Rokovanie NR SR 30. 9. 2025 – Parlamentná schôdza – energopomoc a legislatívne novinky

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho (Gong.) Vážené dámy, vážení páni, otváram 14. rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Dubovický, Grendel, Hajko, Jaurová, Kišš, Kleinert, Krátky, Lackovič, Mesterová, Spišiak, Šimečka, Štefunko, Tankó, Truban, Turčanová a Valášek. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Luščíková. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1009. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 1009a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. [09:03] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý umožní každej vláde adresne pomáhať ľuďom pri zvýšených cenách energií a pružne reagovať na situáciu, ktorá sa môže vyskytnúť za každého vládneho obdobia. Tento návrh zákona prináša nám aj poriadok do systému, čo sa týka odberných miest, spotreby a upratujeme dáta, ktoré zhromažďujeme na ministerstve hospodárstva. Na Slovensku máme približne dva milióny domácností a 2,5 milióna odberných miest, a preto sme sa rozhodli, že zosúladením týchto dát nebudeme ľudí naháňať po úradoch, aby nám s papierom, aby behali s papiermi a nútiť ich stáť v radoch a hlásili sa o energopomoc. Naopak, tieto dáta chceme zosumarizovať v informačnom systéme Register odberných miest a pomocou týchto dát budeme v systéme vo vládnom Cloude, ktorý prevádzkuje ministerstvo vnútra, vyhodnocovať, kto bude mať nárok a kto nebude mať nárok na energopomoc. Vyhodnocovať sa bude na základe bonity energetickej domácnosti. Pojem bonita energetickej domácnosti a taktiež aj energetická domácnosť sú zákonom ustanovené v predkladanom zákone. Po spracovaní sa všetky použité údaje okamžite vymažú. Ministerstvo z nich žiadne nebude uchovávať a bude sa, tento lock sa zapíše aj do auditu. Takto určeným domácnostiam sa bude poskytovať adresná energopomoc a zároveň zákon ustanovuje, že táto energopomoc sa bude minimálne raz za rok prehodnocovať. Každý samozrejme, komu nebola poskytnutá adresná pomoc a je si vedomí, že jemu adresná pomoc prináleží, môže pomocou procesu reklamácie navštíviť najbližší okresný úrad, kontaktovať call centrum, prečo daná energopomoc mu nebola poskytnutá a samozrejme môže podať aj námietku. Všetci pracovníci budú na klientskych pracoviskách náležite preškolení. Pokiaľ bude človek chcieť citlivé informácie dostať na klientskom pracovisku, toto zamestnanci poskytovať nebudú. Ak napríklad budú chcieť dostať citlivé informácie, napríklad o platoch, tak sa bude doručovať osobitne, bezpečným spôsobom, tak ako sa doručujú doklady v perforovanej obálke. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, náš cieľ je jednoduchý, urobiť energopomoc adresnejšou a hlavne aj pohodlnejšou pre občanov pretože štát vo svojich informačných systémoch má dáta, ktoré by takto občania museli priniesť opäť na úrady a žiadať o energopomoc. Prosím o vecnú diskusiu a podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne. [09:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. [09:06] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o adresnej energopomoci a o z mene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1009, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1146 z 26. septembra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bolo návrh zákon pridelený neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 198 z 30. septembra 2025 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. ústavnoprávny výbor o návrhu nerokoval pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1009, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 199 z 30. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu. Ďakujem, skončil som. [09:06] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal päť písomne prihlásených poslancov, z toho dvoch za kluby PS a SaS, tak ako sú uvedený na tabuli. Prvý poslanec Hargaš. Pripraví sa poslanec Galek. [09:08] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, čo ste nám to doniesli, kolegovia? Alebo respektíve, toto ste nám doniesli už nie je to čo tu máme. To je ten hlavný problém. Ale dostanem sa aj k tomu. Dobre, začnem nejak, tak vopred upozorňujem, že budem čítať dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predsedajúci, na záver mojej rozpravy. Začnem genézou. O adresnej energopomoci tu počúvame už dlho. Dva roky minimálne. Dva roky voláme po tom, aby sa energopomoc poskytovala adresne. Nejde tu o nejaké malé peniaze, malé hrušky. To sú stovky miliónov, ktoré dávame na energopomoc a je načase, aby sme ju poskytovali naozaj tým, ktorí energopomoc potrebujú. Čiže ohrozeným domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Prvým krokom, ktorý v tomto spravila vláda bol zákon, ktorý prišiel na jar. Už neviem presne, ktorý mesiac, máj myslím alebo tak nejak, apríl-máj. A to bol zákon, vďaka ktorému ministerstvo hospodárstva mohlo zbierať údaje, veľmi citlivé údaje o príjmoch, o majetku, o sociálnych dávkach a o čomkoľvek, aby si nejakým spôsobom zanalyzovalo, aká je vlastne situácia na Slovensku, v akej kvalite tie údaje sú a či teda vedia poskytovať túto energopomoc automatizovaným spôsobom. My sme vtedy navrhli pozmeňujúci návrh, aby ľudia mohli odmietnuť takýto zber údajov, ak si neželajú, aby sa takéto rozsiahle a citlivé údaje o nich zbierali a analyzovali a ďakujem, že vtedy ministerstvo nášmu návrhu vyhovelo. Táto možnosť sa do zákona zaviedla a využilo ju podľa mojich informácii približne 20-tisíc ľudí. Čiže 20-tisíc ľudí na Slovensku povedalo, že nechce, aby štát o nich zbieral takéto citlivé údaje v takomto veľkom rozsahu. 20-tisíc. Hovorím to preto, že dostanem sa opäť k tomu problému so zberom údajov, čo vnímame ako problém pri tomto zákone. Problém s týmto zákonom máme na dvoch, v dvoch rovinách. Ten prvý, tá prvá rovina je, že sa tu naozaj stále nerozprávame o tom, ako bude fungovať adresná energopomoc. Áno, tento zákon stanovuje nejaký legislatívny rámec, stanovuje aké sú role v celom tom procese, aké sú kompetencie, že sa vytvorí nejaký register a v zásade hovorí, že všetky parametre toho, čo bude adresná energopomoc, ustanoví nariadenie vlády. Čiže postupne sa nejak odbaľuje tá cibuľa, ale ešte stále nevieme, že ako teda bude vyzerať tá adresná energopomoc. Jediné, čo zatiaľ vieme sú vyhlásenia predstaviteľov vlády, že adresnú, v úvodzovkách, adresnú energopomoc dostane 90 až 95% ľudí na Slovensku. Tak ja sa pýtam, že čo je to za adresnosť? Keď 90 až 95% ľudí dostane energopomoc. Ja si myslím, že to nie je adresné. Alebo, ak by som otočil ten argument, ak tvrdíme, že 90 až 95% ľudí na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou po 14 rokoch sociálno-demokratických vlád, tak je to veľmi zlé vysvedčenie. Takže nemyslím si, že tento zákon v skutočnosti prináša nejakú adresnosť. Naozaj, to je zákon, ktorý nejak stanovuje rámce a vlastne to dôležité sa dozvieme opäť až na konci roku, predpokladám, že pár týždňov pred koncom roka formou nariadenia vlády, ktoré stanoví nejaké parametre ako v skutočnosti bude vyzerať adresná energopomoc. No a teraz ten druhý problém. A ten druhý problém je s rozsiahlym zberom údajov. A teda ja sa venujem digitalizácii, takže ja budem posledný, ktorý by brojil proti tomu, aby štát využíval údaje na to, aby ľuďom uľahčil život, ale v tomto prípade si myslím, že ideme ďaleko nad rámec toho, čo je potrebné. Jednak preto, že ministerstvo samo teda hovorí, prostredníctvom pani ministerky, že adresnú energopomoc chcú poskytovať 90 až 95%, čiže takmer každému. Údaje budeme analyzovať o každom človeku na Slovensku a to si myslím, že je ďaleko za rámec toho, čo by bolo potrebné. Spôsobom, akým sa tieto údaje budú zberať, to si chcem aj overiť, či to chápeme správne, ale teda z toho ako som pochopil napísaný zákon je, že teda tie údaje sa budú zberať pravdepodobne viackrát do roka. Možno mi to pani ministerka v záverečnom slove nejak ozrejmí, ale že asi viackrát do roka. Predpokladám, že na jeseň alebo niekedy v septembri alebo niekedy v takom čase prebehne ten finálny zber, na základe ktorého sa teda vyhodnotí, či daná energetická domácnosť, akú má tá daná energetická domácnosť bonitu a či teda spadá alebo nespadá do adresnej energopomoci. Predpokladám, že takto nejak to bude fungovať. Opravte, ak sa mýlim, ale teda viackrát do roka s tým, že nejaké finálne rozhodnutie bude predpokladám, že niekedy na jeseň alebo ten finálny zber údajov, na základe ktorého potom vláda prijme nariadenie bude niekedy na jeseň, predpokladám. No a zákon ustanovuje, konkrétne v § 9 ods. 4, že k údajom a teraz citujem, k údajom na účely posúdenia a prehodnotenia splnených podmienok podľa § 4 ods. 2 a zániku práva energetickej domácnosti na adresnú energopomoc sa pristupuje automatizovaným spôsobom medzisystémovou komunikáciou informačných systémov, zatiaľ v pohode, áno, automatizovane systémy si vymenia údaje a bla bla bla bla, v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich. V poriadku. Ale, naozaj sa pýtam, že čo je nevyhnutný rozsah a ... .. spôsobom medzi systémom komunikáciou informačných systémov. Zatiaľ v pohode, áno. Automatizovane systémy si vymenia údaje a bla, bla, bla, bla, bla. V nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich. V poriadku, ale naozaj sa pýtam, že čo je nevyhnutný rozsah a nevyhnutný čas? Čo je nevyhnutný rozsah, nevyhnutný čas? Pretože nevyhnutný rozsah môže znamenať, že všetky údaje, ktoré sú vymenované v § 13 a nevyhnutný čas môže kľudne znamenať aj pol roka. Že tam tie údaje budú sedieť pol roka. A naozaj by som chcel vidieť, že toho kto bude potom rozporovať, že pol roka nebolo nevyhnutné. Čiže máme problém z touto formuláciou, pretože naozaj dáva ministerstvo hospodárstva veľmi široký mandát pokiaľ ide o rozsah údajov, ktoré bude zbierať a pokiaľ ide o dobu, ktorú bude tieto údaje môcť udržiavať, hej? Ten rozsah, aby som to teda priblížil je podobný, nerobil som si priznám sa nerobil som si presné kros referencovanie medzi tým jarným zákonom a týmto zákonom. Ale ten rozsah bude, bude podobný ako, ako bol na jar. Čiže údaje z finančnej správy o príjmoch a daňových priznaniach. Údaje zo sociálnej poisťovne prípadne úradov práce ohľadom sociálnych dávok. Údaje z katastra ohľadom nehnuteľností a nehnuteľného majetku. Ďalšie údaje z rôznych systémov, ktoré používajú ozbrojené zložky ohľadom výsluhových dôchodkov a tak ďalej. Čiže rozsiahli veľmi veľký rozsah údajov a veľmi citlivých údajov. Naozaj jedno miesto z ministerstva hospodárstva sa tam stane jedno miesto, ktoré bude agregovať všetky najcitlivejšie údaje o príjmoch a majetkoch obyvateľov na Slovensku. Také jedno agregované miesto dnes ani neexistuje pokiaľ nie je v SISke a naozaj sa dostávame do tohto stavu, že takéto miesto vznikne na ministerstve hospodárstva. Všetky najcitlivejšie údaje o príjmoch a majetku všetkých ľudí na Slovensku, všetkých ľudí na Slovensku budú sedieť na ministerstve hospodárstva. A jediná garancia, ktorú máme je, že v nevyhnutnom čase a v nevyhnutnom rozsahu. Čo je teda veľmi diskutabilné, čo je nevyhnutný čas čo je nevyhnutný rozsah. Ja z toho teda veľmi dobrý pocit nemám. Takže to je ten, to je ten druhý problém a aby sme len nehovorili o tom aké sú problémy, tak povieme aj aké sú riešenia. A hovoril som to už aj, keď sem prišiel ten jarný zákon. Ešte teda na vysvetlenie. Ten jarný zákon slúžil iba na nejakú analytiku alebo z analyzovanie údajov a týmto novým zákonom sa ten jarný ruší, hej? Čiže, čiže ruší sa celé to čo sme tu mali doteraz. Prichádza nejaká nová, nová schéma. Ale teda problém s tou novou schémou je, že na rozdiel od toho jarného zákona v tejto schéme ľudia nemajú možnosť odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov. Čiže 20 tisíc ľudí na jar vyjadrilo, že si neželá takýto rozsiahli zber údajov o nich na ministerstve hospodárstva. Tých 20 tisíc ľudí dnes tú možnosť nemá. Podľa toho ako je napísaný tento zákon, keď bude schválený. Čiže táto možnosť zaniká. Ľudia nebudú proste môcť povedať, "Nechcem, aby ste o mne tieto údaje zberali a kľudne sa vzdávam nároku na energopomoc, ale nechcem, aby ste to robili, aby ste moje údaje takýmto spôsobom spracúvali a zberali." Táto možnosť tam nie je a preto ju tam chceme zaviesť. Tam sa dostanem pri, pri odôvodnení našich pozmeňovákov. Takže vrátim sa naspäť, že aké by boli riešenia, hej? Problém máme zadefinovaný. Aké by mohli byť riešenia. Hovoril som to už teda pri tom jarnom zákone. To prvé riešenie je úplne otočiť filozofiu. Čiže na miesto toho, že štát bude automatizovane analyzovať a rozposielať poukážky alebo oznámenia o tom, že niekto má alebo nemá nárok na energopomoc, tak to celé otočíme. Že ľudia, ktorí budú chcieť energo pomoc budú môcť o ňu požiadať. A tá žiadosť vôbec nemusí byť kopa papierov. To môže byť jeden papier, ktorou len požiada, že má záujem o energopomoc a dokonca to nemusí byť ani papier. To môže byť kľudne elektronická žiadosť. Žiadam, aby štát prehodnotil moje údaje s ohľadom na možnosť poskytnutia energopomoci. Takáto jednoduchá žiadosť by to mohla byť. Tým človek dá súhlas a na to, aby si štát pozbieral všetky údaje, vyhodnotil ich a potom mu buď priznal alebo nepriznal na energopomoc. Takýmto jednoduchým spôsobom by to mohlo fungovať. A ja si myslím, že keď ľudia chcú dostať dotáciu od štátu, tak jedna žiadosť alebo jeden papier predsa nemôže byť problém. A myslím si, že takýmto systémom, ktoré navrhlo ministerstvo držíme ako rukojemníkov veľkú časť populácie, ktorí si nebudú môcť povedať, že ja nechcem, aby ste zbierali moje dáta. Ja nechcem energopomoc, nechajte ma na pokoji. Jednoducho ľudia, ktorí chcú energopomoc by mali dostať možnosť o ňu požiadať jednoduchým spôsobom. Žiadna kopa papierov, žiadne preukazovanie príjmov a neviem čo to všetko ten štát vie spraviť, keď o to človek požiada. Jedným papierom. Český model. Alebo model nášho príspevku na bývanie. Už vám to tu opakujeme myslím, že šesť krát alebo koľko, pred koľkými rokmi sme to predložili ako návrh. Príspevok na bývanie ako dávka, ktorá naozaj pomôže tým, ktorí sú najviac ohrozený energetickou chudobou. Čiže požiadajú, štát si pozbiera všetky ich údaje. Vyhodnotí a buď im prizná alebo neprizná nárok. Takto jednoducho by to mohlo fungovať. Čiže to je prvý spôsob riešenia, lepší. Si myslím ako tento zákon. Ten druhý spôsob riešenia je okej ak to chcete robiť takto, že idete lustrovať celú populáciu a ja viem, že nemáte rada pani ministerka to slovo lustrovať, ale ako to takto bude, hej? Že idete zberať o celej populácii na Slovensku o ich príjmoch a majetku. Tak keď to už teda takto chcete robiť, tak dajte aspoň ľuďom možnosť odmietnuť takýto zber. Mne to príde fér. Aby ľudia mohli povedať, že ja si neželám, aby ste takto vyhodnocovali moje najcitlivejšie údaje. Nemám v tom dôveru a vôbec, prečo by som s tým mal byť okej. Sú to moje údaje. Je to môj majetok, moje prijmi a pokiaľ sa teda nechce štát tváriť ako veľký brat, tak by mal takejto žiadosti vyhovieť ak niekto proste nechce. Ak nechce. Dnes tú možnosť v tomto zákone nemáme. A preto prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým tam túto možnosť chceme zaviesť, aby ľudia mohli odmietnuť zber údajov. Čím sa samozrejme vzdajú aj nároku na energopomoc. Pretože ten zákon je napísaný tak, že inak sa to spraviť žiaľ nedá ale, keď naozaj sú domácností, ktoré nechcú energopomoc nechcú, aby štát lustroval ich údaje, tak dostanú možnosť toto odmietnuť. V prvom roku 30 dní od účinnosti tohto zákona. V ďalších rokoch vždy na konci septembra. Niečo ako pri zdravotnej poisťovni. Vždy raz za rok máte možnosť zmeniť zdravotnú poisťovňu, tak aj pri energopomoci budete mať raz za rok ak by ten pozmeňovák prešiel, raz za rok možnosť odmietnuť zber údajov a odmietnuť energopomoc na ďalší rok. Ja si myslím, že to je fér. Nechať ľuďom tú možnosť povedať či chcú alebo nechcú. Energopomoc respektíve lustrovanie údajov. Mne to príde fér. Čiže takúto možnosť tam chceme zaviesť. Takže to by bolo druhé riešenie, hej. Prvé riešenie, otočiť celú filozofiu namiesto automatizovaného zberu údajov celej populácie to otočiť, aby ľudia mohli požiadať o energopomoc. Druhé riešenie je, keď už to chcete robiť automatizovane na celú populáciu, tak dať ľuďom možnosť odmietnuť. No a tretie riešenie, dobre. Ak už teda chcete zberať tie údaje o celej populácii a ani im nechcete dať možnosť, aby to odmietli, tak to minimum čo môžeme spraviť je a máme na to informačné systémy v štáte, aby ľudia mali prehľad nad tým, kto za akým účelom, v akom rozsahu a kedy spracovával ich údaje. A to si myslím, že je absolútne minimum, ktoré by sme mali spraviť. A máme na to informačný systém. Ten informačný systém sa vymyslel ešte za poslednej vlády SMER-u, zrealizoval sa za tej minulej vlády. Volá sa Managment osobných údajov. Zhodou okolností ten systém spravuje stranícky kolega pani ministerky pán Šutaj Eštok. A presne toto bola myšlienka za týmto systémom. Ten systém má slúžiť na to, aby ľudia mali formou nejakej aplikácie alebo cez web prehľad o tom čo sa deje s ich údajmi, ktoré odovzdali štátu. Kto k nim pristupuje, za akým účelom, v akom rozsahu, kedy. Presne to je myšlienka toho systému. Managment osobných údajov. Stál nás niekoľko miliónov z eurofondov, tak ho poďme využiť na to, na čo bol určený. Okrem toho ten systém mal slúžiť aj na to, že budete môcť svoje údaje poskytnúť aj tretím osobám. Napríklad bankám, keď budete chcieť s vašim súhlasom samozrejme. A potom, že výborná, výborná myšlienka. Výborná myšlienka, máme to. Tak ja sa pýtam. Prečo to nezačneme využívať. Toto je ideálny prípad, kde by sa ten systém mal využiť. Takže to je tretie riešenie. Myslím, že naozaj veľmi konštruktívne tomu pristupujem. Pani ministerka žiadala, aby sme boli konštruktívny a vecný v tej debate, tak sa snažím byť veľmi konštruktívny. Tri návrhy akým spôsobom to robiť inak. Jeden už teraz zrejme nemôžete prijať ten prvý, pretože už ste sa rozhodli ísť nejakou filozofiou. Napísali ste nejak ten zákon ale tie zvyšné dva prijať môžete, pretože predkladáme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by tieto možnosti zaviedli. Čiže jeden pozmeňovák zavedie možnosť ľudí kontrolovať si kto k ich údajom pristupuje. Kedy a za akým účelom. A ten druhý pozmeňovák zavádza možnosť pre ľudí odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov a odmietnuť aj energopomoc ak ju nepotrebujú, nechcú alebo chcú prispieť ku konsolidačnému cieľu. Čiže to je v skratke, kde vidíme problémy a aké navrhujeme riešenia pri tomto zákone. Ešte mám pár otázok, ktoré by som bol veľmi rád, keby v rozprave sa nejak vysvetlili a som rád, že tu pani ministerka je a ona teda má tendenciu si robiť aj poznámky a potom nám odpovedať v záverečnom slove. Takže mňa by zaujímalo, že ako pokryjeme naozaj tých najchudobnejších. Tých naozaj najchudobnejších, ktorí nemajú odberné miesto. Kúria si ja neviem drevom, hej. Ako pokryjeme takéto domácnosti. Lebo to sú tí, ktorí najviac potrebujú tú energopomoc. A teraz z tohto návrhu zákona mi nie je úplne jasné, že akým spôsobom ich chceme pokryť. Pretože ak nemajú odberné miesto, tak sa nedostanú do registra. Tým pádom sa nevyhodnotí ich, ich bonita a tým pádom nebudú mať nárok. Ale ak sa mýlim, veľmi rád si vypočujem, že ako to bude riešené. A teda tá druhá otázka je, že ako to bude v praxi fungovať. Či sme správne pochopili to, že sa bude niekoľkokrát do roka zberať tá sada údajov a približne niekedy na jeseň sa bude vyhodnocovať to, že či človek má alebo nemá nárok na energopomoc. Pretože nie je to úplne z toho návrhu zákona jasné. No čiže to sú otázky, ktoré nie sú jasné. A jedna vec, ktorá je jasná od dnešného rána je, že tento zákon žiaľ dostal takú poslednú ranu istoty na Výbore pre hospodárske záležitosti. Ja neviem, ja neviem prečo to robíte kolegovia? Na Výbore pre hospodárske záležitosti pán poslanec Mego, ktorého tu vidím predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o energopomoci, pozor, ktorý čuduj sa svete rieši branné sily alebo ako to nazvať? Ja to tu mám aj presne, aby som to presne (Reakcia z pléna.) Ďakujem, ďakujem kolegovia. Národné obranné sily. Áno je to za. Čiže prišiel pozmeňovák na výbore, ktorý teda novelizuje zákon 150/2025 o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mení tam kadejaké parametre toho kto a ako, kedy, koľko peňazí môže dostať, hej? Že do detailu nepôjdem. To možno kolega Valášek to má lepšie načítané a vysvetlí vám to. Ale ja by som sa chcel naozaj spýtať prosím vás kolegovia, ktorý ste toto aj pána predkladateľa tohto pozmeňováku pána Mega. Čo má branná povinnosť s energopomocou? Lebo to je prílepok pár excellans. Naozaj ma to zaujíma. Čo má branná povinnosť s energopomocou? V tomto zákone riešime energopomoc a vy do neho prilepíte pozmeňovák, ktorý rieši brannú povinnosť. Tak ja neviem, že či teraz tak sme na tom zle s tou energickou bezpečnosťou, že teraz branci budú nejak, čo, čo budú robiť? Že prečo budete riešiť brancov v zákone o energopomoci? Pán spravodajca vy viete? (Reakcia z pléna.) Andrej, Danko, podpredseda NR SR Nech sa páči pokračujte pán poslanec. Hargaš, Ján, poslanec NR SR V pohode. Ja, ja mám rád diskusiu, takže, takže. Andrej, Danko, podpredseda NR SR Ale, ale tu platí rokovací poriadok. Tu nie sme na párty v kaviarni. Nech sa páči. Hargaš, Ján, poslanec NR SR Bože chráň, aby sme boli na párty v kaviarni. Ale niekedy tá legislatívna iniciatíva tak vyzerá kolegovia. Že včera bola párty a dneska prišli prílepky. Naozaj, že mňa by prosím vás prihláste sa niekto z koalície do faktickej poznámky. To, že sme boli na výbore neboli na výbore, ja nie som členom toho výboru. Takže som v pléne a pýtam sa ako každý iný poslanec, ktorí ma právo sa pýtať v pléne, že čo má branná povinnosť s energopomocou. Či tí branci budú krútiť na bicykloch a budú vyrábať elektrinu alebo, alebo budú ja neviem, čo budú robiť? Že prečo? Prečo brzdníte ten zákon takýmto prílepkom? Lebo to je prílepok a ja som, počul som tu nejaký dôvod, že to je konsolidačné opatrenie. Že teda tí branci, že to sú konsolidačné opatrenia. Neviem. Kolega Valášek asi vysvetlí či áno alebo nie. A že aj energopomoc je konsolidačné opatrenie. A že teda touto logikou to tam vlastne úplne sedí. No ako bravo, hej. To ste si mohli aj lepší argument vymyslieť. Mohli ste povedať, že ten zákon je legislatíva a aj pozmeňovák je legislatíva a tým pádom je to v poriadku. Lebo obidve sú legislatíva. Že naozaj kolegovia vecne to absolútne nesúvisí v rámci s energopomocou. Takže stále nevidím pána predkladateľa pozmeňováku prihláseného s faktickou. Tak neviem. Možno potom v rámci debaty v bufete nám to vysvetlí, že čo majú branci s energopomocou. Naozaj neviem. A teda nezaskočí to len nás ale aj jedného konkrétneho koaličného partnera, ktorého nebudem menovať, pretože to bolo off rekord. Takže takýmto spôsobom si tu píšete legislatívu. Že ráno sem prídeme do pléna a my ako opoziční poslanci a jeden koaličný partner zistíme, že ste prilepili niečo k zákonu energopomoci. No neviem. Šípim, že najbližšia koaličná rada bude zaujímavá. A preto navrhujem pán spravodajca, to je pre vás. Navrhujem, aby sa o bode 7 spoločnej správy hlasovalo osobitne. Keďže to je ten prílepok. Takže ešte máte šancu napraviť čo ste spáchali na výbore a tento prílepok odmietnuť. Dobre. Takže asi toľko k meritu veci a prílepkom. A teda odôvodním naše pozmeňováky. Ja som to už vlastne spravil v rozprave. Čiže jeden pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať ako prvý [09:29] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave prílepok. Takže ešte máte šancu napraviť, čo ste spáchali na výbore a tento prílepok odmietnuť. Dobre, takže asi toľko k meritu veci a k prílepkom. A teda odôvodním naše pozmeňováky, ja som to už vlastne spravil v rozprave, čiže jeden pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať ako prvý. Tak ten sa týka zavedenia možnosti odmietnuť energopomoc a odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov ministerstvo hospodárstva, myslím že je to fér. Nechajme to na ľudí, ako hovorím, keď sme zaviedli tú možnosť na jar, tak 20 000 ľudí využilo tú možnosť a povedalo že nechce, aby sa o nich takéto údaje zbierali. Tých 20 000 ľudí buď ich budete ignorovať, alebo im tú možnosť dáme. Podľa mňa je fér im dať tú možnosť. Ako nie je to malá skupina. Že nie je to 20 ľudí, je to 20 000 ľudí. Takže bolo by fér im tú možnosť dať. Neviem, či ju využijú, alebo nevyužijú. Ale je fér pokračovať v tom, čo sme začali už na jar. A druhý pozmeňujúci návrh sa týka toho, čo som hovoril neskôr, teda aby štát umožnil ľuďom overovať si kto, kedy, v akom rozsahu, za akým účelom pristupoval k ich údajom, ak už to teda chcete robiť tak že celá populácia bude lustrovaná, tak bolo by fajn, aby ľudia aspoň vedeli, že kto, kedy a za akým účelom a v akom rozsahu spracovával ich údaje. To je odo mňa všetko a teraz pristúpim k čítaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Čiže prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. poslancov Národnej rady Slovenskej republiky JÁNA HARGAŠA a IVANA ŠTEFUNKA k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). V čl. I sa za § 8 vkladá nový § 9, ktorý vrátane nadpisu znie: „ § 9 Odmietnutie energopomoci. (l) Ak fyzická osoba oznámi ministerstvu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka, že so spracúvaním údajov na účel poskytnutia adresnej energopomoci nesúhlasí, nemôže v nasledujúcom kalendárnom roku tvoriť energetickú domácnosť a adresná energopomoc sa jej neposkytne. (2) Oznámenie podľa odseku 1 sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára, ktorý ministerstvo hospodárstva zverejní v module elektronických formulárov a na svojom webovom sídle. (3) Na účely podania oznámenia podľa odseku 1 sa autorizácia vykoná tak, že sa odosielateľ pred odoslaním opätovne autentifikuje. (4) Na oznámenie podané iným spôsobom ako podľa odseku 2 alebo oznámenie doručené po lehote sa neprihliada.”. Nasledujúce paragrafy v čl. 1 vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy (napr. úprava súvisiacich vnútorných odkazov a poznámok pod čiarou). 2. V čl. I sa § 15 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Oznámenie podľa 9 ods. 1 môže fyzická osoba v kalendárnom roku 2025 podať do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.”. Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh. A teraz prečítam druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky JÁNA HARGAŠA a IVANA ŠTEFUNKA k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I § 10 ods. 3 sa za slová „§ 4 ods. 2” vkladajú slová „a o údajoch, na základe ktorých sa splnenie vyhodnocovalo”. 2. V čl. I sa § 10 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) O informácie podľa odseku 3 písm. b) možno požiadať a tieto informácie možno sprístupniť aj elektronicky, prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. 24)” Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: „24) § 10 ods. 11 písm. j) zákona č. 305/2013 Z. z.”. Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou v čl. I vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú. Ďakujem pán predsedajúci skončil som. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. S faktickou pán poslanec Valášek. [09:37] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Hargaš, položil si asi rétorickú otázku, že čo majú spoločné národné obranné sily s energopomocou. Ale aj tak si zaslúži odpoveď, aj keď je rétorická. Odpoveď je nič. Ten zákon, alebo ten prílepok je z časti konsolidačný, ale keby aj toto bol ten argument, tak sa sekli asi o štyri dni, lebo konsolidačný balík sme dorokovali minulý štvrtok. Ak to chceli k niečomu prilepiť, ta si viem s oboma prižmúrenými očami ešte povedať že OK. A ten skončil minulý štvrtok dámy a páni s koalície. Energopomoc skutočne nemá absolútne spoločné, nič spoločné s tým, čo tam prilepil minister Kaliňák. A teraz k tomu čo si sa pýtal Jano, poslanec Hargaš. Že čo je v ňom. Je to kombinácia rutinných opráv toho zákona, relatívne nového zákona o zálohách, ktoré mohli úplne pokojne počkať a prejsť riadnym legislatívnym konaním a mohli sme ich sfúknuť niekedy koncom tohto roka. A potom sú tam skutočne konsolidačné opatrenia, konkrétne škrtáme, alebo sprísňujú sa kritériá na udelenie toho motivačného príspevku, ktorý motivuje ľudí k tomu aby vstupovali do záloh a sprísňuje sa dokonca škrtá sa ten príspevok, ktorý potom platíme ľuďom, keď už sú v zálohách za to že prispievajú, chodia na tie retréningy, alebo chodievajú, prispievajú k akciám a iniciatívam aktivitám ozbrojených síl. Úprimne? Toto by nás malo vytočiť ešte viac, ako tá povaha toho ako to prilepili, lebo sú to zlé rozhodnutia. Tie zálohy sú jedna z mála dobrých vecí, čo táto vláda urobila, stál som tam za tým pultom, keď sme to schvaľovali pred pár mesiacmi a pochválil som ministra. A nerobím to rád, ani často. Pochválil som ho za to, že to schválil, tie zálohy treba a sú aj ešte väčších úspechom, ako on možno v tom čase očakával. Tým zálohám sa darí v nemalej miere práve pre to, že tie motivačné prostriedky sú nastavené dobre. Poviete mi, prišla konsolidácia, fajn, ale keby pán minister bol býval urobil trošku, predstavil nejaký plán, povedal by čo sú priority a čo je v tomto vata. Tam mohol škrtať vo vate a nie v tom čo jediné v tých ozbrojených silách funguje, zaťal do živého, pretože nemá premyslené kde chce míňať a čo má byť vatou, zobral z toho posledn [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Janckulík. [09:37] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, mňa mrzí pri tej energopomoci, že vláda sa doslova vykašľala na ľudí, ktorí kúria uhlím a drevom. Opakujem uhlie a drevo. Viacero ľudí žije na vidieku a oni tam nemajú inú možnosť ako kúriť, len uhlím a drevom. Chcem poprosiť pani ministerka, zvážte ešte túto energopomoc a nezabúdajte na týchto ľudí. Je to čistá diskriminácia. Chcem aj zároveň poprosiť pána podpredsedu Andreja Danka, viem že máte silné slovo, skúste na to ešte pritlačiť. Uhlie a drevo. Títo ľudia sú chudobní, oni sa musia doslova zháňať peniaze aby nakúpili si uhlie a drevo. Nezabudnite na to prosím vás. Sú to dôležití ľudia pre našu spoločnosť. Ďakujem. [09:37] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem pán poslanec. Pán poslanec Galek, pripraví sa pán, pani poslankyňa Jurík. Nič skoro mal prúser. Povedal som pán poslanec Jurík skoro. Pán poslanec Galek, nech sa páči. [09:37] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobré ráno prajem pani ministerka, kolegyne, kolegovia. Ja začnem od konca a dotknem sa práve toho pozmeňovacieho návrhu. Teda, celkovo boli tie pozmeňovacie návrhy tri a jeden z nich bol vyslovene prílepok, prišiel včera niekedy po siedmej hodine. Ja sa naozaj pýta, že na čo my tu máme nejaké legislatívne pravidlá tvorby zákonov, na čo my tu máme nejaký rokovací poriadok. Už to že o tomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je za mňa poburujúce. No ale potom, že príde nejaký prílepok od ministra Kaliňáka, ktorý ho dokonca príde na výbor odprezentovať, tak to je naozaj za mňa absolútne červená čiara, redfleg, jednoducho niečo, čo naozaj v minulosti sme sa tomu snažili vyhýbať. Prezident, tento súčasný prezident vrátil zákony, ktoré obsahovali prílepok, som zvedavý ako si poradí s týmto. Keď sme teda ráno upozornili aj pána predsedajúceho Andreja Danka tak on sám bol s tým, z toho veľmi, veľmi, nepoviem že znechutený, ale teda nechápal, potom zistil, teda povedal nám že je to oneskorená súčasť konsolidácie. A ja sa teda pýtam. Máme tu zákon, zákon o energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní. K nemu príde prílepok, ktorý oneskorene, ako kolega Valášek povedal, o štyri dni, rieši konsolidáciu a upravuje zákon v oblasti obrany a bezpečnosti. No tak toto je akože mačko pes, alebo neviem ako to jednoducho nazvať naozaj, s ničím takým som sa ešte nestretol. Energopomoc, konsolidácia, zákon v oblasti obrany a bezpečnosti. A ja si tu dovolím upozorniť na to že, legislatívne pravidlá sú pre predkladateľa zákona záväzné. No a áno, prišiel to odprezentovať na výbor minister obrany, ale pani ministerka zodpovednosť je na vás. Vy ste predkladateľkou tohto zákona. Takže ja sa vás pýtam, kolega Hargaš sa pýtal spravodajcu, ale ja sa vás pýtam, či vy ste s takýmto pozmeňovacím návrhom OK. Pretože ja si dovolím povedať, že vám to naozaj ohrozuje celý zákon, k tomu sa vyjadrím neskôr. Ale teda za mňa takýto prílepok jednoducho tu nemá prezident inú možnosť, ako pokiaľ bude schválený aj s týmto prílepkom vrátiť tento návrh zákona do parlamentu práve s touto výtkou. A teraz ostatné pozmeňováky aj tie ktoré predkladal kolega Igor Šimko, riešili napríklad odsunutie platnosti tohto zákona o deväť dní. A teraz čo sa stane, keď prezident vráti tento zákon iba kvôli jednému prílepku? Nevráti Igor, no nevráti. Mal by vrátiť. Akože pokiaľ naozaj si prezident ctí naše zákony a mali by sme si ich v prvom rade ctiť my všetci tu v parlamente, jednoducho takýto prílepok, jednoducho odtiaľ odstrániť, tak ak si aj ten prezident, ak si to my nebudeme ctiť, tak aspoň ten prezident by si to mohol a musí jednoducho takýto zákon, s takýmto prílepkom vrátiť. Už to povedal kolega Hargaš. Navrhol takýto, tento prílepok je to bod 7 spoločnej správy, vyňať na spoločné hlasovanie. A robím to isté. A navrhujem, aby každý jeden ďalší po mne vystupujúci v rozprave urobil to isté. Aby jednoducho bolo povedané, že všetci sme navrhli tento bod spoločnej správy číslo 7 vyňať na samostatné hlasovanie a ja verím kolegovia, že budete naozaj pristupovať zodpovedne, budete pristupovať, tak ako ste prisahali na tú ústavu. Postupovať v súlade s platnými pravidlami, s našou legislatívou, zákonmi a jednoducho odmietnete takýto návrh. Takýto pozmeňovací návrh takýto prílepok, jednoducho odmietnete, aby sa stal vôbec súčasťou zákona, ktorý priniesla pani ministerka. Lebo naozaj potom to bude práve, práve na jej zodpovednosti. A teraz o čom je vlastne ten zákon, lebo kolega to už povedal. Kolega Valášek, ale tento návrh, alebo tento pozmeňovací návrh bol predložený na výbore. Asi viete ako to funguje, jednoducho príde na výbor, dokonca na výbore sa ani nečíta. Dá sa iba do spoločnej správy, pretože to koaličná väčšina odhlasuje, prevalcuje. A potom my to tu iba hlasujeme. O tom že, áno sme za spoločnú správu, maximálne si to vyjmime na to samostatné hlasovanie. Ale ja by som si dovolil tento pozmeňovací návrh prečítať, aby ste vy všetci vedeli čo sa v ňom nachádza. Takže za za čl. VI sa vkladá nový čl. VII a tento nový čl. VII znie: Danko, Andrej, podpredseda NR SR: A čítaš ministerský? Galek, Karol, poslanec NR SR: Čítam pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený dnes na výbore. Danko, Andrej, podpredseda NR SR: Aha, takže tu nezastavujeme čas dobre? Galek, Karol, poslanec NR SR: Nie, nie, nie, nie, nie . Určite netreba zastavovať čas. Ja iba chcem, aby kolegovia vedeli, čo sa nachádza v tomto návrhu a rád budem aj komentovať jednotlivé body tohto pozmeňovacieho návrhu, aby ste si naozaj uvedomili v plnej miere o čom sa tu bavíme. Máme tu zákon o energopomoci a popritom riešime zákon, ktorý rieši niektoré opatrenia na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: V § 8 ods. 1 písm. a) sa slová „stredné odborné vzdelanie“ nahrádzajú slovami „nižšie stredné vzdelanie“. Dobre, tak budeme riešiť v prípade brancov, nie stredné odborné vzdelanie ale nižšie stredné vzdelanie. Bod 2. V § 12 ods. 2 písmeno b) znie: „b) vojakovi branných záloh v sume 1 500 eur, ak sa zúčastnil na výcviku branných záloh najmenej v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku.“ OK. Bod 3. V § 12 odsek 3 znie: „(3) Ak vojak operačných záloh podľa § 4 ods. 3 nebol po dobu viac ako šiestich mesiacov od jeho zaradenia do operačných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok.“ Takže máme tu zákon, ktorý je v podstate prílepkom k energopomoci, ale týka sa ešte konsolidácie a tu hovoríme [09:44] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave ... tých mesiacoch od jeho zaradenia do operačných záloh povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru, patrí mu motivačný príspevok v sume 600 eur za kalendárny rok. Takže máme tu zákon, ktorý je v podstate prílepkom k energo pomoci, ale týka sa ešte konsolidácie a tu hovoríme o motivačných príspevkoch v sume 600 eur za kalendárny rok. Takže opäť pýtam sa, že či toto je šetrenie alebo ďalšie rozdávanie? Bod 4. V § 12 ods. 4 sa slová: "do konca kalendárneho roka, v ktorom absolvoval výcvik branných záloh" nahrádzajú slovami: "do dvanástich mesiacov od nástupu na výcvik branných záloh.". Bod 5. V § 12 sa dopĺňa o odseky 22 a 23, ktoré znejú: " 22 Ak sa vojak operačných záloh alebo vojak pohotovostných záloh zúčastnil pravidelného cvičenia, v čase pracovného voľna, ktoré mu na tento účel poskytol jeho zamestnávateľ podľa osobitného predpisu, suma motivačného príspevku, na ktorý mu vznikol nárok podľa ods. 2 písm. a) sa skráti o sumu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy za pracovné voľno, ktoré vojenský útvar uhradil zamestnávateľovi podľa osobného predpisu. 23 Odsek 22 sa vzťahuje aj na vojaka branných záloh, ktorý sa zúčastnil výcviku branných záloh a vznikol mu nárok na motivačný príspevok podľa odseku 2 písmeno b).". Bod 6. V § 46 ods. 1 znie.: "Ods. 1 občan, ktorému nevznikla branná povinnosť môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, ak má trvalý pobyt na územní Slovenskej republiky. O povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje okresný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana. Doterajšie články sa primerane prečíslujú.". Navrhuje sa táto novelizácia týchto nasledovných ustanovení zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s cieľom uľahčiť proces zaraďovania občanov do národných obranných síl a racionalizácie podmienok a procesov vyplácania náležitosti vojakov v zálohe. V § 8 ods. 1 písm. a) sa navrhuje znížiť kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou vojak druhého stupňa, slobodník a desiatnik zo stredného odborného vzdelania na nižšie stredné vzdelanie, z dôvodu uľahčenia vstupu do národných ozbrojených síl občanov, občanom ktorí spĺňajú vekové kritérium pre vznik brannej povinnosti, ale ešte neukončili stredné odborné vzdelania. V § 12 ods. 2 písm. b) sa navrhuje vykonanie legislatívno-technickej úpravy, ktorej cieľom je zosúladenie používanej právnej terminológie, keď vojak branných záloh sa zúčastňuje výcviku branných záloh, a nie pravidelného cvičenia a vojak branných záloh taktiež nemôže plniť úlohy ozbrojených síl podľa § 15 a 16. V § 12 ods. 3 sa s cieľom zabezpečiť efektívnejšie nakladanie s prostriedkami verejného rozpočtu navrhuje sprísniť podmienky na vyplatenie motivačného príspevku vo výške 600 eur, tým, že vojakovi operačných záloh vznikne nárok na jeho vyplatenie iba vtedy, ak nebol povolaný na pravidelné cvičenie alebo plnenie úloh ozbrojených síl po dobu viac ako 6 mesiacov od jeho zaradenia do operačných záloh, z dôvodov na strane veliteľa vojenského útvaru. Cieľom úprav v § 12 ods. 4 je zladenie procesu plánovania pravidelného cvičenia a vyplácania doplatku k motivačnému príspevku naviazaním jeho vyplácania na podmienku uzatvorenia dohody o zaradení do operačných záloh, resp. pohotovostných záloh, najneskôr do dvanástich mesiacov od nástupu na výcvik branných záloh a nie konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento výcvik absolvovaný. V § 12 sa doplnenie ustanovenia odseku 22 a 23 umožňujúce skrátením motivačnému príspevku o sumu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca za pracovné voľno poskytnuté na účely účasti na pravidelnom cvičení alebo plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia efektívnejšieho nakladania s verejnými finančnými prostriedkami vyčlenenými na činnosť národných ozbrojených síl. V § 46 sa opravuje odsek 1 s cieľom umožniť občanom Slovenskej republiky dobrovoľne prevziať brannú povinnosť v deň nasledujúci po dni, v ktorom dovŕšia 18 rokov veku, aby v prípade ich záujmu mohli vstúpiť do národných ozbrojených síl ešte v ten istý kalendárny rok. Takže toto bol ten pozmeňovací návrh, o ktorom sme sa bavili priamo na, teda ja som sa bohužiaľ nestihol zúčastniť tohto výboru, ale teda toto je pozmeňovák, ktorý naozaj nemá žiaden, ale že žiaden súvis so zákonom o energo pomoci, a ja verím, že keď bude na samostatnom hlasovaní, tak tento bod neschválite. Vyjmete a jednoducho pošlete tam kam patrí. Jednoducho do histórie alebo kroniky toho ako sa naozaj legislatívne pravidlá nemajú obchádzať a ako jednoducho v tomto parlamente nemá fungovať. Pretože naozaj nehnevajte sa kolegovia koaliční, ja mám pocit že vy ste si urobili z tohto parlamentu trhací kalendár. Skracovanie rozpravy, konsolidácia, bum-bác, rýchlo ideme jedna, dva, tri, Ústava okamžite schváliť, urobiť tak, aby dobre bolo. Načo sme tu potom akože? Sme parlament alebo naozaj sme tu iba na nejaké stláčanie tých gombíkov a držanie si palcov, že snáď nám to tento raz vyjde, lebo nás bude dostatočný počet. Takže naozaj tento návrh, tento pozmeňovací návrh v tomto zákone nemá čo robiť. A teraz sa dostanem, už aj k samostatnému zákonu, ako som už hovoril aj v rámci skráteného legislatívneho konania, aj v rámci prvého čítania. Na tento zákon sme čakali dva roky. Za ten čas mohla byť takisto adresná pomoc. Návrhy boli na stole, kolega Hargaš už o tom hovoril. Mohli sme okamžite pristúpiť napríklad k českému modelu. Jednoducho za dva roky 1,7 miliardy vyhodených von oknom. Nehovorím, že by na energo pomoc nešli žiadne peniaze, ale určite by to nebolo 1,7 miliardy. Keď si to zosumarizujeme, rok 2023 to bolo 2, 93 miliardy. To bolo vlastne ešte to doznievanie energetickej krízy, kedy naozaj plošná pomoc mala to svoje opodstatnenie, pretože vtedy sa naozaj vychádzalo z cien, ktoré boli krízové. Ja už som to aj predtým hovoril, 25. august 2022 cena elektriny na trhu 1000 eur za MWh, cena plynu 340 eur za MWh. Vtedy by si naozaj nemohol dovoliť zaplatiť za tieto ceny energií nikto, a vtedy naozaj tá plošná pomoc mala svoje opodstatnenie. Áno, mala aj svoju cenovku a tá cenovka nebola malá. Bolo to 4 možnože 4,5 miliardy dokopy za tie roky 23, myslím aj časť 22, ale už napríklad v roku 2024, keď to bolo 1,13 miliárd alebo 2025 600 mil. eur, uvidíme koľko to ešte bude. Lebo tento rok nie je dokončený, ale odhadujem, že skončíme niekde medzi 600 až 800 mil. eur. Tak tu už sme sa mohli baviť úplne kľudne aj o adresnej pomoci a vedeli sme ušetriť možnože 70, možno 80, možnože 90% z týchto prostriedkov. V samotnej predkladacej správe k tomuto návrhu zákona sa hovorí, že pokiaľ by na budúci rok táto pomoc bola opäť plošná, tak nás vyjde na 477 mil. eur. V tomto roku teda som povedal, že 600 až 800, na budúci rok by to bolo v prípade plošnej 477. Je tam samozrejme nejaký pokles. Tie ceny energií klesajú, aj na tých trhoch. Dnes máme plyn za 34 eur za MWh, elektrina 95-98. Priznám sa, nepozeral som sa dnes ráno, ale naozaj sme na jednej desatine. Takže dnes sa už treba baviť o adresnej pomoci, nie pre 90 alebo 95 % ako to tu počúvame alebo o nejakých energo šekoch. Čo sú za mňa čisto čiste politická korupcia, ale naozaj o adresnej pomoci tým ktorí ju reálne potrebujú. Pretože, ak dávame plošnú pomoc, tak o to menej vieme dať potom tým, ktorí ju potrebujú, a my máme dáta. My vieme koľko ľudí sa na Slovensku nachádza v pásme energetickej chudoby. Máme tu analýzu Slovenskej akadémie vied, ktorí to vypočítali na 18%. Povedali, že je to asi 330 000 domácností. Ale nie, my ideme dávať 90 možnože 95%. A teda, keď plošná pomoc by vyšla na 477 mil. eur, tak koľko z toho je 95%? Nemám to tu zapísané, ale odhadujem, je to okolo 450 možnože 3 mil. Keď si k tomu pripočítame technickú pomoc, ktorá je takisto uvedená v rámci tohto návrhu zákona predbežne vyčíslená na nejakých 17,6 mil. eur, ak si dobre pamätám zaokrúhlime to na 18, tak sa plus mínus 5 mil. dostávame na to, na čo by nás vyšla plošná pomoc. A ja sa teraz pýtam, načo sme absolvovali toto celé cvičenie? Načo my sa tu bavíme o tom, že ideme robiť akože adresnú pomoc, ktorá je v skutočnosti iba plošnou, pretože bude pridelená 90 až 95% občanov? A vytvára ďalšie problémy, na ktoré ešte vo svojej rozprave ešte upozorním. Takže naozaj za mňa, či je to plošná 477 alebo akože adresná pre 95%, čo je čistý oximoron. Tak ja si myslím, že nemá ani tento zákon z toho pohľadu žiaden význam. Áno, ako nám pán štátny tajomník na výbore povedal, tento návrh zákona vytvára rámec. Dobre, veď majme rámce. Ten návrh zákona hovorí aj o tom, že následne vláda nariadením stanoví, ako bude vyzerať samotná energo pomoc alebo teda pre koľko ľudí bude. Kde bude ten limit, ktorý to ešte dostanú, akým spôsobom. Čiže ako keby z toho diapazóny, ktorý sa nám otvorí v rámci tohto zákona si vláda bude ešte môcť vyberať, kreovať, nevieme ako. A ja si myslím, že my by sme mali vedieť ako. Pretože opäť odvolám sa na legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré hovoria, vykonávací predpis, ak má byť v nadväznosti na nejaký zákon, tak by mal byť prílohou. My by sme mali vedieť, ako bude vyzerať. Aspoň nejaká schéma, aspoň nejaký návrh takéhoto nariadenia, aby sme poznali tie mantinely, aby to naozaj nebola tá politická korupcia, na ktorú v súvislosti s týmto návrhom zákona od začiatku upozorňujem. No, a teda tento návrh zákona máme v skrátenom legislatívnom konaní, hoci o ňom hovoríme dva roky. Hoci pani ministerka nám hovorila, že návrh zákona budeme mať na jeseň. Čakali sme, že tu bude naozaj nejaká rozprava, od vtedy že tu bude nejaká rozprava počas leta, že tu bude nejaké medzirezortné pripomienkové konanie. Žiaľ nič. Možnože bude nejaké medzirezortné pripomienkové konanie k samotnému návrhu toho uznesenia, aj keď veľmi silne pochybujem. Pretože naozaj ten čas nás výrazným spôsobom tlačí. A nielenže tlačí, ale naozaj ak prejde ten pozmeňovací návrh, ktorý som tu čítal, tak je tu reálne riziko, že tento návrh zákona tu budeme mať opäť na najbližšej schôdzi. Pretože ho pán prezident vráti. A ja poznám aj právnikov, ktorí sú okolo prezidenta, koniec koncov jeden z nich pracoval aj na ministerstve hospodárstva v čase keď sme tam boli. A ja si neviem predstaviť, že by takýto návrh zákona pustil a odporučil prezidentovi podpísať. Pán Boris Balog, ak ma počúvate, tak prosím pozrite si tento pozmeňovací návrh a naozaj posúďte, či je v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády. Či naozaj ho odporučíte pánovi prezidentovi podpísať. Hovoríme teraz o tom, že energo šeky, že 90%, 95% to znamená plošné rozhadzovanie. Opäť iba nevieme, ešte teda na základe akého kľúča. Teda ten kľúč poznáme, ale nevieme ako presne bude vyzerať, ako bude formátovaný, formovaný, ale vieme, že to bude z našich peňazí, že euro dotácie. Aj keď teda pán spravodajca sa vyjadril v jednej relácii, že sa stále o tom rokuje, ale ja si naozaj neviem predstaviť, že by Európska komisia povedala dobre zoberte si 400 mil. eur a zase ich rozhoďte na plošnú pomoc, veď nám to je jedno. Veď vy tie peniaze nepotrebujete. Vy nemáte v katastrofálnom stave mosty. Vy nepotrebujete stavať nemocnice. Vy nepotrebujete robiť reformy, pustite to von, však nám vlastne na tom vôbec nezáleží, akým spôsobom miniete 400 mil. eur. Ja si myslím, že záleží, tej Európskej komisii. A teda Európska komisia zrejme povie, že nie, že dobre technická pomoc tých 18 mil. eur, tak použite, ale teda aj na to si veľmi dôrazne posvietime akým spôsobom budú použité. Pretože sú to naše peniaze. A nehovorím, že Európskej komisii sú to naše peniaze, aj eurofondy. To sú naše peniaze, ktoré sme poslali do Európskej únie a tá to následne rozdeľuje nám všetkým, Veď to sú peniaze, ktoré mali byť použité na investície, na zveľadenie tejto krajiny, na reformy, ktoré s tým súvisia. Ale nie, my plánujeme, že bude to opäť použité na energo pomoc. Veď to sú eurofondy, to nás nebolí, to sú peniaze niekoho druhého. Nie, to sú naše peniaze, a keď to nebudú... ===== [10:07] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave ... použité na investície, na zveľadenie tejto krajiny, na reformy, ktoré s tým, ktoré s tým súvisia. Ale nie, my plánujeme, že bude to opäť použité na energopomoc, veď to sú eurofondy, to nás nebolí, to sú peniaze niekoho druhého. Nie, to sú naše peniaze a keď to nebudú eurofondy, tak to bude štátny rozpočet. Konsolidujeme v objeme niekoľkých miliárd, ľuďom vyťahujeme z vačkov cez dane, cez odvody a na druhej strane im potom budeme také tie žobračenky vkladať naspäť. A to, že naozaj je to politická korupcia, ešte raz upriamim na to, že tento zákon nehovorí komu, nehovorí ako, pretože toto má byť riešené až v nariadení, o ktorom zatiaľ naozaj nič nevieme a vykonávací predpis má byť prílohou návrhu zákona. No a tie riziká, na ktoré som chcel upriamiť, tak tých je tam naozaj viacero a už som aj v prvom čítaní na niektoré upozornil v rámci debát, bohužiaľ, mimo parlamentu, pretože v parlamente všetko prerokovávame veľmi skrátene, veľmi jednoducho, veľmi rýchlo, tak vyplynulo, že naozaj to riziko diskriminácie, riziko nespravodlivosti je reálne. To riziko, o ktorom som hovoril aj v prvom čítaní, vychádza z toho, že pomoc sa má viazať na adresu odberného miesta trvalý pobyt. Teda môžu vzniknúť reálne problémy pre nájomníkov, ľudí s prechodným pobytom alebo domácnosti v podnájmoch. A pritom aj pani ministerka v úvodnom slove hovorila, že ich cieľom bolo, aby sa znížila tá záťaž pre ľudí, aby tí ľudia kvôli energopomoci nemuseli absolvovať žiadne úkony. Ale tí ľudia, ktorí budú chcieť mať túto energopomoc, budú chcieť ušetriť možno 30 % na cenách energií, lebo však 30 % nenájdete len tak na chodníku, keď si naozaj vezmete, že niekto zaplatí, ja neviem, na energiách 300 eur, teraz bude mať 400, no tak 300 % je stovka, akože stovka tiež poteší, tak títo budú sa snažiť k týmto peniazom dostať na všetkých adresách, ktoré majú k dispozícii, a aj tých, kde nemajú trvalé pobyty, lebo je tu naozaj veľa ľudí, ktorí vlastnia niekoľko bytov, ktoré prenajímajú, a tak budú sa rozdeľovať manželské páry, jeden bude mať trvalý pobyt tam, druhý tam, budú ľudia behať po ohlasovniach pobytu, aby si tento zmenili. No a teraz dve riziká, jednak tá administratívna záťaž, ktorej sme sa chceli vyhnúť, no a potom, samozrejme, malé mestá prídu o podielové dane, lebo tí ľudia, mnohí z nich vlastnia, napr. ľudia z východu vlastnia byty v Bratislave, tak sa odhlásia v malých mestách, kde majú dnes ten pobyt, toto mesto príde o podielové dane, naopak pritečú do Bratislavy, Bratislava sa z tohto zákona takisto môže iba tešiť. No a čo z toho bude vyplýva ako riziko pre tých, ktorí v takýchto bytoch bývajú, pokiaľ sa nepodarí tým ľuďom prehlásiť tieto nájmy a dostať sa k zníženým cenám energií? Jednoducho to, že budú platiť vyššie nájomné, ktorého súčasťou budú nedotované ceny energií. Takže naozaj dnes sme nepomohli ani tým nájomcom. Druhým rizikom je tá právna neistota, ktorá vyplýva z tohto zákona. Tento zákon hovorí, že na postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, to znamená, že občania budú mať obmedzenú možnosť brániť sa proti chybám či nespravodlivému rozhodnutiu. Áno, my už dnes vieme, že sa tu chystá nejaké call centrum, ktoré bude riešiť, odpovedať otázky, že tu budeme mať nejaký systém, máme september, vlastne koniec septembra, zajtra, ak sa nemýlim, už je dokonca 1. október, čiže tri mesiace do konca roka, dodávatelia hovorili, že potrebujú aspoň tri mesiace, aby nastavili systémy, stále nevieme, aké nariadenie bude v tejto súvislosti prijaté. No, neviem, akože tá právna neistota, ktorá nastáva, je jednoducho obrovská. Nebude sa na postupy vzťahovať správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, je to § 14: „Na postupy podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok, nevzťahujú sa ani ustanovenia podľa osobitných predpisov na úseku ochrany spotrebiteľa." Takže naozaj je to taký, ja neviem, ako to nazvať, no proste taká, taká lotéria, že však ideme rozdať energopomoc a uvidíme, že čo z toho bude, ale, ľudia, nepočítajte s tým, že sa k tomu dostanete, resp. keď sa k tomu aj dostanete, tak nemusíte sa dostať v tom objeme, ktorý potrebujete. A sťažovať, sťažovať sa môžte na Lampárni. Toto je priamo napísané v zákone, ľudia, choďte sa sťažovať na Lampáreň, ak nebudete spokojní s tým, čo vám vyšlo alebo ak ste energopomoc nedostali. Potom je tu administratívna a technologická náročnosť ako tretie riziko vyplývajúce z tohto návrhu zákona, hovoril o tom už aj kolega Hargaš. To znamená naozaj tá náročnosť prepojenia informačných systémov, kataster, Sociálna poisťovne, distribučné spoločnosti ani nie, ale dodávatelia, zdravotné poisťovne, jednoducho toto všetko nejakým spôsobom spárovať, pani ministerka s tým má skúsenosti s ministerstvom vnútra, ako sme sa dozvedeli, a ja verím jej schopnostiam, verím, že sa to naozaj v konečnom dôsledku podarí, nemyslím si, že teda vy budete osobne sedieť za tým počítačom, aleže naozaj máte skúsený tím ľudí, ktorí to zvládnu. Ale ako som už hovoril aj v tých predošlých čítaniach, jednoducho podľa mňa niektoré tie databázy nie sú spárovateľné. Dodávatelia nemajú rodné čísla, Sociálna poisťovňa nemá údaje o všetkých pobytoch ľudí, ktorí od nich, ktorí sú v nich zazmluvnení ako odberatelia. Takže naozaj obávam sa, že tu ešte môže vzniknúť veľký chaos, preto sme tak veľmi tlačili, stále hovorili o tom, urobte to, urobte to ako nárokovateľné, ako automaticky nárokovateľné, nech si na to ľudia, nech si o to ľudia požiadajú, netreba vymýšľať žiadne koleso, máme tu český model, vydokladovať príjem, vydokladovať výdavky na bývanie a vydokladovať iné príspevky zo strany štátu, bodka. Ľudia si o to požiadajú, dostanú to zaplatené, až následne sa to celé skontroluje. A kto to dostal neoprávnene vyplatené, no tak bude musieť túto pomoc vrátiť. Veľmi, veľmi jednoduché. Žiadnych 400, 50 mil., žiadnych 470 mil., žiadna miliarda, jednoducho naozaj ľudia, ktorí by to reálne potrebovali, ktorí by boli pod hranicou energetickej chudoby, ktorých je 18 %, ktorých je tých 430 alebo teda 330-tisíc domácností, tak títo by si o to požiadali a jednoducho by vedeli, áno, viem už teraz odhadnúť, že asi na to budeme mať nárok. Ale nie, my ideme rozdávať, my ideme vytvárať nejaký robustný systém, ideme prepájať nejaké systémy, ja sa obávam, že toto všetko naozaj nebude fungovať. A možno že toto je aj taká nejaká barlička v rámci tohto zákona, že zo strany vlády sme urobili všetko preto, aby sme tu nejaký systém mali, aj keď teda v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď sme to pekne odprezentovali, zabalili, ale táto povinnosť sa posúva ďalej, ide to na tých dodávateľov. Veď nech si s tým oni poradia. Vidím, že mám posledné sekundy, mám tu ešte pár bodov, ja sa prihlásim ešte do ústnej rozpravy. Ďakujem. [10:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dušenka. [10:09] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, spomínali ste prílepok, ktorý sa tu aktuálne dostal, a vyjadrili ste takú nádej, že právnici v Prezidentskom paláci na to pána prezidenta upozornia a ten návrh zákona nepodpíše. Chcem vás sklamať, pán prezident je ten, ktorý tu v roku 2015 sám predložil novelu rokovacieho poriadku, ktorou zakázal prílepky. Sám pán prezident súčasný z pozície predsedu Národnej rady v roku 2015 presadil zákaz prílepkov, dnes neprejde mesiac, aby nejaký prílepok nepodpísal. Na tejto schôdzi prvý bod, ktorý sme tu rokovali, bola novela zákona o psychologickej pomoci. Čo tam bolo? Prílepok o záchrankách, aby zachránil svojho pána ministra. Čiže tuto nerobme si nádeje. A druhá vec, spomínali ste, že pán štátny tajomník obhajoval tento návrh, že je to nejaký rámec. To nie je žiaden rámec. Ak by to bol rámec, boli by v ňom určené mantinely, nejaké limity. Koľko bude najnižšia pomoc, aká bude najvyššia pomoc? A nech sa v týchto medziach hýbe nariadenie vlády. Ak by to bol rámec, tak by bolo jasne povedané, aký najnižší príjem domácnosť musí mať, aby na energopomoc vôbec dosiahla? Tento návrh neobsahuje absolútne žiadne rámce, absolútne žiadne limity, absolútne žiadne mantinely. Takže tento návrh zákona je len paródiou na adresnosť, nič viac, nič menej, paródia na adresnosť. Ďakujem veľmi pekne. [10:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Valášek. [10:11] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Galek, vďaka, že sa vraciaš k tej nelegálnej povahe tohto prílepku. Ja dodám, že prílepok bol nielen nelegálny, ale to, že bol, spôsob, alebo predložený tak, ako bol, má aj ten perverzný následok, že vlastne k nemu neprebehla žiadna odborná debata. On pristál v hospodárskom výbore, so všetkou úctou k členom hospodárskeho výboru, toto malo byť v brannobezpečnostnom výbore, kde sa aj posudzoval pôvodný zákon 150 o tých branných zálohách a kde aj sa hovorilo o motiváciách a iných veciach, o tom, ako tie branné zálohy majú fungovať. Teraz robíme úplne neplánovaný, neavizovaný zásah do systému, ktorý je doslova len pár mesiacov starý a ani len si nemá koalícia tú úctu to prehnať tým správnym výborom, kde to malo byť. Ja opakujem, niektoré veci sú rutinné na prvý pohľad, opäť, zníženie vzdelanostných kritérií pre záujemcov o zálohy sa zdá byť v pohode, zníženie toho motivačného príspevku vôbec nemusí byť v pohode, nemáme ani potuchy, ako to ovplyvní záujem ľudí o tie zálohy a pripomínam, že bez záloh sú naše ozbrojené sily zhruba len polovičaté, tak to poviem. V každom prípade každého väčšieho ozbrojeného konfliktu sa aktívne sily spoliehajú na to, že do niekoľko dní, prípadne týždňov nastúpia do akcie zálohy, ktoré my v tomto čase, v tomto momente, dámy a páni, jednoducho nemáme, nemáme ich fungujúce, nemáme ich zďaleka v dostatočnom počte. Jediné, alebo jedna z veľmi mála dobrých vecí, čo vznikla z dielne ministra Kaliňáka, je práve tento systém záloh a my ho ideme mirnix-dirnix pár mesiacov po zavedení tohto systému, bez odbornej debaty o výbere meniť. Ja absolútne netuším, opäť, aké to bude mať dopad na záujem, ako to ovplyvní regrutáciu, čo to bude znamenať pre bezpečnosť našich ozbrojených síl, nič z toho nevieme a ideme o tom doslova o pár hodín hlasovať. Toto sa mi zdá byť že diletantské a absurdné. [10:11] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [10:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolega Karol Galek, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. No, hovoril si o bianko šeku alebo aj o bianko šeku, skutočne myslím si, že by bolo veľmi dôležité, pretože vo finále je všetko o skutočne tých peniazoch a o tom, ako budú efektívne alebo neefektívne využité. Samozrejme, že by bolo dobré mať, aby sme vedeli, ako to bude, lebo toto je len obálka a fakt netušíme, proste čo bude v tom, v tom nariadení vlády, a si myslím, že určite by to malo byť súčasťou zákona a minimálne malo to byť povedzme aspoň to, že malo to byť už zrejmé a jasné že v momente schvaľovania, že ako to nejak je naplánované. No nie je, hej, zasa je to len o tom, že jediné sa vie, že 477 mil. daňových poplatníkov bude nejak minutých. No druhá vec je ten prílepok. Už samotný fakt, už sme iks razy povedali, že už toto je zvláštne a zlé, že teda tento zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní, by som povedal, že v expresnom, no ale teda ten prílepok je úplne že absurdný a áno, ja súhlasím aj s Tomášom, že teda je, tie zálohy a tieto veci sú potrebné, ale takto do toho vstupovať, takto to meniť úplne nesúvisiace, zase raz bez diskusie, zasa raz len s tým, že to niekoho napadlo a teraz chce to do 24 hodín mať schválené, akože to ešte aj tú debatu o tom, čo sa tu bavíme skutočne o tej energomoci, ešte aj toto ju to dehonestuje a potom otázka, či to nedehonestuje aj samotné tie zálohy, že sa takto vlastne o tom ide rozhodovať. Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako, ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá. Ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď poslanci schvaľujú zákon a na základe neho má byť schválené či už nariadenie vlády, alebo vyhláška ministerstva, tak je korektné, aby mali predstavu o tom, ako to nariadenie alebo vyhláška bude vyzerať. A to aj, aj v situácii, keď by to nariadenie malo upravovať nejaké technické parametre, ktoré je zbytočné dávať do zákona. Ale tuto to nariadenie bude zásadné, lebo zákon vytvorí iba rámec, ale či to bude 5 % domácností alebo 95 % domácností, to bude upravené až v tom nariadení. Tak ak sa bude o tom hlasovať, tak by mali poslanci poznať aspoň, aká je predstava ministerstva. [10:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [10:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Galek, jeden z hlavných problémov toho návrhu, na ktorý si upozornil a na ktorý opakovane upozorňujú aj viacerí ďalší poslanci, je, že nie je z neho jasné, akým spôsobom sa energopomoc bude realizovať, o adresnej energopomoci by som asi pri tom, čo sa hovorí o 90 % domácností, nehovoril, ale presne, ako si povedal, v štandardnom procese, ak sa na základe zákona predpokladá vydanie predpisu nižšej právnej sily, nejakého vykonávacieho predpisu, v tomto prípade nariadenia vlády, tak návrh toho vykonávacieho predpisu by mal byť predložený a tak to v štandardných legislatívnych konaniach aj býva. Nie je to nevyhnutná podmienka, ktorú by zákon vyžadoval, ak nemá to nariadenie nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase ako samotný zákon, čo v tomto prípade nemá, ale je to súčasť normálneho, štandardného prístupu k tvorbe zákonov, lebo keď... [10:14] Andrej Danko Pani poslankyňa Jurík. [10:18] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo a ďakujem ja za tvoje vystúpenie, kolega Galek. Tak trochu na odľahčenie, lebo ty si spomenul, že tu máme aj analýzu SAV o energopomoci a že očividne jej vláda neverí, pretože sa s ňou nijakým spôsobom neinšpiruje, alebo teda nedáva do praxe to, čo je v nej navrhované a ide naopak na to plošne. Tak ja by som možno navrhla, aby sme určili nejakého splnomocnenca na prešetrenie energetickej chudoby, ktorý by najskôr svojím šrobovákom doma skontroloval radiátory, následne by sme dali tak pol milióna v čase konsolidácie na to, že by sme vytvorili opäť ďalšiu analýzu, aby teda presvedčila aspoň jedného človeka o tom, že či tá energetická chudoba existuje, alebo nie. Lebo takto to očividne tu chodí, že sa doslova kašle na odbornú verejnosť a namiesto toho sa presadzujú veci na základe, ja neviem čoho. Ďakujem. [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galek. [10:18] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie. Najprv možno k tomu prezidentovi. Áno, presadil zákon o prílepkoch, ale ja som taký ten naivný hlupák, ktorý až naozaj do tej poslednej chvíle dúfa, že ten človek sa zmení, že sa v ňom prebudí také to svedomie. Ako som spomínal, poznám aj toho jedného právnika a verím, že v tomto prípade si na to dajú pozor. Čo sa týka toho samotného rámca v tom návrhu zákona, to, že tam nie je to nariadenie, no ja hovorím o tom, že, alebo teda dopĺňam, že je to taký shoping-list nástrojov alebo údajov, údajov, ktoré si môže ministerstvo dneska pozbierať a potom z toho ako z takých kociek lega možno niečo pozbierať, niektoré použiť, niektoré nepoužiť. No ako povedal Ondrej Dostál, my by sme dnes mali poznať naozaj aj to nariadenie, akým spôsobom sa to bude riešiť, lebo inak je to čisto-čiste ten bianco-šek. A ja verím v dobrý úmysel pána štátneho tajomníka, len zase na druhej strane tá cesta do pekla je dláždená práve tými dobrými úmyslami. Kolega Valášek, presne tak, ten prílepok tam nemá čo robiť jednoducho. Mali sme tu skrátené legislatívne konanie, dokonca v tomto zákone prvé čítanie a zrazu pred výborom alebo teda pred rokovaním na výbore sa zrazu to tam objaví. Nikto o ňom nevedel. Nikto to neprerokoval, jednoducho bum! Toto je proti všetkým, všetkým pravidlám, proti akémukoľvek, akýmkoľvek dobrým mravom, ak sa teda dá ešte o nejakých dobrých mravoch hovoriť v tomto parlamente. No a, pani kolegyňa Jurík, ja by som sa chcel opýtať, ale budeš za chvíľku vystupovať v rozprave, či si mala aj na mysli nejakého konkrétneho poslanca, ktorý by mohol takúto funkciu zastávať, lebo mňa jeden napadá, ten si tú svoju predošlú splnil dokonale. [10:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Jurík. Pripraví sa poslanec Dušenka. [10:18] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr veľmi rýchlo odpovedať pánovi poslancovi Galekovi. Možno som aj mala niekoho na mysli, ale myslím, že tu máme aj iných adeptov, kľudne by sa toho mohol zhostiť aj niekto iný. No. A tak sme tu v druhom čítaní o zákone o energopomoci, ktorý teda máme na stole bez MPK v SLK, ale za to klasicky s prílepkom. Budem sa k tomu ešte vyjadrovať a už tu aj odznela kritika toho, že ako vlastne v tomto pléne fungujeme, resp. nefungujeme, ale najskôr by som chcela zdôrazniť, že dnes je 30. septembra a možno sa to môže zdať ako nejaký detail, alebo teda každý si povie, že veď ja viem, že je 30. septembra, ale tento zákon, o ktorom sa tu dnes v druhom čítaní rozprávame, má byť platný od 1. októbra, a to je celkom šibeničný termín, pretože ja viem, že súčasná koalícia nemá do paláca ďaleko, ale osobne si teda neviem predstaviť, ako sa dajú stihnúť všetky potrebné náležitosti vrátane podpisu prezidenta tak, aby mohol byť tento zákon platný od zajtra. Neviem si to predstaviť. A tento termín ste si stanovili sami. Po tom, čo sme tu dva roky čakali na zákon, ktorý by bol adresný, ktorý by skutočne riešil to, o čom sme tu už niekoľkokrát či už dnes, alebo aj v prvom čítaní hovorili, a síce energetickú chudobu, ktorou trpí na Slovensku čím ďalej, tým viac ľudí. Stálo to dva roky času. Po dvoch rokoch sme sa aj tak nedozvedeli, stále nedozvedeli, ako bude tá energopomoc vyzerať, pretože ten zákon, ktorý tu dnes máme na stole, v skutočnosti neustanovuje výšku samotnej energopomoci, ani ju nejak nedefinuje, nevieme, komu bude pomáhať, vieme len to, že vytvára teda legislatívny rámec na jej zavádzanie. A to už sme tu počuli aj pred mesiacmi, keď tu bol prvý zákon o tom zbere dát, že teda príde ďalší zákon, v ktorom to už bude. No a opäť prišiel teda zákon, ale zase to tam nie je a tú výšku a formu energopomoci bude v skutočnosti stanovovať každoročne nariadenie vlády. A tu by som aj mohla oceniť, možnože to dodáva určitú formu flexibility do celého toho systému, pretože na základe nejakých nových dát, nejakých nových skutočností sa to bude môcť prehodnocovať, že teoreticky by sme nad tým mohli rozmýšľať, ale napriek tomu je problém a veľkým problémom, že teda je 30. september, skoro október, a my stále nevieme, že ako ani len to nariadenie vlády bude vyzerať. Najbližšie tri roky má len táto novela ešte bez samotného vyplatenia energopomoci stáť vyše 17 miliónov eur. Väčšina z toho pôjde na IT-systémy. A ja neviem, ale to sa nedalo, tých 17 miliónov eur, keď už má to ísť na IT-systémy, pretože potrebujeme nastaviť adresnú energopomoc, tak sa to nedalo dať napríklad na také IT-systémy, o ktorých budem hovoriť, a síce adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie, a to tak, aby si teda ľudia, ktorí podľa podmienok, ktoré by boli stanovené v zákone, by sa cítili, že majú nárok na takúto adresnú sociálnu dávku, takže by nemuseli stáť na úradoch, ako hovorila aj pani ministerka hospodárstva, a že by jednoducho cez nejaký systém, tak ako to funguje v iných krajinách, sa prihlásili, požiadali a následne by bolo vyhodnotené, že či teda na ňu skutočne majú, alebo nemajú nárok. To sa nedalo dať radšej na toto? Iba sa tak pýtam. A lepšie sa asi vyjadria aj tí experti a škoda, že tu už nesedí kolega Hargaš, ale ja sa ho to potom opýtam, ale mne príde 17 miliónov za IT-systémy na tri roky celkom ako veľká suma. A neviem, či je to také, že bežné a teda hlavne v tejto dobe, keď musíme všade šetriť, keď konsolidácia udrie najmä na domácnosti, na ľudí, že či je toto nutnosť, či sa to nedalo spraviť lacnejšie. A prepáčte, nechcem vôbec konšpirovať ani nikoho krivo obviňovať, ale zatiaľ to zaváňa tak, že by sa na tom celkom dalo dobre nabaliť pre niekoho. Stále nevieme, ako bude energopomoc vyzerať, za to vieme, ako budú vyzerať naše národné obranné sily. Lebo, čuduj sa svete, pozmeňujúci návrh, ktorý prišiel k tomuto návrhu o energopomoci, hovorí práve o tých obranných silách alebo teda o obrannom, a toto je totálne v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože sa jedná o prílepok, ktorý v skutočnosti nemá absolútne nič s energopomocou a je nám to tu všetkým jasné. Ja musím povedať, pán kolega Galek, že nezdieľam úplne tú tvoju nádej v koaličných poslancov, že napriek tomu, že sa to vyjme na zvlášť hlasovanie, takže by za to nezahlasovali, pretože si uvedomujú, že to je prílepok a že to je v rozpore s rokovacím poriadkom, pretože veľmi dobre vieme, že čo si tu robia z rokovacieho poriadku a hlavne, však aj doteraz ich tu sedelo doslova za hrsť, tak pravdepodobne ani nevedia, za čo nakoniec stlačia to tlačidlo, ale ako povedala aj pani ministerka, tak vraj sa, čo sa týka tohto prílepku, nie pozmeňujúceho návrhu, prílepku, opakujem, pretože to skutočne nemá nič s energopomocou, jedná o nejakú koaličnú dohodu, no koaličnú dohodu medzi stranami SMER a HLAS, pretože tretí koaličný partner očividne o nej ani nevedel a ja to teraz v dobrom myslím, aspoň ste mohli pána Danka informovať, že teda takéto niečo príde. A nehnevajte sa, fakt v dobrom som to povedala. Navyše tento prílepok je vraj akože konsolidačné opatrenie, čiže môžeme tam nejako variť z vody, že či aj energopomoc je konsolidácia, aj keď vieme, že teda je to plošná energopomoc, tak neviem, že čo to má s konsolidáciou. Ak by to tak aj bolo myslené pánom ministrom obrany, no tak trošku zmeškal deadline, lebo o zákone o konsolidácii sme sa bavili minulý týždeň, tak predsa vtedy s tým mohol prísť. Navyše minister financií tu povedal, že jednotliví ministri majú predstaviť svoje opatrenia na šetrenie vo svojich rezortoch a že on ich zakomponuje do zákona o rozpočte, ktorý budeme mať pravdepodobne na ďalšej schôdzi, tak ja stále nechápem, že prečo toto sa tu zjavilo teraz a prečo to prilepili zrovna k energopomoci. Ale hovorím, nemyslím si, že to akokoľvek ovplyvní hlasovanie koaličných poslancov. Aj by som sa tak opýtala, že či minulý týždeň nebol čas vyzbierať pätnásť podpisov na nejaký pozmeňujúci návrh ku konsolidačnému zákonu, lebo vieme, že často tu pobehujú poslanci koalície na poslednú chvíľu, ako sa aj včera stalo, lebo jednoducho potrebujú niečo opraviť a zrazu ich tu nesedí toľko, ale uvidíme teda. Pán minister zahraničných vecí Blanár povedal, že ušetrí na poistnom na autách, tak minister Kaliňák zase na motivácii pre obranné sily. To asi bude musieť pán Attila Végh zabrať v tej kampani a propagovať ich o to viac. Každopádne takto sa tu prijímajú zákony, zákony za milióny. A ja si myslím, že je to veľmi dôležité, aby to odznelo. A kolega Galek tu prečítal ten pozmeňujúci návrh. On absolútne nemá nič s bodom, ktorý momentálne máme na programe tejto schôdze a ku ktorému by sme sa mali vyjadrovať. Aj preto sa teda vrátim k tej adresnej pomoc. Adresnú energopomoc malo v programe niekoľko strán vrátane teda PS. My sme navrhovali skutočne adresnú a zvýrazním to, že skutočne adresnú, nie takú tú plošnú, ale adresnú energopomoc založenú na tom, po čom volá aj odborná verejnosť, a síce novej sociálnej dávke, ktorá je iná ako doterajší príspevok na bývanie, aj preto sme to nazvali príspevok na úhradu nákladov na bývanie . Už v predchádzajúcom období sme tento zákon predkladali prostredníctvom Tomáša Valáška. Vtedy ho nepodporila ani koalícia, časť opozície, vtedajší teda smero-hlas sa zdržali. Rovnako je tomu aj v tomto volebnom období a my keďže nemáme nádej v to, že by sa koalícia správala konštruktívne k opozičným návrhom, tak sme ho doslova ponúkli ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Erikovi Tomášovi, pretože práve jeho ministerstvo by malo zaviesť takúto adresnú novú sociálnu dávku, ktorá by teda bola oddelená od hmotnej núdze, ako je to doposiaľ v prípade príspevku na bývanie a ktorú jeho ministerstvo malo predložiť ako energopomoc v podstate, ak to tak môžeme nazvať. Mimochodom aj strana HLAS mala takýto nový príspevok na bývanie alebo teda iný oddelený príspevok na bývanie vo svojom programe a teraz, prosím, upriamte vašu pozornosť aj na nasledovné: V súvislosti s novým konceptom životného minima vláda navrhne úpravu príspevku na bývanie ako samostatnej dávky . To je aj napísané v programovom vyhlásení vlády. V preklade to znamená oddeliť príspevok na bývanie od situácie hmotnej núdze. A ja by som poprosila kolegov z koalície, ak vás to nezaujíma, tak máme chodbu, máme bufet, ale skutočne to veľmi vyrušuje, keď tu, keď tu diskutujete, ak to teda nie je k téme. A v preklade to teda znamená zaviesť presne taký adresný príspevok na bývanie, ktorý by pokryl všetky tie situácie ľudí, ktorí momentálne spadajú cez tú sieť pomoci, pretože nie sú v situácii hmotnej núdze, ale zároveň majú problémy s vykrývaním tých nákladov na bývanie, a teda ľudí, ktorí spadajú do situácie takzvanej energetickej chudoby. Cieľom nášho návrhu bolo kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšovali 30 % z príjmu v domácnosti, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov by neboli kompenzované. To je... ===== [10:38] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Teda ľudí, ktorí spadajú do situácie takzvanej energetickej chudoby. Cieľom nášho návrhu bolo kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšovali 30 % z príjmu domácnosti, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov by neboli kompenzované. To je ten takzvaný český model. Takto to funguje v Českej republike, kde teda na základe z vopred stanovených podmienok jednoducho ľudia si požiadajú o takýto príspevok na bývanie. Nebudem zachádzať do detailu toho príspevku, my ho pravdepodobne budeme predkladať opäť, pretože toto je niečo, čo by, na čom by sa malo toto plénum zhodnúť, nakoľko sa jedná o adresnú sociálnu dávku, ktorá pomôže a ktorá na rozdiel od tejto plošnej energopomoci stojí oveľa menej, práve preto, že pomáha tým, ktorí to skutočne potrebujú. Nielen chudobným domácnostiam, ale napríklad, aj nižšej strednej triede. Takto vyzerá cielená adresná pomoc. Takto koncipovaný príspevok o ktorom som hovorila, by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Toto sú ľudia, ktorým by sme mali pomôcť s výdavkami na energie. Aj na základe takejto adresnej pomoci by miera rizika chudoby klesla a taktiež by klesla aj miera rizika chudoby u detí, ktoré sú najviac postihnuté chudobou. To, ale tento návrh, ktorý tu dnes máme, samozrejme, nerieši a hovorím, uvidíme, že aké bude to nariadenie vlády. K obsahu, stále nevieme ako bude energopomoc vyzerať, ale dopočuli sme sa, že by mala pomôcť 90 až 95 % domácností. No to, samozrejme, neznamená, že je to adresné, jediné, že by adresnosť znamenala, že vám to príde na adresu, čo je teda absolútna hlúposť, samozrejme. Toto je plošná energopomoc, ktorú si v časoch konsolidácie jednoznačne nemôžeme dovoliť. A ja sa aj pridám ku kolegovi Hargašovi, ktorý vo svojom vystúpení hovoril, že ak je to tak, ak túto pomoc skutočne potrebuje 95 % domácností na Slovensku, tak máme veľký problém. A pani ministerka aj v úvodnom slove spomínala, že zákon definuje pojem energetická domácnosť, ale čo v zákone chýba, je práve ten pojem energetická chudoba. A aj to je dôkazom toho, že tento zákon jednoducho nie je adresnou pomocou. A ono je to aj taký paradox, že ide sa pomáhať 95 % domácností, 90 a 95 a teda aj tým, ktorí to v skutočnosti nepotrebujú a ktorí si budú vykurovať svoje bazény, vírivky alebo ja neviem, prístupové cesty ku svojim domom. A naopak, táto pomoc sa vyhne alebo teda nebude adresovaná tým, ktorí to najviac potrebujú a ktorí cez to prepadnú. A síce, ľudia, ktorí sú teda ohrození energochudobou a ktorí napríklad, kúria uhlím a drevom. Čiže ideme pomáhať tým, čo to nepotrebujú a naopak, odmietame pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. No to je dámy a páni, pekná definícia sociálnej demokracie. A ja skutočne sa zhodnem s tými, ktorí, ktorí to tak myslia, na tom, že máme silnú potrebu v tejto krajine pomôcť tým najchudobnejším. A podiel obyvateľov, ktorí si nevedia dostatočne zabezpečiť energie na vykurovanie svojich domácností, sa za posledných desať rokov zvýšil z 18 % na 30 % na Slovensku. To je skupina najchudobnejších domácností. V susedných krajinách, iba aby ste si vedeli predstaviť čísla, v Maďarsku 16 %, v Česku 14, v Rakúsku 10 a v Poľsku 7 % domácností. Energetickou chudobou je u nás zasiahnutých 330-tisíc domácností, to je tých 18 %. Podľa iných metodík, napríklad ministerstva hospodárstva, je to dokonca iba, hovorím to v úvodzovkách, necelých 9 %, teda 164-tisíác. A to je vlastne presný opak toho, čo vy navrhujete, že 90 % verzus, keď zoberieme teda čísla ministerstva hospodárstva 9. Tak vy ste nejak obrátili tie čísla. Neviem. Ako som už spomínala, tie najchudobnejšie domácnosti, ktoré často teda kúria práve tuhým palivom, tak nebudú na túto energopomoc mať nárok, respektíve, nijako sa k nim nedostane. A to je zhruba 190-tisíc domácností, ktoré takto kúri tuhým palivom. A práve tieto by tú energopomoc najviac potrebovali a žiaľ sa im nedostane. Zároveň, a to je možno niečo, čo je dôležité pre PS a čo nie je dôležité pre, pre vládne strany, ale ja mám za to, že to je dôležité hlavne pre tú, pre budúcnosť tejto krajiny a síce, že takto koncipovaná plošná energopomoc je v rozpore s environmentálnymi cieľmi. Nepodporuje domácnosti vo vyššej energetickej efektivite, čo sa teda odzrkadľuje aj na dátach. A kým v Česku napríklad, aj na základe toho, že tam už nemajú plošnú energopomoc ako bolo potrebné za energokrízy, ale tam majú práve ten adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak klesla spotreba plynu o 13 %. Viete aké číslo máme na Slovensku? 1,3, pretože my jednoducho tie domácnosti nemotivujeme k tomu, aby šetrili, pretože keď vedia, že jednoducho je takáto plošná energopomoc, že to majú zadotované, tak nemajú motiváciu, prečo míňať menej energií. Ja skutočne kvitujem, to čo hovorila pani ministerka na začiatku, a síce, že ľudia by nemali stáť v radoch pred úradmi. Ale ja sa pýtam, a to snáď stoja ľudia v radoch v Českej republike, vo Francúzsku, v Poľsku? Všade tam, kde je takýto adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie? No nie, pretože aj keď tam existuje to, čo som vám nazačiatku odprezentovala, a síce, že to bremeno dôkaznosti je skutočne na ľuďoch, že oni si majú o tú energopomoc požiadať, respektíve o ten príspevok požiadať a následne zdokladovať, že naň majú nárok, tak jednoducho toto sa robí elektronicky. A ja aj preto sa pýtam, že prečo sme tých 17 miliónov, ktoré som spomenula nazačiatku nemohli napríklad využiť na toto, aby jednoducho ľudia si mohli aj elektronickou formou požiadať o skutočne adresnú energopomoc. A podčiarkujem aj problém, ktorý vyzdvihol kolega Hargaš. Sú ľudia, ktorí o túto energopomoc nemajú záujem. Bolo ich 20 tisíc a jednoducho sú to ľudia, ktorí možno si na jednej strane neželajú, aby štát o nich zbieral dáta. Možno sú to len ľudia, ktorí si hovoria, že ja to nepotrebujem. Prečo by som ja to mal dostávať, sú v tejto krajine ľudia, ktorí to potrebujú, lebo ja verím, že aj takíto slušní a čestní ľudia na Slovensku sú. Tak prečo ich chceme takýmto spôsobom v podstate prinútiť, aby aj tak tú energopomoc dostali a aby museli, pretože je to doslova povinnosť takýmto spôsobom zdieľať svoje dáta. A na záver, ja by som sa chcela, lebo už nemám veľa času, ale chcela by som sa opýtať pani ministerky, opäť v dobrom, že ako teda ideme využiť tie eurofondy. Pretože o tom malo byť ak som správne pochopila aj to rokovanie v pondelok, na ktorom sa zúčastnili, a teda čo nám Európska komisia povedala. Aké eurofondy, v akej výške na akú formu pomoci. Je to, čo bolo odprezentované reálne alebo môžeme využiť eurofondy napríklad iba na tie IT systémy, ktoré, ktoré toto všetko dajú v podstate do praxe. A ja mám stále za to, že tie eurofondy by sme mali využívať omnoho efektívnejšie ako doslova takto ich prekúriť. Napríklad, na dotácie na tepelné čerpadlá cez zelenú domácnostiam alebo ďalšie a ďalšie projekty, ktoré by presne motivovali ľudí aj k tomu, aby šetrili a zároveň teda aj k tomu, aby do budúcnosti nepotrebovali akúkoľvek energopomoc. A ešte by som nakoniec zdôraznila, že teda v čase konsolidácie tu máme plošnú energopomoc, ale ideme ušetriť nejaké tie omrvinky na obranných silách, tak nehnevajte sa, ale na toto všetko mala táto vláda nieže mesiace, ale roky. A dnes sme sa tu nemuseli baviť o nejakom prílepku, toto mohlo byť na stole už minulý týždeň, a dnes sme tu mali mať skutočne adres...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Galek [10:42] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegyňa Jurík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Hovorila si aj o koaličnej dohode, ktorá nám tu bola mimo záznamu odprezentovaná v rámci toho pozmeňovacieho návrhu, ktorý je prílepkom. No a tu by som v tejto súvislosti ma napadlo, že tá dohoda má predsa vždycky dve strany. Takže vlastne čo je na tej druhej strane ako ústupok za to, že takýto návrh bude súčasťou zákona o energetike. Ja stále verím, že naozaj je, je za tým nejaký dobrý úmysel, ale ja sa pýtam, prečo formou pozmeňovacieho návrhu k zákonu o energetike. Veď my máme na schôdzi ešte veľmi veľa ďalších neprerokovaných bodov. Schôdza ďalej beží, máme tam body o vyslovení nedôvery vláde, jednotlivým ministrom, ministerkám. Prečo nemohol pán minister Kaliňák prísť s takýmto návrhom do skráteného legislatívneho konania, tak ako to urobila pani ministerka so zákonom o energopomoci. No a potom si hovorila aj o energetickej efektívnosti. O tom, ako je to so spotrebou plynu v Českej republike ako je to u nás, kde máme dotované ceny energií. Ale ja by som tu ešte doplnil informáciu, v Českej republike majú nielen, nielen adresnú pomoc, reálnu adresnú pomoc, ale majú aj deregulované ceny energií, to znamená, že tam sa vytvárajú produkty pre tých jednotlivých zákazníkov, čo u nás bohužiaľ nie je a paradoxne, niektoré tie produkty sú lacnejšie ako sú u nás dotované ceny energií. Takže naozaj, či by sme sa skôr nemali uberať touto cestou, tou cestou deregulácie a naozaj vytvárania trhu namiesto plošného, helikoptérového rozhadzovania miliónov eur. Ďakujem. [10:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Hanuliaková. [10:44] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ja už len stýkrát teda zopakujem to, čo tu zaznelo. Energopomoc by mala smerovať k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto vláda aj týmto zákonom potvrdzuje, že nevie riešiť zložité situácie a je naozaj nehorázne, ak chce vláda dotovať 95 % domácností, keďže skutočne ohrozených energetickou chudobou je podstatne menej domácností a systém by mal cieliť len na ne. Nemôžeme predsa dávať energopomoc ľuďom, ktorí ju nepotrebujú a tak plytvať zdrojmi Európskej únie, a naozaj, hovoríme tu o stovkách miliónov. Tieto peniaze mohli končiť na oveľa potrebnejšie projekty v našich regiónoch na reformy, ktoré tu už boli spomínané, ktoré potrebujeme ako dotovať ľudí, ktorí majú financie na to, aby si zvýšené náklady na energie zaplatili. Pomôžme naozaj tým, ktorí to teda skutočne potrebujú a koalícia šíri, že opozícií prekáža energopomoc. Nie, opozícií energopomoc určite neprekáža. Prekáža nám, že to opäť robíte takto babrácky. Ďakujem. ... pol roka predkladáte s kolegami Michalom Sabom a Luciou Plavákovou návrh zákona na naozaj adresnú energetickú pomoc pre tie naozaj najohrozenejšie rodiny a domácnosti tu na Slovensku. Ako si ty spomínala, je to okolo 500 000 ľudí a je to 43 % tých najchudobnejších domácností. Čiže toto je naozaj skutočná adresná pomoc, ktorú by sme v časoch, kedy tento štát potrebuje konsolidovať verejné financie, mali prijať, je to efektívny spôsob, napríklad týmto spôsobom by ste vedeli pomôcť polovici jednorodičovských domácností, ktoré sú tie najchudobnejšie rodiny a domácnosti aktuálne na Slovensku, ale takisto sú to aj dôchodci, konkrétne jednoosobové domácnosti. Teda dôchodci alebo dôchodkyne, ktorí majú nižší príjem, nižší dôchodok a vtedy by ste vedeli takto adresne pomôcť naozaj tým, ktorí to najviac potrebujú. To, že váš spôsob teda je vlastne plošný a že po tých x rokoch, ktoré ste vo vedení štátu, neviete prísť na to, ako naozaj šetriť stámilióny tam, kde treba, tak to ma, to ma mrzí. Váš spôsob je plošný, lebo 90 až 95 % je naozaj plošná pomoc, to nehovorím ani o tom, že sme premrhali vlastne miliardy z eurofondov na, na zatepľovanie a podobné spôsoby, aby sme znížili energetickú náročnosť budov na Slovensku. Takže to je všetko vaša vizitka a naozaj v časoch konsolidácie treba rozmýšľať tak, aby ste nemuseli tu jednoducho premrhávať stámilióny eur do luftu. Ďakujem [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [10:44] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Juríková, fakt výborné vystúpenie. Čo? A, dobre, pardon, (Smiech.) Jurík. No, nech sa, nech sa vrátim, každopádne, rozprávame tu o tom, že komu sa bude pomáhať. Tie, kde sa tie peniaze minú, ale treba vždy hovoriť ten, tú prvú časť príbehu, peniaze nerastú na stromoch, nedajú sa oberať, treba ich niekomu brať. A vlastne toto je ten princíp tej pomoci je tak plošný, že to je presne rovnaké na tej strane, že to všetci ľudia zaplatia a v podstate plus, mínus všetci ľudia dostanú. Len dva príklady. Na zdravotných odvodoch zaplatia ľudia o 360 miliónov viac všetci ľudia lebo zamestnanci, lebo živnostníci a napríklad, na zvýšení dépéháčky na tých potravinách je to 86 miliónov plánovaných, to je spolu 446 miliónov, energopomoc 435 vlastne všetkým zoberiem, všetkým dáme. Bodaj by to bolo len takto. Len tie ďalšie opatrenia komu sa berie, sú ešte za ďalšiu miliardu k tomu, hej. Takže o tomto to je, že vždy každú energopomoc zaplatia ľudia, preto ju treba dávať len tým, ktorí sú skutočne energeticky chudobní, a preto aj mne tam chýba presne to čo si povedala, že veď ten zákon o energopomoci nedefinuje vlastne energetickú chudobu, respektíve domácnosť, ktorá je v stave energetickej núdze, to, to by tam určite, určite, určite malo byť. No a ešte si skúsim len tak zafilozofovať, že či náhodou ten prílepok, ten pozmeňovák nebol vlastne na to, aby sa zamerala pozornosť inde a vlastne, že aby sa odchádzalo od témy, tak sa vlastne ešte pridal takýto fakt, že nezmyselný a nesúvisiaci prílepok. A prepáč, ešte raz. (Smiech.) [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Šrobová. [10:44] Veronika Šrobová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem ti kolegyňa Jurík, za tvoje vystúpenie. Vy, pravidelne každého pol roka predkladáte s kolegami Michalom Sabom a Luciou Plavákovou návrh zákona na naozaj adresnú energetickú pomoc pre tie naozaj najohrozenejšie rodiny a domácnosti tu na Slovensku. Ako si ty spomínala, je to okolo 500-tisíc ľudí a je to 43 % tých najchudobnejších dom... ===== [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [10:46] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa Jurík, chcel by som zareagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa týkala adresnosti. Je úplne legitímne, že existujú rôzne predstavy o tom, ako adresná má byť nejaká forma politiky, nejaká forma sociálnej politiky a napokon však o tom je aj politická súťaž, aby si voliči mohli vybrať aj na základe toho, že aké rôzne formy prístupov k adresnosti alebo plošnosti niektorých politík politické strany presadzujú. Problém je, že my to vlastne ani nevieme, lebo vláda neprišla s nejakou predstavou, že čo je to adresnosť, v ktorom by vysvetlila, že adresné je dať podporu 95 % domácností a my si to myslíme, že je to adresné preto a preto. Tu vôbec vyvstáva otázka, že čo si pod pojmom adresnosť súčasná vláda predstavuje, že či je to naozaj, ako ste povedali, že bude to doručené na adresu nejakú, tak je to, je to adresné, lebo naozaj aspoň teda v rámci toho čo zaznieva v rozprave, som sa ešte nestretol s názorom, že by 90 alebo 90 % domácností respektíve pomoc adresovaná 90 až 95 % domácností mohla byť vnímaná ako adresná, a keď to tak vláda, ktorá nám ten návrh predkladá, ktorý vytvára priestor aj pre takúto neadresnú plošnú pomoc vníma, no tak podľa môjho názoru by bolo aspoň korektné, keby zdôvodnila tú predstavu, že prečo považuje pomoc pre 90 % domácností za adresnú, keď je to pomoc plošná. [10:46] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš. [10:48] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Bea, venovala si sa tomu alternatívnemu riešeniu, čiže namiesto lustrovania celej populácie na Slovensku, aby energopomoc bola poskytovaná na základe žiadosti. A naozaj ja to ešte raz chcem povedať, lebo hovoril som to aj v rozprave, že tu v takomto prípade sa naozaj nerozprávame o nejakých haldách papierov a radoch na úradoch a ničom, ničom podobnom. Naozaj. Jediné, čo by sme potrebovali, je, aby ľudia, ktorí chcú adresnú energopomoc, vyplnili jedno tlačivo, v ktorom vyjadria súhlas s tým, že štát pozbiera ich údaje a len ich údaje na to, aby vyhodnotil, či majú alebo nemajú nárok. Bodka. Jeden papier by mohli podávať na obecnom úrade, aby nemuseli nikam chodiť alebo elektronicky cez slovensko.sk. Vybavené. Žiadna veľká administratíva, žiadne preukazovanie príjmu, majetku, to všetko štát vie spraviť. Ale pointa je, aby to robil len pre tých ľudí, ktorí chcú adresnú energopomoc, a ktorí chcú, aby si štát o nich takéto údaje pozbieral a nie pre celú populáciu, ktorí dneska budeme ako rukojemníci. Jednoducho štát o nás bude zbierať údaje a my s tým momentálne nemôžme nič spraviť a nemôžme povedať, že nechceme. Nechceme adresnú energopomoc a nechceme, aby ste zbierali o mne tieto údaje. Čiže pevne verím, že ten náš pozmeňovák, ktorý by dával možnosť ľudí odmietnuť adresnú energopomoc a odmietnu takéto rozsiahle zbieranie údajov, získa svoju podporu a ak aj nie, tak dalo sa to naozaj spraviť lepšie a vôbec sa tu nerozprávame o dvoch alternatívach, že jedna alternatíva je jednoduchá a druhá je strašná administratíva. Vôbec nie. Jedno jednoduché tlačivo na obecnom úrade alebo elektronicky. Vybavené. Všetko ostatné by už vedel zariadiť štát. Tak neviem, prečo, prečo kvôli ľuďom, ktorí chcú adresnú energopomoc, ideme lustrovať celú populáciu. Nerozumiem tomu. [10:48] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Jurík. [10:50] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No kolegovia z SaS pán Dostál a pán Viskupičová sa venovali ten adresnosti. Tak ja som si vytiahla, že čo si teda ako si vykladá slovo adresnosť táto koalícia, tak Robert Fico povedal, že teda ide sa poskytovať adresná energopomoc pre 90 % domácností a keby aj z tých zvyšných 10 tam boli nejaké nespravodlivosti, tak by sa to individuálne riešilo. Čiže toto je adresnosť podľa strany SMER. Za stranu HLAS budem citovať pani ministerku. Našou hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám. Jednorodičovské domácnosti, dôchodcovia, zdravotne znevýhodnených. Absolútne kvitujem. Len teda sa stále pýtam, že prečo odtiaľ z týchto najviac zraniteľných skupín vypadáva napríklad štvorčlenná rodina, ktorá vo svojom domčeku vo Zvolenskej Slatine kúry drevom. Aj toto by malo zahŕňať teda alebo tieto rodiny by mala zahŕňať adresná pomoc. A pán, pán predseda SNS Danko raz v jednej relácii uviedol, že budeme pomáhať adresne bohatým aj chudobným. Tak to je zase iná forma adresnosti. Čiže takto si predstavujú títo traja predstavitelia tú, tú adresnosť. Tak potom asi to čo máme na stole a čo sa teda považuje za adresnú, pretože ide na adresu, tak áno v skutočnosti bude pravdepodobne zase len plošne pomáhať absolútne všetkým. A áno, kolega Hargaš, ja s tebou súhlasím, že toto nie je rozhodnutie medzi bielou a čiernou, ale jednoducho za tie dva roky sa dalo nájsť riešenie a pani ministerka ja som ju sledovala pri tvojej faktickej, krútila hlavou, tak ja verím, že nám to vysvetlí, pretože aj predtým sa vyjadrila k zákonu, takže teda čo bolo ťažké na tom, aby sa prišlo jednoducho len s tým jedným papierom, ktorým by si ľudia, ako si hovoril, o to požiadali na svojich samosprávach. Tak ja som na to zvedavá ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vážení páni poslanci a pani poslankyne. Prerušujem schôdzu do jedenástej hodine, kedy bude hlasovanie a vystupovať bude pán poslanec Dušenka po hlasovaní. Ďakujem. (Prestávka.) ===== [10:59] Richard Raši Dobrý deň, prajem. Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím vás, pani poslanci, pán minister, hlasujeme. Poprosím vás, aby ste sa sústredili. Poprosím vás, ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov za strany Smer, Hlas a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme dnes o 17. hodine nehlasovali. To znamená, že budeme hlasovať zajtra o 11. Prezentujme sa a hlasujme. Hej, dnes o 17. aby sme nehlasovali. Konštatujem, že prítomných bolo 125 poslancov, 78 za 47. Proti návrh bol schválený. Ďalší procedurálny návrh je v mene troch poslaneckých klubov za strany Smer, Hlas a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme po prerokovaní tlače 1009, teda po bode pani podpredsedníčky vlády a ministerke hospodárstva, pristúpili k prerokovaní bodu 102. Je to zákon z 11. júna 2025 o podpore prioritných okresov. Ide o zákon vrátený prezidentom. Je všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne. Takže budeme, tento procedurálny návrh sme schválili. [11:06] Richard Raši V mene troch poslaneckých klubov za Smer, Hlas a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme body 92 až 97, to sú odvolávania, vrátanie nedôvery vlády plus nedôvera ministrom a pani ministerke, a body 100 a 101 schváleného programu, bod 100 je návrh na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a bod 101 je návrh vrátený prezidentom o náprave kríz spôsobených fyzickým osobám. Aby sme ich zaradili na schôdzu so začiatkom 4.októbra, dávam o tomto návrhu hlasovať. 14. októbra, 2025. [11:07] Richard Raši Konštatujem, že prítomných bolo 123 poslancov, 77 za 46 proti. Tento návrh bol schválený. A teraz pristúpime k hlasovaniu a pokračujem v prerušenom rokovaní hlasovaním o návrhu zákona. Pán poslanec Sabo ešte má procedurálny návrh, nech sa páči. [11:08] Michal Sabo Chcem požiadať v prípade môjho pozmeňovacieho návrhu v novele o skládkach, aby sa o všetkých bodoch hlasovalo samostatne, ďakujem. Je to tlač 991. [11:11] Richard Raši A teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Pristúpime k hlasovaní o návrhu uznesenia k vykonaniu auditu a prijatiu systémových opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020-2024, tlač 1014. Poprosím pani poslankyňu Mačicovú, aby hlasovanie uvádzala. [11:11] Zdenka Mačicová Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. V rozprave k návrhu uznesenia vystúpilo 9 poslancov, pričom pán poslanec Vážny podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím vás, pán predseda, dajte preto hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho. [11:11] Richard Raši Poprosím, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 84 poslancov, 78 za, šiesti nehlasovali. Návrh bol schválený. Nech sa páči, pani poslankyňa. [11:12] Zdenka Mačicová Pán predseda, teraz dajte hlasovať o uznesení Národnej rady v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť. [11:12] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 86 poslancov, 79 za, 7 nehlasovali. Tento návrh Národná rada SR schválila. Pristúpime k hlasovaniu o bode 150 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 300 z roku 1993 zbierky zákonov o mene a priezvisku, tlač 904. Poprosím pána poslanca Viliama Zahorčáka, aby hlasovanie uviedol. [11:12] Viliam Zahorčák Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s paragrafom 73 odstavec 3 písmena C zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v 2. čítaní. [11:12] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 119 poslancov, 105 bolo za 0, proti, 13 sa zdržali hlasovania, jeden nehlasoval. Tento návrh bolo schválený. Nech sa páči ďalšie hlasovanie, pán spravodajca. [11:12] Viliam Zahorčák Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovanie výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v 1. čítaní. [11:12] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čiže čo, aby som sa? Ktorej poslankyni? Konštatujem, že prítomných bolo 125 poslancov, 108 za, 2 proti, 15 sa zdržali hlasovania. Tento návrh bol schválený. Ďakujem pekne. Pán poslanec Kalivoda, procedurálny návrh tam svietil. [11:12] Peter Kalivoda Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som poprosiť o presunutie hlasovania o tlačí číslo 991 na zajtra na 11. hodinu. Ďakujem. [11:12] Richard Raši Je všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne. Čiže zajtra o 11. hodine budeme hlasovať. Ďalej pokračujeme. Poprosím pána predsedu výboru, Mariana Saloňa, o bode 12 schváleného programu, ktorým je 1. čítanie o návrhu pána poslanca Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 8 z roku 2009 od cestnej premávke tlač 900. [11:12] Marián Saloň Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s paragrafom 73, ods. 3 písmena C zákona o rokovacom priadku prerokovať predložený návrh zákona v 2. čítaní. [11:12] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 79 za, 39 proti, 10 sa zdržali hlasovania. Tento návrh sme schválili. Nech sa páči ďalej, pán predseda. [11:12] Marián Saloň Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR, výboru NR SR pre zdravotníctvo a výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu. [11:12] Richard Raši Prosím, prezentujme sa a hlasujme o výboroch. Konštatujem, že prítomných bolo 127 poslancov, 78 za, 26 proti, 22 sa zdržali hlasovania, jeden nehlasoval. Tento návrh sme schválili. Poprosím pána poslanca Jozefa Ježíka, aby uviedol v prvom čítaní návrh pani poslankyne Čavojovej a Matejíčkovej a pána poslanca Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 363 z roku 2011 Zbierky zákonov o rozsahu a podmienkach úhrady liekov tlač 975 bod 13 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. ===== [11:29] Richard Raši (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 50 za, 0 proti, 78 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Poprosím pána poslanca Oskara Dvořáka, aby uviedol bod 41 programu. Je to prvé čítanie návrhu poslancov, pána poslanca Saba a Galka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, tlač 982. Nech sa páči, máte slovo. Dvořák, Oskar, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 126 poslancov, 46 za, 0 proti, 79 sa zdržalo hlasovania, 1 nehlasoval. Tento návrh nebol schválený. Poprosím pani poslankyňa Tamaru Stohlovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983. Stohlová, Tamara, poslankyňa NR SR Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou prerokovaného materiálu. