Rokovanie NR SR 10. 12. 2025 – Rozprava o novele Trestného zákona a ďalších návrhoch

[08:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho 1 (Zaznievanie gongu.) Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Otváram dvanásty rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovaní požiadal poslanec Marek Krajčí, na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Valášek. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 1115. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní. Pán minister Susko je prítomný. Spravodajcom je pán poslanec Lučanský, ktorý je tiež v sále. Včera vláda, teda včera sme neukončili vystúpenie v rozprave, v ktorej rokujeme podľa § 29a. Pani poslankyňa Bihariová je už pripravená, aby dokončila, či začala? Dokončila svoje vystúpenie. Nech sa páči, pani poslankyňa. [Pokračovanie v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1115.] [08:59] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem, či úplne dokončím, čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova (smiech). V každom prípade pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila, možno pätnásť zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem, a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne. Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, ktorú, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne, ale možnože aj zástupcovia vlády, konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže. A ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie, eventuálne znovuzavedenie, len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli. Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená v trestnom práve. A to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami, aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby. Koniec koncov v zmysle európskeho práva má právo na..., domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne, aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom, je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, hej, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, hej, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach. Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca, ak sa púšťa do trestnej reformy, musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné a tak ďalej a tak ďalej. No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy, tak ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch až teda po rok 2024, myslím, že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto, hej, zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, hej, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touchpad nefunguje, tak ak dovolíte... Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala, môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon, veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily aj teda, hej, drahšie veci do hodnoty 699 euro, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie, tak ako je nadstavené, my si môžme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika, tak ako ju máme nadstavená, je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie. Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, počkajte, ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o, myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2 660 euro na 20-tisíc euro. Do sumy 20-tisíc euro to je iba správny delikt, hej? A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, počkajte, áno, toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120-tisíc eur, pričom teda vyšli s trestom päťtisíc eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, hej, že byť teda v tej mentalite páchateľa alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi, hej? Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, hej, že jemu tam ten nízky peňažný trest, navyše ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený, sa ani nezapisuje do registra trestov, hej? Čiže prečo by si to on nelajstol? Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť. Takisto aj tie, a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete, niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť, prečo by nemal byť, hej, teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca, hej, musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty, a teda sudca sa napriek tomu, hej, dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, hej, že niekedy sa ten trest odňatia slobody, nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto, hej, škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste, hej, ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým, ako sú naformulované, a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože poštuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby, preboha, neuložil trest odňatia slobody, hej? Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená, a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, hej, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť, a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, hej, takto nastavenému pravidlu, tak ani, hej, v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme, len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel natvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody, mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto, lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil, hej? Čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili, aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete? Že tuto je ten problém. Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa. A to ešte teraz rozmýšľam, že kebyže sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v Trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky po novom sú len teda prečinom, čo znamená, nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť, ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode. A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli, alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem, či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš, toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po ikstýkrát krádež, ja neviem, hej, nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra, vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla, nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma vlastne nemá pol dňa, alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca, hej? Čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí. A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu, ten trestný čin je ťažko objasniteľný, sú personálne poddimenzovaní, a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne to, čo sa stane, hej, je, že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK. A dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnom práve, to je latencia, že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom type kriminality deje, pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice, hej? Čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie než to, čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu, lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite, tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať, hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách, tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve. Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde, prosím pekne, my sme mali v roku 2000 možno, nech neklamem, 2009, 2010 sme mali že nápad trestného činu spáchaného online že v počte nula, hej? A to už bol rok, kedy sme my mali úplný boom s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo, a tým pádom, samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky, čo máme vlastne robiť, však tu máme nula, hej? Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online, pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje, ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne, jak sme to mali nedávno tuto tlačovky pani Maškarovej, viesť súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa, a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu. Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie, lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom, lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie, kedy tento, trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu, ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej? A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne. Ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí. Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem, päťmesačná lehota, kedy jeden už bude teda Trestný zákon účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese. Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady tak, ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho, čo som stihla a povedala, je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý Trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný, bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania. Ďakujem. [09:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tri faktické. Pán poslanec Ledecký. [09:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Bihariová, celé tvoje vystúpenie bolo vlastne o nekoncepčnosti tohto návrhu, ale ja si myslím, že to nie je o nekoncepčnosti tohto návrhu, lebo my celú túto schôdzu, ktorú vedieme, každý jeden materiál bol o nekoncepčnosti. A potom z toho vyplývajú takéto problémy, že sa to predlžuje alebo sa to vôbec neschvaľuje. Uvediem konkrétny príklad. Po mojej výzve ministrovi sociálnych vecí, aby zastavil zneužívanie v sociálnych podnikoch, tak mi odkázal, že klamem, a keď jeho kolega minister Taraba povedal to iné, tak obra... pardon, keď jeho kolega Taraba povedal to isté, tak obrátil rétoriku a predložil návrh, ktorý po masívnom odpore sám oklieštil a poslal do parlamentu. Napokon sa o ňom ani v pléne nerokovalo, o tomto návrhu, pretože z celého jeho návrhu zostalo len jediné opatrenie, a to je zníženie vyrovnávajúceho príspevku. Aj to nakoniec stroskotalo, keď jeho vlastní poslanci stiahli tento návrh z rokovania a spolu so zvýšením DPH pre sociálne podniky, ktoré tiež neschválili. Domček sa rozsypal. A ja sa pýtam, a toto nie je babráctvo? A napriek tomu všetkému ma minister obviňuje, že pri tomto jeho zbabranom procese mením názory. To je neuveriteľné. Ale bodka na záver bola, čo na to minister financií. No povedal, že on nebude horúce gaštany za neho ťahať z ohňa alebo inými slovami - tak sa to nerobí do psej matere. [09:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, reagujte vždy na predrečníka, neriešte si tu osobné frustrácie. Pán poslanec Pročko. [09:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalší pekný adventný deň vám želám, pán Žiga, a myslím, že pán Ledecký riešil problém, nie svoje frustrácie. Svoje frustrácie tu rieši pán Susko, ktorý predložil zákon, ktorý je veľmi zlý, a svojou frustráciou vlastne kompenzuje svoju frustráciu tým, že predkladá tento zákon. Myslím, to je môj názor. A v čase adventu môže mať každý názor, aj vy. Takže ja sa zastanem pána Ledeckého veľmi. Ja len chcem povedať, že presne, pani Bihariová hovorila presne o tom horalkovom zákone a pán Susko včera nám vkladal do úst veci, ktoré sme nikdy nepovedali, a dával nám za chybu, že sme my zodpovední za túto kalamitu, za túto katastrofu, ktorú spôsobil on svojím zákonom. Takže ja len chcem povedať, áno, my sme chceli zmenu horalkového zákonu, ale preto, aby ľudia nešli za horalku do väzenia, ale aby aj ľudia, ktorí majú doma majetok, a obchodníci sa nemuseli báť, keď im niekto desaťkrát ukradne 699-eurové vŕtačky. Takže pani..., ja reagujem na pani Bihariovú, takže, pani Bihariová, máte pravdu, pán Susko nehovoril pravdu, včera zavádzal, fabuloval a klamal. Ďakujem. [09:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [09:14] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len že mi prišlo veľmi vtipné, keď zrovna predstaviteľ tejto koalície hovorí niekomu z opozície, nech si tu nerieši nejaké svoje boliestky, keď vy nerobíte nič iné, iba to. (Potlesk.) Ale ďakujem, Iren, za tvoje vysoko odborné vystúpenie. Ja si myslím, že aj škoda, že niekto takto vystupuje o ôsmej večer a potom ráno, keď ho tu nikto nepočúva. A neviem, že keby aj počúvali, že či by úplne všetkému, čo si tam hovorila a čisto právnickým jazykom, rozumeli, ale je to škoda. Hovorila si hlavne teda o tej nekoncepčnosti a ja si myslím, že presne takto by mala prebiehať tá diskusia vôbec o novele Trestného zákona, že odborníci, ako si aj ty a ďalší, z trestného práva by si mali sadnúť a možno by sme sa vyhli tomu, čo momentálne musíme opravovať. A ja opakujem, je absolútne jedno, kto za to môže, kto je za to zodpovedný, kto to spôsobil. Ja si skutočne nemyslím a nemôžem teda súhlasiť aj s tou dôvodovou správou, že ľudia sú tak hlúpi, a to je podľa mňa asi vaše videnie toho ako, ako fungujú ľudia, že niekto im povie, že kradnúť sa oplatí a oni teraz si povedia, že dobre, tak idem do toho. Ja neviem, vážení kolegovia, ale vám, keď niekto niečo povie, tak to, tak to robíte? Akože ja neviem, ale toto mi príde taká výhovorka hodná asi môjho syna piataka, aj to dúfam, že som ho neurazila. Mi to potom zase doma povie. Ale chcela by som sa podeliť aj o osobnú skúsenosť, a to práve aj dobre ilustruje to, že zato, že vám niekto niečo povie, tak to hneď nerobíte, ale že kam až siaha vlastne tento váš nezmysel. A úplne to nestihnem za tých 15 sekúnd, tak radšej v tej ďalšej faktickej, ale ešte raz ti ďakujem, Iren, za tvoje vysoko odborné vystúpenie a vravím, možno je aj škoda ho na takéto plénum. Ďakujem. [09:29] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Bihariová. [09:29] Irena Bihariová Ďakujem za slovo, ďakujem veľmi pekne za reakcie. Áno, ono jak to tu zaznelo a častokrát sa to tu aj spomenulo v predošlom dni, že veď aj vy mnohí ste chceli zrušenie horalkového paragrafu. To je presne to, že sa môžme baviť o tom, že či by naozaj nemal byť vypustený, je to legitímna debata, ale to, čo je rozdiel, je, že sa to nesmie udiať v súbehu s tými všetkými ostatnými zásahmi, ako som včera povedala, že to je rez motorovou pílou do právneho teda odvetvia, v ktorom sa majú robiť zásahy na, na lekárenských váhach. Keby to možno nebolo sprevádzané aj teda zníženými sadzbami, aj zníženými teda dobou premlčania a všetkými tými ostatnými, a nehovorím, že majú nevyhnutne vplyv práve na tento paragraf, ale v súbehu a v celku keby sa nebola tá trestná politika tak prechýlila v prospech páchateľa, že, že tento, a ešte nehovorím o tom, že prišlo k reformám inštitucionálnym, že sa teda zmenila aj tá, aj tá inštitucionálna báza OČTK, ktorí majú tento typ nielen horalkový, ale celkovo teda tento typ spoločenského problému akým je, akým je trestná delikvencia postihovať, tak by sme nemuseli dnes mať izolovanú debatu o horalkovom zákone, lebo ako som povedala včera, toto nie je osamelý legislatívny incident, toto nie je bug the feature , a to je ten rozdiel. To je esenciálna povaha vady, hej, ktorú nesie celé, celé trestné, oba trestné kódexy od začiatku tejto reformy a my ich ešte len postupne budeme objavovať. Ďakujem. [09:29] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim by mala byť pani poslankyňa Remišová, keďže nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Kolíková v sále je, tak jej odovzdávam slovo. [09:29] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, síce ste za mnou, ale nejak to spolu zvládneme. Pána spravodajcu tu máme? Aha, tak vidím, vidím, že tu máme také vlastné pravidlá zasadacieho poriadku alebo aký predsedajúci, také pravidlá sa dodržiavajú? No už to nechám na vás, pán predsedajúci. (Reakcia predsedajúceho.) Trošku, ale myslím že namieste, namieste akože naozaj, hej, tak skrátite nám rozpravu a ani sa dôsledne nedodržiavajú proste pravidlá, ktoré tu máme, no tak dobre. Tak nemôžem reagovať potom na pána ministra, lebo neviem, že ako prijímal moje návrhy, hej, tak dozadu sa môžem pozerať, tak takto ste si to nastavili, pán predsedajúci. Nie je to slušné, ale slušnosť asi nepatrí do spôsobu politiky tejto vlády, tak už sme si na to, si začíname zvykať, bohužiaľ. Dobre. Dostali sme sa do prvého čítania skrátenej rozpravy naozaj veľmi nedôstojne. Musím k tomu povedať niečo, niečo na úvod. Veľmi ma mrzí, pán minister, v prvom rade, že som tu nebola prítomná včera. Chcela som byť osobne prítomná pri vašom vystúpení, ale vzhľadom na to, ako ste si naozaj procesne dohodli tento spôsob rozpravy, tak akokoľvek by sme aj niektorí poslanci chceli potom byť prítomní, tak proste niektoré veci sa ľudsky nedajú. Každý máme svoje rodiny a musíme si niektoré veci tak vyhodnotiť a že nakoniec aj tam, kde chceme byť, tak nemôžeme byť. A je to naozaj na škodu veci. Takže viem, že ste ma spomínali včera, pán minister. Ja niečo som, samozrejme, na niečo budem reagovať, ale mrzí ma to, že nedošlo k normálnej diskusii, že keď teda vystúpite, nie sme tu prítomní. Takže mňa to tiež mrzí. Takto to nemá vyzerať, takto to nemá vyzerať, nie je to dobré. A tým sa dostávam k podstate. Hanebná novela trestných kódexov bola prijatá vlastne takto rok trištvrte dozadu. Vy ste prišli s Mikulášom 6. decembra 2023, 2024. Síce ste to chceli mať zo dňa na deň, nevyšlo to. Ľudia sa búrili v uliciach. My sme tu robili maximum, čo sme mohli, aby sme proste dali priestor na diskusiu, uvedomenie si, s čím ste prišli 6. decembra - zo dňa na deň zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, nanovo nastaviť, zásadne skresať dole trestné sadzby, skrátiť čas vyšetrovateľom, aby vyšetrovatelia vyšetrovali. Nás tu upozorňovali, že čo spôsobíte osobitne pre trestné činy znásilnení voči ženám, dievčatám. Nič, na nič ste nepočúvali. Proste zadanie bolo jasné - treba to rýchlo, treba to zásadne zmeniť, s nikým sa o tom nerozprávať. Nerozprávali ste sa ani s vyšetrovateľmi, ani s prokurátormi, s nikým. Neopýtali ste sa ani okresných úradov, na ktorých, na ktoré, samozrejme, spadli tie krádeže, ktoré ste zobrali z trestného práva. A teraz rok a trištvrte narýchlo chcete niečo prijať, zmeniť skrátenou diskusiou v parlamente. Takto naozaj nevyzerá boj proti kriminalite a takto nevyzerá naozaj seriózna zodpovedná trestná politika. No nevyzerá, nevyzerá. Pretože ste počuli zo všetkých strán, zo všetkých strán ste to počuli, že sú krádeže, zo všetkých strán ste to videli, počuli, a napriek tomu sem prídete po roku trištvrte zase pod pazuchou s návrhom bez žiadnej diskusie, nekomplexné riešenie, bez podporných opatrení, narýchlo chcete, aby to bolo prijaté, a takto proste nevyzerá seriózna zodpovedná politika, nevyzerá. Týždeň tu diskutujeme v parlamente o zrušení nezávislosti úradu, ktorý funguje, tomu ste si dali ako prioritu vládna koalícia. Ale diskutovať tu týždeň o tom, že je tu agresivita spojená s kriminalitou, tak o tom sa vám diskutovať nechce. Ako nezdá sa vám, že toto je proste scestné? Že my tu proste týždeň venujeme diskusii o rušení úradu, ktorý funguje, to, že idete zrušiť jeho nezávislosť, na ktorý sa oznamuje, oznamuje korupcia, tak ešte nám hrozia, samozrejme, aj teraz finančné sankcie zo strany Európskej komisie. Uvidíme, ako to dopadne s platbami. Vy to uvidíte, pán minister, ako to dopadne s platbami z Plánu obnovy a odolnosti už teraz za chvíľku, či vôbec nejaká platba bude, ktorá má prísť v decembri. Ja som sama zvedavá. Prajem Slovenskej republike všetky milióny z Plánu obnovy a odolnosti, ale vláda robí všetko pre to, aby proste tieto peniaze nedostala. Takže venujeme sa tu úplne iným veciam a nie tým, čo ľudí trápi, a nie tým, čo by vás malo trápiť ako ministra spravodlivosti. Pretože ak niečo je kľúčové pre ministra spravodlivosti, je to určite boj proti kriminalite. Mali by ste mať premyslenú predstavu, čo idete urobiť pre to, aby sme bojovali úspešne proti kriminalite. Takže napriek tomu, že tu vyše roka sledujete krádeže, agresivitu, tak vy sem prídete po roku trištvrte, zvalíte to na opozíciu a na mainstreamové média, že tie si tu niečo navymýšľali, a preto ľudia začali kradnúť, a prídete sem narýchlo s nejakým riešením, o ktorom sám hovoríte, že nie je ideálne a nie je dobré. A nielen to. Veď sám vo svojich vyjadreniach rozprávate, že to riešenie, ktoré ste priniesli, tak bude znamenať vlastne ďalšie finančné náklady, ľudia budú zase za drobné krádeže vo výkone trestu odňatia slobody, takto by to nemalo byť, ale ste k tomu dotlačený, musí to tak byť. A keď si pozreme finančnú doložku, no tak je tam nič. Toto opatrenie nemá žiadny dopad na rozpočet. No tak ja teraz neviem, čo ste doniesli, úprimne. Tak priniesli ste návrh, ktorý bude znamenať nejaký dopad na rozpočet a môže to znamenať, že tí ľudia skončia, páchatelia trestnej činnosti, ktorí sa nebudú chcieť, len to, že spadnú do toho trestného procesu, im to nebude stačiť a bude treba nejaké tvrdšie riešenie, tak ako ho vy navrhujete, tak, tak nemáte žiadny dopad na rozpočet. Tak ja neviem, že, že ako vlastne chcete potom realizovať to opatrenie, s ktorým ste prišli. Alebo je to preto, že je to narýchlo, že je to nepremyslené celé? Tak takto si nepredstavujem, že štát robí trestnú politiku, pretože štát má celý aparát na to, aby analyzoval dáta, priniesol dobré riešenie po diskusii a osobitne ak sa bavíme o takéto, dá sa povedať v niečom zásadné zmeny, aj keď je to veľmi jednoduché to riešenie, ktoré ste priniesli, tak aspoň po nejakej diskusii. Po nejakej diskusii, či sú to vyšetrovatelia, prinajmenšom vyšetrovatelia, ale aj tie okresné úrady po nejakej diskusii. Prečo to nemohlo ísť v riadnom pripomienkovom konaní? To je pre mňa otázka. To je pre mňa otázka. Prečo po roku trištvrte vy sem prídete, neviete si priznať chybu, a prídete sem s riešením, o ktorom sám rozprávate, že nie je dobré? Takže prvý problém je, že ste tu presadili niečo, o čom ste vedeli, že bude problém, a stálo vám to za to. Problém vznikol, vy si ho nepriznáte a zase prídete s rýchlym riešením namiesto toho, aby ste sa proste venovali naozaj komplexnému riešeniu pre boj s kriminalitou od drobnej kriminality, samozrejme. Je dôležité, aby ste mali dobré riešenie. Nie ste ochotný prijať ani realitu, nie ste ochotný prijať ani zodpovednosť a potom takto vyzerá, vyzerajú tie riešenia, s ktorými sem prichádzate. Zvaľovať vinu na iných a nedoniesť dobré riešenie - toto riešenie je skutočne alibistické. A to, čo ja som, ak som, ak ste použili nejaké moje vyjadrenia, tak to, ja čo som považovala za správne, je, áno, pri takej hanebnej novele trestných kódexov uvažovať nad tým, aké opatrenie zaviesť, aby ľudia za drobné krádeže nekončili vo výkone trestu odňatia slobody. Áno, ale to by znamenalo, že sem musíte prísť s nejakým zásadným nejakým opatrením iným. Na to sme vás upozorňovali. Aj ja som vás tu upozorňovala, že vy žiadne nemáte, žiadne, že vy ste len posunuli hranicu 700 eur a všetky protiprávne činnosti proti majetku do 700 eur sú proste, nechávate proste prepadnúť do priestoru, ktorý je nepostihnuteľný. Že to sa proste, že to idete urobiť. Na to sme vás tu všetci upozorňovali. Ja som upozorňovala vás, upozorňovala som ministra vnútra. Vtedy som upozorňovala aj generálneho prokurátora, že tu sa treba ozvať, že tu sa treba ozvať. Generálny prokurátor sa dnes k tomu stavia aspoň teraz jasne. Vy sa k tomu neviete jasne postaviť. A to sem prinášate to riešenie. To riešenie, ktoré ste priniesli, je naozaj narýchlo a nie je ani dostatočne dobré. Lebo prečo čakať trikrát, keď niekto ukradne vec, aby ste to začali riešiť? Prečo čakať trikrát? To ja si nemyslím, že je správne, lebo tá prvá krádež, druhá krádež, proste takto, ako ste ju nastavili, tak vlastne s tým človekom sa vôbec nepracuje. Nemáte tu absolútne žiadne výchovné opatrenia v tom návrhu, nič. Ja čakám, že tu vystúpite a poviete nám, ako budete s tým človekom, s tým páchateľom pracovať, keď teda spadne do trestného systému, bude odsúdený za tú drobnú krádež, kto s ním bude ako pracovať. Lebo to, čo ste ponúkli, je skutočne len to, čo bolo, len mäkšie, a nič viac a nič viac. Nemáme tu ľudí, ktorí by pracovali s odsúdenými. To znamená, že človek bude odsúdený za druhú krádež a ja počúvam, že potom mu chcete dať asi do ruky metlu. A to by vám tu povedal, a ja verím tomu, že pán poslanec Ledecký vystúpi a, aspoň vo faktickej, a vysvetlí vám, že ľudia, ktorí páchajú tieto drobné krádeže, ako veľmi im pomôže potom tá metla s verejnoprospešnými prácami. Lebo to určite nie je riešenie. Toto nie je to výchovné opatrenie. Dať metlu do ruky páchateľovi trestnej činnosti za drobné krádeže nie je to riešenie. A určite nie bundy, ktoré nám tu navrhuje pán poslanec Glück. To musíte proste vedieť, že, aj vidieť sami, že toto je proste smiešne, toto nie sú tie riešenia. To, čo nám priniesol pán minister spravodlivosti, nám priniesol niečo, čo nefungovalo. A tí ľudia naozaj skončili za drobné krádeže vo výkone trestu odňatia slobody. Teraz to len trošku posunul. Povedal nie za druhýkrát, keď pokradne, ale tretíkrát, keď pokradne, pôjde vlastne do výkonu trestu odňatia slobody. Áno, bude to najprv podmienečný trest. Však nech sa k tomu vyjadrí, ja budem rada, keď bude reagovať. Ale vlastne to, čo nám priniesol minister spravodlivosti, je to, kľudne ma opravte, pán minister, ak sa mýlim, za tri krádeže človek spadne do trestného systému. To znamená, áno, potom s ním bude vedený celý trestný proces, bude odsúdený. Keď prvýkrát bude odsúdený za tretiu krádež, nie, nedostane hneď natvrdo výkon trestu odňatia slobody, to je takmer nepravdepodobné, že by dostal, dostane podmienečný trest. Lenže ten podmienečný trest v dnešných podmienkach funguje tak, že s tým človekom nikto nepracuje. To znamená, on tým prejde, dostane na papieri, že má podmienečný trest, má skúšobnú dobu, v ktorej sa má slušne správať, nepáchať priestupky a ak spácha, no tak, samozrejme, prepadne nám do výkonu trestu odňatia slobody. Ale z ničoho nevyplýva, že by ste s tým človekom pracovali, z ničoho. To znamená, áno, je možné, že sa nám zase začnú zapĺňať väznice ľuďmi, ktorí páchajú drobnú takúto majetkovú trestnú činnosť, a že neurobíme nič pre to, aby proste nám to spadlo sem. A potom, samozrejme, že je to finančne nákladné, ten človek sa zacyklí priamo vo výkone trestu odňatia slobody. Nemôžem povedať, že hneď by sa naučil a že to bude znamenať, že už sa nám tam nevráti, pre niekoho možno áno, ale pre mnohých možno skôr ich to naučí nejakým iným novým zručnostiam, že nám tam potom už ostanú v tom trestnom systéme. Proste s tými ľuďmi treba naozaj pracovať, ale na to treba ľudí. To pán minister veľmi dobre vie. Veľmi dobre to vie, a preto pre mňa je nepochopiteľné, že sem prichádza s návrhmi minister spravodlivosti, ktoré majú finančné dopady, ale nerieši pre boj s kriminalitou ľudí, ktorých v systéme potrebuje. To sú tí ľudia, ktorí vám dohliadajú nad odsúdenými, to sú tí ľudia, tých nemáme, tých nemáme. Máme tu tragické prípady, ktoré sú aj preto, že nemáme ľudí, ktorí by pracovali s odsúdenými, ktorí nie sú vo väzniciach, ktorí nie sú vo výkone trestu odňatia slobody. Majú napríklad podmienečné tresty, majú nejaké obmedzenia, majú domáce väzenie, ale keď sa s tými ľuďmi nepracuje, nemôžete čakať, že prestanú páchať trestnú činnosť. A určite domáce väzenie nie je namieste za závažnú trestnú činnosť tzv. bielych golierov s vysokými finančnými dopadmi. No tak tí, keď budú proste doma, no tak to chcem vidieť, ako títo ľudia naozaj to bude pre nich odstrašujúce, aby nepáchali trestnú činnosť. To určite nie. Ale pri týchto drobných krádežiach to sú vlastne ľudia, pri ktorých nemôžete riešiť ani peňažné tresty, pretože nemajú z čoho zaplatiť. Preto ten doplnok, ktorý tu je k samotnému návrhu, že vlastne tá náhrada škody tej krádeže má byť riešená odňatím vodičského preukazu, no tak to je v tomto výsmech. Tí ľudia žiadne autá nemajú, títo naozaj nemajú. Vodičský preukaz tu ako náhrada škody, ktorá by mala pre nich byť nejaké zastrašenie, že môže im byť odňatý vodičský preukaz, to určite nie je cesta. To určite nie je cesta pre tieto krádeže v obchodoch. Tí nemajú z čoho. S tými ľuďmi naozaj treba pracovať a čo najskôr, čo najskôr pri páchaní tej trestnej činnosti. A to je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že rok a trištvrte minister spravodlivosti sa tvári, že nič nevidí, rozpráva o tom, že vlastne kriminalita nie je. Tuto pán podpredseda parlamentu s dátami, ktoré sú z trestných činov majetkových, tu s nimi pracuje, že ako sa nám znižuje kriminalita. No jasne, že sa nám znižuje, keď nám to prepadlo do priestupkov, tak samozrejme, že je potom menej tých krádeží, ktoré sú v trestnom čine. Veď to aj vy musíte rozumieť, že keď proste nastavíte, že ten trestný čin je od nejakej vyššej hranici, no tak, samozrejme, že ich budeme mať menej. Ale to neznamená, že máme menej tej protiprávnej činnosti, len je nepostihnuteľná, len nám spadla proste niekde inde do priestupkov, kde na to systém absolútne nebol pripravený, absolútne nebol. Rok a trištvrte ste to nechali takto. A potom sem minister spravodlivosti príde s tým, čo tu bolo a, áno, čo sme kritizovali. Žiadne dobré riešenie to nie je. Je to lepšie ako nič, ale toto je hanba, že po roku trištvrte sem príde minister spravodlivosti s takýmto návrhom. A ja čakám, kedy príde a povie proste, čo je to komplexné riešenie, aby sa nám nepáchala, aby nám nepáchali takúto trestnú činnosť a bolo to odstrašujúce. Lebo ja sa domnievam, netreba čakať trikrát, s tým človekom treba pracovať čo najskôr. Už druhá krádež by mala byť mementom toho, že treba niečo robiť. Nečakať, že trikrát vlastne toho človeka, veď to je aj záťaž pre celý systém, aby sme riešili tri krádeže a až potom ho riešili v tom trestnom práve. A takto, ako je to nastavené, ako to má pán minister, tak je potom otázka, keď to bude štvrtá krádež, čo sa potom udeje, či už je to v rámci trestného práva, alebo zase nám spadne do priestupkov. Preto my máme aj návrh a ja budem dávať aj pozmeňujúci návrh k tomu, že aby bolo úplne zrejmé, akonáhle ten človek padne do trestného systému, už tam ostane, už keď pokračuje v tej trestnej činnosti, teda proti, proti tým, proti majetkovej protiprávnej činnosti, že už nám ostane v tom trestnom systéme, už tam ho sledujeme a tam s ním pracujeme. Ale nemôže to ostať na tom, že sudca má len vlastne v zásade možnosť, že dá mu podmienečný odklad, to znamená, že odloží ten výkon trestu odňatia slobody alebo mu ho dá natvrdo. Toto sú naozaj, toto je hanba, že s týmto prichádza minister spravodlivosti po roku trištvrte. To je naozaj hanba. Lebo to je skutočne potom vizitka toho, že mimo akéhokoľvek aparátu štátu sa tu vytvára trestná politika. Ten materiál, s ktorým prišiel 6. decembra pán minister, určite nebol robený s riadnym aparátom na ministerstve spravodlivosti, za to dám ruku do ohňa. Toto by ľudia na ministerstve spravodlivosti neurobili, neurobili. A keby s nimi naozaj riadne konzultoval, tak by ho upozornili na všetky diery, ktoré tam mal. Ale to, samozrejme, pán minister nechcel. Obišiel celý aparát na ministerstve spravodlivosti. Tu skutočne je zjavné, že tu sa pripravujú podklady s ľuďmi, ktorí proste v tom nemajú riadnu skúsenosť a odbornosť. Takto sa trestná politika nerobí. A o tom je riadne pripomienkové konanie, že takéto návrhy proste, ktoré sem majú prísť do parlamentu, tak prejdú nejakou diskusiou. Ja nepoviem, keby sa niečo zrazu stalo, na druhý deň treba reagovať, že sem príde minister a povie, mám na to rýchle riešenie, treba to urobiť a takto. Ale my tu rok a trištvrte, rok a trištvrte sledujeme krádeže a potom zo dňa na deň vlastne tu máme prijať nejaký návrh, ktorý neprešiel žiadnou poriadnou diskusiou a nie je komplexný. Proste je to naozaj narýchlo riešenie, o ktorom aj minister vie, že nie je dobrý a že potrebuje k tomu ľudí. A keď si pozreme finančnú doložku, tak tam máte nič, nič. Ale popritom sem prišiel pán minister s tým, že treba nových verejných funkcionárov v Justičnej akadémii, to ste tu schválili, treba novú dotačnú schému, jeden milión teraz rozdeľoval pán minister vysokým školám, minister spravodlivosti. Ja sa pozrem potom, pán minister, na čo presne sa dali tie peniaze, lebo nie je to tak jednoznačné z tej dotačnej schémy, že by to išlo iba na tých ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Nie je to tak zrejmé z tej dotačnej schémy vôbec, že by na to, len na to mali ísť peniaze, že vzdelávať ľudí, ktorí potom budú pracovať len pre justíciu ako tí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými. Takto nie je napísaná tá dotačná schéma, nie je to zrejmé a ja sa určite budem na to presne pýtať, koľko každé euro, ako bolo použité. Ale milión máte na takúto dotačnú schému, to máte, ale na tých ľudí, aby ste ich prijali do systému, to nemáte, to nemáte. Lebo tú dotačnú schému, pán minister, keď som vás počula, vašu pripomienku, že to bude na to určené, no tak ma naozaj prekvapili kritériá, že kritériá pre tie školy sú podľa toho, koľko má škola študentov. No tak nie je to podľa toho, koľko sa prihlási na ten špeciálny kurz, koľko študentov sa prihlási na kurz, ktorí budú potom pracovať ako budúci tzv. probační, mediační úradníci. Tí teda, ktorých potrebuje minister spravodlivosti. Nie, nie, to je podľa toho, koľko má tá škola študentov. No zhodou okolností právnická fakulta pod vedením dekana Burdu na tom vyzerá najlepšie. A už sa aj pán dekan vyjadril, že, samozrejme, na základe tých kritérií, ako sú dané, tak ja by som mal byť najúspešnejší. No tak takto, keď je to povedané, nie je vôbec zrejmé, že ten milión proste pôjde do systému justície, že skutočne pôjde len na to, aby tu boli ľudia, ktorí budú dohliadať nad odsúdenými. Nie je to tak postavené. Nie je to tak postavené. Vôbec to z toho nie je zrejmé. Tu proste kľúčovo chýbajú ľudia v systéme. Tu chýbajú stovky ľudí, aby ste mali predstavu. Stovky ľudí tu chýbajú, a minister na nich nemá. Ale má viac verejných funkcionárov v Justičnej akadémii, už má schválené, že môže dávať jubilejné platy sudcom, to áno, to tu prišlo, to ste schválili, to ste schválili. Dotačná schéma, nech sa páči, milión, ale na ľudí, na ľudí, ktorých potrebuje na dohľad nad odsúdenými, nemá. A keby ich mal, tak by sem prišiel s normálnym opatrením. A to opatrenie je, že proste tí ľudia by prešli nejakým výcvikom, nejakým výchovným naozajstným opatrením, aby nepáchali ďalej trestnú činnosť. Lebo je namieste naozaj mať také opatrenia, že nehrozíte tým ľuďom hneď trestom odňatia slobody, že správaj sa poriadne, keď nie, pôjdeš do výkonu trestu , ale s tými ľuďmi naozaj robíte. To je naozaj cesta a to sa naozaj osvedčilo. Pán minister má moduly tzv. moduly šance na návrat. Má tam moduly špeciálneho výcviku pre odsúdených, ktorým by mali ľudia prejsť. A ukázalo sa v iných krajinách, že toto je cesta, že keď tým s tými ľuďmi robíte. A ja nehovorím o krátkodobých trestoch, my to aj priamo navrhujeme. To sú proste ten trest, ktorý by mal byť, nemusí sa to rovno volať trest výcviku, ale jednoducho malo by to byť riadnou súčasťou tej trestnej politiky, že keď je človek odsúdený, tak nejakým výcvikom musí prejsť, že hneď nepadne do toho výkonu trestu odňatia slobody, hneď nesedí v tej base, ale že prejde tým múrom tej väznice, tou bránou a vidí, vidí, čo ho tam čaká, keď bude ďalej páchať trestnú činnosť, ale že mu dáte šancu, že mu vysvetlíte, ako ten štát funguje. Práve pre týchto páchateľov drobnej trestnej činnosti treba mu ukázať, môže byť zacyklený, nevie, možno potrebuje nejakú pomoc štátu, kde tá pomoc štátu existuje, za akých okolností. A ukázať mu, vysvetliť mu, že keď takto bude pokračovať ďalej, tu skončí. Tie moduly minister má. Boli pripravené ešte počas toho, ako som bola ministerka spravodlivosti. Tie moduly tam má. Vedel by ich spustiť do pol roka určite. A to je naozaj to riešenie, ktoré by tu, tu bolo nápomocné. Lebo tí ľudia, ktorí páchajú túto drobnú trestnú činnosť, nestačí, že im budete hroziť - skončíš vo výkone trestu odňatia slobody - , nie, to určite nestačí. S tými ľuďmi musíte pracovať, nie rovno ich dať do toho výkonu trestu odňatia slobody, ale dať im možnosť, dať im tú šancu, prejde cez tú bránu, vidí, ako to tam vyzerá, musí prejsť nejakým výcvikom niekoľko hodín, najmenej sto hodín dáva zmysel, a to sa naozaj osvedčilo v tých krajinách. Nie je to také drahé ako výkon trestu odňatia slobody a je šanca, že ten človek sa vám proste nevráti k tomu páchaniu trestnej činnosti a bude to pre neho dostatočne odradzujúce a bude tomu rozumieť, čo má robiť, aby nepáchal ďalej trestnú činnosť. Dáte mu naozaj šancu. Ale tu nič také nie je. Nie je tu na ľudí a nie je tu systém takýchto opatrení. Nie je tu nič. Je tu nula. Je tu návrat k tomu, čo bolo, čo vieme, že nie je dobré. A medzitým prešiel rok a trištvrte, príde sem minister spravodlivosti, ktorý sa vyhovára na opozíciu. Ale veď je to predsa úplne jasné, keď nemáte postih za protiprávnu činnosť, prečo by ľudia dodržiavali zákon? Keď neviete vlastne ich donútiť, tí, čo nedodržiavajú zákon, že budú za to potrestaní. Tak sa nastavila právna úprava narýchlo, takto pre rokom trištvrte. Do 700 eur je to nepostihnuteľné, lebo systém na to nebol pripravený. To vidíte, preto sa tak množia tie krádeže aj s tou agresivitou, preto sa to stalo, lebo to tak nechal minister vnútra, lebo to tak nechal minister spravodlivosti. A potom tí ľudia, ktorí sú v systéme, musia byť frustrovaní, či sú to policajti, aj na tých okresných úradoch, ktorí vidia, koľko toho je a oni to proste nemajú šancu zvládnuť. Nemajú to šancu zvládnuť. A ja vyzývam a žiadam ministra spravodlivosti, aby prišiel s riadnymi opatreniami, ktoré budú dávať zmysel. Ako minister spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za trestnú politiku, aby prišiel s riadnymi riešeniami, kde budú aj takéto výchovné opatrenia, kde nebude tomu človeku len hroziť výkon trestu odňatia slobody. My také návrhy máme. Budeme ich v druhom čítaní predstavovať. Máme presné konkrétne riešenia a tie riešenia sú realizovateľné. Vzhľadom na čas, ktorý chcem nechať mojim kolegom, končím týmto moje vystúpenie. Nech sa páči, pán minister, môžte reagovať. Ja už asi reagovať nemôžem, pretože by nemali priestor moji kolegovia. Takto vyzerá diskusia o trestnej politike na Slovensku. Že sem prídete, useknete rozpravu, nedáte diskusiu ani predtým a potom nie je tu možné ani o tom diskutovať. Ďakujem pekne. [09:59] Peter Žiga Tri, štyri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Ledecký. [09:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Mária, ty si hovorila, že s tými ľuďmi treba pracovať. To je podľa mňa najdôležitejšia vec, lebo ja, keď som robil na obci, tak som mal zavedený nielen systém sankcií, ale aj systém benefitov. To znamená, že keď ten človek potreboval opraviť strechu, tak my sme mu ju vedeli obecná firma urobiť na splátky, keď chcel zaviesť vodu, tak my sme mu to vedeli urobiť na splátky alebo nejak sa s ním dohodnúť. Alebo keď potreboval naozaj nejakú pomoc, že nemal z čoho žiť, tak sme ho vedeli zamestnať, ale podmienka bola, že deti museli chodiť do školy, že nemal žiadne drobné krádeže, že nemal priestupky alebo podmienka bola, že ten priestupok, ktorý urobil, bol posledný. A vlastne týmto systémom, že niekto s ním pracoval, tí ľudia boli vedení k zodpovednosti a k normálnemu životu. A mňa veľmi prekvapilo, my sme zamestnávali ľudí z dvoch obcí, z dvoch vylúčených rómskych komunít, a keď som už, už sme mali vyčerpané, troška sme sa rozširovali, tak sme začali z ďalšej obce, z ďalšej rómskej komunity a my sme zistili jednu vec podstatnú, že jednoducho nanovo musíme vysvetliť všetkým ľuďom, aby pochopili, že aký systém je zavedený a ako funguje, a keď to nebudú dodržiavať, jednoducho tie benefity nebudú mať. To je, to je sakra dôležité k tomu, aby to fungovalo. To znamená, niekto ich musí viesť. A keď si hovorila o tom, že vlastne boli obvinené médiá a opozícia, že to rieši, pán predsedajúci, či sa vám páči alebo nie, áno, mrzí ma to, že keď upozorním ministra, že sa niečo zneužíva a on ma obviní, a keď to urobí jeho kolega Taraba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:59] Peter Žiga Pán poslanec Grendel. [09:59] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Chcem sa vám poďakovať, pani poslankyňa, že ste vystúpili v rozprave. O chvíľu vystúpi v rozprave za náš poslanecký klub aj pán poslanec Pročko. Aj jemu sa chcem dopredu poďakovať, pretože včera sme sa od pána ministra dozvedeli, že aj on, aj pán podpredseda Gašpar sa riadia tým, čo vy hovoríte v rozprave. Na základe toho, že to počúvajú a že sa podľa toho riadia, pán podpredseda parlamentu Gašpar, vtedy myslím, že bol len radovým poslancom, v tom čase tu bol podpredseda ešte pán Blaha, pripravil pán poslanec Gašpar pozmeňujúci návrh na ústavnoprávnom výbore a zmenil ešte pôvodný návrh zákona. Takže ďakujem pekne, že ste vystúpili. Dúfam, že pán minister počúval. Dúfam, že aj pána Pročka si vypočuje, že sa budú inšpirovať, že pán Gašpar na základe vašich vystúpení pripraví pozmeňujúci návrh na výbore ústavnoprávnom a cez ten pozmeňujúci návrh, ak vás teda počúvali a ak sa naozaj riadia tým, čo hovoríte, sprísnia tresty aj pre ostatné ekonomické trestné činy, korupčné trestné činy, zvýšia trestné sadzby, vrátia premlčacie lehoty a tak ďalej. Takže ešte raz veľká vďaka a čakám na ten inšpiratívny pozmeňujúci návrh pána podpredsedu parlamentu Gašpara. [09:59] Peter Žiga Pani poslankyňa Hanuliaková. [09:59] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, vy ste sa pýtala, že prečo za skoro teda dva roky nedokázala prísť táto vláda alebo teda pán minister spravodlivosti s odborným riešením situácie, do ktorej nás teda dostala táto vláda. A ja si myslím, že problém je v tom, že vláda nemá záujem riešiť veci odbornou diskusiou, pretože kebyže to tak je, tak presne ako ste povedala, tak zákon prejde riadnym pripomienkovým konaním a ten prístup by vyzeral naozaj úplne inak. A ja si myslím, že obzvlášť takto dôležitý zákon, ktorý sa týka boja s kriminalitou, by mal teda prejsť tou odbornou diskusiou. A táto vláda svojím konaním naozaj vedome ohrozuje ľudí na Slovensku. A ja nerozumiem, že prečo si zatvárali tak dlho oči pred tým, čo sa dialo v našich obchodoch, v našich uliciach, a teda aj stále sa ešte deje, že prečo to muselo zájsť naozaj do takéhoto extrému, aby sa teda trochu pán minister prebral. A mňa mrzí teda, že ani si nedokáže nakoniec priznať tú chybu, ale opäť len teda, ako sme to mali možnosť si aj prečítať teda v dôvodovej správe, aj tuto od nich počúvame, že za všetko môže opozícia. Ale nie, ľudia, ktorí to teda sledujú alebo za toto určite nemôže opozícia, za toto môže táto vláda. Ďakujem. [09:59] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [09:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja chcem dopredu poďakovať Gáborovi za jeho vystúpenie, pretože tiež bude úžasné. A ja chcem dopredu poďakovať pánovi Žigovi, ktorý dnes vedie schôdzu naozaj v Božej milosti. Je advent a ja mu chcem dopredu poďakovať, že nebude prerušovať nás, keďže nám už tú rozpravu skrátili a že naozaj nechá na nás poslancoch, keďže máme právo a niektorí sú výborní rétorici, tak ja mu chcem dopredu poďakovať, pán Žiga. A ďakujem aj vám dopredu, pani Kolíková, pretože povedali ste, že peniaze z Plánu obnovy nedostaneme. A ja sa čudujem Robertovi Ficovi, že robí takéto veci, keď on vie, že tie peniaze potrebuje. Však, preboha, Bartekov asistent a ďalší a ďalší, veď tie milióny potrebujú. Tak ja neviem, v tej Božej milosti, pán predsedajúci Žiga, keď s ním budete, tak sa ho spýtajte, Robert, prečo robíš takéto veci? A teraz, keď tam máte vedľa seba pána Suska, tak sa ho spýtajte, Susko, čo si normálny, prečo to robíš, veď nedostaneme lóve, ktoré si môžeme rozdeliť. Ďakujem všetkým dopredu. [09:59] Peter Žiga Pán poslanec Pročko, som sklamaný, že nevnímate tú veľkorysosť moju počas tohto adventného obdobia (povedané s úsmevom). S reakciou pani poslankyňa Kolíková. [09:59] Mária Kolíková Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, pani poslankyne. Šialené je, že som sa musela opýtať aj pána Dostála, či mi dovolí vystúpiť ešte, alebo mu berem čas. Toto je, to je tak strašne nedôstojné toto, čo ste urobili. V takejto naozaj že zásadnej, dôležitej veci, ktorú tu konečne máme na stole, že takto useknete rozpravu. Proste to je tak nechutné, tak je to nechutné. Áno, stojí mi to za toto povedať, lebo je to hrozné, že proste nemôžme tu normálne diskutovať, ku všetkému sa vyjadrovať, k tejto rozprave, k veci, lebo ste sa rozhodli, že ideme narýchlo poriešiť, s čím prišiel minister spravodlivosti, a nie je to dobré. A ja by som teda chcela vidieť a chcela by som, aby minister spravodlivosti tu vystúpil, aby povedal, že v tomto návrhu nič iné ako drobné krádeže nebude. Chcem to vidieť, či sa to naozaj stane. Ste takto usekli rozpravu. Ja som zvedavá, čo bude na ústavnoprávnom výbore a či tam skutočne budú pozmeňujúce návrhy, ako hovorí pán poslanec Grendel a budú len súvisieť s drobnými krádežami, že tam nič iné nebude. Lebo keď tam bude niečo ďalšie, tak to bude naozaj už absolútne chrapúnstvo a nechutné, že to bude, že takto zneužijete potom ten priestor, kde useknete rozpravu, že tam bude proste niečo, čo vôbec nesúvisí s riešením kriminality a drobnými krádežami a že tam proste nacpete niečo ohavné. Ja som fakt zvedavá. Ja som fakt zvedavá, že či sa náhodou takéto niečo neudeje. Fakt som zvedavá. A budem veľmi rada, keď minister spravodlivosti vystúpi a sám dohliadne nad tým, že tam budú len veci, ktoré súvisia len s tým, čo tu prerokúvame, lebo máme k tomu skrátenú debatu, samotný návrh neprešiel žiadnou riadnou diskusiou a ešte tá diskusia, ktorá je tu, je proste zúžená na minimum. A naozaj neviem odpustiť, že takéto riešenie sem príde pod rukou a nie sú tam žiadne výchovné opatrenia a žiadni ľudia, lebo ak niečo skutočne platí na páchateľov tejto drobnej majetkovej trestnej činnosti, tak je to, že s tými ľuďmi treba pracovať. A vy v tom nemáte nič. [09:59] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Majerský, ale keďže nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Plevíková to isté. Pán poslanec Spišiak v sále je. Chcete vystúpiť? Nech sa páči. [09:59] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera som si veľmi pozorne vypočul rozpravu pána ministra spravodlivosti, fakt pozorne. A možno by som teraz ani nevystúpil, lebo v podstate rieši teraz to, čo riešiť mal už síce dávno, ale predsa len rieši. Nejaké riešenia tam sú v podstate aj odborne zdôvodnené, len je tam jedna obrovská, obrovská chyba, že zdôvodnenie všetkých týchto krokov a oneskorenosť prijatia týchto krokov zvaľuje akože na opozíciu, ktorá upozorňovala, že alebo skôr motivovala potencionálnych páchateľov, aby sa pustili do páchania trestnej činnosti. Osobne ma to prinútilo sa naozaj zamyslieť nad tým, že či to je fakt tak, ako som ja osobne ako opozičný politik prispel k tomu, že tu stúpa kriminalita, či sme spravili fakt nejakú chybu, alebo proste som sa nad tým zamyslel. Úplne ma zdesilo to, keď som začal spomínať na minulosť zhruba do roku 2001, keď som sa stal 1. viceprezidentom a začali sme tvoriť Koncepciu boja proti organizovanej kriminalite alebo celkovo proti kriminalite, ale prioritne proti tej organizovanej. V momente som napísal Koncepciu rozvoja služby kriminálnej polície. Vďaka tejto koncepcie sme v podstate vyriešili problém, ktorý sme mali pri vstupných procesoch do Európskej únie s kapitolou 24 m) Vnútorná bezpečnosť, lebo experti z tej komisie uznali, že naozaj, i keď síce to ešte nemáme, ale máme to perfektne pripravené a po voľbách v roku ´22 sa to zrealizuje. Čiže to bola jedna z podmienok, ktorá bola splnená na vstup do Európskej únie. Ja som bol hrdý sám na seba, že sa mi to aspoň takto podarilo. Vzápätí na to som bol pozvaný do Holandska, Dánska a Belgicka, lebo členovia tej kontrolnej komisie z týchto krajín doma porozprávali, čo tu videli a v týchto krajinách sa to snažili zaviesť presne tak, ako som ja navrhol v tej koncepcii. To ma tiež veľmi potešilo. Potom, keď sme tu zaviedli ÚBOK - Úrad boja proti organizovanej kriminalite -, prišli sem dokonca z Veľkej Británie experti, ktorí tvorili v tom čase britskú National Crime Agency, čiže Britskú národnú kriminálnu agentúru. Prišli so mnou konzultovať, či to robia dobre, či to je tak správne. Tiež som bol na seba hrdý, že odborníci z týchto krajín prichádzajú konzultovať k nám, že ako bojovať s organizovanou kriminalitou. Ja som túto koncepciu postavil na základe praktických skúseností ako okresný riaditeľ z Dunajskej Stredy a predtým ešte ako operatívec radový na Prezídiu policajného zboru, kde som videl nedostatky, videl som problémy, videl som koncepčné zrady, a preto som vedel presne, čo je potrebné spraviť, teda okrem trestného poriadku a trestno-právnych kódexov ešte aj množstvo iných zákonov s tým súvisiacich, ktoré v tom čase sa ani nepodarilo, ale postupne sa ako-tak zaviedli. Samozrejme, oprel som to o koncepciu Giovanniho Falconeho, sicílskeho prokurátora alebo vyšetrujúceho sudcu, ktorý pomocou týchto metód ako-tak dokázal stíhať sicílsku Cosa Nostru. Presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to, bol som súčasťou, iniciátorom a priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike. Plynutím času som sa dostal až do parlamentu a teraz vidím, ako sa to všetko krok za krokom búra. Začalo sa to už dávnejšie, ale len tak chirurgickými sekmi, že tá efektivita, tie sľuby, ktoré mali byť tesáky, že sa zatnú a potom sa postupne eliminuje organizovaná kriminalita, sa obrusovali, zjemňovali a nakoniec teraz som súčasťou parlamentu, kde sa toto všetko úplne ruší, ale že úplne. Posledným klincom bol včera, bolo rozhodnutie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti čiste len kvôli tomu, aby odstavili šéfku toho úradu, kvôli ničomu inému. A teraz tu rokujeme o zvýšenom nápade drobnej kriminality a predkladateľ akých-takých opatrení s oneskorením možno roka tvrdí, že opozícia je na vine. Ja som opozícia tiež a ja sa cítim osobne až tak skľučujúco až zle, že ja som na vine? Však ja som tu dušu vyložil za to, aby sa tu niečo postavilo, aby sa to zrealizovalo, aby to bolo v prospech tých, ktorých tá organizovaná kriminalita či už tá, jak to nazývate tu všelijako, hrubokrká alebo aj tá ekonomická, tá je ešte nebezpečnejšia, oveľa nebezpečnejšia, tí hrubokrkí, to sú len také pouličné gangy, to je nič, rozožiera našu spoločnosť a ja mám byť na vine? Alebo opozícia? Keď upozorní súčasnú koalíciu a tých, čo to iniciujú, novely trestných, Trestného zákona, trestného poriadku, rušením inštitúcií, ktoré majú byť nápomocné pri tom boji. Tak preto som si dovolil teraz k tomu niečo povedať. Nie opozícia je na vine. A keď už, ja som dokonca povedal, že keď sa má zaviesť restoratívna justícia, tak v prvom rade je potrebné vykonať analýzy dopadov toho zavádzania. To je v prvom rade, že musí ten, kto to chce zaviesť, mať premyslené, aký dopad to bude mať na zločincov už stíhaných alebo tých, ktorí len sú potencionálni zločinci, ktorí pod vplyvom takto prijatých