Rokovanie NR SR 29. 9. 2025 – Národná rada prerokovala zákony o odpadoch, daniach a verejnej správe
Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR. Zdroj: tv.nrsr.sk
[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram trinásty rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanec Grendel, Hajko, Janckulík, Majerský, Majerský Milan aj František, Zuzana Mesterová, Peter Stachura, Michal Šimečka, Ivan Štefunko, Michal Truban, Andrea Turčanová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslankyne Luščíková a Plaváková. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 991. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 991a. Prosím podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 991.)
[09:02] Tomáš Taraba – Vystúpenie
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Prichádzam s návrhom zákona, ktorý môžeme nazvať, že je zákonom na ochranu aj spodných vôd na Slovensku, pretože máme veľmi veľa skládok, ilegálnych skládok, rôznych skládok, ktoré boli prepísané na nekontaktné osoby takzvané, to je terminus technicus, teda či už na rôzne biele kone, či už na cudzích štátnych príslušníkov, a Slovenská republika má nielenže záujem, ale máme aj povinnosť pozatvárať tieto skládky v záujme ochrany životného prostredia, zdravia ľudí a neexistuje dnes titul, ako to urobiť, pretože ústavné právo na súkromné vlastníctvo nie je vyrovnané účinným mechanizmom, akým vieme my vstúpiť do vlastníctva týchto skládok. Preto tento zákon je práve o tom, aby štát vedel uzatvárať skládky, nad ktorými nie je žiadna kontrola, ktoré predstavujú obrovskú hrozbu pre životné prostredie, pre zdravie ľudí, a následne akékoľvek náklady s týmto súvisiace sme vedeli, samozrejme, aj uplatňovať. Tomu sa nič nebráni, že budeme v podobe nejakej pohľadávky to uplatňovať, len treba si povedať otvorene, že ak neprijmeme tento zákon, štát je v absolútne slabej pozícii aj vo vzťahu k Európskej únii, ktorá voči Slovensku vedie infringementy. Osobitne chcem poprosiť opozíciu, teda ukážte, že stojíte na strane ľudí, pretože zradili ste nedávno ľudí pri hlasovaní o vodárenských spoločnostiach, osobitne Progresívne Slovensko za to nehlasovalo a postavilo sa na stranu vodárenských spoločností, ktoré naozaj že uplatňujú praktiky, ktoré sú extrémne otázne. Môžete si všetci pozrieť, ako hlasovalo Progresívne Slovensko. Proste nepostavili ste sa na stranu ľudí. Dávali sme, mali sme tu zákon, ktorý jasne hovorí, že všetky peniaze, ktoré idú z regulovanej činnosti, teda z predaja vody, musia ísť do opravy vodovodov a kanalizácií. A Progresívne Slovensko toto nepodporilo. Sa pýtam, čo sa stalo, osobitne sa chcem spýtať pani Stohlovej a pána Saba, že čo sa udialo, že ste sa postavili na stranu týchto vodárenských spoločností svojím hlasovaním? Čo vám dali? Vydierajú vás? Alebo dali vám peniaze? Čo vám dali? Povedzte, pán Sabo, prečo ste zmenili svoj názor a nezahlasovali ste, Progresívne Slovensko, za zákon v prospech občanov Slovenskej republiky. (Reakcia z pléna.) Ja viem, že je vám to extrémne nepríjemné teraz, Progresívne Slovensko, že aby som o tomto nehovoril, že aby som o tomto nehovoril, sú to spojené nádoby, pretože tento zákon, ktorý chráni slovenských občanov pred ilegálnymi skládkami, ktoré nemajú fólie, ktoré nie sú odizolované, ktoré otravujú spodné vody, tak práve tieto, tieto všetky zákony slúžia práve na to, aby sme dokázali získať absolútnu kontrolu nad týmito skládkami. Celý tento zákon, ktorý tu predtým bol a ktorý je prepojený s týmito zákonmi, dostal nejakých, myslím, smiešnych päť hlasov z celej opozície. Preto vás chcem požiadať, aby ste ukázali aj vy v opozícii, že vám záleží na občanoch a ústavnou väčšinou sme schválili tento zákon, ktorý vyšle absolútne jasnú a silnú, silný odkaz všetkým špekulantom so skládkami, aby neprešiel nejakými že 78. Samozrejmé, že my ako koalícia to nepotrebujeme, ale chcem vyslať signál a mali by sme vyslať signál, že Slovensko ide urobiť konečne poriadok s tým, čo najviac ohrozuje občanov Slovenskej republiky. Takže ak prejde tento zákon, štát získa nielen právo okamžite získať kontrolu nad týmito ilegálnymi skládkami, získame priamy vstup na všetky skládky za účelom sanácie, vyrovnáme právo občanov, ktorí na jednej strane teda tvrdia, že majú nejaké ústavné právo na súkromné vlastníctvo, ale na druhej strane my hovoríme, že v určitých prípadoch toto vlastníctvo nie je alebo nemá prednosť pred ochranou zdravia a života ľudí a životného prostredia. Viem, že tu vystúpil v minulosti ľudový rečník Alojz Hlina v prvom čítaní a hovoril o nejakej spaľovni. Tento zákon neni v ničom o spaľovni. Prosím vás, aj v opozícii, začnite si čítať zákony. Máte dobré platy na to, aby ste si čítali aspoň zákony, keď sa sem prinajmenšom postavíte pred tento rečnícky pult. Tento zákon v ničom nehovorí o žiadnej spaľovni na Slovensku, práve naopak, tento zákon hovorí len o ilegálnych alebo, teda o skládkach, ktoré sú napísané na rôzne biele kone. Takže ďakujem veľmi pekne za toto úvodné slovo. Verím teda, že Progresívne Slovensko do nohy, nie jednotlivci, pár, do nohy bude hlasovať a neurobí tú zradu, ako to urobili pri vodárenských spoločnostiach, že zrazu zmenili názor. Celé dni tu rozprávali, tri dni, ako ten zákon je dobrý a zrazu zaňho nehlasovali. Takže práve toto sú zákony, ktoré už keď nás toto nezjednotí, že chceme chrániť zdravie a život ľudí a životné prostredie, tak už potom neviem čo. Ďakujem pekne.
[09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Kalivodovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
[09:08] Peter Kalivoda – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada uznesením č. 1132 z 23. septembra 2025 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 991, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 343 z 23. septembra 2025 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 131 z 23. septembra 2025 s vládnym návrhom zákona takisto súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 132 zo dňa 23. septembra 2025. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
[09:08] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky dvoch poslancov, poslanec Sabo za PS-ko ako klub a poslanec Čaučík ako poslanec za KDH. Pán poslanec Sabo, nech sa páči.
[09:10] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem, pán predsedajúci. Dobré ráno všetkým. Nebudem dlho, lebo mám pripravený k tomuto návrhu zákona aj jeden pozmeňujúci návrh, môj. Presne tak, ako to bolo v prípade toho vodovodného kanalizačného zákona, pán minister, ja len akože zabúdate na to, že ja som poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a kontrolujem vás, nie vy úkolujete mňa, hej? Že pripomeňte si, že kde je vaše miesto. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, poslanec NR SR Prosím, prosím, prosím, nie osobne, pán poslanec. Skúste sa držať témy a vystupujte, dobre? (Reakcia rečníka mimo mikrofónu.) Dobre, ale, ale nie takýmto spôsobom, je pondelok ráno . Sabo, Michal, poslanec NR SR Dobre. K tomu pozmeňujúcemu návrhu krátke odôvodnenie. Ako isto viete, že prevádzkovatelia skládok odpadov vytvárajú účelovú finančnú rezervu, ja som to hovoril aj v prvom čítaní, z nula alebo z jedného eura, čiže z tohto, z tejto sumy je ťažké vytvoriť nejakú účelovú rezervu, ktorá v budúcnosti môže byť použitá na uzatváranie skládok. Čiže ja v tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujem úpravu tohto ustanovenia, no a tiež v-v-v-v, je tam návrh, že účelová finančná rezerva je priebežne vytváraná na účte v Štátnej pokladnici a pri uzatváraní skládky dáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky písomné potvrdenie, v ktorom určuje rozsah disponovania prostriedkami. Navrhujem, aby prostriedky, ktoré sú kumulované v Štátnej pokladnici, mohli byť úročené komerčným úrokom. Čiže, ak dovolíte, prečítam teraz môj pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, prosím, zastavte mi čas. Ďakujem. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Ďakujem. Sabo, Michal, poslanec NR SR Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 991. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 991. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „13. V § 24 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety: „Na účely vytvárania účelovej finančnej rezervy podľa odseku 1 je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný raz za päť rokov prehodnotiť investičné náklady na uzavretie, rekultiváciu a prevádzkové náklady na zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov a na monitorovanie skládky odpadov alebo časti skládky odpadov. Prehodnotenie nákladov podľa druhej vety sa zohľadní vo výpočte ročnej výšky účelovej finančnej rezervy od nasledujúceho kalendárneho roka.".". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie: „14. V § 24 ods. 5 druhej vete sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a uvoľní prostriedky účelovej finančnej rezervy najneskôr do 30 dní odo dňa vydania potvrdenia.".". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I sa za bod 42 vkladá nový bod 43, ktorý znie: „43. Za § 135n sa vkladá § 135o, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 135o Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2026 Povinnosť prehodnotiť náklady podľa § 24 ods. 2 sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa skládky odpadov alebo jej časti uvedenej do prevádzky pred účinnosťou tohto zákona. Povinnosť podľa predchádzajúcej vety je prevádzkovateľ skládky povinný plniť prvýkrát do 31. decembra 2026.".". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. Skončil som, ďakujem.
[09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, bez faktickej poznámky. Pán poslanec Čaučík prihlásený do rozpravy. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do, alebo ešte raz teda, pán poslanec Čaučík nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia, a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nik a vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Diskusia navrhovateľa s predsedajúcim mimo mikrofón.) Ďakujem. Rozprava bola uzavretá. Chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči.
[09:16] Tomáš Taraba – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, pozdravujem, pán poslanec. Pán Sabo ide preč, čo je logické, že ide preč z tejto sály, pretože naozaj sa potvrdilo, že pri hlasovaní o vodovodoch a kanalizáciách, zopakujem to znova, pri tom kľúčovom hlasovaní, kedy sa hlasovalo o ochrane slovenskej pitnej vody, tak Progresívne Slovensko nezahlasovalo za napriek tomu, že tu celý deň rozprávali, napriek tomu, že tu atakovali pána poslanca Kalivodu za jeho pozmeňujúci návrh a znášali tu hromy a blesky, ktorý nakoniec, veľmi rád som, že aj teda ustúpil a ten pozmeňujúci návrh stiahol, aby sme umožnili teda ukázať Progresívnemu Slovensku, že stoja na strane, aspoň v tejto veci, na strane ľudí. A čuduj sa svete, každý si to môže pozrieť, napriek tomu, že tu vystupovali tri dni, tak hlasovali tak, že nepodporili ochranu pitnej vody a najmä to, aby sme zabránili veciam, ktoré sa dejú vo vodárenských spoločnostiach, to znamená, že sa môžu používať finančné prostriedky na niečo iné ako na budovanie vodovodov a kanalizácií. Takže myslím si, že toto je veľký míľnik, ktorý budeme pripomínať, pretože, áno, sú veci ako je čistý vzduch, ako je ochrana pitnej vody, ako je ochrana pôdy, kde teda naozaj by som očakával, že teda od tak zozbieranej skupinky aktivistov ako je Progresívne Slovensko, že v tejto veci majú absolútne jasne, kde sa majú postaviť, a najmä po tom, čo tu tri dni o tom rozprávali. Preto ja sa opäť a znova budem pýtať, pán Sabo, čoho ste sa zľakli, kto vám telefonoval alebo čo ste zobrali? Toto je vaša rétorika, ktorú vždy z tohoto pultíka máte, keď pán Kalivoda postavil absolútne legitímnu debatu o tom, že sa treba aj zamyslieť, samozrejme, nad tým, aby ľudia, ktorí majú žumpy, žiaľ, a tie žumpy sú, samozrejme, čistenie tých žúmp oveľa nákladnejšie, pretože tí ľudia sú trestaní nie za to, že oni sa nenapojili na kanalizačnú sieť, ale za to, že ľudia nemôžu sa napojiť na kanalizačnú sieť, lebo im to tam nebolo postavené. Tak žiaľ, čistenie týchto žúmp je aj trikrát, myslím, drahšie ako normálne napojenie na kanalizačnú sieť. Ten pozmeňujúci návrh nebol o ničom inom, on bol o tomto. A molestovali ste, nadávali ste mu tu tri dni, pritom úplne faktická, no normálna debata, a potom aj napriek tomu, že vám vyšiel v ústrety, že aby teda ste mohli za to hlasovať, stiahol ten pozmeňujúci návrh, tak výsledok bol, že vy na poslednú chvíľu ste nepostavili sa za ochranu pitných vôd na Slovensku, aby nemohli byť privatizované. Takže Progresívne Slovensko sa postavilo na stranu praktík vo vodárenských spoločnostiach, ktoré práve sme chceli zabrániť. A dnes tu mám zákon, ktorý je veľmi podobný, a ten zákon je o ochrane spodných pitných vôd, ktoré sú ničené ilegálnymi skládkami alebo skládkami, ktoré už sú po termínoch, kedy mali byť uzavreté, ale vzhľadom na to, že ich niekto napísal na biele kone v minulosti, alebo ich previedol na cudzích štátnych príslušníkov, tak tieto ilegálne skládky, dnes z nášho pohľadu ilegálne, pretože už dávno mali byť zavreté v súlade so zákonom, tak tieto ilegálne skládky dnes štát nemá žiaden nástroj ako uzavrieť, pretože nie sú v jeho vlastníctve a sú formálne vo vlastníctve nejakých súkromných osôb, ktoré síce so štátom nekomunikujú. A hrozí nám z toho naozaj nielen že výrazná pokuta, nielen prehratie súdneho sporu v Bruseli, pardon, na Európskom súdnom dvore, ale to, čo je najhoršie, ohrozujeme si tým životné prostredie, zdravie ľudí. Áno, Slovensko potrebuje aj výstavbu primeraného počtu zariadení na zneškodňovanie týchto environmentálnych záťaží, ale aj bežného odpadu. V Českej republike k dnešnému dňu stavajú sedem takýchto zariadení, a som šokovaný, že minister životného prostredia Českej republiky behá po území Slovenskej republiky a hovorí, no, že my tu nepotrebujeme. Ešte nikto nikdy nevtiahol tak Slovensko do predvolebného boja ako to, čo robí dnešná vládna garnitúra v Českej republike, a preto si myslíme, že tento návrh zákona je tou najlepšou odpoveďou všetkým špekulantom. Myslím si, že po tom, čo ste v Progresívnom Slovensku zradili ľudí pri vode, tak aspoň ukážte, už keď nemáte jasno v tom, koľko je pohlaví, že dokážete sa postaviť pri ľuďoch aspoň, pán Prostredník krúti hlavou, hej, aj on je jeden z nich, tak aspoň budete môcť sa teraz ukázať pri ochrane spodných vôd pri týchto ilegálnych skládkach. My ich potrebujeme zneškodňovať a my ich potrebujeme zneškodňovať tak, že získame aspoň právny titul, ako na tie skládky dôjsť, ako tam urobiť sanáciu, ako ich vyčistiť bez toho, aby sme po celej Európe museli hľadať nejaké biele kone, aby sme museli sa pýtať iných, že či nám dovolia tam vstúpiť bez toho, aby štát bol vypaľovaný kadejakými advokátmi, že ak chcete ísť sanovať nejakú skládku, ktorá už dávno mala byť odstránená, tak nám musíte zaplatiť neviem koľko miliónov eur, s týmto sa všade stretávame. Preto prijatie tohoto zákona je urgentná vec, preto je tu aj v skrátenom legislatívnom konaní, tento zákon o odpadoch. Druhá vec, ktorá je a ktorú aj poviem úplne otvorene, otvára nám to aj dvere do budúcna, aby sme ešte vylepšili druhú oblasť podnikania v rámci odpadového hospodárstva, a to sú takzvané organizácie zodpovednosti výrobcov. Dnes ich máme na Slovensku, myslím, že najviac v strednej Európe, týchto organizácií, ktoré majú zodpovednosť teda za určitú formu spracovania odpadov, a funguje to tak, že začíname mať pocit, že to nie je ani tak o recyklácii, ale skôr je to o tom, aby na rôznych administratívnych poplatkoch si tu niekto poriadne žil. Myslím si, že aj opozícia v minulosti hovorila, že treba napríklad zdravotným poisťovniam určiť, aké maximálne percento môže ísť na administratívne výdavky v zdravotných poisťovniach, všetko ostatné má ísť do zdravotnej starostlivosti. Ale čuduj sa svete, pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov, takzvané v skratke teda OZV, nikomu nikdy nevadilo a nikto sa nikdy nepýtal, koľko desiatok percent ide na administratívu tohoto systému. Že či to ide 10, 20, 30 %. My máme informácie, že to dosahuje už takmer 30-percentnú hodnotu. A preto, vážení páni poslanci a pani poslankyne, ideme aj túto vec riešiť. Ja viem, že opäť veľa tých zelených aktivistov, ktorí sa schovávajú za ochranu prírody, a potom keď príde hlasovanie, ako pri vode, tak hlasovali proti pri ochrane slovenskej vody, tak aj v tomto prípade, samozrejme, že veľa z nich sa bude ozývať, že ideme vstupovať do nejakej, do nejakej transparentnej súťaže a do nejakých trhových podmienok, no nie. Očividne tu existuje nejaká dohoda medzi nimi, pretože výsledky nie sú vôbec také svetoborné a je pre nás neakceptovateľné, aby do jednej tretiny peňazí, ktoré majú ísť do ochrany životného prostredia, tak jedna tretina, až takmer jedna tretina končila v administrácii týchto zariadení a organizácií. A preto aj avizujem, že prídeme so zákonom o envirofonde, kde tak ako napríklad v Českej republike, alebo aj v okolitých štátoch bude môcť do tohoto podnikania vstúpiť aj envirofond a s maximálnou definovanou mierou, percentuálnou mierou administratívnych výdavkov a aj toto výrazným spôsobom zabezpečí, aby peniaze naozaj plynuli tam, na čo boli určené. Že sa tu nebude niekto tváriť, že robí zelené Slovensko a v skutočnosti jediné, čo robí, vyťahuje peniaze cez tieto organizácie. Nám nejde o to, aby tu niekto bohatol na rôznych opatreniach, ktoré ste si povymýšľali, ale už keď sú vymyslené, tak aby naozaj tie peniaze prúdili do ochrany životného prostredia, teda tam, kam majú ísť. Takže toto je druhá oblasť, ktorú riešime, ktorú riešiť budeme, a naozaj chcem potvrdiť, že to, čo tu vystúpil v prvom čítaní pán Alojz Hlina, len dokázal, že áno, SaS nemá dnes odborníkov. On tu vystúpil k zákonu, ktorý dnes tu pojednávame, a hovoril tu o nejakých spaľovniach. Tento zákon ani jednou čiarkou, ani jedným slovom nehovorí o spaľovniach v ničom. Je to len dôkaz toho, že poslanci opozície aspoň teda za to, že majú také parádne tiež podmienky na svoje fungovanie, ani nečítajú zákony. Ja naozaj považujem za hanbu, že tu vystúpi ľudový rozprávač k zákonu, k odbornej veci a rozpráva o veciach, ktoré vôbec v tom zákone nie sú. Tento zákon naozaj je iba o tom, aby sme dokázali ovládnuť skládky, ktoré dnes sú napísané na biele kone a ktoré ohrozujú životné prostredie a štátu tam vznikne pohľadávka. To znamená, nič nebude brániť tomu, aby štát naďalej vymáhal svoje náklady, ale naozaj sa už nemôžeme prizerať na to, ako proste sú nám otravované spodné vody, pretože tie skládky často vznikli v šesťdesiatych-sedemdesiatych rokoch, kedy teda nikto veľmi neriešil to, že ako sú odizolované alebo vôbec, a dnes sú naozaj problémom. Preto môžete naozaj slobodne za to hlasovať, tu nič sa o spaľovniach nehovorí a napriek tomu tvrdím, že Slovensko eminentne naozaj potrebuje minimálne tri organizácie na zneškodňovanie odpadov, ktoré budú z odpadov vyrábať teplo a elektrickú energiu. A preto napríklad keď tu aj pán Hlina vystúpil v tej rozprave a hovoril, že veď postavte to tam niekde v poli, niekde pri dedine, tam to nikomu nevadí, no nikde v civilizovanej Európe sa to nikde v poli, niekde pri dedine nemôže postaviť, pretože taká dedina, ju nemáte ako vykúriť. Tá dedina vám nespotrebuje žiadne teplo. Ak to má byť rentabilné, ak to má byť prínosom aj pre životné prostredie, ak to má premieňať odpad na elektrickú energiu alebo na teplo, tak samozrejme, že potrebujete byť pri nejak, pri nejakom väčšom či už priemyselnom komplexe, či nejakom väčšom meste. Proste ja žasnem nad touto nevzdelanosťou, že naozaj odborníci, ktorí, aspoň si to, však cez to leto ste si to mohli naštudovať tieto veci a potom už keď sa tu postavíte, že aby sme vedeli viesť elementárnu debatu, ale veď toto je normálne že hanba v priamom prenose, čo tu predvádzate. Takže preto vám garantujem, že tento zákon, keď sa príjme, tak na Slovensku výrazným spôsobom, po prvé, eliminujeme výpalníkov, ktorí dnes chodia a povedia štátu, dobre, ty chceš ísť niečo sanovať, ty chceš vstúpiť na nejakú skládku, nech sa páči, tu je účet a buď si prenajmeš pozemky za obrovské peniaze, buď nám dáš peniaze, aby sme ťa tam pustili, alebo buď si musíš kúpiť pozemky, ktoré sú vlastne toxické alebo kontaminované, a týmto zákonom sa tam dostaneme bez toho, aby sme túto procedúru museli robiť. A ochránime naozaj spodné vody, ochránime zdravie a životy ľudí, tak ako sme to urobili v tom predošlom zákone, kedy sme naozaj, si myslím, že neni nič ekologickejšie ako to, keď ľuďom viete dotiahnuť kanalizácie a vodovody k svojim obciam, k svojim domom. A ten zákon, ktorý tu naozaj minulý týždeň bol, bol len o tom, aby peniaze nemohli ísť na golfové turnaje z tých vodárenských spoločností, aby nemohli ísť na lyžovačky, nemohli ísť na nekonečné semináre, nemohli ísť na nič iné, nemohli ísť na nejaké miestne fotbalové kluby. A to, že vy ste v opozícii sa za toto nedokázali postaviť, tak to je nieže škandál, to je otázka vážneho charakteru, čo sa u vás udialo, kto vás navštívil, že ste takto sa zľakli. Veď povedzte to na rovinu, kto za vami bol? Čo ste za to dostali alebo kto vás vydiera, že vy sa neviete postaviť za ľudí, od SaS-ky až po Progresívne Slovensko, že sa neviete postaviť za ľudí, ani pokiaľ ide o slovenskú vodu? A jasné, že teraz pán Sabo zdrhol, pretože on sa tu nevie teraz postaviť a vysvetliť to svojim voličom. Ja som s ním bol v niekoľkých politických debatách, kde ešte, viete, čo mi po jednej debate povedal? Že on teda dúfa, že ja necúvnem pri tom zákone, lebo že oni chcú do nohy za to hlasovať, a preto som poprosil kolegu Kalivodu, že aj napriek tomu, že, áno, ja uznávam, že treba riešiť aj otázku čistenia žúmp a garantujem vám, že do mesiaca ten problém tu bude na stole, ale poprosil som ho, či stiahne ten pozmeňujúci návrh, aby teda sme dali možnosť Progresívnemu Slovensku do nohy za to zahlasovať a oni za to nezahlasovali. To, že sú zmätení pri pohlaviach a dodnes si nenaštudovali, koľko ich je, tak to je osobitná vec, ale to, že nechajú rozkrádať slovenskú vodu a môžu tu prísť za to hlasovať, prečo za to nezahlasoval ten Hlina? Prečo ten ľudový rozprávač, ktorý sa štverá pred mojím ministerstvom na kapotu vlastného auta a vykrikuje z nej, že nakúpili sa drahé autá a nenaštudoval si, že tie autá kupovala vláda, v ktorej bola SaS a nie my, tak to je čerešnička. Ale veď tomuto rozumie aj malé dieťa, že keď raz vodárenská spoločnosť má mať príjem z vody za to, že niekomu dodala vodu alebo odoberá splašky, tak áno, tie peniaze pri Slovensku, ktoré má stále lokality, kde je na 80 % neodkanalizované, tak snáď sa nebudeme baviť o tom, že či môžu vodárenské spoločnosti platiť miestne, lokálne fotbalové kluby. A ja naozaj, toto mi neberie, že za toto ste ani jeden de facto, tuším, nech vám nekrivdím, jeden z vás bol alebo dvaja, že zrazu ste za toto nezahlasovali. Ešte ste za nami chodili, že nech stiahneme ten pozmeňovák, aby ste za to mohli zahlasovať a neurobili ste to. Vy ste neni slobodní ľudia. Vy ste neni slobodní ľudia. Presne tak. Pretože sa môžte postaviť na tie svoje mítingy, kde chodievate teda bojovať za to demokratické Slovensko, a povedať tým ľuďom najbližšie, keď budete na Námestí slobody, že viete čo? My sme mali hlasovať o tom, že či budete mať kanalizácie a vodovody, aby peniaze, na ktoré sa zbierate vy všetci v poplatkoch, išli iba na budovanie kanalizácií a vodovodov a my sme to nepodporili. To som zvedavý, čo vám ten dav teda ľudí povie, že urobili ste super, takto vybudujete dobré Slovensko, takto bude Slovensko zelenšie, takto bude čistejšie, takto budeme mať lacnejšiu vodu, že vy nehlasujete za zákony, ktoré ochraňujú slovenskú pitnú vodu. Riešite tu somariny o pohlaviach a nehlasujete za to, aby ľudia mali kam dať splašky. Takže ja som naozaj hrdý za poslancov koalície, že v tejto naozaj, že v týchto veciach tu má každý absolútne jasno, čo sú priority Slovenska, že tie priority naozaj stoja na strane toho, aby ľudia v treťom tisícročí tieto základné potreby mali, tieto základné infraštruktúrne projekty, aby sa budovali, a zákon dnes o odpadoch je presne o tomto istom. Všetci chodíte sa pozerať, že kedy tá skládka bude odstránená, tamtá odstránená, no pokiaľ na Slovensku nebudú postavené aj zariadenia na zneškodňovanie týchto zariadení, týchto odpadov, tak nemáme to kam dávať. Preto ide to ruka v ruke a musí Slovensko v tejto veci rýchlo ísť dopredu. V opačnom prípade, v opačnom prípade sa všetky štáty naokolo, či Rakúšania, ktorí majú iba vo Viedni tri spaľovne, či Česká republika, ktorá ich má sedem, štyri má, ďalšie sú vo výstavbe, všetci sa budú tešiť, že budeme odkázaní po roku 2035 na to, aby oni nám tieto odpady brali a zobrali. To je jediné, čoho Slovensko vystavujete, a to je riziko toho, že budeme ako treťotriedna krajina, ktorá bude chodiť prosiť, žobrať svojich susedov, prosím vás, zoberiete od nás odpady? Pretože keď musí skončiť raz skládkovanie, keď je stanovený termín, kedy to skládkovanie musí skončiť a napriek tomu to viete a nepodporujete tieto veci, tak mi potom povedzte, to máte len dve možnosti. Buď tu chcete víziu jak nejakého, nejakého štátu, ktoré vidíme v televízii, kde sa potulujú po uliciach odpadky a budeme tu proste len pozerať, čo tu všetko je, alebo na druhej strane chcete naháňať biznis okolitým štátom a súkromným spoločnostiam, ktoré tam za hranicami tieto zariadenia robia. Takže myslím si, že tento zákon je naozaj že absolútne v poriadku. Potom, čo ste sa postavili proti ľuďom pri vodovodoch a pri kanalizáciách, nemám žiadnu pochybnosť, že nepodporíte ani toto, myslím si, že vás niekto naozaj vydiera, alebo naozaj tak nemáte radi Slovensko, že vám nezáleží tak na ľuďoch, alebo vás niekto kúpil. Tam sú len tri možnosti. Buď ste totálne hlúpi a nekompetentní a neviete, o čom tu hlasujeme, buď vás niekto kúpil, alebo vás niekto vydiera. Toto sú tri možnosti, pretože máte tu zákon, za ktorý vy ste hovorili, ak ho tak, v tejto podobe necháme, zaňho zahlasujeme, nakoniec ste zaňho nezahlasovali. Takže poprosím o podporu zákona, ktorý naozaj umožní na Slovensku čistiť ilegálne skládky, ktoré sú napísané na biele kone. Ďakujem pekne.
