Rokovanie NR SR 3. 12. 2025 – Schôdza NR SR – zákony o sociálnych službách, DPH a označeniach pôvodu

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Otváram siedmy rokovací deň 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal poslanec Škripek. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády má parlamentnú tlač 1133. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [09:01] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Pardon. Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vyjadrím sa zatiaľ len k skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja som to už včera uviedol aj na výbore. Zvolili sme presne tú istú stratégiu ako pri reforme posudkovej činnosti, ktorú napokon sa podarilo v rovnakom režime schváliť a prijať ústavnou väčšinou a som rád, že posudková činnosť funguje, ešte tento týždeň budem informovať o tom, ako stíhame lehoty za mesiac september, ale ako sa, ako hovorí klasik o tom potom. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, teda tak ako som povedal, zvolili sme radšej rovnaký režim ako pri reforme posudkovej činnosti, pretože sme chceli vytvoriť čo najväčší a najdlhší priestor na odbornú diskusiu či už v pracovnej skupine alebo v iných skupinách. Musím povedať, že to prinieslo svoje ovocie opäť, pretože drvivá väčšina komunity poskytovateľov sociálnych služieb podporuje túto reformu práve kvôli tomu, že boli vydiskutované vlastne všetky otázky a môžem vás aj aktuálne informovať, že bola vydiskutovaná aj tá posledná, ktorá sa týkala kumulácie formálnej, teda súbehu formálnej a neformálnej starostlivosti, platforma rodín nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bude predložený tlieska, tak pevne verím, že sa podarilo nájsť v týchto ťažkých časoch konsenzus. Dva roky sa to teda pripravovalo. Ako som povedal, vytvorili sme čo najväčší priestor pre pracovnú skupinu, do ktorej sme pozvali aj opozičných poslancov, do pripomienkového procesu sa napokon zapojila z opozičných strán len SaS, kde sme aj vyhoveli čiastočne pripomienke k tomuto návrhu zákona. Ja si takto predstavujem diskusiu o tak dôležitých veciach ako je reforma financovania sociálnych služieb, ktorá je napojená na Plán obnovy, ale keďže je napojená na Plán obnovy, tak pokiaľ by sme ju neschválili k 01.01., teda splatnosťou k 01.01.2026, tak by jednoducho hrozilo Slovensku nenaplnenie míľnika a tým pádom by sa ohrozila platba z Plánu obnovy a zároveň by hrozila aj sankcia dokonca o výške 480 miliónov eur. Takže v taktom prípade by nastala hospodárska škoda, čím je splnený aj dôvod, aj zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale ako som povedal, to racio bolo niekde inde. Pevne verím, že všetky strany, ktoré prijali túto stratégiu a túto väčšiu možnosť diskutovať, to ocenili, pretože, dobrý deň, pretože túto reformu napokon podporuje Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, Komora opatrovateliek Slovenskej republiky, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Sociofórum, Fórum pre občanov so zdravotným postihnutím a ako som povedal aktuálne už aj platforma rodín a zároveň samozrejme viete dobre, že už bol odstránený aj rozpor s SK8, teda s vyššími územnými celkami. Toto bol dôvod, prečo sme do poslednej chvíle rokovali teda na odborných kruhoch a ja vás môžem len požiadať o porozumenie, pochopenie a samozrejme podporu tejto dôležitej reformy napojenej na Plán obnovy. Ďakujem veľmi pekne. [09:05] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo členke výboru pre sociálne veci poslankyni Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:05] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1187 z 01. decembra 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1133) na prerokovanie výboru pre sociálne veci do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 41. schôdzi a uznesením č. 140 z 02. decembra ´25 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 43. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, všeobecnú rozpravu. [09:06] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky. Poslankyňa Petrík, Turčanová, Hajko. Za poslanecký klub poslankyňa Petrík. [09:07] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Sme tu dnes k téme veľmi dôležitej z môjho pohľadu. Dobré ráno, Veronika. Máme pred sebou veľmi dôležitý zákon. Dokonca ako aj pán minister povedal, je to míľnik Plánu obnovy, ktorý mal pôvodne priniesť 510 miliónov eur do tak potrebnej a tak krvácajúcej oblasti, akou sú na Slovensku sociálne služby. Teraz už prináša len 300 miliónov, aj keď teda vďaka Bohu aj za to, ale teda o tom budem hovoriť asi ani len ja viac v druhom čítaní. Sociálne služby sú veľmi široký pojem a pre mnohých ľudí je to pomerne abstraktný pojem, pod ktorým si vlastne ani nevedia predstaviť o čo ide, pokým sa sami nedostanú alebo ich blízki pokým sa nedostanú do životnej situácie, kedy tieto služby začnú nevyhnutne potrebovať. A preto považujem za dôležité aj v tejto rozprave, aj keď sme teda v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní za potrebné vôbec vysvetliť, o aké služby ide a prečo je špeciálne dôležité, aby boli akékoľvek návrhy zákonov predkladané v tejto oblasti, schvaľované v štandardnom legislatívnom procese a dovolili dostatočnú diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami. Nielen teda rôznymi organizáciami a inštitúciami odbornými, ale aj s poslancami a poslankyňami v parlamente. Pretože tu ide vyslovene o životy ľudí, o životy tých najzraniteľnejších našich najstarších spoluobčanov alebo zdravotne či inak znevýhodnených ľudí. Takže veľmi krátko by som chcela aj vysvetliť tento pojem aj pre tých, ktorí nás možno počúvajú doma, lebo aj takí ľudia sú, ktorých zaujíma to, čo sa deje v pléne Národnej rady. Takže sociálne služby to je komplexný systém poskytovania rôznych typov podpory a pomoci a starostlivosti, ktoré sú zamerané na zabezpečenie skvalitnenia života osôb, ktoré sa nachádzajú v rôznych životných situáciách a potrebujú pomoc. A či už je to z dôvodu zdravotného, sociálneho alebo iného znevýhodnenia a tieto služby majú za cieľ zachovať alebo zlepšiť ich samostatnosť, ich vôbec dôstojné prežívanie či dožitie, integráciu do spoločnosti. Starajú sa o nich v rôznych formátoch sociálni pracovníci a pracovníčky, opatrovateľky, zdravotníci, takisto dobrovoľníci, ktorí pracujú priamo s klientmi buď v rôznych prostrediach ako sú napríklad domovy sociálnych služieb, denné centrá, stacionáre alebo teda v teréne, ale aj priamo doma formou opatrovania. Sociálne služby sú zároveň na Slovensku dlhodobo štátom zanedbávané. Práca v nich je slabo zaplatená, a aj preto sú personálne poddimenzované. V tejto oblasti pracujú prevažne ženy a tieto ženy nemajú priestor si vziať ani dovolenku alebo napríklad dôkladne vyležať chorobu doma a nieto ešte ísť napríklad protestovať, aj keby to bolo úplne na mieste, lenže oni nemôžu, lebo inak by sa nemal kto postarať o klientov buď v zariadeniach sociálnych služieb, lebo tak málo ich v tomto sektore pracuje a niet sa čo teda čudovať, lebo práca je to naozaj psychicky aj fyzicky náročná a za také nízke platy to už robia pomaly naozaj len tí ľudia, čo to považujú za svoje poslanie, a aj títo alebo skôr tieto postupne starnú, a keď odídu do dôchodku, bude táto situácia ešte kriti ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ... ===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať. A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát. Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne. [09:22] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Pani poslankyňa Veslárová. [09:22] Veronika Veslárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Paradoxne sa tento návrh zákona prerokováva dnes, dnes je Medzinárodný deň osôb so zdravotným znevýhodnením. Ja ešte doplním pani poslankyňu Petrík v jej príspevku. Ja som bolo pozvaná za PS dvakrát na pracovnú skupinu k reforme financovania sociálnych služieb, raz v roku 2024 a raz v roku 2025. K reforme posudkovej činnosti sme za PS vôbec neboli prizvaní a ja by som chcela týmto požiadať, aby sa to do budúcna zmenilo, lebo tieto návrhy zákonov naozaj rapídne menia životy zdravotne znevýhodnených a myslíme si, že máme k tomu čo povedať. Takže do budúcna tieto návrhy zákonov si zaslúžia riadne legislatívne procesy a riadne medzirezortné pripomienkové konania. Ďakujem. [09:23] Andrej Danko Pani poslankyňa Turčanová. [09:23] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pani poslankyňa Simona, že si pripomenula, že reforma mala nastavené míľniky už v roku 2021, kedy sa dohodlo, že pôjde z Plánu obnovy a odvtedy teda sme vedeli, že bude hrozba sankcie 480 miliónov, ak sa to nestihne. Tak isto sa tu chcem poďakovať, že si spomenula, že pracovná skupina bola len dvakrát, čo potvrdila teraz aj pani poslankyňa Veronika Veslárová. Vrátila by som sa ešte keď mám chvíľočku v tej faktickej aj k tým míľnikom, pretože pán minister včera povedal, že vlastne až keď prišiel v roku 23, tak vlastne musel začať veci riešiť, lebo nič nebolo urobené. Tak ja som si to preverovala trošku cez moje kontakty, tak to bolo tak, že v roku21 sa to schválilo, nastavili sa míľniky a nastavila sa aj postupnosť míľnikov. Prvá mala byť inšpekcia. Tá aj bola zrealizovaná pri nástupe tejto vlády. Druhá mala byť posudková činnosť, tá bola rozpracovaná, zasadali pracovné skupiny. My sme tam, ako už bolo povedané, prizývaní neboli. Tam sa to tiež menilo a míľnik sa posúval. No a úplne treba s pravdou povedať, že míľnik financovania bol posunutý teda, aby účinnosť bola až za tejto vlády, ale tam bolo to nastavené tak, že peniaze mali ísť za klientom vo všeobecnosti, teda ešte aj na pobytovky. A tu zásadným spôsobom táto vláda začala toto meniť, túto reformu financovania. A z toho dôvodu musel byť aj posúvaný míľnik. A preto sme dnes v štádiu v akom sme, že máme poslednú schôdzu v tomto roku a vieme, že 1. 1. 26 musí byť zákon platný, inakšie strácame 480 miliónov. Ďakujem. [09:25] Andrej Danko Pán poslanec Dubovický. [09:25] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vďaka, Simona, tvojmu príspevku. Ale ja sa ani nečudujem, to čo si povedala, že tie značné hospodárske škody robí práve táto vláda. Však o tom rozpráva, rozprávame aj my ako opozícia, ale rozprávajú o tom, rozpráva o tom Národná banka Slovenska, kde v súčasnosti ju vedie aj nominant strany HLAS, ktorá tvrdí, že teraz budem citovať, že potrvá dvanásť rokov, kým sa Slovenská republika spamätá z týchto troch konsolidačných opatrení, ktoré pripravila táto vláda našej republike. Takže samozrejme, absolútne s tebou súhlasím, že kto je jediný zodpovedný za hospodárske škody v tomto štáte je len v súčasnosti táto vláda. A samozrejme, Národná banka Slovenska aj kritizuje kroky tejto vlády. Ja už sa ani celkovo k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu ani nemá zmysel vyjadrovať, lebo v súčasnosti ministri absolútne znásilňujú ten proces akoby to malo fungovať. Však ono to dobre bolo aj poukázané pri hazarde, kedy pán minister Huliak sa snažil úplne znásilniť ten proces a tiež povedal, že ide o značné hospodárske škody a pritom išlo iba len o jedno kasíno v Bratislave. A opäť neriešia sa základné veci, neriešia sa základné veci ako by mala fungovať, ako by mala fungovať táto vláda, akoby mal fungovať tento štát. Dlh nám rastie. Máme neefektívnu verejnú správu. Ale to sú všetko správy, ktoré prichádzajú od nominanta Hlasu pána Kažimíra z Národnej banky Slovenska. Takže jediný kto je zodpovedný v akom stave je tento štát, v akom stave sú financie je táto vláda, premiér a ministri. Ďakujem. [09:27] Andrej Danko Poslanec Majerský. [09:27] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dobré ránko prajem. Kolegyňa, predsedajúci. Kolegynka Simona Petrík si vystihla tú pointu toho všetkého. S jednou vecou s pánom ministrom súhlasiť, že tá reforma sociálnych služieb je dôležitá. To sa tu zhodneme asi všetci, ktorí aj vidíme trošku do sociálnych služieb, aj ich poznáme z vnútra. Tá situácia by som povedal, že je alarmujúca. V sociálnych službách pracujú sociálne pracovníčky, ktoré sú tesne pred dôchodkovým vekom. Mladšiu generáciu tam už nenájdete pracovať. Ak niekde, tak to je svetlá výnimka. Sú to ženy, ktoré sú tesne pred dôchodkom alebo majú pár rokov do dôchodku, lebo za tie peniaze to robiť jednoducho nikto nebude. A ešte myslím, že bude priestor. Ja sa budem potom pána ministra pýtať ako chce zabezpečiť to, aby tú prácu, lebo to je najextrémne náročná ťažká práca s ľuďmi, ktorí sú ležiaci, o ktorých sa musíte starať, ktorých musíte kŕmiť, ktorých musíte otáčať. To robia ženy, ktoré sú päťdesiat a viac ročné, ktoré majú zničené chrbty a ich motivujeme sumou sedemsto euro v čistom v niektorých zariadeniach. Ja sa budem pýtať pána ministra, ak potom bude priestor, ako chce zabezpečiť hlavne financovanie tých žien, tých ľudí, ktorí sa starajú o našich dôchodcov. Skrátené legislatívne konanie by nemalo podľa mňa žiadne opodstatnenie. To ste si urobili len barličku, pán minister. Teraz si vezmite, že dnes prerokúvame tretí bod schôdze. Je druhý týždeň. Celý minulý týždeň sa namiesto sociálnych služieb riešil Úrad na ochranu oznamovateľov. Tak aká priorita sociálne služby, priatelia. Aká? Žiadna. Týždeň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Až dnes riešime to, čo hovoríte, že horí, že to musíme čo najskôr schváliť. Tak si nastavte priority čo je priorita. Úrad na ochranu oznamovateľov alebo sociálne služby? Ďakujem pekne. [09:29] Andrej Danko Poslanec Bartek. [09:29] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Petrík, viete, mrzí ma, že v tom vašom výpočte toho koľko hodín sme tu o čom rokovali ste nedali aj výpočet toho, koľko hodín aj strana Progresívne Slovensko úplnými nezmyslami zahlcovala rozpravu v Národnej rade Slovenskej republiky. Keď ste tu hovorili niečo o rokoch 23, veď ja si tu pamätám scenáre ako vaša strana blokovala niekoľko mesiacov pri napríklad novelách trestných kódexov toto plénum. Veci, ktoré mohli byť jasné za dva dni rokovacích dní ste vy naťahovali niekoľko mesiacov. Vy idete niečo rozprávať o tom, že vládna koalícia naťahuje rozpravu napríklad aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov? Veď tu tu diskutujete... ===== Blokovala niekoľko mesiacov pri napríklad novelách trestných kódexov toto plénum. Veci, ktoré mohli byť jasné za dva dni rokovacích dní ste vy naťahovali niekoľko mesiacov. Vy idete niečo rozpráva o tom, že vládna koalícia naťahuje rozpravu napríklad aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov. Veď vy to tu diskutujete, my v týchto témach máme úplne jasno. A ten kto naťahuje a naozaj premrháva, márni čas poslancov Národnej rady aj tohto pléna ste drahá opozícia aj pani kolegyňa Petrík vy, lebo taká je realita. Keď si pozriete tie čísla a štatistiky tak vy tu naozaj mimo akéhokoľvek normálne rámca zbytočne zabíjate tú rozprave a plytváte drahocenným časom tohto pléne, keď to aj vypočítavate koľko to plénum Národnej rady a jeden rokovací deň stojí, tak prosím vás, ten účet by ste možno mohli ísť zaplatiť. Zhodneme sa, že toto je úplne rozhodujúca kľúčová téma. Ja ako podpredseda Trenčianskej župy som naozaj na dennom kontakte s riaditeľka týchto zariadení, majú ťažkú prácu, nezávidím im to, musíme sa tam pohnúť. Vy sama veľmi dobre viete, že dva roky, už viac ako dva roky minister práce Erik Tomáš o tomto veľmi aktívne diskutuje, má zhodu aj so sociálnymi partnermi a toto skrátené legislatívne konanie má jednoducho svoje opodstatnenie. Je potrebné aby to bolo k 1. 1. schválené, ale ten proces, tie diskusie a ja sa mu aj niekedy čudujem, že opozíciu naozaj prizýva do tých odborných skupín na to rokovanie. Ja na jeho mieste by som vás neprizýval nikam, lebo s vami sa konštruktívne diskutovať naozaj nedá. Ďakujem. [09:31] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Petrík. [09:31] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Bartek, tak vy ste neuveriteľný. Viete čo, ja by som vám odporučila aby ste išli robiť poslanca do nejakého, neviem, proste režimu nedemokratického do nejakej inej krajiny kde skrátka sa nediskutuje, len sa príde, lebo my máme moc, hej, takže my ideme tu teraz si toto nastoliť a opozícia keď chce k tomu niečo povedať a chce brániť ľudí, ktorých vy svojimi zákonmi posielate kadeľahšie veľmi rýchlo, dokonca v skrátenom konaní niekedy, hej, tak my keď ich chceme brániť tak vy hovoríte, že zahlcujeme priestor, to nemyslíte, to ani nemyslíte toto vážne pán Bartek. A tuto máme novelu, ja len, ja len podčiarknem slová kolegu Majerského, že tu máme dôležitú novelu o sociálnych službách a ideme sa o nej koľko baviť? Koľko sa o nej ideme rozprávať. Vy idete mať nejaký príspevok tuto, ja by som veľmi rada si vypočula keď ste vicežupanom neviem akým, či pre sociálne veci alebo prečo. Ja som bola vicežupankou pre sociálne veci veci a viem presne, tak isto som sa stretávala s riaditeľkami a riaditeľmi domovov sociálnych služieb, takže presne viem ako to tam funguje a presne preto tu my ako opozícia vyjadrujeme svoje argumenty na ktoré snáď máme právo, lebo za to sme platení. Hádam nečakáte, že vám tu budeme tlieskať za všetky tie buď neschopné alebo nedemokratické zásahy do života ľudí na Slovensku. Snáď nemyslíte, že my vám na to budeme tlieskať a ešte vám to nejakým spôsobom veľmi rýchlo necháme prejsť. V žiadnom prípade. Toto je jediný nástroj, ktorý my ako opozícia máme, aby sme vám mohli argumentovať a kontrolovať. A práve napríklad v skrátenom legislatívnom konaní tento priestor máme značne obmedzení. Ďakujem pekne a ďakujem samozrejme aj kolegom a kolegyniam za pripomienky a podporu. Vďaka. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová, pripraví sa poslanec Hajko. [09:33] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť zásadný a odborný nesúhlas s tým, že takáto kľúčová reforma sociálnych služieb je predkladaná v skrátenom legislatívnom konaní. Rešpektujeme, že vláda môže tento nástroj využiť, no a v tomto prípade nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu. Ide o zlyhanie riadneho plánovania. Reforma o ktorej hovoríme nie je náhla a ani nepredvídateľná. Už v roku 2021 bol míľnik plánu obnovy jasne definovaný. Celé roky bolo zrejmé, že financovanie sociálnych služieb potrebuje systémovú zmenu. Bolo dosť času na riadnu prípravu, na koncepciu, na diskusiu, na pripomienkovanie aj na legislatívny proces. Ak vláda tvrdí, že prebehla dvojročná odborná diskusia tak sa pýtam, prečo potom návrh prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Prečo počas jedného týždňa, ktorý bol daný na pripomienkovanie, prišlo 774 pripomienok, z toho 298 zásadných. Prečo ak o tom rokujeme dva roky? Prečo ešte dnes riešime zásadné rozpory, chyby a nedoriešené finančné dopady. Ja som si prečítala poctivo 1039 strán vyhodnotenia pripomienok kde mnohé ostali nevyriešené. Po ukončení tohto pripomienkového konania, po ukončení vyhodnotenia pripomienok pán minister naďalej hovorí o tom, že sa dohodol s ďalšími partnermi. A dohaduje sa. Včera sa dohadoval, aspoň taká informácia bola, aj so Slovenskou katolíckou charitou. Aký bude teda finálny návrh o ktorom budeme rokovať. Vieme o čom sa budeme rozprávať? Lebo ja to neviem. Posledné dni sa nevenujem ničomu inému len tomuto zákonu a vyhodnoteniu pripomienok. Ale naozaj stále neviem čo vlastne budeme schvaľovať. Podľa, alebo použiť skrátené legislatívne konanie po dvoch rokoch prípravných prác znamená priznať, že ministerstvo nebolo schopné pripraviť stabilný a bezchybný návrh v riadnom režime. A tento chaos dnes dopadá na odkázaných ľudí, na rodiny, na poskytovateľov aj na samosprávy. Včera tu zazneli prirovnania k predchádzajúcim vládnym obdobiam k pandémii, k utečeneckej kríze aj k energetickým otrasom. Aj keď sme neboli v parlamente takého paralely odmietame. Vtedy išlo o ohrozenie životov a masívne hospodárske škody. Dnes nejde o nepredvídanú krízu, ale o dôsledok nesplnených domácich úloh zo strany rezortu. A štatistiky sú neúprosné. Vaša vláda nadužíva skrátené konanie pri návrhoch ktoré majú zásadné systémové dopady. Robí z toho pravidlo a nie výnimku. Ale aby som hovorila o faktoch, doteraz od začiatku funkčného obdobia nášho sme schválili 209 návrhov, z toho 57, čiže viac ako štvrtila bola v skrátenom legislatívnom konaní. A to nie je všetko, lebo len včera na výbore sme mali tri návrhy v skrátenom legislatívnom konaní. Reforma sociálnych služieb sa týka desiatok tisíc odkázaných ľudí, stoviek samospráv a stoviek poskytovateľov. Takýto zásah potrebuje transparentný, vecný a stabilný proces. Skrátené konanie naopak prináša nedostatočný priestor na dialóg, riziko nedomyslených finančných dopadov, prehlbovanie nespravodlivosti v systéme odmeňovania a nestabilitu, ktorá sa môže prejaviť už v najbližších mesiacoch. Chcem zdôrazniť, že KDH nie je proti reforme. Práve naopak, chceme aby bola úspešná. Ale odmietame, aby bola prijímaná v chaose, v časovej tiesni, ktorá ohrozuje jej kvalitu a dôveryhodnosť. Chcem preto ubezpečiť občanov, poskytovateľov aj samosprávy budeme konať konštruktívne. Aj v tomto neprimeranom zrýchlenom procese predložíme odborné návrhy, ktoré posilnia istotu, stabilitu a spravodlivosť v systéme sociálnych služieb. A vás kolegovia, aj keď vás je tu ako šafranu, čo už si zvykáme, chcem požiadať teda koaličných poslancov teraz, prestaňte používať skrátené konanie tam kde nemá čo hľadať v tak citlivej oblasti akou sú sociálne služby je poctivý a otvorený legislatívny proces jedinou cestou k udržateľnej reforme. Ďakujem za pozornosť. [09:39] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa. Pán poslanec Hajko. [09:39] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, tak isto voľte aby som sa vyjadril k návrhu na skrátené legislatívne konanie k príslušnému zákonu k predloženému návrhu zákona. Ja len to zopakujem čo je presne v tej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona. Tento návrh zákona napĺňa úlohu vyplývajúcu z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. V nej ide o reformu integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, pričom ide o míľnik schválenie novej legislatívy financovania sociálnych služieb, ktorou sa zavedie osobný rozpočet, do úloha má byť splnená do 4. kvartálu roku 2025. Takže prvá vec, skrátené konanie sa predkladá preto, že to máme míľnik. Máme tu míľnik, ktorým je koniec roku 2025. Dnes je 3. decembra roku 2025. Takže nám ostáva, ak dobre počítam, 28 dní aby sa tento míľnik naplnil. Pritom ide podľa mňa o zákon, ktorý je najdôležitejší vôbec od nástupu nového systému po roku 1989. Zásadným spôsobom sa mení filozofia prístup vôbec k financovaniu tejto dôležitej oblasti. My v KDH s tým problém nemáme s tou zmenou filozofie, pretože je to správne. Jednoducho nech človek, ktorý je odkázaný nech si sám vyberie taký spôsob, aby sa oňho postarali buď jeho príbuzní, alebo sa postarali oňho pracovníci, ktorí prídu do jeho domu, alebo sa oňho postaralo nejaké zariadenie ktoré tu na Slovensku máme. Výhodou tohto systému je podľa nás by mal byť efektívnejší, vyslovene efektívnejší, ale nezanedbateľným prínosom takého prístupu je, že človek, ktorý je odkázaný ostáva vo svojej rodine. To je mimoriadne dôležité, pretože dnes nám, keď to poviem tvrdo, dnes nám ľudia v 95 % prípadov umierajú v nemocniciach. To znamená človek, ktorý dožíva svoj život má mať právo na to a má mať vytvorené také podmienky aby dožil svoj život v kruhu svojej rodiny. Ďalšou nezanedbateľnou výhodou tohto nového prístupu je, že ľudia, ktorí sa dnes rozhodnú o svojich príbuzných postarať sa doma, plnohodnotne postarať, často prichádzajú o zamestnanie. Jednoducho majú pred sebou Sofiinu voľbu. Postarajú sa o svojho umierajúceho otca, matku a prídem o zamestnanie, alebo ostanem v zamestnaní a niekam ho šupnem doslova, hej, tak sa to dnes robí. Preto sú tie poradovníky také plné a čaká sa na to kedy sa uvoľní aké miesto, pretože tí ľudia často nielen z dôvodov že by boli, že by sa nestarali s úprimnou starostlivosťou, že by sa nechceli starať o svojho príbuzného, ale jednoducho preto, že prídu o zamestnanie, že prídu o príjem. Takže vchádzame do ďalšej dôležitej oblasti a to je pracovný trh. Však viem aká je situácia na pracovnom trhu a každá ruka je dobrá v dnešnej situácii. Však pán minister mal viacero programov mnoho rozbehnutých ktoré hovoria o tom, akým spôsobom dostať do systému ľudí aby pracovali, ako dostať do systému ľudí, ktorí opustia školy aby nastúpili hneď do zamestnania, ako dostať do systému dlhodobo nezamestnaných. Takže z tohto pohľadu je to všetko v poriadku. Ale kde je problém. Rokujeme o tom 3. decembra 2025, 28 dní predtým ako má byť splnený míľnik. Mňa mrzí, že je tu tak málo ľudí, pretože toto je mimoriadne významná reforma. Netýka sa len celej sociálnej oblasti, ale poviem ďalej, týka sa aj celého systému verejných financií. To je tiež mimoriadne dôležité. Mrzí má že túto reformu robíme preto, lebo je napísaná v pláne obnovy. Vysvetlím, však vieme, že plán obnovy písala predchádzajúca vláda a vieme, že si tam dala tá vláda veľmi náročné úlohy. A toto je jedna z najnáročnejších by som povedal. Takže ide o reformu ktorá v podstate má korene niekedy v roku 21, 20, 21, 22 keď sa vlastne chystal plán obnovy, keď sa vtedajšia vláda hrdila tým, že je jedna z prvých vôbec členských štátov ktorá prináša kompletný program ako by malo vyzerať využitie financií z plán obnovy a odolnosti. Takže máme za sebou nejaké štyri roky a teraz finišujem v decembri skráteným legislatívnym konaním o takomto mimoriadne dôležitom zákone. Kolegyňa Turčanová to hovorila koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti ===== [09:44] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Kolegyňa Turčanová to hovorila, koľko tam bolo pripomienok. S akým rozporom vlastne prichádza tiež ten zákon do parlamentu, to je tiež mimoriadne dôležité. Napriek tomu, že tu tie rokovania, ako hovoril aj pán minister, tu boli. Teraz sa obrátim k tým, vôbec k celému tomu tej oblasti v pláne obnovy, ktorý sa týka rezortu ministerstva práce. Tie programy tam v podstate boli tri. Jeden je táto reforma, druhá reforma posudkovej činnosti a tretí - reforma dohľadu nad sociálnou starostlivosťou. Keď sa pozrieme do pôvodného plánu obnovy, tak tieto míľniky, tieto čiastkové plány mali byť splnené v prvom kvartáli roku 2024. Ako vieme, nadobudli účinnosť vlastne až tohto roku. Keď sa pozriete do toho pôvodného plánu obnovy, tak tam sa hovorí o tom, že dokedy sa má implementovať systém. Nie len to, že sa schváli zákon, ale implementovať. To znamená, dostať do života, aby bol funkčný. Jednoducho, tie termíny sa neplnia, posúvajú sa. A teraz ako argument na skrátené legislatívne konanie sa uvádza, že hrozia nám sankcie. Tak poďme k tomu. V tej dôvodovej správe sa píše v prvom rade, že ak sa nenaplní tento míľnik, tak Slovensku sa nevyplatí 577 mil. eur. A potom sa hovorí ešte o nejakej ďalšej sankcii vo výške 480 mil. eur. Ja si to rád nechám vysvetliť presne pánom ministrom, že ako čo to vlastne znamená, lebo mi to nie je celkom jasné, priznám sa. Ale poviem jednu vec, ktorá mi jasná úplne je. Na rozdiel od eurofondov, ktoré keď Slovensko nedokáže vyčerpať, tak prepadnú a rozdelia sa medzi ostatných, ktorí sú úspešní, tak tieto peniaze, ak neminieme, tak ich budeme musieť tak či tak zaplatiť. To bola prvá pôžička Európskej komisie vo výške 750 mld. eur, ktorési požičala na trhoch a tieto peniaze bude musieť Európska komisia zaplatiť. Ak sme tu pri iných príležitostiach hovorili napr. o systéme ETS 2, je to veľmi podobné. Európska komisia vydala zelené dlhopisy a tie bude treba zaplatiť. A vidíte, v tom systéme ETS 2, ako to funguje, už sa zháňajú tie zdroje odkiaľ sa to zaplatí. A jeden z tých zdrojov je práve to, že sa majú zvýšiť, že sa vlastne má zaviesť uhlíková daň, plávajúca uhlíková daň, ako to ja volám, ktorú budú platiť všetci obyvatelia Európskej únie. Za bývanie, za vykurovanie, za jazdenie. A tu plán obnovy tiež bude treba zaplatiť. To znamená, Európska komisia, zatiaľ nevieme, ako sa to zaplatí. V podstate sú tam dve možnosti. Jedna možnosť je, že bude nejaká ďalšia umínna daň, to znamená, daň, ktorá pôjde do rozpočtu priamo do Bruselu, by som povedal, do nejakého pseudo-ministerstva financií Európskej únie, alebo druhá možnosť je, že sa zvýšia členské poplatky. My sme včera napr. počuli, že predseda vlády hovorí, aké veľké peniaze dostaneme z eurofondov v nasledujúcom programovom období. Ale nehovorí o tom, aké budú naše odvody do Európskej únie. A tie budú vyššie, ako sme mali teraz. Však vieme, že sú štáty, ktoré viac platia, ako dostávajú z Únie. My sme ešte v tom režime, že zatiaľ viac dostávame ako platíme. Ale treba na to hľadieť týmto spôsobom. To znamená, zopakujem, ak nevyčerpáme prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, aj tak ich zaplatíme. Dnes nikto nevie zatiaľ presne ako sa to zaplatí, ale Európska komisia bude musieť zaplatiť tie peniaze a nezoberie ich od inakiaľ ináč ako od členských štátov a od ich obyvateľov, od ich firiem, atď. Niečo bude musieť jednoducho vymyslieť. Takže ak hovoríme o tom, že sa Slovensku nevyplatia peniaze na tento program, o ktorom dnes rokujeme, na tento míľnik a ešte nám hrozia sankcie, opakujem, rád si to nechám vysvetliť, ako to je s tou sankciou, tak bude to dvakrát škoda. Prvá škoda, že tie peniaze nebudeme mať a druhá škoda taká, že ich aj tak budeme musieť zaplatiť. Z tohto pohľadu by sa zdal argument, že rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní opodstatnený. Ale ja sa pýtam, prečo sme o tom, čo hovorila kolegyňa Turčanová, prečo sme o tom nerokovali skôr. Prečo s týmto zákonom prichádza vláda v decembri tesne pred Vianocami, aby sme ho rýchlo, rýchlo schválili. A nedajbože, ak sa aj schváli v tomto parlamente a nepodpíše ho prezident, tak ešte budeme musieť možno finišovať do záveru roka, aby sa formálne naplnil tento míľnik. Takže mňa mrzí tak, ako sa predrečníci venovali skôr tej obsahovej oblasti tohto návrhu zákona, mňa mrzí vôbec ten spôsob, akým k tomu pristupujeme. Ja nepôjdem dopodrobna dovnútra, tomu sa venujú moji kolegovia, ale som o tom presvedčený, že ide o zákon, ktorý je mimoriadne dôležitý a vôbec, mení celú filozofiu prístupu k sociálnej oblasti. Neviem, ako dlho bude trvať rozprava vôbec k tomuto návrhu zákona, ale obávam sa, že tak, ako dnes rokujeme aj o mnohých ďalších zákonoch, tak nebude dostatočný priestor na to. Nebude dostatočný priestor na to a vlastne ani tá forma, ktorú používame dnes pri rokovaní o tomto zákone, nie je dostatočná, aby sme ten zákon prebrali. Tento zákon mal ísť štandardným legislatívnym procesom. Malo tam byť, mali byť také možnosti, aby sa o tom diskutovalo a hoci tu pán minister hovoril, že boli prizvaní aj niektorí ľudia z opozičných strán, takisto, ako ďalší zákon, o ktorom budeme o chvíľu rokovať a to je zákon o sociálnom poistení, ktorý sa dôchodkov matiek, tak takisto aj tento zákon si žiadal skutočne konsenzus, by som povedal, v celom politickom spektre. Pretože toto nie je zákon ani na rok, ani na dva, Toto je zákon na desiatky rokov dopredu. A začíname ho tým, že visí nad nami Damoklov meč plánu obnova a odolnosti. Ďakujem za pozornosť. [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Pani poslankyňa Petrík. [09:52] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám, pán Hajko. Ja sa ešte chcem aj ospravedlniť, že som nestihla dať faktickú Andrei, ale vy ste obidvaja o tom hovorili a to je fakt, že táto reforma má svoje začiatky už v rokoch 2021, teda ešte za tej minulej vlády. To je podľa mňa veľmi dôležité o tomto hovoriť a nepreskočiť to tak úplne. Lebo pán minister urobil, ja si myslím, že urobil aj dobrú prácu, ja nemám problém pochváliť, keď vidím, ako sa snažil komunikovať s dotknutými organizáciami a inštitúciami a aj v podstate s tými pacientskými organizáciami a snažil sa vyštrngať čo najviac. To je v poriadku. Len ono naozaj je pravdou, že nejak sa tam stratili tie pobytové služby, ktoré boli na úvod v tom míľniku takisto spomínané, tak mňa by aj zaujímalo, že prečo vlastne, ak teda možno by nám mohol odpovedať na to otázku, neviem, či teraz, alebo potom v prvom, druhom čítaní, že prečo sa vlastne nakoniec rozhodol tak oklieštiť túto reformu a nevenoval sa pobytovým zariadeniam, resp. to vybaviť nejakým spôsobom. Lebo keď to ešte aj vlastne takýmto spôsobom oklieštil, tak už potom fakt vôbec nevidím dôvod, prečo sme tu v tom skrátenom legislatívnom konaní. A úplne súhlasím s pánom Hajkom, že naozaj je to šibeničný termín tesne pred Vianocami, pred skončením roka tu potrebujeme takýto dôležitý zákon schvaľovať. Čiže naozaj tá debata mohla byť širšia a mohli sme si ju pokojne rozložiť na niekoľko mesiacov. Ďakujem. [09:53] Andrej Danko Poslankyňa Turčanová. [09:53] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja sa ti chcem, Jožko, poďakovať na to, že si sa venoval aj ekonomickej stránke a upozornil si aj na riziká, ktoré to prináša. A to nie len to, že tento míľnik máme na poslednú chvíľu, ale vlastne aj to, že v budúcnosti čo nás čaká a prepojil si to teda aj s ďalším širším pohľadom na ekonomiku Slovenskej republiky. Ja som v svojom príspevku hovorila o faktoch, že koľko bolo pripomienok, ale neuviedla som koľko, teda ostalo, akože ktorým nebolo vyhoveté a to bolo 378 pripomienok a v tom 163 zásadných. A medzi inými sú tam také akože nesystémové veci, aspoň odpovede, ako som sa dočítala. Že napr. ak budú kolabovať ambulantné služby, budú môcť požiadať o dotáciu, aby nezanikli, cez dotačný systém ministerstva až do 100-tis. eur ročne, alebo že dnes keď máme že ak opatrovaná osoba zomrie, tak opatrovateľ má nárok na príspevok aj v mesiaci, kedy zomrela, dokonca ešte aj mesiac po. Po novom to už nebude, ale že tiež si bude môcť požiadať o dotáciu až do tých 1 500 eur, ako máme napr. pri živelných pohromách. Ja toto opatrenie teda vôbec nevnímam ako systémové, práveže to vnímam ako zhoršenie súčasného stavu. Čiže verím, že pán minister sa tomu bude venovať, keď nie teraz, tak pri prvom čítaní a vysvetlí nám to tak, aby sme mohli za túto reformu hlasovať. Ďakujem. [09:55] Andrej Danko Poslanec Janckulík. [09:55] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie. Viackrát v tvojom vystúpení si spomenul plán obnovy a odolnosti a ja využijem aj túto moju faktickú, keďže je tu pán minister. Teraz vlastne prebieha vo viacerých krajov výstavba škôlok, škôl, ale aj denných sacionárov a ten deadline je dokonca apríla. Ja mám veľkú obavu, že niektoré stavby sa ani nestihnú zrealizovať do konca apríla, lebo začali sa realizovať v letných mesiacoch. To znamená, nie je ani rok na túto výstavbu. A samozrejme, vieme, že na severe Slovenska je už zima, takže ťažko sa to bude realizovať. A bude veľká škoda, keď tieto stavby sa nezrealizujú a tým pádom bude musieť, ako u nás konkrétne Žilinský samosprávny kraj, to dofinancovať z vlastných prostriedkov. Ale hlavne by som to chcel tú moju faktickú aj využiť na to, že keď je tam napr. nejaká zmena, čo sa týka osadenia nejakých materiálov, poviem konkrétny príklad, že potrebujete zmeniť plastové potrubie na betónové, tak dva mesiace sa čaká, kým tá zmena sa potvrdí. Počujete dobre. A podľa mojich informácii, že to má v gescii ministerstvo práce a sociálnych vecí, že tí úradníci, neviem no, dlho im to strašne trvá, keď to porovnávajú s inými ministerstvami, tak že sú rýchlejší, promptnejší sú. A zoberte si, že tá stavba musí dva mesiace byť odstavená, lebo sa čaká na zmenu. Lebo že ministerstvo údajne chce urobiť dodatok k zmluve, že nie len nejaký zmenový kód, ale dodatok k zmluve a stále sa to naťahuje. Tak chcem vás poprosiť, pán minister, keby ste sa vedeli na to pozrieť, spojiť sa aj so Žilinským samosprávnym krajom a prejsť si tieto stavby a pokúsiť sa, aby neboli tam také dlhé čakacie doby, aby sme urýchlili tieto výstavby. Ďakujem pekne. [09:57] Andrej Danko Pán poslanec Čaučík, reagujte na vystupujúceho, prosím. [09:57] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Samozrejme, pán predsedajúci. Pán poslanec Hajko, pán kolega, povedal si, že je to mimoriadne dôležitá reforma, z hľadiska obsahu aj z hľadiska verejných financií. A k tomu by som vedel aj z vlastnej skúsenosti a skúsenosti našej rodiny veľa povedať, ale to azda potom neskôr v prvom čítaní. Povedal si aj to, že zákon mal ísť štandardným procesom. A o tom som tiež presvedčený a chcel by som sa taktiež spýtať pána ministra, prečo prichádza ten zákon až teraz? Najmä keď je to teda zákon, ktorý je naviazaný na reformu z plánu obnovy. A keby ste mohli vysvetliť, ako je to s tou sankciou, ktorá nám tu hrozí. A k tomu možno ešte dodám, že ak by aj všetky okolnosti boli také, že nedalo sa s tým prísť skôr, že museli ste s tým prísť teraz v decembri, tak nerozumiem, prečo koalícia tak tvrdohlavo zaradila zákon o rušení Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, o ktorom sme rokovali už päť dní, minulý týždeň aj tento týždeň. Tento zákon je zbytočný protispoločenský, prinesie nám nové problémy. Mohli sme minulý týždeň, celý minulý týždeň rokovať o tomto vašom zákone, ktorého obsah považujeme naozaj za dôležitý a dobrý. [09:58] Andrej Danko Pán poslanec Stuška. [09:58] Michal Stuška – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte aj mne, pán Hajko, sa vyjadriť k vášmu vystúpeniu. V zásade tak, ako vám býva vlastné, korektné vecné. Zaujalo ma to, že ste ako prvý, nešli ste úplne do, mimo rámca SLK, by som povedal, že snažili ste sa zostať pri tých kontextoch, ktorým sa máme držať, v prípade skráteného legislatívneho konania a dôvodov. Ale zaujala ma aj tá úvodná časť, kedy ste správne uchopili vlastne ten veľmi dôležitý celospoločenský a ekonomický a hospodársky dôležitý kontext prepojenia celého systému sociálnych služieb, pobytových, čiže kamenných domov ambulantných a na druhej strane toho trhu práce v kontexte celej šírky rodiny, čo robí odkázanosť najmä tá dlhodobá, dlhodobý zdravotný stav a ťažká odkázanosť tej paliatívnej fáze s trhom práce a so situáciou v celej rodine. Naopak, no, musíme niečo, v niečom sa musíme, samozrejme, opakovať s diskusiou, ktorá trvala včera večer na sociálnom výbore asi tak 80 minút. Ja viem, napr. Simona Petrík včera nemohla, sa ospravedlnila, vy pán Hajko nie ste členom. Povedali sme si k tomu relatívne veľa o tých dôvodoch. Ja viem, že minister bude vedieť povedať ešte viac. Za mňa poviem, že som bol takisto členom tejto skupiny za parlament. Mne osobne absolútne stačilo, že som bol dvakrát svedkom celého stretnutia širokej skupiny všetkých, všetkých vlastne stakeholderov, všetkých, ktorí fungujú v systéme sociálnych služieb vrátane samospráv, vrátane ver ... ===== ...že som bol takisto členom tejto skupiny za parlament. Mne osobne absolútne stačilo, že som bol dvakrát svedkom celého stretnutia širokej skupiny všetkých, všetkých vlastne stakeholderov, všetkých, ktorí fungujú v systéme sociálnych služieb vrátane samospráv, vrátane verejných, neverejných poskytovateľov, úplne všetkých. Ja si myslím, že nemôžete mať podľa mňa úprimne pocit, že niekto z vás za ten rok a štvrť odkedy začala tá diskusia, by požiadal ministra alebo odborníkov z ministerstva o ďalšiu hlbšiu diskusiu, že by mohli ste mať dnes pocit, že ste sa, že by ste neboli vypočutí a že ste sa nemohli zapojiť a rozprávať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:00] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hajko. [10:00] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vaše postrehy k môjmu vystúpeniu a ja sa vyjadrím ku kolegovi Stuškovi, tak ako pán minister zvolal, ako zriadil skupinu, ktorá sa týka, ktorá sa zaoberá druhým pilierom a kde KDH aj nominovalo svojho človeka, podobným spôsobom to mohlo byť aj v tomto prípade. Ja poviem ešte, ešte jednu dôležitú vec, spomenul to kolega Čaučík, že dosah na verejné financie, to som zabudol spomenúť vo svojom vystúpení. Viete ako sa tie termíny posúvali, tak v podstate sme sa ponárali hlbšie a hlbšie do tých chorých verejných financií, nám vlastne nastúpi o pár týždňov tretí konsolidačný balík. Pripomínam, že tie dva predchádzajúce stále platia. To znamená, to je ďalšia, ďalšia záťaž a teraz ten tretí konsolidačný balík vyslovene ide, ide do peňaženiek zamestnancov, ide do peňaženiek živnostníkov. Je to tvrdý konsolidačný balík a my v tomto momente prichádzame s takouto dôležitou reformou, ktorá je deficitná, lebo vidíme, že tam nie je dostatok peňazí na tú reformu. Vidíme, že tam je vyrátané, ak si dobre pamätám, tak o tri roky by mal byť ten deficit skutočne niekde k 1 miliarde eur, ak ak som dobre čítal, neviem teraz, ale skutočne, že tie peniaze, tento systém je pochopiteľne náročný a bude deficitný a mne vlastne aj vo vzťahu k tým verejným financiám by sa tam žiadalo, že nerátať to len striktne rezortne, že rezort bude potrebovať na pokrytie tejto oblasti toľko a toľko peňazí, ale aký prínos to prinesie, napríklad pre zamestnanosť? Však to je plus, to by ste, to by, to by som rád videl tabuľku, že ale jednoducho zachováme vyššiu zamestnanosť alebo bude to, bude to prinášať nejaké iné benefity pre spoločnosť, čo sa týka demografie a tak ďalej? To by som privítal. [10:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy z poslancov ústne? Dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásenia. Prvý poslanec Ledecký, pripraví sa poslankyňa Bajo Holečková. [10:03] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pripojím do toho zástupu diskutujúcich predo mnou, ktorí vysvetľovali, že skrátené legislatívne konanie nie je v poriadku. Pán minister argumentoval tu tým, že chcel si to vyštrngať, chcel sa s každým stretnúť, chcel vytvoriť priestor na rokovanie, tak to je fajn, ale naozaj, mali by sme ísť v procese normálneho pripomienkovacieho konania tak dôležitého zákona, ktorý sme vedeli, že pôjde už niekoľko rokov a všetci vieme, že akákoľvek robota na poslednú chvíľu je zlá, nestojí za nič. Reforma sociálnych služieb je veľmi dôležitá, robili ju aj v iných štátoch a pochvaľujú si ju, napriek tomu, napriek tomu, že stojí milióny, milióny z rozpočtu, ale napriek tomu ju treba urobiť, lebo aby systém fungoval, tá reforma sociálnych služieb je aj dôležitá aj proti tomu, že naozaj spoločnosť sa nám zmenila, systém sa nám zmenil, čoraz viac ľudí bude potrebovať sociálne služby, takže o tom nikto nepochybuje, že tú reformu bolo potrebné a je potrebné urobiť. Naše ženy opatrujú ľudí v celej Európe, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a sme hovorili, že je potrebné urobiť reformu sociálnych služieb, lebo máme demografický mix, že čoraz menej ľudí sa nám rodí. Za posledný rok sa narodilo tak málo ľudí ako, ako v histórii sčítania alebo odpočítavania ľudí ešte nebolo. Myslím, že 47 000 a teraz nastupuje do dôchodku generácie Husákových detí, kde sa rodilo 130-tisíc, 130-tisíc ľudí, čiže z toho nám je jasné, že ten demografický mix nás postihne a preto treba urobiť naozaj reformu, ktorá je udržateľná, ale aj to, aby tie naše ženy, ktoré chodia aj chlapi, ktoré chodia opatrovať ľudí do zahraničia, aby mali dôstojné podmienky, aby naozaj mohli opatrovať tých našich ľudí doma. Ja by som chcel upozorniť na skúsenosti z Čiech. Tam sa reforma robila pred niekoľkými rokmi. Robila ju ešte, myslím, Babišova vláda, nie tá terajšia nová, ktorá vzniká, ale tá, ktorá bola predtým a viem, že mali problém presvedčiť premiéra, aby na to vyčlenil peniaze, ale nakoniec sa dal presvedčiť a povedal, že je to priorita, tú reformu, reformu urobili a je veľmi zaujímavé počúvať ľudí, ktorí tú reformu robili a potom ako sa tá reforma robila, na aké veci narazili a čo ich vlastne prekvapilo a jedna z vecí a to možno spomeniem aj v prvom čítaní alebo v druhom, ale jedna z vecí, ktorá mňa prekvapila, bola to, že dôsledok tej reformy bolo to, že tí ľudia, tie rodiny začali brať tých klientov z domovov sociálnych služieb alebo z tých centier do domácej opatery, ale samozrejme popri tom pracovali, čiže ten človek bol len niekde odložený doma a po niekoľkých mesiacoch postupne ich vracali naspäť alebo snažili sa ich vrátiť naspäť do tých, do tých zariadení, lebo zistili, že berú aj na nich peniaze, aj chodiť do roboty, že sa to akosi nezlučuje a nehovorím o kvalite života tých, tých opatrovaných, čiže, čiže je to veľmi citlivá záležitosť. Ja v tej, v tom zákone vidím dva problémy. Jeden problém je s ambulantnými službami, s druhými s krízovými centrami. Nebudem to tu rozoberať, lebo poviem to alebo predstavím to v prvom alebo v druhom, v prvom čítaní pravdepodobne. Čo ešte ma zaujalo, že na financovanie zákona ide výrazne menej zdrojov, ako sa pôvodne plánovalo. No, ale všetci hovoríme, že je konsolidácia, že tých zdrojov niet. Je to samozrejme na starých odkázaných ľudí tieto zdroje budú použité, tak odkiaľ tie zdroje zobrať? Tak my trvalo a konzistentne stále hovoríme, že treba zadresniť 13. dôchodok a tieto zdroje používať naozaj pre tých ľudí, ktorí potrebujú sociálne služby, lebo asi sme dostatočne vyspelá spoločnosť, aby takíto ľudia dostali patričnú opatrovateľskú službu a nie, aby sme ich odložili niekde v rohu na prežívanie. Takisto sa mi nepáči argument pána ministra o dotačných službách, o dotačných schémach. Po prvé je to nesystematické a keď má niekto nejaký problém, že potrebuje, potrebuje naozaj dofinancovať niečo, že nevie si ten život zariadiť, tak čakať a pýtať na dotačnú, čakať na dotačnú schému a pýtať peniaze cez dotácie je časovo náročné a proste a je to nerealizovateľné pri tomto type, tomto type služieb. Pán Bartek tu pred chvíľou reagoval, že zbytočne zdržujeme čas, že diskutujeme, tak ja mu len chcem povedať, že my argumentujeme a diskutujeme a rokujeme tu preto, že v našom štáte nefunguje skoro nič. Nefungujú nám, nefunguje nám tu polícia, nefunguje nám tu trhové hospodárstvo, nefungujú nám tu sociálne služby, nefunguje nám tu zdravotníctvo. Tak keď si myslí, že to bude fungovať ako v Severnej Kórei, že spolu sa všetci postavia a do jedného rytmu budú tlieskať, tak akože tak to dúfam tu nebude a on veľmi často navštevuje Čínu, predpokladám, že za štátne peniaze, lebo dáva príspevky odtiaľ, tak v Číne majú podobný systém. Tak napriek tomu, že ju obdivuje a že dáva oslavné príspevky, tak si myslím, že tento systém sem nepatrí. Ďakujem. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Bajová Holečková. [10:10] Martina Bajo Holečková – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa pokúsim veľmi krátko, pretože vlastne teraz máme len skrátené legislatívne konanie schvaľovať k reforme financovania, čo sa všetci naozaj zhodneme, že je veľmi dôležitá, dôležitá téma a všetci od poskytovateľov cez klientov naozaj na reformu čakali. Ja rozumiem, prečo ho ideme skracovať to skrátené legislatívne, teda schvaľovať skrátené legislatívne konanie, pretože sme v decembrovej schôdzi a proste od januára kvôli míľnikom potrebujeme túto reformu mať v platnosti, ale prečo asi aj moji kolegovia s tým majú problém alebo majú nejaké výhrady, ktoré vzniesli. Tak dobre vieme, že celý proces prípravy tejto reformy vlastne trval dva roky. Naozaj sa schádzala pracovná skupina, ktorej teda aj súčasťou sme boli my opozícia a dostávali sme pozvanie od ministerstva, čo naozaj sme ocenili a práve preto hovoríme, že by sme čakali normálny legislatívny proces, lebo vlastne ten priestor tam bol. Koniec koncov to, že je to dôležitá téma a že mnohí k nej majú čo povedať, svedčí aj to, že vlastne v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo sedem alebo osem dní, ak sa nemýlim, prišlo veľmi veľa pripomienok, čiže na po tých, poviem to, že dvoch rokoch stretávania sa, tak ešte boli pripomienky. Tak práve preto si myslím, že bolo by dobré, keby máme ten priestor o tejto reforme rokovať v bežnom procese, lebo naozaj by sa dali ešte nejaké muchy vychytať. Taktiež nechcem úplne sa vyjadrovať k tým konkrétnym veciam, o ktorých budeme hovoriť v prvom, prípadne v druhom čítaní, ale tak ako kolegovia, naozaj ten najväčší problém vidím vo financovaní alebo teda zafinancovaní celej tejto reformy, pretože naozaj pri tom konzervatívnom odhade sa hovorilo o stovkách miliónov viac ako tam v súčasnosti ide a toto je to, čo o čo sa bojíme, že či nám naozaj tá reforma bude fungovať, pretože treba si povedať v akom stave my máme tie sociálne služby a čo je náš najväčší problém? Problém sú ľudia, ľudia, ktorí pracujú v sociálnych službách, ktorí pracujú za veľmi nízke platy, sú jednak nedôstojne ohodnotení, ale na ešte navyše aj ten status spoločenský pracovníkov sociálnych službách je veľmi, veľmi nízky. Čo sa týka platov, myslím si, že od marca odborové zväzy hovoria, boli vlastne bol aj nejaký taký protest, kde žiadali navýšenie platov, k tomuto nedošlo a tohto sa bojím, že vlastne táto reforma nám tento problém nevyrieši. Nemáme dostatok ľudí, ktorí budú pracovať, tak ako to už aj dlhšiu dobu hovoríme. Navyše vlastne v januári končí stabilizačný príspevok, ktorý ministerstvo sa rozhodlo vyriešiť nejakým takým čiastočným príspevkom na jeden rok alikvótnym z toho, čo mám informácie, možno pán minister nám povie, že aká je spätná reakcia na tento ohlásený stabilizačný príspevok, tak mnohí pracovníci hovoria, že je to nedostatočné. Takže ak má pán minister nejaké informácie, budem rada, ak sa s nami o ne podelí a tak ako aj môj kolega, vnímam problém pri ambulantných službách, ktoré podľa mňa sú kľúčové v poskytovaní sociálnych služieb, tak ako by sme ich mali poskytovať v súčasnej dobe, že by mali byť prioritou. Prioritou by malo byť zachovanie klienta v domácom prostredí, čiže naozaj poskytnutie komunitných, terénnych ambulantných služieb, to by mala byť naša naša priorita a v tomto sa bojím, či budeme podľa tejto novej reformy dostatočne schopní zachovať všetky ambulantné služby. Tiež som zvedavá na to, ako bude fungovať vlastne tá schéma potom toho dofinancovania cez dotácie, ale to sa asi pravdepodobne dozvieme a ešte by ma veľmi zaujímalo, vy ste to myslím, že dnes vo svojom úvodnom slove pán minister povedali, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov, najmä rodičov pri deťoch to bolo... ===== v úvodnom slove pán minister povedal, že sa vyriešil aj ten súbeh formálnej a neformálnej a to by som rada počula, že akým spôsobom, lebo toto naozaj tiež bola požiadavka, ktorú som často počula od klientov najmä rodičov, pri deťoch to bolo, že jednoducho na ten ambulant im neostane dostatok finančných zdrojov, aby vedeli poskytnúť kvalitnú službu najmä deťom. Ja si dovolím apelovať, aby sme naozaj sociálne služby pri deťoch, čo vlastne v jednej časti sa aj stalo, lebo je navýšený príspevok pri deťoch o 200 eur urobilo, ale že aby sme tie sociálne služby robili s apelom na detského pacienta alebo detského klienta, pretože tam je najdôležitejšie, poviem to že koľko v detstve investujete do toho dieťaťa, tak sa vám to môže vrátiť, že ho dokážete nejakým spôsobom zasanovať a vrátiť možno aj do systému a skvalitniť mu život. Takže toto je ešte veľmi pre mňa dôležitá otázka a ešte raz teda sa vrátim k tomu, že prečo som videla priestor na to, aby sme tento obrovský zákon, po ktorom všetci sme volali schvaľovali v riadnom procese a nie teda skrátenom, pretože tá reforma sa pripravovala veľmi dlho a myslím si, že by bol priestor na to, aby sme tu rokovali tak, aby medzi tým prvým a druhým čítaním bola adekvátna doba, aby sa ešte nejaké muchy vychytali. A nechcem rušiť, ale dostala som teraz na mail takú jednu otázku a viem, že úplne, ale chcela by som vám ju povedať pán minister a keď môžete, lebo zabudnem. Napísal mi jeden pán, ktorý sa, prosím vás spýtajte sa pána ministra, že v návrhu zákona je stanovená suma 3,70 opatrovateľskej služby, ktorú má obec dať neverejnému poskytovateľovi tak, ako to bolo v predošlom zákone. Kto ale prikáže obciam a mestám, aby neverejnému poskytovateľovi poskytli uvedenú sumu. Pravdepodobne ide o terénnu službu a zrejme neverejní poskytovatelia majú problém s tým, že im nie je preplácaná, tak ak by ste vedeli na toto odpovedať. Je to otázka priamo od občana. Ďakujem veľmi pekne. Viac, tak ako kolegovia, v prvom a druhom čítaní. [10:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Ledecký. [10:17] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou No, prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní na Slovensku v tomto parlamente narastá geometrickým radom. Štatistiky a čísla to jasne hovoria a myslím si, že o tom nemusíme polemizovať, ale musím povedať, že aj v minulosti sa to veľmi zneužívalo a taký najvypuklejší príklad je, keď MOST - HÍD zrýchlene presadil, aby ľudia a právnické osoby mohli slobodne hrať a spievať hymnu iného štátu. Strana argumentovala tým, že v prípade neprijatia tejto zmeny môže prísť k ohrozeniu základných práv a slobôd. Takže takéto jedinečné kreatívne nápady tu boli aj v minulosti, ale problém je, že v súčasnosti to narastá geometrickým radom. [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vystúpili všetci poslanci, poslankyne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte navrhovateľ ku skrátenému legislatívnemu? Ďakujeme. [10:18] Erik Tomáš – Vystúpenie Krátko ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Dámy a páni, tomu sa hovorí za dobrotu na žobrotu. Za dobrotu na žobrotu. Ja som vytvoril priestor v pracovnej skupine, v odborných komisiách na to, aby sme pripomienkovali túto naozaj, ako hovorí KDH, dôležitú až kľúčovú reformu tohto volebného obdobia. Boli ste do nej prizvaní aj vy, opoziční poslanci a poslankyne. Povedzte mi jediný príklad z predchádzajúceho volebného obdobia, keď som bol ja opozičný poslanec Národnej rady, kedy bola opozícia prizývaná k zákonom, nehovoriac už o takýchto dôležitých zákonoch. A práve preto a dobre ste to vedeli, sme napokon kvôli tomu, aby sme si všetko vydiskutovali na tej odbornej úrovni, dali tento zákon do skráteného legislatívneho konania, aby bol čo najväčší priestor na diskusiu a na vyladenie všetkých pripomienok a problémov. Dobre to viete a napriek tomu predvádzate v parlamente to, čo predvádzate. Prepáčte za tento výraz, ale ja ostanem stále vo vecnej rovine, pretože napriek tomu, že čítam z vás, že len hľadáte zámienky na to, ako nepodporiť túto skvelú reformu, stále budem mať v sebe nádej, že napokon táto reforma získa ústavnú väčšinu. Pretože ak sa niečo zmenilo, tak len taktika a stratégia opozície, nič iné. Rovnakým spôsobom sme prijímali reformu posudkovej činnosti. Tak dokonca ani nebola pracovná skupina za účasti opozície a vtedy ste pochopili, vtedy ste pochopili, že áno, vydiskutované to bolo so všetkými dotknutými osobami, vrátane tých rodinných platforiem a všetkých ostatných a práve preto ste ju potom aj v skrátenom legislatívnom konaní pred koncom minulého roka podporili ústavnou väčšinou, za čo chcem veľmi pekne poďakovať. A preto som zvolil sú istú stratégiu aj v tomto prípade, mysliac si, že oceníte tento konštruktívny prístup zo strany ministra a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale cítim z vás a hovorí sa to po chodbách, že pri každom zákone, aj pri dobrom zákone, budete dlho diskutovať a hľadať dôvody preto, prečo to nepodporiť. Dúfam, že sa mýlim, pretože dámy a páni, na vás všetkých v opozícii sa teraz pozerajú všetky organizácie, ktoré pôsobia v oblasti sociálnych služieb, ktoré všetky podporujú túto reformu, po tej dlhej, dlhej, dlhej diskusii. Všetky. Všetky, opakujem. A ja vám ich aj zopakujem. Podporuje túto reformu Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb. Podporuje túto reformu Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Podporuje túto reformu Komora opatrovateliek Slovenskej republiky. Podporuje túto reformu Sociofórum, Fórum pre osoby so zdravotným postihnutím, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest atď., atď. A pokiaľ tieto všetky odborné organizácie túto reformu podporujú, tak ak budete toto naďalej predvádzať v parlamente, nepôjde o nič iné, len o politikárčenie, ale je to na vás, na vašom svedomí. Pretože buď sa všetci dohodneme a podáme si spoločne ruku tak, ako pri reforme posudkovej činnosti, alebo budete čeliť aj kritike z týchto organizácií, nielen mojej a ja to budem presne pomenovávať. Áno, práve preto, že som sa bavil do poslednej chvíle so všetkými, sme odstránili aj posledné rozpory a to rozpor s SK8, kde sa hľadali peniaze na prefinancovanie toho, čo majú financovať oni a áno, našli sme aj riešenie pre toľko zmieňovaný súbeh formálnej a neformálnej starostlivosti, kde Platforma rodín mi oznámila, že tlieska, že wau, ďakujeme pekne a predložíme to pozmeňujúcim návrhom na výbore. Takže bude odstránený aj posledný rozpor. Samozrejme, že aj po rokovaniach v odbornej skupine prišli aj nejaké pripomienky, viaceré aj zásadné, lebo to tak je. Lebo to tak vždy je, ale boli odstránené. Čiže teším sa na diskusiu a hovorím, čo sa týka krytia, to krytie je tejto reformy napriek tomu, že sme v ťažkých konsolidačných časoch, chcem poďakovať ministerstvu financií, špeciálne Lacovi Kamenickému, že našiel tie peniaze. Veď každý zákon, ktorý prejde v parlamente, musí mať krytie ministerstva financií, o to sa nemusia báť. A posledná poznámka. Celá táto reforma bola predrokovaná Európskou komisiou. Predrokovaná a preto sme ešte od leta predrokovávali ten návrh, to je ten môj manažérsky prístup, možno vy budete mať nejaký iný. Ja zavolám všetkých do diskusie, aj opozíciu, predrokujem tento návrh v Európskej komisii, aby sme mali predbežnú zelenú na to, že áno, je to splnenie míľnika, aby sme nič neohrozili, tak preto sme to na záver vo finále takto podali do parlamentu a vy budete mať možnosť aj v prvom a v druhom čítaní ešte prípadne predkladať nejaké návrhy. Ale potom, čo to celá komunita, ešte čakáme na posledný ohlas s Katolíckej charity, ale pevne verím, že ten návrh, čo sme predložili a ktorý ocenila a tlieska aj Platforma rodín, nemusí byť problém, tak potom v takom prípade ja vás len chcem poprosiť, vyzvať, podporte túto reformu tak, ako reformu posudkovej činnosti. To je zodpovedný prístup. Erik Tomáš, keď bol opozičným poslancom podporoval vládne návrhy, v prípade ZŤP osôb z dielne pani Žitňanskej všetky, každý jeden som podporil. Toto je vecná diskusia. Napriek atmosfére, ktorá panuje v parlamente, kvôli asi iným veciam, toto je dôležitá vec. Vytvorili sme priestor, vydiskutovali sme a preto skrátené legislatívne konanie. To nie je ten typ skráteného legislatívneho konania, že niečo na poslednú chvíľu, narýchlo alebo niečo podobné. Ďakujem veľmi pekne. [10:24] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Žiada si zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1003. Spoločná správa výborov má tlač 1003a. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [10:24] Erik Tomáš – Vystúpenie Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď sme v takom švungu, tak toto je ďalšia dôležitá zásadná vec. Ďalšia vec, ktorá pomôže ľuďom, podobne ako reforma financovania sociálnych služieb, má pomôcť odkázaným ľuďom a tým ľuďom, ktorí sa o nich starajú, tak toto je tiež veľká téma, medializovaná, dobre známa a tu ide o to, že chceme pomôcť rodičom, resp. najmä matkám, ktoré sa starajú o svoje deti na materskej alebo rodičovskej dovolenke a to tým štýlom, alebo v tom zmysle, že pokiaľ tento zákon prejde, tak jednoducho už nebudú mať rodičia kvôli tomu, že museli zostať so svojimi deťmi na materskej a rodičovskej dovolenke nižšie dôchodky. Odstraňujeme 20-ročnú diskrimináciu, pretože tento podobný systém, alebo takýto podobný systém platil do roku 2004, potom prišla tá neslávna reforma pána Kaníka, ktorá to celé zmenila a dnes máme stav taký, že pokiaľ rodič, predovšetkým matka zostane so svojím dieťaťom nejaké roky na materskej a rodičovskej dovolenke, tak má kvôli tomu nízky dôchodok. Ak to prijmeme, definitívne odstránime alebo nastavíme súlad zákonov s ústavou, pretože Ústava Slovenskej republiky hovorí, že výchova dieťaťa nemá mať negatívny vplyv na výšku dôchodkov. Toto je systém, ktorý bol predstavený na sociálnom výbore, mojimi odbornými alebo našimi odbornými pracovníkmi na ministerstve práce, ktorí sa nemenia. Ministri sa menia, pracovníci sa nemenia. Aj sociálny výbor pochopil, že toto je najlepšie možné riešenie v danej situácii a ja som teda zvedavý, pretože napokon bolo všetko na tom sociálnom výbore vysvetlené, ale boli tam zo strany opozície ruky hore, že sa zdržiavame. Opäť apelujem na to, že tak ako sa na vás bude pozerať celá komunita v sociálnych službách ako budete hlasovať, vážená opozícia, tak sa budú tí rodičia a matky pozerať na vás, ako budete hlasovať za tento prorodinný zákon. Zvlášť ma bude zaujímať hlasovanie KDH. Pokiaľ KDH nepodporí tento prorodinný zákon, tak to budeme veľmi, veľmi tlmočiť proste vašim voličom, lebo ešte raz, na sociálnom výbore všetci prítomní poslanci, vrátane opozície povedali áno, tak ako je to navrhnuté je to v poriadku, je to dobrý systém, ale pri hlasovaní sa zdržali. Ja budem veľmi zvedavý, ako sa bude hlasovať o tomto zákone v pléne. Bodaj by a zaslúži si to tento zákon, získal ústavnú väčšinu aj preto, lebo som sa teraz otočil na KDH, otočím sa aj na Progresívne Slovensko, pretože pani Simona Petrík, poslankyňa, sama tvrdí, že niekoľkokrát navrhovala podobný princíp, nie rovnaký, naše odborné sekcie si to preštudovali, ale podobný princíp, tak potom neviem, keď za to nezahlasujete, ako to budete vysvetľovať. Ja by som bol rád, aby ste nemuseli nič vysvetľovať, aby ste hlasovali. Čiže lebo cítim tú zmenu pomerov v parlamente, v zmysle nehlasujeme za nič z vládnej dielne, za nič. A ak to tak nebude.. Zmena pomerov v tom zmysle, lebo väčšina zákonov napríklad z ministerstva práce prechádzala ústavnou väčšinou a mali teda legitimitu, ale teraz cítim, že napriek tomu, že je to dobrý zákon, tak nebudeme hlasovať, lebo je to vládny zákon. Ale je to na vašom svedomí, je to na vašej zodpovednosti voči voličom. Krátko ale k tomu zákonu. Princíp je veľmi jednoduchý. Po novom sa budeme na tých rodičov, predovšetkým matky na materskej a rodičovskej dovolenke pozerať tak, ako keby v tom období riadne pracovali. Jednoducho zoberieme si príjem týchto rodičov, predovšetkým matiek spred a po tomto období, to sa spriemeruje a z takéhoto vymeriavacieho základu sa následne prepočítajú dôchodky. Musím povedať, že tento zákon neplatí len pre súčasné matky seniorky, ale aj pre matky, ktoré sú v produktívnom veku, ktoré teraz pracujú a aj pre budúce mamičky. Teda, že to platí aj do budúcna. To nie je seniorský zákon, toto je zákon prorodinný a je určený najmä matkám, ale aj niektorým otcom, ktorí sú na rodičovskej alebo materskej dovolenke. Takže toto je základný princíp tohto zákona a samozrejme budeme prepočítavať aj už priznané dôchodky spätne dozadu a zároveň už podľa nového systému budeme teda prepočítavať aj dôchodky do budúcna. Samozrejme sú tam aj dôležité ďalšie údaje a informácie. Prepočítavať sa teda budú starobné, starobné predčasné a invalidné dôchodky. Len pre vašu informáciu, Sociálna poisťovňa bude musieť prepočítať jeden milión dôchodkov a preto sme aj v zákone stanovili určité lehoty pre tú Sociálnu poisťovňu, lebo to bude náročná prepočítavacia operácia ===== prepočítavať sa teda budú starobné, starobné predčasné a invalidné dôchodky. Len pre vašu informáciu, Sociálna poisťovňa bude musieť prepočítať jeden milión dôchodkov, a preto sme aj v zákone stanovili určité lehoty pre tú Sociálnu poisťovňu, lebo to bude náročná prepočítavacia operácia. Ale po dvadsiatich rokoch diskriminácie niekto prišiel, aby tento problém odstránil, tak ak dvadsať rokov ľudia čakali, pevne verím, že počkajú aj teraz. Sociálna poisťovňa bude mať rok na prípravu, lebo treba treba pripraviť informačné systémy, a potom sa začne prepočítavanie, na ktorých je, na ktoré je určený maximálny počet, maximálna doba päť rokov, ale to je len zákonná doba. My pevne veríme, že Sociálna poisťovňa to napokon stihne rýchlejšie. Ale čo je dôležité, netreba sa báť, začneme od najstarších ročníkov a zároveň kedyk... to je, úplne bude jedno, v akomkoľvek okamihu bude tento dôchodok prepočítaný, tak sa vyplatí so splatnosťou a s účinnosťou od 1. 1. ´26, teda od platnosti zákona. A teda všetko dostanú tí seniori doplatené, tak ako sme teda sľúbili. Nová zmena by sa mala pozitívne dotknúť 440-tisíc seniorov, predovšetkým senioriek. A, samozrejme, niektorí dostanú aj rozhodnutia, najmä tí, ktorým vznikol nárok na dôchodok už pred rokom 2004 a fungovali v podobnom systéme, že tam nebude nejaké zlepšenie, ale každý dostane rozhodnutie a bude z neho vedieť, či je alebo nie je diskriminovaný. Respektíve po týchto rozhodnutiach už nebude v dôchodkovom systéme nikto diskriminovaný tým, že vychovával deti na materskej a rodičovskej dovolenke a kvôli tomu má nižší dôchodok. Buď sa mu ten dôchodok zvýši, upraví, alebo dostane rozhodnutie, že nie je diskriminovaný. A toto je tá spravodlivosť. Len možno dva príklady, ktoré som už uvádzal aj v médiách, aby bolo jasné, o čo tu ide. Napríklad pri matke s dvomi deťmi a priemernou mzdou sa dôchodok ročne takto zvýši o 300 eur. Pri matke povedzme s 1,5-násobkom priemernej mzdy, ktorá zarába 1,5-násobok priemernej mzdy a má tri deti, tak sa ten dôchodok zvýši ročne o 600 eur. Čiže absolútne výhodný systém pre všetkých seniorov v zmysle, že všetci buď budú mať vyššie dôchodky, alebo dostanú informácie, že dôchodok ich nie je nižší kvôli tomu, že vychovávali deti. A čo je dôležité, tento zákon prináša ešte ďalšie tri alebo štyri veľmi pozitívne zmeny, o ktorých, samozrejme, už poslanci sociálneho výboru vedia. Ale ja to tu poviem. Ak rodič pracuje popri materskej či rodičovskej dovolenke, neprestane sa na neho štát, neprestane za neho štát platiť poistné, pokiaľ odvody z jeho príjmu budú pre neho nevýhodné. Ak sa rodič vráti na trh práce medzi tretím a šiestym rokom dieťaťa, štát bude akceptovať buď odvody z jeho príjmu, alebo odvody zo 60 % priemernej mzdy, podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie. Ak sa rodič stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, tak do dospelosti dieťaťa, teda do veku 18 rokov predĺžime obdobie 60 % z priemernej mzdy. A na záver, opatrovateľom a osobným asistentom bude štát akceptovať dôchodkové poistenie tak ako keby ho odvádzali zo 60, nie z 50 % priemernej mzdy a ich zárobková činnosť už nebude znižovať ich dôchodky. Samé pozitíva. Vyštrngané, vyladené, na sociálnom výbore vysvetlené, takže môžem len poprosiť v mene matiek, v mene rodičov, ktorí sa starajú na materskej a rodičovskej dovolenke o svoje deti, podporte tento zákon, špeciálne apelujem na KDH, pretože je to prorodinná norma, nepolitikárčme, nešpekulujme a, samozrejme, obraciam sa aj na Progresívne Slovensko, ktoré predkladalo podobné návrhy zákonov, samozrejme na celú opozíciu a už vopred ďakujem kolegom z vládnej koalície. Všetko dobré! [10:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Cechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [10:34] Jozef Cech Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne poslankyne, poslancovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1003a. Národná rada uznesením Slovenskej republiky č. 1247 z 28. októbra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona, tlač 1003, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 štvrtej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 138 z 24. novembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň určil aj náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. [10:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku – pani poslankyňa Turčanová. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia. Pani poslankyňa Petrík, nech sa páči. [10:36] Simona Petrík – Vystúpenie v rozprave Ja takisto len krátko by som rada zareagovala aj na pána ministra v druhom čítaní, keďže tento návrh zákona v druhom čítaní neprichádza so žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, takže v podstate bavíme sa o ňom ako o celku už pomerne dlhú dobu aj na sociálnom výbore, aj teda v prvom čítaní sme sa o ňom rozprávali, a napríklad práve tu veľmi konštruktívne chcem oceniť priestor na debatu, veľakrát naozaj z rôznych uhlov sme si tento zákon, zákon prešli, takže takto nejako by som si ja predstavovala aj tie ostatné zákony, preto sme, pán minister, teraz, v predošlom bode toľko oponovali, to nie je nejaké politikárčenie. Takže k tomuto by som sa ja chcela teraz aj vyjadriť, lebo ja absolútne nespochybňujem celý systém, ktorý nastavujete týmto návrhom zákona, práve naopak, ja ho oceňujem, vítam, ako ste hovorili, ja som naozaj veľmi podobný zákon navrhovala sama, nedávala som tam napríklad to prepočítavanie až, až vlastne dozadu, do toho roku 2004, takto odvážna som ja nemohla byť, ja nemám za sebou celý ansámbel ministerstva ako vy, mne išlo hlavne o vec, išlo mi o to, aby sa už konečne ukončila diskriminácia žien, ktoré proste predtým, ako išli na materskú a rodičovskú dovolenku, skrátka zarábali viac ako je 60 % priemernej mzdy a aby sa im tento ich plat predošlý zarátaval aj do obdobia starostlivosti o deti a aby proste počas toho obdobia starostlivosti o deti neboli diskriminované. To bol celý môj zámer a cieľ a ja som rada, že vaše ministerstvo sa na to podujalo a že tu takýto zákon máme. Ale ja musím tiež teraz sa ako dotknúť teda najskôr takej tej vecnej roviny, je tam vec, ktorú som vám v podstate vyčítala aj predtým a rovnako ju vyslovím aj dnes, a ide o ten počet rokov prepočítavania týchto dôchodkov v Sociálnej poisťovni. To je, to je vec, s ktorou máme my ako opozícia proste problém, pretože je jedna vec prísť so zákonom a ho krásne predstaviť a povedať, že vau, s takouto super vecou prichádzame medzi vás, ale nechať potom vyplácanie týchto dôchodkov na pleciach možno inej vlády. Čiže síce vy hovoríte, že Sociálna poisťovňa, alebo Sociálnej poisťovni to nemusí trvať až toľko, ale my nevieme, koľko jej to teda nakoniec bude trvať, tiež ako som vám povedala už niekoľkokrát, nemyslím si, že toto je vec, ktorá by mala trvať až päť rokov a nerozumiem, prečo ešte tam musí byť nejaký prípravný rok, čo ste hovorili tiež, že najskôr budeme mať jeden rok na prípravu asi toho softvéru nejakého prepočítavacieho, ja neviem, predpokladám, že softvéry prepočítavacie na iné typy dôchodkov tam už máte, takže snáď rok by to nemuselo trvať a potom to samotné prepočítavanie, to mi tiež príde, že je to naozaj príliš, príliš dlhá doba. Toto je jediná vec, ktorú vám ja v tomto návrhu vyčítam. A teraz posledná vec, ktorej, ktorú chcem povedať, je také to politikárčenie aj z vašej strany, pán minister, vy sa tu veľmi oháňate tým, že ste konštruktívny a ako vy chcete, aby to bolo prijaté ústavnou väčšinou a ako vy cítite od nás, od opozície, že vlastne už nebudeme asi s vami pravdepodobne hlasovať, ja sa pýtam, a načo vás to trápi, že či, že či my ideme s vami hlasovať alebo nie? Pozrite sa, tuto máte kolegu Barteka z vašej strany HLAS, ktorý má opozíciu úplne, úplne v paži, hej, ten by bol najradšej, keby opozícia na Slovensku ani neexistovala, aby sme tu boli ako v nejakej autoritárskej krajine, kde proste ten, čo má moc, si povie a ostatní iba proste ticho mlčia a šúchajú nožičkami. To je človek z vašej strany, tak ja neviem, ako sa vy k tomuto staviate. Takže nerozumiem, že prečo vás zaujíma to, že ako opozícia bude hlasovať a že ja za tým ako vy tu cítite nejaké politikárčenie, tak ja za tým zase cítim ješitnosť vašu osobnú, že teda potrebujete byť za pekného, aby vám tu všetci odhlasovali dobrý zákon. Skrátka toto je politika, keď si to tu dobre nevyjasníme, alebo keď prichádzate s návrhmi, ktoré prichádzajú neskoro, nehovorím o tomto návrhu, tak skrátka musíte chápať aj to, že opozícia to skrátka vidí nejakým iným spôsobom. Takže toľko za mňa k tomuto návrhu. Ešte raz opakujem, je to naozaj dobrý návrh, my ešte stále nie sme rozhodnutí, akým spôsobom budeme hlasovať, ale tých, tá päťročná lehota, keď ma presvedčíte, že je to naozaj dobrá vec a že je to potrebné, tých päť rokov tu aby sme tu prepočítavali ten milión dôchodkov, tak, tak ja vám za to aj zahlasujem. Ďakujem. [10:41] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [10:41] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ja sa pripojím k tomu, čo hovorila kolegyňa. Naozaj to, že bude vyššia miera spravodlivosti pre matky, ktoré sa rozhodli mať deti, a vieme, že demografická krivka je zlá, čiže každú matku, ktorá tomuto štátu prinesie dieťa a tým pádom aj budúceho platiteľa dôchodkového a iného, sociálneho poistenia, je vítaná a som rada, že sa odstraňuje diskriminácia týchto matiek. Zároveň som veľmi rada, že pán minister vypočul a odstraňuje aj diskrimináciu opatrovateliek, ktoré sa snažia si privyrobiť, lebo dnes tieto ženy trpeli dvakrát, nielen to, že nemohli veľa zarobiť, ale zároveň sa sami museli stať platcami svojho poistenia, keď, a štát ich prestal za nich robiť odvody. Čiže toto je to, čo veľmi oceňujem a schvaľujem. Naozaj toto je veľmi dobrá a potrebná vec pre ľudí. Čo ale na tejto reforme možno zle chápem a možno pán minister to vysvetlí, ja budem rada, ak to vysvetlí, je to, že vlastne nebudú sa platiť odvody, teda nebude sa, lebo z nuly je odvod do prvého aj do druhého piliera nula a vlastne tie dôchodky sa budú prepočítavať, až keď reálne tieto mamy a opatrovateľky do tých svojich dôchodkov pôjdu. A potom sa bude zväčšovať dlh Sociálnej poisťovne a bude teda nápor na štátny rozpočet, ktorý to bude musieť dofinancovávať. Čiže už teraz vieme, že zákon, ktorý teraz prijmeme, tak budúce vlády budú musieť platiť. Ja verím, že sa mýlim a že pán minister mi vysvetlí, že to tak nie je a rozptýli tým moje obavy, ktoré sú naozaj, čo sa týka financovania, jediné, ktoré v tomto návrhu zákona mám. A osobne, áno, päť rokov je dlhá doba, ale prepočítať milión dôchodkov, sa musia všetky dôchodky prepočítať, lebo len tak to vie softvér, softvér nevie vyselektovať len matky a len opatrovateľky, ale bude treba prepočítať všetky dôchodky a doručiť všetky nové výmery a rozhodnutia, čiže preto to bude také náročné, tomu rozumiem, ale aj tu ak sa mýlim... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:43] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Ledecký. [10:43] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. My, naša strana má rovnaký problém s dĺžkou obdobia, v ktorom sa to bude prepočítavať, päť rokov. Neraz sme tu boli svedkami toho v parlamente, že sa prijal, prijala nejaká doba a potom keď sa to nestíhalo, tak sa to, tak sa to v parlamente predlžovalo jednoduchým, jednoduchým nejakým pozmeňovákom k príslušnému zákonu. Takže ja si myslím, že tu bolo potrebné zvoliť opačný prístup, skrátiť tú dobu a keby to nestíhali, tak ju predĺžiť, lebo je to taký Damoklov meč, ktorý visí nad nimi, že to treba urobiť a tým pádom by k tomu pristúpili zodpovedne. A druhý problém mám tiež ten, ktorý sa tuná spomínal, že táto vláda ušetrí, keď sa dobre pamätám, nejakých 30 mil. na to ročne, že tento zákon tuná schválime a tento celý, čo táto vláda počas tých dvoch rokov ušetrí, tak tie ďalšie vlády v budúcnosti výrazne zaplatia, lebo proste ten zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma, ale je to suma minimálne nejakých 80-100 mil. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujeme budúce vlády a bude to až o päť rokov, nie je celkom férové. zákon naozaj dáva nároky na rozpočet, aj keď sa presne nevieme zhodnúť, že aká je to suma. Ale je to suma minimálne nejakých 80, 100 miliónov. Takže ja si myslím, že schvaľovať niečo, že zaviazujume budúce vlády a bude to až o päť rokov nie je celkom férové. [10:45] Andrej Danko Ďakujem. Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených do rozpravy vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? [10:45] Erik Tomáš Ďakujem. Pani kolegyňa Petrík asi som aj ješitný. To patrí k politikom. Ale mne je naozaj jedno ako sa opozícia zachová ak nebudete hlasovať, tak nebudete hlasovať. Mne je to naozaj jedno. Ja len apelujem na vás, aby ste hlasovali za zákon, o ktorom hovoríte, že je dobrý. Za zákon, o ktorom hovoríte, že podobný ste predkladala vy. Ja to len vysvetľujem tým občanom, voličom. Ale ako budete hlasovať je to samozrejme na vás a na vašom svedomí. Rovnako ako KDH. Ja len apelujem, nič iné. Ale je to vaše rozhodnutie samozrejme. Tak ako suverénne rozhodnutie každej inej strany. Len hovorím, že potom to budeme pomenovuvávať, hej? Ako vy pomenuvávate mňa. Veď to je normálne. To je presne ten politický súboj. Politika teda koalícia a opozícia. Pán Ledecký niekoľko krát ste už povedali, že tiež vám vlastne prekáža podobne ako aj iným kolegom, že 5 rokov sa to má prepočítavať a tak ďalej. Tak po prvé ja nie som ani aj IT odborník, nie som ani riaditeľ sociálnej poisťovne. Musím zobrať iba to čo mi hovoria, že treba prípravu systému kolegovia a kolegyne a potom bude prepočítavanie. 20 rokov sa tu na to čakalo. Teraz konečne niekto s tým niečo urobil. Ale som tiež povedal, že bol by som rád, aby to bolo rýchlejšie práve kvôli tým starším ročníkom. Môžem ich držať pod krkom prosím vás robte to rýchlejšie. Ale pán Ledecký, keby ste vy ako predseda sociálneho výboru predložili v minulom volebnom období tento zákon, už sme mohli dávno prepočítavať. Už sme mohli byť v treťom roku prepočítania. Čiže my niečo prinesieme čo vám ani len nenapadlo ako predsedovi sociálneho výboru a vôbec celej vláde predchádzajúcej. Lebo KDH nebolo vo vláde a Progresívne Slovensko aj bolo aj nebolo dobré vám. Toho pána Valáška vám nezabudneme ale dobre. Ale len mu hovorím, že asi tretí krát opakujete pán Ledecký vy ako bývalí predseda sociálneho výboru (nezrozumiteľne vyslovené) 5 rokov. Však už to mohlo byť pán Ledecký, keby to vy predložíte vaša vláda. Už sme mohli mať možno aj prepočítané. Takže preto opäť poprosím o korektnosť. Áno konečne po 20-tich rokoch niekto s tým niečo začal robiť. Sociálna poisťovňa hovorí, že potrebuje toľko času, pretože má naozaj aj iné prepočítavania. Invalidita a tak ďalej. Potrebuje toľko času. Ale ešte raz nech sa to prepočíta kedykoľvek, ktorémukoľvek dôchodcovi, seniorovi pôjde to s platnosťou k účinnosti zákona od 1.1.2026. Všetko sa doplatí. Takže je to na vás milá opozícia. Apelujem na to, aby ste podporili tento zákon. Buď prejde ústavnou väčšinou alebo riadnou väčšinou. Ďakujem veľmi pekne. [10:48] Andrej Danko Ďakujem pán minister. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Ak nie prosím o oznámenie termínu hlasovania o tomto návrhu zákona. [10:48] Jozef Cech Navrhujem termín hlasovania zajtra o jedenástej hodine. [10:48] Andrej Danko Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobka o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/95 o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 1026, spoločná správa výborov má tlač 1026a. Prosím pána ministra Erika Tomáša v zastúpení pani podpredsedníčky vlády a ministerky hospodárstva Slovenskej republiky Denisy Sakovej, aby sa ujal slova a vládny návrh zákona odôvodnil. [10:49] Erik Tomáš Vážené kolegyne, vážení kolegova zastupujem svoju kolegyňu z vlády pani ministerku Sakovú. Viem, že najmä asi pánska časť parlamentu by radšej videla ju na tomto mieste ako mňa, ale musím aj rovno povedať, že pani ministerka na vláde práve predkladá energopomoc. Tak je to tak dôležité a preto chce poprosiť o ospravedlnenie. Tak ak dovolíte prednesiem úvodné slovo k tomuto zákonu. Cieľom vládneho návrhu zákona je implementovať 3 nariadenia Európskeho parlamentu a rady, ktoré spolu komplexne upravujú oblasť označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov všetkých kategórii. Teda poľnohospodárskych výrobkov potravín, vín, liehovín, priemyselných a remeselných výrobkov. Označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov potravín, vín a liehovín pochádzajúcich zo Slovenskej republiky je možné už od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie chrániť len na úrovni Európskej únie prostredníctvom právneho titulu na zabezpečenie jednotnej ochrany práva a duševného vlastníctva v celej Európskej únii. Týmto spôsobom je v súčasnosti chránených 30 názvov výrobkov pochádzajúcich zo Slovenska napríklad tokajské víno zo slovenskej oblasti. Stupavské zelé tomu sa teším špeciálne teda. Skalický trdelník alebo Spišská borovička. Výrobkom nepoľnohospodárskeho charakteru teda priemyselným a remeselným výrobkom sa dosiaľ udeľovala ochrana zemepisným označením len na národnej úrovni. To sa zmení od 1. decembra 2025 kedy sa spúšťa nový jednotný systém ochrany zemepisných označení na úrovni Európskej únie aj pre tieto výrobky a ochrana na národnej úrovni už nebude prípustná. Ochranu označením pôvodu respektíve zemepisným označením pre všetky druhy výrobkov, tak bude možné získať už len výlučne na úrovni Európskej únie na základe postupov ustanovených nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady. Tieto nariadenia si vyžadujú implementáciu do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá je zabezpečená predloženým vládnym návrhom zákona. Pokiaľ ide o 12 zemepisných označení priemyselných a remeselných výrobkov v súčasnosti chránených na národnej úrovni, právo Európskej únie ustanovuje možnosť nadviazať na ich národnú ochranu a zapojiť sa do systému ochrany Európskej únie v zjednodušenom konaní. Ide napríklad o chránené označenia ako Modranská majolika, Detvianska výšivka, Chiatické hračky alebo Piešťanské bahno. Vládny návrh zákona upravuje národnú fázu konania o žiadosti a zápis označenia pôvodu respektíve zemepisného označenia do príslušného registra Európskej únie. Konania o žiadosti o zmenu špecifikácie a konania o zrušení označenia pôvodu, respektíve zemepisného označenia. Ako kompetentný orgán vo vnútroštátnej fáze konania sa ustanovuje úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a čiastkové kompetencie sa zverujú Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. [10:52] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, aby odôvodnil návrh a sta [10:53] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov tlač 1026 v druhom čítaní. Národná rady Slovenskej republiky uznesením č. 1227 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom. Ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhov zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor pre hospo Ústavnoprávny výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 404 z 20. novembra 2025 a Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 232 z 24. novembra 2025. S uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrený v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. V znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 238 z 24. novembra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu. Ďakujem. [10:55] Andrej Danko Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Poslanec Sabo, poslankyňa Štolová. Pán poslanec Sabo nech sa páči. [10:56] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pekný deň všetkým. Pán vážený pán predsedajúci, vážené kolegovstvo. Budem trošku preskakovať v čase, lebo aj sa ospravedlním pán predsedajúci, že nebudem rozprávať úplne k tomuto návrhu zákona ale vlastne budem rozprávať k tomuto návrhu zákona, pretože my už vieme vďaka webu Národnej rady Slovenskej republiky, že k tomuto zákonu predpokladám čoskoro pán Bartek, pán poslanec Bartek prečíta pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona. A ja som si nechcel nechať ujsť príležitosť, aby som sa k nemu vyjadril, pretože kedy nie ak nie teraz. A popravde je mi aj ľúto, že tu nie je pani ministerka Saková, lebo mal by som na ňu otázky. Ale ako sa hovorí u nás na južnom Slovensku It is what it is. Tak budem sa teda tváriť, že ste pani ministerka Saková. Ten pozmeňujúci návrh zákona, ktorý čoskoro príde a my ho už teda čítame na webe Národnej rady Slovenskej republiky pre mňa osobne je to trošku, že Vianoce prišli predčasne. Pretože každá jedna možná príležitosť kedy Tomáša Tarabu prichytiť pri tom, že si nerobí svoju prácu dobre je skvelá príležitosť pre mňa a špeciálne aj pre kolegyňu Tamaru Štolovú, pretože my by sme už mohli si vyskladať niekoľko sád bingo kartičiek z toho s heslom: My sme vám to hovorili. A teraz by sme mohli založiť ďalšiu novú sadu bingo kartičiek s titulom: My sme vám to hovorili. Pretože sme to hovorili toľko krát a prišlo na naše slová a ten moment je tu. A rozprávame sa o tom Tomášovi Tarabovi, ktorý so svojim veľkým egom väčšinou, keď príde buď sem do tohto pléna alebo na tlačové konferencie. Prípadne si zapne priamy prenos na svojom facebooku, tak s tým svojim veľkým egom poúča. Nikto nič nevie, on vie všetko najlepšie. Respektíve on tak koruluje medzi nikto nič nevie verzus Progresívne Slovensko môže za všetko a nič medzi tým. On, ktorý na minulej parlamentnej schôdzi tu o sebe povedal, že ja som štát, tak dobre teda kráľ slnko. Pripomeňme si, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý čoskoro bude prečítaný v tomto pléne bude odpoveďou na novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tá septembrová novela EIA bola súčasťou šiesteho milníka plánu obnovy a Európska komisia si všimla presne to čo my sme si všimli už vtedy a presne to, čo my sme už v tom septembri kritizovali. To konkrétne, aby som teda tomu dal aj obsah. To, že Tomáš Taraba do tejto novely o posudzovaní vplyvov na životné prostredie prepašoval do slova a do písmena. Ono sa to totižto nedá nazvať inak ako bariéra rozvoja veternej energie na Slovensku. Do zákona totižto ministerstvo životného prostredia rozumej priamo Tomáš Taraba dostal, prepašoval § podľa, ktorého musí pri povoľovaní veternej elektrárne v akceleračnej zóne s projektom súhlasiť nie len dotknutá obec, čo by bolo v poriadku ale zároveň musí súhlasiť aj regulátor a zároveň musí súhlasiť aj prevádzkovateľ sústavy. A ak, ktorýkoľvek z týchto hráčov s projektom nesúhlasí, tak projekt sa nepovolí a končí. Ešte raz. My sme vám to hovorili. Hovorili sme to už v septembri, že z toho bude problém. Pochopiteľne Európska komisia si to všimla, vidí v tom bariéru pre rozvoj obnoviteľných zdrojov a požaduje túto bariéru odstrániť, pretože my sme sa k rozvoju obnoviteľných zdrojov energie prihlásili. A darmo bude Tomáš Taraba ako tu v pléne na sociálnych sieťach, na tlačovkách hovoriť, že konkrétne ja a kolegyňa Štolová chceme niekomu inštalovať do záhrady veternú turbínu čo je blud, pretože na to existujú normy, ktoré presne vymedzujú v akej vzdialenosti od obydlí veterné elektrárne môžu byť. Ale nie pán minister životného prostredia a dezinformácii si ide svoje, tak nie nie je to tak. A ja sa im nečudujem, že ===== ... existujú normy, ktoré presne vymedzujú, v akej vzdialenosti od obydlí veterné elektrárne môžu byť, ale nie, pán minister životného prostredia a dezinformácií si ide svoje, tak nie, nie je to tak. A ja sa ani nečudujem, že buď vedome alebo, alebo nevedome Tomáš Taraba šíri verejne takéto bludy, hoaxy, dezinformácie, misinformácie, polopravdy a fabulácie, pretože on zjavne buď teda nebol schopný s porozumením načítať záväzky Slovenskej republiky z plánu obnovy, alebo, čo je podľa mňa tá horšia verzia, ku ktorej sa pozorujúc prácu Tomáša Tarabu prikláňam, išlo o cielenú chybu. A z mojich úst to možno bude znieť smiešne, ale išlo o sabotáž. A pravdepodobnejšia je tá druhá možnosť, keďže vieme, ako teda vehementne až afektovane odmieta rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku, čomu teda absolútne nerozumiem, ako jeden minister životného prostredia môže popierať nutnosť rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, prípadne energetickej nezávislosti tejto krajiny. A teraz, potom, čo sme to opakovane ikskrát hovorili a čo sme upozorňovali, že to neprijímajte v tejto podobe, že to bude problém, že to budete musieť opravovať, prišlo na naše slová a teraz v šibeničnom termíne do budúceho týždňa musíme opravovať Tarabov problém. A my sme úprimne čakali, že to bude opravovať sám, že to bude opravovať napríklad v zákone o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý je tiež neistý, pretože k nemu neexistuje podpora, budiž, ale tak hádam keď pán minister ja som kráľ, ja som slnko, ja som štát sem príde a hovorí teda, že on je neomylný, tak sme predpokladali, že aspoň svoj omyl si príde sám po sebe opraviť. Nečakal by som, že by sa za ten omyl ospravedlnil, hej, aleže si ho minimálne príde sám po sebe opraviť. Nie, pýtam sa, prečo túto pokazenú novelu ministra životného prostredia musí cez prílepok, čo je na hrane alebo za hranou zákona, okej, prečo musí pokazenou novelou ministra životného prostredia opravovať zákon ministerky hospodárstva? Je to preto, že ste sa báli na vláde, že to opäť pomrví, alebo že to nedokáže, alebo že je to taký babrák, že ste absolútne aj vy na vláde stratili dôveru v to, že Tomáš Taraba vôbec nie je schopný, že má kapacitu urobiť nejakú legislatívu dobre? Alebo naozaj sa bojíte toho najhoršie? To, že keby to teraz nevyšlo, tak už nebude čas a Slovensko by vinou Tomáša Tarabu prišlo o 450 mil. eur z plánu obnovy? Prečo pokazenú novelu ministra životného prostredia opravuje ministerka hospodárstva? Ja by som naozaj úprimne chcel byť tou muškou na úrade vlády v tej kancelárii, že keď prišla tá výstražná nôta z Európskej komisie, ktorá požadovala opravu, resp. nápravu tej chyby, cielenej chyby v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, že čo ste si tam v tej kancelárii povedali, že Ježiši, Kriste pane, že to naozaj tomu Tarabovi to už nedávajme, pretože to nedopadne dobre. Alebo že čo ste si povedali, že to zas nedá? Alebo už stačilo? Že musíme to urobiť niekto iný? Naozaj by ma zaujímalo, že proces, ako prišlo k tomu, že jednu novelu ministra životného prostredia, alebo teda poďme ešte do detailov, že jednu novelu jedného vicepremiéra musí opravovať druhá, druhý zákon inej vicepremiérky. A navyše keď si teda uvedomíme, že táto dôležitá oprava, ktorá keby neprišla, tak by Slovensko mohla pripraviť o 450 mil. eur, ide prílepkom do zákona o označeniach pôvodu výrobkov a doplnení zákona o správnych poplatkoch, čiže ja si pomôžem aj týmto návrhom tejto legislatívy a pomenujme to absolútne presne. Vicepremiér vedome riskoval, že vďaka, resp. kvôli jeho novele Slovensko nesplní míľnik plánu obnovy o akceleračných zónach, označme aj pôvod tohto problému, na vine je Tomáš Taraba a nik iný, len Tomáš Taraba a dajme tomu aj poplatok. Hovoríme o tom, že Tomáš Taraba vedome ohrozil vyplatenie vyše 450 mil. eur z plánu obnovy. To nie sú naozaj drobné, tu sa vyslovene cielene hazardovalo na ministerstve životného prostredia v kancelárii ministra životného prostredia so sumou 450 mil. eur, pretože Tomáš Taraba nie je schopný prekročiť svoje veľké ego a priznať, že má aj nejakú misiu na tom ministerstve životného prostredia a že nie je lobistom škodlivých technológií a že Slovensko potrebuje odísť od fosílnych palív, Slovensko potrebuje diverzifikovať, Slovensko potrebuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energií popri všetkých ostatných nefosílnych druhoch energetických nosičov. Tomáš Taraba toto poprel, poprel to v novele o EIA a tomuto sa, samozrejme, dalo predísť, keby bolo keby, na začiatku keby Tomáš Taraba, samozrejme, nebol ministrom životného prostredia, čo naozaj nikdy nemal byť, ale keby robil to, čo robiť má, a keby netlačil cez tento parlament jedno skrátené legislatívne konanie za druhým skráteným legislatívnym konaním, jeden polotovar, nedovarok za druhým polotovarom a nedovarkom, ktorý potom potrebuje toto plénum, napríklad cez prílepok, ktorý o chvíľu prezentuje pán poslanec Bartek, opravovať a opäť len strácať čas tohto drahocenného pléna, ktoré by namiesto toho, že opravuje zbabrané legislatívy, mohlo venovať čas iným návrhom zákonov, ktoré by reálne aj pomohli slovenským domácnostiam. A ono to má ešte ďalší rozmer, a je mi ľúto, že tu práve nesedí pani ministerka hospodárstva, lebo my sme, keď sa prijímala tá novela o posudzovaní vplyvov, naozaj výrazne kritizovali, že Tomáš Taraba sa doslova vykašľal na to, aby pod jeho dozorom, pretože on bol tá zodpovedná osoba, aby bola transponovaná smernica RED III o podpore obnoviteľných zdrojov. Neurobil to, opäť to vysabotoval a namiesto toho sa venoval pokusu v tejto novele o devastáciu chránených území na Slovensku, pretože mal potrebu, nutkavú potrebu rozprávať tu a pretláčať lanovky v chránených územiach v národných parkoch, ale, samozrejme, vďaka tlaku opozície a vďaka tlaku verejnosti sa tomuto škodlivému pokusu Tomáša Tarabu podarilo zabrániť. Čo ale teda do novely prešlo, je tá spomínaná bariéra rozvoja obnoviteľných zdrojov energií. A ja som naozaj hlboko presvedčený, že tá bariéra nebola omylom, že to nebola náhoda, že to tam Tomáš Taraba prepašoval cielene, vedome, že si naozaj veril, taký bol arogantný, tak veľmi si veril, že si to Európska komisia nevšimne. Keď už my sme si to všimli, tak si to predpokladám musela všimnúť aj Európska komisia a všimla si, a preto dnes prílepkom k nesúvisiacej legislatíve táto vláda musí zachraňovať vyše 450 mil. eur, ktorých ohrozením je Tomáš Taraba. A ja naozaj potrebujem odpovede na otázky, aj napriek tomu, že predpokladám, že sa ich nedozviem, fakt ma zaujíma a verím, že minimálne niekde v chodbových tamtamoch sa dozvieme teda, že ako došlo k tomu, že tú legislatívu po sebe neopravuje Tomáš Taraba, aleže to opravuje ministerka hospodárstva, že či je to kvôli tomu, že sa bojíte, že by to nezvládol, alebo že by to domrvil, alebo že by sme naozaj nestihli ten termín a že by sme naozaj ohrozili 450 mil. eur. A naozaj by ma aj zaujímalo to, že ako veľmi teda Tomáš Taraba dupkal nožičkou, keď mu bolo oznámené, že tento, tento prílepok musí prísť. Že nástupnici od 1 do 10, ako veľmi sa hádzal o zem, to by ma naozaj zaujímalo, či kričal, či bol červený v tvári, či mával prštekom, tak ako on zvykne nás tu poúčať, že ako to celé vlastne prebiehalo. A verím, že minimálne jednu z týchto odpovedí sa dozvieme a zároveň myslím, opravme ma, ak sa mýlim, by bolo fér, keby sem Tomáš Taraba prišiel a ospravedlnil sa za to, čo spravil, pretože to sa nedá nazvať nijak inak, len to, že svojím konaním, to, v akom, v akej forme prijal alebo pretlačil týmto parlamentom novelu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, to nie je nič iné, čo spravil, len záškodnícka činnosť. Tomáš Taraba ako minister životného prostredia je záškodník a keď on sem nosí pod pazuchou jedno SLK-čko za druhým a všetky tie svoje príšernosti obraňuje ako zákon, ktorý má zabrániť vážnym hospodárskym škodám, tak to nemôžme pomenovať nijak inak, len, že tou vážnou hospodárskou škodou nie je nik iný, len Tomáš Taraba a Tomáš Taraba. Ďakujem, skončil som. [11:09] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou pán poslanec Dubovický. [11:09] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, neviem, po tvojom výstupe asi o Tomášovi Tarabovi sa mi bude aj snívať, toľkokrát si ho spomenul. Ale, samozrejme, aj teraz vidíme v rámci koalície, že čo sa deje, mlčia, to neznamená, že mlčanie je zlato, vieme, čo urobil pán Taraba, a je dobré, že si to zopakoval niekoľkokrát. Ak by neprišla tá zmena, ktorú, a teraz, pán poslanec Bartek, nedávno ste, pár minút dozadu ste tvrdili, a vy budete ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) ten (reakcia z pléna), ja reagujem, však reagujem, že máte priniesť prílepok k tomuto zákonu, že ste tvrdili, že opozícia, opozíciou tu strácame čas, ďakujem, Michal, ako si to povedal, právo toto je dôkaz, že tá opozícia tu pracuje a vy ste neschopná vláda. Tak, ďakujem, ešte aj minister to povedal, výborne, pán minister. Takže nikto iný, nikto iný, len pán Taraba by bol zodpovedný za to, že Slovenská republika by prišla o 450 mil. eur. 450 mil. eur. Takže povedzme si úprimne, čo vlastne tu robí táto vláda, škodí, škodí a nič iné. Ďakujem. [11:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bartek. [11:10] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Sabo, no možno vás prekvapím, ja tiež nie som žiadnym veľkým fanúšikom veterných elektrární, pre mňa je veľmi dôležité, že tam zachováva sa naozaj to pravidlo, že daná obec musí rozhodnúť o tom, či si takéto veterné parky na svojom území želá alebo neželá. Toto je pre mňa alfa a omega a ľudia o tom musia rozhodovať, naozaj toto je pre mňa podstatné, aby tá obec mala tieto páky, aby sa tu tie veterné elektrárne naozaj nemnožili ako huby po daždi, pretože ja ich fanúšikom rozhodne nie som. A viete, je mi to tak vtipné, keď chcete vystupovať, ako vy hovoríte, vecne a niečo tu splietate o egu ministra alebo podpredsedu vlády Tarabu. No musí mať veľké ego aj človek ako vy, ktorý si natočíte kabaretný tanec v Národnej rade a ešte to zverejníte na svoje sociálne siete. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) [11:11] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán Sabo, nech sa páči. [11:11] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Viete, pán Bartek, musíme niečím zabíjať čas v momente, keď vy tu nie ste, lebo nechodíte do práce. Musíme sa niečím zabávať, keď musíme čakať na to, či vôbec koaliční poslanci a poslankyne prídu si vykonávať svoj mandát, to je jedna vec. A druhá vec je, že to, či obce súhlasia alebo nesúhlasia s tým, že v ich intraviláne bude umiestnená veterná elektráreň, veď to nikto nespochybňuje. To nikto nespochybňuje. Absolútne nikto to nespochybňuje, že na to má tá obec právo, my sme kritizovali to, že do tohto zákona bol cez ministra životného prostredia prepašovaný cielená bariéra, že okrem obce museli s tým projektom a s tým zámerom súhlasiť aj regulátor a sústava. O tom je reč, nie o tom, že či obec súhlasí s projektom. Počúvajte s porozumením, aspoň to urobte. [11:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Stohlová. [11:12] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja podobne ako môj predrečník pán poslanec Sabo sa budem venovať primárne tomu prílepku, ktorý predloží poslanec Bartek, ktorý ho v konečnom dôsledku aj práve spomínal vo faktickej poznámke, resp. prihlásil sa takýmto spôsobom k nemu. Ja dlhodobo hovorím, že jedným z najväčších problémov ministra Tarabu je, že on si jednoducho nerobí svoju prácu tam, kde má, nerobí si, neplní si svoje ministerské povinnosti a Slovensko, ľudia na Slovensku sú tí, ktorí na to doplácajú. A kde je naopak výnimočne iniciatívny, proaktívny, tak to sú biznisové záujmy mocných, bohatých oligarchov. Vidíme to v posledných týždňoch pri téme Istrochemu, kde minister Taraba sa nestavia za záujem ľudí, ale jediné, čo obhajuje dookola, je záujem Andreja Babiša, jedného z najbohatších, ak nie najbohatšieho oligarchu v našom regióne. Toto je vzorec, ktorý definuje ministra Tarabu a ktorý sa neustále opakuje. Ako spomínal pán poslanec Sabo, tak to, čo tu o chvíľu uvidíme, je prílepok, to znamená pozmeňujúci návrh podaný v rozpore s rokovacím poriadkom, ktorý sa týka posudzovania vplyvov na životné prostredie. A práve tento proces, ktorý je niečo, čím sa minister Taraba zaštiťoval a stále zaštiťuje, ako on teda robí pre ľudí, ako on robí na to, aby podporil podnikateľské prostredie na Slovensku, tak ja si myslím, že to je práve v skutočnosti ten skvelý príklad, kde si on neplní svoje základné povinnosti ministra, lebo sa venuje kauzám ako je Istrochem, lebo sa venuje záujmom Andreja Babiša. No a teda mohli by ste sa čudovať, prečo tu hovoríme o tzv. EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prečo to spomíname pri zákone o označeniach pôvodu... [11:14] Tamara Stohlová – Vystúpenie v rozprave .... povinnosti ministra, lebo sa venuje kauzám ako je Istrochem, lebo sa venuje záujmom Andreja Babiša. No a teda mohli by ste sa čudovať, prečo tu hovoríme o tzv. EIA, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prečo to spomíname pri zákone o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktoré tu zastupuje pani, pani ministerku Sakovú dokonca pán minister práce Tomáš, no tak venujeme sa tomu preto, pretože presne ako sme predpovedali minulý týždeň, presne ako sme predpovedali v septembri, tá novela, ktorú predkladal minister Taraba, jeho úprava, jeho snaha venovať sa EIA, venovať sa posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, jednoducho nie je dostatočná. Presne ako sme vám to hovorili minulý týždeň, teraz na poslednú chvíľu prichádza v rozpore so zákonom prílepok k nesúvisiacemu zákonu, lebo ste hľadali, lebo minister Taraba hľadal, kam by to šupol, k niečomu, čo prejde týmto plénom, lebo to teda pri tejto koalícii už záruka nie je, a vybral si teda tento zákon možno aj preto, že si myslel, že nebude tam veľa pozornosti, vidíme, že nebol schopný sem prísť, nebol schopný si to obhájiť a ja tomu vlastne aj rozumiem, lebo to, čo tu pozorujeme, je jednoducho hanba. Tie úpravy, o ktorých bude čoskoro hovoriť pán Bartek, tie úpravy, o ktorých sme hovorili v septembri, sa týkajú už vtedy zmeškanej transpozície smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a povinnosti, ktoré z toho vyplynuli práve pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Na všetky tie nedostatky a pochybenia sme priebežne ešte v lete a potom aj na septembrovej schôdzi upozorňovali. A ja sa priznám, že mňa to špeciálne trápi, pretože tá EIA je naozaj komplikovaný proces a my za tejto vlády, za dva roky tejto vlády pozorujeme už štvrtú novelizáciu takto komplikovanej legislatívy, resp. toto už bude piata, bude sa narýchlo opravovať piatykrát a jediné, čo to spôsobuje napriek tým deklaráciám ministra Tarabu o tom, ako on sa stará a ako ho trápi hospodárstvo Slovenska a podnikateľské prostredie, jediné, čo to spôsobí, je chaos. To, že to nie je v záujme, že takáto piata novelizácia za dva roky nie je v záujme životného prostredia, to vieme už dávno, tým sa minister životného prostredia akokoľvek to znie, on sa tým vlastne už priamo chváli, nie je to niečo, čo by zastieral, ale toto spôsobuje chaos v podnikateľskom prostredí. Toto strpčuje život investorom a podnikateľom, keď sa neustále menia pravidlá, podľa ktorých oni potrebujú fungovať. Toto je niečo, čo v skutočnosti tiež bráni rozvoju Slovenska. No okrem toho, že to spôsobuje chaos, tak problémom je, a prečo to takto prichádza na poslednú chvíľu ako prílepok, že to navyše ohrozuje aj šiestu platbu z plánu obnovy a odolnosti. Jednoducho minister Taraba svojou neschopnosťou, lebo presne toto, obyčajná transpozícia smernice patrí medzi jeho základné povinnosti ako ministra, on svojou neschopnosťou, pretože sa venuje úplne iným veciam, úplne iným záujmom, tak ohrozuje plán obnovy, vyplatenie šiestej platby 450 mil. eur. Tento náš líder v čerpaní eurofondov, líder v úvodzovkách, lebo tak sa síce pán Taraba nazýva, ale my dobre vieme, že je priebežne teraz momentálne tretí najhorší v čerpaní eurofondov, tak to ako je skutočne fenomenálny výkon, tiež sa tak minister Taraba sám zvykne nazývať a svoj výkon fenomenálnym, tak ja hovorím, že jediné, s čím on, v čom on je lídrom v skutočnosti, je ohrozovanie peňazí z plánu obnovy, pretože my sa s tým stretávame neustále zas a znova, že si neplní svoje základné povinnosti, ohrozuje plán obnovy a ohrozuje to, aby sa k ľuďom na Slovensku dostali stovky miliónov eur z tohto fondu. Ak sa pýtate, prečo teda, prečo si to ten minister neodrobil v tom septembri, veď to bola novela, ktorá sa pripravovala mesiace, išla aj pripomienkovým konaním, prečo si to neurobil poriadne svoju prácu v septembri, tak sa pýtate dobre. A podľa mňa tým zásadným dôvodom, že v tom čase, keď sme tu mali diskutovať primárne o obnoviteľných zdrojoch energie, tak v skutočnosti my sme zas a opäť diskutovali o chránených územiach, pretože Tomáš Taraba na vládu potom, čo prebehlo celé pripomienkové konanie, pod pazuchou, na poslednú chvíľu priniesol opäť toxické ustanovenie, ktorým cielil poškodiť chráneným územiam. A tak sa celá debata, ktorá tu mala byť a o ktorú my sme sa tu aj pokúšali, ktorá sa mala venovať tým technikaliam, ktoré sa týkajú obnoviteľných zdrojov energie, celé sa to zmenilo opäť a zas na debatu o tom, ako Tomáš Taraba chce ničiť vzácnu prírodu na Slovensku. On tam opäť potvrdil to, čo som už spomínala v úvode, že jednoducho jeho nezaujíma záujem bežných ľudí na Slovensku, on slúži bohatým ľuďom, oligarchom, v tomto prípade to boli developeri, najväčší developeri v našich horách, pre ktorých chcel takýmto spôsobom expresne vybaviť ich objednávku. V tomto zákone, v ktorom sa v skutočnosti mal venovať niečomu úplne inému, chcel uľahčiť, aby sa lanovky, zjazdovky, ale aj celé hotelové komplexy už nemuseli povinne posudzovať, lebo kde by sme chceli posudzovať vplyv na životné prostredie, keď nie práve v chránených územiach, no. A nakoniec vo výsledku ešte aj táto jeho snaha dopadla ako? No podobne hanebne, vtedy aspoň mal odvahu na to tu stáť, resp. sedieť, dnes ho tu nikde nevidíme, vtedy sa hanebne pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu odstraňoval tento jeho, táto, toto jeho toxické ustanovenie, lebo to bolo v rozpore s plánom obnovy, keď už na tom, že to bolo škodlivé pre slovenskú prírodu, keď už na tom tomuto plénu nezáležalo. No a ja som už vtedy, už v septembri som spomínala, že by som naozaj veľmi rada sa do detailov venovala obnoviteľnými zdrojmi energie, lebo je to dobrý a dôležitý cieľ pre Slovensko, rozvíjať ich, ak chceme lacnejšie a bezpečnejšie energie pre ľudí na Slovensku, tak potrebujeme rozvíjať obnoviteľné zdroje energie. Ale nie, Tomáš Taraba mal iný plán, mal inú objednávku, ktorú si doniesol pod pazuchou, takže sa to neudialo, takže sa to deje teraz, v decembri, tri dni predtým, ako majú byť doriešené tie nekompatibilné ustanovenia v tomto zákone, nekompatibilné s plánom obnovy na poslednú chvíľu, nie je tu minister na to, aby si to obhájil, jednoducho opäť táto debata prebieha takýmto spôsobom, ktorý jednoducho nie je, nie je v súlade so záujmom ľudí na Slovensku. Aspoň teda máme potvrdené čierne na bielom to, čo sme hovorili, že jednoducho tá novela, ako bola navrhnutá, neplnila pôvodný účel transponovať smernicu obnoviteľných zdrojoch energie, jednoducho minister Taraba to nezvládol. A nezvládol to napriek tomu, že on v tom procese podával pozmeňujúce návrhy, ktoré boli opäť raz narýchlo vypracované, my sme to hovorili v pléne, hovorili sme to vo výboroch, je to nedostatočné a vy ste nás nepočúvali, a preto sme tu teraz, v decembri, s prílepkom na poslednú chvíľu. Spomeniem možno takú najzásadnejšiu vec, čo nebolo v tej legislatíve dostatočné a čo bolo chybné, problematické, úplne v rozpore s účelom samotnej smernice. Tomáš Taraba tiež to bolo jedno z tých, jedna z tých vecí, ktorú priniesol na poslednú chvíľu, že zaviedol nové bariéry pre povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie, hlavne povinné stanovisko ÚRSO a SEPS, čo uvidíme v tom pozmeňujúcom návrhu, resp. my to už vidíme na webe Národnej rady, že toto je presne to, čo sa odstraňuje, lebo to proste nedáva zmysel, lebo to bolo niečo, čím sa chcel Tomáš Taraba iba zapáčiť, čím sa chcel zaštítiť, ale v skutočnosti je to obyčajná a zbytočná bariéra, lebo toto stanovisko od ÚRSO alebo SEPS-u nemá zmysel v tomto procese a akoby, poviem to tak, aby to dávalo zmysel aj ministrovi, ktorý často hovoril o tom, ako naše zákony sú vraj, idú nad rámec smerníc, ako tu máme problém s goldplatingom, no tak nech sa páči, nech sa páči, toto je presne niečo, čo bolo nad rámec smernice zbytočné, nadbytočné, škodlivé. Okrem samotného tohto stanoviska ja som tvrdila, že bola tam aj nedostatočná úprava akceleračných zón, to takisto vidíme v tom pozmeňujúcom návrhu, že sa mení, precizuje a dopĺňa. A priznám sa, že na tom celom procese mňa dosť hnevalo aj to, že Tomáš Taraba sa pri týchto stanoviskách od ÚRSO a pri tých, pri tom obhajovaní, že tá novela bola nedostatočná, že to transponovanie smernice bolo nedostatočné, že on sa tváril ako hrdina ľudí, on sa zaštiťoval tým, že on to robí pre ľudí. A toto jednoducho nebolo úprimné. On sa tváril, že v skutočnosti tými úpravami na poslednú chvíľu pomáha ľuďom, pomáha obciam a je to špeciálne cynické od neho, keď to bol on, ktorý sem priniesol tú prvú novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorou fatálne poškodiť práva verejnosti a práva ľudí, obral ich o práva a obral aj o práva obce. Veď si spomeňte, minister Taraba bol ten, ktorý zúžil definíciu dotknutej obce a dnes susedná obec, ktorá môže mať aj tú veternú turbínu v skutočnosti oveľa bližšie k obytnej zóne ako tá obec, v ktorej katastri sa to bude stavať, tak tá susedná obec má dnes ešte menšie práva ako verejnosť. Toto je výsledok Tomáša Tarabu a nie nejaké populistické ustanovenia, ktorými sa on zaštiťoval, ktoré ani v skutočnosti sa nedotknú tých zámerov, o ktorých sa momentálne hovorí, ktoré nijako neprispievajú do konštruktívnej debaty. Toto je v skutočnosti vysvedčenie Tomáša Tarabu, jeho prvá novela, ktorou zásadne poškodil práva ľudí. A boli ste to aj vy, pán Bartek, ktorý teraz predkladáte tento pozmeňujúci návrh a hovorili ste nám tu o tom, ako je to v záujme ľudí, no boli ste to vy, kto zdvihol za to tú rúčku, za túto novelu, škodlivú novelu ministra Tarabu. A bola to vaša vláda, ktorá určila akceleračné zóny na Slovensku bez akejkoľvek debaty s verejnosťou, bez akejkoľvek debaty s dotknutými samosprávami. Jednoducho takto sa to nerobí. Obnoviteľné zdroje sú dôležité pre Slovensko, potrebujeme ich rozvíjať a chceme ľuďom doručiť lacnejšie a bezpečnejšie energie, ale takto sa to nerobí. To, ako to robíte vy, len pokrivuje celý ten proces, ľudia nedôverujú obnoviteľným zdrojom energie, nedôverujú zámerom, ktoré sa majú realizovať a ja sa im nečudujem, lebo keď potom robíte takúto zásadnú vec, tak sa úplne v pohode spreneveríte vašim vyhláseniam, vašim populistickým vyhláseniam, ako vám záleží na ľudí a potichučky prijmete tie akceleračné zóny a tí ľudia o tom netušia, lebo vy sa s nimi vôbec nebavíte. Zakončím to už len tým, že tu naozaj nejde o to, hoci som viackrát spomenula, že my sme vám to hovorili a ja by som bola naozaj rada, keby sme sa v tomto pléne vedeli aj počúvať a keby tieto príklady sme sa z nich všetci poučili, že niekedy aj opozícia môže hovoriť niečo, čo vám môže byť užitočné, ale my tu nie sme v škôlke a nehráme sa tu o kocky, takže tu v skutočnosti nejde o to, kto má pravdu. Tu ide o tých 450 mil. eur z plánu obnovy, o ktoré sme mohli vďaka ministrovi Tarabovi prísť, tu ide o váš čas, tu ide o čas pána ministra už teraz financií, takže pán minister práce to tu musel zastupovať, mala to zastupovať pani ministerka hospodárstva, máme tu teraz ministra financií, tak ďakujem pekne, tak aj týmto časom plytváme, pretože Tomáš Taraba nemá, jednoducho nemá rešpekt k nikomu, k verejnosti, ani k vám, ani tu dnes nie je na to, aby si to obhájil. A ja teda hoci tu nie je, aspoň z tohto miesta chcem vyzvať ministra Tarabu, aby sa konečne začal venovať svojej práci ministra životného prostredia, pretože to, o čom tu hovoríme, sú jeho úplne základné povinnosti, transponovať smernicu, žiadna raketová veda. Jednoducho nech konečne začne byť ministrom životného prostredia, nech, jeho úlohou nemá byť byť populista, dezinformátor a agresor, lebo my dobre vieme, ako sa tu on potom správa, však, keď už náhodou príde, že nehovorí k veci, ale uráža tu na koho mu padne zrak. Minister Taraba nie je kráľ slnko, nie je štát, on má ľuďom slúžiť. Tak nech s tým láskavo konečne začne. Ďakujem pekne. [11:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Sabo. [11:29] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Tamara, za tvoje vystúpenie, som rád, že všetko to, čo tu odznelo k tomuto budúcemu prílepku, dosť podrobne ilustrovalo to, čomu vlastne čelíme pri sledovaní práce Tomáša Tarabu. A my sme síce mali málo času na to, aby sme ešte predtým, ako sme išli vystupovať, si pozorne preštudovali ten prílepok a ja som vo svojom vystúpení aj hovoril, že vlastne som si všimol teda, že sa odstraňuje tá cielená Tarabova bariéra rozvoja veternej energie, rozprávali sme o tom SEPS-e a o ÚRSE, ale ono keď som si teraz viacej pozrel tie ustanovenia, tak ono je to rozsiahlejší ten pozmeňujúci... ===== ten prílepok a ja som vo svojom vystúpení aj hovoril, že vlastne som všimol teda, že sa odstraňuje tá cielená Tarabova bariéra rozvoja veternej energie. Rozprávali sme o tom SEPS-e a ÚRSO, ale ono, keď som si teraz viacej pozrel tie ustanovenia, tak ono je to rozsiahlejší ten pozmeňujúci návrh. To znamená, že Európska komisia naozaj musela viacej pripomienkovať a tie pripomienky museli byť rozsiahlejšie, čo je opäť ďalšie vysvedčenie pre kvalitu, resp. nekvalitu legislatívnej práce na ministerstve životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu. A áno, my sme vám to hovorili, zopakujeme to opäť, a ja si myslím, že keby občas koalícia prekročila cez ten veľký tieň svojho ega, ktorý je okolo nej a špeciálne teda Tomáš Taraba, že veď podľa mňa by z nikoho neubudlo, keby špeciálne napríklad minister životného prostredia povedal, že okej, veď dobre, urobil som chybu, opravujeme to teraz, namiesto tých rečí a namiesto tých útočných statusov a útočných videí o tom, ako my, samozrejme, my dvaja za všetko môžeme, ako sme tie štátne škodné a podobne, tak veď povedať, že veď urobil som chybu, prepáčte, a takto sme to opravili, vôbec by z neho neubudlo, vôbec nič by sa nestalo a podľa mňa pre veľa ľudí by to možno bolo aj sympatické. Len obávam sa, že tento ľudský kapitál toho asi nie je schopný. [11:31] Martin Dubéci Pán poslanec Muňko. [11:31] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, nechcel som na vás ani reagovať, lebo to nemá význam. Lebo asi Taraba zavinil veškeré tie staré veci, ktoré sú tuná z hľadiska ochrany, nielen ochrany prírody, ale aj tie záťaže, ktoré sú tuná. Vy, vás keď počúvam, tak všetko je zlé. Nepočujem z tej strany jedno pozitívne. Už sa konečne zobuďte a dostaňte sa do reality, aby sme si povedali na rovinu. Dávno mohol byť Istrochem, keď tu Taraba nebol, odstránené veci, keby chcel bol Budaj riešiť veci. A vymenujem vám ďalšie veci. Na tom rezorte som sedel dva roky, takže viem, aký je to rezort a poznám to dôverne. Ale pokiaľ budete vystupovať tak, ako vystupujete tu, nemáme to žiaden význam na vás reagovať, lebo proste jednoducho vy pozitívne nič nepoviete. A furt sa vyhrážate, prídeme o peniaze, prídeme o peniaze, vy furt sa vyhrá... vy máte s Bruselom problémy. Brusel má sám svoje problémy, iste si ich vyrieši a keď si ich nevyrieši, tak ich vyrieši niekto iný. Ale my riešme naše problémy, ktoré sú tuná. A nepočul som od vás ešte jedno vystúpenie pozitívne žiadne. [11:32] Martin Dubéci S reakciou pani poslankyňa Stohlová. [11:32] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Teda v prvom rade kolegovi Sabovi za to, že pripomenul, že naozaj ten, tá úprava, to, čo sa dnes musí meniť, je v skutočnosti oveľa širšie a dobre to ukazuje tú nedostatočnú legislatívnu prácu, ktorá sa napriek mesiacom, čo to bolo v legislatívnom procese, ministrovi Tarabovi nepodarila. A ja rovnako úplne súhlasím, že poďme zaviesť tú kultúru, že je úplne okej povedať, že niekto urobil chybu, že to teraz opravuje. Ja si myslím, že by to bolo osviežujúce a že by sme to proste úplne v pohode prijali a vo výsledku by to bolo pre všetkých, aj nás, nielen ľudí na Slovensku, oveľa pozitívnejšie. A, pán poslanec Muňko (povedané so smiechom), tak ak ste nechceli reagovať, tak je to úplne okej, ak nebudete reagovať nabudúce, je to úplne okej, a my to rovnako prijmeme bez problémov. A ak sa sťažujete, že my nikdy neho... ja teda nehovorím nikdy nič pozitívne, že vás nechválim ako, to sa teraz objavuje aj ako smerom k médiám takáto výčitka z koalície, že, že málo sa chváli, tak ja vás veľmi rada, naozaj veľmi budem túto vládnu koalíciu chváliť, keď jednoducho bude za čo. A keď ste uviedli ten príklad Istrochemu, tak to je presne ten príklad, kde ministra Tarabu nie je za čo chváliť, pretože ja budem prvá po tom, čo sa tejto téme venujem päť rokov, budem prvá, ktorá poviem, poďme to riešiť, poďme riešiť Istrochem, poďme riešiť túto environmentálnu záťaž. Ale nie, minister Taraba opäť dôjde, postaví to hore nohami, pretože on povedal, poďme to riešiť za verejné financie, verejné peniaze, za peniaze daňových poplatníkov, za eurofondy, vyčerpajme ich všetky, čo na tom, že po Slovensku sa už nič neodstráni, žiadna ďalšia záťaž, a toto je problém, pretože tu je legitímny dôvod na to, aby sa na tých nákladoch podieľal pán Babiš. A to od ministra Tarabu počuť nebudete.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:34] Martin Dubéci Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Jeden prihlásený, pán poslanec Bartek. Nech sa páči, máte slovo. [11:35] Michal Bartek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi ma potešil priebeh tejto rozpravy a keďže od pani poslankyne Stohlovej sme nepočuli žiadnu, žiadnu vecnú výhradu k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý momentálne predložím, tak ja pevne verím, že ho podporí. Chcem naozaj zdôrazniť, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je a bude prijatý po odsúhlasí aj s Európskou komisiou, pretože naozaj aj táto dnešná podoba, ktorá tu dnes v pléne Národnej rady bude predložená, tak je predložená práve po odsúhlasení Európskou komisiou. Vecné naozaj výhrady som nepočul ani zo strany pani Stohlovej, ktorá spomínala vo svojom príspevku len pána Tarabu, neviem, či je do neho platonicky zamilovaná, a spomínala tam lyžovanie, snehuliakov, no to je jednoducho naozaj nič vecné, nič vecné k téme. Tak ja pevne verím, dámy a páni, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý je práve v súlade a zosúlaďuje nás aj s právom Európskej únie aj k výhradám Európskej komisie, a keď sú nejaké výhrady, je to normálne. Keď niekto niečo robí, tak počúva výhrady toho druhého, pokiaľ sú výhrady, rokuje k nim, a prináša potom riešenia také, aby Slovenská republika nejakým spôsobom netrpela a nebola ani ukracovaná, tak ako je to aj v prípade tohto pozmeňujúceho návrhu, tak ja na tom nevidím naozaj nič zlé. Reaguje sa na vzniknutú situáciu, nič viac, nič menej, ide nám o to, aby Slovensku nebolo nič krátené. Vy tu zase vytvárate dojem, ako by tu mali byť krátené eurofondy a podobne. My s Európskou komisiou veľmi aktívne rokujeme, čoho výsledkom je aj tento pozmeňujúci návrh. A teraz by som vás, vážený pán predsedajúci, poprosil, aby ste mi pozastavili čas, nakoľko bude predkladať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Zastavte čas pánovi poslancovi. Bartek, Michal, poslanec NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1026. 1. Za čl. II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú: „ČI. III Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 287/2009 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 448/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 312/2016 Z. z., zákona č. 142/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 363/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z., zákona č. 142/2024 Z. z., zákona č. 350/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z. a zákona č. 269/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 3 písm. l) sa slová „osobitného predpisu, 5) " nahrádzajú slovami „osobitného predpisu, 33) ". 2. § 3 sa dopĺňa novými písmenami z) a aa), ktoré znejú: „z) správca akceleračnej zóny 25ab) je právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón, 25ab) pre ktorú má byt' vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 stavebného zákona, ktorú vymenúva vláda Slovenskej republiky uznesením, aa) individuálny investor v akceleračnej zóne je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón, 25ab) pre ktorú má byť vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 stavebného zákona.". 3. V § 29 ods. 12, § 37 ods. 2 a § 39a ods. 2, 5 a 6 sa slová „osobitnej oblasti 25ab) akceleračných zón" nahrádzajú slovami „akceleračných zón 25ab) ". 4. V § 39a ods. 6 sa za slovami „so stavebným zámerom" vypúšťa čiarka a slová „stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví smerujúcemu k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy 35af) smerujúcemu k súhlasu s pripojením nového zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy z pohľadu stability prenosovej sústavy; ak je stanovisko niektorého dožiadaného orgánu nesúhlasné, príslušný orgán je ním viazaný, a to aj v prípade súhlasného stanoviska ďalšieho dožiadaného orgánu". 5. § 39a ods. 7 znie: „(7) Stanovisko dotknutej obce podľa predchádzajúceho odseku je potrebné doručiť príslušnému orgánu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od príslušného orgánu.". 6. Za § 39a sa vkladajú § 39b a § 39c, ktoré vrátane nadpisov znejú: „§ 39b Povinnosti správcu akceleračnej zóny a individuálneho investora v akceleračnej zóne (1) Správca akceleračnej zóny je povinný zmluvne previesť právo vyplývajúce zo záverečného stanoviska vydaného podľa § 37 pre akceleračnú zónu na individuálneho investora v akceleračnej zóne v prípade, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón, 25ab) pre ktorú má byt' vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 stavebného zákona, je v súlade s podmienkami záverečného stanoviska. (2) Správca akceleračnej zóny k zmluvnému prevodu práva podľa predchádzajúceho odseku je povinný postupovať podľa osobitného predpisu. 35ag) (3) Prevod práv a povinností vyplývajúci zo záverečného stanoviska vydaného podľa § 37 pre akceleračnú zónu musí obsahovať: a) identifikáciu zmluvných strán, b) rozsah a podmienky trvania prevodu práv, c) povinnosť individuálneho investora dodržať všetky technické parametre a zmierňujúce opatrenia, d) povinnosť zabezpečiť monitoring podľa podmienok stanovených v záverečnom stanovisku vydanom podľa § 37 pre akceleračnú zónu, e) presnú identifikáciu územia a f) záväzok dodržiavať povinnosti stanované v záverečnom stanovisku vydanom podľa § 37 pre akceleračnú zónu a jeho podmienkami. (4) Individuálny investor v akceleračnej zóne je povinný: a) zabezpečiť súlad navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33 využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón, ===== ...zónu a jeho podmienkami. (4) Individuálny investor v akceleračnej zóne je povinný: a) zabezpečiť súlad navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón 25ab) pre ktorú má byt' vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona so záverečným stanoviskom vydaným podľa § 37 pre akceleračnú zónu a jeho podmienkami, b) zabezpečiť implementáciu zmierňujúcich opatrení, ak boli stanovené, c) viest' evidenciu porúch a monitoringu vplyvov na vtáctvo a netopiere, d) dodržiavať funkčnosť predpísaných opatrení na minimalizáciu kolízií s vtákmi a netopiermi a e) rekultivovať územie akceleračnej zóny po ukončení prevádzky. § 39c Osobitosť pre zisťovacie konanie a konanie posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rámci akceleračnej zóny (1) Ak je predmetom konania podľa tohto zákona navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón 25ab) pre ktorú má byt' vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona, vykoná príslušný orgán zisťovacie konanie podľa tohto zákona, ak: a) zo strany individuálneho investora v akceleračnej zóne neboli dodržané technické parametre stanovené pre akceleračnú zónu, b) navrhovaná činnosť alebo jej zmena predložená individuálnym investorom v akceleračnej zóne nie je v súlade so záverečným stanoviskom vydaným podľa § 37 pre akceleračnú zónu a jeho podmienkami, c) individuálny investor v akceleračnej zóne zmenil rozsah, umiestnenie alebo parametre veterných turbín nad limit záväzne určený pre akceleračnú zónu, d) sa vyskytnú nepredvídané nepriaznivé účinky, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť ich negatívnych vplyvov na životné prostredie. (2) V prípade zisťovacieho konania podľa odseku 1 pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón 25ab) pre ktorú má byt' vydané rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona, sa posudzujú len vplyvy, ktoré neboli predmetom konania podľa tohto zákona pre akceleračnú zónu.”. (3) Pred podaním žiadosti o rozhodnutie o stavebnom zámere podľa § 60 Stavebného zákona individuálny investor v akceleračnej zóne predloží inšpekcii dokumentáciu na overenie súladu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá je osobitnou prevádzkou podľa osobitného predpisu 33) využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón 25ab) s rozhodnutím vydaným podľa § 37 pre akceleračnú zónu a jeho podmienkami. Poznámka pod čiarou k odkazu 35ag) znie: 35ag) § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zbierky zákon, Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.". 7. V § 54 ods. 2 písm. f) a k) sa odkaz 5)” nahrádza odkazom „ 33)„ 8. V § 55 písm. b) a c), § 56 písm. b) a c) a § 56a sa odkaz „5)” nahrádza odkazom „ 33)„ 9. § 56a sa dopĺňa novým písmenom h), ktoré znie: „h) určuje spracovateľov odborného posudku podľa § 36.”. 10. V § 64b sa slová „osobitným oblastiam 25ab) akceleračných zón” nahrádzajú slovami „akceleračným zónam 25ab)„ 11. V § 65ic sa vypúšťa slovo „osobitné”. čl. IV Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 484/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 148/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 193/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 46/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z., zákona č. 350/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 269/2025 Z. z. a zákona č. 273/2025 Z. z. sa mení takto: 1. V § 3 ods. 4, § 15 ods. 1 písm. g), § 29a ods. 2 a 5 a § 29c ods. 1 a 2 sa slová „osobitnej oblasti 21b) akceleračných zón” nahrádzajú slovami „akceleračnej zóny 21b)„ 2. V § 29c ods. 2 sa za slovami „so stavebným zámerom” vypúšťa čiarka a slová „stanoviskom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví smerujúcemu k stabilite cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy 59C) smerujúcemu k súhlasu pripojením nového zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy z pohľadu stability prenosovej sústavy; ak je stanovisko niektorého dožiadaného orgánu nesúhlasné, príslušný orgán je ním viazaný, a to aj v prípade súhlasného stanoviska ďalšieho dožiadaného orgánu”. 3. § 29c ods. 3 znie: „(3) Stanovisko dotknutej obce podľa predchádzajúceho odseku je nutné doručiť príslušnému orgánu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od príslušného orgánu.”. Doterajšie články sa primerane prečíslujú. Navrhované články III a IV nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa primerane premietne do článku o účinnosti. V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví návrh zákona. Ďakujem vám veľmi pekne, skončil som. [11:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Pročko s faktickou. [11:53] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Bartek, keď sa prihovára Slovákom, hovorí, milé Slovensky a milí Slováci. Takže, milé Slovenky a milí Slováci, práve ste videli, za čo dostal Bartekov asistent desať miliónov. Prácu, ktorú vykonáva pán Bartek pre smerohlas, naozaj treba zaplatiť a desať miliónov, ktoré dostal jeho asistent je dobre zaplatená práca. Ďakujem. [11:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Sabo. [11:57] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Pán poslanec Bartek, vy ste vo svojom úvodnom slove hovorili, že ako stále strašíme a ako maľujeme čerta na stenu a samozrejme, za všetko môžeme. Ešte raz, chcem zopakovať, že tento prílepok, ktorý ste práve vy osobne prečítali, sa nemusel stať. On by nemusel vzniknúť, nemusel by existovať, nemuseli by ste ho predkladať, keby sa situácia vyriešila v septembri, keď na to bolo dostatok času a bol na to priestor. Ešte raz, pán poslanec, my sme to ministrovi Tarabovi hovorili, že k tomuto príde, že k tejto úprave príde. Lebo tie riziká sme tam videli. Vzniknutej situácii by sa dalo predísť, keby minister Taraba nasilu nepretláčal do zákona o EIA veci, ktoré boli a ešte stále, lebo nebol pri, prijatý ten prílepok, sú v rozpore s míľnikom plánu obnovy. Práve preto ste vy, teraz čítali to, čo ste prečítali. Preto tieto diskrepancie dnes odstraňujete a ďalšie ustanova tiež, ustanovenia ešte dodávate. Pretože bez toho by ten míľnik plánu obnovy nebol splnený a Slovensko by prišlo o 450 miliónov eur. To nie je žiadne strašenie, pán poslanec Bartek, to je fakt. Rovnako ste v úvodnom slove tvrdili, že tento prílepok je s komisiou vyrokovaný. Nie je. Komisia dala len pripomienky, ale tento prílepok podľa mojich informácií ešte len pred pár minútami odchádzal na komisiu. Nie je vyrokovaný, komisia bude posudzovať zákon v celku. V momente, keď bude zverejnený v Zbierke zákonov, až potom uzná alebo posúdi, či bol míľnik plánu obnovy splnený, a či Slovensko dostane vyplatených tých spomínaných 450 miliónov eur. Na toto ostáva už iba pár dní a úrad vlády veľmi dobre vie, že toto sa deje pod časovým tlakom a práve preto predkladateľom alebo nejde tento prílepok k legislatíve cez ministra Tarabu, ale ho obchádzate, pretože úrad vlády nemal istotu, že ten výsledok minister Taraba doručí, lebo vieme o kom rozprávame. [11:57] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Stohlová. [11:58] Tamara Stohlová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Bartek, ja sa vám chcem poďakovať za, že prinášate tento pozmeňujúci návrh do tohto pléna, ktorý podporí rozvoj veternej energie na Slovensku. Ešte raz pre záznam, ďakujem vám za tento pozmeňujúci návrh, ktorý podporí rozvoj veternej energie na Slovensku. Je to síce trochu obrat oproti tomu, čo sme počuli od vás tridsať minút dozadu ako ste proti. Keď si prečíta, keď ste prečítali ten pozmeňujúci návrh, úplne to nesedí, ale ja dávam ľuďom šancu meniť sa. Myslím si, že to je to najmenej, čo si môžeme vzájomne poskytnúť. Keď ste spomínali, že som nemala nejaké zásadné výhrady voči tomu pozmeňujúcemu návrhu, tak pripomeniem ten proces, on opäť pribudol na poslednú chvíľu na web Národnej rady k nesúvisiacej legislatíve ako prílepok. Takže asi sa nemôžeme čudovať, že nikto v tomto pléne v skutočnosti nemal veľmi priestor ísť do detailov, ale teda koaliční poslanci, je mi jasné, že sú úplne pripravení za to zahlasovať. Ale napriek tomu, tá podstata je z toho návrhu jasná, toto nie je práca legislatívy na ministerstve životného prostredia, ktorá naozaj v poslednej dobe, tak monotematicky reflektuje nastavenie Tomáša Tarabu, ktorý, ktorého zaujíma len on sám. Je to zjavne odpoveď a pokus o odpoveď na chyby, ktoré vám vytkla Európska komisia s cieľom uľahčiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, čo je dobrý a dôležitý cieľ, ak chceme lacnejšie a bezpečnejšie energie pre ľudí. Takže tam som si kvalitou práce akoby alebo tým cieľom a zámerom som si viac istá, hoci to podávate vy, ale ako povedal kolega Sabo, v skutočnosti ešte nič nie je jasné. A žiaľ, ani tých 450 miliónov pre ľudí na Slovensku. [11:58] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [11:59] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Bartek, viete, hovoríte o práci pre Slovensko a o tom, čo všetko robíte. V prvom rade treba, skutočne poďme presnosť. Veď okej, možnože ten obsah je skutočne dobrý ako hovoria kolegovia, ale treba to akoby jasne povedať. Jako je to, je to prílepok, je to rozširujúci návrh, skutočne doplňujúcu. Proste sú tam nové články, otvárajú sa nové zákony, tak nehovorte o pozmeňujúcom návrhu. Proste treba to, treba to na rovinu povedať, to je jedna vec. No, druhá vec je, už to trošku spomenul aj, aj pán poslanec Pročko. No, tak tá práca pre Slovensko, neviem ako sa to teda spája, teda s vašim pánom asistentom a tými miliónmi. To je tiež ďalšia vec, ktorá možno by stála za vysvetlenie. A nemal by som sa vrátať, vracať aj k ránu, tak keď chcete robiť pre Slovensko, to ešte tú jednu vetu poviem. Viete, opozícia má svoje miesto, je naša úloha rozprávať, upozorňovať a nie to, čo hovoríte, že vy by ste nás najradšej odtiaľto vykázali, a že nás nepotrebujete a nikam, nikam neposúvate. Toto nie je práca pre Slovensko. Toto je len váš pokrivený pohľad. Ďakujem pekne. ... klamstvám, ktoré tu rozprával o mne a mojom bývalom asistentovi, tak sa s ním vysporiadam v trestnoprávnej rovine a pevne verím, že si to povieme aj na príslušných súdoch. Čo sa tka pána poslanca Saba, pán kolega, ja mám potvrdené aj od legislatívcov, aj Európskej komisie, tento pozmeňujúci návrh je odkomunikovaný, odkonzultovaný a predložený po odsúhlasení Európskou komisiou. Pani poslankyňa Stohlová, ja by som vás naozaj veľmi pekne poprosil, aby ste si neplietli pojmy a dojmy, pretože nepleťte môj osobný názor, ktorý je ten, že ja som naozaj nie fanúšikom veterných elektrárni na Slovensku a za tým si stojím, ale nepleťte osobný názor môj s tým, čo je náš záväzok voči Európskej únii a my na neho musíme primerane reagovať tak, aby Slovenskej republiky nenastali z tohto konania nejaké škody, ktoré pevne verím, že nenastanú a práve preto to proaktívne riešime. Pán kolega Viskupič, ja naozaj neviem, kde ste ma vy počuli v mojom naozaj krátkom úvodnom slove a v tom pozmeňujúcom návrhu kričať po vás alebo hovoriť, že by som vás z tejto sály chcel vykázať, neviem, nájdite mi také vyjadrenie, kde ja hovorím, že by som vás chcel z tejto sály vykázať alebo kohokoľvek pri takejto diskusii, tak prosím vás aj vy reagujte vecne, mňa mrzí, že ste si váš čas premrhali miesto toho, aby ste zareagovali vecne opäť iba takýmto slovným balastom. No a k pánovi kolegovi Dubovickému. Pán kolega, to isté. Ja som vám hovoril, že niekedy, keď preťahujete nezmyselne rozpravy, to ja vám slovo neberiem, len vám hovorím, že kvôli vám Národná rada mnohé dni premrháva čas a neriešime podstatnejšie návrhy. To je opäť môj názor. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [11:59] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja budem v jednom asi súhlasiť s pánom poslancom Bartekom, s tým, čo hneď povedal na začiatku, že ak niekto niečo robí, tak, samozrejme, tú chybu môže urobiť. Ale viete, tú chybu, tie chyby robíte neustále. A to je presne to, načo je tuná tá opozícia. To je tá diskusia, to je tá demokracia, to je to, čo vy možnože nejakým spôsobom opovrhujete, opovrhujete tou diskusiou, a toto mi chýba. A potom tu prídete a kričíte na nás, že, že sme nemožní alebo s nami sa nedá diskutovať. No, pozrite sa sem. Diskutovali sme s vami, mali sme opäť pravdu. Ako celá opozícia v rámci tohto zákona a aj pri ďalších iných zákonoch, ktoré sme tu spomenuli v posledných týždňoch, mesiacoch. Samozrejme, že tá pravda nie je na vašej strane. Ďakujem. [11:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Bartek. [11:59] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pôjdem po poriadku. Nebudem plytvať viacej času zo svojej faktickej na pána poslanca Pročka k tým nezmyslom, hlúpostiam a klamstvám, ktoré tu rozpráva o mne a mojom bývalom asistentovi, tak sa s ním vysporiadam v trestnoprávnej rovine a pevne verím, že si to povieme aj na príslušných súdoch. Čo sa týka pána poslanca Saba. Pán kolega, ja mám potvrdené aj z, od legislatívcov aj Európskej komisie, tento pozmeňujúci návrh je odkomunikovaný, od... ===== [12:01] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nepredpokladám. Spravodajca. Hlasovať sa bude dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1025, spoločná správa výborov má tlač 1025a. Poprosím pána ministra Kamenického, ktorý zastupuje pani ministerku Sakovú, aby návrh zákona uviedol. [12:02] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Ako bolo už povedané, za pani ministerku prečítam úvodné slovo. Na rokovaní predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 331/2005 o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho cieľom je presun kompetencií v oblasti drogových prekurzorov z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zdravotníctva. Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že protidrogová politika je plne v kompetencii ministerstva zdravotníctva, výnimkou je agenda drogových prekurzorov, ktorá je v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Presunutie kompetencií za agendu drogových prekurzorov na rezort zdravotníctva je logický a opodstatneným krokom, ktorým sa zabezpečí centralizácia všetkých činností súvisiacich s protidrogovou politikou na jednom mieste, čo prinesie lepšiu koordináciu, väčšiu efektívnosť a vyššiu účinnosť prijímaných opatrení v boji proti drogám. Predmetom agendy drogových prekurzorov je vydávanie dočasné pozastavenie a zrušenie povolenia na dovoz a vývoz určených látok, evidovanie a vyhodnocovanie hlásenia prevádzkovateľov spracovanie súhrnných správ o medzinárodnom obchode s určenými látkami a o uvádzaní určených látok na trh, ktoré sa poskytuje Európskej komisii. Vedenie evidencie vývozov a vývozcov, dovozov a dovozcov určených látok a prevádzkovateľov, ktorí zaobchádzajú s určenými látkami, kontrola a dodržiavanie zákona, ukladanie pokút na základe vlastných zistení a oznámení iných orgánov. Spolupráca s príslušnými orgánmi štátnej správy. Predkladaný materiál má síce negatívny vplyv na rozpočet, ale výdavky budú zabezpečené rozpočtových kapitol ministerstva hospodárstva a ministerstva zdravotníctva. Účinnosť zákona navrhujeme od 01. januára 2026. Takže pani ministerka žiada o podporu návrhu zákona. Ďakujem pekne. [12:04] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [12:04] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1025) v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1226 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný návrh zákona prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovane návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 403 z 20. novembra 2025, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 231 z 24. novembra 2025, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ku dňu rokovania gestorského výboru o návrhu zákona nerokoval. V uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 237 z 24. novembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem, skončil som. [12:07] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Tým pádom uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ, predpokladám, stanovisko nechce zaujať. Alebo chce? Nechce. Pán spravodajca nechce a hlasovať budeme taktiež dnes o sedemnástej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1022, spoločná správa výborov má tlač 1022a. Poprosím ministra financií, aby návrh odôvodnil. [12:07] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ... ===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy, aj prípadne tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí, ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý, kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná eKasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardver, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto, za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí možno sto až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovia odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. Je to, štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softverových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti. Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihovaní najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo, lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb. Závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže, ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú, musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní. Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur. Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie tržby a to až v 319 prípadoch, hej. Čiže to je obrovské číslo z toho počtu kontrol ktorých sa urobilo. Čiže 1 600 kontrol 319 ľudí nedalo bloček. To je alarmujúce číslo. Ďalšia vec akcia Finančnej správy Taxi. Od 1. 1. do 31. 10. 2025 odhalili porušenie zákona takmer pri 80 % kontrol taxislužieb, pričom uložené pokuty dosiahli asi 85 tisíc euro. Analýza daňových priznaní ukázala, že za celý rok 2024 takmer polovica taxikárov nepriznala žiadne tržby alebo len vo výške necelých 2 tisíc eur. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Finančná správa pravidelne informuje o svojich aktivitách a zisteniach. Môžem pripomenúť ostatný údaj. Finančná správa vykonala v treťom štvrťroku 2025 mesiac júl, august, september 2 176 daňových kontrol a 3 777 miestnych zisťovaní. Celková suma dosiahnutých nálezov daňových kontrol predstavovala z uvedeného obdobia takmer 90, skoro 100 miliónov eur, z toho 7 celá, okolo 8 miliónov predstavovala suma zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Obnovením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových, výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu. My opäť hovorím, opakujem, právo na hotovosť každý jeden človek má právo, ktorý platí tú službu, aby platil v hotovosti, akurát že nemôže sa stať, že obchodník bude vyžadovať platbu v hotovosti, nakoľko musí mať jeden zo spôsobov elektronických platieb, buď teda QR kódom alebo prostredníctvom platobných kariet. Ešte by som sa vyjadril, mali sme tam nejaké pozmeňováky. Len tak veľmi zbežne spomeniem, myslím pán Karas predložil v spolupráci samozrejme s Ministerstvom financií pozmeňujúci návrh, v ktorom sa dopĺňa teda softverová online pokladnica o ktorej som už hovoril. Hovoríme o zavádzaní informačnej tabule na predajnom mieste. A môžte si hovoriť čo chcete, ale proste, keď človek bude informovaný aké má práva, keď to uvidí, je to bežná prax iných krajín. To neni nič, čo by sme my vymysleli, ale človek by mal mať právo vidieť, že akým spôsobom má nárok dostať potvrdenie o tom, že nejakú službu si zaplatil, respektíve, že má nárok napríklad aj platiť bezhotovostne. Čiže je, nemusím hovoriť o tom, že štatistiky hovoria jasne, že keď v prípade krajín, ktoré majú vysoké percento bezhotovostných platieb je oveľa lepšia kvalita výberu, výberu daní a hlavne teda DPH. Ešte chcem upozorniť na jednu vec, že keď napríklad niekto nevydá bloček, to nie je len to, že štát príde o depehačku, ale príde ešte aj o daň z príjmu právnických osôb. Pokuty sa zvyšujú napríklad za nepodanie daňového priznania na sto eur a samozrejme od závažnosti potom sú možné aj vyššie pokuty. Nesplnenie registračnej povinnosti ide zo šesťdesiat na sto eur, nesplnenie oznamovacej povinnosti takisto. Sprísňujeme, asi okolo sto eur bude pokuta za to, že niekto si nesplní svoje povinnosti, ktoré má spojené so zákonom. Zavádza sa znižovanie ale pokút v prípade, že niekto uhradí, čiže z dorubu napríklad po daňovej kontrole na dve tretiny stanovenej výšky s cieľom motivovať subjekty k skoršej úhrade dane. Čiže je to zase pozitívum v tom, že keď niekto si skorej splní povinnosť, tak bude mať nižšiu sankciu. No, takže toto a rušia sa niektoré výnimky základu platieb v hotovosti. Znižuje sa limit na platbu v hotovosti a to je asi dôležité tiež jedno z opatrení, kde sa vraciame, napriek tomu, že doteraz tu sme mali nejaký mimoriadny stav alebo čo a všetky hotovostné operácie sa robili pomaly neobmedzene, tak vraciame sa k stavu, ktorý sme mali predtým. To znamená, ak je vo vzťahu podnikateľ či už je to fyzická osoba podnikateľ, podnikateľ, podnikateľ tak platba v hotovosti môže prebehnúť do výšky v podstate piatich, počkať, ak je jedna zo strán, čiže ideme do piatich tisíc. A keď sú to ale fyzické osoby, tak jak to bolo pred tým je to pätnásť tisíc euro. Čiže päť a pätnásť. To čo bolo kedysi sa vraciame naspäť, aby sme obmedzili napríklad nákupy veľkých napríklad nehnuteľností alebo niečo v hotovosti. Takže tieto veľké transakcie nebude možné realizovať. Boli tu rôzne pripomienky. Ja odmietam akékoľvek ataky, pán Janckulík, že nejaké kšefty vlády sa tu robia. Ja odmietam tieto reči. To sú podľa mňa absolútne nepodložené, nepodložené veci, politikárčenie. Ešte viem, že má tu ísť, má tu ísť, má tu ísť pozmeňovák pána Viskupiča. Kolegovia tiež ma na to upozorňujú, bavíme sa. Doteraz, teda my sme dali výnimku na parkovanie a umyvárky nie preto, že by sme ich chceli nejakým spôsobom vyňať, ale z hľadiska časového sa nedokážu všetky tie parkomaty a upraviť tak, aby to spĺňalo podmienky zákona. Upozornili sme všetkých, aby si to dali do poriadku a akonáhle moji kolegovia zahlásia, že je to v poriadku, tak to zavedieme. Čiže aj keď pán Viskupič dá svoj pozmeňujúci návrh, teraz ho nepodporíme, ale v budúcnosti akonáhle bude moji kolegovia so všetkými tými stavovskými organizáciami nejakým spôsobom komunikuje. Ak budeme vedieť, že už to vedia technicky zvládnuť v tom čase, tak zavedieme, zavedieme im samozrejme povinnosť. Čiže snažil som sa byť obsiahly, aby bolo jasné. Je to dosť závažné veci, takže aby som navodil tú atmosféru tej rozpravy. Samozrejme budeme sa tešiť na rozpravu a potom, ak bude nutné, tak budem reagovať. Ďakujem pekne. [12:26] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec. [12:26] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022. Národná rada uznesením č. 1205 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené pod bodom IV, hlasovať takto: a) o bodoch spoločnej správy č. 1 až 40 a 42 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. b) o bode spoločnej správy č. 41 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k vládnemu návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 287 zo dňa 25. novembra 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu. [12:29] Martin Dubéci Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu do ktorej som dostal dve písomné prihlášky za kluby SaS a PS. Prvý vystúpi pán poslanec Viskupič za klub SaS. [12:30] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia... ===== Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no bavíme sa skutočne o odbornom zákona a v takomto nejakom duchu by som teda rád viedol aj ja moje vystúpenie. Tak isto hneď na úvod poďakujem pánovi ministrovi, ktorý skutočnej zhrnul tú debatu z výboru a vyjadril sa ku kopu veciam, toto skutočne oceňujem. Jasný fakt je, že bol potrebný aj je potrebný nový zákon. Svet sa mení samozrejme a teda to tiež akože môžem oceniť a teda aby som len nekritizoval, áno, je potrebný nový zákon. Tak isto, vidím tu aj kolegov pána ministra z ministerstva financií, tak isto bola dohoda, že sa stretneme a že budeme rokovať rozprávať aj to sa stalo. Tak isto chcem oceniť a poďakovať za stretnutie skutočne odborné a debatovali sme na ministerstve financií o viacerých ustanoveniach tohto zákona. Takže teda určite to chcenie ja ho vnímam, hej, že je. Akurát, bohužiaľ, trochu cítim že teta do chcenie a ten výsledok nejde byť úplne v súlade. Samozrejme v návrhu zákona sa nájdu nájsť aj dobré ustanovenia, ako som už povedal, ale určite tak z princípu veci sa budem venovať skôr tým ustanoveniam ktoré, mám taký pocit, že prinášajú viac problémov ako úžitku. Takto to jemne poviem. Zároveň teda už, ako to aj pán minister avizoval, dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ten spomenul a potom ešte jeden doplňujúci návrh. Dobre, veľmi rýchlo, len všeobecne. Áno, však v súčasnosti máme platný zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Fakt svet sa mení a jednoducho treba to zmeniť už keď už pre nič iné, tak preto, že teda tieto elektronické registračné pokladnice sa už nepoužívajú a jednoducho fakt v tom zákone to celé bolo zmätočné a ťažko sa v tom orientovalo podnikateľom. Áno, novým zákonom teda by sa malo dosiahnuť, malo by sa dosiahnuť sprehľadnenie zákona a teda aj vo vzťahu k novým trendom v evidencii tržieb a teda sám predkladateľ píše, že sa prihliada na poznatky z praxe. Povieme si. No, zavádza sa nový typ pokladnice softvérová online registračná samozrejme, toto treba len pochváliť, že teda ideme trochu s dobou. Ale teda poďme už k veci. Čiže v tomto novom zákone sa nanovo definuje osoba, ktorá je povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Tento zákon teda sa vzťahuje na predávajúceho, hej, ktorým je teda buď fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma teda tržbu za predaj tovaru alebo za poskytovanie službe bez ohľadu na to, kde má teda trvalý pobyt alebo sídlo. Takže toto je vlastne to vymedzenie kde sa budeme baviť. Dane treba platiť, to tu poviem úplne na začiatok, jednoducho to je fakt ktorý si myslím, teda že by sme sa mali zhodnúť aj s ministrom aj s celým ministerstvom. Proste a ctím si to, áno dane treba platiť, opakujem ešte raz. Teda minimálne z dvoch dôvodov a teda jeden je samozrejme, že teda štát z vybratých daní zabezpečuje verejné statky, verejné služby úplne jasné to je, myslím jasné každému. Ale zároveň je tu ešte jeden, hej, dôvod a to je teda, že určite teda treba vyžadovať a kontrolovať evidenciu, hej, tržieb, platieb, aj teda platenie daní práve kvôli zachovaniu férového podnikateľského prostredia. Myslím, že tiež všetci vnímame, že poctivému podnikateľovi, ktorý teda plní si povinnosti, platí dane, eviduje tržby sa teda samozrejme ťažko sa mu potom konkuruje nejakému nepoctivému podnikateľovi alebo rovno podvodníkovi, ak to takto poviem, ktorý teda dane neplatí. Verím, že rovnaký cieľ má aj ministerstvo financií. No a práve teda sa chcem venovať vlastne, pardon, kde to neplatí, kde ten zákon má určité diery, ktoré by teda bolo dobré zabezpečiť a kde teda som, mám taký pocit, že to MF sa skutočne nespráva v súlade s týmto legitímnym cieľom, respektíve si ho nevšíma. Dobre, hovorím, som rád že teda pán minister si všimol môj pozmeňujúci návrh a že teda sa k tomu sa k tomu aj vyjadril. I keď teda nie tým ž esa to zaeviduje, ale dobre, však keď povieme si. No, dnes teda sa v novom zákone teda v § 3 ods. 2 sa teda píše, že komu teda povinnosť evidovať, alebo teda na koho sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu, hej, podľa odseku 1. No a teda je tam teda predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov, to by som akoby nechal bokom, ale teda zvýrazňujem to. Ale teda ešte dôležitejšie sú vlastne tie služby, služby poskytované prostredníctvom predajných automatov. Čiže dnes zákon prináša generálnu výnimku na to, že teda nemusí používať podnikateľ eKasu ak teda predáva svoje služby, ale aj tovar teda, prostredníctvom predajných automatov. Všetci vnímame v tejto súvislosti dve veci vôbec nie malé a vôbec sa nejedná o malú sumu. Jedna vec sú teda parkoviská, hej. Možno kedysi v minulosti to malo význam, že tam bola nejaká pokladnička, že na tom parkovisku nebola elektrika, čo ja viem čo všetko, hej. Ale dnes je proste tie parkoviská to tak sú veľká, veľká časť, točí sa tam kopu peňazí, takto to jednoducho poviem. Parkoviská sú všetky napojené, alebo veľká väčšina už na internet. Funguje to celé bez človeka, je tam automatická rampa, ktorá automaticky odčíta ŠPZ-ku automaticky proste zabezpečí čas, platenie, všetko. Jednoducho dnes ja nevidím žiadny dôvod aby teda napríklad takéto parkoviská nemuseli mať eKasu. V situácii, kedy to teda nariaďujeme kopu ostatným. Všetci malí podnikatelia, furt budem spomínať toho malého potravinára, alebo teda predajcu potravín na Orave, všetci musia, ale tieto veľké parkoviská nie sú. Skutočne je to priestor kde, dovolím si povedať, sú veľké daňové úniky. Ďalšie čo určite, hneď ako to poviem, si každý jeden spomenie tú, tie automatické umyvárky, hej, to akékoľvek už pomaly na dedinách sú, hej, ale akékoľvek aj malé mesto proste ich má viacero, sú využívané, častokrát keď tam človek ide ešte pomaly stojí teda v rade než sa dostane do toho svojho boxu. Zasa je to všetko vyradené z povinnosti teda používať eKasa. Zasa úplne, úplne nezmyselne sú tam kamery, ktoré sledujú tú situáciu, je tam samozrejme vôbec ten obslužný automat kde teda zaplatíte, je tam väčšinou samozrejme zapojený internet, všetko, všetko, všetko. Je to jasná diera v zákone, v zákone ktorú by určite, určite, určite, bolo dobré zaplátať. Možno si spomínate takú tú debatu a v tomto chcem porovnať, že teda štát po novom chce vysokohorské chaty, kde ich je koľko, štyri, päť, tých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, tam sa rieši, že teda mali by byť pripojené na internet a mali by teda mať eKasa a všetky tieto veci plniť, hej. Tam sa je to starý svet, bude sa fakt pri konečnom množstve chát dalo by urobiť ozaj výnimku a do nejakej miery ju ten zákon aj prináša v jednom z ďalších bodov, myslím že bod 7, hej, v tom odseku 2. Ale jednoducho to sa akoby rieši, hej, a to sú hovorím štyri chaty, minimum, a proste tieto to sú len vo veľkých mestách sú to desiatky parkovísk, desiatky týchto boxov to sa nerieši. Čiže poviem to aspoň takto, že rád počujem, že aspoň pán minister a teda zjavne aj kolegovia z vládnej koalície toto vnímajú a teda v nejakej ďalšej novelizácii to chcú zaviesť. No, ja poviem, že keď to chceme robiť férovo a keď to chceme skutočne urobiť, ja som presvedčený, že sa to dá urobiť teraz a že sa dá maximálne, chápem že nemusia byť do prvého marca, či kedy to má byť účinnosť, byť pripravení. Dáva sa tam samozrejme dať nejaké odloženie účinnosti, okej, akokoľvek. Ale teda minimálne by to bolo dobré urobiť čím skôr, hej. Aspoň beriem slová pána ministra, že sa tomu bude venovať. No, toto teda prináša samotný návrh zákona. Prečo hovorím, že nie je to také, že vidím tam tú dieru a možno aj dieru ktorú chce niekto sa o ňu akoby starať, lebo takáto pripomienka normálne aj bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní od verejnosti a nebola akceptovaná. Proste jednoducho nebola. To všetko sa dalo dať do toho návrhu zákona. Kľudne sa tam mohla dať odložená účinnosť tohto konkrétneho bodu, to všetko akoby je. No ministerstvo tam napísalo to vyjadrenie, že teda predkladateľ trvá na navrhovanom znení dotknutých ustanovení, nakoľko je presvedčený, že ich formulácia je vhodná na účely naplnenia cieľov akčného plánu boja proti daňovým únikom ktorým je najmä efektívnejší výber daní, eliminácia daňových únikov a zlepšenie stavu verejných financií. Som presvedčený, že takéto vyjadrenie v zmysle toho, že umožňujeme aby parkoviská, alebo teda poviem to takto, že celkove, že tie predajné automaty boli mimo je nieže v súlade, je v príkrom rozpore. To je jedna vec prečo to tu takto a nahlas spomínam. No ďalšia vec je, že teda nestačí to, ešte sa dokonca na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený na finančnom výbore priniesli ešte ďalšie výnimky, že nešlo sa v súlade s tým, že pán minister povedal, že okej, spravíme to v nejakej ďalšej novelizácii. Práve naopak, pozmeňovák, ktorý teda podal pán poslanec Karas, ale však teda, áno všetci vieme, že to teda bolo pripravené na ministerstve financií a bolo aj povedané, však okej, je to v poriadku, to nekritizujem, prináša ďalšie výnimky, ďalšie oblasti, ďalšie subjekty podnikateľské, ktoré nebudú spadať do eKasy. Aj to je zasa teda už v súlade, čiže toto, na toto chcem ešte upozorniť, že teda sa tam dali ďalšie. Ale teraz viete, že keby to boli že tie malé obchodíky na Orave, hej, kde ten obchodík ledva žije, ledva žije, hej, zákazníci, 2/3 zákazníkov má v Poľsku a je rád že je rád, hej, že by ten mal akoby nejakú výnimku. No proste nie, takto to, bohužiaľ, nie je. Ale keď sa pozrieme, tak vyradili napríklad teda z používanie eKasy elektronické mýtu, hej, diaľničné nálepky. Proste veľká firma, ktorá akože sakra by asi mala vedieť zabezpečiť eKasu, veď je to celé založené na elektronických prenosoch, na satelitoch, na všetkom. Stálo to milióny, hej, EHA vydobyli si výnimku, že nebudú musieť spadať to eKasy. Jedna proste z oblastí kde je teda, bolo kopu daňových únikov aj v minulosti, alebo vôbec únikov, však teda pamätáme si tieto mýtne tendre a budem pokračovať aj aktuálne, aktuálnou situáciou, proste zasa si tu niekto vydobyl výnimku. Hovorím pochopil by som to u obchodíka, obchodu v malom obchode na Orave, ktorý za chvíľku zanikne a štát bude hľadať ako dotovať, ako zaplatiť niekomu aby tam nebola potravinová púšť, hej, aby tam nejaký obchodík bol aspoň trikrát do týždňa, bavme sa o tom. Ale nie aby teda diaľničná známka, hej, proste mýto nemuseli používať eKasu. Nerozumiem ako je to v súlade s plánom proti daňovým únikom, no ale dobre. No a keby, ešte by to nestačilo, lebo proste bol tam pridaný ďalší bod v rámci dodávky elektriny, plyny, pary, studeného vzduchu, zberu úpravy dodávky vody, čistenia odvodu odpadových vôd. Veď dobre, väčšinou to tam ide cez faktúry, hej, ale aj toto akože, prečo si, však to sú všetko veľké spoločnosti z veľkej časti prirodzené monopoly, preto zrovná títo majú výnimku, že nemusia používať eKasu. A viete čo je ten paradox, však je tam aj nejaké odôvodnenie a ja ho prečítam. Tak nemusia, či už mýtu, alebo teda vodárne, elektrárne a títo používať eKasu z dôvodu zníženie administratívnej záťaže, hej, preto sa teda navrhujú výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji vybratých tovarov a poskytovaní osobitných služieb, hej. Je to tu ešte aj vyčíslené stále tá istá suma, ale dobre, je tu nejakých 104 400 že sa teda ušetrí, hej, čiže aj tuto sa teda priznáva, že to samozrejme má nejaké administratívne náklady, je to zložité, nie komplikácia procesov a stojí to peniaze. A zasa si to niekto veľký a silný vydobyl že nemusí. A tí malí a slabí proste musia, hej, proste takto, presne takto by to byť nemalo. No aj ešte sa vrátim k tomu mýtu. To mýto bolo vysúťažené, stálo to teraz, neviem to z hlavy, nepamätám si to, nejakých 55 miliónov. Sú tam asi štyri dodatky na tento rok asi za, ja neviem už asi 22 miliónov alebo koľko. Napríklad je tam dodatok v súvislosti s transakčnou daňou, hej, ten poskytovateľ mýta, ... si proste, dal dodatok v sume, nepamätám si to číslo, rádovo okolo 100 tis. euro, kde si teda účtuje, že sa musí prispôsobiť transakčnej dani, hej. Tak ale vydobyli si že nepotrebuje eKasu. Akože nie, takto nevyzerá podľa mňa boj proti daňovým únikom, takto nevyzerá stráženie verejných financií, fakt že nie. Dobre, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto pozrieť. Poďme ďalšími ... ===== [12:44] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave to je, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto, na toto pozrieť. Poďme, poďme ďalšími, ďalšími oblasťami. QR-kódy. Zasa, je to niečo nové, nech to je, v poriadku, je to ďalšia možnosť, čiže neprotestujem proti QR-kódom, je to niečo. Za prvé, už to dnes, to už pán minister povedal presnejšie, bude to za určitých okolností zadarmo, hej? Nie za každých a môžete platiť aj tomu poskytovateľovi QR-kódu a aj banky, už som počul, že aj banky chcú za prijatie platby cez QR-kód nejaký poplatok, hej? Takže aj tu treba jasne povedať, že tak ako úplne prirodzene teda kartové služby, hej, Mastercard, Visa, čokoľvek, si nejaké poplatky účtujú, bohužiaľ, ani toto nebude zadarmo, hej? Nebude. Bude mať podnikateľ nejaký ďalší náklad s tým. Bude. Prečo to spomínam? Spomínam to, lebo teda teraz som sa posunul k ďalšej oblasti, ktorú tento zákon rieši, a to je zavedenie povinnosti, pán minister to dobre povedal, zavedenie povinnosti podnikateľa poskytovať bezhotovostnú formu platenia, hej? Nie je to, že úplne že odstránenie hotovosti, ale jednoducho je to určitá forma tlačenia do bezhotovostného styku. Veď v poriadku, rozumiem, taká doba je, a ten argument, ktorý pán minister povedal v úvodnom slove, ja som si to aj zapísal, ešte keby som to videl, že asi osemde... aha, tu je to, 86 % podnikateľov považuje bezhotovostné platby za dôležité. Veď samozrejme. Ja som, ale, ale toto je argument, že netreba to dávať ako povinnosť, že musia, že musia toto. Ja som presvedčený, že každý, tak ako aj ten prieskum, hovorí, že 86 % podnikateľov úplne prirodzene, samozrejme, poskytuje svojim zákazníkom bezhotovostnú formu platenia, ale proste nerozumiem, prečo to má byť v tejto ťažkej dobe dané ako povinnosť úplne každému. Tak v prvom rade sa asi bavíme len už o malom percente tých, ktorým to neposkytujú, lebo však väčšina to poskytuje, dokonca tvrdí, že to považuje za dôležité, však jasné, takže jednoducho nebolo to, nebolo to treba, pretože zasa to môže byť, áno, pre toho nejakého malého ďalší náklad alebo má nejaké špecifické veci. Ja som presvedčený, že je lepšie niekedy veci robiť ťahom, nie tlakom. Čiže nemala tu byť vyrobená pre podnikateľov nová povinnosť poskytovania bezhotovostnej platby. Aj tak to takmer všetci dodržiavajú, kľudne kto to nemá, môže tam ísť finančná správa na kontrolu, ešte raz, platiť dane treba, to akože to platí stále, ale jednoducho, lebo viete, to, to nie je len že povinnosť. Tam sú, samozrejme, ďalšie asi tri alebo štyri vlastne už odrážky a že čo, čo keď to nemajú, hej? Proste je to správny delikt, musí to niekto prešetriť, proste zasa ten podnikateľ, zasa mu tam visí nejaký Damoklov meč, zasa mu pribudli nové, nové povinnosti v situácii, kde, kde, veď by to samo, mohol, samozrejme, tú bezhotovosť dávať úplne dobrovoľne, možnosť platenia, hej? Proste načo, načo je to dobré, hej? A ja poviem ešte jednu vec predtým. Všetci to vnímame, že veď dlhé roky sa ozaj to posúvalo, že stále viacej platieb bolo bezhotovostných. A všetci asi cítime, že teraz sa to akoby tak trochu zaseklo, že áno, nájdete prevádzky, ktorá teda mala, mala ten post terminál hore, ona ho má stále, ale už ho nemajú na pulte, ale už ho majú skovaný a vytiahnu ho, keď poviete, že chcete platiť bezhotovostne. Aleže prečo to je, kde je tá prvotná príčina? A tá prvotná príčina je zavedenie transakčnej dane. Proste v situácii, kedy úplne prirodzene všetci prechádzali na bezhotovosť, lebo však to bolo akoby efektívnejšie, jednoduchšie, zaviedol štát vec, ktorá automaticky tlačí podnikateľov, aby preferovali hotovosť. Prečo? Pretože akákoľvek platba, ktorú, ktorú oni svojmu dodávateľovi ten podnikateľ zaplatí bezhotovostne, musí platiť daň. No, samozrejme, vyhne sa tomu legálne podnikateľ tak, že ak vyberie vlastne viacej hotovosti, hotovosť neznamená automaticky daňový únik, hej, to tiež treba hovoriť, hotovosť vie byť rovnako zaevidovaná e-kasou a všetkým týmto, hej, áno rozumiem, že zvyšuje mieru možných daňových únikov, ale jednoducho proste neni to tak, takže podnikateľ má záujem mať viac hotovosti, zaplatí za faktúru svojmu dodávateľovi v hotovosti a vyhne sa plateniu nezmyselnej transakčnej dane, to je daň z finančného dýchania. Čiže toto je tá príčina, ten začiatok toho celého a teraz ministerstvo už proste druhým, tretím zákonom sa snažia teda vtesnať ľudí naspäť do tej bezhotovosti, lebo tým prvým zákonom ich z tej bezhotovosti vyháňali do hotovosti, hej? Čiže tu by bolo ďaleko lepšie to proste riešiť opačne. No. Čas letí. Takže ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý viac-menej som akoby teraz už odôvodnil a na konci ho prečítam, sa teda týka toho, že z tohto návrhu zákona vlastne vyraďujem to, to ustanovenie o povinnosti, povinnosti, hej, podnikateľa, tak ako som ho definoval na začiatku, poskytovať za každých okolností bezhotovostnú formu platenia. Som presvedčený, že 90 %, tak ako hovoria aj prieskumy, to poskytujú aj dnes, preto to nebolo potrebné, preto to vyraďujem, ušetrí to podnikateľom potom, samozrejme, ďalšie sankcie. Napríklad keď nemajú v ten deň internet, veď oni musia informovať finančnú správu, že mi nejde internet, nemôžem poskytovať bezhotovostné. Keď to nespravia, bum! Správny delikt. Proste už aj môžu mať proste pokutu, hej? Toto všetko je posledné, čo potrebujú v dnešnej ťažkej dobe, keď zasa nastane konsolidácia, keď zasa bude aj domáca spotreba klesať, lebo ľudia nebudú mať peniaze, posledná takáto morová rana fakt že špeciálne pre, pre malých podnikateľov. No tak, takže takto. Dobre. A poďme, poďme ďalšiu vec. Ja som teda presvedčený, že skutočne by potrebovali podnikatelia skôr viacej akoby slobody, nie milión takých ďalších povinností. Už len ad absurdum, tento zákon prináša zasa povinnosť, že podnikateľ musí mať zákonom stanovený oznam, ktorý musí mať vyvesený vo svojej prevádzke, myslím, že ho ale bude vyhláška alebo nariadenie vlády, či jak je to, že to samotné znenie v zákone nie je. Ak sa mýlim, tak však ma opraví niekto. A toto zasa bude musieť mať. Ak si pamätáte, prevádzka, ktorá všetko mala, nemala žiadnu možnosť dostať pokutu, viete, čo jej chýbalo alebo chýba? Označenie o zákaze fajčenia. Toto bude ďalšia povinnosť, ktorú proste musia mať niekde vycapený odkaz o tom, že povinne poskytujú bezhotovostnú platbu a, samozrejme, na to je zasa naviazaná ďalšia nová sankcia, ktorú tento zákon určuje. Akože ja neviem, že či takto proste chceme. Ja rozumiem, že je to v súlade s teraz akoby do nejakej miery s tým, čo vláda robí, ale, a teraz sa vrátim kúsok ďalej, viete, s čím je to úplne v nesúlade? Že všetky veľké ekonomické trestné činy majú teda od schválenia úpravy trestných kódexov nižšie sadzby, trestné, nižšiu dobu premlčateľnosti a ja neviem teda, od väčšej hodnoty to vôbec je nejaký trestný čin, že, že ako toto proste ide, že tým veľkým sa akoby uľahčuje, podvodníkom, a každý malý proste sa, sa dostane vlastne do stále väčších a väčších problémov, väčších a väčších povinností. Toto nie je dobré v štáte dánskom. Toto, hej? Že proste čím menší podnikateľ, ktorý proste nemá žiadnu silu, tým viacej morových rán, tým viacej povinností naňho padá a padá a padá a nejak to tie, hovienka - to slušne poviem, nejak nechcú prestať padať furt, hej? No dobre. Tretia oblasť, viac už toho asi nestihnem, potom možno ešte v ústnej rozprave. Takisto som rád, že to pán minister spomenul, pretože zavádza tento návrh zákona, zas to bolo, ak si dobre spomínam a dobre si spomínam, prijaté na výbore pozmeňujúcim návrhom, že to zavádza obmedzenie hotovosti, hej? Ďalší parameter, kde tá vláda proste vháňa ľudí do tých bezhotovostných vecí, a aj firmy, a ja vám inak poviem, prečo, že mám, až tak tá vláda nebojuje proti daňovým únikom, skôr chce urobiť všetko pre to, aby väčšina, väčšina vecí bola bezhotovostných a z toho potom dá daň z finančného dýchania, to už je, hej, transakčná pre firmy. Nuž ale veľký vzor Maďarsko má inak transakčnú daň aj pre obyvateľov, pre bežnú fyzickú osobu. Teraz si predstavte, že pošlete vreckové svojmu synovi a štát vám z toho strhne proste niečo, lebo, lebo však transakčná daň pre fyzickú osobu. To všetko nám hrozí, to, toto je celé za tým, čo, čo zasa sa tu snaží akoby štát dosiahnuť. Ešte raz hovorím, proti daňovým únikom bojovať treba, ale neviem, či sa to úplne takto dobre deje. No a teraz teda, dobre, máme infláciu, máme všetko, tak tých 15-tisíc dnes platných ako hranica, hej, keď dokedy sa dá platiť hotovostne, sa ide znižovať na päť. To je že úplne zlé. A teraz akože, aby ma niekto neoznačil za, teraz že chcem, aby sa tu chodilo s taškami hotovosti, hej, aby tam Kaliňák znova mal milión euro na stole a proste s nejakým strážcami, to nechcem, hej? Ja som autorom návrhu zákona, ktorý tu prešiel v minulom volebnom období, kde sa teda stanovilo, že 15-tisíc euro je tá hranica používania, že môžete zaplatiť v hotovosti, a to tak pre fyzické osoby, to zostáva, hej, ale aj pre právnické. Pätnásťtisíc, hej? To je podľa mňa tá hranica, ktorá je akoby taká nejaká normálna, zmysluplná. Nie, že sa to teraz znižuje na päťtisíc. Inak ono sa to týka aj fyzickej osoby, lebo ak vy idete zaplatiť za auto, opravu auta, čo je dneska 5 000, keď idete opravovať auto. To podľa mňa každý vníma. Tak jednoducho nemôžte zaplatiť viac, nebudete môcť zaplatiť viac ako 5 000, pretože už teda sa to znižuje. Súhlasím s tým, aby som aj teda povedal to b), lebo dnes je to neobmedzené, lebo áno, v tom zákone je mimoriadna situácia a mimoriadnu situáciu máme v podstate vkuse od roku 2020. Hej? Takže to, že zákon vyraďuje, že teda limit, horný limit hotovosti sa nebude teda týkať, keď je mimoriadna situácia. S tým so akoby okej. Hej? Zostane tam teda núdzový stav a vojnový stav a tieto už ozaj že skutočne problémové veci. Ale to, že kolegovia idete z 15-tis. euro to znížiť na 5 000 euro. Opýtajte sa, každý jeden svojich kamarátov, kolegov, podnikateľov, kohokoľvek, to idete zasa proste robiť fakt že zle. A robiť to v situácii, kedy veď ja si to tu pamätám, čo to bolo v predchádzajúcom volebnom období, veď zástancovia hotovosti a úplne správne, aj ja som zástanca hotovosti, tu bola proste, bol SMER, aj SMER, áno. Dnes proste presný opak. V pohode to mohlo byť, jasné, zrušme mimoriadnu situáciu, nastaví sa limit 15-tis. rovnaký pre fyzické osoby, právnické osoby, rozhranie fyzická osoba - právnická osoba a fungovalo by to v poriadku. Dať to na 5 000 je fakt naháňanie ľudí do transakčnej dane. Ja to nijak inak neviem povedať, než takto. Proste takto fakt by to byť nemalo. Dobre, mám posledné tri minúty. (Reakcia v pléne, rečník sa zasmial.) Áno, asi nech to stihneme vlastne. Dobre, čiže v podstate som odôvodnil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda teraz prečítam a neviem, pán predsedajúci, mohli by sme to stihnúť podľa mňa aj keby sme jednu až dve minúty akože boli po jednej . [12:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Prečítate to potom, dobre, pán poslanec. Ako tiež si treba naplánovať čas tak, aby sme rešpektovali aj obedňajšiu prestávku obmedzenú počas jednej hodiny. Takže môj návrh je taký, pán poslanec, že prerušíme vaše vystúpenie a budete čítať pozmeňovák o štrnástej. Dobre? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie a pán poslanec bude čítať pozmeňovák o 14.00 hod. (Reakcia rečníka: "Ďakujem.". ) (Prestávka.) ===== [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Dobrý deň kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 43. schôdze. V prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o evidencii tržieb, tlač 1022. Pán minister Kamenický je prítomný v sále, pán spravodajca, pán poslanec Karas je tiež prítomný v sále, pán poslanec Viskupič je už za rečníckym pultom, pretože sa prihlásil do rozpravy písomne a ostáva mu 2 minúty 34 sekúnd, nech sa páči. [13:59] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Takže ďakujem pekne, pokračujem vo vystúpení. Už len veľmi rýchlo. Trošku sa nám obmenilo obecenstvo, takže idem podať dva pozmeňujúce návrhy. V jednom pozmeňujúcom návrhu chcem vlastne doplniť do zákona, aby aj tam, kde sú automaty a teda konkrétne proste parkoviská a samoobslužné linky museli mať povinnosť platenia teda cez E-kasu, takže to bude jeden pozmeňujúci návrh. No a ďalší pozmeňujúci návrh je o tom, že navrhujem zrušenie povinnosti obmedziť zákazníkovi, pardon, umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, ktorú vlastne túto povinnosť dáva aktuálny zákon každému, každému podnikateľovi. Som presvedčený, že jednoducho tá doba sa posúva a je úplne prirodzené, že každý podnikateľ, ktorý sa chce rozvíjať, ktorý chce fungovať dobrovoľne samozrejme poskytuje, poskytuje zákazníkovi možnosť zaplatiť aj bezhotovostne. Nakoniec to ukazuje aj štatistika, ktorú spomínal pán minister, kde hovoril, že 86 % všetkých podnikateľov automaticky dáva možnosť bezhotovostnej platby a považuje to za dôležité. Takže preto si myslím, že nie je vôbec potrebné, aby sa takáto povinnosť podnikateľom dávala, pretože samozrejme každá povinnosť má potom aj ďalšie následnosti a to je vymáhanie, ak ju človek neplní a dostalo sa to alebo dostáva sa to v tomto zákone až do takej absurdnosti, že teda každý podnikateľ bude musieť mať nápis, teda svojej prevádzke, že teda je povinný poskytovať bezhotovostné platby a teda takto informovať o tom zákazníkov a samozrejme ak to nebude mať, zasa je to tam sankcia, zasa je tam pokuta atď. atď., všetko ako to poznáme, čiže kopu nových povinností tento zákon teda prináša a nejaké sa snažím teda vlastne vyradiť. Takže začnem, v tomto momente ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022. [14:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022). V čl. 1, § 3 ods. 2 písm. b) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem platených parkovísk a samoobslužných umývacích liniek pre motorové vozidlá”. To je jeden návrh a druhý návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022). 1. V čl. 1, § 15 sa vypúšťajú odseky 1 a 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3. 2. V čl. 1, § 16 sa vypúšťa písmeno v). 3. V čl. 1, § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h). 4. V čl. 1, § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „g), u) a v)” nahrádzajú slovami „g) a u)". 5. V čl. 1, § 17 ods. 5 a 6 sa slová „r), s) a v)” nahrádzajú slovami „r) a s)". 6. V čl. 1, § 19 sa vypúšťa odsek 5. Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 9. Zároveň pána spravodajcu žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 22 a 34 zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne za pozornosť. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické na vaše vystúpenie. Pán kolega Janckulík. [14:14] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Marián ďakujem za tvoje vystúpenie. Kresťanskodemokratické hnutie aj podporuje tieto pozmeňujúce návrhy, preto sme dali aj podpisy. Spomínal si tu aj viackrát ohľadom e-kás, vieme, že aj tá diskusia bola dosť veľká, čo sa týka na finančnom výbore a ja som sa tiež k tomu dosť často vyjadroval. Viem, že tu aj pán minister spomenul moje meno, lebo som hovoril, že na týchto e-kasách sa robí biznis a musím povedať, že keď sa tu stále menia e-kasy, no tak nie je to biznis pre určité skupiny, pre určité firmy? Alebo keď stále sa vyžaduje od e-kás, aby spĺňali nové a nové požiadavky, to nie je biznis, lebo musí sa to upravovať. To znamená, že určité firmy musia na tom participovať a myslíte si pán minister, že tie firmy to robia bezplatne? No nerobia to bezplatne. Robia to za nejakú úhradu. Akože nič v zlom, ale robia to tak. A ja som preto aj na to upozorňoval, lebo pamätáme si dobre aj prípad z roku 2019 v novembri. Mnohé médiá sa k tomu vyjadrovali, že miliónový biznis zo systému e-kás profituje vyvolená firma blízka Finančnej správe. Takže máme historickú skúsenosť, že boli takéto veci. A presne aj čo Marián povedal vo svojom vystúpení, že bude vám chýbať nejaký nápis na predajni, že napríklad tá prevádzka podľa zákona poskytuje aj platby bezhotovostné a ten predajca nebude mať ten nápis, tak kontroly doslova za takúto blbosť, banálnu vec, budú postupovať tak, že budú dávať vysoké pokuty a toto podľa mňa nie je správne. Spomínal si tu aj to prihraničie, ale to už asi nestihnem. Ďakujem Marián ešte raz za tvoje vystúpenie. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [14:14] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ďakujem kolega za tvoje vystúpenie, aj za to, že si sa zastal malých podnikateľov a to hlavne v tom smere, že momentálne je naozaj ťažká doba pre malých podnikateľov a vieme, ako im táto doba škodí, ako im škodia opatrenia tejto vlády a hlavná byrokratická záťaž znova dopadne na tie malé firmy, pretože tie veľké firmy si naozaj vedia poradiť. A tie malé firmy budú musieť znášať aj ďalšie náklady, ktoré ako si spomínal už vlastne nebude to, ako to bolo sľubované, že budú QR kódy zadarmo. Vyzerá to, že banky z toho budú chcieť profitovať, čo je úplne pochopiteľné, preto ten sľub podľa mňa bol úplne nereálny a úplne nezmyselný. Takisto postupne ja verím, že nejaká firma preberie vlastne túto platformu a takisto bude chcieť z toho profitovať, to znamená, že je to veľké zavádzanie malých firiem alebo malých živnostníkov, že s tým nebudú mať žiadne náklady. A toto je naozaj veľmi ťažké a veľmi smutné pre tieto firmy, keď vidia, že tie veľké firmy sú tie, ktoré tu narobia daňové úniky tak, ako povedala aj prokurátorka Európskej prokuratúry, že sme medzi troma najhoršími krajinami, kde sú najväčšie daňové úniky a kde sa u nás vlastne daňové DPH podvody najviac realizujú a ja nerozumiem, prečo my míňame toľko energie na to, že prijímame opatrenia, ktoré nikomu veľmi nepomôžu a práve naopak, to čo by malo pomôcť a že by sa tu robila čistá ekonomika a štát by profitoval, nie tak ako pri DPH teraz vidíme, že sú tam vysoké daňové medzery a absolútne štát nie je schopný vyberať toľko, koľko vyberať má a toto nebude opatrenie, ktoré tomu výrazne pomôže. Ďakujem. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [14:14] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne obom kolegom za faktické pripomienky. A presne tak samozrejme ďakujem kolegom z KDH za podporu pozmeňujúcich návrhov a áno, čo sa týka QR kódov, treba hovoriť pravdu, akože nič na svete nie je zadarmo, ani nemôže byť zadarmo, proste jednoducho skôr či neskôr budú skutočne za poskytovanie QR kódu samozrejme chcieť niečo tí poskytovatelia a úplne prirodzene za platbu, ktorá prejde cez QR kód bude chcieť niečo aj banka, ktorá to celé zúčtováva. To proste je fakt, ktorému sa nevyhneme. Čokoľvek iné, čo sa hovorí, je zavádzanie. Druhá vec, aj obaja kolegovia ste to spomínali, presne tak, je ťažká doba, na podnikateľov ťažko dopadajú konsolidácie, prvá, druhá, tretia, ktoré vláda jednoducho prehodila všetky na tú výkonnú časť ekonomiky, na tú časť ekonomiky, ktorá tvorí hodnoty a namiesto toho, aby sme tu sedeli a hľadali cesty ako zjednodušiť niečo, ako proste obmedziť byrokraciu, presne naopak, sa nakladá ešte aj formou takejto byrokratickej záťaže, ktorú teda prináša aj tento zákon a je až také smutné, že skutočne že veľká firma, ktorá si akoby vylobovala výnimku a môžeme sa skutočne baviť o tom, či zmysluplnú, nezmysluplnú, ale obhajuje sa tým, že teda vlastne aby bolo menej byrokracie. No správne, ale vlastne tá byrokracia tým malým firmám sa jednoducho nakladá, nakladá. A nestihol som napríklad povedať aj to, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní viaceré pripomienkujúce subjekty hovorili, aby sa to teda posunulo, aby sa pripravil priestor na to, aby sa nachystali. Sám pán minister hovorí, že nedá tam parkoviská, nedá tam umývarky, lebo by to nestihli. Ale keď všetci ostatní hovorili tiež, že nestíhajú, tak sa akoby nereflektovalo. Čiže potrebný zákon, súhlasím, ale jednoducho tých chýb a tých problémov, ktoré prináša je mám taký pocit viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave pán poslanec Kišš. [14:14] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Vracajú sa naši ľudia. Týmito slovami mi pred rokom a pol odpovedal vtedy nastupujúci prezident Finančnej správy, môj skoro menovec, keď ako novoprezident obhajoval, že teda obhajoval teda nové projekty, IT projekty na Finančnej správe a teda takto obhajoval, že to bude v rukách starých firiem, teda smeráckych našich ľudí, ktorých poznáme ešte z tých predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Firmy sú známe z mnohých káuz, spájané s menami ako pán Makó, Brhel, hrajú na Finančnej správe opäť prím. Projekty, ktoré predošlá vláda pozastavila, sa dnes teda opäť ožívajú. Norberta Bödöra môžete, alebo teda bolo možné už niekoľkokrát stretnúť na Finančnej správe, no a tak sa teda vrátili naši ľudia a staré praktiky. No a výsledkom je, že IT výdavky Finančnej správy pomerne výrazne narástli. Viete čo kleslo, je výber daní. Teda tzv. efektívny výber daní, teda tie, za ktoré môže Finančná správa, nie tie, kde ste zvýšili napríklad DPH. Výdavky sa za minulej vlády pohybovali niekde medzi 40-50 mil. Finančnej správy. V minulom roku to už bolo naspäť na 60, teda minimálne 20 % nárast, to bolo takto pred rokom. Údaje za rok 2025 sme zatiaľ nevideli, ale môžeme si teda asi tipnúť, ako bude pokračovať táto trajektória a teda týmto si nie som ani úplne istý, že či sa naplní tá druhá časť dovetku, ktorú mi vtedy nový prezident Finančnej správy povedal, že vracajú sa naši ľudia, ale nebude to také drahé. No, tak uvidíme. Maximum výdavkov z tretej vlády Roberta Fica je niekde okolo 70 mil. eur. Tak uvidíme, počkáme si. No a oproti tomu nám chýbajú dane v rozpočte a môžeme sa pozrieť na teda rôzne pohľady. Tak napríklad oproti rozpočtu na tento rok chýba v rozpočte 1 mld. eur. A teraz samozrejme už obľúbená story ministra financií a tejto vlády, že za to môže protivietor z Nemecka, samozrejme oni za to nemôžu, ako ináč. No tak odpoveď je, že čiastočne za to môže protivietor a z druhej časti za to môžu si oni sami. Len to babráctvo vo výbere daní, teda efektívny výber daní, bez ohľadu na to, že vo svete sa ochladzuje ekonomika, že máme slabší rast kvôli Nemecku alebo tarifám z Ameriky, tak efektívna daňová sadzba na DPH klesla oproti tomu, kedy ste začali vládnuť asi o 300 - 400 mil. eur ročne. To znamená len na DPH môžeme vidieť okolo 300 mil. výpadok kvôli tomu, že horšie vyberajú dane, daň z DPH pardon. A podobným spôsobom sa môžeme pozrieť aj na ostatné dane, daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, spotrebných daní atď. Keď by sme si zrátali všetky tieto efektívne daňové sadzby, tak sa blížime niekde k miliarde oproti tomu, čo vláda mohla vybrať, keby vyberala tak, ako vyberali predchádzajúce vlády, pán minister. A to samozrejme som ešte nespomenul už takú vašu vlajkovú loď, daň z finančných transakcií. Úplne všetci hovoria, všetkým je jasné, že je to nezmysel. Spôsobuje to výpadok, samozrejme nenaplnili to, čo čakali že vyberú z daní z finančných transakcií, ale jej zavedenie motivuje ak obchádzaniu iných daní, DPH, dani z príjmu, pretože vrátili tu naspäť dobu cashu. A takto vo Finančnej správe kvôli tomuto babráctvu pretekajú pomedzi prsty stovky miliónov až teda miliarda na únikoch, na daňových únikoch a obzvlášť v čase konsolidácie je to teda pomerne silný úder. Takmer polovica konsolidačného balíčku na tento rok mohla byť teda o polovicu menší, keby vláda vyberala dane tak efektívne, ako sa vyberali dane predtým ako nastúpila vláda Fico 4. A tak musí pre svoju neschopnosť hľadať peniaze niekde inde a samozrejme hľadá ich v peňaženkách ľudí, podnikateľov a firiem. No a prečo teda sa vám tak nedarí vyberať tie dane. Pretože máte pomýlené priority. Ku QR platbám sa dostanem o chvíľu, ale napríklad je prioritou, že Finančná správa namiesto riešenia veľkých únikov, veľkých DPH karuselových podvodov, často aj medzinárodných, šikanuje malých podnikateľov. Vláda sa chváli masívnym 160 % nárastom kontrol e-kasy. No super, len to sú tisícky hodín úradníkov minutých na naháňanie tých malých bločkov tých malých prevádzok. A teraz iste, však aj tam sú nejaké daňové úniky, samozrejme. Akurát že naháňanie týchto malých bločkov znamená, že potom nie je čas na veľké podvody, ktoré z nejakých dôvodov vedenie ministerstva financií alebo Finančnej správy skôr obchádza. A skutočné úniky sú tam. Nie u domácich malých pekároch, ale v týchto veľkých karuselových podvodoch. No a celkom zarezonovala aj správa, ktorú teda ste tí, čo sledujete finančné veci zachytili. Podľa hlavnej európskej prokurátorky sa tretina všetkých medzinárodných DPH podvodov v Európe, ako vidíte, toto pána ministra financií naozaj vyrušuje, súvisí so Slovenskom. A nikto nepovedal, že sú to podvody, ktoré vznikli na Slovensku. To bola taká vaša obrana, že čo si to tam vymýšľajú. Ona povedala, že súvisí so Slovenskom, ale tretina dobre. My sme päťmiliónová krajina v koľko, polmiliardovej Európe skoro, počtom obyvateľov? A tretina, viac ako 30 % teda tých únikov súvisí so Slovenskom ===== [14:29] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave obrana, že teda čo si to tam vymýšľajú. Ona povedala, že súvisí so Slovenskom. Ale tretina, dobre? Asi päťmiliónová krajina, v koľko? V pol miliardovej Európe skoro s počtom obyvateľov? A tretina, viac ako 30 % teda tých únikov súvisí so Slovenskom. Tak to sme naozaj veľmoc. No a potom, samozrejme, také už tuto evergreeny, novela Trestného zákona nemotivuje len k tomu, aby si malí zlodeji kradli Santa Clausov z predajní, ale motivuje k tomu, aby platili menej, menej dépeháčky. A to sa všetko prejavuje v číslach, ktoré teda robia bolehlav ministrovi financií, akurát že sa mu to ešte nepodarilo nejako zvrátiť. No ale popri tom všetkom teda veľké podvody, daň z príjmu, medzinárodné karusely, to nie je priorita, ale priorita je lustrovanie oponentov. Tak predminulý týždeň sme sa dozvedeli, že prezident finančnej správy nariadil kontrolu predsedu PS-ka Michala Šimečku a jeho rodiny. Ja týmto ďakujem mojim kolegom Demokratom, že podali to trestné oznámenie, pretože to vám teda zaváňa pekným prúserom, pretože, samozrejme, takéto počínanie je nelegálne, aby prezident finančnej správy nariadil takéto účelové lustrovanie a navyše ešte keď sa nejedná ani, ani o teda podľa vás daňový delikt, ale táto agenda súvisí s výdavkami, tak prezident finančnej správy plní politické pokyny najvyšších miest a nariadil lustráciu oponentov namiesto toho, aby sa venoval tomu, za čo ho platia všetci daňovníci, a to je lepší výber daní. No a teraz do toho prichádza e-kasa, QR-kód a zníženie toho limitu alebo znovu zavedenie limitu pre platbu v hotovosti a jeho zníženie oproti tomu, ako platil pred dvoma rokmi. A chcem tiež povedať, asi to tu ešte nebolo, doobeda tuná bola, bola rozprava o tom, že akože nevieme nič pochváliť, stále len nadávame, tak chcem jasne a zreteľne povedať, že tieto zmeny sú dobrá vec. Je dobré, že s týmto, s takýmto zákonom prichádzate, že tam riešite tieto veci, pretože majú tieto opatrenia potenciál zlepšiť výber daní, zmenšiť tú dobu cashu, ktorú má obzvlášť pán Kaliňák tak rád, ale vôbec celá táto garnitúra. V našich programových dokumentoch, asi vo všetkých, ktoré, o ktorých hovoríme, či už je to program Tresk alebo náš predchádzajúci volebný program, ale aj všetky ostatné dokumenty, tam si nájdete naše opatrenia, ktoré sú kompatibilné napríklad s tým, čo tu dnes prezentoval minister financií v tomto zákone, a síce všetky opatrenia, ktoré vedú k lepšiemu výberu prostredníctvom elektronických platieb, znamená menší priestor na daňové úniky. No a tento zákon je dobrý, akurát teda jeho problém je, že ste ho poprznili rôznymi prílepkami, teda tá, ten limit na platby v hotovosti sú jeden z prílepkov, ten by ste si mohli povedať, že ešte možno ako-tak súvisí aspoň, aspoň s daňovým výberom, sú tam nejaké ďalšie prílepky, ktoré teda nevidím, ako súvisia s týmto zákonom. Škoda, že už máte takúto prax, že si nepostrážite svoj vlastný zákon, aby vám tam zboku neprilepovali veci, na ktoré vaši kolegovia inde zabudli alebo si práve spomenuli. Druhý problém je, že idete na poslednú chvíľu. Je december, blížia sa Vianoce, opäť sa musia na niečo podnikatelia pripraviť takto narýchlo. No. Ale to najpodstatnejšie, a to je moja otázka, že ako toto chcete, ako chcete dosiahnuť ten lepší výber daní? Prečo ste takéto opatrenia neurobili teraz, ale prichádzate s nimi po dvoch rokoch? A aj tieto opatrenia sú v skutočnosti len zrnkom do toho celého obrázka, ktorý teda tu potrebujeme, a to zlepšiť výber daní. No a, samozrejme, minister financií, premiér Fico, celá garnitúra, už ste prišli na to, že to nie je v pohode s tými konsolidáciami, ako ste ich zvládli doteraz, tak najnovšie si vymysleli teda tento nový najväčší vzdušný zámok, a síce Robert Fico sľubuje miliardy vďaka lepšiemu výberu daní. Ja sa pýtam, koľko bude lepší výber daní vďaka týmto opatreniam? Zatiaľ kvôli manažmentu - chcel som sa vyhnúť slovu, znova slovu babráctvo -, manažmentu výberu daní ste na tom horšie o stovky miliónov. Môžeme sa sporiť, či tristo, dobre vravím, hej, či, nejaký problém? O stovky miliónov eur vyberáte kvôli tomu, ako spravujete finančnú správu, ako spravujete výber daní. Vrátili ste dobu cashu a teraz sľubujete, že nastúpia miliardy naspäť. No tak hlava mi neberie, ako to chcete urobiť, ale upozorňujem všetkých daňovníkov, poslancov, občanov, že to je pasca, čo hovoria, pretože samozrejmé, že miliardy nevyberú. Aj príčetnejší manažment v slušnej krajine by nedokázal vyzbierať takéto obrovské peniaze len vďaka efektívnejšiemu výberu daní. Samozrejmé, že sa oňho treba snažiť, ale takéto niečo je nemožné. No a teraz, čo tým všetkým sledujú? A to je to, že aby už nemuseli robiť nič. Pretože tri konsolidácie ste už zbabrali a zbabrať štvrtú si už netrúfate, lebo už budú voľby. Preto ste nám tuná nakreslili vzdušný zámok, pre istotu zorganizovali konferenciu počas rozpravy o konsolidácii. To bolo ináč obzvlášť nepríjemné na to, že také, že na také, s takýmto niečím si súhlasil. Ani len ten jeden a pol dňa, o ktorom sme sa tu bavili, tak ešte ani, ani tomu sa nevedel minister financií venovať a jeho celý stav, aj finančná správa a vôbec akože nejaké politické kapacity, poslanci tam boli, na tej konferencii, nás ani nepozvali, o tom, o tom ani nemusím hovoriť, a tam si teda povedali, že vyberú tie miliardy, no. Pretože tie konsolidácie, ktoré ste zbabrali doteraz, už, už teda ľudia pocítili. Takto pred rokom a štvrť sme vám vyrátali dopad tisíc eur na priemernú rodinu v čistom ročne, ktorú, o ktorú majú menej peňazí, alebo teda pardon, áno, o ktorú majú menej peňazí, alebo teda môžu si menej vecí nakúpiť ľudia kvôli tomu, že ste zvýšili dépeháčku a urobili všetky tie ďalšie opatrenia. Okrem toho za posledné dva roky teda veľmi mizerne narástli reálne mzdy, teda tie očistené o infláciu, dá sa povedať, že v podstate stagnujú, zaznamenali nejaký minimálny prírastok 0+, takže majú rovnako peňazí, alebo o niečo menej v čistom, pretože okrem toho ste pozvyšovali aj dane z príjmu, všetko je drahšie, no a ľudia si to zrátali. A v najnovšom prieskume povedali, že na darčeky minulo o 17 % menej. Tak takto to vidia ľudia a to je, to je výsledok konsolidácie a vôbec tejto "ekonomickej vlády", štvrtej vlády Roberta Fica. A ľudí takýmto spôsobom čakajú asi najťažšie Vianoce za posledné roky. No. My už teraz sa pripravujeme, od prvého dňa teda, a pripravujeme konkrétne opatrenia, ako takéto veci robiť. Ja neviem, kde ste vy boli dva roky, že po dvoch rokoch prinesiete, prinesiete takéto návrhy. A ako som spomínal, toto konkrétne je správny návrh, tie limity na cash a samotný QR-kód môžu pomôcť, ale sú len jednou maličkou časťou do lepšieho výberu daní. Takže (rečníkovi zazvonil mobilný telefón, ktorý následne vypol), takže čakám na ďalšie opatrenia, čakám na to, že nám minister financií vysvetlí, ako chce vyzbierať miliardy, ktoré sľubuje premiér Fico. Pán minister, ja vám naozaj držím palce, aby ste vybrali čo najviac, pretože čím viac vyberiete, tým menej potom budete zvyšovať dane z práce, dépeháčku a všetky dane, ktoré už teda pre vás obľúbený zdroj peňazí, avšak tieto peniaze potom chýbajú ľuďom v ich peňaženkách. Ďakujem pekne. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister Kamenický nám príde predstaviť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý máme pod tlačou 1023. Spoločná správa (reakcia z pléna), prosím? (Reakcia z pléna.) Dva-dva-dva z roku 2004 o DPH (reakcie z pléna). Vládny návrh je pod tlačou 1023, spoločná správa výborov 1023a. Nech sa páči, pán minister, som rád, že ste si urobili poriadok v papieroch. [14:29] Ladislav Kamenický Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, ideme k zákonu o DPH a budem, budem hovoriť dlhšie aj o, vyjadrím sa o návrhoch, ktoré prešli cez pozmeňujúce návrhy vo výboroch, hlavne teda čo sa týka sociálnych podnikov, lebo viem, že tu je o tom diskusia. Myslím, že kolegovia z PS-ka aj moji kolegovia sa na niektoré veci pýtajú, tak objasním, objasním, o čo ide, ale, takže poďme v úvodnom slove, budem ho mať dlhšie opäť, aby som uviedol veci, veci na pravú mieru. Takže predkladáme zákon, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády na rok 2023 a reagujeme na meniace sa podmienky moderného podnikania, rast digitálnych a cezhraničných služieb, ako aj na efektívnejší výber DPH a zníženie daňových únikov. Opäť je to jedno z opatrení, ako som tu aj teraz pred chvíľou počul, tak chcem len pripomenúť, že bývalá vláda neurobila žiadne opatrenia, čo sa týka boja s daňovými únikmi, všetky plány, ktoré sa urobili, boli za bývalých vlád a čo sa týka tejto vlády, tak tiež sme sa nezobudili pred Vianocami, ale robili sme už jeden, jeden plán boja s daňovými únikmi teraz to je druhé kolo, pán poslanec, ktorý tu pred chvíľou rozprával. Takže v rámci zmien v zákone o DPH prichádzame s povinnou elektronickou fakturáciou medzi podnikateľmi od 1. 1. 2027. Je to vec, ktorá sa tu, o ktorej sa veľmi, tzv. e-faktúra, o ktorej sa tu hovorí veľmi-veľmi-veľmi dlho a ak tu niekto tvrdí, že vláda nemá záujem na výbere daní a lepšom výbere daní, tak bude robiť všetko pre to, aby toto nebolo. Lebo jasné, že každý podnikateľ, keď bude mať evidované svoje faktúry v elektronickom systéme, do ktorého bude aj štát vidieť, tak je to niečo, čo prinesie určite zvýšený výber daní a zase vám môžem povedať a môže ma hocikto kritizovať za hocičo, ale, ale toto nerobím možno pre túto vládu, robím to možno pre tú druhú, pán, pán Kišš, možno aj pre tú vašu, ak teda budete takí dobrí, že nás tu dostatočne pookydávate, aby ste sa dostali do vlády. Nerobím to pre seba. Lebo je to zákon, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2027 a mohol by som neurobiť nič, lebo každý poviete, že však najlepšie je nič nerobiť, Európska komisia navrhla takzvanú, je to, je to smernica ViDA, v rámci ktorej sa to tak či tak bude musieť zaviesť, ale chceme to urobiť čím skôr a v súlade s tým, čo sa bude zavádzať na to, aby sme lepšie vyberali dane. Takisto neriešime, chceme s B2B-fakturáciou, čiže s business-to-business spúšťame súčasne aj B2G-fakturáciu, čiže chceme to urobiť naraz, aby to bolo čo najefektívnejšie, aby sme zbytočne, lebo ja som povedal, najprv mi hovorili, že urobme jedno, potom druhé, a hovorím, a dvakrát budeme za to, za to znášať náklady a na čo to je dobré, prečo by sa to nemalo urobiť naraz? Nevidím jediný dôvod a myslím, že je to dosť a robíme to maximálne efektívne. Primárne je elektronická fakturácia postavená v systéme, na formáte systému, ktorý B2G vzťah úspešne funguje u viac ako polovici členských štátov Európskej únie, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Škandinávske krajiny, Pobaltské krajiny, Francúzsko, Portugalsko a ďalšie a k tomu ešte aj prispôsobíme B2B, čiže business-to-business fakturáciu. Ide o decentralizované riešenie, kedy štát nevykonáva obrovské investície na centrálne riešenie, lebo boli, zvažovali sme, či teda centrálne to riešiť, alebo decentralizovane, nakoniec sme sa zhodli na tom, že oveľa efektívnejšie a lacnejšie pre štát to bude decentralizovať, lebo keď sme sa pozreli na fungovanie v iných krajinách, tak tie decentralizované riešenia fungujú lepšie. Ide o trend, na ktorý podnikateľský stav postupne sa pristupuje celá Európska únia od roku ´26 povinne napríklad v Belgicku. Návrh zakladá, počíta s prednastaveným riešením postaveným na takzvanej doručovacej službe, kedy po zasielaní faktúr medzi podnikateľmi a zasielaní údajov finančnej správy budú cez šifrované kanály zabezpečovať certifikovaní takzvaní digitálni poštári, tak ako to funguje aj v iných, iných krajinách. Celkovo teda ide o to, že, zdôrazňujem, že pri elektronickej faktúre sa určí jednotný formát, operabilný v celej Európskej únii. Čiže ideme presne v tom štandarde, ktorý bude požadovať aj tá, teda smernica ViDA. Bude zabezpečovať kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ, ani zákazník by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejmé, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania... ===== [14:44] Ladislav Kamenický aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu. [14:44] Peter Žiga Spravodajcom je pán poslanec Igor Válek. Nech sa páči. [14:44] Igor Válek Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tlač 1023. Národná rada uznesením č. 1206 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady. Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada zároveň určila Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisku k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory. ===== [14:59] Igor Válek ... Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 282 zo dňa 19. novembra 2025, ústavnoprávny výbor uznesením č. 400 zo dňa 20. novembra 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 234 zo dňa 24. novembra 2025. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené pod bodom 4 spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákonu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 288 zo dňa 25. novembra 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [14:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal troch písomne prihlásených – pán poslanec Viskupič, Dubovický a Ledecký. Pán poslanec Viskupič za klub SaS, nech sa páči. [14:59] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH. To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu. Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo. Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme. No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým. Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej. A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste.... [15:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave proste jedno A a operujú tým, že jasné, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenia zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná dňa je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten check toll, proste si tú, za tú aplikáciu vo svojich systémoch zaplatí, alebo teda nechá, nechá ju proste zaplatiť 90-tisíc. Jedna jediná firma, hej? Čiže toto, toto si treba uvedomovať, že koľko to vlastne celé akože stojí, hej? Toto proste nie je sranda, fakt to nie je sranda. No a ako z toho, ako z toho von? No niekedy, niekedy je skutočne že menej viacej. My sme tu fakt mali dnes sedieť a hľadať cesty, ako to uľahčiť firmám. Akože možno skutočne raz aj tá elektronická faktúra proste nejaké benefity prinesie, hej? Ale proste nie takto. Nie takto skoro, nie takto všetko naraz. Čiže my sme tu skutočne mali sedieť a hľadať, kde tým firmám proste niečo uľaviť, hej, kde im niečo zjednodušiť, kde zrušiť nejakú povinnosť, hej, kde im nejaký existujúci papier, ktorý musia mať zavesený na prevádzke a opečiatkovaný, povedať, že a už ho nemusíte mať. Nie. Napriek tomu vyrobíme nový papier, ktorý si musia od 1. januára zavesiť, alebo od 1. 3., teraz neviem úplne presne, aby som, aby som teda proste hovoril presne. Takže toto, toto mi tu chýba. Možno sa dotknem ešte jednej veci, než teda predložím pozmeňujúci návrh, a to budem zasa asi skôr, asi skôr chváliť. Ďalšou vecou, ktorú teda prináša tento zákon, je, že skutočne existujú, existujú firmy, ktoré teda robia jednu činnosť a vyhýbajú sa plateniu DPH, a teda robia to tak, častokrát to vidíte, že, teraz kecám, že firma Park Service 1 a Park Service 2, Park Service 3, Park Service Y, hej, a každá má, samozrejme, tržby tesne pod hornou hranicou, kedy človek sa stáva povinným platcom a vykonáva tú istú činnosť. Čiže áno, tento návrh zákona alebo teda táto novela prináša noty, ako sa s týmto nejak vysporiadať. Nedokážem to vyhodnotiť, či to bude dobré-zlé, lebo však ono tiež to nie je jednoduché, ale som presvedčený, že toto je správna cesta, aby sa jednoducho s takýmto niečím riešilo, aby sa proste takto akoby nevyhýbalo plateniu, plateniu daní, lebo predchádzajúce vysvetlenie som tým začal, teraz to poviem tuná, pretože skutočne dane platiť treba a to proste, to je fakt a to aj ja teda, čo sa venujem verejným financiám, vždy budem hovoriť proste. Áno, treba. Štát potom z toho financuje verejné statky, verejné služby, ale zároveň aj ten druhý dôvod je dôležitý. Ak zoberiete poctivého podnikateľa platiaceho dane a nepoctivého neplatiaceho, samozrejmé, že má nekalú konkurenčnú výhodu a samozrejmé, že je úlohou štátu vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, a to znamená robiť zle tým podvodníkom a zjednodušovať situáciu tým poctivým. Tak, aby proste tá nevýhoda toho poctivého ideálne nebola žiadna, alebo teda reálne čo najmenšia. Takže toto si myslím, že toto je kľúčové. Pán predsedajúci, ja len na sekundu, idem si zobrať na miesto pozmeňujúci návrh, keďže som si ho nezobral. No, takže odôvodnenie ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda v tejto súvislosti predkladám a teda následne ho prečítam. Čiže veľmi jednoducho. Tento návrh zákona prináša teda povinnosť e-faktúry teda pre všetky firmy od 1. 