Rokovanie NR SR 17. 10. 2025 – Rokovanie o školských zákonoch a financovaní škôl

[08:59] Richard Raši Dobré ráno prajem. Vážená dáma poslankyňa, ctení páni poslanci, vážený pán minister, budeme pokračovať v rokovaní. Zároveň otváram rokovací deň 40. schôdze, na ktorej mám požiadavku o ospravedlnenie neúčasti pánov poslancov Demečka, Dubovického, Ledeckého, Františka Majerského, Puciho, Ševčíka a pani poslankyne Turčanovej a Šrobovej a na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Plaváková. Teda pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v druhom čítaní o troch vládnych návrhov zákona, tlače 921, 923 a 933. Poprosím pána ministra, ďakujem, je na svojom mieste, aj pán spravodajca Hambálek je na svojom mieste. Včera neukončil svoje vystúpenie pán poslanec Ján Horecký za klub KDH, prihlásený písomne. Nech sa páči, máte slovo. A pripraví sa pán poslanec Richard Vašečka. [Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 921, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 923, a o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 933.] [09:12] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno, pán predseda, dobré ráno, pán minister, dámy, páni, včera som mal už len tridsať sekúnd do konca vystúpenia a zdôvodnil som, zaujal som postoj aj za klub KDH k teda tejto sade zákonov, ktorá išla v prvej časti rozpravy, osobitne k zákonu o pedagogických zamestnancoch a zákonu školskému a zdôvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Teraz, pán poslanec, už ste skončili s časom, takže budú u vás faktické poznámky. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak vás, pán poslanec, poprosím pre budúcnosť, musíte stihnúť začať pozmeňujúci návrh do uplynutia času. Ja vám ten čas teraz dám, len aby ste pre budúcnosť vedeli, keď tam je jedna sekunda, musíte už začať čítať návrh, dobre? Nech sa páči. [09:14] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 921. 1. V čl. I bode 11 § 9 sa odseky 5 a 6 vypúšťajú. Nasledujúci odsek sa prečísluje na odsek 5. Vypúšťa sa aj poznámka pod čiarou k odkazu 11aa. V nadväznosti na vykonané zmeny sa upraví aj úvodná veta. Zároveň sa primerane upraví veta o preznačení doterajšieho odseku 5. 2. Čl. I sa bod 44 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. 3. V čl. I sa bod 55 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. 4. V čl. I sa body 61, 62 a 63 vypúšťajú. Nasledujúce body sa prečíslujú. 5. V čl. I sa bod 65 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. 6. V čl. I sa body 70, 71 a 72 vypúšťajú. Nasledujúce body sa prečíslujú. 7. V čl. I bode 73 § 55 sa odsek 9 vypúšťa. V nadväznosti na túto zmenu sa primerane upraví aj úvodná veta. 8. V čl. I sa bod 76 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. 9. V čl. I bode 84 § 57 sa odsek 13 vypúšťa. V nadväznosti na túto zmenu sa primerane upraví aj úvodná veta. 10. V čl. I bode 85 v § 59 ods. 2 písmeno h) sa slová: „katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou biskupov Slovenska a pedagogické a katechetické centrum s celoslovenskou pôsobnosťou zriadené registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ak ide o atestáciu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca školy alebo školského zariadenia zriadeného registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.” nahrádzajú slovami: „katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou biskupov Slovenska a pedagogické a katechetické centrum s celoslovenskou pôsobnosťou zriadené registrovanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.”. 11. V čl. I sa body 98, 99 a 111 vypúšťajú. Nasledujúce body sa prečíslujú. To bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o pedagogických a odborných zamestnancov. Teraz prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač 933. 1. V článku I sa bod 9 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. Zároveň sa vykoná primeraná úprava v článku upravujúcom účinnosť. 2. V čl. I bode 30 § 7 sa písmeno j) vypúšťa. Zároveň sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. 3. V čl. I sa bod 33 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. 4. V čl. I bode 41 sa slová „V 9 ods. 8 druhá veta znie:” nahrádzajú slovami: „V 9 ods. 8 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:” 5. V čl. I bode 95 § 24 ods. 2 písm. a) sa slová „fyzické zdravie” nahrádzajú slovami „zdravotný stav". 6. V čl. I bode 95 § 24 ods. 3 sa slová „vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo” nahrádzajú slovami „alebo vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie". 7. V čl. I bode 95 § 24 ods. 6 v druhej vete sa slová „preskúšať žiaka nie je možné dištančne." nahrádzajú slovami „preskúšať žiaka je možné aj dištančne a to na základe rozhodnutia školy na odôvodnenú žiadosť zákonného zástupcu." 8. V čl. I bode 95 § 24 ods. 10 druhá veta znie: „Kontrolu plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa odseku 4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová škola.” 9. V čl. I sa body 117 až 120 vypúšťajú. Nasledujúce body sa prečíslujú. Zároveň sa vykoná primeraná úprava v článku upravujúcom účinnosť. 10. V čl. I bode 123 § 28b ods. 2 písm. a) sa slová „fyzické zdravie” nahrádzajú slovami „zdravotný stav”. 11. V čl. I bode 123 § 28b ods. 3 sa slová „vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo pediatria.” nahrádzajú slovami „alebo vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie.". 12. V čl. I bode 123 § 28b ods. 7 sa vypúšťa prvá veta. 13. V čl. I bode 123 § 28b sa ods. 9 vypúšťa. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. V nadväznosti na to sa vypúšťa v odseku 7 písmeno e). Nasledujúce písmeno sa primerane preznačí. 14. V čl. I sa bod 124 vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú. Zároveň sa vykoná primeraná úprava v článku upravujúcom účinnosť. 15. V čl. I bode 171 § 59a ods. 4 sa slová „najmenej a) tri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa do dovŕšenia piateho roku veku; počas adaptačného pobytu v rozsahu najmenej jednu hodinu denne, b) štyri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin, ak ide o dieťa od dovŕšenia piateho roku veku." nahrádzajú slovami „najmenej štyri hodiny denne, okrem obdobia školských prázdnin.". 16. V čl. I sa body 250 až 253 vypúšťajú. Nasledujúce body sa prečíslujú. 17. V čl. I bode 254 § 132 sa odsek 4 vypúšťa. Zároveň sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. 18. V čl. I bode 310 § 161y odsek 7 znie: „Škola v prírode a stredisko služieb škole zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2025 až do výmazu z registra škôl a školských zariadení a zrušenia.". 19. V čl. V sa body 1 až 4 a bod 7 vypúšťajú. Nasledujúce body sa prečíslujú. Zároveň sa vykoná primeraná úprava v článku upravujúcom účinnosť. Ďakujem, pán predseda, skončil som. [09:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Áno, pán poslanec. A na vás je pán poslanec Šmilňák ako prvý s faktickou. [09:14] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Horecký, za tvoje vystúpenie včera a dnes. A vrátim sa k tomu, čomu si bol vystavený, čo si aj namietal. Dnes je štvrť na desať, pedagógovia, beží momentálne druhá vyučovacia hodina a pedagógovia sú už v práci. A včera si tvoje vystúpenie teda nemohli pozrieť, lebo, lebo sa konalo pred polnocou tesne. Chápem, páni kolegovia, teda, Janko, chápem tých kolegov z koalície, že si odsúhlasili, že v prípade prerokovanie zákona o štátnom rozpočte, kde bolo prihlásených 50 ľudí, alebo koľko, do ústnej aj do písomnej rozpravy a že to trvalo niekoľko dní, že tam ste to potrebovali skrátiť, tak ste zaradili, zaradili aj nočné rokovanie. Ale nechápem, prečo ste zaradili nočné rokovanie pri školských zákonoch, o ktorých hovorí pán minister, že to je tá naj, naj, naj, najväčšia reforma na svete, vystupňoval prídavné meno veľký, väčší, najväčší niekoľkokrát v tomto pléne. A všetci, čo vystupovali zatiaľ, podávali pozmeňovacie návrhy. Čiže toto nie je, toto nie je formálna diskusia na natiahnutie času, toto je reálna, skutočná diskusia. Vy ste z nej vylúčili včera večer pedagógov, včera nie večer, včera v noci a ste to urobili tak nedôstojne ako poslední zbabelci. Tak, Jano, ja ti ďakujem za tvoju statočnosť včerajšiu aj dnešnú, aj za tie tvoje pozmeňujúce návrhy, ktoré dávajú zmysel, ktoré opravujú pobabrané chyby, ktoré nám tu predstavil v tejto obrovskej bundži nezmyslov a pozmeňovákov so 600 zmenami náš pán minister. Tak ešte raz vďaka, Jano. [09:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia pani poslankyňa Gažovičová. [09:14] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja tiež chcem oceniť, kolega Horecký, že naozaj si tu včera vystupoval vo veľmi ťažkých podmienkach. Ako zažili sme na ministerstve školstva rokovania ďaleko po polnoci, myslím, že ty si jeden z tých ľudí, ktorého človek môže naozaj o polnoci zobudiť a bude hovoriť o školskom zákone, ale naozaj na pôde Národnej rady by sa obzvlášť o takýchto dôležitých veciach, ale o žiadnych veciach, lebo všetky sú tu dôležité, nemalo rokovať o polnoci. A ale aby si teda vedel, že naozaj sme ťa aspoň niektorí počúvali aj v tú neskorú hodinu, tak budem reagovať na jednu z vecí, ktoré si včera hovoril, a to sú práve, ty si to, myslím, nazval najzraniteľnejšie deti, ktoré vyrastajú hlavne v marginalizovaných rómskych komunitách, a naozaj sú to deti, ktoré často sa rodia akoby na veľmi ťažkej štartovacej čiare. A tuto sa úplne nezhodneme v tom, čo im pomôže. A chcela by som tak upozorniť na to, že ty si hovoril o tom, že treba predovšetkým, že treba robiť s rodičmi, lebo nepomôže im iba dostať ich do škôlky. No ja si myslím, že treba aj-aj. Áno, samozrejme, nech sa robí aj s rodičmi, nech máme viacej sociálnych pracovníkov, a toto všetko môžeme adresovať predovšetkým ministrovi sociálnych vecí alebo starostom, alebo ďalším, je to dôležitá oblasť. Ale keď diskutujeme v kontexte školských zákonov, ja som presvedčená, že väčšine týchto detí naozaj pomôže, keď začnú chodiť do škôlky. A to nie je buď-alebo, samozrejme, rodičia sú prvoradí, rodičia sú tí, ktorí svojim deťom dávajú lásku, podporu, aj my sme dávali našim deťom, aj keď už začali chodiť do škôlky, ale škôlka je ten priestor, kde sa naučia samostatnosť, kde sa naučia po slovensky a kde sa naučia ďalšie veci, ktoré v rodine nemajú. Tak toto si myslím, že je dôležité rozlíšiť. Ďakujem. [09:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký s reakciou na faktické. [09:19] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, kolegyne a kolega, za vaše pripomienky. Stručne. Martin, máš pravdu, bolo to pre mňa naozaj takým sklamaním, nepríjemným prekvapením, keď sme predpokladali všetci na školskom výbore, sme o tom hovorili, že budeme rokovať o školských zákonoch nasledujúci týždeň a, samozrejme, sledujeme rokovanie, poznáme program. Keby sme si nezavolali aj na, pani tajomníčke, tak jednoducho potichu sa tu o polnoci, do polnoci prerokujú zákony a nemôžeme k tomu vystúpiť ani predložiť pozmeňováky. Pani kolegyňa Tina, my sa v podstate nerozporujeme, pretože keď hovorím o tom, že, a nehovorím to ja, hovoria to štúdie, hovoria to skúsenosti, že cesta ku dieťaťu v útlom veku vedie cez rodiča, tak cieľ je rovnaký. Ten rodič, my potrebujeme jeho súčinnosť, jeho súhlas, jeho spoluprácu, aby tie deti vykročili von z tej pasce generačnej chudoby, a to aj cestou rannej starostlivosti, ktorá musí byť dávkovaná tak, ako to oni dokážu si zmanažovať aj zvládnuť. Toto je zásadná vec. Nikdy to nefunguje proti vôli rodiča, ledaže by ste si to dieťa chceli osvojiť a z tej rodiny jednoducho vyňať. Inak to nefunguje. Nemôže v takomto prípade rodič a trojročné dieťa a inštitúcia stáť na opačných póloch. Aby to bolo úplne pochopiteľné, tak podobá sa to na dobrý úmysel. Dieťa sa potrebuje zdravo vyživovať, potrebuje jesť povedzme aj ovocie. No skúste do trojročného decka, ktoré odmieta nejaký druh stravy, nasilu túto stravu dostať. To si ľahko viete predstaviť, máme tie skúsenosti, že by to len zle skončilo. A toto je ešte zložitejšie. Ďakujem. [09:19] Richard Raši Ďakujem. Iba na upresnenie, Národná rada Slovenskej republiky rokovala včera presne tak, ako to bolo schválené. Toto aby bolo jasné. Keby sa včera nestalo, že poprepadávajú body opozičných poslancov k rozprave, tak by ste rokovali aj po dvadsiatej hodine o rozprave. Keďže kopec poslancom poprepadávalo, poprepadávali ich prihlásenia, môžem vám to pripraviť, aby ste to videli, a tým, že tu neboli, ich vystúpenia prepadli, a preto sa pokračovalo ďalej tak, ako to bolo schválené v programe. Takže aby ste vedeli, že postupovali sme presne tak, ako sa to schválilo, keď sa rozhodlo o rokovaní aj po dvadsiatej hodine. A to, že prišli iné návrhy, je preto, lebo sa pokračovalo vo vládnych návrhoch zákona tak, ako sú uvedené v programe. Pán poslanec Vašečka tu nie je, prepadáva automaticky. Pani poslankyňa Gažovičová. [09:19] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Ja by som ako prvé rada reagovala na ten proces a na to, čo tu práve odznelo od pána, pána predsedu Rašiho. Áno, vy ste si odhlasovali, že sa tu bude v pléne rokovať aj po polnoci a vy ste to interpretovali nakoniec tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, dám vám procedurálny návrh, pretože som povinný vás vypnúť, keďže sa odchyľujete od prerokovávanej veci. Takže vyjadrite sa k téme a potom vám dám procedurálny návrh, keď sa prihlásite, aby ste reagovali na mňa, pretože ja som nehovoril o obsahu zákona. Takže venujte sa zákonu a keď skončíte, si dáte po faktických procedurálny a dám vám slovo a môžeme sa o tom porozprávať. Nech sa páči, ku školským zákonom. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Ja nedávam procedurálny návrh, ja komentujem, že sme včera o školskom návrhu rokovali do polnoci, lebo väčšina v tejto Národnej rade si úplne netradične schválila rokovanie do polnoci. Považujem to za neúctivé. Považujem to za neúctivé predovšetkým k všetkým učiteľom a k všetkým, ktorí pracujú v školstve a tieto zákony sa ich bytostne dotýkajú, a vy ste spôsobili to, že sa tu o nich rokovalo hlboko v noci. Považujem to za neúctivé a minimálne si vyprosujem, aby som to mohla v tomto pléne povedať, lebo to súvisí so zákonom, o ktorom teraz rokujeme. (Potlesk.) Dobre, tak teda k veci. Tiež patrím medzi tých ľudí, ktorých môžete zobudiť aj o polnoci, budem hovoriť o školskom zákone, nemám s tým problém, ale myslím si, že je to neúctivé ku každému, kto túto debatu chce sledovať. Nachádzame sa teda v rozprave predovšetkým k zákonu, k novele školského zákona a k ďalším zákonom. Nestihnem za dvadsať minút reagovať na všetky tie zmeny, ktoré tam sú, čiže vypichnem si tie, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie. Ako prvé by som chcela povedať to, čo oceňujeme aj za Progresívne Slovensko v tomto zákone, a to je práve rozšírenie povinného predškolského vzdelávania. Oceňujeme to ako základnú myšlienku, lebo naozaj, a v tejto jednej veci sa zhodujeme so súčasným vedením ministerstva školstva, že ten ranný vek je úplne kľúčový aj ako štart do vzdelávania a nikto nezasahuje do prvých troch rokov života. To je to, čo ja by som nazvala útly vek, ako tu dneska zaznelo, bavíme sa o veku od troch do šiestich rokov, kedy väčšina detí už je aj psychicky a fyzicky vyspelá na to, aby išli do kolektívu. Zdôrazňujem, väčšina detí. A tu by som sa chcela dostať aj k tomu, že samozrejme, tento zákon nezavádza povinnú dochádzku do materskej školy pre všetky deti a tak je to aj správne. Tento zákon umožňuje aj domáce vzdelávanie pre deti teda v tom predškolskom veku za určitých podmienok. To znamená, že keď to veľmi ľudovo zjednoduším, od troch rokov je povinný kontakt medzi rodičmi a škôlkou, kde tá škôlka tak trochu preberá, spolupreberá zodpovednosť za to, ako sa to dieťa vyvíja. To znamená, že trošku akoby tak pomáha tým rodičom sledovať, či to dieťa zvláda určité míľniky, či sa učí to, čo by v tom veku už primerane mal vedieť, a to môže byť držanie ceruzky, to môže byť logopedický vývin, ja som s mojím synom, tuším, od štyroch rokov chodila k logopedičke a to jednoducho niektoré veci treba podchytiť už v tom predškolskom veku a je dobré, a mnohí rodičia to nevedia, a napriek tomu, že vo veľmi dobrej viere môžu vychovávať svoje deti najlepšie, ako vedia, a je dobré, keď ten štát akoby tuto už tak trošku do toho vstúpi a začne to dieťa priebežne tiež sledovať. Zároveň ale to dieťa stále môže zostať v domácom prostredí za určitých podmienok. A tu by som sa chcela zamerať na tie podmienky. Na jednej strane oceňujeme, že dochádza k istému zníženiu tých kvalifikačných predpokladov na rodičov, kým v pôvodnom návrhu to bola maturita, tak sa to znižuje na výučný list. Myslíme si, že je to správne akoby nedávať tú hranicu pre tých rodičov, ktorí si môžu nechať deti na domácom vzdelávaní, tak vysoko, ako je maturita. Čo ale stále namietame, a bola tu o tom reč aj včera, teda niekedy tesne pred polnocou, a to je to naozaj administratívne obmedzenie toho, že o to domáce vzdelanie si môžu rodičia zažiadať iba pár mesiacov v roku, konkrétne, myslím, od augusta do decembra. Zaznelo tu aj, že je to vraj z nejakého teda administratívneho zjednodušenia. V tomto si myslíme, že naozaj absolútne prvoradý musí byť ten záujem dieťaťa. Dieťa, ktoré má tri, tri a pol roka, tam ešte aj imunita môže veľmi skákať. Väčšina detí v momente ako prvýkrát nastúpia do kolektívu, tak im začnú rôzne zdravotné problémy, lebo sa nabaľujú ochorenia dýchacích ciest a tak ďalej, zvyknú sa rôzne alergie v tom veku potom povedzme prejavovať alebo nejaký začiatok naozaj niečoho, čo sa môže vyvinúť do astmy a podobne. Jednoducho tam je veľa dôvodov, pre ktoré si rodičia môžu zrazu v januári, februári, apríli uvedomiť, že lepšie by im bolo to dieťa ešte nechať doma a nevidíme žiaden dôvod, prečo by o to nemali mať možnosť zažiadať. Okrem toho sú tam tie výnimočné prípady, o jednom takom hovorila včera kolegyňa Marcinková, keď napríklad dieťa prechádza osvojením, čo naozaj sa môže stať hocikedy počas roka. Je vtedy vo veľmi emočne citlivom vývinovom období. Taktiež je nevyhnutné, aby mohli zažiadať o to, o to domáce vzdelávanie kedykoľvek. Čiže toto by som naozaj ešte bola rada, keby ste zvážili, pán minister, aby sa toto rozšírilo na celý rok. (Reakcia navrhovateľa.) Ja som si včera pozerala správu výborov, pokiaľ viem, sa to nevypustilo, ale ak sa to vypustilo, tak budem veľmi rada a (reakcia navrhovateľa), dobre, ja si to veľmi rada potom pozriem, to, čo som pozerala včera v noci, ja som to tam stále videla, ale dobre. Ak sa to vypustilo, budem, budem len rada, že ste teda vypočuli tieto hlasy. Sú tam aj veci, ktoré, ktoré nepodporujeme, ale nebudem sa im zdĺhavo venovať, ako je napríklad povinná maturita z matematiky. Ja si skôr myslím, že deti máme nechať, aby sa predovšetkým rozvíjali v tom, v čom sú dobré, aby v tom, v čom majú talent, aby sa na to mohli zamerať, aby sa v tom mohli rozvíjať, a to už v sedemnástich, v osemnástich, keď sa deti pripravujú na maturitu, dávno vedia, či sú alebo nie sú dobré v matematike, či s tým predmetom niekedy budú, alebo nebudú pracovať, a nemyslím si, že by to, tá povinnosť teraz zásadne im zlepšila život, skôr im to môže obrať veľa pozornosti, ktorú by inak mohli venovať iným talentom, ktoré majú na úkor matematiky. Ale dobre, nie, nejdem sa na toto zamerať, lebo čas mám obmedzený. Chcela by som sa zamerať na dve oblasti, ku ktorým predkladám aj pozmeňujúce návrhy, a prvá je oblasť podporných opatrení. Podporné opatrenia bol nový koncept, ktorý sme doviedli do školskej legislatívy pred približne troma rokmi. Pracovalo sa na tej reforme už rok alebo dva predtým, bola to jedna z reforiem plánu obnovy. Ja som teda tiež ako zamestnankyňa rezortu vtedy pomáhala tú reformu rozvíjať a tá základná myšlienka je, aby každé dieťa, ktoré má nejaké znevýhodnenie alebo zažíva nejaké bariéry, alebo potrebuje v niečom pomôcť, aby mu vznikol nárok na podporné opatrenia, ktoré sú jemu šité na mieru. Lebo dovtedy zákon nič také nehovoril. Jediné, čo sme poznali, boli asistenti a poznali sme to, že na dieťa podľa typu, podľa diagnózy, ktorá mu je pridelená, tak naňho škola dostáva zvýšené normatívy, teda peniaze navyše. Ale to, ako sa tie peniaze využijú a čo sa tomu dieťaťu poskytuje, tak to jasne stanovené nebolo. Z tohto vychádzala filozofia podporných opatrení. Teraz sa tie ustanovenia, ktoré už v zákone sú, nejakým spôsobom upravujú. Niektoré zmeny, si myslím, že sú aj celkom dobré, teda vraciame sa k trom úrovniam: všeobecné, cielené a špecifické podporné opatrenia. Myslím si, že tie všeobecné sú nedostatočne nastavené v súčasnom zákone, ale to by si vyžadovalo zásadnejšie prerobenie. To, čo vidím ako zásadný problém, je, že ten zákon akoby pracuje iba s otázkou – vie mu to škola poskytnúť, alebo nevie mu to škola poskytnúť. My však keď hovoríme o podporných opatreniach, musíme uvažovať širšie, musíme uvažovať v kontexte, dieťa má v našom školskom systéme právo dostať takúto podporu, ktorá škola mu to vie poskytnúť. A všetci sa zhodneme, že ideálne nech je to jeho spádová škola, ale nebude to vždy jeho spádová škola, lebo sa to v niektorých prípadoch nedá. A tu sa dostanem ku veľmi konkrétnej veci. Zo zoznamu podporných opatrení vypadli dve - odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava. Ony sa ocitajú niekde inde v zákone, ale už nie sú v zozname podporných opatrení. Ako to malo byť doteraz? Dieťa, ktoré je na vozíku, narodí sa nechodiace, napríklad s rázštepom chrbtice, jeho rodičia vedia, že dieťa bude potrebovať bezbariérovú školu. Ja som mimochodom ešte v prvom roku môjho mandátu predkladala návrh, aby už tri roky pred nástupom do školy mohlo osloviť tú školu a mohla škola sa na to začať pripravovať, normálne aby zákon určil jasný proces. To vtedy bolo zamietnuté. Ale aj teraz tí rodičia prídu na zápis, povedia, naše dieťa potrebuje bezbariérovú školu, lebo je na vozíku. Čo povie tá škola? Povie pravdepodobne, no my tu máme množstvo schodov a nemáme peniaze na debarierizáciu. Za prvé, samozrejme, potrebujeme postupne do tej debarierizácie investovať. Za druhé, ale keby sa tie peniaze aj rovno našli, tak od zápisu do septembra to nestihnú a, za tretie, možno teda si aj povedia, že okej, v tejto škole nie je najlepšie, aby to dieťa chodilo do školy, ale tá zodpovednosť hľadať inú školu nemôže zostať na rodičoch. A toto sa nám deje a netýka sa to len fyzických bariér. Stretla som sa minule, no toto leto vlastne, na konci minulého školského roka s mamou, ktorá má chlapca s autizmom, 30 škôl obvolala. Viete si to predstaviť? Že potrebujete, máte dieťa vo veku povinnej školskej dochádzky a neviete mu nájsť školu v tejto krajine a 30 škôl obvolávate. To je absolútne nedôstojné a áno, takto zákon nemyslí, ale takto to v praxi funguje. To, čo my potrebujeme posilniť, je, aby tí rodičia vedeli, na koho sa majú obrátiť a zákon hovorí, že to má byť regionálny úrad školskej správy, lebo to je akoby ten regionálny medzistupeň v tom manažmente školstva, a aby oni tam ideálne mali zoznam, ktoré školy sú bezbariérové v okolí, ktoré školy majú aké voľné kapacity, ktoré školy ponúkajú diétnu stravu, ktoré školy majú, neviem, liečebného pedagóga, ktoré školy majú logopéda a tak ďalej, ktoré školy ponúkajú kurzy slovenského jazyka pre cudzincov. A aby oni vedeli v spolupráci s tými rodičmi nájsť čo najlepšie riešenie. Čiže to, čo navrhujem v pozmeňujúcom návrhu, ktorý budem na záver čítať, je, aby sa medzi podporné opatrenia vrátili tieto dve: odstraňovanie fyzických bariér a diétna strava, aby sa posilnila tá pozícia regionálnych úradov školskej správy, aby zákon jasnejšie hovoril, že oni majú tomu dieťaťu hľadať alternatívnu školu, pokiaľ tá jeho spádová sa ukazuje ako nevhodná, lebo mu tú podporu, ktorú potrebuje, nevie poskytnúť. A tretie, čo je veľmi dôležité, aby práve ten navýšený normatív, ktorý teraz dávame z verejných zdrojov na začleňovanie detí so zdravotným znevýhodnením, aby zákon jasne hovoril, že to sú peniaze, ktoré tiež majú ísť na podporné opatrenia. Lebo toto sa nám teraz nedeje a myslím si, pán minister, že práve vy, samozrejme, veľa hovoríte o efektívnosti a hodnoty za peniaze v školstve, to je dobré, tak sa ale vráťme k tej myšlienke, ktorá bola aj pri vzniku tých podporných opatrení, že túto, ja si pamätám, pred troma rokmi, keď sme robili ten nápočet, to bolo okolo 80 mil. eur ročne. Neviem, koľko je to teraz, 250, ak hovoríte, to bude aj s podpornými opatreniami už cielenými, si myslím, to je trošku iné, ale vyslovene tie peniaze, ktoré idú v normatívnom balíku na, ako navýšený normatív na žiakov so zdravotným znevýhodnením a s nadaním, tam je to relatívne nízke, tento balík my nevieme, na čo sa používa. Tam idú desiatky miliónov ročne a nech tam idú, lebo sú to znevýhodnené deti, ktoré tie peniaze potrebujú, ale nech sa používajú na podporné opatrenia, a myslím si, že práve teraz, keď sa mení zákon o podporných opatreniach, teda tá časť školského zákona, tak je to priestor, a to je jedno z mojich pozmeňujúcich návrhov, aby zákon jasne hovoril, že ten navýšený normatív sa má používať aj na zvýšené normatívy. Toto budem čítať v pozmeňujúcom návrhu. Dostanem sa ešte k poslednej téme. To bude, to je môj druhý pozmeňujúci návrh a ten sa týka výchovných zariadení a predovšetkým reedukačných centier. Dlho sme teda čakali na tú dlho ohlasovanú reformu výchovných zariadení, ktorá bola ohlásená ešte pred dvoma rokmi, keď vlastne sa veľa hovorilo o tej správe Generálnej prokuratúry. Samozrejme, tí, ktorí v školstve dlhodobo robíme, vieme, že to nebola nová téma a Generálna prokurátora nebola prvá, ktorá tam ukázala na problémy a zlyhania. Myslím si, že je škoda, že ministerstvo nezverejnilo aj ucelenú koncepciu, z ktorej by sa dalo možno trochu viacej vyčítať, že čo naozaj sa plánuje s celou tou sieťou. Lebo jedna z vecí, ktoré vidíme v zákone, ale nevidíme teda za roh zákona, je, že sa rušia liečebno-výchovné sanatóriá, čiže ruší sa nám jeden typ zariadení, a odznelo na mimoriadnom výbore na pôde Národnej rady, že vznikne nejaké špecializované liečebné centrum, predovšetkým pre deti so psychiatrickými diagnózami, ideálne nejaké akoby, kde by mali multi-odbornú starostlivosť, možno na základe medzirezortnej spolupráce. Toto sa nakoniec do zákona nedostalo. Predpokladám, že to jednoducho ešte nie je dohodnuté, nie je tam tá vízia, neni možno jasné, ktorý rezort to bude mať na starosti. Lenže tie deti, samozrejme, potrebujú starostlivosť a potrebujú ju každý deň. A aj teraz máme v reedukačných centrách mnohé deti, ktoré v skutočnosti majú psychiatrické diagnózy, ich poruchy správania, kvôli ktorým sa tam dostali, sú dôsledkom tej diagnózy a potrebovali by iný typ starostlivosti, ktorý ale momentálne nemajú kde dostať. Zároveň si ale myslím, že ten zákon je nedostatočný alebo nie ideálny pre prax v tom, že umožňuje, aby sa do reedukačných centier dostali aj tri skupiny detí, ktoré si myslím, že tam nepatria. A v tomto sa zhodujeme aj s niektorými návrhmi, ktoré ministerstvo školstva predložilo do MPK, niektoré boli vyňaté práve na podnet ministerstva práce, sociálnych vecí a ja veľmi rada pôjdem aj do hlbšej diskusie práve s rezortom sociálnych vecí o tom, ktoré deti patria alebo nepatria do reedukačných centier, lebo aj na základe mnohých diskusií s odborníkmi by som chcela vypichnúť tri skupiny, do reedukačných centier nepatria deti na žiadosť zákonného zástupcu. Keď zákonný zástupca nezvláda dieťa a už je to v štádiu, že teda požiada odbornú pomoc, tak nech ide dieťa do diagnostického centra pobytovou formou. To nevybaví poradňa, ako to teraz zákon, ako som dostala odpoveď, že veď má to urobiť poradňa. Nie, to dieťa, už keď je to takto ďaleko, to dieťa treba vyňať z rodinného prostredia, ale v diagnostickom centre, čo je časovo obmedzené, nech tam zistia, kde je vlastne problém. Lebo veľmi často ten problém je v skutočnosti v rodine. Ten problém je v rodine, tam môže byť domáce násilie, tam môže byť mnoho ďalších vecí a niekedy keď práve keď sa to dieťa vyjme z tej rodiny, tak sa môže poukázať na to, kde je problém, a možno to dieťa pôjde do detského domova, ale nie rovno do reedukačného centra, kde už dostane nálepku dieťa s poruchou správania a už bude mať problém sa odtiaľ dostať von. Myslím si, že do reedukačného centra nepatria deti do 12 rokov, aj keď je to ako výnimočný prípad v zákone, jednoducho deti v tak mladom veku treba zvládnuť odborne inak, lebo, znovu, do reedukačného centra už sa dostanú medzi staršie deti, medzi problémovejšie deti a čím skôr sa tam to dieťa dostane, a naozaj často tie deti tam potom zostávajú až do dospelosti, ak bude šesť rokov v reedukačnom, vyše šesť rokov, tak vieme si predstaviť, že už veľmi ťažko bude v budúcnosti viesť, viesť usporiadaný život. A po tretie, a to s tým súvisí, deti tam nemajú byť zavreté do ústavnej starostlivosti. Jednoducho to nemôže byť od začiatku s pečiatkou konečná. Ja viem, že o tom rozhodujú súdy, ale toto by zákon ani len nemal umožňovať. Reedukačné centrá majú reedukovať, majú zmeniť správanie toho dieťaťa. To sú problémové deti a ony to má, ony aj musia mať tú víziu, že keď tuto sa budem správať dobre, keď budem spolupracovať, keď budem chodiť na všetky terapie, tak potom sa odtiaľto dostanem von a von môže byť späť do rodiny ideálne alebo von môže byť do detského domova, ale nie automaticky do osemnástich byť tam zavretý. Aj pre tých zamestnancov to znamená, že v podstate s tým dieťaťom nevedia pracovať, lebo ťažko reedukovať, keď vlastne aj tak už máte pečiatku, že toto je konečná. Dobre, viacej toho nestihnem, čiže idem prečítať pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, stopnite čas. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I sa za bod 203 vkladá nový bod 204, ktorý znie: „204. Bod k § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24 ods. 2 písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí.“ Ostatné novelizačné body v čl. sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I v 266. bode sa §145a odsek 6 dopĺňa písmenami g a h, ktoré znejú: „g) odstraňovanie fyzických bariér v priestoroch školy alebo školského zariadenia, poskytovanie zabezpečuje škole alebo školské zariadenie. h): Zabezpečenie diétneho stravovania, poskytnutie zabezpečuje zariadenie školského stravovania.“ 3. V čl. I v bode 266 sa v § 145b odsek 9 za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Základná škola alebo stredná škola na poskytnutie podporného opatrenia využije aj finančné zdroje, ktoré získala na začlenenie žiaka s nadaním alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením podľa koeficientu personálnej náročnosti.“ 4. V čl. I v bode 266 v § 145b odsek 10 písm. a) znie: „a) je opodstatnené, vykoná všetky potrebné úkony na zabezpečenie poskytnutia podporného opatrenia v najlepšom záujme dieťaťa alebo žiaka v škole alebo v školskom zariadení, ktoré navštevuje, alebo v škole alebo v školskom zariadení, ktoré podporné opatrenie vie poskytnúť a na základe nariadenia príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve žiaka prijíma.“ A ešte druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny: 1. V čl. I v bode 244 sa v § 120 ods. 6, slová „do výchovného zariadenia“ nahrádzajú slovami „do diagnostického centra“. 2. V čl. I v bode 244 sa v § 121 ods. 4, slová „24 hodín“ nahrádzajú slovami „48 hodín“. 3. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 1 vypúšťa posledná veta. 4. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno a). Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená a) až d). 5. V čl. I v bode 244 sa v § 122 ods. 3 vypúšťa písmeno d). 6. V čl. I v bode 244 v § 122 ods.13 posledná veta znie: „Opätovné zaradenie do výchovnej skupiny so zvýšenou starostlivosťou alebo s ochranným uzatvoreným režimom je počas tohto obdobia možná len z dôvodu závažného porušenia vnútorného poriadku. Reedukačné centrum môže požiadať o vyjadrenie zariadenie poradenstva a prevencie." 7. V čl. I v bode 244 sa v § 125 ods. 1 prvej vety vypúšťajú slová „alebo § 122 ods. 3 písm. a)". Skončila som, ďakujem. [09:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [09:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi s faktickými poznámkami pani poslankyňa Marcinková. [09:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolegyni Gažovičovej a som rada, že upozornila aj na ten zoznam podporných opatrení, a tu chcem vyzdvihnúť najmä tú diétnu stravu, ale s tým súvisiacu aj pomoc a asistenciu napríklad pre veľkú skupinu detí, ktorá dnes čelí problémom pri nájdení vhodnej školy, a to sú práve diabetici. Vieme, že na Slovensku je to takmer päťtisíc detí, ktoré jednoducho sú detskí pacienti s diabetes a štát musí byť pre tieto deti tým, kto pomôže nájsť vhodnú školu, kde sa toto dieťa môže učiť a môže učiť tak, aby rodičia nemuseli trikrát do dňa odísť z práce, čo im v podstate znemožňuje pracovať, a aby jednoducho tomu dieťaťu zmerali inzulín alebo proste nejakým spôsobom pomohli. Na toto musia byť naše školy pripravené, že jednoducho týchto detí pribúda, každý rok ich máme viac ako 120 v našom systéme, čiže toto ochorenie má stúpajúcu tendenciu na Slovensku a dnes majú mnohí títo rodičia problém nájsť si vhodné školské zariadenie. Je to problém naozaj naprieč Slovenskom, komunikovala som s týmito deťmi, čiže bavme sa o tom, ako strava, samozrejme, a ešte aj tá zdravotná asistencia vie byť funkčná a ako rodič nemá byť ten, ktorý klope na dvere škôl, keď má dieťa už nastúpiť do školy a prosíka, aby ho zobrali, a hľadá riešenia, ale aby bol štát ten, ktorý povie, tu sa to dá, tu sa to dá, tu sa to dá, máte to blízko k domu, jednoducho toto je pre vás opcia vo vašich podmienkach aj zdravotných. Chcem vyzdvihnúť ten pozmeňovák, ktorý sa týka reedukačných centier. Toto je to, čo dlhodobo hovoríme aj ja, aj otec kolega Ledecký, pretože tie reedukačné centrá, naozaj to nemá byť odsúdenie do osemnásteho roku veku. To má byť krátkodobé obdobie, kedy nájde späť cestu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Jurík. [09:46] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tina, je skutočne neobvyklé vidieť ťa takú nahnevanú, ale v tejto situácii, keď predseda parlamentu klame a zavádza za chrbtom, sa ti ani nečudujem a očividne tak, ako sa stal predsedom parlamentu, tak tak ho aj vedie. To, že sme včera začali o tomto balíku rokovať neskoro v noci, nie je v skutočnosti chybou opozície a toho, že by tu prepadli body opozície, ja by som teda očakávala od predsedu parlamentu, že pozná rozdiel medzi bodmi, čo sú návrhy zákonov alebo uznesení na programe schôdze, a vystúpenia v rozprave, a je absolútne jedno, že tie vystúpenia v rozprave prepadli, pretože aj tak by ten čas nevychádzal. Problémom je to, čo si tu táto koalícia odsúhlasila, a že to bol taký neporiadok, že sami nevedeli, že ako to vlastne po tej ôsmej bude. Takže ja si skutočne vyprosím, aby sme v takýchto podmienkach pracovali a veľmi ma mrzelo, že počas toho vystúpenia si sa musela obmedzovať, ako si aj sama povedala, na niektoré body, ktoré ty považuješ v tom zákone za tak dôležité, že budeš o nich hovoriť, ale nemôžeš hovoriť o iných. A to je presne dôsledok toho, ako momentálne nefunguje tento parlament, pretože sú tu zlúčené rozpravy o niekoľkých bodoch z programu, nerokuje sa riadne. Áno, vy ste síce mali dlhý výbor, ale predpokladám, že teda nevyriešili sa všetky otázky, ktoré ste k tomu mali. Koalícia tu absolútne neparticipuje na tej debate a potom to tu vyzerá tak, ako to vyzerá a odhlasúvajú sa tu zákony, o ktorých proste často sa ani nevie, že čo v nich je. A toto skutočne nie je normálny legislatívny proces. A mňa mrzí, že také odborníčky, ako si ty alebo aj Ingrid Kosová, naši kolegovia z KDH a ďalší, sa tu jednoducho nemôžte korektne vyjadrovať k témam, pretože je obmedzovaný čas a tá rozprava je vedená, no v noci. Ja skutočne toto nechápem. A ešte pri tak dôležitej téme ako je školstvo. No nehnevajte sa. [09:46] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Chcem vás upozorniť, že je 9.48 h ráno. Nech sa páči, pán poslanec Horecký. [09:48] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem za slovo. Ďakujem ti za vystúpenie, pani kolegyňa Tina Gažovičová, hovorila si to so znalosťou veci, i tak v niektorých veciach vedieme spolu dialóg, v ktorom sa nevieme celkom presne zhodnúť, tak sa dotknem znovu toho predprimárneho vzdelávania. Spomínala si tam ako pozitívny posun, nazvala si to kvalifikačného predpokladu pre rodiča, aby mohol to dieťa si ponechať na domácom vzdelávaní. Nuž ten posun je od maturity k výučnému listu, ale ja upozorňujem na zlomenie princípu. Tu nejde predsa o kvalifikačný predpoklad pre rodiča, ktorý si môže ponechať dieťa v troch rokoch doma. Aký je kvalifikačný predpoklad na rodiča? Takéto niečo som nikdy v živote nepočul. Už som to opakoval v kontraste s príkladom starostu, ktorý je zriaďovateľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.) Raši, Richard, predseda NR SR Áno, faktickú poznámku, faktickú poznámku. Tak dajte ešte minútu pánovi poslancovi. Technika vám to nastaví. Budete mať ešte minútu, aby ste mali ako faktickú. Horecký, Ján, poslanec NR SR Nuž a ďalej tie podmienky, za ktorých je možné toto domáce vzdelanie uskutočniť, tie tiež v svojom pozmeňováku napádam, pretože je absurdné, aby takéto dieťa v domácom vzdelávaní muselo prísť v čase určenom a v dĺžke do kmeňovej materskej školy a tam vo februári byť posudzované, či spĺňa alebo nespĺňa predstavy domáceho vzdelávania, výsledky a ak nie, tak do 15 dní musí ten rodič to dieťa fyzicky doniesť do škôlky. Viete, vzťahová väzba sa vytvára tri až šesť rokov. Nie je pravda, že v troch rokoch sú tie deti pripravené. O vzťahovej väzbe včera hovorila aj pani Marcinková, ja sa s tým stotožňujem. Tiež súhlasím s tým, že tu chýba koncepcia výchovných zariadení, LVS zrušené, reedukačné centrá fungujú ako detenčné centrá a sú navyše povýšené do piatej úrovne odbornej starostlivosti. [09:48] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia s faktickou pani poslankyňa Kosová. [09:50] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá Tina, tvoje rozhorčenie na začiatku príspevku bolo absolútne oprávnené, pretože pre mňa je absolútne zarážajúce, že akým arogantným spôsobom tu predseda parlamentu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky hovorí s opozičnou poslankyňou. Je to totálna ukážka toho, ako vládne táto koalícia, s aroganciou moci a ja neviem, či toto je tá politická kultúra, ktorú ste nám sľuboval, pán Raši, teraz sa bavíte a nepočúvate ma, ale ja som si to teda predstavovala úplne inak. A dôkazom toho aj, aký ste arogantný, je, že vlastne tento jediný reformný zákon, za ktorý sa táto koalícia za dva roky zmohla, je sprevádzaný tým, že je pretláčaný nasilu a ešte aj nedôstojným spôsobom. Ako nehnevajte sa, ale ten proces prípravy nebol absolútne transparentný, potom po MPK sa v procese udialo toľko zmien a toľko diskusií, že ten zákon absolútne pokrivilo do podoby, ktorá je v takom chaose, že ľudia majú problém, ako bude, vôbec či bude implementovateľný. Následne sme mali v prvom čítaní zlúčenú rozpravu k siedmim zákonom, kde je stovky opatrení, tak mi povedzte, ako sa k tomu dá vyjadriť za 20 alebo 30 minút. Jednoducho nedá, to sa nedá všetko rozpitvať. A potom v druhom čítaní začneme o desiatej večer tiež v zlúčenej rozprave, teraz už v troch zlúčených rozpravách, kde máte tiež stovky vecí, ale k tomu si ešte v spoločných pozmeňovákoch, v spoločných správach dodáte úplné novinky, ku ktorým sa musíme vyjadriť, ako napríklad absolútne netransparentne neprerokovaný nový zákon o patentoch a autorských právach. Totálne na hulváta. Celá akademická obec je v pozore a na nohách, že čo to vlastne tu prichádza, ani Slovenská akadémia vied s tým nie je stotožnená. A vyhovoríte, že toto je transparentné, že toto je politická... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:50] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [09:51] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Gažovičová Tina, tak po včerajších dvoch hodinách a po hodine sa teraz konečne cítim, že odborne diskutujeme. Nesúhlasím so všetkým, čo si povedala, máme na niektoré veci iný pohľad a môžme teraz odborne diskutovať, že či v troch rokoch dáme povinnosť, aby dieťa prišlo do materskej školy, alebo či ich budeme, tie deti a hlavne ich rodičov, lebo tam treba úplne komplexný prístup, to sa nedá že prinútiť dieťa, keď ostane sociálna situácia a ekonomická situácia rodiny v takom istom stave, to sa celkom nepodarí. Jano Horecký prišiel s tým, aby sme vytvorili, aby každé dieťa, ktoré v troch rokoch, a ich teda rodič požiada, aby mal tú možnosť, a ďalej tlačíme na to, aby sme motivovali tie rodiny, aby sa zlepšovala ich sociálna situácia. Čiže my hovoríme o možnosti, pozitívnej motivácii, vy hovoríte o povinnosti. Chcem povedať, že takúto povinnosť od troch rokov v Európe tuším majú Maďari a ešte Francúzi. V ostatných krajinách to je štyri, päť, šesť alebo dokonca sedem rokov, kedy je povinnosť vzdelávať, a tu sa môžme odborne baviť, že toto áno alebo toto nie. Takisto sa môžme spolu porozprávať o tom, že či maturita z matematiky aspoň na nejakej základnej úrovni, kde chceme, aby maturant mal základnú matematickú, ekonomickú gramotnosť, či áno alebo nie, a potom vyšší level tí, ktorí sa matematike budú venovať. Zase odborná téma a zase sa chvíľku cítim, že sa rozprávam v parlamente s kolegyňou, ktorá dačomu rozumie, a že to nemusí byť o polnoci, tak za to ti ďakujem. [09:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Gažovičová. [09:53] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie kolegov z opozície. Začnem tým individuálnym vzdelávaním. Áno, pozrela som si to, to od augusta do decembra platí pre predškolákov, napriek tomu si myslím, že je veľmi otázne, prečo to neplatí pre deti na základnej škole, ale zrazu to platí pre ten jeden ročník predškolácky. Aj tuto si myslím, že to nedáva zmysel a že by sa to pokojne mohlo zjednotiť v tom, že keď sú dôvody na domáce vzdelávanie, nech si tí rodičia zažiadajú kedykoľvek. Druhé by som reagovala na tie deti cukrovkárov, lebo to je ďalšia presne taká skupina, ktorá potrebuje špecifický typ podpory. Jednoducho niektoré tie deti, nie všetky, aj podľa ako majú nastavenú liečbu, ale potrebujú, aby tam bol zdravotnícky personál na tej škole, a to je znovu niečo, kde si myslím, že my potrebujeme posilniť ten regionálny princíp poskytovania tých podporných opatrení, a to je aj to, k čomu sa vzťahuje ten môj pozmeňujúci návrh. Posilníme tie regionálne úrady školskej správy v tom, aby ony mali tú zodpovednosť. Ony by tam mali mať zoznam škôl, kde majú zdravotníckeho pracovníka, kde majú tú bezbariérovosť a nech ony majú tú zodpovednosť spolu s rodičmi potom nájsť školu. A možno posledná poznámka, ja som to tak, áno, nadnesene nazvala kvalifikačný predpoklad pre rodiča, to, samozrejme, tak nie je, lebo rodičia zostávajú rodičmi aj po tom, ako dieťa nastúpi do materskej školy. Ja som neprestala byť mama v momente, ako moje deti nastúpili do materskej školy a na to nemusím mať kvalifikačné predpoklady, samozrejme, som tou mamou stále. Otázka je, nakoľko už sa vtiahne aj ten štát. [09:53] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký, teraz ten procedurálny návrh, nech sa páči. [09:55] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na vaše vysvetlenie, ktoré ste poskytli k tomu, že sa rokovalo o školských zákonoch po dvadsiatej druhej hodine. Dohoda jednoducho bola, že sa predlžuje vaším rozhodnutím vašich poslancov rokovanie Národnej rady o rozpočte do polnoci. Keď by tento rozpočet bol dorokovaný, tak, tak ako to bolo obvyklé desiatky rokov v tejto snemovni, tak končí rozprava a nasledujúce body vždy, nepamätám si jediný prípad, žeby začali a to dokonca bez nejakého úsilia a dohody s opozíciou, bez akéhokoľvek avíza hneď v noci po takejto hodine. Ďakujem. [09:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Horecký, ja len vám prečítam, čo sa schválilo, lebo zjavne vyzerá, že rozprávame o dvoch rozličných veciach, čiže len aby bolo jasné, a možno počas ďalšieho vystúpenia pána poslanca Šmilňáka tí, ktorí ich to nebude až tak zaujímať, si to môžu kľudne prečítať s porozumením a vysvetliť. My sme schválili v mene troch poslaneckých klubov, citujem, bolo to v stredu, čiže citujem: „Aby sme dnes a zajtra rokovali aj po dvadsiatej hodine, a to najviac do dvadsiatej štvrtej hodiny s tým, že ak sa rozprava o prerokúvanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 skončí medzi dvadsiatou a dvadsiatou štvrtou hodinou, o ďalších bodoch ministra financií sa začne rokovať až na ďalší deň od deviatej hodiny." Presné znenie. A teraz máme čas, kým bude prebiehať rozprava, rozmýšľať o tom, čo to znamená. Pretože v prvej časti tohto schváleného pozmeňovacieho návrhu sa hovorí, aby sme dnes aj zajtra rokovali aj po dvadsiatej hodine do dvadsiatej štvrtej hodiny bez toho, aby to bolo obmedzené iba na rokovanie zákona o štátnom rozpočte. V ďalšej vete sa hovorí, že ak sa rozprava o vládnom návrhu zákona o rozpočte ´26 skončí medzi dvadsiatou a dvadsiatou štvrtou, o ďalších bodoch ministra financií sa bude rokovať od deviatej. Nehovorili sme o tom, že rozprava skončí a že sa nebude rokovať o ďalších bodoch, ktoré sú predložené v materiáli. A keďže k tomu sme predpokladali, že vznikne polemika, tak sme si to dali vysvetliť aj právnikmi a výsledok bol taký, že sa pokračovalo normálne v rokovaní. Nič iné za tým nebolo. Po druhé, myslím si, že je aj dobré, že sa rokovalo, lebo vidíte, že dnes máte ešte stále rokovanie o prvom balíku vládnych návrhov, potom bude o druhom a o treťom, čiže je na to celý deň, budeme mať na to celý pondelok. Máme 130 zákonov, máme množstvo vládnych zákonov, máme doručené dve skrátené legislatívne konania a zároveň máme schôdzu, bola navrhnutá pôvodne ešte v minulom roku, aby trvala dva týždne kvôli tomu, že v treťom týždni budú sviatky, ale budeme rokovať aj treťom týždni. Čiže myslím si, že inak sa postupovať nedalo, lebo tak to bolo nadefinované, schválené a nebolo predlženie naviazané na štátny rozpočet. Keby bolo naviazané iba na štátny rozpočet, tak by rozprava skončila. Čiže ani kolega Žiga Peter, podpredseda, ktorý tu bol, nemohol urobiť nič iné. Čiže to je vec právneho výkladu, ktorý, a takto to bolo naformulované a schválené. Čiže nič iné za tým nebolo, ale vidíte, že tá rozprava prebieha a bude na ňu kopec času. Pán poslanec Grendel, nech sa páči, s procedurálnym. [10:11] Gábor Grendel – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja len pre doplnenie, pán predseda... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Samozrejme, bol schválený parlamentnou väčšinou, pán poslanec. Tak to ja verím, že aj keď vy budete pri moci, budete schvaľovať parlamentnou väčšinou a nebudete schvaľovať parlamentnou menšinou. Pán poslanec Grendel, nech sa páči. Grendel, Gábor, poslanec NR SR Takže len pre vysvetlenie alebo ešte doplnenie. Samozrejme, že to sa dalo kedykoľvek prebiť všeobecným súhlasom alebo pokojne aj hlasovaním. Čiže dalo sa to zmeniť, keby bola vôľa. A to, že nie všetci boli pripravení na to, že bude parlament aj o iných zákonoch ako o zákonoch ministra financií Kamenického rokovať, svedčí jednak aj to, že na samotnom organizačnom odbore mali takú informáciu, že po zákonoch pána Kamenického končíme. A po druhé, že tu neboli prítomní niektorí ministri. Napríklad teda, že zákon ministra vnútra musel predkladať minister spravodlivosti, čo teda tiež nepridávalo na kvalite tej diskusie. To len pre doplnenie. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec, a ďakujem, lebo som zabudol doplniť dôležitú vec. Faktom je aj to, že prebiehala teda rozprava o štátnom rozpočte, kde sme mali prihlásených pomerne veľa písomne prihlásených a potom aj pomerne veľa ústne prihlásených poslancov. Bohužiaľ, napriek tomu, že sa poslanci prihlásili do ústnej rozpravy asi vo viere, že chcú vystúpiť, predpokladám, že sa neprihlasujú len tak, ale preto, že chcú vystúpiť, tak sa stalo, že z ústne prihlásených poslancov, ktorí keby vystúpili, tak ten čas rozpravy bude možno že aj do tej polnoci, neprišiel pán poslanec Majerský Milan, pán poslanec Igor Janckulík, pán poslanec Marián Čaučík, pani poslankyňa Bajo Holečková, pani poslankyňa Zuzana Števulová, pani poslankyňa Darina Luščíková, neprišiel pán poslanec Lukáš Bužo, nebol tu pán poslanec Branislav Vančo, pani poslankyňa Beáta Jurík, ani pán poslanec Alojz Hlina, ani pán poslanec Dávid Dej, ani pán poslanec Viliam Tankó. Čiže keby boli ako chceli vystúpiť v rozprave v ústnej v normálnom, riadnom čase, tak by sme zrejme pokračovali tak, ako sme si to odsúhlasili a nemuseli by vznikať tieto debaty. Takže, bohužiaľ, prečítal som všetkých, ktorí tu neboli, boli to všetci opoziční poslanci. Čiže musíte akceptovať aj tento fakt a možno by tu tieto diskusie nemuseli, pán poslanec, byť. Nech sa páči, pán poslanec Šmilňák. [10:11] Martin Šmilňák – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Pri všetkej úcte, pán predseda, ja tiež mám tu ten text, čo ste prečítali, a z toho textu mne vyplýva, ale ja, samozrejme, právnici sú múdrejší odo mňa, ale mne sa to na prvú zdá, že všetko je to naviazané na rokovanie o zákone o štátnom rozpočte. Mnohí vaši poslanci odišli, lebo tiež boli presvedčení, že končíme. A, pán predseda, prišiel za mnou pán Hazucha a povedal mi, že aj oni to tak čítali a oni to takto nechceli a že aj ich to prekvapilo (reakcia z pléna), pôvodne. Tak hovorím, no dobre, ale potom všeobecným súhlasom ste mohli to dať na pravú mieru a skončiť to. To tento nástroj ste mali a mohli ste to takto urobiť, ale vy ste pustili zákony bez toho, že by tu boli ich gestori, alebo aby sa o dôležitom školskom zákone rokovalo do polnoci, a to je nedôstojné. Lebo mali ste nástroj, ako to zmeniť. A toto my namietame. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, v poriadku, však vy ste povedali dve základné veci alebo dva základné momenty, že sa vám zdá, presne tak. Ani vy, ani ja nie sme právnik. Keď sa nám zdá, tak si musíme dať poradiť, aby tým, ktorým sa nezdá, ale to vedia, to vyložili a toto bol výklad, ktorý sme dostali. A ja som sa s ním stotožnil. A druhá vec, áno, všeobecný súhlas je na to, že sa dá všeobecným súhlasom, keď nie je parlamentná väčšina v pléne, urobiť rozhodnutie. No ale ten všeobecný súhlas nebol, lebo tu bol minimálne jeden alebo viacerí poslanci, ktorí s tým nesúhlasili, a to musíme akceptovať, lebo to je jedno už, kto tu schôdzu vedie, bol tu vtedy môj kolega. Jednoducho tak to bude, či tu budete v koalícii my alebo vy. To je jednoducho fakt a nič sa na tom nezmení. Pani poslankyňa Puškárová s procedurálnym návrhom. [10:11] Paula Puškárová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. No vidím, že sa tu veľa bavíme len o procese, tak ale povedzme si fakty. Bežia vládne návrhy zákona, na vládnych návrhoch zákona sa majú predkladať hlavne zo strany opozície pozmeňujúce návrhy. Jednoducho to platí, opozícia si neplní svoju domácu úlohu, svoju základnú úlohu pripomienkovať, podávať pozmeňujúce návrhy a diskutovať a vytvárať nejakú rovnováhu voči vládnym návrhom zákona. To je tá najdôležitejšia úloha. Zjavne teda nemáte záujem o to diskutovať k týmto vládnym návrhom. Ja si to ináč skutočne neviem vysvetliť. A druhá vec, kolegovia, ja som teda, bohužiaľ, včera musela, musela nejaké ďalšie veci riešiť, zdravotné večer, ale pozerala som a rozdiel v obsadenosti tejto sály včera v noci a dnes ráno tu teda nie je. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho No a ešte nechám pani poslankyňu Jurík, lebo aj my sme sa nedržali úplne rokovacieho poriadku, lebo procedurálny návrh má byť o podaní procedurálneho návrhu, takže, pani poslankyňa, vy povedzte kľudne, vám, vy, pán poslanec Horecký, potom už ale s procedurálnym návrhom, aby sme sami neporušovali poriadok. Nech sa páči, pani poslankyňa. [10:11] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom No, páči sa mi, pán predseda, že hneď máte prezumpciu toho, že to nebude procedurálny návrh, ale skutočne, lebo ja chcem iba na záznam uviesť, že mne včera prepadlo poradie kvôli tomu, že som prednahrávala diskusnú reláciu, pretože, áno, máme aj iné povinnosti v rámci našej parlamentnej práce, a to si myslím, že bol prípad aj ostatných kolegov a kolegýň, ale aj keby sme tu všetci do nohy boli, tak to nevychádzalo do dvadsiatej. A, pani kolegyňa, nehnevajte sa, ale diskutovať, to znamená, že tu musia byť minimálne dve strany, ktoré si vymieňajú nejaké argumenty. Ja som tu za, o rozpočte som tu nepočula nič zo strany koalície ani včera k týmto návrhom, však ani vy ste tu neboli, sama ste to priznali. Ale ja by som chcela ešte prečítať ten procedurál, ktorý včera pán poslanec Saloň tu predniesol. V mene poslaneckých blablabla, aby sa dnes a zajtra rokovalo aj po dvadsiatej hodine, a to najviac do dvadsiatej štvrtej hodiny s tým, že ak sa rozprava o prerokovávanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok ´26 skončí medzi dvadsiatou a dvadsiatou štvrtou hodinou, o ďalších bodoch ministra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho A zas ste to povedali, presne tak. Tento procedurálny návrh nezahŕňal obmedzenia rokovania a presuny ostatných ministrov. Ste to prečítali presne tak ako ja, a preto je to o tom, čo hovoril pán poslanec Šmilňák, že môžme mať na to rozličný právny názor, nie sme právnici, preto sme si to dali vyhodnotiť. Chcem teda už teraz férovo upozorniť, že už vám spustím iba podať procedurálny návrh, ináč vás stopnem v rozprave, aby sme neporušovali rokovací poriadok. Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [10:11] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Takže ďakujem za slovo ešte predniesť teda odpoveď. Pani Puškárová, ďakujem, že ma vyzývate k tomu, aby som diskutoval, vy, ktorí mi tú diskusiu často, teda často mi ju ukracuješ. Zároveň si mám vstúpiť do svedomia a dať viacej pozmeňujúcich návrhov, rád to urobím. Kebyže nemusím túto noc spať len počet hodín jednej ruky, prstov, tak by som pripravil aj pozmeňujúci návrh k vysokoškolskému zákonu, ale tým harakiri, čo ste urobili v programe, to jednoducho nebolo možné. Pán predseda, prepáčte, vy argumentuje tým, čo nebolo v tom uznesení. Ale tak to sme rovnako mohli rokovať aj o odvolávaní ministrov, to tiež nebolo v tom uznesení. Z toho uznesenia, ktoré malo dve vety, jasne vyplýva, končí rozprava, nasledujú ekonomické zákony ministra nasledujúci deň ráno, tak to je podľa programu schôdze. Ďakujem. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ešte raz, to je váš výklad. Pani poslankyňa Jurík, procedurálny návrh vás poprosím. [10:11] Beáta Jurík – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja by som len chcela dopovedať to, čo som predtým hovorila, a teda ja som právnička, tak sa ospravedlňujem, ale za mňa je to dosť jasné, a toto mi potvrdila aj pani riaditeľka organizačného, o ďalších bodoch ministra financií sa začne rokovať. Tam nie je napísané o ďalších bodoch programu sa bude pokračovať, alebo sa začne rokovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR No, áno. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR Čiže preto sa to týkalo iba. Čiže buď pán poslanec Saloň zle prečítal váš procedurálny návrh alebo teda bol v inej forme, alebo ja neviem. Každopádne to bolo zmätočné a jednoducho aj to spôsobilo to, že sme tu včera mali večer taký neporiadok. Tak, pán predseda, zariaďte, aby tento parlament mohol normálne fungovať, prosím vás. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jarjabek, už naozaj len procedurálny, lebo už to sa idem vrátiť teda k platnému rokovaciemu poriadku, tak podaj, pán poslanec, procedurálny návrh, ťa poprosím, aby sme to nenaťahovali a mohli rokovať ďalej. [10:11] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, veľmi úctivo, s pokorou a veľmi skromne by som len chcel povedať štyri vety na to, čo tu bolo povedané, lebo patrí sa, aby aj z tejto strany parlamentu niečo zaznelo, nejaké, nejaké, nejaké slovo. A ja mám len jednu jedinú otázku, či kolegovia, ctení kolegovia z opozície majú pocit, že ešte niečo nepovedali, čo už povedali minimálne desaťkrát v rámci toho ako celého procesu ohľadne schvaľovania, resp. rozpravy okolo rozpočtu. Ja si myslím, že v tejto chvíli hovoriť o tom, že niekto chcel niečo povedať a nemal čas na to, aby to povedal, je, no, krajne nekorektné, preto lebo tuná mnohí rozprávali úplne od veci, niekoľkokrát, len preto, aby obštruovali. A v tejto chvíli hovoriť o tom, že niekto nemal možnosť niečo povedať, čo povedať chcel, sa mi zdá, no, mierne a slušne povedané pritiahnuté za vlasy. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pred vystúpením pána poslanca Šmilňáka posledný procedurálny návrh, pán poslanec Karas. [10:11] Daniel Karas – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som ťa len chcel poprosiť, aby sme už ukončili túto diskusiu, lebo zdržiavame zbytočne tú schôdzu a potom si kolegovia z opozície budú zase sťažovať, že nemali čas sa vyjadriť k ostatným bodom. [10:11] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani šéfka školského výboru, tak chvíľku sa budeme môcť rozprávať k veci. Vážení kolegovia, kolegyne, ja najprv začnem s tým, s čím včera otvoril túto tému pán minister a začal rozprávať o širokom balíku reforiem, najprv o Nežnej revolúcii a potom o najväčšej reforme školstva za posledné roky. Pýta sa, že kde bude Slovensko o desať, o pätnásť rokov. Potom tá veta sa ma trošku, ma prekvapila, že ak sa nám podarí udržať tempo zmien a poctivosť, tak to sa teda dostaneme ďalej. To slovo poctivosť zvýrazňujem. A potom také frázy, že vzdelanie to je naša najsilnejšia zbraň. A čo, pán minister, pokladám za neférovú vec, je, že mám plnú podporu sociálnych partnerov, prebehol okrúhly stôl, no keď poviete takto vetu, že mám podporu sociálnych partnerov a prebehol okrúhly stôl, tak sa to zdá super. Ste spojili dve veci, ale vy ste na tom okrúhlom stole nebol. A tam boli mnohé organizácie, mnohé subjekty, ktorých sa vaše zákony dotýkajú. A väčšina z nich namietala. Pani Puškárová nastavila debatu tak, že povedala, máte sedem minút na to, aby ste niečo povedali a bude dobré, keď máte nejaké písomné návrhy. Na to sa ozval pán kolega Damankoš z evanjelikov a povedal, a ja som nevedel, že budem mať len sedem minút a nevedel som, že mám dávať písomné návrhy, ale dobre, uvidíme. No, kto všetko tam bol a kto tam nebol a že či vám dávali za pravdu alebo nedávali za pravdu. Tak bol tam zástupca napríklad Združenia katolíckych škôl Slovenska, namietal, povedal. Boli tam za asociáciu súkromných škôl, namietali. Bol tam domškoláci, námietky. Bol tam kolega z INESS-u Chovanculiak, ktorý vyvracal rad radom vaše tvrdenia a vy ste sa k tomu nemohli vyjadriť, lebo ste tam poslali pána Partilu namiesto seba. Boli tam, zazneli tam napríklad mladí, ktorí namietali, že najlepšie potraviny nie sú tie, ktoré sú najbližšie, že vy si vyberáte potraviny nie podľa toho, že ako sú ďaleko, to sa mi ako obraz, to som si zapamätal, tak preto vám to píšem, hej. Pán Chovanculiak povedal, že nie je pravda, že v Čechách nie sú neštátne školy financované rovnako ako štátne, alebo hovoril o príklade napríklad Estónska, kde jednak môžete vyberať školné, aj súkromné aj cirkevné, majú rovnaké financovanie, dokonca ak zaplatíte, rodičia ak zaplatia školné, tak že si to môžu odpočítať z daní. A tým pádom sú motivovaní rodičia, aby vybrali pre svoje deti tú naj-najlepšiu školu možnú. Čiže, čiže postupne tí aktéri, čo tam boli, vyvracali vaše tvrdenia a vy ste tam neboli na tom stole okrúhlom. Bol tam zástupca SK8, ten nás trošku zahriakol, že, prosím vás, nerozprávajte sa iba o súkromných a cirkevných školách, školstvo je širšie aj my, ja, my ako zriaďovatelia stredných škôl máme nejaké problémy, tak aj o tých chceme rozprávať. A ja som mu na to povedal, že ale v týchto zákonoch sa to viacej týka práve cirkevných a súkromných škôl, tam im hrozí zánik, tak preto sa bavíme o tejto téme. Ale iné, iné vážne výhrady nemal. Potom tam bol zástupca zamestnávateľov a ten vám dáva za pravdu, že áno, treba racionalizovať siete škôl, aj že tie malé školy napriek tomu, že je tam málo žiakov, aj môže tam byť individuálnejší prístup, tak nemajú dobré výsledky. A že na jedno stredne veľké mesto stačí možno jedna stredná škola, aleže to je hudba budúcnosti, ale, ale nedával nám za pravdu, že hurá, pán Drucker prišiel s nejakými dobrými návrhmi. A ešte tam bol, ešte tam bol zástupca odborov, ale k tomu sa veľmi nechcem vyjadrovať, lebo ja mu vyčítam, že v parite kúpnej sily sú Slováci úplne na konci a že je to aj jeho zásluha a on, on to neberie. A teraz, teraz čiže, čiže ja vám, pán minister, hovorím, vy ste výborný v marketingu, ale spojíte veci, prekrútite, dáte takú fotečku, hentakú fotečku, vytvoríte dojem, že všetko je super a že jak vám to krásne ide. Potom ste povedali, že ale však som bol na školskom výbore, však sedem hodín som tam s vami sedel, kurník šopa. No však ste bol. Veď ste spojili rozpravu o siedmich zákonoch do jednej. A keď to spravíte, neviem, že či to ostatných kolegov teda zaujíma, ale keď sa mám vyjadriť k siedmim zákonom, tak chcem sedemkrát po pol hodine aspoň o tom rozprávať. Ale nie, že mal som pol hodinu na sedem zákonov, čiže som mal pár minút, pán minister, a niektoré sú podstatné, niektoré sú tak dôležité, že to sa za tých pár minút alebo sekúnd nedá. A pochváliť sa tým, pani, pani Puškárová a pán minister, že ale veď sme sedem hodín sedeli na výbore, sedem hodín ku siedmim zákonom. A pani Puškárová nás tak šibala, že keď sme chceli niečo povedať, nie, už ste raz vystúpili, už stačí, už stačí, lebo ešte toho máme toľko. Čiže tiež sme mali zatvorené ústa. Včera, teraz tu máme zlúčenú rozpravu, teraz už to nemáme z tých sedem zákonov v jednej zlúčenej rozprave, ale v troch a začali sme o desiatej v noci. Tak toto, toto ja teda nepovažujem, pán minister, za poctivé. Keď hovoríte, že keď pôjdeme nastaveným tempom a poctivo, tak dosiahneme výsledky. Vy od začiatku začínate nepoctivo. A to vám teda, pán minister, ku cti neslúži. A teraz poďme k 138, o zákone o pedagogických odborných zamestnancoch. Naznačil som, aký štatút majú učitelia. Oni sú absolútne, ale absolútne frustrovaní. My tu máme viacej ako 35 kategórií pedagogických a odborných zame... kategórií a podkategórií pedagogických a odborných zamestnancov a uvádzate do života ďalšie v tomto zákone. A ja vám hovorím, toto je nezmysel, poďme to zjednodušiť. Vy máte štandardy o tom, ako má vyzerať taká a taká kategória a podkategória pedagogického odborného zamestnanca, napísané na 650 stranách. V Británii majú to, kto je učiteľ, čo má robiť, čo nesmie robiť, akú má etiku a ako má postupovať, čo má robiť, majú napísané na 14 stranách. My to potrebujeme na 650 a teraz ďalších 50 strán poďme dať a vymýšľať ďalšie. Hráme sa tu na vojačikov so slovíčkami a učitelia sú na dne. Ja som na výbore vám hovoril, že ako sa cítia učitelia na východe Slovenska, a medzitým som dostal stovky mailov. A tam mi píšu, viete, mám deviatačky v triede, v celej škole všetky deviatačky sú tehotné. Vy nemáte šajnu, čo to znamená učiť v takom prostredí. Dneska som sa dozvedel, že prepravca do jednej osady odmieta posielať autobus, lebo mu ho úplne zničili. A to také pikošky sa dejú dennodenne a učitelia sú ale absolútne frustrovaní. Ten zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, tam ste mohli urobiť trošku poriadok a trošku viacej učiteľov oceniť. Čo sa týka zákona o odbornom vzdelaní. Tam zase kádeháci vám hovoríme, toto, čo je, toto, čo dneska platí, je absolútne dávno prežité. My vám hovoríme, že povinná školská dochádzka znamená, že máte povinnosť prísť do školy v nejakom čase, ale nemusíte nič robiť. My končíme povinnú školskú dochádzku v území nikoho jeden rok po nastúpení na strednú školu, bez toho, aby sme overili, že či žiak, študent, že či má nejakú zručnosť, či je pripravený na život. Trend vo svete je taký, že vzdelávanie sa končí vtedy, keď preukázateľne dokáže ten mladý človek niečo so životom urobiť a my kádeháci a konzervatívci hovoríme, keď sa dokáže o seba postarať. Ja to tu nevidím, pán minister. Keď hovoríte, keď hovoríte o prevratnej reforme, o mega reforme, ktorá všetko nastaví a nám bude lepšie a ušetrí nám desiatky miliónov, tak to tu nevidím. Potom, a idem, idem ako z rýchlika, lebo už mi prešiel, prešla polovica času. 245, školský zákon. Ja neviem, priznám sa, pán minister, neviem, lebo pri tých zmenách, ktoré zazneli za tých sedem hodín ku siedmim zákonom, tak neviem, že či sa to vyčistilo alebo nie, ale všimol som si, že kolega Horecký dneska sa dotkol vo svojom pozmeňováku domškolákov. Domškolákov je okolo 1 500. Okolo 1 500 detí sa rozhodli rodičia vzdelávať doma. Nie pre srandu králikov, majú na to dôvody. A poviem vám, že v krajinách ako Kanada alebo vo vyspelom svete ten počet a percento domškolákov rastie, pretože rodičia postupne prestávajú dôverovať školským inštitúciám, lebo sa tam deje indoktrinácia, lebo sa tam dejú veci poza chrbát rodičov, čo my ako kádeháci namietame. A teraz dva momenty, ktoré úplne sťažia život domškolákov, ktoré sú v tejto vašej novele a neviem, či ste ich opravili alebo nie. Lebo som, lebo nestíham toľko strán, toľko stoviek strán prelustrovať. Prvá vec je, aby bolo jasné, domškoláci potrebujú mať nejakú školu, nejakú, nejakú základňu, ktorá za nich zodpovedá. Viete, aká je priemerná vzdialenosť domškoláka od tej školy, ktorá ho vzdeláva alebo ktorá má nad ním patronát? Tipnite si. 188 kilometrov. Je asi 40 škôl na Slovensku, ktoré sú ochotné sa venovať domškolákom. Lebo keď ste, keď ste sa rozhodli, že doma budete vzdelávať deti, tak aj tak ste povinný mať nejakú školu, kde sa budete chodiť preskúšať, ktorá bude garantovať, že sa to vzdelávanie deje a že sa deje podľa pravidiel. Priemerná vzdialenosť je 188 kilometrov. Doteraz je možné, že môže byť žiak preskúšaný ústne alebo aj dištančne online, ak to rozhodne riaditeľ. Momentálne to, čo pán Drucker navrhuje, je, že už nebude možná dištančná forma, iba prezenčná. To znamená, že tých 188 kilometrov na preskúšanie tam bude musieť ten žiak absolvovať či chce, alebo nechce. A to úplne sťaží tým rodinám, predstavte si, že tí domškoláci, pani kolegyňa Vaľová, máte sa dobre? Ďakujem pekne, ďakujem pekne. No, čiže tí domškoláci, jeden rodič sa musel vzdať, vzdať príjmu, lebo vzdelávať dieťa doma, už len jeden otec pracuje. A teraz budú musieť cestovať stále na preskúšanie, aj keď už dneska viete vyštudovať online. Dneska, dneska viete robiť skúšky, viete robiť maturity online, viete robiť skúšky na vysokých školách online, koniec-koncov vyskúšali sme to počas pandémie. A druhá vec, ktorá sa tam sťažuje v tom zákone, je, že škola má fyzicky preveriť každý rok, v akých podmienkach sa doma dieťa vzdeláva. Doteraz to bolo, že škola preverí, keď sa požiada o domškoláctvo, o vzdelávanie doma, po novom musí fyzicky škola zabezpečiť preskúmanie obydlia. Čo to znamená? Že tie náklady pre školu stúpnu, lebo ona bude musieť každý rok poslať nejakého učiteľa alebo niekoho, aby to preveril, a preto oveľa menšia ochota tých pár škôl, ktoré existujú, bude sa nejakým spôsobom podieľať na tom, aby domškoláci mohli existovať. Tak prišli domškoláci toto vysvetliť, prišli to namietať a ja ani netuším, pán minister, či ste im vyšli v ústrety alebo nie. Ale ak nie, tak potom tu badám snahu obmedziť, zredukovať tento spôsob vzdelávania, obmedziť, zredukovať spôsob vzdelávania v súkromných a cirkevných školách a tlačiť dopredu jednofarebné socialisticko-komunistické vzdelávanie, ktoré sme tu teda mali a teda veľká sláva to nebola. O trojročných deťoch som sa bavil s kolegyňou Tinou Gažovičovou, či to má byť povinnosť alebo nemá byť povinnosť. Nemáme, momentálne na Slovensku nie sú dostatočné kapacity predovšetkým v takých obciach, kde počet detí, napríklad v Lomničke, kde počet novonarodených detí je 140 ročne. Takých obcí je viacej a zabezpečiť kapacity, aby všetky trojročné deti tam mohli chodiť do škôlky, sa nám skrátka nepodarí do roku 2027, respektíve ´28. To je po prvé. Po druhé, rozdiel medzi povinnosťou od troch rokoch sa vzdelávať alebo možnosťou, to je to, s čím prichádzame my, poskytnime možnosť všetkým, ktorí to potrebujú, a motivujme, lebo tá práca, tá práca, ako povedal kolega Horecký, práca v osadách to nie je to, že prinútite nepripravené, vyhúkané trojročné dieťa, že musí chodiť do škôlky, že toto mu pomôže, keď príde domov do úplne toxického prostredia. Keď nezačnete komplexnú robotu na úrovni ministra práce, sociálnych vecí, na úrovni ministra vnútra, ministra školstva a ďalších, tak sa to skrátka nepodarí. Toto je, toto je administratívne opatrenie, ktoré niečo prikazuje, a také príkazy tu systém neopravia. Čiže my hovoríme v prípade materských škôl nie o povinnosti, ale o vytvorení podmienok tak, aby každé trojročné dieťa, ktoré potrebuje, aby mohlo, a potom práca s matkami. Včera to tu zaznelo, nie, tu to nezaznelo, pardon, včera som komunikoval s ľuďmi zo Slivníka Malého a potom zo Starej Ľubovne a tí mi hovoria, mám na jednej ulici, na jednej strane je škola a na druhej strane je nejaké ďalšie zariadenie, ktoré, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vybudovalo, nejaké komunitné centrum povedzme a oni vôbec nevedia, že kto, čo robí. Tam tá práca v komunite nefunguje, nikto to neprepája. V miliónoch sa míňajú europeniaze na nejakú integráciu ľudí z vylúčeného prostredia a nebaví to, nefunguje to. Čiže kým toto nenastavíme, kým toto neopravíme, tak príkaz pre trojročné deti nebude fungovať. Tie komunity sú proste tak zle nastavené a učitelia, ktorí v týchto komunitách pracujú, sú na pokraji síl. Aleže na pokraji síl. Tak keď chcete prísť, pán minister, s reformou, tak tam. A to čarovné slovíčko inklúzia, no tam to, tam vám to ani matematicky nevyjde. V okresoch, ja som spomínal, že už je päť alebo šesť okresov na východe Slovenska, kde je, už sa rodí viacej rómskych detí ako nerómskych, dokonca v dedine, že sa narodí viacej detí ako, teda v rómskej osade sa narodí viacej detí ako v okresnom meste. To je už dneska fakt a tomu budeme musieť čeliť, ale nie týmito zákonmi. Ďakujem pekne. Vystúpim v rozprave ešte k ďalším bodom, ale teda tieto body budeme namietať a v prípade, že nebudú zapracované v pozmeňujúcich návrhoch, tak to nepodporíme. Ďakujem pekne. [10:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, ďakujem, ukončujem tvoje vystúpenie. Pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [10:14] Richard Raši S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Horecký. Nech sa páči. [10:28] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán kolega Martin, za tvoje vystúpenie, aj za to, že takto po častiach dávame taký komplexný, komplexnú odpoveď a presne to, čo sme vyzývaní a čo je našou úlohou, prispievať, robiť tú protiváhu, upozorňovať na nedostatky a ponúkať alternatívy. Ty si sa dotkol aj teda interpretácie, komunikácie predkladateľa, ktorý často cituje príklady zo zahraničia alebo štúdiu OECD. Ja k tomu len pridávam to, že naozaj častokrát spomínané Fínsko a Estónsko má začiatok povinnej akejkoľvek či predprimárnej či primárneho vzdelávania vo veku šesť a sedem rokov. Samotná štúdia OECD, na ktorú sa pán minister často odvoláva, hovorí o tom, že Slovensko je príkladom s najväčšou dostupnosťou súkromného vzdel... škôl, teda vzdelávania na súkromných školách, i najväčšou priestupnosťou medzigeneračnou. To znamená, u nás tá determinácia, že bohaté rodiny budú mať bohaté, úspešné deti, je menšia ako v západnej Európe. Čiže my tými opatreniami, ktoré pán minister navrhuje, skôr tú dostupnosť znižujeme, ako budem dôvodiť vo svojom príspevku v rozprave v nasledujúcom bloku. A čo sa týka tých domškolákov, všimol som si aj tú neverbálnu komunikáciu medzi tebou a pánom ministrom. Prečo niektoré školy, alebo čo je tá priemerná vzdialenosť 180 km vyše a prečo sa takto školy orientujú. Z praxe vám to poviem, pretože ktorá škola to robí dobre, je s tým domškolákom veľa práce, oveľa viac ako zodpovedá 10 % normatívu. Posielate mu pracovné listy a kadečo. Čiže je tam veľa práce za málo peňazí a tá orien... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči, máte slovo. [10:30] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Prepáčte, musím opraviť niektoré fakty, ktoré tu zazneli z úst pána Šmilňáka. V prvom rade to, že na okrúhlom stole mali sedem minút každí sociálni partneri na vyjadrenie, mali priamo v pozvánke na okrúhly stôl explicitne napísané, aby teda vzhľadom na to, že sa tam prihlásilo príliš veľa sociálnych partnerov a celé to vypočúvanie trvalo, myslím, dve a pol hodiny, len každý po sedem minút, tak potom, ešte po tomto oficiálnom vypočutí bežala aj neformálna diskusia, kde sme zostali, bol tam Jožko Habánik, určite aj ja, ktorých sme videli priamo za stolom, ktorí sme s nimi diskutovali, dokedy len mohli a chceli. Taktiež mohli na tomto okrúhlom stole predložiť pozmeňováky, čo konkrétne chcú. A všetky tieto pozmeňováky išli na ministerstvo školstva, kde som ja priamo sedela aj s pánom ministrom Druckerom a prechádzali sme bod po bode, ako ešte vyhovieť každému jednému bodu. Čiže tu skutočne, osobitne napríklad domškolákov ste spomenuli. Pán Šmilňák, veď vy ani nesledujete, o čom sa rokuje na školskom výbore, ani si neprečítate tie pozmeňováky. Veď som to tam aj hovorila explicitne a ešte sme aj povedali, že v piatich bodoch, ktoré oni predložili v pozmeňovákoch, oni išli ináč veľmi pekne pripravení, prišli na ten okrúhly stôl, tak z piatich v štyroch sa im vyhovelo. To malo efekt, že tam prišli na ten okrúhly stôl a reálne ministerstvo im vyšlo v ústrety. V štyroch z piatich. To je 80 %. A, pán Šmilňák, ja som evidovala, pán minister tam prišiel a zostal skutočne celých sedem hodín, jeho mechúr, skutočne klobúk dole pred tým, ale vy ste tam došli s mikrofónom, natočili ste si videjko a odišli ste. Takže skutočne sa poďme baviť o tom, kto reálne má záujem, aby sme posunuli veci dopredu, a kto sa bude baviť iba procesne o nejakých veciach a snažiť politicky zdiskreditovať tento proces, ktorý bol maximálne korektný. [10:32] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Habánik, nech sa páči, máte slovo. [10:32] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Dovoľte aj mne, aby som reagoval na vystúpenie svojho kolegu zo školského výboru pána Martina Šmilňáka, a on sa dotkol vo svojom vystúpení viacerých tém. Ja to zúžim v tejto faktickej poznámke na dve. Jednou diskutovanou témou bola téma domáceho vzdelávania, alebo takzvaných domškolákov. Tak ako pani predsedníčka Puškárová už upozornila, prosím, Martin, pozri si bod 13 novelizačný článok 1, bod 95 § 4 odsek 10, ako sa upravuje aj na základe ten diskusie, ktorú sme mali na neformálnom výbore za účasti dôležitých aktérov v oblasti vzdelávania, kde sa vypúšťa periodicita raz ročne, ale nariaďuje sa teda vykonanie kontroly vždy po podozrení na nesplnenie podmienok. Domáce vzdelávanie je určite dôležité, ale na druhej strane si aj pozri správy Štátnej školskej inšpekcie za posledné dva roky, ako narástol počet domškolákov a aké sú výsledky vo vzdelávacom procese po previerkach alebo po hodnotení, ktoré títo domškoláci vykonávajú. Je potrebné tam reagovať, aby sme dokázali to nejakým spôsobom regulovať vo vzťahu ku kvalite a obsahu poskytovaného vzdelávania. Čo sa týka samotnej zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní, tam znova poukazujem na výsledky štúdií PISA. Veď to nehovoríme my tu v tejto miestnosti alebo niekde na výbore, pozrime si, aké dosahujeme výsledky, každý to kritizuje, keď sa tie výsledky zverejnia, ale keď sa hľadajú riešenia, opatrenia, tak znova je to podrobené kritike, že tak touto cestou nie, druhou cestou nie, treťou cestou nie, tak poďme potom povedať ako, keď nie takto. Ďakujem. [10:34] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák s reakciou na faktické. [10:34] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani Puškárová, že som tam bol chvíľku, natočil som videjko a odišiel, tak to klamete, bol som tam celý čas, na chvíľu som odišiel, lebo v tom istom čase bol aj výbor pre sociálne veci a bolo tam treba hlasovať, tak pán Richter nás zvolal, bol som tam možno 20 minút a vrátil som sa. V ten deň som vôbec nejedol, tak mi nerozprávajte. Janko Horecký, prosím ťa, povedz, či cigánim alebo nie. Povedz, pán kolega, na reakciu pani Puškárovej, že či si mal dosť času v zlúčenej rozprave a na výbore a na tom okrúhlom stole si povedať to, čo bolo potrebné povedať, a či ľudia po okrúhlom stole, či boli tak silno spokojní, a som s nimi bol potom na obed ešte neskorý, tak tá spokojnosť tam nejaká veľká nebola. Pán kolega Habánik, ďakujem za ten bod 13, ja som to spomenul, že nestíham všetky zmeny registrovať, lebo ideme tak rýchlo a tých zmien bolo už cez 600, že nie všetko dokážem postrehnúť. A k tej Štátnej školskej inšpekcii, ja súhlasím, ale naznačil to aj pán Horecký, to domškoláctvo má svoje chyby, poznám aj školy, s ktorými spôsobom vzdelávania nesúhlasím, a tam treba to posilniť. Ale pán kolega Horecký ti povedal, že ak máš len 10 % normatívu a máš proste robiť všetky tieto úkony, tak sa ti to neoplatí a nikto tuto domškoláctvo si nechce ako škola zobrať pod svoj patronát. Čiže tam je možno otázka, že či nezvýšiť ten normatív na 20 %, nesprísniť pravidlá, posilniť kontrolu, s týmto ja nemám problém. Ja chcem, aby sa na Slovensku predsa vzdelávalo čo najlepšie. Ja, veď preto sme všetci tu, aby to vzdelávanie na Slovensku sa zlepšilo. A keď vieme cestu, tak poďme po nej, ja to nenamietam, nevyčítam. Ale, pani Puškárová, sa ohradzujem voči tomu, že bolo dosť času a ja som si točil videjká. Tak pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka, ktorý tu nie je, mal byť posledný písomne prihlásený. Prepadáva teda druhýkrát. Tým pádom sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených, a pýtam, že či sa chce niekto prihlásiť. (Reakcia z pléna.) Áno, ja počkám, pani poslankyňa. Ústne pán poslanec Šmilňák je prvý a pani poslankyňa, pani predsedníčka Puškárová bude druhá. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Šmilňák, máte slovo. [10:37] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Využívam túto možnosť a nevyčerpem ju, samozrejme, celú, ale keďže tá rozprava je skrátená, je k viacerým bodom, tak mi dovoľte predsa len ešte raz namietať spôsob, ako sa veľká, vážna reforma má robiť. My tu dneska diskutujeme chvíľu odborne a potom sa tu bavíme, že či si niekto točí videjká alebo netočí videjká. Ja som veľmi vďačný, že pán Habánik spomenie, spomenie veci, ktoré sú dobré, kde máme rezervy, kde treba ísť. Ja neberiem úprimný, úprimnú snahu tým z vás, ktorí školstvu rozumiete, že sa zapájate a pripravujete veci. Ja si vyprosím jednu vec. Včera večer všetci, ktorí vystúpili školáci, všetci, pani Puškárová, všetci podali pozmeňujúce návrhy. Nám ste tu vytýkali, že nepodávame rozmeňujúce návrhy a že to je, toto má opozícia robiť. Kurník šopa, tak, tak kto podal včera pozmeňujúce návrhy, keď nie všetci, ktorí tu vystupovali? Tak nám, prosím vás, nerozprávajte, že neodborne tu vystupujeme a že bolo dosť času a že bol super špeci okrúhly stôl. Vy ste tam, kolegyne, boli na tom okrúhlom stole. Vy ste tam zažili konsenzus? Tak neviem, z ktorého sveta ste, pani Puškárová. Tiež vám neberiem to, že máte úprimnú snahu zlepšiť školstvo, len asi na to máme iný pohľad. Toľko som potreboval povedať, keďže už som nemal faktickú, tak aspoň tie dve minútky. Ďakujem pekne. [10:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho A s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Horecký. [10:43] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Keďže som bol, Martin, tiež účastníkom toho okrúhleho stola, tak som bol svedkom toho, čo ty opisuješ. A čo sú fakty a čo je pravda. Prakticky všetci účastníci, ktorí tam boli, mali vážne a zásadné pripomienky. Mnohí z nich to nie prvýkrát vyslovovali v rôznych jednaniach. Často je nám vyčítané zo strany predkladateľa akési politikárčenie. No to je zaujímavé, že my poslanci Národnej rady, riadne zvolení v demokratických voľbách, nemôžeme robiť politiku v prospech spoločnosti a v prospech tých, ktorých sa to týka, a to je to, čo robíme. Keby sme to nerobili, tak nedôjde ani k tým 676 ústupkom. Takže na tom okrúhlom stole okrem odborárov boli všetci proti týmto navrhovaným zmenám zákona, ktoré označili za antireformné, za ruky zväzujúce, za škodlivé, za obmedzujúce činnosti vo všetkých oblastiach, v oblastiach inklúzie, v oblastiach dostupnosti, v oblastiach spravodlivosti, v oblastiach inovácií. Takáto je pravda. Toto tam zaznelo, tak ako si to, Martin, povedal teraz aj tu. Ja, samozrejme, som rád, že ministerstvo teda urobilo tých 676 zmien, pretože tie prvotné návrhy boli naprosto likvidačné a neveril som vlastným očiam, ušiam a takisto tí moji kolegovia z terénu, z praxe, keď si to prečítali, ako toto môže vzísť z ministerstva školstva ako návrh zákona. Ďakujem za slovo. [10:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová s faktickou poznámkou. [10:43] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som len chcela naozaj potvrdiť, že na tom okrúhlom stole zaznel konsenzus, ale ten konsenzus nebol v prospech toho zákona, ale proti tomu zákonu. Takže v podstate sa viac-menej všetci zhodli na tom, že ten zákon má strašne veľa nedostatkov. Zároveň je potrebné povedať, že áno, je pravda, že od procesu od MPK po dnes tento zákon má strašne veľa ústupkov, ale povedzme si pravdu, tie ústupky sa netýkajú úplne všetkých rovnomerne, ale len tých, ktorí dokážu naozaj, alebo majú vybudované dostatočne silné inštitúcie na to, aby mali silu si vyrokovať veci, nehovoriac o tom, že keď biskup príde na rokovanie vlády, tak to svedčí o tom, že táto sila je na jednej strane a, bohužiaľ, súkromné školy z tohto boja vyšli naozaj nevíťazne aj v porovnaní s cirkevnými školami. To znamená, že v konečnom dôsledku tu nemáme školy dvoch kategórií, ale budeme mať školy troch kategórií. A čo sa týka tej, ja to pokladám za urážku od pani Puškárovej, čo ma veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že máme veľmi korektné vzťahy, keď povie, že vlastne našou úlohou je dávať pozmeňujúce návrhy a my si nerobíme poslaneckú prácu. Ja si myslím, že my všetci, ktorí sme v školskom tíme, naozaj vykonávame svoju prácu veľmi zodpovedne, pripravujeme sa na to, máme tu balík siedmich zákonov školských, ktoré majú viac ako sto určite opatrení. Ja som to ani nepočítala, možno by mi pán minister vedel povedať, koľko ich je. Dávame pozmeňovacie návrhy a to aj napriek tomu, že vieme, že ani jeden z týchto pozmeňovacích návrhov nebude prijatý, pretože koalícia má normálne že zakázané hlasovať za opozičné návrhy. A napriek tomu, že sme v takejto dezilúzii a že takto vyzerá politická práca tejto koalície, tak tie pozmeňujúce návrhy dávame a snažíme sa zmeniť veci k lepšiemu. Pretože my ešte stále veríme, že tieto veci, to, čo tu my sedíme, čo tu robíme, že máme mandát od ľudí a že pracujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Teraz vystúpi pani predsedníčka Puškárová v rozprave. [10:43] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja by som v rámci tejto rozpravy už nechcela ďalej búriť nejaké vášne a možno posúvať otázku procesu ešte ďalej. Rada by som ale predniesla jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom je stanoviť možno také spravodlivejšie kritériá pri výbere aj predsedu Matice slovenskej, konkrétne ustanoviť štvorročné funkčné obdobie predsedu Matice slovenskej a limit dvoch po sebe nasledujúcich funkčných období, s cieľom podporiť pravidelnú obmenu vedenia a posilniť vnútornú kontrolu výkonu funkcie. Zároveň by sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom ustanovilo, že predseda Matice slovenskej a správca Matice slovenskej sú pri výkone funkcie verejnými funkcionármi podľa osobitného predpisu. Ustanovenie zároveň by reflektovalo, alebo tento návrh by zároveň reflektoval, že Matica slovenská plní úlohy zverené štátom, nakladá s majetkom štátu, so štátnymi dotáciami, bol by tam uplatnený režim ochrany verejného záujmu, ktorý má zvýšiť transparentnosť a predísť konfliktu záujmov pri riadení a kontrole inštitúcie. Analogicky by sa tam potom zabezpečilo týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom aj obmena v dozornom výbore, ktorý plní kontrolnú funkciu, čím by sa posilnila nezávislosť a objektivita dohľadu nad činnosťou Matice slovenskej. Teda ak dovolíte, teraz by som ho predniesla. Pán predseda, prosím, zastavte mi časomieru. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, zastavte rozpra... časomieru. Puškárová, Paula, poslankyňa NR SR Ďakujem veľmi pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka, Ľubice Laššákovej a Pauly Puškárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 923. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona. Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Čl. II Zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 183/2000 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 183/2022 Z. z. a zákona č. 530/2023 Z. z. sa mení a dopÍňa takto: 1. V § 5 ods. 2 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „a pracovísk" a slová „delegovaní podľa stanov Matice slovenskej". 2. V § 5 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Funkčné obdobie predsedu Matice slovenskej je štvorročné. Tá istá osoba môže byt' zvolená za predsedu Matice slovenskej najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Predseda Matice slovenskej a správca Matice slovenskej sú pri výkone funkcie verejnými funkcionármi podľa osobitného predpisu. 2) " Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: „ 2) Čl. II ods. 1 písm. zp) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov." 3. V § 5 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety: „Funkčné obdobie predsedu dozorného výboru Matice slovenskej je štvorročné. Tá istá osoba môže byt' zvolená za predsedu dozorného výboru Matice slovenskej najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach." 4. Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 7a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia (1) Funkčné obdobie orgánov Matice slovenskej, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa predlžuje o šesť mesiacov. (2) Voľba predsedu Matice slovenskej a voľby do orgánov Matice slovenskej vykonané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa uskutočnia podľa tohto zákona v znení účinnom dňom vyhlásenia. (3) Na účely § 5 ods. 4 a 5 sa do počtu funkčných období započítavajú aj všetky funkčné obdobia, ktoré začali plynúť pred dňom účinnosti tohto zákona. (4) Matica slovenská zosúladí stanovy a vnútorné predpisy s týmto zákonom do šiestich mesiacov od nadobudnutia jeho účinnosti; do ich zosúladenia sa postupuje priamo podľa tohto zákona. (5) Predseda Matice slovenskej a správca Matice slovenskej sa považujú za verejných funkcionárov 2) odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.". Novovložený článok II nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona. Ďakujem, pán predseda, skončila som. [10:49] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave . [10:50] Richard Raši – Vystúpenie s faktickou poznámkou Teraz budú faktické vystúpenia, pani predsedníčka, prvá bude pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči. [10:50] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tak teda vidíme, že ani tento legislatívny proces sa nezaobišiel bez prílepkov. Tak mrzí ma, neviem, či si pani predsedníčka niekde vytiahla krátku zápalku, že práve na ňu to padlo. No, dobre, tak mali sme tu zákon o odbornom vzdelávaní, teraz zrazu sa nám k tomu prilepili zmeny ohľadom Matice slovenskej. Ja ich obsahovo neviem posúdiť, ale teda, samozrejme, prílepky by sa prilepovať nemali. To predpokladám, že si tu znovu zopakujeme takú tú procedúru o námietke pána predsedu Rašiho a potom väčšina odschvaľuje, že ale teda, že môžeme prílepky, lebo väčšina je nad rokovacím poriadkom a potom sa vám to schváli. Ja by som, ale jedna vec ma teda potešila z toho, čo tu odznelo, lebo bolo tu, mení sa teda aj, ak som dobre zachytila, aj dozorná rada Matice slovenskej, aj pozícia riaditeľa alebo riaditeľky Matice slovenskej, a bolo tam uvedené, že sa navrhujú dve funkčné obdobia, čo je taký asi štandard pre verejné inštitúcie. Tak celkom pekne ste mi nahrali, lebo po tomto prídeme k vysokoškolskému zákonu, kde my budeme hovoriť o tom, že navrhujeme dve funkčné obdobia aj pre rektorov. Lebo si myslíme, že tak ako Matica slovenská, aj rektori by mali mať dve funkčné obdobia. Tak viac sa k tomu asi nedá povedať. Ďakujem. [10:52] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďalší vystúpi pán poslanec Horecký, nech sa páči. [10:52] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nuž, v prvom rade sa mi trošku uľavilo, keď som počul tento prílepok prednesený pani predsedníčkou Výboru NR SR pre vzdelávanie, pretože mal som avizované, že príde a že bude prilepený k novele zákona 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou, čo je jediný z tej sady siedmich návrhov zákona, ktorý KDH chce podporiť, lebo sú tam dobré ustanovenia v tejto novele a takto by sme za ne mohli hlasovať. Takže som rád, že ste to prilepili k niečomu, čo je z nášho pohľadu neutrálnejšie čo do nášho hlasovania, ale to je len kuriozita v rámci tohto procesu. Samozrejme, že prílepky, tak ako to opísala aj moja predrečníčka, ste si našli proces, ako to obísť, ako to spracovať formálnou námietkou a prehlasovaním väčšiny. No mňa by zaujímalo, pani predsedníčka, keď si predniesla tento návrh, že prečo? Lebo ja som z toho zdôvodnenia nevyrozumel nič, lebo pokiaľ ide naozaj iba o formálnu, akoby nejakú principiálnu vec, že dve funkčné obdobia, tak potom by sa to malo teda týkať všetkých verejných funkcionárov alebo volených funkcionárov, čo sú aj rektori. Tak ma zaujíma, prečo práve v tomto prípade to uplatniť chcete a prečo v prípade, ktorý ti je bližší, ako prorektorke na univerzite to uplatniť nechceš? Toto vysvetlenie si pýtam a prosím. Ďakujem. [10:54] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave S faktickou ďalšou poznámkou pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [10:54] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou A sme doma. Mne už normálne smiešne je z toho, čo tu robíte. Tak najskôr tu kritizujeme celý ten proces, ako to tu vyzerá počas rokovania, a potom ešte na drzovku prídete s nejakých prílepkom a vlastne všetko potvrdíte, že ako sa tu schvaľujú zákony na hulvátov. Akože ja už, ja už ani neviem, čo mám k tomu povedať. Vy ste normálne prilepili ku školským zákonom Maticu slovenskú. Prečo? Prečo? To bolo také ťažké pre pána Michelka, ktorý tu pred chvíľou pobehoval, aby si podal vlastný návrh zákona? Potrebuje to rýchlo prilepiť? A, pán minister, vám sa najviac čudujem, lebo vy už máte jednu nešťastnú skúsenosť s prílepkom. Viete, ako potom dopadol ten váš zákon, čo bola vlastne transpozícia smernice, a ku ktorej vám vtedy pán poslanec Glück zo SMER-u prilepil svoj zákon, ktorý mal obmedzovať právomoci výboru pre európske záležitosti. Ja sa vám čudujem, že ste si opäť toto raz nechali spraviť. Ale teda chcela by som sa opýtať pána spravodajcu, v zmysle rokovacieho poriadku § 83 bod 2: „K pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom spoločný spravodajca nezaujíma stanovisko, upozorní na ich súvislosť s návrhom zákona a s návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov." Tak, pán spravodajca, ja by som vás požiadala, aby ste nám teda vysvetlili, aký súvis má toto, čo tu práve pani predsedníčka školského výboru predstavila, s tým prejednávaným zákonom. Možno keď to teda pochopíme, aj keď asi nevysvetliteľné sa nedá vysvetliť, tak sa budeme môcť k tomu postaviť. A posledná vec, povedzte mi, keď ste prečítali tento pozmeňujúci, tento prílepok teraz, tak kedy sa k nemu máme riadne vyjadriť? Kedy? Takto sa to má robiť? [10:56] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Šmilňák, nech sa páči. [10:56] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tak si zopakujme, že prerokúvame tu v zlúčenej rozprave zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, o učiteľoch a odborných zamestnancoch v škole, potom zákon o odbornom vzdelávaní, povedzme, že o stredných školách, a potom školský zákon o výchove a vzdelávaní. A pani Puškárová sa tu rozčuľovala, že čo vy tu namietate, však zatiaľ všetko korektné, okrúhly stôl perfektný, aj keď to bol jeden kritický okrúhly stôl, ktorému sa radšej pán minister vyhol, resp. bol naplánovaný, ja viem, že bol vtedy v zahraničí, ale takto. No, a teraz ja sa len pýtam, že kde tu vidíte priestor pre Maticu slovenskú? Ja, ja žasnem celkom, možnože, možnože, pán minister, dáme novú podkategóriu pre odborného zamestnanca, riaditeľ Matice slovenskej na čiastočný úväzok, dačo odučí dakde alebo potrénuje nejaký basketbal a potom by sa vám to tam možno hodilo, ale inak to nedáva zmysel. A keď prílepkom, viete, už keď robíte zlúčenú rozpravu na sedem, potom tri zlúčené rozpravy na tri, tri, dva a ešte prídete s prílepkom a nás idete školiť, že nedávame dostatok pozmeňujúcich návrhov, že si neplníme povinnosti a že vy ste ten proces urobili taký perfektný a my nič iné nerobíme, len si točíme videjká, tak, pani prorektorka, to bolo trošku na smiech. Či? Ďakujem. [10:56] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Teraz s faktickou pán poslanec Grendel, nech sa páči. [10:56] Gábor Grendel – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Tak teraz sa ukáže, že či je Peter Pellegrini prezident všetkých občanov, alebo je prezidentom koalície SMER, HLAS, SNS. Pretože naozaj bolo tu nočné rokovanie, zlúčená rozprava a teraz ešte ako čerešnička na záver prílepok, dokonca podľa mňa s podozrením z retroaktivity. Tak to som veľmi zvedavý, ako to vyhodnotí prezidentská kancelária a ako sa postaví k tomuto zákonu. [10:59] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči. [10:59] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne aj za reakcie, ktoré, áno, som aj očakávala. Čo sa týka najmä toho procesného nastavenia, otázka funkčných období predsedu Matice slovenskej a jeho pozície ako verejného funkcionára je na stole už dlhšie. Viete, že bol teda aj poslanecký návrh, ktorý sa snažil týmto spôsobom ošetriť túto problematiku. Prečo sa to napokon dostalo v tejto podobe? Viete, že áno, v tom našom školskom zákone v niektorých veciach, v ktorých si myslíme, že úmysel je dobrý, dokážeme tento školský zákon otvoriť. Teraz spomeniem aspoň teda doprovod dieťaťa v nemocnici, ktorý dlhodobo, o ktorý sa dlhodobo snažila pani poslankyňa Marcinková, tiež sme umožnili cez naše školské zákony. A vtedy ste tiež aj opozícia za to hlasovali. Čo si myslím, že za tú správnu vec sa treba postaviť. A rovnako v tomto prípade si myslíme, že toto je vec, ktorá stransparentní, nie je to vec, ktorá by nejakým spôsobom zahatala alebo znefunkčnila procesy, je to teda situácia, ktorá môže pomôcť stransparentniť. Sú to veci, ktoré vám by mohli byť blízke, a sme teda pripravení a budeme očakávať aj vaše hlasovanie. Samozrejme je to na každom zvážení, ale je to určite obmedzenie funkčných období, rektori majú obmedzené funkčné obdobia, mali dlhodobo dva, poslednou novelou teda tri, pozmeňujúcim návrhom pána Lučanského, ale tie funkčné obdobia vo verejných funkciách sú zvyčajne aj pri rektoroch obmedzované. Predseda Matice slovenskej momentálne toto funkčné obdobie nemá obmedzené. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Čiže tým pádom sme ukončili rozpravu ústnu, pani poslankyňa, vidím, nechajte ma len dohovoriť. Tým pádom sme ukončili rozpravu ústnu a považujem ju a vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ nechce zaujať stanovisko, chce? Teda v záverečnom slove a potom poprosím aj pána spravodajcu, aby určil termín hlasovania. Nech sa páči, pán minister. [10:59] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, len veľmi krátko zareagujem. Čo sa týka tých niektorých návrhov pozmeňujúcich k zákonu, predložili ste ich aj vo výbore a ku každému jednému som sa vyjadril. V mnohých tých návrhoch ide o zhody, ktoré prijala koalícia, aj to bolo vysvetlené, aj bolo vysvetlené ku každému jednému bodu prečo nie, dneska alebo aj včera večer tu padali argumentácie, ktoré nezodpovedajú realite návrhu zákona alebo pozmeňujúcim návrhom tak, ako boli schválené aj v spoločnej správe. Bolo možno alebo bola možnosť sa vyjadriť k mnohým veciam a ja som presvedčený, že vo výbore ja som tam bol k dispozícii, a povedala to aj pani predsedníčka, neustále a stále, áno, bolo to unavujúce, súhlasím, bolo sedem hodín, bolo dosť času, ale bola to poväčšine vecná diskusia a debata, boli tam aj prizvaní aktéri, či už v prípade vysokoškolského zákona tam bolo aj zastúpenie rady vysokých škôl, Slovenská akadémia vied, boli tam zástupcovia SK8, ZMOS-u, odborov a debata mohla byť vecná. Tie pozmeňujúce návrhy, ešte raz, ktoré ste predložili, boli každý jeden z nich odkonzultovaný a odkomunikovaný vo výbore a bolo povedané prečo nie. Mnohé veci, ktoré predkladáte, máte zahlasované v spoločnej správe, že sú vyriešené. A hovoríte veľakrát, že je toho veľa, ale aspoň si teda keď tí, ktorí ste v tých výboroch, tak si to čítajte. Veď ste boli na tých spoločných, na tom rokovaní a máte spoločnú správu, tak by ste mali vedieť, že tie jednotlivé ustanovenia, v akom sú stave, o ktorých sa bude hlasovať. Ďakujem. [10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca, nech sa páči, určite termín hlasovania. [11:02] Augustín Hambálek Ďakujem, pán predseda. Termín hlasovania bude v najbližšom bloku v utorok. Ďakujem. [11:02] Richard Raši Ďakujem pekne a pristúpime teda, prerušujem rokovanie o týchto bodoch a dávam procedurálny návrh, pani poslankyňa Gažovičová, nech sa páči. [11:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem. Prosím o výklad, pán predseda, či Národná rada môže hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol poslanec, ktorý nie je predkladateľ, vzhľadom na to, že § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku hovorí, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a pozmeňujúci návrh, ktorý bol prednesený, podľa verejne dostupných informácií na stránke NR SR je pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Romana Michelka a Ľubice Laššákovej, nie pani Pauly Puškárovej, ktorá ho predniesla. Ďakujem. [11:02] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa, teda nedám vám výklad ja, ale počkáme, ako nám to povie naše organizačné a bude vás informovať pán poslanec, pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, čiže pokiaľ by to nespĺňalo, samozrejme návrh nebude podaný, pokiaľ to spĺňa kritériá, budete o tom oboznámená. (Striedanie predsedajúcich.) [11:02] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dobrý deň všetkým prítomným v sále. Nasleduje rokovanie o bodoch 25 a 26 schváleného programu, ktorým bude zlúčená rozprava . Prvým bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 922, spoločná správa výborov má tlač 922a. Druhým bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vysokoškolský zákon. Vládny návrh zákona má tlač 924. Spoločná správa výborov má tlač 924a. A teraz prosím pána ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže pána Druckera, aby obidva vládne návrhy zákonov odôvodnil. [Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov , tlač 922, a o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon) , tlač 924.] [11:04] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť dva návrhy zákonov v tejto spoločnej rozprave. Prvým je zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákonov č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aktuálne potreby v rámci práce s mládežou, neformálneho vzdelávania v oblasti práce s mládežou a potreby alebo potreby reflektovať na zmeny vyplývajúce zo zákona č. 192/2003 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrhom zákona sa upravujú ustanovenia, ktoré sa týkajú najmä definície mládežníckej organizácie, debyrokratizácie niektorých postupov pri preukazovaní bezúhonnosti alebo pri podávaní žiadosti o poskytnutie dotácie. Upravuje sa aj zadefinovanie úloh mládežníckeho parlamentu a možnosti jeho zriadenia, redefinícia činnosti garanta a lektorov akreditovaných vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania vrátane zavedenia minimálnych hodín praxe pre uznanie ich odbornej spôsobilosti s cieľom zvýšiť kvalitu akreditovaných vzdelávacích programov a neformálneho vzdelávania. Cieľom druhého návrhu zákona o vysokých školách, ktorý vznikol ako odpoveď na potrebu modernizovať, zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu po 23 rokov a 52 novelách, je priniesť úplne nový, zjednodušený koncept a reflektovať na aktuálnu situáciu. Ako som viackrát uviedol aj pri predstavení tohto návrhu zákona v prvom čítaní aj vo výbore, nejde o radikálnu revolúciu, ale o premyslené evolučné zmeny, ktoré stavajú na funkčných základoch doterajšieho systému, ale zároveň reagujú na aktuálne trendy a budúce výzvy. Našou ambíciou je zatraktívniť slovenské vysoké školy, prilákať kvalitných pedagógov a odborníkov z praxe, prepojiť štúdium s potrebami trhu práce a posilniť konkurencieschopnosť celého sektora. Návrh, ktorý predkladáme, prináša menej byrokracie, viac flexibility a autonómie pre vysoké školy a študentov, ale jasnejšie pravidlá a nové nástroje na zvyšovanie jej kvality. Návrh zákona posilňuje praktickú zložku vzdelávania, zavádza povinné doktorské, doktorandské školy, umožňuje flexibilnejšie študijné dráhy a otvára priestor pre moderné formy mobility vrátane virtuálnej, zlepšuje postavenie vysokoškolských učiteľov, podporuje internacionalizáciu a zlepšuje bezpečnosť na akademickej pôde. Osobitnú pozornosť venujeme zabezpečovaniu kvality, posilňujeme kompetencie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a zavádzame transparentnejší systém výberu jej výkonnej rady. Návrh vznikal v intenzívnom dialógu s akre... a s akademickou obcou, odbornými organizáciami a partnermi zo zamestnávateľskej sféry. Jeho cieľom je vytvoriť moderný, zrozumiteľný rámec pre vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku, ktorý bude konkurencieschopný doma aj v zahraničí a ktorý bude lepšie slúžiť našim študentom, učiteľom i spoločnosti. Zároveň bol koaličnými poslancami predložený aj pozmeňujúci návrh tohto zákona v druhom čítaní vo výbore, ktorý sa venuje aj duševnému vlastníctvu, patentom a vzorom, ktorý bol komunikovaný, konzultovaný aj s akademickou samosprávou vrátane Slovenskej akadémie vied, vrátane rektorov vysokých škôl, vrátane aj úradu pre ochranu duševného vlastníctva. Chcem tu povedať, že ide o reakciu a dlhodobú požiadavku na podnet a impulz v oblasti zvyšovania záujmu našich mladých vedcov o možnosť práce, získania, prepájania sa aj s tzv. tech transferom, kapitalizácii, prínosov a vynálezov patentov a duševnej činnosti, ktorú vytvárajú, reagujeme a reflektujeme na overené princípy. A ešte raz, prosím, nejde o kópiu vôbec švédskeho systému, ide o istú motiváciu sa švédskym systémom, ale ide predovšetkým o aplikačnú prax, ktorú vidíme aj v Spojenom kráľovstve, aj s krajinami, ktoré sú úspešné. Samozrejme, tak ako ikskrát hovorím, aj pri tomto zákone, aj pri tejto zmene, ktorú som, o ktorej som chvíľku teraz hovoril, nemožno predpokladať, že sú to univerzálne riešenia, ktoré vyriešia všetko, ale sú to kľúčové veci, ktoré môžu prispieť ruka v ruke s ďalšími opatreniami k tomu, aby sme zvyšovali našu konkurencieschopnosť, aby sme udržiavali talenty u nás na Slovensku a aby sme, samozrejme, zvyšovali aj investície do oblasti vedy a výskumu a tech transferu. Ďakujem. [11:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, predsedníčke tohto výboru, pani Puškárovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrhy a stanoviská gestorského výboru. Nech sa páči. [11:04] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločná spravodajkyňa za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a cestovný ruch predniesla v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou, tlač 922, vo výboroch, v druhom čítaní. Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1121 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 374 z 9. októbra 2025 odporúčal návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 109 z 13. októbra 2025 odporúčal návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhu uvedenom v časti IV s odporúčaním ho schváliť. Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 119. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov. Taktiež mi dovoľte, aby som informovala aj o spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách, tlač 924. Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1123 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 376 z 9. októbra 2025 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 112 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedených v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 43 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúčal hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 121. Týmto uznesením zároveň výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady predniesla, informovala o výsledku rokovania výborov a stanovisko návrhu gestorského výboru. Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. [11:10] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Skôr než otvorím rozpravu, vyhlasujem trojminútovú hygienickú prestávku. (Prestávka.) [11:14] Tibor Gašpar Budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Otváram zlúčenú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy konštatujem, že sú štyri písomné prihlášky, dvakrát za kluby. Prvá – Progresívne Slovensko, pani poslankyňa Gažovičová, druhý pán poslanec Horecký za Kresťanskodemokratické hnutie. Slovo má pani poslankyňa Gažovičová a pripraví sa pán Horecký. Nech sa páči. [11:19] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Tak posúvame sa k druhému balíku školských zákonov dneska a ja budem v tejto rozprave sa zameriavať na nový vysokoškolský zákon. Ako sme uviedli aj v prvom čítaní, za Progresívne Slovensko považujeme tento zákon na to, že sa takýmto akoby, takto predkladá úplne nový zákon, predovšetkým za zbytočné, a to je aj dôvod, prečo, prečo neplánujeme ho podporiť. Ten zákon je z veľkej časti prepísaný ten pôvodný, čo veď, veď tak býva. Zároveň ale potom je také úsmevné, keď je prezentovaný ako nástroj, ktorý sa snažil o menej byrokracie. No už samé osebe predkladanie nového zákona v takom, na ktorý sa odvoláva toľko potom vnútorných materiálov, usmernení, štatútov, neviem, čoho všetkého, všetkých vysokých škôl, toto samé osebe v prvom rade bude jedna ďalšia byrokratická záťaž pre tie vysoké školy, a spomínam to aj v kontexte toho, že jedna z vecí, ktoré veľmi veľa počúvame od zamestnancov vysokých škôl, je práve tá preťaženosť byrokraciou. Po obrovitánskom kole akreditácie, kedy naozaj pomaly dodávkami tie štósy papierov posielali cez to, že vlastne práca na vysokej škole je neustály kolotoč grantov, pretože ten základný, základný plat je relatívne nízky a prakticky všetci zamestnanci vlastne do toho neustále žiadajú ďalšie a ďalšie granty, často vôbec na to, aby, aby mali na papiere a toner, aby si mohli tlačiť. Čiže naozaj akoby jedna z prvých vecí, ktoré keď sme sa pýtali ľudí pracujúcich vo vysokoškolskom prostredí, tak nám povedali, že to je zbytočné, akurát budeme prepisovať štatúty. Samozrejme niekedy nový zákon treba. Vieme, že tento zákon bol veľakrát novelizovaný, podobne ako školský zákon, a má to zmysel vtedy, keď naozaj sa prináša niečo zásadne nové, niečo, čo to prostredie, v tomto prípade vysokoškolské prostredie, by naozaj niekde výrazne posunulo. Ale to v tomto zákone nevidíme. Sú tam dve také z nášho pohľadu podstatné a pozitívne veci, ktoré, ktoré sme radi, že sa zavádzajú, lebo naozaj akoby reagujú na dnešnú dobu, a to je možnosť vlastne záverečnej stáže namiesto záverečnej práce. Aj tu musím povedať, že je pomerne nezrozumiteľný ten zákon, keď sa naozaj človek pozrie iba na text zákona, ale teda rozumieme tomu tak, že niektoré školy naďalej budú mať, budú trvať na záverečnej práci, pokiaľ to má zmysel v súlade s tým zameraním štúdia. Niektoré dajú študentom na výber medzi, medzi stážou a prácou a je pravda, že obzvlášť v dobe ChatGPT a inej umelej inteligencie má zmysel, aby sme nenútili študentov písať. Ako na niektorých odboroch, ja som z humanitných vied, sociálno-vedných, tam si myslím, že to má zmysel a má to zmysel, keď je to robené poctivo, ale nemá to zmysel, pokiaľ by to malo byť iba niečo na odfajknutie si a naozaj akoby ten, tá váha slova sa dosť devalvuje prostredníctvom, prostredníctvom umelej inteligencie. Čiže toto je akoby sama osebe vec, ktorú, ktorú oceňujeme. A druhé také je to zavádzanie mikroosvedčenia a vlastne krátkych terciérnych programov, ktoré majú umožniť aj flexibilnejšiu prípravu na trh práce. Taktiež sa tým vlastne reaguje na 21. storočie, v ktorom už málokto má to, že by skončil jedno vzdelávanie a potom celý život robil tú istú prácu, lebo takmer čokoľvek robíme, tak vlastne v priebehu každých pár rokov sa nám tie, ten technologický pokrok a tie nástroje tak rýchlo menia, že aj tie profesijné dráhy sa stávajú tak rozmanitejšie a menej lineárne, že naozaj dáva zmysel, aby aj tie univerzity boli viacej zapojené aj do týchto krátkych programov. Ale myslíme si, že tieto dve veci, tieto dve oblasti pokojne mohli ísť ako novelou a nebolo na to nutné ísť úplne, úplne novým zákonom, ktorý síce do veľkej miery prepísal ten pôvodný, akurát ho ešte viacej rozšíril a nafúkol. No a to nafúknutie je práve to, kde často prináša zbytočný mikromanažment, zbytočné zasahovanie do toho prostredia tých vysokých škôl. My sme s kolegyňou Kosovou pripravili pozmeňujúci návrh, v ktorom sme sa zamerali aspoň na niektoré také z nášho pohľadu najvypuklejšie veci, a napríklad aj sa snažíme odstraňovať ten mikromanažment v niektorých témach. Jednou takouto témou je povinnosť univerzity vylúčiť študenta za to, že dvakrát neúspešne absolvoval povinný predmet. No myslíme si, že, a myslím, že sa to vzťahuje dokonca aj na povinne voliteľné predmety, tak myslíme si, že toto naozaj je niečo, čo má byť v kompetencii vysokej školy, aby si stanovili, koľko nechajú študentov opakovať nejaký predmet, prípadne či nechajú toho študenta si vybrať úplne iný predmet, keď tento mu ani na druhýkrát nesadol, a naozaj to nie je niečo, čo by im musel určovať zákon ako v tomto. A takých vecí by sme tam našli viacero, týka sa to napríklad aj uznávania kreditov zo zahraničia. Znovu, nechajme v týchto veciach tú kompetenciu tým vysokým školám, nech si to nastavia, ako potrebujú. Naozaj tuto sa nám zdá, že sa povedalo, že musí byť nový zákon, aby teda bola čiarka a potom sa to ešte začalo nafukovať a nafukovať. To, na čo sa tiež zameriavame v našom pozmeňujúcom návrhu, pozmeňujúcom a doplňujúcom, ktorý teda na záver prečítam, súvisí s riadením vysokých škôl a zavádzame alebo teda navrhujeme tam dve úpravy, a tú jednu som už avizovala vo faktickej poznámke, lebo teda nečakane mi pani predsedníčka Puškárová v tom veľmi nahrala, je štandardné, že na čele verejných inštitúcií, do ktorých sú nejakým spôsobom volení, je volená tá hlava, či je to prezident alebo rektor, alebo predseda Matice slovenskej, že tam ten človek má byť najviac dve funkčné obdobia. Je to istý štandard v demokratických spoločnostiach na to, aby mohlo dochádzať ku generačnej výmene, na to, aby aj vlastne tí ďalší, ktorí nejakým spôsobom kariérne postupujú, mali víziu, že sa dostanú, dostanú na vrchol, na to, aby tam nedochádzalo k prehnanej personalizácii moci. A toto nie je osobné proti nikomu, kto už je povedzme tretie obdobie rektor. Vnímame to naozaj ako systémovú vec. My celkovo v PS-ku nijako výrazne nepodporujeme kumuláciu funkcií. Myslíme si, že v tejto krajine je dosť šikovných ľudí na to, aby si každý vybral tú jednu vec, ktorú chce naozaj robiť poriadne, a do tých iných stoličiek pustil aj niekoho iného, a obzvlášť v tejto veci sa nám zdá, že niekoľko rokov tu fungovali dve funkčné obdobia pre rektorov a tak by to aj malo byť. Zmenilo sa to na poslanecký návrh, ktorý sem do pléna priniesol pán poslanec Lučanský pri poslednej novele vysokoškolského zákona a tento zákon to iba okopíroval. My navrhujeme, aby sa to vrátilo ku dvom a navrhujeme to aj pre rektorov, aj pre dekanov, lebo to považujeme za súčasť tej demokratizácie vysokých škôl a tej, toho tlaku na kvalitu riadenia. Vedú sa veľa, vedie sa veľa diskusií naprieč odbornou verejnosťou, niekedy aj politickou verejnosťou, že ako zlepšiť naše vysokoškolské prostredie, akými nástrojmi posunúť tie vysoké školy. Sme presvedčení, že kľúčoví v tom sú tí, ktorí sú v tých riadiacich pozíciách. A toto vnímame ako jeden z nástrojov k tomu, aby sa to prostredie zlepšilo. Zároveň navrhujeme, a to znovu súvisí s tou zbytočnou kumuláciou funkcií, navrhujeme, aby pre rektora vysokých škôl platili, alebo rektorky, platilo to, čo platí aj pre členov správnej rady, a to je, aby tam nemohlo dôjsť ku kumulácii s tým, že ten človek zároveň pôsobí cez politickú stranu v nejakej volenej politickej funkcii. A znovu, to nie je osobný útok na niekoho konkrétneho, ale naozaj sme presvedčení, že tak ako vysoké školy majú byť apolitické prostredie, tak obzvlášť to platí od vrcholu tých inštitúcií a naozaj nepovažujeme za správne, aby niekto, kto má možnosť vo vysokej funkcii riadiť vysokú školu, aby zároveň bol aktívny v politike ako člen politickej strany. Toto obmedzenie a ešte ďalšie prísnejšie obmedzenia platia pre členov správnej rady, ktorí majú nejakým spôsobom akoby dozerať na tú univerzitu, pričom títo ľudia sú, majú oveľa menší vplyv na fungovanie tej univerzity a zároveň sú to ľudia, ktorí majú ešte aj iné zamestnanie, čiže niekto by si mohol povedať, že veď obmedzujeme ich z toho ich iného živobytia, tak o to viac by to malo platiť pre človeka, ktorý je na vrchole tej univerzity. Pozmeňujúci návrh potom máme ešte k oblasti tvorivého voľna, čo je jedna z tých vecí, ktoré myslíme si, že principiálne je správna, že je zavedená do školského, do vysokoškolského zákona, lebo naozaj vysokoškolská práca je predovšetkým tvorivá práca, kde je nevyhnutné pravidelne vedieť načerpať inšpiráciu aj do ďalšej vedeckej činnosti, aj do ďalšej pedagogickej činnosti. A považujeme za správne, že sa tam vytvára právny nárok na maximálne šesť mesiacov v, raz za sedem rokov. Zároveň ale upozorňujeme, že aj mnohé zahraničné štúdie ukazujú, že tých šesť mesiacov je v podstate minimum na to, aby človek naozaj akoby začal nejaký nový projekt počas toho tvorivého voľna, lebo aby to naozaj akoby prinieslo ten efekt. Čiže dopĺňame tam, aby univerzita mala možnosť to ešte tej, na základe tohto zákona predĺžiť prípadne až do 12 mesiacov, pokiaľ uzná za vhodné. Tých druhých šesť mesiacov už nechávame v kompetencii vysokej školy, samozrejme, je to vždy aj otázka financií, ale pokiaľ si tá škola povie, že v tom vidí význam, nech má ten zamestnanec možnosť zažiadať si až, až po ten rok. Toto, tieto pozmeňujúce návrhy predkladáme ešte k zákonu samotnému tak, ako prišiel do druhého čítania. No a potom na školský výbor prišiel obsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý tam mnohé veci znovu mení a okrem iného prináša úplne novú oblasť, a to je zmenu v práve duševného vlastníctva, vlastníctva a patentov. A tuto máme zásadné výhrady k tomu, že takáto vážna zmena je predložená cez pozmeňujúci návrh. Naozaj sa tu bavíme o niekoľkých dňoch medzi tým, že najprv ten pozmeňujúci návrh dostali iba členovia výboru v piatok, rokovalo sa o ňom v pondelok. Vlastne do spoločnej správy výboru, kedy, predvčerom, tuším, sme mali gestorský výbor, kedy to teda bolo zverejnené, a dneska vlastne už prebehne rokovanie, v utorok sa bude hlasovať. Ja viem, že argument pána ministra je, že bol komunikovaný a vraj bol rokovaný. Áno, ale keď vy na ministerstve sa rozhodnete, s kým chcete rokovať a komu to budete komunikovať, tak vždy je to iba časť tej odbornej verejnosti. Na to má byť medzirezortné pripomienkové konanie, aby, za prvé, k tomu mali prístup všetci a, za druhé, tam bol dostatok času na to. A dostávame zo všetkých strán reakcie, že s mnohými, ktorých sa to priamo týka alebo ktorí sa tomu odborne venujú, toto vopred komunikované nebolo, zostali absolútne zaskočení a majú zásadné výhrady k tomu, čo sa tu zavádza. A áno, my potrebujeme v tejto krajine zlepšiť vedecké prostredie, lenže tuto sa nám zdá, že vyťahujete jednu čerešničku z nejakej inej krajiny, kde to funguje, a myslíte si, že automaticky vyrastie aj u nás. A práve tuto čítame toľko varovaní a výhrad o tom, že toto samé osebe fungovať nebude, že som naozaj presvedčená, že toto mal, má prejsť MPK pred tým, ako to bude schvaľovať Národná rada. Je to niečo, čo aj tuto v úvodnom slove to pán minister povedal, že to bolo inšpirované Švédskom a možno Veľkou Britániou a niektorými ďalšími krajinami, lenže to sú krajiny, ktoré majú úplne iný systém podpory vedy. Jednoducho u nás ten systém je veľmi slabý a ešte keď vlastne ten, v celom tom procese, kedy z verejných financií, čo je z financií nás všetkých, univerzity alebo Slovenská akadémia vied venujú do toho výskumu, tak naozaj to, že nakoniec jeden človek vezme ten patent a možno bez finančných zdrojov na ďalšie rozvinutie, bez možno právnej podpory, toto nám nijako nezaručí, že v konečnom dôsledku to pomôže nášmu vedeckému prostrediu. Skôr ešte môže hroziť napríklad rýchly predaj tých patentov zahraničným firmám, pretože jednotlivec vždy skôr potrebuje rýchlejšie niečo speňažiť akoby inštitúcia možno mohla nejakú dlhodobú stratégiu na to mať. A naozaj je tam akoby množstvo právnych otázok a otázok aj motivácie na strane tých inštitúcií, ktoré tuto nie sú zodpovedané a ku ktorým čítame množstvo a množstvo výhrad. Čiže naozaj táto zmena mala prejsť a má prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. My nevieme dať pozmeňovák k pozmeňováku. Čiže my nevieme túto vec navrhnúť, aby sa stiahla, ale jednoznačne nesúhlasíme s tým, aby sa toto v takejto rýchlosti schvaľovalo, keď tie dopady môžu byť veľmi závažné a v konečnom dôsledku nám to ešte viac môže zhoršiť to prostredie, v ktorom aspoň teraz nejakí ľudia sa postupne snažia vytvoriť akoby podpornú, podporujúce prostredie pre vedu. Dobre, dneska je dlhý deň, čiže za nás jednoznačné zhodnotenie, tento zákon považujeme predovšetkým za zbytočný, nevidíme dôvod ho podporovať. Priniesli sme pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhujeme niektoré veci buď vylepšiť v tomto zákone, alebo doplniť to, čo my by sme považovali za naozaj prospešné. A nesúhlasíme s tým pozmeňujúcim návrhom toho, aby sa takto narýchlo menili, menili patenty. Ďakujem a idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznám... jaj, pardon, idete čítať. Poprosím technikov, aby zastavili čas. Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vysokoškolský zákon, tlač 924. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I § 20 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie: „(9) Funkcia rektora je nezlučiteľná s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky a štátneho tajomníka.”. Doterajšie odseky 9 až 17 sa označujú ako odseky 10 až 18. 2. V čl. I § 20 ods. 11 sa za slovo „troch” nahrádza slovo, slovom „dvoch”. 3. V čl. I § 33 ods. 2 sa slovo, sa slovo „troch” nahrádza slovom „dvoch”. 4. V čl. I § 50 ods. 11 znie: „(11) Vysoká škola poskytne tvorivé voľno na základe žiadosti zamestnanca na obdobie jeden až šesť mesiacov, ak tomu nebránia závažné okolnosti týkajúce sa plnenia úloh vysokej školy. Vysoká škola môže poskytnúť na základe žiadosti zamestnanca tvorivé voľno aj na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, a to najviac na 12 mesiacov. Tvorivé voľno vysoká škola poskytuje raz za sedem rokov. Počas tvorivého voľna patrí vysokoškolskému učiteľovi funkčný plat znížený najviac o 40 %.” 5. V čl. I § 79 ods. 4 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie povinného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”. 6. V čl. I § 79 ods. 5 druhá veta znie: „Vysoká škola v študijnom poriadku ustanoví najvyšší počet neúspešných pokusov o absolvovanie vybraného povinne voliteľného predmetu; po jeho prekročení sa študent zo štúdia vylúči.”. 7. V čl. I § 81 ods. 7 sa slová „povinné predmety a povinne voliteľné predmety” nahrádzajú slovami „povinné predmety, povinne voliteľné predmety alebo voliteľné predmety” 8. V čl. I § 145 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: „Funkčné obdobia plynúce podľa doterajších právnych predpisov zostávajú nedotknuté.”. Ďakujem, skončila som. [11:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pán poslanec Habánik. [11:43] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja sa dotknem časti pozmeňovacích návrhov, ktoré ste predniesli v rozprave pred malou chvíľou, a musím konštatovať, že sú sčasti a v plnom rozsahu nedemokratické a sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jasne vymedzuje nezlučiteľnosť funkcií. Prosím, doštudujte si to. Dajte si do kontextu Ústavu Slovenskej republiky a jej pravidlá s bežnými normami a zákonmi Slovenskej republiky. Takéto snahy tu už aj v minulosti boli a ústavní sudcovia vám na to povedia svoj právny, právny názor. Čo sa týka samotného počtu funkčných období, samotného počtu funkčných období, tie názory môžu byť, samozrejme, rozdielne. Tam sa dá alebo nedá s vami súhlasiť. Aktuálne máme tri, v minulosti boli dve, predtým bol neobmedzený počet funkčných období, predtým boli opakovane dve a tak ďalej. Čiže z tej histórie vysokoškolského zákona poznáme viacero výkladov, ako vykonávať tie funkčné obdobia. Môžu byť na to rozdielne názory, ale pripomínam vám, že v každom prípade vždy ten proces je uskutočnený prostredníctvom verejnej voľby. Áno, verejnej voľby, to znamená verejného vypočutia kandidáta a verejné zhromaždenie alebo to zhromaždenie volebné, pardon, buď toho kandidáta zvolí alebo nezvolí. Neodopierajte niekomu právo byť navrhovaný, možnosť sa uchádzať a tak ďalej. Vy tu chcete ako poslanci, poslankyňa sedieť možno desať volebných období a niekomu ďalšiemu chcete určiť, koľko on funkčných období, kde má byť zaradený. Tak buď rešpektujeme nejaké demokratické pravidlá hry, alebo ich nerešpektujeme. Zvykáme si, že nie vždy je úcta k hodnotám a úcta k nejakým tradíciám. Viete, čo by bolo najlepšie pre túto snemovňu? Ak by tu sedelo viac rektorov, viac dekanov, predseda akadémie vied, viac významných odborníkov, lekárov, učiteľov a tá debata by bola omnoho kult... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude aj pani poslankyňa Gažovičová. [11:43] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, pán rektor Habánik, môžeme spolu, samozrejme, nesúhlasiť, ale naozaj neobviňujte náš návrh, a že by bol nedemokratický, lebo to nie je pravda. Vysokoškolský zákon teraz neumožňuje členom správnej rady kumuláciu funkcií s poslancom a členom vlády a my navrhujeme, aby to isté platilo aj pre rektorov a určite to nie je v rozpore s ústavou. Ja s vami súhlasím, že nech tu sedí pokojne množstvo ľudí, ktorí majú skúsenosť z vysokoškolského prostredia, ktorí učili na vysokej škole, ktorí boli lekári a neviem, čo ďalšie. Ja som presvedčená, že nemajú sedieť naraz na viacerých stoličkách, lebo to zhoršuje ten výkon. A nielen preto, lebo aj váš čas má iba 24 hodín, tieto, to nie je to najdôležitejšie, ale to, že dochádza implicitne ku konfliktom záujmov. Čiže o tomto sme hlboko presvedčení. Môžte s nami nesúhlasiť, veď to je samozrejmé, ja, mne je jasné, že to svojím spôsobom beriete osobne, lebo keby to náhodou prešlo, tak vy by ste si museli vybrať jednu z tých stoličiek, ale pre mňa to nie je osobná vec, pre mňa je to o tom, že si myslím, že takáto kumulácia funkcií nemá nastávať a bolo by to v súlade aj s ústavou. Ďakujem. [11:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší písomne v rozhlase pri, v rozprave prihlásený pán poslanec Horecký. Dávam mu slovo a pripraví sa po ňom pán poslanec Šmilňák a následne pani poslankyňa Kosová. [11:43] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, pán podpredseda výboru, dámy a páni, už pri prvom čítaní som v rozprave komentoval proces prípravy návrhu nového vysokoškolského zákona a zákona o zabezpečení kvality vzdelávania na vysokých školách ako principiálne odlišný od procesu, akým sa pripravovali zákony školské v regionálnom školstve. Ocenil som participatívny prístup, pracovné skupiny, zainteresovanie aktérov vzdelávania vo vysokom školstve. Napriek tomu to paragrafové znenie bolo zlým prekvapením, došlo však ku kompromisným úpravám. Osobitne sa to týkalo nezávislosti slovenskej akreditačnej agentúry, voľby členov do správnych rád, do výkonnej rady SAAVŠ a tak ďalej. Nebudem sa vracať viac k tejto anabáze, k tejto minulosti, k tomu procesu, dôležité je, že boli uzavreté kompromisy, ktoré nie sú síce označené tými, ktorých sa to týka, za nejaké ideálne alebo zlepšujúce riešenia. Naďalej sú (je, pozn. red.) tam posilnený vplyv štátu a obáv z presahu politiky štátu na akademickú pôdu, čo je nežiaduci jav. Poďme sa teraz pozrieť teda na to, aký je súčasný stav predkladaného návrhu vládneho zákona. Je pravda, tak ako povedal pán minister, keď, v úvodnej reči, že tento zákon, zákon o vysokých školách, ktorý je platný v súčasnosti, je z roku 2002, čiže je 23 rokov starý, bol mnohokrát novelizovaný, preto sme s nádejou očakávali, že nový zákon o vysokých školách bude stručnejší, prehľadnejší, bude efektívnejším nástrojom pre rast kvality a rozvoju vysokých škôl. Nuž, toto sa celkom nestalo, pretože objem toho zákona sa nejako významne nezmenšil, taktiež k nejakému zoštíhleniu nedošlo. Postrádam v návrhu zákona aj výrazné zatraktívnenie štúdia a práce na Slovensku. Tomuto sa budem trochu podrobnejšie venovať, alebo môžem hneď spomenúť, že správnym krokom, aj keď teda rozhodne len prvým a nie dokonalým, je teda úprava súvisiacich zákonov, ktoré riešia duševné vlastníctvo patentu, vzorov, dizajnu a podobne, čo by mohol byť znak nejakej súťaže medzi vysokými školami a akademickými ústavmi. Nuž, chýba mi tam v zákonoch podmienky, jasné nástroje na posun kvality vysokých škôl nahor a prínosu vysokých škôl pre celú spoločnosť, väčší rešpekt k diverzifikácii vysokých škôl k regionálnym vysokým školám, k skutočným univerzitám nielen podľa názvu a, samozrejme, aj z diverzifikácie z titulu rôznych typov vysokých škôl. To, čo nám tak naozaj prekáža na vládnom návrhu zákona, je odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl, čo bolo kritizované viacerými aktérmi, najmä radou vysokých škôl. Tiež vnímam negatívne oslabovanie nezávislosti SAAVŠ a Slovenskej akadémie vied. Naozaj v návrhu vládneho zákona sa nachádzajú prvky mikromanažmentu, čo zbytočne nabobtnáva, zväzuje ruky vysokým školám pri výsostnej správe vlastných vecí ako sú nejaké náznaky toho, ako si má vysoká škola poradiť s fenoménom umelej inteligencie. Nemyslím si, že toto je kompetencia alebo úloha ministerstva školstva, ktoré, samozrejme, môže podporovať túto debatu a je dobré, keď do nej vstupuje, ale je zbytočné to upravovať zákonom, popričom v zákone úplne chýbajú, sú ignorované samosprávne orgány fakúlt. Nie je tam ani zmienená, ani zmienka o dekanoch alebo o fakultných senátoch, čo, samozrejme, nechcem nejak zlomyseľne prejudikovať, že môže sa stať, že na nejakej vysokej škole v nejakej kritickej personálnej situácii, ale takých sme už svedkami boli, dôjde k takému zneužitiu tých kompetencií, že sa dajú zrušiť dekanáty, dajú sa zrušiť orgány fakúlt a všetko môže byť iba pod kontrolou rektorátu. Opakujem, nikomu to nepripisujem, takýto úmysel, ale boli sme svedkami už aj v minulosti, nebudem menovať konkrétnu univerzitu, zablokovania voľby štatutárov vysokých škôl a takej patovej situácie, čo výrazne poškodilo aj renomé, aj fungovanie takejto vysokej školy. Vnímam tiež v návrhu vládneho zákona nárast administratívnej záťaže. To je spoločným znakom týchto vládnych návrhov zákona v oblasti školstva vo všeobecnosti. Akoby tá úprava legislatívna bola sústredená na zmenu štylizácie, terminológie, nie veľmi podstatné zmeny procesov, ktoré však majú lavínovitý dopad potom na masu dokumentácie, ktorá sa musí prepisovať z dôvodov, ktoré za to jednoducho nestoja. A teraz nejde len o to, že no tak budú písať nové dokumenty, nové poriadky a tak ďalej, tu ide o to, že sa nebudú venovať tomu, čo potrebujú robiť primárne. To, čo nám prekáža ale úplne najviac a je v rozpore s deklarovanými cieľmi zatraktívnenia štúdia z posilnenia pozície vysokých škôl a ich posunu nahor v rebríčku vysokých škôl, je prekvapujúce ustanovenie o definitíve pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl už po deviatich odpracovaných rokoch a to, prosím pekne, aj pre zamestnancov na úrovni, na pozícii lektora alebo asistenta, či odborného asistenta, ktorí ani nemuseli dosiahnuť na, teda pardon, asistenta, nemuseli dosiahnuť na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, teda získať titul, akademický titul PhD. Takéto čosi nemá obdobu v Európskej únii alebo teda vo svete vo všeobecnosti, kde sa očakáva, že po niekoľkých rokoch, rôzne je to upravené v rôznych krajinách, musí dosiahnuť zamestnanec pedagogický na vysokej škole tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, jednoducho doktorát, a keď nie, tak proste takýto človek opúšťa vysokoškolské prostredie a uvoľňuje miesto niekomu súcejšiemu. Toto je vyslovene kontraproduktívne opatrenie, ktoré znižuje kvalitu našich vysokých škôl, a čo je horšie, ešte nabáda k takým praktikám, ktoré zrovna nectia vysoké školy ani zamestnávateľov, pretože sa aj toto ustanovenie ako mnohé dajú obísť. Keď som toto konzultoval s ľuďmi z vysokých škôl, tak niektorí otvorene priznali, že no tak zvažujú taký proces, že prerušia aspoň na jeden deň pracovnú zmluvu s takýmto človekom, kým sú stále tieto možnosti, lebo nemá trvalú pracovnú zmluvu, čiže keď mu vyprší termínovaná pracovná zmluva, tak budú pokračovať o deň neskôr s dennou premlkou, takže nebude kontinuálne deväť rokov zamestnaný na fakulte, čo sú naozaj také nízke nástroje pre vyššie ciele, že nemať bezbrannosť a bezmocnosť voči zamestnancovi, ktorého už potom zo školy nedostanete. Lebo aká je iná možnosť okrem, keď už dostane definitívu takéhoto človeka vymeniť. Bude vari dekan alebo rektor mu šliapať na päty, striehnuť na niečo, čo by sa dalo v zmysle Zákonníka práce označiť aspoň nezávažným porušením pracovnej disciplíny a takýmto spôsobom cestou Zákonníka práce nájsť výpovedný dôvod vypovedať z, teda zo zmluvy a rozviazať im pracovný pomer? Opäť je to nedôstojné vysokej školy, nedôstojné rektora, dekana, zamestnávateľa a celého procesu a, samozrejme, aj toho zamestnanca, pre ktorého je oveľa lepšie, keď vidí, ako sa vyvíja jeho kariéra, keď vidí, že toto možno nie je to najlepšie miesto, kde on môže byť, on, ona šťastný a spokojný tým, že sa mu darí a že mu to ide tak, ako to potrebuje aj tá fakulta. Aby som ako človek, ktorý sa označuje za člena konštruktívnej opozície, aj komplexne zhodnotil tento vládny návrh zákona, tak chcem oceniť prvky, ktoré považujem za pozitívne. Je to vytvorenie špecializovaných výskumných, vývojových alebo umeleckých pracovísk, čo považujem za krok vpred. Ďalej zavedenie krátkych študijných programov v súvislosti so zákonom o dovzdelávaní dospelých. Bola to v skutočnosti moja taká dlhodobá agenda, je to aj súčasť, bola to súčasť aj je to súčasť predvolebného minulého obdobia, posledného obdobia volieb volebného programu Kresťanskodemokratického hnutia, kedy dlhodobo upozorňujem, apelujem na to aj v súlade s tým, ako sa tieto veci riešia v zahraničí, že, tak ako už aj bolo povedané viackrát, nie je možné dnes ukončiť vzdelávanie človeka v kamennej budove, raz a navždy dosiahne stredo- alebo vysokoškolské vzdelanie a už na celý život si s tým vystačí. Taktiež vzhľadom na veľkú dynamiku pracovných pozícií, požiadaviek trhu, rozvoja technológií, tak sa kvalifikačné požiadavky menia, nedajú sa uzatvoriť do nejakého systému nemenných kvalifikácií, dokonca vznikajú nové, ktoré nie sú ani pomenované a vzniká ich rádovo viac ako kedykoľvek v histórii ľudstva. Takže dopĺňať si kvalifikáciu parciálnymi kurzmi, krátkymi kurzami teda na vysokých školách či v niektorých prípadoch na stredných školách je veľmi dobrý krok, ktorý oceňujeme. Vidím tam však určitú nedopracovanosť, ale nevyčítam ju, len na ňu upozorňujem, lebo chápem, že sa nedá ísť z nuly na sto, aby tieto veci boli začlenené organicky do akreditovaných programov, aby im boli priznané patričné váhy kreditov, aby boli dobre zakomponované do zákonom definovanej dĺžky štúdia a podobne. To nie sú úplne jednoduché zadania a je dobré, keď sa pri nich spolupracuje možno aj naprieč politickým spektrom a rozhodne so všetkými, ktorých sa to týka. Taktiež oceňujem možnosť voľby medzi záverečnou prácou a odbornou stážou, prípadne kombináciou týchto dvoch. Niektoré vysoké školy už s týmto začali dávnejšie, ako napríklad lekárske fakulty. No a už som zmienil, a tým chcem aj, k tomuto sa chcem ešte vrátiť, obsah pozmeňovacieho návrhu tuná vyrušujúcej Pauly Puškárovej, ktorá predložila na školskom výbore pozmeňujúci návrh, kde sa práve definuje vlastníctvo, duševné vlastníctvo tvorivých produktov práce až na úrovni študenta, nielen teda zamestnancov, osobitne aj študentov v oblasti duševného vlastníctva, patentov, vzorov, dizajnov, postupov, čo je určite krok správnym smerom. Dlhodobo som upozorňoval na to aj v tejto snemovni, že Slovensko, slovenské vysoké školy, slovenské akademické ústavy nemajú absolútne žiadnu úpravu v tejto veci. Čo to znamenalo a čo to znamená ešte podnes deň, že ak niekde na pracovisku vysokej školy alebo nejakom výskumnom ústave akademickom sa vyprodukuje v tvorivej práci niečo, čo podlieha ochrane patentovej alebo možno definovať ako vynález, ako dizajnový vzor a tak podobne, ako som menoval, tak je, bolo vždy v 100 % vlastníctve inštitúcie, teda fakulty alebo ústavu. No a záležalo od manažmentu a možností takéhoto pracoviska inštitúcie, ako s tým naloží, ako vôbec pristúpi k autorom, autorovi takéhoto produktu tvorivej práce, duševnej práce. Nuž ten postup bol rôzny. Od flagrantného povedzme ignorovania tohoto podielu, čo bolo zriedkavé, väčšinou to končilo odmenou nejakou koncoročnou alebo mimoriadnou odmenou tohoto človeka, ale tá fakulta niekedy nemá ani kapacitu, schopnosť alebo už neviem, aké dôvody kapitalizovať takýto produkt duševného vlastníctva, a tým pádom znovu tam nebol nejaký impulz na to, aby tá fakulta rástla aj získavala ďalšie zdroje. Ja to zjednodušujem, lebo nebudem hovoriť, ako postupujú jednotlivé fakulty a pracoviská, mení sa to aj v čase, ale v princípe išlo o toto. Nuž a teraz tento vládny návrh zákona s pozmeňovákom, ktorý bol prijatý na výbore pre vzdelávanie, posunul, prakticky tiež je to trochu zjednodušené, to stopercentné vlastníctvo na autora s tým, že je tam predpoklad, že vznikne nejaká súťaž, ako jednotlivé vysoké školy budú ponúkať podmienky, za ktorých sa toto stane svojim študentom či zamestnancom a tam, kde budú nejaké dohody veľkorysejšie, kde bude nejaká deľba tých výnosov z tej prípadnej kapitalizácie alebo vlastníckych pomerov voči tomu vynálezu, dizajnu a tak ďalej, tak môžu atrahovať takýchto zamestnancov, študentov. Príde mi to ako nie najlepšie riešenie. Vítal by som, keby tam boli obligatórne podmienky na uzavretie takejto dohody, keby tam boli nejaké limity minimálneho podielu, maximálneho podielu, ale len limity, lebo toto sa nedá predpísať od stola z ministerstva od prekladateľa, pretože tie podmienky a participácia inštitúcií sa líši. Sú pracoviská, kde ide napríklad o umeleckú tvorbu, o tvorbu, ktorá nevyžaduje takú infraštruktúru, materiály, drahé zariadenia, ktoré sa dajú v tej inštitúcii využiť. Niekde je to ozaj len individuálna pracovná činnosť jednotlivca alebo tímu, napríklad v tých umeleckých oblastiach. Takže toto treba nechať na rozhodnutí fakúlt a vysokých škôl, s tým súhlasím, ale dal by som im tam obligatórnu povinnosť. Ja neviem, či sa mám ospravedlniť, alebo čo k tomu povedať, ako vysvetliť, že tu nepredkladám a neprednášam pozmeňujúci návrh, ale poviem vám proste, ako to je. Mal som v úmysle a mal som naplánované včera stretnutie ešte s dvomi kľúčovými ľuďmi v tejto veci, s ktorými to dlhodobo riešim, a dnes dopoludnia takisto, ale tak ako sme sa už sťažovali, nás zaskočil ten bezprecedentný, tá bezprecedentná, to včerajšie nočné rokovanie, ktoré naozaj bolo podľa mňa v rozpore s uznesením, a budeme to skúmať prijatím v Národnej rade o tom, aká mala byť procedúra, že sa malo pokračovať dnes ráno o deviatej ekonomickými zákonmi a až po nich v zmysle schváleného programu mali prísť na rad tieto školské zákony. Tak som jednoducho nestihol pripraviť niečo, čo mám rozpracované, a nemám vo zvyku predkladať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy len preto, aby som sa tu nimi nejako prezentoval a neboli odkonzultované a pripravené dôkladne s terénom, s ľuďmi, ktorých sa to týka. Takže sa obmedzujem len na to slovné hodnotenie, napokon je to tiež zmysel práce nás, poslancov Národnej rady, a zvlášť keď chcete týmto vystúpením adresovať žiadané zmeny, prípadne poukazovať na rizika prijímanej legislatívy, a o to sa teraz presne usilujem. Ďalej by som si dovolil odporučiť, aby nešlo teda len o tento prvý krok, čiže riešenie vlastníckych vzťahov a férových podmienok prípadnej kapitalizácie produktov duševného vlastníctva, ktoré vznikne na pôde fakúlt a výskumných ústavov, ale aby sme išli ďalej, ďalšie kroky v súlade s tým, čo bolo deklarované, že chceme zatraktívniť štúdium, prácu na Slovensku i posunúť vysoké školy a výskumáky vyššie v rebríčku, v rankingu a hlavne vo výkonnosti a kvalite. Tak k tomu podľa mňa je potrebné otvoriť možnosti, vytvoriť flexibilnejšie možnosti pre hospodárenie a pre získavanie investícií a kapitálov. Upozorňujem opakovane na to, že nám chýbajú podmienky pre vstup investičného kapitálu. Hovorili sme o tom aj na školskom výbore. Úplne sa stotožňujem aj so stanoviskom alebo vyjadrením nového predsedu Slovenskej akadémie vied pána Venharta, že my zrovna na Slovensku nemáme vytvorenú túto tradíciu a banky a podnikatelia sa direkt nehrnú do investícií na vysoké školy a do výskumákov jednak pre to, a to je to, na čo apelujem, že to môžu dnes urobiť iba ako dar, nemôžu vytvoriť nejaké heterogénne konzorcium, nemajú podmienky zákonné, že keď investujú do rozvoja a podpory aplikovania alebo základný výskum, že ten produkt duševného vlastníctva, budú mať na ňom nejaký podiel a pri prípadnej kapitalizácii tak aj nejaký zisk. Toto tu absolútne chýba a to je ten krok B, C, D, ktorý by som odporúčal, aby sme teda v tom ďalej pokračovali a na tom pracovali. No, ďalšia vec je, že keď tu nie sú podmienky, tak nemôžeme čakať, že budú stáť v rade investori, že chcú investovať. Najskôr musíme tie podmienky vytvoriť a potom ten kapitál získavať. Takže apelujem na to, aby sa okrem toho, že či už žiak alebo zamestnanec, či študent alebo zamestnanec na vysokej škole alebo nejaký stážista, či neviem, v akékoľvek pozícii môže byť na akademickom ústave, napríklad diplomant, doktorand niečo vytvorí, aby to nebolo tento ten prvý krok, že je to stopercentne jeho vlastníctvo, ale aby sme pokračovali aj v tom, ako pritiahnuť investičný kapitál do vysokých škôl a výskumákov s tým, že pre tých ľudí sú to férové podmienky, nie už zdanené peniaze, nie dary, nie veci, ktoré sú mimo ich ekonomický prospech. No a zároveň ešte jedna vec. Tiež by som upozornil, a chcem sa tomu venovať v budúcnosti, veď ešte sú tu dva roky pred nami, ak vydrží táto vláda pri moci do konca volebného obdobia na predkladanie návrhov zákona, mienim sa venovať podmienkam, za ktorých hospodária vysoké školy a výskumné ústavy, pretože mám za to, že ak dokážu kapitalizovať svoje produkty tak, ako som o tom hovoril pred chvíľou, a môžu získať prostriedky finančné mimo verejných zdrojov, mimo štátneho rozpočtu, mimo grantových schém Európskej únie a tak ďalej, tak mám za to, že na takto získané prostriedky by sa nemali sťahovať limity výdavkov. Aby mohli ony podľa svojho zodpovedného rozhodnutia peniaze, ktoré si zarobili, použiť v najlepšom záujme svojej inštitúcie na rozvoj a zároveň aby tak mali voľné ruky na uzatváranie dohôd s rôznymi objednávateľmi produktov, ktoré dokážu vygenerovať. Lebo aj na Slovensku máme výskumné ústavy, ktoré dokážu pritiahnuť záujem vesmírnych agentúr ako je NASA, ako je Európska vesmírna agentúra, alebo neviem, čo to bol, som si myslel, že to boli Japonci, ale boli to Kórejci, ktorí si objednali materiály, čipy v Slovenskej akadémii vied, ale na to, aby mohli voľnejšie s nimi uzatvárať dohody, plniť svoje záväzky, kapitalizovať, reinvestovať tieto výnosy, potrebujú mať na to voľné ruky a nebyť zviazaní, rovnako ako pri prostriedkoch z verejných zdrojov. Tieto rozviazanie rúk by som doprial aj vysokým školám, pretože si myslím, že by im to všetkým pomohlo. No, vzhľadom na, keď to zosumarizujem, aký bude teda postoj Kresťanskodemokratického hnutia pri tomto zákone po odstránení tých toxicít, ktorým som sa venoval hlavne v prvom čítaní, tak určite nebudeme hlasovať proti, vzhľadom na to, že ostáva tam ten problém s definitívou pre pedagogických zamestnancov, tak nemôžeme tento zákon podporiť, ale vítam tie ústretové kroky, tie pozitívne kroky a odporúčam venovať sa skvalitňovaniu tejto legislatívy ďalej a budem vyvíjať aj vlastnú aktivitu v tomto smere. Takže KDH sa najpravdepodobnejšie pri hlasovaní zdrží. Ďakujem, skončil som. [11:59] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie jedna faktická. Pán poslanec Habánik, nech sa páči. [11:59] Jozef Habánik Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ďakujem aj za vystúpenie pánovi poslancovi a ja sa chcem venovať dvom náležitostiam, ktoré spomenul vo svojom vystúpení, a to je samosprávna pôsobnosť na úrovni fakúlt a potom ochrane duševného vlastníctva. Čo sa týka tej prvej náležitosti, tak tá bola upravená a zmenená v roku 2021 a bola zapísaná aj do zmien alebo reforiem v súvislosti s plánom obnovy a odolnosti. Akýkoľvek dnes zásah do tohto systému by znamenal znovuotvorenie diskusie s Komisiou ohľadom reformného plánu obnovy a odolnosti. Ale vedel by som sa v niektorých atribútoch s tebou zhodnúť. Čo sa týka ochrany duševného vlastníctva, sám si v prvom čítaní správne upozornil, že treba to upraviť, že nie je to dobre upravené, že ad hoc jednotlivé ustanovizne majú cez svoje vnútorné predpisy a pravidlá hry stanovené, aleže by to bolo dobre nejakým spôsobom ukotviť aj legislatívnou normou, tak vidíš, reagujeme na to a prichádzame v rámci spoločnej správy a pozmeňovacieho návrhu, ktorý sme prerokovali na výbore so zmenou ochrany práv duševného vlastníctva s cieľom vytvorenia motivačného konkurenčného prostredia na vzdelávacích a výskumných inštitúciách, aby sme podporili tých mladých ľudí, inovátorov, kreatívcov, tvorivých ľudí, ktorí majú záujem prinášať patenty, vynálezy, úžitkové vzory a ďalšie, ďalšie veci. A na jednej strane a na druhej strane ale by tieto veci prinášali aj nejaký komerčný prospech, a to nielen pre inštitúciu, ale pre samotného realizátora, pôvodcu tej myšlienky toho patentu alebo toho vynálezu pri zachovaní toho, že si tá inštitúcia s tým zamestnancom môže tie vzťahy upraviť. [11:59] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude aj pán poslanec Horecký, nech sa páči. [12:11] Ján Horecký Pán kolega Jozef, ďakujem ti za reakciu. Ja upresním, ja som privítal ten krok, ocenil som to, aj sa priznávam k tej idei, ale upozornil som na teda riziká, ktoré vidím v tom, že ak si správne povedal, že fakulta alebo pracovisko môže to upraviť, ale naozaj tu hrozí riziko, že neupraví, lebo ešte nemáme vytvorené to konkurenčné prostredie a nemusíme ísť akoby z nuly na sto, preto som odporúčal stanoviť tam nejaké limity, lebo vždy tá inštitúcia participuje, bez nej by pravdepodobne k tomu produktu duševného vlastníctva nedošlo u toho autora. Čiže domnievam sa, že je poctivé, tak ako o tom napríklad hovorí aj bývalý predseda SAV Paľko Šajgalík, že tá inštitúcia má podiel. Uvádzal som príklady, že keď ide o, ja neviem, solárny výskum, na ktorý potrebujete silný počítač, zariadenie veľmi drahé, rádovo 100-tisíc eur stojí, teleskopy, tak nemôžete si myslieť, že tá inštitúcia sa na tom nepodieľa a nemala by mať nejaký podiel. Takže skrátka a dobre, oceňujem krok správnym smerom a odporúčam, aby sa nejakým spôsobom aspoň rámec nejaký limit minimálneho podielu inštitúcie, maximálneho podielu inštitúcií nastavil. A viem si predstaviť, že v budúcnosti, keď sa rozbehne táto prax a vytvorí sa funkčné konkurenčné prostredie, že to potrebovať nebudeme, tento limit, že to môžeme ponechať na dohodu zamestnancov s fakultami. Len upozorňujem na to, že žiak ťahá tam veľmi za krátky, alebo poslucháč, povraz, ten by túto podporu potreboval. Ďakujem. [12:11] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Ďalší v porade vystúpi v rozprave pán poslanec Šmilňák, pripraví sa pani poslankyňa Kosová. [12:11] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená kolegyňa, šéfka školského výboru, dovoľte mi pár slov sa povenovať ku návrhu zákona, ktorý upravuje mládežnícke organizácie, teda o podpore práci s mládežou, keďže o vysokých školách už rozprával môj predrečník pomerne komplexne. Čo chcem vyzdvihnúť, v tomto prípade, pani predsedníčka výboru, ste vytvorili poradný orgán, kde ste pozvali mnohých zástupcov mládežníckych organizácií, prebehlo niekoľko stretnutí medzi nimi, poslancami, dokonca boli prítomné odborníci, napríklad štátny tajomník. A zazneli mnohé výhrady alebo nedostatky, s ktorými sa boria mládežnícke organizácie. Ja spomeniem niekoľko. V prvom rade to je objem peňazí, ktorými štát prispieva na mládežnícke organizácie, ten je príliš nízky, a tomu sa trošku neskôr povenujem. Potom druhá vec je, že tie prostriedky prichádzali príliš neskoro, niekedy až v priebehu leta, keď už väčšina aktivít prebiehala, a mládežnícke organizácie nevedeli, ako bude vyzerať ich rozpočet a boli v neistote. A potom sa sťažovali na príliš veľkú byrokraciu, kedy museli dokladovať každý jeden bloček, každý jeden cent, ktorý minuli, dokonca to nahrávať a tak ďalej, čiže museli mať aj fyzicky niekoľko kíl dokladov stále a toto všetko sa prekontrolovalo. Potom samotné čerpanie peňazí bolo komplikované a volali po zjednodušených mustroch. Zasiahla ich v tom čase aj transakčná daň, ktorá im odčerpávala veľké množstvo prostriedkov, a potom sa sťažovali ešte na jednu vec, na ktorú sa opýtam, a to je výpis registra trestov. Samozrejme, tí dobrovoľníci, tí ľudia, ktorým zverujeme našu mládež, naše deti, by nemali mať problémy so zákonom a už vôbec nie také, že sa dopustili nejakých mravných deliktov. Tam je iný problém, problém je v tom, že jedno ministerstvo vyzýva chudobné mládežnícke organizácie, aby si od druhého ministerstva vypýtali nejaký doklad, čo je z nášho pohľadu komplikované a toto by sme mohli zjednodušiť. A teraz konkrétne, ten objem peňazí šesť aj niečo milióna, ktorý ministerstvo vo svojej kapitole vyčlenilo na prácu s mládežou, každé jedno euro, ktoré minie mládežnícka organizácia, sa štátu vráti niekoľkonásobne. Vysvetlím prečo. Štát dáva na jedno dieťa ročne na prácu v mládežníckych organizáciách niekde medzi 30 až 40 euro. Tie deti dostávajú oveľa, oveľa vyšší objem služby, takej služby, kde sú, kde trávia veľmi dobre svoj voľný čas, aktívne, kde sa formujú, kde robia verejnoprospešné veci. Mnohé mládežnícke organizácie sa venujú veľmi šľachetným cieľom, pracujú s vylúčenými skupinami, organizujú povedzme letné tábory pre deti z nízkopríjmových rodín, ktoré by si neboli ináč mohli dovoliť povedzme taký pobyt v nejakom tábore. A dokonca tí dobrovoľníci, ktorí to robia, tak to robia za vlastné peniaze. Mnohí z nich si zaplatia ten pobyt za vlastné peniaze, idú tam, robia tam prácu zadarmo, to je druhý benefit, a starajú sa o deti a mládež, ktoré by inak trávili ten čas menej hodnotne a možno aj robili nejaké, nejaké hlúposti. Takže štvornásobne sa štátu každé jedno euro vráti v podobe zušľachtenej mládeže. A potom, potom je aj v čase konsolidácie zaujímavé si prepočítať, či im pridať, či je z čoho alebo či radšej nie. Ja volám veľmi, ja som si tie mládežnícke organizácie, ich prácu prešiel, v mnohých som participoval a som s nimi v kontakte a chcem v tomto prípade, pán minister aj pani predsedníčka, oceniť tento legislatívny počin a v tomto jednom bode z tých siedmich to teda KDH podporí. Len sa chcem opýtať, nie som až tak hlboko v detaile, že či vieme urobiť niečo s tým výpisom registra trestov? Či by nestačilo, aby mládežnícka organizácia dodala zoznam s nejakým identifikátorom tých dobrovoľníkov, ktorí budú pracovať s mládežou, a nech si ich prelustruje štát sám, aby nemali zvýšené výdavky. Myslím, že transakčná daň, ak sa nemýlim, sa ich už netýka, čo im ten život zjednodušuje. Tak či tak, či my teraz odpoviete áno alebo nie, za KDH poviem, že v tomto legislatívnom počine a touto cestou, ktorou sa vybralo ministerstvo v tejto téme, tu stojíme za vami a voláme aj po tom, aby ste, ak to bude len trochu možné, aby ste na práci týchto ľudí nešetrili, lebo každý jeden ich úkon, každá jedna ich práca sa našej krajine štvornásobne vráti. Ďakujem pekne za pozornosť. [12:19] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave . [12:19] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči. [12:19] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No, som rada, Martin, že teda tento zákon vás zaujal. Pýtali ste sa na ten výpis z registra trestov. Myslím, že ale toto možnože, nemám to ešte stopercentne, ale tie informácie, ktoré mám, boli, že ten výpis z registra trestov je taký štandardný práve pri čerpaní aj z eurofondov a práve tieto základné nejaké potreby, ktoré chcú na túto bezúhonnosť zabezpečiť ku každému jednému projektu, sa pridáva, to je pravda. Ale teda aj v tomto prípade sme trošičku chceli vyriešiť otázku bezúhonnosti. Takéto mám informácie. Ďakujem. [12:19] Tibor Gašpar Ďakujem. Reagovať bude aj pán poslanec Šmilňák. [12:19] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tej bezúhonnosti rozumiem. Mládež a deti, to je veľmi citlivá téma a nechceme ku nim pustiť nejakého delikventa. Jediný problém tam je ten, že mládežnícke organizácie tu pri každom jednom dobrovoľníkovi, a ony ich majú desiatky, stojí iks eur a krát dvadsať povedzme alebo tridsať. Ony majú veľmi, veľmi obmedzené rozpočty a tu vlastne jedna štátna organizácia pýta od teda mládežníckej organizácie, aby jej dal nejaký doklad, ktorý vie sprostredkovať iná štátna organizácia. Či sa tie dve organizácie nevedia spojiť, či nestačí len administratívny úkon tej mládežníckej organizácie, ktorá doloží, že toto sú naši dobrovoľníci, tu sú ich rodné čísla, prelustrujte si ich. A toto im ušetrí pomerne značný objem peňazí. Či vieme nejaké také riešenie? Nemám konkrétny pozmeňujúci návrh, ale toto je jedna z otázok, ktoré ešte ostali nezodpovedané. Ďakujem. [12:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalšia v poradí pani poslankyňa Kosová, máte slovo. [12:19] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady, či podpredseda, vážený pán minister, dneska sme už dosť komunikovali teda o tom, akým spôsobom je prijímaný celý balík týchto školských zákonov a ja napriek tomu na úvod považujem za potrebné pripomenúť, že tu nejde v podstate len o prijímanie tohto balíka, ale celá táto politická scéna pripomína skôr takú reality šou súčasnej vládnucej koalície. Skôr je to reality šou ako nejaká seriózna správa vecí verejných, pretože keď si to tak vezmete, tak každý deň prichádzajú nejaké nové zvraty, nejaký mediálny cirkus, každý deň sme konfrontovaní s nejakými osobným konfliktmi a emotívnymi tlačovkami dezinformátorov a všetko toto v podstate len prekrýva skutočné problémy tejto krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú. A zatiaľ čo sa verejnosť baví na týchto fraškách, tak ministerstvo školstva prichádza naozaj s veľkolepým zámerom meniť zákon o vysokých školách. Dneska to tu už bolo spomenuté, myslím, že to hovoril pán Šmilňák, ktorý teda ocenil pána ministra, že je naozaj dobrým marketérom a ja v tomto s ním musím naozaj súhlasiť, aj keď asi marketing mu robí nejaký jeho poradca. A keď už robí teda tú reformu ako jediný z celej vlády, tak si povedal, že viete čo, nech je poriadna tá reforma, nech je to od materských škôl až po vysoké školy. Je jedno, že to teda bude menej implementovateľné, že to bude chaos, že to bude neefektívne alebo že to vyvolá kontroverzné reakcie, to proste nevadí, hlavne nech je to bomba, nech je to veľkolepé a nech si to všetci zapamätáme. A musím uznať, že túto reformu si určite zapamätajú aspoň súkromné a cirkevné školy, teda určite. Čo sa týka zmeny vysokoškolského zákona, tak tuná ministerstvo sľubuje naozaj prevratné reformy, flexibilitu, prepojenie s praxou, nové formy vzdelávania. No najzávažnejšie na tom všetkom je, že z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých odborníkov tejto krajiny, ktorí sa zaoberajú vysokým školstvom, hovoria, že vysoké školstvo netrpí nedostatkom legislatívy. To nie je ten hlavný problém vysokých škôl, ale trpí schopnosťou implementovať už existujúce pravidlá. Takže ten prvý citát alebo prvé heslo toho, čo tu chcem dneska povedať, je, že problém nie je legislatíva, ale neschopnosť legislatívu správne implementovať. Pravda je, že by stačilo naozaj len použiť už existuje nástroje a konečne začať využívať to, čo ten legislatívny zákon už existujúci umožňuje a prostredníctvom akreditačných agentúr uplatňovať a kontrolovať to, čo by teda tie vysoké školy mali robiť. Pretože problém nie je, že by chýbal zákon, a pravdou je, že my tých zákonov a tých noviel už máme naozaj viac než dosť, problém je to, že všetky tie reformy, ktoré tu boli doposiaľ, nikto poriadne neuviedol do praxe. A ja som tu už stála niekoľkokrát a pripomínala som, že už v roku 2022 prebehla rozsiahla novela zákona, ktorá významne menila najmä spôsob financovania a kvality vysokých škôl, a teraz tu máme po troch rokoch ďalšiu novelu miesto toho, aby sme sa naozaj pozreli na to, ako táto legislatíva, ktorá dosť významným spôsobom zasiahla do vysokého školstva, bola implementovaná a čo nám priniesla. To sa nestalo. Tak miesto toho tu máme úplne nový akože zbrusu, nový v úvodzovkách, zákon. Čiže pridávame do zákona len ďalšie a ďalšie detaily, pričom hrozí, že to aj tak znova bude neimplementovateľné a ešte k tomu tento zákon bude aj zložitejší a menej flexibilný a tým pádom aj menej funkčný. To, čo je problematické, je, že už tento existujúci zákon predsa umožňoval, aby sa to, čo tvrdí ministerstvo a čo pridáva do tohto zákona, uplatňovalo. Týka sa to napríklad tých krátkych programov. Veď tie boli, už mali teda možnosť podľa súčasnej legislatívy, ktorá je zatiaľ platná, aby boli nahradení. Alebo takzvané zavádzanie profesijne orientovaných bakalárskych programov. To už tiež je možné podľa súčasnej legislatívy. Alebo nahradenie