetruje, reálne má dohľad nad vyšetrovaním Policajného zboru a teda asi najviac mu ide o tú najväčšiu mafiu, tak asi rozumie tým procesným podmienkam toho trestného práva, hej? Že aj on musel rozumieť tomu, ako funguje ten inštitút. Však nie je tu prvý deň, bol policajným prezidentom, ale vtedy mu to nevadilo, predstavte si. Ani Borisovi Suskovi to vtedy nevadilo. Zaujímavé. Zaujímavé. Kde ste boli vtedy? Nebola to priorita, no. Taká náhodička, že keď bol policajný prezident, chápete, keď normálne, že vtedy by mu aj svedčalo k tej funkcii, aby inicioval cez ministra vnútra takúto zmenu legislatívy, lebo Policajný zbor nevie vyšetrovať mafiánov, treba, máme tu mafiánskych kajúcnikov, ktorí akože zle usvedčujú tých bossov mafiánskeho prostredia, sa tu spriahli proti nim, proti pánovi Černákovi, proti pánovi Lališovi, nejaký kartel ich bývalých hrdlorezov, a že on by teda tvrdil, že viete, no Policajný zbor to nevie vyšetriť, ktorý vediem, tak potrebujem, aby ste tu zmenili tie ustanovenia. No tak vtedy to nerobil, predstavte si. Mal, bol pri zdroji doslova, nemal čas asi. (Smiech.) Áno, áno, je to pravda, že podľa obžaloby zjavne na to nemal čas, lebo mal organizovať niečo iné, ale viete, že v ideálnej krajine by takúto zmenu legislatívy navrhoval policajný prezident z dôvodu, že je tu reálny problém pri vyšetrovaní najzávažnejšej kriminality, ktorá sa dá dokazovať len tým, že teda budú vypovedať nejaké spolupracujúce osoby z tohto kriminálne závadového prostredia. Ale teda nestalo sa a teda tieto návrhy prichádzajú až v čase, keď sám pán bývalý policajný prezident čelí obžalobe hneď z viacerých skutkov. Zaujímavé, zaujímavé náhodičky sú tu stále. A jeden by sa mohol spýtať alebo mohla by som tak pošepnúť tuto prítomným politikom SMER-u, že by sa mohli možno spýtať na vedení, dokedy bude SMER znášať politické náklady kauzy Tibora Gašpara na ich vlastnú popularitu. Nech si zodpovedia sami tej tretine voličov, ich vlastných, ktorým to vadí, ale možno by sa bolo treba začať toto pýtať. Po troch rokoch vládnutia, že áno? Myslíte, že sa niekto spýta? Nie. Ale tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, nediskutujte tuná, hovorte v rámci rozpravy, nediskutujte s ostatnými poslancami. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR To sú rečnícke otázky, ktoré kladiem, ja môžem klásť rečnícke otázky, to, že poslanci a poslankyne neodpovedajú, to ja nad nimi nemám moc. Neorganizujem to tu. No, v každom prípade, keď sa teda vrátime k tomu, čo sú politické a legislatívne priority tejto vlády, tak je to jednoznačne doručenie beztrestnosti Tiborovi Gašparovi, Dušanovi Kováčikovi a ostatným, ktorí sú obžalovaní v tejto kauze. A táto novela to dokazuje už tretí raz, pretože keby sme sa zamerali len na to, čo do parlamentu zatiaľ doniesol minister Boris Susko, tak je to tá prvá novela, kde ale teraz opomeniem to zníženie trestov, ale však pomohlo to Tiborovi Gašparovi? Pomohlo, dostane menej. Ak by ho uznali vinným, už dnes vieme, že dostane menej, štyri veci sú tam premlčané, čiže už mu tá trestná novela pomohla. Ale on podľa mňa nechce byť premlčaný alebo so zníženým trestom alebo podmienkou, jeho vytáča a jeho ego neznesie, že by vôbec mal byť uznaný vinným. Čiže treba zariadiť, treba zariadiť, aby sa tá spravodlivosť z neutrálnej vychýlila k páchateľovi alebo teda obžalovanému alebo