1. 2027. To, čo ako opozičný poslanec akoby vieme s tým zákonom urobiť a navrhnúť, je teda to, aby sa tá účinnosť tohto zákona posunula k tomu dátumu, ktorý chce po nás Európska únia. To, čo je proste absolútne zmysluplné. Teda vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom presúvame účinnosť tých bodov, vlastne ktoré teda zapájajú do systému e-faktúru až teda ku tomu, ku tomu dátumu v roku 2030. Takže takto, takto to je akoby jedno, jedno z riešení. Bodaj by teda, asi ten dôvod je ten, že bodaj by sme vo všetkých prípadoch, vo všetkých oblastiach boli na tom tak, že teda plníme povinnosti, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii, teda v ten termín. Nemá význam hnať sa dopredu a robiť to proste tri a pol roka dopredu, pretože máme niekde zase oblasti, kde sme tri roky pozadu, kde sú proste už rôzne konania voči nám, čiže najzmysluplnejšie je teda to, aby sa tá povinná účinnosť dala, dala od toho, od toho 30. 6. 2030 a, samozrejme, proste je plne v moci predkladateľa, aby keď teda akoby chce pripraviť ten svet, tak dá sa to urobiť skôr, dá sa to urobiť dobrovoľne, proste tieto možnosti tu stále sú. Bolo by to presne to, čo by mohlo pomôcť, pretože v týchto fakt ťažkých časoch, tak firma, ktorá to chce, dáva im to zmysel, má na to prostriedky, mohla by ísť do toho systému skôr, bude lepšie pripravená v roku 2030, možno jej to prinesie konkurenčnú výhodu, a firma, ktorá bojuje o prežitie, ktorá rozmýšľa, či zavrie, alebo či bude investovať, alebo či nebude investovať, alebo či odíde, proste tej jednoducho uľahčíme to, že nebude musieť mať tam ďalší Damaklov meč k 1. januáru 2027. Fakt, pán minister, to, čo sa im tu už celé pripravilo či od vás, či z ostatných oblastí, majú toho firmy fakt plné zuby, plné kecky a skúsme im skôr uľahčovať, ako prinášať nové povinnosti. Takže skončil som s vystúpením a idem prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1023. 1. V čl. I bod 59 znie: „59. Za § 85n sa vkladá § 85o, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 85o Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu (1) Na zápis osoby ako certifikovaného poisťovateľa (poskytovateľa, pozn. prepis.) doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030. (2) Finančné riaditeľstvo vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030. (3) Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030. (4) V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu. 28s) (5) Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71a ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovateľskou službou, vyžaduje súhlas príjemcu. (6) Ak sa po 30. júni 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 30. júna 2030 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 a odsekov 4 až 8 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení.".". 2. Článok VI znie: „Čl. VI Tento článok (zákon, pozn. prepis.) nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem čl. I bodov 7 až 13, 18, 19, 21 až 28, bodu 29 § 71 ods. 4 až 6, bodov 30 až 32, bodu 33 § 72 ods. 9 až 12, bodov 34 až 45, 47 až 58, bodu 59 § 85o ods. 3 a 6 a bodu 60, čl. II druhého bodu a štvrtého bodu, čl. III tretieho bodu až piateho bodu a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.". Pána spravodajcu v tejto súvislosti žiadam, aby body 17 až 20 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Jedna faktická. Pán poslanec Ledecký. [15:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť. Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával. Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo. [15:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [15:14] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Ledecký, ďakujem. Ďakujem, Vladino, za tvoju faktickú. Preto som k tomu uviedol, že ja to, pozriem sa na to, len z toho pohľadu štátu a možných proste možno daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať... ===== [15:29] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou ...daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať tiež v súlade so zákonom a skutočne, tá 5 % dépéháčka, to bolo za hranou. A ja nehovorím, že každý jeden pohyb bol daňový podvod, ale jednoducho diali sa tam veci, to vlastne si začal o tom skutočne rozprávať ty, ako hovoríš, a asi to najrozumnejšie riešenie je to riešenie skutočne tej 19 % dépéháčky. A asi, asi toľko. Každopádne, určite tu budem sedieť a budem počúvať, vlastne celý, celý ako ten svet je farebný ohľadne týchto sociálnych podnikov, určite áno. Tak ešte raz, ďakujem za tvoju faktickú. [15:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický, ďalší vystupujúci v rozprave. [15:29] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán minister. Dobrý deň, pán presedajúci. Dobrý deň, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, že v rámci tohto zákona, tejto novely zákona sa vyjadrím prioritne k sociálnym podnikom, to znamená ku zmene, ktorá prišla na, na finančnom výbore. Chcel by som aj z tohto miesta pána ministra pochváliť, že má úprimný záujem, aj keď to, keď to tvrdia, fakt tak robí, že ide mu o to, aby tie daňové úniky v Slovenskej republike boli, boli čo najmenšie a respektíve, aby sa absolútne eliminovali. Ale absolútne nemôžem súhlasiť s tvrdením, že práve tie sociálne podniky sú, sú tie podniky, ktoré spôsobujú také výrazné daňové, daňové úniky. A v mojej rozprave vysvetlím aj prečo. Asi najväčšou témou je zavedenie 19 % v úvodzovkách, zníženej sadzby pre registrované sociálne podniky od 1. 1. 2026. A práve tieto sociálne podniky boli, respektíve, práve tá znížená DPH tvorila jednu z najdôležitejších výhod tých sociálnych podnikov. A zmenou na 19 percentnú ako, ako je to zobrazené v tomto zákone, v tejto novele, je už prakticky totožná so súčasnou 23 percentnou. Ale čo je horšie, ja mám obrovskú výhradu, že je to prakticky bez reálneho prechodného obdobia. Síce zákon hovorí o tom, že ak zmluvy sú uzatvorené do konca roka, tak ešte tých prvých šesť mesiacov je určité prechodné obdobie, ale zároveň sa tam píše aj to b, že to prechodné obdobie bude pod drobnohľadom finančnej, Finančnej správy. Takže reálne, dnes je 3. decembra, a bavíme sa o obrovskom daňovom zásahu do stoviek sociálnych podnikov alebo desiatok sociálnych podnikov v rámce Slovenskej republiky. A prečo o tom tak hovorím je, že práve obce, mestá a ich sociálne podniky, že je to práve pre tieto obce, mestá, pre tie sociálne podniky tvrdý, rozpočtový a sociálny zásah. Neviem, či si uvedomujete, je tu veľa aj komunálnych poslancov, primátorov, starostov, že práve aj ten argument tých obcí a tých miest, a dokonca aj Únii miest je, je taký, že je to zásadný krok späť. Obce a mestá opakovane upozorňujú, že, že rozpočty alebo, že väčšina rozpočtov v tých obciach je už schválená. Opäť je december, 3. 12. a väčšina, väčšina obcí a miest, ktoré majú práve tieto sociálne podniky, už schválili svoje rozpočty. A samozrejme, že obce počítali s existujúcim právnym stavom. To znamená, s tou zvýhodnenou päť, desaťpercentnou dépéháčkou. Takže náhle zvýšenie na 19 % DPH zvýši ich výdavky a ceny služieb, ktoré, ktoré z týchto podnikov odoberajú. Takže pre mňa je tu zásadná otázka, že ten rozdiel s ktorými obce povedzme schválili ten rozpočet, z čoho majú ten rozdiel vykryť. Samozrejme, to čo som už povedal, to preklenovacie obdobie je príliš krátke a účinnosť tohto zákona v rámci sociálnych podnikov je, je, bola príliš. Povedz, povedzme takto, že pre väčšinu sociálnych podnikov nečakaná. Aby sme prešli plynule k tým sociálnym dôsledkom, tak v prvom rade som presvedčený, že stratia na tom tí najzraniteľnejší. Lebo práve tie integračné sociálne podniky zamestnávajú. A teraz je to veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že koho vlastne zamestnávajú tie sociálne podniky. V prvom rade sú to dlhodobo nezamestnaní ľudia. To znamená, že ľudia, ktorí si nevedia normálnym spôsobom nájsť prácu na trhu. Alebo sú to znevýhodnené osoby, alebo môžu tu byť (Zaznievanie gongu.) osoby so zdravotným postihnutím. Ďakujem. Alebo osoby so zdravotným postihnutím. Alebo, dokonca poznám aj ja niektorých, sú to ľudia, ktorí sa, ktorí by sa bez sociálneho podniku na trh práce nedostali. Takže čo to znamená v tomto prípade, keď daná daň sa zvýši na úroveň 19 %. Ja som presvedčený, že zvýšia sa ceny služieb, a tým pádom môže prísť pokles dopytu. A to znamená, že tým pádom sa zníži ekonomická výhodnosť sociálneho podniku. A tým pádom, povedzme, ak si, ak si povieme, že sú to tie mikroekonomické ukazovatele tým, že sa zníži dopyt, zvýši tá, zníži tá ekonomická výhodnosť sociálneho podniku, tak nastáva tlak práve na tie podniky, že začnú prepúšťať alebo budú musieť prepúšťať. Takže ja mám s týmto problém, keď vláda tvrdí o sebe, že je sociálna vláda a tým pádom rezignuje na tú základnú úlohu, a to je podpora pracovnej integrácie práve tých, práve tých ľudí, ktorí to najviac potrebujú. To znamená, dlhodobo nezamestnaní, znevýhodnené osoby, osoby so zdravotným poistením alebo tí, ktorí bez takého sociálneho podniku by si nevedeli nájsť prácu. Čo to znamená pre obce. V prvom rade ide o zvýšenie nákladov bez krytia. Už v rámci konsolidačného balíčka obciam aj mestám bolo zobraté určité percento v rámci podielových daní, a teraz prichádzame s ďalším úderom pre práve pre tieto obce, kedy podotýkam ešte raz, tieto obce majú schválené, alebo väčšina týchto obcí má schválený rozpočet. Takže práve tento krok bol absolútne nečakaný pre nich, že obce, ktoré majú sociálne, obce a mestá, ktoré majú tie sociálne podniky, budú musieť rátať so zvyšovaním cien alebo so znižovaním kvality služieb alebo množstva služieb. A treba si aj oficiálne povedať, že najväčším problémom tohto všetkého je, že tento zákon neupravujem. Lebo opäť poviem, že aj keď, pán minister, ja rozumiem tomu, že sa snaží bojovať proti, proti daňovým únikom, tak tento zákon neurčuje to, alebo respektíve neoddeľuje obce, respektíve sociálne podniky, ktoré sú, povedzme v správe obcí. To znamená, že zriaďovateľ bola obec alebo mesto alebo súkromné osoby. Ale práve tie, práve tie sociálne podniky, ktoré sú v správe tých obcí, tých miest, poskytujú tie najzákladnejšie služby. To znamená, údržba verejných priestranstiev. Bežné kosenie, to sa deje aj v Prešove. Upratovacie a terénne služby, komunitné služby, pomoc seniorom, menšie stavebné práce. Samozrejme, nerozprávame sa o tom, že sociálny podnik ide teraz postaviť mrakodrap alebo nejakú sedemposchodovú bytovku. Fakt, že ide o malé stavebné práce. Oprava povedzme v materských školách, školách a podobne. Environmentálne služby, zber, zber, triedenie, čistenie. Poznám dokonca niektoré sociálne podniky, ktoré, ktoré robia činnosť v rámci gastronómie, aj keď rozumiem, že tam bude tá 5 % DPH, ale opäť je to, je to služba, ktorá poskytuje ten sociálny podnik danej obci, a to poskytuje pre ľudí, poskytuje to pre dôchodcov a pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Alebo môžu to byť aj iné komunitné projekty. A samozrejme, že ak sa zvýši, ak narastie tá DPH na 19 %, obciam sa zvýšia náklady bez toho, aby im štát poskytol akékoľvek kompenzácie. A vy viete všetci, či sú to poslanci koalície alebo opozície, že už teraz fin, financie, respektíve tie obce, tie mestá sú nedostatočne financované. A obávam sa toho, že tento zákon, respektíve tá zvýšená DPH bude mať, že bude mať, bude spĺňať presný opak toho, ako by mal sociálny podnik fungovať. To znamená, že pre tie obce sa stanú takéto sociálne podniky nevýhodné. Práve preto, že súčasný systém v tej zníženej DPH ako je súčasne nastavený, bolo, bol pre tie obce motivácia. Pre obce, ktoré zakladali tie sociálne podniky, aj preto napríklad, keď som sa stal poslancom, komunálnym poslancom v Prešove, bola to jedna z priorít, že aby, aby vznikol taký sociálny podniky, aby pomohol dlhodobo nezamestnaným. Samozrejme, môže slúžiť aj komunitné, na komunitné projekty a primárne na integráciu ľudí mimo trhu práce. Takže podľa mňa, takýto registrovaný sociálny podnik stráca ekonomickú motiváciu, lebo 19 % daň nie je motivácia, nie je to výhoda. Je to vyššia daňová záťaž. Takže podniky budú prakticky v horšej pozícii ako bežný podnikateľ. V oblasti služieb pre nezdaniteľné osoby. To znamená, že podnikateľ, ktorý, ktorý neplatí žiadnu DPH alebo žiadnu daň, bude v lepšej pozícii ako ten sociálny podnik. Takže pre mňa je to defacto daňové znevýhodnenie sociálnych podnikov. Čo sa týka takého drobného technického problému, s ktorým, ja mám nejakým spôsobom problém je, je aj to, že je tam taký logický, obsahuje logický paradox, že 19 % sadzba sa nazýva zníženou, ale ide prakticky o degradáciu doterajšej sadzby dane. Takže už teraz je znížená a znížime ju na vyššiu. Celkom mi to nedáva zmysel. A tým sa aj popiera samotný účel zákona o sociálnych podnikoch. Čoho sa najviac obávam, že je tam riziko zvrtu trendu, to znamená, že môže dôjsť k zániku sociálnych podnikov. Mnohé obce uvádzajú, že, že práve to, práve takéto sociálne podniky fungujú s minimálnymi maržami. Že nie je to pre nich nástroj biznisu, ale sociálnej politiky. A tá sociálna politika je to, čo som vám hovoril pred niekoľkými minútami, je to bežné kosenie, je to varenie a podobné veci. Takže opäť hovorím, že zvýšenie DPH na 19 % spôsobí len to, že sa zvýšia ceny, môže nastať prepúšťanie znevýhodnených, či dokonca zrušenie štátu, štatútu registrovaného sociálneho podniku alebo, alebo zánik. Tak neviem, ja sa celý čas pýtam, ako ak sa bavíme o sociálnom podniku, sociálnej vláde, tak ja by som potom hľadal nejaký iný spôsob akým vláda moti, by motivovala takéto sociálne podniky, aby, aby fungovali, aby, aby pracovali pre tých ľudí, ale, ale mám taký stále pocit, že sa deje pravý opak. A skôr sa snažíme nejakým spôsobom ekonomicky potlačiť tú funkčnosť týchto sociálnych podnikov. Takže, mne to celkom nedáva, nedáva zmysel, zmysel. Čo je horšie, že návrh ignoruje realitu v regiónoch. V regiónoch s vysokou nezamestnanosť s nezamestnanosťou a slabým trhom práce. Kde napríklad, niektoré sociálne podniky sú prakticky jediný zamestnávateľ pre dlhodobo nezamestnaných. Namiesto podpory ju zaťažíme vyššou DPH. A možnože, aj tu je taký návrh a opravte ma, pán minister, ale je možnosť, aby sociálne podniky, ktoré boli zriadené obcou alebo mestom, a ktoré by primárne obchodovali priamo s tou obcou, respektíve poskytovali im služby, služby, tak v rámci verejného záujme by sme tam vedeli oddeliť povedzme tú DPH, tak ako sa tvrdí, že nevieme oddeliť povedzme tie sociálne podniky, ktoré sú, ktoré sú v správe alebo majetku mesta alebo obce alebo, alebo v súkromných rukách. Tak si myslím, že s podmienkou, že tie sociálne podniky, ktoré boli zriadené mestom a robia ten verejný záujem, by tú zníženú DPH mohli mať aj na súčasnej, súčasnej úrovni. Viete, aby som, aby som to dal do kontextu, že, že s čím mám aj problém s tými sociálnymi podnikmi a samozrejme, tento zákon ešte v súčasnosti nie je, nie je v tomto pléne, ale dovoľte, budem to, budem čítať. Že jednou z vážnych vecí novely je zastropovanie vyrovnávacích príspevkov z pôvodnej naviazanosti na priemernú mzdu z minimálnej mzdy, na minimálnu mzdu, a že je to vážny zásah, keďže sa nepredpokladá, že v sociálnych podnikoch môžu pracovať ľudia s vyššími kvalifikáciami. To, to znamená, že budeme všetko fokusovať na verejné... ===== [15:44] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave ... že jednou z vážnych vecí novely je zastropovanie vyrovnávacích príspevkov z pôvodnej naviazanosti na priemernú mzdu na minimálnu mzdu, a že je to vážny zásah, keďže sa nepredpokladá, že v sociálnych podnikoch môžu pracovať ľudia s vyššími kvalifikáciami. To znamená, že budeme všetko fokusovať na verejnoprospešné práce a nebudeme mať možnosť zamestnať v týchto sociálnych podnikoch ľudí, ktorí sú kvalifikovaní alebo, alebo odborní a opäť kombinácia tohto zákona, ktoré prichádza od ministerstva práce s kombináciou zvýšenou DPH, ja osobne si myslím, že, že to len prispieva k tomu, že tie sociálne podniky na Slovensku budú absolútne nevýhodné a obce a mestá budú strácať záujem vôbec ďalej pokračovať s takýmito sociálnymi, sociálnymi podnikmi. Nehovoriac o tom, že je tam obrovská byrokratická záťaž. Takže, aby sme si to nejakým spôsobom zhrnuli. Ja som presvedčený, že zvýšené sadzby DPH na sociálne podniky na 19 % nebude mať žiaden pozitívny vplyv na, na obyvateľstvo skôr, skôr naopak negatívny a negatívny na rozpočet miest alebo obcí a som presvedčený, že je to zásah pre, ktorým obciam, je to zásah pre obce, kde nedochádza absolútne k žiadnemu finančnému krytiu, zhoršuje to život ľudí v regiónoch a berie prácu dlhodobo nezamestnaným. Že je to krok späť, ktorý ohrozuje existenciu sociálnych podnikov a nášho najúčinnejšieho nástroja sociálnej integrácie a dovoľte mi na záver povedať, ja absolútne rozumiem. Ešte raz, pán minister, ja chválim každú jednu iniciatívu, ktorá by pomohla s daňovými únikmi, ale som presvedčený o tom, že hľadať ich v sociálnych podnikoch, sa mi nezdá fér hlavne voči obciam, ktoré majú zriadené tieto sociálne podniky a tá doba odkedy je účinnosť tohto zákona, je od 01.01.2026, sa mi zdá tiež celkom neférová. To znamená, že ani tie obce, ani tie mestá, ani tie sociálne podniky nemali dostatok času sa pripraviť na takúto zásadnú zmenu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dosť faktických tu máme. Šesť. Pán poslanec Viskupič. [15:44] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci a ospravedlňujem sa za vyrušovanie takto a každopádne, pán kolega, určite áno. Ja som to povedal pred chvíľkou v mojom vystúpení, zopakujem to. Samozrejme sociálne podniky majú svoj význam, pomáhajú aj na tej obecnej úrovni. Určite áno. Ale jedna vec je tá, že ako 5-percentná dépeháčka to, to takto nemôže byť, akože nemôže byť akože daň tou výhodou sociálnych podnikov. Jednoducho už len z princípu. Dane by nikdy nemali slúžiť na riešenie vlastne sociálnych parametrov. Hej. Na to máme iné ministerstvo, na to máme iný systém, proste na to máme, povedzme, že zdravotné odvody, čokoľvek, ale, ale toto skutočne nebolo férové. Ten, ten rozdiel proste tej dépeháčky určite nebola férová výhoda. Dá sa asi povedať, že tých 19 a 23 povedzme, že je znesiteľné, ale treba povedať, že jasne veď tie sociálne podniky majú, majú nejaké tie iné výhody, kde to dáva zmysel. Hej. Platia, ak si dobre pamätám, polovičné zdravotné odvody. Hej. Oproti iným firmám. Proste majú kopu iných výhod a vedia sa zapojiť do ďalších vecí, kde teda vedia získať financie. Čiže skutočne som presvedčený, že je správne riešenie tú dépeháčku zrušiť aj napriek tomu, že viem si predstaviť, že to môže spôsobiť v rozpočtoch obcí samozrejme nejaký problém. To určite áno, ak rátali s nejakou cenou a teraz bude vyššia však jasné. Ale fakt dane nemajú slúžiť na riešenie sociálnych parametrov. To skutočne nie je, nie je ich úloha. Ale nakoniec to ešte raz zopakujem. Samozrejme sociálne podniky majú svoj zmysel, ale treba to riešiť na tej sociálnej úrovni. Ďakujem pekne. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký. [15:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Spomínal si, že bude to mať zásah pre sociálne podniky, ale aj pre samosprávy. No ja si myslím, že hlavne pre samosprávy. Tu si treba uvedomiť, že tie služby tým samosprávam neposkytujú len obecné sociálne podniky, ale všetky sociálne podniky a tým, že sa tá dépeháčka zvýšila a v každej zmluve je tam jeden taký článok, že keď sa zmení legislatíva, že pôjde to na úkor odberateľa nie dodávateľa. To znamená, že keď troška tú zmluvu robil nejaký človek, čo ovláda obchodné právo, tak je jasné, že túto podmienku tam dal. To znamená, že tá zvýšená DPH pôjde, jasné že pôjde na vrub miest a obcí. A teraz si predstavte, že tá toto mesto alebo tá obec, alebo tá samospráva, alebo vyšší územný celok má financovanie toho daného projektu z Európskej únii, má 5 % spolufinancovanie no a teraz zistí, že to nebude 5 % spolufinancovanie, teraz zistí, že to spolufinancovanie bude 5 % plus ten rozdiel medzi 19 a 5 % a plus ešte samozrejme vždy nejaké náklady, ktoré vyjdú. Čiže naozaj my môžme dostať niektoré samosprávy do problémov finančných a môžme to dostať kvôli tomu, lebo štát, štát to dopustil. Lebo to, že, že tá DPH sa zneužívala, tak sa nezneužívala nie preto, že niekto kradol, ale preto, že tie parametre boli nastavené tak a on tie parametre využíval namiesto toho, aby rozvíjal ten sociálny aspekt, ktorý v tých sociálnych podnikoch je, tak dal tú zákazku normálnemu podnikateľskému subjektu a vlastne na tom, na tom jeden alebo obidvaja zarobili. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Petrík. [15:44] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Dubovický, ja ti ďakujem, že si nasvietil problém sociálnych podnikov práve v tomto zákone, aby náhodou nezapadol pri tých všetkých pozmeňovákoch a zmenách, ktoré tu pán Kamenický predstavoval a o ktorých sa tak dlho už tu bavia kolegovia, ktorí rozumejú financiám viac ako ja. Ja sa rozumiem do sociálnych vecí a ja som v šoku, vám poviem úprimne. Na jednej strane absolútne súhlasím aj s tým, že, že naozaj dane nemajú slúžiť, ako povedal kolega Viskupič, na, na riešenie sociálnych nejakých sporov alebo nedostatkov, ktoré sú na strane ministerstva práce, ale my sme tu reálne teraz svedkami toho, že minister práce sa rozhodol riešiť veľký megaprúser v sociálnych podnikoch, kde naozaj niektoré sociálne podniky zneužívali zníženú DPH a len sa tváril na sociálne podniky, ale ide to riešiť takým spôsobom, že spôsobí likvidáciu množstva ďalších skutočných sociálnych podnikov, ktoré naozaj uplatňujú ten účel sociálneho podniku. Hej. A nejde to teda robiť len týmto spôsobom, že kolegu Kamenického donútil, aby, aby zvýšil tú dépeháčku opäť na 19 % alebo teda späť na 19, ale my sa tu za chvíľku staneme svedkami toho, že kolega Svoboda bude predstavovať prílepok, ktorý absolútne nemá nič s týmto zákonom, nemá nič so zákonom o DPH, ide o vyrovnávacie príspevky, ktoré sa budú znižovať a ktoré minister práce potrebuje do konca roka znížiť, lebo zistil, že v kasičke nie sú peniaze, lebo sa minuli napríklad na trináste dôchodky, plošné trináste dôchodky treba povedať, hej a na šafárenie tejto vlády a zistil, že na vyrovnávacie príspevky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nie sú peniaze, a tak sa idú takýmto prílepkom rušiť. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Neruším vás? Ďakujem. Pani poslankyňa Kosová. [15:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Richard, za tvoj príspevok. Sme na dépeháčke pre sociálne podniky z 5 na 19 %, je podľa mňa veľmi vážna téma, ktorej by sme sa tu mali venovať a znamená aj veľmi vážne riziko najmä pre finančnú udržateľnosť a schopnosť sociálnych podnikov napĺňať ich sociálne poslanie. Osobitne sa to týka najmä tých malých sociálnych podnikov, a ktoré nie sú veľmi stabilnými subjektami, a ktoré práve na tej zvýhodnenej dépeháčke doteraz stavali svoju konkurenciaschopnosť. Mňa mrzí, že práve tento krok také rapídne zvýšenie späť na 14 % bude likvidačné pre tieto podniky, to si musíme uvedomiť. Ja som sa minulý týždeň stretla so zástupcom sociálneho podniku, ktorý existuje od roku 2014 a dokonca v roku 2016 získal aj ocenenie za najlepší sociálny biznis na Slovensku. To znamená, že už je dlhodobo na našom trhu a zamestnáva 28 ľudí. Mnohí z nich sú zdravotne znevýhodnení a dokonca sú tam aj dlhodobo marginalizovaní ľudia z rómskej komunity. Takže myslím si, že ide naozaj o dlhodobý a dobrý stabilný podnik a tento pán mi povedal, že zvýšenie najmä v prechodnom období od decembra do januára dépeháčky, bude preňho znamenať minimálne 40 000 eur straty, ktorú nevie, odkiaľ má vykryť. A keď k tomu teraz pripočítame ešte aj tú dôležitú informáciu, ktorú povedala teraz kolegyňa, že sa zníži aj ten vyrovnávací príspevok, tak to znamená minimálne ďalších 4 % znova z tohto príjmu alebo teda budúcich príjmov takémuto podniku dole. Ja sa obávam, že to bude ešte rizikovejšie pre tieto sociálne podniky. A ja sa pýtam, že ako je to možné, že ideme takýmto spôsobom riskovať likviditu týchto podnikov, keď jedným z dôležitých opatrení práve zákona dávky namiesto či práce namiesto dávok tak, sú práve sociálne podniky ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [15:44] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Richard, že si dal stanovisko za sociálne podniky, hlavne teda mestské a obecné, lebo treba povedať, že takto narýchlo ako sa to dalo, včera večer sme mali na výbore 8. skrátené legislatívne konanie k sociálnym podnikom s tým, že pán minister naznačil, že možno sa to ani nestihne dať, ale že to bude mať dopad. Upozornil, že akurát DPH sa bude riešiť v parlamentnej tlači 1023 a zrazu tu máme už zverejnený aj pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám, že bude predložený a bez diskusie potichučky ideme obmedziť vyše 600 sociálnych podnikov na Slovensku. Ja nespochybňujem, že niektoré z nich nerobia dobrú robotu a treba si posvietiť na tie, ktoré ju nerobia, alebo ktoré sa snažia obchádzať zákon, ale trestať tie, ktoré fungujú naozaj drobné, ktoré zamestnávajú znevýhodnených ľudí či už z dôvodu toho, že nemajú vzdelanie, sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú z vylúčených komunít, prípadne sú zdravotne ťažko postihnutí, takto potichu im sťažiť situáciu a riskovať, že znova sa prepadnú do tej sociálnej izolácie, je veľmi, veľmi nezodpovedné. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [15:44] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, za tvoje vystúpenie a to, že si poukázal na to, akým problémom budú čeliť sociálne podniky. Ono najväčší problém je v tom, že vláda si neurobila alebo ministerstvo financií svoju domácu úlohu a neurobili analýzu toho, kde zlyhávajú sociálne podniky v tom, že dochádza k daňovým únikom a prečo k nim dochádza. Možnože aj vedia vlastne prečo, veď tie kauzy sme tu mali dávno, keď aj pán minister tu spomínal SBS-ky, ktoré sú vydávané práve za sociálne podniky a tie kauzy sú veľmi dobre známe práve v okruhu sociálnych podnikov, ale dobre vieme, že tu máme aj malé drobné sociálne podniky, tak ako tu spomínali kolegovia. Kedy si rodičia vytvoria sociálny podnik na to, aby svoje deti, ktoré nechcú umiestniť do rôznych zariadení, vôbec vedeli zamestnať, a aby sa vedeli uplatniť tieto dieťa a živiť sa nejako samé, aby štát ušetril. Takže ja si myslím a som presvedčená, že tá analýza mala prebehnúť a malo prebehnúť riadne nejaké riešenie komplexné, ktoré sa malo pripraviť s nejakým časovým predstihom tak, aby sa sociálne podniky mohli adaptovať na nové zmeny, pretože naozaj tu máme dnes 3. decembra, ako si, kolega, spomínal a táto zmena zasiahne sociálne podniky od 01.01., na to sa vôbec nemohli pripraviť, rovnako rozpočty obcí a miest, ktoré majú svoje podniky, ktoré im robia in-house zákazky, kde naozaj to bude veľký škrt do rozpočtov, je veľký problém. Takže neviem, prečo my tu musíme stále babrácky prinášať zákony alebo vy prinášate babrácky zákony stále na poslednú chvíľu, vôbec sa o nich nediskutuje, vôbec sa neanalyzujú dopady, ale vlastne sa tu prinášajú veci, z dňa na deň sa musia ľudia prispôsobiť a pre niektorých sú to likvidačné zákony. Ďakujem. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Dubovický. [15:44] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili za každú jednu faktickú. Samozrejme môžeme súhlasiť s tým, že daň alebo DPH nemá byť určitým spôsobom nejakým benefitom pre tie sociálne, bavme sa, áno, diskutujme o tom, ale ja len celý čas som poukázal na to, že dnes je 03.12., že tá zmena je od 01.01. bez nejakej širokej diskusie, bavíme sa o stovkách sociálnych podnikoch a o tisícoch ľudí, ktorí sú práve zamestnaní v týchto sociálnych podnikoch a bavíme sa o rozpočtoch tých obcí a miest, kde majú tie sociálne podniky a už bol tam schválený ten rozpočet a rátali s určitými službami. Celý čas som o tom rozprával. To ako a preto som hovoril, že to, to obdobie, kedy ja si viem predstaviť, že by mal takýto zákon platiť, však nech je od 01.01.2027 napríklad, ale tiež by som očakával širokú diskusiu k tomu. Nieže to príde fakt 27 dní pred účinnosťou tohto zákona. O ničom inom. Ja ešte k tomu vystúpim ešte aj v ďalšej rozprave. Ďakujem. [15:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ledecký. ===== [15:59] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou .... vystúpim ešte aj v ďalšej rozprave. Ďakujem. [15:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Ledecký. [15:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku. Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, ani podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008, kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii. Tento zákon, som si myslel, hej, lebo teraz počúvame, že idú sa aj vyrovnávacie príspevky meniť, tento zákon mal meniť DPH pre sociálne podniky z päť percent na devätnásť percent. Prečo, keď tento zákon fungoval sedem rokov, vlastne problém začal de facto až toho roku. Tak dôvodom bola tá, že v júli 2024 vypadla zo zákona podmienka, že podnik môže s nízkou DPH predávať tovar alebo služby iba fyzickým osobám, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Čiže dovtedy, dovtedy mohol predávať len týmto podnikom, potom všetkým. Toto bol jeden hlavný dôvod. A druhý hlavný dôvod bol, že od 1. januára 2025 sa znížila DPH z desať na päť percent. To znamená, neviem kto pripravoval tie dve zmeny, ale určite nemal žiadnu skúsenosť, ani neviem ako to nazvať hlúposť alebo naozaj bol nejak prepojený s tými čo neskôr chceli kradnúť. Ani si to nedovolím na to pomyslieť. lebo človek, ktorý by to nastavoval a pozná prostredie sociálnych podnikov, tak musel počítať s tým, že sa niečo také stane. Ja som na to upozornil na tlačovej besede niekedy v septembri a upozornil som preto, lebo nielen sociálne podniky, ktoré boli čestné a ktorí mi hovorili, že nastáva tam problém. Naraz sa narýchlo, viete, zaregistrovať sociálny podnik je niekoľko mesačná záležitosť. Naraz v priebehu pár dní sa dal nejaký sociálny podnik zaregistrovať, ktorý mal nejakého vyvoleného majiteľa. A druhá podstatná vec bola, že do stavebných súťaží v našom regióne sa hlásili sociálne podniky a tí podnikatelia vedeli, že keď nemajú ten sociálny podnik, že kvôli tej DPH nemôžu ísť súťažiť férovo v tej súťaži. Lebo ten sociálny podnik síce mal vyššiu cenu zákazky, ale keď započítaval tú výhodu v DPH, tak vlastne tá cena bola výhodnejšia a tým pádom to dostal ten sociálny podnik. Tu treba povedať, že pri tom výberom konaní je podmienka, ale to nie je v zákone o sociálnom podnikaní, ale v zákone o verejnom obstarávaní, že sociálny podnik, ktorý ide do verejnej súťaže musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených, nielen sociálne, ale musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených. A bola mi predložená verejná súťaž, kde táto podmienka, vlastne nikto ju nekontroloval, že v tých propozíciách tej verejnej súťaže to nebola podmienka, aby toto sociálne podniky doložili. No a tým pádom mohli ísť do tej súťaže všetky sociálne podniky bez toho, aby tú podmienku naplnili. Ale predstavte si, že by ten sociálny podnik naplnil tú podmienku, že mal tých zdravotne znevýhodnených a získal by tú zákazku. No neexistujú páky na to alebo neexistovali a neexistujú stále páky na to, aby ste vy ho skontrolovali alebo nemáte podmienku ako on má udržať tých zdravotne znevýhodnených. Čiže ten sociálny podnik, keď chce špekulovať, on ich kľudne na to obdobie zamestná, kým sa tá verejná súťaž vyhodnotí a potom jednoducho ich prepustí. A že to fungovalo a hovorí o tom, že tie sociálne podniky potom dávali subdodávky do klasickým podnikom, ktorí nemuseli plniť nič. Čiže sociálny podnik v rámci toho, že bol zvýhodnený to vyhral a potom tú subdodávku dal klasickému, klasickému podniku. Teraz v tej novele zákona, ktorá bola daná do pripomienkového procesu, v sociálnych podnikoch bola podmienka, že ten podnik sociálny 80 % zákazky musí robiť sám. A zase ďalšia hlúposť, ktorú, ktorú niekde od zeleného stola na ministerstve urobili. Lebo viete, sociálny podnik, keď chce robiť akúkoľvek zákazku stavebnú, tak ten materiál vždy stojí viacej ako dvadsať percent. Čiže on vlastne by tým pádom všetky sociálne podniky, aj tie obecné, boli odstavené od stavebných zákazok. Ale tých príkladov by som mohol ísť strašne veľa, ale nemám, nemám toľko času, takže idem sa, idem sa venovať podstatným veciam. Tento problém s depeháčkou sa dal riešiť, sa dal riešiť niekoľkými spôsobmi. Nestotožňujem sa celkom s tým, že teraz zoberieme, urobíme, zvýšime DPH na päť a na devätnásť percent a tým pádom máme problém vyriešený. To, viete, to ako keby mi pripadá, ako keby nejaká sliepka znášala málo vajec, tak ju zabijeme a tým pádom máme problém vyriešený. No dobre, ale žiadne vajíčka ďalšie mať nebudeme. Čiže áno, upozornil som na to a doteraz trvám na to, že to DPH sa zneužívalo. Ale zneužívalo sa preto, že sa uvoľnili podmienky na DPH, tuto je tie dva body o ktorých som hovoril čo robilo ministerstvo financií v roku 2024. To je jeden z tých bodov. Čiže my sme uvoľnili podmienky na DPH. To znamená, že tie podmienky vôbec nemali byť uvoľnené alebo mali byť urobené tak, aby sa to nezneužívalo. A tak isto bolo potrebné urobiť zmenu v zákone o verejnom obstarávaní. Ja si myslím, že podstatná zmena v zákone o verejnom obstarávaní by to vyriešila, lebo celé zneužívanie DPH začína, kde je ten pes zakopaný v tom, že tie sociálne podniky vyhrávajú tie verejné súťaže neférovým spôsobom. To znamená, že naozaj sa treba zamerať na to, že by v tej verejnej súťaži boli férové podmienky a naozaj, aby sa tá cena brala, tá cena brala bez DPH. A preto majú najväčšie problémy mestá, obce a samosprávy, lebo mestá, obce a samosprávy nie sú platitelia DPH, ich zaujíma konečná cena, nie cena bez DPH a preto aj v tých verejných súťažiach tie sociálne podniky uspeli hlavne tam. Viete, ja keď som si prečítal novelu zákona, ktorá bola daná do pripomienkového konania o sociálnych podnikov, prvé čo ma napadlo, že desať egyptských rán pre sociálne podniky. Som povedal, že keď toto sa príjme, sociálne podnikanie na Slovensku končí, hej. A už raz sa to rozkradlo a skončilo na Slovensku to, keď som hovoril o sociálnych podnikov Tomanovej. Ale našťastie v tom pripomienkovom konaní veľa problematických bodov z toho vypadlo a ostalo tam len zopár problematických bodov. Ale jednu vec si treba uvedomiť. Predstavte si, že sociálne podniky to nie sú podniky, kde niekto im dá príspevok a ono fungujú, ako sa to tu prezentuje, aj pán minister to prezentoval, že prečo by mal dostávať príspevky do výšky priemernej mzdy a nie do výšky minimálnej mzdy. To nie je o tom, že ten štát im zaplatí, zaplatí ten príspevok. Viete, to je o tom, že z toho príspevku, nie z tej sumy, ktorá sa tu deklaruje nejaké percento ide do toho sociálneho podniku a ten sociálny podnik pre toho zamestnanca musí vytvoriť na tú časť mzdy peniaze z vlastných zdrojov, z vlastnej podnikateľskej činnosti, aj na odvody musí vytvoriť ešte peniaze z podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten sociálny podnik nemôže byť virtuálny, on skutočne musí podnikať, skutočne musí niečo vyrábať a produkovať, lebo inak by, inak by to nefungovalo, inak by nemal na tie mzdy. A pamätáte sa v minulosti, že strašne veľa peňazí sa tu neefektívne míňalo, že napríklad sa robilo školenie na počítače pre ľudí, ktorí majú základnú školu alebo nemajú žiadne vzdelanie a my sme dali firme, ktorá robila množstvo peňazí na počítače. Už dopredu sme vedeli, že to nemá žiadny zmysel. A v Európe sa osvedčili sociálne podniky, že my toho človeka zamestnáme, tým, že musí niečo vytvárať, to znamená musí zamestnať sa naozaj v skutočnej robote, musí to byť skutočný biznis. No a potom, keď ten človek, ten podnikateľ samozrejme vytvára podmienky, aby aj z toho človeka niečo dostal, nejaký zisk, ale ten človek v prvom rade musí zarobiť sám na seba. No a potom takýto človek je najskôr pripravený na otvorený trh práce. Toto funguje. Preto sú tie sociálne podniky. A my máme problém, že pokiaľ zamestnáme sociálne znevýhodneného dlhodobo zamestnaného, že buď si ho ten sociálny podnik nechá alebo takých ľudí, ktorí sa neuplatnia, tak jako pošle na úrad práce a títo neuspejú. A my máme problém, že ako keby nevieme tých ľudí posúvať na ten medzitrh práce, čo samozrejme treba riešiť a úplne iné problémy ako to, čo rieši, čo rieši a ako rieši minister sociálnych vecí vo svojom zákone, lebo to sú totálne byrokratické veci, nastavenie kontrol, znemožňovania skutočného podnikania sociálnym podnikom. Ale viete čo, ja sa nečudujem, ja sa nečudujem, že on netuší ako fungujú sociálne podniky, ako funguje biznis plán, lebo nikdy on nezamestnával ľudí, nikdy sa nemusel postarať, nikdy sa nemusel postarať o to, že z čoho dá tým ľuďom výplatu, z čoho mu zaplatí odvody. A človek, ktorý podnikal, ktorý zamestnával ľudí, ktorý viedol sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak, svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť naplánovali na 1. 1., to znamená na 1. január budúceho roku. A teraz si predstavte, že... ===== [16:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec. Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole. [16:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok. Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči. [16:14] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela využiť, že je tu pán bývalý minister Richter, aj keď teraz je v debate s iným pánom minister, ale pán Richter, k vám idem prehovárať, môžeš si sadnúť, aby som mohla pokračovať, prosím, vo faktickej. Pán minister Richter, k vám idem prehovárať, pretože keď je niečo čo ste naozaj urobili dobre, tak to bol zákon o sociálnych podnikoch. Už vtedy som (Reakcia z pléna.) áno, som rada že ste to počuli, už vtedy sme vlastne to hodnotili veľmi pozitívne, že po tom ..., ktorý spravila pani Tomanová, že ste k tomu pristúpili konštruktívne. Zavolali ste tam odborníkov, ten zákon 6, 7 rokov fungoval a naozaj pomáhal. Sama som mala maličký sociálny podnik krajčírsku dielňu, kde boli štyri onkopacientky, ktoré síce naozaj tri dni v týždni neboli schopné prísť do práce, ale aj tak sme vedeli vygenerovať aký taký zisk aby sme mohli im aspoň prilepšiť k tomu, k tomu čo zažívali. A mňa veľmi mrzí, že vlastne touto novelou ideme to dobré čo sa spravilo zničiť, lebo prakticky týmito zmenami pochováme tie sociálne podniky, ktoré tu fungovali, naozaj boli poctivé a zamestnávali ľudí, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tie ženy predtým, nech pracovali vlastne v našej krajčírskej dielni dvadsať rokov nepracovali, nebolo kde, keď vedeli že vlastne ako onkopacientky, ako pacientky na dialýze vlastne dva, trikrát do týždňa nebudú schopné prísť do práce. Nikto ich nechcel zamestnať. A napriek tomu v takom sociálnom podniku dokázali generovať maličký ale zisk, ktorý sa im potom odrazil na zlepšení životnej úrovne. Čiže úplne úprimne vás, chcem vysloviť voči vám, ktorý ste asi mali k tomu nejaký pozitívny zámer, aby ste neprispievali k takejto zmene, ktorá tu prišla cez pána Erika Tomáša a naozaj poškodí sociálne podnikanie na Slovensku, kde máme veľkú skupinu ťažko zamestnateľných ľudí a potrebujeme ich riešiť. [16:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [16:14] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja presne to by som povedal, že ako pán poslanec Ledecký, že práve ľudia, ktorí či boli alebo sú súčasní starostovia a primátori, mestskí poslanci, práve vedia a vedia rozprávať o tých benefitoch v tých sociálnych podnikoch. A o tomto, o tomto celý čas je, že účinnosť tohto zákona, ktorá prakticky likviduje tie sociálne podniky je od 1. 1. 2026. Ja samozrejme súhlasím, že treba určitým spôsobom bojovať povedzme s tými daňami alebo s neplatcami a tak ďalej, ale keď si len pozrieme register, že koľko miliónov eur nám dlhujú rôzne fiktívne firmy a nevieme vymáhať tie peniaze od nich, tak našli sme spôsob ako zobrať ďalšie peniaze fungujúcim sociálnym podnikom. Takže s týmto ja mám osobne problém. A najhoršie je na tom, že fakt že tá účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2026 bez nejakého obdobia kedy by sa mohli tie obce, samosprávy pripraviť bez toho, aby to bolo vôbec s nimi odkonzultované v minulosti. Takže jedna vec, čo možnože fakt tej vláde vyšlo je vytvorenie práve takýchto sociálnych podnikov, ktoré dávali zmysel, ktoré dokázali dlhodobo alebo dokázali zamestnať dlhodobo nezamestnaných, znevýhodnené osoby, tak momentálne ideme, ideme riešiť ako ich zrušiť. A samozrejme súhlasím, že máme kopec iných zákonov ktoré vieme opraviť aby nedochádzalo k tým daňovým únikom v rámci sociálnych podnikoch, ale opäť kvôli hŕstke sociálnych podnikov sme paušalizovali alebo generalizovali sme ich všetky, tak sme pripravení práve tieto podniky zrušiť, čo sa mi zdá absolútne nefér. Ďakujem. [16:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Majerský František. Ďakujem pekne pán predseda. [16:14] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších. [16:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [16:14] Ondrej Dostál – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Ledecký, no ja som taký trochu prekvapený, lebo tak som si myslel, že po tej divočine, ktorú tu od začiatku schôdze zažívame a teda lámanie legislatívneho procesu cez koleno, skrátené legislatívne konanie k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov pri ktorom nie sú žiadne dôvody ani na ten zákon, ani na to skrátené legislatívne konanie, teda keď nehovoríme o procese. Potom skrátené legislatívne konanie k "horalkovému" paragrafu na ktoré možno aj by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale sú naformulované tak, že sa každý príčetný človek musí chytiť za hlavu, tak som si myslel, že konečne ideme rokovať o nejakých vecných zákonoch z dielne ministerstva hospodárstva, ministerstva financií a teda tá debata, že sa upokojí a sú to návrhy, ktoré nie sú v skrátenom legislatívnom procese. No ale ešte aj k nim prichádzajú prílepky, ktoré tu budú predložené v ústnej rozprave a opäť sa bude lámať cez koleno legislatívny proces. A navyše to nie sú nejaké drobnosti. Lebo niekedy tie prílepky sú také, že lepia nejaký problém, ktorý sa vyskytol a treba ho urýchlene riešiť, ale toto ak dobre rozumiem tej diskusii, ktorá tu prebieha, bude mať ďalekosiahle dôsledky na sociálne podniky. A je to vec, ktorá, ak by sa mala urobiť, tak určite nie takým spôsobom, že sa to zlomí cez koleno prílepkom v druhom čítaní, dokonca v ústnej rozprave podaným sa budú meniť zásadným spôsobom podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov. No takže, ani teraz oddych od ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:14] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Ledecký s reakciou na faktické. [16:14] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za zapnutie mikrofónu. Ja len chcem kolegom, povedať vám za faktické poznámky, ja len chcem o ..., že ide ešte ústna rozprava, že máme cca viac ako 600 sociálnych podnikov, ktoré sú funkčné a ktoré zamestnávajú ľudí a ktorí robia naozaj sociálne podnikanie. A zamestnávame tam 4 tisíc, cca 4 tisíc zdravotne znevýhodnených. Na Slovensku samozrejme máme výrazne väčšie percento zdravotne znevýhodnených, ale tie sociálne podniky vznikli pred zákonom, pred 7 rokmi v roku 2018. A je taká filozofická otázka, je to veľa, alebo je to málo. Naozaj nám, chceme to ďalej rozvíjať, alebo chceme to utlmiť, chceme zničiť, lebo to je dôležitá otázka. Až následne je, že či dáme na to peniaze, odkiaľ dáme peniaze. No keď si niekto myslí a mi to vysvetlí a zdôvodní že to je dosť, že to sociálne podnikanie treba na Slovensku utlmovať, tak keď ma presvedčí, tak poviem okej. Ale zatiaľ ma nikto o tom nepresvedčil a keby to naozaj bolo také výhodné, odhliadnuť od tých pár jedincov, alebo pár podnikov, ktorí to nejakým spôsobom sa snažia zničiť alebo rozkradnúť, tak tí ostatní naozaj robia svoju poctivú ... ===== [16:29] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou tak keď ma presvedčí, tak poviem okej, ale zatiaľ ma nikto o tom nepresvedčil a keby to naozaj bolo také výhodné odhliadnuc od tých pár jedincov alebo pár podnikov, ktorí, ktorí to nejakým spôsobom sa snažia zničiť alebo rozkradnúť, tak tí ostatní naozaj robia svoju poctivú prácu. A nie je to až také výhodné, keď za sedem rokov máme len 600 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú štyritisíc zdravotne znevýhodnených. Ja si osobne myslím, že tento, táto oblasť sociálneho podnikania by mala na Slovensku expandovať a všade v zahraničí, vo vyspelej Európe to pokladajú za základný pilier jednak v sociálnej a jednak v ekonomickej oblasti. [16:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Tak to bola reakcia na poslednú rozpravu poslancov prihlásených písomne. A teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne, nech sa páči. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Máme prihlásených osem poslancov. A teda prvá vystú... prvý vystúpi pán poslanec Dubovický. Nech sa páči. [16:29] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, pán predseda, dobrý deň, pán minister, ja z tohto miesta by som chcel aj využiť, že tu máme aj bývalého ministra práce pána Richtera, ktorý, a poviem to akože otvorene, ja kvitujem práve vznik takýchto sociálnych, sociálnych podnikov, ktoré pomáhajú reálne tým dlhodobo nezamestnaným, ktoré reálne pomáhajú ľuďom, ktorí majú problém si nájsť prácu na tom trhu, alebo sú zdravotne znevýhodnení, alebo, alebo v určitých prípadoch by si v živote nenašli nikde inde prácu, ale iba v tom sociálnom podniku. A z tohto miesta by som vám chcel povedať jeden príbeh, nebudem menovať, že kde a kto, ale, ale viete, osoba, ktorá bola dlhodobo na úrade práce, bola dlhodobo na úrade práce, si nevedela nájsť prácu. A tým pádom, že sociálny podnik začal pracovať a spolupracovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny, tak práve tú osobu si pozvali na pohovor. A keď sa opýtala, opýtali tie, poviem to hedžaristki alebo sa opýtali, že ste šikovný, že prečo si neviete nájsť tú prácu, tak povedal, že všade, kde som prišiel, vzhľadom na to, že mám určité zdravotné znevýhodnenie, ma automaticky nezobrali. A dnes, dnes keď sa opýtam, že ako sa darí danému, danému zamestnancovi, tak je jeden z najšikovnejších. Len, žiaľ, nedostal tú možnosť byť zamestnaný, lebo v určitých prípadoch zamestnávatelia uprednostnili povedzme výzor pred tým, že akým spôsobom, akým spôsobom uprednostnili výzor pred, pred nejakou kvalitou práce. A čo v týchto prípadoch práve tie sociálne podniky to nerobia. Sociálne podniky sú tu práve preto, aby pomáhali tým ľuďom. Takže ja celkom nerozumiem, že prečo, či minister práce, sociálnych vecí a rodiny alebo práve tento, práve tento zákon ku zvyšovaniu DPH pri tých sociálnych podnikoch, akým spôsobom má to vlastne pomôcť tým ľuďom vonku, lebo mňa nenapadá ani jeden jediný dôvod. A preto sa, ja sa inak veľmi čudujem, čudujem sa práve poslancom SMER-u, že prečo vlastne chcete zlikvidovať tie sociálne podniky na Slovensku. Ja opäť ešte raz, rozumiem, pán minister má validný, validný dôvod s tým, že chce pracovať, resp. chce bojovať proti daňovým únikom. Ja absolútne s vami, pán minister, súhlasím s touto, áno, v tom sme zajedno. Ale ja nerozumiem, prečo práve tie sociálne podniky musia byť zahrnuté v tomto boji kvôli hŕstke sociálnym podnikom, ktorí využívajú ten systém. A ja si myslím, že len ten systém, ktorý funguje, mal by sa určitým spôsobom lepšie nastaviť. Nič iné. Nastavenie fungovanie tých sociálnych podnikov. Toto by som skôr očakával a nie, že budeme hádzať práve tým sociálnym podnikom nejaké polená pod nohy, aby dokázali lepšie, lepšie fungovať, fungovať na tom, na tom trhu. A opäť sa vrátim k tomu, lebo je vás tu viac poslancov z vládnej koalície, že práve tieto sociálne podniky a aj obce a mestá nečakali tento krok tejto vlády a v tomto zákone, lebo tie, tie rozpočty, tie rozpočty, ktoré prí... ktoré schválili obce a mestá na rok 2026 a povedzme spravujú tie sociálne podniky, nečakali s týmto krokom. A urobí to ďalšiu dieru v rozpočtoch týchto samospráv. A nad tým nikto nerozmýšľa. Ja rozumiem, že, ešte raz, chceme bojovať proti daňovým únikom, ale tu to bude mať úplne opačný efekt. Okrem toho, že je dosť veľká možnosť, že nejakým spôsobom znížime alebo zrušíme aj fungujúce sociálne podniky, ktoré, ktoré fakt že spravuje obec, tak na druhej strane nijakým spôsobom nepomôžeme obciam, ale na druhej strane urobíme ďalšiu finančnú dieru. A mi povedzte potom, že akým spôsobom chceme to pokryť. Akým spôsobom chceme pokryť tú ďalšiu finančnú dieru. Čo sa týka preklenovacieho obdobia, účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2026, čo sa mi zdá absolútne neférové. Tie obce, tie obce, mestá alebo, alebo tie sociálne podniky nemajú možnosť v takom krátkom čase sa vyjadriť k tomu alebo, ja rozumiem, aj pán minister tu rozprával, že teraz vás budú oslovovať, resp. vám budú písať alebo volať starostovia obcí alebo povedzme priamo konatelia alebo spoločníci, alebo predsedovi predstavenstva tých sociálnych podnikov, ale to je úplne jedno, lebo my, ktorí vieme, ako fungujú tie sociálne podniky, ja sám som v dozornej rade ako mestský poslanec v Sociálnom podniku v Prešove, viem presne, ako funguje, vidím, čo robia proste, viem, že od šiestich ľudí máme dneska desiatky ľudí, ktorých zamestnal ten sociálny podnik. A pomáhame primárne tým ľuďom, ktorí sú dlhodobo povedzme nezamestnaní, alebo ktorí si nevedeli nájsť prácu, prácu na tom trhu. Takže opäť hovorím, že tie dôsledky, ak sa budú rušiť tie sociálne, sociálne podniky, budú veľmi negatívne a absolútne to nepomôže, ako som už spomínal, dlhodobo nezamestnaným, znevýhodneným osobám, osobám so zdravotným postihnutím, alebo tým, ktorí by si bežne nevedeli nájsť prácu na trhu. Čo by som ešte chcel povedať, je to riziko, že ja sa najviac toho obávam, že ak bude tento zákon schválený, a viete, nechcel by som sa dostať do situácie, že vám to o rok poviem zase, lebo zvyčajne, ak niečo hovoríme, potom hovoríte jak pri Trestnom zákone, však to opozícia alebo to médiá a tak ďalej. Z tohto miesta vám hovorím úprimne, a dneska to vám povedal aj pán poslanec Ledecký, aj iní, že je riziko toho, že ak schválite tento zákon a sa schváli aj zákon, s čím prichádza súčasný minister práce ohľadom sociálnych podnikov, bude to mať likvidačné účinky na tieto sociálne podniky. Práve na, stane sa práve opak, nieže by ten sociálny podnik nejakým spôsobom rástol, aby sa rozvíjal, aby tá nezamestnanosť povedzme v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a kde sociálny podnik je jediný podnik, kde sa dokážu títo ľudia zamestnať, tak bude to mať taký efekt, že práve tie sociálne podniky budú postupne krachovať, lebo tie služby ich budú drahšie. Takže, takže tak. A určite verím tomu a viem o tom, že existujú spôsoby, ako oddeliť povedzme tie sociálne podniky, ktoré sú zriaďované mestom a obcou, od sociálnych podnikov, ktoré majú určitým spôsobom nekalé účinky. Ja verím tomu, že aj finančná správa má určité "zbrane", ako prísť do tých sociálnych podnikov kontrolovať. Samozrejme, však aj my tuná legislatívci vieme prísť s určitými návrhmi, ale ja si osobne myslím, že zvyšovanie dane v tomto prípade bude mať opačný efekt. Príďme s niečím iným, akým spôsobom vieme povedzme tie daňové úniky v týchto sociálnych podnikoch zastaviť alebo, alebo minimalizovať. Takže aby sme si tu nejakým spôsobom zhrnuli. Viem rozprávať kopec príkladov a príbehov, aký pozitívny vplyv majú práve tie sociálne podniky v tých regiónoch, ale aby sme si to zhrnuli, zvýšenie dane na 19 % má, bude mať veľmi negatívny účinok, samozrejme aj s tým, s čím prichádza súčasný minister práce, akým spôsobom hádže ďalšie polená tým sociálnym podnikom, bude mať negatívny účinok. Rozpočty miest a obcí už sú, už sú niekoľko týždňov alebo mesiacov schválené. To znamená, že to vytvorí ďalšiu dieru, ďalšiu dieru v tých rozpočtoch v daných obciach a, samozrejme, nikto im to nezaplatí a nehovoriac o tom, že bude to mať veľmi negatívny dopad na ľudí, ktorí sú, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a tie sociálne podniky budú nejakým určitým spôsobom pod tlakom, že či budú prepúšťať, alebo nie, a čo je jednoduchšie, sa vás opýtam. Buď mať toho zamestnanca v tom sociálnom podniku, alebo na úrade práce? Čo je výhodnejšie? Lebo tým to zlikvidujeme. Takže aj z tohto miesta by som chcel požiadať spravodajcu, aby bol bod 21 zo spoločnej správy výboru na financie vyňatý na samostatné hlasovanie. Neviem, kde je spravodajca. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Spravodajca je kto? Raši, Richard, predseda NR SR Spravodajca je Zdenka Mačicová. Dubovický, Richard, poslanec NR SR Takže ste si to zaregistrovali, áno? Zapísali. Ďakujem pekne. [16:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Pán poslanec Lackovič, nech sa páči. [16:29] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za tvoju, za tvoje vystúpenie v rozprave, kolega Dubovický, a vzhľadom na to, čo sa deje, tak pomerne dynamicky zareagoval aj ZMOS, Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré len pred nejakými 15 minútami vydalo pomerne naliehavý apel pre poslancov a poslankyne Národnej rady. Ide o to, že Združenie miest a obcí Slovenska dôrazne žiada, naozaj dôrazne žiada poslancov o zachovanie 5 %-nej sadzby DPH pre sociálne podniky zriadené mestami a obcami. Hovoria o tom, že je to súčasť aktuálnej platnej legislatívy o sociálnej, je to status quo, ktoré je súčasťou aktuálnej platnej legislatívy o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Hovoria, že táto sadzba je kľúčovým nástrojom na to, aby obce a mestá dokázali udržať pracovné miesta, zamestnávať ľudí z marginalizovaných skupín a zabezpečovať verejnoprospešné služby, ktoré komerčný sektor vo viacerých regiónoch nepokrýva. Čo je dôležité, ZMOS toto stanovisko prezentoval už počas rokovania hospodárskej a sociálnej rady, ktorá bola už 24. novembra 2025. Upozornili, že akékoľvek zvyšovanie daňového zaťaženia môže ohroziť existenciu viacerých sociálnych podnikov v pôsobnosti samospráv. O tomto stanovisku boli následne informovaní aj minister práce sociálnych vecí a rodiny, ako aj štátni tajomníci MIRRI, ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, ktorí sa všetci 1. decembra 2025 zúčastnili rokovania rady na Štrbskom plese. Čiže ešte raz, ZMOS apeluje na poslancov čerstvo 15 minút dozadu, naliehavý apel, aby pri dnešnom hlasovaní zohľadnili dlhodobý verejný záujem, stabilitu samosprávnych sociálnych podnikov a ich naozaj nezastupiteľnú úlohu zamestnávania, začleňovaní ľudí, ktorí si len ťažko hľadajú uplatnenie na otvorenom trhu práce. Ďakujem pekne. Stihol som. [16:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Marcinková, nech sa páči, v ústnej rozprave. [16:29] Vladimíra Marcinková – Vstup predsedajúceho Vážené dámy, vážení páni, bolo tu veľa kvalifikovaných príspevkov, k tejto téme aj v predchádzajúcej časti rozpravy. Ale chcem sa pridať, lebo mám naozaj osobnú skúsenosť so sociálnym podnikom, ktorý som viedla a ktorý som založila. Bol síce úplne maličký, naozaj tam pracovali štyri ženy, ale ani jedna z tých žien pred tým nebola schopná nájsť si prácu. Popíšem to, akej skupine obyvateľov je schopný sociálny podnik prácu dať. Napr. jedna z našich terajších zamestnankýň bola žena, ktorá chodila trikrát týždenne na dialýzu. Čakala na transplantáciu obličky, bola v zozname darcov, čakala tri roky a vlastne nemohla sa zamestnať. Lebo kto vás zamestná, keď trikrát týždenne na 5 hodín idete na dialýzu a ste schopný pracovať naozaj menšiu časť toho týždňa. Ale to neznamená, že nechcela pracovať. Chcela. Zamestnali sme ju, vedeli sme, že tam bude menej, ale bola taká produktívna, taká vďačná, že dostala aspoň naozaj nejaký malý peniaz, niekde sa mohla realizovať. Mala konečne nejaký zmysel života, pretože mala tri deti, ktoré chceli ísť na vysokú školu a kvôli tomu, že bola takto ťažko chorá, jej manžel sa o ňu musel často aj starať, tak tie decká nemohli ísť na vysokú školu. A začali študovať potom, čo sa zamestnala, že mala aspoň tých pár 100 eur navyše a mohla im čosi dať. Čiže naozaj akože v takýchto regiónoch ako je napr. Spiš, kde sme to realizovali my, tak boli tieto sociálne podniky takou záchrannou sieťou pre ľudí v mimoriadne ťažkých životných situáciách. Ďalší prípad ženy, ktorú sme mali zamestnanú. Starala sa o svoju ťažko chorú matku. Tiež, bola šičkou, vyhodili ju zo závodu, pretože často meškala atď., potrebovala ráno ísť do iného mesta tu mamu obstarať, atď., prísť do práce, potom utekala, aby znova tú mamu nakŕmila atď. Potom sme ju zobrali my, mala flexibilnú pracovnú dobu, dokázali sme ju aj nejako zafinancovať vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania. A takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz ... ===== [16:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave ...vďaka tým nástrojom, ktoré ponúkal zákon na podporu vlastne sociálneho podnikania a takisto dokázala si vlastne na tých pár stovák eur vyrobiť tým, čo ušila a čo sme predali. Tam bol nulový zisk, teda naozaj všetko, čo sa, čo sa predalo, tak išlo do výplat tým ženám a oni boli za to mimoriadne vďačné a mňa strašne mrzí, keď teraz počujem, že ste prijali zmenu, ktorá veľkým spôsobom zasiahne práve sociálne podniky, ktoré zamestnávajú tých 4-tisíc zdravotne znevýhodnených ľudí na Slovensku a to sú presne také typy, ktoré som vám popísala, ktoré si nenájdu len tak inde nejaké zástupné zamestnanie, ktoré majú problém na tom našom pracovnom trhu, naozaj nájsť priestor, kde by si vedeli privyrobiť popri tej svojej diagnóze alebo zlej životnej situácii. Doteraz sme to mali tak, že vlastne podnik preplácal tých desať dní PN-ky. Teraz, keď to zmeníme, teda už ste zmenili na tých 14 dní, ktoré musí preplácať, napríklad pri podnikoch, kde je 100% zamestnancov zdravotne znevýhodnených, ako jeden podnik v Michalovciach, s ktorým sme sa bavili, sociálny podnik. Pre nich to je konečná. Jednoducho toto je opatrenie, s ktorým si nevedia rady, lebo samozrejme, že keď je niekto zdravotne znevýhodnený, že tá absencia je častá. Veď aj ja som to zažila, pri covide napríklad nemohli vôbec prísť do práce, pretože sa báli, že sa nakazia. Pre nich by to bola proste smrteľná rana. Takže toto sú veci, na ktoré by sociálny štát, ktorý reprezentujete, mal myslieť, ale nemyslel a dobre, keď ste spravili chybu v tom 2024 roku, keď ste zmenili tú DPH-čku na 5%, aj keď mnohí to chvália a tak ďalej, ale vieme, že tam došlo ku podvodom, k nejakým okrádačkám, tak zmeňte tých 5%, ale ostatné veci prispôsobte tak, aby mohli tie sociálne podniky naďalej fungovať a aby nezanikli. Ja nechápem, že odkiaľ beriete vlastne tú takú drzosť, že tu 3. decembra, dnes je 3. decembra? Nemýlim sa? Tretieho, že 3. decembra vlastne rokujeme o zmene, ktorá má platiť 1.1. Viete, toto je na tom najväčšia drzosť, že tí ľudia s niečím rátajú, nejakým spôsobom si plánujú to svoje podnikanie, ktoré naozaj ich z biedy proste nedostane, ledva prežívajú a takýmto spôsobom, keď prijmeme v decembri zmenu, ktorá má byť od 1.1., tak im automaticky hovoríme, že zatvorte dvere, nesnažte sa v tejto krajine nič robiť a tí ľudia prídu o prácu. Keď sme sa bavili vlastne s jednou pani, ktorá vedie sociálny podnik, myslím, že 120 ľudí so zdravotným znevýhodnením v Michalovciach zamestnáva a robia nejaké káblové zväzky alebo niečo také podobné. Pozerám, či tu nevidím aj bývalého pána primátora z Michaloviec, možno vie aj o koho ide. Naozaj, táto pani povedala, že po prijatí týchto zmien oni nebudú schopní fungovať ďalej a 120 ľudí zdravotne znevýhodnených v takom regióne, ako je Zemplín zamestnať, to je frajerina. To vôbec nie je ľahké a my jej takýmto spôsobom ideme povedať, že štát si neváži takúto pomoc v tom sociálnom systéme, lebo tých ľudí potom bude musieť živiť štát a v konečnom dôsledku, keď budú odkázaní na pomoc štátu a nebudú schopní si vyrobiť nejakú tú korunu sami na seba, tak nás to bude stáť ešte viac. Nechápem, prečo máme takéto klapky na očiach a takýmto spôsobom sa skratkovito pozeráme na tento problém. Práve to, čo tu zaznelo, že sociálne podnikanie je takým pilierom zdravých vyvíjajúcich sa ekonomík na západe, to je to o čo by sme sa mali snažiť tiež a vám to išlo. Veď sme tu aj pochválili verejne pána bývalého ministra Richtera, ktorý priniesol zmeny v zákone o sociálnom podnikaní, ktorej, ktoré sedem rokov, vlastne v tom spektre ľudí, ktorí v tom pracovali, boli vysoko hodnotené, bol to funkčný model a ja nechápem, že tí istí ľudia, ktorí to funkčne nastavili, to teraz idú vlastne lusknutím prsta zmeniť do podoby, ktorá to sociálne podnikanie úplne zadusí. Prečo? To mi vôbec nedáva zmysel, že fakt, že tí istí ľudia, ktorí to dobre nastavili, pýtali sa v praxi ako to riešiť, to teraz idú proste celé zahatiť. Prečo? Lebo pán Erik Tomáš proste nerozumie tomu, aké dôležité je sociálne podnikanie pre našu ekonomiku, kde máme naozaj veľké percento zdravotne znevýhodnených, kde máme veľké percento ťažko zamestnateľných ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách a tak ďalej. Tu akože sa snažíme o konštruktívnu debatu a ja by som bola veľmi rada, keby sa do nej zapojil aj pán Richter, ktorého teraz ho tu nevidím, ale o tejto téme vie veľa, je v nej veľmi hlboko a my sme kontinuálne počas posledných rokov vysoko hodnotili to, ako prispel k tomu, aby sa sociálne podnikanie na Slovensku dostalo z tej krízy, v ktorej bolo za pani Tomanovej. Takže už asi len taká posledná vec, ktorú z praxe spomeniem, lebo vidím, že mám ešte nejaký čas. Tie úrady práce, s ktorými tie sociálne podniky musia vlastne podpísať zmluvu, aby, aby dokázali mať tie lepšie podmienky pre svojich zamestnancov, ani tie nevychádzajú v ústrety a snažia sa naozaj testovať a skúšať odolnosť tých sociálnych podnikov. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby tie úrady práce podpísali zmluvy na budúci rok niekedy v decembri, aby to naozaj mali tie sociálne podniky, napríklad pri stovke a viac zamestnancov kryté od januára, tak bežne sa stáva, čo vieme z praxe, že tie úrady práce to podpíšu tie zmluvy až niekedy v marci. To znamená, že január, február, marec musia tie podniky nejakým spôsobom to sanovať zo svojich zdrojov, čo pri týchto sociálnych podnikoch je naozaj ťažké, lebo nebudete veriť, ale naozaj veľká časť z nich funguje tak, že to, čo získa, ide priamo vlastne tým zamestnancom, pretože tam nemáte veľké zisky, tam sa nemôžeme baviť o nejakých peniazoch, ktoré tie sociálne podniky vyrobia. Veď to, to je proste len taký kolobeh, kde sa to prerozdeľuje to, čo sa na tých zopár zákazkách získa. No a štát im takýmto spôsobom kládol doteraz kolená pod nohy, že vlastne nebol proaktívny, tie zmluvy uzatváral neskoro. Spätne potom to doplatil, ale naozaj tie podniky mali veľký problém tie prvé mesiace v roku nejako ustať. No ale tento problém už azda ani nebudú musieť riešiť, 1.1 sa im naozaj neoplatí sociálne podnikanie na Slovensku nejakým spôsobom vykonávať. Aj ten malý sociálny podnik, o ktorom som ja hovorila, že sme ho mali s kamarátkou v obci, kde boli naozaj štyri ženy zamestnané, za takýchto podmienok, ktoré teraz schvaľujete, by sme si ho nikdy nemohli dovoliť otvoriť, pretože by sme neboli schopné vlastne tým ženám ani len pomôcť a teraz ženy, ktoré vďaka tomu mohli mať nejakú prácu, nejakú korunu na žive, navyše, tak už za dnešných podmienok nemajú šancu nikde sa zamestnať, lebo tu nemajú šancu sa zamestnať ani len zdravé ženy, ktoré skončia materskú, rodičovskú dovolenku a chcú nejaký flexibilný pracovný pomer. Nie to ženy, ktoré chodia trikrát týždenne na dialýzu alebo musia chodiť ráno na chemoterapiu a potom chcú niekde fungovať, aby naozaj uživili deti, čiže, prosím, ak je tu nejaká vôľa pozrieť sa na to kriticky, tak sa teraz postavte, urobte čosi v rámci tej vašej koalície, aby ste nezlikvidovali od toho 1. januára všetkých ľudí, ktorí tu naozaj aj sanujú štát predtým, aby títo ľudia nepadli do absolútnej diery chudoby a dávajú im aspoň čosi, aby boli samostatní vo svojej ťažkej životnej situácii a mali robotu. Toto je podľa mňa veľmi kľúčové, keď si hovoríte sociálna demokracia. Ďakujem. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Dostál, máte slovo. [16:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Marcinková, no naozaj škoda, že medzi tými prihlásenými do rozpravy nie je aj bývalý pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Richter, na ktorého si sa vo svojom vystúpení obracala ako na človeka, ktorý nastavoval ten systém fungovania sociálnych podnikov a pretože to, čo tu počúvam v rozprave je, že súčasná vláda sa snaží tak zmeniť podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov, že pre mnohé alebo niektoré z nich prinajmenšom to môže byť až, až likvidačné a teda naozaj je otázka, že prečo to idú robiť, prečo to ide robiť vláda, kde dve z troch koaličných strán majú priamo v názve slová sociálna demokracia. Teraz ako nechajme bokom, že či naozaj alebo je to len, len taká nálepka, ale čo je vlastne dôvod pre ktorý takéto zmeny a tak narýchlo idú urobiť, lebo tak to je asi jeden z najväčších problémov tých zmien, že naraz a narýchlo a sociálne podniky nie sú na to, na to pripravené, že prečo to idú robiť, prečo to idú robiť pozmeňujúcim návrhom a prílepkami v druhom čítaní. Prečo tu nie je minister práce, sociálnych vecí a rodiny, aby teda to vysvetlil, aj keď on tu zrejme bude o chvíľu, lebo o 17-tej po hlasovaní asi bude prerušená rozprava a podľa schváleného programu budeme jeho iným návrhom zákona, zákona pokračovať, ale teda naozaj by bolo na mieste, aby sa k tomu vyjadrili aj predstavitelia koalície, nielen prečítali pozmeňujúci návrh. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa. [16:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Marcinková za vaše vystúpenie a ja by som chcel naraziť alebo teda upozorniť na to, že aký tu je priepastný rozdiel medzi tým, čo táto vláda a tieto strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú sociálnou demokraciou tvrdia a aká je realita. Ono tá sociálna demokracia vo svojej podstate má niekoľko princípov, na ktorých funguje. Je to sociálna spravodlivosť a rovnosť príležitostí, silný, ale demokratický a právny štát, ochrana pracujúcich a sociálny dialóg a tak ďalej, sociálna solidarita a tieto veci. Kde je tu tá sociálna solidarita? Kde je tu tá ochrana tých pracujúcich, tých núdznych? Tá sa absolútne vytratila. Zároveň je zarážajúce, že sa tu mení zákon, ktorý vlastne ohrozí fungovanie týchto sociálnych podnikov, ktoré, povedzme si na rovinu, aký majú dopad na rozpočet, koľko to tento rozpočet stojí a čo všetko sú schopní títo akože sociálni demokrati karpatského typu nakupovať, teda obstarávať v rámci konsolidácie, keď napríklad minister obrany Robert Kaliňák chce zazmluvniť muníciu za 58 miliárd. To je tá munícia akože ani náboj na Ukrajinu, ale sociálne podniky, ktoré stoja pár miliónov, na to nemáte a zároveň je tu ďalší problém a to je, že keď už teda sa vyšetrujú podvody alebo niečo podobné, tak kde je KUFS? Kde je, kde je normálne, že finančná správa? A toto, to sú orgány, ktoré by sa tým mali zaoberať a nie, že zmením zákon a zdvihnem im DPH, aby som ich položil na kolená. Ja sa pýtam, kde je tu ten rozmer sociálny? Kde, kde sa tu vôbec riešia tie sociálne veci? [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Marcinková. [16:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, prosím, utíšite sa, lebo ťažko bolo počuť aj tie faktické poznámky. Aj opozícia aj koalícia, prosím vás o to. Tá otázka, ktorú položil pán kolega Ondrej Dostál na začiatku, že prečo má táto vláda a vládna koalícia ambíciu zlikvidovať sociálne podnikanie je otázka, ktorú si kladiem aj ja. Prečo je toto cieľom týchto zmien? Prečo vôbec vláda, ktorá sedem rokov tu dokázala, teda pred siedmimi rokmi dokázala nejakým spôsobom nastaviť tento systém, ktorý ako tak fungoval, prečo má teraz ambíciu tento systém zlikvidovať? A tiež by som bola rada, keby to niekto z vašej koalície vysvetlil. Prečo sa neprihlásite do debaty? Prečo nám to nevysvetlíte? Prečo chcete zarezať sociálne podnikanie? Keď to bola vaša vlajková loď po minulé roky. Ja by som si to rada vypočula aj od vašich bývalých reprezentantov ministerstva práce a rada by som si to vypočula aj od pána ministra Erika Tomáša. Prečo to tu teraz riešime s pánom ministrom Kamenickým? Prečo to nepočúvame od pána Erika Tomáša, aby nám to, aby nám to vysvetlil prečo takýmto spôsobom ide naozaj pristúpiť k dramatickým zmenám v sociálnom podnikaní, ktoré ako vieme z praxe, ako vieme od sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú desiatky, stovky zdravotne znevýhodnených ľudí, ktoré, ktorým hrozí zánik od 1.1., prečo toto nikoho vo vašej vláde, ktorá si naozaj hovorí sociálna, nezaujíma? Ja, ja si myslím, že tu hovoríme úplne vecne a snažíme sa o konštruktívnu debatu, ale nedostávame od vás odpovede. To sa naozaj nenájde nikto, kto by vedel vysvetliť zámery týchto zmien? Ďakujem. [16:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, vyhlasujem prestávku do 17:05, kedy budeme pokračovať hlasovaním. (Prestávka.) [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Zaznievanie gongu.) Príjemný podvečer prajem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia pristúpime k hlasovaniu. Najprv dám procedurálne návrhy. Pán poslanec Čaučík, nech sa páči. [16:59] Marián Čaučík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia navrhujem stiahnutie vládneho návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti (tlač 1123) z programu 43. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Tento zákon, o ktorom sme rokovali už päť dní je úplne zbytočný, je protispoločenský a prinesie nám nové problémy. Zaťažuje vzťahy, naše vzťahy v Európskej únii. Určite si ním vykoledujeme infringement aj sankcie. Ak ho stiahnete, budeme môcť rokovať o zmysluplných zákonoch, za aký považujeme zákon ministra Erika Tomáša, ktorý máme dnes na stole, vládny návrh zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Toto je dôležitá reforma, ktorá umožní odkázanému človeku ostať vo svojej rodine. Nezaťažujme túto snemovňu zbytočnými zákonmi, riešme zákony pre ľudí, ktoré naozaj pomôžu ľuďom. Ďakujem. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, to je váš procedurálny návrh? Dobre pán poslanec, dobre, dobre, to bola len skúška pozornosti. Pán poslanec Dostál, keby ste meškali, tak to prejde. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [16:59] Igor Dušenka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predseda, navrhujem, aby ste nedali hlasovať o pozmeňovacom návrhu pána poslanca Barteka k tlači 1026, nakoľko pri jeho prednese došlo v závere jeho vystúpenia k chybe a teda ústny prednes sa nezhoduje s písomným vyhotovením jeho pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem. [16:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec ale toto nie je procedurálny návrh a hlavne nemáme potvrdené, žeby to čo ste predniesli bola aj pravda, takže budeme... Čiže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána, teda troch klubov, ktorý predniesol pán poslanec Čaučík. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 64 za, 78 proti. Tento návrh nebol schválený. Pán poslanec Dušenka, o vašom návrhu nedám hlasovať, lebo nie je procedurálny návrh a budeme teraz, pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti... (Reakcia z pléna.) Počul som, budeme hlasovať o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (tlač 1133). Pani poslankyňa Mačicová, máte slovo. Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR Vážený pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 67 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že prerokujeme tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 1003) bod 11 schváleného programu. Prosím pána poslanca Jozefa Cecha. (Reakcia z pléna.) Aha dobre, čiže návrh bol na zajtra na jedenástu. Takže budeme hlasovať, čiže o tomto návrhu budeme hlasovať zajtra o jedenástej hodine tak, ako to bolo prednesené pri rokovaní o tomto návrhu zákona a teraz poprosím Igora Šimka, aby uviedol hlasovanie o bode 10 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov (tlač 1026). Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, bol podaný jeden doplňujúci návrh. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby sme sa podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o tomto doplňujúcom návrhu, ktorý odznel dnes v rozprave. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 16 proti, 51 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pristúpme prosím k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte prosím hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie:) Prítomných bolo 146 poslancov, 78 za, 1 proti, 66 sa zdržalo hlasovania. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pokračujte. Šimko, Igor, poslanec NR SR Teraz pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Michal Bartek. Upozorňujem, že tento návrh obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, preto o ňom nemôžeme hlasovať podľa § 94 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 65 proti. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte prosím hlasovať o doplňujúcom návrhu pána poslanca Barteka z rozpravy. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 25 proti, 41 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a doplňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov ===== [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (Hlasovanie.) Konštatuje, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 12 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu a pristúpime... á, pán poslanec Pročko sa prihlásil do rozpravy v treťom čítaní, áno. [17:14] Jozef Pročko – Vystúpenie v rozprave Milé kolegyne, milí kolegovia, chcem sa vyjadriť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bol prečítaný. Už sme všetci počuli, a je to naozaj tak, je to prílepok a prílepky sú naozaj vec, ktorá nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Prílepky sú záležitosť, ktoré táto vládna koalícia na našej strane odmietla, ale na ich strane im to vôbec nevadí. Chcem ďalej povedať, že táto vládna koalícia keď my sme mali v rozprave pozmeňujúci návrh a niekto ho zle prečítal, tak tento pozmeňujúci návrh sa hneď zamietol, bez akýchkoľvek kontrol sme, nám bolo povedané, že sa zamietol. Dnes ste boli svedkami toho, že môj kolega Igor Dušenka dal návrh, aby sa tento pozmeňovací návrh pána poslanca Barteka vôbec nebral do úvahy a videli ste znovu, milí kolegovia hlavne tuná po mojej pravej ruke, videli ste vládny valec, ktorý zvalcoval túto pripomienku a tak sa to tu deje a tak to tu máme. Opakujem ešte... opakujem ešte raz, že tento pozmeňujúci návrh pána Barteka je prílepok a ako taký by nemal byť pripustený vôbec k rokovaniu. Je to tak a keď to robíte, tak ukazujete Slovensku, že vám je jedno, vám je jedno, vám je jedno, že či jedna strana to urobí a druhá nie, vy si robíte ako vy chcete a raz sa vám to veľmi vráti. [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. S jednou faktickou poznámkou pán poslanec Dušenka. [17:14] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Jozef, za upozornenie, je to naozaj tak, pán poslanec Bartek vo svojom pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu k tlači 1026 v závere svojho vystúpenia namiesto návrh zákona povedal názov zákona, tým pádom jeho ústny prednes nekorešponduje s písomnou verziou a nemalo by sa dať o tom hlasovať. Takto sa to dialo aj v minulosti pri mnohých opozičných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a opakovane sme na to upozorňovali. [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické pán poslanec Pročko. [17:14] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, je to tak, nám to robili a my sme vôbec nemohli predložiť a tvrdili nám, že sú to prílepky, tvrdili nám, že sme zle prečítali, ale aj milé Slovensko, aj teraz milí Slováci a milé Slovenky, ako hovorí pán Bartek, aj teraz ste videli, že naozaj sa oplatí investovať 10 mil. do asistenta pána poslanca a vlastne takýmto spôsobom dostanete 10 mil. len tak a potom už budete robiť, čo chcete. Ja reagujem na faktickú poznámku pána Dušenku, ktorý spomínal pána Barteka. Pán Bartek je naozaj veľmi ochotný človek, ktorý urobí všetko, aj takéto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Nech sa páči, pán spravodajca, môžte uvádzať hlasovanie. Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 18 proti, 49 sa zdržalo hlasovania. Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona. A pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov, tlač 1025, bod 9 schváleného programu. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 97 za, 0 proti, 48 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Nech sa páči, ďalej. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 120 za, 12 proti, 12 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 143 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval. Návrh zákona sme schválili. A teraz budeme hlasovať o bode 15 schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o evidencii tržieb, tlač 1022. Pán poslanec Karas, nech sa páči, máte slovo. Karas, Daniel, poslanec NR SR Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave v druhom čítaní vystúpili dvaja páni poslanci a k návrhu zákona boli v rozprave podané dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Keďže pozmeňujúce návrhy boli v rozprave podané dnes, dajte, prosím vás, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skrátení lehoty. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 13 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Lehotu sme skrátili. Nech sa páči. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, zo spoločnej správy vyplýva spolu 42 pozmeňujúcich návrhov, pričom pán poslanec Viskupič v rozprave podal návrh, aby sa o bodoch 22 a 34 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 22 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 12 proti, 54 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o bode 34 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 13 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte preto hlasovať o bodoch 1 až 21, 23 až 33, 35 až 40 a bode 42 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 12 proti, 55 sa zdržalo hlasovania. Aj tento návrh bol schválený. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, teraz by sme hlasovali o bode 41 zo spoločnej správy, avšak nakoľko nebol predložený v súlade s ustanovením zákona o rokovacom poriadku § 94 ods. 3 a ide o tzv. prílepok, nie je možné o ňom dať hlasovať. Raši, Richard, predseda NR SR Námietka. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 78 za, 64 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Konštatujem, že sme túto, tento návrh, teda námietku schválili. Nech sa páči. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bode 41 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tento bod schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 145 poslancov, 78 za, 56 proti, 10 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Aj tento návrh sme schválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Keďže sme odhlasovali všetky body zo spoločnej správy, teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu vyplývajúcich z rozpravy. Pán predseda, prosím, dajte preto hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 21 za, 77 proti, 47 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, pristúpime k hlasovaniu o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Viskupiča, z ktorého o bodoch 1 a 6 nemôžeme hlasovať, nakoľko sme schválili body 22 a 34 zo spoločnej správy. Raši, Richard, predseda NR SR Námietka. Budeme hlasovať o námietke. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 66 za, 78 proti. Námietka nebola schválená. Nech sa páči. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 2 až 5 z druhého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Viskupiča. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 64 za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme odhlasovali aj návrhy z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) [17:29] Richard Raši návrh nebol schválený. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, keďže sme odhlasovali aj návrh z rozpravy dajte prosím hlasovať o tom, že predložený vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Richar, Raši, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme o postúpení do tretieho čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 144 poslancov, 78 za, 14 proti, 51 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť? Ak nie uzatváram rozpravu a pristúpime k hlasovaniu zákona o celku. Nech sa páči. Karas, Daniel, poslanec NR SR Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť. Richard, Raši, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 145 poslancov, 79 za, 13 proti, 53 sa zdržalo hlasovania. Tento vládny návrh zákona sme schválili a teraz budeme hlasovať o námietke pána poslanca Dušenku. Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných bolo 149 poslancov, 61 za, 77 proti, 1 nehlasoval. Námietku sme neschválili. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a budeme pokračovať o vládnom návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister Erik Tomáš v prvom čítaní. (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Poprosím kolegov a kolegyne, ktorí nechcú byť účastne na rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorý predkladá pán minister práce sociálnych vecí a rodiny, aby opustili rokovaciu sálu alebo prestali diskutovať a budeme pokračovať na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 1134. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v Rozhodnutí 1188. Poprosím pána ministra práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erika Tomáša, aby vládny návrh zákona uviedol. (Zaznievanie gongu.) Poprosím aj kolegov z klubu, ktorý chce podporiť pána ministra Tomáša aby sa ukľudnil. Myslel som vás kolegovia. Ďakujem. Nech sa páči pán minister. [17:29] Erik Tomáš Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci sme teda v prvom čítaní k reforme financovania sociálnych služieb. Ako som tu už viac krát počul aj počas rozpravy v skrátenom legislatívnom konaní alebo k skrátenému legislatívnemu konaniu k jednej z kľúčových reforiem ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny ale aj vlády ako taký. Dokonca si dovolím povedať Slovenska. Čiže ak môžem poprosiť kolegov, kolegovia poprosím vás ak (Ruch v sále.) Ďakujem. Čiže v krátkosti ho predstavím, pretože o tom obsahu sa ešte viac môžeme samozrejme rozprávať aj v druhom čítaní. Navyše tento zákon, táto reforma, respektíve tento nový zákon a novely 13-tich zákonov boli predmetom širokej diskusie prakticky dvojročnej na odborných úrovniach, do ktorých bola zakomponovaná aj opozícia a preto je pomerne široko známi ale samozrejme predstavím základné kontúry a možno aj niektoré aktuálne posuny. Ako som povedal zavádzame úplne nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Takýto zložitý názov to má a zároveň novelizujeme 13 ďalších zákonov. Je to obrovská reforma, ktorá je naviazaná na plán obnovy a napĺňame ňou jeden z mílnikov plánu obnovy. Čo znamená, že v prípade, že by sme ten zákon alebo tento legislatívny balík neschválili, tak by sme ohrozili jeden z mílnikov čo by znamenalo pre Slovensko naozaj vážne konzekvencie najmä v podobe sankcie vo výške 480 miliónov eur. Do plánu obnovy ju vniesla túto reformu ešte predchádzajúca vláda. Samozrejme našou úlohou je naplniť celú tu štruktúru v akej sa táto reforma do plánu obnovy vniesla. Musím povedať, že predtým než sme predložili tento legislatívny balík do parlamentu túto reformu, tak sme ju predrokovali s Európskou komisiou, aby sme mali vopred nejaké stanovisko či táto reforma je naplnením milníka plánu obnovy a zároveň sme vzhľadom na to v akej fáze sme prevzali teda tú reformu po predchádzajúcej vláde. Teda v žiadnej by som povedal fáze. Sme navrhli, aby táto reforma nabiehala v etapách. Aj obsah tejto reformy aj postupné nabiehanie tejto reformy bolo odobrené predbežne Európskou komisiou, ktorá však samozrejme čaká na finálny text. Reforma nabehne ak bude teda schválená v parlamente v dvoch fázach. Prvá fáza začne 1. júla 2026. Tam pôjde o zmenu financovania neverejných pobytových zariadení a potom druhá fáza a teda zvyšok reformy začne v praxi fungovať od 1.1.2027 presnejšie od 31.12.2026. Kladieme v tejto reforme jednoznačne dôraz na opatrovanie odkázaných osôb v domácom prostredí čo aj vyplýva so samotného obsahu reformy. Zavádza sa a to je úplne kľúčová zmena, nový príspevok na odkázanosť a tento nový príspevok na odkázanosť dostane samotná odkázaná osoba. To je to veľké novum. Tá zásadná zmena. A táto odkázaná osoba sa rozhodne či príspevok na odkázanosť použije na opatrovanie v domácom prostredí svojimi príbuznými alebo blízkymi osobami. Teda akási náhrada súčasného opatrovateľského príspevku alebo ten príspevok použije na takzvanú domácu opatrovateľskú službu. Teda opatrovanie v domácom prostredí terénnymi pracovníkmi alebo na ambulantnú službu. Výška tohto príspevku závisí od stupňa odkázanosti. Máme už po novom 5 stupňov odkázanosti. Takže v tom piatom stupni odkázanosti bude v tom najvyššom bude tá výška príspevku 1010 eur. V prípade starostlivosti o dieťa je tam príplatok plus 200 eur. Teda 1210 eur v takomto prípade. V 4 stupni je to 830 eur. V prípade starostlivosti o dieťa plus 200 eur. A v 3 stupni 600 eur v 2 stupni 460 eur a v 1 stupni 230 eur. Musíme povedať, že zatiaľ čo prvé tri stupne tie príspevky sú úplne nové. Nikdy doteraz prvé tri stupne takéto príspevky nemali. Je možné ale použiť len na formálnu starostlivosť v prípade 4 a 5 stupňa rozdeľujeme ten príspevok. Časť sa môže použiť na neformálnu starostlivosť. To je tá povinná časť a časť na formálnu starostlivosť ale treba dodať, že aj celý príspevok môže dotyčná osoba použiť na formálnu starostlivosť. Po novom a to je ďalšia dôležitá zmena bude môcť jedna odkázaná osoba využiť služby troch opatrovateľov na tomto príspevku. Čiže traja opatrovatelia sa budú môcť vystriedať, čo je významná zmena, pretože po tom tí zvyšné, tie zvyšné osoby, ktoré nie sú akurát pri odkázané osoby budú môcť riadne pracovať. Ďalšia skvelá zmena je v tom, že rušíme limit alebo testovanie príjmu teda bez ohľadu na to koľko tá osoba zarobí môže jednoducho pracovať. Čiže ešte raz. Pri jednej osobe sa po novom môžu vystriedať až traja opatrovatelia na tom príspevku a tí opatrovatelia budú mať povolené pracovať bez ohľadu na výšku príjmu. Zachováme štátny príspevok pre pobytové verejné i neverejné zariadenia, ale ďalšia dôležitá zmena spočíva v tom, že prenášame kompetenciu financovania neverejných pobytových zariadení. Konkrétne dvoch, domova pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby na VÚCKY na VÚC. To je tá prvá etapa tej zmeny. Teda od 1. júla 26 budú VÚC spolufinancovať neverejné pobytové zariadenia. Konkrétne tie dve zariadenia, ktoré som pomenoval. Zavádzame jasné zákonom stanovené paušály, ktoré budú samozrejme byť budú musieť byť teda vyplácané poskytovateľom týchto sociálnych služieb. Ďalšia dôležitá zmena je, že v rámci personálu v sociálnych službách zavádzame novú pozíciu. Je to pracovník dlhodobej starostlivosti kde pri tomto, pri tejto pozícii rozširujeme počet ošetrovateľských úkonov a táto pozícia by mala byť na úrovni platov, na úrovni sanitára v nemocnici. Zároveň tento zákon vytvára priestor na zrovnoprávnenie, platové zrovnoprávnenie sestier v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach. [17:44] Erik Tomáš ... počet ošetrovateľských úkonov a táto pozícia by mala byť na úrovni, platovo na úrovni sanitára v nemocnici. Zároveň tento zákon vytvára priestor na zrovnoprávnenie, platové zrovnoprávnenie sestier v zariadeniach sociálnych služieb a v nemocniciach. Zvyšujeme kvôli tomu alebo viac zapájame kvôli týmto veciam alebo kvôli týmto pozíciám a kvôli tomuto financovaniu spolufinancovanie zo strany zdravotných poisťovní, čiže vlastne celá tá suma, ktorá sa naleje navyše oproti tomuto roku do sociálnych služieb do roku ´27, tá navýšená, bude pochádzať nielen od štátu, ale aj od zdravotných poisťovní a VÚC-iek, resp. samosprávnych krajov a môžem teda povedať, keď sa bavíme zatiaľ len vyslovene v takých tých základných rámcoch, že oproti roku 2025 v roku 2027 takto nalejeme do sociálnych služieb navyše 300 mil. eur. Zároveň posilnime kontrolu financovania z verejných zdrojov cez kontrolu nadmernej náhrady v službách všeobecného hospodárskeho záujmu. V poslednej fáze rokovaní sa nám podarilo dohodnúť aj s vyššími územnými celkami na spolufinancovaní tých pobytových neverejných zariadení, bude to už premietnuté aj do zákona a to spolufinancovanie je vyriešené tak, že pre rok ´26 ide o sumu 24 mil. eur od 1. 7. 2026, toto prefinancuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a od roku ´27, od roku ´27 to je suma 48 mil. eur a potom podobná suma aj v ďalších rokoch, už pristupujeme k systémovejšiemu opatreniu v tom zmysle, že ako keby sme vracali, keď to tak poviem, vrátili takmer 1 % z podielových daní VÚC-kam, ale účelovo viazané na sociálne služby. Takže tu sme si podali ruku a tým pádom sme odstránili ten predposledný rozpor, ktorý v tej reforme bol. No a ten posledný, to je úplne aktuálna vec, ja som ju už avizoval v skrátenom legislatívnom konaní. Posledný rozpor bol s Konferenciou biskupov Slovenska v zastúpení teda katolíckej charity, kde stále bol problém v prípade asi tritisíc rodín s tým, že nepovažovali za dostatočne ošetrený súbeh formálnej a neformálnej starostlivosti. A platforma rodín už privítala toto riešenie a máme aj predbežnú pozitívnu správu od katolíckej charity, Slovenskej katolíckej charity, ktorá ale ešte chce vidieť paragrafové znenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude predložený na výbore. Ale v princípe ide o to, že ak mali obavu niektorí opatrovatelia, najmä rodičia detí, že dostanú menej peňazí na ambulant a nebudú môcť pre to umiestňovať svoje deti do ambulantných zariadení v takom rozsahu, ako doteraz, tak to sa vyrieši, pretože, poviem to zatiaľ len jednoducho a potom to predstavím aj v druhom čítaní a hlavne na výbore, že v prípade, že naozaj je opatrovateľ iba jeden a bude tam nejaká príjmová časť rodiny, tak potom v prípade umiestnenia odkázanej osoby do ambulantnej služby štát doplatí tú formálnu časť príspevku. Lebo v štvrtom a piatom stupni je nejaká formálna časť príspevku a doplatí sa do výšky súčasného príspevku, ktorý priamo štát dáva denným stacionárom a podobne. Takže nikto nepríde o nič skrátka, samozrejme platí to v prípadoch, keď naozaj bude ten opatrovateľ na tú osobu len sám, pretože tá základná paradigmatická zmena spočíva v tom, že je možné, aby sa traja ľudia vystriedali pri tej osobe a môžu pokojne pracovať, a preto sa predpokladá, že budú mať dostatok peňazí aj na uhradenie ambulantu, ale boli nám avizované, že môžu byť aj prípade, kde nie je dostatok práce v regiónoch, kde nie je možné, alebo niekto chce jednoducho pracovať, chce sa starať naozaj len sám o tú svoju odkázanú osobu a v takom prípade zachováme podobné kritériá ako doteraz, s tým, že ten rozdiel, ktorý vznikal medzi formálnou časťou príspevku, a príspevkom, ktorý išiel priamo na denné stacionáre, teda do ambulantu, bude dorovnaný takýmto rodinám a takýmto osobám. Ako som povedal, platforma rodín víta, veľmi víta a katolícka charita poslala predbežné stanovisko, že pokiaľ sa to premietne takto do, do legislatívy, tak budeme definitívne mať odstránený posledný rozpor po dvoch rokoch rokovaní tvrdých, teda tvrdých, vecných rokovaní, konštruktívnych. Považujem v čase ťažkej konsolidácie túto reformu financovania sociálnych služieb nie za malý, ale za veľký zázrak, pretože naozaj pripravovať ju v týchto podmienkach nebolo jednoduché a opäť chcem zopakovať, túto reformu financovania sociálnych služieb podporuje asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, slovenské fórum pre osoby so zdravotným postihnutím, SocioFórum, Združenie miest a obcí Slovenska, únia miest a po novom aj SK8 a pokiaľ teda dôjde k definitívnemu potvrdeniu dohody, aj katolícka charita, teda aj Konferencia biskupov Slovenska. Čiže preto sme to predkladali takto pred koncom roka, pretože sme chceli vytvoriť naozaj čo najväčší priestor na kompromis, na diskusiu a na odbornú dohodu na tej úrovni, kde to má byť, teda v celej, v celej komunite. Samozrejme zabudol som spomenúť ešte jednu organizáciu, keďže to hovorím z hlavy, a veľmi dôležitú, aj komora opatrovateliek Slovenskej republiky podporuje v tomto rozsahu túto reformu. Takže žiadam, samozrejme bude ešte druhé čítanie, aby podobne sa zachovalo aj plénum, pristalo by tejto reforme, keby mala ústavnú väčšinu, samozrejme pokiaľ sa opozícia rozhodne inak, ja to budem teda rešpektovať, ale podstatná je dohoda s tými, ktorých sa to týka, teda do spomínanou komunitou. Podobný postup sme zvolili, už som to hovoril pri skrátenom legislatívnom konaní, aj pri reforme posudkovej činnosti, to isté to bolo do poslednej chvíle odborné diskusie, predloženie v skrátenom legislatívnom konaní na záver roka a reforma posudkovej činnosti bola prijatá ústavnou väčšinou. Zatiaľ toľko odo mňa, ďakujem pekne. [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister, a teraz dávam slovo pani spravodajkyni Zdenke Mačicovej. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. [17:44] Zdenka Mačicová Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1134. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, ktoré mne ako spravodajkyni vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1188 z 1. decembra ´25 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory v druhom čítaní vrátane v gestorskom výbore prerokovali ihneď. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [17:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlásených štyroch poslancov za kluby – pán poslanec Ledecký a pani poslankyňa Turčanová, a ešte dvoch písomne prihlásených – pána poslanca Stachuru a pani poslankyňu Škopovú. Takže ako prvý vystúpi za kluby pán poslanec Ledecký, nech sa páči, máte slovo. [17:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem len krátko, lebo v našej strane túto problematiku rieši pani poslankyňa Bajo Holečková a myslím si, že mám tu dva opatrenia, ktoré chcem predstaviť, ktoré sú problém, ktoré som zozbieral z terénu, že sú problém. A pán minister, myslím, že o jednom tom probléme hovoril, ale nie som si na sto percent istý, ale myslím, že posledný jeho príspevok bol o tomto probléme, že to ide nejakým spôsobom riešiť, samozrejme nevideli sme ešte znenie, paragrafové znenie, takže ale keď je to toto, tak vlastne som rád, že sa to bude riešiť. Problém je súbeh opatrovateľského a pobytu v zariadení, problém je úprava týkajúca sa súbehu poberania opatrovateľského s neformálnym opatrovateľom a využívaním ambulantných služieb. Zákon v súčasnosti jasne hovorí, kedy má nárok na opatrovateľský, alebo kedy nárok na opatrovateľský príspevok vzniká a to je, že pokiaľ je v zdravotníckom zariadení zdravotnej starostlivosti alebo je odkázaná na opatrovanie osobou, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby a fyzická osoba ju opatruje po návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, alebo ktorá navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba ju opatruje po návrate zo školského zariadenia alebo zo školy. Čiže napríklad konkrétny príklad, predstavte si, že matka, ktorá má dieťa autistu a nosí ho na osem hodín do zariadenia, teraz keď ho odniesla do tohto zariadenia, tak mala nárok na príspevok, po novom keď to zariadenie bude dlhšie ako štyri hodiny, to znamená osem hodín mesačne, tak ten príspevok nebude mať. Tam treba brať ohľad na tri veci. Prvá vec je, že tie matky sú prípady, že majú aj dve tieto autistické deti a tým pádom akože keď ho odnesú do zariadenia na štyri hodiny, asi ťažko si budú hľadať prácu na štyri hodiny s dvomi autistickými deťmi, to znamená, že je logické, že ho musí odniesť na osem hodín do toho centra a keď ho odnesie na osem hodín do toho centra, je dôležité, aby mala, aby mala ten príspevok, lebo aj tak keď si zoberieme, že tie autistické centrá sú zvyčajne koncentrované v krajským mestách, tento, tento alebo táto pani, ktorá, ktorá nám písala, je z Myjavy a nosí deti do Bratislavy, tak keď nie sú zápchy, tak cesta trvá hodinu tam, hodinu naspäť, osem hodín má to dieťa v tom zariadení, tak mi povedzte, akú prácu si ona, ona môže nájsť a potom ešte celodennú starostlivosť o toto dieťa. Táto matka má dve deti, to znamená, že to je ďalší, ďalší problém. A pokiaľ je jednorodič alebo má naozaj manžela s nízkym príjmom, tak pýtam sa, ako takáto osoba môže žiť. A presne toto sú prípady, keď štát by mal tú záchrannú sieť nastaviť tak, aby takýchto ľudí nejakým spôsobom opatril, aby napriek tomu, že ich postihlo, postihol problém, že majú postihnuté deti, tak ešte aj ten štát ich vyčleňuje na okraj spoločnosti v sociálnej oblasti. Táto téma, táto zmena sa týka 2,5-tisíc odkázaných, pán minister tu hovoril o 3-tisícoch, keď hovoril o tom istom, tak, tak je to také približné číslo a celá tá zmena, celá tá zmena sa dá urobiť jednoduchým spôsobom, aby číslo v zákone, tých 80 hodín sa zmenilo na 160 hodín, kde vlastne už pokryje osemhodinovú službu v tom ambulantnom zariadení. Čiže to je jeden problém, keď, keď som to dobre pochopil a pán minister rozprával o tom istom, že sa dohodol a že sa to ide riešiť, tak počkám si na paragrafové znenie, rovnako som porozumel, že sa to ide riešiť iným návrhom ako, ako som tuná predstavil, ale však treba si počkať. A druhý problém, ktorý vnímam, je problém, ktorý aj doteraz bol a touto reformou sa nijakým spôsobom nevyriešil, a to je krízové centrá neverejné, je katastrofálne financovanie krízových služieb. Verejný poskytovateľ môže žiadať o dotáciu aj z ministerstva, sem spadajú nocľahárne, odkázanostné služby aj verejného a krízového bývania môžu žiadať od ministerstva príspevok. Pri neverejných poskytovateľoch a konkrétne pri zariadení núdzového bývania je iný režim, ich jediný príjem je dofinancovanie z vyššieho územného celku, aj suma, ktorá príde, je na mzdy zamestnancov. Príspevok, ktorý majú, nepokryje ani mzdu zamestnancov a nieto ešte réžiu zariadenia a peniaze tam musia hľadať cez zbierky a podobne. Ja som oslovil viaceré krízové centrá, všetci majú tento problém a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a ... [17:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave centrá, všetci majú tento problém, a jeden príklad z krízového centra zo Spišskej Novej Vsi pre týrané matky a deti, im robí stratu 30-tisíc ročne a proste žiadajú zmenu, lebo tieto peniaze si musia cez rôzne sponzorské a iné príspevky zabezpečiť, aby vôbec to krízové centrum prežili. Takže také dva vypuklé problémy, ktoré keď riešime tento komplexný zákon, tak by bolo potrebné sa na nich pozrieť. Jeden ten problém s opatrovateľskou službou, kde som rád, že nejakým spôsobom sa to ide riešiť a druhý problém a druhý problém, ktorý sa, ktorý bol aj doteraz problém a sme to nejakým spôsobom neakceptovali na zmenu, tak sú krízové centrá hlavne neverejné, ktoré je potrebné takisto riešiť. Ďakujem. [17:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí prihlásený za klub Kresťanskodemokratického hnutia je pani poslankyňa Turčanová. Nech sa páči, máte slovo. Po pani poslankyni sa pripraví pán poslanec Stachura. [17:59] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Takže, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ráno sme začali skráteným legislatívnym konaním k veľmi vážnemu, dovolím si povedať, že k jednému z najvážnejších zákonov, ktoré určite v tomto volebnom období, ale možnože aj za posledných dvadsať rokov pred sebou máme, o reforme financovania sociálnych služieb, lebo takto ľudovo hovoríme tomuto návrhu, ktorý máme pred sebou, sa hovorí už veľmi, veľmi dlho. Do plánu obnovy sa dostal v roku 2021, boli tam nejaké míľniky a tie, samozrejme, po zmene vlád tak sa trošku posúvali a menili sa možno aj trošku priority v týchto jednotlivých míľnikoch. Ale nie o tomto som chcela. Chcela by som sa venovať viac tomu, že po dvojročnej debate prišlo napriek tomu, že bola som v októbri ´24 na rokovaní, kde mám pocit, že jednomyseľne sociálni partneri odsúhlasili na tom okrúhlom stole koncepciu sociálnych služieb, ktorú sme následne potom aj v parlamente schválili. Napriek tomu, keď po roku teda bola ďalšia jedna skupina, kde sme boli prizvaní, tak čakala som, že to bude podobne. A preto ma prekvapilo, že za týždeň prišlo 774 pripomienok a z toho 298 zásadných. Ospravedlňujem sa tým, ktorých otravujú čísla, že to stále opakujem, ale rada to pripomínam, lebo ak hovoríme o tom, že systematicky pracujeme, stretávame sa a všetko vyštrngáme v priebehu veci, tak očakávala by som možno desať pripomienok nejakých menej zásadných, ale naozaj 298 zásadných pripomienok je dosť veľké číslo. S napätím som teda očakávala, ako si odborníci na ministerstve poradia s ich vyhodnotením a veľmi ma prekvapilo, že 163 zásadných pripomienok nebolo, nebolo im vyhovené, a konštatovanie v správe bolo, že rozpor trvá. Bolo to zaujímavé čítanie, lebo malo 1 039 strán, pre tých, ktorí ste to nečítali, 1 039 strán. Ja rada čítam romány, ale toto nebolo také zábavné čítanie a naozaj to dalo dosť veľa večerov, kým si to všetko prešla. Rada by som v svojom diskusnom príspevku zhrnula možno len tie najzásadnejšie, ktoré sa dosť často opakovali od rôznych sociálnych partnerov. Napríklad viacerí upozorňovali a medziiným aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na to, že im chýba dopad na verejné financie. Viacerí, celkom osemkrát, ja som našla, že žiadali, aby bola úhrada aj pre samosprávne kraje, ktoré majú povinnosť platiť teda okrem svojich zariadení aj všetkých neverejných poskytovateľov a dokonca sa im táto povinnosť rozširuje aj o ďalšie dve zariadenia, ktoré doteraz mali platiť obce. A to sú zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby. Je ich pomerne dosť, možno Prešovský kraj by som dala ako príklad, lebo najviac zariadení rôzneho typu, sociálnych, vznikalo práve v Prešovskom kraji možno aj tým, že väčšina mladých ľudí odchádza za prácou do Bratislavy, prípadne na západ a doma ostávajú starí a chorí a keďže ani nejak veľa strategických podnikov neprichádza na, na východ, tak častokrát jediným spôsobom zamestnávania sa je v zariadeniach pre seniorov, kde sa starajú naozaj o tých, ktorí si už sami pomôcť nevedia, alebo teda, ako hovoríme, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby. Druhý, ďalší, ktorý bol tak často spomínaný, tak bola, bola požiadavka, a to vlastne spomínal aj pán minister, keď uvádzal tento materiál, že je to v rokovaní KBS-ky a Slovenskej katolíckej charity, ale, samozrejme, aj, aj ďalších subjektov, ako sú platforma rodín a ďalších, ktorí upozorňovali na to, že v návrhu zákona by sa mala znížiť podpora práve pre rodiny s deťmi tým, že v tom jednom balíku by dostali všetko, aj na ambulant, aj na osobnú starostlivosť. A tá suma im vychádzala skoro o 300 eur mesačne nižšia, ako je súčasný stav, ktorý dnes platí. Ďalšia taká téma, ktorá sa častokrát opakovala, ja som už aj ráno o nej hovorila, a to je, že dnes v zákone máme tak, keďže dnes opatrovateľský príspevok poberá opatrovateľ a nie opatrovaná osoba, tak tento opatrovateľský príspevok je vyplácaný aj za mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, a dokonca aj za mesiac, ktorý je, nasleduje po úmrtí, teda aby sa, aby nenastalo také vákuum, že zomrie mi klient alebo teda rodinný príbuzný a ja zrazu nemám nárok na podporu v nezamestnanosti, neviem si rýchlo nájsť prácu a ostala som úplne bez prostriedkov. V tomto zákone sa to mení tak, že peniažky idú za odkázanou osobou a predstavme si reálnu situáciu, je koniec mesiaca, väčšinou tie dávky sa vyplácajú okolo dvadsiateho v mesiaci a devätnásteho vám opatrovaná osoba zomrie. A dávky sa vyplácajú, samozrejme, mesiac po, hej? Čiže v novembri, 19. novembra by bolo také reálne, odkázaná osoba zomrie, čiže dvadsiateho si už dávku nepreberie, a opatrovateľ zrazu nemá zaplatený ani október a už vôbec nie november, keďže ten príspevok sa zastaví, pretože ho nemá kto prevziať. Chcem povedať, že tento príspevok, aj keď to nie je mzda, ale častokrát ak hovoríme o jednom opatrovateľovi, je to vlastne náhrada jeho mzdy za to, že sa celodenne stará. A zrazu sa dostane do situácie, že nebude mať zaplatené nieže niečo do budúcna, ale ani to, čo reálne odrobil, tie dva mesiace, kedy opatroval. A riešenie, ktoré som našla vo vyhodnotení pripomienok, ma neuspokojilo, pretože tam bolo povedané, že takýto opatrovateľ si môže požiadať ministerstvo o dotáciu na humanitárnu pomoc. Keď si spomínate, tak sme ju schvaľovali už aj v tomto, v tomto parlamente, a bola určená na škody, ktoré spôsobilo zemetrasenie a škody po víchrici na východe Slovenska. Čiže postavíme opatrovateľa do situácie, ako keby bol obeť nejakej katastrofy. Myslím si, že to nie je správne a ja pevne verím, že keď sa rokuje a stále sa rokuje a paragrafové znenie teda ešte finálne som nevidela, iba len to, čo prešlo vládou a čo je riadne zaradené v parlamentnej tlači, ale verím, že tak ako pán minister dnes avizoval, že na výbor bude predložené paragrafové znenie a že možno aj toto tam bude vyriešené, alebo teda že pán minister nám povie, ako tieto situácie budú riešiť, lebo naozaj poviem, dnes máme 75-tisíc opatrovateľov a 77-tisíc opatrovaných osôb. Viete si predstaviť, že 75-tisíc ľudí, ale nebude to naraz, že povedzme 30-tisíc z nich ročne zomrie opatrovaná osoba, a 30-tisíc bude čakať a požičiavať si a čakať, kedy im ministerstvo schváli dotáciu na humanitárnu pomoc, aby vôbec prežili? Podľa mňa je to dosť zásadný problém. Ďalší problém, ktorý bol, tak sa týkal, bola požiadavka, ktorá sa ale niekoľkokrát opakovala, kde upozorňovali, že aby bolo zaplatené miesto v ambulantnej sociálnej službe, musí byť obsadené minimálne 80 hodín mesačne, čo sú teda štyri hodiny denne, a oni žiadali túto službu znížiť alebo túto sumu znížiť na 40 hodín z dôvodu, že častokrát opatrovaná osoba má zdravotné problémy, nie je schopná prísť do toho zariadenia, môže sa pokaziť auto, môže ochorieť opatrovateľ a z tohto dôvodu nebude môcť túto službu využiť. Ja len by som tuná upozornila, že dnes máme možnosť osem hodín mať, využívať ambulantné služby. My to znižujeme teda na štyri. A problém vidím práve v tom, že ak iba štyri hodiny môže prísť opatrovaná osoba, a ak nebude tie štyri hodiny, tak zariadenie príspevok nedostane, tak my očakávame, že opatrovaná osoba bude mať stopercentnú dochádzku počas celého mesiaca. Hovoríme o zdravotne ťažko postihnutých ľuďoch. Mali sme tu nedávno správu komisára pre deti, ktorý poukázal na záškoláctvo v školách, to sú zdravé deti a mali 30-percentnú absenciu, dokonca myslím, že aj viac ako 30 %, to by mi možno kolega potvrdil. Čiže my od zdravotne odkázaných chceme, aby mali stopercentnú dochádzku, ináč tomu zariadeniu nezaplatíme to miesto. A potom sa jasne naskytá otázka, to chceme, aby nám ambulantné služby skrachovali? Jednak znižujeme príspevok, budú mať menej peňazí, zatiaľ hovorím o stave, ktorý som čítala, verím, že pán minister potom to aj vysvetlí a v paragrafom znení najneskôr nájdeme tie zmeny, ktoré nám umožnia, aby sme smelo dvihli ruku za tento návrh zákona, lebo naozaj, a to chcem zdôrazniť, nielen ja, ale aj moji kolegovia z KDH považujeme za veľmi potrebný tento návrh zákona a potrebujeme, aby sa to posunulo, pretože ak hovoríme o modernej krajine, moderná krajina sa posudzuje podľa toho, ako sa vie postarať o tých najslabších. A my práve teraz robíme veľmi-veľmi veľký zásah na to, aby sme im pomohli. No spomínali sa tu ešte valorizácie a ďalšie. Trošku načrtnem, ale verím, že o tom bude skôr hovoriť môj kolega Peter Stachura, o ošetrovateľskej starostlivosti. To bola taktiež vec, ktorú sme veľmi požadovali, pretože hlavne u zdravotne ťažko odkázaných osôb, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby, sa veľmi ťažko oddeľujú zdravotnícke alebo teda ošetrovateľské úkony od opatrovateľských. Tie služby sa veľmi prelínajú, a vôbec, však celá sociálna práca a zdravotná, to mi dáte, pán minister, za pravdu, že sú spojené nádoby, proste to sú veci, ktoré musia byť v súlade s musia byť riešené spoločne. Ja prídem aj s pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní, možno dokonca aj s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi, ale hovorím, počkám si na paragrafové znenie, pretože upozorňujem celé mesiace na problémy, ktoré naše zariadenia majú. V čase medzi schôdzami sa snažím ich navštevovať, počúvať, teda hovoria o tej ošetrovateľskej starostlivosti, že poisťovne ich nechcú zazmluvňovať, majú málo lôžok, sú mnohé úkony a zasa to poviem na príklade, lebo sama som robila riaditeľku v jednom takom zariadení, kde už sme mali aj viacero osôb pripútaných na lôžko, ktoré, keďže sme nemali zmluvu so zdravotnou poisťovňou, museli byť pri zhoršení zdravotného stavu prevezené do nemocnice, do prostredia, ktoré im bolo cudzie, väčšinou sú to ľudia, ktorí už majú rôzne druhy demencií, Parkinson, Alzheimer, alebo len stareckú demenciu a veľmi ťažko znášajú zmenu tohto prostredia. A pritom máme personál, ktorý by sa o nich vedel postarať, ale nemôže. Zákon mu to neumožňuje. Čiže preto som pevne verila, že aj toto sa v tomto zákone bude riešiť, lebo osobne si myslím, že lôžko v nemocnici, ktoré stojí vyše 100 eur na deň, je oveľa drahšie, ako keď zaplatíme ten ošetrovateľský úkon a pacient ostane v domácom prostredí. Je to preňho ďaleko lepšie a ešte tým aj štát ušetrí. Tak ako je tento návrh zákona, ako ho čítam, nie je to celkom dobre vyriešené, dnes nám chýbajú opatrovateľky a chýbajú zdravotné sestry. A situácia už je zlá aj v Prešovskom kraji, pretože v Prešove máme a staviame obrovskú vojenskú nemocnicu, ktorá všetko, čo len trošku chce pracovať a dokážu pracovať v zdravotníctve, tak berie. Čiže preplatia ich natoľko, že v tých sociálnych službách nemáme ani sestry, už ich je málo. Hovorili dnes kolegovia, že majú 50 rokov a viac, no sú zariadenia, kde robia sestry, ktoré sú staršie, ako klienti, majú 70 rokov, 72 a podobne, ale ešte sa cítia pri sile, tak chcú pracovať. Opatrovateľky, taktiež dnes máme pre opatrovateľky 220-hodinový kurz, ktoré robia rôzne agentúry, vzdelávacie, a dokonca poznám aj také, ktoré vás pripravia na vodičák, na angličtinu a zároveň aj opatrovateľský kurz si urobíte, ale presne aj tá kvalita tej opatrovateľky z takéhoto kurzu je potom taká. Tam by som ako pozitívny príklad uviedla možno, možno Slovenský červený kríž, ktorý sa naozaj systematicky zameriava na prípravu týchto opatrovateliek, a to sú kvalitné. To mi potvrdili aj v týchto zariadeniach. Ale Žilinský kraj robil experiment, a ten by som rada dala, pán minister, vám do pozornosti, kde opatrovateľky, ktoré mali záujem... ===== [18:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie v rozprave Pozitívny príklad uviedla možno, možno Slovenský červený kríž, ktorý sa naozaj systematicky zameriava na prípravu týchto opatrovateliek, a to sú kvalitné, to mi potvrdili aj v týchto zariadeniach. Ale Žilinský kraj robil experiment, a ten by som rada dala, pán minister vám, do pozornosti, kde opatrovateľky, ktoré mali záujem, si mohli doplniť štúdiu ročným štúdiom na strednej zdravotníckej škole, a takto pripravené opatrovateľky boli veľmi kvalitné, vážia si tú prácu, radi robia, nie sú zaskočení tým, aké úkony musia všelijaké robiť, lebo sú naozaj pripravené po roku vzdelávania. A my zavádzame v tomto návrhu zákona novú pozíciu, ktorá podľa mňa nie je potrebná, ale budiš, tak je to navrhnuté, pracovník dlhodobej starostlivosti, ktorý má byť niečo ako sanitár. Ale aj v tých pripomienkach bolo, že zdravotníci ani poisťovne ho nebudú brať ako zdravotníckeho pracovníka. A bude opatrovateľ? Bude konkurovať opatrovateľkám? Aký bude tam potom rozdiel. Bude môcť robiť viac úkonov, bude na nich pripravený? Zasa to majú robiť tie všeobjimajúce agentúry vzdelávacie. Preto, tam by som práve prišla s tým návrhom, aby tento 400 hodinový kurz školili práve, zdravotné stredné školy, aby sme naozaj dostali kvalit, kvalitných ľudí, ktorí budú pripravení na to do akých podmienok idú, aby si tú prácu vážili. Dlhodobo upozorňujem aj na financovanie týchto opatrovateliek a žiadala som aj zmenu zákona o odmeňovaní vo verejnom záujme, ktorá teda ale nespadá do vašej gescie, pán minister, ale mohli by ste sa prihovoriť u kolegov, aby to prehodnotili. Pretože dnes je opatrovateľka podľa tohto, tejto tabuľky tristo eur pod úrovňou minimálnej mzdy. A je to hanba, s tridsať ročnou praxou sa konečne dostáva na úroveň minimálnej mzdy. Všetko ostatné dofinancuvávajú zamestnávatelia, samozrejme, lebo máme aj zákon o minimálnej mzde, a teda tú minimálnu mzdu ona má nárok dostať napriek tomu, že tabuľkový plat je nižší. Čiže navrhla by som tam systémové riešenie. Nie len tam v jednom paragrafe, teraz si nespomeniem presne, ktorý to je. Navrhujete, že tie zariadenia, ktoré sú priamo v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, tam bude 5 % valorizácia, čiže o svojich ľudí sa postaráte, lenže, pán minister, vaši sú všetci ľudia, nie len tí, ktorých zriaďujete. Ale všetci, všetci pracovníci v zariadeniach sociálnych služieb v celom štáte bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom a kto je ich zamestnávateľom. Čiže tu by som apelovala na vás, pán minister. No, pozerám, či som niečo podstatné nezabudla povedať, lebo pre krátkosť času, keďže som sa chystala aj na prvé čítanie, aj, aj som sa pred chvíľou dozvedela, že idem diskutovať k zákonu, na ktorý teda vôbec som nemala ambíciu, ku DPH, keďže som sa dozvedela, že tam, pán kolega Sloboda predložil celý návrh zákona, ktorý sme mali včera na výbore a mali v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže dejú sa tuná také zázračné veci, že ani nevieme ako, a zrazu zistíme, čo všetko sme schválili. Ale myslím si, že na zodpovednosti a na svedomí každého jedného z nás, aby sme vedeli, za čo v tomto parlamente dvíhame ruku. A aby sme predtým ako sa rozhodneme za tú ruku dvihnúť, vedeli aj aké dôsledky to bude mať na jednoduchých ľudí, na občanov. A možno už len úplne poznámka na záver. To nie je len o tom, kolega hovoril predo mnou, že osem hodín, aby mohli pracovať, alebo že keď má niekto autistické dieťa alebo dve, že potrebuje ho na celý deň. Rozprávala som sa aj s matkami detí na rôznych stupňoch autistického spektra, ktoré hovorili, že napríklad aj pri plnení školskej dochádzky ona sa nemôže zamestnať, pretože po hodine, po dvoch, jej volajú zo školy, príďte si pre dieťa, lebo je nezvládnuteľné. Ona musí byť stále pripravená. Nevie ho dostať do verejnej dopravy, pretože také dieťa vystrája, začne sa jej hádzať o zem, a to v rôznom veku. Čiže z toho dôvodu, my potrebujeme mať možnosť tých ambulantných služieb pre takéto deti, hlavne teda pre deti a pre ľudí, kde vieme možno spomaliť progres choroby a zapájať ich úmerne ich schopnostiam ešte do procesu, do kolektívu a takto sa snažiť ich čo najdlhšie udržať jednak v komunitnom a jednak v prirodzenom prostredí. A myslím si, že to bola aj najväčšia ambícia tejto reformy, posilniť ambulantné a komunitné služby a klienta udržať v domácom prostredí, a zároveň tak zmierniť ten nápor, ktorý dnes je na pobytové služby. Ďakujem všetkým, že ste ma vypočuli. (Potlesk.) [18:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Prvá, pani poslankyňa Petrík. [18:14] Simona Petrík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja sa v prvom rade chcem ospravedlniť, že budem musieť ísť cez faktickú poznámku, lebo už nestihnem ísť do ústnej rozpravy, žiaľ. Ale chcem poďakovať kolegyni Andrei Turčanovej za veľmi aj taký osobný vklad do tejto témy a jej skúseností. A ja teda aj využijem možno tento priestor na to, že ešte raz by som si potrebovala overiť, lebo to ste pán minister nespomínali, že ten príspevok, ten nový príspevok bodu môcť byť použitý aj výhradne len na formálnu starostlivosť. Teraz sa bavíme o tom ambulante, hej, lebo to ste nehovorili v úvodnom slove, že celý ten príspevok tých tisíc desať eur dajme tomu, hej, v celej tejto celosti, keď sa rozhodne klient, bude môcť byť použitý aj na formálnu, čiže ambulantnú alebo terénnu starostlivosť. Hej, dobre? Ďakujem. No a teraz len ešte k, k tým veciam, ktoré si aj ty spomínala, že teda poďme ešte k tomu roku 2021, keď boli iné plány ešte s týmto celým príspevkom a s touto reformou a týkali sa aj pobytových služieb. Mne sa to zdá, že to, že vlastne ministerstvo teraz sľúbilo, že v roku 2026 tie pobytové služby zasanuje tým, že im vyplatí náklady týkajúce sa zvýšených alebo tých nových kompetencií, ktoré im ukladá, mne to príde strašne nesystémové. A akože fajn, že od roku 2027 im chcete dať nejaké zhruba percento podielových daní určené len na sociálne služby, ale o tom sme sa bavili aj s kolegyňou Turčanovou. To je to percento, ktoré ste im teraz pri konsolidácii vzali, a vy im ho teraz iba vraciate naspäť. Takže čo, čo v podstate dávate týmto VÚC-kám, ako keby na viac. Nevidím to. Vidím to ako nesystémovú vec, kde vlastne vy ste sa strašne chceli dohodnúť, pán minister so všetkými, tak ste im posľubovali, že, že tuto na rok 2026 zasanujeme VÚC-ky a, a denné centrá, keď, keď tam bude málo financií, to mi príde ne...(Prerušnie vystúpenia časomerom.) [18:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [18:14] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Kolegyňa Andrejka Turčanová, ďakujem ti za tvoj profesionálny príspevok znalostný, a ďakujem, že si aj spomenula viackrát ten prienik medzi zdravotníctvom a školstvom. Naozaj sú to dva, dve najväčšie, najrozsiahlejšie kapitoly verejného života, ktoré sa týkajú každého občana. A máme osemsto tisíc žiakov, a medzi nimi, samozrejme, sú aj všetky zdravotne znevýhodnené deti, ktoré, ktorých sa týkajú oba rezorty a tiež aj starostlivosť v rámci školy. A keďže sme v prvom čítaní, tak dúfam, že pán minister aj vníma, že KDH si uvedomuje dôležitosť a aktuálnosť tohto zákona. Chceme pomôcť a podporiť, v druhom čítaní budem hovoriť aj v rozprave bližšie, teraz v rámci faktickej prosím, aby sme odstraňovali rezortizmus. Aby neboli také paradoxné situácie, že máme sociálneho pracovníka, ktorý pomáha ako asistent zdravotne znevýhodnenému dieťaťu v súkromí, v rodine sprevázo, sprevádza ho po bránu školy, a od brány školy treba nájsť iný mechanizmu na financovanie, aby to bol asistent tohto žiaka, čo proste neumožňuje zamestnať plnohodnotne celého človeka na aj asistenciu v rámci školy aj mimo školu. Taktiež sa prihováram za to, čo povedala aj kolegyňa Andrea, aby školenia opatrovateliek skutočne mohli robiť na stredných zdravotníckych školách. Pretože, veď sme aj nedávno prijali zákon o vzdelávaní dospelých, ktorí túto vec umožňuje, čiže tieto dva rezorty obrovské je treba, aby spolupracovali. Preto mi je aj trochu ľúto, keď pán minister Drucker dal preč zo zákona školského, teda zamestnancoch, sociálneho pracovníka, lebo my ho potrebujeme pre tieto deti. Ďakujem. [18:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude aj pani poslankyňa Turčanová. [18:14] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem obidvom kolegom. Simonka, ďakujem ti, že si mi pripomenula tie dotácie, lebo to som asi málo zdôraznila, pretože nejde len teda o dotáciu pre humanitárnu pomoc pre opatrovateľov, ktorým umrie opatrovaná osoba, ale, samozrejme, aj VÚC-ky a dokonca aj ambulantné služby, ktoré teda nebudú vychádzať finančne, tak majú možnosť požiadať o dotáciu. Dokonca je to až priamo v zákone, čo je podľa mňa veľmi nesystémové. A kuriózne, Janko na tak naviedol na to, že chcela som ešte jednu pripomienku takú kurióznu uviesť, lebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, tiež dávala pripomienky k návrhu zákona a oni tam rozporovali čl. 8 bod 4 § 12, že je v rozpore so schváleným zákonom z novely zákona o zdravotnom poistení 580/2004 a prekvapilo ma vyhodnotenie ministerstva, že schválené znenie v Národnej rade Slovenskej republiky z októbra ´25 nie je po vecnej stránke správne. Čiže to je ten rezortizmus, že ľavá ruka nevie čo robí pravá, a teda je potrebné možno aj viac medzirezortne, kým to príde potom na pripomienkové konanie verejnosti zapojiť vlastne svojich kolegov z iných ministerstiev. Ďakujem. [18:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej vystúpi v rozprave, pán poslanec Stachura, po ňom sa pripraví, pani poslankyňa Škopová. [18:14] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte vystúpiť aj mne, ja naviažem na to, čo hovoril pán Horecký, môj kolega o tom rezortizme. Preto tu aj ja stojím, lebo, samozrejme, ten presah sociálnej a zdravotnej starostlivosti je enormný. V mnohých krajinách, nakoniec je to jedno ministerstvo, kde zdravotníctvo a sociálne veci sú spojené, lebo sú to spojené nádoby a jednoducho, ak my si navzájom nepomôžeme, tak má problém jeden aj druhý. Ak pacienti nebudú mať možnosť ísť do zariadení sociálnych služieb po doliečení v nemocnici, tak je tu veľký problém, pretože sa hromadia v nemocniciach, kde starostlivosť je drahá. Na druhej strane, ak pacienti nebudú mať, môcť byť teda, teda preložený do zariadení sociálnych služieb, to je teda tá jedna vec. A druhá, ak budú zariadenia sociálnych služieb posielať s banalitami, s drobnosťami pacientov do nemocníc, tak opäť dôjde k preťažovaniu systému, a to všetci nechceme. Ja veľmi vítam túto reformu, veď nakoniec som mal aj tú časť byť na úplnom, úplnom začiatku tejto, tejto reformy, ešte keď pani Gaborčáková a celý tento tím začal vôbec uvažovať. Aj do plánu obnovy sme dali úmyselne práve, dlhodobú následnú paliatívnu starostlivosť a ten presah do sociálnych služieb ako jednu z priorít pre Slovensko a pre problémy, ktoré sa dotýkajú nielen našej krajiny, ale aj všetkých ostatných, čo sa týka demografie a tak ďalej. Mohol by som o tom veľa rozprávať, ale pre krátkosť času, ja sa sústredím hlavne na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Nie preto, aby som zbytočne kritizoval, ale možno, pán minister, vás, nejako naviedol na niektoré veci, ktoré mne vŕtajú hlavou, a možno či sa dá niečo s týmito vecami urobiť, čo sa týka toho zdravotno-sociálneho presahu. Čo mňa tak zaujíma, a možno budete vedieť odpoveď, že na základe akých dát, na základe čoho sme stanovili, že desaťtisíc postelí, to znamená jedna štvrtina plus mínus všetkých pobytových zariadení sociálnych služieb má potrebu ošetrovateľskej starostlivosti. Na základe akých dát, pretože podľa mojich informácií, tie dáta veľmi nezbierame. My nezbierame veľmi dáta o tom, že či je to pacient, ktorý potrebuje len pichnúť subkutánne inzulín alebo je to pacient, ktorý má naozaj nejakú tracheálnu kanylu, kde to, to ošetrovateľský proces je naozaj veľmi dôležitý a mali by ho robiť, samozrejme, zdravotníci. Čiže tu by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby, aby to bola jedna z podmienok, že ak chceme sa rozprávať aj o tom, potom, kto to bude financovať, či to majú byť sociálna, sociálna poisť, teda nie Sociálna poisťovňa, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Alebo to majú byť zdravotné poisťovne, tak musíme jasne oddiferencovať aká je potreba zdravotnej starostlivosti v rámci týchto postelí. A tu je veľmi nevyhnutné možno si aj uvedomiť to, čo sme dali do zákona, teda, ja to tak skromne hovorím, dala to pani Škripeková, ktorú chcem týmto pozdraviť a poďakovať, že to urobila. Že do zákona 576 dala takú tabuľku, ktorá by si zaslúžila pozornosť aj v zariadeniach sociálnych služieb, ktorá hovorí o potrebe zdravotnej starostlivosti v rámci zariadení sociálnych služieb, či tá potreba je veľmi, či tá potreba je nízka alebo je vysoká. A ak by sme takýmto spôsobom vedeli zadefinovať, že čo je nízka potreba zdravotnej starostlivosti a čo je vysoká potreba, tak potom by aj tie komunikácie so zdravotnými poisťovňami boli jednoduchšie, lebo by sme mohli jasne argumentovať. Pozrite sa, ak tuná, toto je zdravotná starostlivosť, ktorú musíte poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb, a na to potrebujete zdroje a 12 eur, ktoré dávate na pacienta alebo na lôžko na deň je jednoducho málo. Tieto postele by mali byť vyselektované a tá finančná zložka, ktorá by mala prichádzať od zariade, od povedzme zdravotných poisťovní, by mala byť, samozrejme, vyššia, aby pokrývala nákrady, náklady pre zdravotnú sestru alebo pre špeciálny zdravotnícky personál. V súčasnosti ten problém je taký, že niekto zadefinoval, že máme 10-tísíc nejakú potrebu, a zhruba 7 400 postelí platíme aj zo zdravotného poistenia. Ale nikto mi presne nevie povedať, že prečo to je práve 10-tisíc. Nikto presne nevie povedať, že či 7 400 je dosť alebo málo. Nikto neviem, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy je postačujúcich alebo nie. No, keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia soc... ===== [18:29] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave ... nikto nevie, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy, je postačujúcich alebo nie. No keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia sociálnych služieb, tak zrazu už tu potrebujeme zdravotníka, no tak tých postelí ani 10 000 nebude dosť. No ale keď budeme zbierať skutočné dáta, keď sa pozriete na tú tabuľku v zákone 576, tak jednoducho môžeme si zadefinovať, že na týchto pacientov treba poriadne platiť, možno ich bude 3 000, možno ich bude 4 000, možno ich nebude naozaj 10 000, ale na tých ostatných, prosím pekne, nie je nevyhnutné, aby boli hradení zo zdravotnej poisťovne 12 eurami, pretože možno je to až príliš veľa a vy sami dobre viete, že bolo, tá, tá suma bola predtým ešte smiešne nízka bola 3,30, teraz už sme pri 12 eurách. Ja chcem ešte raz poznamenať, že to čo zdravotná poisťovňa platí do sociálnych zariadení, už nie je banalita. Niekedy to boli skutočne relatívne malé, malé, malé sumy, ale už teraz je to okolo 32 až do 40 miliónov, postupne sa navyšuje táto suma, ktorá tam odchádza. Čiže je to zase určitý balík peňazí a my musíme mať istotu, že i tento balík peňazí ide za pacientami, ktorí to naozaj potrebujú. Takže toto je jeden dôležitý aspekt v rámci tejto reformy a nie som si istý, naozaj nie som si istý, či touto reformou dokážeme takýmto spôsobom odselektovať týchto pacientov, respektíve klientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť alebo potrebujú nízku, nízku potrebu ošetrovateľskej starostlivosti a vysokú. No a tu by som ešte chcel poznamenať ďalšiu dôležitú vec, načala to už aj moja kolegynka pani Turčanová. Máte tuná v tejto reforme návrh, aby vzniklo takzvaný pracovník dlhodobej starostlivosti. Je to celkom taký zvláštny koncept, keď som si to prečítal, že má to byť ako keby teda nezdravotnícky pracovník, ktorý by mal byť na úrovni sanitára a mala by ho platiť zdravotná poisťovňa. Nejako takto je to zadefinované. To je také kudl mudl, také, také dopletené, že aj z tadiaľ, aj z tadiaľ. Nebude to celkom fungovať z môjho pohľadu, neviem prečo. Ja by som vás chcel práve varovať, lebo v zdravotníctve máme tiež jeden problém. Čím viac rôznych definícií urobíte, že tu máte sestru, praktickú sestru, asistenta, bakalárku, magisterku, so špecializáciou, s hentým, s oným, no tak jednoducho potom sa budú biť o ten malý segment, ktorý majú, že kto má čo práve urobiť a kto má nejakú kompetenciu, čo urobiť. Viete, že nerozumiem prečo napríklad tie opatrovateľky nepostačovali im nejaký rozšírený kurz, aby mohli tie banálne, tie jednoduché ošetrovateľské alebo opatrovateľsko-ošetrovateľské výkony robiť ony, ale definujeme tu nového, nového, nového pracovníka, ktorého ani nevieme, kde budeme vzdelávať, ani nevieme, aké budú jeho kompetencie, ani nevieme ho presne oddeliť od iných kompetencií opatrovateľov nie tobôž ešte zdravotných sestier a praktických sestier asistentov a sanitárov a ešte chceme, aby bol platený ako sanitár, čiže plus mínu tisíc eur to nie je žiadna, žiadne terno, to zase tiež neviem, odkiaľ takýchto ľudí naberiete, aby, aby pracovali v týchto zariadeniach sociálnych služieb, čo je ťažká práca. Takže z môjho pohľadu toto nie je celkom šťastné riešenie, skôr by som tendoval k tomu, aby tí opatrovatelia si mohli urobiť určitý špeciálny kurt ak už. Ale samozrejme niečo urobiť treba, lebo my nemôžem trvať na tom, že proste subkutánne inzulín bude podávať sestra alebo proste zdravotnícky pracovník. No jednoducho tých zdravotníckych pracovníkov nemáme a bude ich ešte menej, takže niečo s tým treba robiť. Čiže ja, ja chápem, len treba sa zamyslieť, že či ten postup, ktorý ste, ktorý ste zvolili, je ten, je ten správny. Takže toto sú, toto sú veci, čo sa týka tých kompetencií, tak opäť je to samozrejme zákon a podzákonné normy by to mali ďalej nejako upravovať, ale toto je dôležité ako zadefinovať. Hej. My trpíme práve na to, že, že máme veľmi veľa rôznych, rôznych, rôznych špecializácií a potom na malom piesočku sa hrá veľa ľudí a každý sa cíti dôležito alebo ja toto už kompetencia moja nie je a tak ďalej. Poznáme to zo zdravotníctva veľmi dobre, tak neurobte podobnú chybu. No čo sa týka financovania, samozrejme to financovanie to už tu spomínali kolegovia, ja to teraz aj pre krátkosť času nebudem ďalej, nebudem ďalej rozvádzať. Myslím si, že, že to najdôležitejšie som povedal a my ešte raz chceme povedať. My nie sme proti tejto reforme, naopak, my ju chceme podporiť, vidíme v nej veľmi dobré veci, vidíme tuná niektoré úskalia, ktoré pomenuvávame, ja si vážim aj to, že s vami sa dá konštruktívne diskutovať, to, to kvitujem a poďme sa baviť ešte raz o financovaní, či naozaj máte finančné krytie na celú túto veľkú reformu, poďme sa rozprávať o personále či ten návrh, ktorý tu máte, je naozaj ten najoptimálnejší, a že či naozaj prinesie progres a poďme sa rozprávať možno aj o, o kapacitách, že či skutočne tá demografická krivka, ktorá tu prichádza so všetkými vlastne vecami, ktoré s tým súvisia, či naozaj je to udržateľné a či naozaj táto reforma, ktorá je veľká, ktorá chce naštartovať sociálnu oblasť na alebo dať ju na iný level či naozaj bude jednak udržateľná a či prenesie tento významný progres. Držím palce, chcem veriť, že, že to pomôže a prosím, ak bude tá možnosť, aby ste sa zamysleli nad týmito dvoma vecami, ktoré som spomínal. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu. [18:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v poradí je prihlásená pani poslankyňa Škopová. Nech sa páči, máte slovo. [18:29] Anežka Škopová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý má definovať náš vzťah k tým najzraniteľnejším občanom. Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti by mal byť prejavom sociálnej zrelosti a garanciou dôstojnosti. Mali sme dostať návrh, ktorý konečne naplní sľub, že starostlivosť o našich odkázaných, o našich chorých a hendikepovaných bude humanizovaná a bude sa odohrávať v prirodzenom domácom prostredí. Sľubovalo sa posilnenie komunitných a terénnych služieb, sľubovala sa flexibilita. V dôvodovej správe návrhu sľubujete podporu preferencie voľby riešenia dôsledkov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v záujme humanizácie a individualizácie foriem tejto pomoci prioritne využitím komunitne orientovaných terénnych a ambulantných sociálnych služieb v prirodzenom domácom prostredí. Je to úloha vyplývajúca aj z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má Slovensko smerovať k humanizácii a individualizácii podpory. Prioritnému využívaniu komunitne orientovaných terénnych a ambulantných služieb v prirodzenom domácom prostredí v rátane ich prepájania s neformálnou starostlivosťou. Tento cieľ je správny. Dôležitý a všetci sa s ním stotožňujeme. Lenže musím povedať, že to čo sľubujete v dôvodovej správe, je v priamom rozpore s tým, čo reálne predkladáte do zákona. Je to fingovaná zmena, ktorá predstiera podporu komunitných služieb, ale v skutočnosti ich oslabuje a robí tisíce rodín neudržateľnými. Začnem však prvým zlyhaním, ktorým je podfinancovanie. Vaše vlastné ministerstvo hovorilo, že na stabilizáciu a rozvoj sociálnych služieb je potrebná injekcia v objeme až do jednej miliardy eur a aj ten minimalistický variant, ten najúspornejší scenár počítal s 518 miliónmi eur. Preto sa musím opýtať, prečo ministerstvo predkladá návrh, v ktorom je na reformu vyčlenených len 300 miliónov eur. Ak sa finančná potreba finančných služieb nezmenila, prečo ministerstvo predkladá návrh, ktorý je o takmer 220 miliónov eur nižší, než je úsporné minimum, ktoré si samé stanovilo. Ministerstvo nemá žiadnu revidovanú analýzu. Jedinou skutočnou zmenou je, že ministerstvo sa rozhodlo ignorovať vlastné analytické závery. Týmto signálom ministerstvo hovorí, že nie je ochotné zaplatiť ani to minimum, ktoré si samé stanovilo. Ďalej vláda sľubuje kombináciu domácej starostlivosti s profesionálnymi ambulantnými službami. Ale v praxi robíte presný opak. Zákon znemožňuje kombinovať rodinnú starostlivosť s formálnou. Slovenská katolícka charita varuje pre ľudí v najťažších stupňoch odkázanosti znižujete podiel financií na ambulantné služby zo súčasných takmer 600 eur na 270 eur. Týmto spôsobom im beriete takmer 300 eur, ktoré im budú chýbať. Pýtam sa, prečo trestáte rodiny, ktoré sa snažia udržať svojich blízkych doma a zároveň zodpovedne využívajú profesionálnu pomoc. Prečo im radikálne zvyšujete finančnú a časovú záťaž? Musím konštatovať, že rodinný opatrovateľ sa psychicky zlomí a bude nútený vzdať sa domácej starostlivosti a presunúť svojho blízkeho do pobytových zariadení. Na záver by som chcela upozorniť aj na úvahy o zrušení kapacitných limitov v sociálnych službách. Tento smer uvažovania presne zapadá do toho, čo nastavuje predložený návrh zákona. Odklon od komunitných foriem starostlivosti a návrat k pobytovým zariadeniam. Komisárka Zuzana Stavrovská jasne upozorňuje, že zrušenie limitov by viedlo k výstavbe veľkých zariadení, kde je menej súkromia, horšie podmienky na vytvorenie domáceho prostredia a vyššie riziko šírenia infekcií. Tento krok je v priamom rozpore s Plánom obnovy, s Dohovorom OSN a dokonca aj s Národnou stratégiou deinštitucionalizácie, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Všetky tieto dokumenty hovoria jasne. Smerovať k menším komunitným službám a nie späť k veľkým ústavom a preto je úplne legitímne položiť si otázku, prečo ministerstvo zvažuje opak toho, k čomu sa Slovensko zaviazalo. Prečo oslabuje terénne a komunitné služby, prečo zvyšuje tlak na rodiny. Preto je na mieste položiť si otázku. Komu tento zákon v skutočnosti slúži? Lebo odkázaným určite nie. Áno reforma je potrebná. Všetci si to uvedomujeme. Však predložený návrh by uškodil viac ako by pomohol. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý je v rozpore s tým, čo sľubuje. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý škodí rodinám, odkázaným ľuďom. Nemôžeme podporiť návrh, ktorý nás vracia späť. Slovensko potrebuje systém, ktorý stojí na strane človeka, potrebuje starostlivosť, ktorá je dostupná, komunitná a dôstojná. A tento návrh ňou nie je. Ďakujem za pozornosť. [18:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku. Pani poslankyňa Turčanová. [18:29] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Anžeka, chcela som sa ti poďakovať, že si sa venovala tiež pripomienkam hlavne odkázaným rodinám a veľmi citlivo a empaticky si hovorila o tom, čo vnímať ako problém v tomto návrhu zákona. Ďakujem ti. [18:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Mám ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne do rozpravy, preto sa pýtam či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči. [18:29] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Patrí sa zareagovať a budem len reagovať na nejaké vznesené a otvorené otázky, ktoré tu ešte teda zostali. Začnem od konca. Pani poslankyňa Škopová, prepáčte, ale považujem vaše vystúpenie za teda výrazne nepripravené a buď teda pramení z toho, že neovládate tú problematiku alebo nemáte aktuálne informácie. V každom prípade použili ste tri argumenty, na ktoré chcem zareagovať. Hovoríte, že vraj sa idú rušiť limity, maximálne limity na zariadenia sociálnych služieb. Toto reforma vôbec nerieši. V tejto reforme žiadne limity a rušenia limitov nie je. Zaznamenali ste nejaké otvorené listy na jedenej strane organizácie, ktoré ma vyzývajú na zrušenie maximálneho limitu, na druhej ... ===== [18:44] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave ... sa idú rušiť limity, maximálne limity na zariadenia sociálnych služieb. Toto reforma vôbec nerieši. V tejto reforme žiadne limity a rušenia limitov nie je. Zaznamenali ste nejaké otvorené listy, na jedenej strane organizácie, ktoré ma vyzývajú na zrušenie maximálneho limitu, na druhej strane listy organizácií, ktoré ma vyzývajú na zachovanie limitu. A ty, chudák minister, potom urob s tým čo môžeš. A ja som len prisľúbil opäť, tak ako pri tejto reforme, diskusiu o tomto probléme, o tejto téme, pretože v Európskej únii nájdete prakticky len málo príkladov, ak vôbec, na takýto limit pre zariadenia sociálnych služieb. Ale opakujem, táto reforma toto nerieši a toto uvádzať ako jeden z dôvodov na nepodporu tejto reformy mi pripadá naozaj za čiarou. Len vás chcem upozorniť, že 14 tisíc ľudí približne čaká na umiestnenie v pobytových zariadeniach aj kvôli tomu, že mnohé zariadenia majú problémy, ekonomické problémy s prevádzkou. Druhú vec, ktorú ste uviedli, tá sa týka teda súbehu toho v tej formálnej a neformálnej starostlivosti. To sa mohlo stať aj tým, že ste neboli prítomná. Už som uviedol, že toto sa vyrieši, žiadna rodina trpieť nebude, pretože sa vyrieši táto záležitosť doplatkom k tej formálnej časti príspevku presne do výšky príspevku, ktorý sa v súčasnosti dáva na ambulantnú službu v prípade tých rodín práve, kde tá, ten človek, ten opatrovateľ môže byť len sám, že sa nemôžu teda vystriedať pri odkázanej osobe, že nemôže ani pracovať a podobne. No a tretia vec, že je menšia suma ako tých 500 miliónov eur. Ja som povedal, že už 300 miliónov eur navyše je v čase konsolidácie zázrak a je to len spôsobené tým, že napokon sme sa s komunitou celou dohodli, že to financovanie tých pobytových zariadení pôjde tak isto ako doteraz v tom istom systéme a nebude sa na to využívať ten príspevok na odkázanosť ako pôvodne sa mal. Ale ja pevne verím, že k tomu napokon dospejeme, pretože to je len základ tej novej etapy financovania sociálnych služieb, že raz sa bude aj ten príspevok používať na pobyt. Pani poslankyňa Škopová z Hnutia SLOVENSKO, musím vám povedať, že Hnutie SLOVENSKO, keď teda na základe takýchto argumentov hovorí, že nepodporí túto reformu, tak len to svedčí o určitej nepripravenosti. A chcem byť naozaj slušný a chcem vám povedať, že proti Hnutiu SLOVENSKO potom stoja všetky organizácie v celej komunite poskytovateľov sociálnych služieb, pretože som tu vymenoval kto všetko túto reformu podporuje, Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Komora opatrovateliek Slovenskej republiky, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorú ste tu spomínali, a tak ďalej a tak ďalej, Sociofórum, Fórum pre osoby so zdravotným postihnutím. Takže ak Hnutie SLOVENSKO na základe takýchto argumentov chce nepodporiť, na základe takýchto neprofesionálnych argumentov, neaktuálnych, nechce podporiť túto reformu, nech sa páči. Ak Hnutie SLOVENSKO stále robí politiku čím horšie, tým lepšie, to je jeho vec. Ale my ostatní, ktorí chceme diskutovať ideme inou cestou. Ešte raz sa chcem vyjadriť k toľko opakovanému súbehu, pretože opäť tu bol spomenutý, ale ja chápem, že ten pozmeňujúci návrh uvidíte na tom výbore. Ale chcem teda aj pani poslankyni Turčanovej odpovedať, že limit 80 hodín sa ruší tiež, čo sa týka ambulantu. To je súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, asi som to nepovedal. A opäť len zopakujem, že v prípade, že bude len opatrovateľ sám a bude tam myslím domácnosť s príjmom do trojnásobku životného minima, tak je to dohodnuté, lebo ťažko robiť teraz testovanie príjmu pre opatrovateľa, pretože opatrovateľom môže aj úplne iná osoba, nemusí byť len z domácnosti, tak preto je tam nejaký testovací príjem. To sú presne tie prípady, kde človek je len sám s týmto človekom, nemôže sa ani reálne zamestnať, respektíve iba za veľmi nízky príjem, tak v takomto prípade umiestnenie do ambulantu, už neobmedzené, teda časového, doplatíme presne do výšky súčasného príspevku na ambulant. Takže nikto nepríde o žiadne euro a vyriešime tým aj tých 2 800 rodín, kde vzniklo také posledné citlivé miesto, aj keď musíte uznať, že to je nová zmena prístupu. My sme jednoducho chceli, aby sa traja, a chceme, aby traja opatrovatelia mohli byť na tom príspevku, v takom prípade môžu pracovať, riadne pracovať, lebo sa im netestuje, jednoducho netestuje príjem. A tým pádom by mohol celý ten príspevok byť aj použitý, to bola otázka pani Petrík, už tu nie je a odpovedám, ale už som jej to odpovedal počas rozpravy, sa môže celý použiť na formálnu starostlivosť. Čiže človek môže pracovať a ten príspevok môže použiť celý, aj 1 200 eur na normálnu starostlivosť, čo je fakt dosť peňazí, ale uznávame, že to je možné len v prípade, keď sa môžu pri tej osobe striedať aj ďalší dvaja. A keď sa nemôžu, tak v princípe ponecháme ako keby súčasné podmienky a bude štát dofinancovať to miesto v tom ambulante a nebudú ani obmedzené tie hodiny. Toto vyriešime. Preto som povedal Platforma rodín víta, aj pre pani Škopovú, Platforma rodín víta túto zmenu. A to ste fakt nemuseli ešte vedieť. A predbežne nám aj Katolícka charita napísala, že pokiaľ to uvidí v paragrafovom znení, tak to bude v poriadku, ale uvidíme. Pretože už raz sme mali dohodu s Katolíckou charitou, ale potom to padlo. Dôležitý je výsledok. Pani poslankyňa Turčanová, stále hovoríte, že v roku 2021 bol teda Plán obnovy schválený a že tá bývalá vláda, trochu ju obhajujete, mala určitú postupnosť krokov. To je síce pravda, ale bývalá vláda si to do tejto reformy dala, a ja to aj teda priznávam, že dobre, že sme tú reformu financovania sociálnych služieb dali ako Slovensko do tej reformy, ale presne si to tá vláda bývalá zjednodušila. Začala tú reformu, respektíve ten Plán obnovy plniť z toho najjednoduchšieho, hej, s tou inšpekciou. Lebo inšpekciu zriadite, vytvoríte nejaké priestory, nakúpite budovy a tie ťažké reformy reformu posudkovej činnosti a reformu financovania sociálnych služieb nechala na nás. Čiže preto, preto, keď sa bavíme, že napríklad pri tom, mi tu aj ste vytkli, že to financovanie je alebo to prefinancovanie pri odstránení diskriminácie rodičov, že sa ako prenáša na tú ďalšiu vládu. No tak, skôr sa naozaj nedalo. Ale k tomu sa už vracať nedá, nechcem. Čiže pred, no ideme ďalej. Vy ste otvorila aj tému, že teraz už nebude možnosť získať na mesiac po smrti odkázanej osoby ešte príspevok. No, bude, len aby som vám to vysvetlil. V súčasnosti dostáva peniaze opatrovateľ a preto je možné, aby ten opatrovateľ ešte dostal mesiac po smrti danej osoby odkázanej ten príspevok. Ale teraz bude ten príspevok dostávať odkázaná osoba, čiže keď osoba zomrie, tak jej už nemôžete ten príspevok mesiac po smrti dať. Ale je to vyriešené v zákone, aj to bolo odstránené v rámci pripomienok tak, že dostane presne vo výške príspevku dotáciu ešte aj mesiac po smrti odkázanej osoby tá osoba, ktorá sa oňho starala alebo tá domácnosť, hej. Nemôže dostať odkázaná osoba. Áno, áno, je to, tam je dotačný systém, na to je tá dotácia, aj keď vy hovoríte často, že nesystémové a tak ďalej, ale nijak ináč sa to nedalo vyriešiť, keďže príspevok dostáva odkázaná osoba. Ak raz zomrie, no tak na mŕtvu osobu asi nemôžete ten príspevok poslať. Ale vyriešime to tak, že tej domácnosti príde vo výške tohto príspevku ešte mesiac po smrti toho človeka ten príspevok. Takže to sme teda vyriešili. Hovoríte, a už je to pomerne nekorektné, tak preto to chcem uviesť na pravú mieru, že sedemsto pripomienok prišlo k tomuto zákonu po tom, po všetkých tých okrúhlych stoloch. Ale, pani poslankyňa, ak ste to naozaj čítali, namiesto toho románu o ktorom ste hovorili, tak viete, že tam bolo veľa duplicitných, triplicitných tých pripomienok, napríklad SK8, každý, sedí tu pán Baška, trenčiansky, každá VÚC-ka dala tú istú pripomienku, čiže nebolo ich sedemsto, dokonca ani tých zásadných nebolo toľko tých 160. Ale dôležité je, že sme odstránili všetky, všetky. Ak teda Katolícka charita napíše, teda KBS, že súhlasí, tak už nebude žiadna pripomienka. A to je dôležité, hej. Takže, aby sme korektne používali tie termíny. Ošetrovateľstvo, som rád, že ste otvorili tú tému aj vy, aj pán Stachura a veľmi korektne a vecne, len nie úplne som porozumel, že či KDH teda súhlasí alebo nesúhlasí s vytváraním teda nových pozícií, pretože vy skôr áno. Pán Stachura hovoril, že nevie, či je to úplne vhodný systém. Áno, obaja uznávate, že je potrebné posilniť ošetrovateľstvo v sociálnych službách, aby tam boli ľudia, ktorí dokážu reálne vykonávať čo najviac zdravotných úkonov, aby sme odbremenili zdravotníctvo, áno? No a ten pracovník dlhodobej starostlivosti to nám vzišlo z praxe, zdola to chceli tieto opatrovateľky a vôbec pracovníci sociálnych služieb, aby aj opatrovateľky mali možnosť nejakého kariérneho rast, pretože opatrovateľka už v súčasnosti môže vykonať šesť zdravotných úkonov hradených poisťovňou, aspoň by mali byť hradené, vieme dobre ako to je, ale pracovník dlhodobej starostlivosti bude môcť vykonať 36 alebo 37 zdravotných úkonov. Bude to proste vyššia kategória na úrovni teda sanitára, platovo na úrovni sanitára v nemocniciach. To bola požiadavka z toho sektoru. A naozaj sa to snažíme takto ošetriť, aby som aj pánovi Stachurovi, ktorý musel odísť, podával mi ruku, že naozaj sa mu to celé páči, vidí tam veľa pozitívnych vecí, odpovedal, že ako sme prišli na to, že koľko ľudí potrebuje to ošetrovanie, tie skutočné ošetrovateľské úkony. No tak tu existuje určitá minimálna sieť od roku 2018, ktorá bola určená a na tú indikáciu na tie ošetrovateľské úkony robí lekár. Lekár povie, či tá osoba potrebuje ošetrovateľské úkony alebo nie. Takže z toho sa tie dáta nazbierali. A len pre vašu informáciu, my potrebujeme pre 23 tisíc ľudí v súčasnosti podľa našich dát ošetrovateľské úkony, ale poisťovne preplácajú len pre desaťtisíc miest, pre desaťtisíc ľudí. Čiže toto je takzvaná minimálna sieť a do zákona sme dali, že tá minimálna sieť sa musí naozaj zvyšovať každý rok minimálne o dvesto týchto miest, aby sme čo najviac peňazí liali do zariadení sociálnych služieb, respektíve do sociálnych služieb práve na to, aby sme mali čo najviac ľudí s ošetrovateľskými úkonmi. Mimochodom, sektor ošetrovania v oblasti sociálnych služieb je tak spokojný s tou reformou, že vidí tam tieto zásadné zmeny, že som dostal ocenenie "Vďačná sestra" od ošetrovateľského sektora. Aj som pri preberaní tej ceny povedal, že dobre je mať pri sebe vďačnú sestru, keď sa niečo stane, ako nahnevanú sestru. Takže každý z nás raz bude potrebovať tú sestru a je lepšie vďačná sestra ako nahnevaná, zvlášť, keď ide o politika. Čiže naozaj, ošetrovateľská sekcia, ktorá má veľmi silné zastúpenie v podobe pani Fabiánovej, tak ocenila tieto zmeny a pevne verím, že to bude aj v poriadku. Pán Stachura len povedal, že uvidí, či sa to bude fungovať, či to má ísť týmto spôsobom, či vytváraním týchto pozícií alebo nie. Ale hovorím, to prišlo z praxe, toto oceňujú, toto oceňujú naozaj aj Komora opatrovateliek, aj hovorím Sekcia ošetrovateľstva v zariadeniach sociálnych služieb. No a to je asi aj tak všetko. Pevne verím, že som zodpovedal. A veď bude ešte druhé čítanie. Ďakujem veľmi pekne. [18:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje druhé čítanie, ktoré bolo prerušené, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1023, spoločná správa výborov má tlač 1023a. Teraz poprosím pána ministra Kamenického, aby sa ujal slova, pardon, my už sme v rámci ústnej rozpravy, takže ako som povedal, tá bola prerušená a nasleduje vystúpenie pána poslanca Svobodu. Nech sa páči, máte slovo. [18:44] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som rád predložil pozmeňujúci návrh, ktorý najskôr odôvodním. Cieľom je zníženie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku poskytovanému integračnému podniku na mzdové náklady s cieľom stabilizovať mechanizmus poskytovania vyrovnávacích príspevkoch, ako jedného z nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Súčasný systém nie je dlhodobo finančne udržateľný, keďže jeho výdavky rastú rýchlejším tempom ako disponibilné zdroje určené na podporu zamestnávania znevýhodnených osôb. Účelom je zabezpečiť, aby finančná podpora znižovala riziko závislosti registrovaných sociálnych podnikov od finančnej podpory a motivovala integračné podniky k postupnému prechodu na udržateľné ekonomické modely. Takto nastavený model prispeje k dlhodobej stabilite systému finančnej podpory integračných podnikov a umožní štátu zachovať podporu znevýhodneným skupinám pri súčasnom dodržaní zásad rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti verejných financií. Teraz by som rád predniesol pozmeňujúci návrh...