Rokovanie NR SR 3. 6. 2026

[08:59] Martin Dubéci Kolegovia, kolegyne, prajem vám príjemné, dobré ráno. Otváram siedmy rokovací deň 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Dubovický a Krajčí. Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25 z roku 25. Stavebný zákon o zmene a doplnení niektorých predpisov, v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vedieme ho ako tlač 1324, návrhu jeho prerokovania vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 1397, pán minister až teraz tento návrh uvedie. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci [09:01] Jozef Ráž Vážené poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu novely stavebného zákona je premietnuť poznatky z aplikačnej praxe a precizovať text ustanovení zákona bez zásadnej zmeny vecnej podstaty platných právnych noriem. Ide najmä o zjednotenie, uľahčenie jeho aplikácie, pričom návrh reflektuje skúsenosti a poznatky získané za rok aplikácie stavebného zákona. Nový stavebný zákon zahŕňa veľkú reformu v oblasti výstavby na Slovensku s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov. Úplné uplatňovanie nového stavebného zákona kladie zvýšené nároky na všetky dotknuté subjekty, keďže zmeny, ktoré priniesol, sa týkajú inštitucionálnych a organizačných zmien, procesných postupov, ako aj zavedenia elektronizácie a digitalizácie stavebnej agendy. Súčasne v prechodnom období sa na určené stavby stále uplatňuje aj starý stavebný zákon. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určoval navrhnutý gestorský [09:02] Martin Dubéci Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Pán poslanec Zahorčák má slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1324. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1397 z 11. mája 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pán poslanec. Otváram, rád, pýtam sa, či sa tu nechce niekto prihlásiť a máme už dvoch prihlásených. Pani poslankyňa Luščíková môže vystúpiť. Ďakujem, pán predsedajúci. [09:04] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Za slovo. Prajem všetkým pekné dobré ráno. A dobre vieme, že minulý rok prišla tá dlho očakávaná novela stavebného zákona, ktorá mala uľahčiť procesy. Ono sa to aj čiastočne stalo. Nastali nejaké implementačné problémy, ale to sa dalo čakať a vznikla administratívna záťaž vyššia hlavne v drobných stavbách, takže celkom tak to nebolo, ako to pán ministerstvo avizoval, že tie drobné stavby sa zrazu budú povoľovať veľmi jednoducho, respektíve sa nebudú musieť ani ohlasovať. Toto by ale nevadilo, pretože nejaká kontrola tam musí byť, avšak to povoľovanie drobných stavieb sa vyslovene zastavilo a dochádzalo až k čiernym stavbám. Ja som na to už upozorňovala minulý rok. Robili sme si nejaký výskum. Vďaka Bohu ministerstvo na to reflektovalo, avšak tento problém, ktorý nastal minulý rok, bol jasný príklad toho, ako zlyháva riadenie štátu. Nie z pohľadu ministerstva, teraz nebudem kritizovať ministra, ale z pohľadu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, pretože povinnosťou tohto úradu je vykladať stavebný zákon. Stavebný zákon tým pádom nebol vyložený, neboli k tomu metodické usmernenia, respektíve jednotné metodické usmernenia, líšili sa výklady ministerstva, úradu pre územné plánovanie a zároveň aj komerčných subjektov a vznikol z toho na rok jeden veľký chaos. Preto veľmi vítam, že táto novela sa venuje hlavne implementačným problémom a stanovuje do zákona riadne podmienky povoľovacích procesov. Je to trošičku nad rámec toho, čo má ministerstvo a takáto legislatíva robiť, pretože nemôžeme vykladať zákon v samotnom zákone, ale chvalabohu aspoň za to, aspoň ľudia budú vedieť, ako majú postupovať. Takže v podstate nejaké veľké výhrady k tomuto zákonu, ktorý teraz prišiel, nemáme. Až na jeden bod. Bod 71, ktorý si tak trošku možno nikto ani veľmi nevšimol a ja vám ho prečítam. Dotknutým orgánom je aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak navrhovaná stavba, zmena dokončenej stavby alebo odstránenie stavby môže zasiahnuť záujmy obrany štátu a tieto záujmy sa týkajú území alebo stavieb určených Ministerstvom obrany a zverejnených na jeho webe. Ja nechcem spochybňovať obranu a potreby obrany štátu. Avšak takto vágne napísaný paragraf, ktorý sa bude vkladať do tohto zákona, je vyslovene ohrozením pre mnohých občanov Slovenskej republiky. Pretože my naozaj nevieme, kto bude kontrolovať hranice tohto oprávnenia, takto silnej právomoci ministerstva obrany. Ministerstvo obrany si samo určí územia a stavby, zverejní ich na vlastnom webe a následne bude v stavebných konaniach vydávať záväzné stanoviská. Toto znamená tento paragraf. V čase, keď rezort obrany, keď minister obrany Robert Kaliňák je ako odtrhnutý z reťaze a tvári sa ako zemepán Slovenska, rozbieha velikánske investície a pritom sa tvári, že pochybenie za viac ako 100 miliónov eur je len pár stĺpikov. Toto nie je v poriadku. Aj dokonca NKÚ upozorňuje na slabé riadenie strategických procesov, a preto je veľmi legitímne pýtať sa, kde končí obranný záujem a kde nastáva právo občana. Ja by som si možno, že toto ustanovenie ani veľmi nevšimla, ale stalo sa. Nič sa nedeje náhodou, musím tak asi povedať. Neviem, či vám hovorí niečo vojenský obvod Javorina. Jablonecký obvod Javorina bol zrušený, myslím, že v roku 2011, kde ide o velikánske územie. Bolo to najväčší vojenský obvod. Ako sa to presne volá, kolega? Môžeš mi pomôcť? Vojenský obvod. Obvod. Najväčší vojenský obvod v strednej Európe, vyše 30 000 ha. Tento priestor sa prestal využívať na vojenské účely a od roku 2011 to prestalo byť vojenským obvodom. Pozemky sa mali reštituovať a vrátiť občanom. Do dnešnej doby sa pozemky občanom nevrátili, reštitúcie neskončili, sú umelo naťahované a posúvané a sú tam všelijaké nezrovnalosti. A títo ľudia už desiatky rokov bojujú za to, aby sa im pozemky vrátili. A práve v tomto čase sa stane, že vojenský obvod Javorina zrazu chce minister vyhlásiť znova za vojenský obvod a v celom svojom rozsahu. Neviem, či to poznáte, sú to Levočské vrchy niekde medzi Kežmarkom, Popradom a Levočou. Je to velikánske územie, do ktorého sa investovali momentálne už milióny. Je to územie, ktoré môže slúžiť aj pre rozvoj cestovného ruchu, ktoré je veľmi dôležité pre túto oblasť, pretože ide o regionálny rozvoj, ktorý by sa mohol naštartovať v tejto oblasti s nejakým moderným cestovným ruchom. Sú tam postavené cyklotrasy, vyhliadkové veže, náučné chodníky. Dokonca tento rok tam bolo preinvestovaných 500 000 € na náučný chodník, ktorý síce neviem, čo tam je za 500 000 €, ale je tam. Na to by sme sa ešte asi mohli pozrieť, že prečo až 500 000 stál nejaký náučný chodník, ale sú tam preinvestované státisíce až milióny € a zrazu si niekto zmyslí, že toto územie bude znova vojenským obvodom v pôvodnom rozsahu. Práve preto ma veľmi zaujalo toto ustanovenie, kedy jednoducho Ministerstvo obrany môže vyhlásiť alebo svojím záväzným stanoviskom určiť podmienky výstavby všetkých dotknutých objektov k tomuto vojenskému územiu. Môžu sa podľa mňa práva obcí veľmi oslabiť, práva občanov, ktorí tam majú svoje majetky. Dokonca sú tam nevysporiadané reštitúcie. Čo bude s tými ľuďmi, ktorých znova chcú vyvlastňovať? Ja som bola v nedeľu na stretnutí občanov, nespokojných občanov, ktorí tieto reštitúcie nemajú ukončené. A oni vlastne vôbec nevedia, čo s nimi bude. Oni vôbec nevedia, akým spôsobom sa vlastne potom znova budú vyvlastňovať tieto pozemky. A ono to nie je niečo, čo je ešte niekde vo vzduchu, pretože minulý týždeň, keď bolo zasadnutie vlády v Haniske, tak bolo stretnutie ministra obrany spolu s petičným výborom, spolu so starostkou obce Tvarožná a vyslovene sa na to pýtali, nikto nepoprel, že toto je zámer Ministerstva obrany v plnej miere znova obnoviť vojenský obvod Javorina. Dokonca riaditeľ vojenských lesov už rozprával o procesoch, ktoré majú nastať, keď nebudú ľudia chcieť pristúpiť dohodou na odovzdanie svojich pozemkov, že znova dôjde k vyvlastneniu. Takže títo ľudia pred desiatkami rokov alebo ich predchodcovia, teda dedovia, starí otcovia, staré mamy, prišli o pozemky a teraz sa to má znova diať. A ja sa pýtam, či je nutné znova vojenský obvod Javorina obnoviť v jeho pôvodnej veľkosti, pretože nikto nespochybňuje potreby obrany štátu. Nikto nespochybňuje to, že náš štát potrebuje rozvíjať obranu aj s ohľadom na záväzky k NATO, ale musíme sa pýtať, či je nevyhnutné obnoviť vojenský obvod Javorina v jeho pôvodnom rozsahu. A toto ustanovenie v stavebnom zákone dáva veľkú moc ministrovi obrany vyjadrovať sa a dávať záväzné stanoviská k hocijakým objektom, ktoré sa môžu týkať obrany štátu. Bez upresnenia a bez jasného výkladu a bez odpovedí, hlavne možnože ministra obrany, ale možnože aj ministra dopravy k tomuto ustanoveniu, určite za takýto zákon nebudeme môcť zahlasovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pani poslankyňa. V ďalšej rozprave vystúpi pán poslanec. [09:13] Martin Dubéci Ledecký. Vážený pán predsedajúci. [09:13] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Mňa stavebný zákon sa v minulosti veľmi týkal, nakoľko som bol starosta v obci, ktorá sa veľmi výrazne rozrastala. Pripravili sme 600 stavebných pozemkov, postavili sme viac ako 100 bytov. Stavebný úrad sme mali pre niekoľko obcí a preto som privítal novelu stavebného zákona, ktorá prišla a samozrejme viac-menej som očakával, že to nebude hladké a keď som chodil po jednotlivých obciach a mestách a som sa ich pýtal, aký aký problém majú so stavebným zákonom, tak hlavný problém bol nejednoznačný výklad stavebného zákona a naozaj každý stavebný úrad, každý starosta si to vysvetľoval, nevysvetľoval. Odborníci, pracovníci na stavebných úradoch mu to vysvetľovali. Zákonom, tak hlavný problém bol nejednoznačný výklad stavebného zákona a naozaj každý stavebný úrad, každý starosta si to vysvetľoval, nevysvetľoval. Odborníci, pracovníci na stavebných úradoch mu to vysvetľovali inak, ako to je vo vedľajšej obci. Tak naozaj tú drobnú prácu si neurobil štát a keď tu kolegyňa hovorila, že ministerstvo je bez viny, lebo to má úrad na starosti pre územné plánovanie, tak to tak celkom nie je, lebo ten úrad to pod niekoho patrí. Takže niekedy v minulosti na okresných úradoch to fungovalo tak, že vždy raz za tri-štyri mesiace si zvolali tých starostov a príslušní pracovníci vysvetlili zmeny zákonov, ktoré sa týkajú jednotlivých obcí, lebo ten starosta každej jednej obce má strašne veľa kompetencií, prichádzajú tí starostovia z rôznych zamestnaní a je jasné, že sa nemôžu orientovať v tom množstve zákonov, ktoré my tu prijímame na tejto schôdzi 200, hej? Takže ako to môže jeden normálny starosta popri svojej práci vnímať a ešte sa v tom orientovať? Takže takáto bola prax na všetkých okresných úradoch, ale potom samozrejme sa zmenila štruktúra na okresných úradoch tak, že ten prednosta ostal len človek, ktorý kontroluje dochádzku. Všetko ide cez odbory. Tie odbory spadajú odborne priamo pod ministerstvá, takže od tejto praxe sa upustilo a naozaj starostovia, primátori a ich pracovníci akoby stratili kontinuitu s tým, čo sa aktuálne pripravuje. A my, keď pripravujeme stavebný zákon a tých stavebných úradoch je naozaj pár stoviek, hej? Ja neviem, možno 200, 300, lebo v našom okrese sú dve pracoviská, dve pracoviská, čo sa týka stavebných úradov, takže na Slovensku ich naozaj nebude tisíce. A preto si myslím, že štát by mal aj po tejto novele záujem stretnúť sa na troch, štyroch, piatich miestach po Slovensku, zvolať si tam pracovníkov stavebných úradov a na ich otázky jasne a konkrétne odpovedať, lebo stavba alebo vydanie stavebného povolenia sa týka všetkých ľudí na Slovensku, lebo každý priemerný občan minimálne raz za život sa venuje nejakej prestavbe alebo výstavbe alebo robí nejakú činnosť v súvislosti so stavebným zákonom. Samotná novela, ktorá teraz prichádza, je vcelku v poriadku. My máme pár pripomienok, takže čakáme, ako sa to celé zmení, ale to, čo hovorila kolegyňa Luščíková o tom vojenskom obvode, tak to naozaj nás všetkých prekvapilo, lebo pravda je taká, že minister obrany Kaliňák minulého týždňa vypustil len kdesi v informáciách, že vznikne opätovne vojenský obvod Javorina a starostka aj s nejakými ľuďmi, ktorých sa to týka z Tvarožnej, išla priamo za ministrom na výjazdové zasadnutie vlády a on jej to potvrdil. Pane Bože, to sa tak robí? My tu máme plány rozvoja, plány rozvoja Slovenska, plány rozvoja regiónu, plány rozvoja jednotlivých obcí. Všetky plány rozvoja počítajú s tým, že budeme v tejto oblasti rozvíjať cestovný ruch a my namiesto toho, aby sme investujeme tam peniaze, máme všetko nastavené tak a potom príde nejaký minister a povie: „Nie, nie je cestovný ruch, to zabudnite, zabudnite na tie investície, čo ste tam dali. My tam ideme vrátiť vojenský obvod.“ Tak sa to, preboha, nikdy nerobí. A keď si kolegyňa hovorila, že ten vojenský obvod, keby mal vzniknúť, že v nejakom obmedzenom rozsahu, v žiadnom rozsahu, v žiadnom rozsahu. NATO v žiadnych dokumentoch nepožaduje od nás, aby vznikol vojenský obvod Javorina, v žiadnych dokumentoch, hej? Nech mi to minister ukáže alebo nech to, keď nemám previerku, tak nech to ukáže ľuďom, ktorí tú previerku majú. Lebo ľudia, s ktorými som sa rozprával a ktorí tú previerku majú a tie dokumenty poznajú, nikde to tam nie je. To je výmysel ministra. Tak my zvýšime rozpočet na, my zvýšime rozpočet na obranu a naozaj, že by sa tam nakupovali a pripravovali veci na tú obranu, tak my ideme tu robiť rôzne nezmysly a jeden z tých nezmyslov je obnovenie obvodu Javorina. My vieme, čo tam tí ruskí vojaci urobili, aké environmentálne záťaže tam nechali. My vieme, že tie majetky zobrali komunisti, niektorým nejaké peniaze vyplatili a o rok na to urobili rýchlo zmenku, čiže tých ľudí, všetkých tých vlastníkov pôdy, obabrali. V 2003 roku tuná tento parlament schvaľoval, že sa im tie pozemky vrátia alebo dostanú náhradu. Do dnešnej doby sa to nestalo a potomkovia boľševikov, ktorí im to zobrali v minulosti, tak teraz im chcú zobrať naspäť ešte aj to, čo im nevrátili. Nonsens. Budem všetkou svojou váhou bojovať za to, aby žiadny vojenský obvod tam nevznikol. Slovensko nepotrebuje nový vojenský obvod, v Javorine nepotrebuje žiadny nový vojenský obvod. Táto vláda sa hrdí tým, ako ona, pardon, táto vláda sa hrdí tým, ako ona je protivojnová, ako ona, ako ona udržuje vzťahy s Ruskom a aké máme priateľské vzťahy a potom predáva najviac, najviac zbraní a nábojov na Ukrajinu a potom ide robiť vojenské obvody. Na čo tie obvody robí Kaliňák, keď hovorí, že priateľské vzťahy s Ruskom máme a ostatní sme partneri v NATO? To je, to je čo? A keď už ide robiť, tak cez diskusiu a parlament a povedať, čo s tým, aby sme peniaze, ktoré dávame do cestovného ruchu a máme ich vyčlenené vo všetkých dokumentoch, čo sa týka európskych fondov, plánu rozvoja a vo všetkých dokumentoch, ktoré sa toho týkajú. Čo s tým? Ako to ideme zmeniť? A v prvom rade, a čo je najdôležitejšie, takáto informácia sa nepúšťa len tak, ale najprv sa informujú ľudia, ktorých sa to týka. Vy ste už zabudli, že o obci, o regióne majú rozhodovať ľudia, ktorí v tom regióne žijú a nie nejaký papaláš v Bratislave? Hrozné. Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie dve faktické, pani poslankyňa Luščíková. [09:21] Martin Dubéci Pán kolega, musím s tebou súhlasiť. [09:21] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lebo až som bola mäkká na ministra s tým, že ministerstvo nemá žiadnu zodpovednosť, ale toto je presne ukážka, to som spomenula, chaosu v tomto štáte, kedy sa jedna inštitúcia vyhovára na druhú, nikto si neplní svoje zákonné povinnosti a zlyhal úplne úrad pre územné plánovanie. No. Ale skôr sa vrátim možno k tomuto obvodu, o ktorom si ty hovoril. Tu sa presne ukazuje tá schizofrénia. Nemôžem celkom s tebou súhlasiť, že Slovensko nepotrebuje ďalší vojenský obvod. Nie som na to odborník. Pýtala som sa odborníkov a celkom to tak nie je. Preto hovorím o obmedzenom rozsahu a dokonca ešte sama starostka hovorila na svojom prejave to, že sú vlastenci, že ľudia, ktorí tam žijú a zostali v takýchto ťažkých podmienkach žiť na východe Slovenska, sú vlastenci a sú prví, ktorí chápu, že potrebujeme mať silnú obranu štátu. Pretože rozumejú našim potrebám. Či tomu rozumie aj minister Kaliňák, či sú to osobné potreby úzkej skupiny ľudí a investorov, alebo sú to naozaj záujmy štátu, lebo vlastne hovoria niečo úplne iné, ako robia. Tomáš úplnú pravdu, tak to neviem. Lebo je to úplne farizejské a je to totálna schizofrénia, to, čo robí naša vláda aj v podaní ministra Kaliňáka, ale v každom prípade je pravdou, že je nevyhnutné diskutovať s ľuďmi a mať nejaké strategické plánovanie. Tento štát absolútne zlyháva v nejakých koncepciách, víziách, stratégiách a robí veci ad hoc. Ja mám pocit, že minister Kaliňák sa len tak raz prezrel možno, že ten vojenský obvod a si povedal, fú, aké krásne územie. No toto by možno, že bolo dobré zabrať a uvidíme potom, čo s tým. Lebo mne to takto príde, že tak ho to napadlo. Lebo je to zrazu, zrazu len tak, proste obmedzíme práva ľuďom, dáme do stavebného zákona, že budeme môcť záverečné stanoviská, nech tam už ľudia nestavajú. Veď tam si ľudia už budovali budúcnosť. Tam už sa pripravujú projekty na to, aby tam bol rozvoj územia. A toto všetko má skončiť jedným rozhodnutím ministra Kaliňáka bez diskusie. Pani Poláka, náš [09:23] Martin Dubéci Ďakujem pekne za slovo. [09:23] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ďakujem aj vám, že sledujete aj túto legislatívu a že sa aj rozumiete tomu a hlavne tej aplikačnej praxi v tejto oblasti. Vieme, že stavebný zákon, ktorý tu prijali minulý rok, nebol dobre vyložený a neboli k nemu dostatočné metodické usmernenia a preto je naozaj dobré, že sem pán minister prináša tento samovykladajúci sa návrh zákona a že tie ustanovenia už sú tam konečne napísané tak, aby tomu ľudia v aplikačnej praxi dobre rozumeli. A ďakujem, že aj upozorňujete tu na dieru v tomto zákone, a síce na tú definíciu, kedy Ministerstvo obrany má neskutočnú moc. A mne sa zdá, že to je len ďalšia diera pre budúce kšefty Ministerstva obrany a ministra obrany. A je to už symptomatické pre túto koalíciu, že je v jej záujme a v záujme ministra obrany prinášať deravé zákony, aby potom v týchto deravých zákonoch nachádzali príležitosti na investície a na veľké infraštruktúrne projekty. A ja som veľmi rada, že ste ich takto odhalili a dúfam, že tento zákon nebude v praxi zneužitý ministrom obrany na ďalšie jeho kšefty. Ďakujem pekne, pán poslanec Ledecký. [09:24] Martin Dubéci Ďakujem. [09:24] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja naozaj vyviniem iniciatívu v regióne, lebo je to región, v ktorom žijem. Aby ten vojenský obvod tam v žiadnom prípade nevznikol a keďže v tomto regióne väčšina starostov, väčšina primátorov a väčšina ľudí v obciach volia stranu SMER a túto koalíciu, tak určite nech si koalícia dobre rozmyslí, že či v tak v tejto zásadnej veci neurobí spiatočku, lebo tí ľudia, pre tých ľudí je to zásadné. Je to zásadné, lebo tí ľudia boli svedkami toho, keď tam tí Rusi im robili bordel, tie environmentálne záťaže dodnes nie sú odstránené. Tie pozemky, ktoré zobrali ľuďom, nie sú doteraz navrátené a ešte nie sú navrátené a idú im ich zobrať znova a namiesto toho, aby chodili na výhliadky, aby chodili na cyklistické trasy, ktoré sú tam urobené tí ľudia, tak zase sa im to zahatá a jednoducho nebudú tam môcť chodiť a budú museli to územie obchádzať ako doteraz. Nemyslím si, nemyslím si, že to je správne a som o tom presvedčený, že žiadny vojenský obvod Javorina Slovenská republika nepotrebuje a myslím si, že pokiaľ by nebol navyšovaný rozpočet na obranu, tak ani by o takom niečom neuvažovalo, ale je veľa peňazí, tak si treba tie peniaze dakde dakde postrkať do územia, tak sme si vymysleli obvod Javorina. Lebo nie je možné, nie je možné, aby takýmto nesystématickým prístupom jednoducho minister oznámil, že ide obnoviť obvod Javorina. Akože, keď chce nahnevať ľudí v okolí, tak nič lepšie, nič lepšie na to nemohol urobiť. [09:26] Martin Dubéci Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Marcinková. Pán minister, vážené [09:26] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Kolegyne, vážení kolegovia, my sme sa bavili o tomto návrhu z dielne Ministerstva dopravy na našom poslaneckom klube a boli sme celkom prekvapení tým, že je to naozaj dobre napísaný návrh. Neboli k tomu pripomienky. Bavili sme sa o tom aj s ľuďmi z praxe. Až kým sme sa nedostali k bodu 71 navrhovanej právnej úpravy, ktorá dáva naozaj neskutočne silné právomoci Ministerstvu obrany, a to nie v stavbách a pozemkoch, ktoré by Ministerstvo obrany vlastnilo, ale v podstate v čomkoľvek, lebo jediné, čo stačí podľa toho bodu 71, je, že budú dotknuté záujmy obrany štátu, a to v územiach určených Ministerstvom obrany, ktoré zverejní na svojom webovom sídle. Čiže nemusí ich mať vo vlastníctve. Stačí, že si minister obrany zmyslí, že on má teraz dotknuté záujmy obrany štátu v celých Vysokých Tatrách a bude sa nám vyjadrovať k výstavbe a neviem k čomu všetkému v celých Vysokých Tatrách. Akože reálne tak absurdne, ako to znie, tak je to aj právnicky napísané. Tie právomoci, ktoré sa touto jednou vetou dávajú do rúk Ministerstva obrany, sú neskutočne široké a právom sa ľudia z regiónov, kde sa teraz dozvedáme, že majú byť opakovane obnovené vojenské obvody, obávajú. Ja len pripomeniem z minulosti kauzu bývalého šéfa vojenského spravodajstva Jána Balciara, ktorý získal do svojho vlastníctva objekt, ktorý predtým patril Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, a ten objekt je dodnes umiestnený v Národnom parku Nízke Tatry v treťom stupni ochrany. Dnes je z toho neslávne známa luxusná chata pána Balciara zvaná Barborka. A ja len dodám, že dnes to je jeho luxusný majetok a predtým, než to dostal do vlastníctva, to bol majetok Ministerstva obrany, ktoré rozhodlo o tom, že mu to odpredá v Nízkych Tatrách. Bez toho paragrafu, ktorý dnes prijímame. Ak prijmeme ten paragraf v bode 71, tak si predstavte, že to ani len nebude musieť byť majetok Ministerstva obrany. Ak to bude na území, ktoré je dotknuté nejakými záujmami obrany štátu, tak do toho budú hovoriť, čo tam vznikne, ak sa tam niečo postaví, a to, čo sa tam postaví. Tu, ako pán Balciar dokázal odkúpiť od Ministerstva obrany takúto chatičku, tak čo všetko sú schopní naši funkcionári odkúpiť potom? Územie, ktoré je dotknuté nejakými záujmami obrany štátu, tak do toho budú hovoriť. Čo tam vznikne, ak sa tam niečo postaví a to, čo sa tam postaví, tu ako pán Balciar dokázal odkúpiť od Ministerstva obrany takúto chatičku, tak čo všetko sú schopní naši funkcionári odkúpiť potom od Ministerstva obrany, ktoré bude mať v podstate nad celým naším územím túto bezodnú moc čokoľvek dať na svoje webové sídlo, a to, čo bude na ich webovej stránke, bude v podstate v záujmoch obrany štátu a bude tam môcť manipulovať to, čo sa tam postaví, nepostaví, ako to bude vyzerať a tak ďalej. Ja si naozaj myslím, že my tu máme na to rôzne iné orgány, veď Ministerstvo dopravy, výstavby je tým povolaným orgánom, ktoré má v tomto byť regulátorom, ktoré má v tomto prinášať jasné pravidlá, ako sa bude postupovať. Máme tu obce, máme tu naozaj ľudí, ktorí žijú v tom regióne, ktorí majú mať možnosť hovoriť do toho, ako sa má ten región rozvíjať, ako má rásť a nemá to byť Ministerstvo obrany, ktoré má bezodnú moc nad naším rozpočtom, lebo vidíme, že môže stavať kukurice a dávať si tam luxusné sedačky, luxusné neviem čo všetko, že vlastne tam sa sypú tie peniaze bezodná. Keď si vypýtame faktúry, tak viete, väčšina vecí je tajných, lebo viete, ako na Ministerstve obrany to býva. Všetko je v režime utajenia. Ja, keď som si vypýtala od nemocnice v Prešove informácie, ktoré sa mali týkať darcovskej pupočníkovej krvi, tak mi povedali, že viete, tá nemocnica je už v inom režime, tá už spadá pod Ministerstvo obrany. To už je všetko utajené. Že ani neviete zistiť, koľko novorodencov vlastne tam bolo darcami krvi, ale všetko v režime obrany je utajené a toto bude takisto utajené a my nebudeme vedieť, čo sa s tým územím bude ďalej diať, ako sa bude rozvíjať alebo akým spôsobom sa bude kantriť pre vyvolené osoby. Čiže naozaj, toto je zásadná veta v celom tom návrhu, s ktorou podľa mňa by mali mať problém všetci. A je úplne možné, že aj pán minister je v šoku, že tam niečo také má. Ja verím, že sa ešte dá, že sa ešte dá spraviť niečo, aby sa tento vplyv Ministerstva obrany nad výstavbou na Slovensku zúžil, a to najmä v čase, keď sme naozaj viacerí znepokojení. Ja som tiež z okolia Levoče. Ja tam chcem žiť a som presvedčená, že keď sa tam v uplynulých rokoch investovali prostriedky do toho, aby to územie bolo turisticky atraktívne, aby tam vznikali cyklotrasy, aby tam vznikali rozhľadne, aby tam vznikali... A teraz niekto príde, ohradí to vysokým plotom, navozí tam vojenskú techniku, bude tam strieľať a voziť vojakov, urobí tam základne a tí občania nebudú vedieť, čo sa deje. Po naozaj trpkej historickej krivde, ktorá sa stala mnohým, ktorí tam žili, keď im boli vyvlastnené pozemky, tak akosi šuškali na poslednom výjazdovom rokovaní vlády, že viete, no, toto sa môže stať aj teraz, keď budeme potrebovať vaše pozemky, aby sme rozšírili to vojenské pásmo. No nuž, no nie, takýmto spôsobom sa takéto veci neoznámujú. A takýmto spôsobom sa ani neplánujú takéto zásadné, zásadné zásahy do územia. A takýmito schovanými vetičkami sa nelegitimizujú. Tu je naozaj priestor na to, aby sme sa tomu vzopreli a to sa netýka len levočských vrchov, tak ako tu bolo povedané, týka sa to aj Javoriny. Veďte dialóg s tými občanmi. Buďte tu v parlamente korektní k občanom aj k nám, zákonodarcom. To, s čím prichádzate, nech to nevyvoláva takéto negatívne reakcie a naozaj obavy, že je to účelné a že to nie je len nejaká, nejaká vysvetľujúca veta, ako bolo povedané. Čiže ja naozaj z tohto miesta vyzývam aj koalíciu, aby tieto naše obavy, ktoré tu veľmi vecne pomenúvame, aby ich napríklad stiahnutím pozmeňujúcim návrhom, stiahnutím tejto vety z tohto návrhu, odstránila a aby viedla dialóg s občanmi poctivo v tých dotknutých regiónoch, ktoré, ako to už zaznelo, sú politicky naklonené práve vám. To sú regióny, kde vy vyhrávate voľby. Napriek tomu tomu, že teraz chcete zobrať, zabrať tie územia a vytvoriť tam znova vojenské obvody a obnoviť, obnoviť tú krivdu, ktorá v tých územiach bola po dlhé roky, keď sa nevedia domôcť svojich pozemkov. Potomkovia starých otcov, starých mám, ktorí tam boli o tie pozemky obratí kvôli vojenským obvodom, kvôli Rusom, a teraz tu kamaráti Rusov idú robiť to isté. Naozaj je to veľmi bolestivé a v regióne to vytvára neskutočný tlak a veľmi zlú atmosféru. Takže buďme vecní, buďme korektní a zvážte, čo s touto vetou urobiť. Ide o bod 71 vášho návrhu, s ktorým máme zásadné problémy. Ďakujem. Ďakujem na vaše vystúpenie. Dve faktické. [09:34] Martin Dubéci Poznámky, pani poslankyňa Luščíková. Kolegyňa, úplne s vami musím súhlasiť, pretože [09:34] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ministerstvo sa zbavilo svojej právomoci rozhodovať o výstavbe na Slovensku a rovnako zobralo právomoc obciam, aby mohli rozhodovať o svojom rozvoji. A toto tento paragraf, toto malé ustanovenie, také skryté ustanovenie v tomto zákone, to jednoznačne spraví. Takže ja mám pocit, že týmto ustanovením dáva ministerstvo výstavby pečiatku, univerzálnu pečiatku ministerstvu obrany na zrýchlenie ich projektov, ich vlastných záujmov a zasahovanie ministerstva obrany do územia. Je to v podstate niečo, čo môže ničiť rozhodnutia obcí, to strategické plánovanie, aby ľudia ľudí pritiahli znova do regiónov, aby ľudia mohli v regiónoch podnikať a tá jediná šanca na rozvoj územia v tejto oblasti práve je rozvoj cestovného ruchu. Takže ja mám pocit, že v podstate všetky rozhodnutia ministerstva obrany chceme teraz, chceme teraz im dať možnosť, aby sa zbavili verejnej kontroly, dali všetko do utajeného režimu a všetko skončí takouto vetou: „Nekecajte nám do toho. Je to obrana štátu.“ A toto je niečo nemysliteľné, že toto sa dovolí v nejakom stavebnom zákone, že taká veľká právomoc sa dá ministerstvu obrany. Nie sme vojenský štát, nie sme vojenský štát a nemôžeme rozhodovať o tom takto, že bez ľudí sa rozhodne, že čo bude potreby obrany štátu. Žiadna koncepcia z ministerstva obrany neprišla, žiadna stratégia pre toto územie neprišla, žiadna diskusia neprišla s ľuďmi, ktorí sú dotknutí na tomto území a my zmeníme stavebný zákon tak, aby ministerstvo obrany sa mohlo realizovať v tomto území. Ďakujem. [09:35] Martin Dubéci Pani poslankyňa, ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa [09:35] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou Marcinková, ja vám ďakujem za to, že ste veľmi jednoducho zhrnuli, že o čo tu vlastne pôjde, že jediné, čo sa verejnosť dozvie, je zverejnenie na webe, že ministerstvo obrany má nejaký záujem. To je obrovská moc, ktorú im dávame do ruky. Pretože od toho bodu, kedy oni zverejnia, že majú nejaký záujem, zrejme aj osobný záujem ministra, tak odvtedy už nezverejnia nič. Nezverejnia jedinú informáciu o verejnom obstarávaní, nezverejnia jedinú informáciu o tom, kto budú dodávatelia nejakej stavby na tom území. Bude to absolútne nekontrolovateľné. Žiadne ďalšie informácie nám o tom neposkytnú, pretože to bude samozrejme v tom špeciálnom utajenom režime všetko. A najhoršie je to, že oni už majú aj vyskúšané, že čo bude vlastne potom, keď si tam niečo pekné postavia. Potom sa to možno postaví a nejakí funkcionári ministerstva obrany alebo vojenskej rozviedky alebo ja neviem, ako sa všetky tieto ich inštitúcie tam volajú, tak si to potom krásne odkúpia ako pán Balciar. Takže presne na toto je určená táto diera, ktorá je v tomto stavebnom zákone, ktorá dáva obrovskú moc do rúk ministra obrany. A pripravuje pôdu na ďalšie kšefty ministra obrany. Takže ja budem veľmi rada, keď toto sa z toho zákona vypustí, pretože je to naozaj toxická vec a dúfam, že si to uvedomujú aj koaliční poslanci. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Martinková. [09:37] Martin Dubéci Ďakujem za slovo. Ja [09:37] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Prečítať. Mali sme teraz aj výmenu s pánom ministrom, ale chcem aj ostatným tu v sále, ktorí možno neprečítali si celý ten návrh, prečítať, ako to je formulované v zákone. Dotknutým orgánom je aj Ministerstvo obrany, ak navrhovanou stavbou, zmenou dokončenej stavby alebo odstránením stavby by mohli byť dotknuté záujmy obrany štátu, ak sa tieto záujmy týkajú území alebo stavieb určených Ministerstvom obrany. To je zaujímavé, poviem, že určených a zverejnených na jeho webovom sídle. Ako môžeme sa o tom potom ďalej baviť, ale prečo takáto vágna formulácia, že to majú byť územia a objekty, ktoré sú určené Ministerstvom obrany a nie napríklad tie, ktoré sú v užívaní Ministerstva obrany alebo vlastnené Ministerstvom obrany. Mne pripadá tá formulácia, že určený Ministerstvom obrany a stačí to zadať proste na webovú stránku a už je to ako keby v ich právomoci byť tým dotknutým orgánom a vydávať k tomu stanoviská, ako veľmi štedrá právomoc, ktorú získa Ministerstvo obrany. Takže tá formulácia je pre mňa tým problémom, lebo akože vedela by som si tam predstaviť, keď už trváte na tom, že to tam dať, naozaj zúžiť tie právomoci toho Ministerstva obrany naozaj na objekty a pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve alebo v užívaní, lebo verím, že aj také sú. Ale stačí určiť stavbu a môcť mať k tomu takéto zásadné vlastne právomoci. To mi pripadá neadekvátne. A ja by som sa ako ministerstvo a ako orgán, ktorý v tomto disponuje vlastne tým balíkom právomocí, nevzdala v prospech iného ministerstva takouto šírkou vlastne právomoci v žiadnom prípade. Taký pán. [09:39] Martin Dubéci Dobre. A takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán minister chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Pekne. Á [09:39] Jozef Ráž Ja rozumiem pohľadu, aj chápem politický rozmer toho celého, ale tuto to, čo sa deje touto novelou, je naozaj, že správne to povedala kolegyňa Luščíková, že niekde a že vysvetľujeme v zákone zákon. Je to z dôvodu, že naozaj tento zákon aplikujú často, napriek tomu, že sme robili všetko preto, tak často ľudia, ktorí nie sú úplne, že právnici. A tá prax je naozaj na drobných stavebných úradoch po celej krajine. A toto ustanovenie o tom Ministerstve obrany je tam možnože navyše, nazvem to, pretože Ministerstvo obrany je samozrejme dotknutý orgán automaticky. Často sa ale obchádzali. Samozrejme, je vždy účastníkom konania z pravej podstaty správneho práva, pretože každý, koho záujmy môžu byť dotknuté, je automaticky účastníkom konania. Ak nie je určený ako účastník konania, tak sa môže tohto statusu domáhať predsa. To znamená, že nie je to, že teraz záväzné stanovisko, dobre, záväzné stanovisko, ktoré bude vydávať obrana, nahradzuje, preboha živého, záväzné stanovisko obce ako originálneho orgánu územného plánovania. To tak nie je. Dobre, len aby sme si to vysvetlili. Škoda, že pani kolegyňa odišla, lebo to znamená ešte raz, je to, že aj Ministerstvo obrany bude dávať to stanovisko v prípade, že jeho záujmy sú nejakým spôsobom dotknuté, ale ešte raz zopakujem, je to aj v správnej podstate toho správneho práva, lebo vždy má práva ako účastník konania. Toto sa doplnilo, že pozor, ak je to niekde, kde sa ich to môže dotýkať, tak majú dávať stanovisko aj ako dotknutý orgán. Je tam samozrejme tá fikcia, všetka a tak ďalej. To, takže ja si myslím, že to nie je až tak dramatické, ako bolo popisované, ale hovorím, rozumiem názoru a to je za mňa všetko, ďakujem pekne. Chce zaujať stanovisko pán, je to správne? Nie? [09:41] Martin Dubéci Hlasovať sa bude dnes o 11:00 v najbližšom hlasovacom bloku a tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555 o energetickej hospodárnosti budov a ďalších zákonoch. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1325. Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1398. Pán minister Ráž tento návrh uvedie. [09:42] Jozef Ráž Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu zákona o energetickej hospodárnosti budov je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vládny návrh prispieva k cieľu dekarbonizovať fond budov do roku 2050, k zníženiu vplyvu klimatickej zmeny znížením emisií skleníkových plynov v sektore budov, k zlepšeniu infraštruktúry pre udržateľnú mobilitu. Navrhuje sa zaviesť novú definíciu budovy s nulovými emisiami, požiadavku na nulovú výstavbu takýchto budov a na novú výstavbu takýchto budov po roku 2030, pardon. Určiť obsah plánu obnovy a pravidiel vyžadujúcich, aby existujúce budovy spĺňali minimálne normy energetickej hospodárnosti po uskutočnení ich obnovy, zaviesť systém pasportov obnovy budov a zaviesť požiadavku na inštaláciu zariadení využívajúcich slnečnú energiu v budove. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, a vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Mego, ktorý nás [09:43] Martin Dubéci Bude informovať o prerokovaní gestorským výborom. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona [09:43] Jaroslav Mego Hej. Ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 246 V návode zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 177/2018 Z. z., tlač 1325, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Kampaň [09:46] Martin Dubéci Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán poslanec Štefunko. Veľa vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. [09:46] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dneska máme také kľudné obdobie, lebo pán minister, musím ho podporiť, že vlastne vie svoje zákony si aj obhájiť, ale zároveň, zároveň vždy sú tam nejaké ale. Takže k tomuto zákonu by som povedal, že Progresívne Slovensko zámer tohto zákona podporuje. Po prvé aj preto, lebo je to niečo, čo preberáme z dlhodobého procesu v rámci európskeho legislatívneho procesu. To znamená, že je to niečo, čo si vkladáme do nášho vlastného právneho poriadku, ale zároveň to podporujeme aj preto, lebo obsahovo to spĺňa veci, ktoré my máme v programe a o ktorých dlhodobo rozprávame. V zásade tento zákon by mal podporovať budovanie budov, ktoré budú mať lepšiu energetickú efektívnosť, ľudia, ktorí budú buď tam v nájme, alebo firmy, ktoré tam budú v nájme, budú platiť nižšie účty za energie. Bude tam vlastne v skutočnosti nižšia podpora spotreby plynu a teda nižšia podpora správania sa agresívneho Ruska a zároveň v zásade toto podporí aj rozvoj fotovoltatiky, elektromobility, tepelných čerpadiel, ktoré vyrábame u nás na Slovensku, a v zásade to podporí aj kvalitné budovy, lebo vlastne v kvalitných budovách sa dobre býva a dobre-dobre robí. Možno by som ešte povedal a prifarbil toto všetko takou osobnou skúsenosťou. Už 3 roky chodím na konferenciu. Občianske združenie alebo aliancia priemyslu, ktoré sa volá, že Budovy budúcnosti. A táto konferencia sa deje v jednej úplne novej, modernej, uhlíkovo neutrálnej budove. A z okna tejto budovy, je to v Petržalke, to na druhej strane Dunaja, vlastne vidno jeden relatívne dobre zrekonštruovaný panelák, na ktorý si ľudia zobrali úvery, spolufinancovali to bankou, aby si znížili účty za energie, aby mali menšiu vlhkosť, aby v zásade aj ten ich barák vyzeral lepšie, ale hneď vedľa toho je štátna budova, v tomto prípade je to, alebo verejná budova, v tomto prípade je to vzdelávacie zariadenie, ktoré je ošarpané, ktoré podľa mňa 20 alebo 30 rokov, a možno aj viacej, sa omietky nikto nedotkol a v zásade tým pádom odpadáva a tak ďalej. A z toho je vlastne taká-taká otázka, ktorá sa mi akože vsúva do úst, že prečo sa súkromný sektor vie starať o svoje budovy a vie si byť motivovaný znižovať svoje náklady? Prečo dokonca aj obyvatelia, pravda je, na zdravie, si vedia proste uvedomiť, že keď zainvestujú do svojich budov, tak tým pádom proste budú mať nižšie náklady a lepšie zdravotné prostredie pre svoje deti, pre seba? A prečo sa vlastne štát nevie starať o svoje budovy a prečo nezvyšuje ich efektívnosť a tak ďalej? A prečo toto vlastne hovorím, lebo tento celý zákon má byť o tom, že v zásade má pasportizovať budovy a v zásade týka sa to aj súkromných, aj verejných budov. To znamená, že pre mňa v tomto zákone nie sú problém ciele. A s tými úplne súhlasím a som veľmi rád, že robíme toto aproximovanie. Ale podľa mňa je to trošku problém pripravenosť nášho štátu a v zásade tieto budovy robiť efektívnejšími. A možno si poviete, však ale máme plno iných problémov, existuje tu konsolidácia, máme plno všelijakých tlakov na verejné financie, ale to úplne až tak nie je pravda, lebo štát má relatívne veľa peňazí na to, aby si svoje-svoje budovy rekonštruoval, respektíve na to bral európske peniaze a tým pádom znižoval rozpočtový deficit Slovenskej republiky. Ale vráťme sa ešte k tým veciam, ktoré sa týkajú občanov. No, my máme projekt, ktorý sa volá Zelená domácnostiam. Je to veľmi úspešný program. V zásade už bolo vyčerpaných skoro 100 miliónov € a v zásade oveľa väčší dopyt. Prečo už sa tam nedáva viacej peňazí ako plánovaných 28 miliónov, keď v plno iných oblastiach nevieme vyčerpať európske zdroje? Prečo až na jeseň sa uvoľňujú tieto peniaze? Prečo nie teraz, kedy cez leto si môžu ľudia zrekonštruovať svoje-svoje byty alebo domy? Nebolo by dobré, povedzme, zvážiť, pán minister, zvýšiť tú podporu z 50 na 60 %? Prečo by sme neurobili rýchlejšie vyplácanie tých peňazí, aby si ľudia mohli efektívnejšie fungovať so svojím cash flowom? Existuje aj projekt, ktorý sa volá Zelená solidarita a je to pre chudobných ľudí. Znova sa prihováram mojim kolegom zo sociálnej demokracie, že pre chudobných ľudí proste neuvoľňujeme dostatok peňazí. Len 28 miliónov sa plánuje v najbližšie obdobie a dokonca v rámci tej Zelenej solidarity nie je oprávnený náklad minúť tie peniaze na tepelné čerpadlo. Tak na Slovensku máme minimálne päť fabrík, ktoré vyrábajú tepelné čerpadlá. A my nedovolíme našim občanom si zefektívniť svoju energetickú spotrebu nákupom tepelného čerpadla, ktoré vyrábame tu na Slovensku, vo fabrikách, ktoré zamestnávajú ľudí, ktorí živia svoje rodiny a ktoré vlastne tie fabriky platia dane pre rozvoj, pre rozvoj či už miest, obcí alebo aj krajiny. Takže to sú také tie veci. Ja som strašne rád, ja by som sa strašne rád prihováral pánovi ministrovi a neviem, prečo môj opozičný kolega práve preto, keď sa prihováram pánovi ministrovi, ide riešiť svoje veci. A ja neviem, nehovorím, že tvoje akože, ale že tak buďme, že na to je to tá diskrétna zóna, tak viem, že no, tak si vytiahol chlapíka vedľa, no, tak super. Máme tu aj plán obnovy a plán obnovy, keď skončí, pán minister, ako budeme, alebo už skončil, ako budeme financovať vlastne obnovu budov? A toto strašne by ma zaujímalo. Prosím. Áno, áno. Takže to by ma strašne zaujímalo. Takže ja som vlastne vám prišiel klásť otázky. Môj opozičný kolega vám ich tiež kladol zároveň, takže ste skoro nič nepočuli. Pošlem vám môj prejav písomne alebo si to pozrite na webe. Takže, po prvé, zákon podporujeme. Zámer zákona podporujeme. Veľmi vítam, a to ja málokedy chválim, že aj odborná verejnosť podporuje ten zákon, treba povedať, že bolo to dlhodobé úsilie. A teda by som len povedal, že najväčší náš problém nie je nedostatok ambícií, ale najväčšia prekážka podľa mňa pri realizácii cieľov tohto zákona bude ako keby neschopnosť realizácie. A teda vy týmto zákonom ukazujete cieľ a ja by som sa strašne rád s vami bavil o tom, že ako bude prebiehať tá cesta. To znamená, že aké budú nasledovné kroky, čo bude robiť ministerstvo pod vaším vedením, aby sa pripravovalo na nedostatok iných zdrojov, akým spôsobom bude plniť rekonštrukciu verejných budov. Je tam nejaký záväzok 3 % budov ročne do roku 2055, takže-takže strašne mám veľa otázok a držím vám palce pri realizácii cieľov, ktoré máte v tom zákone. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán poslanec, s faktickou. [09:55] Martin Dubéci Pani poslankyňa Lužčíková. Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. [09:55] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, mne sa veľmi páčilo, ako si povedal, že v podstate my ukazujeme neschopnosť realizácie, ale musím naozaj ostro povedať, že my nevieme implementovať žiadne dobré veci. Tuná sa zavzdušňovali kolegovia z koalície, keď prišli ETS 2, o tom, ako to poškodí jednoduchých a tých najchudobnejších, koľko sa bude musieť platiť za vykurovanie, koľko sa bude musieť platiť za energie, koľko sa bude platiť za benzín. Ale žiadne riešenia naozaj neprichádzali. Tam sú ďalšie zdroje. Ty si hovoril o tom, že treba hovoriť o riešeniach. A naozaj v našej krajine sa nehovorí o tom, ako reálne. Už dávno mali byť navrhnuté programy pre tých najchudobnejších, ako im pomôcť s obnovou domov, ako im pomôcť so zeleným a efektívnym a lacným vykurovaním a toto tu vôbec nemáme nastavené. Žiadne peniaze pre to, ako ich vlastne distribuovať do územia, ako ich dať tým ľuďom. Okolité krajiny sú ďaleko pred nami. V Čechách miestne akčné skupiny, masky, chodia po domoch a núkajú ľuďom, aby si mohli zatepliť. Vysvetlia to ľuďom, ako to urobiť. Viete, ako to funguje u nás? Tá energetická úspora? Všetci ľudia, ktorí sú najproduktívnejší, najznalejší, skoro v podstate najbohatší, stredná vrstva si zateplila, opravila 20-ročné domy. Ale tí najchudobnejší po regiónoch, boli ste sa pozrieť? Oni majú ledva vymenené okná, ale stále kúria uhlím, stále kúria drevom. Aj keď tam proste nie, nevedia si nájsť iné riešenia. Nedokážu si vybaviť tie všetky povolenia, ktoré sú na to potrebné. A nikto strategicky, koncepčne, efektívne ich neoslovuje. A toto je ten problém. A keď nás kritizujete, že neprinášame riešenia, my vám to stále hovoríme, že na tomto treba pracovať. Ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce [09:57] Martin Dubéci Zaujímať stanovisko, pán minister. Beriem to ako nie. Pán spravodajca. Tiež nie. Prerušujem rokovanie v tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 z roku 2018 o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Vládny návrh je pod tlačou 1326. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1399. Pán minister dopravy má opäť slovo. Ďakujem pekne za slovo. [09:58] Jozef Ráž Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon 106/2018 o Zbierke zákonov, o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona primárne prispieva k efektívnejšiemu vynakladaniu finančných prostriedkov zo strany prevádzkovateľov vozidiel v oblasti kontroly vozidiel, tiež zvýšeniu bezpečnosti prevádzky vozidiel v cestnej premávke a v neposlednom rade k nižšej administratívnej záťaži a vyššej miere informovanosti prevádzkovateľov vozidiel. Umožnené to bude nasledovanými cieľmi. Umožnenie vykonávania činnosti súčasných štyroch technických služieb právnickou osobou zriadenou, založenou ministerstvom, zabezpečovanie a implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2025/14 a vytvorenie novej kategórie vozidiel u necestné stroje. Zabezpečovanie povoľovania skúšobnej prevádzky vozidiel, ktoré môžu byť za splnených podmienok prevádzkované aj v zahraničí. Pre občanov zabezpečujeme možnosť vybrať si elektronický protokol o kontrole technického stavu vozidla. Upravuje sa pravidelné vzdelávanie technikov technickej emisnej kontroly. Predlžuje sa lehota na registráciu vozidiel kategórie L1 malé E. Dovolím si vás požiadať o prerokovanie návrhu a odporúčanie. Pre občanov zabezpečujeme možnosť vybrať si elektronický protokol o kontrole technického stavu vozidla. Upravuje sa pravidelné vzdelávanie technikov technickej emisnej kontroly. Predĺži sa lehota na registráciu vozidiel kategórie L1 malé E. Dovoľte mi, aby som vás požiadal o prerokovanie návrhu a odporúčania o schválení v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem, pán minister. Dávam slovo pánovi poslancovi Sedlákovi. [09:59] Martin Dubéci Ktorého učil gestorský výbor. Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister. [09:59] Justín Sedlák Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 z roku 2018 Z. z. o prevádzke vozidiel, cestnej premávke a zmene doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tlač 1326. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákonov je zrejmý účel návrhu navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, odpojte jeho správu. Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Keďže [10:01] Martin Dubéci Sa do rozpravy nik neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán minister spravodlivosti stanovisko zaviazať nechce rovnako ako pán spravodajca, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovanie bude v najbližšom bloku hlasovania. Ďalším bodom programu je vládny návrh, prvé čítanie vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338 z roku 2000 o vnútrozemskej plavbe. Vládny návrh zákona má tlač 1327, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1400. Pán minister Ráž má opäť slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyňa, páni poslanci [10:02] Jozef Ráž Cieľom návrhu zákona je reflektovať na potreby efektívneho hospodárenia systému udržateľného riešenia problémov súvisiacich s rozvojom, modernizáciou a funkčným usporiadaním verejných prístavov Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že existujúca právna úprava neumožňuje primerané flexibilné rozhodovanie o ďalšom funkčnom smerovaní prístavných území, o usporiadaní majetkových vzťahov a pri príprave rozvoja modernizačných projektov, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti, prevádzkovateľnosti, udržateľnosti verejných prístavov Slovenskej republiky do budúcna. Zároveň sa návrhom zákona nadväzuje na plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády č. 770 z 18. decembra 2024, ktorým vláda schválila návrh opatrení s cieľom ďalšieho rozvoja obchodnej spoločnosti Verejné prístavy, a. s. Dovolíme si vás poprosiť o podporu predloženého vládneho návrhu materiálu a zákona. Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Megovi. [10:03] Martin Dubéci Pani Špánik, poslankyne, vážení páni poslanci [10:03] Jaroslav Mego Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1327. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Keďže sa do rozpravy [10:05] Martin Dubéci Nik sa neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, pán minister, stanovisko zaujať v rozprave nechce, keďže žiadna neprebehla, rovnako ako pán spravodajca. V najbližšom bloku hlasovania budeme hlasovať aj o tomto návrhu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332 z roku 2023 o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335 z roku 2025, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh je uvedený ako tlač 1328. Návrh na pridelenie je v rozhodnutí 140001. Poprosím pána poslanca Ráža, aby návrh uviedol. Ja si myslím, že byť poslancom je česť, ktorá sa neujde každému, ale pán minister teda môže vystúpiť. Už, výborne. Ďakujem pekne. [10:06] Jozef Ráž Že jebať to spárnuť. Vážený pán predseda, ste ma úplne rozhodili. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu zákona novely zákona o verejnej osobnej doprave je premietnuť poznatky aplikačnej praxe po nadobudnutí účinnosti zákona o verejnej osobnej doprave. Návrh precizuje niektoré ustanovenia, odstraňuje identifikované výkladové nejasnosti, dopĺňa právnu úpravu vzhľadom na vývoj dopravného trhu a praktické skúsenosti objednávateľov a dopravcov s ohľadom na najnovšie trendy v európskej dopravnej politike. Upravuje najmä dopytovú dopravu a náhradnú autobusovú dopravu. Úprava náhradnej autobusovej dopravy reaguje na potrebu odstraňovania právnej neistoty pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti počas výluk na dráhovej infraštruktúre, najmä vo vzťahu k určeniu práv a povinností zúčastnených subjektov a informovanie cestujúcich. Úprava dopytovej dopravy vytvára jednoznačný právny rámec pre flexibilnejšie, hospodárnejšie zabezpečovanie dopravnej obslužnosti. Vo verejnom záujme najmä v územiach s nízkym dopytom po pravidelnej doprave. Dovolím si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona. Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo poslancovi spravodajcovi. [10:07] Martin Dubéci Sedlákovi, aby podal informáciu. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážení [10:08] Justín Sedlák Páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske zloženie spoločnosti ma určil za spravodajcu Slaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332 z roku 2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335 z roku 2025 Zb. zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tlač č. 1328. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor odporúčam výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu. Keďže sa do rozpravy [10:09] Martin Dubéci Nik sa neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Stanovisko, pán minister, predpokladám zaujať nechce. Pán spravodajca rovnako nie a v najbližšom bloku hlasovaní budeme hlasovať o tomto návrhu, o ktorom aj prerušujem rokovanie. A pristúpime k poslednému zákonu, ktorý dnes k nám priniesol pán minister dopravy a je to prvé čítanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozšírením rámca zavádzania a využívania automatizovaných vozidiel v Slovenskej republike. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1329, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 1402. Pán minister dopravy, máte slovo. Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci. [10:10] Jozef Ráž Pani poslankyne, páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa rozširuje rámec zavádzania využívania automatizovaných vozidiel v Slovenskej republike, je reagovať na dynamický technologický vývoj v oblasti mobility. Príprava tohto právneho rámca je dôkazom, že nechceme len pasívne sledovať svetové trendy, ale na technologický pokrok reagovať aktívne a systémovo. Vládny návrh nadväzuje na doterajšiu legislatívnu možnosť skúšobnej prevádzky, ktorú náš právny poriadok už pozná, no posúva ju na novú úroveň. Zavádza sa licencia na používanie plne automatizovaného vozidla, o ktorej udelení bude rozhodovať Ministerstvo dopravy na základe dôkladného posúdenia žiadosti prevádzkovateľa. Kľúčovým prvkom celého návrhu je garancia bezpečnosti. Systém nastavujeme tak, aby sme si nad celým procesom udržali plnú kontrolu a v každom momente dôsledne chránili život i zdravie a majetok občanov. Vládny návrh preto vyžaduje zriadenie riadiaceho centra pre nepretržitý monitoring, nepretržitý technický dohľad vykonávaný kvalifikovaným operátorom a schopnosť okamžitého zásahu s cieľom dosiahnuť minimálny bezpečný stav vozidla v prípade akejkoľvek nepredvídateľnej odchýlky. Predložený vládny návrh spája podporu inovácií v tejto oblasti mobility s najvyššími nárokmi na jej bezpečnosť. Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo poslancovi spravodajcovi Sedlákovi, nech [10:11] Martin Dubéci Aby informoval plénum. Takže pekný deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán [10:12] Justín Sedlák Minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozšírením rámu zavádzania a využívania automatizovaných vozidiel Slovenskej republiky. Tlač 1329. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré priamo ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa národná, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. [10:13] Martin Dubéci Keďže sa do rozpravy nik neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, pán minister, stanovisko zaujať nechce, ani pán spravodajca. Budeme hlasovať aj o tomto bode programu v najbližšom bode hlasovania. A teda prajeme pánovi ministrovi šťastnú cestu na úrad a ďakujeme za tieto návrhy, ktoré. A pokračujeme teda v rokovaní druhým čítaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207 z roku 2009 o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652 z roku 2004 o [10:14] Martin Dubéci A pokračujeme teda v rokovaní druhým čítaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207 z roku 2009 o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652 z roku 2004 o orgánoch štátnej správy colníctva a o doplnení a zmene niektorých zákonov v znení skorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1214. Spoločná správa má č. 1214. A teraz poprosím pani Straku z kultúry, aby tento návrh uviedla. Ja ešte raz pripomeniem, pani Érska, nech sa páči, máte slovo. Boli ste vyrušená pánom ministrom dopravy, ktorého by som prosil, aby nevyrušoval iných členov vlády pri výkone. [10:15] Martina Šimkovičová Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, za slovo. Milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľ návrhu zákona je zabezpečiť druhú fázu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty. Zároveň sa návrhom zákona upravujú niektoré časti zákona č. 207/2009 Z. z., ktoré vyplynuli z potrieb aplikačnej praxe. Nariadenie EÚ 2019/880 sa implementuje v časti upravujúcej povinnosť členských štátov určiť príslušné orgány na vydávanie dovozných licencií. Návrhom zákona sa ustanovuje aj spôsob vydávania dovozných licencií a predkladania vyhlásení dovozcu. Upravujú sa aj špecifické situácie, keď sa predmet kultúrnej hodnoty dováža bez dovoznej licencie alebo vyhlásenia dovozcu na účel bezpečného uloženia. Okrem implementačného EÚ 2019/880 sa návrhom zákona upravujú niektoré časti zákona, ktoré vyplynuli z potrieb aplikačnej praxe, a to v časti povinnosti predkladania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a tlačivá podľa prílohy č. 5 zákona miestnemu príslušnému colnému úradu. Návrh zákona bol prerokovaný ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 21. mája 2026 a výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá 25. mája 2026. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a následné schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pani Érska. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru. [10:17] Martin Dubéci A médiá, predsedovi tohto výboru Romanovi Malatinovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. Prepáčte, ale dneska, dneska je to tak, sa tu tie zákony preberajú, že človek rozhodne, pán Roman Michelko, pán Malatinec nie. Vážený pán predsedajúci [10:18] Roman Michelko Dovoľte mi, prosím, ako spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 2007 z roku 2009 o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona 652 z roku 2004 o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní vo výboroch. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením 1418 zo dňa 15. apríla 2026 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Vládny návrh zákona, tlač 1214, výbory prerokovali a odporučili schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 464 z 21. mája 2026 a Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 77 z 26. mája 2026. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre kultúru a médiá č. 79 z 26. mája 2026. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledkoch rokovania výborov. Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem, pán. [10:20] Martin Dubéci Predseda. Ešte raz sa teda ospravedlňujem a otváram rozpravu. Do rozpravy sa nik neprihlásil, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani Érska? Nechce. Predpokladám, keďže sme rozpravu nemali rovnako ako ani pán predseda. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Počkáme 5 minút na pána ministra, preto prerušujem rokovanie pléna do 10.25. Bol som informovaný aj pánom predsedom, že vzhľadom na to, že zasadá vláda a nevedia tu byť prítomní ministri, vyhlasujem prestávku do 11.00, kedy budeme pokračovať blokom hlasovaní. [10:59] Richard Raši Poprosím, kolegyne poslankyne, kolegov poslancov, aby sa usadili, budeme za chvíľu hlasovať. Ešte pred hlasovaním chcem privítať na balkóne zástupcov klubu seniorov z Banskej Bystrice. Vitajte u nás. Bystrici. Aha, pardon. A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a pristúpime k hlasovaniu o bode 175 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon. Pán poslanec William Záhorčák, poprosím, uveďte tlač 1324, prvé čítanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v [11:04] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Súlade s § 73 ods. 3 písmeno c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní, prezentujeme sa aj s vami. [11:04] Richard Raši Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 67 sa zdržalo. Tento návrh bol schválený a zákon bude prerokovaný v druhom čítaní. Pán poslanec Jaroslav Mego, poprosím, aby ste uviedli prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, teda hlasovanie o ňom o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení. Dopĺňa zákon č. 555 z roku 2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov platnosť 1325. Nech sa páči, máte slovo. [11:05] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec. Nebol podaný žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Prosím, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku preložiť predložený návrh zákona v prvom čítaní. Prezentujme sa, hlasujme. [11:06] Richard Raši Prítomných bolo 145 poslancov, 109 za, 1 proti, 35 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili a postúpili zákon do druhého odčítania. Poprosím pána poslanca Kiňa Sedláka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106 z roku 2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, tlač 1326. Nech sa páči, máte slovo. Dobrý deň. [11:07] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovom poriadku preložiť predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa, hlasujeme. Prítomných bolo 145 poslancov. [11:07] Richard Raši 79 za, 66 sa zdržalo. Návrh bol schválený a bude prerokovaný v druhom čítaní. Pán poslanec, poprosím o uvedenie hlasovania o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338 z roku 2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe tlaži 1327. Nech sa páči, máte slovo. [11:08] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v prvom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. [11:08] Richard Raši Prítomných bolo 145 poslancov, 79 za, 11 proti, 55 sa zdržalo. [11:09] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovanie. [11:09] Richard Raši Tento návrh sme schválili. Teraz poprosím pána poslanca Kiňa Sedláka. Najprv uvediete hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 332 z roku 2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave, tlač 1328. Nech sa páči. [11:09] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovala predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujeme. Dobre. [11:09] Richard Raši Prítomných bolo 144 poslancov. 78 za, 65 sa zdržalo, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili. A budeme o ňom rokovať v druhom čítaní a teraz vás poprosím, uveďte hlasovanie o v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s rozšírením rámca zavádzania a využívania automatizovaných vozidiel, tlač 1329. Nech sa páči. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná [11:10] Justín Sedlák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujme. Prítomných bolo 144, 79 za, 1 proti, 63. [11:10] Richard Raši Prítomných bolo 144 poslancov, 79 za, 1 proti, 63 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh návrh sme schválili. Pán poslanec, pán predseda Roman Michelko. Prosím, uviesť. Hlasovanie o zákone je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207 z roku 2009 Zbierky zákonov o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty, tlač 1214, nech sa páči. Vážny pán predseda. [11:12] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu V rozprave nevystúpil nikto. Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, spoločných v bodoch 1 až 4, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. [11:12] Richard Raši Pritom ich bolo 144 poslancov, 108 za, 1 proti, 35 sa zdržalo hlasovania, návrh [11:12] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Sme schválili. Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujeme sa, hlásime sa. [11:12] Richard Raši Pritom ich bolo 140. Päť poslancov, 78 za, 11 proti, 56 sa zdržalo hlasovania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Hlasujte, niekoho do rozpravy. Ognie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, prosím. Uveďte, prosím, hlasovanie o návrhu zákona ako o celku, nech sa páči. Pán predseda, dajte hlasovať návrh zákona. [11:13] Roman Michelko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 140. [11:13] Richard Raši Štyria poslanci, 109 za, 35 sa zdržalo, návrh zákona. Sme slávili, ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11:17 a pokračujeme tak v návrhu zákona, ako boli terminované, čiže pán minister [11:14] Richard Raši Prítomných bolo 140. Štyri poslancov, 109 za, 35 sa zdržalo návrh zákona. Sme slávili, ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11:17 a pokračujeme tak v návrhu zákona, ako boli termínované, čiže pán minister Takáč by mal ísť, hej? 11:17, ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste sa usadili, budeme pokračovať v rokovaní, tak ako to bolo schválené. A pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 z roku 1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, tlač 1330. Pán minister Takáč Richard, nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona. Takže najprv pôjde áno, tak ako sme si to schválili. Prvá pôjde tlač 1225, pán minister, a potom pokračujeme ďalšou tlačou. 1225, áno. Ďakujem veľmi pekne za slovo. [11:21] Richard Takáč Pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni, milí študenti, dovoľte mi, aby som predložil v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 z roku 1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 503 z roku 2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona o Národnej rade Slovenskej republiky č. 180 z roku 1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov, znenie neskorších predpisov, tak ako pán predseda povedal, tlač 1225. Vážené panie poslankyne, poslanci, cieľom tohto návrhu, ktorý je už v druhom čítaní, je umožniť zrýchliť zdĺhavý proces uspokojovania reštitučných nárokov oprávnených osôb, kde aj zároveň sa prekleňuje prekážka spočívajúca v nedostatočnej súčinnosti alebo úplnej nečinnosti oprávnenej osoby, ktorá od určitého štádia procesu poskytnutia náhrady nerobí potrebné právne úkony. To sa týka aj situácie, kedy oprávnená osoba, ktorej boli vydané rozhodnutia, zomrela a jej dedičia ďalej nekonajú. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, za najvyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne. Ešte [11:23] Richard Raši Predtým, ako dám slovo spravodajkyni, chcem privítať študentov gymnázia zo Šurian na balkóne. Vitajte. A teraz poprosím pani poslankyňu Zuzanu Matejičkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Odôvodnite, prosím, návrh a stanovisko gestorského. Nech sa páči, máte slovo. Ďakujem za slovo, pán predseda. [11:23] Zuzana Matejičková Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, milí študenti zo Šurian. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1444 z 23. apríla 2026 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2000 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 40667 z 21. mája 2026 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 172 z 26. mája 2026 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma zároveň určil za spoločnú spravodajkyňu, ktorá predloží predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite [11:26] Richard Raši Miesto. Pre spravodajcov: otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem… A pardon, pán poslanec Čaučík, nech sa páči, máte slovo. [11:27] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. K tomuto číslu tlače 1225 všeobecne vítam snahu o uľahčenie uzavretia vysokého počtu neuzavretých reštitúcií. Toto je hlavný zmysel s tým predkladaného zákona. Pretože ani po 37 rokoch od zmeny režimu toto nie je vysporiadané. Ale vnímam tu problematickú jednu časť novely. A to je v § 6 ods. 8, štvrtá veta znie: oprávnená osoba musí navrhnúť pozemok v tomto poradí. Po a) v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok. Po b) v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok alebo po druhé, obce bezprostredne susediacej s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok. Po c) v katastrálnom území, po prvé, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok. Po druhé, obce bezprostredne súvisiacej s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok. A po tretie, inej obce, ako je uvedená v prvom bode a druhom bode, v ktorej má oprávnená osoba najmenej päť rokov trvalý pobyt, okrem katastrálnych území miest, ktoré sú sídlom kraja alebo po štvrté inej obce, ako je uvedená v prvom bode až v treťom bode v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v okrese v územnom celku ustanovenom na základe § 6 ods. 11. Toto sa obávam, že sa môže stočiť neželaným a nesprávnym smerom a môže podporiť ešte väčšiu špekuláciu. Asi by sme boli radi, pán minister, aby ste nám dali odpoveď, prečo by sme mali dať právo ľuďom vyberať si náhradný pozemok. Keď už dnes je štátnych pozemkov na reštitúcie málo, nie sú zďaleka vo všetkých katastroch. Slovenský pozemkový fond má celý odbor pracovníkov na Asi by sme boli radi, pán minister, aby ste nám dali odpoveď, prečo by sme mali dať právo ľuďom vyberať si náhradný pozemok. Keď už dnes je štátnych pozemkov na reštitúcie málo, nie sú zďaleka vo všetkých katastroch. Slovenský pozemkový fond má celý odbor pracovníkov na riešenie reštitúcií, tak dnes oni navrhujú oprávnenej osobe pozemok, ak je v danom katastrálnom území, potom prípadne navrhnú ešte jeden náhradný pozemok, ak s prvým pozemkom z relevantných dôvodov nesúhlasí. A ak ani ten daná oprávnená osoba neakceptuje, tak dá sa to dať na peňažné plnenie. Takže toto je otázne. Týmto návrhom zákona alebo novelou zákona sa môže komplikovať procesne tým, že oprávnené osoby môžu navrhovať, respektíve protinavrhovať Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý pozemok na uspokojenie chcú, a môže celý proces sa skomplikovať a byť zložitý. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:30] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Hlina ešte do rozpravy, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne. Vážený [11:30] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážený pán minister. Ďakujem aj kolegovi, lebo my sme sa aj na výbore o tom čiastočne rozprávali. Ja som tam avizoval, že nechcem byť podozrievavý, viete, že za každú cenu je všetko zlé a neviem čo, ale vieme, kde žijeme, vieme, s kým robíme a s čím robíme a pán minister poslal za seba náhradu pána Smatanu, ktorého, poviem pravdu, mi bolo v určitom momente až ľúto, hej, že nevedel, o čom vlastne, čo tam má robiť vôbec na tom výbore, nie, o čom má diskutovať. Takže poznajúc tie reálie, poznajúc tie niektoré prípady, tuná ale možno na ilustráciu poviem, tuná kúsok nad nami, nad parlamentom, boli pozemky, ktoré boli zamenené za nejakú reštitúciu niekde v tramtárii. Viete že? Ale tuná nad hradom to bolo zamenené, hej? Takže pokúša to. Pokúša to. Snažilo sa to eliminovať tým, že teda malo by to byť v tom katastri, tak nie celkom ani ja rozumiem tomu, prečo sa rozširuje ten okruh, kde je možné žiadať, lebo ak vy viete povedať, lebo z toho textu mi to vyšlo tak: odmietnem, odmietnem a potom si môžem popýtať niekde inde a keď vydokladujem, že tam bývam päť rokov a bývam v Bratislave päť rokov, no tak to bude v Bratislave, hej? Takže viete, za pozemky v Medzilaborciach dostanem náhradu v Bratislave. To znie celkom sľubne, však? Mišo Truban, čo povieš, nie? To by si menil, nie? Vymenil by si za Bratislavu. Takže ide z toho trošku obava, hej? Nevedeli sme, ja som sa chcel pýtať na výbore, lebo bolo nám odporučené, že tie odbornejšie témy treba na výbore, len nebolo s kým. Myslím, že aj Janko mi tuná uzná z výboru, že s pánom Smatanom sa nedalo o tom, lebo nevedel presne, o čo ide, hej? Takže neviem, či pán minister vystúpi alebo nevystúpi. V dôvodovke je napísané, že to je kvôli tomu, že to teda mrzne a stojí. Nuž neviem, hej? 37 rokov je dosť. Možno tam budú nejaké iné dôvody, možno špekulatívneho charakteru, nevieme. Vieme, proste obchádza kopu zlých príbehov tieto reštitučné náhrady pozemkový fond. Hej, kde vlastne reálni dedičia sa nevedia dohodnúť na pozemkovej náhrade. Keď však prijmú ponuku emisára, tak zrazu všetko ide. Náhrada sa vybaví, ale už má ten, ktorému sa vyjde v ústrety, aj predkupnú zmluvu, ktorú musí podpísať, a vlastne síce ten reštitučný nárok bude splnený, ale už je to predané, lebo na to, aby bol splnený, musel podpísať predkupnú zmluvu. Takže pán minister, oceňujem, že teda máte dôležité jednanie s pánom županom, ale naozaj, či by to nestálo za to hlbšie rozvinutie alebo nás aspoň ubezpečte, možno to by stačilo. Pán minister nás ubezpečí všetkých, že tu nedôjde znova k nejakým špekulatívnym zámenám, hej? Že tento zákon nevytvára predpolie na to, aby sa tie špekulatívne zámeny robili, aby sa nestalo, že niekto Medzilaborce vymení za Bratislavu 1, Staré Mesto. To už je to oboje, čo nie je. Ale ja som teraz riešil jeden prípad, kde sa obrátili na mňa takí záhradkári v Rači, by ste neverili, tí záhradkári v Rači, a to malo ísť do reštitučného plnenia za Dunajskú Stredu. To by som tiež celkom bral. Neviem ešte, Michal, či sa môžem obrátiť na teba, tiež by si menil, nie, Dunajskú Stredu za Raču? Tiež znie lepšie, hej? A viete, čo je na tom zaujímavé? Naozaj niekto si vybavil Dunajskú Stredu zamenenú za Raču. Keď som sa na to začal pýtať, tak zrazu sa zistilo, že to až tak zamieňať nechcú. Tak neviem presne, ako tie procesy fungujú alebo nefungujú. Alebo sa možno čaká na tento zákon, tiež neviem. Ide z toho obava, hej, keďže vieme, kde žijeme a s kým tu robíme. Takže pán minister, ak nás ubezpečíte, že nie, že nedôjde k poškodzovaniu záujmov štátu, k zámene lukratívnych pozemkov na excelentných lokáciách za nejaké smietky a pliešky niekde v tramtárii. Ja sa nechcem nikoho dotknúť, ale viete, chcem tým povedať, aké sú rozdiely. To naučíme ich tuná 10 m nad Národnou radou. Teraz tam stojí taký krásny dom. Všimnite si. To bolo robené presne týmto štýlom. A neviem, za čo to menili. Nejaký možno východ, neviem čo, hej? Koniec sveta niekde, hej? Proste alebo stredné Slovensko, nevieme, ale určite to nebola Bratislava 1, hej? Takže naozaj, ak to láka, tak nech nás minister ubezpečí, že nie, za neho sa to nestane. On sem taký zákon by nedoniesol a nás o tom ubezpečuje a nám potom len zostáva veriť, že by sme mu to prípadne mohli veriť. A keď sa niekto spýta alebo sa objaví niekde v tlači, že teda k akej špekulatívnej zámene došlo, tak my dvaja aspoň s Marošom Čaučíkom si vieme povedať, že sme na to upozorňovali. Keďže však vládnete vy, vy za to zahlasujete, nepýtate si ani vysvetlenie, asi sa nebudete dožadovať ani ubezpečenia, alebo vám je to jedno. Možno máte na tom aj záujem, kto by vedel, hej? Ale my aspoň môžeme povedať, že sme sa tomu venovali a upozornili na to. Ďakujem. [11:36] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko, nech sa páči. Ďakujem. No, pán minister [11:36] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Nechodí na naše výbory. Pán minister má inú dôležitú prácu, ale vy ste sa na neho obrátili a povedali ste, že: „Keď nás pán minister ubezpečí, že to nebude nič nekalé, tak v poriadku.“ Ja neviem, pán Hlina, či viete, ale pán minister kedysi pôsobil na Slovenskom pozemkovom fonde v Prievidzi. Viete o tom? No, takže pán minister je veľmi dobrý, fundovaný v zámenách pozemkov, vo výmenách pozemkov. Pán minister je veľmi dobre fundovaný v tom, že ovláda, ako sa taký pozemok dá vymeniť, kde sa dá vymeniť, s kým sa dá vymeniť, za čo sa dá vymeniť, prípadne, aby sa mohol vymeniť čo najvýhodnejšie. Takže ja myslím, že, pán Hlina, sedíme vedľa seba na výbore. Obidvaja vieme, že pán minister Takáč vôbec nie je záruka toho, že tento zákon bude čestne pripravený a je pripravený pre občanov Slovenskej republiky, aby si mohli vymeniť pozemky. Ďakujem veľmi pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. [11:37] Richard Raši Chce k rozprave, mám avizované, pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno, takže v zaujatom stanovisku ešte navrhovateľ, pán minister, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo. [11:37] Richard Takáč Pár poznámok k tomu, čo vystúpil aj pán Čaučík, aj pán poslanec Hlina. Čo sa týka, že začnem od konca. Pri reštitúciách nie sú výmeny pozemkov. To sa nezamieňajú pozemky. To neexistuje. To Slovenský pozemkový fond nerobí. Neviem, či pán Pročko už bol niekedy na výbore, lebo som ho tam ešte nikdy nevidel, ale však to je zas vedľajšie. Čo sa týka toho, čo rozprával pán poslanec Hlina, nie je to pravda, lebo to tam vôbec takéto veci nie sú. Čiže sú to tiež všetko výmysly, pán poslanec. Treba čítať s porozumením a treba si to poriadne prečítať. O reštitučnom nároku rozhodujú okresné úrady, a nie Slovenský pozemkový fond. To by ste mohli vedieť, to je úplne základná vec. No a novelou sa samozrejme precizuje postup Slovenského pozemkového fondu. Toto samozrejme bolo konzultované so všetkými dotknutými vrátane Slovenského pozemkového fondu. No a krajské mestá sú všetky vylúčené z toho, takže myslím si, že asi toľko v krátkosti, čo tu mám tých poznámok z hľadiska vašich vystúpení. Ďakujem vám pekne. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Chcete [11:39] Richard Raši Nie, prosím, určiť termín hlasovania. O 18.00 hodine hlasovanie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 z roku 1995 Z. z. o potravinách a v znení neskorších predpisov, tlač 1330. Pán minister, nech sa páči. Ďakujem pekne. [11:39] Richard Takáč Vážené dámy a páni, ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 z roku 1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženého návrhu je jednoznačne a transparentne vymedziť kompetencie jednotlivých orgánov úradnej kontroly potravín. Táto potreba vyplýva aj zo správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z roku 2023, v ktorej Najvyšší kontrolný úrad identifikoval existenciu tzv. šedých zón. Doterajšie opatrenia na riešenie týchto nejasností sa realizovali formou dohôd o spolupráci medzi Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrh zákona prispeje k zabezpečeniu jednotného, efektívnejšieho a bezproblémového výkonu kontrolných činností, zvýši právnu istotu a zároveň posilní dôveru verejnosti v systém úradných kontrol potravín. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovolím požiadať o prerokovanie predmetného návrhu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán minister, pán poslanec Skvorka. [11:40] Richard Raši Poprosím, aby ste predniesli správu spravodajcu. [11:41] Ján Kvorka Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1330. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem. Zaujímavý. Prosím, miesto pre spravodajcov. [11:42] Richard Raši Otváram všeobecnú rozpravu. Hlásenie do rozpravy. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán navrhovateľ zaujať stanovisko? Nie, pán spravodajca, nie. Prerušujem a hlasovanie dnes o 17:00. Prerušujem rokovanie o tomto. V bode ďalším bodom programu je prvé čítanie a poprosím pána poslanca Boleslava Leša, aby ho uviedol, pardon, pána ministra Takáča, aby uviedol prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39 z roku 2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, pán Stresen, počujeme slovo. Ďakujem veľmi pekne. Za [11:43] Richard Takáč Slovo pán predseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, dámy a páni, čo sa týka novelizácie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 39 z roku 2007, a to je Zbierka zákonov o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Som rád, že spravodajca je aj pán veterinár, ktorý pôsobil a myslím si, že sám uzná, že ide o prelomový zákon podľa mňa, ktorý som rád, že sem môžem predložiť, lebo ide o niečo, čo sa v živote môže za 30 rokov ešte na Slovensku v tejto problematike neudialo. Dobre viete, že Slovenská republika je na chvoste. To znamená, že sme najhorší v celej Európskej únii z pohľadu množiarní a z pohľadu nelegálnych chovov na Slovensku v tisíckach, tisíckach, ktoré sa aj ilegálne a rôznymi inými spôsobmi nelegálne vyvážajú do zahraničia a v zásade Slovenská republika je najhoršia v Európskej únii. A som veľmi rád, že týmto zákonom dôjde k úplnému v zásade zakázaniu Na Slovensku v tisíckach, tisíckach, ktoré sa aj ilegálne a rôznymi inými spôsobmi nelegálne vyvážajú do zahraničia a v zásade Slovenská republika je najhoršia v Európskej únii. A som veľmi rád, že týmto zákonom dôjde k úplnému v zásade zakázaniu akejkoľvek činnosti týchto množiarní, či už legálnych alebo nelegálnych. Dobre, viete, že táto novelizácia spôsobí, že úplne obmedzí tzv. neetické rozmnožovanie psov a mačiek. A mohol by som tu hodiny a hodiny rozprávať o tom, ako viac ako dva roky už bojujeme intenzívne s týmito množiarnmi. Mali ste možnosť vidieť rôzne zásahy, ktoré riešila Štátna veterinárna a potravinová správa, spolu samozrejme s dotknutými ďalšími organizáciami, či sú to polícia, hasiči, Regionálna veterinárna a potravinová správa. Naposledy jedna z najväčších akcií v histórii Slovenska, ktorá bola vykonaná v Bystričanoch, tzv. akcia Dráb, kde boli stovky a stovky psov odchytené alebo teda v množiarni, ktorá bola jedna nelegálna, druhá legálna, ale, keď by ste mali možnosť vidieť tie zvieratá, v akom stave tam žili a ako si tí ľudia hyenisticky na tom postavili bohapustý biznis, je to niečo neskutočné. A som rád, že novelizáciou tohto zákona obmedzíme od budúceho roka, ak prejde teda aj v prvom a v druhom a v treťom čítaní, od 1. 1. 2027 úplne zakážeme množenie tzv. nepapierových psov. To znamená, že úplne zakážeme toto bohapusté hyenistické biznis určitých ľudí, ktorí tu proste desiatky rokov na tom zarábali. A myslím si, že týmto krokom sa Slovenská republika odrazí od toho pomyselného dna, kde sme boli najhorší v celej Európskej únii a myslím si, že to je prvý krok, ktorý veľmi pomôže k intenzívnej ochrane spoločenských zvierat. Mohol by som tu hovoriť o iných krokoch, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva robí, ale tento tento návrh zákona, ktorý tu predkladáme, je po dohode. Myslím si, že všetkých zainteresovaných dotknutých, či to je od ŠVPS, RVPS, samozrejme ministerstvo. Veľmi chcem poďakovať, ale samozrejme aj občianskym združeniam, ktoré naprieč celým Slovenskom dlhé roky v zásade do určitej miery aj suplňujú úlohu štátu, že sa starajú o odchyt a túlavých psov a starajú sa o to, za čo im chcem samozrejme veľmi pekne poďakovať. A po spoločnej dohode bolo rôzne návrhy. Boli rôzne nejaké kozmetické úpravy, ale rozhodli sme sa ísť tou radikálnou cestou a to je táto novelizácia tohto zákona a, preto chcem poďakovať každému, kto sa podieľa na tom, aby sme v rámci ochrany spoločenských zvierat sa dostali z toho dna na tú úroveň, ktorú, ktorá nám patrí v 21. storočí a toto je jeden veľký krok z pohľadu tohto zákona. Ďakujem vám pekne. [11:47] Richard Raši Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Lešo, prosím ako správcu celovečernej správy. [11:47] Boleslav Lešo Dobrý deň, pre nás všetkých. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1331. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze na rovinu. Rady o tomto návrhu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte ešte rozpravu. Ďakujem, zavrite mi tie. Prosím miesto pre spravodajcov. [11:48] Richard Raši Otváram všeobecnú rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Stolová. Pardon, prepáčte, že som to hovoril. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení [11:49] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, ja vítam tento návrh Ministerstva pôdohospodárstva a vítam, že minister Takáč sa, takpovediac, pri ochrane zvierat konečne rozhýbal. To, čo spomínal aj v tom úvode, to neetické množenie psov a mačiek, ktoré sa potom pre účel predaja akoby zisku, sú naozaj veľmi často chované v otrasných podmienkach. Myslím si, že každý z nás, ak to nevidel aj na vlastné oči, tak to možno videl v televíznych správach alebo v nejakých investigatívnych reportážach, je to naozaj odporné a je to problém, ktorý treba riešiť a je to podľa mňa aj jedna z tém, na ktorej sa vieme zhodnúť naprieč spoločnosťou. Zároveň ale platí, že chcem, aby každému a každej aj tu v tejto sále, ale aj verejnosti, ktorá nás sleduje, bolo jasné, že minister Takáč sa v skutočnosti pri tomto probléme, pri ochrane zvierat, rozhýbal až vtedy, keď potreboval prekryť svoj škandál s PPA. Lebo ja sa pýtam: bolo toto naozaj spomínané, ako sa aj občianske združenia, ako tu roky, aj pán minister to priznal, dlhé roky tu suplujú úlohu štátu, dlhé, dlhé roky upozorňujú na tento problém, a ja sa teda pýtam, čo pán minister robil 2,5 roka. Lebo tá úprava nie je nejaká legislatívne zložitá, mohlo a malo to byť schválené už dávno, veď sme aj videli potom ten absolútne zrýchlený postup, akým sa to zrazu objavilo. Lenže za tie 2,5 roka, čo je pán minister Petrom, on o tej ochrane prírody, len ochrane zvierat len rozprával, vždy, keď sa to hodilo, ale nekonal. A nekonal napriek tomu, že ja verím, že keď my máme tie informácie naozaj o tom, ako to funguje, keď na to upozorňujú tie občianske združenia, tak on ako minister pôdohospodárstva musel byť absolútne ostreľovaný tým, aký je to závažný problém a ako treba v tom konať. A teda, ak sa chceme pozrieť, prečo to toľko trvalo, 2,5 roka, lebo naozaj tá legislatívna úprava nie je nejaká zložitá. Aj keď sa chceme pozrieť, aké sú tie skutočné motivácie, tak ja si myslím, že najviac nám v tomto pomôže práve, keď sa pozrieme na to načasovanie. Kedy teda minister Takáč začal alebo prišiel s tou prvou tlačovou konferenciou, kde oznámil, že ide predkladať takúto novelu, ktorou sa idú riešiť množiarne. No, bolo to presne v momente, keď sa intenzívne diskutovalo o tých obrovských škandáloch na PPA, ohľadom H-cent, keď sa objavila tá informácia, že je v hre odobratie akreditácie pre PPA-čku, práve pre tieto škandály. A keď to všetko ešte vyvrcholilo a počiarklo sa naozaj v tej hrozbe pozastavenia eurofondov pre slovenských poľnohospodárov. A toto načasovanie je naozaj, a tá jeho účelovosť je tak zjavná, že každý, kto aspoň trochu sleduje tie kroky ministra Takáča, tak mu to musí byť jasné, pretože pán minister nevedel týždeň alebo koľko preložiť list od Európskej komisie o tej možnosti odobrania akreditácie PPA-čky. V tom čase rokoval Európsky parlament o možnom pozastavení eurofondov, ale v tomto naozaj krízovom čase pre jedného ministra, on prišiel, hoci naozaj je hlavným aktérom všetkých týchto problémov, ktoré spomínam, on prišiel a urobil si tlačovú konferenciu práve k téme množiarni. Dokonca si na ňu nechal priniesť aj živé psíky. Možno ste to videli, tie jazvečíky v rukách ľudí, ktorí tam s ním stáli. A ja hovorím, táto zmena je dobrá a dôležitá a potrebná, ale to, ako to zobral minister Takáč, je jednoducho nechutná hra na emócie, aby prekryl svoje vlastné škandály, a je to podľa mňa hanebné zneužívanie tejto témy. A povedzme si aj ten výsledok, lebo ja síce hovorím, že áno, táto téma je dôležitá a riešiť ju je dôležité. Ale vďaka tomu, že to bolo proste účelovo spustené ako akcia vtedy, keď naozaj vrcholili a prišli tie najzávažnejšie podozrenia v prípade pána Takáča, tak on musel konať naozaj urýchlene. Preto táto potrebná novela zákona o veterinárnej starostlivosti sa predložila narýchlo a bez riadnej diskusie. Veď sme videli a bolo to dokonca aj v čase, keď pán minister má otvorený tento zákon v inej veci v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ale v tomto prípade, lebo bolo treba, a teda účelovo rýchlo to zahrať na emócie cez psíky, tak pán minister úplne obišiel medzirezortné pripomienkové konanie a odôvodňuje to naliehavou potrebou chrániť zvieratá. No a ja sa zase pýtam, vracia ma to na začiatok, kde bola tá naliehavosť, pre ktorú sa tu obchádza riadny legislatívny proces 2,5 roka, keď ešte mohol, keď to mohlo prebehnúť všetko štandardne, aj keď sme nemuseli spochybňovať motivácie pána ministra. Možno, keby to išlo riadnym legislatívnym procesom, tak by bolo aj jasné, ako napríklad táto úprava reflektuje na veľkú európsku legislatívu k ochrane zvierat a aj k tejto téme, ktorú Európsky parlament schválil pred pár týždňami. Tá zavádza aj pravidlá, ktoré nerieši novela ministra Takáča a iné úpravy. Takže sa celkom prirodzene ponúkajú otázky, či to nemohlo byť riešené v jednom balíku, či tam nie je rozpor, či tam nebude nejaká problematika. Nevieme, pretože to všetko prebehlo účelovo a narýchlo. Namiesto toho, aby si pán minister v tomto robil svoju prácu, keď je to taký naliehavý problém, s čím ja súhlasím, od prvého dňa, čo bol vo svojom kresle. Vo výsledku je vďaka tomu ešte predtým, ako sa táto novela schváli, je isté, že tento zákon sa v najbližšom období bude otvárať ešte minimálne dvakrát, z čoho ja si dovolím tvrdiť, bude len ďalší legislatívny chaos. Ale to je tak, keď sa návrhy zákonov nerobia pre vec samotnú, ale aby pomohli prekryť kšeftovanie v PPA, haciendy pre oligarchov a hrozbu straty eurofondov pre slovenských poľnohospodárov. Za Progresívne Slovensko tento zákon v prvom čítaní podporíme, ale budeme verejnosti celý čas pripomínať, o čo tu v skutočnosti ide a aké sú v skutočnosti motivácie pána ministra. Ďakujem pekne. S taktickou poznámkou pán poslanec. [11:56] Richard Raši Hlina, nech sa páči. Pán poslanec Čaučík. Áno, ďakujem. [11:56] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne. Pani kolegyňa, hovorili ste o tom, že zákon prišiel po dlhom čase a vtedy, keď pán minister potreboval prekryť škandál s PPAčkou, pretože sa začalo diskutovať o tých hacendách. Nejdem toto rozvíjať, ale áno, máte pravdu. Niektoré zákony, ktoré prichádzajú z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, trvajú veľmi dlho, kým prídu a často nie sú dobre pripravené. A v tejto súvislosti chcem upozorniť na to, že Európska prokuratúra včera upozornila Európsku komisiu, že legislatívne zmeny prijaté na Slovensku oslabili ochranu európskych aj slovenských verejných financií. Ide tu o zákon z dielne rezortu pôdohospodárstva, ktorý obmedzil možnosť zastaviť vyplácanie podpôr subjektom obžalovaným z trestnej činnosti. Vláda Roberta Fica a pán minister Takáč by mali prestať hľadať výhovorky a túto chybu urýchlene napraviť. Takže čakáme, že toto bude zákon, ktorý príde veľmi skoro do parlamentu a možno aj v skrátenom legislatívnom konaní, s ktorým máte takú veľkú skúsenosť. Slovensko nesmie byť krajinou, kde sa oslabuje ochrana eurofondov a kde vznikajú pochybnosti o tom, či verejné peniaze končia v správnych rukách. Keď Európska prokuratúra varuje, že slovenské zákony oslabujú ochranu eurofondov, vláda by mala konať a nie mlčať, a preto pán minister musí predložiť opravu zákona a obnoviť dôveru, že verejné peniaze sú na Slovensku chránené. Mám poslednú zlivu. [11:58] Richard Raši Nech sa páči. Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať. [11:58] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyni, že pekne identifikovala, že o, čo tu v tomto prípade ide. Šteniatka poslúžili. Oni boli ako keby v zálohe a čakalo sa na ten moment, že kedy by sa to teda hodilo a kedy by to bolo také najdojemnejšie. A viete, už, keď si v politike je teda možné viacero, ale už, keď si naberiete na ruky malé deti alebo šteniatka, hej? Tak viete, že niečo, niečo je veľmi zlé. Minister potreboval prekryť to, že v Nemecku a vo Francúzsku a v 20 v európskej 27 sa odmietajú, teda bez nás v 26, odmietajú už pozerať na to, že si tu kupujú naši oligarchovia aj hacjendy za ich peniaze. A, že teda už dochádza trpezlivosť. Nuž tak nastúpili šteniatka. Proste to malo ísť to prekryť, asi sa poučil z vysielania niektorých televízií, sa to zvykne zaraďovať a to bol nielen tento prípad, ale je aj prípad teraz, že zase len doplním. A, že vznikla taká dobrá reportáž, že si niektorí ľudia zo štandardných štátov nedotovaných médií dali tú pracujú. To zvykne zaraďovať a to bol nielen tento prípad, ale je aj prípad teraz, že zase len doplním. A že nešla taká dobrá reportáž, že si niekto, ľudia zo štandardných štátom nedotovaných médií dali tú prácu a obehali, že ďalšie skvostné príbehy podnikateľských úspechov haciendových. A tiež, čo by jeden nepovedal, zas to nefunguje, hej? Zase to nefunguje a javilo sa to, že by z toho mal zas nejaký problém. Minister okamžite zvolal tlačovku. Navolal si tam ľudí a rozprával o tom, že dá, viete, že, čo je na pomery ministerstva 900 000 a že dá teda na nejaké výstavy, lebo kravičky a deti nepoznajú kravičky. Nuž, tak viete, jedenkrát šteniatka, druhý deň kravičky, takže uvidíme, čo bude do tretice. Ďakujem. Je 12:00. Chcem privítať na balkóne. [12:00] Richard Raši Osmaková, pani Puci z cirkevnej základnej školy v Seredi. Pekný deň prajem. A budeme pokračovať ďalšou faktickou poznámkou, pani poslankyňa Matej. Nech sa páči, máte slovo. Ďakujem za slovo, pán predseda. [12:00] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa, škoda, že ste nezostali v tej konštruktívnej rovine, kde sme sa podľa mňa úplne zhodli a mali ste potrebu trošku hovoriť aj o iných témach, ale aj ja vyslovujem presvedčenie, že tento návrh zákona získa širokú podporu v parlamente a nielen cez prvé čítanie, pretože toto je téma, ktorá presahuje politické rozdiely a dokonca v spoločnosti je veľmi vítaná. Neviem, či ste zachytili aj jeden prieskum spoločnosti, ktorý v podstate obehol celé Slovensko a cez 70 % ľudí sa vyjadrilo, že víta tieto zmeny, s ktorými prichádza Ministerstvo pôdohospodárstva a samotný pán minister, pretože týranie zvierat a neetické množenie by všetci mali považovať za tému, ktorá patrí do minulosti. A tento návrh označujú mnohé inštitúcie ako veľmi prelomový. Takže ako povedal pán minister, ktorému rozhodne patrí poďakovanie za to, že s tým prišiel. A nemyslím si, že by sme mu mali hovoriť, kedy s tým má prísť, pretože s tým prišiel a budeme, a vidíte o tom, že aj rokujeme. Takže od 1. januára 27 skutočne, aby platil jasný zákaz takéhoto chovu zvierat, zavedú sa primerané regulačné opatrenia na obmedzenie takéhoto neetického správania sa, tak. Pani poslankyňa, verím, že to, ako ste vystúpili konštruktívne, tak sa to premietne aj vo vašom hlasovaní. Ďakujem pekne. [12:01] Peter Žiga Pán poslanec Kováčka. Ďakujem pekne. [12:01] Ján Kvorka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, na začiatok chcem zareagovať na pani Stohlovú, kde by som to asi ohodnotil tak, že také porekadlo hovorí, že aj keď neskoršie, ale vždycky lepšie ako nikdy. A toto si myslím, že v tomto prípade platí. Pretože súčasná, pretože súčasné mechanizmy, ktoré, ktoré nám ukazujú, že sú absolútne neefektívne. Dochádza k rôznemu množeniu zvierat, hlavne psov a mačiek, kde je ťažko ohodnotiť zdravotný stav a iné veci, ktoré sú pri tomto potrebné a kupujúci, ktorí v takomto prípade vstúpia do tejto hry, sú v mnohých prípadoch oklamaní, zavedení a tam potom prichádza k situáciám, ktoré mnohokrát končia aj rôznymi súdnymi konaniami a tak ďalej. Čiže chcem týmto naznačiť a povedať, že tento zákon, ktorý je tu daný a ktorý tuná prerokovávame, je veľmi potrebný aj z etického hľadiska, aj z odborného hľadiska, aj zo samotnej ochrany samotných zvierat, hlavne, čo sa týka psov a mačiek, pretože toto táto spoločnosť potrebuje. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán [12:03] Peter Žiga Minister, chcete v záverečnom slove? Nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. [12:03] Richard Takáč Vážené pani poslankyne, poslanci. Nebudem sa venovať tomu politickému vystúpeniu, lebo to by som tu mohol toho veľa rozprávať. Úplne jednoduchá jedna základná vec je, aby to každý pochopil. Desiatky až stovky auditov za XY rokov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Tie audity sú utajené. Sú v tajnom režime. Audity sa verejne nekomentujú. Toto je ešte otvorený audit, ale Progresívne Slovensko aj SaS disponuje listom z tohto auditu, čiže každý z nich si zodpovie, odkiaľ vietor fúka, ako to celé funguje. Čo sa týka predmetného zákona, myslím si, že je to niečo prevratné, čo sa tu ešte nedialo a, ak má pocit pani poslankyňa z Progresívneho Slovenska, že sme si to až teraz všimli, tak to nie je pravda. Keby možno zodpovedne pristupovala aj ako členka výboru a monitorovala, čo sa na Ministerstve pôdohospodárstva deje, tak by zistila, že Ministerstvo pôdohospodárstva robilo viacero krokov a aktivít za dva a pol roka vo vzťahu k premnoženým psom, divo žijúcim v osadách, a takisto aj k množiarniam. Nebolo štandardom po minulé roky, možno za 20, za 30 rokov, že by sa diali na pomaly týždennej báze rôzne záťahy vo vzťahu k rôznym ľuďom alebo rôznym chovateľom vo vzťahu k nelegálnemu chovu zvierat. A to nielen spoločenských psov a mačiek, ale, samozrejme, tieto záťahy, ktoré sa robia, sú aj vo vzťahu k hospodárskym zvieratám, koňom a tak ďalej. My to všetko nezverejňujeme, samozrejme, ale tých záťahov je nespočetné množstvo a to sa tu v živote nedialo. To je prvá vec. Druhá vec je tá, že už v minulom roku sme prvýkrát historicky vypísali výzvu pre útulky, ktoré sa môžu uchádzať o finančné prostriedky, kde sme napísali takzvanú výzvu pre možnosť sa prihlásiť. A v minulom roku bolo vyčlenených 100 000. Tento rok sme vyčlenili 200 000 a všetky útulky, ktoré sa v tomto roku prihlásili, všetky dostanú finančné prostriedky tak, ako boli prihlásené. To je ďalšia vec. Nebolo štandardom, že po minulé roky, a to chcem poďakovať aj, samozrejme, zástupcom samospráv, že sa robili rôzne aktivity hlavne vo vzťahu k spoluobčanom žijúcim hlavne teda v osadách, kde sú premnožené tisícky a tisícky voľne žijúcich psov, tak sme minulý rok začali tzv. pilotný projekt, kde spolu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou za súčinnosti, samozrejme, ďalších zložiek sa robia tzv. rôzne návštevy týchto osád, kde príde množstvo ľudí a kde sa vykonáva aktivita, ktorá, samozrejme, stojí nemalé finančné prostriedky, a robia sa aktivity tým, že čipujeme tieto tieto psy, odchytávame ich, kontrolujeme zdravotný stav, očkujeme ich, kastrujeme ich a robíme vlastne aj osvetu vo vzťahu k ľuďom žijúcim v týchto osadách, ako sa majú k tomu správať, aké podmienky a aké zákony musia dodržiavať, keď chcú chovať tieto psíky, lebo myslím si, že každý z vás, keby mal možnosť možno si vidieť, ako sa správajú tí ľudia k týmto spoločenským zvieratám, to je niečo neskutočné. Tých krokov sme spravili na ministerstve množstvo, množstvo. Samozrejme, intenzívne od začiatku komunikujeme aj s organizáciami pôsobiacimi v tomto pri odchyte a, samozrejme, pri, či sú to útulky a tak ďalej. A po dlhej dohode sme našli spoločnú reč a ja som rád, že mám tu dnes možnosť predkladať tento zákon v prvom čítaní a verím, že nenájde podporu len zo strany našich poslancov v rámci koalície, ale podporu aj zo strany opozície, lebo neviem si predstaviť, že v dnešnej dobe kto by bol proti tomuto a nezahlasoval by za takýto zákon, takže chcem každému poslancovi, ktorý za to zahlasuje, poďakovať. [12:07] Peter Žiga Pán spravodajca, chce tiež pri záverečnom slove. Poďte, pán predseda, ďakujem za slovo. [12:08] Boleslav Lešo Tak, už hovoril pán minister, tak mám odpracovaných 25 rokov ako súkromný veterinárny lekár. Ja som veľmi rád, že tento zákon je teraz na stole, pretože tento zákon je prakticky o ochrane života v jej rôznych, v jej rôznej podobe. Nie je to len o psíčkoch, nie je to len o kravičkách, nie je to o mačičkách, je to naozaj, sú tu rôzne exotické zvieratá, ktoré sa vozia z doliniek a končia všelijak a všelikde. Takže ja sa naozaj teším, že sa tie veci posúvajú. A treba sa poďakovať jak ministerstvu, treba sa poďakovať všetkým zložkám v rámci veterinárnej služby alebo veterinárneho nejakého komplexu služieb, a to je Štátna veterinárna správa, Univerzita veterinárneho lekárstva, Komora veterinárnych lekárov a ústavom kontroly liečiv, ktorí prakticky participovali na celom na vývoji a tvorbe tohto zákona. Ešte raz ďakujem a chcem poprosiť všetkých, aj poslancov opozície, pretože ochrana života v akejkoľvek podobe je dôležitá a svedčí aj o morálke a vývoji spoločnosti. Ďakujeme pekne. Prerušujem rokovanie. [12:09] Peter Žiga O tomto programe a od psíkov a mačičiek premostíme a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Civilný sporový poriadok, tlač 1210. Pán minister Súviský zaujal svoje miesto. Máme tu aj pani Plevíkovú, ktorá je spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona. V utorok 2. júna neukončila svoje vystúpenie pani poslankyňa Kolíková, ktorá možno teraz ukončila. Mám to zle napísané. Pani poslankyňa, idete do rozpravy, áno? Nech sa páči. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený [12:11] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Pán minister, ja si dovolím nadviazať na moje vystúpenie zo včera večer. A začnem asi tým, kde som skončila, kde som uvádzala, že vysvetlila som, prečo nedáva zmysel zmena ustanovení, ktoré sa týkajú takzvaného rozsudku pre zmeškanie, a vysvetlila som, že aj keby tá právna úprava, ktorú si pýta ministerstvo vnútra do pravidiel v konaní pred súdom, aj keby tá právna úprava tam bola, tak vlastne aj tak v prípade Matúša Šuta Eštoka ten rozsudok vydaný byť mohol, pretože v zásade sa mení to, že tam, kde dnes súd mal povedané, ak sú splnené tieto podmienky, ten rozsudok pre zmeškanie má byť vydaný, tak to, čo sa mení, je, že môže byť vydaný. Ja poviem neskôr aj k tomu novému pravidlu, že ak má účastník elektronickú schránku a nie je zastúpený, tak rozsudok pre zmeškanie mu vlastne nemôže byť doručený do tejto elektronickej schránky. Čo si myslím, že predpokladá každý, kto si zriadi elektronickú schránku, že tam sú mu doručované všetky dokumenty od orgánov verejnej moci a správy, veď preto si to zriadil. Tak to je zaujímavé nové pravidlo v rámci elektronizácie, že nie, rozsudok pre zmeškanie mu teda bude doručovaný do fyzickej schránky. Stratí sa lístok, nestratí sa. Bol by rád, keby to mal v tej elektronickej. No nebude. Toto nám prináša Matúš Šutaj Eštok. Ja som včera vysvetlila aj to, prečo Matúš Šutaj Eštok ako právnik musel predpokladať, že to rozhodnutie v danej veci bude pre neho s oveľa väčšou pravdepodobnosťou negatívne pre neho a že mohol predpokladať, ja sa to domnievam, to si dovolím vysvetliť ako advokátka aj ako bývalá ministerka spravodlivosti, s ohľadom na všetko, čo máme v Občianskom zákonníku, aká je judikatúra k ochrane osobnosti a jedná sa o šesť vyšetrovateľov. Každý z nich si žiadal 15 000 €, boli označení za mafiánov, zločincov s pripodobnením k Černákovi. Nie sú odsúdení k dnešku. Musel vedieť Matúš Šutaj Eštok podľa mojej mienky, áno, je to môj úsudok, že to nemôže dopadnúť dobre a dokonca, že tá nemajetková ujma 15 000 € pre každého nie je ani neprimerane vysoká a s veľkou pravdepodobnosťou sa môže naozaj stať, že to bude musieť zaplatiť, takisto ako sa to stalo nakoniec podobne aj Borisovi Kollárovi. Takže v tej súvislosti ako právnik to mohol predpokladať a že takéto niečo sa môže udiať a jediná vlastne obrana pre neho mohla byť, že si proste nebude žiadne dokumenty, ktoré sú mu doručované do elektronickej schránky, preberať riadne a že to bude možno spôsob, ako nikdy žiadne rozhodnutie nepadne. A možno mu ušli niektoré ustanovenia. Mohla byť, že si proste nebude žiadne dokumenty, ktoré sú mu doručované do elektronickej schránky, preberať riadne a že to bude možno spôsob, ako nikdy žiadne rozhodnutie nepadne. A možno mu ušli niektoré ustanovenia z konania pred súdom. A musím povedať, že sú to ustanovenia, ktoré sú vlajkovou loďou momentálne aj šéfa rekodifikačnej komisie, ministra spravodlivosti pána profesora Števčeka, čo aj vtedy uvádzal tých nových pravidiel pred súdom, ktoré on tu presadzoval a presadil za vtedajšie vlády, kedy rozsudok pre zmeškanie bol vlajkovou loďou tých všetkých pravidiel, ktorá má byť prekážkou pre tých, ktorí chcú robiť prieťahy v konaní, aby jednoducho k tomu rozhodnutiu v riadnom čase došlo. A to, že sa niekto vyhýba súdnemu konaniu, aby mu nebolo na prospech. Teraz Marek Števček je šéfom inej rekodifikačnej komisie, naďalej spolupracujúci s Ministerstvom spravodlivosti. Veď to je všetko v poriadku. Ale je to taký zaujímavý, taký paradox, že v tomto období prichádza práve minister spravodlivosti a mení vlastne túto vlajkovú loď, pretože Matúš Šutaj Eštok si nevyzdvihol, si neprebral poštu v elektronickej schránke. Takže ja som včera vysvetlila a chcem sa k tomu vrátiť, aby bolo zrejmé, že ak si myslíte, že tými zmenami, ktoré tu presadzuje minister spravodlivosti, ak niekto voči vám uplatňuje žalobu na ochranu osobnosti v nejakej výške, že vám nemôže byť takýto rozsudok vydaný, nie je to pravda. Táto zmena právnej úpravy nie je žiadnou prekážkou pre sudcov, aby vydali rozsudky pre zmeškanie aj pri žalobách na ochranu osobnosti. Rovnako nie je pravda, že by sa tým vytvorila prekážka pre sudcu, aby pri nejakých výškach vôbec rozsudky pre zmeškanie vám nedal. Či je to 100 000, či je to milión, nie je tam takáto prekážka. To by sa podľa mňa dalo legitímne očakávať, že tu bola veľká debata, či vôbec je na mieste, keď sú takéto žaloby na ochranu osobnosti, aby bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, ale nie, toto neprináša táto právna úprava. Táto právna úprava iba hovorí: „Nechajme to na sudcovi a nech ten rozhodne, ako zváži.“ No ale to znamená, sudca kľudne môže zvážiť, lebo nemá žiadnu úpravu vlastne tých pravidiel takú, že by pre ochranu osobnosti to možno nebolo vhodné. Nič také tam nie je. Ani, že by s ohľadom na nejakú výšku to nemuselo byť vhodné. Nič také tam nie je. Je to absolútne prenechané na voľnú úvahu súdu. Takže v tejto súvislosti naozaj by bolo neprimerané očakávať, že by súdy rozhodovali, ako sa im zachce. A jedny by hovorili, že je to vhodné, iné nevhodné. Nemala by tá voľná úvaha byť až takáto bezbrehá. Takže áno, necháva sa to na úvahe súdu, ale kľudne môže súd rozhodnúť pri vlastne v rovnakej žalobe, ako bola voči Matúšovi Šutajovi Eštokovi, že takýto rozsudok vydá. Jediná zmena, ktorá sa nám tu prináša vlastne tým pádom, je, že ak si niekto myslí, že keď si vytvorí elektronickú schránku, tak mu bude všetko doručované, tak sa týmto mení, pretože rozsudok pre zmeškanie mu doručený do tejto schránky nebude, bude mu doručený fyzicky, poštou, kde vlastne v rámci elektronizácie by sa predpokladalo, že človek, ktorý chce mať vlastne kontrolu nad takýmito dokumentami od úradov, tak si práve preto zriadi tú elektronickú schránku, urobí si notifikáciu na mobil, do počítača, jednoducho všetkými možnými nástrojmi. Naozaj ich je mnoho, všade mu to pípa, bzučí a tak má vlastne kontrolu teda nad svojím životom v tomto elektronickom svete. Tak vlastne na toto spoľahnutie tu už nemáme. A to podľa mňa nie je v poriadku. To nie je v poriadku, že vlastne naozaj v čase elektronizácie, modernizácie celej verejnej správy zrazu vnášame takúto výnimku, ktorá nemá žiadnu oporu. A bude to spôsobiť aj problém pre súdy. Pretože aj tam je samozrejme nastavenie, že akonáhle má účastník elektronickú schránku, všetko sa mu má doručovať. Všetko sa mu má doručovať potom do tejto schránky. Aj tu budú musieť nastaviť na súdoch nejakú výnimku vlastne v tých procesoch, čo môže byť pomerne náročné, že jednoducho tu to neplatí. To znamená, neplatí vlastne v tom algoritme práce na súdoch, že kto má elektronickú schránku, všetko mu doručujeme do schránky, lebo tu mu to musí byť doručované inak. Takže naozaj to nie je dobrý nápad. A naposledy, ja si myslím, že treba si tiež povedať, že čo nám vlastne prináša táto výnimka, že ona, tá výnimka, vlastne nie je o tom, že by ten účastník dostal niečo naviac, že by bol nejak lepšie poučený, hej? Že takéto nič tu nie je. Naozaj jediné, čo je, že vlastne, ak ste si mysleli, že budete mať kontrolu nad všetkými dokumentmi z úradov, tak v tomto prípade toto hneď tak nebude. A áno, môže sa stať, že sa ten lístok stratí, nedoručí a vy sa o tom nedozviete a budete riešiť rovnakú situáciu, ako tvrdí, že sa stala Matúšovi Šutaj Eštokovi. No lenže keby sa mu tak naozaj objektívne stala, tak máme samozrejme ustanovenia v rozsudku pre zmeškanie, že ak vám nebol vlastne riadne doručený, nastal nejaký problém, tak vy môžete dať návrh na zrušenie takého rozsudku a môžete presne toto namietať, že objektívne nemohli ste, niečo sa stalo, nemohli ste vlastne sa s tým oboznámiť. Ja neviem, mohli ste byť v nemocnici, v kóme, môžu nastať rôzne skutočnosti, áno, pri tom doručovaní. Tak zjavne nič také sa zatiaľ z toho, čo vieme aj verejne, asi v tomto prípade neudialo, ale ja len chcem povedať, že tu sa nič takéto nemení ani v tých pravidlách, že by tu nastali nejaké nové okolnosti, ktoré by mal súd posudzovať a že by to bolo v tomto prísnejšie. Vôbec nie. To znamená, že aj v odvolaní, kedy súd sa bude zaoberať tým, v odvolaní voči takémuto rozsudku, že či ho má alebo nemá zrušiť, tak jednak máte možnosť samozrejme dať návrh na zrušenie takého rozsudku, keď boli splnené podmienky. Tie podmienky sú stále rovnaké, nič sa v nich nemení. Nič sa v nich nemení. A rovnako v odvolaní nie sú žiadne podmienky vlastne na to, aby ste boli úspešní v odvolaní. Takže ja len, že je pre mňa nepochopiteľná táto zmena, musím sa priznať. Naozaj nepochopiteľná. Že prečo ľuďom, ktorí chcú komunikovať elektronicky, berieme možnosť tejto kontroly v rámci elektronického sveta. Nepochopiteľné to je. A nepochopiteľné to je tiež, prečo nechceme byť jasní a povedať, keď sú splnené podmienky, súd má vydať rozsudok pre zmeškanie a nechávame mu voľnú úvahu bez toho, aby sme povedali, že teda sú nejaké prípady, kde to problém je a jasne sme ich pomenovali. Takže to je pre mňa, to je z mojej strany naozaj výtka, že mi to príde ako zmena pravidiel v konaní pred súdom, ktorá teda nevidím ani, že bude efektívnejšia, ani, že neprináša väčšiu právnu istotu a vôbec vlastne to, čo je komunikované v tom verejnom priestore, že by to mali byť nejaké situácie, kedy nie je vhodné vydať rozsudok pre zmeškanie, tak tu nič také vlastne v tých pravidlách nie je. Takže uvoľňuje to ten priestor. Ale ten priestor je absolútne nejasný. Absolútne nejasný. A súčasne ide proti ľuďom, ktorí sú zodpovední a chcú mať spoľahlivú komunikáciu v elektronickom svete so zverenými inštitúciami. Takže to je námietka. A k tomu je pozmeňovací návrh, ktorý sme riadne doručili, bol zverejnený a je v poradí dva. Takže ja ich potom, som porozumela, že musíme si dať pozor podľa nových pravidiel rokovacieho poriadku, že máme pozmeňujúce návrhy uvádzať v tom poradí, v ktorých chceme, aby teda, som porozumela, sa o nich aj hlasovalo a aj sme ich dali zverejniť, takže ja teraz hovorím o pozmeňujúcom návrhu, ktorý by mal byť teda v poradí druhom. A skúsim to nejak napraviť, keďže som začala hovoriť najprv o tejto situácii, že potom na záver to zhrniem, ktorý je pozmeňujúci návrh v poradí jeden a v poradí dva, aby som dala zadosť novým pravidlám rokovacieho poriadku. Lebo tak hovorí rokovací poriadok, treba ich preniesť v poradí, teda ako vlastne sa dali aj na zverejnenie, len tým, že sa oni neprednášajú a už sa nemusia, tak vlastne otázka, ako ich mám ja prednášať v poradí 1 – 2, tak to je iba taká hárka. Sa tu snažíme s tým nejak popasovať a ja sa vlastne popasujem v závere a poviem, ako ich teda prednášam, aby bolo zrejmé, že toto je to poradie a je to isté, ktoré sme teda dali naozaj na zverejnenie. A teraz si dovolím hovoriť o druhom probléme, ktorý som si všimla v týchto nových pravidlách pre konanie pred súdom. Ja som to už hovorila v prvom čítaní, hovorila som to na výbore. A som rada, že tam bol aj pán Šťastný, tajomník, ak som dobre porozumela aj z jeho reakcie. Asi to bol práve on, ktorý prišiel s týmto výborným nápadom, aby to vyzeralo takto. A ten nápad je, aby sme stanovili nové pravidlo pre vlastne súdy vo všetkých veciach ako všeobecné nové pravidlo pre lehotu, že keď súd s vami vlastne komunikuje pre akýkoľvek jeho úkon, tak mal by vám vždy dať 15 dní. A ja budem rada, keď k tomu aj pán minister vystúpi a k tomu mi niečo povie. Lebo je tu vlastne zavedená nová 15-dňová lehota určená súdom vlastne pre akékoľvek úkony z jeho strany, čo tu doteraz takto nebolo. S vysvetlením, že súd vlastne dáva účastníkom samozrejme rôzne, doručuje im rôzne dokumenty a je dôležité, aby účastník mal dostatočný čas sa s nimi oboznámiť. No lenže ten život naozaj a to konanie pred súdom má rôzne situácie a to všeobecné pravidlo môže fakticky zneefektívniť celé súdne konanie a môže spôsobovať prieťahy. A ja aj vysvetlím prečo. Na to som aj poukazovala už viackrát a s tým súvisí samozrejme pozmeňujúci návrh, kde navrhujeme to vypustiť, toto nové pravidlo, pretože toto nové pravidlo, asi je problém, že nebolo v normálnom legislatívnom procese. Súdy sa s tým nemohli oboznámiť, lebo vlastne prišlo až ako jedna z pripomienok na zmenu do textu, takže nebolo to v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde by sa s tým mohli súdy oboznámiť, dať k tomu komentár. A na mňa sa práve obrátili súdy, že toto teda naozaj nie je dobrý nápad. Lebo ja som to už hovorila, poviem to opakovane. Situácia: účastník, advokát sa ospravedlní 2 dni pred pojednávaním. Dovtedy tam chodil vždy koncipient, riadne oboznámený s celou vecou, zrazu chce prísť advokát a tvrdí, že nemôže, ide na zahraničnú cestu. Tak bolo by asi na mieste sa opýtať, že či naozaj je to vážny dôvod a dať predložiť k tomu nejakú dokumentáciu, že hádam by to nemal byť nákup svorov na poľských trhoch. Je to pohľadávka na 150 000. Bolo by na mieste, aby tí účastníci, keď boli riadne poučení, predvolaní, tak nebudem predsa rušiť pojednávanie dva dni predtým, že mi povie advokát, že on ide na zahraničnú cestu. Asi by bolo na mieste sa opýtať, na akú. Či skutočne obstojí vlastne ten dôvod pre odročenie pojednávania. Ide nám o to predsa, aby to konanie bolo riadne a včas a s tým súvisí, že to pojednávanie sa musí uskutočniť. Tak v takejto situácii sudca alebo jeho pracovník zdvihne telefón, zavolá do advokátskej kancelárie a požiada advokáta, aby riadne odôvodnil to ospravedlnenie a s ohľadom na to súd zváži, či ho ospravedlní alebo nie a dá mu to samozrejme vedieť rovnako promptne. Telefonicky môže prebehnúť táto komunikácia, mailom, ale tam nie je priestor na 15 dní. Priestor na 15 dní znamená, že pojednávanie musí odročiť. A nabudúce mu povie, že je chorý. Dva dni pred pojednávaním napríklad. Tak na mieste je obratom zavolať a povedať: dobre, prosím si potvrdenie od lekára, že nie ste spôsobilý prísť na pojednávanie, že naozaj je to takáto indispozícia. Je to na mieste urobiť zo strany sudcu, ktorý chce, aby riadne a včas sa rozhodlo vo veci, pretože keď takýmto spôsobom by pristupoval, že každé akékoľvek vlastne dožiadanie o odročenie pojednávania bez toho, aby to mal zdokumentované ten sudca, tak samozrejme ten účastník, ktorý nechce výsledok konania, tak sa naozaj k tomu výsledku konania nikdy nedopracujeme. Že stanoviť 15-dňovú lehotu pre akékoľvek úkony zo strany súdu, budem veľmi vecná a budem sa snažiť použiť mierny výraz, je veľmi zlý nápad. Veľmi zlý nápad. Ale počula som aj expresívnejšie výrazy zo strany súdov, ale nebudem ich tu hovoriť. Môžeme si to povedať inde, v inom priestore. Tu sa to nehodí. Je to veľmi zlý nápad. Naozaj veľmi zlý nápad. Z krátkej cesty poďme a veľmi rýchlo poďme krátkou cestou z toho preč. A ja som navrhla to, čo by sa tu dalo riešiť a ja k tomu len poviem, že ja rozumiem, že môžu byť situácie, že môže sa zdať niektorým účastníkom, že mali by dostať väčší priestor, ja neviem, na vyjadrenie k žalobe. A potom, keď dostanete, keď napíšete žalobu, samozrejme druhá strana sa môže vyjadriť. Potom znovu to dostane žalobca, ten sa k tomu vyjadrí, k tomu vyjadrovaniu k žalobe a potom sa to takto otočí ešte raz. No a v rámci tých vyjadrení vy tam môžete mať napríklad, ja neviem: trvám na žalobe a nedám vám k tomu žiadne ďalšie dôvody. To znamená, keď to vraciate vlastne tomu druhému účastníkovi, má to takúto jednu vetu, že vlastne len trváte na tom, čo už bolo povedané. Naozaj nemá zmysel dávať druhému účastníkovi znovu 15 dní, lebo tam nič nové nie je. To sú proste, to je jedna veta, s ktorou sa tá druhá strana vie okamžite oboznámiť. Stačí kľudne dať týždeň. Nič nové tu nie je. Poďme na to a poďme čo najskôr určiť termín pojednávania. Každých vlastne tých 15 dní, treba si k tomu pripočítať 18 dní, kým sa to riadne doručí, úložná lehota, tak ako zásielok a podobne. Či už je to v elektronickom svete alebo je to v riadnom doručovaní. Jednoducho vždy tam máte lehotu na doručovanie, kým si to tá strana prevezme a tak ďalej. Takže vlastne plus 15 dní znamená, ak ste na tej strane, že chcete čo najskôr to rozhodnutie vo veci, príležitosť, ako robiť prieťahy v konaní pre toho účastníka, kto to rozhodnutie vôbec naozaj nechce riadne. A upozorňovala som na to v prvom čítaní, na výbore. Znovu upozorňujem, máme k tomu pozmeňujúci návrh, treba to vypustiť. Takže ja si myslím, že som povedala všetko podstatné. V rámci toho všetkého podstatného zopakujem teraz návrhy v poradí, aby som dala zadosť, ako sme to dali na zverejnenie. Takže prvý v Na výbore. Znovu upozorňujem, máme k tomu pozmeňujúci návrh, treba to vypustiť. Takže ja si myslím, že som mala všetko podstatné. V rámci toho všetkého podstatného zopakujem teraz návrhy v poradí, aby som dala zadosť, ako sme to dali na zverejnenie. Takže prvý v poradí je pozmeňujúci návrh k čl. 1, že sa má vypustiť bod 1. Je to pozmeňujúci návrh spolu s poslancom Dostálom, teda môj návrh spolu s ním. A súvisí vlastne s vypustením lehoty pre vlastne pre všetky úkony súdu na tých 15 dní. Navrhujeme to vypustiť. Takto to stanoviť. Hovorím, toto je rovno nové pravidlo pre prieťahy v konaní. V druhom poradí pozmeňujúci návrh je návrh, ktorý sa týka rozsudku pre zmeškanie. Navrhujeme vypustiť tie nové pravidlá, ktoré si tu presadzuje Ministerstvo vnútra. Zjavne v prospech nového argumentária ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, že to nie on je problém, ale problém je právna úprava. Takže síce jemu to priamo už nepomôže, ale samozrejme v tej obrane vo verejnom priestore mu môže pomôcť akákoľvek zmena teraz, s ktorou prichádza minister spravodlivosti. A ako hovorím, ide to na neprospech, je to v neprospech vecí a v neprospech vás všetkých, ktorí raz budete chcieť, aby rozhodnutie ste dostali čo najskôr, a nerieši to všetky tie výhrady voči tomu resku, ktoré v tom priestore sú. Takže toto len skomplikuje situáciu, nepomôže ani vám, keď raz budete chcieť, aby to rozhodnutie prišlo čo najskôr, a ani na druhej strane, keď si myslíte, že majú byť nejaké veci, v ktorých súd nemá vydávať takéto rozhodnutia. Nič z toho to nerieši. Takže rovnako hovorím, poďme z tejto cesty preč. Je to pozmeňujúci návrh v poradí 2., ktorý podávam rovnako s pánom poslancom Dostálom. A vypúšťa sa, znamená to, že v čl. 1 sa vypúšťa bod 2. V čl. 1 sa vypúšťa bod 3. A v čl. 1 sa vypúšťa bod 4. To je pozmeňujúci návrh druhý v poradí. Myslím, že sa mi podarilo dať zadosť aj novému rokovaciemu poriadku. A verím, že sa s tým pán minister spravodlivosti v poriadku oboznámi aj tu v rámci môjho vystúpenia v pléne. Možno ho prijme a nebude zložité tieto zmeny spoločne prijať a naozaj je to na prospech toho, aby sme mali rýchle súdne konania. Ďakujem pekne. Na vaše [12:31] Peter Žiga Vystúpenie sedem faktických poznámok pani poslankyne Plavákovej. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mária, ty si [12:31] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ešte včera aj spomínala tú nejakú analýzu, ktorú, o ktorej sme počuli na ústavnoprávnom výbore, a mňa vždy teda zaujímajú tie analýzy, lebo ja som teda, odkedy som tu vkročila do tohto parlamentu, žiadnu od koalície nakoniec na papieri nevidela, čiže ja neviem, čo sú to za analýzy, ale teda možno v tomto prípade je to inak a pán minister spravodlivosti nám vie poskytnúť nejaké podklady, ktoré sú na pozadí tohto návrhu zákona, a teda obzvlášť ma zaujíma vo vzťahu k tým úpravám týkajúcim sa kontumačných rozsudkov, ale aj samotnej transpozície smernice, lebo mňa by napríklad zaujímalo, či má pán minister zanalyzované, že koľkých prípadov sa to teda na Slovensku v tejto novej podobe, ako to upravil len s tým cezhraničným prvkom, bude dotýkať. Lebo to predpokladám, že pri každom návrhu zákona, ktorý sa týka teda aj súdnych konaní, si pán minister spravodlivosti robí takúto analýzu a má teda nejaké údaje a odhady, koľko konaní sa to bude týkať, tak by som chcela poprosiť, či nám to viete sprostredkovať, pán minister. Ďakujem. Pán poslanec, zostal. [12:33] Peter Žiga Pani poslankyňa Kolíková. [12:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Upozornila si na to, že tá právna úprava zmeny a právnej úpravy vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie vlastne nič nerieši. A teda v nadväznosti na to, čo hovoril včera pán minister spravodlivosti Susko, že ten napríklad žalovaný, ktorý sa vôbec nedozvie o tom, že sa koná súdne pojednávanie, lebo nepracuje s elektronickou schránkou, tak nech má mať aspoň šancu, že to dostane žltým lístočkom poštou, že bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, aby sa vôbec k tomu mohol vyjadriť. Ale keď už súd vydá rozsudok pre zmeškanie, tak sú tam nejaké dôvody, ktoré môže ten, ktorý prehral rozsudkom pre zmeškanie, uplatniť a rozsudkom pre zmeškanie je žalovaný, napríklad vo vzťahu k žalovanému, môže byť vtedy, keď sa nevyjadril k žalobe alebo keď sa nedostavil na pojednávanie. A toto sú dôvody, pre ktoré môže súd zrušiť rozsudok pre zmeškanie, ak to žalovaný urobil z ospravedlniteľných dôvodov. A teraz, keď sme v situácii, že máme žalovaného, poviem, že typu pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý má zriadenú elektronickú schránku, je povinný ju používať, ale nepoužíva ju. Tak je toto ospravedlniteľný dôvod, aby súd zrušil taký rozsudok pre zmeškanie? Lebo môže byť ospravedlniteľný dôvod choroba alebo neviem čo, ale skutočnosť, že žalovaný má zriadenú elektronickú schránku a nekontroluje si ju, to je ospravedlniteľný dôvod, ktorý pre súd bude dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie? Mňa by naozaj zaujímala odpoveď na túto otázku, lebo keď nie, no tak potom je to úplne zbytočné. Ten žalovaný sa dozvie, že prehráva rozsudkom pre zmeškanie a týmto končí. [12:35] Peter Žiga Pani poslankyňa Števulová pani [12:35] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Kolíková, ty si poukázala na tie problémy, ktoré spoločne na ne upozorňujeme už od prvého čítania a vlastne napriek tomu, že tu pán minister aj opakovane vystúpil, tak v podstate tie uspokojivé odpovede sme nedostali, pretože presne pri tom kontumačnom rozsudku a jeho doručovaní, ktoré sa zmení teda z elektronického na poštové, to nemá v skutočnosti absolútne žiaden zmysel a význam, pretože ľudia, stále je to minimum ľudí na Slovensku, ktoré má aktivovanú tú elektronickú schránku. Oni si ju aktivujú, keď už si ju aktivujú, s vedomím, že teda budú dostávať komunikáciu od štátu elektronicky. A keď sa vyhýbajú používaniu tej elektronickej schránky a nemajú na to ten ospravedlniteľný dôvod, ako práve kolega dostal, vymenoval tie dôvody, tak prosto je to predsa ich zodpovednosť. Veď minister spravodlivosti má dbať na to, aby tá spravodlivosť fungovala, aby bola efektívna. On nemá predsa chrániť ľudí, ktorí vedome si aktivujú elektronickú schránku a potom sa na to vykašlú. On má chrániť, aj súčasťou tej spravodlivosti je teda nejaký efektívny výkon justície, predchádzať prieťahom. Však to je problém na Slovensku, že sú prieťahy, že ľudia sa vyhýbajú svojim povinnostiam. A nie im umožňovať, aby tieto prieťahy sa ďalej robili, napríklad teda tou 15-dňovou lehotou. A teda ja sa pýtam, že keď niekto si aktivuje elektronickú schránku, lebo chce komunikovať so štátom elektronicky, ako príde k tomu, že mu bude doručovaný žltý lístok, ktorý možno nebude mať možnosť si vyzdvihnúť, lebo práve preto si aktivoval tú elektronickú schránku? Na to by sme [12:37] Peter Žiga Fakt je skopané stresusko, ďakujem pekne za slovo. [12:37] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja som, myslím si, že včera dostatočne dlho odôvodnil aj v rozprave, prečo si myslím, že ten inštitút je nastavený tak, ako nastavený je a je správne, pretože, ak sa niekto dozvie o tom, že je voči nemu vedené konanie, tak je veľmi nepravdepodobné, že by malo dôjsť ku kontumačnému rozsudku. Ku kontumačnému rozsudku dochádza práve vtedy, keď sa ten človek vôbec nedozvie o tom, že začalo konanie, pretože sa do tej elektronickej schránky nedostal z akéhokoľvek dôvodu, či technického, či osobného alebo iného. Je to zabezpečenie práva na spravodlivosť, aby mal právo na opravný prostriedok voči samotnému rozhodnutiu a to neznamená len zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ale vôbec vecné preskúmanie toho rozhodnutia. Odvolacom konaní. Čiže to je základný nárok na zabezpečenie spravodlivého procesu. Ale myslím si, že som to včera dostatočne vysvetlil. Pokiaľ ide o tú 15-dňovú lehotu, ja som to aj na základe našej komunikácie na výbore ešte konzultoval so sudcami. S tými sudcami, s ktorými som ja komunikoval, v tom nevideli žiaden problém a nie je to pre všetky prípady. Veď zákon hovorí jasne, že tá lehota nemôže byť kratšia ako 15 dní, ak tento zákon neustanovuje inak. Čiže v prípadoch, keď tento zákon stanovuje konkrétne lehoty, tak vtedy sú tie lehoty iné. Čiže to je všeobecná lehota, ak zákon neustanovuje inak. A je to na základe pripomienkového konania, na základe požiadavky Slovenskej advokátskej komory práve pre prípady, kedy sú tu rôzne dupliky, repliky, ďalšie a ďalšie stanoviská, ktoré majú niekoľko desiatok strán a ktoré nie je možné v stanovenej lehote súdom, tri dni napríklad, keď je ešte potrebné obstarať, povedzme, právneho zástupcu, k tomu si nájsť nejaké podklady a podobne, nie je možné ich v tejto lehote nejakým spôsobom zodpovedať a práve toto právo na spravodlivý súdny proces má zabezpečiť, aby tá lehota nebola kratšia ako 15 dní, aby nebola šikmá. [12:39] Peter Žiga Pani poslankyňa Kleinert, ďakujem pekne. Ja si myslím, že táto vláda a dokonca [12:39] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Aj pán minister spravodlivosti si robí srandu z občanov Slovenskej republiky. A to aj teda aj s pánom ministrom Šutejom Eštokom, nielen s pánom Suskom, lebo to nie je normálne, aby my, ktorí sme si povedali, že chceme dobrovoľne dostávať správy od štátu do elektronickej schránky, aby sme teraz museli dychtivo čakať na nejaké možné žlté lístky z inej strany. To nie je normálne. Prečo sa máme kvôli ministrovi, ktorý naschvál si schránku neotváral alebo je neschopný, ja neviem, to je úplne jedno. Prečo sa kvôli nemu máme vracať my ľudia 21. storočia naspäť dozadu? Prečo si máme komplikovať ten systém? Vy si fakt robíte z ľudí srandu. To nie je normálne. Hej. Tu sa dejú veci, za ktoré sa chytáme za hlavu. A zároveň presne by som chcela povedať, pani Kolíková, čo si hovorila o tom, že existuje objektívna námietka. Dokonca aj nám sa to stalo, že objektívne kvôli obchodnému registru sme nedostali nejaké informácie. Tam prebehol nejaký súd a tak ďalej. Teraz to hovorím veľmi laicky. My sme to objektívne namietali, lebo sme si naozaj nemohli otvoriť tú schránku, lebo to nešlo, a normálne sa vec vyriešila. Úplne v poriadku, bez žiadneho problému, pretože to bola objektívna príčina, kedy sme si nemohli otvoriť tú schránku. A vy tu idete hovoriť, že čo, kto, aký zase žltý lístok, kto to má ako dostať. Prosím vás, akože veď robte službu občanom, službu, servis. Na to ste tu platení. Na to je platená koalícia. Nerozprávajte nám tu takéto hlúposti, kde my všetci normálne, logicky rozmýšľajúci ľudia vieme, že je to iba rozmar Matúša Šuteja Eštoka, ktorý potrebuje proste sa, ja neviem, niekomu pomstiť alebo hádzať o zem alebo čo, proste robí nám tu život zložitejším. A vy na to, pán Susko, sadnete. Ja fakt tomu nerozumiem. Pán poslanec Dusinko. [12:41] Peter Žiga Ďakujem, pani poslankyňa. [12:41] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolíková, za naozaj veľmi dobré vystúpenie. Ja len nadviažem na to, že problém s kontumačnými rozsudkami tu nebol 10 rokov. Totižto kontumačné rozsudky tu máme od roku 2016, odkedy začal platiť Civilný sporový poriadok. Do dnešného dňa bolo vydaných viac ako 26 000 kontumačných rozsudkov, absolútne nikomu to nevadilo. Pán minister tu často hovorí, že veď Šutaj Eštok sa o tom ani nedozvedel, ako sa takí ľudia, ktorí zmeškajú, majú možnosť brániť. No majú sa možnosť brániť. Veď je tu explicitne napísané, že ak sa osoba nedozvie o tom, že bola odsúdená, do 15 dní, odkedy sa o tom dozvie. Veď aj Šutaj Eštok sa odvolával. Odkedy mu čureľovci povedali, respektíve jeho právny zástupca, že prehral súd, Roztok nad Bodrog, právoplatnosť, mal 15 dní na to, aby sa odvolal. A to aj robil. Na SES odkedy sa dozvedel o rozsudku. A to aj spravil. Šutaj Eštok sa aj odvolával. NASES mu na jeho žiadosť vydal vymyslené povolenie, že mal problém s doručovaním notifikácií do elektronickej schránky. Až keď aj toto odvolanie padlo, keď bolo jasné, že už mu niet pomoci, vtedy to začal byť problém. Vlastne nie, ani vtedy to nebol problém, lebo vy ste tento návrh zákona dávali potom, čo sa to stalo, a až cez MPK ste vyhoveli Matúšovi Šutajovi Eštokovi, aby túto úpravu takto spravil. A doplním, že ak by ste chceli byť naozaj spravodliví, tak rozsudok pre zmeškanie sa netýka len žalovaných, ale aj žalobcov. Čiže, ak ste to chceli upravovať rovnomerne, tak áno, môžu nastať prípady, kedy aj sám žalobca zmešká. [12:43] Peter Žiga Pani poslankyňa Marcinková, ďakujem pekne. Ja si myslím [12:43] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že Slovensko by malo mať jeden parlament, tento, ktorý sa bude venovať jeho občanom, a potom by sme mali mať ešte nejaký separátny malý parlament, ktorý sa bude venovať len Šutajovi Eštokovi, ktorý má separátne naozaj naliehavé potreby meniť zákony podľa toho, ako to jemu vyhovuje, podľa toho, aký súdny spor má, podľa toho, akú agendu práve rieši. Či potrebuje rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov o protisociálnej činnosti, lebo od neho dostal pár pokút, alebo, keď nie je schopný nájsť si vo svojej elektronickej schránke rozhodnutie, tak tu musíme meniť Civilný sporový poriadok, aby sa mu to jednoducho doručovalo poštou a už to nemal vo svojej schránke. A toto je len jeden z mála príkladov, ktoré sme tu už riešili od začiatku funkčného obdobia tejto vlády. Takže ja sa naozaj prihováram za to, aby sme vytvorili nejaký separátny orgán v tejto krajine, ktorý Rozhodnutie, tak tu musíme meniť Civilný sporový poriadok, aby jednoducho sa mu to doručovalo poštou a už to nemal vo svojej schránke. A toto je len jeden z mála príkladov, ktoré sme tu už riešili od začiatku funkčného obdobia tejto vlády. Takže ja sa naozaj prihováram za to, aby sme vytvorili nejaký separátny orgán v tejto krajine, ktorý nebude brzdiť rozvoj celej republiky, ale bude sa venovať len pánovi ministrovi vnútra, pánovi Šutajovi Eštokovi, bude riešiť jeho problémy. Jeho žaloby, jeho vyplácanie pokút a potom sa konečne budeme môcť pohnúť z miesta a na tomto mieste sa venovať republike, ktorá je v veľmi zlej finančnej ekonomickej situácii, kde za posledné tri roky 5100 ľudí prišlo o prácu len preto, lebo firmy, ktoré ich zamestnávali, museli odísť kvôli vašim ekonomickým opatreniam, ktoré ich zničili, transakčná daň, zvyšovanie odvodov a tak ďalej. Ja by som sa veľmi rada venovala týmto ľuďom, s ktorými si mnohí ani nevedeli nájsť prácu, pretože tá ekonomika je tak pridusena tým, čo robíte, že jednoducho ostali bez nej a sú to regióny, ktoré aj ja dobre poznám. Napríklad Levoča, kde ste zrušili, pán minister, väznicu a tí ľudia si nie sú schopní nájsť robotu a tak ďalej. Čiže naozaj venujme sa občanom a prestaňme dookola riešiť Šutaja Eštoka a jeho objednávky u iných ministrov, ako napríklad tu v Civilnom sporovom poriadku od pána ministra Suska. S [12:45] Peter Žiga Reakcia pani poslankyne Kolíkovej. Ďakujem [12:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pekne, pani poslanci a dámy poslankyne, zaznačte vyjadrenia. Ja si dovolím vziať na ten krátky čas. Zareagovať teraz na pána ministra, lebo si myslím, že je dôležité si povedať, že k čomu má tá právna úprava pomôcť, a to v súvislosti teda s tými dvomi zmenami, ktoré osobitne kritizujem. A to je jednak rozsudok pre zmeškanie, ktorý je tu na podnet ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý proste naozaj veľmi nezodpovedne ako právnik, minister vnútra zodpovedný za elektronizáciu, sa rozhodol, že nebude preberať a otvárať zásielky, ktoré mu chodia do elektronickej schránky, a teraz kvôli tomu majú trpieť všetci na Slovensku. A nejako neobstojí argument, že je dobré, aby sme rozsudky pre zmeškanie teraz doručovali im fyzicky. Veď potom si môžeme hovoriť, ktoré všetky dôležité dokumenty máme doručovať ľuďom fyzicky, ktorí si určili, že chcú mať elektronickú schránku. Veď je množstvo ďalších vlastne rozhodnutí, ktoré sú dôležité pre ľudí a ktoré môžu byť konečné pre nich. A že ich máme teda doručovať takýmto spôsobom. Tak ako naozaj tu ideme robiť výnimku z pravidla, že človek, ktorý sa sám rozhodne, že chce mať väčší doručovací do elektronickej schránky, tak ich tam doručované mať nebude. A ešte raz. Nemenia sa dôvody, pre ktoré by sme posudzovali, či bolo alebo nebolo možné vydať rozsudok pre zmeškanie, to je stále to isté. To je stále to isté. To znamená, my robíme právnu úpravu len kvôli tomu, že jeden minister vnútra sa rozhodol ignorovať elektronickú schránku, ktorú si dobrovoľne zriadil. Dobrovoľne zriadil, to proste absolútne nesedí. A teraz k tým lehotám. Keby sa to urobilo tak, ako to chcela komora, je to absolútne v poriadku. Repliky, dupliky, nech sa páči, ale nie pre všetky úkony, lebo všetky nemajú stanovené lehoty v zákone. Takže tam, kde nie sú [12:47] Peter Žiga Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister. [12:48] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Kolegovia a kolegyne, ja by som na úvod v tejto rozprave chcela podotknúť ešte na margo pani poslankyne Matejičkovej, ktorá si teda pomýlila, že toto je rozprava o Občianskom zákonníku, ale teda, keď už ho spomenula, tak mňa by teda zaujímalo, či pánovi ministrovi spravodlivosti príde v poriadku, že bola skrátená rozprava pri najväčšej a jedinej rekodifikácii Občianskeho zákonníka na Slovensku, ktorý má 2000 paragrafov, a táto rozprava bola skrátená rozhodnutím koalície na úplne najmenší počet hodín, a teda pre opozíciu to vychádza, myslím, necelých 6 hodín, pre náš klub nejaké 2 hodiny, pre SaS 55 minút. Že či toto je naozaj zodpovedný prístup k najväčšej rekodifikácii Občianskeho zákonníka na Slovensku, lebo ja si to teda nemyslím. Ale teda k samotnej novele, o ktorej tu máme rozpravu. Ja by som na úvod zhrnula k tým papalášskym ustanoveniam pre Matúša Šutaja Eštoka, aká bola tá trajektória, ako sa toto vyvíjalo. On sa okolo 7. novembra 2025 dozvedel, že kontumačne prehral spor a má čurilovcom zaplatiť 90 000 €, je to 6 x 15 000 každému z nich. 5. 12. 2025, o necelý mesiac, zneužil Matúš Šutaj Eštok úradníkov, ktorých ako minister riadi, aby predložili do MPK dve pripomienky a – šok – obidve sa venovali jeho kontumačnej prehre na súde. A pritom toto určite nevychádzalo z praxe Ministerstva vnútra, ale jedine zo situácie samotného ministra. 15. 12. 2025 sa kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi a jeho návrhu uskutočnilo rozporové konanie, o ktorom Ministerstvo spravodlivosti pod vedením pána Borisa Suska informovalo, že rozpor bol odstránený a riešenie doplnené do návrhu zákona. 7. 3. 2026 vláda schválila novelu CSP, do ktorej boli pre Matúša Šutaja Eštoka zapracované ustanovenia, ktoré s pôvodným návrhom zákona, a ktorým je transpozícia antisLAPP smernice, nemajú nič spoločné. 21. 4. 2026 schválila koalícia návrh v prvom čítaní tu v parlamente. A dnes 3. 6. 