obvinenému. To je veľmi dôležité a pán minister Boris Susko mu v tom aktívne aj s prispením poradcu pána premiéra, advokáta, ktorý ich všetkých obhajuje, pána Paru, výdatne pomáha. V tej trestnej novele, pripomínam, ak ste už zabudli, doniesli také ustanovenie, kde chceli kontaminovať trestný poriadok nelegálne získavanými nahrávkami, ktoré by sa dali ale používať len v prospech obvinených, len v prospech obvinených. Nie v prospech obetí, že obeť by dokazovala nejakými nahrávkami, že sa stal trestný čin, nie, len v prospech obvinených. A musím to pripomenúť, lebo to je podľa mňa veľmi výpovedné, že v čase, keď to presadzovali, tak na ľudskoprávny výbor prišiel aj syn obžalovaného podpredsedu Tibora Gašpara Pavol Gašpar, v tom čase štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti, a aj pán Para. A ja som sa pána Gašpara spýtala, mladšieho, že teda o čo tam ide v tých nahrávkach? Lebo ja som neverila, keď som to tam čítala. Pozrela som si vtedy aj, že takéto snahy kedysi boli v Čechách, ale práve v prospech obetí a podobne a proste neverila som, že niekto fakt toto navrhol v prospech páchateľov. No a viete, čo pán Pavol Gašpar mladší povedal ako prvé na vysvetlenie? On vtedy ešte nechápal, že tie slová sú aj zaznamenané, aj že si to zapamätáme. No viete, keď tu nejakí kajúcnici klamú a obžalovaný alebo obvinený má nejaké nahrávky, tak aby ich mohli použiť. Kajúcnici, už vtedy chceli kontaminovať trestný proces len preto, aby spochybňovali kajúcnikov nelegálnymi nahrávkami. V tomto ich, našťastie, Ústavný súd zastavil, aspoň v tejto jednej veci. To bolo prvý raz. Nie, ja som zabudla. Oni si predpripravili, vráťme sa ešte, vráťme sa na začiatok tohto funkčného obdobia. Kto si ešte spomína, ako sme sem prišli a našli sme si tu v laviciach brožúrku Únos spravodlivosti. To je moja obľúbená brožúrka, mám ju doteraz odloženú, doteraz odloženú, pretože to je normálne že kuchárska kniha toho, čo idú robiť. Oni vlastne boli vtedy takí nie múdri a všetko, čo idú robiť, dali vlastne na papier, ktorý vytlačil úrad vlády, lesklá obálka, Únos spravodlivosti, zoznam kajúcnikov, ktorí im vadia, zoznam prokurátorov, zoznam vyšetrovateľov, ktorým sa budú mstiť. A viete, no tak tiež naivná ľudskoprávna aktivistka, ja som vtedy ešte nepredpokladala, že naozaj to týmto všetkým ľuďom sa idú takýmto spôsobom mstiť a toto všetko idú spraviť, ale vlastne oni nám to všetko povedali. Nemôžeme povedať, že nás nevarovali. Oni nás varovali. Oni nám to tu dali čierne na bielom, Únos spravodlivosti. A odvtedy to robia. Odvtedy unášajú spravodlivosť. Čiže to bol bod nula a potom to išlo. Trestná novela, potom prišiel v decembri minulý rok, ´25, ten tzv. Gašparov prílepok, ktorý však nepísal Tibor Gašpar, teda nepodával Tibor Gašpar, ale bolo to celkom zjavne v jeho prospech, kde ich Ústavný súd zastavil. No a teda keď zistili, že sa im to tak na hulváta nepodarí urobiť, tak podali tentoraz ďalší návrh, ktorý teda už aj naoko dávame do medzirezortného pripomienkového konania, kde teda tie najhoršie veci sa podarilo odstrániť, ale stále ten návrh dopadá cez prechodné a záverečné ustanovenia perfídnym spôsobom na kauzu Očistec, pretože sa bude vzťahovať na spolupracujúcich obvinených a pod vplyvom týchto prechodných a záverečných ustanovení sa môže stať, že sa im podarí zneplatniť výpovede niektorých spolupracujúcich