Rokovanie NR SR 14. 10. 2025 – Rozpočet 2026, zdravotné poistenie a spotrebiteľské úvery – hlavné roz

[13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Páni poslanci, otváram rokovanie 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať, aby sme pred začatím rokovania prezentovali sa, sa prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať. (Prezentácia.) Konštatujem, že prítomných je 123 poslancov, teda Národná rada Slovenskej republiky je uznášaniaschopná. A teraz zaznie Hymna Slovenskej republiky. (Znenie Hymny Slovenskej republiky.) Ďakujem. Ďakujem pekne. Na 40. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi pani poslankyňa Zuzana Plevíková, pán poslanec František Majerský a náhradníkmi budú, pán poslanec Igor Šimko a pani poslankyňa Zuzana Števulová. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Jaurová, pani poslankyňa Plaváková a pani poslankyňa Šrobová a pán poslanec Majerský Milan. Chcem vás informovať, že predseda poslaneckého klubu za volebnú koalíciu Slovensko, Kresťanská únia, Za ľudí, poslanec Michal Šipoš mi písomne listom z 3. októbra 2025 oznámil zmenu názvu tohto poslaneckého klubu, takže nový názov znie, Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za volebnú koalíciu Slovensko - Za ľudí. Návrh programu schôdze vám bol rozdaný. Skôr ako dám slovo poslancom, ktorí budú chcieť navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, uvádzam, že v návrhu programu sa uvádzajú aj návrhy rozpočtov príslušných inštitúcií predložené v súlade s platnými zákonmi, ktoré na návrh gestorských výborov uvedú ich predkladatelia ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave je potrebný súhlas Národnej rady a preto navrhujem, aby sme tento súhlas ako aj súhlas so skrátením lehoty podľa § 25 a § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyslovili schválením programu ako celku, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh. A teraz pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 40. schôdze. Poprosím vás, ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, ktorí ste svoje návrhy na zmenu alebo doplnenie návrhu programu odovzdali písomne pred začatím schôdze, aby ste sa prihlásili a tieto návrhy predniesli. Čiže pôjdeme podľa poradia, tak ako ste uvedení na tabuli. Pán poslanec Šipoš s procedurálnym návrhom. [13:13] Michal Šipoš – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Navrhujem, aby bol do návrhu programu 40. schôdze Národnej rady bol doplnený nový bod, aby Národná rada prijala uznesenie k výške odvodu z hazardných hier v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Odôvodnenie: Považujeme za neprijateľné, aby sa v rámci konsolidácie verejných financií výrazne zaťažovali občania, podnikatelia a ďalší občania Slovenskej republiky, zatiaľ, čo sektor hazardných hier bol od navrhovaných zvýšení odvodov ochránený. Tento krok vytvára oprávnené obavy z ustúpenia hazardnej loby, a preto žiadame vládu Slovenskej republiky, aby verejne zdôvodnila, prečo pôvodne navrhovaný odvod za výherné hracie prístroje vo výške 9 300 eur sa znížil na 4 400 eur, čo pri cca 10 500 výherných hracích prístrojov robí rozdiel 52 miliónov eur. V čase, keď vláda hovorí o konsolidácii, nechýba v štátnom rozpočte 52 miliónov eur? Tento krok vlády sa nedá chápať inak ako neprimerané zvýhodňo...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia vystúpi s návrhom pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. [13:13] Mária Kolíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vy ste to úplne zrušili? Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je výsmechom demokracie, že návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde z januára nebol doteraz prerokovaný na riadnej schôdzi. Nebol prerokovaný. Viac ako pol roka, návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde z januára nebol prerokovaný. Najprv hanebne tu bolo prerušený tento bod vymysleným bludom o štátnom prevrate, a potom už nebol vôbec prerokovaný tento návrh. Je to výsmech parlamentnej demokracii a právneho štátu v plnosti. A preto žiadam, aby ako prvý bod tejto schôdze bol zaradený tento bod, aby sme prerokovali návrh na vyslovenie nedôvery voči vláde, lebo vláda je zodpovedná parlamentu. Na tom stojí parlamentná demokracia. Tak žiadam parlament, aby učinil za dosť a vládnej koalícii demokracia právneho štátu, aby sme ako prvý bod prerokovali tento návrh. Ďakujem. (Potlesk.) [13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Marcinková vystúpi ďalšia. [13:13] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pán predseda, minulý týždeň som sa na vás obrátila listom vo veci presunu bodu novely rokovacieho poriadku na ďalšiu schôdzu kvôli tomu, aby sme ešte mohli v rámci novely priniesť riešenia na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života poslankýň a poslancov, najmä tých, ktorí majú čerstvo narodené deti. Napríklad, termínovaním bodov, zvážením toho, či sú dve hlasovania stále to najlepšie riešenie pre osadenstvo v parlamente, či by sme nevedeli nájsť zhodu na jednom a podobne. Ja už takéto malé deti nemám, ale viem, aké ťažké to pre mňa bolo po ich narodení v rámci parlamentu, keďže som dvakrát zažila tehotenstvo, dvakrát ranné materstvo, preto som chcela vyzvať k citlivosti k týmto životným situáciám aj plénum parlamentu a nájsť zhodu medzi politickým spektrom v takých riešeniach, ktoré by sme vedeli podporiť všetci a ktorí aby boli akýmsi signálom do spoločnosti, že si rodinu ctíme a starostlivosť o ňu nemá byť prekážkou pre výkon poslaneckého mandátu. Týmto návrhom žiadam o preloženie bodu, to je bod (tlač 2, 939) na ďalšiu schôdzu a iniciovanie tak...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Jakab, nech sa páči. [13:13] Július Jakab – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Navrhujem, aby bol do programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky doplnený nový bod, a to je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k riadnemu preukázaniu, kde končí 7,4 miliárd eur z troch konsolidácií, ktoré táto vláda uvalila na ľudí, pretože včera bol násilne ukončený finančný výbor k rozprave o rozpočtu. Pretože včera koaliční poslanci chceli umlčať pravdu, ale pred pravdou sa neskryjú. Pretože chcú umlčať ľudí, ale ľudia sú nahnevaní a tí sa umlčať nedajú. Šéf NKÚ včera povedal, že ste všetky peniaze prejedli. Tri konsolidácie v celkovej výške 7,4 miliardy eur ročne a neušetrili ste ani jedno jediné euro. Odkedy ste prišli, zadlžujete krajinu siedmimi miliardami ročne a nič sa na tom nezmení ani v budúcom roku. Ľudia majú právo vedieť, kde končia ich dôchodky, pomoc rodinám a kde končí to, ako ožobračujete zamestnancov a živnostníkov. (Potlesk.) [13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Kéry, nech sa páči. [13:13] Marián Kéry – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Pán predseda, dovoľte mi vás požiadať, aby bol z návrhu programu tejto 40. schôdzi stiahnutý bod 47 pod tlačou 1048 z dôvodu jeho neaktuálnosti. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán, pani poslankyňa Luščíková, nech sa páči. [13:13] Darina Luščíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predseda. Podávam procedurálny návrh v mene troch poslaneckých klubov na zaradenie nového bodu do programu tejto schôdze, ktorým je návrh poslankyne Národnej rady Dariny Luščíkovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k predloženiu návrhu opatrení, ktorými vláda Slovenskej republiky navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Od nástupu tejto vlády sme boli svedkami predloženia konsolidačných opatrení v celkovej hodnote viac ako šesť miliárd eur. Dôsledky konsolidácie musia znášať najviac občania a podnikatelia tejto krajiny vo vyšších cenách, daniach a odvodoch zatiaľ, čo opatrenia na strane výdavkov sú buď málo konkrétne alebo škodlivé. Odborné analýzy opakovane poukazujú na to, že konsolidácia iba na príjmovej strane je neudržateľná, musí dôjsť k reálnym úsporám a reformám výdavkov ak chceme, aby sa dlh nezvyšoval. Napriek tomu, že obyvatelia Slovenska si uťahujú opasky, dlh sa bude zvyšovať a pokračovať vo svojom raste. To potvrdzuje aj samotné ministerstvo financií, ktoré v rozpočte verejnej správy uvádza, že ak dôjde aj k ďalšej konsolidácií vo volebnom roku, tak dlh stúpne zo 62,8 % na 60...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:13] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči. [13:13] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, žiadame, aby do programu bol zaradený bod, kde by minister... ===== [13:14] Darina Luščíková – Vystúpenie s procedurálnym návrhom ... to potvrdzuje aj samotné ministerstvo financií, ktoré v rozpočte verejnej správy uvádza, že ak dôjde aj k ďalšej konsolidácii vo volebnom roku, tak dlh stúpne zo 62,8 % na ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči. [13:14] Veronika Remišová – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Vážený pán predsedajúci, žiadam, aby do programu bol zaradený bod, kde by minister vnútra Šutaj Eštok prišiel predstaviť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie občanov Slovenskej republiky, keďže primátori a starostovia zúfalo žiadajú o pomoc v dôsledku zvyšujúcej sa kriminality v regiónoch, ktorú spôsobila mafiánska novela Trestného zákona. Ďakujem. [13:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Malatinec, nech sa páči. [13:14] Roman Malatinec – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som ťa chcel poprosiť, aby si v mene nás všetkých adresoval list záchranným zložkám, ktoré patria pod ministerstvá ministerstvo vnútra, ministerstvo zdravotníctva po zrážke vlaku, pretože zvládli tú situáciu veľmi dobre a patrí im naše poďakovanie za to všetko, ako to zvládli. Takže aj pozdrav z Bratislavy z Národnej rady, že sme na nich mysleli, a že teda takto zvládli tú situáciu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [13:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, nedám o tom hlasovať, ten list napíšem. Dobre? Ďakujem pekne. V mene nás všetkých. A teraz budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch tak, ako boli predložené. Ako o prvom budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Šipoša. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 58 za, 79 proti, 1 sa zdržal hlasovania. Tento návrh sme neschválili. Ako o druhom budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Márie Kolíkovej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 59 za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Ako o treťom budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Marcinkovej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 62 za, 0 proti, 77 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme neschválili. Ďalej budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Jakaba. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Musíte, musíte počkať chvíľočku. Je tu spozdenie v hlasovaní. Nech sa páči. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 61 za, 79 proti. Návrh nebol schválený. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Kéryho. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 131 za, 7 sa zdržali. Návrh bol schválený. Prejdeme k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Dariny Luščíkovej. Hej niekedy neskôr naskočí systém, takže niektoré hlasovania naskočia trošku neskôr. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 138 poslancov, 59 za, 79 proti. Návrh nebol schválený a ako o poslednom budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Remišovej. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chvíľku strpenia. Ešte nie. Nech sa páči. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 60 bolo za, 79 proti, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený a teraz dávam hlasovať o programe ako schôdze ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Chvíľu zdržania. Sekundu, sekundu, pôjde to, nech sa páči. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 140 poslancov, 87 za, 0 proti, 51 sa zdržali hlasovania, 2 nehlasovali a teda návrh schôdze sme schválili. A chcem ešte pozdraviť osemročné Gymnázium Javorová zo Spišskej Novej Vsi na balkóne. Vitajte v Národnej rade. (Potlesk.) Vážené dámy poslankyne, ctení pán poslanci. Chcem vás informovať, že dnes budeme hlasovať o sedemnástej hodine, v ďalších rokovacích dňoch budeme hlasovať vždy o jedenástej a o sedemnástej hodine okrem piatkov a okrem štvrtka 16. októbra o sedemnástej hodine pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Dobre, čiže tento štvrtok o sedemnástej a v piatky nehlasujeme. Pokiaľ ide o návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, po jeho prerokovaní a po hlasovaní v rámci príslušného bloku hlasovaní pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona a počas tejto schôdze dnes rokujeme do devätnástej hodiny, od zajtra by sme rokovali od deviatej hodiny do dvadsiatej hodiny s tým, že obedňajšia prestávka by bola od trinástej do štrnástej hodiny, okrem piatkov počas ktorých budeme rokovať bez obedňajšej prestávky do šestnástej hodiny bez hlasovania pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Prezentujme sa, prosím a hlasujme o tomto návrhu. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 139 poslancov, 79 za, 4 proti, 56 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Kým pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh na zmeny v zložení výborov, vyhlasujem prestávku do 13.25. (Prestávka.) [13:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh na zmeny v zložení Výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 1054 a bol vypracovaní na základe návrhu poslancov členov poslaneckého klubu za stranu Sloboda a Solidarita. Otváram rozpravu k tomuto bodu, do ktorého som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasujeme o sedemnástej. Dobre? O tomto bode. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 919, spoločná správa výborov má tlač 919a. Pán minister zdravotníctva, poprosím vás, uveďte, odôvodnite návrh zákona. [13:28] Kamil Šaško – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 581/2004 Z. z. o zdravotných ... ===== [13:29] Kamil Šaško ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona číslo 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako iniciatívny materiál. Návrh zákona rieši viaceré oblasti, týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, činnosti zdravotných poisťovní a činnosti úradu pre dohľad. Vo vzťahu k verejnému zdravotnému poisteniu má návrh zákona za ciel najmä upraviť spôsob vstupu samostatne zárobkovo činných osôb zo štátov mimo krajine EÚ do systému verejného zdravotného poistenia a upraviť proces podávania prihlášok a podávania späťvzatí prihlášok. Vo vzťahu k činnosti úradu pre dohľad má návrh zákona za cieľ najmä definovať postupy pri realizácii prehliadok mŕtvych tiel v nemocnici. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a o jeho podporu. Ďakujem. [13:29] Richard Raši Ďakujem, pán minister. A teraz by som poprosil Zdenka Svobodu, pána poslanca, aby odôvodil návrh na stanovisko gestorského výboru. [13:30] Zdenko Svoboda – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dáme poslankyne. Pani poslanci, vážený pán minister, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona číslo 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený vládny návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru. Ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v štvrtej časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviska poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade SR vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Spoločná správa obsahuje 21 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 až 21 hlasovalo spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením číslo 147 zo 14. októbra 2025, kde má výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a poslanca Janasa za náhradníka v prípade neúčasti. Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. [13:30] Richard Raši Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite, prosím, miesto. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal tie písomne prihlásených štyroch poslancov Národnej rady za kluby. Takže začneme vystupovať tak, ako ste boli prihlásení. Pán poslanec Peter Stachura, nech sa páči, máte slovo. [13:33] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ku predkladanému návrhu novely zákona. Najprv by som chcel privítať pána ministra. Pán minister, čakali sme vás na výbore, čakáme vás tam neúnavne stále, ale nechodíte na tieto výbory. Nechodíte, tak by som vás chcel poprosiť aj takto verejne vyzvať, aby ste za tie výbory začali chodiť a nenechávali sa potiť za vás, vášho štátneho tajomníka. Čo sa týka tejto konkrétnej novely, tak dovoľte mi vystúpiť ku dvom dôležitým veciam. Možno začnem tou menej dôležitou, alebo respektíve je to dôležitá vec, ale možno vec, ktorá je skôr v súzvuku s tým, čo si myslia viacerí kolegovia, pretože sme sa o tom rozprávali na výbore. A to sa týka omamných látok. Pridávate ďalších 5 omamných látok do zoznamu, teda tých zakázaných omamných látok, aby boli v zákone. A tu som chcel ešte raz vystúpiť a pripomenúť, že túto debatu sme mali na výbore a prosili sme Ministerstvo zdravotníctva, aby prišlo so systémovou zmenou a aby sme mohli ďalšie substráty, ďalšie látky, ktoré prichádzajú, ako na bežiacom páse, riešiť jednoduchšou metódou a aby sme ich nemuseli prerokuvávať sústavne v parlamente. Žiaľ, k takéto novele alebo úprave nedošlo a opäť po roku sa tu stretávame a prichádzate s ďalšími látkami, ktoré pridávame do zoznamu. V poriadku, len ešte raz opakujem, chcelo by to zmenu, aby sme nemuseli sústavne sa tu stretávať a riešiť veci, či hexahydrokanabinol a iné ďalšie látky, ktoré sa naozaj na mesačnej báze objavujú v systéme, ak aby sme tieto veci naozaj nemuseli tuna prepierať cez parlament, pretože strácame drahocenný čas. A ešte raz chcem pripomenúť ten problém, ktorý sme mali s mládežníkmi, kde hexahydrokanabinol sa nám vo veľkom predával v automatoch, a kým sa zareagovalo na tento problém, tak ubehlo veľmi veľa času. A prosili sme, aby sme boli pružnejší v tejto otázke, aby sme vedeli naozaj pružnejšie reagovať. Ja rozumiem, že má to byť v zákone, aby to malo určitú vážnosť, ale predpokladám, že je možnosť, ako to nastaviť inak. Takže to je, čo sa týka tých ďalších omamných látok, ktoré tu prinášate v tomto zákone. No a teraz poďme na tú vec, ktorá je asi tá najdôležitejšia. A to je, ako sa mení poistenie za poistencov štátu, kde po veľmi intenzívnom politickom boji sa presadilo, že poistne za poistencov štátu bude na úrovni 5 %. Predtým to bolo tak, ako to navrhujete teraz. Čiže nie je to zase nič nové. Vraciate sa ku systému, ktorý tu už bol. Potom sa po politickom boji a po diskusii rozhodlo, že bude ten systém predvídateľný. To znamená, bude nastavené presné percento, ktorým bude štát platiť za svojich poistencov. To percento postupne rástlo. Malo byť v tomto roku 5 %, čo predstavuje zhruba, podľa hlavnej knihy ekonomickej, alebo teda hlavnej knihy rozpočtu, zhruba 2,7 miliardy eur, za poistencov štátu. Ale túto sumu, 2,7 miliardy eur, idete návrhom alebo pozmeňovákom upraviť na sumu 2,05 miliardy eur. To znamená, plus mínus o 700 miliónov eur idete dať iným kapitolám rozpočtu, a nie zdravotníctvu. Ja by som chcel ešte raz, pozerajú nás diváci, zopakovať, prečo si myslím, že takáto finančná operácia nie je správna a nie je férová voči ľuďom na Slovensku. Pretože presúvate solidárnosť neúmerne na plecia ekonomicky aktívnych osôb a ešte im niečo sľubujete, čo de facto oni nevidia. Vysvetlím. V roku 2023 sa ekonomicky aktívne osoby, ktorých je okolo 2,3 milióna na Slovensku, podieľali sumou plus mínus rúba 188 eur mesačne na svojom zdravotnom poistení. Pre porovnanie, poistenci štátu, teda štát, platil za svojich poistencov, za seniorov, za matky na materskej, za ľudí bez práce výškou 60 eur mesačne. Tento podiel ekonomicky aktívnych osôb bol v roku 2023 z rúba 70 %. Postupne sa toto percento navyšovalo. V roku 2024 to bolo okolo 74 %, v roku 2025 takisto suma okolo 73 %. No a teraz, po tomto návrhu, vlastne by mali ekonomicky aktívne osoby, ktoré musia odvádzať, musia odvádzať, pripomínam, že sú to povinné odvody a musia odvádzať 16 %, tak pri tomto odvode platia do zdravotného poistenia 246 eur mesačne. Tieto zdroje ste sa rozhodli teraz nejakou operáciou použiť na konsolidáciu verejných financií. To znamená, vy nechávate našich ekonomicky aktívnych obyvateľov platiť vysoké odvody, platia 16 % odvody, ale prostredníctvom nejakých výdavkových stropov ste de facto stanovili, že peniaze, ktoré by takýmto spôsobom dostali v poisťovniach, tak tieto poisťovne by ich nevedeli využiť. A preto, keďže sme v konsolidácii, vy veľkú časť z týchto výdavkov použijete na iné kapitoly v rozpočte. Že zhruba 700 miliónov eur presuniete od osôb, ktoré platia povinné zdravotné odvody, z týchto povinných zdravotných odvodov, do iných kapitol rozpočtu. A to si myslím, že nie je správne. To si myslím, že nie je správne. Jednak je tá záťaž na ekonomicky aktívne osoby už 77 %. To znamená, štát bude platiť za svojich poistencov opäť okolo 60 eur, 59 mesačne na hlavu. A ekonomicky aktívni, lebo musia a boli navýšené odvody, budú platiť 246 eur. A ešte na dôvažok z tých 246 eur nepôjde všetko na zdravotníctvo, hoci sa to nazýva ako zdravotnícky odvod, alebo povinný zdravotný odvod, ale pôjde na rôzne iné kapitoly ministerstva financií, kam tie zdroje potrebujete. Ja by som to kľudne mohol nazvať aj určitým takým fiškálnym podvodom. Jednoducho, viete, že takýmto spôsobom dokážete vybrať viac zdrojov a je to istý výber, pretože ekonomicky aktívne osoby musia platiť poistné. Ak by ste zvýšili napríklad, nedajbože, ešte DPH navyše, tak to závisí od spotreby, koľko by boli ochotní a ako by bolo možné upraviť spotrebu. A nemali by ste istotu výberu. A takýmto spôsobom, keď necháte ekonomicky aktívne osoby povinne platiť 16 % odvody, tak máte garanciu, že do rozpočtu vám pritečie plus 358 miliónov eur. Samozrejme, rastie aj priemer, nám zdá. Samozrejme, že tie ekonomické ukazovatele rastú, čiže ten nárast je vyšší. Takže, v tomto si myslím, že táto ekonomická operácia nie je jednoducho správna. Myslím si, že práve teraz bola možnosť, povedzme, povedať OK, ekonomicky aktívnym osobám to 1 % navyše, možno, predstavme si, poďme do pripoistenia. Napríklad, aby ste niečo za tie peniaze mali. Aj to by bola nejaká alternatíva. Dáte im do ruky nejakých 20-30 eur, aby sa mohli vysporiadať napríklad s poplatkami, ktoré neúmerne rastú v našom systéme. Ale nie, vy ste jednoducho to ekonomickou operáciou zafixovali, majú platiť a ešte nebudú platiť za zdravotné poistenie len fiktívne, len formálne, ale tie peniaze vy použijete podľa vašej ľubovôle, kam sa to hodí rozpočtu. A to jednoducho nie je správne. Druhá alternatíva, ktorá by mohla byť, ak sú už naozaj takéto zdroje, ktoré sú navyše, vieme, že naše nemocnice robia obrovské dlhy. Teraz bola posledne správa okolo 800 miliónov. Opäť je tu na dlh našich veľkých štátnych nemocníc. Tak aspoň sa možno tieto zdroje mohli použiť na vykrytie tohto dlhu, respektíve zredukovanie tohto dlhu, ktorý stále narastá. Takže za mňa, k týmto dvom veciam som sa potreboval vyjadriť. Samozrejme, že rešpektujem a rozumiem tomu, že máme konsolidáciu a potrebujeme nájsť nejaké zdroje. Ale spôsob, akým ste našli, akým chcete zobrať ekonomicky aktívnym osobám zdroje a presunúť ich na rozpočtové kapitoly, ktoré si vy uvážite, ktoré sú pre vás dôležité, jednoducho nie je férový a nie je správny. Ďakujem pekne. [13:33] Richard Raši Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Pán poslanec Szalay sa tu nenachádza. Nachádza. Pán poslanec Szalay, poďte. Pán doktor. [13:43] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno, ďakujem veľmi pekne. Veľmi pekne ti ďakujem, Peter, že si spomenul tú vec, ktorá, si myslím, že na ministerstve nejako zapadla za ten rok prachom. Takže, pán minister, budem rád, ak by ste aj vy na to reflektovali, na tú pripomienku o presúvaní tých zakázaných látok, že o nich musíme vždy hlasovať v parlamente a zaraďovať ich v parlamente do zákonného zoznamu zakázaných látok. Lebo tým pádom ťaháme za, vlastne ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo tým pádom ťaháme za vlastne, ten problém za chvost. Vždy ten regulátor prichádza neskoro s možnosťou, že ide zakázať nejakú látku, ktorá sa objavila v spoločnosti a spôsobuje, povedzme, nejaké neprimerané riziko pre spoločnosť. Bolo by dobré nájsť iný režim ako sa tieto látky, tieto nebezpečné látky budú dostávať na zoznam zakázaných látok a nie týmto spôsobom. Pred rokom sme sa o tom rozprávali, pred rokom bol ten prísľub, že budete hľadať to riešenie, očividne ste ho za ten rok nenašli. Podporujem to, čo tu povedal teda môj predrečník, pán Dr. Stachura. Prosím vás pekne, toto nie je, že politická téma, to je, že vecná téma, lebo vždy bude tá legislatíva o tri kroky za reálnym, reálnym svetom a v tom reálnom svete sú aj naši blízki, naše deti, ktoré sú týmto látkam vystavení. Ďakujem pekne. [13:44] Richard Raši Pani poslankyňa Turčanová. [13:45] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Peter, ja som veľmi rada, že si dosť kriticky sa postavil k tomuto návrhu zákona, pretože ďalší z balíkov konsolidačných opatrení, kde z tých málo pracujúcich, ktorí ešte nezlomili palicu nad Slovenskou republikou a ostávajú a pracujú tu, tak tých zaťažíme a vyžmýkame tak, aby sme utiahli všetko to, čo už ani sa nedá nazvať sociálnym, ale nenapadne ma teraz priliehavé slovo, ale proste čudujeme sa, že nám ľudia odchádzajú, že nám mladí ľudia odchádzajú, nechcú sa vrátiť, dokonca už ľudia okolo 50-tky sa rozhodujú, že sa odsťahujú do zahraničia, pretože už nevidia perspektívu. Ako keby si táto vláda do svojho vládneho programu dala, že chcú vyštvať aj tých posledných, ktorí tu sú. A to, že naozaj sme zvýšili odvody, alebo ideme zvýšiť odvody na 16 % a z toho sa milióny použijú úplne inde na vykrytie iných problémov v štáte a nie v zdravotníctve, ktoré samo o sebe kolabuje a treba doňho investovať a hlavne hospodárnejšie prerozdeľovať peniaze, to je proste hanba. Ďakujem ti, Peťo. [13:45] Richard Raši Pán poslanec Pročko. [13:46] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No, pán Stachura, absolútne s vami súhlasím, Opäť tu bude nesystémové využitie peňazí, ale tak to tu máme každý deň, ale ja som dostal mail, v ktorom mi napísala, pani doktorka jedna, že, Jozef, ministerstvo dáva na zoznam zakázaných látok prostriedky, ktoré sa predtým bežne predávali. Oni na ministerstve sú úplne bez odbornej spôsobilosti. Ja len chcem dodať, že naozaj s vami absolútne s vami súhlasím, nemôžem reagovať na pána Szalaya, ktorý tiež povedal, že presne, to je tak nesystémové, čo robia a ja len dodám, že to je tak, keď nám zdravotníctvo vedie bankový úradník, tak to tak aj vyzerá. Ďakujem. [13:46] Richard Raši S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Stachura. [13:47] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za príspevky a som rád, že tu rezonuje aj tá otázka zakázaných látok. Áno, sme pomalí, to je ten hlavný problém, sme pomalí a reagujeme neskoro. Keď to prechádza cez parlament takýmto spôsobom, tak ťaháme mačku za chvost, alebo ako sa to povie. Jednoducho nestíhame s dobou, ktorá je rýchla, a potom sa len čudujeme, že čím všetkým vlastne si prechádzajú naše deti, aké rôzne nové látky sa objavujú na trhu. Takže, ďakujem aj pánovi Pročkovi, aj Tomášovi Szalayovi za túto pripomienku. Andrejka Turčanová, áno to je práve to, že ekonomicky aktívne osoby majú platiť 16 % odvodov, zopakujem ešte raz, je to zhruba 246 eur mesačne na zdravotné poistenie, tam nie je napísané nič iné. Na zdravotné poistenie, ktoré musia platiť, idú platiť 246 eur a pýtam sa, čo za to majú. Čo za to majú? Musia stáť v radoch na na lístok ku ambulantným lekárom. Musia si zaplatiť za každý termín ku ambulantným lekárom. Musia sa dopytovať, že ktorá nemocnica, kde tá zdravotná starostlivosť dosahuje určitú kvalitu. Jednoducho my stále zvyšujeme toto odvodové zaťaženie, zbierajú sa peniaze na doniach, kade-tade, čiže vy vlastne im beriete povinné zdravotné odvody, ale rozdeľujete ich podľa vašej potreby ako si to teraz pán Kamenický, alebo niekto predstavuje. No, takto to nemôže fungovať a ak už ste chceli takýmto spôsobom navýšiť tieto zdroje, tak ste ich, prosím pekne, mali použiť na niečo systémové. Hovorí sa tu roky o pripoistení, alebo iných veciach. Práve tu bola príležitosť, možno nejaké takéto navýšenie využiť, nejakým spôsobom systémovo. Neurobili ste to. [13:47] Richard Raši Do rozpravy sa prihlásil pán minister, nech sa páči, máte slovo. [13:49] Kamil Šaško – Vystúpenie Ďakujem pekne. Ja som síce na to reagoval už na tlačovej konferencii a možno chcem vysvetliť pre tých, ktorí možno tomu nerozumejú a povedať vlastne o čo ide v rámci tejto platby, pretože ja si myslím, že niektorí tomu rozumejú a vedome zavádzajú aj takí tu sedia, alebo potom tomu niektorí, lebo nemusia úplne rozumieť systému ako zdravotníctvo a financovanie zdravotníctva funguje, a potom samozrejme, že sa veľmi jednoducho dá chytiť na ten veľmi lacný argument, že napriek tomu, že sa vyberie, alebo do zdravotníctva pritečie viac peňazí, tak tieto namiesto toho, aby boli využité v zdravotníctve, tak idú v rámci konsolidačného opatrenia možno na iné priority. A bol by som rád, aby ľudia, ktorí rozumejú ekonomike, vidím tu napr. za KDH pána poslanca Hajka, ktorý rozumie ekonomike, tak, aby ste to pochopili, pretože sa to týka aj vás, aj vás, pretože to, prečo zdroje v plnej svojej, v plnom objeme, ktoré do zdravotníctva každý rok pritečú, tak si treba rozlišovať medzi príjmami zdravotníctva a výdavkami zdravotníctva a do toho vstupuje pomerne zásadná vec, ktorá štandardne, tak ako to bolo veľakrát nastavené v rámci plánu obnovy, ja to teraz nebudem, toto konkrétne opatrenie komentovať, či je dobré, alebo zlé, ale bolo prijaté za bývalej vlády, to je dôležité, v rámci ako míľnik plánu obnovy a volá sa limit verejných výdavkov. To znamená je úplne irelevantné, koľko peňazí do zdravotníctva príde, ale ako je nastavený limit verejných výdavkov, to znamená koľko môže byť zdrojov vydaných. Rozumieme sa? To znamená my, za súčasného systému toho percenta by na účte poisťovní, kde by sa tie peniaze sušili a neboli by možné využiteľné, lebo nie je možné ani len vyplácanie dividendy, ktoré tiež je redukované, alebo zastropované. Tak by na horizonte najbližších dvoch, alebo troch rokov, na účtoch poisťovní, ktoré by s tým nič nemohli robiť, by sa sušilo viac ako miliarda eur. Nie je správnejšie, aby boli využité niekde v rámci ekonomiky? Nie je to správnejšie? A ten limit verejných výdavkov sme nezaviedli my, ale prvýkrát v plnej účinnosti je platný až od tohto roku a každý kto niečo v zdravotníctve niečo robí, tak vie veľmi presne o čom rozprávam, pretože tento rok to v rezortnom rozpočte spôsobilo pomerne veľké komplikácie. A aj na budúci rok je limit verejných výdavkov jasne stanovený. To znamená je jedno, že tam dôjde o 500 mil. viacej, ja by som ich nevedel využiť a myslím si, že konkrétne pán poslanec Szalay tomu možno aj rozumie, napriek tomu na tlačovke poviete, že tak zmeňte limit verejných výdavkov. Čiže vy mi hovoríte, že máme zvrátiť míľnik plánu obnovy. To bolo vaše riešenie, dobre som tomu pochopil? Tak si pomenujme pravdu a na to by bolo dobré reagovať, lebo je veľmi jednoduché sa tu postaviť pred občanov, pred ľudí, ktorí možno nie sú až tak zorientovaní a povedať, že štát vyberie od ľudí o 500 mil., alebo o koľko peňazí viacej a namiesto, aby to nalial do zdravotnej starostlivosti, tak potom to dá niekde inde, ale v rozpočte zdravotníctva sú dôležité výdavky a ich limity, nie príjmy. Tak, aby to bolo jasné a bol by som rád, keby ste na toto reagovali. Ďakujem. [13:49] Richard Raši Na vaše vystúpenie, pán minister, zareaguje ako prvý pán poslanec Stachura s faktickou. [13:53] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, vážim si, že môžem s vami komunikovať aspoň takto v pléne, keď už teda na výbory nechodíte, opakujem to ešte raz a budem to častejšie opakovať, aby sme sa mohli vôbec nejako rozprávať. Tak potom prečo ste zvýšili tie percentá? Prečo ste dali z 15 na 16, ak teda tam je dostatok zdrojov, máte výdavkové limity. Na základe čoho ste zvýšili odvody z 15 na 16? No lebo si odporujete, to čo hovoríte teraz. Vy si odporujete, tak na jednej strane hovoríte, že zdrojov je dosť, sme vás zafixovali výdavkovými limitmi a na druhej strane vy zvýšite percento odvodu