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím technikov zastaviť čas. Nech sa páči, pán poslanec. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Svobodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 94/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., ... ===== [18:59] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave ... o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 94/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 376/2024 Z. z. a zákona č. 25/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 19b ods. 2 písm. a) sa slová "vo výške 50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom" nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”. 2. V § 19b ods. 2 písm. b) prvom bode sa slová „vo výške 75 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”. 3. V § 19b ods. 2 písm. b) druhom bode sa slová „vo výške 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”. 4. V § 19b ods. 2 písm. c) sa slová „vo výške 25 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však 55 % z minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”. 5. V § 19b odsek 3 znie: " bod (3) Maximálna výška vyrovnávacieho príspevku podľa odseku 2 zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálna výška vyrovnávacieho príspevku sa pomerne kráti.” 6. V § 19b ods. 5 sa slová "50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však 55 % z minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý” 7. Za § 36 sa vkladá 37, ktorý vrátane nadpisu znie: § 37 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026 (1) Pri poskytovaní vyrovnávacieho príspevku na základe dohody o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku podľa 19b v znení účinnom do 31. decembra 2025 sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025. (2) Úrad práce vybaví žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa 19b za obdobie do 31. decembra 2025, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2025, podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025. (3) Úrad práce vybaví žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa 19b za obdobie po 31. decembri 2025 podanú pred 1. januárom 2026 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026. Nasledujúce články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona. Nový čl. V nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona. Pán predsedajúci, skončil som a zároveň odporúčam toto na osobitné hlasovanie. [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí, pardon, na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Dostál, nech sa páči. [18:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Svoboda, prečo, prečo to robíte. Však to je prílepok, to je zjavný prílepok. Vy ste ti toho určite vedomí § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Rokujeme o návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, vy ste prilepilo k tomu nový čl. 5, ktorým sa novelizuje zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Nesúvisí to s návrhom zákona. Prečo to robíte? Upozorňujem týmto pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho, že o tomto návrhu nemožno dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4, lebo nespĺňa náležitosti podľa ods. 3 keďže ide o prílepok. A meníte tým systém, toto nie je nejaká drobná zmena ktorú opravujete, že ste na niečo zabudli pri novelizácii na minulej schôdzi. Týmto spôsobom sa dotknete fungovania sociálnych podnikov a niektoré z nich možno kľaknú kvôli tomu. To zdôvodnenie, ktoré tam dávate je nedostatočné a ak ste ho chceli predložiť, tak je tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, ktorý tu ešte ostal od predchádzajúceho bodu, tak on to mal predkladať, on sme mal prísť do parlamentu s tým návrhom, ak je to také dôležité. On to mal prísť vysvetliť. Ak je to také súrne tak mal dať návrh na skrátené legislatívne konanie, ak kvôli tomu hrozia štátu značné hospodárske škody. Ale vy už nemáte žiadne zábrany, vy pri novelizácii zákona o označeniach pôvodu výrobkov meníte zákon o cestnej premávke ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [18:59] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán predsedajúci. Musím sa rovnako pridať k svojmu predrečníkovi o tom, že meníte systém sociálnej ekonomiky totálnym prílepkom, ktorý vôbec nesúvisí s predkladaným zákonom. Ja som veľmi rada, že tu je aj pán minister Tomáš, pretože by ma naozaj zaujímalo čo mienite robiť so sociálnou ekonomikou ktorá má čoraz väčší podiel v rámci Európy, ďakujem že ma počúvate, ktorá má čoraz väčší podiel, lebo sa podieľa dokonca na inováciách, na zručnostiach. Vy ste zrušili pomoc ľuďom, ktorí nepoberajú žiaden príjem a teraz nemajú dávky. A miesto toho, aby ste podporili ich prevýchovu a na to, aby dokázali sa zamestnať. Miesto toho vy rušíte sociálne podniky práve v tých častiach Slovenska kde je to najrizikovejšie, kde títo ľudia sa nebudú mať kde zamestnať a vy kľudne proste im dáte vyššiu DPH, zoberiete im vyrovnávací príspevok a vlastne úplne likvidujete podniky ktoré sú možná jediným zamestnávateľom v malých okresoch na východe Slovenska. Tak sa ja naozaj pýtam, čo vy mienite robiť so sociálnou ekonomikou v najbližšom čase a neviem či sa spýtam správne, lebo vlastne by som sa mala pýtať ministra Kamenického, ale keďže ste tu aj vy pán minister, tak vy sa nad tým zamyslite, že či naozaj toto je spôsob akým chcete presadzovať zákony. Ako chcete pomáhať tejto krajine, že sústavne ničíte legislatívny proces a ničíte ľudí, ktorí v tejto krajine žijú a sú odkázaní na rozhodnutia tejto vlády. Ďakujem. [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Viskupič. [18:59] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Svoboda, no skutočne rokujem o zákona o dani z príjmu, hej. To že tam boli sociálne podniky, to bolo akoby v poriadku, lebo sa jednalo o DPH, hej, takže to bolo okej. Ale toto je fakt akože úplne že jasný prílepok, úplne, úplne že mimo. A už to tu bolo povedané, toto nie je nejaká malá zmena, nejaká drobnosť, niečo čo proste treba upraviť, že sa dá mávnuť rukou. Toto je podľa mňa že systémová zmena, ktorá v kombinácii so zmenami s DPH, ktorú ste tiež rubli jedným smerom a teraz ju rúbete opačne, fakt spôsobí veľké problémy sociálnym podnikom. A ďalšia vec, úplne nerozumiem, veď sedí tu minister sociálnych vecí, má tu zákon do ktorého sa to dá ďaleko že s menším, s menšou akože tou rozdielnosťou vložiť, ale proste nakoniec sa to tu nechá na pána ministra financií. Tak neviem, že či si to ministri rozdelili, že teda tie akoby že pozitívne zmeny bude v sociálnej sfére bude prezentovať minister sociálnych vecí a to také drsnejšie a problémové nechá sa na pána ministra, aj keď sa to týka sociálnych podnikov. No skutočne že vec sami ste to kritizovali keď Igor Matovič tu chodil so skrátenými, s prílepkami, s kadečím, dnes to úplne bez hanby a bez akéhokoľvek limitu proste robíte úplne že do nemlátom. A kolegovia na to upozorňujú, ktorí teda majú bližšie k tým sociálnym podnikom. Takéto zmeny proste zo dňa na deň bez debaty, bez odsúhlasenia, bez diskusie s interes, zainteresovanými, toto skutočne môže spôsobiť veľké problémy. Ja už len doplním jednu vec, aj sociálne podniky sú súčasťou ekonomiky. Ak im bude hroziť zánik to zasa len spôsobí problémy aj ekonomike, aj verejným financiám, aj zamestnanosti. Ďakujem. [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [18:59] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán kolega Svoboda, vy ste neboli včera na sociálnom výbore, ktorý bol večer o ôsmej. Keby ste tam boli, tak by ste sa dnes cítili rovnako podvedený ako ja. Na sociálnom výbore včera totiž pán predseda Richter, aj pán minister Tomáš požiadali, aby novela zákona o sociálnych službách a sociálnych podnikoch, aby mohla prejsť skráteným legislatívnym konaním. Rozprávali sme sa tam včera o tejto novele, máme k nej nejaké výhrady a dúfali sme, že aspoň nejaká debata k tomu bude. A dnes, oni to zrejme tušili už včera, dnes ste tu vlastne novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, myslím že 112/2018 vy ste to prilepili k úplne inému zákonu. Čiže pán Svoboda, vážené kolegyne, kolegovia, tu sa stalo nielen to, že to chcú dať v skrátenom konaní, tu sa stalo to, že chcú vôbec úplne obísť takmer diskusiu. Nám vlastne umožnia diskutovať k tejto veci iba v ústnej rozprave a iba chvíľku, a iba popri zákone o DPH. Vážení, oni úplne idú na drzovku, na hulváta teraz. Pán Svoboda, vy ste prečítali niečo o čom nemáte ani šajnu a podľa mňa je väčšina poslancov v tejto snemovni podvedená, lebo ani nedostane priestor reálne diskutovať ani len v skrátenom konaní o tejto veci, o takej vážne veci. My vystúpime ešte aspoň v 10-minútovej rozprave a skúsime to objasniť. Ale pán Erik Tomáš, vy ste včera na nás apelovali, že by sme boli féroví a že by sme spolu v nejakej súhre, ale vy ste teraz urobili fakt na hulváta. Ďakujem pekne. [18:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave prihlásený pán poslanec Malatinec, máte slovo. [18:59] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. V úvode mi dovoľte poďakovať pánovi ministrovi za prípravu tohto materiálu. Myslím však celé body, ktoré sú v spoločnej správe. Akurát aj my v Strane vidieka, musím napraviť pána ministra preto, že pôvodne povedal, že kolegovia z HLAS-u budú mať asi výhrady a tak to nebude HLAS alebo Strana vidieka kde ma vyrušujú dva body v tej spoločnej správe. A to je 2 a 21 o ktorých chceme vecne diskutovať, pretože vnímam tú diskusiu aj v rámci opozície aj koalície veľmi vecnú. A chcem sa poďakovať všetkým kolegom. Vidíme tu a priznávam, to čo povedal pán minister, a pomenoval to správne, že v sociálnych podnikoch je množstvo problémov. Niektorí tento systém zneužívajú, zapájajú sa do obchodných verejných súťaží, predávajú zákazky a množstvo iných podozrení, ktoré treba dokázať a vysvetliť. A chýba mi k tomu taká podrobnejšia analýza. Čiže vidím tu komerčné subjekty a verzus verejnoprospešné, ktoré sú v samosprávach, ktoré evidujem ako sociálno-verejnoprospešné účely, či už odpadové hospodárstva, údržba priestorov, sociálne služby pre obyvateľstvo a tak ďalej. Vnímam tu aj diskusiu alebo podnety aj zo strany ZMOS-u, ktoré ešte dnes vydali asi, videli že rokujeme o tomto bode, tlačovú správu pre TASR aj SITA. A tak isto tu vnímam aj ohrozenie rozpočtov pre ich rozpočty pre budúci rok, pretože mi tu chýba prechodné obdobie vo vzťahu, keď už vysúťažili tieto sociálne podniky nejaké súťaže, tak sa tam dostali do rozporu, pretože ten rozdiel 14 % im nikto nevie nijakým ===== [19:14] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave ...ohrozenie rozpočtov pre ich rozpočty pre budúci rok, pretože mi tu chýba prechodné obdobie vo vzťahu, keď už vysúťažili tieto sociálne podniky nejaké súťaže, tak sa tam dostali do rozporu, pretože ten rozdiel 14 % im nikto nevie nijakým spôsobom, ako to vykryjú. Takisto tu vnímam, že sociálne podniky vytláčajú firmy z trhu. Áno, ak niekto sociálne podniky využíva na predaj zákazok, tak tomu zamedzme. Akurát vnímam v tej spoločnosti aj tu v parlamente, že my pomenúvame problematiku sociálnych podnikov, sme zadefinovali nejaký problém, ale na tej úsečke riešenia tých problémov sme prišli a preskočili sme celú tú úsečku a dali sme z 5 % na 19, ale nikto tu nehovorí o tom, že otvorme trebárs zákon o verejnom obstarávaní, zadefinujme to spoločne. A chcem ťa, pán minister, aj ja požiadať ako z koaličných partnerov aby sme získali čas a ešte nedali hlasovať o tomto programe, o tomto bode programu a presunuli si, pretože vieme ešte vylepšiť tento zákon a na to sme tu, myslím si, že všetci chceme, aby sme pomohli. Pretože evidujem to, že sociálne podniky zamestnávajú aj znevýhodnené skupiny obyvateľstva, ktorým by sme mali pomôcť. A skúsme sa baviť aj na európskej úrovni, ako je to v iných krajinách, ako riešia sociálnu ekonomiku a sociálne podniky. Pretože ak to máme zladiť s európskou legislatívou, tak oddeľme alebo aspoň sa pokúsme, aby sme mali dostatočné argumenty, rozdeliť komerčné subjekty od samospráv. Lebo máme 600 sociálnych podnikov, z toho je 160 samospráv, tak pomôžme aspoň tým obciam a mestám, pretože ja ich považujem za partnerov, s ktorými by sme mali diskutovať v rámci celého parlamentu. Takže ja by som chcel tou cestou pri mojom vystúpení požiadať aj spravodajcu, aby žiadam vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 2 a 21, o ktorých žiadam hlasovať spoločne. A verím, že ešte sa vytvorí priestor na to, aby sme diskutovali aj s partnermi zo ZMOS-u a prišli veci na koreň, pretože táto téma, priznávam, si to zaslúži a mali by sme k tomu pristúpiť vecne. Ďakujem veľmi pekne. [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Začína pán poslanec Horecký. [19:14] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Malatinec, ďakujem za vaše vystúpenie, to je jeden zo vzácnych úkazov, kedy poslanec z koalície dokáže vecne dá sa povedať protiargumentovať voči predkladateľovi, v tomto prípade prílepku ku vládnemu návrhu zákona. Súhlasím s vami v tom, že tento zákon by bol by spôsobil veľké škody, keby bol takto prijatý s účinnosťou od 1.1. 2026. Mnohé obce, ktorí sú zriaďovateľmi sociálnych podnikov, ktorí už majú rozbehnuté projekty, vysúťažené verejné obstarávanie a robia s kalkuláciou 5 % DPH a vy chcete ju zdvihnúť na 23 %. Nemusia mať pri väčších zákazkách, osobitne z eurofondov, dostatok vlastných prostriedkov na to, aby mohli pokračovať v nových podmienkach, ktoré im meníte za chodu. Toto ohrozuje nie len samotné obce a mestá, ohrozuje to nie len sociálne podniky ako také, ale i ľudí, ktorých zamestnajú tieto sociálne podniky. A my nepotrebujeme rozširovať rady nezamestnaných. Ďalej sa mi nepáči, keď v tomto návrhu zákona sa znovu postupuje plošne, ako to veľakrát robíte v tejto koalícii. Jednoducho, namiesto toho, aby ste zamerali svoju pozornosť a zmeny a kontrolné mechanizmy, ktoré existujú na tých, o ktorých hovoríte, že zneužívajú sociálne podniky na neférovú súťaž, tak namiesto toho zase prichádza plošný návrh, plošná zmena a tá poškodí Slovensko a práve tých najzraniteľnejších. Prosím vás, poďme to urobiť lepšie a odložte to. Ďakujem. [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [19:14] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja musím oceniť váš pragmatický prístup a volanie po analýze toho stavu, aký teraz je. Pretože je jasné, že sociálne podniky majú problémy, že sú sociálne podniky, ktoré zneužívajú systém, ktoré kazia hospodársku súťaž. Ale na druhej strane tu máme množstvo sociálnych podnikov, kde sú zamestnaní ľudia, ktorí sú odkázaní na túto prácu, ktorým toto zamestnanie umožňuje sa vôbec ďalej zamestnať a uplatniť na trhu práce. A toto by sme mali práve oddeliť. Práve tomu by sme sa mali tuná v parlamente venovať o tomto diskutovať, ako to urobiť, aby sociálne podniky plnili svoj účel a nielen na tom zarábali vyvolené osoby. A som veľmi rada. že práve vy prinášate tuná do parlamentu volanie po tom, aby sa to odložilo a aby sa o tom diskutovalo, aby sa urobila riadna analýza a z tejto analýzy sa vyvodili dôsledky a zároveň sa urobil dobrý zákon. Ďakujem. [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [19:14] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Malatinec, no tak máme tu zaujímavú situáciu, keď trojica poslancov strany Vidieka má problém s časťou návrhu, na ktorom sa dohodla vládna koalícia. A teda neviem, či máte problém aj s tým znížením vyrovnávacieho príspevku, ktorý navrhol pán poslanec Svoboda, tým prílepkom alebo sa teda tie vaše výhrady týkajú iba zvýšenia DPH pre sociálne podniky. To by ma teda tiež zaujímalo. Ale hlavne ma zaujímalo, ako sa zachováte, lebo teraz vy v tejto chvíli disponujete blokačnou menšinou. Koalícia má 79 poslancov, ale keďže sa doteraz nehlasovalo o dovolaní pána poslanca Ferenčáka, tak má iba 78. Vy ste traja poslanci. Takže bez vás má koalícia 75, nie je uznášaniaschopná, nemôže nič schváliť. Takže som veľmi zvedavý, že či toto svoje postavenie využijete, keď napr. opozícia povie, že sa nebude zúčastňovať na tom hlasovaní a vy budete tí, ktorí rozhodnú o tom, že či sa ten návrh schváli aj napriek vášmu nesúhlasu v takej podobe, s ktorou nesúhlasíte, alebo ten zákon zablokujete, alebo si teda vynútite zmeny. Ja tu len vopred upozorňujem, že ten postup, ktorý zvolil Andrej Danko a jeho Slovenská národná strana, keď hlasovali proti, teda zhodou okolností vtedy vášmu návrhu, ktorý sa týkal hazardu a tým vlastne zdvihli kvórum, keď tu nebol nikto z opozície v sále a umožnili schválenie toho zákona o hazarde, tak som teda veľmi zvedavý, že či sa poučíte z jeho chyby, alebo tu chybu zopakujete a takisto zdvihnete kvórum a dáte najavo nesúhlas a umožníte tým schváliť návrh, s ktorým nesúhlasíte. [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho No návod sme dostali. Reagovať bude pán poslanec Malatinec. [19:14] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne aj za politické školenie, pán Dostál. Ale v každom prípade chcem oceniť to, čo povedal pán minister, že poukázal na to a pomenoval to presne, že ten systém je zneužívaný. A za to som aj naklonený k diskusii s ním, že verím, že vytvorí ten priestor, aby sme doladili ten zákon. Ja s ostatnými ustanoveniami tej spoločnej správy nemám absolútne problém. Ja len chcem, aby sme dali na pravú mieru, pretože tam vidím hrozby hlavne toho prekleňovacieho obdobia, vidím tam aby sme prehodnotili a hľadali možné riešenia, prepojenia s tou legislatívou, alebo s praxou vo svete, aby sme vylepšili ten zákon a to je môj cieľ. Takže môžem vás ubezpečiť, pán kolega Dostál, že stále som podporovateľom vládnej koalície, aj budem a chcem poďakovať aj za tento priestor, pretože verím, že sa vytvorí a že to doladíme tak, aby to bolo správne, aby sa tie sociálne podniky zdokonalili, aby sme ich neutopili. [19:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v poradí mal byť vystúpenie pána poslanca Jakaba. Konštatujem, že nie je v sále, takže poradie mu prepadá. Pán poslanec Šmilňák je prítomný, nech sa páči. [19:14] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, pán minister Kamenický aj pán minister Tomáš, je veľmi vzácne, že k legislatívnym zámerom, ktoré máte, môžme takto diskutovať a snáď aspoň chvíľku budete počúvať aj vy niektoré z výhrad. Ja sa budem snažiť byť vecný. Tak po prvé, pán minister Kamenický, v rámci vašej konsolidácie sa zmenili sadzby DPH. Ešte takto pred rokom platili dépéhačka v súvislosti so sociálnymi podnikmi a s nesociálnymi podnikmi alebo riadnymi podnikateľmi, ktorí sa z času na čas stretli v súťaži, tak jedny mali dépéhačku 10 % a druhí mali dépéhačku 20 %. Napríklad pri výstavbe nejakého bytového domu, tak na konci sa sociálny podnikom podnikom prirátala dépéhačka 10 % a riadnemu podnikateľovi 20 %. Aj keď povedzme, že použili tie isté subdodávky a vlastne sa postavila tá istá stavby za tie isté peniaze. Ten rozdiel bol 10 %-ný. Pán minister Kamenický, to vy ste zmenili sadzby DPH tak, že pre sociálne podniky ste dali dépéhačku na 5 % a ostatným podnikateľom na 23. Čiže tie nožnice 10 %-né sa roztiahli na 18 %. A vlastne toto bol dôvod, prečo sa zvýšil záujem a slintanie špekulatívnych podnikateľov, ktorí si všimli ten veľký rozdiel a zakladali sociálne podniky s tým účelom, že postavíme niečo, využijeme ten inštitút registrovaného sociálneho podniku, priráta sa tam len 5 %-ná dépéhačka a budeme oveľa lepší v súťaži, lebo máme 18 %-ný rozdiel v DPH. A takto vznikli špekulatívne sociálne podniky, ktorých zámerom bolo obabrať systém a obohatiť sa takýmto spôsobom. To je prvá vec. Druhá vec, ktorú treba povedať, pán minister Kamenický, že je viacej, alebo môžme rozlíšiť také dve základné skupiny registrovaných sociálnych podnikov. Tie ktoré zriadili mestá a obce a tie zvyčajne 100 % zisku reinvestujú naspäť do toho sociálneho podniku, aby dosiahli ten cieľ začleňovať do pracovného trhu ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom znevýhodnení. A potom sú tu súkromné sociálne podniky, ktoré môžu až do výšky 50 % zisku, použiť inak. Čiže ako keby sme mohli rozlíšiť dve kategórie takýchto podnikov. Na základe vašich pravidiel, ktoré prišli 1.1. 2025, ale sociálne podniky sa zariadili tak, že sa pripravili na 5 %-nú dépéhačku. Mnohé sa prihlásili do súťaží s takýmto nápočtom, s takouto kalkuláciou a začali stavať, budovať, produkovať nejaké dielo a od 1.1. 2026 im nabehne, čuduj sa svete, nie 5 %-ná, ani nie 10 %-ná, ktorú mali, ale až 19 %-ná dépéhačka. Dozvedia sa to 3. alebo 4. decembra, tri a pol týždňa pred tým, ako sa to vlastne udeje. A oni na to vôbec nie sú pripravení. A pozor, pán minister Kamenický, tie sociálne podniky mali pred necelým rokom iba 10 %-nú dépéhačku, na rok ste im dali 5 a teraz bum 19. Mnohé z nich to zruinuje. Predovšetkým tie, ktoré sú zriadené mestami a menšími obcami hlavne, pretože obce, ktoré si u nich objednali výstavbu tohto, povedzme, bytového domu, buď to postihne ten sociálny podnik, ktorý je zriadený obcou alebo túto obec. A pri miliónovej bytovke tam bude rozdiel 180-tis. Pre menšiu obec tých 180-tis. je likvidačná záležitosť, pán minister. A kde udelali tí odborníci z NDR chybu? No, pán minister Kamenický, vy ste zmenili sadzby DPH, teraz sa vám rozmohla korupcia, tak aby ste zastavili korupciu, tak potopíte sociálne podniky. A preto je na mieste, vás vyzývam, pán minister, aby ste urobili také opatrenie, aby to tie sociálne podniky, ktoré povedzme začali stavať s predpokladom 5 %-nej dépéhačky, aby to zvládli. To znamená, nejaké prechodné ustanovenie, v prípade dépéhačky sa to dokonca nedá, to znamená, že my v KDH prídeme s pozmeňovacím návrhom, aby ste aspoň o jeden rok v tomto prípade odložili účinnosť. Lebo to ohrozí stovky, možno že nie stovky, ale tých mestami a obcami zriadených sociálnych podnikov je tuším okolo 170. Takže je to pomerne veľké číslo a týka sa to tisíciek ľudí a je to vašou chybou. A teraz za tú chybu majú zaplatiť tie sociálne podniky. A tá druhá vec, pán kolega Svoboda a pán minister Erik Tomáš, včera sme mali sociálny výbor. A tam Erik Tomáš, ja vás mám za pracanta, za človeka, ktorý sa snaží v tej sociálnej oblasti pracovať vecne, odborne, dlhodobo a tak ďalej, včera ste predstavili tri žiadosti na skrátené legislatívne konanie. Jedna z nich bola aj táto. A dnes sa dozvieme, že ani to skrátené legislatívne konanie ===== [19:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave ....a tam Erik Tomáš. Ja vás mám za pracanta, za človeka, ktorý sa snaží v tej sociálnej oblasti pracovať vecne, odborne, dlhodobo a tak ďalej. Včera ste predstavili tri žiadosti na skrátené legislatívne konanie. Jedna z nich bola aj táto a dnes sa dozvieme, že ani to skrátené legislatívne konanie nebude, že to bum prilepíte na iný zákon a schváli sa to s sakom prask veľmi rýchlo. Problém s vyrovnávacími, s vyrovnávacími príspevkami, tým vyrovnávacím príspevkom tu v tejto sále rozumie len, len toľko ľudí, koľko sa zmestí na dve ruky, ale tie vyrovnávacie príspevky v zásade slúžia na to, aby ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom obmedzení, ohrození, znevýhodnení, aby boli schopní pracovať a dostať nejakú mzdu, aby to bolo konkurencieschopné, aby sa to nezrútilo. Toto dotuje štát a teraz otázka je, lebo tie vyrovnávacie príspevky sú, majú viaceré, sú tzv. umiestňovací vyrovnávací príspevok, potom vyrovnávací príspevok na mzdu a potom je vyrovnávací príspevok aj na to, že keď máte, povedzme, vozíčkara, tak viete za tie peniaze, to už je tretí balík, upraviť prostredie, ale teraz sa bavíme o vyrovnávacom príspevku na mzdy. Ten vyrovnávací príspevok na mzdy bol viazaný na priemernú mzdu, nielen na priemernú mzdu, ale na cenu práce priemernej mzdy. Na cenu práce, to znamená plus odvody, čiže, ten vyrovnávací príspevok mohol byť niečo nad 2000 eur a teraz z toho tí, ktorí boli na úrade práce, mohli dostať mesačne 50%, tí, čo boli zdravotne znevýhodnení s papierom 75%, tí, čo boli zdravotne znevýhodnení z iných dôvodov 60% a tí, čo boli ohrození, napríklad tí, čo prišli z výkonu trestu alebo majú, sú sociálne vylúčení, ale sú schopní pracovať, tak tí 25% a tí u zdravotne znevýhodnených nie je predpoklad, že oni sa, že oni budú o mesiac alebo o rok lepšie pracovať. Oni majú taký zdravotný postih, že to nedokážu. Naopak u tých, ktorí prídu z úradu práce alebo z výkonu trestu alebo z detského domova, tam je predpoklad, že sa za dva roky naučia a tí zdravotne znevýhodnení, tí nie a teraz predstavte si, že oni majú, že má podnik zamestnáva 100 takýchto ľudí, vozíčkarov alebo zdravotne znevýhodnených a má pripravený výrobný program, objednaný, dohodnutý, zazmluvnený na rok, na dva, na tri a predpokladal, že dostane na každého zo svojich zamestnancov 75% z 2000, to je 1500 zhruba, hej? Teraz to limitujete, nie priemernou mzdou a nie cenou práce za priemernú mzdu, ale iba výškou minimálnej mzdy, čiže 915 eur. Idete, skočíte z 1500 na 915, o 600 eur mínus, ale oni sa to dozvedia tri týždne pred koncom roka. Veď to tie, veď to tie podniky, ktoré reálne zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením úplne odpíše. Rozumiem pán minister, vašim argumentom, neviem, či tu je ešte pán minister práce sociálnych vecí a rodiny, že nemáme toľko peňazí, že nemôžme donekonečna štedro platiť príspevky, že treba nájsť nejaký kľúč na obmedzenie, ale takto drasticky za tri týždne zase odpálite niekoľko desiatok dobrých podnikov, ktoré dobre pracujú a zase vás vyzývam, vy musíte citlivý model zaviesť a nájsť taký kľúč, aby tieto podniky neľakli. Hlavne, čo sa týka zdravotne znevýhodnených a spôsob, ako akým ste to tu doručili a ako krátko sa o tom budeme baviť a ako, ako málo argumentov zaznie a ako nás veľmi krasomluvou odpinkáte, to je proste, to je proste nehoráznosť pán minister a fakt vás mám za seriózneho človeka, veľmi rád si s vami sadnem na kávu. V mnohom sa nechám poučiť, nerozumiem tak sociálnym veciam ako vy zďaleka a roky mi bude trvať, aby som sa dostal tam, kde vy, ale žiadam vás, aby ste ako sociálny demokrat v tomto prípade boli citlivejší a minimálne našli nejaký prechodný model spôsob riešenia tak, aby neboli sociálne podniky ohrozené a hlavne také, ktoré zamestnávajú ľudí, ktorí si nikdy nebudú vedieť pomôcť. Ďakujem pekne za pozornosť. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, dobre počítam, štyri faktické poznámky, začína pán poslanec Ledecký. [19:29] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, že dovysvetľuješ všetkým, že tie príspevky, ktoré dostávame, že to nie je príspevok, ktorý dostáva sociálny podnik a on ho vyrobí alebo vie urobiť z toho výplatu, ale že tam musí dať aj svoj podiel práce a svoj podiel zisku, ale chcem ťa doplniť, že si pekne vysvetlil, že problém s DPH bol v tom, že ministerstvo ju znížilo z 10 % na 5 % a tie nožnice sa rozšírili, ale veľmi dôležité, veľmi dôležité ešte jedna vec tam bola a ja si myslím, že toto bol ešte väčší dôvod na využívanie tej DPH-čky, že sociálne podniky mohli dodávať len fyzickým osobám, sociálnym podnikom a subjektom verejnej správy. Ešte raz, fyzickým osobám, sociálnym podnikom a subjektom verejnej správy. Proste nikto s tou DPH-čkou nevedel z tých troch subjektov špekulovať a keď sa toto zrušilo a zvýšila sa tá DPH alebo ten rozdiel DPH sa zvýšil, to bol presne ten model pre tých, ktorí sa v tom vyznajú a nie tie sociálne podniky zneužívajú tú DPH, ale tí, tí, ktorí, ktorí vlastne sú v tom druhom kroku v tom reťazci, že berú od tých sociálnych podnikov tie subdodávky, lebo ten sociálny podnik, on nevie vystaviť nejakú budovu, keď doteraz žiadnu bodu nestaval. On len vyhrá tú súťaž a posunie ju a posunie ju ďalej a presne tak ako Malatinec hovoril, my na tej úsečke, na tej úsečke, sme urobili jednu dieru na konci s bagrom, že sme zrušili to DPH a tam je toľko možností, ktoré sme nejakým spôsobom nevyužili, lebo jednoducho toto je najjednoduchšie, toto urobme a však sociálne podniky majú dosť bodka. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí, pani poslankyňa Turčanová. [19:29] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán poslanec Martin Šmilňák za tvoj odborný a emotívny príspevok. Naznačil si síce, že nemáš toľko skúseností ako pán minister, ale myslím si, že tému sociálnych podnikov si uchopil dobre a ja som tiež bola v šoku, keď som si myslela a z kancelárie pozerala plénum, že sa rokuje o parlamentnej tlači 1023, ktorým je zmena zákona o DPH. To, že tu použije vládna koalícia bieleho koňa, dovolím si povedať, pána Slobodu, ktorý predloží pozmeňujúci návrh, ktorým je celý zákon, ktorý mal ísť v skrátenom legislatívnom konaní o sociálnych podnikoch, je do neba volajúce. Naozaj do neba volajúce. Ďakujem. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Dostál. [19:29] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šmilňák, ďakujem za vysvetlenie, ja konečne teraz som tomu porozumel. Vláda dala do parlamentu návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ale bojí sa, že ani tým skráteným legislatívnym konaním by to neprešlo tak, aby to mohlo nadobudnúť účinnosť od začiatku školského, kalendárneho roka, tak to podstatné opatrenie, ktoré je tam obsiahnuté, stanovanie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku dáva teraz samostatne prílepkom k absolútne nesúvisiacemu zákonu o dani z pridanej hodnoty. K tomu by som mal teda dve poznámky. Prvá poznámka je, že vlastne pán minister Erik Tomáš tu doplatil na svojho straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka, ktorého pomsta Úradu na ochranu oznamovateľov je pre neho a pre celú vládnu koalíciu prioritou a keďže opozícia sa nevzdala bez boja a obsiahlo sa zapojila do rozpravy, tak sa to natiahlo všetko tak, že teraz hrozí dokonca, že aj návrh, ktorý dala vláda ako návrh na skrátené legislatívne konanie vôbec nebude prerokovaný na tejto schôdzi. Tak to teda by som sa poďakoval svojmu straníckemu šéfovi na vašom mieste, pán minister, že teda dôležitejšia je pomsta predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov ako zmeny v sociálnych zákonoch a druhá vec, to stanovenie maximálnej výšky vyrovnávacieho príspevku je tam uvedené v návrhu na skrátené legislatívne konanie ako dôvod, prečo sa má, má dôjsť k skrátenému legislatívnemu konaniu. Keď to bude schválené ako prílepok tu, tak potom odpadne akýkoľvek dôvod na to, aby ten zákon ako celok išiel...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Viskupič. [19:29] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán kolega Šmilňák, ďakujem za tvoje vystúpenie. No, zasa sa v podstate len ukazuje, že ten spôsob riadenia krajiny, že bez úvahy a hneď, proste, že to celé má následky. Ja teda, ja som to aj dnes povedal, ja som presvedčený, že teda malo by to byť skôr 19 ako päť, keď sa vrátim k tej DPH-čke, lebo proste, lebo aj to je nejaká proste konkurencieschopnosť ekonomiky, ale presne, keď sa v jednom momente sa ide toto meniť, áno, boli zvyknutí na desať, chvíľku bolo päť, teraz zrazu 19, hej? A do toho vlastne ďalšie zmeny a do toho vlastne platné, ja neviem, pár, pár dní pred koncom roka, do toho, samozrejme sú nejaké zmluvy, ktoré niekedy skutočne vedia byť aj na dva, na tri roky dopredu, proste skutočne, že nemá to tú systematickosť, nemá to ten taký nejaký zmysel, aby to niekam išlo a ono je paradox je ten, že presne takéto ad hoc zmeny na poslednú chvíľu prílepkom v ústnej rozprave druhého čítania, jednoducho vo finále, ale najmenej poškodia tomu podvodníkovi a najviac poškodia práve tomu zodpovednému, fakt fungujúcemu férovému sociálnemu podniku, no. Tak hovorím, veľmi pekne si to vyjadril. Ďakujem. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude aj pán poslanec Šmilňák. [19:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne. Pánovi Ledeckému, pán Ledecký Vlado, ďakujem ti za doplnenie. Ja, ja sa snažím to načítať a ty si doplnil to, že akým subjektom mohli sociálne podniky dodávať a že toto sa zvoľnilo a že tam nastal problém a väčší priestor na špekulácie. Kolegyňa Turčanová jasne pomenovala, ja pri všetkej úcte ku každému, ku každému poslancovi, ale keď poslanec, ktorý nemá šajnu o agende ide dávať pozmeňujúci návrh na nejaký pokyn, tak to tak to vyzerá ako biely kôň. Aj keď nerád ja takto nálepkujem ľudí, ale pomenoval si to pomerne presne. Kolega Dostál, presne tak. Obišli, obišli takým, takým špekulantským spôsobom. Ja, keď sa ma pýtajú, že ako je v Národnej rade poviem, že každý deň sa naučím niečo nové. No a teraz som sa naučil väčšiu špekuláciu. Ako sa dá ešte skrátené legislatívne konanie skrátiť? Alebo obísť, hej? Čiže, ale nerád, nerád sa učím takéto finty aj verím, že ich nebudem v budúcnosti potrebovať ani používať. Kolega Viskupič, áno. Ja viem, že si ekonóm. V zásade, ten rozdiel 19 a 23 dáva zmysel, lebo zvýhodňuje čiastočne a nie je tam tá veľká medzera. Problém je v tom, že pred rokom a mesiacom ich DPH na izolačné služby bola 10, potom klesla na 5 a oni sa potešili a zariadili a teraz im z 10 za tri týždne vybehne na 19 a toto už neunesú a hlavne vtedy, keď majú zazmluvnené veci, keď sľúbili, že dodajú nejaký tovar alebo službu a ten sa predraží a kto ten rozdiel zaplatí? Ten, ten podnik alebo tá obec, ktorá ho zriadila, veď to ich, veď to ich môže zničiť. Takže suma sumárum, počarovali ste im s DPH-čkou a teraz im beriete aj časť vyrovnávacích príspevkov, čo veľmi tie sociálne podniky môže ohroziť. Dal by som si pozor a našiel nejaký balans asi. Ďakujem pekne. [19:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho V poradí je síce pán poslanec Ledecký, ale o slovo požiadal, v súlade s § 28 člen vlády, pán minister Erik Tomáš, takže mu ho udeľujem. 20 minút, dobre? Technici. [19:29] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, ako vždy, postavím sa veci čelom a preto som tu zostal po svojich zákonoch, aby som sa vyjadril k tej téme, lebo nie je to o pánovi poslancovi, ktorý predkladá pozmeňujúci návrh. Tak, vážene kolegyne, vážení kolegovia, nalejme si čistého vína, to je niečo neuveriteľné, čo vy tu dokážete predvádzať a dovolím si povedať, že dokonca hanebné. História slovenskej politiky si toto nepamätá, najmä, čo predvádza strana SaS. Strana SaS, konkrétne tu prítomný pán Ledecký, spolu v dvojici, v dvojičke s pani Bajo Holečkovou, celú jeseň vyzývali Erika Tomáša, aby urobil poriadok v systéme sociálnych podnikov, lebo je tam obrovské množstvo podvodov, ba dokonca na hrane, na hranie trestného oznámenia začali upodozrievať mňa, alebo stranu HLAS z nejakých skrytých biznisov v oblasti sociálnych podnikov. Erik Tomáš a ministerstvo práce už malo v tom čase rozpracovaný návrh zákona, novely zákona o sociálnych podnikoch a sociálnej ekonomike, ale keďže tuto strana SaS ústami svojej poslankyne Bajo Holečkovej vyzvala Erika Tomáša, aby predložil tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak som to urobil a včera som sa na výbore, pán Šmiľňák dozvedel, že čo si to ja vlastne dovoľujem predkladať niečo také v skrátenom legislatívnom konaní, ale toto nie je všetko, dámy a páni, toto nie je všetko. 28. októbra, pretože pán Ledecký chcel chronológiu a ešte ma obviňoval včera z nejakých klamstiev vraj. 28.10., ten Erik Tomáš, po konzultácii s Alianciou pre sociálnu ekonomiku, opakujem, po konzultácii so strešnou organizáciou sociálnych podnikov, po konzultáciách s Najvyšším kontrolným úradom, predkladá novelu zákona, ktorá má riešiť systém fungovania sociálnych podnikov do medzirezortného pripomienkového konania, so všetkými zmenami, ktoré tam sú, vrátane pán Ledecký... [19:44] Erik Tomáš – Vystúpenie v rozprave sociálnych podnikov po konzultáciách s Najvyšším kontrolným úradom predkladá novelu zákona, ktorá má riešiť systém fungovania sociálnych podnikov do medzirezortného pripomienkového konania so všetkými zmenami, ktoré tam sú, vrátane pán Ledecký, zníženia vyrovnávacieho príspevku. Všetky zmeny boli predstavené na tej tlačovej besede. Prichádza, počúvajte všetci dobre, reakcia strany SaS. Reakcia strany SaS, Bajo Holečková, vítame, vítame, že minister Tomáš si ide posvietiť na sociálne podniky. Už bývalý štátny tajomník Braňo Ondruš priznal, že polovica sociálnych podnikov sú špekulanti a my mesiace voláme po tom, aby sa tieto subjekty poriadne preverili atď., atď. Minister najprv odmietal naše argumenty, dnes už hovorí našou rečou. Po tom, čo som predstavil tie systémové opatrenia, vrátanie obmedzenia vyrovnávacieho príspevku, hovorí Bajo Holečková. A pán poslanec Ledecký, ktorý ma včera obviňoval z klamstva, že vraj to nie je pravda, on poprie aj sám seba povedal: Zástupcovia rôznych relevantných organizácií už teraz upozorňujú, že posudky meškajú. Teraz minister pridáva ďalšiu povinnosť. Oni napadli totiž len jedno opatrenie, aby sme teda z tých ôsmich či desiatich napadli jedno jediné opatrenie, aby sme teda nezaťažovali administratívnou záťažou tých zdravotne postihnutých ľudí, čo som aj zo zákona hneď vyhodil, aj som to tam nedal a už to tam ani nie je, ale pán Ledecký to je zaujímavejšie uzatvára, ministerstvo začalo konať až po tlaku opozície a dnes si prisvojuje naše, opakujem naše návrhy, ale robí to spôsobom, ktorý poškodí tých najzraniteľnejších, čím pán Ledecký myslel samozrejme ten návrh o tom, že pridávame administratívnu záťaž pre ZŤP ľudí, pretože jedinou vecou, ktorú z týchto desiatich opatrení kritizovala Sas bolo to, že tým zdravotne ťažko postihnutým ľuďom pridávame povinnosť pre posúdenia na konkrétnu pracovnú činnosť. To bolo všetko. Čiže SaS vítala, dokonca povedala, že som skopíroval ich návrhy, skopíroval ich návrhy a teraz prišli na výbor, že ja som zasadil desať egyptských rán sociálnym podnikom. Takto sa robí sociálna politika. To je presne typická SaS. Keď som predstavil prácu namiesto dávok, pán Viskupič sedel so mnou priamo v štúdiu a povedal, táto iniciatíva pán minister, to ako keby ste odkopírovali z nášho programu, to je tak skvelé a o týždeň na to stál s pánom Ledeckým a pánom Gröhlingom, aké je to celé zlé, už je to mimochodom v praxi. Takže páni a dámy, tak ako som povedal včera, vyrovnávací príspevok znižujeme z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že pokiaľ ho neznížime, tak jednoducho eurofondy na tento typ príspevku po rokoch skončia v máji. Nebude už dosť peňazí na tento vyrovnávací príspevok vôbec a je to obligatórny výdavok a v takom prípade by musel minister financií hľadať ešte v budúcom roku minimálne 30 mil. eur, ale v roku 2027 už 100 mil. eur. Čiže keď vy prídete do vlády, dáte tu záväzok, že budete 100 mil. eur financovať tieto miesta sumou 1500 eur. A tá druhá, ten druhý dôvod o ktorom som včera veľmi korektne pán Šmilňák na tom výbore hovoril a vy to dobre viete a ja vás považujem za korektného poslanca bolo to, že je morálne a je správne najmä, aby upratovačky, kuchárky, všetci tí ľudia, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, dostávali len minimálnu mzdu, pritom ich miesto nie je dotované, ale my máme dotovať ľudí, ktorí by si ináč prácu hľadali veľmi ťažko sumou 1500 eur? Toto je správne podľa vás? To je tá pravicová politika, to je tá strana odborníkov? To je tá rozpočtovo zodpovedná SaS a rovnako KDH? A vy to dobre viete a vy len populisticky idete zneužívať túto situáciu a budete kričať bez ohľadu na stav verejných financií a bez ohľadu na to, či je to správne, idú brať, idú znižovať tým ľuďom. Pretože to ani to nie je pravda, pretože aj keď znížite ten strop toho príspevku od štátu, zamestnávateľ kedykoľvek môže dávať plat aký len chce tým ľuďom, aký len chce, dámy a páni. Takže ste sa zmenili na totálnych populistov. Ja vám poviem, že už ten Sulík až trochu chýba v tej politike, aj keď som s ním zásadne nesúhlasil, ale do takýchto hlúpostí populistických by nikdy strana SaS pod jeho vedením nešla. Takže preto sme navrhli tento príspevok do zákona o DPH, pretože malo sa riešiť aj DPH späť na 19 %. Celý čas pán Ledecký hovoril, že stačí v podstate len už zvýšiť z 5 na 19 % a bude to vyriešené, celý čas to hovoril, že už ani tie ostatné zmeny pán Tomáš nedávajte. Potom čo ste, nekričte na mňa, budete mať možnosť pán Ledecký. Klamali ste vy včera na výbore, včera je to nahraté na tom výbore a budem vám to neustále pripomínať. Vy ste klamár pán Ledecký, vy a to ma mrzí. Vy poviete, že ste skopírovali naše návrhy. Pritom ste ich ani len neskopírovali, vy ste neurobili ani jeden, ale dobre a potom proti vašim vlastným vraj skopírovaným návrhom protestujete. To je trápnosť, ako som povedal, to je trápnosť, politická trápnosť storočia. Ale dobre, keď chce Saska takúto politiku robiť, tak nech robí. A teraz opäť vecná rovina. Lebo ja som vecný. Tak sme predložili, keďže pán Ledecký a spol. požadovali, veď neriešme tie zmeny, odrazu už neriešme v skrátenom legislatívnom konaní. Pani Bajo Holečková ma vyzvala riešme, ale pán Ledecký a spol. neriešme, lebo potrebujeme viac času. Máš čapicu, nemáš čapicu, aj tak facka nie? Takže sme prišli dobre, keďže vyrovnávací príspevok má zmysel zmeniť tú výšku, to som vám hovoril včera k 1.1., pretože pokiaľ sa zazmluvní vyrovnávací príspevok, tak sa zazmluvňuje podľa súčasnej platnej legislatívy na celý rok. Tým pádom by sme celý rok vyplácali 1500 eur na tie miesta a v máji by bol koniec, potom by ste kričali, však nájdite v rozpočte, nie. 30 a potom 100 mil. eur. Tak je to správne? Rozpočtovo zodpovedné pravicové strany? Tak preto sme dali ten príspevok, nikto sa nikde neskrýva, vidíte som tu, do tohto zákona o DPH, lebo sme tam dávali aj zvýšenie DPH z 5 na 19, tak sme to chceli využiť a chcel som pán Ledecký teda ponúknuť, že keď tento príspevok bude takto upravený v rámci zákona DPH, áno neštandardne, ale súviselo to so sociálnymi podnikmi, druhá zmena v tomto zákone, že pokojne stiahnem návrh na skrátené konanie a o tých ďalších zmenách, o tých ďalších zmenách sa môžeme pokojne baviť počas roka, ale ak neupravíme tento vyrovnávací príspevok k 1. januáru, tak bude sa tento príspevok vyplácať celý rok stále v tejto štedrej výške a eurofondom dôjdu peniaze. Ešte som si všimol vaše video pán Ledecký, že nejakých 5,3 mil. neviem kde sa vyhadzuje, nevšímam si tie videá presne, ale či to bolo u splnomocnenca pre rómske komunity alebo dokonca u nás, tak ešte raz, zase rozpočtovo zodpovedná strana odborníkov, vy porovnávate 5,3 mil. verzus 100 mil. ročne. Úžasné. Naozaj perfektné, racionálne argumenty. Koľko? Jaj pardon 17 verzus 100 mil. Naozaj racionálna argumentácia. Fakt akože klobúk dole. Čiže ak pán Šmilňák hovoríte, že som vecný človek a rád argumentujem vecne a aj diskutujem s opozíciou, tak prosím vás, robte to isté aj vy. Taká je celá pravda. Čiže ak sa dohodneme naprieč spektrom, ak teda SaS hovorí, že treba urobiť tieto zmeny, tak ich urobme, dobre, v riadnom konaní, v riadnom procese, ale na príspevok jednoducho nie je. Jednoducho nie je. Alebo navrhnite nejakú inú úpravu. Proste nebude dosť peňazí z eurofondov na tento príspevok a potom čo bude. Zaniknú tie sociálne podniky určite, pretože štát nebude mať 100 mil. na to, aby sme dotovali miesta sumou 1500 eur namiesto povedzme minimálnej mzdy. Môžete predložiť pozmeňujúci návrh, nech sa páči. Nejaký racionálny. A potom ja tu vám sľubujem, tu vám dávam garanciu, že pokiaľ vyriešime vyrovnávací príspevok k 1. januáru, tak ideme sa baviť o tých ostatných zmenách v sociálnych podnikoch, lebo je tam kopec iných zlých zmien, v riadnom konaní. Aj keď na nič iné neprídeme, to vám hovorím, že toto je celé pripravené. Či vy súhlasíte, aby si sociálne podniky päť rokov odkladali svoj zisk v osobitnom fonde, tvárili sa, že to použijú na socializáciu a potom zanikali a nechali si celý zisk? Toto je v poriadku? Tak sú tam špekulanti alebo nie sú? Drží strana SaS tú líniu, že je tam veľa problémov a treba to vyriešiť? Navrhla strana SaS nejaké iné systémové zmeny? Nie, lebo povedala, že tie systémové zmeny, ktoré predložil Erik Tomáš víta a potom povedala, že sú zlé. Toto je politika strany SaS. Bohužiaľ. Ďakujem. [19:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Prvá pani poslankyňa Turčanová. [19:44] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, keby som bola členka alebo sympatizantka strany HLAS, tak poviem, že to čo ste predviedli je bravúrny politický kúsok, naozaj, pretože večer nás nechať rozprávať o SLK s tým, že možno sa to stihne, možno nestihne a dnes do druhého čítania zákona o DPH priplátať úplne celý zákon o sociálnych podnikoch, alebo teda gro toho zákona o sociálnych podnikoch, to naozaj politicky husársky kúsok, ale za mňa, keďže nie som sympatizantka strana HLAS, poviem obyčajný sviňárna, obyčajná sviňárna toto pán minister. A nedá mi, aby som nepovedala, že ste majster slova aj v tom, že keď vás niekto vyzýval, že riešiť sociálne podniky, keď sa to tak akože, ste tu na stranu SaS útočili, tak ja by som to povedala ináč. Vy ste začali riešiť sociálne podniky vtedy, keď sa začalo poukazovať na to, ako sociálne podniky typu a vám prečítam, možno si spomeniete na tie názvy, CHFB Life, Alavan, Spravox a ďalšie, ktoré bez verejného obstarávania získali jedna zákazku v hodnote 900 tis. po šiestich týždňoch od registrácie sociálneho podniku. Ďalšia 719 768 eur a ďalšia čuduj sa svete, ktorá dovtedy nemala takmer žiaden obrat 4 585 000 eur. Áno, na ministerstve, prvé dve na ministerstve práce, tretia na ministerstve spravodlivosti. Rozprávam faktickou a už mi čas končí. Čiže pán minister (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Dostál. [19:44] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, som rád, že vám pán minister financií dovolil vystúpiť nakoniec a že ste vystúpili a reagovali na výhrady poslancov. Možno by bolo fajn, keby ste vystupovali aj k vlastným návrhom zákonov nie až v záverečnom slove, ale tak aby bolo možné na vás reagovať. A vy ste zdatný rétor, takže nemáte problém s tým potom opätovne reagovať. No ale ste tej Saske naložili, teda to bolo pre mňa také ale aj milé prekvapenie, že stačí aby Saska niečo povedala, skritizovala vás a vy to hneď zmeníte, tak akože ak to takto funguje, tak dobre vedieť. No ale k tomu legislatívnemu procesu. Je to prílepok čo predložil pán poslanec Svoboda? Je to prílepok. V rozpore s rokovacím poriadkom? V rozpore s rokovacím poriadkom. Ten návrh ste dali do skráteného legislatívneho konania a je to teda presne tak, ako som hovoril. Keby Matúš Šutaj Eštok nepredložil ako prioritu vládnej koalície do parlamentu návrh na likvidáciu Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, určite by tu nebola taká rozsiahla rozprava a určite by sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokoval celý váš návrh zákona. Nemali ste istotu, že sa to podarí, tak teraz to musíte miesto skráteného legislatívneho konania riešiť príspevkom, lebo pomsta je dôležitejšia, likvidácia Úradu na ochranu oznamovateľov je dôležitejšia. Oceňujem to, čo ste povedali, že ak toto bude schválené, je to jedno z tých desiatich opatrení, tak nebude dôvod rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o tom zvyšku, návrhu, ktorý ste sem dali, ale tým sa vlastne sám usvedčujete z toho, že ste navrhli skrátené legislatívne konanie v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, lebo jedno z tých desiatich opatrení, ktoré tam je, pri ňom možno je dôvod na skrátené legislatívne konanie a pri tých zvyšných deviatich nie, ale ste ich tam pribalili. [19:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Ledecký. [19:44] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja naozaj si cením, že hlavný váš partner v tomto, v zákone o sociálnych podnikoch som ja a myslím si, že preto som aj hlavným terčom. Áno, pomáhal som zakladať sociálne podniky, mal som nejaké poradenské centrum. Väčšina sociálnych podnikov vznikla tak, že bola u nás pozrieť, lebo lepšie raz vidieť a stokrát počuť a dokonca ma platil Úrad vlády pod vašim vedením, aby som pomáhal zakladať tie sociálne podniky aj inde, čiže drvivú väčšinu tých sociálnych podnikov poznám a sa na mňa obracajú a preto keď sa obracajú, tak tento problém riešim. Vy sa tu ohradzujete strešnou organizáciou sociálnych podnikov, ktorú založil terajší europoslanec Ondruš, váš bývalý štátny tajomník, ktorej ste dali šesť miliónov na projekt, ktorý ten projekt bude trvať niekoľko rokov a samozrejme všetky kontroly na projekte budete vykonávať vy, to znamená neviem si predstaviť, že by taká organizácia, takáto organizácia, ktorú financujete a kontrolujete, aby išla proti vám. To je prvá vec. Druhá vec, neviem ako ste jej mohli dať ten projekt, keď 50 tis. bola v strate za minulý rok. A čo ma najviac zaujíma, mi vysvetlite ako tá organizácia viac ako pol milióna eur si zabezpečí spolufinancovanie, odkiaľ, čo ju sociálne podniky podporia? Chcel by som naozaj vedieť legálny spôsob, ako tá organizácia získa, od koho, kde tých pol milióna eur. Takže je faktická poznámka, viacej sa k tomu nedostanem. To je to vaše zakrývanie strešnou organizáciou sociálnych podnikov. ===== [19:59] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou ... podniky podporia, chcel by som naozaj vedieť legálny spôsob, ako tá organizácia získa, od koho, kde ten pol milióna euro. Takže je faktická poznámka, viacej sa k tomu nedostanem. To je to vaše zakrývanie strešnou organizáciou sociálnych podnikov. [19:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Keďže sa nám naplnil čas určený na rokovanie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do deviatej hodiny a prajem vám peknú noc. (Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)