[09:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Kalivoda ako spravodajca.
[09:36] Peter Kalivoda – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ak dovolíte, nadviažem na pána ministra. Myslím si, že všetko to, čo tu povedal, naozaj môžme podpísať a v súvislosti s týmto zákonom by som možno aj ja si dovolil zopár, zopár pripomienok a zopár slov najmä smerom k našim opozičným kolegom, ktoré potom nakoniec budú teda zavŕšené mojou prosbou, aby za tento rozumný návrh zákona, vládny návrh zákona naozaj zahlasovali. Myslím si, že všetci veľmi dobre vieme, že máme na Slovensku obrovské množstvo environmentálnych záťaží, s ktorými sa štát viac-menej úspešne snaží robiť poriadok. My sme zažili časy, keď za ministrovania pána ministra Budaja zo strany OĽANO sa tento pán minister chodil fotiť v gumákoch na rôzne environmentálne záťaže, chodil po Chemku Strážske a podobne, a kde teda hovoril o tom, ako tieto záťaže musíme odstrániť. No je fakt, že započať úspešne tento proces sa podarilo až súčasnej vláde a súčasnému pánovi ministrovi Tarabovi, takže toľko asi k takýmto, k takýmto možno deklaratívnym prístupom k problémom a k naozaj konštruktívnym prístupom k problémom a práve z tej druhej kategórie je aj tento návrh zákona. Asi poznáte históriu skládkovania v Československu, neskôr na Slovensku, kedy teda skládkovanie bolo, bolo ako jedným zo štandardných spôsobov nakladania s odpadom, čo už, samozrejme, od roku 2035 bude veľký problém a tam aj súvisí, súvisí vlastne s týmto tá potreba riešiť, riešiť nejakým spôsobom likvidáciu odpadu inak ako, ako skládkovaním. A práve tam, tam treba naozaj sa zamyslieť do budúcnosti aj nad, nad výstavbou zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré všade v Európe fungujú pod veľmi prísnymi pravidlami a pokiaľ sú tieto, tieto všetky environmentálne štandardy dodržiavané, tak naozaj absolútne žiadne nebezpečenstvo obyvateľom toho daného štátu nehrozí. Naopak, oveľa väčšie hrozí, pokiaľ nebude prijatý tento vládny návrh zákona, a jednoducho skládky, ktoré dnes nemajú takpovediac pána, kde sa prešustroval, prešustroval fond, ktorý má slúžiť na rekultiváciu tejto skládky alebo, alebo skládka jednoducho nemá, nemá v súčasnosti už, už svojho pána, kedy spoločnosť, ktorá ju prevádzkovala, zanikla bez nástupcu a jednoducho táto skládka ostala na pleciach, na pleciach občanom, ktorí bývajú v jej okolí, respektíve štátu. Lenže problém je, že štát s tou skládkou dnes robiť nemôže nič. Štát nemôže vstúpiť do toho procesu, nemôže sa, nemôže sa stať proste tým, ktorý tú skládku bude rekultivovať, a preto tie skládky dnes stoja, sú problémom pre celú krajinu, sú problémom pre spodné vody, sú problémom pre obyvateľov v dotknutých územiach a jednoducho nikto s nimi nemôže nič robiť. A práve toto by mal tento návrh zákona vyriešiť. Mal by umožniť štátu vstúpiť do procesu, vstúpiť do územia a jednoducho začať, začať s touto skládkou, skládkou jednoducho niečo robiť. Áno, pokiaľ, samozrejme, budú s tým spojené náklady a tie určite spojené budú s rekultiváciou takejto skládky, tak bude mať potom následne štát možnosť si tieto prostriedky uplatňovať v nejakých ďalších konaniach, ale bude tomu predchádzať to, že tá skládka bude odborne zlikvidovaná, zrekultivovaná, územie bude vyčistené a obyvatelia budú mať právo, tak ako im to zaručuje koniec koncov aj Ústava Slovenskej republiky, žiť v zdravom životnom prostredí. Možno len tak v skratke, aby som sa vrátil aj k tomu, čo pán minister spomínal o zákone o vodovodoch, kanalizáciách, ktorý naozaj aj ja som bol veľmi, veľmi sklamaný, že nepodporil ani jeden, alebo možno jeden opozičný poslanec, pretože bol to zákon, ktorý, alebo teda je to zákon, ktorý bol schválený, chvalabohu, a ktorý naozaj, naozaj veľmi jasne ustanovuje vodárenským spoločnostiam, na čo môžu minúť peniaze, peniaze, ktoré získajú z prevádzkovania týchto, týchto sietí. Áno, mrzí ma, poviem, mrzí ma, že neprešiel pozmeňovák, ktorým by sme toto isté umožnili, umožnili riešiť aj tým, ktorí nie vlastnou vinou nemajú vybudovanú kanalizáciu ani vodovod. To je problém, ktorý Slovenská republika má desiatky rokov. Za vlády Petra Pellegriniho bol prijatý takzvaný národný akčný plán budovania vodovodov a kanalizácií, kde malo ísť na tento akčný plán, myslím, až 120 mil. eur v priebehu piatich rokov. No ale čo sa stalo, nástupom Matovičovej vlády a ministrovania ministra Budaja bol tento, tento národný plán jednoducho zrušený a vodovody a kanalizácie znova ostali na pleciach obciam, mestám, respektíve ministerstvu životného prostredia prostredníctvom environmentálneho fondu. Takže ja pevne verím, že ak ste už pri tomto schvaľovaní zákona, návrhu zákona o vodovodoch a kanalizáciách zlyhali, že aspoň v tomto prípade si urobíte taký nejaký, taký nejaký malý reparát a zahlasujete. A zahlasujete zaňho. Je to naozaj veľmi rozumný návrh zákona, návrh zákona, ktorý rieši životné prostredie obyvateľov v dotknutých územiach, kde sú aj vaši voliči. Naozaj vás veľmi pekne prosím, zahlasujte, zahlasujte za tento návrh zákona, je to dobrý návrh zákona, týka sa všetkých obyvateľov tejto krajiny, týka sa takisto aj vašich voličov, aj našich voličov, ale to je teraz úplne vedľajšie. Je dôležité, že sa týka každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky, ktorý má naozaj, má garantovaný aj v ústave ten nárok, aby žil v zdravom životnom prostredí.
[09:36] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem schôdzu na päť minút. Technická prestávka a budeme pokračovať v rokovaní. (Prestávka.)
[09:44] Andrej Danko
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. Z. o dani z finančným transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 802. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 802a. Dávam slovo poslancovi Lučanskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona odvodnil. Nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 802.)
[09:49] Adam Lučanský – Vystúpenie
Ďakujem za slovo. Vážení pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme do druhého čítania návrh zákona o dani z finančných transakcií, tlač 802, ktorým vlastne sa mení fungovanie tejto dane tak, s tým, že bolo dohodnuté od prvého čítania úprava pôsobnosti zákona, že sa vypúšťa pre fyzické osoby – podnikateľov a s tým, že vlastne pre eseročky ostáva to tak, ako je. Bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bol práve zverejnený a následne ho v rozprave prečítam.
[09:49] Andrej Danko
Ďakujem. Hlásite sa teda ako prvý do rozpravy, áno? (Reakcia navrhovateľa.) No áno, budem pokračovať. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet poslankyni Mačicovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
[09:50] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením č. 962 z 3. júna 2025 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802, týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Výbor pre financie a rozpočet rokoval o predmetnom návrhu na schôdzach konaných 10. 6. a 3. 9., pričom v oboch prípadoch prerušil rozpravu a na schôdzi zvolanej dňa 26. 9. o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný. Ústavnoprávny výbor rokoval o predmetnom návrhu na schôdzi konanej 10. 6., pričom prerušil rozpravu, na schôdzi zvolenej dňa 26. 9. o návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku taktiež nebol uznášaniaschopný. Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o predmetnom návrhu na schôdzi konanej 10. 6., pričom prerušil rozpravu a následne o predmetnom návrhu už nerokoval. Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru mal výbor pre financie a rozpočet prerokovať na 59. schôdzi dňa 26. septembra 2025. Stanovisko gestorského výboru, aby návrh, ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov výbor nebol uznášaniaschopný. Predseda výboru pre financie a rozpočet určil mňa za spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a navrhla Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[09:50] Andrej Danko
Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal dvoch písomne prihlásených poslancov, jeden za klub, pán poslanec Viskupič a pani poslankyňa Kosová za PS. V rámci rozpravy ako prvý o slovo požiadal navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec.
[09:54] Adam Lučanský – Vystúpenie
Ďakujem za slovo. V rámci rozpravy teda prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorým sa ustanovujú dohodnuté veci s ministerstvom financií. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802. V poslaneckom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I bod 1 znie: „1. V § 2 písm. c) znie: „c) transakčným účtom platobný účet 1a) daňovníka,"." 2. V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú: „2. § 2 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) preúčtovaným nákladom suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná osoba iná ako daňovník, pričom ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, táto finančná transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku.”. 3. Doterajší text § 2 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b) vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť v tuzemsku, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa 9 ods. 1 a 3. Za stálu prevádzkareň sa považuje aj a) poskytovanie služby informačnej spoločnosti 1b) , ktorá predstavuje predaj tovaru alebo služby alebo sprostredkovanie predaja medzi predávajúcim a kupujúcim prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré je umiestnené v tuzemsku, b) stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa 9 ods. 1 a 3, c) poskytovanie služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 15 dní počas zdaňovacieho obdobia podľa 9 ods. 1 a 3, d) osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí, a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať, alebo poskytnutie služieb daňovníkom; osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko, e) poistné riziko umiestnené v tuzemsku, ktoré súvisí s činnosťou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou; poistné riziko sa považuje za umiestnené v tuzemsku, ak sa 1. poistená nehnuteľnosť, jej súčasť, príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nej nachádzajú, okrem tovaru v obchodnej preprave, nachádzajú v tuzemsku, 2. poistenie vzťahuje na akýkoľvek dopravný prostriedok, ktorý je alebo má byť evidovaný v príslušnom registri vedenom v tuzemsku, alebo, f) organizačná zložka zapísaná v príslušnom registri v tuzemsku.”. Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie: „ 1b) § 2 písm. a) a b) zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z."." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. 3. V čl. I doterajší bod 2 znie: „2. § 3 znie vrátane nadpisu znie: Daňovník a platiteľ dane (1) Daňovníkom je právnická osoba, ktorá vykonáva finančné transakcie a ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ"), alebo právnická osoba, za ktorú sú vykonávané finančné transakcie, pričom a) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, b) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo a 1. je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom v tuzemsku alebo 2. vykonáva činnosť v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne. (2) Daňovníkom nie je a) Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejne výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Úrad komisára pre deti, b) rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, 2) c) obec a vyšší územný celok, d) občianske združenie, 2a) nadácia, 2 b) neinvestičný fond, 2c) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, 2d) účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, 2e) záujmové združenie právnických osôb, 2f) subjekt výskumu a vývoja, 2g) organizácia s medzinárodným prvkom, 2h) Slovenský červený kríž, a ktorých predmetom činnosti sú činnosti podľa osobitného predpisu, 2i) e) krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrum, 2j) t) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom v tuzemsku okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, g) diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, h) škola alebo školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou. (3) Platiteľom dane je a) poskytovateľ so sídlom v tuzemsku, b) organizačná zložka poskytovateľa umiestnená v tuzemsku, c) daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, d) daňovník, ktorému sú preúčtované náklady, e) daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu na inom ako transakčnom účte, alebo daňovník, ktorý vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2, na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2.". Poznámka pod čiarou k odkazu 2k znie: „ 2k) § 41 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov.".". 4. V čl. I doterajší bod 3 znie: „3. V § 4 ods. 1 písmená a) a b) znejú: „a) finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z platobného účtu 1. daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku alebo v zahraničí, 2. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je vedený v tuzemsku, alebo 3. daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak je táto finančná transakcia vykonaná v súvislosti s činnosťou stálej prevádzkarne, b) použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, pričom za použitie platobnej karty sa považuje jej využite za účelom vykonania finančnej transakcie podľa písmena a),".". 5. V čl. I doterajší bod 4 znie: „4. V § 5 ods. 2 úvodnej vete, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 5 prvej vete sa slová „štvrtého bodu" nahrádzajú slovami „písm. d)".". 6. V čl. I sa za doterajší bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie: „6. V § 10 odsek 4 znie: „(4) Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 písm. c) až e), je povinný sám vypočítať daň a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období; odseky 1 a 2 sa použijú primerane. Ak platiteľovi dane podľa prvej vety do uplynutia lehoty na podanie oznámenia správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre platiteľa dane, je tento platiteľ dane povinný zaplatiť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia oznámenia správcu dane.".". 7. V čl. I doterajší bod 8 znie: „8. V § 12 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ak daňovník vykonal finančnú transakciu, ktorá nie je vylúčená z predmetu dane podľa § 4 ods. 2, na osobitnom účte, na ktorom sa vykonávajú finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2, správca dane mu uloží pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku". 8. Čl. I sa dopĺňa bodmi 9 a 10, ktoré znejú: „9. V § 12 ods. 7 prvej vete sa slová „prvého bodu, štvrtého bodu a piateho bodu" nahrádzajú slovami „písm. a), d) a e)". 10. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 14 Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.januára 2026 Ustanovenie § 3 ods. 1 v znení účinnom od 1.januára 2026 sa uplatní na zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025.".". 9. V čl. II sa slová „15. októbra 2025" nahrádzajú slovami „1. januára 2026". Ďakujem, skončil som.
[09:59] Andrej Danko
Ďakujem, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Viskupič.
[10:08] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Adam, prosím ťa, akože takto, aleže presne takto sa nemajú meniť zákony. Vôbec si ten pozmeňovák neodôvodnil, čiže, prosím, môžeš vystúpiť kedykoľvek, vystúp, prosím ťa, ešte raz a povedz, prosím, čo sa vlastne ide meniť. Ten pozmeňovák bol zverejnený asi 10 minút dozadu, papierovo sme ho dostali pred chvíľou. Ty si ho dostal možno pred pol hodinou, s prehľadom netušíš, čo tam je. Som presvedčený, že netušíš, netušíš. Malo by to byť do nejakej miery dobré, je to z ministerstva financií, ale proste netušíš, Adam, čo tam je, proste v piatok sme mali výbor, neprišiel si tam prezentovať, neprišiel si tam prezentovať ten návrh zákona, hej. To už nehovorím, že tam boli dvaja potom už poslanci, ale proste neprišiel si tam. Akože výbor, to je to miesto, kde si mal mať aspoň ideový návrh toho pozmeňováku, kde bolo treba niečo rozprávať. Proste toto, hovorím, že nevieš, čo tam je, teraz je to tu narýchlo, zajtra budeš čakať, aby sa o tom hlasovalo. Akože to je normálne že cesta do pekla. Takto sa zákony nemôžu robiť ani keby hneď tam bolo 101 % napísané všetko dobre. Takto sa to fakt robiť nedá, nedá. A, prosím ťa, skús uvažovať nad jednou vecou. Transakčná daň je jednoducho absurdné, zlé, nezmyselné, škodlivé riešenie. Každou ďalšou pronovelizáciou, každým ďalším pozmeňujúcim návrhom je to zrejmejšie a zrejmejšie. Ak chceš a chcete pomôcť všetci podnikateľom, malým, veľkým, všetkým, tak proste zrušte ako celok. To nemá, to nemá žiadne iné dobré riešenie. Ďakujem, viac poviem v rozprave.
[10:08] Andrej Danko
Takže pokračujeme v rozprave. Prvý poslanec Viskupič, pripraví sa poslankyňa Kosová. Nech sa páči, pán poslanec.