z 15 na 16 %. Čiže ja tomu celkom nerozumiem, hej. No a potom tie výdavkové limity, ono to má aj nejaký zmysel, pretože keby sme to nechali otvorené, zdravotníctvo je bezodná diera, veď to viete. Práve, že tuná je tlak a snaha bola aspoň, aby ste hľadali možnosti na zvýšenie efektivity v systéme, aby to nebolo len o tom, že teda nalejeme koľko treba, alebo koľko sa dá, alebo koľko sa vyberie, ale aby sa zvyšovala efektivita systému, ktorá naozaj pokulháva, ale o tom sa budeme rozprávať ešte pri rozpočte samotnom. Takže nie celkom rozumiem tomu, čo hovoríte a budem rád, ak na toto zareagujete, že ak teda ste mali dostatok zdrojov, prečo ste navyšovali percento a ešte raz opakujem. Z týchto 16 % ekonomicky aktívne osoby nepocítia v zdravotnej starostlivosti žiadne zlepšenie, žiadne zlepšenie. [13:53] Richard Raši Pán poslanec Dvořák s faktickou. [13:55] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, ja som teda tiež veľmi rád, že vás zastihávam teda v Národnej rade, pretože je to v tejto dobe veľmi výnimočné vás tu zastihnúť, aby ste si napr. vedeli obhájiť na výbore 10-miliardový rozpočet, čo ste poslali štátneho tajomníka, ale zatiaľ ste si teda tlačovkovali tuto v miestnosti, tuto v Národnej rade, tak ja teda oceňujem, že aspoň nejaká šanca vás konfrontovať. Ja nadviažem na to, čo hovoril aj kolega Stachura, akože vy v jednom šmahu ruky zvýšite o percento zdravotný odvod, nalejete peniaze do systému, a potom idete povedať, viete čo, tých peňazí je tam strašne veľa kvôli výdavkovým limitom, tak my ich zase musíme zobrať. Tak akože to vôbec nedáva zmysel, tak na čo ste teda zvyšovali ten zdravotný odvod, keď ste vedeli, že máte limit verejných výdavkov, však to je úplne ekonomické babráctvo a vy sa tu postavíte a idete nás tu ekonomicky poúčať, a pritom urobíte takéto základné ekonomické babráctvo. Okrem toho, akože sa tu ideme tváriť, však vy máte všetku moc v tomto parlamente. Tie limity výdavkov sú pevné hlavne v tom, čo má celá štátna správa minúť. Tie chlieviky vy tam máte nejakú voľnosť a viete si ju, viete si to posúvať. Tie peniaze, keby ste ich tam aj nechali, tak ich viete použiť napr. na výstavbu nemocníc, na lieky, úsporné opatrenia, alebo hocičo iné, alebo viete s tými šuflíkmi samotnými, viete nejakým spôsobom hýbať. Ale to je sekundárna debata. Primárna debata je, že na čo vy vôbec zvýšite zdravotný odvod, aby viac peňazí nalialo sa do systému, a potom tu vlastne idete plakať, že však my máme limity verejných výdavkov, preto ich musíme hneď v druhom kroku tie peniaze zobrať. Však to nedáva absolútny zmysel, si protirečíte. Ďakujem za pozornosť. [13:55] Richard Raši Pán poslanec Kalivoda, nech sa páči. [13:56] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. No ja si na rozdiel od kolegov nemyslím, že si protirečíš, pán minister, naopak mňa tieto tvoje argumenty presvedčili, presviedčajú a ja som presvedčený, že pokiaľ budeš môcť ďalej argumentovať kolegom, tak si myslím, že to budeš vedieť ďalej tieto veci vysvetľovať tak, aby ich pochopili aj niektorí, ktorí možno sú menej chápaví v tých zadnejších laviciach tohto parlamentu, ale najmä si treba povedať v akom stave si aj ty to zdravotníctvo prebral a spomenúť si na tie stámilióny eur, ktoré tu boli povyhadzované za bývalej vlády na rôzne nezmyselné atómovky, ako bolo, ako bolo testovanie plošné a ja neviem kadejaké MOM-ky a neviem čo. Pretože tam sú tie prapôvody, prapočiatky toho, prečo dnes ty musíš naozaj sa boriť s takou finančnou tiesňou v zdravotníctve, v rezorte tvojom, akou sa boríš. Takže, ja sa teším na tvoje ďalšie odpovede, na túto diskusiu a aspoň teda na tie, na tie rozumné otázky kolegov a tie hlúpe si nevšímaj, na tie netreba reagovať vôbec. Ďakujem. [13:56] Richard Raši Pán poslanec Szalay, vystúpi ďalší. [13:58] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou Tak ja to skúsim ešte raz povedať, lebo podľa mňa, to asi nestačilo, že to dvakrát zaznelo, keďže som počul pripomienku pána Kalivodu. Ešte raz, zvyšuje sa odvod zamestnaných ľudí z 15 % na 16 % ich hrubej mzdy o 1 percentuálny bod sa zvyšuje odvodové zaťaženie zamestnancov pracujúcich ľudí v tejto krajine. Znamená to, že by do zdravotníctva, keby sa nič iné nestalo, prišlo 1,2 mld. naviac. V skutočnosti príde len 600 mil., lebo druhých 600 mil., ktoré prídu vďaka tým zvýšeným odvodom, ste označili ako rozpočtové opatrenie a idú na pokrývanie iných typov výdavkov v štátnom rozpočte a odôvodnenie je, že výdavkové limity. No, takto motáme dve veci. Keby sa neboli by zvyšovali odvody z 15 na 16 %, Kamenický by musel hľadať peniaze niekde inde pre svoju konsolidáciu a nič by sme tu nemuseli riešiť a vyhovárať sa na nejaké výdavkové limity, ale tie výdavkové limity vám teraz prichádzajú ako skvelá výhovorka, že vlastne za to, že v tomto roku, teda v nasledujúcom roku nebudeme mať viac peňazí v zdravotníctve, za to môže minulá vláda. Aká finančná tieseň, v akej finančnej tiesni pán minister zdravotníctva dneska podlieha, ako sme to pred chvíľočkou počuli, keď naopak odhadzuje peniaze zo svojho rezortu. On mohol mať o pol mld. peňazí viac a s výhovorkou ===== [13:59] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou viac peňazí v zdravotníctve za to môže minulá vláda. Aká finančná tieseň, v akej finančnej tiesni pán minister zdravotníctva dneska podlieha, ako sme to pred chvíľočkou počuli, keď naopak odhadzuje peniaze zo svojho rezortu. On mohol mať o pol miliardy peňazí viac. A s výhovorkou na výdavkové limity ich bude mať teraz menej. On nečelí finančnej tiesni kvôli predchádzajúcej vláde. Vy nečelíte finančnej tiesni kvôli predchádzajúcej vláde, vy navrhujete zvýšiť odvody. Vy môžete mať viac peňazí. O akej finančnej tiesni sa tu rozprávame. [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Svoboda, nech sa páči. [14:04] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ďakujem za vysvetlenie pán minister tejto problematiky čo sa týka týchto výdavkových limitov. Treba povedať, že navýšenie toho percenta, ktoré aj spomínajú tu kolegovia z opozície, to nebolo opatrenie tvoje, teda ministra zdravotníctva, ale úplne iného ministerstva. Ďalej treba povedať to, že rozpočet ministerstva zdravotníctva sa neznížil, ale naopak sa zvýšil o cca 150 mil. eur. Tiež treba povedať, že tie limity, o ktorých tu hovoria aj kolegovia, áno, treba povedať, že schválila to predošlá vláda, ale plniť ich musí až táto súčasná vláda a tým je aj limitovaný aj rozpočet toho ministerstva alebo tie investície, ktoré by mali ísť do zdravotníctva. A tiež je úplne objektívne, že keď je zákon schválený tak, že poisťovne majú tie peniaze sušiť, v úvodzovkách povedané, na rezervnom fonde, tak je vhodné, aby sa rozpustili do ich systémov a minuli sa tie opatrenia, ktoré sú v súčasnej dobe v čase konsolidácie potrebné. Ďakujem. [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí s faktickou poznámkou pán poslanec Pročko, nech sa páči. [14:04] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán minister, no zo zadných radov, vašich zadných radov budete počúvať aký ste úžasný, skvelý, rečník fantastický, aký ste krásna strana pekných ľudí, úžasných. Vo vašom vystúpení ste povedali vy, že sú tu poslanci, ktorí rozumejú ekonomike a vy ste vystúpili ako teda ekonóm, bankový úradník bývalý. Ale ja nerozumiem vám. Vy riadite ministerstvo zdravotníctva a ako tej ekonomike rozumiete keď ste predražili tender na záchranky o niekoľko stoviek miliónov. O akej ekonomike, o akom rozumení sa ekonomickým veciam na ministerstve vy tu hovoríte. Vy ste pre mňa hochštapler, ktorý jednoducho veci rieši absolútne neodborne. Vy to riešite tak, ako to Peťo Pelle prikáže a tak sa tu riešia tieto veci. A to je smutné. [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou pán, reagovať bude pán minister Šaško, nech sa páči. [14:04] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Ja sa pokúsim reagovať. Iba jedna krátka poznámka. Pán poslanec Dvořák, prosím vás, vy si odpusťte poučovanie, či ja chodím, nechodím na výbory. Ja komunikujem to čo je potrebné. Dnes som mal rokovania napríklad k liekom a naposledy keď som tam bol, tak za celý výbor vy konkrétne ste nepovedali jedinú vetu, dobre, tak ako vy ma tu napríklad nepoučujte. Mňa zaujíma, mňa zaujíma rozpočet zdravotníctva, kolegovia, rozpočet. A na konci dňa ten rozpočet je navýšený v tomto momente o viac ako pol miliardy, na rozdiel od iných rezortov. A za to sa chcem poďakovať aj ministrovi financií, že sme sa na vláde zhodli, že práve rezort zdravotníctva je tým prioritným, ktorého sa konsolidácia dotkne v najmenšej možnej miere. Ale pán poslanec Szalay, aká tieseň, tá tieseň je finančná a tu ste spôsobili vy, bývalá vláda. Preto musí minister financií konsolidovať, preto musí hľadať zdroje a vaša typická odpoveď, pretože ja málo kedy počujem nejaké konkrétne opatrenia, okrem takých všeobecných fráz, bez konkrétnych nejakých dopadov, tak vaša typická odpoveď, či už mne alebo ministrovi financií bude, však ste to mali hľadať niekde inde. Tak poveďte kde? Povedzte kde by ste vy navrhovali. Pretože tú konsolidáciu je potrebné robiť teraz. A väčšina tých, takých tých opatrení, ktoré aj pekne znejú, aj sú dôležité, ale prejavia sa v nejakom čase. Ale tú konsolidáciu je potrebné robiť teraz. A preto teší, samozrejme že by si rezort zdravotníctva zaslúžil ešte viac peňazí, ale na tej efektivite sa pracuje a sú tam aj zdroje, napríklad na výstavbu nemocníc. To je niečo, spomeňte si a budeme si to pripomínať, čo ste vy z plánu obnovy stihli v rámci výstavby nemocníc. Dva roky ste nás presviedčali o Rázsochách a nakoniec z toho nebolo nič. Takže veľmi opatrne keď vy poúčate či už ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Dvořák, odovzdávam mu slovo, nech sa páči. [14:04] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. No, pán minister, začnem tým, že sám ste sa teraz usvedčili z klamstva. Pretože ja som na minulom výbore bol, vy ste tam neboli. A tu, tu tvrdíte, teda že som nič na tom výbore nehovoril. No tak pozrite si ten záznam poriadne, ani ten záznam si neviete pozrieť poriadne. Ja som tam predkladal uznesenie o očkovaní a o Petrovi Kotlárovi, aby sme ho odvolali. Keby ste tam boli, tak by ste vedeli, že som teda nebol ticho na tom výbore, že som rozprával. A možno by ste sa aj niečo dozvedeli o, možno by ste nedávali tak hlavu do piesku ohľadom Petra Kotlára a nechali ho tu šíriť dezinformácie. No a presne toto je spôsobené, teraz ste ukázali, vy tak meškáte na tých výboroch, nechodíte, ani si ich neviete poriadne pozrieť, že tu potom hovoríte klamstvá, že som nepovedal ani jedno slovo na výbore. Však si pozrite, to sú úradné záznamy kde ja som predkladal uznesenie, dokonca to uznesenie bude teraz v pléne Národnej rady, ktoré som predkladal na tom výbore. Tak dúfam, že ste prídete a budeme sa môcť pobaviť o Petrovi Kotlárovi a o očkovaní. Pretože viete, odkazovať si cez, keď nechodíte do Národnej rady, tak naozaj my si môžme odkazovať len cez tlačové konferencie. Ale keď prídete ak k tomu samotnému uzneseniu tak si tu môžme porozprávať napríklad o tom očkovaní že ako funguje. No ja sa veľmi rád porozprávam, pretože je to už štyri týždne čo ja čakám napríklad na covidové očkovanie. Lebo konečne sa dostanem teda na budúci týždeň. Zároveň teda Boostrix vakcínou, čierny kašeľ, konečne som zohnal keď som obehal šesť lekární. Ale podľa vás všetko perfektne funguje. No tak príďte na ten výbor, alebo príďte sem do Národnej rady a diskutujte. Alebo keď nechodíte do tej Národnej rady, tak, prosím, aspoň sledujte tie výbore poriadne a nehovorte takého klamstvá keď tam ja predkladám uznesenie a vy poviete, že tam nepoviem ani slovo. No tak týmto aj vás teda chcem rovno privítam v Národnej rade teda. Dúfam, že už budete dávať väčší pozor na to čo poslanci na zdravotníckom výbore rozprávajú. A chcem zároveň aj viete, čo je tá drzosť, že my tu musíme diskutovať, teda ja som rád, že aspoň teda ste tu v tomto pléne, ale my rozoberáme na výbore desať miliardový rozpočet na zdravotníctvo. A predstavte si, že minister vôbec na ten výbor nepríde. On si nič neobháji, normálne nechá tam štátneho tajomníka sa potiť, on nič nepovie. Nič nepríde, nepovie ten minister a dokonca potom sa dozvieme počas výboru, že on si storkuje na Instagrame, že on je dokonca tuto v budove a on si dokáže akože to tam robí, tam stojí na tlačovej konferencii so svojim predsedom tuto v Národnej rade. Ale dole nechá štátne tajomníka sa potiť a nevysvetlí tých 10 miliárd eur ten minister. A teda ja som aspoň zvedaví, teda opäť ukáže sa ako dávate pozor a ako vám záleží na tom rozpočte. Veď tuto minister Kamenický bude mať ďalšie body, tak ja by som tam chcel potom rozsiahlejšie rozprávať o rozpočte na zdravotníctvo. Tak keď ste taký geroj, tak môžte prísť a ukázať, a podiskutovať tu s nami. Tak ja sa budem na to tešiť teda. A dúfam teda, že už tie záznamy aj na tom výbore, aspoň keď sa tam nehodláte chodiť, že budete sledovať pozornejšie. No a teraz k tomu samotnému zákonu. Viete, my sme sa tu bavili o tom, že aká je to drzosť, aký je to cynizmus. Vy naozaj prídete s tým, že idete zvýšiť 1 % zdravotných odvodov a vy dokonca občanom poviete, že viete čo, my máme veľmi zlé zdravotníctvo s okolitými krajinami, my sme na chvoste, čo sa týka odvrátiteľných úmrtí, dožite roky v zdraví, priemerné roky dožitia, pôrodnícka úmrtnosť, dojčenská, no a problém s marginalizovanými komunitami, kde by sme mali oveľa viac zamakať. Máme problém narastajúce dlhy, máme problém s dostupnosťou, poplatky tu rastú. Ale vy v takej situácii prídete a poviete, že teda 1 %, milí občania, za takéto zdravotníctvo si zaplatíte. Na a potom prídete druhým šmahom ruky a poviete, viete čo, my máme strašne veľa peňazí v tom zdravotníctve, my potrebujeme normálne teraz ubrať a zoberiem 660 miliónov. A viete čo, musíme to urobiť preto, lebo máme výdavkové limity. Ale nejdeme to robiť vlastne preto, lebo sme tam pred chvíľkou naliali 360 miliónov. Ale viete čo, toto sú, toto je normálne nepoctivá debata. Aspoň keď sem raz začas prídete, tak aspoň trošku veďme poctivú debatu. Viete a ja zároveň, o tom rozpočte, keď sa na to pozrieme, že keď je tam veľa peňazí. No keď na jednej strane hovoríte, že zvýšime odvody o 1 %, lebo je tam veľa peňazí a potom musíme odoberať, ale potom prídete v rozpočte s tým, že máte historicky šetriť čo najviac miliónov eur, to znamená 230 miliónov idete v tom rozpočte šetriť. A vy dokonca poviete, že tie peniaze, ktoré tam zostanú, to sú vlastne také udržiavacie peniaze, ja to nazývam, lebo to sú veci ako napríklad platy lekárov, to je nová kategorizácia liekov a ostatné politiky, alebo zákony, ktoré sa tu tlačia. No ale zároveň normálne do toho rozpočtu napíšete, že napríklad toto je moja obľúbená veta. V rámci verejného zdravotného poistenia sa očakáva mierne nižšie čerpanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vo výške 43 miliónov a to najmä v dvoch segmentoch zdravotníctva. Konkrétne v ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo výdavkoch na lieky a dietetické potraviny. Tieto pozitíva kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace s výplatou dividend akcionárom a to najmä zdravotnej poisťovne dôvera. To znamená, že vy zároveň zoberiete tie peniaze, idete šetriť na tých ľuďoch 230 mil. eur, idete robiť rozsiahle úsporné opatrenia a ešte tu poviete, že vďaka tomu, že sa vám podarí niečo aj ušetriť, tak vlastne bude na výplaty ziskov súkromnej zdravotnej poisťovni. Zároveň, ja som vám to už hovoril aj minulý rok. Minulý rok, keď sme tu mali ten rozpočet ste prišli so šetrením 150 mil. eur. A ja som vám vtedy hovoril, že tie peniaze v tom rozpočte, tie úspory tie sú nereálny. Buď sú nereálne, alebo to drakonicky pocítia pacienti. No a potom čo sa stalo? Potom sme videli napríklad prípady ako keď sa obmedzoval jednodňová ambulantná starostlivosť. Videli sme ako všeobecka zrazu začala sekať výkony a limity ambulanciám. Normálne zrazu sme videli, ako ľuďom sa začali predlžovať o mesiace čakacie lehoty, to bola jedna vec. Potom sme napríklad videli zvyšovanie doplatkov, zvyšovanie doplatkov, napríklad, sme to tu mali celiatici za dietetické potraviny. Nielenže ste im dali, akože ste im najprv tú DPH-áčku odobrali, ale potom si zároveň museli aj priplácať. Zároveň vidíme, a to hovoria, ja som teraz videl rozhovor viceprezidentky lekárskej komory, hovoria, že minulý rok začali rásť cez kategorizáciu, to ste pravdepodobne robili na ministerstve potichu, doplatky za lieky spoluúčasti pacientov. Potom sme počúvali o tom, a to sme videli asociácie rôzne, ktoré hovorili o tom, že vy ste vlastne minulý rok zastavili kategorizácie nových liekov. Mali sme tu nejaký pokus o vyhlášku liekovú, ktorá mala inovatívne lieky v zásade stopnúť. My tu vidíte takéto kroky a to nám poukazuje na to, že vy tie peniaze naozaj nešetríte na efektivite alebo na nejakej vate. Lebo keď bola najväčšia vata v tom sektore, keď naozaj neboli tu žiadne ..., porovnávania prístrojov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, to ministerstvo dokázalo šetriť 100, 110 miliónov. Vy ste tých 150 miliónov šetril na pacientoch a začali ste im predlžovať čakacie lehoty, začali ste im obmedzovať prístup k liekom a k zdravotnej starostlivosti. A dneska, dneska tu prídete a chcete šetriť 230 miliónov. To znamená, že vy chcete šetriť o 80 mil. eur viac ako minulý rok. Zatiaľ tam máte teda napísané na liekoch. Ale mňa by teda zaujímalo, čo chcete konkrétne šetriť. Lebo ja vám garantujem, že tu ešte my nevieme čo všetko sa cez poisťovňu seká v tejto krajine a čo všetko sa obmedzuje pre našich pacientov. A zároveň to vidíme potom ako v rozpočte je napísané, že tak našťastie sa nám niečo podarilo ušetriť a bude na výplatu ziskov zdravotnej poisťovne Dôvera. Alebo vychádzajú články, ako ideme platiť štvrť milióna za martinských právnikov v nemocnici, alebo tuto čítame ako napríklad zázračne v nemocnice Agelu majú zrazu nárasty v ... výkonoch. Alebo tu vidíme ako napríklad spriaznené osoby majú odlievať niečo cez záchrankové tendre. Spriaznené osoby strany HLAS cez záchrankové tendre. A potom my sa tu, my sa tu vlastne bavíme o tom, že viete čo, tak bolo by tam veľa nevyužiteľných peňazí, tak my ich musíme vlastne zobrať, ale ešte do toho ideme 230 miliónov ušetriť na pacientoch. Niečo tak, pán minister ja vám poviem, že nie každý si môže zdvojnásobiť platy v tejto krajine, ako ste to vy urobili vo vláde, ako vy ministri. Ľudia sú už vyčerpaný z tejto drahoty a tento rozpočet prakticky hovorí, že vy im idete ešte priťažiť. Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že sa vidíme na našom výbore. [14:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie, pán poslanec, päť faktických poznámok. Prvý začína pán poslanec Hajko. [14:12] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja sa tiež k tomuto vyjadrím čo hovoril kolega Dvořák. Tiež že spomínal, že akým spôsobom sa vlastne vytvoril nejaký, nejaký nový poplatok, nová daň. To jedno percento, zdvihnutie o jedno percento zdravotných odvodov pre zamestnancov a živnostníkov nepritečie samozrejme do rozpočtu ministerstva zdravotníctva, povedal to minister financií hneď na začiatku. Preto považujem toto 1 % za jednu obyčajnú daň. To nie je nič iné, je to obyčajná daň, nová daň. Môžme to nazvať novou zdravotnou daňou. Kým pred pri zvýšení na 15 % to išlo do systému, teraz to ide mimo systému a ide to na iné účely. A teraz, ak sa malo s týmito peniazmi niečo robiť, keď si to teda vláda priznáva, že je to na iné účely a minister zdravotníctva to akceptuje, tak potom riešme problémy, ktoré tá vláda má. A ja poviem len dva, už tu spomenul kolega Stachura, napríklad sanovanie dlhu nemocníc, ktorý cyklicky sa opakuje však už je to roky tak, hej, teraz je vyše miliardy eur. A druhá vec, ktorá sa nespomínala je, obrovský dlh voči Sociálnej poisťovne. Tam je dlh zdravotných zariadení skutočne vyše pol miliardy eur. To znamená, že tieto peniaze by sa mohli použiť aj sanovanie Sociálnej poisťovne. Len to by vláda veľmi ťažko ... ===== [14:23] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou A druhá vec, ktorá sa tu nespomínala, je obrovský dlh voči Sociálnej poisťovne. Tam je dlh zdravotných zariadení skutočne vyše pol miliardy eur. To znamená, že tieto peniaze by sa mohli použiť aj na sanovanie Sociálnej poisťovne. Len to by vláda veľmi ťažko vykazovala voči ľuďom, pretože týmto spôsobom, tou novou daňou si fakticky chce vylepšiť hospodárenie budúci rok. A preto tieto peniaze nesmerujú napr. na oddlženie tých systémov, čo som hovoril pred chvíľou. [14:23] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Majerský. [14:23] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Oskar, ja by som to presne nazval novou Kamenického daňou, to treba otvorene povedať. Tieto peniaze, ktoré prichádzajú za aktívnych pracujúcich ľudí v zdravotníctve neskončia. Je to len operácia, na ktorú bolo využité ministerstvo zdravotníctva. To je holý fakt. Ale poďme tým tvojim veciach, ktoré si rozprával v rozprave. Sa teším na rozpravu, keď už budem môcť vystúpiť aj k rozpočtu, lebo tá je dosť dôležitá. Pevne verím, zopakujem ešte raz, že pán minister si tie veci, ktoré budeme hovoriť, tiež zapíše, lebo máme viac riešení, kde by sa v zdravotníctve dali šetriť peniaze. A ja som to aj dnes na zdravotníckom výbore povedal, že je to premárnená príležitosť, ktorú sme za posledné dva roky v zdravotníctve mali. Je to naozaj premárnená príležitosť. Do zdravotníctva ide za posledný, oproti rokom 2017 až teraz, ide skoro o 100 % viac peňazí, o 100 % viac peňazí, zopakujem ešte raz, čiže ide skoro o 5 mld. euro viac do slovenského zdravotníctva. Keď sa opýtate hocijakého pacienta, ktorý dennodenne čaká na zdravotnú starostlivosť v regióne, tak vám nikto nepovie, že má lepšiu zdravotnú starostlivosť. Nikto ju, nikto vám to nepovie. Ľudia majú problém sa dostať k lekárom, ľudia majú problém sa dostať k špecialistom. Platia nezmyselné poplatky. Ako to nazval dneska aj pán Dobrovodský (pozn. prepis: nezrozumiteľne povedané.) doplatkové eldorado, kde si lekári vymýšľajú piate cez deviate, aby nejaké tie peniaze do svojich ambulancií dostali. V čase konsolidácie sme mali, máme jedinečnú možnosť urobiť opatrenia, ktoré by sme bežne urobiť nemohli a v tomto mi chýba na ministerstve zdravotníctva odvaha. Ďakujem. [14:23] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Dubovický. [14:23] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel pochváliť to, čo si vravel, Oskar. Lebo ukázal si to zrkadlo tejto vláde, ako funguje táto vláda. Ale mňa by zaujímalo, že ak sa zvýši ten odvod, že čo vlastne budú mať z toho ľudia. Aká je tá pridaná hodnota? Lebo už keď súčasná vláda sa tvári, že je sociálnou vládou, okej, však nazývať sa môžeme rôzne, ale napr. sa tak nespráva. Nesprávate sa vôbec sociálne. A ak mali by sme ísť nejakým príkladom, že ktoré vlády sa správajú sociálne, tak sú to vlády, ktoré sú na severe Európy. Tam ľudia platia vyššie odvody, ale majú aj vyššie služby. Vy momentálne opäť len berete ľuďom a nedávate im nič. A to je len dôsledok toho, že táto vláda v skutočnosti nevie ani konsolidovať, nevie sa správať férovo ku rozpočtu. Absolútne nevie riadiť tento štát. A mňa mrzí, mňa fakt že mrzí, že ten dopad je na ľuďoch, nie na vás, milá vláda, nie na poslancoch, vy máte krásne platy. (Reakcia v pléne.) Ja mám normálny plat. Takisto ako ho máte aj vy, pán kolega. Ja som si nedvihol plat dvojnásobne, ako si dvihli ministri a ďalší, takže pozor na to. Ale to je všetko práve to, ako fungujete, ako ožobračujete ľudí, podniky, samosprávy a Slovensko sa rozpadá úplne krásne podľa, neviem, vášho nejakého príkladu, do veľmi zlej čiernej diery. Ďakujem. [14:23] Tibor Gašpar Ďalšiu faktickú má pán poslanec Svoboda. [14:23] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám tri veci, Oskar. Ty si spomínal, že pán minister sa nezúčastnil výboru. Ale však nikde nie je napísané, že toho výboru sa musí zúčastniť, keď je tam štátny tajomník. A štátny tajomník, si myslím, že excelentne vysvetlil všetky otázky, ktoré boli aj položené zo strany opozičných politikov. Pán minister ti teraz povedal, že rieši tiež závažné veci a keď bude môcť sa toho výboru určite zúčastní. Čo sa týka tej druhej veci, na ktorú som chcel poukázať, dividend, vyplatenia dividend zo strany poisťovni Dôvera, tak ide, to sa ešte ťahá od roku 2018 a ide, ešte to je z obdobia vlastne spájania tých dvoch poisťovní, je to zisk z predchádzajúcich rokov. Oni ho majú akumulovaný cca v o výške 180 - 200 mil. euro a teraz sa bavíme, že si vyplatili, ale to nie je otázka na ministerstvo zdravotníctva, vo výške 30 mil. A ešte tá tretia vec. Ty si poukázal už na viacero vecí, ktoré sa týkajú samotného rozpočtu ministerstva zdravotníctva, ale však to o tom sa budeme baviť a netreba spájať všetko so všetkým. Vďaka. [14:23] Tibor Gašpar Ďalej pani poslankyňa Puškárová. [14:23] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Obávam sa, že pán kolega z Progresívneho Slovenska sa trošku pomýlil v rozprave, lebo nemáme rozpočet na prerokovanie. Máme tu zákon o zdravotnom poistení. A ja by som sa chcela vecne, teda zareagujem na jednu krásnu úpravu, ktorú pán minister do tohto zákona dal a je to konkrétne, za ktorú veľmi pekne ďakujem, a je to konkrétne, že v tomto zákone dostal maloletých študentov vysokých škôl pod zdravotné verejné zdravotné poistenie. Stali skutočne veľmi smutné prípady, keď maloletý študenti pod 18 rokov na internáte práve mali nejaký zápal a ten sa rozvinul do zápalu pľúc, báli sa, pretože nemali zdravotné poistenie a nešli na urgentný príjem. A čo sa z toho vyvinulo? Nuž teda skončilo to až tragicky smrťou tohto mladého človeka. Pán minister reaguje práve na takéto reálne veci, ktoré sa dejú a chráni ich. Chráni našich maloletých aj v tomto zákone. Za to mu skutočne veľmi veľmi pekne ďakujem. [14:23] Tibor Gašpar Reagovať bude aj pán poslanec Dvořák, nech sa páči. [14:23] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie. No tak, pani kolegyňa Puškárová, najprv na vás. Nemáme tu síce zákon o štátnom rozpočte, ale v tomto zákone sa presúva 660 mil. eur preč zo štátneho rozpočtu, preto je relevantné rozprávať sa aj o štátnom rozpočte. A presne preto máme tento zákon zaradený pred štátnym rozpočtom? Pretože najprv sa ide presunúť tých 660 mil. eur do zákonov úprav a potom sa ideme rozprávať o štátnom rozpočte. To, aby som vysvetlil, že prečo sa rozprávame o štátnom rozpočte. Po druhé, čo sa týka na poznámky Zdenka Svobodu, kolegu, no, ja som nedostal odpovede na všetko. Veď viete, na tom minulom rozpočte, kde som údajne teda nerozprával, ale pán minister tam nebol, tak som sa chcel rozprávať aj o tom očkovaní, o tom mojom uznesení o očkovaní, chcel som viaceré teda údaje, chcel som vedieť o pánovi Kotlárovi, o tom, ako sme pripravení na očkovanie, ako sme na tom s vakcínami, kedy dôjdu nové. No nedostal som odpovede, pretože vtedy tam už nebol nikto. Bol som tam sám, boli sme tam opoziční poslanci. A pán minister ešte povie teda, že nič nehovorím. No a druhá vec, no, dneska sme mali na to tak málo času a nebol tam ani pán minister, ja neviem, čím to bolo, ale nedostal som odpoveď na všetky otázky. Ja som sa napr. pýtal na veľmi relevantné otázky napr. ohľadom výstavby nemocníc. Dal som 250 mil. na ružomberskú nemocnicu, mňa zaujímala skladba tých výdavkov, ako ich bude míňať ružomberská nemocnica. Či na Prešov, Ružomberok, alebo na Vajnory. Keďže nám pán minister nechce ukázať, ako Vajnory vyzerajú, keďže to je utajený plán medicínsky, čo už teraz spochybňujú aj jeho koaliční kolegovia napr. zo SMER-u, tak aspoň z tých peňazí som chcel vyčítať, akým tempom a akým rozsahom pôjde tá vajnorská nemocnica a či je schovaná vôbec v tom rozpočte. no, nedozvedel som sa. Pýtal som sa napr. na úsporné opatrenia, keďže som tu vymenoval v rozprave viacero úsporného opatrenia, ktoré sa dotýkali priamo pacientov. A v rozpočte bola k nim napísaná, v minuloročnom rozpočte, len jedna veta. Chcel som odpočet týchto opatrení. Nedostal som. Zaujíma ma, aké sú tie napr. idete o 80 mil. viac šetriť. Mňa zaujímalo, ako idete napr. aké sú konkrétne opatrenia šetriace, ako sa dotkne pacientov. No, tiež som nedostal odpoveď. Ale to by pán minister vedel, keby tam sedel. [14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší je do rozpravy písomne prihlásený za klub strana Sloboda a Solidarita, pán poslanec Szalay. Máte slovo. [14:23] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave (Hlasy v sále.) Krásny deň, dámy a páni, pán minister, sme pri rokovaní o novele zákona o zdravotnom poistení a aby som neopakoval slová svojich predrečníkov, dovoľte mi k tomuto zákonu povedať len pár dôležitých vecí. Pán minister ich pred chvíľou spomenul v takom plamennom, plamennej faktickej poznámke, ale ja si myslím, že keď tu stál tak o tom mal hovoriť omnoho viac a omnoho viac nahlas. Lebo sú, ja neviem, prečo ja idem teraz robiť namiesto ministra jeho stranícku prácu, jeho politickú prácu, ale treba si povedať, že rozpočet na zdravotníctvo na budúci rok je jeden z tých menej zlých v porovnaní s tým, aký mohol v konsolidačnom roku byť. Čiže keby bol pán minister naozaj akože politik s guľami a postavil sa sem, tak by povedal, že vlastne toto je úspech. Podľa mňa sa to snažil v tej faktickej poznámke povedať, len to tak úplne akože zaniklo, lebo reagoval na hromadu ďalších diskutujúcich, ale ešte raz. Tento rozpočet mohol byť podstatne horší v konsolidačnom roku. Hej? Ako, vy ste sa tu mali postaviť a povedať, že vau, toto som pre vás, slovenskí zdravotníci, slovenskí pacienti, vybavil. Lebo naozaj, keď konsolidujeme, škrtáme, zvyšujeme dane atď., zdravotníctva sa to vlastne až tak veľmi nedotkne. To si povedzme. Áno treba tam hľadať nejaké úspory, áno, nebude to zemský raj, to na pohled hneď od zajtra. Ale ako mohlo to byť podstatne horšie? Mohlo. No, lenže minulý rok, keď už ste sa snažili o konsolidáciu v zdravotníctve, tak sa vám to trošku vymklo spod kontroly, tak ste sa už tento rok asi báli hlbšie začrieť do toho zdravotníckeho rozpočtu. Ale každopádne toto treba v tej diskusii férovo pripomenúť. Ako opozičný poslanec tu teda férovo priznávam túto vec. A tá výhrada, ktorú tu vedieme každý nejakou formou, tak ja ju sformulujem v dvoch dôležitých bodoch, ktoré považujem za významné. Po prvé, nemáme v tejto krajine a treba povedať, že väčšinu, za posledných 20 rokov, vládol v tejto krajine SMER so svojimi koaličnými partnermi. Nemáme víziu zdravotníctva, nemáme víziu financovania zdravotníctva. Ono sa to financovanie zdravotníctva mení každý druhý rok zásadným spôsobom. Teraz nehovorím o parametrických zmenách, že koľko percent kam pôjde, koľko bude platiť štát. To sú parametrické zmeny. Ale ako sa k týmto číslam ideme dopracovávať, je filozofická zmena. Či platíme za každého jedného nezamestnaného, mamičku na materskej, dôchodcu, nejakú sumu, či budeme takýmto spôsobom vypočítavať odvody za poistencov štátu. Teda nejakým predvídateľným spôsobom, plánovateľným spôsobom, alebo to bude tzv. zbytkové financovanie, že koľko nám zostane v štátnom rozpočte, tak toľko ešte tomu zdravotníctvu dáme a potom sa to nejako, nejakou matematikou prepočíta, že čo sme vlastne do toho sektora dali. A to je nepredvídateľné financovanie. Keď sme mali platbu za poistencov štátu, ktorú zaviedol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi, tak sa stala z tej sadzby, sa stal trhací kalendár. Potom ministerstvo financií to prestalo baviť a povedalo si, že bude to financovať zbytkovým spôsobom. A potom sme to znovu zmenili na platbu za poistencov štátu a teraz to zase meníme na financovanie cez tzv. zostatok, ktorý ministrovi financií zostáva. Toto nie je predvídateľné, udržateľné financovanie zdravotníctva. Ako má zdravotná poisťovňa, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti plánovať svoje investície, svoje kapitálové investície, svoj rozvoj, keď netuší, koľko peňazí bude nieže v budúcom roku, aleže v tomto roku. Lebo furt sa nejakým spôsobom niečo dopočítava a šolichá. Toto je teda prvá výhrada, že neviete, ako má byť financované zdravotníctvo a že sa to mení ad hoc. A toto ad hoc nie je dobre. A druhá moja zásadná výhrada, ktorá súvisí s tým navýšením odvodov a znížením platby za poistencov štátu, ja som to hovoril už v prvom čítaní a to zopakujem aj v druhom čítaní, lebo to považujem za zdravotne ekonomicky dôležitý aspekt tejto debaty, čím väčšie budú, čím vyššie budú odvody ekonomicky aktívnych ľudí v zdravotníctve, tým viac bude zdravotníctvo zraniteľné, keď dôjde k nejakým otrasom na trhu práce. Pretože čím viac vajíčok dáte do jedného košíka, tým je