Rokovanie NR SR 4. 6. 2026

[09:14] Andrej Danko Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o spravodlivosti požiadali poslanec Dubovický, Marcinková. Pristúpime k rokovaniu o bodoch 169 a 170 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1221. Spoločná správa výborov má tlač č. 1221. Druhým bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Vládny návrh zákona má tlač 1222. Spoločné správy výborov majú tlač č. 1222a. Prosím ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby naraz obidva vládne návrhy zákonov odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach , tlač 1221, a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach , tlač 1222.) [09:16] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Cieľom predkladaného návrhu zákona je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je spriehľadnenie a zjednodušenie využívania nástrojov a inštitútov uplatňovaných v právnom styku s cudzinou, vrátane snahy odstrániť nedostatky aplikačnej praxe. Jedným z dôvodov pre spracovanie komplexnej osobitnej právnej úpravy je tiež zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi Európskej únie, ktorá je z hľadiska jej špeciálnej povahy a systematiky oblasťou s osobitnou dôležitosťou s ohľadom na frekvenciu jej využitia zo strany orgánov. Justičnú spoluprácu v trestných veciach doteraz upravovala piata časť Trestného poriadku a osobitné zákony. Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje v potrebnej miere revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona. Právna úprava justičnej spolupráce v trestných veciach bude mať povahu lex specialis k ustanoveniam Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sa budú aplikovať subsidiárne. Predkladaný návrh zákona je dohodnutým výstupom pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti, so zástupcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti. Spolupráca s uvedenými subjektmi spočívala vo vecných rokovaniach a odborných diskusiách. Návrh zákona má negatívne rozpočtovo zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy v súvislosti s nutnosťou prepojiť body s informačným systémom Európskej únie. Ako samostatný legislatívny materiál sa paralelne predkladá aj vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach pod tlačovou 1222, ktorá je takisto predmetom tejto zlúčenej rozpravy, ktorá reaguje na zmeny navrhované v rámci vládneho návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach pod tlačou 1221, kde predmetom tohto návrhu sú okrem zmien Trestného poriadku aj zmeny týkajúce sa procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je uvedenú problematiku zosúladiť s legislatívou Európskej únie, najmä nariadením o e-dôkazoch, smernicou o e-dôkazoch a Dohovorom o počítačovej kriminalite z roku 2001. Navrhované zmeny taktiež reflektujú právnu úpravu v novom dohovore OSN o boji proti počítačovej kriminalite z roku 2024. Návrhom tohto zákona sa zároveň v primeranej miere upravuje Trestný zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o elektronických komunikáciách a tiež zákon o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ambíciou tohto návrhu zákona je súčasne odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. Návrh zákona reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Návrh bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný legislatívnou radou vlády a vláda ho schválila, jeden aj druhý zákon, dňa 24. marca 2026. V obidvoch návrhoch sa navrhuje delená účinnosť, a to od 18. augusta 2026 a 1. januára 2028, pričom skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch, o čom som už hovoril, a to je to prepojenie s informačným systémom Európskej únie. Ďakujem veľmi pekne za úvodné slovo. [09:20] Andrej Danko Dávam slovo pani Zuzane Plevíkovej ako spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru k obidvom návrhom. [09:20] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporučili ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Spoločná správa obsahuje 74 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1221a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 26. mája 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. A potom k druhému vládnemu návrhu zákona. Dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní druhého návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporučili ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Spoločná správa obsahuje desať pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1222a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 26. mája 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku, a výbor určil poslancov Glücka, Eliáša, Gašparoviča, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, teraz otvorte, prosím, rozpravu. [09:23] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu k obidvom bodom programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Poslankyňa Števulová, nech sa páči. [09:23] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Nebudem dlho, ale keďže sa ani na navrhovateľa, ani na spravodajkyňu nedalo reagovať faktickou, tak ja mám teda len jednu otázku. Všimla som si tam v tej spoločnej správe výborov, že je tam až 74 pozmeňujúcich návrhov, tak sa chcem spýtať, že či by ste nám to mohli vysvetliť, lebo je to predsa len pomerne veľké číslo, 74 pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe výborov. Tak ma zaujíma, že ako k tomu prišlo a že prečo je ich až toľko pri tomto, pri tom prvom návrhu zákona o tej medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Ďakujem. [09:24] Andrej Danko Ďakujem, ak sa nehlási nikto do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Záverečné slovo, pán navrhovateľ. [09:24] Boris Susko Ďakujem pekne, len v stručnosti. Keď si pozriete ten zoznam, zoznam pripomienok, sú to pripomienky legislatívno-technického charakteru, ktoré vyplynuli zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva. Je to, je to naozaj veľmi obsiahly zákon, takže častokrát dochádza aj k tomu, že legislatívna rada vlády a legislatívny odbor Národnej rady majú na niektoré veci možno iný pohľad a z tohto vznikli aj takéto pripomienky, ale myslím si, že to je štandardné na to, aký je to obsiahly materiál z hľadiska, z hľadiska samotnej matérie a obsahu a kvantity, tak ten počet tých pripomienok je primeraný iným zákonom, ktoré sú ďaleko menšie. (Reakcie z pléna.) [09:25] Andrej Danko Môžem? Nemusíte komentovať ako na trhu, dobre? Viete postup. No čo si to dovoľujete? Vy si dovoľujete porušovať rokovací poriadok. Tak tu komentujete si medzi sebou procesné veci nahlas počas rokovania Národnej rady. Rozumiete postupu, nie? Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Súčasne vás prosím, pani poslankyňa, aby ste oznámila termín hlasovania o týchto návrhoch zákona. [09:26] Zuzana Plevíková Hlasovanie o obidvoch bodoch bude v najbližšom možnom hlasovaní. [09:26] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1312. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1390. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona Občianskeho zákonníka , tlač 1312.) [09:26] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh nového Občianskeho zákonníka. K tomuto kroku sa pristupuje po približne 28 rokoch od začatia prvých rekodifikačných prác, predchádzalo mu viacero legislatívnych iniciatív, ktorých poznatky a skúsenosti zásadným spôsobom formovali aj aktuálne prebiehajúci legislatívny proces. Po necelých 30 rokoch sa teda tento ambiciózny cieľ pomaly mení na skutočnosť. V súčasnosti platný Občiansky zákonník bol v roku 1964 prijatý s obsahom zodpovedajúcim v dobe svojho vzniku, vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo napokon v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach, ktoré život prináša. Dôsledkom tak bola nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém de facto mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Ide tak aj z pohľadu vývoja a aktuálnej právnej o nedostatočnú a príliš zovšeobecňujúcu úpravu, ktorá už nezodpovedá dnešným potrebám a kde súčasné znenie Občianskeho zákonníka do značnej miery stratilo svoje postavenie zjednocujúceho predpisu súkromného práva. Najvýraznejšie sa to prejavuje v duálnej úprave súkromnoprávnych záväzkov, obsiahnuté jednak v Občianskom zákonníku a jednak v Obchodnom zákonníku. Táto rozdrobenosť právnej úpravy vedie k neprehľadnosti a neživotaschopnosti jednotlivých inštitútov a v neposlednom rade prispieva k neprehľadnosti a nepredvídateľnosti právnej úpravy ako takej, v ktorej by sa mal orientovať každý bežný človek. V záujme odstránenia tohto nepriaznivého stavu sme prišli po dlhodobých diskusiách a intenzívnych prácach s návrhom rekodifikovaného znenia podstatnej časti súkromného práva. Výsledkom týchto prác, ktoré boli zverené komisii pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva pod vedením profesora doktora Mareka Števčeka, doktora vied, je predložený vládny návrh Občianskeho zákonníka, pričom intenzívny legislatívny proces, ktorý bol zahájený po dvojročnej príprave od roku 2023, ktorý, ako som povedal, nadväzoval na už práce, ktoré boli vykonávané aj v predchádzajúcich obdobiach, bol zahájený samotný legislatívny proces v júni minulého roka 2025 teda a krok po roku sa pomaly teda približuje k želanému výsledku. Treba povedať, že samotná príprava Občianskeho zákonníka, ktorá trvala, už konkrétneho paragrafového znenia, ktorá trvala dva roky od v zásade novembra 2023, kedy bol vymenovaný profesor Števček ako predseda kodifikačnej komisie a kedysi zložil tím ľudí, ktorí boli zložení z advokátov, notárov, sudcov, prokurátorov, akademikov a ktorí už v samotnej príprave konzultovali všetky otázky, ktoré, o ktorých teda, ktoré sa snažili nanovo nejakým spôsobom zadefinovať v Občianskom zákonníku s ďalšími odborníkmi tak na domácej scéne, ako aj v zahraničí, najmä s kolegami z Českej republiky, prípadne z Rakúska, z Nemecka, ktorí už majú za sebou dlhoročné skúsenosti s rekodifikovaným znením Občianskych zákonníkov. Sme v zásade jednou z posledných krajín vôbec v Európe, ktorá nemá takto nový rekodifikovaný Občiansky zákonník, ktorá má občiansky zákonník ešte spred 62 rokov. Na čo nasledovalo v roku 2025, v lete na konci júna, zverejnenie paragrafového znenia na našej internetovej stránke na verejné pripomienkovanie, kde v zásade bolo tri mesiace zverejnené na verejné pripomienkovanie, v septembri to potom išlo do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo nadštandardne dlhé, trvalo dva mesiace oproti teda štandardným 15 dňom. V rámci tohto pripomienkového konania nám prišlo cca štyritisíc pripomienok, z toho dvetisíc zásadných, ktoré boli predmetom potom ďalších rozporových konaní, ktoré trvali štyri mesiace, kde sme sa pokúšali, a teda musím povedať, že sa nám to veľmi zdarne podarilo, tieto rozpory odstrániť. Medzitým prebiehali jednotlivé stretnutia so všetkými subjektmi, ktoré do tohto procesu mohli niečo pozitívne vniesť. V rámci pripomienkového konania sa diskutovalo na spoločných stretnutiach kodifikačnej komisie so zástupcami advokátskej komory, notárskej komory, prokurátorského stavu, sudcovského stavu, ďalej so zástupcami bankovej asociácie, správcami konkurznej podstaty, združením konkurzných správcov, Asociácie rodinných sudcov, združenia sudcov a všetkých podnikateľských zväzov, Republikovej únie zamestnávateľov, Klubu 500, asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, asociácie priemyselných zväzov a združení, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, MČ a ďalšími a ďalšími organizáciami, a to na opakovanej báze, to znamená, boli tieto stretnutia opakované, až kým sa nedorokovali a neodstránili všetky rozpory. Zároveň sme ešte pred uzavretím rozporových konaní aj zvolali stretnutie so zástupcami parlamentných strán, kde sme pozvali členov ústavnoprávneho výboru, poslali sme pozvánku všetkým predsedom poslaneckých klubov. Následne po tom, ako skončili rozporné konania, sme predložili návrh zákona na legislatívnu radu vlády, kde prešiel bez pripomienok, takisto na hospodársku a sociálnu radu, kde prešiel bez pripomienok, dokonca s ocenením zamestnávateľských zväzov, konkrétne Republikovej únie zamestnávateľov a poďakovaním za naozaj veľmi intenzívny legislatívny proces, kde tieto stretnutia neprebiehali len na úrovni nejakých spoločných stretnutí, ale aj na individuálnej báze, kedy jednotlivé stavy rokovali aj s konkrétnymi členmi rekodifikačnej komisie na individuálnej báze za účelom odstránenia jednotlivých rozporov. Čiže aj na tripartite to prešlo bez pripomienok. Nakoniec teda to schválila vláda a bol predložený návrh zákona do parlamentu, kde sme opätovne pozvali členov jednotlivých poslaneckých klubov na diskusiu k tomuto návrhu zákona, za čo chcem teda veľmi pekne poďakovať tým členom poslaneckých klubov, ktorí prišli a zúčastnili sa diskusie, či koaličným, alebo aj opozičným kolegom, ktorí prišli na tieto stretnutia naozaj za vecnú diskusiu. No a dnes máme tento návrh zákona v prvom čítaní, kde predpokladám, že tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku, v prvom čítaní by mala byť diskusia o samotnej filozofii zákona, že táto filozofia, teda tento bod bude naplnený a budeme sa snažiť diskutovať o filozofii tohto zákona, či ho vôbec potrebujeme, či je postavený na správnych filozofických základoch, a potom o konkrétnych ustanoveniach, samozrejme bude diskusia na ústavnoprávnom výbore a v druhom čítaní, kde, samozrejme, ja navrhujem, a ak bude záujem ústavnoprávneho výboru, aby tento bod rokovania bol samostatným bodom, samostatný deň, kde bude len, diskusia len o tomto bode, tak, samozrejme, ja som pripravený aj na takúto diskusiu na ústavnoprávnom výbore, ak bude tá vôľa, tak, samozrejme, my sme pripravení aj s členmi rekodifikačnej komisie ešte opätovne, samozrejme, aj v druhom čítaní o tom diskutovať. Máme dostatočný čas, tri mesiace do ďalšej schôdze, aby sme prípadné otázky zodpovedali, prípadne ak budú nejaké konkrétne pripomienky, ktoré môžu vylepšiť tento stav, tak ich zapracovali. Samozrejme, s tým zapracovaním musíme byť veľmi opatrní akýchkoľvek pripomienok, pretože by nám to mohlo rozhádzať celý systém Občianskeho zákonníka, ktorý je postavený na naozaj veľkej obsahovej matérii, ale treba povedať, že ono to vyzerá, že toho je strašne veľa, že to je vyše 1 900 paragrafov, len to všetko nie sú nové paragrafy. Treba povedať, tá filozofia kodifikačnej komisie, keďže novelizácií súčasného Občianskeho zákonníka bolo obrovské množstvo a boli niektoré paragrafy už veľmi neprehľadné, mali niekoľko odsekov, viac ako desať a podobne, tak tá filozofia vychádzala z toho, že každé ustanovenie má mať maximálne jeden-dva odseky, každé ustanovenie má mať vlastný názov, aby sa v tom občan jednoducho mohol vyznať, a preto aj tá matéria alebo ten počet tých paragrafov tak narástol, ale to neznamená, že to sú všetko nové veci a že to nie sú tie isté ustanovenia, ktoré tam boli, len sú rozdelené na jednotlivé menšie celky, aby to bolo jednoduchšie pre čitateľa, adresáta tej právnej normy čitateľné. Takže toľko z tej histórie. Účinnosť vládneho návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2027 tak, aby sa vytvoril dostatočný priestor pre prijatie implementačného zákona, ako aj vydanie a novelizáciu vykonávacích právnych predpisov tam, kde je to potrebné a kde bude vyvolaná zmena práve Občianskym zákonníkom. [09:36] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Plevíkovej. [09:37] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému vládnemu návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu zákona. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [09:38] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Postupne sa prihlásilo päť poslancov. O slovo v rámci rozpravy požiadal prvý navrhovateľ pán Boris Susko, nech sa páči. [09:38] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Okrem samotného úvodného slova mi dovoľte, aby som predložil alebo nejakým spôsobom vysvetlil jednotlivé zmeny a tento návrh zákona vzhľadom k tomu naozaj, že ide o zásadnú zmenu civilného práva, kde teda možno povedať, že je to jedna z najvýznamnejších a najrozsiahlejších legislatívnych prác vôbec posledných desaťročí, kde po viac ako 60 rokoch má Slovensko dostať úplne nový moderný kódex súkromného práva. Občianske právo je tým odvetvím, ktoré sa bytostne dotýka každého jedného človeka a to každý deň, často bez toho, aby si to vôbec uvedomoval. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných, ale aj zásadných majetkových rozhodnutí v živote, či už keď si kupujeme potraviny v obchode, prenajímame byt, dedíme po rodičoch či zakladáme rodinu, vždy sa pohybujeme v určitom priestore, ktorý upravuje a vymedzuje Občiansky zákonník, a preto sú jeho kvalitná štruktúra a zrozumiteľný obsah predpokladom právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v konečnom dôsledku aj pokojného a nekonfliktného spolunažívania občanov v spoločnosti. Prečo vlastne potrebujeme nový kódex? Náš platný Občiansky zákonník, ako som už spomínal, bol prijatý v roku 1964. Jeho obsah je dodnes platný, v dobe svojho vzniku, alebo poplatný, ak chcete, v dobe svojho vzniku, bol vystavaný okolo typických situácií socialistického života a neprirodzene zužoval priestor pre slobodné rozhodovanie človeka o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je naozaj nielen stručná úprava, ktorá opomenula mnohé klasické právne inštitúty, ale príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov a nie ako nástroj slobody. Hoci boli časom mnohé jeho nedostatky odstránené, stále zostáva predpisom len pre základné typové prípady. V dnešnej dobe, ktorú charakterizuje zložitosť spoločenských a ekonomických vzťahov však táto úprava už jednoducho nestačí. Buď neponúka žiadne riešenia pre komplikované životné situácie, alebo vedie k riešeniam, ktoré už nezodpovedajú potrebám doby. Dovolím si jeden symptomatický príklad. Dnes ani skúsený právnik často nevie s istotou určiť, v akej lehote sa to-ktoré právo premlčí, pretože premlčacie lehoty sú roztrúsené rozdielne v občianskom a obchodnom práve a nanajvýš komplikované. Ak si nie sú istí ani odborníci, tak o akej právnej istote pre bežného človeka sa potom môžeme baviť? Cieľom predkladaného návrhu preto je odstrániť relikty tohto prístupu k súkromnému právu, zmodernizovať ho zavedením inštitútov, ktoré pozná každá moderná európska právna úprava, a predovšetkým pozdvihnúť význam autonómie vôle. Nový Občiansky zákonník má byť nosným pilierom slobody každého z nás rozhodnúť sa, ako chce žiť a usporiadať si svoje životné situácie pri minimálnej ingerencii štátu. Zároveň chceme súkromné právo sprehľadniť a zjednotiť, odstrániť duplicity a sústrediť čo najväčší rozsah súkromnoprávnych vzťahov do jedného centrálneho kódexu. Do nového zákonníka preto preberáme aj časti dnešného Obchodného zákonníka, najmä úpravu obchodných záväzkových vzťahov a nekalej súťaže a osobitné ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dovoľte mi zdôrazniť, akým spôsobom návrh vznikal. Ako som už povedal, jeho prípravu vláda zverila samostatnej komisii pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka, kde spojili svoje sily najmä, a to som spomínal, advokáti, notári, prokurátori, akademickí a ďalšia odborná právna obec, odborníci na históriu, európske právo, kde sa spojila teda teória s praxou. Komisia konzultovala už v priebehu prípravy Občianskeho zákonníka jednotlivé veci s ďalšími odborníkmi, či už s Národnou bankou Slovenska, s bankovou asociáciou, asociáciou poisťovní, správcovskými združeniami a podobne. Čiže nešlo teda o prácu nejakej úzkej skupiny ľudí od stola, ale o výsledok širokého a dlhoročného odborného dialógu. Dnes návrh stojí na zásade, ktorú nazývame racionálnou kontinuitou, na rozdiel napríklad od toho, ako išla Česká republika, to znamená, že racionálne nadväzuje na existujúcu úpravu, zachováva žitú terminológiu, pojmy a výrazy sa menia len v minimálne nevyhnutnej miere. Čiže nový Občiansky zákonník nie je výsledkom revolúcie, ktorá by zo dňa na deň zmietla všetko, na čo sme boli zvyknutí, ale skôr evolučného vývoja. Práve preto sa komisia po rozsiahlej odbornej diskusii rozhodla nepodriadiť celý kódex zásade superficies solo cedit, teda zásade, podľa ktorej stavba patrí vlastníkovi pozemku. Nešlo o jednoduché rozhodnutie, ale o rešpekt k tomu, aby sme nezasiahli ďalekosiahlo do vžitých konceptov a neohrozili súdržnosť celého systému tak, ako fungoval dodnes. Pred samotným paragrafovým znením návrh zákona uvádza základné princípy, ktoré doteraz občianske právo nepoznalo, ktoré tvoria výkladový rámec celého kódexu, a to je princíp autonómie vôle a dispozitívnosti úpravy, to znamená, právna úprava vo veľkej časti bude len subsidiárna a bude sa podľa nej postupovať len vtedy, ak sa strany nedohodnú inak. Ďalej princíp osobitnej ochrany slabšej strany, najmä dieťaťa, princíp slušnosti a zákazu zneužitia práva, ako aj klasické zásady ako „práva patria bdelým“. Tieto princípy nie sú akademickou ozdobou, majú slúžiť občanom, ale aj sudcom napríklad ako kompas pri výklade jednotlivých ustanovení. Dovoľte mi teraz predstaviť jednotlivé, jednotlivé časti podrobnejšie, čo teda návrh prináša. Vo všeobecnej časti v oblasti premlčania zavádzame jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu, zjednocujeme občianskoprávny a obchodnoprávny režim a umožňujeme stranám dohodnúť si dĺžku premlčacej lehoty, čo je typické pre modernú európsku civilistiku. Skoncujeme tak so spomínanou neistotou, kedy sa vlastne právo premlčí. Zásadne meníme aj prístup k neplatnosti právnych úkonov. Dnešná úprava vedie k tomu, že aj nepatrný rozpor so zákonom sa považuje za dôvod neplatnosti, a to aj vtedy, ak daný zákon vôbec nemá za cieľ riešiť súkromnoprávne následky. Po novom bude potrebné najprv skúmať účel a zmysel zakazujúcej normy. Opúšťame prílišné preferovanie absolútnej neplatnosti a tam, kde to zodpovedá vôli strán, uprednostňujeme platnosť právneho úkonu. Relatívnu neplatnosť nahrádzame zrozumiteľnejším inštitútom zrušiteľnosti s výraznejšou ochranou dobromyseľných tretích osôb. Kodifikujeme aj ustálené závery doterajšej judikatúry, napríklad to, že neplatnosť zmluvy nevyplýva z jej rozporu s inou zmluvou. Reagujeme na kontinuálne rastúci význam elektronickej komunikácie a precizujeme úpravu právnych úkonov v elektronickej podobe. V súlade s judikatúrou jednoznačne riešime aj otázku, ktorá v praxi dlhodobo rezonovala, či dojednanie, na ktoré zmluva iba odkazuje, spĺňa písomnú formu. A napokon výslovne ustanovujeme, že aj uznesenie môže byť právnym úkonom, čím odstraňujeme dlhoročný a dlhotrvajúci výkladový spor. Chcem výslovne ubezpečiť, že ochrana spotrebiteľa zostáva nezmenená a naďalej na vysokom štandarde v súlade s právom Európskej únie. V tejto citlivej oblasti sme zámerne do nej nezasahovali. Pokiaľ ide o ďalšiu časť, a to je časť o osobách, tak návrh nanovo a podrobnejšie upravuje status fyzickej osoby. Spôsobilosť na práva má podmienene aj počaté dieťa, ak sa narodí živé, napríklad pre účely dedenia, ak nie je preukázané inak, za deň počatia sa považuje deň, od ktorého do pôrodu uplynulo 300 dní. Pre prípady, keď viacero osôb zomrie pri tej istej udalosti, napríklad pri dopravnej nehode a nie je zrejmé poradie úmrtí, sa stanovuje, že zomreli súčasne, čo je dôležité práve pre samotné dedičské konania, čo vyvolávalo tiež vážne otázky v doterajšej aplikačnej praxi. Nanovo definujeme aj pojmy ako je obydlie, domácnosť a bydlisko. Za jednu z najdôležitejších a ľudsky najcitlivejších zmien však považujem novú úpravu ochrany dospelých osôb, ktoré pre vysoký vek, zdravotný stav alebo iné okolnosti potrebujú pomoc pri rozhodovaní. Dnešná prax sa veľmi často uchyľuje k formálnemu a tvrdému riešeniu zásahu do spôsobilosti na právne úkony alebo ustanoveniu opatrovníka, teda k rozhodovaniu niekoho iného za iného človeka. My obraciame túto logiku, pričom východiskom je rešpekt dôstojnosti a vôle človeka a preto namiesto náhradného rozhodovania zavádzame rozhodovanie podporované. Prvým nástrojom pre podporované rozhodovanie je, že človek si na základe zmluvy o podpore zvolí osobu, ktorá mu poskytne informácie a usmernenie, no rozhoduje stále on sám vo svojom mene a na svoj účet. Druhým je predbežné vyhlásenie, kedy si človek ešte v čase, keď o jeho vôli niet pochýb, vopred určí, ako a s kým má byť zastúpený, ak sa jeho stav v budúcnosti zhorší. Toto vyhlásenie môže samozrejme kedykoľvek odvolať. A až ako krajné riešenie, ako ultima ratio, prichádza do úvahy ustanovenie opatrovníka. Opatrovníka pritom nebude možné ustanoviť, ak existuje platné predbežné vyhlásenie alebo zmluva o podpore, ktoré danú situáciu pokrývajú. Všetky tieto nástroje sa budú evidovať v centrálnom notárskom registri, čo posilní ich preventívnu a informačnú funkciu. Pri právnických osobách prinášame doteraz chýbajúcu základnú strešnú úpravu, ktorá sa použije subsidiárne tam, kde osobitný predpis mlčí. Stanovujeme štandard kvality výkonu funkcie členov orgánov, výslovne upravujeme stret záujmov a po novom pripúšťame aj tzv. súbeh funkcií, možnosť dojednať, že výkon funkcie konateľa sa môže spravovať ustanoveniami napríklad pracovného práva. Pokiaľ ide o bezpodielové BSM, teda bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tento pojem v oblasti manželského majetkového práva nahrádzame pojmom bezpodielové, teda pojmom spoločné imanie manželov. Imanie pritom na rozdiel od vlastníctva ako takého, vrátane spoluvlastníctva, zahŕňa nielen samotný majetok, ale aj dlhy. V zásade zrkadlíme súčasný stav, no na viacerých miestach posilňujeme spravodlivosť a ochranu tak manžela, ako aj veriteľa, kde tento stav je skôr výsledkom judikatúry ako vôbec hmotnoprávnej úpravy. Uvediem niekoľko praktických príkladov. Po novom bude do spoločného imania patriť mzda až okamihom jej vyplatenia, nie už ako pohľadávka voči zamestnávateľovi. Znamená to, že v exekúcii vedenej len proti jednému z manželov nebude možné siahnuť zrážkami na mzdu druhého manžela. Reagujeme aj na bolestivé situácie po rozvode, ak jeden z manželov zámerne bráni druhému užívať spoločnú vec, najčastejšie byt, druhý manžel bude mať právo na peňažnú náhradu. Najvýznamnejšia zmena sa však týka dlhov len jedného z manželov, ktoré doteraz v aplikačnej praxi vyvolávali obrovské problémy. Bez ohľadu na to, kedy dlh vznikol, sa bude uspokojovať primárne z výlučného majetku manžela dlžníka, z majetku v spoločnom imaní len subsidiárne a len do výšky podielu, ktorý by manželovi pripadol pri zániku imania, napríklad ak výlučný majetok dlžníka nepostačuje alebo ak slúži na bytové potreby rodiny. Tým výrazne chránime druhého manžela, no zachovávame primeranú ochranu aj veriteľa. Pamätáme aj na podnikanie, na použitie spoločného majetku, na začatie podnikania bude treba súhlas druhého manžela a po novom bude možné domáhať sa zrušenia spoločného imania aj vtedy, keď jeden z manželov začne vykonávať slobodné povolanie, napríklad advokáta, notára, architekta či znalca, pri ktorom ručí celým svojím majetkom. Manželom dávame zároveň väčšiu zmluvnú sobotu, slobodu, pardon, spoločné imanie si môžu zmluvou rozšíriť či zúžiť, a to aj druhovo, napríklad pre všetky nehnuteľnosti, nielen pre jednu konkrétnu. Pri vyporiadaní zavádzame trojročnú prekluzívnu lehotu a umožňujeme dohodnúť sa ešte pred zánikom imania, napríklad počas rozvodového konania. Pokiaľ ide o záväzkové právo, ide o najrozsiahlejšiu časť nového Občianskeho zákonníka, do zákona výslovne zapracovávame mnohé závery súdnej praxe, čím sprehľadníme právny systém a uľahčíme občanom, aby sa o svojich právach vôbec dozvedeli. Zavádzame inštitúty, ktoré v praxi fungovali, ale doteraz im chýbala opora, napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka či jednostranné odpustenie dlhu. Pre modernú ekonomiku je dôležité, že posilňujeme istotu pri postupovaní pohľadávok, porušenie zmluvného zákazu postúpenia už nebude mať dopad na tretie osoby. Kľúčovým prínosom je jednotný systém následkov nesplnenia zmluvy. Dnes musí veriteľ tieto následky prácne hľadať v neúplnej úprave jednotlivých zmluvných typov. Po novom bude zrejmé, ktorý ochranný prostriedok si pri porušení zmluvy môže zvoliť, za akých podmienok a ako ich môže kombinovať. V procese uzatvárania zmlúv zavádzame osvedčené inštitúty, ktoré nám chýbali, zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv či kontrolu štandardizovaných formulárových zmlúv. Modernizujeme úpravu náhrady škody, dovoľte mi priblížiť na príkladoch. Riešime spornú otázku nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy, predstavte si, že vám dodávateľ zruší svadobnú hostinu v posledný deň, samotné vrátenie zálohy je v takej situácii zjavne neadekvátne. Výslovne upravujeme aj citlivú tému náhrady nemajetkovej škody tzv. sekundárnych obetí, teda napríklad blízkych osôb obete dopravnej nehody. Zavádzame nové jasne vymedzené druhy zodpovednosti, ktoré dnes v zákone chýbajú, napríklad za škodu spôsobenú stavbou alebo zvieraťom, kde jednoznačne stanovujeme, kto a za akých podmienok zodpovedá. Naopak, zmierňujeme dnes neprimerane prísnu zodpovednosť za škodu z prevádzkovej činnosti, ktorá zaťažovala najmä podnikateľov. A od základu modernizujeme bezdôvodné obohatenie, ktoré dnes na mnohé situácie reálneho života nedáva odpoveď. Veľkou systémovou zmenou je odstránenie dvojkoľajnosti občianskeho a obchodného práva pri najtypickejších zmluvách, napríklad kúpnej zmluve aj zmluve o dielo. Pri kúpnej zmluve pritom vychádzame z osvedčenej obchodnoprávnej úpravy, ktorá v praxi nevykazovala zásadné problémy, pretože aj vzhľadom k tomu, že bola prijatá v Obchodnom zákonníku neskôr, teda modernejším spôsobom, či spotrebiteľská kúpna zmluva, ktorá sa zmenila len nedávno a zostáva teda úplne bez zmien. Osobitne sa zastavím pri nájme, ktorý sa dotýka veľkej časti obyvateľov. Vraciame do jazyka pôvodné slovenské pomenovanie, namiesto nájomca budeme používať slovo nájomník. Z úpravy nájmu bytu vypúšťame inštitút bytových náhrad, ktorý je reliktom socialistickej bytovej politiky a v porovnateľných právnych poriadkoch nemá obdobu. Namiesto neho zavádzame opatrenia na ochranu tých, ktorým reálne hrozí strata bývania, napríklad ak hrozí, že zraniteľná osoba trvalo stratí bývanie, prenajímateľ bude povinný informovať o výpovedi obec, pokiaľ s tým nájomník výslovne nesúhlasí. Dopĺňame aj inštitúty, ktoré si prax dlhodobo žiada, peňažnú zábezpeku, všeobecnú inflačnú doložku či prednájomné právo. A pravidlá nájmu bytu rozširujeme aj na bývanie v rodinnom dome, lebo nie je dôvodu, aby sa rovnaká potreba bývania riadila rozdielne. Návrh prináša aj viacero úplne nových alebo obnovených zmluvných typov. Spomeniem napríklad zaopatrovacie zmluvy, nadväzujú na starý slovenský inštitút výmenku a riešia silnejúcu potrebu reálneho života, jedna osoba sa zaviaže postarať sa o druhú alebo jej vyplácať rentu a tá za to na ňu prevedie svoj majetok alebo jeho časť. Dnes sa to musí prácne skladať z viacerých zmlúv. Ďalej upravujeme darovaciu zmluvu vrátane darovania s príkazom a odvolania daru pre nevďak alebo pre chudobu. Zavádzame zmluvu o franšíze, o sponzorstve, o tichom spoločenstve a integrujeme aj licenčné zmluvy či úpravu digitálneho plnenia. Pokiaľ ide o vecné práva, pri vecných právach posilňujeme ochranu dobromyseľného nadobúdateľa a dôveru v zápis v katastri nehnuteľností, budujeme ju na princípe materiálnej publicity v jeho pozitívnej a negatívnej stránke, teda na ochrane dôvery v tak správnosť, ako aj úplnosť zápisu. Pre spory o priebeh hranice medzi pozemkami, kde už objektívne nemožno zistiť, kadiaľ vedie, dávame súdu právomoc hranicu konštitutívne určiť. Pri spoluvlastníctve už nerozlišujeme medzi podielovým a bezpodielovým a zavádzame nový inštitút oddelenia od spoluvlastníctva, pri ktorom zo spoluvlastníctva vystúpi len jeden spoluvlastník, kým ostatným spoluvlastníctvo trvá ďalej. Vychádzame pritom zo zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve proti svojej vôli. A v oblasti vecných bremien výslovne zakotvujeme takzvanú vlastníkovu služobnosť, právo vlastníka zaťažiť jednu zo svojich nehnuteľností v prospech inej svojej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o dedičské právo, v dedičskom práve sa vraciame k väčšiemu rešpektu k vôli poručiteľa a obnovujeme inštitúty, ktoré naše právo poznalo a ktoré boli po roku 1948 odstránené. Popri závete a dedení zo zákona bude môcť poručiteľ povolať dediča aj dedičskou zmluvou, tá bude najsilnejším dôvodom dedenia, pretože poručiteľ ju na rozdiel od závetu nemôže jednostranne kedykoľvek zrušiť. Uvediem príklad jej užitočnosti. Bezdetní manželia chcú, aby po prvom z nich dedil napríklad ten druhý, no zároveň, aby majetok napokon neskončil u príbuzných pozostalého manžela, ale u synovcov toho, kto zomrel skôr. Dvojicou dedičských zmlúv to bude možné spoľahlivo zariadiť. Takisto pokiaľ bude niekto chcieť napríklad doopatrovať, tak bude môcť uzavrieť dedičskú zmluvu odplatnú, lebo táto zmluva je zásadne odplatná, kde sa s niekým dohodne, že ho doopatruje, nemá ten človek, starší človek peniaze, tak sa s ním dohodne, že ho doopatruje a za to, že ho doopatruje, bude povolaný ako dedič. Čiže eliminuje to súčasné obchádzanie takýchto odplatných zmlúv pre prípad smrti tým, že sa za života prevádzajú majetky s potom stanovovaním práva dožitia a podobné takéto obchádzanie právnych úkonov pre prípad smrti. Obnovujeme aj inštitúty odkazu a príkazu, pričom odkazom poručiteľ môže zaviazať dediča, aby určitú vec vydali odkazovníkovi. Vďaka tomu môže napríklad nadácia alebo kultúrna ustanovizeň nadobudnúť konkrétnu vec bez toho, aby ju zaťažovali dlhy dedičstva. Príkazom zase poručiteľ uloží dedičovi, aby niečo urobil alebo strpel, napríklad aby sa postaral o jeho domáce zviera alebo zhotovil pomník a podobne. A poručiteľ bude môcť určiť aj správcu dedičstva, ktorý sa o majetok postará v období medzi úmrtím a skončením dedičského konania. Rozširujeme okruh zákonných dedičov, aby sme znížili počet prípadov, keď majetok ako odúmrť pripadne štátu. Ukážem to na príklade, poručiteľ nemá deti, manželku, rodičov ani súrodencov, má len starú mamu z matkinej strany a tetu z otcovej strany. Podľa dnešnej úpravy zdedí všetko stará mama. Podľa novej úpravy budú dediť obe, stará mama aj teta rovnakým dielom. Sú to úpravy najmä v štvrtej skupine dedičských osôb. Mení sa aj inštitút povinného podielu neopomenuteľných dedičov. Dnešná úprava neúmerne zväzuje ruky poručiteľovi a ak má len maloleté deti, nemá prakticky žiadnu slobodu rozhodnúť o svojom majetku, čo je zjavne neproporcionálne a žiadna porovnateľná krajina nemá povinné podiely také vysoké ako my. Okrem toho, ak by sme neupravili a mierne neznížili dedičské podiely – znížili sme ich o jednu štvrtinu oproti súčasnému stavu pre neplnoleté deti aj plnoleté deti –, tak by všetky tie nové inštitúty dedičského práva prestali mať zmysel, pretože pokiaľ ide napríklad o poručiteľa, ktorý má len neplnoleté deti, tak mu v zásade nezostáva žiaden majetok, s ktorým by mohol slobodne nakladať, či už formou dedičskej zmluvy, príkazu alebo odkazu. Takže z tohto dôvodu bolo potrebné mierne upraviť dedičské podiely. Na tejto veci bola naozaj najväčšia diskusia s najviac subjektami, kedy sme mali rôzne výšky alebo debatovali sme o rôznych výškach zníženia povinných podielov pre tzv. neopomenuteľných dedičov. Nakoniec sme sa dohodli naprieč celým spektrom pripomienkujúcich subjektov na tom, že sa znížia tieto podiely o jednu štvrtinu tak, aby bolo možné využiť tieto nové dedičské inštitúty. Zachováme pritom u nás tradičnú delenú zodpovednosť dedičov za dlhy a pre zložité dedičstvá umožňuje súdu, aby ich vo výnimočných prípadoch sám spravodlivo vyporiadal namiesto toho, aby dedičov nútil do následných súdnych sporov. Záverom, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, sa domnievame, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, i s právom Európskej únie. Predpokladá sa nadobudnutie účinnosti 1. júla 2027 vzhľadom na to, že to má dopad na podnikateľské prostredie, a teda možno nastavovať účinnosť buď len k 1. júlu alebo k 1. 1. A tento čas vytvárame zámerne, aby sa spoločnosť aj odborná verejnosť na novú úpravu dôkladne pripravili a aby sme aj pripravili sprievodnú novelizáciu súvisiacich predpisov. Čo predpokladám, že budeme mať aspoň v hrubých kontúrach pripravené už k druhému čítaniu, čiže v septembri už bude známy nejaký koncept sprievodnej dokumentácie, respektíve zákona, ktorý bude vykonávať tento zákon a derogačné klauzuly. Predkladám vám dielo, ktoré nevzniklo zo dňa na deň, je výsledkom mnohoročnej odbornej práce, širokého konsenzu a stoviek hodín diskusií. Nemení všetko len pre zmenu samotnú, stojí na racionálnej kontinuite, ako som povedal, a mení to, čo prax a život skutočne potrebujú. Som hlboko presvedčený, že po viac ako 60 rokoch si Slovensko zaslúži moderný, slobodný a zrozumiteľný Občiansky zákonník, ktorý bude slúžiť ľuďom a nie naopak. Dovoľujem si vás preto požiadať o posunutie vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť. [10:02] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dostál. [10:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ďakujem za ten úvodný vstup. Myslím si, že Občiansky zákonník si to zaslúži a teda zrejme by si zaslúžil aj dlhší vstup, ale práve na tomto možno ukázať nie práve domyslenú úpravu v novele rokovacieho poriadku, keď minister spravodlivosti má na uvedenie nového Občianskeho zákonníka 10 minút v úvodnom slove a potom 40 minút v rámci rozpravy. A teraz budú diskutovať, vidím prihlásených najmä opozičných poslancov, a pán minister bude môcť reagovať v rozsahu 16 minút, v čom sú aj faktické poznámky, aj prípadné vystúpenia. A to naozaj sa mi nezdá ako úplne primerané rozvrhnutie času, takže ak teda v koalícii uvažujú o zmene rokovacieho poriadku, tak napríklad toto by sa mohlo zmeniť a to teda hovorím ako opozičný poslanec, že sa mi zdá neprimerane krátky čas pre ministra spravodlivosti na to, aby sa zapájal do rozpravy o tak dôležitej zmene. A k tomu, čo ste povedali, spomenuli ste, že legisvakancia je tam až do 1. júla budúceho roka. No ale zdá sa vám to dostatočné, keď si to napríklad porovnáte s tým, čo bolo v Českej republike? Tak tam myslím, že bola dvojročná. Či ten rok je naozaj dostatočný aj na prípravu zmeny ďalšej legislatívy, aj na to, aby sa teda spoločnosť pripravila na tak výraznú zmenu. [10:03] Peter Žiga Pán poslanec Dej. [10:03] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mne takisto rovnako, ako to počúvam, nepríde úplne korektné, že sa tu vlastne skrátila tá rozprava o návrhu zákona, ako sám minister povedal, že je to teda významná zmena po 60 rokoch, že sa to vlastne skracuje rozpravou. Keď sa na to pozerám, tak napríklad takému klubu SaS vychádza 55 minút, KDH 60, nám dve a pol hodiny. Návrh zákona, ku ktorému sa možno chcelo vyjadriť viacero poslankýň a poslancov vecne, odborne, tak vlastne budú obmedzení tým, že nebudú môcť všetci vystúpiť. A ja si myslím, že aj vo vašom vlastnom záujme je, že keď chceme prijať dobrý návrh zákona, tak tá diskusia by mala byť vecná, asi aj dlhá, lebo veď ten návrh zákona by si možno sám o sebe zaslúžil aj osobitnú schôdzu, veď ja si myslím, že ako ste aj vy povedali, tento návrh zákona sa týka človeka od narodenia až po smrť, takže ja si myslím, že ten čas by mohol byť oveľa dlhší, lebo teraz napríklad tie menšie poslanecké kluby, ktoré majú 50, možno 60 minút, tak nestihnú všetci, ktorí by možno chceli k tomu vystúpiť, vystúpiť a tým pádom budú o to ukrátení. A prečo to hovorím, je, že veď tu každý zastupuje nejakú skupinu ľudí a je úplne namieste, aby aj v ich mene sa k tomuto návrhu zákona vyjadrili. A myslím si, že skráti túto rozpravu, neviem ani, či bolo nejaké odôvodnenie, prečo sa táto rozprava vlastne skracovala, mi nepríde adekvátne k tomu, o čom sa tu rokuje. Ďakujem pekne. [10:05] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová. [10:05] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. No, ja sa tiež musím k tomuto pridať, je zrejmé, že bolo by o čom hovoriť. Vy máte v rozprave 40 minút, ktoré ste takmer vyčerpali, ale ja by som teda chcela navrhnúť, máme tu podľa § 27 ods. 8 možnosť, aby Národná rada rozhodla aj o predĺžení rečníckeho času navrhovateľa a nad rámec tých 40 minút, to si myslím, že by sme pri najbližšom hlasovaní teraz o jedenástej mali spraviť, pretože verím tomu, že ešte bude k čomu sa vyjadrovať a že by sme radi teda počuli vysvetlenia alebo vyjadrenia pána ministra a nepríde mi adekvátne, aby bol Občiansky zákonník v prvom čítaní vybavený 10-minútovým vstupom vás ako navrhovateľa a potom 30-minútovým vstupom na začiatku rozpravy. Okrem toho si tiež myslím, že vzhľadom na ten rozsah, jednak podľa mňa by o oboch, teda prvé aj druhé čítanie malo byť k Občianskemu zákonníku podľa mňa aj osobitná schôdza, ale tomu, to by malo ísť ruka v ruke s tým, že podľa mňa pred druhým čítaním by mal Občiansky zákonník prejsť každým jedným výborom a v každom jednom výbore by sa mali podrobne prebrať tie ustanovenia, ktoré sa týkajú toho zamerania toho výboru, aby si poslanci a poslankyne mohli toto navnímať, rozsah tejto matérie, pretože naozaj je to takmer dvetisíc paragrafov. V podstate sme na to mali minimum času, odkedy vlastne vláda schválila tú konečnú verziu až doteraz, a to nie je možné pre nás vôbec takto obsiahnuť. Čiže dávam na zváženie jednak, aby o jedenástej sme predĺžili, aby Národná rada váš čas predĺžila na vystúpenie v rozprave a tiež aby teda ste požiadali aj pána Rašiho, aby potom pridelil ten návrh všetkým výborom, kde naozaj bude vyhradený dostatočný čas vo výboroch, aby sme to prešli. Ďakujem. [10:07] Peter Žiga S reakciou pán minister Susko. [10:07] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja len krátka reakcia k tej legisvakančnej lehote. Ja si myslím, že to je bezprecedentne dlhá legisvakančná lehota, aká tu ešte pri žiadnom inom zákone nebola. Pokiaľ si pozriete napríklad, aká bola, ak sa, ak mám dobré informácie, tak legisvakančná lehota pri prijímaní Obchodného zákonníka ako takého bola asi týždeň. Takže máme tu naozaj bezprecedentne dlhý čas, je to skoro rok, deväť alebo desať mesiacov, a ja si myslím, že to je dostatočný čas na to, aby sa všetci vedeli oboznámiť s novými ustanoveniami, kde väčšina z nich sa bude uplatňovať až od účinnosti zákona. Niektoré sa budú sťahovať aj na doterajšie vzťahy, ale to je skôr výnimka ako pravidlo. Takže ja si myslím, že bude dostatočný čas, a pokiaľ ide o samotné implementačné zákony alebo teda taký ten, ako to nazývame, zberný zákon, ten sa samozrejme pripravuje už súbežne s návrhom nového Občianskeho zákonníka, len čakalo sa na finálne znenie, ktoré sa schváli vládou a ktoré prejde v prvom čítaní parlamentom, aby sa už potom v tom nič nemenilo. Takže to bude dopracované do času druhého čítania, verím, a bude potom k dispozícii v rámci druhého čítania, aby ste vedeli, že ktoré iné predpisy sú tým dotknuté a menia sa a nebude ich veľa. Ďakujem pekne. [10:08] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Bihariová, nech sa páči. [10:09] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslanecké kolegyne a kolegovia, začnem možno tak netradične ako opozičná poslankyňa už len samotnou pochvalou pánovi ministrovi za to, že uviesť naozaj najzásadnejší zákon, aký sme prijímali za ostatných 60 rokov za 40 minút, je heroický výkon. Ja by som si veľmi priala, kebyže je u všetkých poslancov a poslankýň v tomto zákonodarnom zbore určitá taká tá báza a rešpekt tomu, o čom ideme rokovať. A keby si našli čas na to, aby sa aspoň v tom druhom čítaní naozaj nachádzali v početnejšej zostave v pléne, ako je tomu možno dnes, pretože ako tu už naozaj zaznelo, ten zákon na rozdiel povedzme od trestného, hej, kde v trestnom zákone stačí vedieť, čo nemáte robiť a nemusíte s ním v podstate nikdy prísť do kontaktu, tak naopak pri Občianskom zákonníku čokoľvek, čo robíme, má istým spôsobom právne následky, ktorých si musíme byť vedomí. Čiže napriek tomu, že tu teda, ako aj pán minister v tom úvode povedal, preberáme zákon, na ktorom sa v rôznej miere pracovalo možno dve dekády, považujem aj to, že sme v takomto režime, v skrátenej rozprave, ako prejav hlbokej neúcty voči práci tých, ktorí tento zákon pripravovali, pretože naozaj ja si myslím, že sme tu všetci, ktorí sme teraz zapísaní v rozprave, alebo by sme sa boli bývali zapísali do rozpravy, mali záujem viesť o tomto návrhu odbornú debatu. Toto naozaj sa ani, ani nedá, nedá, naozaj z môjho pohľadu nedá ťahať do nejakých politických sporov a primiešavať tam nejaké politické výčitky, preto teda si myslím, že to, ako sa pre tento návrh alokovala časová kapacita, je naozaj, naozaj nedôstojnou urážkou práce tých všetkých, ktorí, ktorí na tom robili. No, pán minister v tom všeobecnom zhrnutí vlastne teraz počas tých 40 minút povedal také tie zásadné veci a spomenul, že prvé čítanie by sa naozaj malo držať filozofického rámcovania a presne o to sa teda pokúsim s tým, že čokoľvek budem aj možno v rámci tých filozofických alebo takých axiomatických téz kriticky reflektovať, dnes to nie je debata o správnom a nesprávnom, hej? Že to je debata o tom, ako sa môžete na nejakú vec pozerať a ktorá, ktorá tá optika vám je hodnotovo bližšia. Ako už teda bolo povedané, Občiansky zákonník je teda postavený na monistickom koncepte, čiže sa stáva akoby lex generalis voči všetkým ostatným alebo teda väčšine predpisov súkromného práva, má mnohé pokrokové prvky. Myslím si, že od tých šesťdesiatych rokov napriek tomu, že bol 66-krát novelizovaný, sa naozaj nedokázal zbaviť mnohej tej socialistickej civilistiky. Rozumiem aj tomu princípu, kde sme upustili od racionálnej kontinuity, narážam teda na to zachovanie zásady superficies solo cedit, ktorá niekedy v slovenskom právnom poriadku platila, teda v Československu to bolo 1950, myslím, sa to zrušilo, ak si pamätám dobre. A teda možno aj pre neprávnikov ide o to, že v zmysle tejto zásady to, čo sa nachádza na pozemku, sa riadi právnym režimom pozemku. U nás to takto nie je, máme oddelený právny režim k nehnuteľnosti, právny režim k pozemku. Je to, áno, ja si uvedomujem, že obrovské sústo, keby sme sa do tohto pustili, ale asi v niektorej dobe, v niektorom štádiu budeme tento gordický uzol musieť, musieť preťať. Kde sa mi zdá, že je iný a silnejší príklad racionálnej, iracionálnej kontinuity, je to, že sme rezignovali na tú inkorporáciu rodinného práva. Že naozaj toto, toto vnímam ako, ako premrhanú príležitosť a tu si možno predsa len neodpustím takú politickú vsuvku, že pri tom, ako sme, ústami premiéra, suverenistická republika najväčšieho kalibru, sme zarazili členky, či ako sa to hovorí, zrazili opätky pred výhradami teda katolíckeho kléru. Ja by som možno viac ocenila, keby vzniesli námietky, ktoré sa týkajú, o ktorých budem možno aj ja hovoriť viacej, také tie voči ústupku od istého v niektorých miestach želaného, aspoň z môjho pohľadu želaného paternalizmu ochrany slabšej strany, než teda tlačiť na to, aby vypadla úprava toho, kto s kým kedy zase v akom vzťahu. Čiže toto, toto ma mrzí, že na toto sme rezignovali, pretože inak mal návrh ambíciu a podľa mňa aj naozaj skutočný potenciál byť kódexom človeka, kde teda rodinné vzťahy by tvorili integrálnu časť statusu osoby po vzore českého nového občianskeho zákona. Dobre, a teraz k tomu filozofickému konceptu, a veľmi dúfam, že budem zrozumiteľná, lebo naozaj ono je to mimoriadne, mimoriadne zložité nielen tým obsahom a tou kvantitou, ale aj tým, že sa v mnohých aspektoch paradigmaticky mení filozofia, na akej je návrh postavený, oproti tej filozofii, s akou sme teda v občianskom práve pracovali alebo na akú sme boli zvyknutí ostatných 60 rokov. V podstate je to naozaj o hodnotovej polemike, ako sa pozeráme na zásah štátu do občianskoprávnych vzťahov, či ako na žiaducu ochranu slabšej strany, alebo ako na nežiaduce limitácie slobodného rozhodovania strán, a zvlášť nežiaduce, ak sú tieto zásahy limitáciou, takpovediac, tej silnejšej strany alebo slobody silnejšej strany. Je to polemika o tom, či má byť Občiansky zákonník viac podporujúci, taký protransakčný alebo možno predsa len v niečom si zachovať ten paternalistický prístup, alebo teda či štát vsádza na to, že subjekt, ktorý vstupuje do súkromných vzťahov, je naozaj racionálny, je uvedomelý, je právne zorientovaný, pozná svoje práva, rozumie právnym následkom, hlída si lehoty a teda môžeme mu zveriť oveľa väčšie rámce tej autonómie a tej dispozitívnosti, alebo teda štát ako normotvorca predpokladá, že, zvlášť teda v dobe dezinformačnej, že subjekt nie je zvyčajne v tej bežnej realite, nech už z akých dôvodov, úplne právne uvedomelý vo všetkých úkonoch, ktoré bežne robí. A áno, potrebuje teda štát zasiahnuť preto, aby občana chránil pred následkami, ktoré by mohli byť nepriaznivé pre samotný subjekt, ktorý ich vyvolal. Ja rozumiem, že inak to vidia advokáti, ktorí sa stretávajú v tých súdnych sieňach a vidia, že naozaj ten paternalistický prístup spôsoboval mnohé, mnohé ťažkosti, ktoré bolo treba vyriešiť potom súdnym konaním, ja sa k tomu dostanem, keď budem bližšie hovoriť o tej neplatnosti a zrušiteľnosti úkonov, inak to však vidia tie osoby, ktoré sa do tých súdnych siení ani nedostanú, hej, pretože áno, ako sa ešte dostanem na inom mieste k tomu, spravodlivosť, ako ja zvyknem hovoriť, je najdrahšia komodita a tá slabšia strana musí, alebo teda sa predpokladá, ak upustíme od toho paternalistického prístupu, vynaložiť oveľa väčšiu procesnú iniciatívu, to znamená zaplatiť si advokátov, striehnuť si lehoty, museli by sme mať uspôsobené aj to sporové konanie na to, aby sa vôbec jej nároky dostali do konania. Prečo vlastne teda