[10:08] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak som trošku čakal od pána predkladateľa, že sa teda buď prihlási aspoň s faktickou, alebo sa prihlási do rozpravy a urobí aspoň ten základ, že aspoň odôvodní ten predložený pozmeňujúci návrh, aspoň to, čo tam bolo napísané z ministerstva financií. No ale dobre, nestalo sa. Začnem, začnem tým, že transakčná daň je, páni kolegovia, jedno z najhorších riešení, s ktorým ste dokázali teda počas dvoch rokov vášho vládnutia prísť a ktoré ste teda vymysleli a ktorým ste zaťažili všetkých, všetkých podnikateľov na Slovensku. Hovorím, malých, veľkých, so slovenskou účasťou, domácich, všetkých. Jednoducho transakčná daň je nezmyselné, nezmyselné riešenie a ja to budem opakovať stále, to, čo hovorím posledný rok, má to jediné správne riešenie. Páni, jediné správne riešenie, zrušiť to ako celok. Ono je to ten povestný prvý zle zapnutý gombík, jednoducho to je neopraviteľné. To je neopraviteľné, môžte to opraviť ešte tak, že to síce nezrušíte celé, lebo by ste si priznali chybu, ešte by sa to dalo vlastne vyškrtať tak, že to nebude platiť na nikoho, že budete mať zákon, ale nikto to nebude platiť, lebo vo finále toto sa deje. Schválili ste si tu zákon, však klasika, narýchlo, jak inak, ktorý bol nevykonateľný. Ja som presvedčený, že vedeli ste to aj vy a že je zlý, to viete všetci, pretože inak by ste tu nechodili každú chvíľku s nejakou novelizáciou, ktorý odstráni nejakú že úplne najväčšiu hlúposť a potom ďalšiu a potom ďalšiu. A teraz zmeníte znenia celých paragrafov, aby bolo vôbec jasné, kto je daňovník a kto daňovník nie je, hej. To je proste, to je proste, toto si treba uvedomiť. Jednoducho každým ďalším takýmto papierom proste je jasnejšie a jasnejšie a keby ste vedeli, že je to dobré, tak sem s tým nechodíte. Kolegovia, fakt je načase si to priznať. A ja teda hovorím, oceňujem snahu, že teda je desiata verzia, ktorá to zasa trošku vylepší v tom, že odtiaľ niekoho vyradí, a že teda aspoň na niekoho to nebude vplývať, ale proste takto sa fakt že nedá. Nedá, normálne, že to nehovorím, že ten výbor, poviem ten príbeh celý, veď to už dvakrát, dvakrát bolo otvorené ako bod na výbore, kde sme čakali na pána predkladateľa, aby teda povedal, hej, ako je zasa nevykonateľné to, čo sa inak schválilo v prvom čítaní, lebo o tomto je ten pozmeňovák, hej. To, čo tam proste bolo v prvom čítaní, to sa nedalo, normálne že nedalo prijať, hej. Tak dobre, neprišiel raz, neprišiel druhýkrát, veď to tu pani spravodajkyňa čítala, ak ste tú spoločnú správu počúvali, čo hovorila, hej. Tak ďalšia, ďalšie, špeciálne kvôli tomu zvolaný výbor bol vlastne v piatok o 16.00 h po skončení pléna. Viete, kto tam prišiel? Pán podpredseda, lebo musel, však niekto to musel otvoriť, a prišiel som ešte ja, lebo ma to sakra zaujíma. No, ale to je všetko, hej. Nefrflem na ostatných kolegov, však vedeli teda, že sa nič neudeje, pretože, samozrejme, predkladateľ povedal, že nepríde. Predkladateľ povedal, že nepríde, hej. Takto? Normálne že takto sa robia zákony, veď to gro tej odbornej práce poslanca a, samozrejme, aj predkladateľa je na tom výbore. No proste nebol tam ani na tretí pokus. Ten pozmeňovák neexistoval ešte v piatok. Ešte v piatok na ňom nebola dohoda. On neexistoval ešte dneska ráno. Dneska ráno ho, som presvedčený, to neviem, ale predpokladám, že ho dopisovali ešte na ministerstve financií. Určite áno, lebo ho teraz pred chvíľočkou pán Lučanský proste zaniesol. Tu keď som čakal a počúval správu predkladateľa, ešte tam už zverejnený teda bol, to je v poriadku, hej, ale proste ešte nebol ani vytlačený, lebo to tie dievčatá nestihli, lebo to tam dal hneď. Akože viete, prečo pán kolega Lučanský ho neodôvodnil? Lebo to nevie ani prečítať a už vôbec to nevie odôvodniť, čo tam je. No nevie, ani ja to neviem, pretože som to ešte nestihol prečítať. Hej, ale už tu, už tu o ňom rokujeme a už teda, kedy, zajtra o jedenástej budeme hlasovať? Akože to je, ja som teda zažil, čo predvádzal Matovič, hej, a to bolo teda chaotické vládnutie. Ale vy ste, kolegovci a kolegyňa, dobrý deň, pani Vaľová, hovorili, že to budete sakra robiť lepšie, lepšie. Ale proste normálne že toto je už úroveň Matovič. Ježiš, pardon, ospravedlňujem sa, pardon, pardon, pardon, dve pani kolegyne sú tu, ospravedlňujem sa, pardon. Nevšimol som si vás, omlúvam sa. No, ale vráťme sa k veci. Jednoducho fakt sa to takto nedá. Normálne že je nejaká remeselná zručnosť, ktorá by sa mala dodržiavať. To je, to je, ťažko k tomu, hovorím, čo povedať. Toto sú, prosím pekne, daňové zákony. Viete, keď sa tu budeme, ja neviem, baviť, nechcem dehonestovať žiadnu oblasť, ale proste o niečom, čo je akoby len čisto že interné, slovenské a týka sa to nejakej malej časti niečoho, fakt nechcem nič menovať. Tak ešte ako tak. Ale, páni, podľa tohto papiera sa riadia stotisíce firiem na Slovensku, hej. Proste to má normálne že, to má ďalekosiahle následnosti. A inak, podľa tohto môžu byť poťahovaní, proste podľa tohto potom, samozrejme, môže im byť vyrubená, ja neviem, pokuta, čokoľvek. To takto nemôžu vznikať daňové zákony, nemôžu, nemôžu. A to je proste, toto je zasa, že ďalšie len zozložitenie toho celého, hej. Hovorím, že princíp je dobrý. Ja aj takto to poviem. Na konci, na konci môjho vystúpenia dám pozmeňujúci návrh, ktorý je, hovorím, to jediné to správne riešenie, zrušenie, kompletné zrušenie celej transakčnej dane. To je jediné správne riešenie, hej. Dobre, toto zasa možno niečo spresňuje, toto zasa možno niekoho vyraďuje z platenia tej dane, ale jako nonsens, nonsens. Ja vám len prečítam, tu sa mení vlastne jeden celý paragraf, ktorý určuje daňovníka a platiteľa dane. A možno len to, keď si človek číta, všetkých tých, ktorí sú vyradení z povinnosti platiť transakčnú daň, tak možno by vás mohlo napadnúť, že ešte potom ešte toho posledného chudáka podnikateľa by bolo treba vyradiť, tým pádom by sme to už celé zrušili a už by bolo, chvalabohu, jedno nezmyselné riešenie preč. Ono to inak že škodí. Je to, je to proste, sú to ďalšie náklady pre podnikateľa, ktoré, samozrejme, sa prenášajú na spotrebiteľa, samozrejme, to vo finále platí každý jeden človek, hej. To je, to je jeden ten základný problém. Je to daň z finančného dýchania. Normálne zdaňujete dýchanie, lebo platenie, proste platobný styk je to, čo vlastne je základom celého podnikania. No a potom ešte je tam ďalšia vec, ktorú teraz do nejakej miery teda idete upravovať, ale fakt, že ani ja neviem momentálne ako, a to je to, že tá daň je ešte nespravodlivá ešte tým, že ešte by som pochopil v súlade teda s ideológiou, že treba zdaňovať že bohatých a silných a veľkých, nesúhlasím s tým nijakovsky, že to má byť takto, že máte progresívne viacej zdaňovať bohatých, ale akože chápal by som, lebo je to nejaká teda tá sociálnodemokratická ideológia, alebo jak to nazvať. Ešte to by som pochopil, hej, v poriadku, však ja mám inú, môžte mať aj vy inú, chápem. Ale toto ešte funguje, že toto vlastne najviac škodí tým najmenším, hej, najviac to škodí tým najmenším a vlastne prečo? Lebo to teda zdaňuje tú 0,4 do výšky 10-tisíc euro, hej. Potom tá faktúra už nad 100-tisíc už je zasa, je to tá istá, tá istá sadzba, ale do, iba do 10-tisíc. Čiže vlastne najviac to škodí tým najmenším, tým, čo to majú aj tak najťažšie. Prosím, neinšpirujte sa, že teraz zvýšite tam tú hornú sadzbu a bude to teda zdaňovať ešte viacej, hej. To, prosím, nie, lebo aj tomu sa tie firmy vedia vyhnúť vo finále. Ale jednoducho to je že úplne opačne. Ja viem, rozumiem, však každý sa asi venujeme niečomu inému, možno to nečítate, ale je to tak. Normálne že škodíte najviac tým najmenším. No a teraz teda len pre, nech sa teda začítam aj do tohto pozmeňujúceho návrhu, tak je to vlastne, je to vlastne nové znenie § 3 a teda to odôvodnenie znie, že to už bolo tak komplikované, že najlepšie bude napísať ten celý paragraf nanovo, hej. No a tak kúsok z neho prečítam, teda kto daňovníkom nie je, hej. Takže vyrobili ste to teda, aby niekto platil, ale teda daňovníkom nie je, hej. Štát pochopil, že je to zlé hneď na prvú šupu, lebo daňovníkom nie je napríklad Sociálna poisťovňa, hneď druhá Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Ústav pamäti národa, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Úrad komisára pre deti, ale ani žiadna iná rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, ani obec a vyšší územný celok. Hovorím, všetko správne, hej, proste títo všetci to neplatia, no preto, lebo je to hlúposť, hej. Teraz neriešme, že či štát zdaňuje sám štát, veď ono aj štátne inštitúcie platia dépeháčku, čiže to zas nie je také divné, hej, ale vyradili ste to z toho, úplne správne vyradili, správne, lebo proste je absurdné, aby ešte aj takúto ďalšiu povinnosť mali a platili, hej. To inak pokračujem teraz ďalej, hej. Občianske združenie, potom je tu, samozrejme, nejaká poznámka pod čiarou, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkví, náboženskej spoločnosti, záujmové združenie právnických osôb, subjekt výskumu, vývoja, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, potom ktorých predmetom nie je činnosti, činnosti, sú činnosti podľa osobitného predpisu, aj také organizácie neplatia, hej, neplatí krajská organizácia cestovného ruchu, oblastná organizácia cestovného ruchu, turistické informačné centrum. Hovorím zasa, všetko správne, diplomatická misia, konzulárny úrad so sídlom v tuzemsku, diplomatická misia a konzulárny úrad, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom, ale aj teda škola a školské zariadenie zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky okrem školy a školského zariadenia, ktoré je obchodnou spoločnosťou, hej. Čiže v podstate súkromné školy teda platia. No, čiže je fakt, je odtiaľ vyradené spústa rôznych, rôznych teda kategórií, čo je správne, len teraz fakt sa treba zamyslieť, že tých chudákov pár posledných podnikateľov, ktorí sa teda v tomto ničom nenájdu, tí to musia platiť, hej, že či by to nebolo dobré zrušiť ako celok. No, čo k tomu, čo k tomu dodať? Skutočne, a teraz sa opakujem, ale budem sa opakovať, včera mi v O 5 minút 12 kolega Erik Tomáš, ten asi dvadsať razy povedal tú istú sumu 13. dôchodku pre tento rok a, samozrejme, už aj tam ste zistili, že na to proste nemáte ďalej, hej, že nemáte a teda sa to zastropovalo. Čiže aj tam si šliapeme po jazyku, ale teda dvadsať razy tú istú sumu povedal, lebo asi to teda stále na tých dôchodcov platí, hej, tak ja to budem ale stále zopakovať a zopakujem to ešte párkrát, jediné správne riešenie je zrušiť to ako celok, jediné správne riešenie. Prečo? Pretože to vo finále aj tak ten výber stále klesá, hej, stále klesá. Aj tak tie firmy hľadajú cestu, ako to obísť, hej. Hľadajú cestu proste do hotovostného systému opäť, hej, pretože, pretože, nie, to jak sa hovorí alebo sa smeje vlastne, že keď vy zaplatíte v kaviarni kartou, že ony z toho platia transakčnú daň, z toho transakčnú daň neplatia. Ale jednoducho ony potrebujú si, tie firmy, vygenerovať hotovosť, hej, a tá sa dá vygenerovať tak, že normálne aj s blokom, aj so všetkým sa zaplatí v hotovosti, aby ony v hotovosti mohli zaplatiť svojim dodávateľom a tam je to, kde ony ušetria na tej transakčnej dani, hej. Ale toto, ja teda som zástanca hotovosti, hej, to je v poriadku, alebo som zástanca, aby nebola nikdy zrušená, ale toto, samozrejme, má vplyv potom už na nižší výber ďalších daní, lebo keď už z nejakého dôvodu ich nútite používať hotovosť, a to ich sakra nútite, to ste si určite, všetci sme si všimli, že zrazu je ďaleko menej možností zaplatiť kartou, že aj keď tá možnosť je, tak zrazu ten terminál nie je na stole a zrazu sa proste krúti každý podnikateľ a teda je rád, keď dostane v hotovosti. Toto má, samozrejme, potom vplyv aj na ďalšiu menšiu disciplínu, už takú, že skutočné obchádzanie daní, hej. A to potom už ide k tomu, že nám klesá výber aj dépeháčky, že nám klesá výber iných daní, že máme zasa už zásadne veľkú daňovú medzeru. Ja sa pýtam, či skutočne potrebujete tieto financie z transakčnej dane, robiť zle proste všetkým, robiť zle všetkým, ktorí teda tam zostali, že to na nich platí, že či by nebolo lepšie sa skutočne zamyslieť, aj tá finančná správa, aj to ministerstvo financií, že by sa našla nejaká cesta, ako zlepšiť výber existujúcich sadzieb daní, hej. Keby sme sa dostali na európsky priemer, to by sme mohli, priemerní by sme mohli byť v rámci Únie, tak by to bolo 1,2 až 1,5 mld. väčší výber daní, hej, 1,2 mld. až 1,5. Keby sme boli ľahko podpriemerní, tak je to o jednu miliardu vybratých daní viac ročne, hej. Takže s prehľadom môžte škrtnúť celú transakčnú daň, možno z nej bude, ja neviem koľko, 450 mil., možno menej, uvidíme. V pohode by ste ju mohli škrtnúť a v pohode by sme mohli škrtnúť kľudne napríklad zvýšenie zdravotných odvodov a zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, ktorá sa teraz zvýšila na drakonických 30 a 35 %, hej, v konsolidačnom balíku. To všetko by sa dalo len vtedy, ak by dokázala táto koalícia, táto vláda lepšie vyberať dane. A to ale znamená, že nikomu by sa žiadna sadzba nezvýšila a proste odviedli by sa tie sadzby daní, ktoré sú. A tam to má potom ešte ďalšie dva, Adam, ďalšie dva efekty, za ktoré by stálo bojovať. Proste ten podnikateľ, ktorý dnes platí vyššie a vyššie dane a je poctivý, tak tá jeho nevýhoda oproti tomu nepoctivému, neplatiacemu dane sa ešte zvyšuje, hej. Ak by ste nezvyšovali dane a nútili podnikateľov tie dane platiť, lebo to aj ja hovorím, áno, dane treba platiť, proste treba. Tak jednoducho ten nepoctivý podnikateľ, ten podvodník, ten má výhodu, lebo to má celé lacnejšie, má nižšie náklady, neplatí dane, hej. Tak jednoducho tým by ste tú jeho výhodu zmenšovali, zmenšovali by ste nevýhodu poctivého, zmenšovali by ste výhodu nepoctivého a proste to prostredie podnikateľské by sa zlepšovalo. Toto sú, toto sú cesty proste ako by, ako by sa s tým dalo hýbať, ako by sa s tým dalo fungovať. No ale namiesto toho fakt sa robí zasa ďalšie a ďalšie zozložitenie toho celého systému. Veď to zasa, ja si myslím, že na to netreba nejakú veľkú ani finančnú gramotnosť, ani nejaké zásadné školy. To proste sa stačí pozrieť, skutočne čím je daňový systém jednoduchší, prehľadnejší, s menším množstvom sadzieb, s menším množstvom výnimiek, s menším množstvom rôznych vecí, ktoré sa proste dajú vykladať dvojito, trojito, všelijako, tak vtedy sa tie dane lepšie vyberajú. Jednoducho celé ako taká červená niť, čo sa ťahalo aj konsolidáciou, ale aj týmto, čo tu máme pred sebou, je vlastne robenie toho daňového systému, nebudeme sa baviť o iných veciach, sme pri dani, tak daňového systému proste ďaleko zložitejším, hej. A zložitejším v prvom kroku znamená, že je to, jednoducho vôľa platiť je menšia, to je na tej strane podnikateľa. Naopak vôľa to zoptimalizovať, nájsť tú skulinku medzi tými zákonmi, nájsť si proste daňového poradcu, nájsť si daňového optimalizéra, alebo ako to povedať, proste je väčšia. To proste zasa tak je. A to isté, veď tá finančná správa už teraz majú že desaťtisíc plus zamestnancov, hej. Akože stále zložitejší systém, buď ho musí kontrolovať stále viac ľudí alebo viac nejakých systémov, alebo to proste potom tá kontrola je menej efektívna a potom je tá daňová diera alebo daňová medzera proste vyššia. To sú normálne, to sú základné fakty. Fakt základné fakty. To, či vymyslíte viac nových daní, veď zasa, sú to nové tlačivá, nový softvér, noví zamestnanci, nové sankcie, hej. Toto je koľkáta, šiesta-siedma novelizácia? To všetko musí niekto vytvárať, to všetko stojí peniaze a nepomáha to tomu systému, nepomáha. Veď to neni teraz o tom, že teraz to je víťazstvo pre vašich voličov. Páni, veď teda v posledných voľbách väčšina, a dámy, väčšina, väčšina občanov Slovenska volila vás. Ale veď aj tam sú podnikatelia, aj živnostníci, aj SZČO, aj malé firmy, aj veľké firmy, aj veľmi veľké firmy. Veď škodíte, škodíte všetkým, fakt škodíte všetkým. No a teraz posuniem sa zasa kúsok a zas sa odpichnem od tej včerajšej relácie, že ja rozumiem, že tu nebudete počúvať nejakého saskára alebo nejakého Viskupiča, poviete si, a ten má zasa nejakú inú ideológiu. Nemusíte počúvať mňa, ale už ste, ďakujem, vážim si to, ale už ste tu, páni a dámy, proste dva roky a už to neni o tom, že ja straším, že čo bude. Už proste ten čas ako plynie, tak tie prvé škodlivé riešenia z konsolidácie jedna, z konsolidácie dva, vrátane transakčnej dane, hej, ktorá bola súčasťou vlastne konsolidácie dva, už sú v praxi, hej, a už to neni o tom, že Viskupič na niečo upozorňuje alebo straší. Už si stačí napríklad pozrieť správu poslednú alebo prognózu jesennú Národnej banky Slovenska, hej, ktorá hovorí, že sa to jednoducho celé bude zle vyvíjať. Začnem tým, že vy rast slovenskej ekonomiky v druhom kvartáli tohto roka, to sú posledné najaktuálnejšie údaje, bol medziročný rast, aby som bol presný, bol 0,4 %, 0,4 %. To je, že všetko, čo začína nulou, je nulový rast s nulovým potenciálom na čokoľvek pozitívne, nula. Viete, koľko má, Adam, vieš, koľko má Česko v druhom kvartáli rast? 2,6 %, 2,6 %, koľko to je, šesťkrát-sedemkrát viac, hej? Toto je, toto je realita, hej. A teraz keď sa pozrieme, tak minister financií, takto sme tu pred rokom stáli, tu som ministrovi financií hovoril, ktorý predkladal tohtoročný, ten rozpočet, podľa ktorého teraz ideme, s rastom 3 %. Ja som hovoril, Laco, budeš rád, budeš rád, keď tam budeš mať jednotku na začiatku a nebudeš ju mať. A je to tak, hej. Proste my nemáme žiadny rast. To zasa, to nie je žiadna veľká veda. Nie je rast, nebudú peniaze do štátneho rozpočtu a nedá sa to vyriešiť tým, že pri tom nulovom raste ešte zvýšite dane a vyždímate ten citrón alebo pomaranč ešte viacej. Nefunguje to tak, vyššie dane ešte viac, ešte viac zničia ekonomický rast. Toto je to, toto je to, čo sa stalo. Tie konsolidácie zabili ekonomický rast, hej, a samozrejme zvýšili ceny. Tak nech sa vrátim k tým dôchodcom, tak to, čo majú zvýšené dôchodky, sa im aj tak zoberie na vyšších cenách všetkého, hej. Takže toto je ten problém. No a tá NBS-ka, samozrejme, robí prognózu, lebo toto, čo hovorím, je už teda realita. NBS-ka hovorí, že celoročný rast slovenskej ekonomiky bude 0,8, hej, 0,8, tohtoročný. Minister hovoril takto pred rokom 3, ja som hovoril, že bude na začiatku nula. Áno, budeme radi, ak to bude 0,8, ak to nebude ešte menej. Závisí to napríklad aj od toho, či Jaguar Land Rover dokážu začať vyrábať opäť, hej. No dobre, ale ten budúci rok NBS-ka hovorí, že rast v budúcom roku ekonomiky bude 0,6 %, 0,6, ale to zasa, to môže byť dokonca ešte menej. Ale zasa, 0,6 je to, čo som povedal pred chvíľou. Všetko, čo začína nulou, nie je žiadny rast. Prvá vec, inflácia 4,5 %, to je viac ako raz toľko, ako bude priemer Európskej únie, hej. To je o 100 % viacej, normálne raz toľko. To je proste ďalšia vec, ktorá bude, bude veľmi, veľmi zlá. Len v súvislosti s konsolidáciou, len v súvislosti s konsolidáciou zanikne 17-tisíc pracovných miest, 17-tisíc, kolegyne a kolegovia, to je kompletné jedno menšie okresné mesto, ale vrátane kojencov a 90-ročných seniorov, ktorí nebudú mať. A potom, samozrejme, ešte zaniknú aj ďalšie miesta, lebo ešte aj teda globálna situácia nie je úplne dobrá. Takže fakt že zanikne vyše 30-tisíc pracovných miest. Ja viem, včera mi povedal minister financií, minister sociálnych vecí, že je to vlastne v poriadku, že veď máme historickú nezamestnanosť a vlastne však aký problém. Ale ja hovorím to, že ak všetci mladí odídu do zahraničia, ostatní odídu pracovať tiež do zahraničia, tak jednoducho to nie je dobrý výsledok, keď vlastne nám odíde pracovná sila a tým pádom sa vlastne tá nezamestnanosť nezvýši. To jednoducho nepomôže ani ľuďom, ani verejným financiám, hej. Proste cestujeme normálne že do pekla a ja som to tu povedal a ja to zopakujem proste. Robíte tretíkrát to isté a čakáte iný výsledok. V prípade transakčnej dane robíte šiestykrát to isté, lebo je to asi šiesta novelizácia a stále z toho nebude dobrý výsledok. Proste stále to bude škodlivé, stále to bude zlé. No, a tu sa fakt spojilo ešte to, že je to aj remeselne zlé. Proste je to, za prvé, návrh v prvom čítaní bol predložený taký, že bol nevykonateľný, absolútne nevykonateľný. Pochopili ste, odsunuli ste, dobre, hej. Teraz proste ten proces medzi prvým, druhým čítaním bol absolútne zle, žiadny výbor, žiadna spoločná správa, žiadna debata na výbore, proste nič, hej. Pozmeňovák predložený 10 minút pred rokovaním, ak vôbec, odôvodnený vôbec nebol, pretože pán predkladateľ nemá ani tucha, čo v tom pozmeňováku je, veď, našťastie, ho písalo ministerstvo financií a nie on, hej. Ale ten výsledok je stále, že stále tu zostane transakčná daň, ktorá je škodlivá, byrokratická, nezmyselná, vymyslená daň, ktorá musí byť zrušená ako celok. Dobre. Veľmi rýchle odôvodnenie môjho návrhu. Napriek všetkému, o čo sa teda snaží, aby som nebol len kritický, áno, momentálne sa strana SNS snaží, aby dosah transakčnej dane na malých podnikateľov bol nižší až žiadny. Hovorím, správne riešenie, správne parciálne riešenie, ale okej. No ale to celé dobré jedno jediné riešenie, ktoré tu je, je zrušiť transakčnú daň ako celok, preto prichádzam s týmto pozmeňujúcim návrhom. Jednoducho zrušiť ju a ešte teda to, aby splatná daň, ktorá bola zaplatená už doteraz, bola použitá teda na zaplatenie iných daní. Poslednú vec ešte poviem, ktorej som sa nevenoval, ešte mám tri minúty, to nie je len, že vy robíte pozmeňovák. Tú daň ešte okrem iného teda, samozrejme, správcujú banky. Ony sú tým vlastne, kto to vyberá a posiela štátu. To je ďalšia obrovská miera proste byrokracie, ale aj obrovská miera nákladov, ktoré tie banky musia jednoducho akceptovať, alebo teda použiť, aby to dokázali celé zúradovať, hej. A skutočne, ja tu mám jasné a konkrétne informácie, podľa toho prvého čítania to jednoducho nevedeli, proste to sa že aleže vôbec nedalo, normálne nevykonateľné. Toto možno bude o niečo lepšie. Ale zasa si uvedomte, že zasa musia prestaviť tie svojej systémy, zasa musia minúť kopu peňazí a zasa to musia nastaviť na nejaký aktuálny stav. A teraz sa pýtajú aj ony, že a kedy bude, či za mesiac bude ďalšia novelizácia, alebo to bude trvať aspoň dva mesiace než príde ďalšia. Proste úplne, úplne že absurdné. No a potom zasa, v tom máme, voliči každého z nás majú dneska bankové účty každého, HLAS-u, SMER-u, PS-ka, SaS-ky, SNS. Tie náklady vo finále aj tak zasa zaplatia spotrebitelia. Proste tie banky si tieto svoje dodatočné náklady musia preniesť do svojich proste, do svojich kalkulácií a bude ich musieť zaplatiť, hej, či už na podnikateľskom účte podnikateľ, alebo, samozrejme, aj na súkromnom účte súkromný človek, úplne že občan, volič všetkých. Takže toto len aby sme to vnímali aj z tejto strany a nielen teda z toho sebestredného pohľadu, že však veď stačí nechať napísať na MF nejaký papier, tu ho bez odôvodnenia prečítať a vlastne už je vlastne všetko vybavené. No nie je. Dobre, takže, pán predsedajúci, prosím, zastavte čas, idem čítam pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Nech sa páči. Viskupič, Marián, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802. 1. V názve zákona sa slová „mení a dopĺňa” nahrádzajú slovami „zrušuje” a na konci sa pripájajú tieto slová: „a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony”. 2. Čl. I znie: „Čl. I Čl. I zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. VI zákona č. 354/2024 Z. z. a čl. LXXVIII zákona č. 26/2025 Z. z. sa zrušuje.”. 3. Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú: „Čl. II Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 395/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 60/2023 Z. z., zákona č. 65/2023 Z. z., zákona č. 123/2023 Z. z., zákona č. 128/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 278/2023 Z. z., zákona č. 28 , pardon, zákona č. 281/2023 Z. z., zákona č. 309/2023 Z. z., zákona č. 315/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 530/2023 Z. z., zákona č. 46/2024 Z. z., zákona č. 89/2024 Z. z., zákona č. 248/2024 Z. z., zákona č. 278/2024 Z. z., zákona č. 279/2024 Z. z., zákona č. 355/2024 Z. z., zákona č. 26/2025 Z. z., zákona č. 83/2025 Z. z. a zákona č. 104/2025 Z. z. sa mení takto: V § 19 ods. 3 písm. j) sa za slovom „príjmov" vypúšťa čiarka a slová „daň z finančných transakcií 90ad )". Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad sa vypúšťa. Čl. III Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 507/2023 Z. z., zákona č. 508/2023 Z. z., zákona č. 87/2024 Z. z., zákona č. 102/2024 Z. z., zákona č. 251/2024 Z. z. a zákona č. 279/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa vypúšťa citácia „Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.". 2. Za člá..., pardon, za § 165p sa vkladá § 165q, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 165q Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 15. októbra 2025 (1) Povinnosť zaplatiť a odviesť daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 14. októbra 2025, ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií", a penále viažuce sa k tejto dani, ktoré vznikli do 14. októbra 2025, zaniká. (2) Sumu, ktorú prijal správca dane podľa zákona o dani z finančných transakcií ako daň z finančných transakcií, správca dane vráti tomu, kto mu ju ako platiteľ do 14. októbra 2025 odviedol. Osoba, ktorá bola do 14. októbra 2025 platiteľom, je povinná sumu prijatú od správcu dane podľa prvej vety vrátiť tomu, od koho ju do 14. októbra 2025 prijala ako od daňovníka. (3) Ak správca dane prijal daň z finančných transakcií od osoby, ktorá bola do 14. októbra 2025 daňovníkom podľa zákona o dani z finančných transakcií, vráti ju daňovníkovi.".". Nasledujúci článok sa primerane preznačí. Nové čl. II a III nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2025. Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
[10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky – pán poslanec Galek.
[10:53] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Maroš, čítal si pozmeňovák asi 15 min, to je proste naozaj dôkaz toho, keď sa raz tá hlúposť zažerie, tak je veľmi ťažké ju potom odtiaľ, z tej legislatívy, aj dostať. Na to, že celá transakčná daň je jedna veľká hlúposť, ktorá iba poškodí podnikateľov a našu ekonomiku, upozorňuješ od začiatku. Hovoril si aj o cestovaní, cestovaní v čase v rámci tohto zákona. Áno, tento zákon nás vrátil do doby kešu. Tento zákon spôsobí nemalé daňové úniky. A ja sa obávam, že cestujeme ešte omnoho ďalej v tom čase, niekde do dvadsiatych rokov minulého storočia, kedy v Spojených štátoch bola prohibícia, prohibícia na alkohol. Celá transakčná daň je prohibíciou na podnikanie. Okrem toho, že tu dôjde k veľkým daňovým únikom, bude tu prekvitať aj čierna ekonomika. A naozaj mnohí podnikatelia, najmä z oblasti služieb, jednoducho zatvoria svoje prevádzky a budú poskytovať svoje služby iba niektorým vybraným ľuďom, na ktorých sa vedia spoľahnúť. Áno, môžme ich potom postihovať, môžme tam posielať daňové kontroly, ale naozaj toto chceme dosiahnuť? Jednoducho zlikvidovať ešte aj týchto ľudí, vôbec služby na Slovensku? Takže jedinou cestou, ktorou je, je naozaj zrušenie takejto transakčnej dane. Ja si nepamätám, teda nech ma kolegovia z koalície opravia, že by niekde na svete niekedy pomohlo škrtenie podnikateľov k naštartovaniu ekonomiky. Naopak, uvoľnenie, zjednodušenie administratívy, toto je tá cesta. Takže ak naozaj chceme dosiahnuť to, že sa tu naozaj na budúci rok naštartuje ekonomika, tak takéto hlúposti, ako je transakčná daň, musíme zrušiť. A preto v rámci tohto návrhu musíme podporiť tento tvoj pozmeňovací návrh.
[10:53] Andrej Danko
Poslanec Sabo.
[10:55] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Marián, tebe za tvoje vystúpenie aj za to, že si pripomenul tomuto vzácnemu plénu, ale aj slovenskej verejnosti to, že toto nie je prvá, druhá, ale, myslím, že si povedal, že šiesta novelizácia, resp. šiesty pokus novelizovať transakčnú daň. Ono to veľa hovorí o tom, v akej kondícii, mentálnej, profesnej a odbornej, je táto koalícia. Tá koalícia, ktorá pred voľbami povedala teda, že ukončí chaos, že to bude robiť správne, odborne, profesne, tak, ako sa to má robiť, všetko bude cajch. Tak len pripomeňme aj dianie, tam je také zákulisie z dnešného rána, keď pred týmto bodom bolo naplánované prerokovanie novely o skládkach, kde ja som tak trošku zlomyseľne urobil taký ťah, že som vystupoval asi dve a pol minúty, pretože som si chcel užiť tú mobilizáciu, ktorú tu mala koalícia, keď hľadala podpisy pre svoj pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Lučanský tu behal a nemali stále dostatok podpisov. Naozaj veľmi dobre som sa zabával. Bolo to naozaj zábavné sledovať, ako škrabali tie podpisy na ten hárok. A zároveň bolo veľmi vtipné sledovať to rétorické cvičenie, ktoré mal pán Taraba, ktorý naťahoval čas a trepal, a trepal, a trepal, a trepal, a trepal.
[10:55] Andrej Danko
Ste veľmi citlivý na osobné veci. Hovoril ste tu o mentálnych veciach a všetko. Ja vás prosím, zdržte sa takýchto vecí, lebo potom keď to dostanete vy naspäť, tak potom nenariekajte. Pán poslanec Dej.