klasických textových záverečných prác, ktoré tak, výstupmi teda z reálneho prostredia, ktoré tak bombasticky pán minister oznamoval na tlačových konferenciách, to predsa tiež je už dneska možné urobiť. To, čo my potrebujeme v prvom rade urobiť, je, že potrebujeme aktualizovať akreditačné štandardy a nie znova prepisovať zákon. Inými slovami, aby som to povedala jednoducho, absolútne netreba vymýšľať alebo kupovať nový bicykel, stačí nasadnúť už na ten, ktorý máme v garáži dva roky. Druhá vec je, ako sa posudzuje kvalita prostredníctvom akreditačnej agentúry. Všetci určite viete, alebo aspoň tí, ktorí sa tým intenzívne zaoberáte, že v marci tohto roku prebehla v rámci akreditačnej agentúry kontrola hodnotenia kvality vysokých škôl a na základe nej by sme si mohli povedať, že máme naozaj super výnimočné vysoké školy, pretože z tých tridsiatich troch vysokých škôl len šesť z nich vykázalo nedostatky. A tie boli väčšinou formálne, ktoré je možné odstrániť do šiestich mesiacoch. Boli tam len také drobnosti akože chýbal nejaký dokument na webstránke alebo niekde nebolo niečo preložené, alebo chýbali nejaké všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov a to je všetko. Ja sa pýtam, ako je to možné, že potom nám odchádza toľko veľa mladých ľudí, ktorí sa sťažujú, že naše vysoké školstvo nie je kvalitné? Je problém v propagácii alebo v čom je vlastne problém? A prečo potom majú naše vysoké školy takú mizernú reputáciu v medzinárodnom porovnaní, ak teda akreditačná agentúra nenašla žiadne pochybenia? Napríklad slovenská, naša najlepšia slovenská Univerzita Komenského v Bratislave je podľa najsledovanejšieho šanghajského rebríčka len v prvej deväťstovke, čo si teda myslím, že to nie je žiadny výnimočný úspech. A ostatné univerzity, tak tie, tie nedobehli ešte ani na štart. To znamená, že je to nejaký bludný kruh, kde nám mnohí ľudia, ktorí sú v akademickej obci, tvrdia, že naše vysoké školy sú špičkové, akreditačná agentúra zistila, že vlastne nemáme nejaké výrazné pochybenia a politická reprezentácia sa snaží legislatívne ukotvovať rôzne zmeny na to, aby pretrhla tento začarovaný kruh, lebo ho nevie pretrhnúť. Ale ja mám pocit, že my tu iba zatvárame oči pred tým, čo nefunguje, a snažíme sa dostať do legislatívy niečo, čo by už dávno mohlo fungovať, lebo na papieri zrejme všetko vyzerá lepšie. Takže sme si vytvorili nejaký pohodlný sebaklam o tom, aké kvalitné naše univerzity sú, a pritom v medzinárodných rebríčkoch naše univerzity zapadajú prachom. To, čo je problematické a z čoho sa nevieme nejakým spôsobom dostať, je centralizácia a uzavretosť akademického prostredia. Ak chceme zvrátiť trend nízkej kvality vysokých škôl, tak to, čo v prvom rade nám hovorí zahraničie, že potrebujeme urobiť, je, že potrebujeme otvoriť tieto univerzity na to, aby lákali nielen študentov, ale naozaj aj špičkových odborníkov, a preto potrebujeme aj vedenie, ktoré reprezentuje všetkých aktérov a nie je len pod nejakou kontrolou úzkej skupiny ľudí. Dobre riadené univerzity potom naozaj lákajú aj špičkových akademikov zo zahraničia, ktorí potom prinášajú inovatívne myšlienky a zlepšujú kvalitu výskumu a zvyšujú tak aj prestíž tých univerzít a tým vlastne získavajú potom všetky strany. Keby to takto fungovalo na Slovensku, tak by sme získali aj my. Otázka je, prečo to nefunguje? O tom by sme mohli povedať, že zvrátime ten odliv zrejme talentov, pretože by aj naši študenti mohli sa stať výskumnými pracovníkmi, zostávali by na našich univerzitách a rozvíjali by ten potenciál tu a neodchádzali by do zahraničia. Lenže ja mám pocit, že aj táto novela, aj tie, teda nový vysokoškolský zákon, lebo to nie je novela, ale aj tie predchádzajúce zásahy, ktoré tu počas týchto dvoch rokov malo ministerstvo do vysokoškolského zákona, ide úplne opačným smerom, pretože ak si spomínate, tak pri poslednej novelizácii, myslím, že to bolo minulý rok, tak tam namiesto otvorenosti sa zmenilo zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby ich opäť ovládali ľudia, ktorí sú komfortní s pohľadom a záujmami ľudí zvnútra. My sme to vtedy aj pripomienkovali. A zmenia sa tam pomery. Ono kývate hlavou, ale tak odborníci hovoria niečo úplne iné, pán minister. A potrebná nadpolovičná väčšina zostala aj v tomto novom zákone v rukách členov ľudí zastupujúcich vnútorné prostredie akademickej obce, aspoň tak to vidím, a tak isto je to predĺženie funkčného obdobia rektorov. To ste presadili dokonca cez pozmeňovací návrh pána Lučanského, to ani nebolo novelizovaním vysokoškolského zákona, ale len nejakým pozmeňovacím návrhom. A teraz to zostalo aj v tomto, v tejto podobe zákona rovnako. A nech sa na mňa nikto nehnevá, to je osobná vec, ani nechceme na nikoho útočiť, ale je pravda, že je to šité na existujúcich rektorov, ktorí si chcú zachovať dlhodobejšie svoje funkčné obdobie, a to z toho vnútorného prostredia akademického vám povie mnoho ľudí, že to takto jednoducho je a že to prostredie akademické je uzavreté. A mám pocit, že politickí reprezentanti sa jednoducho boja bojovať proti akademickému prostrediu takým spôsobom, aby akademické prostredie otvorili. Akože mali by sme si naliať čistého vína, že je to veľmi určite ťažká vec, ale aj pre rozvoj našich univerzít veľmi dôležitá vec. Ale uzavretá tá centralizácia nie je, samozrejme, jediný problém vysokoškolského zákona, pretože ďalším problémom sú akademické slobody. Napríklad centrálne stanovenie minimálneho počtu kreditov v jednotlivých etapách štúdia bolo tiež mnohými odborníkmi pripomienkované z hľadiska toho, že to ignoruje realitu diverzity študijných programov. Povedzme si ale pravdu, že keď sa na tým zamyslíme, tak je to naozaj ten garant programu, ktorý by nemal byť len nejakou hlavičkou, meno v hlavičke teda študijného programu, ale mal by to byť ten, kto teda rozumie obsahu náročnosti aj cieľom štúdia, a preto univerzity by prvom rade mali mať slobodu v tom, aby rozhodovali, čo ich študenti potrebujú, a nie, aby čakali na nejaké normatívne pokyny od ministerstva, ktoré potom narážajú vlastne na ich autonómiu. To s tým súvisí potom, samozrejme, aj tá byrokratizácia a dlho sa rozprávame o tom, že je teda potrebné debyrokratizovať školstvo, ale v tomto prípade práve keď nový vysokoškolský zákon prenesie ďalšiu záťaž, nové predpisy, nové štatúty a ešte aj rôzne metodické nejasnosti, no tak potom asi to tiež stráca svoj zmysel a to, čo ministerstvo deklaruje. A povedzme si pravdu, kvalitný pedagóg alebo výskumník má dnes už viacej Excelov ako prednášok. Čiže namiesto reálneho posilnenia týchto kapacít a namiesto podpory týchto ľudí, tak ich iba valcujeme ďalším byrokratickým buldozérom. A pravdou je, že odborníci, ktorí pôsobia na akademickej pôde, nám neodchádzajú kvôli legislatíve, ale práve preto nám odchádzajú, lebo ich práca je zaťažená vecami, ktorými by nemusela byť, ich práca je podhodnotená a je neocenená a ešte aj zaťažená aj tou administratívou, ako som spomínala. Vrátim sa teraz k začiatku, poviem asi ďalšie heslo, že podľa mňa tento zákon absolútne neprináša reformu, pretože v podstate neprináša nič nové, čo by sa už predtým nedalo zákonom realizovať, okrem nejakých maličkostí. Aleže je to skôr nejaké alibi pre ministerstvo, pretože my v podstate len sme recyklovali tie nápady v tomto zákone, ktoré už naozaj existovali, nazývame ich reformami a tvárime sa, že riešime problémy. Ale nový zákon nikdy nevyrieši to, že niekto si nerobí svoju prácu dobre. Nevyrieši to, že naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu všetkým študentom, to tam napríklad vôbec neriešite. Nové, naše univerzity nezabezpečujú napríklad podporu znevýhodneným ľuďom v minimálnej miere, máme 1 % žiakov so špeciálno výchovno-vzdelávacími potrebami, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sa naozaj podpore študentov venujú, mizerne málo. Študenti sa sťažujú na to, že nemajú dostatok informácií. Študenti sa sťažujú na neatraktívne akademické prostredie. A teraz nehovorím len o moderných internátoch a infraštruktúre, teraz hovorím najmä o kvalitnom vzdelávaní. A, samozrejme, aj v tom ďalšom živote študentskom, ktoré teda označujú za nevýhodné. Na to, aby sme zlepšili tú kvalitu vo výučbe, aj v každodennom živote študentov, tak my potrebujeme, aby tí ľudia, ktorí tam sú, naozaj mali vôľu, ale nielen vôľu, ale aj schopnosť a odvahu riešiť problémy tam, kde sa dejú. Nám na Slovensku absolútne chýba dlhodobo vízia posilnenia podporných služieb, ktoré by napríklad znižovali drop out. Totálne nám chýba podpora duševného zdravia. Čo sa týka integrácie marginalizovaných skupín alebo zahraničných študentov, to už ani nehovorím, 0,3 % žiakov, ktorí sú z MRK prostredia, alebo teda Rómov, lebo z MRK tam asi ani nie ani jeden. Podľa mňa práve týmito nedostatočnými podpornými službami tých študentov na univerzitách my úplne premrhávame ľudský potenciál, ktorý tu už máme, napríklad aj vrátane akademikov z Ukrajiny, ktorých nenájdete. Čiže namiesto nových paragrafov by sme skôr privítali, keby tu vznikol nejaký reaudit internacionalizácie vysokých škôl. Ako ak ste cez inštitút dokázali urobiť štúdiu o tom, v akom stave sú súkromné školy a koľko ich je a podobne, no tak takýto reaudit vysokých škôl by tiež bol potrebný urobiť. Mohli by sme identifikovať dobrú prax, pripraviť pilotné programy a poskytnúť, samozrejme, alebo hľadať teda prostriedky na ich implementáciu. Účasť na medzinárodných veľtrhoch, ktoré, s ktorými sa roztrhlo vreca za tejto vlády, je síce vítaná, to nehovorím, že nie, ale podľa mňa sa vytráca ten zmysel, keď doma nevieme tieto príležitosti systematicky rozvíjať. Takže s tým súvisí, že sa treba vrhnúť aj na programovanie nového obdobia štrukturálnych fondov. A aj keď som sa pýtala ľudí z ministerstva, či sa v týchto veciach vôbec niečo na Slovensku deje, tak som nedostala kladnú odpoveď. Reforma bez finančného krytia zostáva vždy len dobrou víziou. V tomto prípade to môže ešte aj pohltiť ten slovenský byrokratický papierový mlyn. Čiže nový zákon nemá byť len nejakým ďalším alibi, že sa niečo robí, zatiaľ čo reálne problémy sa odkladajú, pretože skutočná zmena sa začína tam, kde sa začne makať a kde sa prestane rozprávať a písať legislatíva. Na záver by som sa chcela ešte vyjadriť k tomu už tu niekoľkokrát spomínanému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prišiel k zmene v tých patentoch a v autorskom vlastníctve. Bolo tu toho už veľa povedaného, sú na to tiež rôzne názory. A pre mňa je takým najzáväznejším argumentom, ktorý tu prichádza, že si treba uvedomiť, že množstvo výskumu, ktoré sa deje na Slovensku, putuje do inštitúcií z verejných zdrojov. Ak zmeníme tento zákon tak, že vlastne vlastníkmi budú súkromní jednotlivci, tak potom je z môjho pohľadu aj trošku problematické to, lebo sa z verejných zdrojov bude vlastne financovať súkromné vlastníctvo. Akože tu by som akože bola asi na vážkach. Nie som teda právnička, ale myslím, že týmto by sme sa asi mali zaoberať. A na margo toho, že či sme sa inšpirovali Švédskom alebo ktorými krajinami, ja len podotýkam, že v prvom rade napríklad v Amerike to majú úplne odlišne a je to významný gigant inovácií, aspoň môžme teda Spojené štáty americké pokladať za veľmi inovatívnu krajinu a nie je to v rukách jednotlivcov toto vlastníctvo, ale v rukách inštitúcií. A, po druhé, ak sa aj inšpirujeme severskými krajinami, tak ja len pripomínam, že napríklad Dánsko alebo Fínsko už presne od tohto modelu upúšťajú, lebo sa im nezdá dobrý a transparentný. Takže je na to aj v odbornej obci rôznorodá komunikácia a v prvom rade je absolútne neprijateľné, že to vošlo do zákona o vysokých školách takýmto pokútnym spôsobom a neprešlo to medzirezortných pripomienkovým konaním, aby sa mohla táto rozporuplnosť naozaj relevantne zhodnotiť zo všetkých strán. Takto nevyzerá transparentná komuniká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Horecký. [12:41] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja ďakujem za vaše vystúpenie s tým, že osobitne som si všimol, ako ste zdôraznili dopad nového zákona o vysokých školách na dokumentáciu a byrokraciu. Ono je to spoločné, tiež som na to upozorňoval s tým, čoho sme svedkami aj pri novelách alebo nových zákonoch o školstve, v regionálnom školstve, kde tiež súhlasím s vaším hodnotením, že množstvo zmien ešte neznamená, neznamená reformu. Včera som večer apeloval, a to na všetkých nás vrátane poslancov, vrátane členov vlády Slovenskej republiky, aby sme opustili tú ilúziu, že tým sme lepší, čím viac zmien a legislatívnych zmien návrhov zákona produkujeme. Jednoducho tá absorpčná schopnosť terénu života ľudí v konkrétnych podmienkach pri častých zmenách, to je, to je, to je hlúposť, prepáčte. To je nielen ilúzia, to je niečo, čo nedovolí tým ľuďom žiť a vôbec implementovať zmeny, ktoré už nastali, a nikto, nikto v tejto republike nám za to nie je vďačný. Pretože sme zákonodarci, sme vláda a musíme, je to naša doslova česť spravovať krajinu, ale štátnicky. To znamená, robiť zmeny, byť aktuálni, ale presne že úsporne, s rešpektom k tomu, že každá jednoduchá zmena, jedna veta v zákone dokonca znamená stovky, niekedy tisíce úkonov v praxi a v živote a či za to stoja, toto by sme mali mať zodpovednosti vo vedomí, čo to tu vlastne robíme. Ďakujem. [12:41] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pán poslanec Habánik. [12:41] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ak dovolíte, ja budem reagovať na tri oblasti, ktoré spomínala pani poslankyňa vo svojom vystúpení. Prvou oblasťou je kreditový systém. Kreditový systém nijak nemení tento zákon. On je zaužívaný dlhodobo a riadime sa európskym systémom transferu kreditov ECTS, ten je dlhodobo daný a je rešpektovaný aj v tomto návrhu nového zákona o vysokých školách. To sa týka aj zápisu jednotlivých predmetov a ich opakovaní. Spomínal tu, už to tu dnes bolo spomínané v diskusii, nemenia sa tie pravidlá, zostávajú z pôvodne existujúceho alebo súčasne platného zákona. Čo sa však mení a dopĺňa, je možnosť započítavať kredity v riadnom štúdiu z krátkych programov a mikroosvedčenia. To je pozitívna novinka aj vo vzťahu na zákon o vzdelávaní dospelých. Čo sa týka podporných opatrení, áno, tam niekoľko rokov naspäť sme naozaj mali medzeru, mali sme dieru, ochrana duševného zdravia, ale aj podpora študentov so špecifickými potrebami. V tejto oblasti sa mnohé vykonalo cez rozvojové projekty, ktoré aktuálne bežia alebo dobiehajú, na ochranu a podporu aj duševného zdravia, ale aj nákupu pomôcok, materiálov a celkovej starostlivosti so špecifickými potrebami. Čo sa týka výstav a veľtrhov, by ste sa divili. Keby ste pracovali s aktuálnymi dátami, pani poslankyňa, tak ministerstvo školstva spustilo dve pozitívne veci. Prvá, sériu výstav v domácom prostredí, kam na vysokú školu, a druhá, možnosť prezentácie našich univerzít a vysokých škôl na zahraničných vzdelávacích veľtrhoch, tam, kde sme v minulosti možno pre nedostatok finančných prostriedkov nemohli vojsť, ale je to pre nás zaujímavé z pohľadu prílevu uchádzačov o štúdium zo zahraničia a podporu internacionalizácie prostredia. Veľmi veľa sa vykonalo v ostatných dvoch rokov. [12:41] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej pani poslankyňa Puškárová. [12:43] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež len tri poznámky. Prvá vec, chápem, že keď sa rozprávame o kvalite, tak hneď kolegynky spomenú šanghajský rebríček. Opäť raz zdôrazním, nemôžeme brať takéto rebríčky ako mantru, 20 % hodnotenia v tomto rebríčku je počet zamestnancov s Nobelovou cenou alebo Filcovou medailou, čiže tam, bohužiaľ, nebudeme. A základom pri kvalite je vždy napĺňanie nejakej misie, vízie, tak sú nastavené všetky akreditačné systémy medzinárodné aj naše národné už konečne. Ale vždy je to nejaká misia, vízia, naplnenie spoločenskej objednávky a tam sa pozerá, že každá univerzita, ak dokáže transparentne kontrolovať svoju vnútornú kvalitu a napĺňať spoločenskú objednávku, tak má predpoklady, aby priniesla prospech a tieto kvalitatívne štandardy. Druhá vec, spomenuli ste, že podporné služby a duševné zdravie sa nerieši. Tak minimálne sa v poslednej výzve, ktoré vyhlásilo ministerstvo školstva medzi vysoké školy, rozmiesť, rozptýlilo 6 mil. eur práve na duševné zdravie. Taktiež v mnohých ďalších podprogramoch podporných služieb, ktoré vyhlásilo ministerstvo, rozdelilo na služby psychológov na vysokých školách ďalšie milióny eur. Taktiež ukrajinskí akademici nie sú na vysokých školách, prepánajána, prišli minimálne cez plány obnovy R2, R4, majú vyplácané štandardné tie platy, ktoré sú v medzinárodnom období 3-tisíc euro až po profesora na úrovni 12-tisíc euro, z toho polovička plat, polovička je príspevky na vedu a výskum. Verte, že na každej vysokej škole ich nájdeme, rovnako ako študentov, na niektorých programoch ich nájdeme dokonca až, väčšina je proste ukrajinských študentov, napr. na niektorých košických fakultách. A finančné krytie vysokých škôl, ja som veľmi rada za ministerstvo, ktoré navýšilo aj tento rok rozpočet vysokým školám. Ďakujem. [12:44] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pani poslankyňa Kosová. [12:46] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky. Ono povedali ste toho veľa a za dve minúty nestihnem teda na všetko reagovať, pretože by sme sa mohli ku každej téme komplexnejšie pozrieť. K pánovi Habánikovi, ja som hovorila o centrálne stanovenom počte minimálny, o centrálne stanovenom minimálnom počte kreditov, hej? Nie o tom, že kredity, či existujú alebo neexistujú, však my vieme, že existujú dlhodobo, že to je vec zo starého zákona, ja som hovorila trošičku o niečom inom. Čo sa týka toho rebríčka, naozaj mojím cieľom nebolo poukazovať na to, že naše vysoké školy nie sú na rebríčku na nejakým prvých miestach. Tu nejde o to. Takisto ako pre mňa nie je dôležité, aby naše deti boli, ja neviem, v testovaniach tie najlepšie, hej, ale jednoznačne to ukazuje nejaký problém niečoho a tu nejde len o tento jeden rebríček, ale o všetky. Jednoducho sa nenachádzame nikde, pretože zrejme máme nejaký problém, hej? A ten problém je viditeľný aj na tom, že tí mladí ľudia nám odchádzajú z tejto krajiny a vy viete, že po Luxembursku sme v podstate prví, to, že sa nám nevracajú do krajiny, zase iný problém, pretože tu nemajú príležitosti a tak ďalej, politický systém, spoločenský, kultúrny a tak ďalej, ale to, že odchádzajú študovať do zahraničia je problém kvality vysokých škôl. Čiže to je len taký ukazovateľ, že tam teda nie sú. A čo sa týka podporných opatrení na vysokých školách, stále všetky výskumy poukazujú na to, že podporné opatrenia na vysokých školách sa neriešia dostačujúco, nie sú financované dostačujúco, že tam nemáme vytvorené podporné tímy. Psychológov máme nedostatok nielen na základných školách, ani na vysokých školách, všade na celom Slovensku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:46] Tibor Gašpar Máme ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, ale ešte predtým vidím prihlásenie pani poslankyni, ktorá je ako spravodajca. Takže máte prednosť, nech sa páči. [12:55] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, ja nebudem skutočne nejako dlho rečniť, ja by som možno len tento svoj príspevok zarámcovala do takých troch častí. V prvom rade by som veľmi chcela pochváliť teda ministerstvo, ktoré týmto zákonom sa snaží riešiť všetkých aktérov vo vysokoškolskom systéme. Aj strategických manažérov, strategické vedenie univerzity, aj zamestnancov vysokých škôl a aj študentov vysokých škôl. Rozoberieme si to. V prvom rade, čo sa týka strategického vedenia, vidí a zavádza aj v tomto vysokoškolskom zákone možnosti pre vzdelávanie AI, pre napĺňanie vízie postupného zavádzania umelej inteligencie na vysokých školách pre prípravu manažérskych schopností práve prostredníctvom napr. aj týchto kompetenčných centier a umožňuje a rozväzuje aj vedeniu univerzít ruky vo viacerých strategických víziách, ktoré potrebujú napĺňať. Na strane zamestnancov taktiež dlhodobo registrujeme záujem o dve dôležité veci. Áno, bolo tu spomínané práve táto definitíva, že je možno trošku kontroverzná. Ja ju nevidím ako kontroverznú, ja ju vidím ako veľmi prínosnú nielen preto, že zabezpečuje jednotlivým zamestnancom vysokých škôl pri ich platoch, aké majú, dlhodobú víziu udržania sa, udržania si svojho zamestnaneckého pomeru, ale zároveň aj dávajú priestor tej univerzite, aby si za tých deväť rokov, keď majú svojho zamestnanca, overili jeho schopnosti, či už teda publikovať alebo kvalitne vyučovať, viesť doktorandov a vykonávať všetky zložky, ktoré majú v náplni svojej práce v tomto zamestnaneckom pomere. Čiže vidíme tam silnú podporu aj teda zamestnávania a zamestnancov. Taktiež nemôžem opomenúť sabatikal alebo teda uvoľnenie z pedagogických činností, tzv. tvorivé voľno ľudovo povedané, v ktorom vidíme veľkú príležitosť pre všetkých tých, ktorí na vysokých školách sa chcú venovať vede a výskumu, aby práve si v rozmedzí šiestich mesiacov mohli zobrať toto tvorivé voľno, či už teda vycestovaním do zahraničia alebo nejakou, nejakým praktickým umiestnením vo vedeckých konzorciách, vo vedeckých tímoch dokázali nielen nadväzovať svoje a posilňovať hlavne svoje medzinárodné kontakty, ale hlavne mali ten priestor ponoriť sa do svojho výskumu a za tých šesť mesiacov priniesť revolučné zmeny, ktoré pri tom pedagogickom procese, ktorý prirodzene za nejakým, trošku taký zošnurovaný, či už jednotlivým harmonogramom výučby, ale aj vedením diplomových prác, zasadnutím odborových komisií a programových rád a ďalších teda súčastí celého tohto akademického života. Takže aj v tomto tvorivom voľne vidíme obrovskú príležitosť a podporu zamestnávania na vysokých školách, aby nedochádzalo k odlivu týchto zamestnancov. No a napokon spomeniem aj študentov. Myslím, že tu je práve veľká podpora pri previazaní s praxou, či už sú to diplomovky, ktoré bude možné vykonávať po odsúhlasení, samozrejme, programovej rady, teda tých garantov programu aj v konkrétnom podniku alebo nejakej výskumnej inštitúcii, pričom nebudú zviazaní poskytnúť diplomovku v tom štandardnom formáte, v akom sa teraz predkladá, to znamená, úvod, jadro, záver, alebo teda výber literatúry, prehľad literatúry, potom je to cieľ, metódy, ale zamerajú sa pri tej diplomovke na tú pridanú hodnotu, ktorou sú výsledky práce, výsledky stáže, navrhnuté portfóliá, ktoré priniesli. Nuž a taktiež, ako spomenul aj pán kolega Habánik, práve zakomponovanie praxi a alebo teda prepojenie tohto vysokoškolského zákona spolu s mikrokreditmi, ktoré môžu získavať aj počas svojej praxe a započítavania do ECTS kreditov, je veľkým prínosom pre prepojenie toho študentského života s praktickými skúsenosťami. Taktiež veľmi oceňujem, že pán minister tento vysokoškolský zákon dáva spolu so zákonmi pre regionálne školstvo a práve tu vidno to strategické myslenie ministerstva, keďže už aj v stredoškolskom vzdelávaní myslí na to prepájanie s vysokoškolským životom, či už je to cez pedagóga kandidáta, kde umožňuje, aby po troch rokoch pedagogickej školy mohli prejsť jednotliví študenti už aj do praxe a získavať praktické skúsenosti, alebo teda započítavanie posledného roka štúdia na strednej škole do vysokoškolského bakalárskeho štúdia. To sú všetko krásne veci, ktorými prepája a sfunkčňuje celý systém, pomáha udržaniu aj študentov v tomto našom slovenskom systéme. Z mojej strany som chcela spomenúť a zarámcovať možno tie najvýznamnejšie, najvýznamnejšie zmeny, ktoré nepovažujem za kozmetické napriek tomu, čo tu zaznelo v tomto pléne, ale považujem ich za zásadné a dlhodobo, dlhodobo teda nasmerované práve na ten dlhodobý rast, na tie strategické vízie, ktoré naše školstvo má mať. To znamená, zastabilizovanie personálneho zabezpečenia a zároveň prinášanie, otvorenie sa novým, novým, novým možnostiam alebo teda novým témam, ako je napr. umelá inteligencia a, samozrejme, rozvoj manažérskych kompetencií. Rada by som ešte v rámci tohto príspevku aj požiadala, aby dva body zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, konkrétne ide o body 4 a 6. Súvisí to s tým, že práve tieto body sa týkajú habilitačných, inauguračných konaní, momentálne prebiehajú akreditácie habilitačných, inauguračných konaní v rámci SAAVŠ, Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, a teda chceli by sme ešte v tomto mať osobitné hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne. [12:55] Tibor Gašpar Ďalej vystúpi prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Habánik. Nech sa páči. [12:55] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci tohto bloku k zákonu o vysokých školách. Na začiatku na samý úvod sa chcem poďakovať za každú dobrú myšlienku, dobrý podnet, ktorý vedie k skvalitneniu vysokoškolského prostredia, ktorý odznel v dnešnej rozprave, odznel na výbore alebo v rozprave v rámci prvého čítania. Určite nikto z nás sa nebude tváriť, že vysokoškolské prostredie nepotrebuje aj nové impulzy a neustály tlak na zvyšovanie kvality a konkurencieschopné prostredie, minimálne v európskom vysokoškolskom a vzdelávacom meradle. Ja by som svoje vystúpenie rozdelil do takých dvoch častí. V prvej časti chcem sa vyjadriť k samotnému zákonu, ktorý, ako ste správne viacerí poznamenali, je kombináciou existujúcej právnej úpravy a nových prvkov, ktoré sú do zákona vkladané. Prečo tomu tak je? Je tomu tak preto, že existujúci platný zákon z 2002 bol novelizovaný, myslím si, že viac ako 50-krát menšími alebo väčšími alebo rozsiahlejšími novelami a častokrát sa už v tom prostredí stával neprehľadný, ktorá časť a ktorá novela ako platí, aj vo vzťahu k mnohým prechodným ustanoveniam v zákone. Preto zjednotenie do nového zákonu ja považujem za veľmi prospešné a rozumné aj za tej podmienky, áno, a to treba otvorene priznať, bude to znamenať zásah do vnútorných predpisov na úrovni univerzít, vysokých škôl a fakúlt, ale to nie je nič mimoriadne ani nové. Každá legislatívna norma, zmena aj v inej oblasti mimo vzdelávania znamená, že sa vnútorné predpisy na úrovni inštitúcií, ktorých sa dotýka, upravujú alebo novelizujú. Podstatné na tom je, či vieme dať do toho zákona také nové impulzy, ktoré pomôžu zatraktívniť a skvalitniť vysokoškolské prostredie, a myslím si, že sa to predkladateľom podarilo. A môžem povedať aj za seba, a to bolo vidieť aj z rozporových konaní, keď odchádzali jednotlivé reprezentácie vysokých škôl spokojné v rámci akceptovania ich pripomienok k samotnému textu zákona, že naozaj môže byť tento zákon takým impulzných prvkom v systéme vysokoškolského vzdelávania. A to nehovorím, teraz sa nebudem vracať ku krátkym programom, mikrocertifikátom, úprave podmienok obsadzovania funkčných miest alebo ďalších a ďalších náležitostí, ktoré sú tam nové s dopadom na podporné opatrenia pre študentov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Naozaj je to previazané so zákonom o vzdelávaní dospelých, je to previazané so zákonom o odbornom vzdelávaní a myslím si, že ešte s jedným zákonom, kde stanovujeme stredné priemyselné školy a ďalšie tieto atribúty, ktoré budú mať aj priamy dopad na fakulty a vysoké školy technického zamerania. Bolo tu v rámci diskusie aj spomínané návrhy na úpravu funkčných období alebo možno nezlučiteľnosť funkcií. Aby v tom bolo úplne jasno v tejto snemovni, ale aj mimo tejto snemovne, dovoľujem si v tejto chvíli zacitovať z Ústavy Slovenskej republiky, snáď nikto z nás z tejto miestnosti nebude spochybňovať platné znenie Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky v čl. 30 ods. 1 hovorí: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.". V nadväznosti na ods. 1 ods. 4 hovorí: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám." Článok 77 ústavy: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu." Ak do ústavy Slovenskej republiky dopíšeme, že funkcia poslanca bude nezlučiteľná s funkciou rektora, dekana, predsedu vyššieho územného celku, starostu alebo primátora, alebo aj ďalších verejných a volených funkcií, tak potom ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Gažovičová, možno považovať za relevantný. Teraz ho možno považovať za návrh, ktorý je v príkrom rozpore s platným znením Ústavy Slovenskej republiky. Druhý aspekt – konflikt záujmov. Ten je rovnako vyriešený, ošetrený v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, zoznámte sa s ním. Čo sa týka voľby a menovania alebo výberu, tu si tiež mýlime pojmy s dojmami. Verejná funkcia ako taká vzniká procesom voľby, demokratickej voľby. To neznamená, že keď sa niekto o verejnú funkciu uchádza, je hneď, automaticky zvolený a že je zvolený navždy. Naopak, máme tu nejaký proces výberu alebo menovania, a to je ten prípad správnej rady, a preto ste ten príklad použitia správnej rady vo vzťahu k nezlučiteľnosti funkcie rektora použili veľmi nesprávne. Tento výklad je nesprávny, pretože je tam oddelenie spôsobu výberu člena správnej rady, vrátane predsedu správnej rady od akademických funkcionárov na úrovni univerzít alebo vysokých škôl. Prosím, naozaj venujme sa tomu, tomu pozorne, podrobne. Ja v tomto prostredí robím takmer 26 rokov, takže som už prešiel všeličím za tieto roky a naozaj aj výraznými zmenami legislatívneho procesu, ktoré na mňa dopadali, či už od, spred 26 rokov, od radového asistenta až po súčasnosť. Prosím všetkých, nebojme sa mať v tejto miestnosti rozumných, inteligentných, múdrych a vzdelaných ľudí. Čím viac ich v tejto miestnosti bude, tým lepšie sa bude mať naša krajina. Ak sa týchto ľudí začneme báť, tak potom, samozrejme, to bude mať výrazne negatívny dopad na sociálnu a ekonomickú stránku života našich občanov a budeme si právom hovoriť o tom, že kde sa naša, naša krajina nachádza. Ďakujem pekne. [12:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Len prebral som vedenie. Vy ste boli prihlásený ústne, hej, ako posledný, áno? Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán minister ako navrhovateľ? Nech sa páči. [13:02] Tomáš Drucker – Vystúpenie Ďakujem pekne. Pán podpredsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať, že tá debata bola vecná, veľmi vecná, ale zároveň kolegyniam z Progresívneho Slovenska musím povedať, že by som si naozaj prial, aby bola odborná a toto, čo ste preukázali, prepáčte, ale naozaj považujem trošku za neprofesionálne, pretože buď ste si neprečítali ten zákon a neviete, čo sa robí posledné dva roky, a pani predsedníčka aj pán podpredseda výboru vám to povedali, ale mám za to, že by ste to mali vedieť, lebo často o tom diskutujeme a ja vám teda poviem aj na tie veci, o ktorých ste hovorili, aj čo robíme. Začnem správnou radou, lebo to sa tu stále opakuje a nie je to pravda, čo hovoríte. Správna rada sa menila minulý rok spôsobom, že sa reagovalo na dovtedajší stav, kedy zástupcovia akademickej samosprávy a zástupcovia štátu mali paritné zastúpenie a toho nepárneho člena si vyberali takým a nejakým spôsobom, až by som to možno použil ten výraz pokútnym. To, čo sme nemohli urobiť, je, že by sme väčšinu dali na stranu štátu, pretože tam v pláne obnovy a odolnosti v rámci reformného míľnika bolo jasne povedané, že štát nesmie mať väčšinu. Tak sme to zverili akademickej samospráve, ale zároveň sme v kompetenciách správnej rady zvýšili kvórum v rozhodovaní v kľúčových otázkach na dve tretiny. Inými slovami, nie je možné rozhodovať väčšinou, ani keď tu akademická samospráva v tej správnej rade má väčšinové zastúpenie, čo v realite bolo aj v minulosti, lebo si to tak nejako dohodli, len sme sa tvárili, že to tam proste nevidíme a je to v poriadku a niekedy kľudne to mohol mať štát, niekedy akademická samospráva, zároveň sme veľmi jasne nastavili aj kritériá, kto to má byť, ako sa to vyberá. Veľmi sme otvorili aj otázku toho, aby mohli pôsobiť zahraniční lektori, to sa deje aj teraz v zákone, aby sme tie podmienky, týkajúce sa tých docentúr, kedy museli mať vzdelávanie alebo pracovný pomer pomaly na Slovensku. Však sme nikoho nevedeli zo zahraničia pomaly dostať na tie pozície vzdelávacie. To sa riešilo aj minulý rok. A teraz, čo sa rieši v tomto zákone, ktorý tak nazývate, že je takým vágnym. A ja považujem za kľúčovú vec, že sme nešli do tých, nazveme to, štrukturálnych, do tých inštitucionálnych rámcov, ktoré na jednak, ako povedal aj pán podpredseda výboru, jednak sú dané z plánu obnovy a odolnosti z hľadiska reformného míľnika, jednak fungujú, sú osvedčené a zároveň sme ich minulý rok upravovali. Tak neviem, prečo by sme to zasa mali celé zbúrať a stavať nejako nanovo. Ale tie kľúčové veci, o ktorých tu aj padla aj debata, tak ja ich zopakujem. Čo sa týka tých, a budem to volať ten flexibilný kreditový systém, čo nám umožňuje, a považujem to za kľúčovú vec, že nepozeráme na bakalárske štúdium napríklad ako fixne dané trojročné. My máme možnosť získavať kredity viacerými spôsobmi. Jednak cez systém zákona o vzdelávaní dospelých, alebo celoživotného vzdelávania, cez mikroosvedčenia, ďalej cez stredné odborné vzdelávanie, cez stredné školy, k čomu sme v zákone o odbornom vzdelávaní, ktorý sme preberali predtým, umožnili napríklad vyššie stredné školy priemyselné, ale aj napríklad pedagogické a zdravotné, kde keď budú, sa zosúladia tie kurikulá, a to nebude robiť štát, ale majú to urobiť tie školy spolu s príslušnými fakultami, tak je možné v tom praktickom prevedení mať napríklad priemyslovku, ktorá bude päťročná, a v príslušnom odbore na vysokej škole si ukončiť bakalársky stupeň vzdelania za dva roky. To isté platí o zdravotníckych školách napríklad ošetrovateľstva, pedagogických školách. To považujem za strašne dôležitú motivačnú vec, ako udržať v tom ekosystéme mladých ľudí, ktorí nastúpia na tie odborné vzdelávania, nielen na tie všeobecné typy vzdelaní, aj keď budú dlhšie, zvyšuje sa im kvalifikácia pre trh práce, ale nejakým spôsobom sa nediskriminujú potom pre ďalšie stupne vzdelávania. To je strašne dôležité, ale okrem toho môžu napríklad kredity získať aj cez takzvanú podporu študentských spolkov a aktivít. To, čo poznáme v zahraničí, a teda minister to nevie vytvoriť, ale sú to rôzne kluby popri fakultách, ktoré si organizujú rôzne odborné mimoškolské aktivity, a pokiaľ to tá fakulta dozoruje, môže určiť aj programy, napríklad budú mať, ja neviem, AI spolok, budú tam mať rôzne prednášky, budú mať rôznych prispievateľov a pokiaľ to tá fakulta a príslušná katedra dozoruje, môžu si určiť, že napríklad absolvovanie takýchto aktivít nahradí kredity. Je to podpora toho spoločenstva študentov a spolkov a ich aktivít mimo toho hlavného prúdu vzdelávania, veď o tomto tu hovoríme roky, ale toto minister nemôže urobiť. Ako to urobiť? Podporujeme veľa internacionalizácie tak, aby mladí ľudia chodili aj v rámci Erasmus plus, ale nie je to iba o financovaní, ale aj o tej ponuke, aby sa dostali na tie medzinárodné programy. My tie mobility chceme podporovať, ale mobility, ktoré sú kreditové, ktoré nie sú tie ucelené, že nám odídu študenti do zahraničia a nevrátia sa. Je fajn, keď odídu na pol roka alebo na dva semestre a tie skúsenosti, o ktorých hovoríme, prinesú a snažia sa ovplyvňovať a meniť to prostredie, a keď ich bude dosť, tak sa im to bude dariť. My im zákonom vytvárame napríklad spôsob a podporu v tom, v čom som povedal, podpora študentských spolkov a aktivít, kde môžu získať až kredity za tie aktivity. Ďalšiu vec, ktorú poviem, lektori z praxe. Veď to je obrovský problém dneska, ako ich získať na školu, vrátane toho reťazenia, pán bývalý minister Horecký s tým nesúhlasí, ale myslím si, že deväť rokov je dosť na to, aby teda škola vedela určiť, či toho zamestnanca chce alebo nie. Vytvára to, áno, istý typ súťaže na jednej strane, ja to chápem, ale deväť rokov, ale my potrebujeme aj nejakú predvídateľnosť, aj nejakú stabilitu. Doktorandské školy som uviedol v úvode, ale je tam veľa debyrokratizácie postavenej na elektronizácii nielen v oblasti prihlášok, ale priamo fungovania celého systému. Keď ste hovorili o tom, že podporné opatrenia alebo nemáme tam teda nič v tejto otázke, tak to vás chcem uviesť veľmi z omylu. Aj z hľadiska bezpečnosti na školách, aj podporných opatrení, aj vám poviem teraz niečo k tým peniazom, o ktorých hovoríte, že keď nie sú peniaze, ale kde ste boli doteraz, pani poslankyňa Kosová? Však veď sme tu nedávno schvaľovali rozpočet. Ja vám poviem čísla, dobre? Rok 2020, tento rozpočet pripravovala vláda Petra Pellegriniho, pre vysoké školstvo 603 mil. Rok 2021, 2022 a 2023, zo 603 mil. v ´23. sa skočilo na úroveň 636 mil. Zo 606 na 636. ´21, ´22, ´23, z ´20. 30 mil. Teraz vám poviem ja, dobre? Takže 636 mil. v ´23. Viete, koľko bude v 2026? Asi si nepamätáte číslo, poviem vám, 938 mil. Tam 30, tu 300 mil. To sú len štátny rozpočet a teraz vám poviem ďalšie peniaze, 170 mil. išlo na konzorciá, na podporu vysokých škôl, aby sa spájali alebo približovali, keď už nie k fyzickému, mimochodom ten zákon rieši aj podporu spájania, korektorstvo. My nevieme donútiť tie vysoké školy priamo, legislatívne vytvárame im podmienky, jedna kľúčová sú napríklad výkonnostné zmluvy a dostanem sa k nim, časom budeme presúvať oveľa väčší počet z metodiky na ukazovatele a tým pádom tí, ktorí nejakým spôsobom neuspejú alebo nepreukážu tú svoju existenčnú schopnosť, tak dostanú menej peňazí a budú postupne redukovať sa. 170 mil. konzorcia, 60 mil. internáty, čo je strašne dôležité aj ten wellbeing a tak, ale nechcite odo mňa, aby sme za dva roky urobili všetko, však sa stávajú a verím, v budúcom roku sa budú už môcť dodávať a budú môcť tí študenti nastupovať do lepších internátov. 