2026 už môže byť novela pre Matúša Šutaja Eštoka schválená aj definitívne. Suma sumárum, za pol roka si Matúš Šutaj Eštok dokázal zabezpečiť, aby len a len pre neho a len a len kvôli nemu bola schválená novela zákona, ktorá mu má zachrániť jeho babrácku tvár, lebo iba o tomto to je. To dokázal za pol roka pomôcť sám sebe. Ale viete, čo nedokázal ani za 2 a pol roka Matúš Šutaj Eštok? Žiadna novela na pomoc ženám zažívajúcim násilie, žiadna novela na pomoc deťom, ktoré sú obeťami trestnej činnosti, žiadna novela na pomoc v boji proti korupcii. To nie. To sú témy, ktorým by sa mal ako minister vnútra venovať. Ale nie, lebo on je na svojej dôležitej misii pomsty a vedie urputný zápas proti pár vyšetrovateľom. To je jeho práca ako ministra. A popritom sa mu celý rezort rozpadá pod rukami rovnako ako všetky jeho súdne konania, čo vidíme teda priebežne. No a mne príde naozaj veľmi smutné, že na toto všetko sa dal zneužiť minister spravodlivosti, ale vlastne ma to ani až tak veľmi neprekvapuje, lebo však nie je to prvýkrát. Však on tu prináša návrhy zákonov presne na pomoc konkrétnym ľuďom, aj pán predsedajúci teda bol takýmto človekom, ktorému pomohla novela trestných kódexov, keď sa mu premlčali teda tie skutky, pre ktoré bol obvinený. Rovnako iné prípady blízkych ľudí Smeru – novely trestných kódexov, ktoré nám tu pán minister predniesol. Takže pre neho je to vlastne bežná realita, ale naozaj toto nie je úloha ministra spravodlivosti, aby pomáhal kamarátom a blízkym ľuďom riešiť ich právne trable, lebo o tom je aj tento prípad, táto novela zákona, že minister Matúš Šutaj Eštok má právne problémy, lebo koná nezákonne. A následkom sú rôzne pokuty a prehry na súdoch. A potrebuje si zachrániť svoju politickú tvár. Tak vyslal úradníkov Ministerstva vnútra do MPK s dvomi pripomienkami, ktoré absolútne nesúvisia s praxou Ministerstva vnútra. A pán minister spravodlivosti poslušne tieto pripomienky zapracoval do absolútne nesúvisiaceho zákona. Veď toto je normálne, že transpozícia smernice. To tu bežne mávame. Takto to išlo aj do MPK. Bežná transpozícia smernice. O nej potom ešte poviem niečo viac. No a pán minister Boris Susko tu opakovane hovorí v tejto rozprave, že však to Matúšovi Šutajovi Eštokovi nepomôže. Ale my sme nikdy nepovedali, že toto mu pomôže vyriešiť tie jeho súdne prehry. To on už bude musieť platiť. Zatiaľ sa teda k tomu moc nemá, ale bude to musieť zaplatiť, však už má aj nejaké exekúcie. Ale pomôže mu to politicky, lebo on si chce zachrániť túto svoju babrácku tvár. Že prehráva práve s vyšetrovateľmi, voči ktorým vedie tuto on svoj boj. Lebo to je trápne, pôsobí to proste strašne slabo a trápne. A preto on potrebuje práve túto novelu, aby mohol rozprávať, že tá právna úprava bola zlá a vlastne on nikdy nemal s tými čurilovcami prehrať a bolo to proste v dôsledku toho, že sme tu mali takúto zlú právnu úpravu. A s týmto mu vypomáhate, pán minister, s týmto. Pomáhate mu zachrániť jeho babrácku tvár. Politicky mu pomáhate. Ja nehovorím, že právne, však my tomu rozumieme, že mu to nepomôže na tých súdoch. Ale toto bude on rozprávať svojim voličom v budúcnosti a stále, aby nevyzeral ako babrák neschopný, kým je. Takže o tom to tu je, však my nie sme hlúpi, my tomu rozumieme, prečo to on robí. A ja som presvedčená o tom, že tomu rozumiete aj vy. A že len mu v tom pomáhate. Pretože taká je zjavne vaša úloha v tejto vláde, ako som uviedla aj na tých ostatných príkladoch. A mňa to mrzí. Lebo práve od ministra spravodlivosti očakávame, že bude hájiť hodnoty, ako je práve tá spravodlivosť, ale vy nie. Vy nie. Vy robíte pravý opak. Vy robíte pravý opak. Je absolútne zjavné, že tieto ustanovenia sú len pre Matúša Šutaja Eštoka. A len pre neho ste ich doplnili do tohto návrhu zákona. Vyplýva to aj z celého toho vývoja, ako som ho popísala. Nevychádzajú z vašej praxe, z praxe Ministerstva spravodlivosti a poznatkov Ministerstva spravodlivosti. Nemali ste to ani v legislatívnom pláne, nijako ste sa tomu nevenovali, nevyplynulo vám to z praxe, že toto je teda nejaký problém, ktorý musíte riešiť. Lebo inak by to bolo predmetom vášho legislatívneho zámeru alebo plánov. Legislatívny plán, však máte aj legislatívny plán, ani tam to nebolo. Čiže zjavne ste takýto problém neidentifikovali. A hovorili ste tu v rozprave, že nereagujete teda na Matúša Šutaja Eštoka, ale na tisíce prípadov z praxe. A to je teda veľmi zaujímavé, že tie prípady sa teraz zjavili, keď ste o tomto probléme nevedeli, že ja tomu nerozumiem, ako sa tu zrazu zjavili tieto prípady. A mňa by zaujímalo, že ako ich máte teda zanalýzované. Ako som už spomínala predtým vo faktickej, ja by som fakt rada videla, či by ste nám mohli poskytnúť nejakú analýzu teda tých prípadov a tej praxe, na ktorú ste prišli, a že kedy sa to stalo, že zrazu je tu takýto problém a treba to rýchlo ešte vsunúť do tejto transpozície smernice. Aby sa to pre Matúša Šutaja Eštoka čo najskôr vyriešilo, lebo to sú priority – riešiť problémy ministrov a iných predstaviteľov tejto koalície, nie riešiť problémy ľudí na Slovensku. Takže ja sa vás pýtam, či máte nejakú analýzu tých konkrétnych prípadov z praxe a či nám ju viete poskytnúť. A myslím si, že tieto ustanovenia pre Matúša Šutaja Eštoka sú krásnym príkladom papalášskeho lobingu, pri ktorom minister zneužil celý štátny aparát od spomínaných úradníkov, ktorých vyslal teda do MPK, až po samotného ministra spravodlivosti a teraz na to zneužije ešte aj celý zákonodarný zbor, tuto koaličných poslancov a poslankyne. To nie je riešenie problémov ľudí, o ktorých by sme tu vedeli v právnickej obci, že toto bol teda problém a treba to nejako riešiť. Však ani pán minister o tomto probléme nevedel, dokým sa nestalo toto babráctvo Matúšovi Šutajovi Eštokovi. Takže keby existoval, asi by ste to riešili. No a čo je na tom celom mimoriadne smutné, je to, že vy vlastne týmito ustanoveniami pre Matúša Šutaja Eštoka vytvárate taký nejaký spätný chod, hej? Že namiesto toho, aby sme my podporovali, rozširovali, sfunkčňovali, zefektívňovali elektronickú komunikáciu, tak nie. My sa ideme vrátiť k žltým lístočkom. Tie všetci milujeme podľa mňa ako úplne. Na Slovensku ich určite všetci milujú. A ja neviem, že kde tento spätný chod skončí, že či skončíme pri doručovaní poštovými holubmi, alebo kde sa to až zastaví. Lebo zopakujem, že toto celé robíte len kvôli Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A darmo vy tu budete rozprávať niečo iné. Však ja som to tu ukázala aj na celej tej časovej línii, ako sme sa tu k tomu dopracovali. Však to nemusíte to ani priznať, všetci to tu vieme. Ale teda, či by ste mohli aspoň vysvetliť a predostrieť teda celú tú nejakú analýzu prípadov, z ktorých vyplývajú tieto vaše závery, že takto teda my to máme riešiť. A že prečo je podľa vás dobré sa od elektronickej komunikácie odkláňať späť k tej listinnej. Lebo tam sa samozrejme môže stať to isté, že proste ľudia, ktorí neprídu na poštu, tak si neprevezmú tú zásielku. Pre každého zodpovednosť, hej? Rovnako ako pri tej elektronickej schránke. A to, že to má K tej listine. Lebo tam sa samozrejme môže stať to isté, že proste ľudia, ktorí neprídu na poštu, tak si neprevezmú tú zásielku. Pre každého zodpovednosť rovnako ako pri tej elektronickej schránke. A to, že to Matúš Šutaj nedokázal, to už je jeho zodpovednosť. Ale kvôli nemu, kvôli jemu, jeho vlastnému babráctvu, obzvlášť v tomto pre neho veľmi dôležitom zápase s vyšetrovateľmi je to samozrejme problematické, že takto dopadol. A vy ste sa teda podujali na to, mu s touto jeho situáciou pomôcť. Nie, pomoc ľuďom na Slovensku, ale Matúšovi Šutajovi Eštokovi. A neviem, či vám to za to stojí. Takto pomáhať, či už smeráckym predstaviteľom, alebo aj lasackým, spôsobom, že krivíte právny poriadok na Slovensku. Keďže máme 13., pani poslankyňa, prerušujem vás, prerušujem vaše vystúpenie, keďže máme 13. hodinu. Vyhlasujem prestávku do 13:15, kedy budeme otvárať ďalšiu schôdzu. [13:59] Martin Dubéci Kolegovia, kolegyne, prajem vám príjemné popoludnie. Budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 7. dňa 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Civilný sporový poriadok, tlač 1210. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. [14:03] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ja som teda v prvej časti môjho vystúpenia hovorila hlavne o tej časti tejto novely zákona, ktorá sa tam vlastne objavila vďaka Matúšovi Šutajovi Eštokovi pre neho a na riešenie jeho babráckej situácie, v rámci ktorej mu pomáha teda pán minister spravodlivosti Boris Susko. Ja len zopakujem, že teda som mala aj prosbu, aby pán minister vysvetlil teda nejaké tie dáta, štatistiku a analýzu, ktorá je za týmito dvomi ustanoveniami, ktoré menia kontumačné rozsudky. Teraz by som sa chcela venovať ale samotnej podstate tohto návrhu zákona, ktorým je transpozícia antislapp smernice. Lebo o tom mal byť celý tento návrh zákona. Nemalo to byť vôbec o Matúšovi Šutajovi Eštokovi a ani o kontumačných rozhodnutiach. To len vyplynulo zo situácie, že teda minister vnútra takýmto spôsobom prehral svoje súdne spory voči Čurilovcom. Ale teda máme tu transpozíciu antislapp smernice, ktorá má chrániť pred šikanóznymi žalobami. A celý tento legislatívny proces začal veľmi dobre, aj by sme ho pochválili, aj by sme sa tešili, že Ministerstvo spravodlivosti malo zámer priniesť tú transpozíciu tak, že by ju transpozícia požaduje, aby, aby tá právna ochrana bola poskytovaná na situácie, kedy je tam cezhraničný prvok, lebo však to je kompetencia práva Európskej únie, ale ten pôvodný legislatívny zámer vyzeral tak, že tam boli zahrnuté aj prípady, ktoré majú národný prvok. Čo je dobré, čo je pozitívne, čo by sme pochválili a z čoho by sme sa potešili, pretože to by pomohlo chrániť ľudí na Slovensku. No a toto teda z toho procesu vypadlo a my doposiaľ, ja sa ospravedlňujem, vy ste odpovedali, pán minister, svojím spôsobom na túto otázku, ale ja som nedostala jasnú odpoveď, prečo teda to z toho procesu vypadlo. Lebo ten zámer tam bol, to znamená, že to bola legitímna požiadavka. Chceli ste zabezpečiť právnu ochranu ľuďom na Slovensku a teraz ste sa rozhodli v tom procese, že im ju teda neposkytnete. A mňa by zaujímalo, že prečo? Aby ste to tým ľuďom vysvetlili, ktorých sa to týka na Slovensku. Lebo ako som už uvádzala, aj komisár pre právny štát odporúča, aby členské štáty rozšírili smernicu nielen na medzištátne prípady, ale aj na národné prípady. A teraz k vašim argumentom, ktoré ste uvádzali, či vy alebo štátny tajomník na ústavnoprávnom výbore. Že lebo iné štáty to neprevzali tiež takýmto spôsobom. No a mňa teda osobne nezaujíma, akým spôsobom to prevzali alebo neprevzali iné štáty širšie. Mňa zaujíma, prečo vy, pán minister, minister spravodlivosti, nechcete ľudí chrániť pred šikanóznymi žalobami. Že prečo? Tým ľuďom to potrebujeme vysvetliť, lebo ten zámer tu bol. Bol dobrý a bol správny a potom ste sa rozhodli inak. A faktom je, že ten súčasný návrh je prakticky obsolentný, lebo takéto prípady, kde je ten cezhraničný prvok, sú vzácne. A ja neviem, či vôbec na Slovensku taký máme. Čiže pre koho bude poskytnutá tá právna ochrana, ktorú touto transpozíciou smernice zabezpečujete. Lebo tá s tým národným prvkom, tá by mala svoj dopad. To by sa týkalo konkrétnych prípadov na Slovensku. A vy to veľmi dobre viete, pán minister. A mňa by teda zaujímalo, či máte nejakú analýzu za tým, či máte to nejakým spôsobom preskúmané, že koľkých prípadov sa teda bude dotýkať tento návrh zákona. A či má táto právna úprava potom zmysel. Aký bude mať zmysel v praxi? Lebo fakty ukazujú a vieme to však aj v rámci advokátskej činnosti aj z medializovaných prípadov, že jednoducho takéto prípady nie sú, sú veľmi vzácne a neviem, či na Slovensku kedykoľvek boli. Akurát tu bol pán minister obrany. Ja som sa s ním nedávno o tom rozprávala a on sa tiež tak pousmial, že však také prípady ani nie sú, čiže tento zákon tým pádom je nezmyselný. Ako výhovorku č. 2 ste uviedli, že súčasná právna úprava však tú právnu ochranu poskytuje. No, ale mne to príde ako naozaj zvláštne, že sa na toto odvolávate, že existujúca právna úprava túto ochranu poskytuje, lebo odborníci a odborníčky v danej oblasti, ktorí sa venujú práve tejto právnej ochrane, vypracovali teda ten legislatívny návrh, to, ako to pôvodne znelo, ako som uviedla, aj pre tie prípady s národným prvkom. A keby sme to teda v právnej úprave už mali, tak prečo by to robili? Neviem. Nedáva mi to zmysel. Čiže je očividné, že tá právna ochrana, tak ako je poskytnutá vďaka tejto transpozícii smernice, jednoducho pre tie prípady s národným prvkom existovať nebude. Lebo tí odborníci, odborníčky ju pripravili práve preto, že existujúca právna úprava túto ochranu neposkytuje. A vy ste tú úpravu, tú pomoc ľuďom na Slovensku proste hodili do koša. A otázkou je, prečo? Lebo mne potom naozaj napadá jediné vysvetlenie, a to také, že ste vo vláde s ľuďmi, ktorí práve šikanózne žaloby využívajú. A že teda oni nechcú, aby boli ľudia na Slovensku pred nimi chránení, pretože ich by sa to dotklo. Čo by sedelo zase s tým, že nám tu často prinášate návrhy zákonov, ktoré jednoducho pomáhajú ľuďom okolo vás. No, ale keď teda tvrdíte, že tá právna úprava je v CSP, tak kde v CSP nájdeme napríklad ten inštitút zábezpeky alebo pokutu do 10 % žalovanej sumy? To sú tie ochranné nástroje, ktoré prináša tento návrh zákona ako transpozíciu smernice. Že kde, keby ste mi mohli pomôcť teda to identifikovať, keď hovoríte, že táto právna úprava už existuje. No a potom ste mali ešte takú ďalšiu výhovorku, tretiu, že keby sa to transponovalo aj tak, že by tam boli tie prípady s národným prvkom, tak že by to bol gold plating. To ma naozaj až zaskočilo, lebo naozaj tento argument gold platingom s týmto nemá nič spoločné. Pretože to sú prípady, kedy nad rámec smernice štát prináša napríklad príliš veľa byrokracie alebo dáva pokuty, ktoré sú prísnejšie pre firmy, ako vyžaduje smernica. Napríklad sme tu nedávno mali transpozíciu o rovnom odmeňovaní, tak tam, keby sme transponovali tú smernicu tak, že to nastavíme prísnejšie, ako požaduje smernica, že od tých firiem chceme viacej povinností napĺňať alebo im dáme prísnejšie sankcie, tak to by bol gold plating. Ale nie to, keď chceme pomôcť zabezpečiť právnu ochranu ľuďom na Slovensku pred šikanóznymi žalobami. Čiže ja si myslím, že vy to veľmi dobre viete, len jednoducho nemáte reálny argument, prečo ľuďom na Slovensku túto právnu ochranu poskytnúť nechcete, keď v zámere, zopakujem, bola. Takže to ma na tom mrzí, že mohli sme tu dospieť k návrhu zákona, ktorý by bol užitočný a ktorý naozaj by ocenili aj ľudia z praxe, ľudia z advokácie, ktorí sa týmito prípadmi zaoberajú, ale aj samotní ľudia, ktorých sa to dotýka a ktorí sú terčom práve tých šikanóznych žalôb. Ale nie, my zase nejdeme nikomu pomôcť a nejdeme zlepšovať situáciu na Slovensku, lebo asi teda proste to ľudia okolo vás nechcú alebo možno to dokážete vysvetliť nejako inak. Ja som zatiaľ žiaden iný dôvod, žiaľ, teda nenašla. A kolegyňa Štefunková tu spomínala, že my sme predložili aj dva pozmeňujúce návrhy. Údajne teda to bolo v poriadku aj v súlade s novým rokovacím poriadkom podané, ale len pre istotu zopakujem, že tým prvým žiadam, teda navrhujeme vypustiť úpravu k rozsudku pre zmeškanie, keďže to považujeme naozaj za papalášizmus Matúša Šutaja Eštoka a je to nehodné návrhu ministra spravodlivosti takýmto spôsobom pomáhať ministrovi vnútra za to, že zbabral svoju právnu procesnú situáciu, a druhý je rozšírenie ochrany pred šikanóznymi žalobami práve aj na tie spory bez cezhraničného prvku, čiže s tým národným aspektom, tak ako som o nich hovorila, lebo to by práve pomohlo ľuďom na Slovensku. To by zvýšilo tú právnu ochranu. Čo je niečo, čo by mal mať tak na srdci minister spravodlivosti, že zvýšiť právnu ochranu ľudí, ktorí sú v slabšej, zraniteľnejšej pozícii. A to je práve zámer ochrany pred šikanóznymi žalobami. Ale nie, vy ste sa rozhodli, že ľuďom takto nedokážete pomôcť, nezlepšíte im tú právnu situáciu a rozhodli ste sa teda to nakoniec z toho vyhodiť. Čo ma teda veľmi, veľmi mrzí a želala by som si, aby to bolo inak. Stále máte možnosť podporiť náš pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne na vaše vystúpenie. [14:13] Martin Dubéci Päť faktických poznámok, prvé od pána poslanca Pročka. A mne pripadá pôsobenie [14:13] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vládna koalícia je ako taký futbalový zápas, kde hráč hráča fauluje. Urobí naozaj očividný faul, ale tak, že to vidia všetci, dokonca aj VAR to posvätí. A jeho spoluhráči idú za rozhodcom a vykrikujú a rozprávajú, veď to neurobil, veď to nebolo nič, veď to bolo krásne. Presne to isté mi pripadá Šuta a Štok. Potrebujem, aby, lebo urobil faul, aby ten faul bol zmazaný. No tak ani rozhodca Susko to nevidí, ale najhoršie, že všetci jeho kolegovia hráči ho Veď to bolo, to bolo krásne. Presne to isté mi pripadá. Šuta Eštok potrebujem, aby lebo urobil faul, aby ten faul bol zmazaný. No tak ani rozhodca Susko to nevidí, ale najhoršie, že všetci jeho kolegovia hráči ho ospravedlňujú, hovoria, veď to nebol faul. Veď toto je, toto je normálne. A každý, kto hrá fair play, tak vidí, čo robí táto vládna koalícia. A minister spravodlivosti Susko, ktorý sa tu vždy pasoval do tej fair play pozície, tak mne sa strašne páčilo, ako vyskočil zo sedadla, keď mu môj kolega Dušenka rozprával fakty, vyskočil a normálne ho začalo triasť, toho pána ministra spravodlivosti. A aj tu je taká disproporcia, že Igor Dušenka rozprával fakty, rozprával, ako to je. A minister spravodlivosti vesmírny Susko rozprával, že to tak nie je. Ten paragraf je totižto taký krivý. Na jednom na spodku rozpráva jeden, že to je zelené, a na vrchu jeden rozpráva, že to je červené. A obidvaja tvrdia, že majú pravdu. Naozaj to právne, ten právny systém je tak pokrivený, že si minister Susko vysvetľuje svoje krivdy tým, že je to správne. Nie je to správne. Pán poslanec Šipoš [14:15] Martin Dubéci Je v miestnosti? Pani poslankyňa Števlová. No, Lucka, ty si sa pýtala [14:15] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na vysvetlenie toho, že prečo teda sa tá transpozícia smernice zmenila z národnej na cezhraničnú. A teda ja neviem, či pán minister dá znova to vyjadrenie, že ide o gold plating, ale ja som teda spomínala už právny spor pána Bardiho a Fica, kde pán Fico žaluje pána Bardiho a teda včera prehral a v tejto súvislosti zverejnil denník SME vyjadrenie pána Lindnera, advokáta, ktorý zastupoval pána Fica, pána premiéra Fica na tomto súde, ktorý zapochyboval o zmysle samotnej anti-SLAPP legislatívy a povedal doslova, že ja SLAPP žalobu vnímam ako taký moderný nástroj, ktorý sa používa v občianskoprávnom konaní pri ochranách osobnosti ako taký moderný progresivistický nástroj. Že, keď už neviem ako, tak minimálne vytvorím atmosféru, že mi je ubližované, zhrnul Lindner. A teda, keď si to spojíme s tým, že práve pripomienku na to, aby nedošlo k tej transpozícii anti-SLAPP smernice do národného práva, vzniesol Úrad vlády, tak asi sa nám spoja všetky tie nitky a je úplne jasné, že k čomu tu došlo, že prosto Úrad vlády pod premiérom Ficom reálne nechce poskytnúť túto ochranu novinárom, ktorých sám žaluje pán premiér Fico. Tak to je. Pán poslanec Dostál. [14:17] Martin Dubéci To, čo je jeden [14:17] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Z hlavných problémov celého tohto návrhu je, že mu chýba akékoľvek legitímne zdôvodnenie aj toho, čo v ňom nie je, aj toho, čo v ňom je. Vlastne toho, čo sa zmenilo v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To, čo tam pribudlo pod vplyvom alebo na základe pripomienky Ministerstva vnútra, na čele ktorého stojí predseda HLAS-u Matúš Tajéštok, ktorý evidentne bol v konflikte záujmov, evidentne svoju osobnú traumu zo zbabraného procesu preniesol do pripomienky Ministerstva vnútra, dokonca v takej forme, že keby Ministerstvo spravodlivosti akceptovalo tú pôvodnú pripomienku, tak znefunkční komunikáciu so súdmi a teda rozsudky pre zmeškanie. Ešte zásadnejším spôsobom, ako sa navrhuje teraz, toto je taký ako slabý odvar toho, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, ale aj tak je to problém. A rovnako zúženie rozsahu ochrany pred šikanóznymi žalobami iba na žaloby s medzinárodným prvkom a čím je odôvodnené? Lebo ja naozaj som nepočul žiadne vecné odôvodnenie, čím to komu prospeje, kto tým bude chránený. Lebo v goldplatingu je to častokrát o rozhodovaní sa medzi dvoma legitímnymi verejnými záujmami. Na jednej strane je verejný záujem typu ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a boj proti diskriminácii. Na druhej strane je legitímny záujem, dobré podnikateľské prostredie, nižšia miera regulácie. Ale kde je tu ten druhý legitímny verejný záujem? Ja ho tu nevidím. Pán minister Susko [14:19] Martin Dubéci Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa. [14:19] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Plaváková, ako, myslím si, že veľmi zavádzate. Ja som tu včera vystúpil a už som dopredu vysvetlil niektoré veci a vysvetlil som aj to, prečo sme sa rozhodli takto. To vy buď nepočúvate, alebo to nechcete akceptovať, a to, že to nechcete akceptovať, to chápem. Ale nebudem dookola opakovať stále to isté, ale chcel by som sa vás opýtať jednu vec podstatnú, pretože stále zavádzate, že je to robené pre Matúša Šutaja Eštoka a kvôli nemu. No, povedzte mi, prosím vás, jednu konkrétnu vec, ako to Matúšovi Šutajovi Eštokovi pomôže právne alebo prakticky. Jednu jedinú vec. To, že poukázal na tento problém v legislatívnom konaní, tak my sme to akceptovali preto, aby sa toto nemohlo stávať ďalším tisícom ľudí do budúcnosti. A tí vám sú jedno, hej? Akože kašľať na všetkých ľudí, ktorým sa toto môže stať, len preto, že na to poukázal minister vnútra, kašľať na všetky tisíce ľudí, ktorým sa to v budúcnosti môže stať, ale treba stále zavádzať, že to je pre Matúša Šutaja Eštoka. Ja sa vás teda pýtam a vyzývam vás, povedzte jeden jediný praktický alebo právny argument, ako to pomôže pánovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi, pretože jemu to v jeho kauze nepomôže nijak. Toto je právna úprava do budúcnosti, ktorá sa bude týkať ľudí, ktorým sa takéto niečo môže stať, každého bežného človeka, ale jemu to už nepomôže nijak. Takže, pani poslankyňa, prosím, nezavádzajte. Pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem pekne za slovo. [14:21] Martin Dubéci Toto ma akože veľmi pobavilo. [14:21] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že vy mi hovoríte, že ja vás nepočúvam, ale vy ste očividne nepočúvali mňa. Lebo ja som tu výslovne opakovane hovorila, že my všetci veľmi dobre vieme, že Matúšovi Šutajovi Eštokovi to právne s jeho sporom nepomôže. Môžem vám to takto zopakovať. Môžete si to aj prehrať v mojom vystúpení, lebo toto isté som povedala, ale že mu to pomôže politicky, že on sa snaží si takto ochrániť svoju zbabranú tvár, pretože bude rozprávať, že to nie on je babrák, to nie on je babrák. To právna úprava bola zlá. Veď toto som hovorila v rozprave. Ja som výslovne povedala, že právne mu to nepomôže, že my tu ako právnici, právničky tomu rozumieme. Takže ja neviem, či ste ma nepočúvali, ale ja vám to môžem opakovane hovoriť. Pomôže mu to proste politicky, lebo bude rozprávať, že právna úprava bola jednoducho zlá. Ale ešte k tomu, čo ste hovorili, že my teda kašleme na všetkých tých ľudí, ktorých sa to dotýka, ktorí majú tieto problémy a ktorí ich môžu ešte mať v budúcnosti. No ale tak vy ste minister spravodlivosti, koľko ste boli vo funkcii a vy ste na nich kašľali, keď tie problémy už teda mali, lebo to ste neprišli vy s týmto návrhom? To ste nezačali vyriešiť. Vy ste neupozornili na to, že toto je nejaký problém. A ja sa vás teda opakovane pýtam, že či máte nejakú analýzu, ktorú nám viete poskytnúť, z ktorej to vyplynulo. Lebo jediné, čo vieme, je to, že Matúš Šutaj Eštok prehral kontumačne svoj spor. Následne do MPK dal tento návrh zmeny a vy ste ho zapracovali. To jediné, čo vieme. To je to. Čiže, ak niekto kašle na problémy ľudí a tie problémy existovali, tak ste to vlastne vy. Práve [14:22] Martin Dubéci Vystúpi pán poslanec Dusinka. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. [14:23] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Milí kolegovia, milé kolegyne. Ach, od minulého piatku tu pán minister tak nedôstojne prešľapoval z nohy na nohu v budove parlamentu, pretože mal tento bod termínovaný na piatok, avšak z dôvodu predĺženia iných diskusií musel čakať nielen piatok, ale aj celý pondelok, až včera v utorok večer sa prvýkrát dostal k slovu. A ja sa ho chcem spýtať, že kvôli čomu sa tak náramne ponáhľal? Čo tak súrilo? No, ak si myslíte, že to bolo z dôvodu plynutia nejakých lehôt, keďže sa tu bavíme o transpozícii smernice, tak zrejme tým dôvodom bola lehota na transpozíciu smernice. Avšak opak je pravda. Tá smernica mala byť do slovenského právneho poriadku transponovaná už 7. mája tohto roka, už pred mesiacom. Tá smernica vstúpila do platnosti pol roka po tom, čo sa pán minister posadil na stoličku ministra spravodlivosti. Ešte jeho podriadení úradníci pracovali na finálnom znení možno tejto smernice. Mal dva roky, napriek tomu prišiel s tým do parlamentu na poslednú chvíľu a aj to vlastne až po funuse. No ale takto to chodí, keď sa osoba na čele rezortu spravodlivosti primárne venuje znižovaniu trestov alebo udeľovaniu amnestií, skracovaniu premlčacích lehôt alebo zapchávanie úst kajúcnikom a podobne, takto to vyzerá. Že ani vec, ktorá má naozaj pomôcť občanom Európskej únie alebo Slovákom, nie je schopný v dvojročnej lehote transponovať. Zároveň je to aj taký paradox, pretože je to možno prvýkrát, kedy vládnym návrhom zákona vláda priznáva viac práv občanom Európskej únie ako Slovákom. Bolo to už spomínané. Naozaj, ten návrh šiel do medzirezortného pripomienkového konania tak, že také práva voči šikanóznym žalobám, aké majú používať občania Európskej únie na Slovensku, by mali používať aj občania Slovenskej republiky. Takto to bolo pôvodne naformulované a nič tomu nebránilo, ale naozaj až po pripomienkach z Úradu vlády táto časť bola vypustená. A to naozaj vidno, že strana, ktorá neraz si zgusne na kritiku EÚ, tak viac chráni občanov Európskej únie, ako by mala chrániť vlastných občanov. Ak by sme to vysvetlili na nejakom príklade, tak, ak vám niečo hovorí taká ekologická aktivistka Greta Thunberg, Greta Thunberg, tak tá, ak by kritizovala výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, tak by používala vyššiu právnu ochranu, ako keby na to upozornil akýkoľvek novinár alebo aktivista so slovenským občianstvom. Tak toto je. A bolo tu hovorené o nejakom gold platingu, že nie, že to ideme nad rámec smernice. No nie je to tak a to z jednoduchého dôvodu. O gold platingu hovoríme vtedy, ak nám smernica prikazuje zaviesť do slovenského právneho poriadku nejaké povinnosti pre osoby, povinnosti, a slovenská vláda by dala našim občanom ešte viacej povinností, ako prikazuje smernica. Lenže toto nie je o povinnostiach. Toto je o právach. O tom, aké možnosti ochrany tá osoba bude pred súdom požívať. Takže namiesto toho, aby dopriala tieto práva aj slovenským občanom, tak nie, im ich berie. Čiže to je ten najväčší rozdiel. Majú možnosť dať práva, to nie je žiaden gold plating. O gold plating ide iba v prípade, že by sme Slovákom dávali viac povinností, ale táto smernica nám chcela dať viac práv. Ale vláda povedala, že nie, Slováci si tieto práva nezaslúžia, len občania Európskej únie. Takže to je tá prvá časť tohto návrhu zákona. No a druhá časť je o niečo zaujímavejšia alebo možno pre bežných občanov bližšia. A síce už taký známy papalášizmus, ktorý sa tu naozaj rozmáha v miere, akej to naozaj nikdy nebolo. Tým celým spúšťačom bola jednoznačne situácia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý si z dôvodu svojej lajdáckosti, nepozornosti neotvoril svoju elektronickú schránku a nenašiel tam nejakú predžalobnú výzvu alebo výzvu na vyjadrenie, následne rozsudok, ktorý mu prikazoval zaplatiť odškodné za poškodenie dobrého mena policajtov okolo Jána Čurilu. To, akým spôsobom celý tento legislatívny proces prebehol, je toho jasným dôkazom. A síce Zaplatiť odškodné za poškodenie dobrého mena policajtov okolo Jána Čurillu. To, akým spôsobom celý tento legislatívny proces prebehol, je toho jasným dôkazom. A síce minister Šutaj Eštok si schránku neotvoril a zistil, že prehral súd kontumačným rozsudkom v novembri roku 2025. V novembri 2025 následne vyšlo najavo, že vlastne kontumačný rozsudok tu je už 10 rokov. Odkedy existuje civilný sporový poriadok? Od roku 2016. Desať rokov je v slovenskom právnom poriadku ukotvený inštitút kontumačného rozsudku. Desať rokov a za tých 10 rokov bolo vydaných viac ako 26 000 kontumačných rozsudkov. Samozrejme, netýkali sa členov vlády alebo poslancov. Týkali sa bežných ľudí. Aj z toho dôvodu to túto vládu nezaujímalo, aj keď sa na konci minulého roka prevalilo alebo zistilo, že bolo vydaných 27 000 kontumačných rozsudkov. Tak ministrovi spravodlivosti ani tejto vláde to bolo úplne jedno. Žiadnym takým návrhom, že niečo treba s kontumačnými rozsudkami robiť, na stole nebol. A to z jedného dôvodu, lebo napriek tomu, že Šutaj Eštok prehral tento súd, mal možnosť sa odvolať. A to aj spravil. Lenže spravil to tak zle, že súd mu tie dôvody samozrejme neuznal. Pretože najprv tvrdil, že bol nejakým spôsobom práceneschopný, lenže zadal tam zlé dátumy. A prevalilo sa, že tá jeho práceneschopnosť bola v inom období, ako keď mu súd ten rozsudok doručoval. Čiže tam to zbabral prvýkrát. Potom následne požiadal NASES, aby mu vydal potvrdenie, že práve v tom období mu nefungovali notifikácie. No samozrejme, ani to súd nepresvedčilo. A ten rozsudok sa stal naozaj právoplatným. A to bolo už v období niekedy vo februári, marci tohto roku. A v apríli tohto roku prišiel minister Susko s novelou civilného sporového poriadku, kde išiel čo transponovať smernicu? Ani zmienka, ani zmienka akákoľvek o kontumačných rozsudkoch. Nič. A to už sa vtedy vedelo, že Matúš Eštok prehral svoj súdny spor. Bolo jasné, že 27 000 ľudí prehralo kontumačným rozsudkom. Ani to vláde, ministrovi nevadilo a neprišli s návrhom, aby sa kontumačné rozsudky akýmkoľvek spôsobom upravovali. Až následne v priebehu medzirezortného pripomienkového konania rezort Matúša Šutaja Eštoka, ministerstvo vnútra, dalo zásadnú pripomienku, ktorá mala pokrývať výslovne jeho situáciu. Áno, v jeho prípade by to už výsledok nezvrátilo. Ale to, čo je v tejto chvíli dôležité alebo jediná možnosť, akú má, aby nejakým spôsobom očistil svoju neschopnosť, aby poukázal, že to vlastne nebola jeho chyba, to bola chyba zákona. A že akonáhle sa to dostalo na verejnosť, tak sa koná a opravuje sa to. A tak sa to aj nakoniec stalo. Ministerstvo spravodlivosti si svojím spôsobom osvojilo jeho pripomienku, mierne ju upravilo. Ale aj tak ju upravilo do podoby, ktorá súdu nepochopiteľne dáva takú voľnosť, že jednoducho nikto nevie dopredu povedať, za akých okolností sudca môže kontumačný rozsudok zrušiť alebo teda vydať alebo nemusí. Dnes sú v civilnom sporovom poriadku presne stanovené pravidlá, kedy súd kontumačný rozsudok vydáva. Presné pravidlá. Zrazu potom tam bude, že sudca môže, ale nemusí. A bolo to tu aj spomínané. Naozaj. A pán minister hovorí, že no veď keď vás niekto zažaluje o milión eur, že je to neprimeraná nejaká suma a budete odsúdený kontumačným rozsudkom. To sa bude môcť stať aj naďalej. Napriek týmto zmenám. Niekto vás zažaluje o milión eur. Vy sa o tom nedozviete. Kľudne môže byť aj naďalej vydaný kontumačný rozsudok. A je to napísané tak vágne z jedného jediného dôvodu. Aby naozaj tie sporové strany mohli toho sudcu ovplyvňovať. Bolo by do očí bijúce, že niekto povie z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, som si skrátka elektronickú schránku nekontroloval alebo poštovú schránku po novom nekontroloval. A toto je jediný dôvod. Žiadne iné dôvody tam skrátka napísané nie sú. A sudca sa bude môcť rozhodnúť, ako uzná za vhodné. A ono to taká, a nie že disproporcia, ale je to veľmi fascinujúce sledovať, akým spôsobom vláda v týchto prípadoch pri kontumačných rozsudkoch dáva sudcom voľnosť. Lebo keď si pozriete iné návrhy zákonov z dielne ministra spravodlivosti, či už, no najmä teda trestný poriadok, tak tam je od začiatku tejto vlády systematická snaha o to, aby sa nejaká rozhodovacia sloboda sudcov zúžila na nevyhnutné minimum. V rámci veľkej novely trestných kódexov bolo explicitne do trestného poriadku napísané, že sudcovia musia pri ukladaní trestov primárne ukladať taký trest, ktorý je pre páchateľa menej invazívny. Výslovne je tam napísané, aby primárne ukladali alternatívne tresty. Až ak vzhľadom na okolnosti to naozaj nie je vhodné a možné, tak aby pristúpili k trestu odňatia slobody. Teraz pri kajúcnikoch tam výslovne sudcom diktujú, aké dôkazy majú brať do úvahy a ak nie. Nie že aby na nich prihliadali menej, aby na istý typ dôkazov neprihliadali vôbec. Čiže kým pri trestných sudcoch diktuje táto vláda presne tomu sudcovi, ako má rozhodovať, naozaj tú sudcovskú voľnosť zužuje na absolútne minimum, v tomto prípade absolútne nelogicky dáva tú voľnosť úplne donekonečna. Naozaj donekonečna, lebo budú môcť kľudne nastať prípady, kedy osoba bude, jej ako nejaká nemajetková škoda, bude odsúdená na milión eur a ten sudca naozaj bude môcť vydať rozsudok pre zmeškanie. Takto to, bohužiaľ, je a ja som sa ešte aj na výbore pred časom pýtal, lebo ten rozsudok pre zmeškanie sa týka primárne tej akože slabšej sporovej strany, toho žalovaného. Ale existuje aj rozsudok pre zmeškanie zo strany žalobcu. Áno, je to málo pravdepodobné, ale aj teda zo strany žalobcu, kedy aj žalobca, ktorý podá návrh na súd, skrátka si nevšimne nejaké predvolanie alebo že je nebodaj rozsudok a aj on môže súd prehrať. Aj v tomto prípade síce dávajú tú možnosť, že sudca sa bude môcť rozhodovať, či kontumačný rozsudok v prípade odsudzujúceho rozsudku žalobcu vydá alebo nie, ale rozdiel je tam v doručovaní. Čiže v tomto smere išli ešte, rovnako upravovali aj kontumačný rozsudok pre žalobcu aj žalovaného, ale iným spôsobom zvolili v prípade doručovania. Keď sa kontumačný rozsudok má doručovať žalovanému, či sa mu to páči alebo nie, bude skrátka doručovaný v listinnej forme. Akonáhle by kontumačný rozsudok smeroval voči žalobcovi, tak tam ostáva všetko po starom. Tam sa bude aj naďalej doručovať elektronicky. Hoci áno, aj ten žalobca si skrátka nemusel všimnúť, je to málo pravdepodobné, ale možné to je. Napriek tomu nie, akonáhle sa bude týkať kontumačný rozsudok žalobcu, ostáva elektronické doručovanie. Tak ako inak si vysvetliť, že táto právna úprava bola naozaj šitá v prospech Matúša Šutaja Eštoka. Kým jednu časť opravili, aby to bolo naozaj rovnaké v prípade kontumačných rozsudkov žalobcov a žalovaných, tak v prípade doručovania si to už či už nevšimli, ale naozaj je to do očí bijúce, že žalovaným sa bude výlučne doručovať v listinnej forme. A žalobcom sa bude kontumačný rozsudok, ak prehrajú, doručovať elektronicky. No a bolo tu spomínané aj to, alebo zavedenie 15-dňovej lehoty na akýkoľvek úkon. A naozaj roky rokúce sa tu snažíme, aby ten výkon súdnej moci bol nielen spravodlivý, ale aj efektívny. A to musí uznať každý, že čím dlhšie sa akýkoľvek súdny spor naťahuje, tým menej je nejakým spôsobom spoločnosťou akceptovaný a podobne. Takže aj tá rýchlosť konania naozaj veľmi vplýva na dôveru v súdnictvo. Lebo ak sa niekto má súdiť tri roky, mnohí skrátka mávnu rukou a nechajú to tak. No. Zavádzaním pätnásťdňovej lehoty sa ide presne opačnou filozofiou. To, čo sa za roky rokúce podarilo dosiahnuť a zrýchliť súdne konania, tak skrátka toto je krok späť. Je to významný krok späť a dôvere v súdnictvo to rozhodne nepomôže. A ľudia naozaj nemajú dôvod zvyšovať dôveru voči slovenskému súdnictvu, lebo tu je evidentné, že tie súdne konania sa budú ešte viac predlžovať. Ďakujem veľmi pekne. Kľudne vám pekne na záver. [14:41] Martin Dubéci Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Pročko. Ďakujem veľmi pekne. Zase. [14:41] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Si to vysvetlil pánovi ministrovi veľmi podrobne, veľmi aj odborne, si právnik, takže pán minister ťa určite podrobne počúval. A presne si definoval stále ten istý problém, ktorý tu je, že toto celé sa odohráva potom, ako Matúš Šutaj Eštok zabudne všetko, si nepozerá svoju elektronickú schránku a Matúš Šutaj Eštok svojím arogantným a svojím naozaj bohorovným spôsobom chce ukázať, že pozrite sa, aj ja som bol potrestaný neprávom, lebo môj kamoš Susko sem priniesol zákon, ktorý mi to dokáže. No a kamoš Susko, ten tvrdí, že to nie je pravda, že to nebolo preto, lebo Matúš Šutaj Eštok je popletko a neschopný, ale preto, lebo 10 000, ba až 100 000 ľudí sa môžu dostať do tejto brindy, do akej sa dostal Matúš Šutaj Eštok. Ale z mojej štatistiky, ktorú som tu urobil, vyplýva, že len Matúš Šutaj Eštok je babrák a darebák, ktorý si nepozerá svoju schránku, pretože minister, ktorý toto robí, minister, ktorý si nepozerá svoju schránku, je neschopný minister. No a neschopný minister je aj pán Susko, pretože obhajuje takýchto neschopných ľudí. Pán Susko, vy ste v predchádzajúcom minulom volebnom období tak vystupovali proti tým skráteným legislatívnym konaniam, tak ste bol proti tomu, že aké je to odporné, nechutné, že vy ste ten človek, ktorý toto nikdy v živote nebude robiť. Koľko tých skrátených legislatívnych konaní ste... Pán Susko, vy sa niekedy môžete do zrkadla pozrieť? Na seba. Pán poslanec Dušenko. Ďakujem. [14:43] Martin Dubéci Ježo pračko, za tvoju faktickú [14:44] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poznámku. Naozaj je tu treba zdôrazniť spôsob, akým sa tento návrh v procese jeho tvorby menil. A toto je naozaj novum tejto koalície, kým spočiatku prichádzala so skrátenými legislatívnymi konaniami. Tie však naozaj pútali veľkú pozornosť a mnohé nehoráznosti boli takpovediac okamžite na Menil, a toto je naozaj novum tejto koalície, kým spočiatku prichádzala so skrátenými legislatívnymi konaniami. Tie však naozaj pútali veľkú pozornosť a mnohé nehoráznosti boli, takpovediac, okamžite na očiach. Následne si začali viac využívať pozmeňujúce návrhy na poslednú chvíľu. Aj to sa viac prekuklo, ale toto je naozaj nový a doposiaľ taký najpokútnejší spôsob, akým vládna koalícia, osobitne Matúš a Jež, ale aj ľudia z Úradu vlády, sa snažia do právneho poriadku prepašovať veci, ktoré sú výslovne v ich prospech, a to len z titulu, aby na danú problematiku nepútali väčšiu pozornosť. Dalito, ako zmeny využili na tú transpozíciu smernice, naozaj tieto právne predpisy málokto tak detailne sleduje, pokiaľ ide iba o transpozíciu. Tým, že to bolo prijaté v rámci pripomienkového konania, naozaj odborná, laická verejnosť sa k tomu počas celých tých týždňov, čo to v MPK bolo, nemala možnosť vyjadriť. Takže naozaj toto je jeden pokutný spôsob, akým Matúš o tej ešte prepašoval túto právnu úpravu do tohto návrhu zákona. [14:45] Martin Dubéci Prospráva vstupy, pán poslanec, dostal. Vážený pán minister, kolegyne [14:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, rokujeme v druhom čítaní o novele Civilného sporového poriadku. A treba povedať, že svojím spôsobom je to veľmi unikátny návrh zákona. Väčšinou medzirezortné pripomienkové konanie má pozitívny efekt na podobu návrhu zákona. A väčšinou je to na prospech veci a ten zákon sa vďaka, alebo návrh zákona sa vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu skvalitní, vychytajú sa tam chyby, odstránia sa tam problémy, vydiskutujú sa veci. A to, čo vzíde z medzirezortného pripomienkového konania, býva obvykle lepšie ako to, čo do neho vchádza. A to teraz odhliadnem od toho, že kto práve vládne, či sme v koalícii, v opozícii, či súhlasím alebo nesúhlasím s tým vecným riešením, ale toto je takmer univerzálne pravidlo. Tento návrh zákona je taký, že jeho najproblematickejšie časti sa do neho dostali alebo z neho vypadli vďaka medzirezortnému pripomienkovému konaniu a celá rozprava aj v prvom čítaní, aj na výboroch, aj v druhom čítaní sa vlastne točí o veci okolo vecí, ktoré spôsobilo medzirezortné pripomienkové konanie. My ako opoziční poslanci veľmi často kritizujeme porušovanie pravidiel legislatívneho procesu a nielen skrátené legislatívne konania a prílepky a obchádzanie normálneho legislatívneho procesu tým, že sa na ministerstvách pripravené návrhy zákonov podávajú ako poslanecké návrhy zákonov, aby sa obišlo medzirezortné pripomienkové konanie, ale kritizujeme aj to, ak vláda tvrdí, že niečo je tak strašne naliehavé, že to musí ísť v skrátenom legislatívnom konaní, hoci reálne dôvody na to neexistujú. A z toho istého dôvodu vláda alebo ministerstvo, ktoré s tým prichádza, vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, lebo sa to nestíha, lebo niečo treba upraviť dnes. Asi najznámejším prípadom je tá hanebná novela Trestného zákona zo začiatku volebného obdobia, s ktorou prišiel takisto pán minister spravodlivosti Susko, kde sa tvrdilo, že potrebujeme v skrátenom legislatívnom konaní zaviesť restoratívnu justíciu, čo sa neudialo nikde na svete. Ale, aby sme nešli tak ďaleko do histórie, tak dnes. Vláda schválila prvý legislatívny balíček tzv. prorastových opatrení, lebo ekonomika je v zlom stave. Schválila návrh na skrátené legislatívne konanie. Samozrejme, že nebolo k tomu žiadne medzirezortné pripomienkové konanie. A potom pán mier na tlačovke povedal, že však bude sa o tom rokovať v septembri. Návrhy zákonov, ktoré sa podávajú na septembrovú schôdzu, majú deadline 28. augusta a pripomienkové konanie má trvať najmenej tri pracovné týždne, 15 pracovných dní. Do konca augusta ostáva ešte 12 týždňov, čiže pokojne mohlo k tomu návrhu pribehnúť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré by sa vyhodnotilo, bolo by rozporové konanie, všetky rozporové konania k nim mohli, mohlo sa to v pokoji, nie zo dňa na deň, prerokovať so sociálnymi partnermi. Mohlo to prejsť všetkými poradnými orgánmi vlády. Dokonca ešte predtým mohla prebehnúť nejaká verejná diskusia a ten návrh sa mohol dopracovať. Všetko by sa stihlo a mohlo to ísť potom na septembrovú schôdzu, ale nie. Vláda dnes schválila nejaký návrh. Schválila ho. Schválila, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale to skrátené legislatívne konanie bude až v septembri. Úplne absurdné. Ale obvykle má význam, že je pripomienkové konanie. Lebo sa vyjadrujú iné rezorty, vyjadruje sa odborná verejnosť, vyjadrujú sa právnici, návrh sa skvalitňuje aj z vecného, aj z legislatívneho charakteru, niektoré veci, ktoré môžu vyvolať nedorozumenia, sa vyjasnia alebo aspoň vydiskutujú, tie odôvodnenia aj na základe medzirezortného pripomienkového konania bývajú lepšie. Ale, čo sa stalo s novelou Civilného sporového poriadku, ktorý návrh nám tu predkladá pán minister Susko. V medzirezortnom pripomienkovom konaní pôvodný návrh Ministerstva spravodlivosti chránil pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. V pripomienkovom konaní vzišla z Úradu vlády pripomienka, že a nemali by sme ísť nad rámec toho, čo od nás žiada Európska únia, lebo je to gold plating. Tak sa tá ochrana pred šikanóznymi žalobami na národnej úrovni vyhodila a ostala tam ochrana pred šikanóznymi žalobami iba s cezhraničným prvkom. Pôvodne táto novela, keďže ide o zavedenie smernice alebo požiadaviek vyplývajúcich zo smernice Európskej únie do našej legislatívy, nijako neriešila doručovanie ohľadom rozsudkov pre zmeškanie, teraz na základe pripomienky Ministerstva vnútra sa to tam dostalo a z návrhu zákona, ktorý mohol prejsť aj s podporou opozície, sa zrazu stal lex Šutaj Eštok, lebo to je najzaužívanejšie označenie toho návrhu zákona. A dôvodom je, že tie pripomienky, ktoré Ministerstvo spravodlivosti akceptovalo a ktoré zapracovalo do zákona, jednak tým, že zúžilo rozsah ochrany pred šikanóznymi žalobami a jednak tým, že doplnilo tam úpravu, ktorá zavádza papierové doručovanie rozsudkov pre zmeškanie, neboli výsledkom nejakej odbornej diskusie, pripomienok odbornej verejnosti, nejakej vecnej argumentácie, ale boli to pripomienky vládnych politikov, ktoré boli politicky motivované a boli o presadzovaní politických záujmov predsedu Smeru Roberta Fica a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka. Ešte, že Slovenská národná strana nemá žiadne ministerstvo, takže pán predseda SNS Andrej Danko nemal ako vstúpiť do tejto novely, lebo obávam sa, že by si našiel spôsob, ako to urobiť aj on. A teda áno, bol tam záujem Roberta Fica môcť naďalej nerušene šikanovať novinárov žalobami a brániť sa nie vecnou argumentáciou, nie verejnou polemikou, ale tým, že bude žalovať tam, kde bude cítiť príležitosť ľudí, ktorí sa o ňom kriticky vyjadrujú, a Matúš Šutaj Eštok chcel preniesť dôsledky svojej zbabranej kauzy do zmeny legislatívy. A chcel by som sa vyjadriť k obom týmto zmenám, lebo to sú v zásade najdôležitejšie veci, ktoré tento návrh prináša alebo neprináša. Pán minister Susko sa nás tu včera pýtal, že či je návrh zákona v súlade so smernicou? Veď nikto z nás netvrdil, že by ten návrh nebol v súlade so smernicou a ak smernica od nás niečo žiada, tak je to tam premietnuté. Ak nám Európska únia niečo odporúča, tak odporúčanie nie je záväzné, tak sa to tam nepremietlo. Problém je, že ochranu pred šikanóznymi žalobami mali dostať subjekty aj pokiaľ ide o spory výlučne vnútroštátne. To je logická požiadavka z hľadiska toho, že načo vlastne sa zavádza ochrana pred šikanóznymi žalobami, ale nie, Ministerstvo spravodlivosti napriek tomu, že to pôvodne takto navrhovalo, ten národný rozmer odtiaľ vypustilo a zúžilo tú ochranu iba na spory s cezhraničným prvkom. Pán minister spravodlivosti argumentuje tým, že však veď doma to už máme a máme to v čl. 5 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Nuž, ale ak by to bolo tak, že toto stačí na ochranu pred šikanóznymi žalobami, asi by nebolo potrebné mať žiadnu smernicu. Nebolo by potrebné meniť Civilný sporový poriadok, ako to navrhuje vláda v tomto návrhu zákona. A ja teraz naozaj nevidím dôvod, prečo tá prísnejšia a presnejšie upravená ochrana pred šikanóznymi žalobami by sa mala vzťahovať iba na spory s cezhraničným prvkom a nie aj na vnútroštátne spory v situácii, keď väčšina tých šikanóznych žalôb nemá charakter, že tam je nejaký cezhraničný rozmer. Ale ide o spory politikov alebo firiem s novinármi alebo aktivistami alebo mimovládnymi organizáciami, ktoré nemajú žiadny cezhraničný prvok. A buď teda je to dobrá vec, že chceme chrániť slabšiu stranu pred šikanóznymi žalobami, alebo potom, ak to nie je dobrá vec, tak potom prečo to vôbec zavádzame? To nás k tomu Európska únia núti a my si myslíme, že je to zlá vec. No, keď je to dobrá vec, tak by sme to mali aplikovať aj na vnútroštátne spory. Potom sa tu vyskytla otázka, že či vlastne tie médiá, vydavateľstvá sú slabšou stranou. No ja si myslím, že áno. Médiá v porovnaní s politikmi sú slabšou stranou a jasné, môže sa stať, že jednotlivý nejaký opozičný alebo regionálny politik verzus nejaký veľký vydavateľský dom alebo nejaká celoštátna televízia, dobre. Ale tie spory, o ktorých sa hovorí, sú často, že vládni politici, ktorí majú za sebou parlamentné strany s dostatkom finančných zdrojov, verzus médiá. A tam médiá sú slabšou stranou. A tak je to napríklad napokon aj definované v smernici Európskeho parlamentu a Rady z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami, kde politici sú menovaní medzi tými subjektami, ktoré zneužívajú takéto žaloby v snahe umlčať verejnú diskusiu. V spore s lobistickými skupinami, korporáciami a štátnymi orgánmi naopak novinári, aktivisti, obhajcovia ľudských práv, organizácie občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie, odborové organizácie, umelci, výskumníci, akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalobám. Ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol Akademici sú tam spomínaní ako tie subjekty, ktoré čelia takýmto šikanóznym žalovaniam. A ten národný rozmer ochrany pred šikanóznymi žalobami bol vypustený z návrhu zákona, ako ho pôvodne pripravilo a do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti z popudu Úradu vlády s tvrdením, že ide o gold plating. Gold plating je zavádzanie prísnejších pravidiel, než od nás vyžaduje európska legislatíva alebo to, že sa pod zámienkou, že my ideme iba transponovať smernicu a riešia úplne iné veci, ktoré v tej smernici nie sú, ale keď je v dôvodovej správe napísané, že je to transpozícia smernice, no tak to nikto nerieši, musíme to zaviesť, lebo lebo to od nás vyžaduje Európska únia. Sme viazaní európskym právom, aj keď teraz po poslednej novele ústavy už si aj toto možno vysvetľovať všelijako, ale v zásade je to veľmi častý model. Ale gold plating môže mať aj pozitívny charakter z hľadiska toho, ktorý verejný záujem preferujeme, v takých veciach, ako je ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, boj proti praniu špinavých peňazí, ochrana rovnosti odmeňovania mužov a žien. To sú všetko témy, kde existuje nejaký legitímny verejný záujem a v mene toho niektoré štáty idú nad rámec toho, čo Európska únia prostredníctvom smerníc povie, že je nevyhnutné, lebo ten verejný záujem považujú za dôležitý. Ja ako pravičiar nie som fanúšikom gold platingu, takže si myslím, že je potrebné minimalizovať gold plating, v tom súhlasím, pretože predstavuje administratívnu záťaž a finančnú záťaž pre podnikateľské prostredie a môže zhoršovať hospodárske výsledky, fungovanie slovenskej ekonomiky. Ale rešpektujem, že na tej druhej strane existuje nejaký legitímny verejný záujem, lebo ochrana životného prostredia aj ochrana spotrebiteľa, aj rovnosť odmeňovania mužov a žien sú legitímne verejné záujmy a niekto, kto uprednostňuje tieto legitímne verejné záujmy pred dobrým podnikateľským prostredím a minimalizáciou regulačnej záťaže, môže mať názor, že treba stanoviť príslušné, teda ísť nad rámec toho, čo od nás žiada európska legislatíva, aj keď to bude znamenať administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty napríklad alebo pre občanov. Ale preboha, aký legitímny verejný záujem je na tom, aby pred šikanóznymi žalobami neboli chránení aj slovenskí novinári a slovenské mimovládky, ktorí sú terčom šikanóznych žalôb od slovenských politikov, štátnych orgánov alebo firiem. Aká administratívna záťaž tam vzniká? Komu tam vznikajú nejaké náklady navyše, že politik bude musieť zaplatiť viac advokátovi, aby tá šikanózna žaloba bola napísaná premyslenejšie, aby ju bolo ťažšie odmietnuť? Lebo to tu nezaznelo. Nezaznelo tu, že aký verejný záujem sledujeme tým, že nezahrnieme ochranu pred šikanóznymi žalobami aj bez toho cezhraničného prvku. Lebo ja to dokážem pomenovať aj tam, kde s tým nesúhlasím, kde si myslím, že dobre, treba chrániť životné prostredie, ale keď to znamená prílišnú podnikateľskú záťaž, teda záťaž na podnikateľské subjekty, tak choďme iba na to minimum, čo od nás vyžaduje Európska únia. A dokážete, pán minister, pomenovať, že aký je tu verejný záujem na tej druhej strane, aby neboli slovenskí novinári a slovenské mimovládky chránení pred šikanóznymi žalobami aj bez toho, aby tam bol ten cezhraničný prvok? Lebo ja tam žiadny legitímny verejný záujem nevidím. Ja tam vidím iba záujmy konkrétnych politikov, ktorí chcú mať možnosť šikanovať svojich kritikov prostredníctvom žalôb a komplikovať im tým život, aj keď to nakoniec nedovedú do úspešného konca, ale už samotná tá možnosť pôsobí odstrašujúco a niektorých zrejme aj odradí od toho, aby sa púšťali do kritiky. Teraz ten druhý rozmer Lex Šutaj Eštok. Nebudem už teda detailne opakovať všetko, aj čo som hovoril v prvom čítaní a čo tu hovorili aj kolegyne a kolegovia. Opäť sme v situácii, že minister vnútra, podpredseda HLAS-u, mal výroky nepodložené, kde označil vyšetrovateľov za mafiánov. Nepozeral si svoju elektronickú schránku a bude musieť teraz platiť asi 130 000 aj so všetkými tými sprievodnými nákladmi, ktoré mu to prinieslo. Lebo si nepozeral elektronickú schránku. Tak Ministerstvo vnútra v pripomienkovom konaní prišlo s dvoma požiadavkami do predloženého návrhu zákona zahrnúť právnu úpravu, ktorou sa vylúči možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takzvaným kontumačným rozsudkom, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania. Ďalej v spore, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľností. Vzhľadom na okolnosti v takto široko definovaných sporoch je aj ten spor na ochranu osobnosti, ktorý sa týka pána ministra Šutaja Eštoka. Ale to by prakticky znefunkčnilo celý systém rozsudkov pre zmeškanie. Slúži ku cti Ministerstvu spravodlivosti, že v takejto šírke to neakceptovalo a na rozporovom konaní našlo kompromis, ktorý je tiež zlý, ale teda oveľa menej zlý, ako bol ten pôvodný návrh. A rovnako ďalší návrh Ministerstva vnútra bol, že v návrhu zákona žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. To by zase úplne znefunkčnilo akékoľvek doručovanie do elektronickej schránky, pokiaľ by sa subjekty chceli zdržiavať. Opäť to, čo navrhuje Ministerstvo spravodlivosti, je naozaj len taký slabý odvar od toho, že sa to vlastne zúžilo na rozsudky pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, že na to sa nemajú ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky použiť. Ale je úplne zjavné, že je to dôsledok nejakého osobného zážitku ministra vnútra. Je to vec, ktorá neprospeje, lebo áno, môže mať minister drobný zážitok, prísť na nejaký problém a navrhnúť úpravu, ktorá zlepší život ľuďom. Ale toto nie je ten problém. Toto bude mať za následok menšiu efektivitu súdneho konania a môže to spôsobiť problémy iným. Lebo tak, ako sa môže stať, že niekto, kto síce má aktivovanú elektronickú schránku, ale neplní si povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, teda že komunikuje s orgánmi verejnej moci prostredníctvom elektronickej schránky a kontroluje si tú poštu, tak môže byť niekto, kto komunikuje cez elektronickú schránku, ale napriek tomu sa mu môže stať, že ujde mu nejaká lehota a niekde sa nebude môcť dostaviť. A jemu to bude doručené papierovo, žltým lístkom. Keď je zvyknutý na elektronickú komunikáciu, tak sa mu môže stať, že mu ujde a vyrobíte novú nespravodlivosť. Síce ochránite tých, alebo myslíte si, že ochránite, lebo reálne neochránite, ale myslíte si, že ochránite tých, ktorí si neplnia svoju povinnosť, nesprávajú sa v súlade s tou zásadou, že právo praje bdelým, ale môžete spôsobiť problémy tým, ktorí prešli na elektronickú formu komunikácie, ktorú štát žiada od niektorých ľudí, niektorým ju nariaďuje, ostatných k tomu motivuje. A oni v dôsledku toho, že očakávajú, že tá komunikácia bude prebiehať elektronicky, sa im môže stať, že dostanú niečo žltým lístkom a jednoducho na to nezareagujú. A vyrobíte inú nespravodlivosť. Ak je to taký problém, ako hovoríte, tak prečo s tým neprišlo Ministerstvo spravodlivosti? Prečo za tie roky Ministerstvo spravodlivosti neprišlo s nejakým návrhom, ktorým by to ošetrilo? Prečo ste museli čakať až na podnet z Ministerstva vnútra? A my sme sa naozaj pýtali na ústavnoprávnom výbore, že z akých analýz ste vychádzali. No a dozvedeli sme sa, že tak ste si to nejako povedali na porade. Že máte analýzy, ale teda keby sme ich chceli vidieť, tak ich nemôžeme vidieť, lebo teraz zrejme to iba nejako ústne zaznelo, respektíve zaznel ten argument, aby som bol spravodlivý, že keď sa len vlastne teoreticky môže stať, že nastane taká situácia, tak to treba riešiť. No ja som vám to teraz povedal, že rovnako môže nastať iná situácia, opačná situácia, že ten, kto má aktivovanú elektronickú schránku a nepripisuje už dôležitosť tej poštovej komunikácii v tlačenej a žltým lístkom napríklad ani nebýva na tej adrese, reálne, kde sa mu doručuje, tak mu môžete touto úpravou vyrobiť problém. Ale ja som vo faktickej poznámke položil pánovi ministrovi tú otázku a mám pocit, že som teda nedostal na ňu odpoveď, že ako to vlastne pomôže tým ľuďom, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku, ale nepoužívajú ju, že teda nedozvedia sa o tom, že sa voči nim vedie súdne konanie. Prehrajú spor rozsudkom pre zmeškanie. A ten rozsudok sa im doručí poštou, dostanú žltý lístok, áno, tak ten si nájdu a preberú to. A akým spôsobom sa oni budú môcť odvolať? Lebo v Civilnom sporovom poriadku sú stanovené dôvody, na základe ktorých možno zrušiť rozsudok o premeškaní. § 277 Zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Týka sa to tej časti rozsudok pre zmeškanie žalovanému. Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Čo je ospravedlniteľný dôvod? Je ospravedlniteľný dôvod, že mám aktivovanú elektronickú schránku, ale si ju nekontrolujem? Alebo nastavil som si notifikácie a notifikácie mi nechodia? To je ospravedlniteľný dôvod? Lebo podľa mňa toto by nemal byť ospravedlniteľný dôvod pre súd, keď ja som prešiel na model, že komunikujem so štátom elektronicky, teda prostredníctvom elektronickej schránky, a potom sa do tej elektronickej schránky nepozriem. To asi nie je ospravedlniteľný dôvod. A rovnako teda v ods. 2 toho istého paragrafu sa hovorí, že ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. A opäť ospravedlniteľný dôvod. Ak nekontrolovanie vlastnej funkčnej elektronickej schránky žalovaného nie je ospravedlniteľný dôvod, tak čo pomôže tomu žalovanému, že mu ten rozsudok pre zmeškanie bude doručený papierovou formou? Naozaj ma to úprimne zaujíma, lebo chcete pomôcť nejakej skupine ľudí a nepochybne taká skupina ľudí existuje, čo si zriadili elektronickú schránku. Napríklad preto, že boli živnostníci a už teraz nie sú živnostníci a už by nechceli komunikovať a už si ju teraz nemôžu zrušiť. Ale čo im to pomôže? Tak majú povinnosť komunikovať elektronicky. Tak asi nebude ospravedlniteľný dôvod to, že nepozreli sa do tej schránky. Možno by bolo riešením, ak nechceme nútiť ľudí, aby komunikovali elektronicky, tak aby tí ľudia, ktorí nemajú povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku, aj keď ju v minulosti mali, si ju mohli zrušiť. Ale toto riešenie je akoby šité na mieru Matúša Šutaja Eštoka. A ešte raz, aby som nebol chytaný za slovíčko ako viacerí predrečníci. Nikto z nás nikdy nepovedal, že to právne pomôže Matúšovi Šutajovi Eštokovi v jeho konkrétnej situácii. To nikto netvrdil. Pomôže mu to politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči a ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju bude vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej… Politicky. On je politik a je dôležité aj to, ako tá kauza vyznie, ako ju budú vnímať voliči, ako ju bude vnímať verejnosť. Či ju budú vnímať tak, že Matúš Šutaj Eštok je babrák, ktorý si zriadil elektronickú schránku a potom sa do nej nepozeral a vo svojej arogantnosti pourážal vyšetrovateľov a potom prehral súdny spor vďaka vlastnej nedbanlivosti. Alebo? Alebo je to schopný politik, ktorý si stojí za svojimi výrokmi, len bohužiaľ, mali sme tu až doteraz nespravodlivú právnu úpravu, nie vďaka jeho babráctvu, ale vďaka tej právnej úprave sa stalo to, že on teraz musí platiť 130 000 €. A určite je pre politika dôležité, ako vyznie takýto spor a to, prečo idete teraz meniť úpravu rozsudkov pre zmeškanie elektronickou formou. Nemá reálne nič spoločné s tým, že chcete chrániť nejakých konkrétnych ľudí, ale má veľmi veľa spoločné s tým, že chcete pomôcť Matúšovi Šutajovi Eštokovi v tom, ako vyznie jeho kauza, jeho zbabraného nepozrieť sa do elektronickej schránky. Čiže na návrhu zákona, o ktorom rokujeme, sú dve zlé veci. Jedna je tá, že v ňom chýbajú veci, ktoré by tam mali byť, teda ochrana pred šikanoznými žalobami na národnej úrovni. Druhá zásadná je, že tam bola doplnená zmena spôsobu doručovania rozsudkov pre zmeškanie. Obe tie zmeny sa udiali na základe účelových záujmov dvoch vrcholných koaličných politikov a to je aj dôvod, prečo tento návrh zákona, kde zvyšok tých navrhovaných úprav ide v podstate správnym smerom, ak ešte teda odmyslím tie lehoty, ktoré sa tam ale tiež dostali v medzirezortnom pripomienkovom konaní. To je dôvod, prečo tento návrh zákona, ktorý zväčša je transpozíciou smernice, nemôžeme podporiť. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie. [15:16] Tibor Gašpar Dve faktické poznámky začína pani poslankyňa Kolíková. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Ja si dovolím len tak. [15:16] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Zhrnúť, že to vnímam tak, že pán minister nevyužil príležitosť okno. Naozaj priniesť pekný, dobrý zákon pre ľudí na Slovensku, zamedziť šikanóznym žalobám, ktoré smerujú voči našim ľuďom na Slovensku od tých, čo sú pri moci, či už pri politickej moci alebo oligarchom, ktorí zneužívajú svoje postavenie pri nekalých praktikách a šikanózne podávajú žaloby vo vysokých sumách a chcú tak umlčať kritikov, novinárov, ľudí z mimovládnych organizácií, ktorí nemajú také silné finančné zázemie a naozaj môžu byť takýmto spôsobom umlčiavaní a vedení k tomu, aby boli ticho a nemali žiadnu kritiku, keď vidia a majú podozrenia z korupcie, zmŕhania verejnými prostriedkami alebo s inými zásahmi a porušovania toho, čomu hovoríme verejné dobro. Ako toto je naozaj veľké príležitosné okno, ktoré sa tu premrhalo a popritom sa tu ešte k tomu nabalil lex Matúš Šutaj Eštok. Naozaj prispôsobovať pravidlá pred súdom argumentáriu ministra vnútra, ktorý si neotvoril elektronickú schránku, má zaplatiť za to, že mal nevhodné výroky voči vyšetrovateľom, označoval ich za zločincov, ktorí neboli odsúdení. A má zaplatiť túto čiastku. V exekučnom konaní žiadne námietky vlastne v tomto momente neboli úspešné, proste má to hradiť a my mu ideme vytvárať, minister mu ide vytvárať priestor, aby politicky to lepšie obhájil, to je naozaj hanba. To potom takto vyzerá, že tie zákony sa nerobia pre ľudí, ale robia sa tu len pre samých seba, takto to potom vyzerá. Aj namiesto, samozrejme, tu stále vyzývať aj vás, pán minister, aj vládu, aby ste robili pre ľudí, lebo toto je škoda. Ďalšie [15:18] Tibor Gašpar V poradí pani poslankyňa Števulová, kolega Dostál, ty si povedal aj veľmi [15:18] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Takú zaujímavú myšlienku, že teda právna úprava aj pri tých rozsudkoch pre zmeškanie a celkovo sa riadi zásadou právo praje bdelým a vlastne tým, že sa to doručovanie tých kontumačných rozsudkov prelamuje a teda bude sa doručovať poštou. V podstate sa odchyľujeme od tej zásady a mňa by teda ale potom zaujímalo, že prečo, čo, keď o pár hodín tu budeme diskutovať o novom Občianskom zákonníku, tam táto zásada je pretavená ako jeden z dôležitých princípov cez primát autonómie vôle, tak máme tu Civilný sporový poriadok, čo je sporový procesný predpis k občianskemu právu. Ideme zavádzať nový Občiansky zákonník, kde toto bude ako jeden z hlavných princípov, právo praje bdelým, a tuto pán minister dovedie, dovedie, donesie sem novelu Sporového poriadku, ktorá toto popiera. Tak prosím vás, kde je v tom logika. Ja by som chcela, aby ste sa aj k tomuto, pán minister, napríklad vyjadrili, lebo ja tomu nerozumiem. Reagovať bude [15:20] Tibor Gašpar Pán poslanec Dostál. Ďakujem kolegyniam. [15:20] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za reakcie. Pani poslankyňa Števulová, no áno, ale teda to nie je nič nejako zvláštne u súčasnej vládnej koalície, že, že niekedy dokonca v jednom okamihu, niekedy s nejakým časovým odstupom donesú do parlamentu nejaké právne normy, ktoré idú opačným smerom v tej istej alebo vo veľmi príbuznej oblasti práva. Nový Občiansky zákonník posilňuje zásadu „právo praje ostražitým“. Tuto v konkrétnej veci pri doručovaní rozsudkov pre zmeškanie sa tá zásada v civilnom sporovom konaní oslabuje. Ale veď niečo podobné sme zažili vo veľkom v tej novele Trestného zákona, ktorá znižovala tresty s odôvodnením, že však sú príliš prísne a však tí páchatelia aj tak nevedia, že aké sú, aké sú tresty, tak to nebude pôsobiť na nárast kriminality, aj keď realita potom svedčí o niečom inom. A zároveň na tejto schôdzi sa rokovalo o novele priestupkového zákona, ktorá išla úplne opačným smerom, že, že sprísňovala tresty za páchanie priestupkov aj s odôvodnením teraz, že sa dlho nemenili, ale aj s odôvodnením, že teda bude to mať nejaký efekt. A pani poslankyňa Kolíková, no aj na to sme si už mohli zvyknúť, že táto vláda nepracuje pre ľudí a prioritou sú pre nich záujmy koaličných politikov. Tak to bolo pri novele Trestného zákona na úplnom začiatku volebného obdobia a niet dôvod na to, aby to bolo inak pri tejto novele civilného sporového. Ďalšie v rozprave vystúpi pani [15:22] Tibor Gašpar Poslankyňa Števulová. Máte slovo? Viete, ja už som. [15:22] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Raz v tejto rozprave vystupovala, ale ne, nedalo mi po včerajšom prejave pána ministra, aby som sa neprihlásila znovu, lebo podľa mňa je potrebné reagovať na viaceré veci, ktoré tu boli vznesené v rámci v rámci tohto druhého čítania. Predovšetkým teda pokiaľ ide o tú transpozíciu smernice, pán minister začal svoj prejav tým, že či nie je na tá transpozícia v súlade so smernicou. No tu musím jednoznačne povedať, že my sme nikdy nepovedali, že to nie je v súlade so smernicou. Áno, smernica práve preto, že nemá tam Európska únia kompetenciu, zavádza tú ochranu tých tých ľudí, ktorí sú zúčastnení na tej na tej verejnej diskusii, ktorí sú chránení pred tými šikanóznymi žalobami práve na tie spory s cezhraničným prvkom, ale ako som povedala, je tam silné odporúčanie aj Európskej únie, aj Rady Európy, aj všetkých organizácií, ktoré sa venujú ochrane novinárov, aby sme dorovnali to postavenie a vzťahli tú smernicu, respektíve teda inštitúty a ochranu, ktorú ktorú poskytuje v cezhraničných sporoch, aj na národné spory. To je pointa. A vy ste sa naozaj pôvodne rozhodli ísť touto cestou? A zároveň faktom je, že z tejto cesty ste zišli a jediný subjekt, ktorý v medzirezortnom pripomienkovom konaní toto žiadal, bol Úrad vlády. A faktom tiež je, že na čele Úradu vlády, Úrad vlády je pod premiérom Ficom a faktom tiež je, že premiér Fico podal šikanóznu žalobu proti pánovi Bárdimu a vydavateľstvu Ringier. To sú prosto fakty a v takejto situácii si človek nemôže myslieť iné a nemôže dospieť k inému logickému záveru, že tu nejde o žiadny gold plating. Nakoniec pán kolega Dostál to tu veľmi jasne aj objasnil, čiže a vysvetlil, ja už sa tomu nebudem venovať, ale prosto tie fakty a to, že teda máme medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa všetko zaznamenáva elektronicky mimochodom. Takže tam máme tú stopu. A vidíme, ako tie udalosti nás nasledovali. Nasvedčuje tomu aj, že sme z tej lepšej cesty zišli práve kvôli lobingu zo strany politika najsilnejšieho na Slovensku, súčasného premiéra a teda Úradu vlády pod ním. A toto presvedčenie ešte posilňuje aj včerajší vývoj na tom súde, kde právny zástupca premiéra, pán David Lindner, povedal, práve sa vyjadril o tej antislep smernici, že to považuje za nejaký progresívny nástroj, ktorý sa zneužíva v konaniach na ochranu osobnosti. Čiže je tu minimálne jasné, že okolie premiéra, ak nie aj premiér samotný, však prečo by premiér mal iný názor? Hlavne, keď táto právna situácia, ktorá tu nastala po medzirezortnom pripomienkovom konaní, mu jednoznačne vyhovuje aj v jeho ďalších sporoch, ktoré prípadne bude mať. Prečo by s tým premiér nesúhlasil a prečo by toto premiérovi nevyhovovalo? V súčasnosti fakty hovoria a smerujú všetky indície k tomu, že tá priaznivejšia právna úprava, ktorá by ochraňovala domácich novinárov pred šikanóznymi žalobami politikov, tu nie je preto, lebo si to politická reprezentácia tejto krajiny neželá, pričom politická reprezentácia tejto krajiny si to neželá preto, lebo je v jasnom konflikte záujmov s tou lepšou právnou úpravou, ktorá by priniesla ochranu šikanovaným novinárom. A toto podľa môjho názoru vy neviete vyvrátiť, pretože vy nemáte k dispozícii žiadne fakty. Vy len hovoríte o nejakom iluzórnom gold platingu, ktorý ani ktorú, ktorý ani neviete poriadne konkrétne odôvodniť, tak ako sa vás pýtal pán kolega Dostál. Čiže na našej strane a na strane nášho podozrenia sú fakty, ktoré vy neviete uspokojivým spôsobom vyvrátiť a neviete nám tu dať jeden konkrétny reálny dôvod, pre ktorý by vlastne tá právna úprava nemala byť vzťahnutá aj na šikanózne žaloby v domácom prostredí. Takýto dôvod neexistuje. Takisto tým dôvodom nie je ani to, čím sa vy zaštiťujete, že že je tu tá ochrana slabšej strany v Civilnom sporovom poriadku. Bolo tu už predrečníkmi jasne preukázané, že že to tak nie je, že tie procesné inštitúty, ktoré prináša táto smernica, a nakoniec vy ste to včera aj priznali. Však znova zábezpeka, preddavok, možnosť súdu rýchlo odmietnuť túto žalobu, zaviazať žalobcu, aby podložil svoje tvrdenia a podobne. To sú inštitúty, ktoré pri tej ochrane slabšej strany jednoducho nie sú. Nemáme ich v našom právnom poriadku. Čiže neobstojí ani len váš argument a každý, kto si prečíta ten Civilný sporový poriadok, je mu to jasné, že nemôže obstáť váš argument, že stačí tam ten paragraf o ochrane slabšej strany. No nestačí. Keby stačil, tak to nepotrebujeme transponovať tú smernicu, lebo však to by sa dalo nakoniec vzťahnuť aj na cezhraničné spory, ktoré by sa odohrávali pred súdom Slovenskej republiky. Tak ja nerozumiem, že že prečo by na potom vôbec potrebovali tú smernicu transponovať. A naozaj teda treba povedať, že nie je štandardné, aby z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel návrh zákona horší, s nižším štandardom ako ten, ktorý bol do neho navrhnutý. To naozaj nie je štandardné. A zároveň ja sa chcem spýtať, že či ste riešili na Ministerstve spravodlivosti, keď ste sa rozhodli ustúpiť zo svojho pôvodného zámeru, či ste riešili aj otázku teda možného stretu s ústavou, lebo máme tu nejaký princíp rovnosti, spravodlivého súdneho konania. A teraz tu budeme mať situáciu, kedy môže byť jeden a ten istý novinár v situácii, kedy bude čeliť cezhraničnému šikanóznemu sporu, kde bude používať lepšiu právnu ochranu, a národnému šikanóznemu sporu, kde bude používať horšiu právnu úpravu ochranu. A teraz moja otázka je, že či Kedy môže byť jeden a ten istý novinár v situácii, kedy bude čeliť cezhraničnému šikanóznemu sporu, kde bude požívať lepšiu právnu ochranu, a národnému šikanóznemu sporu, kde bude požívať horšiu právnu úpravu ochrany. A teraz moja otázka je, že či to náhodou nevyvoláva aj možné pochybnosti o ústavnosti tejto právnej úpravy. Čiže sa nebojíte toho, že bude vyvolaný možno aj takýto spor. To by ma napríklad zaujímalo tiež. A tiež by ma napríklad veľmi zaujímalo, lebo vy ste vlastne doteraz nikdy nevysvetlili, ako je možné, že ste sa pôvodne rozhodli poslať ten návrh vlastne s tou priaznivejšou právnou úpravou. Že vy ste s tým teda pôvodne súhlasili, pán minister. Však bez vášho súhlasu by to nešlo. Bez vášho súhlasu a presvedčenia, že tak je to správne, že má byť tá ochrana stiahnutá aj na tie národné spory, by sa predsa v tej verzii ten zákon do medzirezortného pripomienkového konania nedostal. Tak môžete mi vysvetliť, prečo ste si najskôr mysleli, že teda tá verzia je dobrá a potom zrazu ste zmenili názor? To by napríklad mňa zaujímal tento vývoj postoja pána ministra Borisa Suska k tomuto návrhu zákona a k jeho ceste cez medzirezortné pripomienkové konanie až sem k nám do parlamentu. Lebo neviem, či kolegovia to... však nebola som tu úplne celý čas v tejto sieni, že či sme to vlastne mali zodpovedané, prečo si to pán minister na začiatku myslel, že je to tak správne a teraz si to už nemyslí. To by som naozaj chcela vedieť. Takže tak, no. A vy ste sa tiež pýtali, naozaj, že jedným z najslabších argumentov v tomto smere z vašej strany mi prišla tá polemika o tom, že v skutočnosti vo vzťahu politik versus novinár podľa vás môže byť tou slabšou stranou politik. Ja neviem, kolegovia, kolegyne. Politik s vládnou mocou, ktorý má k dispozícii celý štátny aparát, ktorý má k dispozícii médiá, momentálne všetky médiá, jednak dezinformačné médiá, ale aj tie reálne médiá, ktoré sa spravujú novinárskym kódexom, pretože predsa je jasné, že najviac priestoru v médiách vždy dostávajú vládni politici. Nestane sa situácia, kde by si premiér alebo minister nezorganizovali tlačovú konferenciu a táto by nebola médiami nejakým spôsobom dostaná do toho verejného priestoru. To, že vám sa nepáči hodnotenie aktivít ministrov a ministeriek, je iná vec, ale ten priestor, ten priestor najväčší, vždy v médiách majú vládni politici. Z podstaty veci, pretože vy rozhodujete o našom živote. Čiže, a zároveň vy máte pod palcom všetko od represívnych zložiek, cez tajné služby, cez čokoľvek. Častokrát ovládajú politici aj finančné toky, ktoré smerujú možno aj k nejakým mediálnym domom, vedia nepriamo ovplyvniť, ako sa o nich píše. To je proste jedno. Nie je možné povedať, že vo vzťahu politik a novinár je politik tou slabšou stranou a preto ho treba chrániť viac napríklad na národnej úrovni. Veď to je absurdné. A nestotožňuje sa to, ani judikatúra taká nie je. Však vy sám dobre viete, že pokiaľ ide o politikov a ich kritiku, politici musia zniesť viac. Viac ako bežný človek. Tam je niekde tá hranica posunutá. Čiže argumentovať a odôvodňovať zrušenie alebo nestiahnutie tej národnej ochrany pred šikanóznymi žalobami tým, že by politici mali byť nejakou slabšou stranou, to neverím, že tomu môžete veriť vy. Veď to je úplne absurdné. To takto nie je, ale kľudne postavte sa tu a poskytnite nám vážnosť argumentov a vašich myšlienok k tomuto postoju. Ja som naozaj zvedavá, ako sa to ešte prejaví v nejakej ďalšej legislatíve, pretože, ak vy máte tento prístup a ste naozaj o tom presvedčený a ste ministrom spravodlivosti, tak ja sa obávam, akej ochrannej legislatívy vo vzťahu k politikom sa tu ešte dočkáme. Naozaj to potom už budeme aj možno za hranicou ústavnosti a toho, čo si v demokracii kto môže dovoliť, pretože my nie sme chránená zver. Nie, my máme zniesť viac kritiky. A my nie sme nejaké obete. My sme ľudia, ktorí sú platení verejnými financiami z daní daňových poplatníkov. A zodpovedáme sa im. A čelíme verejnej kontrole a aj verejnej kritike a musíme ju vydržať, keď sa nám to nepáči. Nemusíme tu byť. To nie je nikoho sväté právo byť v týchto laviciach. Ak sa vám nepáči, že vás novinári kritizujú, nechoďte do politiky. Odíďte. Keď sa vám nepáči, že vás kritizujú mimovládne organizácie, no nerobte to. Buď im to vyvráťte faktami alebo to nerobte, ale nezneužívajte svoje postavenie, to, že máte moc a prístup k najlepším advokátom na šikanózne žaloby a na to, že ešte, keď tie šikanózne žaloby podávate, tak ešte aj zabránite tým ľuďom, ktorí sú šikanovaní, aby mali lepší prístup k ochrane. To je prosto nefér, lebo to je krivenie právneho prostredia v prospech silnejšej strany. To sa inak nedá nazvať. Toto je krivenie právneho prostredia v prospech silnejšej strany a takýmto spôsobom by právny poriadok nemal byť nastavený, ani slovenský právny poriadok také niečo nepredpokladá. Áno, preto tu máme napríklad aj tú ochranu slabšej strany a tá mala byť rozvedená ďalej touto transpozíciou. Pretože jednoducho silnejšia strana nemá právo na väčšiu ochranu, práve naopak. A politici sú tá silnejšia strana. Preto sme tu mali mať ochranu pred šikanóznymi žalobami aj na národnej úrovni. Tak to proste je. No. A celé toto mne to tak pripadá, bolo to tu už komentované, že celý tento vývoj aj pri antislapp smernici je úplne rovnaký ako ostatné návrhy zákonov, ktoré tu z dielne Ministerstva spravodlivosti prišli v minulosti. A aj ich tu budeme mať dnes alebo zajtra na programe. Všetky tieto návrhy zákonov smerujú či už k ochrane páchateľov trestnej činnosti alebo obžalovaných ľudí, ale nesmerujú k zlepšovaniu postavenia obetí trestných činov alebo obetí takejto šikany. A ja sa pýtam, prečo. Prečo tento minister spravodlivosti konštantne tri roky vychyľuje právny systém, aby bol v prospech páchateľov, v prospech silnejšej strany a aby bol v neprospech obetí, v neprospech verejného záujmu a v neprospech kritikov, ktorí čelia šikane. Ja na to prosto nemám žiadnu vierohodnú odpoveď, ktorej by som uverila tomuto ministrovi. A on nám ju neponúka, on nám ponúka len výhovorky. A viete, kolegovia, to by nás všetkých malo trápiť. Pretože, ako som povedala, budeme tu mať napríklad Občiansky zákonník, ktorý svojou filozofiou ide úplne iným smerom. Máme tu trestné právo, kde sa snažíme už roky vychyliť alebo vrátiť teda tú rovnováhu k právam obetí trestných činov. Však obeťou trestného činu sa môže stať ktokoľvek z nás. Ktokoľvek, aj naši príbuzní a podobne, to si nevyberiete. Neviete sa tomu niekedy vyhnúť. Čiže mali by sme trvať na tom, aby Ministerstvo spravodlivosti nachádzalo tie riešenia, ktoré sú v prospech slabšej strany, ale to sa tu jednoducho nedeje. A ja nepočujem od ministra spravodlivosti jedno jediné slovo, prečo to tak je. Teda okrem výhovorky, to nepovažujem za nejaké vysvetlenie. Čiže okrem teda otázok, ktoré som aj v tomto mojom vstupe položila, by som teda chcela vyzvať pána ministra, aby sa konečne vyjadril, kedy konečne sem prinesie aj legislatívu, ktorá bude jednak chrániť obete trestných činov a jednak bude na prospech slabším stranám v práve, či už šikanovaným novinárom, kritickým mimovládkam alebo ďalším ľuďom, ktorým sa dejú neprávosti. Lebo toto by mal jeden minister spravodlivosti robiť. Ďakujem. [15:39] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok. Začína pani poslankyňa Kolejáková. Veľmi pekne ďakujem za slovo. [15:39] Monika Kolejáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, nie som právnik a neviem sa tak veľmi vyjadrovať, ale ako občan musím povedať, že za posledné dva dni vnímam pocit až nebezpečenstva. A systémovej chyby? Domnievam sa, že tak, ako dnes nám bol prezentovaný tento zákon a to riziko alebo teda tá schizofrénia, že pokiaľ príde nejaká sťažnosť na nášho novinára zo zahraničia, tak bude slabšou stranou, budeme ho chrániť, lebo tá európska smernica to odporúča, ale keď sa to bude u nás diať, tak je to presne naopak, tak mi to pripomína aj implementáciu zákona v PPA, ktorej dôsledkom je oslabenie ochrany európskych peňazí, čo, žiaľ, včera sme sa dozvedeli, ako je veľmi reálne, že bude viesť až k zastaveniu eurofondov. Toto sa mi už zdá ako systémová chyba a môže to mať pre nás veľmi vážne následky. Poprosím vyhodnotiť tieto systémové chyby a opraviť ich. Ďakujem. Ďalší v poradí pán [15:40] Tibor Gašpar poslanec Dostál [15:40] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števová, no áno. Politici si o sebe myslia, že sú slabšia strana. Niektorí, nie všetci. A mnohí politici majú dojem, že ich novinári nemajú radi, že sú voči nim zaujatí, že sú voči nim kritickí. A ja som bol aj novinár chvíľu a dlho som bol v blízkosti politiky alebo v politike a teraz z mojich skúseností, že skoro všetci politici si to myslia, ale líšia sa od seba politici v tom, že niektorí si to myslia a povedia si to so svojimi kolegami a zabrblú si prípadne na novinárov a iní majú tendenciu z toho aj niečo odvodiť, bojovať proti novinárom, urážať ich, dávať šikanózne žaloby, snažiť sa chrániť politikov pred novinármi a pred kritikou od novinárov prostredníctvom legislatívy, tlačového zákona, snažia sa ovládnuť verejnoprávne médiá a aj súkromné médiá prostredníctvom sebe blízkych oligarchov. Povedia si, že nebudú chodiť do nejakej relácie, kým tam bude ten konkrétny moderátor. Takže aj keď ten pohľad politikov na novinárov býva kritický, oveľa v rozšírenejšej miere, tak iba niektorí z neho vyvodia aj takéto nekorektné správanie a súčasťou toho nekorektného správania je aj tento návrh zákona a zúženie ochrany pred šikanóznymi žalobami iba na tie žaloby, kde je cezhraničný prvok. A mňa teda ten cezhraničný rozmer zaujal, lebo v zákone sa píše, že vec má cezhraničné dôsledky, ak čo i len jedna strana nemá v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo určené podľa osobitného predpisu a všetky ostatné rozhodujúce skutočnosti sa viažu v Slovenskej republike. Čiže, keď budú chcieť novinári alebo aktivisti mať ochranu podľa smernice, no tak by si mali dať bydlisko do zahraničia alebo sídlo svojej organizácie alebo svojho média do zahraničia. [15:42] Tibor Gašpar Kým udelím slovo ďalšiemu pánovi poslancovi, dovoľte mi privítať na balkóne v priestoroch pre verejnosť žiakov a pedagógov základnej a materskej školy z Lodna a základnej školy z Rudiny. Dobre hovorím? Ďalšia v poradí pani poslankyňa Plaváková, ďakujem pekne za slovo. Zuzi, ty [15:42] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Si v závere hovorila presne o tom, čo som aj ja spomínala v mojom príspevku, že pán minister spravodlivosti nám tu opakovane prináša návrhy zákonov, ktoré pomáhajú len ľuďom okolo neho. Napríklad pán Vážny, predseda parlamentu, ktorý sedí vedľa neho. No a mňa by tiež zaujímalo, ako si sa pýtala, že kedy pán minister spravodlivosti prinesie legislatívu na pomoc ľuďom na Slovensku. Napríklad osobitne ma zaujíma ochrana detí ako sekundárnych obetí trestnej činnosti, lebo my sme tu predkladali novelu Trestného zákona, kde sme napríklad navrhovali, aby priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť, keď je trestný čin páchaný v prítomnosti dieťaťa. Absolútne jednoduchá drobná zmena, ktorá inak vyplýva aj z odporúčaní Istanbulského dohovoru, ktorý teda nám tu tvrdili, že vieme implementovať aj bez toho, aby sme ho ratifikovali, ale nie, nevieme, lebo ani toto neboli schopní koaliční poslanci a poslankyne podporiť. Mňa by zaujímalo, kedy minister spravodlivosti prinesie nejaký návrh zákona na pomoc obetiam trestnej činnosti. Napríklad ochrana detí, lebo my tu máme obrovský problém na Slovensku, kde deti sú ako sekundárne obete trestnej činnosti, obzvlášť aj násilných partnerských vzťahov, naozaj v hrozostrašnej situácii, že nemajú žiadnu pomoc ani ochranu štátu. Tak mňa by to zaujímalo, kedy sa budete venovať týmto problémom, lebo zjavne na to nemáte čas, lebo máte úplne iné priority. Tak skúste nám odpovedať, kedy prinesiete tieto návrhy. Máte, čo robiť. Naozaj v tejto krajine je naozaj toho, čo robiť namiesto toho, aby ste pomáhali korupčníkom a iným svojim kolegom z vlády. Pani poslankyňa, oceňujem vašu Návrhy máte, čo robiť. Naozaj v tejto krajine je naozaj toho čo robiť namiesto toho, aby ste pomáhali korupčníkom a iným svojim kolegom z vlády. Pani poslankyňa [15:44] Tibor Gašpar Kreativitu na to, že sú tu žiaci, že ste takto pekne odbehli od témy, lebo [15:44] Tibor Gašpar Oceňujem vašu kreativitu na to, že sú tu žiaci, že ste takto pekne odbehli od témy, lebo vaša faktická poznámka teda nebola vôbec k prerokovanej veci. Ale ja som vás neprerušil. Aj váš výstup by som musel prerušiť niekoľkokrát, pretože bol tiež mimo veci. Pán poslanec Macášek, nech sa páči. Ďakujem. [15:44] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, v prvom rade mi dovoľte vysloviť obdiv pánu ministrovi, že dokáže takto trpezlivo počúvať, pretože za to obdobie, čo predávame tento zákon už osemkrát. V rozprave vystúpili opoziční poslanci, ktorí rozprávajú stále to isté dookola osemkrát. Ale chcem sa opýtať a reagovať na pani kolegyňu Števolovú. Ja by som bol veľmi rád, pani Števolová, keby ste si napríklad dali termín, odkedy deň je v Plušku Aktuality? Pravda, TA3, Markíza, JOJ sú v rukách štátu. Alebo štát má na ne vplyv? Toto bola veľmi zaujímavá myšlienka, ja by som bol rád, keby ste mi povedali presný termín, odkedy to takto je v rukách štátu. Ďakujem. [15:45] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pani poslankyňa Kolíková, pani poslankyňa [15:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem na vás reagovať, ale ja sa musím priznať, že nechcem zneužívať teraz priestor, nesúvisí to s tým, že máme študentov na balkóne, ale musím reagovať samozrejme na situáciu, ktorá mne príde neuveriteľne neštandardná, že vlastne počas tvojho vystúpenia tu máme takú naozaj zriedkavú udalosť, že obžalovaný s ministrom spravodlivosti si hrkútajú. Na stoličkách vedenia parlamentu to je nevídané. To je nevídané. To je naozaj nevídané a naozaj je to nevídané aj, milí študenti, že ja dúfam, že to vidíte naposledy, lebo toto je nevídané. To sa jednoducho naozaj v žiadnej slušnej krajine nemôže stať, aby jednoducho si tu hrkútal obžalovaný s ministrom v rokovacej sále parlamentu. Naozaj je to nevídané, že ak už máme teda rešpektovať to, že tu máme podpredsedu parlamentu obžalovaného, tak ešte, aby si tu pred námestie hrkútal minister, je to nevídané. No a teraz samozrejme k samotnému príspevku. Ja som to už povedala, je to nevyužité príležitosťné okno. Ten zákon mohol byť pre ľudí. Keby minister spravodlivosti si urobil analýzu, tak by vedel, o čom sú šikanózne žaloby a pre koho samozrejme majú zmysel a videl by, že toto robí iba pro forma právnu úpravu, ktorá naozaj rieši minimum sporov tzv. šikanóznych, ale nie naozaj toho, čo tu môže trápiť ľudí na Slovensku. Takže je to pro forma právna úprava, ktorej sa ešte prepašoval iný záujem ministra vnútra, ktorý proste má zaplatiť ujmu za to, že tu hanil a doorážal vyšetrovateľov, a ktorí stíhali korupciu. A kvôli tomu my tu ideme meniť teraz právnu úpravu. Takže toto je také celé nezriedkavé, ale naozaj tento obrázok je [15:47] Tibor Gašpar Toto vaši, toto, pani poslankyňa, vyjadruje presne vašu povahu a osobnosť, zneužiť deti zo základnej školy. To je vyjadrenie. Poslankyňa Števlová, nech sa páči. Ja by som [15:47] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Asi odporučila aj pánovi Machašekovi, aj pánovi Gašparovi, aby sledovali pri príspevky namiesto bavenia sa s ministrom spravodlivosti. Pán Machašek, ja som nikdy nepovedala, že tie médiá, ktoré ste vymenovali, že má na ne, že sú v rukách štátu. Hovorila som o tom, že sú aj politici, ktorí si dokážu zabezpečiť, že majú vplyv na niektoré médiá. Takže prosím vás, nabudúce skúste počúvať, možno sa tým vyhneme takýmto vysvetľovaniam a vyjadrovaniam úplne mimo témy, lebo ako my sme tu celý čas. Áno, možno sme osemkrát vystúpili a možno ešte osemkrát vystúpime, ale ak by ste boli počúvali môj príspevok, tak ten bol vecný. Ja som sa tam reálne vecne venovala tejto problematike, ktorú tu máme predloženú, a tomu, že prečo vlastne je výsledkom medzirezortného pripomienkového konania horší zákon ako ten, ktorý bol do toho medzirezortného pripomienkového konania daný. Tak myslím si, že ešte stále tu opozícia má právo poukazovať na problémy, ktoré identifikuje v legislatívnom procese, ktoré sa týkajú konkrétne tohto návrhu zákona. A keď teda k tomu neviete povedať niečo relevantné, tak možno si nabudúce rozmyslíte, že či vôbec dáte faktickú poznámku, lebo fakt sa tu nemusíme zdržiavať takýmito vecami. Naozaj. Pani poslankyňa, prečo [15:49] Tibor Gašpar Potrebu niekomu hovoriť, či si má dať alebo nemá dať fakticky. Ale však vy ho stále tu poučujete a hovoríte, či si má alebo nemá dať, lebo nech si to dobre rozmyslí a prečo by si to mal dobre rozmyslieť? Veď to je jeho právo. Osobná, osobná, v kuse osobná. Nedokážete sa trošku odcudziť od tej veci alebo oddeliť. Pani poslankyňa Luščíková nie je prítomná v sále, takže stráca poradie a ide pán poslanec Vančo, nech sa páči. [15:50] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí študenti, žiaci, zdravím vás. Mám aj tu. Máme tu rozprávku. O zákone, ktorý mohol byť dobrý, ktorý mohol byť v prospech slobody slova, slobody médií, ochrany médií, ochrany informovanosti. My čerpáme všetci informácie z médií a médiá v demokracii majú nezastupiteľnú úlohu. Minister spravodlivosti týmto návrhom však minul tú šancu chrániť médiá. Ono je to aj trošku pochopiteľné, pretože, keď vidíme, aký majú vládni politici vzťah k médiám na čele s premiérom Ficom, dá sa povedať, že oni ich viac, oni ich nenávidia. To, čo ja vidím, akým spôsobom pôsobia voči médiám, ako sa o nich vyjadrujú. Samozrejme, okrem tých častokrát dezinformačných médií, ktoré si platia sami aj zo ostatných fondov rôznych a zo štátneho rozpočtu. Tí sú v poriadku, keď im dávajú otázky, ktoré sa týkajú ich životného štýlu alebo o tom, aký mali deň. Vtedy sú pre vládnych politikov na čele s premiérom Ficom médiá v poriadku. Akonáhle sú kritické, akonáhle dávajú nepríjemné otázky, ťažké otázky, tak vládni politici častokrát nechcú odpovedať, častokrát ich urážajú. Áno, stáva sa aj to, a nezriedka, že podávajú voči novinárom, novinárkam a médiám šikanózne žaloby, aby ich zastrašili, aby viac nepísali kriticky voči nim. Naozaj pri ministrovi spravodlivosti je zrejmé, prečo minul tú šancu chrániť médiá, pretože on si myslí, že politikov, zvlášť tých, ktorí majú moc, disponujú štátnym donútením a inými kompetenciami, on považuje politikov za slabšiu stranu. Tu vidno to absolútne nepochopenie reality zo strany ministra spravodlivosti. Politici sú tí, ktorí majú moc. To je fakt. Médiá majú právo informovať. Môžu písať, môžu rozprávať, môžu kritizovať, klásť otázky, ale nemajú reálnu moc. Nemajú možnosť nikoho donútiť niečo robiť. Nemajú možnosť povedať, že takéto budú pravidlá, ktorými sa všetci musíme riadiť. Iba politici. Vládni politici, ministri, poslanci a poslankyne Národnej rady majú moc rozhodovať o pravidlách a o osudoch iných ľudí. A pán minister spravodlivosti považuje a hovorí teda o tom, že politici sú tou slabšou stranou. Potom je jasné, že prinesie do Národnej rady takýto zákon, ktorý naozaj je unikát aj v tom, že z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel horší návrh, ako bol do neho predložený. A to samozrejme po zásahu z Úradu vlády. Keďže tam je tá nenávisť voči médiám a novinárom a novinárkam úplne najväčšia. To rozhodlo o tom, že tento návrh je horší, ako mal byť. Pokiaľ ide o tú druhú časť, ktorá sa týka Matúša Šutaja Eštoka, jednoducho aj na to sú dôkazy a fakty, že došlo k návrhu tejto právnej úpravy potom, čo minister vnútra spravil fatálnu chybu. Nepozeral si svoju elektronickú schránku. Dostal, prijal do tejto schránky rozhodnutie, rozsudok, uplynula mu lehota, na základe toho bol povinný zaplatiť 90 000 a urobiť ospravedlnenie Čurilovcom. Ak by sa toto nestalo, dnes o tomto v Národnej rade nerokujeme. To je fakt. Dnes by sme sa o takomto návrhu nebavili. Je zrejmé, že nepomôže ministrovi Šutajovi Eštokovi, aj keď to je tiež ešte otázne, keď vidíme, čo sa za tejto vlády deje v rôznych kauzách a ešte ako všetko sa to môže otočiť, tá kauza vlastne ešte nie je ukončená, plus ešte je tam možnosť na dovolanie. Takže ja, keď sledujem, čo sa tu deje, tak naozaj v tomto štáte je možné všetko. Urobiť zo zločinca obeť sa tu pomaly stáva štandardom. A o to ministrovi vnútra a ministrovi spravodlivosti, ktorý tento návrh predkladá, ide. Urobiť z niekoho, kto si neplní povinnosti, kto je babrák, obeť. Vďaka tomuto zákonu. Tomuto zákonu nepredchádzala žiadna hĺbková analýza, že tu máme nejaký systémový problém. Naopak, z tohto zákona ani zo súdov nevychádzala taká požiadavka, že by sa toto malo zmeniť, pretože ľudia jednoducho z nejakého dôvodu systémového sa nedostávajú k tým rozsudkom a tým pádom to je niečo, čo treba opravovať. Žiadna analýza a žiadna objednávka ani zo strany súdov, ani žiadnych iných organizácií, ktoré sa venujú tejto problematike. Jediná objednávka prišla od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka cez medzirezortné pripomienkové konanie a to priamo od Ministerstva vnútra. Tu je vidno, ako oni zneužívajú svoje funkcie, svoje postavenie, aby riešili svoje osobné problémy a vidíme to tu od prvého dňa tohto volebného obdobia. Začali sme s trestným zákonom, s tým promafiánskym balíčkom, ktorý bol určený na záchranu ľudí okolo Smeru a rôznych ďalších, vrátane podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Vidíme to tu opakovane. Matúš Šutaj Eštok dostal pokuty, respektíve Ministerstvo vnútra dostalo pokuty od úradu na ochranu oznamovateľov, tak minulý rok sme tu mali návrh, aby bol tento úrad zrušený. Toto je naozaj absurdné. To je absurdné takto sa chovať. A tu aj presne vidno, akú majú politici moc. Zvlášť politici, ktorí disponujú vládnou alebo koaličnou väčšinou. Sú schopní zrušiť úrad. Sú schopní zmeniť každý zákon vo svoj prospech a táto koalícia to robí od prvého dňa až doteraz. Celý čas tohto volebného obdobia si prispôsobujú zákony vo svoj prospech. Na druhej strane tu máme krajinu, ktorá krváca aj finančne, aj morálne a je to vďaka vládam Roberta Fica. Všetkým. A je to aj kvôli tomu, že tento parlament sa kvalifikovane návrhom koalície zaoberá problémami politikov a nie problémami tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že v prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Hej. V prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Nech ktokoľvek, kto má skúsenosti s týmto portálom, nech povie, že tento portál, že Slovensko.sk je fajn. Že to funguje, že to je vlastne bez problémov. Pa máš asi. Vážne? Pán poslanec, len vám pozastavujem, aby ste sa nerozhorčoval, že vám beriem slovo. Skúste sa vrátiť k téme. Ja mám právo, ja mám právo komentovať, či hovoríte k veci alebo nie. Mám právo podľa rokovacieho poriadku. Slovensko.sk. Tak nám teda povedzte, ako to súvisí s týmto zákonom. Pán predsedajúci, vy ste taký netrpezlivý, pán Gašpar. Skúste, skúste chvíľku počúvať namiesto toho, aby ste neustále skákali nám poslancom a poslankyniam do reči, rozhodovali o tom, čo sa vám, čo môžeme hovoriť a čo nie podľa toho, čo sa vám páči alebo čo sa vám zdá. Pritom, keby ste aspoň naozaj počúvali, bavíte sa tam s ministrom spravodlivosti a potom idete mňa upozorňovať v druhej vete, keď ešte ani netušíte, o čom idem hovoriť. Že ešte raz. Slovensko.sk je ten problém, pretože Slovensko.sk nefunguje. A ja v tomto akoby aj sa zastávam trochu ministra Košúta Eštoka, že ja ho trochu aj chápem. Že naozaj dostať sa do tej schránky e-mailovej je niekedy veľký problém, pretože ja sám osobne nepoužívam tú schránku, respektíve nechcem ju používať, pretože sa tam neviem dostať bez čítačky občianskeho preukazu. Už asi trikrát mi zmizla tá čítačka. Buď si ju niekto požičal a nevrátil, alebo ja som ju niekde založil. Načo potrebujeme čítačku občianskych preukazov, aby sme sa dostali k e-mailom, keď s nami štát komunikuje. Ja komunikujem elektronicky s každým, s každým jedným subjektom, s ktorým nejakým spôsobom prichádzam do kontaktu. Či je to banka, poisťovňa, čokoľvek. E-mailom alebo elektronicky vo všeobecnosti považujem internetbanking. Jediné, čo nechcem, jediné, čo nechcem, je komunikovať so štátom cez Slovensko.sk. Lebo je to proste katastrofa. A tu je ten, tu je ten problém, ktorý, ktorý sme mali opraviť. Pretože 2 miliardy Slovenská republika vynaložila na Slovensko.sk a je to katastrofa. Jediný človek na svete alebo na Slovensku je pán poslanec Macák, ktorý je spokojný s týmto portálom. A ja naozaj teda, nech mi napíšu aj ľudia na Facebook alebo na Instagram alebo na e-mail, ktorí teda naozaj, že nemajú, nemajú zlú skúsenosť so Slovensko.sk, pretože ten spôsob, akým to funguje, ja som nepočul nik od nikoho, že by to pochválil. Problém je, že Slovensko.sk totiž nerobí to, čo by malo, že zjednodušuje život občanom, zjednodušuje nám komunikáciu alebo vybavovanie vecí. To, čo sa stalo zo slovenského Slovensko.sk, je to nástroj na kradnutie. Nič iné. Aj teraz to vidíme. Dnes máme ďalšiu kauzu na stole. 