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 49 za, 31 proti, 48 sa zdržali hlasovania. Uznesenie sme neschválili. Poprosím pána poslanca Jakaba, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií, tlač 880, bod 43. Jakab, Július, poslanec NR SR Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 49 za, 79 proti. Návrh nebol schválený. A ešte raz, pán poslanec, uveďte hlasovanie o bode 44 schváleného programu. Je to prvé čítanie o návrhu pána poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tlač 897. Nech sa páči. Jakab, Július, poslanec NR SR Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 49 za, 79 proti. Návrh nebol schválený. Poprosím pána poslanca Tomáša Szalaya, aby uviedol hlasovanie o bode 45 programu. Je to prvé čítanie a návrhu pána poslanca Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 898. Szalay, Tomáš, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 30 za, 97 sa zdržali. Návrh nebol schválený. A teraz tu mám žiadosť, aby pani poslankyňa Hanuliaková uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Ledeckého a pani poslankyne Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, tlač 943, bod 50 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 126 poslancov, 47 za, 79 proti. Návrh nebol schválený. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Igorovi Janckulíkovi, aby uviedol hlasovanie o bode 52 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov pána poslanca Viskupiča, Ledeckého, Bajo Holečkovej, pani poslankyne, Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 949. Nech sa páči. Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 20 za, 79 proti, 29 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. A ešte raz poprosím pána poslanca uviesť hlasovanie o bode 55 programu. Je to prvé čítanie o návrhu pánov poslancov Viskupiča, Ledeckého, pani poslankyne Bajo Holečkovej, Dostála a Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 965. Nech sa páči. Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 127 poslancov, 20 za, 1 proti, 106 sa zdržalo hlasovania. Návrh nebol schválený. Pán poslanec Ledecký, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Dostála a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, bod 976, teda tlač 976, bod 56 schváleného programu. Ledecký, Vladimír, poslanec NR SR Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 126 poslancov, 47 za, 79 proti. Návrh nebol schválený. Pani poslankyňa Biháriová, poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie o bode 57 schváleného programu. Je to prvé čítanie, pán poslanec Krúpa, takže pán poslanec Krúpa, je to prvé čítanie o návrhu pána poslanca Dostála a Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra, tlač 981. Nech sa páči. Krúpa, Juraj, poslankyňa NR SR Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 127 poslancov, 48 za, 79 proti. Tento návrh nebol schválený. Poprosím pána poslanca Igora Janckulíka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, tlač 993. Nech sa páči. Janckulík, Igor, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich v znení predloženom navrhovateľmi, bez odporúčania gestorského výboru. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 126 poslancov, 47 za, 2 proti, 77 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní, pán poslanec Marián Viskupič uvedie návrh poslancov Čaučíka, Turčanovej, Škripeka, Stachuru, Hajka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách, tlač 964, bod 62 schváleného programu. Viskupič, Marián, poslanec NR SR Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 48 za, 1 proti, 78 sa zdržali hlasovania, 1 nehlasoval. Návrh nebol schválený. Poprosím pána poslanca Šmilňáka, aby uviedol prvé čítanie o návrhu pani poslankyne Turčanovej a poslancov Horeckého a Šmilňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tlač 978, bod 64 schváleného programu. Šmilňák, Martin, poslanec NR SR Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade so svojim rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 49 za, 79 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme neschválili. Pán poslanec Igor Dušenka, poprosím vás, aby ste uviedli prvé čítanie bodu 65 programu návrh poslancov pána poslanca Horeckého a Škripeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava, tlač 979. Dušenka, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná ... ===== [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím vás, aby ste uviedli prvé čítanie bodu 65 programu návrh poslancov, pána poslanca Horeckého a Škripeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava, tlač 979. Dušenka, Igor, poslanec NR SR Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Rušíme hlasovanie. Takže ešte raz budeme hlasovať o tomto návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 126 poslancov, 48 za, 0 proti, 77 sa zdržali hlasovania. Návrh nebol schválený. A teraz sa vrátime pán poslanec Ježík teda k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu pani poslankyni Čavojovej a Matejičkovej, a pána poslanca Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov tlač 975, bod 13 schváleného programu. Nech sa páči, máte slovo. Ježík, Jozef, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Prosím pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 79 za. Tento návrh sme schválili. 49 sa zdržali hlasovania (pozn. neprečítané predsedom.) Ježík, Jozef, poslanec NR SR Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pridelení výborom návrh zákona. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 128 poslancov, 78 za, 49 sa zdržalo. Návrh zákona sme pridelili výborom. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu pani podpredsedníčky vlády a ministerky hospodárstva o štyri minúty. O 11:52 pokračujeme. (Prestávka.) [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Páni kolegovia, budeme teda pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona v druhom čítaní o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1009, rokovania výborov 1009a. A pokračujeme pánom poslancom Dušenkom, ktorý je prihlásený do rozpravy písomne. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. [11:53] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, niet strany ktorá viac rozprávala o adresnej energopomoci ako strana HLAS. Od roku 2002 a od roku 2003, kedy boli ceny energií na svojich historických maximách, v zásade dosahovali výšku až 1000 eur za megawatthodinu, v takom čase strana a predstavitelia HLAS rozprávali o adresnosti energopomoci. Prešli dva roky odkedy vedú rezort hospodárstva, tak sa poďme pozrieť čoho sme sa dočkali. Prvé dva roky sa v zásade len viezli na tom čo dosiahli, čo dosiahla vláda Igora Matoviča a Eda Hegera. Dohoda so Slovenskými elektrárňami, to bola prvá vec. A druhá vec, dodnes sa vezú na cene plynu, ktorú zastropovala ešte vláda Igora Matoviča a Eda Hegera. Po dvoch rokoch, keď ich už verejnosť aj sám premiér nabádal, že čo s energopomocou, tak na jar vyrukovali so zákonom, ktorý možno bez preháňania označiť za zberák osobných údajov. Lebo nie sú dáta, ideme si vyzbierať v zásade osobné údaje o všetkých obyvateľov na Slovensku zo všetkých dostupných registrov, výborne, v skrátenom legislatívnom konaní. Po ďalšom polroku, v ďalšom skrátenom legislatívnom konaní tu vraj máme nejaký rámec. Rámec, ktorý má určovať to, aká energopomoc sa vlastne ľuďom bude poskytovať. Ale akýmkoľvek spôsobom na ten návrh zákona nahliadate spredu, odzadu, tak nie je žiaden rámec. Lebo rámec to sú mantinely, to sú limity aká najvyššia energopomoc bude ľuďom poskytovaná. To sú limity aká je najnižšia miera energopomoci. To je limit na to, od akého príjmu bude mať domácnosť nárok na energopomoc a to je aj limit nad akým príjem domácností už táto domácnosť nebude mať nárok na energopomoc. Ani tieto základné veci tento návrh neobsahuje. Neobsahuje absolútne nič. A aby toho nebolo málo, človek by si povedal, že v poriadku, tak si ministerstvo nastaví nejakú vyhlášku a tam určí tie technikálie. Ale nie, svoju nosnú tému, nosnú tému, ktorej tento rezort toto volebné obdobie mal riešiť, zveruje úradu vlády, úradu vlády. Tak ako pred, koľkým, rokom zverilo HLAS-om zverené ministerstvo zdravotníctva stavbu nemocnici v Prešove Robertovi Kaliňákovi. Tak, ako Robert Kaliňák zachraňuje Matúša Šutaja Eštoka so žandárskym zborom, tak, tak ide teraz úrad vlády zachraňovať ministerstvo hospodárstva za to, že si nevie spraviť ani len základnú úlohu v tomto volebnom období. V zásade od začiatku tohto volebného obdobia smerovali na rezort hospodárstva v zásade dva druhy otázok. Prvá, čo s ruským plynom a s rukou ropou. A druhá, čo s energopomocou. O ruskej rope a plyne teraz nebudem hovoriť, lebo to nie je predmetom debaty. Ale o cenách energií hovorí, že my vlastne nevieme. To kto má nárok a v akej výške to určí nariadenie vlády. Ten návrh zákona je tak prázdny, že ak by neprevzal zákon 71/2005 ten zberák osobných údajov z jari, ten zákon by mal dve strany. To má 15 paragrafov a z toho 1/3 je v zásade skopírovanie jarného návrhu zákona, jarný zberák osobných údajov. V tom zákone nie je fakticky nič, aleže zhola nič. Je to veľké zlyhanie a nemohúcnosť celého rezortu hospodárstva, najmä vedenia. Čo si má o tom človek myslieť keď rezort možno s tisíckou zamestnancov nie je schopný určiť ani len základné limity. Najnižšia a najvyššia pomoc. Najnižší príjem domácností, najvyšší. Aspoň tieto štyri základné atribúty aby ste to mohli nazvať rámcom. Ani na toto ste sa nezmohli, ani na to. Na druhú stranu 17 miliónov si idete narozpočtovať na nejaký informačný systém. To mi úplne pripomína e-kasu spred niekoľkých rokov digitálny líder za 50 miliónov informačný systém, respektíve virtuálna pokladňa. Počas našich vlád zamestnanci ministerstva financií naprogramovali za necelých 300 tis. eur. ===== [11:59] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave digitálny líder za 50 miliónov informačný systém, resp. virtuálna pokladňa. Počas našich vlád zamestnanci ministerstva financií naprogramovali za necelých 300-tisíc eur. Sami si v dôvodovej správe, ministerstvo, píše tak honosne, že je, že kompetenčne zastrešuje oblasť poskytovania pomoci zraniteľným odberateľom energie. Vraj kompetenčne. Ani kompetenčne, ani, ani odborne. A zdôrazňujem slovo zraniteľným odberateľom energií . Ministerstvo sa tu samo usvedčuje, že aj, aj v súvislosti so slovami premiéra, aj pani ministerky, že pomoc má smerovať voči 90, resp. deväťdesiatim piatim percentám domácností. Tak sa naozaj pýtam, že na Slovensku máme 90 až 95 % zraniteľných domácností. To je výsledok štrnásťročného vládnutia strany SMER a odnože strany HLAS, že tu, že sami sa priznajú, že tu máme 90 %, možno 95 % zraniteľných domácností. A to, že to zastrešuje. Ja som veľmi zvedavý a ešte znova sa vrátim aj k tomu informačnému systému, lebo informačné systémy by mali ľuďom pomáhať, zjednodušovať prácu a šetriť verejné zdroje. Ale toto je presný opak. To je presný opak. Tu sa na informačnom systéme ide, zdá sa, zarobiť si. A ďalšia vec, keď si niekto prešiel ten návrh zákona, tam je množstvo úloh, ktoré za ministerstvo budú robiť samotní dodávatelia energií. Ministerstvo má rozoslať listy domácnostiam, ale aj dodávateľom energií. A ja sa pýtam, kto bude posielať tie znížené šeky napríklad? Alebo účty teda za energiu? Nie tí dodávatelia energií? Nebudú si oni sami musieť vytvárať informačný systém? Nebudú mať oni tú administratívu, že im príde list z ministerstva alebo z nejakého okresného úradu a povie sa, že domácnosť pána XY má nárok na zľavu neviem koľko eur alebo percent zo sumy. Nebudú to práve tí dodávatelia energií, ktorí to budú musieť preratúvať? Tak kde je ten informačný systém? Lebo dnes ani nevieme, či to bude forma energošekov alebo, že už domácnostiam prídu znížené účty za energie. Tu si nádherne akože vláda nakreslí, aký, koľko peňazí potrebuje na informačný systém, ale to, akú sekeru zrejme utnú aj dodávateľom energie a ďalším zainteresovaným subjektom, tak tuto už nie je ani slovo. Ale stavím sa, že množstvo administratívy budú robiť práve dodávatelia energií. Ten prílepok, o ktorom sa tu rozprávalo dopoludnia, to je zlatý klinec. A ako som aj hovoril vo faktickej poznámke, tu netreba mať ilúzie. Predseda, čestný predseda HLAS-u pred necelými desiatimi rokmi v roku 2015 sám predkladal z pozície predsedu Národnej rady novelu zákona o rokovacom poriadku, že zákaz prílepkov. Dnes ich rad-radom podpisuje. A toto bude ďalší návrh zákona, ktorý s úsmevom podpíše. Že to nemá nič spoločné s adresnosťou? Že je to paródia na adresnosť? Nevadí. Nevadí, nech to ide, veď keď to zaplatí, preplatí Európska únia, Európska komisia, nech sa páči. Takže asi toľko v skratke k tomuto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne. [11:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko. [12:06] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Hovoril si o cenách energií a naozaj k tomu chcem reagovať a na to chcem reagovať aj ja na teba. My sme mali na hospodárskom výbore pána Holjenčíka, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a začal tam rozprávať o tom, že ako sú, ako stanovili ceny veľmi spravodlivé a tie ceny sú určené tak, že naozaj sú spravodlivé. A ja som sa spýtal, že aké sú to tie spravodlivé ceny energií. A on mi povedal, že no to sú také spravodlivé, ktoré sa určia. Mne skoro spadla sánka, spravodlivé ceny sú tie, ktoré sa určia. A kto to určuje? Fico? Pani ministerka? Kto určuje tú spravodlivosť na Slovensku? Holjenčík povedal, že spravodlivé ceny sú tie, ktoré sa určia. A takto si my tu žijeme. Určujú nám, čo je spravodlivé a čo je dobré. Ďakujem. [12:06] Martin Dubéci Ďakujem. S reakciou pán poslanec Dušenka. [12:06] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za tú faktickú poznámku. Ja by som ešte doplnil, zabudol som jednu vec v rámci rozpravy. Ministerstvo hospodárstva má najväčšiu databázu údajov o spotrebiteľoch, nás všetkých, akú tu na Slovensku kto má. Ale kompetenciu určovania cien zveruje do rúk Úradu vlády. A ja sa pýtam, na základe akých údajov bude Úrad vlády určovať tie ceny, keď všetky údaje sú v rukách ministerstva hospodárstva? Tam nie je ani zmienka o tom, že ich nikomu poskytne, niekomu ďalšiemu, niekomu tretiemu. Nebolo to tak ani v jari a nie je to tak ani teraz. Na základe čoho bude Úrad vlády schvaľovať svoje nariadenie, na základe akých dát, keď všetky dáta má k dispozícii výlučne ministerstvo hospodárstva a nie je tam ani zmienka o tom, komu ich môže poskytnúť a za akých podmienok. Ja som sa na to pýtal už aj v prvom čítaní, odpoveď som nedostal, tak snáď sa to podarí tentokrát, lebo ani v spoločnej správe som nenašiel ani zmienku, aby sa táto problematika riešila. Ďakujem veľmi pekne. [12:06] Martin Dubéci Posledný písomne prihlásený poslanec v rozprave je pán poslanec Dostál, ktorý teraz vystúpi. [12:06] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie. Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne. Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším. Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností? A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám... ===== [12:26] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave ...ako chápe vládna koalícia, keď má byť poskytnutá 90 % domácností, lebo nikto z opozície a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, ale nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá 90 % domácností je adresná. Ďalšia vec na ktorú sa chcem spýtať, je, že ako budú nastavené tie parametre, ktoré majú byť nastavené až v nariadení a nie sú upravené v zákone. Napríklad bonita alebo príjem. Budete teda postupovať tak, že si dopredu poviete, že chcete, aby to pokrylo 90% domácností a tomu zodpovedajúco potom nastavíte príjem alebo budete postupovať postupovať opačne, že na základe nejakých analýz si poviete, že pri takomto príjme a pri takýchto nákladoch na energie si domácnosť zaslúži energopomoc a potom od toho sa odvinie, že to konkrétne číslo, lebo zatiaľ to skôr vyzerá tak, že nemáte žiadne žiadne kritéria, kde by ste povedali, že tuto už domácnosti potrebujú. Jednoducho ste si povedali, že má byť tá pomoc čo najširšia, majú dostať 90% domácností a samozrejme, že keď budete mať všetky dáta, tak dokážete nejakým spôsobom nastaviť výšku príjmu, ale takýmto spôsobom by sa podľa môjho hlbokého presvedčenia verejné politiky nemali robiť, že si dopredu zadefinujete nejaký politický cieľ, že 90% a od toho sa bude odvíjať to konkrétne číslo, tá konkrétna úroveň príjmu alebo bonity domácnosti a nie je tam ešte ani tá forma pobytu. Konkrétna forma pobytu zadefinovaná, opäť je tam odkaz na nariadenie. Zrejme to bude trvalý pobyt, pričom je otázne, že či práve trvalý pobyt je tým optimálnym optimálnym ukazovateľom. Veľmi diskutovanou vecou je tá forma pomoci, lebo forma pomoci môže byť buď vo forme regulácie cien alebo vo forme energo poukážok a podľa čoho sa bude rozhodovať, že kedy to bude tá forma a kedy to bude kedy to bude iná forma? Bude to tak, že jeden rok bude jedna forma, druhý rok bude druhá forma? Alebo sa to bude líšiť podľa napríklad typu energie, že inak to bude pri tepelnej, dodávkach tepla, inak to bude pri dodávkach elektriny alebo alebo plynu? Bude to závislé od toho, či pri dodávateľovi možno určiť domácnosti ako konkrétneho odberateľa, ako je to napríklad pri elektrine a pri plyne, ale už nie nie nie pri teple? Lebo to by bolo vecné zdôvodnenie, že v niektorých typoch v typoch energií možno určiť koncového odberateľa, v iných sa to rozpočítava cez bytový dom a teda v jednom tipe možno použiť reguláciu, v inom, v inom prípade je asi rozumnejšie ísť cez cez tie energopoukážky, ale na to sa odpoveď nedozvieme ani z tohto zákona a ak by to bolo takto typovo, tak by možno nevznikali tie podozrenia, ktoré teraz sú, že energopoukážky majú byť nejakou formou, formou kampane. Ale keď to tak je, tak by to mohlo byť zadefinované priamo priamo v zákone, že tam, kde nemožno použiť reguláciu, tak sa používajú energopoukázky alebo ktorá z tých foriem je preferovaná? Rovnako je otázka, akým spôsobom sa do využívania energopomoci používajú eurofondy a nemyslím teraz ten IT systém, myslím priamo na energopomoc a môžem dať teraz bokom naše výhrady, naše pochybnosti, že to nie je správne, že nie je správne pospaľovať eurofondy miesto toho, aby sa investovali do vecí, ktoré môžu byť prínosom do budúcnosti, ale keď to idete robiť, akým spôsobom to idete robiť, lebo hovorí sa o tom, že eurofondy sa použijú na niečo v štátnom rozpočte a tie akože uvoľnené zdroje sa potom použijú na energopomoc a ešte to bude vydávané za konsolidačné opatrenie. Aj tá, aj tá konkrétna forma by chcela vysvetliť. Rovnako je otázka, že či takto nastavená energopomoc bude motivovať ľudí k šetreniu energiami, k efektívnejšiemu využívaniu energií. Je na diskusiu, že či by zákon, teda zákon vytvára iba nejaký rámec pre nariadenie, či by nemal vytvárať priestor aj preto, aby sa pomoc neposkytovala automaticky, ale na žiadosť, čo je diskutovaná iná forma a ja rozumiem tomu, že nesúhlasím s tým, aby sa poskytovalo 90 % domácností, ale keď sa ide poskytovať pomoc 90 % domácnosti, tak je asi logické, že nebudeme žiadať od 90 % domácnosti, aby vypisovali nejakú žiadosť, ale ak je to iba rámec, tak ten rámec by mal počítať aj s možnosťou, že nariadenie vlády vymedzí to tak, že bude poskytovaná pomoc 5 alebo 10 alebo 20 %, že tu bude skutočne adresná energopomoc a v takom prípade by bolo správne, aby to bolo na žiadosť, a viac by to zodpovedalo povahe poskytovanej adresnej pomoci, že moja moje otázky smerujú k tomu, že či už existuje nejaká predstava o tom nariadení, tie veci, ktoré sú v zákone zadefinované ako možnosť, že to bude poskytované 5 alebo 95 % a x ďalších vecí, o ktorých som, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, že či už na úrovni ministerstva existuje nejaká bližšia predstava o tom, ako to bude vymedzené, vymedzené v tom nariadení, lebo áno, v štandardnom procese by sme mali mať asi ten návrh nariadenia priložený k zákonu a prečítali by sme si, nemuseli by sme tu o tom diskutovať, nemuseli by sme klásť otázky a ale teda sme v skrátenom konaní, nemáme tu návrh nariadenia, tak sa aspoň pýtam a posledná vec ku ktorej sa vyjadrili aj predrečníci a ku ktorej sa vyjadrím aj ja je ten prílepok, ktorý patrí do rezortu obrany. Pani poslankyňa Jurík to tu veľmi výstižne zglosovala, čo je, rokujeme o návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré bolo bez medzirezortného pripomienkového konania a ešte k tomu príde aj, aj prílepok. Ten bod sedem, pozmeňujúci návrh v bode sedem zo spoločnej správy výborov evidentne nijako nesúvisí s návrhom zákona. Tak teda je naozaj otázka, že prečo nebol prilepený k tomu konsolidačnému balíku, kde tiež by to možno bol prílepok, ale sú tam nejaké momenty konsolidácie, tak by sa to dalo, mohlo sa to aspoň tváriť, že to, že to súvisí s tým konsolidačným balíčkom, ale prečo, ak je to také naliehavé, prečo to nebolo predložené ako samostatný návrh v skrátenom legislatívnom konaní, alebo prečo nestačí, aby to bolo schválené na ďalšej schôdzi, lebo netreba pochybovať, že v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte sem ešte príde nejaký zberný návrh, ktorým sa budú meniť nejaké ďalšie zákony, ktoré, ktorými vláda bude šetriť, lebo tak vláda chce šetriť aj na sebe a predpokladám, že nebude všetko iba doslova šetrenie, že sa ušetrí na papieri a na poistení áut, ale že niektoré veci si budú vyžadovať aj zmenu zákona. No, § 94 ods. 3 rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý v obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona, čiže nejde o rozširujúci pozmeňujúci návrh podľa § 94 ods. 2, ale o prílepok podľa § 94 ods. 3. Viacerí z predrečníkov na to upozornili a požiadali o vyňatie tohto návrhu na osobitné hlasovanie, teda bodu bodu sedem zo spoločnej správy. Ja tak neurobím. Ja si dovolím upozorniť na to, že § 94 ods. 4 hovorí o tom, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa ods. 3, to je prílepok, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, čiže poprosím aj legislatívu, aj pána spravodajcu, aj pána predsedajúceho, aby pripomenuli predsedajúcemu, ktorý bude bude dávať hlasovať o alebo bude riadiť hlasovanie, keď sa bude hlasovať o tomto návrhu, čiže asi zajtra o 11-tej, aby v zmysle § 94 ods. 4 nedal hlasovať o bode sedem z zo spoločnej správy, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 94 ods. 3. Takže predpokladám, že bude podaná námietka, ale teda bude sa hlasovať aj o námietke, keď bude rešpektované to, že sa má dodržiavať rokovací poriadok alebo že keď sa už idete porušiť rokovací poriadok, tak ho porušíte spôsobom, ktorý sa aspoň tvári, že ho dodržiavate a zopakujem, nemyslím si, že takýmto spôsobom sa majú pripravovať návrhy zákonov. Na prípravu tohto návrhu zákona bol dostatočný časový priestor už v minulosti a rozhodovať o takýchto veciach sa má štandardným procesom, to znamená po medzirezortnom pripomienkovaní a v neskrátenom legislatívnom procese. Nie sme dva mesiace po voľbách, sme dva roky po parlamentných voľbách, dokonca presne dva roky po parlamentných voľbách, sme v polovici volebného obdobia. Vláda, ak chcela zaviesť adresnú energopomoc, mala na to dostatok, dostatok času, mala postupovať normálnym legislatívnym procesom a preto navrhujem procesne, aby parlament vrátil návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem. [12:26] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán poslanec. S faktickou pán poslanec Galek. [12:27] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ondrej, ďakujem veľmi pekne aj za tie citácie z rokovacieho poriadku. Vedel som, že nesklameš a že naozaj sa dozvieme ja tie konkrétne ustanovenia, aj ten návrh plne podporujem a kvitujem naozaj o takomto návrhu, ktorého súčasťou bude prílepok sa jednoducho hlasovať nedá, ale ja by som sa ešte vrátil k tomu začiatku, kde si hovoril o tých svojich otázkach, ktoré si položil a nedostal si odpovede, no tak tých otázok naozaj bolo veľmi veľa, málo odpovedí sa nám dostalo a áno, upozornil si aj na to, že alternatívy sú alebo boli. Boli aj v rozprave, boli aj v skrátenom legislatívnom konaní, boli aj v minulosti a keď si ale otvoríš samotný zákon a pozrieš si doložku vplyvov a pozrieš si aké alternatívne riešenia boli posudzované, lebo aj toto tam je uvedené, tak tam je napísané, že posudzované neboli žiadne, ďakujem. [12:27] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S reakciou pán poslanec Dostál. [12:27] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Jedným z problémov skráteného legislatívneho konania je, že nie je dostatočný priestor na diskusiu a to súvisí aj s tým teda, že sa skracuje čas, že tu nie je čas medzi prvým a druhým čítaním a že, že aj keď poslanci dlho diskutujú, tak dookola opakujú opoziční poslanci to isté, hovoria svoje výhrady, kladú otázky a nedostanú na ne odpovede ako som nedostal minulý týždeň na tie moje otázky odpovede ja, ale druhý problém je, že nie je priestor na normálnu diskusiu vo výboroch, lebo keď je zákon v normálnom legislatívnom procese, tak medzi zasadnutiami, medzi schôdzami Národnej rady sa koná zasadnutie výborov a na tých výboroch obvykle je dostatočne veľký priestor na to, aby poslanci, členovia výboru, či už s ministrom, ministerkou alebo so štátnymi tajomníkmi diskutovali do väčšej hĺbky o tom návrhu zákona, pýtali sa, len v situácii, keď sa všetko deje na jednej schôdzi, tak nie je ani veľký priestor pre, pre rokovanie výborov. Spomeniem moju skúsenosť, ústavnoprávny výbor k tomuto návrhu zákona bol zvolaný na piatok na 16-tu hodinu. Na zasadnutie ústavnoprávneho výboru z poslancov, členov výboru prišli pani podpredsedníčka výboru Plevíková a ja, čiže výbor sa nekonal a to, čo je inak prirodzený priestor na diskutovanie takýchto otázok a možno je to primeranejšie hovoriť o niektorých veciach vo výbore ako v pléne, jednoducho, odpadá, lebo skrátení legislatívne konanie. [12:27] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a štyria prihlásení, prvý pán poslanec Viskupič. [12:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Štyria prihlásení, prvý pán poslanec Viskupič. [12:29] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, no skrátené legislatívne konanie, zasa celé je to celé vo veľkej rýchlosti s prílepkami, tomu sa už ani ja nechcem venovať, myslím že predrečníci to povedali podľa mňa dostatočne. Ja sa skúsim zasa venovať tomu, čomu s tu fakt veľmi málo venujeme. Áno, ja rozumiem, je to populárne, je to do nejakej miery samozrejme aj potrebné, je to aj populistické proste, debata je áno, energopomoc ide 435 mil. občanom. 90 % plus, Robert Fico pre istotu hovorí 95 % plus, aby nedajbože žiadneho svojho voliča nevynechal, aj toho bohatého, ale vôbec sa tu nehovorí skutočne o tej prvej časti príbehu. O tom, že tých 435 mil. nezvesila pani ministerka zo skrine, ani ich neobrala zo stromu a ani ich nevytlačila na tlačiarni. Jednoducho tie peniaze treba niekomu zobrať. A môžme sa teraz baviť o tom, či sa to zoberie európskym daňovým poplatníkom, alebo tým slovenským alebo aj aj, výsledok je stále rovnaký. Ľudia sa musia na to zložiť a teda nejakým ľuďom sa to dá. Ale to nie sú, že ešte to by sa možno dalo pochopiť, že jedni ľudia sa zberajú a tým druhým, ktorí potrebujú sa to dáva. To je solidarita, to inak máme aj my v názve. Ale tu je to o tom, že 95 % plus, alebo 90, 95 % ľudí to má dostať a jednoducho ale tiež sa to aj všetkým berie. Ja použijem príklad. Zdravotné odvody práve zvýšila aktuálna koalícia, zvýšila ich o jeden percentuálny bod, je to asi 360 mil. eur. Zaplatia ich všetci zamestnanci, zaplatia ich všetci SZČO, to znamená živnostníci aj všetci ostatní. To znamená zasa s prehľadom môžeme povedať, že 90 % plus ľudí tieto odvody zaplatí a tieto peniaze, týchto 360 mil. odvedie do štátneho rozpočtu, resp. teda do verejných rozpočtov. No dobre, to je jedna časť a ešte použijem 86 mil., čo je tá jedna štvrtina potravín, ktorá sa presúva z 19 % DPH na 23 % DPH. To by malo byť podľa výpočtov ministerstva financií 86 mil. Keď to celé zrátam, tak je to 446 mil. sa ľudia vyzbierajú a na energopomoc 435 rozdáte. Takto by to bolo jedna k jednej. Takto by sme ešte mohli povedať, že teda sa ľudia vyzbierali a dá sa. No, realita je tá, že ešte k tomu by som tu mohol menovať za ďalšiu miliardu ďalších vecí, ďalších zvýšení daní, odvodov, všetkého, čo sa musia ľudia zložiť. Takže realita je tá a bohužiaľ tak to funguje, že väčšinou sa ľudia vždy podstatne viac vyberú a všetci a podstatne menej sa im dostane naspäť. Čiže toto je to, voči čomu mám tú základnú výhradu a chcem tu povedať, že takto by to nemalo byť. Som presvedčený, že správne riešenie by bolo nezvyšovať zdravotné odvody, nezvyšovať DPH a prísť sem s energopomocou pre skutočne pre 10, 15 % domácností, ktoré sú na tom najhoršie a ktoré to reálne potrebujú. To by bolo normálne správne riešenie, ktoré podporí ekonomiku a zároveň pomôže chudobným. No, nestalo sa, ale toto riešenie, ako ho máme práve má ešte ten problém, že ja sa dosť bojím, že práve či tých 10 % tých najchudobnejších či vôbec niečo dostane. A ak dostane, dostane veľmi málo a tým pádom sa to len nedáva do režimu, že tu mi to zoberú a tu mi to vrátia, ale tí najchudobnejší, tí skutočne všetci zaplatia DPH, pretože jednoducho aj títo ľudia kupujú potraviny a všetci zaplatia zdravotné odvody, pretože aj samozrejme aj chudobní ľudia chodia do práce. Ale sa obávam, že tých možno 10 % alebo nejaké percento najchudobnejších sa vôbec nedostane k tej pomoci, pretože nikde tam nečítam o tom, že už to tu viackrát bolo spomínané, ten kto kúri drevom, tam nie je žiadna energopomoc, ktorá by sa viazala, že vám niekto zadotuje cenu dreva. Kúri sa, možno je to divné tu u nás v Bratislave, ale kopu ľudí stále kúri ešte aj uhlím. Ďalšia vec proste, kde títo ľudia sa nedostanú. Potom je tu možno nejaké množstvo ľudí, ktorí sa vôbec k tomu nedostanú, lebo proste sa nejak nekvalifikujú kvôli rôznym ďalším problémom s bývaním, so všetkým. Čiže ten problém je ten ešte ďalší, že hrozí, že tí najchudobnejší sa skutočne k tej pomoci vôbec, vôbec nedostanú. Ďalšia mrzutosť je tá, že človek by čakal, že teda keď sa bavíme o adresnej o energopomoci, že ten zákon bude definovať, že čo je to tá energetická chudoba, ako je tá domácnosť, kedy vlastne je energeticky chudobná, alebo v energetickej núdzi alebo teda potrebuje tú dotáciu, to tam tiež vôbec, vôbec, vôbec nie je. No a posledná vec, ktorej sa stihnem venovať je to, že nielenže sa teda zoberie a dá, ale bohužiaľ sa vždy pri takýchto operáciách veľa peňazí minie, stratí, je tam potenciál na korupciu, jednoducho tuto bude treba vymyslieť ale že obrovský softvér, ktorý to celé dokáže zúradovať, ktorý vytlačí tie milióny listov, alebo pošle tie milióny potrebných e-mailov. Bude tam treba urobiť obrovský zásadne dôležitú ochranu týchto čísel. To nehovorím ja, hovoria odborníci na IT zabezpečenie, že je to fakt veľmi, veľmi nebezpečné, to množstvo tých informácií a zároveň je to drahé, aby sa to ochraňovalo. Takisto samozrejme množstvo úradníkov sa tomu bude venovať. Aj v písomnej rozprave som rozprával o tom, že vlastne okresné úrady dostanú nový odbor. Tam samozrejme budú musieť byť noví zamestnanci, to zasa bude stáť financie, tí budú riešiť otázky okolo toho, reklamácie okolo toho. Tento zákon vytvára vôbec vlastný systém, akoby tých reklamácií alebo teda keď človek nesúhlasí s tým. Akože skutočne, že toto takto by to byť nemalo. A potom ešte aj keď dostane tá skutočne chudobná domácnosť, lebo skutočne sú ľudia, ktorí majú hlboko do vrecka, dôchodcovia, ktokoľvek, ktorí už dnes kúria na 16 stupňov, robia všetko tak, aby čo najmenej zaplatili na energie, čiže tí už dnes šetria, ale tí tu pomoc dostanú v najnižšej hodnote vo finále, lebo však bude sa úmerne brať ich skutočný k dnešnej spotrebe, alebo teda tomu, kde žijú. A zasa do tých 95 % fakt padnú práve tí bohatší, čiže toto sú všetko argumenty, ktoré jednoducho z tohto celého robia podľa mňa morálny hazard. Jednoducho priemerne chudobnejší sa budú skladať vlastne na pomoc pre bohatších, presne takto by to byť nemalo. Aby som len nekritizoval, tak sme pripravili v Saske jeden pozmeňujúci návrh, ktorý teda, keď už nemáme moc to samozrejme celé, lebo ja som presvedčený, že toto je neopraviteľné a že by to malo byť úplne inak, tak skúsiť to aspoň vylepšiť. Dávam tu dva návrhy, dva nové paragrafy, s ktorými sa podľa mňa nedá nesúhlasiť a dávam možno aj pani ministerke na zváženie, či by skutočne nepodporili aj koaliční poslanci tento pozmeňujúci návrh. No jeden paragraf teda je limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti. To znamená, teda dávam pozmeňujúci návrh, ktorý by zaviazal vládu, teda resp. ministerstvo hospodárstva, aby sa dalo nejaké percento, ktoré vlastne bude znamenať, že koľko môže tá energopomoc stáť. Úplne príklad, aby sa nestalo, že keď sa pomôže 95 % domácnostiam, aby celý ten manažment toho celého nestál že ďalších 10 % hodnoty, tým pádom by sa táto pomoc stala drahšia, ako plošná bez nejakých týchto veľkých, veľkej business intelligence, ktorú do toho chcú dať. Takže jednoducho navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby tam bol strop nákladov, ako teda percento z tej sumy, ktorou sa ide pomôcť a to by mohli byť maximálne náklady na tú pomoc. Riešim to tam samozrejme aj tak, že ten prvý rok viac, lebo však áno, chápem, že sa niečo musí vytvoriť a potom ďalšie roky menej. No a B, teda ďalší paragraf je, aby bola vláda zaviazaná a ministerstvo hospodárstva, následne vláda bola zaviazaná, vypracovať správu o efektívnosti, aby jednoducho potom následne do Národnej rady sem prišla správa a vyhodnotila sa, komu bolo pomožené, ako sa pomohlo, koľko to celé stálo, jednoducho aby si tu vedela koalícia, akákoľvek jedného dňa bude, aby vedela posúdiť, či to celé bolo efektívne a či to skutočne pomohlo tomu, komu to má pomôcť, ale aj opačne, či sa neminuli zdroje daňových poplatníkov na pomoc niekomu, kde to skutočne efektívne nebolo. Takže toto je odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Poprosím pána predsedajúceho o zastavenie času a prečítam samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009) V čl. I, sa za § 13 vkladajú nové § 14 a 15, ktoré znejú: § 14 Limit prevádzkových výdavkov a vyhodnotenie efektívnosti (1) Prevádzkovými výdavkami systému adresnej energopomoci sú najmä výdavky na vývoj, prevádzku a údržbu informačných systémov, spracúvanie údajov, personálne zabezpečenie, komunikáciu s príjemcami, zmluvné služby a audit. (2) Prevádzkové výdavky podľa odseku 1 nesmú v kalendárnom roku presiahnuť 3 % z celkového objemu finančných prostriedkov skutočne vyplatených na adresnú energopomoc v danom roku; v prvom kalendárnom roku účinnosti tohto zákona najviac 4 %. (3) Vykonávací predpis podľa tohto zákona nesmie rozšíriť alebo obísť limit prevádzkových výdavkov podľa odseku 2. § 15 Správa o efektívnosti adresnej energopomoci (1) Ministerstvo hospodárstva do troch mesiacov po uplynutí 12 mesiacov účinnosti tohto zákona zverejní Správu o efektívnosti adresnej energopomoci a súčasne ju predloží Národnej rade Slovenskej republiky. (2) Správa obsahuje najmenej: a) celkové prevádzkové výdavky a ich podiel podľa § 14 ods. 2, b) počet obslúžených domácností a jednotkové prevádzkové náklady na domácnosť, c) porovnanie celkových nákladov systému s referenčným scenárom plošnej pomoci pri rovnakom rozsahu podpory a použitú metodiku.”. Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som. [12:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Šmilňák. [12:41] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegovia, pani kolegyňa. Dovoľte mi k tejto veci pár poznámok. Najprv sa vráťme na sekundu do minulosti. Keď som bol malý chlapec, tak som počul strýka s otcom sa rozprávať, že nebudzem doma bo idzem na manebre a ja som nerozumel tej vete dlho, že idzem na manebre, čo to znamená, potom až neskôr som prišiel na to, že idem na manévre po slovensky a manévre to znamenalo nejaké vojenské cvičenie tých, čo boli záložáci, čo boli vojaci v zálohe. Potom som sa dozvedel, že strýko je dokonca kapitán. A prečo o tom hovorím, dneska ste mi pripomenuli pani ministerka môjho strýka, taká milá spomienka, keďže na hospodársky výbor dneska ráno došiel pán Kaliňák a ku zákonu o energopomoci teda prilepil niečo, čo má riešiť naše aktívne zálohy, teda niečo, čo v minulosti sme poznali ako nejakých vojakov v zálohe alebo záložákov. A je pomerne absurdné, že o tom dnes hovoríme pri úplne inom zákone, ale to tu už bolo spomenuté. A teraz ako sa ten zákon volá. Ten zákon sa volá, že zákon o adresnej energopomoci. Tak mi dovoľte najprv povedať, že čo to znamená adresnej. Slovo adresnej znamená, že ak bývate na jednej zo 190 tis. adries, alebo na jednej zo 190 tis. adries, kde sa kúri drevom, uhlím, drevenými peletkami alebo briketami, tak vás sa tá energopomoc netýka. A potom je klamstvo, že tá energopomoc sa bude týkať možno až 95 % domácností, nebude, lebo asi 8 % slovenských domácností kúri tuhým palivom. Čiže prvá vec čo je adresné na tomto zákone je, že ak bývate na adrese, kde sa kúri s tuhým palivom, tak vás sa tá energopomoc netýka. No a druhá vec je, že energopomoc, ja už som spomínal, že keď pomoc, niekto kričí o pomoc, tak je vo vážnom prúsere, alebo vo vážnom srabe alebo vo vážnom ohrození skúsme tak mäkšie. No ale keď to chcete dať takmer všetkým, tak to nie je pomoc. My to voláme v KDH pracovne, že energodotácia alebo energoúplatok, lebo nejakým kľúčom slovenské domácnosti dostanú peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú, lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú, tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán. ===== [12:44] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave ...peniaze akože na energie od dobrej sociálnej vlády. Nedostanú to tí, paradoxne tí, ktorí to najviac potrebujú lebo veľmi často tí, ktorí kúria uhlím majú hlbšie do vrecka. Tí to nedostanú. Tí nedostanú nič. Ale dostanú to predovšetkým voliči vládnych strán, ale nemáme na to peniaze. Pretože hospodárime deficitne, vytvárame sedem a viac miliárd dlhu, tak vláda vymyslela to, že Robo...teda pán premiér Fico vybavil v Bruseli, za nejakú protislužbu, že nebude napríklad proti ruským sankciám, tak vybavil, že Brusel prižmúri očkom a budeme môcť použiť europeniaze na eurofondy na to, aby vláda podplatila svojich voličov. A to je absolútne perfídne lebo eurofondy majú slúžiť na to, aby sme my dobehli Európu, aby sme lepšie hospodárili, lepšie zateplili, mali lepšie infraštruktúru, aby sme boli v našom živote efektívnejší a potom cez tú efektivitu, aby sme dosiahli životnú úroveň, ktorá sa približuje životnej úrovni ostatných členských štátov. A my spravíme čo? Teda, tak táto naša vláda vraj vyrokovala s Bruselom, že takmer pol miliardy peňazí, presnejšie 435 miliónov eur, rozdelí jednorazovo nie všetkým domácnostiam, nie podľa spravodlivého kľúča, iba tým, ktorí sú napojené na nejaké centrálne dodávanie energií. Ale tí, čo kúrite doma, teda drevom alebo peletkami alebo uhlím, tak vy nedostanete nič a v tomto ja vidím obrovskú absurditu a chcel som na to upozorniť, že tu sa čaruje s číslam. Tu sa hovorí 90%, 95%, ale veď 8% ľudí na Slovensku, 190-tisíc domácností, sa to vôbec nebude týkať. A čo je na tom ako najabsurdnejšie, že tí čo sú najchudobnejší, práve títo tú pomoc nedostanú. Pomoc má byť adresná v tom zmysle, že ju dostanú tí, ktorí sú odkázaní na pomoc. Ale nie 95% slovenských domácností, to je nezmysel. Máte rôzne štatistiky, máte rôzne správy, že 15, 18 alebo 20% ľudí to potrebuje, tak tam to nasmerujte. A už vôbec nie, že na to budete míňať európske peniaze. Ja by som zopár slovíčok na F vám chcel povedať. Je to čistý fail, čistý faul, je to faux paux a je to fiasko tejto vlády. Ale zíďte prosím z kratšej cesty, stiahnite to dolu, upravte to tak, aby tú pomoc dostali tí, čo to potrebujú. Lebo tých sa to paradoxne vôbec netýka. Ďakujem za pozornosť. [12:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne pán poslanec. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galek. [12:47] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň, ešte raz všetkým prajem. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán Šmilňák, vy ste hovorili teda o tom, o tej adresnosti tej pomoci, ako tu pracujeme naozaj s pomýlenými pojmami a dojmami. Ja si myslím, že túto pomoc by sme nemali volať adresná, ale cielená. To znamená naozaj zacieliť na tých, ktorý to dnes reálne potrebujú lebo z toho čo sme sa doteraz dozvedeli, resp. nedozvedeli to skôr vyzerá na to, že adresná to bude kvôli tomu, že to bude pre tých, ktorí majú nejakú adresu. Mínus tí, ktorí kúria drevom, uhlím. Mínus tí, ktorí majú viacej adries a ja už som predtým upozorňoval teda na to, že napríklad tí, ktorí majú viacej adries a majú tých nájomníkov, tak bohužiaľ, tí nájomníci sa k takejto pomoci zrejme nedostanú, takže bude to viesť iba k predražovaniu takýchto nájmov. Chcel som iba dokončiť rozpravu, nebudem teda hovoriť dlho. Už som predtým upozornil na tri riziká, ktoré z tohto návrhu zákona vyplývajú. Prvé je teda to riziko diskriminácie, nespravodlivosti, kedy naozaj k tejto pomoci sa nedostanú všetci tí, ktorí ju potrebujú, ktorí by ju mali dostať pokiaľ bude pre 90 až 95%, ja si myslím, že naozaj, tam by mal byť úplne iný kľúč. Tam by malo byť tých 18%, tam by malo byť zohľadnené to, ktoré domácnosti sú reálne energeticky chudobné a naozaj mal tam byť ten český model aplikovaný, že jednoducho nie dávame všetkým vo forme úplatkov, to je inak veľmi pekný pojem, energoúplatok, ale naozaj tým, ktorí to potrebujú a ktorí si o to aj reálne požiadajú. Druhým rizikom bola tá právna neistota. To znamená, že naozaj na tie postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa. Hovoril som o tom, že je to naozaj administratívne náročné, tie databázy. Dobre, ja verím, že sa to minimálne toto nejako prekonať bude dať. Ak nie, no tak v konečnom dôsledku to naozaj schytajú tí, ktorí sa o tej pomoci, ktorí ju budú musieť rozdeľovať, prideľovať. Či už to bude napríklad to, tí dodávatelia, tak sa to hodí na nich, že oni to nezvládli. Ale ja si naozaj myslím, že v konečnom dôsledku to bude iba o tom, že kašľať na to, čo je napísané v zákone. Že zbierame od ľudí údaje o ich príjmoch, o ich rôznych príspevkoch, ktoré poberajú, o počtoch, jednoducho dáme to naozaj všetkým, ktorí majú adresu a tá sa dá spárovať s energetickou domácnosťou, bodka. Ale na to sme nepotrebovali žiaden takýto zákon, ktorý nám pani ministerka avizovala, že má v šuplíku už minulý rok v októbri, čo sa nakoniec ukázalo, že to tak naozaj nie je. No a k čomu som sa nedostal, to boli ešte dve riziká. Je to naozaj ten masívny zásah do ochrany súkromia. To znamená, že dnes zákon bude zhromažďovať a spájať citlivé a ekonomické údaje o mnohých a reálne ich zrejme ani nebude vedieť využiť. Z ministerstva hospodárstva sa stane taká nejaká tieňová tajná služba. Hrozí tam únik týchto údajov. Verme, že sa to naozaj dobre zabezpečí, ale na to, aby bolo to zabezpečené pôjde tých 17,6 milióna eur. Naozaj si viem predstaviť, že tých 17,6 resp. 18 miliónov mohlo byť aj iným spôsobom použitých. Aj keby to boli hneď eurofondy, jednoducho, my tie eurofondy predsa dnes potrebujeme na rozvoj našej krajiny. A nie na to, aby sme si tu chránili údaje, ktoré možno ani nebudeme vedieť využiť na energopomoc. Ja už som to spomínal aj v tom prvom čítaní, ministerstvo hospodárstva vyhlásilo súťaž na zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom centra odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci, kde je predpokladaná cena zákazky 3,1 milióna eur. Takže naozaj už prvé milióny pôjdu von v krátkom čase. No a tým piatym rizikom je to finančné riziko pre štát, hovoril o tom Maroš Viskupič. Naozaj, keď ideme niekomu dávať, niekde to musíme zobrať. Budeme na to brať zo štátneho rozpočtu alebo keď sa podarí, čo si nemyslím, tak možno z tých eurofondov. Ale opäť, aj tieto eurofondy sú predsa naše peniaze. To nie sú peniaze, ktoré nám spadli z hrušky. Jednoducho, to sú peniaze, ktoré sme my odviedli Európskej únii, a ktoré sme si mali prednostne použiť na rozvoj našej krajiny. Už to hovoril aj Ondrej Dostál, navrhol tento zákon vrátiť predkladateľovi na dopracovanie. Ja sa naozaj pripájam k takémuto návrhu. A ešte by som sa chcel opýtať pani ministerky, keď už ju tu máme, ako je to s pomocou s cenami energií pre energeticky náročný priemysel? V júni Európska komisia predstavila nový rámec štátnej pomoci na podporu priemyslu, kde mnohé krajiny tento rámec určite využijú, a teda chcem vedieť, že či aj naše podniky budú s nimi konkurencieschopné. No a ešte jednu takú perličku si dovolím na záver lebo do tejto debaty celej aj vzhľadom k tomu, ako prebieha v zrýchlenom legislatívnom konaní, sa zapojil aj pán minister Eštok, ktorý sa nechal počuť, že čo my tu chceme chrániť nejaké peniaze, ktoré sú rozdávané, keď my sami sme minule, a teraz teda myslel na sasku, štyri miliardy práve na energodotácie. Ale pozor, tu by som chcel pána ministra opraviť, my sme neminuli ani jeden jediný cent. Naopak, pomýlil si to znamienko, my sme štyri miliardy ušetrili. Všetky energodotácie, keďže sme nemali prístup k štátnemu rozpočtu, prišli vlastne až s ďalšími vládami, potom ako my už sme na ministerstve neboli, ale štyri miliardy sme reálne ušetrili. A ja by som teda chcel vidieť, kde by dnes sa našli tieto miliardy ale stámilióny a hovorím práve o tej pomoci, ktorá bola vyrokovaná alebo pomoci, o tej dohode, ktorá bola vyrokovaná so Slovenskými elektrárňami, že Slovenské elektrárne nám ponúkajú naďalej tú elektrinu za predkrízovú cenu, to je tých 61 eur pre všetky domácnosti. Vtedy sme boli na ministerstve hospodárstva, vtedy sme vyrokovali memorandum, vtedy sme sedeli dlho do noci práve nad tým, aby sme dosiahli aj prvý náčrt alebo prvú zmluvu, ktorá išla na schválenie Európskej komisie, a teda tie čísla ako vyzerajú v roku 2023 boli ušetrené 3 miliardy voči regulovaným cenám, v roku 2024 to bolo 546 miliónov, v roku 2025 odhadom asi 238 miliónov eur. Dokopy 3,8 miliardy. Takže, pán Eštok by si mal naozaj pozrieť, o čom vlastne hovorí a nebolo to mínus 4 miliardy za našej vlády, ale bolo to plus 4 miliardy, ktoré sme ušetrili štátnemu rozpočtu. Ďakujem. [12:47] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Šmilňák. [12:54] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Galek, áno, je to trochu hra so slovíčkami, či je to adresné alebo cielené alebo plošné. A potom či je to pomoc alebo je to úplatok alebo je to dotácia. Keď je človek rozhorčený tak zrejme zvolí tvrdšie slová. Ja som ešte sa chcel, pán Galek, pridať k tomu čo ste vraveli, že ja som v závere svojej reči povedal, že zíďte z kratšej cesty a stiahnite to. Pán spravodajca, dúfam, že ste to zachytil, pán Mego, ako návrh na stiahnutie, prípadne na dopracovanie, hej. Ďakujem pekne. [12:54] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Sabo, vystúpite ešte na päť minút, či? (Reakcia poslanca.) Dobre. Tak prerušujem rokovanie pléna do 14:00. (Prestávka.) [13:59] Martin Dubéci (Prestávka.) (Zaznievanie gongu.) Dobrý deň kolegovia. Tak pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 14-teho dňa 39. schôdze v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona adresnej energopomoci tlač 1009. Máme tu pani ministerku, máme tu pána spravodajcu a za rečníckym pultom máme posledne, posledného ústne prihláseného poslanca Saba, ktorému týmto odovzdávam slovo. [14:04] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážený kolegovia, drahá verejnosť. Už som to spomínal v rozprave v predchádzajúcom prvom čítaní, že momentálne ako všetci ľudia, ktorí sa venujeme tejto problematike očakávame sociálno-klimatický plán, ktorý by naozaj plošne a hĺbkovo riešil problematiku energetickej chudoby. Ten sociálno klimatický plán mešká asi tak ako samotná energopomoc, resp. adresná energopomoc, o ktorej zatiaľ rozprávame ako o takej Colombovej žene. Všetci vieme, že niekde existuje ale zatiaľ sme ju nevideli. Lebo mala byť vymyslená už minimálne dva roky dozadu. A každopádne sociálno klimatický plán mal byť ak sa nemýlim predložený na vláde v júny. Nestalo sa tak. Prečo je to dôležité? Pretože nie len sociálno-klimatický plán, ale aj ja, ale aj Karol Galek, Bea Jurík, tak opakovane hovoríme, že tým kľúčovým problémom v tejto problematike je to, že energetická chudoba na Slovensku zatiaľ nemá presne definovaný pojem, pojem v legislatíve čo teda radikálne sťažuje zacielenie pomoci a zatiaľ sa rozprávame o fiktívnych riešeniach. O 90 až 95 percentách. Pričom, keby sme tú energetickú chudobu v legislatíve už zakotvenú mali, tak by nám to teda to riešenie a adresnú pomoc radikálne zjednodušilo. Čo ale neočakávame na rozdiel od SKP je štúdia prognostického Ústavu slovenskej akadémie vied, ktorá už vznikla. Je publikovaná a dokonca ani jeden poslanec a poslankyňa koalície sa nemôžu vyhovárať, že o nej nevie. Pretože všetci, všetkých nás 150 zákonodarcov a zákonodarkyň sme ju dostali do mailovej schránky. Táto štúdia poskytuje naozaj veľmi reálny, hĺbkový a dovolím si povedať, že aj najaktuálnejší vhľad do problematiky energetickej chudoby na Slovensku a nachádzame tam aj tú spomínanú definíciu, ktorú síce zatiaľ teda v legislatíve nemáme ale v tejto štúdii sa definícia nachádza a ten zvrat, resp. to zaujímavé na tom celom je, že zatiaľ čo my sa tu rozprávame v parlamente o tom, že vláda ide opäť plošne dotovať, pretože 90 až 95 % to nie je adresná energopomoc. Na tom sa hádam zhodneme. Tak samotné ministerstvo hospodárstva navrhlo už poučku. Poučku energetickej chudoby. Čiže my fakticky už vieme ako tú pomoc cieliť, ale zatiaľ sme sa kvôli politickej vôli, resp. nevôli nedostali ku konkrétnym riešeniam. Ministerstvo hospodárstva teda navrhlo poučku energetickej chudoby a to ako definíciu zraniteľného odoberateľa ohrozeného energetickou chudobou ako takého, ktorý žije v domácnosti s disponibilným príjmom nižším ako národný median ekvivalentného disponibilného príjmu. Výdavky domácnosti na energie predstavujú 20 alebo viac percent disponibilného príjmu a domácnosť žije v byte s nízkou energetickou účinnosťou. Na základe tejto definície, keď si hodíme do absolútnych čísel, tak energetickou chudobou je ovplyvnených 8,9 % domácností. Čo teda predstavuje 164 tisíc domácností. No a potom je tam ešte alternatíva, ktorá je taká rozšírenejšia, ktorá je založená na porovnaní príjmov a výdavkov na energie a životného minima. No a keď spojíme tieto dve definície do spoločného čísla, tak v energetickej chudobe na Slovensku je aktuálne podľa týchto definícii vystavených 18 % slovenských domácností, čo znamená teda 333 tisíc domácností. To hádam nemusím nikomu z nás nejak viacej vysvetľovať, že prečo je to zvláštne, keď teda ministerstvo hospodárstva navrhlo nejakú poučku, tak prečo sa ňou pri predkladanej legislatíve samo neriadi? Lebo raz a navždy 8,9 nie je 90 % ani 18 % nie je 90 %. Tieto čísla pri jednej alebo druhej poučke 8,9 a 18 % sú vysvedčením, že tých 90 %, o ktorých tu práve teraz debatujeme nie je nič iné len predvolebná korupcia. Že vláda nemá skutočnú a úprimnú vôľu doručiť adresnú pomoc tam, kde je naozaj potrebná a kde je dôležité ju adresne a cielene doručiť. Ani náhodou teda nemôže byť v tomto prípade reč o cielených a dlhodobo udržateľných opatreniach, ktoré by vláda ako samozrejme zodpovedný hospodár mala robiť. Z tej štúdie vyplýva, ono to nie je nový fakt. Nie je to nič nové. Je to stav trvalý. Energetickou chudobou dnes najviac sú postihnuté vidiecke regióny. Predovšetkým banskobystrický a nitriansky kraj, jednočlenné domácnosti, osamelý rodičia a rodiny s deťmi. Pričom zásadným problémom a to je to dôležité kam treba tú diskusiu dostávať vždy, keď príde na pseudo adresnú energopomoc je, že základným problémom je stav slovenského bytového a domového fondu. Že len "len 35 % Slovákov a Sloveniek býva v kompletne zrekonštruovanom dome." Na porovnanie Estónsko 48 %, Holandsko 59 %. Čiže naozaj máme čo doháňať. Ale nie, my na Slovensku nie sme v situácii, že chceme niečo doháňať a zlepšovať trvalo udržateľne. My na Slovensku plytváme. Stá milióny, stá milióny eur na plošné dotovanie cien energií tu a teraz. Lebo raz to hodíte do toho kotla a odíde vám to komínom a efekt dlhodobý z toho žiaden. Plošné dotovanie cien energií nerieši dlhodobo a už vôbec nie udržateľné túto problematiku. Skutočným riešením je cielená podpora domácností v energetickej chudobe cez dotácie na zatepľovanie domov a príbytkov cez výmenu okien, cez výmenu kotlov a investície do obnoviteľných zdrojov energií, tak aby domácnosti mohlo byť po úpravách svojich príbytkov samostatné v energetike. Tieto riešenia potrebujú jednorazovú investíciu a majú trvalý efekt. No a teraz, keď si dáme prepočty vychádzajúc zo štúdie Slovenskej akadémie vied. Ja som to už tu v tomto pléne počas tejto schôdze hovoril, ale je dobré si to pripomenúť, že ako efektívna "je táto vláda". Za miliardy eur, ktoré vláda posledných rokov premrhali plošnou helikoptérov pomocou už dnes mohlo mať 37 % všetkých slovenských rodinných domov nižšie účty za kúrenie. 