väčšie riziko, že keď sa s tým košíkom niečo stane, budete mať veľký problém. Ak nám na budúci rok naozaj výrazným spôsobom navýši nezamestnanosť, budú stagnovať nominálne mzdy, zdravotníctvo, ktoré už nebude mať takú silnú platbu štátu, ktorá je relatívne uchránená od vývoju na trhu práce, závisí aj od iných typov daní a iných typov štátnych príjmov, tak máme problém, že vlastne tie výnosy od ekonomicky aktívnych nám výrazným spôsobom urobia dieru do rozpočtu. Čiže ak máme financovanie založené prevažne na financovaní cez odvody ekonomicky aktívnej populácie, máme ho procyklicky nastavené. Procyklicky znamená, že keď je dobrý cyklus, je tam dosť peňazí, ale keď je zlý cyklus, tak je tam tých peňazí málo. Keby sme mali platbu štátu vypočítavanú z mzdy spred dvoch rokov, tak to bolo anticyklické, proticyklické. Lebo keď stúpali mzdy ekonomicky aktívnych ľudí, bolo veľa peňazí od ekonomicky aktívnych, ale pred dvoma rokmi, keď ešte tak nestúpali tie mzdy, tak z toho vypočítavaná platba za poistencov štátu nebola až taká veľká. Naopak, keď sa ekonomika spomalila a mzdy ===== [14:29] Tomáš Szalay – Vystúpenie v rozprave ...cyklické, proticyklické, lebo keď stúpali mzdy ekonomicky aktívnych ľudí, bolo veľa peňazí od ekonomicky aktívnych, ale pred dvoma rokmi, keď ešte tak nestúpali tie mzdy, tak z toho vypočítavaná platba za poistencov štátu nebola až taká veľká. Naopak, keď sa ekonomika spomalila a mzdy prestali tak výrazne rásť, tak sa platba za poistencov štátu počítala z tých dobrých rokov a opäť pôsobila ako buffer, ako nárazník, čiže proticyklicky, ale v okamihu, keď všetko bude vychádzať procyklicky z ekonomicky aktívnych ľudí, tak budeme mať problém s udržateľnosťou verejných financií v zdravotníctve v okamihu, keď príde kríza a ja sa bojím, že sa tá kríza blíži a zdravotníctvo si to odskáče napriek tomu, že tento rozpočet nie je taký zlý, ako mohol byť. Ďakujem pekne. [14:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Stachura. [14:33] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem Tomáš za vystúpenie. Odchádzaš, ale chcel som ti rýchlo povedať, že ďakujem, že si poznamenal alebo priblížil tú konjunktúru. To znamená, ekonomická konjunktúra je veľmi dôležitá práve v tom, že ako si to ty povedal presne. Ako sa darí ekonomike, ako sa darí ekonomicky aktívnym osobám, také odvody vlastne môžeme očakávať a pokiaľ to percento je navýšené práve na túto ekonomicky aktívnu populáciu, tak aj to riziko nejakej zmeny konjunktúry, samozrejme, so sebou prináša aj riziko nejakých príjmov do štátneho rozpočtu z tejto, od týchto osôb, takže vďaka za to pomenovanie. No áno, pomenoval si ďalší veľký problém, tú nestabilitu, ktorá túto oblasť zdravotníctva sprevádza už dlhé roky. To znamená, že tie zásahy politikov, politickej moci do toho, že či budeme platiť za poistencov štátu, či nebudeme platiť, koľko budeme platiť a ako sa to bude rozpočtovať je, bohužiaľ, veľké a spôsobuje to potom nepravidelnosť, respektíve nepredvídateľnosť v rámci systému. Opäť asi len tak trochu provokatívne poviem, že riešení je viac a tak teraz si to viem dovoliť ešte ako opozičný poslanec. Napríklad Nemci toto vôbec neriešia. Platia odvody, aj zdravotné odvody všetci. To znamená aj seniori, tým pádom vlastne takáto diskusia vôbec neprebieha. Samozrejme je tam iná finančná situácia, iné kompenzačné mechanizmy, ale odvody platia všetci. Možno niektorí si to neuvedomujú, že sú také krajiny, čiže určite, všade kde je veľký politický vplyv, tak to môže spôsobovať turbulencie, respektíve neistotu, respektíve nepredvídateľnosť financií, ktoré sú k dispozícii na nasledujúce obdobie a ty si to pomenoval veľmi presne, za to ti ďakujem. [14:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec Svoboda. [14:33] Zdenko Svoboda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán podpredseda. Pán kolega Szalay, ja som rád, že ste ozvučili túto tému, že do zdravotníctva na konci dňa pôjde viac peňazí. Presne pre túto vládu je tento rezort veľmi dôležitý. To znamená, aby obyvateľstvo malo adekvátnu zdravotnú starostlivosť a bola mu poskytovaná čo na najvyššej úrovni a to som rád, že aj takto to vníma aj opozičný politik. S tou platbou zo strany štátu, že už nebude 5-percentná, tak to bolo vysvetlené, že tie peniaze by ministerstvo ani nebolo minúť a malo by na svojej kapitole alebo vo svojom rozpočte a kvôli, ako bolo povedané tým výdavkovým limitom, by sa nemohli pretaviť do nejakých kapitálových investícií a ďalších oblastí a treba pripomenúť, že je to len kvôli tomu, že tu máme zavedené výdavkové limity. Neschválila ich táto vláda, ale predošlé vlády, ktoré ich nemuseli dodržiavať. [14:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať nebude, takže máme v poradí ďalej pána poslanca Krajčího, nech sa páči za klub hnutie Slovensko. [14:33] Marek Krajčí – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia. Taká otázka, že prečo je tento bod tak predsunutý úplne na začiatku tejto schôdze, ešte predtým, ako ideme prerokovať návrh o štátnom rozpočte? A to je aj odpoveď na jednu otázku, ktorá tu zaznela, že prečo sa tu toľko bavíme o rozpočte, o financiách, no práve kvôli tomu, ja to tak čítam, prerokúvame tento bod práve teraz, lebo áno, pán minister sem priniesol návrh zákona, do ktorého potom, pozmeňujúcim návrhom a je to v spoločnej správe sa prilepilo to, že bude sa dať zo zdravotníctva vybrať 600 miliónov eur a tak človek, ktorý normálne tak rozmýšľa, tak je jasné, že musíme konsolidovať, ale predsa len pán minister povedať ľuďom, že peniaze, ktoré tam sú, ktoré tam naozaj ľudia poslali, štát tam poslal s tým najlepším zámerom, aby boli použité na zdravotnú starostlivosť, tak vy vlastne týmto návrhom zákona idete zlegalizovať, že sa budú môcť odtiaľ vybrať von. A na jednej strane sa bavíme, že nemáme dosť peňazí na lieky, nemáme dosť peňazí na to, na hento, rastú nám poplatky v ambulanciách, lebo ambulantní lekári sa sťažujú, že skrátka, nemajú dostatočne zaplatené ich vyšetrenia a tým pádom, úplne živelne, jedni vyberajú 10, 20, 30, 40, 50 eur. Vy sa na to pozeráte, nechávate si robiť 1,5-ročnú analýzu a teraz ste priniesli sem návrh zákona, ktorý dokáže zo zdravotného systému, kde tie peniaze reálne sú, ušporené presne ako ste povedali, vybrať 600 miliónov eur a ešte popritom to je taká zaujímavá kuleha, že zvyšujeme zdravotné odvody a prepáčte, ja to nazvem, ja to nazvem normálne, že podvod, pretože väčšina ľudí, ktorí teraz budú platiť o 1 % vyššie zdravotné odvody, tí aktívni poistenci, tak oni nebudú možno pozerať túto debatu, nebudú si čítať noviny a kto vie, ak to tam vôbec zaznie, tak oni budú mať pocit, že však áno, do toho zdravotníctva musíme prispieť ešte o to percento viac, však my to nejako skrátka prežijeme. Na druhej strane pravda je taká, že oni tam síce budú prispievať viac, my tam síce všetci budeme prispievať viac, ale druhou rukou minister Kamenický za asistencie pána ministra Šaška zoberie 600 miliónov eur zo zdravotníctva. Čo znamená, keby sme tie odvody nezvýšili, možno by ani nebolo treba. Tie peniaze tam skrátka momentálne teraz sú a sú to peniaze, ktoré patria zdravotníctvu, pán minister a v tomto, pardon, ale ste slabý minister, že ste si ich nechali zobrať. Argumentujete výdavkovými limitmi, ale my veľmi dobre vieme, že výdavkové limity sú chápané na celé výdavky verejnej správy. To znamená, okay, nech si pán minister Kamenický dá výdavkový limit, samozrejme, na celú, na celý jeho rozpočet, o ktorom sa tu budeme baviť, ale vy predsa ako minister zdravotníctva, môžete povedať pán minister, "však ja vám nič neberiem. Ja tu tie peniaze mám, neberte mi ich, neberte ich pacientom, ktorých ja zastupujem". Ale nie, my sme tu skrátka, aby sme urobili na jednej strane taký naozaj podvod na tých platiteľov, zaplatíte viac o 1 % a zároveň druhou rukou vyberieme 600 miliónov eur z peňazí, ktoré tam sú, zdravotné poisťovne ich majú na svojich účtoch. Ja teraz len tak trošičku na margo, maximálne čakacie lehoty, keď sa mali zaviesť, tak jeden z argumentov bol, že sa nemôžu zaviesť kvôli tomu, že nie sú technické rezervy v poisťovniach na ne, lebo, že by to mohlo tie poisťovne nejakým spôsobom ohroziť. Tak teraz poisťovne mali technické rezervy, mali teda financie, v ktorých by to mohlo byť a to je samozrejme ďalšia debata, prečo maximálne čakacie lehoty nefungujú akoby mali, pretože vy ste, pán minister, aj so svojou predchodkyňou urobili to, že to, na čo pacienti mali zo zákona legálne právo, aby naozaj mali tú operáciu skorej, tak ste hodili na ich bedrá, vybavuj si to a poisťovniam ste povedali, "Však nechajte tých pacientov, nech si to pobehajú, nech si to vybavia. Však oni aj tak na to nebudú mať silu, niektorí pomrú skorej ako by to mali robiť, nie, vy im to nemusíte vybavovať, milé poisťovne, nie". Takže poisťovne áno, majú aj veľa peňazí, pretože, pretože samozrejme, ľudia, ktorí by možno aj tie operácie mohli mať už zo zákona skorej, tak ich nemajú, pretože chudáci nevedia sa k nim dostať a tak je to celé nastavené hlúpo, že zámer bol dobrý, aby ste mohli byť skorej zoperovaní. Výsledok je taký, že v podstate nikto nevie ani poriadne ako to má spraviť, aby sa k tej operácii skorej dostal a poisťovne to, samozrejme, parádne sťažili. Potom ste sa pýtali, "Však povedzte, keď sa tu ideme o tom baviť, že kde tie peniaze máme zobrať?" Zase aby sme boli féroví, tak keďže sa bavíme o tom, že vy ste 600 miliónov eur vytiahli zo zdravotného systému a idete ich teda dať iným rezortom, tak ja vám teraz skúsim povedať, kde by sa tie peniaze dali nájsť. Táto vláda sa veľmi chváli tým, že, alebo chválila sa, robila si na tom kampaň, že "My nevyvezieme žiadne zbrane na Ukrajinu" a pritom sa minulý rok sme sa stali zbrojárskou veľmocou. Prosím pekne, vlani 1,15 miliardy eur sa vyrobili zbrane. Export zbraní tým pádom u nás vytvoril až 0,9% HDP. Prosím pekne, Spojené štáty americké majú 1,1% HDP na export zbraní. Takže my sme sa už naozaj teraz pomaly normálne priradili k Spojeným štátom americkým a keď sa navrhovalo, keď sme aj my navrhovali zvýšiť licenčné poplatky pre zbrojárske firmy, ktoré si brutálne momentálne teraz zarábajú aj vďaka tejto vláde. Mohli ste hneď zarobiť 300, 400 miliónov eur. Nie, to my neurobíme. To sú naši známi. Tí si zarobia, s nimi sme dohodnutí, tie peniaze a my potom využijeme inde v predvolebnej kampani alebo ináč. Ďalších 300 miliónov, pán minister. Možno to neviete, hazard. Tu pýtali ste sa, kde tie peniaze mám zobrať? Tak ja vám rovno poviem, ako môžete vyargumentovať ministrovi Kamenickému, že mu tých 600 miliónov nedáte. Hazard. Zavedená daň 30 %, Poľsko má 50, Rakúsko 45. Keby sme zaviedli len takúto obyčajnú daň z hazardu, čo by sa naozaj takmer nikoho nedotklo v tejto krajine, len zopár vyvolencov, ktorí na tom zarábajú, máte ďalších 300 miliónov eur. Takže už 600 som vám teraz napočítal a samozrejme, sú tam aj iné drobnosti, vy napríklad vyplakávate, že však ani tie poisťovne si to ani do tých ziskov nemôžu dať, lebo sme im tie zisky zastropovali. Tak áno, zastropovali sme im na 1 %., čo znamená, že budúci rok si určite z takýchto prebytkov poisťovne, tie súkromné, to 1 % uplatnia. Však nie sú to nejaké strašné peniaze. Dôvera tam bude mať niečo cez 30 miliónov si, si vykáže zisk, nevieme, čo čo bude Union, Union minulý rok bol v zápornom, záporných číslach, takže tam nás to ani vôbec nejakým spôsobom netrápi, ale dobre, keď za takéto hospodárenia sú takéto obrovské prebytky, oni si vyplatia zisk, no však verejné zdravotné poistenie, z toho sa v Európe ani vôbec zisk nevypláca, iba u nás sa to tak robí. Tak však aj tam sa mohlo siahnuť na to, že zdaniť to a áno, keď sa tu bavíme o vyplatenie nerozdeleného zisku u Dôvery, to bolo tiež načrtnuté. Veľmi správne, to je v podstate ešte pozostatok tej účtovnej machinácie, na ktorej sa podieľal aj súčasný minister Drucker, kde sa Apollo zlúčilo s poisťovňou Dôvera a takýmto spôsobom sa účtovne ulialo v podstate alebo vytvoril sa zisk, ktorý sa potom postupne cez úvery riešil a my sme ho splácali z verejného zdravotného poistenia. Tak áno, z tohto obdobia je tam ešte nerozdelený zisk Dôvery. Samozrejme, potom aj tých ďalších rokov, pretože vďaka tomuto si poisťovňa Dôvera, prosím pekne, za 10 rokov zaknihovala viac ako 900 miliónov eur zisk pred zdanením. Takto parádne sa to tu robilo. Tak z tohto je tam nerozdelený zisk. Áno a tým, že sa takto hospodári a že sú také veľké prebytky, no jasné, že ten akcionár si ten nerozdelený zisk pravdepodobne vyplatí v dividendách, no, prečo by to, prečo by to neurobil, keď má také obrovské prebytky na účtoch? Takže to sa diviť tomu nemôžeme, takže to budeme budúci rok si pozrieme, koľko si vykážu reálnych ziskov a potom koľko si vyplatia dividend a z tých prebytkov, ktoré na účtoch poisťovne majú. Takže nechcem sa už ďalej rozhorčovať. Je pravda, že toto by sa malo najmä riešiť, čo sa týka rozpočtu, ale práve preto, práve preto, že tento zákon teraz riešime pred rozpočtom, aby sa mohla spraviť táto transakcia, tak je dôležité na to poukázať a ja aj z takéhoto pohľadu chcem na to poukázať, že nemyslím si, že toto bolo šťastné rozhodnutie. Myslím si, že výdavkové stropy v zdravotníctve, pokiaľ tie peniaze tam sú potrebné a vy viete, kde ich viete reálne, efektívne minúť, nemali byť zavedené tak, ako sú zavedené teraz a netreba sa na ne vyhovárať. To je náš názor a aj preto, samozrejme, s týmto, čo sa teraz deje, veľmi nesúhlasíme. Ďakujem veľmi pekne. [14:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Stachura. [14:43] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Marek, ďakujem veľmi pekne za to, že si poukázal na to. Mne to tiež nejde celkom do hlavy, že ako vlastne sa myslia tie výdavkové limity? Ja som nenašiel nikde nejaké stanovisko, kde by sme, kde by sme jasne videli, že tam je nejaký limit a strop na každé jedno ministerstvo, že ministerstvo zdravotníctva môže minúť 8,8 max. Hej, že je nejaký výdavkový limit celkový, ale že, že je tuná na každé jedno ministerstvo, tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako okay a chápem tých, tie výdavkové limity, aby sme, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj, neviem, či je toto správne sa vyhovoriť a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú. To znamená... tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako OK a chápem tie výdavkové limity, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj neviem, či je toto správne sa vyhovárať a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú, to znamená, že tu sa niečo neprekračuje, tu sa tie zdroje v tom systéme nachádzajú. Takže je to asi diskutabilné, ako sa to udialo a myslím si aj tie ďalšie tvoje komentáre, čo sa týka zisku z verejného zdravotného poistenia, tam myslím, že máme rovnaký názor a by som ho chcel len potvrdiť, že verejné zdravotné poistenie je zdravotná daň a z toho by sa zisk nemal vytvárať. Bohužiaľ je to slovenský konštrukt a podarilo sa ho aspoň zastropovať na 1 % aj vďaka tebe aspoň takto, ale naozaj nie je to zvykom aj v iných krajinách. Ďakujem. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Máme ukončené vystúpenia písomne prihlásených poslancov do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Marcinková, máte slovo. [14:46] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja som k tomuto návrhu vystupovala už aj v prvom čítaní a rada by som aj teraz pripomenula moju námietku, alebo taký nedostatok, ktorý vnímam. Novela ministerstva zdravotníctva, o ktorej rokujeme rozširuje skupinu osôb, ktoré môžu vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia. Ja som aj v prvom čítaní upozorňovala na špecifickú skupinu žiakov, ktorú aktuálne znenie zákona predmetná novela stále obchádza. Teraz ju opäť bližšie predstavím a poviem, ako som na tento problém narazila. V auguste tohto roku vydal komisár pre deti správu o stave a životnej situácii ukrajinských detí na Slovensku. Komisár pre deti na základe výsledkov prieskumu poukázal na viacero zlyhávaní štátu v prístupe k ukrajinským deťom. Po tom, čo som si to prečítala, tak som ziniciovala stretnutie s ním, kde som sa o tých vážnejších nedostatkoch systému dozvedela priamo od neho. No a jeden z tých najväčších problémov je absencia možnosti vstupu určitej skupiny detí z Ukrajiny do systému zdravotného poistenia. Jednu tu popísala pani predsedníčka školského výboru. Tá je touto novelou podchytená, no ešte stále nám vypadáva časť detí a nemalá, hovoríme približne o 1500 deťoch z Ukrajiny, ktoré v tejto novele zahrnuté nie sú. Teraz tú špecifickú skupinu popíšem. Ide o žiakov stredných škôl z Ukrajiny, ktorí tu žijú sami, bez svojich zákonných zástupcov, nevyužili inštitút dočasného útočiska, nie sú azylantmi a neposkytuje sa im ani starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Sú to väčšinou žiaci na stredných školách, ktorí tu žijú na internátoch na stredných školách. Títo maloletí zväčša prídu na Slovensko na základe splnomocnenia ich rodičov, zastupuje ich často veľmi pofidérne jedna osoba, ktorá takto zastupuje aj desiatky iných detí, sú na to na Ukrajine agentúry. Takto sa tí rodičia snažia zúfalo dostať tie deti nejako do bezpečia a robia to prostredníctvom štúdia na stredných školách a často po vybavení administratívneho vstupu do krajiny, príp. školy, už tu tieto deti zostávajú ako keby odkázané samé na seba. Úrad komisára pre deti odhaduje, že tu je približne do 1500 takýchto maloletých detí z Ukrajiny. Hovoríme predovšetkým o stredoškolákoch. No a ja považujem za potrebné, aby sme naozaj tieto diery a nedostatky v zákone, ktoré poukazujú na štátne inštitúcie, na ktoré poukazujú aj štátne inštitúcie aj verejný ochranca práv, v tomto prípade aj komisár pre deti, vyriešili. Tu máme na to priestor aj pri tejto novele. Ja som pripravila aj pozmeňujúci návrh, ktorý aktuálny stav mení a do systému verejného zdravotného poistenia umožňuje vstúpiť týmto žiakom, ktorí u nás študujú a pochádzajú z krajín, v ktorých prebieha ozbrojený konflikt. Pokryli by sme tým týchto ukrajinských žiakov. Pre úplnosť len dodám, že za študentov by poistné platil v takomto prípade štát, do hádam vyplynulo z tej mojej rozpravy. My sme spravili aj vyčíslenie a vychádza to na 90 tis. eur. Ďakujem veľmi pekne a teraz poprosím o zastavenie času a prečítam svoj pozmeňujúci návrh. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím technikov, aby ste pozastavili čas. Nech sa páči. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 919) 1. V čl. 1 sa za 6. bod vkladá nový 7. bod, ktorý znie: „7. V § 3 sa odsek 3 dopĺňa písmenom m), ktoré znie: ,m) zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako príslušník štátu, na území ktorého prebieha ozbrojený konflikt s iným štátom a zároveň študuje na škole v Slovenskej republike a to v období trvania tohto ozbrojeného konfliktu do konca školského roka, v ktorom tento ozbrojený konflikt skončil; zoznam týchto štátov zverejňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva).".". Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. 2. V čl. 1 sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie: „9. V § 6 ods. 6 písm. a) treťom bode a štvrtom bode sa slová „ods. 7” nahrádzajú slovami „ods. 8".". Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. 3. V čl. 1 sa za 21. bod vkladá nový 22. bod, ktorý znie: „22. V § 8 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „(6) Ak podáva prihlášku osoba podľa § 3 ods. 3 písm. m), namiesto rodného čísla uvedie dátum narodenia.”. Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.”. Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. 4. V čl. 1 sa za 22. bod vkladá nový 23. bod, ktorý znie: „23. V § 8 ods. 8 sa slová „odseku 7” nahrádzajú slovami „odseku 8".". Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. 5. V čl. 1 sa za 23. bod vkladá nový 24. bod, ktorý znie: „24. V § 8a ods. 3 písm. b) a c) sa slová „ods. 7” nahrádzajú slovami „ods. 8".". Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. 6. V čl. 1 sa za 25. bod vkladá nový 26. bod, ktorý znie: „26. V § 9 ods. 3 sa slová „Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva”) nahrádzajú slovami „ministerstvo zdravotníctva.". Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. 7. V čl. 1 sa za 33. bod vkladá nový 34. bod, ktorý znie: „34. V § 11 sa odsek 7 dopĺňa písmenom x), ktoré znie: „x) fyzickú osobu podľa § 3 ods. 3 písm. m). Nasledujúce body sa primerane preznačia, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. Toľko z mojej strany. Odôvodnenie zaznelo predtým, takže verím, že takto stačí, čí mám ešte znova zopakovať odôvodnenie? Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Nie. Marcinková, Vladimíra, poslankyňa NR SR Dobre, ďakujem, tak týmto dokončujem svoj doplňujúci návrh a končím svoje vystúpenie v rozprave. [14:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa. Takže teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Vidím, že áno, máte slovo. [14:53] Kamil Šaško Ďakujem pekne. Rozmýšľam komu sa idem prihovoriť, pretože žiaľ zo zdravotníckeho výboru z opozície tu nesedí ani jeden jediný poslanec. A nehovorím to preto, žeby, ale bolo položené otázky a neni tu ani jeden poslanec, to znamená ako, to asi hovorí o úprimnosti tejto diskusie bez akejkoľvek kritiky, ale teda ma to prekvapuje. V poriadku, ale ja to poviem aj tak, pretože hlavne z úst niektorých opozičných poslancov v rámci zdravotníckeho výboru som sa tu aj dnes teda dopočul, kde všade sa dá v zdravotníctve šetriť, hľadať úspora, padlo tu mnoho skvelých nápadov, ktoré veľa z nich mimochodom sa tento rok konečne realizujú, ale počúvať napríklad od pána poslanca Krajčího kritiku, pokiaľ ide napríklad o poplatky, ja súhlasím, že je to veľký problém, súhlasím. Za tri a pol roka sa v tom neurobila ani čiarka a ten istý poslanec si dovolí tu pomaly na každej druhej tlačovke hovoriť niečo o poplatkoch. Tak pán poslanec Krajčí, ja vám oznamujem, že aj v tejto oblasti máme napríklad uzatvorené memorandum s ambulantným sektorom s konkrétnym plánom, pretože to nie je populistická rýchla téma a možno preto za tri a pol roka ste sa zmohli na to, že ste neurobili nič. Po druhé, hovoriť, že napríklad by táto vláda mala, aj to tu zaznelo, že by mala investovať do výstavby nemocníc a čo sa deje? Čo sa teraz deje na Slovensku? A ja nebudem hovoriť a ja tu poviem aj verejne, ja som vďačný, že tí, čo boli aj autori Plánu obnovy, čo bolo za bývalej vlády, je skvelá vec, že sa tam alokovala viac ako miliarda eur, skvelá vec. A hovorím to aj verejne a stále to naviažem na bývalú vládu, to je v poriadku. Lenže Plán obnovy ako dobre viete je časovo obmedzený a bolo by dobré, aby predtým než tí, v tomto prípade opoziční opäť poslanci, začnú kritizovať niečo, pokiaľ ide o výstavbu nemocníc, tak si spomeňte, čo ste vy urobili s výstavbou nemocníc. Dva roky ste tu klamali všetkých ohľadom výstavby Rázsoch, po dvoch rokoch sa povedalo, že sa to jednoducho nedá, narýchlo sa to presunulo do Martina, do Banskej Bystrice. V Martine ten projekt pred dvoma rokmi vo všeobecnosti považovaný za nezrealizovateľný, nezrealizovateľný, spomeňte si. Teraz sme plne v harmonograme, rovnako tak dnes bola kontrolná misia v Banskej Bystrici. Som presvedčený, že obidva projekty sa stihnú. To je ten rozdiel. A môžte to spochybňovať ako chcete. Tak teraz ste sa posunuli na ďalšiu úroveň a zrazu už kritizujete, že no dobre, tak budeme tu mať štyri nové nemocnice a kto to dofinancuje, to je zaujímavý posun mimochodom. Tak ja vám z tohto miesta hovorím, aj tu to padlo, aj v rámci diskusií padá množstvo skvelých návrhov, ako vy nemáte problém nájsť 100 mil. tu a 200 mil. tam a ako je to vlastne všetko ľahké, tak potom predsa nemôžte mať problém dofinancovať nemocnice v 2027, 2028. Ja vám hovorím, že pokiaľ tam bude HLAS, alebo táto konštalácia, tak toto sa dofinancuje tak, ako sa zrealizujú tieto stavby, ktoré sme nešli v dezolátnom stave. Aspoň keby ste to priznali, čo sa udialo s Rázsochami, v Martine atď. Prosím? (Reakcia z pléna.) Nepočujem vás, prepáčte. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Poprosím vás jednu vec. Počkajte pán minister, chcem vyzvať poslancov, neskáčte do reči. Skončili sme minulú schôdzu tak, že ste znemožnili, nie vy konkrétne pani poslankyňa Mesterová, ale poslanci z hnutia SLOVENSKO vystúpenie pána ministra a ja nechcem pristúpiť k takýmto krokom. Poprosím všetkých, vrátane poslancov z koalície, aby sme dodržiavali rokovací poriadok. Nech sa páči pán minister. Šaško, Kamil, minister zdravotníctva SR Čiže povedali sme si k poplatkom, k nemocniciam, poďme ďalej. Efektivita štátnych nemocníc, absolútne súhlasím, absolútne súhlasím, hovorím to od môjho nástupu, efektivita v nemocniciach a lieky sú dve oblasti, v ktorých treba zásadným spôsobom pridať. Ale pozri sa kto to hovorí. Zatiaľ čo za ministra Druckera a vtedy ministerky Kaľavskej sa naštartovali veľmi konkrétne procesy, ktoré by som tu vedel vysvetľovať veľmi do detailu, naštartovali sa rôzne cenové mapy, začali sa riešiť konkrétne efektívne procesy, viete, čo spravil pán minister Krajčí v momente, keď nastúpil na ministerstvo zdravotníctva? Tieto tímy zrušil a všetky tieto procesy sa zastavili. To by som rád počul odpoveď. Koniec-koncov tomu nasvedčujú a priamo z týchto procesov a ja som rád, že tu vidím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, pretože on podľa mňa zverejnil veľmi dobrú správu, ktorej sa inak možno z takej nejakej pochabosti niektorých aj z opozičných chytajú, že NKÚ niečo kritizuje, ale zabudnú ===== ...a priamo z týchto procesov a ja som rád, že tu vidím pán predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pretože on, podľa mňa, zverejnil veľmi dobrú správu, ktorej sa inak, nie možno z takej nejakej pochabosti niektorí aj z opozičných chytajú, že NKÚ niečo kritizuje, ale zabudnú povedať, že NKÚ hodnotí stav 2020 až 2023. A ja som veľmi zvedavý, skutočne veľmi zvedavý, čo bude výstupom pretože toto bolo k financovaniu nemocníc alebo teda k efektivite nemocníc a som veľmi zvedavý, čo ukáže správa NKÚ pokiaľ ide o liekovú politiku. To bude ešte väčšia katastrofa. To vám teraz hovorím. Ale poviem vám, čo teda sa dialo napríklad za ministra Krajčího. Lebo si to treba pripomínať, lebo ja odmietam, aby ma títo ľudia, napríklad a žiaľ áno, aj s poslancom Progresívneho Slovenska, Oskarom Dvořákom, je to tak, pretože títo dvaja ľudia a ja tu nechcem byť osobný, ale to sú fakty. Pozrite sa v akom stave nechal, lebo pán poslanec Dvořák mal na starosti jeden projekt, optimalizáciu siete nemocníc. Nebudem to ja hodnotiť. Spýtajte sa kohokoľvek v sektore, ako hodnotí reformu optimalizácie siete nemocníc pod vedením pána Dvořáka. Títo ľudia nemajú v sektore žiadny rešpekt, žiadny. A to neni nič osobné, ale je to tak. To znamená, jediné čo tam sa dialo boli rôzne MOMky, rôzne plošné testovania, rôzne takéto opatrenia za stámilióny eur. A opäť, či sa vám to páči-nepáči, ja teraz nebudem hodnotiť. Stálo to proste obrovské zdroje, ale systémovo sa nespravilo za tie tri roky, pokiaľ ide o nejakú efektivitu, žiaľ nič, nič. A ja nehovorím, že ten systém je ideálny, ale poviem to aj tu, aby sa tu postavil a teraz ja neviem, nechcem sa, niektorí z týchto poslancov tu povedal, že Slovensko alebo zdravotníctvo na Slovensku je zlé. Prestaňte s tým. Má problémy sektor, samozrejme, že s tým má problémy sektor, ale je to urážka voči zdravotníkom, voči ľuďom, ktorí sa snažia ten systém zlepšovať a to sa proste deje. Na konci dňa, na konci dňa môžme sa tu sporiť, samozrejme, áno, ťažko sa vysvetľuje, že sa zvýši odvod a že časť z toho nejde do sektora zdravotníctva, ale je to ako konsolidačné opatrenie a tie dôvody som vám veľmi otvorene pomenoval, prečo to tak je. A doštudujte si tie výdavkové limity ako to funguje. Pretože áno, my vieme možno navýšiť výdavkový limit v zdravotníctve, ale minister financií je zodpovedný za celý rozpočet. A na konci dňa to, čo je podstatné je, že v tomto momente, ak bude rozpočet schválený v danej podobe a opäť sa z tohto miesta poďakujem ministrovi financií lebo my sme mali ťažké diskusie, ale mám pocit, že veľmi sa išlo do detailu. A na konci dňa rozpočet zdravotníctva iba pokiaľ ide o VZP je navýšený o (kašeľ:), pardon, o viac ako pol miliardu eur, 545-miliónov. To znamená, a samozrejme pod podmienkou alebo pod spoločným súhlasom, že sa bude pokračovať v úsporných opatreniach. Mohol by som ísť ďalej. Úrad pre verejné obstarávanie. Čo sa tam udialo za tri a pol roka? Nič. Lehoty po splatnosti. Tá BFF a všetky tieto spoločnosti, kde nám hrozí pokuta, čo sa tam udialo? Nič. To znamená, sektor má problémy. Sektor sa dá posunúť ale iba v rámci nejakej spolupráce. To sa deje. Ale počúvať kritiku od tých ľudí, ktorí za tri a pol roka nespravili nič. Takže ďakujem pekne. K samotnému zákonu tu až na, paradoxne, od pani poslankyne opozičnej, ktorá nie je členkou zdravotníckeho výboru, tu nepadlo nič, ale to je úplne v poriadku. Ja teraz ukončím a vy viete, keďže som pomenoval, že práve oblasť liekovej politiky je jedna z tých dvoch oblastí, ktorá je naozaj kľúčová, tak vás pozývam členov zdravotníckeho výboru, ak dovolíš pán predseda výboru, na rokovanie opozičných, teda poslancov zdravotníckeho výboru na to, čo chystáme v rámci liekovej politiky, ak dovolíte o 15:20, ak to vyhovuje. Dobre? Ďakujem pekne. Dovidenia. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Žiada si o záverečné slovo spoločný spravodajca, resp. prosím oznámiť termín hlasovania. Môžeš nahlas, ja to poviem. (Odpoveď spravodajcu predsedajúcemu.) Takže dnes o 17., ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skôr než začneme ďalší bod programu, len sa chcem pán poslanec Kišš opýtať, máte alebo nemáte Covid? Lebo včera na výbore pre financie bolo oznámené, že vraj máte Covid? Ja nemám právo z rokovacieho poriadku vás nejako riešiť, len z hľadiska zodpovednosti voči ostatným to posúďte vy sám. Ďalším bodom programu je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má tlač 920, spoločná správa výborov má tlač 920a. Prosím pána ministra financií, pána Kamenického, aby vládny návrh zákona odôvodnil. [15:05] Ladislav Kamenický Ďakujem kolegovia. Takže, mám pocit, že tu budeme na viacero dní sa stretávať, takže možno len tak všeobecne na úvod. Ideme samozrejme so zákonom, ktorý musí ešte prejsť pred samotným rozpočtom. Poviem prečo. Týka sa hypotekárnych úverov. Na úvod by som možno povedal, k tomuto zákonu by som teda nepreskakoval, že zavedenie zákazu, momentálne tento zákon je, navodzuje teda stav, kedy sa bude zamedzovať zákazu skrytých sankcií, zákazu niektorých poplatkov, napríklad poplatkov za zmenu zmluvných podmienok. Čiže ochrana, bavíme sa o ochrane spotrebiteľa. A takisto rôznych skrytých administratívnych poplatkov, rôzne potvrdenia v súvislosti so spotrebnými, spotrebiteľskými úvermi, čiže je to zvýšenie ochrany spotrebiteľa. Takisto je zmena pri nahliadaní veriteľov do elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch, aby sa dôslednejšie preverovala úverová angažovanosť, kde teda musia preveriť 66...zvyšujeme zo 66% na 80% všetkých tých ľudí, ktorí sú v registroch. Takisto sa zavádza nová licencia pre subjekty, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery v rámci doplnkovej činnosti, a to bezúročne a bez akýchkoľvek iných poplatkov, napríklad telekomunikačné spoločnosti. Ja chcem poďakovať aj za spoluprácu s Národnou bankou. Takisto za zjednodušený prístup k takýmto licenciám, ktoré doteraz neboli. Zavedenie oznamovacej povinnosti pre veriteľa z iného štátu, ak má v úmysle poskytovať spotrebiteľské úvery na území Slovenskej republiky na základe práv na slobodné poskytovanie služieb s cieľom udržania stability finančného trhu. Teraz, bol podaný pozmeňujúci návrh v rámci výboru pre financie a rozpočet, kde teda bolo uzrejmené, my sme hovorili už pri konsolidačnom balíku o tom, že chceme, aby povinnosť pomáhať spotrebiteľom s nárastom úrokov na hypotekárnych úveroch prešla zo štátu na banky. Teda, kde žiadame aj to, aby banky sa spolupodieľali na konsolidácii. Chcem len upresniť číslo posledné od zavedenia zákona v roku 24. Celkovo sme poskytli pomoc vo výške 41 mil. eur a chceme túto pomoc predlžiť o ďalšie dva roky, ale zo strany bánk. Hovoríme o tom, že sa podmienky v podstate nebudú meniť. To znamená, že akurát to, že úrady práce už nebudú spracovávať tieto veci, budú to spracovávať banky. A bavíme sa o tom, že pri 75-percentnom navýšení splátky, najviac však v sume 150 eur by pomáhali banky. Predpokladám, že vzhľadom na to, že zavádzame to zatiaľ dobrovoľne s tým, že predpokladám, ak by niektoré banky k tomu nepristúpili tak klienti budú odchádzať do iných bánk. Ak by sa to nepotvrdilo, žiaľ, by som tu mal pocit, že sa tu deje nejaký kartel, tak zavedieme povinnosť. Chcem ešte pripomenúť, že v rámci konsolidácie berieme bankám polovicu asi poplatku, ktorý vyberajú z hazardu, kde sa bavíme asi o 12 mil. eur. 41 plus 12, bavíme sa o sume celkovej 53 mil. eur a chcem pripomenúť, že ja som bol ten čo som zaviedol dvojnásobný bankový odvod pre banky. Čiže chcem, aby sa banky podieľali na samotnej konsolidácii verejných financií. Toľko na úvod a potom už sa stretneme pri rozpočte s tým, že po rozpočte ešte mám niekoľko zákonov, ktoré budeme prejednávať. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:05] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Karasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [15:09] Daniel Karas Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu a podávam Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 920. Národná rada uznesením č. 1110 zo 16. septembra 2025 pridelili predmetný návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K návrhu zákona zaujal odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi za tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené k bodom 4 spoločnej správy, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedeného body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 920a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 272 zo 14. októbra 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledkoch rokovania výborov Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte prosím rozpravu. Ďakujem. [15:09] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem spravodajcovi. Otváram rozpravu. Do rozpravy konštatujem, že sú písomne prihlásení traja poslanci, všetko za kluby. Prvý alebo poradie je pán poslanec Viskupič, pán poslanec Jakab a pani poslankyňa Luščíková. Takže, nech sa páči pán poslanec Viskupič, máte slovo. [15:12] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať ani samotnému zákonu, teda ktorý vlastne je v druhom čítaní, ale budem sa venovať hlavne tomu pozmeňujúcemu návrhu alebo skôr rozširujúcemu návrhu alebo doplňujúcemu návrhu, ktorý teda bol prijatý na finančnom výbore. Aby sme sa uviedli do problematiky, tak tento pozmeňujúci návrh, ale že úplne potichu a úplne obídením celého legislatívneho procesu ruší jeden kompletný zákon. A teraz, že aký zákon? No to je ten zákon a pán minister to spomenul, ktorý po voľbách ako jednu zo svojich vlajkových lodí predvolebných, predstavila a schválila aktuálna koalícia na pomoc ľuďom teda pri zvyšovaní úrokov hypoték. Čiže s veľkou slávou, avizované s veľkou slávou, odvolené a veľmi potichučky zrušené. Ono je to v podstate dobrá správa a takto, ja to postupne aj vysvetlím, len teda chcem ako jasne ukázať, že ako teda sa robí marketing pred voľbami a aká je potom akože vo finále realita po voľbách. Ten zákon samozrejme nebol dobrý a ja začnem tým, že veď my sme ho kritizovali. Ja som ho osobne tu kritizoval, čiže ja sa vo finále viac-menej akože som rád, že sa to zrušilo lebo je to len potvrdenie nezmyselnosti toho návrhu. Čiže, boli tam tri základné pripomienky, že to bude stáť financie, ktoré vo finále v tom rozpočte nemáme. Minister teraz povedal, že to teda stálo za tie dva roky 42 mil. eur. Mohli sa ušetriť. Dobre. Mohli daňoví poplatníci proste sa na ne neskladať. To je jedna vec. Druhá vec je...(Reakcia z pléna.) Prosím? 41. Pardon. Pardon. Ďakujem pekne za upresnenie. 41 mil., a teda to je jedna vec. Druhá vec sú náklady. To už pán minister taktne zamlčal a možno by som ho teda požiadal... [15:14] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave .. dá ušetriť, dobre. Mohli daňoví poplatníci proste sa na ne neskladať. To je jedna vec. Druhá vec je, prosím? (Reakcia z pléna.) 41, pardon, pardon. Ďakujem pekne za upresnenie. 41 miliónov. A teda to je jedna vec. Druhá vec sú náklady. To už pán minister taktne zamlčal. A možno by som ho teda požiadal, aby povedal, že koľko to celé stálo. Pretože podľa informácii, ktoré ja mám to vyrobilo asi 300 nových zamestnaneckých miest na ÚPSVaR-e vznikla vlastne nová agenda. Inak tých 300 zamestnancov to je asi také jedno NKÚ, hej. To nie je úplne málo. A potom tá posledná výhrada bola, že jednoducho ono to vo finále nepomáha. Proste, že to človek, ktorý má hypotéku a ktorému teda áno mohli stúpnuť aj úroky na hypotéke jednoducho to nie je človek, ktorý má spadnúť do tej sociálnej siete štátu. Špeciálne v stave, keď je vysoké zadlženie. A ja to tu stále hovorím, že áno aj za predchádzajúcej vlády bolo vysoké zadlženie. Jednoducho a veď bolo treba konsolidovať od začiatku. Čiže ten, to, to nepomáhalo tým, ktorým to pomáhať malo. Čiže takýto návrh v podstate podľa mňa nemal vzniknúť. Takže to najlepšie riešenie sa teda neuskutočnilo. Vznikol, minulo to 42 miliónov na poskytnutej pomoci. Budiš to skončilo u ľudí. Stálo to milióny na prevádzke. To akože už teda je podľa mňa, že úplne zbytočný náklad. A teda vyrobilo to nových zamestnancov, novú agendu a čo ja viem čo všetko. No takže to druhé najlepšie riešenie sa teraz stalo, že sa to zrušilo. Tak výborne. Teším sa kolegovia. Mohli ste tomu spraviť rovnakú reklamu, ako keď ste to zavádzali ale dobre. Tak je to zrušené. Som rád. No ešte by bolo úplne najlepšie, keby to teda bolo zrušené, že bez náhrady. Ale aj tuto teda nie je, že úplne, že najhoršie, pretože banky napriek všetkému, napriek všetkému tlačeniu a poviem prečo vlastne sa na to akože tá dohoda nejak vznikla. Lebo pán minister v lani zvýšil veď tu aj povedal bankový odvod. A tam je kalendár jeho postupného znižovania. To bol vlaňajší sľub pána ministra bankám. No v tohtoročnej konsolidácii si vlastne na ten sľub nejak nespomenul a chcel zvýšiť vlastne alebo zrušiť to znižovanie bankového odvodu čo by bol veľký problém skutočne ďalší problém pre bankový sektor. Tak sa prišlo k nejakej takejto dohode a skutočne ten, ten rozširujúci návrh to vlastne dáva do roviny dobrovoľnosti. Čo sa v tom prvom kroku zasa ťažko sa mi vlastne by to kritizovalo, lebo zvyšuje to mieru slobody. Tak akože v tom takom tom prvom môžem povedať, že banky sa môžu rozhodnúť či do tohto systému pôjdu. Či tým existujúcim klientom, ktorým vlastne štát nejakých tých do tých 150 euro poskytoval ako, ako podporu. Že či v tom banky budú pokračovať alebo nebudú. Tak predpokladám, že boli tlačené. Tak asi do toho nejak pôjdu. Takže dobre na najbližšie dva roky teda ešte nejakú podporu tí ľudia budú mať. Môžeme s tým súhlasiť, nemusíme. Ja hovorím, že takto to byť nemalo. No druhá vec je tá, že ešte a teraz sa zasa obrátim hlavne na voličov koalície. Dobre, rozumiem to vnímanie, že si človek môže myslieť, že teda, keď do toho štát dáva nejaké peniaze, tak reálne pomáha. Ja hovorím najprv predtým ešte berie ale dobre, tak reálne pomáha. Ale teraz tá message toho celého čo sa udialo je, že štát už do toho nedá ani euro a teda nejak, tak má po bankách chce, aby tomu do toho teda dávali nejaké tie peniaze. Dávali tú podporu. No ja hovorím, že teda áno štát má ešte aj sociálnu funkciu a teda dá sa to vnímať do nejakej miery ako podpora. Už tie banky, tam si úplne na rovinu povedzme, že banka je tu na podnikanie a tak to má byť. Základným parametrom a je to aj v zákone napísané. Podnikanie je tvorba zisku. Čiže už myslieť si, že to banky vlastne budú dávať ako nejakú sociálnu pomoc je už, že ale teda úplne, že naivné. A ono to samozrejme zasa skončí, že tí, ktorí dostanú podporu, tak zloží sa na to niekto kto tú podporu nedostal, pretože to akoby neumožní pokles, pokles úrokov na hypotékach. Jednoducho banky si to budú musieť zarátať do svojich nákladov. A niekde kde mohla byť pre všetkých nižšia sadzba hypotéky no nebude, pretože niektorí vyvolení proste budú mať podporu. Ono to tak inak vždy je. Že na podporu pre niekoho vyvoleného. Tých asi 35 tisíc ľudí sa skladajú nejakí ďalší. No to je tá hra takto funguje vždy. No dobre, ale je tu ešte jedna rovina. Prečo to celé hovorím. Prečo sme to aj vtedy kritizovali, že to nemalo vznikať. Prečo vždy kritizujem to zadlžovanie, ktoré tu predvádzal v minulosti Matovič a dneska dvojnásobnou rýchlosťou predvádza koalícia a to je to, že to zadlžovanie práve škodí, hej? Pretože akokoľvek štát do nejakej malej miery nejakému malému množstvu občanov touto pomocou pomohol, tak všetkým ostatným práve tým zadlžovaním, ktorého je aj tento zákon bol súčasťou, práve škodí. Pretože čím sa viacej štát zadlžuje, tým máme vyššie úroky na náš štátny dlh. Navyše to ešte má vplyv na ratingy, ktorý zníženie zase len zvyšuje náklady na štátny dlh a tá hra, tá, tá ekonomická realita je tá, že všetky banky majú ako najmenej rizikovú investíciu štátne dlhopisy a od ich úročenia sa vlastne odvíja úročenie hypoték. To znamená, nech aj idú v Európe úroky dole ale už teda ďalej asi nepôjdu, tak jednoducho úroky na hypotékach na Slovensku sa odvíjajú od úročenia nášho štátneho dlhu a to bohužiaľ zásadne stúpa, hej? A tým, že vláda nevie, nevie riadiť verejné financie, že to zadlžovanie je na úrovni cca 7- 8 miliárd každý jeden rok, tak to zdvíha úroky na hypotékach každému jednému občanovi Slovenska. Chudobnému, ktorý si prvý nejaký štartovací byt proste ide kúpiť. Aj tomu v strednej triede. Aj tým najbohatším. Všetkým vlastne tie úroky na hypotékach zvýšia. Zasa je to smutné v tom, že úroky samozrejme závisia aj od bonity klienta, takže táto situácia, ktorú tu vláda vytvára už dva roky a ide v tom pokračovať aj ďalší rok, škodí najviac práve tým najchudobnejším. Pretože ten s tým štartovacím bytom, ten má najnižšiu bonitu. Taký klient bude mať najvyššie úroky. A ten bohatý samozrejme proste bude mať úroky nižšie. Takže vlastne ten výsledok tých predvolebných sľubov a toho celého vlastne čo sme sa tu teda dostali je ten, že bohužiaľ vláda škodí aj týmto riešením všetkým, ale najviac tým najchudobnejším. Presný opak nejakej tej solidarity, ktorej by sa štát mal ako zásadne zúčastňovať. Takže ja, aby som to nezdržoval, ja to už len uzavriem. Jednoducho s veľkou pompou prijaté veľmi zlé riešenie. Potichúčky, poza búčky a ešte, ešte sa na tom výbore rátalo, že si to ani nikto nevšimneme. Pán kolega to predložil ako nejaký proste pozmeňujúci návrh, že tam niečo ani nepovedal, že to bolo z ministerstva. Ale to už sú detaily. Proste tak bez rečí. Úplne nebolo to nijak avizované v úvodnej reči, v ničom. Že sa to akoby bez nejakého veľkého záujmu, záujmu teda príjme, no. Takto končia populistické predvolebné sľuby a už ďalej k tomu ani nebudem nič hovoriť. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:26] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie pán poslanec dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Dostál. [15:27] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, chcem sa pripojiť k tvojej pochvale pána ministra vládnej koalície za to, že idú zrušiť toto nie práve najlepšie opatrenie, ktoré zaťažuje verejné financie a je príkladom toho akým spôsobom by sa nemalo nakladať s verejnými financiami, lebo, lebo naozaj nie je určené ako agresná pomoc tým, ktorí sú, ktorí sú na ňu odkázaní. Ale ide o populistické alebo išlo o populistické prerozdeľovanie a ako si správne spomenul systémové riešenie by bolo úplné zrušenie bez náhrady. Nie, ale dobre. Keď je to nahradené dobrovoľným mechanizmom, tak nie je to, nie je to až tak vážny problém. Ale mňa teda pri tom zaujalo aj odôvodnenie toho návrhu, lebo ja som si pozrel odôvodnenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol schválený vo finančnom výbore a kto by si pozrel iba to odôvodnenie, tak z neho by sa asi ani nedozvedel, že, že sa vlastne ten doterajší mechanizmus ruší, lebo to je tam veľmi tak decentne zaobalené v tom, že sa zavádza možnosť pre banky. Nie, že sa ruší ten doterajší mechanizmus, ako keby sa vláda, vládna koalícia hanbili za to, že to rušia alebo boli radšej, keby sa vôbec o tom nehovorilo ale naozaj je to, je to dobrá vec. Nemajú sa takýmto spôsobom vynakladať verejné financie. My sme im to hovorili už vtedy, keď to zavádzali a teda treba ich pochváliť, že síce pod tlakom okolnosti nie z vlastnej vôle, ale rušia tento, tento mechanizmus a je to rozhodne krok správnym smerom. Takže netreba to zatajovať. Dobre, že si to pripomenul. [15:27] Tibor Gašpar Pani poslankyňa Gažovičová. [15:27] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Mňa zaujalo práve tá časť týkajúca sa hypoték. A myslím si, že to je akoby veľmi dôležité o tom aj viacej hovoriť aj v súvislosti s tým, že vlastne, tak hypotéky berú predovšetkým mladí ľudia, mladé rodiny. A to, že či si ich môžu alebo nemôžu dovoliť má obrovský dopad aj na to, či napríklad zostanú na Slovensku. Aj na to, či budú mať deti a v akom veku. Či si budú zakladať rodiny, že naozaj vieme, že u nás vlastne tá bytová situácia je veľmi, veľmi ťažká pre mladých ľudí. Čiže myslím si, že je veľmi dobré akoby aj na toto, na toto upozorňovať. Takže vďaka, že, že si to spomenul. [15:27] Tibor Gašpar Reagovať chce pán poslanec Viskupič. Nech sa páč. [15:27] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Áno. Ďakujem pekne obom kolegom za faktické poznámky. V podstate kolega Ondro Dostál veľmi pekne za dve minúty zhrnul to čo som tu ja rozprával asi 10 minút. Môžem len a len súhlasiť a ja skutočne prečítam to odôvodnenie, ktoré on síce povedal ale neprečítal. Sú to dve vety alebo veta je to vlastne len jedna, ale dva má dva riadky. Že navrhovaná právna úprava v súvislosti so zmenou systému poskytovania pomoci na zvýšenú splátku úveru na bývanie účinná od 1. decembra 2025. No by ma zaujímalo kto v tom nájde, že sa vlastne ruší celý zákon. Že sa vlastne ruší celá tá forma. Ten jeden z najväčších predvolebných sľubov. No, veď dobre. Každopádne skutočne pre verejné financie, pre ekonomické prostredie je to stále a absolútne súhlasím veľmi dobrá správa. Pod tlakom okolností sa konečne raz spravilo jedno zmysluplné riešenie. No a ja verím, že tá dobrovoľnosť zo strany bánk je taká tá dobrovoľnosť, ktorá nebude nútením, lebo ja viem, že to tam proste tie, tie debaty boli ťažké a ja som ale hovorím, že rád, že dobre, tak našlo sa riešenie. Za mňa vlastne win, win, pretože bankám sa nezvyšuje banková daň, čo inak samozrejme zase len platia ľudia. Kto iný, hej? A zároveň sa teda ruší niečo čo bolo nezmyselné a krivilo trhové prostredie. Takto v tomto novom dobrovoľnom nastavení to bude trhové prostredie kriviť podstatne menej. Takže vlastne dobre. Zvyšuje to mieru slobody. Odstraňuje to hlúposť, s ktorou vláda pred dvoma rokmi prišla. Tento krát normálne ti neviem, či to aj neni na potlesk. Pán minister ďakujem. [15:27] Tibor Gašpar Ďalší v poradí písomne prihlásený je pán poslanec Jakab, ktorého nevidím v sále. Takže jeho poradie prepadá a ďalšia je pani poslankyňa Luščíková. Nech sa páči máte slovo. [15:27] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Milí kolegovia a milé kolegyne. Milí kolega môj predrečník veľmi dokonale si zhrnul celé okolnosti ohľadom tohto prijímania zákona. Ja sa k tomu chcem ale vyjadriť takýmto spôsobom, že mali sme tu mať zmenu o spotrebiteľských úveroch. Úplne jednoduchú transpozíciu kde musíme skritizovať znova proces, pretože takto dôležitá zmena, dôležitý predvolebný, jeden zo základných predvolebných sľubov vládnej koalície kde chceli pomáhať ľuďom s hypotékami sa zrazu ruší. Ruší sa preto, pretože naozaj to bola pomoc, ktorú sme kritizovali, že za týchto okolností si to štát nemôže dovoliť. Že to nie je tak adresná pomoc, ktorá by naozaj pomáhala tým najslabším a najchudobnejším. Takže áno. Musíme s tým súhlasiť, že táto pomoc sa ruší. Horší je však naozaj ten spôsob akým spôsobom to vládna koalícia zase robí. Robí to jednak spôsobom, ktorý je zlý, pretože je to prílepok, o ktorom sa absolútne nediskutovalo. To je jedna rovina. Ďalšia rovina je to, že momentálne túto pomoc dostáva 37 alebo 38 tisíc ľudí, ktorí s tým tak trošku asi počítajú. Urobiť to zo dňa na deň od 1. decembra zrušiť ľuďom pomoc, s ktorou počítajú bez diskusie, bez toho, aby sa o tom rozprávalo je naozaj zase v štýle ala tatu vládna koalícia kedy ľudí postavíme pred hotovú vec. V každom prípade tento škodlivý návrh zákona, ktorý bol ako prijatý ešte v rámci ako keby konsolidačného balíčka ešte na začiatku tejto vlády je naozaj opodstatnené, že končí. Ale, ale hodiť to na banky a urobiť z toho, že je to niečo dobrovoľné a čo musia vlastne sanovať. Predvolebné sľuby musia sanovať, súkromné subjekty je naozaj divný spôsob. A troška sa musím tu na pýtať, či to naozaj nie je tak troška vydieranie a vlastne to aj pán minister povedal, že idú prinútiť banky, aby to naozaj pomá, aby týmto štýlom pomáhali. Takže ja neviem aká to je fakultatívna pomoc. Či cez to zníženie bankového odvodu naozaj ideme vydierať banky, že musia tú to, tento predvolebný sľub tejto vládnej koalície plniť v podstate ony. Ako na jednej strane super, lebo naozaj treba našim financiám štátnym pomôcť ale toto je zbytočná pomoc, ktorá nepomáha. Ale prečo by to mali robiť súkromné subjekty? Plniť vaše predvolebné sľuby. Tomu naozaj, naozaj nerozumiem a veľmi radi by sme to počuli. Nejaké vysvetlenie ohľadom toho. [15:29] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave v podstate oni. Ako na jednej strane super, lebo naozaj treba našim financiám štátnym pomôcť a toto je zbytočná pomoc, ktorá nepomáha, ale prečo by to mali robiť súkromné subjekty? Plniť vaše predvolebné sľuby. Tomu naozaj, naozaj nerozumiem a veľmi radi by sme to počuli, nejaké vysvetlenie ohľadom toho. Takže na jednej strane úplne zlý proces, proces prílepok, bez konzultácie, bez prípravy, bez toho aby tí ľudia, ktorí túto pomoc dostávajú, na ktorú si zvykli tak vlastne absolútne o tom nevedia. A druhá vec je že predvolebné sľuby majú plniť súkromné subjekty. Takže táto vláda sa len zbavuje, naozaj stále zodpovednosti a prenáša zodpovednosť za verejné financie a za blahobyt ľudí na úplne iné subjekty a vyviňuje sa nesprávnym spôsobom. ďakujem [15:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa, takže prichádza na rad opäť pán poslanec Jakab, už ho vidím v sále. A pardon, prepáčte. Takže ešte je tam faktická poznámka, pán poslanec Viskupič. Nech sa páči [15:32] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolegynka Luščíková, presne tak. Aj ja som to nepovedal a som rád že si to vlastne povedala vo svojom príspevku. Áno popritom že tá banka samozrejme ak sa do toho systému teda zapojí, tak vlastne bude dotovať tú hypotéku a samozrejme celá tá agenda tých 300 ľudí na strane štátu, teraz bohužiaľ prešla na stranu bánk, pretože teda ten program vlastne je nie len tých existujúcich, ale aj tých ktorí ešte do konca toho rozhodného obdobia, čo je rok 2027 im padne vlastne refixácia, takže jednoducho áno banky ešte popritom všetkom budú mať aj ďalšie náklady, ktoré samozrejme vo finále tiež zaplatia ľudia. Tak to už len na doplnenie. Ďakujem pekne [15:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Skôr než dám slovo pánovi poslancovi Jakabovi, chcem hore na balkóne v priestoroch pre verejnosť privítať študentov zo Základnej školy Hrnčiarska z Humenného. Vitajte. (Potlesk v sále.) Pán poslanec Jakab, nech sa páči. Ach prepáčte tak ešte raz, pani poslankyňa Luščíková. [15:32] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len chcem poďakovať za poznámku kolegovi, že naozaj sa bude kriviť ten trh, ale to si aj spomínal vo svojom príspevku. Že vláda vstupuje zasa do nejakého konkurenčného boja bánk., kde vlastne banky budú musieť reagovať na túto situáciu. Bude to mať vyššie náklady, ktoré sa znova len prevedú v nejakých poplatkoch bankových, pretože nikto to nebude robiť zadarmo. Nikto nebude sanovať vaše dlhy a robiť to zadarmo. A zasa na to doplatia len ľudia. Ďakujem. [15:32] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Slovo už má pán poslanec Jakab, nech sa páči. [15:32] Július Jakab – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň dámy a páni. Tak sa teda poďme pozrieť že o čom je tento zákon. Ale teda hlavne tá časť, ktorá sa k nemu prilepila. Tak na poslednú chvíľu a ktorá sa dotýka v podstate 30 000 domácností. 30 000 poberateľov je číslo, ktoré sme počuli, že naozaj dostáva peniaze od Slovenskej republiky v tomto predvolebnom sľube kedy hovorili ako sa idú postarať o tých mladých, ako sa idú postarať o tých, ktorí naozaj potrebujú hypotéky. A v tých ťažkých časoch, kedy sú vysoké úrokové sadzby, tak im idú pomáhať. Predvolebný sľub, môžeme to nazvať akýmkoľvek spôsobom, vlajková loď. Sa momentálne potápa a potápa sa potichu, bez akejkoľvek debaty a bez toho aby tí ľudia dopredu o tom vedeli. My tu máme 30 000 poberateľov príspevku na zvýšenú splátku hypoték. Pre tých, ktorí si nepamätajú, ide o maximálny príspevok vo výške 150 eur mesačne. Čiže 1800 eur ročne, niekto kto sa na to spoliehal, že to dostane od štátu, pretože im to sľúbili, sľúbili im to v predvolebnom zápase, sľúbili im to v predvolebnej kampani, sľúbili im to ako sa oni postarajú o tie rodiny, tak teraz o to prichádzajú. Teraz prichádzajú o tých 1800 eur ročne. A 30 000 poberateľov je tohto dôchodku. Ja sa niekedy aj čudujem, úprimne poviem kolegom, ktorí hovoria že za toto by si minister zaslúžil potlesk. Ale prosím vás pekne. Za toto by si minister zaslúžil akurát tak vypískať. Pozrite sa na to v celkovom kontexte. Prečo sme kritizovali to že zavádzali takéto opatrenia, alebo prečo sme im hovorili že je to nesprávne nastavené. Však kvôli tomu, že zodrali tie rodiny z kože. Pamätáte si ako daňový bonus znížili. Ako rodiny z dvomi deťmi prichádzajú o 2200 mesačne. Kvôli im, lebo im znížili ten príspevok. A trojdetné rodiny prichádzajú o 3000 viac ako 3000 eur mesačne. Práve kvôli nim. Lebo hovorili že budú konsolidovať, že budú šetriť a nakoniec nič z toho nie je. A práveže tie dlhy sú historické a nárast dlhov má historické úrovne. Tak si to povedzme na rovinu. Že tuná 41 miliónov idú zobrať rodinám, na tom že im sľubovali, že budú prispievať na hypotéky a idú to presunúť na banky. Potichu. To takto prilepia k tomu zákonu, že to presúvajú na banky. Ako to presúvajú na banky? Dobrovoľne. Že tie banky sa k tomu postavia dobrovoľne, ako ten príspevok zachovajú, alebo nezachovajú. Ako to budú robiť tie banky, ktoré sú súkromnými subjektami a ktorým ide o zisk. Ako to budú robiť tie banky, ktoré majú celú škálu klientov, kde teraz mohli tí klienti žiadať nejaký štátny príspevok a teraz tá banka bude rozlišovať medzi tým a tamtým a tomu dám a nedám a tomu dám v takej výške ten príspevok a tamtomu nedám. Bavme sa v celkovom kontexte prosím vás. V celkovom kontexte. Neradno súhlasiť s čímkoľvek, čo aspoň trochu končilo u ľudí, ktorí to naozaj potrebovali. Pri rodinách s deťmi, ktoré si potrebovali zabezpečiť ubytovanie. Neradno tlieskať ministrovi ani tejto vláde za to že im ide zobrať 41 miliónov. Lebo vy sa možno pýtate, že kde by tie peniaze zobrali. Tak za prvé si zoberme, že tri konsolidácie za 7,4 miliardy eur. 7,4 miliardy eur idú vyberať budúci rok. Z peňaženiek ľudí. To sú tri konsolidácie. Ktoré budú súbežne bežať v roku 2026. To je konsolidácia číslo 1, 2 aj 3. Jedna keď ste zaviedli viac ako 900 zvýšených poplatkov, alebo ste znížili odvod do II. piliera, alebo ste zvýšili zdravotné odvody, alebo ste potom zvýšili diaľničnú známku, v druhej konsolidácii zvýšili DPHčku, zaviedli transakčné dane, zobrali ste rodičovský dôchodok, zobrali daňový bonus na deti, ošklbali ste ten národ úplne dohola. A teraz ich idete doraziť, tých živnostníkov a zamestnancov s tými zvýšenými odvodmi. Nehovoriac ešte že idete zdražovať potraviny, ale o džemoch a keksoch o tom už počul celý národ. Tak toto je vec, ktorú vláda berie ľuďom. 7,4 miliardy a ešte k tomu aj 41 miliónov, lebo to nebolo napísané v tej konsolidácii. Tí ľudia o tom nevedeli. Oni sa o tom dozvedajú teraz, že im zoberú 41 miliónov, ktoré to stálo za posledné 2 roky na tých hypotékach, že to končí, že to bolo pridrahé, ale predsa však oni nemajú problém desiatky miliónov eur rozhadzovať, len tak na počkanie. Poďme si povedať o ministrovi Huliakovi, ktorý prišiel na vládu v piatok, tuto minulý týždeň a ktorý sa bil celé týždne a mesiace nie za to aby sa lepšie žilo rodinám, aby sa lepšie žilo proste chudobným deťom, aby sa lepšie žilo dôchodcom, živnostníkom. Nie, to ho nezaujímalo. Jediné čo ho zaujímalo, bolo byť sa za hazard. Aby mali nízke zdanenie a ja si pamätám aké ste tu mali pozmeňováky. Že najprv prišlo poriadne zdanenie hazardu a teda tých výherných mašín, ktoré všetci dobre poznajú, aj tie rodinné príbehy ako končia, pri tých mašinách. A že ste chceli 9 300 eur ročne brať poplatok za tú jednu mašinu. Za ten výherný automat. Nakoniec to ako skončilo po dohode s ministrom Huliakom? 4 400. Inými slovami, o 4 900 eur mesačne ste sa pripravili na jednej výhernej mašine, na jednom výhernom automate v prospech toho, že to proste chcel minister Huliak. Koľko máme tých výherných automatov? Keď som si pozrel štatistiku, keď som si pozrel štatistiku Úradu pre reguláciu hazardných hier, je ich momentálne 10,5 tisíca na Slovensku. 10,5 krát 4 900 eur máte 52 miliónov. Jedno jediné opatrenie. Kedy minister Huliak prišiel na vládu a si to vyloboval, lebo on chráni hazard, nechráni rodiny, ani živnostníkov, ani zamestnancov. Tak tu s bavíme o 52 miliónoch ročne, ktoré len tak pustia hazardu, aby mali vyššie zisky, ale 41 miliónov čo to stálo dva roky na pomoc pri hypotékach, tak na to nie je a za to im treba tlieskať. No netreba im za to tlieskať. To nie je na pochvalu žiadnu. Áno sto krát lepšie sa dalo to opatrenie urobiť, sto krát lepšie sa dalo postarať o rodiny, keby ste ich neošklbali v tých konsolidáciách a pritom neušetrili ste ani jedno jediné euro a áno dalo sa, ale každopádne sme proti akémukoľvek rušeniu toho čo aspoň trošku ide do tých peňaženiek ľudí, ktorí doplácajú na všetky tie vaše drakonické opatrenia. Takže 30 000 poberateľov, 30 000 poberateľov príspevku od štátu, vedzte že štát vám to už dávať nechce. Že porušili svoj predvolebný sľub a že namiesto toho, aby vám to povedali na rovinu tak to tu po zákutiach nosia, len tak to tu kdesi prilepia, aby ste sa o tom ani nedozvedeli. A nakoniec povedia, že oni to vlastne nerušia, oni to len presúvajú na banky, ktoré sa k tomu majú postaviť dobrovoľne. Tak prosím vás, keď sa potom budete jednať a rokovať s bankami vážení obyvatelia, spomeňte si na vládu ako to pekne presunula na tie banky, ktoré sa s vami mali dohodnúť dobrovoľne. A ja verím, že to tie banky robiť budú. Samozrejme že kvôli tomu, že minister Kamenický sa vyhráža bankovým odvodom a všetkým možným. Ale to je len preberanie neschopnosti tejto vlády súkromnými subjektami. Tie banky sa pozerajú na krajinu, ktorá je nenormálne v bankrotovom režime a na ceste do Grécka. A namiesto toho aby čosi robila pre ľudí, tak ešte aj všetky tie svoje sľuby hádže na súkromný sektor. Prečo sú také vysoké úrokové sadzby? No však kvôli tomu ako hospodárite. Pretože tá riziková prirážka je prečo taká vysoká? Kvôli tomu že máte nízke ratingy, že vám padli potom ako ste prišli do vlády, že sú najhoršie za posledných 20 rokov a od toho sa odvíjajú aj úrokové sadzby v bankách. A preto aj tie úrokové sadzby sú také vysoké. Preto hovorím, že nesúhlasíme s tým, aby ste čokoľvek brali ľuďom, aby ste sa vyšmykli zo svojich predvolebných sľubov, pretože neviete šetriť. A jediné čo ľudia majú od vás dostať, je chudoba, ožobračenie a bieda. [15:41] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie pán poslanec 5 faktických poznámok. 1 pán poslanec Muňko. [15:41] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, na vás je škoda reagovať. Lebo vy tomu vôbec nerozumiete. Ak ste dobrý ekonóm, tak sa vás pýtam. Dá sa 20 miliárd za štyri roky sanovať? Pýtam sa vás. To čo ste za tie tri roky napáchali a teraz chcete čo spraviť? To je 5 miliárd a to by musel rásť HDP, nechcem sa vracať k tomuto zákonu, čomu teraz, k čomu ste reagovali. Lebo aj tam ste klamali. Veď tá pomoc bola dva roky. Nikde nebola povedaná že bude do nekonečna. Ale je na vás zbytočne reagovať, lebo vy ste úplne. To isté čo ste včera predvádzali, predvádzate stále ďalej. Strata času. [15:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalší v poradí pán poslanec. Viskupič. [15:42] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Julo Jakab, no len ono by to malo byť tak, že peniaze by sa mali zarábať, nie dostávať, hej? Julo nemôžeš kritizovať rušenie akejkoľvek dávky, zároveň navrhovať nové dávky a zároveň kritizovať vysoké zadlžovanie to proste jednoducho nevychádza. Áno, čo treba kritizovať a čo plne s tebou súhlasím, je zdieranie ľudí novými daňami, novými odvodmi, novými poplatkami. Zároveň samozrejme treba kritizovať neefektivitu vlády, nešetrenie vlády a proste korupčné nákupy, absolútny súhlas. A teda ja hovorím, že treba tiež kritizovať vysoké výdavky a aj to o čom sa tu teraz bavíme jednoducho bol výdavok, pomáhal áno niekomu. 30 000 nejakým spôsobom vybratým ľuďom, ale jednoducho to nepomáhal tým najchudobnejším ľuďom, nepomáhal tým ktorým štát má jednoducho pomáhať. Proste môžu tam byť, ale vo väčšine prípadov proste sa medzi týmito ľuďmi nenachádzali ľudia, tí najchudobnejší, ktorí potrebujú pomoc. Fakt tí majú iné starosti. Takí ľudia väčšinou si nesplácajú vlastné bývanie. Tí ani neuvažujú o vlastnom bývaní, nemajú naňho. Ďakujem [15:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, chcem len povedať že pán minister hneď príde, len z hygienických dôvodov. Pán Dostál môžete, alebo mám prerušiť? Vyhlasujem krátku prestávku, kým príde pán minister. Ďakujem. (Prestávka.) [15:44] Tibor Gašpar Budeme pokračovať v rokovaní, takže faktickú poznámku má, pokiaľ som si pamätal pán poslanec Dostál, áno, nech sa páči. [15:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Jakab ja súhlasím s tým, že je potrebné pripomínať vláde, že neplní svoje sľuby alebo, že to, čo pompézne odhlasovala, že zavádza, v rámci plnenia poslaneckých klubov, teraz tak veľmi potichučky poza búčky ruší. Ani sa k tomu veľmi nehlási alebo tvári sa, že to je vlastne iba prenáša zo štátu na banky. Áno, treba to pripomínať ich voličom. Ja tomu rozumiem v rámci politického boja, ale druhá otázka je vecná. A tá vecná otázka je, že ako teda má štát šporiť, ako má štát šetriť? Lebo my v rámci opozície kritizujeme vládu, za to, že prenáša konsolidáciu na občanov a teda, že nekonsoliduje na strane výdavkov. Konsoliduje, doteraz takmer výlučne a aj teraz oveľa výraznejšie a konkrétnejšie na strane príjmov. Teda, že viac peňazí ľuďom zoberie, ale keď má štát šetriť, tak to neznamená, že bude šetriť iba nejaký imaginárny štát, že sa to nikoho nedotkne, že to nikto nepocíti. Lebo, ak bude štát šetriť, tak proste je možné, že niektorí ľudia prídu o prácu a je možné, že niektorým ľuďom sa obmedzia príjmy. A nejde to urobiť v dostatočnej miere aj bez toho, aby sa obmedzili sociálne transfery, najmä tie ktoré sú neadresné a ktoré nesmerujú k ľuďom, ktorí sú na tú sociálnu pomoc zo strany štátu odkázaní. A nie je celkom poctivé sa tváriť, že to ide. Že to ide urobiť aj bez zásahov a redukcie v oblasti sociálnej politiky a bez jej výrazného z adresnenia. [15:46] Tibor Gašpar Ďakujem, ďalší v poradí pán poslanec Blcháč. [15:48] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo vážený pán predsedajúci, ja chcem vyzdvihnúť vystúpenie pána poslanca Júliusa Jakaba, člena finančného výboru, pripomenúť mu, možno včera nebol na výbore, vtedy keď sa táto vec prerokovávala. Chcem ho pochváliť za to, že povedal ja som si to tu napísal: ", že ľudia doplácajú na drakonické opatrenia.". Je to pravda. Tých 24 miliárd vašich, čo ste tu zo 48% zadlženia zvýšili, zadlženie Slovenskej republiky na 60 takmer. Tak to naozaj tí ľudia na to doplácajú dodnes. A taktiež súhlasím s tým, že krajina je to, čo ste tu povedali: "v bankrotujúcom stave na ceste do Grécka". Po tom vašom trojročnom extempore naozaj môžem s tým len súhlasiť. Lebo vy sa tvárite akože sa tu niečo deje, že sa tu konsoliduje. Niektorí si tu mýlia konsolidáciu so šetrením, ale keď si nájdete slovo konsolidácia je ustálenie, ustabilizovanie. Keď je nejaké rozbúrené more zrazu ho potrebujete ustabilizovať. To sa nerobí šetrením, to sa robí inakším spôsobom. Takže možnože len na vysvetlenie. A dovolím si vám pripomenúť, že možnože neviem, na ktorú kameru ste práve hovorili možno si to nájdeme potom na nejakej sociálnej sieti, kde vám chcem zagratulovať, že ste úplne jednička z politikov, myslím, že tam ste, tam vediete možno aj pred pánom Šimečkom a naozaj to dobre robíte. Musím vás znovu pochváliť. A chcem vám len pripomenúť, že včera ste zrejme chýbali na, vy tak chodíte na výbor, keď máte tam Čo je...keď, keď. (Ruch v sále.) [15:48] Tibor Gašpar Na tabuli čas neukazuje, s technikom som telefonoval, bol by ho vypol po uplynutí dvoch minút lebo meria čas, dobre. Tak normálne v kľude, úplne v kľude páni poslanci, môžete skončiť svoje vystúpenie (Ruch v sále.) Ja viem, že konšpirácie sú vaša silná stránka, ale hovoril presne dve minúty, treba si to overiť u technikov. Budeme pokračovať, ďalší pán poslanec Pročko, nech sa páči. [15:51] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, no štát zarába na nás pekné peniaze, na daniach, na poplatkoch. Keď sa ťa niekto spýta, že ako má štát šetriť? No, štát nemá mať väčšie výdavky ako má väčšie príjmy. Štát nemá dávať 800 mil. navyše na záchranky. Štát nemá dávať na kávové košele. Štát nemá dávať na lietadlo, trojnásobne predražené peniaze. To je to šetrenie. To je to šetrenie. Takto sa má správať štát, ktorý pre svojich ľudí dáva to, čo mu ľudia dávajú, oni na daniach. Ale kde sú tie peniaze z tých konsolidácií, to nikto neodpovie. A dostanú sa do takých úzkych, že na výbore nadávajú ľuďom do psychopatov, lebo nevedia na to odpovedať. Dobrá otázka je, čo za to kto dostal, keď ušetril biznismanom 50 mil. na výherných automatoch? Kto a čo za to dostal? 