obvinených až tak, že napriek tomu, že sú v tej kauze nielen výpovede spolupracujúcich obvinených, ale aj množstvo ďalších dôkazov, tak tie dôkazy samé o sebe nebudú stačiť, keď nebudú podporené výpoveďami spolupracujúcich osôb. Toto je ich cieľ. Toto je ich cieľ, nájsť procesný spôsob, ako spochybniť výpovede spolupracujúcich obvinených. A tu cez prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na prebiehajúce veci neskončené pred 1. novembrom, čo všetci vieme, že kauza Očistec skončená nebude, to nie je možné procesne, tak cez toto sa im podarí a dúfajú, že sa im cez to podarí nabúrať celú tú kauzu tak, aby v nej nikto nebol odsúdený. Teda predovšetkým nie oni sami, aby ostal len ten jeden a všetci ostatní, aby boli, aby boli zbavení obvinenia. To je ich cieľ. Váš cieľ. Váš cieľ, ak za to zahlasujete, tak je to aj váš cieľ a budete sa podieľať na tom, že ako zákonodarná moc mocensky zasiahnete do prebiehajúceho súdneho sporu v najdôležitejšej veci, ktorá bude formovať spravodlivosť v tejto krajine. Pretože mali sme a máme stále generačnú šancu. Tak ako sa nikdy nepodarilo odsúdiť Lexu, páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho, vraždy Róberta Remiáša a možno sa to ani nikdy nepodarí, tak sme mali možnosť a stále máme možnosť napraviť to, čo sa dialo, ukázať, že keď sme tvárou v tvár najvážnejšej kauze od temných mečiarovských čias, kauze, ktorá hovorí o tom, že bývalý policajný prezident a bývalý špeciálny prokurátor sa spriahli s ďalšími vysokopostavenými policajnými a inými funkcionármi, ktorí mali presadzovať spravodlivosť, aby presadzovali vlastné alebo cudzie mocenské záujmy podľa toho, kto zaplatil, pričom malo ísť až o platby do výšky milión eur, mali získať na tomto. Tak keď máme šancu dokázať, že takúto zásadnú kauzu pre spravodlivosť na Slovensku vieme vyšetriť poctivo, nezávisle, vieme nechať súdy, nech bez zasahovania o tom rozhodnú, tak teraz máme tú šancu. A keď schválite túto legislatívu, ktorú predložil pán minister Boris Susko, tak túto šancu zmätiete zo stola. Ja nehovorím, neviem, možno súdy za súčasnej legislatívy by pána Tibora Gašpara, Dušana Kováčika a ostatných odsúdili, možno nie, ale oni majú dostať tú šancu, majú dostať šancu ukázať, že bez zasahovania zo strany moci sa s týmto prípadom vysporiadajú spravodlivo, bez ohľadu na to, kto je momentálne pri moci. Vy ak toto tu schválite aj s týmito prechodnými a záverečnými ustanoveniami, tak schválite vlastne to, že zasiahnete do tohto procesu a bude to rovnaký zásah, ako keď Mečiar svojimi amnestiami amnestoval Lexu a ďalších. A rovnako to bude na vašich hlavách, na vašich hlavách, ktorí za to zahlasujete. Pretože tak to je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, je 19.00 h, dám vám priestor na jednu vetu ešte na dokončenie, alebo prerušíme a budete pokračovať pri najbližšom rokovaní? Nech sa páči. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR P oslanci vtedajšieho parlamentu a členovia HZDS mali možnosť zabrániť Mečiarovi v únose štátu, nespravili to. Ak vy to nespravíte teraz, budete na tom rovnako a bude to na vašom svedomí. Posledná veta. [19:01] Peter Žiga Na vaše vystúpenie je 11 faktických poznámok, ale tie aplikujeme až pri ďalšom rokovaní. Prerušujem, prerušujem dnešné rokovanie, budeme pokračovať zajtra o 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)