50 miliónov simulačné centrá, aj pre humanitné alebo pre lekárske fakulty, aj pre technické. A potom sa vrátime k téme o duševnom zdraví, že či verejné vysoké školy majú v zásade zarábať peniaze za verejné peniaze. Ja hovorím, za verejné peniaze má byť verejná protihodnota, nech je to na raste HDP. Veď nikto nemá, však oni majú verejné peniaze, tie labáky si nezaplatili zo súkromných peňazí. Desať miliónov podporné opatrenia, školské podporné tímy, psychológovia. Nehovorme, že sme nič neurobili v tej veci. Čo sa urobilo dovtedy? Nepríde mi to, prepáčte, poctivé. Veľtrhy, pán podpredseda výboru o tom hovoril. Veď doteraz tu bolo 20 rokov a teraz v pondelok bol, bol, myslím, akurát alebo bude Gaudeamus v Brne. Áno, vytvorili si, však česká strana veľmi umne a šikovne a prezieravo dlhé roky, desiatky rokov proste loví v našich vodách. Naši stredoškoláci vedia viacej o českých univerzitách ako o našich. A čo sme urobili teda za tie dva roky? Spustili sme náš vlastný, menší oveľa, veľtrh, je určený pre naše aj verejné, aj súkromné školy, ktorý napríklad v tomto roku bol v 14 mestách, okrem ôsmich krajských sme išli aj do tých, ktoré proste si vyžadovalo, geograficky sú niekde inde, ako Komárno, kde sú pozývaní študenti stredných škôl tretích ročníkov, aby sa oboznámili s tým, čo im poskytuje naše školstvo. Nechcite, aby sme dokázali za dva roky urobiť niečo, čo naozaj dlho, dlhé roky proste sa tu nerobilo, ale robí sa na tom. Tak nemôžte povedať, že sa proste na tom nerobí. Výkonnostné zmluvy, súhlasím, však ten koncept sa pripravoval, ale museli sme ho celý prerobiť alebo upraviť a neustále sa bude meniť a budeme zvyšovať ten podiel z výkonnostných zmlúv na výkonnostné zmluvy z metodiky. Nanovo opravená VER 2026 v oblasti vedy a výskumu. Teraz prebieha v oblasti metodiky zmena, postupná zmena koeficientov náročnosti, pretože to bolo postavené na nejakom lobingu asi historicky, to nemá žiadnu ako opodstatnenosť, ale to nemôžeme za jeden rok zaviesť, však by sme destabilizovali celé vysokoškolské vzdelávanie. Máme tu nové programy, v oblasti jadrovej energetiky sa nastavuje nová spolupráca napríklad medzi Imperial College a Slovenskou technickou univerzitou komplexne pre všetky fakulty. Nový program od septembra 2026 nastúpi v medzinárodnom programe, spoločný medzinárodný program v anglickom jazyku, inžinierske štúdium, medzi Slovenskou technickou univerzitou a Technickou univerzitou Košice a spoločnosťou NVIDIA, ktorá nám zabezpečuje 20 ambasádorov a teda lektorov, ktorí sem prídu, postavené kurikulum na najnovších štandardoch univerzity zo Šanghaja, MIT, Oxfordu. To isté ideme urobiť o rok neskôr v rámci kvantových technológií a, samozrejme, jadrovej energetiky. My sme spustili štipendiá pre nedostatkové odbory, ktoré nám už za tie aspoň dva roky ukazujú, že tam, kde nám chýbajú ľudia, sa nám aj tým stimulom, tým finančným, hlásia na odbory, ktoré nám chýbali a dlhodobo chýbajú a na nich je postavená tá znalostná ekonomika. Nehovorme, že sa nerobí, robí sa neskutočne veľa. A áno, treba to tempo, pán poslanec Šmilňák hovoril o poctivosti, len zabudol to slovíčko. Povedal, som v poctivej implementácii, bude treba byť dôrazný v tej implementácii v ďalších rokoch a zákon určite nie je všetko. Je tu kopu vecí, ktoré majú nelegislatívny charakter, ale bude treba tie veci pretavovať, samozrejme, a súhlasím, môžte mať v zákone, čo chcete, môže to zlyhať, ale doteraz, ak sa bude pokračovať tak, ako sme nastolili ten trend, a ktokoľvek príde a bude dôrazný a poctivý, tak ja verím, že školstvo prináša slovenskej ekonomike, a zopakujem to, 40 % nárastu HDP, ale to si bude vyžadovať poctivú implementáciu a pokračovať v investíciách tak, ako som o nich hovoril doteraz. Aj zvyšovaním platov učiteľov, samozrejme, za to musia byť nejaké protihodnoty, preto sme zaviedli napríklad tú pohyblivú zložku, treba ísť s tým modelom. Treba investovať, samozrejme, aj do tech transferu, súhlasím, ale to je to tempo, ktoré sme nastolili. Nebudem ďalej pokračovať. Ďakujem vám pekne za pozornosť. [13:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Musím uznať, že ako vždy odborne. Asi k tomu nemôže nikto nič povedať. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, poprosím vás o oznámenie termínu hlasovania. [13:17] Paula Puškárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu V utorok o jedenástej, ale, prepáčte, ja ešte musím povedať ako spravodajca. Prvýkrát vlastne za posledné dva roky pod vedením pána ministra Druckera reálne slovenské vysoké školy išli spolu pod hlavičkou ministerstva, investovalo sa do toho, aj na medzinárodné veľtrhy, pre tri najväčšie trhy – pre Európu, Ameriku a Áziu. Prvýkrát tieto dva roky dostali alebo vyčlenili prostriedky z ministerstva práve aj na internacionalizáciu vysokých škôl a získavania medzinárodných študentov aj na tých najväčších trhoch s vysokoškolským vzdelávaním na svete. Ďakujem. [13:17] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Termín hlasovania bude teda v utorok o jedenástej. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Pokračujeme rokovaním o bodoch 27 a 28 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava . Je to druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 934. Spoločná správa výborov má tlač 934a. Druhým bodom je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 935. Spoločná správa výborov má tlač 935a. Prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby obidva vládne návrhy zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení , tlač 934, a o vládnom návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 935.) [13:19] Tomáš Drucker Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, teraz mi dovoľte uviesť dva zákony, nové zákony z dielne ministerstva, ktoré sú v spojenej rozprave, nakoľko tieto dva zákony úzko medzi sebou súvisia, aj v tých rozpravách, diskusiách sa v zásade o nich vedie vzájomná, prepojená debata. Čo sa týka zákona o financovaní škôl a školských zariadení, cieľom tohto návrhu je najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve, a to daním týchto obidvoch, či už prenesený výkon originálnych kompetencií, do jedného právneho predpisu, zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona. Návrh zákona zároveň reflektuje aj na zmeny, ktoré vyplývajú z navrhovanej novely zákona č. 245/2008, teda zo školského zákona, ale aj zo zákona o odbornom vzdelávaní č. 61/2015. Aktuálne účinný zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení bol tiež viackrát novelizovaný a jeho aplikácia dotknutými subjektami sa stáva komplikovanejšou. Pre aplikačnú prax je pomerne komplikované mať upravené financovanie škôl a školských zariadení v dvoch rôznych právnych predpisoch, zo štátneho rozpočtu a druhé z financovania z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, ktoré je upravené v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Takže tento návrh zákona obsahuje to spojenie, vyčistenie, ale aj vecné zmeny, ktoré sa týkajú racionalizačných opatrení v súvislosti s optimalizáciou siete a školských zariadení. Ak ste mali možnosť sa oboznámiť s tým zákonom, po novom sa nepočíta s veľkostným koeficientom pre novovzniknuté školy. Samozrejme, bude existovať v dohodovacom konaní tzv. adaptačné koeficienty pre vznik nových škôl, ale vzhľadom na to, že máme rozdrobenú sieť malých škôl, ktoré dočasne mali byť financované veľkostnými koeficientami, a my vidíme, že okrem toho, že na to dávame viac peňazí, žiaľ, výsledky detí navštevujúcich tieto menšie školy sú zásadne horšie potom pri testovaní ako ich spolužiakov pri veľkých školách. Keďže vieme, že to nie je možné len tak pouzatvárať a osekať a ostrihať, tak sme tam nechali prechodné obdobie do roku 2030. Koeficienty sú v nariadení vlády, tie sa budú znižovať. Zároveň sa bude pracovať so samosprávami v priebehu nasledujúcich štyroch rokov k tomu, aby sa tieto peniaze im síce ponechali, ale tie samosprávy sa zaviazali k jednotlivým tzv. racionalizačným opatreniam, či dôjde k spojeniu na úrovni škôl v organizačných zložkách, pokiaľ sú to trošku väčšie školy, alebo naozaj aj k fyzickému presunu žiakov. Čaká nás aj zmena neplnoorganizovaných škôl v dôsledku implementácie a nasadzovania kurikulárnej reformy pre prvý cyklus a druhý cyklus, teda zmene prvého stupňa štúdia, ktorý je dneska v štyroch ročníkoch, po novom v piatich. Ďalej sa týkajú tie zmeny financovania neštátnych materských a základných škôl v nadväznosti na úpravu verejného poskytovateľa výchovy, vzdelávania v zákone o školskej správe na základe možnosti uzatvorenia dohody o službe vo výchove a vzdelávaní. Ďalej sa týkajú úpravy garantovaného minima pri financovaní škôl, úpravy niektorých nenormatívnych príspevkov školám, napr. dopravné zmeny v oblasti riešenia havárií, príspevku na deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zavádzame aj osobitnú časť v oblasti špecifík pre získanie finančných prostriedkov pre školy, ktoré tvoria niečo naviac, či už ide o nejaké inovatívne riešenia, alebo pôsobia ako mentorské alebo školiaci partner pre ostatné školy a učiteľov. Sú tam zmeny, ktoré sa týkajú hospodárenia a podnikania škôl. Správa, ktorú budú predkladať školy, sú tam zmeny v oblasti hospodárenia, ale napríklad aj v otázke tej záverečnej správy, v ktorej bude do budúcna aj presné vyjadrenia, ako naložili napríklad s finančnými prostriedkami, ktoré im boli určené na ŠVVP alebo na podporné opatrenia, pretože ja súhlasím, že ide do toho veľmi veľa peňazí, videli sme to aj za ukrajinské deti za euronormatív. Síce sa za to dokázali opraviť strechy a podobne, ale adresnosť smerom k tým deťom bola veľmi nízka, ktorých sa to bezprostredne dotýkalo. To sa týka, opakujem, nie iba všeobecne, alebo teda špecificky ukrajinských detí, ale všeobecne všetkých detí potom, ktoré získavajú špeciálno-výchovné alebo majú špeciálno-výchovné opatrenia, získavajú na to zvýšený príspevok alebo na samotné podporné opatrenia. Kontroly financovania škôl, školských zariadení, povinnosti obcí určovať školské obvody. Asi o tom tu bude najväčšia diskusia, takže len krátko. Základné právo rodiča, ktoré existuje, nemôže byť vágnym vyjadrením toho, že ja mám právo, ale v skutočnosti žiadny nárok. Mnohí rodičia si dokážu toto právo uplatniť, pretože si vedia nájsť školu, dokonca si ju vedia možno aj zaplatiť a tým pádom majú tú ponuku oveľa širšiu a väčšiu, ale sú tu aj rodičia, ktorí z x dôvodov nenájdu takú školu, ktorá mu vezme dieťa, a tým pádom ak nemajú garantovaný nárok štátom, garantovaný nárok, že jeho dieťa vezmú aspoň do jednej školy, ktoré zabezpečí plnohodnotne kvalitnú výchovu a vzdelávanie, v súlade ale aj s predpismi zákona, to znamená v súlade aj s požiadavkami na inklúziu, desegregáciu, kapacitu, kvalitu vzdelávania, tak toto musíme napraviť. Verejné školské obvody nie je nič nové, existuje to tu roky, len to nefunguje. Verejné školské obvody sú postavené na verejných školách. Princíp asi viete, ale ja ho tu zopakujem, čo verejná škola, to jeden verejný školský obvod. Kto je verejná škola, škola zriadená mestom, obcou, vyšším územným celkom alebo štátom. Štát síce nemá takmer žiadne základné školy, ale je potrebné, aby sa nastavil systém, ktorý zabezpečí konečne spravodlivosť. A tá tu nie je proste. A oháňať sa tu právom voľby rodiča je síce milé a pekné, ale toto právo dnes naozaj je veľmi vágnym vyjadrením a vyhovuje len nejakej skupine ľudí, len nejakej skupine. Takisto tento zákon reaguje aj na zmeny týkajúce sa požiadaviek na úpravu financovania škôl a školských zariadení vyplývajúci z aplikačnej praxe. Čo sa týka, už som začal síce hovoriť aj o zákone o školskej správe, takisto ide o úplne nový zákon. Cieľom tohto návrhu zákona je, aby sme jednak reagovali na mnohé podnety, ktoré tu už sú roky. Keď sme minulý rok predstavovali ten balík zmien Nežnej revolúcie vo vzdelávaní, ja som upozorňoval, že v mnohých otázkach ide o aplikačnú prax a systémové veci sa prednesú alebo pripravia teraz. Pracovné tímy, ktoré pracovali a, prosím pekne, hovorme pravdu, viete dobre, že tam bolo 40 tímov, v ktorých boli zástupcovia všetkých dotknutých organizácií. Hovoriť potom, že niekto nemal informácie, tak si mali nominovať. Ja som v januári tohto roka opakovane vyzval všetkých našich partnerov s cieľom, o čom sa budú predkladať zákony, v akých oblastiach, aby ak majú potrebu, vymenili zástupcov v týchto pracovných skupinách. A je pravdou aj to, že títo partneri, mnohí partneri mali protichodné, vzájomne protichodné požiadavky. Ja som presvedčený, že sa majú zákony tvoriť participatívne, ale musia sa tvoriť aj s nejakou víziou. Nemôžme vytvoriť nejaké kompromisy, ktoré nedávajú žiadny význam, a takisto nemôžme proste presadzovať len úzky pohľad jednej skupiny. Takto sa tvorili tie zákony. Takto. A mnohé veci, na ktoré prichádzate aj s pozmeňujúcimi návrhmi, sú dielom nejakého typu kompromisov, či už ide o výberové komisie na obsadzovanie riaditeľov, ktorá jedna skupina to chce mať absolútne na jednu stranu, druhá absolútne na druhú. Zhodli sme sa a dohodli sme sa na nejakom vyváženom zastúpení a balanse. Takže základné nejaké oblasti ešte mi dovoľte zhrnúť. Zvyšuje sa transparentnosť v niektorých oblastiach, ako som aj hovoril, či už ide pri výberových konaniach, ale aj zverejňovaných dokumentov na obsadenie miesta riaditeľa. Nakladáme s verejnými zdrojmi, našli sme mieru, ktorá je tomu primeraná. Všetko, čo sa tvorí v systéme s nakladaním z verejných zdrojov, má zvýšenú požiadavku na to, aby tie veci, ktoré vzniknú na základe úhrady, majú byť zdieľané. A to sú aj projekty riaditeľov, ktorí budú úspešní. To sú aj školské osnovy, ktoré sú v zmysle štátneho vzdelávacieho programu, majú byť verejné k dispozícii aj pre rodičov, aby sa s nimi oboznámili. A môžu, a hľadali sme kompromis vždy medzi tým, čo je miera administratívy a čo je miera istého vyváženia hodnoty za peniaze, ktorú do toho systému dávame. A pokiaľ sa niektoré školy budú inšpirovať niečím, čo vzniklo vo verejnom systéme a obohatí to ten zbytok systému, tak je to úplne v poriadku. Ak niekto chce ísť a podnikať v súkromnom sektore a držať si nejaký know-how, je to legitímne, ale ja nevidím dôvod, prečo by sa z nejakých iných škôl nemohli inšpirovať napríklad s tým, že si pozrie, ako má iná škola vytvorený štátny, alebo osnovu, implementáciu školského vzdelávacieho programu, keď je to hradené z verejných zdrojov. Spresňuje sa zloženie rady školy vo výberovej komisii alebo zástupcov z rady školy do výberových komisií po tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol aj v spoločnej správe, ktorú máte, aby som to len uzrejmil, aby sme to vedeli, po novom by mala byť parita medzi zriaďovateľom a zástupcami samosprávy škôl, to znamená, že dvaja za rodičov, dvaja za zástupcov zamestnancov, to je dokopy štyria, dokopy štyria za zriaďovateľa. Samozrejme, chceme, aby ten proces bol čo najviac férový, transparentný, spravodlivý. Doteraz tam bola štátna školská inšpekcia, teraz tam budú regionálne úrady školskej správy a dohodli sme sa aj so zástupcami zamestnancov, tam, kde majú zriadené svoje odborové organizácie, tak sa zástupcovia zamestnancov rozšíria ešte o jedného zástupcu odborovej organizácie. V prípade stredných odborných škôl je tam naopak zástupca stavovskej organizácie. Veľa debát aj so zamestnávateľmi, aj s inými, aj so samosprávnymi krajmi, ale cieľom je nájsť, a ja viem, že niekedy sa ťažko hľadajú riaditelia a nájsť čo najlepšiu kvalitu a podriadiť ich nejakej debate, veď v mnohých prípadoch sú to priamo zriaďovatelia alebo vo väčšine tí, ktorí si na konci vyberajú, ale nemalo by to byť postavené, že ja si tam vo verejnom školstve, hovorím o verejnom školstve, dosadím vlastného kamaráta. Dneska to môže byť dobrý kamarát, ale my máme tisícky škôl. Upravuje sa aj spôsob určovania, ako som povedal, verejných školských obvodov. Zavádza sa inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. V prípade neštátnych škôl alebo neverných vo väzbe na zákon o jeho financovaní škôl a školských zariadení a upravujú sa aj zlúčenie doterajšej siete do jedného registra škôl, školských zariadení, bude jeden register s viacerými podregistrami. Riešia sa aj tie právne vákuá, v prípade napríklad právnej formy nezisková organizácia, ktorá doteraz tak, ako je to vedené, vytvára právne vákuum, pretože mnohé školy, ktoré sú evidované aj v registri právnických osôb, aj štatistickom úrade ako neziskové organizácie, pretože sa hľadala konkrétna najbližšia právna forma a nerobilo to školstvo, robilo to ministerstvo vnútra, tak dnes by išli podľa zákona o neziskových organizáciách. Po novom tento návrh zákona vylučuje z pôsobnosti týchto právnych subjektov, ktorými sú dneska školy a školské zariadenia, pôsobnosť zákona o neziskových organizáciách a výlučne sa lex specialis tieto NO, nazvem ich, spravujú školským zákonom. Nemusia nič robiť tieto organizácie, žiadna škola, nemusia urobiť jeden právny úkon, tak ako doteraz, ale naopak sa vytvára niečo, pretože dnes, ak by sme nič neurobili, tak v zmysle zákona by mali zriaďovať ďalšie orgány, ktoré proste sú absolútne nezmyselnosťou vo vzťahu k školám a školským zariadeniam. Sú tam aj ďalšie veci, ktoré súvisia s transformáciou zriaďovateľov v prípade fyzických osôb na právnické osoby. Súvisí to aj s aplikačnou praxou, kedy nám niekedy dochádza a, bohužiaľ, aj k úmrtiam týchto zriaďovateľov, kedy opäť dochádza k nejakej nepríjemnej situácii, kedy nemá, neexistuje zriaďovateľ, riešime konflikty záujmov, kedy tá istá fyzická osoba vo vzťahu zriaďovateľa a riaditeľa školy zastupuje obidvoch a potom si v druhých stupňoch odvolania alebo v riešeniach, ktoré určí buď Štátna školská inšpekcia na riešenie alebo v odvolaniach rôznych, v podstate koná ten istý človek sám voči sebe. Ja chápem, že to prináša istý typ diskomfortu, preto sme vyšli v ústrety napríklad aj prechodnými ustanoveniami, sú veci, ktoré je potrebné, aby nadobudli účinnosť od 1. januára, a sú veci, ktoré budú nadobúdať účinnosť postupne, tak, aby sa dokázali zaviesť do praxe. Budeme určite pracovať so všetkými partnermi našimi na postupné implementácie. Ministerstvo školstva plánuje ešte v tomto roku spustiť prvú etapu veľkých workshopov spolu s regionálnymi úradmi školskej správy, so školskými úradmi a súkromníkov a cirkevných poskytovateľov tak, aby začala pracovať na vysvetľovaní, čo, kedy, ako tento zákon prináša. Vo výbore sme to mali možnosť opäť zmieniť, ak mi dovolíte za takýto výraz, pán poslanec Šmilňák spomenul kredity za vzdelávanie, ktoré tu šesť rokov tento zákon je účinný. A ja keď som chodil a stretával sa, tak sa ma to ikskrát pýtajú učitelia, končia nám kredity, však to viete šesť rokov. Ale ani nechápu a nechápali doteraz, že vlastne inovačné vzdelávanie si vedia uplatniť a tie príplatky, ktoré za to majú, majú mať. Filozoficky sa baví, či to má byť povinné alebo to má byť za... môžeme. Ale opäť sme nešli búrať celý systém vzdelávania popri všetkých veciach, ktoré robíme, a preto aby sme vysvetľovali, aby boli informovaní aj metodici, aj školy, aj riaditelia škôl, spúšťame takúto kampaň, prvú časť už v tomto roku po všetkých krajských mestách a ďalších mestách a budeme sa sústrediť na veci, ktoré nadobúdajú účinnosť od 1. januára budúceho roka, ale budeme im vysvetľovať aj veci, ktoré nenadobúdajú účinnosť od 1. januára, ale v nasledujúcich rokoch, a budeme s nimi pracovať. Ďakujem. A ešte raz mi dovoľte požiadať o prerokovanie aj týchto dvoch zákonov. [13:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločného spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch poslancovi Habánikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrhy a stanovisko gestorského výboru. [13:35] Jozef Habánik Tak ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (predložil, pozn. red.) túto spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1125 rozhodla prerokovať predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 378 z 9. októbra 2025, výbor pre financie a rozpočet v uznesení č. 251 z 13. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 113 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v časti III tejto spoločnej správy vyplýva 47 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, gestorský výbor, z 15. októbra 2025 č. 123. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Dovoľte mi teraz, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch predniesol v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935, vo výboroch v druhom čítaní. Národná rada sa uznesením z 23. septembra 2025 č. 1126 rozhodla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a určila lehoty na jeho prerokovanie. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 379 z 9. októbra 2025 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch v uznesení č. 107 z 13. októbra 2025 zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy vyplýva 92 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: O návrhoch pod bodmi 1, 3 až 52, 54 a 92 hlasovať spoločne, s odporúčaním ich schváliť. O návrhoch pod bodmi 2 a 53 spoločne, s odporúčaním ich neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch z 15. októbra 2025 č. 124. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. [13:35] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram zlúčenú rozpravu k obidvom bodom. Za poslanecké kluby poslankyňa Kosová, pán poslanec Horecký. Nech sa páči, pani poslankyňa. [13:43] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Nejde mikrofón vôbec. Teraz ide. Ďakujem za zapnutie. Vážený pán neexistujúci podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, sme pri poslednom teda nie zákone, ale to je zlúčená rozprava, takže pri posledných dvoch, myslím si, že tých najkontroverznejších návrhoch, ktoré sú tu predložené do Národnej rady. Vážený pán minister, zabudla som vás osloviť, ospravedlňujem sa, nebolo to naschvál. Chcela som poukázať na to, že je naozaj úsmevné, keď pán Danko pochváli ministra školstva za jeho odbornosť, ale, bohužiaľ, tu nie je. A je to už veľká vec, keď pán Danko niekoho pochváli. To môžte byť hrdý na to, pán minister. Ale pravdou je, že máte schopnosť naozaj v jednej súvislej reči povedať aj 30 vecí tak, aby to znelo úplne perfektne. Samozrejme ale bez možnosti, aby sme sa k tomu vyjadrili, keďže ste sa neprihlásil do rozpravy. A množstvo z tých vecí, ktoré ste povedali, s niektorými môžeme súhlasiť, ale pri mnohých veciach by som vám mohla oponovať alebo by sme teda mohli ísť do diskusie o tom, že či to tak je alebo to tak nie je. Nemám na to priestor a čas, keďže tento čas je určený na úplne iné zákony. Ale rada by som sa len v možno jednej veci vyjadrila, a to k tým správnym radám, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre to, aby sme otvorili vysoké školy, a ja to naozaj už rok kritizujem. Ak si spomínate, tak pri prvej rozprave som už hovorila, že podľa nás by bolo najideálnejšie, keby polovica členov správnej rady bola z akademickej obce, druhá polovica kedy by bola z radov externých odborníkov a odborníčok, ktoré by ale volil nezávislý orgán a vyberal, nominoval. Toto by bolo dôležité. A potom je ešte jedna veľmi dôležitá vec, že stále pri niektorých dôležitých veciach, napr. pri rozhodovaní o majetku alebo pri voľbe doktora predsa nerozhoduje dve tretiny správnej rady, ale iba nadpolovičná väčšina. Čiže aj pri ďalších veciach, ktoré ste hovoril, by sme mohli oponovať, lebo to nie je úplne tak, ako ste hovoril, ale nebudem sa teda teraz s týmto zaoberať a prejdem k tomu najdôležitejšiemu, a to sú zákony o financovaní a zákony o školskej správe. Na začiatok je potrebné povedať fakty a pravdu o tých zákonoch a je nutné povedať, že v prípade niektorých štátnych, teda neštátnych škôl, ktoré poskytujú bezplatné vzdelávanie, či už ide o cirkevné alebo súkromné, ktoré už teraz pracujú na inkluzívnom princípe a prijímajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takých je veľa, aj v oblasti cirkevných aj súkromných škôl, a treba povedať, že aj sú také, ktoré teda nesídlia v nejakých komerčných nájmoch alebo verejných budovách a majú teda nižšie nájmy, tak pre takýchto bude vstup do verejnej siete určite výhodou. Avšak existujú školy na Slovensku, ktoré majú, bohužiaľ, taký vysoký komerčný nájom, ktorý často dosahujú aj 20 %, a poznám to z vlastnej skúsenosti, pre ktoré to bude Sofiina voľba. Aj napriek tomu, že argumentujete tým, že to bude mať nejaký nástupný charakter, pravdou je, že práve kvôli neschopnosti konsolidovať verejné financie budeme musieť konsolidovať možno ďalších desať rokov, to teda hovoria odborníci a odborníčky. A my nemáme istotu, že bude rásť primeraným spôsobom normatív a že bude na takej výške, aby tento deficit týchto 20 % dokázali nejakým spôsobom ufinancovať. Práve to sa mi zdá na tom to najhoršie, že v čase, keď všetci bojujeme s nedostatkom finančných prostriedkov ako na úrovni štátu, tak aj ľudia, ktorým sa tie peniaze vyťahujú z peňaženiek, tak práve vtedy prichádza takýto návrh zákona, ktorý môže byť tým, tým cieľom alebo tým, ako to povedať, to slovo neviem teraz nájsť, ktoré proste vzbudzuje obavy. Nezhodujeme sa v tom, že strategický záujem zvýšenia dostupnosti škôl, a teda tým, čím to celý zákon aj obhajujete, a teda budovaním inkluzívnejšej a súdržnejšej spoločnosti cez zabezpečenie, samozrejme, tej diverzity detí v školách nie je možné bez toho, aby sme ohrozili finančnú stabilitu súkromných a cirkevných škôl. Na jednej strane naozaj súhlasíme s tým, že je potrebné pozrieť sa na to, aká je diverzita škôl v našich školách a je potrebné vytvoriť také podmienky aj na úrovni školských obvodov, aby nedochádzalo alebo sa neprehlbovala segregácia v budúcom období, aby tieto školy boli rozmanitejšie, s týmto absolútne súhlasíme, ale nemyslím si, že by sme to mali dosahovať práve týmto spôsobom, kedy vlastne berieme nejakým školám časť z ich rozpočtu. Pretože priznajme si, že nech sa tieto školy rozhodnú pre ktorúkoľvek z týchto alternatív, tak vždy prídu o časť zo svojich zdrojov a teda ich voľba nie je o motivácii. My nemotivujeme súkromné alebo cirkevné školy, aby sa podieľali na inklúzii detí zo SZP, ale my im vlastne dávame nôž na krk, je to trest, hej? A zákon, ktorý sa stavia na vydieraní alebo trestaní, tak ten nikdy neprinesie želaný výsledok, ale naopak, vzbudzuje nielen obavy, ale aj odpor voči takýmto krokom. Čiže ak chceme, aby mal tento krok zmysel, tak musí byť postavený, po prvé, aj na faktoch a tie tiež často nezaznievali z tej rozpravy, nebolo to úplne všetko s kostolným poriadkom, najmä vo vzťahu k poplatkom a toho, ako vnímame súkromné školy, ktoré sú vlastne elitné len kvôli tomu, že berú poriadky, to nebolo úplne najšťastnejšie k spravodlivosti, ale musíme budovať na pozitívne motivácie týchto škôl. Čiže my im potrebujeme skôr vytvárať benefity, ktoré ich budú povzbudzovať k tomu, aby sa otvárali všetkým deťom a nie ich strašiť stratou financií. Ja toto osobne pokladám za najhoršiu časť týchto zákonov. Našou úlohou totiž je hľadať riešenia, ktoré naozaj spájajú. Ak chceme budovať súdržnú spoločnosť, tak potom by sme nemali dávať zákony, ktoré vlastne rozdeľujú aj školy, aj verejnosť, aj rodičov, aj všetkých. Čiže môže byť tento zákon akýkoľvek ambiciózny a správny, alebo jeho podstata, to znamená, že aby tá spoločnosť bola súdržná a školy boli diverzitné, v konečnom dôsledku to bude mať úplne iný dopad. Z môjho pohľadu by to bolo naozaj spravodlivé a správne, keby žiadne školy, ani súkromné, ani cirkevné, ani verejné nevyberali školné. Toto je podľa mňa ten spravodlivý spôsob, kedy sa každé dieťa dostane do školy, do ktorej bude chcieť, a zároveň toto vzdelávanie bude bezplatné. A k tomu určite nevedie taká cesta, že budeme robiť plošné škrty, najmä ak to vôbec nebolo cieľom, ani to nie je nejako ekonomické prínosné, to nie je racionalizačné opatrenie, ani optimalizačné, ani nijaké. Lebo maximálne v nejakom časovom horizonte môže priniesť, ja neviem koľko, keby sme tisíc detí krát 600 eur, tak je to veľmi mizivé, teda mizivý balík pre to, aby sme urobili zázraky v školstve, čiže toto určite nebolo toho cieľom. Čiže nemôže to viesť teda cez spoločné škrty a nejaké vynútené právne manévre, pretože to môže byť kontraproduktívne a zničiť aj to, čo tu doteraz roky fungovalo, a to je práve aj tá inklúzia a inovácie v tých školách, vybraných súkromných a cirkevných, ktoré na takomto princípe naozaj fungujú a niečo prinášajú aj v oblasti inovácií. Čiže ja by som navrhovala skôr, aby sme išli cestou, že naozaj urobiť ozajstnú analýzu tých reálnych nákladov štátnych, cirkevných, súkromných, podľa nej potom upraviť normatív. Zrušiť to pokutovanie toho 20 % normatívu pre tých, čo nevstúpia do režimu, a kým nebude ten normatív naozaj realistický, aby z neho mohli ufinancovať všetky tie deti a aby vzdelávanie bolo dostupné, no a potom, keď bude taký ten normatív, tak potom nastaviť prísnejšiu reguláciu školného a stransparentniť tie poplatky, aby tu nevznikali nejaké elitné školy, ktoré naozaj žiadajú 600-700 eur. Takýmto, k takémuto niečomu prišlo postupne teda Estónsko a už aj oni hovoria, že budú toto percento regulácie postupne znižovať, aby sa dostali na nulu. A v toto sa zhodneme, že, áno, na to, aby sme sa dostali k nejakému cieľu, potrebujeme určitý čas, potrebujeme k tomu ísť postupne, ale toto je podľa mňa spravodlivý model a nie vytvárať tu ešte ďalšie kategórie škôl, ktoré budú viacej nedostupné, pretože ony si niekde tie školy ten deficit určite vykompenzujú a nebude to nič iné ako zvyšovanie poplatkov od rodičov. Druhá vec je, že dneska sa tu už dlho rozprávalo o tom procese, nebudem sa k tomu nejako veľmi vracať, ale je to tiež taký spôsob, že my tu hovoríme veľa o inklúzii, o sociálnej súdržnosti, o spravodlivosti, o politickej kultúre a potom presadzujeme zmeny silou len preto, že môžeme? Že mali by sme sa baviť nielen odborne a vecne, ale naozaj aj k rešpekte, s rešpektom k dátam a k tej realite, ktorá v teréne je. Takže a toto sa podľa mňa počas celej tejto rozpravy o tejto časti zákonoch nedialo úplne, pretože sme tu vyktimizovali najmä súkromné školstvo ako elitárske, ktoré sa priživuje na vzdelávaní detí, a toto sa mi naozaj nepáčilo. Čiže tento zákon potrebujeme prepracovať tak, aby sme nezničili tie školy, ktoré suplovali štát, ktoré prinášali inovácie, a mali by sme z toho spraviť nástroj rovnosti šancí a nie kladivo na tých, ktoré držali systém nad vodou v čase, keď sa školstvu roky odoberalo. To, čo je najpozitívnejšie na tom zákone, je, že po desiatich rokoch od začatia infringementu zo strany Európskej únie za pretrvávajúcej segregácie rómskych detí sa do zákazu dostáva zákaz segregácie už pri samotnom určovaní obvodov. Túto úpravu naozaj vítame, pretože práve tvorba, pri tvorbe školských obvodov vzniká segregácia. Ak to bude zakázané a ak to bude kontrolované, dôsledne kontrolované a aj sankcionované, tak potom môžeme zastaviť prehlbovanie segregácie. Regionálne úrady školskej samosprávy teda získavajú právomoc preveriť, či obce pri tvorbe školských obvodov zohľadňujú podmienku rovnomerného prerozdelenia detí. Pre mňa je zaujímavé, že tak môžu urobiť na podnet vlastnej iniciatívy alebo na podnet niekoho iného. V rozpočte však bolo viditeľné, že sa položka na regionálne úrady školskej samosprávy znižuje, ja predpokladám, že pôjde najmä o prepustených zamestnancov. Mám obavy, či súčasné kapacity alebo respektíve znížené kapacity v budúcnosti budú postačovať na to, aby regionálne úrady školskej samosprávy riešili takto závažnú vec a kontrolovali vlastne všetky školské obvody, či dodržujú zákaz segregácie alebo nedodržujú. Okrem toho to dôležité je treba povedať, že úrady majú len odporúčaciu právomoc. Pretože dokonca ani štát nemôže zasahovať do rozhodnutia samospráv, jediný, kto to môže urobiť, je prokurátor. Čiže keď sa pozrieme na schopnosť tej vymožiteľnosti toho, aby samosprávy upravili tie školské obvody, tak nie je asi veľmi veľká. Dokonca my máme prípady, kedy súd rozhodol o tom, že niektoré mestá musia prijať rómskych žiakov a ani tak k tomu nedochádza, to je napríklad prípad Trebišova, teda Prešova a Malého Slivníka. Okrem toho, a to pokladám za jeden z najväčších problémov, zákon zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie verejných školských obvodov navrhuje na základe doterajších obvodov. To znamená, že mestá a obce si môžu nechať to, ako majú dneska zapísané tie školy v jednotlivých spádoch tak, ako je to v súčasnosti, bez toho, aby to zmenili. Pretože v dôvodovej správe stojí, že hoci sa aktualizácia verejných školských obvodov navrhuje každoročne, je pravdepodobné, že viaceré súčasné školské obvody už zodpovedajú novým pravidlám a teda nie je dôvod ich ku dňu zmeny určiť nanovo. A ja sa pýtam opätovne, či regionálne školské úrady majú takú kapacitu, aby naozaj skontrolovali každé mesto, každú obec v tomto štáte, či mali predtým, aj v súčasnosti budú mať teda po účinnosti tohto zákona školské obvody usporiadané v súlade so zákonom o zákaze segregácie. No nebudú. Čiže v konečnom dôsledku sa kľudne môže v praxi stať, že obce a mestá neurobia vôbec nič, nezmenia si tie obvody a nikto to nebude môcť kontrolovať. A potom čo? A stav, zároveň z toho vyplýva, že je dosť možné, že rómske deti teda budú pokračovať a budú chodiť do tých škôl naďalej, ale s určitosťou vieme povedať, že od roku 2028 sa normatív pre súkromné a cirkevné školy bude znižovať. Takže na jednej strane tu máme kladivo a na druhej strane je to dosť benevolentné. Ďalšia vec je, že ak dôjde k prekresleniu obvodu, tak to bude platiť len na území mesta s viacerými školami a v obciach sa nebude dať upraviť tie spády tak, aby nedochádzalo k segregácii. Čiže opätovne v praxi štát uplatňuje dvojaký meter. Budeme segregáciu v podstate naďalej ticho tolerovať, lebo nemáme zavedený žiadny funkčný mechanizmus na jej odstránenie. Aj tie desegregačné štandardy, ktoré majú, ktoré má každá škola povinnosť implementovať, je len taká formalita, pretože ony si to nejakým spôsobom napísali do školských programov, ale nemajú v praxi určené nástroje na to, aby to odstraňovali. Áno, môžete argumentovať tým, že vznikne národný projekt desegregácie, ktorý bude na dvanástich školách a ktorý bude prinášať nejaké čiastkové teda výstupy, ktoré budú môcť byť prenášané, ale to je hudba ďalekej budúcnosti, kým k tomuto dospejeme. Alebo môže v budúcnosti vzniknúť národný projekt, ako ste sám povedal, desegregácie pri tvorbe školským obvodov, ale to bude až v nasledujúcom programovom období, lebo momentálne v tomto období na to finančné prostriedky nie sú, čiže to je tiež zase hudba ďalekej budúcnosti. Takže je pravda, že kým dôjde k nejakej ekonomickej destabilizácii vlastne súkromných a cirkevných škôl, tak so segregáciou sa budeme naozaj pasovať ešte strašne dlho. Zároveň na záver potrebujem vyjadriť sa aj k tým snahám, ktoré tu momentálne na Slovensku pociťujeme zo strany vyvolávania nejakých poplašných správ o tom, že čo sa ide diať na úrovni verejného školstva aj vo vzťahu k cirkevným školám, ktoré budú musieť, aj k súkromným, ktoré budú musieť prijímať aj deti z marginalizovaného prostredia. Akurát dneska na mňa narazil článok, už som si ho všimla neskôr, ale dnes som si ho tak akože detailnejšie prečítala, kde dokonca boli zmobilizované aj psychologičky k tomu, aby sa vyjadrili k tomu, aké je nevhodné, aby rómske deti boli inkluované do verejných škôl a školských zariadení. Dokonca, a to je podľa mňa absolútny sen, že boli tieto deti prirovnané k červivým jablkám. Akože ideme do takejto miery vo verejnej, ovplyvňovaní verejnej mienky, že rómske deti prirovnávame k červeným (červivým, pozn. red.) jablkám, ktoré môžu, keď budú do školy inkluované, vlastne otráviť celé prostredie tých krásnych zrelých červených a zelených jabĺčok, tak mne sa to naozaj hnusí, je mi z toho zle. My politici a političky a aj tí ľudia, ktorí robíme s rómskymi deťmi, učitelia, učiteľky, psychológovia, psychologičky, máme podľa mňa povinnosť, povinnosť, aby sme ľuďom vysvetľovali, že tieto deti môžeme zachrániť práve tým, že im umožníme vzdelávať sa v rozličnom prostredí. A nie naopak vyvolávať nejaký strach vo verejnosti, že teraz budú masívne rómske deti prevážané do všetkých škôl a budú tam ničiť prostredie tried. Toto sa mi zdá absolútne neprijateľné, aby takáto komunikácia zaznievala vo verejnosti a je mi, bohužiaľ, ľúto, že mnohí z nás, čo tu dnes sedíme, tak takýto slovník používame. Rada by som teraz predstavila aj niektoré veci, ktoré považujeme za potrebné, možno trošičku upraviť a vyplýva to teda aj z toho, čo sme hovorili, akým spôsobom budeme tento zákon sa snažiť pozmeňovať napriek tomu, že nám je úplne jasné, že aj keď tieto návrhy z môjho pohľadu vôbec nie sú zlé, tak nebudú prijaté koalíciou. V prvom rade pripravili sme pozmeňovací návrh aj s kolegyňou Gažovičovou, ktorý rieši úpravu tých školských obvodov, ktoré som spomínala, a navrhujeme, aby obce do školského roka 2027/2028 prispôsobili určenie školských a spádových obvodov tak, aby zodpovedali právnemu rámcu. Čiže nebude mať také, že si to môžu nechať, ako chcú, aleže budú mať povinnosť naozaj podľa nového zákona si to prerobiť a myslím si, že je to aspoň taký malý krok k tomu, aby naozaj k týmto zmenám v rámci desegregácii prišlo. Okrem toho si myslím, že dva školské roky (rečníčka si odkašľala), pardon, je dostatočný čas na to, aby takúto zmenu uskutočnili a zvyšuje to aj právnu istotu a zrozumiteľnosť a najmä zodpovednosť zriaďovateľov za to, že takúto zmenu musia urobiť. Potom sme sa následne zamerali aj na kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy a navrhujeme, aby sa ustanovenie o kvalifikačných požiadavkách na funkciu riaditeľa rozšírilo aj na stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné športové školy. Pôvodné znenie zákona, ktoré sa do návrhu dostalo až po medzirezortnom pripomienkovacom konaní, zásadne obmedzilo uplatnenie kvalifikačných požiadaviek pre manažérsky typ riaditeľa a v praxi to znamenalo, že osoba s týmito manažérskymi skúsenosťami môže byť vylúčená len preto, že nie je riaditeľom spojenej školy. Takže toto sa snažíme teda upraviť v tom zákone a dávame tam aj možnosť, aby mohol pôsobiť manažér školy aj na takýchto zariadeniach a s tým, že tam by mal, samozrejme, zástupcu s príslušnou pedagogickou kvalifikáciou. Potom sú to inovatívne školy a experimentálne programy. Toto je návrh, ktorý rozširuje vlastne výnimky pri vstupe do verejného registra siete škôl. Táto výnimka, jedna z nich bola napríklad, že stávajú sa verejnými zriaďovateľmi aj vtedy s možnosťou, ak robia nejaký medzinárodný program, ale niekde do vzduchoprázdna sa v podstate stratili tie programy, ktoré sú už experimentálne overené na Slovensku, ale nie sú štátnym vzdelávacím programom. Jedným z takýchto programov je napríklad aj program Montessori, sú tu aj ďalšie na Slovensku, nebudem ich teraz priamo menovať, ale je ich dosť, ktoré nie sú štátnym teda vzdelávacím programom, ale napriek tomu sú už dávno experimentálne schválené a teda by mali byť možnosť, neponúka ich žiadna verejná škola. Rodič teda nemá možnosť vybrať si inú alternatívu vo verejnej škole, ale len tú možnosť napríklad v súkromnej alebo cirkevnej škole, ak to ponúka. Ale ani o tom nemám vedomosť, že by cirkevná škola nejakú, nejaký takýto program vôbec ponúkala. Čiže to robia len v podstate v súčasnosti dneska súkromné školy. Ďalší návrh sa týka úpravy ustanovenia, ktoré je možno odvolať riaditeľa školy na návrh hlavného školského inšpektora, a to aj v prípade, ak bol do funkcie vymenovaný zriaďovateľom bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Znie to možno technicky, ale podľa mňa tu ide o základnú otázku spravodlivosti, pretože v praxi vznikali situácie, keď riaditeľ, ktorý nejakým spôsobom nepochybil, bol vymenovaný teda zriaďovateľom bez potrebnej kvalifikácie, bol následne, môže byť následne odvolaný a automaticky sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní na päť rokov. Čiže takto sa vytvorí ale absurdný stav, pretože riaditeľ nebude niesť dôsledky za svoje chyby, za svoje pochybenia v praxi vo výchovno-vzdelávacom procese, ale za to, že chybu urobil niekto iný, v tomto prípade zriaďovateľ. Navrhujem preto, aby dôvodom na odvolanie, z týchto dôvodov na odvolanie riaditeľa boli vylúčené závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie, ktoré možno objektívne pripísať teda... tu mám asi chybu, ale nevadí, tak ja to potom ešte prečítam v dôvodovej správe. Ide o to, že teda chceme, aby tam boli zohľadnené iba tie závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekcie. Potom tu mám inkluzívne prijímanie detí, to sa týka vlastne teda detí a žiakov, ktorým poskytujeme podporné opatrenia podľa osobitného predpisu. A rada by som sa ešte zastavila pri tom druhom pozmeňovacom zákone, to som spomínala už aj vo výbore, kedy považujem za absolútne nespravodlivé, aby sa cestovné preplácalo súkromným školám, teda nepreplácalo súkromným školám, ktoré nie sú vo verejnej sieti, ale pri cirkevných školách to neplatí. Cirkevným školám sa prepláca cestovné či sú verejné, alebo nie sú verejné. Myslím si, že je to absolútne voči nim nespravodlivé a vlastne to vytvára školy dvoch kategórií. Keďže mi už dochádza hlas, tak bude asi najlepšie, keď prečítam pozmeňujúce návrhy. Takže vás poprosím zastaviť mi čas. Najprv prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Ingrid Kosovej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Zastavte čas. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Ďakujem. Ďakujem krásne. Teda môj k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie: 1. V § 15 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania,” 2. V § 15 ods. 1 písm. c) znie: „c) cirkevnej materskej školy alebo cirkevnej základnej školy, súkromnej materskej školy, alebo súkromnej základnej školy, ktorá je neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, a ktorá nie je prijímateľom zdrojov financovania podľa § 4 ods. 3 písm. f) alebo g), alebo obdobného plnenia, ktoré má povahu školného.”. Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Nie je spravodlivé, aby súkromné školy boli vylúčené z nároku na príspevok na dopravu, zatiaľ čo cirkevné školy tento nárok majú — a to bez ohľadu na to, či sú verejným alebo neverejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania. Mnohé súkromné aj cirkevné školy pôsobia v regiónoch, kde chýba dostatočná sieť verejných škôl. V takýchto prípadoch je príspevok na dopravu často nevyhnutnou podmienkou reálnej dostupnosti vzdelávania, najmä v menších obciach a pre sociálne zraniteľné skupiny. Rozšírenie možnosti čerpania príspevku na dopravu aj pre neverejných poskytovateľov výchovy a vzdelávania bez ohľadu na ich zriaďovateľa prispeje k spravodlivejšiemu systému podpory, zvýši motiváciu súkromných škôl zapájať sa do inkluzívneho vzdelávania a zároveň zlepší mobilitu detí a žiakov z vylúčených komunít. Podpora dopravy do školy by mala byť univerzálna, viazaná na potrebu dieťaťa a nie na formálny status školy. Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ingrid Kosovej a Tiny Gažovičovej k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a zmene o doplnení niektorých zákonov, tlač 935. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia 1. V čl. I § 7 ods. 6 sa za slová „Ak ide o” vkladajú slová „strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu, strednú športovú školu alebo”. Odôvodnenie: Uvedený odsek bol do návrhu zákona doplnený až po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania, pričom zásadným spôsobom obmedzil možnosti uplatnenia tam uvedených kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa. Splnenie kvalifikačných požiadaviek na riaditeľa — osobu „manažéra” je rovnako relevantné aj pre uvedené druhy stredných škôl, nielen pre spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná škola. I v prípade stredných škôl, ktoré sú samostatnou školou a nie organizačnou zložkou spojenej školy sa v prípade riaditeľa „manažéra” uplatní požiadavka na zástupcu riaditeľa, spĺňajúceho príslušné kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. 2. V čl. I § 13 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo skutočnosť, že zriaďovateľ vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady”. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava spresňuje ustanovenie § 13 ods. 4 tak, aby dôvodom na odvolanie riaditeľa na návrh hlavného školského inšpektora boli výlučne závažné nedostatky zistené pri výkone inšpekčnej činnosti, ktoré možno objektívne pripísať činnosti alebo nečinnosti riaditeľa školy. Pôvodné znenie ustanovenia spájalo dva odlišné dôvody odvolania – (1) zistenie závažných nedostatkov a (2) vymenovanie osoby, ktorá nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Zatiaľ čo prvý dôvod sa viaže na zodpovednosť riaditeľa, druhý dôvod vzniká pochybením zriaďovateľa. Ich spoločné uvedenie spôsobovalo, že aj riaditeľ odvolaný z dôvodu nesprávneho postupu zriaďovateľa bol následne sankcionovaný zákazom účasti vo výberovom konaní podľa 10 ods. 2 písm. a) na obdobie piatich rokov, a to aj v prípadoch, keď si medzitým doplnil požadovanú kvalifikáciu alebo spĺňal podmienky podľa § 7 ods. 6 ako uchádzač z radov manažérov bez pedagogickej spôsobilosti. Navrhovaná úprava túto nespravodlivosť odstraňuje a zosúlaďuje právnu úpravu s princípom spravodlivosti a rovnosti prístupu k verejným funkciám. Zároveň prispieva k väčšej právnej istote v aplikačnej praxi a predchádza sporom o výklad a dôsledky odvolania riaditeľa školy. 2. V čl. I § 46, to by malo byť už po 3, myslím, áno. 3. V čl. I § 46 sa ods. 4 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) deti alebo žiaci, ktorých škola prijala z dôvodu poskytovania podporných opatrení podľa osobitného predpisu. 23) ". Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie: „ 23) § 145b ods. 10 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.". Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Prijatie detí a žiakov, ktorým škola na základe regionálneho princípu poskytovania podporných opatrení poskytuje podporné opatrenia, je súčasťou verejnej služby v zmysle princípov inkluzívneho vzdelávania. Z tohto dôvodu by sa nemali počítať do podielu detí alebo žiakov, ktorý materská škola alebo základná škola môže použiť na prijatie detí alebo žiakov bez ohľadu na verejný školský obvod. Týka sa to cirkevnej školy alebo súkromnej školy, ktorá sa stala verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania prostredníctvom zaradenia do verejného školského obvodu. 4. V čl. I § 51 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo experimentálne overeného programu, ktorý nie je štátnym vzdelávacím programom". Odôvodnenie: Cieľom doplnenia je zabezpečiť, aby sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi a dohode o verejnej službe nevzťahovali ani na školy, ktoré realizujú výchovu a vzdelávanie podľa alternatívneho vzdelávacieho programu v minulosti overeného a schváleného na základe experimentálneho overovania (napríklad Montessori). Tieto školy sú nositeľmi inovatívnych pedagogických prístupov a metodík, ktorých obsah, ciele a spôsob realizácie boli riadne posúdené a schválené v rámci systému experimentálneho overovania podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ide teda o programy, ktorých kvalita a súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike sú garantované ministerstvom, ale z povahy poskytovaného vzdelávania nie je možný ich prechod do registra verejných poskytovateľov vzdelávania. Uplatnenie výnimky je preto opodstatnené – tieto školy už prešli procesom odbornej verifikácie a plnia významnú úlohu v rozvoji inovatívneho a inkluzívneho vzdelávania. Ich zaradenie medzi subjekty, na ktoré sa ustanovenia o verejnom poskytovateľovi nevzťahujú, umožní zachovať pedagogickú autonómiu a experimentálny charakter vzdelávacích programov bez zbytočných administratívnych obmedzení. Navrhovaná úprava zároveň vytvára priestor na rozširovanie programov s inovatívnou podobou výchovy a vzdelávania aj do verejných škôl. Tým sa posilní prenos inovatívnych prístupov naprieč vzdelávacím systémom a zlepší sa dostupnosť kvalitných a rozmanitých foriem vzdelávania pre deti a žiakov v celej Slovenskej republike. 5. V čl. I § 81 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „(11) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1. januára 2026. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2027/2028 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 44 v znení účinnom od 1 . januára 2026.". Doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 12 až 17. Ďalší bod v čl. I § 81 ods. 16 sa slová „odsek 16" nahrádzajú slovami „odsek 17". Odôvodnenie: Cieľom doplneného ustanovenia je zabezpečiť plynulý prechod zo súčasného systému spádových škôl na nový systém školských obvodov podľa predpisov účinných od 1. januára 2026. Zriaďovateľ, ktorým je obec, má právnu a organizačnú kompetenciu vykonávať zmeny v školských obvodoch, a preto je potrebné stanoviť jasnú povinnosť skontrolovať súlad existujúcich obvodov s § 44 zákona, ktorý určuje kritériá spádovej školy. Týmto opatrením sa zabezpečí, že obce vykonajú potrebné zmeny v školských obvodoch na základe objektívnej kontroly, čo garantuje súlad s legislatívou a rovnaké podmienky pre všetkých žiakov. Termín začiatku školského roka 2027/2028 umožňuje dostatočný čas na administratívne a organizačné opatrenia potrebné na úpravu školských obvodov a zároveň zaisťuje, že nová úprava začne účinne platiť od začiatku školského roka po prechode na nový systém. Doplnenie tohto ustanovenia tak zvyšuje právnu istotu, jasnosť zodpovedností zriaďovateľov a zabezpečuje, aby sa zvýšila transparentnosť povinnosti zakázať segregáciu pri tvorbe školských obvodov u verejných poskytovateľov vzdelávania. Zároveň sa v odseku 16 navrhuje úprava vnútorného odkazu vzhľadom na vloženie nového odseku 11. Ďakujem za pozornosť. [14:28] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa, tri faktické. Poslanec Horecký. [14:28] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, keďže po vás budem mať ja vystúpenie za klub, budem mať dosť priestoru, tak sa teraz vo faktickej dotknem len jednej veci, ktorá je taká citlivá. Spomínali ste tam, vyhradili ste sa voči necitlivým vyjadreniam na adresu detí z rómskych komunít, osobitne pri problémoch inklúzie, kedy ten pomer majority, minority je skôr opačný podľa tých názvov, že ste proste to, ak vás zacitujem, pomenovali červivými jablkami, ak som dobre počul. A ja vás chcem ubezpečiť v tejto svojej faktickej, že aj keď sa v niektorých veciach, ako je napríklad povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov, nezhodujeme, tak zo všetkých síl a všetkými prostriedkami podporujem inklúziu a osobitne problém generačnej chudoby a vyslobodenia detí, rómskych detí z proste neakceptovateľných, nehumánnych podmienok, v ktorých žijú v rómskych osadách. A považujem to, viackrát som to povedal, za priam povinnú premiérsku tému, za niečo, čo nevie vyriešiť minister školstva, aj keby to chcel. Čo musí byť súladné s viacerými rezortami, pretože je to nielen do neba volajúca krivda a doslova zločin na deťoch, ale je to aj strategicky dôležitá vec pre celé Slovensko aj vzhľadom na demografiu, aj vzhľadom na to, čo si dovolí ekonomika Slovenskej republiky utiahnuť, aj to, aby títo ľudia v pasci generačnej chudoby neboli nedôstojne odkázaní na sociálne dávky, ale aby mali plnohodnotný, dôstojný život, tak ako si ho zaslúžia, ako všetci ľudia na svete. Tak v tomto budeme robiť určite všetko preto, aby sa tak stalo. Ďakujem. [14:28] Andrej Danko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Poslankyňa Gažovičová. [14:28] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem a ďakujem kolegyni Kosovej za teda prečítanie, tuším, už posledného z našich pozmeňovákov, ale teda je to celkom náročné to tu čítať nahlas v pléne. Ja by som sa tiež chcela zamerať na podobnú tému ako predrečník Horecký. Áno, viac sa teraz vo verejnom priestore hovorí o tom, že je potrebné, aby deti aj z generačnej chudoby navštevovali deti školu spolu s deťmi z, nazvem to, strednej vrstvy a objavujú sa na to rôzne názory. My plne podporujeme aj snahu ministerstva školstva viacej priniesť nejaké desegregačné opatrenia a naozaj dbať na to, aby deti mali miesto v škole. Zároveň však vnímam ako nesmierne dôležité, aby to išlo ruka v ruke s podporou pre tie školy. A toto adresujem pánovi ministrovi, myslím si, že toto je niečo, čo zatiaľ ten balík zákonov dostatočne neobsahuje, a ja viem, že to nie sú iba legislatívne veci, ono do veľkej miery sú to finančné, napríklad či príspevok na SZP naďalej bude natoľko symbolický ako doteraz, alebo či sa podarí mu dať nejakú väčšiu váhu, či pri prideľovaní podporných profesií vlastne cez príspevok na podporné opatrenia, či sa tam viacej zohľadní to, že sú na škole aj deti zo SZP. Myslím si, že je potrebné aj na toto sa zamerať práve preto, aby v konečnom dôsledku, keď aj sa nám podarí tie deti dostať na nesegregované školy, aby tam mali dostatočnú podporu. Čiže podporujeme v tomto zmysle tie zákony, ale myslíme aj na to, čo bude nevyhnutné, aby to potom fungovalo. Ďakujem. [14:28] Andrej Danko Poslanec Šmilňák. [14:28] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Pani kolegyňa Kosová, ja by som si dal trošku pozor na to, na tie červivé jablká a pekné jabĺčka a zlé jabĺčka, a aby sme nehodili príliš veľkú špinu a neurobili terč z pracovníkov CPaP, z psychológov a učiteľov, ktorí robia v takých podmienkach, o ktorých sa nám ani nesníva. Takže toto pozor, po prvé. Po druhé, inklúzia ešte nie je ľudské právo, inklúzia je šľachetný cieľ, ale základný dohovor o právach dieťaťa hovorí, že každé dieťa má právo byť vzdelávané takým vzdelávaním, ktorým dosiahne maximálne jeho potenciál. A to má platiť pre všetky deti, aj pre tie, ktoré sú vo vylúčených komunitách, aj tie, ktoré nie sú. Ale nedosiahnete to tak, že ich nasilu zmiešate. Vy nemôžete dosiahnuť zlepšenie situácie tak, že niekomu inému ju zhoršíte. Celé toto naše úsilie musí byť win-win. A to, čo zatiaľ predstavuje pán minister, zatiaľ toto vôbec nerieši. To, čo povedal Janko Horecký, podpisujem, musíme urobiť všetko preto, aby sme vyslobodili deti z generačnej chudoby, a snáď ma nebudete obviňovať za nejakého rasistu, ja som bol zakladateľom a dlho som viedol školu, ktorá bola maximálne inkluzívna aj s vylúčenou osadou a dneska tie deti sa maximálne zlepšili, chodia čisté, rodičia pracujú, prispievajú, chodia na lyžiarke výcviky. Trvalo nám to 20 rokov. Čiže ja túto prácu podpisujem, ale dal by som, asi by som vážil slová a nerobte, prosím vás, z inklúzie mantru, lebo mnohí ľudia tomuto pojmu nerozumejú a zvlášť veľmi ťažko sa s týmto slovom operuje na východe Slovenska, kde už je proste situácia taká, že si ju mnohí z vás ani nedokážete predstaviť. Len to, prosím vás, berte do úvahy. Ďakujem. [14:28] Andrej Danko Poslankyňa Kosová. [14:28] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Musím sa priznať, pán Šmilňák, že po vás sa mi veľmi ťažko rozpráva. Ja ak som odsúdila niečo, tak som odsúdila to, že niekto, kto pracuje s deťmi a v takých krutých podmienkach a v takom ťažkom prostredí, si dovolí o deťoch hovoriť o červivých jablkách. Že je to memento tejto spoločnosti, ktorá poukazuje na to, kam nás v diskusii o desegregácii vedú predsudky a stereotypy v tejto spoločnosti. A ja si dovoľujem povedať, že táto diskusia práve tu, ktorá teraz zaznieva, je dôkazom toho, že sme na strašne ďalekej ceste na Slovensku a že nás čaká naozaj veľký zápas o dodržiavanie ľudských práv, pretože mýlite sa, inklúzia je ľudské právo, inklúzia je totiž opozit vyčleňovania a segregácie. Je to, segregácia je porušovanie ľudských práv jedinca, a my porušujeme ľudské práva tým, že jednu skupinu občanov, aj detí dokonca, segregujeme dlhodobo, za čo nás viní aj Európska únia, treba si doštudovať asi túto problematiku a teóriu, pán Šmilňák. Takže v konečnom dôsledku by som týmto chcela sa poďakovať pánovi ministrovi za odvahu, že ako jeden z mála po viac ako 15 rokov naozaj dosť dopytovania sa toho, aby sa konečne začalo s touto segregáciou na Slovensku niečo robiť, tak on začal, ale zároveň musím povedať, že každý z nás, ktorí tu sedíme, by sme mali byť jednotní ako politici a političky v tom, aby sme edukovali verejnosť v tom, čo je potrebné v tejto veci urobiť, a nie sa tu navzájom handrkovali a bili o to, či je segregácia prijateľná na Slovensku, či je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:28] Andrej Danko – Vystúpenie v rozprave Poslanec Horecký, pripraví sa poslanec Vašečka. [14:28] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, na konci svojho príspevku prednesiem dva pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadeniach a k vládnemu návrhu zákona o školskej správe. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, včera sme videli, aj som sa toho osobne zúčastnil, pred Národnou radou Slovenskej republiky protestné zhromaždenie predovšetkým z radov rodičov, pracovníkov cirkevných, súkromných škôl a tiež aj zainteresovanej verejnosti, bolo ich tam niekoľko stoviek a, čo je však dôležitejšie, za nimi bolo ďalších vyše 120-tisíc podpisov dvoch petíciách rodičov, znovu, učiteľov, starých rodičov, ľudí, ktorí nepolitikárčia, ľudí, ktorí neriešia nejaké lajky na sociálnych sieťach, ani nemasírujú verejnú mienku a nestavajú si nejaký imidž pomníky. Títo ľudia prišli vyjadriť, či už osobne alebo prostredníctvom petícií, prišli vyjadriť vážne obavy a žiadosť o to, aby im ako rodičom, prvým zodpovedným za výchovu a vzdelávanie, neboli odobraté tieto nescudziteľné práva vo výkone rodičovskej starostlivosti, v praxi v tých dôležitých a citlivých aspektoch ako je, ako je povinné alebo predprimárne vzdelávanie od troch rokov či starostlivosť o vlastné deti od troch rokov veku, ako je výber školy podľa ich náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia, tak ako je to uvedené v Charte ľudských práv Európskej únie, ako sa to predpokladá v našej ústave, ako to celé proste stáročia, desaťročia ľudia žijú, že toto je naozaj primárna zodpovednosť rodičov. Samozrejme, že nie je bezbrehá, neexistuje, možnože si zažil nejaký otec, mama, nebavíme sa o takýchto kuriozitách, že jeho syn, dcéra bude študovať vysokú školu vesmíru alebo neviem akú hlúposť, alebo že by chcel ísť na vysokú školu, na ktorú napr. nemá študijné predpoklady a podobne, rozprávame sa, rozprávajme sa naozaj v medziach zdravého rozumu o tom, čo je, čo je úlohou rodičov, ktorí nesú zodpovednosť za svoje deti a ktorí, štát nebude ten, ktorý potom bude sanovať ich rodinný osud, ich kvalitu života. Nuž, poďme teda k týmto dvom návrhom vládnym zákona. Rezonujú tu niektoré také pojmy, ktorých sa chcem dotknúť, ony sa týkajú veľmi veľa ustanovení týchto dvoch zákonov a sú tiež aj prítomné v naratíve predkladateľa a potom zdôvodním pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prednesiem v závere príhovoru. Tak prvý z tých pojmov je spravodlivosť a férovosť, ktorou operuje predkladateľ pri zmene zákona o financovaní a tiež aj zmene zákona o štátnej správe v školstve. Nuž, často počúvam výhrady, že výhodu majú tie školy, ktoré berú školné, teda najmä súkromné školy, lebo 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné a v nevýhode sú obecné školy, ktoré toto nerobia. Faktom je, rád to zopaku... nerád to zopakujem, ale musím to zopakovať, že normatív v takej výške, v akej je dnes, tak jednoducho nezodpovedá potrebám ani nárokom na žiaden typ školy, ani na obecnú, pričom čo sa týka obecných a štátnych škôl, tak zodpovedné samosprávy dofinancovávajú v priemere 21-tisíc euro na každú školu tieto svoje školy v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. A naproti tomu školy, ktoré sú neverejné, teda cirkevné a súkromné, musia platiť často komerčný nájom, v prípade súkromných škôl je priemerný náklad na tento nájom 30-tisíc euro na školu. Čiže nie plus 21-, ale mínus 30-tisíc k tomu istému normatívu s tým, že v tomto najmä vôbec nemusí byť ani pokrytá starostlivosť o správu budovy, ale môže, závisí od tej nájomnej zmluvy. Je fakt, že cirkevné školy majú nižšie nájmy, že tam často zohľadní vlastník ten fakt, že cirkevná škola neberie školné, veď keby mala mať nájom 30-tisíc, tak končí alebo musí brať to školné. Čiže príjmy sú nižšie, výdavky sú vyššie, nespravodlivosť je už teraz, vládny návrh zákona ju len prehlbuje. Ak by o 20 % mal byť normatív nižší, tak jednoducho to znamená prehĺbenie toho rozporu medzi príjmami a nákladmi. Ja pritom nezapovedám tému nejakej regulácie, ako ak už sme v situácii kvôli konsolidácii, že obraciame každý cent, tak môžeme urobiť niečo podobné alebo začať sa o tom rozprávať, ako je to pri vysokých školách. Vysokoškolské programy v cudzom jazyku sú limit... sú regulované, aká môže byť maximálna výška školného a teda nielen v cudzom jazyku. Môžeme sa rozprávať o tom, že ak nejaká škola vyberá nad tisíc euro, dokonca dvetisíc euro mesačne na dieťa, tak asi nepotrebuje ten príspevok. Ale viete, tie peniaze, ktoré by sme pre tých pár škôl, ktoré sú takto na tom na Slovensku, je to tucet škôl, keby sme získali, tak to je menej ako promile tých peňazí, ktoré potrebujeme do školstva. Ak to za to stojí, tam by som nebol proti. Ale ešte raz späť k tomu školnému. No iba vďaka nemu tie mnohé súkromné školy, aj keď je symbolické, lebo pripomeniem vám, 60 % súkromných škôl berie to školné do 100 euro na dieťa a rok, to je nič, to je na tej úrovni, čo dávajú rodičia na štátnych školách dobrovoľne ako príspevky, aby deti mohli mať nejaké normálne podmienky. A 75 % škôl dáva do 500 euro na dieťa a rok. Nuž a teraz, iba vďaka týmto školným, tomuto príspevku, niekde je to, samozrejme, vyššie, pri tých 25 %, tak dokážu tie súkromné školy doručovať tie výsledky, o ktoré ide, o ktoré ide rodičom, keď si vyberú tú školu, ktorá vie lepšie poslúžiť najlepšiemu záujmu dieťaťa, či už je to dieťa s vývinovými poruchami alebo je to dieťa so špecifickými potrebami, alebo je to rodič, ktorý si vyberá školu Montessori alebo niečo podobné, takýto program. Tak iba vďaka tomu školnému môžu byť také kvalitné, tak mi príde naozaj úplne nelogický, nerozumný argument, nech je rovnaká dostupnosť, nech neberú školné, aby aj iné deti mohli ísť do takej dobrej školy. Nuž tak taká dobrá škola už nebude existovať, lebo iba vďaka školnému vedia zabezpečiť to, čo štát nie je ochotný alebo schopný zabezpečovať všetkým školám dodnes. Inklúzia. Inklúzia, vnímam vládny návrh zákona ako zásah do systému podporných opatrení bez medzirezortného pripomienkového konania, ktorý išiel rovno na vládu, novela, vládna novela znižuje dostupnosť detí k najfrek... napríklad k najfrekventovanejšiemu podpornému opatreniu, ktorým je úprava metód a foriem vzdelávania. Viete, dnes, dnešný stav je taký, že takéto rozhodnutie o pridelení tohto podporného opatrenia, kde vzniká právny nárok rodiča, aby mu to bolo pridelené, tomu dieťaťu, je na odporúčania a s metodickým vedením centra poradenstva a prevencie, ktoré vie dať škole v súčinnosti návod, ako s takým dieťaťom robiť a ako toto upraviť. Vládny návrh odstriháva CPPPaP od tohto inštitútu, ponecháva to úplne iba na ľubovôli možnostiach školy s tým, že sa stráca aj právny nárok dieťaťa a rodiča získať toto podporné opatrenie. Ďalší príklad, ako vládny návrh zákona znižuje inklúziu, je zásah do systému transformovaných centier poradenstva a prevencie, kedy zlučuje tretiu a štvrtú úroveň podporných opatrení, tým sa zásadne naozaj mení obsah aj celkové usporiadanie systému podporných opatrení. Špecializované centrá, ktoré boli doposiaľ zaradené v štvrtej, ale vo veľa prípadoch piatej úrovni podporných opatrení a ktoré robia s deťmi s viacnásobným postihom, s ťažkými mentálnymi postihmi, napr. s hlucho-slepými deťmi alebo s deťmi, ktoré sú ležiaci, môžem povedať, pacienti, tak tieto centrá už budú len na úrovni, štvrtej podpornej úrovni, čo sa naozaj dotkne aj ich financovania, aj ich možnosti výkonov a služby, čo komu poslúži, čomu to poslúži? Naopak do piatej úrovne je, zaraďuje vládny návrh zákona výchovné zariadenia. Ale zároveň počúvame, ako výchovné zariadenia, nebudem opakovať kvôli času, ani nemôžem, predchádzajúcich rečníkov alebo celú rozpravu, výchovné opatrenia boli zrušené, teda liečebno-výchovné sanatóriá, reedukačné centrá nám často fungujú ako detenčné centrá, kde ostávajú odložené deti často až do 18 rokov svojho života a potom sú poslané na ulicu a nie sú reedukované, aby sa vrátili. Zároveň ministerstvo predpisuje plošnú povinnosť 100 hodín vzdelávania každému zamestnancovi v týchto reedukačných centrách, čím priznáva, aspoň teda tak si predstavujem pozitívnu motiváciu, že títo ľudia nie sú dobre pripravení alebo dostatočne pripravení na to, čo robia. A tak a majú mať priznanú najvyššiu úroveň, piatu úroveň, ktorá doposiaľ slúžila tým ľuďom, ktorí sú excelentní odborníci práve v práci o starostlivosti o deti, o najťažšie prípady. Nachádzam tam veľa takýchto nelogických, neodborných zásahov do systému poradenstva, inklúzie a podobne. Napríklad, už som spomínal, aj novelizačné ustanovenie, ktoré určuje, že jedno centrum poradenstva a prevencie štátne, ktoré, zriaďovateľ je regionálny úrad školskej správy, bude metodicky usmerňovať v odbornej činnosti všetky ostatné v svojej územnej pôsobnosti, teda v kraji. Ale ja nepoznám, a som si to skontroloval, žiadne štátne centrum poradenstva a prevencie, ktoré by obsahovalo všetky potrebné spôsobilosti odborníkov, tak aby napr. mohli usmerniť dieťa, ktoré má zvyšky zraku alebo niečo podobné pri činnosti, teda odborne usmerniť činnosť špecializovaného centra poradenstva a prevencie. Ešte sa vráť... no nie, lebo čas mi to nedovolí, pri negatívnych zásahoch do inklúzie vnímam aj neodborné zásahy do nestabilného a nepredvídateľného financovania. Viete, v decembri 2024 boli usmernením z ministerstva školstva cez regionálne úrady škôl, školskej správy požiadané všetky neštátne, neviem, či aj štátne, priznám sa, centrá poradenstva a prevencie, aby upravili plán výkonov. Teda to, čo podľa príkazov štátnej správy si museli vykazovať štvornásobne vo výkazníctve, tak aby ponížili tie čísla, lebo nemám toľko peňazí. Takže najskôr im prikážu, ako majú evidovať výkony a klientov a potom im prikážu, ale tie čísla zmeňte, lebo my vám toľko nezaplatíme. Tak to je naozaj kocúrkovo. Je to nielenže neúnosná administratívna a zbytočná záťaž, ale aj svojvôľa, ktorá nedáva vôbec možnosť plánovať, zamestnávať, robiť kvalitnú službu. Ďalej je tu reč o dostupnosti. Nuž, dostupnosť. Ako by zavedenie verejných školských obvodov alebo, alebo zníženie normatívu a zvýšenie školného malo pomôcť v dostupnosti? A ako je to s dostupnosťou ku marginalizovaným rómskym komunitám? Veď najbližšia súkromná škola je 32 kilometrov od tých ťažiskových oblastí, kde žijú tieto deti v tých strašných podmienkach, cirkevná 14 a verejná obecná škola 4 kilometre. To hovorí jasne o tom, že ak je tu niekde problém so segregáciou, tak sa týka verejných obecných škôl a tam fandíme ministerstvu, sme ochotní pomáhať pri tom a ja som to robil aj v predchádzajúcom období, keď sme na východe Slovenska riešili dvojzmenku, keď cirkevné školy tam riešili, tak ako o tom hovoril aj Martin Šmilňák, práve pomoc deťom aj súkromné zariadenia z týchto marginalizovaných vylúčených komunít. Teraz ešte zdôvodním teda a predstavím vám pozmeňujúce návrhy, ktoré chcem predniesť. Začnem teda k vládnemu návrhu zákona o školskej správe. Chcem upraviť paragraf, ktorý hovorí o forme, právnej forme neštátnych škôl. Navrhujem zachovať princíp nezasahovania do slobody a plurality výberu vhodnej právnej formy školy tak, ako je to doposiaľ. Ony doposiaľ všetky musia a píšu, majú to v zriaďovacej listine, hospodáriť ako neziskové účtovné jednotky, ale môže byť veľmi praktické napríklad pre cirkevné školy, aby škola mala právnu formu cirkevnej organizácie. My sme žiadali, aby vlastne, alebo odporúčal som, aby vznikla školská právnická osoba, ktorá zmeria funkcionalitu, už tu reč o tom bola, že aktualizuje normatívne financovanie, zistí, čo všetko tá škola potrebuje vo svojej výbave, aby lepšie fungovala a dostala tak okrem právnej subjektivity aj právnu identitu, toho sme sa nedočkali. Namiesto toho prišiel vládny návrh zákona s inštitútom verejného poskytovateľa, ktorý je diskriminačný, netýka sa všetkých škôl, ale iba súkromných a cirkevných s negatívnymi dopadmi na vôbec ich podmienky existencie. Takže navrhujeme zachovať formu hospodárenia ako neziskovú účtovnú jednotku, ale ponechať na zriaďovateľa, čo je tá najvhodnejšia právna forma. Ďalej. Sme za to, sú tu teda aj také vylepšenia vládneho návrhu zákona, aby projekt riadenia, ktorý je povinnou súčasťou výberového konania pre, na pozíciu riaditeľa školy, nemusel byť zverejnený počas celej doby funkčného obdobia riaditeľa v tom znení, ako bol predložený do výberového konania, z jednoduchého dôvodu. To zverejnenie neslúži len na kontrolu ako, s čím prišiel tento riaditeľ do výberového konania, ale slúži aj na teda porovnanie jeho štvorročného funkčného obdobia s tým, s čím prišiel do výberka. Ale do toho má čo hovoriť zriaďovateľ, ten schvaľuje koncepčný rozvoj na dva až päť rokov a nemusí súhlasiť so všetkým, čo má tento riaditeľ v projekte riadenia. Preto navrhujeme, aby bol tento projekt zverejnený počas celého funkčného obdobia, ale aby bol zverejnený so stanoviskom, s vyjadrením, prípadne editáciou zo strany zriaďovateľa, aby nikoho neuviedol v omyl, že čo sa bude robiť a čo sa nerobí. Ďalej navrhujeme úpravu výberového konania na riaditeľa školy ako takého. Sme za vypustenie ustanovenia, kuriózneho, o verejnom konaní výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa školy, my sme za transparentnosť, dokonca posilnenie transparentnosti, ale to ani na, na miesta, na ústredné a dôležité miesta generálnych riaditeľov napríklad ústredných orgánov štátnej správy neprebiehajú tie výberká verejne. Verejne sú známe materiály, ktoré môžu byť zverejnené, kritériá a tak ďalej, ale určite nie samotný proces, zvlášť keď na škole by ľahko mohli tam byť prítomní žiaci, študenti, ktorí toto nevedia posúdiť. Navyše navrhujeme riešenie, ktoré je absolútne konzistentné s tým, ako sa to rieši v štátnej správe, kde by sme mali byť najprísnejší. Vypúšťame potom všetky paragrafy a ustanovenia, ktoré sa týkajú inštitútu verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktoré považujeme za diskriminačné a v rozpore s medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou, s dohodou medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, ako aj s logikou veci. Ale nerobíme to len tak, že niečo vypúšťame. Ponúkneme namiesto toho lepší nástroj pre zapojenie cirkevných a súkromných škôl do problémov, ktoré by nás mali všetkých trápiť, ako generačná chudoba. Potom adresujeme vo svojich pozmeňovákoch aj úpravu, ktorá sa týka teda vzťahu zriaďovateľa a riaditeľa školy a vedenia. Vítam úpravu, ktorú ministerstvo navrhuje pre podnikové školy, a keďže máme za to, že ide väčšinou o súkromné podniky, tak chceme, aby takáto istá úprava nediskriminačne platila aj pre súkromné a cirkevné školy. Dokonca nechceme to až v takej plnej miere, lebo je trošku čudné, že pre podnikové školy môže byť aj, aj zástupca riaditeľa školy či blízka osoba riaditeľa nielen štatutárom zriaďovateľa, ale môže byť aj v samosprávnych orgánoch, ako je rada školy. Takže navrhujeme riešenia, ako urobiť to vypustenie ustanovenia o verejnom poskytovateľovi pre cirkevné a súkromné školy z dôvodov, ktoré sme už viacnásobne vysvetľovali, dať to do článku, dať to do § 44 ods. 12, ako budem čítať potom v pozmeňovacom návrhu, kde sú vedené výnimky, na ktorých sa inštitút verejného poskytovateľa neuplatňuje. Zároveň, ako som povedal, chceme posilniť nástroj pre ministerstvo školstva na zapojenie cirkevných a súkromných zriaďovateľov do toho, čo nazýva ministerstvo dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní. Chceme napríklad vytvoriť teda takú úpravu, aby ministerstvo, keď sa dohodne s týmto zriaďovateľom a ten splní podmienky, muselo túto dohodu uzavrieť, že ju uzavrie, nieže proste niekomu áno, niekomu nie, a tam sú naozaj veľmi náročné podmienky, s ktorými sa môžete oboznámiť v tom vládnom návrhu zákona. My ich ešte rozširujeme aj o jedno písmenko, kde navrhujeme doplnenie ďalšieho reálneho prínosu cirkevnej alebo súkromnej školy, ktoré vychádzajú už teraz z príkladov dobrej praxe, kde neverejné školy pomáhajú pri nedostatočnej kapacite verejných škôl. Sám som ako zriaďovateľ za cirkevné školy riešil takúto vec v Hviezdoslavove, kde cirkevná škola slúži, teda ľudia sú za to veľmi vďační tam, kde nemajú verejnú školu. Ďalej navrhujeme presne v zmysle toho, čo pán minister hovorí, spravodlivosti a férovosti, aby boli poskytnuté, nieže ministerstvo môže, ale poskytne aj veľkým cirkevným zriaďovateľom, veľkých súkromných nemáme, čiže diecéznym školským úradom príspevok na školský úrad. Viete, tieto diecézne školské úrady majú často oveľa viacej škôl, až násobne viacej škôl ako niektoré obecné, ktoré takýto školský úrad financované majú vždy. Potom také menšie zlepšováky, že myslíme si, že je nadbytočné dávať do zákona povinnosť zriaďovateľa kontrolovať kvalitu stravy. On to urobiť môže, ale prečo by to robiť mal, keď to robí aj regionálny úrad verejného zdravotníctva, keď to robí vedúca školskej jedálne, keď to robí štatutár školy, prečo to stroj-, zoštvornásobovať? To je jednoducho neefektívne. Veľmi vážna vec je, že sa vo vládnom návrhu zákona pripisuje explicitne zodpovednosť za prípadný havarijný stav v školskej budove zriaďovateľovi. To flagrantne ignoruje vzťahy a pozíciu, kto je vlastník, kto je správca takejto budovy, či náhodou neplatí do cudzieho ten, čo ja viem, zriaďovateľ cirkevnej školy alebo súkromnej školy komerčný nájom aj za tú správu a údržbu, tak sa mu môže ten vlastník vysmiať do očí, lebo zákon je viac ako zmluva, ak napriek tomu bude musieť investovať do cudzieho majetku takýto zriaďovateľ a ešte byť za to nebodaj trestnoprávne zodpovedný pri nejakej, nejakej škode. Tiež upravujeme vo vládnom návrhu zákona a dopĺňame ustanovenia o tom, z akých dôvodov môže byť započaté konanie o výmaze, čiže o zrušení nejakej školy alebo alokovaného pracoviska. Nemôže to byť tak, ako je to teraz, vágne odôvodnené závažným porušením predpisov, všeobecne právnych alebo školských predpisov. Uvediem jeden príklad. Medzi závažné porušenie predpisov sa považuje aj zistený nesúlad medzi školským a štátnym vzdelávacím programom. Toto sa objavuje dosť často, tak by bolo na lopate na milosti a nemilosti štátnej školskej inšpekcie a ministerstva, ktorú školu môžu bez pardonu zrušiť podľa zákona. Tiež si myslíme, že je nemúdre alebo teda až retroaktívne meniť tridsaťročnú prax tých škôl súkromných, ktoré už existujú, ktoré z úsporných a iných dôvodov majú personálnu úniu medzi zriaďovateľom a vedením školy. Súhlasím s tým, čo povedal pán minister, že treba upraviť situáciu právne následníctvom pre prípad napríklad smrti alebo straty spôsobilosti tejto fyzickej osoby, ale retroaktívne meniť a odoberať im to, do čoho investovali často s pôžičkami, je absurdné, zvlášť keď takúto podmienku ministerstvo absolútne nekladie podnikovým školám, ktoré môžu všetko, ktoré môžu byť personálne, tá istá osoba môže byť zriaďovateľom, riaditeľom, ba aj členom rady školy. No a teraz ešte v zvyšných minútach pár bodov z toho zákona o financovaní škôl, školských zariadení. Chceme, aby sa pri evidencii výkonov a klientov v centrách poradenstva a prevencie zohľadňoval aktuálny počet a zvyšujúci sa počet výkonov, pretože dnes sú financované podľa stavu z minulého roku, školského či kalendárneho, a jednoducho ony nie sú v takom predvídateľnom stave ako bežné školy, ktoré k 15. septembru poznajú stav svojich klientov. Čiže alebo chceme, alebo nechceme pracovať na poli duševného zdravia a vieme, že na to dôvody sú. Aj nedávno v Čechách predsa tá dvojnásobná tragédia, streľba, vražda, nebudeme čakať, kým sa takéto excesy budú rozmáhať u nás. Musíme čeliť veľkému problému v mentálnom zdraví a patosociologických javov už aj na našich školách. Chceme, aby bolo poskytnuté garantované minimum všetkým školám bez ohľadu na zriaďovateľa, diskriminačné ustanovenie vládneho návrhu hovorí iba o verejných poskytovateľoch a o obecných štátnych školách. Taktiež chceme, aby penalizácia, ktorá je tu oprávnene navrhnutá pri vážnych porušeniach školských predpisov zo strany štátnej školskej inšpekcie zistených, bola však škálovaná, aby tam nebolo zníženie normatívneho príspevku o 15 % pri hocijakom závažnom zistení bez ohľadu na dĺžku trvania, závažnosť toho zistenia, aby tam bolo až 15 %. Samozrejme vypúšťame návrh zníženia normatívneho príspevku cirkevným a súkromným školám na 20 %, ktorý považujeme za diskriminačný a v rozpore aj s medzinárodnou zmluvou, logikou veci, zároveň aj s nejakým, s nejakým porozumením tomu, čo dnes školstvo potrebuje. Potrebuje týchto nositeľov inovácií, čistých prispievateľov do systému vzdelávania, pretože žiaci na verejných a, pardon, žiaci na súkromných a cirkevných školách sú tí najlacnejší žiaci pre štát a zároveň tieto školy sú najefektívnejším nositeľom inovácií. Nerozbíjajte, prosím, pán minister, jednotu medzi nimi, medzi zriaďovateľmi a školami štátnymi, cirkevnými a súkromnými, lebo to je kapitál, ktorý sa 15 rokov prácne budoval a teraz hrozí, že váš návrh zákon ho jednoducho likviduje. Tak na záver chcem vyjadriť, že pokiaľ nebudú naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa kde-tu snažia pomôcť odstrániť a zároveň snažia sa odstrániť fatálne nedostatky s neblahým dlhodobým dôsledkom na fungovanie systému vzdelávania, podporných opatrení, inklúzie, dostupnosti, tak my nemôžeme ani len nehlasovať alebo sa zdržať. Budeme jednoznačne proti, budeme pracovať dlho na tom, aby sme tieto deštrukčné zmeny odstránili z praxe skô... teda zo života, z legislatívy skôr, než prídu do praxe a života. Myslím, že som načal, ale nedopovedal to s tou dostupnosťou, lebo riešil som len dostupnosť logistickú. Keď sa pozrieme na to, že čo prinesie uplatnenie inštitútu verejného poskytovateľa a teda prípadné zníženie normatívu o 20 %, no tak ak prinesie zvýšenie školného v súčte po deviatich rokoch o minimálne 600 euro, podľa dnešnej výšky normatívu na žiaka a rok, no tak sa, samozrejme, dostupnosť len zníži. Ja viem, že pán minister vložil do paragrafu a interpretuje ho veľmi-veľmi ľúbivo, teda do vládneho návrhu zákona dva paragrafy, že keď si cirkevná škola, napríklad katolícka, upraví v školskom poriadku merateľné kritériá na to, aby zisťovala zhodu sveto... náboženského presvedčenia, rodiny a zamerania školy, tak môžu zobrať takého žiaka aj nad rámec žiakov braných prednostne, tak takéto pravítko nemá ani pápež, nemáte ho, nemáš ho ani ty, pán minister. Teraz mi, prosím, zastavte čas, prednesiem pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Prosím, zastavte čas, pán poslanec prednesie návrh. Horecký, Ján, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935. 