50 mil. ktoré mali ísť ľuďom, tak takto dostanú nejakí oligarchovia, biznismani, ktorí zarábajú na tom, že ľudia prichádzajú o svoje príbytky, prichádzajú o financie, pretože hrajú automaty. Kto a čo za to dostal? Toto je Julo najhoršia vláda v dejinách Slovenska. Toto je katastrofa. Každý jeden deň kradnú. Každý jeden deň kšeftujú. Každý jeden deň zarábajú. To, že niekto v minulosti dostal za nejakú cestovnú kanceláriu milióny, to je minulosť, ale teraz každý deň kradnú. [15:51] Tibor Gašpar Ďakujem pán poslanec, že ste sa venoval zákonu o spotrebiteľských úveroch, ďalší v poradí pán poslanec Jakab, nech sa páči. [15:53] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán Muňko, ja viem, že proste tie počty sú zložité, ale zoberte si čistý dlh. Čisté zadlženie za tej vlády Igora Matoviča, ktoré spomínate bolo 12 miliárd eur. Vy, v troch konsolidáciách od ľudí vyberáte 7,4 miliardy eur, v budúcom roku. A to povedal sám minister financií. Tak si dajte, že 12 deleno 7,4 a zistíte, že za rok a pol by bolo všetko splatené, keby vám už o to tak išlo. Ale vy namiesto toho ste urobili 16 miliárd nového dlhu, za to obdobie, čo ste tam a nemienite v tom prestať ani v tom tempe ako zadlžujete krajinu. Pán Blcháč, prepáčte, ale k vám sa vyjadrovať, veď vy ani nerozumiete tomu, že sú tri konsolidácie a že prvá a druhá stále trvajú a že tie miliardy tým ľuďom stále vyťahujete. Že to nebola jednorazová záležitosť, pretože tie poplatky nezlacneli na ďalší rok. Stále sú také drahé, ani odvod do druhého piliera sa nevrátil na pôvodné hodnoty, stále je znížený. Čiže tie miliardy z prvej, druhej konsolidácie proste stále tým ľuďom beriete a vy nechcete tejto pravde čeliť. Takže vám nejdem ani rozprávať o 24 miliardovom hrubom dlhu a 12 miliardovom čistom dlhu a koľko peňazí sa požičalo miliárd za 0% úrok, ktoré vám doteraz sedia v štátnej pokladnici a dobre na nich zarábate, lebo ich dávate na úložky. Kolegovia z SaS vy sa proste bohužiaľ z môjho pohľadu sa pozeráte na zlú stranu, ako hospodáriť s peniazmi. Tak ja sa pýtam, že teda obmedziť sociálne transfery, ako hovorí pán Dostál, no nie sú už obmedzené dosť? Neošklbali už tie rodiny dosť o tie daňové bonusy? Tie tri konsolidácie za 7,4 miliardy nebolo už dosť obmedzenia sociálnych transferov? Čo si ten národ odnáša, čo si tí ľudia na Slovensku odnášajú od tejto vlády? To je proste, ja mám pocit, že už dosť, tak chváliť ich iba za ďalšie opatrenie, kde idú zase šetriť na ľuďoch, takže mi príde úplne mimo misy, keď vidíme, že stovky miliónov nechávajú biznismanom. [15:53] Tibor Gašpar Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden poslanec, pán poslanec Dostál, nech sa páči máte slovo. [15:55] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nemal som v pláne prihlásiť sa do rozpravy, ale veľmi zaujímavá diskusia sa tu vyvinula o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený vo Výbore pre financie a rozpočet a súvisí so zrušením tej štátnej podpory hypoték. Teraz škoda, že prebieha najmä vnútri opozície, ale veď nevadí. Ale teda zapojili sa doňho, aj do tej debaty aj koaliční poslanci. A mňa teraz zarazili slová predsedu finančného výboru, pána Blcháča, ktorý povedal, že konsolidácia nie je šetrenie a že to si nejako pletieme. Tak konsolidácia je znižovanie deficitu verejných financií a v zásade možno konsolidovať troma spôsobmi. Jeden spôsob je, že znižujete výdaje, čiže šetríte. Druhý je, že zvyšujete príjmy štátu, verejného sektora. To znamená, že vyššie dane, vyššie odvody, vyššie poplatky alebo nejakým spôsobom použijete obe tieto metódy a skombinujete to. To je konsolidácia. Čiže áno, šetrenie je konsolidácia, šetrenie je dokonca zdravá forma konsolidácia na rozdiel od toho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Pretože zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia brzdí ekonomický rast a tým v konečnom dôsledku aj brzdí aj nárast príjmov. Lebo niečo si naprojektujete, tým že zvýšite daňové sadzby zvýšite odvodové sadzby ale reálne to nedosiahnete. Veď tento rok je toho dobrým príkladom. Mali ste nejaké očakávania, tie očakávania sa nenaplnili. A keď sa už rozprávame o tom, čo je a čo nie je konsolidácia, tak konsolidácia nie je to, že zvýšite dane, odvody a poplatky, a potom následne to, čo z toho viac štát získa tak to viac minie. To nie je konsolidácia. Konsolidácia má viesť k tomu, že sa znižuje dlh, že sa znižuje deficit. Nie k tomu, že sa viacej minie. Že sa viacej prerozdelí alebo že štát minie viacej na svoju spotrebu. To, čo ste robili uplynulé dva roky, tie uplynulé dve alebo minulé dve tzv. konsolidácie v skutočnosti konsolidáciami neboli. Lebo sa konsolidovalo iba na príjmovej stránke. Teda viacej peňazí ste brali od ľudí, nešetrili ste a ani to, čo ste viac vybrali ste nepremietli do zníženia deficitu, ale do väčšej spotreby, lebo ste viacej minuli. To nie je konsolidácia. To je fingovanie konsolidácie. Čiže pán poslanec a predseda finančného výboru Blcháč, nie nemáte pravdu, že šetrenie nie je konsolidácia. Šetrenie je tá dobrá forma konsolidácie, nie jediná, ale je to jedna z foriem konsolidácie a podľa môjho názoru tá lepšia. A to, čo ste vyrobili tie uplynulé alebo minulé dve konsolidácie to nie je skutočná konsolidácia. Lebo výsledkom toho nie je znižovanie deficitu, nie je reálne znižovanie dlhu, ale iba väčšie prerozdeľovanie. A teraz k tomu šetreniu, lebo to zrušenie štátnej podpory hypoték je príkladom šetrenia. Je to jedno z opatrení, ktoré odborníci, ekonómovia dlhodobo alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenia na neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu a opakujem aj to, čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát.... ===== ...ekonómovia dlhodobo, alebo už v minulosti odporúčali ako adepta na zrušenie neadresného transferu, neadresného sociálneho transferu. A opakujem aj to čo som povedal vo faktickej poznámke, je nepoctivé tvrdiť, že štát môže šetriť iba tak, aby sa to nijako nedotklo ľudí. A je potrebné urobiť zmeny aj v sociálnej politike, je potrebné zmeniť, zrušiť neadresné sociálne transfery. Keď na jednej strane od ľudí peniaze vyberáme, na druhej strane tým istým ľuďom ťažko tie peniaze potom dávame miesto toho, aby sme im ich nechali. Na predchádzajúcej schôdzi sme celá opozícia kritizovali takzvanú adresnú energopomoc, ktorá v skutočnosti nebola adresnou a nebude adresnou, bude neadresnou. Bude plošnou tak, ako doteraz, lebo keď miesto 100 % dostane 95 % domácností energopomoc, tak to nie je žiadna adresná energopomoc. Takže áno, ja úplne rozumiem tej politickej logike vyhadzovať vláde a vládnej koalície na oči, že niečo sľubovali a teraz idú robiť niečo iné. Niečo zaviedli a teraz to idú rušiť, ale z vecného hľadiska je toto opatrenie, ktoré si zaslúži podporu a ktorú, ak budeme stabilizovať verejné financie, až raz budeme mať k tomu príležitosť, až raz sa budeme podieľať na vládnej moci, tak budeme musieť šetriť a budeme musieť šetriť aj takýmto spôsobom. Lebo krajiny, ktoré boli vo finančných problémoch a dokázali konsolidovať svoje verejné financie, tak ich nekonsolidovali iba cez zvýšenie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov a samozrejme sa to dotklo aj ľudí, ktorí poberali nejaké formy dávok, sociálnych dávok, alebo iných dávok, či benefitov od štátu. Takže ja zotrvávam na tom, čo som povedal v rámci prvej faktickej poznámky k tej zmene, ktorá prešla cez finančný výbor a ktorá je obsiahnutá v spoločnej správe a možno je teda dobré, že sme tomu vďaka prvému vystúpeniu pána poslanca Viskupiča tomu urobili aj reklamu, lebo je dobré, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa mení a je teda na nich, ako si to vyhodnotia, keď budú nespokojní s tým, že nejakí ľudia prídu o peniaze od štátu, ktoré im doteraz sľubovala a dávala súčasná vláda. Alebo je dobré že sa šetrí a že sa šetrí vo verejných výdavkoch a že sa konečne nekonsoliduje len cez zvyšovanie príjmov, ale aj cez zníženie výdavkov. Ďakujem. [15:59] Tibor Gašpar Na vaše vystúpenie pán poslanec štyri faktické poznámky. Prvý pán poslanec Viskupič, nech sa páči. [16:02] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne kolega Ondrej Dostál za tvoje vystúpenie. Som rád, že si vystúpil, pretože skutočnej aj mňa posadilo do stoličky slová pán predsedu finančného výboru, že teda konsolidácia nie je šetrenie. Myslím si, že si to veľmi jasne vysvetlil. Je to presne tak, ako hovoríš a ja som tiež presvedčený, že tá najbezpečnejšia, najzdravšia forma konsolidácie je skutočne šetrenie. Áno a bolí, proste šetriť je vždy ťažké, či v domácom rozpočte, alebo aj v tom štátnom. Ale to je tá cesta pre budúcnosť. To je to, aby sme budovali pre budúcnosť. Budúcnosť pre naše deti. Nie, aby sme im tú budúcnosť dnešným rozhadzovaním brali. [16:02] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Jakab. [16:03] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem aj za to pripomenutie, čo povedal predseda finančného výboru, že konsolidácia nie je šetrenie. Fakt som sa na tom dobre pobavil. Pán predseda, on hlavne že je predseda, tak by som to povedal. A čo sa týka tej druhej veci, šetrenie na strane výdavkov, sociálnych transferov, toho čo ľudia naozaj dostávajú od štátu. Podľa mňa toto je diametrálne odlišný pohľad, ktorý máme na vec. Lebo náš pohľad je ten, že najprv sa treba pozrieť na to, kde už konečne tí ľudia nebudú doplácať na rozhodnutia politikov. Pretože títo politici, ktorí sú momentálne pri moci zdania všetkých tých najchudobnejších okrem seba, lebo sebe dajú dvojnásobný plat, doživotnú rentu. Zdania všetko možné, zvýšia DPH-áčku, hovoria ľuďom, že mi majú variť džemy a piecť keksy, ale pritom nezdania vysokoziskový zbrojársky priemysel, ktorý má rekordné tržby za ich vlád, alebo že nezdania ten hazard po vzore Poľska, alebo Rakúska na ktoré sa odvolávajú. Proste hľadajú peniaze stále len medzi obyčajnými ľuďmi. A toto je podľa mňa ten rozdiel v pohľade, že my hovoríme, najprv sa treba pozerať na riešenia v tom štáte a ktoré ponúkli aj odborári, ktoré ponúkli aj najväčší zamestnávatelia, kde ten štát vie šetriť na všetkých tých nákupoch o ktorých aj vy upozorňujete, pomerne často. A denno-dennej báze je nejaká kauza, kde sa proste ukradli desiatky miliónov, stovky miliónov eur a kde Migaľ hovorí o svojom predchodcovi Rašimu, že tam kradol ako po nebohom. No podľa nás je povinnosť najprv sa pozerať na výdavky štátu a nie do peňaženiek ľudí. Áno, nie na tie dávky, ktoré dostávajú, ale najprv na to, kde ten štát môže šetriť sám sa sebe a na tom, ako prejedá podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu všetky peniaze obyčajných ľudí. [16:03] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Pročko. [16:05] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ondrej spomínal si, teda pána Blcháča s tým, že povedal, že konsolidácia nie je šetrenie a ja s ním súhlasím. Ich konsolidácia nie je šetrenie, to je bohapustá rabovačka na tomto národe. Oni od ľudí vyberajú dane, vyberajú poplatky. Ľudí nútia šetriť, no a oni to míňajú. Podľa koalície tu máme konsolidáciu, ktorá nie je šetrenie a ja súhlasím. Oni rabujú, oni sú taký Jánošík, ktorý chudobným berie a bohatým dáva. Vďaka tejto koalícii máme chorý systém. Ale ten systém je chorý preto, lebo nám vládnu ľudia, ktorí najprv sebe udelia beztrestnosť. Najprv sami sebe a svojim kšeftárom znížia tresty a potom tento chorý systém riadi naozaj človek, ktorý nemá problém s tým, že rozdeľuje naše peniaze svojim blízkym. Ja súhlasím naozaj s pánom Blcháčom, konsolidácia tejto vlády nie je šetrením. Je to rabovačka. A krásne o tom hovorí aj naše logo, ktoré máme na tričkách "Zvýšili ľuďom dane a sebe zvýšili platy". Ďakujem veľmi pekne. [16:05] Tibor Gašpar Ďalší v poradí pán poslanec Blcháč. [16:07] Ján Blcháč – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ďakujem Jožko Pročko, si mi to trošku uľahčil, lebo tu si už naozaj, a tu si už naozaj každý môže povedať čo chce. Ja.... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Pán poslanec, pán poslanec, nevykrikujte. Blcháč, Ján, poslanec NR SR ...vyjadrenie pána podpredsedu Ústavnoprávneho výboru Ondreja Dostála, ktorý je iste odborník vo svojom odbore a ja si nedovolím posudzovať výrazy právneho charakteru, ale stačí si pozrieť do nejakého slovníka a tam zistíte, že konsolidácia nerovná sa šetrenie. Vy si to môžeme myslieť. Šetrenie môže byť súčasť konsolidačných opatrení, to s tým súhlasím, ale konsolidácia sa nerovná šetrenie. Vy aj pán Jakab, ktorý tu teraz nie je, ste uverili nejkým mediálnym vyjadreniam, ktoré sa takto ako deklarujú, že konsolidácia má byť šetrenie. No nie je to tak, lebo potvrdzujete to aj svojím vlastným vyjadrením. Tu, pred týmto pultom ste rozprávali pred chvíľočkou, keď ste povedali, že nešetrí sa, čiže sa akoby nekonsoliduje. Napriek tomu sa dosahujú výsledky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už druhýkrát po sebe uznala, že vďaka konsolidácii, nešetreniu, hovoríte, že sa nešetrí, sa zlepšuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Ak tomu rozumiete, lebo vy ste z tej právnickej brandže, ale skúste tomu porozumieť. Čiže rada pre rozpočtovú zodpovednosť napriek tomu, že vy hovoríte, že sa nešetrí, konštatuje, že vďaka konsolidácii, vďaka konsolidačným opatreniam, ktoré tu sa schvaľujú a platia sa rok, čo rok zlepšuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Skúste to pochopiť a skúste sa trošku možno že, ja chápem, rozumiem vášmu postoju, že si myslíte, že konsolidácia je šetrenie, ale to nie je len šetrenie. [16:07] Tibor Gašpar Reagovať bude pán poslanec Dostál. [16:09] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem kolegom za reakcie a pán poslanec a predseda Finančného výboru Blcháč, keby ste povedali, že konsolidácia nie je len šetrenie, tak by som možno ani nevystúpil. To, čo ma zdvihlo zo stoličky je, keď ste povedali konsolidácia, alebo šetrenie nie je konsolidácia. Lebo ako som sa snažil vysvetliť a napriek tomu, že ja nemám ekonomické vzdelanie, toto viem, že konsolidovať možno rôznymi spôsobmi a tie základné spôsoby sú šetrenie, znižovanie výdavkov a druhý spôsob je zvyšovanie príjmov, alebo ich kombinácia. A ja chápem, že keď tu ste schválili a presadili dva konsolidačné balíčka, ktoré takmer vôbec nešetrili a navyše tie peniaze, ktoré sa získali zvyšovaním daňového a odvodového a poplatkového zaťaženia ste v zásade rozhádzali na vyššiu spotrebu, tak sa vám zdá, že šetrenie nie je konsolidácia. Ale áno, konsolidácia môže vyzerať tak, že sa aj šetrí a vo väčšine krajín, ktoré úspešne konsolidovali svoje verejné financie, mala konsolidácie podobu aj šetrenia. Ja nevravím, že iba šetrenia, ale aj šetrenia. A teraz sme sa tu bavili o jednom konkrétnom šetriacom opatrení. A teda keby sme citovali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, tak aj nelichotivejšie veci na adresu tých konsolidácii by sme tam našli. Snáď na to bude priestor v diskusii o rozpočte. A k tomu, čo hovoril pán poslanec Jakab. No áno, máme diametrálne odlišný pohľad na to, čo znamená konsolidovať. Lebo je to aj otázka, že či sme ochotní ísť aj do nepopulárnych opatrení, ktoré sú ale potrebné a správne z hľadiska toho, aby sme konsolidovali verejné financie a sú zodpovedné voči budúcnosti. [16:09] Tibor Gašpar Vyhlasujem rozpravu za skončenú a skôr, než dám slovo, alebo zaujať stanovisko navrhovateľovi, chcem tu povedať do pléna najmä pre dvoch poslancov zatiaľ, neoficiálne pán poslanec Pročko, pán poslanec Jakab. Ak budete pokračovať v spôsobe vyjadrovania sa, že niekto tu kradne a je zlodej bez akéhokoľvek dôvodu, ja pokiaľ budem predseda, dostanete oficiálne upozornenie a budem pokračovať podľa § 32. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči. [16:11] Ladislav Kamenický – Vystúpenie Ďakujem pekne, všeličo som sa tu dozvedel, vypočul som ti. Musím povedať, že špeciálne sa budem venovať pánu Jakabovi a jeho klamstvám v úvodnom slove do rozpočtu. A pán Pročko tiež pochopí o dvanástich miliardách, o ktorých tu rozpráva, aká je realita. Takže k tomuto zákonu, nebudem teda zahlcovať túto snemovňu potom, keď budeme k rozpočtu. Takže nikto nič neruší a môžete si hovoriť, čo chcete. My zabezpečujeme, aby štyri roky, to znamená počas nášho vládnutia, tu bolo zabezpečené, že ľudia dostanú hypotekárnu pomoc. Tak ako to bolo doteraz dva roky, tak to bude aj odteraz. Čo je na tom zlé, že to nezaplatí štát, ale zaplatia to banky. Čo je na tom zlé? A garantujem jedno, ja sa postarám o tom, aby tí ľudia, ktorí to mali doteraz, to dostali aj odteraz. A myslíte si, že toto sa dá zaviesť bez toho, aby sme komunikovali, aby moji kolegovia aby komunikovali s bankami? No nedá. Samozrejme, že tam boli úrady práce, ktoré zabezpečovali, boli tam tí ľudia o ktorých sa bavíme. A keď si pozriete, nikto to tu nerobí potichu, pán Dostál. Nie je to pravda. Ani pán Viskupič, ani kto to tu rozpráva. To sú táraniny. Pozrite si moju tlačovú konferenciu, ktorú som tu robil ku konsolidácii číslo tri, tam som to vtedy úplne otvorene hovoril, že zaplatia to banky. Opakovali sme to xkrát. Takže nikto nič neruší. Bola tlačová konferencia, na ktorej som to jasne povedal. Nikto tým pádom neporušil žiadny predvolebný sľub. Dôležité je, či ľudia to dostanú, alebo nedostanú. A vy sa tu musíte dohodnúť, lebo v opozícii jedni hovoria, že zrušte to úplne, že to netreba a druhí, že to treba, lebo sme to sľúbili. Ja hovorím, že sme to sľúbili a kto to zaplatí nie je podstatné. Podstatné, či ľudia, ktorí to majú na to nárok to dostanú, alebo nedostanú. Buď to zaplatí štát a my hovoríme, že odteraz to zaplatia banky. Nie je žiadny problém. Nič potichu. Čo sa týka celkovej sumy 41 miliónov, áno, je to dosť veľká suma a banky tak ako sme ich, ja som dal dvojnásobný bankový odvod. Všimnite si, tie banky stále majú dostatok zisku, aby nám mohli nejak pomôcť aj pri tej konsolidácii. V čom je problém? V čom je problém? A zoberieme si aj tých 12 miliónov z tých poplatkov za hazard. V čom je problém? Ja v tom nevidím žiaden problém. Šetríme 8 miliónov na tých ľudí, ktorí doteraz to robili, áno. Že aj tých 8 miliónov, ktoré bude možno niekde nejakú banku stáť niečo, že budú musieť... ===== [16:17] Ladislav Kamenický ... konsolidácii. V čom je problém? V čom je problém? A zoberieme si aj tých 12 mil. z tých poplatkov za hazard, v čom je problém? Ja v tom nevidím žiaden problém. Šetríme 8 mil. na tých ľudí, ktorí doteraz to robili, áno, čiže aj tých 8 mil., ktoré bude možno niekde nejakú banku stáť niečo, že budú musieť mať nejakého pracovníka, ktorý to celé spracuje, aj to zatiahnu banky, to je 8 mil., ktoré štát ušetrí. V čom je problém? Počúval som tu rôzne veci, myslím si, že budem sa ku všetkému vyjadrovať pri štátnom rozpočte, chcem si ušetriť čas, o piatej hlasujete a moje úvodné slovo bude veľmi, veľmi dlhé. Ja za seba môžem povedať, že čo sa týka pomoci pri hypotekárnych úveroch, na záver, nikto nič neruší, všetko sme veľmi transparentne oznámili a zatiahnu to banky za štát a ľudia, ktorí na to majú nárok, dostanú tento príspevok, ak by, hovorilo sa o dobrovoľnosti, samozrejme, že kolegov som sa pýtal, čo sa týka, oni hovoria, že banky velice radi to zaplatia, aby nestratili klienta. Čiže kto tu rozprával niečo iné, to sú nezmysly. Ak by sa čokoľvek stalo, že by to bolo nejak ináč, tak ja sa o to postarám, že to bude obligatórne, to znamená povinné. Takže banky nebudú chcieť stratiť klienta na to, aby hypotekárny úver zobrala nejaká iná banka, ak druhá banka mu tento, túto výhodu poskytne, automaticky ten klient od nej odíde a stratia klientov. Takže je to nastavené tak, aby to fungovalo, tak ako doteraz a robíme to, samozrejme, až za horizont, za horizont tejto vlády a ďalšia vláda, neviem, ak budete niekto z vás, tak vy sa budete rozhodovať, čo všetko pomôžete ľuďom na Slovensku. Hypotekárne úvery boli a pomoc s hypotekárnymi úvermi v tom čase, keď sa zvyšovali úrokové sadzby z 1 % vyše 5 %, boli hypotéky. Dnes sa znižujú aj vzhľadom na politiku ECB a nie pán Matovič, ani pán Pročko neurčuje sadzbu, ktorá sa bude vyberať, za ktorú budú poskytované hypotekárne úvery, je to Európska centrálna banka. A my sa snažíme aj tou konsolidáciou robiť všetko preto, aby tie prirážky a to, čo sa deje na finančných trhoch, boli čo najnižšie. A naprávame, ja hovorím, konsolidácia u mňa, bola tu veľká debata, čo je konsolidácia, u mňa je to upratovanie špiny po predchádzajúcej vláde. Ďakujem pekne. tým splácať dlhy, ja som tu teda nepočul obrovské kritiky, ktoré by tu zaznievali za bývalej vlády, ale všetko, čo my robíme, to je všetko zlé, a všetko sa zdôvodňuje a zneužívať sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na politické ciele, pán Tóth, pozdravujem vás. A teraz vám zacitujem pána Tótha, ktorý sa vyjadroval, vyjadroval sa k tomuto draft budgetary plans , že to je nejaký nástrel rozpočtu a hovorí o tom, že čo bude budúci rok. Takže pán Tóth z dokumentu k stanovisku návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a citujem: "Zároveň uvádzať, že podľa aktuálnej prognózy Rady deficit v scenári nezmenených politík vzrastie nad úroveň 6 %, zotrvá nad ňou na celom strednodobom horizonte. Už v roku 2024 dosiahne schodok verejnej správy 6,4 % HDP, 6,4, pán Jakab! V roku ´25 dodatočne vzrastie na 6,6 %, následne v rokoch 2026 a 2027 mierne klesne na úroveň 6,2 %." Toto hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A dnes mi pošlú list, kde zapichne pánovi Ódorovi zástavku 4,8 a tu sa asi zabudlo, že v roku 2023 tu bola nejaká legislatívna smršť, o ktorej sme tu hovorili, a pán Tóth úplne vymaže, vymaže čokoľvek, len aby pomohol terajšej opozícii, lebo však bude voľba predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku ´27, treba si zabezpečiť politikov, aby ste tu zaňho zahlasovali. Ja vám garantujem, že my zaňho hlasovať nebudeme. (Potlesk. Reakcie z pléna.) Ja som bol na vypočutí, nekričte tu! Nehulákajte! Ja, ja si vás vypočujem, môžete tu päť dní rozprávať, tak mi nepre... neprerušujte. Ja som bol na vypočutí pána Tótha, osobne, boli všetci kandidáti a môžem vám povedať, že pán Tóth nebol kandidát, ktorého by ktokoľvek z toho výboru vybral. Ja sa teda čudujem, ako bol vybraný. Pán Heger ukázal prstom na pána Tótha a povedal, vy budete predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s platom, ja neviem, pätnásťtisíc euro. Neviem, koľko zarába. Nech sa prizná pán Tóth, nech to povie! Nech to povie, koľko zarába. Keď my teda môžeme povedať, nech to povie aj pán Tóth. (Ruch a reakcie v sále.) Nekričte, pán Jakab! No poďme, poďme k, poďme k tomu dlhu, o ktorom tu toľko rozprávame. Najprv ešte si zopakujeme deficit. Kde mám deficit? (Rečník listuje v podkladových materiáloch.) Tu mám deficit. Takže poďme k deficitu najskôr. Povedal som jedno, jedna miliarda, 1,2 % HDP v roku 2019. V roku 2023 5,19, hej? A toto si vy dávate, že vy ste, vy dokonca, pán Jakab a pán Matovič, tí zabudli, že v roku ´23 tu nebola vláda SMER-u. Všetky čísla, čo ukazujete, a budem sa venovať špeciálne vašim tabuľkám, kde zavádzate. Vy zavádzate a klamete ľudí! "V 2023 vy ste tu vôbec neboli, tu bol SMER vtedy, hej, v 2023, kolegovia, hej? Čiže sme tu boli celý rok." Na rok 2024, jak som ukázal, alebo teda povedal o tých dvoch dokumentoch, ktoré potvrdzuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 6,5 %, a my sme sľúbili, že behom dvoch rokov znížime deficit na úrov... najprv sme hovorili o 0,5 percentách a potom že ešte o jedno percento ďalší rok, 1,5 %. Očakávačka, to znamená to, čo sa očakáva deficit na tento rok, je na úrovni 5,01 % HDP, čiže o 1,5 percenta menej a v roku 2026 sme nastavili deficit na úrovni 4,1 %, to znamená ešte skoro o celé percento menej. To sme aj sľúbili a to aj dodržiavame. Čiže ideme s takýmito číslami. Máme to aj v programovom vyhlásení vlády. No mám tu jednu tabuľku, ktorú nemôžem ukázať, je to tabuľka Oľaňákov, zakázaná tabuľka, a pozrite sa na zakázanú tabuľku. Štvrtá vláda SMER-u, rok 2023, deficit 5,2 %. My sme tu zanechali 5,2-percentný deficit. Klamstvo, páni, klamstvo. V 2019 1,3, samozrejme červenou, 1,3 je červenou, ale v roku 2020 5,2 je zelenou, lebo to je super, hej? A v roku 2023 opäť červenou, 5,2, lebo to je SMER. V roku 2023 tu bol SMER. Zakázaná tabuľka je klamstvo, obyčajná demagógia, obyčajné, ja neviem, čo už, jak to nazvať. Vy chcete tisíckrát opa..., pán, pán Jakab, môžete tisíckrát na tých svojich videách a živých vstupoch opakovať tie lži, môžete to robiť. Ale otázka, ja viem, že vy spoliehate na to, že vám niekto aj uverí, keď to budete tisíckrát opakovať. Poďme na dlh. Dlh v roku 2019 45 miliárd a štyri celá, 48 % HDP mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Viete, prečo my tu bojujeme a musíme takto rýchlo schvaľovať rozpočet?! Kvôli vám, páni, kvôli vám! Lebo sme sa dostali mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy, kde sú tie najväčšie, najväčšie sankcie, ktoré sa nás týkajú. A týkajú sa aj toho, že napríklad vláda by mala o sebe hlasovať, čiže o dôvere sama sebe. Vy ste to spôsobili! Vy ste spôsobili to, že dlh nám narástol tak, že my musíme doručiť vyrovnaný rozpočet po dátume 21. novembra. Tam ste to dobačovali, pán Jakab! Ja zakaždým, jak tu počúvam vaše vystúpenia, čo počúvam? Jak ste tu zachovali super verejné financie! Ja si pamätám, keď sme sa o tom bavili a to uznala aj opozícia, že tie verejné financie neboli v dobrom stave, neboli. Jak ste nastavili dlh, že 24 miliárd. A opäť nemôžem ukazovať tabuľky. Ale, lebo vďaka vám zase, lebo ste tu vyvádzali, mohol by som tu ukázať aj názorne niektoré veci. Dlh nám stúpa podľa toho, ako sa vám vyvíja deficit. A keď som pre... keď som prevzal 8,5-miliardový deficit, a znižujeme ho na 7,5, 6,5, 5,5 a podobne, tak všetko toto, čo som povedal, sa vám narátava do deficitu, do dlhu a o to vám rastie dlh Slovenskej republiky. Keby som tu zdedil jednomiliardový dlh, tak ešte mám priestor do troch percent HDP, keby sme mali deficit, že by nám klesal percentuálne dlh voči HDP, pán Jakab, taká je pravda. Ja ten komfort nemám. Keby ste tu vy neboli, sme nemuseli nič konsolidovať, nič! Vy tu idete tárať o tom, že čo všetko my tu robíme zle ľuďom! Tá konsolidácia, opakujem, je upratovanie špiny po predchádzajúcej vláde! A budem na tom trvať a budem to opakovať. Vy ste tu, vy tu stále niečo prepočítavate a budem sa tomu venovať, a ešte sa budem venovať tomu vášmu čistému dlhu, pán, pán Jakab, za chvíľu. Vy tu prepočítavate, čo všetko, koľko konsolidácia, na koho jako dopadne. Viete, koľ... ja vám poviem jednu vec, pán Jakab. V roku 2022 ste mali 12,8-percentnú infláciu. Potravinová inflácia 19 %. V roku ´23 ste mali 10,5-percentnú infláciu. Viete, koľko dopadol, jaký je dopad inflácie v roku? To znamená, že za dva roky, keď zoberieme potraviny, tak to, čo ste kúpili predtým za sto euro, tak zrazu stojí 140 euro. Viete, aký to má, viete, aký má dopad toto na rodiny na Slovensku?! Rok ´22, 2022 - štyritisíc euro na jednu rodinu, pán Jakab, som vám to prepočítal. A na jednu rodinu v roku ´23 ďalších 3,5 tisíca euro! Toto ste zabezpečili pre Slovákov na Slovensku, keď teda sa o tom bavíme. Poďme sa baviť o tom vašom čistom dlhu, čo tu vy tárate furt o tých dvanástich miliardách, lebo zavádzate. Vy si niečo vytiahnete, pána Pročka tu tisíckrát som počul, tých 12 miliárd, ja som sa tomu nevenoval, lebo vám, vám sa venovať, to je niekedy úplne zbytočné. Ale mám tu čísla, tak som sa na to pozrel. V roku ´23 a trvám na tom, že ste odovzdali verejné financie v roku ´23 a nie v roku ´22, lebo číslo 11 miliárd alebo 11,1, rozdiel medzi hrubým dlhom a čistým dlhom je 11 miliárd. V roku ´23 to bolo 9,5, pán Jakab! Tak si to naštudujte, keď tu teraz robíte demagógiu. Deväť a pol! Zapamätajte si. Rok ´23 9,5 miliárd, rozdiel je v podstate hotovosť, ktorú drží štát medzi hrubým a čistým dlhom. Likvidné aktíva. V roku ´24 10,7 miliardy, pán Jakab. Desať celé sedem. Viac ako to, čo vy tu vykrikujete, tých 12 miliárd, bolo, to nebolo 12 miliárd, ale bolo to 9,5. V roku ´25 10,8 miliardy, kolegovia, a v roku ´26 to bude 9,3. To je na úrovni toho vášho roku ´23. Takže čo tu vy rozprávate národu?! A vydeľujete to 12 miliárd delené štyri roky a ja neviem, aké výpočty tu robíte, to, čo ste robili včera na finančnom výbore, a to bola teda veľká hanba, pán Jakab, veľká hanba. (Reakcia z pléna.) A musím sa, musím sa zastať predsedu finančného výboru, lebo vy robíte brajgel v tejto, v tomto pléne a robíte ten istý brajgel aj na tom výbore. Ten výbor bol vždycky odborný, ja som bol podpredsedom, predsedom toho výboru a mohli sme tam mať rôzne názory a ja, ja stále hovorím, sme debatovali k podstate veci. Ale včera ste tu zase urobili cirkus. Humberto. (Reakcia z pléna.) Hej. Hej. Takže to je pravda o tom vašom, o tej vašej obrovskej hotovosti. Tá obrovská hotovosť je aj dneska. A keď sa tu oháňate čistým dlhom, tak ten hrubý dlh narástol o 24 miliárd a viete, kde by ten dlh skončil v roku 2028? To je na konci tohto obdobia, kedy teda máme tento rozpočet na 74,3 % HDP. My máme, my máme 63,9. Samozrejme ešte je tam potrebná ďalšia konsolidácia. A keby sa nič nerobilo, že tu žiadna vláda Roberta Fica nie je, tak v roku 2036 100 % HDP. To už by sme boli ako, Gréci mali 180, Francúzi majú 115, to už by sme neboli ďaleko, ďaleko od nich. Čiže preto konsolidujeme. A konsolidujeme aj kvôli tomu, aby sme mali menšie náklady na ten dlh, o ktorom sa budeme baviť. Takisto ešte aj k tomu sa dostanem, lebo tam tiež klamete. Dlhodobá udržateľnosť. Iste, my sme zastropovali vek odchodu do dôchodku a vtedy sa zhoršila dlhodobá udržateľnosť. Áno, lebo sme chceli, aby dôchodci išli skorej do dôchodku. Viete, čo ste vy urobili? Vy ste to zrušili, počúvajte, nie, nekričte, vy ste to zrušili a ešte aj tak ste dostali verejné financie do najvyššieho pásma rizika z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. To ste urobili! Sa smejete, jak blázni. My sme znížili dlhodobú udržateľnosť do stredného pásma, ale, samozrejme, ja očakávam, že RRZ zase niečo vymyslí, že budeme zase najhorší, však to býva. Opakujem, keby nebolo bývalej vlády, dnes nemusíme konsolidovať. Konsolidácia je účet Matoviča, Hegera, Ódora a čo sa týka ekonomickej a politickej stability, my potrebujeme zabezpečiť ekonomickú a politickú stabilitu na Slovensku. Ja nechcem, aby sme sa dostali do štádia, to, čo máme, čo dnes vidíme vo Francúzsku. My to nechceme dať na Francúzov, tak jak to hovorí predseda, lebo sme zodpovední a snažíme sa niečo s verejnými financiami robiť. Keď tu bude debata o tom, že ako by ste to robili všetci vy, tak niečo mi dodajte, ešte aj k tomu sa budem vyjadrovať, čo tu všetko máme a nemáme, ale ja poviem jedno, ja nevidím alternatívu. Ja som nevidel jeden seriózny konsolidačný plán, ktorý by tu niekto predstavil, okrem vlády, ktorý tu máme. A nie je to jednoduché. Ja poviem jedno, konsolidácia je o tom, že musíme nájsť konsenzus v rámci vlády a snažíme sa, aby sme aj mali maximálny ohľad na najzraniteľnejšie skupiny. To sme urobili, to, čo sme aj sľúbili, a za to nás môžete kritizovať, koľko chcete. Zabezpečili sme, že ľudia majú plnohodnotné trináste dôchodky. Zabezpečili sme, že im pomáhame s energopomocou, znížili sme DPH na lieky, potraviny, zdravotnícke pomôcky, učebnice, gastro, ubytovanie na 5 %. A netvrdím, že všade sa to, že všade to malo úspech, lebo myslím si, že čo sa týka ubytovania, gastra, tam skutočne máme aj veľké daňové úniky a na druhej strane niektorí si to strčili do vrecka, tú dépeháčku, neurobili absolútne nič a neplatia ani dane z príjmu právnických osôb. Poďme sa ďalej pozrieť, čiže ja nepovažujem za alternatívu v tejto vláde veľký tresk, ja som tam teda nevidel žiadny ucelený konsolidačný plán, alebo to, čo by sa bolo treba urobiť s verejnými financiami, všeobjímajúce frázy. SaS-ka, beriem, chcete zrušiť trináste dôchodky, zrušte, znížte dane, urobte, čo chcete, len vás upozorňujem na jednu vec, keď Liz Trussová išla znížiť dane v Británii, tak do dvoch týždňov skončila, lebo my potrebujeme zabezpečiť príjmy a vám musia uveriť, príjmy štátu vám musí uveriť, uveria, musia vám uveriť finančné trhy. To je asi to najdôležitejšie. KDH, ešte k SaS-ke, adresnosť na sociálnych dávkach a pomoci. No tak áno, tak oznamujem v preklade to znamená, že sociálne dávky sa budú v mnohých prípadoch rušiť. Nebudú. Dobre. Však keď je to vaša vízia, jak to má vyzerať, v poriadku. Hovoríte o tom, že by ste zaviedli, ja už som to počul, myslím z úst pána Gröhlinga, že treba zvýšiť niektoré, teda sadzbu dane na niektoré, tie znížené sadzby treba dať na vyššie sadzby. Keď to chcete urobiť, nemám tiež problém, ale je to vaše rozhodnutie, my to robiť nebudeme. Čo sa týka KDH, a poviem jedno, vystupujem preto takto, ako vystupujem, nie preto, že vás tu chcem zabávať. Chcem tu, berte to ako vystúpenie v rozprave. Ja viem, všetci čo tu budete rozprávať. Ja som tu počúval päť dní posledných, nemal som možnosť dokončiť svoje záverečné slovo. Čiže každý z vás môže na mňa reagovať, môže tu vystu... ===== [16:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Termín hlasovania, pán spravodajca. (Reakcia spravodajcu.) O piatej. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026, ako ku šľahačke tejto schôdzi. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1037 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Spoločná správa výborov má tlač 1037a. Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova. [16:17] Ladislav Kamenický Dobre, ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, tak ako som avizoval, budem sa venovať rozpočtu trošku netradičným spôsobom a poviem aj odôvodním, prečo to tak budem robiť. Úvodné slovo, ktoré, samozrejme, sa nachádza aj v nejakej naskenovanej podobe dostanete, ale ja budem trošku širší. Chcem nadviazať na to, čo sa tu udialo, alebo na poslednom rokovaní o konsolidačných opatreniach. Musím povedať, že je veľká hanba tejto snemovne, dámy a páni, že som nemohol dokončiť svoje záverečné slovo, všetci ste tu hovorili, jak tu máme byť ticho, jak tu máme počúvať, ja som vás počúval päť dní a nemohol som dokončiť svoje záverečné slovo, tak to je teda veľká hanba. Ja poviem jedno, máte na rokovaní aj samotný rokovací poriadok a ja pevne verím, že keď teda ja tu musím päť dní niečo počúvať, tak budem mať napr. právo nielen vystúpiť v rozprave, kde sa prihlási 65 ľudí a zase budete dve hodiny rozprávať na to, čo som ja tu hovoril päť alebo desať minút, ale že budem mať právo tiež reagovať dve minúty, tak ako každý z vás na predrečníka. Lebo tu sa vystriedajú všetci oľanáci, všetko tu vyzerá, že tu je, všetko tu spôsobil SMER a pritom sú to presne oni, ktorí tu šíria demagógiu, a budem hovoriť o tej demagógii aj vo svojom úvodnom slove. Takže na úvod k rozpočtu zopár čísel. Ideme s rozpočtom deficitom na úrovni 4,1 %, ja sa k tomu ešte budem hlbšie vyjadrovať vo svojej reči. Trvám na tom, že východiskovou pozíciou, a budem to dnes hovoriť a pána, pána Tótha pozdravuje, z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dneska sa mu budem špeciálne venovať, špeciálne sa mu budem venovať, vypisujeme listy, obhajuje svojich stvoriteľov, ktorí ho stvorili, a nech už si pripravuje svoju pôdu na to, aby ho navolili ešte aj do ďalšej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť cez Progresívne Slovensko. A trvám na tom a budem sa k tomu špeciálne vyjadrovať. Takže to, ideme ďalej. Čo sa týka samotného schodku, som povedal, dlh sa nám tiež vyvíja určitým spôsobom, poviem, poviem ako takisto, a celkovo ideme konsolidovať, konsolidácia je zapracovaná v tomto rozpočte vo výške 2,7 mld. s tým, že 1,4 mld. je na strane príjmov, kde hovoríme o viacerých opatreniach, lex konsolidácia, kde sme riešili úprava dní pracovného pokoja, odvodové prázdniny sa skracovali pre samostatne zárobkovo činné osoby, zvýšenie progresivity dane z príjmu fyzických osôb, daňová amnestia, zvýšenie sadzby zdravotného poistenia, sadzby dane z pridanej hodnoty ako spôsob, ako vybrať peniaze z vybraných potravín s vyšším obsahom cukru a soli. A hovoríme takisto zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov na to, aby sa zabezpečili dôchodky pre samostatne zárobkové činné osoby a takisto napr. aj pre obmedzenie odpočtu dane z pridanej hodnoty na autá a ďalšie náklady, ktoré súvisia najmä s tými autami, ktoré sa nie úplne používajú na, iba na podnikateľské účely. Tam samostatne stále má podnikateľ právo si odpočítať 100 % z celej, z celej dépeháčky a z nákladov. Tak ako som hovoril a budem sa vyjadrovať aj k rôznym klamstvám, ktoré sa tu šírili, a nielen prostredníctvom pána Jakaba, najpopulárnejšieho na sociálnych sieťach, ale aj prostredníctvom niektorých médií, niektorých médií, ktoré preberali niektoré naratívy, ktoré nie sú úplne košér. Ja som už na tlačovej konferencii, a mnohí sa vyjadrovali k veciam, ktoré ja som na tlačovej konferencii ku konsolidačnému balíku povedal, a začali šíriť veci, ktoré som ja nepovedal. Že ja mám doručiť tabuľku s 1,3 mld. miliardami, to nebola pravda, pozrite si moju tlačovú konferenciu, dámy a páni, pozrite si ju. A vrátim sa k tomu, čo som hovoril, a stojím si za tým, čo som hovoril. Hovoríme na výdavkovej strane o šetrení vo výdavkoch na úrovni 1,3 mld. eur, kde, samozrejme, je tam, sú tam štyri legislatívne opatrenia zo sociálnej oblasti za 152 mil. Takže poďme počítať, keď teda niekto nevie počítať, 1,3 mld., sme na 1,15 mld. alebo 1,1 mld., potom máme šetrenie v oblasti na ministerstvách, úradoch a samozrejme do toho zahŕňame aj zníženie výdavkov štátu v prípade zmrazenie platov, budem špeciálne hovoriť, koho sa týka zmrazenie, koho sa netýka, vo výške 160 mil., toto celé robí 535 mil. Toto som hovoril aj na tlačovej konferencii. Poďme sa pozrieť ďalej. Hovoril som o tom, že budú šetriť aj samosprávy a budem sa takisto venovať samostatne samosprávam, lebo sme hovorili o obciach a VÚC, kde sa hovorilo o 130 mil. a o 20 mil. pre VÚC, ale musím povedať, že sú tam aj nárasty príjmov samospráv. Čiže nie je to len o tom, že samospráva ide šetriť a ja stále tvrdím, že samosprávy sa majú lepšie, ako sa má štát momentálne po tom bačovaní bývalej vlády, čo sme tu mali. Čo sa týka energopomoci, takisto. Sme jasne povedali, že bude to kryté eurofondami a teraz je otázka formy, niekto tu začal rozprával, ja som to počúval včera na finančnom výbore, ja som sa teda čudoval, pán Viskupič, že ste dokázali rozprávať o tom, že tu nám niekto sľubuje navyše nejaké eurofondy, to ste kde počuli? Ja som teda také nikdy nič netvrdil a nikto z nás to netvrdil a netvrdila to ani pani ministerka Saková, nie je to pravda. Buď sme hovorili o tom, že z tých prostriedkov z eurofondov, ktoré by napr. mohli prepadnúť, by sa uhradila energopomoc, alebo ak to teda nepôjde, tak sme to urobili tak, a toto je konečné riešenie, je to, že tie výdavky z rozpočtu, ktoré sa dajú kryť takýmito eurofondami, ktoré by mohli byť ohrozené, tak tými budeme kryť energopomoc vo výške 420 mil. eur. V kapitole všeobecná pokladničná správa sme počas rokovania, rokovania vlády doplnili, tam je to, si všimnite, že bolo, bol prijatý rozpočet s pripomienkou, tam sme doplnili sumu 420 mil., ktorá sa nachádza vo VPS-ke, čiže je uvedená v samotnom návrhu zákona. Poďme teda na ďalšie veci a odpoviem niektoré veci, ktoré boli aj, padli aj na finančnom výbore, ak teda to stihnem, dúfam, že áno. Takže poďme, poďme sa venovať tomu, že či je teda Slovensko taká čierna diera, ako tu každý tvrdí. Každý tu rozpráva, všetko, čo sa urobilo, bolo zlé, bývalá vláda nič neurobila, len tá posledná urobila, ja vám poviem, čo urobila posledná vláda, rozvrátila verejné financie a ešte sa k tomu budem špeciálne venovať. Máme, musím povedať, v roku ´25 sa dostávame, stále sme na jedných z najnižších nezamestnaností, ktoré kedy historicky na Slovensku sme mali. Mnohí hovoria o tom, že práve majú nedostatok pracovných miest, zoberte si automobilky, Volvo napríklad na východnom Slovensku zháňa stále pracovníkov, na trhu chýbajú niektoré pozície. Čiže nie je to pravda. Niektorí, samozrejme, ľudia sú aj dlhodobo nezamestnaní, ale o tom môže hovoriť pán minister práce, sociálnych, sociálnych vecí. Minimálna mzda nám stúpa. Takisto keď za roky, ja keď sa vrátim spätne, ja si pamätám, v roku 2006 bola nezamestnanosť na úrovni 13,3 %, dnes máme päť celá, okolo 5,5 % nezamestnanosť. Priemerná mzda takisto rapídne narástla a môžte všetci porovnávať, s čím chcete, ale treba, treba sa pozrieť aj na to, že koľko tá priemerka rastie každý rok, dnes je priemerná, v roku 2006 622 eur, teraz je 1623 eur priemerná mzda. Priemerný dôchodok 702 euro a môžte to porovnávať s každým, poviete, že tam je vyšší, tam je nižší, treba si pozrieť aj celkovo, ako sú rozdelené napr. náklady ľudí. Ja si, ja poviem jednu vec, na Slovensku, s Rumunskom patríme medzi krajiny, kde najviac obyvateľov vlastní byt, vlastní byt. Ja netvrdím, že to im znižuje, samozrejme, náklady na život, lebo tie nájmy, samozrejme, v mnohých, v mnohých prípadoch stúpajú a dostávajú sa do nejakých pascí tí ľudia. Hrubý domáci produkt 56 mld. v roku 2006, dneska 137 mld. Netvrdím, je ten nárast, samozrejme sú tam aj inflácie a podobne. A ešte o inflácii sa takisto budeme baviť. Čiže aké sme zdedili verejné financie, poďme si teda povedať. A budem na tom trvať a budem to opakovať dokedy to niekto nepochopí. V roku 2019 sme odovzdali deficit na úrovni 1 mld., to znamená 1,2 % HDP. A čo sme zdedili? A opäť budem na tom trvať a teraz poviem aj prečo a pozdravujem pána Tótha. Zdedili sme deficit na úrovni 6,51 % HDP, 8,5 mld. Ak niekto nechápe rozdiel medzi 1 mld. a 8,5 mld., tak môže sa prihlásiť. A teraz, nemôžem tu ukazovať dokumenty, ale mám tu jeden, mám tu dva dokumenty, ktoré mi potvrdzujú to, čo tu hovorím, a budem citovať aj pána Tótha, alebo teda Radu pre rozpočtovú zodpovednosť z roku 2023. Mám tu draft budgetary plane, to je plán, ktorý ja, zajtra ho schváli vláda, ktorý posielame do Bruselu, to je presne ten istý dokument, o ktorom, kde hovoríme o tom, ako sme, ako sme na tom, kde vychádzame z čísel na budúci rok. Tak v tomto draft budgetary plane pán Ódor, ktorý dneska hovorí, že on odovzdal 4,8-percentný deficit, a pán Tóth má tú drzosť mi poslať list, v ktorom mi to vysvetľuje za pána Ódora, a včera to, sa s tým oháňal na výbore, akože to je veľká hanba, veľká hanba, zapichávať zastávky opozícii. Politizoval celý, celú radu pre rozpočtovú, pre zod... rozpočtovú zodpovednosť, politizoval ju a trvám si na tom. Zvolili ho oľanáci, tým spláca dlhy, ja som tu teda nepočul obrovské kritiky, ktoré by som tu zaznievali za bývalej vlády, ale všetko, čo my robíme, to je všetko zlé. A všetko sa zdôvodňuje a zneužíva sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na politické ciele, pán Tóth, pozdravujem vás. A teraz vám zacitujem... [16:44] Ladislav Kamenický – Vystúpenie v rozprave KDH a poviem jedno, vystupujem preto takto ako vystupujem, nie preto, že vás tu chcem zabávať. Chcem tu, berte to ako vystúpenie v rozprave. Ja viem, všetci čo tu budete rozprávať. Ja som tu počúval päť dní posledných, nemal som možnosť dokončiť svoje záverečné slovo. Čiže každý z vás môže na mňa reagovať, môžete tu vystúpiť, môžete tu 30 minút, 20 minút rozprávať k tomu, čo tu teraz poviem. No ja viem presne čo budete hovoriť. A po tom záverečnom slove si ešte doplním to, čo som vám povedal. Čo ste teda, čo, čo tu poviete a budem sledovať rozpravu a vyjadrím sa k ostatným veciam. KDH, z...(nezrozumiteľne vyslovené) počet zamestnancov 10%. A bola tu nejaká debata, ja som to videl teraz v nedeľu. Ale však, však vy to, my to robíme. Lenže vy ste navrhoval 10 % zo všetkých zamestnancov. Takže policajti, počúvajte, hasiči, záchranári, všetci ste počúvajte, jak vás niekto zoškrtá. Uvedomuje si tu niekto, že 90, vyše 90 možno 2, 3 % výdavkom sú obligatórne výdavky, ktoré, ktoré tento štát má, že to musí zaplatiť? A musíte si tiež povedať, že koho sa teda dotknete a nedotknete. Ale ja ešte o tom budem hovoriť. Potom tu máte, znížiť výdavky ministerstiev. Robíme to, robíme. Len otázka, to sa nedá urobiť tak a zase budem, hovorím, ja tu budem počúvať, že tu máte také číslo, tu máte takéto a toto z toho čísla 10 % je jeden a pol miliardy, dve miliardy a tu sa bude rúbať rôznymi číslami. Akurát, že viete, nie je všetko biele a čierne. Niekedy tie čísla, ktoré sú v rozpočte treba vedieť aj čo je za nimi. A ja, keď budete mať seriózny záujem o to, aby ste sa niektoré veci, veci dozvedeli, a poprosím kolegov, ktorí sú aj hore, aby aj na niektoré veci odpovedali. Ja budem sa ešte vyjadrovať aj k samotnému, samotnému výboru. (Reakcie z pléna.) Poďme ďalej. Zlepšiť výber DPH. Ideme mať konferenciu, budeme robiť na tom takisto, budem sa vyjadrovať ešte dneska, dneska. A potom je tu aj hazard. Áno, hovorí, pán. Tu poviem jedno. Ja som navrhoval zvýšiť daň hazardu, z ktorého by sme vybrali asi osemdesiat miliárd, ale bohužiaľ, niekedy musím riešiť aj veci, aby, ja potrebujem, aby, aby rozpočet prešiel. A ja za seba môžem povedať, ja hazard nemám rád. Nemám ho rád. Poďme ďalej. Máme tu ekonomický protivietor, a musím povedať, že vláda, a za tým si stojím. Mnohé veci, ktoré tu možno niekto bude prezentovať za, nie za všetko tu môže vláda. My sme zdedili zlé verejné financie a ešte máme aj ekonomický protivietor externého prostredia. Ak sa pozriete na Rakúsku, Nemecko v recesii. Ako tu chcú riešiť? Nevykrikujte, pán Šipoš. Kto to vedie? (Smiech.) Prosím ťa, upozorni, fakt ma vyrušujú. (Potlesk.) Nerevte tu, nerevte tu. Ja fakt, ja nemôžem nikdy dokončiť svoje vystúpenie. To je ne, neuveriteľné. (Ruch v sále.) Takže, čo sa týka ekonomického rastu. Na tento rok sa zhodneme 0,8 % HDP. Na budúci rok, dovolím si poznamenať niekoľko čísel. Ekonomický rast odha, a boli, boli otázky, že ekonomický rast ako zabezpečuje, a na to budem snažiť odpovedať. 1,3 % a to hovorím o záveroch rady, teda záveroch komisie, ktorá určuje výšku dani. Čiže makro výbor a, a daňový výbor, ktoré hovoria o tom koľko bude vyberaných daní a koľko bude, aké bude makro. To znamená, ekonomický rast na budúci rok. Neurčujem to ja. Nevymyslel som si to ja. A v tých, týchto výboroch sú zástupcovia bánk, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, IFP a rôzne iné inštitúcie, ktoré určujú tieto čísla. Nie ja som si ich vymyslel. Potvrdila to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť 1,3 alebo štyri percentá. Banky, 1,3 až 1,5 %. A IBRD má takisto 1,6 %. My sme boli ešte tí konzervatívnejší. Ja nechápem rozhodnutie teda Národnej banky Slovenska o tom, že pol percenta. Neviem. Doteraz mi to nikto nevysvetlil. Mne, pán guvernér sa to snažil nejakým spôsobom vysvetľovať, ale nevysvetlil mi to. Ja poviem jedno, nech sa to vysvetľuje na verejnosti. Na tieto, ja, ja to proste nechápem. A to sú staré čísla niekoľko týždňov, a tie čísla sa vždycky používajú na, a sa vždy používali na zostavovanie rozpočtu. Čiže nie je to výmysel ani, ani Kamenického a nikoho iného. Poďme ďalej. Rast ekonomiky, na jednej strane budem sa venovať tomu, pán poslanec Viskupič, že dávame asi 3,3 miliardy, 3,4 miliardy dávame na investície. Z toho dve miliardy idú zo štátneho rozpočtu. Ďalšia, ďalšie, ďalšie mi, ďalšie stovky miliónov idú zo, z eurofondov a z plánu obnovy. Okrem toho máme samozrejme aj investičné stimuly z ministerstva hospodárstva. Sú tu stimuly pre rozvoj vedy a výskumu. Takisto sú to veľké peniaze, samozrejme, detaily vám môžem dodať ak máte chuť. Ale iné, pravda, že keď sa konsoliduje a za tým si stojím, tak tu rozprávať o obrovských, obrovských rastoch, čo tu, to sú, to sú, ja neviem, že kto to tu akože vymýšľa, že vonku máme ekonomický protivietor. Nemci padajú na ústa. Francúzi sa im rozvalila celá vláda a vy rozprávate o tom, a slovenská vláda má zabezpečiť, ja neviem, trojpercentný hospodársky rast. (Reakcia z pléna.) Poliaci majú. Hej, hej, Poliakov poviem. Majú 3,3 alebo 3,5 % rast a dávajú 5 %, skoro 5 % HDP na zbraň, na zbrane. A rastie im dlh tak utešene ako za vás, pán Šipoš. Presne tak. (Potlesk.) O 15 percentuálnych bodov im stúpol dlh. A čo idú robiť Nemci? Idú tiež robiť zbrojenie. A jak im bude stúpať dlh tiež o 15 percentuálnych bodov, keď urobia ten plán, ktorý majú. Ale ja hovorím, je to veľmi riskantný plán, ktorý robia. Lebo ta sa musí prejaviť niekde aj v konkurencieschopnosti. To nejde len o to, že minieme veľa peňazí. To už sme tu mali. Všelijaké Green Dealy a všetky tieto veci, čo tu zruinovali celú európsku ekonomiku. A na to trpí Slovensko. Slovensko je exportne orientovaná ekonomika. Je to ekonomika, ktorá väčšinu svojho, to čo sa vyrobí sa vyvezie zo Slovenska. Čiže ak si niekto kýchne v Nemecku, tak my tu máme chrípku. To je tak proste. (Reakcie z pléna.) Poď. Čo sa týka energií, nebudem ani hovoriť. Poviem, veď jak môže, jak môže Slovensko alebo teda Európa jak môže konkurovať, keď, keď plyn stojí v Spojených štátoch štyrikrát menej ako v Európe, keď sa dovezie. To my vysvetlite, jak toto sa dá. A toto počúvame z úst najvyšších predstaviteľov v Európskej únie, ako že to je super však to my wir schaffen das, urobíme to. Hej, to, to zvládneme. Nezvládneme. Proste, to takto nefunguje ekonomika. Poďme sa baviť o inflácii. Samozrejme ešte k tým podporným veciam. Volvo, pán poslanec Viskupič, kde je. Tu je. Nebudem hovoriť o Volve, máme tam viac náklady, tie pozemky boli podmočené rôzne, tam išli ďalšie desiatky, stovky miliónov na to, že, aby sme vysanovali tie pozemky, ktoré tu boli kúpené na to. Ale dobre, Volvo sa posúva o jeden rok, to znamená, že bude produkovať až od 1. 1. 2027 a vidíte to pri číslach pri exporte a importe priamo v rozpočte. Rátali sme s tým už na rok 2026. Posúva sa to od roku 2027, čo je, čo je veľká škoda. Všetky odhady makro prognóz, musím povedať, výbor pre makroekonomické prognózy povedal, že sú realistické. A povedal to nielen výbor, ale aj Národná banka, ktorá bola súčasťou tohto výboru. Takže sa opäť pýtam, kde je tých pol percenta HDP, kde tak prehodnotili svoje, svoje čísla. A bol som na výbore a musím, veľmi som sa divil, čo pán Tóth produkoval. Čiže dal tam nejaký prepočet, ktorý vyhovuje samozrejme pánu Jakabovi, to tu budem počúvať ďalších päť dní, jak oni tu zapichli vlajočku na to, že nebol tu šesť a pol percentný deficit, ale 4,8 alebo neviem čo. A druhou vetou, druhým dychom povedal, však vás čakajú ratingy ratingových agentúr. Normálne škodoradostne. A ja sa pýtam, áno, bude nás čakať rating San on de purs, kde máme o dva stupne vyšší rating, ale mňa budú najviac zaujímať ratingy Fitch a Moody´s. A ja viem, že si tu veľa ľudí želá, aby táto vláda sa vymenila, ja to viem. Medzi nimi je aj pán Tóth predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ja som očakával, ja si pamätám pána Šramka, ktorý bol predsedom a nemali sme rovnaké názory, ale sme sa rešpektovali. A všetko čo vypustili, tak mohli sme s niečím súhlasiť niečím menej, ale proste prepáčte, prepáčte, toto čo sa teraz deje, ja hovorím, to je spolitizované. A budeme, budem to ešte o tom hovoriť, ešte sa k tomu vrátim. Inflácia v roku 2025 4,1 %, ale musím upozorniť na infláciu oblasti potravín bez, bez nápojov 2,5 % oproti 19 a 17, skoro 40 % páni, za vás stúpli potraviny bez, bez nápojov. Teraz je dva a pol a dva a pol percenta. Čo sa týka v roku 2026 inflácia, neviem, kto tu ak k tomu niekto bude rozprávať, 4,4 %. Ale musím upozorniť na jednu vec, to je vrátane energopomoci. Lebo energopomoc sa bude vracať formou nejakých energošekov alebo nejakých vratiek. S tým, že ak by tá energopomoc bola zarátaná, tak tá inflácia bude o 1,4 % cirka nižšia. To neni moje číslo, to mi povedali kolegovia. Niekde okolo troch percent na budúci rok. Reálne mzdy. Reálne mzdy nám stúpajú v roku 2023, od 2025 o 2,3 %. Tu máme v rozpočte na budúci rok 0,6, ale v rámci tej energopomoci, kde som hovoril, že tá inflácia by mohla byť o 1,4 % nižšia, stále bude, pôjde o reálny rast nikde okolo dvoch percent. Pán Jakab, a pripomeniem aj reálne mzdy ako stúpali za vlád pána Matoviča, Ódora a Hegera. V roku 2022, - 4,5 % pri tých vysokých infláciách. - 0,8 % v roku 2023. A pripomeniem, áno, aj mzdy, ktoré, reálne mzdy za rok 2016 až za rok 2019. V roku 2016, 2019 v priemere stúpali reálne mzdy o 4 % a v roku 2019 o rekordných 5 %. To je tiež realita. Môžete to spochybňovať a hovoriť tu čo chcete...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, chcem vás upozorniť, že o sedemnástej preruším vašu reč, tak buď sa do toho zmestíte alebo. (Nezmestím sa.) Alebo ju prerušíme a budete pokračovať po hlasovaní. Len aby ste vedeli sa zorientovať. Kamenický, Ladislav, minister financií SR Už, už alebo ešte môžem. (Smiech.) Nie, budem ja hovoriť, lebo, lebo vy budete hovoriť ďalších päť dní, a potom mi na konci zase nedáte dohovoriť. (Ruch v sále.) Čo sa týka, príjmy štátu sa na úrovni 60, verejnej správy samozrejme, sú na úrovni 62 miliárd, výdavky 67,9 miliardy, 47,1 % HDP. Musím povedať, že oproti roku 2023 to kleslo asi o jedno percento. To znamená, je to ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, aký je veľký štát. Že štát sa vďaka konsolidácii mierne zmenšuje, musím povedať aj jednu vec, vo, vo Francúzku je toto číslo 57 % jedno z najvyšších na, na svete. Sú aj štáty, ktoré majú nižší samozrejme teda toto percento. Ale my chceme, my sme sa snažili budovať sociálny štát, a z toho vyplýva aj to percento, ale znižujeme ho. A teraz, opäť, pán Jakab k vám, OĽANO. Klamstvá OĽANO. Máte takú tabuľku, že výdavky štátneho rozpočtu roku 2022 a roku 2025. A to, to je, to lietalo po internete všade. Že za vás v roku 2022, lebo 2023 k vám už nepatrí. Že? Tak boli výdavky štátneho rozpočtu 23, že vy ste to zvládli za dvadsaťtri a pol miliardy a my, za 33,9. Takže poďme sa pozrieť na čísla. Ale tie reálne, pán, pán Jakab. 23,6 bolo v roku 2022, ale viete koľko bolo v roku 2023, pán Jakab? To ste si tam nedali, že? To ste si radšej nedali. 31,4 miliardy bolo v roku 2023. To už bol SMER, že? Hej, hej. (Reakcie z pléna.) Klamete, klamete od rána do večera. No a teraz sa pozrime aj, aj číslo tridsaťtri celá, lebo viete, najlepšie sa klame tak, že použijú sa reálne čísla a potom sa k tomu prifari taký ten vymyslený príbeh. 2025 v rozpočte bolo 33,9 %. A teraz si pozrime, v roku 2023, 31,4 miliardy je 25,4 % HDP. Dvadsať, zapamätajte si číslo 25,4 % HDP. Pri 33,9 miliarda v roku 2025, je to 23,4 % HDP. Tak si to pozrite páni. Klamete od rána do večera. (Ruch v sále.) Vyberáte si, vyberáte si čísla a reálne čísla, na ktorých potom klamete. Celé váš príbeh je jedno veľké klamstvo. Neviem, či mám ešte pokračovať, ale asi. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, prerušme to teraz. Určite budete mať príležitosť hovoriť ďalej po bloku hlasovania. (Ruch v sále.) Prerušujem v tejto chvíli rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem prestávku do 17.05. Budeme pokračovať blokom hlasovania. (Ruch v sále.) (Prestávka.) ===== [16:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho ... hlasovania. (Prestávka.) [17:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Dobrý večer prajem, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu uznesenia k návrhu zmeny na zmeny v zložení výboru ako je to uvedené v tlači 1054. Budeme hlasovať, budem to uvádzať ja, tak vás poprosím, zaujmite svoje miesta. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 62 za, 0 proti, 79 sa zdržalo. Návrh nebol schválený. Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (tlač 912) bod 2 schváleného programu. Poprosím Zdenka Svobodu, Zdenko Svoboda poprosím uviesť hlasovanie. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k návrhu zákona vystúpilo 5 poslancov. Konkrétny pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Marcinková. 1. Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, podávam dnes v rozprave, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 139 za, 4 sa zdržali. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pán spravodajca. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať zo spoločnej správy o bodoch 1 až 21 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 78 za, 22 proti, 42 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Nech sa páči. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Ospravedlňujem sa. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyni Marcinkovej. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 64 za, 5 proti, 74 sa zdržali hlasovania. Tento návrh nebol schválený. Nech sa páči, pokračujte. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 25 proti, 39 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, uzatváram rozpravu a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Pán spoločný spravodajca, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru. Svoboda, Zdenko, poslanec NR SR Prosím, dajte, hlasovať, o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča schváliť. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 143 poslancov, 79 za, 25 proti, 39 sa zdržali hlasovania. Vládny návrh zákona sme schválili. Ďalej budeme hlasovať o bode 3 schváleného programu, ktorý uvedie pán poslanec Daniel Karas. Je to vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (tlač 420). Nech sa páči, uveďte hlasovanie. ===== [17:14] Richard Raši budeme hlasovať o bode 3 schváleného programu, ktorý uvedie pán poslanec Daniel Karas. Je to vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tlač 920. Nech sa páči, uveďte hlasovanie. [17:14] Daniel Karas Super, už to ide. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili 4 poslanci. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže spoločná správa bola schválená a rozdaná dnes, dajte, prosím vás, hlasovať o skrátení lehoty podľa paragrafu 83 ods. 4 rokovacieho poriadku. [17:15] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o skrátení lehoty. Hlasovalo 143 poslancov, 79 za, 23 proti, 41 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený, nech sa páči. [17:15] Daniel Karas Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Dajte prosím vás hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 10 spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť. [17:15] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 142 poslancov, 79 za, 0 proti, 63 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. [17:15] Daniel Karas Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh prerokujeme v 3. čítaní hneď. [17:16] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení do 3. čítania. Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 79 za, 14 proti, 48 sa zdržalo hlasovania. Tento návrh sme schválili. Sme v 3. čítaní otváram rozpravu. V rámci 3. čítania hlasuje niekto do rozpravy. Ak nie, uzatváram. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a poprosím o uvedenie hlasovania o návrhu zákona ako o celku. Nech sa páči, máte slovo. [17:16] Daniel Karas Pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. [17:17] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 141 poslancov, 79 za, 1 proti, 61 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený, ctené kolegyne, kolegovia, uzavreli sme blok hlasovania. Budeme teda pokračovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026. Dvojminútová prestávka a pokračujeme 17:20. [17:17] Richard Raši Takže budeme pokračovať v rokovaní. Vystupuje pán minister financií. Prosím zaujímať miesto, pani spravodajkyňa, ďakujem pekne. [17:23] Ladislav Kamenický Dobre, ďakujem, ďakujem pekne. na transferoch ministerstiev, ktoré rastú voči obciam o 323 mil., čiže 218 plus 323 mil., o 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť šetrenia. Niektoré sú na tom horšie, niektoré lepšie. Ja chápem, že niektorí starostovia budú argumentovať, ale myslím si, že tak ako sa štát rozhodol šetriť na sebe, tak by mali aj samosprávy. Štát vyšiel samosprávam v ústrety, kompenzovali sme odmeny na jedného pracovníka za rok 2025, 800 eur, pamätáte si. Sumu 100 mil. euro, sme pomohli samosprávam. Skoršie vyplácanie podielu dane z príjmu fyzických osôb, v začiatku mesiaca sme dali. Umožnenie použiť rezervný fond na bežné výdavky, myslím, že tu prebehlo, prebehol zákon, kde sa to má ustáliť, to znamená, že sa budú dať už aj do budúcna používať tieto veci, nebude to musieť byť schvaľované každoročne. Odpustenie dlhov VÚC asi 20 mil. v roku 2024, pomáhali sme so sezónnymi výpadkami podielových daní. Tí, ktorí vedia o čom hovorím, hovoríme o nejakých mesiacoch máj, keď tie výpadky nastávajú, čiže sme sa to snažili nejakým spôsobom pomôcť samosprávam. Finančná dotácia v roku 2024, sme dali finančnú dotáciu mestám a obciam vo výške 50 mil. eur a nebudem hovoriť o tom, že za bývalých vlád nikto nedával tie IP, tie malé pomoci to sú veci rádovo, do 15 tis. eur, priemer je možno niekde pod 10 tis., ale každé mesto a obec, ktorá to dostalo, tak si pomohol s nejakými drobnosťami, ktoré potrebujú poriešiť v rámci svojich samospráv a samozrejme dotácie pri výjazdových rokovaniach vlády asi vo výške 20, celkovo do 20 mil. Energopomoc som hovoril. Teraz k tým investíciám, ešte trošku doplním tú informáciu, že ako zabezpečovať aj ten hospodársky rast. Celkové výdavky na investície návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2026 sa rozpočtujú vo výške tých 3,4 mld., 2 mld. idú asi zo štátneho rozpočtu, 627 mil. z prostriedkov EÚ, z plánu obnovy 728 mil., ale takisto dávame na výskum a inovácie. V roku 2026 sa rozpočtuje 305 mil. eur, čo je nárast o 67 % plus 123 mil., čiže kto tu bude rozprávať, že nepodporujeme vedu a výskum, tak nehovorí pravdu. Ďalej máme tu investičné stimuly s ministerstvom hospodárstva vo výške asi 202 mil., čiže ďalšia polmiliarda, čiže 4 mld. eur. A jedno je pravda, keď sa konsoliduje, tak kričať to, že poďme, poďme vyrábať hospodársky rast, môžme to robiť tak ako v Nemecku, že budeme zbrane nakupovať, resp. iba riešiť infraštruktúru, ale chcem upozorniť na jednu vec, ja som si nechal urobiť z IEP porovnanie, že keď štát investuje jedno euro, tak sa mu v podstate vracia efektívne asi 30 centov. Čiže my potrebujeme, aby sa naštartovala ekonomika a nie, aby štát suploval úplne ekonomický rast, nedá sa to takto urobiť. Výber daní, poviem trošku bližšie a budem o tom hovoriť viac na, myslím, že zajtra ešte, zajtra bude konferencia, kde sa budeme venovať lepšiemu výberu daní. Predtým ako bola tá bývalá vláda, ktorá nám zruinovala verejné financie, my sme urobili viacero plánov boja proti daňovým únikom a jedny z najefektívnejších opatrení boli kontrolný výkaz DPH, ak si pamätáte, a potom aj elektronické, registračné pokladnice, ktoré som zavádzal. Ja si to pamätám, v roku 2019, koncom roka som to zavádzal ja. Môj predchodca to začal a ja som to zavádzal. Samozrejme, kto z toho pozbieral tie nízko visiace ovocie, no to bola presne tá ďalšia vláda. Potom nastali časy covidové, a o tom sa budem tiež zajtra detailnejšie vyjadrovať a práve tie oblasti, kde sú najväčšie, najväčšie daňové medzery, a to sa bavíme o reštauráciách, bavíme sa o ubytovaní, bavíme sa o stavebnej činnosti a rôzne služby, tak tieto boli väčšinou pozatvárané, ak si pamätáte, všetci sme si objednávali jedlo cez internet, platili sme kartami. Čiže tam sa znižovala samozrejme daňová medzera, takisto jedlo. Myslím, že moja manželka takisto nakupovala cez internet, to znamená, chodilo mi to zásielkovou službou, či si to pamätáme. Čiže v tom prípade samozrejme znižovala sa daňová medzera, ale ja si teda nepamätám na žiadne opatrenie, ktoré by mi tu zanechala bývalá vláda v podobe lepšieho výberu daní. Čo sa stalo potom, keď skončili tie covidové časy, no samozrejme, že sa to zase utrhlo z reťaze, bezbločkové hospodárstvo tu začalo. Začali tu, samozrejme väčšina tých podnikateľov potom prestala mnohokrát aj platiť dane, nedávala niekde aj účty. Nebudem hovoriť o tých, viete kto, o čom hovorím, malé stavebné práce, rôzne iné veci a my sme preto museli pristúpiť k tomu, že v roku 2024 sme začali s plánom boja s daňovými únikmi. Čo sme navrhli, opäť sme, ideme zavádzať opatrenie napr. qr platby. Možno ste si všimli, že nedávno už je povinná, povinné okamžité tie instantné platby, keď niekomu posielate peniaze, okamžite