noviel budú motivovaní, povedzme, páchať, keď vidia, že trestné sadzby sa znižujú, škody určujúce kvalifikované skutkové podstaty sa zvyšujú, premlčacie lehoty sa znižujú, jednoducho toto je motivačný prvok pre všetkých, ktorí buď páchajú, alebo chcú páchať, alebo aj páchali trestnú činnosť. Jednoducho to je logika veci. A keď toto chceme zaviesť z ničoho nič, musíme mať pripravené na to inštitúty, orgány, ktoré tomu majú predchádzať, a ubrzdiť ten prvý ošiaľ, ktorý nastane po uvoľnení trestného práva a procesu. Musí ten ošiaľ. Ja som toto zažil začiatkom deväťdesiatych rokov po zavedení demokracie, Havlovej amnestie, kde proste bol ošiaľ. Každý kradol, podvádzal, zneužíval všetko, čo sa len dá. Nebol na to pripravený ani polícia, ani justícia, ani trestný poriadok, nič. Nedalo sa s tým robiť v podstate nič, len sledovať, čo sa bude diať. Teraz vidím a som to upozorňoval na to pri zavádzaní alebo debatení tu o tých, o novelách trestných, že toto zrejme nastane s najväčšou pravdepodobnosťou. Preto mám byť vinný, že to reálne aj nastalo? Čiže ak naozaj chceli zaviesť restoratívnu justíciu, tak v prvom rade mali vedieť, a to určite aj vedeli, že Policajný zbor je v podstave a ešte budú odchádzať v tom čase policajti pod vplyvom nadmerne zvýšeného odchodového dôchodku. Potom budú niektorí tí efektívni, tí najlepší profesne, najvzácnejší, budú eliminovaní, odstavovaní, dostanú sa tam takí, ktorí jednoducho nemajú praktické skúsenosti s týmto všetkým, takže bude im to trvať pomaly, neefektívne, kým si to natrénujú, kým do toho prídu, ak vôbec budú chcieť a pod vplyvom ekonomických alebo politických tlakov sa radšej na to nevykašľú a budú sa tešiť, že sú vo funkciách na špecializovaných útvaroch. Čiže nebolo to premyslené, jednoznačne z toho vyplýva to, čo tu už bolo povedané tisíckrát ak nie viackrát, že to bolo cielené na pomoc vtedy alebo ešte aj dnes obvineným, obžalovaným ľuďom, ktorých bolo treba zachraňovať spod ošiaľu, ktorý oni tu nazývajú v tých rokoch ´20 až ´23. Lenže teraz už v podstate to vykonali. Trestný zákon, trestný poriadok sú novelizované a už teraz aj keď by sme to rovno dali späť do tých pôvodných koľají, vytvorili všetko možné špecializované, už na týchto ľudí sa bude vzťahovať vždy to najpozitívnejšie, najpriaznivejšie v trestnom konaní, a to je práve to, čo je teraz. Čiže situácia je vyriešená. Preto nechápem, prečo im tak dlho a tak komplikovane trvá napraviť to, čo spôsobili. A keď aj horko-ťažko sa odhodlajú to napraviť, tak to zvalia na opozíciu, že ona je na vine. To, to nie je také jednoduché. To sa zapíše do dokumentov, ktoré budú súvisieť s týmito novelami, ktoré tu teraz ideme schvaľovať, zdôvodnenie po desiatich, dvadsiatich alebo koľkátich rokoch v archívoch budú hľadať historici, že kde nastala tá zrada, kto bol vtedy poslanec, kto to schválil, kto sa k tomu ako vyjadril. A ja nechcem byť ten, ktorý som sa k tomu nevyjadril a len ticho tu sedím bezmocne a ešte mám byť aj vinný za to, že sa zvýšila kriminalita. Pritom ja som hovoril, že ako to treba zavádzať, na brannobezpečnostnom výbore prvom som sa pýtal ministra vnútra, či to má zanalyzované, či má analýzu dopadov, či má pripravený Policajný zbor, aby to zvládol, či vzrastie kriminalita, či vzrastie alebo klesne počet trestných spisov. Keď klesne počet, evidentne, že klesne, keď trestná činnosť sa prekvalifikuje na priestupky, čo s tými policajtami, čo dovtedy robili trestné konanie, či teraz pôjdu hliadkovať, alebo ako to bude riešené, či má pripravenú štátnu správu, okresné úrady na enormný alebo keď aj možno neenormný, ale na nárast priestupkových pojednávaní. Či sankcie, ktoré sú definované v tom aktuálne platnom priestupkovom zákone, sú účinné alebo efektívne, alebo dostatočne odstrašujúce proti tým, ktorí budú páchať tú, tie priestupky. Nič nebolo, nič, postupne až zavádzali, až následne, čiže bolo to zle robené. A teraz k tomu zvýšeniu škody malej na 700 euro z tých 266. Keď to už, áno, je to objektívne zdôvodnené, že inflácia 266, 700 povedzme v porovnaní s minimálnou mzdou, možno že to je aj objektívne zvýšenie, ale nie z ničoho nič bez prípravy. Bez prípravy Policajného zboru, štátnych orgánov, okresných úradov, aby zvládli tú zmenu. Čiže keď už to raz chceli zaviesť, tak to mohli robiť postupne, lebo robili tri veci naraz, tri naraz. Za prvé, zaviedli tých 700 eur minimálnu či malú škodu, potom zrušili priestupkovú recidívu a ešte nemali pripravený Policajný zbor, lebo bol v rozklade - hromadný odsun policajtov hlavne tých starších s výsluhovými dôchodkami do civilu. Tri veci naraz - to je hlavná príčina nárastu kriminality tej drobnej, o tej závažnej, času mám dosť, tak budem hovoriť neskôr, tejto drobnej, toto. Policajný zbor nebol pripravený, keď už, tak mohli v prvom rade, v prvom slede zaviesť zvýšenie malej škody na 700, pripravený Policajný zbor a uvidíme prax, či naozaj má vplyv zvýšenie z 266 na 700, ak nie, zvládame to, tak postupne ak silou mocou chceme zrušiť tú priestupkovú recidívu, tak ju potom zrušiť, nie všetko naraz a teraz skúmať, že čo je na vine, či malá škoda, alebo priestupková recidíva. (Smiech vystupujúceho.) Pán minister alebo jeho tím, alebo neviem kto, si dal obrovskú námahu, aby tu vylustroval rozpravu v pléne, presne povedali, pani Kolíková, a neviem kto ešte menovite, presný čas 14.31 h, povedala toto a toto. Popierajú to, že vlastne reagovali na nás, na tú opozíciu, lebo viete, áno, pod vplyvom emócií v politickej dišpute človek povie aj to, čo možno nechcel alebo sa to špatne pochopí podľa mňa zrejme tieto vyjadrenia o tej priestupkovej recidíve k tým horalkám, horalkovým, za dve horalky ísť do basy, viete, to je fakt morbídne, ale podľa mňa (povedané s pobavením) to bolo myslené tak, že veľkým zločincom znižujete tresty, a týmto malým ich ponechávate, tak oni čo spravili, tak zobrali aj tým malým, aby to bolo fifty-fifty. Ako myšlienka bola taká, že neúmernosť je v tom znižovaní tých trestov pre tých veľkých zločincov, nie, že sekneme aj tých malých a v podstate je po probléme. Áno, ja som nikdy nepovedal, že priestupková recidíva, že má byť zrušená, lebo ja som bol v praxi, ja viem, čo to presne znamenať bude, a to presne to aj znamenalo. Obzvlášť, keď Policajný zbor neni na to pripravený. Keď som bol okresný riaditeľ, som zažil takýto nárast kriminality tej drobnej, pouličnej ako aj vlámačiek, lúpeží, ako aj klasických krádeží v takom rozsahu, že denne sme mali v okrese Dunajská Streda dve, tri a zrazu z ničoho nič 14, 16 vlámačiek, krádeží, lúpeží. Z ničoho nič. A podstav som mal 20 percent. To je viac, jak je teraz priemer na Slovensku a plus sme tam mali vzrastajúcu zločineckú organizáciu, ktorá rozstrieľala predchádzajúcu organizáciu, tiež sa chcela zmocniť moci. Tak neplakali sme, ale sme robili každú noc intenzívne. Vymyslel som intenzívny výkon, zvýšený výkon, cielený výkon, milión rôznych akcií, operatívne som presúval hliadky, zapojil som do toho kriminálnu službu, aby sme vedeli, čo sa deje, poriadkovú, dopravnú aj personalisti, všetci hliadkovali tam, kde treba a tak, ako treba. Osobne som to všetko riadil každú noc, aby som to mohol meniť, lebo, samozrejme, policajti vyzrádzali, že kde ideme, tak som to musel zmeniť, musel som aj fiktívne povedať, kam ideme, nech to vyzradia, a my sme šli úplne inde. Ale to treba riadiť, s tým treba žiť, pre to treba zomrieť, keď treba, a nie sa sťažovať, že nás je málo. Samozrejme, policajti sa sťažovali, nemali ma radi, pýtali sa, že dokedy toto, to nevydržíme, dokedy to budeme. Vravím dovtedy, kým tú kriminalitu nepotlačíme. A sme ju potlačili. Potom som sa dozvedel, že prečo to vlastne bolo. Toto bol cielený útok mienkotvorných osôb, fiktívnych podvodných podnikateľov a zločineckej organizácie ma likvidovať. Preto, lebo nevyšiel im prvý krok, likvidovať ma cestou kontroly komplexnej z ministerstva vnútra, druhý krok bolo toto. Tak rapídne zvýšiť kriminalitu, aby som bol vyhodnotený, že som neschopný, aby ma mohli vyhodiť. Tretí krok bol moja fyzická likvidácia. Čiže keď ten druhý krok im nevyšiel, potlačili sme tú kriminalitu, tak prišla na rad tá likvidácia. Na odposluchoch bolo zaznamenané, že jak ma idú likvidovať. Keď sme to riešili s prezidentom, viceprezidentom a kompetentnými, riaditeľom Úradu organizovanej trestnej činnosti, tak mi povedali, aby som z toho nič nerobil, že nebudem robiť nič preto, lebo potrebujeme objasniť desaťnásobnú vraždu, a keď začneme robiť cirkus, lebo to títo medzi sebou komunikovali, jak ma treba zlikvidovať, tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desaťnásobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede že nič, a pritom som vedel, že tí, čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku, sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia, nie fňukanie. A teraz ešte mám byť na vine, že stúpa kriminalita, podľa ministra. Živý páchateľ, neviem, či ho niekedy videl priamo. Alebo aj Šutaj, Matúš Šutaj Eštok, že tvrdia, že my sme ich, my sme ich vyškolili, že môžu kradnúť. Oni lepšie vedia jak on, že kedy môže kradnúť, čo môže kradnúť, čo môže robiť policajt, čo je priestupok, koľkokrát to môže spraviť, do jakej škody to má robiť, to vedia všetci, úplne všetci, lepšie jak hliadkoví policajti. Viete, ich netreba školiť, netreba ich, áno, naozaj oni to vedia. A vedia to aj tí, ktorým boli zastavené trestné stíhania, je ich 3 500, ktorí končia. Tí, ktorí tŕpli rok, dva, tri, štyri, desať, spáchali niekedy nejaký priestupok, čo priestupok, daňový delikt, zapojili sa do nejakého karuselového biznisu nelegálneho, milióny zarobil a teraz čaká, že či bude chytený, či nebude odhalený a premlčacia lehota bola desať, dvadsať rokov za to, čo spáchal. A teraz zrazu šup a už je nevinný. Viete, toto je úľava, to je úľava pre týchto ľudí a ešte k tomu môžem ísť zas, lebo trestné činy, keď aj ma chytia, tak budem, dostanem podmienku. Na toto, toto netreba týmto ľuďom hovoriť. To vôbec netreba hovoriť ani tým ľuďom, ktorí sú najdrahší právnici na svete, ktorých angažuje organizovaný zločin svetový, ktorí analyzujú právne poriadky v každom štáte a robia koncepcie, ako to riešiť a kde je to najjednoduchšie. No a zistili, že na Slovensku áno. Aj trestnoprávne a ešte aj inštitucionálne, lebo všetky inštitúty, ktoré na to boli zriadené, boli zrušené, zrušené jednoducho, trestné spisy porozdeľované. Európska prokurátorka hovorí, že jedna tretina skutkov daňových únikov, ktoré oni riešia, má nejaké korene na Slovensku, ale to je len z tých, čo oni riešia, jedna tretina. A koľko ich je, čo, čo, čo ani neriešia, ani o nich nikto nič nevie? A čo je úplne najhroznejšie, riešia to síce, Európska prokuratúra, ale nie preto, že dostali podnet alebo výzvu na súčinnosť od slovenských orgánov. Slovenské orgány o tom nič netušili, len boli informované tou európskou prokurátorkou, že nech sa nejak snažia aspoň pomôcť, keď už nič nezistili. Toto je dopad trestnoprávnych noviel, toto. Tá malá kriminalita, áno, viete, malá, kvôli malej kriminalite sú nervózni občania, kvôli tej veľkej kriminalite nie sú nervózni, kľudne si zvolia tých, ktorí to zapríčinili. To je absurdné. Absurdné. Obžalovaný z toho, že založil zločineckú skupinu, zneužíval celú políciu, je podpredseda parlamentu z vôle voličov, z vôle voličov, 160-tisíc krúžkov mal. Áno, voliči zvolili, my sa s tým akurát môžme zmieriť. Tá drobná kriminalita, tí ľudia vidia osobne, že im hrozí nebezpečenstvo, až vtedy začínajú rozmýšľať, že čo sa vlastne stalo. A aby náhodou neprišli na to, že to sú tí istí, čo páchajú tú veľkú kriminalitu, tak im je tu podsúvané, že opozícia, opozícia navádzala, aby išli kradnúť, že sa im nič nestane. Čiže návrh, o ktorom teraz hovoríme, urobí nejaké dielčie nápravy, ale zas, ak sa to nepodloží včas schváleným priestupkovým zákonom, o ktorom tu len hypoteticky hovoril minister spravodlivosti, tak to bude neefektívne. Z tohoto všetkého vidieť, že to, čo sme tu predpokladali na samom začiatku, že sa tu ide urobiť všetko pre to, aby určité osoby boli trestno-procesne nedotknuteľné, a keď aj sa ich ten trestný proces trochu dotkol, obšuchol sa okolo nich, aby, aby sa nemuseli báť. A to, že ani teraz sa to ďalej nerieši a ďalej sa postupuje tou elimináciou, ďalej sa útočí na všetko možné, čo by mohlo bojovať proti tej kriminalite, tej závažnej, tak to, to už neni ani tak pre záchranu tých ľudí, oni sú už zachránení, im sa už nič morbídne nemôže stať, už sú sadzby malé, už je to vyriešené. Ale toto, ale čo do budúcna, tí, čo ešte neboli postihnutí? Do budúcna preventívne opatrenie zrušiť úrad, ktorý tu včera bol zrušený. To už je do budúcna. Blížia sa voľby, mohlo by sa stať, že nejaký, nejaká biela vrana, poctivý človek, ktorý nechce byť zločinec, tak nahlási ešte pred tým, jak sa tým zločincom stane, lebo byť zločincom a potom nahlásiť, to je, jak tu veľakrát bolo hovorené, zradca, to je špina, to je zloduch, že nahlásil. Mal tú šancu to nahlásiť, keď ešte nebol zločinec, len videl, že sa to chystá. Lenže keď to nenahlási a bude v tom systéme, tak sa stane zločincom a inštitút, kvôli ktorému boli všetky tieto novely urobené, je ten, ktorý pojednáva o spolupráci obvinených. Toto bolo hlavným cieľom, ostatné bolo len maskovanie. Bez tohto, to je základ tej Falconeho metódy - kriminálne spravodajstvo a spolupracujúci obvinení a potom ešte efektívny trestný poriadok a zákon. Tu to všetko bolo zlikvidované. Kriminálne spravodajstvo a ochranu svedkov znefunkčnil ešte prezident Lučanský, ešte keď bol prezident, zlúčil tie dva útvary. My sme mali špičkové útvary, nikto o nich nič netušil. My sme školili všetky postsocialistické krajiny, ako chrániť svedkov, tú koncepciu sme ich učili zavádzať my. Kriminálne spravodajstvo, to nikto netušil, že existuje. Až keď prišiel SMER, zrazu boli aféry ohľadom kriminálneho spravodajstva. To bolo, to bolo alfa a omega a potom až tí spolupracujúci obvinení. Cez to spravodajstvo bolo jasné, či klamú, zavádzajú, s kým, odkiaľ, pokiaľ, to bez tohto je to málo efektívne. Všetko je zrušené, všetko, všetko. Je mi z toho fakt zle, obzvlášť keď ešte ja mám byť vinný. (Povedané so smiechom.) Ešte koľko mám času? (Smiech v sále.) Dobre, aby... chce ešte niekto hovoriť? (Reakcia z pléna: „Áno." ) Dobre, tak končím. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Štyri faktické na vaše vystúpenie. Pán poslanec Mikulec. [10:29] Roman Mikulec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Spišiak, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, akým spôsobom si pripomenul, čo všetko sa urobilo v minulosti pre to, aby na Slovensku sme mohli bojovať s korupciou, ale nielen s korupciou, ale najmä s organizovanou trestnou činnosťou aj drobnými krádežmi, vôbec vo všeobecnosti, aby ľudia na Slovensku sa mohli cítiť bezpečne. A ja, tak ako si ty spomenul, že si bol hrdý, tak ja musím povedať, že v rokoch 2020 až ´23 sa podarilo dosiahnuť teda úspechy v tom zmysle, že dôveryhodnosť občanov Slovenskej republiky v Policajný zbor sa vyšplhala na rekordných 66,4 %, čo naozaj bolo nevídané číslo predtým v samostatnej alebo v ére samostatného Slovenska. Dnes tieto prieskumy si vládna koalícia radšej nedáva ani robiť, ale myslím si, že všetci, tak ako sme tu, najmä teda z opozície, lebo koaliční poslanci zatvárajú oči, oni v podstate nič nevidia, nič nechcú ani počuť, ale chodíme po uliciach, vnímame to, ja sa stretávam aj s policajtami a mnohí z nich dávajú jasne a hlasno najavo, čo si myslia o tejto vládnej koalícii a vôbec o tom, samozrejme, aj občania hovoria, ako vnímajú bezpečnosť na Slovensku. A máš úplnú pravdu, že je absolútne smutné a je to zlyhanie ministra Suska, rovnako tak ako ministra Šutaja Eštoka, že dopustili, že občania opäť pociťujú, že sa boja, majú strach o svoje majetky, majú strach z toho, či môžu pustiť vôbec deti na ulicu von, či môžu v podstate bezpečne žiť na Slovensku. Pán Susko si pozerá rozprávky na mobile alebo neviem, čo robí namiesto toho, aby prišiel s nejakými nápadmi, ako toto zmeniť. Pán Susko, je toto vaša zodpovednosť priama, čo ste dosiahli aj s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:29] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega, ty si hovoril o tom, že si sa zamýšľal nad tým, že či sme nejakým spôsobom teda prispeli k tomu, čo hovorí koalícia, teda k tej zvýšenej kriminalite. A nie, určite sme nijak k tomu neprispeli, pretože ja som teda u nikoho z kolegov a kolegýň ani z opozície nevidela, že by niekto písal alebo hovoril o tom, že, ľudia, páchajte trestnú činnosť, lebo sa to oplatí. A práve, naopak, my sme túto vládu veľmi rázne upozorňovali na nedostatky novely Trestného zákona a strávili sme tu naozaj že hodiny, aby sme ich presvedčili, že k čomu táto zmena alebo tieto zmeny budú viesť. A namiesto toho, aby sa táto vláda uvedomila a aj si priznala svoju chybu, tak opäť len spochybňovali a obviňovali nás, že naťahujeme zbytočne tú diskusiu. A naozaj že ono to už začína byť tak trochu smiešne a opakuje sa to pri každom jednom zákone, ktorý súvisí nejako s právnym štátom alebo demokraciou na Slovensku. A možno na sociálnych sieťach im tieto výmysly fungujú, že za všetko teda môže opozícia, ale tu v parlamente by sa teda kolegovia z koalície skutočne mohli správať trochu serióznejšie a odbornejšie, lebo vy skutočne za posledné dva roky v tomto volebnom období robíte z tohto parlamentu jeden cirkus. Ďakujem. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško. [10:29] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Spišiak, mali ste veľmi kompetentné vystúpenie, vystúpenie človeka, ktorý pozná od, by som povedal, od začiatku až po vrchol všetky tieto stupne práce polície. Má to jednu nevýhodu. Proste tým pádom sa už nebudete môcť vyvliecť z toho, že po zmene, po voľbách budete ministrom vnútra. Proste bez toho, aby som sa dotkol práce ministrov vnútra ako Mikulec a podobne, proste s týmto všetkým, čo sa tu za tie štyri roky urobilo, urobí a urobilo, sa budete musieť popasovať, a teda držím vám v tom palce a v každom prípade vám ďakujem za vystúpenie. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [10:29] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že máme tak málo času, chcel by som ti, Jaro, veľmi pekne poďakovať k tvojmu vystúpeniu, celé som si vypočul. Samozrejme, samozrejme, že kde sme teraz, ako sa ľudia cítia, môže za to len táto vládna koalícia. A tote hlúpe výmysly, ktoré to odôvodnili či v skrátenom legislatívnom konaní, alebo inde, že za všetko sú zodpovedné médiá alebo opozícia, je iba hlúpe, jedno hlúpe klamstvo vládnej koalície, nič iné. To, kde sme teraz, to, ako sa kradne, to, ako sa ľudia cítia ohrození a v nebezpečenstve, môže za to táto vládna koalícia strany SMER, HLAS a SNS, nikto iný. Ďakujem. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Spišiak. [10:29] Jaroslav Spišiak – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky, vážim si ich. [10:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pročko. Máte 47 minút do jedenástej, to zvládnete? Lebo vás budem musieť (reakcia z pléna), 17 minút máte do jedenástej. Ale viete, pán Pročko, ako som avizoval, moja veľkorysosť je bezbrehá v tomto adventnom čase (smiech v pléne), takže môžme to aj inak urobiť, že prerušíme o jedenástej alebo prehodíte sa s pánom Dostálom, jak si to vyberiete. [10:29] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci Žiga, súhlasím, že ste bezbrehý, ale v iných, v iných činnostiach, ale keďže je advent, tak vám ďakujem za vašu naozaj veľmi úprimnú snahu vyjsť nám v ústrety, len nás neprerušujte. Ďakujem. Veď tam sa rozprávajte o živote, ako budete kšeftovať, čo budete robiť a tak ďalej. Ďakujem. Milé kolegyne, milí kolegovia, včera sem prišiel pán Susko a ako je on obvyklý, latentným hlasom krásne rozprával takým parlandom, ako sme to tu všetko zrušili, ako sme všetko dodžubali, ako sme to všetko my spravili zle. To bolo tak úžasné, on mal byť farár. Ja si ho viem predstaviť v tom rúchu farárskom, on by bol záchranca viery na Slovensku. A porozprával včera o tom, že vlastne 27. 6. ´87 povedal Pročko toto, dvadsiateho štvrtého Kolíková povedala toto, dvadsiateho deviateho povedal Ledecký toto, tridsiateho ôsmeho povedal Prostredník toto a tento, on presne, on takú krásnu lustráciu predviedol, čo-kto-kedy povedal a vlastne povedal, že vy ste na chybe, lebo ste to povedali a vy ste chceli zrušiť ten horalkový zákon! A povedal, Pročko povedal, že treba, veď nebudeme posielať predsa za ukradnutú horalku do väzenia ľudí. Áno, to Pročko povedal, to Pročko povedal, ale Pročko povedal, že neposielajme ľudí za horalku, ale Pročko nepovedal, že keď ukradne niekto desaťkrát po sebe aku vŕtačku v hodnote 699 eur, tak takého človeka nechajme na slobode. A to nepovedala ani pani Kolíková, to nepovedal ani Gábor Grendel, to nepovedal nikto. Ale vy ste priniesli Trestný zákon, ktorý nielenže umožňuje malým zločincom takýmto spôsobom kradnúť, ale nielenže horalky, ale vy ste aku vŕtačku za 699 eur povýšili na horalku! Veď vy ste kúzelník. A včera nám zase ešte aj naložil a povedal, že vlastne opozícia tým, že všade rozpráva, že oplatí sa kradnúť, tak ste spoluzodpovední za to, že tu sa kradne . To znamená, že keď má niekto názor, že Susko urobil zákon, v ktorom umožnil ľuďom kradnúť, a tu sa naozaj zlodejom oplatí kradnúť, lebo nie sú postihnuteľní, tak vlastne vy ste zodpovední za to, že tu sa kradne. To je taká negácia negácie, absurdita, že naozaj z toho by bolo také krásne divadelné predstavenie, tragikomédia, v hlavnej úlohe by bol minister spravodlivosti, len by sa na tom nikto nesmial. To by bolo do plaču. A do plaču je aj to, čo spôsobili. Oni nielenže spôsobili Trestným zákonom to, že tu obyčajný človek, bežný človek je okrádaný, že naozaj ľudí, ktorí si vybudujú svoju malú firmičku, majú železiarstva, a dennodenne im tam kradnú a oni si musia zabezpečiť nejakú službu, ktorá im dáva pozor na ten ich majetok, ktorý majú, že to je strašné. To je naozaj strašné. Pán Susko včera povedal vetu, ktorá je, ktorá sa zapíše do dejín spravodlivosti, nárast kriminality začal počas covidu. V čase covidu, kedy sme naozaj museli priniesť opatrenia, kedy ľudia mali, mali, teda normálni ľudia mali naozaj ten ako každý normálny človek pocit, že musím zostať doma, tak v čase, keď všetci boli doma, tak nastal nárast kradnutia. Ja tomu nerozumiem. Všetci boli doma a potom kto kradol? Viete, kto kradol? Videli ste tie námestia, kto chodil na tie námestia, rúška dole, poďme. Veď normálni, slušní ľudia boli doma. A kto bol v uliciach? Kto chodil do ulíc? Zlodeji, ktorí kradli? Veď tam ste boli vy. Vy ste vrieskali, pardon, ospravedlňujem sa, expresívne slovo, vy ste používali svoj hlas zvýšeným tónom, vy ste tam hovorili, že treba ľuďom dávať po lopate, teda po hlave lopatou, vy ste tam hovorili, že treba ľudí fackať mokrou rukou, teda nie vy, váš vodca. Veď to bolo v čase covidu, kedy normálni ľudia boli doma. A v uliciach bol kto? Tí, čo kradli. Pán Susko, tá vaša veta fakt vojde do dejín spravodlivosti, kradli v čase covidu tí, čo boli v uliciach. No a pán Susko včera povedal, že agresivitu zvyšuje opozícia. Opozícia, ktorá vlastne teraz vraj na námestiach kričí špatné a zlé slová. Ja si pamätám tie námestia, čo tu robili, čo, čo, akú nenávisť, akú agresivitu títo ľudia šírili. Áno, boli vodné delá, ale vodné delá boli, viete na čo? Na ľudí, ktorí zobrali kamene a hádzali do policajtov kamene. Kto do vás, Susko, hádže kamene teraz?! Kto do vás na námestí hádže kamene?! Kto hádže kamene do policajtov?! Teraz! Dlažobné kocky! A vtedy vaši voliči robili to, že hádzali, búchali, mali také tyče a búchali policajtov, no tak polícia použila vodné delá na týchto zločincov, čo je normálne! Ale viete, čo som videl vtedy?! Otec, otec zobral svoje dieťa, svoje dieťa na ramená a išiel na tú ulicu, kde striekali tým vodným delom. Čo to je za otca?! Kto z vás by zobral svoje dieťa na ramená a išiel takto ohroziť svoje dieťa?! Kto z vás?! Len chorý, zlý a zákerný človek! Takže my sme šírili agresivitu. Výborne, pán Susko. (Reakcie z pléna.) A chcete niečo povedať, alebo len takto zaškriekate? (Rečník reagoval škrekľavým hlasom.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR No, pán poslanec Stredák, nevyrušujte pána poslanca Pročka. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Už som čakal, že môj priateľ z Adventu neupozorní škriekajúceho pos... ospravedlňujem sa, nemám povedať škriekajúceho, zvláštnym hlasom vykrikujúceho poslanca, ktorý, ktorému pravda veľmi vadí. Ďakujem, pán kolega z Adventu, ďakujem veľmi pekne. Včerajšie vystúpenie pána Suska a obhajoba tohoto zákona bola taká tragikomédia, že sme sa tu naozaj my, čo sme tu boli, sme sa pobavili. Ale do tragikomédie priniesol aj, ako hovorí poslanec Bartek, hyenizmus. Zase tu splietal atentát. Zase tu splietal atentát a my všetci sme ten atentát odsúdili a ja som vďačný aj, že aj v čase Adventu môžem povedať, že po troch týždňoch päťkrát prestrelené slepé črevo, teda črevo pána premiéra a prestrelený palec sa zahojil a som rád, že je zdravý. Ja mu želám zo srdca veľa-veľa zdravia. Nech je zdravý. Úprimne a zo srdca mu to želám. Úprimne. Ale, pán Susko, váš, vaša trestná novela priniesla to, že nielen sa kradne aku vŕtačka desaťkrát za deň v tom istom obchode, ale aj to, pán Susko, že sa tu zvýšili iné krádeže, že sú tu daňové podvody, že zločinci, ktorí dali úplatok 50-tisíc euro, sú zrazu neobvinení. Pán Žiga, poznáte niekoho takého? Nepozná. Že tu v tejto republike sa zrazu umožnilo kradnúť aj iným spôsobom nielen aku vŕtačky. A ja chcem naozaj veriť, že tá, zmení každý jeden občan poctivý na Slovensku svojou voľbou v nasledujúcich voľbách a ukáže zločincom, ktorí si dali amnestie, že kam patria, kam patria títo zločinci. Ďakujem veľmi pekne. [10:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie je jedna faktická. Pán poslanec Pollák. [10:44] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jožko, ďakujem ti za tvoju rozpravu. Aj takto verejne sa ti chcem ospravedlniť za mnohých, ktorí si ťa nejakým spôsobom nechcú vypočuť a ignorujú či už tvoje faktické, alebo tvoje rozpravy. A mal si úplnú pravdu, ja ťa doplním ešte o ďalší taký klam, ktorá, ktorý teraz vlastne vzišiel, keď som si prešiel tlač. Vieš za koľko sa vyviezlo zbraní tento rok? Za dva a pol miliardy eur. A pamätáš si slová, že ani náboj na Ukrajinu? Ani náboj. Tak presne takýto odrb sa deje tento rok, pokračuje ďalší vlastne klamlivý sľub tejto vlády, ktorá už po niekoľkátykrát takto klamlivo zavádzala svojich voličov. Ani náboj. Dva a pol miliardy sa vyviezlo zo Slovenska tento rok, zbrane. A mňa to naozaj mrzí vzhľadom na to, že voliči Roberta Fica ho volili aj kvôli tomu, že presadzoval, áno, politiku mieru. Ale tá politika mieru nemôže vyzerať tak, že za dva a pol miliardy sa vyvezú zbrane. Veď to je dokopy viac, ako dal Heger a Naď dokopy. Za dva a pol miliardy. Budem naozaj zvedavý ako, akým spôsobom to vládni politici budú argumentovať, čo na to povedia a ako to budú vysvetľovať svojim voličom, lebo, áno, zostáva vám už len jediná téma, a to strašenie - Rusko, Ukrajina, plyn - toto využívate. Fotky s Putinom budú súčasťou vašej kampane a budete stále rozprávať o tom mieri, ale mier nevyzerá takto a nepresadzuje sa určite mierová politika tak, že sa vyvezú zbrane za jeden jediný rok takmer za dva a pol miliardy. [10:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Pročko. [10:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len chcem, ešte chcem doplniť svoje vystúpenie o to, že určite mnohí moji kolegovia z opozície budú rozmýšľať, ako zahlasovať za tento zákon, pretože vaše babráctvo, pán Susko, vašu neschopnosť a vašu obrovskú chuť amnestovať svojich blízkych, známych straníkov, udeliť si beztrestnosť, táto vaša absolútna neprofesionalita priniesla Slovensku zločinnosť, aká tu ešte nebola. A teraz ako budem hlasovať ja? Mám zahlasovať za to, aby sme napravili to? Veď ľudia mi povedia, Jožo, zahlasuj za to, veď je to jasné, oni, oni spravili odporné, nechutné prasiatkovstvo, prasiatkovstvo a my to, vy to, napravte to. Alebo mi ľudia povedia, Jozef, buď, buď zásadový a nechaj, nech si to vypapajú oni, nech si to vypapajú oni, tie prasiatka a nech to majú, nech oni vlastne sú zodpovední za to. Čiže ja som naozaj, ja som stále v rozpakoch, ako mám hlasovať za toto prasiatkovské, čo sa tu stalo. [10:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Dostál. Chcete na tri minúty? (Reakcia z pléna.) Vyhlasujem prestávku do 11.05 h, budeme potom hlasovať. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Príjemné poludnie prajem, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pán poslanec Baláž, procedurálny návrh, nech sa páči. [10:59] Vladimír Baláž – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Ja iba chcem oznámiť, že o jednej máme Deň zdravia na zdravotníckom výbore, ale bude sa konať na výbore pre hospodárske veci 147a. Je to mamografické vyšetrenie a skríning rakoviny prsníka. Pozývam každého, kto má záujem. [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda. Dôležitá téma. Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna: "Chlapi nemôžu ísť, čo?") Dovoľte mi, aby som v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podal procedurálny návrh, aby sme body 156 a 157 schváleného programu prerokovali po tlači 1076. Je to Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2024 a Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Sú to tlače 866 a tlač 902. Po tlači 1076, po pánovi ministrovi (reakcie z pléna), po obchodnom registri, hej. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna. Áno.) Ďakujem. Čiže tieto tlače by sme prerokovali po obchodnom registri. Konštatujem, že sme návrh schválili. V mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme body 149 až 155 vypustili z programu 43. schôdze a zaradili ich na schôdzu so začiatkom 26. januára (ruch v sále), sú to odvolávačky. Prezentujme sa a hlasujme. (Ruch v sále.) (Hlasovanie.) Prítomných bolo 127 poslancov, 78 za, 49 proti. Tento návrh bol schválený. Vyhlasujem trojminútovú prestávku do 17.10 h (ruch v sále), 11.10 h. (Prestávka.) Poprosím, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, poprosím poslankyne a poslancov, ktorí chcú, nechcú vystupovať v rozprave, aby opustili rokovaciu sálu a budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Do rozpravy pôjde pán... už sú hore? Kým príde do rozpravy pán poslanec Dostál, tak ešte chcem privítať na balkóne členov Rady mládeže mesta Liptovský Mikuláš. Dobrý deň, vitajte. (Potlesk.) Pán poslanec Dostál písomne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo. [10:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som sa na úvod spýtal kolegov z poslaneckých klubov HLAS a SNS, že či by ma nechceli na deň zobrať do svojich radov, lebo teda zjavne nikto z poslancov HLAS-u a SNS nemá záujem diskutovať o novele Trestného zákona, obmedzili ste čas na rozpravu, a teda až, tak nám už zostáva necelých desať minút nášmu poslaneckému klubu, tak aby sme využili ten čas, ktorý bol vám pridelený a o ktorý zjavne nemáte záujem. Nie. Dobre no, skúsim tých desať minút. Takže budem stručný. Základná otázka, v prvom čítaní je potrebné do Trestného zákona vrátiť priestupkovú recidívu, teda že opakované páchanie drobných krádeží nebude len priestupkom, ale trestným činom, tak ako to bolo pred tou hanebnou novelou Trestného zákona. Stručná odpoveď je, áno, je to potrebné. Je to evidentné, že je to potrebné, a teda dobre, že si to konečne uvedomila aj vláda alebo že sa prestala tváriť, že, že to potrebné nie je. Otázka, ktorá tu zaznievala, ktorú sme riešili aj pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, je, že kto alebo čo môže za nárast drobných krádeží. Vláda tvrdí, že za to môže dezinformačná kampaň opozície a mainstreamových médií, ktoré údajne tvrdili, že kradnúť sa oplatí a pod vplyvom toho ľudia začali kradnúť. No to je, samozrejme, nezmysel, vládna koalícia podobne ako pri konsolidácii hľadá, na koho by hodila vinu za veci, ktoré spôsobila sama. Za nárast počtu drobných krádeží evidentne môže tá mafiánska novela Trestného zákona, ktorú vládna koalícia priniesla do parlamentu ako jednu z prvých vecí pred dvoma rokmi. Na konci roku 2023 a začiatkom roku 2024 ju pretlačila parlamentom a bola schválená. Je nepochybné, že sa na tom podpísalo viacero faktorov, teda na, na tom náraste počtu drobných krádeží, ale som presvedčený, že hlavným dôvodom bolo zrušenie priestupkovej recidívy, teda takzvaného horalkového paragrafu. Do istej miery za to môže aj zvýšenie hranice malej škody, aj celkové nastavenie Trestného zákona a trestného poriadku v prospech páchateľov, ktoré je dôsledkom tej novely, zmeny v zásadách ukladania trestov, nepripravenosť polície, nepripravenosť na strane priestupkového zákona a riešenia priestupkov, aj to, že to bolo urobené zo dňa na deň, nebolo to sprevádzané žiadnymi systémovými opatreniami, ktoré by vyvážili vypustenie horalkového paragrafu, a ktoré mali reagovať. Ale, áno, z týchto všetkých faktorov som presvedčený, že najdôležitejší je zrušenie priestupkovej recidívy. Pán minister Susko tu včera večer citoval viacerých opozičných politikov, ktorí sa vyjadrovali v prospech zrušenia horalkového paragrafu alebo chválili to, že sa vypustil ten paragraf z Trestného zákona. Dôležitý je však kontext. Opozícia tieto výroky prednášala v rámci rozpravy o novele Trestného zákona, ktorá výrazným spôsobom znižovala tresty, skracovala premlčacie doby, menila spôsoby ukladania trestu aj vo vzťahu k veľkým podvodom, k veľkej korupcii, k veľkým zlodejinám a ten hlavný kontext bol, že idete púšťať na slobodu, nebudete stíhať veľkých korupčníkov, podvodníkov a zlodejov a budete ľudí zatvárať za dve horalky. Tak aby túto časť kritiky koalícia eliminovala, tak prišla v druhom čítaní s pozmeňujúcim návrhom a vypustila z Trestného zákona aj horalkový paragraf. To je kontext, to je dôležité. A teda pripomínam opäť, v návrhu veľkej novely Trestného zákona, ktorý dávala do pripomienkového konania pani ministerka Kolíková v septembri 2022, vypustenie horalkového paragrafu nebolo. Potom bolo v návrhu, s ktorým prišiel minister Karas ešte v predchádzajúcom volebnom období, a nebolo v tom návrhu, s ktorým prišiel pán minister Susko, s tou hanebnou mafiánskou novelou a až v druhom čítaní na podnet koaličných poslancov sa to tam dostalo. Preto som povedal, že to vám tak ušlo. To je vlastne pochvala, lebo, lebo to nebol zámer. Podobne ako ste mali zámer oslobodiť svojich blízkych ľudí spod hrozby trestného stíhania, tam ste to na milimeter presne mali vypočítané, že ako máte hýbať so sadzbami, s výškou škody, aby to pomohlo vašim ľuďom, tak toto vám tak ušlo, toto nebol zámer, toto sa tak stalo. A preto ja, ja vám to ani nevyčítam, že, že sa to tam objavilo. To, čo vám vyčítam, je, že ste to nenapravili, lebo od prvého momentu bolo zjavné, aké následky to má, že rastie, neúmerne rastie počet drobných krádeží. Vy ste si pred tým zatvárali oči, bagatelizovali, spochybňovali to, tvrdili o tom, že kriminalita klesá, že to nie je, nesúvisí s novelou Trestného zákona. A až teraz ste si museli uznať, že, áno, súvisí to s novelou Trestného zákona a idete to napraviť. Po tom, čo vás dlhé mesiace na to upozorňovali obchodníci, podnikatelia, samosprávy, videli to ľudia v obchodoch, opozícia vám to vyčítala, SaS prišla s návrhom vrátiť horalkový paragraf do Trestného zákona, ktorý bol riadnym spôsobom predložený na túto schôdzu a bez skráteného konania, generálny prokurátor vás na to upozornil a až potom dal premiér Fico pokyn ministrovi spravodlivosti Suskovi, že tak to teda opravte. Otázka je, že či je namieste, aby sa to robilo skráteným legislatívnym konaním. Ja som presvedčený, že áno, že tá situácia je neúnosná. Odhliadnuc od toho, ako vláda zdôvodnila absurdným spôsobom skrátené legislatívne konanie, my sme včera hlasovali za skrátené legislatívne konanie, poslanecký klub SaS. Nehlasovali sme tým za tie absurdné dôvody, ale za tú potrebu prerokovať čo najskôr tento návrh. Ale nemusí sa to robiť takto, nemusí sa to robiť tak, že sa skracuje rozprava, nemuselo sa úplne vynechať pripomienkové konanie, mohlo sa len skrátiť, čiže ani tá forma tu nestačí. Posledná otázka je, že či to bude stačiť. A tu si dovolím vysloviť pochybnosť, že nie. Keď sa táto zmena schváli, stačiť to nebude. Je potrebné to urobiť, lebo bude to lepšie ako súčasný stav, ale nemusí to stačiť a najmä keď sa nevraciame k predchádzajúcej úprave, kde to bolo dvakrát a dosť , ale z nejakého neznámeho dôvodu, že to možno znie tak sexi, že trikrát a dosť , hoci zásada trikrát a dosť sa na drobné krádeže v minulosti neuplatňovala, uplatňovala sa na závažné násilné trestné činy. Takže neskoro a ešte zrejme aj nedostatočné riešenie. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Kosová. [11:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. No na začiatku ste to povedal veľmi jasne, opozícia môže vlastne za všetko, čo sa deje na Slovensku. Opozícia môže aj za stav verejných financií, dokonca aj za to, že vláda musí konsolidovať napriek tomu, že táto vláda od začiatku rozhadzuje peniaze a vyťahuje peniaze z peňaženiek ľudí na Slovensku. Dokonca opozícia môže aj za tie protesty na uliciach, lebo usporiadala tu nejaký puč, hoci ide o ústavné právo občanov reagovať na vládne kroky. Takisto opozícia môže aj za napätie v spoločnosti, hoci práve koalícia denne živí rôznymi útokmi túto spoločnosť strašením a vyvoláva tu rôznych nepriateľov. Dokonca aj za to, že sa tu zákony neprerokuvávajú alebo že opozícia naťahuje čas, tak za to tiež môže opozícia. Ale vôbec im nevadí, že je to práve vláda, ktorá sem prináša tie zákony do parlamentu a aj si ich sama schvaľuje. Dokonca aj za ten nárast drobnej kriminality môže opozícia. Fakt je to smiešne. Vôbec im nevadí, že to nie my, ale oni doniesli ten Trestný zákon a sami si ho schválili. Ale môže za to opozícia, lebo na chyby upozorňovala. A fakt je to, fakt je to smiešne. Viete, vy tvrdíte, že kritika opozície škodí štátu, ale my sme presvedčení o tom, že to, čo by škodilo najviac tomuto štátu, je, keby sme mlčali, keby sme neupozorňovali na to, čo tu tejto krajine páchate svojimi nebezpečnými krokmi. Skutočný dôvod, prečo vrháte svoju vinu za všetko na opozíciu, je absolútne jednoduchý. Vy proste nedokážete zniesť, že ste zlyhali, nedokážete si priznať svoju mieru zodpovednosti za stav, v akom sa nachádza táto krajina. Ďakujem. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák do rozpravy prihlásený písomne. Nech sa páči. [11:14] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, som celkom poctený, že v sále, v sále je vás dnes viac, ako sa mi dostáva pozornosti. Zvyčajne rozprávam niekedy pred polnocou a tak, a to nás je tu štyri a pol. A trošku ma mrzí, že nemôžme použiť žiadne vizuálne pomôcky, ale ja skúsim, keďže, keďže môžme používať iba sluch a zrak, ale máme viacej zmyslov. Máme aj čuch, aj chuť, aj hmat, dokonca niekto má aj šiesty zmysel, vie predvídať, vie spájať súvislosti, vie tvoriť, tak skúste si predstaviť, lebo mne ten zákon pripadá taký, taký chuťovkový zákon, hej, už samotné že horalkový zákon, skúste si predstaviť ten, tie arašidy pomleté, kakavko, chrupká to pekne. Pretože ja som pred, ja som pred rokom rozprával o krémešoch, keď sa pamätáte, hovoril som o troch krémešoch. A nie preto, že by, že by sme z toho chceli robiť cukráreň, ale preto, aby sme zdôraznili, že čo všetko, aké, akú hojnosť pripravila vláda pre páchateľov trestných činov predovšetkým pre ekonomickú trestnú činnosť. Hovoril som o tom, ako vláda skrátila premlčacie doby z desať na päť, z päť na tri a páchatelia trestných činov, ktorí sa obávali o to, že môžu byť postihnutí, tak si vydýchli, pretože ich trestné činy sú premlčané a skutok sa nestal. Hovorili sme aj o tom, že, že veľmi skokovo znižujete jednotlivé stupne škôd od tých najmenších až po značné hospodárske škody a vraveli sme vám, že ak takto dramaticky, drasticky to znížite, tak, tak trestná činnosť, ktorá doteraz bola pomerne prísne postihovaná, nebude postihovaná vôbec. Po novom takmer štvrť milióna eur bez jedného eura ak niekto spreneverí, ukradne, skryje, podvedie a ešte predtým nebol trestne stíhaný, tak vyviazne, vyviazne s podmienkou, čo je nehorázne. To je štvrť milióna eur, to sú vaše domy, milí poslucháči, milí, milí Slováci, to sú vaše byty, to sú všetky vaše celoživotné úspory. Človek, ktorý vám toto ukradne, dnes sa mu to prepečie s podmienkou. A potom sme hovorili o treťom krémeši a to je zníženie trestných sadzieb. Najprv sa skrátili premlčacie doby, potom sa zbagatelizovali škody a ešte aj za tie, za tie zbagatelizované škody dostanete oveľa, oveľa menší trest. A my sme vás upozorňovali, že posúvate spravodlivosť od obetí trestných činov k páchateľom. Že dnes sa stáva to, že človek, ktorý bol okradnutý niekým, koho pozná, kto mu ukradol majetok alebo mu robil zle, a ten skutok je buď premlčaný, alebo to nie je trestný čin. A obeti ostáva, ostávajú oči pre plač a puká im srdce, že človek, ktorý mi toto urobil, ktorý ma pripravil o moje celoživotné úspory, on vlastne nie je ani postihnutý. Toto sme vám hovorili pred rokom, pán minister Susko, a ešte sme vám hovorili dôležitú vec. Hovorili sme vám to, že mnohé veci, mnohé činy, ktoré sú dneska trestné činy alebo prečiny, spadnú do kategórie priestupky. A to si umyjete ruky a minister spravodlivosti povie, a celý náš systém spravodlivosti povie, nás sa to netýka, lebo to spadá zrazu pod okresné úrady, spadá to pod ministra Šutaja Eštoka. A čuduj sa svete, čo v tomto čase robil náš milý minister Šutaj Eštok. On stál, neviem, či sa pamätáte, on stál na hraniciach s rôznymi prostriedkami, s autami, s blikačkami a naháňal neexitujúcich imigrantov. On sa postavil na obranu Slovenskej republiky a zbavil nás tej hrozby, tých imigrantov, ktorí dorážali z každej časti hraníc. On tam na tých hraniciach bol, on mal svoju, svoju uniformu, predtým ešte bez kávových zŕn, bez tej chuťovky, ale bol tam a bil sa za nás. A potom sme ho videli, ako vládnym špeciálom lieta na F1, na fotbalíky. A potom, keď prišli hrozby, že v škole je bomba, najprv sme si mysleli, že to v jednej alebo dvoch školách, a potom to boli tisícky inštitúcií, kde boli vyhrážky bombové, a on nevedel na to pol roka zareagovať. V školách sa dejú také veci, že, že divný chlapík príde a podreže študentku alebo učiteľku. A čo robil Šutaj Eštok? Dodneska robí nejakú koncepciu nejakej ochrany na školách, o ktorej nevieme vôbec nič. Chcel tu zaviesť za 63 milióny kamerové systémy, ktoré budú rozpoznávať tváre, v Čínach sa to bude spracuvávať a všetko sa vyrieši. Ten Šutaj Eštok vôbec nebol pripravený, keď ste vy novelizovali trestnú novelu, on nemal ani šajnu o tom, koľko veľa priestupkov mu spadne na hlavu a že vôbec nemá pripravený aparát. Hovorila o tom pani Kolíková. My sme mali pripravenú, pán Karas mal pre vás pripravenú 400-stranovú novelu trestnú. A tá mala ísť v celom balíku. Áno, my sme tiež hovorili, že nie je dobré, keď za tri horalky pôjde niekto ako recidivista do basy. Ale zároveň sme mali pripravenú novelu priestupkového zákona. A čo ste robili vy, pán Susko? Vy poviete, to nie je moja starosť, to mal robiť Šutaj Eštok. Áno, ten Šutaj Eštok, ktorý bol nepripravený, ktorý, čoho sa dotkne, pôsobí ako diletant, ktorému najviac záleží na nejakých nových čiapkach a nových nápisoch na autách. Dokonca si nechal zobrať vietor z plachiet a iný minister, minister dopravy, si robí svoju vlastnú bezpečnostnú zložku, lebo minister Šutaj Eštok sa nevie ani len o policajtov postarať, ani len o policajtov. Teraz tu zavedieme za chvíľku texaských rangerov na ministerstve, čo je viem, enviro, a ďalšie rôzne zložky, lebo naši policajti nestíhajú, nevládzu. A čo sa deje v našich obchodoch to, o tom hovoril kolega Pročko. Dneska príde s úsmevom panička do obchodu, naberie sa, čo sa jej páči, a odíde preč. A predavačka za ňou kričí, hej, to čo znamená, a nevie ju zastaviť. Malé prevádzky dneska, dneska malé prevádzky krvácajú a tie väčšie, ktoré majú trochu peňazí, tak tie posilňujú SBS-ky. A SBS-kári preto, aby ochránili majetok veľkých firiem, tak nás teraz pomaličky šikanujú. Moja manželka musí ukázať tašku a vrecká vždycky, keď ide z obchodu, pretože má paličku a ju podozrievajú, že prišla si niečo ukradnúť do obchodu. Krivíte pravdu. Povedali ste, že trestné činy sa nedejú. Klesá štatistika trestných činov no preto, lebo ste ich zbagatelizovali, lebo polovica z toho, čo pred rokom sa volalo trestný čin, už nie je trestný čin. A tak vám tie štatistiky krásne vychádzajú, že nie sú trestné činy. A choďte sa spýtať, ako to prežívajú ľudia. Choďte sa spýtať do obchodov, choďte sa spýtať susedov, ktorí sa boja o svoju úrodu, ktorí sa boja o svoj fúrik a o svoj bicykel, lebo keď im to niekto vezme, tak je nepostihnuteľný. Vy dneska nemáte mechanizmus, ak vám trikrát za týždeň niekto ukradne čosi za 500 eur, nemáte mechanizmus na to, aby ste ho postihli. A my sme vám to hovorili, pán minister, pred rokom. Aj ja som rozprával pred rokom o krémešoch. Nie preto, že mi tiekli slinky alebo že z toho tu robíme cukráreň, ale preto, že slinky tečú vašim kamarátom, ktorí môžu teraz bezpečnejšie kradnúť, ktorí svoje krádeže, svoju ekonomickú trestnú činnosť vedia veľmi rýchlo zahladiť, lebo sa skrátili premlčacie doby. A my sme vám to, my vám to, kluci, říkali . A dnes, dnes idete, prídete s horalkovým zákonom a poviete, musíme to spraviť, vážení, lebo opozícia, opozícia tu podnecuje trestnú činnosť a krádeže, opozícia hucká, opozícia to pokašlala . Máte všetky nástroje, a Šutaj Eštok rieši kakaukové košele. (Reakcie z pléna.) Kakaukové ešte len prídu, teraz máme horalky kakaukové. (Potlesk.) Ja keď som počúval pána Spišiaka, tak som mal zimomriavky včera či predvčerom. Úrad na ochranu oznamovateľov, viete, čo sa z toho úradu stane? Že ten nový riaditeľ Úradu na ochranu oznamovateľov sa sám stane oznamovateľom, lebo k nemu sa najskôr dostane informácia o tom, že niekde sa deje niečo nekalé a našiel sa spravodlivý človek, ktorému sa to nepáči a chce to oznámiť. Tak on to musí posunúť na Úrad pre ochranu oznamovateľov. A nový riaditeľ Úradu na ochranu oznamovateľov toto oznámi svojim straníckym kamarátom, že pozor, je tu nejaký človek, čo sa tam vám vŕta v tých vašich papieroch, skartujte to, skryte to, dajte mu po hlave. Proste vytvorí sa časový priestor na to, aby sa tí páchatelia trestných činov ekonomickej trestnej činnosti a kadejakej inej, aby sa to rýchlo dozvedeli a aby sa to zahladilo. A ten človek v Úrade pre ochranu oznamovateľov bude menovaný týmto parlamentom, teda ergo ľuďmi z vlády. Okrem toho, že má vláda všetky spravodajstvá, že zrušila Špeciálnu prokuratúru, že si prekrútila všetky veci, ktoré sa týkajú bezpečnosti, tak včera štvrtý krémeš prišiel. A dneska pán minister bez hanby s krásnym jazykom, pán Pročko povedal, že s takým, s takým cirkevným dokonca až, povie, že to všetko opozícia. No né opozícia, vážení, naprávate svoje chyby, svoje babráctvo. A tu ste nemali ani len vy sám stáť, pán minister, mal tu s vami stáť Šutaj Eštok, lebo jeho sa to bytostne týka, toto má byť jeho agenda. Kde je? Na F1 niekde alebo na futbalíku, alebo naháňa, naháňa týchto imigrantov, ktorí k nám nechcú, lebo máme také blbé podmienky, že tu nikto nechce prísť? Takže, vážený pán minister Susko, ja sa ohradzujem aj v mene KDH. Nie je to náš problém, je to váš problém, my sme vás na to upozorňovali. Vy si upracte, ale urobte to poriadne, urobte to poriadne, pán minister. Od pána Eštoka očakávam, že sa konečne začne venovať aj bezpečnosti na školách, konečne sa začne venovať Policajnému zboru a neprenechá to svojmu kamarátovi Kaliňákovi. Tak ako vy ste naňho zhodili, pán Susko, všetky krádeže pod 700 eur, tak vás teraz prosím, budete ho musieť vytiahnuť z bryndy, lebo zase to vyzerá tak, že SMER niečo naložil na HLAS, HLAS si s tým nevie rady, tak SMER vyťahuje z bryndy HLAS. My to teda, keď to HLAS nevie, tak my to opravíme. A zase si robíte problémy v koalícii, pán minister. Toľko som chcel povedať za KDH. My sa zdržíme, vy si urobte poriadok a doťahujte veci do konca. Je po funuse, mlieko je vyliate, Slováci trpia a vy len hasíte problémy, a takto sa to nerobí. Ďakujem pekne. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Štyri, päť faktických na vaše vystúpenie, pán poslanec. Pani poslankyňa Kleinert. [11:29] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja by som chcela, pán Šmilňák, zareagovať na vaše vystúpenie v tom, že ono trošku tragédiou aj komédiou našej krajiny je, že ak by babráctvo malo tvár, tak je to tvár Matúša Šutaja Eštoka. A mnohé veci, ktoré za dva roky mohol urobiť, urobil prakticky iba zle, opravte ma, ak tu niečo dopadlo dobre, ale vyzerá, že naozaj nie. A chcela by som upozorniť aj na to, na ten zvrhlý nápad, ako budú všetky kamery na školách, čo samo osebe by nebolo problém, problém bolo to, že čo sa tam bude, ako, ako sa použijú technológie na rozpoznávanie tvárí a tak ďalej. A ten fantastický nápad, ktorý vlastne vôbec by neriešil tú kyberšikanu, ktorú sme, myslím kyberšikanu z hľadiska mailov, ktorá vlastne akože prichádzala, a tie vyhrážky, ktoré prichádzali na naše školy, vôbec by to nevyriešilo ten problém. Lebo ja neviem, ako si to predstavoval, že či ten, čo píše tie maily, sa postaví pred školu, aby teda stál fyzicky pri tej škole, a napíše ten mail a my ho potom rozpoznáme, že čo sú to za nezmysly. A keby už sme si predstavili, že teda dobre, tak pán minister má teda nejakú utkvelú predstavu a dostane ju do praxe, tak dostal ju do praxe? No nedostal ju do praxe. On proste nevie ani len tie svoje hlúpe nápady dať do praxe. Moje deti sa smejú, že policajné autá majú tri polepy, však akože to kde (reakcia z pléna), už päť? No tak ja už naozaj neviem, že kde sme. A potom všetky tie kauzy okolo toho. Veď ako vravím, keby babráctvo malo tvár, môžme si tam nakresliť Matúša Šutaja Eštoka. To je stav tejto krajiny. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský František, nech sa páči. [11:29] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Martin, veľmi dobre si to vystihol. Keby, jak by som to povedal slušne, že slovami klasika, ktorý tu už niekoľkokrát opakoval tú istú vetu, že tak sa to nerobí, do psej matere . Tak osemkrát, to už je ôsmykrát, opravujeme novelu Trestného zákona. Ideme ju zase opravovať, lebo sme ju potrebovali v skrátenom, ultrarýchlom skrátenom, najlepšom, predvianočnom, pred dvoma rokmi zmeniť. Odvety sme ju už, ôsmykrát ju opravujeme a myslím si, že to neni ani posledná oprava tohto Trestného zákona, lebo je, samozrejme, že urobená zle. Ale poďme k praxi, tú čo, ktorú si hovoril. Stane sa, ja už keď počujem (povedané so smiechom), že polepy na autách, tak mi to je úsmevné, že neviem, či táto vláda má nejakú úchylku v tých polepoch alebo v tých veciach, že sa stretne na dopravnej nehode päť policajných áut a každé bude mať iný polep. To je, to je, to ja neviem kde, v jakej krajine my žijeme. Jak si vravel, to nie sú kávové, ale jak si pekne povedal, že kakaové, kakaové vesty a kakaové tričká, lebo naši policajti to vôbec, absolútne nepotrebujú. Naši policajti potrebujú výplatu, potrebujú hodnotenie, aby do tej práce mohli chodiť a prišli noví. Tie krádeže, o ktorých sa tu teraz dnes bavíme, a tie horalkové triá kto bude vyšetrovať? Ja som to aj včera hovoril. Tu nebude mať kto vyšetrovať. Si urobte rekonštrukciu Policajného zboru na východnom Slovensku. Normálne, keď prídete, nepríďte limuzínou, ale príďte ako civilný človek sa opýtať policajtov, ako pracujú. Vám povedia, že sú unavení. Stanice alebo strediská, kde mali predtým 18 policajtov, dnes majú desať, deväť. Tak s kým to chcete robiť, ako to chcete robiť? Autá, polepy to nezachránia. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [11:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, mne sa páči rozhorčenie, lebo rozhorčenie, dôraz je veľmi dôležité, čo potrebuje teraz národ. Národ potrebuje ukázať, čo tu robí táto zvrhlá a amorálna a nečestná a nespravodlivá koalícia na čele s Robertom Ficom a s jeho 140 korupčnými kauzami. Vy ste tam krásne povedali, že oni sa vyhovárajú. Oni sa, áno, oni sa vyhovárajú nielen na nás, že vlastne my ste toto spôsobili tým, že poukazujeme na to, že tu sa kradne a kradnúť sa tu niektorým zvrhlíkom oplatí, oni sa už vyhovárajú, ako ste povedali, jeden na druhého. Šutaj sa vyhovára na Suska, Susko sa vyhovára na Šutaja a Šutaj sa ešte vyhovára na Matúša Šutaja. Ale čo je smutné a čo je tragické, oni to hádžu aj na mŕtvych. Na tej chate, pamätáte si, hoďme na Lučanského. Ten je mŕtvy, oni tancujú na hroboch mŕtvych. [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Janckulík, nech sa páči. [11:29] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Martin, za tvoje vystúpenie. A čo sa týka tých krádeží, ja som to aj na finančnom výbore spomínal, že mám viacerých známych, ktorí majú predajne, aj my máme rodinnú predajňu, a zoberte si taký príklad, keď vám denne ukradne z predajne, ukradnú vám ľudia za 200 euro, za mesiac to je štyritisíc euro a za rok to máte 48-tisíc euro, 48-tisíc euro vám ukradnú ľudia, to máte škodu, ale ten obchodník musí zaplatiť za to DPH, to znamená, že štát nemá žiadnu škodu, škodu má ten predajca. Samozrejme, odporúčania sú - spravte si tam SBS-ku alebo zabezpečovací systém. Ale to všetko stojí peniaze a nie malé peniaze, lebo vieme, aké sú, aké je odvodové zaťaženie pre, keď si zoberiete niekoho navyše, zamestnáte do tej predajne, tak to sú ďalšie a ďalšie peniaze. A vieme dobre, že tie prevádzky majú už teraz problém si zamestnať nejakého človeka navyše, lebo je to obrovská záťaž. Viackrát som videl aj v televíznych reláciách, ako ešte dávajú návod, ako sa dá kradnúť tovar z predajne, ako sa dá obísť zabezpečovacie zariadenie. Tí obchodníci, doslova by som povedal, že sú chudáci, lebo nemajú sa ako brániť. Koľkokrát, ako aj ty, Martin, si spomínal, zavolajú políciu, ale čo tá polícia? Ten obchodník je aj rád, keď príde tá polícia, lebo vieme, že ich je málo. Riešia, dá sa povedať, dôležitejšie veci, ale pre toho obchodníka to je dôležitá vec, lebo to sú jeho peniaze, ktoré ťažko na ne zarába, a je rád, keď niečo predá, samozrejme, a potom mu to niekto ešte ukradne. Takže policajtov je málo, nemá to kto vyšetrovať a fakt tí zlodeji majú teraz otvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. [11:29] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šmilňák, ja som si pri tvojom vystúpení uvedomil, ty si zhrnul celý ten proces, ktorým prechádzame vlastne takmer od začiatku tohto volebného obdobia, uvedomil som si, ako krok za krokom táto vládna koalícia mení tvárnosť tejto krajiny. Proste krok za krokom si upevňuje moc, likviduje každé nebezpečenstvo, ktoré by mohlo túto moc nejak demaskovať a ukázať a, samozrejme, potrebuje zahladiť staré stopy a staré hriechy. Čiže v tomto ti ďakujem a je strašne dôležité, že opozícia bojuje, že zápasí, aby si to ľudia uvedomili. Pretože potichu by sa dalo takto pomaly tak uchopiť moc, že ani nezbadáme, že už sme inou krajinou. Nie, musíme o tom hovoriť, táto vládna koalícia mení tvárnosť celej tejto slovenskej krajiny. Ďakujem. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák s reakciou na faktické poznámky. [11:44] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Áno, pán kolega Mikloško, ide o systematickú demontáž spravodlivosti a právneho štátu, o tom hovoril aj kolega Spišiak, čo je hrôzostrašné. Igor, ty máš skúsenosti praktické z regiónu, ty to vidíš a máš presne, tebe ľudia hovoria presne to, čo sa deje, len vláda si sedí na ušiach. Pán Pročko hovoril o vyhováraní a ja ešte dodám, že lebo niekedy z vašich radov zaznie, že má zmysel naťahovať diskusiu, ale to nie je len naťahovanie diskusie, lebo vždycky sa tu pomenujú niektoré veci a vždy sa príde s nejakým nápadom, ktorý veci aspoň trošku pomôže. Že z času na čas sa podarí ten systém aspoň nezhoršiť alebo niečo zastaviť. Fero Majerský sa pýtal, že kto to bude robiť. Veď to sme vraveli. V tom je babrák Šutaj Eštok, že on s otvorenými ústami čumel pri zmene trestných kódexov a on nechápal, že naňho sa zvalí kopec roboty a on vôbec na to nemá ľudí. Aj pani Kolíková, aj ostatní hovorili, že na tých okresných úradoch nie sú ľudia, ktorí by sa dokázali v takom objeme s tými priestupkami vyrovnať a dokonca neexistuje momentálne systém na postihovanie týchto ľudí, lebo oni sú často nemajetní a vy im môžte vyrúbať pokutu alebo im pohroziť, a oni zajtra s úsmevom na tvári zase pôjdu kradnúť. A to je realita, s ktorou ste prišli vy, pán minister Susko. Čiže, áno, ako vravíš, pán kolega Majerský, že nemá to kdo dělat . A to isté aj pani kolegyňa Kleinert. Aj vám ďakujem za faktickú. Áno, je to babrák. Ten chlap nič nedotiahne do konca. Minister spravodlivosti má byť neviditeľný a veľmi funkčný. Naňho sa máme spoľahnúť. Kvôli nemu tu má byť proste bezpečno na Slovensku. Ale kto už sa vie spoľahnúť, kurnikšopa, na Šutaja Eštoka, prepáčte za výraz. Ďakujem pekne za faktické. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Glück tu nie je. Ďalšia do rozpravy je pani poslankyňa Jurík, tá tu nie je. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [11:44] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, sme v skrátenej rozprave v prvom čítaní k tzv. horalkovému paragrafu. Pán minister Susko mal pred sebou jednu z najľahších úloh, aké si minister vôbec môže priať. Už vyše roka a pol mu starostovia, primátori, ale najmä obchodníci a bežní ľudia vraveli, že drobná kriminalita je problém a problém je najmä v tom, že sa netrestá recidíva drobných krádeží, že ten nárast krádeží je enormný, nevedia si s tým dať rady. Tá jednoduchosť spočívala v tom, že nielen dostal iniciatívu alebo impulz k tomu, čo má spraviť, ale bolo aj jasne dané, ako to spraviť. Úplne stačilo vrátiť horalkový paragraf tak, ako sa v Trestnom zákone nachádzal pred rokom 2024, teda jedenkrát a dosť . Prvá drobná krádež v priebehu roka sa posudzuje ako priestupok, druhá drobná krádež, recidíva, v tom istom roku sa už posudzuje ako trestný čin. Ani túto jednoduchú úlohu nezvládol, pretože namiesto jedenkrát a dosť , tu máme dvakrát a dosť , teda dve krádeže sa posudzuje ako priestupok a až tá tretia v priebehu jedného roka je braná ako trestný čin. Čiže to bolo nezvládnutie po vecnej stránke. Ale neustál to ani po stránke zdôvodnenia, pretože tú vinu hádže na opozíciu, na médiá a nepriamo aj na obete tých krádeží, na obchodníkov, na ľudí, lebo médiá a opozícia v zásade len tlmočili tie obavy a tie, tie skutočné prípady, ktoré ľudia na ulici a v obchodoch zažívali. Takže namiesto toho, aby odôvodnenie tohto návrhu dal na Matúša Šutaja Eštoka, ktorý im nič nepovie, nie, namiesto toho sa vyvŕši na médiách, opozícii, ale najmä na samotných obetiach trestných činov. A zaklincoval to ešte včera aj tým, a podporil tú svoju absurdnú argumentáciu tým, že aj mnohí poslanci opozície ako keby volali po zrušení horalkového paragrafu. Tak ja sa voči tomu rázne ohradzujem, pretože o zrušení recidívy tu nevravel nikto a nikto ani netvrdil, že ľudia chodia za horalky do väzenia. Nechodili v minulosti a nechodia zaň ani dnes a ani v budúcnosti za horalky nikto do väzenia nepôjde, pretože táto vláda pred dvoma rokmi v rámci svojej hanebnej novele trestných kódexov, ktorou fakticky amnestovala svojich kamarátov, korupčníkov a daňových podvodníkov, vďaka ktorej tu bolo zrušených desiatky obvinení a obžalôb, opäť korupčníkov a iných kriminálnikov, tak všetko to bolo zakryté tým, že sa tu ide zaviesť nejaká restoratívna justícia. Tá tu fungovala, samozrejme, aj predtým, ale tento figový list mal poslúžiť na to, že tie alternatívne tresty sa ukladajú vo veľmi nízkej miere, potrebujeme ich nejakým spôsobom posilniť. Tak to aj posilnili a všeobecné zásady ukladania sankcií, § 33a, doplnili tak, kde ešte viac pritlačili na sudcov, aby primárne naozaj ukladali alternatívne tresty. Konkrétne sa tam aj uvádza: "Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie." Tým prvým alternatívnym trestom, ktorý Trestný zákon pozná, je trest domáceho väzenia. A hneď druhým je trest povinnej práce. Samozrejme, že ktorýkoľvek sudca za horalku, lebo on musí pozerať na osobu páchateľa a musí pozerať na závažnosť konania a na spôsobenú škodu a nejaký, nejakú sociál... alebo nebezpečnosť voči verejnosti, tak, samozrejme, na to prihliada a nikto za jednu horalku do väzenia nechodil. No a aký je teda výsledok tejto restoratívnej justície? Tá restoratívna justícia, samozrejme, pomohla len ich kamarátom, ale čo sa týka drobných zlodejov, tak na tých sa neuplatňuje, a to z jednoduchého dôvodu, pretože drobné krádeže sa stali fakticky nepostihnuteľnými, a to ani opakované krádeže. Jeden jediný zlodej, ktorého lup nepresiahol škodu 700 eur, kdejakí zlodeji bicyklov, mobilov, ľudia, ktorí nafutrovali nákupné tašky odevmi, drahým alkoholom alebo potravinami a bez zaplatenia odišli z predajne, ani na jedného sa táto restoratívna justícia nevzťahuje. A prečo? No preto, že to nie je trestný čin. Preto, že to rieši okresný úrad, a ten nemá žiadne páky na to, aby nejakým spôsobom tých páchateľov prevychoval. Jediné, čo mohol spraviť, je uloženie pokuty, aj to sa v mnohých prípadoch nedialo, lebo tí páchatelia skrátka boli nemajetní a tú pokutu nebolo možné vymôcť ani v exekučnom konaní. Takže žiadne alternatívne tresty pre drobných zlodejov, žiadna, žiadne polepšenie. Aj kvôli tomu potom čítame o situáciách, kedy jeden páchateľ sa prizná, že v priebehu roka kradol 51-krát. No kde je tá restoratívna justícia, keď si povie, fajn, tak štátu na tom nezáleží, netresce ma, výborne, tak 51-krát v priebehu roka. Bravó! No a, ale možno to bol len nejaký zastierací manéver, lebo naozaj táto vláda vzala svoje vládnutie, ako by som to povedal, tak od podlahy a naozaj sa neštíti akýchkoľvek zlodejín, tak možno to bol zastierací manéver, aby sa ľudia, verejnosť nesťažovali na vládu, ako tu kradne, ale aby sa radšej žrali medzi sebou, aby si svoj hnev vybíjali na týchto drobných zlodejíčkoch. No evidentne ani tento zámer vám nevyšiel. No a minister Susko včera spomenul, že predtým než prišiel do parlamentu s týmto horalkovým paragrafom, tak vraj robili nejaké preventívne opatrenia spolu s políciou, ale že nepomohlo to. Uhm, tak to si mal asi brať príklad od šéfa SIS, od Pavla Gašpara, ktorý navrhol, akým spôsobom oni riešia prevenciu, že skrátka povedia, my vieme, že nás idete vykradnúť, my vieme, že naše obchody budete strážiť, tak tá kriminalita pominie. No takže nevzali ste si evidentne príklad ani od šéfa SIS a ste tu s horalkovým paragrafom. Zároveň včera pán minister povedal, že anomáliou Slovenska je nárast agresivity. Tak nie, vážení, anomáliou Slovenska nie je nárast agresivity, anomáliou Slovenska je táto vládna koalícia, lebo aj za nárast agresivity môže novela trestných kódexov spred dvoch rokov. Touto novelou dal štát jasne najavo, že na drobných krádežiach štátu nezáleží. Skrátka do 700 eur v zásade robte si, čo chcete, porieši vás okresný úrad, ako vás potresce, tak vás potresce, ak nie, štátu je to v zásade jedno. No a tým pádom, keďže sa na nich nevzťahovala žiadna restoratívna justícia ani nič podobné, tak tí páchatelia svoje lúpežné nájazdy do obchodov opakovali a opakovali, no a keďže obchodníci aj ľudia boli nútení chrániť si svoj majetok vlastnými silami, tak ho aj chránili. A presne vtedy v týchto situáciách, keď sa obchodníci a ľudia naozaj vlastným telom doslova bránili majetok pred zlodejmi, vtedy to tých zlodejov naozaj nahnevalo a vtedy začali byť agresívni. Kde aký prípad agresivity si pozriete, vždycky je to v týchto situáciách, vždy. Takže táto vláda nechala, nech sa ľudia o seba postarajú sami, aj to robia a to spôsobuje agresivitu zlodejov. Lebo kdejaký zlodej si povie, ak to nevadí štátu, tak sa nenechám predsa zastrašiť nejakou predavačkou alebo nejakým SBS-károm, ten mi nebude hovoriť, že tu nemôžem kradnúť, keď to štátu nevadí, tak si to vezmem stoj čo stoj. A že niekomu ešte pri tom vrazí alebo ho, mu dobodá ruku, tak to je, to je vedľajšie. Takže aj za nárast agresivity, pán minister, môže novela trestných kódexov. No a ako by som to zhrnul na záver? Tento zákon tu mal byť už pred rokom a pol. Vedeli ste o tom od ľudí, od starostov, od primátorov, od obchodníkov. Prichádzate s tým teraz na poslednú chvíľu a aj to si svoju frustráciu ešte vybíjate na médiách, na opozícii aj na obetiach, ktoré na tento problém upozorňovali, a zároveň ešte aj robíte zle. Ja som vás už vo svojom prvom vystúpení ku skrátenému legislatívnemu konaniu upozorňoval aj na to, že ako ste pred mesiacom či dvoma mali bombastickú tlačovku s pánom Eštokom, ako idete poriešiť priestupky, že tam bude trest drobných obecných služieb. Vtedy som vás upozornil, že za to, že niekto si neodpracuje drobné obecné služby, bude môcť byť ten trest zmenený len na pokutu, čiže bludný kruh, a že tam nebola poistka, že ani v prípade neuhradenia pokuty, ani neodpracovania, to ani nebude považované za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Áno, uznávam, po mojich pripomienkach ste tú pripomienku dali aj vy, no ale na to, že ten návrh zákona ste mali vypracovať spolu, tak je dosť teda neskoro, že až po mojom upozornení ste to riešili, ale budiž. Ďakujem pekne. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Tri faktické poznámky. Pán poslanec Pročko. [11:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No naozaj úžasná vec, keď naši čelní predstavitelia odkazujú občanom, ktorých okrádajú, aby si svoj bicykel zamkli, aby si zachránili svoj majetok tým, že budú dávať väčšie zámky, prípadne zabetónujú ten bicykel do betónu a nikto im ho potom nezoberie, namiesto toho, aby si priznali, urobili sme chybu, urobili sme chybu, prepáčte, občania Slovenskej republiky, už to viac nikdy nespravíme. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo, nech sa páči. [11:59] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. No hovoril si o, pán kolega, o tom, že restoratívna justícia nefunguje a pritom teda bola sľubovaná. A ja teda ešte včera som, keď som počúval vystúpenie pána ministra Suska o tom, že vlastne on mne vyčítal, že som nepredložil žiadne, žiadne opatrenia, tak teda to bolo veľmi vtipné, keď minister, ale však kľudne, ak je tu taká ponuka byť ministrom spravodlivosti, tak zvážim, lebo myslím, že to je úloha a myslím, že si to myslia asi všetci ľudia na Slovensku, že keď máme ministra spravodlivosti, tak je on zodpovedný za to, aby predložil tie opatrenia a zvlášť, keď predtým predložil novelu Trestného zákona, ktorá zlikvidovala ten starý systém pod rúškom toho, že sa vybuduje restoratívna justícia, že tu budeme mať nový systém, budeme mať nový prístup dekriminilizácie, depenalizácie, teda založený na tej dekriminalizácii a depenalizácii, ale to nestačí. Keď iba dekriminalizujete a depenalizujete, a neurobíte nič viac, tak sa vám to zrúti. Proste keď povolíte kradnutie, lebo to je dekriminalizácia, depenalizácia je, že povolili, povolili kradnutie, no tak proste niektorí ľudia začali kradnúť a je ich teda dosť, pretože nič ďalšie tam neexistuje, je tam vákuum. A ja hovorím, že ten systém je robustný a plus, áno, je tam aj ďalšia príčina, že tu máme Ficovu chudobu. Proste sociálna situácia na Slovensku je zlá a to je tiež príčina toho stavu, kde sme. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský, nech sa páči. [11:59] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. Pán Dušenka, veľmi zaujímavé vystúpenie, aj by som si tu urobil taký malý, taký malý exkurz do minulosti, čiže jak sa schvaľovala novela Trestného zákona, tak dopredu zlá opozícia, čiže jeden, dva, tri, štyri, koľko nás tu je? Zlí poslanci opozície povedali, že tu stúpnu drobné krádeže. Všetci povedali, že to nebude pravda, pán minister povedal, že to, že zavádzame, že klameme. Potom s tým prišli obchodníci, ktorí povedali, že sa kradne a že sa zvýšila kriminalita v obchodoch, tak boli zlí obchodníci, že si vymýšľajú, že to nie je pravda. Ale potom prišlo ZMOS, prišli mestá, obce, že sa zvýšila kriminalita v mestách a obciach a že už nestíhajú ani so svojimi mestskými hliadkami zabezpečovať bezpečnosť v mestách. Na to všetko potom pán minister povedal, že ideme zmeniť novelu Trestného zákona, aby sme ju opravili, lebo sme ju pokazili. Vy ste ju pokazili, my sme vás na to upozorňovali, lebo vaším cieľom bolo znížiť tie trestné sadzby pri veľkých krádežiach a veľkých podvodoch, a nemohli ste to spraviť tak, že necháte horalkové krádeže len tak. Teraz sa vám to vrátilo. Vrátilo sa vám to aj s úrokmi, a najhoršie na tom je to, že na to doplácajú ľudia v regiónoch. Teraz si vezmite, že máte v opustenej dedine, kde žije 200, 300 ľudí, obchod, kde pracuje predavačka, kde jej každý deň príde nejaký človek, nebudem menovať teraz kto, ukradnúť nejaké potraviny, ukradnúť nejakú vec z obchodu a robí to pravidelne, a ona s tým nevie nič robiť, lebo to nikto nevie zabezpečiť, lebo štát v tejto veci zlyhal. Zlyhali sme, čo sa týka ochrany a bezpečnosti v regiónoch. Zlyhali ste a je to vaša vina. Upozorňovali sme vás na to všetci. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka s reakciou na faktické poznámky. [11:59] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za všetky faktické poznámky. Je to naozaj tak, pán Susko svojou nečinnosťou vlastne prispel aj k zvýšeniu nedôvery v Policajný zbor, pretože mnohí obchodníci aj ľudia, ktorí nahlásia krádež, mnohí policajti sa ich najprv spýtajú, čo im zmizlo, akonáhle zistia, že je to pod 700 eur, povedia, nie je to trestný čin a my s tým nič nemáme, ani to neriešia. Čiže to v mnohých prípadoch takisto znižuje dôveru občanov v políciu. Je smutné, že pán minister bol toľké mesiace hluchý voči všetkým tým obyvateľom, obchodníkom, starostom a primátorom a spamätal sa až vtedy, keď mu to v zásade prikázal alebo naznačil sám premiér. Hanba. [11:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší do rozpravy vystúpi pán poslanec Hlina, ktorý tu nie je, takže vystúpi pán poslanec Horecký, ktorý tu tiež nie je. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči, máte slovo. [11:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Ja v tejto poloprázdnej sále už naozaj ani neviem, čo mám k tejto téme povedať, lebo ako pozrime sa, máme tu návrat, kvázi návrat horalkového paragrafu v skrátenom legislatívnom konaní, kde ale nebol čas to predradiť a záujem hlavne predradiť to pred Úrad na ochranu oznamovateľov, čiže dva a pol týždňa sme strávili s niečím iným. Teraz tu máme § 29a a hneď v prvom čítaní, lebo však zrazu asi je tu eminentný záujem, ktorý tu predtým nebol, na schválení tejto novely Trestného zákona. Ja už teda akože úprimne, nielenže mám z toho zmätok, že teda, že by som rada sa spýtala aj ministra spravodlivosti, že čo je vlastne jeho reálnym záujmom, že vy naozaj chcete tento paragraf presadiť, že fakt máte na tom záujem alebo to robíte z nejakého donútenia, že máte pocit, že, á, tak niečo musíme spraviť, ale mne sa do toho moc nechcelo, tak som to sem hodil do toho parlamentu, ale vlastne mi vôbec nezáleží na tom, že či to teda bude hneď schválené alebo o tri týždne, o päť, o šesť, ja neviem akože. Lebo ten váš prístup k tomu je taký trochu zvláštny, aj to odôvodňovanie, že teda môžeme za to my, médiá, neviem kto všetko a že vy ste to teda najskôr nevideli, popierali, teraz už teda niečo robíte. Tak ja by som vlastne chcela vedieť, že chcela by som mať také presvedčenie, taký pocit, že keď už sem príde nejaký zákon v tom skrátenom legislatívnom konaní, že na ňom aspoň jeho predkladateľovi závisí, záleží, lebo viete, že aj pri tých oznamovateľoch, tak tam bolo jasne vidieť, že predkladateľom na tom záleží, nielen len teda Šutajovi Eštokovi, ale aj Gašparovi, však čurillovci tam, čurillovci hentam, neviem čo, rokovali sme väčšinu tohto, tejto schôdze o tom. Ale pri tomto paragrafe, pri tomto horalkovom paragrafe ja prosto mám pocit, že, že vám vlastne na tom nejako extra nezáleží, že je vám v podstate jedno, že či tento paragraf, táto novela prejde, neprejde, rýchlejšie, kratšie, prosto pomalšie, že, že vlastne, že vám je to jedno. Tak možno to by ste nám mohli povedať, lebo ja tu prosto nevidím ten, ten tlak, ten záujem, tú snahu naozaj nejakým spôsobom riešiť aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku. A teda že je čo riešiť, okrem teda tých všeobecných tvrdení, ktoré teda hovoríme, lebo však nemôžme stále dávať konkrétne príklady, tak ja tým, že máme ešte dosť času, by som vám chcela povedať, aké sú len v mojom okolí konkrétne príklady. Tak začnem niekým iným. Kamarát mi včera napísal, Zuzka, v nedeľu večer nám vykradli kliniku v Bratislave. Je to organizovaná skupina, štyria ľudia - traja chlapi a jedno dievča. SBS-kár ich spoznal, že niekde im už vykradli budovu. Teda medzi SBS o nich vedia. Od dnes už máme SBS službu aj my. Klinika, nie obchodníci, klinika. Kamarátovi za mesiac vykradli dvakrát po sebe pivnicu v bytovom dome. Druhýkrát už ani nevolal políciu, lebo že to je len na priestupok. Včera som sa rozprával s policajtmi, citujem: "Zmenou zákona poprepúšťali sa ľudia aj zlodeji, ľudia nabrali aj odvahu, každý deň riešia nejakú zlodejinu." Mne včera pacientka povedala, že pri samoobslužnej pokladni videla chlapa, ako si bral veci do vrecka a že ho upozornila na to, že či to nechce zaplatiť a že sa na ňu len pozrel a odišiel. To je strašné, čo sa tu deje. Tri skúsenosti za posledných pár dní len v mojom okruhu známych. Máme tu tri alebo štyri lúpeže so sekerami, s pištoľami. Ja sama v mojom okolí bezprostredne som zažila v priebehu posledných troch týždňov pokus o okradnutie v nákupnom centre, niekto sa nám snažil vylomiť dvere na bytovom dome, v našej bezprostrednej blízkosti sa vlámali do fitnesscentra, zvonia nám na zvončeky všelijakí scammeri , čo sa snažia seniorov vymáknuť a vlastne ich nejakým spôsobom oklamať. Čiže toto je reálny obraz bezpečnostnej situácie v krajine. Stačí sa vám prejsť po meste, vystúpiť z limuzíny s majákmi a ísť sa trebárs poprechádzať po okolí nákupného centra Nivy. Tam máte tú slávnu záložňu. Na to fakt nie je treba pozerať televízne noviny, stačí tam naozaj ísť, tam vidíte naozaj tých dílerov, ako tam stoja. Ja osobne som videla jedného, ako tam stojí za rohom, pozerá, čaká, kým ten jeho klient z tej záložne vyjde a príde si uňho niečo kúpiť. Toto je bezpečnostná situácia v našom meste. To nie sú výmysly, to sme nespôsobili my, to ste spôsobili vy. To už moji predrečníci tu niekoľkokrát zargumentovali, ako celá tá situácia nastala kombináciou viacerých činiteľov. Jednak schválením tej promafiánskej trestnej novely, ktorá vlastne zakričala ľuďom, že kradnúť sa oplatí. To sme neboli my, to ste boli vy. Zdecimovali ste Policajný zbor a celkovo ste tu nastavili prokorupčnú, prokriminálnu situáciu, čo sa nám vlastne vrátilo tým, že nebývalo, nebývalo narástla kriminalita všeobecne a nielen táto drobná, lebo to, čo som ja popisovala a popisujem, to nie sú len tie jednorazové krádeže v obchodoch, ktoré vyriešite týmto kvázi horalkovým paragrafom. Však to sú lúpeže, vlámania, drogová kriminalita. Ďalej nezabúdajme na to, že sme v uliciach Bratislavy mali neonacistickú skupinu, ktorá tu mlátila ľudí. Máme nebývalý nárast agresivity a kriminálneho správania v online prostredí. Máme tu tému policajnej brutality znova obnovenú tým prípadom v Slovenskej Ľupči. To je, máme tu tému toho, že sme DPH-čkárskym rajom, teda rajom daňových podvodov, ktoré odčerpávajú milióny zo štátnej kasy, ktoré by mohli ísť trebárs na zlepšenie aj tých, toho katastrofálneho stavu železníc, ale aj na sociálne služby, na hocičo, čo dnes tie peniaze potrebuje. A my tu máme prosto množstvo, naozaj množstvo kriminálnych činností a ľudí, ktorí pochopili, že teraz je ich čas. Teraz je ich čas, lebo táto vláda buď nemá záujem, alebo nemá prostriedky a schopnosti na to, aby dala najavo, že tuto sa kriminálnikom nebude dariť a že bude robiť všetko pre to, aby sa tieto rôzne druhy kriminality nejakým spôsobom potierali a aby sme neboli rajom pre takýchto kriminálnikov. Toto vy proste nerobíte a tým tú celú situáciu ešte ďalej akcelerujete a akcelerujete. A v tejto situácii vlastne vy tvrdíte, že na začiatku, že sa to nedeje, čiže od popierania prejdete vlastne k tomu, že zvaľujete vinu na nás. Prídete sem s nejakým opatrením, kde chcete vlastne vrátiť späť akýsi, akúsi obdobu toho horalkového paragrafu, ale sám hovoríte, že vlastne tomu úplne neveríte, že sa to takto teda podarí urobiť. A ja s vami súhlasím, pretože podľa mňa týmto jedným opatrením to nevyriešite. A vy sám ste povedali, že prídu ešte aj ďalšie opatrenia. Ale ktoré opatrenia to budú a kedy? Pretože túto schôdzu ste premrhali na to, aby ste riešili odplatu Matúša Šutaja Eštoka voči Úradu na ochranu oznamovateľov v situácii, kedy krajina potrebuje, aby sme vážnym spôsobom zasiahli a riešili všetky druhy kriminality, ktoré sa tu momentálne zmáhajú. My sme naozaj že v situácii, ktorú sme tu nemali od 90. rokov. To vám, ja neviem, či ste, pán minister, z Bratislavy alebo nie ste. Ja nie som, ale teda mnoho ľudí v mojom okruhu, ktorí sa tu narodili a vyrastali tu v 90. rokoch, mi povedia, že veď to je, že synonymom kriminality bola v 90. rokoch Petržalka, kedy ste sa báli poslať deti hrať sa na ulicu, hovorili vám rodičia, že nesmiete nikomu nič povedať, či idete na dovolenku, treba všetko zamykať, neviem čo, neviem čo, prosto takáto situácia tu vtedy bola. A momentálne začína byť taká situácia teraz a vaša vláda s tým nič nerobí. Vy ste sem dali jednu novelu, o ktorej význame sám pochybujete, ktorá vlastne všeho všudy nič nevyrieši, rozhodne nepomôže teraz tým obchodníkom a ľuďom, ktorí riešia tieto krádeže a vlámania, pretože ju schválime uprostred predvianočného obdobia, to už v podstate nemá význam. Naozaj tí ľudia sú nútení si platiť tie SBS-ky. Toto je inak tiež že úplne absurdné, aby štát odkazoval obchodníkom alebo podnikateľom, že si majú sami zaplatiť SBS-ky, dať mreže, lebo on vlastne rezignoval na zabezpečenie bezpečnosti v krajine. To fakt neviem, že v ktorom štáte to takto si niekto dovolí povedať. Alebo že si máme kupovať zámky na bicykle a starať sa o svoj majetok. To je veľmi podobné tomu, ako keď niekto dostane uznesenie, že naletel podvodníkom, môže si za to sám, že sa teda nevyšetrujú rôzne tie online podvody a podobne. No ja neviem prosto, v demokratickom štáte, kde si platíme Policajný zbor, kde si platíme ministerstvo vnútra, kde si platíme ministerstvo spravodlivosti, ja by som fakt v tejto naozaj zlej situácii pre krajinu čakala, že minister spravodlivosti aj minister vnútra sa prosto postavia a budú dňom aj nocou pracovať na tom, aby sa to tu zlepšilo, aby dali jasne najavo všetkým ľuďom, ktorí či už kriminalitu páchajú, alebo sa na ňu chystajú, že toto sa nebude tolerovať. Ale vy nie, vy sa venujete Úradu na ochranu oznamovateľov. Prečo sa tu nebavíme či už aj cez mimoriadnu schôdzu alebo na výboroch o tom, čo ideme spraviť, aké budú ďalšie opatrenia v rade? Čo idete ďalej spraviť, aby sa tu toto nedialo, aby tí ľudia nemali tento pretrvávajúci pocit, že jediné, ako si ochránia svoj majetok, je, že keď sami do toho investujú, keď si buď dajú mreže, SBS-ku, štyri zámky na garáž a na pivnicu, ja neviem, budú hliadkovať? Čo budeme, dostaneme sa do situácie, kedy tu budú občianske hliadky v uliciach, lebo ľudia rezignujú na to, aby volali Policajný zbor, budú mať pocit, že sa im to neoplatí, že toto chceme dosiahnuť, že sa tu budú občania sami organizovať, keď budú mať pocit nebezpečenstva? Lebo akože k tomu to kľudne môže smerovať. Tak ja neviem, že vám je to úplne jedno? Že vám to vaši známi, vaši voliči vám to nehovoria, lebo však to sa týka každého. To, že predavači a predavačky v obchodoch sa boja vystúpiť proti zákazníkovi, ktorého vidia kradnúť, to predsa nie sú všetko naši voliči, že to musíte predsa aj vy vidieť a počúvať, tak čo s tým idete konkrétne robiť? Lebo ja úprimne, ja som v 90. rokoch bola decko, hej? Že som ročník ´83, tak si vyrátajte. Ja som to úplne sama nezažívala, ale pamätám si, pamätám si to obdobie toho strachu, že prosto ľudia naozaj že mali strach, či už ako som povedala v tej Petržalke, alebo trebárs podnikali, báli sa, že prídu výpalníci, že budú spriahnutí s nejakými policajtami, báli sa prosto, že ľudia si, pociťovali v podstate to, že každý sa musí obrániť na vlastnú päsť, že štát im nepomôže, že štát na to kašle, si tam rieši svoje vlastné privatizačné a neviem aké iné korupčné schémy. To bol pretrvávajúci pocit v 90. rokoch, že ak nemáš silu, tak máš smolu, niekto silnejší ťa zomelie. A ja neviem, ale prosto ja mám pocit, že pod vašou vládou nastáva takéto podobné obdobie, že ľudia si majú pomôcť sami a presadzuje sa právo silnejšieho. A nemajú pocit, že štát tu niečo robí nato, aby sa ich bezpečnosť a prístup k spravodlivosti zlepšili. Tak ja sa vás pýtam, pán minister, čo s týmto okrem tohto paragrafu, ktorý nič nevyrieši, idete robiť? Lebo tá situácia si vlastne, ona vlastne si vyžaduje niečo viac. V prvom rade teda váš záujem o ňu, ale viac opatrení. Ja neviem akých, ja ich teraz nemám, ako čestne to priznám, pretože nato, aby sme aj my mohli prísť s nejakým radom opatrení, predsa potrebujeme aparát ministerstiev, potrebujeme, aby tu niekto tie dáta zozbieral, aby sa o tom viedla normálna diskusia vecná a odborná, ktorá ale tu nie je možná, pretože tento návrh zákona ste hodili do parlamentu SLK-čkom. Žiadna vecná odborná diskusia k tomu nebola a ani nemôže byť, pretože v podstate všetok čas, ktorý sa tomu mohol venovať, odobral Úrad na ochranu oznamovateľov. Už za pár dní tento parlament skončí a tým pádom vlastne zase sa všetky tie problémy odsunú. Odsunú. A čo budete robiť zase v januári alebo teda koncom januára, kedy máme na pláne ďalšiu schôdzu, keď sa tá situácie ešte zhorší? Čo ideme robiť s tými daňovými podvodmi, lebo k tomu vám horalkový paragraf nepomôže. Ja by som napríklad rada počula, že či tam máte nejaké návrhy na zlepšenie. Čo ideme urobiť? Ako zabezpečíme, že aj títo ľudia, čo mi písali tie konkrétne prípady, ktorí sú už vlastne rezignovaní, že budú mať pocit, že ten štát im v niečom pomáha? Lebo to nie je len o tom, že po takomto vlámaní tam teda príde polícia, niečo spíše a nejakým spôsobom sa to začne vyšetrovať. To je v podstate o tom, že štát musí urobiť niečo, aby k tomu nedochádzalo. Veď jasné, nejaká miera kriminality tu, žiaľ, vždy bude. Vždy ako keby budú nejakí ľudia, ktorí ju budú páchať, ale toto, čo sa tu deje dnes? Sorry, ale však akože veď to je nonsens. Že toto fakt chcete vy nechať úplne bez povšimnutia a bez nejakých zásahov štátu? To podľa mňa kedysi SMER spred 14 rokov by vystupoval ako silná strana na čele s predsedom, ktorý by rázne odkazoval, že bude poriadok v uliciach. Teraz? Kašlete na všetko okrem svojich vlastných trestných konaní a svojich vlastných priateľov, ktorých potrebujete dostať zo šlamastiky. Neviem. Odpovedzte nám možno na tieto otázky alebo začnite nejakým vážnejším spôsobom hovoriť o tom, čo vaše vlastné ministerstvo plánuje urobiť okrem teda tohto paragrafu, aby tú situáciu nejakým spôsobom zvrátilo. Mali by ste to robiť aj ruka v ruke s ministerstvom vnútra, pretože pokiaľ sa nezlepší situácia v Policajnom zbore a celkovo v oblasti bezpečnosti, za ktorú dnes zodpovedá jeden babrácky minister vnútra, tak sa obávam, že pôjdeme stále len prudko z kopca dole. A teda my čakáme na tie ďalšie kroky a na to, ako toto celé dopadne. A ja teda len dúfam a želám všetkým obchodníkom a podnikateľom pevné nervy. Dúfam, že medzičasom ste si pomohli sami, pretože zjavne z tejto inštitúcie, ako ste videli v posledných dvoch týždňoch, veľa pomoci čakať nemôžete. Je mi to ľúto. A držme si teda všetci palce, aby sme to zvládli. Ďakujem. [12:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Päť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Pán poslanec Pročko. [12:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Naozaj príbehy obyčajných ľudí sú najkrajšia ukážka toho, čo tu táto vládna koalícia porobila. Ja mám priateľa mestského policajta, ktorý mi píše, že Jozef, počas prechádzok turistov ich okrádajú, berú im peňaženky, doklady, peniaze a my nič nemôžeme. Ďalší mi píše, Jozef, vlámali sa k našim susedom, ukradli im šperky, ukradli im cennosti, ale predstav si, ukradli im to len v hodnote do 700 eur a takisto ich pustili. Ďalší príklad: Mám reštauráciu a čakajú vonku na ulici na hostí, ktorí sa mierne potužia a potom ich okrádajú. Ďalší prípad: Chytila som jedného opravára, úvodzovky hore aj dole, ktorý zvonil u nás našim dôchodcom, že im ide opraviť plyn. Keď som sa ho spýtala, že odkiaľ je, odišiel preč. No a čo je moje najobľúbenejšie, tak to je môj priateľ, ktorý má železiarstvo, ktorý si musel zobrať ochrankárov. Najal si dvoch ľudí, pretože mu dennodenne, dennodenne mu vykrádali jeho železiarstvo. Brali mu aku vŕtačky, brali mu iné rôzne elektronické zariadenia, rôzne pomôcky, ale len do výšky 700 eur. A niekedy prišli aj dvakrát, aj trikrát. Jeden deň mu dokonca desaťkrát ukradol tieto veci. A pán Susko, to je vaše maslo na hlave, toto ste spôsobili vy. Vy ste spôsobili, že sa tu ľudia boja vo svojich bytoch, že ich niekto okradne. [12:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [12:14] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Dve veci, pani kolegyňa. Začala si s tým, že neviem, čo mám povedať, ale povedala si dosť vážne veci. Tak najprv si vravela o tom, že či tým, ktorí prichádzajú s návrhmi zákona dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, že či im vôbec záleží na tom, aby to prešlo. Ale skúsenosť z tejto schôdze je taká, že príde jedna z vládnych strán alebo nejaký minister s nejakým návrhom zákona a ešte v priebehu rozpravy príde z inej vládnej strany niekto, ktorý dá iný pozmeňovací návrh a potom sa to napríklad pánovi Gašparovi z inej vládnej strany nepáči a sa spolu naťahujú. Jeden niečo stiahne, potom druhý stiahne, potom navrhne niekto iný niečo a tak, čiže oni nieže len či im na tom záleží, oni ani netušia, lebo oni prídu v skrátenom konaní nepripravení, potom sa dozvedia, že Európska únia s tým nebude súhlasiť, lebo budú menej chránené európske peniaze a to už nám viackrát vytkli, takže musia to prerobiť niekto v dobrej viere, dokonca kolega Bartek, ktorý sa tým témam až tak nevenuje, ale aj on prišiel s pozmeňovákom, potom ho zhulákal Gašpar a tak ďalej. Čiže ja si myslím, že majú sami v tom chaos a že už to medzi nimi vrie, že SMER a HLAS si teraz poza plentou už niečo vysporadúvajú, nejaké účty a za chvíľku sa to ukáže. A potom tá druhá vec, ktorú si spomínala, to sú tie skúsenosti s tými drobnými krádežami bežných ľudí. Aj kolega Pročko na teba reagoval. Ale čo je problém, že ono to ako v tlakovom hrnci vrie ďalej a ďalej, a tá spoločnosť to neudrží, ono to niekde vybuchne. Ale vybuchne to na nich, vybuchne to na vás, pán Susko. Ľudia už sú hotoví. To, že vám v štatistikách klesajú počty trestných činov, no keď vás niekto okradne do 700 eur, nie je to trestný čin, ale to je len krivenie pravdy. Ďakujem. [12:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka s faktickou. [12:14] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Števulová, spomínali ste, ako sa ľudia boja. A ja na to nadviažem, lebo tu vidieť to pokrytectvo vládnej koalície. Keď sa boja bežní ľudia, musia ich byť tisícky a musí to trvať dva roky, aby sa vláda nejakým spôsobom spamätala. Akonáhle sa bojí člen vlády, okamžite v zrýchlenom konaní mu zrušia celú inštitúciu, z ktorej má strach. Takto dopadol včera Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a tak hneď po voľbách na to doplatila NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry. Stačilo, že dve desiatky ministrov a ich kamarátov mali strach z týchto inštitúcií. Bezodkladne boli zrušené. Takže tu je to najväčšie pokrytectvo, že ľudí nechávajú v tom strachu celé mesiace a nechávajú, nech sa ten problém nabaľuje, nech sú ich naozaj že desaťtisíce, tak po dvoch rokoch im nejakú kostičku hodíme, ale akonáhle má strach minister, obratom sa ruší celá inštitúcia, ktorá danému ministrovi naháňa strach. [12:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský František. Nech sa páči. [12:14] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Zuzka Števulová, taký by som povedal, že smutný pohľad do toho celého procesu si dnes povedala. Presne si vymenovala veci, ktoré tu mali byť spravené, ktoré nie sú urobené a ja si myslím, že aj z tvojej strany, veď viackrát, opakovane tu bolo, že aj ponúkaš aj pomocnú ruku, že by sa niektoré veci opravili. Lebo to nie je o tom, že teraz jak niekto tu tvrdí, že my tu niekomu škodíme a máme tu škodiť. Nie, všetci v tejto krajine žijeme, žijú tu naše rodiny a chceme, aby sa tu žilo bezpečne. Veď to je podľa mňa priorita, ale takáto pomocná ruka od nikoho tu nie je, veď pán minister sa o tom nechce baviť. Veď keby pán minister chcel zvolať okrúhly stôl, tak ho dávno zvolá a nemuseli sme tu riešiť tieto veci SLK-čkom. Čo sa SLK-čkom vyrieši? Príde zase ešte nejaký rýchly pozmeňovák a zase sa niečo rýchlo upraví a bude to z noci na noc. Veď tak sa zákony jednoducho prijímať nemajú. A to je presne o tom, čo sa tu bavíme, že na čom nám tu vlastne záleží, čomu záleží tomuto parlamentu, že tu je desiaty deň, keď tu dneska som počúval ráno, desiaty deň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Úrad, ktorý sa absolútne netýkal tých bežných ľudí. Tak ja som šiel včera sem z Popradu, tak som sa rozprával s jedným pánom na pumpe a on mi hovorí, že to čo v tej Bratislave, preboha, riešite? Toto nás absolútne netrápi. Nás trápi to, že sa tu dejú tie veci jednoducho, nás, my nemáme jednoducho, máme zhoršený životný štýl, jednoducho máme problémy s cenami, máme problém s potravinami, máme problém s prácou. Ale tento parlament to nerieši. My tu máme zákony, ktoré sme chceli predkladať, ale my nemáme šancu. My nemáme šancu predložiť ani návrh zákona, lebo zase budú preložené na ďalšiu schôdzu. Lebo my tu riešime vás. Riešime tu vás a vaše problémy, ale nie problémy ľudí, ktorí vás volili. Si myslím, že ľudia sú už z toho sklamaní, sú unavení. A jak presne Martin povedal, to vrie, to vrie tak v spoločnosti, že tá spoločnosť vybuchne. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vančo, nech sa páči. [12:29] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. Zuzana, no oni sami neveria tomu, že toto niečo pomôže. Aj ten laxný prístup už sme videli v lete, že netreba nič robiť. Ignorácia mimoriadnych ústavnoprávnych výborov, troch zasadnutí, potom naveľa, naveľa, keď to vyšlo v prieskumoch SMER-u, tak predseda vlády teda povedal, tak urobme niečo. Tak niečo priniesli, ale aj tu vidíme ten laxný prístup. Úplne iné majú priority, také, čo sa týkajú ich, ich bezpečnosti, ich beztrestnosti. Tento návrh je absolútne nedostatočný a ja som čakal, že, lebo už v rámci skráteného legislatívneho konania sme tu mali naozaj veľmi dobrú diskusiu a námety, kde sú tie problémy, čo treba robiť a ja som čakal, že minister spravodlivosti namiesto toho, aby vlastne sa vyhováral a ešte to hádzal na niekoho iného alebo čakal, že vlastne opozícia bude navrhovať, tak jednoducho nedočkali sme sa, nedočkali sme sa žiadnej zmeny toho laxného prístupu. Len problém je, že ten laxný prístup a nielen ministra spravodlivosti, ale aj predsedu vlády, lebo naozaj tie príčiny sú hlbšie, nejde len o novelu Trestného zákona, ide aj o sociálne záležitosti, o to, v akej situácii sú ľudia na Slovensku. Lebo viete, ja súhlasím, nie je problém, nemusel by byť problém, že sa zvýši minimálna výška škody. Ale keď je zlá sociálna situácia a vy neurobíte žiadne ďalšie opatrenia po tom, tak jednoducho aj to zvýšenie minimálnej škody bude mať takýto efekt. A s tým sa nerobí nič. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [12:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým kolegom za vnášanie tých ďalších pohľadov do tejto diskusie a ako fakt ešte chcem dovysvetliť, že áno, že ja som z toho smutná a som z toho frustrovaná, pretože ten, to zhoršenie bezpečnosti reálne pociťujem aj ja, aj moji blízki. A ja neverím tomu, že poslanci koalície a ich rodiny to nepociťujú, veď nie všetci chodia limuzínami do práce s majákmi. Mnohí z nás, tak ako ja, chodíme po uliciach. Ja teraz chodím po uliciach s mužom stále, lebo kočíkujeme dieťa, a naozaj vidíme, že tá situácia sa zhoršuje. Aj tá ekonomická, aj tá bezpečnostná. Čiže ono reálne my si tu nevymýšľame, tu naozaj treba niečo začať robiť. A to niečo my očakávame, že príde od vás, pán minister. A toto, čo prišlo, je prosto nedostatočné. Čiže neviem, že či teda na ústavnoprávnom výbore plánujete dať zoznam nejakých tých ďalších opatrení, čo ste tvrdili, že toto je len prvé z možných opatrení, ale že ako fakt vy tú situáciu musíte riešiť a nielen ohľadne drobných krádeží, ohľadne tých ďalších vecí. Ako som hovorila, my tu naozaj máme nárast agresivity v uliciach, že sú tu neonacistické skupiny alebo ľudia, ktorí sympatizujú s pravicovou ideológiou a cítia sa povzbudení s aktuálnou situáciou. Sú tu komplikované, organizované schémy na dépeháčkárske podvody, ale aj ďalšia organizovaná kriminalita. Dnes je deň ľudských práv, koniec 16 dní aktivizmu. My tu máme vážny problém s násilím, rodovo podmieneným násilím alebo volajte to domácim násilím, máme tu vážny problém s násilím vo vzťahu k deťom. Ako kedy toto ideme riešiť? Že to sú všetko veci, ktoré sa týkajú našej bezpečnosti v krajine či už fyzickej al...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho V rozprave vystúpi pán poslanec Grendel, ten tu nie je, pán poslanec Gröhling, ten tu nie je. Pani poslankyňa Plaváková, nech sa páči, máte slovo. [12:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Pán minister Susko, ja budem reagovať v podstate na vaše vystúpenie, ktoré ste tu mali včera k tomuto návrhu zákona, pretože ste včera opätovne obvinili opozíciu z nárastu agresivity v spoločnosti. Robíte to opakovanie, robíte to dookola a úprimne, pán minister, mňa už to fakt hnevá, že robíte z ľudí hlupákov a idiotov takýmito klamstvami. A ako pri všetkom naozaj aj tu prekrúcate realitu, inými slovami - klamete. A pozrime sa na fakty. Kto teda má na svedomí zvýšenie agresivity v spoločnosti? Inštitút pre nové bezpečnostné hrozby zverejnil pred pár dňami, 6. decembra, analýzu s názvom Hrubnutie jazyka a polarizácia na Facebooku . Že to je dôležitá analýza, ktorá nám ukazuje, ako politici a političky komunikujú na sociálnych sieťach, ktoré sú pre väčšinu ľudí zdrojom informácií. A čo z tejto analýzy vyplýva? V tejto analýze mapovali, ktoré účty na Facebooku najviac prispievajú k šíreniu hrubého, útočného a polarizačného jazyka na Slovensku. Vychádzali z dát za obdobie od januára do septembra tohto roku, čiže 9 mesiacov, počas ktorého každý mesiac analyzovali tisíc najviac šírených príspevkov vrátane videí. Čiže spolu deväťtisíc príspevkov. A na čo prišli? Hrubý jazyk sa koncentruje na relatívne malom počte výrazne aktívnych účtov s vysokým dosahom, 40 najväčších šíriteľov zodpovedá za 80 % takéhoto obsahu. Na základe deväťtisíc príspevkov s najväčším dopadom, to je s najväčším počtom videní, definovali účty s najväčším podielom na obsahu podnecujúcom hnev. A ako vyzerá prvých päť miest? Tak na prvom mieste je Eduard Chmelár, na druhom mieste je Milan Mazurek a koho nájdeme na treťom mieste? Premiéra Roberta Fica, ktorý pokrýva 5,9 % obsahu podnecujúceho hnev. Na štvrtom mieste SMER, stránka SMER-u, 4,8 % a na piatom Ľuboš Blaha. Len samotná stránka SMER-u, premiéra Roberta Fica a Ľuboša Blahu dokopy predstavuje podiel 15,2 % z celkového obsahu hnev podnecujúcich príspevkov na sociálnych sieťach. Keby sme pripočítali aj ďalších predstaviteľov SMER-u, ktorí sa nachádzajú v tomto rebríčku, to je 40 miest, tak je to spolu 20,2 %. To je pätina všetkých príspevkov, ktoré podnecujú hnev, ktoré boli analyzované. A viete, koľko je podiel našej strany a našich predstaviteľov? Vyšlo to 1,3 %. Čiže ešte raz, SMER má na svedomí 20,2 % zhodnotených príspevkov za deväť mesiacov a PS 1,3 %. Myslím, že to jasne vypovedá o tom, kto tu podnecuje hnev a agresivitu v spoločnosti. A ja vás veľmi pekne prosím, naozaj vás prosím, už prestaňte klamať o tom, že to máme na svedomí my. Lebo keď chcete vedieť, kto má na svedomí nárast agresivity a hnevu v spoločnosti a medzi ľuďmi, tak sa v SMER-e musíte pozrieť do zrkadla. Bohužiaľ, tam vidíte ten obraz, tam vidíte tých ľudí, ktorí toto spôsobujú. A mňa to mimoriadne mrzí, lebo vidím naozaj aj ja na tých sociálnych sieťach, čo to spôsobuje, akým agresívnym spôsobom ľudia komunikujú, čo spôsobujete aj rodinám, ktoré takýmto spôsobom rozvraciate, lebo narastá ten hnev, naozaj. Kam to až dosmeruje? Vytrvalo, dookola to robíte a klamete o tom, kto to spôsobuje. Tu vás jasne usvedčujú dáta, ktoré som presne pomenovala. Lebo z toho by sme vždy mali vychádzať, z dát. A ja som sa vás aj pýtala teda na tie štatistiky, z ktorých vychádzate vy pri vašom obvinení a určení teda dôvodov, prečo narástli tie krádeže, ale nedostala som žiadnu odpoveď, že aké štatistiky potvrdzujú to, čo vy hovoríte. A mňa by aj zaujímalo, ako máte zanalyzované, že čo prinesie vlastne táto novela Trestného zákona, čo konkrétne prinesie. Lebo už vieme, že pri novele trestných kódexov ste nemali absolútne zhodnotené dopady tejto zásadnej novely trestných kódexov. A následky znášame v uliciach, v domácnostiach denne všetci ľudia na Slovensku. A to je mimoriadne smutné. A keď vás tu teda máme, tak ja by som sa ešte dovolila spýtať, síce to nie je k tomuto návrhu zákona, ale keďže rozprava bola uťatá k Úradu na ochranu oznamovateľov niekoľkokrát a nebol tam priestor, že či už ste vyriešili otázku, kto má od 1. januára zabezpečovať odškodňovanie obetí trestných činov, ktoré momentálne spadá na ministerstvo spravodlivosti a či by ste nám konečne mohli túto otázku zodpovedať. Takže, pán minister, ja vás naozaj prosím, prestaňte klamať a zavádzať takýmto spôsobom ľudí. Je to absolútne nezodpovedné a naozaj skúste sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom vy komunikujete a čo vnášate do spoločnosti, pretože je to extrémne nebezpečné. Ďakujem veľmi pekne. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Pán poslanec Pročko, nech sa páči. [12:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ja som o tom tiež hovoril vo svojom vystúpení, ale chcem ešte raz povedať, že mne to prišlo také odporné od pána Suska, keď začal rozprávať o tom, akú agresiu sme tu spôsobili my. Počas koronavírusu mne niekto zakvačil na bránu, že ma treba obesiť, že treba Pročka natiahnuť na nejaký strom a poriadne ho potiahnuť. Vládni predstavitelia terajší, vtedy v opozícii, na svojich stránkach uverejňovali poslancov, ktorí hlasovali vtedy za zmluvu s USA. A môžem vám povedať, že rozprávali, že oni tú zmluvu zrušia. Burcovali ľudí a ľudia sa nám vyhrážali, ľudia nám písali, akí sme vlastizradcovia, akí sme zlí a odpornosti, ktoré tu nemôžem rozprávať, lebo ma pán Raši vyvedie zo sály. Ale čo sa stalo teraz? Oni, ktorí burcovali proti zmluve s USA a povedali, že ju vypovedajú, no tak ju nevypovedali. Oni rozprávajú o agresivite, a keď vládol Heger, Matovič, tak moja rodina dostávala vyhrážky, že nás vystrieľajú. Mojim deťom sa vyhrážali, že ich vystrieľajú. Mojim deťom písali také nechutnosti. A keď toho človeka, ja som dal teda trestné oznámenie, toho človeka obvinili, tak povedal, že no keď vyjdem z basy, tak ja si to odsedím a neboj sa, vy skapete všetci. Vy ste šírili, pán Susko, a vaša plejáda takú nenávisť, že by som sa do smrti za to hanbil. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dušenka. [12:29] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plaváková, ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie. Naozaj nikto z nás, čo tu sedíme, nepochybuje, že strana SMER je dlhodobo lídrom v šírení nenávisti. Ale čísla zo štatistiky, ktoré ste uviedli, sú naozaj alarmujúce. Je niečo neskutočné, akým spôsobom dokáže jedna strana produkovať fakticky pätinu nenávistného obsahu na slovenských sociálnych sieťach. [12:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [12:29] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Lucia, že si tu tú štatistiku priniesla, lebo presne to je tá pointa. Tieto, táto kriminalita, ktorá sa deje v obchodoch, je len zlomok toho, čomu čelíme momentálne v našej každodennej realite. Presne na to som sa snažila poukázať. A tá online nenávisť, ktorá sa nám prelieva aj do fyzickej nenávisti a častokrát aj do verejného priestoru, je alarmujúca. Veď si tu povedzme, že predstavitelia SMER-u a SMER sa neštíti tu postaviť jedného ministra obrany, ktorý tu hovorí, že poslankyne majú krivé ústa a ďalšie veci, ktoré sme si vypočuli minulý týždeň. To už kde sme, v ktorom štáte naozaj sme, kde ústami ministra obrany sa urážajú poslankyne. Minister obrany tvrdí, že Daniel Bombic nepatrí nielenže do väzby, ale nič nespravil, pričom ide o človeka, ktorý má za sebou toxing, zverejňoval osobné údaje a adresy ľudí, nabádal iných ľudí, aby, aby sa vyhrážali týmto ľuďom a šikanovali ich na internete. Tento minister obrany ich, ho ešte aj zastupuje, teda jeho advokátska kancelária. A oni sa potom divia, oni sa potom divia, že my máme zlú bezpečnostnú situáciu. Jedno podmieňuje druhé. Príčiny, následky. Tu sa prosto nemôžu, nemôže táto vládna koalícia tváriť, že oni nič, oni si tu len prišli, vládnu, ich sa netýka, čo sa tu deje v reálnom živote, riešili si svoje trestnoprávne konania a celá tá trestná novela bola teda orientovaná zjavne len na ich kamošov a nemá to žiadne následky do reálneho života. Tá štatistika, ktorú si tu povedala a odcitovala, ukazuje, že všetko má svoje následky a tú cenu platíme my v každodennom živote. [12:44] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Plaváková. [12:44] Lucia Plaváková Ďakujem za vaše faktické poznámky. Áno no, situácia je podľa mňa naozaj alarmujúca a ja teraz tu naozaj by som chcela apelovať na pána ministra, keďže je súčasťou práve strany SMER a keďže tu takto zavádzal a klamal, že naozaj zastavte sa. Ja teraz tu hovorím ako mama dcéry, ktorá sa naozaj obáva toho, ako to bude. Ja si pamätám ešte 90-tky, keď sme sa ako tínedžeri báli tuto po uliciach, lebo tu ľudia pobehovali so sekerami a podobne. Ja sa nechcem tak báť o svoje dieťa. A ten nárast agresivity aj v tom online priestore, aj v tom fyzickom priestore to je niečo katastrofálne. Naozaj. A my máme všetci zodpovednosť za celú spoločnosť a za ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Aj vy pán minister. Takže prestaňte zavádzať, prestaňte klamať a hlavne sa vo vašej strane už zastavte. Fakt. Toto nevedie nikam dobrým smerom. Ide o deti aj nás všetkých, aj o deti iných ľudí na Slovensku. Ľudia sa fakt boja. A zásadným spôsobom to máte na svedomí. Tak sa skúste pozrieť naozaj do zrkadla a prosím vás, zastavte sa. [12:44] Richard Raši Pán poslanec Pollák tu nie je, pán poslanec Viskupič tu nie je, prepadá poradie. Pán poslanec Vančo prihlásený do rozpravy písomne. Nech sa páči, máte slovo. [12:44] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, minister spravodlivosti sa ma včera pýtal, prečo som nepredložil žiadne konkrétne opatrenia na túto situáciu katastrofálnu, a to napriek tomu, že sám hovorí spolu s predsedom vlády aj svojím štátnym tajomníkom, že netreba vlastne nič robiť a vlastne aj toto, tento návrh, o ktorom tu rokujeme, že vlastne, vlastne nie je potrebný, a tak sa k tomu aj, aj stavajú. Lenže všetci na Slovensku vidia, že kriminalita... (rečníkovi sa vypol mikrofón). Raši, Richard, predseda NR SR Skúste ešte raz zapnúť pána poslanca. Vančo, Branislav, poslanec NR SR Tu svietim. Dobre, aj tu už svietim. Ľudia na celom Slovensku vidia, že kriminalita, tá reálna kriminalita, narastá a cítia sa čoraz menej bezpečne. No ale dobre. Ja prijímam túto výzvu a v prvom rade chcem povedať, pokiaľ ide o tie riešenia, že nikdy v živote by som ako minister spravodlivosti neprišiel dva mesiace po voľbách, ako nový minister, do parlamentu a nepredložil by som takú novelu Trestného zákona a trestného poriadku, ako predložil tento minister spravodlivosti, a to ešte v skrátenom legislatívnom konaní, bez pripomienkového konania, bez diskusie, bez odborných podkladov, ale naopak, na základe podkladov advokátov rôznych ľudí obžalovaných zo závažných trestných činov vrátane, vrátane ľudí priamo zo SMER-u alebo blízkych SMER-u. Jednoducho toto nemohlo dopadnúť dobre, keď advokáti obžalovaných navrhujú vlastne a tvoria reformu trestného práva v priebehu zopár týždňov a schváli sa to celé v rámci, v rámci mesiaca vlastne, tak to nemôže dopadnúť dobre. A tak to aj dopadlo. Dopadlo to zle a dopadá to zle na všetkých ľudí na Slovensku. Jednoducho tá promafiánska novela trestných zákonov tu nikdy nemala byť, nikdy. Nie takýmto spôsobom. Lebo zmeniť naraz aj výšky škody, aj dekriminalizovať, depenalizovať mnohé trestné činy, skrátiť premlčacie doby, to všetko do nepripraveného systému, bez nejakej restoratívnej justície, bez komplexného systému alternatívnych trestov, bez systému reintegrácie tých páchateľov, tých ľudí, ktorí, ktorí skončili na šikmej ploche. Jednoducho bez práce s týmito ľuďmi a so systémom, robustným systémom, ktorý s nimi bude pracovať a bude ich trebárs aj pomaly púšťať na slobodu z tých väzníc alebo tí, čo sa ani nedostanú do väzníc a dostanú alternatívne tresty, tak sa s nimi pracuje tak, aby znova nešli kradnúť, aby znova nešli páchať trestnú činnosť, no tak nijakým iným spôsobom to nemohlo dopadnúť. Táto vláda a minister spravodlivosti vytvorili vákuum bezpečnostné. A toto vákuum bezpečnostné vždy zaplnia zločinci, ak štát nezasiahne. A nikto nehovorí, že majú ísť hladní ľudia, hladní ľudia do väzenia. Práve naopak. Pretože to je tá druhá príčina okrem noviel trestných zákonov tohto obrovského nárastu kriminality. Tá druhá príčina je Ficova chudoba. Jednoducho my sme ako Slovensko najhoršia ekonomika v rámci 36 krajín OECD. Máme najväčšiu jadrovú infláciu spomedzi V4, je to štyrikrát horšie ako v Poľsku, trikrát horšie ako v Českej republike. Máme stále obrovský odliv ľudí zo Slovenska - mladých, produktívnych, skúsených, ktorí sú ochotní kvôli tomu ako, v akom stave je táto krajina, aj trebárs tridsiatnici a štyridsiatnici, čo kedysi nebolo, sú ochotní odísť a začať život v inej krajine odznova kvôli tomu, akým spôsobom tu SMER vládne posledných 14 rokov a nevidia svetlo na konci tunela. Naopak v Poľsku, kde ten odliv bol historicky možno ešte väčší ako zo Slovenska, sa ten trend podarilo obrátiť. Dnes sa množstvo Poliakov vracia do Poľska. Aj vďaka tomu Poľsko nám, nám utieklo na míle. Ich ekonomika rozkvitla. Napriek tomu, že sa tam aj zmenili vlády. Lebo to je len výhovorka, keď niekto hovorí, že však aj ten chvíľu vládol aj, a potom je tu nejaká zmena a často. No nie, 14 rokov vládol Robert Fico za posledných 19 rokov, 14 rokov. A je to jeho výsledok a hlavne výsledok strany SMER a všetkých, ktorí sa na tom podieľali. Máme obrovské daňovo-odvodové zaťaženie. U nás je to vyše 39 %, napríklad v Čechách je to len 34 %, rozdiel 5 %, a v Poľsku dokonca iba 32 %. Jednoducho ľudia nemajú peniaze. A tými konsolidáciami, ktoré, ktoré ste urobili, ste im zobrali ďalšie peniaze, ďalšie a ďalšie. Áno, tá kriminalita narastá, keď sa zvyšuje chudoba. To je proste fakt. A prečo to nie je v tej dôvodovej správe k tomuto zákonu? Prečo sú tam tie bludy o opozícii? Veď to je hanba. To je hanba a to naozaj by som sa hanbil ako minister spravodlivosti, keby som sem doručil takú dôvodovú správu, kde píšem bludy o opozícii a o príčinách nárastu kriminality. Jednoducho Ficova chudoba, tak ako novely trestných zákonov tejto vlády sú hlavnými príčinami nárastu kriminality na Slovensku. To je proste fakt. Okrem toho tu máme slabú políciu. Súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rozbil Policajný zbor, zrušil NAKU. Obrovský chaos tam vznikol. Je neschopný manažér, neschopný líder a tak vyzerá aj tá polícia. Máme stovky svedectiev o tom, že polícia, keď sa stane nejaký, nejaký trestný čin menší alebo je to priestupok, tak nerieši vôbec nič. Jednoducho nedá sa nič robiť, nedá sa nič robiť. Nevyšetrujú. A je to, je to dôsledok tých noviel trestných. Pretože a to je, tam je jasná príčinná súvislosť medzi tým, úplne jasná. Tej zodpovednosti sa, pán minister, nezbavíte nikdy. História si to bude pamätať. A samozrejme, ale je to aj chyba vedenia Policajného zboru. Nie sú schopní organizovať a manažovať políciu tak, aby aspoň v rámci tých súčasných kapacít robila maximum. Ten pocit ľudí na Slovensku je, že polícia zďaleka nerobí maximum, to, čo by mohla aj v rámci svojich kompetencií a toho, ako je to nastavené. Takže to je ďalšia vec, ktorú by som čakal, že tu bude jasný plán pre políciu, akým spôsobom sa bude reorganizovať alebo reformovať a manažovať, aby stíhala pokrývať a vyšetrovať aj tie drobné priestupky. Lebo aj tie sa musia vyšetriť. Lenže sa nevyšetrujú. Nefunguje, priestupkové konanie nefunguje. Darmo zvýšili hornú hranicu pokuty. To je nanič. To je nanič, keď sa nevyšetrí ten priestupok. A keď sa i nenahlási, pretože ľudia to nenahlasujú. To nám tiež hovoria a píšu. Že to sa neoplatí jednoducho. Veď oni musia živiť rodiny, viesť to podnikanie, viesť ten obchod, viesť tú prevádzku, čokoľvek. A teraz majú chodiť na úrady, keď dopredu im všetci povedia, že to je zbytočné, lebo nič sa nevyšetrí, nikoho nepotrestajú? No tak sa na to vykašlú. A takto nám klesá kriminalita. Výborný výsledok, výborný. Pokiaľ ide o tie riešenia, mali sme tu restoratívnu justíciu ako, ako spôsob, aby nenastalo to vákuum, aby sa nevytvorilo to vákuum po novelách Trestného zákona. Neurobilo sa nič. Ako minister spravodlivosti by som nikdy nepredložil taký návrh Trestného zákona, ak by som nemal garantované peniaze hneď. Peniaze na to, aby som mohol vytvoriť celý systém robustný restoratívnej justície. Tento minister spravodlivosti to urobil. Predložil ten zákon a nemal na to peniaze. Nemal ani ten systém premyslený, ani žiadny plán, nič. A tento stav trvá doteraz. Priatelia, dva roky po tom, čo novely trestných zákonov pristáli v tomto parlamente, minister spravodlivosti nemá žiadny jasný plán, ako vytvorí systém restoratívnej justície. Takže takto, pán minister, to je to, čo, to, čo by som urobil ja. A je mrzuté ale, že vy po dvoch rokoch na tejto stoličke si neuvedomujete tú zodpovednosť a stále sem prichádzate s výhovorkami. Tento zákon je absolútne nedostatočný, absolútne nedostatočný, ktorý, ktorý predkladáte. Sám to veľmi dobre viete a mňa to mrzí, že história si vás bude pamätať ako najhoršieho ministra spravodlivosti v histórii Slovenskej republiky. Takto to je. Lebo namiesto toho, aby ste sa venovali posilňovaniu spravodlivosti, bezpečnosti ľudí na Slovensku, tak sa zaoberáte iba beztrestnosťou vašich blízkych ľudí, vašich kamarátov vrátane bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorého ste pustili z väzenia, právoplatne odsúdeného. Na toto máte čas, ale pripraviť poriadny návrh, aby ste zastavili ten obrovský nárast kriminality, na to čas nemáte alebo nemáte vôľu. Ak nemáte vôľu, tak odstúpte. To by bolo čestné. A v nejakom bode to aj tak budete musieť urobiť, pretože táto situácia je naozaj, naozaj neznesiteľná. [12:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec, ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Chcete pokračovať po prestávke? Nie, pán poslanec skončil, vyhlasujem prestávku. Pokračujeme o 14.00 hodine rokovaním, tak ako bolo naplánované. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní dvanásteho dňa 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 1115. Prosím ministra spravodlivosti, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Spravodajcu z ústavnoprávneho výboru zastupuje pán poslanec Gašpar, nahradí ho pani Plevíková počas rokovania. S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie poslanca Vanča prihlásení poslanci, ako sú uvedení na tabuli. Prvý je pán poslanec Pročko, nech sa páči. [Pokračovanie v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1115.] [13:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán Vančo, vy ste veľký obľúbenec pána Suska, vás spomína stále pri každom zákone. Vaše vystúpenie jednoznačne ukázalo, že prečo vás stále spomínajú, ako ja mám rád ten dôraz, ktorý máte vy. Ale presne všetko to, čo ste povedali, je aj pravda. Ako naozaj tie veci, ktoré urobila koalícia hlavne voči občanom, nemajú páru vo vesmíre, pretože aby si štátny predstaviteľ alebo predstavitelia štátu, minister urobil zákon, ktorý namiesto pomoci občanom, tých občanov privedie do zúfalstva, tak to je strašné. Lebo ľudia naozaj, ja to ešte raz zopakujem, kradnú kvôli ekonomickému tlaku a chudobe. Tak to je jasné. Kradnú voči túžbe po rýchlom zisku, aj to je jasné. Sociálny vplyv tam je, ale ten sociálny vplyv tu je hlavne v tých skupinách. A keď politik príde do politiky s čestným úmyslom a vidí, že všetci okolo neho tam v tej strane kradnú, no tak ja, to musí byť naozaj veľmi čestný politik, aby nepodľahol tlaku. Ale tu vždycky ryba smrdí od hlavy. A keď prídete niekde do nejakej politickej strany, kde čelný predstaviteľ tej strany je čestný a spravodlivý človek, tak budete hájiť aj vy tú česť a spravodlivosť. Ale keď vidíte 140 korupčných afér Roberta Fica, no tak ja neviem, ktorý človek, ktorý vstúpi do SMER-u, tak či vstupuje s tým, že ide pomáhať Slovensku, ide budovať Slovensko alebo ide sa podieľať na aférach, ktoré táto strana má. Takže ja viem, prečo vás nemajú radi ministri a prečo vás spomínajú, a mne sa to páči. To, že vás nemajú radi je dobrý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslankyňa Plaváková. [13:59] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Braňo, som rada, že si spomenul vlastne aj ten druhý dôvod, ktorý sa nám tu pridal k novele trestných kódexov, ktorý spôsobuje, áno, prispieva aj k tomu nárastu krádeží, a to je nárast chudoby. To už je logické a, samozrejme, že takýmto spôsobom je to prepojené. A teda zhodou okolností obidva tieto dôvody má na svedomí koalícia a vláda, aj novelu trestných kódexov, aj narastajúcu chudobu, práve tým, akým spôsobom prijímajú opatrenia, čo nám tu predkladá vláda, ako konsolidujú. Nedokážu šetriť na sebe, ale všetko majú znášať ľudia a potom toto tu musíme znášať následky. A ja chápem, že oni potrebujú vytvoriť dojem minimálne pre svojich voličov, že teda za to je zodpovedný niekto iný, lebo však čo iné im zostáva. Ale my budeme neustále poukazovať na to, aká je pravda, aká je realita a tieto klamstvá vás raz dobehnú. [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Dušenka. [13:59] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Vančo, za vaše vystúpenie. Naozaj je pravdou, že od budúceho roka sa prejaví tretia vlna konsolidácie, a to ešte len ľudia pocítia. Takže je najvyšší čas, že vláda s tým niečo robí. Ale tento návrh zákona je skutočne nevyužitá príležitosť. Bývalo zvykom, že keď jednotlivé rezorty otvárajú nejaký zákon, tak je to pre zainteresované subjekty takým malým sviatkom, pretože popri riešení nejakého urgentného problému zvykli vylepšovať veci z aplikačnej praxe. No ale tuto minister Susko ponúka ešte bonus a síce, že je to skrátené legislatívne konanie a výsledok - nič. Generálna prokurátorka nám pred niekoľkými týždňami nás výslovne informovala, že máme obrovský problém s podvodmi, že sme mekkou podvodov v Európskej únii, že tretina veľkých podvodov má nejakú spojitosť so Slovenskou republikou. No a vidíte v tomto návrhu zákona nejakú úpravu trestného činu podvodov alebo zníženie výšky škody pri spôsobených podvodoch? Absolútne nič. Na popud premiéra tu vládna koalícia veľmi neochotne rieši drobné krádeže, ale podvody, korupciu absolútne nič. A spomeniem aj to, že v rámci restoratívnej justície, ako radi apelujú na to, aby sa ukladali alternatívne tresty, tak mi prosím, pán minister, vysvetlite, aký význam má ukladanie alternatívnych trestov domáceho väzenia pre nejakého korupčníka alebo podvodníka. Veď on má nerušené miesto doma na to, aby mohol vymýšľať ďalšie podvody a aby aj naďalej mohol páchať korupčnú trestnú činnosť. [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslankyňa Števulová. [13:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou No čo dodať. Zase raz, Braňo, len o tomto návrhu zákona tu rokujeme sami so sebou. Teraz tu už vlastne ani žiaden koaličný poslanec nie je prihlásený do rozpravy. A mňa by napríklad zaujímalo, že čo si okrem ministra spravodlivosti o tomto návrhu zákona vlastne myslia aj koaliční poslanci. Že tak ako som sa teda pýtala, že či minister spravodlivosti vôbec má dôveru v úspech tejto novely, tak by ma zaujímalo, že čo teda poslanecké kluby HLAS-u, SMER-u a SNS, či teda oni jednak vnímajú ten nárast kriminality, o ktorom tu všetci hovoríme, a či jednak vnímajú toto ako vhodný nástroj a taký nástroj, ktorý naozaj bude mať ten účinok želaný, že teda to pomôže v tejto situácii. Ale zase vidíme, že síce je tu skrátené legislatívne konanie, ale bol tu priestor vytvorený dva týždne rušením úradu na to, aby sme o tomto zákone, keď už nie diskutovali, tak premýšľali. Ale nemám pocit, že by sme tu z tejto druhej strany vedeli dostať nejaké riešenie. Tebe vyčítajú a vyzývajú ťa, že by si mal priniesť a predložiť tie tvoje riešenia, pomaly obsadiť asi ministerskú stoličku, ale od nich sme okrem teda ministra vlastne nič nepočuli, že aký teda je ich názor. Ani teda bývalý policajný prezident na strane vládnej koalície, toho času obžalovaný Tibor Gašpar, pokiaľ sa to netýka čurillovcov alebo teda jeho trestného konania, tak zrazu nemá žiadne nápady, nepotrebuje sa vyjadriť k horalkovému paragrafu, no smutné. Z druhej strany proste neprichádzajú žiadne riešenia, a keď už sú nútení ich predložiť, tak aj tak obvinia nás, že ich predkladajú preto, lebo my sme tu kampaňovali v prospech kriminálnikov. Smutné. [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Vančo. [13:59] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, ďakujem, kolegovia, kolegyne, za faktické, za vaše faktické poznámky. Pán Pročko, dobrú vec ste ešte spomenuli, a na to som zabudol, že oni dlhodobo aj tými novelami a potom rôznymi inými vecami vlastne vysielajú signál, že vlastne kradnutie je v poriadku. A robia to svojimi činmi, nehovoria to priamo, áno, nehovoria to doslova, ale tým, ako sa správajú. A ja som teraz cez obed pozeral, čítal som noviny a dozvedel som sa, že všetky tri projekty, pre ktoré musel odstúpiť vicepremiér Kmec a ktoré boli napojené na ľudí okolo HLAS-u, tak vlastne boli zrušené. Išlo o jedného poradcu prezidenta Pellegriniho, druhý projekt sa týkal asistenta poslanca pána Barteka a potom ešte tretí projekt, ten sa týkal jedného zo sponzorov strany HLAS. Tak keď toto ľudia vidia a čítajú, že vlastne sa tu pokúšajú priamo proste ľudia blízki politikom vládnej koalície vyťahovať zo štátu peniaze, teda zjavne nezákonným spôsobom, lebo neviem si inak predstaviť, prečo by boli tie projekty zrušené, prečo by k tým čerpaniam tých dotácií neprišlo, takže no to je atmosféra kradnutia, ktorá sa tu proste vytvorila. A nemusí to niekto hovoriť priamo, že kradnite, ale proste tí ľudia si povedia, a to sa potom týka, samozrejme, aj daní, jednoducho rastie šedá ekonomika, štát má menej peňazí a proste celé to ide dole kopcom. To je výsledok tejto vládnej koalície. Nič viac. [13:59] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Jakab nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia, pani poslankyňa... alebo prepadá mu možnosť vystúpenia, pani poslankyňa Bajo Holečková. Takisto ju nevidím v sále. Pán poslanec Dubovický a mal by sa pripraviť poslanec Matovič. [13:59] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, pán podpredseda, drahé kolegyne, kolegovia, opravte ma, ak sa mýlim, ale toto je buď piata alebo šiesta novela Trestného zákona, ktorá dostala prezývku horalková. Asi bude dobré aj vhodné vysvetliť, že čo to znamená. V tomto prípade horalková ide o to, že aj v dôvodovej správe je napísané, že v spoločnosti stúpa agresivita, že v spoločnosti dochádza omnoho viac ku krádežiam do výšky 50 až 70 eur. A v skrátenom legislatívnom konaní pán minister nás chcel presvedčiť, že hlavným dôvodom, prečo dochádza ku takýmto krádežiam, je práve opozícia a sú to opoziční poslanci, ktorí sa vyjadrovali v pléne Národnej rady k tomu, že presne toto sa môže udiať. Sú to médiá, ktoré oni tvrdia, že sú to protištátne médiá, ale to, že sa chodia vyjadrovať do rôznych konšpiračných médií, kde nedostávajú kritické otázky a rozprávajú si tam len ľubovoľne čo chcú, to sa mi nezdá absolútne fér voči médiám, že postavili ste ich na túto stranu. Takže hneď na začiatku v skrátenom legislatívnom konaní čo ste urobili - obvinili ste opozíciu, obvinili ste médiá, obvinili ste rôzne organizácie, obvinili ste všetkých, kvôli čomu ľudia začali viac kradnúť, obvinili ste všetkých, kvôli čomu stúpla agresivita v spoločnosti, ale v žiadnom prípade ste neobvinili svoje zlyhania, absolútne. A ja som tu práve preto, že o tých zlyhaniach chcem rozprávať, že prečo práve stúpla tá agresivita v tej spoločnosti. Dovoľte mi hneď na úvod povedať, že sú to v prvom rade konsolidačné opatrenia. Konsolidačné opatrenia, ktoré, tretie konsolidačné opatrenie, ktoré zaviedla táto vláda, je pre veľa ľudí likvidačné. Pomaly jeden milión ľudí žije na hranici chudoby, a pritom Slovensko má podľa oficiálnych čísel okolo päť a pol milióna ľudí a z toho stovky tisíc ľudí žije už mimo Slovensko, v zahraničí. Takže ja sa ani nečudujem, že správaním a mixom konsolidácie a tým, ako trpia tí ľudia vonku, že tie krádeže a tá agresivita rastie. A nemôžme sa čudovať ani tým, že aj v rebríčku, ekonomickom rebríčku, včera čo vyšiel ten rebríček, ste si to mohli pozreť, pán minister, že Slovensko obsadilo 36. miesto z 36 meraných. A ďaleko pred nami je Poľsko alebo Česká republika. Za 15 rokov vlád Roberta Fica sme sa dostali tu, kde absolútne nefunguje nič. Nefungujú nám železnice poriadne, školstvo, zdravotníctvo, ekonomika je fakt na rizikovom bode, a tuná pán minister financií bude rozprávať, že rating a mínus, že je okej. No, žiaľ, pán minister, nie je. Pán minister vnútra nedávno obvinil aj primátora mesta Bratislavy pána Valla, že prečo toľko „fňuká“, že prečo nerobí nič primátor, aby tá kriminalita klesla. A to sa mi zdá absolútne absurdné, že nejaké také vyjadrenie príde od súčasného ministra vnútra. Čo si to vlastne dovoľuje? Primátor Vallo v prvom rade reagoval, v prvom rade reagoval na to, čo sa v skutočnosti deje v Bratislave aj v iných mestách. A, samozrejme, že k tomu sa pridala či Únia miest, alebo ZMOS, lebo Bratislava nie je jediné mesto, nie je jediné mesto, kde sa zdvíha táto kriminalita, kde ľudia ozaj začínajú byť agresívni. A varovali vás pred tým nielen primátori miest, varoval vás ZMOS, varovala vás Únia miest, že ľudia sa necítia bezpečne. Takže namiesto toho, aby táto vláda niečo budovala, budovala lepšie zajtrajšká, ničí. A poďme si to povedať. Bolo to povedané aj dneska pánom poslancom Spišiakom, že on keď sa stal či viceprezidentom, alebo prezidentom Policajného zboru, boli určité kroky, boli určité kroky, ktoré mali znižovať tú kriminalitu. To boli kroky, akým spôsobom sa mala dvíhať tá bezpečnosť. Tie istoty mali rásť. Ale to, ako to dnes pán poslanec Spišiak popísal, že namiesto toho, že by ste chránili, slúžili, robíte presný opak. Takže sa vám podarilo zrušiť v minulosti Špeciálnu prokuratúru. Ja osobne som presvedčený, že to bolo na objednávku určitých politikov. Podarilo sa vám zrušiť NAKU takisto na objednávku určitých politikov. A včera sa vám podarilo zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a opäť na objednávku jedného babráckeho ministra vnútra, ktorý ešte aj po odvolaní, zato, že si neotvoril tú elektronickú schránku, dostal negatívnu odpoveď súdu v Bratislave. Takže o čom sa tu bavíme? Vašou jedinou úlohou, respektíve tým, čo robíte, je rušenie všetkého, čo funguje. A mňa by zaujímalo, lebo, samozrejme, už teraz tu nesedí veľa poslancov, skrátili ste rozpravu, mňa by zaujímalo, že čo si myslia poslanci HLAS-u, ktorí tvrdia, že sú z regiónov, ktorí pracujú pre tie regióny, čo si myslia teraz na to, že čo sa deje v tejto republike. Lebo ja presne viem, čo si myslia, že to pokašľali. Dnes je HLAS už iba na úrovni štatistickej odchýlky, či sa dostane do parlamentu, alebo sa nedostane. Strana HLAS sa stala iba obyčajnou, neviem, obyčajnou figúrkou vládnej strany SMER. A pamätajte z histórie, všetci čo vládli so stranou SMER, v ďalších voľbách sa do parlamentu nedostali. Vie to aj pán predsedajúci, že strana SNS, keď vládla s MOST-om a so SIEŤ-ou, v nasledujúcich voľbách sa do vlády, respektíve do parlamentu už ani nedostali. Takže v takomto prípade predpokladám, že história sa bude opakovať. Strana SMER dopadne na nízkych číslach, strana HLAS, ja len tak očakávam, niekde okolo 3 %, podobne to bude aj strana SNS. Za všetko si môžme poďakovať len kvôli tomu, ako funguje táto vláda, ako ste sa rozhodli ničiť ekonomiku, sociálne istoty, morálku a to všetko. A potom príde, povedzme tak ako, príde tento bod. A dokonca tento bod, ktorý sme mali riešiť fakt že už minulý rok, príde ako druhoradý bod po tom, čo sme museli v prvom rade zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý reálne pomáha ľudí, ktorí sa snažia bojovať proti korupcii. My sme to zrušili, respektíve vy ste ho zrušili. A potom tu ideme riešiť, že čo vlastne s tou spoločnosťou a ako ďalej. Mňa veľmi mrzí tá dôvodová správa, ako je napísaná v tomto, že agresivita a krádeže rastú. A áno, súhlasím, ja s týmto tvrdením súhlasím, pán minister, ale nesúhlasím s tvrdením, že môže za to opozícia alebo môžu za to médiá. Môžete za to len vy, nikto iný. Absolútne nemám žiadne ilúzie o tejto vládnej strane, o týchto vládnych stranách. Tak ako vás varovala opozícia, rôzne organizácie, ZMOS, Únia miest, primátori, že ak zmeníte ten Trestný zákon, ktorý ste menili minulý rok, bude to mať veľmi negatívny dopad na obyvateľov, bude to mať veľmi negatívny dopad na podnikanie. Tie krádeže, ja poznám niektorých majiteľov, kde fakt že už ani nevolajú tých policajtov, lebo nemajú na to tí policajti kapacity, aby vyšetrovali každú jednu krádež. Kradnutie sa stalo štandardom dnešnej doby naprieč všetkými vrstvami obyvateľov. To je úplne jedno. A to je len kvôli tomu, že ste im to dovolili. Ste len vy za to zodpovední. Viete, aby som to už dlhšie nenaťahoval, lebo asi pôjdu aj kolegovia vystupovať k tomu, mne sa veľmi ťažko hľadajú slová na to, že akým spôsobom ničíte tú demokraciu v našej republike, akým spôsobom a akým bagrom ste sa rozhodli za posledné dva roky zničiť všetko, čo fungovalo, či sú to rôzne fondy, kultúra, zdravotníctvo. Vy všetko ničíte namiesto toho, aby ste budovali. Mali ste 79 poslancov na to, aby ste zmenili túto krajinu. Namiesto toho, že by ste využili ten potenciál, ako pomôcť ľuďom vonku, tak darujete energopomoc poslancom Národnej rady. Mne to pripadá až smiešne a trápne. A potom pán podpredseda parlamentu, pán Gašpar, sa vyjadrí, že je to protiústavné. A keď vám to opozícia hovorila opäť v tomto pléne, že robíte to zle, nastavujete to zle, tak ste sa smiali, že nemáme pravdu. A opäť sa ukázalo, že kto klame. Vy vedome klamete tých obyvateľov vonku. Opäť namiesto budovania ničíte. A je mi veľmi smutno, lebo opäť spomeniem poslancov HLAS-u, ktorí sa tu bili do hrudi, že akým spôsobom chcú pomôcť tým regiónom. A neurobili ste pre tie regióny absolútne nič. Nič ste pre tie regióny neurobili. Jedine čo viete, dávať vaše smiešne výstupy na sociálnych sieťach a tvárite sa, že pomáhate tým ľuďom. V prvom rade tým ľuďom ste zobrali a teraz im dávate len tie omrvinky. A fakt, že môže za to, kde ste v súčasnosti teraz, môžete vy, môže váš pán predseda, pán Šutaj Eštok a môžem spomenúť aj vyjadrenia pána poslanca Barteka. A len posielajte kľudne ich ďalej do televízie, lebo týmto tempom budete mať veľmi rýchlo pod 5 %. Takže aby sme si to zhrnuli, zrušili ste Úrad na ochranu oznamovateľov, NAKU, Špeciálnu prokuratúru, ničíte namiesto budujete. Všetci vás kritizujú, čo sa týka od rôznych organizácií, ZMOS-u, Únie miest, primátori miest, že tento zákon ste mali riešiť už minulý rok a nie tento rok. Ďakujem. [14:14] Andrej Danko Pán poslanec Pročko. [14:14] Jozef Pročko Tak vy im želáte, aby skončili, a potom im dávate rady, aby Barteka neposielali do relácie. No to nerobte, to načo. Tak potom tam pošlú niekoho... síce koho tam pošlú? (Reakcia z pléna.) Veď to, veď to. Ale vy ste povedali, že v každej jednej oblasti sa rabuje, kšeftuje, kradne. Povedali ste, že nedostane HLAS ani 5 %, ale im je to jedno. Viete, to je ten princíp toho, že ide mi karta, tak čím viacej narabujem, tým viacej si nahrabem. To, čo sa dostalo na verejnosť, aj tie tri veci, čo zrušili, aj toho Bartekovho asistenta a tie ďalšie kšeftíky, to je len kvapka v mori. To je kvapka v mori, pretože keď si pozriete jednotlivé zákazky na tých úradoch, na tých ministerstvách, ako ich oni predražujú, ako pridávajú dodatky, ako oni zákazku, ktorá má stáť milión, urobia za 10 miliónov a potom ešte urobia z toho dodatok, že veď viete, zdraželo všetko, tak musíme ešte pridať 10 miliónov. Veď ja, tuná Andrej Danko prítomný, náš jediný normálny, že? Vy ste jediný tu normálny, ktorý nikoho nevyhadzuje. No včera bol taký konflikt, ale povedať šialená poslankyni sa môže. Takže pán Danko vie, čo to je, keď mu Huliak zoberie trafiku, to je Tipos. A to, to, toto sa deje. Huliak zistil, veľmi rýchle zistil, že nielen ako poslanec môže mať dobrú trafiku, ale Tipos je výborná trafika. No a pán Danko, ktorý teda ako, no zostali oči pre plač, tak jednoducho to tak je. Čiže oni naozaj na každom jednom kšefte zarábajú a ten kšeft predražujú. A to je smutné. [14:14] Andrej Danko Poslanec Vančo. [14:14] Branislav Vančo Ďakujem, pán predsedajúci. Rišo, veľmi dobré vystúpenie. Máš pravdu v tom, že to, čo tu urobili za posledné dva roky, tak je len spúšť. Všetky inštitúcie, ktoré nejakým spôsobom mohli zrušiť a pridávajú tie, tie, ktoré majú pridávať k boju za spravodlivosť, tak proste ich zlikvidovali alebo ich zrušili, nahradili nejakým svojím či už v rámci polície, či v rámci prokuratúry, teraz Úrad na ochranu oznamovateľov. A okrem toho zvyšujú dane a zvyšujú náklady na život a nie sú schopní naštartovať ekonomický rast. Nie sú schopní prilákať ľudí na Slovensko, aby sa vrátili tí, ktorí odišli do zahraničia, lebo ich tu potrebujeme. Namiesto toho ešte ďalších vyháňajú svojou politikou, tým, akým spôsobom vládnu, aký majú štýl, ako sa správajú aj v tomto parlamente, že usekávajú rozpravy. Robia to nasilu a naozaj, pardon (rečník si odkašľal), za tie dva roky ja nevidím, ja nevidím po nich nič pozitívne, nič. Absolútne nič, iba spúšť. [14:14] Andrej Danko Pán poslanec Dubovický. [14:14] Richard Dubovický Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Samozrejme, tie tri tendre, čo sa zrušili, možnože čakali, že si to nikto nevšimne, ale všimli. Preto mi je veľmi zvláštne, že ak sa potvrdia tieto tendre, že ozaj že tí ľudia sú za tým, tak verím tomu, že v rámci politickej kultúry, lebo aj pán predseda parlamentu je tu a on keď začínal ako predseda, tak povedal, že tu chce zaviesť novú politickú kultúru, tak verím tomu, že v rámci politickej kultúry sa práve títo poslanci vzdajú svojich poslaneckých mandátov a sa ospravedlnia občanom v Slovenskej republike, že chceli ich okradnúť o milióny, milióny eur. Áno, súhlasím s tým, čo si povedal, Braňo, že po nich je tu spúšť. Však my to v súčasnosti aj vidíme, sám sa stretávam s mojimi rovesníkmi, ktorí mi každý deň píšu, že, že ako je zle, že akým spôsobom že, že dokonca mi napísali stavbári z Prešovskej nemocnice, že ich vyhadzujú zo stavby, že prichádza tam maďarský stavbár. Pán podpredseda, že slovenskí stavbári končia. Smutné, že až tam sme sa dostali. Tak mi píšu, že v Prešovskej nemocnici končia prešovskí stavbári, prichádzajú maďarskí od pána premiéra Orbána a blízkych ľudí. Smutné, smutné, že kde my sme sa v súčasnosti dostali kvôli tým kšeftom, kvôli tým kšeftom. O nič iné nejde tejto vláde, len proste sa kšeftovať. A ja už ani neviem, ako to povedať, akože je mi, normálne je mi do plaču, smutno, že tu sedí hŕstka poslancov vládnej koalície a všetkým je to úplne v rámci vládnej koalície jedno. [14:29] Andrej Danko Pán poslanec Matovič nie je v sále, stráca poradie. Poslanec Ledecký nie je v sále, stráca poradie. Poslanec Šipoš nie je v sále, stráca poradie. Poslanec Galek nie je v sále, stráca poradie. Poslanec Bužo nie je v sále, stráca poradie. Poslankyňa Marcinková, takisto ju nevidím v sále, stráca poradie. Poslankyňa Škopová takisto nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Szalay takisto, nevidím ho v sále. Poslanec Mikulec, Bittó Cigániková, obaja nie sú v sále, strácajú poradie. Prichádzame... ani pani poslankyňa. Prichádzame k poslancom, ktorí už raz stratili poradie a stratia možnosť vystúpenia. Poslanec Gašpar stráca možnosť vystúpenia, poslankyňa Remišová stráca možnosť vystúpenia, poslanec Majerský František stráca možnosť vystúpenia, poslankyňa Plevíková Zuzana stráca možnosť, poslanec Glück Richard (reakcia z pléna), ste tu, ospravedlňujem sa, chcel som to celé už prebehnúť (reakcia z pléna), nech sa páči. [14:29] Zuzana Plevíková Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako uvažovala som, že či vystúpim v prvom alebo v druhom čítaní, a teda na to, čo som sa napočúvala od vás opozičných kolegov, nebolo žiadnym prekvapením a zo začiatku to naozaj že bolo vecnejšie, dokonca aj včera, ale potom to už išlo dole z kopca, tak som sa rozhodla, že teda budem reagovať v prvom čítaní. Nemyslím si, že pripájam sa k nejakej, vlastne k nejakému predlžovaniu schôdze, pretože mám nárok čerpať tento čas za prvé, a za druhé bola som riadne prihlásená do rozpravy. A teda toľko hlúpostí som sa napočúvala od opozičných kolegov, že ako za všetko môžeme, samozrejme, dokonca ma lákalo sa prihlásiť aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale keďže nechcem sa znížiť na úroveň opozície a musela by som reagovať mimo procesu skráteného legislatívneho konania, tak som sa rozhodla, že sa vyjadrím teda v nejakom čítaní. No počúvala som vás naozaj pozorne a mala som fakt pocit, že vy ani neviete, že čo kritizujete, prečo to kritizujete, a kritizujete, len aby ste niečo kritizovali, nič viacej. (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán poslanec Pročko, prosím kľud, sadnite si. Pani poslankyňa sa bude držať témy. Nech sa páči. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Dobre, už aj opozičný poslanec opozičného poslanca utišuje, že aby ste sa stíšil, ďakujem, pán Dostál. No a vy ste skrátené legislatívne konanie dokonca aj kritizovali, aj tento proces, ale nakoniec viem, že časť opozičných poslancov aj podporila tento vládny návrh zákona, túto novelizáciu. Ale v poslednej dobe ste naozaj že vyschízovaní, že viete si protirečiť v troch daných vetách. No a asi vám ide o to iba, aby ste za každú cenu niečo kritizovali, aj keď niečo nie je na kritiku. Keď sa náhodou stane niekedy to, že pochválite túto vládu za hocičo, tak ja naozaj že skolabujem od prekvapenia. Nehovorím vôbec, že opozícia má chváliť vládnu koalíciu, to vôbec nie, ale má vecne argumentovať a upozorňovať tak, ako sa patrí. Ale mám pocit, že aj, naozaj že aj keby tu bol najsamlepší návrh zákona, tak proste ho skritizujete skrz na skrz. No začnem pekne od začiatku. V roku 2023 až na prelome 2024 tu bol vlastne vládny návrh novely Trestného zákona, ktorý bol strašne obšírny a rokovalo sa o ňom naozaj dlhé mesiace. A zrovna sa v podstate stalo to, že ste si to zobrali ako svoju politickú kampaň hneď na začiatku. Zvolávali ste protesty, hecovali ste ľudí, o tých baneroch, ktoré sa objavovali, sa nebudem ani radšej vyjadrovať. Z týchto protestov proti tejto novele Trestného zákona ste dokonca vyhecovali jedného zo svojich priaznivcov, a to je nemenej známy pán Cintula, ktorý uskutočnil atentát na Roberta Fica, na premiéra, a dokonca spomínal, že je to aj skrz novelu Trestného zákona. No a povedzme si to na rovinu, myslím, že aj minister Susko to spomínal už aj včera, že čo sa týka horalkových zlodejov, tak vy ste v podstate kritizovali to, že kriminalizujeme tých horalkových zlodejov a že ich nemáme, nemáme byť na nich takí tvrdí. Vlastne už len pri tej novele Trestného zákona v rokoch 2023 až 2024 a aj pán minister Boris Susko ešte včera opakoval, škoda, že tu bolo len štyri, päť poslancov, že ako si dokážete protirečiť v tomto prípade. Stále ste kričali, že máme vystupovať, máme sa vyjadrovať a zrazu tu včera naozaj že nebolo nikoho, keď rozprával v rozprave pán Boris Susko. Ale keď vystupujete vy z opozície, verklikujete to isté, ešte si aj zatlieskate, tak je vás tu fakt že neúrekom. No a pán minister tu spomínal, čo ma veľmi zaujalo, výroky, aké ste mali v opozícii v roku 2024, čo sa týka tých horalkových zlodejov. Ja som si to z dovolením vytiahla a zopakujem to, čo tu hovoril aj včera, že ako ste si následne protirečili. 8. 1. 2024 v rozprave pani Mária Kolíková hovorila, že pre ňu je naozaj že úsmevné, že vláda, ktorá sa hlási k sociálnym hodnotám, úplne vlastne kašle na také dlhodobejšie krádeže, že sú kritizované, a že chceme kriminalizovať za horalky a šampóny. Pán poslanec Hajko, mimoriadne pána poslanca Hajka prekvapil nezáujem takzvaných horalkových previnilcov a že prečo vlastne by mali byť zatváraní do výkonu trestu za nepatrné delikty. Pán poslanec Štefunko taktiež sa k tomu vyjadroval takýmto spôsobom. Nechcem to nejako zdržovať, pani poslankyňa Kolíková o tom naozaj veľmi veľa diskutovala a že teda že nechcela by vlastne zvrátiť to, aby náhodou tí horalkoví zlodeji boli kriminalizovaní a zatváraní do väznice. Skončila novela Trestného zákona, dala sa do účinnosti a vy ste hľadali len tému, že teda čo by ste nové vymysleli, aby ste mohli huckať ľudí, aby ste ich mohli presviedčať a ísť po tej koľaji toho, že novela Trestného zákona, že to bol mafiánsky balíček, že to je niečo, čo sa dotkne všetkých, a ako je to pre občanov úplne to najhoršie. Tak prostredníctvom vašich primátorov aj primátorov, keď už spomenieme pána Valla alebo Hattasa, alebo Rybníčka, ktorý začal byť veľmi proti premiérovi, ale je veľmi príjemný, keď pýta od vlády peniaze, ten sa sám vyjadril, že jeho uráža vôbec premiéra vítať s chlebom a soľou, ale jeho neurážalo pýtať peniaze od tejto vlády. Ale uvidíme, kde nakoniec skončí, v akej politickej strane, keďže robil pre Postoj nejaký rozhovor, tak môžeme sa teda domnievať. No a začali ste torpédovať v podstate to, že sú tu nejaké krádeže, ako sa oplatí kradnúť. Hecovali ste ľudí, môžete sa tu vyviňovať, ja milujem, že vlastne vy krásne chcete zhadzovať zodpovednosť na všetkých iných, a to je vlastne aj pri tom nešťastnom výroku alebo vlastne uznesenia Progresívneho Slovenska, čo sa týka Benešových dekrétov, ako teraz hovorili aj na zahraničnom výbore poslankyne za Progresívne Slovensko, že však vy ste o nejakých, máte dobré vzťahy s Orbánom, choďte to riešiť, a chceli ste sa zbaviť vôbec tej zodpovednosti, čo sa týka toho nešťastného uznesenia. No a začali ste v každej diskusii, na tlačovkách, vo faktických, všade odznova vyťahovať novelu Trestného zákona, hovoriť, že kradnúť sa v postate oplatí, že nikto za to nie je kriminalizovaný a povzbudzovali ste týmto spôsobom aj verejnosť. Je to proste tak. A viem, že niektorí poslanci sa aj včera, aj dneska vyjadrovali tým spôsobom, ako by ste chceli to dať do určitej rovnováhy, že dobre, tak priznajme akože chybu teda že na oboch stranách, že to vlastne teraz je tu tá novela Trestného zákona. A keď už tu je táto novela Trestného zákona, tak ju aj napriek tomu celému kritizujete. Táto novela by mala signalizovať verejnosti, že naozaj kradnúť sa neoplatí a malo by byť aj mementom pre opozíciu to, že huckať verejnosť a hovoriť a rozmazávať a robiť si nasilu tému kade tade, len aby ste nejakú tému mali, tak je nielen že nezmyselné, ale aj nebezpečné pre všetkých. Ďakujem. [14:29] Andrej Danko Ďakujem pani poslankyni, vystupuje na jej vystúpenie faktickou poznámkou poslanec Dubovický. [14:29] Richard Dubovický Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za tú odvahu vystúpiť v pléne. Skôr ma mrzí, že to, čo ste povedali, je spŕška ohýbania faktov. A už len začnem od konca, že práve opozícia je nejakým spôsobom zodpovedná za to, že spoločnosť, v spoločnosti sa kradne. No, pani poslankyňa, ale vy ste tu, neviem, či ste tu sedela, alebo nesedela, keď sa rozprávalo o tých trestných zákonoch, ale ako opozícia to kritizovala a už vtedy súčasne to kritizovali aj iné organizácie, že čo idete urobiť. To nebolo to, že nejakým spôsobom sme huckali, my sme presne upozorňovali na to, že čo sa udeje. Takže len, ťažko sa reaguje na to, len proste nejakým spôsobom sa snažíte otáčať fakty a zdieľate klamstvá a šírite fakt že, že tú nenávisť v tej spoločnosti. A snáď viete, že opozícia je tu práve pre to, aby kritizovala kroky súčasnej vlády. Ono dnes je to aj vidieť na tých preferenciách, kde strana SMER, ak sa dobre pamätám, je niekde na úrovni 16 %, strana HLAS šesť, strana SNS 3 %. Ale to nie je len kvôli tým trestným zákonom, je to práve kvôli tomu, že akým spôsobom vediete to plénum, akým spôsobom sa snažíte umlčať opozíciu, rôzne neziskové organizácie, a vám sa to raz vráti. Vám sa to raz tak vráti, že rozvraciate tú demokraciu v tej krajine a tí voliči v najbližších voľbách vám to spočítajú. Už dnes sa ukazuje, že súčasná kompletná opozícia môže mať 87 poslancov v tomto pléne. To je vaša vizitka. Ďakujem. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Skôr než dám slovo ďalšiemu reagujúcemu poslancovi, chcem spolu s pánom poslancom Janckulíkom pozdraviť hasičov s pani manželkami z obce Lomná. Oraváci, pozdravujeme vás! (Potlesk.) Oravci, Oravci. Ďakujem pekne, pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Pročko. [14:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, hasiči, pozdravujem vás aj ja, pozdravuje vás aj Ondro Dostál, aj poslanci, čo sme tu, aj Gábor Grendel, nielen Danko a Janckulík vás pozdravujú, aj my vás pozdravujeme, nech vám pán Boh pomáha, nech ste zdraví, nech môžte zachraňovať ľudské životy. Takže, Danko, neosobujte si, že vy len pozdravujete, dobre? To čo si dovoľujete, Danko? Je boží sviatok a on si, pozrite, utrhol hasičov. Ale poďme k pani poslankyni, ktorá je vlastne taký Bartek v ženskom vydaní, taká SZM-čka, ktorá keď vystúpi, tak pochváli každého. Ja si nemyslím, že sme mali ďakovať, pán poslanec PS, za to, že vystúpila, veď to je ich psia povinnosť, mali by tu byť, mali by vystupovať, mali by obhajovať Suska, ale nie zavádzať. Viete, čo ste povedali? Povedali ste, že sme vyschízovaní. No, pani poslankyňa, takže vám to vrátim, vy ste riadne vyschízovaná teda, keď tvrdíte, že vás máme chváliť. Za čo vás máme chváliť? Za tie kšefty? Hasiči, počujete? Desať miliónov dostal Bartek, Bartekov asistent. Hasiči, počujete? Desiatky miliónov dostali hlasáci, ktoré im dali, ale keď sme na to upozornili, hasiči, pochváľte nás doma, tak to musia vrátiť, chvála pánu Bohu. Možno ich dostanete, tie peniaze. Vy ste úplne vyschízovaná, vy tu rozprávate o tom Cintulovi, preboha, veď ten povedal doslova a do písmena, že mu vadila politika Roberta Fica a nie je to môj, on bol priateľ a obhajca tých brancov, tých oných, tých fašistov, čo tam boli. Vy ste tu pospomínali od Benešových dekrétov a všetko. Ale, prepáčte, vy ste úplne vyschízovaná, vy ste nám to povedali, že sme vyschízovaní, tak si dovolím vám to vrátiť, vy ste úplne vyschízovaná, veď včera, včera sám veľký protikorupčný bojovník proti skráteným legislatívnym konaniam pán Susko povedal, že musíme si priznať, že to je aj chyba vás, aj nás, to nie my sme rozprávali. Takže, pani poslankyňa, ja som rád, že ste vystúpili, ale to bolo tak vyschízované, riadne. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Takto si my tu žijeme. (Reakcia poslanca Pročka.) Ale ja som pozdravil ctených Oravcov aj vo vašom mene, určite si to neprisvojujem, určite sú tam aj ľudia, ktorí omylom volili vás. Takže pozdravujeme vás. (Krik poslanca Pročka.) No jasné, pán Pročko nepije. Na tabletky sa nemôže piť. Pán poslanec Hajko. (Krik poslanca Pročka.) [14:44] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa vyjadril ku kolegyni poslankyni, čo čítala teda môj výrok, neviem, z koľkého januára to bolo. Ja poviem len toľko, že dnešné úpravy Trestného zákona sú len dôsledkom zle nastavenej trestnej politiky vlády, ktorej hlavným cieľom nebolo riešiť kriminalitu, ale zahojiť svojich ľudí, je to tak. Novelu Trestného zákona, ktorú pán minister predložil, označujem skôr za neskorú prvú pomoc, ktorej potrebu vyvolala spackaná predchádzajúca úprava. Verejne dostupné dáta podľa, podľa mňa jednoznačne ukazujú na rast kriminality, no vláda varovania z obcí, miest, obchodov aj samých občanov dlho ignorovala. Takže opakovanie recidívy pri drobných krádežiach Trestného zákona síce nie sú systematickým riešením, upozorňujem, nie sú, samozrejme, no v situácii, v súčasnej situácii ide o jediné okamžité realizovateľné opatrenie. To je ten rozdiel od januára, to je ten rozdiel od januára od minulého roka, keď sa, ako vieme, úplne preorávali celé tieto kódexy a musím jedným dychom dodať aj to, že my sme už aj vtedy hovorili, že ak sa aj v tejto oblasti mení Trestný zákon, sme sa tým netajili, že tam treba zmeniť Trestný zákon, tak treba riešiť, samozrejme, aj predpisy, ktoré súvisia s priestupkami, to je, to je veľmi dôležité. Takže to je na margo toho, čo ste si dovolili spomenúť moje meno a môj výrok, vlastne ste replikovali, replikovali výrok pána ministra. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Macášek. [14:44] Vladimír Macášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani Plevíková, veľmi pekne a stručne ste popísali situáciu v parlamente, akým spôsobom sa zapája opozícia do rozpravy a akým spôsobom neustále a stále útočí a stále všetko kritizuje. Ja sa priznám, že za tú dobu, čo tu sedím, to dva, dva týždne aj kúsok, už ma niekoľkokrát zdvihlo zo stoličky, aby som reagoval, ale už teraz mi to naozaj nedalo, pretože tak ako sa tu často spomína z jednej aj z druhej strany klamstvo, zavádzanie, tak si myslím, že je treba zhodnotiť a počúvať jednu stranu aj druhú stranu. Je smutné a je škoda, že aj vy ako opozícia si nepriznáte spolupodiel na tvorbe toho Trestného zákona a teraz sa musí riešiť jeho oprava. Tak som chcel aj reagovať na to, že v podstate dnes by mal byť taký čierny deň. Čierny deň preto, pretože včera bol zrušený Úrad pre ochranu oznamovateľov a čuduj sa svete, ten Úrad pre oznamovateľov stále visí na internete, stále má svoju budovu, stále má otvorené dvere, ale neposkytuje objektívne všetkým žiadateľom o ochranu rovnaký meter, pretože súčasne odvolaný krajský prokurátor v Žiline podal žiadosť o ochranu a tá mu bola progresívne a objektívne zamietnutá. Takže o akej objektívnosti sa dá rozprávať o úrade, ktorý ste tak obhajovali a za ktorým ste tak veľmi stáli? Myslím si, že to, že bolo, bola schválená zmena toho úradu, tak je namieste a že dôjde k nejakej náprave. Ďakujem. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [14:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Plevíková, ja vítam teda, že niekto sa ozval za vládnu koalíciu, všetci sme s napätím čakali, že to bude pán podpredseda Národnej rady Gašpar, ale tak aspoň vy ste zdvihli tú koaličnú vlajku, a teda zabojovali. Zdá sa vám zvláštne, že opozícia stále útočí na vládu, no ja si pamätám na minulé volebné obdobie, jak SMER neustále chválil vládu Igora Matoviča a potom Eduarda Hegera a potom Ľudovíta Ódora, proste stále tie pochvalné vystúpenia poslancov SMER-u na adresu vlády, mne to ako vládnemu poslancovi už bolo až nepríjemné, že koľko ten SMER chváli vládu. Potom ste povedali, že viacerí opoziční poslanci hovorili, že teda priznajme si chybu na oboch stranách, ale teda ja som nič také nezaregistroval a bol som tu veľkú časť rozpravy. To, čo opoziční poslanci pripustili, je, že aj niektorí z nich sa domnievali, že teda horalkový paragraf bol problémový, a bol, však to nikto nespochybňuje, možno netušili, čo, k čomu to, k čomu to povedie, ale dôležitý bol kontext. Opozícia kritizovala váš návrh na zlepšenie podmienok pre veľkých zlodejov, veľkých podvodníkov a veľkých korupčných, že tým sa budú tresty odpúšťať, zmierňovať, premlčiavať, a ľudia pôjdu za dve horalky do väzenia. V takom kontexte boli, bola väčšina tých vami citovaných a pánom ministrom citovaných tvrdení vyslovená. Tiež teda oceňujem, že novelou chcete vyslať signál, že kradnúť sa neoplatí, lebo tou novelou z roku 2024 ste vyslali jasný signál, že kradnúť sa oplatí a ľudia ten signál zaregistrovali a správali sa podľa toho, teda myslím tí, tí zlodeji. A úplne posledná vec, teda keď sa tu už bavíme aj o zrušenom úrade, tak ja len podotýkam, že úrad nie je ten, kto rozhoduje o poskytnutí ochrany. Ani žilinskému prokurátorovi nemohol úrad poskytnúť ochranu, prokuratúra rozhoduje. [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plevíková. [14:44] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktické poznámky. Pán Dubovický, ja som nehovorila, že opozícia nemá nič robiť, to vôbec nie, ak ste ma dobre počúvali, tak som hovorila, že práve opozícia je na to, aby na niečo poukázala, ale vecne argumentovala a nie hecovala. A, pán Pročko, ja pri vás pociťujem takú prenesenú normálne hanbu a radšej sa k vám ani nebudem ďalej vyjadrovať, lebo vy ste okolo slušnosti alebo vôbec kultúrneho správania ani nešli. Pán Dostál, že sme nechválili, keď bola Hegero-Matovičova vláda. Ako prepáčte, ale to, čo sa tu dialo medzi rokmi ´20 a ´23, tak to bolo úplne že zverinec. Okrem toho, že nás pomaly zatvárali doma, boli tu celoplošné testovania, nejaké atómovky, strieľalo sa gumovými projektilmi a vodnými delami na protestujúcich vôbec, to teraz nepociťuje, chvála pánu Bohu, že niekto, tak keď sa vypínal iný názor, vypínali weby, tak akože toto bol riadny zverinec a vy ste boli súčasťou tej vlády. Takže ja nehovorím, že mali by byť chvály, ale vy aj to, čo je vlastne vôbec dobré, vy sa to snažíte nejako kritizovať, potom si v tretej vete presne vyschízovane protirečíte, že však je to dobré, potom to nie je dobré, potom vlastne to podporujete, potom to nepodporujete a vy sa niekedy neviete ani sami rozhodnúť, že či teda je nejaký vládny návrh zákona alebo návrh zákona, či je dobrý alebo nie a hľadáte akúkoľvek malú chybu, aby ste mohli len umelo kritizovať a urobiť si z toho vlastnú tému. Ďakujem. (Potlesk.) [14:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Glück stráca poradie. Poslankyňa Jurík prechádza a nemá záujem vystúpiť, stráca možnosť vystúpenia. Poslanec Hlina stráca možnosť vystúpenia. Pán poslanec Horecký stráca možnosť vystúpenia, nie je v sále. Poslanec Grendel takisto. (Reakcie z pléna.) Žiaľ, je tu. Už som myslel, že to, Gabi, odrátam celé no. Takže pán poslanec Grendel, vráťte ho tam na tabuľu. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Pán poslanec, poprosím vás, teraz vyzvem pána poslanca Gröhlinga. Nie je v sále, stráca poradie. A keďže je technický problém, pán Pollák nie je v sále, ale pán Pollák by sa mohol vymeniť s pánom Gröhlingom, teda s pánom Grendelom a zapíšte, prosím, technici, miesto pána Polláka pána Grendela tak, aby mal ten čas, ktorý prináleží strane SLOVENSKO. Takže, pán Grendel, môžem to tak urobiť? (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Technický problém vyriešime teraz. Dôležitý je čas, ktorý je stanovený pre klub SLOVENSKO. (Krátka pauza do nastavenia správnej časomiery.) Nech sa páči, pán poslanec. [14:59] Gábor Grendel – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za túto drobnú obštrukciu. Takže, kolegyne, kolegovia, začnem tým, že už to môže byť asi aj dvadsiaty zákon, pri ktorom vládna koalícia sa rozhodla uplatniť § 29a zákona o rokovacom poriadku a tým pádom obmedziť čas pre poslancov na vystúpenie v rozprave. A zakaždým chcem strane SMER najmä pripomenúť, že keď tento paragraf jeden jedinýkrát uplatnil predseda parlamentu Richard Sulík, tak mu to smeráci ešte desať rokov vytýkali v diskusných reláciách a vtedy, keď sa to stalo, tak tu hovorili o konci demokracie, o zneužívaní moci, o arogancii a tak ďalej. Čiže to len na pripomenutie, nebudem tým už strácať viac sekúnd, lebo, lebo však máme obmedzený ten čas. No. Pán minister, vy ste včera zacitovali z viacerých vystúpení ešte z toho decembra 2023 alebo teda z toho prelomu rokov, kedy sa prijímala tá pôvodná hanebná novela Trestného zákona, tak jeden citát mám aj ja pre vás z 31. januára 2024, o 18.34 h zaznelo toto: "V demokratickom a právnom štáte by mal Trestný zákon chrániť potenciálne obete trestných činov a odrádzať ľudí od páchania trestných činov. Tento Trestný zákon však nebude chrániť potenciálne obete a nebude odrádzať ľudí od páchania trestných činov. Tento Trestný zákon bude motivovať ľudí páchať trestné činy." To je len jeden z množstva príkladov, že varovali sme vás, že sa to stane, akokoľvek ste sa včera snažili navodiť dojem, že vôbec tuto žiadne varovanie nebolo. Bolo a bolo ich oveľa viac, ale pre krátkosť času som vytiahol len tento jeden citát. Teraz ak dovolíte, rovnaké logické somariny, aké ste napísali do skráteného legislatívneho konania o šírení dezinformácií, ste napísali aj do dôvodovej správy k samotnému návrhu novely Trestného zákona, kde ste teda napísali, že "cieľom návrhu zákona je reagovať na súčasný nárast počtu deliktov proti majetku a zvýšenie agresivity v spoločnosti. V nadväznosti na dezinformačnú kampaň médií a výzvy niektorých politických predstaviteľov, ktorí zavádzajúco informovali verejnosť, že krádež je beztrestná a oplatí sa, bola zaznamenaná vyššia miera drobných krádeží, agresivita ich páchateľov a spoločenský dopyt po tvrdšej reakcii proti týmto deliktom. Týmto rozširovaním nepravdivých informácií došlo k podnecovaniu verejnosti k páchaniu týchto deliktov, čo sa prejavilo najmä u recidivistov, ktorí začali vo vyššej miere páchať drobné krádeže". No okrem toho, že celé to nemá logiku a už to tu zaznelo od pána Dostála minimálne päťkrát, aj od niektorých ostatných poslancov, ak je to raz dezinformácia, tak nemá to žiadnu logiku, to, čo hovoríte a píšete, ale mňa ešte zaujala jedna, jeden rozmer ma zaujal v tomto, v tejto dôvodovej správe, a síce, že tu došlo zo strany tých poslancov k podnecovaniu verejnosti k páchaniu týchto deliktov. Tak sa chcem opýtať, koľko trestných oznámení ste podali za toto podnecovanie? Lebo to slovo podnecovanie ste priamo napísali do dôvodovej správy, ak ste ju teda písali vy. A podnecovanie k páchaniu trestných činov je takisto trestné. Ako hovorí Trestný zákon, budem to tiež citovať, ešte toľko času máme, § 337 podnecovanie - "Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Takže keď tvrdíte, že my sme tu k niečomu podnecovali, tak, prosím vás, povedzte, koľko trestných oznámení ste podali, aby tí, ktorí podnecovali na páchanie tých krádeží a ešte neviem k čomu všetkému, lebo my sme tvrdili, že tým, čo robíte, tou zmenou Trestného zákona budete motivovať ľudí nielen kradnúť, ale aj korumpovať a robiť daňové a iné podvody, takže sa pýtam, koľko trestných oznámení ste dali za toto podnecovanie? Rád by som o tom hovoril aj širšie, ale keďže už máme iba minútu v rámci skrátenej rozpravy a chcem dať ešte priestor kolegom na faktické poznámky, tak to je všetko, čo v tejto chvíli poviem. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Šipoš s faktickou. Nie je v sále, stráca možnosť faktickej. (Reakcia z pléna.) Tak ale kde sedíte, no, čo som (reakcia z pléna), ale ešte raz, a čo som, oný (reakcia z pléna), tak sorry, dobre? Tak, pán Šipoš, nech sa páči. [14:59] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel, za tvoje vystúpenie. Je to tak. Presne si trafil teraz klinček po hlavičke a pán Susko, pán minister by mal odpovedať na to, koľko tých trestných oznámení podal. No ale ja sa obávam, že tá odpoveď je, že nula. Lebo tu sa len krásne ukazuje a demaskuje, kvôli čomu prišli s týmto návrhom pred rokom, len preto, lebo dostali príkaz od Fica, tak ako sa radili na tej pytliackej chate. Jednoducho musíme upratať inštitúcie, musíme upratať NAKU, musíme upratať Špeciálnu prokuratúru, musíme zmeniť zákony tak, aby sme chránili našich ľudí. Toto bolo zadanie. A popri týchto zákonoch, ktoré tu schvaľovali takto pred rokom, vyliali aj to dieťatko z vaničky a vďaka tomu sa tu kriminalita zvýšila. Tiež by som rád ešte povedal niečo, ale nemôžem, lebo mi obmedzili vystupovanie a končí mi možnosť niečo povedať. Hanba. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [14:59] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Grendel, veľmi dobre ste to opísali, že, respektíve tá rečnícka otázka, že vlastne že koľko padlo tých trestných oznámení. No povedzme si úprimne že nula, lebo nemajú dôvod dávať tie trestné oznámenia, lebo nemyslím si, že dochádzalo ku nejakým závažným porušeniam, o ktorých oni tvrdili. Ale toto je presne ten politický boj, ktorý oni tu predvádzajú, šíria klamstvá, dezinformácie, nenávisť v spoločnosti a toto sú oni. Toto je presne táto vládna koalícia a presne na tomto, na to im skočila určitá časť obyvateľov. A teraz po dvoch rokoch tí obyvatelia už postupne a pomaličky otvárajú oči, že sa nechali oklamať súčasnou vládou. A ja sa ani nečudujem, že potom pán premiér alebo pán minister obrany sú nervózni pred televíziou, že, že NAKA alebo, pardon, že policajný vyšetrovateľ a prokuratúra že nekoná, no lebo nemá k čomu konať. To je len opäť jedno veľké divadlo vládnej koalície, nič iné. Zastrašovanie, divadlo, absolútne nemajú na nikoho nič, skôr naopak. Obávajú sa toho, že sami prídu o moc, o vplyv, o kšefty a o nič iné im nešlo. Chrániť seba a nikoho iného. Však celý čas o tomto bola celá novela Trestného zákona, chrániť seba a svojich ľudí. Však radšej nech nám odpovie pán minister Susko, koľko obvinených alebo obžalovaných ľudí bolo už nejakým spôsobom zbavených toho. Mňa by to zaujímalo, pán minister, že koľkým ľuďom ste pomohli reálne, koľkým ľuďom v pozadí súčasných vládnych strán - toto sú dôležité otázky. Prečo sa vás to ľudia vonku nepýtajú? No však nech sa vás začnú pýtať vaši voliči. Skúste im na to povedať dačo. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [14:59] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega Gábor Grendel, za tvoje vystúpenie i za to, že si spomenul tú nehoráznu vec, že opozícia je obviňovaná per huba, prepáčte, z podnecovania práve týchto drobných kriminálnych činov tým, že poukazujeme na zle urobenú sedemkrát opravovanú novelu Trestného zákona. Nuž pravý opak je pravdou. Keď bola pred dvomi rokmi práve táto účelová novela realizovaná tu, keď sa o nej rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní ako o najdôležitejšej veci, kedy koalícia chránila záujmy stíhaných ľudí doslova, tak sme varovali pred neblahými dôsledkami takto narýchlo a účelovo šitej novely. Hovorili sme o tom, že tisíce prípadov trestného stíhania trestných činov budú musieť byť preklasifikované, uzavreté, postúpené ako priestupky, pretože sa zmenila ich klasifikácia a tak sa, ako sme sa potom dopočuli, znížila kriminalita. Ale realita bola presne opačná. A to, pred čím sme vás varovali, pred čím sme vystríhali aj v záujme Slovenskej republiky, občanov a všetkých, tak to sa teraz deje. Nikto normálny a súdny z toho nemá radosť. Preto rozumieme, že prichádzate s touto siedmou opravou zle napísaného zákona, Trestného zákona a trestných kódexov. Tak dúfam, že, no ale to je veľmi naivné, možno sa tu podpisuje moja tridsaťpäťročná pedagogická dráha, stále dúfam a nádejám sa, že sa z toho dokážete poučiť a prestanete zneužívať moc. [14:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Keďže uplynul čas všetkým prihláseným poslancom, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Nech sa páči. [14:59] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj veľmi krátko. Ja už som povedal včera, v rozprave som vystúpil a povedal som všetky veci, ktoré som k tomu chcel povedať. Len krátko ešte zareagujem na niektoré skutočnosti, ktoré boli povedané v rozprave. Pokiaľ ide o pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá hovorí, že sme nemali pripravené ani nemáme pripravené žiadne programy pre odsúdených, prípadne pre obete a ďalších, tak s týmto musím nesúhlasiť. Máme množstvo programov, ktoré realizujeme s odsúdenými, ktoré realizujeme s probačnými a mediačnými úradníkmi, ako je napríklad národný projekt Šanca na návrat 2 už teraz, národný projekt restoratívnej a alternatívnej justície pre každého, program Vnímam i Teba , program systematického zamestnávania odsúdených, kde sme vytvorili nových sto príležitostí, sto pracovných ponúk alebo, alebo miest, kde môžu byť zamestnávaní, zamestnávané takéto osoby. Veľa sme urobili v elektronickom monitoringu, ktorý sa tu doteraz nevyužíval, a ďalšie a ďalšie kroky, ktoré myslím si, že teraz nemá, nemá význam, význam všetky citovať, ale určite ich, určite ich niekde všetky odprezentujeme. Máme v MPK zákon, novelizáciu zákona o probácii a mediácii, podporujeme vzdelávanie v oblasti probácie a mediácie tak prostredníctvom jednotlivých vysokých škôl ako aj prostredníctvom Justičnej akadémie, takže naozaj v tejto veci sme urobili obrovský kus práce. To, že o tom nemáte vedomosť, je jedna vec, ale to neznamená, že v tejto oblasti nerobíme naozaj obrovský kus práce a tú sme urobili a ja to aj náležite, náležite, samozrejme, v čase, keď uznáme za vhodné, odprezentujem. Pokiaľ ide o to, čo hovorila pani Števulová, tie príklady, ktoré tu uvádzala, na to tu musím zareagovať a musím povedať, že je to opäť určitou formou zavádzania, pretože všetky tie príklady, ktoré tu pani poslankyňa Števulová spomínala, či sa jednalo o vlámania a podobné, sú trestnými činmi dnes, boli trestnými činmi pred novelizáciou trestných zákonov a budú trestnými činmi aj do budúcnosti. Tam sa, tam sme v tejto oblasti nič nemenili. To znamená, že či sme my znovelizovali Trestný zákon alebo nie, tak takéto konania by takisto boli trestnými činmi aj dnes. To znamená, že tieto príklady sú práve tie, o ktorých sme hovorili, ktoré, ktoré nesúvisia ani s recidívou ani, ani s výškou škody, ani s ničím podobným, pretože pri vlámaní sa vôbec neskúma výška škody, len z hľadiska, z hľadiska náhrady škody, ale nie z hľadiska trestnosti činu. Čiže tieto príklady sú práve tie, ktoré, ktoré nie sú, by som povedal, relevantné vo vzťahu ani k tomuto návrhu zákona, ani k tomu, o čom tu je celý čas, celý čas diskusia. No a pokiaľ ide o tie ďalšie opatrenia ohľadom tohto alebo okrem toho, čo je v tomto návrhu zákona, o tých opatreniach som včera veľmi podrobne, podrobne rozprával, takže ich už, už nebudem, nebudem opakovať. A pokiaľ ide o to, čo tu spomínate s daňovými podvodmi, čo tu bola pani hlavná európska prokurátorka konzultovať, tak ja by som vás len upriamil na tlačovú správu Finančnej správy, ktorá priamo uvádza, že, a upozorňuje, že medializované informácie o aktuálnych daňových únikoch na Slovensku nie sú pravdivé. Prípady, o ktorých sa hovorí, vznikli v minulosti a ich vyšetrovanie trvá niekoľko rokov. Ide o často organizované medzinárodné podvody, do ktorých je Slovensko zapojené prostredníctvom fyzických a právnických osôb, pričom k samotným únikom nedochádza na území Slovenskej republiky. Nie všetky tieto prípady majú fiškálny dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Čiže to nie sú veci, ktoré by súviseli s opäť s novelizáciami Trestných zákonov. Sú to niekoľkoročné prípady veľkých medzinárodných podvodov, do ktorých, áno, sú zapojené aj slovenské fyzické a právnické osoby, to treba priznať. A v tejto oblasti ale nie je len jediným nástrojom na postihovanie takýchto skutkov Trestný zákon a trestné právo, ale máme tu aj iné nástroje, ktorými sú, ktorými sú nástroje daňové. A tu práve, keď si pozriete aj stránku Finančnej správy, aj akčný plán, ktorý zverejnila ešte minulý rok a aktualizovala ho tento rok Finančná správa, majú pripravené rôzne opatrenia od posilňovania kriminálnej, Kriminálneho úradu Finančnej správy z hľadiska vyšetrovania týchto špeciálnych daňových, daňovej kriminality aj ďalšie návrhy napríklad osobnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v rámci podnikateľskej činnosti tak, aby sa zabránilo nejakým spôsobom tunelovaniu jednotlivých spoločností prostredníctvom ktorých sa páchajú takéto daňové delikty a tak ďalej. Ale to nie je len otázka samotného trestného práva alebo Trestného zákona, ale to je otázka viacerých opatrení najmä, najmä z oblasti daňovej a finančnej, Finančnej správy. Takže toľko na záver z mojej strany a budeme, dúfam, pokračovať v druhom čítaní. Ďakujem pekne. [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Spravodajca? Kto je spravodajcom tu? Pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave ako spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri). Vládny návrh zákona je pod tlačou 1076. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1128. Prosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Borisa Suska, aby vládny návrh zákona uviedol. [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) , tlač 1076.] [15:14] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, pričom sa ním súčasne napĺňa programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona predstavuje normatívny predpoklad pred naplnením míľnika z Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je zavedenie nového informačného systému obchodného registra. Cieľom návrhu zákona je zjednotenie podstatnej časti hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy vedenia obchodného registra v jednom právnom predpise a zároveň pripraviť podklad pre nový informačný systém obchodného registra. Návrhom zákona sa má v plnom rozsahu nahradiť v súčasnosti platný a účinný zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa transponujú ustanovenia tých právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú v súčasnosti prebraté ustanoveniami zákona o obchodnom registri. Súčasne sa reflektuje vývoj digitalizácie v technickej a legislatívnej oblasti, a to za súčasného dôrazu na čistotu, dôveryhodnosť a aktuálnosť údajov v obchodnom registri. Na účel dosiahnutia uvedených cieľov návrh zákona zavádza právnu záväznosť údajov obchodného registra zverejnených online bez potreby preukazovať údaje v úradnom a obchodnom styku. Zabezpečuje referencovanie údajov širšími možnosťami prepojenia s ostatnými registrami, čo odbremeňuje podnikateľov od nutnosti vykonávať zmeny v obchodnom registri tam, kde to nie je nevyhnutné napríklad pri zmene priezviska. Umožňuje rezerváciu obchodného mena spoločnosti s cieľom umožnenia budovania podnikateľskej značky a identity. Umožňuje súčasné získanie živnostenského oprávnenia pre vybrané predmety podnikania, a to pre všetky právne formy ich registráciou do obchodného registra bez nutnosti komunikácie podnikateľa so Živnostenským úradom. Rozširuje možnosti vykonávať zápisy registrátorom, notárom na prvozápisy všetkých právnych foriem spoločností a vykonávanie zmien v nich, čo má za cieľ zrýchlenie zápisu, rozšírenie počtu registračných miest pre podnikateľov, čo zároveň uvoľňuje kapacity registrových súdov na zabezpečenie inej súvisiacej agendy, a to najmä zosúlaďovacie konanie, prípadne konanie o pokutách za porušenie povinnosti na úseku obchodného registra. Ďalej zachováva možnosť slobodného výberu registrátora, zostáva zachovaná možnosť registrácie prostredníctvom registrových súdov. Zavádza preventívnu kontrolu zakladateľských dokumentov o obchodných spoločností s cieľom zabezpečiť lepšiu dôveryhodnosť údajov v obchodnom registri a stavia na jednu úroveň notárske zápisnice o právnom úkone a zmluvy autorizované advokátom v prípade, ak je požadovaná ako zápisový podklad pri registrácii. S cieľom predchádzania pokutníctva umožňuje zastúpenie pri registrácii len notárom, advokátom alebo zamestnancom zapísanej osoby. Zachováva fixnú lehotu na vykonanie registrácie, čím sa vytvárajú predpoklady na rýchle vybavovanie registrácie. Dôležitým momentom návrhu zákona je, že navrhovaná právna úprava neukladá osobám zapísaných v obchodnom registri nové administratívne povinnosti vo vzťahu k už zapísaným údajom. Všetky zápisy, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v obchodnom registri, zostávajú v platnosti, a to bez potreby ich doplnenia či úpravy. Vládny návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a rozpočet verejnej správy a tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy, pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Účinnosť návrhu zákona, účinnosťou návrhu je 17. augusta 2026. Zohľadňuje sa tak dostatočná legisvakačná lehota, lehota nevyhnutná pre vývoj nového informačného systému obchodného registra, rovnako aj termíny plynúce z Plánu obnovy a odolnosti, nakoľko návrh zákona vytvára legislatívne predpoklady pre napĺňanie míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ako som spomínal v úvode. Návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, ktoré bolo vzhľadom na rozsah matérie predĺžené na 30 pracovných dní. Po prerokovaní legislatívnou radou vlády a vládou považujem za dôležité zdôrazniť, že materiál bol na rokovaní vlády predkladaný bez rozporov. Vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a o jeho podporu. Ďakujem pekne. [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani Plevíkovej. [15:14] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. januára 2026 a gestorský výbor do 26. januára 2026. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Mám dve písomné prihlášky za poslanecké kluby SaS, PS - pani poslankyňa Kolíková, pán poslanec Vančo. Nech sa páči. [15:14] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ja sa teším, že prerokúvame tento návrh zákona, ktorý si myslím, že na ňom bolo urobené naozaj kopec práce. A nepočula som úplne celý začiatok, neviem, či ste to spomínali, ale myslím, že 90 % vlastne toho návrhu bol urobený ešte za môjho pôsobenia. Naozaj je to návrh zákona, ktorý by mohol zásadne zlepšiť podnikateľské prostredie, vo veľkej miere urobiť flexibilnejším samotný obchodný register. Veľmi bude závisieť na tom, v akej miere sa podarí elektronicky dotiahnuť do konca projekt, ktorý bude v nadväznosti na túto zásadnú zmenu právnej úpravy vlastne v niečom kľúčový, pretože ľudia budú vidieť na obchodnom registri elektricky dostupnom vlastne množstvo tých služieb, ktoré môžu byť takto elektronicky poskytnuté. Takže to uvidíme, ako dobehnú a ako sa využijú potom v rámci toho aj prostriedky z Plánu obnovy naplno, ak nebude nejaký iný problém, prečo tie prostriedky možno nebudete mať nakoniec k dispozícii, to ešte uvidíme, pretože váš hlas som čakala, že zaznie aj pri samotnom úrade, ktorému sme práve zrušili nezávislosť, na ochranu oznamovateľov korupcie. A je to dôležité, pretože peniaze z Plánu obnovy, ktoré sú určené pre obchodný register, sú veľmi dôležité pre justíciu a pre podnikateľské prostredie. Táto zmena právnej úpravy naozaj sa robila, ani by som nepovedala, že niekoľko mesiacov, ale za môjho pôsobenia sa, sa tomu venovali ľudia najmenej rok, za vášho pôsobenia vy ste vlastne prišli s touto právnou úpravou po dvoch rokoch. Viem, že sa tam zásadne zmenilo aj zloženie personálne, ale napriek tomu vnímam, že tých 90 % toho obsahu vo veľkej miere vlastne korešponduje s tým, čo bolo pripravené ešte aj s mojím, s mojím tímom, a hodnotím ich pozitívne. To, čo ma mrzí v rámci obchodného registra, je, že sa nedotiahla viac, ja by som povedala, taká zásadná zmena pri zápisoch do obchodného registra. Pretože na jednej strane vytvoríme flexibilitu, že už to nebudú len súdy, už to budú aj notári, už to budú aj advokáti, cez ktorých je možné robiť zápisy do obchodného registra, ale vlastne tá zásadná zmena, ktorá mala prísť, mala prísť aj v súvislosti so zmenami na súdoch. Tá naša úvaha bola, že bude jeden registrový súd. Tu to ostáva na tých ôsmich súdoch. Aj to je lepšie, ako nech to teda ostane na tých, na tých ôsmich, ako by sme to mali, samozrejme, pustiť viac, ale, ale to mi už, to už mi chýba, že to už, to už mi príde, že je málo. Lebo tá agenda, tak ako sa ukázala, je dobré, keby, keby bola viac koncentrovaná na tých súdoch. Tá úvaha bola, či to bude jeden súd, dva, maximálne tri súdy. Viac skutočne nie je potrebné v rámci Slovenskej republiky. A prispelo by to k väčšej kvalite, k špecializácii a nakoniec aj k efektivite v rámci justície. Tu som nezaregistrovala žiadny posun a v tom mi to príde, že to je škoda, že v tom je to nevyužitá príležitosť. A verím tomu, že raz možno budeme mať spolu priestor sa niekedy rozprávať aj naozaj viac odborne a nielen politicky, kedy budeme mať naozajstnú vecnú debatu na základe dát o tom, čo priniesla, nepriniesla súdna reforma, pretože tá kľúčovo priniesla špecializáciu, a že budeme sa môcť rozprávať, čo priniesla rodinnej agende, čo priniesla aj obchodnoprávnej agende a, a čo osobitne priniesla správnemu súdnictvu, a že sa o tom budeme normálne baviť ako ľudia, ktorým, ktorým záleží na justícii. A keby sme mali takúto debatu, tak v rámci nej by bolo dobré mať naozaj dáta. Neviem v akej miere a kde sa vám teraz zbierajú a kam padajú, lebo určite na súdoch ich zbierajú z justície, ale úprimne neviem, akí analytici sú dnes na ministerstve spravodlivosti po tom, čo dve desiatky odišli z analytického centra, ako sú pre vás vyhodnocované, ako sú spracúvané a na základe akých dát vlastne vy ste urobili konečné rozhodnutia aj pri predložení tohto návrhu do parlamentu. Lebo s ohľadom na to, koľko sa vlastne na tom materiáli pracovalo a aké boli úvahy aj pri tej, pri dotiahnutí vlastne reformy, by som povedala, v rámci obchodného práva na súdoch, tak mi to príde naozaj ako škoda a premárnená príležitosť. A ja by som vnímala, že, že stiahnuť agendu obchodný register na tri súdy, vlastne už je malá ambícia. Tá ambícia nakoniec nám vychádzalo, že má zmysel, aby to bol jeden súd, ale aj tri súdy by bol, by bol krok. Tu sme ostali vlastne tam, kde sme. Takže to si dovolím z mojej strany takto vyjadriť, že to v tejto, v tomto smere podľa mňa premárnená príležitosť je. Ja si dovolím teraz vlastne povedať jednu vec, s ktorou určite ale nesúhlasím v tom návrhu, a určite pôjde z našej strany aj pozmeňujúci návrh, a to súvisí s komplikáciou, ktorá vlastne je tu naviac pre podnikateľov. V rámci tejto právnej úpravy, ktorá sa teraz zavádza, vlastne robíme komplikovanejšie zmeny pre obchodné spoločnosti, ktoré nie sú akciové spoločnosti a nepotrebujú vždy notárske zápisnice tam, kde akciové spoločnosti, a sú potrebné po novom notárske zápisnice aj tam, kde doteraz neboli. Znamená to, samozrejme, v nejakej miere finančnú záťaž, ale aj, dá sa povedať, administratívnu záťaž pre podnikateľov, aby osobitne pre spoločnosti s ručením obmedzením boli po novom notárske zápisnice aj tam, kde dnes potrebné nie sú a ani neukazuje prax, že by to bolo potrebné, nevyhnutné. A ja by som potom rada k tomu videla aj nejaké jasné dôvody, prečo musíme ísť týmto, týmto smerom. A bavíme sa vlastne, ja viem, že vy ste v tom pôvodnom návrhu mali ešte viac vlastne aktov, ktoré súviseli s notárskymi zápisnicami, po pripomienkovom konaní sa vám to zúžilo, ale aj tak si dovolím vymenovať štyri veci, ktoré má trápia, kde tie notárske zápisnice sú a doteraz vlastne nie sú potrebné. A je naozaj na zváženie pre, si myslím, že pre vás ako pre ministra spravodlivosti, či skutočne budete na tomto trvať. Ja som porozumela, že ste vychádzali z toho, že sú aj krajiny, kde takáto požiadavka je, ale, ale s ohľadom na to, že na Slovensku takáto požiadavka nebola a ja nevidím žiadne naozaj reálne dôvody, prečo by sme mali zavádzať notársku zápisnicu tam, kde nebola a osobitne, keď vlastne chceme priniesť aj tento návrh zákona, že ideme zľahčiť tým podnikateľom fungovanie, tak, tak zavádzať potom notársku zápisnicu pre spoločnosti s ručením obmedzením aj tam, kde to doteraz nebolo potrebné, z ničoho z praxe nevyplýva, že, že to treba, si myslím, že nie je dobrá cesta a bolo by dobré z tejto cesty naozaj sa, sa trošku vrátiť späť. O to, ja si myslím, že výraznejšie budú potom tie ostatné zmeny, ktoré prinášate. I keď ja si viem predstaviť, ako som povedala, ísť v tej reforme ešte ďalej aj v súvislosti s reorganizáciou súdov. Si myslím, že by to pomohlo samotnej justícii, vy by ste si mohli uvoľniť nejaké kapacity pre inú agendu, ktorú potrebujete. Ale dobre, to je to vaše rozhodnutie, ako minister spravodlivosti vy ste sa tak rozhodli, ale ja si myslím, že je to škoda nevyužiť toho potenciálu, lebo vám by to uvoľnilo jednoducho na tých súdoch kapacity tam, kde potrebujete proste tým súdom nechať, nech sa nadýchnu. Či už by to bolo viac personálu, ten, ktorý potrebuje sudca, viac prostriedkov, proste by sa vám tam uvoľnil priestor pre vás ako pre ministra urobiť niečo iné. Myslím si, že nepotrebujete naozaj mať agendu obchodných registrov na ôsmich súdoch. Osobitne teraz, keď to vlastne posúvate na notárov a posúvate to na advokátov, aby mohli oni vlastne robiť tiež takéto návrhy na zmenu. Otázka len je v rámci tej flexibility, že vy tu vlastne, vy ste sa vlastne upäli na to, že potom niektoré procesy musia byť len elektronicky. Či je to možno dobrá cesta, ale k tomu ja poviem potom aj viac v druhom čítaní, ale teraz to, na čo by som chcela upriamiť pozornosť, sú štyri vlastne akty alebo štyri rozhodnutia, ktoré súvisia s podnikaním, kde sa vyžaduje po novom notárska zápisnica a neboli tam. Ak sa mýlim, tak ma kľudne opravte, ale ja to mám zatiaľ identifikované takto. Pri spoločnostiach s ručením obmedzením budeme potrebovať notársku zápisnicu aj pre zmluvu o prevode obchodného podielu. Doteraz to nebolo potrebné. Ďalej bude potrebná notárska zápisnica aj pre rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľov. Notárska zápisnica pre eseročku. Doteraz nebola potrebná. Po novom bude potrebná pre eseročku notárska zápisnica aj pre rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak sa tu určuje iný pomer hlasov spoločníkov ako podľa pomeru hodnoty vkladu k výške základného imania. To znamená, že doteraz nebola potrebná notárska zápisnica, teraz už je potrebná. A rovnako po novom je potrebná notárska zápisnica pri eseročkách aj pre rozhodnutie o zvýšení alebo znížení základného imania, ak sa na jeho základe mení pomer obchodných podielov spoločnosti. Tak mňa toto, musím sa priznať, že celkom trápi, zavádzať notársku zápisnicu aj tam, kde doteraz potrebná nebola. A dávam vám na zváženie toto ešte možno prehodnotiť a rada by som si vypočula aj dôvody, pre ktoré vlastne sa nanovo zavádza, a respektíve viem, že ste to chceli ešte pre viaceré ďalšie akty, ale ostalo to prinajmenšom pri týchto štyroch oblastiach, tak ako to ja vnímam, že prečo vlastne, prečo vlastne to tam musí byť a musím sa priznať, že ma neuspokojuje to, že malo to byť ešte pri, pri väčšom počte zmlúv, rozhodnutí, proste ostalo to pri týchto štyroch, prinajmenšom teda ja si myslím, ktoré som vymenovala a ja by som, ja by som vás požiadala možno potom o vyjadrenie, či skutočne je dobré na tom trvať a či toto je dobrá cesta. Ja som si všimla, že máme tu vlastne v niečom trošku sťaženie aj pri, pri využívaní nápravy, pri, pri zápisoch vlastne do obchodného registra, pri námietkach, kde je povinné zastúpenie aj tam, kde doteraz nebolo potrebné, to ma tiež prekvapilo, že sa zakotvuje povinné zastúpenie pri opravnom prostriedku, pri odmietnutí, pri kvalifikovaných námietkach, zastúpenie už možné len advokátom a notárom, že či (reakcia z pléna), prosím? (Reakcia z pléna.) Zamestnancom, no je otázka, či je to nevyhnutné, či je to, či je to potrebné. Zastúpenie pri registrácii, obmedzuje sa zastúpenie pri registrácii napríklad zamestnanec inej obchodnej spoločnosti v rámci skupiny nebude môcť podať takýto návrh. To sú už také drobnosti, takže ja mám tu ešte zopár ďalších vecí, ktoré ja si myslím, že zbytočne sťažujú tým podnikateľom život, je to kľúčovo-právna úprava, ktorá mala tým podnikateľom ten život uľahčiť, ja som si, to čo ma najviac trápi, keby som si z toho celého mala vybrať, sú tie notárske zápisnice tam, kde po novom sa kladie povinnosť pre, pre obchodné spoločnosti, ktoré to doteraz nemali, tie som vám tu aj vymenovala. Ja by som bola veľmi rada, keby ste zvážili, že či na tom trvať, lebo inak vo veľkej miere je tam veľa vecí, ktoré sú pekne v tom, v tom návrhu. Takže to je z mojej strany v tomto momente kľúčové. Určite budeme podávať pozmeňujúci návrh, aby sme toto sťaženie, ja to vnímam ako vlastne sťaženie pre podnikateľské prostredie, aby sme toto vypustili a som zvedavá, že ako sa k tomu postavíte, podľa toho potom vyhodnotíme aj potenciálnu podporu pre samotný návrh, ale hovorím, kľúčovo ja sa teším, že tu zmena pre obchodný register bude, v 90 % je to vo veľkej miere proste ešte naša robota, ale potešilo by ma, keby sa tam udiali ešte niektoré zmeny. Ak by ste prišli ešte aj s reorganizáciou súdov a skoncentrovali tú agendu obchodného registra, to by ma naozaj veľmi potešilo. Toľko z mojej strany nateraz, ďakujem pekne a budem vás počúvať, či sa zapojíte do rozpravy. Ďakujem pekne. [15:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [15:29] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, budem len krátko, pretože zákon je jedna vec, aj mňa tam viacero vecí vyrušuje, aj teda zvýšená záťaž v rámci, v rámci tých notárskych zápisníc a overení. Trošku to znie ako, ako notárska lobby, lebo neviem, ale môžete v rámci rozpravy nám povedať, z čoho ste vychádzali a či vznikajú trebárs súdne spory, ktoré sa zakladajú pri nedostatkoch týchto listín alebo, alebo nejakých konfliktov, ktoré by tam vznikali, a že máte na to, máte na to dáta, tak, tak by to možno dávalo zmysel, že to je preventívne opatrenie na predchádzanie sporom, ktoré sa tu trebárs za posledné roky zvýšili, teda ja nemám takúto vedomosť. Viac by ma zaujímalo, v akom stave vôbec je implementácia a príprava implementácie a spúšťanie tých elektronických systémov, to je niečo, čo teda ja sa snažím dlhodobo sledovať aj na stránke, aj teda vaše, vaše informovanie, a nevidím to tam. Na druhej strane sú rôzne šumy, že obchodný register reálne nebude, že ten systém jednoducho nebude, že to nestihnete podobne ako aj register úpadcov, ktorý teda niečo, niečo vraj zase bude, ale, ale v skutočnosti to nebude to, čo by to malo byť, aby to spĺňalo ten účel a len teda možno aby sa naplnili nejaké kritériá Plánu obnovy. A celkovo by som vás chcel vyzvať, aby ste oveľa viac sa snažili informovať proaktívne o tom, čo robí ministerstvo a zvlášť v týchto, v týchto kľúčových projektoch, lebo je to naozaj, je to naozaj bieda a trochu je to aj smutné, že musím využiť parlamentnú pôdu, aby som sa dostal k informáciám, ktoré by mali byť bežne dostupné pre všetkých bez toho, aby, aby vás ktokoľvek vyzýval. Tam naozaj ministerstvo si a vy teda osobne, lebo ste za to zodpovedný aj za komunikačné oddelenie a komunikáciu ministerstva, si neplníte vlastne svoje povinnosti. Naozaj v dnešnej dobe informácií je veľa, prebytok všelijakých, riešia sa rôzne veci aj, aj, aj zbytočné, nepodstatné, ale toto sú naozaj podstatné veci. Ide o desiatky, stovky miliónov eur z Plánu obnovy, sú tam naviazané tie míľniky na platby jednotlivé, takže naozaj je to, je to vysoký verejný záujem, aby sa to podarilo na jednej strane a na druhej strane aj aby sa o tom informovalo, akým spôsobom to prebieha. Takže ja vás chcem požiadať, aby ste, aby ste nám dali tieto, tieto informácie. Ďakujem pekne. [15:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy z poslancov ústne? (Reakcia z pléna.) V rámci rozpravy chcete vystúpiť, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Dobre. Konštatujem, že z poslancov sa neprihlásil do rozpravy nikto. Uzatváram možnosť prihlásenia v rámci rozpravy. O slovo požiadal pán minister Susko. [15:29] Boris Susko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Prihlásil som sa úmyselne do, do rozpravy, aby ste mohli zareagovať, ak budete mať potrebu ešte zareagovať na informácie, ktoré, ktoré možno v tejto súvislosti poviem. Je pravdou, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, my sme tiež zvažovali s tým, že, že ponecháme len jeden registrový súd, ale predstavovalo by to potom úplne iný systém, respektíve jednokoľajnosť nie viackoľajnosť možnosti zápisov do obchodného registra, tak ako sme to ponechali dnes, a vyplynulo to z rozporových konaní. Tá pôvodná myšlienka bola naozaj, že tie zápisy budú len prostredníctvom registrátorov, ktorými budú notári výlučne, a tým pádom by bolo možné zredukovať, zredukovať počet registrových súdov na jeden na Slovensku. A to je, myslím si, že do budúcnosti aj, aj cieľ, ale v rámci rozporových konaní a výsledkov týchto rozporových konaní sme nakoniec uzavreli túto vec takým spôsobom, že sme nechali, nechali doterajší systém zápisov do obchodných registrov a spolu s novým systémom, kedy budú môcť byť týmito registrátormi aj notári. A necháme ten systém alebo teda predpoklad je taký, že ten systém ak sa osvedčí do budúcnosti, tak, samozrejme, do budúcnosti bude možné zredukovať, zredukovať počet, počet súdov registrových tak, aby ich boli tri prípadne, prípadne len jeden, ale nechceli sme to robiť jedným krokom, aby keď tento nový systém registrácie ešte nie je úplne overený, aby sa nedostalo k nejakým alebo nedospelo k nejakým výpadkom a podobne. Boli to požiadavky najmä z podnikateľského prostredia, čiže zostali sme zatiaľ v tomto systéme ôsmich registrových súdov, ale s tým, že pokiaľ sa tento systém osvedčí, zabehne, tak je predpoklad, že do budúcnosti by sa ten, ten systém, respektíve ten počet registrových súdov zúžil. Čiže to je k tej, k tej prvej poznámke. K otázkam, otázkam prečo sme pristúpili k, k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zabezpečovania vyššej miery právnej istoty zapísaných údajov. Máme tu, máme tu čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1132/2017 týkajúcich sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností a táto smernica v čl. 10 hovorí o tom, že vo všetkých členských štátoch, ktorých právne predpisy neustanovujú preventívnu správnu alebo súdnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti, musia byť akt o založení spoločnosti, stanovy spoločnosti a všetky zmeny týchto dokumentov úradne overené. Vychádzajúc aj z tohto znenia smernice, ale najmä z hľadiska zabezpečovania zvýšenia právnej istoty zapisovaných údajov, pretože údaje, ktoré majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy, ktorými sú najmä konateľ spoločnosti, obchodné imanie, respektíve tie ďalšie, ďalšie, ktoré spomínala aj pani poslankyňa, teda zmena o prevode obchodného podielu a rozhodnutie o zvýšení alebo znížení základného imania, sú za prvé úkonmi, ktoré smerujú k zmene základných dokumentov obchodných spoločností, čiže buď stanov alebo zakladajúcej listiny, a majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľmi, a preto máme za to, že aby neboli žiadne pochybnosti o správnosti týchto údajov zapísaných v obchodnom registri, tak mali by byť nejakým spôsobom ex ante overené, a to overenie je práve prostredníctvom notárskej zápisnice. Čiže toto bol jediný dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli a naozaj sme sa zredukovali na minimum týchto právnych aktov, ktoré je potrebné urobiť takouto formou, buď notárskou zápisnicou, alebo autorizovanou zmluvou advokáta, že nemusí to byť len notárskou zápisnicou, môže tam byť aj autorizovaná zmluva advokáta, ktorý bude potvrdzovať správnosť týchto údajov, ktoré sú zapisované do obchodného registra, tak aby nemohli byť spochybnené, aby nemohlo prísť k nejakým práve súdnym sporom v dôsledku toho, že boli tieto údaje zapísané na základe dokumentov, ktoré, nechcem povedať, že boli priamo sfalšované, ale ktoré nemusia byť, nemusia sa zakladať na pravde. Čiže ten dôvod je zvyšovanie právnej istoty. Takže toľko k tomu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ďakujeme, pán minister. Susko, Boris, minister spravodlivosti SR Ešte, ešte, pardon, a myslím si, že to je všetko. Ďakujem pekne. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujeme. Na vystúpenie pána ministra je jedna faktická. Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči. [15:44] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán minister, vidíte a vieme sa aj normálne a vecne rozprávať, keď je záujem, dá sa to. Potešilo ma, že uvažujete o reorganizáciách súdov smerom jeden až tri. Proste to je cesta, rozumiem, dobre, máte viac taký opatrný prístup, veď to je legitímne. Ja si myslím, že niet sa čoho obávať. Osobitne, keďže viac rozširujete ten priestor na tých registrátorov, ale budiš. Ale som rada, že uvažujeme v tejto miere, javí sa, že uvažujem podobne, teší ma to, to je prvá vec. Druhá, k notárskym zápisniciam. No podľa mňa to úplne nesedí, lebo z praxe ja nemám tú vedomosť, že by toto bol teraz taký problém, že by tam bol taký priestor na to podvodné konanie, že to treba riešiť. Že rozumiem, že sa pozriete do iných krajín a vidíte, že niekde to majú aj takto a dokonca ešte vo väčšej miere, tomu rozumiem, ale s ohľadom na všetko proste čomu teraz čelia podnikatelia, tak si myslím, že to nie je dobrý nápad teraz takto urobiť. Že keby sme to vedeli alebo keby ste to vedeli oprieť naozaj o jasné dáta, že to je nevyhnutné, zamedzíme tým podvodnému konaniu, máme tu množstvo takých prípadov, rozumela by som. Ale toto, si myslím, že nie je tá situácia. Takže toto tiež mi príde, že je to taký veľmi opatrný prístup, ktorý sa ale neopiera o prípady z praxe. Ja o tom teda nemám vedomosť, ak tak možno mi potom poviete, ale nemám tú vedomosť. Ale ďakujem pekne, že ste sa, že ste išli do rozpravy a máme tu možnosť aspoň takejto výmeny. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S reakciou pán minister Susko. [15:44] Boris Susko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ďakujem pekne. Ďakujem aj za faktickú poznámku. Ja len doplním, že takáto právna úprava pri obchodných, kapitálových obchodných spoločnostiach je napríklad, z hľadiska overovania notárskou zápisnicou, je napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Nemeckej spolkovej republike, v Poľskej republike a v ďalších krajinách, čiže nie je to nič nad európsky štandard a najmä teda z hľadiska posilňovania právnej istoty zapisovaných údajov pre bezproblémovosť obchodného styku. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. I keď by som nemal, ale môžem vám ja ukázať niekoľko podvodov zapísania konateľov. Môžem, naozaj. (Reakcie z pléna.) Rieši, rieši určite. Nechceli by ste mať bezdomovca zapísaného zo dňa na deň ako konateľa. Naozaj, pani ministerka bývalá. (Reakcie z pléna.) Vyhlasujem rozpravu za skončenú a ešte raz sa pýtam, pán minister, chcete ako záverečné slovo, keďže ste vystúpil v rozprave? Chápem, že nie. Takže navrhovateľ nechce vystúpiť. Pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k čítaniu Výročnej správy Ústavu pamäti národa a poprosím, aby sa prihlásil aj so Správou o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti pán predseda Tóth. Takže pristúpime k výročnej správe o činnosti, vítam vás, pán Sivoš. Teraz pristúpime k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Správa je uverejnená ako tlač 866 a správa výborov ako tlač 866a. Dávam slovo predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jergušovi Sivošovi, aby správu uviedol. Poprosím technikov. (Čítanie Výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024, tlač 866.) [15:44] Jerguš Sivoš Dobre, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na úvod si vás dovolím informovať o takej aktuálnej novinke. Správna rada Ústavu pamäti národa dnes na svojom zasadnutí zvolila za podpredsedu správnej rady k 1. januáru 2026 profesora Martina Pekára. Ste prví, ktorí sa to dozvedáte aj preto, že bol kandidátom zvoleným v Národnej rade Slovenskej republiky. Súčasne si dovolím predstaviť vám Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa tak, ako ju schválila alebo vypracovala Správna rada Ústavu pamäti národa 25. apríla 2025 a v zmysle zákona ju 14. mája 2025 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa. V roku 2024 sa zamestnanci ústavu venovali dlhodobým projektom i rozvíjaniu nových aktivít, venovali sa dlhodobým činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia o činnosti bezpečnostných zložiek, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, vzdelávacie a popularizačné aktivity, ale aj publikačnej činnosti. V roku 2024 plnil Ústav pamäti národa výskumné a dokumentačné úlohy celkovo v 23 projektoch samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami. Pripravil deväť konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 22 odborných podujatiach. V rôznych typoch vedeckých a odborných časopisoch, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 37 publikačných výstupov. ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody a samostatne vydal dve knižné publikácie. V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil deväť diskusných večerov, 72 prednášok pre študentov a verejnosť a 18 vzdelávacích videí. ÚPN tiež vydal slovenskú verziu vzdelávacej hry Cez železnú oponu , ktorú v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a úradmi samosprávnych krajov distribuoval na vybrané základné a stredné školy. Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom piatich nových a jedenástich reinštalovaných výstav. Prešiel ku verejnosť ústav v rámci aplikácie audio sprievodcu, pripravil tri nové turistické tematické cesty: Sviečková manifestácia očami účastníka, Po stopách študentov 16. novembra a Po stopách nežnej revolúcie. Ústav tiež zorganizoval už 14. ročník Festivalu slobody , ktorého program tvorili podujatia pre verejnosť na tému súdna a mimosúdna perzekúcia, tvorili ju rôzne podujatia a medzinárodné filmové prehliadky, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa, laureátmi za rok 2024, ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie, sa stali veteráni protikomunistického odboja Alojz Lenkavský, ktorý bol v roku 1951 pôvodne odsúdený na trest smrti, a Jozef Krutý, odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Laureátkou ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie sa stala režisérka a scenáristka Kristína Vlachová. Ústav spravuje, keď sa vrátim k archívu Ústavu pamäti národa, celkovo 507 fondov a zbierok v celkovom rozsahu 2 517 bežných metrov. Spracované archívne dokumenty tvoria takmer 1 900 bežných metrov, z toho je takmer 1 700 inventarizovaných, 216 potom tvoria usporiadané, ale neinventarizované archívne dokumenty. Objem nespracovaných archívnych dokumentov predstavoval k záveru roka 2024 celkovo 616 bežných metrov. ÚPN obslúžil 404 bádateľských návštev. Žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 13 741 strán dokumentov. A čo je dôležité v rámci systematickej digitalizácie, Ústav pamäti národa zdigitalizoval celkovo 363 798 strán dokumentov. V rámci zverejňovania údajov a informácií dostala verejnosť k dispozícii údaje o vyšetrovateľoch štátnej bezpečnosti, členoch Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a vláde Slovenskej socialistickej republiky, ako aj inventáre k fondom oddelení Štátnej bezpečnosti Nové Zámky a Dolný Kubín, ako aj tematický katalóg k februáru 1948. V roku 2024 Ústav pamäti národa priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja 48 osobám a udelil štatút veterána protikomunistického odboja celkovo 41 osobám. Ku koncu roku 2024 tak ÚPN celkovo priznal postavenie účastníka 1 395 osobám a štatút veterána protikomunistického odboja 1 304 osobám. Cieľom ďalšieho rozvoja plnenia úloh vyplývajúcich ÚPN zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné pokračovať v rekonštrukcii nehnuteľností, ktoré má Ústav pamäti národa v správe, a takisto sa zamerať aj na otázku finančného zabezpečenia Ústavu pamäti národa, jeho činnosti a najmä stabilizácie odborných kapacít, ktoré Ústav pamäti národa má. Ďakujem za pozornosť. [15:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán predseda. (Potlesk.) A prosím povereného člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanca Vlčeka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. [15:44] Erik Vlček – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť Správu výboru k Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024, tlač 866. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 913 z 29. mája 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 36. schôdzi dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 66, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 69, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore, pričom ma tiež poveril ako spravodajcu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [15:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že sa písomne prihlásili štyria poslanci. Za kluby SaS, PS poslanec Dostál, Prostredník za PS-ko a následne poslanci Hajko a Čaučík za KDH. Nech sa páči. [15:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil aj v zastúpení poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k Správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Už sme v decembri 2025, a teda možno škoda, že Národná rada takto laxne pristupuje k správam dôležitých inštitúcií, dôležitých z hľadiska demokracie, právneho štátu, fungovania krajiny, lebo ÚPN nesporne takouto inštitúciou je, keď trvá dlhé mesiace, zo schôdze na schôdzu sa odkladajú správy, o ktorých by mal parlament rokovať, lebo v zmysle zákona tieto inštitúcie sa zodpovedajú práve Národnej rade Slovenskej republiky. Ale zase na druhej strane však treba oceniť, že dnes koaliční poslanci predradili Správu Ústavu pamäti národa napríklad pred návrh zákona o environmentálnom fonde, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, už to bolo schválené na predchádzajúcej schôdzi, a tak zrejme, zrejme teda sa v nich pohlo svedomie a konečne si povedali, že je potrebné prerokovať aj Správu o činnosti Ústavu pamäti národa. Ja veľmi oceňujem, čo robí Ústav pamäti národa nielen v roku 2024 a 2025, ale aj roky predtým, a chcem sa poďakovať nielen pánovi predsedovi správnej rady, ale celému ústavu a všetkým jeho, jeho zamestnancom a spolupracovníkom za činnosť, ktorú vyvíjajú a ktorú dlhodobo realizujú na poli bádania, dokumentovania o období neslobody a na poli šírenia informácií, vzdelávania, publikačnej činnosti a podobne. Chcem sa poďakovať v mene celého poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita, ale teda špeciálne pri tejto téme aj v mene Občianskej konzervatívnej strany, ktorej som predsedom a ktorá, ktorá si takisto ctí dôležité udalosti našich dejín vrátane tých, ktoré sú dôležité a ktoré sa udiali v období neslobody a sú, majú význam aj pre našu súčasnú demokratickú budúcnosť a súčasťou, súčasťou toho je aj pripomínanie si aj tých tragických udalostí, ku ktorým vtedy došlo, aj tých zlomových momentov, keď sa našli ľudia, ktorí sa postavili na odpor totalitným režimom. A rovnako je dôležité pripomínať si aj obete zločinov, ktoré vtedy boli, boli spáchané. To sú všetko veci, ktoré Ústav pamäti národa systematicky robí. Mne je osobne Ústav pamäti národa osobitne blízky aj tým, že autorom zákona, na základe ktorého bol vytvorený, a jeho prvým predsedom správnej rady bol Ján Langoš, ktorého som mal česť osobne poznať a niekoľko rokov s ním aj spolupracovať, aj keď nie teda v Ústave pamäti, pamäti národa, ale ešte teda pred jeho vznikom, a je to osobnosť, ktorá zohrala veľmi dôležitú úlohu v demokratickom vývoji po novembri ´89, ale teda on aj pred novembrom ´89 patril k ľuďom, ktorí formovali našu demokratickú budúcnosť, a zanechal nám viaceré dôležité odkazy. Jedným z nich je zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého bol hlavným presadzovateľom v tej podobe, v akej bol schválený, a ktorý je dôležitý pre fungovanie, pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti, slobodnej a demokratickej spoločnosti. A ďalším porovnateľne dôležitým je práve Ústav pamäti národa, o ktorého správe dnes rokujeme. Je mimoriadne dôležitý z hľadiska našej demokratickej prítomnosti, z hľadiska právneho štátu. Zameriava sa na obdobie neslobody, ktoré v niektorých krajinách majú za sebou jedno obdobie neslobody, my máme za sebou dve obdobia neslobody, dve totality, ktoré zdanlivo stáli proti sebe, a jedna nemala rada druhú, ale ich totalitná podstata bola rovnaká, či ide už o fašistický Slovenský štát z obdobia rokov 1939 až 1945 alebo komunistickú totalitu v Československu v rokoch 1948 až 1989. A považujem za veľmi dôležité, že Ústav pamäti národa sa zameriava na obe tieto obdobia, skúma obe tieto obdobia, je kritický k obom týmto obdobiam, pretože v spoločnosti existujú politické prúdy, jednotlivci a aj politici, ktorí, ktorí sú kritickí k jednému z týchto dvoch režimov, a ten druhý obhajujú alebo oslavujú, a naopak, pričom oba režimy boli zločinecké a oba si zaslúžia odsúdenie a je potrebné ich aj poznať, poznať ich zločiny, poznať, ako fungovali a poučiť sa, poučiť sa z nich. Takto Ján Langoš zakladal Ústav pamäti národa, a keď presadzoval zákon, na základe ktorého bol vytvorený, takto Ján Langoš formoval Ústav pamäti národa v jeho začiatkoch ako jeho prvý predseda správnej rady. A Ústav pamäti národa má za sebou za tie roky už rôzne obdobia. V niektorých obdobiach dôsledne napĺňal odkaz Jána Langoša. Boli aj obdobia, keď sa od neho do istej miery odkláňal a ja len teda s potešením konštatujem, že v súčasnosti ide Ústav pamäti národa dôsledne po tej línii a tou cestou, ktorú mu Ján Langoš vytýčil. V dnešnej dobe je Ústav pamäti národa obzvlášť dôležitou inštitúciou. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. V čase, keď Ján Langoš zakladal a formoval Ústav pamäti národa, tak aj táto slávna veta a tento slávny citát sa spomínal, ale priznám sa, že vtedy to znelo tak trochu teoreticky, že áno, je to tak, môže sa to stať, ale vtedy na prelome tisícročí to nevyzeralo tak, že by to mohlo mať praktické naplnenie, že to bolo také, taká deklarácia, že áno, poznávajme svoju históriu, dokumentujme ju, šírme tie informácie medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili to obdobie komunistickej a už vôbec nie fašistickej totality, lebo je to dôležité pre našu demokratickú budúcnosť, ale v tej chvíli sa nezdalo, že by demokracia na Slovensku mohla byť reálne ohrozená. Dnes, bohužiaľ, žijeme v období, keď aj vrcholní politici spochybňujú zločinný charakter totalitných režimov z našej minulosti a dávajú za vzor, za politický vzor totalitné režimy a autoritatívne režimy v iných krajinách sveta, ktoré sú založené či už na komunistickom modele, alebo na nejakom modele, ktorý po komunizme sa pretavil do formy, inej formy autoritatívnej diktatúry. A v tejto dobe je obzvlášť dôležité, aby čo najviac ľudí vnímalo dôležitosť hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a aby si boli vedomí, akým spôsobom totalitné režimy poznačili našu minulosť, ako postihli našich predkov, ako boli ľudia žijúci v týchto režimoch prenasledovaní, vraždení, zatváraní, pripravovaní o prácu, zbavovaní svojich ľudských práv, zbavovaní možností slobodne prejavovať svoje občianske a politické postoje, akým spôsobom fungovali režimy, ktoré neboli systémom pluralitnej demokracie umožňujúcimi slobodnú súťaž politických síl, ale boli založené na vláde jednej strany. To neznamená, že Ústav pamäti národa sa má zapájať do politického boja, to v žiadnom prípade nie, ale je veľmi dôležité to, čo Ústav pamäti národa robí na poli poznávania našej minulosti a tých temných stránok, na ktoré sa Ústav pamäti národa sústreďuje, ale aj na tie príklady odporu voči zločineckým režimom, na skúmanie zločinov či už fašistického, alebo komunistického režimu a na uctievanie si pamiatky ich, ich obetí. Čiže veta - Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu - je dnes obzvlášť aktuálna a je obzvlášť dôležité, aby Ústav pamäti národa robil to, čo robil doteraz a robil to s takým nasadením a tak, tak intenzívne, ako sa mu to darí robiť. A ja teda želám celému ústavu, aby sa mu v tom podarilo pokračovať. Je to dôležité nielen pre nejakú úzku obec historikov, ktorí skúmajú naše dejiny, ale je to dôležité pre celú spoločnosť. Ďakujem. (Potlesk.) [15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Sabo. [15:59] Michal Sabo – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, za vaše vystúpenie a aj v mojom mene vďaka za činnosť Ústavu pamäti národa, veľmi si ju vážime. Pán kolega, vy ste spomínali, že v tom lieviku ešte na tejto schôdzi okrem sto päťdesiatich ďalších parlamentných tlačí je napríklad aj envirofond, ktoré, ktorý bol teda do tohto parlamentu doručený ministrom Tarabom v takej urgencii a pri takej šialenej hrozbe hospodárskych škôd, že na prerokovanie tohto SLK čakáme už šesť týždňov. Ale vzhľadom na to, že poznáme obsah aj cieľ, aj motiváciu tohto konkrétneho nového zákona, ktorý dal napísať Tomáš Taraba nie na ministerstve životného prostredia, ale v externom mozgu, tak ja by som teda oveľa radšej ako o tomto zákone rokoval o iných veciach, o iných návrhoch zákonov, respektíve by som počúval iné správy. Napríklad veľmi rád by som si v prizme aktuálnych udalostí nielen domácich, ale zahraničných vypočul Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva Slovenskej republiky alebo Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. Prípadne by som sa oveľa radšej venoval rok odkladaným návrhom na odvolanie niektorých konkrétnych členov vlády. A veľmi rád by som si vypočul Správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024. Ale k tomu už, žiaľ, po včerajšku nepríde. A veľmi ma zaujala tá veta, ktorú ste hovorili o tom, že máme za sebou v histórii dve totality. No aj v prizme tých udalostí posledných týždňov v tomto parlamente ja som presvedčený o tom, že žijem, žijeme tretiu totalitu. [15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [15:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Sabo. Možno dve veci. Ja myslím, že teda nežijeme ešte, ešte v období totality. Žijeme v období, keď sú aj vrcholnými politickými predstaviteľmi spochybňované demokratické inštitúty, je relativizovaná dôležitosť demokratických hodnôt a mnohé vyjadrenia vyvolávajú dojem, že niektorí politickí predstavitelia by pokojne zamenili demokraciu za nejaký autoritatívny prípadne až totalitný režim. Ale ešte stále nie sme, nie sme v totalite, tam možno dospejeme, dúfam, že nie, ale, ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžme slobodne prejavovať svoje názory, môžme brániť svoje práva, môžme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči. Čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré predradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde, no tak, áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to Správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po Správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi za klub PS pán poslanec Prostredník. [16:14] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa, špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne, a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe. Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa, je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá. Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje, chcem oceniť niekoľko oblastí. Ako prvú spomeniem Festival slobody , ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku ´25 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov. Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či, ak k tomu dôjde, k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich, poskytla všetky, všetky možné, všetku možnú podporu pre túto činnosť. Tá druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je študijná práca, publikačná práca. Tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov. Ako už spomenul pán Sivoš, v roku ´24 zrealizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu. A tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje, a myslím si ale, že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu, chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy. A uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia, a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme, sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť, určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou pani poslankyňa Gažovičová. [16:14] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. A ja by som tiež chcela oceniť práve tú časť, ktorá sa týka vzdelávania. Ondrej to tak okrajovo, okrajovo spomenul, ja tým, že sa, že sa venujem školstvu, tak, tak práve cez toto vnímam, vnímam aj vaše aktivity. Viem, že tam bola v tomto roku aj istá príležitosť spolupráce priamo s ministerstvom školstva práve na tom, ako vzdelávať o 17. novembri a o novodobých dejinách, čiže vnímam to ako veľmi, veľmi taký dôležitý pilier vôbec budovania našej, našej spoločnosti a súdržnej spoločnosti, aby sme vlastne vytvárali nejaký, nejaký spoločný naratív aj, aj o, o našich novodobých dejinách, a teda v tomto veľmi, veľmi len chcem aj tuto na tejto pôjde oceniť vašu prácu. [16:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hajko. [16:14] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rovnako by som sa rád vyjadril k Výročnej správe Ústavu pamäti národa. Musím povedať vlastne, tak ako moji predrečníci, že si vysoko vážim prácu tejto inštitúcie, pretože popri tom, čo robí, popri skúmaní, archivovaní, publikovaní, organizovaní podujatí, osvete, prednáškach, výstavách a tak ďalej, tak robí ďalšie aktivity, ktoré sú veľmi významné pre našu spoločnosť. Ja len spomeniem aspoň dve také dôležité veci. Jedna vec je, že Ústav pamäti národa udeľuje ceny, udeľuje ceny konkrétnym postavám, konkrétnym ľuďom. Ja si myslím, že to je v našej spoločnosti, kde je vyslovene problém, aby sme si dokázali vážiť autority, teda aby sme si dokázali vážiť ľudí za ich nezištnú činnosť a obetavú, tak to je mimoriadne dôležité, aby sme vyzdvihovali práve takýchto ľudí, ktorí boli ochotní nasadiť samého seba do zápasu s totalitnými režimami. Je to mimoriadne dôležité a myslím si, že je to aj dôležité z hľadiska, z hľadiska výchovy, čo tu bolo tiež spomínané. Druhá vec, ktorú spomeniem, je, že Ústav pamäti národa je ten, ktorý vlastne stále stráži tie míľniky, míľniky, ktoré nás sprevádzali v 20. storočí. Vyslovene sú to hlavne roky 1948, 1968 a 1989. To sú míľniky v našej spoločnosti a treba si tieto míľniky pripomínať. Skutočne napríklad aj v dnešnom období, áno, bola tu polemika, či žijeme vlastne dnes v netotalitnom režime. Nežijeme, samozrejme, že nie, ale keď si spomenieme napríklad na rok 1948, tak vlastne parlamentnou ústavnou cestou sa dostala k moci jedna jediná strana, ktorá potom vlastne dokonala to dielo až, dá sa povedať, o dva, o dva mesiace, o tri mesiace, ak si dobre pamätám, voľbami, ktoré už boli úplne zmanipulované, a kde táto strana získala, získala monopol a potom však vieme, čo nasledovalo ďalších 40 rokov. Ďalšia vec, ktorú spomeniem, je, že je to práve Ústav pamäti národa, ktorý organizuje Festivaly slobody k nežnej revolúcii v roku 1989. Je tam už 15 ročníkov, ak si dobre pamätám. Opäť je to mimoriadne dôležité, aby sme si, aj tento rok vlastne ten program zahŕňal dva týždne podujatí, je veľmi dôležité, aby sme si pripomínali, pripomínali rok 1989, tým skôr, že tento rok sme 17. november neoslavovali ako sviatok, teda deň pracovného pokoja. Sviatok to síce bol, ale iba na papieri, pretože bol to, bol to pracovný deň. Takže je veľmi dôležité, aby tu bola inštitúcia, ktorá, ktorá stráži, bedlivo stráži, aby sme si to ďalej, ďalej pripomínali. Nevidím v tomto štáte, nevidím v tejto republike žiadnu inú inštitúciu, ktorá by venovala práve tomuto takú veľkú pozornosť, ako je Ústav pamäti národa. A má to vlastne aj v názve, že je to ústav pamäti, pretože budovať historickú pamäť je mimoriadne náročná vec, najmä keď nám ju deformujú rozličné postoje a týka sa to aj nás politikov, ktorí sme tu. Deformujeme svojimi vyjadreniami, deformujeme svojimi postojmi k iným autoritárskym dokonca totalitným režimom, ktoré sú na svete, takže deformujeme to a práve preto som rád, že je zo zákona zriadená inštitúcia, ktorá si osvojila túto myšlienku a venuje sa, každoročne sa venuje, úpenlivo sa venuje tomu, aby sme si ten, tú spomienku na rok 1989 nenechali vyblednúť. Ja ešte spomeniem, že si veľmi vážim tú činnosť, ktorú robí Ústav pamäti národa, čo sa týka prevádzkovania, prevádzkovania bádateľne, lebo áno, musíme, musíme mať otvorené dvere pre tých, ktorí chcú získať viac informácií. Tiež oceňujem sprístupňovanie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu za roky 1939 až 1989. Áno, musíme si pamätať. Boli to konkrétni ľudia, konkrétni ľudia, ktorí tomu režimu slúžili. Nebolo to nejaké, nejaké fluidum. Nebola, neboli to, neboli to nejaké inštitúcie, by som povedal, ale boli to konkrétni ľudia, ktorí boli v tých inštitúcií a ktoré, ktorí nám, ktorí vlastne tie, ten režim držali pri moci. Zabudol som ešte na jednu vec. Ústav pamäti národa udeľuje ceny, ale aj sa vyjadruje k cenám. Toto považujem za veľmi dôležité, pretože cenu, cenu, vládnu cenu tento rok dostal človek, ktorý bol vo zväzkoch, hej? Dostal cenu od vlády, od vlády dostal cenu človek, však ja poviem meno, je to Jozef Banáš. Dostal cenu, ktorú napriek tomu, že sa podieľal na, na, na fungovaní toho režimu pred rokom 1989. To, aby niekto v tomto štáte povedal, že pozor, pozor, táto cena tam nemala byť udelená, je vecou veľkej odvahy. To vôbec nie je jednoduché. A nielen odvahy, ale je to aj vecou, vecou autority. Jednoducho táto inštitúcia má autoritu a to je zásluhou toho, že ako koľké roky pracuje, má autoritu a tým pádom jej slovo, ktoré vyriekne, jej posudok, jej posudok má váhu. To je mimoriadne dôležité, pretože žijeme v čase, keď vlastne defraudujeme naše inštitúcie, však sme tu o tom, nebudem chodiť ďaleko, máme tu úrad pre oznamovateľov, čo sme s ním spravili tento týždeň, sme ho zrušili, táto snemovňa ho zrušila. Takže my sme v čase úpadku inštitúcií, by som dokonca povedal aj ich úmyselného nahlodávania a rozkladu, a štát musí stáť na inštitúciách. Keď inštitúcie nefungujú, nefunguje celý štát. A to sa netýka len, to sa netýka len spoločnosti, týka sa to aj biznisu, napríklad teraz pred chvíľou sme tu hovorili o, ja neviem, o obchodnom registri, skutočne o súdoch. Ak tieto inštitúcie nefungujú, tak sa nedarí, pochopiteľne, ani biznisu. A keď sa nedarí biznisu, tak sa už nedarí potom nikomu, pretože štát, vláda môže mať plné ústa sociálnej spravodlivosti a plné ústa dotácií pre ľudí a tak ďalej, keď tie dotácie, tú spravodlivosť niet z čoho napĺňať, tak jednoducho sú to len prázdne slová. Takže ja želám Ústavu pamäti národa a pánovi predsedovi, aby sa ústavu ďalej darilo. Skutočne, čo sa mňa týka osobne a myslím si aj celého klubu KDH, má našu podporu tento ústav. My mu prajeme, aby fungoval ďalej a myslíme si, že tento ústav by mal fungovať ďalej, pretože sú aj štáty, ja neviem napríklad Nemecko, kde už išli cestou, že tento úrad zrušili, ale myslím si, že na Slovensku potrebujeme úrad aj po 36 rokoch, ako sme ten minulý režim nechali padnúť. A zakončím výrokom človeka, mysliteľa, ktorého si veľmi vážim, volá sa Dahrendorf, a ten povedal, že ak chcete zmenu systému, aby sa skutočne tá zmena systému udiala a zasiala do spoločnosti naplno, potrebujete tri generácie. Tri generácie, to znamená 60 rokov, keď dobre počítam. Zatiaľ máme za sebou 39, to znamená dve tretiny, 36, ani nie dve tretiny. Takže my potrebujeme ďalšie roky, ďalšie desaťročia. A myslím si, že v tomto budovaní vôbec celej historickej pamäte na Slovensku má ÚPN nezastupiteľné miesto. Ďakujem za pozornosť. [16:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S faktickou pán poslanec Mikloško. [16:29] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ústav pamäti národa je kľúčovou inštitúciou pri budovaní kolektívnej pamäte Slovenska. To sú už stovky kníh a oral history filmov. To sú filmy, to sú konferencie, prednášky, časopis, ocenenia, každoročné stretnutia. Ústav pamäti národa je súčasťou celej siete týchto pamätných inštitúcií v rámci celej bývalej komunistickej Európy. Takto sme súčasťou tej európskej pamäti, by som povedal Európy. Ústav pamäti národa tvorí skutočne historickú rolu pri budovaní nových generácií. Známy britský rabín, už zomrel, Sacks, si v jednej knihe položil otázku, čo zachránilo židovský národ, že dvetisíc rokov prežili v diaspóre a podržali si svoju identitu. On povedal, že boli to tri veci - rodina, vzdelanie a pamäť. Čiže v tomto smere je úžasné, že máme takúto inštitúciu a verím, že sa podarí zrekonštruovať celú tú budovu, ktorú jej minulá vláda dala aj s peniazmi na aspoň projektovú vybavenosť a že sa dožijem ešte aj toho, že bude štátom podporované múzeum obetí komunizmu, aby toto tu ostalo ako jasná pečať toho štyridsaťročného obdobia, ktoré sme všetci zažívali. Takže ja ďakujem Ústavu pamäti národa a vyzdvihujem jeho činnosť. Ďakujem. [16:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [16:29] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Hajko. Hovoril si o niekoľkých veciach, ktoré ma zaujali. Dal si fokus na oceňovanie ľudí, ktorí nasadzovali seba v boji proti totalitným režimom, a za to chcem aj ja poďakovať ÚPN, že jednak že má vlastné ceny, dáva vlastné ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie a tiež cenu za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenia myšlienok slobody a demokracie. Tiež vyjadrujete sa k štátnym vyznamenaniam. Toto považujem podobne ako kolega Hajko za dôležité, aby sme tých ľudí, ktorí hrali dôležitú úlohu, ktorí boli odvážni, vedeli ísť proti prúdu, aby sme ich vedeli predstaviť viac na verejnosti. Tak som sa zamyslel nad tým, či by sme nemali mať aj počas roka väčší dialóg s vami o tom aj ako poslanci zákonodarného zboru. Tiež si spomenul míľniky v našej spoločnosti, roky 1948, 68, 88 a 89, aby sme si ich viac pripomínali. Áno, toto sú dôležité roky a možno špeciálne ten 1989, ktorý prvýkrát sme ho neslávili ako deň pracovného pokoja ako štátny sviatok. Verím, že sa toto podarí tiež do budúcnosti zmeniť, ale o to dôležitejšie sú vaše aktivity, vtedy najmä spomínaný Festival slobody . Tiež oceňujem vaše aktivity, spomeniem to aj vo svojom príspevku v rozprave, ale napríklad aj to fungovanie bádateľne, ktoré normálne je skôr pre odbornú verejnosť, tak počas Festivalu slobody je otvorená pre širokú verejnosť a opäť tento rok som mal možnosť aj so svojou manželkou sa zúčastniť veľmi zaujímavej prezentácie o sledovaní občanov komunistickou štátnou bezpečnosťou, takže toto odporúčam aj kolegom na budúci rok takéto aktivity. Je to veľmi-veľmi zaujímavé. [16:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [16:29] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán riaditeľ, môžem povedať len tak na margo, kým sa dostanem k reakcii na rečníka, že sa asi môžte považovať za privilegovaného, pretože sa vaša správa dostala na rokovanie parlamentu. Je ďalších asi 150 bodov, ktoré nebudú prerokované a budú odložené a odkladajú sa niektoré už aj vyše roka. Takže gratulujem, podarilo sa vám niečo, čo sa dokonca ani opozícii nedarí úplne, a to akože sa snažíme. Ale ja by som zareagoval na rečníka. Pán Hajko, priznám sa, nebol som úplne na začiatku, keď ste začal rozprávať, ale keď ste hovoril, že ako dôležitá je táto inštitúcia, ako dôležité je, že aj po 37 rokoch ju stále máme a že ju stále potrebujeme a budeme ju potrebovať, to je naozaj čistá pravda. Odzrkadľuje to spoločnosť, ktorá sa asi ešte stále nedokázala vysporiadať so svojou históriou, nedokázala sa vysporiadať ani so 40 rokmi totality, teda tých generácií, ktoré, možno to vyznie silne, ale ktoré sme ako keby stratili tie roky, ktoré nás držali pod pokličkou a ktoré sa vryli do našich duší a do našich myslí takým spôsobom, že dodnes sa niektorí z toho nevieme úplne zobudiť a naďalej žijeme v akomsi bludnom kruhu boľševicko-komunistickej ideológie a propagandy, ktorú sa ako keby snaží niektorá časť našej spoločnosti a našej politickej elity reprodukovať stále dokola a dokola, ako keby sa nepoučila, kam to všetko priviedlo a aké škody to spôsobilo. [16:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [16:29] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše reakcie na moje vystúpenie. Ja sa pár slovami budem venovať tomu, čo povedal František Mikloško. On spomenul nutnosť, aby sme postavili múzeum obetí komunizmu. Ja som sa v tom osobne angažoval dosť veľa. Takisto aj s pánom Mikloškom a pán Sivoš tiež vie o tom. Ja skutočne si prajem, aby sme niečo takéto, takéto múzeum na Slovensku dokázali postaviť, aj keď je to už 36 rokov, hej, ale nech sa to podarí, pretože je nám hanba, že niečo také majú Poliaci, niečo také majú Česi, niečo také majú Maďari, a my Slováci ako my nedokážeme, a tiež pobaltské štáty, však je to známe, ale my Slováci si nedokážeme vlastne sami povedať, že čo sa tu dialo za tie roky. Bagatelizujeme tú našu minulosť. A ja hovorím, keď bagatelizujeme našu minulosť, tak vlastne si ani nevšímame, ak sa nám plazivo dostáva, vôbec do riadenia tohto štátu sa nám dostávajú nebezpečné trendy. Ja to skutočne nazývam nebezpečné trendy, keď hovoríme o režimoch, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sme tu mali pred rokom 1989, ako o režimoch, ktoré sú pre nás prijateľné. Je to výsmech vôbec pre tých, ktorí za toho režimu trpeli. A druhá vec, čo poviem, my na Slovensku máme alebo v týchto štátoch, ktoré si zažili komunizmus, máme obrovskú aj povinnosť voči západným demokraciám, ktoré si neprežili na vlastnej koži komunizmus, aby sme im hovorili o tom, čo to je, pretože vidíme, že tam sa s tým komunizmom stále koketuje a veľmi otvorene, ako keby Che Guevara bol najväčší hrdina sveta. Skutočne komunizmus je nebezpečná vec a je práve na nás, aby sme to pripomínali a Ústav pamäti národa má šancu, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Čaučík. [16:29] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred sebou máme dnes Výročnú správu Ústavu pamäti národa. Je to dokument, ktorý na prvý pohľad môže pôsobiť aj technicky ako správa o archívoch, projektoch, konferenciách či publikáciách. Skutočne však pre nás v Kresťanskodemokratickom hnutí ide o správu o tom, ako sa Slovenská republika vyrovnáva so svojou minulosťou a tým aj o tom, aká bude jej budúcnosť. ÚPN nie je nejaká akademická inštitúcia. Je to inštitúcia, ktorá vznikla z poznania, že bez pomenovania zla sa demokracia stáva krehkou. Totalitné režimy a zvlášť komunistický režim, ktorý máme mnohí ešte v živej pamäti, nebol len obdobím iného názoru či politickej alternatívy. Bol to režim systematického porušovania ľudských práv, režim politických procesov, prenasledovania, sledovania, strachu a tiež rozvratu mnohých osobných aj rodinných životov. ÚPN je inštitúcia, ktorá má odvahu tieto veci pomenovať ich menami, dokumentovať ich faktami a uchovávať ich pamäť aj vtedy, keď je to nepohodlné. Chcem preto osobitne oceniť, že ÚPN vo svojej práci nepoľavuje aj v tej najzákladnejšej úlohe, systematickom spracúvaní obdobia neslobody cez sprístupňovanie archívov, dokumentovanie činnosti represívnych orgánov, výskum perzekúcií a tiež publikácie o konkrétnych osudoch ľudí. Toto všetko má zásadný význam aj dnes, keď sa čoraz častejšie stretávame s relativizáciou minulosti, s bagatelizovaním zločinov komunizmu, dokonca aj s nejakou nostalgiou po lacných istotách totalitného režimu. ÚPN tu svojou prácou jasne hovorí, že sloboda nie je samozrejmosť a nesloboda nebola lacná. Veľmi dôležitou súčasťou práce ÚPN sú aktivity zamerané na mladých ľudí. Mladá generácia nezažila komunistický režim na vlastnej koži a práve preto je ohrozená jednoduchými mýtami, skratkami a polopravdami. Preto si mimoriadne vážim vaše vzdelávacie programy pre školy, workshopy, výstavy, dokumentárne projekty a tiež konkrétnu spoluprácu s učiteľmi a pedagógmi. ÚPN tu nerobí ideologickú výchovu, robí občiansku a historickú výchovu. Pre mňa neoceniteľný vklad do občianskej a historickej výchovy, lebo pomáha mladým pochopiť, čo znamená strata slobody, prečo je dôležitý právny štát a prečo je tiež nebezpečné, keď sa moc nekontroluje. Toto je investícia do budúcnosti, ktorá sa nedá merať okamžitým politickým ziskom, ale bude sa merať stabilitou demokracie o 20 či 30 rokov. Z popularizačných osvetových aktivít by som chcel oceniť vašu rôznorodosť aktivít pre rozličné skupiny spoločnosti, vhodné a uchopiteľné formy výstupov od prednášok, diskusií a výstav, cez vzdelávacie videá a aplikácie, po spomienkové podujatia, prezentácie publikácií, filmové projekcie alebo zážitkové podujatia. Zvlášť ma zaujalo vo vašej správe, že ÚPN minulý rok pripravil tri tematické cesty s popisom v Bratislave pre aplikáciu SmartGuide CMS ako audio sprievodcu pre verejnosť a zároveň pútavý publikačný kanál pre Ústav pamäti národa na témy: Sviečková manifestácia očami účastníka, Po stopách študentov 16. novembra 1989 a Po stopách nežnej revolúcie. Tiež už spomínaný Festival slobody , hlavnou témou tohtoročného Festivalu slobody bolo 35. výročie nežnej revolúcie, ktoré tiež považujeme za veľmi dôležité, aby sme si ho pripomínali. Ďalším mimoriadne dôležitým rozmerom práce ÚPN je medzinárodná spolupráca. Ústav pamäti národa nie je len izolovanou inštitúciou, ale je súčasťou európskej siete pamäťových a výskumných inštitúcií, ktoré sa venujú totalitným režimom 20. storočia. Tu oceňujem spoluprácu s partnerskými inštitúciami v strednej a východnej Európe, vašu účasť na medzinárodných projektoch, aj výmenu archívnych a výskumných poznatkov. Týmto spôsobom ÚPN prispieva k spoločnej európskej pamäti, posilňuje dôveryhodnosť Slovenska a jasne ukazuje, že totalitnú minulosť nepopierame, ale spracovávame, a to je znak zrelej demokracie. Dôležitou funkciou ÚPN je aj byť hranicou pred opakovaním chýb. Často sa hovorí, že minulosť máme už nechať minulosťou. Súhlasím, ale len vtedy, keď je pravdivo pomenovaná a spracovaná. Krajiny, ktoré zabúdajú, sú odsúdené opakovať chyby a inštitúcie ako ÚPN sú jedným z mála systémových nástrojov, ktoré tomuto zabúdaniu bránia. Preto chcem dnes verejne aj na tejto, v tejto rozprave na pôde Národnej rady Slovenskej republiky poďakovať vedeniu Ústavu pamäti národa, vašim historikom, archívnym pracovníkom, pedagógom, aj všetkým zamestnancom ÚPN, pretože vaša práca často nie je populárna ani pohodlná, ale je nevyhnutná. A zároveň chcem vysloviť presvedčenie, že parlament má povinnosť vytvárať pre ÚPN podmienky na stabilnú a nezávislú prácu, a to legislatívne aj rozpočtovo. Preto som aj rád, že na tejto schôdzi po prerokovaní siedmich zo 156 bodov v programe bol zaradený aj tento bod, že ho môžme dnes prerokovať. Pamäť národa nie je luxus. Je to jeden zo základných pilierov slobody. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výročná správa Ústavu pamäti národa pre nás nie je len informáciou o minulom roku. Má svoju pridanú hodnotu v tom, že je neustálou výzvou, aby sme sa ako spoločnosť neprestali učiť z vlastných dejín. V tomto smere si ÚPN zaslúži našu podporu a uznanie. Ďakujem za pozornosť. [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou pani poslankyňa Marcinková. [16:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Čaučík. Ja som tu predtým v tom predchádzajúcom kole, žiaľ, nebola, ale... pardon, ale v nadväznosti na to, čo ste hovorili vy, by ma zaujímalo, v akom stave a vlastne ako sa vyvíja debata ohľadom rekonštrukcie vlastne celého sídla ÚPN, a keď tu bolo spomenuté to múzeum, viem, že súčasťou toho projektu bolo aj to, aby sa tam to múzeum v tých priestoroch vytvorilo. Naozaj takáto praktická otázka, pretože okolo roku 2021, 2022, 2023 to bola taká horúca téma. Ja som dokonca niekde postrehla aj nejakú architektonickú súťaž, neviem, či bola vyhodnotená. Ale vlastne ako sa toto vyvíja? A pozrela som si teraz v rámci správy aj vlastne dáta o financovaní, tam žiadne financie na nejaký takýto veľký projekt nie sú vyčlenené, naozaj je tam len na fungovanie celého ÚPN. Čiže z čoho sa to bude financovať? Bolo to v rámci Plánu obnovy. Keby ste nám to vedeli upresniť, lebo priznám sa, že nemám tieto informácie. A ďakujem pánovi Čaučíkovi, že v tejto téme je dlhodobo aktívny. Naozaj, kolegovia z KDH, som veľmi rada, že ste v parlamente a že ste súčasťou ľudsko-právneho výboru, pretože toto sú témy, ktorým sa my aj s kolegom Dostálom dlhodobo venujeme a som rada, že sa tieto naše rady posilnili. Ďakujem. [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško. [16:44] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pamätáme si všetci alebo aspoň niektorí, čo sme starší, čo pre nás v novembri 1989 znamenali slová sloboda a demokracia . Nevedeli sme sa ich nasýtiť. Dnes vidíme, že nielen na Slovensku, ale na celom svete tieto slová nejako vyšumeli, strácajú na sile u ľudí. Preto zažívame dnes nástup znovu násilia a totalitných režimov a populistických strán na čele s jedným človekom. Je to všeobecný jav na celom svete. A práve preto je inštitúcia ako ÚPN dôležitá, aby nám stále pripomínala, čo slová sloboda a demokracia znamenajú a čo to znamenalo vtedy, keď oni neboli. Človek až vtedy, keď je veľmi chorý a odrazu sa uzdraví, vie oceniť, čo je to zdravie. A preto treba, aby sme stále si pripomínali, čo to bolo to obdobie neslobody a čo to znamená pre nás naozaj sloboda a demokracia. Ďakujem. [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [16:44] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja sa len pridávam k tomu, že Ústav pamäti národa, ktorý kočuje po Bratislave už roky, ktorého vyhodili z budovy na Námestí SNP a teraz opäť je v prenajatých priestoroch, tak si skutočne zaslúži svoje vlastné sídlo. A to tým skôr, ako sme aj spomínali aj s kolegom Mikloškom, že v tých priestoroch by ozaj malo byť aj dôstojné miesto pre múzeum, múzeum obetí komunistického režimu. Skutočne si to musíme, musíme si to pripomínať. Je veľmi smutné, keď naše deti alebo ja poviem za seba, moji vnuci vyrastajú v prostredí, keď ani vôbec si nevedia predstaviť, čo to vlastne za režim bol. No a však to je už okrídlená vec, že... okrídlená veta, že kto si nepamätá, aká bola tá minulosť, tak sa nepoučí do budúcnosti. Je skutočne veľmi dôležité si to pripomínať a ešte zopakujem opäť, Ústav pamäti národa vyvíja aj medzinárodné aktivity, však to vidíme aj z tej správy, a je ozaj dôležité, aby sme tu na východ od bývalej železnej opony, aby sme sprostredkovali dostatočne dôrazne informácie našim partnerom v západných demokraciách, ktoré si komunizmus nikdy nezažili. Oni skutočne musia vedieť, čo to ten komunizmus bol. Však stačí sa pozrieť, však František Mikloško má veľkú zásluhu na tom, že vyšla kniha o zločinoch komunizmu na Slovensku, stačí si pozrieť, keď sa človek začíta do tej... ja som sa teda tomu venoval aj odborne, ale laik, keď sa do toho začíta, tak zistí, že čo sa, aké strašné veci sa tu diali na Slovensku, a my si to stále nepripomíname dôstojným spôsobom. [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [16:44] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa, páni kolegovia, za vaše faktické poznámky. Pani kolegyňa Marcinková, aj pán kolega Hajko, hovorili ste o múzeu obetí komunizmu a o sídle Ústavu pamäti národa. No ak bude chvíľu času, ocenil by som tiež, keby nám pán Sivoš povedal ten aktuálny stav a výhľad, aký tu je. A, pani kolegyňa, aj my sme radi, že môžme na tieto témy spolupracovať v parlamente a zvlášť v ľudsko-právnom výbore. A z toho, čo povedal aj pán kolega Mikloško, že v tom novembri ´89 sme sa nevedeli nasýtiť tej slobody a demokracie a treba si to obdobie pripomínať, aby sme si vedeli vážiť slobodu. Možno by sme mohli zarozmýšľať pre budúci rok o intenzívnejšej spolupráci parlamentu a Ústavu pamäti národa v tomto duchu. Ďakujem. [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a keďže sa nikto neprihlásil, vyhlasujem túto rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko? Môžte zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči. Ešte teda pripomínam, že o piatej sa bude hlasovať, pán predseda, tak keby ste to vedeli do piatej skončiť, tak to bude jednoduché pre všetkých. Nech sa páči, máte slovo. [16:44] Jerguš Sivoš Uhm, dobre. Ďakujem veľmi pekne. Takže ja si dovolím oceniť slová a myšlienky, ktoré tu zazneli a vôbec nemôžem s nimi polemizovať, lebo absolútne s nimi súhlasím, ale dovolím si ich iba doplniť a trošku rozvinúť. Ústav pamäti národa je naozaj životným dielom Jána Langoša a my sa snažíme v jeho práci pokračovať. Že je to dôležitá inštitúcia sa ukazuje aj po viac ako dvadsiatich rokoch našej činnosti, pretože naša práca a náš hlas je v spoločnosti aj v dnešných dobách (zaznievanie gongu) veľmi potrebná a dôležitá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci Martin, podpredseda NR SR Prosím, kolegovia, kolegovia, prosím, z úcty aj k pánovi predsedovi správnej rady prosím, ak sa chcete rozprávať, vydržte ešte chvíľku, choďte von, ale prosím, naozaj, raz za rok tu máme predsedu Správnej rady ÚPN, tak ho nechajte vystúpiť. Nech sa páči. Sivoš, Jerguš, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ďakujem pekne. Aj preto sme pred niekoľkými dňami osadili nový kríž na mieste jeho tragického úmrtia a chceme si dôstojne pripomenúť aj budúci rok 20. výročie úmrtia a 80. výročie narodenia. Zasadzoval sa okrem iného o to, aby dokumenty štátnej bezpečnosti boli prístupné každému, aby sa k nim každý mohol vyjadriť, aby sa nemohli stať nástrojom politického boja. K tomu nám slúži aj digitalizácia, ktorá tu bola spomenutá. Za posledný rok sa nám podarilo pri tých istých zamestnancoch, nastavení systému viac ako strojnásobiť výsledky tej práce. A ona neslúži len na ochranu dokumentov, na jednoduchšie sprístupňovanie, možno aj poslanie tých dokumentov na väčšiu vzdialenosť, ale aj využitím moderných technológií na to, aby sme vedeli v týchto dokumentoch vyhľadávať. To nám umožňuje aj lepšiu výskumnú činnosť, lepšiu publikačnú činnosť. Ja napríklad vidím rezervy a plne podporujem, aby kolegovia pracovali ešte s väčším nasadením. Správna rada prijala konkrétne kroky, ktoré sa ale prejavia len v čase. Máme 23 interných projektov, z ktorých tri v podobe publikácií budú ukončené ešte v tomto roku, ďalších šesť v ďalšom roku. Čiže predpokladám, že už naozaj bude, aj tie publikačné výstupy budú naozaj na tých najprísnejších vedeckých štandardoch nastavené a budú mať konkrétne výstupy. Takisto recenzné konanie prebieha externistami. Využívame aj kolegov zo zahraničia, aby svojimi pripomienkami tieto výstupy skvalitnili. Kultivujeme prirodzene aj vzdelávanie. Tam vidíme veľké rezervy, pretože my by sme nemali pracovať iba so študentmi, ale, naopak, aj s učiteľmi, ktorí potom sú našimi pomocníkmi a môžu myšlienky a závery, ku ktorým ústav dospeje, potom šíriť ďalej. Takže tam sme za posledné roky naozaj urobili veľký posun, ale pracujeme aj ďalej. Ústav pamäti národa, bolo to tu povedané, myslím pán Hajko to povedal, má autoritu. Môžem povedať, že sme zastúpení v riadiacich výboroch Európskej siete Pamäť a solidarita, v Európskej sieti úradov spravujúcich písomnosti tajnej polície. Zajtra tiež letím do Varšavy, kde som osobne členom teda riadiaceho výboru a v piatok sme prijatí na najvyššej úrovni v sídle prezidenta v Belwederi, v Poľsku teda. Takisto kolega riaditeľ archívu je členom riadiacej siete tej druhej inštitúcie, ktorá bola spomenutá. Snažíme sa pracovať nielen s mládežou, ale aj s verejnosťou ako takou, preto pripravujeme naozaj široké portfólio výstupov a možností, ako sa dostať k histórii, nielen publikované výstupy, audioknihy, ale teraz sme taký populárny kvíz urobili na Festivale slobody , rôzne koncerty, diskusie, samozrejme, všetko to tu bolo spomenuté. Takže naozaj snažíme sa, aby sme umožnili zoznámiť sa s našou nedávnou minulosťou čo najväčšiemu publiku. A na záver by som chcel len povedať, že naozaj ďakujem za ocenenie našej práce aj za slová podpory. Vnímam ich ako veľmi dôležité, pretože je potrebné, aby aj alebo najmä v najvyšších politických kruhoch nedochádzalo k spochybňovaniu zločinov nedemokratických režimov, ale, naopak, aby sa tieto kruhy zasadzovali o spravodlivosť pre obete nedemokratických režimov a posilňovaní hodnôt slobody, demokracie, ale aj vzájomnej úcty, rešpektu, dialógu či tolerancie. A toto je naša spoločná úloha. Takže ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [16:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nechce. Dovoľte teda ešte aj v mene mojom, aby som teda poďakoval vám, pán predseda, a vašim kolegom a kolegyniam za prácu a ďakujem veľmi pekne, že ste tu dnes s nami boli a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A zároveň prerušujem rokovanie pléna do 17.00 h, kedy budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Tak, kolegyne, kolegovia... Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pred hlasovaním privítať kolektív zamestnancov Základnej a materskej školy z obce Rybany. Vitajte. (Potlesk.) Teraz v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam návrh na vypustenie bodu 13 o cestnej premávke z programu schôdze s tým, že bude zaradený do návrhu schôdze Národnej rady so začiatkom 27. januára 2026. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Áno, ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 1115. Pán poslanec Richard Glück, nech sa páči, máte slovo. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1115.] Glück, Richard, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 89 za, 0 proti, 50 sa zdržalo. Návrh bol schválený a poprosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu výborom a určení gestorského výboru ako aj lehoty na jeho prerokovanie, pán poslanec. Glück, Richard, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 89 za, 3 proti, 46 sa zdržali hlasovania. Aj tento návrh sme schválili. Keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 1115, prerokovali zajtra o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Nie? Nie. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 78 za, 58 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili a zároveň chcem požiadať predsedov výborov, príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov tak, aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi Národnej rady tak, ako sme si určili. Pokračujeme v hlasovaní o bode sedem schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri, tlač 1076. Pani poslankyňa Zuzana Plevíková, nech sa páči, uveďte hlasovanie. [Hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o obchodnom registri) , tlač 1076.] Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní. Richard, Raši, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 88 za, 0 proti, 51 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Plevíková, Zuzana, poslankyňa NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ďalej že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 23. januára 2026 a gestorský výbor do 26. januára 2026. Raši, Richard, predseda NR SR Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 138 poslancov, 87 za, 4 proti, 46 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh sme schválili. Predtým, ako prejdeme k procedurálnym návrhom, ešte budeme hlasovať o Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024, tlač 866. Pán poslanec Erik Vlček, nech sa páči, uveďte hlasovanie. (Hlasovanie o Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024 , tlač 866.) Vlček, Erik, poslanec NR SR Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 140 poslancov, všetci boli za. Konštatujem, že sme výročnú správu schválili. Teraz prejdeme k procedurálnym návrhom tak, ako sú uvedené na tabuli. Prvý procedurálny návrh - pán poslanec Puci, nech sa páči. [16:59] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom 94-1 Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS podávam návrh na vypustenie bodu 158 z programu 43. schôdze s tým, že táto správa, tlač 764, bude zaradená na návrh programu schôdze Národnej rady so začiatkom od 27. januára 2026. [16:59] Richard Raši 94-2 Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 59 proti, 1 sa zdržal hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Pán poslanec Richter, pardon, Saloň. Ukážte mi tabulu. Pán poslanec Saloň, nech sa páči. [16:59] Marián Saloň – Vystúpenie s procedurálnym návrhom 94-3 Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sa v rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu novely Trestného zákona, tlač 1115, postupovalo podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku a aby čas určený na rozpravu bol 12 hodín s tým, že ak sa návrh zákona neprerokuje do zajtra do sedemnástej hodiny, budeme hlasovať ihneď po jeho prerokovaní. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 94-4 Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 139 poslancov, 78 za, 61 proti. Tento návrh bol schválený. Pán poslanec Čellár bol prihlásený. [16:59] Miroslav Čellár – Zodpovedanie otázky 94-5 Ešte pred, aha, ústavnoprávny výbor zajtra o ôsmej. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho 94-6 Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová s procedurálnym návrhom. [16:59] Zuzana Števulová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom 94-7 Ja sa vás chcem, pán Raši, spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť určenie času rozpravy podľa § 20... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Ruch v sále.) [17:14] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave 94-8 Keďže sme schválili procedurálny návrh podľa § 29a poprosím overovateľov, aby u technikov v rokovacej sále vyžrebovali poradie, v akom budú v rozprave vystupovať poslanecké kluby, taktiež aby predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradie rečníkov. Tlačivá sú u riaditeľky organizačného odboru. Vyhlasujem desaťminútovú prestávku. (Prestávka.) Dobrý deň, budeme pokračovať, dobrý večer, budeme pokračovať v rokovaní. Predsedovia poslaneckých klubov oznámili poradia rečníkov zastupujúcich klub aj takisto aj nezaradení poslanci. Vyžrebovalo sa poradie, ako budú vystupovať kluby aj poslanci, a teda pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Správa má tlač 902, informácia výboru má tlač 902a. Poprosím predsedu Rozpočtovej rady Jána Tótha, aby správu uviedol. Nech sa páči, dobrý deň prajem či večer. ( Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024 , tlač 902.) [17:14] Ján Tóth – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne uviedol Správu o hodnotení plnenia pravidiel o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti za minulý rok, ako to od nás vyžaduje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Článok 55a Ústavy Slovenskej republiky ukladá Slovenskej republike chrániť dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. Ústava zároveň ukladá Rade pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť prispievať k podpore pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Spôsob, akým vieme napĺňať toto ústavné poslanie, spočíva v objektívnom hodnotení stavu udržateľnosti, ktoré sa opiera o nezávislosť Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a transparentné postupy v našich hodnoteniach. V našej správe nájdete konkrétne údaje, dovoľte mi, zamerať sa len na kľúčové posolstvo. Naša správa konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti - dosiahnutie udržateľných verejných financií - tento cieľ nebol v roku 2024 splnený. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol ku koncu roka 2024 hodnotu 4,1 % HDP, čo predstavuje pásmo stredného rizika. Toto číslo znamená, koľko by bolo potrebné konsolidovať, aby sa dosiahlo udržateľné hospodárenie z pohľadu dlhodobého, teda z pohľadu najbližších 50 rokov. Čiže tých 4,1 % HDP znamená vyše päť miliárd euro. V porovnaní s rokom 2023 však došlo k viditeľnému pokroku a ukazovateľ sa zlepšil o 2,1 percentuálneho bodu vďaka prijatým konsolidačným opatreniam pre tento rok. Aktuálne zohľadnenie vývoja verejných financií v tomto roku však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti približne o 0,5 percentuálneho bodu. Naopak, prijatie konsolidačného balíčka pre budúci rok mierne zlepší udržateľnosť. Jeho vplyv však bude znížený navyšovaním výdavkov najmä v sektore školstva a zdravotníctva. Celkovo tak aktuálne nie sme ďaleko od pásma vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, a preto naďalej existuje výrazná potreba ozdravovať verejné financie. V tomto smere sa dá ako negatívne vnímať to, že budúci rok bude mať štát najvyššie príjmy v histórii samostatného Slovenska, a pritom deficit má tendenciu sa vracať na neudržateľné úrovne 5 % HDP. Najbližší výpočet udržateľnosti zohľadňujúci všetky najnovšie fakty poskytneme verejnosti na konci apríla, tak ako nám ukladá ústavný zákon. Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú v súčasnosti rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj náklady spojené so starnutím populácie. Práve starnutie populácie a z toho vyplývajúce náklady pre udržateľnosť boli hlavným dôvodom, pre ktorý vznikol domáci koncept dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Slovenské verejné financie čelia v dôsledku súčasného stavu rýchlemu nárastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia Slovenskej republiky, ktorý osobitne pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený. Podiel hrubého dlhu na HDP Slovenska dosiahol na konci roka 2024 úroveň 59,7 % HDP a zostal v najvyššom piatom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Budúce trendy vývoja dlhu sú bez pokračujúcej konsolidácie znepokojujúce. Rada odhaduje, že bez dodatočných konsolidačných opatrení bude strednedobo hrubý dlh kumulatívne rásť o vyše 13 percentuálnych bodov, z takmer 60 % HDP na konci roka 2024 na úroveň takmer 73 % HDP v roku 2029. Tento nárast je spôsobený najmä veľmi nepriaznivým vývojom jadra rozpočtu, takzvaného štrukturálneho primárneho salda, ku ktorému sa pridávajú rastúce úrokové náklady aj spomalenie ekonomiky. Je alarmujúce, že hoci Slovensko ešte plnohodnotne nečelí nákladom demografickej zmeny, ktorá si vyžiada, objektívne vyžiada vysoký nárast výdavkov v dôchodkovom systéme a v systémoch zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a ani aktuálne nečelíme inej závažnej kríze, nedokážeme dostať pod kontrolu bilanciu verejných financií. Dôvodom nie sú teda silné vonkajšie šoky, ktorý by takýto vývoj vysvetľovali a na istú dobu aj ospravedlňovali. Dovoľte mi poukázať na to, že napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy, ktoré sa už piaty rok po sebe nachádzajú v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, dochádza často len k formálnemu plneniu sankcií, ktoré má minimálny vplyv na zníženie dlhu verejnej správy, respektíve sa plnenie sankcií obchádza. Ako predložený materiál uvádza, vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženiu dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument síce nesie názov Opatrenia na zníženie dlhu , ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše rozpočet verejnej správy na roky 2025 až ´27 cielil kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy. Formálne plnenie viacerých sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, možno považovať za jeho porušenie. Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti. Aj preto vznikol už pred štyrmi rokmi návrh novely zákona, ktorý by zmodernizoval dlhovú brzdu a upravil ju podľa požiadaviek praxe, ako vyplynuli z dekády jej účinnosti. Žiaľ, k prijatiu tejto zmeny stále neprišlo. Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovať ústavný zákon tak, aby zohľadnil aj minimálne štandardy dané nedávno európskou smernicou. Zároveň je potrebné, aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity a aby sa dlhová brzda a najmä výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu na bezpečnejšie úrovne bez toho, aby spôsobovali destabilizáciu napríklad v samosprávach. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na stav verejných financií, ktoré sa pretavujú do rizík pre dlhodobú udržateľnosť, je prijatie konsolidačných opatrení pre budúcnosť verejných financií, a teda aj pre krajinu a schopnosť štátu zabezpečiť obyvateľom požadované služby, nevyhnutné. Napríklad už dnes vieme, že výdavky potrebné na dlhodobú starostlivosť vplyvom starnutia sa do budúcnosti zdvojnásobia. Aby sa naozaj ozdravili verejné financie, tak by sme mali byť dostatočne ambiciózni a siahať po trvalých a dobre premyslených opatreniach vedúcich k skutočnému ozdraveniu. Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote vyše dvoch miliárd eur, respektíve 1,4 % HDP. Celkový pohľad na konsolidáciu od volieb v roku 2023 nám ukazuje aj to, že ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa zároveň nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez ich kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené bez dodatočnej konsolidácie. Určite sa treba inšpirovať, ako úspešné konsolidácie, a teda trvalé ozdravovanie verejných financií, prebiehali v iných krajinách, nehovoriac o lekciách, ktoré nám poskytla aj naša vlastná bohatá história s konsolidovaním verejných financií v minulosti. Úspech konsolidácie nie je možný bez politickej odvahy, ktorú je dôležité oceniť. Taktiež treba oceniť aj širší spoločenský a občiansky konsenzus, o ktoré sa bolo možné zatiaľ oprieť. Pri radikalizácii spoločnosti, vrátene politického spektra, sú verejné financie veľmi často jednou z prvých obetí. Prijímanie nových opatrení, ktoré znižujú význam tých konsolidačných a tým predlžujú celkovú dobu konsolidácie, zvyšuje celkovo riziko, či sa verejné financie vôbec podarí ozdraviť v rozumnom čase. Medzinárodné skúsenosti nám ukazujú, že tak pre obyvateľov, teda domácnosti a rodiny, ako aj pre súkromný sektor – podnikateľov, je dôležité, aby mali dôveru v realistickosť a trvalý prínos ozdravných opatrení a dôveru v celý proces, aby mali presvedčenie, že vynaložená námaha a obeta prinesie v konkrétnom čase požadovaný efekt a splnenie daného cieľa. Predlžovanie konsolidácie a posúvanie horizontov hrozí nielen stratou krehkej spoločenskej podpory pre tzv. konsolidačnú únavu, ale aj zvyšuje neistotu, ktorá následne znižuje hospodársky rast. Rada pripomína, že najlepší prístup, ako dosahovať dlhodobú udržateľnosť, a teda čo najviac sa vyhýbať bolestivým a nákladným konsolidáciám, je dopredu naplánovaný kvalitný mix konsolidačných opatrení, čo najmenej znižujúci budúci rastový potenciál ekonomiky, sprevádzaný štrukturálnymi reformami na zvýšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Je veľká škoda, že predstaveniam konsolidačných opatrení nepredchádza širšia odborná diskusia v tomto zmysle. V čase, keď zápasíme o každý kúsok hospodárskeho rastu a pribúdajú signály, že naša ekonomika má problém udržať si konkurencieschopnosť, je preto nevyhnutné nezrieďovať ozdravný dopad konsolidácie novými výdavkami, ako aj sledovať dopady rôznych opatrení na dlhodobý rast. Nevhodná kombinácia opatrení by mohla viesť k tomu, že samotná konsolidácia si neskôr vyžiada ďalšie dokonsolidovanie práve pre svoj negatívny dopad na rast a výkonnosť ekonomiky. Každé opatrenie by preto malo prejsť aj testom toho, ako ovplyvní potenciál ekonomiky, jej schopnosť vytvárať hodnoty, priťahovať investície, zamestnávať ľudí a zároveň nevytesňovať ekonomickú aktivitu do šedej zóny, a teda nezhoršovať výber daní, čoho sme takisto svedkom v poslednom období. Som presvedčený, že v tomto smere sa vieme pri príprave tak závažných legislatívnych noriem, ako je rozpočet a konsolidačné opatrenia, s dopadom takmer na celú verejnosť, ešte výrazne posunúť vpred. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [17:29] Richard Raši Po vašej správe máme prihlásených... a ešte poprosím najprv, pán predseda, vy zaujmite miesto svoje, ďakujem a, Zdenko Svoboda, poprosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore a potom otvoríme rozpravu. [17:29] Zdenko Svoboda Vážený pán predseda, druhý pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024, ktorá bola predložená podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1033 zo dňa 27. augusta 2025 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 8. septembra 2025. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenia Národnej rady. Uvedenú správu výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 3. septembra 2025 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie. Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [17:29] Richard Raši Ďakujem, pán poslanec, a zaujmite, prosím, svoje miesto. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku dvoch poslancov, čiže budeme, otváram teda rozpravu, v ktorej vystúpi ako prvý pán poslanec Kišš. Po ňom vystúpi pán poslanec Hajko. Nech sa páči. [17:29] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predseda, kolegyne, kolegovia, o čom tu dnes rokujeme, priznám sa, že ma trošku prekvapilo, normálne zaradili do rozpravy bod o plnení pravidiel takzvanej dlhovej brzdy, v čase kedy, úprimne poviem, že už som to nečakal, lebo jednak v parlamente sa zvianočnieva, už sa pomaličky poslanci chystajú na ukončenie vôbec tohtoročného rokovania Národnej rady, uvidíme kedy, ale isté je, že to bude čoskoro, a takisto sa rozhodli, že už sa nebude len tak o hocičom rokovať. A neviem, že či, že by mali výčitky svedomia, to asi nie, ale v kontexte, kedy zarezali vlastne všetky tie rozpravy o odvolávačkách, ktoré vlastne sa mali práve teraz diať, tak je zaujímavé, že rokujeme napríklad o tejto správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A možno si povedali, že však a nejaká správa, vyplníme čas, kým tie naše veci ešte nejako dojdú, už to nejako doklepeme. Samozrejme, tam je ešte mnoho veľmi relevantných bodov, ktoré sa zjavne už nechystáte prerokovať napríklad také veto prezidenta o hazarde. Spomínate si? Mali sme ho rokovať na začiatku schôdze, ale rokujeme o plnení zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ale ja som rád, pretože to je dôležitá správa a dôležitý zákon, ale možno im to tak trošku ušlo, že to je nejaká správa. No tak čo sa v tej správe nachádza? Predseda RRZ vám tu povedal, že vlastne ste nedodržali sankcie, ktoré vyplývajú z tohto ústavného zákona. Jednu, ktorú ste nedodržali ešte minulý rok, je plnenie alebo teda predloženie opatrení na zníženie dlhu. To je to, čo ste mali urobiť už od začiatku vládnutia, a teda aj minulý rok, neurobili ste to alebo teda urobili ste to formálne, aby som bol presný. Ale teda nedozvedeli sme sa, ako chcete v tom, v tej správe, ako chcete dlh a zároveň sme sa to nedozvedeli ani v skutočnom živote, pretože dlh neklesá, ako ste si povedali v programovom vyhlásení vlády, naopak, dokonca rekordne rastie. Takisto ste si nezmrazili platy, respektíve správa správne technicky konštatuje, že platy ste si nezvýšili, a teda vláda si nezvýšila, ale zvýšili si svoje paušálne náhrady. Čiže dnes majú vládni predstavitelia dvojnásobné platy, ale teda nemohli si ich zvýšiť spôsobom, akým by bolo normálne, napríklad že by sa zdaňovali, teda normálne klasický plat, ale vymysleli si okľuku, zvýšili si takzvané paušálne náhrady. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám to zakazuje v bode, kedy je dlh taký vysoký a nič s ním nerobíte. No a, ale potom tá správa je o plnení pravidiel za minulý rok, lenže zaujímavá zápletka prichádza tento rok a bude sa ešte ďalej stupňovať, takže túto rozpravu v podaní RRZ budeme mať budúci rok. Ale teda čo je teda vysoko dôležité v tejto chvíli, že uplynula tá dvojročná prekleňovacia doba, také moratórium, ktoré ste mali, že niektoré, na niektoré pravidlá sa prvé dva roky nevzťahujú povinnosti. A keďže ste tu už, bohužiaľ, viac ako dva roky, tak vašou povinnosťou je, teda povinnosťou vlády je požiadať parlament o dôveru. No a ja sa pýtam, prečo ste to tak neurobili? Pretože keďže ten dlh dosahuje rekordnú úroveň, zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že musíte požiadať teda bezodkladne o dôveru parlamentu. No a najprv teda chodili také šumy, ževraj to možno aj urobia, no v kontexte dnešného zrušenia všetkých odvolávačiek už je isté, že sa to tak vláda nechystá urobiť, takže tým porušujete ústavu, páni poslanci. K tomu sa ešte vrátim, ale teda tá zápletka bude pokračovať, že ako teda sa s tým vysporiadate ďalej. Ale keďže uplynuli dva roky, predtým ako uplynuli, ste sa rozhodli si teda to urýchliť a schváliť rozpočet, aby ste sa vyhli poslednej z tých sankcií a to je vyrovnaný rozpočet. Takže som fakt veľmi zvedavý, že čo chcete urobiť budúci rok, ako chcete obísť znovu ústavný zákon a ďalej teda naťahovať tú šnúrku od gatí na ústavnom zákone, v ktorom teda porušujete už niekoľko ustanovení. My teda podáme podanie na Ústavný súd v súvislosti s porušením viacerých týchto ustanovení, ale teda prioritne v súvislosti s porušením tej povinnosti, na základe ktorej ste mali požiadať o dôveru. No a ešte sa vrátim k tomu, že vlastne je tu možnosť rokovať o tomto bode a vypočuť si predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad predsedníčka úradu oznamovateľov toto šťastie už nemala, tak funkčne, profesionálne sa ho nedožila. Keď ste zachytili okrem toho teda, že na Deň boja proti korupcii zrušili úrad boja proti korupcii, tak dnes teda aj hlasovaním vypustili z rozpravy správu, ktorá mala byť analogicky, teda bola správou, ale teda úradu pre oznamovateľov. Takže túto, takúto rozpravu už toto plénum nezažije. No a viete, aký je rozdiel medzi teda napríklad týmito dvoma inštitúciami? Že táto je zriadená ústavou, úrad pre oznamovateľov nie je. A obzvlášť na finančnom výbore, teraz tu nevidím nikoho z finančného výboru okrem opozičných, samozrejme, aha, prepáčte, dobre, okrem spravodajcu, dobre, vidím tu, beriem späť, vidím tu dvoch členov teda z koalície, ale tak môžem o tom porozprávať aj vám, ale teda napríklad by tu mohol byť aj predseda, ale okej. Mňa obzvlášť mrzí, že práve na finančnom výbore jednak by sa mala diať táto diskusia, úplne na plénum sa takáto technická diskusia až tak nezmestí, ale teda v tom plnom rozsahu, ako by bolo náležité k takým dôležitým ustanoveniam, o ktorých sa tu bavíme, ale čo sa teda na finančnom výbore nedeje, je akákoľvek diskusia o týchto veciach. Mne to tak trochu pripomína také normalizačné praktiky, že v princípe Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa tam nepozýva. Je normálne bežným zvykom, že v normálnych, slušných krajinách, že nezávislé inštitúcie alebo odborníci, ktorí majú čo povedať, prídu porozprávať o nejakej veci. Takmer spravidla sa tam Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepozýva alebo teda tak, takými nejakými rôznymi nasilu praktikami, nevolajú ich, presúvajú body a dokonca minule, myslím, že to bolo práve počas bodu, kedy nám reportoval predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak vlastne predseda výboru prerušil výbor, lebo, lebo mohol, už ho to nebavilo, sme tam sedeli asi dlho a nechcelo sa mu to počúvať, to proste, to, čo nám RRZ hovorí. No a to je škoda, lebo to, čo sa tu v skutočnosti deje a prečo tuto máme, nazvime to, technicky legislatívny problém s ústavou, je, že je ten spôsob, ako vy vládnete. Teda už sme to hovorili pri iných rozpravách, ale čo vieme, že ste si nesplnili sľub, ktorý ste dali voličom v programovom vyhlásení vlády, že budete stabilizovať dlh. Ten, naopak, dokonca rekordne rastie, preto ste prekročili všetky sankčné pásma. Takisto vieme, že deficit ste neznížili vôbec nijako. Dokonca, keď nepredstavíte štvrtý balíček, Boh nás chráň, tak deficit dokonca ešte stúpne na budúci, na ten obrok, teda 2027, predvolebný. Takisto sme sa dozvedeli a prepočítali, že len tento rok prídu občania o tisíc eur v čistom kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré ste zaviedli na tento rok ešte v tom balíčku z predchádzajúceho kola. To už ani nehovorím o opatreniach, ktoré ste predstavili v tohtoročnom balíčku. No a tak by sa dalo pokračovať o výsledkoch tejto vlády v ekonomickej politike napríklad o lacnejších potravinách, že? A jedným z mnohých výsledkov je aj to, že sme sa ocitli úplne na chvoste v hodnotení časopisu The Economist, to bol myslím, kde medzi všetkými krajinami OECD sme na poslednom mieste v ekonomických výsledkoch za posledné dva roky. Celý svet si prečítal, ako sa darí Slovensku v ekonomike. A verte, že investori si takéto správy prečítajú, keď sa rozhodujú, či prídu investovať svoje peniaze na Slovensko alebo do nejakej inej krajiny. A takýmto spôsobom odháňate investície a ďalej teda len roztáčate tú špirálu, na ktorej konci je napríklad zvyšujúci sa dlh, zvyšujúce sa splátky, namiesto ktorých sme si mohli kúpiť niečo, čo občania potrebujú, napríklad nemocnice, školy, opraviť nejaké mosty napríklad alebo čokoľvek, čo potrebujeme pre lepší život. Namiesto toho musíme splácať dlhy a jediné, čo dokážete, je vyberať peniaze z vrecák občanov. No a aby som to zhrnul, táto správa sumarizuje úplne zásadné zlyhanie vlády v ekonomickej politike a na jej, na jej vrchole je dnes fakt, že je ústavou alebo ústavným zákonom prikázané, že musí vláda požiadať o dôveru parlament a ak tak neurobí, tak porušuje ústavný zákon. Tak v predchádzajúcom bode tu bola debata, že či ešte sme demokratická krajina alebo nie sme, ja tiež pevne verím, že stále sme, ale keď teda nepožiadate o dôveru na základe ústavného zákona, tak opäť len naďalej tu bude visieť tento otáznik. Ďakujem. [17:44] Richard Raši Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [17:44] Ondrej Dostál Pán poslanec Kišš, je teda úplne zjavné, že vláda si inak vysvetľuje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ústavy a z ústavných zákonov ako bežný sedliacky rozum pri čítaní právnych textov. Je to tak pri rôznych veciach. Už dnes prišiel na rad Ústavný súd, kde nie sú zvolení kandidáti na ústavných sudcov, a Ústavný súd nemôže fungovať v úplnom zložení, na čo nás prišiel na tejto schôdzi upozorniť pán predseda Ústavného súdu Fiačan. A podobne je to ale už s tým, čo súvisí s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, teda s tým, že po uplynutí dvoch rokov od schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde má vláda povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Dva roky už uplynuli a vláda nič. Vláda nežiada o vyslovenie dôvery, ale tak však veď v kontexte toho, ako sa táto vládna koalícia správa, to nie je nič prekvapujúce, lebo tak, ako odsúva tie návrhy opozície na rokovanie o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády, tak podobným spôsobom pristupuje aj k tomuto. Aj tam má povinnosť parlamentná väčšina umožniť, aby sa Národná rada relevantným spôsobom zaoberala návrhmi opozície alebo teda najmenej pätiny poslancov Národnej rady na vyslovení nedôvery. Nerobí to a jasné, vláda nežiada o dôveru, hoci by mala. [17:44] Richard Raši Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [17:44] Július Jakab 103. Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, pán poslanec Kišš. Ja tiež vítam pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj som rád, že v konečnom dôsledku ten bod bol zaradený. A možno, keď sme tu v takom kruhu, že však nie je tu ani minister financií, ktorý by tu ináč mohol sedieť, však lebo sa ho to týka, a nie je tu dokonca ani predseda finančného výboru, ktorý by tu mohol sedieť, však lebo sa ho to týka a o tom predradení bodov však rozhoduje, samozrejme, oni vo väčšine, tak možno by sme mohli zviesť takú trochu aj odbornú debatu. Pán predseda aj ako navrhovateľ by mohol možno aj vystúpiť ešte v rozprave. Mňa by veľmi zaujímalo presne to, čo si otvoril, že máme ústavný zákon, máme ústavný zákon, ktorý hovorí, že sú určité sankcie, že niečo sa deje, keď dlh rastie. A hovoril si správne napríklad o platoch. Platy sú zmrazené, ale práve tá časť platu, ktorá sa volá paušálna náhrada, ktorá sa nezdaňuje a ktorú vláda dokáže svojím vlastným uznesením meniť, tak tým obišli vlastne celé to zmrazovanie platov, pokojne si ich zdvojnásobili, aj keď im zákon teda hovoril v tom sankčnom pásme niečo úplne iné. Vidíme to aj pri tom, ako ste upozornili viacerí, že vláda mala po dvoch rokoch požiadať o dôveru, má nastoliť a má ukázať vyrovnaný rozpočet. Vláda sa tomu vyhýba a proste nechce žiadať o dôveru v parlamente, pretože si sama nie je istá, že či by ju dokázala zniesť a či by dokázala túto dôveru získať v parlamente. A tiež vyrovnaný rozpočet. No tak včera sme tu mali ministra Kamenického, to na vyrovnaný rozpočet podľa mňa jemu ani, ani nič to nehovorí. A posledná vec sú, majú byť zmrazené rezervy. Ale pri poslednom výjazdovom rokovaní vlády ste videli, že aj to obišli a rozdávajú zase milióny z iného rozpočtu. Takže to by ma zaujímalo aj čo pán predseda možno na to hovorí. [17:44] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kišš. [17:59] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, kolega Jakab, ministrovi financií sa o vyrovnanom rozpočte ani len nesníva alebo teda ak sníva, tak je to nočná mora. Ale ja by som aj v reakcii na túto rozpravu a tieto faktické chcel vlastne oceniť vôbec prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj to, že teda nám prináša tieto argumenty a tieto, tieto správy a dáva veľa transparentnosti do rozpočtovej politiky štátu. A ako som spomínal v tom mojom vystúpení, koalícia je z toho nervózna. Predseda výboru finančného pán Blcháč už teda viackrát sa tam vyjadril aj viacerí ďalší, že stále sa im tam niečo nepáči, hľadajú také zádrapky kde-tade v reportoch RRZ, samozrejme, hľadajú prepojenia ako, ako sú s nami spojení, s ostatnými opozičnými a tak ďalej. No tak ja by som chcel povedať, že to, čo nás spája s nezávislou RRZ, je, že aj my, aj oni hájime verejný záujem, a to aj vždy budeme. A ak teda budete aj vy v koalícii plniť verejný záujem, tak potom budeme mať spoločné ciele. Zatiaľ to tak, som presvedčený, nie je, takže jediné, čo vám ostáva, je hľadať také rôzne zádrapky a spôsoby, ako dehonestovať prácu alebo hľadať rôzne zámienky, ako, ako znevažovať buď teda prácu nezávislých inštitúcií, alebo našu opozičnú. Ďakujem. [17:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hajko. [17:59] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, na úvod poviem toľko, že na tejto schôdzi, na tejto schôdzi sme vlastne mali doplniť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je tam presluhujúci člen a ťahá sa to niekoľko mesiacov. Takže nielen Ústavný súd, ale vidíme, že aj rozpočtová rada. A ak by som tieto inštitúcie prirovnal, tak povieme, že Ústavný súd je garantom ústavnosti, čo sa týka triezveho prístupu, čo sa týka našich právnych predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je garantom, garantom toho, že je tu niekto, kto stráži verejné financie. To nie je nejaký prázdny pojem alebo, alebo nejaký technický pojem, hoci tu dnes technicky väčšinou diskutujeme, keďže sa na finančnom výbore nedalo o tom týmto spôsobom diskutovať, teraz sa nám to presúva priamo do pléna. Rovnako som potešený ako, ako, ako kolega Kišš tým, že sa predsa táto rada, táto správa dostala na rokovanie tejto snemovne, i keď to je v hodine dvanástej, by som povedal, pretože nie dni, ale hodiny, hodiny snemovania sú spočítané, tohtoročné hodiny. Takže máme pred sebou Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Ja viem, ťažký pojem, ale vytvorila ho ústavná inštitúcia, vytvorila túto správu a ja pripomeniem, že táto ústavná inštitúcia vznikla z vôle celého politického spektra, ktoré tu bolo v časoch, keď vlastne tu, sa tu, sa tu rozbehla grécka kríza. To znamená, zrazu nastal obrovský strach, aby, aby, aby ten, aby, aby tento problém neprerástol hranice Grécka, aby nezasiahol celú eurozónu a tým pádom aj Slovensko, ktoré sa stalo členom eurozóny. Ústavná inštitúcia by mala byť aj ústavne vážená, to znamená, že by sme si ju mali vážiť. My sme tu pred chvíľou mali predsedu Ústavu pamäti národa, ktoré, ktorého si vážime a takisto by sme si mali vážiť aj predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože, opakujem, je to strážca verejných financií a mal by mať dostatočnú váhu. Keď sa pozrieme na tú správu, ona je už dosť stará, hej, lebo však už dávno sme o nej mali rokovať, ale keď vypichnem aspoň pár, pár tých záverov, tých odporúčaní z tej správy, tak vám poviem, že tie odporúčania sú stále aktuálne. Je to vysvedčenie vlastne, nepovedal by som, iba pre vládu Roberta Fica, ale by som povedal, že tá správa je aj vysvedčením predchádzajúcich vlád, o chvíľku sa o tom zmienim. Takže, ako som povedal, tá správa sa venuje pravidlám rozpočtovej zodpovednosti a pravidlám rozpočtovej transparentnosti, teda dvom okruhom. V prvom okruhu tie odporúčania, ktoré sa týkajú pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, spomeniem dve odporúčania. Prvé je sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy. Tak, prosím pekne, ja tu teraz nejdem vysvetľovať, čo je hrubý a čistý dlh, len poviem toľko, že keď sa tvorila, tvoril zákon aj táto rada, tak nikto nečakal, že príde taký šok, celosvetový šok ako bola kríza pandémie, ako bola, bol covid, ktorý zasiahol v podstate celý svet a mnohé veci obrátil naruby. Zistili sme, že ten zákon zrazu nepočítal s takýmto niečím a vidíme pokusy už za prechádzajúcich vlád Igora Matoviča, vidíme pokusy, aby sa modernizoval tento predpis. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má dosť jasnú predstavu, akým spôsobom by sa modernizoval a jedno, jeden z tých hlavných bodov modernizácie je, aby sa posudzoval nie hrubý dlh, ale čistý dlh. To znamená, že keď to poviem polopatisticky, nielen to, čo si štát napožičiaval, ale aj čo má napožičiavané a jednoducho bral do úvahy aj to, že akým spôsobom má naakumulované peniaze v štátnych aktívach. Takže my sme zaspali nie teraz počas tejto vlády, musím to povedať, ale zaspalo sa počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, keď vtedy vládna koalícia mala ústavnú väčšinu. Ak by bola vtedy vôľa, tak by sa tento zákon zmenil, a nezmenil sa, pretože nebola dohoda vo vládnej koalícii. Ako vieme, najväčším problémom bolo prijatie tohto, tohto, tejto modernizácie napriek tomu, že som tam videl súhlas zo strany Slobody a Solidarity, pretože podmienila zmodernizovanie dlhodobej brzdy aj, aj zakomponovaním ústavnej daňovej brzdy. Takže sa to nestalo a tam vlastne vidíme prvé problémy, prečo sa, prečo sa znížila váha tejto inštitúcie. Pretože zrazu táto inštitúcia začala pracovať v pomeroch, začala pracovať v pomeroch a na základe takého zákona, ktorý nebral do úvahy celú pandémiu a celý ten výkyv obrovský, ktorý sme tu mali, ktorý, s ktorým potom súvisela obrovská inflácia a, spomeňme si, aj energetická kríza, o ktorej hovoríme, o tej, o tých energiách hovoríme dodnes napríklad v súvislosti s tzv. energopomocou, ktorú prijala vláda práve nedávno a dnes ju po neúspechu prvého prijatia musela zase upravovať. Druhý bod z tých odporúčaní je posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné prepojenie na koeficient, koncept dosiahnutia ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Takže toto je, toto je dosť dôležitá vec, pretože to, čo spravila táto vláda, teraz už budem hovoriť o tejto vláde iba, v podstate vhodila, vhodila odporúčanie, alebo by som, nie, to sú nie odporúčania, to sú vlastne, by som povedal, zákonné veci, to, čo robila, navrhla rozpočtová rada, tie limity hodila do koša a zvolila si svoju vlastnú metodiku. To znamená ďalší úder, ďalší úder do tejto inštitúcie, ktorá je zo zákona vlastne tým strážcom verejných financií a ktorá by mala byť maximálne rešpektovaná. Ďalším odporúčaním, to boli tie odporúčania, dve som vybral z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, teraz tie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Opäť, hoci sa tieto odporúčania tvorili možno pred rokom alebo pred niečo menej ako rokom, tak sú stále aktuálne. Poviem dve - zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu verejnej správy a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet. Prosím vás pekne, to by sme vyzerali, keby také tie rozpočty, ktoré tu boli predkladané, mali byť záväzné ako trojročné. Ja poviem len príklad. Takí boli leniví na ministerstve financií, že keď si kreslili do kolóniek, do tabuliek, že ako niektoré výdavky, alebo ja neviem, to je jedno, aké parametre, že aké budú v roku, o rok, o dva, o tri, tak zabudli, zabudli na to, že aspoň niečo by tam mali napísať, aby to nevyzeralo podozrivé, a dali tam rovnaké čísla, úplne rovnaké čísla. To znamená, vôbec nebrali vážne trojročné rozpočtovanie. Táto vláda myslí na rok dopredu, nemá, nemá dlhší výhľad, nedokáže pozerať na rok dopredu, viac ako na rok dopredu a tým pádom ja tomu hovorím, to je hospodárenie od buka do buka, od roka do roka. Čo rok dá, ideme ďalej a nejako to ešte udržíme, niečo s tým ešte spravíme, nejako obalamutíme, hej? Napríklad balamutíme tým, že hovoríme o tom, že vláda bude 500 miliónov eur šetriť budúci rok. No ja som veľmi zvedavý, ako bude šetriť, to je, to sú jednoducho pár čísel na papieri, vôbec nie som o tom presvedčený, že vláda bude šetriť. Jediné reálne, čo je budúci rok a na čom chce nie vláda šetriť, ale získať, je, sú, je celý tretí konsolidačný balík, ktorý je dosť jasne vyčíslený, a to je ten balík, ktorý dopadne vlastne už na, na, na peňaženky, peňaženky ľudí, peňaženky živnostníkov, to je tretí konsolidačný balík. Druhé z týchto, z tejto sady odporúčaní je zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov, prosím vás pekne, vrátane, vrátane vyplácania dividend. Ja poviem len jeden príklad, ja som to tu už viackrát povedal. Keď si zoberiete energetické firmy, kde má štát celú alebo čiastočnú, čiastočnú, čiastočný podiel, tak z týchto firiem ide ročne do štátneho rozpočtu 400-500 miliónov eur vo forme dividend. Krásny príklad je Slovenská energetická privatizačná a prenosová sústava. Robí sa to každý rok, povie sa im, viete čo, budúci rok potrebujeme takúto dividendu. Dobre, dosiahneme takýto zisk, tak ona dos... to je, ona je v stopercentnom vlastnení štátu. To znamená, že dosiahne sa nejaký zisk a vyplatí sa dividenda do štátneho rozpočtu. Potom príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý skúma, či ten zisk je primeraný, či ozaj mohol byť, a povie, okej, urobí fajku. Zneváženie ďalšej inštitúcie - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Potom tu máme firmy energetické, ktoré sú napríklad Slovenské elektrárne alebo najmä Slovenský plynárenský priemysel, to je tá najväčšia dojná krava, kde sa tiež, kde sa tiež dosahuje zisk a štát príde a povie si, tak z tohto zisku tieto dividendy stiahnem do štátneho rozpočtu. Čo to spôsobuje? Keď hovorím o 400-500 miliónov eur, asi vám to niečo pripomína. To je presne suma, ktorá pôjde budúci rok na energodotácie, energopomoc. My keby sme tieto dividendy oželeli, poviem to tak, štát keby oželel tie dividendy, tak nemusí robiť žiadnu energopomoc, ale tým cenám pomôže týmto spôsobom. A zase Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí, nuž, je to tak, čo má, čo má robiť, hej? Nezávislý, pripomínam, to má byť nezávislý úrad. A posledný bod, čo poviem z tých odporúčaní, je pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Tak to je úplný guláš. Vy keď sa chcete dozvedieť, že vlastne ako štát hospodári, no veľmi ťažko sa dopátrate niečo, a keď to sa dokonca snažíte spárovať so schváleným rozpočtom, ďalší problém. Ja som tu včera spomínal, keď som, keď som vystupoval, už ani neviem, k čomu to bolo, ale snažil som sa získať údaje, aké je vlastne čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Desať minút som sa vŕtal v počítači, nenašiel som to. Pritom máme úrad podpredsedu vlády, ktorý padol už, úrad podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za Plán obnovy. Nenájdete údaje, nenájdete riadne údaje, že vlastne ako to vyzerá. Takže táto požiadavka rozpočtovej rady je stále aktuálna, žiaľ, problém je ten, že tieto odporúčania nás nachádzajú v novej situácii – hospodárenie štátu sa zhoršuje, deficity sú v podstate stále rovnaké, ale rastie nám strmo dlh. Čo to môže spôsobiť? Vráťme sa na začiatok, keď vznikal zákon a vznikala táto inštitúcia. To bol grécky, grécky problém. Mnohí z vás asi vedia, že ako Grécko dopadlo. Grécko dopadlo tak, že dôchodky sa znížili zrazu zo dňa na deň o tretinu, nezamestnanosť vystúpila na vyše 20 %, prepúšťali sa štátni úradníci, zmrazovali sa, znižovali mzdy. Viete, ktorý štát nás, teraz na nás v niektorých ukazovateľoch pozerá od chrbta? Grécko. My (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem, my, ktorí, ktorí lámeme priečky, lámeme, lámeme priečky úplne tie spodné vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka buď životnej úrovne, alebo hrubého domáceho produktu, tak za nami je ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada. A teraz čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýlu takéhoto: Čo to s nami robia?! To je politická inštitúcia! Toho ria... predsedu, to, toho si tam dali oľaňáci, a neviem, čo vykrikoval. Samozrejme, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si zoberete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec. A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia?! Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne, ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu. Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum, celé politické spektrum. Tuším to bolo v 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum, a teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje. Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady, povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým. Ďakujem za pozornosť. [18:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Tak ďakujem, ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. [18:14] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili, povedzme, pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele. Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta, nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak jak za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V 91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v 93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. No tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať, a keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu. Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [18:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, pán poslanec Mikloško mi to teraz zobral z úst, lebo presne to mi napadlo pri vašom vystúpení, že ak by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nebola ukotvená v ústavnom zákone, tak by pán predseda Tóth už zrejme nasledoval osud pani predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej, lebo teda tie vyjadrenia, ktoré ste spomínali v úvodnom vstupe, pána ministra financií pána Kamenického pri uvádzaní návrhu rozpočtu, tak voči, voči Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa vymedzoval podobným spôsobom, ako sa vymedzoval voči vyjadreniam niektorých opozičných politikov, čo teda bolo zjavne neprimerané. Nehovoriac o tom, že pri uvádzaní rozpočtu mal naozaj uvádzať rozpočet a nehovoriť, že za to môže Matovič, Ódor, Heger a čo zlé povedali ktorí opoziční politici alebo ako nesedia vyjadrenia rozpočtovej rady, ale mal uvádzať rozpočet. A súhlasím aj s tým, že spochybňovanie inštitúcií je cestou do pekla a tá neúcta k inštitúciám, ktorá sa prejavuje počas súčasnej vlády, a teda v súčasnom období zo strany predstaviteľov vládnej koalície, je podľa môjho názoru nebezpečná, lebo bez fungujúcich inštitúcií nemôže fungovať demokracia, nemôže fungovať právny štát, ale nemôže dobre fungovať ani hospodárstvo, a teda dotkne sa to životov všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. [18:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [18:14] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ja sa pripájam k tomu, čo ste, kolegovia, povedali, a to je skutočne, možno niekomu aj napadlo, že ak nám nesedí tá inštitúcia, tak čo tak ju zrušiť, možno premenovať, ale (povedané so smiechom) v podstate zmeniť, zmeniť jej, zmeniť jej vedenie a možno ju nejakým spôsobom pacifikovať. Áno, áno, myslím si, že to je legitímna úvaha, pretože tak, ako sa správa vláda k Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, tak to nasvedčuje, že keby bola taká príležitosť, môže sa také niečo stať. Ja ťa, kolega František, trošku doplním. Je tam tá rada, tá rada je plná, je obsadená, hej, teraz tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, personálne, ale je tam presluhujúci človek, tak by som to povedal. Tak to funguje. Ale v podstate máš pravdu, pretože ten človek, ktorý tam presluhuje, tak v podstate on nevie dňa ani hodiny, hej, a tiež ako byť na mieste predsedu, tak neviem, neviem s kým počítať, hej? Pretože kto, kto bude ten môj nový kolega? Taký alebo hentaký, hej? Takže je to, samozrejme, nebezpečná situácia, keď sa to personálne takýmto spôsobom podceňuje alebo účelovo naťahuje, aby sa, aby, aby tá rada konala, aby bola pacifikovaná týmto spôsobom. Takže ja len zopakujem, v každom prípade by sme sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako Rade pre rozpočtovú zodpovednosť vrátiť jej váhu a obávam sa, že možno bude musieť prísť až na nejaký kolaps, hej, aby sme si potom uvedomili, že tá rozpočtová rada nás pred tým kolapsom vystríhala. [18:14] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Hajko, hovoril si o tom, koľko času venoval pán minister Kamenický opakovane Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a ako sa nevhodným spôsobom vyjadroval k jej práci, k jej návrhom, k jej upozorneniam a že tak robili aj iní ministri. Áno, ja to vnímam veľmi podobne, že táto vláda, keď sa jej niečo nepáči, keď tu je niekto kritický k tomu, ako rozmýšľa, alebo keď tu vôbec dáva nejaké zmysluplné návrhy do budúcnosti, tak sa obráti proti nim a týmto dehonestujú inštitúcie, ktoré nás navyše upozorňujú na reálne riziká, v tomto prípade reálne riziko hospodárskeho vývoja, ktoré však naša vláda opakovane ignoruje, nie? Boli sme toho svedkami pri štátnych rozpočtoch za minulé roky, pri konsolidačných balíkoch, ktoré prišli z neba, len tak, bez premyslenia, bez dialógu, bez diskusie. Tá diskusia sa tu odohrávala potom prácne u nás v parlamente na tejto pôde. A toto isté sa nám stalo nedávno zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá bola totálna neúcta k inštitúcii, teda ako funguje. Zopakujem to, čo sa stalo včera a dnes. Navrhovali sme, aby aspoň tú správu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú tu máme od marca, sme prerokovali najprv, kým teda príde k nejakému verdiktu. Nie. Včera odhlasovali zrušenie úradu a dneska tú správu posunuli na ďalší rok. Áno, na ďalšiu schôdzu, ktorá bude ďalší, ďalší rok. Takže totálna neúcta k inštitúciám, a ja k tomu pridám, aj neúcta k mimovládnym organizáciám, ktorú sme na pôde parlamentu tu silno zažili, neúcta k opozícii, ku komukoľvek, kto je k tejto vláde kritický. A podporujem aj tvoju myšlienku, aby pri prerokovávaní štátneho rozpočtu bol povinne prítomný predseda rozpočtovej rady. Ďakujem. [18:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pred tým, než dám slovo navrhovateľovi, ešte teda poďme na ústnu rozpravu. Keďže sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Jeden poslanec, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, ale predtým o slovo požiadal pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo. [18:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hajko. [18:14] Ján Tóth – Vystúpenie v rozprave Dovolím si reagovať na to, čo tu odznelo, aby ste teda mali možnosť prípadne ešte dodatočných reakcií. Takže čo sa týka povinnosti požiadať o dôveru, náš výklad je taký, že požiadať o, vláda by mala požiadať o dôveru bezodkladne s tým, že keď pošle túto žiadosť do Národnej rady, podľa rokovacieho poriadku je tridsať dní na to, aby Národná rada uskutočnila hlasovanie. Čiže náš odhad bol, že do konca roka takéto niečo sa udeje. To podľa nás predpokladá ústavný zákon. Čo sa týka druhého bodu, že tu bola rozdeľovaná nejaká rezerva. Podľa ústavného zákona nemôže sa používať v súčasnosti rezerva vlády ani premiéra. To asi, čo bolo spomínané, predpokladám, pri výjazdovom rokovaní vlády, bola rezerva na ministerstve financií. Tam je, tam boli rozpočtované výdavky na dotácie v objeme 17 miliónov eur. Neviem, či sa použilo do dvoch miliónov alebo niečo také, takže nejedná sa o porušenie sankcie, že by sa použila rezerva vlády alebo premiéra. A potom z tých ostatných komentárov, ďakujeme pekne za podporu, treba však upresniť, že teda na, áno, pôvodne sme na finančný výbor k rozpočtu prvýkrát po dlhej dobe neboli pozvaní, ale keď sme došli, tak dostali sme slovo a zároveň pán predseda mi teda udelil slovo v tej neverejnej časti rokovania, kde sa teda dalo odborne argumentovať. A určite dáva zmysel, aby rozpočtová rada, tak ako bolo štandardom v minulosti, bola pri rokovaní štátneho rozpočtu na finančnom výbore. Takisto určite nie je dobré vo všeobecnosti, aby sa útočilo na nezávislé inštitúcie a najmä ak pri tých útokoch je argumentované veľmi veľkými nepresnosťami. Čo sa týka napríklad členov Rozpočtovej rady, všetci boli zvolení významnou ústavnou väčšinou, kde boli odhlasovaní teda nielen vtedajšou koalíciou, ale aj opozíciou. Bavíme sa o trojciferných číslach. Zároveň to členstvo je obmedzené na jedno obdobie siedmich rokov bez možnosti pokračovania práve preto, aby členovia boli maximálne nezávislí. A teda naozaj tie výrazné nepresnosti, ktoré spomína minister financií, sú prekvapujúce. Keďže, čo sa týka tých posledných dvoch členov, zároveň došlo aj k novinke - verejnému vypočúvaniu, ktoré takisto bolo výrazne transparentnejšie ako väčšina volieb, ktoré sa v krajine uskutočňujú, a takisto v súlade s tou najnovšou smernicou Európskej komisie, ktorá práve dáva veľký dôraz na to, aby fiškálne rady, čiže v našom prípade Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola vedená naozaj nezávislými odborníkmi. Samozrejme, nejaké pnutia medzi nami a ministerstvom financií je prirodzené. Musím zatiaľ konštatovať, že všetky nepresnosti, prešľapy, na ktoré sme upozorňovali v minulosti, ako nesprávne aplikovanie metodiky, ako rôzne odhady, tak zatiaľ si dovolím neskromne povedať, že to skóre je určite na našej strane. Každopádne je prirodzené, že existujú nejaké pnutia medzi rozpočtovou radou, ktorá de facto svojím spôsobom kontroluje ministerstvo financií, ale mali by sa určite všetky tieto diskusie viesť vo vecnom, korektnom a v pravdivej forme. Čo sa týka kritiky, že okrem dopadu na verejné financie, ktoré, samozrejme, sledujeme pri konsolidácii, robíme aj takzvané, tak ako v minulosti robíme aj distribučné analýzy, to znamená dopady. Bolo by dobré určite, obyvateľstvo by ocenilo, keby existovali aj takéto nápočty či už zo strany ministerstva financií, alebo ministerstva práce. Nám ústavný zákon vyslovene hovorí, že je to súčasťou našej agendy, že máme sledovať aj medzigeneračnú solidaritu. Toľko asi zatiaľ, ďakujem pekne. [18:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda. S faktickou pán poslanec Dostál. [18:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tak hoci ten spôsob, akým vystupoval pán minister Kamenický voči rade pri uvádzaní rozpočtu, bol naozaj nie veľmi namieste, aby som to povedal veľmi decentne, tak predsa len je tam nejaký rozdiel, že aspoň na tom výbore ste dostali slovo. Teraz tu máte možnosť vystúpiť s, so správou rozpočtovej rady. Teda keď to porovnáme s tou druhou tu zmieňovanou inštitúciou a jej predsedníčkou pani Zuzanou Dlugošovou, tak ona prišla na ústavnoprávny výbor, a teda chcela v rámci rôzneho vystúpiť k návrhu novely, poslaneckému návrhu novely zákona o rade, teda o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vtedy ten návrh nerušil celý úrad, ale iba znižoval mieru ochrany oznamovateľov, a teda chcela upozorniť poslancov na možný nesúlad toho návrhu zákona s, s európskou smernicou. Poslanci koaliční odhlasovali, že nemôže vystúpiť ani v rámci rôzneho a povedať, povedať pár slov. Potom tu bol návrh, myslím, od pána poslanca Grendela, aby mohla vystúpiť v pléne, keď už vláda navrhovala zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, to koaliční poslanci odmietli. Tak potom prišla na ústavnoprávny výbor, kde sme rokovali v druhom čítaní o návrhu na zrušenie úradu, že sa aspoň teda tam vyjadrí v rámci druhého čítania, čo sa úplne bežne komukoľvek relevantnému dáva slovo, a ani tam koaliční poslanci nesúhlasili s tým, aby sa predsedníčka úradu vyjadrila k zrušeniu úradu. [18:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [18:29] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám za vystúpenie, pán predseda. Čo sa týka vlastne tej dotácie pre, na výjazdovom rokovaní vlády, čo sme sa bavili, tak to je vlastne to, čo akoby z nášho pohľadu súčasná vláda, však, samozrejme, keď si, keď majú zmrazené platy a zvýšia si ich cez paušálne náhrady, tak v konečnom dôsledku neporušili ten zákon, ale porušili duch toho zákona, hej, keď je sankcia, že nemáte mať zvýšené platy, tak je to asi kvôli tomu, že to má byť ako sankcia pre tú vládu, aby sa zamysleli nad tým, aby lepšie hospodárili. Ale keď to vlastne obídu, ducha zákona, tým, že si zvýšia paušálne náhrady tak, aby vlastne nieže dorovnali, ale úplne predbehli to zvýšenie platov, ktoré mali mať, tak je to porušenie ducha zákona. Tak takisto ako vnímame porušenie ducha zákona, keď majú prísť do parlamentu požiadať o svoju dôveru, a oni potom hovoria, že však tam nie je stanovený žiaden termín a nikdy nemusia prísť. Alebo keď sme zvyknutí, že z, z rezervy vlády sú financované proste projekty a podpora pri ich výjazdoch do regiónov, ale keď to nie je možné na základe sankcie, tak si nájdu iný spôsob, ktorým ducha toho zákona vlastne obídu. A to je problém pri, pri všetkom, čo súčasnej vláde akoby vadí pri vykonávaní ich politiky, že neplatia pre nich absolútne žiadne pravidlá, ani čo sa týka normálnych zákonov, ani čo sa týka ústavných zákonov. Všetko sa dá vyložiť podľa nich inak. Toho ducha zákona si dokážu prispôsobiť tak ako, ako to vyhovuje im. Ďakujem pekne. [18:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Dostál. [18:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Hajko vo svojom vystúpení spomenul, že ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa pripravoval v situácii, keď sa Grécko rútilo do bankrotu, a keď politická scéna bola natoľko znepokojená až vystrašená možnými dôsledkami rozpočtovej nezodpovednosti, že sa našiel vzácny konsenzus na tom, že bol prijatý ústavný zákon. A ja si nepamätám na tie čísla, ale na príprave toho návrhu zákona sa podieľali všetky vtedajšie koaličné strany aj strana SMER - sociálna demokracia. A myslím, že okrem Slovenskej národnej strany všetky parlamentné strany teda sa zhodli na, na podobe toho, toho zákona, nie som si teda istý, ako poslanci SNS hlasovali. A je tak trochu ale paradoxné, že ten zákon bol schválený, máme tu ústavný zákon, napriek tomu dnes naďalej hovoríme, že nám hrozí grécka cesta. Je to, je to možno preto, že ten zákon nie je celkom dobre naformulovaný, aby zabránil prepadaniu sa krajiny smerom ku gréckej ceste. Je možné, že by mal byť nastavený prísnejšie, že tie výnimky, ktoré dávajú, dávajú v podstate priestor vláde na nezodpovedné hospodárenie. Samotným faktom, že, že je nová vláda, je jej vyslovená, vyslovená dôvera, potom dva roky má ochrannú lehotu, a ak sa stane ako v pred-predchádzajúcom volebnom období, že v polovici volebného obdobia dôjde k výmene vlády, hoci koalícia zostane de facto zachovaná, tak v postate je celé štvorročné volebné obdobie chránená, chránená tou výnimkou. A aj ja vnímam problém neúcty k inštitúciám, problém, problém napríklad toho ako, ako sa narába so stanoviskami rady pri schvaľovaní rozpočtu alebo pri schvaľovaní konsolidačného balíčka. Aj to je možno jedným z dôvodov, že sa nezlepšuje situácia verejných financií, že napriek už trom konsolidáciám je stav verejných financií naďalej v kritickom stave, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti má Slovenská republika vážny, vážny problém. Je to asi aj preto, že akým spôsobom sa na Slovensku za Ficovej vlády robí konsolidácia, že sa robí primárne na strane príjmov, robí sa spôsobom, ktorý utlmuje a brzdí hospodársky rast, nevytvára priestor pre hospodársky rast, nerobia sa štrukturálne reformy a nerealizujú sa opatrenia, ktoré teda, pán predseda to nazval, že nie je to možné bez politickej odvahy. Lebo pokiaľ chceme konsolidovať verejné financie a chceme ich konsolidovať aj na strane výdavkov, tak nie je to možné robiť bez opatrení, ktoré by boli nepopulárne, ktoré by sa niekomu nepáčili. To nie je, že iba nejakí imaginárni úradníci budú prepustení alebo sa znížia platy členov vlády. To si vyžaduje odvahu škrtať a šetriť, až sa to dotkne aj, aj ľudí, aj inštitúcií, aj, aj teda tých, ktorí nejako benefitujú z toho, čo sa prostredníctvom štátneho verejného rozpočtu prerozdeľuje. K tej povinnosti požiadať o dôveru tu už prebehla diskusia a ja sa domnievam, že vláda by mala bezodkladne požiadať Národnú radu o dôveru, a keď to nerobí, tak porušuje ústavný zákon, ale teda na ten prístup hovorím, nemalo by nás to prekvapovať, lebo aj vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, vo vzťahu k prerokovaniu, prerokovaniu návrhov na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, vládna koalícia postupuje veľmi podobným spôsobom. Ale chcel by som sa dotknúť ešte inej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv, pretože aj samosprávam prestalo platiť to ochranné dvojročné obdobie, a voči samosprávam je ústavný zákon nastavený prísnejšie ako voči, voči vláde. V závislosti teda od výšky toho, toho defi..., teda výšky, výšky dlhu na alebo podielu na hrubom domácom produkte, tak vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy za predchádzajúci kalendárny rok, a ak taký návrh predložila, je povinná ho stiahnuť z rokovania Národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou. Čiže vláda má predložiť Národnej rade. Kdežto obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť rozpočet, čiže nie predložiť. Vláda to veľmi jednoducho môže obísť, predloží návrh, ktorý je v súlade s touto požiadavkou, v parlamente koaliční poslanci to navrhnú zmeniť a je vymaľované. Ale obec a vyšší územný celok majú povinnosť schváliť takýto rozpočet. V tom vyššom sankčnom pásme nad 47 % podielu HDP je tam požiadavka vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu, a opäť v prípade vlády je tá požiadavka, vláda má tu povinn..., nesmie predložiť Národnej rade takýto návrh, a ak ho predložila a uplynuli tie dva roky, tak je povinná stiahnuť ho a predložiť nanovo. Ale nič jej nebráni, aby cez koaličných poslancov to potom pozmenila. A obec a vyšší územný celok sú povinné schváliť. V tejto súvislosti je to, je to paradoxné, je to až absurdné, lebo zodpovednosť za celkovú mieru zadlženia má štát, nie samosprávy. Ten, ten podiel alebo zodpovednosť samospráv je zanedbateľná v porovnaním s tým, akým spôsobom zadlžuje štát verejné financie. A samosprávy v zásade sa správajú zodpovedne a hospodária zodpovedne, napriek tomu majú nastavené prísnejšie pravidlá ako štát. A v tejto súvislosti sa vyskytol taký interpretačný spor medzi Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a ministerstvom financií, ktorý sa týka samospráv a ich povinnosti schváliť vyrovnaný rozpočet a zároveň aj rozpočet, ktorý nezvyšuje výdavky oproti predchádzajúcemu roku, kde vláda alebo teda ministerstvo financií tvrdí, že samosprávy mohli túto povinnosť obísť podobne ako vláda tým, že si schvália rozpočty na budúci rok pred uplynutím tých dvoch rokov a väčšina obcí to tak zrejme aj urobila, kdežto stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bolo, že ústavný zákon nenaformulovali tak, že to nezbavuje obce povinnosti schváliť rozpočet, ktorý je teda nielen vyrovnaný, čo v prípade obcí nie je až taký problém, ale ktorý neobsahuje nominálny rast rozpočtových výdavkov. Tak to by ma aj teda zaujímal názor, názor pána predsedu, lebo ja si uvedomujem, že je to absurdné, aby obce, ktoré sa menej podieľajú na zadlžovaní, mali prísnejšie nastavené pravidlá ako štát. Ale tak je schválený ústavný zákon, a teda mne sa zdá, že ten výklad, ktorý dala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v tejto veci, je korektnejší a viac zodpovedá zneniu aj zmyslu ústavného zákona, tak ako je naformulovaný. Kdežto výklad ministerstva financií asi aj vzhľadom na to, že štát má v tomto ohľade mäkšie pravidlá, tak v podstate akoby dával návod samosprávam na to, aby obišli sankciu, ktorá vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a ktorá stanovuje prísnejšie podmienky pre, pre samosprávy v porovnaní s tým, ako požiadavka vyrovnanosti rozpočtu alebo nezvyšovania rozpočtových výdavkov je v ústavnom zákone formulovaná voči štátu. Ďakujem. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. A teraz vystúpi pán poslanec Jakab. [18:44] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dámy a páni, ďakujem, pán predseda, za to, že ste prišli do parlamentu, nebudem dlho vystupovať. V prvom rade chcem povedať, že je dobré, že máme inštitúcie, ktoré dohliadajú na, na to, ako hospodária jednotlivé vlády. A hovorím to ako ten, ktorý aj odviedol určitý spor s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, keď vlastne nastal jeden z tých mechanizmov kvôli, kvôli výške dlhu Slovenskej republiky a že členom vlády sa mali zmraziť platy. A vôbec to nebolo teda príjemné, keď ja som mal argumentovať, že prečo tie platy sú zmrazené od iného termínu, ako vlastne bola presvedčená Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že by mali byť zmrazené. A dokonca mali sme, mali sme spor o tom a ťahalo sa to dokonca aj mediálne, čiže hovorím, že nebolo to nič príjemné, ale aj tak som presvedčený, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jednoducho je taká demokratická inštitúcia, na ktorú by sa nemalo útočiť. Však Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je stvorená na to, aby, aby počítala, aby donekonečna počítala, prepočítavala to, ako hospodária jednotlivé vlády, aké, aké uplatňujú politiky, ako sa vyvíja dlh krajiny, aký to má dopad na, na jej obyvateľov, pretože najhoršie je, keď ľudia nerozumejú tomu, ako financie v štáte fungujú. A ja mám pocit, že sa to zlepšuje, že každý rok sa to zlepšuje medzi ľuďmi, chápu ako, čo to znamená deficit, chápu, čo to znamená dlh. Ten čistý a hrubý je to ešte stále také, že, že mnoho ľudí proste potrebuje pochopiť, že prečo sa meria čistý, prečo sa meria hrubý dlh, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má pri tom výnimočnú úlohu, nielen kontrolovať vládu, ale aj vysvetľovať obyvateľom, čo to znamená, keď sa prijmú konsolidačné opatrenia, aký to, aký to má dosah, ale na druhej strane aj keď sa prijímajú nové a nové výdavky, čo to znamená do budúcna, ako sa vyvíja demografia a s ňou súvisiaci dôchodkový systém, čo to znamená pre ľudí, ktorí pracujú a ktorí odvádzajú teraz dane a čakajú, že štát sa o nich postará o desať, o pätnásť, o dvadsať rokov. Ja rozumiem, že niektorým vládam vyhovuje, keď občan proste má pocit, že tie peniaze si ten štát dobre že nie tlačí niekde na tlačiarni a že proste ľudia častokrát nechápu, že tie ich dane, ktoré odchádzajú do štátu, že z nich sa platia platy poslancov, z nich sa platia všetky tie výdavky, o ktorých vláda rozhoduje, že ten dôchodkový systém čerpá peniaze z tých odvodov, ktoré sa platia teraz a tak ďalej a aké sú súvislosti pri tom, keď si vláda peniaze požičiava na nejaký úrok, a že ho bude musieť niekedy splatiť a že tento dlh nejakým spôsobom rastie, nejakým spôsobom sa vyvíja, že to nie je len o tom, že tie peniaze sú požičané, ale že tie peniaze aj maturujú, tie pôžičky maturujú v nejakom čase a treba ich splácať a že na to splácanie si štát proste často hlavne požičiava nové peniaze za nové úroky, a že tie úroky sa kumulujú a náklady na, na hospodárenie dlhu proste narastajú, a že toto nejakým spôsobom má, má jednoznačný vplyv na chod krajiny a na to, aký je blahobyt ľudí. Aj to, aké sú výdavky na jednotlivé odvetvia v štáte a kde ten štát rozhoduje, že sú jeho priority a kde tie vlády rozhodujú, že sú ich priority. Samozrejme, sú tam rôzne mechanizmy a to, ako sa čítajú. To, ako sa číta ústavný zákon, ako sa čítajú jeho opatrenia, ako sa číta to, že je tu schválené niečo na úrovni ústavného zákona, ktorý má chrániť narastajúci dlh krajiny a potom aj ako sa jednotlivé vlády vysporadúvajú s týmto nárastom dlhu. Áno, je pravda, že iné je meranie pri čistom dlhu, hrubom dlhu a tak ďalej, ale toto sú úlohy, ktoré Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jednoducho má a je jedno, kto je vo vláde, a že či sú vo vláde momentálne SMER, HLAS, SNS alebo predtým to boli iní politici, predtým to bola vláda Igora Matoviča a potom bol premiér Heger alebo Ódor, proste Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nastavuje zrkadlo akejkoľvek vláde, ktorá na Slovensku je, a preto je podľa mňa úplne skvelé, že je zriadená ústavným zákonom a že nie je úplne tak jednoduché ju zrušiť. Sme svedkami rušenia inštitúcií, ktoré nie sú pohodlné, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by tu mala stáť a mala by, ako som už raz povedal, byť zrkadlom akejkoľvek vlády a hospodárenia akejkoľvek vlády, pretože každé hospodárenie každej vlády má dopady nie okamžité a nie také, ktoré sa vyskytnú hneď, ale dlhodobé a tie sa objavujú potom v horizontoch proste ďalších dekád. Preto ja chcem poďakovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za jej prácu, chcem poďakovať za úsilie, chcem poďakovať za to, že neustále vysvetľujete, ako je to s financiami vlády. Áno, ďakujem aj za tie rozpory, ktoré, ktoré máte v podstate s každou vládou, ktorá snaží sa napĺňať svoje politiky, a vy iba strážite to, ako sa vyvíja finančné zdravie našej krajiny. Takže ďakujem za to, že upozorňujete na to a prajem vám proste veľa síl do, do, do ďalších rokov, aby ste, aby tá vaša misia nielen strážiť financie krajiny, ale aj to vysvetľovať obyvateľom, ktorí na konci odovzdávajú svoju moc jednotlivým politikom, ktorí riadia potom ďalšie roky túto krajinu, tak aby čo najviac rozumeli tomu, v akej kondícii je ekonomika Slovenskej republiky a ako to s ňou vyzerá na ďalšie roky, aby aj na základe toho si dokázali čo najlepšie vybrať svojich zástupcov. Ďakujem veľmi pekne ešte raz. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Dostál. [18:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Jakab, chcem sa teda pripojiť k tomu poďakovaniu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť za tú robotu, ktorú si robí, ktorú som teda nestihol vo svojom vystúpení, keďže som mal na srdci viacero vecí, ktoré som chcel povedať, a ani tak sa mi ich nepodarilo všetkým všetky povedať. A je to ale v podstate ocenenie významu nezávislých inštitúcií ako takých, lebo o správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mali rokovať pôvodne v bloku, kde bola aj správa Ústavu pamäti národa, ktorá tam teda ostala, aj, aj správa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. A všetky tri sú nezávislé inštitúcie. Tá jedna je už papierovo zrušená, aj keď ten zákon ešte nie je podpísaný a nenadobudol účinnosť. Majú iné úlohy, ale všetky tri sú dôležité pre fungovanie demokratického právneho štátu a zároveň slobodnej krajiny a slobodnej ekonomiky, lebo tak pamäť národa, historická pamäť a jej budovanie, ktoré robí Ústav pamäti národa, ktorý dostal vysokú mieru dôvery, keď všetci prítomní poslanci hlasovali za zobratie jeho správy na vedomie, tak Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý chránil až doteraz oznamovateľov korupcie a ďalšej protispoločenskej činnosti, ale tak aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá chráni zdravie verejných financií a chráni normálny vývoj ekonomiky, sú dôležité inštitúcie, bez ktorých by slobodná a demokratická spoločnosť nemohla normálne fungovať. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab. [18:44] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú poznámku pánovi Dostálovi. V tomto sa podľa mňa absolútne zhodujeme. To, že niekto dá správu o stave krajiny, o stave rozpočtu, o stave ochrany oznamovateľov, o akomkoľvek stave akejkoľvek časti krajiny a o tom, ako akákoľvek vláda funguje, tak vysporiadať sa s tým, aj keď to niekedy nemusí byť pre tú vládu pozitívne, nie je, že proste automaticky zrušia tú inštitúciu. To tak jednoducho v demokracii nefunguje. V demokracii sa odborne argumentuje a ide sa na hĺbku poznania toho problému a vyriešenia toho problému. A to neznamená, že, že sa to pretláča mocou a že tie úrady sa jednoducho rušia, ale takou debatou, ako je napríklad teraz, sa to malo využiť a povedať si, že no dobre, no však čo s tým deficitom, ako je možné, že neklesol ani o nič, a práve, naopak, sa stále dvíha, aj keď máme po troch konsolidáciách, ako je to možné, že nominálne je ten deficit takmer dvojnásobný, ako je možné, že proste náklady na dlh nám rastú niekoľkonásobne, pomaly sú dvojnásobné, ako boli pred pár rokmi, ako je možné, že máme také rizikové prirážky, ako je možné, že jednoducho vývoj demografie a sociálneho systému je proste v rozpore a že to nie je udržateľný systém? Toto sú veci, ktoré sa majú diskutovať a hľadať riešenia, nie pretláčať mocou a uzurpovať si právo na to, že, že keď má niekto moc, tak môže rušiť čokoľvek, čo mu protirečí a nejde mu to po ruke. Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, že naprieč vládami si robí a plní svoju povinnosť kontrolovať zodpovedne. Ďakujem pekne. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Tým... takto, pán predseda, vystúpite v záverečnom slove? Môžte vystúpiť v záverečnom slove, nemusíte počas rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán, pán predseda, máte teraz slovo. (Reakcia z pléna. Predsedajúci rozpráva mimo mikrofón.) [18:44] Ján Tóth – Vystúpenie v rozprave Ak je záujem, môžem vystúpiť aj... Je záujem? Tak môžem v rozprave. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Dobre. Tak nechajte to na mňa, pán poslanec Kalivoda. Tak sa ospravedlňujem, tak pán predseda rady vystúpi v rozprave ešte, dobre, keď pán poslanec Dostál má potrebu dať faktickú poznámku, určite nejakú má, no však uvidíme. Nech sa páči teda. Tak v rozprave teda. [18:44] Ján Tóth – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Dovolím si teda zareagovať na to, čo už tu bolo spomínané. Pán poslanec Dostál, čo sa týka samospráv, áno, podali ste to presne. My si myslíme, že ten ústavný zákon voči samosprávam je príliš prísny a naozaj samosprávy v strednedobom horizonte vzhľadom na to, že sú na nich pravidlá prísne, čo sa týka bežného rozpočtu a tak ďalej, netvoria veľký dlh, ale v strednedobom horizonte vždy sú niekde pri vyrovnanom rozpočte a tým pádom sa nepodieľali na tom zlom stave verejných financií tak ako centrálna vláda. Napriek tomu tie existujúce pravidlá sú na samosprávy prísne a najmä vidíme problém v budúcom roku, kedy tie pravidlá hovoria o tom, že nie ako v prípade centrálnej vlády, že vláda má vyrovnaný rozpočet poslať do parlamentu, ale parlament ho môže zmeniť, ale že tie samosprávy musia schváliť vyrovnané rozpočty. Myslíme si, že toto pravidlo je teda príliš prísne a malo by sa zmeniť, aby to nebolo takéto, takto drakonické pre samosprávy. My sme, mimochodom, na to aj upozornili ministerstvo financií, či teda nie je ochota aspoň pre malú technickú novelu ústavného zákona práve čisto z titulu samospráv. Samozrejme, prihovárame sa za väčšiu novelu. Zdá sa, že je tu konsenzus napríklad o tom, aby sa sledoval skôr čistý dlh. A máme ešte aj iné po vyše desiatich rokoch skúseností s ústavným zákonom, iné modernizačné veci, ktoré by sa mohli v tom ústavnom zákone zmeniť, ale priamo na ministerstvo financií sme aj presne upozornili, či aspoň takáto technická novela, čo sa týka samospráv, by nebola možná. Ďakujem za teda podporu aj nejaký historický exkurz. Ako som hovoril v predchádzajúcom slove, je úplne prirodzené, že existujú konflikty medzi aktuálnou vládou a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má nastavovať zrkadlo. Jeden ste spomínali, ale možno pridám taký ten väčší, čo sa týka rodinného balíčka, kde sme teda apelovali pre tú pred-predchádzajúcu vládu, že by mal byť kompenzovaný, a teda aj cez Ústavný súd vlastne časť tých opatrení, čo týka krúžkovného, nakoniec Ústavný súd aj zrušil. Čo sa týka predchádzajúcej vlády, tam sme napríklad boli kritickí v tom, že mysleli sme, že ten vyrovnaný rozpočet, ktorý poslala do Národnej rady, mal byť oveľa kvalitnejšie zostavený a nie zostavený tak, že priamo v texte ministerstvo financií hovorilo o tom, ako ten rozpočet ohrozuje vôbec základy fungovania štátu. A takisto mohla tá predchádzajúca úradnícka vláda pripraviť rozpočet aj pre súčasnú vládu, keďže tie voľby boli tak neskoro v roku, a teda bol objektívne malý čas na prípravu rozpočtu, a nejaká kostra rozpočtu by určite mohla pomôcť. A možno z mojej strany bola kritika na tú úradnícku vládu aj v tom, a to je moja posledná poznámka, čo sa týka samotnej novely ústavného zákona, pretože tu bola viacročná snaha zmodernizovať tento zákon. Tento zákon prešiel prvým čítaním, zdalo sa, že je podpora aj zo strany koalície, aj zo strany časti opozície, samotné výdavkové limity napríklad vo forme normálneho zákona prešli vyše, teda ústavnou väčšinou počtu hlasov, a, bohužiaľ, úradnícka vláda stiahla hlasovanie o tejto novele ústavného zákona v druhom čítaní, nedala možnosť parlamentu, aby sa teda prejavil, či naozaj je tu koalično-opozičná zhoda na modernizácii toho ústavného zákona. A preto v súčasnosti sme v takomto komplikovanom stave, kedy vlastne potom určitým nedodržiavaním alebo obchádzaním tých sankcií, niektoré sankcie sú, samozrejme, objektívne príliš tvrdé, dochádza k znižovaniu hodnovernosti samotného zákona. A preto sme sa opakovane aj pýtali, súčasné ministerstvo financií či nemá snahu skúsiť získať opätovne nejaký konsenzus naprieč politickým spektrom, aby sa modernizoval tento ústavný zákon a zároveň aby nebolo aj tak ľahké potom tie sankcie, ktoré budú primerané, aj obchádzať, tak ako je to v súčasnosti. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou pán poslanec Dostál. [18:59] Ondrej Dostál Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi predsedovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za vyjadrenie sa k tým veciam, ku ktorým som sa aj ja vyjadroval, a teda pýtal som sa. Ja úplne súhlasím s tým, že teda pravidlo pre samosprávy je nastavené neprimerane prísne, a teda paradoxne prísnejšie pre samosprávy ako pre štát, ktorý sa podstatnou mierou podieľa na zadlžovaní a zhoršovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a malo by sa zmeniť. A na tom by možno bola aj zhoda, ale keď raz to pravidlo platí, no tak by sa malo korektne uplatňovať a ak nie sme s ním spokojní, tak by sme ho mali zmeniť a nie dávať návody, ako to pravidlo obchádzať, čo v tomto prípade, obávam sa, že urobilo práve ministerstvo financií a tie samosprávy, možno aj uvedomujúc si tú nespravodlivosť, to využili. Hovorili ste o tom, že ste sa obrátili na ministerstvo financií ohľadom nejakej možnosti aspoň technickej novely ústavného zákona, ktorá sa týka samospráv alebo prípadne aj snahy hľadať nejaký širší konsenzus na asi širšiu novelu. Ja osobne za seba poviem, že som, teda neviem, ako ste dopadli a či ministerstvo financií niečo také zavažuje, ale teda ja som pomerne skeptický k tomu, že sa nájde ústavná zhoda v rámci tohto parlamentu pri súčasnom stave vzťahov medzi koalíciou a opozíciou. Ale možno na tých technických veciach, ktoré sa týkajú samospráv, a ktoré by každý racionálne uvažujúci poslanec mohol akceptovať, tak možno na tom by sa našla. A teda úplne súhlasím aj s tým, že možno ak sú niektoré tie sankcie príliš tvrdé, ale nemali by sa obchádzať, a teda netýka sa to len toho samosprávneho, ale aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce pán predseda zaujať stanovisko k rozprave, záverečné slovo? Neviem od chrbta prečítať, to je áno? Dobre. [18:59] Ján Tóth Ďakujem pekne, ja už len veľmi krátko zopakujem ten hlavný odkaz, ktorý máme. Je dobré, treba oceniť, že na Slovensku existuje konsenzus naprieč spoločnosťou, naprieč koalíciou, opozíciou, že ozdravovať verejné financie je potrebné. Treba to však robiť čo najmenej bolestivým spôsobom, aby to ozdravovanie verejných financií bolo trvalé, aby malo nejaký koniec, aby to nebola nekonečná snaha, pri ktorej nám potom hrozí tá konsolidačná únava. A tým, ak to má byť čo najmenej bolestivé, to znamená, aby pri tých konsolidačných opatreniach prebiehala ideálne odborná diskusia o tom, aký majú dopad na konkurencieschopnosť hospodárenia, na budúci ekonomický rast a tým pádom aj budúce príjmy pre štát, aby teda nebola potreba kvôli tomu, že ten ekonomický rast bude nižší, dokonsolidovať verejné financie, pretože potom budeme mať tie výpadky na strane príjmov a tie deficity horšie, ako sme si mysleli. Takže treba využiť to, že ten konsenzus zatiaľ v spoločnosti máme a snažiť sa teda v rozumnom čase trvalo ozdraviť verejné financie. Ďakujem pekne. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1047, návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1105. A teraz poprosím pána ministra životného prostredia, aby tento návrh uviedol. Dobrý deň, pán minister. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1047.) [18:59] Tomáš Taraba Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám v prvom čítaní návrh zákona o Environmentálnom fonde, ktorý rieši tri veľmi jednoduché veci, ktoré zároveň sú dosť podstatné. Prvá, ktorá už skutočnosť na Slovensku je a ktorú veľmi dobre poznáte, že Environmentálny fond v súčasnosti nevie poskytovať žiadne finančné prostriedky iným inštitútom verejného práva ako napríklad sú vysoké školy, ako sú rôzne štátne inštitúcie, ktoré môžu napríklad používať peniaze na zatepľovanie rôznych internátov a podobne. Dávame ponuku a návrh, aby z Environmentálneho fondu v prípade že, samozrejme, jednotlivá schéma bude schválená cez ÚVO, to znamená, že sa nebude jednať o štátnu pomoc, aby mohli aj tieto inštitúcie žiadať o finančné prostriedky, takže v podstate dávame pomocnú ruku aj iným ako mestám a obciam, aby si mohli uplatňovať rôzne benefity na to, aby napríklad ochránili environmentálnu kvalitu, keď to tak poviem, svojich inštitúcií. Pokiaľ ide o druhú časť, ktorá je tiež veľmi dôležitá, aby Environmentálny fond mal väčšiu voľnosť pri posudzovaní v podstate projektov, do ktorých bude môcť vstupovať, v tejto oblasti najmä sa nám javia dôležité mať flexibilné nástroje napríklad pri veciach, ktoré súvisia s rôznymi infringementami, to znamená, napríklad dobre viete, že počas poslednej novelizácie zákona sme umožnili napríklad štátu, aby vedel vstupovať do uzatvárania skládok, ktoré boli napísané na nekontaktné osoby, inak povedané na rôzne subjekty, ktoré nevedia dnes už uzavrieť tú skládku, pretože v minulosti im bolo umožnené, aby sa tie skládky dostali do rúk rôznych bielych koní a podobne, ale voči Slovensku sú vedené infringementy v tejto veci. To znamená, že aby napríklad Environmentálny fond vedel využívať finančné prostriedky práve aj na tento účel napríklad, aby vedel poskytovať finančné prostriedky mestám a obciam, aby vedeli uzatvárať tieto skládky, pretože dnes vie poskytovať len úvery a nemyslím si, že je správne, ak nejaká obec má na svojom území toxickú skládku, ktorá je napísaná na nekontaktnú osobu, a tú skládku ovládla napríklad obec alebo samospráva, tak aby vždy si museli len zadlžovať obce a splácať potom tak dôležitú vec, ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom úverov. No a tretia vec, ktorá je tiež veľmi dôležitá, všetci viete, že na Slovensku funguje povinnosť ľudí si priplácať za rôzne produkty tým, že si ich kupujú, produkty, v obaloch. A táto skutočnosť sa zohľadňuje vo zvyšovaní cien. A tie finančné prostriedky sú dnes vyberané súkromnými spoločnosťami, čo je vlastne celé gro námietok voči tomuto zákonu, pretože, samozrejme, že existuje obrovský lobbing, tí ľudia o vás všetkých poobehávali. Veľmi dobre viem, že si aj napísali nejaký pozmeňujúci návrh, len sa hľadá ten kaskadér, ktorý to tu predloží, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bude ošetrovať práve finančné záujmy súkromných spoločností, aby, nedajbože, sa nestanovilo to, že tieto súkromné spoločnosti by mali mať limity, pokiaľ ide o ich výdavky na rôznu administratívnu činnosť. Dnes sa pohybuje približne 130 miliónov euro v tom, čo ľudia musia odvádzať týmto firmám. Prikazuje im to de facto zákon, takže je to taká istá anomália, ako keď napríklad konkrétne zdravotné poisťovne zo zákona majú príjem a ten príjem používajú na, mali by používať na úhradu zdravotných úkonov a v skutočnosti by si povedzme vyplatili 30 % na svoj vlastný, na svoju vlastnú réžiu. No dnes sa toto deje v rámci OZV. Keď som to dokonca na poslednej tripartite otvoril, tak ten pán, ktorý sa preslávil tým, že ma svojho času nazval, že som teda taký, že som bol na tripartite na nich, neviem, aké slovo povedal, v skratke drzí, keď som povedal, že vlastne väčšina z nich, čo tam chodia, tak sprivatizovali za jedno euro tie podniky, čo je historický fakt, tak nám vtedy zabudol povedať, že on je v konflikte záujmov, ten pán z RÚZ-ky, ten pán viceprezident, pretože on je tiež v jednej OZV-čke. A naposledy mi dal ešte jednu radu pred všetkými, môžete si ten záznam tiež vytiahnuť, mi povedal, že však nech do tohoto nejdem, do tejto zmeny zákona, že nech si aj ja založím jednu OZV-čku, hej? Tak som mu povedal, že ja si nebudem zakladať OZV-čku, ja som podpredseda vlády a minister životného prostredia, a ja nejdem ani na seba, ani na žiadneho iného človeka podnikať v tejto oblasti, ale budem obhajovať záujem ľudí, aby keď platia svoje peniaze v tých obaloch, tak aby sa tie peniaze vracali najmä samosprávam, tým, ktoré naozaj čo najviac triedia, pretože toto sa dnes nedeje. Takže vy všetci, ktorí tu sedíte - starostovia, primátori - tak viete, že neexistuje žiaden podstatný rozdiel medzi tými, ktorí triedia veľa a ktorí triedia málo. Tak v tejto oblasti si myslím, že celý tento zákon teraz bude o tom, že tu sa nahrnú za tento pultík ľudia, ktorí budú obhajovať súkromný záujem oproti verejnému. Teším sa na to, ako tu budem teraz počúvať, ako budete odôvodňovať, že štát by do tohto nemal vstupovať, že to je nejaká súťaž súkromná, pričom každý vie, že žiadna súkromná súťaž tu nie je, pretože to, čo sa deje, a ja plne súhlasím aj s tým, čo v minulosti v opozícii napríklad vytýkali zdravotným poisťovniam, že zo zákona majú povinnosť ľudia platiť odvody a súkromné povinnosti (poisťovne, pozn. red.) nemali žiadne limity na to, že čo môžu používať, tak sa prijal zákon, ktorý stanovil jasné pravidlá aspoň v tom, že nemôžu bezbreho zdravotné poisťovne peniaze, ktoré zo zákona boli určené na zdravotnú starostlivosť, aby tie peniaze nemohli používať na svoju réžiu, ale zaujímavé, že pri súkromných organizáciách zodpovednosti výrobcov, u súkromných firiem nikomu nevadí, že takmer 30 %, a najmä tie menšie, si nechávajú na svoju vlastnú réžiu. Takže v tomto zákone stanovujeme, že to môže byť maximálne 10 %. Veľmi sa teším na to, ako tu budete vystupovať a vysvetľovať občanom Slovenskej republiky, že nie, vy si myslíte, že by to nemalo byť len 10 %, že by to malo byť viac. Takže táto rozprava sa veľmi teším, ako tu bude vidieť, že súkromný záujem tu bude ošetrovaný poslancami Národnej rady, pretože len o tomto to bude a naozaj sa veľmi teším na to, kto nabere na seba tu toho Čierneho Petra a dá tu pozmeňujúci návrh zákona, ktorý, už sa to aj tu traduje, že si to samotné OZV-čka napísali. Takže sa veľmi teším, veľmi, si ho prečítam s veľkým uznaním. Takže myslím si, že všetko viac, čo o tomto sa bude hovoriť, je len debata, ako Slovákom vlastne vysvetliť, že budete len naďalej platiť a nebudete za to nič reálne dostávať, pretože súkromné spoločnosti majú chuť si tie peniaze nechávať, samozrejme, pre seba, tam sú neni žiadne verejné obstarávania. Budeme tu počúvať o tom, ako tie peniaze, veď oni sa vracajú nejak do, do ochrany životného prostredia cez rôzne, ja neviem, edukatívne projekty a neviem, čo všetko, proste hlúposti. Takže tento zákon ošetruje len to, aby čo najviac peňazí, ktoré ľudia musia platiť za obaly, sa naozaj vracali do ochrany životného prostredia cez aj to, že napríklad samosprávy, ktoré sú príkladné v triedení, tak naozaj dostanú oveľa viac peňazí. Po druhé, aby štát mal právo tiež mať organizáciu zodpovednosti výrobcov. To znamená ten model, ktorý tu bol v minulosti nastavený, že povinnosťou je odvádzať peniaze, ale štát z tohoto nechce na tomto trhu pôsobiť, tak moja odpoveď teda tu, ako stojím, nie je to, čo mi poradil pán viceprezident RÚZ, že ja si mám založiť vlastnú OZV-čku a skúsiť to. No tak je mi ľúto, ja si tu stojím preto, aby ľudia tie peniaze naozaj vedeli použiť na, aby tie peniaze naozaj smerovali do ochrany životného prostredia. Je to veľmi jednoduché a takto to stojí. A preto s týmto zákonom pôjdem ďalej. A keď sa táto Národná rada rozhodne byť na strane privátnych firiem a lobbingu a nie verejného záujmu, tak to veľmi patrične, samozrejme, potom aj spoločnosť pochopí. Takže ďakujem všetkým zatiaľ za podporu tým, že to máme v prerokovávaní a, samozrejme, že na normálne námietky som ochotný zaujať k nim aj nejaké stanovisko. Budeme tu dnes počúvať, že koľko organizácií z Európy sa proti tomu ohradilo, samozrejme, veď všetky súkromné spoločnosti v rámci Európskej únie sem posielali kadejaké listy, hej, takže tiež som zvedavý, kto tu všetko pôjde teraz čítať listy súkromných spoločností. Už sme tu mali v minulosti jeden pokus, ktorý doteraz sa nepodaril, a to je, že jedna pani poslankyňa za Progresívne Slovensko avizovala, že zvolá mimoriadny parlamentný výbor, lebo súkromné spoločnosti v odpadovom hospodárstve, a teda v, si to objednali, tak nakoniec ani opozícia do toho už nešla. Takže niečo podobné očakávam, tento bizár, že tu bude pokračovať, že budeme dneska počúvať, že aká európska taká asociácia, onaká, ktorá združuje tieto súkromné firmy, ktoré naozaj z toho si urobili perpetuum mobile na peniaze na úkor ľudí a ich peňaženiek, nám tu bude vysvetľovať, že proste ten model musí takto zostať. Všetci tu hovoríte o tom, že sú drahé potraviny, no sú drahé preto, lebo ľudia musia platiť v obaloch rôzne poplatky, ktoré končia v súkromných firmách. Takže myslím si, že každému je jasné, o čom ten zákon je, a budem sa vyjadrovať vlastne k ukončeniu potom v rámci záverečného slova. Ďakujem. [19:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kalivodovi. Nech sa páči. [19:14] Peter Kalivoda Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1047. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako aj Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [19:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal šesť písomných prihlášok a prvá vystúpi pani poslankyňa Stohlová za klub Progresívne Slovensko. [19:14] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa priznám, že teda počúvala som aj pána ministra v tomto úvodnom slove a ono by to možno aj sedelo, časť z toho, čo očakával, že bude teraz počuť, lebo naozaj na tej minulej schôdzi som plánovala začať túto rozpravu k obsahu zákona úplne inak, ale odvtedy sa naozaj mnoho vecí zmenilo a vyjasnilo, za ten mesiac, čo vlastne tento naliehavý-naliehavý zákon, ktorý musel ísť v skrátenom legislatívnom konaní, čakal na schôdzu, po tom, čo tento naliehavý-naliehavý zákon vlastne otvárame deň pred skončením schôdze. No musím povedať, že nebolo pre mňa prekvapením, že tak ako minister Huliak prišiel so svojím zákonom, ktorý riešil hazard a otváral otázku hazardu, ktorý podporoval hazard, tak minister Taraba prišiel takto s envirofondom. Ja si myslím, že to je dnes viac než jasný obraz koalície, kde jednoducho nejde o verejný záujem, ale o to, kto koho zvládne ako dovydierať a čo si vybaviť. Tieto zákony, tak ako má pán Huliak hazard, tak si, som presvedčená o tom, minister Taraba vybavil tento zákon za podporu štátneho rozpočtu, a tak sme dnes tu. A veď prečo by si aj minister Taraba nevybavil práve alebo nevybral práve Environmentálny fond a jeho ovládnutie, lebo to je to, o čom sa tu bavíme. Veď v envirofonde je nazbieraných za tie roky dve miliardy eur. Týmto zákonom navyše minister cieli k ovládnutiu systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vybavuje si v ňom, aby mohol z neho platiť pokuty za porušovanie európskeho práva. Tam sa, samozrejme, k všetkým tým podrobnostiam dostanem. Ale priznám sa, že bolo mi také podozrivé, že prečo, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo je to jednoducho také celé naliehavé, že však bolo by to možno aj celé menej podozrivé, keby sa to udialo v normálnom legislatívnom procese. My totiž vieme dnes veľmi jasne, že tie zákonné dôvody splnené jednoducho neboli, tu nešlo o žiadnu hroziacu hospodársku škodu. Nič o tom nevypovedá lepšie ako to, že ten zákon bol predložený na predchádzajúcej schôdzi a úplne pokojne bez hocijakých problémov si počkal na túto ďalšiu schôdzu. Tu sa prekladal čoraz neskôr a neskôr v programe, dokonca boli pred neho predradené aj správy, ktoré sme tu pred chvíľou počuli, ktoré tradične pre túto koalíciu nie sú absolútne žiadnou prioritou. Videli sme to aj z toho, že vlastne do diskusie sa zapájala iba opozícia. No a teda ja som presvedčená, že vďaka tomu mesiacu, čo sme čakali, tak dnes je jasný ten dôvod, prečo sa tento zákon predkladá, prečo sa s ním minister chcel pôvodne tak ponáhľať. On nám to vlastne pán minister povedal aj sám za ten mesiac, keď povedal, že z Environmentálneho fondu chce hradiť sanáciu areálu Istrochem. Pán minister, tak ja vás sklamem, budeme sa tu dneska baviť o tejto vašej motivácii, prečo predkladáte ten zákon. Vy ste to povedali, že v správe z Environmentálneho fondu chcete riešiť vyčistenie areálu Istrochemu. Kto nevie, o čom hovorím alebo o aké miesto ide, tak je to areál, nehnuteľnosť, pozemok, ktorý patrí Andrejovi Babišovi, najbohatšiemu oligarchovi v našom regióne snáď. No a teraz vysvetlím, prečo som presvedčená o tom, že práve to je tá motivácia pre to, že minister predkladá teraz ten zákon, ktorým cieli ovládnuť Environmentálny fond, aby mohol s týmito dvoma miliardami narábať svojvoľne ešte vo väčšej miere. Tak pozrime sa na ten, na ten celý príbeh, ako sa to stalo, lebo je to naozaj veľmi zaujímavé. Táto sanácia alebo čistenie areálu Istrochemu naozaj roky stálo. Je to situácia, ktorá sa roky nehýbala. Ja o tom viem, pretože som na túto tému, práve na túto tému, upozornila ešte v roku 2020, keď sa mi podarilo získať dovtedy utajovanú správu o znečistení, o obrovskom, naozaj obrovskom znečistení v rámci tohto areálu. A je proste pravda, že roky tam nikto nekonal, tá situácia sa nehýbala, bolo to zaseknuté. No a teraz, aby sme si hneď vyjasnili, že Tomášovi Tarabovi v tomto prípade určite nejde z nejakej, o to, z nejakej dobrej vôle riešiť environmentálne záťaže na Slovensku, ja to ilustrujem hneď na niekoľkých prípadoch. Prvým je vrakunská skládka, čo bol, čo bola sanácia pripravená, hotová na spustenie na práce, kým nedošiel minister Taraba a úplne znenazdajky to celé usekol, zastavil, škrtol. A urobil to bez toho, aby vlastne poskytol relevantné zdôvodnenie, a čo je ešte horšie, bez toho, aby poskytol relevantnú náhradu. A my teda, to už je vyše roka po tom, rok a pol po tom, najprv sme počuli, že teda má prísť nejaké úžasné náhradné riešenie, no, samozrejme, malo prísť do dvoch mesiacov, prosím pekne, to bola aj úloha z vlády, vidíme, že za rok a pol sa absolútne nekoná. Pán minister to riešenie, ktoré sa pripravovalo osem rokov, vrátil jednoducho do bodu nula. Rovnako takto stojí aj sanácia Predajnej, tých gudrónových jám, ktoré sa tam nachádzajú, kde dlho, dlhodobo je hrozba, že sa tieto, tieto jazerá toxické prelejú. Tak tam jednoducho to od roku, myslím, 2016 takisto čaká a pán minister nekoná. Jediné, na čo sa tam čaká, je, na to, aby sa vypísalo verejné obstarávanie. Nekoná. Nie, neexistuje na to dôvod, sú na to peniaze z eurofondov, neexistuje dôvod. Ak by ministrovi životného prostredia záležalo na environmentálnych záťažiach v skutočnosti, nech sa páči, tu je tá najjednoduchšia cesta, ako pomôcť ľuďom na Slovensku. Len spomeniem, že okrem toho sme videli za posledné mesiace aj to, že sa nevyčerpali alebo teda že rezortné organizácie ministerstva životného prostredia neprejavili záujem o čerpanie eurofondov z výziev, ktoré boli špecificky určené na sanáciu a prieskumy environmentálnych záťaží a vďaka tomu sa nevyužili desiatky miliónov eur. Tam jednoducho boli výzvy, do ktorých sa môže prihlásiť len ministerstvo životného prostredia, jeho rezortné organizácie, a tieto peniaze jednoducho prepadli do toho limitu, pretože mali, mali dedlajny, mali termíny v júni tohto roka a ten dôvod bol, že je tam nezáujem, nezáujem žiadateľov, čo pripomínam, je ministerstvo a jeho rezortné organizácie. Takže tu máme dokopy niekde okolo dvesto miliónov eur, vrakunská skládka, Predajná, tieto nevyčerpané eurofondy, ktoré tak nejako stoja a čakajú na tom ministerstve. No a zrazu pán minister začal napriek tomu, že tu je naozaj veľa agendy, ktorou treba a dá sa veľmi ľahko pohnúť, tak namiesto toho, aby sa venoval tomuto, tak začal veľmi aktívne konať práve v téme Istrochemu a tejto environmentálnej záťaži a zhodou-zhodou okolností, tie náhody životné, to bolo zopár dní po tom, ako sa osobne stretol práve s Andrejom Babišom. Ja som jednoducho presvedčená, že Tomáš Taraba nechce pomáhať verejnosti, nechce chrániť ľudí, nechce riešiť environmentálne záťaže, lebo na to mal veľa príležitostí takto rovno pred sebou. Nie, Tomáš Taraba chce v skutočnosti pomáhať oligarchovi Babišovi. Vysvetlím aj ako. Tomáš Taraba totiž ten zaseknutý proces, roky zaseknutý proces zrazu zázračne teda pohol a dostal ho do kľúčového momentu, kde má vláda určiť ministerstvo, ktoré tú environmentálnu záťaž, jej sanáciu bude riešiť, a tým definitívne štát na seba prevezme zodpovednosť. Ak sa toto stane, tak štát z verejných prostriedkov, z peňazí nás všetkých, zabezpečí vyčistenie pozemkov v areáli Istrochemu a Andreja Babiša to nebude stáť ani cent. Naopak, on na tom ešte veľmi dobre, naozaj veľmi dobre zarobí, pretože tie pozemky tým, že sa vyčistia, tak to budú naozaj lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy a Andrej Babiš na nich poriadne zarobí. No problémom ale je, že to, čo sme si zatiaľ povedali, tak z tých ušetrených eurofondov za zastavenie vrakunskej skládky, za neriešenie Predajnej, za nevyčerpané eurofondy s víziou, ktoré končili v júni tohto roka, tak to stále nestačí, pretože odhad sanácie je niekde alebo v roku 2020 bol niekde okolo 350 miliónov, teraz sú tie odhady niekde približne možno spriemerované okolo pol miliardy, pol miliardy na vyčistenie tejto záťaže. No a to, čo sme si zatiaľ povedali, tie naškrabkané eurofondy, tie sa pohybujú niekde okolo 200 miliónov. Takže je jasné, že na celú tú sanáciu to stačiť nebude, eurofondy na to stačiť nebudú a tu aj pripomeniem, že ak všetky tie peniaze pôjdu práve na riešenie Istrochemu, tak nezostane na riešenie žiadnej ďalšej environmentálnej záťaže na Slovensku a treba povedať, že žiadna ďalšia sa ani nerieši a nie je v procese. No a práve sem prichádza vhod takpovediac envirofond, pretože ako nám aj pán minister povedal, on chce platiť tú sanáciu environmentálnej záťaže práve z envirofondu, doplatiť si k tým 200 miliónom, ktoré sú naškrabkané, ušetrené na ministerstve pre Andreja Babiša z envirofondu. No a presne preto prináša túto novelu zákona, respektíve celý nový zákon o Environmentálnom fonde, aby mohol o tých dvoch miliardách rozhodovať svojvoľne a zaplatiť z peňazí, z ktorých majú naozaj profitovať všetci ľudia na Slovensku, sanáciu pre Andreja Babiša. Aký krásny vianočný darček, pán minister. No a minister sa pritom oháňa rozhodnutiami okresných, okresného úradu, že pán Babiš nie je povinný vyčistiť tieto pozemky. Ja tieto rozhodnutia veľmi dobre poznám a treba povedať, že prvé z nich bolo v roku 2016 a potom zázračne práve tento rok, v roku 2025 pribudli ďalšie tri a úplnou náhodou sa to týka práve parciel, ktoré patria firme Andreja Babiša. Tých náhod je nejako, nejako veľa. A ja sa priznám, že mňa dosť zaráža, že týmito rozhodnutiami sa minister zaštiťuje, keď pritom alebo teda to je akoby ten ultimátny dôvod, prečo to proste nejde inak, musí to zaplatiť štát tých pol miliardy, nejde to jednoducho inak. A mňa teda veľmi vyrušuje, že minister pritom vôbec nehovorí o tom pofidérnom spôsobe, akým prebehla privatizácia toho podniku, ku ktorému patria, patrí ten pozemok, tie pozemky, kde sa nachádza environmentálna záťaž, tá privatizácia, ktorou sa Andrej Babiš zbavil takpovediac zodpovednosti riešiť túto environmentálnu záťaž. Tie formulácie jednoducho, ktoré tam sú, o tom nepočujeme. Tak ja využijem túto príležitosť a niečo tomuto ctenému plénu k tomu poviem, lebo si myslím, že je veľmi dôležité, aby aj koaliční poslanci a poslankyne chápali ten kontext, ktorým tento zákon prichádza do Národnej rady. Andrej Babiš kupoval Istrochem, tú firmu, aj s environmentálnou záťažou a treba povedať, že aj s vedomosťou o tejto environmentálnej záťaži. Napriek tomu mu tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva, lebo naozaj tá privatizácia prebehla pofidérne, tak tá vágne naformulovaná privatizačná zmluva mu ukladala len povinnosť investovať do desiatich rokov 33 miliónov do rozvoja najmä, najmä do ekológie. Tá environmentálna záťaž je naozaj obrovských rozmerov. Ja som presvedčená, že v rámci Bratislavy je to najväčšia environmentálna záťaž. Povedala by som, že je to v top trojke aj v rámci Slovenska. Tam, samozrejme, musíme brať aj do úvahy rôzne ďalšie faktory. A firma Andreja Babiša sa mala privatizačnou zmluvou zbaviť povinnosti vyčistiť toto znečistenie investíciami najmä do ekológie. Tak myslím, že si vieme všetci pod tým kadečo predstaviť. No a ono sa to aj potvrdilo, pretože podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, podarilo sa nám dostať po rokoch k dokumentom, ktoré doteraz neboli zverejnené, my dnes vieme, že mnohé tieto investície sa naozaj ekológie týkali len minimálne. Zároveň nemáme žiadne dôkazy, že tie investície boli vykonané v tej dohodnutej sume 33 miliónov, pretože neboli vyčíslené v tých podkladoch, ktorými operoval okresný úrad. Časť týchto investícií nebola urobená v lehote, ktorá bola zmluvne dohodnutá do roku 2012, ale napríklad až v roku 2016. Prípadne niektoré opatrenia v tých podkladoch boli, figurovalo len, že sú v príprave. Tak asi sa tu hráme na dobré slovo. No a napokon firma Andreja Babiša nezdokladovala ani zlepšenie životného prostredia, hoci to je podmienka, ktorú jej ukladal zákon, a to je niečo, čo mal okresný úrad jednoznačne posudzovať. Nedostal k tomu predloženú ale žiadnu dokumentáciu. Ja aj uvediem zopár príkladov týchto investícií, lebo myslím si, že príklady úplne najlepšie ilustrujú tú absurditu. Sú to jednoducho investície, vďaka ktorým okresný úrad Andreja Babiša zbavil zodpovednosti za environmentálnu záťaž obrovských rozmerov. Tak firma napríklad kúpila cisternu, nech sa páči, cisterna za environmentálnu záťaž, zrekonštruovala svoju administratívnu budovu, no tým sa teda riadne riešila environmentálna záťaž, nainštalovala v areáli rozhlas, vymenila na objektoch okná alebo osvetlenie, vymenila výťah, zrekonštruovala železničnú vlečku a moje obľúbené, dostala odpustenie riešiť environmentálnu záťaž v Bratislave v Istrocheme tým, že vďaka tomu, že rozšírila, rozšírila skládku odpadov v úplne inej obci. Takže aj takéto naozaj výnimočné počiny nájdeme v podkladoch, ktoré posudzoval okresný úrad. Ja som teda presvedčená, že toto sú príklady úplne bežných investícií firmy do vlastného rozvoja, na vlastný prospech alebo na splnenie nejakých štátnych noriem k aktuálnej výrobe a prevádzke firmy, nie na riešenie starej environmentálnej záťaže. My zároveň nepoznáme ich kumulatívnu hodnotu a ten deklarovaný pozitívny vplyv na životné prostredie je naozaj len deklarovaný vlastnými vyhláseniami firmy. No a podotýkam ešte, že naozaj aj samotný privatizačný projekt, ktorý bol podkladom k tej privatizačnej zmluve, hovorí, že jadro environmentálnej záťaže je v znečistení podzemnej vody, je to tam aj vyčíslené a tie čísla podľa všetkého presne potom boli akoby základom, prečo firma mala práve 33 miliónov investovať. Hoci aj samotný privatizačný projekt hovorí, že nie je dostatok podkladov na to vyčíslenie, je tam hlavne spomenuté, že je to znečistenie v podzemnej vode. No ale ani jedno z tých vykázaných opatrení sa nijakým spôsobom tej znečistenej podzemnej vody nedotýka, nerieši, nerieši ju, hoci opakujem, to vyžaduje zákon a je to niečo, čo mal v skutočnosti posudzovať okresný úrad. Takže takto nejako sa pristupovalo k plneniu tej privatizačnej zmluvy, ale pána ministra životného prostredia toto vôbec nevyrušovalo, vôbec o tom nehovoril, naopak, len dookola obhajoval Andreja Babiša. Pána ministra takisto nevyrušovalo to, že aj keby, aj keby sa s tou, aj keby sa s tou environmentálnou záťažou alebo teda tým, ako pofidérne sa jej Andrej Babiš zbavil, a treba povedať, že existujú tam nástroje na to, aby sa to spochybnilo, my taký jeden využívame, je to podnet na Generálnu prokuratúru na prešetrenie, minimálne teda v prípade troch zo štyroch sa to ešte stále dá. My sme na základe všetkých tých získaných dokumentov takéto podanie vypracovali, kde veľmi jasne spochybňujeme postup okresného úradu pre všetky tie zmienené absurdnosti, ktoré som tu spomenula. A ja si myslím, že je úplne základnou povinnosťou toto urobiť pre každého, kto slúži záujmom Slovenska. To, že to pán minister neurobil, si myslím, že je dostatočne výpovedné. (Reakcia ministra Tarabu.) Pán minister, budete mať slovo, nech sa páči, môžete si dať aj, nielen záverečné slovo, nech sa páči, vystúpte, keď budete mať čas, myslím, že pán, prosím vás, pán minister... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán minister, však môžte sa prihlásiť potom do rozpravy. Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR V 2016 (reakcia ministra Tarabu), myslíte, keď bol, keď v roku 2016, keď bol primátorom pán Nesrovnal (reakcia ministra Tarabu), nech sa páči, prihláste sa, pán minister. Môžme sa tak dohodnúť? Pán minister, môžme? (Reakcia ministra Tarabu.) Pán predsedajúci, môžem poprosiť? Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Myslím, že pán minister vie, že sa môže prihlásiť do rozpravy a verím, že pán minister a podpredseda vlády bude, pán podpredseda vlády bude rešpektovať rokovací poriadok a využije oprávnenia, ktoré má. Môžme pokračovať ďalej. Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR No, pán minister, teda okrem toho, akým pofidérnym spôsobom prebehla tá privatizácia, čo my, my to spochybňujeme, my to spochybňujeme, my to podávame na okresný úrad. Takže existuje aj spravodlivejšie riešenie. Ak sa takýmto spôsobom niekto zbaví tej povinnosti, tak stále vieme zaviesť mechanizmus, kde ten súkromník, v tomto prípade Andrej Babiš, bude musieť vrátiť štátu sumu, o ktorú sa mu zhodnotia tie pozemky, aspoň niečo. V prípade týchto pozemkov v Istrocheme sú to naozaj stovky miliónov eur, čo nie je zanedbateľný podiel. Aspoň takto by sa ten súkromník musel podieľať na sanácii alebo na nákladoch na sanáciu tejto environmentálnej záťaže. Ja som takúto legislatívu predkladala hneď dvakrát v tomto parlamente. Samozrejme, koalícia to obidvakrát odmietla. Raz to bolo dokonca ako pozmeňujúci návrh priamo k zákonu ministra Tarabu. Neprejavil záujem o takéto spravodlivejšie riešenie, ale potom ešte minulý rok ho sám pán minister predložil ako vlastný návrh do medzirezortného pripomienkového konania. Predpokladám, že si spomína na takýto zákon. No problém je, že ten normálne prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a potom sa zrazu zasekol. Už rok je ten zákon hotový a pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní, neexistuje dôvod, prečo tu už dávno nemal pristáť v Národnej rade. Zase ďalšia náhoda akurát v tom čase, keď sa to hodí Andrejovi Babišovi. No ja myslím, že ten obraz toho, aké všetky nástroje mal minister Taraba k dispozícii na to, aby naozaj riešil túto obrovskú nespravodlivosť, ktorá sa na Slovensku udiala, naozaj, aby sa tu nejaká firma zbavila zodpovednosti vyčistiť sanáciu za pol miliardy tým, že si nakúpi nákladné auto, vymení okná, výťahy, nainštaluje si rozhlas, tak to naozaj si myslím, že je niečo, čo už nemôžete ani vy ignorovať, čo je tak do očí bijúce tento rozpor. A nie je horší výsledok ako to, že minister Taraba napriek tomu neustále obhajuje Andreja Babiša a nekoná. A pripomínam, má najlepšiu pozíciu ako minister s celým svojím aparátom podať takýto podnet a len umožniť, umožniť, lebo tá lehota je tri roky, aby sa znova preskúmalo toto rozhodnutie. Jednoducho neexistuje, neexistuje jeden dôvod, prečo to minister životného prostredia neurobí, ak slúži záujmom Slovenska a nie záujmom Andreja Babiša. Týmto naozaj apelujem aj na koaličných poslancov a poslankyne, že toto je vážna vec a ten zákon o Environmentálnom fonde treba vnímať v tomto kontexte, v akej dobe prichádza a čo umožní ministrovi životného prostredia, aby získal naozaj ultimátnu kontrolu nad envirofondom, v ktorom sú dve miliardy eur. On to sám povedal, že plánuje tieto peniaze využiť na zaplatenie sanácie Istrochemu - pozemkov Andreja Babiša. No stručne sa dotknem, lebo toto je podľa mňa jednoznačne tá hlavná motivácia, ale stručne sa dotknem ďalších problematických častí. Naozaj považujem za neuveriteľnú drzosť, a to pán minister nespomenul v tom svojom úvodnom slove, kto vie prečo, že si v tomto zákone vybavuje možnosť platiť z envirofondu pokuty za porušovanie práva Európskej únie. Treba pritom povedať, že práve ministerstvo životného prostredia je premiantom v infringementoch a žalobách, ktorým čelíme z pozície Európskej komisie, jednoducho neplní si svoje povinnosti v ochrane životného prostredia. Jeho výkon je v tomto smere jeden z najhorších, ak nie priamo ten najhorší. A treba povedať, že áno, toto je dlhodobý problém ministerstva životného prostredia, ale práve za pána Tarabu sa tá situácia ešte zhoršila, ten problém sa prehĺbil, pretože ja som teda presvedčená, že sa vôbec nesnaží tie kritické situácie riešiť, naopak, ešte sa to zhoršuje. Vidíme to pri mnohých napríklad pri žalobe, ktorá sa týka hlucháňa, tam vidíme priamo v rámci národných parkov ťažby, ktoré ohrozujú takéto biotopy, kde žije tento živočích a tým pádom sa zhoršuje situácia, ktorá sa týka tejto žaloby. Najnovšie vieme, že tu máme infringement, ďalší infringement pre nedostatočnú ochranu ovzdušia. No a tam si môžeme kľudne aj povedať, že čo sa týka ovzdušia, riešiť infringementy, čo v tom zvládol pán minister, tak to bolo napríklad to, že zastavil pripravený, opäť pripravený, projekt riešenia znečisteného ovzdušia v Jelšave, čo je naozaj ťažko skúšaný región, ktorý je z hľadiska toho ovzdušia jeden z najhorších, ak nie rovno najhorší. Bol tam pripravený projekt, dva roky sa na tom pracovalo spoločne so samosprávou a minister ho najprv povolil, a potom jedného dňa prišiel a rozmyslel si to a povedal, že nič z toho nebude bez náhrady. Takže tam asi vidíme, ako pán minister sa správa alebo stavia k infringementom a ako sa pokúša nimi nejakým spôsobom pohnúť. Ja som v skutočnosti presvedčená, že minister Taraba rezignoval na svoju ministerskú prácu a namiesto toho si vymyslel lepší spôsob, že jednoducho tie pokuty, ktoré potom z toho budú vyplývať, že si tie povinnosti nerobí, tak že ich bude platiť z envirofondu. Ako sa chystá z envirofondu urobiť štátnu OZV alebo teda Organizáciu zodpovednosti výrobcov, to nechám na kolegu Michala Saba, ktorý sa práve podrobne venuje odpadovému hospodárstvu. Ja len teda spomeniem, že okrem iného aj okrem tých rôznych priemyselných zväzov, ktoré kedysi boli pre pána ministra dôležité, a teda fotil sa s nimi a chodil sa stretávať a tváril sa, že on bude ten ich skrytý minister hospodárstva 20. storočia na ministerstve životného prostredia, tak už je s nimi, samozrejme, nie tak zadobre. Ozval sa proti tomu aj Protimonopolný úrad, samosprávy, zamestnávatelia. Jednoducho tá zhoda, že tento zákon je zlý, je naprieč všetkými týmito organizáciami. Poukazuje sa okrem iného aj na rozpor s právom Európskej únie napríklad pravidlami férovej hospodárskej súťaže. A ja som presvedčená, že aj tu nám minister Taraba zarába na ďalší vážny problém. Len to zhrniem nakoniec, že tento zákon jednoducho neprináša Slovensku nič pozitívne. Tu nie je žiadna pozitívna motivácia, žiaden prínos pre ľudí na Slovensku. Neexistuje jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ten nový zákon, ktorý prišiel bez pripomienkovania, sčista-jasna sa proste jedného dňa zjavil pod pazuchou pána ministra na vláde, tak ktorý by jeden dôvod vo verejnom záujme, ktorý by ho odôvodňoval. Ja som presvedčená, že kto tento zákon podporí, tak odsúhlasuje pol miliardy pre Andreja Babiša, odsúhlasuje zoštátnenie funkčného systému odpadového hospodárstva v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Jasné, poďme ho zlepšovať, ale vy ho namiesto toho rozoberáte. A som teda presvedčená, resp. kto podporí tento zákon, tak som presvedčená, že odsúhlasuje aj to, aby Tomáš Taraba už na svojom ministerstve nemusel robiť vôbec nič a pokuty za neplnenie povinností si hradil z peňazí nás všetkých. Tento zákon je jednoducho drzosť, nonsens, neprinesie Slovensku nič dobré a ja vyzývam naozaj aj koaličných poslancov a poslankyne, aby ho nepodporili. Ďakujem pekne. [19:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem aj ja, pani poslankyňa. S faktickou pán poslanec Kalivoda. [19:44] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Stohlová, no vy ste neostali naozaj nič dlžná vašej aktivistickej povesti. Vy ste tárali piate cez deviate, vy ste pomiešali naozaj jak ten psík s mačičkou, keď varil guláš a nahádzali tam úplne všetko. Ja som si takých pár poznámok urobil. Hovoríte o, ako rozprava je o Environmentálnom fonde, 90 % vášho vystúpenia sa týkalo Istrochemu. No škoda, že ste takto hlasno nevystupovali v tom 2025, kedy bolo vydané rozhodnutie Okresným úradom Bratislava a hlavným účastníkom bolo mesto, hlavné mesto Bratislava s vaším primátorom, progresívnym primátorom pánom Vallom, ktorý naozaj teda toto mesto doviedol do katastrofálnej situácie, ale ani tu sa neozval. Tak neviem, tam by ste možno mohli, možno mohli skôr adresovať svoje výčitky. Hovoríte o ovládnutí Environmentálneho fondu ministrom životného prostredia. Mňa by fakt zaujímalo, či mi budete vedieť povedať konkrétne paragrafové znenie v tomto zákone, kde minister získava nejaké silné právomoci a silnejšie právomoci oproti tomu súčasnému stavu, ako ovládnuť Environmentálny fond. No ja som ich tam nenašiel, hej, a to viem, o čom hovorím. Hovoríte o vrakunskej skládke, no plačete na nesprávnom hrobe. Znova to bolo Budajovské vedenie ministerstva životného prostredia, ktoré zbabralo celý proces, ale že definitívne ho zbabralo, nevykúpilo pozemky, ktoré malo vykúpiť, a preto sme prišli o desiatky miliónov eur. Ako môžte hovoriť o tom, že to toto vedenie ministerstva alebo táto vláda zbabrala, veď vy už fakt sa tej svojej, v tej svojej progresívnej zadubenosti prestaňte utápať a pomenujte veci naozaj pravým slovom, ale tu ste vyslovene klamali, vyslovene. Veď to spackali Budajovci a vy to veľmi dobre viete. A niekoľkokrát sme o tom aj s vaším kolegom pánom Sabom hovorili, aj na konferencii v TA3-ke pred niekoľkými rokmi, takže prosím vás pekne, vráťte sa k faktom vo vašich vystúpeniach, tieto bláboly naozaj nikoho nezaujímajú. Ďakujem. [19:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [19:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Stohlová, ja teda na rozdiel od pána poslanca Kalivodu nepovažujem slovo aktivista za nadávku a vôbec by som si to nejako ako nebral k srdcu, ako to je normálna pozícia a je dobré, že niektorí poslanci sú aktívni a že majú za sebou aktivistickú minulosť. Myslím, že by sme sa mali baviť vecne a nie sa tu navzájom urážať a obviňovať. A toto už je taký kolorit vládnej koalície, že za všetko môže niekto iný, Matovič, Heger, Ódor a konsolidácia a dezinformačná kampaň opozície môže za nárast drobných krádeží a podobne. No ale mňa teda zaujali, a teda úplne súhlasím s tým konštatovaním o neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie. A ono tie skrátené legislatívne konania, ktoré nám sem chodia ako na bežiacom páse, ja si nepamätám na žiadnu riadnu schôdzu, kedy by nebolo na programe nejaké skrátené legislatívne konanie, tak každé má nejaké špecifikum. Niektoré má také, že sa proste skracuje aj to skrátenie, čiže sa obmedzuje rozprava, iné sú také, že síce by aj opozícia zahlasovala za ten návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo si uvedomuje potrebu toho skrátenia, ale vláda tam napíše také nezmysly, ako pri tom horalkovom paragrafe, že väčšina opozície sa nedokáže cez to preniesť a nezahlasuje za. No a toto je také zvláštne skrátené legislatívne konanie, lebo v novembri to bolo tak urgentné, že to muselo ísť do skráteného konania, ale potom už koalícii nestálo za to ani to, aby v prvom čítaní aspoň na tej predchádzajúcej schôdzi bol ten návrh prerokovaný. A teraz to tiež vyzeralo takmer, že to prepadne. [19:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Čaučík. [19:44] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Stohlová, hovorili ste o tom, že pán minister chce platiť sanáciu vrakunskej skládky, aby stovky miliónov zaplatil štát z prostriedkov envirofondu a k tomu smeruje aj tento návrh zákona. Ja som pozorne počúval pána ministra pri uvedení dnes tohoto prvého čítania. Hovoril o tom, že sú tu tri oblasti, ktoré sú preňho dôležité. Prvá je rozšírenie možností Environmentálneho fondu, aby mohol poskytovať finančné prostriedky aj iným subjektom na iné typy opatrení. Druhé je pomoc obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili. A tretie sa týkalo organizácií rozšírených zodpovedností výrobcov, a teda peňazí od občanov za obaly a ich skutočné využitie. Toto, o čom ste mali vy váš príspevok v rozprave, sa týka tej druhej oblasti - pomoci obciam pri záťažiach, ktoré nespôsobili. A pán minister hovoril, že považuje za dôležité, aby sa riešili situácie, keď environmentálna záťaž alebo toxická skládka je na území obce, ktorú obec sama nespôsobila a môže to byť historický problém, ktorý mohol byť vytvorený súkromným subjektom, ako je to aj v tomto prípade, ktorý ste vy adresovali. Lebo stáva sa, že obec má na svojom území toxickú skládku, nemá nad ňou kontrolu a napriek tomu nesie finančnú a administratívnu zodpovednosť za jej riešenie. Takže mňa by v tomto kontexte zaujímalo, pán minister, váš pohľad na to, čo povedala pani kolegyňa Stohlová a ako chcete riešiť reálne potom vrakunskú skládku aj v súvislosti s týmto návrhom zákona, ktorý podávate. A dotknem sa veľmi krátko aj skráteného legislatívneho konania, lebo áno, na minulej schôdzi ste to presadzovali ako SLK, takisto na výbore, ale nakoniec nebolo potrebné a koalícia to odstrihla na ďalšiu schôdzu, to znamená, nemuselo sa tak ísť. [19:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [19:44] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa, pán minister vo svojom úvodnom slove ako taký veštec predpovedal, že čo všetko budeme v našich príspevkoch rozprávať, čo budeme riešiť, tak možno si ho prekvapila, pretože on urobil naozaj maximum v tom, aby nebola reč o Istrocheme, tak možno bude prekvapený, o čom budú ďalšie príspevky. Ja chcem určite z toho úvodného slova oceniť ministra životného prostredia, že po vyše dvoch rokoch vo svojej funkcii sa konečne naučil rozdiel medzi triedením a recykláciou. Výborne, gratulujem, bolo mi cťou ho to naučiť, ale po tom úvodnom slove tak som si všimol, že taký ďalší nedostatok, zajtra si povieme niečo o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo konkrétne všetko pod ňu spadá, lebo tam je ešte ďalšia medzera na vzdelávanie. Nevadí, povieme si o neobalových výrobkoch. My sme si pred týmto úvodným vystúpením spravili také bingo kartičky, že čo všetko asi v tom úvodnom slove odznie, tak sme ostali celkom prekvapení, že čo všetko neodznelo, ale každopádne spomenul nášho primátora, tak možno k tomu by sme si mohli povedať nejaké usmernenie. Ale chcel by som ešte v tejto faktickej spomenúť dôležitú vec, možno sa odkloním, ale nie veľmi, od tohto návrhu zákona. Dnes je Medzinárodný deň ľudských práv a my máme právo na zdravé životné prostredie ako základné ľudské právo, dokonca v ústave v čl. 44, že každý má právo na priaznivé životné prostredie. V medzinárodných dokumentoch je právo na životné prostredie spájané aj so zdravím, aj s informáciami napríklad cez Aarhuský dohovor. A my predsa vieme, že minister Taraba urobil naozaj maximum pre to, aby napríklad vylúčil verejnosť z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. A ono tento zákon je aj toho dôkazom, pretože je tu ďalší návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, resp. konkrétne Tomáša Tarabu, ktorý ani len neprešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie. Takže toľko k rešpektovaniu základných ľudských práv touto koalíciou. [19:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [19:44] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak ja sa skúsim stručne dotknúť k tomu, čo tu odznelo, teda dotknúť sa toho, čo tu odznelo. No, pán Kalivoda, viete, vám to mohlo pripadať možno zvláštne alebo vám to nedávalo zmysel, ja som sa, naopak, tú logiku snažila veľmi podrobne vyskladať, pretože ja som presvedčená, že pán minister si tú pôdu na to, aby mohol Istrochem pre Andreja Babiša zaplatiť z envirofondu, chystal už naozaj dlho, takže áno, museli sme sa vrátiť niekam do roku 2016, ale myslím si, že to stojí za to, pretože je kľúčové povedať si motiváciu, čo je za týmto úplne novým zákonom, ktorý prišiel sčita-jasna, zjavil sa bez pripomienkového konania. Ja som nepočula jeden jediný dôvod, prečo bol takto prinesený, aké sú to dôvody. My vieme, že tie hospodárske alebo hroziace hospodárske škody to určite nie sú. Ďalej, môžete mať, samozrejme, rôzny názor na to, čoho sa aj ja dotýkam, čo adresujem v tej rozprave alebo ako konám. Ja teda adresujem ten problém tam, kde je to kľúčové. Ja spochybňujem alebo my spochybňujeme úrad, ktorý rozhodoval, pán Kalivoda, rozhodoval o tej veci. Čiže predpokladám, že tu si rozumieme nejakému tomu kompetenčnému rozdielu a kto čo môže robiť, takže ja idem k jadru, pretože ja chcem, aby sa to rozhodnutie zvrátilo. Pán Čaučík, tam len možno dodám, že v skutočnosti toto znečistenie alebo tú sanáciu nemá platiť obec. Toto má platiť buď vlastník, alebo štát. Ja som presvedčená, že stále môžme urobiť všetko pre to alebo stále je možné docieliť, aby to platil ten vlastník, keď sme si ukázali, ako prebehla tá privatizácia. A ďakujem tebe, Michal, teším sa naozaj na tvoj príspevok. Hádam sa pán minister opäť niečo naučí. [19:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho O vystúpenie požiadal pán minister. Na jednu minútu ho umožním a potom to prerušíme. Nech sa páči pán minister. [19:44] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rád, keď ma ide poučovať osoba, čo nevie, kedy vznikol samostatný štát a kto bol prvý prezident. Takže, pani Stohlová, vy sa vyučujte samu seba. Celý tento výstup boli absolútne klamstvá. Ja som ani slovom nespomenul Istrochem. Aby bolo všetkým občanom jasné, existovali iba dva subjekty, ktoré boli účastníkom konania pri Istrocheme, o ktorom nerozhodovalo ministerstvo životného prostredia. Bol to PS-kársky primátor Vallo, hlavné mesto Bratislava, ktorý bol jediný, ktorý sa neodvolal. Takže PS-ko vysvetlite, jak ste v tom namočení, keď ste sa neodvolali ako jediný subjekt. Preto tu stále točíte Istrochem, lebo ste v tom po uši namočení, po uši namočení. Pokiaľ ide o Vrakuňu, Vrakuňa preto nemohla pokračovať, lebo zabudli vyplatiť vyvlastňovacím kolkom peniaze a nemohli vyvlastniť pozemky. Potom jej kamaráti, tejto lobistky z Envisanu, ktorí chceli zvolať mimoriadny výbor o environmentálnych záťažiach, tak získali vtedy všetci paniku a predošlý minister podpísal dodatkom, lebo nemali eurofondy, nemali rozpočet, tak predĺžili celú tú zmluvu o viac ako zákon o verejnom obstarávaní umožňoval. Takže veľmi si dobre zapamätajte, čo tu pani Stohlová narozprávala a kedy pôjdu von eurofondové projekty ohľadom Vrakune aj ohľadom teda tých gudrónových jám, pretože tie peniaze sú zazmluvnené. Takže celý... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [19:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Dobre, pán minister. Pán minister, stačilo, ďakujem pekne. Bola to fantasticky užitočne využitá posledná minúta tohto dňa rokovacieho. Prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)