začínam, hej, takýmto filozofickým výkopom, alebo čo som naznačila tie tri filozofické otázky, je preto, pretože Občiansky zákonník, respektíve ten návrh, takú tú kľúčovú hodnotu, kľúčový princíp, na ktorom stojí, je princíp autonómie vôle. To znamená, že platí všetko, čo si strany dohodli, ak zákon neustanovuje inak, kým predtým to bolo tak, že zákon teda ustanovoval, ak sa strany nedohodli inak, hej, že to je taký paradigmatický odklon od toho, akú úlohu plnil Občiansky zákonník, aká bola miera jeho rigidnosti a aká bola tá dispozitívna sféra vo vzťahu k účastníkom týchto vzťahov. Mne sa veľmi páči, že sú v úvode spomenuté princípy, ja ich tu nebudem všetky, všetky menovať, ale teda jeden z nich je práve ten princíp autonómie vôle, kde však aj v samotnom tom princípe v tom článku, myslím, že to je dva, návrh pripúšťa, že aj tá autonómia, samozrejme, musí mať nejaké limity. Zasahuje sa, zakazuje sa, ak by prišlo k neprimeranému zásahu do práva dôstojnosti iných, ak by dojednanie dvoch strán odporovalo dobrým mravom a verejnému poriadku, prípadne ak by sa týkalo dojednania, ktoré, ktorým nemožno disponovať, hej, že o zdraví a živote niekoho iného, alebo ak sa to prieči zmyslu a účelu zákona. Toto, na toto chcem zvlášť upozorniť, pretože to, či sa niečo bude priečiť účelu a zmyslu zákona, je práve to, čo sa prenesie do tých súdnych siení, čo bude musieť posudzovať sudca vždy in concreto, čo môže, kým sa ustáli nejaká teda tá aplikačná prax a výklad, spôsobovať, že niečo bude inak vidieť sudca v Bánovciach a niečo inak v Trnave. Plus, čo tam je ešte taká zvláštna vec, je teda, že sa v tej zásade autonómie jednotlivca hovorí, že dojednanie dvoch strán sa nemá priečiť dobrým mravom a verejnému poriadku. Dobré mravy Občiansky zákonník poznal aj doteraz, ale verejný poriadok je taký zvláštny nový pojem, s ktorým sa začína pracovať, si myslím, že dnes je viac taký vedecký konsenzus, ktorý kritizuje tú Hartovu doktrínu otvorenej textúry, kedy vkladáme do zákona tzv. tie právne neurčité pojmy, ktoré musí potom aplikačná prax vysvetľovať a dávať im konkrétny obsah, zvlášť v kontexte, a to neviem teda, či tomu dobre rozumiem, pán minister, ale v § 45, kde potom pojednávame o konkrétnych dôvodoch, pre ktoré teda, hej, sa môžeme baviť o neplatnosti, tam sa zmieňujú už len dobré mravy, nie verejný poriadok. Dokonca aj dôvodová správa v tomto bode pri § 45 hovorí, že áno, teda, hej, tvorcovia mali v úmysle pracovať aj s tým inštitútom verejného poriadku, ale potom od neho upustili. Čiže v princípoch máme ako jednu z možností, kedy by mohol byť úkon neplatný, jednak ak sa prieči dobrým mravom a verejnému poriadku, ale potom v tom konkrétnom ustanovení, ktoré pojednáva o neplatnosti úkonov, sme nechali len dobré mravy. Ale to je už len iba taká pikoška, nie je to nič, čo by sa nedalo technicky asi nejak doupraviť. Čiže keď už som teda spomenula tie úkony, tak kedysi to fungovalo, alebo teda dodnes to funguje tak, že ten paternalistický prístup štátu sa prejavoval v tom, že garantoval určitú ochranu pre prípad, že úkon zašiel tak ďaleko, že by privodzoval neželané účinky a možno aj ujmu tej dotknutej strane. Hovorilo o takzvanej absolútnej neplatnosti. To znamená, že takýto úkon proste sa považoval za neplatný, pretože sa priečil zákonu, obchádzal zákon, mal vady, ktoré sa vzťahovali na formu, ak ju zákon predpisoval a tak ďalej. A popritom existoval ešte relatívne neplatný úkon, ktorý bol taký, že mohol ho súd zhodnotiť ako neplatný iba, ak sa dotknutá strana dovolávala na súde a požadovala teda, aby bol takýto úkon vyhodnotený ako neplatný. Tento koncept sa v navrhovanom, navrhovanom znení mení a pracuje sa už len s neplatnosťou, ale aj to nie v takom tom absolutizujúcom zmysle. Áno, je teda, ako som vymenovala aj v tom čl. 2, kde sú vymenované limitácie autonómie vôle, aj v následných paragrafoch 45 vymedzené prípady, kedy sa môže nahliadať na úkon ako neplatný, ale nie je to z obliga, hej? Ak som teda aj spomenula ten príklad, kedy sa úkon prieči zákonu, tak ani v takomto prípade nemusí sudca povedať, že je neplatný úkon, pretože si všíma, že či to porušenie zákona, posudzuje ho vo vzťahu k účelu zákona, posudzuje ho vo vzťahu k následku, či je viac verejný záujem na tom, aby ten úkon zostal zachovaný, alebo je to iba poškodenie individuálneho záujmu, ktorým teda úkonom odporujúcim zákonu prišlo na strane dotknutého účastníka vzťahu. Čiže veľmi ťažko sa dovolá tej úplnej neplatnosti úkonu. To tým pádom teda kladie určité procesné nároky jednak na tie strany dotknuté, pretože sa budú musieť, hej, oveľa teda viac snažiť, aby úkony, ktoré majú teda v ich vnímaní nejaký poškodzujúci účinok alebo sa priečia zákonu alebo dobrým mravom, aby ho stihli napadnúť, zvlášť teda to je ďalší princíp Občianskeho zákonníka vo svojom návrhu, že princíp bdelosti je zavádzaný. Keby že ho mala úplne voľne preložiť, to znamená, že právny úspech praje pripraveným, hej, že vy musíte strážiť to, ako sa vaše dojednania vyvíjajú, musíte mať úplné povedomie o tom, že ak urobíte toto, má to následok, ale aj ak neurobíte toto, má to takýto a takýto následok. Sú skrátené lehoty, v rámci ktorých môžete úkon napadnúť, a to teda áno, v istom zmysle, minimálne keď sa bavíme v tej rovine filozofickej, môže priniesť to, že tá slabšia strana, tá, ktorá je menej právne uvedomelá alebo teda nespĺňa všetky tie parametre na právnu bdelosť, tak môže ostať pozbavená zákonného nároku preto, lebo, hej, nereagovala včas a zákon jej už nebude poskytovať takúto kogentnú ochranu. Áno, to, čo som si teda dala do poznámok, taký výkričník, hej, že aby sa z tej formálnej slobody, ktorú návrh dáva, nestala potom vo výsledku materiálna nerovnosť. Hej, ale hovorím, je to filozofický pohľad, ktorý možno tá prax sa ukáže, že je iba zbytočnou obavou. Nechcem viac konkrétne zachádzať do tých jednotlivých inštitútov, ale predsa len som si vybrala dedenie, kde by som vám možno chcela ukázať, ako sa prejavuje ten koncept, o ktorom hovorím. Áno, pribudol nový, nový delačný dôvod, dedičská zmluva, ktorá je špecifická tým, že bude mať úplnú prednosť aj pred závetom, aj pred dedením zo zákona. Pre neprávnikov len teda vysvetlím, že závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, kým dedičská zmluva je zmluva. To je dvojstranný právny úkon. To znamená, že to bude mať potom aj iné účinky, aj iné náležitosti si to bude vyžadovať, ak by sa poručiteľ rozhodol, hej, zmeniť svoju vôľu, kým pri závete to vie jednostranne zmeniť, eventuálne zrušiť, keď to ľudovo poviem, roztrhá závet, hej, ale pri dedičskej zmluve je to zmluva a bude sa musieť teda vysporiadať s tým, čo druhá strana od nej právom, právom očakávala. Pri závete je zase slabšia ochrana toho, komu je majetok odkazovaný. Pri dedičskej zmluve bude vyššia ochrana toho, v prospech koho je teda majetok alebo tá pozostalosť dohodnutá v zmluve. Samotná dedičská zmluva je dobrý inštitút, je typický pre kontinentálne právo, ja vôbec ani nechcem jeho podstatu spochybňovať, len sú tam presne v duchu tej, hovorím, keď je ústupok od tej kogentnosti, od toho paternalistického prístupu a je väčší akcent na dispozitívnosť a autonómiu vôle jednotlivcov v občianskoprávnych vzťahoch, tak áno, pri tej dedičskej zmluve zvlášť sa môžu vytvárať rôzne formy tlaku aj práve kvôli tomu, že má dopad na dedičské podiely, tak ako to už vlastne aj v tom úvodnom slove pán minister zmieňoval. Čiže jednak sa aj v zákonnom dedení, hej, menia dedičské podiely, a to je tiež filozofická debata, ja som asi v troch vetách si vymenila o tomto repliku s pánom profesorom Števčekom, kde on hovoril, že on si nemyslí, že je tu nejaká hodnotová odôvodnenosť na to, aby si potomkovia nárokovali, že majú dediť povedzme po rodičoch, hej? Že to je proste nejaký prežitok typický pre možno toto naše právne prostredie, ale je to istým spôsobom z jeho pohľadu anomália. Ja si naopak zase myslím, že nie, má to hodnotovú tradíciu, veď poznáme tú rozprávku o troch grošoch, či ako je to, nie, že jeden groš vraciame rodičom. A áno, že minimálne tí potomkovia majú, ja si myslím, že morálne právo, nejakým spôsobom ostať súčasťou toho procesu dedenia. Však nakoniec ten návrh od toho ani neopúšťa, len mení tie výšky podielov s tým, že ak do toho vstúpi dedičská zmluva, tak predstavte si situáciu, že máme ženu vydatú, ktorá má dve maloleté deti a zomrie a má uzavretú dedičskú zmluvu tak, že všetko prenecháva mužovi. Tak tie deti stále ostávajú neopomenuteľní dedičia, ale už v takomto prípade by podiel maloletých detí bol iba o jednu štvrtinu znížený? Dobre to hovorím? Znížený, hej. Čiže a pri plnoletých áno, tam je to to isté. A to isté platí, ak by sa aj poručiteľ rozhodol, že on ten majetok dá úplne inej inej osobe, hej? Tým pádom tam ten manžel pozostalý by z toho mohol byť úplne vyradený, lebo on nie je, on je síce zákonný, ale on nie je neopomenuteľný, ak to dobre hovorím. Čiže neopomenuteľní sú len len potomkovia. Čo je ešte zvláštnosť tohoto konceptu, že ak by sa potom (reakcia z pléna), áno, áno, áno, áno, áno, áno, áno, to ani ani nerozporujem, to tak aj bolo. Čo je ešte zvláštnosť takého konceptu, že ak sa, ak sa pristupuje k dedeniu zo zákona a povedzme potomok to odmietne, tak ani jeho potomkovia, hej, tým pádom nebudú môcť dediť v tom ďalšom, ďalšom rade. Teraz to bolo, myslím, že sa dalo dediť aj tak, aby potomkovia potom, ktorí, deti toho, kto odmietol dedičstvo, ostali ešte stále teda v dedičských skupinách. Myslím, že v Česku je trošku konzervatívnejšie upravené, tam sa ponechala nejaká miera majetku, o ktorej sa nedá rozhodnúť dedičskou dedičskou zmluvou, ale teda toto sú už len také tie detaily, ktoré podľa mňa skôr už patria do druhého čítania. Kebyže to mám zhrnúť, tak ja si myslím, že to je dobrá práca, ktorá bola na tomto zákone vykonaná. V tomto prípade ja aj prezumujem ten dobrý úmysel. Absolútne nepochybujem o odbornosti všetkých zainteresovaných. Áno, myslím si, že takto to malo prebiehať aj pri Trestnom zákone, kde mala byť dlhá dlhá odborná diskusia, nie že tam nebola žiadna diskusia, potom sa to rok opravovalo v parlamente. Akurát sa akurát sa trochu obávam toho, že sme možno trochu precenili tie subjekty a ich pripravenosť disponovať takouto mierou slobody a precenili sme aj pripravenosť súdov, lebo ak očakávame, že sa rôzne spory medzi účastníkmi, tie, do ktorých už, hej, nejakým spôsobom nedáva tú ochrannú ruku štát, vybavia pred súdmi. No ja si naozaj neviem predstaviť, že my tu naozaj sa nemôžeme tváriť, že budeme mať americké súdne siene, hej, že nemáme na to pripravené procesné, hej, civilný proces, nemáme pripravené celú, hej, aj ten personálny substrát, nemáme na to zdroje, ľudia na to nemajú právnu pomoc, zdroje na advokátov, nehovoriac teda o tom aj v kontexte princípu bdelosti, že u nás sa, bohužiaľ, nepestovala taká tá, možno ako je to naozaj v tých amerických filmoch, tá kultúra chodiť sa súdiť za každú pociťovanú krivdu, čo nehovorím, že je dobré, práve naopak, ja by som bola rada, keby sme v tomto smere na tom boli inak, ale vzhľadom na tie špecifiká našich právnych zvyklostí sa tak trochu obávam toho, že tá väčšia miera autonómie môže byť na neprospech tých slabších strán. Ono je to fajn, ak sú dve strany vyrovnané, ak sú, alebo ak ide o veľmi profesionálny vzťah, obchodný vzťah, tam sa možno nemusíme obávať toho, o čom hovorím, ale v tých bežných každodenných úkonoch tie strany, ktoré môžu byť poškodené, vlastne sa aj tak ani nedostanú na súd a možno len ťažko odčítame, aké sú, aké to má praktické konsekvencie, či tam miera autonómie naozaj neprivodzuje skrivodlivosti, pretože si myslím, že tam, kde privodzuje, sa tie dotknuté subjekty, ako som povedala, už teda nechcem opakovať, ani nebudú môcť súdne brániť. Ďakujem pekne. [10:34] Peter Žiga Tri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Dušenka. [10:34] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani Bihariová, v úvode ste spomínali, že skrátenie rozpravy na to nevyhnutné minimum je neúctou k autorom tohto návrhu a ono v časti je to pravda, ale v prvom rade je to neúcta voči bežným ľuďom. Lebo aj sám minister prízvukoval, že toto je najdôležitejší zákon, ktorý sa týka každodenného života bežného človeka. Takže je to v prvom rade neúcta k bežným ľuďom, ktorých sa tento zákon bude týkať. A hanebný je na tom aj dôvod, kvôli čomu o tom budeme rokovať fakticky šesť hodín, pretože, ako je známe, koalícia svoj časový fond nemieni využiť. A pán Michelko, to je taký pravdovravník tejto koalície, ten naozaj jasne povedal, že dôvodom je fakticky pomsta za to, že opozícia si dovolila obsiahlo kritizovať jeho nepodarok o tom, že poslanci, ministri a prezident majú sobášiť. Takže z dôvodu naozaj takej tej pomsty sa tu bude diskutovať šesť hodín a ak si niekto myslí, alebo aj priaznivci koalície, že dobre tá koalícia spravila, že opozícii zatvorí ústa, tak im treba, tak všetkým týmto ľuďom chcem odkázať, že čím menej sa o tomto návrhu zákona bude tu a teraz diskutovať, tým menej o ňom budete vedieť a garantujem vám, že keď v tom návrhu ostalo vyše 800 neakceptovaných zásadných pripomienok, tak tento obrovský návrh zákona v sebe obsahuje ešte množstvo pascí a nástrah pre bežných ľudí, lebo táto koalícia ešte neschválila jeden jediný zákon, ktorý by pasce a nástrahy pre ľudí neobsahoval. [10:36] Peter Žiga Pán poslanec Prostredník. [10:36] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyňa Bihariová sa vo svojom vystúpení sa dotkla aj jednej veci, ktorá tak trochu vo verejnej diskusii o návrhu nového Občianskeho zákonníka zanikla. Spomínala to, že jedna zásadná časť z toho pôvodného návrhu vypadla a vypadla na podnet Konferencie biskupov Slovenska. Ide najmä o jednu vec, s ktorou vlastne verejnosť v rámci medzirezortného pripomienkového konania bola oboznámená, teda vec, ktorá mala byť súčasťou nového Občianskeho zákonníka ako moderný prvok pre modernú spoločnosť, moderný štát, totiž možnosť nesporového rozvodu. A ako je známe, však Slovensko má pomerne vysokú rozvodovosť, tá prax je taká, že naozaj v súčasnosti každé tretie manželstvo sa rozvádza a napriek tomu tá prax, ktorú máme teraz, je, že teda každý rozvod musí ísť cez súd, čo v podstate súdy aj veľmi zaťažuje, a ten návrh by celú túto vec doviedol tam, že by odľahčil súdy v tejto téme. No nie, z vôle teda predstaviteľov jednej konkrétnej cirkvi sa tento moment do nového Občianskeho zákonníka nedostáva. Pre mňa to znamená otázku, či sa predstavitelia verejnej moci správajú nábožensky neutrálne, keď vlastne ustupujú v takejto dôležitej otázke. Navyše ešte tým, že sa ponecháva vlastne celé rodinné právo v súčasnom zákone o rodine a nepresúva sa do toho Občianskeho zákonníka, ktorý mohol byť moderným, obeťou sa stala aj otázka napríklad fyzických trestov detí. Mohli sme mať moderné riešenie, žiaľ, nestalo sa tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:38] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková. [10:38] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám pekne, pani poslankyňa, za tvoj príspevok. Budem mať samozrejme vlastné vystúpenie, ale teraz vo faktickej poznámke predsa len nedá mi. Ja sa prihlásim a hlásim sa k tomu, čo si povedala na úvod, že to v nejakej miere naozaj vnímam ako neúctu voči mnohým, ktorí pracovali na Občianskom zákonníku. Ku cti slúži pánovi ministrovi, že vlastne, dá sa povedať, že skoro všetko, čo bolo urobené, tak sa zobralo a použilo, to slúži naozaj ku cti. To, čo ja považujem za neospravedlniteľné, je, že ambícia mať Občiansky zákonník je silnejšia ako priniesť Občiansky zákonník, v ktorom je všetko, čo tam má byť. Rezignácia na rodinné právo je neospravedlniteľná. To nemôže byť, že z politických dôvodov to tam nedáme, lebo by sme sa museli o tom dlhšie baviť. Rezignácia na časť k podnikateľskému sektoru je rovnako neospravedlniteľná, pretože ja budem aj o tom bližšie hovoriť, ale poviem to už teraz. Samotná komisia, ktorá posudzovala vplyv na podnikateľské prostredie, veľmi negatívne sa k tomu vyjadrila, a to je nakoniec komisia pri ministerstve hospodárstva, na to upriamujem všetkých, ktorým tu ide o podnikateľský sektor, že sú tu vážne veci, ktoré neboli vyhodnotené, neboli zobraté do úvahy a dá sa povedať, že osobitne malí a strední podnikatelia sú tu vydaní napospas osudu a toto je neospravedlniteľné. A teraz ja poviem aj v konkrétnosti prečo, aj obsahovosť v mojom príspevku, čo je legitímna debata, ale preto, lebo určite nemajú kapacitu, aby v tak krátkom čase sa oboznámili, čo ich čaká, a už vôbec nie, aby sa k tomu nejakým spôsobom vyjadrili, a naviac ani nevedia, čo ich čaká, pretože Občiansky zákonník tie časti, ktoré sa ich týkajú, ešte nemá hotové. [10:40] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Bihariová. [10:40] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Pán poslanec Dušenka, ja s vami naprosto súhlasím v tom, že my sme venovali viac času diskusii o hmyze v potravinách naozaj ako najdôležitejšiemu zákonu, aký zákonodarný zbor prijímal za ostatných 60 rokov. To je intergalaktická hanba a naozaj urážka aj samotného rezortu, ktorý zaštiťoval tieto práce, aj samotných tých ľudí, ktorí ich za celé tie, hej, roky odvádzali. Čo sa týka teda toho, čo spomínal aj pán poslanec Prostredník, áno, ja si myslím, že to bol ťažko ospravedlniteľný ústupok od ústavného princípu, že Slovensko je sekulárny štát, aby nám, prepáčte, ja som sama veriaca, ale konferencia biskupov diktovala, ako si má štát, hej, teda usporiadať Občiansky zákonník a či v ňom má byť rodinné právo a ako a ako áno, ako nie, je proste naozaj regres, hej, že tak ako je v mnohých tých častiach, a ja ich naozaj pozitívne hodnotím, prvok progresívnosti a tým teda nemyslím nič v súvislosti s našou stranou, ale ako modernosti a pokrokovosti, tak toto vnímam naozaj ako premárnenie, premárnenie šance a možnosti tak, aby sme mali naozaj, tak ako to povedal aj pán poslanec, moderný, moderný Občiansky zákonník, a s tým vlastne súvisí aj to, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, že áno, asi by si to pýtalo ešte nejaký rok na to možno, aby sa aj vyjednali nejaké dohody aj povedzme s odporcami, aby sa zobral na potaz možnejší, alebo sa prehodnotil vplyv na niektoré vzťahy, na niektoré sektory, aby to naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:42] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Kolíková. [10:43] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, bližšie uvediem prečo, ale dovolím si hneď na úvod povedať môj základný návrh, a to je vrátiť Občiansky zákonník na dopracovanie. Súčasne v druhej vete hovorím, že vyjadrujem poďakovanie naozaj za to, že pán minister pokračoval na prácach na rekodifikácii Občianskeho zákonníka a aj ja sama vidím v tom výsledku, ktorý priniesol do parlamentu, že naozaj aj práce, ktoré sa robili za môjho pôsobenia, nakoniec na prácach, na ktorých sa pokračovalo aj za ministra Karasa, aj za ministerky Dubovcovej, tak vidím, že sú tu zapracované. Povedala by som, to, čo bolo urobené v tom čase, respektíve rozpracované, tu som našla, objavili sa, za to ďakujem. To znamená, je dôležité, že ten čas naozaj sa využil, pracuje sa na tom, síce sa obmenila komisia, s niektorými ľuďmi sa pracovalo ďalej, ale vidím, že proste tie myšlienky, ktoré, ktoré aj my sme rozvíjali ďalej, my sme pracovali, samozrejme, s tým materiálom, ktorý sme si my našli na ministerstve spravodlivosti, došlo k niektorým obmenám v komisii. A ja aj poviem aj k tomu procesu, ako som sa k tomu postavila ja a prečo, a prečo považujem tento materiál za nedokončený a v niečom vlastne aj nebezpečný, pretože je tam množstvo veľmi, veľmi pekných myšlienok. Je to naozaj materiál, ktorý je vhodné si prečítať aj s dôvodovou správou, je potrebné mať na to čas a treba dokončiť tie myšlienky. Mnoho z tých myšlienok nemá vlastne v tomto momente jasno, ako naozaj sa uplatnia, osobitne voči podnikateľskému sektoru. Ja vás rovno upriamim, pretože text Občianskeho zákonníka je obrovský aj s dôvodovou správou a ja by som povedala, že vôbec Občiansky zákonník po ústave, ja sa domnievam, že je to vlastne najdôležitejší zákon, ktorý máme. Najdôležitejší zákon v našom právnom poriadku. Naozaj po ústave a vlastne takto možno aj predpokladať, že každý by si mal prečítať ústavu a mal by si prečítať Občiansky zákonník, v ktorom vlastne nájde všetko. A preto nie náhodou očakávame, že tam bude všetko, čo sa týka, odkedy máme spôsobilosť, aj aká je ochrana naša základná, ako je to so svojprávnosťou, spôsobilosťou na právne úkony. Očakáva sa, že tu bude časť k rodinnému právu, všetky rodinné vzťahy, že tu budú upravené, to nakoniec bola ambícia aj pána ministra. Keď si pozriete materiál, jeho samotný aj so šéfom rekodifikačnej komisie, jednoznačne rodinné právo malo byť súčasťou Občianskeho zákonníka. A tak aj išlo do pripomienkového procesu v septembri. To, že tu nie je, je zjavne preto, lebo bolo potrebné viac diskusie, na čo nie je čas, pretože cieľom je mať Občiansky zákonník. Preto v tomto momente Občiansky zákonník, tak ako ho vidíme, je to naozaj rozsiahly materiál, toto je iba paragrafové znenie. Neviem, kto z vás si naozaj pozrel celý ten zákon, je to obrovský zákon, obrovský. Toto, čo mám v rukách, je to obojstranná tlač, je naozaj len text zákona, len text zákona, má dvetisíc paragrafov. Dôvodová správa je podobný materiál. Kto z vás si to čítal? Ja nehovorím, že všetci, všetci, všetci poslanci si čítajú všetky zákony, ale aj keby ste to chceli prečítať, nemali ste čas sa s tým oboznámiť. Pretože čas, ktorý tu bol od 6. mája, kedy vlastne sme vedeli, aký je materiál, kedy bol schválený, nie je naozaj v možnostiach poslancov, aby sa s tým riadne oboznámili. Ku cti pána ministra slúži, že urobil viaceré možnosti na stretnutia, ale na stretnutie by sme aspoň v nejakej miere mali prísť informovaní, asi nielen o tom, že vypočujeme si to, čo nám povedia, ale ten čas sme absolútne nemali. Keby sme si začali čítať text v momente, kedy bol schválený na vláde, každý deň ste si mali prečítať okolo sto paragrafov s príslušnou dôvodovou správou. To znamená, v podstate sa nevenovať ničomu inému. To je nemožné. A súčasne poukazujem na to, že je to kľúčový zákon v krajine. Kľúčový zákon v krajine. Kľúčový zákon. Nie náhodou Napoleon, ktorému sa podarilo presadiť Občiansky zákonník vo Francúzsku, mal za to, že jeho najväčšie víťazstvo je, že presadil Občiansky zákonník vo Francúzsku, a nie tak, že všetky boje a bitvy, v ktorých zvíťazil, ale Občiansky zákonník, Code civil, ktorý sa mu podarilo presadiť, že to je obrovská vec. To je naozaj obrovská vec. To je obrovská vec. Ja len si dovolím teraz mať takýto úvod len na to možno, čo ja vnímam z môjho pohľadu, tú závažnosť vlastne toho, čo tu máme na stole a o čom sa teraz rozprávame. Je naozaj absolútna neúcta k zákonníku, Občianskemu zákonníku, k tomuto kľúčovému kódexu, aby sme sa tu rozprávali v tej najkratšej rozprave. A to už nehovorím o tom, že pán minister má mať 40 minút. Veď ako to je naozaj výsmech. To znamená, že my sa tu o tom nechceme rozprávať. Že my sa o tom nepotrebujeme rozprávať. To znamená, prvé čítanie je absolútna formalita, v ktorej ide len o to, aby vlak išiel ďalej. Takže nie je tu vôbec priestor na to, aby sme tu diskutovali, lebo kto iný vlastne nám povie, čo v tom Občianskom zákonníku môžeme nájsť a čo nie, je minister spravodlivosti. Osobitne minister spravodlivosti by mal vysvetliť, prečo sa vypustila časť k rodinnému právu. Prečo sa vypustila časť k rodinnému právu? Ja sa domnievam, že absolútne neobstojí, že by k tomu bola potrebná ešte nejaká diskusia. Sám veľmi dobre vie, že v Občianskom zákonníku rodinné právo má byť. Vychádza predsa z legislatívneho zámeru, kde sa s tým ráta, na ktorý sa nakoniec sám odvoláva, že jednoducho zákon o rodine sa nám celý presunie do Občianskeho zákonníka. Že nebudeme predsa vytvárať v modernej dobe zákon, ktorý má upraviť všetky naše vzťahy, ktorý si človek prečíta, keď už je schopný spôsobilý čítať, aby sa dozvedel, aké pravidlá na neho platia v krajine, že sa tam nič nedozvie o rodine. Že sa tam vlastne naozaj, dozvie sa tam o manželstve a o vlastníctve manželov, ktoré sa mení, ja k tomu poviem viac, čo tiež považujem veci narýchlo, pekné myšlienky nedotiahnuté, ale nedozvie sa tam to, čo si nájdeme v zákone o rodine, k deťom, k výživnému, k opatrovníctvu, to tu nemáme, a to by tam, samozrejme, malo byť. Ja som si dovolila doniesť na ukážku Občiansky zákonník z Českej republiky. A naozaj každému, kto sa o to trošku zaujíma, z roku 2012. Si to môžete prelistovať, aby ste videli, ako k tomu pristúpili kolegovia v Českej republike. Tiež to trvalo nejaký ten rok, ale samozrejme rodinné právo tu má svoje čestné miesto. To znamená, že my, keď teraz ideme prijímať Občiansky zákonník, kde to rodinné právo nebude, tak je zrejmé, že to, čo z neho raz bude, je, že tam pribudne časť o rodine a bude to a), b), c), d), e), f) a už teraz vieme, že z toho bude zákon vlastne, ktorý nebude z tohto pohľadu zrozumiteľný na prvý pohľad a jasne predvídateľný. Jasne, že sa v ňom budeme vedieť vyznať, pretože mal by to byť zákon, pri ktorom máme ambíciu, že si ho naozaj prečíta každý. Že si ho prečíta každý. Pretože je to dôležité, aby sme predsa vedeli právo a osobitne ten zákon, ktorý je pre ľudí kľúčový. Tento Občiansky zákonník som si priniesla aj preto, kde chcem poukázať na ďalšiu vec, na ktorú nerezignovali v Českej republike. A ja vás upozorňujem na ňu osobitne, aby ste si naozaj pozreli časť v doložke vplyvov. Aby ste si pozreli, čo povedala komisia pre posudzovanie vplyvov k podnikateľskému sektoru, aký bude mať dopad na podnikateľský sektor. Urobte si vyhodnotenie sami, pán minister krúti hlavou, ja budem rada, keď sa vyjadrí, pretože to, čo tu hovorí vlastne samotná komisia pri ministerstve hospodárstva, hovorí vlastne jasne, že jednak to, čo nenašla v doložke vplyvov, je vyhodnotenie dopadu Občianskeho zákonníka na podnikateľský sektor. Že vlastne ani sa s tým neunúvalo ministerstvo spravodlivosti, aby k tomu dalo nejaký komentár. Môžeme sa baviť o tom, že je to rozsiahle, že je to ťažko kvantifikovať, samotná komisia sama hovorí, že určite sa to nejako kvantifikovať dá, pretože ten dopad bude obrovský. Osobitne upozorňuje na to, že musí tu byť čas pre podnikateľov, aby sa pripravili na novú právnu úpravu, aby si pripravili, ako treba zmeniť vnútorné predpisy, čo to pre nich bude znamenať. A to je ďalšia vec, čo vidím ako vážny problém. Takže ja vyjadrujem vďaku pánovi ministrovi, že časť k takzvaným právnickým osobám sa objavila v novom Občianskom zákonníku, ktorá sa vypracovala ešte za môjho vedenia, lenže tá bola urobená ako košieľka, kde sa objavia aj nové formy pre obchodné spoločnosti. A to, čo nájdete v Občianskom zákonníku v Českej republike, samozrejme, že nájdete aj časť, ktorá je prepracovaná k podnikateľskému prostrediu, napríklad nájdete tu rodinný podnik, na ktorý sme úplne rezignovali v Občianskom zákonníku, zverenecké fondy, súkromné zverenecké fondy, dopyt v Slovenskej republike je obrovský, chýba v Občianskom zákonníku. Jednoducho na podnikateľský sektor sa tu vôbec, aleže vôbec nemyslí. A to už nehovorím to, že sa tu rezignovalo na to, že Občiansky zákonník má ísť ruka v ruke so zákonom o obchodných spoločnostiach. Takisto ako je k tomu legislatívny zámer. A tak pracovala samozrejme aj rekodifikačná komisia pod mojím vedením. Že tak ako bude pripravený Občiansky zákonník, bude zákon o obchodných spoločnostiach, to znamená, celý podnikateľský sektor bude vedieť, čo ho čaká, keď sa prijme Občiansky zákonník, aký to bude mať na neho dopad vlastne v tom podnikateľskom sektore, pretože nie všetky ustanovenia, ktoré sú teraz stanovené v Občianskom zákonníku, je namieste, aby sa takto uplatnili aj v tom obchodnom svete. A to pán minister veľmi dobre vie, že vlastne od momentu, kedy bude schválený zákon, predpokladám na jeseň, tak naozaj v záchvatnom tempe sa musia spustiť práce na tom, aby sa upravili všetky predpisy, osobitne tie, ktoré sa týkajú obchodného sektoru, podnikateľského sektoru, aby sa upravili vzťahy, na ktoré proste nemôže takto dopadnúť všeobecná úprava v Občianskom zákonníku. To veľmi dobre vie a nie je to pripravené. To znamená, podnikateľský sektor teraz naozaj nevie vlastne, aká bude tá právna úprava, nebude to vedieť ani v septembri, keď sa schváli Občiansky zákonník, pretože táto právna úprava tu proste absentuje. A to už nehovorím, že vlastne ten moderný Občiansky zákonník mal priniesť to, po čom jednoducho ten podnikateľský sektor volal, rodinný podnik. Ja preto som aj doniesla aj to § 700 v Občianskom zákonníku v Českej republike, ktorý je naozaj veľmi inšpiratívny. Ja to skúsim aj trošku vysvetliť, aby som skúsila vysvetliť to, čo ja považujem naozaj za vážny problém. Máme tu predsa rodinné podniky, kde pracujú starí rodičia, rodičia, deti alebo teda vnuci, tri línie. Tak presne s nimi ráta Občiansky zákon v Českej republike. Jednoducho tie vzťahy, ktoré sú v tom rodinnom podniku, sú špecifické. Deti, vnuci, rodičia, všetci do toho vkladajú, dá sa povedať, oveľa viac ako to, že je to nejaký zamestnanecký pomer. A keď sa zrazu stane, že vlastne ten, kto ovláda tú spoločnosť v rámci tej rodiny, proste jednoducho jedného dňa sa rozhodne, že to celé predá, dá to celé preč, tak sa predsa má myslieť aj na tých členov rodiny, ktorí tam vložili všetko. A na to presne myslí ten rodinný podnik. A také rodinné podniky tu máme. A to bola aj naša ambícia, jednoducho mať zákon o obchodných spoločnostiach, reflektovať to v tej celej právnej úprave v Občianskom zákonníku, myslieť na rodinné podniky, pretože to súvisí, samozrejme, aj s dobrými mravmi. To je to jednoduchá právna úprava, treba na to myslieť. Takže my už teraz vieme, že prijímame vlastne právnu úpravu, kde sa na to nemyslí a ja nerozumiem prečo. Ja nerozumiem prečo. A to ani nehovorím o tom, že sme tu vlastne v nejakom momente našej spoločnosti, kedy riešime ekonomický rast, chceme proste, aby ten podnikateľský sektor osobitne sa vzchopil, aby sme ho motivovali, aby sa mu dobre darilo a nám tu chýbajú k tomu, vlastne máme tu obrovskú príležitosť na to myslieť a nemyslíme na to. A pre mňa je to nepochopiteľné. Jednoducho je tu chvat niečo rýchlo prijať namiesto toho, aby to bolo dobré. Zverenecké fondy, ktoré by mali byť aj na súkromný účel, rovnako bol obrovský dopyt, obrovský dopyt na Slovensku, aby sme ho prijali. Na tom sa rovnako pracovalo, rovnako tu chýba. Rovnako tu chýba. Jednoducho tu sa úplne zabudlo vlastne na celý tento podnikateľský segment. A to ani nehovorím, ja budem hovoriť aj viac aj k obsahu, to, čo tu je, či sa myslelo alebo nemyslelo na malých a stredných podnikateľov. A ako sú alebo nie sú zohľadnené vlastne ich postavenie aj v tom nastavení, tak ako je v Občianskom zákonníku. Takže naozaj ja každému, kto chce si pozrieť, k čomu sa dopracovali naši kolegovia v Českej republike, tak som ho preto doniesla so sebou, z roku 2012. Takže keď to tak zhodnotím, mojou najväčšou výtkou smerom k tomu obchodnému svetu naozaj je, že máme na stole Občiansky zákonník, ale podnikateľské prostredie sme úplne z toho vynechali. A pritom Občiansky zákonník naozaj je všeobecný základný predpis pre tzv. súkromnoprávne vzťahy, nielen pre každého človeka a pre jeho rodinu, rodinu tu nemáme, na to sme tiež absentovali, to je obrovská výtka, proste do Občianskeho zákonníka patrí rodinné právo. A rovnako sme absentovali na celú časť, ktorá súvisí, ako som už povedala, s tými obchodnými spoločnosťami. To je niečo, čo podľa mňa sa nedá ospravedlniť, pretože tie súkromnoprávne vzťahy... (rečníčka sa obrátila na predsedajúceho) prerušujeme. Dobre, prerušujem moje vystúpenie, vidím, kolegovia, že sa schádzate, ja budem potom pokračovať. [10:58] Peter Žiga Áno, keďže sa blíži jedenásta hodina, hlasovací blok, prerušujem vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej a budeme pokračovať bodom hlasovania o 11.05 h. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši Dobrý deň prajem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Najprv dáme priestor na procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [11:05] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Pán predseda, navrhujem, aby podľa § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku bol čas vystúpenia v rozprave o Občianskom zákonníku, ČPT 1312, pána ministra Borisa Suska, predĺžený jeho rečnícky čas o ďalších 40 minút. Odôvodnenie: Keďže navrhovaný rokovací poriadok je skôr bičom na ministrov a nie bičom na opozíciu, tak pán minister Susko už vyčerpal takmer všetok svoj čas, keď vystúpil ako navrhovateľ v úvode, ale bavíme sa o Občianskom zákonníku, kde je takmer dvetisíc paragrafov, je tam rozprava a my potrebujeme, aby mal minister priestor zodpovedať aj na naše ďalšie otázky a polemiky v rámci tejto rozpravy. Pripomínam, že tá rozprava už bola skrátená na 12,5 hodiny, ale potrebujeme, aby minister dostal väčší čas. Ďakujem. [11:06] Richard Raši Pán poslanec Michelko, nech sa páči. [11:06] Roman Michelko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER, SNS, HLAS žiadam o presunutie tlače 1261, to je o dôchodkoch pre 90-ročných, na septembrovú schôdzu. Ďakujem. [11:06] Richard Raši Pán poslanec Prostredník, nech sa páči. [11:06] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov PS, SaS, KDH žiadam o presunutie tlače 1345 na rokovanie riadnej schôdze v septembri so začiatkom 15. septembra. [11:07] Richard Raši Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [11:07] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Predkladám procedurálny návrh, aby rozprava k vládnemu návrhu zákona Občianskeho zákonníka nebola skrátená a bola v riadnom čase 37,5 hodiny, tak ako to predpokladá rokovací poriadok o takto významnom návrhu zákona, aby nemusel reagovať pán minister Susko iba 16 minútami, ktoré mu ostávajú na vystúpenia k najdôležitejšiemu zákonu pre občanov. Ďakujem. [11:07] Richard Raši Pani poslankyňa Bito Cigániková. [11:07] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Navrhujem, aby koalícia schválila nový rokovací poriadok, lebo tento je úplne na hovno. Ďakujem. (Smiech v sále.) [11:07] Richard Raši Pani, pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, aby ste sa, aby ste sa, Janka, chcem upozorniť, slušne sa vyjadrovať. Ďakujem pekne. Aj o tom je nový rokovací poriadok a toto ustanovenie meniť určite nebudeme. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Števulovej. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, 62 za, 78 proti. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Michelka. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 135 poslancov, 76 za, 8 proti, 50 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Pán poslanec Prostredník, dajte mi písomne váš návrh. Nemáte ho, dobre? Tak ho predložíte potom, nabudúce. A o návrhu pána poslanca Horeckého hlasovať nemôžeme, pretože bol skrátený (reakcia z pléna), pani poslankyňa, poprosím.... poprosím vás, poprosím kľud. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) Poprosím o kľud. Pani poslankyňa, poprosím, Andrej. Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Civilný sporový poriadok, tlač 1210, a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pani poslankyňa Plevíková, poprosím. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov , tlač 1210.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo správy výboru. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, nie, ideme hlasovať o návrhu zákona ako o celku, takže uveďte hlasovanie o návrhu zákona ako o celku, tlač 1210. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pardon, ďakujem za pripomenutie. Tak, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujeme teda o návrhu zákona ako o celku, o tlači 1210. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 49 proti, 14 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh schválili a tento návrh novely Civilného sporového poriadku, hej, tlač 1210 . A teraz poprosím, aby ste uviedli hlasovanie, pani poslankyňa, v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, tlač 1211. Nech sa páči. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 1211.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo správy výboru. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 92 za, 1 proti, 49 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa, hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 90 za, 11 proti, 41 sa zdržalo hlasovania. Sme v treťom čítaní , otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú, nakoľko sa nikto neprihlásil, a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, máte slovo. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 92 za, 1 proti, 48 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili . A teraz vás poprosím, pani poslankyňa, tlač 1221, je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach , tlač 1221.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 74 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 1 proti, 62 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 20 proti, 43 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedla hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 142 poslancov, 79 za, 1 proti, 62 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili . A teraz, pani poslankyňa, poprosím ešte uviesť druhé čítanie o tlači 1222, vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach , tlač 1222.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 1 proti, 63 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 11 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú, nakoľko sa nikto neprihlásil. Nech sa páči, uveďte hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 1 proti, 61 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili . Dovoľte, aby som vás informoval o pokračovaní schôdze. Čiže schôdza pokračuje v rozprave tak, ako bola prerušená hlasovaním, o štrnástej hodine hodina otázok, potom interpelácie, o sedemnástej hlasujeme. Dobre? Zatiaľ je takto schválený program a pokračujeme v programe tak, ako sme si ho schválili. Nech sa páči, vyhlasujem trojminútovú prestávku, 11.22 h sa stretneme. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali svoje miesta a budeme pokračovať. Čiže budeme pokračovať v rozprave k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. A v rozprave vystúpi ako prvá pani poslankyňa Kolíková. Poprosím kolegov, kolegyne, aby sa utíšili, aby mohla pani poslankyňa vystúpiť v rozprave. Pán navrhovateľ tu je, pani spravodajkyňa je, ďakujem pekne. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona Občianskeho zákonníka , tlač 1312.) [11:10] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:11] Peter Žiga . [11:12] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:12] Peter Žiga . [11:13] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:13] Peter Žiga . [11:13] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:13] Peter Žiga . [11:13] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:14] Peter Žiga . [11:14] Richard Raši Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 74 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 1 proti, 62 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 20 proti, 43 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím, pani spravodajkyňa, aby ste uviedla hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 142 poslancov, 79 za, 1 proti, 62 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili . A teraz, pani poslankyňa, poprosím ešte uviesť druhé čítanie o tlači 1222, vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach , tlač 1222.) Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR V rozprave k uvedenému návrhu zákona neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 1 proti, 63 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme, prosím. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 11 proti, 52 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Sme v treťom čítaní . Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Vyhlasujem rozpravu za skončenú, nakoľko sa nikto neprihlásil. Nech sa páči, uveďte hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujeme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 1 proti, 61 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili . Dovoľte, aby som vás informoval o pokračovaní schôdze. Čiže schôdza pokračuje v rozprave tak, ako bola prerušená hlasovaním, o štrnástej hodine hodina otázok, potom interpelácie, o sedemnástej hlasujeme. Dobre? Zatiaľ je takto schválený program a pokračujeme v programe tak, ako sme si ho schválili. Nech sa páči, vyhlasujem trojminútovú prestávku, 11.22 h sa stretneme. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali svoje miesta a budeme pokračovať. Čiže budeme pokračovať v rozprave k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona Občiansky zákonník, tlač 1312. A v rozprave vystúpi ako prvá pani poslankyňa Kolíková. Poprosím kolegov, kolegyne, aby sa utíšili, aby mohla pani poslankyňa vystúpiť v rozprave. Pán navrhovateľ tu je, pani spravodajkyňa je, ďakujem pekne. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona Občianskeho zákonníka , tlač 1312.) [11:14] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:15] Peter Žiga . [11:15] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:15] Peter Žiga . [11:16] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:16] Peter Žiga . [11:17] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:17] Peter Žiga . [11:18] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:18] Peter Žiga . [11:18] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu . [11:19] Peter Žiga . [11:26] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Ja sa ospravedlňujem na úvod, ja som si musel naozaj prepočítať, že keď si chcem nechať aj kolegom nejaké minúty, aby mohli sa zapojiť, tak nemám 36 minút, ale takto len, matematiku treba naozaj pre každé povolanie, osobitne pri skrátenej rozprave. Takže dobre. Ja by som pokračovala tam, kde som skončila. Pán minister, aj vy si dávajte pozor na čas, lebo by som bola nerada, keby ste si všetko minuli a by ste naozaj zapojili a vaši kolegovia vám nedali čas. Nepochopiteľné. Naozaj tento Občiansky zákonník sprevádzajú nepochopiteľné udalosti a okolnosti. Tak možno to samo by vám mohlo pomknúť, že či je to dobrý nápad teraz takto presadzovať. Ja som skončila pri tom, že som vlastne poukazovala na skutočnosti, pre ktoré si myslím, že je namieste vrátiť Občiansky zákonník na zapracovanie prekladateľovi. Domnievam sa úprimne, že treba asi rok. A naozaj čo je rok v porovnaní k tomu, že už toľko na ten Občiansky zákonník čakáme. Čo je rok? To znamená, vládna koalícia je pri moci, ešte môžeme rátať viac ako rok, to znamená, určite by bola spôsobila ho dokončiť, dať ho do MPK a možno ešte aj pri nejakej úvahe možno ho aj schváliť, ale určite nechať, aby dobehla normálne účinnosť za nového funkčného obdobia. A ja si k tej súvislosti dovolím pomôcť aj príkladom z Českej republiky, lebo naozaj nie je rozumné pozerať sa na Občiansky zákonník ako na niečo, aby určite nikoho nenapadlo to akokoľvek meniť, pretože to chcem byť ja, kto je tam podpísaný. Naozaj to nie je dobrý nápad. Ale aj keby sa vládna koalícia rozhodla, že chce ho mať schválený, tak nie je dobrý nápad tlačiť účinnosť ešte počas tohto funkčného obdobia. Naozaj nie. Je to nielenže neúcta k tomu kľúčovému zákonu, ale aj k tomu, že jednoducho na to sa nedá pripraviť. Pri hanebnej novele trestných kódexov sme si povedali všeličo, ja sa k tomu nechcem vracať, ale pri Občianskom zákonníku ja si dovolím iba pomôcť naozaj tým príkladom z Českej republiky. Občiansky zákonník Českej republiky bol prijatý v Českej republike a môžete si to tu aj overiť, ja tu mám vlastne aj sprievodný list pána ministra k tomu, ale aj keď si pozriete tie dáta, bol schválený 18. mája 2011 na vláde. Hej, podobne aj tu bol na vláde v máji, to sú podobnosti trošku, sú. Takže 18. mája 2011 na vláde v Českej republike schválený. Mal vstúpiť do účinnosti 1. januára 2014. 2014. Nakoniec bol podpísaný prezidentom v Českej republike 20. februára 2012. To znamená, od podpisu prezidenta ešte vlastne takmer dva roky dali priestor na to, aby sa vlastne s tým Občianskym zákonníkom riadne všetci oboznámili a pripravili sa na to. To je naozaj šprint, aby čo najskôr sme niečo prijali, čo sa volá Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku nie sú upravené všetky tie vzťahy, ktoré by tam mali byť. Naozaj tá rezignácia na to rodinné právo nie je ani v súlade s legislatívnym zámerom. Ešte 20 rokov dozadu, takmer 20 rokov dozadu, že jednoducho to rodinné právo tam patrí a nakoniec pán minister ho tam aj chcel mať. Takže keď si pozriete aj materiál, ktorý išiel do pripomienkového konania, samozrejme, tam tieto ustanovenia mal. Takže tento zákonník občiansky z Českej republiky má tritisíc paragrafov. Áno, má ich tritisíc na rozdiel od nášho, ktorý má okolo dvetisíc. Tu nejde teraz o preteky, kto má viac paragrafov, ale je ich tam viac preto, lebo je tam časť k rodinnému právu, sú tam tie vzťahy, ktoré tam jednoducho patria. Samozrejme, že sú tam upravené aj základné ustanovenia k občianskym združeniam, k spolkom, k nadáciám, k tým zvereneckým fondom, o ktorých som hovorila. Zverenecké fondy so súkromným účelom, s verejnoprospešným účelom, to všetko v tom Občianskom zákonníku z Českej republiky nájdete. To malo byť aj v tom našom. Osobitne ak chceme, takisto tak, ako sa hlási nakoniec ten Občiansky zákonník vo svojej dôvodovej správe, má to byť moderný Občiansky zákonník, to znamená, mal by čeliť predsa tomu, čo od neho teraz očakávame. Nemali by sme rezignovať na to, že ten Občiansky zákonník má niečo obsahovať a my to tam nedáme, lebo sme to nestihli urobiť. Ja sa osobitne vrátim k tomu, čo som hovorila predtým, čo považujem naozaj za vážny problém, že ak sa rozhodne ísť ministerstvo v tejto rýchlosti, tak tu vidím najväčšie problémy. Ja potom poviem aj bližšie ešte obsahové aj k spoločnému imaniu manželov aj k iným, ale naozaj ten vážny problém, ktorý vidím najvyšší teraz, na ktorý by som tu upriamila pozornosť, je to obchodné právo. A ja to skúsim aj nejak zhrnúť a to by som asi považovala za najväčší, to rodinné právo tam nie je, to už som spomenula a nebudem sa k tomu viac vracať, možno povedia niektorí rečníci za mnou, to je naozaj ako niečo, že prijímate, že potom to netreba nazývať Občiansky zákonník, lebo rodinné právo do Občianskeho zákonníka naozaj patrí. A preto vie veľmi dobre pán minister, prečo tam malo byť. To znamená, že skutočne sa stane to, že samozrejme, že budú tu ministri ďalší, ktorí budú mať tú ambíciu doplniť Občiansky zákonník o všetko, čo tam patrí, a ten Občiansky zákonník tak aj bude vyzerať. A rovnako tam dajú aj ustanovenia, ktoré patria k spolkom, k združeniam, k nadáciám, k zvereneckým fondom, k rodinnému podniku, ale potom to tak aj bude vyzerať. Samozrejme, že tam budú musieť dať ustanovenia, ktoré súvisia s tým, že bude tu zákon o obchodných spoločnostiach a tá právna úprava bude musieť byť súčasťou, ktorá s tým súvisí, v Občianskom zákonníku. Tak ten Občiansky zákonník bude vyzerať. Takže on nakoniec bude mať asi tých tritisíc paragrafov, ale nebude to pokračovanie 2001, 2002, ale bude to 103a, 103b, 103c, 103d a tak ten Občiansky zákonník bude aj vyzerať. Jednoducho toto dielo nie je kompletné. Nie je kompletné. Nie je kompletné. A je to naozaj obrovská škoda. Obrovská škoda. Ja si dovolím k tomu, k tej rezignácii vlastne mať pripravený aj zákon o obchodných spoločnostiach a k rezignácii dať priestor osobitne tým subjektom v oblasti obchodného práva, aby sa riadne oboznámili s právnou úpravou, ktorá ich čaká, tak upozorním, čo vidím ako vážny problém. Ako som už povedala, v Občianskom zákonníku je časť k právnickým osobám, ktorá bola urobená ako košieľka ešte za môjho pôsobenia s tým, že je to draft a keď sa dokončí zákon o obchodných spoločnostiach, doplnia sa tam tie ustanovenia, ktoré s tými obchodnými spoločnosťami súvisia. Takže toto, čo je tam, naozaj vnímam ako draft. Naozaj vnímam ako draft, nekompletné dielo a je jasné, že zákon o obchodných spoločnostiach nie je hotový. Nevieme, kedy bude, nevieme, či tu budú nejaké záchvatné rýchle práce, ktoré začnú potom, čo bude schválený Občiansky zákonník, aby sa to stihlo, kým bude účinný ten nový Občiansky zákonník, ako sa ráta v júli budúceho roka, ale bude to znamenať v tom celom, aj keby sa to stihlo, že jednoducho pre ten podnikateľský sektor to znamená, že oni nebudú vedieť vlastne ku dňu účinnosti, aké právne vzťahy tu budú. Takže budú poznať dvetisíc paragrafov, ktoré budú vedieť, týkajú sa nás, nevieme presne ale, čo to bude pre nás znamenať, pretože bude sa očakávať, že nejaké zmeny tu musia ešte nastať, lebo takto to predsa pre nás nemôže platiť, tieto pravidlá pre nás takto nie sú šité, je jasné, že je to nejaký všeobecný meter, budú čakať, že sa niečo stane, ale nebudú vedieť čo. Takže naozaj vznikne obrovské kvantum otázok, ak to pôjde v tejto rýchlosti, na jeseň vlastne, kedy sa ráta s tým, že v druhom, treťom čítaní bude tento Občiansky zákonník schválený, čo vlastne z tejto novej všeobecnej úpravy právnických osôb sa bude alebo nebude týkať korporácií, teda obchodných spoločností, ale nebudú to vedieť. Budú len vedieť, že je tu táto všeobecná právna úprava, nebudú vedieť, či budú nejaké zmeny, ktoré sa stihnú do júla 2027 a čo to presne bude znamenať. Napríklad v novom Občianskom zákonníku sa zavádza nový inštitút zrušiteľnosti právnych úkonov. Hneď vznikne otázka, ako sa tento inštitút uplatní v korporačnom práve. To znamená, bude to znamenať, že aj uznesenia valných zhromaždení po prijatí nového Občianskeho zákonníka, že sa ich to takto priamo týka? Že budú rovnako takto zrušiteľné alebo nie? No očakáva sa, že tam bude asi nejaká zmena právnej úpravy, ktorá upraví, že týchto úkonov sa to v tejto miere takto netýka. A samozrejme veľká debata môže byť aj o obchodnom podiele, ktorý po novom bude patriť do takzvaného spoločného imania manželov, teraz takzvaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To, že bude platiť obchodný podiel, vlastne toto spoločné vlastníctvo manželov, je naozaj nová vec pre korporačné právo. A tieto veci neboli doteraz poriadne prediskutované a premyslené. To, že si to nemyslím len ja a ľudia, samozrejme, s ktorými sa rozprávam, i keď musím povedať, že toho času je naozaj málo, toho času je naozaj málo. A ja preto iba v stručnosti poviem tie časové míľniky, o ktorých sa tu bavíme, a naozaj v nejakej miere to aj korešponduje s tým, čo sa teraz deje v Národnej rade. Vlastne všeobecná odborná verejnosť sa dozvedela alebo oboznámila sa s celým týmto textom nového Občianskeho zákonníka 30. septembra 2025, dostala do 1. decembra 2025 čas, aby k tomu dala pripomienky. To sú vlastne dva celé mesiace. Tam bolo aj rodinné právo. Veľmi málo dva mesiace. Veľmi málo. Naozaj na dvetisíc paragrafov veľmi málo. Ja som sa rozprávala, či sú to notári, exekútori, advokáti, naprieč odbornou verejnosťou, akademici, nemali šancu si to celé pozrieť. To znamená, rozdelili si to jednotlivé segmenty, aby k tomu nejaké pripomienky dali. Nikto nemal šancu a priestor si to celé pozrieť. Nemal šancu. Vedeli, že v tom čase sa to nedá. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnocovalo pripomienky od 2. decembra 2025. Najprv do marca si dali čas, potom si to predĺžili od marca, vlastne pardon, až do, áno, od 2. decembra 2025 až do 30. marca 2026. Tak, áno, to je celý čas, kedy boli vyhodnocované pripomienky. To znamená, ministerstvo spravodlivosti malo na to, ak dobre rátam, nejaké štyri mesiace. Nejaké štyri mesiace vyhodnocovali tieto pripomienky. Na vláde sme mali schválený materiál 6. mája 2026. To znamená, to bol moment, kedy sme si mohli začať pozerať, čo nám asi príde do Národnej rady a v Národnej rade vlastne termín prvý na prvé čítanie už bol 29. máj. Ako povedal pán minister na tých stretnutiach, kde sme boli, ten materiál, ktorý bol 30. septembra, sa zásadne zmenil voči 6. máju. Okrem iného, rodinné právo z toho úplne vypadlo. Ja som sa doteraz vlastne ani nedozvedela, prečo to rodinné právo z toho vypadlo. Budem veľmi rada, keď pán minister vystúpi, aký očakáva osud rodinného práva? Že sa raz zapracuje do Občianskeho zákonníka, ostane mimo alebo aký bude jeho osud? Naozaj, aký bude osud celej právnej úpravy, ktorá sa týka spolkov, združení, nadácií, obchodných spoločností, aký bude ich osud? Zapracujú sa raz do Občianskeho zákonníka? Kedy sa zapracujú do Občianskeho zákonníka? Zaujímalo by ma, samozrejme, aký bude osud rodinného podniku, zvereneckých fondov, osobitne tých na hospodársky účel. Či sa ráta s tým, že budú zapracované a prečo neboli teraz zapracované do Občianskeho zákonníka. Dalo by sa tu rozprávať aj o tom, koľko bolo zásadných pripomienok a koľko z toho bolo prijatých. Ja rozumiem, že každý Občiansky zákonník, nech by bol akokoľvek k tomu daný čas, asi by tam bolo množstvo pripomienok, záviselo by od predkladateľa, ktoré z nich akceptuje, ktoré nie. Pravdou je, že máme tu 800 zásadných pripomienok, ktoré neboli akceptované. Ja v tejto súvislosti osobitne s tým dôrazom na podnikateľské prostredie si vás dovolím upriamiť na doložku vybraných vplyvov, pozrieť si, čo k tomu hovorí príslušná komisia pri ministerstve hospodárstva, ktorá osobitne hovorí, že je potrebné vyhodnotiť oboznámenie sa s reguláciou. Čas potrebný na naštudovanie legislatívnej zmeny, pochopenie jej vplyvu na činnosť podnikateľa, dotkne sa celého podnikateľského prostredia. Rekodifikovaný Občiansky zákonník je komplexnou strešnou právnou úpravou všetkých právnických osôb súkromného práva. A to, čo vlastne hovorí samotná komisia, je, že predkladateľ predsa musí mať nejakú predstavu o tom, ako ich to zasiahne a mal by to nejak vyhodnotiť. A na toto tiež predkladateľ rezignoval. Môžete si to pozrieť sami. Ale ako hovorím, to, čo vidím ako vážny problém, je, že vlastne tu v podnikateľskom sektore nebudú vedieť k júlu 2027, ako to vlastne bude. A teraz by som ostala v oblasti podnikateľského sektora a dovolím si sústrediť sa osobitne na ochranu malých a stredných podnikateľov, lebo si myslím, že to je dôležité. A súčasne vnímam, že môžeme mať na to rôzny názor. Aká môže byť právna úprava? Len okrem toho, že sa im dáva malý čas, nie je tam všetko zapracované, ani to, na čo by sme mali v modernej dobe reflektovať, na množstvo vecí sme rezignovali, ale tak, ako to máme upravené a vyzerá to tak, že asi veľká ambícia ministra spravodlivosti a tejto vládnej koalície je to v tejto podobe prijať, tak ja si dovolím vám načrtnúť zopár otázok obsahových k ochrane malých a stredných podnikateľov. Dovolila som si predostrieť takú analýzu, čo spôsobí nová právna úprava, tak ako je v Občianskom zákonníku, voči malým a stredným podnikateľom a dovolila som si to porovnať s nemeckým modelom, ktorý sa pre niektorých považuje za určitý európsky štandard, benchmark, keď to tak mám povedať, Občianskych zákonníkov. Nemusíme so všetkým súhlasiť, samozrejme, to je absolútne v poriadku, môžeme mať niektoré veci inak, ale ja si dovolím len na zamyslenie, mrzí ma, že tu nie je pán podpredseda Danko, lebo on osobitne hovorí, že záleží mu na tom, aké sú podmienky pre podnikateľov, často hovorí o malých a stredných podnikateľoch, tak mohlo by ho zaujímať, čo nám vlastne Občiansky zákonník pre nich prináša. To, čo sa môže javiť ako problém a môžeme mať na to samozrejme už rôzny názor legitímne aj filozoficky, je, v akej miere vlastne pristupujeme k malým a stredným podnikateľom, že v tej celej palete tých nových zmluvných vzťahov sú alebo nie sú chránení a to je filozofická otázka, či majú byť chránení. Asi je taká spoločná, by som povedala, zhoda v spoločnosti na tom, že spotrebitelia by mali mať nejakú osobitnú ochranu. V rámci tejto debaty, a vieme prečo a preto, hovorím, iba k tomu základu idem, že vlastne v tých vzájomných zmluvných vzťahoch ten spotrebiteľ môže byť naozaj v nerovnej pozícii a preto je osobitne chránený, aby vlastne jeho postavenie nebolo zneužité. A v tejto súvislosti si dovolím, aby ste si predstavili malého, stredného podnikateľa, ktorý ide do zmluvných vzťahov naozaj s veľkými firmami, ktorému ponúkajú podmienky ber alebo nechaj. Či je v poriadku, že je to na absolútnej autonómii ich dvoch, ako sa dohodnú, a že aj keď vidíme, že zodpovednostné vzťahy sú úplne nevyvážené, že zodpovednosť je absolútne prenášaná na malého a stredného podnikateľa, že naozaj tie podmienky sú nerovné, neprimerané, že či je v poriadku, aby sme to takto nechali. Nemecký Občiansky zákonník k tomu ide inak. U nás vlastne môžeme vychádzať z nejakých princípov, dobrých mravov, našli by sme takéto všeobecné princípy. Otázka je, či by sme nemali ísť ďalej a nemali sme priamo povedať, že ak sú takéto neprimerané ustanovenia, sú neúčinné, a aby vedeli vlastne aj tí, čo majú takéto silné postavenie na trhu, že ak si také neprimerané ustanovenia dajú do všeobecných obchodných podmienok, že ak sa druhá strana obráti na súd, tak veľmi pravdepodobne bude v tom úspešná. Že či by sme proste také zjavné vlasnte neprimerané podmienky, či by sme nemali jasne povedať, že tie nie sú v poriadku a chceme chrániť tých drobných a stredných podnikateľov a chceme jednoducho, aby tá súťaž bola férová. Ja v tejto súvislosti naozaj vlastne iba poukazujem na to, že dá sa pozerať na tie jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako sú nastavené, cez viaceré, by som povedala, prístupy alebo pojmy, ktoré s tým súvisia, to sú klauzuly, ktoré sú tzv. prekvapivé, potom aké výkladové pravidlo sa použije, keď nie je zrejmé, ako sa tá zmluva má vykladať. Pri spotrebiteľoch je to tak, že vždy vlastne ten výklad, ktorý je nejasný, má byť v prospech spotrebiteľa. Tu je otázka, že keď je vlastne takáto zmluva „ber alebo nechaj“, by nemala byť, že ten výklad má byť v neprospech predkladateľa, že ak je to ustanovenie nejasné, či by vlastne sme nemali takto otočiť to výkladové pravidlo. Tieto veci tu chýbajú. Ja na ne poukazujem, že vlastne či by sme sa nemali zamerať na tú novú právnu úpravu, ktorej teraz čelíme, tak, že tí malí a strední podnikatelia by mali mať nejakú výraznejšiu ochranu a prinajmenšom na to hľadieť tak, aby sme proste zabezpečili tie férové súťažné podmienky. A v tej súvislosti aj poukazujem, znovu sa vraciam k doložke vplyvov, kde na jednej strane samotná komisia pri ministerstve hospodárstva hovorí, že nebolo vyhodnotené vlastne ten dopad na podnikateľské prostredie aj s ohľadom práve na ten čas, na pravidlá, ktorými sa majú po novom, po novom ktorými sa majú riadiť, aj v tejto súvislosti aj na nejasnosť toho nového právneho prostredia a osobitne poukazujú na to, že konkurencieschopnosť tu nebola vyhodnotená. Tak keď sa k tomu vrátim späť, k tým malým a stredným podnikateľom, ak vlastne chceme, aby tu bola dobrá konkurencieschopnosť, naozaj férová súťaž, mali by sme na to v nejakej miere v tých nových zmluvných podmienkach aj myslieť, aby sme tú férovú súťaž zabezpečili a nemali by sme to iba nechať „ber alebo nechaj“. Ja v tejto súvislosti, možno pán minister povie, ale neviem, či to stihne v rámci toho času, že viem, že máme tu vlastne v právnej úprave taký mechanizmus, že ak si vlastne všimne do roka aj tento malý stredný podnikateľ, že tu sú v tej zmluve podmienky, ktoré vlastne by mohol namietať, tak musí to v tej lehote jedného roka stihnúť, ale je otázka, či takýto priestor na to stačí, pretože môžeme očakávať, že jednoducho ten malý, stredný podnikateľ bude v tom postavení tu v nerovnováhe a toto nemusí vedieť a nemusí v plnosti mať na to kapacitu a schopnosti, aby to využil. Takže ja sa domnievam, že by sme sa nad tým mali zamyslieť a zvážiť, či by sme ho nemali priamo, jasne tých malých stredných podnikateľov v tejto novej právnej úprave chrániť. Takže dovolím si len tak zhrnúť, že ja sa domnievam, že ten nový Občiansky zákonník, osobitne voči tým malým stredným podnikateľom, nevytvára priestor na ochranu pred zneužívaním tzv. štandardizovaných podmienok, ktoré vytvárajú zjavne neprimeranú výhodu pre toho, kto je na tom trhu silnejší. A myslím si, že nad tým by sme sa mali zamyslieť a ak to má ísť ešte osobitne v tomto rýchliku, osobitne na to by sme mali prihliadať a mať v tej novej právnej úprave pre nich primeranú ochranu. Ale to ani neviem, či na to bude priestor a čas sa o tomto v tom celom balíku naozaj poriadne rozprávať. A teraz keď pozerám na môj časový limit do konca, uvedomujem si, že by som mala vlastne ukončiť moje vystúpenie, bohužiaľ viac času nemám, chcela som vám povedať aj viac, tak si vás dovolím upriamiť asi už iba na jednu vec, lebo viac nestihnem, a to je, a to je tiež naozaj, nie je to takto dobré, myslím si, že pre nikoho, že máme takto skrátenú rozpravu pri Občianskom zákonníku. Ale dovolím si upriamiť na spoločné imanie manželov, a som veľmi rada, že tu máme predstaviteľov KDH. Spoločné imanie manželov po novom vychádza vlastne z narušenia celého princípu „v dobrom a zlom“. Narúša ho. Je pekné hovoriť samozrejme o tom, že keď je ten jeden manžel, a rovno hovoríme, že zlý, zlyhal, zadlžil, rovno ako keby sme ho hodili cez palubu. Tak nech si pekne za to pekne platí celé sám. A to už nehovorím, že vlastne nemáme doriešené, ako vlastne a kde sa bude určovať, z čoho sa ten dlh má zaplatiť, o ktorom vopred hovoríme, že je nemorálny, to bude z nejakej závislosti, z nejakého alkoholizmu, z nejakého hrania na automatoch, tak sa predpokladá, v zásade pochopiteľne. Ale ja si myslím, že si treba aj povedať, kde začína a končí „v dobrom a zlom“ a mať k tomu domyslený tento filozofický koncept. A na druhej strane, ak teda do toho ideme, tak si potom povedať, ako to bude fungovať. A ja na to nemám naozaj zodpovedané všetky otázky. Pretože myšlienka základná je pekná, aby sme chránili toho druhého. Základná je pekná. Len asi by to nemalo byť úplne v tom, že len „v dobrom“. A kto stanoví tú hranicu? To nie je v Občianskom zákonníku povedané. Vlastne je to vo veľkej miere prenechané na exekútorov, aby riešili, z akého majetku, aby tam pomaly robili to delenie majetku, a čím hovorím, že súvisí to aj s filozofickým konceptom, na ktorom vlastne staviame to manželstvo, ale nechávame to vlastne v konečnom dôsledku na exekútoroch, kde teda naozaj nemáme povedané, ako to fungovať bude. A viac nemôžem povedať, lebo by som zobrala ostatným kolegom úplný čas. Ďakujem. A neviem ani, či teším sa na diskusiu, lebo asi v nejakom momente sa už ani nebudem môcť zapojiť. Takže tak. Ďakujem. [11:50] Richard Raši Na vaše vystúpenie vystúpi ako prvá pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči. [11:50] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, v prvom rade chcem poďakovať za vecnosť opozície, v ktorom sa nesie dnešné rokovanie o Občianskom zákonníku. Myslím si, že takto presne by to malo vyzerať a dúfam, že v podobnom duchu to bude aj pokračovať. Navrhli ste vrátiť späť vládny návrh na dopracovanie, no počas tejto vlády sa dva roky intenzívne o tomto zákonníku diskutuje a zriadila sa ako rekodifikačná komisia, ktorá bola zložená z odborníkov zo svojho fachu, až po asociácie, rôzne organizácie a tak ďalej a tak ďalej, s ktorými sa komunikovalo a diskutovalo na pravidelnej báze, nasledovalo medzirezortné pripomienkové konanie s trvaním dvoch mesiacov. Potom ste hovorili, že vy ste si v podstate mohli len niečo vypočuť o Občianskom zákonníku. No ja si pamätám, že naozaj ministerstvo spravodlivosti a rekodifikačná komisia poslancov pozvala vlastne na stretnutie a boli ste tam aj vy, pýtali ste sa rôzne otázky, že prečo tam nie je to a samozrejme tá komisia aj následne odpovedala, takže v podstate s poslancami diskutovali aj na takejto báze, čoho ste boli súčasťou. A časová os vôbec kreovania Občianskeho zákonníka bola aj predtým, pretože tento ešte pretrvávajúci zákonník trvá od roku 1964 a už v roku 2002 vznikol prvý legislatívny zámer na zmenu Občianskeho zákonníka, potom v roku 2009 opätovne. Takže ak sa nemýlim, vyše 20 rokov sa diskutuje o nejakej novelizácii daného zákonníka a ak by nebolo ministra spravodlivosti Boris Susko, tak ďalších 20 rokov by sme sa mohli o novom Občianskom zákonníku len snívať a by sa diskutovalo aj naďalej. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:52] Richard Raši Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči. [11:52] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mária, pýtala si sa, prečo vypadlo rodinné právo, no lebo si to želala Konferencia biskupov Slovenska, taká je realita. Už sme si zvykli teda, že pánovi ministrovi spravodlivosti tu diktujú zákony rôzni korupčníci či ministri pri riešení svojich problémov, ale teraz tu máme novú úroveň, už si necháva zákony diktovať aj cirkvou v sekulárnom štáte. Nechal KBS ovplyvniť samotný koncept reformy občianskeho práva a vypadlo nejakých 150 paragrafov, len vďaka tlaku KBS. A teraz túto nehoráznosť v dôsledku lobingu KBS a chybu budeme zase dlhé roky tlačiť pred sebou, lebo kedy sa dostaneme do tejto šance opäť znovu, že budeme mať možnosť takejto rekodifikácie. Opäť raz budeme zaostávať za inými krajinami, ako je napríklad Česká republika, ktorá pri rekodifikácii nášho kedysi spoločného Občianskeho zákonníka samozrejme zahrnula aj rodinné právo, a napríklad pomohli aj k lepšej ochrane detí. Ale my nie, my opäť raz vďaka tlaku KBS nevyužijeme túto príležitosť, napríklad aj zosúladiť úpravu partnerských vzťahov a rodín v súlade s realitou, aká je dnes na Slovensku, a ani nepomôžeme deťom k ich lepšej ochrane. To mi príde naozaj smutné, že len vďaka takémuto tlaku, hoci to tam bolo pôvodne, tak vypadlo nejakých 150 paragrafov. Veď to je úprava mnohých oblastí, ktorú sme mohli posunúť na lepšiu úroveň aj v záujme ochrany práv detí, ale nie. Čiže ja podporujem aj tvoj návrh, aby bol vrátený tento návrh na dopracovanie a aby sa tam napríklad vrátila celá časť rodinného práva. [11:54] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [11:54] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za sú faktické poznámky. Asi najmä by som reagovala na pani Plevíkovú. Na tých prácach rekondičných naozaj robil, by som povedala, každý z posledných ministrov. Ako som už povedala, treba asi rok naozaj dôslednej práce, možno keby sa pán minister nevenoval iným veciam, ale osobitne tomuto, a potom by vytvoril v trestnom práve úrad pre probáciu, mediáciu, tiež by sme boli o krok niekde ďalej, ale to je otázka priorít. Ja sa domnievam, že keby som bola v celom funkčnom období, tak by som dala do MPK aj zákon o obchodných spoločnostiach a Občiansky zákonník, tak boli rozbehnuté tie práce. Čiže nie je pravdou, čo hovoríte, pani poslankyňa, že to by sme čakali neviem koľko rokov. Ja som to povedala. Naozaj približne rok asi treba dôslednej práce dokončiť veci, ako boli začaté. Pán minister to veľmi dobre vie. Rozhodol sa, že chce mať Občiansky zákonník, ale v tom Občianskom zákonníku chýbajú veci, ktoré by tam jednoducho mali byť, a on to veľmi dobre vie. Takže dôležitejšie je mať zákon, ktorý sa volá Občiansky zákonník, ako mať Občiansky zákonník, v ktorom je všetko to, čo potrebujeme, vrátane rodinného práva, vrátane dotiahnutých vecí pre podnikateľský sektor, pretože tá rýchlosť naozaj pôjde proti nám všetkým. Nevyjasnené vzťahy, nevyjasnené otázky a osobitne pre ten podnikateľský sektor to môže znamenať v nejakej miere dosť veľký chaos. [11:56] Richard Raši Tým sme ukončili faktické poznámky. Ďalší vystúpi pán poslanec Horecký v rozprave, nech sa páči. [11:56] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najskôr v línii prvého čítania chcem zdôrazniť v tomto príspevku, o čom a koľko rokujeme. Občiansky zákonník nie je bežný zákon. Občiansky zákonník je najvplyvnejší súbor zákonov a pravidiel, kódex súkromného práva, ktorý sa dotýka nás všetkých každodenne, upravuje postavenie a konanie každého občana od narodenia až po smrť. Dokonca aj poza smrť, ak zoberieme do úvahy dedičské konanie. Častokrát si to ľudia ani neuvedomujú, ale už pri nastúpení do autobusu, nákupe potravín, prenájme mestského bicykla alebo pri podnájme bytu, tak vchádzajú do týchto vzťahov súkromného práva a Občiansky zákonník upravuje takéto vzťahy medzi občanmi, každodennú činnosť, rámec, v ktorom žijeme, v ktorom sa pohybujeme. Preto obsahuje takmer dvetisíc paragrafov. Občiansky zákonník je naozaj po ústave najdôležitejším zákonom pre každého občana Slovenskej republiky. Význam Občianskeho zákonníka demonštruje aj fakt, ktorý tu už bol dnes spomenutý, keď bol citovaný Napoleon, že väčšina historikov, osobitne tých, ktorí sa zaoberajú aj históriou práva, považuje prijatie napoleonského Code civil, Občianskeho zákonníka, za taký civilizačný medzník, že delí dejiny sveta aj podľa toho na čas pred prijatím tohto Občianskeho zákonníka a po jeho prijatí. Podobne sa za jeden z najväčších prínosov Rímskej ríše považuje právny rámec a právne princípy, ktoré starovekí Rimania prinášali a po sebe zanechali. Sme v roku 2026, tridsaťsedem rokov po páde totalitného režimu. Desiatky rokov sa vedie odborná diskusia a pracovalo sa na príprave nového moderného občianskeho kódexu, tak ako o tom hovorili aj moji predrečníci. Pri porovnaní s modernými európskymi kódexmi musíme konštatovať, že Slovensko sa stáva jednou z posledných civilizovaných krajín, ktorá prechádza k modernizácii svojho súkromného práva. Aj v tomto zaostávame 14 rokov za Českou republikou. Preto ma negatívne fascinuje, že Národná rada Slovenskej republiky sa dokáže zaoberať celé dni tým, ako sa majú poslanci obliekať, ako sa majú vyjadrovať, či majú ústavní činitelia mať možnosť sobášiť a za akých podmienok a o tomto každom z týchto nepodstatných bodov pre život občanov vieme hovoriť dva dni. Ale procedurálny návrh, ktorý som podal za Kresťanskodemokratické hnutie, aby sme v zmysle nového rokovacieho poriadku na dvojnásobok predĺžili rozpravu k návrhu zákona o novom Občianskom zákonníku v najdôležitejšom kódexe pre práva pre občanov, neprešiel. Vari budeme o takto významnom kľúčovom zákone rokovať rovnako dlho ako o niektorých novelách bežných zákonov, ktoré majú stokrát menej paragrafov, ako je predkladaný návrh Občianskeho zákonníka? Ale úplným vrcholom bolo schválenie návrhu predsedu poslaneckého klubu SMER koaličnými poslancami na skrátenie rokovania o Občianskom zákonníku na jednu tretinu. Miesto dvojnásobku na jednu tretinu. Toto ste schválili. To sa naozaj nestalo pri žiadnom zákone, o ktorom tu rokujeme, nie pri najdôležitejšom zákone pre občanov. Ja osobne to považujem za disrešpekt, urážku až facku rekodifikačnej komisii, všetkým odborníkom, na ktorých táto práca stojí, a dokonca aj tu sediacemu pánovi ministrovi Suskovi, ktorý je predkladateľom tohto návrhu zákona. Jemu zostáva, pokiaľ som dobre počítal, 16 minút, aby reagoval na túto rozpravu. To je hanebnosť. Preto sa pokúsim v tomto vystúpení v rozprave k vládnemu návrhu Občianskeho zákonníka zdôrazniť jeho civilizačný význam, veď hĺbka tohto predpisu si naozaj žiada viac než niekoľko minút rečníckeho času. Budem sa prísne držať filozofie predkladaného návrhu zákona, čo zodpovedá zmyslu prvého čítania, nastavenia rámcov a poukázania na potrebné veci, na ktoré sa treba sústrediť pred druhým čítaním. Vôbec nie je pravda, ako ste argumentovali alebo predkladateľ návrhu na skrátenie rozpravy na tretinu, že takú debatu môžeme viesť v druhom čítaní. Prosím vás, toto môžete hovoriť ľuďom, ktorí vôbec nerozumejú legislatívnej príprave takto rozsiahleho kódexu. Ak by sme mali v druhom čítaní ad hoc z lavíc poslaneckých na kúsky trhať tento návrh Občianskeho zákonníka a prinášať nové, teda pozmeňujúce návrhy z radov poslancov k tak zložitému komplexnému návrhu zákona, tak to potom naozaj pripravujeme krásne podmienky pre život ľudí v Slovenskej republike. Tak sa to nerobí v žiadnej civilizovanej krajine. Práve teraz, v prvom čítaní, je dôležité adresovať témy, obsahy, rámce, princípy, aby tie mesiace, ktoré sú do druhého čítania, sa dali využiť na ďalšie odborné debaty a prípravu finálneho znenia do druhého čítania, v ktorom teda samozrejme je možné predkladať pozmeňujúce návrhy, ale po takto vydiskutovaných rokovaniach v Národnej rade. Na začiatok chcem poďakovať ľuďom, ktorí mali podiel na práci dlhodobo na návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Slovenská republika potrebuje. Dovoľte mi zacitovať Bernarda zo Chartres z 12. storočia, ktorý povedal tento výrok, ktorý veľmi dobre poznáte všetci: „Sme ako trpaslíci stojaci na ramenách obrov, vidíme viacej a ďalej ako oni, ale nie pre ostrosť vlastného zraku, ale preto, lebo nás zdvihla ich obrovská výška." Nový Občiansky zákonník nevznikol vo vákuu za pár mesiacov. Vyrastal na desaťročiach civilistickej vedy. Chcem poďakovať všetkým členom rekodifikačnej komisie na čele s jej predsedom profesorom Marekom Števčekom za ich odbornú prácu a korektné rokovania počas prípravy návrhu zákona. Ďakujem aj ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi a členom rekodifikačnej komisie aj za osobné predstavenie Občianskeho zákonníka na poslaneckom klube KDH. Oceňujeme odbornosť, otvorenosť a korektnosť komunikácie nielen počas predstavenia finálnej podoby návrhu, ale aj počas jeho prípravy a modifikácie. Profesor Števček a jeho komisia mohli pracovať na takomto diele práve preto, lebo mali na čo nadväzovať. Dovoľte mi menovať aspoň niekoľko mien, ktorým dlhujeme civilizačne uznanie. Zo slovenských civilistov akademik Štefan Luby, profesor Karol Plank, profesor Ján Lazar, profesor Peter Vojčík a ďalší, z československých historických autorov František Rouček a Jaromír Sedláček, Emanuel Tilsch, Ján Krčmář, Robert von Mayr-Harting, z recentnej českej civilistiky Karel Eliáš, Jiří Švestka, Ján Dvořák, Jozef Fiala, Filip Melzer, Petr Tégl, Petr Lavický a ďalší. A teraz taký veľmi zrýchlený prehľad vývoja, ktorý začnem datovať rokom 1918. Nemyslite si, že to je nejaký muzeálny exkurz zbytočný, pretože dodnes sa zhodnú právnici, odborníci, že korene civilného práva pochádzajú ešte od Justiniána zo 6. storočia, kde bol položený intelektuálny základ toho, ako sa tvorí občianske právo. Tak začnem rokom 1918. Na Slovensku vtedy platilo na našom území uhorské zvykové právo. Kým v rakúskej časti habsburskej monarchie platil od roku 1812 Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch, v Uhorsku platilo obyčajové právo. To prinieslo v rokoch 1918 až 1950 veľmi kurióznu situáciu. Právny dualizmus, vznik Československa tento paradox priniesol, lebo na Slovensku platilo uhorské zvykové právo a v Čechách už spomínaný Občiansky zákonník z čias habsburskej monarchie. V roku 1950 bol prijatý tzv. stredný Občiansky zákonník, bol prvým jednotným Občianskym zákonníkom celého Československa, avšak bol veľmi silne ovplyvnený komunistickou ideológiou a tvrdo odstránil právny idealizmus a práve nastolil túto ideológiu aj do Občianskeho zákonníka. No a v roku 1964 bol prijatý socialistický Občiansky zákonník pod číslom 40/1964 Zb. a tento zákonník je platný na Slovensku dodnes, teda jeho kostra, objem väčšinový paragrafov. Profesor Marek Števček v komentári k § 1 priamo konštatuje, že úvodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, citujem: „predstavujú dedičstvo zákonodarstva z obdobia posledných desaťročí: nekoncepčnosť, ideová nevyjasnenosť, zmätok v terminológii.“ Preambula pôvodného znenia deklarovala, že ustanovenia zákonníka smerujú k upevňovaniu socialistických vzťahov. To je prirodzene jazyk nie práva, ale to je jazyk ideológie. Preto v roku 1991 tak rýchlo po revolúcii, ako to bolo možné, prišla veľká novela Občianskeho zákonníka, vypustenie stoviek paragrafov reflektujúcich nedemokratický režim pod jednou jedinou vládnucou komunistickou stranou a doplnenie zákonníka o princípy pluralitnej spoločnosti a rovnocennosti vlastníctva. Ale to samozrejme nestačí. Nemôžeme v 21. storočí v roku 2026 žiť z dedičstva socialistickej ideológie so zákonníkom z roku ´64 po novele, ktorá len riešila vznik súkromného práva a odstraňovala komunistickú ideológiu. Socialistický Občiansky zákonník ale predsa v roku ´64 priniesol jeden radikálny zlom, keďže bol postavený na princípoch socialistickej ekonomiky a obmedzil autonómiu vôle v prospech štátnej regulácie. Česká republika preto prešla rekodifikáciou v roku 2012, keď prijala nový Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2014, ktorý sa vrátil k európskym tradíciám súkromného práva. Slovenská republika, my dnes zákonodarci, tak dostávame po viac ako 60 rokoch príležitosť prekonať socialistické dedičstvo a vrátiť sa k európskym koreňom nášho práva. Ako uvádzajú klasici československej civilistiky Rouček a Sedláček v úvode ku komentáru k československému Občianskemu zákonníku, občianske právo musí byť v súlade s prirodzeným právom a morálnymi princípmi spoločenstva. Tieto myšlienky sú aj dnes nanajvýš aktuálne. Predkladaný návrh nevznikol narýchlo, čo naozaj oceňujem. Keďže sme v parlamente častejšie svedkami nevídaného úpadku kultúry a princípov parlamentnej demokracie, čo sa prejavuje nekvalitou legislatívnych procesov, napríklad 11-krát novelizovaný Trestný zákon za dva roky, zrušenie zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, legislatívna smršť v podceňovanom segmente vzdelávania s postupným neblahým dopadom na prax a žiakov, zneužívanie skráteného legislatívneho konania a politicky aj legislatívne arogantnej praxe tzv. prílepkov. No, pripomeniem teraz chronológiu prípravy návrhu Občianskeho zákonníka. V januári roku 2009 bol na vláde uznesením prijatý legislatívny zámer na prípravu nového civilného kódexu. V novembri 2023 tejto vlády programové vyhlásenie uznesením č. 590 dalo túto úlohu. V januári 2025 v pláne legislatívnych úloh sa objavil návrh na nový Občiansky zákonník. Máji – jún 2025 predbežná informácia na portáli Slov-Lex a 8. až 17. septembra ´25 predbežné pripomienkové konanie. No a potom od 30. septembra do 1. decembra 2025 riadne medzirezortné pripomienkové konanie. A 27. marca až 7. apríla ´26 záverečné posúdenie vplyvov a súčasné súhlasné stanovisko vlády. Znovu musím konštatovať, že tvrdú kritiku si zaslúži fakt, že súčasná vláda prišla na začiatku svojho vládnutia, myslím táto štvrtá vláda Roberta Fica, na začiatku svojho vládnutia s inými prioritami namiesto intenzívnej politickej diskusie o takto významnom občianskom kódexe, ktorého význam som sa vám snažil ukázať v tej prvej časti vystúpenia. Namiesto toho ste sa, kolegovia a kolegyne, rozhodli pretlačiť svoju predstavu či skôr svoju potrebu zmien v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Aj toto si bude história pamätať. Teraz sa budem venovať princípom prípravy alebo teda podstate civilného kódexu. Predbežné informácie o legislatívnom zámere vo mne osobne vyvolali okrem už objasneného očakávania veľmi potrebnej zmeny a modernizácie aj oprávnené obavy. Zámer totiž počítal so zrušením Zákona o rodine z roku 2005, ktorý osvedčeným a prevereným spôsobom upravuje právny rámec najcitlivejších vzťahov našich obyvateľov a chcel integrovať rodinné právo do nového Občianskeho zákonníka. Odborníci v KDH na čele s kolegom podpredsedom KDH Viliamom Karasom upozorňovali na nebezpečenstvo absolutizácie autonómie vôle jednotlivca na úkor spoločného dobra, či v rodinách alebo celej spoločnosti. Sme absolútne za, aby ako kresťanskí demokrati, aby sme mali moderný kódex civilného práva, ktorý je založený na autonómii vôle občana, ale nie absolútnej. Súkromné právo nesmie absolutizovať vôľu jednotlivca, pretože človek nie je izolovaný ostrov, ale ako spoločenská bytosť nachádza svoj najlepší záujem v harmónii so záujmom najbližších a potom ľudí okolo a všetkých spoluobčanov. Dovoľte mi uviesť úplne banálny príklad. Nechcem sa tým akoby dotknúť tomu, že na akej úrovni treba rozprávať, ale je to verejné rokovanie, takže hocikto, kto nás môže počúvať, nech rozumie. Predstavte si, že by na celom svete boli iba traja ľudia a žili by na nejakom ostrove. Tak aj tu nie je možné, aby títo traja žili tak, že absolútna vôľa, autonómia vôle každého z týchto jedincov by viedla k najšťastnejšej alebo dobrej funkčnej forme ich spolužitia. Aj oni traja by sa museli dohodnúť na tom, čo platí, čo je v záujme celého celku, teda v tomto prípade tejto fiktívnej trojice a čo je autonómia vôle týchto jednotlivcov. A to by boli len traja a nie päť a pol milióna obyvateľov Slovenska v rôznych životných situáciách. Ďalším dôležitým princípom, na ktorý sme v KDH upozorňovali, je kvalita zákona reflektujúca realitu a osvedčené spôsoby usporiadania vzťahov – zdôrazňujem osvedčené – našich občanov a ich potreby. Najvýznamnejší kódex súkromného práva a vzťahu medzi občanmi nemôže byť nejakým revolučným krokom abstraktným, ktorý by v zlom slova zmysle premenil Slovensko zo dňa na deň na nepoznanie, kde by sme sa učili žiť ako v cudzine. Nemôžeme napríklad mechanicky prevziať revolučný francúzsky model občianskeho práva a očakávať, že bude desaťročia úspešne slúžiť občanom Slovenska. Takto to nefunguje, takto sa najdôležitejší zákonník nerobí. Preto sme za KDH žiadali uplatniť zásadu, a som rád, že takto je predložený tento návrh zákona, zásadu racionálnej kontinuity, teda racionálnu nadväznosť na už existujúcu právnu úpravu pri súčasnom zachovaní vžitej terminológie, pojmov a výrazov, kde k zmenám dochádza iba v prípadoch, kde je to nevyhnutné, a v tých prípadoch je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti, a takých prípadov je vzhľadom na potreby občanov a spoločnosti naozaj dosť. A toto nie je o nejakom karikatúrovanom konzervativizme, toto je o reálnej vedomosti dopadov príliš plošných a veľkých zmien aj v terminológii a zbytočných zmien, ktoré by znamenali obrovskú záťaž, aj administratívnu, naprieč celým životom, bankami, zamestnávateľmi, inštitúciami, všetkými poriadkami až po domový poriadok bytových domov a tak ďalej. Takéto niečo by nebola dobrá služba občanom. V tejto chvíli si dovolím zacitovať velikánov Františka Roučka a Jaromíra Sedláčka z predmluvy k slávnemu dielu Komentár k Československému obecnému zákonníku občianskemu a občianske právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Tento citát vzhľadom na jeho nadčasovosť ponechávam v pôvodnej češtine a dúfam, že to bude každému zrozumiteľné: „S politickou naší samostatností postaveni byli naši právníci před úkol, aby též své myšlení teoretické i praktické právnictva postavili na samostatný základ. Politický převrat nebyl jen vystřídáním vládců, nýbrž i hlubokou revolucí společenskou. Nové uspořádání společnosti nezůstalo bez vlivu na soukromé právo, neboť právě soukromé právo zasahuje nejhluběji do sociální struktury společnosti, upravujíc poměry rodinné a majetkové, tedy nejintimnější a nejzákladnější vztahy lidské společnosti. Občanský zákoník je rámcem, v němž se civilní soudce pohybuje. Rámec je tak pružný, že každá doba může ho užívati podle svého. Nesmí zapomínati, že jsou zásady o poměru jedince k jedinci a o poměru jedince ke společnosti, které se nemění po tři tisíce let, co trvá naše evropská vzdělanost. Tyto zásady dobrý a spravedlivý soudce nesmí překročiti, nechce-li působiti zlo. Rozeznávati sluší, co je trvalé a co je přechodné." Dnešný stav v súkromnom práve možno zjednodušene popísať ako komplikovaný, nepružný a zastaralý, čo prináša do vzťahu medzi občanmi právnu neistotu. Dvojkoľajnosť právnej úpravy a neexistenciu právnych nástrojov na riešenie ich aktuálnych potrieb. Konkrétne príklady ukážem o chvíľu. Cieľom KDH, hoci aj z postavenia opozičnej strany, je pomôcť pri rekodifikácii súkromného práva tak, aby bolo flexibilné, moderné, jednoduchšie s výrazným posilnením právnej istoty a právnej predvídateľnosti a vyvážené z hľadiska autonómie vôle jednotlivca so záujmom spoločenstva, čo je v najlepšom záujme všetkých občanov Slovenskej republiky. Veď v neprehľadnom a komplikovanom právnom systéme vždy ťahá slabšia stránka za kratší koniec. Povedzme, solventný, bohatý, mocný človek alebo právnická osoba si môže najať advokátsku kanceláriu, ktorá dokáže v prospech svojho klienta kľučkovať v nejednoznačnosti alebo dvojkoľajnej právnej úprave viac než človek, ktorý nemá také možnosti. Tu je niekoľko príkladov, ako môže nový Občiansky zákonník odstrániť neželanú právnu neistotu a dvojkoľajnosť vyplývajúcu z nerovnakej úpravy v súčasnom Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Napríklad oblasť premlčania. Občiansky zákonník hovorí, teda stanovuje dvojročnú lehotu na premlčanie, Obchodný zákonník štvorročnú lehotu. No tak si predstavte, že si vyberie silnejšia stránka, samozrejme tú úpravu, ktorá jej vyhovuje. Nový stav, ponúka sa jednotná trojročná lehota plus dohoda strán prípadne na inej úprave. Kúpna zmluva odlišne upravená v Obchodnom a Občianskom zákonníku. V novom Občianskom zákonníku sa ponúka jednotná so spotrebiteľským podtypom. Ďalej je to zmluva o diele, podobne ako predchádzajúca úprava odstraňuje dvojkoľajnosť, zodpovednosť za školu, za škodu, prepáčte, rovnako neplatnosť úkonov a postúpenie pohľadávok. Opäť odlišné podmienky v Občianskom verzus Obchodnom zákonníku, znovu je prinesená moderná jednotná úprava s čiastočným postúpením pohľadávok, čo je veľmi dôležité aj pre ekonomiku. No, teraz ešte sa dotknem niektorých oblastí z obsahu zákona a z nich bude zrejmý aj náš postoj k nim. K obsahu samotného zákona sa, samozrejme, budeme vyjadrovať podrobnejšie v druhom čítaní, ak k nemu dôjde. Teraz len stručný prehľad tematických oblastí. No a chcem upozorniť na niekoľko kritických aspektov vzhľadom na potrebný čas sa im venovať. A chcem spomenúť aj príklady konštruktívnej a kritickej práce opozície KDH, ktoré napokon formujú našu pozíciu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona sa skladá zo siedmich častí, ktoré odrážajú klasickú systematiku občianskeho práva a ktorými v tomto prípade sú všeobecné právo, právo osôb, rodinné právo, záväzkové právo, vecné právo a dedičské právo. Spolu je to 1915 paragrafov návrhu zákona, pôvodne ich bolo v MPK 2136. Prvá časť návrhu zákona je venovaná úprave všeobecných inštitútov, ako je predmet súkromnoprávnych vzťahov, definície pojmu zviera napríklad, definície právneho úkonu, nakladania s právnymi predmetmi, zavádza sa jednotná trojročná všeobecná premlčacia doba. V druhej časti sa napríklad precizuje právna úprava fyzických osôb a opatrovníctva, prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť je po vyhodnotení uplatnených zásadných pripomienok redukovaná na úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi na spoločnom imaní manželov, takzvanú SIM-ku, ktorá nahradí doterajší inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tzv. BSM. Tu pozitívne hodnotíme navrhované znenie, kde sa pri spoločnom imaní manželov berú do úvahy aj negatívne javy, ako je skryté konanie jedného z manželov alebo asociálne konanie, napríklad prehajdákanie peňazí v kartách, hazarde, zadlženie bez dohody a podobne, čo má v súčasnosti devastačný dopad na celú rodinu, aby to bolo v budúcnosti hradené iba z príslušného podielu manžela alebo manželky, čo sleduje zásadu najlepšieho záujmu detí. Štvrtá časť je venovaná úprave záväzkového práva. Tu je najviac noviniek. Návrh prináša rad moderných inštitútov, ktoré síce v praxi boli nahrádzané, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote, napríklad prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné odpustenie dlhu. Posilňuje sa ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok, čo je dôležité pre modernú ekonomiku. Zavádza sa moderný jednotný systém následkov nesplnenia všetkých typov zmlúv. V rámci procesu uzatvárania zmlúv sa zavádzajú inštitúty, ako napríklad zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv. Upravuje sa sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy. No, už tu bol spomenutý príklad svadobnej hostiny, mi to pripomenulo, môžem to zopakovať, v prípade, že by ste zrušili svadobnú hostinu v deň konania, tak asi vrátenie čisto zálohy nie je dostatočnou odplatou za spôsobenú škodu. Vyslovene sa upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí, napríklad blízkej osoby obete dopravnej nehody. Výrazne sa modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva odpovede na mnohé situácie praktického života, pričom novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej istoty, o čo by malo v tomto prípade ísť najviac. Tu chcem upozorniť na jednu zásadnú zmenu v nájomných vzťahoch. Výrazným spôsobom sa posilňuje pozícia prenajímateľa na úkor nájomcu. Súhlasíme s tým, že je to v súlade s ťažiskom na autonómnej vôle jedinca, ktorý je majiteľom, ale upozorňujem na riziko. Napríklad nájomné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú budú vypovedané aj bez udania dôvodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou podľa tohto návrhu zákona, čo v prípade napríklad bytu rodiny alebo staršieho človeka v reštituovanom bytovom dome môže vytvoriť neželané, ťažko spravodlivo riešiteľné situácie. Správne sa precizujú výpovedné dôvody pre nájmy na dobu určitú, ale aj tu dochádza ku kontroverznej úprave, ak nájomca prehrá súdny spor s prenajímateľom, nielenže bude zrejme platiť súdne trovy, ale ešte aj mu bude zdvojnásobené nájomné na čas výpovede nájomnej zmluvy. Čiže nájomca je akoby sankcionovaný za právnu obranu na súde, pričom prenajímateľ nenesie žiadne riziko v tomto súdnom konaní. Aj tejto téme sa budeme v KDH ďalej venovať a v prípade prijatia nového Občianskeho zákonníka, aby neobsahoval nejaké takéto kontroverzie. Piata časť vymedzuje vecné práva. V oblasti vecných práv navrhuje, tento návrh posilňuje dobromyseľnosť nadobúdania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a konštruuje dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej a negatívnej stránke materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Šiesta časť upravuje dedičské právo. V dedičskom práve sa presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa, o tom už hovoril aj predkladateľ, rozširujú sa právne úkony pre prípad smrti a zavádzajú sa nové právne inštitúty, ako je dedičská zmluva, odkaz, príkaz a správca dedičstva. Rozširuje sa okruh zákonných dedičov, mení sa právna úprava závetu, vydedenia i úprava neopomenuteľných dedičov, pričom povinný podiel sa znižuje u maloletého potomka na tri štvrtiny a u plnoletého potomka na jednu štvrtinu. Tu sa opäť chcem a musím pristaviť. S pôvodným návrhom, ktorý bol v MPK, by KDH nemohlo súhlasiť. Pôvodný návrh predpokladal zníženie povinného podielu plnoletého potomka na jednu desatinu zákonného podielu a maloletého na dve desatiny. To by z nášho pohľadu bolo neakceptovateľné, pretože integrita, sociálna úloha spoločnosti a súdržnosť rodín by týmto bola vážne deštruovaná. Veď zníženie dedičstva maloletého dieťaťa z jeho zákonného podielu na pätinu a plnoletého syna či dcéry na jednu desatinu by bolo praktickým vydedením aj bez zákonných dôvodov na vydedenie. Oceňujem, že predkladateľ po pripomienkach KDH a rokovaniach s nami pristúpil na kompromis, maximálne zníženie dedičského zákonného podielu je stanovené u maloletého dieťaťa na tri štvrtiny a plnoletého potomka na jednu štvrtinu, čo dáva dostatočný priestor na prejav autonómie vôle príkazcu. Tento kompromis je výsledkom rokovania rozporového konania, pri ktorom pán minister Susko a rekodifikačná komisia preukázali ochotu korigovať pôvodný návrh. Zníženie povinného podielu na jednu štvrtinu je v kontexte nových inštitútov dedičského práva obhájiteľné aj preto, že návrh súčasne zavádza dedičskú zmluvu, ktorá umožňuje presnú a vymáhateľnú dohodu o dedení medzi poručiteľom a budúcim dedičom, ďalej tzv. legát, dedičský odkaz, čo je ešte naozaj zdedený inštitút rímskeho práva, ktorý umožňuje odkázať konkrétnu vec konkrétnej osobe mimo dedenia. No a potom ustanoviť správcu dedičstva, teda osobu poverenú spravovaním pozostalosti v záujme všetkých dedičov, delenú zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy podľa veľkosti podielu. Siedma časť je typicky venovaná úprave spoločných prechodných záverečných a zrušovacích ustanovení, tým sa teraz venovať určite nebudem. Za veľmi dôležitý úspech a, dovolím si povedať, zásluhu Kresťanskodemokratického hnutia pri rokovaniach o návrhu nového Občianskeho zákonníka považujem zachovanie osvedčeného zákona o rodine z roku 2005 a zmenu pozície navrhovateľa zrušiť zákon o rodine a nahradiť ho novým Občianskym zákonníkom. Toto považujem za kľúčovú vec v prospech života občanov v Slovenskej republike a správneho nastavenia váhy jednotlivých zákonníkov v živote našich občanov. Vysvetlím to na paralele Zákonníka práce a zákona o rodine vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Pán minister Susko a rekodifikačná komisia sa podľa mňa ani, opravte ma, ak sa mýlim, nepokúsili zrušiť Zákonník práce a nahradiť ho Občianskym zákonníkom. Hoci aj Zákonník práce možno považovať za súčasť súkromného práva, aj keď sú v ňom zastúpené prítomné právne prvky zrkadliace hospodárske záujmy štátu. Zákonník práce je totiž výsledkom náročných rokovaní vlády, parlamentných strán, odborárov, zamestnávateľov a ďalších sociálnych a hospodárskych partnerov. Konsenzus na pracovnom práve, vzťahoch zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, štátu a jeho inštitúcií je citlivá a náročná vec, preto si zasluhuje osobitné postavenie v rámci právnej sústavy Slovenskej republiky ako lex specialis. Ale teraz pointa. Vari je rodinné právo, vari sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, manželmi, príbuznými a najbližšími osobami menej citlivou vecou a menej dôležitou súčasťou ľudského života než je práca a pracovné vzťahy? Určite nie. Zákon o rodine má takzvanú kogentnú úpravu, čiže nepripúšťa odchýlky z princípu a chráni slabšiu stranu, čo je aj jedna z point a dôrazov Kresťanskodemokratického hnutia na najlepší záujem dieťaťa a rodiny. Chráni základné inštitúty: manželstvo, rodičovstvo, určovanie otcovstva, osvojenie, bez možnosti dispozitívnej odchýlky, ktorá by oslabila túto ochranu. V kontexte čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy, je zákon o rodine správnym miestom pre túto úpravu. Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, zakotvená v čl. 3 ods. 3 návrhu, pôsobí ako interpretačný princíp naprieč celým kódexom, aj v záväzkových a dedičských vzťahoch, ak sa týkajú maloletých. Napokon po rokovaniach s KDH ostala tretia časť návrhu Občianskeho zákonníka redukovaná iba na potrebnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Zákon o rodine zostal v platnosti. Preto chcem poďakovať za tento ústupok a správne rozhodnutie ponechať zákon o rodine ako lex specialis a som hrdý, že KDH túto dohodu vyrokovalo. Analogicky je vystavané pracovné právo. Občiansky zákonník obsahuje jeden jediný paragraf o pracovnej zmluve s odkazom na Zákonník práce ako lex specialis. To je správny model. Občiansky zákonník ako lex generalis, osobitné zákony, ako je Zákonník práce a rodinné, zákon o rodine ako leges specialis. Pozitívne môžem hodnotiť, že predkladateľ uskutočnil široké konzultácie pred MPK aj počas neho. Do prípravného procesu boli zapojené Slovenská advokátska komora, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Národná banka Slovenska, ako aj zástupcovia zamestnávateľských zväzov a obchodných komôr. Oceňujem, že v rozporovom konaní predkladateľ preukázal záujem o konštruktívny dialóg, viaceré pripomienky kľúčové pre KDH boli zapracované alebo zohľadnené. Pripomínam, že predkladateľ a rekodifikačná komisia nadviazali na prácu a dialóg odborníkov za posledných 30 rokov. Preto nevnímame tento návrh zákona iba a rozhodne nie ako stranícky zo strany súčasnej vládnej koalície. Návrh zachováva princíp rozumnej kontinuity a je odborný, neideologický, zameraný na potreby a službu občanovi vrátane princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh Občianskeho zákonníka zjednocuje občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu, odstraňuje dualizmus medzi nimi, rôzne komplikácie a anachronizmy a prináša väčšiu právnu istotu a predvídateľnosť, ako aj zrozumiteľnosť a vykonateľnosť nových právnych inštitútov a úprav, čím sa paradoxne návrh nového Občianskeho zákonníka môže stať za mňa jediným, aj keď nepriamym, prorastovým opatrením pre slovenskú ekonomiku zo strany vládnej koalície, keďže našu ekonomiku okrem zlých rozhodnutí vládnej koalície a jej absolútnej neschopnosti zvládnuť konsolidáciu brzdia aj neprehľadné a komplikované zákony. Právny dualizmus, nízka predvídateľnosť a vymožiteľnosť práva. Ešte jedno jednoduchšie, ak tisíce zbytočných a dlhých právnych procesov končí na súde pre komplikovanosť a nejednoznačnosť zákonov alebo neexistenciu právnej úpravy, tak sa to veľmi vážne dotýka obrovského množstva ľudí, ich času, energie a peňazí, ktoré mohli vynaložiť oveľa lepšie v prospech svojich rodín, povolaní, podnikov a celej spoločnosti. Vyčítam vláde Slovenskej republiky a vládnej koalícii, že sme o takomto dôležitom kódexe súkromného práva, o novom Občianskom zákonníku, neviedli aj politickú diskusiu, napríklad namiesto účelového presadzovania noviel trestných kódexov od samého začiatku tohto volebného obdobia, pretože bolo na čo nadväzovať. Pretože my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, sme dostali mandát od svojich voličov, aby sme konali v záujme občanov Slovenskej republiky a nezneužívali politickú moc pre vyvolených a partikulárne záujmy. Pozíciu KDH k hlasovaniu o návrhu na nový Občiansky zákonník oznámime verejne po rozprave pred hlasovaním. Dnes túto tému neuzavriem. V prípade posunutia tlače teda 1312, návrhu nového Občianskeho zákonníka, do druhého čítania bude KDH požadovať predloženie draftu paragrafového znenia zberného predpisu na jeseň 2026, samozrejme, dôkladnú legislatívno-technickú kontrolu celého textu odborom legislatívy a aproximácie práva, poctivú diskusiu na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a následne v pléne Národnej rady, snáď neskrátenú na tretinu ako dnes, zachovanie plnej kogentnej ochrany v zákone o rodine, najmä zásady najlepšieho záujmu dieťaťa. Nový Občiansky zákonník, nech už bude kedykoľvek prijatý, má byť nástrojom slobodného, dôstojného a spravodlivého občianskeho života každého občana Slovenska, užitočným sprievodcom a jasným právnym rámcom pre efektívne a bezpečné prechádzanie každého občana každodennými aj mimoriadnymi životnými situáciami od narodenia až za hrob. KDH bude naďalej aktívnym účastníkom tejto služby občanom Slovenskej republiky. Vystúpenie zakončím citátom zo slávneho Justiniánovho zákonníka Corpus iuris civilis, vyslovil ho ich na začiatku druhého storočia rímsky právnik Publius Juventius Celsus: „Poznať zákony neznamená pamätať si ich slová, ale pochopiť ich zmysel a moc." Ďakujem za pozornosť. [12:35] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Dostál. Štyri. Pán poslanec Dostál. [12:35] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Horecký, asi sa zhodneme teda na tom princípe posilnenia autonómie vôle jednotlivca, ktorý je obsiahnutý v návrhu, a v tom sa asi zhodneme aj s predkladateľmi, ale povedali ste, že KDH je proti absolutizácii vôle jednotlivca. Tak mňa by zaujímalo, že kde tam vidíte, alebo či tam vidíte nejaké prvky, ktoré by znamenali absolutizáciu vôle jednotlivca v tom návrhu, že čo konkrétne je tam také, že by absolutizovalo vôľu jednotlivca pre vás neprijateľným spôsobom. A potom druhá vec, na ktorej sa teda asi nezhodneme, to zahrnutie zákona o rodine alebo rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Vyzdvihli ste to, že je to výsledok práce rekodifikačnej komisie za 30 rokov. No ale tá rekodifikačná komisia navrhovala začleniť zákon o rodine a rodinné právo celé do Občianskeho zákonníka, a teda napríklad udialo sa to v Českej republike a teda máte pocit, že v Českej republike bol nejako oslabený princíp ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tie princípy, na ktorých má stáť rodinné právo? [12:36] Martin Dubéci Pán poslanec Paľa. [12:36] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať svojmu kolegovi Jankovi Horeckému naozaj za jeho vystúpenie. Považujem za veľmi dôležité, že v rozprave pripomenul vec, ktorá pri takomto zákone nesmie zaniknúť, a to je, že nový Občiansky zákonník nie je obyčajná novela, ale základný predpis súkromného práva, ktorý sa bude dotýkať každodenného života občanov, teda od tých rodinných majetkových vzťahov až po dedenie, teda od narodenia až za smrť. Oceňujem najmä vecný tón jeho príspevku a to, že vlastne sa snažil argumentovať všetky, všetky, alebo aspoň časť tých argumentov, ktoré, ktoré tá celá rekodifikačná komisia a všetci zainteresovaní vykonali, nešlo teda o odmietnutie rekodifikácie, ale o uznanie práce celej tej komisie, odborníkov, ministerstva, pričom pomenoval aj oblasti, ktoré si v druhom čítaní zaslúžia dôkladnú pozornosť a tu je namieste aj tá skrátená rozprava k tomu. Za veľmi pozitívne považujem aj to, že pripomenul širšie konzultácie so stavovskými odbornými organizáciami, ocenil zapracovanie viacerých pripomienok, najmä zachovanie zákona o rodine a pri úprave dedičského práva. Fakticky dôležité je aj jeho upozornenie na odstránenie doterajšieho dualizmu medzi občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou. Ak nový kódex prispeje k väčšej právnej istote, zrozumiteľnosti a jednotnosti pravidiel, bude to prínos nielen pre právnikov, ale najmä pre občanov, rodiny, podnikateľov a súdy. Preto sa pripájam k postoju, že návrh má pokračovať do druhého čítania nie preto, že je všetko uzavreté, ale práve preto, že takýto generačný zákon si zaslúži poctivú, odbornú a zodpovednú diskusiu. Úlohou parlamentu teraz nie je len hlasovať, ale pomôcť otvoriť, dotvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:38] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kolíková. [12:38] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne a asi je to na filozofickú debatu možno trošku, že ako sa pozeráme na to rodinné právo, ale myslím, že pracovné právo je naozaj niečo iné ako rodinné právo. Jednoducho do Občianskeho zákonníka rodinné právo patrí a tak to vedeli vlastne samotní autori rekodifikačných prác od začiatku, kedy bol legislatívny zámer schválený tak približne 20 rokov dozadu a tak to vedel aj minister spravodlivosti, preto ho tam mal, ale môžeme sa o tom baviť. Ale osobitne musím povedať, že ma vyrušuje, pán poslanec Horecký, že hovoríte, že táto právna úprava je výborná pre ekonomický rast, lebo dualizmus a jeho odstránenie tým, že sme poriešili zmluvné vzťahy do jedného zákona, už nebude v dvoch, nie je všetko, čo potrebuje obchodné právo, a to je moja výčitka a preto som odkázala aj na doložku vplyvov, že ja si myslím, že každý, kto si ju prečíta, vidí, že je tam vážny problém a to je ten, že to, čo ste rozprávali o právnej istote, tam nie je. A preto s tým aj príslušná vlastne komisia pri ministerstve hospodárstva, ktorá posudzuje ten dopad na podnikateľský sektor, má problém k tomu zaujať pozitívny postoj. Nezaujíma ho ani pri vlastne prvej informácii o predbežnom prerokovaní toho návrhu, že tá lehota je veľmi krátka, že jednoducho ten rýchly beh ide na úkor práve tej predvídateľnosti práva a že vlastne teraz nie je zrejmé, aká bude právna úprava pre obchodné subjekty. To nie je len o zmluvných vzťahoch, to nie je len o tom, že s niekým uzatváram zmluvu, to je o tom, na základe čoho fungujem ako obchodná spoločnosť. A ja som to už povedala, že do Občianskeho zákonníka sa dostala iba základná košieľka, ktorú sme ešte robili aj my, teda tým, keď som bola ja ako ministerka a ten zákon o obchodných spoločnostiach sa nedokončil. To znamená, že to celé sa bude meniť, nie sú tam doriešené viaceré právne vzťahy s tým súvisiace. [12:40] Martin Dubéci Pán poslanec Škripek. [12:40] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, vyjadrujeme ti my, kolegovia z KDH, úctu a rešpekt za to, že si to naozaj dobre, odborne zhrnul, že si to dobre načítal. Takto si predstavujeme seriózny prístup seriózneho, zodpovedného politika a dokázal si zhodnotiť pozitíva aj negatíva, je to tu, čo si povedal, aj konštruktívne, aj kritické. Jasne hovoríš, kde sú pre KDH hranice a veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť a potrebujeme súhlasiť, také, ktoré by tu poškodzovali niektoré skupiny ľudí a prinášali by škody, samozrejme na to treba upozorniť a oceňujeme, že si to všímaš, že dávaš pozor. A tiež jasne poukazuješ na vzťahy a vzájomný dopad jednotlivých tých právnych úprav, ale keďže sa tu objavil aj názor, že do rodinného práva tu nemá čo hovoriť cirkev, tak povedal by som, že to je veľmi nezdravý názor, pretože cirkev je významný spoločenský činiteľ a je to skupina ľudí a to sme my, nie nejaká divná organizácia kdesi, to sme my sami, ktorým nám na tom záleží, lebo rozumieme, aké sú zjavené posolstvá a tradície, biblická tradícia od toho, ktorý dáva duchovný podnet pre spoločnosť, ktorý dáva zákon, ktorý ukazuje na to, v čom je dôležitá rodina. Áno, rodina, ktorú chápeme ako najdôležitejšia skupina, ako je otec, matka a deti, a toto je dôležitosť rodiny, ktorú my chápeme, že toto je dôležité a preto sa tým riadime a na tom nám záleží. Takže ďakujeme ti za tvoj vstup a dúfame, že dobré veci budú zapracované. [12:42] Martin Dubéci Pán poslanec Horecký. [12:42] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, páni kolegovia, ďakujem vám všetkým za vaše faktické poznámky bez ohľadu na to, či boli oceňujúce alebo polemizujúce, považujem ich za veľmi užitočné. Čo stihnem zareagovať, tak zodpoviem. K absolutizácii vôle jednotlivca, na ktorú ste sa pýtali, pán kolega, práve som povedal, že ten Zákonník práce nemôže byť tak postavený, poukázal som to na príklade teda zredukovania povinne neopomenuteľných dedičov z pôvodného návrhu jedna desatina, dve desatiny na to, aby ostal zachovaný ten oveľa vyšší pomer, za ktorý sme sa zasadzovali, čo ukazuje, že nemôže byť tá vôľa príkazcu tak nadradená, že prakticky môže dôjsť bez dôvodov na vydedenie k vydedeniu. Čo sa týka poukázania na právnu úpravu v Českej republike, tak paradoxne už aj v rokoch 1918 až 1950 bolo v Československej republike prvej a veľmi dobre fungujúcej a demokratickej rozdielna právna úprava v tejto veci. Nemôžeme čakať, že tak ako sa historicky ďalej vyvíjali naše krajiny a životy našich občanov, že môžeme najdôležitejší zákon pre občanov, pre ich každodenný život mechanicky porovnávať alebo preberať zo zahraničia, ani z najbližšej Českej republiky. Je dôležité, aby vychádzal z reálií a bol podľa princípu racionálnej kontinuity budovaný na potrebách aktuálnych podmienok našich občanov. Rodinné právo je oveľa dôležitejšie ako pracovné právo. Vzťahy medzi rodičmi, súrodencami, najbližšími sú viac ako vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Preto ak je lex specialis pracovné právo, musí byť aj rodinné právo, ba ešte skôr. Pani kolegyňa Kolíková, povedal som, že to je paradoxne jediné prorastové opatrenie. Spomenul som to ako paradox, nie ako dostatočné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:44] Martin Dubéci Pán minister Susko požiadal vystúpenie v rozprave. ===== [12:44] Martin Dubéci Pán minister Susko požiadal o vystúpenie v rozprave. [12:45] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za vystúpenia, ja by som teraz krátko zareagoval, aby som možno eliminoval niektoré vystúpenia alebo časti vystúpení ďalších, ktoré sa budú opakovať, ktoré budú namietať to isté, aby som na to odpovedal možno vopred, aby sme predišli opakovaniu tých istých vecí. A vyjadril by som sa najmä k tomu, že ja som predpokladal presne, že táto diskusia sa bude viesť skôr o tom, čo v tom Občianskom zákonníku nie je, ako vo vzťahu k tomu, čo v tom Občianskom zákone je, na toto vieme, samozrejme, alebo viem jednoducho zodpovedať. Za účelom toho, aby Občiansky zákonník mal širokú podporu spoločenskú, odbornú, ale aj politickú tu v parlamente, tak sme sa rozhodli ísť tým spôsobom a tým modelom, že sme vypustili z Občianskeho zákonníka všetky tie ustanovenia alebo inštitúty, ktoré by mohli byť predmetom kontroverzie, a ponechali sme v Občianskom zákonníku znenie a ustanovenia, inštitúty, na ktorých si myslíme, že by mohla byť celospoločenská zhoda aj naprieč politickým spektrom, nielen naprieč odbornou obcou. A preto sme sa aj rozhodli nielen na základe pripomienok Konferencie biskupov, respektíve cirkví, ale na základe aj určitej politickej dohody v rámci koalície, pretože aj koalícia táto má nejaké nastavenie, ponechať teda právnu úpravu rodinného práva v súčasnom znení tak, ako je, pretože si myslíme, že Občiansky zákonník obsahuje množstvo pozitívnych vecí, ktoré sú dôležitejšie ako samotná inkorporácia rodinného práva do Občianskeho zákonníka a tak ako má tradíciu na Slovensku Zákonník práce, takisto má tradíciu aj zákon o rodine, aj keď v okolitých krajinách to nie je štandard, ale u nás to historicky má svoj zmysel a význam, a preto sme sa rozhodli, že teda zákon o rodine necháme samostatne a upravíme len vzťahy, ktoré sa dotýkajú manželstiev v Občianskom zákonníku ako takým z hľadiska spoločného imania manželov a ďalších vecí. To isté platí pre ďalšie veci, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené, ako je napríklad, čo spomínala pani poslankyňa Kolíková, zverenecké fondy, respektíve niektoré ďalšie otázky, pretože to boli tie inštitúty, na ktorých nebola všeobecná, ani odborná, ani politická zhoda. Vieme dobre, ako sa obchádzajú určité daňové súvislosti práve prostredníctvom zvereneckých fondov, nebola zhoda na právnej úprave zvereneckých fondov a vyvolalo by to opätovne politickú kontroverziu už v rámci koalície, a nehovorím už naprieč politickým spektrom. Takže takisto sme sa rozhodli, že v záujme toho, aby Občiansky zákonník bol priechodný širokou väčšinou aj v parlamente, pretože myslíme si, že to je zákon, ktorý by si zaslúžil podporu väčšiny v parlamente, nielen koaličnej, ale možno aj koalično-opozičnej, tak sme sa snažili všetky veci, ktoré, ešte raz, by mohli vyvolať akúkoľvek kontroverziu, do zákona teda nakoniec nedať. Pokiaľ ide o samotné korporátne právo alebo zákon o obchodných spoločnostiach, po dohode s podnikateľskými subjektmi sme sa dohodli na tom, že tým, že sa vypúšťa celá záväzková časť Obchodného zákonníka, zostane Obchodný zákonník oklieštený tak, ako je. To znamená, v tejto fáze prijímania legislatívy civilného práva nebudeme riešiť zákon o obchodných spoločnostiach, nebude predmetom najbližšej legislatívnej činnosti ministerstva. Ak bude potrebné do budúcnosti, v budúcom volebnom období a v ďalších upraviť podrobnejšie zákon o obchodných spoločnostiach, tak, samozrejme, je to možné. A tá dohoda s podnikateľským sektorom bola, že zákon o obchodných spoločnostiach sa momentálne prijímať nebude. Niektoré parciálne otázky, ako napríklad zodpovednosť štátnych orgánov a podobne, sa vyriešia prostredníctvom zberného zákona, kde sa tieto veci komunikujú s podnikateľmi, kde sa to rieši a budeme na to reagovať. V uznesení vlády sme sa zaviazali, že ku koncu augusta, teda tak, aby v septembri pri druhom čítaní bol už návrh takéhoto zberného zákona pripravený, tak ja verím, že sa to dovtedy stihne a že budete môcť to už pri druhom čítaní nejakým spôsobom vidieť. Pokiaľ ide o niektoré parciálne otázky, ktoré tu boli načrtnuté, či už ide napríklad o obchodné podmienky pri malých podnikateľoch, nie je pravda, že na to nejakým spôsobom nereagujeme. Máme ustanovenie práve vo vzťahu k týmto všeobecným obchodným podmienkam z hľadiska slabšej strany, čo môže byť aj menší podnikateľ, inštitút prekvapivých podmienok reaguje práve na tieto veci, čiže toto priamo riešime. Pokiaľ ide o SIM a zodpovednosť jedného z manželov, takisto nie je pravda, že to je výlučne z majetku jedného z manželov. Je to do výšky vyrovnávacieho podielu aj druhého z manželov, zodpovednosť za dlhy, respektíve záväzky toho prvého z manželov. Čiže nie je to úplne tak, že ten druhý z manželov z toho je úplne vypustený. On zodpovedá do výšky svojho vyrovnávacieho podielu, pokiaľ to nebude jednoznačne určené inak. To znamená, ak by sa preukázalo, že to urobil bez vedomia a tak ďalej, tak tam sú, samozrejme, určité výnimky. To isté platí pri obchodných podieloch v spoločnosti, tam takisto je nová právna úprava, ktorá hovorí o tom, akým spôsobom najmä pri dedení sa postupuje v rámci obchodného podielu a v rámci výkonu svojich akcionárskych alebo podielových práv na spoločnosti, takže na toto všetko Občiansky zákonník pamätá. A takisto musím opraviť pani poslankyňu Bihariovú v tom, čo hovorila, že ak dedič odmietne dedičstvo, že jeho deti nebudú dediť. To nie je pravda. Ak dedič odmietne dedičstvo, hľadí sa na neho, ako keby nebol, ako keby napríklad zomrel v čase smrti poručiteľa a tým pádom automaticky dedia jeho deti, len tam je v zákone vyslovene napísané, že strácajú nárok na povinný podiel. Ale to neznamená, že strácajú nárok alebo právo na podiel na dedičstve ako dedičia, ale nie ako neopomenuteľní dedičia v tom prípade. A pokiaľ ide o verejný poriadok, tú pripomienku pani poslankyne Bihariovej, tam sme jednoznačne povedali, alebo tam to teda ide o to, že to je skôr interpretačná pomôcka v princípoch ako konečný dôvod, ktorý je potom ďalej rozvedený v Občianskom zákonníku. Takže zatiaľ toľko. Keď budú ešte nejaké kon… aha, ešte jedna dôležitá vec, čo som chcel povedať, to je doložka vplyvov. Nie je úplne pravda, pani poslankyňa, to, čo hovoríte, pretože áno, pôvodne ministerstvo hospodárstva ako subjekt, ktorý posudzuje vplyvy na podnikateľské prostredie, k tomu dalo pripomienky, ale my sme tie pripomienky rozpracovali v doložke vplyvov na základe práve pripomienok tejto komisie na posudzovanie vplyvov na podnikateľské prostredie. Čiže dnes už tieto veci sú tam zapracované a keď si pozriete finálne stanovisko tejto komisie, ktoré bolo vydané po MPK, teda po zapracovaní pripomienok aj tejto komisie, tak si môžete prečítať, že komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania a stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko. Čiže vyjadrila súhlas s tým, ako bola zapracovaná doložka vplyvov. A takisto, pokiaľ si pozriete závery z tripartity, tak všetky podnikateľské zväzy jednomyseľne vyjadrili súhlas s ďalším legislatívnym procesom tohto návrhu zákona, čiže súhlasili s tým, v akom je znení, takže túto kritiku neberiem v tomto momente ako relevantnú. Ďakujem pekne. [12:53] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán minister. Pani poslankyňa Števulová vystúpi v rozprave s tým, že pripomínam, že o jednej vás budem musieť prerušiť. [12:53] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja teda vzhľadom na krátkosť času budem teraz mimoriadne krátka, ale chcela som vystúpiť ešte pred prestávkou, lebo chcem podať návrh pozmeňujúci. V krátkosti len, podľa môjho názoru ten prístup, ktorý zvolil parlament k prejednávaniu tohto návrhu zákona, teda nového Občianskeho zákonníka, nie je v poriadku, ako tu už bolo povedané. Podľa mňa dvanásť a pol hodiny teda vôbec nie je dostačujúce. Naviac, my sme žiadali, aby pán minister dostal o 40 minút naviac v rozprave, teraz už mu ostali šesť minút po tom, čo teraz reagoval na pripomienky predchádzajúcich rečníkov, je tu ďalších sedem rečníkov po mne, bude mať šesť minút, aby reagoval na veci z rozpravy, čo podľa mňa nie je v poriadku. A nie je v poriadku ani to, že teda rozhodnutím v prípade, ak tento návrh zákona bude posunutý do druhého čítania, rozhodnutím predsedu Rašiho je pridelený len ústavnoprávnemu výboru. Aj z úst ministra spravodlivosti sme počuli, že ide o zákon, ktorý sa naozaj dotýka celého života človeka. Ja si myslím, že je tu oveľa viac výborov, ktoré by sa mali zaoberať a mal by byť reálne vytvorený priestor na to, aby sa zaoberali návrhom tohto zákona. Ako ideálne si myslím, že aj prvé, aj druhé čítanie k Občianskemu zákonníku takéhoto významu, padajú tu slová ako generačný zákon, malo byť každé na osobitnej schôdzi a pred každým by sa malo absolvovať kolečko ministra spravodlivosti na jednotlivých výboroch, aby teda poslanci, ktorí sa venujú jednotlivým parciálnym veciam, sa mohli teda jednak s tým oboznámiť v dostatočnom časovom predstihu, zviesť tú polemiku a potom teda aj v tom druhom čítaní znova, podľa mňa by to tak malo byť, že zodpovedne, ak by sme sa naozaj naozaj chceli zodpovedne k tomu postaviť, k tomuto Občianskemu zákonníku a neprehnať ho raketovou rýchlosťou parlamentu, tak takto by sa to udialo, a je podľa mňa na škodu veci, že sa tak nedeje. A zároveň nechápem, ako mohol mať pán predseda Raši pocit, že po skrátení rozpravy v prvom čítaní postačuje, ak sa dvetisíc paragrafmi bude zaoberať len ústavnoprávny výbor. Mali sme tu ten zákon o medzinárodnej spolupráci v trestných veciach, ktorý bol dlhý a bolo k nemu 74 pozmeňovacích návrhov OLAP-u, tak koľko bude tu, hej, si povedzme. A zároveň, ako vravím, aj iné výbory by mali dostať šancu aspoň teda v tom druhom čítaní sa venovať tomuto návrhu zákona. Čiže ja navrhujem, aby sa rozhodnutie pána predsedu Rašiho o pridelení návrhu Občianskeho zákonníka len ústavnoprávnemu výboru zmenilo a aby bola táto tlač pridelená jednak Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. To si myslím, že tieto výbory by teda mali určite dostať šancu, aby sa zaoberali týmto návrhom zákona a zároveň by mal byť k tomu poskytnutý aj dostatočný priestor, to znamená, že nieže zase na septembrovej schôdzi dostaneme šancu hodinu cez prestávku, aby sme sa tomuto zákonu venovali. Naozaj aj apelujem aj na koaličných poslancov, aby si vstúpili do svedomia, tie výbory by mali byť k Občianskemu zákonníku pred schôdzou tak, aby bol dostatočný priestor sa tomu na jednotlivých výboroch venovať, aby aj poslanci, ktorí sú v rôznych výboroch, niektorí sú možno len v jednom, mali možnosť s ministrom a s jeho tímom reálne cez tú prizmu tej svojej oblasti, ktorej sa venujú a ktorej sa dotýka Občiansky zákonník, sa tomu venovať. No keďže vlastne by som aj tak bola prerušená, zatiaľ len procesne toto a potom sa prípadne ešte prihlásim ďalej. Ďakujem. [12:58] Martin Dubéci Pani poslankyňa, dám ešte jednu faktickú poznámku a potom prerušíme. Pani poslankyňa Plaváková. [12:58] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len veľmi krátko by som chcela kolegyňu Števulovú podporiť v jej návrhoch, pretože si myslím, že Občiansky zákonník si naozaj zaslúži zodpovedné prerokovanie či už v tomto pléne parlamentu, vidíme, ja neviem, už len, tuším, štyri či koľko minút pánovi ministrovi zostalo, ešte nás je mnoho, ktorí budeme chcieť vystupovať v rozprave a pán minister nemá ani možnosť na to reagovať, tak mňa mrzí, že koaliční poslanci a poslankyne nepodporili návrh, aby mu bol rozšírený čas, ešte stále sa to dá spraviť, rovnako ako to pridelenie výborov. Ja ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru by som ocenila, keby bol tento návrh zákona pridelený aj do nášho výboru, pretože myslím si, že o čom diskutovať skutočne je a je to pre dobro veci, aby sme si to vedeli riadne vydiskutovať aj na pôde jednotlivých výborov, keď už v pléne je ten čas obmedzený. Ďakujem. [12:59] Martin Dubéci Prerušujem rokovanie pléna do 14.00 h. (Prerušenie rokovania o 12.59 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [12:59] Peter Žiga ===== [13:59] Peter Žiga Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok , ktorú týmto otváram. Poslanci písomne predložili do včera do dvanástej hodiny 145 otázok na predsedu vlády a 230 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán premiér. [14:02] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Na dnešnej hodine otázok bude zastupovať ministra zahraničných vecí minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Takáč. Ministra dopravy bude zastupovať minister vnútra pán Eštok. Ministra práce bude zastupovať minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže pán Tomáš Drucker. Ministra financií bude zastupovať minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák. Ministra zdravotníctva bude zastupovať minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Ministra investícií rovnako zastúpi minister cestovného ruchu pán Huliak. Ministra spravodlivosti zastúpi minister pôdohospodárstva pán Takáč. A ministra životného prostredia a podpredsedu vlády pána Tomáša Tarabu zastúpi ministerka kultúry pani Šimkovičová. Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom čase odpovedať na otázky. Ďakujem pekne. [14:03] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán premiér. Chcem ešte upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Gregorovej a znie: „Vážený pán premiér, považujete vaše diskusie so študentami stredných škôl za férové vzhľadom na to, že ste v nich aj v roli moderátora a aj politika, a považujete ich za prínosné a nie zavádzajúce vzhľadom na to, že pri nich nie je prítomný spoludiskutér, ktorý by vedel oponovať?" Nech sa páči, pán predseda vlády. [14:04] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem pekne. Prepáčte, nepoznám osobne pani poslankyňu. Ďakujem pekne, to nebola subjektívna poznámka, nechodím do Národnej rady, nemôžem poznať všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa, musím vám priznať, že už ma máločo zaskočí v politickom živote, ale táto otázka ma do určitej miery aj zaskočila. Neviem, ako si to vlastne vy predstavujete v tom Progresívnom Slovensku, ale pravdepodobne tak, že v mojom programe, ktorý si neviete predstaviť, netušíte pracovné tempo, ktoré má úrad vlády, si raz do týždňa nájdem hodinu na stretnutie so študentmi, či už ide o stredné školy alebo ide o vysoké školy, s tým, že podmienka je, že tieto stretnutia neabsolvujeme na pôde škôl, ale pozývame na dobrovoľnej báze študentov, aby došli na neutrálne miesto. Sú to kultúrne domy, zasadačky okresných úradov alebo nejaký iný priestor, ktorý nie je spojený so školou. Všetko pripravíme, študenti sa môžu cítiť bezpečne, všetko je zorganizované, všetko, ako má byť, a vy odo mňa chcete, aby som pozval pána Šimečku. Vy odo mňa očakávate, že ja zavolám pána Šimečku, aby mi oponoval v tom, čo ja chcem hovoriť študentom stredných alebo vysokých škôl. Niekto chodí po krčmách a pije pivo aj s pani Uhlerovou, niekto chodí po zasadačkách okresných úradov a stretáva sa so študentmi na témy, ktoré sú výsostne dôležité. Ja sa domnievam, pani poslankyňa, že je našou povinnosťou ako ústavných činiteľov sa stretávať so študentmi predovšetkým kvôli tomu, že dostávajú autentické informácie. Vy veľmi dobre viete, čo na tých prednáškach je, pretože každá jedna prednáška je nahratá a zverejnená. Základnou podmienkou účasti je, že sa nebudeme baviť o domácej vnútornej politike, to je zásadná podmienka, ja nespomínam žiadne politické strany, žiadnych politikov, a druhá podmienka je, že v atmosfére vzájomnej úcty a vzájomného rešpektu majú možnosť študenti postaviť otázky alebo vysloviť komentár tam, kde majú iný názor, ako možno mám ja. Preto vašu výhradu, že to nie je fér, lebo tam nie ste, nemôžem považovať za akceptovateľnú. Veď si robte rovnaké prednášky, kto vám v tom bráni? Kto vám bráni ísť medzi študentov na stredné školy? Dnes dokonca vidíme veci, ktoré sú nevídané, sa roznáša Denník N po stredných školách, všelijaké pamflety sa dávajú študentom, aby sa ovplyvňovala ich verejná mienka. Čo vám bráni? Veď choďte, urobte si rovnakú prednášku, ako si robím ja aj s mojimi kolegami, s členmi vlády Slovenskej republiky. A neprestanem s tým a najmä neprestanem so základnou zásadou, že budem hovoriť so študentmi o témach, ktoré sú smrteľne dôležité pre Slovenskú republiku. Smrteľne dôležité pre Slovenskú republiku dnes nie je, ako sa niektorí z vás vulgárne správate k vláde, smrteľne dôležité nie je to, že už chcete odvolať takmer každého člena vlády, lebo už neviete, s čím máte prísť. Ale sme v tak náročnej medzinárodnej situácii a ja si myslím, že mám dostatok informácií a skúseností po toľkých rokoch, aj po tých stretnutiach, ktoré absolvujem na Európskych radách či iných samitoch, aby som sa mohol podeliť so študentmi o moje postoje. A nateraz sa zdá, máme nejaké spätné reakcie od študentov, že tieto stretnutia sú vítané, pretože dostávajú študenti informácie, ku ktorým by sa inak nedostali. Keby som napríklad zajtra išiel na takúto prednášku, ale nemôžem ísť, lebo zajtra som na samite v Čiernej Hore kvôli rozširovaniu, tak by som určite hovoril o obrovskom diplomatickom fiasku Nemecka, ktoré dnes Nemecko dosiahlo tým, že Nemecko nemá zvoleného nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Viete si to predstaviť, čo sa deje v tomto svete, že Portugalsko a Rakúsko predbehli Nemecko? A to treba tým ľuďom vysvetľovať, čo sa deje, prečo to tak je. Je za tým alebo nie je za tým provojnový postoj kancelára Merza? Je za tým alebo nie je za tým absolútne slabý výkon Nemecka ako takého? To sú témy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:09] Peter Žiga Pán premiér, uplynulo päť minút na vašu odpoveď. (Potlesk.) Pani poslankyňa, máte záujem dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči. [14:09] Gréta Gregorová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem aj za odpoveď, pán premiér. Vy síce nerozprávate s tými študentami možno o domácej politike, ale napriek tomu diskutujete o zahraničnej politike, o Európskej únii, o vzťahu Ruska a Ukrajiny, o vojne a ja nikde netvrdím, že na tej diskusii má byť prítomný nejaký opozičný politik alebo niekto z Progresívneho Slovenska, ja som sa pýtala na niekoho, kto by bol v úlohe moderátora, lebo takýmto spôsobom by ste, teda neviem, vy hovoríte, že môžeme si to robiť aj my, ktokoľvek, asi úplne nechcete, aby teraz všetci politici takto zvolávali študentov a nejakým spôsobom s nimi diskutovali. Teda býval ste to vy, z toho, čo som si teda aj načítala, kto najviac kritizoval takéto návštevy politikov na školách, takže áno, bolo to tak. Kritizovali ste opozíciu, že chodia na školy kritizovať, takže neviem, že platia tieto pravidlá rovnako pre všetkých. Ja som videla prípad v Košiciach, kde študenti, a riešilo sa to, museli na tú diskusiu prísť, mali ju v tom čase, keď mali mať skúšku. Podávame na to, alebo teda kolegyňa na to aj podáva podnet na prešetrenie na ministerstvo školstva, tak neviem, možno ak môžete ešte priblížiť tú situáciu v tých Košiciach, lebo nevyzerá to tak, že tí študenti z toho boli nadšení. Ďakujem. [14:11] Peter Žiga . [14:11] Robert Fico – Vystúpenie Vážená poslankyňa, hovorí z vás len čistá závisť, nič iné, pretože mám taký pocit, že nie ste schopní viesť túto diskusiu so študentmi. Nie ste. Patrím medzi politikov, ktorí sa stretávali so študentmi dlhé roky, v podstate od vstupu do Národnej rady, ešte vtedy Slovenskej národnej rady, v roku 1992. Pravidelne robím stretnutia so študentmi, len s tým rozdielom, že dnes som sa presunul na neakademickú pôdu na základe prísne dobrovoľnej bázy. Vždy sa snaží niekto niečo sprzniť a pokaziť a ohovoriť, keď sa to týka vlády Slovenskej republiky. To je presne tak ako napríklad portál Aktuality napísal komentár, že som vlastizradca, ktorý chce odovzdať Rusku a Maďarsku Slovensko, lebo len takýmto spôsobom sa môžem zachrániť pred väzbou, citujem. No tak sme, pochopiteľne, použili právne metódy a Aktuality sa museli ospravedlniť. Prosím vás, snáď nechcete odo mňa, aby som ja vysvetľoval účasť študentov, ktorí tam boli na dobrovoľnej báze, kde nebola žiadna prezenčná listina, kde nikto nemohol vedieť, či tam niekto bol alebo nebol. Vám vadí priebeh a obsah týchto stretnutí, pretože, čo vy potrebujete, a prosím, to nie je útok na vás, teraz to hovorím politologicky, nie politicky, potrebujete nenávisť, agresivitu a násilie. To sú tri momenty, ktoré potrebujete v slovenskej politike. A keď zrazu vidíte, že sa stretne vedenie tohto štátu a sedí tam 150 študentov vysokej školy, ktorí sa dokážu s vami úplne normálne rozprávať, klásť otázky a byť súčasťou nejakého dialógu, ktorý je plný rešpektu, toto vám nejde do vašich kariet. Ja tomu rozumiem, ale my, opakujem, sa nezmeníme, pokiaľ ide o prístup k týmto stretnutiam a preto som na úvod povedal, že ste ma zaskočili, pretože aby niekto vyčítal tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi v tomto štáte, tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi v tomto štáte, že si dovolí v rámci svojho náročného pracovného programu ísť medzi študentov a označiť tieto stretnutia za neférové, lebo vraj tam nie je žiadny oponent alebo nejaký moderátor, tak ste ma zaskočili a priznám sa, že sa mi to, ako som už uviedol dnes niekoľkokrát, stáva málokedy. Musím vás sklamať, ideme ďalej, týchto stretnutí budú desiatky, desiatky a desiatky. Pokiaľ budú mať záujem študenti, budem mať záujem aj ja a čím ďalej, tým viac ich budem zaúčať do tajov medzinárodnej politiky, ktorá je plná nespravodlivosti, dvojakých štandardov, nerešpektovania iných názorov. Musia o tom študenti vedieť, pretože ak by sa mali riadiť tým, čo čítajú v tých tzv. mainstreamových médiách, tak by ten obraz o zahraničnej politike mali mimoriadne pokrivený. A som prekvapený a boli by ste vy prekvapená, ale vy to určite viete, lebo sledujete tie prednášky podľa tejto vašej otázky, pozrite sa, aké otázky študenti dávajú, ako reagujú. To ani zďaleka nie je čiernobiely svet, ako by ste si ho želali, ale najmä vám chýba násilie, nenávisť a agresivita. To sú tri prvky, ktoré určujúco chcete dostať do slovenskej politiky, lebo si myslíte, že na týchto troch určujúcich charakteristikách dokážete poraziť súčasnú vládu. Nebudete to mať ľahké, my si to s vami teda rozdáme, ale rozdáme si to našimi demokratickými metódami. Ja som veľmi rád, že aj teraz, keď čítam, tak uznávajú mnohí, Robert Fico a ďalší nemá ani mocenský, ani mediálny aparát, ako mali možno iní premiéri. Ukážte mi nejaké médiá, ktoré by nás tak podporovali, ako podporujú vás. Ukážte mi nejaký mocenský aparát, ten, ktorý v rokoch 2023, vrátane vášho premiéra Ódora, bol použitý proti nám. My si to s vami demokraticky rozdáme a nebudeme na to potrebovať ani britskú ambasádu. Na to nebudeme potrebovať ani agentúry, ktoré budú platiť influencerov, aby jednoducho ste mali ešte podporu medzi mladými väčšiu, akú máte. My sa jednoducho tohto súboja nebojíme. A znovu opakujem, ja som presvedčený, ako to tu stojím, že SMER – slovenská sociálna demokracia vyhrá nasledujúce parlamentné voľby. (Potlesk.) Bude veľmi komplikované, bude komplikované zostaviť vládu. A pripravte sa, a znovu vám to hovorím so skúsenosťami po dlhých rokoch, pripravte sa na patovú situáciu po nasledujúcich parlamentných voľbách. Ja si dokonca myslím, že bude treba pristúpiť k ďalším parlamentným voľbám. Asi nás čakajú po riadnych voľbách ďalšie voľby, lebo tieto voľby neprinesú taký výsledok, aby bolo možné postaviť stabilnú vládu. Ak máte chuť zostaviť vládu s pánom Matovičom... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:16] Peter Žiga Pán premiér, prejdeme ku druhej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Matejičková, a ktorá znie: „Pán premiér, ako vnímate, že tu máme ďalší nález Ústavného súdu, ktorý konštatuje, že sudca Najvyššieho súdu pán Kliment porušil základné práva tentoraz pána Bombica, ktorého sa rozhodol väzobne stíhať za verbálny trestný čin?" Nech sa páči, pán premiér, máte päť minút na túto odpoveď. [14:17] Robert Fico – Vystúpenie Ďakujem. Trestne stíhať niekoho za verbálny trestný čin je normálne, sú aj verbálne trestné činy a musíme pochopiť, že v niektorých situáciách sa musí aplikovať Trestný zákon. Otázka znie, že či máme posielať niekoho na obdobie dlhšie ako rok do väzby kvôli nejakému verbálnemu deliktu. Ja som si svoje zažil, dámy a páni, bol som štyrikrát obvinený v rokoch 2020 až ´23. Toto je asi záznam do Guinnessovej knihy rekordov, nepoznáme prípad z Európy ani zo sveta pravdepodobne, kedy by opozičný líder bol štyrikrát obvinený v rokoch 2020 až ´23. A podieľali sa na tom priamo vaši ľudia, aby o tom neboli žiadne pochybnosti. Nebudem teraz rozoberať prípad pána Bombica, ale chcem povedať, že odmietam, aby nám niekto zakazoval podávať trestné oznámenia alebo návrhy na disciplinárne stíhania proti sudcom, ktorí zlyhávajú. Máte tu pani Pamelu Záleskú, ja som veľmi otvorený, o týchto veciach budem rozprávať, ktorá už dávno nemá čo robiť na Špecializovanom trestnom súde, pretože zlyhala hrubým spôsobom. Máte tu pána Klimenta, sudcu Najvyššieho súdu, ktorý už dávno nemá čo robiť na Ústavnom súde, na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Keď už preničíme, dámy a páni, uvedomte si jednu vec. Dušan Kováčik štyri roky strávil vraj kvôli nejakému prepusteniu Kudličku z väzby. Viete, kto prepustil Kudličku z väzby? Kliment a Hrubala. A za to Dušan Kováčik štyri roky sedel vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody. My v tom teda budeme pokračovať. Ak si myslíme, že niekto porušuje zákony, a pani Záleská a pán Kliment hrubo porušujú zákony, nerešpektujú nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemajú robiť tam, čo jednoducho robiť majú. A využijem tých posledných 40 sekúnd, ktoré mám a poviem to veľmi rýchlo. Zachytil som, že idete podávať návrh na odvolanie Tibora Gašpara z funkcie podpredsedu Národnej rady kvôli Očistcu. Čo urobíte, keď o dva týždne ten súd ho oslobodí? Čo urobíte? Pravdepodobnosť, že bude Tibor Gašpar a ďalší oslobodení, je obrovská. Je taká istá ako pri Dušanovi Kováčikovi. Kto z vás je pripravený sa ospravedlniť Dušanovi Kováčikovi? Kto z vás? Štyri roky vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody nezákonne a nespravodlivo. Takto isto dopadne celý prípad aj Tibora Gašpara. Takže ja vás opätovne vyzývam, ak Tibor Gašpar, pán Dubéci, igelitový Martinko, krásny príbeh, ktorý treba rozbehnúť pred celým Slovenskom, nech Slovensko vidí, kto sedí v radoch Progresívneho Slovenska, pokiaľ ide o čierne peniaze, financovanie vecí, ktoré nemajú s transparentnosťou nič spoločné. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. SMER je pripravený. Neviem, čo urobia naši koaliční partneri, ja hovorím za SMER, SMER je pripravený pána Dubéciho odvolať z tejto funkcie, ak vy pôjdete po nevinnom, nevinnom Tiborovi Gašparovi, ešte raz, nevinnom. To je do Guinnessovej knihy, a teraz dobre počúvajte. Tibor Gašpar tvrdí, že to je nezákonný Očistec, že to je celé vymyslené. A tí, čo ten Očistec robili, ako napríklad Čurilla, Ďurka alebo dozorový prokurátor Šúrek, sú trestne stíhaní za manipuláciu Očistca. To ste nezažili takéto niečo. Toto ste, takýto stav ste dosiahli vy na Slovensku, ja vám k tomu blahoželám, ale ešte raz, my sa fakt nedáme a my tie voľby v roku 2027 určite vyhráme. (Potlesk.) [14:20] Peter Žiga Ďakujem pekne predsedovi vlády za odpovede, ktoré boli jemu adresované zo strany poslancov Národnej rady. Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pani Dariny Luščíkovej na pána podpredsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka a znie: „V súvislosti s navrhovanou novelou stavebného zákona, bod 71, bude pri každom stanovisku ministerstvo obrany povinné konkrétne odôvodniť, aký obranný záujem štátu je dotknutý?" Zvláštna otázka. Nech sa páči, pán minister. [14:21] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Luščíková, ja sa musím posledné dni nesmierne, nesmierne baviť a dobre, veď keď chcete, aby sme sem chodili do parlamentu a vyučovali vás a nie je vám to trápne, tak samozrejme radi. Tak samozrejme radi. Ale ja by som vám doporučoval pred tým, než sa chcete týmto spôsobom tak trošku nekvalifikovane, ako sa kedysi hovorilo v niektorých starých uzneseniach ústredného výboru strany, historicky znemožniť, tak samozrejme je to možné. Čiže ja by som tak na úvod sa opýtal, že ma zaujíma, prečo sa to pýtate? Pretože keby ste si prečítali zákon a potom by ste si prečítali našu zmenu, a ja tak cítim zhruba, čo asi by ste tým chceli povedať, lebo vy sa tak chcete stavať akože do ochrany ľudí, tak ste proste hrozne na omyle, že ste nepochopili a neporozumeli písanému textu. To je ako taký ten hlavný problém. A je to všeobecný problém Progresívneho Slovenska, pretože teraz pán Valášek nie je tu, sa pýta, že či sme teda, že sme previedli pozemky v prešovskej nemocnici nezákonne na prešovskú nemocnicu. Teda pozemky, ktoré sú v areáli nemocnice, ktoré užíva nemocnica 40 rokov alebo 50 rokov, a pýta sa, prečo sme to urobili. No je dobré, keď chcete mať stavebné povolenie, mať to usporiadané, aby správca bol jeden a toho správcu tých pozemkov určila vláda, čo zákon predpokladá. A ešte aby sme neurobili tie chyby, pretože na tých pozemkoch už stáli stavby, tak nemohli byť ornou pôdou, tak sme pochopiteľne požiadali okresný úrad, aby to prekvalifikoval podľa toho, aký je stav. No a v tomto prípade nový stavebný zákon zmenil pravidlá a určil, že ministerstvo obrany sa má vyjadrovať ku svojim záujmom vo všetkom na celom Slovensku, čo je predsa blbosť, pretože nie celé územie Slovenska je predmetom nášho záujmu. A tak sa snažíme zmenšiť priestor, aby nemusel zakaždým každý stavebník na celom Slovensku sa pýtať ministerstva obrany, že či teda je to jeho predmetom záujmu, aby sme sa nevyjadrovali ku každému, tak sme to zmenšili len na to územie. Tak preto sa vás pýtam, že keďže sme zmenšili ten priestor a zmenšujeme právomoc ministerstva obrany, že teda v akej súvislosti sa nás to pýtate, lebo toto sa len vracia späť do situácie, ktorá bola ešte v starom stavebnom zákone v päťdesiatych rokoch a upravuje štandardné záväzné stanovisko, ktoré jasne hovorí, že ak má štát nejaký záujem bezpečnostný, tak sa vyjadrí. A môžem tam povedať aj niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré v zásade naši kolegovia možno nie vždy úplne vedeli doceniť, že keď teraz budujete a obnovujete celú infraštruktúru, tak napríklad ministerstvo obrany vybudovalo veľké energetické nosiče k sebe do základní. Ale ako narastajú tie obce dookola, no tak v časoch osemdesiatych, deväťdesiatych rokov sa tie základne používali menej, tak vlastne bez ohľadu na to si odoberali tú kapacitu elektriny jednotlivé obce a keď chcete teraz vybudovať alebo obnoviť dajme tomu ubytovacie komplexy, to, čo nás vyzývate, aby sme robili, no tak pochopiteľne už tam tá kapacita nie je a musíte za veľmi ťažké milióny ťahať nové. No a tak v podstate platí, že ministerstvo obrany má chrániť svoje záujmy. Ale vašu otázku nechápem predovšetkým preto, pretože ministerstvo zmenšuje ten priestor, ktorý mu zákon dáva a chce sám dobrovoľne sa vzdať toho, aby rozhodoval o celom Slovensku, pretože to nedáva zmysel. A keďže vy rada sa staviate do polohy ochrankyne všetkých slabých, tak vám ešte raz doporučujem pozrieť si, keď vidíte nejakú zmenu v zákone, neprečítať si jednu vetu, ale skúsiť si pozrieť odôvodnenie, pre ktoré sa to deje, a možno by ste si ušetrili, by som povedal, takéto, no veď ja to už nebudem nazývať. A preto čakám, že možno mi odpoviete na tú moju otázku v doplňujúcej vašej otázky. [14:26] Peter Žiga Pani poslankyňa sa prihlásila aj s doplňujúcou otázkou. Nech sa páči. [14:26] Darina Luščíková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ja som veľmi rada, že ešte nám, opozícii, zostala možnosť položiť doplňujúcu otázku, takže ju určite využijem. Pán minister, ja viem čítať s porozumením, ale, žiaľbohu, tie pravidlá sú v Národnej rade také, že môžeme položiť len stručnú otázku. Určite by som vám to dala oveľa s podrobnejším odôvodnením, prečo sa to pýtam. A pýtam sa to preto, lebo možno vy nepoznáte nové ustanovenie stavebného zákona, ktoré hovorí, že dotknutým orgánom je aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak navrhovaná stavba, zmena dokončenej stavby alebo odstránenie stavby môže zasiahnuť záujmy obrany štátu a tieto záujmy sa týkajú území alebo stavieb určených ministerstvom obrany a zverejnených na jeho webe. To znamená, že, hoci vám tento zákon možno okliešťuje niečo, pardon, nevidela som to odôvodnenie, neviem, či je niekde verejne prístupné to odôvodnenie, budem rada, ak mi ho zašlete, tak mne to príde tak, že v podstate ministerstvo obrany si zmyslí, dá nejaké územie na svoju webovú stránku, tak ako je to napríklad teraz v prípade vojenského obvodu Javorina, kedy sa len šumy nejaké niesli ohľadom tej Javoriny, že sa niečo udeje a stane a zrazu sa dozvie verejnosť úplne bez diskusie, bez nejakej analýzy, bez nejakej odbornej analýzy, že vy znova chcete naspäť v plnom rozsahu celý vojenský obvod Javorina. Tak aj preto sa to pýtam a nie kvôli vojenskej nemocnici alebo kvôli niečomu inému, ale presne kvôli tomuto obvodu, ale nielen, nielen, lebo ministerstvo obrany si môže kedykoľvek zmyslieť, že si dá na svoj web hocijaké územie a bude sa vyjadrovať k hocijakej civilnej stavbe. Mne to tak z toho príde. Kľudne ma môžete vyviesť z omylu, ak to tak nie je, budem veľmi rada. Ak tu dáte nejaký verejný prísľub, že to naozaj takto nebude, alebo sa to v budúcnosti alebo v pozmeňováku nejakým spôsobom upraví v tomto stavebnom zákone, tak ja budem len veľmi rada. Ďakujem za vašu odpoveď. [14:28] Peter Žiga . [14:28] Robert Kaliňák – Vystúpenie Vari som ja veštec? Pani poslankyňa, to je presne to, s akým spôsobom ku svojej práci poslanca pristupujete. Keď chcete, lebo toto je ako kritický príspevok, kedy si myslíte, a tak ako ste to povedali, pretože v zásade vy žijete prezumpciou viny, že vo všetkom, čo urobí váš smrteľný nepriateľ, je určite zle. Ale hovorím, že by ste si ušetrili možno tuto trochu tej neprofesionality vtedy, kedy by ste sa k tomu pozmeňováku pozreli k celému, aj čo viedlo vlastne k našej pripomienke k tejto novele a prečo sme tú pripomienku tam dali, pretože doteraz, tak ako teraz ten zákon platí, nemusíme si určovať naše územie len ako sa nám hodí, ako ste vy povedali. Pretože ten zákon predpokladá, že celé územie sa môžeme vyjadriť a nemusíme nič vysvetľovať. A na celom území Slovenskej republiky môžeme čokoľvek odmietnuť a k čomukoľvek dať naše stanovisko. Takže sme povedali, že to je predsa nezmysel, že nebudeme predsa ľudí obmedzovať v ich bežnom civilnom živote a stanovíme presné lokality namiesto celého územia, zmenšíme ten priestor len na lokality, ktoré sú záujmom ministerstva obrany. Čiže my sme zmenšili ten priestor. Týmto návrhom zmenšujeme, že nebude to celé územie Slovenskej republiky, ako to predpokladá zákon dnes účinný, dnes platný a dnes sa môžeme vyjadrovať k ľubovoľnému bazénu aj 400 kilometrov vzdialenému od našej základne, ale len na objekty, ktoré sú, samozrejme, spojené s obranyschopnosťou štátu. Čiže ani s Javorinou to nič nemá, lebo keby sme chceli, nemusíme nič meniť. Ale je to presne o tom, že snažíte sa vyvolať a nájsť problém, kde nie je. To je tá vaša vlastnosť a ja to v tom najlepšom hovorím, ak chcete niekedy v budúcnosti byť v politike úspešní, mali by ste sa snažiť vyvarovať práve takýmto veciam, že nabehnete si, ako sa hovorí, na vidly. Lebo ja keď som tú otázku prvýkrát videl, tak som naozaj sám zneistil, že robíme niečo navyše? Ale nie, nie je to tak. Čiže z tohto pohľadu platí, že zmenšujeme, že aby sme nemuseli považovať celé Slovensko, tak vydáme ten zoznam, ktorý je predmetom záujmu a samozrejme aj podľa dnešného zákona je celá Javorina, o ktorej hovoríte, predmetom nášho záujmu a áno, ministerstvo obrany vlastní v Javorine 15-tisíc hektárov, sme tam suverénne najväčším vlastníkom a to je objekt, ktorý je počítaný aj v stratégii Severoatlantickej aliancie, ktorý bol schválený dávno, dávno predtým, než prišla naša vláda, o ktorom vedia aj vaši predstavitelia, ktorý vlastne je jedným zo systémov, ktorý je zaradený, na čo má slúžiť. A my ho plánujeme využívať. To je celé, čo plánujeme. A s tými dotknutými vlastníkmi, ktorí, pretože, ak ste si videli, a tam vám už mala zasvietiť žiarovka, že prečo sa oni začali sťažovať, keď niekto im nedovolil postaviť chaty mimo intravilánu, mimochodom, hej, teda čo je netypické, lebo tam nie je ani záhradkárska oblasť, v podstate všetko vec, kde žiadny iný Slovák si nemôže len tak v lese postaviť na svojom pozemku chatu, aj keď mu ten pozemok patrí, ale v tomto prípade bol predmetom kritiky, že sme dali záväzné stanovisko, že nesúhlasím, ak ste si všimli, tak tá debata vznikla. Tak vám mohlo byť jasné, že tú právomoc dnes máme tak či tak a my ju práveže chceme zmenšiť, lebo si myslíme, že nemáme tyranizovať obyvateľov celej Slovenskej republiky všade, aj tam, kde náš bezpečnostný a obranný záujem nie je. Takže to všetko vlastne zmenšujeme. Je to štandardné stanovisko, aké podajú všetky dotknuté orgány, nie je to v ničom iné, a teda platí, že týmto vlastne sa snažíme občanom Slovenskej republiky vyjsť v ústrety. A keď chcete teda ešte pár slov k samotnej Javorine, tak Javorina je u nás záujem, aby znova bola vojenským obvodom, čo zjednoduší prácu aj všetko tým obyvateľom, ktorí tam sú, po konzultácii s nimi budeme diskutovať o tom, kade bude viesť hranica samotného obvodu, tí, ktorí tam majú pozemky a majú záujem, aby sme im vydali náhradu, pretože získajú veľkú výhodu, pretože oni majú dvestosedemdesiatjedna stotisícin šesťkrát, tak namiesto tomu im pozemok scelíme a vydáme im ho zo štátnych lesov, s ktorými sa už vysporiadame za ten pozemok, ktorý od nich získame, alebo tie podiely, ktoré získame. A kto bude mať, lebo máme také žiadosti aj o to, aby nám to mohli odpredať, od tých to odkúpime, to isté platí, samozrejme, o obciach a myslím si, že všetci budú adekvátne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:33] Peter Žiga Pán minister, uplynul vám čas. Prejdeme k druhej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Gažovičová na ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána ministra Druckera, otázka znie: „Minulý týždeň predseda vlády Robert Fico diskutoval so študentmi Ekonomickej univerzity v Košiciach a účasť na diskusii bola podmienka pre študentov, aby sa v ten deň mohli zúčastniť skúšky. Považujete to za zásah do akademickej slobody študentov?" Nech sa páči, pán minister, máte päť minút. [14:33] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vám ďakujem za otázku. Podmieňovať účasť na skúške nemôže vysoká škola ničím iným ako plnením študijných povinností. Aj preto bolo jedným z cieľov nového zákona o vysokých školách pripravovaného ministerstvom školstva, schváleného tu v Národnej rade Slovenskej republiky koncom minulého roka, posilniť transparentnosť, zodpovednosť a účinnú kontrolu fungovania vysokých škôl. Nad dodržiavaním vnútorného systému kvality vykonáva sústavný dohľad nezávislá Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, pričom vďaka práve tejto legislatívnej zmene sme túto kompetenciu agentúry aj posilnili na proces dohľadu, ako aj uloženia opravných opatrení, zefektívnili sme túto časť nového zákona a tá je účinná od 1. marca 2026. V tejto súvislosti uvádzam, že každá vysoká škola musí vo svojom vnútornom systéme kvality upravovať aj pravidlá preskúmavania podnetov, ktorými sa študenti domáhajú ochrany svojich práv a ktorých sa domnievajú, že boli porušené zo strany vysokej školy alebo aj zamestnancov vysokej školy, alebo ktorými študent poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti alebo v nečinnosti vysokej školy, najmä na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy. Ak sa teda študenti cítia dotknutí na svojich právach, odporúčam využiť práve tie nástroje ochrany, ktoré im vnútorný systém kvality poskytuje, a v súvislosti s tou otázkou, táto smeruje k vysokej škole, nie k účasti premiéra na tejto prednáške. [14:35] Peter Žiga Doplňujúca otázka, nech sa páči. [14:35] Tina Gažovičová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za odpoveď, pán minister, teší ma, že teda ste explicitne povedali, že podmieňovanie, teda že účasť na skúške môže byť podmienená jedine plnením študijných povinností, napriek tomu teda na základe tých výpovedí študentov, ktorí boli minulý týždeň v Košiciach, naozaj dostali to ako podmienku, že ak sa chcú v daný termín zúčastniť skúšky, na ktorú boli prihlásení, musia najprv absolvovať diskusiu s premiérom Ficom. Ja som teda aj podala sťažnosť k vám na ministerstvo na oddelenie sťažností, čiže predpokladám, že sa to bude prešetrovať. Zaujíma ma teda váš pohľad, ak hovoríte, že takáto situácia nie je v súlade so zákonom a zároveň ak sa teda preukáže na základe tých výpovedí tých študentov, ktorí tam boli, že fakulta takýmto spôsobom konala, ako sa k tomu ako minister staviate. Ďakujem. [14:36] Peter Žiga . [14:36] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, neberte to v zlom, čo poviem, ale ja som veľmi jasne odpovedal v tej mojej úvodnej časti, ja to môžem zopakovať. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo má v kompetencii posudzovať kvalitu. Vysoká škola má nejaký vnútorný poriadok kvality. Študenti, aj váš podnet bude posunutý na Slovenskú akreditačnú agentúru a tá je jediná oprávnená toto posúdiť, to má ona v kompetencii. Ja verím, že to viete, a zároveň ešte raz poviem, toto je vecou akademickej samosprávy vysokej školy. Ak porušila zákon, má na to autoritu, a tou je Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Ale vo všetkej úcte, za to nie je zodpovedný premiér, za to je zodpovedná konkrétna vysoká škola a jej vnútorný systém, ako funguje. Nemá to podmieňovať, ja neviem, či to tak bolo alebo to tak nebolo a mojou úlohou nie je to vyšetrovať, ja som vám odpovedal na vašu otázku. Ak sa niekto cíti a má tú informáciu a vie ju preukázať, že to tak bolo, má na to úplne jasné právne prostriedky, kam sa má obrátiť. Aj váš podnet, môže sa obrátiť kamkoľvek, my ako ústredný orgán štátnej správy to postúpime tomu, kto je na to určený, a to je Slovenská agentúra pre vysoké školstvo, a tá o tom ďalej rozhodne. Na to sú, ste to teda, vy ste nehlasovali za ten zákon, ale bolo to tu v Národnej rade. Ďakujem. [14:38] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Tretia otázka je od pani poslankyni Bajo Holečkovej a je adresovaná ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi a znie: „Čo hovoríte na to, že na akcii ministerstva vnútra, roadshow „Na vlastnej koži” zameranej aj na prevenciu proti drogám a určenej žiakom, vystupuje a spieva „alkohol, mám ťa rád, alkohol, ja ťa milujem” aj René Rendy, vlastným menom René Strausz, manžel Zuzany Plačkovej, o ktorých premiér Robert Fico v roku 2021 povedal, že „sú na slobode preto, pretože dodávali kokaín významným ľuďom na Slovensku”?" Nech sa páči, pán minister, päť minút. [14:39] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj vám za otázku, a v posledných dňoch, ktoré som tu strávil, som zachytil záujem celej opozičnej sféry o tento náš projekt, ktorý je, myslím si, že perfektnou reklamou, ktorú nám robíte, pretože tento projekt hovorí o dôležitých témach, ako je drogová problematika, pani poslankyňa, hovorí o kyberšikane mladých ľudí, hovorí o týraní zvierat. No ale ako sme si už zvykli, naša opozícia, aj vy, pani poslankyňa, osobitne, máte jeden geniálny talent, a to je odtriediť plevel od zrna a zásadne sa venovať plevelu, pretože keby vás zaujímalo to podstatné, tak chválite ministerstvo vnútra za túto prevenčnú kampaň za to, že bojujeme, na rozdiel od pána Spišiaka, ktorý by tie drogy najradšej legalizoval všetky, tak my proti drogám, pán Spišiak, bojujeme. Pretože asi isto viete aj vy, pani poslankyňa, ako matka, že dnes majú prístup k drogám už 10-ročné deti. A keď to necháme tak, ako to chcete nechať vy, ako pán Spišiak, aby sme ich legalizovali, tak sa bojím, že to nebudú 10-ročné deti, ale už pomaly deti v škôlkach. A ja s týmto súhlasiť nikdy nebudem, preto sme vyšli do ulíc slovenských miest, celkovo to bude 18 miest, už to je takmer šesťtisíc žiakov, ktorí absolvovali možnosť prejsť si týmto interaktívnym kamiónom, kde im ponúkame ich formou, nie nejakými prednáškami nezáživnými, ktoré ich nezaujmú, ale ich formou, aby to mladých ľudí oslovilo, aby si na vlastnej koži zažili, čo to je mať kontakt s drogami. Pretože, pán Spišiak, keby ste mali vy kontakt s drogami a so zničeným životom, tak by ste nikdy takúto blbosť, s prepáčením, celému plénu Národnej rady nepovedali, že chcete legalizovať všetky drogy, ale chápem, pretože to je váš podpredseda, bývalý šéf Progresívneho Slovenska, pán Truban, ktorý hovoril o zážitkoch, perfektných zážitkoch s drogami, ktoré on má. A hovoril to kde? Na vysokoškolskej pôde študentom, kde im hovoril o tom, ako mu zašľapali drogy, ako súhlasí s tým, že treba si dať drogu a potom naštartujete si mozog. Chápem potom kritiku celej opozície, najmä Progresívneho Slovenska, že sa im nepáči, že ministerstvo vnútra proti drogám bojuje a budeme bojovať do posledného dňa, kým budem ja ministrom. Keď budete ministrom vy, pán Spišiak, pokojne tie drogy legalizujte. Dostanete moc od ľudí, môžete sa do toho pustiť. Ale kým budem ja ministrom, proti drogám budeme intenzívne bojovať, pretože dnes 10-ročné deti majú kontakt s drogami, pani Holečková. A keď ich nedostaneme do priestoru, kde pochopia, že to nie je iba, vám poviem, že váš život bude zničený kvôli drogám, ale musia si to na vlastnej koži zažiť, čo to je. Rovnako téma kyberšikany. Viete, koľko mladých ľudí zomrelo, spáchalo samovraždu minulý rok aj kvôli tomu, že boli šikanovaní? To sú témy, o ktorých hovoríme, pani Holečková. To sú problémy, ktoré riešime z hľadiska prevencie, pretože ja odmietam, aby sa tu v budúcnosti stalo to, že nám mladí ľudia budú zomierať kvôli tomu, že budú politici nezodpovední, ako ste vy v opozícii, v SaS, kde ste známi kokaínovými večierkami, v Progresívnom Slovensku, kde schvaľujete legalizáciu drog, aby sme tu prichádzali o mladých ľudí, ktorí drogám podľahnú. Viem, pán Spišiak, že ľutujete vaše slová, pretože boli nezodpovedné, ako rodič sa za to musíte hanbiť, ale, bohužiaľ, aj v kontexte toho, že aj váš bývalý predseda pán Truban hovorí o tom, ako drogy sú fajn, tak aj v minulom roku zomrelo množstvo mladých ľudí po predávkovaní sa drogami, rovnako kyberšikana. Viete, pani Holečková, že dnes stačí jedna nevinná správa v rámci sociálnych sietí, kde si mladí ľudia toto pošlú a následne môžu prísť aj o život, pretože ich niekto začne tyranizovať v rámci sociálneho priestoru. Rovnako téma týrania zvierat, o ktorej tu všetci radi hovoríte, ale neurobili ste preto nič, teraz sa obraciam na kolegov z opozície. My o tom hovoríme intenzívne, aj aby si mladí ľudia uvedomovali, že ak je niekto schopný týrať zviera, tak takýto centimeter chýba od toho, aby bol schopný ublížiť človeku. A to sú témy, o ktorých ja budem hovoriť, táto kampaň má úspech, už šesťtisíc študentov ju absolvovalo, ďalších 15-tisíc dokopy je nahlásených a aj vďaka tomu, ak zachránime čo i len jeden ľudský život, ktorý nepodľahne drogám, ktoré vy v Progresívnom Slovensku šírite, ako bolo známe o SaS, ktorí ich na kokaínových večierkoch užívajú, tak tento program má zmysel a sme pripravení v ňom pokračovať aj na jeseň, aj v budúcom roku, pretože to sú témy, ktoré sú dôležité pre budúcnosť mladých ľudí. Ja si neželám generáciu mladých ľudí, ktorá je poznačená zverstvami Progresívneho Slovenska a opozície o tom, že drogy sú fajn a že vám pomôžu, môžu naštartovať váš mozog. S týmto nebudem... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.) [14:44] Peter Žiga Pani poslankyňa má záujem položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:44] Peter Žiga . [14:44] Martina Bajo Holečková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Veľmi obsažne, ale neodpovedali ste mi na otázku, pretože tá znela, či je v poriadku, že na takejto akcii vystupuje človek, ktorý bol obvinený za drogy. Vy nerobíte prevenciu, naopak, vy propagujete na tejto akcii drogy, alkohol a hazard, pretože to je spevák, ktorý toto prináša na vašu akciu. Tie fotky sme videli všetci. Mimochodom, neviem, či ste mysleli teda, že Rendy je plevel či burina, ako ste to povedali. A chcem sa ešte dopýtať, keďže mám na to nárok, prečo ste klamali a povedali verejnosti, že vlastne jeho zazmluvnila tá firma, ktorá toto organizuje, a nie teda ministerstvo, keď ste mi jasne potom z ministerstva dali vedieť, že zmluvu máte? A prečo do dnešného dňa tá zmluva nie je zverejnená? A či si tento národ nezaslúži vedieť, koľko nás táto vaša piár akcia stála, pretože je piár akcia, pretože vy tam chodíte fotiť a nie je to žiadna prevencia. Pretože kebyže je to prevencia, tak vás nekritizujú za ňu odborníci, nekritizuje vás za ňu premiér a nekritizujú vás aj niektorí kolegovia z vlády. A ešte na záver, vy tu budete hovoriť o kyberšikane, že jeden status môže spustiť kyberšikanu? Pre koho si pán Dobrovodský žiadal ochranu od polície, pán minister? Nebol to náhodou váš status? [14:45] Peter Žiga Pán minister, v piatich minútach môžete odpovedať. [14:45] Matúš Šutaj Eštok – Vystúpenie Pani poslankyňa, nebudem osobný, berte to, prosím, vecne, pretože keby sa niekto na politickej scéne správal ako vy a bol by muž, nazval by som ho klamárom, ale vy ste iba hoaxerka politickej scény, pretože nikto v rámci celej svojej politickej kariéry nepriniesol na verejnosť toľko klamstiev, ale vo vašom prípade hoaxov, ako ste vy. Prečo vás nazývam hoaxerkou slovenskej politickej scény? Asi vám tie podklady pán Hamran nepripravuje kvalitne, asi sú to iba z nôžky nezmyslov, ako pripravuje pán asistent poslanca pána Spišiaka. Prečo vás nazývam hoaxerkou slovenskej politickej scény, pani Holečková? Preto, pretože tu mám štyri hoaxy, ktoré ste vy verejne šírili a sú súčasťou vašej otázky. Za prvé, hovoríte o akejsi predraženosti projektu, pani Holečková. Tak vám poviem presne cenu projektu. Celková cena projektu Bezpečné a odolné Slovensko je 605-tisíc eur bez DPH. Z toho samotný kontajner, ktorý je súčasťou a ostáva v majetku ministerstva vnútra a môže byť použitý kedykoľvek do budúcnosti, aj bude, na ďalšie akcie, je 329-tisíc eur bez DPH. Súčasťou toho je samozrejme celý mobilný mobiliár, LED obrazovky, elektroinštalácie a tak ďalej a tak ďalej, toto ostáva vo vlastníctve štátu, ministerstva vnútra. 320-tisíc z celkovej sumy 605-tisíc, keď hovoríte o nejakej predraženosti. Cena samotnej roadshow je 276-tisíc eur, pani poslankyňa. Čiže na jedno mesto to vychádza zhruba 15-tisíc eur. A keďže sme tu hovorili o tom, že viac ako 15-tisíc študentov absolvuje pobyt v tomto kamióne, vychádza to na jedného študenta asi 18 eur, pani poslankyňa. Ak zachránime za týchto 18 eur na jedného študenta čo i len jeden ľudský život, pani poslankyňa, viem, že vám na ľudských životoch nezáleží, obzvlášť na tých mladých, ale mne áno. Čiže aj týchto 18 eur na hlavu stojí za to, aby sme zachránili čo i len jeden ľudský život, ktorý nepodľahne drogám, ktoré vy šírite, pán Spišiak, ktoré chcete legalizovať. Druhý váš hoax, o ktorom hovoríte vy, hoaxerka politickej scény na Slovensku č. 1, je akési obstarávanie a časový harmonogram, to som tu už počul aj od ďalších kolegov, že to nebolo v súlade s verejným obstarávaním. Tak vám chcem povedať, že všetko bolo v súlade s verejným obstarávaním, pokojne dajte podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Všetky informácie týkajúce sa samotnej roadshow aj kontajnera boli uverejnené transparentne v zmysle príslušných časových limitov. Rovnako, prečo ste hoaxerka v treťom bode celej slovenskej politickej scény iba pri tomto jednom, jednom projekte, ktorý je pre ministerstvo vnútra kľúčový, hovoríte o tom, a spolu s vami ďalší pseudo-odborníci od pána Spišiaka z Aktualít a z Denníka N, ste tu ešte aj vy, aj Slovenská komora učiteľov, nejaké občianske združenie, že odbornosť kampane nebola garantovaná. Kamión sprostredkúva len zážitok a vzbudenie o tému a záujem, prevenciu robí odbor prevencie kriminality ministerstva vnútra plný odborníkov, rovnako k téme týrania zvierat pracovala enviropolícia, o téme drog robila Národná protidrogová jednotka. Čiže ak chcete hovoriť o nejakých odborníkoch, tak vy od tých odborníkov v opozícii, z toho, čo som tu počul za posledné dni, máte na míle vzdialené, ale ľudia, ktorí túto kampaň pripravovali, či je to Národná protidrogová jednotka, enviropolícia alebo moji kolegovia z prevencie kriminality, vedia, čo robia a aj vďaka tomu zachraňujeme mladé ľudské životy, ktoré nepodľahnú drogám, ktoré Progresívne Slovensko chce legalizovať. Za štvrté, prečo ste šíriteľka hoaxov, je to, čo ste tu povedali, pretože hudobná šou nie je súčasťou odbornej časti tohto podujatia. Nasleduje po skončení preto, aby aj verejnosť, najširšia časť, bola prilákaná, pretože doobeda to robíme tak, ako som dnes bol v Bánovciach nad Bebravou pre stovky a tisíce žiakov a poobede tam môže prísť aj verejnosť, ktorá je prirodzene prilákaná na kultúrny program a ten nie je súčasťou odbornej časti tejto kampane. Preto, pani Holečková, nabudúce si veci overujte, pozývam vás, môžete prísť budúci týždeň pokojne napríklad do Považskej Bystrice alebo niekedy do Nitry, alebo do Bratislavy a uvidíte reakcie detí a žiakov a ich pedagógov, ktorí ďakujú mojim kolegom z ministerstva vnútra, že konečne sme niečo takéto urobili, že nám záleží na budúcnosti mládeže, že nie sme tí, ktorí im chcú ponúkať drogy, ani tí, ktorí by ich lákali na kokaínové večierky, ale že proti drogám tu bojujeme a bojovať budeme a vy môžete, pani Holečková, klamať, klamať, klamať, tak ako to robíte doteraz. (Potlesk.) [14:50] Peter Žiga Ďakujem, pán minister. Ďalšia, štvrtá otázka je adresovaná pánovi ministrovi Druckerovi od pani poslankyne Gažovičovej, znie: „Je podľa vás preventívna roadshow „Na vlastnej koži" vhodná preventívna aktivita pre žiakov základných a stredných škôl? Bola hodná toho, že na ňu bolo vynaložených 750-tisíc eur z verejných zdrojov?" Nech sa páči, pán minister, päť minút. [14:51] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne ešte raz, pán predsedajúci, za slovo. Vážená pani poslankyňa, vám za otázku ďakujem. Dlhodobo ako ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom vnútra, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom spravodlivosti spolupracujeme práve v oblasti prevencií, či už ide o násilie na deťoch, boji proti radikalizácii mladých ľudí, vrátane prevencií v prípade návykových látok. My sme spolupracovali ako ministerstvo aj s ministerstvom vnútra, respektíve sme boli informovaní, snažili sme sa odkonzultovať veci v rámci tejto kampane. A vnímame naozaj pozitívne snahu otvárať s mladými ľuďmi dôležité spoločenské témy, ako sú drogy, šikana, násilie či týranie zvierat. A ja som vždy, a myslím si, že tak to vníma každý, kto na tom pracuje, počuli ste pred chvíľkou pána ministra vnútra, zužovať tému na jedného speváka, ktorý určite je atraktívny pre mladých ľudí, je podstatné, aby tí mladí ľudia tam prišli, pretože tam tím odborníkov, odborníkov naozaj z odboru prevencie kriminality a ďalší odborníci, my sme diskutovali predovšetkým o tom, aby sa pracovalo citlivo s rôznymi vekovými skupinami detí, ale s nimi robia odborníci na tých akciách, naozaj. A čo sa týka toho, čo ste sa ma opýtali, aby som sa nevyhýbal otázke, či je hodná vynaložených 750-tisíc euro, teraz ste počuli odpoveď pána ministra vnútra, ktorý vám ju v peniazoch rozložil, a zodpovedajú, samozrejme, za náplň a poznajú celý ten rozsah. Pre nás je dôležité, aby sme takto komplikované témy dokázali priblížiť aj deťom, aj pedagógom, aj rodičom. Vidíme a cítime, že v tom školskom prostredí je to rôzne. Niektoré témy sú stále tabuizované, niektoré témy sú problematické a nevedia sa s nimi vysporiadávať ani pedagógovia, či je to šikanovanie a podobne, kedy ich neriešia. A napriek tomu, že sme zmenili zákon, že sme podporili v zákone mnohé inštitúty a povinnosti aj vo vzťahu k učiteľom, tak zákon to určite nevyrieši, treba pracovať v teréne. Ani táto kampaň nie je všeliekom všetkého, ale je komponentom k tomu, aby sme tieto témy dávali do pozornosti. A opakujem, pre mňa je dôležité, že sú tam odborní zamestnanci v tejto časti. Takže toľko za mňa. Ak máte doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:53] Peter Žiga Pani poslankyňa, môžete položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:53] Tina Gažovičová – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem za slovo. Tak, myslím, že je to výpovedné, že ešte aj vy ako minister školstva obhajujete toto vystúpenie speváka Rendyho len za to, že je populárny u časti mládeže. Myslím, že to naozaj nie je podmienka alebo vhodný predpoklad na to, aby vystupoval na takýchto akciách. A teda som rada, že aj minister vnútra priznal, že vlastne to už ani nie je nejaká preventívna aktivita, to je akoby doplnok, aby sa tam zabavili. Z môjho pohľadu, a myslím, že na tom sa zhodneme mnohí, a nielen tu v opozícii, ale aj medzi odborníkmi, toto naozaj potom nie je to, čo má spĺňať preventívny program. Ja by som ešte rada zareagovala pri tejto téme na to, čo aj spomenul pán minister vnútra, ktorý teda tvrdí, že tá suma je v poriadku, lebo väčšina z toho išla na autobusy, ktoré ministerstvu zostanú. Budeme sa veľmi dôkladne pozerať v predvolebnej kampani na to, že či si minister Šutaj Eštok aj ďalej bude robiť predvolebnú kampaň na peniazoch, ktoré naozaj mohli ísť na prevenciu. A môžete ešte reagovať, asi nemám doplňujúcu otázku. Je jasné, že nejakým spôsobom ste sa za to postavili. Je to smutné. Ďakujem. [14:55] Peter Žiga Pán minister, máte päť minút. [14:55] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne. Možno to je pre vás smutné, pre nás je naozaj dôležité, aby sme pracovali s odborníkmi, tí odborníci sú tam. A opakujem, nenájdete, tak ako si to vy niekedy, a mnohí si to predstavujú, a neberte to v zlom, že sú tu nejaké zázračné všeobjímajúce riešenia, už som to x-krát povedal, ešte v zdravotníctve nevynašiel nikto zázračnú tabletku na všetky choroby a nenájdete ich v nijakej sfére života a tak to nie je ani v školstve. Myslím si, že robíme kus dobrej roboty v spolupráci s rezortmi. Včera som mal široké stretnutie so všetkými reedukačnými zariadeniami, kde sme si prešli, aký, aká obrovská zmena sa urobila za tie dva roky. Mimochodom, absolútne zanedbaná vec. Aj vaši kolegovia v opozícii mali na stole správy Generálnej prokuratúry, dva roky neurobili nič. My sme za tie dva roky urobili obrovský posun práce s mládežou, s deťmi, predložíme sem aj do Národnej rady čochvíľa nový komplex zákon, ktorý bude riešiť násilie na deťoch, prevenciu, ale nehľadajte, prosím vás, vaše zázračné riešenia a chytáte sa príliš úzko. To, čo ste interpretovali, ja vám nebudem brániť vašej vlastnej interpretácii, len sa s ňou nestotožňujem. Počuli ste našu argumentáciu, máte svoje portfólio a bublinu ľudí, ktorí vám fandia, my máme svoje a robíme hlavne odbornú vec, ktorej veríme, že je správna. Ďakujem. (Potlesk.) [14:56] Peter Žiga Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jurík, keďže sa v sále nenachádza, stráca možnosť. Takže prejdeme na otázku č. 6 od pani poslankyne Luščíkovej na pána ministra obrany, otázka znie: „V súvislosti s navrhovanou novelou stavebného zákona, bod 71, bude stanovený osobitný proces preskúmania záväzného stanoviska ministerstva vnútra, alebo bude preskúmanie možné len ministrom obrany v rámci rozkladu?" Pozeral som sa, či nie je zhodná s tou predchádzajúcou otázkou, preto som sa tak zasekol, ale nie je zhodná, takže, pán minister obrany, máte možnosť v piatich minútach reagovať, nech sa páči. [14:57] Robert Kaliňák – Vystúpenie Ďakujem pekne. V podstate, pani poslankyňa, sa nechcem úplne opakovať, ale platí to isté, ale keď je to vaším želaním, my skúsime niektoré veci vysvetliť, ktoré sú bežné. Čiže mnohí poslanci v tejto sále sú aj súčasťou mestských zastupiteľstiev alebo samospráv, v ktorých je bežné, že mestá, napríklad v meste Bratislava, potvrdí pán poslanec, že vydávajú záväzné stanoviská k stavbám. To znamená, akýkoľvek dotknutý orgán vydáva záväzné stanovisko k stavbám. Ale keďže to záväzné stanovisko nie je produktom správneho konania, tým pádom sa nepreskúmava. To je akože rozhodujúce, to vyplýva už z toho, že čo to je. Čiže aby ste mohli preskúmavať nejaké rozhodnutie, musí byť výsledkom správneho konania, ktoré potom má jednotlivé svoje časti, o ktorých môžete hovoriť. A zase sa k tomu vrátim. Tak pred novelou, ako aj potom, stále tie práva sú rovnaké, len v tomto prípade sme sa rozhodli, že budeme zmenšovať územie, o ktorom by sme chceli rozhodovať, a nebude to o 50 % ani o 90, možno ešte o viac, pretože tie územia, ktoré nás zaujímajú, sú dostatočne známe. Pochopiteľne sú to všetky okolia našich výcvikových priestorov, ktorých ich tu nebudem teraz vymenovať úplne všetky, ale sú dostatočne dôverne známe, od tých veľkých až po tie menšie, a rovnako to platí v súvislosti s našimi základňami a ďalšími objektmi, ktoré budeme používať pri obrane našej krajiny. Preto ministerstvo vyhotoví zoznam, ktorý vlastne zverejní na svojom webovom sídle, tak ako to robilo doteraz, budú informované všetky stavebné úrady a tie stavebné úrady budú vedieť, že ak niekto chce, musí sa vyjadriť presne tak, ako sa to stalo v prípade momentálne zrejme vami diskutovanými kolegami z Javoriny, keď im ministerstvo vydalo podľa doteraz platného zákona v záväznom stanovisku, čo si myslí o výstavbe takýchto nehnuteľností v lesoch na Javorine. Čiže všetky zmeny, ktoré teraz po tom, čo sa prerokúvala tá novela, smerujú k tomu, aby sme v menšej miere obmedzovali práva občanov a v menšej miere do toho zasahovali. To je toho výsledok, ja vám dám priestor ešte, aby ste sa mohli opýtať. Páči sa. [15:00] Peter Žiga Doplňujúca otázka od pani poslankyne. [15:00] Darina Luščíková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne. No, ja sa vrátim možnože k tej predchádzajúca otázka, lebo ja rozumiem tomu, že vy chcete zmenšiť to územie takto blahosklonne, ale nie sme vojenský štát, takže je to úplne prirodzené. Môžeme sa na tom zhodnúť. Ale zároveň myslím, že by bolo férové voči občanom, ak by ste vedeli odôvodniť ten dôvod, prečo ste nejaké územie zaradili na svoju webovú stránku alebo nie. Na tom sa tiež snáď môžeme zhodnúť, že občania majú právo na informovanosť, aj keď ja viem, že u vašom ministerstve to nie je tak celkom jasné, hej? No a ja by som dala ešte doplňujúcu otázku k tej druhej otázke, pretože ja viem, prečo sa to pýtam, a tam tá doplňujúca otázka znie: Aké konkrétne právne prostriedky budú mať vlastníci pozemkov obce a investori k dispozícii, ak budú považovať záväzné stanovisko Ministerstva obrany SR za nedostatočne odôvodnené, alebo neprimeraný zásah do svojich práv? Pretože aj pri záväznom stanovisku obce sa viete odvolať na vyšší orgán. Pri ministerstve obrany sa neviete odvolať na vyšší orgán, na tom sa tiež môžeme zhodnúť, tak práve preto sa pýtam, ako budú chránené záujmy občana, aby sa mohlo dovolávať nejakej spravodlivosti, pokiaľ občan má pocit, že rozhodnutie ministerstva obrany nie je dôvodné alebo spravodlivé. A ja ešte doplním, keďže ste tak blahosklonne nás upozornili na to, že my predpokladáme zlý záujem z vašej strany, ja sa chcem opýtať, lebo ďakujem za to, áno, sebareflexia je tak, žiaľbohu, neviem si pomôcť, je to tiež tak, ale zjavne si nevie pomôcť ani váš premiér, zjavne si nevie pomôcť ani váš minister vnútra, ktorý tu hovorí o zverstvách zo strany Progresívneho Slovenska, váš premiér hovorí o tom, že iba škodíme, dokonca, že chceme násilie. Takže je to tak fifty-fifty, ale ja si myslím, že začal s tým niekto iný a nie my. [15:01] Peter Žiga . [15:02] Robert Kaliňák – Vystúpenie Nie my sme hovorili o tom, že pán premiér narazí, ale váš pán predseda strany to hovoril krátko pred atentátom na Roberta Fica. Krátko pred atentátom na Roberta Fica hovoril, že dávajte si na nás pozor, zastavte, pán premiér, lebo narazíte. A vyzývali ľudí na uliciach, aby sa vlastne vzbúrili, veď to si predsa všetci pamätáme. Veď to je ako keď sa pýtate, kto s tým začal. No my nie. Iste, keď chcem byť ešte férovejší, tak prvý, kto s tým začal, bol Igor Matovič. O tom sa nemusíme baviť, áno? Proste kto priniesol tento štýl politiky je vlastne Igor Matovič v roku 2010. Ale vy naozaj veľmi intenzívne sa snažíte Igora Matoviča kopírovať. To musím povedať, že nemôže byť autor tohto typu agresívnej politiky spokojnejší, keď vidí, ako ho všetci kopírujete v Progresívnom Slovensku. Takže ja si myslím, že on právom je teraz urazený, že s ním nechcete spolupracovať, lebo on právom nechápe prečo. Veď ste rovnakí ako on. A ja s tým súhlasím. Akože dobre, občas vidím pána Pročka, ako vo vašom klube sa snaží niečo dohodnúť, ale na druhej strane platí, že o tomto to je. Takže ak sa chcete zamyslieť, kto s tým začal, ja som v tomto parlamente, pani poslankyňa, už 24 rokov, čiže presne viem, aká bola politika v roku 2002 – 2006, v roku 2006 – 2010 a čo sa stalo v roku 2010, kedy vlastne vznikol, tu sa hovorilo o vydieraní, sypali sa striekačky na hlavu svojim kolegom z koalície, robili sa tu predstavenia v parlamente prvýkrát a to vládol, to bol vo vládnej ako poslaneckej lavici. Čiže z tohto pohľadu vedeli by sme nájsť prvého vinníka. Ale v skutočnosti keď hovoríme o tomto volebnom období, tak je strašne dôležité, že my sme dnes pochopili, prečo chránite tých čurillovcov. Pretože všetky tie veci, ktoré sa napáchali v rámci tých občianskych združení, ktoré aj vaši poslanci označujú za podvody, keď tu vidím pána poslanca Spišiaka, proste chránili vašich ľudí pri tom čerpaní tých eurofondov. Veď tá exekúcia bola známa už v tom čase a každá exekúcia, zneužitie eurofondov, musí byť vlastne stíhaná. No a ja sa vrátim ešte k tomu, že neviem, ktorý orgán je nadriadený obci, lebo taký podľa mňa nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:04] Peter Žiga Pán minister, už vám nenechám dokončiť myšlienku, pretože čas na hodinu otázok uplynul. Ďakujem vám pekne. Končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby ostali v rokovacej sále, pretože nasleduje bod odpovede na interpelácie a interpelácie . Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 7. mája 2026, tlač č. 1303. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 1303 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nedá sa prihlásiť? (Reakcie z pléna.) To sú odpovede. Máme technický problém, takže chvíľočku počkáme, kým sa bude dať prihlásiť do tohto bodu. Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku. (Prestávka.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, technici hlásia, že by sme mali fungovať, preto ešte raz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Máme bod písomné odpovede členov vlády a v rámci tohto som otvoril rozpravu. Ešte systém nie je dokonalý, ešte to musíme za pochodu riešiť, čo sa týka techniky. Takže prihlásili ste sa do rozpravy k písomným odpovediam. Ako prvá, ako prvý pán poslanec Krajčí, nech sa páči. ( Odpovede na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 7. mája 2026 a interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky , tlač 1303.) [15:14] Peter Žiga . [15:14] Marek Krajčí – Prednesenie interpelácie Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi na začiatok vyzdvihnúť, že máme 40 minút na to, aby sme mohli riešiť s členmi vlády, s ministrami naše podnety, ktoré sú väčšinou od občanov, a tak, aby sme mohli takýmto spôsobom mať čo najlepšiu debatu o problémoch, ktoré naša krajina má, ale teraz by som ho poprosil, že trošku ma to tu vyrušuje, pán predsedajúci, že je tu nejaký debatný krúžok a ja mám... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegovia, prosím, nerušte pána poslanca, chce vám položiť otázky. Tak nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Krajčí, Marek, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Otázky boli položené, toto je vlastne čas, kedy členovia vlády, aspoň predpokladám, členovia vlády odpovedali na naše písomné interpelácie a ja som túto interpeláciu napísal 17. marca 2026, bola zaevidovaná pod číslom KMO 53/2026-13 a dostal som odpoveď od ministra obrany Roberta Kaliňáka 24. apríla 2026, doručená mi bola 27. 4. 2026. V tejto interpelácii som riešil otázky, ktoré vychádzali najmä z plnenia plánu obnovy, čo sa týka výstavby nemocníc z plánu obnovy na území Slovenskej republiky, a zároveň aj tú tému, ktorú opakovane otvorili členovia vlády a nakoniec aj pán prezident, ktorý vyzval opozíciu, aby sme sa zaviazali k tomu, že dostaviame a dofinancujeme nemocnice, ktoré súčasná vláda rozostavia. Pán minister, stále je tu, pán predsedajúci, stále je tu taký hluk, že naozaj, že tuná si vybavujú oni svoje veci a ma fakt vyrušuje, keď ja mám rozprávať, či sa s tým dá niečo robiť? Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegyne, kolegovia, rušíte pána poslanca Krajčího. Prosím, kto nechce počúvať, nech opustí sálu. Dúfam, že už vám to bude vyhovovať, pán poslanec. Nech sa páči. Krajčí, Marek, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Naozaj keď sú tu za mnou také debatné krúžky, tak sa nedá dobre sústrediť, ja to nemám napísané, chcem naozaj hovoriť z hlavy. Takže predmetom teda mojej interpelácie bolo získať viac informácií od jednotlivých členov vlády, ja som interpeloval aj ministra Kamila Šaška, to som riešil na minulej schôdzi, lebo tam som dostal tie odpovede, od ministra obrany Roberta Kaliňáka som tú odpoveď dostal trošku neskôr, takže reagujem teraz na tú jeho odpoveď na tú moju interpeláciu. A chcel by som využiť aj príležitosť to, že je tu pán minister Drucker. Viackrát sa o týchto veciach debatovalo aj na výbore, na ktorý prišli páni ministri rozprávať o prešovskej nemocnici a o teda spôsobe, akým sa mala financovať. A zároveň s tým bola samozrejme spojená aj otázka financovania Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá má vyrásť vo Vajnoroch. A určite si pamätáte, tí, ktorí ste to sledovali pozorne a zaujímala vás táto problematika, že keď sa táto vláda rozhodla, že zruší výstavbu nemocnice na Rázsochách, potom ju následne sa pokúsila presťahovať do Ružinova, čo sa zistilo, že je absolútny nezmysel a teda toto rozhodnutie tejto vlády bolo samotnou vládou po nejakom čase zrušené, tak sa našiel pozemok vo Vajnoroch a vtedy pán minister Kamil Šaško všetkých ubezpečoval, že teda na tomto pozemku sa začne stavať táto nemocnica. A mal aj veľmi rýchlu a jasnú odpoveď, odkiaľ zoženie táto vláda financie. A to by som chcel tuná jasne povedať, je to, opakovane z úst ministra Kamila Šaška sme to v tom čase počuli, že prvých 200 miliónov eur táto vláda alokuje práve z plánu obnovy. Čo my sme, samozrejme, nerozumeli, ako sa to dá urobiť, pretože vieme, že plán obnovy má nejaké míľniky, tak potom keď sme sa dodatočne pýtali Kamila Šaška, aby to vysvetlil, však samozrejme novinári neboli hneď zorientovaní, aby reagovali na tieto jeho zdanlivé nezmysly, tak nám potom na výbore vysvetľoval, že tých 200 miliónov eur má byť prefinancovaných práve cez nemocnicu v Prešove, ktorá by mohla byť do tej hrubej stavby dokončená v rámci termínu a teda tie peniaze, ktoré sa mali pôvodne alokovať na jej výstavbu, sa mali použiť potom na začiatok výstavby hrubej stavby nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Čas išiel ďalej a my sme zistili, že tieto slová Kamila Šaška zjavne nesedia a v podstate nezodpovedal tomu ani nejaký údaj v centrálnom registri zmlúv, kde by ministerstvo zdravotníctva takéto peniaze z plánu obnovy alokovalo do Prešova, kde by sa mala podpísať nejaká zmluva. Tá sa nepodpísala a v súčasnosti je to už aj z odpovede, ktorú som dostal od Roberta Kaliňáka, zjavné, že tadiaľto cesta nešla. Len sa teraz netvárme, že to tak nemalo byť, malo to tak byť a preto potom padla logická otázka od opozície, čo s tými 200 miliónmi eur bude. K tomu sa neskôr dostanem, pretože nejaké odpovede sme dostali a do veľkej miery nerozumiem, rád by som pochopil, snáď to bude tak, ako sme počuli. V každom prípade z odpovede pána ministra Kaliňáka je úplne jasné, že mi odpovedal úplne jasne, že financovanie bude zabezpečené z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Teraz hovorím o financovaní nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Takže pokiaľ bude z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany, tak potom je otázka, a z čoho bude teda financovaná výstavba nemocnice v Prešove? A presne takú tú istú odpoveď som dostal aj na túto otázku, takže je jasné, že tých 200 miliónov je v lufte. Pán minister Drucker nám na tom mimoriadnom výbore potom vysvetľoval, že tých 200 miliónov predsa nie je stratených a že bude sa pomocou nich dať dostavať nemocnice v Martine a v Banskej Bystrici, čo my sa tešíme, aj keď pôvodne takáto možnosť určite nebola. Predpokladám, že pán minister sa spolieha na to, že potom, ako tieto dve nemocnice splnia míľniky hrubej stavby, že následne dostane od Európskej komisie zelenú, že bude môcť peniaze, ktoré sa neminuli z plánu obnovy, použiť na ich ďalšiu dostavbu. Pokiaľ sa tak stane, tak, samozrejme, my sa z toho tešíme, avšak ja osobne zatiaľ takúto informáciu na sto percent potvrdiť neviem a teda ten otáznik, ako sa týchto 200 miliónov eur podarí využiť, podľa mňa stále nie je stopercentne zodpovedaná. V každom prípade dozvedajú sa občania, dozvedáme sa aj my, že obidve nemocnice sa majú stavať z rozpočtu ministerstva obrany, čo je relatívne solídny obnos peňazí, k tomu sa dostaneme, a teda veľmi ambiciózne aj do ďalších rokov, čo samozrejme ohrozuje najmä, si myslím osobne, výstavbu práve nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch, teda tej koncovej národnej nemocnice, ktorá už teraz mohla byť veľmi slušne rozostavaná, pokiaľ by sa využili všetky pripravené materiály, projektová dokumentácia, ktorá bola vysúťažená, uzavretá a ktoré boli podkladom k tomu, aby sa stavala táto nemocnica na Rázsochách. Žiaľ, to sa celé zmenilo a zatiaľ máme teda plán, že by sa to mohlo stavať vo Vajnoroch. Budeme sledovať, ako sa to stavať bude, zatiaľ teda nám nie je úplne jasné, že odkiaľ sa také obrovské zdroje v kapitole ministerstva vnútra (správne obrany, pozn. red.) nájdu, držíme palce, aby sa tak stalo. Je tu však jedna ešte z ďalších odpovedí, ktorú by som chcel bližšie rozobrať, a to, tá otázka znela: V akej výške sú plánované finančné náklady na realizáciu projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou Raymana Prešov, ktorého realizáciu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 255 z roku 2025. Prvá časť tej odpovede hovorí o tej starej zmluve, ktorá už teraz ale aj bola vypovedaná. Teda tam sa predpokladalo vynaloženie zdrojov vo výške 447 815 000 eur bez DPH. Táto zmluva však, čo už teda vieme medializovane, je zrušená a bude to teda stavať nové konzorcium a tá cena by mala byť zhruba o 100 miliónov viac. Avšak potom je tu súčasť odpovede, ktorá všetkých zaujíma, teda zaujíma to najmä nás ako opozíciu, ktorá eventuálne by sme mali na tú výzvu Petra Pellegriniho pritakať, že áno, chceme to dostavať, že koľko zhruba by mohlo stáť potom ďalej to medicínske dovybavenie. A to je zároveň aj dôležitá časť odpovede na tú tlačovú besedu, ktorú mal pán premiér Robert Fico s ministrom obrany Robertom Kaliňákom v Prešove, pretože tam Robert Fico tvrdil, že tá nemocnica koncom tohto volebného obdobia bude v podstate postavená a následne ju bude treba vybaviť. A teda predpokladal, že to vybavenie by mohlo byť ukončené niekedy na jar roku ´28 a že táto nemocnica by tým pádom mohla začať slúžiť občanom po tomto termíne. Takže samozrejme, časť tej odpovede, ktorá hovorí o tom, koľko by to malo stáť, to medicínske dovybavenie, tu máme zaznamenanú a chcel by som ju teda prečítať: „Náklady na technologické vybavenie, zariadenie nábytkom, kuchýň, práčovní a ďalším medicínskym vybavením na obstaranie medicínskeho vybavenia, prístrojov, techniky a na obstaranie informačných technológií, softvér a hardvér sú známe v rozsahu predpokladaných nákladov v sume približne 90 miliónov eur bez DPH. Ich podrobnejšia štruktúra je obsahom prílohy č. 1 k materiálu Návrh na určenie investičného projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Raymana Prešov za strategickú investíciu." Tak to je naozaj pravda, tá príloha takéto niečo hovorí, avšak dovoľte, pán minister, aby ja som túto sumu 90 miliónov eur spochybnil. A vy veľakrát hovoríte, že my sme žiadnu stavbu nepostavili, a možno ste priamo nemysleli na mňa, lebo ja som nejaké stavby aj dokonca otváral, aj som sa postavil za ne a aj sme ich postavili, hovorím napríklad o detskom kardiocentre v Bratislave. Takisto za mojej éry, bola to síce len rok, ale staval sa stacionár Hronovce alebo teda Psychiatrická nemocnica Hronovce a postavila sa následne krátko potom, ako ja som odišiel, a odovzdala sa, ale to je jedno. Jedna vec je úplne evidentná, že na medicínske vybavenie nemocníc, a to je kdekoľvek ich staviate, či u nás, v Poľsku, na Ukrajine, v Číne alebo v Amerike, je potrebných zhruba 25 až 30 % sumy, za ktorú postavíte práve tú základnú stavbu. Čo znamená, že keby sme aj vychádzali teraz z tej novej sumy, ktorú ste povedali, zhruba 539 miliónov bez DPH, tak s daňou minimálne na toto vybavenie by sme podľa mojich úsudkov potrebovali 300 miliónov eur. A nakoniec pani riaditeľka Lapuníková z Banskej Bystrice takúto nejakú sumu odhaduje aj pri vybavení nemocnice v Banskej Bystrici, pritom vieme, že nemocnica v Prešove by mala byť ešte teda výrazne väčšia, ako je výstavba tejto nemocnice. Takže dovolím si toto číslo teda vážne spochybniť ako dokonca úplný nezmysel. A ja som sa aj trošku tak zamýšľal nad tým, že ako ste dospeli k takémuto zvláštnemu číslu, 90 miliónov eur, a pozeral som, že kto vám radí v tejto veci. A my sme našli faktúry Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku so spoločnosťou Msquare, teda spoločnosť Martina Smatanu, ktorý sa pravdepodobne angažuje a vám radí v tejto záležitosti, a našli sme tam z 31. 1. 2026 sumu 166 339 eur za poradenské služby pre verejné obstarávanie zdravotníckej techniky a 26. 5. 2026 83 326 eur poradenské služby pre verejné obstarávanie zdravotníckej techniky. A je to teda vyslovene k nemocnici Prešov. Takže summa summarum, zhruba 300-tisíc eur s daňou už bolo zaplatených za to, aby, teraz neviem, či tá odpoveď na tú moju otázku naozaj vychádzala z nejakých starších dát alebo či tieto analýzy Martina Smatanu potvrdili naozaj len 90 miliónov eur na to kompletné vybavenie, ako ste mi odpísali v tej odpovedi na moju otázku, tak to sa mi teda fakt veriť nechce. V každom prípade je dobré, aby si občania uvedomili, že je tu nejaký analytik, ktorý niekedy poskytuje aj nezávislé analýzy, ale zjavne robí takýmto spôsobom biznis priamo so štátom a dohaduje verejné obstarávanie na medicínsku techniku. Takže vzhľadom aj na toto, pán minister, ďakujem veľmi pekne za odpoveď, ale samozrejme tá odpoveď nie je uspokojivá a nie som s ňou spokojný a preto žiadam, aby sa hlasovalo o tom, že odpoveď ministra Kaliňáka na moju interpeláciu bola neuspokojivá a ani nesúhlasím s jej obsahom. Ďakujem pekne. [15:28] Peter Žiga Teraz má priestor pani poslankyňa Gregorová, nech sa páči. [15:29] Peter Žiga . [15:29] Gréta Gregorová – Prednesenie interpelácie Ďakujem za slovo. Ja by som sa rada dopýtala na moju interpeláciu, ktorá má číslo tlače 1303, a no, práve odišiel pán minister, bola teda zaslaná ministrovi školstva pánovi Druckerovi, pretože teda jeho odpovede v tejto interpelácii nepovažujem za dostatočné. Len teda keď tu pán minister nie je, tak mu ju budem musieť opätovne zaslať, ale každopádne, vážený pán minister, v mojej predchádzajúcej interpelácii som sa pýtala na propagáciu slovenských univerzít a vysokých škôl v zahraničí, pretože z plánu obnovy bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, chcem vás poprosiť, keďže máte viac tých reakcií, keby ste povedali číslo tlače. Gregorová, Gréta, poslankyňa NR SR Žiga, Peter, podpredseda NR SR Číslo odpovede by som chcel vedieť. Gregorová, Gréta, poslankyňa NR SR Číslo tlače odpovede je tu 1303 na stránke. Neviem vám iné číslo povedať, lebo je tu iba toto uvedené. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Máme číslo tlače, ktorú máme ako vedenú ako interpelácie a vy odpovedáte... Gregorová, Gréta, poslankyňa NR SR Číslo tri. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Číslo tri. Gregorová, Gréta, poslankyňa NR SR Aha, áno, pardon. Tak číslo tri. Žiga, Peter, podpredseda NR SR Nech sa páči, pokračujte. Gregorová, Gréta, poslankyňa NR SR Áno, a teda táto interpelácia sa týkala slovenských univerzít a vysokých škôl v zahraničí a teda ich propagácie. Z plánu obnovy bolo na toto vyčlenených 12,5 milióna eur, čo je naozaj vysoká suma, a záväzkom Slovenskej republiky voči Európskej komisii je podľa tej výzvy podpora najmenej 28 projektov zameraných na internacionalizáciu vysokých škôl alebo výskumných inštitúcií. Cieľom výzvy bola účasť vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch a náborových podujatiach. V odpovedi na moju interpeláciu ohľadom propagácie som sa pýtala, na ktorých medzinárodných zahraničných veľtrhoch sa teda mali naše univerzity a vysoké školy zúčastniť. A v odpovedi uvádzate, že sa mali zúčastniť šiestich podujatí, a to v Austrálii, v New Orleans v USA, v San Diegu v USA, vo Švédsku, v Indii a vo Francúzsku. No a z vašej odpovede nie je vôbec jasné, prečo ste ako priority zvolili práve takto vzdialené destinácie a nie napríklad medzinárodné veľtrhy v bližších krajinách, regiónoch, geograficky, kultúrne aj jazykovo, predsa len, neviem, no príde mi zvláštne ako keby robiť nejakú propagáciu slovenským univerzitám práve v týchto krajinách. Sú mnohé iné veľtrhy v strednej Európe, kde, si myslím, že pre Slovensko je omnoho reálnejšia šanca osloviť študentov, ktorí sem aj skutočne prídu, a samozrejme by takéto zahraničné cesty určite nestáli takéto milióny eur, ako teda napríklad tie do USA. Vážený pán minister, preto moje doplňujúce otázky sú, že na základe akých konkrétnych dát alebo analýz, alebo kritérií ste sa rozhodli, že práve tieto krajiny ako India, Austrália, USA sú pre Slovensko najefektívnejšie pri získavaní zahraničných študentov? A zároveň ste mi vôbec neodpovedali na niekoľko otázok, ktoré súviseli s tým, koľko toto celé Slovenskú republiku stálo, respektíve koľko financií na to bolo z plánu obnovy použitých, a preto sa vás opakovane dopytujem, koľko osôb sa z jednotlivých slovenských univerzít alebo vysokých škôl na týchto zahraničných cestách zúčastnilo a aké boli celkové náklady na účasť týchto osôb? Podľa zverejnených príspevkov na sociálnych sieťach sa zúčastnilo týchto pracovných ciest alebo veľtrhov aj mnoho, alebo teda niekoľko zamestnancov ministerstva školstva, niekde ste boli fotografovaný aj vy osobne, tak tiež by som chcela vedieť, koľko takýchto zamestnancov cestovalo a aké boli náklady ministerstva na ich účasť. Akým spôsobom ministerstvo vyhodnocuje efektivitu týchto pracovných ciest? Vy ste mi odpovedali, že počet zahraničných študentov na Slovensku stúpa, ale ako viete, že je to vďaka týmto konkrétnym aktivitám, máte nejak merané, že či sú študenti z Austrálie, zo Švédska a z USA, či ich počet stúpa? A posledná otázka, plánuje ministerstvo zverejniť vyhodnotenie návratnosti týchto aktivít vrátane nejakého prehľadu tých vysokých škôl, počtu oslovených uchádzačov alebo počtu nadviazaných nejakých nových partnerstiev? Pretože v pôvodnej odpovedi ste sa odvolali na domáce a európske inštitúcie, ktorým teda údaje poskytujete. Ale ja si myslím, že aj my a teda slovenská verejnosť pri takto vysokých sumách by sme mali mať právo vedieť, ako boli vynaložené tieto prostriedky, špeciálne v oblasti, akou je vysoké školstvo, o ktorej vieme, že na Slovensku je dlhodobo podfinancovaná. A naozaj myslím si, že tieto milióny mohli byť použité aj inak, ale teda veľmi ma zaujíma vaša odpoveď. Ďakujem veľmi pekne. [15:35] Peter Žiga Pani poslankyňa Gažovičová. [15:35] Tina Gažovičová – Prednesenie interpelácie Ďakujem za slovo. Ja reagujem na interpeláciu č. 21, ktorú som podávala ešte na konci apríla na pána ministra školstva Druckera, a týkala sa financovania nového systému e-prihlášok. Odpoveď mi prišla teraz v priebehu poslednej pol hodiny, čiže ešte som ju len čerstvo stihla prečítať. Zároveň je to ale veľmi symbolické, že tá odpoveď prišla práve dnes a že práve dnes môžem na ňu reagovať aj v tomto pléne. Vzhľadom na to, že sme ráno aj s kolegom poslancom Horeckým z hnutia KDH ohlásili, že sme teda zažiadali alebo podali podnet na odvolanie ministra Druckera z jeho pozície práve v súvislosti so zlyhaniami, ktoré sa týkajú tohto systému e-prihlášok. Systém e-prihlášok, systém e-prihlášok bol vytvorený ako úplne nový systém v tomto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, musím vás prerušiť, lebo teraz som dostal informáciu od nášho organizačného. Vy riešite odpoveď, respektíve bod, ktorý nie je zaradený v tlači. Vy ste podali síce túto interpeláciu niekedy v apríli, vy ste dostali 30 dní, predpokladám, alebo v rámci nejakého termínu odpoveď od pána ministra. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Mne bola doručená dnes tá odpoveď. Žiga, Peter, podpredseda NR SR No, dobre, ale my riešime v tejto chvíli písomné odpovede podané do 7. mája 2026. Áno, čiže vy dostanete priestor na túto vašu interpeláciu na septembrovej schôdzi. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Rozumiem a ešte sa dopýtam, lebo v minulosti to bolo tak, že tento bod interpelácie slúžil aj na podávanie nových otázok. To bude teraz, okej. Dobre, tak potom. Ďakujem za upresnenie. Ujasňujeme si všetci nový rokovací poriadok. [15:37] Peter Žiga Pán poslanec Sabo je ďalší. [15:38] Michal Sabo – Prednesenie interpelácie Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, trošku ma zaskočilo to, že idem predčasnejšie, že... (rečníkovi sa vypol mikrofón), ale som späť, ďakujem. Budem reagovať na dve interpelácie, ktoré som podával na ministra životného prostredia pána Tarabu. Prvá interpelácia je vo veci mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku, bola to interpelácia č. 24. A druhá interpelácia je č. 19 vo veci účasti pána Grolmusa, sekčného alebo teda generálneho riaditeľa Sekcie obehového hospodárstva na konferencii ENVIRO 2026. Ja len kontrolujem pre istotu teraz v tom zozname, lebo tu ich mám uvedené, ale, prosím vás, keby z organizačného oddelenia vedeli to číslovanie overiť, alebo, je to 19 a 24? Dobre to mám? Žiga, Peter, podpredseda NR SR Je to v poriadku, môžete pokračovať. Sabo, Michal, poslanec NR SR Tak tá prvá, čo sa týka mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku, ja dám teda aj kontext. Pýtal som sa pána ministra, konkrétne aký je stav prípravy zavedenia zákazu ukladať na skládky neupravený odpad a kedy môžeme očakávať príslušnú legislatívu. Pýtal som sa to, samozrejme, v kontexte toho, že táto povinnosť bola pred dvomi rokmi, keď sme boli krátko v tomto parlamente, posunutá prílepkom k nesúvisiacej legislatíve, prílepkom, ktorý podali, alebo teda bol iniciovaný poslancami a poslankyňami strany HLAS – sociálna demokracia, bolo to krátko pred tým, ako táto povinnosť mala byť platná alebo uvedená do platnosti k 1. januáru 2025. Bola teda posunutá na 1. január 2027, pričom, ešte raz opakujem, že o povinnosti, o ktorej sme vedeli už v momente, ako sme vstupovali do Európskej únie, v momente, kedy sme mali státisíce eur na to, aby sa celý sektor odpadového hospodárstva, aby sa priemysel a hlavne samosprávy pripravili na uvedenie tejto povinnosti do života, aby sme vyčerpali tie peniaze, načerpali, postavili potrebné zariadenie, aby sme boli pripravení – hovoríme o desaťročiach –, tak teda v novembri 2024 kvôli alebo vďaka, sa rozhodnite sami, bola táto povinnosť posunutá o ďalšie dva roky po opakovaných predchádzajúcich odkladoch. Ja len považujem za dôležité pripomenúť aj to, že prvá tlačová konferencia, ktorú mal minister Taraba po tom, čo sa stal ministrom životného prostredia, tak to bola tlačová konferencia, ktorú mal s čelnými predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a s Úniou miest Slovenska, kde teda pán Taraba povedal teda, že problémy so slovenským odpadom sú na konci, že všetko už je vyriešené a že mechanicko-biologická úprava odpadu pred uložením na skládku sa už posúvať nebude po x odkladoch. No a potom zrazu teda niekoľko týždňov pred tým, ako mala táto povinnosť vstúpiť do platnosti, bola prílepkami k nesúvisiacej legislatíve posunutá o ďalšie dva roky. Čiže ja som sa pýtal, aký je stav prípravy zavedenia zákazu ukladať, pretože jedným z tých argumentov toho odkladu bolo teda, že samosprávy nie sú pripravené, čo teda po desaťročiach možnosti pripraviť sa a po státisícoch eur, ktoré boli k dispozícii na načerpanie, mi prišlo ako veľmi slabý argument. No ale tak za necelé dva roky prebehlo opäť dosť veľa času na to, aby sa samosprávy, ak teda nejaké boli, sa pripravili, ale, žiaľ, ja som teda od ministra Tarabu nepočul medzičasom od novembra 2024 žiadne koncentrované snaženie sa alebo nejakú koncentrovanú snahu do toho, aby sa teda naozaj tie samosprávy, ktoré údajne neboli pripravené, naozaj pripravili. Nebola k tomu ani nejaká metodika na to, aby sa teda dopripravili tí, ktorí pripravení neboli. Čo som ale počul, boli sťažnosti od priemyslu, ktorý veľmi vážne rozmýšľal, niektoré spoločnosti, respektíve rozmýšľali o tom, či ešte pre nich má zmysel ostať na Slovensku podnikať v takomto nepredvídateľnom podnikateľskom prostredí, kde niekoľko týždňov pred tým, ako sa majú otvoriť MBÚ linky, sa dozvedia len tak náhodou teda, že tá povinnosť sa odkladá, a to hovoríme teda o podnikateľoch, ktorí si načerpali aj úvery v bankách a aj napriek tomu, že od 1. januára 2025 nespustili činnosť, tak tie úvery bežia a svoje pohľadávky voči bankám musia splácať. Čiže ja vôbec sa nečudujem teda, ak nejaká spoločnosť aj kvôli tejto nepredvídateľnosti legislatívneho a podnikateľského prostredia reálne začala zvažovať odchod zo Slovenskej republiky. No a teraz k tej odpovedi. Ja som sa od ministra životného prostredia na základe mojej otázky dozvedel to, čo je všeobecne známe, pretože my sme vedeli teda, že ten odklad bol posunutý z 1. januára 2025 na 2027, čo mi teda pán minister životného prostredia v odpovedi napísal, tak ja sa pýtam na niečo konkrétne. Pýtam sa, že aký stav je prípravy zavedenia zákazu a kedy konkrétne môžeme očakávať príslušnú legislatívu, pričom teda minister mi odpovedal informáciou, ktorá je verejne známa, teda že od 1. januára 2027 je možné ukladať na skládky odpadov len výstup z úpravy zmesového komunálneho odpadu, ktorý spĺňa parametre biologickej stability určený vyhláškou o skládkovaní odpadov. Do tohto momentu je pre mňa známa informácia, nepovedal mi nič nové. (Kýchnutie v pléne.) Na zdravie, je tak? A v druhej vete svojej odpovede, dvojvetná odpoveď na moju interpeláciu, hej? Ďalšie podrobnosti k úprave odpadov pred skládkovaním budú postupne v legislatíve odpadového hospodárstva bližšie uvedené vo vykonávacích predpisoch. Tak ja som sa pýtal, kedy? Pre mňa otázka, keď sa niekoho spýtate, kedy, je v utorok o štyri týždne, alebo nejaký konkrétny dátum. Pre mňa „postupne“, nehnevajte sa, ale naozaj nie je konkrétny časový údaj, lebo pod tým si naozaj môžeme predstaviť čokoľvek. Kedy? V utorok, o týždeň, v lete, v júli, do konca roka, kedy, hej? Ja potrebujem vedieť konkrétnu informáciu, konkrétny časový rámec, teda nielen ja, pretože niečo asi nebude v poriadku, keď mňa ako opozičného poslanca sa pýtajú ľudia z priemyslu a samospráv, z miest a obcí, teda kedy konkrétne sa ony, mestá a obce, samosprávy, dozvedia o tom, čo bude s MBÚ, vzhľadom na to, že ministerstvo životného prostredia s nimi nekomunikuje a ich ignoruje. Tak keď opozičného poslanca sa spýtajú samosprávy a priemysel, teda že čo bude s tou mechanicko-biologickou úpravou, tak prepáčte, že sa pýtam cez interpeláciu a využívam všetky dostupné spôsoby, ako sa dopýtať, ako zistiť tú konkrétnu informáciu, na ktorú čakajú aj samosprávy, s ktorými vy by ste mali komunikovať prioritne, pán minister. Takže ja sa v rámci dopýtania sa k tejto interpelácii pýtam, kedy je to kedy? Postupne pre mňa nie je odpoveď. Spomínate vykonávacie predpisy, tak aj vykonávacie predpisy sú súčasťou legislatívy, v odpovedi sú vykonávacie predpisy podčiarknuté, asi mi to má teda niečo naznačiť, tak kedy budú konkrétne zverejnené tie vykonávacie predpisy? A vzhľadom na vysoké ceny predprípravy cez mechanicko-biologickú úpravu sa chcem teda dopýtať aj, či zvažuje ministerstvo životného prostredia nejakú rozsiahlejšiu, odbornejšiu, metodickejšiu pomoc so znižovaním produkcie zmesového a komunálneho odpadu pre samosprávy, pretože opravte ma, ak sa mýlim, ja som presvedčený o tom, že aj to je úlohou ministerstva životného prostredia, a teda nielen ministerstvom životného prostredia, že vašou úlohou je nielen vypisovať výzvy, ktoré sú v tomto rámci nedostatočné, ale vašou úlohou je byť aj nejakým sprievodcom samospráv v procese nových úloh, nových povinností, pretože my sa nerozprávame iba o veľkých mestách, ktoré majú na svojich mestských úradoch vytvorený aparát a majú k dispozícii odborné kapacity a majú aj financie na odborné kapacity, my sa rozprávame aj o samosprávach, o malých obciach, kde, a to zas nie je úplne nezvyčajné, že na obecnom úrade okrem starostu, ktorý pracuje na polovičný úväzok, tak pri ňom máte ešte jednu pracovnú silu na plný úväzok, ktorá je aj hospodárom, hospodárkou, upratovačkou, matrikárkou, hlásateľkou obecného rozhlasu, všetkého dokopy. Čiže takto poddimenzované personálne kapacity na obecných úradoch naozaj nemajú, a ani by sme im to teda nemali klásť za úlohu, aby si vo voľnom čase ešte za málo peňazí študovali rozsiahlu legislatívu, prípadne hľadali si odborné zdroje k tomu, ako zavádzať odpadovú revolúciu v obciach. Ja som presvedčený o tom, že to je úlohou rezortov, vo vašom prípade teda ministerstva životného prostredia, máte na to personálne kapacity na ministerstve, aby ste ich, samosprávy, aj odborne metodicky previedli novými povinnosťami a novými výzvami. A zároveň mojou ďalšou doplňujúcou otázkou je, že ako sa plánujú teda zaviesť zákonné poplatky za uloženie upraveného odpadu na skládku. Toľko teda k mechanicko-biologickej úprave odpadu pred uložením na skládku. Druhou otázkou v rámci tejto interpelácie, to je ešte stále interpelácia č. 24, bola otázka, ktorá bola, nazvime to tak, inšpirovaná neúspešnou snahou o zmenu alebo prijatie nového zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, kde je veľkou súčasťou aj kategória organizácie zodpovednosti výrobcov, okolo ktorých sa v obhajobe zo strany ministerstva životného prostredia, respektíve konkrétne ministra životného prostredia, do éteru dostalo veľa hoaxov a dezinformácií a jednou z nich sú teda aj prevádzkové náklady. A ja som sa vo svojej interpelácii pýtal, že ak sa podarí obmedziť zákonom prevádzkové náklady organizácií zodpovednosti výrobcov na maximálne 10 %, ako konkrétne chcete vyriešiť tú jednu konkrétnu organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá pokrýva segment recyklácie starých vozidiel... (rečník sa obrátil na predsedajúceho), niečo vážne? Čiže tá jedna konkrétna organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá pokrýva segment recyklácie starých vozidiel a pravdepodobne nedokáže splniť limit 10 % preto, lebo pre štát, pre štát a za štát vyvíja a prevádzkuje softvér na evidenciu starých vozidiel. Vaša odpoveď, pán minister, bola pre mňa, ako to nazvať? Svojská, tak by som to povedal asi slušne, pretože vy ste mi v prílohe poslali účtovnú závierku tejto konkrétnej organizácie zodpovednosti výrobcov, ku ktorej bola teda smerovaná moja otázka, pričom ste mi teda odpovedali verejne známymi údajmi, a to teda účtovnou závierkou spoločnosti Auto Recycling, kde ste mi teda odpovedali konkrétne, že, budem citovať: Záujmové združenie právnických osôb vyplýva, že má dvoch zamestnancov, ktorých napríklad mzdové náklady predstavujú sumu 156 741 eur ročne a že z verejne dostupnej účtovnej závierky je zrejmé, že vyššie uvedené záujmové združenie právnických osôb má finančné možnosti prevádzkovať svoju činnosť. Ja možno tomu, a priznám, že, hej, veď keď neviem, tak sa spýtam, ale možno tomu naozaj zle rozumiem, ako ste to mysleli vo svojej odpovedi? Ak ste to mysleli tak, že podľa tejto účtovnej závierky teda to dokazuje, že Auto Recycling sa dokáže zmestiť do 10-percentného limitu prevádzkových nákladov, že či toto je vlastne tá odpoveď, tak by som potreboval vašu záväznú odpoveď, že či takto konkrétne ste to mysleli, že či toto je ten dôkaz, tých 156-tisíc je dôkaz o maximálnom teda 10-percentnom cape. Takže to sú moje dve reakcie a doplňujúce otázky k interpelácii č. 24. Zároveň týmto, keďže uzatvárame interpeláciu č. 24, žiadam Národnú radu Slovenskej republiky podľa § 130 ods. 6, aby hlasovala o tom, že považujem túto odpoveď za neuspokojivú. Ďakujem. A teraz k interpelácii č. 19, kde som teda sa pýtal na konferenciu ENVIRO 2026, na ktorej uviedol pán Adrián Grolmus, ktorý je poverený vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa sekcie obehového hospodárstva ministerstva životného prostredia, nasledovné, budem citovať: „Ak máme plniť ciele Európskej únie, teda skládkovať maximálne 10 % komunálneho odpadu do roku 2035, tak je potrebné, aby sme vybudovali nové kapacity na spaľovanie odpadu.