[10:56] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolega Marián, ďakujem za tvoje vystúpenie, za tvoj pozmeňovák. Ja som čítal rôzne vyjadrenia rôznych aj ekonomických expertov a odborníkov na ekonomiku a teda však transakčná daň je súčasťou konsolidácie. Mňa najviac zaujala asi taká veta k tomu celému, že celá táto konsolidácia síce bude veľmi bolieť, ale za to absolútne nebude nič liečiť. Mne aj tá transakčná daň príde ako keby ste chceli otvorenú zlomeninu hojiť ľadovým obkladom. Ono je to totálny nezmysel, ja sám som to zažil na vlastnej koži. Bolo to pár dní potom, čo táto transakčná daň vošla do platnosti, bol som v jednej čajovni, nebolo to ani v Bratislave, teda keď tu často počúvame, že sme odtrhnutí od reality a mali by sme vytiahnuť päty z Bratislavy, tak ja som bol teda mimo Bratislavy a naozaj som videl, boli to mladí ľudia, ktorí tú čajovňu prevádzkovali, a keď som chcel platiť kartou, tak sa ma pýtali, či mám hotovosť. Vzhľadom na to, že to iba krátko bolo v tej platnosti, mne to hneď nedošlo, tak som sa pýtal, že prečo. A oni, že transakčná dať. No tak naozaj ako veľmi by som tam v tej chvíli nechcel šermovať poslaneckým preukazom. Mňa to mrzí, lebo naozaj, aj ty si to vo svojom príspevku spomenul, ono to nikomu a ničomu nepomáha, ono to práve naopak hovorí ľuďom, že nepodnikajte, nezačnite tu nejakým spôsobom niečo tvoriť, lebo sa vám to neoplatí, ten štát to od vás vytiahne a čo z toho budete, nič z toho mať nebudete. Aj celá tá konsolidácia je postavená na tom, že doslova ožobračuje ľudí, ktorí sú najviac pracovne aktívni, ožobračuje zamestnancov, ožobračuje zamestnávateľov a v konečnom dôsledku, ako už sme videli po niekoľkých vlnách konsolidácie, sa ten dlh verejných financií ani nezníži. Takže ja úplne súhlasím, transakčnú daň treba zrušiť celú. Toto naozaj lepšie síce ako nič, ale najlepšie by bolo ju zrušiť úplne. Takisto si spomínal, koľko ľudí odchádza z tejto krajiny. Je to tak. Jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:56] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pozdravujem vás, kolegovia. Pani poslankyňa Hanuliaková s faktickou poznámkou.
[10:59] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj tebe, Marián, za tvoj príspevok v rozprave. A ty si sa opýtal, že či takto sa robia zákony. A áno, takto sa, žiaľ, robia zákony pod taktovkou tejto koalície. A my sa tu už opakujeme o tom ako takí papagáji, že sa to takto robiť nemá, že sem nosia na poslednú chvíľu pozmeňovacie návrhy, ktoré často zásadným spôsobom robia zmeny v tom danom zákone. A súhlasím s tebou aj v tom, čo si povedal, že to je cesta do pekla, čo robí táto koalícia, a Robert Fico sa tomu určite teší, však sám on povedal, že ak do pekla, tak na veľkom bielom koni, tak vyzerá to tak, že to myslel vážne a po piatku teda som o tom aj stopercentne presvedčená. Transakčná daň je jedna z hlúpostí, ktorej, ktoré sme tu teda za dva roky mali možnosť prerokovávať, a teda naozaj že nebolo ich málo, a určite by sa mala úplne zrušiť, lebo len deformuje podnikateľské prostredie a ty si to aj veľmi dobre popísal. Ďakujem veľmi pekne.
[10:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Kosová.
[11:04] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem vám pekne za slovo. Marián, ty si veľmi trefne poznamenal, že transakčná daň vďaka tomu, ako akým spôsobom bola schválená, spôsobila len neskutočne veľa chaosu na Slovensku a myslím si, že to nie je nič nové, keď poviem, že táto transakčná daň je asi najhlúpejší zákon z dielne koalície, ktorý sme tu kedy mohli vidieť. A je mi veľmi ľúto, že pán Danko už odišiel, pretože ja osobne si myslím, že vďaka práve tomuto zákonu sa práve pán Danko ocitol absolútne v totálnej najabsurdnejšej situácii, pretože ten dôvod, prečo vlastne predkladá tento zákon, je, že on sa naozaj veľmi snažil a dokonca sa postavil i proti vlastným v koalícii, snažil sa zachrániť živnostníkov, postavil sa na ich obranu, ten dôvod je úplne každému zrejmé a jasný, keď sa pozrie na volebné preferencie, Slovenská národná strana je naozaj potápajúca sa loď a on sa chytil poslednej tej stopky záchrany, aby sa dostala vďaka tomu, že bude obhajovať živnostníkov, zase na povrch, ale problém je, že minulý týždeň sme tu hlasovali za konsolidáciu a tam pán Danko, ani celá SNS neváhali teda stlačiť ten gombík a zahlasovať opäť proti živnostníkom. Takže osobne si myslím, že to je totálne absurdná situácia a nikto už nikdy nemôže, a keď má aspoň trochu zdravého rozumu, uveriť tomu, že by Slovenská národná strana bola na strane živnostníkov. Je to obyčajné, trápne divadlo a ja mám takú obavu, že napriek tomu, že pán Danko hral jednu z troch hlavných úloh v tejto koalícii, tak už teraz nie je ani len v komparze. Už je to len obyčajná kulisa, ktorá, ja teda dúfam, zostane niekde v divadelnom sklade v nasledujúcich voľbách. Ďakujem veľmi pekne.
[11:04] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
S reakciou pán poslanec Viskupič.
[11:04] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne všetkým kolegyniam a kolegom za faktické, môžem len a len súhlasiť, a ja už dodám len, že koalícia vlastne chce vybrať aj z podnikateľského prostredia, samozrejme, okrem toho aj od ľudí, ďalšie a ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu. No ale robí to tak, že zabraňuje tým firmám dýchať a zaväzuje im ruky. No ale taký bude aj výsledok, ak nemôžete dýchať a máte zviazané ruky, nemôžete ani boxovať, ani iný šport vykonávať, ani pracovať, ani podnikať. Proste jednoducho to je niečo, čo nebude a nemôže fungovať, preto jednoznačne jediné správne riešenie zrušiť transakčnú daň ako celok, peniaze už odvedené vrátiť podnikateľom, a respektíve použiť na úhradu inej splatnej dane. A teda to bé je, aby sa konečne vládna koalícia pozrela na stranu výdavkov. Tam je ten spôsob, ako ošetriť, ako zachrániť slovenské verejné financie. Tým problémom je, že výdavky štátneho rozpočtu alebo celkovo verejné výdavky zásadne stúpali v posledných rokoch a tam je jediné riešenie, ako sa to dá vyriešiť. Proste treba šetriť, škrtať výdavky, škrtať nezmyselné inštitúcie, škrtať nezmyselné nákupy, nelietať za šesťapoltisíca do New Yorku, nerobiť oslavy za 800-tisíc, nekupovať, nekupovať počítače o 122 mil. predražene a toto všetko, všetko proste keby vláda konečne jednoducho začala robiť, akože posledné dva roky neušetrila vôbec nič, tak potom by bez problémov mohla škrtnúť túto daň a bolo by to vlastne dvakrát dobré. Ďakujem pekne ešte raz všetkým.
[11:04] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Kosová.
[11:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda a vážení kolegovia, kolegyne, no, nevidím vás tu veľa, milí koaliční poslanci, poslankyne, tak s troma sa teda nie bohvieako ako rozpráva, lebo som sa chcela na úvod spýtať, že ako sa máte? A teraz to myslím akože v dobrom, lebo však v piatok ste tu zakončili rozpravu bujaro, dokonca bolo, že si dáte poldeci, tak predpokladám, že niektorí aj bujaro cez víkend oslavovali. Niektorí dokonca boli že vraj v kostole, neviem, boli ste? Aj keď ste bývali komunisti, ako to dopadlo? (Povedané s pobavením.) Ja sa vás to pýtam len kvôli tomu, lebo podľa mňa teda niet čo oslavovať, a teraz nemám na mysli len to, že ste si schválili nejaký nezmyselný múr proti realite, lebo to nie je múr proti progresivizmu, ale múr proti realite, ale neoslavovala by som to najmä po tom oznámení Národnej banky Slovenska, čo myslíte, ktorá zvýraznila naozaj veľmi dobrú prognózu toho, kam Slovensko pokračuje v rámci svojej ekonomickej situácie. Pán Viskupič tu už rozprával o tom, že nás čaká prognóza 0,6-percentného rastu ekonomiky. Tak to asi nie je veľmi na oslavu, ak priemerná inflácia by mala byť medzi 3 a 4 %, pretože každý rozumný človek vie, že to bude znamenať len toľko, že bude mať menej peňazí v peňaženke a že si nebude môcť toho viacej dovoliť, práve naopak. A vidíme to už teraz, nemusíme ani čakať na to, čo bude budúci rok, pretože, ja neviem, možno dámy, ak tu nejaké sú, keď chodia do kaderníctva, vám sa nestalo, že by vám povedali kaderníčky, že budú musieť zatvoriť, lebo, bohužiaľ, na to nemajú? Mne sa to stalo napríklad, moja kaderníčka povedala, že končí a je to vďaka práve transakčnej dani, práve vďaka tomu, že rastú odvody, práve vďaka vašej konsolidácii a je to tak, bohužiaľ, to sú reálne veci. Treba ísť asi trošku do prírody, do regiónov a treba sa ich spýtať, ako to naozaj vidia ľudia. Národná banka Slovenska takisto hovorila aj o tom, že je prognóza, že do roku 2028 príde o prácu viac ako 30-tisíc zamestnancov. To ste tiež počuli asi, však? Či to si, ako Národná banka si to vymýšľa? No, tak mimochodom aj Inštitút finančnej politiky, ktorý je pod ministerstvom financií, potvrdil nie príliš dobrú prognózu. Ešte aj to popierate, že to nie je pravda? A vďaka práve vašej konsolidácii je veľká pravdepodobnosť, že mnohí ľudia, ktorí sú dnes živnostníci, zatvoria svoje živnosti. No, ja neviem, akože ja mám dve deti a obávam sa, že nebudú chcieť žiť v tejto krajine. Mňa to teda trápi, veľmi ma to trápi, že tá prognóza je takáto hrôzostrašná. A je to práve aj vďaka tomu, že zákony, ktoré sa tu za posledné dva roky schvaľujú, sa schvaľujú naozaj veľmi horúcou ihlou, a je to hanba aj to, ako ste teraz doniesli ten posledný pozmeňovák, to presne ukazuje, akým spôsobom vy vlastne pristupujete k riešeniu problémov v tejto krajine. Aj celá tá konsolidácia, veď ona nie je nejako namierená preto, aby sa budúcej generácii lepšie žilo. Vy potrebujete len veľmi rýchlo zohnať finančné prostriedky na príjmovú stranu do rozpočtu. Je vám úplne jedno, že zaťažíte ľudí, ktorí prídu o zamestnanie, ktorí nebudú mať za čo platiť drahšie potraviny a vyššie ceny energií. Hlavne, že budete vy pri moci. Takto sa politika teda robiť nemá a táto transakčná daň, ktorou ste zaťažili Slovensko a podnikateľské prostredie, je toho len dôkazom. Robiť veci v skrátenom legislatívnom konaní, 10-krát to novelizovať, až je nakoniec z toho taký paškvil, že je absolútne v praxi nepoužiteľný. A ja, áno, ja sa pridávam na stranu toho, že práve túto transakčnú daň, ktorú mimochodom nemá žiadna vyspelá európska krajina, by mala byť okamžite zrušená. To je jediné správne riešenie. Ja som tu už spomínala pána Danka, ktorý sa snažil zachrániť živnostníkov a potom to zaklincoval naozaj tým, že vlastne zahlasoval za to, aby čím najskôr asi zrušili svoje živnosti, ale to, čo ma mrzí, je, že ja som na tomto mieste vo vzťahu k transakčnej dani stála už niekoľkokrát a niekoľkokrát som upozornila na to, že napriek tomu, že ste šesťkrát novelizovali tento zákon, tak absolútne nemyslíte a nepočúvate kritiku, keď som vám hovorila, že sú tu školy a školské zariadenia, ktoré neboli vyňaté z transakčnej dane, a nielen to. Absurdnosťou je, že neboli vyňatí ani ich zriaďovatelia. Ja neviem, či žijeme v nejakom hlúpom vesmíre alebo čo, ale keď už tú daň nechcete zrušiť a keď už ju nejakým spôsobom novelizujete a dávate nové výnimky, prečo nepočúvate aj kritiku ľudí, ktorí vám hovoria, že to, akým spôsobom je teraz nastavené oslobodenie transakčnej dane pre školy a ich zriaďovateľov, je chybné a prečo sa to nesnažíte nejakým spôsobom reflektovať a opraviť? Len kvôli tomu, že sme z opozície... (Rečníčke sa vypol mikrofón.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, omylom ste sa vypli pri gestikulácii, takže pokračujte v čase, ktorý vám tam ostáva, len opatrnejšie treba gestikulovať. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR Áno, už svietim, ďakujem, tak vidíte, aj takáto chyba sa stáva. Vidíte, že to má, vo mne teraz vzbudzuje veľa emócií, keď tak gestikulujem asi. Ale nie, nie, som v podstate kľudná, len sa zamýšľam nad tou absurdnosťou, ktorá vznikla pri tom, že niektoré školy a školské zariadenia, ktoré majú napríklad formu neziskovej organizácie, transakčnú daň platiť nebudú napriek tomu, že plnia verejnoprospešnú činnosť. No a potom sú tu také školy, ktoré že vraj podnikajú, aj keď ja teda o takej neviem, pretože dokonca aj všetky neštátne školy, ktoré majú poplatky, tak plnia, po prvé, verejnoprospešnú činnosť a, po druhé, pôsobia ako neziskové organizácie. Každá škola v tejto krajine, či je cirkevná, štátna alebo neštátna, je neziskovou organizáciou bez ohľadu na to, akého má zriaďovateľa. Nemáme tu eseročky školy. Neviem, možno sa vám darí oblbovať verejnosť tým, že keď škola vyberá školné, tak to znamená, že je to súkromný podnikateľ. No nie je to pravda. Každá škola je nezisková organizácia a napriek tomu, že má možnosť vyberať školné, tak je stále neziskovou organizáciou. Nemá nárok realizovať nejaký zisk a ak aj má nejaký prebytok, hospodársky, pozitívny výsledok, tak ten je povinná investovať znova na ďalší rok do vzdelávania, do výchovy a vzdelávania. Každá jedna. Okrem toho nezabúdajte na to, že 60 % škôl nevyberá vôbec poplatky, myslím teraz neštátne, či už cirkevné alebo súkromných zriaďovateľov, ktoré sú buď fyzické alebo právnické osoby. Nevyberá. Máme tu možno 5 %, a to len v Bratislavskom kraji, škôl, ktoré ani nie sú v sieti a majú vysoké poplatky, ale tých sa to netýka. Akonáhle je škola zriadená v zmysle zákona o školskej správe a samospráve, je neziskovou organizáciou bez ohľadu na to, či vyberá alebo nevyberá poplatky. Okrem toho koná vo verejnoprospešnom záujme. To znamená, že keď jej štát poskytuje normatív na žiaka, tak tento štát investuje do výchovy a vzdelávania, a to sa veľmi prísne kontroluje, ako sú tieto účelové finančné prostriedky vynaložené. Takže, prosím, prestaňme zavádzať verejnosť a vytvárať tu nejaké, ja neviem, bludy o tom, že tu máme nejaké súkromné školy. To je podľa mňa len chybný názov, nič viac, nič menej, pretože sú to neziskové organizácie a teda si zaslúžia rovnako ako verejné alebo štátne, aby boli od transakčnej dane oslobodené. Druhá základná vec, problém, na ktorý som upozorňovala, sú zriaďovatelia. Vysvetlite mi, ako je možné, že ministerstvo financií asi nevie, že finančné prostriedky na školy a školské zariadenia sa posielajú zriaďovateľom a zriaďovateľ má povinnosť všetky prachy, všetky peniaze, ktoré dostanú, 100 %, ich zaslať školám? Prečo má zriaďovateľ platiť transakčnú daň z toho, že peniaze dostane a všetky odvedie škole? Vysvetlite mi to. A keďže to ide, samozrejme, vždycky v splátkach dvanástich za rok, tak každý mesiac, príjem za výdaj, platí transakčnú daň, napriek tomu, že všetky peniaze musí škole poskytnúť. Zriaďovateľ si tie peniaze predsa nenecháva. Čiže aký je v tom rozdiel, sú to peniaze určené pre deti, ktoré zriaďovateľ musí zaslať škole. Z takejto transakcii nemá čo platiť transakčnú daň, najmä ak sú to finančné prostriedky daňových poplatníkov. Potom tu je jasné, že dochádza k dvojitému zdaneniu. Niekoľkokrát som to už vysvetľovala, napriek tomu ja neviem, ja už dlhodobo trpím takým tým pocitom, že vzdelávanie a školstvo túto koalíciu absolútne nezaujíma a teraz sa mi to len potvrdzuje, lebo bez ohľadu na to, koľkokrát som to povedala, stále sa vôbec nič nemení. Vidím, že ani teraz to nikoho nezaujíma, keď sa tak pozerám do tvárí svojich koaličných partnerov, čo mi je veľmi ľúto, a predpokladám aj to, že tento pozmeňovací návrh, ktorý sme predložili s kolegyňou Luščíkovou, prijatý nebude, ale týmto by som aspoň chcela vyjadriť všetkým ľuďom a všetkým priaznivcom, ktorí nás pozerajú cez živé vysielanie, že vždy budeme na strane spravodlivosti a ja napriek tomu verím, že sa tu nájde aspoň niekto z koaličných partnerov, ktorý v budúcnosti sa bude snažiť túto chybu opraviť, pretože to, že transakčnou daňou zaťažujeme školy a školské zariadenia, bude mať svoje konsekvencie. Aj vo vzťahu k tomu, že teraz bude v druhom čítaní v októbri návrh z dielne ministerstva školstva, ktorý sa bude ešte výraznejšou mierou podieľať na ohrození ekonomickej situácie neštátnych škôl tým, že v prípade, že sa nevzdajú svojich poplatkov, tak im bude zobratý 20-percentný normatív, v tejto situácii, v ktorej sa momentálne nachádzame, v tejto ekonomickej situácii na Slovensku si myslím, že pre niektoré školy to bude určite likvidačné a chcem, aby títo ľudia vedeli, že Progresívne Slovensko je na ich strane, že chápeme ich situáciu, v akej sa nachádzajú, a že budeme sa vždy, keď to bude možné, pokúšať o to, aby boli vyňatí aspoň z transakčnej dane a aby bola ich ekonomická situácia zohľadnená a zlepšená. Prosím si zastaviť čas, prečítam teraz pozmeňovák. Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Bude čítať pozmeňovák pani poslankyňa, zastavte čas. Kosová, Ingrid, poslankyňa NR SR V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme s kolegyňou Darinou Luščíkovou nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 802. V návrhu zákona navrhujeme túto zmenu a doplnenie: V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: „3. V § 3 ods. 2 ôsmy bod znie: „8. verejná škola, neverejná škola a školské zariadenie financované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky alebo z výnosu dane z príjmov podľa osobitného predpisu 2m) a ich zriaďovateľ.”. Poznámka pod čiarou k odkazu 2m znie: „ 2m) zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: Podľa § 3 zákona č. 279/2004 Z. z. daň z finančných transakcií neplatia školy a školské zariadenia zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, ktoré nie sú obchodnou spoločnosťou, resp. nevykonávajú podnikateľskú činnosť so ziskom. Takto nastavená úprava však nezohľadňuje skutočnosť, že aj školy a školské zariadenia zriadené právnickými osobami podnikajúcimi so ziskom plnia rovnakú verejnoprospešnú funkciu výchovy a vzdelávania ako školy iných zriaďovateľov. Finančné prostriedky určené na výchovu a vzdelávanie sú prideľované štátom alebo samosprávou prostredníctvom zriaďovateľa a tento je povinný zaslať ich školám a školským zariadeniam v plnej výške. Z pohľadu verejných financií je irelevantné, či je zriaďovateľ fyzickou či právnickou osobou založenou na podnikanie so ziskom alebo nie, pretože účel použitia týchto prostriedkov je striktne viazaný na zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Uplatňovanie dane z finančných transakcií na tieto finančné prostriedky znamená de facto ich dvojité zdanenie, keďže pochádzajú zo štátneho rozpočtu alebo z podielových daní, teda zo zdrojov už raz zdanených. Z tohto dôvodu je žiaduce, aby sa výnimka zo zdanenia vzťahovala na zriaďovateľov a všetky školy a školské zariadenia financované z verejných zdrojov, bez ohľadu na právnu formu zriaďovateľa. V prípade, ak je zriaďovateľ právnickou osobou podnikajúcou so ziskom alebo obchodnou spoločnosťou, postačuje, ak bude tieto finančné prostriedky viesť na osobitnom bankovom účte. Takýmto spôsobom bude zabezpečená transparentnosť a jednoznačné oddelenie prostriedkov určených na výchovu a vzdelávanie od ostatných príjmov zriaďovateľa a zároveň bude garantované, že tieto prostriedky nepodliehajú dani z finančných transakcií. Ďakujem, skončila som.
[11:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pani poslankyňa. Štyri faktické vystúpenia, faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Vaľová.
[11:20] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Ja som si pozrela teraz, podľa zdroju Hospodárske noviny váš guru finančný, čo chcel navrhovať, pán Ódor, to ešte musím povedať, ako ste nešetrili, ako ste dávali deväťmesačné odstupné platy na úradoch práce, na všetkých úradoch, aby ľudia odišli, aby si tam mohli dať svojich ľudí, aj keď ste boli vlastne, čo sa týka, aj keď ste boli úradnícka vláda. Chceli ste napríklad, a pán Ódor chcel zvýšenie cien za odber vody. To by už len bola výhra pre ľudí, to by bola fantázia, každý potrebuje, domácnosti, firmy a tak ďalej. Ďalej ste chceli znížiť tehotenské dávky na polovicu, znížiť príspevky pri novonarodených detí, lebo vy sa tu stále zastávate matiek, detí a podobne. Chceli ste zrušiť, alebo pán Ódor navrhol zrušiť vzdelávacie poukazy, vážená pani kolegyňa, strašne tu rozprávate o tom, že nikto nechápe, čo je tu so školstvom. A zvýšiť napríklad cestovné o 15 %. Chcem vám povedať, že stále rozprávate o tom tiež, ako sa tu šetrí na vláde, ako sa šetrí na poslancoch. Predstavte si, že ja som dlhodobá poslankyňa a jedine za Roberta Fica sme mali osem rokov zmrazené platy. Viete, čo sa potom stalo? Prišli terajší vaši, alebo budúci vaši koaliční partneri a platy rozmrazili. A za koho sa opäť zmrazia platy? Opäť za Roberta Fica. Ale my sme za to potrestaní, pretože vždy tie vlády pred nami narobili diery, paseky a podobne a potom my si musíme teda mraziť platy, ale my sme v pohode, budeme sa podieľať na konsolidácii, len chcem povedať, akí ste boli vy farizejskí, v živote ste sa na tom nepodieľali ako pravica. A nehovorte mi o občianskych združeniach a neziskovkách, ktoré majú školy na starosti, pretože sú to združenia, viete, čo je občianske združenie, sú traja ľudia, ktorí založia občianske združenie, zajtra sa stretnú, občianske združenie zrušia, rozoberú si majetok a odídu a môžu vyberať poplatky, ako chcú. Áno, je to tak.
[11:20] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Hanuliaková.
[11:22] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ingrid, no tlieskam ti za tvoj úvod v rozprave, veľmi dobre si sa kolegov z koalície opýtala, že ako sa po piatku majú, ale vyzerajú celkom spokojne, trošku sa tak pouškŕňali, asi naozaj sa boli vyspovedať a boli v nedeľu v kostole. Ale nič krajšie neukazuje ich svet, ako zachytené emócie pána Richtera a Fica, ale no, to sú oni, milí občania a občianky, dokonalosť falošnosti. A oni sú spokojní, že zase nás posunuli o desaťročia dozadu, veď vyzerá to tak, že oni sú stále mentálne pred osemdesiatym deviatym rokom, a to by sa im určite veľmi páčilo a všetko robia preto, aby sa tieto praktiky tohto obdobia aj vrátili naspäť. A ja len teda dúfam, že ľudia ich prekuknú a pošlú ich presne tam, kam patria, do minulosti. A k tej transakčnej dani, podľa mňa už naozaj že netreba nič hovoriť, všetko tu už bolo povedané, že, a ľudia vedia, že je to jedna veľká hlúposť, ktorú treba zrušiť. Ďakujem.
[11:22] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Šuca.
[11:23] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj keď s takým údivom, ale ďakujem pekne. K týmto témam sa nezvyknem vyjadrovať. Vážená pani kolegyňa, v úvode vášho vystúpenia ste rozprávali, že chodíte po regiónoch, mestách a obciach a odporučili ste nám, aby sme chodili po regiónoch aj my a počúvali, čo hovoria ľudia. Tak chcem vás ubezpečiť, že chodíme po regiónoch, ja osobne som bol v tých najťažších časoch, keď bola diskusia o transakčnej dani, medzi ľuďmi a naschvál som bol medzi nimi a som sa pýtal, aký majú názor na transakčnú daň. Vy rozprávate, že vaša pani kaderníčka ide zatvárať kaderníctvo pre transakčnú daň, ja som sa pýtal ľudí v regióne, tam, kde som ja, sú súkromné penzióny, ľudia ubytovávajú, prenajímajú svoje priestory. Tak som sa pýtal ľudí z okolia tých penziónov, či ich zabíja transakčná daň, či preto musia končiť. Povedali mi, že nie. Povedali mi, že nie a neboli to zrovna naši sympatizanti, ani naši členovia, ani ľudia, ktorí by volili SMER, ani ľudia, ktorí volili SMER. Keď som sa bavil s veľkými zamestnávateľmi, tiež som sa ich pýtal, tak povedali, jasné, že transakčná daň ich trocha ovplyvní, ale nie je to také, aby museli zatvárať podniky. Ľudia vedia, prečo transakčná daň, ľudia vedia, prečo konsolidácia a chápu, že je to nutnosť, chápu, že je to nutnosť, chápu, že sme to nespôsobili my. Takže toľko k tej transakčnej dani, pani kolegyňa, a k tomu stretávaniu sa s ľuďmi. Ďakujem pekne.