1. V čl. I § 4 ods. 1 sa v písm. d) za slová „nezisková organizácia" dopĺňajú slová „alebo inou právnou formou podľa rozhodnutia zriaďovateľa". 2. V čl. I § 4 ods. 2 sa slová „ktorým je nezisková organizácia" nahrádzajú slovami „ktorým nie je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia". 3. V čl. I § 4 ods. 3 znie: „(3) Škola alebo školské zariadenie, ktoré nie je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, sa zriaďuje zriaďovacou listinou a vzniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zápise do registra. Škola alebo školské zariadenie podľa prvej vety zaniká odo dňa výmazu z registra.". 4. V čl. I § 10 ods. 3 tretia veta znie: „Projekt riadenia uchádzača vymenového, vymenovaného za riaditeľa sa po prerokovaní so zriaďovateľom a zapracovaní prípadných pripomienok alebo vyjadrenia zriaďovateľa zverejní na webovom sídle školy alebo školského zariadenia do tridsiatich pracovných dní od vymenovania uchádzača a zverejňuje sa počas výkonu funkcie riaditeľa.”. 5. V čl. I § 10 sa odsek 6 vypúšťa. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. 6. V čl. I § 10 ods. 9 sa vypúšťajú slová: „ alebo ods. 6”. 7. V čl. I § 11 ods. 1 sa slová „Členmi výberovej komisie sú” nahrádzajú slovami „Členmi výberovej komisie pre voľbu riaditeľa školy alebo školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad sú”. 8. V čl. I § 11 ods. 1 písmeno f) znie: „f) zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu alebo strednú priemyselnú školu alebo spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola,”. 9. V čl. I § 11 ods. 6 písmeno e) znie: „e) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo striedna, stredná priemyselná škola.” 10. V čl. I § 11 ods. 8 písmeno f) znie: „f) jeden zástupca vecne príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, ak ide o strednú odbornú školu, strednú priemyselnú školu alebo o spojenú školu, ktorej organizačnou zložkou je stredná odborná škola alebo stredná priemyselná škola.”. 11. V čl. I § 11 sa odsek 9, pardon, sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Členov výberovej komisie pre voľbu riaditeľa cirkevnej školy, podnikovej školy alebo súkromnej školy alebo pre voľbu riaditeľa cirkevného školského zariadenia, podnikového školského zariadenia alebo súkromného školského zariadenia menuje zriaďovateľ. Počet členov výberovej komisie minimálne päť a musí byť nepárny.”. 12. V čl. I § 12 ods. 6 znie: „(6) Ak po opakovanom výberovom konaní cirkevný zriaďovateľ, súkromný zriaďovateľ alebo zriaďovateľ podnikovej školy odmietne vymenovať uchádzača, ktorý sa umiestnil v poradí na prvom mieste, riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.”. 13. V čl. I § 13 ods. 6 písm. d) sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”. 14. V čl. I § 15 ods. 7 a 8 sa slová „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”. 15. V čl. I § 17 ods. 3 sa slová: „ak ide o podnikovú školu” nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu”. 16. V čl. I § 44 ods. 12 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie: „d) školy cirkevných a súkromných zriaďovateľov.”. 17. V čl. I sa § 45 až 49 vypúšťajú. Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne. 18. V čl. I § 50 ods. 1 znie: „(1) Ministerstvo školstva uzatvorí s cirkevným zriaďovateľom alebo so súkromným zriaďovateľom materskej školy alebo základnej školy, na jeho žiadosť dohodu o verejnej službe vo výchove a vzdelávaní (ďalej len „dohoda o verejnej službe”), ak je to v súlade s verejným záujmom a jej uzatvorenie má preukázateľný významný spoločenský prínos vo výchove a vzdelávaní a zriaďovateľ splní podmienky pre uzatvorenie dohody.” 19. V čl. I § 50 ods. 2 sa dopĺňa písmeno e), ktoré znie: „e) poskytovanie činnosti v lokalitách, kde nie je dostupná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok alebo regionálny úrad, alebo za iným všeobecne prospešným účelom.”. 20. V čl. I sa § 51 vypúšťa. Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú vrátane odkazov na ne. 21. V čl. I § 52 ods. 11 sa slová: „môže poskytnúť“ nahrádzajú slovom „poskytne”. 22. V čl. I § 56 ods. 3 sa písmeno i) vypúšťa. Nasledujúce písmená sa preznačia. 23. V čl. I § 56 ods. 5 sa na konci textu bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová „ to neplatí, ak ide o cirkevného zriaďovateľa alebo súkromného zriaďovateľa.“ 24. V čl. I § 59 sa odsek 10 vypúšťa. Nasledujúce odseky sa prečíslujú. 25. V čl. I § 60 ods. 1 znie: „(1) Ministerstvo školstva začne konanie o zápis neziskovej organizácie alebo organizácie s inou právnou formou spolu s konaním o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra alebo konanie o zápis oprávnenia školy alebo školského zariadenia vykonávať hlavnú činnosť do registra na návrh zriaďovateľa, ktorým je súkromný zriaďovateľ alebo cirkevný zriaďovateľ. Súčasťou návrhu je zriaďovacia listina neziskovej organizácie alebo zriaďovacia listina právnej formy školy alebo školského zariadenia podľa rozhodnutia zriaďovateľa.” 26. V čl. I § 60 ods. 4 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažne, závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”. 27. V čl. I § 63 ods. 2 písm. b) a c) sa slová „závažne” nahrádzajú slovami „mimoriadne závažne” a v písm. d) sa slovo „závažné” nahrádza slovami „mimoriadne závažné”. 28. V čl. I sa 80 vypúšťa. Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú. 29. V čl. I 81 sa odseky 12, 13 a 14 vypúšťajú. Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne. Teraz prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh Jána Horeckého k vládnemu návrhu zákona o financovaní škôl školských zariadení, tlač 934. 1. V § 3 ods. 8 sa slová „zvýšených o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“ nahrádzajú slovami „zvýšených o percentuálny nárast počtu klientov a výkonov oproti predchádzajúcemu roku a o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie v bežnom kalendárnom roku a v nadchádzajúcom kalendárnom roku“. 2. V § 9 ods. 1 znie: „(1) Ministerstvo školstva pri určovaní normatívneho príspevku podľa § 6 pridelí a poskytne finančné prostriedky najmenej vo výške garantovaného minima zriaďovateľovi.“ . 3. V § 14 ods. 4 sa v prvej vete za slová „kalendárny rok" vkladá slovo „až“. 4. V § 14 sa ods. 7 vypúšťa. Nasledujúce odseky sa prečíslujú vrátane odkazov na ne. 5. V § 14 ods. 10 písm. e) znie: „e) školy, ktoré nie sú zriadené obcou, vyšším územným celkom alebo regionálnym úradom“. 6. V § 14 sa ods. 14 vypúšťa. 7. V § 15 ods. 1 znie: „(1) Ministerstvo školstva pridelí a poskytne z kapitoly ministerstva školstva príspevok na dopravu zriaďovateľovi materskej školy alebo základnej školy.“. 8. V § 23 ods. 1 písm. d) znie: „d) cirkevnej školy alebo súkromnej školy.“. 9. V § 38 ods. 11 písm. a) sa slová „ak ide o podnikovú školu“ nahrádzajú slovami „ak ide o cirkevnú školu, podnikovú školu alebo súkromnú školu“. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. [14:58] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave . [14:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka. [15:11] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dostal som list. Nedostal som ho ako nejaký súkromný list, ale ten list prišiel všetkým poslancom. Ale chodí nám toho veľa a tento list je, si myslím, že taký výstižný k téme, ktorú preberáme, a apeluje na nás poslancov, čo sa týka hlasovania o týchto zákonoch. Začnem úvodom, budem len vyberať veci, nebudem čítať celý ten zákon, ale spracoval ho právnik, ktorý sa dlhodobo venuje práve témam školstva a právo rodičov, takže si myslím, že je veľmi výstižný. „Vážený pán poslanec, čoskoro budete hlasovať o viacerých školských predpisoch, najmä o novele školského zákona, tlač 933, zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, a zákone o školskej správe, tlač 935. Dovoľujeme si vám poslať niekoľko argumentov, prečo tieto zákony považujeme za nevhodné podpory, a to najmä z pohľadu práv a slobôd rodičov, ústavného a medzinárodného práva, ale aj z pohľadu celkového nastavenia fungovania školstva, ktoré by sa týmito zákonmi postavilo na nesprávnych základoch." Tu chcem tak procesne povedať, že je to list, ktorý spája aj jeden zo zákonov, školský zákon, takzvaný školský zákon, o ktorom sa rokovalo v noci, ale prevažne hovorí o týchto zákonoch, ktorú máme zlúčenú rozpravu. Som presvedčený, že máte záľubu v zlúčených rozpravách, takže vám nebude prekážať, keď budem z toho listu citovať a dotýkať sa aj zákonov, keďže ste predstavili ten, aj zákonov, ktoré aktuálne teraz nie sú v rozprave, a to je teda najmä školský zákon, lebo ste to prejavili alebo predstavili ako celok. V prvom čítaní sme mali dokonca rozpravu ku všetkých siedmim naraz, teraz tu máme len tri balíky. A ďalšia vec je, priznám sa, že včera v noci som to nestihol, a to by som sa chcel vyjadriť ako dlhoročný poslanec, že ma to zarazilo, nemyslím si, že je to problém pána ministra, to sú tu naše veci v Národnej rade, ako to funguje, ale ja som chcel byť dneska pôvodne ospravedlnený, mal som nejaké vážne záležitosti týkajúce sa zdravia v Žiline, keďže nie som Bratislavčan, ale vrátil som sa, lebo na školských zákonoch mi záleží, takže ráno som bol v Žiline a teraz som sa vrátil. K vysokoškolskému zákonu som nechcel vystupovať, nie som chrobák Truhlík, nemusím ku všetkému, ale toto mi teda leží na srdci, takže som rád, že som to stihol a že som tu a že môžem sa k tomu vyjadriť. Takže budem sa dotýkať najmä teda týchto dvoch zákonov, ale kde-tu premostím aj na ten školský zákon, ktorý sa už prerokoval v noci. Prvá, prvá stať sa volá Zlý proces vedie k zlým záverom . „Séria zákonov, ktorá má zaviesť kľúčovú reformu školstva za posledné desaťročia, nebola pripravená v spolupráci s cirkevnými školami, súkromnými školami ani zástupcami práv rodičov. Zákony so svojimi ďalekosiahlymi zmenami boli predložené nečakane, v čase končiaceho školského roka a začínajúcich prázdnin a nepríjemne zaskočili rodičov, ale aj cirkevné a súkromné školy. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesené enormné množstvo pripomienok. V následných rozporových konaniach sa zo strany ministerstva opakovanie menili dôležité parametre zákona, pričom však v podstatných otázkach ministerstvo nebolo ochotné vyjsť v ústrety najviac poškodeným stranám. Manažovanie prípravy zásadnej reformy školstva bolo nezvládnuté, uponáhľané a bez ochoty zohľadniť podstatné výhrady pripomienkujúcich subjektov. Výsledok tomu zodpovedá. Ide o návrh, ktorý nerešpektuje základné práva rodičov, ale ani autonómiu cirkevných a súkromných škôl." Keďže som počúval pána ministra aj v úvodnom slove, tak by snáď povedal, že ale my sme mali, dali sme tú možnosť. Ja som sa rozprával s ľuďmi, ktorí boli zástupcovia v nejakých komisiách alebo pracovných skupinách a hovorili teda, že bol veľký rozdiel medzi tým, čo bolo pôvodne prezentované a bol tam nejaký zámer, a potom sa zrazu pred prázdninami zjavil obrovský balík, kde bolo, kde bolo kopec už detailov, ktoré neboli známe a bolo teda MPK v lete alebo koncom teda školského roka a tento proces, jednoducho no nie je s ním spokojnosť, preto nám píšu. Ďalšia vec, ktorej sa tento pán právnik venuje, je základné ústavnoprávne a medzinárodné právne problémy reformy. Tu sa dotýkame alebo odbočujeme aj k tej škôlke, teda povinné predprimárne vzdelávanie a povinná škôlka. „Znížením veku pre povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú škôlku na tri roky dochádza k neprimeranému zásahu do práv a slobôd rodičov. Deti nepatria štátu, ale rodičom." Ja by som napríklad v tomto bol taký trošku menej nejaký naturalistický. Ja si nemyslím, že naše deti mi patria, hej. Tým myslím moje a manželkine, som sa naučil nehovoriť, že moje deti, nechcem byť taký sebec, mám ich s manželkou, takže naše deti, nie sú mojím majetkom, nie som nejaký pater familias z Ríma, že by mi patrili, no ale o to viac nepatria štátu, hej. Čiže povedzme si, že deti sú slobodné bytosti, za ktoré nesieme nejakú zodpovednosť. V prvom rade rodičia, áno, a v nejakej miere aj štát, zvlášť keď rodičia deti štátu zveria, napríklad pri školskom vyučovaní. Právo rozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa vrátane jeho výchovy nepatrí štátu, ale rodičom. Tento imperatív je vyjadrený v zákone o rodine, ale aj v samotnej Ústave Slovenskej republiky. Citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rozhodnutie o tom, či dieťa bude odlúčené od rodičov a navštevovať škôlku, patrí rodičom. Rovnako ako im patrí aj rozhodovanie o výchove dieťaťa. Novela školského zákona toto pravidlo porušuje. Navyše povinná škôlka bez možnosti domáceho vzdelávania," sú tu citované paragrafy a odseky, „závisí od dosiahnutého vzdelania rodičov, ide tu o diskrimináciu na základe vzdelania v zmysle ústavy a ďalších dokumentov. Nie je totiž vôbec preukázané, že rodičia bez predpísaného vzdelania nie sú schopní zabezpečiť výchovu svojich detí. Treba tiež zdôrazniť, že ústava neustanovuje žiadne povinné predprimárne vzdelávanie, ústava stanovuje len povinnú školskú dochádzku." Zase citát: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná, jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Dĺžku povinnej školskej dochádzky ustanovuje § 19 školského zákona. Začína sa po dovŕšení šiesteho roku veku dieťaťa, pričom povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši šestnásty rok veku. V zmysle § 20 školského zákona povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami." Koniec citátu a dodatok „nie v materských školách". Z uvedeného vyplýva, že povinné predprimárne vzdelávanie nemožno považovať za súčasť povinnej školskej dochádzky v zmysle ústavy. Ide tu teda o povinnosť, ktorej zavedenie nemá oporu v ústave. Ďalší odsek, obmedzenie práva rodičov na slobodný výber školy. Tu sa dostávame priamo k tomu čo, o čom v tejto zlúčenej rozprave debatujeme. Po páde komunizmu došlo k výraznej zmene v školstve a jedným zo základných princípov je právo rodičov na slobodný výber školy. Opiera sa o medzinárodné dohovory, ústavu aj zákon o rodine, ktoré zhodne hovoria o práve rodičov zabezpečiť pre svoje deti vzdelanie v súlade s ich presvedčením, čo sa okrem iného realizuje práve slobodným výberom školy. Explicitne je princíp slobodného výberu školy zakotvený v základnej zmluve medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, citujem: Rodičia a iné osoby uvedené v článku tom a tom majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia. Prepáčte, že nečítam tie číselká, ale dostali ste ten list všetci, môžte si to nájsť. Princíp je obdobne ukotvený aj v zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Zase citujem: „Rodičia, iné osoby a zariadenia uvedené v čl. 12 v súlade s právnym poriadkom a so záujmami Slovenskej republiky majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia." Pre porovnanie, princíp slobodného výberu poskytovateľa platí aj v zdravotníctve, čo najmä znamená, že zo strany štátu nie sú stanovované žiadne obmedzenia, ktoré by obmedzovali slobodný výber poskytovateľa a pacient si môže zvoliť poskytovateľa kdekoľvek na Slovensku, bez ohľadu na adresu svojho bydliska. Navrhovaný zákon o školskej správe zásadne zasahuje do slobody rodičov na výber školy, a to najmä zmenami v pravidlách školských obvodov, ktoré výrazne obmedzia možnosť rodiča umiestniť dieťa v škole za hranicami obvodu. Hrozí, že školy budú dotlačené, aby odmietali deti z iných verejných obvodoch, v dôsledku čoho sa práva rodičov na výber školy výrazne obmedzia. Oproti súčasnému stavu sa situácia zhorší hlavne pri súkromných a cirkevných školách, ktorým pribúdajú nové povinnosti a ktoré čelia sankcii zníženia normatívu o 20 %. Plánované obmedzovanie slobodného výberu školy považujeme za porušenie práv rodičov, ako aj za porušenie zmlúv so Svätou stolicou a ostatnými registrovanými cirkvami. Ďalšia téma, o ktorej teraz tu hovoríme, krátenie normatívu neštátnych škôl. Reforma prináša krátenie normatívu aj o 20 % pre niektoré zo škôl. Okrem iného pôjde o tie súkromné a cirkevné školy, ktoré sa rozhodnú vyberať školné. Ústava Slovenskej republiky však garantuje právo neštátnych škôl vyberať školné. Citujem: „Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. Vyberať úhradu za vzdelávanie je teda právom neštátnych škôl, ktoré patrí medzi základné práva a slobody. Ústava súčasne stanovuje, že za uplatnenie svojich práv nesmie byť nikomu spôsobená ujma na právach. Zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní ďalej stanovuje právo na rovnaké financovanie. Katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Obdobné právo je upravené aj v dohode s ostatnými cirkvami. Z uvedeného vyplýva, že súkromné a cirkevné školy nemožno finančne postihovať len preto, že v súlade s ústavou vyberajú školné, zvlášť keď v prípade cirkevných škôl má Slovenská republika výslovný záväzok poskytovať rovnaké finančné zabezpečenie. K tomuto argumentu treba priradiť ešte jeden veľmi podobný, a síce argument vychádzajúci z princípu nediskriminácie na strane žiakov a ich rodičov. Vytvorenie systému, kedy príspevok na žiaka bude na niektoré deti vyplácaný v plnej výške a na iné deti v zníženej výške, podotýkame v dôsledku toho, že si rodičia uplatnia svoje právo na slobodný výber školy, je diskrimináciou. Všetci rodičia platia dane v rovnakej výške bez ohľadu na to, na akej škole sa učia ich deti. Je preto spravodlivé, aby štát vyplácal príspevok na vzdelávanie v rovnakej výške na všetky deti." Je tu potom ďalší odsek, ktorý sa venuje obmedzeniu autonómie cirkevných a súkromných škôl pri výbere riaditeľa školy. Cirkevné školy majú garantované právo, majú garantované právo rozhodovať o tom, kto bude riaditeľom nimi zriadenej školy. Citujem: „Zriaďovateľ katolíckej školy má právo vymenovať a odvolať riaditeľa v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky." Ďalej: „Slovenská republika uznáva právo registrovaných cirkví a náboženských spoločností na zriaďovanie a riadenie vlastných škôl a školských zariadení (ďalej len „cirkevná škola”) akéhokoľvek druhu a typu v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zriaďovateľ cirkevnej školy má právo menovať a odvolať jej riaditeľa v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovaná legislatíva odporuje tomuto právu v dvoch veciach. Po prvé, predpísaným zložením výberovej komisie, v ktorej má zriaďovateľ menšinu. Zriaďovateľovi teda vyberá riaditeľa niekto iný a zriaďovateľ má len právo veta pri výbere, s ktorým nesúhlasí. Ak zriaďovateľ nevyberie riaditeľa v stanovenej lehote po opakovanom uplatnení práva veta, riaditeľ mu vyberie, riaditeľa mu vyberie štát, čo je v rozpore s pravidlom, že riaditeľa vyberá zriaďovateľ. Chápeme potrebu určitého mechanizmu, ktorý zabezpečí výber riaditeľa, avšak zvolený mechanizmus by nemal obchádzať ukotvené pravidlo, že zodpovedným za výber je samotný zriaďovateľ. Právo zriaďovateľa vyberať riaditeľa školy podľa svojho vlastného uváženia je úplne logické pravidlo, pretože zriaďovateľ je ten, kto nesie zodpovednosť a musí mať teda aj právo na výber vlastného riaditeľa. To isté sa vzťahuje na súkromné školy. Diskriminačné pravidlá v závislosti od zriaďovateľa a kategórie školy. Cirkevné školy, katolícke aj ostatné, majú pri zohľadnení svojich osobitostí, teda že slúžia primárne pre deti z veriacich rodín, nie výlučne, ale primárne, garantované rovnocenné postavenie ako štátne školy a majú byť považované za neoddeliteľnú a rovnocennú súčasť sústavy škôl. Školy a školské zariadenia uvedené v odseku 1 majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Cirkevné a súkromné školy sú však v navrhovanom zákone o školskej správe zaradené do rôznych iných kategórií škôl ako štátne školy a majú sa na ne vzťahovať rôzne, spravidla prísnejšie pravidlá ako na štátne školy, čo považujeme za porušovanie princípu rovnocenného postavenia." Je tu ešte viac tých odsekov, ja nemám za úlohu naťahovať, ani nutne vyplniť celý čas 20 minút. Hovorí sa tu napríklad aj o domácom vzdelávaní. Ja osobne, keďže už táto rozprava je ukončená, tak keby som bol prítomný, tak by som navrhoval pozmeňujúci návrh, ktorý som ale podal aj na výbore a bol zamietnutý, aby napríklad okrem iných vecí, ktoré napríklad prešli do spoločnej správy z pozmeňováku pani predsedníčky Puškárovej, tak aby napríklad bolo zrušené aj zrušenie dištančného skúšania a vysvetlili sme si to a toto teda tu tiež namietajú. Chcem povedať teda, že túto novelu, tieto novely nepodporujem, som proti, oceňujem na druhej strane, že niektoré veci sa aj v MPK, aj na výbore zapracovali a sú aj v spoločnej správe, pokladám ich za dobré, ale v skutočnosti len akoby robia ju menej zlou. Dávajú preč veci, ktoré, ktoré fungovali a ktoré nemuseli vôbec byť. Čiže niektoré z tých vecí sa proste posunuli, ale pokladám ich za principiálne nesprávne a mnohé z tých argumentov boli povedané. Preto poprosím pána spravodajcu, aby pri hlasovaní dal hlasovať o mojom návrhu stiahnuť oba tieto zákony, ktoré máme v zlúčenej rozprave na dopracovanie, teda návrh na stiahnutie na dopracovanie, a ja teda budem hlasovať za stiahnutie a v prípade, že tento môj návrh neprejde, tak budem hlasovať proti. Ďakujem. [15:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem trojminútovú hygienickú prestávku. (Prestávka.) [15:29] Martin Dubéci Môžeme pokračovať. S faktickou poznámkou, ak si dobre pamätám, bol prihlásený pán poslanec Horecký, tak nech sa páči. Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šmilňák vystúpi v rozprave. [15:32] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, pán spravodajca, skôr ako začnem rozpravu, tak sa pridávam k pánovi Vašečkovi vzhľadom na to, že predpokladám, že pozmeňovacie návrhy kolegu Horeckého nebudú schválené, tak navrhujem stiahnuť tieto dva zákony na dopracovanie. To je po prvé. Pán minister, začali ste túto reformu takým výrokom, že rovnaké financovanie, ale nerovnaké povinnosti a že toto musíte zmeniť. Ja sa ohradzujem voči tomuto výroku. Najprv poviem to, čo som už rozprával v minulosti o troch jablkách. Všetky školy sú financované nie z jedného zdroja, a to je normatívne financovanie, ale z viacerých zdrojov. To prvé jablko, normatívne financovanie vo výške, zaokrúhlim, tritisíc eur majú aj súkromné, aj cirkevne, aj štátne školy rovnaké, keď hovoríme o základnej škole a povinnej školskej dochádzke. Ale existuje druhé jablko, a to je financovanie školských zariadení cez podiel výnosu dane fyzických osôb, cez VÚC-ky a mestá a obce. Tam síce na obedy, na družinu dostanú deti rovnako, ale je tam jedna kolónka, ktorá sa volá že správa a údržba budov, a tam dostávajú štátne školy zhruba 160 eur na jedného žiaka. Tieto prostriedky súkromné, kde teda deti v súkromných a v cirkevných školách nedostávajú. A ten najväčší objem peňazí, alebo kritický objem peňazí sú kapitálové výdavky, keď súkromní a cirkevní zriaďovatelia, ich školy nemohli dobudovať svoje školy, zo začiatku boli vylučovaní z projektov ako neoprávnení žiadatelia, ale aj keby neboli vylučovaní, treba tam spolufinancovanie, sú tam neoprávnené výdavky. Toto všetko tým školám hradia ich zriaďovatelia z verejných zdrojov, teda dostanú peniaze na spolufinancovanie, môžu postaviť telocvičňu, môžu zatepliť. Takto sa za 30 rokov zveľaďovali štátne školy. Súkromné a cirkevné školy tento zdroj peňazí nemali. Okrem toho väčšina z nich je v nájomných priestoroch, čiže mali veľmi, veľmi obmedzené možnosti. A analytici sa snažili vyčísliť, že koľko je to ročne na jedno dieťa. Veľmi sa nezhodujú, tie cifry sa pohybujú niekde medzi 400, 500 a 600 eurami ročne na jedno dieťa. A keď si to spočítate s tými 160 eurami, ktoré sú na správu a údržbu budov, tak to už je číslo, ktoré presahuje 20 % alebo je na úrovni 20 %. O toto dostáva každé dieťa v súkromnej a cirkevnej škole menej. Čiže ja s tým, že máte rovnaké financovanie, ale neplníte si rovnaké povinnosti, zásadne nesúhlasím. Mňa sa to, pán minister, dotklo, pretože ja som bol pri vzniku, pri budovaní dvoch spojených cirkevných škôl, pracujem dlhé roky ako mestský, krajský poslanec, teraz aj poslanec Národnej rady, bol som vo všetkých možných školských komisiách a tomuto sa venujem 30 rokov. Bolo to hrozne, hrozne od vás neférové. Čo ste tým dosiahli? V časti verejnosti sa vytvoril dojem, že súkromné školy a cirkevné školy, a toto bolo akcentované, tie dve slovíčka, že súkromné, cirkevné, štátne, teda tri, štát nech si platí štátne, cirkev nech si zaplatí cirkevne a súkromní, tí súkromní zlí, zlí, zlí zriaďovatelia, nech si platia svoje súkromné školy. Vytvoril sa tu dojem o nejakej temnej cirkvi, ktorá nieže prevádzkuje školy, ktoré plnia verejný záujem, ale robia tam niečo zlé, nekalé, temné, vychovávajú tam len miništrantov a nejaké podvraťácke živly. A takisto, že súkromné školy to sú tie, ktoré parazitujú na školských peniazoch a proste spôsobujú nekalé, niečo nedobré v tomto štáte, že sa obohacujú. Ja viem, že budete hovoriť, že bolo prijaté nejaké memorandum a tak ďalej, ale ja vám hovorím z vlastnej skúsenosti, čo dostávam. Súkromníci nech si platia súkromné školy, cirkevníci cirkevné a štátni štátne. Pritom, pozor, všetky tieto školy plnia rovnakú funkciu, vychovávajú, vzdelávajú deti podľa štátneho vzdelávacieho programu, venujú sa deťom naplno s tým, že väčšina cirkevných a súkromných škôl sú v nájomných priestoroch. A to financovanie je tak napäté, že bez nejakého výberu školného by to neprežili. A sám ste počuli, že väčšina škôl ani nevyberá školné a ak vyberá, tak len v takej miere, aby pokryli práve tento náklad, aby mohli prežiť, tam nie je priestor na nejaký zisk, až na pár výnimočných škôl, ktoré ale v tomto systéme nie sú podstatné, pretože ich spočítate na prstoch dvoch rúk, po prvé. Po druhé, slúžia pre horných 10-tisíc. A či im zoberiete 20 % alebo nezoberiete, ich to nezaujíma, ony to prežijú, ony to vedia nastaviť. A to sa bavíme len o zlomku malých škôl. Čiže tu, pán minister, by som očakával, že niečo k tomu poviete. Nie je to tak, že nejakí cirkevní alebo súkromní zriaďovatelia, ich školy a ich deti sú nejakí štátni paraziti. Odkiaľ sa berú peniaze na financovanie vášho platu, pán minister, nášho platu, odkiaľ sa berú peniaze na prevádzku všetkých našich škôl, na prevádzku ministerstiev? Tieto peniaze sa berú z práce ľudí, z práce rodičov, z práce rodičov, ktorí vytvoria hodnoty, a my tieto peniaze použijeme na prevádzku škôl, dokonca na váš plat, aj na môj plat. A tu sa, pán minister, ocitáte na veľmi, veľmi tenkom ľade, lebo vy musíte brať do úvahy, musíte brať do úvahy požiadavky a pohľad rodičov. Požiadavky a pohľad tých, ktorí vytvárajú hodnoty na to, aby vôbec školský systém mohol fungovať. A tu ste povedali takú vec, ktorá je podľa mňa absolútne podstatná v tejto veci. Právo rodiča je veľmi vágne vyjadrenie, veľmi vágny pojem. Čo to je právo rodiča? A tu sa, vážení, dostávame k ideologickej podstate tohto problému. Vy ste, pán minister, povedali, že je to vágne, nejaké nejasné. Tak ja vám si dovolím odcit... to ste povedali, pán minister. Ste povedali, že to je vágny pojem. Ja si myslím, že toto tu je posvätné. Ja som si to zapamätal, pán minister, ale môžete, však vy budete mať právo potom rozprávať ďalej. Však je to na zázname. Paragraf 20 školského zákona, odsek 5: „Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola"), ak zákonný zástupca dieťaťa pre svoje dieťa nevyberie inú školu." Odsek 6 § 20 stále: „Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy." Čiže máme tu obvody, máme povinnosť, aby obvodová škola prijala to dieťa a ak kapacita presahuje, tak sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorý je ďalej spomínaný, nemám toľko času, aby som ešte osobitné predpisy vám prečítal. Paragraf 144, pán minister, zákonné právo: „Rodič má zákonné právo vybrať pre dieťa školu, ktorá zodpovedá schopnostiam, záujmu, zdravotnému stavu dieťaťa, jeho záľubám, vierovyznaniu, svetonázoru, jazyku," a tak ďalej. To je posvätné právo rodiča, ktoré je momentálne zakotvené v školskom zákone. Nie je to žiadny vágny pojem. Je to tam, pán minister. A vy toto, vy ste toto dneska spochybnil. A potom je otázka, totižto rodičia dostali po dlhých rokoch komunizmu, po revolúcii, dostali právo výberu školy, to je to posvätné právo, o ktorom hovorím, a majú to uplatniť v najlepšom záujme dieťaťa. A dnes tie vaše počiny, pán minister, idú proti tomuto právu. A ja to vnímam ako zásadný ideologický spor. Pekné hesla, vzletné, ale z môjho pohľadu klamlivé. A áno, pán minister, môžem sa mýliť. Ja nemám patent na rozum, ale v tomto sa nezhodneme. Školy podľa vás, to bolo ďalšie vaše tvrdenie, že školy si vyberali deti, selektovali deti. Pri súkromných a cirkevných školách, pán minister, je to úplne opačne. My sme vznikli na základe túžby a požiadavky rodičov. Nás si vyberali rodičia, teda školy si vyberali rodičia a nie naopak. A ja sa pýtam, že čo je váš motív, ktorý vás tlačí do takej nástojčivej obhajoby tohto podľa môjho názoru nemúdreho postoja? Kto na konci dňa rozhodne, do ktorej školy pôjdu vaše deti, pani kolegovia, kolegyne, starí rodičia? Kto to bude na konci dňa? Kto rozhodne, kde vaše dieťa pôjde do školy? Bude to rodič, alebo bude to štátny úradník, alebo minister? A tu je ten základný rozpor. Predovšetkým vám to hovorím, kolegovia zo SMER-u, lebo viacerí ste sa boli pýtať dnes, tu je ten zásadný rozpor, že pán minister stavia, teda ide umenšiť právo rodičov pri výbere školy a toto právo dáva do rúk viacej úradníkom ako rodičom, čo je z môjho pohľadu neprípustné. Takisto ak sa zvýši školné, pretože zoberiete súkromným alebo prípadne cirkevným školám 20 % a ony zdvihnú školné, zdvihnú poplatky, tak ešte menej si to budú môcť dovoliť deti zo sociálne slabších vrstiev, čiže to vôbec, toto opatrenie z môjho pohľadu je kontraproduktívne. Bral by som, pán minister, ak by ste v júni prišli s poctivým pozvaním aj neštátnych zriaďovateľov neštátnych škôl, že poďme spolu do tohto systému vniesť viacej svetla aspoň na konci tunela, viacej zmysluplnosti a pomôžme tým deťom, ktoré to najviac potrebujú. S týmto ste neprišli. Prišli ste najprv s vyhrážkou, že neplníme si povinnosti, a preto nás musíte ukrátiť o 20 %. Nie nás, pardon, ja nie som, ja už nie som ani riaditeľ cirkevnej školy, nateraz som poslancom Národnej rady, tu sa zastávam všetkých detí, lebo ak kľaknú cirkevné a súkromné školy, veľmi to ohrozí aj všetky ostatné deti, lebo prídete o inovácie, o motor, o konkurenciu, o to, čo zabezpečuje rast. A ja sa pýtam, že čo je vlastne cieľ? Pani kolegyňa Kosová, ja som možno nepoužil správne slová. Ja odmietam, ak niekto povie na rómske deti, že sú červivé jablka. To si nesmieme dovoliť. A žiaden hejt tu nesmie byť. Ja len hovorím, že na polovici Slovenska, alebo aspoň na tej východnej strane Slovenska už je taká situácia, kde máte celé obce čisto rómske, celú školu čisto rómsku. Ja nevidím tam priestor na nejaký mix. A preto hovorím, že tam musí byť osobitný prístup a inklúzia musí byť v niečom úplne inom, nie v zmiešavaní dvoch komunít. Môžete to spraviť vo Vyšnom, Vyšný Slavkov sa to stalo, zmiešaná trieda. Išli prvým ročníkom, druhým, tretím, štvrtým a potom už sa rodilo viacej rómskych detí, tak v prvom ročníku máte čisto rómsku triedu. Na konci roka tí prváci vedia lepšie čítať ako štvrtáci, rómske deti štvrtáci v tej zmiešanej triede. Proste niečo tu nefunguje. A nefunguje tu taká, taká nejaká dvojčlenka alebo taká nejaká rovnica, že keď zmiešate deti, že vyberiete nejakú strednú cestu, pre niekoho to bude stále príliš rýchle a pre niekoho stále príliš pomalé. A individuálny prístup, ja viem, ja rozumiem, ja pedagogiku milujem, ale ten sa dá robiť v obmedzenom počte detí a s dobrou motiváciou, tam musia všetci aktéri chcieť. A toto nastaviť, to bude teda veľký problém. Cez tieto zákony, cez toto, čo idete uviesť do praxe, pán minister, sa to jednoducho nepodarí. Násilný mix nebude fungovať. O tých špecifických podmienkach som hovoril ja na výbore trošku emotívne, možno toto video mala pani Puškárová na mysli, ale ja vás pozývam. Dostal som, za tieto štyri dni som dostal veľmi veľa pozvaní do Starej Ľubovne, pod Tatry, do Jarovníc a prosia zamestnanci škôl, terénni pracovníci, pracovníci centier poradenstva a prevencie prosia, príďte, príďte sa pozrieť, tomu neuveríte, komplet všetky dievčatá v deviatom ročníku mám tehotné. Vy nedokáže si predstaviť, ako trpia prepravcovia, ktorí prepravujú tieto deti, ako vyzerajú tie autobusy tam a tú frustráciu a nemohúcnosť učiteľov, ktorí sú na konci so silami. A my ich musíme vypočuť a ja súhlasím, pán minister, že s týmto musíme pohnúť. Ja nie som vôbec rasista, som za inklúziu, za pomoc deťom všade tam, kde sa to dá. Niekde budeme musieť proste zvoliť iný prístup, lebo tam už, tam už nemáme šancu, tam už nemáme šancu. No, keďže, keďže už sme na sklonku času, ja ponúkam spoluprácu, aj tie súkromné a cirkevné školy to robia, my sme pripravení pomôcť. Kolega Horecký už hovoril o geografickej polohe. Ak máte štátnu školu najbližšie k osade priemerne 3,4 kilometra, cirkevnú 11 či 14 kilometrov a súkromnú 35, tak nie je pravda, že preto neprijímame rómske deti, že ich neľúbime, ale preto, že takto sme vznikli, hej. My máme v Bardejove, ja som to už spomínal, máme tri cirkevné školy. Jedna je priamo v rómskej osade. Tú vedú Saleziáni, ja k nim patrím, blahoslavený Zefirín. Táto škola má materskú a základnú a tam išla aj do vyšších ročníkov, ale štát proste prišiel a povedal, že segregujete, stačí len po štvrtý ročník. A Saleziáni hovoria, nechajte nám tie deti trošku dlhšie, my tým, ktorí chcú, ktorí na to majú a ktorí pochopili, že je to treba, tak my im pomôžeme až po koniec strednej školy. Ale štát toto zakázal, zatrhol. V druhej škole, ako som povedal, som bol riaditeľom deväť rokov a tam sa nám, ale trvalo to dvadsať rokov, tak sa nám tá inklúzia podarila. Dneska tí ľudia, tí rodičia, ktorí predtým boli naše deti, dneska už pracujú, ale trvalo to dvadsať rokov a nikomu sme sa nemuseli vyhrážať alebo nikto sa nám nevyhrážal, že nám zoberú 20 %. A tá posledná škola v centre mesta, tá slúži ako spádová cirkevná škola pre všetkých z okolia. K nám chodia deti z okolia 38 kilometrov, dokonca zo Svidníka k nám chodia deti do školy a ja si neviem predstaviť, že jednému obvodu, teda jednému kúsku Bardejova určím, že 70 % z toho kúska bude, prioritne bude chodiť do našej školy. Ono to, vy tam dáte prechodné ustanovenia, ten nábeh bude deväťročný alebo desaťročný, ale po deviatich-desiatich rokoch sa stane, že ľudia, ktorí zo svojho presvedčenia chcú dať dieťa na cirkevnú školu, tak nebudú môcť, lebo budú platiť nejaké úplne iné obvodové pravidlá. My tieto pravidlá odmietame a tak vás žiadam aj, pán minister, prehodnoťte to, stiahnite to. Ak som ja vo svojej rozprave, vo svojich videách išiel za čiaru, ja som zatiaľ presvedčený o tom, že bojujem za dobrú vec a na konci dňa ma mrzí, ak som pri tom sa niekoho príliš dotkol alebo som nebol celkom slušný a korektný, za to sa ospravedlňujem komukoľvek, ak sa to stalo, ale chcem, aby systém školstva na Slovensku fungoval lepšie. My sme pripravení pomôcť, kde sa bude dať, len sa nám nevyhrážajte a nerozprávajte o nás, že si neplníme povinnosti. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:44] Martin Dubéci S faktickými poznámkami dve poslankyne. Prvá pani poslankyňa Kosová. [15:50] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem oceniť pána Šmilňáka za to, že poupravil vtedy tú faktickú poznámku, lebo ja si naozaj nemyslím, že toto je priestor a miesto, kde by sme mali byť nejako ostro k opozícii. A fakt, že spoločne sa postavíme proti akýmkoľvek dehonestujúcim výrokom, je veľmi dôležité. A ja budem veľmi rada, keď si aj osobne vykomunikujem to s tou pani psychologičkou, ako to vlastne myslela. Je to veľmi nešťastné, že to vyšlo vlastne v denníku Postoj práve teraz v tomto čase, keď sa prerokovávajú školské zákony, ktoré bojujú proti desegregácii. A možno že ma ona tiež na to svojský názor, ale nie je nutné, aby toto zaznievalo v médiách alebo vo verejnosti, takéto urážajúce pojmy. Druhá vec, ale chcem reagovať na ten váš dôkaz toho, že inklúzia nefunguje. Ak som tomu správne rozumela, vy ste hovoril o tom, že deti v prvom ročníku, ktoré nie sú v zmiešanej triede a sú čisto rómske, lepšie čítajú ako tie, ktoré sú v štvrtom ročníku a sú v zmiešanej triede, čo ste vlastne postavil do tej roviny, že ste dal dôkaz tým pádom, že inklúzia nefunguje? Lebo takto to môže byť interpretované a ja si myslím, že by sme nemali používať takéto zjednodušené klauzuly, lebo to je, viete, taký hodnotiaci úsudok a la pán Gašpar. Takže tiež by sme mali byť veľmi exaktní v tom, že keď už, tak posudzujme, prečo napríklad sú učitelia schopnejší pracovať v homogénnom prostredí, prečo majú problém diverzifikovať učivo na deti rôznych potrieb, s rôznym tempom, s rôznymi učebnými štýlmi, kde je problém, že nevedia pracovať s diverzifikovanou skupinou a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [15:50] Martin Dubéci Pani poslankyňa Jurík. [15:52] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručná. Pán kolega, vy ste už dnes asi druhýkrát spomínali tie tehotné dievčatá v deviatom ročníku školy, tak mne nedá, ale musím vám povedať len, že na to je jedno riešenie, a síce kvalitná, moderná vzťahová a sexuálna výchova. A to je paradoxne to, proti čomu tu bojujete. [15:52] Martin Dubéci Pán poslanec Šmilňák. [15:52] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Nie vo všetkých témach sa zhodneme a zďaleka, zďaleka ma nemusíte, pani kolegyňa, označovať za takého puritána. Ako vravím, ja som v praxi pedagogickej veľa, veľa rokov, prešiel som si školy v Británii, v Amerike a v polovici Európy a takto, ako ste ma onálepkovali, to vôbec nebolo fér. A ja hovorím o tom, že v týchto osadách je oveľa hlbší problém, a to hovorím aj vám, aj pani kolegyni Kosovej. Prosím vás, príďte sa tam pozrieť, aj v binde, aj v sinit, možno pretože poznáte, čo to znamená, príďte do Jarovníc, môj brat tam strávil niekoľko mesiacov, lebo si tam robil diplomovú prácu a riešil tam projekt. Ja som s nimi v kontakte na týždennej báze, takže tie skúsenosti sú hrôzostrašné. Ak chcete o niečom rozprávať, jedna aj druhá kolegyňa, fakt príďte tam, buďte tam dlhšie trošku, pozrite sa na dáta a hlavne rozprávajte s učiteľmi. Nemôžte povedať, že ako je možné, že niektorý učiteľ vie diferencovane pracovať, druhý nevie. To by ste museli zažiť. To musíte zažiť a vidieť. Takže k tomu vás zo srdca pozývam a verím, že v ostatných témach možno nájdeme trošku viacej zhody. Ďakujem pekne. [15:52] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho No, vzhľadom na to, že pani poslankyňa Gažovičová chce využiť celý svoj čas, tak prerušujem rokovanie Národnej rady do utorka 9.00 h, kedy budeme pokračovať jej vystúpením. Ešte raz pekný víkend všetkým. Ďakujem. (Prerušenie rokovania o 15.54 hodine.)