“ Vo vašej odpovedi stojí, že Mgr. Adrián Grolmus, ktorý je poverený vykonávaním funkcie generálneho riaditeľa, na konferencii ENVIRO 2026 prednášal na tému Kapacity na spracovanie priemyselných odpadov v Slovenskej republike a celá téma jeho prednášok, ale aj diskusia bola o spracovateľských kapacitách odpadu priemyselného, nebezpečného, komunálneho, a teda že to nebolo len o komunálnom odpade. Ale vy ste mi odpovedali, že cieľ 10 % skládkovania komunálneho odpadu idete riešiť spaľovňami na priemyselný odpad. Takto tomu mám dobre rozumieť, že toto je tá reakcia? Pretože to mi z toho aj vychádza, hej? Sekčný Grolmus jasne povedal, že ak máme plniť ciele Európskej únie, a teda skládkovať maximálne 10 % komunálneho odpadu do roku 2035, tak je potrebné, aby sme vybudovali nové kapacity spaľovní odpadu. Tak ma zaujíma, prečo mi teda odpovedáte, že on hovorí o priemyselnom odpade, pretože cieľ 10 % platí pre komunálny odpad, nie pre priemyselný odpad. Ďalej ste mi povedali, že ministerstvo životného prostredia podporuje z finančných zdrojov Európskej únie budovanie nových zariadení na recykláciu odpadov. Tak ja by som chcel v nadväznej otázke vedieť, ktoré konkrétne zariadenia to boli a ako boli podporené, ako konkrétne boli podporené, pretože ja teraz sledujem vaše ministerstvo, jeho činnosť a vypisovanie výziev aj Environmentálneho fondu a ja teda nemám takúto informáciu alebo nie som si toho vedomý za tri roky, že by boli nejako podporené. Tak môžete to rozviť, prosím? Lebo viem o kompostárňach, čo je samostatná kategória, o ktorej sa môžeme porozprávať, ale potom tam sú aj iné prúdy odpadu, napríklad teda recyklácia textilu, tam máme potenciál 60-tisíc ton skla, to je tiež 60-tisíc ton, ktoré nám končia úplne zbytočne v zmesovom komunálnom odpade, máme tam papier, máme tam kovy a máme tam elektrozariadenia, máme tam stavebné materiály, máme tam drobný stavebný odpad, takže máme tam veľa prúdov odpadu, pre ktoré aktuálne na Slovensku buď nemáme, alebo nemáme dostačujúce koncovky. Takže ešte raz tá doplňujúca otázka odo mňa: Ktoré konkrétne zariadenia boli podporené a ako konkrétne? Ďakujem za odpoveď. No a na záver dovoľte, aby som povedal teraz, že operovať priemyselným a nebezpečným odpadom ako dôvodom potreby budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu, pričom k tomu ministerstvo životného prostredia nemá ani jednu jedinú dátovú analýzu, alebo ak má, tak mi ju pošlite, lebo ja si nie som vedomý, že by taká existovala, tak to teda, prepáčte, ale považujem naozaj za nonsens. Ja naozaj veľmi pozorne sledujem činnosť ministerstva životného prostredia a jeho analytických kapacít a nie som si naozaj vedomý k tomu, že pre toto vaše tvrdenie alebo pre túto vašu iniciatívu by existovala akákoľvek relevantná dátová analýza, ktorá by bola spracovaná a publikovaná. Tak ak existuje, tak by som vás poprosil, aby ste mi ju zaslali, ďakujem. Lebo zatiaľ čo teda mi chýbajú dáta, alebo chýba mi nejaká analýza, tak viem o tom, že je zverejnená Stratégia odpadového hospodárstva do roku 2035 a viem o tom, lebo som na nej participoval, a tam v nej na strane deväť konkrétne sa pre priemyselný odpad uvádza, budem citovať: „Údaje o nakladaní s odpadom môžu byť v dôsledku nedostatočnej evidencie čiastočne skreslené. Od roku 2016 v Slovenskej republike výrazne rastie množstvo odpadu bez konečného zhodnotenia, čiže zneškodnenia. V roku 2022 takmer štvrtina odpadov nemala vykázané konečné nakladanie, čiže nevieme, čo sa s nimi stalo. Ide výlučne o priemyselný odpad.“ A podobne potom na strane 10 je ďalší citát: „Významná časť nebezpečného odpadu nemá uvedené konečné nakladanie, pričom podiel iného spôsobu nakladania predstavuje od roku 2018 až tretinu celkovej produkcie nebezpečných odpadov. Ide najmä o nakladanie v podobe odovzdania obchodníkovi, odovzdania sprostredkovateľovi alebo v podobe vývozu, pričom nie je známe ďalšie smerovanie tohto odpadu.“ Takže nemáte dáta, vy aj priznávate vo svojich oficiálnych dokumentoch, že nemáte dáta, čím sa potvrdzuje moje tvrdenie o tom, že nemáte dáta, ale zároveň hovoríte o potrebe budovania troch až štyroch spaľovní. Nehnevajte sa, to mi naozaj nevychádza. A už len to, že hovoríte o budovaní alebo o potrebe budovania troch až štyroch spaľovní, je absolútny nonsens, lebo tu sa nerozprávame o tom, že idem ráno do potravín a kúpim si tri alebo štyri rožky, ale rozprávame sa o produktoch, teda o investičných projektoch v sume rádovo niekoľko miliónov eur, desiatok miliónov eur, ktoré sa dajú budovať na desiatky rokov dopredu. Čiže toto ľahkovážne tvrdenie „tri až štyri“, nehnevajte sa, mi príde absolútne nezodpovedné. Čiže moje doplňujúce otázky boli, aj výhrady, boli prednesené. Žiadam opäť na základe, alebo teda podľa § 130 ods. 6, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že považujem túto odpoveď za neuspokojivú. A to je nateraz odo mňa všetko. Ďakujem. [15:38] Peter Žiga . [15:38] Michal Sabo – Prednesenie interpelácie . [15:59] Martin Dubéci . [15:59] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalšia prihlásená do rozpravy je poslankyňa Števulová. [15:59] Zuzana Števulová – Prednesenie interpelácie No, ja sa vyjadrujem k interpelácii číslo 15, čo je vlastne moja interpelácia na premiéra Roberta Fica vo veci zasahovania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pardon, pani poslankyňa, preruším vás, len ešte jedna procedurálna záležitosť. Pán poslanec Sabo, môžeme o vašich písomných, o tých interpeláciách hlasovať naraz, alebo osobitne? Osobitne. Ďakujem pekne. A prepáčte, pani poslankyňa, môžete pokračovať. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Ďakujem za slovo. Vyjadrujem sa teda o interpelácii č. 15, čo je odpoveď premiéra Fica na moju interpeláciu vo veci zasahovania Maďarska do slovenských parlamentných volieb v roku 2023. V prvom rade sa ale ešte predtým, než sa dostanem k tomu, prečo považujem tú odpoveď za neuspokojivú, chcem namietať, že tu premiér Fico nie je. Podľa mňa sa tým porušuje rokovací poriadok. Ja už som sa teraz na to pýtala aj organizačného odboru, ale teda tí, ktorí tu sú, si môžu nalistovať § 130 rokovacieho poriadku ods. 4, kde je napísané, že interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Z tohto pravidla nie je výnimka. Inak je tomu pri hodine otázok v § 131, kde ods. 7 výslovne ustanovuje výnimku, že v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať. Čiže pri hodine otázok tu máme výslovne pravidlo zo všeobecného pravidla, že má byť prítomný opýtaný minister, ale pri interpelácii takáto výnimka v § 130 nie je a ani ods. 7, na ktorý sa odvolávajú, že tu musí byť prítomná jedna tretina členov, nie je výnimka z ods. 4, kde sa výslovne hovorí, že interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Čiže podľa mňa toto je porušenie rokovacieho poriadku a premiér Fico mohol dostatočne dopredu vedieť, keďže tá jeho odpoveď bola na moju interpeláciu zaradená, že tu má sedieť, keď budem chcieť o tejto interpelácii vystúpiť, pretože ja chcem teda polemizovať s jeho odpoveďou. A žiadam vedenie parlamentu, aby zabezpečilo, že v nasledujúcich interpeláciách, keď budú teda odpovede, tu budú sedieť tí interpelovaní, pokiaľ sa nezmení rokovací poriadok, lebo tak to má byť. A toto sú pravidlá, ktoré si koalícia schválila, tak láskavo by som poprosila o ich dodržiavanie. Okrem toho ja sa chcem ešte premiéra Fica pýtať ďalšie interpelácie. Takže ešte stále je parlament nadradený vláde, tak by mohol nás poctiť tou svojou prítomnosťou o trochu dlhšie. V každom prípade, teraz k textu jeho odpovede. Ja som sa ho pýtala niekoľko otázok ohľadne toho, že či teda vedel a bol informovaný Viktorom Orbánom, že maďarská strana organizovala alebo zosilňovala pohyb migrantov smerom na územie Slovenskej republiky s cieľom ovplyvniť voľby v roku 2023. Tiež som sa ho pýtala, či poskytol on alebo ním vedená vláda po nástupe do funkcie akúkoľvek protislužbu Maďarsku alebo Viktorovi Orbánovi, a odkiaľ pochádzali informácie, ktorými disponoval a záhadným spôsobom sa dostal až do zariadenia, kde boli tí migranti vtedy ubytovaní. Dostala som na túto interpeláciu a na tieto tri otázky veľmi všeobecné odpovede, ktoré vlastne neprispievajú k vyriešeniu veci a okrem toho ešte aj tvrdí pán súčasný premiér Fico, že v tom čase on ako člen opozície nemal vôbec žiaden dosah na migračnú politiku Slovenskej republiky, ani na výkon migračnej politiky Maďarska. Tak s tým si dovolím polemizovať, pretože je verejne známe, že keď sa vláda úradnícka pokúsila otvoriť mimoriadnu schôdzu s cieľom zrušiť vydávanie potvrdení o zotrvaní vtedajším, vtedy platným, v takom znení, v akom to bolo, tak sa práve SMER napríklad neprezentoval. Čiže táto jeho odpoveď nesedí s realitou, pretože keby sa vtedy boli prezentovali a keby vtedy boli hlasovali, mohla napríklad táto povinnosť vydávať ľuďom, ktorí vtedy prichádzali na naše územie zo susedného Maďarska, vydávať im tie potvrdenia, mohla byť kľudne zrušená, možno by sa tí ľudia boli iným spôsobom zariadili, to dnes môžeme len odhadovať. Čiže pokiaľ teda pán premiér Fico má pocit, že sa môže týmto obhajovať a môže takýmto spôsobom zo seba dávať preč zodpovednosť za to, čo sa tu dialo v lete 2023, tak takáto jeho obhajoba neobstojí a ja teda dúfam, že celá táto vec bude vyšetrená, a zrejme teda najmä orgánmi Maďarska, keďže Slovensko zjavne mieni ignorovať tie vážne tvrdenia súčasného maďarského premiéra, ktoré teda povedal. Ešte ale teda sa chcem vyjadriť aj k tomu, keďže my sme do Národnej rady predložili uznesenie, ktorým sme chceli vyzvať aj slovenské štátne orgány na to, aby vyšetrili teda tieto tvrdenia, ktoré mal pán Magyar, súčasný premiér. A pri tej príležitosti, keď som bola na ústavnoprávnom výbore, pán Glück ma vyzval, aby som v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností informovala (reakcia z pléna), pán Glück, však ste ma vyzývali, aby som informovala o tom, čo je v tých utajovaných... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán predseda Glück, poprosím vás, snáď, tak sa môžete prihlásiť do rozpravy alebo môžete diskutovať niekde. Pán predseda, myslím... Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Keď už teda musím koalíciu školiť z rokovacieho poriadku, tak... prosím? Aha, tak je mi to ľúto, pán Glück, kľudne sa prihláste s interpeláciou. V každom prípade teda, keďže tam došlo k našej výmene ohľadne toho, či môžem alebo nemôžem informovať o veciach, ktoré podliehajú utajeniu, keďže sme sa mohli oboznámiť so siedmimi spravodajskými produktmi, ktoré v danom čase Slovenská informačná služba poskytla vtedy úradujúcemu premiérovi, kde teda pán Glück aj spochybňuje, že či a ako vôbec sa tá vláda k tomu vtedy postavila, tak ja už som mu na výbore odpovedala a chcem to aj tuto zopakovať pred širším plénom, že teda keby sa bol on išiel oboznámiť s tými vecami a nežiadal odo mňa, aby som porušovala zákon o ochrane utajovaných skutočností, tak asi by zistil, že tie odporúčania Slovenskej informačnej služby boli rôznorodé, podľa toho, pod akým vedením práve Slovenská informačná služba bola a ako teda vedenie SIS vnímalo možnosti slovenskej vlády vo vzťahu k príchodu tých ľudí z Maďarska a že teda nebolo to jednotné stanovisko ani jednotné odporúčania, a že z môjho pohľadu sa vtedajšia vláda zachovala v súlade s tým, ako napríklad aj Slovenská informačná služba odporúčala postupovať. Toľko k tomu, čo môžem v tejto veci povedať, a teda vyhlasujem, že odpoveď pána premiéra Fica nepovažujem za uspokojivú a žiadam, aby o nej hlasovala osobitne Národná rada Slovenskej republiky. Ďakujem. [16:07] Martin Dubéci Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Teraz sa pýtam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý z členov vlády. Nechce. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o uznesení sa uskutoční v najbližšom bloku hlasovaní, v utorok 9. júna o 11.00 h. Asi nie je úplná dôvera zo strany administratívy voči predsedajúcim, či vieme čítať, ale nie, ďakujem veľmi pekne a je to úplne v poriadku. Najbližšie hlasovanie bude v utorok 9. júna. Nie je o čom hlasovať o 17.00 h. (Reakcie z pléna.) Ak sa, to je zaujímavá otázka, ďakujem, pán poslanec. My to vyriešime, že či do sedemnástej, či nebudeme rokovať o najbližšom bode programu? No, ešte ideme na... (Predsedajúci telefonuje internou telefonickou linkou.) Pokračujeme, teda bude sa hlasovať v utorok 9. júna o jedenástej. Tak to je teda, lebo predpokladáme, že teda interpelácie poslancov budú trvať viac než 50 minút. Hlasovať sa bude, je tu zmätok, tu bolo proste nejakým konsenzom utorok o deviatej, utorok 9. júna o 11.00 h, pokračujeme, nebudeme tu z tohto robiť chaos. Otváram bod interpelácie poslancov . Chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem pekne. Prvý vystúpi pán poslanec Sabo. [16:13] Michal Sabo – Prednesenie interpelácie Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som nemyslel, že z interpelácií tu bude branné cvičenie, ale tak stále nás má čo prekvapiť. Moja otázka bude na ministra životného prostredia vzhľadom na to, že tento týždeň sme sa po nekonečnom čakaní a opakovaných sľuboch o tom, že sa dozvieme nejaké zázračné prorastové opatrenia, ktoré zásadne reštartujú Slovenskú republiku, veď nám ich sľuboval premiér od začiatku roka, bol dokonca aj v Paríži, OECD, pani Saková ich mala predstaviť najskôr 8. marca alebo apríla, potom budúci týždeň, ten ďalší týždeň. Čakali sme napäto na každom ďalšom rokovaní vlády, že či už teda ten balík zásadných opatrení... pán predsedajúci, nevyrušujem náhodou členov vlády alebo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Naopak, zdá sa mi, že členovia vlády vyrušujú vás. Poprosím vás, kolegovia, nerušte pána poslanca v prednese, prosím, tichšie. Dobre? Ďakujem veľmi pekne. Pokračujte. Sabo, Michal, poslanec NR SR Nerád by som vám skákal do reči, viete, akože je to neúctivé, no. Tak tento týždeň sme sa dozvedeli, že aj napriek tomu teda, že sociálni partneri ponúkli vláde Slovenskej republiky viac ako 200 rôznych opatrení, podľa toho, čo som niekoľko z nich videl, tak by naozaj boli účinné, funkčné, sú overené a osvedčené, tak z týchto opatrení teda neprešlo sitom takmer nič, ale my sme videli ani nie 40 opatrení, s ktorými prišla ministerka Saková a pre mňa je naozaj veľkou záhadou, že až päť týchto návrhov opatrení bolo zrazu z oddelenia alebo teda zo sektora odpadového hospodárstva. Po troch rokoch, kedy minister životného prostredia takmer nič nespravil preto, aby sektor odpadového hospodárstva sa aspoň trošku priblížil k transformácii na zelené udržateľné hospodárenie, ktoré je inšpirované cirkulárnou ekonomikou, potom, čo v podstate vysabotoval všetky príležitosti na to zaviesť napríklad triedenie textilu v samosprávach alebo aj už dnes spomínanú mechanicko-biologickú úpravu uloženia odpadu, alebo úpravy odpadu pred uložením na skládku, tak po troch rokoch ignorácie, respektíve až neprospešných krokov pre odpadové hospodárstvo zrazu teda sme sa dozvedeli, že tento sektor má tak zásadný vplyv pre reštart slovenskej ekonomiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Páni kolegovia, môžem vás poprosiť, možnože, a pán poslanec Šimko, pán minister Drucker, keby ste sa aspoň možno ďalej presunuli v miestnosti, naozaj ruší to pána kolegu, buďme k tebe rešpektujúci. Pán poslanec Šimko, pán poslanec Sabo má možnosť hovoriť o tom, o čom chce v rámci svojho vystúpenia, a je vašou povinnosťou ho nevyrušovať, tak ho, prosím, nevyrušujte. To je veľmi jednoduchá ľudská prosba. Ďakujem pekne. Pán poslanec, pokračujte. Sabo, Michal, poslanec NR SR Ďakujem. No a keď som sa teda pozrel na tie, na tie, na tie odpadové opatrenia údajne prorastové, ktoré neboli ani rozpracované v paragrafovom znení, ono to bolo v podstate len v kategórii notická, že je to v podstate nejaká idea, tak som videl aj opatrenia, ktoré možno sú prezentované ako prorastové, ale na konci dňa môžu byť škodlivé aj pre hospodárstvo, aj pre životné prostredie a je úplne paradoxné, že práve s takýmito opatreniami prorastovými prichádza ten, ktorý má v popise práce chrániť životné prostredie, ale to sme si už zvykli pri sledovaní výkonu Tomáša Tarabu, že on to tak jednoducho má. Žiadne, naozaj žiadne z týchto opatrení, ktoré sa týkajú odpadového hospodárstva, nemajú, ani nebudú mať, ak budú schválené a uvedené do praxe, významný vplyv na sektor, tobôž na priemysel ako taký, ide naozaj o marginálne opatrenia, a to je to dôležité teraz, že tieto vraj prorastové opatrenia sú vyslovene na objednávku konkrétnych záujmových skupín a jedno špeciálne opatrenie je na objednávku jednej konkrétnej firmy, a to síce Mondi SCP alebo teda ružomberských papierní. Ony totižto už dávnejšie sa snažili minulý rok pozmeňujúcim návrhom, ktorý mala predložiť, ale nepredložila poslankyňa Matejičková na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, žiadali, aby bol vyňatý kancelársky papier zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a ak by sa toto stalo, tak by to vyslovene malo negatívny, nie prorastový a pozitívny, ale negatívny dopad na fungovanie triedeného zberu a papiera v obciach. Okrem toho, že by to spôsobilo priamy výpadok financií pre samosprávy, čo je naozaj nebezpečný zásah do už aj tak krehkého systému, ktorý by sme mali zlepšovať, v ktorom by sme mali výnimky rušiť, nie ich rozširovať, tak ja som presvedčený o tom, že ak by toto prešlo, tento prvý krok teda biankošek pre papierne, tak by sa ozvali určite vydavatelia médií, ktorí majú priamu linku, teda konkrétne jeden vydavateľ, ten najväčší mediálny dom má linku na úrad vlády, tak on by sa ozval teda, že aj my chceme vyňať aj tlačoviny a celý systém by sa nám tu rozsypal. Takže k mojej interpelácii, ktorá reaguje na uznesenie z rokovania vlády z 29. apríla 2026, kde sa na strane päť ukladá ministrovi životného prostredia úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Zb., čiže odpadový zákon, a tá úloha znie, aby sa do § 73 ods. 3 písm. b) zaradil nový bod kancelársky papier, aby sa týmto uvedeným doplnením kancelársky papier vyňal z definície neobalového výrobku a na výrobcu kancelárskeho papiera sa nebudú tým pádom vzťahovať povinnosti vyplývajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré sú definované v zákone č. 79/2015, a aby táto zmena nadobudla platnosť do 31. decembra 2016. No a v tejto súvislosti teda mám v rámci interpelácie otázky na ministra životného prostredia. Prvá, tých otázok je šesť, dám ich samozrejme aj písomne. Prvá, na základe akých dát a argumentov vznikla táto úloha? Otázka č. 2: Výsledky fyzických analýz triedeného zberu papiera uvádzajú, že 8 až 13,8 % z tohto odpadu tvorí kancelársky papier. Za rok 2024 ide podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky o 112 007,83 ton, čo znamená, že kancelársky papier tvorí 8 960,63 až 15 457,8 ton. Ak bude kancelársky papier skutočne vyňatý z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kto bude konkrétne zabezpečovať a hradiť jeho zber a zhodnotenie? Otázka č. 3: Posudzoval niekto dopady na financovanie triedeného zberu papiera v obciach? Otázka č. 4: Konzultoval Úrad vlády Slovenskej republiky alebo ministerstvo životného prostredia návrh so samosprávami, organizáciami zodpovednosti výrobcov alebo odbornými združeniami? Otázka č. 5: Nakoľko organizácie zodpovednosti výrobcov majú zabezpečovať a hradiť nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu vrátane jeho zberu a zhodnotenia, zaujíma ma, ako ministerstvo životného prostredia hodnotí fakt, že do rozšírenej zodpovednosti výrobcov nespadajú všetky výrobky, ktoré reálne končia v komunálnom odpade a v konečnom dôsledku ich zber a zhodnotenie, respektíve zneškodnenie, hradia iní výrobcovia, ak odpad končí v triedenom zbere, alebo samosprávy, ak tento odpad skončí v zmesovom komunálnom odpade alebo objemnom odpade? A otázka č. 6: Aký je názor ministerstva životného prostredia na rozšírenú zodpovednosť výrobcov pre neobalové výrobky? To sú všetky moje otázky, ja som sa v tej jednej otázke, konkrétne to bola otázka číslo štyri, pýtal, že či úrad vlády alebo ministerstvo životného prostredia konzultovali toto opatrenie alebo túto možnú zmenu, údajne prorastové opatrenie, so samosprávami, organizáciami zodpovednosti výrobcov a odbornými združeniami. Ja som túto otázku dal len tak pro forma, pretože viem, že nie. A viem to kvôli tomu, že proti tejto iniciatíve Mondi SCP sa veľmi hlasne ozvala aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá s touto zmenou radikálne nesúhlasí, a ešte hlučnejšie sa na tripartite tento týždeň ozvalo Združenie miest a obcí Slovenska cez svojho predsedu pána Božika, ktoré rozhodne nesúhlasí s touto zmenou, pretože základné pravidlo v odpadovom hospodárstve je, že znečisťovateľ platí. V tomto momente je znečisťovateľ ten, kto uvádza produkt na trh a on musí znášať náklady na zber, triedenie, recykláciu alebo zneškodnenie svojho produktu, takto by sa zbavil výrobca svo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:23] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší výstup by pán poslanec Dostál. [16:23] Ondrej Dostál – Prednesenie interpelácie Vážená členka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ja teda čestne vyhlasujem, že som sa s pánom poslancom Sabom nijako nekoordinoval a napriek tomu mám otázky v tej istej veci, ale nebudem interpolovať ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ale budem interpolovať premiéra Roberta Fica, lebo za túto vec je podľa môjho názoru zodpovedný premiér Robert Fico. A mám čiastočne podobné otázky, ale mám aj trochu odlišné otázky a chcel by som celú tú kauzu nasvietiť z trošku iného hľadiska. Vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom rokovaní v Liskovej dňa 29. apríla 2026 prijala uznesenie č. 163/2026 k materiálu o sociálno-ekonomickej situácii vybraných okresov, ktorým uložila ministrovi životného prostredia predložiť novelu zákona o odpadoch s cieľom vyňať kancelársky papier zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tento krok vyvoláva obavy z finančného znevýhodnenia miest a obcí, na ktoré by sa mohol presunúť výpadok príjmov v hodnote takmer troch miliónov eur ročne. A podľa vyjadrení úradu vlády k tomuto kroku nebola vypracovaná žiadna samostatná analýza dopadov ani záznam o konzultáciách so samosprávami či odbornou verejnosťou, čím len teda potvrdzujem tie informácie, ktoré má pán poslanec Sabo. Čo je ale zaujímavé, je, že výjazdové rokovanie prebehlo v susedstve podniku Mondi SCP, ktorého šéf Miroslav Čurilla je s premiérom v blízkom príbuzenskom vzťahu. Syn pána premiéra si zobral dcéru pána Čurillu. Nie Jána Čurillu, ale Miroslava Čurillu, ktorý je predsedom predstavenstva Mondi SCP. A moje otázky, o ktoré zodpovedanie žiadam premiéra, lebo myslím si, že toto je vec premiéra, nie, nie ministra životného prostredia primárne, aj keď tá úloha bola uložená ministrovi životného prostredia, a je ich šesť a naozaj sme sa nekoordinovali s pánom poslancom Sabom, ktorý má tiež šesť otázok. Prvá: Kto konkrétne bol iniciátorom zaradenia úlohy na vyňatie kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov do materiálu, ktorý sa primárne týkal sociálno-ekonomickej situácie vybraných okresov? Riešite sociálno-ekonomickú situáciu a zrazu bum, zmeníte systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dáte niekomu výnimku. Druhá otázka: Na základe akých odborných podkladov a ekonomických analýz vláda dospela k záveru, že tento krok nezaťaží rozpočty miest a obcí a nepovedie k zvyšovaniu miestnych poplatkov za komunálny odpad pre občanov? Ak takéto analýzy existujú, prečo ich Úrad vlády Slovenskej republiky doteraz nesprístupnil verejnosti? Lebo evidentne so zberom odpadu sú nejaké náklady a buď to teda zaplatia výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, alebo to zaplatia mestá a obce, teda občania. Čiže keď niekomu sa pomôže, v tomto prípade Mondi SCP, tak niekto iný to musí zaplatiť. Môže to teoreticky zaplatiť štát, ale v tomto prípade to štát nebude, buď budú to buď mestá a obce, alebo to budú, alebo to budú výrobcovia iných dôvodov. Tretia otázka: Z akého dôvodu legislatívnu úlohu, ktorá vecne a kompetenčne spadá pod ministerstvo životného prostredia, inicioval priamo úrad vlády a nebola predložená v rámci štandardného materiálu príslušného rezortu? To je opäť taká zvláštna situácia, že odkedy úrad vlády rieši rozšírenú zodpovednosť výrobcov, keď to spadá pod ministerstvo životného prostredia? To ako, ja viem, že teda pán premiér môže teoreticky riešiť všetko, ale je to otázka, ktorá je hodná nejakej odpovede. Štvrtá otázka: Prečo vláda, respektíve úrad vlády pred schválením tohto uznesenia nekonzultoval navrhovanú zmenu so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska či organizáciami zodpovednosti výrobcov? Teším sa, ako si porovnáme odpovede, ktoré pán poslanec Sabo dostane od pána ministra Tarabu a ja od pána premiéra Fica. Piata otázka: Akým spôsobom plánuje vláda vyriešiť legislatívny rozpor, na ktorý upozorňuje Únia miest Slovenska, keďže súčasný právny rámec neumožňuje samosprávam priamo financovať triedený zber odpadu spadajúci pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov? Šiesta otázka: Ako vyhodnocujete – tu si už asi nebudeme porovnávať odpovede s pánom poslancom Sabom a to sa týka pána premiéra – ako vyhodnocujete možný konflikt záujmov a riziko klientelizmu v situácii, kedy je zmena odpadovej legislatívy schválená na výjazdovom rokovaní a prináša priamy finančný benefit jednému významnému priemyselnému výrobcovi kancelárskeho papiera, jedinému výrobcovi kancelárskeho papiera na Slovensku, čiže Mondi SCP, na čele ktorého stojí človek, s ktorým ste podľa medializovaných informácií v príbuzenskom vzťahu? Premiérov syn si zobral dcéru šéfa predstavenstva podniku Mondi SCP, čo je v poriadku, s tým nikto nemá problém, ale teda stali sa tým príbuznými. A premiér Fico, respektíve úrad vlády, ktorý spadá pod premiéra Fica, na výjazdovom rokovaní v blízkosti podniku, ktorý vedie jeho príbuzný, navrhol presadiť do legislatívy zmenu, ktorá prinesie zvýhodnenie tomuto podniku, z ktorej, z tej legislatívnej zmeny, bude benefitovať tento podnik. Neviem, či je ešte niekto ďalší, ale Mondi SCP určite a evidentne. Nie je to konflikt záujmov? Nie je to, nie je to klientelizmus? A navyše ja teda vychádzam z informácií, ktoré priniesol portál, ktorý sa venuje odpadovému hospodárstvu odpady-portál.sk, ktorý túto tému rieši. Samé osebe tá zmena sa možno dá diskutovať o tom, že či je dobrá, nie je dobrá, ale ak by sa taká zmena mala urobiť, no tak by sa mala urobiť na základe nejakej kvalifikovanej odbornej diskusie, na základe nejakých analýz, nejakých dát, že bude bude prediskutované, akým spôsobom sa budú, sa bude hradiť ten výpadok v príjmoch, ktorý týmto spôsobom vznikne, či to zaplatia mestá, obce, či to, či to zaplatia iní výrobcovia, ktorí sú zapojení do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aleže sa to udeje na výjazdovom zasadnutí vlády poblíž podniku, ktorý vedie príbuzný pána premiéra a z iniciatívy úradu vlády, ktorý podlieha pánovi premiérovi a bude z toho benefitovať podnik vedený jeho príbuzným, tak to vyvoláva otázky, to vyvoláva pochybnosti a je namieste, aby sa premiér Fico k týmto otázkam vyjadril. Ja, samozrejme, túto interpeláciu podám písomne, teším sa na odpoveď a teším sa aj na porovnanie tých odpovedí. (Reakcia z pléna.) Pardon? Áno, žiadam vyhlásiť túto otázku za naliehavú, aj keď tuším, že parlamentná väčšina môže mať na túto vec iný názor, ale v každom prípade dúfam, že sa k odpovediam dopracujeme. Ďakujem. [16:32] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Števulová. [16:32] Zuzana Števulová – Prednesenie interpelácie No, ja by som sa chcela spýtať a teda podať znova interpeláciu na premiéra Roberta Fica, ktorá sa týka výkonu úloh jeho poradcom pánom Marekom Parom, pretože keď sa pozrieme do Centrálneho registra zmlúv, tak je jasné, že pán Marek Para si za tento rok aj za predchádzajúce dva roky na základe zmluvy s úradom vlády zarobí každý rok 28 800 eur ako poradca premiéra, každý mesiac 2 400 eur, a zároveň je to aj človek, ktorého advokátska kancelária je od nástupu tejto vlády mimoriadne úspešná v štátnych zákazkách. A zároveň, predstavte si, obhajuje aj pána obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara v známej kauze Očistenie. A stala sa veľmi zaujímavá vec, ktorá sa predtým nikdy nestala, keď si zorganizoval v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky pán Tibor Gašpar tlačovku, na ktorú sa postavil aj jeho advokát v tejto trestnej kauze pán Marek Para, naozaj si nemyslím, že Národná rada Slovenskej republiky je priestor, kde by mali dostávať, teda je orgán, kde by priestor mali dostávať osoby obžalované zo závažnej trestnej činnosti a ich advokáti na svoju vlastnú verejnú obhajobu, na to sú súdy. A podľa môjho názoru, keďže k tomu došlo, sú tu aj určité pochybnosti o tom, že za čo je vlastne pán Marek Para vo svojej činnosti platený. Ja som si teda pozerala, ako sú tie jeho mandátne zmluvy upravené, je tam napísané, že on musí každý mesiac odovzdať výkaz práce za predchádzajúci mesiac a že kvalitu vykonaných prác musí potvrdiť zodpovedná osoba mandanta, takže budem žiadať aj vyjadrenie k tej kvalite vykonaných prác pre pána predsedu vlády zo strany Mareka Paru za každý ten mesiac, za ktorý mal teda uzavretú tú mandátnu zmluvu a bol povinný podať výkaz práce, čiže budem žiadať aj tieto výkazy práce v rámci interpelácie. To je prvá interpelácia. A druhá interpelácia sa týka jednoduchej otázky. Sme tu dnes ráno v hlasovacom bloku schválili transpozíciu smernice, ktorá zavádza ochranu pred šikanóznymi žalobami pre kritických novinárov, mimovládky, aktivistov, ale len v prípade, keď ide o spor s cezhraničným prvkom, pričom pôvodný návrh ministerstva spravodlivosti bol teda zaradený do MPK ako návrh, kde sa to malo vzťahovať aj na národné spory, čo sa však po pripomienke úradu vlády zjavne zmenilo, keďže to bol jediný pripomienkujúci subjekt. Takže interpelujem predsedu vlády a chcem vedieť, či to bolo z jeho osobnej iniciatívy, že sa teda táto transpozícia smernice zmenila z národnej na cezhraničnú. Dúfam, že mi odpovie, a žiadam o vyhlásenie mojich oboch interpelácií za urgentné. Ďakujem. [16:36] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Plaváková. [16:36] Lucia Plaváková – Prednesenie interpelácie Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem mať niekoľko interpelácií. Tou prvou je interpelácia na ministra vnútra týkajúca sa riešenia policajnej brutality. Dňa 28. marca 2025, čiže pred vyše rokom, predložil verejný ochranca práv do parlamentu mimoriadnu správu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru. Túto správu sme tu prerokovali a verejný ochranca práv v nej pomenoval mnohé systémové nedostatky, ktoré sa týkajú závažných porušení základných práv a slobôd konaním Policajného zboru a navrhol odporúčania, ktorých cieľom je tieto závažné nedostatky odstrániť. A ja sa teda pýtam pána ministra vnútra, aké kroky boli vykonané ministerstvom vnútra vo vzťahu k legislatívnym odporúčaniam, ktoré sú uvedené v bode 4.1 mimoriadnej správy o policajnej brutalite. Zároveň sa opýtam, aký je stav prípravy návrhu legislatívnych zmien reflektujúcich legislatívne odporúčania, ktoré sú uvedené v bode 4.1 mimoriadnej správy o policajnej brutalite? Aké kroky boli vykonané ministerstvom vnútra vo vzťahu k nelegislatívnym odporúčaniam, ktoré boli uvedené v bode 4.2 v mimoriadnej správe o policajnej brutalite? A aký je aktuálny stav zavedenia telových kamier príslušníkmi Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti, a to najmä v situáciách, ktoré predstavujú zvýšené riziko použitia donucovacích prostriedkov? To bolo jedno z odporúčaní práve tejto mimoriadnej správy. A zároveň sa teda pýtam, aby sme mali aj presnejšie informácie, koľko percent príslušníkov Policajného zboru, ktorí môžu používať donucovacie prostriedky, má zabezpečené telové kamery? To je teda moja prvá interpelácia na ministra vnútra a keďže teda ubehol už dosť dlhý čas od mimoriadnej správy verejného ochrancu práv, tak ju považujem za naliehavú a žiadam teda podľa § 130 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby bola lehota na odpoveď 15 dní. Druhá moja interpelácia je adresovaná ministrovi spravodlivosti a týka sa témy ochranného liečenia, lebo Generálna prokuratúra v záverečnom zhodnotení o stave zákonnosti v zariadeniach určených na výkon ochranného liečenia a detencie identifikovala závažné nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa ochranného liečenia a detencie a aj závažné porušenia základných práv a slobôd. Dňa 24. januára 2025, to je už skoro rok a pol, tuším, dozadu, sa konalo pracovné stretnutie na pôde Generálnej prokuratúry za účasti štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti a následne malo dôjsť k príprave legislatívneho návrhu, ktorý by nedostatky súčasnej právnej úpravy odstránil. Zatiaľ teda neevidujeme žiadne legislatívne návrhy, ktoré by boli súčasťou či už legislatívneho plánu alebo nebodaj medzirezortného pripomienkového konania. Čiže sa pána ministra spravodlivosti pýtam, aké kroky boli v procese prípravy predmetného legislatívneho návrhu podniknuté od 24. januára 2025 a aký je stav prípravy predmetného legislatívneho návrhu a kedy je plánované predloženie návrhu do medzirezortného pripomienkového konania? Ďalšia interpelácia sa tiež týka a je adresovaná ministrovi spravodlivosti a týka sa infringementu pre novelu ústavy. Európska komisia iniciovala ešte v novembri minulého roka voči Slovensku konanie o porušení práva Európskej únie, infringement, pre novelu ústavy, konkrétne pre znenie čl. 7 ods. 6 a 7, ktoré je v rozpore s princípom prednosti práva EÚ, čím sa narúša základný princíp a záväzok Slovenskej republiky, ku ktorému sme sa zaviazali vstupom do Európskej únie. Mňa by teda zaujímalo a kladiem ministrovi spravodlivosti otázky, aký je aktuálny stav rokovaní, diskusie s Európskou komisiou o tomto infringementu, aké konkrétne kroky podniklo ministerstvo spravodlivosti s cieľom odstrániť výhrady Európskej komisie a či ministerstvo spravodlivosti ponúklo aj legislatívne riešenie s cieľom odstrániť výhrady Európskej komisie? Zároveň mám interpeláciu na ministra vnútra, ktorá sa týka zápisu manželstiev uzavretých v zahraničí. Súdny dvor Európskej únie v prípade C-713/2023 rozhodol 25. novembra 2025, že členské štáty sú povinné uznávať manželstvo párov rovnakého pohlavia pre účely uplatňovania ich práv vyplývajúcich z práva EÚ a teda zaregistrovať manželstvo uzatvorené v inom členskom štáte do príslušného registra. Mňa teda zaujíma, akým spôsobom budú slovenské matriky implementovať toto rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie a z neho vyplývajúce záväzky pre všetky členské štáty. A teda sa pána ministra vnútra pýtam, či už ministerstvo vnútra usmernilo matriky, špecificky samozrejme osobitnú matriku, keďže pod ňu spadá zapisovanie manželstiev uzatvorených v zahraničí, a ak áno, aké je znenie tohto usmernenia. Posledná moja interpelácia je tiež adresovaná ministrovi spravodlivosti a týka sa oblasti ochrany detí. Na Slovensku, často to tu opakujeme, čelíme naozaj pandémii rodovo podmieneného násilia, ktorého sekundárnymi obeťami sú aj deti, a vidíme nárast domáceho násilia, ako nám potvrdila aj pani policajná prezidentka, s ktorou sme sa v mene ľudskoprávneho výboru stretli. A máme aj alarmujúci počet vrážd žien, femicíd. V minulom roku ich zaznamenali 17, tento rok, žiaľ, pribudli ďalšie, tak ako pribúdajú každý rok. A pri partnerskom násilí aj vraždách žien sú často prítomné deti. Nedávno bol napríklad medializovaný prípad, kedy vo Veľkých Úľanoch muž zabil svoju tehotnú partnerku v prítomnosti jeho 10-ročného syna. A moje otázky na ministra spravodlivosti sa teda týkajú hlavne ochrany týchto detí. Prvá: Akú formu pomoci zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti v rámci svojej kompetencie pomoci obetiam trestných činov vo vzťahu k deťom, ktoré sú svedkami tejto trestnej činnosti a teda aj sekundárnymi obeťami? Lebo z našich informácií a vedomostí vyplýva, že, žiaľ, tieto deti nedostávajú ani len základnú psychologickú pomoc. My sme aj predkladali novelu Trestného zákona, ktorou sme navrhovali rozšírenie priťažujúcich okolností o situácie, kedy je trestný čin spáchaný v prítomnosti dieťaťa, koalícia, koaliční poslanci, poslankyne to, žiaľ, nepodporili a ja sa teda pána ministra spravodlivosti pýtam, či v rámci pripravovaných zmien, lebo viem, že sa pripravujú zmeny, ktoré sa dotýkajú aj násilia, ma zaujíma teda, či plánuje ministerstvo spravodlivosti takúto formu zvýšenej ochrany detí zapracovať do Trestného zákona. Rovnako sme navrhovali, aby deti, v ktorých prítomnosti sa takáto násilná trestná činnosť pácha, boli automaticky považované za poškodené osoby podľa Trestného poriadku, ani toto teda, žiaľ, koaliční poslanci a poslankyne nepodporili. A ja sa teda pána ministra pýtam, či v rámci pripravovaných zmien plánuje aj takúto formu zvýšenej ochrany detí ako sekundárnych obetí násilných trestných činov. A poslednú otázku, ktorú pánovi ministrovi v tejto súvislosti kladiem, je, že či pripravuje ministerstvo spravodlivosti zavedenie nového trestného činu domáceho násilia, ktoré teda dlhodobo odporúčajú aj ľudia a organizácie pracujúce so ženami zažívajúcimi násilie a ako aj s ich deťmi. Ďakujem veľmi pekne, to je všetko z mojej strany. [16:45] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Do rozpravy sa opätovne prihlásil pán Sabo. [16:45] Michal Sabo – Prednesenie interpelácie Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Áno, prihlásil sa opätovne vzhľadom na to, že sme sa teda dozvedeli, že odpadové hospodárstvo má tak nezameniteľnú a významnú funkciu v rámci budúcich prorastových opatrení a reštartu ekonomiky Slovenska, považujem za dôležité spýtať sa na odpadové hospodárstvo ďalšiu alebo ďalšie otázky vo svojej druhej interpelácii na ministra životného prostredia. Už som dnes spomínal vo svojej úvodnej reakcii, že so zavedením povinnej úpravy odpadu meškáme už dlhé roky, pričom sme na to mohli použiť aj európske zdroje, ktoré boli k dispozícii. Aktuálne sme v stave, že čakáme, či 1. januára 2027 MBÚ bude zavedené, síce to bude neskoro aj s hrozbou pokuty od Európskej komisie za meškanie, ale aspoň to bude na Slovensku drahšie, ako to máme radi, pravda? Ono, ako som už dnes hovoril, niečo naozaj nie je v poriadku, keď sa samosprávy a priemysel pýtajú opozičného poslanca, čiže mňa v tomto prípade, že kedy bude a či bude alebo ako to celé vlastne ministerstvo životného prostredia plánuje, tak ja aj samosprávam, aj priemyslu hovorím, že neviem, ale tak môžem sa spýtať, tak sa teda pýtam, aby samosprávy vedeli, tie samosprávy, ktoré by mali byť teda aj spolu s priemyslom kľúčovými partnermi pre vládu, aspoň tak by to malo byť v zdravej krajine, v zdravej spoločnosti, ale očividne nám tu teda niečo nefunguje. Pýtam sa preto, lebo v neistote sú obce a mestá, ktoré boli pred dvoma rokmi pripravené na uvedenie tejto povinnosti úpravy odpadu pred skládkovaním, no a ako som už spomínal, dnes v tom prišli poslanci strany HLAS, ktorí povinnosť odsunuli o dva roky, pričom to spravili neohlásene, spravili to bez odbornej diskusie alebo teda bez akejkoľvek diskusie, v poslednom možnom momente, niekoľko týždňov pred plánovaným štartom MBÚ a urobili to pozmeňovákom k absolútne nesúvisiacej legislatíve. Vtedy nám to prišlo ako anomália a odvtedy sme si vlastne, v úvodzovkách, zvykli na to, že je to modus operandi. No a po tejto, poviem tak, že traumatizujúcej skúsenosti mám úplne úprimne absolútne pochopenie pre to, že samosprávy aj priemysel chcú vedieť, čo ich čaká a čo koalícia plánuje, pretože tá povinnosť má platiť po mnohoročných a opakovaných odsunoch od 1. januára 2027 a ony dodnes nevedia teda, či to platí alebo čo sa vlastne chystá, alebo či náhodou koaliční poslanci opäť neprídu s nejakým zázračným posunom a či vôbec teda počítať s touto povinnosťou, tak považujem za dôležité v ich mene sa spýtať. Len pripomeniem, že dôvody alebo dôvodmi toho posledného odkladu boli údajná nepripravenosť samospráv a ekonomická situácia, tak vďaka, respektíve v dôsledku hospodárenia tejto vlády Roberta Fica sa, ako všetci vieme, finančná situácia na Slovensku naozaj v prípade miest a obcí za dva roky radikálne nezlepšila, takže toto nebude argument, s ktorým teraz môžeme operovať. No a pokiaľ ide o nepripravenosť, ja naozaj teda neviem o žiadnej koncentrovanej aktivite ministra životného prostredia alebo celkovo envirorezortu, aby boli samosprávy viac pripravené alebo aby mohli nejako húfne modernizovať svoje odpadové hospodárstvo. Ja by som aj rád starostom a starostkám dal nejakú uspokojivú ucelenú odpoveď, ale keď sa Tomáš Taraba nerozpráva s nimi, tak naozaj nikto nemôže byť v šoku, že so mnou teraz tiež svoje osobné plány nejako intenzívne nezdieľa a ja sa teda o komunikáciu snažím a snažím sa o to aj touto interpeláciou. Ako som už dnes hovoril v súvislosti s mechanicko-biologickou úpravou som poslal už jednu interpeláciu, pýtal som sa, kedy môžeme očakávať príslušnú legislatívu. Ako som v odpovedi dnes popoludní hovoril, dostal som odpoveď „postupne“, čo teda považujem za nedostatočné. Preto sa chcem dopýtať po svojej doplňujúcej nasledujúcej interpelácii, ktorú podávam práve teraz, kedy konkrétne, to je moja prvá otázka, kedy konkrétne môžeme očakávať vykonávacie predpisy, na ktoré sa minister Taraba vo svojej prvej odpovedi odvolával. Nestačí mi odpoveď „postupne“, kedy konkrétne, v akom termíne, v akom dátume. Moja druhá otázka v rámci tejto interpelácie je, že či zvažuje ministerstvo životného prostredia rakúsky model, kde je podmienkou súbežne s parametrom AT aj parameter GS21, aby sa predišlo podvodom s vysúšaním podsitnej frakcie. Moja tretia otázka je, či vzhľadom na vysoké ceny predúpravy cez mechanicko-biologickú úpravu zvažuje ministerstvo životného prostredia aj rozsiahlejšiu a odbornejšiu pomoc so znižovaním produkcie zmesového a komunálneho odpadu pre samosprávy. A posledná štvrtá otázka v rámci tejto interpelácie je, ako konkrétne plánuje ministerstvo životného prostredia zaviesť zákonné poplatky za uloženie upraveného odpadu na skládku. Tieto otázky kladiem v rámci toho širšieho rámca, nielen hospodárenia našich samospráv, ale vzhľadom na to, že my sa tu rozprávame o naozaj veľmi dôležitom opatrení, nie nadarmo naň boli alokované státisíce eur na to, aby sa samosprávy po celej Európe vrátane Slovenska na túto povinnosť pripravili, ale bolo na to určené aj dosť dlhé časové okno, ale ako sme svedkami nielen v prípade MBÚ, ale aj v prípade iných povinností, ku ktorým sme sa zaviazali svojím vstupom do Európskej únie, tak na Slovensku to je, bohužiaľ, tak, že máme k dispozícii peniaze, ktoré nevyčerpáme, a potom keď nestihneme daný termín, tak sa sťažujeme, že sme nepripravení. Vzhľadom na to, že ide o naozaj veľmi odbornú tému, tak ja len v skratke pripomeniem, že MBÚ je dôležité kvôli tomu, že nechceme len znižovať množstvo uloženého odpadu na skládky, ale náš cieľ je zabrániť poškodzovaniu životného prostredia ako takého, ale aj zabrániť ohrozeniu alebo znížiť riziko, zdravotné riziká pre ľudí, ktorí bývajú v okolí skládok, a hlavne tým najdôležitejším a najväčším cieľom tejto technológie alebo tejto metódy je, aby sa na skládkach eliminovala produkcia metánu, ktorý vzniká pri anaeróbnom rozklade odpadu. A keďže v 20-ročnom horizonte je metán 80-krát silnejší skleníkový plyn než oxid uhličitý, v tomto prípade sa rozprávame teda nielen o opatrení, ktoré nám pomôže znížiť množstvo odpadu ukladaného na skládky, ale ide aj o dôležité klimatické opatrenie, preto tejto technológii a preto tomuto opatreniu venujem toľko pozornosti v rámci svojej poslaneckej práce. No ale ešte ďalší ten benefit je, že nám sa v rámci mechanicko-biologickej úpravy podarí aj zachrániť, vyslovene zachrániť obrovské množstvo odpadu, ktorý je recyklovateľný a ktorý zbytočne nemusí končiť na skládkach a byť premrhanou ekonomickou príležitosťou, keďže vieme, že až 80 % zmesového komunálneho odpadu, ktorý dnes končí nesprávne v čiernych nádobách, nie preto, že ľudia by boli leniví alebo by sa im nechcelo triediť, ale, bohužiaľ, na Slovensku v mnohých samosprávach sme svedkami toho, že nemáme dostatočne vybudovanú infraštruktúru. Čiže ľudia nemajú nielen motiváciu, ale nemajú ani dostupnú vzdialenosť napríklad k odpadovým nádobám a preto nám v zmesovom komunálnom odpade končí odpad, ktorý by sa dal za normálnych okolností, keby nám fungovala infraštruktúra, keby boli samosprávy aj finančne, aj inými spôsobmi motivované, tak by sme mali fungujúce odpadové hospodárstvo, ale to na Slovensku nie je naším prípadom. Čiže moje štyri otázky som predniesol a zároveň, pán predsedajúci, žiadam vyhlásiť obe, aj túto, aj predchádzajúcu svoju interpeláciu pre ministra životného prostredia za urgentné. Ďakujem. [16:54] Martin Dubéci Ďakujem. Pýtam sa členov vlády, či chce zaujať niekto stanovisko k interpeláciám ihneď. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a určujem termín hlasovania na ten istý blok ako predošlé hlasovanie, teda v utorok 9. 6. o 11.00 h. No, kolegovia, kolegyne, budeme pokračovať vládnym návrhom Občianskeho zákonníka, tlač 1312. Minister spravodlivosti je v miestnosti, pani spravodajkyňa, náhradník spravodajca je v miestnosti, a budeme pokračovať faktickou poznámkou na dopoludňajšie vystúpenie od pani poslankyne Števulovej od poslanca Dušenku. Nech sa páči, pán poslanec Dušenka, máte slovo. (Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona Občianskeho zákonníka , tlač 1312.) [16:55] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pardon, sťahujem faktickú. [16:55] Martin Dubéci Krásne gesto. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči, máte slovo, vystúpite v rozprave. [16:55] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Sme späť v rozprave k Občianskemu zákonníku, k najväčšej rekodifikácii od vzniku Slovenskej republiky a najväčšej rekodifikácii od šesťdesiatych rokov, kedy bol prijatý Občiansky zákonník ešte v spoločnej Československej republike. V prvom rade teda k procesu. Ja si myslím, že síce minimálne teda to bolo predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, ale aj tam tá doba, ktorá bola vyčlenená, nejaké dva mesiace, bola podľa mňa nedostatočná, nielen podľa mňa, podľa mnohých výhrad práve k tej dĺžke procesu, pretože pri dĺžke a rozsahu tohto návrhu zákona dvetisíc paragrafov, cez dvetisíc paragrafov, je takáto doba naozaj nedostatočná, to nie je v kapacite ľudí a všetkých z odborných organizácií a združení a verejnosti, ktorá môže do MPK vstupovať, aby si to dôsledne naštudovali. Naozaj ide o najrozsiahlejší zákon, aký sme tu vôbec mali. Čiže nesúhlasím úplne s tým aj, že v tom procese MPK bol dostatočný priestor a čas na to, aby sa všetci riadne oboznámili s tým obsahom a mohli dať verejné a odborné pripomienky, lebo si myslím, že nie je možné odborne a kvalifikovane posúdiť taký rozsah návrhu a toľko právnych noriem v rámci tak krátkej doby. A myslím si, že tak krátka lehota znižuje kvalitu samotného MPK a že nebola určená v najlepšom záujme toho, že čo je potrebné, ale v záujme toho, že je to potrebné stihnúť do nejakého času. A to mi nepríde rozumné. Stopercentne sú tam veci, ktoré mnohým unikli a tých vecí nebude málo, a keď presne sme tu mali aj návrh zákona, kde sme mali z dielne ministerstva spravodlivosti cez 70, 72 tých pozmeňujúcich bodov, tak koľko ich bude v tomto prípade? Čo sa týka toho procesu a konzultácií aj s poslancami, poslankyňami, tak mňa mrzí teda, že napríklad to stretnutie, pán minister, v parlamente bolo určené v čase, kedy zasadali výbory, lebo ja som napríklad v ten deň od deviatej až do šestnástej viedla ľudskoprávny výbor, takže som sa nemohla v rovnakom čase zúčastniť stretnutia, a to vy veľmi dobre viete, kedy výbory zasadajú. Čiže toto si myslím, že naozaj ak ste mali vôľu dať priestor všetkým, ktorých to môže zaujímať, tak, tak to nebol určený ten čas takým spôsobom, aby sa naozaj všetci mohli zúčastniť. Rovnako kolegyňa Števulová tiež bola na výbore celý deň, takže tiež sa nemohla zúčastniť. A k tomu procesu ešte samozrejme nemôžem opomenúť aj to samotné skrátenie rozpravy a ja som sa pána ministra, pán minister, ja som sa vás pýtala, aj včera to bolo, myslím, pri inom bode, že či vy s tým súhlasíte a či vám to príde v poriadku, že pri takomto zásadnom návrhu zákona, ako som uviedla, najväčšia rekodifikácia, jediná od vzniku Slovenskej republiky, občianskeho práva je zodpovedné a správne takýmto spôsobom skracovať lehotu. A či vy, ako ste tu predtým sedeli ako poslanec, či by ste boli s tým stotožnený, že takýmto spôsobom sa skráti lehota pri takomto zásadnom návrhu zákona. Lebo pôvodne teda ja som si fakt myslela, že práve pristúpime k opačnému kroku a že tá rozprava sa predĺži. Tak možno keby ste k tomu mohli pár slov uviesť, že či ste s tým stotožnený. Čo sa týka samotného návrhu zákona, tak tu v tomto prvom čítaní snažíme sa teda držať hlavne nejakých koncepčných a filozofických okruhov a nejakých základných parametrov a ja by som teda sa chcela aj kriticky vyjadriť k určenej plánovanej, plánovanému dátumu účinnosti a teda príliš krátkej legisvakančnej dobe. Vy ste síce ako príklad uvádzali iné kódexy, ktoré boli prijaté, kde teda bola pri niektorých napríklad aj kratšia tá legisvakančná doba, ale keď sa pozrieme na občianske právo a rekodifikáciu občianskeho práva a porovnáme sa napríklad s Českou republikou, tak tam tá legisvakančná doba bola skoro dva roky, 23 mesiacov, a my nebudeme mať ani jeden rok, my budeme mať nejakých deväť mesiacov. Takže mne to príde neprimerane krátke vzhľadom na to, ako ste vy sám uviedli aj tu vo vašom vystúpení, že ide o návrh a zákon, ktorý sa dotýka naozaj každého jedného človeka a v podstate vo všetkých životných situáciách od narodenia až po smrť a v podstate dosah má až na vzťahy po smrti. Čiže toto mi nepríde tiež zodpovedné, pretože s obsahom tohto návrhu zákona, s celou touto rekodifikáciou sa bude musieť oboznámiť prakticky každý jeden človek na Slovensku a zreflektovať to aj vo svojom fungovaní. Samozrejme sa budú musieť pripraviť aj všetky inštitúcie, ktoré vykonávajú a implementujú jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka a preto je dôležité, aby tá doba bola čo najdlhšia. Čiže by som tak chcela požiadať a odporučiť, aby sa ešte zvážil ten dátum účinnosti, aby nebol daný len tým, že teda je potrebné to určiť tak, aby to bolo ešte pred voľbami, ale aby bola tá doba určená tak, aby to bolo zodpovedné a pre všetkých aj v praxi realizovateľné v zmysle, aby nám tu nevznikali situácie, že tu budeme mať príliš veľa ľudí, ktorí nebudú mať znalosť o základných právach a povinnostiach vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, pretože to je závažné, to sa naozaj bude dotýkať každého a potom nám tu môžu vznikať zásadné problémy v praxi, a to asi nikto nechceme. Ďalší okruh, ktorému by som sa chcela venovať, je, ako som už v jednej z mojich faktických poznámok uviedla, skutočnosť, že teda nám z tohto návrhu vypadlo celé rodinné právo. V Českej republike samozrejme bolo súčasťou, aj vo finálnom znení Občianskeho zákonníka sa táto oblasť upravuje. A prečo vypadlo rodinné právo? To ste nám úplne nevysvetlili a možno by ste teda mohli tiež k tomu doplniť pár slov, lebo z MPK vyplýva iba to, že to bola požiadavka Konferencie biskupov Slovenska. A teda naozaj mi nepríde úplne šťastné takýmto spôsobom vyhodiť 150 paragrafov, ktoré zásadným spôsobom tiež určujú dôležité vzťahy v našej spoločnosti a len preto, že to vadí Konferencii biskupov Slovenska. Lebo naozaj takýto diktát zo strany cirkvi v sekulárnom štáte mi nepríde šťastný, pretože váš pôvodný koncept aj zámer, aj dlhodobá práca na tomto bola jednoducho nastavená na tom, že to rodinné právo tam obsiahnuté bude. Čiže sa kvôli tejto pripomienke zmenil celý koncept, ktorý tu bol roky nastavený inak. A myslím si, že túto chybu budeme tlačiť pred sebou, lebo však vy veľmi dobre viete, že tam boli navrhované nejaké zmeny, ktoré by reflektovali viac realitu vzťahov a partnerských vzťahov, rodinných vzťahov ľudí na Slovensku. Vyplynulo to teda zo zásadnej pripomienky, ktorú vznieslo KBS 27. novembra 2025, kde navrhovali vypustiť právnu úpravu rodinného práva v tretej časti. To boli § 299 až 453. Čiže 150 paragrafov len tak fuč preč. No ale čo konkrétne ešte žiadali zmeniť aj iné okrem toho, že celú rodinu preč, tak žiadali vypustiť inštitút tzv. predmanželských zmlúv a inštitút oddeleného režimu imania manželov a teda predmanželské zmluvy, to je téma, ktorú tu máme tiež už dlhodobo na stole, ako možnosť pre ľudí, ktorí sa chcú tak rozhodnúť. Však nie ako povinné, ale ako možnosť, pretože niektorí jednoducho majú záujem takýmto spôsobom si svoje vzťahy upraviť. Ale nie, my opäť ideme úplne inou cestou, ako by ľudia ocenili, a to ma teda tiež na tom mrzí. Ale nielen to, teda KBS zasiahla nielen do toho rodinného práva, ale aj do definície blízkych osôb, kde ste teda ich pripomienku zapracovali. Pôvodný návrh v materiáli, ktorý bol v pripomienkovacom konaní, bol nastavený inak. A mňa by teda zaujímalo, ako odôvodňujete túto zmenu, keď pôvodne teda tam bolo uvedené to, čo vadilo cirkvi, bolo, že tam bola definícia, že blízke osoby a iné fyzické osoby, ktorých vzťah je účelom a funkciou obdobný ako vzťah medzi manželmi, hej? Toto im vadilo, že by sme tu ustanovovali, že blízkymi osobami sú osoby, ktoré majú obdobný vzťah ako vzťah manželský. Považovali to za právne neurčité a nejasné. No lebo tak tomu argumentu úplne nie rozumiem, pretože to doterajšie znenie aj to, ktoré vlastne sa preklápa do nového návrhu, stanovuje, že blízkymi osobami sú aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. A ja neviem, či toto je právne určitejšie a jasnejšie, lebo mne sa to tak nezdá, čiže tento argument mi nejako nevychádza. Ale možno keby ste vedeli objasniť, že prečo teda táto zmena nastala, hoci to pôvodné navrhované znenie bolo iné. A ja by som tiež navrhla alebo podporila teda návrh vrátiť celý tento návrh zákona na dopracovanie a teda s poukázaním najmä na to, aby tam bola prinavrátená časť týkajúca sa rodinného práva. Ale k nemu ešte uvediem teda pár poznámok, lebo my sme tiež do MPK zasielali naše pripomienky, ktoré sa týkali aj práve časti rodinného práva, pretože nám tam teda aj chýbali niektoré inštitúty alebo niektorý posun, ktorý by bol dobrý na posilnenie právnej ochrany ľudí na Slovensku alebo detí. Samozrejme, chýbala nám tam akákoľvek úprava pre páry rovnakého pohlavia, čo vyplýva aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ich je už mnoho, že teda zmluvné štáty dohovoru porušujú svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru, ak neupravujú právne žiadnou formou zväzky párov rovnakého pohlavia, čiže toto naše porušenie našich zmluvných záväzkov vyplývajúcich z dohovoru sme mohli odstrániť, ale to ste teda nenavrhovali. Ďalej nám tam chýbala aj ochrana detí pred násilím, obzvlášť aj s kolegom Prostredníkom sa dlhodobo venujeme doplneniu aj do zákona o rodine a teda mohlo sa to ocitnúť v tejto rekodifikácii, ochrane detí pred násilím a teda aj pred telesnými trestami. Obdobne k tomu pristúpili práve aj v Českej republike, kde v rámci rekodifikácie takéto ustanovenie, ktoré pomáha chrániť deti pred násilím, doplnili. Tak to bola tiež nevyužitá príležitosť. A ešte jedna oblasť za mňa chýbajúca, ochrana zachovania domova detí a rešpektovania vôle rodičov pri určení starostlivosti o dieťa v prípade úmrtia rodiča. To je tiež niečo, čo by pomohlo zlepšiť ochranu a situáciu detí na Slovensku, a obzvlášť v takýchto veľmi komplikovaných a zraňujúcich životných situáciách. Potom mám na vás ešte v závere dve otázky. Jedna sa týka toho, že akým spôsobom bude zabezpečená informovanosť verejnosti a teda ľudí na Slovensku? Akým spôsobom plánuje ministerstvo spravodlivosti nejakú osvetovú informačnú kampaň alebo akokoľvek to má naplánované, či už sa na tom pracuje, či sa to pripravuje, pretože tá legisvakančná doba je naozaj príliš krátka a my potrebujeme zabezpečiť, aby v zásade každý človek na Slovensku porozumel tejto zmene, ktorá je v niektorých oblastiach zásadná. Čiže keby ste nám mohli povedať, aké sú plány ministerstva spravodlivosti s ohľadom na informovanie verejnosti o tejto zásadnej rekodifikácii občianskeho práva. A na záver už len jedna taká poznámka, že v programovom vyhlásení vlády máte uvedené, že vláda rešpektuje spolužitie osôb opačného pohlavia mimo inštitútu manželstva definovaného ústavou, ako aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia a je pripravená riešiť praktické otázky súvisiace s ich životom v spoločnej domácnosti, tak by som sa vás chcela, pán minister, spýtať, že kde to v tom návrhu nájdem? Ďakujem veľmi pekne. [17:09] Richard Raši Tri faktické poznámky máme. Pani poslankyňa Števulová ako prvá, nech sa páči. Ešte chcem teda privítať ešte stále na balkóne Základná škola Kežmarská z Košíc, vitajte! (Potlesk.) Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:10] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, kolegyňa Plaváková, že si poukázala aj na ten problém absentujúcej právnej úpravy týkajúcej sa rodinného práva, osobitne aj zväzkov párov, čo naozaj by bolo potrebné už v dnešnej dobe a v modernej krajine legislatívne uchopiť a vysporiadať sa s tým bez emócií a v súlade s tým, čo nám hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva, aj Súdny dvor Európskej únie. A súhlasím s tebou, že nerozumiem tomu, že prečo tých 150 paragrafov, ktoré si spomínala, vlastne vypadlo len na základe pripomienky Konferencie biskupov Slovenska, sme sekulárny štát a potom aj v tomto kontexte je potom aj viac zrozumiteľné to, čo povedal pán minister Susko, pretože on keď sa prihlásil, a škoda inak, že má už tak málo minút a jeho vlastní poslanci mu ich nepredĺžili, lebo asi nebude vedieť s nami polemizovať, ale ak si spomeniete, keď on sa tu postavil, tak povedal, že to rodinné právo dali preč, lebo osobitná existencia zákona o rodine má svoj význam rovnako ako pracovné právo. A pri ostatných veciach, keď odpovedal kolegyni Kolíkovej, povedal, že dali sme preč všetko, čo by len potenciálne mohlo vzbudzovať kontroverzie. Lenže podľa mňa on nemal argumentovať tým, že pri rodinnom práve zvolili rovnaký postup ako pri pracovnom práve, pretože v skutočnosti práve to rodinné právo sa vzťahuje na neho kategória, že dali sme preč všetko, čo by potenciálne mohlo vzbudzovať kontroverzie a stálo v ceste expresnému prijatiu tohto Občianskeho zákonníka. Čiže ja by som povedala, že takáto rozsiahla rekodifikácia by si vyžadovala aj poctivý prístup a keď už teda niečo dáme preč, tak to aj rovno povedzte, že prečo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:12] Richard Raši Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [17:12] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Plaváková, súhlasím s vami, že rozprava v prvom čítaní o takom rozsiahlom civilizačne dôležitom zákone mala byť zdvojnásobnená podľa procedurálneho návrhu KDH a nie daná na tretinu, ako si to pretlačila vládna koalícia. Tu môj súhlas s vaším vystúpením končí. Som veľmi prekvapený nepríjemne, ako ste sa sústredili vo svojom vystúpení na KBS. Nerozumiem, ako môžete hovoriť o nejakom diktáte zo strany cirkvi. Prosím vás, to nie je pravda, že tu cirkev niečo diktuje. A nie je ani pravda, že by iba KBS namietala zahrnutie rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Bolo to aj KDH, boli to aj sudcovia z poručenskej agendy a ďalšie organizácie, právnici, odborníci, zástupcovia KDH rokovali s predkladateľom, s rekodifikačnou komisiou o tomto a ja som to vo svojom vystúpení dôkladne vysvetlil, že prečo, to teraz opakovať vo faktickej nemôžem. Na žiadne iné subjekty z MPK ste sa nepýtali. Nepýtali ste sa, prečo v inom medzirezortnom pripomienkovom konaní boli akceptované iné pripomienky. Nechápem prečo, chcete nás vrátiť kam? Pred ´89. rok? Dovolím si vám povedať, že cirkev nezdružuje mimozemšťanov, ale občanov Slovenskej republiky. A podobne ako iné organizácie, spoločenské, kultúrne, mimovládne, môže pripomienkovať, tak ako každý iný, práve cirkev, práve KBS nesmie? Práve títo vám vadia a jediní vám vadia? [17:14] Richard Raši Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [17:14] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja neviem, pán minister, ale, prosím, pripomeňte mi, že či ešte stále žijeme v roku 2026 a hlavne v sekulárnom štáte, lebo ja teda taktiež nerozumiem tomu, prečo by mal minister spravodlivosti všetkých občanov Slovenskej republiky robiť to, čo mu káže, čo si želá KBS. Skutočne ja tomu nerozumiem. Vyňať rodinné právo z celej tejto reformy? Prečo? Však to riadne odôvodnite. Zmeniť znenie blízkej osoby? Prečo? Ochrana detí? Prečo? Ja tomu nerozumiem. A vy ste, pán minister, včera vo svojom vystúpení povedali, že táto reforma sa pripravovala 28 rokov, zaslúži si toto? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Na pani poslankyňu Plavákovú. Na pani poslankyňu... Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Áno, to hovorila aj pani poslankyňa Plaváková, čiže ja na to nadväzujem. Raši, Richard, predseda NR SR Ale neodslovujte pána ministra, len pani poslankyňu, ďakujem. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Pani Plaváková, pani poslankyňa Plaváková hovorila aj o tom, že táto reforma bola dlhodobo pripravovaná, ak vám teda takáto formulácia, pán predseda, vyhovuje. A ja sa tak pýtam, zaslúži si toto, taká veľká reforma, skrátenú rozpravu a vyhodenie tak dôležitej časti rodinného práva? Je rok 2026 a Občiansky zákonník by si taktiež želal, aby korešpondoval s týmto obdobím. Ďakujem. [17:15] Richard Raši Pani poslankyňa Plaváková s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči. [17:15] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Horecký, ja vám odpoviem, že prečo som spomínala iba KBS, pretože to bola jediná pripomienka tohto zásadného charakteru, ktorá viedla k vyhodeniu 150 paragrafov, žiadna iná k tomu neviedla, celej časti proste rodinného práva. A vy hovoríte, že hovorí KBS vlastne za ľudí, ktorých združuje, a teda veriacich a tak ďalej, ja mám napríklad aj všetky sviatosti od prvého svätého prijímania až po birmovku, čiže v podstate spadám tiež pod katolícku cirkev a evidujú ma ako svoju členku a ja napríklad s tým nesúhlasím, aby to bolo to rodinné právo vyhodené. Čiže za mňa nehovorili. Tak nehovorte, že hovoria za všetkých, pretože určite nehovoria za všetkých. [17:16] Richard Raši Pán poslanec Dušenka v rozprave vystúpi ako ďalší, nech sa páči. [17:16] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v tomto svojom prvom vstupe naozaj nebudem rečniť dlho a budem reagovať fakticky na tú najaktuálnejšiu vec, ktorá sa týka tohto bodu, a síce skrátenie rečníckeho času na 12,5 hodiny na to absolútne minimum. Je to obrovská neúcta voči bežným ľuďom a to najmä z toho dôvodu, že sám pán minister prízvukuje opakovane, aký je to dôležitý zákon, ako na ňom roky rokúce pracovali akademici, sudcovia, prokurátori, advokáti, ale aj podnikateľské zväzy a ďalšie a ďalšie profesijné skupiny. Napriek tomu bolo v MPK viac ako štyritisíc pripomienok, z toho viac ako dvetisíc zásadných a viac ako osemsto zásadných pripomienok ostalo neakceptovaných. Napriek tomu sa k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní bude diskutovať len približne šesť hodín. Áno, spomínal som, že ten čas je skrátený na 12,5, ale ako poznáme poslancov vládnej koalície, tí, samozrejme, vystupovať nebudú a čas pre opozíciu je skrátený približne na šesť hodín. Pán minister tu aj vo svojom úvodnom slove hovoril, že veď máme čas, veď máme ešte tri mesiace, celé leto sa o tom môžeme diskutovať a baviť na výboroch a podobne. Ale nie je to pravda, veď o týždeň, maximálne dva, zavelí koalícia, SMER prázdniny a poslanci sa tu stretnú až v septembri, výbory začínajú znova od septembra a hneď nato bude druhé čítanie a je to vybavené. Aké tri mesiace? Veľmi dobre vieme, že žiadne tri mesiace rokovania tu nebudú a že to bude znova ako z rýchlika. Neviem, prečo je tomu tak, keď toto je naozaj nejaká nosná téma a verím tomu, že v tomto zákone, s výnimkou teda možno zákona o rodine, do tohto Občianskeho zákonníka nebola vnášaná politika, tak prečo to nemôže prebehnúť riadnym konaním a diskutovať o tom tak, ako by sa malo? Preto sa chcem aj prihovoriť za návrh pani kolegyne z Progresívneho Slovenska, aby sa tento návrh výnimočne zveril na prerokovanie všetkým výborom v Národnej rade, lebo naozaj, budem to opakovať, týka sa to každého jedného z nás, všetkých oblastí života, takže zaslúži si to väčšiu diskusiu aj na výboroch, aj na samostatných výboroch. Ja som to už spomínal, ale dôležité je spomenúť aj dôvod, kvôli čomu sa to, kvôli čomu sa to skracuje, a tým je – povedal to pán Michelko, tak ako už to býva zvykom, že ten jediný tu odhalí pravý dôvod – a tým dôvodom je, že opozícia si dlho dovolila rečniť a kritizovať jeho nezmyselný návrh o sobášení poslancami, ministrami a prezidentom Slovenskej republiky. Tak kvôli tomu, že tam sa rozprava z jeho pohľadu natiahla, tak kvôli tomu o tomto Občianskom zákonníku s viac ako dvetisíc paragrafmi budeme diskutovať šesť hodín a následne až po troch mesiacoch znova pár hodín a bude to vybavené. Je to veľká neúcta voči ľuďom a obraz toho, akým spôsobom táto koalícia funguje. No a dovolím si poukázať ešte na jeden taký paradox, lebo v tomto prvom čítaní sa má diskutovať najmä o filozofii zákona a o princípoch. Tak jedným z hlavných princípov, ktoré sú aj v tých prvých článkoch uvedené, je princíp, že právo patrí bdelým. To znamená, že tí, ktorí sa o veci zaujímajú, tak tým patrí právo, ale skrátka nejakým spôsobom núti ľudí a subjekty v tých jednotlivých právnych vzťahoch, aby sa o svoje záležitosti naozaj zaujímali a starali. A aký je to paradox v porovnaní s Civilným sporovým poriadkom, ktorý sme tu mali pred, vlastne včera, kedy nečinnosť Matúša Šutaja Eštoka je zrazu v príkrom rozpore s týmto princípom, ktorý hlásate v Občianskom zákonníku. Matúš Šutaj Eštok mal byť bdelý, mal si kontrolovať svoju elektronickú schránku. Právo patrí bdelým. Neskontroloval si, skrátka má pykať. Ale kým v Civilnom sporovom poriadku zrazu tento princíp neplatí, veď nie, veď osoby, fyzické osoby alebo právnické, nemusia byť až tak bdelé, my sa o nich postaráme, budeme im doručovať spôsobom, ktorý sa javí možno na prvý pohľad ako prijateľnejší, tak tu ten princíp tomu presne odporuje. Že aký to paradox. Aj na tomto príklade vidno, že pre koho sa to právo robí. Kým sa jedná o bežných ľudí, áno, vážení občania, starajte sa o svoje veci, buďte bdelí, či vám neprichádzajú nejaké zásielky zo súdu, ale ak ide o prípady typu ministra vnútra, tak tam zrazu tieto princípy neplatia a tam už sa ide držať strana tým, ktorí sa o svoje veci nestarajú. Takže asi toľko v skratke v mojom prvom vystúpení a ešte sa prihlásim do rozpravy pravdepodobne neskôr. Ďakujem veľmi pekne. [17:23] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko, nech sa páči. [17:23] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Táto rozprava je len dôkaz toho, čo si povedal, že táto vládna koalícia absolútne, ale absolútne nemá záujem o to, aby zákony boli riešené tak, ako sa majú riešiť. Ako keď som sem prišiel do tohto parlamentu v prvom volebnom období, tak sme naozaj ako otvárali rozpravy, nechali sme ich rozprávať. Teraz? Presne si to popísal. Deje sa to, že pán minister sem donesie zákon, ktorý je veľmi dôležitý, a pán Richard Raši namiesto toho, aby umožnil rokovať o tomto zákone podľa zákona rokovacieho, no tak nám skráti rozpravu na návrh poslanca, ktorý to navrhne. Je to normálne? No nie je to normálne. Ale navyše, nieže je to nenormálne, navyše je to popieranie všetkého toho, čo oni tu priniesli. Pán Raši, keď prišiel sem prvýkrát, keď tam, keď tu sedel teda ako predseda, tak povedal, že prinášame iný… (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Vyjadrujte sa k… Pročko, Jozef, poslanec NR SR Áno, on to rozprával, o tom rozprával, o tom, Riško, rozprával. Raši, Richard, predseda NR SR O mne, o mne určite nerozprával. Ja vám len chcem povedať, pán poslanec, že buď sa budete držať reakcie, alebo vás vypnem, čo by som urobil naozaj nerád. Takže nech sa páči. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Viete, celý čas tu telefonoval pán Vážny, vy ste si to ani nevšimli, tak keby ste radšej, keby ste radšej sledovali rokovanie. Takže, áno, áno... Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, ešte raz, vráťte sa k pánovi poslancovi. Ďakujem pekne. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem. Počuli ste, že som truľo? Môžete ho upozorniť, prosím vás? Ja som povedal, pán poslanec Vážny, teraz mi tu nadáva do truľov. Počuli ste ho? Riško. [17:25] Richard Raši Dobre. Nech sa páči, pán poslanec Dušenka, máte slovo s reakciou na faktické poznámky. [17:25] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Jozef Pročko, za tvoju faktickú poznámku. Naozaj to, akým spôsobom funguje Národná rada, kedy vláda si diktuje, akým spôsobom má Národná rada rokovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Počkajte chvíľu. Páni poslanci, opustite rokovaciu sálu. Nech sa páči, pán poslanec Dušenka. Dušenka, Igor, poslanec NR SR No mňa sklamalo, že naozaj tuto premiér diktuje, kto má byť podpredsedom Národnej rady a kto nie, ministri si z Národnej rady robia neraz holubník. A keď mal možnosť pán minister Susko apelovať alebo prihovoriť svojim koaličným kolegom, aby neskracovali rozpravu, respektíve aby vrátili čas do pôvodnej dĺžky, tak skrátka nechal to tak, aby sa o tomto veľmi, veľmi dôležitom návrhu zákona rokovalo šesť hodín. [17:26] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová vystúpi teraz v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo. [17:26] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Tiež na začiatok poviem to, čo všetci kolegovia. Škoda, že sme túto rozpravu skrátili, lebo tak, ako ju sledujem, myslím si, že je veľmi vecná a veľmi by si zaslúžili niektoré body, aby sme o tom diskutovali dlhšie. Ale zároveň veľmi oceňujem, že je tu pani Plevíková, lebo vy ste pred, keď si dobre spomínam, členka ústavnoprávneho výboru, tak možno, keďže jedinému výboru tento návrh, ak sa nemýlim, bol pridelený, tak možno len si vypočujte to, čo bude treba opraviť. Lebo ja sa budem venovať len krátko, jednu vec vypichnem z tých dvetisíc paragrafov, lebo nemá cenu sa tu baviť všeobecne, neplatnosť právnych úkonov. Bude to taká právnická debata, ale potom poviem, ako sa dotýka vážne občanov. Právnici vedia, že máme absolútnu a relatívnu neplatnosť. Doteraz platilo, že v občianskych vzťahoch napríklad, keď bol právny úkon v rozpore so zákonom alebo obchádzal zákon, tak bol absolútne neplatný. Čo znamená, že vlastne od počiatku neplatí a teda tá strana, ktorá by ním mala byť poškodená, nemusí nič robiť, pokiaľ si to takto vyhodnotí, a kým druhá strana sa nedomáha plnenia z takto neplatného úkonu, tak je v zásade neplatný, nemusí plniť. Po novom zavádzame relatívnu neplatnosť pri obchádzaní zákona a v rozpore so zákonom v niektorých prípadoch právnych úkonov. Čo znamená, že teda ten právny úkon bude platný, až kým poškodená strana sa aktívne nebude domáhať na súde neplatnosti. A teraz si tak len sa zamyslime nad tým, aký je stav na Slovensku v tejto oblasti, lebo občiansky zákon sa primárne týka občanov a občianiek, bežných ľudí. To nie sú právnické osoby, to nie sú nejaké združenia, to nie je žiadna profesionálna organizácia, ktorá má aparát ľudí, ktorí sledujú teda legislatívu, ktorí sledujú platný právny stav na Slovensku. A myslím, že nikoho neprekvapím, ak poviem, že na Slovensku nie je zaužívané, aby bežní občania, keď uzatvárajú povedzme zmluvu na kúpu, ja neviem, vymyslím si teraz, auta, navštívili advokáta, alebo iný právny úkon, proste sa tieto právne úkony robia, tak ľudovo povedané, na kolene vo veľa prípadoch a je tu také povedomie, že ľudia sa spoliehajú na to, že keď ich niekto oklame alebo keď niekto ten právny úkon urobí v rozpore so zákonom, tak on bude neplatný a bude ich chrániť zákon. Po novom to tak nebude, po novom budú musieť aktívne najprv prísť na to, že ten právny úkon je v rozpore so zákonom a potom budú musieť vedieť všetky právne kroky, ktoré majú urobiť na to, aby sa domáhali neplatnosti. No ja neviem, či my máme aplikačnú prax pripravenú na takú zásadnú zmenu. Ako my teraz ideme verejnosti, ako ju ideme edukovať v tomto, že keď si budú takýmto spôsobom chcieť upraviť svoje vzťahy právne, že by sa mali obrátiť na právnika, aby predchádzali nejakým problémom, alebo následne zahltíme súdy žalobami o neplatnosť právnych úkonov, kde to budú musieť pravdepodobne zastupovať advokáti, lebo kto iný sa v tom bude musieť vyznať? A mali, keď si spomeniete, mali sme tu takú situáciu v minulosti, kedy, myslím, že to bola Pohotovosť a nejaké iné nebankové subjekty, mali tak zvláštne nastavené úrokové sadzby a dodnes, dodnes máme súdy zahltené exekúciami v týchto prípadoch a všelijako sa následne legislatívnymi zmenami sanovali škody, ktoré spôsobili tieto nebankové subjekty. A ja sama si pamätám, keď som ešte pracovala na súde, koľko stoviek spisov ročne sme rozhodovali v týchto veciach, v exekúciách, aký biznis to pre niektorých advokátov a exekútorov bol, kým sa s tým podarilo štátu nejakým spôsobom vysporiadať. A teraz tu máme takúto vážnu zmenu, na ktorú, si myslím, že vôbec slovenská verejnosť nie je pripravená, ani ju na to nikto neupozornil a ani vlastne nemáme pre týchto ľudí vytvorené podmienky, kde sa zrazu majú obrátiť, na koho, keď budú chcieť nejaký právny úkon uzatvoriť. Tak kto im to povie, pani Plevíková? Vy im to poviete? My im to nestihneme povedať za týchto 12,5 hodiny, lebo to nie je v našej moci a pochybujem, že tu bežní občania sledujú MPK, doma popri večeri sa zamýšľajú nad tým, aký dopad bude mať Občiansky zákonník na ich bežný život. A nemám pocit ani, že by tu niekto vystúpil z kolegov z vládnej koalície a upozornil normálne ľudí, bežných ľudí, lebo toto, toto je zákon, ktorý upravuje, tak ako tu už bolo povedané, ten najbežnejší život od narodenia po smrť a medzitým všetky právne vzťahy, ktoré môžu vzniknúť. A nie všetko spadá pod ochranu spotrebiteľa, veľa vecí, ktoré medzi sebou na dennej báze uzatvárajú občania ako právne vzťahy, nespadá pod ochranu spotrebiteľa a máme veľa špekulantov, veď to vidíme pravidelne, či už v správach alebo kde-kade, kde cielene sa snažia rôznymi zmluvami prísť k nejakým výhodám alebo k nejakým, neviem, nechce sa mi teraz vymýšľať konkrétny prípad, lebo jednak mám príliš málo času a je dosť hodín. A čo s tým, viete, že toto je len jedna malá vec, tých dvetisíc paragrafov, taká tá len, taká na úvahu, že či toto je dobrá cesta, ktorou sme sa vydali, lebo toto je vážna zmena pre veľa ľudí, nikto o nej vlastne ani úplne sa nad ňou nezamýšľal, že čo to v praxi spôsobí, lebo je najjednoduchšie napísať, že právny úkon bude, po starom bol absolútne neplatný, po novom bude relatívne neplatný. To je pomerne jednoduchá zákonná úprava, len čo to spôsobí v praxi, či sa nad tým aj niekto zamyslel? To by som ja napríklad čakala od pána ministra, že nám odpovie, len ja neviem, či pán minister má ešte čas. Mám pocit, že už si ho asi minul, alebo má nejakých šesť minút, nepamätám si presne. A mám pocit, že toto je dôležitá vec, ktorú by sme si, taká základná, mali povedať, a tie ostatné, tie odborné ucelené celky, to už sú len nadstavba toho celého, lebo nám sa mení filozofia niektorých, ochrany právnych vzťahov. A to je vážna vec na to, že my sme sa tu rozhodli, že sa tu budeme o tom rozprávať takto. Vlastne z koalície sú tu traja, štyri, päť, šesť, sedem poslancov a pán minister, z opozície sme tu nejakí, je 17.30 h, nemyslím si, že toto teraz húfne pozerajú občania, tak zamýšľajú sa nad tým, že ako to po novom bude, aj tá doba od platnosti po účinnosť je pomerne krátka. A mne príde, že to môže spôsobiť dosť veľa problémov a že tí ľudia na to prídu až v zásade neskoro a nebudú si s tým vedieť rady a ja som zvedavá, čo sa spustí s týmito neplatnými právnymi úkonmi. Čo to spôsobí, či sú na to súdy pripravené, či sú na to Centrá právnej pomoci pripravené, že či sú, špekulanti na to budú pripravení, to vám garantujem, tí si tú vašu zmenu naštudujú, tí na to pripravení budú, len či na to bežní ľudia budú pripravení. A ja som toto chcela vytiahnuť len ako príklad toho, o akých veciach a s akým dopadom na ľudí sa tu rozprávame v takto krátkom čase a nie všetko sa dá stihnúť v druhom čítaní, lebo už sme tu mali druhé čítanie, kedy pri čítaní pozmeňováku, myslím, že to bol sám podpredseda Tibor Gašpar, zistil, ako ho tu čítal, že v tom pozmeňováku sú chyby a bolo ho treba čítať nanovo. Mali sme tu rôzne situácie za tie dva a pol roka a museli sme niektoré zákony vracať ministrom do druhého čítania, aby sme poopravovali veci a ono pri takto rozsiahlej úprave cez dvetisíc paragrafov sa to robí ťažšie, ako keď je to obsahovo rádovo nižšia zmena. A na rozdiel od trestných kódexov, tak trestné kódexy sa týkajú tej časti spoločnosti, ktorá najčastejšie spácha nejakú trestnú činnosť. To nie je päť miliónov ľudí, ale Občiansky zákonník sa týka každého jedného z nás, každého občana, každej občianky, dokonca každého dieťaťa sa týka. Naozaj Občiansky zákonník pokrýva práva všetkých, doslova že všetkých ľudí. A my sme sa rozhodli, že mu budeme venovať veľmi, by som povedala, že až mu nebudeme venovať pozornosť v pléne Národnej rady s odôvodnením, veď sa tomu tu už venoval minister dosť, venujeme sa tomu 28 rokov. No nie som si úplne istá, či 28 rokov sme sa zamýšľali nad tým, ktoré právne úkony budú absolútne alebo relatívne neplatné a aký dopad to bude mať na bežné vzťahy medzi občanmi. Myslím si, že nad týmto sme sa veľmi nezamýšľali. A ani nejdem úplne odhadovať, že koľko takých vecí v rámci tých dvetisíc paragrafov by sme našli, nad ktorými by asi bolo dobré stráviť nejakých tých, no si dovolím povedať, že úvahu aj nie možno zopár hodín sa nad tým pozamýšľať, že čo to vlastne spôsobí v tej praxi, lebo zmena „právny úkon je absolútne neplatný“, „právny úkon je relatívne neplatný“, to je zmena jedného slova v legislatíve, ktorá má zásadný dopad na to, čo sa s tým udeje v bežnom živote. Lebo poviem len taký príklad, že ak by povedzme medzi dvoma občanmi nás, a teraz naozaj len úplne že jednoduchý príklad, len na ten rozdiel medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou, čo by sme také vymysleli také jednoduché? No neviem, možno sa k tomu vrátime v druhom čítaní alebo nie, nič ma také nenapadá, na ktorom by sa to dalo takto pekne povedať len tak rýchlo. Ale myslím, že ten rozdiel je citeľný, že kým ja zistím, že som podpísala zmluvu, ktorá je absolútne neplatná, tak s ňou nemusím urobiť nič, stačí, keď nebudem plniť a tá druhá strana sa musí domáhať plnenia a súd povie, že je neplatná. Pri relatívnej neplatnosti, keď zistím, že je neplatná, musím plniť až do momentu, kým ju nenapadnem na súde. A to je zložité, tam už vlastne zákonite vždy ju musím napadnúť. Pri absolútnom úkone, keď sa toho nikto nedomáha, tak vlastne sa nemusí nič, lebo je neplatný od začiatku. Pri relatívnom, tam to napadnutie neplatnosti musí nastať. Kolegovia právnici, keď hovorím zle, tak sa prihláste do rozpravy a opravte ma. Tak ja len toľko, pani Plevíková, ste tu jediná z ústavnoprávneho výboru z koalície, tak to, pardon, tak aj s pánom kolegom Glückom, tak keď to budete na tom ústavnoprávnom výbore preberať, tak len predtým sa skúste nad tou absolútnou a relatívnou neplatnosťou zamyslieť. Ďakujem pekne. [17:38] Richard Raši Na vaše vystúpenie... pán poslanec Lackovič, máte procedurálny? Takže pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči, s faktickou poznámkou. [17:38] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Mesterová, k skúmaniu zmyslu a účelu normy pred konštatovaním neplatnosti, toto v súčasnosti judikuje Ústavný súd. Absolútna neplatnosť ostáva rovnaká, jej dovolanie sa nie je obmedzené žiadnou lehotou, súd prihliada ex offo, áno? Zrušiteľnosť nahrádza relatívnu neplatnosť, aktívne dovolanie sa bolo potrebné aj teraz, v tom sa absolútne nič nemení. Skracuje sa lehota na dovolanie z troch rokov na šesť mesiacov. Ale to je v podstate ako rozumné, lebo keď už sa dozviem, že som konal v omyle, nemal by som druhú stranu držať tri roky v neistote, či zmluvu zachovávam alebo zruším. Takže absolútna neplatnosť ostáva bez zmeny. Vy si myslíte, že nový Občiansky zákonník povedie k nárastu, ak som teda dobre vás porozumela, súdnych sporov o neplatnosť právnych úkonov. Podľa môjho názoru je to práve naopak. Návrh totiž uprednostňuje výklad, ktorý zachováva platnosť právnych úkonov a neplatnosť pripúšťa len v prípadoch, keď je to skutočne v súlade s účelom porušenej právnej normy. Cieľom je, aby sa zmluvy a iné právne úkony nerušili z formálnych dôvodov, ale len v odôvodnených prípadoch. To by malo prispieť k väčšej právnej istote a skôr znížiť počet sporov, než ich zvýšiť. [17:40] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová s reakciou na faktické poznámky, nech sa páči. [17:40] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani Plevíková, ja s vami súhlasím, len vy hovoríte len o nedostatku formy, ja hovorím o nedostatku, keď je zmluva alebo právny úkon v rozpore so zákonom alebo obchádza zákon. Lebo to sa netýka len formálnych nedostatkov, vy zavádzate širšiu zmenu absolútnej a relatívnej neplatnosti. A takýchto sporov sme tu už mali niekoľko v pléne Národnej rady a práve to je problém, že my by sme sa tu o tom takto sporiť nemali. Keď sa my musíme tu v pléne sporiť o tom, aké následky právna norma prinesie v riadnom živote, tak niekde je problém. My by sme mali dostať na toto jasné odpovede od toho, kto tento zákon predkladá a ten, kto ten zákon predkladá, má aktuálne šesť minút na to, aby nám odpovedal. Toto je veľký problém. [17:40] Richard Raši Pán poslanec Jakab tu nie je, ktorý má vystúpiť v rozprave, takže pán poslanec Šipoš tu takisto nie je. Pán poslanec Vančo, nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec, pán poslanec Vančo, ešte minútku poprosím, len jednu vec... (Krátka pauza. Predsedajúci opustil svoje miesto.) Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [17:43] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme na stole v parlamente návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý je však štýlom, akým je prijímaný, aký bol pripravovaný, je skôr pomníkom súčasného ministra spravodlivosti pána Suska. Možno jeden údaj. Účinnosť má byť budúci rok v júli a možno niekomu sa to zdá, že to je o rok, že to je vlastne dosť času, lenže v skutočnosti bude tento zákonník, ak vôbec bude schválený, bude schválený niekedy v septembri, možno v októbri, tým pádom pre ľudí zostane osem mesiacov času. Naozaj sa nerozprávame o nejakom zákone. Pri nejakom bežnom zákone je osem mesiacov určite dostatočná doba, ale v prípade Občianskeho zákonníka, ktorý má dvetisíc paragrafov a bol pripravovaný tak kabinetne, by som povedal, mimo očí verejnosti, a je jedno, či to robila jedna alebo prvá, alebo druhá, alebo siedma rekodifikačná komisia za posledných 30 rokov, faktom je, že neprebehla žiadna, žiadna verejná diskusia. Keď sa pozrieme do iných krajín, napríklad v takom Írsku, keď robia trebárs veľkú zmenu, ústavnú alebo, alebo, alebo nejaký, nejaký veľký zákon idú meniť, ktorý bude mať vplyv na veľa ľudí alebo drvivú väčšinu spoločnosti alebo na celú spoločnosť, alebo je to niečo kontroverzné, tak majú špeciálny systém, ktorý zahŕňa množstvo spôsobov, akým, akým viesť tú verejnú diskusiu, aby sa k tomu mohli vyjadriť aj odborníci, aj tí ľudia, ktorých sa to týka, tie skupiny ľudí, na ktorých to bude mať dopad, ktorých to obmedzí alebo ktorým to pomôže, sú tam veľké verejné konzultácie aj na úrovni vlády, aj na úrovni médií, aj v televíziách, jednoducho trvá to dva roky a naozaj prebieha verejná diskusia, nie zopár článkov, zopár komentárov alebo zopár, zopár statusov na sociálnych sieťach. A tá rekodifikačná komisia alebo tí, čo pripravujú tú zmenu, tak rátajú aj s viacerými alternatívami, podľa toho, akým spôsobom sa tá verejná diskusia odohráva, čo v nej zaznieva a akým spôsobom vlastne inklinujú k nej ľudia, tak sa to mení. A samozrejme počas tej diskusie sa príde aj na strašne veľa vecí, ktoré v tom prvom návrhu jednoducho sa ukážu ako chybné alebo nedostatočne upravené. My sme nemali možnosť takéto niečo zažiť v žiadnom prípade a naozaj očakávať od tejto vlády, že takéto niečo by robila, alebo od súčasného ministra spravodlivosti, by bolo naozaj asi, asi trúfalé, pretože vidíme, ako pristupujú k legislatíve, zákonom aj k uplatňovaniu zákonov a napriek tomu treba tu povedať na tomto mieste, že sú aj iné spôsoby a oveľa lepšie spôsoby, ako zmeniť možno najdôležitejší zákon okrem ústavy v krajine, ktorý má dopad naozaj na všetkých ľudí. Navyše tá filozofia, ktorá je obsiahnutá v tomto zákone, nie je, nie je dobrá nielen preto, že nevyšla z nejakej verejnej diskusie, ale aj kvôli tomu, že dnes vidíme, ako veľmi sú ľudia ohrozovaní všelijakými špekulantmi, všelijakými podvodníkmi, ľuďmi, ktorí jednoducho majú informačnú prevahu a zaistia si svoje, svoje práva, ľudia, ktorí majú peniaze na advokátov, voči ľuďom, ktorí nemajú právne vzdelanie, neorientujú sa v právnych záležitostiach a nevedia sa ochrániť. Preto my sme mali a máme stále Občiansky zákonník, ktorý je nastavený naozaj na ochranu týchto vzťahov a ochranu nielen slabšej strany. Celkovo, lebo viete, keď máte, keď máte právnu istotu, tak to platí na všetky strany. Všetci vedia, čo áno a čo nie, kde je tá hranica a podobne. Tento, tento nový navrhovaný Občiansky zákonník ide inou cestou, ide cestou väčšej slobody. A ja si myslím, že zvlášť v týchto časoch, kedy naozaj je množstvo dezinformácií a ľudia jednoducho nemajú kapacitu vyhodnocovať aj akoby základnejšie veci, nieto ešte právne vzťahy, tak je to krok veľmi zlým smerom, keď tú ochranu strácame, keď sa tá ochrana znižuje kvôli tomu, aby si minister postavil pomník a mohol povedať, že on za jeho vlády, za jeho éry bol schválený nový Občiansky zákonník po vyše 60 rokoch. Táto filozofia naozaj predstavuje nebezpečný prístup. A ja si myslím, že dokonca tento minister spravodlivosti, keďže teda je zo SMER-u, tak by s ňou ani nemal súhlasiť. Bohužiaľ, ani sa to asi nedozvieme v tejto rozprave, keďže, keďže pán minister už nemá čas, keďže jeho kolegovia a kolegyne neboli ochotní na náš návrh, na návrh našej kolegyne Zuzany Števulovej, predĺžiť čas, aby mohol vstupovať do tejto diskusie, takže vlastne okrem toho, že je skrátená táto rozprava, tak minister sa v nej už nemôže vyjadrovať, pretože nemá čas kvôli novele rokovacieho poriadku a kvôli neochote jeho kolegov a kolegýň z koalície mu tento čas dať. Tak potom naozaj ťažko očakávať nejakú inovatívnu a inkluzívnu verejnú debatu, ktorá by mala trvať možno rok, dva, keď nie je ochota v parlamente ani počas tých 12 hodín naozaj tu diskutovať. A potom samozrejme, že ak tu máme vystupovať iba my, tak to naozaj nemá zmysel, pretože toto nie je politická, politická vec, toto je naozaj právna diskusia. Ja som očakával právnu diskusiu, ale za takýchto okolností sa jednoducho relevantná diskusia nemôže udiať. Ja keď si spomeniem, keďže som bol v súkromnej sfére asi pred 15 rokmi, kedy podobnou zmenou prechádzala Česká republika. Ja si pamätám, že jednak tá verejná diskusia, aj keď nebola taká ako napríklad v tom Írsku, keď menia ústavu, nebola taká, ale bola, naozaj trvala asi dva-tri roky a zahŕňala nielen diskusné príspevky od odborníkov, ale aj naozaj tých skupín zainteresovaných, ktorých sa to týka, či už sú to, či už sú to bežní ľudia, aj jednotlivé skupiny ľudí, nejaké záujmové organizácie, firmy a tak ďalej. Okrem toho, okrem toho bola oveľa dlhšia doba legisvakančná udelená, pretože naozaj to bola fuška, aby sa hlavne firmy, ktoré majú veľa zmlúv, majú veľa právnych vzťahov, aby sa na to pripravili. A myslím, že to bolo okolo roka a pol až dvoch. Viete, prečo my máme iba osem mesiacov tú legisvakančnú dobu, keď rátame, že to bude schválené niekedy v októbri, tento zákon? Kvôli tomu, aby sme to my nemohli zmeniť. Môže sa stať, že po lete budúci rok tu nastúpi iná vládna väčšina, iná koalícia a keď by tá legisvakančná doba trvala, čo ja viem, rok a pol aspoň, čiže do roku 2028, začiatkom roka 2028, tak tá nasledujúca vláda by vlastne ten pomník Borisa Suska mohla zvaliť a zaviesť alebo teda pripraviť iný Občiansky zákonník. Len kvôli tomu máme takú krátku legisvakančnú dobu a teraz minister spravodlivosti sa nemôže brániť voči mojim výrokom, ale to je vaša chyba, že ste mu slovo nedali. A ja teda to tvrdím na základe mojej analýzy, toho, čo jednak viem z mojich skúseností spred 15 rokov, že jednoducho ak by mu nešlo v prvom rade o to, aby ten Občiansky zákonník bol schválený za jeho éry, tak by tá legisvakančná doba bola minimálne rok, rok a pol, minimálne, lenže to mu nevyhovuje. Ja si pamätám, že sme strávili obrovské množstvo času a energie a peňazí, bola to veľká spoločnosť, mali sme zamestnanecké vzťahy, mali sme nájomné vzťahy, mali sme obchodné vzťahy, mali sme samozrejme rôzne konania, bolo toho, bolo toho strašne veľa, ono sa to týka v podstate všetkého, v podstate všetkých vzťahov. Samozrejme tuná vylúčili rodinu, pretože biskupi povedali, že ten návrh zákona o rodine alebo rodinného práva jednoducho im nevyhovuje, nevyhovuje ich stredovekým predstavám o spoločnosti, takže minister spravodlivosti stiahol chvost a vymazal celú časť zákona o rodine. Urobte si sami názor, že či je to, či je to v poriadku v 21. storočí v demokratickom právnom sekulárnom štáte, kedy biskupi hovoria, ako máme mať usporiadané vzťahy v rodine, a to nehovoriac o tom, že naozaj sa nikto nepýtal ľudí, ako by si to predstavovali, ale biskupov sa opýtali, takže ďakujem veľmi pekne, ale teda to je naozaj vrchol. A každopádne, každopádne tá príprava je extrémne náročná a bude vyžadovať od firiem, od zamestnávateľov strašne veľa nákladov. My dnes trpíme v období tretej konsolidácie, možno bude už aj štvrtá, zvyšovanie cien, ešte ďalšie náklady budú musieť firmy vynaložiť, aby si dali do súladu svoje právne vzťahy s týmto novým Občianskym zákonníkom. Ja mám pocit, že si to pán minister vôbec neuvedomuje alebo na to kašle, ja neviem, či on kedysi niekedy pôsobil v nejakej súkromnej sfére, nepamätám si, ale každopádne, každopádne každý jeden právnik, každý jeden advokát, každý jeden majiteľ firmy mu povie, keby sa ich spýtal, že to bude stáť enormne veľa času a enormne veľa peňazí, aby sa dali do súladu ich právne vzťahy s novým Občianskym zákonníkom. Takže nielen čas, ale aj peniaze to bude stáť a bude to stáť veľa peňazí, nehovoriac o tom, že keďže tá príprava nebola bohvieaká, ono aj ten jazyk je už taký z deväťdesiatych rokov miestami, že to tam pozostávalo, len sa to tak nejako pozliepalo, tak bude to jednoducho, bude to jednoducho stáť strašne veľa peňazí. Samozrejme, čo sa týka bežných ľudí, akýkoľvek vzťah svoj právny, ktorý máte, ktorý, ktorý uzatvárate, ani si to neuvedomujete, či je to kúpna zmluva v obchode alebo, alebo, áno, možno nájomné vzťahy, všetko, aj trebárs to, akým spôsobom sa správate k susedom a všetko, jednoducho všetko podlieha tomuto, tomuto zákonníku. A keďže nemám ani ilúzie o tom, že ministerstvo spravodlivosti a vláda urobí svoju prácu, čo sa týka prípravy trebárs štátnej, verejnej správy, úradníkov, ktorých naozaj treba vyškoliť, a to netrvá chvíľu, samozrejme tiež to bude stáť obrovské peniaze aj štát, lebo ak to neurobíte, tak to bude taký chaos, tí úradníci nebudú vedieť, čo majú robiť, oni nie sú, väčšina z nich nie sú právnici. To naozaj nie je nejaká malina, že schválime Občiansky zákonník nový a v pohode, super, budeme mať jeden úspech, aspoň niečo dobré sme akože urobili alebo nie až také kontroverzné. Ale tí úradníci, ja som teda zvedavý, ako bude fungovať štátna a verejná správa, nehovoriac o súdoch. V prípade trestného zákona, novely, neurobili nič, neurobili absolútne nič. Sudcovia si ráno, myslím, že to bolo v lete, v júli, otvorili si Slov-Lex a tam nový Trestný zákonník, ktorý je účinný od dnes. A to bolo všetko. Akurát že sa dozvedeli z médií, že je nový Trestný zákonník a potom zo Slov-Lexu. Nemali žiadne školenie, žiadna príprava, nič. A potom neviem, či viete, ale asi tak štyri-päť mesiacov sa skoro vôbec nepojednávalo už predtým, keď už bol schválený, keď sa čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu, a ešte ani potom niekoľko mesiacov. Takže prieťahy a chaos. A toto je, Trestný zákon je nič oproti tomu, čo je Občiansky zákonník. Tá škála Občianskeho zákonníka to je že tisíckrát viac, možno, a to ešte som akože veľmi konzervatívny v tom odhade, to je úplne niečo iné. Treba si uvedomiť, že treba byť zodpovedný, že tí ľudia, že tí ľudia, že sa ich to bude týkať, a že je to iba ďalšia vec, ktorou naštvete ľudí, pretože oni nemajú peniaze na právnikov, oni budú chodiť na tie úrady, na tých úradoch im nebudú vedieť povedať, na súdoch sa budú z toho tak rok-dva spamätávať, kým zistia, nie je žiadna judikatúra. Dobre, nejaká bude, lebo však všetko sa úplne totálne nemení, ale to je obrovský zásah, verte mi. Takže ja by som navrhol, aby sme sa vrátili späť, začali sa najskôr rozprávať o filozofii toho zákona, že či chceme aspoň to, či chceme viac ochrany alebo alebo viac