dostane peniaze. To je presne ten spôsob ako vieme vyberať viac peňazí, to znamená, keď vieme prevádzať tými qr kódmi, viete dostávam tú platbu okamžite. Všetky banky sú už povinné na toto nabehnúť, a preto chceme zaviesť qr platby. Je to bezhotovostný systém platieb, ktorý chceme dať, teda spolu s kartovými platbami ako povinnosť pre predávajúcich, ale chceme, aby kupujúci mal právo si vybrať, či chce takú, alebo onaký spôsob bezhotovostnej platby, alebo hotovosť. Čiže nie predávajúci, ale kupujúci bude rozhodovať o tom, či bude platiť v hotovosti, alebo nebude. O tomto budeme viac hovoriť aj na konferencii, nebudem predbiehať, máme tam ďalšie plány ako zlepšiť výber daní, budeme dávať do verejnej debaty ďalšie návrhy ako zlepšovať výber daní. Je tam stále áno, je tam medzera, momentálne nám tam chýbala asi miliarda, čo je veľká suma. Na druhej strane však musím povedať, že výdavky sa znížili asi o 650 mil., ale z tej miliardy polovicu nám spôsobilo to makro, o ktorom sme tu hovorili. To znamená ten protivietor ekonomický, ktorý tu máme, polovicu z celého tohto výberu. Máme tam daň z finančných transakcií, ktorá robí asi menej o 200 mil., ale poviem, vybrala, budúci rok by to malo vybrať asi pol miliardy, Pán Boh zaň zaplať a musím povedať, že výber funguje veľmi efektívne, nedá sa veľmi obchádzať, mne sa ľúbi to, že to robia v podstate sa to vyberá automatizovane cez banky, a tento príjem je dôležitý. Prečo sa znížil výber? No z jedného dôvodu, aj tu sa urobili mnohé zmeny, to znamená, že boli legislatívne úpravy a samozrejme je to nová daň, a tam sa ťažko, nemáme mnohé dáta sme nemali, čiže dnes samozrejme už budeme mať kvalitnejšie dáta, z ktorých sa to dá odhadovať. Obsluha dlhu, musím povedať jednu vec a o tom sa tu tiež bude asi rozprávať. V roku 2023 sme sa financovali, sme na obsluhu dlhu minuli asi 1,1 mld. a boli nulové úrokové sadzby, to je pravda, ale tie nulové úrokové sadzby nezabezpečil pán Matovič. Držala ich ECB dlhodobo, keď si na to pozriete, práve kvôli covidovým časom. To znamená chcel podporiť ekonomiku, aby, aby úplne neskolabovala a minulo sa veľa, veľa peňazí, ktoré tuto páni vedeli veľmi efektívne minúť. Máme tu MOM-ky a neviem aké všelijaké, dnes hovoríme o stovkách, stovkách miliónov za nejaké vakcíny expirované, ktoré sa nikdy nevyužili. Nedodané vakcíny sa zaplatili a podobné iné veci. A musím povedať jednu vec a veľa z vás tu budú presviedčať, my si požičali za nulu, to znamená, že vlastne sme, že je to super, to je pomaly zadarmo. Nie je to tak, pán Jakab. Ide o to, že keď sme si tie peniaze požičali, ako náhle expirujú, to znamená, keď zmaturujú, tak si budete musieť požičať tú istú sumu za vtedy platné sadzby, ktoré budú na finančných trhoch. A to je to, čo sa deje, alebo sa bude diať, čiže nie je to zadarmo, nie je to tak. Čo sa týka nárastu úrokových sadzieb, opäť nie pán Matovič, ani pán Kamenický, ani nikto. ECB zvyšovala sadzby. Viete prečo, pán Jakab, lebo tu bola obrovská inflácia. O tom vy neradi rozprávate, preto, a preto, lebo sa vymykala spod kontroly, preto sa zvyšovali úrokové sadzby, a to bolo za vás, pán Jakab. Zvýšili sa úrokové sadzby, samozrejme čo sa týka prirážok, sa odrážame vždy od nejakých nemeckých prirážok, my sa snažíme, aby tie prirážky sa nezvyšovali, aby boli stabilné. Dnes, keď sa pozriete na Francúzsko, ktoré nedodržiava finančnú disciplínu, čo sa deje, v priebehu niekoľkých mesiacov sa o 1 % zvýšili sadzby na financovaní dlhu. To stojí miliardy. Pri Slovensku je to iné číslo. My v roku 2026 vďaka tomu, že sa zvýšili kvôli inflácii a riadení Európskou centrálnou bankou, budeme musieť platiť za dlh 2,034 mld.. Z 1 mld. v roku 2023 na 2 mld. To je veľké číslo, ale my potrebujeme, aby to číslo, ono bude stúpať samozrejme od závislosti od toho, ako kým sa nedosiahne ten deficit na úrovni 3 %. Alebo kým sa to nezačne znižovať ten dlh. Ale, ale to je len percentuálne k HDP, zen dlh samozrejme nominálne rastie. Ale chceme, aby sme udržali v rámci limitov, toto. Preto robíme tiež konsolidáciu, lebo tú miliardu chceme minúť na ľudí, na sociálne veci, na zdravotníctvo a pod. V rámci rozpočtu musím povedať, napriek konsolidácii, do zdravotníctva dávame oveľa viac peňazí, vyše 500 mil,, 550 mil. a máme viac a môžte hovoriť o efektívnosti. Môžme, a ja takisto chcem, aby zdravotníctvo lepšie, efektívnejšie využívalo peniaze. Ale musím, ja poviem, najdlhšie rokovania som mal s ministrom zdravotníctva, on to dneska povedal, tu je. Ale sme sa korektne dohodli. Myslím si, že v rámci možností. Mali sme najdlhšie rokovania práve s ministerstvom zdravotníctva. Školstvo a budem odpovedať, pán Jakab na vašu otázku, že kde zmizlo, čo vy rozprávate, 74 mld., nikde nezmizlo, hneď vám to vysvetlím. Na školstvo, zvyšovali sme platy učiteľov, to si asi nikto nevšimol, že. Poviem k tomu číslu 7,4 mld., odpoviem na otázky, ktoré niekde padli, potom sa zrušil finančný výbor práve kvôli pánovi Jakabovi. No, smejte sa, to je super, hej! Tak je perfektné. No, čiže znižujeme deficit asi o 2,5 % HDP, to je suma 3, neviem okolo 3.3 mld., nárast od roku 2024, pán Jakab, teraz si píšte. Nárasty platov v zdravotníctve, platový automat nás stal dokopy 936 mil., platový automat a o tom hovoril aj pán predseda NKÚ na výbore. Za tie dva roky, hej. Nárast platov v školstve za dva roky od roku 2024, 865 mil. To znamená, všetci budete tu rozprávať jak treba podporovať vzdelanie a pod., učiteľov, robíme to. Tak potom, keď dáme, potom zase kričíte, že nedávajte a 2,2 mld. za 2 roky sa dalo do starobného invalidného poistenia na Slovensku. 4 mld. Takže, keď si myslíte, že niekto si nechal tie peniaze neviem kde, tak to nie je pravda, dali sme to ľuďom. Ľudom sme dali aj zdravotníci dostali vyššie platy, aj školáci dostali vyššie platy, aj dôchodky sa zvýšili. Čiže to je , nevykrikujte tu! Nevykrikujte tu! Vy tu bude tárať 5 dní a vykrikujete, keď ja si tu rezervujem 1 hodinu na to, aby som povedal Slovákom, čo sa tu deje, ako klamete. Nerevte! Pán Pročko, ticho buďte! Takže toto je jedna otázka. No, teraz budem sa venovať, čiže to bolo v dlhu. Ešte poviem jednu vec. Riadenie dlhu, Argál, Argál robí fakt dobrú robotu. Nás náklady na našom dlhu sú za veľmi prijateľných úrovniach, v rozmedzí niekde na celkový dlh 2,1 % do 2,5 %. Je to aj vďaka systému štátnej pokladnice, ktoré nám závidia mnohé krajiny. Čiže riadenie dlhu ja považujem za dobré. Dopyt po našich dlhopisoch sa pohyboval za posledné aukcie dva až štvornásobný dopyt sme mali na našich dlhopisoch, takže a máme takisto tú hotovostnú rezervu, o ktorej ste toľko rozprávali. Všetko som vám už povedal. Nemám tu pána Gröhlinga, ale s pánom Gröhlingom si musím vybaviť jeden účet. Začal niečo rozprávať, urobil tlačovku pred mojím ministerstvom, že my ideme opravovať, pán predseda NKÚ, by som možno poprosil jednu minútu pozornosti. Pán Gröhling sa postavil pred moje ministerstvo a začal vykrikovať, že my ideme na projekt minúť 1 mil. euro na opravu budovy ministerstva a financií. Tak, pán Gröhling, oznamujem vám, že ten projekt, to zadala ešte bývalá vláda v roku 2022, aby sa opravila budova ministerstva financií, je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne aj vytiekla voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore pána predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájmy, ale že máme sa starať ====== [17:23] Richard Raši Poprosím ostatných kolegov, aby sa išli rozprávať mimo, ktorí nechcete vystupovať ku vládnemu návrhu zákona. Zdravotnícky kútik poprosím tam hore. Ďakujem. [17:23] Ladislav Kamenický Dobre, kolegovia. Takže budem pokračovať v 8. vystúpení. Avizoval som, že bude trochu dlhšie, tak ešte vás chvíľu pozabávam. Čiže šetrenie ministerstiev, vrátanie mrazenia platov je na úrovni 535 miliónov. To je, ako som hovoril aj pôvodne na tlačovej konferencii. Čiže nie je to nič nové a sa to dezinterpretovalo, čiže na tom si trvám. Znižujú sa výdavky na tovary, služby, kapitálové výdavky. Zrušujú sa alebo zlučovať sa budú úrady. Nerealizujú sa niektoré nákupy, ktoré nie sú prioritou, individuálne vnútorne opatrenia sa budú robiť na znižovanie prevádzkových nákladov. Teraz musím asi povedať k tomu, čo sa tiež porozprávalo. Čo sa týka samotného šetrenia pri mrazení valorizácie. Nebude sa týkať tých oblastí, ktoré sú dotknuté samostatným zákonom. Bavíme sa o školstve a o zdravotníctve. Čo sa týka silových zložiek, tiež bola dohodnutá, že valorizácia síce nebude, ale nebude sa siahať ani na mzdy, a chcem to zdôrazniť, a nebude sa siahať ani na odmeny týchto ľudí. To znamená, že tí ľudia dostanú tak, ako doteraz, odmeny a mzdy. Čiže mzdová obálka sa nezmenšuje. Ale kde sa zmenšuje mzdová obálka, to je oblasť práve ministerstiev, úradníkov a podobne. Každý minister, ktorý... a zase doručili sme aj tú tabuľku, ktorú toľko od nás všetci žiadali, čiže v rozpočte sa nachádza tabuľka detailne, ktoré ministerstvo koľko bude šetriť. Za ministerstvo financií môžem povedať sumu 30,7 milióna. Vzhľadom na rozpočet, je to jedna z najvyšších, v pomere najvyšších súm, ktoré sa idú šetriť. Čiže ministerstvo financií ide príkladom. To sa týka počtu osôb, a opäť tu budú... verím tomu, že debaty o tom, že tu máte také číslo, tu máte také číslo, ale zase, s hlbším porozumením tých čísel, sa bude veľmi ťažko debatovať. Zase vám chcem povedať jednu vec, a to som si overoval so svojimi kolegami. V roku 2025 sme viazali 10 % výdavkov a zničili sme celkovo počet ľudí o 4 465 ľudí. V rozpočte je to číslo napísané. Nepísal som ho, ja písali moji kolegovia. A robia na základe údajov, ktoré dostávajú. Takže čo sa týka roku 2026, bavíme sa, myslím, že tam je okolo 924 plus 100 ľudí na sociálnom a zdravotnom poistení. Čiže ďalších tisíc ľudí. Samozrejme, ak si všimnete čísla detailnejšie, tak na samospráve nám rastie počet ľudí a preto je tam náraz počtu zamestnancov, kde rastie od 3810 ľudí. Hlbšie dáta, samozrejme, ak budete mať záujem, moji kolegovia vám poskytnú. Prečo nám rastie niekde aj počet zamestnancov? Sú tu aj novela napríklad školského zákona. Je tu, v školstve nám rastie asi 390 ľudí, posudková činnosť v Ministerstve práce a sociálnych vecí, samozrejme, s každým zákonom, ktorý sa príjme, sú spojení aj ľudia. A to, čo sme sa dnes bavili, napríklad o tých 300 ľudí, to je v rámci tej hypotekárnych pomoci. Tak tie to bolo asi, náklad asi 8 miliónov, ktoré už nebudeme, máme vyškrtnuté z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A to, že sme to presunuli na banky, šetri ďalšie peniaze štátu. Chcem upozorniť mnohých, ktorí tu budú vyberať, a to viem, že tu bude, bude sa porovnávať očakávaná skutočnosť s rozpočtom. Nedá sa to tak robiť. Opäť, chcete detailne vysvetliť, nebudem tu zabávať celé plénum, moji kolegovia vám to detailne vysvetlia. Ďalej, v rozpočte sa nachádza asi 3 % zamestnancov, ktorí nie sú obsadení. Sú to rôzne pohyby, ktoré sa dejú v priebehu roka, a stane sa vám, že keď niekto napríklad odchádza, ak by ste nemali nejakú rezervu, tak mu nemôžete tých ľudí prijímať alebo prepúšťať. Čiže tam máte asi 3 % zarátané, opäť. Teraz poďme k tým platom, som sa vyjadril., mrazenie platov. Ďalej, šetrenie na samospráve. Opäť, dámy a páni, Oľano zobralo samosprávam, za tým si stojím, 700 miliónov eur z toho, čo tu dnes presadzujú. Vy ste si zaplatili najdrahšiu predvolebnú kampaň na Slovensku. 700 miliónov ste zobrali samosprávam. Potom ste to sanovali cez daň, časť dane z príjmu právnických osôb, aby to nebolo 700, ale 500, ale o to samospráva prišla. Ja chcem povedať jednu vec. My chceme od samospráv, aby šetrili 110 miliónov obce, a bude sa tu o tom asi veľa hovoriť, a 20 miliónov VUC-ky. Ale na druhej strane, pozrime sa iba pri obciach, koľko na podielových daniach dostanú viac na budúci rok. Na podielových daniach dostanú obce o 218 miliónov viac. Čiže len na podielových daniach. Plus 9,5 %. Na transferoch z ministerstiev, ktoré rastú voči obciam, o 323 miliónov. Čiže 218 plus 323 miliónov. O 11,4 % rastú transfery. Čiže dovolím si povedať, že obce by mali zvládnuť nejakú časť [17:44] Ladislav Kamenický je to stará budova, nefungujú tam rozvody, sú tam veľké problémy technického charakteru. Mali sme tam rôzne, aj vyteká voda, niekto sa šmykol, podobné iné veci. Ja som počúval včera na výbore, tam na predsedu NKÚ, ktorý hovoril o tom, že nemáme využívať prenájme, ale že máme sa starať o majetok štátu. Tak upozorňujem, že po prvé, na projekt sa vôbec neminulo ešte žiaden milión, ani 1,3 milióna. Je stále vo výberovom konaní. Sú tam viaceré firmy, ktoré sa prihlásili projekčne a bude vybraná tá, ktorá bude najlepšia, najvýhodnejšia, za tým stojím. U mňa sa nekradne na ministerstve pán Jakab, to je proste ..., alebo pán Gröhling teda, aby som teda priamo smerom, toto nebolo na vás. Takže pán Gröhling odkaz, dobre. Ideme opravovať štátny majetok a chceme aby sa to opravilo napríklad z eurofondov, to už ja nedožijem, to už ja nedožijem, verte mi, ja už nebudem ministrom financií keď sa to bude opravovať, nebudem. Ale ja chcem, aby sme sa starali o štátny majetok. A môžte kritizovať, keď sa vyberie projektant, či to bolo drahé, alebo nebolo drahé. Celkové náklady sú niekde okolo 20 mil. eur. Čiže koľko sa na konci vysúťaží bude otázkou toho výberového konania. Ja hovorím, ja budem dbať na to, aby bol vysúťažený najlepší tím, ktorý ponúkne najlepšie podmienky. A robili sa rôzne analýzy to ako to urobiť a toto je varianta, ktorá vychádza najlepšie. Nejdeme do pre, samozrejme na určitý čas, ak sa to stane, ale to už ja už nebudem ministrom, niekde sa bude musieť ministerstvo presťahovať kým sa to opraví. Ale vráti sa ministerstvo financií do svojich vlastných priestorov. Využívame budovu, ktorá patrí Slovenskej republike. Ešte sa vrátim k pánu Tóthovi, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a toto považujem za nefér. Pán Tóth včera na výbore povedal, že náš rozpočet je nerealistický a že rozpočet miesto 4,1 % deficitu bude mať 4,6 % deficit. A ako argumenty použil výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške 429 mil. eur. No prepáčte, ale toto sa počítalo, daňové príjmy sa počítali na základe výboru pre daňové prognózy, kde ste aj vy členom pán Tóth, a bola dané hodnotenie, že je realistická, že považujem to za nekorekčné. Čo sa týka QR kódu, od 1. 1. zavádzame QR kódy. Tí, čo rozumiete rozpočtu tak viete, že mi tam nikto nedal ani jedno euro na to QR kódy prinesú viac peňazí do štátneho rozpočtu, ani jedno euro nemám. Po je pozitívne riziko pán Tóth, odkazujem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Keď ste mi tam teda škrtli 430 miliónov, prečo to robíte, aby nám zobrali rating, alebo čo je cieľom. Škodiť Slovenskej republike, to je cieľom? Poďme ďalej. Vyššie výdavky na obranu 226 miliónov. Tak ja sa teda pýtam. Obrana je predmetom utajovaných skutočností. Vy viete viac ako vedia moji zamestnanci, ktorí majú všetky previerky o tom koľko bude na obrane keď mi tak škrtnete 226 mil. len tak spakruky, pán Tóth, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Poďme ďalej. Deficitné hospodárenie samospráv, ja som už tu hovoril o tom, koľko samosprávy dostanú a koľko majú ušetriť. Takto toto absolútne nesedí, absolútne to nesedí. A tam ste mi zobrali 212 miliónov. A vyššie výdavky na zdravotníctvo, mám tu ministra zdravotníctva, neviem teda, tu je, mi napočítali, že vám bude chýbať ešte 115 miliónov a myslím si, že my sme sa bavili o navyšovaní aby bolo realistické. To znamená, že sme ho nastavili tak, podľa potrieb zdravotníctva. Čiže pán Tóth mi takto zoberie 115 miliónov a z tohto celého, z týchto štyroch sumách vyjde, že miesto 4,1 % deficit budem mať 4,6. A potom sa mi chechce, že budú ratingy. A že idete škodiť Slovenskej republike na základe takýchto čísiel. A poviem jednu vec, keby teda pán Tóth bol taký teda presný pri svojich odhadoch, má tu čísla odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a to lieta niekde o 1 % HDP a dokonca niekde o 2,3 HDP, že viete tak presne na pol miliardy alebo na 700 miliónov určiť koľko bude rozpočet, dať súd že to je nerealistické. Tak to teda gratulujem. A to ste hanbou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a to tom si trvám. Odkaz teraz. Čo sa týka pána Jakaba ešte, odpoviem na otázku z výboru. Ste sa pýtali rozdiel medzi rozpočtom na rok 25 a očakávanou skutočnosťou 37,6 milióna. Takže máme tu na platy, ktoré sú z EÚ platené zamestnancov je 8,7 milióna. Presun z predchádzajúcich rokov na platy EÚ zamestnancov 5,2 milióna. Je tu presun z predchádzajúcich rokov na prostriedky POO 0,2 mil. Licencie 4,2 milióna, stabilizačný príspevok pre ozbrojených príslušníkov Finančnej správy 3,6 milióna. Príspevok na bývanie Finančnej správy ozbrojení príslušníci 7,3 milióna. Valorizácia 800 euro 10,9 milióna. A dokonca do plusu sme išli, kde sme presunuli niektoré výdavky medzi kapitolami -2,5 milióna, pán Jakab, to je odpoveď na vašu otázku. Nikto nič neukradol, lebo vy hľadáte kde by kde čo akože ukradol, nie je to pravda. Microsoft licencie ste chceli. 90, rozpočtovaný náklady je 97 miliónov, z toho na Microsoft je rozpočet na rok 2025 bol 36,9 milióna a 36.9 milióna je aj na rok 26. Takže zase, vy ste povedali 100 miliónov. 50 miliónov je rezervách na IT v tom zmysle, že mnohokrát sa robia nejaké projekty. My musíme mať nejakú rezervu na to, že niekto príde k tým, že potrebujeme kúpiť nejaké licencie, alebo niečo také, na IT projekty a my tu väčšinou budeme musieť potom robiť rozpočtovými opatreniami. Takto máme priestor, čiže nikto nezvyšuje výdavky na Microsoft licencie, nie je to pravda. Poďme ďalej. Za chvíľu dokončím. Dobre, na záver odmietam klamstvá, špekulácie, odmietam strašenie verejnosti, šírenie poloprávd, odmietam, že aby ste vy vykresľovali Slovensko ako čiernu dieru. Robíme maximum preto, aby sme zlepšili verejné financie a trvám na tom že upratujeme špicu po predchádzajúcej vláde. Ukazujeme zodpovednosť voči verejným financiám a musím povedať chceme, aby naše verejné financie sa dostali do stavu ako sme ich odovzdali. Nebude to jednoduché a ešte nejaký časť to bude určite trvať. Ale odmietam to, aby tí, ktorí to tu spôsobili tu vykrikovali a hovorili o tom, ako to my máme robiť. Hovorím o tom, že ja som teda nevidel žiadny alternatívny návrh ako zlepšiť verejné financie a predpokladám, že tak ako aj v minulosti táto debata bude opäť taká istá ako bola posledne. Ja len by som chcel všetkých poprosiť, aby ste mi nechali mať šancu potom zareagovať na vaše vystúpenia, aby som nebol zase prerušený tak, že nebudem vedieť dokončiť svoje záverečné vystúpenie. Berte toto moje vystúpenie ako príspevok do rozpravy a môžte sa k nej vyjadriť. Ja budem sledovať aj s mojimi kolegami rozpravu. Samozrejme ja som požiadal aj mojich kolegov pána ministra, ostatných ministrov, aby ma tu niekedy aj zastúpili, nakoľko bude aj vláda a podobne, kde budem prezentovať niektoré veci, ale sa tu aj prestriedame. Takže potom samozrejme, ak budete mať otázky aj na mojich kolegov, tak budeme na všetko odpovedať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [17:44] Richard Raši Ďakujem, to bolo vystúpenie pána ministra financií. Zaujmite, prosím, miesto pre pána ministra. A teraz poprosím o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026. Je pod tlačou 1053. Pán predseda NKÚ, máte slovo. [17:53] Ľubomír Andrassy – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne pán predseda Národnej rady. Vážený pán minister, ministri, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám veľmi vecne, konštruktívne ale aj zrozumiteľne predniesol stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu za rok 2023, ktorý predkladám v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade. Hneď v úvode mi dovoľte zdôrazniť, že splniť túto zákonnú povinnosť nebolo v tomto roku veľmi jednoduché a to aj preto, že sme na spracovanie nášho stanoviska mali len tri dni. Nie tri pracovné dni, ale tri dni od piatka do pondelka. To, že ho predkladáme takomto rozsahu a máte to k dispozícii, to je aj výsledok prierezovej kontrolnej činnosti i celoročnej aktivity nášho analytického odboru. A aj vďaka tomu, že sme mali veľmi dobrú komunikáciu s pracovníkmi ministerstva financií pri dodatočnom získavaní dát k tomu návrhu o ktorom dnes budeme rozprávať. Výhodou je aj to, že Najvyšší kontrolný úrad pôsobí ako pozorovateľ v makrovýbore a vo výbore pre daňové prognózy. Takúto možnosť však nemá každá relevantná inštitúcia a hovorím, okrem iného, aj o sociálnych partneroch vlády, o odbornej verejnosti, ale aj o samotných občanoch. Rezort financií dodržal zákonný postup pri tvorbe rozpočtu preto môžete vy poslanci rokovať o tomto návrhu. Avšak je potrebné povedať, že pri komunikácii tohto návrhu boli určité problémy. Takýto proces, ktorý sme mali možnosť sledovať v posledných dňoch nie je v súlade s vytváraním dostatočného prostredia pre transparentný proces a je to v rozpore aj s národnými kritériami medzinárodnými odporúčaniami zo strany OECD pri príprave a tvorbe zákona roka. Návrh budúcoročného rozpočtu vychádza z predpokladov makroekonomického vývoja v nadchádzajúcich troch rokoch. Táto predikcia má však svoje riziká ktoré vplývajú, vyplývajú z neistoty v externom prostredí, vrátene globálnych konfliktov, vrátane obchodných bariér a zahraničného dopytu, najmä slabého zahraničného dopytu. Významným faktorom sú tiež napäté termíny, ktoré by mohli viesť k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov Európskej únie, či zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. Tým sa môže oslabiť potrebná investičná aktivita štátu a nevyhnutné ekonomické impulzy. Pozitívom pre slovenskú ekonomiku môže byť fiškálny stimul v Nemecku, zvýšenie investícií do modernizácie obrany, či civilnej infraštruktúry. Predložený návrh je tretím konsolidačným rozpočtom, pričom prijaté konsolidačné balíky generujú okolo 7,4 mld. eur. Kontrolný úrad potrebu konsolidácie chápe ako nevyhnutný dôsledok dlhodobo negatívneho vývoja verejných financií na ktorý vo svojom stanovisku poukazujeme už niekoľko rokov. Hodnota budúcoročnej konsolidácie sa dostáva na úroveň 2,7 mld. eur. Štát však bude musieť prostredníctvom štátneho rozpočtu dofinancovať Sociálnu poisťovňu na úrovni 2,3 mld. eur. Energopomoc si vyžiada 420 miliónov a obsluha štátneho dlhu sa budúci rok vyšplhá na úroveň 2 mld. Teda ak si spočítame tieto sumy, tak konsolidácia prináša 2,7 miliardy ale len pri spočítaných týchto troch oblastí asi najvýznamnejších budeme na úrovni viac ako 4 miliárd. Ako môžeme vidieť, väčšina opatrení je primárne nasmerovaná do príjmovej stránky rozpočtu. Zvyšovanie daní a odvodov sú síce štandardné kroky, ktorými je možné zvýšiť príjem štátu, avšak ich výsledok nemusí zodpovedať očakávaniam a to z rôznych dôvodov. Tieto opatrenia prinášajú so sebou riziko utlmenia hospodárskeho rastu, ekonomickej aktivity firiem a obmedzenie spotreby v dôsledku vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré je už dnes u nás jedno z najvyšších v rámci celej Európskej únie. V konečnom dôsledku to ovplyvní konkurencieschopnosť našich tovarov a služieb, zníži to obchodnú bilanciu i ekonomický rast krajiny. Zvolané filozofia konsolidácie s primárnym ťažiskom na príjmovú časť rozpočtu neprináša z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu potrebné výsledky. Doposiaľ realizované konsolidácie však naďalej predikujú deficit na úrovni až 4 % hrubého domáceho produktu, čo bude v roku 2026 znamenať asi 5,8 miliardový dlh. Dodatočné zdroje od produktívnej časti spoločnosti tak neprinášajú znižovanie vysokého deficitu a ani zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Naopak, získané zdroje boli a budú využité primárne na prevádzku štátu 13 a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu ... ===== ... a aj predčasné dôchodky, energopomoc bez potrebnej nevyhnutnej adresnosti. Konsolidácia preto neplní svoj účel, ktorým je znižovanie dlhu a naštartovanie reforiem podporujúcich dlhodobú udržateľnosť a rozvoj. Pri prepočte hrubého dlhu na každého obyvateľa, ktorý môže skončiť v roku 2026 na 91 mld. eur, sa dostaneme na sumu 16 700 eur, čo je navýšenie o 1 200 eur oproti tomuto roku, teda tá suma 16 700 eur, to je suma, ktorou zaťažujeme každého občana tejto krajiny bez ohľadu na to, či ide o seniora, alebo práve narodené dieťa. Čo je z nášho pohľadu veľmi dôležité, samotná výška dlhu je závažným makroekonomickým problémom, ale nie je to ten najväčší problém. Podstatné je to, akým tempom sa zadlženosť premietne do rozvoja krajiny, do rastu hrubého domáceho produktu, ktorý je predpokladom zdravej udržateľnosti. Transformácia dlhu do rastu sa nám však príliš nedarí. Príkladom pre nás môže byť aj keď môžu byť rozdielne pohľady na situáciu v Poľsku, tak príkladom môže byť aj Poľská republika, kde má vyššie parametre, ktorá má, tá Poľská republika má vyššie parametre zadlženia, ale rast v kľúčových oblastiach poľskej ekonomiky vytvára priestor pre udržanie zadlženia krajiny v zvládnuteľných rámcoch. Ak sa pozrieme na výdavkovú časť rozpočtu, tak konsolidačné opatrenia na tejto strane predstavujú 1,15 mld. eur., z nich je podrobne v rozpočte rozpísaných len 375 mil., teda len necelá tretina. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ide o administratívne viazanie výdavkov v rámci jednotlivých kapitol, pričom tieto opatrenia nie sú dlhodobé, ani podstatné. Ide viac menej účtovné zmeny. Dnes je stále nejasné financovanie ohlásenej energopomoci a to až vo výške už spomínaných 420 mil. eur. Ak sa vláde Slovenskej republiky podarí dohodnúť s Európskou komisiou, bude to znamenať len to, že zdroje štrukturálnych fondov určené na vyrovnávanie ekonomicko-sociálnych rozdielov v našej krajine sa jednorazovo spotrebujú, nebudú slúžiť na potrebný investičný rast, či rozvoj regiónov. Ak Brusel nepodporí snahy vlády, tak táto nesystémová pomoc pôjde na vrub štátneho rozpočtu. Na tento problém upozorňoval Najvyšší kontrolný úrad aj v minulosti a upozorňovali sme na to, že naša krajina minula viac ako 1 mld. eur z nevyužitých európskych finančných prostriedkov práve na energopomoci v minulosti. My sme nedokázali neopakovateľnú pomoc Európy využiť na to, aby sme podporili ekonomický rast, aby sme znižovali regionálne disparity v našej krajine. Takže toto nie je problém len v kontexte energopomoci pre rok 2026, ale v kontexte tejto nesystémovej neadresnej pomoci z minulosti. Upozorňujeme na túto skutočnosť aj v našom stanovisku k rozpočtu pre rok 2026. Podľa strednodobého návrhu rozpočtu verejnej správy má deficit verejných financií klesnúť do roku 2028 pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pre dosiahnutie takéhoto deficitu však bude potrebné prijať ďalšie konsolidačné opatrenia a to aj v rozsahu 1,8 % z HDP. NKÚ považuje v tejto súvislosti za dôležité, aby aj parlament prijal jasnú víziu konsolidácie, akým tempom chceme konsolidovať a do kedy. Je to dôležité hlavne preto, že ochota prijímať nevyhnutné konsolidačné opatrenia občanmi i samotnými firmami klesá. Bez viditeľného hospodárskeho rastu, znižovania dlhu štátu, či zvyšovania životnej úrovne ľudí, môže nastať vo verejnosti konsolidačná únava a verejnosť bude opatrenia, ktoré sú pre udržateľné verejné financie Slovenska potrebné, budú verejnosťou odmietané. Sme toho názoru, že konsolidácia môže byť úspešná, ak vláda spolu s parlamentom pristúpi aj k nevyhnutným a systémovým reformám štátu. Ide napr. o zmeny vo fungovaní vo fondovom hospodárení, riadení štátnych spoločností, vo fungovaní miestnej regionálnej samosprávy, v poistných systémoch, či už sociálnom alebo zdravotnom. Prípadná rezignácia vlády na zásadnú reformu štátu môže byť negatívnym signálom nielen pre samotných občanov Slovenska, domáce podnikateľské prostredie, ale taktiež zahraničných investorov, či medzinárodné ratingové agentúry. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, v stanovisku úradu sa venujeme okrem iného vybraným verejným politikám, ktoré predstavujú najvýznamnejšie výdavky štátu. Na základe našej kontrolnej a analytickej činnosti ponúkame pohľad na sociálne politiky a politiku verejného zdravia. V tejto časti na rôznych príkladoch ukazujeme, že sociálna sféra a sociálne politiky, ktoré ju pokrývajú, si vyžadujú podstatné zmeny v ich samotnej filozofii. malo by sa prejsť od plošných riešení k diferencovaným a adresným, takým, ktoré riešia sociálny problém konkrétneho jednotlivca konkrétnej rodiny komplexne. Významným rizikom pre našu spoločnosť je nárast chudoby. Už dnes atakuje hranicu chudoby, či sociálneho vylúčenia alarmujúci milión ľudí. Najohrozenejšie skupiny obyvateľov sú osamelí rodičia s jedným, či viacerými deťmi, teda neúplné rodiny, Táto veľmi negatívna predikcia sa najviac prejavuje na východnom Slovensku, kde bezmála jedna tretina obyvateľov sa dostáva na hranicu chudoby, alebo na hranicu sociálneho vylúčenia v porovnaní s Bratislavským krajom. Sme v Bratislave a v tomto regióne len na úrovni ôsmych percent. Nehovoriac o tom, že Slovensko zaznamenalo najnižšiu pôrodnosť. Na 100-tis. ľudí pripadá iba 835 novorodencov. Tento demografický vývoj je pritom strategickým faktom pre udržateľnú a úspešnú budúcnosť našej spoločnosti. Dôchodkový systém založený na súčasných parametroch nie je vzhľadom na demografický vývoj i zmenu na trhu práce udržateľný. Detailne náš pohľad na dôchodkový systém si môžete naštudovať v našom stanovisku, ktorý sme vám predložili. Najvyšší kontrolný úrad sa zdravotníctvu venuje dlhodobo a chcem aj všetkým tým aktérom, ktorí kritizujú Najvyšší kontrolný úrad, povedať, že za ostatných 7 rokov sme vykonali bez mála tri desiatky odborných komplexných auditov. A ak niekomu chýbajú fakty a čísla, stačí si vyžiadať správy, protokoly z našich kontrol a všetky fakty a čísla v týchto dokumentoch je možné dohľadať a dočítať sa. Na túto verejnú politiku a preto sa téme zdravotníctva veľmi venujeme, ide po sociálnej oblasti druhý najvyšší objem verejných zdrojov. Do zdravotníctva ma v budúcom roku pritiecť bezmála 11 mld. eur a oproti roku 2025 ide o 935-miliónový nárast zdrojov. Na pokrytie výdajov v zdravotníctve bude využitých ešte 358 mil. z najväčšieho schváleného konsolidačného opatrenia v podobe vyšších zdravotných odvodov zo strany zamestnanca. Väčšina prostriedkov v zdravotníctve smeruje na mzdy zdravotníkov, na neudržateľný mzdový automat, ktorý môže dostať slovenské zdravotníctvo na kolená, ak sa tento problém nebude riešiť za aktívnej účasti aj vedenia rezortu. Budeme mať každý rok problém s dofinancovaním slovenského zdravotníctva. Slovensko dnes, podľa medzinárodných štúdií, patrí medzi štáty s najvyššou mierou neefektívnosti v slovenskom zdravotníctve. V roku 2022, kedy tá štúdia bola uskutočnená vo viac ako 200 krajinách sveta, bola efektivita slovenského zdravotníctva len na úrovni efektivity zdravotníctva v roku 1995. Ak sa pozrieme na objem zdrojov, ktorý tečie do slovenského zdravotníctva a efektivitu, ktorú dostávajú pacienti, tak je to žalostne málo. Najvyšší kontrolný úrad vás, poslancov a poslankyne, upozorňuje na významné riziko, ktoré vidíme aj v tom, že rezort zdravotníctva po prvýkrát ruší rozdelenie rozpočtu verejného zdravotného poistenia, kde sa nachádza približne 9 mld. eur, čím sa stráca transparentnosť a verejná kontrola nad využitím týchto zdrojov. V rámci rozpočtu je len položka 8,5 mld. a to rozdelenie týchto zdrojov bude v rukách rezortu zdravotníctva bez akejkoľvek detailnejšej kontroly poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad opakovane upozorňuje na neustále zadlžovanie štátnych nemocníc. Už v I. polroku tohto roka sa dlh týchto trinástich koncových nemocníc vyšplhal na úroveň 1,3 mld. Ďalšie významné riziko predstavujú lekári, z ktorých viac ako štvrtina má vyšší vek ako 65 rokov a ide najmä o všeobecných lekárov a pediatrov, ktorí sú v prvom kontakte s pacientmi. Rozmanitosť výstupov z kontrolných akcií v politike zdravie nám umožňuje vysloviť názor, že aj keď sa tento segment dlhodobo považuje za podfinancovaný, nedostatok zdrojov v zdravotníctve nie je hlavným problémom. Pozornosť je potrebné upriamiť na to, akým spôsobom dokáže zdravotníctvo verejné zdroje využiť efektívne, ako účinne vie ministerstvo regulovať a kontrolovať všetkých hráčov v systéme a v neposlednom rade ako sa zlepší prístup pacienta ku včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Dámy a páni, dovoľte, aby som aj zareagoval na slová pána ministra a podporil ho presne v tom, na čo som upozornil poslancov finančného výboru počas jeho včerajšieho rokovania, že ak sa pozriete detailnejšie na rozpočet výdavkov, tak nám o 21 % stúpajú výdaje na zaplatenie nájmov štátnych inštitúcií v lukratívnych nových budovách, ktoré vlastnia mnohé firmy po tom, ako ich štát v minulosti vyhlásil za prebytočný majetok, ako sa zrekonštruovali a ako sa späť štátne inštitúcie do týchto inštitúcií nasťahovali. Suma, ktorú bude štát v budúcom roku hradiť týmto novým vlastníkom v bývalých štátnych budovách, sa dostala nad úroveň 100 mil. eur. Áno, jednoznačne Najvyšší kontrolný úrad podporuje to, aby štát hľadal zdroje, aby motivoval investičný rozvoj cez zveľaďovanie majetku, ktorý má štát k dispozícii, aby využíval primárne objekty, ktoré vlastní, nie, aby išiel do podnájmov lukratívnych lokalitách, či už Bratislavy alebo v rámci krajských miest. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. Verím, že diskusia k zákonu roka bude možno kritická, lebo je to zákon roka, ale že bude konštruktívna. Že bude sa požívať aj argumenty, ktoré sú vyjadrené dátami z našeho stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu a že odborná, profesionálna práca tristodevätnástich zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu vám pomôže vytvoriť objektívnejší a ucelenejší pohľad na nielen tie pozitíva, ktoré sa v rozpočte nachádzajú, ale aj na riziká, o ktorých je potrebné diskutovať, pretože bez diskusie nemôžeme posunúť riešenie problémov našej spoločnosti pozitívne dopredu. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Ďakujem za pozornosť aj predsedajúcemu, ktorým je už podpredseda parlamentu. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Teraz dávam slovo po dve a pol hodinách spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pani poslankyni Zdenke Mačicovej, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči. [18:13] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesla informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, tlač 1037a. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím čí... ===== ...ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesla informáciu výborom Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 (tlač 1037A). Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1101 z 10. októbra 2025 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických a osobitných výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 (tlač 1053). Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 12 výborov. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami vyjadril jeden výbor a to gestorský. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenie, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania v príslušných výboroch Národnej rady, tieto sú uvedené v časti 2, bode 2 spoločnej správy. Spoločná správa v časti 3 obsahuje spolu tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2026, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 s odporúčaním gestorského výboru uvedené body schváliť. V časti 4 spoločná správa obsahuje ďalšie tri odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady a to nasledovné: po prvé, celkovo 13 výborov Národnej rady sa vyslovilo, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2025, s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť. Po druhé, celkovo osem výborov Národnej rady odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť a po tretie, celkovo tri výbory Národnej rady odporúčajú, aby Národná rada schválila návrh limitov verejných výdavkov na roky 2026 až 2028 a limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy, s odporúčaním gestorského výboru požiadavku schváliť. Na záver konštatujem, že návrh spoločnej správy, vrátane stanoviska gestorského výboru, prerokoval a schválil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením číslo 275 na 61. schôdzi dňa 14. októbra 2025. Výbor ma určil ako za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a navrhla Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne dostal 5 prihlásených za kluby a 50 prihlásených v rámci rozpravy jednotlivých poslancov. Takže pán poslanec Kišš je prvý napísaný za Klub Progresívneho Slovenska. Nech sa páči. [18:18] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave Pekný podvečer, tak po dve aj trištvrte hodinách, škoda, že pán minister financií to s nami nevydržal, ale teda vítam v tejto rozprave ministra zdravotníctva. Rád by som začal jedným príbehom. Predstavte si príbeh rodiny, ktorá sa nemá dobre. Žije tak, takpovediac z ruky do úst. Otec si zobral už niekoľko úverov a splátky na tieto úvery zhltnú väčšinu jeho, jeho slabej výplaty. (Výkriky v pléne.) Ešte nedávno mal otec rodiny bonusy v práci. Niekoľko rokov po sebe tá výplata bola lepšia. Vtedy si dopriali extra dovolenku, každý deň v reštaurácii, lepšie auto. Žili si takpovediac nad svoje pomery, ale aj vtedy si ešte, im bolo málo. Otec si zobral ešte, ešte jeden ďalší úver k hypotéke, ktorú už mal. Na čele tej rodiny je otec, povedal by som, zlý hospodár, tie súčasné problémy finančné svojej rodiny spôsobil sám a odmietol sa nimi napriek viacerým varovaniam zaoberať a vie, že rodina hospodári ťažko a na tú hypotéku a ďalšie úvery mu nevychádza a možno môže prísť aj o dom. Tak povie svojej rodine, že musí šetriť. Stále to však nestačí a k hypotéke si zoberie ďalší úver a nemá ju veľmi z čoho splácať. Už zobral z detskej športkasy posledné peniaze, ktoré tam boli našetrené. Samozrejme, na svojom účte v banke už nemá nič. Už dávno, už dávno vybral všetko, čo tam bolo. No a tak si žijú na tesno, od výplaty k výplate a vlastne sa boja, kedy prídu o svoj dom. Môžem vás poprosiť? Čo myslíte, ako dopadne takáto rodina? No, v dobrom prípade sa deti, takpovediac, zachránia a odídu od svojho nezodpovedného otca, ideálne zoberú aj svoju mamu. V horšom prípade sa z nich stanú sociálne prípady, keď to povieme kultivovane. No a toto je príbeh fiktívnej rodiny, ale je to príbeh aj našej krajiny. Otec v tomto príbehu je vláda Slovenskej republiky, to ste asi pochopili a deti a zvyšok rodiny sú občania Slovenskej republiky. No a v tejto metafore sa teda ideálne deti zachránili a odídu do zahraničia. To sa deje aj, to sa deje aj občanom Slovenskej republiky. 300-tisíc ľudí odišlo za posledných 20 rokov do zahraničia za lepším životom a v mnohých prípadoch to znamená rozdelené rodiny, ale v tejto metafore je to rozdelenie rodiny znamená, znamená aj bankrot ekonomiky a už dnes je na Slovensku milión ľudí, takmer pätina krajiny, ohrozených chudobou z tých, čo ostali. S týmto rozpočtom, ktorý tu dnes prerokovávame, sú tie vyhliadky na ich životný štandard prinajlepšom, teda pri najlepšej interpretácii, nie veľmi pozitívne. Menej investícií, krachujúce firmy, zatvárajúce sa živnosti, menej práce pre občanov, nižšie platy do rodinných rozpočtov. To je to, čo prináša tretie kolo konsolidácie. To je to, čo prináša tento rozpočet, o ktorom tu dnes začíname rokovať. No a my musíme zmeniť to smerovanie krajiny a prvým krokom musí byť zmena spôsobu, ako sa na jeho budúcnosť, najmä vláda pozerá a ako už býva bohužiaľ zvykom posledné dva roky vláda SMER-u, minister financií Kamenický a vy všetci, ktorí verejne komunikujete veci, ekonomické dianie, neustále dookola opakujete, že kto za to môže. Samozrejme, tú pesničku poznáte vy najlepšie, ale ja by som teda rád apeloval, že ste v polčase, teda ak politicky dožijete teda celé volebné obdobie, tak o necelé dva týždne ste v polčase. Tak možno by bolo čas teda otočiť tú stranu a rozprávať sa o tom ako opraviť to, čo tu dnes je a prestať rozprávať, že kto za to môže, pretože aj keby ste mali pravdu, že za to môžu vaši fiktívni aj nefiktívni nepriatelia, tak po dvoch rokoch je čas teda asi zodpovednosť zobrať do vlastných rúk. No a ja by som rád začal pozitívne o rozpočte, ale priznám sa, že ťažko sa mi hľadajú pozitíva. K niektorým sa dostanem v priebehu rozpravy, ale pomôžem si vyjadrením hlavného ekonóma Národnej banky Slovenska, ktorý pri poslednej prognóze povedal, prognóze ekonomiky, povedal, že nás čakajú samé zlé správy. Ja teda nechcem tu robiť žiadne hyperboly, ani kričať, ani používať nejaké expresívne výrazy ako býva niekedy v tejto rozprave alebo v tomto pléne zvykom, ale chcem sa, teda snažím sa o vecnú diskusiu a musím povedať, že je vás tu viacej ako zvyčajne, tak sa tomu teším. Minister financií to síce už nedal, ale môžeme sa, môžeme sa aspoň my porozprávať. Viete, ja som čítal za posledných 20 rokov všetky rozpočty, mal som to do veľkej miery v náplni práce, slúžil som, pracoval na ministerstve financií ako úradník a s plnou vážnosťou chcem povedať, že tento rozpočet je najhorší, ktorý som čítal a nehovorím to preto, že chcem použiť nejakú, nejakú hyperbolu, ale pretože to proste tak je a keď to zhrniem tak to, čo si môžete nájsť v tom rozpočte, sú to stovky strán, ale keď to zhrniem tak po 2 rokoch vládnutia, po 3 kolách uťahovania opaskov, ten tretí, ktorý ste práve predstavili, to znamená po 3 kolách podľa vás konsolidácie a toľkých rečiach o šetrení, samozrejme kto za to môže, len každý len nie vy, tak nám deficit neklesá. Vo volebnom roku bude vyšší ako ste si ho prebrali. Čaká nás rekordný dlh, pardon, už máme rekordný dlh v týchto mesiacoch, aký, vyšší ako kedykoľvek inokedy na Slovensku. Máme najvyššie daňové zaťaženie na Slovensku, ako kedykoľvek v histórii a k tomu máme zadusenú ekonomiku na hrane recesie. Vybrala sa o miliarda menej, povieme si prečo o chvíľu na daniach a to bájne šetrenie na sebe, tak to sú len vzdušné zámky a ak by sa občania mali dozvedieť jednu vec o tomto rozpočte, ak by som mal jednu minútu, tak by som povedal, že to, čo si v tomto rozpočte nájdu, nie je šetrenie na sebe, šetrenie na štáte, ale je to šetrenie na budúcnosti nás všetkých občanov na Slovensku. Pretože krátite plánované investície, to znamená oprava ciest, oprava nemocníc, menej menej vlakov, výrazne menšie investície na vysoké školy a tak by sme mohli pokračovať. To sú investície, ktoré Slovensko potrebuje. Namiesto toho ste sa rozhodli, že namiesto toho, aby ste zobrali zo svojich výdavkov, zo svojho luxusu, aby ste ušetrili niečo na štáte, tak ste sa rozhodli zobrať z tejto našej budúcnosti, pretože takéto investície znamenajú, znamenajú budúci ekonomický rast, znamenajú produktivitu, znamenajú prosperitu. No a teraz škrtáte ľuďom a robíte všetko preto, aby museli škrtať aj budúce vlády, pretože takýto stav je v neudržateľnosti, len aby ste sa nemuseli dotknúť toho svojho luxusu. No a rád by som tie, tých niekoľko bodov rozobral, rozobral hlbšie. Po troch rokoch uťahovania opaskov, deficit, ktorý ste, teda, tak ako ste začali, deficit, ktorý ste, ktorý ste prevzali, mal hodnotu 4,8 % HDP, teda niečo cez, cez 5 miliárd. V októbri 2023. Potom ste si prijali prvý balíček a deficit skončil na úrovni 5,2, ale minister financií rád rozpráva, že vraj to bolo 6,5. Ja viem odkiaľ to má, má to z jedného dokumentu, ktorý vtedy pripravila úradnícka vláda, ktorý predpokladal tzv. scenár nezmenených politík, ktorý sa minister financií naučil používať a teda v tomto prípade to rád používa takto vo svoj prospech, ale chcem vám povedať, že tieto očakávania tohto scenára nezmenených politík sa nenaplnili, pretože rozpočet skončil 5,2 aj s prvým balíčkom, ktorý ste si vtedy schválili. Nie tých, ani 6,2 ani 6,5. To znamená od 4,8 keď ste nastúpili sa dostávame k dnešným rovným 5 percentám. Budúci rok sľubujete 4,1, k tomu sa ešte dostaneme, no a na konci vášho vládnutia v predvolebnom roku po troch uťahovaniach opaskov bude deficit, ktorý je napísaný v rozpočte, môžete si ho tam prečítať, bude 5,1. To znamená vyšší ako 4,8 na začiatku. Druhá vec je spomínaný rekordný dlh, tak ten je nielen najvyšší v histórii čo sa týka počtu miliárd, aj vo vyjadrení voči tomu ako sa darí ekonomike, teda voči, voči v pomere voči HDP, ale a toto už bežnému smrteľníkovi hlava neberie, že vy radi rozprávate, že za to môže Matovič, Heger, Ódor, poznáte tú pesničku, ale predstavte si, že... aj vo vyjadrení voči tomu, ako sa darí ekonomike, teda voči, v pomere voči HDP, ale a toto už bežnému smrteľníkovi hlava neberie, že vy radi rozprávate, že zato môže Matovič, Heger, Ódor, poznáte tú pesničku a predstavte si, že zvýšenie dlhu, ktoré nastalo za dva roky odkedy ste tu je vyššie, ako za predchádzajúcich vlád, predchádzajúcich kríz, ktoré tu boli, za vlády pána Matoviča, za covid-u, za energetickej krízy. Ten rozdiel, koľko narástol dlh je menší za týchto kríz, ako za vašej vlády, kde teda pandémiu nemáme, energetická kríza pominula, áno ekonomike sa darí menej, ale to je teda niečo úplne, úplne iné ako krízy, ktoré nás čakali v tých rokoch, tak toto mi vysvetlite. A pán predseda NKÚ to spomínal a podpisujem jeho celý prejav a dotkol sa aj toho dlhu. A hovoril, že o koľko, koľko dlhuje každý občan Slovenskej republiky, aj batoľa, aj dôchodca. A rozdiel o koľko narastie tento dlh za každého občana Slovenskej republiky je 5000 eur za štyri roky vášho vládnutia. Používam projekciu, ktorú nájdete v rozpočte, o ktorom tu dnes rokujeme. O 5000 eur bude každý z vás, z nás, aj naše deti, aj naši rodičia dlhovať tomuto štátu. O rovnakých 5000 eur si každý člen vlády zvýšil svoj plat po tom, čo ste nastúpili do vlády a ani si ich nezdaňujete. Ďalší bod sú najvyššie dane. To už sme hovorili pri konsolidácii, keďže obzvlášť tretie kolo konsolidácie je frontálny útok na pracujúcich, to znamená, že výrazne zvyšuje vlastne dane z práce pre všetkých. Čiže inými slovami máme západné dane, ale ostali nám východné platy aj východné verejné služby. No a čo sme sa dozvedeli po hlbšej analýze rozpočtu, že aj celkové daňové zaťaženie, teda všetky dane, ktoré platíme v ekonomike, teda dane z práce, ale aj všetky transakčné dane, aj odvod z hazardu a celá DPH, ktorú ste zvýšili, keď toto všetko zrátame a podelíme to ekonomikou, HDP, to ako sa darí danej krajine, tak aj toto máme v histórii Slovenska najvyššie ako sme kedy mali. No a my sme v našom dokumente TRESK sme vyčíslili o koľko prišla každá štvorčlenná rodina v čistom, poviem takto medzi rokmi 2006 až rokmi 1019, kedy ste vládli nepretržite s jednou jeden a pol ročnou prestávkou a teda rozdiel oproti tomu, keby mzdy na Slovensku rástli tak ako v Pobaltí je, že táto štvorčlenná rodina má mesačne o tisíc eur nižšie príjmy, nižšiu priemernú mzdu, čistú. A vy keď jednak dusíte ekonomiku a ešte aj zdaníte viacej všetkých pracujúcich, tak to znamená, že tento rozdiel sa ešte výrazne prehĺbi. Prepočítame vám tento údaj budúci rok. A to nesúvisí teraz s krízami, povedal som do roku 2019 áno. No a s týmto všetkým súvisí potom aj zadusená ekonomika, ktorá je dnes na hrane recesie. Tak o tom sme sa tuná bavili veľa pri konsolidácii, ale v princípe znamená to, že ešte menšiu nádej na nejakú svetlejšiu budúcnosť. Politikami, ktoré robíte, dusíte ekonomický rast. Investície neprichádzajú, súkromné investície neprichádzajú, menej investujete z verejných zdrojov. Ako som povedal, jedným zo zdrojov, to čo ste nazvali vy šetrenie, je menej aj verejných investícií, ešte si o tom povieme viacej. No a oproti rozpočtu sa vybralo o 1 mld. menej oproti minuloročnému rozpočtu, oproti tomu, čo ste očakávali. No a teraz najnovší taký obľúbený naratív koalície, strany SMER je, že za to môže ten protivietor z Nemecka. No tak si povedzme, áno, ani globálnej ekonomike sa nedarí a Nemecko je teda v kríze. Samozrejme tomu nepomohla americká politika prezidenta Trumpa, ktorý zvýšil clá a ďalej schladil ekonomickú aktivitu globálne, no lenže takisto k tomu prispieva aj ekonomická politika vlády. A takisto treba povedať, že áno, každá konsolidácia bolí ekonomiku, akurát problém je, že keď sa konsoliduje len na príjmoch a takýmto spôsobom práve ako to robíte vy, v princípe presne naopak, ako by bolo ideálne, tak tým ešte ďalej teda v úvodzovkách pomáhate ekonomike, alebo teda pomáhate ju pridusiť. Takže nie je pravda, že za všetko môže Nemecko, je to časť vysvetlenia, ale zvyšok toho príbehu máte vo vlastných rukách a je to o rozhodnutiach, ktoré ste urobili. No a potom ešte pri predstavovaní rozpočtu ma zaujalo, jednak celá vláda z toho mala celkom radosť, akože rozumiem tomu politicky, že sa vám teda podarilo sa nejako dohodnúť. Nie je to teda ideálna dohoda, ale asi sa premiérovi, ministrovi financií uľavilo, ale čo ma zaujalo, že premiér tam oznámil nejaké magické zefektívnenie výberu daní, že vraj za miliardu, no tak by som sa chcel spýtať, ak môžte odovzdať ministrovi financií otázku, že či tú miliardu eur dosiahne vďaka tým QR platbám, ktoré ohlásil na budúci rok a ktoré teda označil ako stratégiu boja s daňovými únikmi, lebo úprimne moc mi to nevychádza. A tuto by som súhlasil s niektorými tvrdeniami, ktoré hovoril minister financií pred chvíľou, trvalo to dlhšie, ten prejav bol naozaj vyčerpávajúci, ale spomínal tam napríklad tieto daňové výkazy, ktoré áno, priniesli väčšiu efektivitu. A teraz hovorí, že novým nástrojom budú QR platby, tak sa chcem spýtať, či premiér myslel QR platby prinesú tú miliardu do rozpočtu. Opakujem, nejak mi to nevychádza a obzvlášť mi to nevychádza v dobe cashu, ktorú ste transakčnou daňou a ďalšími politikami vlastne zaviedli. V skutočnosti tie daňové úniky, alebo efektívnosť daňového výberu je oveľa, oveľa vyššia a predstavuje ďalšie riziko do rozpočtu, ktoré len zhoršuje deficit. A keď teda máte taký plán na tú miliardu, tak by som teda rád podporil, aby ste ho predstavili čím skôr. No a teraz to bájne šetrenie na sebe. Tak to by som sa chcel spýtať druhú otázku, keď môžte odovzdať ministrovi financií, že kde je to šetrenie na sebe prosím vás. Najprv to bolo 1,3 mld. keď predstavili konsolidáciu, tam bolo, že zmrazíte platy za 400 mil., potom niečo niečo a 1,3 mld. Potom sme sa dozvedeli, že medzi tými nad rámec 400 mil., medzi tým niečo je energopomoc a hneď na to sme sa o dva týždne dozvedeli, že vlastne to energopomoc nebude, lebo však to v Bruseli neprejde pochopiteľne, no a teraz idete premaľovať nejaké investície na eurofondy a chcete to vykazovať ako šetrenie. No zase mi to nevychádza. A aj keby to tak bolo, tak potom kde je tých ďalších 400 mil. Alebo potom ešte máme, alebo teda to bol príbeh, keď tu bola konsolidácia a teraz, keď si otvoríte rozpočet, tak tam som sa dočítal, že šetrenie na sebe 535 mil. a včera na výbore sa tam operovalo s tabuľkou, kde je tých 535 rozpísaných, OK, super a kde je tá zvyšná viac ako pol miliarda potom? Kde? Bude. Tak ako prišla úspora za posledné dva roky. Keďže už ste tu dva roky, tak už vás dobiehajú vaše vlastné kroky a tie vaše vlastné kroky sú napríklad to, že už si môžme pozrieť, aká je skutočnosť za rok 2024 oproti tomu, čo ste sľubovali v rozpočte, ktorý ste si vy už schválili v roku 2023. Aj tam ste sľúbili šetrenie na sebe, myslím že vtedy 5 % ak sa nemýlim. Potom v ďalšom rozpočte na tento rok ste sľubovali šetrenie 10 %. A dnes máme k dispozícii tzv. očakávanú skutočnosť a viete čo sa v nej môžme teda dočítať, keď sa pozrieme na tieto čísla, že žiadne šetrenie na sebe ste nedosiahli, pretože vy si nakreslíte čísla v rozpočte o tom, ako budú klesať mzdy, ako budú klesať tovary a služby a potom postupne si príde jeden vypýtať minister zdravotníctva, mu chýba dvestovka na... (Reakcia navrhovateľa.) Výborne, ale minulého roku mu chýbalo 200 mil., bude aj budúci rok mu 200 mil. chýbať na nemocnice, to vám garantujem a to je len tu minister, tak som si ho zobral za príklad, ale takto môžme ísť úplne na každom. Kolega Jano Hargaš vám to ilustruje na IT na veľmi presných číslach, ktoré sú vaše čísla, sú vo vašich dokumentoch a vám ukáže, ako ste ušetrili v úvodzovkách na IT v roku 2024 aj v roku 2025. A tak by som mohol ísť položku po položke a rezort po rezorte, pretože vám v skutočnosti chýba morálka. Keď minister financií sa veľa zavzdušňuje, že jak on to má ťažké, aj včera na výbore zase už mal také opúšťacie sa momenty a hovoril, že vlastne jak to on má teda spraviť, keď všetci proste si robia čo chcú. No tak akože povedzme, že mu ľudsky rozumiem, ale na druhej strane sa mu nečudujem, keď teda vládne s takouto partiou, že teda sa mu to nedarí skonsolidovať. A problém tej morálky je v tom, že všetci ostatní okrem neho si myslia, že ich sa konsolidácia netýka. Tu si kúpia hento, tam si odletia špeciálom, minule sme sa dozvedeli, že na SEPS-e si vyradili superbéčko, ktoré stálo podľa cenníka nejakých 15 litrov a vyradili si ho za 4000 tuším, alebo niečo také. Jeden z mnohých, mnohých príkladov. Minister vnútra nakupuje počítače za 200 vyše miliónov, teda predražene. UHP mu ukázal, že aké tam má vysoké ceny, tak odkázal ministrovi financií, nech si ich uprace a takých príkladov by sme mali mnoho a mnoho a moji kolegovia a kolegyne vám ich v priebehu tejto rozpravy ešte ukážu viacero. A na tlačovke ku rozpočtu som takisto počul od premiéra Fica, že víťazom konsolidácie je zdravotníctvo. Ja by som opäť podotkol, že teda podpisujem to, čo tu, všetko čo tu povedal predseda NKÚ o zdravotníctve a ďakujem jemu a jeho úradu za túto prácu, pretože veľmi správne ukazuje, ako po 30 rokoch tuná máme unesený celý sektor, kde sú výsledky úplne katastrofálne. Ako vám aj povedal, že iste, však peňazí by mohlo byť viacej, ale zároveň nie je najdramatickejší problém slovenského zdravotníctva, že nie sú peniaze. My to voláme efektivita, v skutočnosti je to unesený sektor, kde teda peniaze utekajú inde, len nie ku pacientom. A v tomto rozpočte ma zaujala taká jedna vec. Jednak sú tam vymyslené úspory na lieky, ktoré ak sa zrealizujú, tak na ne doplatia, tak ich zaplatia pacienti z iného vrecka, cez tzv. priame platby, out-of-pocket payment, no ale to je jedna vec. A druhá vec je, že vy ste už takí frajeri, že normálne do rozpočtu si napísali, že teda nejaké peniaze sa ušetria vďaka nižšiemu čerpaniu výdavku na zdravotnú starostlivosť a to najmä v segmentoch ústavnej starostlivosti a výdavkoch na lieky a tie peniaze budú použité na dividendu poisťovni Dôvera, teda jednej z finančných skupín, ktorej sa premiér bojí, ako, či ako to povedal, ktorej sa bojí ako koza noža, alebo niečo také. No tak peniaze, ktoré sa ušetria v zdravotníctve, idú na vyššiu dividendu. No a napriek tomu všetkému, že tie výsledky, ktoré prezentujete tuto v rozpočte v podobe neklesajúceho dlhu, najvyššieho zdanenia, najvyššieho dlhu v histórii Slovenska, vyššom ako v covid-e, ako v energetickej kríze, tak napriek tomu všetkému vám garantujem a som ochotný sa tu staviť, že tie ciele, tých 4,1 % pre deficit na budúci rok, pre dlh 63 niečo percent atď., atď., že tieto ciele nenaplníte, pretože máte tam mnoho vzdušných zámkov, hovoril som o šetrení na sebe, tu prebieha novodobá doba cashu, transakčná daň, minister financií sa pochváli, že je efektívna, akurát, že mu tam chýba 200 mil. niečo, že vraj budete zázračne čerpať eurofondy a tak by sa dalo pokračovať. Garantujem vám, že tieto ciele nenaplníte. No a to všetko, o čom sa tu bavíme a paradoxom je, že vlastne minister financií to vlastne ani nepopiera, je cesta do Grécka. S ministrom financií teda tu je pretrvávajúci spor o tom, kto za to môže, ako som povedal, ale teda opäť nabádam na to, že po dvoch rokoch by sme možno mohli sa baviť o tom, ako sa z toho dostať, nie kto za to môže a nikto vám ===== [18:44] Štefan Kišš – Vystúpenie v rozprave ...je cesta do Grécka. S ministrom financií teda tu je pretrvávajúci spor o tom, kto za to môže ako som povedal, ale teda opäť nabádam na to, že po dvoch rokoch by sme možno mohli sa baviť o tom, ako sa z toho dostať, nie kto za to môže. A nikto vám nepovie presnú výšku dlhu, pri ktorej sa bankrot môže udiať. Ale pre ekonomiku ako Slovensko sa začína niekde okolo 50%. A áno, sú krajiny v Európe, ktoré majú dlh 100%. Taliansko, Francúzsko, dokonca aj Belgicko, ale sú to oveľa bohatšie a väčšie ekonomiky ako je Slovensko. A pomôžem si takou metaforou, ktorú som čítal včera, slovami Martina Šustera, člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý prirovnal slovenskú ekonomiku ku 120-kilovému mužovi, ktorý rád teda konzumuje údené a dá si 12 pív denne, aj obezita, aj cukrovka, ťažšie sa mu dýcha, keď ide po schodoch a lekár mu hovorí, že musí niečo zmeniť. No ale tak to neznamená, že dostane infarkt alebo že umrie rovno zajtra. A nevieme či sa to stane o dva roky alebo o desať, ale to riziko tu je. No a analógiou dlhu, že áno, môže sa stať, že by sme uniesli 90% HDP, ale chceme to riskovať? Chce tento muž riskovať, že priberie na 190, na 200 kíl a že však potom uvidíme, že čo sa stane: No tak ja navrhujem, aby sme sa tomu snažili predísť. Pretože tento grécky príbeh to nie je len nejaká fikcia, to je niečo čo sa naozaj stalo a Gréci sa z toho spamätávajú do dnes. A to čo sa tam stalo jer rapídny pokles životnej úrovne. No a poviem zo všetkých dát a akokoľvek sa na to pozrieme, no fakt je, že z posledných 20 rokov tu strana SMER vládne 14 rokov. A tieto výsledky sa ťažko prisudzujú niekomu inému, prepáčte. Ale možno by sme sa mohli rozprávať, ako sa z toho dostať a nie kto za to môže. Ale čo ma viacej zaráža je, že vy nemáte ani vôbec žiadny plán. ani elementárnu, neviem ako to nazvať, vôľu alebo motiváciu nejaký plán predstaviť. My sme predstavili náš plán TRESK, ako naštartovať rast, ako ozdraviť verejné financie. Minister financií si ho prečítal, akurát ho zosmiešňuje, mohol by sa radšej inšpirovať. A opäť opakujem, mu môžme ľudsky rozumieť, že to má ťažké s vami, dohadovať sa s extrémistami, s obžalovanými a s kadekým o tom, ako majú vyzerať verejné financie, ktorých v skutočnosti nezaujíma žiadne šetrenie, ale zaujímajú ich vlastné vrecká. No ale minister financií si vybral svoju rolu. On sa slobodne rozhodol, že tam je, slobodne môže od nej odísť. Akurát by som povedal, že po týchto výsledkoch nie je prirodzeným riešením, že odíde na ešte lepšie, ešte teplejšie miestečko, do NBS. Myslím si, že vyvodiť dôsledky znamená buď rezignovať a priznať si chybu alebo s tým konečne niečo urobiť. Ďakujem. [18:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické, najprv sa ale vysporiadame s procedurálnym návrhom pána Kotlára, ktorý nie je v sále, preto stráca možnosť podať procedurálny návrh. Môžte ho odpísať z tohto. Pán poslanec Hazucha s faktickou. [18:48] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No ja by som začal úplne v úvode v tom príbehu, zabudol ste povedať, že ten otec nezodpovedný sa volal Matovič, Heger a Ódor. Ale, chcem povedať aj to, že pravda je, že všetky vlády naše novodobé zadlžovali krajinu, ale nespomína sa teda aj to, že vlády iné aj predávali štátny majetok. A napriek tomu zadlžovali krajinu. Napriek tomu, že mali príjmy aj z tohto a čo je horšie teda, že tie firmy, ktoré produkovali zdroje do nášho štátneho rozpočtu, teraz tie peniaze bežia von z krajiny a dotujú iné štátne rozpočty. Po troch kolách konsolidácie ste spomínali, aj viacerí to zvyknete spomínať, podsúva sa tu taký naratív, že tie dve kolá boli neúspešné, a preto musí byť tretie, ale veď to je však viete všetci, že to je nie je pravda. Boli iba dve kolá a tretia sa teraz schvaľuje a bude platiť možno od nového roka. Takže hneď na začiatku bola konsolidácia rozvrhnutá na štyri roky. Takže nie je pravda, že robíme tretiu lebo dve sme spackali. Čo vidno po predchádzajúcej vláde, keď hovoríte, že bola taká dokonalá, čo po nej vidno, po jej výsledkoch? Čo pribudlo na Slovensku? Dnes je Slovensko naozaj rozostavené a ľudia to vidia. Cesty, nemocnice, opravujú sa mosty, sú investičné projekty, rozpracováva sa nová jadrová elektráreň, prečerpávačka Málinec. Všetko sú to veľmi náročné energetické projekty, ale do budúcnosti veľmi potrebné. A len taký detail, za tej výbornej predchádzajúcej vlády ste nás zatvárali doma, aj keď sme boli zdraví a vy, až som to správne počul a pochopil sa tu pohybujete s Covidom a bez rúška. Len dúfam, že nikoho nenakazíte. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:48] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hargaš. [18:50] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Števo, myslím, že musíme niečo uznať aj tým koaličným kolegom a to je tá schopnosť tých výhovoriek. Ja som nad tým tak celý deň rozmýšľal a ty si to aj vlastne spomínal v tvojej rozprave, že a to nekonečne ma to uchvacuje, tá schopnosť za každým prísť s novou výhovorkou. Viete, že dva roky, kolegovia, že zosumarizujem, hej, zosumarizujem. Vy ste voľby vyhrali na tom, že vy ste tí skúsení harcovníci. Ste hovorili, že vy prinesiete stabilitu, že vy viete ako na to, viete vládnuť, všetko viete, tdd...tdd...Na tom ste vyhrali voľby plus nejaké strašenie, ale pointa bola táto. A po dvoch rokoch toho, čo tu vládnete, tak prvé dva roky sme počúvali len výhovorky, že bývalá vláda lebo Matovič, Heger, Ódor. To boli prvé dva roky. A teda pochopil som, že nová línia teraz, včera som v relácii s pani Neveďalovou, tak pochopil som, že nová línia je, že "lebo Nemci". Lebo nemecká ekonomika nešlape, tak preto naša nešlape. Hej, že to je nová línia, ktorou vy pôjdete. A ja som tak rozmýšľal, že čo by bol taký, taká skúška správnosti, aby človek, ktorý doma sedí pred telkou a teraz počúva tie vaše výhovorky, tak aby si mohol na to odpovedať, že či tomu má veriť alebo nemá tomu veriť. A mne napadlo, že zakaždým by som poprosil ľudí, že keď zakaždým počujete nejakú výhovorku od koaličných kolegov, že lebo Matovič, Heger, Ódor, lebo Nemci, lebo Francúzi, lebo jaštery, mimozemšťania, neviem čo. Spýtajte sa sami seba, že je pravdepodobné, že to čo hovoria, že to spôsobilo, že ministri si zdvojnásobili platy? Že to tí Nemci im nakázali alebo ten Matovič im nakázal, aby si zdvojnásobili platy? To kvôli nim si teraz táto vláda kupuje luxusné Mercedesy, luxusné triskáče, rozhadzuje na nákupoch hasičských áut, ktoré nefungujú, že to naozaj to nakázali tie externé vplyvy, tí Nemci to nakázali? To ten Matovič, Heger, Ódor? To a doplňte si čokoľvek bude najhoršia výhovorka. No a keď na toto si ľudia zodpovedajú, tak potom im vyjde veľmi jasne či sú to výhovorky alebo realita. Ďakujem. [18:50] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šuca. [18:52] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kišš, ja vás rešpektujem a vnímam vás ako ekonóma. Boli ste šéf Útvaru hodnoty za peniaze, tykáte si s ministrom Kamenickým. Profilujete sa ako ekonomický expert Progresívneho Slovenska a keď som vás pozorne počúval, tak som mal pocit, že ste nepovedali k téme absolútne nič. Tie isté mantry, ktoré ste rozprávali pri konsolidácii verejných financií, to isté ste opakovali a nič nové. Veľmi ma potešilo a pobavilo, keď ste tu rozprávali ten príbeh tej slovenskej ekonomiky k tomu mužovi, ktorý denne vypije tých 15 pív lebo dneska som to ja čítal na Googli, pán Kišš. Nič nové ste nepovedali k rozpočtu. Čakal som od vás viac. Ďakujem. [18:52] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Kišš. [18:53] Štefan Kišš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne všetkým diskutujúcim. Tak znovu, pán Hazucha, polovicu mojej rozpravy som sa snažil vysvetliť, nazvime to zodpovednosť za výsledky. Tak mimochodom k tej časti o rastúcom dlhu, keď budete pozorne počúvať aj ministra financií, tak si môžte všimnúť, že on sa tejto časti vyhýba. On nekomentuje to, že ako sa zvýšil dlh za vašej vlády. A že teda, však to sa dá dohľadať, veď tie čísla sú vo vašom rozpočte, si môžte pozrieť, že dlh narástol viac ako za predchádzajúcich vlád a za tých kríz, ktoré sme tu mali a nikto si ich nevybral a mimochodom boli na celom svete. Takže, neviem už ako. Pokiaľ viem, tak vláda, ktorá predávala majetok bola druhá Dzurindova a vtedy sa znížil dlh na nejakých 20% HDP alebo nejak tak, 20-30. Potom ste prišli vy a dostali ho niekde na úroveň 50% teda, približne, teda predtým ako prišiel Covid, ako prišla Dzurindova vláda. Pán Šuca, som rád, že ma počúvate, oceňujem to. Môžme sa pobaviť bližšie o tom. Problém je, že tie veci, ktoré sme hovorili pri konsolidácii platia aj pri rozpočte. To je to, preto napríklad opakujeme, že rastie dlh a vysvetľujeme prečo. No a posledná poznámka, pán Hazucha, rúško mám na ústach z úcty ku svojim kolegom, teda keď nerozprávam som ho tu mal dnes celý čas. Takže by som si vyprosil takéto poznámky. A pokiaľ viem, tak skôr vaša strana neverí v Covid a neverí v očkovanie, tak sa určite nemáte čoho báť, ale teda z úcty k svojim kolegom, cez víkend mi nebolo dobre, tak ...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:53] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko, ale keďže sa nám blíži 19. hodina tak vám dám pán poslanec tri možnosti. Jedna možnosť je, že vystúpite a za päť minút skončíte. Druhá možnosť je, že začnete, prerušíte o 19. a budete ráno pokračovať. Alebo tretia možnosť je, že preruším schôdzu do zajtrajšieho rána 9:00. (Reakcia poslanca z pléna.) Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze. Vidíme sa zajtra o 9:00. Pekný večer vám prajem.