[11:23] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán poslanec, ja som sa len úprimne potešil širokému spektru poslancov v rozprave. Pani poslankyňa Kramplová nie je v miestnosti, stráca možnosť vystúpiť. Aha, tu je, prepáčte, ja sa ospravedlňujem, ja som sa pozeral na obvyklé miesto pani poslankyne, tak mi to bolo ľúto a je to tá radosť, potom smútok, viete, mnoho emócií. Pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.
[11:25] Dagmar Kramplová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa, napriek tomu, že preberáme bod, ktorý sa týka transakčnej dane, tak úvodom ste tuná zanariekali nad tým, že sme v piatok prijali veľmi dôležitú novelu Ústavy Slovenskej republiky. Tento váš nárek ma vlastne len utvrdil v tom, že každý jeden hlas, ktorý boli daný z tých 90 hlasov, bol daný veľmi správne a že Slovenská republika má konečne veľmi účinný nástroj na zastavenie hlúpej a extrémistickej ideológie v Slovenskej republike. Takže skutočne ste ma vaším úvodným vystúpením potešili. Ďakujem.
[11:25] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
S reakciou pani poslankyňa Kosová.
[11:26] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ja musím povedať, že naozaj, a teraz to myslím úprimne, veľmi srdečne ďakujem za každú jednu faktickú a chcem sa najviac poďakovať teda pánovi Šucovi a pani Kramplovej, že po dlhom čase sme konečne počuli ich hlas, veľmi si to vážim a som rada, že som ich takto vyprovokovala. Ja som na začiatku, myslím si, že nedala žiadny nárek, skôr si myslím, že som dosť jasne a ostro vyjadrila, že jediné, čo ste vybudovali, tak je hrádza proti realite a nie hrádza proti progresivizmu. Jediné, čo ste zastavili, tak je to práve tá nevedomosť možno ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, že tým, že schválili, že tu budú nejaké dve pohlavia, tak tým nezaplatia zvýšené faktúry za energie, ani tým nezaplatia drahšie potraviny. A to, že niektorí jednotlivci ešte stále majú zahmlené pred očami, ja verím tomu, že príde čas, a možno to už nebude tak dlho trvať, pán Šuca, že tie prognózy Národnej banky Slovenska prídu naozaj do reality a mnohí vaši voliči a voličky precitnú, keď pôjdu do obchodu a nebudú si mať za čo kúpiť týždeň pred výplatou jesť. Môže sa to veľmi rýchlo stať, pretože to, kam vediete túto krajinu, to už vidia takmer všetci ľudia v tejto krajine, verte mi. A myslím si, že preferencie to jednoznačne potvrdzujú, že klesáte a verím tomu, že ľudia v nasledujúcich voľbách vám to spočítajú. A mnohí z tých, ktorí tu dneska sedia v týchto poslaneckých laviciach, tak už sa vrátia k svojmu pôvodnému zamestnaniu, to je môj názor. A čo sa týka vás, pani Vaľová, k vám sa radšej, a našťastie, že mám toľko málo sekúnd, ani nebudem vyjadrovať, lebo vy len buď klamete, zavádzate alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[11:26] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.
[11:29] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
.
[11:29] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, no, pani Vaľová avizuje, že teda to bude opakovanie. Skúsim sa neopakovať, aj keď teda máme tu nejakých nových poslucháčov, takže by to nejaký význam malo. Dobre. No, takto, nejaké veci opakovať budem, a to teda to, že transakčná daň je nezmyselná, škodlivá, byrokratická, zložitá, proste zabraňujúca finančnému dýchaniu, proste fakt zabraňujúca dýchať firmám a jediné správne riešenie je ju zrušiť. No, to by sme urobili my, ale asi podľa všetkého nás tu nie je málo. Každopádne, to prvé, čo urobím, kolegovia, ktorí ste tu neboli, podal som pozmeňujúci návrh, na rozdiel od toho ranného, ktorý, to tu bol ten chaos, čo bol spomínaný, je tam podaný asi dva týždne, takže myslím si, že bolo dostatok času si ho preštudovať, ale teda ten jeho zámer je úplne jasný, urobiť to jediné správne riešenie, zrušiť tú transakčnú daň. Fakt vás vyzývam, že skúste nájsť v koalícii nejakú tú zhodu a urobte to. To je fakt jediné, čo skutočne pomôže, fakt pomôže. Je tam kopu iných vecí, ktorým budú musieť čeliť aj malé, aj veľké firmy, ale aspoň túto jednu vlastne by ste im ozaj zrušiť mohli. No, to je môj apel, úplne úprimný, a teda prosím vás o to, hej. No druhá vec je tá, že čo s tým. Pretože celý ten proces, ja som ho tu popisoval, aké to bolo, nebol výbor, proste dvakrát odkladaný, nedostavil sa pán predkladateľ, neodôvodnil to tu, nepovedal teda, aké budú finančné dopady, že teda komu vlastne sa teda tá transakčná daň akoby teda uvoľní a nebudú ju musieť platiť, nepovedal, ako to vôbec bude. Pôvodne tam teda sa uvažovalo o firmách proste do 100-tisíc eur, že nebudú musieť platiť transakčnú daň, že, ja neviem, že ako pozerám do toho pozmeňováka, ale stále normálne, že neviem. Neviem ani ja, neviem vlastne povedať, že čo tu bude. Samozrejme, napriek tomu všetkému, a v tom je to smutné a preto ma to mrzí, že takto musia vznikať zákony, takto úplne že remeselne absolútne nesprávne. Proste vo finále je to pozmeňovák teda z MF a teda hľadám tam, aby som tam fakt videl a vidím tam, dobre, nejaké, že teda malo by to byť aspoň nejaké zlepšenie, hej. Takže vo finále, samozrejme, zahlasujeme za to aj my, lebo akékoľvek riešenie proste, ktoré je lepšie ako aktuálny stav, ktoré jednoducho im umožní menej proste platiť, že vyradí niekoho z toho platenia transakčnej dane, je, samozrejme, lepšie ako nič, hej. Len zároveň proste jedným dychom, ani nieže hneď druhou vetou, ale jedným dychom dodávam, že každý takýto návrh je proste zlý v tom, lebo stále viac a viac aj vás vlastných utvrdzuje, že to riešenie je zlé. No tak asi keby to riešenie bolo dobré, tak sem nechodíte teda s tými úpravami, teda toho vyraďme, toho vyraďme, tamto nedáva zmysel. Fakt že už nastal ten čas, kedy by sa fakt dalo pozrieť na to, že to nikomu nedáva zmysel. Tam nie je jediná firma, ktorá, teraz by sa povedalo, že a teraz tu je to správne to platiť, lebo teda vyradili ste všetky štátne orgány, hej, však logicky. Proste je to komplikácia, je to niečo, čo vo finále bude platiť štát štátu, hej, akože dobre. Vyradili ste, absolútny súhlas, hej. Vyradili ste školy. Zasa, no tak veď jasné, však to vzdelávanie poskytuje proste štát, tie školy medzi tým, zasa úplne správne, hej. Jasné. No teraz nechali ste tam teda súkromné, lebo teda určitá forma, ak je škola obchodná spoločnosť, tá už to platí. No tak teraz sa už pýtam, že teraz akože čím sa tá škola previnila, nejaká súkromná, že musí platiť, hej. Že už to je napríklad jedna z tých vecí, že prečo, hej. A ja neviem, povyraďovali ste fakt rôzne proste mimovládky, všetko správne, všetko správne. Len teda prečo teda tam, ja neviem, tá nejaká obchodná spoločnosť, výrobná spoločnosť, malý živnostník alebo teda povedzme, možno teda sú vyradení, len to tam ešte nejak moc nevidím, proste nejaké tie kovoobrábacie slovenské firmy, tie prečo to majú platiť? Hej. Lebo v tomto je to celé také, že čo s tým. No, čo s tým? Zrušiť to. Zrušiť to. Už to nebudem ani naťahovať. Mám inak akože, podľa všetkého to príde dnes na radu, ja tu mám aj samotný návrh zákona na zrušenie transakčnej dane, hej. Proste fakt sa opakujem, hovorím to isté, od prvého momentu, keď ste s tým prišli, vtedy ste to, pamätajte si, prosím, aspoň ten príbeh, prišli ste sem a každému ste to napálili, úplne že každému, hej. A potom proste každou tou ďalšou novelou, ktoré inak vo finále akoby podporujeme, lebo vždy sa niekto vyradí a ten zákon robí o niečo menej zlý. Ale zopakujem to, veď ste sem prišli robiť to lepšie, hej. A robíte to fakt, robíte to, robíte to zle. No, ďakujem pekne za pozornosť.
[11:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Aj ja ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyňa Vaľová.
[11:34] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, už keď toľko ma vyzývate, tak a teda som povedala, že zase to bude to isté, lebo väčšinou sa všetci prihlásia a väčšinou opakujú tie slová, ale dobre, beriem to akože opakovanie je matka múdrosti. Ale budem trošku vtipná dneska na vás. Viete, zoberiem si také dve veci, nepôjdem do tej ekonomiky. Povedali ste, my by sme to urobili tak alebo inak. Že zapamätajte si tento príbeh. Pán kolega, vy by ste to neurobili nijak. Viete prečo? Lebo kvôli vám už dvakrát padla vláda. Vy ste sa nedokázali dohodnúť na základných ekonomických veciach a keď vám tieklo do topánok, lebo nám tečie do topánok práve kvôli vám, čo ste tu napáchali za bývalé obdobie, tak vtedy ste sa rozhádali a rozbili. Vláda padla 26. 8. 2022, odišli ste z vlády, lebo ste nedohodli, nedokázali ste nájsť spoločné riešenie, nesplnili vám vaše podmienky. Ďalšia vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2021, prečo? No takisto SaS odišlo. A ja vám poviem. Odlišné bolo to na tomto páde vlády najmä to, citujem, že ho vyvolali koaličné strany bez toho, aby boli dohodnuté na nejakom ďalšom postupe. Čiže vy ste sa nikdy nevedeli dohodnúť na postupoch, všetci ste si postavili hlavu, narobili ste tu diery, sekery a, samozrejme, keď to trebalo dať do poriadku, presne ako povedal Robert Fico, upratali sme po vás špinu a upratujeme ju. Tak vtedy ste dali nohy na plecia, pohádali ste sa, vypovedali ste si koaličné zmluvy a zmizli ste z tohto štátu. A zmizli ste. A to je celé to najhoršie, čo môžem povedať, že naozaj je ťažké upratovať bordel, špinu a takéto finančné dlhy, aké ste nám tu nechali, ale my sme neutiekli. My sme sa dohodli, aj keď nie je to jednoduché a ľahké, nikomu sa to ľahko nehovorí, nie sme šťastní, ale niekto tú republiku musí dať do poriadku. Ďakujem.
[11:34] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
S reakciou pán poslanec Viskupič.
[11:36] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pani Vaľová, no, samozrejme, mám len vás, tak budem reagovať na vás. Asi nebudem až tak vtipný, ako ste boli vy, ale skúsim zasa možno trošku vecnejšie. No, ono to tak býva, keď nie je argument, tak sa teda vyťahuje kadečo ďalšie, úplne rozumiem, však sme v parlamente, je to legitímne. Len krátka oprava, vláda pani Radičovej padla v roku 2011, nie 2021, ale to sa stane, to je len malý detail. No, pani kolegyňa, upratujete špinu, no, upratujete špinu. Ja hovorím, že zabíjate ekonomiku. Nie že by nebolo čo upratovať, ale to, čo by bolo upratovať, to nejak nevidíte a namiesto toho normálne že robíte genocídu na živnostníkoch, genocídu proste úplne na vôbec ekonomike. A to nehovorím ja, dneska to už hovorí aj Národná banka. Proste zabili ste absolútne hospodársky rast, zabíjate pracovné miesta a vyháňate mladých ľudí do zahraničia. Akože toto teda ozaj že nie je upratovanie špiny, hej. No, ale aby som sa nevyhol aj tej otázke. Ale veď áno, áno, odišli sme z vlády Igora Matoviča a odišli sme preto, pretože sa s ním jednoducho nedalo. A tým jedným z hlavných dôvodov bolo to, že bol rozpočtovo nezodpovedný. Už vtedy proste, áno, sme odišli aj preto, že bol rozpočtovo nezodpovedný a nedalo sa s ním vládnuť. Akože mali sme tu proste, za prvé, hrdosť a, za druhé, tú čestnosť a slušnosť, že sme to urobili. No a čo sa týka inak pani Radičovej, tam to bolo o eurovale, možno si pamätáte. Áno, tam to bolo zasa, normálne zasa o rozpočtovej zodpovednosti. Doteraz to hovorím, že nebolo správne zachraňovať Grécko. Európu to stálo miliardy, pokazilo to celé verejné financie, zabilo to rast celej Európskej únii. Jednoducho, áno, Grécko malo vtedy skrachovať, malo odísť z Európskej únie, bolo by to memento pre každú jednu krajinu a dneska by sme tu neriešili sedem-, osemmiliardové deficity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[11:36] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať pani navrhovateľka stanovisko. (Reakcia z pléna.) Pani Vaľová, prosím, môžte ísť dozadu si to vydiskutovať. Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by sme pokračovali v prerušenej rozprave k návrhu uznesenia Národnej rady k uneseným ukrajinským deťom, tlač 927, ale mám informáciu, že pani navrhovateľka ani pán spravodajca nie sú prítomní, takže návrh prepadáva. Mali by sme pristúpiť k prvému čítaniu o návrhu poslankýň Veslárovej, Kosovej, Gažovičovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, tlač 929, ale tu mám takisto informáciu, že ani spravodajca, ani navrhovateľ nie je prítomný, takže návrh prepadáva. Ale mali by sme rokovať v prvom čítaní o návrhu poslankýň Natálie Nash a Ingrid Kosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, školský zákon, o zmene sa doplnení niektorých predpisov a tak ďalej. Návrh zákona má tlač 930. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 976. Poprosím pani poslankyňu Nash, aby návrh uviedla. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Nash a Ingrid Kosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 930.]
[11:40] Natália Nash
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, spoločne s kolegyňou Ingrid Kosovou predkladáme novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorej cieľom je vytvoriť legislatívnu možnosť zriaďovať osemročné vzdelávacie programy na stredných športových školách. V súčasnosti platná právna úprava totiž umožňuje organizovať osemročné štúdium iba na gymnáziách a konzervatóriách. Viac o navrhovanej zmene uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem veľmi pekne.
[11:40] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Teraz poprosím pána spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch, aby podal spravodajskú informáciu.
[11:41] Martin Šmilňák
Pozdravujem všetkých. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený ako spravodajca k tlači 930 a tak predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 nášho rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
[11:41] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásila pani navrhovateľka.
[11:43] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, prichádzam pred vás s návrhom, ktorý má potenciál pozitívne ovplyvniť budúcnosť slovenského športu. S návrhom, ktorý sa netýka len toho často spomínaného betónu, ale predovšetkým toho najcennejšieho, čo máme, našich detí, našich mladých športových talentov. Predkladaný návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní je našou odpoveďou na tichý, no naliehavý problém, ktorému čelí naša krajina, tým je odliv mladých ľudí od športu a odliv talentov, ktoré by mohli jedného dňa reprezentovať Slovensko na vrcholných medzinárodných športových podujatiach. Dovoľte mi načrtnúť vám obraz, ktorý je pre mnoho športovo nadaných detí a ich rodičov bežnou realitou. Máme tu jedenásťročného chlapca či dievča, ktorí pre svoj šport doslova dýchajú. Každý deň po škole nebežia domov hrať sa na počítači, ale idú na tréning. Venujú svojmu športu hodiny a hodiny, podriaďujú mu svoj voľný čas, svoje sny. A potom príde zlom. Prechod na druhý stupeň základnej školy alebo neskôr prestup na strednú školu. Zrazu sa ocitnú v novom prostredí, s novými spolužiakmi, novými učiteľkami a učiteľmi a predovšetkým s novými, vyššími nárokmi na štúdium. Zladenie logistiky medzi školou, tréningami a domácimi úlohami sa stáva nočnou morou. Tlak na výkon, nielen ten športový, ale aj akademický, enormne narastá. A výsledok? Štatistiky a skúsenosti z praxe potvrdzujú aj informácie z dôvodovej správy a tie sú neúprosné. Práve vo veku 12 až 15 rokov zaznamenávame najväčší odliv detí od organizovaného športu. Deti končia so športom skôr, ako sa môže ukázať ich talent. Deti sú postavené pred voľbu medzi školou a športom. Vzdelanie je často logickou a prvou voľbou. Jednoduchšie je nájsť si iné, menej náročné záujmy a voľnočasové aktivity a my ako spoločnosť sa prizeráme, ako prichádzame o ďalšiu generáciu športovcov, potenciálnu reprezentáciu krajiny a vzory pre ďalších mladých ľudí. Náš návrh je veľmi jednoduchý, no dôležitý. Navrhujeme umožniť stredným športovým školám, aby mohli zriaďovať osemročné vzdelávacie programy. Inými slovami, chceme dať športovým školám rovnakú možnosť, akú už dnes majú gymnáziá a konzervatóriá. A dovoľte mi zdôrazniť, neprichádzame s ničím novým a neobjaveným, iba sa vraciame k modelu, ktorý na Slovensku v minulosti už úspešne fungoval. Osemročné športové gymnáziá tu boli a vychovali množstvo úspešných reprezentantov, z ktorých sa neskôr stali športoví odborníci a odborníčky. Bol to systém, ktorý umožňoval podchytiť a rozvíjať talent v kľúčovom období. Žiaľ, legislatívnou zmenou, ktorá zmenila gymnáziá na stredné športové školy, bola zrušená aj možnosť osemročného vzdelávacieho programu. Za touto zmenou stála v roku 2018 Slovenská národná strana a jej vtedajší nominanti na ministerstve školstva. Bol to nezmysel a bola to chyba. Takže keď dnes štátny tajomník pre školský šport Ján Krišanda útočí na nás, nech sa pozrie do vlastných radov. Dnes neprinášame žiaden experiment, ale navrhujeme návrat k funkčnému systému, ktorého prerušenie spôsobilo v našom mládežníckom športe medzeru. Chceme podporiť systém, v ktorom športové talenty budú môcť plynulo prejsť do špecializovaného prostredia už po ukončení piateho ročníka základnej školy. Prečo je to dôležité? Pretože práve v tomto veku je v športoch s rannou špecializáciou kľúčové podchytiť talent a poskytnúť mu komplexnú starostlivosť a podmienky. Osemročný program na strednej športovej škole dokáže vytvoriť ideálne podmienky pre športy s rannou špecializáciou, akými sú plávanie, tenis, gymnastika či hokej. Umožní omnoho lepšie zosúladiť náročný tréningový proces so školskými povinnosťami. Je to ideálny systém na podporu long-term athlete development, dlhodobej športovej prípravy mládeže. Tréningy, regenerácia, vzdelávanie, to všetko sa môže odohrávať pod jednou strechou v jednom harmonickom celku, kde všetci ťahajú za jeden povraz. Žiak nebude musieť cestovať z jedného konca mesta na druhý, nebude musieť obetovať spánok ani sociálny život, bude mať viac času na to, čo je podstatné, na svoj rozvoj. Výhody tejto zmeny sú zrejmé. Po prvé, zabezpečíme kontinuitu. Prechod zo základnej na strednú školu, ktorý je dnes pre mladých športovcov taký rizikový, sa stane plynulejším. Tréneri budú môcť s talentmi pracovať systematicky a dlhodobo, bez obáv, že o nich v kritickom období puberty prídu. Po druhé, podporíme duálnu kariéru. Tento model nie je len o športe, je aj o vzdelaní. Absolventi takýchto škôl nebudú len skvelí športovci, ale aj vzdelaní mladí ľudia pripravení na štúdium na vysokej školy a na život po skončení športovej kariéry. Budeme ich môcť od mladého veku vzdelávať v oblastiach ako je športová psychológia, regenerácia, životospráva či finančná gramotnosť. Po tretie, udržíme talenty v systéme. Keď mladý športovec a jeho rodičia uvidia jasnú a zmysluplnú cestu, ktorá spája šport a vzdelanie, nebudú mať dôvod hľadať alternatívy v zahraničí alebo so športom úplne skončiť. Po štvrté, zvýšime atraktivitu a konkurencieschopnosť našich stredných športových škôl. Viem, že v súvislosti s osemročnými gymnáziami sa v spoločnosti vedie diskusia. Často sa hovorí o vytváraní elít, o odčerpávaní najlepších žiakov zo základných škôl, dovoľte mi však zdôrazniť zásadný rozdiel. V našom prípade nehovoríme o selekcii na základe intelektu, ale na základe špecifického, v tomto prípade športového nadania. V našom návrhu chceme, aby aj športový talent mal rovnaké šance ako talent umelecký. Toto nadanie si vyžaduje špecifický prístup a podmienky, ktoré mu bežná základná škola poskytuje len čiastočne. Chceme vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú môcť naplno rozvíjať tí, ktorí majú potenciál reprezentovať nás všetkých. Podobné modely úspešne fungujú v mnohých krajinách sveta, kde športové akadémie a špecializované školy sú chrbtovou kosťou úspechov na medzinárodnej scéne. Pozrime sa na športové systémy v zahraničí, ide o spojenie kvalitného vzdelávania a vrcholového športu od mladého veku, a je to tam štandardom, nie výnimkou. Štátny tajomník pre školský šport Krišanda už stihol verejne zhejtiť tento náš návrh, lebo oni vraj už na pilote osemročného športového programu pracujú celé mesiace. Tak nech mi pán Krišanda prepáči, že máme na niečom aj zhodu. Ja vychádzam z rozhovorov so zástupcami športových škôl, ktorí po osemročnom vzdelávacom programe volajú a z rezortu prichádzajú iba všeobecné prísľuby, že prinesú zmeny a pilotné projekty. Podľa ich slov sú pripravení fungovať prakticky okamžite, od nasledovného školského roku. Pán štátny tajomník chce pilotovať niečo, čo fungovalo ešte v roku 2019 a väčšina škôl, riaditeliek, riaditeľov, učiteliek, aj učiteľov, aj trénerov si to dobre pamätá. Tak načo to máme pilotovať? Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerozhodujme len o zmene dvoch paragrafoch v školskom zákone, rozhodujme o tom, či chceme byť krajinou, ktorá si svoje talenty váži a vytvára im podmienky na rozvoj, alebo krajinou, ktorá sa bude len nečinne prizerať, ako jej najväčšie nádeje odchádzajú do zahraničia alebo od športu ako takého. Investícia do mládeže a do športu je jednou z najlepších investícií do budúcnosti krajiny, vychováva mladých ľudí s vôľou, disciplínou a zmyslom pre fair play. Predkladaný návrh nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet, jeho prínosy však môžu byť v budúcnosti nevyčísliteľné, v podobe úspechov, hrdosti, radosti a inšpirácie pre celú spoločnosť. Preto vás žiadam o podporu nášho návrhu. Dajme našim mladým športovcom šancu, ktorú si zaslúžia. Ďakujem za pozornosť.
[11:44] Martin Dubéci
S faktickými poznámkami dvaja poslanci a poslankyne. Pani poslankyňa Gažovičová.
[11:52] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo a ďakujem mojim kolegyniam za predloženie tohto návrhu a teda teším sa, že tu je nejaký náznak zhody aj s ministerstvom a pevne verím, že sa teda podarí túto zmenu dosiahnuť. A vnímam to v tomto prípade ani nie tak ako poslankyňa, ktorá sa dlhodobo venuje školstvu, ale predovšetkým ako matka, lebo tiež som matka 12-ročného syna, ktorý je aktívny športovec, a presne v tomto veku vidím, že, ako to povedala kolegyňa, doslova dýcha pre šport. A naozaj to je to, čo ho napĺňa, to je to, na čom si presne v tomto veku buduje svoju identitu, a zároveň viem, že toto sú tie kľúčové roky, kedy deti vlastne sú na prahu puberty, neskutočne rýchlo sa aj fyzicky vyvíjajú a toto je presne ten vek, kedy sa aj do veľkej miery láme to, či jedného dňa budú špičkoví športovci alebo nebudú. A naozaj keď si vezmem, že máme napríklad osemročné gymnáziá pre konzervatóriá, aj napríklad pre tanečné konzervatórium, čo je tiež veľmi náročná fyzická činnosť a je tam tá zhoda na tom, že mladí ľudia, ktorí raz chcú byť tanečníci, tak už v tomto veku je potrebné sa tomu naplno venovať, tak som presvedčená, že je toto správna cesta aj pre športovcov. Zároveň, samozrejme, hovoríme o školách s maturitou. Áno, nie všetci raz budú profesionálni športovci, je dôležité, aby dostali aj iné vzdelanie a, samozrejme, aj po absolvovaní tej školy potom po maturite môžu ísť nakoniec robiť niečo iné, ak sa teda rozhodnú pre inú životnú dráhu. Ale zrovna v tomto veku to vnímam ako veľmi dôležité dať tým deťom priestor, aby mohli ako súčasť tej školy naplno rozvíjať aj svoje športové nadanie. Takže plná podpora a verím, že to zvážite aj v koaličných laviciach. Ďakujem.
[11:52] Martin Dubéci
Pán poslanec Dej.