90 miliónov na Slovensko.sk. A zase je to predražené a zbytočné a nepomôže to tomu portálu, ale niekto si prilepší. Niekto zase zarobí milióny eur na úkor štátneho rozpočtu. Dva mesiace alebo mesiac dozadu minister Migaľ sa tvári, že Slovensko.sk, ak sa do neho nenaľuje tiež nejakých 100 miliónov alebo 80, takže zhorí, že spadne a nebude fungovať. Dva mesiace nič sa nestalo. Medzitým máme aj analýzu, o ktorej nemôžeme hovoriť, lebo je tajná. Máme analýzu, že to bola hlúposť, čo minister Migaľ hovoril. Čomu to nasvedčuje? Prečo sa minister Migaľ tváril? Prečo sa tváril, že to Slovensko.sk neprežije ani týždeň, ak sa doňho nalenú desiatky miliónov eur? Nenaliali sa a stále to funguje a plus máme analýzu, ktorá je tajná. A zrazu to ide všetko do stratena alebo teda nevieme, lebo všetko sa tu utají. Verejnosť nevie. Ale podozrenia zostávajú. A teraz môže mňa niekto viniť, že mám podozrenie, že chceli kradnúť, keď to utajia. A tá realita je taká, aká je. Takže zaoberajte sa Slovenskom.sk, ale nie tak, že ho budete využívať na kradnutie. Využívajte ho tak, aby ste zjednodušili ľuďom život. A nie, že prinášate návrhy, ktoré v konečnom dôsledku skomplikujú súdne konania. Riešte tie problémy, ktoré treba riešiť. A nie zástupné a nie stále iba svoje problémy. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie. [16:05] Tibor Gašpar Tri faktické poznámky začína pani poslankyňa Plevíková. Nech sa páči. Pán Vančo, vy tu hovoríte niečo [16:05] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou O slobode slova. Práve sme to tu videli o pani Števulovej, ktorá pomaly nabádala, že aby môj kolega pán Macášek prehodnotil, že sa prihlási vôbec do faktickej. Chcete mu nadiktovať normálne rovno, čo má a čo nemá hovoriť. Toto je tá vaša sloboda slova. A vy tu naozaj niečo o tomto hovoríte, áno? Však vy by ste tu regulovali sociálne siete, vypínali weby nepohodlné rovno, alternatívne médiá, ktoré už skôr ako novodobý mainstream a je skôr pravdivý, tak tiež by ste vypínali. Ešte, keď tu stále hovoríte o Aktualitách a bádim, aké je to šikanózne voči nemu. Nie je to skôr šikanózne to, čo on vydal, že na knihu dal Roberta Fica a ešte nadpis Posadnutým otcom? Toto má byť v poriadku v našej spoločnosti, áno? To sú tí praví príživníci, ktorí žijú len z toho, že píšu o Róbertovi Ficovi. Bez neho by boli bez práce takíto ľudia. Toto má byť sloboda slova? To ja môžem rovno napísať knihu so Šimečkovou tvárou s názvom Príživníci Slovenska. Môžu sa mi kľudne ozvať vydavatelia a urobíme z toho bestseller. Veď očividne je to v tejto spoločnosti niečo normálne a nebude to hanlivé. Ešte to aj sfilmujeme. [16:06] Tibor Gašpar Ďalší pán poslanec Dostál, nech sa páči. Pán poslanec Vančo. [16:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, keď už sme pri tých príživníkoch, ja viem o jednom politikovi, ktorý ten termín používa na svojich tlačových konferenciách vo vzťahu k rodinným príslušníkom svojich politických odporcov a nemá s tým žiadny, žiadny problém. Mňa teda veľmi zaujalo v rámci tvojho vystúpenia tá otázka, čo zaznela, že, že, čo má Slovensko.sk s návrhom zákona, o ktorom rokujeme, lebo veď to sa stalo pánovi ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi na Slovensko.sk, že mu zlyhali notifikácie a neprevzal si informáciu o tom, že sa začalo súdne konanie, nevyjadril sa a prehral to rozsudkom pre zmeškanie a teraz sa tu kvôli tomu, kvôli tejto veci mení Civilný sporový poriadok a spôsob doručovania rozsudkov pre zmeškanie žalovaním jasne v tej situácii, v akej bol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. A možno, že keby Slovensko.sk nezlyhalo, teda, že by neprestalo posielať notifikácie pánovi Šutajovi Eštokovi, tak by dostal príležitosť obhájiť tie svoje nehorázne tvrdenia o čurilovcoch ako mafiánoch a ich prirovnania k Mikulášovi Černákovi na súde. No, ale teda, bohužiaľ, zlyhalo Slovensko.sk, ale teda najmä zlyhal Matúš Šutaj Eštok, tak sa to rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie a teraz sa tu mení legislatíva kvôli babráctvu jedného človeka, babráctvu, ktoré súvisí s fungovaním Slovensko.sk. Takže ja si myslím, že je úplne na mieste sa baviť o veciach, ako je Slovensko.sk a o tom, čo s tým súvisí. Tu visím. Dobrý pokus, pán Dostál. Škoda, že ho nepoužil. [16:08] Tibor Gašpar Pán Vančo, lebo podľa mňa on zameral svoje vysvetlenie aj tak naďalej, o nejakej investícii 90-miliónovej nehovoril ani len slovíčkom o tom, o čom vy. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. No Braňo, ja som chcela mať [16:08] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Rovnakú faktickú poznámku ako kolega dostal, pretože mňa veľmi zarazilo, že ťa pán Tibor Gašpar, obžalovaný podpredseda Národnej rady, prerušil práve, keď si hovoril o Slovensko.sk, tu asi naozaj treba pripomenúť fakty. Pán Matúš Utaj Eštok sa bráni a získal si k tomu aj potvrdenie, myslím od NASESu alebo od koho, neviem presne, proste niekoho, kto má na starosti Slovensko.sk, že nefungovali tie notifikácie a že on, však to je proces na obrane. V tom konaní notifikácie na Slovensko.sk, keď nefungovali, tak to asi bude problém fungovania Slovensko.sk, ktoré je platené z verejných zdrojov a zjavne bolo zfušované. Veď o tom tu hovoril kolega Vančo a poukázal aj na ďalšie podozrenia, ktoré vyplávali v poslednom čase a konkrétne včera k tomu, že ďalšia zákazka, ktorá sa týka Slovensko.sk, bude nejaká fušerina, kde sa nalejú. Ja som o tom inak tiež hovorila vo svojom príspevku, že potom, čo sme naliali 2 miliardy € do Slovensko.sk, do elektronizácie štátnej správy, tu Ministerstvo spravodlivosti zavádza krok späť, že, že akú to má logiku. Tak ja neviem, že či vy viete niečo viac o procesnej obrane Matúša Šutaja Eštoka alebo o tom, ako to v skutočnosti bolo, ale však pán Matúš Šutaj Eštok sa bráni tým, že technicky zlyhalo Slovensko.sk. Tak ja neviem, prečo by sme o tom nemali hovoriť v našich faktických. [16:10] Tibor Gašpar pán poslanec Vančo [16:10] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja by som bol aj rád, keby ste teda, keď už máte tú možnosť, sa prihlásili s faktickou poznámkou alebo môžete sa prihlásiť aj do rozpravy, pán predsedajúci. A gaspard? Lebo viete, skákať niekomu do reči, ja chápem, že to je istý druh tiež moci, ktorý si užívate, očividne, ale keď už príde na to, že naozaj ste sa pomýlili a všetci to všetci to vieme, že ste sa pomýlili, že ste šľapli šľapli vedľa, tak je fajn sa ospravedlniť, ale však v poriadku, ja to od vás nevyžadujem, len len nevyzerá to proste dobre. Každopádne, ja som rátal s tým, že áno, vieme, aké skutkové skutočnosti v tomto prípade boli. V prípade ministra vnútra Šuteja Eštoka ako súkromnej osoby. A akým spôsobom sa do týchto problémov dostal a že sa to týkalo Slovensko.sk. Sk, teda tej platformy Slovensko.sk a myslím, že to je, že to je úplne úplne zrejmé, že to, čo som hovoril, súvisí s týmto návrhom a hovoril som o tom aj včera počas počas rozpravy, že to je to je ten problém, na ktorý sa treba na ktorý sa treba zamerať, pretože naozaj toto skôr spôsobí problémy v súdnych konaniach a pomôže to tým, ktorí sa chcú vyhýbať spravodlivosti, vyhýbať rozhodnutiam súdov a obštruovať ich. Ako by sme naozaj riešili Slovensko.sk? A to, ako to tam funguje, ako to vyzerá. Aké to užívateľsky priateľské a spoľahlivé. Tak to by bolo to riešenie, ale nie toto. Ďakujem za pozornosť. Dovolím si jednu technickú poznámku. [16:12] Tibor Gašpar Že ja už by som sa rád prihlásil s faktickou, akurát je ešte technická komplikácia, že nejde to z tohto zariadenia, musel by som sa prehlasovať na iné zariadenie a neskáčem vám do reči. Ja som vás len kľudne prerušil. Skákanie do reči znamená, keby som vás teraz prerušoval takým spôsobom, že vy rozprávate a ja neustále rozprávam do toho vášho prednesu. Ja som vás vypol, potom som vás zapol. Myslím, že si všímate všetci, že keď aj hovoríte mimo témy, že vás nechám dokončiť. Tak si tam rozprávajte, koľko chcete, kľudne aj mimo témy. Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Ja už som sa skutočne nechcela tretíkrát [16:13] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Prihlásiť do tejto rozpravy, ale proste to dianie tu a to, že pán Gašpar nenechá na seba reagovať. Poprosím kľud, nech môže kľudne pani poslankyňa svoj prednes urobiť. Ma prosto nenecháva chladnou a musím sa ešte vyjadriť k niektorým veciam. Pani poslankyňa Plevíková tu hovorila, že ako je šikanou to, že pán Bárdy napíše knižku o pánovi Ficovi. Pani poslankyňa Plevíková, včera súd vyslovil, že to rozhodne tak nie je. Že to takto mohlo byť a že tá žaloba pána Fica je nedôvodná. Možno si to naštudujte. Samozrejme, áno, viem, že sa odvolal, ale zatiaľ tu máme neprávoplatné rozhodnutie súdu, ktoré vám ani vášmu straníckemu šéfovi nedáva za pravdu. A dúfajme, že, ak tie súdy budú konať naďalej nezávislo a budú sa držať aj práva, aj ustálenej judikatúry, tak sa toto rozhodnutie potvrdí aj na odvolacom súde, lebo ja si vskutku neviem predstaviť, poznajúc aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako by to mohlo byť inak. A v tom je podstata toho, o čom sa tu dnes bavíme. V tom je podstata, pani Plevíková, keby ste si možno naštudovali, o čom je tá antislep smernica, ktorá Neviem si predstaviť, poznajúc aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako by to mohlo byť inak. A v tom je podstata toho, o čom sa tu dnes bavíme. V tom je podstata, pani Plevíková, keby ste si možno naštudovali, o čom je tá antislepp smernica, ktorá bráni tým šikanóznym žalobám. Je to presne o tom, aby politici nešikanovali novinárov alebo napríklad aj kritických spisovateľov, ktorí si dovolia napísať knihu o politikovi, o premiérovi. To nie je šikana. Napísať knihu o premiérovi a nazvať ju hoci aj Posadnutý mocou nie je šikana. Ak sa vám to nepáči, nebuďte v politike. A kľudne, akože vy tu nemáte sväté právo na to. Nikto z nás tu nemá sväté právo na to, aby tu bol v týchto laviciach alebo aby vstúpil do politickej súťaže alebo aby bol premiérom tejto krajiny alebo premiérkou tejto krajiny. A keď už ste, tak musíte strpieť kritiku. Vašou úlohou je vykonávanie verejnej moci, ktorou vás občania poverili v záujme a pri dodržiavaní ústavy a zákonov. A vy musíte pritom strpieť tú kritiku. Oveľa viac, ako keby ste neboli političkou alebo verejnou činiteľkou. Hranice sú tam, kde už to nie je kritika, ale je to volanie po nejakom ublížení, nenávisti a podobne. Tam sú hranice. Však vy študujete právo. Určite ste to mali niekde alebo to budete mať v predmetoch, tak možno dávajte lepší pozor. Ak chcete vy napísať knižku o hocikom, či už fikciu alebo životopis, môžete. To je súčasťou tej slobody. Kľudne, a ja verím tomu, že tuto kolega Šimečka, ak napíšete o ňom tú knižku, o ktorej ste práve hovorili, alebo natočíte film a on bude, dúfajme, o dva roky premiérom, vás nebude žalovať. Aj keď ju nazvete tak, ako ste hovorili. A on vám to môže potvrdiť, lebo on rozumie tomu, čo to je nešikanovať. Ale knižku môže napísať, môže sa stať spisovateľkou, veď to zase neznamená, že keď je raz poslankyňa, nemôže byť aj poslankyňa, aj spisovateľka zároveň a môže tú knižku napísať a nazvať ju fikciou. Však tu sú normálne knižky. Je taký spisovateľ, on už umrel, Erich von Däniken, on písal o tom, že mimozemšťania postavili pyramídy. Hej? Aj to je súčasťou umenia. No, tak aj vy kľudne napíšte fikciu o tom, že Šimečka je príživník, kľudne. On vás za to nebude žalovať. A o tomto je práve toto. Ja inak som vám vďačná, že ste dali tú faktickú poznámku, lebo vy ste prosto naznačili, o čom je práve táto debata. Je presne o tom, že ľudia, či už spisovatelia alebo novinári, ktorí píšu o politikoch a neprekračujú tie hranice slobody prejavu a umeleckého vyznenia, nemajú čo čeliť šikanóznym žalobám a keď už tým šikanóznym žalobám čelia, tak majú mať zvýšenú právnu ochranu nielen v cezhraničných sporoch, ale aj v tých národných. Ďakujem vám, pani Plevíková, pretože vaša faktická poznámka bola úplne skvelou demonštráciou toho, o čom sa tu vlastne už druhý deň bavíme. Ďakujem. [16:17] Tibor Gašpar Štyrmi faktickými poznámkami začína pani poslankyňa Plevíková. Ako ste povedali, pani poslankyňa Števulová. [16:17] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Že nie je to právoplatné rozhodnutie medzi Róbertom Ficom a pánom Bárdym. Uvidíme, aké bude pokračovanie a jedná sa o obale na knihu, presne tak, pretože je tam vlastne ochrana osobnosti a všetci od toho zrazu dávajú ruky preč. Hentí to nevytvárali, henten to nevytváral. Nikto zrazu ten obal na knihu nevytvoril. Každý sa bojí, samozrejme, že by platil, pretože mali by platiť. Jeden to zvaľuje vlastne presne na to vydavateľstvo. Ďalší to zvaľuje na pána Bárdyho a takto si to v podstate prehadzujú ako horúci zemiak. A ja kľudne, ja hovorím do pléna, že ja napíšem knihu Príživníci Slovenska. Dávam tam pána Šimečku. Budem sa teda spoliehať na to. Nebol taký nadšený, keď ste hovorili, že on ma nebude žalovať, lebo už sa tak tváril, že no, akože neviem, keby vyšla táto kniha, ktorá by sa zakladala na faktoch, na pravde a ešte na zdokladovaní. Nie ako pán Bárdos, ktorý vydal knihu a má tam úplné a totálne bláboly. A toto, ak je u vás sloboda slova, tak keby ste boli vo vláde, tak to sa fakt by pekne Slovensko zvrhávalo. Pani poslankyňa Matejičková, nech [16:19] Tibor Gašpar Nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. [16:19] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani kolegyňa Števulová, ja som napokon veľmi rada, že máte toľko veľa času a že sa toľkokrát máte možnosť prihlásiť, pretože ukazujete svoju pravú progresívnu tvár a ten váš dvojaký kilometer, aký máte, pretože ste hovorili o šikanóznej žalobe. A niečo ako šikanózna väzba vám niečo hovorí, z ktorej ani niektorí ľudia nevyšli von, zostali mŕtvi, teraz dokonca pretočíte očami. No ale tie rozvrátené rodiny a tie ženy a matky tých jednotlivých mužov, ktorí odtiaľ viac nevyšli, po ktorých zostali deti, na tie si nespomeniete, hej? Čiže existuje len šikanózna žaloba voči pánovi šéfredaktorovi Aktualít, ale nebudete si spomínať na pána Krivočenka, nebudete hovoriť o pani Antošovej dnes napríklad na tlačovke o násilí na ženách. Napríklad ja som sa tam preto nezúčastnila, pretože vy sa zastávate len samé seba. Nedokážete to vôbec nejakým iným pojmom obsiahnuť. Vy len ten svoj progresivizmus, ktorý vidíte, ale keby ste sa pozreli na tie žaloby z iného uhla pohľadu, tak by ste možno zmenili názor, pretože aj šikanózna väzba bola veľmi nebezpečná, ktorou tu docieľovali vaši kolegovia, s ktorými sa ďalej spájate. Potom išli tučiť rôzne pumpy aj iné záležitosti. Takže pani Števulová, ešte raz sa prihláste do rozpravy a ešte raz si tu poplačte, aké tu máte zlé pracovné podmienky a ako tu nemôžete svoje deti ani len priniesť, pretože pri všetkej úcte, deti tu môžu byť, aj tu máte svoje dieťa a nie jediné. Dokonca je tu aj otec a neviem, koľko takýchto možností pracovných majú iné ženy na Slovensku na pracoviskách, keď tu môžu byť ich partneri celý deň na pracovisku. Dovolím si jeden komentár, lebo toto [16:21] Tibor Gašpar Mi ukazujete, že či rozpráva pani poslankyňa k veci. Tak sa počúvajte, čo rozprávala pani poslankyňa Števulová a aká je reakcia. Vy odbáčate, ale prosím vás, vy odbáčate od témy úplne pravidelne. Ja vás nechávam dokončiť každého, tak nechám dokončiť aj pani poslankyňu Plevíkovú, aj keby sa akokoľvek odchyľovala od témy. Toto tu už nikto nerieši, že sa nevyjadrujete k prerokovanej veci. Pán poslanec Vančo, nech sa páči. Ja žasnem, pán predsedajúci. [16:21] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ako vy, keď vediete schôdzu, tak je z toho len chaos a to práve kvôli tomu, že vy nie ste schopní aspoň trochu objektívne sa pozerať na tie vystúpenia. Hovoríte, že nás neprerušíte, a veď mňa ste pred 15 alebo 10 minútami prerušili. Jaj, je to na zázname, videlo to desiatky ľudí a idete tvrdiť, že nás neprerušujete. Teraz pani kolegyňa hovorí o deťoch, o väzbe, ale samozrejme zahráva na strunu s tou väzbou, tak chápem, že ťažko budete upozorňovať, lebo proste to je to vaše. Čo vás stále máta, a tým pádom proste, ale kom, takto sa nevedie podľa mňa schôdza, lebo vznikajú tu namiesto toho, aby sme sa bavili o veci, tak toto ste vy dosiahli. Ja mám pocit naozaj, že sa to nestáva s inými predsedajúcimi. Že celá faktická poznámka ku mne [16:22] Tibor Gašpar Nie k pani poslankyni Števlovej. To je celkom fajn. To je celkom fajn. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. Á [16:22] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, myslím, že by sme mali rozlišovať medzi „skákať do reči“ a „skočiť do reči“ a pán predsedajúci nie. Nerobí to, že by skákal do reči, on len tak skočí do reči občas. Hoci má možnosť podľa nového rokovacieho poriadku dať faktickú poznámku, pokojne môže dať faktickú poznámku, tak si odsadne a, keď, keď má potrebu sa prihlásiť. Ale teda pani poslankyňa Števulová, toto pán predsedajúci Gašpar hovoril, že sa nevyjadrujeme k veci, ale teda, že, čo už môže byť viacej k veci, ako vyjadriť sa k šikanóznej žalobe premiéra Roberta Fica na novinára Petra Bardiho za jeho knihu. Čo už môže byť ukážkovejší príklad toho, čo je to šikanózna žaloba a pred akými žalobami na základe smernice alebo na základe inej právnej úpravy majú byť novinári, aktivisti a ďalší ľudia, ktorí sa vyjadrujú k verejným veciam, chránení, ako je prípad politika, ktorý je najsilnejším politikom v krajine, je premiérom, štvornásobným premiérom a žaluje novinára za obsah tej knihy, lebo všetci vieme, že je to žaloba za obsah tej knihy. Aj keď on sa tvári, že je to žaloba za to, že bez jeho súhlasu použil fotografiu Roberta Fica na obálke. A keď sa tu nad tým niekto pohoršuje, napríklad pani poslankyňa Plevíková, tak iba potvrdí, že je to šikanózna žaloba, lebo nerozhorčuje sa nad tým, že, že aj, keď to spomenula, že teda použil bez jeho súhlasu jeho, jeho tvár na obálke, ale hovoril, že tam úplné a totálne bláboly napísal. No tak to je zjavné, že vadí Robertovi Ficovi obsah tej knihy, nie, čo je na obálke. To je šikanózna žaloba. Pani poslankyňa Števulová, nech [16:24] Tibor Gašpar Nech sa páči. No, ja ďakujem pánovi kolegovi [16:24] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dostalovi, že to tak zhodnotil. A nemusím to opakovať, pretože presne, pani Plevíková, a keby ste si možno to boli lepšie naštudovali a zľudte si teda nóty aj s pánom Ficom. Pán Fico žaloval aj vydavateľstvo, aj pána Bardiho za použitie fotografie a nakoniec musel žalobu proti pánovi Bardimu stiahnuť a nechal iba proti vydavateľstvu a tam sudkyňa rozhodla, že tá fotografia mohla byť použitá, pretože pán premiér Fico nemal zasiahnuté osobnostné práva, keďže ako premiér je takmer každý deň v médiách, tá fotografia vznikla v parlamente. Čiže asi si nabudúce rozmyslíte, či ste v jednej línii s tým, aby ste mu to nepokazili v tom odvolacom konaní. Viete, či ste v jednej línii s vaším premiérom a s tým, čo on teda oficiálne tvrdí na súde. A pani Matejičková, ja neviem, ako, mne príde naozaj dosť nízke, keď tu niekto argumentuje mojou dcérou a mojím mužom. To je úplne, že útok ad hominem. To by som naozaj od vás nečakala a hlavne v situácii, kedy ja som tu v živote sa nedomáhala, aby som mohla mať v pléne parlamentu dieťa. To neviem, odkiaľ ste vy zobrali, ale teda tiež by som vás asi poprosila, že možno skontrolujte svoje zdroje a možno nabudúce si fakt nejaký reálny dôvod vyberte na útok na mňa a nie moju jednoročnú dcéru, ktorú stále dojčím a som tu od rána, včera od 8:00 do 7:00, a mám tu dieťa a manžela preto, aby som ju mohla dojčiť. Tak akože sorry, fakt, toto bolo fakt nízke. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. [16:26] Tibor Gašpar Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ. Áno, nech sa páči. Vážený pán predsedajúci. [16:26] Boris Susko Vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko, pretože už som vystúpil včera a myslím, že som povedal všetko, čo som chcel povedať aj z hľadiska zdôvodnenia. Len ma trošku mrzí to filozofické nastavenie, ktoré máte a ktoré ste vyjadrili niektorí z vás vo vašich vystúpeniach. A tu je vidieť ten rozdiel medzi mentálnym nastavím nás, súčasnej koalície, a mentálnym nastavením vás v opozícii, ktorý, keď my sa snažíme nastaviť nejakú právnu úpravu do budúcna tak, aby bol zabezpečený spravodlivý súdny proces, v tomto prípade aj pre ľudí napríklad takých, ktorí sa nedozvedia o tom, že sa voči nim vedie nejaké civilné súdne konanie, že sú v spore. Tak z tých vašich príspevkov niektorých vyplýva, že však nech trpia, lebo však mali si pozrieť svoju elektronickú schránku. Tak tu je vidieť ten rozdiel v tom mentálnom a filozofickom nastavení, že kto akým spôsobom vníma, vníma vôbec spravodlivosť a zabezpečenie spravodlivého súdneho konania. To ma mrzí, že to takto vidíte. To je všetko, čo by som na záver k tomu povedal. Ďakujem. Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť [16:28] Tibor Gašpar K rozprave spravodajkyňa? Nie. Termín hlasovania najbližší možný, áno? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1211, správa výboru má tlač 1211a. Prosím pána ministra spravodlivosti pána Suska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci [16:28] Boris Susko Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je realizácia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala dobudovať fungujúci model probačnej a mediačnej služby a zabezpečiť reálnu možnosť ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz. Jedným zo základných cieľov vládneho návrhu zákona je vyzdvihnúť význam Na roky 2023 až 2027, v ktorých sa vláda Slovenskej republiky zaviazala dobudovať fungujúci model probačnej a mediačnej služby a zabezpečiť reálnu možnosť ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz. Jedným zo základných cieľov vládneho návrhu zákona je vyzdvihnúť význam restoratívnych prístupov v trestnom konaní, zohľadniť najmä postoj páchateľa, ktorý prevezme zodpovednosť za spáchanie trestného činu a spoločne s poškodeným v mediácii dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej v príčine v súvislosti s trestným činom, čo sa môže premietnuť do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu väzenia slobody a podporiť tak úspešnejšiu reintegráciu páchateľov do spoločnosti. Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restoratívnou justíciou si vyžadujú, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činností v procese mediácie a probácie. Vládnym návrhom zákona sa precizujú jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do kvalitatívnej podoby, ktorá korešponduje aj s európskymi štandardmi. Cieľom navrhovanej úpravy je aj zefektívniť a dekriminalizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi. Okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov pri vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce, ktorú sa nám za ostatné obdobie podarilo naozaj v značnej miere násobne rozšíriť oproti doterajšej situácii. Nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je okrem novelizácie zákona č. 550 z roku 2003 aj novelizácia zákona č. 528 z roku 2005 o výkone trestu povinnej práce a doplnení zákona č. 5 z roku 2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším cieľom v tejto oblasti je prispôsobiť proces nariaďovania a výkonu trestu povinnej práce potrebám praxe. Vládnym návrhom zákona sa tak zefektívňuje a zrýchľuje proces výkonu trestu povinnej práce delimitáciou kompetencií z predsedu senátu na probačného a mediačného úradníka, konkrétne úkonov realizovania a nariaďovania trestu povinnej práce, keďže doterajší postup sa z hľadiska rýchlosti a účelovosti javí ako neefektívny. Požadovaným krokom sa dokáže urýchliť proces začiatku výkonu trestu povinnej práce a zároveň dôjde aj k odbremeneniu trestného oddelenia súdu. Takýto prístup je navyše v plnej zhode s revíziou výdavkov pre väzenie, ktorú vypracoval útvar hodnoty za peniaze v apríli 2025. Vážené pani poslankyne, pani poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona, pričom zároveň vyjadrujem súhlas s doplňujúcimi návrhmi a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne. Ďakujem navrhovateľovi. [16:31] Tibor Gašpar A teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Plevíkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Vážený pán predsedajúci [16:32] Zuzana Plevíková Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Správa ústavnoprávneho výboru obsahuje 10 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 26. mája 2026. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru, predkladala návrhy podľa príslušných ustanovení v rokovacom poriadku a výbor určil poslancov Glika, Gašparoviča, Lučanského, Eliáša, Čelára a Gašpara za náhradníkov spravodajkyne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem spravodajkyni. [16:33] Tibor Gašpar Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásila zatiaľ pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená [16:33] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ako vidím, času mám dosť. Môžem povedať všetko, čo treba. K téme navrhnutého zákona a budem sa snažiť byť veľmi vecná, lebo samotný zákon je o probačných mediačných úradníkoch. Ja o tom budem rozprávať. A o vlajkovej lodi celej hanebnej novely trestných kódexov – restoratívna justícia, lebo keď si pozrieme dôvodovú správu k tomuto zákonu. Restoratívna justícia je, dá sa povedať, ako rúško a naozaj veľmi chvályhodný cieľ, na ktorom ja by som povedala, že sa zhodli všetci ministri spravodlivosti, že je dôležité budovať restoratívnu justíciu. A ja skúsim vysvetliť, čo to je. A prečo súčasne si myslím, že je pokrytectvo tejto vlády hovoriť, že ju robí, lebo keby ju robila, tak by sme niektoré veci aj vo verejnom priestore videli inak. Kľudne si pozrite dôvodovú správu, pozrite si tú všeobecnú časť hneď na začiatku. Je to, myslím, hneď na prvej strane, je tam veľmi pekná formulka, čo je restoratívna justícia. Restoratívna justícia je o tom, že v rámci trestného práva pri určovaní viny pri páchateľovi by sme sa mali osobitne sústrediť na vzťah páchateľa k poškodenému. K náhrade škody, k náhrade ujmy, že to by malo byť, ako by som povedala, kľúčové motto trestania páchateľov, aby sme naprávali ten vzťah k tomu porušeniu, ku ktorému došlo v spoločnosti. Keď sa bavíme o ublížení na zdraví a čo o ujme na živote, to sú naozaj veľmi ťažké veci. Do toho by som teraz nešla. Ja by som ostala skôr v tej majetkovej rovine, nakoniec aj samotná hanebná novela trestných kódexov – ale poviem aj k tomu, lebo aj o tom sa dá hovoriť a to samozrejme tiež súvisí s restoratívnou justíciou. Ale to, čo si myslím, že môže byť zrozumiteľné pre nás všetkých. A pracujeme s tým vo verejnom priestore a súvisí s tým aj pochopenie, nepochopenie vlastne trestnej politiky, ktorým smerom sa uberá táto vláda a potom aj niektorých rozhodnutí o vine a treste a sú k tomu naozaj rôzne, rôzne komentáre. A podľa mňa je dôležité si v tom trošku robiť poriadok a ja budem len rada, keď vystúpi aj minister spravodlivosti. A rada by som využila vlastne debatu o tomto zákone naozaj o tom, o čom je restoratívna justícia. A či skutočne je tu úprimný záujem na tom, aby sme ju robili? A ja si dovolím povedať, že keby sme ju robili, ako by to asi vyzeralo aj v zákone, aj v materiálnom pokrytí a prečo ja si osobne myslím, že ju nerobíme. Sa táto vláda len tvári, že ju robí, ale ju v skutočnosti nerobí. A skúsme aj pomenovať, kde by sme videli a ako by sme to videli, keby to naozaj robila. Ja som sa snažila priebežne na to upozorňovať, ale teraz si myslím, že je naozaj ten priestor, kedy môžem, a priamo to súvisí s návrhom zákona, skúsiť vysvetliť, v čom je moja kľúčová námietka, keď sa tu rozpráva o restoratívnej justícii a ja ju tu nevidím. A že to považujem za pokrytectvo, že tu vôbec táto vláda rozpráva o restoratívnej justícii. A som rada, že sú tu aj predstavitelia KDH. Lebo v jednej veci, v ktorej som mala naozaj absolútnu zhodu s ministrom spravodlivosti Karasom, bolo to, že pre zavedenie restoratívnej justície okrem iného sú veľmi dôležití ľudia. Že to musia byť ľudia v systéme, ktorí sa o tú restoratívnu justíciu starajú. Ktorí naozaj sa snažia napraviť ten vzťah medzi poškodeným, medzi páchateľom. A dohliadajú na to, či k náhrade škody došlo. Či sa urobili všetky obmedzenia a všetky opatrenia, či sa im učinilo zadosť, ktoré povedal súd, že treba spraviť a že niekto na to dohliada. Lebo musíte vedieť sami, nemusíme chodiť ďaleko. Môžeme začať pri tom, tí, čo sme rodičia, ale keď nie sme rodičia, tak sme boli deťmi. Keď nám niekto niečo povie, aby sme niečo urobili a nikto sa nestará, či to bolo urobené, tak každý máme nejaké iné štandardy, podľa ktorých si vyhodnotíme, ako sme boli vychovaní, či to splníme alebo nesplníme. Takže, ak to myslíme vážne, musí to byť nejaký systém dohľadu. Niekto, kto povie: splnilo sa, nesplnilo sa. A keď sa nesplnilo, možno by mali byť aj nejaké sankcie. A keď na niečom naozaj štátu záleží a myslí to vážne, tak musí mať na to ľudí a musia byť na to pravidlá. Ja hovorím, nie sú ľudia a nie sú pravidlá. A teraz poviem, o tých ľuďoch som už hovorila veľa a ja sa k tomu vrátim ešte. Ale, aby sme rozumeli trošku aj ja, a teda to moje porozumenie – nemyslím si, že vy by ste nerozumeli, ale aby v tomto nebolo nedorozumenie. Ale že z môjho pohľadu toho porozumenia, aj keď si pozriete, o čom je restoratívna justícia, to, čo si myslím, že je veľmi zrozumiteľné, ja si to dovolím pri daňových trestných činoch. Pája cez pája. Daňový trestný čin, je odsúdený, označený za vinného. Ostane pri podmienke, dostane sankciu pokuty. 150 000 škoda. Deklarovaná, jasne sankcia 10 000. Ako je to možné? To sa fakt oplatí? No toto je problém. Problém je ten, že my v rámci trestného práva nemáme vytvorený mechanizmus, aby páchateľ, keď je uznaný za vinného, rovno súd povedal, že má zaplatiť škodu. Akú? Nemáme na to ustanovenia v trestnom procese. A to je naozaj kľúčový problém. Na ktorý upozorňovala aj európska prokurátorka, že my vlastne v rámci toho procesu o určovaní viny a určovaní trestu nemáme do toho vôbec zapojený mechanizmus určovania škody. Sudcom sa do toho samozrejme veľmi nechce. Lebo počas toho rozhodovania, či sa stal alebo nestal trestný čin a kto je vinný, museli by aj ustáliť tú škodu presne, čo niekedy je trošku zložitejšie, a naozaj jej povedať, že ju má celú zaplatiť. To by sme museli naozaj od tých sudcov chcieť, ale to je veľmi dôležité. A k tomuto chýbajú ustanovenia v trestnom procese. A toto je kardinálny problém. Lebo potom darmo hovorí, ja som počula viackrát aj pána podpredsedu Gašpara, že veď nie je pravdou, keď je niekto odsúdený za daňový trestný čin a dostane sankciu len 10 000, že tých 150 000 nemusí zaplatiť. No, ale to je otázka, či zaplatí. Lebo je odkázaný na občianskoprávne konanie, kde štát sa musí domáhať takejto náhrady škody. Čo nevieme, ako dopadne. A či bude z čoho? Či došlo k zaisteniu majetku, ako to bolo, nahradil, nenahradil? To, o čom hovorí restoratívna justícia, je, že štát by sa mal v prvom rade usilovať už v tom trestnom konaní, aby sa ustálila škoda. Že ju má zaplatiť. A už tam ustáliť: ak nezaplatíš, tak sa ti to odrazí na tvojom treste. Nezaplatíš? Kľudne môže byť nie podmienka, ale nastúpenie do výkonu trestu. Proste musí tu byť mechanizmus predsa, aby tu ľudia, ktorí páchajú trestné činy, za to zaplatili, aby to bolo odstrašujúce. Naozaj, ako je odstrašujúce, že niekto okradne štát a sankcia je menšia ako to, čo ho okradol. To ja si myslím, že všetci vieme, že takto to predsa nemôže byť a nesedí to. Tak ak naozaj chceme. A ja nehovorím iba voči štátu, ale aj človek, keď je okradnutý. Tak keď nechceme, aby sa tu páchali trestné činy, aby to bolo odradzujúce, nejde o to, aby ľudia boli v base. Ja mám na tom absolútnu zhodu. Tu nejde o to, aby ľudia boli v base. Tu ide o to, aby sme naprávali tie škody, ktoré nám páchajú páchatelia trestnej činnosti. Keď páchateľ bude vedieť, že sa mu teda naozaj vôbec neoplatí páchať trestné činy, že on to určite zaplatí. A naozaj ten sudca mu to spočíta. A nie bohvie kedy a či ešte on bude mať nejaký majetok, lebo ho celý rozpustil kadetade. A tomu nemôžeme dať predsa príležitosť. To znamená, my musíme v tom trestnom konaní byť efektívni. V tom štáte musíme jeden návrh. Takže ja hovorím, že je pokrytecké tu rozprávať o restoratívnej justícii a nemať v trestnom práve procesy, pri ktorých hovoríme, že restoratívna justícia je na to, aby páchateľ nahradil škodu, keď my to po ňom v tom trestnom konaní vôbec nechceme. Naozaj vôbec nechceme. To znova len ustálime vinu. Dáme nejakú sankciu, ktorá sa nevyrovná tej škode a odkazujeme ho, náš štát, na toho poškodeného, tam si to vymáhaj. No ako sa cítia tí poškodení? Čo myslíte? Ako sa cíti poškodený? A ako sa cíti štát? Tak ministerke financií mu chýbajú peniaze. Tak osobitne by sme sa mali predsa starať o toto, aby tu daňové podvody, daňové trestné činy sa nikomu neoplatili. Ak niekto chce to domáce väzenie, čo teda naozaj tie trestné zákony sú teraz veľmi, veľmi k tomu láskavé, tak nech aspoň máme plnú kasu. Nech aspoň máme plnú kasu. Tak to nastavené nie je. Takže naozaj, kto tu rozprával o restoratívnej justícii a nenapraví trestný proces, že s vinou bude jasne stanovené, aká je škoda a treba ju zaplatiť v rámci trestného konania. A keď to nezaplatí, tak štát dohliada v rámci trestného konania na to, že sa mu to naozaj neoplatí, že sa mu premení trest napríklad na trest odňatia slobody. Takže sa mu naozaj neoplatí nezaplatiť takúto škodu. Tak musí byť nastavený systém a potom kľudne, nech sa páči. Nech sú prípadne aj ľudia aj na slobode aj za závažnejšie trestné činy majetkové, ale musí byť jasné, že tá škoda sa musí zaplatiť. Sa musí zaplatiť. A takto ten systém nastavený nie je. A preto samozrejme nie je vôbec zrozumiteľné pre ľudí, ako je to možné, že máte odsúdených za tie závažné trestné činnosti s majetkovými škodami a sankcia sa nijako nerovná tej ujme na škode, ktorá bola spôsobená. Takže to si dovolím k tej časti, ktorá nám naozaj chýba v trestnom procese. A preto restoratívna justícia v tej hanebnej novele trestných kódexov žiadna nebola. Žiadna nebola. Ja, keď som pripravovala trestný proces, túto veľkú novelu, tak samozrejme, že sme rátali s tým, že takáto právna úprava tam musí byť. Ktorá nám chýba v trestnom procese. A preto restoratívna justícia v tej hanebnej novele trestných kódexov žiadna nebola. Žiadna nebola. Ja, keď som pripravovala trestný proces, túto veľkú novelu, tak samozrejme, že sme rátali s tým, že takáto právna úprava tam musí byť. Tam musí byť. Ja som sa tešila pri ministrovi Karasovi, že ten určite rátal s tým, že tam musia byť ľudia. No bez ľudí sa to nedá. To znamená, na jednej strane musia byť pravidlá, že škoda sa musí zaplatiť. A potom štát môže byť láskavý pri tej ostatnej sankcii. Ak je jasné, že škoda je uhradená. A na druhej strane musia byť ľudia, ktorí pracujú pre štát, ktorí nad týmto dohliadajú, že naozaj k náhrade tej škody dôjde a keď sú tu nejaké iné obmedzenia pre tohto páchateľa, tak naozaj sa na to dohliada, že tie sú rešpektované, a keď nie sú, no tak za to môže byť samozrejme aj nejaká iná premena, napríklad podmienky na výkon trestu väzenia slobody, hej? Lebo inak to nefunguje, inak to nie je efektívne. Inak sa ľuďom oplatí nerešpektovať právo a páchať trestné činy, osobitne majetkové. Tak to máme nastavené. Takže to, čo teraz tu máme, máme tu krásne formulky o restoratívnej justícii, ale ona neexistuje, neexistuje. Darmo budeme precizovať činnosti, ktoré robia probační a mediační úradníci, keď nie je jasne povedané, že páchateľ má zaplatiť škodu a ani ho k tomu nevedieme, a keď nemáme dosť ľudí, aby tí ľudia na to dohliadali. Ja som viackrát vyzývala pána ministra spravodlivosti osobne pri hanebnej novele trestných kódexov. Keď hovorí o restoratívnej justícii, kde sú tí ľudia? Kde sú tí ľudia? Ja budem rada, keď pán minister vystúpi a povie, koľko ich máme teraz. Ja neviem, možno máme 150, 160 probačných a mediačných úradníkov. No, budem rada, ale vieme, že mala by tu byť nejaká meta 300. Nevidela som v materiáli vôbec, že by to malo takýto dopad, že by sme vedeli, že je tu takáto vízia, že by sme vedeli, kedy sa naplní, ale nemôžeme predsa my otvoriť bránu väzníc a byť láskaví k páchateľom, nechcieť po nich, aby zaplatili škody a nemať ľudí na to, aby dohliadali vlastne nad tým, že sa bude rešpektovať to, čo povie súd v trestnom konaní. Lebo my tu nemáme ľudí a nemáme tu pravidlá, aby sa platila škoda. Potom to nie je restoratívna justícia. Naozaj. Potom sú to naozaj prázdne sľuby a prázdne reči o tom, že tu niekto robí restoratívnu justíciu. Že v tomto materiáli mi chýba, ak sa bavíme o restoratívnej justícii, zmena trestného procesu, kde bude jasné, že škoda sa musí zaplatiť. A škoda sa musí vyriešiť v trestnom konaní a je tam jasný mechanizmus, že ten páchateľ zaplatí tú škodu a ak nie, tak sú k tomu nejaké ďalšie následky, ktoré sú pre neho samozrejme negatívne. Musia tam byť ľudia, ktorí tu tiež chýbajú, aby sme ich mali dostatok, aby sa mohlo toto vykonávať v mene štátu a mal by tu byť aj nejaký orgán, ktorý sa o to stará. To, čo máme súčasťou tohto materiálu, je, že sa tu ruší rada, ktorá je nejaká zastrešujúca, koordinujúca, vlastne takýchto probačných a mediačných úradníkov, a ja tam nevidím. Nevidím tam nejakú víziu. Čo vlastne, ako vlastne, kto bude zastrešovať probačných a mediačných úradníkov v rámci Slovenska, koľko vlastne ich má byť, aby naozaj tá restoratívna justícia tu skutočne fungovala. To tu jednoducho nie je. Žiadna vízia tu nie je k tej restoratívnej justícii. Sú tu len prázdne slová. Takže máme tu nejaké spresnenie toho, čo probační a mediační úradníci majú robiť, ale máme ich málo. A nie je tu povedané vôbec, že ten páchateľ má tú škodu zaplatiť a ako. Tak potom sa o restoratívnej justícii naozaj, naozaj nedá rozprávať. A potom sa nemôžete diviť, že ľudia sú nespokojní a nerozumejú žiadnemu rozsudku o vine a treste, keď nie je zrejmé, že ten páchateľ tú škodu aj zaplatí. A nerozumiem, ako je možné, že sú tu státisícové škody voči štátu. Nerozumejú tomu. A človek ostane na slobode. Nevie sa, kedy zaplatí škodu. A má naozaj smiešnu finančnú pokutu. Tomu sa nedá rozumieť. A ja súčasne hovorím, ja nie, ja naozaj nemám žiadne krvavé oči, aby tu ľudia boli v basách alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Vôbec nie. Vôbec nie. Povedzme. Ale musí byť nastavený ten proces tak, že sa to neoplatí. Že áno, až na konci má byť tá vyhrážka trestom odňatia slobody. Ale keď my nič neurobíme k tomu, aby ten páchateľ bol motivovaný, odsúdený, zaplatiť tú škodu, že to odkážeme na nejaké občianskoprávne konanie na neviem kedy, tak toto nie sú žiadne odradzujúce postupy a samozrejme potom ani žiadna odradzujúca sankcia. A to je aj jasná výtka práve z Európskej prokuratúry. To nie je len o tom, či máme a kým ma metresty. To nie je len o tom. Osobitne tá výtka je, že nemáme tu vytvorený mechanizmus na to, aby tí páchatelia zaplatili tieto škody. Nemáme. Je to naozaj v rámci Európy, to sa nedá vôbec hovoriť o žiadnom štandarde. Lebo to je veľmi neštandardné, že v rámci trestného práva odíde páchateľ, ktorý spôsobí obrovské škody. A nie je, nie je zrejmé, že tú škodu má zaplatiť a kedy a v akom režime a že sa k tomu neodvíja sankcia. Lebo akonáhle odkážeme toho páchateľa na nejaké ďalšie konanie mimo trestného režimu, tak my nevieme, ako to konanie dopadne a nevieme, kedy zaplatí, ako zaplatí, keď sa tu neodvinie tento vzájomný vzťah. A to nemôže byť v náznakoch. To musí byť úplne jednoznačné. A keď to chceme mať jednoznačné, tak to jednoducho spadá do trestného procesu. A tam takáto právna úprava jednoducho nie je a chýba. Ja budem veľmi rada, keď k tomu pán minister povie, ja tam takúto žiadnu právnu úpravu nevidím a preto, preto, môžeme sa tu o tom dohadovať, že by možno súdy mohli, či idú do toho, nechce sa im, neviem ako. Možno by sme tam našli nejaký priestor, ale my vidíme, aké sú tie rozsudky v tom verejnom priestore. My to vidíme. Takže je zrejmé, že je tu problém. Pretože nie je v poriadku, aby niekto dostal za majetkovú škodu, ktorá je jasná v státisícoch, aby neodišiel zo súdu s tým, že tú škodu má v nejakom režime zaplatiť a že sa od toho tá celá sankcia odvíja. A že v rámci trestného práva už je to vyriešené. A samozrejme ideálne aj zaistený majetok. Na tom by predsa štát mal záujem mať. Nevidím tu ani jasné pravidlá. Nevidím tu ani ľudí a nevidím tú víziu. Nemôžeme skutočne s trestnou politikou narábať spôsobom, že budeme láskaví len a nebudeme vôbec efektívni. Ani vyšetriť. A ani mať odstrašujúci režim, osobitne k náhrade škody. Ja nehovorím o tom, že to musí mať drastické trestovanie slobody. To nehovorím. Ja hovorím, že tu musí existovať systém, že páchateľ trestnej činnosti majetkovej vie, že keď odíde s rozsudkom, odíde s jasnou náhradou škody. A podľa toho, v akom režime to zaplatí a kedy, odvíja sa jasne jeho sankcia, že sa mu neoplatí tú škodu nezaplatiť. A takto to tu nemáme. A potom naozaj ťažko o restoratívnej justícii hovoriť. Takže ja som zvedavá, samozrejme, s čím prípadne vystúpi pán minister. A ja verím, že nám povie tú víziu k procesu, k ľuďom, k celému organizačnému zabezpečeniu. Ja to v tomto materiáli nevidím a preto takto restoratívna justícia podľa môjho názoru naozaj nevyzerá a je to len pokrytecké, pokrytecké pokrytie s názvom, ktorý je pekný, je naozaj správny smer, ale toto je iba veľmi formálne zabezpečenie. Ďakujem pekne. Ďalší v rozprave vystúpi, pardon. [16:52] Tibor Gašpar Tak sa prihlásil pán Naď, nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo. [16:52] Boris Susko – Vystúpenie Áno, čiastočne máte pravdu, pani poslankyňa, len teda však nedá sa všetko robiť naraz, čiže postupne. A to sa týka aj probačných aj mediačných úradníkov. Dobre viete, že za ostatných 10 rokov nebol navyšovaný počet probačných a mediačných ani o jedného. My sme ich už zvýšili teraz, respektíve v doterajšom období, o 35. To znamená, máme ich momentálne 130 a na každý ďalší rok vrátane tohto máme naplánovaných ďalších 24. Čiže o 71 ich bude v ďalšom, v ďalších troch rokoch, na ktoré je už schválený rozpočet. A v rámci rozpočtu už sú rozpočtovaní títo probační a mediační úradníci na najbližšie tri roky, ako som povedal, v počte 24 každý rok ďalších. A to nie je len o nich, to je aj o ich vyškolení, to je aj o ich materiálnom technickom zabezpečení a tak ďalej. Čiže pracujeme na tom, to č. 300, nikto nehovoril, že ich má byť 300. Bolo povedané, že majú byť medzi 80 až 300, ale nikto nehovoril, že to cieľové číslo musí byť 300 a musí byť hneď, hej? Ako v nejakej vízii sa o tom môžeme baviť, ale to sa samozrejme nedá urobiť hneď, ani ten cieľ nie je to urobiť hneď, pretože ani tie tresty alternatívne v tom plnom rozsahu nenabehnú hneď, ale budú nabiehať postupne. Čiže to je z hľadiska tohto, z hľadiska nejakej vízie. Bavili sme sa o tom už na ústavnoprávnom výbore, takže viete, že tou našou víziou dlhodobou je vytvoriť samostatný Probačný a mediačný úrad, ktorý by samostatne riadil, aby neboli tak ako teraz pod jednotlivými krajskými súdmi. To je vízia. Pravdepodobne sa toto nám už nepodarí urobiť v tomto volebnom období, ale predpokladám, že kto príde po nás, tak túto myšlienku zachová, pretože si myslím, že tá myšlienka je správna a tak ako aj v iných krajinách, aj u nás to takto môže fungovať. No a pokiaľ ide o samotnú náhradu škody, ten príklad s tým daňovým únikom asi nebol úplne najlepší, lebo veď tu prebiehajú aj daňové exekučné konania, daňový úrad si vymáha zaplatenie nezaplatenej dane, čiže tá škoda sa na daňový úrad alebo k štátu na konci dňa dostane. Má aj iné sankcie teda, okrem samotných trestných v daňovom konaní, ale máte pravdu, že toto riešenie nie je úplne dobre ešte nastavené v Trestnom poriadku a preto ide do medzirezortného pripomienkového konania v najbližších dňoch novela Trestného poriadku, ktorá rieši práve tieto otázky mediácie s poškodeným s obvineným. Na účely práve posilnenia toho inštitútu náhrady škody. My sme to už urobili v Trestnom zákone, kde sme povedali pri zásadách ukladania trestov, že súd pri ukladaní trestu má prihliadnuť najmä na, ako prvá podmienka je tam náhrada škody poškodenému, respektíve štátu, ak je tým poškodeným štát. Čiže pri zásadách ukladania trestu to už máme. Už dnes to funguje od roku 2024. No. A ešte to chceme posilniť ďalšími opatreniami z hľadiska možnej mediácie medzi poškodeným a obvineným, tak, aby sa primárne nahradila spôsobená škoda a od toho sa odvíjala potom možnosť buď upustenia od potrestania alebo dohoda o vine a treste alebo nejaké iné zmierovacie konanie. V najbližších dňoch to ide do MPK, takže privítame akékoľvek pripomienky k tomuto materiálu. A pokiaľ ste hovorili o trestnom konaní, že neexistujú, respektíve, že ten majetok sa dá scudziť a tak ďalej, ale už dnes máme predsa v Trestnom poriadku jednoznačne zadefinované, že prokurátor je povinný, respektíve teda je tam slovo „môže“, ale ak je odôvodnená obava, že by poškodený mohol prísť o reálne uplatňovanie svojej škody v rámci trestného konania, tak prokurátor predsa už dnes má oprávnenia zaistiť majetok práve za účelom toho, aby potom v prípade, že bude preukázaná vina, bolo zabezpečené uplatnenie, respektíve nahradenie škody pre toho poškodeného. To už platí v Trestnom poriadku dlho. Bolo to v nedávnom období pred pár rokmi, ja si presne nepamätám ten termín, kedy to bolo novelizované, ale v zásade túto právnu úpravu tu už máme dlho. Otázka je potom už len samotnej aplikácie, ako k tomu zaisteniu majetku prichádza alebo neprichádza. Takže z tohto pohľadu dúfam, že som vysvetlil aj upriamil vašu pozornosť na naše ďalšie kroky. Ďakujem. Ďakujem. Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, potom budeme pokračovať. [16:57] Tibor Gašpar V hlasovaní. [16:59] Richard Raši Dobrý večer. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom. V rokovaní máme procedurálny návrh pána poslanca Kyša. Nech sa páči, máte slovo. Ďakujem pekne. Žiadam [17:03] Štefan Kišš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom O predradenie tlače 1323. To je zrušenie transakčnej dane a odôvodnenie. Vláda rezignovala na prácu pre občanov. Videli sme to opäť dnes, keď schválila zdraženie papiera namiesto prorastových opatrení a zároveň nám premiér Fico oznámil, že už nemieni ani nič robiť, ani teraz, ani na jeseň. Kolegovia a kolegyne, viem, že aj vy máte transakčnú daň v zuboch, obzvlášť alebo minimálne politici z HLAS-u a SNS už otvorene hovoria, že ju treba zrušiť. Teraz máte možnosť ukázať, že nešlo o prázdne slová a na rozdiel od zdrapu papiera, s ktorým prišla vláda dnes, by zrušenie transakčnej dane mohlo pomôcť podnikateľom sa aspoň nadýchnuť. Žiadam o predradenie teda, čo najskôr dnes po hlasovaní. Ďakujem. Hlasujme o tomto návrhu. [17:04] Richard Raši Prítomných bolo 141, poslancov 62, za 77, proti, jeden sa zdržal. Hlasovaním sme návrh neschválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu. Pán poslanec Jaroslav Mego. Poprosím. Pán poslanec Dlháč, ešte procedurálny návrh, pán poslanec, pripravte sa. Že to je omyl, čiže nech sa páči, pán poslanec Mego. Hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslanca Karasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 142 z roku 2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, tlač 1250, nech sa páči. [17:05] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpi žiadny poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlasujme. [17:06] Richard Raši Prítomných bolo 100, 42 poslancov, 78 za, 33 proti, 31 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich [17:06] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. [17:06] Richard Raši Prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 51 proti, 13 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Pán poslanec Kýž, nech sa páči. Pekné popoludnie všetkým. [17:07] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Ja by som vám chcel krátko niečo povedať. Aj za tretej vlády SMER-u sa podarilo presadiť princípy hodnoty za peniaze do zákona a do investovania štátu, do rozhodovania o tom, kde štát investuje a kde nie. Bolo to v roku 2016, kedy sa tieto princípy aj zákonom zaviedli. V roku 2018 sa rozhodovalo o tom, či sa budú hodnotiť aj investičné projekty v obrane. Vtedy si teda najmä minister obrany za vtedajšiu stranu SNS chcel kúpiť stíhačky a vtedy sa riešila otázka, či teda on to za peniaze bude aj v obranných výdavkoch. To všetko sa stalo napriek vláde SMER-u a teda vtedy pôvodne z iniciatívy Martina Filka, tvorcu alebo toho nápadu zaviesť princíp hodnoty za peniaze do rozhodovania štátu aj za podpory vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra, bez ktorého by sa toto do programového vyhlásenia a vtedy do zákona nedostalo. A vďaka tomu sa podarilo aj politikom ukázať, že štát nie je športkasa, do ktorej môžu kedykoľvek siahnuť, ale svoje rozhodnutie musia aspoň zdôvodniť a obhájiť si pred verejnosťou. A napríklad len v prvom roku sa podarilo v zdravotníctve na efektívnejších nákupoch ušetriť 100 miliónov. Je to zdokumentované vo verejných dokumentoch. A v mnohých iných rozhodnutiach štátu ďalšie stovky, dokonca miliardy eur, keď sa bavíme o všetkých rozhodnutiach štátu vrátane tých investičných. A teda akokoľvek, ja tu teraz stojím ako opozičný poslanec, ale ja som presvedčený, že zodpovedné správanie štátu nie je o ideológii, o koalícii a opozícii, ale o hľadaní tých najlepších riešení pre občanov. Potom prišla štvrtá Ficova vláda. A pod zámienkou urýchlenia investičných projektov ste sa rozhodli zrušiť akékoľvek hodnotenia efektívnosti pri rozhodovaní štátu v tom, čo teda ste nazvali strategické investície. Mali to byť priority, dnes je to vlastne skoro všetko, a schválili ste si výnimku pre hodnotenie efektívnosti aj pre ďalšie procesy, ktoré v skutočnosti majú zlepšiť projekt. Nie zdržať alebo neviem čo. Aj zlepšiť a zefektívniť. To znamená aj zlacniť. No lenže to si všimla Európska komisia, keďže táto podmienka efektívnosti alebo hodnoty za peniaze je v pláne obnovy. Komisia si to všimla a povedala vám, že za to bude pokuta 428 miliónov €, ak teda ostane medzi platnými zákonmi to, že hodnotenie efektívnosti sa nebude diať pri projektoch, o ktorých sa rozhodnete, že nebude. No a pod touto hrozbou nám prišiel do parlamentu – priniesol ho pán Karas teda pôvodne – zákon, že tá výnimka sa ruší a hodnotenie sa vracia naspäť. Dokonca sme boli pripravení hlasovať za tento zákon, pretože je správny. Zachráni nám minimálne teda tých 400 miliónov € z plánu obnovy a zachráni nám ďalšie stovky miliónov €, ktoré môžeme urobiť, keď sa bude štát rozhodovať dobre. A bude dbať na to, že urobí najlepšie možné rozhodnutie. Nie len tak, že čo si kto zmyslí a za koľko. No lenže do toho prišiel minister obrany Kaliňák, ktorý môže všetko, a povedal si, že mu to je jedno. A vy teraz idete pozmeňovákom, konkrétne pána poslanca Slaného zo SMER-u, zbúrať toto všetko, čo sa podarilo postaviť za tretej vlády SMER. No a zjavne je vám to jedno, pretože jednak komisia sa dosť jasne vyjadrila, že z toho bude teda sankcia tých 428 miliónov €, a zároveň – a pozerám sa na vás, poslanci, poslankyne HLAS-u – idete dovoliť teraz pánovi Kaliňákovi ďalej kradnúť v makroekonomických rozmeroch. A pozerám sa na vás preto, lebo plán obnovy patrí pod vás. Pán Kmec, po novom to má v gescii pán Drucker. By sa malo toto zaujímať, že jednoducho toto asi nechceme, aby to, čo máte v gescii, bolo takto roztrhané. A viete, kedysi som viackrát počul takú kritiku, že no však veď čo, že sa postaví drahšie, aspoň to stojí. Aspoň niečo máme, aj keď je to drahšie. Nech to stojí, čo to stojí. No lenže odkedy nám spadli stĺpy v Prešove, tak už ani toto neplatí, pretože sa rozsypala aj vaša vlajková loď doslova. Nemocnica v Prešove, kde teda ministrovi Kaliňákovi spod nosa Maďari začali kradnúť cement, a tak ani to neviete ani len postaviť. A takéto hodnotenia, nielen tie, aj ďalšie, ktoré vy obchádzate, majú zabezpečiť, aby sa toto nestávalo. No a samozrejme do toho prichádza minister financií, alebo teda neprichádza, lebo zjavne neurobil nič. Kľudne teda jeho zákon idete tu roztrhať. A jemu to nevadí. Nepovedal nič, aspoň teda nie verejne. Ja som nič nepočul. Pánovi Vážnemu to vlastne to akosi dovolil alebo teda neviem, či sa ho pýtal, ale teda je to všetko jedno, lebo pán Kaliňák môže. A opäť, ja by som sa chcel opýtať kolegov z HLAS-u, poslancov a poslankýň, že vy máte nastavený plán obnovy. Mali by ste si ho obhájiť, pán Kmec. Všetci ste hlasovali za zmenu trestného zákona, za pomoc mafii a teraz potápate aj základnú myšlienku dobrého hospodárenia. Tak už ste nemuseli odchádzať zo SMER-u, lebo teraz ste už vlastne ako oni. Ja si nerobím nádeje, že teraz som vás svojím prejavom presvedčil. Však samozrejme ako vždy zahlasujete za, čo treba, ale chcel som, aby to tu dnes odznelo. Dnes teda potápate ďalšiu. Zo Smeru, lebo teraz ste už vlastne ako oni. Ja teda si nerobím nádeje, že teraz som vám vás svojím prejavom presvedčil. Však samozrejme ako vždy zahlasujete za, čo treba, ale chcel som, aby to tu dnes odznelo. Dnes teda potápate ďalšiu, ďalšiu vec, ďalší ako-tak rozumný princíp, ktorý, ktorý vo verejných financiách, v zákonoch máme a bude nás to stáť veľa peňazí. A tieto peniaze budú chýbať, budú chýbať občanom a na iné projekty, aj na nemocnice, aj na školy, na kanalizácie. Na cesty a my vám to budeme ďalšie dva roky veľmi intenzívne pripomínať. [17:14] Richard Raši Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči s faktickou. Ďakujem. [17:15] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pánovi poslancovi Kišovi, že hovoril o hodnote za peniaze, ale v tejto vládnej koalícii platí nie hodnota za peniaze, ale peniaze za hodnotu kšeftu, pretože vládnu koalíciu vôbec nezaujíma efektivita, návratnosť, alternatívy alebo či štát za peniaze ľudí dostane tú najlepšiu možnú službu. Zaujíma ich hlavne to, aký veľký bude balík, kto bude dodávateľ, či sa z toho dá niečo vytĺcť. A dnes sme sa napríklad venovali pánovi ministrovi Migaľovi, ktorý ide robiť kšeft za 93 miliónov €. Ide to robiť v utajení, na nejaké hodnotenie UHP úplne kašle, tomu je absolútne jedno, ale chystá sa vypráskať 93 miliónov € za niečo, čo je už urobené a čo sa bude robiť duplicitne alebo triplicitne. Takže takto funguje táto vládna koalícia. Absolútne, absolútne rezignovali na nejakú analýzu alebo hodnotu za peniaze, aby ju občan dostal, teda čo najlepšiu službu za verejné peniaze, ale zaujíma ich hlavne hodnota kšeftu. Ďakujem. Pán poslanec Hargaš. [17:16] Richard Raši Ďakujem za [17:16] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Slovo, pán predsedajúci. No teraz budete mať takú nakladačku od technokratov, lebo ja som sa rozprával so Štefom, že aj ja chcem vystúpiť v tomto. My zdieľame nejakú spoločnú cestu, z dôvodu, že v čase, keď Števo rozbiehal útvar hodnoty za peniaze, tak ja som rozbiehal občianske združenie Slovensko.Digital. A zhodou okolností tieto dve témy sa dnešný deň krásne spájajú a vysvetlím vám na tom príklade, na príklade toho, čo teraz Migaľ stvára pri Slovensko.sk. Prečo je dôležité, aby jeho hodnota za peniaze bola naozaj stále, stále ponechaná pri hodnotení aj strategických, aj iných investícií a aj tých obranných. No to, čo sa deje v tomto zákone, je, že pod hrozbou pokuty z Európskej komisie vraciate princíp hodnoty za peniaze aj do strategických investícií. Predtým ste si vy sami udelili výnimku, že čo vy prehlásite za strategickú investíciu. Dnes je to už podľa mňa aj nákup papiera, papiera kancelárskeho je strategickou investíciou. Tak čokoľvek, čo prehlási vláda za strategickú investíciu, pričom podotýkam a opäť to budem ilustrovať napríklad na Slovensko.sk, rozhodnutie vlády nie je preskúmateľné nikým. Čiže vy, keď si poviete, že nákup ponožiek bude strategická investícia, tak vlastne nikto vám to nevie rozporovať. Tak vybavili ste si výnimku na... vybavili, udelili ste si výnimku na hodnotenie takýchto projektov z hľadiska hodnoty za peniaze. Komisia vám samozrejme pohrozila pokutou, pretože v pláne obnovy sme spravili nejaké záväzky, ktoré treba dodržiavať. Takže teraz sa to snažíte vrátiť naspäť. Vrátiť naspäť, ale teda vyjímate z toho celý sektor dopravy, nielen strategické, ale všetky investície v doprave vyjímate z podhodnotenia hodnoty za peniaze. Tak to vám teda, kolegovia, blahoželám. Aj by som vám zatlieskal za to, že vraciate naspäť strategické investície pod UHP, pretože to, čo vy ste boli schopní nastavať pri strategických investíciách, to je neuveriteľné a na konkrétnom príklade Slovensko.sk vám to idem dneska odilustrovať. Tu si Migaľ vymyslel nejaký kšeft za 80 a viac miliónov €, ktorý ide prihrať súčasnému dodávateľovi. A keď mu to nevyšlo na jeseň minulého roku, tak sa rozhodol, že to po prvé utají. Čiže dá to do režimu limitované informácie. Po druhé, niekto mu, niekto šikovný mu našepkal, že „Samko, sprav z toho strategickú investíciu.“ Tým pádom nebudeš musieť ísť na hodnotenie hodnoty za peniaze, UHP. Nebudú ti do toho tak úradníci kecať, budeš mať jednoduchšie postupy možno pri verejnom obstarávaní, proste život budeš mať ľahší. Čo na tom, čo na tom, že zákon o strategických investíciách absolútne nepočíta s tým, že softvér bude niekedy strategickou investíciou. Zákon o strategických investíciách veľmi tak tvrdo vymedzuje, čo môže a čo nemôže byť strategickou investíciou. Stavby, cesty, betón, betón, proste veľké veci. Žiaden softvér, žiaden softvér. Ale Samkovi Migalovi niekto našepkal, že „Samko, sprav si z toho strategickú investíciu, budeš mať ľahší život.“ UHP ťa nebude otravovať, lebo vtedy tú výnimku mali tak postavenú. Samko to tak spravil. Spravil si zo Slovensko.sk strategickú investíciu. My sme to aj napadli na Generálnej prokuratúre. Žiaľ, Generálna prokuratúra mohla konštatovať len to, že uznesenia vlády nie sú preskúmateľné súdom. Čiže, keď sa vláda rozhodne, že strategickou investíciou, ako som povedal, budú ponožky, tak ňou budú ponožky. Niet toho, kto by to preskúmal. Čiže už aj keď ste mali tú výnimku, tak ešte aj tú výnimku ste zneužívali. Nestačilo vám to, že strategické investície idú mimo hodnotenia UHP, ešte aj do tej výnimky ste si napchali veci, ktoré tam vôbec nemajú patriť podľa zákona. A to je už, že takto ste zneužívali ten systém. No tak komisia vám teraz klepla po prstoch. Povedala vám, že musíte to vrátiť naspäť a zhodou okolností sa bavíme o tomto klepnutí po prstoch dnes, keď už na verejnosti kolujú zmluvy k tomu kšeftu okolo Slovensko.sk, ktorý si Migaľ takto pretlačil v režime strategickej investície, čo tam vôbec nemalo nič robiť, mimo hodnotenia UHP. UHP to aj tak hodnotilo, nejakým spôsobom sa tam dostali, nohu do dverí, skritizovali to odhora až dole. Napriek tomu, a teraz idem opäť apelovať aj ja na kolegov z HLAS-u, pod vaším dohľadom, s vaším požehnaním, váš bývalý poslanec Migaľ robí el totálne eldorádo, ktoré si nepamätám. Ja sa štátnemu IT venujem asi 20 rokov a nepamätám si, že kedy takýmto spôsobom sa nadivoko robili veci. Ani v tých najhorších časoch Brhela a podobnej bandy sa takto na hulváta veci nerobili. A vy to dneska kryjete, kolegovia z HLAS-u. Toto kryjete. Aj tým, že podporujete tento pozmeňovací v tomto zákone, pretože sme v treťom čítaní, tak o tom hovorím, že toto všetko vy kryjete a nikdy sa nebudete môcť snažiť, koľko chcete to zo seba zmyť, ale toto vy kryjete. Keď sme ako výbor pre kontrolu činnosti NBÚ chceli prerokovať znalecký posudok, ktorý ku Slovensko.sk vypracoval NBÚ, SIS a Vojenské spravodajstvo. Na základe úlohy z vlády dostali túto úlohu vypracovať tento posudok. Chceli sme sa šéfa NBÚ pýtať, čo v tom posudku je. Tak nikto z koalície na ten výbor neprišiel. Ani kolegovia z HLAS-u. Konkrétne napríklad pán Bartek, tuto najväčší bojovník proti Migalovi. Migaľa pán Bartek navrhol vyhodiť zo strany a veľmi sa zadušoval, že aký je on zlodej, aký je on zloduch, aký je on zlý, zlý, zlý človek. A potom Migaľ príde so kšeftom, kde HLAS a konkrétne pán Bartek na výbore sa mohol pýtať, či ten Migaľ robí kšeft alebo nerobí kšeft, a nepríde do roboty. A nepríde do roboty. Môžete kľudne reagovať faktickou poznámkou, nevykrikujte, tu nie ste na tribúne. Čiže vtedy pán Bartek reálne mohol za stranu HLAS ukázať, že tomu Migaľovi naozaj klepú po prstoch, neviem čo. Štafáž mu robíte. Takto popod vaše okná on si behá s vreckami peňazí, 90 miliónov € vytiahne zo štátneho rozpočtu a vy každú možnosť, keď mu môžete klepnúť po prstoch a ukázať, že to chcete robiť inak, tak zakaždým sa zachováte ako tá strana SMER, z ktorej pochádzate, a ešte aj horšie, by som povedal. Takže toto je dôvod, prečo aj mňa rozčuľuje ten spôsob, akým vy ohýbate pravidlá, akým si dávate výnimky na všetko možné, akým aj tie výnimky, ktoré si udelíte, tak ešte aj zneužívate, akým spôsobom ste pri tejto kauze, Slovensko.sk špeciálne, zneužili všetko, všetko, čo sa len dalo, a hlasáci sa tomu len prizerajú. A pridám sa k tomu, čo kritizoval aj Števo Kiš. Tým pozmeňovačom, ktorý ste do tohto zákona vniesli a odhlasovali ste ho aj vy, drahí kolegovia z HLAS-u, ktorí máte na starosti plán obnovy, váš pán Drucker, podpredseda vlády, ktorý má na starosti plán obnovy, tak vy sami vedome idete spôsobiť riziko pokuty z Európskej komisie. A boli ste varovaní a je vám to úplne jedno. A ja dúfam, že to vaši voliči všetko vidia. Že toto všetko vidia, že akým spôsobom vy jednu vec rozprávate a druhú vec potom robíte. Tu priamo, tu priamo v parlamente. Takže blahoželám vám, že vy ako večný prívesok strany SMER. Aj teraz fungujete ako prívesok strany SMER, ale im umožňujete láry-fáry míňať peniaze bez kontroly, bez nejakej hodnoty za peniaze a potom na jeseň budete ľuďom smutné tváričky ukazovať, že akosi musíme zase uťahovať opasky, neviem čo, lebo peniažky nie sú. Peniažky sú a sú presne v tých mešcoch, ktoré vám teraz pod oknami takto Migaľ odnáša a vy mu ešte tlieskate. Namiesto toho, aby ste niečo s tým spravili. Takže nech sa páči, pán Bartek, môžete vysvetliť svojim voličom, prečo robíte štafáž Migaľovi pri kšefte okolo Slovensko.sk. A prečo vám je jedno, čo do znaleckého posudku napísalo NBÚ? Čo vám je to jedno? Však povedzte vašim voličom: je to jedno, viete, mňa nezaujíma. 90 miliónov mňa nezaujíma, milí voliči. Ja si myslím, že to sú také drobné a že to nestojí za reč. Tak takýto ste vy, pán poslanec. Dobre, čiže asi toľko. Myslím si, že teda pôvodný zámer dobrý. Myslím si, že strategické investície by mali byť pod hodnotením UHP. To, čo ste spravili tým pozmeňovačom, len zvyšuje riziko toho, že Európska komisia nám dá pokutu kvôli tomu, že nesplníme záväzky z plánu obnovy. Takže asi toľko. Blahoželám vám, kolegovia, a najmä kolegovia z HLAS-u, ktorí teda przníte plán obnovy, za ktorý zodpovedáte a ktorí nechávate napríklad takého Migaľa robiť si, čo chce, kšeftovať halabala. Je vám to úplne jedno a keď máte šancu niečo s tým spraviť, tak neprídete do roboty. Býť, pán Bartek. Ďakujem. [17:25] Richard Raši Vážené kolegyne, kolegovia, zaujmite svoje miesta v zmysle § 35 ods. 3 rokovacieho poriadku. Podávam návrh, aby Národná rada rozhodla o uzavretí rozpravy. Prezentujme sa a hlasujme. Prítomných bolo 100, 30 poslancov, 78 za, 51 proti, jeden nehlasoval. Návrh sme schválili a teraz poprosím, aby sme v hlasovaní, aby pán spravodajca, nech sa páči, uveďte hlasovanie o návrhu ako o celku. [17:26] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlasujeme. Poďte teraz, kde máš. [17:26] Richard Raši Prítomných [17:27] Jaroslav Mego – Vystúpenie spoločného spravodajcu Bolo 133, 78 poslancov, 78 za, 55 bolo [17:27] Richard Raši Proti. Tento návrh bol schválený s procedurálnym návrhom pani poslankyne Jarmišovej. Nech sa páči, máte slovo, pán predsedajúci. [17:27] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja toto považujem za absolútnu nehoráznosť. Je to už druhýkrát, čo ste tesne predo mnou stopli rozpravu a možnosť prihlásiť sa do druhého čítania. Už to považujem za to, že máte niečo osobné voči mne. Kolegovia z Progresívneho Slovenska, kolegovia z Progresívneho Slovenska, mohli vystúpiť a ja som veľmi rada, že vystúpili, pretože povedali presne to, čo bolo treba povedať. Ale zrušili ste moju možnosť ísť do rozpravy. Hovorím, je to už druhýkrát a považujem to za nehoráznú drzosť, pán predsedajúci. Že, keď začnete s tretím čítaním, tak nechajte, aby tretie čítanie mohlo prebehnúť do konca a aby mohli vystúpiť všetci prihlásení rečníci. [17:28] Richard Raši Pani poslankyňa, to naozaj nebolo kvôli vám. To ja viem, že sa vám to tak zdá, ale fakt by ma aj ja verím, že druhýkrát sa prihlásite prvá. A nestane sa to, čo ste povedali. Pán poslanec Grendel. Zapnite pána poslanca Grendela. Ďakujem pekne za slovo. Pán [17:28] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Predseda, ja vás chcem naozaj požiadať, aby ste odôvodnili svoje rozhodnutie pri využívaní tohto paragrafu v tomto konkrétnom prípade, pretože je naozaj ľudsky aj politicky proste nepochopiteľné, čo ste urobili. Boli traja poslanci prihlásení do rozpravy a vy ste bez akéhokoľvek odôvodnenia nechali prvých dvoch poslancov vystúpiť a pred poslednou prihlásenou poslankyňou ste proste ukončili rozpravu. Tak ja vás žiadam, aby ste vysvetlili, na základe akého kľúča ste nechali prvých dvoch kolegov vystúpiť a pani poslankyňu Remišovú ste jednoducho zrušili na celej čiare. Proste buďte tak dobrí a odôvodnite toto svoje. Poslancov vystúpiť a pred poslednou prihlásenou poslankyňou ste proste ukončili rozpravu. Tak ja vás žiadam, aby ste vysvetlili, na základe akého kľúča ste nechali prvých dvoch kolegov vystúpiť a pani poslankyňu Remišovú ste jednoducho zrušili na celej čiare. Proste buďte tak dobrí a odôvodnite toto svoje rozhodnutie, lebo príde mi to naozaj účelové z vašej strany. [17:29] Richard Raši Pani poslankyňa Jurik, nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predseda. [17:29] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, dnes sme mali v parlamente tlačovku o násilí na političkách. Vy ste tam vystúpili a vy ste hovorili o politickej kultúre a o tom, ako vy osobne ste proti ponižovaniu žien političiek poslankýň. Vy ste tu sekli rozpravu predtým, aby mohla vystúpiť pani poslankyňa Remišová a potom ste nechali ľudí na druhej strane koaličných poslancov hrubo sa aj vysmiať. Tak nehnevajte sa, pán Raši, ale tie slová z tlačovky, ktoré ste tam adresovali ľuďom. Nemôžeme jednoducho brať vážne potom to, čo ste tu momentálne predviedli. [17:30] Richard Raši Pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predseda. [17:30] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Navrhujem, aby Národná rada požiadala ústavnoprávny výbor o výklad, ako má predsedajúci schôdze skracovať rozpravu v treťom čítaní, či je potrebné odôvodnenie alebo nie, aby sme tu nevideli takýto arogantný postup zo strany predsedu Národnej rady. Pozná. [17:30] Richard Raši Pán poslanec Pročko, nech sa páči. Ja to isté. [17:30] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom To, čo predviedli poslanci, ako sa odporne rehotali a dnes stála pani poslankyňa Puškárová na tej tlačovke, ja som si ju pozrel a rehotali ste sa, tak som zvedavý, či by sa poslanci rehotali aj pani poslankyni Puškárovej takto odporne. Ste len jedna banda arogantných, nepríjemných ľudí, ktorí sa vysmievajú, vysmievajú sa poslankyni za to. Takže pán Raši, ja vás naozaj chcem poprosiť, aby ste rokovanie viedli spravodlivo a upozornili si svoju tlupu arogantných ľudí, aby sa takto nesprávali. Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne. [17:31] Richard Raši Mesterovej. Prezentujme sa, hlasujme. Prítomných bolo 133, poslancov 55, bolo za 78, proti, tento návrh nebol schválený. Pani poslankyňa Zuzana Čičková, spravodajkyňa, uvedie ako spravodajkyňa v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229 z roku 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, tlač 1925, nech sa páči. Ďakujem za slovo, pán predseda. [17:32] Zuzana Matejičková – Vystúpenie spoločného spravodajcu V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o bodoch 1 a 2 z informácie spoločne. Prezentujeme sa a hlásime. [17:32] Richard Raši Prítomných bolo 10033 poslancov, 79 za, 1 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Pán predseda, keďže sme [17:33] Zuzana Matejičková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Odhlasovali body z informácie podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Prezentujme sa, hlasujme. [17:33] Richard Raši Ďakujem pekne. Prítomných bolo 133 poslancov, 78 za, 9 proti, 46 sa zdržalo hlasovania a tento návrh sme schválili. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania hlások do rozpravy. Uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu zákona ako celku. Nech sa páči. Pán predseda, dajte, prosím. [17:33] Zuzana Matejičková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Hlasovať o návrhu zákona ako o celku bez odporúčania gestorského výboru. Prezentujeme sa a hlasujeme. [17:34] Richard Raši Prítomných bolo 130. Tri poslanecov 78 za jeden proti 54 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme tento návrh zákona schválili. Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní. Pán poslanec Ján Kováka, uveďte hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152 z roku 1995 Z. z. o potravinách v platnosť 1330. [17:34] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prezentujeme sa, hlásime. Pritom [17:35] Richard Raši Ich bolo 133. Poslancov 78 za, jeden proti, 54 sa zdržali hlasovania. Na [17:35] Ján Kvorka – Vystúpenie spoločného spravodajcu Schválili sme a zákon prerokujeme v druhom čítaní. [17:35] Richard Raši Na budúcej schôdzi teraz budeme hlasovať a poprosím pána Boleslava, pána poslanca Boleslava Leša, o prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39 z roku 2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, tlač 1331, nech sa páči. Ďakujem. [17:36] Boleslav Lešo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prihlásujme sa, hlasujme. [17:36] Richard Raši Prítomných bolo 131 poslancov, 126 za, piati sa zdržali. Tento návrh bol schválený a postúpený do druhého čítania tento návrh zákona. Pani poslankyňa Zuzana Plevíková. Uveďte hlasovanie. V druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Civilný sporový poriadok, tlač 1210, nech sa páči. Vážený [17:37] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pán predseda, kolegyne, kolegovia. V rozprave k uvedenému návrhu zákona predložili každá po dva pozmeňujúce návrhy poslankyne Števulová a Kolíková. Keďže od predloženia pozmeňujúcich návrhov neuplynula lehota podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty. Prezentujeme sa, hlasujeme. Ďakujem. [17:37] Richard Raši Prítomných bolo 133 poslancov, 77 za, 55. [17:37] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Proti, jeden sa zdržal hlasovania, návrh bol schválený. Nech sa páči. Najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o ôsmich bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prezentujme sa, hlásime sa. [17:38] Richard Raši Prítomných bolo 132 poslancov, 78 za, 46 proti, 7 sa zdržalo. Hlasoval jeden nehlasoval. Návrh bol schválený. 100 páči. Teraz dajte [17:38] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu predloženom poslankyňou Števlovou. Ide o vypustenie bodov týkajúcich sa rozsudku pre zmeškanie. Prezentujme sa a hlasujme. [17:38] Richard Raši Prítomných bolo 131 poslancov, 54 za, 76 proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený, nech sa páči. Ako o [17:39] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďalej dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu predloženom poslankyňou Števuľovou. Ide o nahradenie úpravy sporov proti verejnej účasti znením, ktoré sa vzťahuje aj na národné spory. Presne tu máš sa vlastne. [17:39] Richard Raši Prítomných bolo 129 poslancov, 52 za, 76 proti, 1 sa zdržal hlasovania, návrh nebol schválený. Ďalej dajte [17:40] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu predloženom poslankyňou Kolíkovou. Ide o vypustenie minimálnej 15-dňovej lehoty určenej súdom. Prezentujeme sa všetci. [17:40] Richard Raši Prítomných bolo 131 poslancov, 53 za, 78 proti, návrh nebol schválený. Nech sa páči. O druhom pozmeňujúcom návrhu. [17:40] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Predloženou poslankyňou Kolíkovou, kde sa navrhuje vypustenie bodov týkajúcich sa rozsudku pre zmeškanie, je hlasovanie bezpredmetné, keďže je obsahovo totožný s prvým pozmeňujúcim návrhom poslankyne Števulej, ktorý sme hlasovaním neschválili. Budeme hlasovať o námietke pani poslankyne Kolíkovej. [17:41] Richard Raši Prítomných bolo 129 poslancov, 52 za, 77 bolo proti. Námietka nebola schválená, nech sa páči. Týmto sme hlasovali o všetkých [17:41] Zuzana Plevíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Pozmeňujúcich návrhoch a podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, hlasovať. Áno. [17:41] Richard Raši Prítomných bolo 132, poslancov 78 za, 41 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, hlási sa niekto do rozpravy? Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. Pani poslankyňa Mesterová. [17:42] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja nebudem rozprávať nejako dlho, ale v prvom rade sa teda chcem vyjadriť k tretiemu čítaniu. Prepáčte, pani kolegyňa, chcem kolegov poslancov informovať, že hlasovať o tomto návrhu budeme až v ďalšom hlasovacom bloku. Nech sa páči, prebieha rozprava. Chcela by som teda pokračovať tým, že možno by tu nebol problém s tretím čítaním, keby sme si tu nezaviedli ako štandard, že každé hlasovanie z druhého do tretieho čítania je sprevádzané tým, že si odhlasujeme výnimku z rokovacieho poriadku a ideme do tretieho čítania ihneď. My tu ešte stále máme § 84 ods. 2, ktorý hovorí, že ak v druhom čítaní boli schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak tretie čítanie prebehne až na ďalší deň. Ale nám sa tu stalo štandardom, lebo poslanci sú leniví, nechce sa im dvakrát hlasovať v dvoch dňoch o tých istých zákonoch, že sa tretie čítanie odhlasuje ešte v ten jeden deň pri každom zákone a potom sa tu rozčuľujete, že my sa prihlasujeme, že si dovolíme prihlásiť do tretieho čítania a viesť tú rozpravu. To je podľa mňa nesprávne. Držme sa rokovacieho poriadku. Neodhlasujme si skracovanie tretieho čítania a potom nebude problém pri hlasovaní. To je moja rada. A teraz k obsahu tých pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Chcem upozorniť, na čo sme upozorňovali v rozprave. Tento zákon má dve chyby. Prvá chyba je, že vychádza v ústrety Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku a zhoršuje elektronickú Pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Chcem upozorniť na to, na čo sme upozorňovali v rozprave. Tento zákon má dve chyby. Prvá chyba je, že vychádza v ústrety Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si nevie otvoriť elektronickú schránku a zhoršuje elektronickú komunikáciu štátu, konkrétne súdov s účastníkmi. Pani poslanec, ja sekundu poprosím. Kolegovia, kolegyne, poprosím vás, keďže už nebudeme hlasovať, aby ste opustili rokovaciu sálu, tí, ktorí sa nechcete zúčastňovať diskusie, aby sme sa počuli navzájom. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani kolegyňa. Ďakujem. A mňa nekonečne mrzí, že ste ochotní toto dopustiť, že vlastne sa zhorší efektivita súdnych konaní len preto, že jeden minister si to tu vyloboval pre svoju vlastnú neschopnosť. Ešte horšia je tá druhá časť tohto zákona, to je transpozícia smernice o ochrane ľudí pred šikanóznymi žalobami, napríklad politikov. Myslím si, že Ministerstvo spravodlivosti vlastne oklamalo odbornú aj laickú verejnosť, pretože do medzirezortného pripomienkového konania predložili návrh tejto transpozície tak, aby sa vzťahovala aj na národné spory, čiže napríklad aj na také, ako včera prebehli v prípade pána Bárdyho a Fica, a vyšla z toho na podnet Úradu vlády, ktorý jediný si uplatnil tú pripomienku, úplná zmena tohto zákona, ktorý sa teraz vzťahuje už len na cezhraničné spory, a to je nesprávne a nemalo by to tak byť a je tak tomu len preto, že politici na najvyšších priečkach tejto krajiny chcú šikanovať novinárov, ktorí o nich kriticky píšu, a nechcú, aby títo novinári mali v súboji pred súdom voči nim ochranu, ktorá im prináleží. Ja verím, že raz Ústavný súd povie, že toto dvojaké posudzovanie prístupu k ochrane pred šikanóznymi žalobami je protiústavné, ale ideálne by bolo, ak by ste vy zajtra za toto nehlasovali, naozaj takéto návrhy by Ministerstvo spravodlivosti do parlamentu prinášať nemalo. Ďakujem. To je všetko, čo som chcela povedať. Faktickou poznámkou pán poslanec Pročko. [17:46] Richard Raši Ďakujem pekne. No, podpisujem celé vaše vystúpenie. [17:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pretože, a smutné je, že moji kolegovia z koalície nepočúvali rozpravu, ani tu neboli a hlasujú ako hlasovacie automaty, pretože ich nezaujíma, o čom je tá rozprava. Ich nezaujíma, aké fakty predkladáme. Ich nezaujíma, že vlastne tu zazneli naozaj dôvody, ktoré sú vážne. Oni sem prídu, hlasujú tak, ako chcú. My, keď vyrušujeme, tak nás upozorňuje pán Danko a vyhadzuje nás zo sály. Teraz sa pozrite, ako vyrušujú poslanci, ako vyrušujú poslanci. Žiaľbohu, neuvidíte to, ale ako vyrušujú poslanci koalície a nikto ich neupozorní. Takže to je to smutné. No a pán minister spravodlivosti Susko, to je človek, ktorý v minulom volebnom období úplne naozaj flagrantne, flagrantne hovoril, porušujeme zákony, pretože dávame skrátené legislatívne konania a on bude iný. Iný? Každé druhé konanie je skrátené legislatívne konanie a je smutné, keď si minister, ktorý je emotívne veľmi precitlivený, ktorý si nepozerá svoju schránku elektronickú, tak jednoducho povie druhému ministrovi: „Počúvaj, tento zákon musíš zmeniť, pretože ja chcem, aby sa o mne hovorilo, že pozrite sa, aj ja som obeť. Ja, Matúš Útaj, nepozeraj si elektronickú stránku nikdy. Som obeť tohoto sprisahania.“ No a Susko, samozrejme, tak ako ochránili obžalovaného Gašpara, tak ako ochraňujú svojich ľudí, tak Susko sem prinesie zákon, ktorý je vôbec nie v prospech občanov, ale v prospech tejto vládnej koalície. Zákon, ktorý je v prospech papalášov. Je to hanba, je to neúctivé, ale vráti sa vám to. Pán poslanec [17:48] Richard Raši Dostal, nech sa, čo si faktickú poznámku. Pani poslankyňa Števulová [17:48] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Som rád, že ste poukázala na to, že v praxi slovenského parlamentu sa výnimka z pravidla, ktorá je prípustná podľa zákona o rokovacom poriadku, zmenila na pravidlo. Hovorím o tom skracovaní lehoty v treťom čítaní, že keď sú schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, tak tretie čítanie sa koná najskôr na nasledujúci deň, ak Národná rada na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne inak. Čiže legislatívny proces je nastavený tak, že by tretie čítanie malo byť až na nasledujúci deň, najskôr na nasledujúci deň. Ale, bohužiaľ, tá prax je taká, že to, čo zákon pripúšťa ako nejakú výnimku, je takmer železným pravidlom a naozaj úplne výnimočne sa stáva, že na tretie čítanie sa koná až nasledujúci deň. Ja som to párkrát urobil ako spravodajca, keď som bol koaličným poslancom a keď som to urobil prvýkrát, tak sa všetci čudovali, že čo to vlastne robím, že však prečo sa nejde hneď hlasovať. A ja som iba postupoval podľa toho, čo by malo byť nastavené ako pravidlo pre tretie čítanie a je nastavené ako základné pravidlo pre tretie čítanie. A nemá to význam len z hľadiska nejakej diskusie, ale má to význam aj z hľadiska kvality legislatívneho procesu, lebo mal by existovať priestor, aby sa niekto pozrel na návrh zákona po tom, čo sú schválené zmeny, aby si tie zmeny skontroloval. Niekedy sa môžu stať aj chyby takýmto spôsobom a potom to musí naprávať prezident tým, že ten zákon vetuje. Tak toto je tiež jeden z takých neduhov celého legislatívneho procesu, na ktoré by bolo dobré sa pozrieť a porozprávať sa, že čo s pani poslankyňa Kleinert. [17:50] Richard Raši Ďakujem pekne, Zuzi, že si ukázala práve [17:50] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Na tú nekultúru a nekultivovanosť tejto koalície aj v parlamente. Skutočne sme tu dni rokovali o novom rokovacom poriadku, ktorý táto koalícia sama porušuje, sama ignoruje a sama z toho má trhať si kalendár a srandu zároveň. Ja skutočne tomu nerozumiem. Tu okolo nich kultúra ani len nekráčala. Tá neúcta k hovoriacemu, tie partičky, ktoré sa tu vytvoria, hučia sa tu a, nehnevajte sa, kolegovia z koalície, čo ste predviedli včera a aj dnes, to bučanie a hučanie najmä na ženy, kolegyne, pretože si dovolia niečo normálne aj odborne povedať, to je neskutočné čosi. Veď ja som tu nepočula od vás nič profesionálneho, dobrého, kvalitného a už vôbec nie pre ľudí. A vy ste schopní sa tu posmievať kolegyniam, ktoré normálne dajú príspevok, ktorý je odborný, jasný, profesionálny. To je neuveriteľné, tá kultúra, že, že sa... Ja fakt chcem na vás apelovať, kolegovia z koalície, cez práve reakciu na pani Števulovú, ktorá tu pred chvíľkou rozprávala, aby ste sa dali do kultivovaného módu. Však nás ľudia na Slovensku sledujú. Veď my sme tu zákonodarný orgán tejto krajiny, 150 poslancov a poslankýň. Načo sú nám vaše tlačovky potom o kultivovanosti alebo o slušnosti k ženám, keď vy to sami porušujete hneď, ako sa zavrú dvere za tlačovou miestnosťou. Ja fakt na vás apelujem, skúste sa správať trošku viacej kultivovane. To sa nedá ani len pozerať, nie to ešte tu sedieť. Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová. [17:52] Richard Raši Ďakujem, kolega. [17:52] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa, teda Ondrej, dostal, ja musím povedať, že naozaj, odkedy som tu, teda poslankyňa, ani raz sa nestalo, že by tretie čítanie bolo tak, ako predpokladá rokovací poriadok, lebo však toto nie je nové pravidlo, presne ako hovoríš. Je tu odvekých vekov. A naozaj mňa fascinuje, že keď je koalícia schopná sa na nás pozerať škaredo, že my sa prihlásime do tretieho čítania, ktoré má svoj význam. Však to nemá robiť prezident, ako si povedal, opravovať tie chyby, ktoré sa mohli vychytať v tom treťom čítaní. Však stačí sa správať v súlade s rokovacím poriadkom, že sa nebude schvaľovať štandardne tá výnimka, že tretie čítanie ide hneď, a tým pádom sa vytvorí priestor pre naše vystúpenia v treťom čítaní a tí, ktorí sem chodia iba dvakrát denne na hlasovanie, nebudú tu teda strácať drahocenné minúty svojho času, ktorý zjavne venujú niečomu inému ako poslancovaniu tým, že tu budú musieť počúvať opozičných poslancov v treťom čítaní. Čiže ja vás vyzývam len na to, koaliční poslanci a poslankyne, a hlavne pána predsedu Rašiho, aby sme teda začali dodržiavať rokovací poriadok tak, ako je nastavený. To je jednoduché. A potom nebudete musieť znášať dlhé minúty počúvaním opozičných poslancov v treťom čítaní. Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mesterová. [17:53] Richard Raši Ďakujem pekne za [17:54] Zuzana Mesterová – Vystúpenie v rozprave Slovo, pán predsedajúci. Dôsledne dodržím rokovací poriadok a budem sa venovať pozmeňujúcim návrhom z dôvodovej správy, či z tejto správy výborov. Lebo ma tam zaujala taká jedna vec, aj v kontexte arogancie, ktorú tu predvádza vládna koalícia. Gro tých pozmeňujúcich návrhov, ony sú také technické, ale gro z nich je odôvodnené takto. Právna úprava využívania strojových prekladov sa zosúlaďuje s obdobnou úpravou vo vládnom návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1221. A ono to na prvý pohľad vlastne nič, taká technická zmena, len tá tlač 1221 je vládny návrh Borisa Suska. A tento zákon, o ktorom tu rokujeme, je vládny návrh Borisa Suska. Čiže sú to dva vládne návrhy z jedného ministerstva, ktoré sa museli dostať do Národnej rady, aby Národná rada zosúladila tieto dva návrhy jedného ministra, jedného ministerstva, aby boli v poriadku. No. A potom ja nerozumiem tejto bohorovnej arogancii všetkých tu koaličných predsedov, poslancov, ministrov a neviem koho všetkého, že oni si tu dovolia kdeako skracovať rozpravy. Zhodou okolností Občiansky zákonník je tiež z dielne ministra Borisa Suska a tam sme skrátili rozpravu na 12 a pol hodiny. Čo už, už sme tu kdečo videli za tie 2 a pol roka z dielne Borisa Suska, ale teda dosť veľa skončilo na Ústavnom súde a dosť veľa aj sa muselo korigovať tých chýb. Novela trestných kódexov, myslím, že bola sedemkrát alebo neviem koľkokrát novelizovaná, kým nakoniec aj tak skončila na Ústavnom súde a časť z nej Ústavný súd pozastavil z dôvodu protiústavnosti. My na jednej schôdzi máme dva návrhy z dielne ministra spravodlivosti. Tak ja neviem, čo na tom ministerstve spravodlivosti kto robí a ako robí, keď tu musíme zosúlaďovať jeho návrhy dokopy, aby vôbec boli v poriadku, a tu nikto nepočúva. Tu normálne je, že poslanci vládnej koalície hlasujú, podpredseda či predseda Národnej rady už stratil nervy a tu seká jednu rozpravu za druhou bez ohľadu na to, či je k veci, či nie je k veci, či aká je, len už rýchlo, rýchlo, rýchlo, hlasujme, poďme preč, lebo tu na to tu sme, len aby veľmi rýchlo všetky tieto zmeny prešli. A čo vy si myslíte, že čo toto spôsobí? Čo ti takýto prístup k legislatíve spôsobí? Už Ústavný súd pred dvoma rokmi napísal, že vidíme úpadok legislatívnej kultúry a my už teda nie, že vidíme úpadok, my už vidíme trikrát prerazené dno. Kolegovia a kolegyne, najmä z vládnej koalície, lebo vy tu skracujete všetky tieto rozpravy. Vy tu za tieto zákony hlasujete. A v kontexte toho. Viete, ono to vyzerá tak neškodne, len potom ten proces je taký, že tu toľko škody sa napácha, jednak vedomej, lebo my vieme, ktorá je vedomá škoda, ktorú tu treba pretlačiť, napríklad rušenie úradu na ochranu oznamovateľov, kde napriek tomu, že Ústavný súd povedal, že je to protiústavné, pán poslanec Bartek povedal, že to je priorita tejto vládnej koalície a ešte sa k tomu vrátime, ešte ho budeme rušiť, budeme to pretláčať. Alebo kajúcnici sú veľká priorita, lebo tu už máme tretí pokus, ako tento inštitút nejakým spôsobom obmedziť, napriek tomu, že dvakrát skončil na Ústavnom súde, dvakrát ako protiústavný, tak tu máme tretí pokus, zhodou okolností z dielne Borisa Suska. Teraz vidíme toto z dielne Borisa Suska a čaká nás veľmi krátka rozprava o civilnom, o Občianskom zákonníku, o 2000 paragrafoch, o ktorých si tu budeme len veľmi stručne hovoriť, z dielne Borisa Suska. No tak ja sa veľmi obávam, akú škodu my sme schopní napáchať a ja len vám dopredu hovorím, že skúsme predchádzať katastrofám. Lebo aj rokovací poriadok nedopadol úplne slávne. A netvárme sa, že takto sme to chceli, kolegovia a kolegyne, lebo my vieme, že takto sme to nechceli. Minimálne vy ste to takto nechceli, len to takto dopadlo. Tak možno by bolo trošku treba ubrať z tej arogancie a naozaj niektoré veci si tu aj vypočuť a nemusíte to komentovať. Len to tak potom spravte, lebo potom to tu tak vyzerá, že vlastne, viete, že opozíciu volilo 1 200 000 ľudí, koalíciu volilo 1 300 000 ľudí. To nie je až taký veľký rozdiel, aby ste takto arogantne pristupovali k zástupcom takmer porovnateľnej skupiny obyvateľov a obyvateliek na Slovensku. A nehovoríme vám tu veci, ktoré sú vymyslené, nehovoríme vám tu veci, ktoré len tak tu rozprávame, aby sme tu niečo rozprávali. Myslím si, že vo veľa prípadoch sa naše slová potvrdili, vo veľa prípadoch ich potvrdil aj Ústavný súd, tak možno by len bolo trochu na čase ubrať z arogancie moci. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. [17:59] Richard Raši Na vaše vystúpenie. Dve faktické poznámky, pani poslankyňa Remišová. Ďakujem veľmi pekne. [17:59] Richard Raši Veľmi pekne. Veľmi [17:59] Veronika Remišová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre si to povedala, pani poslankyňa, že treba ubrať z arogancie moci, pretože raz sa táto súčasná koalícia ocitne v opozičných hlavečkách a určite by im nebolo príjemné, keby sa im robilo to, čo oni robili. Dobre si to povedala, pani poslankyňa, že treba ubrať z arogancie moci, pretože však raz sa táto súčasná koalícia ocitne v opozičných laviciach a určite by im nebolo príjemné, keby sa im robilo to, čo oni robia teraz. To znamená skracovanie rozpravy, nedodržiavanie rokovacieho poriadku, udeľovanie horibilných pokút za absolútne absurdné veci. Ale, čo som ešte chcela povedať k samotnému, no k návrhu zákona, tak som chcela upozorniť aj na to, že kolega poslanec Dostál napríklad vypichol na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií aj možný konflikt záujmov pána Šuta Eštoka, keď do tohto návrhu zákona on presadil ustanovenie Šuta Eštoka, ktoré rieši jeho osobnú situáciu. Žiaľ, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií sme sa tým nemohli zaoberať s tým, čo navrhol pán poslanec Dostál. Pretože koaliční poslanci otvorenie tohto konania neumožnili, hoci ja si myslím, že bolo dôvodné. Tento, vyslovene tento návrh alebo toto ustanovenie, ktoré sa tam ocitlo, to je partikulárny problém jedného ministra a podľa môjho názoru je to naozaj typický konflikt záujmov, kedy pán minister ide meniť zákon len preto, že sa ocitol zrovna v situácii, kedy sa mu hodí meniť toto ustanovenie zákona. Takže ešte raz ďakujem za tento vstup do rozpravy a áno, bolo by dobré, keby sa konečne začal rokovať, dodržiavať rokovací poriadok, ktorý vládna koalícia už toľkokrát mení a mení ho, žiaľ, len z dôvodu, aby urobila opozícii napriek. Ďakujem. Pán poslanec Dostál. [18:01] Richard Raši pani poslankyňa Mesterová [18:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Spomenuli ste aj tú skrátenú rozpravu o Občianskom zákonníku. No tak ja som napríklad v súvislosti s Občianskym zákonníkom veľmi zvedavý, či tretie čítanie bude tiež v skrátenom režime, teda, že spravodajca navrhne, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď, lebo predpokladám, že k tým 2000 paragrafom budú nejaké pozmeňujúce návrhy a že ich teda bude dosť. To by teda bola veľká sila, že aj v prípade takto rozsiahleho návrhu zákona, nie nejakej ako drobnej novely, ale návrhu zákona bude tretie čítanie ihneď. Ale zasa by ma to až tak nejako dramaticky neprekvapilo pri tom, ako sa súčasná vládna koalícia správa k legislatívnemu procesu. Pani poslankyňa Mistrová. [18:02] Richard Raši Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. [18:02] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Dostál, ja dúfam, že pri Občianskom zákonníku, keď už sme skrátili prvé čítanie, tak táto vládna koalícia využije aj iné nové ustanovenia rokovacieho poriadku a v druhom čítaní predĺži rozpravu. Lebo sme tu počúvali na grémiu, že tam budú pozmeňováky, že tam bude dosť priestoru. No tak ja by som možno odporúčala tak byť tak inovatívny a skúsiť aj predĺženie, lebo ja sa veľmi obávam, že ako toto dopadne a som chvalabohu, že toto rokovanie je už navždy zapísané v kanáloch tejto inštitúcie, že občania vždy, keď ich niekto obabre na základe nového Občianskeho zákonníka, si budú vedieť pozrieť, vďaka komu. Ďakujem pekne. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa [18:02] Richard Raši Plaváková. Ďakujem, pán predsedajúci. [18:03] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave A občania, milé občianky, kolektívni poslanci vydržali v pléne v práci 40 minút. Toľko trvalo, kým im predseda Raši oznámil, že majú opustiť plénum, lebo už sa nebude hlasovať, pretože sa otvorilo tretie čítanie. 40 minút. Pozrela som si presne čas vtedy, keď opúšťali túto sálu. To je, to je neuveriteľné, naozaj. 40 minút. 40 minút tu vydržali a už im bolo dlho tu sedieť a počkať, kým skončí tretie čítanie, aby sa mohlo odhlasovať. Tak neviem, ako by to, drahí občania, milé občianky, vyzeralo vo vašej práci, keby ste tam vydržali len 40 minút a potom ju opustili. No, ale teda k tomuto návrhu zákona. My sme tu konečne mohli mať z dielne Ministerstva spravodlivosti návrh zákona, ktorý by sme aj pochválili, aj by sme povedali, že super, zatlieskali by sme Borisovi Suskovi, pretože by priniesol niečo, čo by naozaj pomáhalo ľuďom na Slovensku a vytváralo im silnejšiu právnu ochranu, tým ľuďom, ktorí sú v slabšej, zraniteľnejšej pozícii vo vzťahu napríklad ku politikom. Ale nie. Pán Boris sa rozhodol na základe pripomienky Úradu vlády, prečo asi, že teda sa bude vzťahovať len na cezhraničné spory, teda spory s cezhraničným prvkom. Pretože to vadí jeho spoločníkom vo vláde, pretože oni práve sú tí, ktorí tieto šikanózne žaloby využívajú. Takže konečne sme tu mohli mať dobrý návrh. On bol napísaný. My sme to v pozmeňujúcom návrhu v podstate okopírovali z toho pôvodného návrhu. Môžete si to prečítať. Takže to je, to je vlastne úplne absurdné, hej? Že my sa snažíme na základe vášho návrhu opraviť ten návrh, ktorý bol v tom procese pokazený. No a čo ma ešte zaujalo, je, že ten minister Susko tu dokonca klamal, pretože on tvrdil, že to nepotrebujeme meniť, lebo to už máme v právnom poriadku, čo je samozrejme klamstvo, lebo nemáme. Preto bol pripravený ten legislatívny návrh. Všetci, pozrite náš pozmeňujúci návrh. To je pomerne obsiahly. Preto bol pripravený a preto bol pripravený tak, lebo to v právnom poriadku nemáme. Však to je úplne jednoduché. To každý dokáže pochopiť so základnými logickými funkciami vo svojej hlave, hádam. No a čiže takto to bolo. Jednoducho tá právna úprava, ktorá dnes je, samozrejme neobsahuje tie ochranné inštitúty, ktoré sú obsiahnuté v samotnej smernici a ktoré mali byť prenesené aj na spory, ktoré obsahujú národný prvok, tak ako to bolo v tom pôvodnom návrhu zákona. A mňa to teda fakt mrzí, že nielen, že sa to takýmto spôsobom okresalo, ale že minister spravodlivosti si tu ešte vymýšľa, zavádza a klame o tých dôvodoch, že prečo teda tá finálna podoba zákona vyzerá inak. Proste nemá ani tú odvahu povedať, že joj, no tak povedali mi z Úradu vlády, že nie, alebo nevšimol som si v tom pôvodnom návrhu, že teda by sa to dotýkalo aj mojich kamošov z vlády, ktorí tie šikanózne žaloby podávajú. Ale nie, on bude klamať, že my to nepotrebujeme zmeniť a že tí všetci odborníci, odborníčky, ktorí pripravovali ten legislatívny návrh, môžete si ho fakt pozrieť v našom pozmeňujúcom návrhu, tak oni boli asi nejakí pomätení, keď si mysleli, že to teda v tej právnej úprave nemáme a nadraftovali normálne paragrafom znenie niečoho, čo akože už máme. Vytvárame. A aký zmysel? No, tak by som očakávala, aby minister Susko aspoň neklamal, keď už takýmto spôsobom tu predkladá návrhy zákonov. A tie samotné, ešte by som sa krátko dotkla toho skracovania lehôt, ktoré tu vidíme. Áno, ja som sa pána ministra Suska spýtala aj, či mu nevadí to, že bola skrátená skrátená rozprava pre Občiansky zákonník. Na to mi nejako neodpovedal. Takže neviem. Však určite budeme mať príležitosť sa ho možno ešte dnes opätovne spýtať. Predpokladám, že tu niekde je. A pevne verím, že teda naozaj dôjde k predĺženiu tej rozpravy aspoň v tom druhom čítaní a samozrejme medzi druhým a tretím čítaním logicky pri takomto veľkom zásahu do právneho poriadku by malo byť ideálne aj celé obdobie medzi schôdzami, čiže by sa to malo roztiahnuť na druhé a tretie čítanie na dve rôzne schôdze. No a tie skracovania? Medzi druhým a tretím čítaním, obzvlášť v prípade zásadných pozmeňujúcich návrhov, ktoré sme tu videli opakovane, tak to je samozrejme vo vzťahu k samotnému legislatívnemu procesu mimoriadne škodlivé, pretože sme to x-krát videli. Prijaté zákony, ktoré mali kopec chýb, potom ste to museli všelijako opravovať, pretože to nemáte šancu. Vy sami neviete, za čo hlasujete, keď sa tu prijmú tie rozsiahle pozmeňujúce návrhy a následne to v treťom čítaní schvaľujete aj s nimi. Neviete. Proste to je jasné, že neviete. Čo? A my sme podali aj novelu rokovacieho poriadku, kde práveže navrhujeme, aby v prípade tých zásadných zmien bolo to tretie čítanie až na ďalšej schôdzi, pretože to je zodpovedné. Vo vzťahu k nášmu právu a k tvorbe právnych noriem. Pretože to, ako to robíte vy, je jednoducho opak. To nie je zodpovedné. Tak toľko k tomu, ďakujem. Ďakujem, ale ja na vašom [18:08] Richard Raši Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky, pani poslankyňa Mesterová. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No [18:09] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Lucia, ja myslím, že kolegovia sa blížia k hranici, kedy tým svojím arogantným prístupom k legislatívnemu procesu narazia tak, že už tú škodu nebudú vedieť opravovať, lebo my už sme to tu videli. Príťažný kodex so, čo spôsobila v praxi a ako sa tomu vlastne predchádzalo tými veľkými pozmeňujúcimi návrhmi a siedmimi novelizáciami. Lenže mám obavu, že, že Občiansky zákonník, to už je veľké sústo a že to nestihnú opraviť v tom druhom čítaní, ani počas tohto celého procesu a že to už, keď nastanú tie následky, tak to už im ani pán Bohunický nepomôže. A konečne prídu na to, že čo spôsobuje ich štýl legislatívnej práce a ich prístup k správe štátu, lebo myslím, že to bol ich dominant, ktorý povedal: vyhraj voľby, môžeš všetko. A ono to vyzerá, že to je pravda. Len to nevychádza z demokratických princípov, ale z arogancie moci a teraz narazí a ja teda, kolegovia, čím ďalej tým viac vám to prajem. Pán poslanec Dostál. [18:10] Richard Raši pani poslankyňa Plaváková [18:10] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi zaujímavá úvaha o tom čase pre Občiansky zákonník. Ja si dokonca spomínam, že niektorý z koaličných politikov hovoril, že práve Občiansky zákonník je ten, kde sa predĺži, lebo veď rokovací poriadok umožňuje aj predĺžiť tú lehotu. Nespomínam si už, kto to bol, ale niekto hovoril, že však veď, keď budú také dôležité rozsiahle zmeny, tak pri Občianskom zákonníku budeme predlžovať, no a vidíme, že nepredĺžili, nepredĺžili to, dokonca to skrátili na tretinu. Na návrh pána poslanca Richtera tak vyjadrila si nádej, že aspoň v druhom čítaní teda využijú tú možnosť predĺžiť, tak ja dúfam, že pán poslanec Richter pozorne počúval a nebudú skracovať. No tak nebudú predlžovať, ale nebudú, nebudú skracovať. No tak ja som teraz sklamaný, lebo som myslel, že pán predseda poslaneckého klubu SMER-SD, ktorý sa špecializuje na takéto návrhy, tak príde s nejakým ústretovým gestom na septembrovej schôdzi. Ale ja vlastne ani neviem, ako to bude na septembrovej schôdzi, lebo obávam sa, že teda vládna koalícia bude mať tendenciu zmeniť rokovací poriadok a ako bude upravená rozprava na septembrovej schôdzi, tak to ešte v tejto chvíli asi nikto netuší, že či vôbec tam nejaké predlžovanie alebo skracovanie bude a ako to bude upravené, keďže ten pokus, s ktorým prišli, mal následky, ktoré nepredvídali, hoci ich predvídať mohli, že to takto dopadne. Ale tak vlastne uvidíme, že čo bude v septembri a či sa bude skracovať alebo predlžovať alebo neskracovať. Pán poslanec Senka [18:12] Richard Raši Ďakujem veľmi pekne. [18:12] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, nadviažem na to, akým spôsobom tu koalícia pracuje so skracovaním času a akým spôsobom využíva rôzne takéto kľučky, akým spôsobom využíva skrátené legislatívne konanie, pretože tento návrh zákona. Možno to bol prvý a jediný, kedy naozaj na začiatku tu aj existoval reálny dôvod na schválenie legislatívneho konania, pretože naozaj Boris Susko, povedzme si otvorene, nestihol transponovať smernicu. Aj dnes na vláde bola informácia o transpozičnom deficite. Bod sedem, je tam práve táto smernica o šikanóznych žalobách. Tento zákon mal byť účinný už pred mesiacom. Nestihol to. A, čiže tu pri návrhu, kde, kde mu naozaj horí za pätami, tak tu to necháva, ale pri Občianskom zákonníku, ktorý je tvorený desiatky rokov, naozaj, že desiatky rokov, tak tu diskusiu ide ešte skrátiť a obmedziť čas na 12 a pol hodiny. A z môjho pohľadu je to jasný signál, že aj ten Občiansky zákonník je poriadne zbabraný. Že naozaj tu skráti diskusiu, aby sme si to nestihli pozrieť, aby to mal čím skôr z krku. Ako inak si vysvetliť, že po viac ako 4000 pripomienkach v medzirezortnom pripomienkovom konaní fakticky ideme rokovať o úplne novom zákone, aký bol v jeseni predložený do MPK. Čiže naozaj Boris Susko neverí sám tomuto návrhu a, preto to chce mať čím skôr z krku a, preto rozpravu skrátiť na 12 a pol hodiny. Pán Loženého MPK. Čiže naozaj Boris Suko neverí sám tomuto návrhu a preto to chce mať čím skôr z krku, a preto rozpravu skrátiť na 12 a pol hodiny. Pán poslanec Pročko [18:14] Richard Raši Poslanec Pročko, ďakujem, pani poslankyňa. Hovorili ste [18:14] Richard Raši Ďakujem, pani poslankyňa. Hovorili ste o tom, že [18:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou O tom Poslanci vládnej koalície sem prídu na hlasovanie a potom húfne odchádzajú. Najhoršie je, že počas toho húfneho odchádzania naozaj vyrušujú, ale to ich správanie. A ja chcem povedať, že naozaj aj dnes som si pozorne pozrel tlačovú besedu, kde vystúpil predseda parlamentu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Raši, kde za ním stáli ženy političky, ktoré hovorili o násilí na političkách a on tam hovoril, ako to, aké to zlé, aké to je zlé. Oni sú veľmi citliví, keď tu niekto vystúpi a ja som mal také vystúpenie, kde som hovoril o tom, že naozaj som bol v čase smrti pri mojom otcovi a ospravedlňoval som sa a pani političky zo SMER-u boli veľmi citlivé na túto tému. Ospravedlnil som sa, ale dnes celá koalícia bučala a hučala nepríjemným spôsobom na moju kolegyňu, ktorá sedela vedľa mňa. Tak som zvedavý, kto sa ospravedlní z koalície za správanie odporné, nechutné, arogantné. A ja nevidím, že by vystúpili tri političky, ktoré tu stále vystupujú, ktoré rozprávajú, že na nich každý útočí, že by sa boli zastali, povedali, že to je nechutné. Milí kolegovia, prosím vás, nesprávajte sa ako ľudské trosky a ospravedlňte sa pani poslankyni Remišovej. Na jednej strane ste precitlivelí, na jednej strane nič a na druhej strane sa správate ako ľudské trosky. To je hnusné a odporné. Tak, keď tvrdíte, že sa má človek správať úctivo, tak nech sa správajú úctivo všetci. Hlavne vaša koaličná tlupa, ktorá tu dnes predviedla, čo to je arogancia, čo to je odporné správanie sa k žene. Ďakujem veľmi pekne. Poďme na procedurálne ešte reakcia na [18:16] Richard Raši Od pani poslankyne Plavákovej. Ďakujem. Ondrej. [18:16] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vieš čo, ja som bola inak v úvode tejto našej schôdze naozaj taká naivná a keď sme na poslaneckom grémiu riešili teda aj, ako bude prebiehať, tak som si naozaj myslela, že možno sa stane zázrak a k tomu Občianskemu zákonníku bude tá rozprava predĺžená. A o týždeň neskôr alebo koľko ubehlo, už sa strácam v tom čase pri tejto schôdzi, tak sa stal pravý opak. No tak už neviem. Ja už naozaj neočakávam a teraz to tu v podstate jasne odznelo, že tá rozprava ani v druhom čítaní nebude predĺžená, ale budeme akože môcť byť radi za to, ak sa neskráti. Aj to sa podľa mňa zmení. No, tak uvidíme. A pán Pročko, no ja súhlasím s tým, že naozaj sa pri vystúpení pani Remišovej správali tu koaliční poslanci dnes mimoriadne hulvátsky, čo teda je dosť v kontraste s tým, že ja som tiež stála dnes na tej tlačovke, kde pán predseda parlamentu rozprával, ako teda je dôležité, aby tu bola tá kultúra, aby sme sa tu neurážali a aby tu bolo dôstojné prostredie a obzvlášť pre ženy. No tak realita býva často iná, však ja o tom viem svoje. No ešte som chcela k tomu, že vlastne už teraz meškáme s tou transpozíciou smernice, ako tu odznelo, a možno by sme nemeškali, keby pán minister spravodlivosti sa nevenoval v tomto návrhu zákona trablom Matúša Šutaja Eštoka, možno by to stihol skôr. Neviem, či by to stihol skôr, ale možno taká nádej by tu bola. Procedurál, teda verím, že to bude. [18:18] Richard Raši Procedurál, pani poslankyňa. Lebo ja aj opozičných, aj koaličných poslancov vypínam, keď nemajú procedurál, tak prosím, skúsme procedurál, pani poslankyňa. Ďakujem, tak skúsime, poprípade ma vypnete, ale ja dávam [18:18] Marcela Čavojová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Procedurálny návrh. A žiadam, aby ste vyzvali pána poslanca Pročka z Haliče, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, na dodržiavanie dôstojnosti parlamentnej diskusie a rovnakého metra pri posudzovaní správaní v parlamente. Nie je možné, aby pán poslanec Pročko sa sťažoval na nevhodné správanie, pričom sám používa osobné útoky, urážlivé výroky alebo agresívne vystupovanie voči svojim procedurálny návrh. [18:18] Richard Raši To nebola pani poslankyňa, len dáva možnosť teda vystúpiť v rozprave a môžete, viete, potom budete v tom voľnejší a ten rokovací poriadok je aj celkom flexibilné prihlasovanie, ako prihlasovanie umožňuje, ako sme zistili na tejto schôdzi. Pán Pročko vystúpi v rozprave. Len pán Pročko, tak, aby sme dopredu si nastavili, že k tretímu čítaniu k pozmeňovákom proste taký rokovací poriadok, tak vás poprosím v rámci toho, ako sú na stôl alebo pravidlá asi. Pán Pročko, pán Pročko, ja vám dávam istotu, že prerušil by som hocikoho, ale však ja som si istý, že pán Pročko, vy rešpektujete rokovací poriadok a budete vystupovať v medziach rokovacieho poriadku. Ja viem, však. [18:20] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Vydržia, ďakujem veľmi pekne. Ja len poviem toľko, že nikdy som tu nikoho neurážal. Nikdy v živote som tu nikomu na nikoho nepoužil hrubé slovo a keď som aj povedal vtedy, že môj otec vtedy, keď som bol, tak to bolo o mojom otcovi. Ani jednu poslankyňu Smeru som nikdy neurazil, ani som sa nijako neurážal. Práve naopak, dal som tri trestné oznámenia na tri poslankyne a policajti mi povedali, že nič sa nestalo. Ja som dal na za ohováranie. A oni povedali: „Viete, nič sa, pán Pročko, nestalo, takže dajte na nich trestné oznámenie.“ Takže takto to je. A tak to je. A som zhalí, čo som na to hrdý. Nie som klamár, nie som kšeftár, ktorý, ktorý hovorím to v rámci toho mojej rozpravy. Nie som kšeftár, nie som klamár, nikdy som nikoho nepodviedol. Nehlasujem tu za zákony, ktoré, ktoré ubližujú ľuďom. Nehlasujem tu za zákony, ktoré dávajú ľuďom, teda politikom, ktorí sú obžalovaní, imunitu. To je hanba. Každý jeden človek, ktorý za toto hlasuje. Tento zákon, opakujem ešte raz a už sme to tu počuli, je zákon Matúša Šuta Eštoka. Matúša Šuta Eštoka, ktorý, chudáčik, utrpel újmu a tak sa mu ide vyjsť v ústrety Matúšovi Šutej Vieštokovi. Ja ale chcem povedať, lebo som sa neprihlásil s faktickou poznámkou, jednu vec. Toto sa tu deje od začiatku volebného obdobia. Naozaj, každý jeden z vás, čo ma teraz počúvate pri svojich mobiloch, prípadne pri televíznych obrazovkách, prípadne neviem kde na notebooku, tak toto sa tu deje od začiatku. Niečo sa stane ministrovi alebo niečo minister vysrstí, to je dobré slovo, a už vzápätí sem prichádzajú so zákonom, ktorý ochraňuje to ich vysrstenie, ktorý ich ochraňuje. Či už to bolo zrušenie špeciálnej prokuratúry, či už to bolo zrušenie NAKA, či už to bolo, či už to bol ten povestný trestný zákon, ktorý je obludný, ktorý prináša zločincom beztrestnosť a obyčajní ľudia, tí mali újmu, pretože keď im vykradli záhradku, vykradli ich dielničku, niečo im ukradli, kolobežku, bicykel, tak mali smolu. Toto je tá vládna koalícia. No a teraz Šuta Ještok, chudáčik, si nepozrel svoju schránku a v tej schránke mal veci, ktoré boli veľmi dôležité. Šuta je štok. Je len, je len ukážka a moci, ktorú tu predvádza Robert Fico a jeho koalícia. Oni jedno rozprávajú a krásny príklad v rámci aj tohto zákona je, oni jedno rozprávajú, že napríklad nezrušia žiadne výhody pred voľbami a príde po voľbách a prvé, čo urobia, tak robia takéto zákony, ako je tento. Ako je tento. To znamená, že ja vás chcem všetkých poprosiť, ktorí pozeráte teraz v tejto chvíli, vládna koalícia nerobí nič iné, len ochraňuje svojich ľudí. Aj týmto zákonom. Vládna koalícia vám pomohla tým, že vám zvýšila poplatky, že vám zvýšila dane, že vám, že podnikateľom zvýšila odvody. Nič iné. Vy musíte šetriť a tie peniaze, ako aj dnes to zaznelo, idú napríklad takým, ako je Migáľ, ale Robert Fico im to dovolí, pretože Migáľ je vydierač a keby Fico nemal Migáľa, keby sa Migáľ vrátil do parlamentu, tak mu padne celá vláda. Je to smutné, ale na to doplácajú bežní ľudia. Papaláši z koalície na tom zarábajú. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Týmto sme [18:23] Richard Raši Vyčerpali rozpravu a hlasovanie o tejto tlači prebehne v nasledujúcom hlasovacom bloku. A teraz by som poprosil pána ministra, aby sme ho spoločne vyvolali, aby sa zjavil v miestnosti. A teda, kým sa pán minister vráti, tak prerušujem rokovanie na 2 minúty. Ak máme všeobecný súhlas, keďže sa nám podarilo úspešne vyvolať pána ministra, tak môžeme pokračovať. Nie je súhlas, nemáme súhlas. Ďakujem pekne, kolegovia. Teda budeme pokračovať v prerušenom čítaní v tlači 1211, čo je teda zákon o probačných a mediačných úradníkoch. Pani Kolíková mala faktickú poznámku. Ďakujem pekne, ja reagujem na vianočné [18:25] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, vážim si, že vystúpil. A som rada, že máme vecnú debatu o tom, ktorým smerom by sa mala uberať restoratívna justícia. Takže ja sa k tomu vrátim. Domnievam sa, že restoratívnu justíciu treba robiť tak osobitne, ako otváram brány väzníc, musím mať k tomu nastavené pravidlá a musia byť k tomu ľudia. Takže domnievam sa, že minister spravodlivosti, ktorý by to myslel úprimne vážne, tak stanoví svojim partnerom: ak chcete restoratívnu justíciu, chcete, aby som bol láskavý k páchateľom, musíte mi dať peniaze na probačných mediačných úradníkov, chcem ich toľkoto, chcem zriadiť úrad. Chcem k tomu spoluprácu vašu. Potom môžem byť láskavý aj k domácemu väzeniu, nech sa páči. A musia tu byť jasné procesné pravidlá k náhrade škody. Inak to nebudete mať. Inak to nebudete mať. Toto mal urobiť minister spravodlivosti. Urobil presný opak. Prišiel s hanebnou novelou trestných kódexov, otvoril brány väzníc, napravil láskavo sankcie pre páchateľov trestnej činnosti, nemal na to ľudí a nenapravil v trestnom procese pravidlá, aby nahrádzali škodu v rámci trestného konania a mohlo sa naozaj diať to, že potom by bol štát láskavý, lebo páchateľ hradí škodu a sú tu ľudia, ktorí na to dohliadajú. K predchádzajúcim ministrom. Minister Karas, ja som si to aj teraz dohľadal, ale je to veľmi ľahké. Mal dokonca jasné vyjadrenie. Ak domáce väzenie, tak potrebujeme 300 až 400 probačných mediačných úradníkov. Ale v tom je veľmi jasno v tejto súvislosti. A hovoril viackrát o tom, že ich potrebujeme 300. V tom čase je pravda, že sa pohybovali do 100. Teraz je ich trošku viac? Vtedy odhadoval, že na jedného probačno-mediačného úradníka je to približne 160 prípadov. Teraz samozrejme, ak sa bavíme o tom, že môže ich byť od 130, ďalší v rozprave. [18:27] Richard Raši Vystúpi pán poslanec Paľa. Vážený pán [18:27] Gabriel Paľa – Vystúpenie v rozprave Minister, milé dámy, vážení páni. Ja nie som právnik, ale dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu. Prečo sa chcem vyjadrovať? No, preto, lebo od roku 2006 fakulta, na ktorej pôsobím, realizuje študijný program pod názvom probacia a mediačná práca. Keď si to dobre zrátate, je to tohto roku 20 rokov. Prečo sa tomu tak dialo? Pretože v roku 2003 bol prijatý zákon 550, kde explicitne je uvedené, že probačný a mediačný úradník je ten, ktorý je absolventom druhého stupňa vysokoškolského štúdia v odboroch právo, filozofia, pedagogika a explicitne je tam uvedená aj teológia. My sme toho názoru, že restoratívna justícia úzko súvisí s tým, čo teológia hlása, čo cirkev aj robí, čo cirkev aplikuje vo svojej práci. Teda venuje sa tým, ktorí sú na okraji spoločnosti. A väzeň, recidivista, môžeme povedať, že ten, ktorý je na okraji spoločnosti. Preto sa vyjadrujem. A v roku 2012, tuším, si nás alebo 2013 všimol pán minister. Venuje sa tým, ktorí sú na okraji spoločnosti. A väzeň, recidivista, môžeme povedať, že je ten, ktorý je na okraji spoločnosti. Preto sa vyjadrujem. A v roku 2012, tuším, si nás, alebo 2013, všimol pán minister Tomáš Borec, ktorý nás pozval do takej malej spolupráce, keď sme klopali na dvere ministerstva spravodlivosti. Potom sa dlho nič nedialo a až za pána ministra Williama Karasa sa nám otvorili dvere v tom zmysle, že bol ochotný s nami rozprávať. Hovorím o svojej skúsenosti, že bol ochotný s nami rozprávať a začali sa diať dobré veci aj pre nás. A je to dobré, pretože tak my sme trpezliví, ako bola trpezlivá svätá Monika, tak sme trpezliví aj my, aj tá sa modlila 18 rokov. A prinieslo to výsledky, aj nám to prinieslo výsledky. Takže chcem povedať, že na záver tohto dňa aspoň trochu pozitívneho, že veľmi kvitujem osobne, aj ako pedagóg, aj ako spolugarant tohto študijného programu, že sa tento zákon dostáva na svetlo, pretože, ak by sme tento zákon neposúvali ďalej, aspoň malými krúžikmi, tak zbytočná je naša práca a naše snaženie sa, pretože často nám vysokým školám vyčítajú, že robíme veci pre seba a nie pre prax. Tak toto je vyslovene pre prax. Naši študenti sú pripravení a mnohí študenti sú aj v externom štúdiu bývalí alebo súčasní policajti, ktorí majú napríklad vo výsluhovom čase priestor na to byť ešte probačnými a mediačnými úradníkmi. Takže smerovanie tohto zákona je k posilneniu probácie, mediácie či alternatívnych trestov a restoratívnej justície a je to z môjho pohľadu rozumné. Je to blízke aj nášmu hodnotovému rámcu, hodnotovému rámcu KDH, teda ľudská dôstojnosť, osobná zodpovednosť, ochrana obetí, náprava človeka či bezpečnosť spoločnosti. Novela trestného zákona, to je už iná šálka kávy a s tým mám veľký problém, aj keď mám kávu vcelku rád. Ale toto nie je obsahom toho, ale je tam priestor na to, aby tieto alternatívne tresty probačný a mediačný úradník vlastne riešil vo svojej kompetencii. Chcem povedať zopár pozitív, ktoré vidím v rámci tohto zákona, a potom chcem povedať aj zopár takých vecí, ktoré mi vadia a ktoré snáď, keď sa opravia, myslím si, že bude tento zákon aj lepší. Či bude čas a priestor na opravu. No uvidíme, asi ťažko, ale dovoľte to aspoň povedať. Ako pozitívum vnímam to, že ten zákon posúva mediáciu v trestných veciach do roviny metódy uplatňovanej v rámci konceptu restoratívnej spravodlivosti. Teda probačný a mediačný úradník už je podľa nášho študijného programu aj formovaný a pripravený, ak ho samozrejme štát chce využiť. Teda je pripravovaný aj v oblasti mediácie v trestných veciach. Momentálne máme študijný program alebo realizujeme študijný program v spolupráci, spoločný študijný program v spolupráci s Univerzitou Komenského, kde na Univerzite Komenského sa deje oblasť práva a na Prešovskej univerzite sa deje oblasť sociálnej práce, teológie, restoratívnej spravodlivosti, psychológia, pedagogika, podobne. Ďalšia vec, ktorá rieši v tom tento zákon, je, že je oddelená vlastne civilná mediácia, ktorá rieši spory. A táto mediácia v trestných veciach sa týka náhrady škody a osobnostnej ujmy. A my tam vlastne vidíme priestor. Aj to, čo pán minister tu pred chvíľou spomínal, že to stretnutie a tá mediácia medzi tým, ktorý je odsúdený, a tým, ktorý je poškodený, tu je obrovský priestor. Je to naozaj záležitosť, ktorá sa vyskytuje zatiaľ v minimálnom počte, ale sám, keď rozprávam na exkurziách v nápravnových ústavoch, kde chodíme so študentmi, tak mi tí dozorcovia aj spomínajú, že sú takéto náznaky, kedy ten odsúdený má záujem sa stretnúť s tými pozostalými, pretože sa to udialo napríklad v rodine alebo vo vzdialenej rodine alebo vo veľkých priateľstvách, kedy jeden zabil druhého a tie rodiny sa poznali. A tam tá snaha naozaj je. Samozrejme, musí s tým súhlasiť aj tá stránka, ktorá je poškodená, ale je tu priestor. A toto je vážna vec, ktorá mení kvalitu života týchto ľudí, mení spoločnosť. Toto je naša úloha, aby sme naozaj ľuďom dávali priestor, že nemusíš otročiť zlu, môžeš sa zmeniť, nemusíš spáchať trestný čin, aby si sa vrátil do basy a mal teplú stravu a teplo, ale môžeš zmeniť svoj život. Toto je naša úloha a toto robíme a som rád, že probačná a mediačná práca, probační a mediační úradníci práve toto robia a že my máme moc ich takto pripravovať a formovať. Predkladateľ uvádza, že cieľom je aj zníženie recidívy, lepšia reintegrácia páchateľov, debirokratizácia vzťahu medzi súdom a probačným úradníkom. Chcem tomu veriť, že tomu tak bude, preto to tých 20 rokov, vážení, robíme. Preto tých 20 rokov pripravujeme tých probačných a mediačných úradníkov k tomu, aby boli schopní s tým odsúdeným rozprávať, s ním prežívať veci, hľadať mu možno v budúcnosti prácu, etablovať ho v inej časti republiky, lebo, ak sa bude chcieť vrátiť do spoločnosti tam, odkiaľ vyšiel, tak obyčajne tá spoločnosť ho tam alebo tá komunita ho neprijme a on bude musieť zase prísť spáchať trestný čin, aby sa mohol vrátiť do prostredia, ktoré je aspoň ako-tak komfortné. Toto nechcem. Teda ten probačný a mediálny úradník je naozaj vážny v tomto celom procese restoratívnej justície. Pozitívne vnímam aj dôraz na mladistvých a osoby blízke veku mladistvých. A návrh počíta s osobitnou pozornosťou k ich vývoju, rodinnému prostrediu a možnostiam ich napraviť. Toto je veľmi dôležitá vec. Toto je v súlade s rozumnou kresťansko-demokratickou trestnou politikou, kedy človek nesie zodpovednosť za svoje konanie, ale štát má vytvárať podmienky na nápravu tam, kde je to možné. Teda my robíme svoje, štát by mal robiť svoje. Toto sú pozitíva, ktoré som si všimol. Prepáčte, nehovorím veľmi právnickou rečou, lebo nie som právnik, ale som človek, ktorý je z akademického prostredia a prichádza do kontaktu práve aj s týmito pracovníkmi, aj s tými odsúdenými pri praxách našich študentov. Mám tu však dva otázniky. Prvý otáznik je zrušenie Rady pre probáciu a mediáciu k 1. augustu 2026. Tu je, že, ak sa ruší tento poradný alebo koordinačný orgán, ktorý má riešiť celú tú dispozíciu aj budúceho formovania, doškoľovania, preškoľovania a tak ďalej, tak sa pýtam, kto tento orgán nahradí, čo bude s týmto orgánom. Má to ministerstvo nejako vymyslené, pripravené, lebo tam sa o tom nepíše, čiže toto zberanie tej spätnej väzby, sociálna práca, obete, páchatelia, polícia. Toto všetko by sme mali nejakým spôsobom aj mať koncepčne vyriešené a toto tam chýba. To je prvý otáznik. A druhý otáznik je, že pri tom personálnom a finančnom zabezpečení naozaj doložka vplyvov deklaruje, že návrh nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Zároveň však dôvodová správa sama hovorí, že efektívnosť probácie, mediácie a restoratívnej justície si vyžaduje primerané ľudské a finančné zdroje. To znamená, že áno, rozumieme, že konsolidujeme a že sporíme, ale na druhej strane vlastne nevytvárame priestor pre nových probačných a mediačných úradníkov. A teda pýtam sa, pán minister, ako s tým chcete naložiť, lebo počuli sme tu, že ste povedali, že každý rok 24 úradníkov naviac. Áno, je potrebné zodpovedne povedať, že tu dlhé roky nebol navyšovaný počet a myslím si, že sme dlhé roky boli na počte 80 na Slovensku. A ak si zoberiete, že tých súdov, na ktorých dnes je tých 129, podľa mojich informácií 129 probačných a mediačných úradníkov je na 37 okresných súdoch vo všetkých ôsmich krajoch, tak toto je opäť pokrok oproti tomu, čo bolo predtým, čiže ich bolo 80. Áno, je to na ministrovi, akým spôsobom toto zariadi, ale, ak nezvýšime počet probačných a mediálnych úradníkov v praxi, tak tá efektivita sa stratí, pretože nebude možné, aby ten jeden probačný a mediačný úradník, ktorý má povedzme 50 – 60 prípadov na svojej karte, bol schopný ich všetkých obslúžiť, vybaviť. Keď pracovný týždeň má päť dní, tak s koľkými sa môže stretnúť a ich doriešiť? Takže toto ja vnímam ako taký druhý otáznik. Ďalšia otázka je, či táto novela nebude len presunom práce na sudcov a na už dnes preťažených úradníkov, ktorí sú. Toto je taká obava z mojej strany, ktorá je riešiteľná, odstrániteľná. A ďalšia vec, je tam uvedené, že po 2 rokoch by sa mala táto novela nejakým spôsobom vyhodnotiť. A teda pýtam sa, aké budú tie merateľné ukazovatele celej tejto novely a mediácie v praxi. Záverom chcem povedať, že KDH podporuje probáciu, mediáciu, alternatívne tresty, ale nie ako administratívny experiment. Musí ísť o bezpečný, odborne vedený a vyhodnocovaný systém, ktorý pomáha obetiam, chráni spoločnosť, znižuje recidívu a neoslabuje úlohu súdu. Tu sú trochu tak skryté aj tie atribúty, ktoré sa dajú možno z časti merať. Na záver úplne, ak dovolíte, chýba mi ešte diskusia, s týmto nesúvisí, ale chýba mi diskusia aj o oblasti, ktorá je súčasťou nášho študijného programu, a to je civilná mediácia. Chýba alebo absentuje tu nejaký koncepčný poradný orgán, ktorý rozvíja aj civilnú mediáciu. Čiže je potrebné možno zvážiť do budúcna zriadiť takýto orgán zo zástupcov ministerstva spravodlivosti, odborníkov z praxe, akademickej pôdy. Zahraničie by tam malo byť zastúpené, pretože máme skúsenosti, že civilná mediácia je rozbehnutá, súdy sú odľahčované. Na to nemyslíme a možno do budúcna by sme mohli pripraviť aj nejaký kvalitný zákon o mediácii, ktorý bude toto všetko riešiť. A úplne na záver, priatelia, mi dovoľte takú moju reflexiu z tých posledných chvíľ, ktoré sme tu dnes strávili, a to je asi to, že restoratívna spravodlivosť by sa mala začať aplikovať aj tu v parlamente. Google hovorí, že restoratívna spravodlivosť sa zameriava na aktívnu nápravu spôsobenej ujmy. Tak jednoducho, ak sú tu nejaké ujmy, tak začnime aplikovať restoratívnu justíciu aj tu, v tomto parlamente, v tejto sále a začnime normálne uvažovať. Nerušme si tu rozpravy, nerušme si tu priestor na diskusiu, lebo nie sme autentickí, a to nám berie moc a silu hlavne u ľudí, ktorí nás vonku sledujú, počúvajú. Nezarezávajme diskusie, dajme si priestor, normálne sa vypočujme a diskutujme kultivovane. O to vás prosím, lebo o tom hovorí aj restoratívna spravodlivosť. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. [18:42] Richard Raši Na vaše vystúpenie štyri faktické, štyri faktické poznámky a pani poslankyňa Kolíková, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. [18:42] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za váš príspevok. A ja môžem povedať, že sa môžem len vyjadriť súhlasne, vôbec súhlasným je môj postoj k všetkému, čo ste povedali. Len by som možno k tomu doplnila zopár informácií, že vlastne materiál, s ktorým pracoval ďalej pán minister Karas, bol materiál, ktorý som pripravila ja ako ministerka, keby neprešiel dvomi pripomienkovými konaniami, tak nemohol by urobiť vyhodnotenie, takže toho súčasťou samozrejme bola restorativna justícia. Len to zabudol povedať. A súčasne vlastne tá trestná politika, ktorú ja som pripravovala, obnášala v sebe restorativnu ústricu, ktorá nebola len v Trestnom zákone, ale aj v trestnom procese. Bohužiaľ, pán minister Karas zobral iba tú časť Trestného zákona a preto tým pádom tam absentovala vlastne aj jemu to, čo naozaj je chvályhodné a čo chválim, je, a veľmi jasne to pomenoval vždy vo všetkých jeho vystúpeniach. Ja som to tu už povedala. Že povedal sám: „Domáce väzenie, 300 až 400 probačných mediačných úradníkov.“ To znamená, cítil zodpovednosť, ak idem otvárať väznice, musím mať na to ľudí, bez toho sa to nedá. A to vyčítam pánovi ministrovi, že nedá sa urobiť iba časť, osobitne veľmi láskavú, a nemať nad tým žiadny mechanizmus, aby vlastne tá restorativna justícia sa vôbec mohla realizovať. A nemôže to byť, že otvorím brány väzníc a potom koľko mi minister financií dá, toľko bude probačných mediačných úradníkov. Takže ja chválim aj teraz nejaký presnejší popis. To, čo nechválim, je, že sa ruší rada rovnako. Že povedať, že raz Aktívna justícia sa vôbec nemohla realizovať. A nemôže to byť, že otvorím brány väzníc a potom, koľko mi minister financií dá, toľko bude probačných mediačných úradníkov. Takže ja chválim aj teraz nejaký presnejší popis. To, čo nechválim, je, že sa ruší rada rovnako. Že povedať, že raz bude úrad, nevieme kedy. Domnievam sa, že mohla to byť veľká vízia pána ministra mať úrad, mať k tomu úradníkov, Trestný poriadok, Trestný zákon a tak sa to nedeje. Pán minister Susko. [18:44] Richard Raši Ďakujem pekne za slovo. [18:44] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za vystúpenie a i za podporu tohto návrhu zákona. Sám dobre viete, že ministerstvo sa snaží maximálnym spôsobom podporiť probáciu a mediáciu, či už financovaním vzdelávania alebo vytváraním nových pracovných príležitostí. Ako som povedal už vo svojom vystúpení, sme ich, vyše 100 nových príležitostí pracovných pre odsúdených, zabezpečili počas tohto volebného obdobia. Ide najmä o cirkvi, o charity a o niektoré ďalšie inštitúcie, ktoré vytvorili nové príležitosti pre odsúdených z hľadiska uplatnenia, z hľadiska nútenej práce. A pokiaľ ide o konkrétnu výtku smerom k rade, treba povedať, rada bola poradným orgánom ministra. Rada nezasadala najmenej niekoľko rokov a to ani v predchádzajúcom volebnom období. A rada nefunguje efektívne a nezabezpečuje tie funkcie, ktoré zabezpečovať má, a preto sme sa rozhodli, že tú radu zrušíme a nahradíme ju vytvorenou samostatnou organizačnou zložkou na Ministerstve spravodlivosti, ktorým je celá sekcia trestnej a restoratívnej justície, odbor probácie a mediácie ako samostatný odbor ministerstva, ktorý sa venuje vyslovene tejto činnosti, samozrejme za podpory a konzultácie s odborníkmi z praxe. A sám dobre viete, že tak ako s vami aj s ďalšími odborníkmi ministerstvo komunikuje práve pri príprave probačných a mediačných úradníkov pri celom fungovaní probácie a mediácie, takže ja si myslím, že takýmto spôsobom sa snažíme zefektívňovať tú činnosť a naozaj rada len preto, aby to bola nejaká kvázi inštitúcia, ktorá neplní svoju [18:46] Richard Raši Pán poslanec Matasik, ďakujem. [18:46] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, môžem povedať iba ďakujem. Bolo to kultivované, pragmatické a vecné. To je všetko. Ďakujem. Pamätaj, spracovať. [18:47] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou No vidíte, stačí, aby ste povedali, že budete za to hlasovať a už vám ďakujem. Ale podľa mňa ďakovali aj za to, že ste povedali, že mala by sa tá ujma, ktorú tu spôsobujú, napraviť, pretože naozaj vy ste tu krátko, ale už ste zistili, čo tu robia. Za to vám nepoďakuje nikto. Nikto vám nepoďakuje. Vďaka, že ste povedali, že to tu ničíme. Vďaka, že ste povedali, že tuná Susko, ktorý tu sedí, tak v predchádzajúcom volebnom období rozprával, že to je totálny hygienizmus SLK. Že to je niečo neskutočné. A teraz ten istý Susko dáva a päťnásobne SLK. Za to vám nepovedia vďaka. Určite nie. Stačí, aby ste vystúpili a povedali, že budete za to hlasovať. Ale je smutné, a to hovorím vám, že veľmi je smutné, že po čase už ste zistili, čo tu robia, ako skracujú rozpravu, ako sa správajú, a to ešte príde tá ujma, ktorú utrpeli oni, lebo oni utrpeli ujmu. Teraz sú z toho hotoví, akú idiotinu vymysleli, stupiditu s tým rokovacím poriadkom, tak ho budú upravovať a uvidíte, že si ho upravia tak, že ešte obmedzia aj to obmedzené z toho obmedzenia. Čiže ja tiež vám ďakujem. Ja som si vás pozorne vypočul naozaj po tej akademickej stránke. Bolo to výborné vystúpenie. Ďakujem aj ja vám za vystúpenie, ale hlavne vám ďakujem za to, že ste poukázali na veci, ktoré tu robia. No a ešte jednu vec chcem povedať, že viete, po čase človek tu zistí, že koaliční poslanci sú také hlasovacie automaty. A vy darmo budete apelovať na nich, budete apelovať na ich česť, vedomie, morálku, darmo budete apelovať na to, aby sa rozhodovali podľa svojho vedomia a svedomia. Ja som to tu ešte nezažil, som tu už piaty rok, aby oni rozhodovali podľa vedomia a svedomia. Rozhodujú [18:49] Richard Raši Pán poslanec Pala s reakciou. Ďakujem všetkým vám za [18:49] Gabriel Paľa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Faktické poznámky. Snáď môžem zareagovať takto. Ďakujem, pán minister, za vysvetlenie. Možno k tej rade si myslím, že mať pravdu, ak tá rada je nefunkčná, tak nemá zmysel. Ale ak nebudeme mať žiadny kompetentný orgán, inštitúciu alebo nejakým spôsobom nejakú organizáciu alebo nejakú jednotku, ktorá bude dbať nad tým, tak nebudeme vedieť ani metodicky riešiť tento celý problém probácie a mediácie. A to nám môže do budúcna, sa nám môže nevyplatiť. Vo všeobecnosti chcem povedať, že prišiel som do parlamentu, aby som hľadal spôsob, ako môžem svojou troškou pomôcť, aby ľudia vonku, teda rozumej, rozumejte, kdesi vo svojich bydliskách, svojich svojich pracoviskách, aby mohli reálne kvalitne žiť. Pracovať, oddychovať, tešiť sa zo života. Preto som sem prišiel a hľadám spôsoby, ako sa to dá, nijako sa to nedá. Možno som naivný v tomto smere. Ale ja som už raz taký a budem vždy. Budem vždy vnímať politiku ako priestor na dosahovanie dobier pre bežného človeka, pre bežný ľud. Toto je moja misia a jednoducho s tým budem aj žiť. Možno som tu omylom, ale ak som tu, tak budem sa snažiť urobiť čo najviac pre tých ľudí, ktorí sú vonku, a verte, že toto, čo sa tu deje a ľudia, ktorí nás pozerajú, sú zhrození z toho, čo my tu vlastne riešime. Takže za mňa asi toľko. Ďakujem pekne, že som mohol vystúpiť. Ďakujem pekne aj ja za vaše vystúpenie. [18:51] Richard Raši V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Plaváková. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem [18:51] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Krátko hovoriť. Ja len k jednej špecifickej téme, ktorá sa týka alternatívnych trestov a probačného dohľadu a restoratívnej justície, konkrétne páchateľov domáceho násilia, kedy teda dochádza aj k zákazom priblíženia. A teda my chodíme po Slovensku a v rámci týchto našich výjazdov sa stretávame aj s organizáciami, ktoré sa venujú ženám zažívajúcim násilie, aj s intervenčnými centrami. A aj, samozrejme, sa venujem tejto oblasti aj v rámci advokácie dlhodobejšie, a teda aj z tej praxe vyplýva, že máme vlastne nie úplne jednotnú alebo ustálenú prax toho, akým spôsobom sa tie zákazy priblíženia nastavujú z hľadiska vzdialenosti, že máme prípady, kde sa rozhodne, že to má byť 70 m a máme prípady, kde je to napríklad len 10 m. A tieto prípady práve v spojení aj s tými náramkami, ako sa to používa v prípade páchateľov, spôsobujú to, že vlastne tá vzdialenosť je príliš krátka na to, aby bola dostatočne chránená tá žena, pretože si vezmime, že 10 m, to je nič. To je v podstate, keď býva napríklad v nejakom dome, tak ten páchateľ môže stáť za jej plotom a vystavuje ju naďalej tej zastrašujúcej situácii. A v podstate ja sa chcem naozaj úprimne a vecne len spýtať, že či ste sa nezaoberali aj takýmito prípadmi alebo máte vedomosť o tom, že v tej praxi organizácie ľudí, ktorí sa venujú ženám zažívajúcim násilie, majú práve aj problém s tým, akým spôsobom sa vykonávajú tieto zákazy priblíženia aj skrz to, aká je tá vzdialenosť nastavená a že tie ženy ďalej žijú v strachu a že či by nebolo na mieste, či ste sa náhodou tým nezaoberali alebo neplánujete sa zaoberať tým, že by sa to nejakým spôsobom ustálilo, ujednotilo a napríklad sa stanovila nejaká dlhšia tá minimálna vzdialenosť, pretože dnes to je, ak sa nemýlim, 5 m, čo môže minimálne ustanoviť vlastne súd v tom rozhodnutí. Čiže to je téma, ktorú som chcela tu načrtnúť, keďže nemám inak veľmi priestor s vami debatovať. Nechodíte, žiaľ, teda ani na ľudskoprávny výbor, kde sa zvykneme týmto témam venovať. Takže toľko som chcela aj k tejto téme otvoriť. Či viete o týchto problémoch a či sa nimi prípadne budete zaoberať. Ďakujem veľmi pekne. Pekne [18:54] Richard Raši S faktickou. Ďakujem pekne. [18:54] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Za vaše vystúpenie, pani poslankyňa. Táto oblasť je riešená, ako som už spomínal, v pripravovanej novelizácii Trestného poriadku, kde jeden z týchto trestov alebo opatrení v súvislosti s uloženými trestami je aj opatrenie zákazu priblíženia sa aj z hľadiska obydlia, v ktorom bývajú, povedzme, manželia alebo iné osoby. Čiže áno, riešime to a okrem toho je to samozrejme na sudcovi, aby posúdil tie konkrétne okolnosti prípadu, ale my to riešime v súčasnosti v rámci ESMO, v rámci elektronického systému monitorovania osôb, kde okrem samotných náramkov, ktoré používajú odsúdení, máme aj systém elektronických zariadení, ktoré monitorujú priblíženie sa osôb, kde, ak požiada poškodený, že má obavy a chce byť takýmto spôsobom zabezpečený monitorovacím zariadením, dostáva tzv. biele zariadenie, ktoré je pre poškodeného, ktorému vlastne nejakým spôsobom spárováva signál s odsúdeným a akonáhle sa ten odsúdený priblíži na minimálnu vzdialenosť od tohto poškodeného, automaticky to vyhadzuje signál na operačnom stredisku a automaticky je to potom riešené prostredníctvom Policajného zboru, takže tieto otázky riešime. Je to už dnes štandardná súčasť poskytovania elektronického systému monitorovania osôb, ale riešime to aj legislatívne do budúcnosti aj z hľadiska samotnej mediácie, probácie a samotného ukladania trestov. Pani poslankyňa, povaha koho? Ďakujem veľmi pekne. [18:56] Richard Raši Pán minister. [18:56] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobre, že ste spomenuli práve aj tieto zariadenia, ktoré teda signalizujú tým poškodeným osobám, lebo práve aj o tom sme sa rozprávali v jednom intervenčnom centre, že tie ženy zažívajúce násilie majú takú skúsenosť, že tí páchatelia sa teda pohybujú v nejakej tej vzdialenosti, ktorá je tak tesne vlastne na hrane toho, čo je povolené a samozrejme tú situáciu zastrašujúcu to naďalej a naďalej vytvára, čiže tie problémy v praxi sú a teda treba sa im podľa mňa venovať. Ja by som vás v tomto smere chcela naozaj poprosiť, že tie intervenčné centrá majú bohaté skúsenosti práve s tými praktickými dopadmi a tými nedokonalosťami toho systému, ktoré dopadajú na ženy, tak neviem, či s nimi máte teda kontakt alebo nejakú pracovnú spoluprácu, ale myslím si, že by vedeli pomôcť to pohnúť k tomu lepšiemu nastaveniu tak, aby tie ženy nezažívali stále strach, lebo s tým sa práve stretávajú. Ďakujem. Ďakujem pekne. Pán poslanec Jakab. [18:57] Richard Raši Nie je v miestnosti. Pán poslanec Šipoš nie je v miestnosti. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán procedurálny od pána Pročka. No ja som chcel povedať, že obidvaja [18:57] Jozef Pročko – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Majú predsedníctvo teraz zo 7:00, tak išli, ale keď ste ich zrušili, tak cením. V pohode. Proste neboli. [18:57] Richard Raši V miestnosti. To sa stane. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chce zaujať stanovisko. Nechce. Pán spravodajca, nech už je kdekoľvek. Nechce. Prechádzam rokovanie pléna Národnej rady. Bol to, pravda, asi, predpokladám, správne. Neviem, nikto ma na to neupozornil, ale videl som ho tu. Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra 9.00.