37 % Slovenska mohlo byť už dnes v situácii, že mohli mať vymenené okná, vymenené dvere, zateplené stropy a tým pádom aj nižšie účty za energie. Ale nemá. No, lebo prečo? Pretože vláda namiesto investície rozdala peniaze aj tým, ktorých vôbec nepotrebovali na vykurovanie bazénov a garáži pre svoje vozové parky. A sme tam opäť. Ďalší rok. Stretli sme sa rok z rokom a sme tam opäť, že vláda ide spaľovať ďalších 435 miliónov eur. Zadotovať 90 možno viac percent domácnosti a ja by som sa na mieste vlády Slovenskej republiky naozaj prepadol od hanby, keby som sa mal postaviť na tlačovú konferenciu a skonštatovať na všetkých spravodajských okruhoch, že vážení po 14-tich rokoch vlád sociálnych demokratov 90 % z vás, 90 % domácností potrebuje našu pomoc. To je jednoducho hanba na kvadrát a to nie je, že len hanba na kvadrát. To je vážený aj na uterák. Ďakujem za pozornosť. [14:04] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jurík. [14:11] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ja sa priznám, že včera, keď mi kolega Galek poslal pozmeňujúci návrh, nakoľko on je členom hospodárskeho výboru a ja nie, tak som tak dúfala, že v tom pozmeňujúcom návrhu nájdeme napríklad tú definíciu energetickej chudoby, o ktorej si hovoril aj ty Michal. Alebo, že tam nájdeme to, že ako sa bude pomáhať tým najzraniteľnejším v podstate a síce ľuďom, ktorí využívajú tuhé palivo na vykurovanie svojich domácností. No a nakoniec to bol len prílepok ministra obrany Kaliňáka, ktorý sa zabudol asi minulý týždeň a mal ho pripravený teraz a nechcel čakať mesiac do rokovania o rozpočte. Tak ja sa priznám, že mňa toto veľmi sklamalo a keď už je tu takáto spolupráca medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom obrany, tak ja by som si želala spoluprácu medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom, práce sociálnych vecí a rodiny a tá spolupráca už mala trvať teda niečo vyše dva roky a myslím si, že to by bol dostatočný čas na prípravu toho skutočne adresného a cieleného riešenia, ktorým je príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Žiaľ toto sa nestalo a táto vraj sociálnodemokratická vláda ak si tak stále môže hovoriť aj potom čo schválila v piatok, tak sa rozhodla opäť plošne zadotovať energie pre všetkých a zabudla na tých najzraniteľnejších. To ma skutočne veľmi mrzí. [14:11] Martin Dubéci S reakciou pán poslanec Sabo. [14:13] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za faktickú. Ja len tak v skratke. Že ten návrh na príspevok, príspevok na úhradu nákladov je na stránke nrsr.sk. My sme ho opakovane predkladali. Ono stačí v podstate len kopírovať, keď už teda táto koalícia resp. niektorých jej členovia majú záujem v kopírovaní a záľubu v kopírovaní. Tak v tomto prípade by sme nad tým prižmúrili okom, pretože by to bolo správne kopírovanie dobrého a kvalitného návrhu. Stačí sa naozaj len inšpirovať. Je to v legislatívnej iniciatíve B. Jurík, mňa, Lucie Plavákovej a my vám v tom samozrejme môžeme potom garantovať len našu podporu. Vďaka. [14:13] Martin Dubéci Vyhlasujem všeobecnú, teda vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa či chce zaujať stanovisko pani ministerka? Chce, tak jej odovzdávam slovo. [14:14] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem za rozpravu, ktorú som si myslím si, že celkom zodpovedne vypočula. Budem sa snažiť reagovať na také úplne highlighty, ktoré ste v jednotlivých rozpravách dali a budem sa snažiť skôr ísť do takých vecí, ktoré sú triezvu praktické a nebudem sa populisticky k nejakým veciam vyjadrovať. Pán poslanec Hargaš. Citovali ste § č. 9 ods. 4, kde ste v rozprave hovorili, dúfam, že to nebudete opakovať na tlačovke. Pre, že ako sa to vypočítava k údajom na účely posúdenia a prehodnotenia splnenia podmienok zániku práva energetickej domácnosti na adresnú pomoc ===== citovali ste § číslo 9, odsek 4, kde ste v rozprave hovorili, dúfam že to nebudete opakovať na tlačovke. Že ako sa to vypočítava, údajom na účely posúdenia a prehodnotenia splnených podmienok zániku práva energetickej domácnosti na adresnú pomoc, ste zabudli prečítať: sa pristupuje automatizovaným systémom, medzi systémovou komunikáciou informačných systémov. Takže keď vy hovoríte, že ste zvedaví na to, koľko ľudí to bude počítať a koľko sa zaoberať a ako na ten systém vyhodnotenia budeme mať možno dáta na ministerstve hospodárstva uložené pol roka, tak to nie je pravda, pretože ešte raz opakujem, odsek 4 hovorí: Na adresnú pomoc sa pristupuje automatizovaným spôsobom medzi systémovou komunikáciou informačných systémov. Boli ste na MIRRI, robili ste na MIRRI, pracovali ste v oblasti IT, alebo teda v oblasti konzultingu, takže asi to nebudem vysvetľovať, že tuto nehovoríme o ľuďoch, ktorý budú vyhodnocovať pomoc a budú sa hrabať v nejakých dátach. Ide tam skutočne o to, že systém si zoberie dávku dát, ktoré majú jednotlivé rezorty, ktoré budú potrebné na výpočty toho, či daná energetická domácnosť dostane kompenzácie, alebo nedostane kompenzácie, podľa toho ako sa vypočíta bonita energetickej domácnosti a tieto všetky údaje sa bezprostredne po výpočte automaticky zmažú, zapíšu sa do logu, ktorý sa audituje. Takže nebudem sa už ďalej možno viac vyjadrovať k tomu, koľko ľudí k akým dátam bude mať informácie. Celkovo ku všetkým, ktorí vystupovali. Povedala som to už pri poslednej rozprave. K dátam budeme pristupovať, alebo respektíve dáta sú uchované v systéme, v cloude ministerstva vnútra, ktorý dodržuje najprísnejšie bezpečnostné pravidlá, ktoré stanovuje slovenská legislatíva. Na tomto cloude je nainštalovaný schengenský informačný systém, dokladové agendy, takže najvyšším možným spôsobom chceme predchádzať tomu, aby tieto dáta boli neoprávnené. Neoprávnene využívané. A všetci poslanci, ktorí ste hovorili o tom, že budú tu nejaké informačné systémy lepšie ako SISka na ministerstve hospodárstva, toto odmietam. Snažili sme sa spraviť niečo pre ľudí, aby nemuseli stáť v radoch, áno, aby nemuseli stáť v radoch pani poslankyňa Petrík, pretože 2 milióny domácností keď bude, si povie 1,5 milióna domácností, že si ide požiadať o energopomoc, tak jednoducho bude to nápor na úrady. Či si to chceme priznať, alebo si to nechceme priznať. Presne tak ako ľuďom každý rok hovorí ministerstvo vnútra, ide letná sezóna, potrebujete nové cestovné doklady, choďte si ich vybavovať v januári, februári, rozložte to na celý rok. Každý rok sme toho svedkom, najväčší nápor zažívajú klientské centrá, čo sa týka výbory pasov, výroby cestovných dokladov v máji, v júni, v júli. Čakacie doby, sedia od rána tam, aby sa dostali prví do klientského centra, aby si zobrali časenku takže nie je to o tom, že tie rady by neexistovali. Veľa krát sa tu opakovalo, že 17 miliónov ideme vyhodiť na IT systém. Nie. 17 miliónov sme zoskupili nevyčerpané eurofondy, vytvorili sme projekt, ktorý podporuje systém adresnej energopomoci a ešte raz zopakujem je to systém, ktorý môže využívať každá jedna vláda. Následne každá jedna vláda si na časové obdobie ako sa rozhodne určí čo bude bonita energetickej domácnosti a ktorá domácnosť bude pod tou bonitou a ktorá nad tou bonitou a budete jej dávať kompenzácie. Z tých 17 miliónov eur, 9 miliónov max, ide na informačné systémy. Zbytok pán poslanec Galek, keď ste hovorili o tom verejnom obstarávaní. Vyhodené peniaze, myslím že vy alebo niekto to bol, 4 milióny, je to call centrum ktoré sa obstaráva napríklad na 4 roky. 4 roky. Takže nemyslím si že je to 4 roky za jeden, 4 milióny za jeden rok. Snažili sme sa, keď niekto tu povedal, počkajte ako to bolo? Že keď ľudia sa môžu tak sťažovať akurát na lampárni. Práve preto zavádzame nový odbor na klientskom pracovisku, ktorý sa bude venovať celkovo problematike energetiky, nie len energopomoci, ale do budúcnosti sa budeme snažiť tam preniesť aj zodpovednosť, čo sa týka novej legislatívy, ktorá nám prichádza z Európskej komisie ohľadom energetickej efektívnosti, kde má Slovenská republika plniť nejaké ciele. Tak ako každý jeden členský štát. Takže títo ľudia budú vlastne robiť aj jednotlivé úlohy, ktorí ten zákon, ktorý príde do parlamentu po, na ďalšiu, alebo tú ďalšiu schôdzu, uvidíme ako sa to stihne, bude vlastne tento výsledok, z tohto zákona využí, alebo budú ľudia na klienstkých pracoviskách využívaní na tento účel. Potom som tu mala, pán Dostál, pán poslanec bola som tu minulý týždeň celý čas, dobre viete čo sa stalo štvrtok večer, ste tu neboli, skôr sa ukončila debata, mali sme čas, neboli ste tu v pléne. Na to som narážala, že ste nechceli diskutovať. Sedeli som tu celý čas. Pán poslanec Viskupič kľudne prišiel a diskutoval. Vy ste tu ani neboli keď ste mali ísť do rozpravy. To som si dovolila akože vám povedať pardon vytknúť, že ste mohli so mnou diskutovať. Čo sa týka energo šekov a spôsobu vyplácania. Minulý týždeň už som to hovorila. Energo šeky, tam kde nie je možné premietnuť nízku cenu energie do faktúry, to znamená energo šeky do oblasti tepla, pretože máme na Slovensku zhruba 170 subjektov, ktoré sú v pozícií, alebo v definícii centrálneho zásobovateľa tepla. Máme niekoľko bytových družstiev kde sa, alebo správcovských spoločností, niekoľko 100 až 1000 kde sa vlastne toto teplo rozpočítava, takže tam si nevieme predstaviť ako by sme my prostredníctvom faktúry dali nižšie ceny energií, nižšie ceny tepla, keďže tam faktúry nie sú. Tam ideme energo šekmi. Budeme prehodnocovať aj jednotlivé regióny, kde prišlo k nárastu ceny a kde ten nárast ceny nebol. Samozrejme venovali sme sa hneď po príchode na ministerstvo aj viac sme diskutovali čo sa týka tuhého palive, ale nechápem keď je tu taká kritika, prečo to bývalé vlády nespravili. ale asi viem prečo. Pretože ťažko odkontrolovať kto nárok za tuhé palivo a drevo má. Pretože ťažko dokazovať či skutočne kúri, alebo nekúri palivom, teda tuhým palivom ako tak, ale že či si vykuruje celý dom tepelne. Pánovi poslancovi Janckulíkovi som sľúbila, že nejaké námety máme. Potrebujeme na to výstupy aj z informačného systému registra odberných miest, kde už budeme potom múdrejší a budeme presne vedieť identifikovať domácnosti v ktorých sa plynom napríklad nekúri. A nekúri sa ani elektrickou energiou a tam prichádza do úvahy to, že asi sa tam kúri nejakým iným médiom, to znamená tuhým palivom. Ďalej ešte čo ma tak zaujalo. Príspevok na bývanie pani poslankyne Jurík. Hovorili sme o tm naposledy. Príspevok na bývanie je síce zákon, ktorý by ste asi nezrealizovali v praxi. Ani minulý rok, ani rok predtým. A ani pred 6 rokmi. V súčasnosti čo robíme čistíme napríklad dáta, aj registra adries a informačného systému ohlasovní, kde tisíce, desaťtisíce ľudí stotožňujeme či patria k tomu, alebo onému bytu, pretože veľakrát v informačnom systéme ohlasovní vieme že na ulici napríklad Šalviova 26 býva 200 ľudí, ale nevieme bývať v ktorom byte, takže ťažko by ste vytvorili domácnosť keď neviete ani rodinu identifikovať v ktorom byte býva a týmito všetkými nekvalitami v dátach a v informačných systémoch sa momentálne zaoberáme a spolupracujeme s ohlasovňami na ktoré plánujeme tiež z toho 17 miliónového balíka za každý úkon, ktorý nám doplnia do informačných systémov tak plánujeme im tento prenesený výkon štátnej správy odfinancovať. Tak aby aj ohlasovne, vzhľadom na svoj výkon dostali nejaké peniažky a aby tie dáta čistili. Možno ešte na záver k tomu informačnému systému som tu zbadala poznámku vraj menežment osobných údajov. Mohli sme využiť systém pán poslanec Hargaš, už som to raz tu komentovala že keby vtedajšia vaša šéfka nezrušila informačný systém identifikátor fyzických osôb, ktorý nám zaručoval, že každý sektor a každý rezort bude mať sektorový identifikátor ako bezúdajový identifikátor, to znamená nebudeme z neho vedieť vyčítať ani pohlavie, nebudeme z neho vyčítať ani dátum narodenia a dokonca každý sektor danú osobu bude mať uloženú pod iným sektorovým identifikátorom, tak vlastne ani žiadna osoba, ani pracovník, ktorý má prístup do nejakého informačného systému štátnej správy si nevie spraviť takúto maticu, len žiaľ tento informačný systém bol zrušený. A čo sa týka, áno ešte jedna informácia odmietnutia energopomoci. Vzhľadom na skúsenosť, ktorú sme mali z jari tohto leta až do leta, áno prišla nám 20 000 žiadostí. Vzhľadom teda na tie informácie, ževraj ideme ľudí lustrovať, tak radšej chcú odmietnuť energopomoc, aby sme sa v ich dátach doslova do písmena ako to bolo povedané nehrabali. A keďže ešte raz § 9 odsek 4 hovorí, že adresnú energopomoc pristupujeme a na výpočet adresnej energopomoci pristupujeme automatizovaným spôsobom medzi systémovou komunikáciou informačných systémov, tak chcem občanov znova ubezpečiť, žiadne lustrovanie ich osobných údajov, citlivých tam nebude dochádzať a už vôbec nie z pohľadu ministerstva hospodárstva, práve naopak. Aby ľudia mohli túto nazvem to nie energopomoc odmietnuť, ale aby neboli vystavení nejakému ich pochopeniu, že budú zneužité ich údaje dnes pán poslanec Šimko na hospodárskom výbore predložil pozmeňujúci návrh, ktorá podľa tohto pozmeňujúceho návrhu každá jedna, každý jeden predajca či plynu, či elektrickej energie bude mať povinnosť človeku, ktorý nechce spadať do regulovanej sadzby môže mu poskytnúť, alebo respektíve má povinnosť poskytnúť mu uzavrieť zmluvu na neregulovanú dodávku s tým, že táto neregulovaná dodávka neprekročí ceny ktoré stanovilo URSO. To znamená, automaticky bude mať takú tarifu, že ju vôbec nebudeme brať do úvahy pri výpočte energopomoci. Úplne jednoduchý spôsob, pretože pri 20 tisíc žiadostiach ktoré k nám prišli v lete, alebo teda pred letom, bola obrovská chybovosť čo sa týka, neboli čitateľné, alebo mali zlé rodné čísla, neboli jasné adresy, chyby boli v adresách, chyby boli v označení rodných čísiel, takže vyhli sme sa tomu takým spôsobom, že sme aj po prerokovaní s predajcami plynu a elektrickej energie odsúhlasili to, že môže si uzavrieť zmluvu na neregulovanú dodávku, to znamená nikdy ho systém ani nezachytí do výpočtu pre energopomoc. A to je jedno či by na ňu nárok mal, alebo nemal. Týmto si je istý, že z jeho inými dátami narábané nebude, aj keď ešte raz prečítam § číslo 9. Že k výpočtu energopomoci sa pristupuje automatizovaným spôsobom medzi systémovou komunikáciou informačných systémov. Ďakujem veľmi pekne. [14:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani ministerka, pýtam sa či chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Chce, nech sa páči odovzdávam mu slovo. [14:14] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia. Žiadna SISka ministerstva hospodárstva sa nekoná. Počuli ste to z niekoľkých úrovní, počuli ste to naozaj z každej strany z úrovne ministerstva, z úrovne ministerstva vnútra bude zabezpečená ochrana rýchto údajov a bude zabezpečená tak, aby sa s nimi nakladalo v súlade so zákonom. Nikto na tieto údaje ľudí nebude siahať a celý systém sa má automatizovane vyhodnocovať tak, aby nikto nebol zaťažený nejakou neobjektivitou a podobnými pochybnosťami. Je veľmi zaujímavé, čo vám tu opozícia dnes hovorí, pretože v piatok neprišla na Ústavnoprávny výbor a dnes ráno nebol na výbore pre hospodárske záležitosti nikto z opozície prítomní. Jedine 7 poslancov koalície vďaka bohu však hladkou väčšinou to prešlo, bez rozporu. Prijalo všetky tri pozmeňujúce návrhy, v prvom rade legislatívno technické spresnenia ktoré majú dať za dosť ľuďom, ktorí naš [14:28] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu ===== ...výbore pre hospodárske záležitosti, nikto z opozície prítomný. Jedine sedem poslancov koalície, vďaka bohu však hladkou väčšinou to prešlo, bez rozporu, prijalo všetky tri pozmeňujúce návrhy. V prvom rade legislatívno-technické spresnenia, ktoré majú dať zadosť najmä ľuďom, aby našli naozaj aj na tom kontaktnom mieste, na tom okresnom úrade človeka, ktorý im vyladí akýkoľvek rozpor s ich pohľadom na energo pomoc alebo vytvorí v rámci rozporového konania vzťah s ministerstvom hospodárstva. Ale čo je podstatné, dnes máme aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol sporovaný alebo bol predmetom sporu mnohých kolegov. Ráno prišiel minister obrany vysvetliť o, čo vlastne ide v zákone, ktorým chce pomôcť mladým ľuďom, ktorí ešte nemajú ukončenú strednú školu, ale už majú 18 rokov a zároveň by chceli ísť do národných obranných síl. A nie je to nič, len to, že človek medzi 18 rokom života a ukončením školy by mohol mať aj nejakú možnosť sa zapojiť do takéhoto pre neho voľnočasového aktívu alebo aktivity a zároveň slúžiť štátu ako rezerva pri mimoriadnych udalostiach. Opozícia minulý týždeň stratila, teda nie celá opozícia, ale PS a SaS stratili 80% svojej agendy a tou agendou bohužiaľ boli liberálne témy, menšinové témy, ktoré na jednej strane verím, že sa podarí dať na určitý stupeň toho, aby ľudia mali nejaké možnosti také objektívne, ale na druhej strane uzatvorili naozaj ten svoj kolobeh opodstatnenosti a 90 v Národnej rade sme prijali zmeny, kde opozícia má dnes takú kondíciu, že ešte tých 20% by mohla venovať ekonomickému zmyslu svojej existencie vo vzťahu k ľuďom, ale ani dnes keď sa má predkladať v Národnej rade pomoc ľuďom cez energopomoc nie sú schopní tomu pomôcť. Ukázali to aj neúčasťou na výbore a bohužiaľ bude to aj ich bojkotom hlasovania, ako sme na to zvyknutí. Takže milí Slováci, verím, že oceníte prístup vlády a adresnú energopomoc, ktorú chystalo ministerstvo hospodárstva niekoľko mesiacov. Je bezpečná, nezaťažuje štátny rozpočet a bude adresná pre ľudí a nakoniec pomôže každej peňaženke na Slovensku, podporíte. Ďakujem pekne. [14:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k druhému čítaniu o zákone z 11. júna 2025 o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál je uvedený ako tlač 890, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Záhorčákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. [14:33] Viliam Zahorčák – Vystúpenie Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predkladám informáciu o výsledku prerokovania zákona z 11. júna 2025 o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovane Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 890 vo výboroch. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 930 z 1. júla 2025 pridelil zákon vrátený prezidentom, tlač 890 na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o vrátení zákona z 11. júna 2025 o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 890 vyplýva, že prezident navrhuje pri opätovnom prerokovaní schváliť zákon s týmito zmenami. 1. čl. II a III schváleného zákona sa vypúšťajú. V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví názov schváleného zákona a označenie čl. I schváleného zákona, sa vypustí. 2. Doterajší článok IV. schváleného zákona sa označuje ako § 12. Výbory uvedené v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali vrátený zákon v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 96. schôdzi Výboru dňa 4. septembra 2025 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj na 37. schôdzi výboru dňa 9. septembra 2025 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú rady Slovenskej republiky, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore, zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu. [14:33] Martin Dubéci Ďakujem pán spravodajca, otváram rozpravu do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Ledecký máte slovo, nech sa páči. [14:36] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia určite nevyužijem celý čas, budem len krátko, len musím pripomenúť pár vecí. Prvá vec, ktorá v tom zákone vadí a ktorá predpokladám, že aj to bol hlavný dôvod prečo sa k nám vracia, je prílepok pána poslanca Ferenčáka, ktorý tam dal a ja si myslím, že nie je normálne spory ktoré sa niekoľko rokov ťahajú na súde riešiť naraz, narýchlo nejakými na novo vymyslenými pravidlami. To je úplne na hulváta. A ja si myslím, že keď už tie spory, alebo ten spor lebo de facto sa jedná o jeden spor, ktorý sa týka jeho mesta. Už to je podozrivé, že na to sa pripravuje nejaká novela zákona. Tak riešiť nejakými pokútnymi spôsobmi, keď to riešia súdy, už nech to doriešia súdy. Čo sa týka samotného zákona, chcem povedať len štyri argumenty, prečo by sme sa mali zamyslieť a prečo by sme mali naozaj mali možno z toho zákona vycúvať alebo dať tomu patričnú dôstojnosť, patričnú váhu a ten zákon posilniť. Tieto dve možnosti ja vidím tak, že prvý argument je rozpočet. Postupne každý rok sa na najmenej rozvinuté okresy znižuje rozpočet. Predpokladaný rozpočet na budúci rok je 6 mil. euro, keď si zoberieme, že máme 20 okresov, tak priemerne na jeden okres to vychádza 300 000. Keď si zoberieme, že najväčšie okresy ide viacej na menšie menej, tak na tie najmenšie okresy pôjde cca 150 000. Povedzte mi, aký rozvoj sa dá robiť v danom okrese, keď na okres ročne dostanete 150 000 euro? Čo vy dokážete urobiť za 150 000 euro? A bežne si minister nejakého ministerstva kúpi auto v takejto hodnote. Čiže to mi hovorí aká dôležitosť je prikladaná osobným automobilom na ministerstvách a aká dôležitosť je prikladaná celému najmenej rozvinutému okresu. Druhá vec, ktorá je naozaj na zamyslenie je zamestnávanie ľudí na týchto projektoch. Pokiaľ sa jedná o tak malé peniaze a my na každom jednom okrese zamestnávame minimálne jedného človeka, ktorý sa venuje najmenej rozvinutému okresu, a na ministerstve je jedna sekcia, ktorá sa venuje najmenej rozvinutým okresom a len najmenej rozvinutým okresom. Tak je na zamyslenie, ako efektívne my narábame s tými ľuďmi. Lebo keď si zoberiete rozpočet, tak možno tretina, možno až polovica toho rozpočtu, ktorý ide na najmenej rozvinuté okresy. Tak taká suma ide aj na platy tých zamestnancov, ktoré sa o to starajú. Tak je to na zamyslenie. Určite to nie je efektívne, to každý súdny človek vie, že to nie je efektívne. A je to na zamyslenie, čo, kam smerujeme, čo tým projektom chceme dosiahnuť pri takýchto cifrách rozpočtu a pri takej zamestnanosti ľudí, ktorí o tom rozhodujú. Ďalej tretí argument je zmena rozhodnutí. Ja som nedávno, aj písal som o tom v okrese Gelnica, Rada pre rozvoj okresu rozhodovala, lebo v tých najmenej rozvinutých okresov je to tak, že tá Rada okresu, tí ľudia na mieste rozhodujú o tom, čo ten okres potrebuje. Tak rada okresu rozhodovala a zástupca ministerstva, ktorý tam má jeden hlas sa takisto zapája do toho rozhodovania. No, a samozrejme ho prehlasovali a tie peniaze alebo tie projekty dali iným obciam, ako chcel ten zástupca toho ministerstva alebo ako hlasoval ten zástupca ministerstva, a čo sa stalo? No, stalo sa to, že ministerstvo oficiálne napísalo list a povedalo, že rušia tieto projekty, lebo to sú menšie obce a ten rozvoj nie je až tak zabezpečený. Tak ja sa pýtam, máme jediný projekt najmenej rozvinutý okres, kde naozaj rozhodujú ľudia zdola, kde majú byť vybratí ľudia, je tam nejaký parameter, čiže mali by byť zastúpenie všetkých relevantných orgánov, organizácií, ktoré sú v danom okrese. A oni rozhodnú a ministerstvo napíše list, že tak to nebude a rušíme vám to. Tak to je zase otázka na kieho frasa my ideme podporovať najmenej rozvinuté okresy. Venujeme im toľko energie. Zamestnávame toľko ľudí, keď v konečnom dôsledku to najdôležitejšie, čo tam je, že povieme, že áno budeme podporovať, čo tí ľudia zdola povedia. Lebo tí to najlepšie vedia, čo potrebujú. Tak nie, my to zrušíme lebo ministerstvo má inú predstavu. Tak nech rozhoduje ministerstvo. Ušetríte ľudí a tých pár korún, čo do toho dávate. Tak akože aj tak to nič na veci nezmení. Je to úplne zbytočné. Dehonestujete tým pádom celý tento projekt. A štvrtý môj argument sú výjazdové zasadnutia. Výjazdové zasadnutia vlády, na výjazdových zasadnutiach vlády rozdelíte 20 mil. euro na jednotlivé obce, na jednotlivé okresy. Funguje to tak, že niekto obvolá tie jednotlivé obce alebo mestá, čo potrebujú a potom prídete na to výjazdové zasadnutie. A podľa politického trička, každé výjazdové zasadnutie vyhodnocujem, takže máte to zverejnené. Vždy je to podľa politického trička. Rozdelíte tie peniaze na nákup hrncov do nejakého kultúrneho domu alebo na výmenu okien alebo veď sú to malé peniaze od 2000 do... ja neviem do koľko. Takže naozaj len na takéto drobnosti. A ja sa pýtam, to naozaj vláda má rozhodovať o tom, že či sa kúpia nové hrnce v nejakej obci do nejakého kultúrneho domu? Však je to smiešne, keď vláda rozhoduje, vláda sa tým zaoberá a vláda rozdeľuje po pár tisíc euro bez akéhokoľvek kľúča, bez akéhokoľvek výzvy. Tak keď to robíte tak to rozdeľujte prifárajte k tomu tých 6 mil. a robte to v tokom istom režime. A poviem, že aspoň ušetríte tých 40 ľudí či koľko tam na tom projekte sa platia, a nie sú nejakým spôsobom využití. Ďalej na tých výjazdových zasadnutiach vlády v tých najmenej rozvinutých okresoch prijímate uznesenia, čo všetko budete podporovať, ako budete to rozvíjať. Tak taký praktický čerstvý príklad je, keď ste boli na poslednom výjazdovom zasadnutí v Levoči. Tak tam ste mali uznesenie o tom, ako sa bude väzenie rozvíjať a ako to chcete v tom najmenej rozvinutom okrese vytvárať pracovné miesta. A včera prišlo oficiálna informácia, že väzenie v Levoči sa ide rušiť. Ide sa rušiť od 1.1. To znamená máme tri mesiace. Tí zamestnanci hovoria, že dozvedeli sa to neskoro, čo je logické, nevedia čo bude ďalej to, že sa ide rušiť alebo to Bé sa nepovedalo, že či všetci ľudia si majú hľadať novú robotu. Ako je to so zmluvnými vzťahmi, ktoré to väzenie má dlhšie ako do konca roka. Je tam dvadsať bytov, a tí ľudia čo bývajú v tých bytoch majú podmienku, že tie byty budú mať len pokiaľ budú zamestnancami toho zariadenia v Levoči. Tí ľudia s tými rodinami sa tiež pýtajú a teraz, čo sa mám odsťahovať? Či mám zobrať niekde inde robotu? Dostanem nový byť? Proste vy si z tých ľudí robíte srandu. Pre vás tí ľudia sú vzduch, pre vás tí ľudia sú nepodstatní a tie veci ktoré deklarujete a najmenej rozvinutých okresov bola vaša vlajková loď. Naozaj všetko, čo sa povedalo a teraz hovorím konkrétne o Levoči, všetko je znulované, všetko neplatí. Nepočul som ani jeden argument, že sa ide rušiť Levoča a že je to najmenej rozvinutý okres, čo by tam trebalo vytvárať pracovné miesta, udržiavať miesta, proste nič. Je to neefektívne a dovidenia. A tento argument, že je to najmenej rozvinutý okres ani len nespomenul. Takže ja sa v konečnom dôsledku pýtam prečo strácame čas, prečo zamestnávame ľudí, ktorí nie sú vyťažení, prečo.... ===== ... najmenej rozvinutý okres nikto ani len nespomenul. Takže ja sa, ja sa v konečnom dôsledku pýtam, prečo strácame čas, prečo zamestnávame ľudí, ktorí nie sú vyťažení, prečo dávame tak málo peňazí do rozvoja, do najmenej rozvinutých okresov a nedostávam na tieto otázky odpovede a osobne si myslím, že hlboko sa treba nad celým týmto zákonom zamyslieť, bo v takých parametroch, ako ho plánujete robiť vy, je totálne neefektívny a nič neprináša. Ďakujem. [14:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. S faktickou pán poslanec Sabo. [14:45] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega, mal som taký záblesk, keď si hovoril o tom, že ako vláda rieši dotácie na svojich výjazdových rokovaniach na hrnce v kuchyniach niekde v kultúrnych domoch. Áno, ale môj najväčší flashback je, keď som si prečítal, že myslím, že to bolo niekde na východoslovenskom výjazdovom rokovaní, že vláda zasponzorovala dvetisíc eur na kúpu katafalku. To si hovorím, že vau, ak toto sú priority a pritom veď ono si stačí urobiť test aj tou predchádzajúcou rozpravou, keď sme sa tu rozprávali o tom, že nám chýba stále adresná energopomoc pre domácnosti, to isté platí aj v prípade verejných budov. My máme v katastrofálnom stave verejné budovy na Slovensku a chceme šetriť energie a potom aj peniaze na tých účtoch, tak vláda by mala práve aj v tých málo rozvinutých okresoch cieliť svoju podporu na hĺbkovú rekonštrukciu budov, škôl, obecných úradov, kultúrnych domov. To isté platí aj pri domácnostiach, to isté platí aj pri verejných budovách, rekonštrukcie, hĺbkové zatepľovanie, výmena okien, výmena dverí, investícia do obnoviteľných zdrojov energie. Ale nie, vláda chodí rozdávať dvetisíc eur na katafalky. Bravó! Vizionári fakt. [14:45] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Ledecký. [14:46] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mňa mrzí naozaj, že my tu nič systematicky nerobíme a zase budem reagovať na teba na príklade levočskej väznice, že my sme za posledné tri roky tam investovali investičné prostriedky za viac ako jeden milión euro. Tak načo dávame tie prostriedky do tej väznice, keď vieme, že je na odpis? No a milión investujeme a teraz, teraz tú väznicu zatvoríme, fasa. A keď sa pýtali primátora mesta, či nechce prebrať, primátora mesta Levoče, či nechce prebrať tú väznicu zadarmo v podstatne alebo za jedno euro, alebo tak, tak, samozrejme, povedal, že, preboha, nie, čo ja budem s tým robiť? A čiže to zariadenie, to špecifikované zariadenie, ktoré sa asi na nič iné využiť nedá len ako na väznicu, bude sa nejakým spôsobom udržiavať, jeden milión euro vyhodený a čiže žiadny systém, žiadny, žiadny plán, len tak od brucha dneska, dneska investujeme a teraz urobíme rozhodnutia, aha, treba nám šetriť, fasa, tak ideme šetriť. A všetko, čo sme doteraz rozvíjali, všetko škrtneme a keď bude, zase sa zmení Trestný zákon, bo zistíme, že ľudia tak nefungujú, že tresty sa zmiernia a tí ľudia sa prirodzene polepšia, tak zase budeme nanovo stavať, investovať a škrabať sa po hlave, prečo nás ten štát tak draho stojí. [14:46] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Keďže sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci. Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [14:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o rozhodnutí prezidenta vrátiť Národnej rade schválený zákon o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Problém je práve v tej druhej časti o zmene a doplnení niektorých zákonov, pán prezident nespochybnil nijako obsah toho schváleného zákona, aj keď k nemu takisto možno mať výhrady, o ktorých hovoril môj kolega z poslaneckého klubu SaS pán poslanec Ledecký. Pán prezident namieta články 2 a 3, lebo články 2 a 3 celkom nečakane v zákone o podpore prioritných okresov sú novely zákona o obecnom zriadení a katastrálneho zákona. Novely, ktoré neboli súčasťou pôvodného návrhu zákona, novely, ktoré nijako nesúvisia s tým, čo bolo obsahom návrhu zákona o podpore prioritných okresov, inými slovami články 2 a 3 sú klasické prílepky. Zacitujem z rozhodnutia pána prezidenta: „Nakoniec poukazujem aj na skutočnosť, že normy článku 2 a 3 schváleného zákona nemajú žiadny vzťah k zneniu článku 1 schváleného zákona, ide o nesúvisiacu právnu úpravu, či už po obsahovej, ako aj po vecnej stránke. V tomto smere zákonodarcovi pripomínam dodržiavanie pravidla zakotveného v čl. 94 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj v § 6 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré má nepochybne významný ústavnoprávny rozmer." Ak sú vám tieto slová povedomé, tak áno, presne o tomto sme hovorili nie úplne bezvýznamnú časť diskusie v rámci rozpravy v druhom čítaní k návrhu zákona o adresnej energopomoci, ku ktorej sa tiež pripája prílepok, ktorý súvisí s rezortom obrany a nijako nesúvisí s adresnou energopomocou. Čiže okrem nás opozičných poslancov, ktorí sa to snažili aj pani ministerke Sakovej, aj kolegom koaličným poslancom dať do pozornosti, že máme tu ustanovenie zákona o rokovacom poriadku, ktoré zakazuje prílepky, a napriek tomu opakovane, zas a znova, a dnes zase je ten deň, predkladajú koaliční kolegovia prílepky, už sa ani netvária, že to nie sú, nie sú prílepky, už ani, ani sa nepokúšajú vynakladať nejaké úsilie, aby našli nejakú spojitosť, že však jedno je zákon, druhé je zákon, tak to obsahovo súvisí, alebo že absurdné, že energopomoc je vlastne konsolidácia, tak aj to, že sa ušetrí niečo na obranných zálohách, je konsolidácia. Už jednoducho to predložia, lebo nestihli, tak, tak to predkladajú. Takže chcem dať cteným kolegyniam a kolegom z vládnej koalície do pozornosti, že okrem nás vás na neprípustnosť takého postupu upozorňuje aj pán prezident a rovnako by som naopak dal do pozornosti pánovi prezidentovi, že my v rámci opozície oceňujeme tento jeho prístup a oceňujeme, keď upozorní parlament na to, že prílepky sú neprípustný postup v rámci legislatívneho procesu. Som presvedčený, že za tento pozmeňujúci návrh obsiahnutý v rozhodnutí prezidenta bude hlasovať prinajmenšom celá opozícia, ale pán prezident by si to mohol všímať aj pri iných zákonoch, ktoré mu prichádzajú z parlamentu, lebo jeden taký mu zrejme príde hneď zajtra, keď zajtra o jedenástej bude schválený, schválená, schválený návrh zákona o adresnej energopomoci. A samozrejme, že toto nie je celá argumentácia pána prezidenta, v ktorej vyslovuje výhrady voči zmenám obsiahnutým v článku 2 a v článku 3 schváleného zákona teda voči tým prílepkom, ktorými sa novelizuje aj zákon o obecnom zriadení a katastrálny zákon. Tá argumentácia je podstatne širšia, týka sa práva na samosprávu, týka sa Európskej charty miestnej samosprávy, týka sa ústavnoprávneho rozmeru, týka sa toho, že úprava by mala byť všeobecná, teším sa, že prichádza pán poslanec Ferenčák a aspoň vo faktickej poznámke zareaguje na výhrady pána prezidenta, lebo to, že tu dnes teraz sedíme a rokujeme o vetovanom zákone, je vlastne jeho zásluhou, lebo jeho pozmeňujúci návrh sa premietol alebo zmenil na články, články 2 a 3. Teda pán prezident namieta, že to riešenie, s ktorým prišiel pán poslanec Ferenčák a ktoré je obsiahnuté v článku 2 a 3 tohto zákona nie je ústavne konformné, je tam problém z hľadiska ústavnosti, je tam problém z hľadiska Európskej charty miestnej samosprávy, je to účelové riešenie, ktoré účelovo rieši konkrétny, konkrétny prípad, čiže nie je to ani tak všeobecné pravidlo ako skôr riešenie jedného konkrétneho, jedného konkrétneho sporu, ktorý sa ho navyše aj týka. A ani to zrejme nie je právne dobre napísané, keďže sa odkláňa od toho systémového riešenia zmien území nariadením obce na, keďže to tam nie je špecifikované, že by sa o tom malo rozhodovať na vláde formou uznesenia, ktoré ani nie je všeobecne záväzný, záväzný právny predpis, navyše, samozrejme, je to, je to prílepok. Čiže aj tie problémy, ktoré tam vznikli, do veľkej miery sú spôsobené tým akou formou, teda formou prílepku, boli tie zmeny, zmeny schválené, lebo ak je to problém, ktorý treba riešiť, riešiť zákonom, no tak ho treba riešiť štandardným legislatívnym procesom a bez toho, aby som upieral poslancom právo na zákonodarnú iniciatívu, tak štandardný legislatívny proces obsahuje aj medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého by sa k akémukoľvek návrhu, ktorý, s ktorým by niekto prišiel, teda asi vláda by s ním mala prísť, mohli vyjadriť aj všetky dotknuté subjekty vrátane samospráv, vrátane združení samospráv, vrátane odborných, odborných inštitúcií a mohol by byť takýto návrh podrobený odbornej diskusii, aj verejnej diskusii, aj politickej diskusii. A nevravím, že to, čo by z takého procesu vzišlo, by nutne muselo byť úplne v poriadku a ten výsledok by nemal žiadne ústavnoprávne trhliny alebo že by sme s ním všetci boli vecne spokojní, ale prinajmenšom je väčší predpoklad, že by nebolo možné voči nemu formulovať všetky tie výhrady, ktoré vo svojom rozhodnutí formuloval pán prezident. Čiže ešte raz, prílepky nie sú dobrou cestou. [14:49] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Ferenčák, odovzdávam mu slovo. [14:57] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za vystúpenie. Tu treba jednu vec povedať, že ako zákonodarcovia by sme mali riešiť problémy ľudí a opravovať zákony tak, aby sa vedeli problémy riešiť. Problémy s vysporiadaním územia samospráv trvajú už viac ako 30 rokov a nie je to jediný prípad, sú to desiatky prípadov v rámci celého Slovenska a dodnes sa nepodarilo tieto problémy vyriešiť, kde konkrétne vám prechádza hranica katastrálna cez byt, kde máte v jednej obci kuchyňu, v druhej obci spálňu a je porušené ústavné právo vlastníctva a narábania s majetkom a toto nikto neriešil doteraz. Týmto, touto zmenou, ktorá je predložená, sa tento problém celý vyriešil a tu musím nesúhlasiť aj s tým, čo pán prezident vyjadril, že je to v rozpore s ústavným, s nálezom Ústavného súdu, čo nie je pravda, pretože tam jasne cituje Ústavný súd, že bez súhlasu obce nikdy nemožno rozhodnúť, lenže súd vtedy riešil jediný konkrétny prípad, kde zákonodarca špeciálnym ustanovením doslova na mieru upravil spor dvoch obcí, a to bolo proti princípu všeobecnosti. To bol nález vtedajší Ústavného súdu, tento náš zákon alebo táto zmena, ktorá tam bola v tomto zákone, zavádza všeobecné pravidlo. To znamená, zavádzame ho pre každý prípad, nie pre konkrétny, kde sa obce nevedia desať rokov a viac dohodnúť, kde územia urbanisticky splynuli a kde samotní obyvatelia jasne hlasovali, ktorej obci chcú patriť. To nie je svojvôľa, to je princíp generality, ktorý Ústavný súd požadoval. To znamená, v tomto po vašom prílepku sme presne rešpektovali princíp generality, nie konkrétnosti a Ústavný súd presne napadal konkrétnosť. Čiže aj keď pán prezident to kvôli tomu vrátil, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) princíp generality, nie konkrétností. A Ústavný súd presne napadol konkrétnosť. Čiže aj keď pán prezident to kvôli tomu vrátil, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Richter, nech sa páči, máte slovo. [14:59] Tibor Gašpar Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Richter. Nech sa páči, máte slovo. [15:00] Ján Richter – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, od júna tohto roku uplynula istá doba a je nevyhnutné k dnešnému dňu prispôsobiť aj účinnosť tejto legislatívnej normy, ktorú budeme - predpokladám, že zajtra - schvaľovať. Preto k tomu smeruje aj môj pozmeňovací návrh v zmysle rokovacieho poriadku § 90 ods. 1. Čítam pozmeňovací návrh. Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prosím vás, pozastavte pánovi poslancovi čas. Richter, Ján, poslanec NR SR Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera k zákonu z 11. júna tohto roku o podpore prioritných okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, pod tlačou 890. V čl. IV sa slová „dňom vyhlásenia okrem čl. I, ktorý nadobúda účinnosť 1. augusta 2025" nahrádzajú slovami „ 1. novembra 2025". V súvislosti s navrhovanou zmenou sa v čl. I, § 9 ods. 1, 2, 3 a 5 slová „31. júla 2025" nahrádzajú slovami „31. októbra 2025". Ďakujem, skončil som. [15:00] Tibor Gašpar Ďakujem, pán poslanec. Dve faktické poznámky. Prvá, pán poslanec Dostál, nech sa páči. [15:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Richter, z toho, čo ste prečítali, z toho vyplýva, že vládna koalícia ide prelomiť veto pán prezidenta a teda neakceptovať jeho pripomienky a teda zachovať tam aj tie články 2 a 3, kde vás upozorňuje, že to riešenie je sporné z hľadiska práva na samosprávu, z hľadiska ústavy, z hľadiska princípu generality práva, z hľadiska toho procesu, akým bolo, bolo prijaté, teda všetky tie výhrady pána prezidenta sú neopodstatnené? Ako na výboroch, aj keď k tomu bola, bola diskusia, tak na výboroch neboli prijaté stanoviská, tak zrejme koalícia sa až dodatočne dohodla a teda podľa toho, ako je formulovaný ten pozmeňovák, tak to vyzerá, že idete ignorovať to, na čo vás pán prezident upozorňuje a teda tým aj zrejme riskujete, že pán prezident podá ten schválený zákon na Ústavný súd, lebo argumentuje tam tým, že to má aj ústavnoprávny rozmer, nielen že by nejako vecne nesúhlasil s tým riešením. [15:01] Tibor Gašpar Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Ferenčák. [15:03] Ján Ferenčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Je dôležité si povedať, že je dôležité sa postaviť na stranu ľudí a ich právne istoty, alebo ustúpiť formalizmu, nesprávnym výkladom a podobnému chaosu, pretože takto sa veci neriešia. Samotný prezident hovorí v odôvodnení, je to zásah do autonómie obce, áno, ale ústava sama v článku 67 hovorí, že štát môže zasahovať do výkonu samosprávy zákonom, ak je to v legitímnom verejnom záujme. A čo je väčší verejný záujem ako právna istota, ako ochrana práv ľudí, ktorí celé desaťročia trpia alebo ich obecné hranice sú zdrojom chaosu a prinavrátenie rozhodnutia vláde neznamená, že sa porušuje nejaké ústavné právo. Toto je legitímne, čo my máme riešiť. Takisto aj prezident píše vo svojom liste, že cieľom je prinavrátenie poriadku a právnej istoty. Ale jeho návrh je presným opakom. To znamená, vypustiť články 2 a 3 a nechať chaos pokračovať, tu je rozpor medzi slovami a činmi, pretože to ako lekár, ktorý pacientovi zobral recept a povedal, vydržte, možno sa to raz samo vylieči. Ale samo to už trvá 30 rokov, ale samo sa to nič nevyrieši. A toto je len prinavrátenie práv k moci vláde, ktorá môže rozhodnúť v určitých prípadoch, ak to trvá viac ako desať rokov, občania sa musia jasne vyjadriť, kde chcú patriť a musí to byť urbanisticky splynuté územie. A vy tvrdíte, že treba to, to proste negovať a tých ľudí nechať napospas svojmu osudu ďalšie desaťročia, pretože takýmto prelomením veta terajšie, dokážeme vyriešiť problém desiatok samospráv na Slovensku. Toto nie je konkrétny, to je princíp generality, to nie je konkrétnosti. To, čo bolo namietané, bola konkrétnosť. Ja hovorím, tento zákon, ktorý bol, je ge-ne-ra-li-ty, pre všetkých rov-na-ký. A toto je ten rozdiel vo vyjadrení prezidenta a vyjadrení, ktoré bolo schvá-le-né. To, čo je schválené, je správne. A možno keď to niekto pripravoval, nejaký ústavný právnik pánovi prezidentovi, tak sa mýlil, lebo on sa opieral o nález Ústavného súdu, o kon-krét-nos-ti dvoch obcí. Toto my sme nesplnili, pretože Národná rada schválila správne, generalitu, platí pre všetkých rovnako, toto je naša úloha, ľudí ne... (Prerušenie vstúpenia časomerom.) [15:03] Tibor Gašpar Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce vyjadriť sa k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali by sme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, tlač 692. V pondelok 29. septembra bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo. [15:05] Richard Vašečka – Vystúpenie Ďakujem pekne. Krátko, nezdržím vás. Trocha aj z takej úcty k Anke Záborskej, tento zákon sme predkladali ešte spolu s ňou, ale došiel na rad až teraz, takže preto by som ju chcel pripomenúť, čosi si tu odslúžila aj v tejto snemovni, takže ďakujem aj Anke za tento návrh. Teraz k samotnému návrhu krátko zhrnúť, lebo vystali nejaké otázky z rozpravy, napríklad pán poslanec Galko, ale aj tu mal nejaký pán kolega z Progresívneho Slovenska nejaké otázky. My hovoríme o tom, že v ústave je princíp, že Slovenská republika podporuje manželstvo. Je tam jasne povedané, manželstvo muža a ženy, ako aj formálny zväzok s takým potenciálom, aby bol celoživotný. My hovoríme, v Kresťanskej únii navrhujeme, aby formou daňového bonusu si mohli manželia odpočítať zo svojich daní, teda zo svojich zarobených peňazí do desať rokov manželstva 30 eur mesačne, do dvadsiatich 60, nad dvadsať 90 eur mesačne. Samozrejme je to návrh do diskusie. Ja by som povedal, že nestačí mať v ústave, akýkoľvek princíp je potrebný, aby sa konkrétne prejavili aj v zákonoch. Ak ústava hovorí, že máme podporovať manželstvo muža a ženy, je dobré, aby sme našli nejaké spôsoby. Ja osobne všeobecne považujem či pri podpore manželstva, rodiny, výchovy detí, ale aj iných, by som povedal, spoločnosti prospešných činností uplatňovať formu daňového bonusu, to znamená, že neberiete iným ľuďom a nedávate ich peniaze niekomu inému, ale nechávate ľuďom, ktorí pracujú a ktorí tie peniaze produkujú, časť ich peňazí. Ja to v podstate pozitívna diskriminácia manželstva, ale som presvedčený, že na základe toho, ako máme napísanú našu ústavu, tak ústava pozitívne manželstvo muža a ženy diskriminuje. A čo sa týka k financiám, áno, máme to zrátané a ide v prvom rade o to, že štát pri tom daňovom mixe potrebuje aj uvažovať o tom, aby mal priestor na nejaké daňové stimuly. Vieme, že napríklad v prípade nejakých automobiliek sa robí, aby sa udržala zamestnanosť a tak ďalej. Prečo by sme neposkytovali stimuly manželstvám, manželom našim, tu miestnym, ktorí spolu žijú, ktorí pracujú, platia dane, keď je manželstvo v prospech spoločnosti, keď je v prospech demografie, pretože stabilný zväzok manželov je dobrým prostredím pre výchovu a vzdelanie detí. To znamená, sú iné prostriedky na to, aby sme podporovali vdovy, siroty, rodiny s väčším počtom detí, my v tomto jednoduchom návrhu hovoríme o podpore manželstva muža a ženy formou daňového bonusu. Budem rád, keď si vládna koalícia tento návrh adoptuje, alebo prípadne zo svojej pozície príde s niečím iným, snáď lepším, ktorý konkrétne podporí manželstvo muža a ženy tak, ako ho máme zakotvené v ústave. Ďakujem veľmi pekne. Ešte, pardon, chcel by som špeciálne poďakovať pani spravodajkyni, že aj včera večer, aj dnes zobrala túto službu. Ďakujem. [15:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani, chce sa vyjadriť spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 752, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 782, 848 a 931. Slovo by mal dostať navrhovateľ pán poslanec Matovič za skupinu poslancov, nevidím ho prítomného v sále. Nie je tu ani spravodajca, preto konštatujem, že tento bod programu prepadá. Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 782. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach č. 811, 931. Opäť konštatujem, že pre neprítomnosť navrhovateľa a ani spravodajcu nemôžeme pokračovať v prerokovaní tohto bodu a tiež prepadá. Pristúpime k rokovanie o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnemu stavu čerpania eurofondov. Návrh má parlamentnú tlač 690. Slovo by mala dostať pani poslankyňa Veronika Remišová za skupinu poslancov, aby návrh uviedla. Pre jej neprítomnosť opäť konštatujem, že bod programu prepadá. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k výrokom podpredsedu vlády a ministra obrany Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka. Návrh je pod tlačou 780. Návrh mala opäť uviesť pani poslankyňa Veronika Remišová za skupinu poslancov. Pre jej neprítomnosť konštatujem, že bod programu prepadá. Ďalej budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k rezignácii vlády Slovenskej republiky na pomoc ľuďom so zvyšujúcimi sa cenami potravín. Návrh má parlamentnú tlač 869. Slovo by mal dostať pán poslanec Jakab a predstaviť nám tento návrh. Pre jeho neprítomnosť konštatujem, že bod prepadá. Pokračujeme rokovaním o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k ohrozeniu liečby pacientov z dôvodu zastavenia príchodu inovatívnych liekov na územie Slovenskej republiky. Tento návrh má tlač 870. Slovo má dostať pán poslanec Krajčí a predstaviť návrh, ale tiež nie je prítomný v sále. Takže konštatujem, že aj tento bod programu prepadá. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k zneužitiu úspor dôchodcov na zníženie štátneho dlhu. Návrh je pod tlačou 871. Slovo má dostať opäť pán poslanec Jakab za skupinu poslancov. Pre jeho neprítomnosť konštatujem, že bod programu prepadá. Ďalej ideme k návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k alarmujúcemu stavu narastajúcej chudoby na území Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 872. Slovo má dostať poslanec Peter Pollák, pre jeho neprítomnosť konštatujem, že aj tento bod programu prepadá. Ďalej pokračujeme rokovaním o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia k projektu Národnej univerzitnej nemocnice generála Milana Rastislava Štefánika vo Vajnoroch. Tento návrh má tlač 873. Slovo by mal dostať pán poslanec Krajčí za skupinu poslancov, aby návrh uviedol. Pre jeho neprítomnosť konštatujem, že bod prepadá. Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 967, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1012. Slovo by mal dostať poslanec Igor Matovič za skupinu poslancov. Pre jeho neprítomnosť konštatujem, že aj tento bod prepadá. Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o slobode informácií, v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 968, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1013. Slovo by mal dostať poslanec Gábor Grendel za skupinu poslancov. Pre jeho neprítomnosť tiež konštatujem, že bod prepadá. No a pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, katastrálny zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 969, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1014. Dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. A teším sa s ňou, že konečne môžeme aj o niečom rokovať. ===== [15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Dávam slovo pani poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. A teším sa s ňou, že konečne môžeme aj o niečom rokovať. [15:15] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení pána poslanci, dovoľte mi predložiť na rokovanie parlamentu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, takzvaný katastrálny zákon v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii a o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšiť kontrolné mechanizmy, ktoré sa týkajú majetkových priznaní politikov, najmä v súvislosti s modifikačnými dohodami manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov BSM, ako aj zabrániť podvodom, ktoré sa vyskytujú pri prevodoch nehnuteľností a to aj zavedením lepšej súčinnosti medzi katastrálnymi úradmi, matrikami, notármi a advokátmi. Na výbore na nes, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií sme nedávno riešili prípad, kedy pán minister Kaliňák tvrdil, že nehnuteľnosť v Chorvátsku má mať napísanú len v manželkinom priznaní, čo ale pokiaľ to má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, by mal mať zapísané aj v svojej časti majetkového priznania. Konkrétne v tomto návrhu zákona chceme zaviesť povinnosť uvádzať informáciu o osobnom stave v návrhu na začatie katastrálneho konania, čo zvyšuje dôveryhodnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, zabraňuje tak podvodom. Osobitne v prípadoch, ak manželia uzavreli modifikačné dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve. Takisto chceme zaviesť povinnosť katastra nehnuteľností skutočne overiť, či bola zmluva o prevode nehnuteľnosti spísaná vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, a to priamo v notárskom centrálnom registri listín, respektíve v centrálnej knihe autorizácii, a aby sme umožnili Okresnému úradu prístup do elektronickej matriky najmä za účelom overenia, či je osoba v manželskom stave. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá ani sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, ale má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a na služby verejnej správy pre občana. Dovoľte mi uviesť teraz k jednotlivým bodom, ktorým, v ktorých meníme tento zákon. Máme za to, že kontrola majetkových priznaní politikov na Slovensku nie je dostatočná a dlhodobo sme za, za to kritizovaní z rôznych strán medzinárodných subjektov. Napríklad k takým patrí aj GRECO, ktorý je hlavný protikorupčný orgán Rady Európy. MONEYVAL výbor expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako stály monitorovací orgán Rady Európy alebo rôzne pracovné skupiny na úrovni OECD. Na prvý pohľad by sa zdalo, že s kontrolou majetkových priznaní a poskytovaním súčinnosti príslušnému kontrolnému orgánu zo strany iných subjektov nemôže byť problém. Veď predsa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných funkcionárov umožňuje príslušnému orgánu kontrolu na kontrolu majetkových priznaní, aby vykonával dokazovanie. Respektíve čl. 9 ods. 15 uvedeného ústavného zákona ustanovuje, že orgány verejnej moci a právnické osoby sú povinné na žiadosť príslušného orgánu na kontrolu majetkových priznaní oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto ústavného zákona, pričom za nesplnenie tejto povinnosti môže kontrol, orgán na kontrolu majetkových priznaní uložiť štatutárnemu orgánu alebo predsedovi štatutárneho orgánu, orgánu verejnej moci a orgánu právnických osôb pokutu, a to aj opakovane. V praxi by to teda malo fungovať tak, že na požiadanie budú banky oznamovať orgánu pre kontrolu majetkových priznaní údaje z bankových účtov politikov, kataster nehnuteľnosti z katastra, notári zo svojich registrov, advokáti napríklad, z kníh o autorizácii, centrálny depozitár cenných papierov zo svojej databázy, či daňové úrady zo svojich evidencií. V mnohých prípadoch, ale takýto postup naráža na legislatívne prekážky alebo tajomstvo priznané zákonom, daňové, bankové. A v ďalších prípadoch viazne súčinnosť medzi orgánmi verejnej moci alebo štátne evidencie nie sú navzájom prepojené alebo nemajú navzájom povinnosť si poskytovať informácie na overenie skutočností, ktorými by sa zabezpečila väčšia transparentnosť a ktorými by sa prechádzalo podvodom alebo zatajovaniu informácií potrebných pre kontrolu majetkových priznaní a pre konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Cieľom návrhu zákona nie je odstrániť všetky naznačené prekážky a nezrovnalosti, ale sústrediť sa na tie, ktoré môžu napomôcť lepšej kontrole nehnuteľného majetku politikov, verejných funkcionárov s osobitným dôrazom na predchádzanie podvodom a evidenciu modifikačných dohôd manželov pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov BSM, a to nie len medzi politikmi, ale aj medzi širšou, širšou verejnosťou. Medzi modifikačné dohody manželov patrí napríklad dohoda o zúžení rozsahu BSM, dohoda o rozšírení obsahu BSM a dohoda o výhrade vzniku BSM ku dňu zániku manželstva. V zásade sa ma za to, že tieto modifikačné dohody by sa mali týkať len toho majetku, ktorý ku dňu uzavretia dohody manželia ešte nenadobudli do BSM, a že by tieto dohody nemali byť formulované všeobecne, ale na konkrétny majetok, respektíve na konkrétny druh majetku. Možno sa však stretnúť aj s výnimkami podľa toho, aký názor v tejto veci zastáva konkrétny notár. Keďže dohody sa spisujú vo forme notárskej zápisnice, ale nie sú dostupné centrálne, iba u konkrétneho notára, nemôže sa príslušný orgán na kontrolu majetkových priznaní obrátiť na Notársku komoru Slovenskej republiky a vyžiadať si takúto zápisnicu. Sporné je aj to, či by si ju takýto orgán mohol vyžiadať o kon, od konkrét, od konkrétneho notára, ktorý dohodu spísal, postupom podľa § 74 ods. 2 prvej vety notárskeho poriadku. Ak a vyžiadať si ju ako osoba, ktorá má na tom právny záujem, pretože notári v princípe považujú poskytovanie tohto druhu informácií za zásah do ich povinností zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu ku klientovi. Keďže modifikačná dohoda nie je zmluvou o prevode nehnuteľností, ale len dohodou na základe ktorej sa následne v budúcnosti uza...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) ... situácie osobitne sa nevyriešia modifikačné dohody s kolíznym prvkom alebo situácia, že politik alebo jeho manžel, manželka zámerne uvedie nepravdivú informáciu o svojom osobnom stave, bude však možné voči nim vyvodiť zodpovednosť, respektíve prerušiť alebo zastaviť konanie, čo dnes na úseku katastra nehnuteľností možné nie je, keďže informácia o osobnom stave nie je povinnou súčasťou návrhu na vklad v katastrálnom konaní. V čl. 1 bode 2 návrhu zákona sa umožňuje, aby okresný úrad kataster mal možnosť prístupu k elektronickej matrike. Pri prevode nehnuteľností je rovnako vážnym nedostatkom aj to, že kataster nehnuteľností nie je povinný overovať, či notár skutočne spísal notársku zápisnicu alebo či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Totiž podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností overuje výlučne to, či je zmluva v súlade s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. V dôsledku takto nastavenej legislatívy došlo napríklad v rokoch 2008 až 9 k rozsiahlym podvodom s nehnuteľnosťami v okrese Dunajská Streda, ktorým sa dalo jednoducho zabrániť aj tým, že by kataster nehnuteľností si overil vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri, či notárska zápisnica skutočne spísaná bola alebo nebola. Preto sa v čl. 1 bode 3 navrhuje, aby kataster nehnuteľností mal povinnosť overiť si vo verejne dostupnom notárskom centrálnom registri notárskych zápisníc skutočnosť, či notárska zápisnica o prevode nehnuteľností skutočne spísaná bola. Takto koncipovaný návrh nenapomáha len lepšej, lepšiemu uplatňovaniu o kontrole majetkových priznaní, ale vo všeobecnosti slúži ako prostriedok na predchádzanie podvodom. Pri notároch je takáto legislatívna zmena na rozdiel od advokátov oveľa jednoduchšia, keďže notári v zmysle notárskeho poriadku vedú viaceré centrálne registre, ktoré sú verejne dostupné a notári majú povinnosť ich vypĺňať a byť s informačným systémom Notárskej komory Slovenskej republiky navzájom prepojení. Čo u advokátov zatiaľ tak nie je. K čl. 2 k bodom 1 až 3 mi dovoľte uviesť, ako už bolo spomenuté v odôvodnení k článku 1. V súčasnosti nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť, či advokát skutočne autorizoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti ako je to možné u notárov, ktorí majú na tieto účely zriadený verejne dostupný register notárskych zápisníc. Advokáti si síce v súlade s interným predpisom Slovenskej advokátskej komory vedú knihu autorizácií, kde si zapisujú autorizované zmluvy, čo je povinnosť, ktorej neplnenie je sankcionované disciplinárnym konaním voči advokátovi, tieto knihy však nie sú verejné a tak si ani kataster nehnuteľností nevie overiť, či boli skutočne advokátom autorizované. Tento závažný nedostatok zmierňuje prax, pretože advokát, ktorý zmluvu autorizoval, je často zároveň splnomocnený na podanie návrhu na vklad na kataster, takže kataster nehnuteľností si môže v osobnej komunikácii s daným advokátom overiť, či zmluvu skutočne autorizoval a z hľadiska transparentnosti a zabránení možným podvodom toto však nie je dostatočné riešenie. Preto sa podľa vzoru notárov navrhuje vytvorenie centrálneho registra knihy autorizácii, ktorý by viedla Slovenská advokátska komora a advokáti by boli povinní vypĺňať tento register údajmi o autorizácii zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré si v súčasnosti vedú vo svojej kancelárii. Na rozdiel od notárov by nemuseli do registra vkladať celé zmluvy, ale vypĺňali by len najnutnejšie údaje, ktoré by slúžili na to, aby kataster nehnuteľností mohol jednoducho overiť, či zmluvu o prevode nehnuteľnosti daný advokát skutočne autorizoval. Novela zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v tejto súvislosti obsahuje aj ďalšie ustanovenia o povinnostiach advokátov a vzťahov medzi advokátom a ich komorou s cieľom vzájomného prepojenia informačného systému Slovenskej advokátskej komory s ich vlastnými databázami o zmluvách o prevode nehnuteľností. Tieto ustanovenia sú obdobné tým, ktoré, ktoré upravuje notársky poriadok. Z hľadiska nákladov na vytvorenie informačného systému verejnej správy nič nebráni Slovenskej advokátskej komore, aby takýto, takýto systém si vytvorila a Slovenská advokátska komora získala z eurofondov sumu 620 000 eur na projekt s názvom Realizácia technologických a netechnologických zmien na frondende a backende koncových služieb a webových sídiel a vytváranie expertných ľudských kapacít v súlade s § 13a zákona č. 95/2019. Čo nepochybne zahŕňa aj vytvorenie centrálnej knihy autorizácií, ak by sa tak rozhodla alebo, ak by jej to dokonca prikazoval zákon. K bodu 4 mi dovoľte uviesť len to, že nové pravidlá sa budú vzťahovať až na zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré advokáti autorizujú po nadobudnutí účinnosti novely zákona, to znamená po 30. júny 2025. Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona 1. júla 2026 na budúci rok jednak kvôli zohľadneniu primeranej legisvakancie, keďže sa navrhujú nové povinnosti pre advokátov aj kataster nehnuteľností, ale tiež v súlade s § 19 ods. 6 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne, vážení kolegovia, vážené kolegyne. Ešte raz si dovoľujem pripomenúť, že tento návrh zákona má predchádzať jednak podvodom, jednak umožniť lepšiu kontrolu majetkových priznaní a reaguje aj na konkrétne prípady, ktoré výbor pre nezlučiteľnosť funkcií riešil v nedávnej dobe. Ďakujem veľmi pekne. [15:15] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Prepáčte, pani poslankyňa, nerád ruším vaše vystúpenie, len sa chcem opýtať, či tu je niekto kto vie zastúpiť spravodajcu pána Šipoša z gestorského výboru pre verejnú správu regionálny rozvoj, lebo potom vaše vystúpenie bude zbytočné a skonštatujem, že prepadne nám aj tento bod programu. Aby som vás zbytočne tu nenechal rozprávať a nakoniec aj to skonštatujem. Takže nemáme nikoho kto by zastúpil miesto spravodajcu. Tak musím. (Reakcie z pléna.) Ideme ďalej. No, veď ja konštatujem, že ideme ďalej. Robil som dosť veľa ústupkov vždy v zásade v rámci rokovania, teraz som prečítal 20 programových bodov, ktoré prepadli. Nie, nie, nie, ideme ďalej. Ja konštatujem, že tento bod programový prepadá. (Telefonický rozhovor. Áno. Reakcia poslankyne Remišovej. Lebo ešte som nedokončila, ešte mám nejaký čas. Nie? Až potom má prísť spravodajca.) Pani poslankyňa dostal som takú informáciu, že vy môžete dokončiť vystúpenie, potom preruším bod programový, keď tu nebude spravodajca, ale ak dovtedy zabezpečíte spravodajcu, tak budeme pokračovať. Dobre? Či asi pán poslanec Dostál, vidím, že sa snaží. Myslím, že sú na tlačovom brífingu ako som dostal informáciu, všetci kolegovia. Hej? Tak, môžete pokračovať, nech sa páči. [15:15] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. (Reakcia z pléna.) No, takže dobre, keďže modifikačná dohoda nie je zmluvou, nie je zmluvou o prevode nehnuteľností, ale len dohodou na základe ktorej sa následne v budúcnosti uzavrie zmluva o prevode nehnuteľnosti, nezasiela sa katastru nehnuteľnosti a kataster teda vo vzťahu k vonkajšiemu svetu neeviduje existenciu takejto dohody. Špecifické situácie môžu tiež nastať ak je manžel alebo manželka politika cudzím štátnym príslušníkom alebo nehnuteľnosť sa nachádza v zahraničí, takéto prípade sme riešili konkrétne aj na výbore. Navyše v štáte napríklad, ktorý nepozná BSM, to znamená, ak ide o modifikačnú dohodu s kolíznym prvkom. Situáciu zhoršuje aj to, že pred rokom 2020 nebol podrobný formulár majetkových priznaní politikov povinný, a informácie v ňom nemali skoro povedala by som, že veľkú výpovednú hodnotu. Ak politik, verený funkcionár spísal takúto modifikačnú dohodu pre rokom 2020 alebo pred vstupom do politiky, aj reálne účinky nastanú až o niekoľko rokov neskôr uzavretím zmluvy o prevode konkrétnej nehnuteľnosti v zmysle modifikačnej dohody a následne podaním návrhu na vklad vlastníctva na kataster nehnuteľností, tak kontrola majetkového priznania určitého politika vo vzťahu k takejto nehnuteľnosti je výrazne sťažená, ak nie je nemožná. Osobitne nastáva problém vtedy, keď návrh do katastra podal len jeden z manželov. Napríklad, manžel alebo manželka politika, ktorý by mal patriť do BSM a nemusí tak pritom spraviť ani zámerne. Keďže však kataster neskúma osobný stav navrhovateľa, či je slobodný, ženatý alebo rozvedený, nehnuteľnosť sa zapíše len na jedného z manželov, navrhovateľa a takto sa dá zámerne aj zatajovať majetok politika, ktorý by sa inak zverejnil, pokiaľ by bol návrh na kataster podaný pravdivo a úplne. Kataster nehnuteľnosti v súčasnosti nie je podľa zákona povinný skúmať alebo preverovať informácie o osobnom stave navrhovateľa a matrika mu nezasiela oznam o uzavretí manželstva alebo rozvode a obe tieto štátne evidencie ani nie sú v tomto ohľade navzájom prepojené. V dôsledku toho, že orgán, ktorý kontroluje majetkové priznania nevie z verejných zdrojov zistiť, či existuje nejaká notárska zápisnica k modifikačnej dohode verejného funkcionára, konkrétny notár by mu ju neposkytol a kataster nezisťuje osobný stav navrhovateľa údaje v katastri nehnuteľnosti z pohľadu, či daná nehnuteľnosť má byť zapísaná len v časti majetkového priznania verejného funkcionára alebo len v časti týkajúcej sa majetku jej manžela, manželky alebo oboch súčasne nemá výpovednú hodnotu a kontrolný orgán ju tak výrazne, je tak výrazne obmedzený pri výkone svojej kontrolnej činnosti. V minulosti pritom súčasťou návrhov na vklad do katastra nehnuteľností pri prevode nehnuteľnosti bola aj informácia o osobnom stave navrhovateľa, preto sa v čl. I. bodoch 1 a 4 návrhu zákona zavádza táto povinnosť pre navrhovateľa opätovne. V praxi by to pri uplatňovaní novely zákona malo fungovať tak, že navrhovateľ, ktorý pravdivo uvedie, že je v nejakom zväzku bude musieť pri vydatý, ženatá, ženatá, ženatá, ženatý, vydatá, bude musieť pri konkrétnom prevode nehnuteľností, respektíve pri je jej zápise do katastra nehnuteľností predložiť katastru aj modifikačnú dohodu o BSM, pričom kataster overí, či sa nehnuteľnosť má zapísať len na jedného z manželov alebo na oboch. Platí totiž, že podľa § 30 ods. 4 písm. g) katastrálneho zákona priloží navrhovateľ k návrhu na vklad listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad. Modifikačná dohoda manželov sa navyše týmto spôsobom dostane aj do zbierky listín katastra, od ktorého si ju môže napríklad orgán kontrolujúci majetkové priznanie vyžiadať bez toho, aby zasahoval do sféry mlčanlivosti notára. Údaj v katastri nehnuteľnosti tak bude mať oveľa vyššiu výpovednú hodnotu aj pre orgán, ktorý kontroluje majetkové priznania. Nevyriešia sa všetky situácie, osobitne sa nevyriešia modifikačné dohody s kolíznym prvkom alebo situácia, že politik alebo jeho manžel, manželka zámerne uvedie nepravdivú informáciu o svojom osobnom stave. Bude však možné voči nim vyvodiť zodpovednosť, respektíve prerušiť alebo zastaviť konanie, čo dnes na úseku katastra nehnuteľností môžu... ===== [15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Šipošovi. No takže otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Pán spravodajca, ale tak či tak je potrebná vaša informácia. Nech sa páči. [15:37] Michal Šipoš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 969). Pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 969. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1014 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:37] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Takže si to zopakujeme. Konštatujem ešte raz. Otváram všeobecnú rozpravu, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať návrhom skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k zhoršeniu životnej úrovne ľudí v dôsledku neustále sa zvyšujúcich cien potravín. Je to tlač 970. Slovo by mal dostať pán poslanec Jakab, ktorého v sále nevidím a preto konštatujem, že tento bod programu prepadá. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 971, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1016. Slovo by mal dostať pán poslanec Pročko za skupinu poslancov ako navrhovateľ, ale v sále ho nevidím, preto konštatujem, že tento bol programu prepadá. Ďalej by mal nasledovať návrh skupiny poslancov, ktorý je uvedený ako tlač 972 a mal by ho predkladať pán poslanec Matovič, ktorý ale nie je prítomný v sále, takže konštatujem, že aj tento programový bod prepadá. Opäť by mal ísť bod programu návrh skupiny poslancov pre tlač 973, predkladateľ poslanec pán Matovič nie je prítomný v sále, konštatujem, že tento programový bod tiež prepadá. Obdobne asi aj pri návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov (tlač 977). Pre neprítomnosť predkladateľa a navrhovateľa pána poslanca Matoviča konštatujem, že bod prepadá. A ideme k návrhu poslanca Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 984, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1029 a dávam slovo pánovi poslancovi Galkovi, aby návrh zákona uviedol. [15:42] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 290/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto návrhu je, ktorý teda pripravili experti strany Demokrati, je vyriešiť akútny a pálčivý problém s priekupníkmi so štátnym drevom. K jeho obsahu sa vyjadrím podrobnejšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem za pozornosť. [15:42] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. No a sme pri podobnom probléme. Je dobre. Čiže pána Hlinu budete vy zastupovať hej? Takže dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Čaučíkovi. Nech sa páči. [15:43] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený, teda zastupujem pána Hlinu, ktorý bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu tohto zákona (tlač 984). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor ... ===== odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu. [15:44] Tibor Gašpar Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, preto sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. [15:44] Tibor Gašpar Chce k rozprave zaujať stano... Áno, nech... Prepáčte, tak ja som to zle zachytil, takže pardon, rozprava pokračuje a vystúpi v nej pán navrhovateľ, nech sa páči. [15:45] Ľubomír Galko – Vystúpenie Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. To, že sa v prípade môjho návrhu jedná o veľmi aktuálnu tému, potvrdzuje aj včerajšie stretnutie ministra Takáča so zástupcami Zväzu spracovateľov Dreva SR. Nie opoziční politici, ale práve Zväz spracovateľov Dreva minulý týždeň upozornil na pretrvávanie škandalóznych praktík v štátnych lesoch pod súčasným vedením. Podľa Zväzu totiž ich funkcionári od svojho nástupu do funkcií uprednostňovali predovšetkým obchodné priekupnícke firmy v dodávkach dreva a spracovateľom ich objemy postupne znižovali. Napriek obrovskej kalamite na Horehroní neboli schopní zabezpečiť kontinuálnu ťažbu a jej spracovanie. Aj napriek akože preverovaniu svojich odberateľov sa na trhu s drevom neprestali objavovať firmy bez histórie, vzťahov a fungovania v spracovaní dreva a objem disponibilného dreva sa neustále znižuje. Nie sú schopní alebo ochotní prezradiť alebo zverejniť plán zdrojov a obchodnú politiku na budúci kalendárny rok a pripraviť ďalšie odberateľské zmluvy so svojimi historicky preverenými spoľahlivými partnermi. V stanovisku Zväzu spracovateľov dreva sa ďalej uvádza, že toto všetko nezvratne vedie k tomu, že celý drevospracujúci segment v primárnom spracovaní dreva je ohrozený vo svojej existencii a že slovenské drevo skončí v zahraničí a nebude vyrábať pridanú hodnotu a pracovné príležitosti doma. Všetky doterajšie snahy o komunikáciu a riešenie vzniknutej situácie narážajú na neochotu lesov SR, štátneho podniku pripustiť si svoje chyby a korigovať zlé menežérske rozhodnutia. Pokiaľ nepríde k rozhodnému zásahu voči neakceptovateľnému konaniu v podniku Lesy SR, štátny podnik, drevospracujúce firmy zo všetkých regiónov Slovenska avizujú hromadné prepúšťanie a zatváranie prevádzok. Dámy a páni, len sa potvrdzuje škandalózna prax, na ktorú strana Demokrati dlhodobo poukazuje. V štátnych lesoch pod kontrolou Smeru prekvitajú biznismodely, favorizujúce priekupníkov s drevom, ktorí sa k nemu dostanú častokrát lacno, aby ho následne z pravidla so ziskom vyviezli do zahraničia. A slovenské firmy sa k slovenskému drevu nedostanú, hoci evidujeme rekordné ťažby. Vrátili sme sa pred rok 2020. Mafiánske praktiky v štátnom dreve nedokázali vymyslieť ani len nové schémy. Ale to nie je len opozícia, kto bije na poplach. Zväz spracovateľov dreva zároveň upozorňuje na fakt, že od roku 2010 sa vo všetkých programových vyhláseniach vlády SR objavuje záväzok, že vláda SR bude podporovať domáci drevospracujúci priemysel tým, že bude dodávky dreva smerovať predovšetkým tuzemským spracovateľom. Ešte nikdy sa žiadna zo slovenských vlád nesprávala k vlastnému záväzku tak ľahostajne, ako by to boli iba prázdne slova pre voličov, než tá súčasná vláda. No toto nie sú moje slova, ani slova nikoho z opozície. To je proste vysvedčenie ministrov Takáča a Tarabu od Slovenského drevospracujúceho priemyslu. Dnes teda predkladám návrh novely zákona, ktorý by výrazne obmedzil priekupníkov s drevom obchodujúcich zo štátom. Podporia ho vládni poslanci, podporia ho ministri Takáč a Taraba, alebo teda budú kryť ďalej priekupníkov s drevom? Reagujeme tak na absurdnú situáciu, kedy ťažba v slovenských lesoch stúpa a domáci spracovatelia napriek tomu pociťujú nedostatok dreva. Čo teda navrhujeme v novele Zákona o uvádzaní dreva na vnútorný trh? Štátne subjekty, teda lesy SR, správy národných parkov, ale aj vojenské lesy a majetky budú musieť pri svojej obchodnej politike predaji dreva zvýhodňovať lokálnych spracovateľov. Ich povinnosťou bude pri predaji dreva prednostne zabezpečiť čo najvyššie zhodnotenie a stupeň opracovania drevnej hmoty, podporu zamestnanosti v drevospracujúcom priemysle a znižovanie uhlíkovej bilancie pri preprave a spracovaní dreva, vrátanie uspokojenia zásobovania domácnosti palivovým drevom. Zásady obchodnej politiky bude schvaľovať vláda nariadením, čím sa zabezpečí jej predvídateľnosť, stabilita a zapojenie zástupcov drevospracujúceho priemyslu pri jej tvorbe. Neželaní priekupníci sa z obchodného reťazca vyblokujú zákazom ďalšieho predaja dreva nadobudnutého od štátu bez jeho súhlasu a ten bude môcť byť daný iba vtedy, ak sa dodržia zásady obchodnej politiky štátu a budú musieť byť zverejnené, čím sa zabezpečí verejná kontrola. Tieto opatrenia jednoznačne znížia aj ekonomický tlak na ťažbu v slovenských lesoch patriacich štátu. Nebude sa môcť opakovať scenár vývozu dreva z Tatier do Rumunska. Alebo aby lokálny spracovateľ v Čiernom Balogu, kde sa vyťažilo za minulý rok viac ako milión kubíkov dreva, musel zháňať drevo až niekde pri nemeckých hraniciach. Spracovatelia dreva na Gemeri už nebudú musieť zvažovať prepúšťanie, hoci sa ťaží rekordne. Národný park Muránska planina už nebude môcť uzavrieť zmluvu na predaj dreva za 3,2 milióna eur pre neznámeho živnostníka z Prešova bez spracovateľských kapacít, ako sa to udialo minulý rok. Neakceptovateľnú situáciu odhalila aj kauza vývozu dreva z Tatranského národného parku do Rumunska, hoci drevo malo skončiť u lokálneho spracovateľa. Obhajoba ministra Tarabu bola natoľko absurdná, že ju vyvrátil opäť Zväz spracovateľov dreva SR. Minister Takáč z Lesmi SR a minister Taraba s Národnými parkami naplno ignorujú záväzok s programom o vyhlásení vlády podporovať slovenský drevospracujúci sektor a konajú v prospech priekupníkov dreva. Tu si neodpustím pripomenúť, ako sa dokázal minister Taraba strápniť v priamom prenose. Neukázal, že vôbec nemá žiaden prehľad o situácii na Slovensku. Tlačová agentúra SR totiž informovala, že podľa Tomáša Tarabu, citujem:" súčasná opozícia v minulosti exportovala o mnoho viac dreva" koniec citátu. Tento záver však okamžite vyvracajú oficiálne dáta z návrhu správy o lesnom hospodárstve SR za rok 2024, takzvaná zelená správa, predložená jeho vládnym kolegom, ministrom pôdohospodárstva, Takáčom. Export dreva v roku 2024 do zahraničia bol vyšší, ako v roku 2021 alebo 2022, na ktoré poukazuje minister Taraba. Z takzvaných zelených správ vyplýva, že v roku 2021 bolo do zahraničia exportovaných 2 milióny 64 tisíc metrov kubických dreva. V roku 2022 to bol 1 milión 888 tisíc metrov kubických dreva. No a z návrhu zelenej správy s údajmi za rok 2024, ktorú predložil minister Takáč do pripomienkového konania, vyplýva, že za súčasné vlády je to až 2 milióny 649 tisíc metrov kubických. Do zahraničia sa teda vyviezlo tak viac dreva, ako v roku 2021, ako aj v roku 2022. Tomáš Taraba sa zmohol na komunikačný faul hodný účtovníka Fantociho, kedy spojil export za dva roky do jedného údaju. To znamená, že on vlastne sčítal rok 2021 a 2022 a porovnal to s rokom 2024. Oficiálne dáta tejto vlády ho ale vysmiali, keďže za rok 2024 bol export vyšší ako za tie roky, ktorými on operuje. A čo je závažnejšie, exportuje sa aj rekordné množstvo piliarskej guľatiny, a to až 940 tisíc metrov kubických, ktorá chýba slovenským spracovateľom. Vývoz tohto sortimentu bol nižší v ktoromkoľvek z rokov 2021, tam to bolo 716 tisíc metrov kubických, či v roku 2022, keď to bolo 512 tisíc metrov kubických. To je prakticky polovica oproti tomu roku 2024. Demagógiu a zavádzanie ministra Tarabu môže vysvetliť jeho strach z otvorenia tejto témy a z našej legislatívnej iniciatívy smerujúcej k obmedzeniu vývozu slovenského dreva do zahraničia. Tie jeho argumenty sú natoľko smiešne, že ich možno vyvrátiť údajmi jeho vlastnej vlády a napokon aj stanoviskom zväzu spracovateľov dreva SR. Dovoľte mi ešte stručne vysvetliť legislatívne riešenie problému, s ktorým sme prišli. Návrh zákona ukladá subjektom spravujúcim lesy vo vlastníctve štátu, teda štátnemu podniku lesy SR, Vojenským lesom a majetkom, štátnom podniku, správam národných parkov, ale aj ostatným správcom majetku štátu uskutočňovať takú obchodnú politiku, aby došlo k prednostnému zabezpečeniu čoho najvyššieho zhodnotenia a stupňa opracovania drevnej hmoty, podporu zamestnanosti v drevospracujúcom priemysle na Slovensku, znižovaniu uhlíkovej bilancie pri preprave a spracovaní dreva a výrobkov z dreva a zohľadneniu uspokojenia zásobovania domácnosti na Slovensku palivovým drevom. Za týmto účelom budú tieto subjekty povinné postupovať podľa zásad obchodu z drevnou hmotou, ktorých v podrobnosti určí vláda SR nariadením. Tým sa zabezpečí transparentnosť obchodnej politiky štátu, jej predvídateľnosť, ako aj možnosť plnohodnotnej participácie všetkých relevantných subjektov, najmä zástupcov slovenského drevospracujúceho sektora na jej tvorbe. Obmedzenie neželaného javu, to jest prekupovania dreva bez pridanej hodnoty, sa zamedzí upravením povinnosti pre správcov majetku štátu dojednať zákaz ďalšieho scudzenia dreva bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu. Predchádzajúci písomný súhlas možno udeliť len, ak sa aj po scudzení dodržia zásady obchodu z drevnou hmotou. Transparentnosť postupu správcov majetku štátu zabezpečí povinnosť bezodkladne zverejniť udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na svojom webovom sídle. Kolegyne, toto nie je ani proochranársky zákon, ani prolesnícky. Tento návrh spája obe tieto skupiny. Ide proti mafiánskym praktikám v štátnych lesoch. Ide proti bohatnutiu priekupníkov s drevom na úkor štátu a nášho spracovateľského priemyslu. Skutočne politikom koalície nevadí, že hoci máme rekordné ťažby domáce spracovateľské kapacity, hlásia akútny nedostatok dreva? Pani koaliční poslanci, poslankyne, aký máte na to názor? Za koho záujmy sa teraz postavíte? Dámy a páni z koalície, tí, čo svoje vlastenectvo len nepredstierate a systém priekupníkov s drevom vám nevyhovuje, tak určite nebudete mať problém môj návrh zákona podporiť. Ďakujem vám za pozornosť. [15:45] Tibor Gašpar Ďakujem na vaše vystúpenie. Žiadna faktická. Keďže som konštatoval, že už nemáme nikoho ďalšieho prihláseného do rozpravy, teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať ešte stanovisko? Ďakujem. Pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k zahranično-politickej orientácii SR. Je to tlač 645. Podľa informácií, ktoré mám, by mal návrh predkladať [15:59] Tibor Gašpar Chcete zaujať ešte stanovisko? Ďakujem. Pán spravodajca, tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme rokovať o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Je to tlač 645, podľa informácií, ktoré mám, by mal návrh predkladať pán poslanec Krúpa a prosím ho, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. No, tak sa dohodnite, mne je to jedno, len sa dohodnite, aby som vedel, či pôjdete vy, alebo pôjde pán poslanec Krúpa? Dostal som informáciu z kancelárie, že by ste to mal byť vy. Ústne, no, tak písomne už ste zmeškali, ale tak sa dohodnite teda, že kto. Takže návrh uznesenia nám predstaví nie pán poslanec Krúpa, ale pani poslankyňa Jurík, nech sa páči, máte slovo. Takže pre zápis, konštatujem, že nakoniec materiál predstaví pán poslanec Krúpa. [16:12] Juraj Krúpa Technici, prosím, 5, 10 koľko potrebujeme? Áno, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku z dôvodu technického, žiadneho iného. Dobre? Nech sa páči. (Prestávka.) ...k niekoľkým ďalším stretnutiam premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie a aliancie sa snaží mať akési, že kvázi štandardné vzťahy s krajinou, ktorá jasne deklaruje svoje imperiálne záujmy a ktorá porušila jasne medzinárodné právo a máme tu samozrejme vyjadrenia aj predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorí dokonca tvrdia, že áno, došlo k medzinárodnému, teda porušeniu medzinárodného práva. Ale tieto tvrdenia sú všetky tak suché, tak právnicky predkladané, že ako keby to bola bežná záležitosť každodenného charakteru. To je niečo také, ako keď neumožníte nejakej nákladnej lodi kotviť v medzinárodnom prístave a poviete, je to porušenie medzinárodného práva. Áno, aj to je porušenie medzinárodného práva. Predstavte si, a takýmto spôsobom sa konštatuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie pri totálnej agresii a teda totálnej vojne Ruska voči Ukrajine, ktorá sa zakladá na tom, že Ruská federácia, resp. Kremeľ a jeho predstavitelia, najmä Vladimír Putin neuznáva Ukrajinu ako štát a neuznáva Ukrajincov ako národ. Nepriznáva im jednoducho tieto atribúty a tieto práva, ktoré sú základným predpokladom medzinárodného práva ako takého. A my ako susedia Ukrajiny jednoducho nemáme od našich čelných predstaviteľov tie vyjadrenia, ktoré počujete aj u iných partnerov a spojencov a to je to, že nielen to, že odsúdite Ruskú federáciu ako niekoho, kto porušil medzinárodné právo tým, že vraždí deti, ženy a zabíja ľudí a ničí infraštruktúru na Ukrajine, ale aj niečo pre to urobíte. Urobíte preto niečo, aby ste sa snažili jednoducho vyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sú unášané ukrajinské deti, poľutovanie nad tým, že sú zabíjané ukrajinské ženy, že sú zabíjaní civilisti, nevinní ľudia, likvidovaná infraštruktúra a tak ďalej. Nevidíte, nepočujete to z úst našich predstaviteľov, že by mali jednoducho zľutovanie alebo pochopenie pre to, čo sa na Ukrajine deje, akým spôsobom sa Ukrajina snaží brániť. Jedine vtedy vidíte pohoršenie z úst našich vládnych predstaviteľov, ak dôjde napríklad k narušeniu ropovodu alebo plynovodu Družba. Vtedy je obrovský krik, vtedy máme tu plné ústa našich vládnych predstaviteľov ako si to môžu tí Ukrajinci dovoliť sa takýmto spôsobom brániť, že napádajú infraštruktúru agresora a že takýmto spôsobom táto môže aj ovplyvniť našu energetickú bezpečnosť, bez ohľadu na to, že už dávno sme mali mať energetickú bezpečnosť diverzifikovanú, ale k tomu sa ešte aj počas môjho príhovoru vrátim. Čiže vidíme diametrálne rozdiely v prístupe zahranično-politickom našich vládnych predstaviteľov a nie je to len v kontexte vojny na Ukrajine. Je to aj v kontexte vnímania kto sú naši partneri, kto sú naši spojenci, vnímania toho s kým sa stretávajú naši čelní predstavitelia, o čom rokujú a aké sú záujmy, ktoré sa snažia presadzovať a aké dopady a následky to môže mať pre Slovenskú republiku ako takú. Preto ešte raz tvrdím, že toto uznesenie, ktoré bolo predložené v januári, má naďalej svoju aktuálnosť, bohužiaľ. A pevne verím, že aj keď budú takí, ktorí s tým nebudú súhlasiť vo vládnej koalícii, že sa to uznesenie aspoň pozreli, aby aspoň niečo z toho videli, že čo si opozícia reálne myslí a že to nevníma len pasívne, že tu opozícia nesedí len tak, aby tu len stláčala gombíky ako sa jej povie. To je z mojej strany na úvod zatiaľ všetko a určite sa potom hlásim hneď aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne. [16:12] Tibor Gašpar Budeme pokračovať v rokovaní schôdze a teraz už dávam slovo pánovi poslancovi Krúpovi, nech sa páči. [16:12] Juraj Krúpa Aha, tak to už ide. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Máme tu pred sebou návrh uznesenia, dámy a páni, ktorý sme spoločne ako opozícia, podávali ako reakciu na prvé stretnutie premiéra Roberta Fica za ruským, masovým vrahom Vladimírom Putinom, ktoré sa uskutočnilo deň pred Vianocami minulého roku, teda 23. decembra 2024, a tento návrh uznesenia ako reakcia je teda z januára, ktorý sme predložili na tú najbližšiu nadchádzajúcu schôdzu, ktorá vtedy sa mala, alebo teda sa mala týmto návrhom uznesenia zaoberať. Ako vidíte, tu v parlamente ubehlo len deväť mesiacov a bleskom sme sa vrátili k tomuto návrhu uznesenia, čo je ale najhoršie, že tento návrh uznesenia je naďalej aktuálny. Proste nedošlo k tomu, že by sa nejakým spôsobom situácia vyvinula, že by sa naša zahraničná politika nejakým spôsobom vyčírila, že by jasne dávala najavo, kam patríme, aké sú naše priority, ako vnímame naše zahraničnopolitické ukotvenie. Ako vnímame našich partnerov a spojencov, ako vnímame Brusel, a teda Európsku úniu. Ako vnímame Alianciu, či sme jednotní, či naozaj postupujeme v súlade nielen s našimi záujmami, ale záujmami našich spojencov, pretože tie naše spoločné záujmy sa pretínajú. Pretínajú sa a jednoducho sú ťažko, resp. sú neoddeliteľné. Odvtedy došlo k niekoľkým ďalším stretnutia premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to ===== [16:14] Tibor Gašpar Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi zo Zahraničného výboru pánovi poslancovi Sabovi, ktorý by mal zastúpiť pána poslanca Valášeka a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. [16:20] Michal Sabo – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky uvedené pod tlačou 645. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 670 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval dňa 16. septembra 2025, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na svojej schôdzi dňa 11. septembra 2025 o uvedenom návrhu nerokoval z dôvodu neschválenia programu schôdze na ktorej sa mala predmetná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [16:20] Tibor Gašpar Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že do rozpravy sú dve písomné prihlášky. Prvá je od pani poslankyni Gregorovej a druhá v poradí je pani poslankyňa Jurík. Pani poslankyňa Gregorová nie je prítomná asi, takže poradie jej zatiaľ prepadá a pani poslankyňa Jurík, máte teraz slovo vy. Chcete ešte vy ako navrhovateľ? Dobre, nech sa páči. [16:22] Juraj Krúpa – Vystúpenie Dámy a páni, ako som uvádzal v úvode, toto uznesenie je, ktoré sme predkladali teda v kontexte reakcie prvého stretnutia Roberta Fica s Vladimírom Putinom na vianoce v roku 2024 je naďalej aktuálne. Bola to vlastne reakcia na to, že akým spôsobom a kam sa začala uberať zahraničná politika Slovenskej republiky a teda vôbec jeho smerovanie, ako je vôbec ukotvené jeho reálne hodnotové alebo teda hodnotové ukotvenie v rámci Európskej únie, v rámci NATO, ako ho vníma a kam sa chce uberať a kam vlastne sa môžme ako Slovenská republika dostať, resp. kde môžme skončiť? Pretože naozaj sa ocitáme v situácii, ktorá je nepredvídateľná, v situácii kedy naozaj bezpečnostné prostredie sa mení zásadným spôsobom a jediné čo nám dáva ako také záruky je práve naše členstvo, či už v Európskej únii alebo v NATO. Lenže vidíme tu kroky, ktoré sú sprevádzané v kontexte našej aktuálnej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany, ktorá začína mať jednoznačné znaky v podstate jednosmerného smerovania tejto zahraničnej politiky vyslovene len na východ, adorovania, teda jednoducho brania si za príklad práve diktatúry a východné autokracie, ktoré sú často počúvame z úst našich čelných predstaviteľov alebo predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorá celý čas tvrdí, že demokracia je nanič, že najlepší je autoritatívny režim alebo diktatúra, kde sa nemusíte zdržiavať diskusiami ani ničím podobným a kde jednoducho môžete napredovať rýchlejšie, pretože vás nikto nebude zdržiavať tuto nejakým parlamentom alebo niečím podobným a do toho sú nám kladené nejaké vzory ako je Čína, Vietnam alebo niečo podobné. Bohužiaľ, bohužiaľ, ten smer na východ, ktorý by sme chceli vidieť, tak sa dá aj na východe hľadať ako je napríklad Južná Kórea alebo Japonsko. Aj to sú krajiny, ktoré majú demokraciu a sú vysoko vyvinuté. No vždy, keď sa pozrieme napríklad na tie krajiny, ktoré sú nám dávané za vzor ako je teda Vietnam alebo Čína, tak sa zabúda uvádzať aj taký jednoduchý údaj, ako je, že HDP na obyvateľa. A zhodou okolností keď sa na to človek pozrie, tak za každým musí zistiť, že HDP na obyvateľa je asi tretinové oproti HDP na obyvateľa napríklad v Európe. A to je teda zásadný problém. Čo sa týka ale toho diania. Vieme a vidíme a cítime veľmi dobre, že máme alebo zažívame sociálny, aj morálny úpadok na Slovensku, ktorý je sprevádzaný...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR Prepáčte, nič voči vám, len poprosím tam na balkóne máte pustený mobilný telefón, ktorý ruší, že ste, si stíšte to prepočúvanie toho čo prepočúvate alebo choďte mimo, dobre. Ďakujem. Krúpa, Juraj, poslanec NR SR Ďakujem. No teraz ste mi...Jednoducho tragédia je tá, že zažívame nielen morálny a spoločenský ako aj ekonomický úpadok na Slovensku, zažívame aj úpadok dôveryhodnosti Slovenska v medzinárodnom prostredí medzi našimi partnermi a spojencami. Je to vidieť vo viacerých, na viacerých príkladoch vo viacerých situáciách. Ako posledná bola napríklad dronová stena, ktorú ide robiť Európska únia, kde sme videli, že záujem zo slovenskej strany bol minimálny a v podstate okolnosťami bola Slovenská republika dotlačená k tomu, aby sa k tejto dronovej stene prihlásila s prvotnými argumentami, že však nám aj taj tak nič nehrozí, veď nás sa to svojim spôsobom netýka a už je to, aj tak sme ďaleko, sme mimo dostrelu týchto dronov a podobné záležitosti, kde už sa to mení, že vlastne všetko čo ministerstvo obrany nakupuje proti dronom. Takže je to vyslovene ako celkom zaujímavá kreativita zo strany vedenia Ministerstva obrany ako dokáže obhajovať, že všetko čo vlastne už chcelo nakúpiť pred piatimi rokmi alebo pred dvoma, tak dnes je využiteľné proti dronom, aj keď vieme veľmi dobre, že nie je. Ale to už je samozrejme na odbornú diskusiu. Do toho moc nechcem ísť. Každopádne človek má silný pocit, že sme sa, naozaj, že sme vykročili zlým smerom, že sme akosi vykročili takým pevným krokom na tú východnú stranu smerom do autokracie. Kroky ktoré zažívame tu či už vnútropoliticky, ale aj zahraničnopoliticky v človeku jednoducho vytvárajú ten dojem, ktorý je podložený aj zásadnými dôkazmi, že ten smer je autokracia, že tu máme rôzne udalosti, rôzne podujatia, ktoré sú koalíciou uskutočňované ako bol Deň zvrchovanosti a vatra, ktorá sa zapaľovala, kde sa tak isto robil napríklad zber podpisov na vystúpenie z Európskej únie. Videli sme to napríklad Dni otvorených dverí v parlamente, kde takýto stolík s podpismi bol tak isto pri stánkoch vládnej koalície a tak ďalej. Čiže, ak by vládna koalícia bola jasne ukotvená a nemala žiadne pochybnosti a ja tieto pochybnosti nechcem šíriť, tak títo ľudia, ktorí zbierajú tieto podpisy, by sa ani k vládnej koalícii nehlásili pri všetkých týchto príležitostiach, ktoré táto vládna koalícia organizuje. Zároveň vidíme aj zásadné zmeny v niektorých postojoch z vládnej koalície. Ja si spomínam veľmi dobre ako v minulom volebnom období vládna koalícia alebo teda vládna opozícia niekoľkokrát predložila návrh uznesenia o Mníchovskej zrade. Tuším dva alebo trikrát sa o to pokúsila, kde chcela útočiť práve na našich partnerov a spojencov, že to sú tí, ktorí nás v 38. zradili a že jednoducho by sme si to mali tak isto pripomínať ako pamätný deň. Máme tu vládnu koalíciu, ktorá už párkrát prišla s týmto návrhom... ===== spojencov, že to sú tí, ktorí sa v 38 zradili a že jednoducho by sme si to mali takisto pripomínať ako pamätný deň. Máme tu vládnu koalíciu, ktorá už párkrát prišla s týmto návrhom, hovorím v minulosti, teraz s tým už neprichádza. Zaujímavé prečo nie. Kľudne nech s tým prídu, ja by som bol zvedavý na túto rozpravu. Ale ja chcem upozorniť na iný aspekt. Vtedy sa hovorilo o tom, že teda nás ten západ zradil, že sme museli odstúpiť kus územia na základe Mníchovskej dohody. Dnes, odkedy je táto, tieto strany sú pri moci, hovoria stále to isté dokola, že to čo sa udeje bude to, že Ukrajina bude musieť odstúpiť časti územia Ukrajine pre mier. A nič iné neopakuje, len celý čas opakuje, že je dôležité, aby už ten mier bol dosiahnutý, ale jednoducho sa ďalej nebojovalo, aby bola Ukrajina ochotná pristúpiť na tento krok. Čiže akú tu máme vládnu koalíciu? Vládnu koalíciu ktorá je ochotná pristúpiť na takého ústupky na zmeny územia násilím, na porušovanie medzinárodného práva. Je toto tá vládna koalícia, ktorá nám má zaručiť istoty, nám má zaručiť bezpečnosť. Má nám zaručiť to, že budeme naďalej vnímaný ako stabilný partner na ktorého sa môžu jeho partneri a spojenci spoľahnúť, že keď dôjde k zásadným kritickým situáciám, že nebude kolaborovať s nepriateľom, že sa nestane naozaj piatou kolónou, že nezradí, že sa neprikloní na stranu napríklad Ruskej federácie, že jednoducho sa vzdá, že povie, že odmietne bojovať proti bratom, proti Rusom, že to aj tak nemá význam. Lebo však nás za druhej svetovej vojne oslobodili. Toto je to čo chceme? Tu sme sa dostali? Nič iné nepočujem zo strany vládnej koalície. Nepočujem rozhodnutie, že budeme sa brániť za každú cenu. Budeme sa brániť keď ten Rus príde. Nič, od vás nikdy nič takého nie je počuť. Skôr počuj že chceme štandardizovať vzťahy s Ruskou federáciu a ešte budeme aj uvoľňovať vízový režim, však nech tí Rusi sem prídu a poďme robiť s nimi biznis bez ohľadu kašlať na tých Ukrajincov. To je jedno koľko ich tam umrie, však ale pre nás je dôležité naši podnikatelia, naša energetická bezpečnosť. Máte tu, preboha živého koľko výziev zo strany Európskej únie, zo strany našich partnerov, ale už teraz zo strany Spojených štátov od Donalda Trumpa. Ten Donald Trump ku ktorému bežal Robert Fico na jeho konzervatívnu konferenciu sa mu ukloniť, hľadať cestu, lebo si myslel, že toto je človek cez ktorého on bude mať pochopenie, alebo ten bude mať pochopenie pre jeho kroky štandardizácie vzťahu s Ruskou federáciou. Lebo toto si od toho sľuboval, že tak to to dopadne, že jedného dňa ten Trump povie, a tí Rusi, my sa s nimi nejak dohodneme, len to nevychádza. A teraz sa to všetko otáča. A tu sa práve vytráca aj tá takzvaná tá genialita o ktorej vy si myslíte, že Robert Fico má, ňou disponuje a to je to, že vidí akože niekoľko krokov dopredu. No otočilo sa to. Pozrite, Trump žiada aby sme zastavili dovoz ropy a dovoz plynu. Máme tu situáciu, že Bulharsko ide zastaviť prítok plynu cez TurkSteam, ako vybavené. Čo budete robiť? Dva roky ste mali možnosť diverzifikovať. Veľmi dobre vieme, že cez ropovod Adria tie kapacity sú. Tam je úplne iný problém, tam je problém medzi Maďarskom a Chorvátskom a podobné veci. Však vieme veľmi dobre o akú korupciu tam išlo v minulosti a ja by som nebol šokovaný keby sme, ja neviem, o päť rokov zistili, že podobná korupcia fungovala aj u nás v tomto zmysle. Bohužiaľ, takže na úkor tohto všetkého jednoducho nie sme schopní urobiť zásadné kroky, ktoré by posilnili našu bezpečnosť, aj našu energetickú bezpečnosť. Na druhej strane som rád, že na nátlak verejnosti, ako aj opozície, sa zobudila napríklad vládna koalícia a pridala sa aj do iniciatívy Európskej únie do dronovej steny. Boli sme tu svedkami toho, že nás to nezasiahne a že to nie je iniciatíva NATO, a že to ja neviem čo, a tamto a ono. Ja chápem, že sa tu niektorí cítia ako priatelia s Rusko federáciou a jednoducho tí Rusi nám nikdy neublížia a však sme bratia, a všetci si rozumieme a sme kamaráti. Viete, to isté si mysleli aj na Ukrajine. A dokonca tam máte aj rodiny jedna časť je v Rusku, druhá je na Ukrajine, tiež si to mysleli. Chodia a vraždia ich jedna radosť. Takže takého iniciatívy alebo takéto vnímanie je absolútne naivné, to sú ružové okuliare a práve preto sa tváriť, že my vieme s nimi nejak vynájsť, že sa vieme s nimi nejak dohodnúť, že vieme s nimi mať nejaké štandardné vzťahy je naozaj chiméra, je fantazmagória, je niečo čo sa jednoducho nedá očakávať, nebude to tak. My sme dôležitý či už pre Čínu alebo pre Ruskú federáciu len tým, že sme členská krajina NATO a a EÚ. Pretože tieto inštitúcie fungujú na princípe kompromisu, teda konsenzu. A tento konsenzus je krehký. A vidíme, ako veľmi ťažko sa hľadá práve napríklad pri ďalších a ďalších balíkoch sankcií Európskej únie voči Ruskej federácii, ktoré, ako hovorí Robert Fico, sa nás netýkajú, nepoškodzujú našu ekonomiku. Napriek tomu ich blokujeme a neviem v koho záujme. Keď to nepoškodzuje nás aký tam je záujem. Môžte hovoriť o rôznych grindeloch a čo všetko čo vám pritom vadí, dôležitejšie je úplne niečo iné, ako sme vnímaní. A ja to vidím veľmi dobre, že bohužiaľ, naši partneri, keď sa s vami bavia, tak mu hovoria veci také, lebo si myslia, že to poviete ďalej Rusom, vie sa to. Ja sa aj opýtam inú vec, keďže sa tu bavíme o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. Koľkokrát sa Robert Fico alebo Juraj Blanár stretol či už s Vladimírom Putinom alebo s Lavrovom. Koľkokrát sa stretli s Macronom, Starmerom, Merzom, hocikým, koľkokrát. Ja nerátam do toho summity Európskej rady, čo je úplne niečo iné, to je úplne niečo iné. Toto sa nedá rátať. Kde sú tie bilaterálne stretnutie? Kde je to prehlbovanie tých bilaterálnych vzťahov Slovenska s Nemeckom, ktorý je náš kľúčový partner, kde vy sa vyhovárate na to, že konsolidácia nefunguje, lebo nemecká ekonomika nefunguje, tak nefunguje u nás ani konsolidácia. Kde sú tie vzťahy, kde je tu upevňovanie tých vzťahov. Dokonca sme považovaní aj za nespoľahlivých napríklad pre našich partnerov z koalície ochotných. Viďme napríklad to, že Robert Fico, okamžite ako dostal informáciu práve z toho rokovanie u Macrona v Paríži, kde sa rokovalo aj o rôznych alternatívach pomoci Ukrajina, takzvaný ..., teda poďme sa rozprávať čo všetko môžme a nemôžme, tak bol ten prvý, ktorý to vykecal. A odvtedy Slovensko nebolo pozvané na žiadne takého rokovanie, na žiadne, pretože nepožíva žiadnu dôveru. Pretože neveria, že keď s ním budú zdieľať takéto citlivé informácie, že ich nevykecá alebo že ich nevyzradí rovno a nezneužije ich na svoj politický boj. Čiže je to naozaj tristný pohľad. Sťažovať sa potom, že, ja neviem, že je potrebné nejakým spôsobom reagovať na to, že Ukrajina urobí toto, Ukrajina urobí tamto voči nám, keď už napríklad sa tu sťažujeme často práve na ataky na Družbu, na tento ropovod, alebo plynovod, tak je zaujímavé, že tieto veci sa dali riešiť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Pretože keď už sa bavíme o tej koalície ochotných, tak bol to práve, je to práve táto skupiny alebo toto združenie, ktoré pravidelne rokuje s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenskyjm. My sme boli súčasťou tejto koalície ochotných o ktorých vy hovoríte, že sú to takzvaní tí vojnoví štváči. Tak nielen to, že by sme sa mohli rýchlejšie, efektívnejšie podieľať na obranyschopnosti Európy, ale tak isto by sme mohli aj priamo riešiť otázky, ktoré sa týkajú našich bilaterálnych vzťahov s Volodymyrom Zelenskyjm a s Ukrajinou. Áno, pripúšťam, že bolo stretnutie a ja som ho vnímal relatívne pozitívne, čo sa uskutočnilo nedávno, že z toho budú pokračovať ďalšie kroky, že ďalšie rokovanie bude budúci týždeň, ďalšie rokovanie budú zase nejaké medzivládne neskôr v októbri. To je všetko fajn, lenže tam treba pochopiť jedno. Toto nie je to, že je to takzvaný geniálny ťah zo strany Roberta Fica a našej zahraničnej politiky, nie. Toto je presadzovanie národnoštátneho záujmu Ukrajiny, kde aj taká vláda pod Volodymyrom Zelenskyjm hľadá prieniky aj s vládami, ktoré sú naokolo, ktoré sú mu nepriateľsky naklonené, alebo nastavené. Pretože preňho je prvoradý jeho záujem bezpečnosť Ukrajiny a hľadania akýchkoľvek prienikov aj s ľuďmi, ktorí sa cítia byť bližšie k Ruskej federácii, pretože predsa len ako partneri, ako susedia jednoducho musíme hľadať nejaké prieniky. Čiže toto je národnoštátny záujem. Zároveň treba konštatovať, že to čo vidíme zo strany Roberta Fica je permanentné vydieranie. Na jednej strane sa ide ukloniť Vladimírovi Putinovi, má s ním žoviálne rokovania a potom príde do Bruselu a vydiera Európsku únie. Keď neurobíte toto, keď neurobíte hento, keď neurobíte tamto, tak ja vám zablokujem toto, ja vám zablokujem hento. Ale potom na druhej strane vyhlási, že ale s tými Rusmi treba, s tými Rusmi treba mať štandardné vzťahy, treba to urobiť, treba ich pochopiť, treba mať to pochopenie pre ruskú dušu, pre ruské záujmy. Ako niet nikoho iného tu v Európskej únii, kto má väčšie pochopenie pre Rusko ako je Slovenská republika a jej vládni predstavitelia. Nič iné nehovoria, celý čas len o to, že my chápeme, my vieme, že Ruská federácia to robí, lebo my tu naďalej šírime ten ruský naratív, že to nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale že to je vojna medzi západom a Ruskou federáciou. Že za to môže Amerika, že za to môže Európa a tak ďalej. Len zaujímavé je, že tu máme jasné dôkazy, že či už Spojená štáty, alebo Európa jasne chcú mier, jasne chcú mier, áno chcú ten mier. Ale keď príde napríklad na Ruskú federáciu, aby ten mier dorokovala, tak nie je ochotná. Na každý záujem, na každú iniciatívu o mier prichádza väčšie a väčšie bombardovanie Ukrajiny. A nehovoriac o tých provokáciách ktoré tu zažívame zo strany Ruskej federácie. Nehovorím len o tých dronoch v Poľsku. Ale hovorím o tom, že Ruská federácia pravidelne narušuje vzdušný priestor Aliancie, že tieto drony vidíme aj v Rumunsku, vidíme ich aj v Pobaltí. Vidíme ich nielen v Poľsku. Vidíme, že takisto dochádza k hybridným aktivitám. Dochádza k narúšaniu jednoty rozhodnosti o Aliancie ako takej prostredníctvom rôznych nastrčených ľudí práve ako sú napríklad aj tu vo vládnej koalícii. Dochádza k hybridným aktivitám tak isto aj napríklad v Baltskom mori, kde ruské lode jasne narúšajú infraštruktúru ktorá tam je vybudovaná. Robia všetko možné preto, aby provokovali hybridne, jednoducho skúšali že čo všetko táto Aliancia zvládne. A ja som presvedčený, že akonáhle by došlo k nejakým rozhodným krokom, že by bola potopená nejaká ruská loď, ktorá by likvidovala infraštruktúru v Baltskom mori, alebo zostrelené nejaké ruské lietadlo, mierová stíhačka MiG-31 nad Estónskom, ktorá mala pod krídlami zavesené mierové bomby, tak už by to bolo automaticky útok Aliancie a jednoducho bolo by to vyštvanie alebo štvanie proste proti ruskému mierumilovnému medveďovi. Toto všetko by sme tu videli a zažili, že aké výkriky by boli z našej strany, že jednoducho riskujeme vojnu, že jednoducho eskalujeme a že toto nie je potrebné, bez ohľadu na to, aby sme zobrali do úvahy, že to je tá Ruská federácia, ktorá eskaluje, tá Ruská federácia, ktorá provokuje, tá Ruská federácia, ktorá môže doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť. Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto ... ===== [16:44] Juraj Krúpa – Vystúpenie v rozprave ...doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak, ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť. Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto koalícia. Keď hovorí, že ho robí na všetky štyri svetové strany a tie štyri všetky svetové strany smerujú len na východ. Všetky aktivity, ktoré sú robené, idú len na východ. Bohužiaľ, obavy naďalej pretrvávajú, pretože ja sa obávam nielen toho, že môže dôjsť k eskalácii, konfliktu ako takého. Ja sa obávam, ako skončí ten konflikt a keď ten konflikt skončí, kam sa zaradí Slovensko počas toho konfliktu, či nebude kolaborovať. A keď ten konflikt skončí, či náhodou neskončíme na tej nesprávnej strane dejín, za tou hranicou západnej civilizácie. Toto sú reálne obavy, ktoré tu panujú. Popri obavách, samozrejme, že nie len to, čo sa tu stalo v piatok, ale to, čo sa vôbec deje každý deň tuto v parlamente, je a vidíme, že stále viac a viac sa vzďaľujeme hodnotám, ktoré nám mali byť blízke a ktoré nám mali byť vlastné, vďaka ktorým, sme vstúpili do Európskej únie a do NATO. Nenájde sa na tejto strane parlamentu ani jedno pekné slovo na Európsku úniu. Za dva roky som ho nepočul. Samá kritika. A preto obavy naďalej panujú. A je dobre, že tuto to uznesenie je, že sa o ňom bude rokovať a že sa bude pravdepodobne takéto uznesenie opakovať pravidelne. Pretože to, kam sa Slovensko uberá, je naozaj priestor, z ktorého mám obavy a myslím si, že aj väčšina obyvateľov. Ukazuje sa to naozaj, že ľudia začínajú mať obavy, začínajú mať strach, že kam sa toto Slovensko uberá, kde môže skončiť. Vidíme to, nielen to, že firmy odtiaľto odchádzajú, že tu nemáme žiadnych investorov. Vidíme to na mladej generácii, ktorá stále vo väčších počtoch je rozhodnutá opustiť Slovenskú republiky, pretože máme neistú budúcnosť. Toto sú všetko obavy, ktoré tu panujú, aj ja mám obavy, že jednoducho sa môže toto stať realitou. A ja pevne verím, že situácia sa úplne tak nevymkne, že budeme bojovať naďalej, budeme bojovať intenzívne, aby sme toto kormidlo, na ktoré nás, alebo ten smer, na ktorý nás vypravila táto vládna koalícia, nakoniec sme aj mohli zvrátiť. To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne. [16:52] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči. [16:52] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Naozaj, teraz toto uznesenie je veľmi dôležité. To, ako sa k nemu postavia poslanci vládnej koalície ukážu, že kde stojí táto vláda, kde stojí táto koalícia. Pretože politika na štyri svetové strany by prinajmenšom znamenala, že jednoznačne budeme podporovať naše členstvo, či už je to Európska únia, či už je to NATO, ale kroky tejto vlády ukazujú presný opak. Presne ako si povedal. Jednoducho, keď zrátame stretnutia premiéra s predstaviteľmi Európskej únie a NATO a porovnáme si ich so stretnutiami, ktoré sú smerom na východ, do Ruska, aká váha sa tu dáva stretnutiu so zločincom, vrahom, prezidentom Putinom, tak je zrejmé, že tá orientácia súčasnej vlády je jasná. Smer Rusko. Zjavne táto orientácia, to nie je len, že zahraničnopolitická orientácia, ale to je orientácia k hodnotám. Tu hodnoty demokracie a právneho štátu stratili svoj význam pre túto vládu. Pretože to sú hodnoty, ktoré nás viažu k Európskej únii. A áno, aj k NATO. Tam spolu zdieľame tieto hodnoty a hodnoty bezpečnosti. Ale orientácia smerom na Rusko, Bielorusko a zmena týchto postojov k týmto autokratickým režimom, proste jednoznačne ukazuje, že toto je politika, ktorú presadzuje táto vláda. A to nielen, že je znepokojujúce, ale ide to proti nám všetkým. A je dôležité to tu nastolovať, keď nevieme dostať na prerokovanie parlamentu ani jasnú vec, ako je prerokovanie ohľadom nedôvery voči celej vláde, takéhoto návrhu, ktorý je odsúvaný do neko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:52] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [16:52] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku, Mária. Ja chcem len doplniť k tomu, že áno, jasné, vieme, všetci to cítime. A vieme, že sa uberáme naozaj tým nesprávnym smerom, že jednoducho tu sú tie tendencie k diktatúre, k autokratickým režimom. Že sa uberáme vyslovene jednosmerne, teda na Rusko. Všetko som už aj spomenul a povedal v rámci rozpravy. Jedna vec ale, je dôležité ešte aby bola tu povedaná a to je tá, že vieme veľmi dobre, že budeme mať a budeme konfrontovaní s ruským vplyvom a miešaním sa do predvolebného procesu na Slovensku. Vidíme to, že sa to deje v ostatných krajinách. My nevieme, o čom Robert Fico rokoval niekoľkokrát za zatvorenými dverami s Vladimírom Putinom. Ale jeden z tých predpokladov je, že rokoval aj o tomto. Všeobecne sa to považuje za vec, ktorá volá, či už sú predmetom rokovania, pretože je to Ruská federácia, ktorá bude mať záujem na tom, aby pokračoval Robert Fico. Musíme ale povedať, skonštatovať ďalšie, že to neznamená, že sme na stratenej pôde. Práve naopak. Videli sme voľby teraz v nedeľu v Moldavsku, ktoré bolo masívne vystavené ruskej kampani, masívne. A podarilo sa im to zvrátiť. Len to je ten rozdiel, že mali tie inštitúcie na svojej strane. My, bohužiaľ, tie inštitúcie máme v rukách niekoho, kto bude ochotný a ochotne kolaborovať s Ruskou federáciou. Napriek tomu, je na nás, aby sme to zvládli a viem, že sa to dá, máme ten príklad a budeme za to bojovať, aby sme konečne zmenili kurz Slovenska, aby nezostalo niekde vo východnej Gubernii. Ďakujem. [16:52] Richard Raši – Vstup predsedajúceho V rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurík, nech sa páči, máte slovo. [16:52] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem trochu stručnejšia, ako pán navrhovateľ, hoci sme teda spolu navrhovateľmi a budem sa snažiť neopakovať všetko to, čo už veľmi správne pomenoval, aby aj naše kolegyne dostali priestor a mohli odprezentovať svoje návrhy. Toto uznesenie, ako teda spomínal aj kolega Krúpa, sme predkladali ešte v januári. Od vtedy si ho toto plénum tak, ako mnohé návrhy a hlavne teda aj odvolávania vlády, tlačilo pred sebou, pretože vždy tá schôdza bola v nejakom momente uťatá. A ja by som chcela, aby dnes už nemalo význam, ale žiaľ, práve aj to všetko, čo sa za tých 8 mesiacov, ak dobre počítam, skoro deväť, udialo, tak ma len usvedčuje v tom, že takéto uznesenie by sme ako parlament mali prijať. Predkladali sme ho teda ako reakciu na prvú, žiaľ, hovorím prvú, lebo potom je aj druhá a tretia, ale na prvú cestu do Moskvy, resp. prvé stretnutie premiéra Fica s vojnovým zločincom, diktátorom a človekom, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač Vladimírom Putinom. A ak si spomínate, tak vtedy v decembri, keď sa s ním stretol, tak tam vlastne išiel vraj vybavovať energie. Keď sa vrátil, tak jediné, čo sme vlastne, čo dostali občania a občianky tejto krajiny, bola obrovská hanba. Pretože jednak bol prvým a myslím, že aj doteraz stále jediným predstaviteľom krajiny EÚ, ktorý sa takto osobne stretol s Vladimírom Putinom. A jednak nevybavil teda absolútne nič, iba obvinil ukrajinského prezidenta Zelenského z toho, že sa vo voľnom čase zabáva točením plynového kohútika a že sa teda rozhodol unilaterálne, nie preto, že vypršala zmluva, ale preto, že on sa tak rozhodol odstrihnúť nás od plynu. A zároveň ho nazval žobrákom, pretože vraj chodí po európskych krajinách a stále si pýta nejakú pomoc. A nehnevajte sa, ale veľa sa tu skloňuje a teda špeciálne predstavitelia vlády, či už premiér alebo aj minister zahraničných vecí, radi používajú to slovo suverenita. Tak ja by som sa tak aj chcela opýtať, že čo je suverénnejšie, ako to, čo momentálne robí ukrajinský prezident Zelensky, že sa snaží všemožne obrániť svoju krajinu. A samozrejme, že to znamená aj pýtať si pomoc od svojich spojencov. Čo je suverénnejšie, ako brániť tých obyvateľov napadnutej krajiny? Napr. aj tak, že keď vie, keď vieme o všetkých tých státisícoch unesených detí alebo zajatcoch, tak jednoducho žiada o ich návrat domov. Ja neviem, čo je suverénnejšie. A strašne by som si želala, aby ak sa nedajbože, takéto niečo stane u nás, tak aby sa ten predstaviteľ tejto krajiny, ktorý bude zodpovedný za chod krajiny v takejto situácii, tak aby sa presne o toto staral. Aby sme mali dostatočnú obranu a to znamená aj aby sme robili apel na našich partnerov a spojencov, aby nám teda pomohli a samozrejme aj o to, aby sa staral o ľudí, ktorí boli unesení, deportovaní alebo zajatí. Ja si skutočne neviem predstaviť lepšiu definíciu suverenity, ako to, čo sa momentálne deje na Ukrajine. Vláda sa oháňa okrem suverenity aj politikou na všetky štyri svetové strany. Tak si povedzme, ako to zatiaľ vyzerá. Tak doteraz sa premiér Fico s ruským prezidentom, vojnovým zločincom a človekom, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, pretože je zodpovedný za únosy ukrajinských detí a diktátorom, stretol trikrát. Prvýkrát to bolo v decembri a teda reakciu na toto stretnutie máme vo forme uznesenia. Potom v máji, keď oslavoval ukončenie II. svetovej vojny alebo boj proti fašizmu s niekým, kto je zodpovedný za vojnu momentálne u našich susedov a kto tam pácha genocídu a kto zároveň počas vojenskej prehliadky, ktorej sa ale teda premiér Fico, myslím si, že aj kvôli tej kritike tak veľmi elegantne vyhol, tak oslavoval práve tých ruských vojakov, ktorí momentálne zabíjajú našich ukrajinských susedov. To bolo druhýkrát. Tretíkrát sa s ním stretom nedávno na začiatku septembra v Pekingu, keď sa opäť ako jediný líder krajiny EÚ zúčastnil na samite Šanghajskej organizácie spolupráce, aj odtiaľ a je tam veľmi pamätná foto, kde vlastne rôzni diktátori a predstavitelia autoritárskych režimov a vôbec neslobodných krajín, kráčajú a Robert Fico tam niekde vzadu sa s niekým tiež debatuje a myslím, že aj tá fotka svedčí len o tom, že takýmto spôsobom je vnímaný, nielen teda v Európskej únii, kde už je doslova na chvoste, ale ešte aj v rámci tejto neslobodnej skupinky. Ja neviem, ale mne to príde také zvláštne, že si stále táto vláda neuvedomuje, že nie vždy je byť originálny alebo byť premiant, pozitívne a že keď do toho Ruska a za tým Putinom, podávať si s ním ruky, nikto nechodí, takže možno sú na to dôvody a že to, čo spôsobuje naša hanba je, naša hanba, no, naša vláda je hanba a izolácia. Viete, ako sa hovorí, že všetci sú blázni, iba ja som lietadlo, tak ja si myslím, že táto vláda sa skutočne týmto mottom nejako tak riadi. Na druhej strane počúvame, že ale veď náš premiér sa nestretáva len s týmito neslobodnými predstaviteľmi, ale zároveň aj s európskymi , že tie vzťahy vôbec nie sú porušené. No, nehnevajte sa, ale keď ide premiér na samit, tak načo tam ide obvykle? Vydierať. Tak, ako to bolo v prípade 18. balíka, keď sa rozhodol prepojiť ho s iniciatívou RePower EU a teraz sme sa dozvedeli, že čo sa týka 19. balíka, tak si našiel ďalšiu tému na vydieranie a síce Green Deal. Green Deal, za ktorý pripomeniem, vaši poslanci, europoslanci, za stranu SMER, kedysi hlasovali. A tak je na mieste sa aj pýtať, že koho záujmy takýmto spôsobom chráni. A určite to nie sú slovenské záujmy, ktorými sa opäť táto vláda tak veľmi rada oháňa. Zároveň sa pýtam, ako sa vyjadrujete o našich partneroch? To skutočne hovoriť o vojnových štváčoch, ktorí rozhodujú o tom, ktorí huckajú vraj ukrajinského prezidenta pri pivku, aby pokračoval vo vojne, hoci ten dobrý Vladimír chce mier. Tak ozaj takýmto spôsobom sa máme vyjadrovať o našich partneroch? A tak neisto sa na mňa pozeráte, ale to sú skutočné vyjadrenia, dokonca aj niektorých prítomných v tejto sále. A ja si skutočne neviem predstaviť, že čo by ste robili, keby sa o nás takýmto spôsobom vyjadroval napr. niekto z Nemecka, z Talianska, alebo ja neviem, z Holandska, že my sme vojnoví štváči, lebo posielame pomoc na Ukrajinu. Myslím, že by sa vám to určite nepáčilo. ===== [16:59] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave ...a ja si skutočne neviem predstaviť, čo by ste robili, keby sa o nás takto vyjadroval napríklad niekto z Nemecka, z Talianska alebo ja neviem z Holandska, že my sme vojnoví štváči, lebo posielame pomoc na Ukrajinu? Myslím, že by sa vám to určite nepáčilo. Vraj suverénna zahraničná politika, tak to je aká? Čo nám doteraz priniesla? Okrem toho, že skutočne tí naši partneri sa od nás vzďaľujú, že sme izolovaní a viete, keď sa hovorí, že má byť niečo suverénne a nie suterénne, lebo tak zatiaľ vyzerá naša zahraničná politika, tak my to aj definujeme v tom uznesení, ktoré si myslím, že neobsahuje nič, čo by ste v skutočnosti nemohli podporiť, tak hovoríme, že sila nášho vplyvu priamo závisí od rešpektu, ktorý k nám krajiny prechovávajú. Nuž, aký rešpekt majú naši partneri z Európskej únie alebo z NATO ku nám? Ku tejto vláde? Nie sme súčasťou koalície ochotných, hovoril o tom Juraj, čo sa týka mierových vyjednávaní, viete, ja by som si veľmi želala, aby keď už teda naša vláda sa vystavovala tým, že je pro-Trumpovská, tak napr. aby náš predstaviteľ, premiér, prezident sedel spolu s ostatnými lídrami EÚ u Trumpa v kancelárii, keď tam prebiehali mierové rokovania a poviete si, že a však to je také naivné, lebo my sme malá krajina, čo my zmôžeme? No nie, my sme susedná krajina Ukrajiny a keby sme skutočne boli spoľahlivým a lojálnym partnerom, tak ja verím, že by sme tam miesto pri tom stole jednoducho mali. To sa ale nedeje a mňa to ani neprekvapuje po všetkých tých vyjadreniach a po tom, ako sa táto vláda správa a váš pán europoslanec Erik Kaliňák kritizoval predsedníčku Európskej komisie za to, že práve na tomto stretnutí hovorila o návrate ukrajinských, unesených ukrajinských detí ako o priorite EÚ a on povedal, že toto nie je líderstvo. Ja sa pýtam, že čo je teda líderstvo? Nesedieť tam? Nemať žiadne požiadavky? Neprísť so žiadnou iniciatívou? Tváriť sa, že avšak ten Rus aj z tej Ukrajiny rad odíde? To nazývate líderstvo? Ja si skutočne nemyslím, že to tak je. Minulý týždeň sme sa dokonca dozvedeli a to tiež spomínal Juraj, takže sa dotknem toho iba veľmi stručne, že Slovenská republika nemala záujem na tom prvom stretnutí, telefonáte o dronovej stene. Pán podpredseda Gašpar, už myslím nie je za mnou, hovoril, že ako si to predstavuje táto Európska únia, že tu bude mať v tej dronovej stene takúto dieru, keď neprizve Slovensko a Maďarsko? Nuž, ja súhlasím s tým, že my sme momentálne skutočne dierou v Európe, ale absolútne ma to pri politike tejto vlády neprekvapuje, lebo ak by to aj bolo tak, že nás z týchto stretnutí vylúčili naši partneri a nie, že sme neprejavili záujem, čo podľa mňa neprejaviť záujem je ešte vážnejšie ako to, že by nám jednoducho nedôverovali, no mňa to absolútne neprekvapuje pri tom, čo opäť aj spomínal Juraj, že ako napríklad minulý rok mali naši partneri skúsenosť s premiérom Ficom, ktorý vyzradil niečo o čom sa malo jednať na summite v Paríži. Nehovoriac o všetkých ostatných vyjadreniach a činoch, ktoré jednoducho podlamujú dôveru, ktorú naši partneri v nás majú a možno tak aj na odľahčenie, aj keď teda nie je to veľmi smiešne, ale skôr nebezpečné práve pre občanov a občianky našej krajiny, tak mňa by vôbec neprekvapilo keby keď teda už prebehol ten telefonát alebo to stretnutie o dronovej stene, tak následne, keď sa odpojí pán minister obrany Kaliňák, tak sa všetci znova stretnú a povedia si, že okay Slovakia is not here anymore, tak teraz sa poďme baviť seriózne. Viete, lebo jednoducho nám nedôverujú a toto všetko je samozrejme dôsledkom tej politiky, vraj na štyri svetové strany a nedôvery, ktorú si začíname pestovať u našich partnerov a pritom všetkom, čo sa deje a o tom sme samozrejme nevedeli, keď vznikalo toto uznesenie, ale ono je napísané takým spôsobom, že aj v súčasnej situácii, obzvlášť v súčasnej situácii, keď vidíme, že v Poľsku, v pobaltských krajinách, v Rumunsku je sústavne narušovaný vzdušný priestor, či už dronmi alebo stíhačkami Ruskej federácie, pretože provokujú, testujú, môžeme to nazvať ako len chceme, ale jednoducho snažia sa eskalovať to napätie, tak práve teraz by sme mali ako parlament zaujať jasné stanovisko o tom, kam patríme a ja možno aj kolegom, ktorí nie sú so mnou na výbore pre európske záležitosti poviem, že keď sme tam prijímali uznesenie k ruským dronovým útokom na Poľskú republiku. tak váš kolega, pán Kéry zo SMER-u povedal, že podľa neho fakt, že nám nad hlavami, že by nám nad hlavami lietali ruské drony, neznamená ohrozenie územnej celistvosti krajiny, tak to skutočne? To vy považujete za niečo okay, že ponad hlavu nám preletí ruský dron? Kým nás nestrieľa ako napríklad si robia ľudské terče z ľudí v Charkove, tak jednoducho tak to je vtedy okay? Kým nezbombarduje nemocnicu alebo nejaké školské zariadenie, tak dovtedy je to okay? No neviem ako vy, ale ja si neželám, aby nám tu Rusi lietali nad hlavami. Čo sa týka tej diplomacie, tak aj z mnohých zahraničných ciest na ktoré chodíme alebo konferencie medzinárodné európske, tak vám poviem, že vždy, keď vystupujem a keď sa predstavím, že som zo Slovenska, tak sa ľudia tak na mňa pozerajú, že fu...a keď poviem, že nebojte sa som z opozície, ja skutočne nemám nič s Robertom Ficom, tak si vydýchnu a sú radi a potom prídu aj na nejakú konverzáciu. Takto to prebieha na diplomatickej úrovni a darmo sa smejete, mne to smiešne rozhodne nie je páni kolegovia. Toto je hanba, toto je hanba, ktorú si sústavne aj s kolegom, s kolegami z Maďarska musím povedať, pretože my sme vždy taký kútik hanby, keď sa hovorí o nejakej spoločnej európskej iniciatíve a my tam tak sedíme Slovensko, Maďarsko, že no, žiaľ, prepáčte za naše vlády. Toto je zahraničná politika, ale ja by som sa veľmi stručne chcela dotknúť aj tých iných vecí, ktoré nás, ktoré menia naše zahraničné smerovanie a špeciálne teda, to, že sme už len na papieri si myslím, súčasťou Európskej únie. Legislatíva, ktorú tu, ktorú tu predkladáte a následne schvaľujete páni, trestná novela, pamätáte si, ja som z tohto miesta apelovala na ministra spravodlivosti, že je v rozpore s právom Európskej únie, nie, nie, všetko je okay, až na to, že ju musel potom, myslím tri alebo štyrikrát meniť a doteraz stále prebiehajú diskusie s Európskou komisiou. Toto isté momentálne pri novele ústavy a tá dokonca aj keď ostávame, dovolím si povedať, de jure členmi Európskej únie, tak to čo ste schválili, tak nás de facto z nej vyťahuje, pretože si robíme z európskeho práva niečo, čo raz aplikujeme a raz nie, lenže takto ten systém jednoducho nefunguje a nemôžete sa odvolávať na žiadnu suverenitu alebo na našu slobodu v rozhodovaní alebo čokoľvek, ak si toto začne každý hovoriť a pri hocijakej téme a to práve dovoľuje tá schválená úprava, tak môžeme celú Európsku úniu zabaliť, pretože v nej už to nemá zmysel jednoducho, ak tu nebudeme mať právo, prednosť práva Európskej únie. Rovnako ďalšie zákony, životné prostredie, zákon o mimovládkach, RTVS a ďalšie, ďalšie o ktorých vám hovoríme, že pozor, sú v rozpore s právom Európskej únie a čo to môže znamenať? Že Európska komisia proti nám začne konanie o porušení práva EÚ a bude nás to stáť peniaze a vám to za to stojí? Vám to za to stojí, že si odkomunikujete pre vaše voličstvo, že á ideme tu zatočiť s mimovládkami, no výborne. Potom, keď nás to bude stáť milióny ešte v tomto čase, tak budete zase ukazovať na ten zlý Brusel. Ďalšia vec, eurofondy. Eurofondy nevieme čerpať a keď ich už vieme, tak ich vieme buď teda prekúriť, ak to mám tak povedať, v tejto energopomoci o ktorej sme sa tu bavili aj dnes alebo ich vieme využiť na stavby, ktoré sú všetko len nie stavbami pre občanov a občianky tejto krajiny, napríklad haciendy, tam ich vieme utopiť. Toto z nás robí plnohodnotnú súčasť Európskej únie, že sa takýmto spôsobom správame k peniazom daňových poplatníkov, či už našich partnerov alebo našich vlastných? Ústava, o tej som hovorila, tam je problém samozrejme princíp prednosti práva Európskej únie, ale aj princíp nediskriminácie a dnes to Európska komisia potvrdila a toto všetko to nás skutočne vzďaľuje od našich partnerov pre ktorých viac nie sme spoľahliví, konštruktívni a lojálni partneri, ale len nejakí ruskí trollovia a darmo sa hneváte, ale jednoducho tak to je, všetky tieto skutky a vyjadrenia tomu nasvedčujú a ja som nedávno bola na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej hore a musím vám povedať, že keď nám tam hovorili s akou verbou pristupujú k reformám, pretože skutočne sa chcú stať členskou krajinou EÚ, pretože si uvedomujú nielen všetky tie výhody ekonomického charakteru alebo to, že budú môcť cestovať bez hraničných kontrol a podobne, ale hlavne, že Európska únia pre nich predstavuje bezpečnosť, pretože sa cítia ohrození vplyvom alebo teda aj priamo Ruskou federáciou, tak jednoducho ja som si povedala, že aký je to paradox, že my si na Slovensku viac tú Európsku úniu nevážime, resp. naša vláda si ju neváži, pretože ja mám stále za to, že ľudia na Slovensku si dobre uvedomujú čo pre nás tento spoločný priestor znamená, tak že jednoducho tie krajiny, ktoré sú zatiaľ mimo, tak chcú do toho spoločenstva a my naopak sa správame tak, akoby sme v ňom ani neboli a to je skutočne veľká hanba. Skončím tým príkladom Moldavska, ktoré aj vo faktickej poznámke spomínal aj kolega Krúpa, ja som sa pred viac ako mesiacom rozprávala s predsedníčkou výboru pre európsku integráciu Moldavska a ona mi vyjadrila svoje obavy o to, že teda ako skončia, ako dopadnú tie voľby, pretože sa bála najmä tých ruských zásahov, ktoré sme už videli v Rumunsku a v ďalších krajinách a bála sa skutočne o ten výsledok, pretože mi povedala, že toto je moment, buď si vyberieme proeurópsku cestu alebo nás jednoducho Rusko vtiahne do svojej zóny vplyvu. Aj v Moldavsku si veľmi dobre uvedomujú čo pre nich znamená Európska únia a ja vám garantujem, že my by sme, teda, my by sme dnes, keby sme neboli v Európskej únii vyzerali rovnako ako Moldavsko, čo sa týka ekonomiky aj životnej situácie ľudí a máme jediné šťastie, že sme v EÚ a veľmi ma mrzí, že súčasná vláda a táto koalícia robí všetko pre to, aby nás od tých európskych štandardov a vôbec toho, čo predstavuje pre nás Európska únia oddialila. Aj preto si myslím, že hoci teda vláda má takýto trend, tak je na nás, na Národnej rade vyjadriť jasný postoj k tomu, aké má byť naše smerovanie a to rozhodne nie na východ. Ďakujem. [17:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Máme štyri faktické poznámky. Prvý je pán poslanec Vančo, nech sa páči. [17:12] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pán predseda. Ďakujem Bea. Zahraničná politika tejto vlády je suterén, je to slabošská politika, ktorá nám robí hanbu v Európe, aj po celom svete a zároveň je pre nás bezpečnostným rizikom. To, že nesedia zástupcovia Slovenskej republiky pri rokovaniach, kde sa vytvára nová bezpečnostná architektúra Európy je totálne zlyhanie a je to opakujem, bezpečnostné riziko pre našu krajinu, najväčšie aké sme v histórii Slovenskej republiky tu mali. V tejto hroznej situácii, kedy už je zjavné, že Putin nemá absolútne žiadny záujem o mier, táto vláda nekoná, tvári sa, že sa nič nedeje a že všetko je v poriadku. Pritom je jasné, že sa totálne pomýlili, netrafili do správnych dverí, namiesto toho, aby premiér chodil sa klaňať a podlizovať Putinovi, má rokovať s našimi partnermi, aj preto je dôležité, aby toto uznesenie bolo v tejto Národnej rade a bolo podporené každým a každou poslankyňou, ktorej záleží na bezpečnosti Slovenskej republiky. [17:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Kosová, na tretíkrát. [17:13] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie. Milá Beáta, ty si spomínala vo svojom príspevku !zahraničnú politiku" tejto vlády na všetky štyri svetové strany, ak by sme odhliadli od faktu, že ten kompas má asi len jednu stranu a ukazuje teda len na východ, tak ja mám ešte jednu veľmi zásadnú obavu a tá je, že čo vlastne táto politika, aký odkaz dáva našim deťom, našej budúcej generácii? Čo mňa teda osobne ako matku a najmä ako učiteľku trápi veľmi, lebo pán Fico na jednej strane hovorí o tom, že Rusko, síce nepovedal, že je agresor, ale teda porušil zahraničné nejaké zmluvy a suverenitu iného štátu napadol a tak ďalej, čiže na jednej strane uznáva, že je agresor, ale na druhej strane hovorí, že Ukrajina je povinná zabezpečiť mier a vzdať sa pritom svojich území, teda urobiť všetko čo Rusko chce a ja sa pýtam, že čo to vlastne potom znamená? Znamená to, že to dieťa si má zobrať ten odkaz, že ak niekto napadne druhého, ktorý je slabší, ak silnejší, bohatší... zabezpečiť mier a vzdať sa pritom svojich území. Teda urobiť všetko, čo Rusko chce. A ja sa pýtam, že čo to vlastne potom znamená. Znamená to, že to dieťa si má zobrať ten odkaz, že ak niekto napadne druhého, ktorý je slabší, ak silnejší, bohatší napadne slabšieho, chudobnejšieho, tak má právo vziať si čo chce. Ja chápem, že možno by sa niektorí smerácki vlci asi aj potešili, keby sa niečo takéto stalo u nás a napríklad si takto Rusko zobralo Košice a východné Slovensko. Aspoň by mohli utekať po toaleťák a po maslo tuto len hen 200 km, OK, ale ja toto teda nechcem svojim deťom ani nikomu ďalšiemu nejako odovzdávať. A bohužiaľ ma mrzí, že toto pokrytectvo a farizejstvo sa stalo našou národnou cnosťou, že sme niekde na tej ceste pri tej zahraničnej politike na východ stratili naozaj zmysel pre morálku a etiku a tieto hodnoty, k týmto hodnotám by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krúpa, nech sa páči. [17:15] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne kolegyňa Jurík. Ja len chcem pripomenúť, že my už sme raz v našej histórii kolaborovali a nedopadlo to dobre. Mali sme čo robiť nato, aby sme sa dostali naspäť medzi civilizované krajiny, aj tak nás potom ten sovietsky komunista zhltol. Takže žiadna sloboda z východu neprišla. Čiže máme škvrny na vlastnej minulosti a to si treba pamätať. Zároveň sa veľmi zabávam, keď počúvam koaličných predstaviteľov a koaličných poslancov, ktorí kritizujú ten západ, ktorí hovoria pozri sa, ako to tam vyzerá, to skrachuje, tam budú neviem proste demonštrácie, celé sa to tam rozpadne, ako ten ruský naratív, ktorý celý čas hovorí, že vlastne ten západ je zdegenerovaný atď. a to sa tak ako keby ukotvilo a dostalo až do špiku kosti týmto vládnym predstaviteľom, čo je ale úplne trápne, lebo ja nie som až taký mladý, bohužiaľ, ale ja si pamätám, že to isté hovorili komunisti. To isté hovorili komunisti dokola a dokola. Keď som mal nejakú reportáž alebo nejakú správu v komunistických správach za totality, tak to bolo že tam sa to všetko rúti, tam všetci demonštrujú, to je koniec, to je koniec. Ale keď si pozrieme, že ako ten svet vyzerá, no kde je že ľudia sa majú že dobre, že majú sociálny štandard, že je reálne bohatstvo, že je právny štát, že je sloboda, je to v Číne, je to vo Vietname? No houbeles, je to na západe. Lenže my naozaj nerobíme zahraničnú politiku, my robíme vnútornú politiku, ktorou proste normálne zavírujeme občanov na Slovensku, jednoducho im tvrdíme tieto bludy a takto ich otravujeme, to je hrozné. A zároveň chcem vidieť, kedy naozaj docielite ten mier, o ktorom celý čas hovoríte, len ho neotvoríte ako tému na tých bilaterálnych stretnutiach, kde ste takí šťastní, že si môžte podať s Putinom alebo s Lavrovom ruky. Kedy to tak akože už bude. Ďakujem. [17:15] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďalší v poradí s faktickou pán poslanec Sabo. [17:18] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka. Kolegyňa, minulý týždeň sme sa na hodine otázok pýtali konkrétne ministerky hospodárstva, že čo konkrétne Slovenská republika požaduje v prípade ďalšieho sankčného balíka, lebo Robert Fico opäť vložil nohu do dverí, už niekoľkýkrát. Nedozvedeli sme sa v odpovedi od ministerky hospodárstva, zato ministerka povedala teda, že táto vláda kontinuálne kritizuje Green Deal a je to perfídne, pretože to bola bývalá vláda Roberta Fica v roku 2019, ktorá bola v tom participatívnom procese, keď Green Deal vznikal, bol formulovaný a prijímaný a navyše ešte vtedy mali aj Maroša Šefčoviča ako komisára pre energetiku. Odvtedy sa samozrejme stali veci, ja tomu rozumiem, že bola tu pandémia, začala sa vojna, treba prehodnocovať a Európska komisia nie je slepá, práve to prehodnocovanie teraz v participácii všetkých členských krajín, mínus jednej, dvoch, prebieha, čiže ten hlavný light motív tejto Európskej komisie v tomto zložení je zvyšovanie konkurencieschopnosti, v reflexii na to, čo sa stalo v rokoch 2020 a neskôr po začiatku pandémie a vojny. No a rokuje teraz táto vláda? No pochybujem, akože nevidím nejaké proaktívne kroky, žeby sa pravidelne lietalo do Bruselu rokovať a hľadať tie najlepšie možné riešenia. Paradoxne vláda, ktorá hovorí v prípade vojenského konfliktu, že je potrebné hľadať tie všetky akože riešenia, všetko vyriešiť za spoločným stolom rokovaním, diplomaciou, no a namiesto toho vidíme Roberta Fica, ktorý sa hádže zase o zem a vydiera. Čiže keď prejde aktualizácia toho Green Deal, ono to už nebude Green Deal, už to bude nová enviromentálna politika, nový enviromentálny plán, tak ja sa budem naozaj veľmi pozorne zameriavať na koalíciu v súčasnom zložení, že čo budú rozprávať, že ako budú ten nový enviromentálny zelený plán kritizovať, lebo ja sa potom budem ich love language pýtať, že kde ste boli keď. A veľmi rád im to pripomeniem, že ten ich ačoentizmus je toxický. [17:18] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude pani poslankyňa Jurík. [17:19] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegom a kolegyni za všetky faktické poznámky. Ja som teda špeciálne zvedavá na hlasovanie strany HLAS musím sa priznať, pretože práve táto strana bola doteraz vždy, či už pri tých krokoch v zahraničnej politike, alebo aj vôbec pri tom vzďaľovaní sa európskym štandardom ticho. A pred časom pociťoval pán predseda strany, Matúš Šutaj Eštok takú potrebu vymedziť sa, alebo teda vzdialiť sa od strany SMER a pripomenul, že práve oni sú tým proeurópskym hlasom, ale ja sa pýtam páni, čo ste doteraz pre to urobili. Nikdy ste nehlasovali proti legislatívnym návrhom, ktoré sú tu jasne v rozpore s právom EÚ. Naposledy a stále sa tu rozprávame iba o tom, že kto môže za to hlasovanie Ústavy, no bude to KDH, bude to OĽANO. HLAS bol kde minulý týždeň v piatok, keď ste odhlasovali Ústavu, ktorá je v rozpore s právom Európskej únie. Keď sa niečo deje na vláde, tak kde sú vaši ministri, ako sa vymedzujú voči všetkým tým invektívam, ktoré idú voči našim európskym partnerom. V čom ste vy proeurópska strana. A ja si myslím, že tu už nestačí byť iba pekný, tu už reálne potrebujeme, aby ste boli hlasní tak, ako je aj názov vašej strany. A keď sa teda chcete pasovať do úlohy tých garantov nášho proeurópskeho smerovania, našej európskej prítomnosti ale aj budúcnosti, tak už prosím prestaňte byť ticho. [17:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďalej mala vystúpiť písomné prihlásená pani poslankyňa Gregorová. Keďže nie je prítomná v sále, konštatujem, že jej možnosť vystúpiť prepadla, resp. stráca možnosť vystúpenia. Vyhlasujem preto kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec. Pán poslanec Dostál, máte slovo. [17:22] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky bol doručený do podateľne Národne rady 8. januára 2025. Dnes máme 30. septembra 2025 a hovorím o tom z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa neustále odkladajú body rokovania a nie preto, že by poslanci o nich nechceli rokovať, ale preto, že koalícia neustále odmieta rokovať až do prerokovania všetkých bodov. Samozrejme v porovnaní s tým, že sa odkladajú návrhy na vyslovenie nedôvery vláde alebo členom vlády, je to menej závažný problém, že sa takéto uznesenie, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu na konci minulého roka a na začiatku tohto roka odkladá, ale je to problém tiež. A ten druhý závažnejší aspekt súvisí s tým, o čom vo svojom vystúpení hovoril aj pán poslanec Krúpa a síce, že my sme to síce neplánovali, ale je veľmi výstižné, že rokovanie o tomto bode programu pripadlo na výročie podpísania Mníchovskej dohody v roku 1938, keď spojenci Československa, Veľká Británia a Francúzsko nás hodili cez palubu a ustúpili agresívnej politike nacistického Nemecka, podporovaného fašistickým Talianskom. A symbolické je to najmä z toho dôvodu, že súčasná zahraničná politika je Mníchovanstvo ako vyšité. Je to presne ten istý prístup, aký vyčítame našim západným spojencom, špeciálne teda vo vzťahu k Ukrajine, keď Robert Fico a Ľuboš Blaha navrhovali zaviesť pamätný deň Mníchovskej zrady. Dvakrát predložili ten návrh zákona, novely zákona o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. Predložili ho v roku 2020 a 2021 a od roku 2022 ho prestali predkladať. No a tým dôvodom bolo, že kým vtedy to mohli použiť ako palicu na našich západných spojencov, že pozrite sa, ako nás naši západní spojenci zradili a nešlo im ani tak o ten princíp, išlo im o to protizápadné ostrie toho pripomenutia si tejto udalosti, tak od roku 2022 už museli byť ticho, lebo oni prešli presne na tú pozíciu, ktorú oprávnene môžeme vyčítať našim západným spojencom, tomu ako sa zachovali v Mníchove v roku 1938, keď tlačili na Ukrajinu, že nemá bojovať, keď hovorili, že má presadzovať mier a teda de facto vzdať sa agresii zo strany Ruska. A ja si myslím, že toto prirovnanie, lebo je to Mníchovanstvo, to čo robí súčasná vládna koalícia, toto prirovnanie je trochu príkre a nespravodlivé voči takým politikom, ako boli britský premiér Neville Chamberlain alebo francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, lebo oni to naozaj mysleli úprimne. Oni si naozaj mysleli, že keď ustúpia Nemecku, tak sa Európa vyhne vojne. Bolo to 20 rokov po prvej svetovej vojne, po tragickej udalosti, ktorá nemala obdobu v dovtedajších dejinách a pod vplyvom tej traumy, áno, mysleli si, že politika ustupovania zlu, zločineckým režimom, môže zachovať mier. Strašne sa mýlili a bolo od nich cynické, že obetovali malý štát uprostred strednej Európy, ktorý ich vnímal ako svojich susedov, ale nerobili to s úmyslom ponechať priestor zločineckej diktatúra a podporiť ju, aby bola ešte silnejšia. Robili to so zámerom zachovať mier. Bolo to nesprávne, bolo to cynické, bol to omyl, ale nebolo to vedené zlým úmyslom, na rozdiel od toho, čo robí vláda Roberta Fica, na rozdiel od toho, čo robí súčasná vládna koalícia, lebo oni sú v podstate podporovateľmi Ruska. Oni sa len tak tvária, že odsudzujú porušenie medzinárodného práva, ani nie sú schopní povedať, že je to ruská agresia, že spravodlivý mier by mal znamenať obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. Oni, ich mentálny svet je bližší Vladimírovi Putinovi ako Volodymyrovi Zelenskému. Ich mentálny svet je bližší Čínskemu diktátorovi Si Ťin-pchingovi, ako západným politikom a našim spojencom z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. A je to veľmi smutné, lebo ešte pár rokov dozadu žiadna takáto zahranično-politická deklarácia nebola potrebná, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí na západ, lebo bolo jasné, kto sú naši spojenci, lebo bolo jasné, že Slovensko patrí do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a ja keď som bol v rokoch 2016 až 2020 opozičným poslancom, tak ten konsenzus začali spochybňovať iba poslanci za fašistickú stranu. Tí začali spochybňovať naše členstvo v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii, ale vtedy aj vládnuce strany, vrátane vládnuceho SMER-u, ktorého súčasťou bol vtedy aj HLAS, alebo teda politici, ktorí neskôr vytvorili hlas, tak ani oni ani v najmenšom, aspoň na začiatku nespochybňovali, že Slovensko patrí do Európskej únie a do NATO a bol na tom konsenzus. Všetky dôležité zahranično-politické rozhodnutia sa prijímali takmer jednomyseľne, teda mimo tých fašistov, ale ten konsenzus je už žiaľ niekoľko rokov preč a je preč preto, lebo sa SMER aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko z civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznak ===== ...aj Slovenská národná strana a za asistencie HLAS-u, posúvajú niekde inde. Posúvajú Slovensko s civilizačného priestoru západu, spochybňujú naše členstvo v Európskej únii, spochybňujú naše členstvo v Severoatlantickej aliancii. Zatiaľ iba náznakmi pripúšťajú, že by sme mohli tieto zoskupenia opustiť, ale vytvárajú tým u svojich voličov cestu k tomu, aby zmenili doteraz pozitívny názor na členstvo Slovenska v týchto zoskupeniach a reálna praktická politika, spôsob vyjadrovania sa vrcholných predstaviteľov vládnej koalície o našich západných spojencoch je nepriateľský. Na rozdiel od vyjadrovania sa o východných diktátoroch. A o domácej politike ani nehovorím lebo samozrejme, že je to všetko motivované domácou politikou a tým, že sa správajú akoby Slovensko bolo na ceste k autoritatívnemu režimu. Už to nie je iba o korupcii, už to nie je iba o rozkrádaní, je to o spochybňovaní demokratického právneho štátu, demokratického systému, systému liberálne demokracie. A preto bude zaujímavé zajtra si pozrieť, kto zahlasuje za toto uznesenie a kto si myslí, že Slovensko naďalej patrí na Západ. A je také výrečné, že do tejto rozpravy sa nezapojil ani jeden vládny poslanec ani vo forme faktickej poznámky. Ďakujem. [17:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie faktická poznámka od pána poslanca Krúpu, máte slovo. [17:31] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Ondro. Áno, ale my už sme zvykli, že koaliční predstavitelia alebo poslanci sa nezapájajú do rozpravy, v podstate je jedno, aká je téma. Pokiaľ to nie je ich téma alebo nie je im to z ústredia nariadené, aby niečo povedali. Nechcem to nejak hodnotiť, ja si myslím, že si asi všeobecne uvedomujeme alebo myslíme, že asi prečo to je. Problém ale je že, áno, vidíme a vnímame presne, to aj ja som jak si hovoril, to aj ja som spomenul, jednoducho Mníchov, že je to také mníchovanstvo. Je to naozaj také, že ako keby v kútiku duše naozaj už si želali, aby tí Rusi už vyhrali, aby porazili tú Ukrajinu, však sú to banderovci, a aby už bol koniec, aby proste sme tu mali Rusa blízko. Nech už je ten mier, však nejako bolo, nejako aj bude a my sa s tým nejakým spôsobom vysporiadame. Však s tými Rusmi si rozumieme a všetko bude dobré. Aj ropa bude, aj plyn bude, aj všetko bude. Ešte aj možno ruská samohonka a budeme s nimi neviem čo robiť ešte, tancovať nejaký oný kazačok alebo čo. Jednoducho, toto sú všetko také tie pofidérne predstavy, ktoré tu jednoducho fungujú a samozrejme v porovnaní s tým, že akým spôsobom sa vyjadrujú títo predstavitelia vládnej koalície voči našim partnerom a spojencom, že človek nezažije to, že by naozaj bolo tam nejaké pochopenie alebo porozumenie pre to, čo robia a nazývajú ich zákerne vojnovými štváčmi, tak ako ich nazývajú Rusi. Jednoducho, samá kritika, samé opovrhovanie. Toto sú veci, ktoré jasne nasvedčujú, že kam reálne spejeme, kam sa chceme uberať, kam chcú, aby sme sa uberali. Takže tie obavy sú na mieste, tie obavy sú reálne a tie obavy pociťujeme tu všetci. Takže je na nás všetkých a dúfam, že si to niektorí aj tu v opozícii či v koalícii uvedomia a hlavne v HLAS-e, že zrádzajú. Ďakujem. [17:31] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Reagovať bude aj pán poslanec Dostál. [17:33] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Krúpa, ďakujem za reakciu. A samozrejme, že sú možné rôzne názory, je možná aj kritika vo vzťahu k partnerom, veď od toho sú partneri partneri, že si povedia niekedy aj veci, s ktorými nesúhlasia alebo ktoré vidia inak, ale to nie je iba kritika. To je proste systémové nastavenie, že zo Západu čokoľvek ide, je to problém, je to zlé, je to hodné kritiky a z Východu všetko čo prichádza je v poriadku. To až pripomína to komunistické nastavenie, pokiaľ ide o postoj k týmto dvom svetovým stranám. Akože európske peniaze síce nesmrdia a v zásade sme radi, že sme súčasťou NATO, že keby bolo zle, tak má nám kto prísť na pomoc, ale nesprávame sa ako zodpovedný člen týchto zoskupení a správame sa ako nepriateľ vlastných politických partnerov a naopak, slovenskí vládni predstavitelia nadbiehajú totalitným a autoritatívnym režimom, nadbiehajú diktátorom, nadbiehajú skorumpovaným režimom lebo majú k nim bližšie ako k našim demokratickým spojencom. [17:33] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Vyjadriť sa chce spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať návrhom poslancov Alojza Hlinu, Jána Hargaša, Mariána Čaučíka a Martiny Bajo Holečkovej na prijatie uznesenia k podozreniam zo zneužitia finančných prostriedkov Európskej únie poskytovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou na účely budovania ubytovacích zariadení s cieľom rozvoja agroturistiky. Návrh má parlamentnú tlač 878. Slovo by mal dostať pán poslanec Hlina, ktorý mal návrh predstaviť, nevidím ho v sále, takže konštatujem, že tento bod programu prepadá. Ďalej máme pokračovať rokovaním o návrhu poslancov Milana Majerského, Martiny Bajo Holečkovej, Beáty Jurík a Júliusa Jakaba na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025. Tento návrh má tlač 881. Dávam slovo pani poslankyni Beáte Jurík a prosím ju, aby návrh uviedla. [17:36] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ja budem skutočne veľmi stručná pretože si myslím, že táto Dankovčina, ktorá tu bola schválená Národnou radou a špeciálne 51 hlasmi, tak ani nestojí za veľa rečí, ale predsa. Dovoľte mi teda predstaviť naše uznesenie, ktorého cieľom je zrušiť tú hlúposť, ktorá tu bola schválená, ktorá nemá žiadny zmysel, aby sme si viac nespôsobovali medzinárodnú hanbu. Táto Dankovčina bola takpovediac schválená nedopatrením pretože ani samí koaliční poslanci nečakali, a povedal to koniec koncov aj pán predseda poslaneckého klubu strany SMER, že teda nikto nečaká, že toto prejde. Napokon sa to podarilo aj kvôli tomu zmätočnému hlasovaniu, ktoré tu predviedla koalícia. A ja by som teda len chcela zdôrazniť, že toto uznesenie je skutočne hlúposť hlúpostí pretože nielenže je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že Slovenská republika podporuje také sankcie, ktoré neškodia našim národným záujmom. Toto uznesenie, ktoré ste si tu schválili, opakujem nedopatrením, tak hovorí, že nepodporujeme žiadne sankcie, čiže vidíte, že idete proti vlastnému Programovému vyhláseniu vlády. Je zároveň v rozpore so všetkými doterajšími stanoviskami, či už premiéra alebo ministra zahraničných vecí, ktorí do 18. balíka razili jednoznačnú politiku toho, že podporujeme pokiaľ z našich medzirezortných analýz nevyplynie, že ten daný sankčný balík škodí či už hospodárskym alebo ekonomickým záujmom Slovenskej republiky. To sa nikdy nepotvrdilo. Ani jeden z tých balíkov nemal takéto negatívne dopady, takže za tých podmienok Slovenská republika vždy sankcie podporila. To uznesenie, ktoré ste tu schválili, opakujem, hovorí o všetkých sankciách, čiže je v rozpore s týmito stanoviskami. Zároveň je v rozpore s kompetenciami pretože hovorí, že zaväzuje členov vlády k určitému konaniu, pritom žiadne uznesenie tu schválené, a teda už vôbec nie 51 poslancami, ale tu schválené v pléne nemá takúto kompetenciu. Jedinú kompetenciu zaviazať vládu k určitému konaniu na pôde Európskej únie má európsky výbor alebo teda výbor pre európske záležitosti, ktorý špeciálne bol v tomto prípade bol obídený takým spôsobom, že nám táto tlač nebola ani len priradená. Čiže ani len ako výbor neschválil túto tlač, nie to ešte, že by sme to prijali ako stanovisko výboru. Čiže v rozpore s kompetenciami. Jedná sa len o deklaráciu, čo vlastne potvrdil aj premiér Fico hneď po tom schválení, že on aj naďalej bude podporovať také sankcie, ktoré neškodia našim záujmom, a teda de facto povedal, že toto uzneseniu je mu absolútne ukradnuté a taktiež mimochodom zopakoval, že jedinú kompetenciu zaväzovať vládu má výbor pre európske záležitosti. Následne sme teda aj videli, že čo sa týka 18. sankčného balíka, tak áno, prebehla tam opäť tá medzirezortná analýza, ktorá ukázala, že tento balík nemá žiadne negatívne dopady na hospodárstvo a ekonomiku Slovenskej republiky, ale premiér sa rozhodol vydierať legislatívnymi opatreniami v balíku REPowerEU podporu tohto 18. sankčného. To ale nemá absolútne nič s uznesením, ktoré tu prijalo toto plénum. Rovnakú politiku ide premiér raziť aj čo sa týka 19. sankčného balíka, a síce bude opäť našich európskych partnerov vydierať, čo sa týka Green Dealu. Čiže táto Dankovčina, ktorú my našim uznesením chceme zrušiť je jednoducho neplatná, nezáväzná a zbytočná. Spôsobuje nám len hanbu pretože áno, zarezonovala či už teda v médiách alebo aj u našich zahraničných partnerov. A ja si myslím, že skutočne by sme mohli prijať uznesenie, ktoré túto hlúposť ruší. Len veľmi v skratke, čo sa týka obsahu toho uznesenia k tej, ja to nazývam teda Dankovčiny, ktorá tu bola prijatá, bod A. konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Ruskej federácii prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov. Totálna hlúposť pretože ako som vám povedala, medzirezortné analýzy ministerstva zahraničných vecí v spolupráci s hospodárstvom a ďalšími ukazujú presný opak. Nemá to žiadne negatívne dopady na slovenské podniky alebo vôbec slovenských občanov. Čiže A-čko, klame. B. odmieta zavádzanie a rozširovanie sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii, keďže spôsobujú negatívne hospodárske dopady na Slovenskú republiku, jej priemysel a obyvateľstvo. Opäť, hlúposť, klamstvo a potvrdzujú to vaše vlastné vládne analýzy z ministerstiev. Takže. Bod C. vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby presadzovala ochranu národno-hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a aktívne vystupovala proti opatreniam spôsobujúcim negatívne hospodárske dopady. Opäť sa to krúti okolo tej istej nepravdy. Čiže ani bod C. neplatí. No a na záver bod D. zaväzuje členov vlády Slovenskej republiky, aby v rámci medzinárodných organizácii a spoločenstiev, ktorých je Slovenská republika členom, aby boli viazaní tým, že nehlasujú za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení. Rozpor s PVV, rozpor so stanoviskami vlády. Takže ja vás ešte raz prosím, prijmime toto uznesenie, zabudnime na tú hanbu, ktorá sa tu udiala a hlavne už prosím neprijímajme takéto hlúposti, ktoré nie sú ničím podložené, práve naopak, ktoré sú v rozpore s riadnymi analýzami a s riadnymi dátami. Myslím si, že stačilo politikárčenia tohto zneužívania niektorých tém na domácu kampaň. Tu ide skutočne o hanbu, ktorú si takýmito hlúposťami spôsobujeme aj u našich partnerov. Takže ešte raz vás prosím o podporu, aj keď v ňu nedúfam. Ďakujem. [17:36] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Predpokladám, že budete zastupovať spravodajcu. Takže dávam slovo spravodajcovi, pánovi poslancovi Krúpovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. [17:43] Juraj Krúpa Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol túto informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Majerského, Bajo Holečkovej, Jurík a Jakaba na prijatie uznesenia Národnej rady slovenskej republiky, ktorým sa zrušuje uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov Slovenskej republiky zo dňa 5. júna 2025 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 923 z 9. septembra 2025 pridelil návrh poslancov, tlač 881, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval pretože neschválil návrh programu schôdze podľa § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predmetný návrh prerokoval na 67. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor o návrhu poslancov, tlač 881, nerokoval, preto spravodajca podáva túto informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ... .. v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor o návrhu poslancov tlač 881 nerokoval. Preto spravodajca podáva túto informáciu vo výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril za spravodajcu. Prílohou tejto informácie návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. To je všetko, ďakujem. [17:44] Tibor Gašpar Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nie je do rozpravy žiadna písomná prihláška. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k stanovisku Slovenskej republiky k sankčnej politike k Európskej únie voči Ruskej federácii podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Návrh je pod tlačou 889, 889 áno. Dávam slovo poslankyni pokiaľ ale vidím nie je prítomná v sále. Pani poslankyňa Marcinková. Takže konštatujem, že tento programový bod prepadá. A ďalším bodom je návrh poslanca Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 838. Spoločná správa výborov má tlač 838 a). Pán poslanec Ferenčák. Vravel, že príde, preto sa pýtam či nie je náhodou niekde za dverami v salóniku? Takže tiež musím konštatovať to isté, že jeho programový bod prepadá. Ja musím rovnakým metrom. Takže, keď prepadávajú návrhy poslanecké, ktoré dáva koalícia. Pána Ferenčáka máme za sebou. To je nemenné. Ale dostal som avízo, že nejakú minútku dám technickú prestávku, lebo prichádzajú k ďalšiemu programovému bodu ľudia, ktorí sú navrhovatelia aj spravodajcovia. Takže dve minúty technická prestávka. (Prestávka.) [17:44] Peter Žiga Dobrý deň kolegyne, kolegovia. Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Michalka, Danka a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 o európskom hlavnom meste kultúry. Máme to ako tlač 451. Spoločná správa výborov má tlač 451 a). Pán poslanec Lučanský ako navrhovateľ nám predstaví tento zákon. Nech sa páči. [17:50] Adam Lučanský Ďakujem za slovo vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci. Cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie zákona č. 196/2023 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácii v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zákon o hlavnom, zákon o európskom hlavnom meste kultúry vo (nezrozumiteľne vyslovené) období schválený Národnou radou Slovenskej republiky ako poslanecký návrh zákona. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo k tomuto poslaneckému návrhu stanovisko, ktoré bolo predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Cieľom návrhu zákona je zohľadniť tieto pripomienky a opraviť zákon o európske hlavné mesto kultúry tak, aby bol v súlade s osobitnými predpismi, keďže pôvodný predkladatelia poslaneckého návrhu zákona tieto pripomienky nezohľadnili. Zároveň sa v rozprave prihlásim ako prvý. [17:50] Peter Žiga Spravodajcom je pán poslanec Podmanický, ktorého určil Výbor pre kultúru a média. Podá nám spravodajskú informáciu. Nech sa páči. [17:52] Ján Podmanický Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Dovoľte mi ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o európskom hlavnom meste kultúry tlač 451. Výbor pre kultúru a média ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 485 z 18. septembra 2024 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre kultúru a média. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy navrhujem hlasovať o každom bode samostatne s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru pre kultúru a média č. 49 z 29. marca 2025. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov. Pán predseda, podpredseda ďakujem. Otvorte rozpravu. [17:52] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Vnímam teda pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne okrem pána navrhovateľa? Končí možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ a potom pán poslanec Dostál. Nech sa páči. [17:53] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Ja prednesiem v tejto rozprave pozmeňujúci návrh, ktorého je odôvodnenie, že podľa doterajšej úpravy môže rada rozhodnúť a poskytnúť i finančných prostriedkoch na podporu audiovizuálnej kultúry po oboznámení sa s návrhom riaditeľa a na základe hodnotenia odborných komisií. Ale iba v prípade ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry, audiovizuálnej kultúry odbornej komisie odporúča. Cenu navrhuje a vyráta ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutie alebo neposkytnutie finančných prostriedkov. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Adama Lučanského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michalka, Andreja Danka, Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 196/2023 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry a o zmene zákona č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tlač 451. Po prvé v čl. 1 bod 5 znie: 5 za § 7 sa vkladá § 8, ktorý vrátane nadpisu znie: § 8 prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia. Za prvé, na právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do dňa účinnosti tohto zákona ak odsek 2 neustanovuje inak. 2. Na realizáciu projektu európskeho hlavného mesta kultúry odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ktorého na ktoré bol poskytnutý príspevok zmluvou podľa § 5 ods. 6 uzavretou do dňa účinnosti tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 2 a § 7 ods. 1 v znení účinnom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Bod 2. Za článok 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: čl. 2. Zákon č. 516/2008 Z. z. o audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 374/2013 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 138/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 211/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 304/2019 Z. z., zákona č. 129/2020 Z. z., zákona č. 300/2020 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z. a zákona č. 207/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto. V § 18 ods. 10 sa vypúšťajú slová iba ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry, odbornej komisie odporučia a na konci sa pripájajú tieto slová a hodnotení odbornej, odborných komisií. Nasledujúci článok sa primerane prečísluje. V nadväznosti na vloženie nového článku sa primerane upraví názov zákona. Bod 3. v čl. 2 sa slová 1. januára 2025 nahrádzajú slovami dňom vyhlásenia. A zároveň žiadam, aby sa o každom bode hlasovalo samostatne. Ďakujem. Skončil som. [17:53] Peter Žiga (Reakcia z pléna.) Kolegovia nedohadujte sa tu prosím. Nech to má nejakú úroveň. Pán poslanec Dostál vystúpi v rozprave. Nech sa páči. [17:58] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon č. 196/2003 Z. z. o európskom hlavnom meste kultúry. A o zmene a zmene zákona o poskytovaní dotácii v pôsobnosti ministerstva kultúry. A pán poslanec Lučanský ako jeden z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť, že z predkladateľov návrhu zákona pred malou chvíľou vystúpil v rozprave a predložil v druhom čítaní pozmeňujúci návrh. Ten pozmeňujúci návrh má tri body a dovolím si upozorniť že, druhý bod pozmeňujúceho návrhu je prílepkov. Dnes sme tu už o prílepkoch hovorili v súvislosti s návrhom zákona o adresnej energetickej pomoci, ku ktorému bol priložený, alebo pridaný prílepok týkajúci sa rezortu obrany, ktorý priniesol pán minister Kaliňák, lebo sa ho nestihlo predložiť do konsolidačného zákona, tak bude prilepený do zákona o adresnej energopomoci, hoci s ním nemá nič spoločné, to bolo doobeda, poobede sme rokovali o pánom prezidentom vetovanom zákone o podpore prioritných okresov. Opäť jeden z dôvodov, prečo pán prezident tento zákon vetoval, je skutočnosť že je to prílepok, teda boli tam v druhom čítaní vložené články dva a tri, ktoré neboli v pôvodnom návrhu zákona, ani nemajú žiadny priamy súvis s návrhom zákona. No a aby toho nebolo málo, tak do tretice, takto už v podvečerných hodinách pán poslanec Lučanský predkladá prílepok k vlastnému návrhu zákona. A tak ako v tých predchádzajúcich prípadoch aj tu je potrebné zacitovať zo zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že, konkrétne § 94 odsek 3, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A odsek 4 hovorí, že ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, čo sú rozširujúce pozmeňujúce návrhy, alebo 3, alebo odseku 3, čo sú prílepky, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže aj keď ma teraz pán poslanec Lučanský nepočúva, ja dúfam že ma počúva aspoň pán spravodajca, že ma počúvajú zástupcovia kancelárie národnej rady a parlamentnej legislatívy, ktorí sledujú priebeh legislatívneho procesu Žiga Peter, podpredseda NR SR: Ja vás počúvam. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR: No, ale nemám istotu že pán predsedajúci že budete riadiť hlasovanie, takže mám teda upozornenie pre predsedu národnej rady, alebo podpredsedu, ktorý bude zajtra riadiť hlasovanie že, v zmysle § 94 odsek 4 zákona o rokovacom poriadku o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lučanského, teda o jeho druhom bode nie je možné dať hlasovať, pre prípad že by tomuto návrhu nebolo vyhovené, tak teda žiadam, aby sa osobitne hlasovalo o druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Lučanského. Chcel by som ale teda, keďže pán poslanec Lučanský ma vôbec, vôbec neregistruje, tak možno že pán spravodajca, alebo niekto iný, by mi vysvetlil, že prečo sa tento návrh, návrh predkladá, teda myslím samozrejme že ten bod dva, lebo ten bod dva je zmenou zákona o audiovizuálom fonde a teda okrem toho že aj audiovizuálny fond aj európske hlavné mesto kultúry, sa týkajú kultúry, tak aký je súvis tých zmien, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o európskom hlavnom meste kultúry s tou zmenou, ktorá je navrhnutá v novele zákona o audiovizuálnom fonde v bode dva pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lučanského. Zaujímalo by ma, že čo je ten dôvod, lebo doteraz odborné komisie rozhodovali o tom, ktorý projekt posúdi, postúpi ďalej a o ktorom ďalej bude rozhodovať rada a tá rada rozhodovala o tom na základe návrhov, ktoré prišli z odborných komisií. A teda ak nejaký projekt neprešiel odbornou komisiou, tak o ňom rada nerozhodovala. Rozhodovala iba o tých, ktoré rozhodli, ktoré jej odporučili odborné komisie. A teda nemusela vyhovieť tomu návrhu, mohla zmeniť, mohla neudeliť podporu, ale nemohla podporiť tie, ktoré neprešli odbornými komisiami. A vidím tu aj pán poslanca Malatinca, tak možno on by mi vedel vysvetliť, že aký je dôvod tej zmeny. Lebo lebo tu sa píše akurát, že cieľom návrhu je aby rada, ako najvyšší orgán fondu mohla posúdiť všetky žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry a následne nezávisle rozhodnúť o poskytnutí, alebo neposkytnutí finančných prostriedkov, tak potom na čo vôbec sú nejaké odborné komisie, keď v zásade rada môže rozhodnúť úplne nezávisle od toho, čo jej tie odborné komisie poradia a môže teda, nielen že nepodporiť taký projekt, ktorý jej odborná komisia odporučí, alebo zmeniť výšku tej podpory. Ale môže podporiť aj taký projekt, ktorý vôbec neprejde, neprejde odbornou komisiou a nemá odporúčanie od odbornej komisie. Takže ja by som sa spýtať pána poslanca Lučanského hlavne, ktorý je predkladateľom toho pozmeňujúceho návrhu, že aké boli dôvody predloženia toho pozmeňujúceho návrhu a ako to súvisí s návrhom novely zákona o európskom hlavnom meste kultúry, lebo podľa môjho názoru to nesúvisí nijako a budem teda rád, ak mi odpovie buď vo faktickej poznámke na moje vystúpenie, alebo keďže je navrhovateľ, tak sa môže prihlásiť do rozpravy aj po mojom vystúpení. Alebo mi môže odpovedať v záverečnom slove. Som veľmi teda zvedavý, či využije aspoň jednu z týchto možností. Ďakujem [17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Do rozpravy sa hlási ešte pán spravodajca, pán poslanec Podmanický, nech sa páči. [17:59] Ján Podmanický – Vystúpenie v rozprave Pán podpredseda, ja chcem len dať návrh aby sa hlasovalo o každom bode spoločnej správy samostatne. Ďakujem pekne. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce vystúpiť, pán spravodajca už povedal čo chcel. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz bude nasledovať bod návrh poslancov Barteka, Puciho a Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 8/2009 o cestnej premávke. Máme to ako parlamentnú tlač 906. Pridelenie výborom pod číslo 949, pán poslanec Bartek je už pripravený, aby nám uviedol zákon. Nech sa páči. [18:07] Michal Bartek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi aby som v mene svojich poslaneckých kolegov, aj v mene svojom uviedol novelu zákona o cestnej premávke a myslím si, že presne toto je ten typ, kedy počúvame odborníkov zdola, kedy vyberáme dobré návrhy opatrení, ktoré sa nám osvedčili v regiónoch. A môžem to povedať aj na vlastnom príklade. Kedy sme tento inovatívny prvok v cestnej premávke, veľmi intenzívne testovali na trenčianskom samosprávnom kraji. Na našich autobusoch a na vozidlách cestnej správy. Naozaj sme mali veľmi pozitívne čísla, taktiež aj na žilinskej župe testovali 10 tisíce až milióny kilometrov tento inovatívny technický prvok. Našim cieľom je nenútiť tento technický prvok všetkým motoristom, ale len na základe dobrovoľnej báze, na vozidlách kategórie M, čo sú osobné a N ako nákladné vozidlá. Taktiež by som sa z tohto miesta chcel veľmi pekne poďakovať aj žilinskej univerzite, pretože toto inovatívne bezpečnostné riešenie vzniklo práve so značnou slovenskou DNA a za jeho výskumom stojí najmä žilinská univerzita, ktorá robila aj rozsiahle štúdie spoločne so zahraničnými partnermi, či už z Nemecka alebo z Rakúska a myslím si že Slovenská republika, ako automobilová veľmoc musí mať ambíciu aj na to, aby dokázala do cestnej premávky zavádzať takéto inovatívne opatrenia. Chcel by som podotknúť, že na základe výskumov žilinskej univerzity bolo jasne preukázané, že predné brzdové svetlo môže značne znížiť nehodovosť na cestách v rozmedzí do 2000 ročne. Čo by prinieslo naozaj aj vysokú úsporu na strane štátu, nakoľko by sa nemuseli platiť poplatky zdravotná starostlivosť pre tých, ktorí sú účastníkov dopravnej nehody, a tak ďalej a tak ďalej, takže ja sa naozaj chcem poďakovať vedcom, výskumníkom, žilinskej univerzite, samosprávnym krajom, ktorí toto testovali a myslím si že je to aj také naplnenie tých slov, ktoré v pléne Národnej rady Slovenskej republiky hovoril prezident Peter Pellegrini o tom, že by sme mali naozaj zavádzať inovatívne opatrenia riešenia, ktoré dokážu zlepšiť život našim občanom. V tomto prípade sa chcem poďakovať aj najväčšiemu združeniu motoristov na Slovensku, Ústrednému auto-moto klubu Slovenskej republiky, ktorý vydal pozitívne stanovisko k tejto novele zákona a taktiež aj Jednote dôchodcov na Slovensku, ktoré vydalo taktiež pozitívne stanovisko vzhľadom na to, že práve tá bezpečnosť aj chodcov v cestnej premávke, môže byť razantne zvýšená práve zavedením takéhoto inovatívneho prvku. Takže naozaj myslím si že je to zmysluplná vec, ktorá môže nájsť svojich partnerov naprieč koalíciou, aj opozíciou a budem sa tešiť v rozprave na všetky vaše vecné pripomienky. Ďakujem vám veľmi pekne. Pán predsedajúci skončil som. [18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho zaujmite miesto pre navrhovateľov. Pán poslanec Demečko, je spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči. [18:07] Dávid Demečko – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenie uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [18:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, ani pán spravodajca nechce stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem páni. Budeme pokračovať tlačou 907, návrh poslancov Šimka a Sitkára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 401/1990 o meste Košice. Máme to prerokované vo výboroch pod rozhodnutím číslo 950. Pán poslanec Igor Šimko, bude predkladať tento návrh zákona, nech sa páči. [18:11] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Vážení Košičania. V prvom rade chcem povedať že obaja predkladatelia sme Košičania a môj kolega je aj mestský poslanec v mestskom zastupiteľstve Košice, pán Andrej Sitkár. My sa dlhodobo venujeme racionalizácii počtu mestských častí a som rád že náš prvotný návrh zdvihol obočie mnohým ľuďom, ktorí nečakali, mysleli si že budeme okamžite tu robiť nejaké škrty a podobné veci. Ale my sme prišli po viac ako ročnej komunikácii s Magistrátom mesta Košice, po viac ako ročnej komunikácii so všetkými platformami. Či je to Mestské zastupiteľstvo, je to rada starostov, Mestská rada, sú to právnici mesta. A využili sme aj platformu našej petície, kde sme našli spôsob, ako sa rozprávať s ľuďmi o našom prvotnom návrhu. A vyvstalo z toho niekoľko poznatkov. Prvým z nich bol ten, že ľudia dnes nemajú, z každej mestskej časti svojho mestského poslanca, ktorý by vedel možno zakývať tým hlasovaním a možno sa prikloniť k dobrým veciam pre danú mestskú časť. Hovoríme o mestských častiach od 700 obyvateľov po 38 000 a dnes je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože, z opozície, pretože stále hovoria o tom aby sme mali každého [18:13] Igor Šimko – Vystúpenie ===== ... je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože z opozície, pretože stále hovoria o tom, aby sme mali každého proporčne zastúpeného, každý, aby mal svoj nediskriminačný prístup k tomu, aby vedel o ňom niekto rozhodovať cez toho mestského poslanca. Ale dnes tomu tak nie je, a preto náš návrh vypočul aj ľudí, ktorí nám v uliciach povedali: "Chceme aj my, menší v malých mestských častiach mať svojho mestského poslanca.". Mnohí z nich netrvali na starostovi, ale chceli, aby mali toho mestského poslanca. Ak sme pri starostoch, tak 22 mestských časti v Košiciach je slovenský unikát určite. Pretože len Bratislava ich má 17 a tiež má lex specialis - zákon o meste Bratislava. Košice majú 22, Bratislava má 17 mestských častí. Do druhého čítania navrhujeme aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zabezpečilo, aby v každej mestskej časti bol zabezpečený mestský poslanec v danom volebnom obvode. A práve je to prevzaté zo zákona o meste Bratislava, ale poďme aj k tretej časti. A tá je viceprimátor, ktorého navrhujeme v merite prvého čítania. A to je tiež odpoveď na to, kde sme diskutovali, aj so starostami, s mestskými poslancami, ale aj s občanmi pol roka dozadu alebo trištvrte myslím, že to bola jar. A mali sme verejné stretnutie s obyvateľmi, bolo to aj s katedrou politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tam sme preberali naozaj široké spektrum, nebolo politické, bolo naozaj samosprávne. A to spektrum názorov odpovedalo aj na to, že mesto Košice dnes nechce racionalizovať, pretože dnes nikto nevidí, že by niekto vyvíjal aktivitu aktívnu. Teda, že či niekto manažérsky riadi tieto procesy a podobne. A to je odpoveďou aj do klubu, jedného z najväčších by som povedal oponentov súčasného vedenia. Pretože argumentovali, že dnes to nikto neriadi. Tak my dávame odpoveď, dajme tam viceprimátora, ktorý bude z radov poslancov. Bude to človek, ktorý sa bude zodpovedať ľuďom a bude sa zodpovedať hlavne aj vedeniu mesta a rozpočtu, ktorý má šetriť. Pretože šetrenie je dnes možné z nákladov 8,7 mil. eur. A týchto 8,7 mil. eur sú náklady na chod mestských časti v meste Košice. Ak si to predstavíte pokope za štyri roky môže to byť úspora z balíka nejakých 35-36 mil. eur. A to už je celkom dobrá kopa peňazí, za ktoré sa môžu robiť multifunkčné haly za ktoré sa môžu dať dokopy školy, škôlky alebo súvislé opravy chodníkov a ciest ktorých nikdy nie je dosť, samozrejme. Ale toto má byť aj odpoveďou na elektronizáciu a počet mestských častí je závislí aj od toho akú bude mať odozvu tento novodobý systém keď to tak nazvem. Lebo tá elektronizácia má určité etapy. A tak, ako je naplánovaná od roku 2030 táto reforma, tak my dnes hovoríme o tom, že ten občan, aj z malej mestskej časti z väčšej bude môcť veľa vecí vybaviť online. Bude tie veci, ktoré sa dennodenne má potrebu riešiť na mestskej časti riešiť v tej istej budove, kde dnes mestská časť je, ale už len s jednou pracovníčkou, ktorá dnes bude mať na starosti počítač komunikáciu s magistrátom, komunikáciu s mestskou časťou. A v tejto budove budú môcť ľudia naďalej vykonávať nejaké voľnočasové aktivity. Či je to stretnutie Klubov jednoty dôchodcov, či je to stretnutie krúžkov žiakov, alebo čokoľvek na ambulantné predaje, a čo môže priniesť nejaké financie do mestskej kasy. V neposlednom rade aj toto stretnutie s občanmi, táto petícia, tá platforma, ktorú sme si vybrali odzrkadľuje aj sociálny prístup k reforme. Preto tá reforma nenastúpi v 2026 roku, ale v druhom čítaní bude komunikovaná aj pozmeňovákom s magistrátom mesta Košice, samozrejme s ministerstvom vnútra a odborom legislatívy a práva, na úrovni Národnej rady. A zabezpečí to, že prechod kompetencií, prechod práv a povinnosti, vzťahy zmluvné vo vzťahu k eurofondom a akékoľvek riziká budú vyčistené. A budú vyčistené tak, aby nedošlo k finančným škodám a zároveň, aby bol naplnený účel racionalizácie počtu mestských častí. Pretože 80 a viac percent obyvateľov sa podľa prieskumu, aj denníka, ktorý v Košiciach pôsobí, vyjadrilo za menší počet starostov, aj poslancov v miestnych zastupiteľstvách, kontrolórov, prednostov, rôznych vice-starostov a aparátov. Len pre porovnanie na magistráte v Košiciach robí okolo 500 ľudí, v odborných útvaroch, právne, životné, organizačné, kde aký odpor je tam asi deväť útvarov. No, ale aj na mestských častiach v 22 územných jednotkách robí tiež okolo 500 ľudí. My si uvedomujeme, že ľudský kapitál je v dnešnej dobe to najcennejšie, čo samospráva môže mať, a preto navrhujeme v druhom čítaní, aby tá zmena bola pozvoľná. Aby tá zmena bola od roku 2030 a do roku 2030 by práve viceprimátor ten manažér, ktorý má na starosti procesy na magistráte ktorý má na starosti aj tú zodpovednosť voči ľuďom. Mohol v rámci aj analýzy, ktorú dnes mesto Košice dalo spracovať za asi 300 000 eur z eurofondov Univerzite Komenského v Bratislave, potom ako skrečovali spôsob pridelenia v Košiciach ÚPŠ-ke a myslím, že ekonomickej fakulte TUKE. Tak má napĺňať presne racionálny spôsob nakladania aj s majetkom, aj so všetkým, čo k tomu patrí, analýzy zmlúv, analýzy všetkých dopadov, ale aj stop stavy na prijímanie zamestnancov. A hovorím to preto, že viac ako 30 rokov mnohí ľudia robia na mestských častiach a sú ľudským kapitálom, ktorý sa poviem to takto veľmi ľavicovo, my si nedovolíme tých ľudí hodiť na dlažbu. A ak niekto je vo veku kedy má prirodzene odísť do dôchodku do piatich rokov, je to úplne myslím si, že sociálny princíp. Na druhej strane, ak vyššia inštancia mestskej časti teda tá nová územná jednotka bude pripravená na prevzatie kompetencií a na prevzatie agendy, tak tým stop stavom sa docieli, že prechod určitej agendy prejde na tú vyššiu jednotku a tým pádom sa negenerujú do budúcnosti rôzne záväzky na odstupné, odchodné a vyššie náklady. Len pre porovnanie 8,7 mil. eur je ročný náklad na mestské časti, ich chod a personál. Ak by sme dnes chceli 400 ľudí poviem to takto, dať mimo tohto systému, tak tie náklady na odstupné a odchodné budú cez 10 mil. eur. Čiže účel by to nesplnilo, to šetrenie prvotné, a prvé dva roky by naozaj rozpočet myslím si, že kľakol a nemal by z toho radosť ani akýkoľvek primátor, ani akákoľvek mestská kasa. Dnes sme boli na ministerstve vnútra prejednať náš návrh zákona a stretli sme sa s nejakými drobnosťami, ktoré budeme musieť ešte vyladiť. Chcem povedať, že komunikujeme s mestom Košice na týždennej báze, a zároveň do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka nie ústredného orgánu štátnej správy, ale mesta Košice, samosprávy komunikujeme tak, že dnes 5 z 10 bodov pozmeňujúceho návrhu, ktorý cizelujeme poviem to takto z pera mesta Košice. Takže ja verím, že dôjde k racionálnej zhode. Dôjde k postupnej zmene a k rovnoprávnosti kompetencií. Pretože dnes 22 starostov má konflikt aj v tom, že nemajú rovnaké práva, nemajú rovnaké povinnosti, ale na druhej strane nemajú ani dostatok peňazí na to, aby svoje povinnosti vedeli naplniť. A toto je dnes zásadný problém, a bohužiaľ aj konflikt. My sme to na tej Rade starostov videli, a je tam výrazné pnutie. A musím povedať, že niekto to robí dobre, aby rozdeľoval celé spektrum a nakoniec vyšiel s tým ako, z toho celého ako víťaz. Ale mňa prekvapila jedna zásadná vec a to bola poznámka a dosť osobný útok pána viceprimátora z magistrátu mesta Košice, pána Marcela Gibodu, ktorý je nominantom SaSky v tejto inštitúcii. On povedal, že čo ideme šetriť, veď máme im dať viac peňazí z úrovne štátu a podobne. A keď nie viac peňazí, tak máme radšej robiť na tom, aby okolité obce boli pričlenené ku Košiciam a naplnili mestskú kasu. Čiže mne to pripomínalo nejaký princíp anexie, ktorú paradoxne z tejto liberálnej formy strany alebo z liberálnej strany práve ich nominant chcel živiť. A toto je pre mňa neprípustné. Takže posielam odkaz do Košíc, my to urobíme racionálne, my to urobíme systémovo, tak aby ľudia nepadali na dlažbu, ale tak aby sa šetrilo. V neposlednom rade určite príde otázka, že prečo 51 poslancov, namiesto 41 poslancov. No práve preto, aby sme nenarúšali systém dnešného prerozdeľovania mandátov, ale aby sme zabezpečili tým 10 mestským častiam z 22, ktoré sú malé, ktoré sú dnes diskriminované a ich obyvatelia nám to povedali, aby mali toho svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve a tak aby sa šetrili peniaze. To zabezpečíme tak, že zmeníme koeficient násobku minimálnej mzdy z 15 násobku, na nižší pri určitom pohľade na 10 násobok dôjde až ku 30 ročnej úspore. Čiže dnešný balík bude distribuovaný medzi väčší počet poslancov. Následne bude ešte aj ušetrený väčší balík peňazí, ako je to dnes. Ruka v ruke s tým ministerstvo vnútra malo poznámku aj na to, aby bol menší koeficient pri miestnych poslancoch. Ak dôjde k racionalizácii podľa modelu, ktorý dnes komunikujeme, dôjde k zníženiu o 30 až 40% aj miestnych poslancov, pri novom modely mestských časti takže nebojte sa Košičania, šetriť budeme, šetriť budeme vaše peniaze a urobíme všetko pre to, aby ľudia neprišli skrátka, aby sa tieto peniaze dali investovať naspäť do služieb a naspäť do všetkého, čo investície v Košiciach vyžadujú. Ďakujem veľmi pekne. [18:14] Peter Žiga Pán poslanec Záhorčák je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, nech sa páči máte slovo. [18:26] Viliam Zahorčák – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 907. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 950 zo 14. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní, prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [18:26] Peter Žiga Otváram všeobecnú rozpravu, konštatujem, že som dostal tri písomné prihlášky. Pán poslanec Dubovický, Lackovič a Dostál. Prvých dvoch poslancov tu nevidím, takže im prepadá poradie. Pán poslanec Dostál tu je, takže má priestor, nech sa páči. [18:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia rokujeme o návrhu poslancov na novelu zákona o meste Košice, a dovoľujem si upozorniť na drobné paradoxy, ktoré v nej vidím a ktoré sú v nej obsiahnuté. A deklaruje sa ňou snaha o racionalizáciu usporiadania samosprávy na území mesta Košice, kde v súčasnosti existuje 22 mestských časti. Čo ako pán predkladateľ povedal, že výrazne väčšia Bratislava má 17 mestských časti. Košice majú 22 mestských časti. Prešov trochu menší, nemá mestské časti, na úrovni ktorých by bola samospráva. No a tá racionalizácia má zrejme smerovať k zníženiu počtu mestských častí tým ste argumentovali, ale paradoxne v tom návrhu zákona, ktorý v konečnom dôsledku má viesť k zníženiu počtu mestských časti sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo... ===== ... viesť k zníženiu počtu mestských častí sa akurát zvyšuje počet námestníkov primátora z dvoch na troch, čiže o polovicu, a zvyšuje sa počet poslancov zo 41 na 51. A teda upozorňujem, že mestské zastupiteľstvo Bratislavy má 45 poslancov. Čiže Košice po tej racionalizácii budú mať mestské zastupiteľstvo, ktoré bude mať o šesť poslancov viac ako mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čo sa mi zdá tak trochu paradoxné. Rozumiem tomu vysvetlenie, že teda každá mestská časť by chcela mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve, ale teda platí to pre súčasné mestské časti a teda keď sa ich počet zníži, tak potom bude možné znížiť aj počet poslancov alebo, alebo teda ako je to myslené, prečo na jednej strane sa vychádza v ústrety tej predstave, predstave, že každá mestská časť má mať zastúpenie na úrovni mestského zastupiteľstva, na druhej strane má tá zmena viesť k redukcii počtu, počtu mestských častí, to je ako keby to išlo proti sebe. Rozumiem aj tomu, že úlohou nového námestníka primátora bude príprava tej racionalizácie, ale teda som presvedčený, že toto tiež nie je nejaký nevyhnutný predpoklad pre to, aby sa k racionalizácii pristúpilo. Čiže to je čo sa týka obsahu návrhu zákona a deklarovaného zámeru. Druhý paradox, o ktorom som teda pôvodne nechcel hovoriť, ale dozvedel som sa o ňom až z vystúpenia pána predkladateľa, je, že je tu pripravovaný nejaký pozmeňujúci návrh, dokonca že bude mať desať bodov alebo zatiaľ má desať bodov, a je to pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorý má tri body. Čiže toto je značne neštandardný prístup k tvorbe legislatívy, ja som si pre istotu skontroloval v programe, že či sme v prvom čítaní alebo v druhom čítaní, lebo, lebo viackrát ste sa odvolali na ten pripravovaný pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh a teda o pozmeňujúcich návrhoch sa obvykle v prvom čítaní nehovorí, hovorí sa o nich, o nich až v druhom čítaní, tak sa priznám, že celkom nerozumiem tomu postupu, že keď väčšina obsahu toho, čo chcete v tom zákone schváliť na konci ešte stále tam nie je, že prečo ste ten návrh, návrh predkladali, prečo ste to, čo, o čom teraz rokujete, že bude v pozmeňujúcom návrhu, nedali do návrhu zákona, mohla byť o tom, o tom diskusia už teraz, mohlo sa už teraz hovoriť o tom, čo všetko chcete zmeniť, videli by to, videli by to ľudia, takto sa to dozvedia, dozvedia až v druhom čítaní, ktoré, keďže medzi septembrovou a októbrovou schôdzou bude taký veľmi malý rozostup, lebo takto o dva týždne už budeme, už budeme zrejme rokovať na októbrovej schôdzi, čiže tam ani nie je tých 30 dní, ktoré býva vyhradené na druhé čítanie. Tak priznám sa, že nerozumiem tomu prístupu, že predložíte niečo, o čom už vopred viete, že to budete zásadným spôsobom meniť a dopĺňať hlavne, lebo je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má dvadsať strán a potom tam ešte päť strán pomeníte a doplníte, a je rozdiel, že predložíte návrh zákona, ktorý má tri body a potom tam ešte ďalších desať, možno viac doplníte. To preborníkom v tejto disciplíne bol pán poslanec Michelko s jeho novelami zákonov, ktoré sa týkali kultúrnych fondov a ďalších kultúrnych inštitúcií, že dal nám tu nejakú prázdnu schránku, nejaký jedno-, dvojbodový bod, o ktorom sa v zásade ani nedalo hovoriť, lebo, lebo buď tam bolo niečo iba naznačené, alebo tam bola nejaká neškodná zmena, ale všetci vedeli, a ani on to nezakrýval, že v druhom čítaní prídu tie zásadné zmeny. Tak sa pýtam, že prečo takýto prístup a prečo nedávate už do prvého čítania obsah tých zmien, ktoré chcete schváliť. No a v tejto súvislosti by som mal dve otázky, ešte okrem týchto paradoxov, ktoré som si všimol, jednak, že či sa tento prístup nejakým spôsobom premietne aj do postoja vládnych strán k téme komunálnej reformy alebo municipalizácie vôbec, alebo teda je to iba špecifikujem Košíc, ktoré chcete ako Košičania riešiť alebo si, alebo vnímate tú realitu rozdrobenosti samospráv aj celoslovensky, lebo chápem, že Košice keď ich porovnáte s Bratislavou, tak je tam viacej mestských častí napriek menšiemu počtu obyvateľov a môže sa to zdať rozdrobené, ale, ale samospráva v území je ďaleko rozdrobenejšia, máme tu veľmi veľký počet úplne malých obcí, ktoré nie sú schopné vykonávať, vykonávať svoje funkcie tak, že by poskytovali nejaké služby občanom a vlastne strovia svoj rozpočet iba na vlastnú, vlastnú prevádzku. Tak to ma, ja chápem, že to nie je predmetom toho návrhu zákona, ale že či v rámci vládnej koalície vnímate aj túto tému a mienite sa ňou nejako zaoberať. A druhá otázka nad rámec toho návrhu zákona je téma, ktorú, o ktorej sa pred pár týždňami hovorilo, ak som teda dobre pochopil, tak ten váš návrh je mienený ako príprava na reformu, ktorá sa udeje vo volebnom období 2006 – 2030, čiže či už tá redukcia mestských častí by mala nastať (reakcia navrhovateľa), bude... (reakcia navrhovateľa), áno, čiže, čiže ja si len chcem ujasniť, že či som dobre pochopil, ako je to myslené. Čiže od roku 2026 by sa mali udiať tieto zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktoré budú v pozmeňujúcom návrhu, a potom od roku dvetisíc.. a tým sa podľa vás vytvoria predpoklady, aby sa od roku 2030 redukoval počet mestských, mestských častí. Len teda že či som dobre pochopil, že hovoríme o voľbách v roku 2026, lebo boli tu také šumy, ktoré vlastne aj strana SMER potvrdzovala, že sa uvažuje o odklade komunálnych volieb o rok, teraz v roku 2026 na rok 2027, čo teda podľa mojich vedomostí nie je možné spraviť bez zmeny ústavy a aj to by bolo tak na hrane, na hrane ústavnosti. Ale teda budú voľby v roku 2026, áno? To sa len spýtam, teda ak mi odpoviete, odpoviete, ak mi neodpoviete, neodpoviete. Ďakujem. [18:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Keďže páni Dubovický a Lackovič stále nie sú v sále, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zjavne pán navrhovateľ chce ešte povedať a vyjadriť sa k rozprave záverečným slovom. Nech sa páči. [18:38] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Dostál, zareagujem na niektoré veci, ktoré ste mi adresovali. Vidiecke sídla a to, že na východe, tu na západe, v Bratislave si to ani neviete predstaviť, že obec môže mať 117 obyvateľov alebo 40 obyvateľov, alebo 38 obyvateľov a starosta, bohužiaľ, nemá financie ani na verejné osvetlenie, nieto ešte na svoj plat, tak budú musieť prejsť nejakou racionalizáciou a mať možno nejakú strediskovú zónu, kde, kde budú môcť byť, mať svojho starostu a ten rozpočet už bude trošku voľnejší, ale to necháme na ministerstvo vnútra, na ich spôsob riešenia tejto veci a myslím si, že Michal Kaliňák je výrazný odborník na tieto procesy v samospráve. Ja sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré, samozrejme, racionálne predpokladalo, že ak je väčší počet poslancov, tak bude väčší rozpočet, my sme práve boli vyladiť tento prístup na magistráte v Košiciach, je to paragraf, ktorý pojednáva presne o tom, koľko násobok môže byť maximum príjmu poslanca v danom roku a ten ak bude správne redistribuovaný, tak väčší počet poslancov dostane rovnaký balík, resp. balík, z ktorého sa rozdelia, bude dané zadosť demokracii a je to podaná ruka ľuďom, ktorí naozaj v mestských častiach žijú a mestského poslanca dnes nemajú. A ako politik určite viete, v Bratislave väčšinou prechádzajú tiež veci, ktoré sa vyjednali na mestskom zastupiteľstve, ale mestské časti v Bratislave majú výrazne iné kompetencie. Okrem iného, okrem tých investičných a prevádzkovanie škôlok a škôl a podobných majú aj možnosť si, samozrejme, vybrať dane či už za nehnuteľnosti, za psa alebo tie poplatky, ktoré, ktoré tam majú okrem stavebných úradov a ďalších vecí, majú svoje kompetencie. V Košiciach to tak nie je, je zopár vybraných mestských častí, ktoré to majú, bohužiaľ, historicky sa dalo zadosť nejakému spôsobu nakladania s politickou mocou a toto je dnes výsledok toho. Ale v neposlednom rade práve ten aparát, ktorý môže magistrát poskytnúť, a ten námestník, politicky zodpovedný ľuďom a manažérsky zodpovedný vedeniu, je nástroj na to, aby doručil výsledok, aby do roku 2030 rešpektoval aj analytické výstupy z analýzy, ktorú majú dodať aj akademici, aj široká verejnosť a diskusia, a práve jeden z bodov prvotného návrhu hovorí o jeho kompetenciách. Čiže využívame to, že mesto Košice má svoj zákon, využívame to, že dnes nemôže o svojom osude alebo o svojich pomeroch rozhodnúť mestské zastupiteľstve, pretože Ústavný súd pozastavil účinnosť dvoch paragrafov, ktoré sa tu prijali v roku 2023, paradoxne vtedy ste boli, myslím, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti. Myslím, že som naplnil všetky informácie, ktoré ste odo mňa požadovali, ak som na niečo zabudol, tak potom doplním v druhom čítaní, ale naším partnerom na debatu v tomto, ak nejde o rozpočet, je ministerstvo vnútra z hľadiska procesnosti a gerstorskosti, ale na druhej strane prvotným partnerom je mesto Košice a tá samospráva, ktorej sa týkajú tieto opatrenia. A ja som veľmi rád, že na poslednej výjazdovej vláde sa prijalo aj uznesenie vlády, budem citovať, je to uznesenie C30: „Zabezpečiť súčinnosť orgánov štátnej správy a samosprávy Košíc na racionalizácii v zmysle dlhodobej stratégie znižovania výdavkov na chod aparátov úradov, racionalizácie dvojstupňovej samosprávy v meste Košice, dlhodobej konsolidačnej politiky Slovenskej republiky a odstránenia rozdielov mestských častí v kompetenciách." Tá posledná pasáž hovorí presne o tom, že dnes malá mestská časť nemá peniaze na veci, ktoré by vedela veľmi efektívne zabezpečiť a tá väčšia tiež mnohokrát nemá, až na zopár, možno dve-tri výnimky. Takže toto je naozaj vec, ktorú berieme vážne, my sme vypočuli aj volanie vedenia mesta, aj volanie ľudí, aj starostov, aj poslancov, aj ľudí, ktorí sa dnes nevedia dohodnúť, a my to nechceme nechať na politickom hašterení, ale vytvoriť priestor naozaj preto, aby sa táto téma pohla a aby sme ju čistým spôsobom, zákonným spôsobom dostali do toho rámca, ktorý je pre mesto Košice a Košičanov aj z hľadiska dlhodobej stratégie znižovania výdavkov, ale aj tých služieb ľuďom najefektívnejší. Ďakujem vám veľmi pekne a chcem poprosiť kolegov a kolegyne o podporu tohto poslaneckého návrhu s mojím kolegom. [18:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca asi nechce, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalší bod, pán poslanec Šimko ostáva? Pán poslanec Šimko, ostávate, aby ste nám uviedli tlač 986, čo je návrh skupiny poslancov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon. Ako som hovoril, je to tlač 986, rozhodnutie na prerokovanie výborom je 1031. Pán poslanec Šimko, máte slovo, nech sa páči. [18:43] Igor Šimko Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, náš návrh novely Trestného zákona reflektuje spoločne na informácie, ktoré, bohužiaľ, zaplavili Slovensko, zaplavili ho veľmi negatívne a my sme tiež vypočuli v regióne mnoho ľudí, ktorých urážalo dehonestovanie vojnových hrobov, vojnových pamätníkov a pietnych miest, kde mnohokrát sa stretávam s kolegami, kde chodíme vzdať úctu tým, ktorí padli za nás, za náš mier, za našu aj slobodu a za to, že naše generácie môžu žiť v miery a že môžeme dnes byť dokonca v konečnom dôsledku aj pod slovenskou vlajkou. Na tieto miesta sa sústreďovali rôzne skupiny, rôzni vandali, rôzni ľudia, ktorí otrhovali, otrhávali vyobrazenia z pamätníkov, neblahým príkladom je aj pamätník v centre mesta Košice na Námestí osloboditeľov, kde jeden insitný umelec, ktorý má úžasné krytie mnohých ľudí, otrhával kosáky, otrhával kladivá, otrhával rôzne vyobrazenia, to, že to bolo symbolom v danom období desiatky rokov späť, to my dnes nevieme nijakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom, sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu. ===== desiatky rokov späť. To my dnes nevieme nejakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom. Sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu. Z nášho pohľadu je dnes prístup k týmto vojnovým hrobom veľmi laxný, veľmi laxný z toho dôvodu, že poškodzovanie cudzej veci alebo také jemné poškodenie kultúrnej pamiatky je nedostatočné a preto sme otvorili komunikáciu naprieč celým politickým spektrom koalície a na ministerstve spravodlivosti sme vyladili paragraf, ktorým chceme dať do života novelou pri poškodení takéhoto vojnového hrobu a vojnového pamätníka aj to, aby to bolo trestným činom, pretože takto pred desiatimi rokmi a trošku ešte ďalej aj na Ukrajine dochádzalo k rôznym pomaľovaniam pamätníkov, dochádzalo k eskalovaniu napätia, a dnes štát a poslanci aj politici všeobecne tu majú byť na to, aby zmierňovali toto napätie. Takéto napätie ak eskaluje, tak sa môžu stretnúť dve skupiny. Tí, ktorí sú s protifašistickou tematikou uzrozumení, a potom tí, ktorí vyobrazujú takéto rôzne svastiky a rôzne symboly v rôznych farbách, či červených, žltých, modrých, akýkoľvek, je to, bohužiaľ, neprípustné a sú to hroby ľudí, ktorí padli za slobodu, padli za to, aby tu bol mier a padli za to, aby naozaj Európa sa oslobodila od fašizmu. Toto pojednanie a tento paragraf nerozdeľuje, či to je vojnový hrob a vojnový pamätník prvej alebo druhej svetovej vojny. Ideme na to všeobecne a sme ochotní v druhom čítaní prispôsobiť to takému správaniu, ako keby toho Trestného zákona, toho konania, aby už aj poškodenie malého rozsahu malo svoju konzekvenciu a nehovoriac o tom, že pred pár týždňami sa v Košiciach odohrala jedna bizarná situácia. Tá bizarná situácia spočíva v tom, že najprv sa mestské zastupiteľstvo uznieslo nad tým, že budú meniť nejaké parametre pamätníka, potom zistili, že to nie je možné, je to upravené medzinárodnými zmluvami a prišla, prišiel super nápad. Prišiel super nápad - zamedziť ľuďom vstup k tomuto pamätníku. Tak z nášho pohľadu je to neprípustné brániť obyvateľom, verejnosti prístup k pamätníku, k hrobom, k vojnovým hrobom a k pamätným miestam druhej svetovej vojny, a mnohokrát z môjho pohľadu ide o bránenie tomu, aby človek bol, poviem to takto, antifašistický. Lebo keď, keď by sme fakt odsudzovali niečo zlé, tak to pochopím, ale toto tu je vzdelávanie, je to pripomínanie si pamätnej veci, pamätných udalostí a pamätných miest, toho, že niekto má bojovať proti fašizmu. Áno, vtedy bola taká doba, má to svoje špecifiká, dnes pre mnohých to je terčom posmechu, terčom čohokoľvek, ale toto je pre nás neprípustné. Preto budeme navrhovať aj to, ak to bude mať podporu vládnej koalície a verím, že antifašistický prístup majú aj kolegovia z opozície a budeme chcieť sprísniť aj to, kto zabráni ľuďom prístup a osvetu k takému, pri takomto mieste, a znemožní takéto, takúto návštevu alebo oboznámenie sa s takýmto pietnym miestom, tak ten bude tiež musieť znášať konzekvencie. Samozrejme chceme vyladiť aj to, aby zásahy kultúrneho charakteru, či je to oprava alebo ďalšie možnosti, ktoré si vykonáva či už samospráva alebo správca pamätníka, neboli postihované trestným činom a ďalšími technickými vylepšeniami. Ale toto sú pre nás zásadné veci, ktoré musia reflektovanie na poškodzovanie pamätníkov, ktoré sú v Košiciach, na Bargove v Košickom kraji, ale aj v Banskobystrickom kraji, v Trenčianskom kraji, alebo aj tu na Slavíne v Bratislave. Vyobrazenia, ktoré som videl podobné svastike, nechcem to tak prehlásiť, lebo nie som znalec v tejto oblasti, sú poľutovaniahodné a sú naozaj na zamyslenie, že dnes v 21. storočí toto je schopný niekto na akékoľvek verejné miesto svojimi rukami napísať, nakresliť alebo čokoľvek s tým urobiť. Je to hanobenie takéhoto miesta a mnohých ľudí v regióne to uráža. To, že niekto tu má názor na, na také alebo onaké smerovanie dnešného konfliktu, ktorý dnes nemá z našej, z našej pozície akékoľvek riešenie, tak to je už okrajová vec, ale, ale my dnes nemôžeme zabudnúť na to, odkiaľ sme, čo dnes robíme, čo môžeme ovplyvniť a kam kráčame. Preto by som vás chcel poprosiť aj za podpory Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí s nami túto iniciatívu podporujú a ktorí chcú, aby boli takto pamätníky a vojnové hroby ochránené a aby ľudia, ktorí niečo s nimi idú robiť negatívne, aby si to dvakrát rozmysleli, pretože budú za to znášať dôsledky. Kolegovia a kolegyne, poprosím vás o podporu tohto zákona. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.) [18:44] Peter Žiga Koho máte spravodajcu, pán kolega, lebo, aha, pán poslanec Lučanský, lebo pôvodne mal byť pán poslanec Glück. Takže pán poslanec Lučanský z ústavnoprávneho výboru nám povie spravodajskú informáciu, nech sa páči. [18:50] Adam Lučanský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [18:50] Peter Žiga Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku, a to konkrétne pána poslanca Dušenku, ktorý nie je v sále a tým pádom stráca možnosť vystúpiť v rámci písomnej rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Ako prvý, pán poslanec Malatinec, nech sa páči. [18:51] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, my sme tiež za stranu Vidieka predkladali prostredníctvom pána generála Ševčíka tento návrh a videli sme aj iniciatívu strany HLAS - sociálna demokracia a dohodli sme sa na spoločnom postupne, že predložíme tento návrh Trestného zákona, ktorý ochraňuje pamätníky a hroby vojakov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Začnem tak ľudsky. Pochádzam z rodnej teda obce Korytárky, kde nás oslobodzovala rumunská sovietska vtedajšia Červená armáda a 10. februára sme boli oslobodení a zahynuli aj rumunskí, aj sovietski vojaci, a ostal jeden hrob po sovietskom vojakovi, o ktorý sa staráme dodnes v dedine s úctou a pietou. A myslím si, že aj takto pristupujeme k tomuto návrhu Trestného zákona, kedy hovoríme o piete. Ja veľmi dobre poznám názory aj v opozícii, že najradšej by ste to spájali so súčasnou situáciou, vojnou na Ukrajine, ale pýtam sa, že aj na Slavíne, alebo vôbec naprieč (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) na centrálnom cintoríne sú pochovaní aj sovietski, aj rumunskí, aj ukrajinskí určite, bieloruskí vojaci, ktorí si zaslúžia našu úctu a pietu. A myslím si, že je to správne. A odmietam pohľady, že všetko, čo je z východu vďaka súčasnej situácii, že by sme sa mali s týmto stotožniť, s týmto vaším pohľadom na túto vec. A nesmierne som sa potešil, keď s takýmto zákonom, aby sme, že prichádzame s takýmto zákonom do Národnej rady, pretože každé takéto hanobenie vojnového hrobu alebo pamätníka, ktorý pripomína históriu tohto národa, lebo povedzme si rovno, či chceme, alebo nechceme, a či to chcete počuť, alebo nie, vďaka Červenej armáde a podpore Červenej armády vzniklo aj Slovenské národné povstanie, ktoré pomáhalo, sovietska armáda, zásobovať, či už to bolo letisko Tri duby alebo vôbec samostatnú centrálnu Banskú Bystricu ako vznik Slovenského národného povstania. A nehovoriac o tom, koľko ľudí zahynulo počas oslobodzovacích bojov vtedajšieho Československa či Československým armádnym zborom, alebo sovietskou armádou a myslím si, že mali by sme zachovať si úctu k týmto ľuďom. Veľmi dobre to povedal kolega europoslanec Braňo Ondruš, použijem jeho citát, ktorý povedal: "Viete, ak vám niečo urobil syn otca, nemôžte viniť za to toho otca." Hovorím o súčasnej situácii, ktorú spájate častokrát. A keď padol ten otec pri oslobodzovacích bojoch a vzniklo tam pamätné miesto a častokrát to urobili ľudia, obyvatelia tejto krajiny, vybudovalo to obce, mestá, na to, aby si pripomínali historické udalosti, tak si nemyslím, aby sme si zaslúžili, aby si zaslúžili tí ľudia, ktorí položili vlastné životy, aby si zaslúžili takéto hanobenie týchto miest, ktoré pripomínajú aj pre budúce generácie, že položili to najcennejšie, čo v živote mali, a to vlastný život. Takže aj ja chcem podporiť z tohto miesta tento návrh aj za stranu Vidiek a s tým, že určite to podporíme a verím, že to nájde podporu aj mojich kolegov, ale aj širokej, v tom poslaneckom zbore, ktorý tu máme, a že sa nájdu aj ľudia z opozície, ktorí si ctia tento odkaz padlých, ktorí padli, aby sme neurobili precedens, ako v Čechách, že sa premiestňujú sochy generálov, alebo, alebo sa rušia pamätníky, nedajbože, to by som nerád zažil v tejto krajine, pretože rok 1945 je iný ako rok 2025. Ďakujem veľmi pekne, kolegovia. [18:51] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Dostál. [18:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k návrhu zákona, ktorý by sme mohli označiť ako lex calmus. Teda nalejme si čistého vína, toto nie je zákon na ochranu pamätníkov, je to zákon na ochranu komunistických symbolov. Nie je v poriadku, že na Slovensku môžu byť vo verejnom priestore prítomné symboly totalitného komunistického režimu, tak ako nie je v poriadku, ak by boli vo verejnom priestore prítomné symboly odkazujúce na nacistický alebo fašistický režim inde ako v múzeu alebo, alebo na miestach určených na pripomínanie si zločinov týchto režimov. A padli tu slová aj v úvodnom slove, aj vo vystúpení pána poslanca Malatinca o oslobodení, no tak druhá svetová vojna bola strašná, ale druhá svetová vojna začala tak, že nacistické Nemecko spolu s fašistickým slovenským štátom napadlo Poľsko a o dva týždne sa k nim pripojil Sovietsky zväz. Sovietsky zväz bol na strane agresorov, bol spojencom nacistického Nemecka. Spoločne napadli Poľsko, rozdelili si Poľsko. Sovietsky zväz vzápätí okupoval tri pobaltské štáty, ktoré dvadsať rokov dozadu získali nezávislosť a pripojil si časť Rumunska, napadol Fínsko a zobral časť územia aj Fínsku. Tam sa trochu prepočítal, lebo Fíni sa, Fíni sa bránili. A Sovietsky zväz v rokoch ´39 až ´41 bol spojencom nacistického Nemecka, dodával mu suroviny, pomáhal mu, áno, a potom bol svojím spojencom zradený. A ja teda nijako nechcem spochybňovať hrôzy druhej svetovej vojny, nechcem spochybňovať utrpenie ľudí, ľudu a národov Sovietskeho zväzu, ktoré čelili agresii a vyhladzovacej vojne zo strany nacistického Nemecka predovšetkým na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska. Vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým... ===== Na území súčasnej Ukrajiny a Bieloruska vo veľkej miere tými prvými obeťami boli práve Židia žijúci na tomto území. Nechcem spochybňovať obete vojakov Červenej armády, ktorí bojovali s nacistickým Nemeckom a, a ktorí v obrovských množstvách položili svoje životy, ale to, čo sa udialo na konci druhej svetovej vojny vo východnej Európe, nebolo oslobodenie. To bolo nahradenie jedného totalitného režimu iným totalitným režimom. Oslobodená bola západná Európa, oslobodené boli tie krajiny, ktoré boli oslobodené západnými spojencami, a ktoré si po vojne mohli sami rozhodovať o tom akou cestou sa chcú uberať, aký systém politický, ekonomický si zvolia. Krajiny, ktoré obsadila Červená armáda, neboli oslobodené. Vo všetkých bol nastolený komunistický režim a komunistický režim je rovnako zločinný ak fašistický režim alebo nacistický režim. A pamätá na to aj právny systém Slovenskej republiky, či už ide o Trestný zákon, ktorý trestá tak propagovanie alebo zľahčovanie zločinov komunistického aj fašistického alebo nacistického režimu alebo komunistickej a nacistickej ideológie. Máme tu zákony, ktoré hovoria o protifašistickom odboji, ale aj o zločinoch komunizmu. Máme tu zákon o pamäti národa a Ústav pamäti národa, ktoré skúmajú obdobie neslobody, a to obdobie neslobody má aj svoju fašistickú aj svoju komunistickú časť. Čiže nevieme si predstaviť, že by sme dnes mali pamätníky padlých nemeckých vojakov, na ktorých by boli nacistické symboly, napríklad hákový kríž. A hoci tí radoví vojaci, možno boli nahnaní do vojny a možno nespáchali žiadne, žiadne zločiny, ale považujeme to za niečo neprípustné. Tak ako považujeme za neprípustné, aby niekto vo verejnom priestore mával nacistickou svastikou. Ku komunistickým symbolom je naša spoločnosť žiaľ, oveľa tolerantnejšia a tvári sa, že však taká bola doba. No veď, ale taká doba bola aj za fašizmu, aj na tú niektorí s nostalgiou, s nostalgiou spomínajú a to nie je dôvod, aby sme ospravedlňovali alebo zľahčovali zločiny jedného z týchto dvoch zločineckých režimov. A ak dochádza k poškodzovaniu majetku, napríklad vo vzťahu k pamätníkom, tak mali by sme sa zamyslieť najmä nad tým, že či na pamätníkoch majú byť symboly komunistického režimu. Podľa mňa by tam nemali byť symboly komunistického režimu. Nemali by sme sa, nemali by sme tolerovať prejavy sympatií ku komunistickej ideológii a komunistickému systému tak ako netolerujeme prejavy hlásenia sa či už k fašistickej alebo nacistickej ideológii, či režimom. A ak dochádza k poškodzovaniu napríklad, tých komunistických symbolov v Košiciach, tak pokiaľ ja o tom niečo viem, tak nedochádza k ich poškodzovaniu zo strany fašistov. Lebo fašisti dnes už s komunistami až taký veľký problém nemajú. Fašisti sa s komunistami častokrát zhodnú vo svojich postojoch, vo svojom nepriateľstve voči západu, voči liberálnej demokracii, voči Ukrajine a vo svojich sympatiách voči Putinovmu Rusku, ktoré proti Ukrajine vedie agresívnu vojnu. A už dnes poškodzovanie cudzieho majetku je trestným činom, takže si nemyslím, že je potrebné zavádzať špeciálny trestný čin na ochranu komunistických symbolov, lebo nič iné tento návrh nie je. Ďakujem. (Potlesk.) [18:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Hazucha. [19:04] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. To ma prekvapuje z vašej strany, lebo vy máte veľmi korektné vystúpenia s prehľadom, ale tuto ste to nepotvrdil, asi vás nezaujíma veľmi história. Krajiny, Európa bola podelená dohovormi v Jalte a, a inde na sféry vplyvu, takže tvrdiť, že západ sa mohol rozhodnúť akým smerom sa bude uberať a východ nie, je demagógia, pretože ani západ sa nemohol rozhodnúť. Je to dobré vidieť na pokusoch ľavicových vlád uberať sa socialistickým smerom napríklad vo Francúzsku, však na jeden čas Francúzsko aj vystúpilo z NATO pod vedením myslím, de Gaulle. Ale rovnako Taliansko sa vyberalo niekoľkokrát socialistickou cestou a bol veľmi tvrdý zásah. Aký Rusi nerobili, napríklad. Zavraždenie Alda Mora, radšej premiér odstránili, akoby strhol krajinu. Podobne to bolo vo Švédsku, ktoré tiež bolo natoľko sociálno-demokratické, že by sa bolo možno vybralo socialistickou cestou, tak zavraždili Alda Mora. Pardon, Olofa Palmeho. No a Slovensko napadlo, áno, to máte pravdu, napadlo Poľsko, ale akoby ste nechceli vidieť udalosti, ktoré sa udiali pár rokov predtým, keď nám Poliaci anektovali pomerne veľkú časť územia Oravy, Liptova a Spiša a napádali polovojenské jednotky našich občanova a dosť ich drancovali, takže ono to bez príčiny nebolo. A to nehovorím, ako sa zachovali, chovali Poliaci v, v českej, na severe Čiech, kde tiež anektovali územie. Takže, kto seje vietor, žne búrku. Mne je veľmi ľúto, že Poliaci nesmierne množstvo obetí priniesli v druhej svetovej vojne, ale robili nedobrú politiku a obávam sa, že sa takisto ako mnohé štáty nepoučili a robia ju aj teraz. Ďakujem pekne. [19:04] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Malatinec. [19:06] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež budem reagovať na kolegu, pána Dostála. No, hovorili ste o tom, že čo urobilo Rusko, ale hovorme aj o tom, čo urobilo Slovensko, že sme boli spolupracovníci Nemecka, ktoré napadlo aj Poľsko, keď už tak chcete vedieť, ani to ste nepovedali. A kde by sme boli, keby teda nám nepomohla tá sovietska armáda pri tom, aby sa vyvolalo Slovenské národné povstanie heslom generála Goliana, „Začnite s vysťahovaním“ no, to by som sa rád pozrel, že kde by nás teraz vnímala Európa. Čiže aj Sovietsky zväz sa popálil na spolupráci s diablom, a môžem povedať otvorene, že to bol Hitler, ktorý zaviedol celý svet do vojny. A tiež ste vytrhli z kontextu, že sú to komunistické symboly. No, musím vás napraviť, že tie historické udalosti, ktoré sú po roku 1945 tak tuším, že tam boli aj demokrati v tej, v tom, v tej Slovenskej národnej rade, a takisto tam boli zastúpení aj komunisti. Čiže až od roku 1948 nastal ten režim. Čiže vy ste si to zase vytrhli z kontextu a nedoplnili ste to dobre pre tých, ktorí už, pre tú širokú verejnosť, ktorá sa nezaoberá históriou, takže súhlasím aj s kolegom Ivanom Hazuchom. Čiže vy ste zase to spravili, že to je obhajoba totalitných komunistických symbolov. Tí vojaci bojovali pod nejakou značkou pod nejakou, pod nejakou ja neviem, označením armády, bola to červená hviezda. Dokonca sú hroby, kde vznikali aj pravoslávne kríže. Čiže nehovoríme, že sú to symboly teraz, keď tam bude ruský vojak, tak dokážete vytvoriť ideu to, že, že tí ľudia akože znenávidia. Ja chcem len, aby sa zachovala pamäť na to obdobie, kde zahynuli nejakí ľudia vo vojne. Nič viac, nič menej. Ten komunistický symbol ste si len čisto politicky vložili do vlastných, do vlastných úst a troška ste to zneužili. Ďakujem pekne. [19:06] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Dostál. [19:08] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, obom pánom poslancom. Netušil som, že máme v parlament toľko milovníkov histórie. Pán poslanec Hazucha, nie, nebolo to tak, že dohody v Jalte predurčili osud celej Európy, tie predurčili osud východnej Európy. Pretože v západných krajinách boli demokratické voľby v ktorých si ľudia mohli vybrať pravicové vlády alebo ľavicové vlády, liberálov alebo konzervatívcov. Mohli byť neutrálni, mohli byť spojencami západu, mohli sa integrovať v rámci rôznych zoskupení, nemuseli ako ste povedali, tí Francúzi vystúpili z vojenskej zložky NATO a nikto zato tam neposlal tanky ako v 1968 poslali tanky do Československa alebo v 1956 do Maďarska a krvavo tam potlačili pokusy či už o reformy alebo revolúcie. Zavraždení Aldo Moro bol kresťansko-demokratický politik, pokiaľ viem, tak ja ne, neviem, nemám žiadnu vedomosť o tom, že by sa usiloval nastoliť komunistický režim v Taliansku, ale teda možno naozaj len slabo ovládam tú históriu. A pán poslanec Malatinec, však ja som spomenul, že Slovensko, fašistické Slovensko bolo medzi tými čo napadli, napadli Poľsko a ja som Slovenské národné povstanie nijako nespochybňoval a Demokratická strana nebola, nebola komunistická. A teda to, že Slovenské národné povstanie nakoniec dopadlo zle, to súviselo aj s tým, že sovietski partizáni tu mali vojenské akcie, ktoré viedli k tomu, že potom sa muselo začať predčasne, lebo Nemci začali obsadzovať Slovensko, čiže mali podiel na to ako sa nakoniec vyvinulo. A problém nie je Slovenské národné povstanie, problém sú kosáky a kladivá, ktoré sú symbolom komunistického režimu, lebo to je za týmto návrhom zákona, nie Slovensko národné povstanie. [19:08] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ by ešte chcel v rámci záverečného slova. [19:10] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Pán kolega, vy vidíte len bubákov. Mňa to veľmi mrzí, pretože účel tohto celého je spoločensky upokojiť situáciu, aby tak ako 2. februára 2025, keď som prišiel na Dargov ako asi prvý politik v danej chvíli, som nevidel fašistické symboly na vojnovom pamätníku na Dargove, bol to veľmi škaredý pohľad. Na druhej strane, viete, tu robíme niečo, aby sme zabránili akémukoľvek eskalovaniu a problémom v spoločnosti. Aby sme zabránili tomu, že ľudia si tu budú dovoľovať na vojnové hroby, kde sú aj pochovaní vojaci a aby, aby tá verejnosť trošku chápala, že je to náš odkaz budúcnosti, ale aj z odkazu minulosti, lebo existujú len tri premisy. Bol Holokaust, druhá svetová vojna, ktorá bola fašizmom a niekto, kto ten fašizmus odstránil, zlomil a potom sme mohli mať mier. To aké bolo usporiadanie sveta, to aké boli možno nálady, možno či demokratické voľby alebo na druhom spektre tie voľby boli v inej kondícii, to dnes nehodnotíme. My hodnotíme to, že niekde sú ľudia, ktorí s nevrátili domov do svojich domovských krajín z celej Európy, lebo zomreli za našu slobodu, za náš mier a v konečnom dôsledku dnes niekto hanobí ich pamiatku a ich hroby, a toto je cieľ, aby sme možno ochránili ten historický odkaz. Mňa to veľmi mrzí, že sa to takto kriví a, a toto je naozaj naratív, ktorý by nemal byť v takejto situácii. Ja som naschvál ani nespomínal pána, nekonkretizoval som ho v Košiciach, pretože to sa netýka len Košíc. To sa týkalo aj pamätníka na Dargove, pamätníkov v bystrickom aj v trenčianskom kraji, ale aj pamätníka na Slavíne, ktorý tu máte na dosah a ktorý minulý rok tiež bol veľmi škaredým spôsobom poškodený. A tu ak bude Talianska ambasáda mať problém s tým, že im niekto z prvej svetovej vojny poškodil pamätník, tak takisto sa na to bude vzťahovať táto zákon, zákonná úprava. Čiže nekrivme tu tú debatu o tom, že toto je nejaká proruská vec a podobné, podobné nezmysli. Pre mňa to je neprípustné. Účasť zákona je vytvoriť legislatívny rámec na to, aby sa odradil páchateľ od toho, že má urobiť nejaký trestný čin, ktorý dnes mu je tolerovaný. Toto vôbec nie je, vôbec nie je nič zlé na tom, aby, aby sme ochránili nejaké hodnoty do budúcna. Chráňme si mier, rodil sa ťažko. Z bilbordov sa to číta pekne, ale žije sa to už ťažšie, predpokladám. Ja sa chcem poďakovať aj kolegom z klubu, strana, teda zo Strany vidieka, že stiahli svoj prvotný návrh. Našli sme platformu, akou sme dokázali nájsť zhodu v koalícii a dnes HLAS, SMER, SNS, Strana vidieka predkladá koaličný návrh asi 19 poslancov, ktorí majú záujem ochrániť hodnoty, ochrániť pamätníky, ochrániť mier, ktorý si chceme ctiť. Ja vyzývam aj kolegov, ak sa stotožňujú s protifašistickou tematikou a chcú bojovať aj proti tomu čo tu bolo, teda Holokaust, fašizmus, poďme s tým bojovať spoločne. Urobme za tým ráznu čiaru a dajme tomu ďalšiu legislatívnu iniciatívu. Ďakujem pekne. [19:10] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán spravodajca predpokladám, že nechcete sa k tomuto vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalší bod mal byť, mala byť tlač 899. Navrhovateľ požiadal o prepadnutie tohto bodu. Ďalším bodom je tlač 966. Pán poslanec Lučanský nám uvedie prvé čítanie návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564 o obecnej polícii. Máme to ako tlač... ===== [19:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho ... prepadnutie tohto bodu. Ďalším bodom je tlač 966. Pán poslanec Lučanský nám uvedie prvé čítanie návrhu poslancov Lučanského, Garaja, Danka a Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564 o obecnej polícii, máme to ako tlač 966. Pridelenie výborom v rozhodnutí 1011. Pán poslanec Lučanský, máte slovo, nech sa páči. [19:15] Adam Lučanský – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci. Predkladáme návrh zákona do prvého čítania, zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Je to vcelku jednoduchý, jednoduchý návrh zákona, ktorým sa má zaviesť podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky ako jednej z kvalifikačných požiadaviek príslušníka obecnej polície. Je prekvapivé, že táto podmienka doteraz nebola ustanovená. Prakticky sa jedná o to, aby sa v zákone zakotvila táto podmienka, aby reagovala na potrebu posilniť personálnu integritu a hodnotové väzby príslušníkov obecnej polície voči Slovenskej republike. Umožňuje zabezpečiť, že výkon právomoci obecnej polície bude zverený výlučne osobám, ktoré majú trvalý ústavný a právny vzťah k štátu vrátane záväzku lojality a rešpektovania základných princípov právneho poriadku. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [19:15] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Malatinec je už pripravený, pretože gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj ho určil za spravodajcu k tomuto zákonu. Nech sa páči, pán spravodajca. [19:16] Roman Malatinec – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka, Dagmar Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 966). Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 966. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1011 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [19:16] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Dostál nech sa páči. No k obecnej polícii chcete nie? No nech sa páči. [19:18] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia. Rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa má zmeniť zákon o obecnej polícii, a ktorým sa má zaviesť, že príslušníkom obecnej polície môže byť iba občan Slovenskej republiky. Mal by som iba jednu veľmi stručnú otázku. Prečo? Lebo mne to nedáva zmysel a teda mohol by som už týmto skončiť, ale keďže si pán predsedajúci musel odskočiť, tak ešte budem chvíľu pokračovať a možno mi teda bude pán poslanec Lučanský ako predkladateľ toho návrhu vedieť odpovedať a doteraz som nebol veľmi úspešný, keď som sa ho na niečo pýtal a obvykle som nedostal ani dnes napríklad odpovede na moje otázky, ale toto ma naozaj takže úprimne zaujíma. Lebo sú zákony, že ten predchádzajúci je úplne rozumiem, prečo ho predkladáte, nesúhlasím s vami a môžme si povedať, vymeniť názory, že prečo si to myslíme a tuto ale okrem toho, že s tým nesúhlasím, ani tomu nerozumiem, že je nejaký problém s tým, že masovo cudzinci sú príslušníkmi obecnej polície a spôsobuje to nejaké problémy? Lebo ja doteraz registrujem skôr problém s tým, že je obtiažne získať dostatok obecných policajtov, že nájsť ľudí, ktorí sú to ochotní, ochotní robiť a zaplatiť ich, vymýšľajú sa pre nich špeciálne fondy na, na dôchodkové poistenie a teraz tu prichádza návrh, ktorého dôsledkom bude, že tých obecných policajtov bude zrejem ešte menej. Tak ja by som teda chcel vedieť, že, že aký problém to je. Lebo vy tu píšete, že navrhovaná úprava ustanovenia má za cieľ reflektovať potrebu posilnenia bezpečnostného charakteru výkonu verejnej moci prostredníctvom obecnej polície ako aj požiadavku na zachovanie osobitného vzťahu príslušníka obecnej polície k Slovenskej republike. Zavedenie podmienky štátneho občianstva Slovenskej republiky ako jednej z kvalifikačných požiadaviek má prispieť k upevneniu verejnej dôvery v bezpečnostné zložky samosprávy a k zamedzeniu prípadných rizík spojených s výkonom tejto funkcie osobami bez väzby na právny poriadok a ústavné zriadenie Slovenskej republiky. Občania iných členských krajín Európskej únie predstavujú podľa vášho názoru nejaký problém? Nejakú bezpečnostnú hrozbu? Neplnia si dobre svoje povinnosti, pokiaľ sú obecnými policajtami? Alebo ja teda neviem, ja nemám tie informácie, ale nejako som sa to nedozvedel ani z vašej dôvodovej správy, že koľko cudzincov pôsobí v obecných políciách na území Slovenskej republiky a aké reálne problémy spôsobuje to, že, že cudzinci môžu byť obecnými policajtami, že vedeli by ste dokumentovať, že, že aké problémy to už spôsobilo? Že ja neviem, nesprávali sa v súlade so zákonmi, nerešpektovali príkazy nadriadených, dopúšťali sa kriminality, neplnili si povinnosti. Že čo je problém, ktorý týmto návrhom zákona riešite? Lebo to je, že zvýšenie posilnenie bezpečnostného charakteru, to sú také všeobecné frázy, ale nič konkrétne sa z toho nevieme dozvedieť, že opakujem tú otázku. Že prečo? Čo je zmyslom tohto návrhu? Čo je problém, ktorý ním riešite? [19:18] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S takým otvoreným koncom ste to nechal, že som nevedel, či ste skončil alebo nie. Dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurík. [19:23] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No pán kolega Dostál, ja neviem odpovedať na tú otázku, že prečo a dúfam teda, že pán Lučanský vám poskytne odpoveď. Každopádne podľa mňa toto je jeden z tých návrhov, o ktorých som aj ja hovorila dnes v rozprave, a ktorý je proti nášmu členstvu v EÚ jednoducho, pretože ja nechápem, na základe čoho chceme takýmto spôsobom vylúčiť občanov a občianky z teda možnosti výkonu tejto funkcie alebo ako to nazvať, že jednoducho môžu byť, môžu pôsobiť v obecnej polícii, keď môžu voliť a byť volení do orgánom samospráv, ale z tohto ich chceme vylúčiť ako na základe, ja nechápem, že na základe čoho. A taktiež aj tá vaša dôvodová správa je skoro taká prázdna ako obvykle, tak na základe čoho chcete opäť robiť niečo, čo je v rozpore s právom Európskej únie. Ja sa to tiež pýtam a dúfam, že aj tá otázka pána Dostála teda nezanikne, a že sa jej len tak nejak nevyhnete. [19:23] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Lučanský. [19:24] Adam Lučanský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Tak v prvom rade sa chcem spýtať pána Dostála, že nech mi povie krajinu Európskej únie, kde sa vie cudzinec stať príslušníkom polície, mať právomoci, ako aj dostane zbrojný preukaz, dostane služobnú zbraň a má právomoci ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Kolegovia, navrhujem, aby ste si išli vydiskutovať tieto veci niekde mimo, tu sa nediskutuje. Vy reagujte na pána dostála, ktorý vystúpil v rozprave. Pán Lučanský, nech sa páči. Lučanský, Adam, poslanec NR SR Tak je to hlavne na to, že, že sa zvyšujú právomoci obecnej polície s tým, že pravdepodobne sa budú ešte navyšovať v súvislosti aj s novelou ohľadom meraní, meraní rýchlostí a práce v podstate suplovania aj na, na ceste a v tejto súvislosti teda mne nepríde v poriadku, aby, aby cudzinec mal, cudzinec, ktorý nie je, nie je občan Slovenskej republiky, aby mal právomoci policajta, ak niekto chce teda byť policajt na území Slovenskej republiky, tak nech sa stane občanom. To mu, to mu v rámci práva EÚ nič nezakazuje a nemyslím si, že by to, že je to, že to v poriadku, že vás zastaví cudzinec ako policajt a nestotožňujem sa, pán Dostál, s vašim názorom. [19:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Bude reagovať pán poslanec Dostál. [19:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja teraz ani neviem, že čo na toto môžem povedať, pán poslanec Lučanský, lebo to že sa vy nestotožňujete s mojim názorom, ako veď ja vám to, ja vám to neberiem, ale použiť ako argument, že budú merať rýchlosť a teda je problém, že aby merali rýchlosť cudzinci? Máte nejaké obavy, že Ukrajinci vám zle namerajú rýchlosť alebo niečo podobné, lebo ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán poslanec Dostál, plat aj pre vás, že keď si to chcete vydiskutovať s pánom poslancom Lučanským, choďte mimo. Tu odpovedajte, respektíve reagujte, ale nepýtajte sa ho. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR No áno lebo to má, to má dva aspekty. Cudzinci všeobecne, ale cudzinci takisto môžu byť obyvateľmi miest a obcí, môžu mať trvalý pobyt, môžu mať volebné právo a potom sú to občania Európskej únie, kde tam už je aj ten nejaký moment diskriminácie, ja teraz nehovorím o Policajnom zbore Slovenskej republiky, ale o obecnej, obecnej polícii, že čo tí obecní policajti také robia, lebo naozaj ste spomenuli, že sa teda budú zvyšovať právomoci, a že budú merať rýchlosť a teraz, že, že by nejaký, nejaký cudzinec, ktorý je obecný policajt, ktorý bude mať rovnaké povinnosti ako, ako ten občan Slovenskej republiky, tak, tak že by nejaký problém spôsobil, tak ja snažím sa to pochopiť, veď preto som vystúpil, ako to nebolo úplne štandardné vystúpenie z mojej strany, to bolo také položenie otázky začudovanej a teda skôr som čakal, že vy mi poviete, že v ktorých krajinách je to zakázané, že mi poviete, aké praktické problémy to spôsobí okrem toho, že budete mať divný pocit, keď vás zastaví Ukrajinec a v čom je problém. [19:25] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vnímam mieru uštipačnosti vo vašich faktických poznámkach. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, ešte by ste chceli niečo? Nie. Pán spravodajca tiež nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom by mala byť parlamentná tlač 936. Pán poslanec Ferenčák nie je prítomný, prepadá mu možnosť. Robím si tu také poznámky, že koľkokrát už prepadli tieto body. Aj 938 patrí pánovi poslancovi Ferenčákovi. Tiež prepadá. A ďalší návrh by mal byť pani poslankyne Petrík a Jurík. Pôjdete na to, či chcete prepadnúť? 836. 836 prepadávame? Prepadávame. Potom máme Gazu. Nech sa páči. To je 879. Prepadáva a nechcete to rovno vyhodiť na ďalšiu schôdzu, že by sme si to všeobecným súhlasom tuná odsúhlasili? Ja to môžem predniesť ako návrh troch poslaneckých klubov veľmi rád. Pán poslanec som si toho vedomí. Viete čo, prejdeme niekomu na jeho bod ďalší a potom si to ja spíšem, že čo by sme všetko odpálili na ďalšiu schôdzu a potom si to všeobecným súhlasom posunieme, ak dovolíte. To už sme posunuli ďalej, tak to už sa nedá. Pani poslankyňa Kosová, vy máte tlač 910 a to je návrh poslankýň Kosovej, Nash a Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zavedením dočasných vyrovnávacích opatrení na stredných a vysokých školách, tlač je 910, rozhodnutie výborov 953. Pani poslankyňa, máte slovo. [19:29] Peter Žiga v súvislosti so zavedením dočasných vyrovnávacích opatrení na stredných a vysokých školách. Tlač je 910, rozhodnutie výborov 953. Pani poslankyňa, máte slovo. [19:29] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak snáď to už nejako potiahneme do tej ôsmej. Dovoľte mi teda predstaviť ... ===== Ďakujem vám pekne za slovo, pán predsedajúci. Snáď to už nejako potiahneme do tej ôsmej. Dovoľte mi teda predstaviť návrh zákona, ktorý predkladám spolu s kolegyňami Natáliou Nash a Veronikou Veslárovou v súvislosti so zavedením dočasných vyrovnávacích opatrení na stredných školách a na vysokých školách. Cieľom tohoto návrhu nie je nič také kontroverzné, ako to odznelo v mediách vo vzťahu k zavedeniu kvôt na školách. Cieľom je zabezpečiť rovnosť šanci pre všetkých študentov, zvýšiť tým dostupnosť vzdelávania pre študentov zo znevýhodnených komunít, zlepšiť šance na ich akademický úspech, či už sa to týka detí z marginalizovaných a študentov z marginalizovaných komunít alebo aj znevýhodnených študentov a dosiahnuť, aby bolo ich zastúpenie na stredných a vysokých školách vyššie. To sa nám podarilo, keď odstránime systémové bariéry, ktorým čelia títo ľudia v dôsledku socioekonomického zázemia, pôvodu rasy, zdravotného postihnutia. Ak chceme, aby aj tieto skupiny mali prístup ku kvalitnému vzdelaniu, tak potom musíme zavádzať cielené politiky, ktoré eliminujú tieto neviditeľné prekážky, ktoré pramenia samozrejme z ich sociálnej ale aj kultúrnej deprivácie a celkového nastavenia spoločnosti, ktorá je plná stereotypov a predsudkov. Len vtedy, alebo len tak, bude vzdelávanie naozaj slúžiť všetkým bez rozdielu pôvodu, zdravotného stavu či sociálneho zázemia. V opačnom prípade menšinoví študenti len zostanú na okraji spoločnosti a sociálne nerovnosti, ktorým sú vystavovaní sa iba prehĺbia. Návrh na možnosť zaviesť dočasné vyrovnávacie opatrenia na stredných a vysokých školách predstavuje naozaj krok k praktickej realizácii princípov rovnosti a sociálnej spravodlivosti v súvislosti s antidiskriminačným zákonom. Legislatívna úprava má umožniť školám implementovať opatrenia, ktoré cieľa nepodporia študentov so znevýhodneným postavením, tých, ktorí by inak nemali šancu uspieť pri prijímaní alebo počas štúdia. Podpora môže byť poskytovaná napríklad prostredníctvom cielených prípravných programov či aktívnym šírením informácií o možnostiach uchádzať sa o štúdium. Jednou z možností sú samozrejme aj tie kvóty, ale to je len jeden z mnohých nástrojov a preto je to podľa mňa od bulvárnych médií naozaj nezodpovedné, keď prezentujú toto jedno opatrenie a žiadne iné. V praxi totiž toto môže znamenať aj zavádzanie nových programov, vrátanie tých kvót z marginalizovaných komunít vo vzťahu napríklad k Rómom, ale môže to byť aj vo vzťahu k dievčatám a ženám, ktoré sa uchádzajú, o štúdium na technických odboroch, alebo to môžu byť osoby s nejakým intersekcionálnym znevýhodnením, vrátanie ľudí so zdravotným znevýhodnením bez špecifickej podpory, alebo ľudí s nejakými špeciálnymi východno-vzdelávacími potrebami, pre ktorých sú poskytované podporné opatrenia. Keďže ide o dočasné vyrovnávacie opatrenia a v súlade s antidiskriminačným zákonom, kde sú jasne špecifikované, tak je jasné, že ich platnosť je naozaj obmedzená, iba do chvíle odstránenia nerovnosti. Zavedenie dočasných vyrovnávacích opatrení teda po prvé zlepšuje inkluzívnosť na školách, podporuje kvalitu vzdelávania, vytvára celkovo lepšiu atmosféru v triedach a má pozitívny dopad na rozvoj kritického myslenia, ale aj samozrejme demokratických hodnôt, nielen celkovo na škole, ale aj v celej spoločnosti, ale zvyšuje aj sebadôveru a občiansku angažovanosť študentov, zvyšuje ich úspešnosť, najmä tých, ktorí by inak nemali možnosť nielen ukončiť, ale ani sa dostať na toto štúdium na stredných a vysokých školách. V konečnom dôsledku tak zvyšuje aj ich šancu uplatniť sa v živote, čo je pre spoločnosť naozaj nevyčísliteľným profitom. Najkľúčovejšie ale je, že dočasné vyrovnávacie opatrenia vedú k spravodlivejšej a inkluzívnejšej spoločnosti bez obmedzujúcich stereotypov. Ja verím, alebo teda chcela som veriť, že k tomuto návrhu zákonu sa tu bude viesť aj nejaká konštruktívna diskusia, ale ako sa pozerám na toto osadenstvo a poslucháčov či poslucháčky, tak asi žiadna konštruktívna diskusia z toho nebude. Takže týmto sa hlásim, pán predseda, alebo pán predsedajúci, prvá do rozpravy. Ďakujem. [19:29] Peter Žiga Ďakujem pekne. Spravodajcu máte pani Gažovičovú. Pani poslankyňu Gažovičovú, nech sa páči. [19:35] Tina Gažovičová – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, prítomní, traja. V súlade s zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona tlač 910. Predkladám teda informáciu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. So znenia uvedeného návrhu zákona je zrejme účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre vzdelávanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. [19:35] Peter Žiga Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce okrem pani navrhovateľky niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť prihlásiť sa ústne. Pani navrhovateľka, máte priestor, nech sa páči. [19:36] Ingrid Kosová – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dúfam, že pán Lučanský tu zostane a teda aspoň ako faktickou poznámkou to podporí. Nie? Ste tu jeden jediný z koalície, tak. A ešte vie. Áno, tak aj vy sa môžete zapojiť. Dobre, poďme k tým dočasným vyrovnávacím opatreniam. Skúsenosti zo sveta nám ukazujú naozaj jednu veľmi dôležitú vec. A to je tá, že nerovnosti sa sami od seba len tak neodstránia. Nestačí, že budeme mať v zákone napísané, že zakazujeme segregáciu. A rovnako tak ani nestačí to, že v ústave máme, že diskriminácia na základe rodu, pohlavia či zdravotného postihnutia je nepripustná. Papier síce znesie všetko, ale realita životov je o mnoho tvrdšia. Nestačí povedať ľuďom, že však máte právo na vzdelanie. Každý má v tejto spoločnosti dvere otvorené. No ale to ešte neznamená, že každý týmito dverami dokáže aj vojsť. A ak sa pýtame, že prečo to tak je, tak odpoveď je naozaj veľmi jednoduchá. Pretože nie všetci stojíme na rovnakej štartovacej čiare. Niekto má to šťastie, že vyrastie v rodine, kde je vzdelanie naozaj prioritou, kde rodičia vedú svoje deti k tomu, aby táto príležitosť vzdelávať sa bola prirodzenou súčasťou života. Ale iní ľudia žijú celé generácie v chudobe a nemajú prístup ani k bežným možnostiam a ani k podpore. Títo mladí ľudia sú teda od začiatku od svojho narodenia v nevýhode a bohužiaľ to nie je ich vlastnou vinou. A preto by sme im mali pomáhať, podporovať ich a umožniť im tieto nerovné príležitosti nejakým spôsobom vyvažovať, pretože v tom systéme, ktorý dnes máme nastavený tak, ako máme, jednoducho nie sú schopní súťažiť. Čísla hovoria naozaj veľmi jasne a je to krutá realita, pretože napríklad úplné dokončené stredoškolské vzdelanie má v súčasnosti na Slovensku len menej ako 20% Rómov, ktorí sú mladší ako 24 rokov, kým samozrejme v porovnaní s nerómskou populáciou je to až 90%, čo je teda veľmi markantný rozdiel. A keď sa pozrieme na podiel Rómov na vysokých školách, je to ešte žalostnejšie, pretože sa tam nenachádza ani len 1%. Podotýkam fakt, že menej ako 1%. U väčšinovej populácii je to proste bežná cesta k lepšiemu životu a pre rómske deti je toto nedosiahnuteľný sen. Ak uvážime, že nožnice sa medzi majoritou a deťmi z rómskych komunít dotvárajú už veľmi skoro v podobe napríklad segregácie samostatných pavilónov a tak ďalej, tak sa asi nie je čomu čudovať. Deti, ktoré sa dostanú na strednú školu, pokračujú len ďalej 6%, a 6% len dokončí vzdelanie. A keď sa aj niektorí z nich naozaj prebojujú aj potom na univerzitu, tak ešte aj na tejto univerzite zastávajú bez podpory, osamelí a často v prostredí, kedy majú pocit, že je tam nie veľmi hostinné prostredie, že tam jednoducho nepatria. Tu podotýkam ešte jednu dôležitú vec, že my v podstate na Slovensku nemáme ani nastavené nejaké konkrétne politiky k tomu, aby sme pomáhali rómskym študentom, aby prichádzali na tieto vysoké školy. Nehovoriac o tom, že aj keď sme sa snažili, ešte z pozície, keď som pôsobila na úrade Splnomocnenca vlády pre rómske komunity ako externá prispievateľka a tvorkyňa stratégií, a keď sme sa snažili vytvoriť koncepciu a snažili sme sa nastaviť nejaké opatrenia, tak vždycky nám bolo povedané, že tieto veci, tieto kritéria nie sú merateľné, nie sú to dobré ukazovateľe, a jednoducho, pretože nevedieme dáta o počtoch rómskych detí, či už na základných, stredných, alebo najmä aj vysokých školách. A ja sa pýtam, ako teda chceme nastaviť politiky tohto štátu, keď nemáme ani len dáta, z ktorých by sme sa mohli nejakým spôsobom odrážať. Nejde tu však len o deti alebo mladých ľudí, ktorí vyrastajú v chudobných rómskych komunitách. Dočasné vyrovnávacie opatrenia sa týkajú aj ďalších skupín obyvateľstva, pretože medzi sebou máme aj takých, ktorí sa narodili sa teda s iným pohlavím. Ako už vieme, tak máme že vraj dva pohlavia. A ja dnes budem hovoriť najmä o ženách. Je to v podstate problém ten, že v našej spoločnosti máme také ukotvené predsudky o tom, že máme tu určité pohlavie, ktoré nie je predurčené do povolania v určitom odbore. A nejde o nedostatok talentu alebo o nedostatok schopností. Ide o bariéry, ktoré máme v hlavách a ktoré si nastavila dlhodobú spoločnosť v podobe rodových stereotypov. A aj keď sa v tejto sále nie je veľmi často a nie je to veľmi obľúbená vec, že by sa mohlo používať slovo rod, je to v podstate fakt. Rodové stereotypy sú súčasťou našich spoločenských noriem a pravidiel. A bez toho, aby sme si tento fakt uznali, nebudeme môcť nastaviť také politiky do budúcna, ktoré by eliminovali tieto bariéry prístupu ženám k určitým povolaniam a do určitých študijných odborov. Ja viem, mnohí si dneska poviete, že v podstate to je hudba minulostí, kedy to možno tak bolo. Ale dnes, keď sa už, neviem, dievča rozhodne, že chce byť automechanička, tak má tú možnosť a podobne. Ale ono to nie je také jednoduché ani také čierno-biele. Pretože ak sa ženy rozhodnú ísť cestou napríklad inžinierstva či informatiky, tak často musia dokazovať oveľa viac ako ich mužskí kolegovia. Výskumy totiž opakovane potvrdzujú, že napriek tomu, že dievčatá napríklad v matematike alebo v prírodných vedách dosahujú rovnaké, dokonca by som povedala, že lepšie výsledky ako chlapci, tak napriek tomu ich počet v odboroch vedeckých alebo technických smerov je o mnoho nižší. No a prečo to tak je? Je to práve tým radovým stereotypom, o ktorých som hovorila. Pretože v našich hlavách nejako tak je, že chlapci sú v matematike lepší a technika nie je úplne pre dievčatá. A chlapci sú lepší v konštruovaní a v logike. Zatiaľ čo pre dievčatá je prirodzenejšie, keď si vyberajú povolania, kde môžu uplatňovať svoj prirodzený talent starostlivostí o deti alebo o druhých, o chorých a podobne. Čo vlastne nepriamo vytvára tlak na smerovanie dievčat do určitých odborov. Výskumy takisto potvrdzujú aj to, že ženy s rovnakou kvalifikáciou ako muži dostávajú menej ponúk, majú nižšie platy a v práci oveľa častejšie celia predsudkom a dokonca aj sexuálnemu obťažovaniu. Takisto tvrdia, že až 40 % žien v stem odboroch odchádza uprostred kariéry. A nie je to preto, že by tieto ženy zlyhávali, ale jednoducho preto, že toto prostredie ich jednoducho neudrží. Udávajú naozaj veľmi nevľúdnu firemnú kultúru, nedostatok kariérneho rastu, udávajú, že ich mužskí kolegovia sú preferovaní a majú pocit, že v porovnaní s mužmi nie sú rovnako oceňované. Španielska štúdia z roku 2025 najvyššie upozorňuje na to, že absolventky inžinierstva čelia horším pracovným výsledkom než mužskí kolegovia. A to konkrétne v tej oblasti, že menej získajú prvé zamestnanie v odbore alebo dostanú španielska štúdia z roku 2025 navyše upozorňuje na to, že absolventky inžinierstva čelia horším pracovným výsledkom než mužskí kolegovia, a to konkrétne v tej oblasti, že menej získavajú prvé zamestnanie v odbore, alebo dostanú nižšie finančné ohodnotenie. A toto tiež teda významným vplyvom môže ich motivovať, alebo nemotivovať, aby smerovali do určitých technických odborov. Osobne si myslím, ale že to nie je len nejaká osobná tragédia a konkrétne len pre ženy, ale je to obrovská strata pre celú spoločnosť, ak spoločnosť takýmto spôsobom demotivuje ženy, aby pôsobili v odboroch, na ktoré majú predispozície, alebo talent. Pretože tým prichádzame vďaka ich talentu, alebo straty ich talentu o inovácie a o ich potenciál, ktorý by mohol naozaj byť prínosom pre našu ekonomiku, alebo ktorý by mohol posúvať Slovensko dopredu. Ďalším, ďalšou špecifickou skupinou sú žiaci, alebo študenti, študentky so špecifickými potrebami, kde tiež z výskumov samozrejme vychádza a bola to konkrétne analýza, to dá rozum, ktorá bola na vysokých školách realizovaná, ktorá hovorí o tom, že na vysokých školách neštuduje ani 1 % študentov a študentiek so špecifickými potrebami. Sem samozrejme patria žiaci, ktorí sú so zdravotným znevýhodnením, s autizmom, alebo poruchami učenia sa a aj keď hovoríme, že vysokoškolské štúdium je teda určené iba pre elitnú skupinu, teda tých najlepších, dalo by sa očakávať, že podiel týchto študentov na vysokých školách, na stredných bude o mnoho vyšší, najmä ak zohľadníme tú skutočnosť, že tých, ktorí ukončia základné vzdelávanie je 60 tis., ale strednú školu ukončí už iba 7 tis. z nich a na vysokej škole sa nachádza iba stovka z nich. Takže toto sú tak markantné rozdiely v tom, že na mieste poukazujú, že mnohé z týchto detí nám proste odpadávajú sitom vzdelávania a strácame tu vyše 50-tisícový potenciál a mladých ľudí so špeciálnymi, vzdelávacími potrebami. Povedzme si pravdu, naša spoločnosť, bohužiaľ, stále rozmýšľa v určitých škatuľkách, alebo kategóriách, ktoré triedime podľa toho, kto je akým, aké má pohlavie, akú má farbu pleti, z akého je sociálnoekonomického zázemia, akého je pôvodu a práve týmto krabičkám, alebo škatuľkám, dávame akúsi váhu a ak tieto škatuľky v spoločnosti máme, tak potom naozaj nestačí mať len nejaké neutrálne opatrenia a tváriť sa, že sme všetkým dali rovnakú šancu, lebo to nie je pravda. Je to iba ilúzia. Skutočná spravodlivosť znamená viac než to, že sa prihlásime k tomu, že všetci majú právo. Znamená to, že budeme aktívne vytvárať a prístup ku kvalitnému vzdelávaniu takému, ktoré naozaj otvára dvere k prestížnym povolaniam a k rozhodovacím miestam, z ktorých boli celé menšiny, celé desaťročia naozaj, že doslova vytláčané. Presne toto je naša úloha, ak to naozaj myslíme vážne s rovnosťou, tak potom je nevyhnutné začať konať a jednou z týchto možností ako sa popasovať s rôznymi dopadmi diskriminácie a stereotypov je, alebo sú dočasné vyrovnávacie opatrenia. Ešte predtým, ale ako vám bližšie popíšem praktické príklady toho ako tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia môžme aplikovať konkrétne v oblasti vzdelávania na stredných a vysokých školách, tak je dôležité povedať tú najdôležitejšiu vec, a to je tá, že dočasné vyrovnávacie opatrenia nie sú v našej legislatíve aj niečím výnimočným. My už uplatňovanie dočasných vyrovnávacích opatrení máme dlho v zákone, a to vďaka antidiskriminačnému zákonu, konkrétne podľa § 8a tohto zákona, ktorý bol prijatý v roku 2004, to znamená, že pred viac ako dvadsiatimi rokmi, je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení veľmi pozitívnou vecou, ktorá neznamená diskrimináciu, ale smeruje k odstráneniu znevýhodnení a zabezpečuje rovnosť príležitostí a nielen v oblasti vzdelávania ale aj v oblasti zamestnávania, kultúry, v oblasti zdravotnej starostlivosti, v oblasti bývania, alebo služieb. Zároveň tento zákon antidiskriminačný, definuje aj presné nástroje akými sa môžu tieto dočasné, vyrovnávacie opatrenia implementovať, ako sú napr. rôzne prípravné programy, alebo šírenie informácie, informácií o týchto programoch, alebo aj o tom ako sa môžte uchádzať o nejaké miesto v zamestnaní, alebo v systéme vzdelávania a zároveň antidiskriminačný zákon presne popisuje aj podmienky za akých majú byť tieto dočasné, vyrovnávacie opatrenia prijímané, a to znamená, že musí existovať naozaj preukázateľná nerovnosť, cieľom ich musí byť túto nerovnosť odstrániť a základom je, že musia byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. Pravdou teda je, že zákon už viac ako dvadsať rokov umožňuje aj školám vytvárať takéto motivačné a prípravné programy, ale napr. aj vyčleniť niekoľko počet miest na prijatie študentov z rôznych menšín a vyrovnávať tak ich šance a zároveň aj pravdou je, že za tých dvadsať rokov sa v tejto oblasti neurobilo, ja si odvažujem povedať, že nie, že takmer nič, ale vôbec nič. Naopak, po tých dvadsiatich rokoch, čo tu máme legislatívne ukotvené, stále v spoločnosti prevláda mýtus, že tieto dočasné vyrovnávacie oparenia sú pozitívnou diskrimináciou. To znamená, že v zásade tu panuje taký mýtus, že niekomu niečo tým, že ho preferujeme, tak ubližujeme viac-menej majorite, hej. V podstate si myslím, že toto je presne tá ukážka, alebo skôr dôkaz toho, že inklúzia je nevyhnutnosť spoločnosti, je stále nepochopená, pretože my stále vlastne tú rovnosť vnímame ako nejakú súťaž, kde jeden získa, tak druhý automaticky stratí. Ale v skutočnosti ide o to, aby každý dostal vlastne férovú šancu začať z nejakej štartovacej čiary, je to ako napr., keď sa postavíte na nejakú štartovaciu čiaru o kom viete, že nemáte rovnaké schopnosti ako vy, napr. s dieťaťom a dáte mu jednoducho náskok. Je to úplne prirodzená, ľudská vec a že keď viete, že je niekto slabší, tak mu podáte pomocnú ruku. Neznamená to automaticky, že vy prehráte. Ale poďme teda konkrétne na tie príklady ako môžu stredné, alebo vysoké školy uplatniť tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia, prostredníctvom nejakých pozitívnych vecí a začneme afirmatívnou mobilizáciou. Tá znamená, že cielene podporujeme ľudí z určitých skupín, aby sa uchádzali o nejaké pracovné miesta, alebo v tomto prípade, o štúdium a robí sa to napr. tak, že sa propagujú konkrétne študijné odbory, alebo konkrétne povolanie, alebo sa organizujú nejaké prípravné, či rekvalifikačné kurzy. Príkladom je aj program, "Aj ty máš šancu", ktorý realizovala nezisková organizácia CVEK, konkrétne na Ekonomickej univerzite v Bratislave, a tými nástrojmi boli napr. to, že vytvorili video, ktoré bolo určené rómskym študentom, aby ich povzbudili, alebo motivovali k tomu, že môžu študovať na tejto univerzite. Súčasťou toho boli aj rôzne návštevy na tých stredných školách, kde boli poskytované študentom z marginalizovaných komunít rôzne možnosti štúdiá, alebo informácie o tomto štúdiu a samozrejme takéto, dá sa povedať, že mäkké opatrenia dokážu osloviť mladých ľudí a ktorí majú samozrejme, ale nejaké kvázi, schopnosti a dôležité je, že títo ľudia si sami neveria a často kvôli predsudkom okolitej spoločnosti, alebo zo svojho okolia a práve, keď sa skombinujú s týmito prípravnými kurzami, tak tým sa lepšie otvára cesta na to, aby sa pomáhali vyrovnávať tie šance a aby boli rovnako dobre potom pripravení napr. na prijímacích skúškach. Ďalším takým nástrojom sú tzv. afirmatívne preferencie. Tu sa napr. pri prijímaní do škôl zohľadňuje už konkrétne etnicita, alebo rod, alebo zdravotný stav, alebo nejaké iné znevýhodnenie. V praxi to znamená, že ak máte rovnaké predpoklady, tak pri dvoch ľuďoch, ktorí majú rovnaké predpoklady, dostane prednosť ten uchádzač, ktorý je zo znevýhodnenej skupiny. Príkladom je napr. existujúci program "zdravé komunity", ktorý naozaj systematicky zamestnáva Rómov a Rómky z vylúčených komunít ako zdravotných asistentov a ukazuje sa, že v praxi sú práve takéto opatrenia veľmi účinným nástrojom na vyrovnávanie šancí. Ďalej existujú také programy, ako nástroje, ako sú napr. silné preferencie, tu získavajú uchádzači zo zvýhodnených skupín výhodu, ak spĺňajú minimálne kritériá na danú pozíciu a takýmto príkladom sú napr. programy zdravotných asistentov v rómskych komunitách, alebo terénnych, sociálnych pracovníkov, alebo, toto sa uplatňuje aj v školstve, rómskych asistentov, učiteľ, ale to naozaj len vo veľmi výnimočných príkladoch a na školách, kde je väčšinová populácia rómska. Potom je ďalším nástrojom tzv. tibrake, preferencia, ktorá zase fungujú tak, že ak sú dvaja uchádzači rovnako kvalifikovaní, tak prednosť samozrejme dostane ten, ktorý patrí do znevýhodnenej skupiny. Ďalšími nástrojmi sú napr. slabé preferencie, ktoré znamenajú, že etnicita, rod, alebo iné znevýhodnenie je len jedným z viacerých posudzovaných kritérií, pričom každé kritérium má rovnakú váhu, teda nejde o nejaké jednoznačné uprednostnenie, ale naozaj o také férovejšie zohľadnenie širšieho kontextu. No a nakoniec sú potom už tie kritizované kontraverzné kvóty, ktoré predstavujú skôr ašpiratívne ciele a napr. to znamená zvýšiť podiel žien, alebo študentov z chudobného prostredia na vysokých školách a neviažu sa teda na nejaké sankcie, ak sa cieľ nesplní, ale dávajú jasne signál, že táto zmena je veľmi potrebná a musí byť aktívne podporovateľné. Všetky tieto nástroje, áno, všetky tieto nástroje, už som skončila? 2 minúty, áno, ja už končím, hej. Všetky tieto nástroje od afirmatívnej mobilizácie cez preferencie až po kvóty nám naozaj umožnia vytvoriť silný vzdelávací systém, ktorý je spravodlivý, inkluzívny a ktorý naozaj poskytne reálnu šancu každému bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza, alebo aké prekážky musel v živote prekonať a na záver úplný, k tomuto zákonu je potrebné povedať ešte jednu dôležitú vec. Návrh zákona je naformulovaný tak, že neprikazuje, dáva možnosť stredným a základným školám, aby mohli dočasné vyrovnávacie opatrenia implementovať v praxi. Je potom na školách, aké nástroje z tých, ktoré sú ponúkané a napr. aj prostredníctvom antidiskriminačného zákona, samy tieto školy príjmu, dôležité je, aby začali sme o tomto zásadnom probléme diskutovať a aby sa týmto začalo vedenie stredných a vysokých škôl naozaj intenzívne zaoberať. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) [19:36] Peter Žiga Ďakujem pekne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka asi povedala všetko. Pani spravodajkyňa nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte predtým ako ukončím dnešné rokovanie, v mene troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS, podávam procedurálny návrh, aby sme presunuli nasledovné body na schôdzu, ktorá sa bude konať od.. 14. októbra, je to po dohode s predkladateľmi, a sú to tlače 836, 879, 947, 952, 962, 963, 980, 927, 946, 929, 938, 936 a 899, pána poslanca Ferenčáka a pána poslanca Lučanského. Všetko, je to po dohode s predkladateľmi, preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas. Áno, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie dnešnej schôdze, prajem vám pekný večer. [19:59] Peter Žiga (Schôdza NR SR je prerušená.) =====