[11:58] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. A, Natália, tebe ďakujem, že si takýto návrh zákona tu predniesla, ja verím tomu, že to nájde podporu teda nielen v opozícii, ale aj v koalícii. Priznám sa, že naozaj z vlastnej skúsenosti viem, aká je dôležitá tá kontinuita, hlavne v takomto veku, kde tí študenti a študentky primárne teda tých základných škôl, keď prechádzajú na tie stredné školy, potrebujú mať tie, predvídateľné prostredie, že musia vedieť presne, kedy majú tie tréningy, tomu, samozrejme, musia prispôsobovať aj ten svoj čas, ale nevedia tomu prispôsobiť úplne ten rozvrh. Ak teda zmenia nejakú základnú školu, kde im to nejakým spôsobom vychádzalo a idú na strednú, tak neraz sa stalo, že tie deti jednoducho kvôli tej škole prestali so športom a prestali športovať, a to je asi to najhoršie, čo sa môže stať, ak prestali len kvôli tomu, že im to tá škola neumožnila, čo ja úplne rozumiem, že teda nemôže ísť šport na úkor školy, ale zase je dobré, keď aj tá škola vytvára podmienky na to, aby sa tie deti hýbali a je jedno úplne, čomu sa vo voľnom čase venujú. Keď je to šport, tak, samozrejme, je to dobré, ako ty si sama povedala, každé jedno investované euro do športu má potom v budúcnosti vysokú návratnosť pre spoločnosť ako takú. Je úplne jedno, či ten človek potom bude profesionálny športovec alebo nosiť medaily z olympiády, alebo len bude mať už nejakým spôsobom vybudovanú nejakú tu sebadisciplínu. A čo je naozaj veľmi dobré aj potom pre kolektív v profesionálnom živote, pretože sa vie lepšie začleniť, vie sa lepšie adaptovať a tak ďalej. Ja sa priznám, nepoznám úplne tie dôvody, prečo vlastne SNS v roku 2018 toto zrušila, lebo ja si myslím, že práve naopak, že toto je veľmi dobré, aby tie osemročné gymnáziá mali aj športové triedy, lebo tie potom presne vedia sa prispôsobiť aj tým deťom a tomu rozvrhu, aby mohli presne ráno napríklad ísť na tréning, poobede mohli ísť na tréning a nemuseli si teda vyberať, či budú v škole blicovať alebo pôjdu na tréning, čo nie je dobré, samozrejme. Ja nechcem, aby teda ten šport išiel na úkor školy, ale je dobré teda, aby tá škola vytvárala podmienky na to, aby tie deti sa mohli hýbať. Takže ďakujem veľmi pekne.
[11:58] Martin Dubéci
S reakciou pani poslankyňa Nash.
[11:58] Natália Nash
Ďakujem vám, kolegovia Tina a Dávid, za vaše podporné slová. Naozaj tento návrh je veľmi jednoduchý hlavne v tom, že my umožníme, a ak sa schváli, tak už od budúceho školského roka umožníme stredným športovým školám, aby zobrali do prvého ročníka toho osemročného programu už prvých piatačikov. To znamená, že my im aj pomáhame, aby tie ich školy boli atraktívnejšie, pretože vieme, že o osemročný vzdelávací program je naozaj enormný záujem na Slovensku a týmto by sme vytvorili ešte asi okolo 200 miest viac ako je momentálne kapacita v tomto programe. A naozaj ako si aj ty, Dávid, hovoril, že tieto školy dokážu ponúknuť tú najlepšiu komplexnú starostlivosť o tých mladých športovcov, hoci aj bežné školy môžu ponúknuť individuálny študijný program, ale tu je to naozaj, naozaj je aj to know-how z tých minulých rokov. Ja tiež naozaj neviem, že prečo vtedy v roku 2018 Slovenská národná strana tento program zrušila, pretože aj dnes mi riaditelia týchto škôl povedali, že to plne podporujú. A naozaj tiež nerozumiem, že načo ministerstvo teraz pilotuje niečo také, čo sme tu ešte pred šiestimi-siedmimi rokmi mali. Takže oni teraz pilotujú a ja teda dúfam, že aj tou ich cestou, aj touto mojou by sme sa mohli k tomu dostať, aby sme od budúceho roka mohli mať tieto osemročné športové gymnáziá naspäť. Takže ďakujem vám ešte raz.
[11:58] Martin Dubéci
O vystúpenie v rozprave požiadal pán spravodajca.
[11:58] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dnes sa vám tu prihovorím ako pedagóg aj ako športovec, ja som telocvikár, angličtinár pôvodne a veľa som aj trénoval, strávil som vlastne polovicu života na štadiónoch, robil som atletiku, desaťboj a tak, ale aj iné športy potom ako učiteľ telesnej výchovy, tak aj, aj plaveckého výcviku a tak ďalej. Čiže k tej téme čosi poviem. A okrem toho som posledné roky sa veľmi venoval školským systémom. Tie školské systémy v zásade na svete môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jedny sú inkluzívne a druhé sú selektívne. Ten selektívny, ako príklad uvediem napríklad Nemecko, kde desať-, jedenásťročné deti si vyberú jednu z piatich ciest a tou cestou idú ďalej a vlastne celý systém je nastavený takto selektívne, že je problém potom ešte viete preskočiť z jednej školy do druhej chvíľku, ale v zásade už v desiatich-jedenástich rokoch určite svoju trajektóriu a takýmto študijným smerom sa vyberiete. To je selektívny systém, ktorý od tých desiatich-jedenástich rokoch funguje v Nemecku a Nemecko môžeme považovať teda spolu všetci za úspešnú krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne sa veľmi prakticky a dobre vybudovala, dneska je to motor Európy. Druhý systém, druhý spôsob vzdelávania je inkluzívny a je to systém, ktorý čo najdlhšie sa snaží všetky deti udržať spolu, aby navzájom sa ovplyvňovali, aby sa navzájom ťahali. O inklúzii veľa hovorí napríklad pani kolegyňa Kosová. Náš systém, náš školský systém je zmiešaný, v našom školskom systéme, ako kolegyňa už uviedla, sa snažíme tváriť, že ideme inkluzívne aspoň do tých 15 rokov, ale tým, že existujú osemročné gymnáziá, tým, že existujú konzervatóriá s programom osemročným, tak vlastne vyberáme časť zo systému, nie všetkým deťom je to umožnené, a to je taký kombinovaný inkluzívno-neinkluzívny systém a výsledky nášho školstva sú momentálne úplne najhoršie v OECD, v Európe, proste pri všetkých možných meraniach sa ocitáme prví, druhí, tretí od konca. Čiže tento zmiešaný systém nefunguje. A pani kolegyňa spomenula, že pozor, že tie osemročné gymnáziá to je tá exklúzia alebo to vyberanie, alebo selekcia na základe intelektu, toto nie, aleže na základe talentu, to už môže byť. Čiže môžeme mať športové školy alebo, alebo konzervatóriá. No dobre, ale potom môže byť ďalšie kritérium, keď má niekto napríklad talent na prácu s drevom, alebo keď má niekto talent technického charakteru. Tak ja tomu nerozumiem, lebo keď zo systému vyberiete jedenásťročné deti na osemročné gymnáziá, potom vyberiete jedenásťročné deti na šport, jedenásťročné deti na umenie, tak potom kto tam zostane na tú inklúziu, mi povedzte? Kto tam ostane na tú inklúziu? A ja od vás veľmi často počúvam, že inklúzia to je svätý grál a to je to najdôležitejšie, čo musíme zaviesť do školy, a teraz paradoxne prichádzate so zákonom, ktorý je selektívny, s návrhom zákona. A pozerám tu aj na pána Tittela a možno že viacerí ste tu športovci, športovcom sa človek nestáva v jedenástich. Tie hviezdy, ktoré nás reprezentujú, tí proste oveľa skôr začali. A budovať takýto polovičatý systém, že inkluzívny, ale v tomto a v tomto prípade selektívny, neviem, či je správne, tak aj keď sme kolegovia, neviem, že či ten návrh zákona prinesie požadovaný efekt. Ak chcete budovať inklúziu, tak poriadne, ak chcete selektívne ísť zo systému, tak priznajte farbu a nemávajte tu príliš vlajkou inklúzie. Toľko z moje strany, ďakujem pekne. Snáď som sa vás nedotkol príliš.
[12:02] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými dve poslankyne. Pani poslankyňa Gažovičová.
[12:02] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. A ja si dovolím tu čiastočne nesúhlasiť v tej interpretácii toho, že Nemecko je úspešná krajina vďaka tomu, že selektujú deti, čo mimochodom dneska už zďaleka neplatí, Nemecko je federácia, tam sú veľmi, nájdeme rôznorodé tie systémy v jednotlivých krajinách. A že slovenské školstvo je nekvalitné, lebo zmiešaný systém nefunguje, myslím si, že to je veľké zjednodušenie a myslím si, že naše školstvo má v skutočnosti oveľa závažnejšie a iné problémy, prečo napríklad dosahujeme zlé výsledky v PISA. Je pravda, že veľa zdôrazňujeme inklúziu, aj ja o nej zvyknem veľa hovoriť, a tým mám na mysli hlavne to, že... čakám na pozornosť. Tým mám na mysli hlavne to, keď hovorím o inklúzii, že školy, a predovšetkým základné školy, vedia dávať podporu aj deťom, ktoré potrebujú špecifickú podporu. Keď sa bavíme o inklúzii napríklad vo vzťahu k zdravotne znevýhodneným deťom alebo sociálne znevýhodneným deťom, tak to kľúčové je, že škola vie dať takú podporu tým deťom, že vedia byť v bežnom kolektíve s inými rozmanitými deťmi. Tá selekcia v systéme je to, že deti, ktoré sú nejakým spôsobom nadané, sa v istej fáze tej školskej dráhy vyberú smerom, že rozvíjajú predovšetkým tento svoj talent. To nie je v rozpore s inklúziou. A môžeme mať, samozrejme, odlišný názor na to, v akom veku to má byť, to je úplne legitímne, ale, prosím, nezjednodušujme to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[12:04] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Kosová.
[12:04] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Moja kolegyňa v podstate už prakticky vystihla celú tú pointu, ale ja sa chcem v prvom rade, pán Šmilňák, vám poďakovať za to, že ste vstúpil do rozpravy a že ste dal takýto podnetný príspevok k diskusii, pretože si myslím, že je veľmi podstatné, aby sme diskutovali o tom, čo vlastne má byť cieľom inkluzívneho vzdelávania na Slovensku. Ja s vami súhlasím v tom, že inklúzia na Slovensku nefunguje. Dokazujú to, samozrejme, aj výsledky PISA, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že jedna tretina detí nemá základné gramotné schopnosti a zručnosti. A sú to najmä deti, ktoré sú z nižšieho socio-ekonomického zázemia, čiže ak hovoríme, že inklúzia nefunguje, tak nefunguje práve preto, že tá selekcia, ktorá na Slovensku existuje, je, že máme školy, kde sa nám zgrupujú deti s vyšším socio-ekonomickým zázemím, a potom máme školy, kde máme deti s nižším, prípadne sú to čisto rómske školy, pretože čelíme aj segregácii. A toto je problém našej inklúzie, že takýmto spôsobom rozdeľujeme deti na základe toho, z akého prostredia socio-ekonomického pochádzajú a na základe etnicity. Podporujem aj zároveň aj tú myšlienku, že inklúzia nie je v príkrom rozpore so špecializáciou. Selekcia druhu špecializácia toho, že by si deti mali vyberať podľa svojho potenciálu a podľa svojho nadania cestu v živote, je veľmi správnym riešením. Pretože škola má byť priestorom, kde individuálne pristupujeme k deťom na základe ich schopností, ich vedomostí, ich potenciálu a rozvíjame ich v tom. To znamená, že učiteľ by mal podporovať to, ako sa ktoré dieťa bude v živote špecializovať. Ak je niekto talentované na hudbu, musíme mu vytvoriť na to priestor, ak je talentované pohybovo, vytvorme mu na to miesto. To ale neznamená, že v takomto prostredí nemôže dochádzať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[12:07] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
S reakciou pán poslanec Šmilňák.
[12:07] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No, pri všetkej úcte, kolegyne, ja si vážim vašu prácu, aj vašu odbornosť. Tina, ja nezjednodušujem, len nemám veľa času a nie je tu priestor na to, aby sme preberali školské systémy, ktoré nikoho nezaujímajú na tomto svete. Ale na druhej strane, ak poviete, že na základe talentu môžeme teda sa špecializovať, tak potom môžete mať od piateho ročníka okrem športových ďalšie typy škôl. A vy z toho celkového objemu vezmete deti talentované na to, na to, na to, na to, na to, potom akože inklúziu a to vzájomné sa ovplyvňovanie pozitívnym spôsobom má už robiť len tých pár netalentovaných detí a detí z rómskych osád? To je problém. Lebo do tých špecializovaných škôl sa práve tie rómske deti málokedy dostávajú, aj na tie konzervatóriá, aj na tie športové školy. Čiže podľa mňa si trošku protirečíte. A ja ešte spomeniem aj jednu vec, ktorú ide urobiť pán Drucker. Napríklad v Bardejove to funguje tak, na základných školách, že jedna sa venuje primárne hokeju, jedna sa venuje futbalu, jedna sa venuje plávaniu a tak ďalej, ale teraz tým, že tak prísne nakreslí obvody a povie, že musíte chodiť do obvodovej školy, tak vlastne toto ide pán Drucker pokaziť, ale nič to nemení na tom, že pozor, lebo na inklúziu potrebujete celú vzorku ľudí, aj talentovaných, celú vzorku detí. To je to, čo robí Fínsko, že neselektuje, že nemá špeciálne školy pre športovcov, špeciálne pre hudobníkov, špeciálne pre ľudí, ktorí sa venujú technickým zručnostiam, aleže tie školy do 18 rokov majú všeobecný charakter. To je fínsky model a to je inklúzia. Ale to, čo vy tu dneska predkladáte, je hybrid a potom ako keby ste si veľmi protirečili. To ja vidím. Ďakujem.
[12:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov, poslankýň, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a keďže sa nik neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať pani navrhovateľka stanovisko? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Som prečítal správne výraz v tvári. A týmto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon je uvedený ako tlač 945, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 991. A teraz poprosím pána poslanca Deja, aby tento návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Dávida Deja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 945.)
[12:10] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak zhodou okolností ešte pri školstve zostaneme, aj keď teda už nie pri strednom, ale vysokých školách. Dovoľte mi teda predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentov a študentiek v dennej forme doktorandského štúdia tým, že sa tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo, teda budú byť poistení, pokiaľ teda nevykonávajú inú zárobkovú činnosť. Samozrejme teda viacej budem hovoriť v rozprave, do ktorej sa aj touto formou hlásim. Ďakujem pekne.
[12:11] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, náhradníkovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Ledeckému.
[12:11] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 945. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou priloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 991 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
[12:12] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod
Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ.
[12:12] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo. Dovoľte mi teda, aby som mohol objasniť alebo teda vysvetliť dôvody tohto predkladaného návrhu zákona. Budem teda hovoriť o probléme, ktorý sa týka tisícov, je to asi päť- až šesťtisíc študentov a študentiek dennej formy doktorandského štúdia, ktorí v súčasnosti na Slovensku teda študujú, a nie je to len o tom, že študujete, vy aj normálne pracujete, či už učíte, prednášate na vysokej škole, alebo nejakým spôsobom možno v Slovenskej akadémii vied sa podieľate na výskume, a takisto ste stále študentom, takže chodíte aj do školy. Ono je to časovo tak náročné, že to je naozaj ako keby povolanie, vy síce za to nedostávate plat vo forme trvalého pracovného pomeru, jedná sa o nejaký grant, inými slovami to môžeme nazvať aj štipendium. No a tu dochádzame ku koreňu toho problému, jednoducho títo študenti a študentky, to považujem asi iba za nejakú dieru v zákone, nemyslím si, že je to asi účelové, ale teda nemajú dôchodkové ani nemocenské poistenie a tým pádom ich to trošku znevýhodňuje v tom, že plnohodnotne pracujú, študujú, sú plnohodnotnou súčasťou našej spoločnosti. Možno ešte plnohodnejšou niekedy v budúcnosti, ale jednoducho stoja pred tou voľbou, že nemajú to poistenie, či už teda nemocenské, alebo neskôr to starobné dôchodkové. No a keď sa chcú rozhodnúť pre rodinu, tak nemajú nárok ani na materské či otcovské dávky. Takže my vlastne dneska mladých ľudí postavíme pred voľbu, že či chcú mať rodinu, alebo chcú študovať a venovať sa vede a výskumu, čo mne príde, samozrejme, trošku absurdné a rozumiem, že je to možno nezmysel, pán kolega Mažgút krútil hlavou, verím tomu, že sa to netýka môjho príspevku, ale teda ja si myslím, že by mladí ľudia mali mať natoľko vytvorené podmienky, aby na jednej strane nemuseli stáť pred tou voľbou, že či chcú si zakladať rodiny, alebo chcú študovať a prinášať niečo pre túto spoločnosť. Ja si myslím, že ak sa bavíme o školstve, tak naozaj tu by sme tie polená pod nohy nemali dávať nikomu, nieto ešte doktorandom a doktorandkám, ktorí naozaj môžu objaviť niečo, čo ešte naša spoločnosť dneska ešte nepozná. Môžu mať naozaj obrovskú pridanú hodnotu. A ja si myslím, že je dôležité, teda aby sme tieto krivdy, a verím tomu, že nie úmyselné, napravili. Takže aj preto predkladám tento návrh zákona. Chcem sa ešte dotknúť toho teda, aké dneska tie podmienky tí študenti a študentky doktorandského štúdia majú, aby sme sa teda pochopili, áno, nie je to trvalý pracovný pomer, dneska, a už sa to teda myslím niekoľkokrát zvyšovalo, v priemere študenti a študentky PhD. dostávajú grant alebo štipendium v hodnote asi cca tisíc euro. Samozrejme môžeme sa baviť o tom, že či sa dá dneska plnohodnotne vyžiť z tisíc euro, ako som spomínal, oni tomu venujú enormné množstvo času, okrem toho, že sami chodia do školy, sú študenti, tak aj prednášajú na tých školách. Ja som neraz mal prednášky na vysokej škole, ktoré viedli študenti a študentky PhD. a môžem povedať, že tie prednášky boli maximálne plnohodnotné, aj ma bavili. A potom okrem iného teda však ešte, samozrejme, píšu tú prácu záverečnú, robia výskum, musia, samozrejme, plniť nejaké normy, ktoré im tí školitelia počas toho štúdia dávajú. No a potom, samozrejme, niektorí, a to nie všetci tú možnosť majú, ešte teda nejakým spôsobom sa snažia si privyrobiť, lebo naozaj z toho grantu alebo z toho štipendia, ktoré dostávajú, je ťažké naozaj v súčasnosti vyžiť. Ja viem, že teda veď dneska to už majú aj naozaj ľudia, ktorí zarábajú priemernú mzdu, ale teda ja konkrétne, keďže predkladám návrh zákona, ktorý je cielený pre doktorandov a doktorandky, tak si myslím, že je asi správne povedať, že ani oni nemajú ľahkú životnú situáciu napriek tomu, že asi v budúcnosti budú mať naozaj veľkú pridanú hodnotu pre túto spoločnosť. A teda naozaj faktom je, ja keď som tento návrh zákona aj s kolegyňou Simonou Petrík, keď sme ho aj komunikovali na sociálnych sieťach, tak mne sa ozvalo niekoľko mladých ľudí, teda ktorí sú momentálne v tom programe PhD., že si robia doktorandské štúdium, a povedali, že častokrát aj tie univerzity im ani nedovoľujú, aby mohli popri teda doktorandskom štúdiu pracovať. Však na jednej strane chápem tie univerzity, že chcú, aby boli plne koncentrovaní, venovali čas a energiu do toho, pre čo sa rozhodli. Pretože ich nikto nenútil, samozrejme, je to rozhodnutie ich a verím tomu teda, že tomu aj venujú všetok ten čas a energiu, ale naozaj keď prídete do toho obchodu, tak keď pozeráte na tie ceny, nemôžete pri pokladni povedať, že ale ja teda študujem PhD. a teda dajte mi zľavu na chleba a podobne. Takže mnohí sa snažia si privyrobiť, ale tie školy im to neumožňujú, čiže oni v zásade dochádzajú do takého konfliktu, kde si musia častokrát vyberať, že či vôbec budú pokračovať na tom doktorandskom štúdiu, aj napriek tomu, že ich prijali, majú na to všetky vedomostné predpoklady, aby teda študovali a v lepšom prípade aj doštudovali. A naozaj poznám aj mnoho takých prípadov, a to teraz naozaj hovorím z praxe, to sú ľudia, ktorí nám písali, že stoja alebo stáli pred voľbou, či študovať ďalej alebo sa zamestnať. Ja sa teda, samozrejme, z môjho uhla pohľadu, z mojej perspektívy pozerám viacej doľava na koaličných poslancov, ja teda verím tomu, že prehodnotíte, keď budete mať nejaké stretnutie, že by ste mohli aj za niečo dobré zahlasovať a verím tomu, že aspoň toto by mohlo nejakú podporu nájsť. Ešte sa chcem dotknúť, samozrejme, toho, tej samotnej výšky tých štipendií. Ja úplne rozumiem, že aj univerzity, vysoké školy na Slovensku majú nejaký rozpočet, s ktorým musia operovať. Samozrejme, môžeme sa baviť, či je to veľa, či je to málo, ale naozaj ak sa bavíme o tom, že mladí ľudia, ktorí sa teda rozhodnú ešte neísť na ten trh práce v zmysle toho, že sa zamestnajú vo firmách alebo kdekoľvek inde, tak jednoducho naozaj z toho príspevku, ktorý dnes za to doktorandské štúdium dostávajú na ten život a pri tých všetkých nákladoch, ktoré dneska na Slovensku s tým sú spojené, si nemyslím, že to je dôstojné. Samozrejme, je to na inú debatu, tento návrh zákona teraz neupravuje, tento návrh zákona upravuje to, aby študenti a študentky doktorandského štúdia mali starobný dôchodok pokrytý a takisto teda aj teda to nemocenské, a v prípade, že by išli na materskú alebo teda na otcovskú, mohli dostávať tieto dávky, čo dneska im to zákon, žiaľ, neumožňuje. Takže mňa to mrzí, že to tak je. Ja by som vás naozaj aj teda chcel vyzvať, okrem toho, že tu v piatok ste budovali rôzne hrádze proti ani neviem konkrétne, že čomu, tak by možno bolo dobré vybudovať aj nejaké mosty, teda primárne medzi mladými ľuďmi. Máme tu problém, máme tu obrovský problém, ktorý teda nie je umelo vytvorený, ktorý tu naozaj je, a to je ten, že mladí ľudia odchádzajú z tejto krajiny, nechcú tu žiť, nechcú tu ani len študovať a, žiaľ, netreba sa tomu úplne čudovať. Ja viem, že možno vás to až tak úplne nezaujíma, že tu hovoríme dookola stále to isté, ale ja budem na tie problémy poukazovať, lebo ja si myslím, že si mladí ľudia zaslúžia oveľa lepšie podmienky. Teraz tu máme zákon, ktorý môže priniesť nejakú sociálnu istotu pre mladých ľudí, pre ľudí, ktorí sa rozhodli na Slovensku študovať, nielenže chodia do školy a píšu si niečo, kto im niečo diktuje, oni aj sami tvoria, veď študujú. Ja si myslím, že viacerí z vás asi, verím tomu, v tomto parlamente mali tú skúsenosť študovať na doktorandskom štúdiu. Ja si myslím, že to ja teda tú možnosť som nemal, ja som sa na doktorandské štúdium nikdy nehlásil, ale ako som vravel, sám som zažil prednášajúcich, ktorí teda študovali PhD. a naozaj to nie je nič jednoduché a myslím si, že by si zaslúžili mať úplne rovnaké podmienky ako ich rovesníci, ktorí sa zamestnajú, tak, samozrejme, tí majú toto sociálne krytie, teda či už materské, nemocenské alebo neskôr teda by dostávali otcovské alebo materské dávky, čo PhD. študenti nedostávajú. Ja viem, že toto nie je možnože úplne najväčší problém, ktorým dneska táto krajina žije, ale viete, že treba začať od mála, treba začať to, čo sa dneska zmeniť dá v zásade jednoducho, lebo toto naozaj nie je niečo, že by sme potrebovali tu o tom siahodlhé diskusie. Ja si myslím, že si to mladí ľudia zaslúžia. Verím tomu naozaj, že sa asi na tom zhodneme, že ľudia, ktorí na Slovensku sa teda nielenže rozhodnú ostať žiť, ale teda sa dokonca rozhodnú na Slovensku ostať študovať, tak verím tomu, že potom tu aj ostanú žiť, a naozaj títo ľudia môžu priniesť a objaviť niečo, čo pre nielen teda pre našu krajinu, ale aj spoločnosť ako takú môže mať naozaj raz obrovskú pridanú hodnotu. To sú rôzni lekári, farmaceuti, vedci, matematici, fyzici, naozaj môžu objaviť niečo, čo môže spoločnosti ako takej pomôcť. A ja teda chcem docieliť týmto návrhom zákona to, aby sme im umožnili, aspoň dali im tú šancu, aby to mohli byť, aby nestáli, aby nikdy nestáli pred tou otázkou, či sa im oplatí alebo neoplatí študovať doktorandské štúdium, nie preto, že či by sa v budúcnosti zamestnali tak alebo onak, či by mali príjem taký alebo onaký, ale či vôbec je pre nich dôstojné zostať na Slovensku študovať na doktorandskom štúdiu. Ja som hovoril hneď v úvode tie čísla, ja som si to pozeral, je to okolo takmer, vyše šesťtisíc ľudí dneska na Slovensku študuje doktorandské štúdiu. Samozrejme, môžeme sa baviť o tom, či je to veľa, či je to málo, ale tí ľudia tu dneska sú a oni nemajú toto sociálne pokrytie, čo mne príde v roku 2025 v členskej krajine Európskej únie, zatiaľ, dúfam, že to tak aj zostane, mne to príde trošku absurdné sa priznám. Takže verím tomu, že sa o tom pobavíte, možno aj teraz už tie debaty prichádzajú. Takže bol by som rád, ak by tento návrh zákona našiel túto podporu a chcel by som ešte raz povedať, že naozaj sa oplatí investovať do mladých ľudí, oplatí sa investovať do budúcnosti, pretože ak dnes budeme investovať do mladých ľudí, tak im ukážeme už len to gesto, že sa o nich zaujímame, že sa tu o nich bavíme, že tu predkladáme návrhy zákona, ktoré sa týkajú mladých ľudí, ja verím tomu, že aspoň v teoretickej rovine, v teoretickej úvahe im to pomôže sa pozerať na tú krajinu trošku lepšie, že sa naozaj niekto o nich zaujíma, že tu majú zmysel a má to nejaké opodstatnenie, prečo by tu mali ostať. Budem už končiť. Nechcem to ďalej naťahovať, ale teda zopakujem, že by bolo dobré, keby sme okrem nejakých fiktívnych hrádzí tu vybudovali aj nejaký most, ktorý by teda pomohol aj niekomu v tomto pléne, my sme tu dva roky a tento zákon s kolegyňou Petrík predkladáme už druhýkrát. Ten prvýkrát tento návrh zákona podporu nenašiel, dávame aj vám takto druhú šancu tento návrh zákona znovu podporiť. Ak by ste sa rozhodli, a chápem, že z politických dôvodov možno to pre vás nie je úplne únosné, tak ja naozaj to myslím úplne vážne, že si ten návrh zákona zoberte ako celok, ako je, a kľudne ho na ďalšej schôdzi alebo kľudne aj schôdze potom, kľudne ho predložte. Ja si myslím, že keď ide o dobrú vec, tak si myslím, že by bolo namieste, keby tento návrh zákona prešiel a teraz je naozaj úplne jedno, kto ho predloží. Ďakujem veľmi pekne.