slobody v týchto ťažkých časoch, neistých, plných podvodníkov, špekulantov a podobne, naozaj mať verejnú diskusiu a mať kvalitný Občiansky zákonník. Keď sme čakali 60 rokov, tak si myslím, že urobiť to poriadne v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov by bolo oveľa lepšie, ako podporiť tento, ako podporiť tento návrh. Ďakujem za pozornosť. [18:00] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie, pán poslanec, tri faktické poznámky. Prvá od pani poslankyne Plevíkovej. [18:00] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Vančo, to myslíte vážne, že neprebehla žiadna verejná diskusia? Takže pre vás je málo aj dva-tri roky, áno? V podstate aj predtým v inej faktickej som spomínala to, že návrhy na rekodifikáciu sú od roku 2002. Okrem intenzívnej diskusie o predmetnej novele, o ktorej sa tu bavíme v trvaní dvoch rokov, táto novela prešla aj medzirezortným pripomienkovým konaním v trvaní dvoch mesiacov. Prebiehali diskusie s advokátskou komorou, asociáciami, organizáciami, zväzmi, nechcem to opakovať, čo tu bolo už miliónkrát povedané, bol to intenzívny legislatívny proces, ak nie najintenzívnejší. Ešte aj boli pozvaní poslanci na stretnutie, na ktorom bol predstavený návrh nového Občianskeho zákonníka, tak komisia odpovedala na ich položené otázky. A viete, čo? Vy ste tam napríklad vôbec neboli. Ja si tam pamätám naozaj že pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá tiež vystupovala, vás som si nevšimla, pána Dostála a tak ďalej a tak ďalej. Tak ste tam boli a ešte hovoríte, že teda že nemali ste sa k tomu ani nejaký priestor vôbec vyjadrovať alebo hocičo sa pýtať. A, pánabeka, ten váš argument ohľadne pomníka, že je to vlastne nejaký pomník za čias, aby si mohol Boris Susko dať, akože ministroval a presadil Občiansky zákonník, no ako som hovorila, že kebyže sa toho neujme pán minister s danou komisiou, tak ani ďalších 20 rokov by tu nebola žiadna, ale vôbec žiadna rekodifikácia. A to, čo ste už potom samozrejme hovorili dookola, akože ešte sa chcem tej ohľadne tej legisvakančnej doby vyjadriť, že to české riešenie dva roky, tak bolo fakt že neštandardné a rovnaká rekodifikácia prebehla pred viac než 10 rokmi aj v Maďarsku, kde bola tiež legisvakančná doba cca akože tiež ten jeden rok, teda porovnateľná s navrhovaným riešením pre Slovenskú republiku. A keď už ste ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:02] Martin Dubéci Pán predseda Glück. [18:02] Richard Glück – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Vančo, ja celkom rád sa na vás pozerám, ako rečníte o ničom, ja neviem, koľko ste rečnili, 20 minút, nepovedali ste nič. Vy ste tu sa sťažovali na to, že ste mali málo času a ja neviem, čo všetko, ale nepovedali ste jednu jedinú výhradu vo vzťahu k predmetnému návrhu zákona. Vaša kolegyňa, aj keď samozrejme nesúhlasím s tým, čo tu, čo im vadilo, ale aspoň prišli a povedali nejaké konkrétne veci, o ktorých chceli diskutovať. Vy ste sa tu postavili, pán kolega, rozprávali ste zľava doprava a potom ste začali, samozrejme, snívať o výsledku volieb, krájate opäť medveďa, ktorý ešte behá, a už tu plánujete, čo všetko zmeníte. Ale keď som počúval diskusiu vašich kolegýň s poslancom z KDH a potom ste v podstate sa prihlásili k tomu, čo vadilo aj vám, teda vašim kolegyniam, ja osobne si myslím, že ak by ste náhodou zložili nejakú vládu s KDH, poťažmo s pánom Matovičom, nie ste schopní prijať nič, pretože vám vadia absolútne normálne veci vzhľadom k povahe tejto krajiny. Takže vám veľmi držím palce a ak náhodou raz budete mať väčšinu v tomto parlamente, ak tu náhodou raz budem aj ja vtedy, tak s úsmevom budem sledovať, ako budete prijímať tie zmeny, pretože vy neprijmete nič. Vy neprijmete nič, pretože váš progresívny svet, s ktorým absolútne nesúhlasím, nie je možné zosúladiť s vašimi potenciálnymi koaličnými partnermi, takže vám držím palce a snívajte ďalej. [18:04] Martin Dubéci Pani predsedníčka Plaváková. [18:04] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem, Braňo, za tvoje vecné vystúpenie. Škoda, že nie všetky faktické poznámky boli vecné, niektoré boli aj nie vecné. A teda k tomu časovému rámcu by som chcela dodať, že ja som tiež hovorila v mojej rozprave, že tie dva mesiace podľa mňa na MPK k dvetisícparagrafovému zneniu návrhu zákona sú naozaj málo a tie výhrady voči tej dĺžke toho času zaznievali proste z rôznych strán, pretože naozaj na to, aby človek poctivo, odborne obsiahol takúto zásadnú zmenu v dvetisíc paragrafoch, to nie je dostatočný čas. A budeme to vidieť v praxi, že jednoducho tam budú vyskakovať chyby a je to nezodpovedné vo vzťahu k tomu, ako sa aj skracuje tu táto rozprava, uvidíme, ako to prebehne v druhom čítaní. Pán minister ešte stále nereagoval, ak mi neuniklo, na moju otázku, že či teda jemu sa to zdá v poriadku skracovať rozpravu pri najväčšej rekodifikácii Občianskeho zákonníka v histórii Slovenskej republiky. A rovnako teda by som chcela pripomenúť, o čom si aj ty hovoril, že toto bude mať zásadné dopady na fungovanie ľudí na Slovensku a že či bude dostatočne zabezpečená tá informovanosť. O tom ja mám naozaj pochybnosti a preto som sa aj v mojom príspevku v rozprave pýtala, že akým spôsobom plánuje pán minister spravodlivosti informačnú kampaň, pretože v podstate už by mala pomaly začať prebiehať, keďže máme tak málo času a tá legisvakančná doba je aj za mňa naozaj krátka. Čiže by som chcela aj týmto opätovne vyzvať k tomu, aby sme tu mali nejakú reakciu ministra spravodlivosti práve aj k tejto dôležitej otázke tej informovanosti verejnosti. Ďakujem. [18:06] Martin Dubéci Pán poslanec Vančo. [18:06] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom, kolegyniam za faktické poznámky. Začnem od konca, Lucia, pridávam sa k tejto výzve. Naozaj budem zvedavý, aká informačná kampaň masívna bude prebiehať zo strany ministerstva spravodlivosti voči bežným ľuďom, aby naozaj si uvedomili, že tu prichádza zásadná právna zmena. A teda opakujem, že je škoda, že pán minister sa nemôže vyjadriť k tomu a porozprávať nám o tom, ako to má pripravené v tejto diskusii, lebo už nemá žiadny čas. Pán poslanec Glück, ja som ponúkol veľmi praktickú skúsenosť svoju, možno naozaj ten message neprešiel, chápem, nie vždy sa podarí doručiť message. Každopádne, každopádne ja vás nebudem nejak kritizovať, každý si môže urobiť názor sám. Pani Plevíková, poviem pani poslankyňa Plevíková, naozaj ja som nekritizoval ani tak odbornú debatu, ktorá teda nebola podľa môjho vkusu, ale tomu som sa v podstate vyhol. To som nekritizoval, lebo naozaj, my máme naozaj veľmi nízke štandardy tuná v Slovenskej republike, bohužiaľ, čo sa tohto týka, a tuná aspoň niečo bolo, nejaká snaha tu bola, bolo tu aj nejaké MPK, ale naozaj to trvalo veľmi krátko, to je proste fakt, na to, o aký zákon ide. To, že tu boli rekodifikačné komisie a bolo ich päť alebo šesť alebo sedem za tých 30 rokov, to je druhá vec, ale to sa nedá povedať, že je verejná diskusia. Jednoducho ľudia neboli do toho zapojení a teda čo sa týka napríklad Slovenskej advokátskej komory, tak tá bola, áno, a na druhej strane ja vám tak poviem, že najviac sa tešia oni, pretože je to brutálny biznis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:08] Martin Dubéci V rozprave vystúpi pani poslankyňa Mesterová. [18:08] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Dúfam, že nebudeme musieť tú message doručovať písomne, tak ako tomu bolo pri rozsudku pre zmeškanie pri Matúšovi Šutaj Eštokovi, lebo elektronicky sa to teda zjavne nie vždy podarí. No, zazneli tu také akože veľmi silácke reči, že však 28, či desiatky rokov, či koľko sa to tu pripravuje, no len nie v takom obsahu a nie takto, pani Plevíková, viete. To, že sa tu 28 rokov o niečom rozpráva, ešte neznamená, že to je pripravené. Diaľnica do Košíc je toho živým neexistujúcim príkladom, o ktorej tu počúvame už toľko, že v roku 2014, tuším, že to bol dôvod, pre ktorý premiér Fico nebude v politike, a pozrite, rok ´26, diaľnica nie je, Fico je. A ako je to, ako je to vážna zmena hovorí aj sám predkladateľ, lebo on v rámci celého tohto antré k novému Občianskemu zákonníku hovorí aj to: „Predkladateľ upozorňuje, že nový Občiansky zákonník prinesie zásadné zmeny v systematike terminológii súkromného práva. Zároveň opustí doterajší model duality záväzkového práva, v rámci ktorého boli zmluvné vzťahy upravené v Občianskom aj Obchodnom zákonníku a sústredí ich do jednotného kódexu. Sám predkladateľ upozorňuje, že je to vážna zmena," a teraz pozor, „keďže je to vážna zmena, tak chystá aj sprievodný zákon k tejto zásadnej zmene," ktorá sa tu chystá tak dlho. Ale sprievodný zákon, keď si myslíte, že ste ho v pléne Národnej rady prehliadli a že vám ušiel pozornosti, neušiel, on bude predložený až v októbri ´26. Tu vo vašej správe je október a či september, či je október, to je v zásade jedno, lebo teraz je (reakcia z pléna), no, je jún ´26, my ideme v skrátenom čase schváliť Občiansky zákonník bez debaty a sprievodný zákon k nemu budeme mať predložený v septembri alebo v októbri ´26. Tak ja neviem. Ale zásadné zmeny sa chystajú v rôznych nadväzných zákonoch, ktoré nadväzujú na túto zmenu, sám predkladateľ na to dokonca upozorňuje. Tak ja, vysvetlite mi niekto, kto má ešte čas a vie odpoveď, ja nerozumiem, prečo sa my takto ponáhľame, keď ešte nemáme sprievodný zákon, ani nevieme, ako bude vyzerať, ani ja som o ňom, ja som o ňom len počula, ešte som ho nevidela, ale my už schvaľujeme Občiansky zákonník takéhoto rozsahu. A v roku 2015 sme prijali zásadnú zmenu OSP predtým, teraz je to Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. A to robil, ani to by, to by ste si mohli zobrať príklad, kolegovia z vládnej koalície, lebo to bol minister Borec, to bol váš minister, smerácky, ktorý túto zmenu robil alebo zavádzal, neviem presne, ako sa menili tam tí, so Števčekom. A teda ja som bola v tom čase na súde a si pamätám, že chodili na súdy, na rôzne orgány a na rôzne úrady normálne to tam vysvetľovať ešte predtým, ako tento zákon bol schválený. Vysvetľovali všetkým, ktorých sa tá zmena mala dotknúť, čo sa zmení, ako sa tie procesy zmenia, nespočetné množstvo školení sme mali. Potom sme mali školenia k zmenám, ktoré Národná rada prijala v tomto procese a to bola neporovnateľne menšia zmena, ktorá sa týkala občianskeho procesu, čo znamená, že nad tým držia ruky štátne inštitúcie. To sa týka súdov, úradov, neviem, v zásade sa to týka štátneho aparátu, lebo je to proces. A táto norma, táto hmotná norma sa týka bežných ľudí a tu nikto nikomu nič nevysvetľuje. My tu ideme rýchlo prijať Občiansky zákonník s odôvodnením, veď bolo MPK, každý si to mohol prečítať. Neviem, príde mi to také nie bežné úplne a ani nie dobré riešenie takto prijímať takúto zásadnú zmenu a ani ju tým ľuďom nevysvetliť, ani ich na to nepripraviť a vlastne ani sprievodný dokument k tomu nepredložiť, lebo ten príde o pár mesiacov neskôr. Tak ja už akože, keď si nechcete zobrať niečo z toho, čo vám hovoríme my, v poriadku, ale váš minister pred pár rokmi k tomu pristupoval zásadne inak a nebola to takto rozsiahla zmena a nedotýkala sa takto priamo najbežnejších práv priamo občanov. Tak ja veľmi jednak nerozumiem a druhá vec je, že nerozumiem tomuto vášmu bohorovnému prístupu, ako keby všetko bolo v poriadku, dokonalá norma, 28 rokov sa tu o tom rozpráva, ale nie o tejto verzii. A práve preto, že to tu má, že to prešlo toľkými verziami a tak dlhú dobu meníme Občiansky zákonník, veď ten Občiansky zákonník tu je zžitý, tu niekoľko generácií právnikov na ňom vyrástlo, tu niekoľko generácií ho má zaužívané ako bežné. To sú veci, ktoré má človek na prvú v hlave, ako podvedome si ich vytiahne, že tak to platí alebo to tu tak je. No, z môjho pohľadu celý môj život, lebo boli len nie úplne podstatné zmeny, ale boli len niektoré veci. Takáto zmena nebola. A vy teraz urobíte zásadnú zmenu, sám minister hovorí, aká je to zásadná zmena, dokonca taká, že si vyžaduje sprievodný legislatívny dokument, ale ideme to takto prijať. Zase, zase takto babrácky. Tak my vás len upozorňujeme, že čo to spôsobí v praxi, nie je to prvýkrát, čo vás na to upozorňujeme, nie je to prvýkrát, že prídete na to, že máme pravdu, len doteraz to bolo v rozsahu, tie zmeny, ktoré sa dali nejakým spôsobom korigovať a nedotýkali sa úplne všetkých ľudí na Slovensku. Toto je novela, ktorá je jednak obsahovo rozsiahla a dotýka sa všetkých, tak len aby ste nenarazili. [18:15] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kolíková. [18:15] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, popri všetkých výtkach ja sa musím priznať, že moja najväčšia výtka je na ten časový zhon a to veľmi dobre vie pán minister, že v rámci toho časového zhonu vlastne nikto, koho sa dotkne tá právna úprava, nemá reálne čas si to pozrieť. Neviem, že či autori vôbec si prečítali celé paragrafové znenie aj s dôvodovou správou. To by som sa naozaj opýtala členov komisie, či mali priestor a čas pozrieť si celé paragrafové znenie aj s dôvodovou správou, či mali na to vôbec kapacitu, že to celé si prečítali. Pán minister na to určite asi kapacitu nemá, po ňom ani nemám tú požiadavku, ale môže sa k tomu vyjadriť. Nechcem ho teraz z toho skúšať, samozrejme, keď má dobrý tím, môže sa na veľa vecí spoľahnúť, ale je pre mňa otázkou, či vôbec ten tím, ktorý má, bol toto schopný urobiť, nieto ešte samozrejme tí, ktorých sa to týka, či je to obchodný sektor, či sú to sudcovia, exekútori, advokáti. A ja si pomáham trošku tým českým Občianskym zákonníkom, ale dovolím si tiež ešte dať jednu paralelu, čo mi prišlo naozaj veľmi slušné. Keď sa prijímal český Občiansky zákonník, tak jednak prijal sa v roku 2011 na vláde, až v roku 2014 bol účinný. Predkladateľ – vláda – ho tak predložila, bolo pre ňu dôležitejšie, aby sa s ním oboznámili ľudia, ktorých sa to týka, občania Českej republiky vo všetkých sektoroch, bolo to pre nich oveľa dôležitejšie ako to, že musí byť zákon účinný za ich vlády, pretože v roku 2011 bol schválený, 2014 účinný a voľby boli v roku 2013. Jednoducho ľudia boli dôležitejší ako to, že niekto si urobí pomník. Bolo to pre nich oveľa dôležitejšie, a to mňa tu najviac trápi. [18:17] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [18:17] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zuzi, som rada, že ty si pomenovala, ako v inom prípade vyzerá teda tá informačná kampaň v prípade zásadných zmien, ktorá sa týkala teda inej oblasti, ale táto sa dotýka naozaj každého jedného človeka na Slovensku a preto myslím si, že je relevantné, keď žiadame informácie, akým spôsobom tá informačná kampaň bude vyzerať, lebo ja neviem, či si myslia koaliční predstavitelia, že to je ako pri novele trestných kódexov, kedy teda korupčníci veľmi rýchlo pochopia, že znížením trestov sa im pomáha a môžu páchať trestnú činnosť veselo, ale takto to tu nefunguje v prípade občianskeho práva a ja potom v rozprave ešte poviem aj viac o tom, ako tá informačná kampaň vyzerala v Českej republike, lebo som si teda to dohľadala a je to veľmi zaujímavé, tak môžeme si o tom viac povedať. Ale mňa by teda zaujímalo, akú predstavu a víziu má minister spravodlivosti, pretože samozrejme je to jeho zodpovednosť, keď už rýchlo-rýchlo chce tento Občiansky zákonník schváliť a chce mať rýchlo účinnosť, tak potom je jeho zodpovednosťou to, aké to bude mať následky v praxi a či všetci ľudia budú dostatočne informovaní a budeme sa vyhýbať problémom, ktoré to môže priniesť a tých problémov môže byť naozaj mnoho. My, čo sme tu právnici a právničky, si ich veľmi dobre vieme predstaviť a hovoríme to práve s tým zámerom, aby sme tomu predišli, preto na to tak poukazujeme, že je veľmi dôležité, aby bol dostatočný čas na prediskutovanie všetkých vecí a na informovanie verejnosti, ktorej sa to dotýka. [18:19] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plevíková. [18:19] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, vy ste v podstate zosmiešňovali tie predošlé snahy rekodifikácie. Snahy o rekodifikáciu Občianskeho zákonníka na Slovensku trvajú už viac ako dve desaťročia. Prvý legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka vznikol v roku 2002, keď sa začali systematické práce na nahradení dnes platného Občianskeho zákonníka. V roku 2009 bol pod vedením profesora Jána Lazára pripravený nový legislatívny zámer, ktorý sa stal základom ďalších rekodifikačných prác. Odvtedy prebiehali odborné diskusie pravidelne, s cieľom vytvoriť moderný občiansky kódex zodpovedajúci podmienkam súčasnej doby. A treba si ujasniť základné právne pojmy. Predpisy, o ktorých bola reč, sú procesnoprávne predpisy, upravujú postup súdov a účastníkov konania. Návrh, o ktorom diskutujeme, je však hmotnoprávna úprava. Zamieňať si hmotné a procesné právo by ste si asi nemali, keďže ste, tuším, aj pracovali na súde. [18:20] Martin Dubéci S odpoveďou pani poslankyňa Mesterová. [18:20] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, škoda, že sa nedokážeme počúvať s porozumením, ale však pozrite, prax ukáže, pani Plevíková, prax ukáže a väčšinou arogancia narazí na realitu. Lebo ja som presne to povedala, že pri procesnej zmene, ktorá sa dotýka len súdov a úradov, tá kvalita toho, ako sa to uvádzalo do praxe, bola neporovnateľne vyššia, ako keď tú hmotnoprávnu normu, ktorá sa týka všetkých, teraz ideme uviesť do praxe. Takže vlastne ani ste nechceli, len ste potvrdili to, čo som hovorila, ďakujem, čaro nechceného. Presne to som hovorila, že neporovnateľne užšia úprava, ktorá sa dotýka procesne neporovnateľne užšej skupiny, v zásade štátnych inštitúcií, bola kvalitatívne lepšie zavedená do praxe, lepšie pripravená, lepšie vysvetlená, lepšie odkomunikovaná. Tak ďakujem, že ste to vlastne potvrdili. [18:21] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števulová teraz vystúpi v rozprave. [18:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Šesť minút a desať minút záverečného slova. (Reakcia z pléna.) Šesť minút má pán minister a... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Nevidno to v systéme, vieme to tu my, ale ďakujeme za tento tip na zlepšenie. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, vystúpte. Števulová, Zuzana, poslankyňa NR SR Však ja vystupujem, nám sa odpočítava čas a máme ho dosť, takže (reakcie z pléna), jaj, aha, dobre, pardon. Ale tak však ja tu môžem aj stáť, pokiaľ sa nám vyčerpá čas, tak to už samozrejme nejdem robiť. Vystupujem teda aj s nejakými vecami, ale táto rozprava o tom, koľko má vlastne ešte minister času, je dôležitá, lebo v podstate čokoľvek sa ho teraz spýtam, v podstate alebo možno ešte vo faktických niektorí ľudia v reakcii na mňa alebo kolegyňa Plaváková vo vystúpení po mne už sa možno nedočkáme odpovede až do septembra alebo do augusta, keď budú, dúfajme, tie výbory, nielen ústavnoprávny, uvidíme. Ale teda ja by som sa zamerala na, v jednej časti by som chcela nadviazať na to, čo už hovorili predrečníčky a predrečníci predo mnou, a potom by som sa chcela venovať jednej naozaj partikulárnej otázke jednak preto, že som sa tej otázke venovala v minulosti a zaujíma ma, nevedela som, že sa to takto upravuje. A zároveň je to aj taká otázka, kde asi budeme traja ľudia v tejto miestnosti možno, no aj to budem šťastná, a vedieť, o čom budem hovoriť, a dúfam teda, že jedným z nich bude pán minister. A na tom by som chcela aj demonštrovať, aká je tá téma obsiahla a kde sú niekedy tie partikularity naozaj, naozaj veľké a dalo by sa debatovať o každej z tých vecí naozaj aj dlhšie a je tam veľmi potrebné, aby v prvom rade bol schválený ten môj návrh, aby sa aj Občiansky zákonník dostal do viacerých výborov, pretože myslím si, že tí kolegovia a kolegyne, ktorí tu teraz nesedeli, nielen od nás, ale aj od vás, kolegovia z opozície, môžu mať akože reálne aj otázky práve na túto právnu úpravu. V prvom rade ale teda chcem nadviazať na predrečníkov, ktorí poukazovali na to, že nie je úplne šťastná tá rýchlosť, ktorou sa táto zmena deje. Veď nikto tu nespochybňuje, že, po a) je potrebný nový Občiansky zákonník, naozaj ten starý je zo šesťdesiatych rokov, to už bolo dávno potrebné zmeniť, a nikto ani nespochybňuje, že tie práce trvali enormne dlho, takmer toľko, koľko existuje Slovenská republika. A to je všetko v poriadku, my len hovoríme, že primerane k vážnosti tej zmeny a obsiahlosti toho, čo prináša, by mal byť jednak legislatívny proces a jednak aj to prechodné obdobie, tá legisvakančná doba, ktorá je potrebná, aby sa na to všetky subjekty, vrátane obyvateľov tejto krajiny aj úradov príslušných, pripravili. A napríklad ja som sa pozrela, ako sú upravené tie doložky k tomuto návrhu zákona, predovšetkým pokiaľ ide o doložky, ktoré sa týkajú sociálnych aspektov a prístupu najmä teda tých vylúčených ľudí alebo ľudí marginalizovaných alebo teda zraniteľnejších osôb k spravodlivosti. A vlastne napríklad v tej analýze sociálnych vplyvov je medzi negatívnymi aspektmi popísané aj to, že teda tá zásadná úprava, ktorá sa týka nájmov, kde teda sa zruší pri nájme na neurčitý čas tá povinnosť hľadať tú bytovú náhradu. Však všetci vieme, že momentálne každý, kto prenajíma byt, prenajíma na zmluvu o krátkodobom nájme, aj keď je to tam v podstate časovo obmedzené, ale obchádza sa tým Občiansky zákon, pretože ľudia nechcú hľadať bytové náhrady svojim nájomníkom. To sa teraz vlastne ruší, ale teda ministerstvo tam správne identifikuje, že zrušenie bytových náhrad môže negatívne ovplyvniť osoby, ktoré sú v existenčne zraniteľnej situácii, napríklad osamelé matky, dôchodcovia. Potom vlastne identifikujú ďalší negatívny vplyv: komplexnosť, prepracovanosť a precíznosť právnej úpravy záväzkového práva môže byť pre bežných občanov a malé subjekty náročná na oboznámenie sa s ňou a prípadné pochopenie, čo potenciálne môže zvýšiť potrebu právneho poradenstva. Adaptácia na nové pravidlá, bežní občania, vrátane spotrebiteľov a podnikatelia, budú musieť venovať čas a prípadne zdroje adaptácii na zmeny, aj keď mnohé je prevzaté z existujúcej právnej úpravy. Čiže reálne ten Občiansky zákonník a teda ten návrh nám prináša aj negatívne vplyvy, nemôžeme sa tváriť, že to bude mať len pozitívny vplyv. Niektoré teda zákonodarca aj v doložke sociálnych vplyvov identifikoval, akurát že ich, po prvé, nevie ani v doložke sociálnych vplyvov, ani pri sociálnej inklúzii kvantifikovať, tvrdí, že na to neexistujú žiadne dáta, podľa ktorých by mohol matériu takéhoto rozsahu kvantifikovať dopady negatívne. No o tom by sa dalo polemizovať, podľa mňa keby znova tu bol väčší časový priestor, tak možno by sa to dalo kvantifikovať, ale to už nechajme bokom. Mne skôr ide o to, aké plány má vlastne ministerstvo na zmiernenie tých negatívnych dopadov. Lebo to tu napríklad nie je uvedené, že na koho pleciach bude konkrétne napríklad tá zvýšená potreba právneho poradenstva, pretože to sa tu nehovorí. Vlastne je jasné, že väčšiny ľudí na Slovensku sa napríklad teda táto právna úprava dotkne, ja som špeciálne spomenula teda ten nájom, ale je to vlastne tisíc iných drobných, bežných vzťahov medzi občanmi a bude tam naozaj vznikať tá väčšia potreba právneho poradenstva. A teraz sa pýtam, že či ministerstvo spravodlivosti má pripravenú stratégiu, ako sa s touto zvýšenou potrebou právneho poradenstva a s negatívnymi dopadmi, ktoré si identifikovali v analýze sociálnych vplyvov, ale ktoré sa môžu vyskytnúť aj, že neboli identifikované, ale sa prosto objavia, však tiež sme nevedeli, že budú tu fungovať podvodníci, ktorí úspešne vylákajú od seniorov vyhadzovanie tisícov eur igelitkami z balkónov, hej? No to je proste vec, o ktorej sme nepredpokladali, že bude, a musia sa tomu aj orgány činné v trestnom konaní prispôsobovať, alebo že online hrozby a podobne. Čiže môže prísť aj niečo také, pán minister, asi nespochybňujete, že môžu prísť aj negatívne dopady, ktoré vy ste nedokázali identifikovať. Ale teda nejaké máte a vyplýva z toho, že určite vznikne väčšia potreba právneho poradenstva. Teraz ja sa spýtam, keď teda túto zmenu, takúto obsiahlu, robí štát, dáva na ňu pomerne krátku osemmesačnú legisvakančnú dobu, či teda štát ide zabezpečiť, že občania budú mať prístup aj k tomu, k tej zvýšenej potrebe právneho poradenstva. Či teda menovite sa pýtam na Centrum právnej pomoci napríklad, pretože nebude mi stačiť odpoveď, že veď je tu Centrum právnej pomoci a tí, ktorí sú v núdzi a spĺňajú, spĺňajú tie kritériá, ktoré boli teda zvýšené minulý rok, že teda tí môžu prísť na právne poradenstvo do Centra právnej pomoci. To podľa mňa, keď robíte takúto zásadnú právnu úpravu, by nám nemalo stačiť. Že ja, že ja by som napríklad chcela vidieť riešenie, kde poviete, že trebárs rok alebo neviem, proste nejaký čas počas tej prechodnej doby bude napríklad teda, teda keď máme trebárs Centrum právnej pomoci, poskytovať poradenstvo právne obyvateľom Slovenska, ktoré sa týka novely Občianskeho zákonníka, trebárs bezplatne, bez toho, aby museli trebárs plniť tie majetkové, teda tú podmienku materiálnej núdze. Alebo teda nejaké iné opatrenie alebo súbor opatrení, ktorými zabezpečíte, že tie osoby, ktoré sú v zraniteľnejšej situácii, to znamená, že asi sa nedá úplne očakávať, že všetci v tejto krajine môžu naozaj spĺňať tú zásadu, že právo praje pripraveným alebo bdelým, a vieme dopredu, že niektoré právne vzťahy, špeciálne vo vzťahu k zraniteľným osobám, môžu byť jednak ohrozené a jednak si teda vyžiadajú to väčšie právne poradenstvo, zároveň ste členom vlády, ktorá, ktorá sa prezentuje ako sociálnodemokratická, aj strany. Čiže ja si napríklad myslím, že by ste nám mali povedať, akým spôsobom teda ide ministerstvo spravodlivosti sanovať túto potrebu väčšieho právneho poradenstva a možno zvýšenej ochrany zraniteľných osôb cez poskytovanie toho právneho poradenstva v súvislosti so zásadnou zmenou občianskeho práva, ktorá nás čaká. Takže napríklad chcela by som vedieť, že či máte zabezpečené alebo zvažujete, že trebárs budú posilnené kapacity Centra právnej pomoci, že dočasne možno bude rozšírená jeho právomoc vo vzťahu k poskytovaniu právnej pomoci aj ľuďom nad rámec materiálnej núdze, keď sa to bude týkať práve teda tejto novely, teda tohto nového zákona, pardon, alebo prípadne či máte niečo iné pripravené, že nejakú informačnú kampaň zásadnú, ktorá tu bude, ako dlho bude trvať, aké prostriedky na ňu budú vynaložené, kto to všetko bude robiť, toto by ma zaujímalo. Myslím si, že to je dôležitá otázka, ktorá, znova teda poukazujem na tú doložku, vyplýva aj z toho, čo ste vy sami ako predkladateľ tohto návrhu zákona identifikovali. A teda dúfam naozaj, že niečo také sa pripravovať bude, lebo neviem si predstaviť, je úplná pravda to, čo povedala predo mnou Irena Bihariová, že v prípade, keď sa robila novela komplexná trestného práva aj zákonníka, aj procesu, tak tam v zásade, áno, stačí vám vedieť, čo nesmiete urobiť, lebo naozaj nie je pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku vo svojom živote príde do kontaktu s trestným právom. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že väčšina ľudí na Slovensku príde do kontaktu s inštitúciami zmeneného občianskeho práva, kde budú potrebovať poradiť a vysvetliť, a naozaj že máme tú situáciu konsolidácie, ľudia majú hlboko do vrecka, ekonomika nešľape, ja si nemyslím, že je správne uvrhnúť ľudí do potreby toho, aby si to právne poradenstvo, ktoré budú potrebovať, platili sami, keď štát vlastne na nich dáva toto bremeno toho, že sa musia oboznámiť s tou právnou úpravou. Niekedy, a to hovorím aj s tým vedomím, že niekedy naozaj to budú veci, kde teda dôjde aj k nejakému riadnemu dopadu, teda reálnemu dopadu na nejaký konkrétny zmluvný vzťah, napríklad nájomný alebo, alebo neviem aký, a niekedy prosto bude človek potrebovať sa možno iba poradiť, že či teda je to takto dobré alebo, alebo nie. Myslím si, že štát by mal vytvoriť priestor a tým, že máme teda to Centrum právnej pomoci, keď som sa nad tým zamýšľala, mne napadlo bolo také riešenie. Ale možno vy, keď ste sa nad tým na ministerstve spravodlivosti zamýšľali, tak možno máte iné riešenie alebo súbor riešení, bolo by dobré, keby ste nám ho alebo ich predstavili. To si myslím, že bude aj mnoho ľudí zaujímať. Pripomínam, je čas konsolidácie. Čiže to je teda prvá vec, s ktorou som sa chcela na vás obrátiť. A teda snáď za tých šesť minút a plus desať minút bude čas na odpoveď. No a potom ja teda úplne úprimne priznávam, že nemala som čas ešte to naštudovať v tej celej obsiahlosti, naozaj, však je to takmer dvetisíc paragrafov, máme tu aj iné návrhy zákonov. A ako som povedala, podľa mňa ten správny prístup by bol, že by sme to mali na osobitnej schôdzi, boli by prvýkrát k tomu výbory, prvé čítanie, potom teda prestávka, tá letná, kde si to môžeme spracovať, a potom druhýkrát výbory, druhé čítanie a teda priestor na zapracovanie nejakých pozmeňujúcich návrhov. To vlastne neprišlo. My sme to teda v máji dostali z vlády sem a je jún, čiže sme mali menej ako mesiac alebo mesiac možno, pardon, nerátala som to presne, na to, aby sme sa vlastne s tou finálnou verziou oboznámili. Čiže ja poviem, že som sa ešte teda nedostala úplne nejak ďaleko, ale napríklad ma zaujala vlastne tá časť, ktorá sa týka spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony, to je vlastne § 170, kde sa momentálne upravuje, že fyzická osoba nadobúda plnú spôsobilosť na právne úkony plnoletosťou, a to dovŕšením 18. roku života, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade pochybností o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právne úkony súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A ja keď som to tam videla, túto právnu úpravu, tak som sa veľmi potešila, že to tam konečne je, myslím tá určovacia statusová žaloba, ktorá bude teda na určenie veku súdom v prípade pochybností na základe lekárskeho vyšetrenia. A poviem aj, o čo ide. Predpokladám, že tu asi nikto nevie, o čo ide, lebo na Slovensku tejto téme som sa venovala len ja s mojou bývalou kolegyňou v Lige za ľudské práva, aj sme o tom dve publikácie napísali. Možno viete, že na Slovensko prichádzajú aj cudzinci, ktorí sú deťmi, prichádzajú bez sprievodu a častokrát je tam pochybnosť o tom, lebo napríklad v krajinách ako Afganistan, najmä sa to týkalo afganských a irackých chlapcov, nie sú prosto fungujúce matriky alebo v čase vojny neboli. Tieto deti prosto neprichádzajú s dokladmi a už vôbec nie s rodnými listami. A v dnešnej dobe je častokrát veľmi, veľmi časté, že niektorí chlapci vyzerajú staršie na svoj vek, mladšie na svoj vek. Čiže veľmi často boli obdobia Slovenskej republiky 2015 – 2016, ale aj predtým, kedy k nám prichádzalo naozaj že veľa takýchto chlapcov, my sme im poskytovali právnu pomoc a častokrát cudzinecká polícia spochybňovala to, že sú maloletí. Keď k nám totižto prídu maloletí cudzinci, tak, a sú bez sprievodu, nemajú teda zákonného zástupcu so sebou, tak sú umiestnení do špeciálneho detského domova, majú špeciálny režim, až do dosiahnutia 18 rokov sú v tom detskom domove, majú tu tolerovaný pobyt a v zásade sa s nimi nakladá v súlade s tým, aký je najlepší záujem dieťaťa. Ale často bol ten ich vek spochybňovaný, lebo niekedy oprávnene, niekedy neoprávnene, lebo mali napríklad policajti pocit, že tento určite nemá 18. No viete, keď má chlapec 16, 17 alebo 15, môže vyzerať aj na 18, aj na 12, tak neviete od pohľadu, ale častokrát teda boli tam pochybnosti o tom veku. No a čo sa stalo, nevedeli, ako tie pochybnosti odstrániť, tak ich všetkých hromadne začali brať na röntgen zápästia. A ten röntgen zápästia sa používa desiatky rokov, ale tam je jeden problém, že on neslúži primárne na určenie veku. Proste tam ide o celú vedu, o tie záprstné kosti, ich vývoj a podobne, sú na to nejaké tabuľky, ktoré sú porobené podľa výskumu, ktorý sa realizoval len na bielej európskej populácii a podľa teda vývoja tých kostičiek na zápästí bielej populácie sa určoval vek napríklad afganských chlapcov alebo irackých chlapcov alebo aj chlapcov, ktorí pochádzajú z rôznych krajín Afriky. A na základe toho, že napríklad röntgenológ povedal, že tie kosti zápästia zodpovedajú kostiam 18+, tak bolo povedané, tento chalan má 18 rokov, je plnoletý, bude sa s ním konať ako s plnoletým, čo malo vážne následky, že napríklad boli okamžite zaistení a umiestnení do útvaru policajného zaistenia, čo je také väzenie pre cudzincov, kde boli s dospelými osobami. My sme veľmi často prišli do Medveďova alebo do Sečoviec, našli sme tam osoby, ktoré naozaj boli deťmi, a sme aj niekoľko prípadov povyhrávali, kde sa prišlo na to, že to bolo nesprávne určené, teda akože ten kostný vek bol správne určený, ale nezodpovedal biologickému veku. Lebo však to všetci vieme, že nevyzerá na svoj vek. To znamená, že váš fyzický vek nezodpovedá vlastne tomu biologickému veku, toto sa napríklad často stávalo. No a my sme to teda skúmali, že prečo k tomu dochádza a podobne a teda vyšlo nám z toho to, že ten postup je nesprávny v dvoch veciach. V prvom rade, že sa a priori berie to röntgenologické vyšetrenie za smerodajné pre určovanie veku, pričom ono nič nehovorí o vašom reálnom veku, ale hovorí len o veku vašich kostí, alebo o tom, že ako vyzerajú vaše kosti, že by mohli mať vek. A zároveň sme ale prišli aj na vážnu právnu otázku, ktorú vlastne táto právna úprava konečne rieši po viac ako desiatich rokoch, hej, že to je množstvo osudov tých chlapcov. Ja si pamätám na veľmi veľa sporov, ktoré sme aj prehrali, kde sme si boli istí, že ide o dieťa, teda osobu mladšiu ako 18 rokov, len sme to nevedeli dokázať, lebo všetko, čo bolo, bolo röntgenologické vyšetrenie a policajti odmietali vlastne narábať s tou osobou ako s maloletou a kuratela odmietala podať návrh na ustanovenie vlastne opatrovníka. Čiže nemali sme nič k dispozícii v rukách, ale my sme aj prišli na to, že to je nesprávne, pretože nemôže predsa vek osoby, to je v podstate situácia, dosiahnutie plnoletosti je situácia, ktorá vyvoláva vážne právne následky. Nielen preto, či máte byť umiestnený v detskom domove alebo v zaisťovacom tábore, ale aj pre všetko ostatné, či môžete uzavrieť manželstvo, nadobudnúť majetok, hocičo, samozrejme. Čiže my sme prišli na to, že ten postup tej polície je nesprávny, že oni síce môžu urobiť to vyšetrenie, ktoré teda, ako som povedala, ale vedecky nemá zmysel, že tam by malo byť okrem kostného vyšetrenia aj psychologické posúdenie, lebo však naša vyspelosť nie je len to, na koľko rokov máme kosti alebo na koľko vyzeráme, ale teda aj či psychicky sme vyspelí, keď teda nevieme určiť vek tej osoby spoľahlivo, lebo neveríme jej vyjadreniu, alebo ani ona, predstavte si, že niektorí ľudia aj nevedia, koľko majú rokov. Sú také krajiny, znova Afganistan, kde prosto ľudia naozaj žijú veľmi, iným spôsobom života, by som to povedala, inak vnímajú aj plynutie času, kde aj rodičia, lebo sa dieťa narodilo počas vojny negramotným rodičom, premiestňovali sa, že nevedia presne, koľko tie ich deti majú rokov, že povedia, áno, ty si sa narodil, keď boli tie záplavy a zatopilo nám dedinu, hej? A teraz keď dieťa nevedelo, nemohlo plniť základnú školskú dochádzku, nevedelo, nebolo gramotné úplne, tak tiež vám úplne presne nevie povedať, že či má zrovna 16 alebo 18 rokov, alebo 17, alebo už 18, hej? Čiže to sú aj takéto prípady. Ale to som teda trošku odbočila. Vrátim sa späť. Čiže v podstate tam by bolo potrebné jednak, aby sa určil ten vek osoby, tak by bolo potrebné skombinovať röntgen s psychologickým vyšetrením, pokiaľ by sme vôbec teda mali psychológa, ktorý rozumie, vie hovoriť tým jazykom. Na Západe je to bežné, u nás, žiaľ, nie. A zároveň by mal po správnosti rozhodnúť vlastne súd o tom, že či teda tá osoba je alebo nie je plnoletá a určiť jej konkrétny vek, lebo keď sa napríklad 23-ročná osoba vydáva za 17-ročnú osobu, tak by nám nemalo len stačiť, že určíme, že je plnoletá, ale mali by sme aj určiť teda, koľko má rokov, lebo to predsa každý človek potrebuje, že určenie veku. No, ale bol tu problém, my sme to už raz aj navrhovali. Teraz myslím si, že to bolo práve pri tej novele CSP, kde sme výslovne chceli zaviesť inštitút tejto statusovej žaloby a proste nám to inak mimochodom ministerstvo vnútra pod vedením SMER-u stále odmietalo, že stále s tým malo problém, lebo prosto oni vedeli, že jedine tak je možné povedať s istotou a určiť, koľko má tá osoba rokov, že to sa nedá len tak, že röntgenológ niečo povie a potom polícia vám zapíše do dokladov, že má 18, môže mať aj 23, môže mať aj 17. Takže ja som veľmi rada, že konečne to tu vidím. To naozaj som rada, že tu máme ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade pochybnosti o veku rozhodne o plnej spôsobilosti na právny úkon súd na základe lekárskeho vyšetrenia na určenie veku. A teraz by ma teda zaujímalo, lebo vy tam potom ďalej uvádzate, že súd na návrh prizná plnú spôsobilosť na právne úkony fyzickej osobe, ktorá dovŕšila 16. rok života, alebo ktorej plnoletosť zostala sporná aj po lekárskom vyšetrení na určenie veku, ak je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti a ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca. Čiže ma zaujíma, že ako presne si predstavujete ten proces, že čo presne bude obsahovať to lekárske vyšetrenie, že či teda ten vykonávací predpis toto stanoví, že to bude teda aj ten röntgen, aj to psychologické posúdenie, alebo stále to bude teda iba ten röntgen, alebo že ako? A teraz, že ako sa napríklad pri tom afganskom chlapcovi určí, že je schopná sama sa živiť a spravovať si vlastné záležitosti, ak s tým súhlasí jej zákonný zástupca? Že teda ako určíme tú schopnosť samostatne sa živiť a teda že tým zákonným zástupcom teda myslíte to tak, že bude vždy daný takejto osobe opatrovník a ten s tým bude vyslovovať súhlas alebo ako presne toto bude? Vlastne chcem vedieť, že ako ste to teda nadefinovali, že aj v súvislosti s CSP-čkom teda nie, tam vlastne bude Civilný mimosporový poriadok, áno, pardon, že ako to vlastne teda ten proces bude postupovať, aké vyšetrenia, že či tam príde aj k tomu, že teda súdy budú vyslovovať nielen, že má plnoletosť, ale aj koľko má rokov. A teda že či ten proces bude, že keď teda príde takéto dieťa bez sprievodu alebo osoba, ktorá o sebe vyhlasuje, že je dieťa bez sprievodu, na Slovensko a bude teda tvrdiť, že má 17, 5 alebo 15, takže vždy sa teda bude už brať to jej tvrdenie a keď polícia bude mať pocit, že, alebo kuratela, že to tak nie je, tak že kto vlastne podá ten návrh? Lebo dobre, má to podávať podľa tohto fyzická osoba, ktorá sa domáha plnej spôsobilosti na právne úkony, alebo jej zákonný zástupca s jej súhlasom. Čiže ak napríklad to dieťa nebude súhlasiť s podaním takejto žaloby, tak vlastne to nebude môcť ten napríklad opatrovník, ktorý si myslí o tom človeku, že má viac ako 18, podať? Alebo že toto mi úplne nesedelo, že ako to tam potom vyriešite, že v tých jednotlivých prípadoch, kto bude môcť byť navrhovateľom. Rozumiete, čo myslím? Dobre. Lebo nemusí to byť úplne jasné, je tam niekoľko variant tej situácie, ku ktorej vlastne môže dôjsť v týchto konaniach, tak mňa by teda zatiaľ zaujímalo, keby ste nám vedeli vysvetliť, že ako to presne bude z toho procesného hľadiska a z tých možností, lebo hej, je tam možnosť, že dieťa bude chcieť byť plnoleté, požiada o to a ten zákonný zástupca s tým bude súhlasiť, ale môžu tam byť aj rozporné tvrdenia dieťaťa a zákonného zástupcu, respektíve opatrovníka, a že teda ako sa to potom vyrieši, tento spor. Takže sa ospravedlňujem, že som tu 30 minút zabila touto vecou, ktorá asi v tejto sieni trápi len mňa, ale na moje ospravedlnenie ja som sa naozaj, som dve publikácie o tom napísala s kolegyňou, zorganizovali sme o tom niekoľko konferencií, viedli sme o tom veľa diskusií s úradom hraničnej a cudzineckej polície a aj sme vtedy navrhli tú legislatívnu zmenu, aby tie žaloby existovali, pretože sme považovali ten stav, kedy nedôjde k určeniu veku rozhodnutím súdu, ale len teda na základe nejakého röntgenologického vyšetrenia, za nezákonný a porušujúci vlastne práva aj potenciálne, väčšinou sa to jednalo iba o chlapcov, takže preto hovorím o chlapcoch, tých detí, ktoré naozaj mali 17 a niečo, že nemali 18 rokov. Naozaj kritický je vek od 16 do 19, tam sa veľmi ťažko určuje, keď dieťa alebo človek nemá tie doklady, že či má 17, 16 alebo už nad 18. Čiže pre tieto prípady podľa mňa takáto právna úprava je naozaj dobrá, lebo potom ten súd bude mať možnosť aj vypočuť to dieťa, tú osobu a zistiť aj tými otázkami na tú vyspelosť, že či skôr to dieťa, či skôr tá osoba javí znaky dieťaťa akože teda tie intelektuálne, alebo skôr znaky dospelého. Lebo myslím si, že to nie je ľahké rozhodnutie. Ja poviem za seba, že my keď sme mali tieto prípady, tak bolo časť prípadov, ktorých sme sa aj chytili, však robili sme to právne poradenstvo zadarmo, zastupovali sme to preto, lebo nám prekážalo, že sme tam našli tie deti, kde sme to robili, preto, lebo sme vedeli, že sú deti. Boli sme o tom presvedčení. A potom sme mali prípady, kde sme o tom ani my neboli presvedčení, že ten človek to tvrdil, ale ani my sme si neboli istí. Čiže ja som, a v živote by som si ja napríklad len na základe röntgenu nedovolila povedať, že ten človek má toľkoto alebo toľkoto. Takže ja som rada, že táto právna úprava tam konečne je, to si myslím, že je vítaná zmena pre túto cudzineckú agendu, ale teda veľmi dôležité bude, ako to v tom detaile bude a že teda ako to pán minister myslí a ako má pripravené možno nejaké vykonávacie opatrenia pre súdy. Tak budem veľmi vďačná za to zdôvodnenie a ešte raz sa teda ospravedlňujem, ale pre mňa je to dôležitá vec a teším sa, že po toľkých rokoch to v tej novele vidím. Ďakujem. [18:50] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa. Dve faktické na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Kolíková. [18:50] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja si dovolím najprv povedať, vlastne to súvisí aj s tvojím príspevkom, že je tu veľa pekných vecí v Občianskom zákonníku, ty si spomenula jednu z nich. Ja som si všimla osobitne k inej právnej úprave, ktorá súvisí aj s tzv. opatrovníckou reformou, ktorá by sa vo veľkej miere vlastne mala týkať dospelých osôb, ktoré s ohľadom na zložité okolnosti môžu stratiť jednoducho v plnosti spôsobilosť na právne úkony, ale nemusí to automaticky znamenať, že jednoducho bude obmedzená v tej spôsobilosti súdom. To znamená, že to podporné rozhodovanie ja vnímam, ako je upravené, je to obrovský krok a to je veľké plus a už sme to dávno mali mať. Mňa teší, že tam nastala aj zmena oproti tej právnej úprave, ktorá bola v septembri a je tam ešte širší priestor aj na prehlásenia smerom do budúcna u osôb, ktorým sa zhoršuje takýto stav. Otázka pre mňa ale je tým, že je to vlastne takýto rýchly beh, že ja rozumiem, že my sa môžeme ešte cez leto s tým lepšie oboznámiť, urobiť stretnutia, rozhovory a tak ďalej, ale s ohľadom na ten rýchly beh vlastne tu sa bude tvoriť nejaký zberný predpis, ktorý bude túto právnu úpravu pripravovať do života, v tom istom čase musí to tak byť, kým vlastne táto právna úprava už je tu a už sa tu o nej rozprávame. To znamená, že je veľmi málo pravdepodobné, že keď my na čokoľvek prídeme a prídeme sem s akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom v septembri, že by bol prijatý zo strany opozície, lebo na to nebude priestor a čas. Minister bude robiť všetko preto, aby mal pripravený zberný predpis a ten pustil a ten bude reflektovať to, čo je teraz v tej právnej úprave. Takže osobitne aj teraz k tejto právnej úprave seniorov ja vidím, že tam nie je všetko a neviem, či tam všetko bude a ani sa to vlastne nedozviem riadne a včas a je mi to jasné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:52] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [18:52] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zuzi, myslím, že toto bolo veľmi dôležité vystúpenie, ktoré nám ukázalo, ako by mohla aj vyzerať tá rozprava, že je naozaj o čom diskutovať. Lebo ty si vybrala jeden partikulárny, jednu partikulárnu časť, ktorej si sa aj venovala, a naozaj si myslím, že keby bol dostatočný čas v tejto rozprave, tak by sme takto mohli prechádzať mnohé inštitúty, ktoré sú v tom Občianskom zákonníku obsiahnuté a mohli by sme klásť aj tie otázky, ktoré sú podľa mňa aj pre pána ministra spravodlivosti dôležité, lebo však jeho zaujíma, aby to bolo riadne uplatniteľné v praxi, predpokladám. Ale ten čas, žiaľ, nemáme a teda pán minister sa stále nevyjadril, že či jemu sa zdá v poriadku, že bola skrátená rozprava k tomuto najväčšiemu, tejto najväčšej rekodifikácii Občianskeho zákonníka v histórii Slovenskej republiky, lebo ja neviem, ja som presvedčená o tom, že z toho, čo som počula, ako pôsobil ako poslanec v tejto Národnej rade, že asi by sa mu to nepáčilo, keby sedel v poslaneckých laviciach a niekto by prišiel s takouto veľkou rekodifikáciou a skrátila by sa rozprava na minimum, ktoré ponúka rokovací poriadok. Tak by som tipovala, že asi by voči tomu protestoval a preto na to aj upozorňujeme. Takže možno keby sa pán minister k tomu tiež vyjadril, samozrejme, pripomínam aj tú informačnú kampaň, o ktorej budem viac ešte hovoriť v rozprave, neviem, či dnes sa mi podarí, ale možno teda zajtra. [18:54] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števulová. [18:54] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ja ďakujem kolegyniam za faktické poznámky a škoda, hej, že tu nie je viac času, aj že možno koalícia sa viac nezapojila, lebo ja inak si myslím, že takto keby si to začneme detailne všetci prechádzať, tak vyjde najavo, že možno máme viac otázok k mnohým ustanoveniam, ale teda ja budem rada, ak sa dnes ešte minister stihne vyjadriť možno k tomuto, či dnes už nie, až zajtra, hej? Dobre. [18:54] Martin Dubéci Pán minister požiadal o slovo. Máte 6 minút, 18 sekúnd na vystúpenie, ono sa to tam nahodí. [18:55] Boris Susko – Vystúpenie Dobre, ďakujem pekne, ja sa, samozrejme, vyjadrím ešte po skončení rozpravy, ešte mám ďalších 10 minút, aby som sa vyjadril k otázkam, ktoré tu padli všeobecné. Ale pokiaľ ide o tú konkrétnu vec, ktorú ste dnes alebo teraz spomínali, čo sa týka konania na súde, tak bude to štandardné civilné mimosporové konanie so všetkým, ako má byť, takže bude to, samozrejme, ešte upravené v rámci toho zberného zákona derogačnými ustanoveniami vo vzťahu k civilnému mimosporovému poriadku a bude to klasické takéto konanie. Treba povedať, že toto je len jedna časť problému, ďalšia časť problému, ktorú riešime na ministerstve v spolupráci aj s pánom detským ombudsmanom, s pánom Mikloškom, je vôbec otázka toho, že sem chodia tie deti bez zákonných zástupcov a že vôbec aj tá právna spôsobilosť 18 rokov je problém, pretože aj bez toho, respektíve aj pri tom, že vieme, koľko majú rokov a že nemajú 18 rokov, majú vôbec problém sa tu nejakým spôsobom uplatniť, majú problém chodiť k lekárovi, majú problém chodiť do školy, pretože nemajú toho zákonného zástupcu, čiže to je ďalší celý rad otázok, ktorý ale je na osobitné riešenie, to nie je štandardná úprava Občianskeho zákonníka. Čiže zatiaľ toľko a potom k tým ostatným veciam sa asi vyjadrím zajtra. Ďakujem. [18:56] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kolíková. [18:56] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som bola naozaj veľmi rada, keby nám povedal pán minister, aký asi veľký ten zberný predpis bude, aby sme vedeli, že bude sa jednať vlastne o oboznámenie sa verejnosti, širokej odbornej, s dvetisíc paragrafmi, ktoré teda budú znamenať ten základ toho súkromného práva aj pre obchodné právo, aj pre ľudí od mladých po starých. A potom vlastne čo bude ten ďalší, čo budú tie ďalšie predpisy a aký bude asi ich rozsah, to by bolo zaujímavé vedieť. Že vlastne s tým súvisí aj to, že keď vlastne účinnosť je teda od toho júla 2027, aby sme vedeli, že ten beh bude znamenať vlastne oboznamovanie sa s akým rozsahom a kedy ten zberný predpis predpokladá, že bude účinný, respektíve, môžeme byť láskaví, on bude, samozrejme, účinný asi ku dňu toho Občianskeho zákonníka, kedy bude platný, aby o ňom teda aj tá verejnosť vedela a mohla sa s ním riadne oboznámiť. Takže ten rozsah toho zberného predpisu a kedy môžeme vidieť jeho text? [18:58] Martin Dubéci Pani poslankyňa Plaváková. [18:58] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Aj teraz odpoveď pána ministra vlastne ukázala na to, ako je dôležité, aby sme tu mali ten zberný zákon, aby sme to mali spolu, lebo obdobne, ako bolo napríklad aj v prípade nedávno schváleného návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci, kde sme dokonca mali zlúčenú rozpravu s návrhom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci, tak by bolo namieste, aby sme to mali spolu, lebo kolegyňa Števulová vlastne kládla otázky, ktoré odpovede budú vlastne v tom zbernom zákone a tým pádom ako trošku je to také, že sme takí jednookí v tom celom, lebo však nevidíme komplexnú úpravu, vlastne musíme si to takto povedať, že my nevidíme tú komplexnú úpravu, tak ako bude vo finále prijatá, pretože to bude až keď budeme mať aj ten zberný zákon a uvidíme, akým spôsobom budú upravené iné právne predpisy. Takže naozaj by to dávalo zmysel a neviem teda, ako to má potom vyzerať, keď my tu budeme rokovať teda v tom druhom čítaní, ktoré nemá byť síce predĺžené asi, ale teda hádam ani nie skrátené a popritom teda sa tu ocitne v parlamente aj ten zberný zákon alebo ako to bude? [18:59] Martin Dubéci Pani poslankyňa Števulová. [18:59] Martin Dubéci . [18:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len krátko, lebo, hej, že vlastne na tie moje otázky teraz nedostanem odpoveď, že to bude v tom zákone, ale my sa vieme nejako zapojiť do jeho prípravy, alebo ho uvidíme až keď bude MPK alebo, alebo teda že aký je tam postup, že s kým ho teraz tvoríte? [18:59] Martin Dubéci Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)