[12:14] Martin Dubéci
S faktickými dvaja poslanci. Pani poslankyňa Gažovičová.
[12:24] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo a som rada, že môžem podporiť tento zákon, lebo keby by bol taký zákon prijatý pred vyše 15 rokmi, tak aj mňa by sa bol pozitívne dotkol. Ja som bola presne jedna z tých, ktoré nastúpili na interné doktorandské štúdium a vlastne počas posledného roka doktorandského štúdia som odišla na materskú a nemala som teda nárok na materskú. Napriek tomu, že som trochu popritom pracovala, ale vlastne ten príjem nebol natoľko veľký, bola som živnostníčka, že by sa mi to oplatilo. Naozaj, a teda len vďaka tomu, že som mala podporu aj od manžela, že sme boli dvaja na to rodičovstvo a že sme mali podporu od rodiny, tak sa to dalo finančne zvládnuť, ale kebyže zostanem ako samoživiteľka, tak si to vôbec neviem predstaviť. A ono doktorandské štúdium väčšinou je vlastne začiatkom vedeckej kariéry. V mojom prípade to tak nebolo, ja som potom išla robiť iné veci, ale malo by to byť vlastne tá brána naozaj pre vedeckú kariéru, ktorú potrebujeme. A akoby vieme to, že máme slabú podporu vedeckého prostredia ako takého na Slovensku a obzvlášť teda pre ženy vedkyne to prostredie je naozaj veľmi náročné aj tým, že je také závisle od projektového financovania a sú tam akoby mnohé ďalšie bariéry, ktoré spôsobujú, že je náročné to skĺbovať s rodinným životom. A toto by práve v podstate mohlo byť aj taký dobrý začiatok toho aj vedeckého, aj rodinného života, keď vlastne tá materská nadväzuje ešte na to doktorandské štúdium, ale u nás na Slovensku je to naozaj veľké finančné riziko presne z toho dôvodu, že ten nárok na materskú nevzniká. Ďakujem.
[12:24] Martin Dubéci
Pán poslanec Ledecký.
[12:26] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja vždycky keď tak niekto rozpráva, aké základné veci nám chýbajú, ako napríklad to sociálne poistenie pre doktorandov, tak vždy si tak pomyslím, že kde my tie peniaze dávame alebo odkiaľ by sme mohli zobrať, a v tomto prípade ma napadlo, v akčnom pláne máme 20,5 mil. euro, ktoré idú, budú niekým ukradnuté, lebo jedná sa o nejakú podporu ľudí, ktorým sa bude vykonávať mentoring, a ten mentoring vychádza 73-tisíc na jedného človeka. Tak vysoká škola ročne stojí na jedného vysokoškoláka 7-tisíc euro a my tu ideme dávať na mentoring nezamestnaných na jedného človeka 73-tisíc euro a máme na to vyčlenených 20,5 mil. a vlastne poriešime nejakých 280 osôb. Takže keď si to postavíme na misku váh, tak z toho nám jasne vychádza, čo asi by sme mali podporiť. Kto toto vymyslel, kto toto tam naplánoval a kto toto vlastne, ktorá organizácia ide to odtiaľ ukradnúť, lebo inak sa to nedá nazvať, len ukradnutie, tak treba sa na to pozrieť a keď sa niekto nad tým správne zamyslí, tak vie dokonca, aj kde tie peniaze nájde, aby z veľkej časti vedel vykryť tieto výdavky. Ďakujem.
[12:26] Martin Dubéci
Pán poslanec Dej.
[12:27] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, nie je čo vytknúť, ja môžem len súhlasiť. Trošku ma mrzí, že sa nezapojili kolegovia a kolegyne z koalície. Mal som dnes pocit, som tu od rána, že zhodou okolností dneska ten potenciál na to je, aby tá diskusia tu konečne po dlhej dobe bola aj medzi teda koalíciou, opozíciou. Ja však mám to aj v dôvodovej správe, toto nie že my ste teraz vymysleli niečo, čo z dlhej chvíle sme sa nudili, ale veď toto funguje aj v iných krajinách, ani nie tak ďaleko od nás, uvediem príklad, napríklad Maďarsko, Nemecko, Rakúsko a iné členské krajiny Európskej únie majú rôzne formy takejto podpory a naozaj je namieste, že človek, ktorý sa rozhodne študovať doktorandské štúdium v inej krajine, tak tie podmienky má na to vytvorené a nemusí stáť pred tou voľbou, či sa mu to oplatí, neoplatí, či ho to v budúcnosti dobehne, alebo presne či môže si vôbec založiť rodinu. Ono častokrát sa stáva, teraz to už nie je len pri doktorandskom štúdiu, že mnoho mladých ľudí stojí pred tou voľbou, či si vôbec môže dovoliť z finančného hľadiska študovať na vysokej škole, čo mne príde naozaj absurdné, že v roku 2025 dneska mladí ľudia vôbec stoja pred tou dilemou, že či si môžu dovoliť z finančného hľadiska študovať na vysokej škole. Lebo naozaj ja úplne tomu rozumiem, že ak dneska niekto nemá to sociálno-ekonomické zázemie z rodiny, tak naozaj pre tú rodinu samotnú to nemusí byť finančne udržateľné, aby mohli pomáhať alebo teda ešte stále nejakým spôsobom dotovať život svojich detí a na tej vysokej škole častokrát je to tak spojené, že nie všetci môžu popri vysokej škole aj pracovať, samozrejme, však ja som tiež brigádoval a snažil som sa privyrábať, ako sa dalo, ale poviem úplne úprimne, že bez podpory teda mojej mamy by som asi možno... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[12:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Keďže sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a keďže sa nikto neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nechce zaujať stanovisko, spravodajca nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. No, ďalším bodom programu by bolo prvé čítanie návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona o sociálnom poistení, tlač 946, ale keďže mám indikáciu, že navrhovateľka ani spravodajkyňa tu nie je, tento návrh prepadáva. Ďalším bodom by bol návrh poslancov Mesterovej a Dubéciho na vydanie zákona, ktorým sa menia zákony v súvislosti s transparentnosťou financovania volebnej kampane, tlač 947. Ale keďže pani Mesterová je ospravedlnená, pán poslanec Dubéci predsedá, tak tento návrh prepadáva. Ďalším návrhom by bol návrh poslancov Plavákovej, Bihariovej, Števulovej, Jurík a Prostredníka, ktorým sa mení Trestný zákon a Trestný poriadok, tlač 952, tu mám indikáciu, že tento návrh prepadáva pre neprítomnosť navrhovateľa. Ďalším návrhom by bol návrh poslankýň Plavákovej, Mesterovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o podmienkach výkonu volebného práva, tlač 962, takisto mám indikáciu kvôli neprítomnosti navrhovateľov, že tento zákon prepadáva. Ďalším zákonom by, teda návrhom by bol návrh poslankýň Plavákovej, Jurík, Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnej situácii v Gruzínsku, tlač 963, ale rovnako pre neprítomnosť navrhovateľov návrh prepadáva. Ďalším návrhom by mal byť návrh poslanca Trubana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov, tlač 980, ale pre neprítomnosť navrhovateľa zákon prepadáva. Ale budeme rokovať o návrhu poslancov Saba a Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 538 o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 982. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1027, a pán poslanec Sabo tu je, ale nemám tu spravodajcu. A tak na chvíľku, na dve minúty prerušujem rokovanie. (Predsedajúci telefonuje internou telefonickou linkou.) Ahoj, zo zdravotníckeho výboru mi... (Reakcie z pléna.) Vyhlasujem prestávku do 12.40 h. (Prestávka.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Kolegovia, kolegyne, ak môžem mať váš všeobecný súhlas, aby sme pokračovali skôr ako o 12.40 h. (Súhlasná reakcia pléna.) Mám, ďakujem pekne. Tak budeme pokračovať, ja teda zopakujem, sme na tlači 982, ktorý je teda zákon o prírodných liečivých vodách a tak ďalej, máme tu pána navrhovateľa, ktorého požiadam, aby uviedol tlač. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 982.)
[12:36] Michal Sabo
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o prírodných liečivých vodách a kúpeľných miestach, predkladáme ho v spolupráci s pánom poslancom Ľubomírom Galkom. Jeho cieľ je jasný a jediný, poviem to v jednej skrátenej vete, aby sme zabránili stavať a prevádzkovať nové spaľovne odpadov v ochrannom pásme druhého stupňa, pričom vychádzame z konkrétnej situácie, ktorú sme sledovali začiatkom tohto roka a aj sme na ňu upozorňovali, situácia, ktorá vznikla okolo zámeru budovať spaľovňu odpadu v Hontianskych Tesároch, ktoré sa nachádzajú iba šesť kilometrov od kúpeľného mesta Dudince, v oblasti, ktorá patrí do ochranného pásma prírodných, liečivých a minerálnych vôd v Slantovke a v Slatine, okrem toho, že je to teda ochranné pásmo minerálnych vôd, tak je to aj jeden z najvzácnejších vinohradníckych regiónov na Slovensku. Budem neskôr v rozprave, samozrejme, elaborovať. Len dodám, že návrh zákona prinesie pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať negatívne dosahy na podnikateľské prostredie, verejné financie, ani na občanov a občianky, tento návrh je, samozrejme, v súlade s ústavou, medzinárodnými záväzkami aj právom Európskej únie. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
[12:36] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre zdravotníctvo, aby podal spravodajskú informáciu.
[12:38] Oskar Dvořák
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 982. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanoviská Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[12:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ.
[12:39] Michal Sabo – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno viete, možno neviete, ale možno našou úlohou je len nie predkladať návrhy zákonov a hľadať tie najlepšie možné riešenia, rozprávať sa o tých najlepších možných ideách, ale verím tomu, že my ako zákonodarci a zákonodarkyne máme taký celkom luxusný priestor, že môžeme aj sa venovať osvete. A chcel by som aj v tomto prípade v tomto momente pri tomto návrhu zákona povedať, že my na Slovensku máme veľa pokladov, kultúrnych aj prírodných, no a jeden z tých prírodných pokladov je voda z Dudiniec. Možno málokto z nás, ktorí sme v tomto parlamente, ale celkovo aj verejnosť vie alebo si to uvedomuje, aký poklad máme vo vode v Dudinciach, lebo táto voda je naozaj výnimočná, a to nielen v našom národnom alebo európskom meradle, ale vo svetovom meradle. Taká voda, aká je v Dudinciach, je iba na troch miestach na planéte. Dudinská voda má také jedinečné zloženie, ktoré je porovnateľné s vodou z kúpeľov vo francúzskom Vichy, Vichy, predpokladám, všetci poznáte, alebo ešte s jedným japonským liečebným prameňom. Čiže na troch miestach na planéte nájdete tak kvalitnú a tak unikátnu vodu, aká je voda v Dudinciach. To je poklad, ktorý predpokladám, že sa zhodneme na tom naprieč celým politickým spektrom, že je poklad, ktorý musíme podporovať, poklad, z ktorého musíme čerpať, ktorý musíme budovať, využiť ho a rozhodne musíme ho uchrániť, keď už teda máme napr. aj ministerstvo cestovného ruchu, tak ja si myslím, že by sme mali vyvinúť ako krajina najväčšie možné úsilie, aby sme taký poklad, aký je voda v Dudinciach, ochránili pred škodlivými vplyvmi. Cieľom tohto návrhu zákona, ako som spomínal aj vo svojom úvodnom slove ako predkladateľ, ten cieľ je jednoduchý. Jednoduché a zásadné opatrenie, aby v ochrannom pásme druhého stupňa nebolo možné stavať a neskôr prevádzkovať nové spaľovne odpadov. Ak sa pýtate, že čo majú spoločné minerálne pramene a spaľovne odpadov, tak to je presne situácia, ktorá vznikla na Honte neďaleko Dudiniec. Inšpiráciou pre tento návrh zákona je totižto konkrétna situácia, konkrétny zámer budovať spaľovňu odpadu neďaleko Dudiniec v katastri obce Hontianske Tesáre, čo je teda iba šesť kilometrov od kúpeľného mesta Dudince. Táto lokalita spadá do druhého stupňa ochranného pásma prírodných liečivých a minerálnych vôd v Santovke a v Slatine. Možno ste zaregistrovali tú situáciu, pretože mala dosť veľkú mediálnu pozornosť, na jar tohto roka sme venovali naozaj veľa energie aj času do toho, aby sme upozornili na situáciu, v ktorej sa sľúbil jednak zlý zámer, zároveň arogancia moci, ignorácia toho najlepšieho možného záujmu pre verejné zdravie, pre verejné životné prostredie a ešte sa do toho pridala aj politická korupcia. Spaľovňa odpadu, ktorá môže vyrásť neďaleko zdroja minerálnej vody kúpeľného mesta Dudince vo vinohradníckej oblasti Hontu, tak už len tá myšlienka budovať toto zariadenie na spracovanie odpadu v tom vzácnom kúte Slovenska je trestuhodná. A, samozrejme, ľudia ostali, poviem to úplne úprimne, pretože som s nimi veľa komunikoval, aj zúfalí, pretože po tom, čo sa zmenilo, zmenil zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak mali obyvatelia a obyvateľky tohto regiónu oklieštený priestor, aby sa vyjadrili k zámeru, ktorý teda môže radikálne zmeniť kvalitu, nieže zmeniť, zhoršiť kvalitu ich života, života v ich regióne. Investor v prípade zámeru budovať spaľovňu na Honte hovorí, on sa dokonca ešte tak akože, neštítil sa používať aj falošné argumenty a falošné tvrdenia, keď hovoril, že on nebude budovať spaľovňu odpadu, ale energetické reuse centrum, čo je pre ľudí, ktorí sa pohybujú v odpadovom hospodárstve, na míle to kričí, že je to blbosť. Je to spaľovňa odpadu, nič menej, nič viac, má to síce honosný názov, ale keď si zoberiete úplne do detailov tento zámer, tak ani triedenie odpadu sa nepočíta do reuse a vôbec teda do opätovného použitia. V zariadení dokonca nebudú ani len pripravovať odpadné opätovné použitie. Čiže ešte raz. Táto spaľovňa, tento zámer je iba spaľovňa, nič menej, nič viac. Ten zámer je absolútne proti logike odpadového hospodárstva, kde cieľom by malo byť lepšie triedenie, recyklácia, nie spálenie toho, čo sa ešte dá využiť a určite nie, ak teda niečo spracovávať, tak nie budovať zariadenie na spracovanie odpadu na zelenej lúke, tak ako to je v prípade tejto konkrétnej spaľovne, resp. zámeru spaľovne, aby som nehovoril teda, že už sa niečo buduje. My sme tomu najhoršiemu zatiaľ zabránili. V Progresívnom Slovensku sme, aby sme akože rozumeli si, sme za efektívne spracovanie odpadu, určite áno. Ale kontinuálne hovoríme, že poďme budovať zariadenia na spracovanie odpadu v duchu cirkulárnej ekonomiky, v duchu toho, čo máme už dnes v zákone, a to je hierarchia odpadového hospodárstva. Rozhodne nebudujme zariadenia na spracovanie odpadu na zelenej lúke vo vinohradoch, ale poďme na ich budovanie využívať brownfieldy, ktorých na Slovensku máme stovky. To sú bývalé priemyselné objekty alebo poľnohospodárske objekty, ktoré sú dnes nevyužívané, časť z nich je environmentálne záťažou, čiže ich rekultiváciou vieme odstrániť aj environmentálnu záťaž. Vieme im dať v duchu cirkulárnej ekonomiky druhý, druhú šancu na život. Takýchto miest, brownfieldov, na Slovensku máme stovky, ak nie tisíce. Dokonca ministerstvo informatizácie a rozvoja regiónov teraz aj spustilo novú iniciatívu na mapovanie brownfieldov, čiže my budeme mať presne zmapované, ktoré objekty sú vhodné na to, aby dostali druhú šancu na život, aby napríklad boli vhodné aj pre nové zariadenie na spracovanie odpadov. Navyše v prípade takýchto brownfieldov tam už existuje aj vybudované zázemie. Je tam pripravená aj infraštruktúra, čiže netreba budovať niečo na zelenej lúke, ale môžete využiť len niečo, čo už využitie kedysi malo a momentálne čaká na svoje nové využitie. No to nie je prípad Hontianskych Tesárov, kde dokonca nemajú ani len štvorprúdovku. Tam by tie tony a tony, stovky ton odpadu museli nosiť po dvojprúdovke a hlavne by to museli nosiť po vidieckej vyslovene, na ten konkrétny objekt alebo na ten konkrétny pozemok, kde by tá spaľovňa mala stáť, tam nie je dokonca ani vybudovaná cesta. Čiže by bolo potrebné budovať od piky novú infraštruktúru. O tomto sme hovorili na jar, prihovárali sme sa priamo aj z Tesár, aj z okolitých obcí, aj z Dudiniec, a nielen, pretože my sme vytvorili aj priestor na to, aby obyvatelia, stakeholderi, vinári, občianski aktivisti, obyvatelia, ktorí ostali v tom momente nevypočutí, pretože nemali možnosť zapojiť sa do pripomienkového konania, aby dostali ten priestor. Vytvorili sme im priestor dokonca tu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby boli počutí a vytvorili sme spoločný tlak aj spolu teda so samosprávami aj s obyvateľstvom na to, aby neskôr Tomáš Taraba, minister životného prostredia, dokonca vyhlásil, že tento konkrétny projekt, budem ho citovať, je bláznovstvo. A ja som mu vďačný. My sa v mnohom s Tomášom Tarabom, teda takmer v ničom sa nezhodneme, ale v tomto sme sa naozaj zhodli, že budovať spaľovne odpadu v tak vzácnom regióne ako Hont na zelenej lúke je doslova bláznovstvo. No a o to horšie bolo, že, respektíve je, že to biznisové pozadie tohto projektu je priam, keď si pospájate všetky nitky, tak to smeruje k najvyšším poschodiam strany HLAS, ktorá spravila naozaj všetko, čo mohla, aby vytvorila košickému investorovi tohto projektu podmienky na to, aby ten investor prešiel so svojím projektom cez posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Dokonca sa v tom projekte zainteresované strany, nebudem hovoriť teda konkrétne ľudia z HLAS-u, ale očividne tam boli tlaky na to, aby ten projekt dostal zelenú a popritom boli využité aj, aj také manipulatívne prvky ako zmena vyhlášky alebo zmenené stanovisko štátnej kúpeľnej komisie, kde ja teda nebudem sa báť povedať, že cítim jasný závan korupcie. Napokon teda sa podarilo v tom, v tom marci, keď sme na to mediálne upozorňovali, docieliť to, že najskôr teda minister životného prostredia a napokon aj minister zdravotníctva povedali teda, že žiadna spaľovňa na Honte nebude, ale tie legislatívne podmienky, tie otvorené dvere tam ešte stále sú a my chceme týmto návrhom tohto zákona zamedziť tomu, aby kedysi, kedysi v budúcnosti bolo možné postaviť v ochrannom pásme minerálnych vôd spaľovňu odpadu. Ešte raz chcem pripomenúť, že voda z Dudiniec je naozaj výnimočná vo svojom meradle. Je to poklad, ktorý by sme mali podporovať a investovať doň, a že naozaj, tak ako v prípade sme sledovali, že ísť na výjazdové rokovanie vlády, resp. ísť do regiónov a robiť si tam fotografiu a povedať, že áno, podporujeme vás, to naozaj nestačí. Ak máme tak dôležité územie a dôležitý poklad, ako je minerálna voda v Dudinciach, tak naozaj tento región si zaslúži systematickú pomoc investície od vlády a urobí všetko pre to, aby ten poklad bol využitý na ten svoj priamy účel, a to je rekreácia, zlepšovanie zdravotného stavu, a nie na to, aby bola minerálna voda sabotovaná nejakými pofidérnymi investičnými zámermi. Asi k tej situácii na Honte som povedal všetko, čo treba. Jednoducho tento návrh zákona predkladám kvôli tomu, že sme sledovali tie najhoršie možné praktiky, ktoré chceli otvoriť dvere budovaniu škodlivého projektu, a v tom procese ľudia boli nepočutí. My sme im vytvorili platformu na to, aby boli počutí, a v tomto momente potrebujeme, aby tento príbeh dostal koncovku, a to bude jasná stopka pre akékoľvek myšlienky o tom, že v tak vzácnom území, ako je Hont, by niekto chcel v budúcnosti vybudovať škodlivú spaľovňu odpadu. Ďakujem veľmi pekne za podporu, o ktorú žiadam, a verím, že ak sa na niečom zhodneme, tak to je ochrana minerálnych prírodných zdrojov. Ďakujem.
[12:44] Martin Dubéci
Ďakujem pekne, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Keďže sa neprihlásil nik ústne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nechce zaujať stanovisko, spravodajca nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ešte pred prestávkou obedňajšou navrhujem, aby sme začali teda rokovanie o návrhu poslancov Saba a Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983. Poprosím pána poslanca Saba, aby návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd , tlač 983.)
[12:51] Michal Sabo – Vystúpenie
Ďakujem, pán predsedajúci. Predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Janou Hanuliakovou návrh uznesenia k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd s tým, že naším návrhom je v mene Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť, že nedobudovaná kanalizačná sieť je na Slovensku aktuálne civilizačným problémom, ktorý brzdí rozvoj Slovenska a uberá ľudí o základnú infraštruktúru, ergo o ich základné ľudské práva. Chceme týmto uznesením upozorniť vládu Slovenskej republiky na diskrimináciu obyvateľstva a na environmentálne, zdravotné, sociálne a ekonomické riziká, ktoré sú spojené s chýbajúcou nedobudovanou infraštruktúrou, kritickou infraštruktúrou. Tiež chceme zaviazať vládu Slovenskej republiky, aby bezodkladne predstavila konkrétne opatrenia na rozšírenie kapacít čistiarní a sprístupnenie vývozu a čistenia vôd zo žúmp a septikov a tiež zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby detailne informovalo o postupe Slovenska voči infringementu za nedostatočné čistenie komunálnych odpadových vôd. Ten infringement je aktuálny, aktívny od decembra minulého roka a my sme doteraz nepočuli žiadne relevantné ani koherentné stanovisko k tejto veci. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a ak môžem, hlásim sa do nej prvý.
[12:51] Martin Dubéci
Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Teraz poprosím pani poslankyňu Tamaru Stohlovú z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby podala plénu informáciu o prerokovaní vo výbore a návrh uznesenia.
[12:53] Tamara Stohlová – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1028 z 26. augusta 2025 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na prerokovanie návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983, s lehotou na prerokovanie do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia dňa 9. septembra 2025. Výbor k predloženému návrhu na prijatie uznesenia neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť predložený návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Predseda výboru ma určil za spravodajkyňu, aby som predniesla predmetnú informáciu a navrhla ďalší postup. Súčasťou informácie je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
[12:53] Martin Dubéci
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, ale predtým ešte pán navrhovateľ.
[12:55] Michal Sabo – Vystúpenie
Ďakujem. Tak teda budem stručný, aby som sa vtesnal do toho času, do obednej prestávky, a potom necháme rozprávať kolegyňu Hanuliakovú po prestávke, ona bude viacej elaborovať. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som aj v úvodnom slove spomínal, tak Európska komisia nás ako Slovenskú republiku zažalovala na Súdnom dvore Európskej únie. Dôvod je jednoduchý, pretože Slovensko v roku 2025 ešte stále nedokáže zabezpečiť tak základnú, elementárnu vec, ktorá je aj vecou ľudskej dôstojnosti, a to, že čistenie komunálnych vôd je nedostatočné a tým pádom ohrozuje a znižuje kvalitu života a životného prostredia. To je nielenže hanba, pretože sme hádam civilizovanou krajinou 21. storočia, ale potom na druhej strane, keď si urobíte skúšku správnosti, tak vidíte, aký máme civilizačný dlh. Komisia nás na tento problém neupozorňuje z noci do rána. Tá situácia nevznikla v priebehu niekoľkých týždňov. Upozorňuje nás na túto problematiku od roku 2017 kontinuálne, najprv výzvou, potom odôvodneným stanoviskom. Osem rokov mal štát priestor a čas na to, aby začal robiť poriadok vo vodárenstve a začal rozširovať kapacity čistiarní odpadových vôd, no a výsledok je nulový, nič. Sťažnosti sú neodstránené, problematika je prehliadaná a teraz navyše ešte čelíme žalobe. A ono sa to netýka len jedného či dvoch miest, ktoré by boli problematické, ale týka sa to konkrétne 25 lokalít po celom Slovensku. Sedemnásť týchto lokalít nezabezpečila ani len základné sekundárne čistenie odpadových vôd, deväť miest dodnes nemá biologické čistenie s odstraňovaním dusíka a fosforu. Jedno mesto nesplnilo ani jedno, ani druhé. Ja sa pýtam, v akej krajine to žijeme, ak v 21. storočí nevieme si poradiť s vlastnými splaškami? Ono my to aj s kolegyňou Hanuliakovou, keď komunikujeme túto problematiku na sociálnych médiách, tak sa veľmi často stretávame s takým škodlivým zjednodušovaním a ukazovaním prstom, že sa to týka len napríklad marginalizovaných rómskych komunít, ale to vôbec nie je pravda. Túto problematiku alebo tento problém, jemu čelia obce aj mestá bez ohľadu na to, kam dáte prst na mape Slovenskej republiky, od západu po východ, od juhu na sever, kdekoľvek na Slovensku, v ktoromkoľvek regióne nájdete menšie aj väčšie obce, dokonca aj mestá, ktoré čelia tejto konkrétnej, tomuto konkrétnemu problému. V absolútnych číslach to znamená, že 1,5 milióna občanov Slovenska dodnes nie je pripojených na verejnú kanalizáciu. Títo ľudia sú odkázaní na žumpy a na septiky, ktorých vývoz je čoraz drahší. A okrem toho teda, že tá cena za vývoj stále stúpa, tak problematické je to, že metodika cenotvorby tých vývozov dodnes neexistuje, že nie je regulovaná. A keď si to dáte potom do porovnania, tak vidíte napríklad, že Turčianska vodárenská spoločnosť účtuje za vývoz od 95 do 123 eur za desať kubíkov, trenčianske vodárne 70 eur, trnavské 95, podtatranská účtuje 23,60, a jednoducho vidíme tu jasnú svojvôľu vodárenských spoločností, čo nehovorím, že je zlé, veď predsa len je to akože nejaký objekt, teda nejaký subjekt, ktorý si môže so svojím podnikaním robiť, čo chce. Ale raz keď chceme zabezpečiť ľuďom dôstojný životný štandard, tak toto by sme naozaj sledovať nemali. O to horšie je to, že ľudia, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si pravidelne mohli nechať, lebo systém ich do toho dotláča, vynášať žumpy, tak keď na to jednoducho raz nemáte peniaze, tak urobíte všetko preto, aby ste sa toho problému zbavili tým najjednoduchším alebo tým, tým prvým možným spôsobom. A končí to tak, že tieto žumpy odchádzajú cez nelegálne výpusty do pôdy, následne do potokov a štát sa tvári, že sa nič nedeje. Toto nie je len technický problém, toto má, samozrejme, aj konkrétne následky, kontamináciu pozemných vôd, znečistenie potokov a riek, hynutie rýb, narušené ekosystémy, šírenie infekčných ochorení, črevných nákaz, kožných infekcií, nižšiu hodnotu domov v obciach bez kanalizácie, menej príležitostí na rozvoj podnikania v týchto obciach, vyššie regionálne rozdiely a diskrimináciu celých komunít. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozvinuté krajiny si už dávno uvedomili význam kanalizácie. Uhm, ony si to uvedomili už v 19. storočí, čiže my meškáme nie jedno, ale dve storočia. V roku 2025 ešte stále nedokážeme zabezpečiť ľuďom službu, ktorá je absolútne elementárna. Kanalizácia nie je luxus, kanalizácia je civilizačný základ. A ešte raz, my od decembra minulého roka vieme o tom, že máme aktívny infringement od Európskej komisie a my sme dodnes od ministra životného prostredia nepočuli, čo s týmto problémom chce spraviť, a preto predkladáme tento návrh uznesenia. Ďakujem za jeho podporu.
[12:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie pléna do 14.00 h. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
[13:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Prajem všetkým pekný deň, ktorí ste prítomní v sále. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Saba a pani poslankyni Hanuliakovej na prijatie uznesenia k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983. Prosím pána poslanca Saba, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyňu Stohlovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov. S faktickou poznámkou je na dopoludňajšie vystúpenie prihlásená pani poslankyňa Hanuliaková, takže nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd , tlač 983.)
[14:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. No, ja už presne ani neviem, že na čo všetko som chcela reagovať, ale asi hlavne na to, že aj to všetko, čo tu Michal Sabo povedal k tejto téme ohľadom toho, že teda v roku 2025 nemá dostupnú kanalizáciu na Slovensku jeden a pol milióna ľudí, to, že to je výsledkom Ficových vlád, ktoré tu boli vtedy, keď bolo na to dostatok peňazí, aby sa tie kanalizácie budovali, tak to je viac ako isté, že je tá zodpovednosť v prvom rade na plecia, pleciach teda vlád Roberta Fica. A ja som chcela aj vtedy reagovať, teraz tu vidím dvoch teda kolegov, pána Hazuchu z koalície a pána Karasa, že možno že skôr teda ako dvomi pohlaviami, ktoré nikdy nikto nespochybňoval, by sa skôr mali venovať tejto téme, aby ľudia, ktorí, kde je možné technicky ľudí pripojiť na kanalizáciu, aby na toto existoval nejaký strategický plán, ktorý by teda umožnil to, aby sa tí ľudia mohli napojiť. Pretože my naozaj počúvame desiatky príbehov o tom, aké problémy ľudia majú s vývozom odpadových vôd, aký majú problém s tým, že čistiarne dneska nemáme technicky uspôsobené tomu, aby vôbec tieto odpadové vody sa tam mohli vyvážať. Čiže je to obrovský problém na Slovensku a mám taký pocit, že táto vláda ho absolútne nerieši, ale namiesto toho tu teda majú problém s dvomi pohlaviami. Ďakujem.
[14:03] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pani poslankyni. Súčasne pani poslankyňa má, a je prihlásená do rozpravy, čiže dávam jej slovo na vystúpenie. Nech sa páči.
[14:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, dnes tu teda nestojím len preto, aby som niekoho kritizovala len pre kritiku samotnú, ale preto, ako som už aj povedala, že v roku 2025 považujem za naozaj katastrofálne, že sa v tejto krajine ešte stále nájdu ľudia, konkrétne ich je teda približne jeden a pol milióna, ktorí nemajú zabezpečený základný životný štandard, teda prístup ku kanalizácii. Hovoríme tu síce o modernom Slovensku, členskom štáte Európskej únie v 21. storočí a hovoríme tu o krajine, ktorá má ambíciu byť teda moderná, digitálna, ekologická, aj keď teda po piatku o tom trošku začínam pochybovať, či ideme týmto smerom, a pritom v nej žijú tisícky rodín, ktoré musia riešiť odpad z domácností pomocou žúmp, ktoré si ich musia dávať teda pravidelne vyvážať a stojí ich to, stojí ich to stovky eur ročne. A toto teda podľa mňa absolútne nie je moderná krajina, to je naozaj hanba predchádzajúcich vlád a vieme teda, kto tu tie posledné roky najviac strávil vo vláde, že to bola teda vláda Roberta Fica. Toto nie je teda len technický problém, ale toto je naozaj systémové zlyhanie. Ako je možné, že desaťročia po tom, čo sa tu rozbehli eurofondy, štátne dotačné schémy, environmentálne plány a strategické vízie, sa stále nenájde vôľa ani kapacita zabezpečiť kanalizáciu pre všetky obce, kde je to teda technicky možné, alebo teda aj časti miest či okrajové lokality. Ako je možné, že nemáme dobudovanú základnú infraštruktúru, ktorá má priamy vplyv na kvalitu života a zdravie obyvateľstva? Ľudia, ktorí žijú bez kanalizácie teda musia mať žumpy a tie treba naozaj pravidelne vyvážať a nie raz do roka, ale často, teda raz za mesiac alebo každých pár týždňov. A tá dôležitá otázka, čo by nás malo zaujímať, je, koľko to stojí. Priemerná cena vývozu žumpy sa dnes pohybuje od 60 eur, a to teda som naozaj podľa mňa že asi veľmi nízko, až do nejakých 120 eur za jeden vývoz. Ročne tak niektoré domácnosti platia 500-600 a niekedy aj viac ako 900 eur za to, aby mohli legálne odvádzať odpadovú vodu, a to hovoríme o naozaj základnej hygienickej potrebe ľudí. Tak ja sa naozaj pýtam, že je toto v poriadku? Je normálne, že v krajine, kde má väčšina domácností problém ušetriť alebo kde polovica ľudí nemá vytvorenú finančnú rezervu, niekto musí každých pár týždňov vyťahovať desiatky eur za to, že ide teda na záchod a že sa osprchuje? Tie sumy sú naozaj obrovské, lebo my sme, však ako som aj spomínala vo faktickej, že za tie tri-štyri roky, odkedy sa intenzívne venujeme tejto téme, tak stretli sme sa naozaj že s desiatkami ľudí, nehovoriac o tom, že sme si teda aj s kolegom robili aj prieskum, kde sme sa pýtali ľudí, aké majú problémy s prístupom k vode pitnej, aké majú teda problémy s prístupom ku kanalizácii. A ich príbehy sa naozaj veľmi ťažko čítali, že v dnešnej dobe teda stále ľudia riešia, že v kontexte toho, čo sme tu riešili v piatok, mi to príde až totálne absurdné, že tu ľudia riešia tak vážne existenčné problémy a tu nemá hanbu táto koalícia riešiť dve pohlavia, ešte aspoň keby celú tú dobu vedia, o čom rozpráva, rozprávajú, pretože tu sa, ak tak, sa bavíme o rodoch a nie o pohlaviach, ešte aj to ako keby, keby si aspoň doštudujú, keď tu išli dávať niečo do ústavy. Čiže je to naozaj, naozaj veľmi ťažké počúvať tie príbehy ľudí a teda nehovoriac, že často sú to dôchodcovia alebo rodiny s malými deťmi. Mnohí žijú v domoch teda, kde nie je možnosť sa napojiť na kanalizáciu, pretože častokrát aj najbližšia prípojka buď je vzdialená stovky metrov, alebo teda obec nemá peniaze na to, aby dobudovala, dobudovala zvyšok kanalizácie, lebo aj mnohé obce naozaj sú sčasti odkanalizované a sú teda potom ulice, kde tá kanalizácia nie je. A tak naozaj tie rodiny častokrát ostávajú v takej v pasci a veľakrát im je teda sľubované, aj my sme sa opäť stretli pri Košiciach v obci Geča, dobre hovorím? Geča, kde sme, kde teda im bolo päť rokov, bola to nová vlastne časť, kde sa budovali domy, a vtedy keď sa tam sťahovali alebo keď tam bola tá výstavba, tak sa hovorilo, že teda obecné zastupiteľstvo alebo starosta, že áno, bude tam vybudovaná kanalizácia, voda a ešte teda do dnešného dňa tam stále tá voda a kanalizácia nie je. A dokonca tam majú taký problém, že rodiny, ktoré tam majú malé deti, tak musia voziť dokonca ešte aj na tú normálnu hygienickú vodu, pretože tá voda, ktorá im teda zo studne tečie, tak je tak závadná, že majú kožné problémy tie deti. A starosta zo SMER-u mi tu našepkáva, kolega, no, takže tak. A keď sa aj teda ľudia správajú zodpovedne a platia si za vývozy žúmp, vozí sa to teda do čistiarní a tam narážame naozaj na ďalší obrovský problém, ktorý tu máme, a to je kapacita čistiarní odpadových vôd v mnohých regiónoch. Naozaj tie čistiarne dneska nemajú kapacity na to, aby teda brali tieto vozy, ktoré vozia tú odpadovú vodu a, alebo respektíve, keď aj majú, tak sa často naozaj veľmi, veľmi dlho čaká, napríklad rovnako to bolo z tejto obce, ako som už spomínala, kde majú aj také problémy, že keď si zavolajú fekálne vozidlo, tak musia naozaj rátať, koľko vody vôbec minú, koľko im ide do žumpy, pretože povedia im, že auto môže prísť najskôr až za desať dní alebo za dva týždne, ale oni už potrebujú ho za štyri dni, za týždeň, čiže aj toto je ako keby že, ja naozaj neviem, či by si to niekto z vás chcel takýto životný štandard skúsiť, že musíte doslova počítať litre, ktoré vám odchádzajú teda do žumpy, aby náhodou sa vám tá žumpa nevyliala niekde na dvore. Častokrát teda ani samosprávy nie sú schopné zabezpečiť toto čistenie pre všetkých, pretože čistiarne sú stavané pre určitý počet obyvateľov a rastúca výstavba aj nepripojené domy tento systém úplne preťažujú. A čo sa deje potom, tak to som si všimla, že podľa mňa že už nie je týždeň v správach, kedy by, kedy by nebol nejaký, nejaká reportáž z obce, kde teda plávajú nám splašky v potokoch alebo kde teda ľudia naozaj majú s týmto obrovský problém, že im smrdí po dedine odpad. A ak teda chcú, teda tu si uvedomujeme, že nie všetok odpad je potom likvidovaný legálne, niektoré fekálne vody naozaj končia v poliach, v lesoch, v potokoch a teda aj dnes, v roku 2025, existuje tiché a tolerované znečisťovanie životného prostredia len preto, že systém nedokáže poskytnúť riešenie, pritom práve čistá voda a pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého. A mne sa páčilo, ja som síce tu ráno nebola, ale počúvala som pána ministra Tarabu, keď tu ráno vystupoval k odpadom a keď som ho počula, ako nám vyčítal, že my sme teda nepodporili na konci dňa ten jeho zákon o vodovodoch a kanalizáciách, len to sú také jeho falošné reči a mne to je strašne ľúto ako, ako vedia takýto majstri slova prekrúcať úplne realitu, pretože my sme mu aj tie dôvody, prečo sme to, na konci sme sa zdržali, hovorili. A to, on o čom hovoril, že aj kolega mu povedal, že bude za to hlasovať, tak to bolo ešte predtým, ako on vlastne spravil výrazné zmeny v tom zákone. Takže vôbec to nebola pravda, to, čo on rozprával v tej jeho rozprave. Čiže to by som sa chcela tiež voči tomu naozaj že rázne ohradiť. Asi si teda všetci uvedomujeme, a práve preto som aj ho spomínala, lebo on tu strašne teda operoval tým, ako je dôležitá čistá voda, keď už sa my z tej opozície nevieme zasadiť ani za čistú vodu a pôdu a vzduch, tak čo sme to my za ľudia, ale opak je pravdou. Veď my, keby tu nie je Progresívneho Slovenska, tak aj tie pozme... škodlivé pozmeňovacie návrhy, ktoré boli aj pri tej vode a kanále, by boli dneska schválené, ale to už teda pán minister zabudol akosi spomenúť v tom jeho príspevku. Pritom práve teda čistá voda, pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého a my ich ničíme len preto, že sme zanedbali úplne základné veci. Tí, čo teda žijú vo veľkých mestách, sa možno nad týmto ani nezamýšľajú, aj keď tiež to úplne až tak nie je pravda, lebo naozaj a teraz mnohé, mnohé mestá, okrajové časti miest takisto majú problémy s tým, že tam nie je dobudovaná kanalizácia. A naozaj, že, ale teda je to, hlavne tento problém sa týka našich obcí, kde teda otvoríte vodovod alebo spláchnete záchod a tým sa to pre vás teda toto celé, tento kolobeh, začína, ale teda v obciach alebo v okrajových častiach miest to tak nie je. Ľudia sú naozaj ako keby trestaní za to, že sa rozhodli žiť mimo veľkých aglomerácií. Pritom práve podpora života na vidieku by mala byť prioritou, ak nechceme, aby sa Slovensko ďalej vyľudňovalo, ale namiesto podpory ponúkame prekážky, namiesto investícií nútime ľudí znášať dodatočné náklady a namiesto férového prístupu dostávajú ignoráciu. Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, ja si uvedomujem, že nestačí kritizovať a myslím si, že veď my to tu dokazujeme dennodenne, že sa snažíme vždy ponúkať riešenia alebo vždy upozorňovať na tie chyby, ktoré táto vláda pri tvorbe zákonov robí, ale teda musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici a političky ponúknuť a teda ja by som len pár takých konkrétnych návrhov povedala, že čo by mala vláda urobiť. V prvom rade vypracovať strategický plán budovania obnovy kritickej infraštruktúry a urobiť jej pasportizáciu, čo je podľa mňa veľmi dôležité, a podľa mňa, že my sme, aj pán Taraba sľuboval už v marci tohto roku, že predstavia nejaký ďalší strategický plán budovania vodovodov a kanalizácií, aj keď teda máme tu tie sedemročné plány, ale tie plány absolútne nezohľadňujú realitu a hlavne nezohľadňujú to, že aký dlh my máme na týchto, na tejto kritickej infraštruktúre a ani nijako nehovoria o tom, že akým spôsobom chceme tie veci financovať, a to je asi tá najdôležitejšia časť, a naozaj že podľa mňa by sme mali k tomuto pristúpiť už zodpovedne. A my teda keby sme prišli do vlády, tak určite prvé, čo spravíme, je, že budeme sa snažiť aj s kolegom, aby sa spravil naozaj reálny plán toho, v akom stave sú technicky a kde to je možné, kde treba čo dobudovať, kde treba čo dopojiť, kde sú naozaj že kritické situácie, ktoré sa dajú riešiť. Ja som si na sto percent istá, že sa tie situácie dajú riešiť, lebo nie je možné, aby pri Trenčíne, kde sme boli, mali obce položené siete v zemi a nevedia sa napojiť na čistiareň, lebo nemá kapacitu. Ako je možné toto, aby bolo proste že roky? Ďalšia situácia Rohov. Obec, ktorá už sedem rokov žiada z envirofondu peniaze, má dvesto metrov zablendovaný vodovod pred vstupom do obce a tí ľudia rok čo rok, nehovoriac o tom, že tu máme klimatickú krízu, že tu máme obrovské suchá, ktoré sú tu, nemajú ani v studni vodu, tam majú dvesto metrov pred obcou zablendovaný vodovod a nikto proste nevie túto situáciu riešiť? Veď mne to príde absurdné. A ja som tam teraz bola pred prázdninami a vtedy mi starosta hovoril, že čakajú na teda neviem koľkaté už rozhodnutie z envirofondu, musím mu zavolať, že či teda teraz to konečne už dostali, ale neviem, pochybujem o tom, ale že toto sú naozaj situácie, že to sa rozum zastavuje nad tým, že ako to je možné, že toto nevieme v roku 2025 vyriešiť a stále si tlačíme tie problémy pred sebou. A ja teda znova musím zopakovať, že namiesto toho tu kolegovia riešia dve pohlavia, ktoré nikto nikdy nespochybňoval na Slovensku, a proste to potrebovali mať v ústave namiesto toho, aby sa snažili, skôr tam mohli do tej ústavy dať, že každý človek bude mať vodovod a kanalizáciu pred svojim domom, to by ste spravili, za to by vás naozaj ľudia pochválili podľa mňa. Čiže strategický plán, ale s reálnymi, naozaj s reálnymi kontúrami toho, akým spôsobom je možné to technicky budovať a akým spôsobom to vieme postupne zafinancovať a ideálne, ešte k tomu doplním, že proste urobiť jednoducho určité časti, povedať si nejakú, nejaký plán toho, že dobre, tuto máme štyri obce, kde chýba už len kanalizácia, aby sa zokruhovalo to, aby sa vedeli napojiť. Tu máme ďalších desať obcí, čakajú na zvýšenie kapacity čistiarne, tak proste to robíme, nenecháme ich čakať, proste hľadáme tie riešenia tam, kde sú, lebo častokrát ja počúvam aj od kolegov, no ale to niektoré veci nie sú technicky možné a to sa nedá urobiť, ale my sa teda na to pozeráme tak, že to, čo sa dá urobiť, nie to, čo sa nedá. Samozrejme zjednodušiť povoľovanie a financovanie projektov, samosprávy naozaj potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov aj technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Lebo máme tu naozaj, že 1 855 obcí na Slovensku je do tisíc obyvateľov. Čiže teraz si predstavte naozaj kapacitu úradu v 1 855 obciach, kde je do tisíc obyvateľov, kde je častokrát len jedna pracovníčka, jeden starosta, nanajvýš keď tak dve, ale to už ani neviem, či by sme také našli v dnešnej situácii, akú majú samosprávy, a takáto samospráva má si zabezpečiť všetko, od projektovej dokumentácie cez proste žiadosti, verejné obstarávanie a tak ďalej a tak ďalej. To je proste jednoducho nereálne. Naozaj že tie samosprávy v tomto potrebujú pomôcť a potrebujeme zjednodušiť tie procesy, lebo aj vždy keď rozprávame o kanalizácii, tak to spomína vždy náš bývalý starosta, čo máme, Marek Lackovič bol starosta a čakal 900 dní na povolenie, 900 dní, čiže to je naozaj že šialene dlhá doba, zatiaľ sa mu predražil ten projekt o milióny, hej. Čiže, a potom takto, takto prichádzame aj o tie peniaze. Určite treba zaviesť transparentný mechanizmus a spolufinancovanie, teda to, čo som hovorila, aj teda malé obce si nemôžu dovoliť päť-, desaťpercentné spolufinancovanie. Ak chceme, aby sa investície rozbehli, štát musí tieto náklady proste nejakým spôsobom buď dočasne znášať alebo vyriešiť. Dôležitý je, samozrejme, aj zvýšený verejný tlak a informovanosť. Občania naozaj majú právo vedieť, že štát zlyháva v zabezpečení jednej zo základných civilizačných služieb. Potrebujeme z tohto urobiť tému verejného záujmu, ako je to aj pri diaľniciach či nemocniciach. Kritickú infraštruktúru naozaj dneska máme vo veľmi zlom stave a máme tu investičný dlh teda na úrovni 10 mld. dneska, čo je obrovská suma, a v tejto situácii že naozaj že treba, treba hľadať a treba hovoriť o tých riešeniach, ako chceme pomôcť občanom a občiankam Slovenskej republiky s budovaním teda vodovodov a kanalizácií. Vážené kolegyne, kolegovia, teda tento stav je naozaj výsledkom dlhodobej ignorancie. Na 80 % je to vina Ficových vlád a keby sme na to mali, keby sme na to mali teda tie finančné prostriedky a zdroje, ktoré nám poskytla Európska únia, a investovali by sa tam, kde to je potrebné, tak dneska tento stav naozaj už nemusel byť v takom stave, v akom sa nachádza. Ale, samozrejme, zodpovednosť nesú všetci, ktorí mali možnosť s touto témou niečo robiť. A nemôžeme sa zmieriť s tým, že v roku 2025 stále žijú medzi nami ľudia, ktorí teda nemajú kanalizáciu a ktorí musia platiť stovky eur za vývoz žumpy a ktorí nevedia, kam s týmto odpadom, lebo čistiarne sú plné. Toto nie je rozvoj a toto nie je udržateľnosť, toto je naozaj jedna veľká, veľká hanba. Žiadam preto všetkých kompetentných, a naozaj že od obcí cez vodárenské spoločnosti až po ministerstvá, aby túto tému konečne prestali obchádzať a začali ju riešiť s rovnakou vážnosťou, ako riešime cesty, nemocnice či školy, pretože hygiena, voda, kanalizácia sú základ a keď niečo nemá základ, tak to dlho naozaj neobstojí. Ďakujem za pozornosť.
[14:23] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave
.
[14:23] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, dve faktické poznámky. Prvý pán poslanec Sabo, nech sa páči.
[14:25] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Na upresnenie k tomu, čo si hovorila, kolegyňa Hanuliaková, tak Tomáš Taraba tvrdil dnes dopoludnia, keď naťahoval čas, lebo potrebovali 15 podpisov na pozmeňovák, tak tu mal také rečnícke cvičenie a okrem iného teda tvrdil, že Progresívne Slovensko sa pri novele o vodovodoch a kanalizáciách nechalo kúpiť lobistami a hlasovalo proti záujmom slovenského národa. Zo všetkých ľudí práve Tomáš Taraba povedal niečo o tom, že kto sa nechal kúpiť lobistami. Iba si pripomeňme, že na tejto schôdzi sme tu mali návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a bol tam taký, taká jedna časť, ktorá išla po ruke developerom a vlekárom. Čiže na upresnenie. Keby nebolo Progresívneho Slovenska, k tejto novele o vodovodoch a kanalizáciách by možno ani neprišlo, pretože ministerstvo životného prostredia ho realizovalo, tento návrh, až po našom výraznom tlaku a upozorneniach aj na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Novelu sme v prvom čítaní podporili, namiesto toho, aby teda pán Taraba hovoril, že sme boli proti, mohol si dať tú prácu a pozrieť si v legislatívnom toku na stránke Národnej rady, v prvom čítaní sme ju podporili a od začiatku sme konzistentne hovorili, že v druhom čítaní to tak nemusí byť, pretože sme videli, poeticky povedané, v tom zákone diery ako v potrubí. Preto sme predložili vlastný pozmeňujúci návrh, ktorým sme chceli návrh zákona vylepšiť, koalícia ho nepodporila, preto sme sa vo finálnom hlasovaní zdržali. Neboli sme proti, tak ako to tvrdil minister životného prostredia. A ešte raz, nebyť nášho tlaku mediálneho, do zákona by sa cez poslancov HLAS-u dostala zmena cez pozmeňovák, ktorý písali lobisti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Nebyť nás, tak minister Taraba by si možno tento lobistický pozmeňujúci návrh ani nevšimol. Čiže toľko k tomu, kto píska podľa toho, ako lobisti telefonujú a dvíhajú telefóny a volajú kolegom z HLAS-u a posielajú návrhy pozmeňujúcich návrhov.
[14:25] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalej pán poslanec Hazucha, máte slovo.
[14:26] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, aj pán kolega, opäť už niekoľkýkrát ste sa chytili témy, ktorá naozaj dobre znie pre ľudí, aj pre ľudí, máte načítané štatistické a encyklopedické informácie, ale o ktorej viete naozaj dosť málo. Máte veľký dar hovoriť veľa o problematike, o ktorej skoro nič neviete a používate ju len na svoju sebaprezentáciu spolu s kritikou vlády. Keďže reagovať by sa dalo takmer na každú vetu, tak sa idem prihlásiť do ústnej rozpravy. Ďakujem pekne.
[14:26] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Reagovať bude aj pani poslankyňa Hanuliaková, máte slovo.
[14:28] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Teším sa, pán Hazucha, áno, však nediskutujeme tu prvýkrát o tejto téme a o to viac akože ma to zaráža, pretože diskutujeme tu až asi, neviem, piaty-, šiestykrát a je to v priebehu tohoto celého roka, ale ja som ešte teda od vás nevidela žiadnu iniciatívu, ani že by ste hovorili o tom, že aké zákony treba teda prijať, aby sa to zlepšilo, tá situácia, nevidela som od vás teda nič konkrétne, čo by ste predložili k tomu, alebo že by ste hovorili o nejakom strategickom pláne, aby sa tá situácia zlepšila. A teda sme tu už dva roky, za chvíľku začíname tretí a akože hovoriť a ponižovať nás v tom, že my tomu nerozumieme a neviem, čo všetko, ja som zvedavá teda, čo budete hovoriť vo vašom príspevku, ale ja si myslím, že rozumieme tomu oveľa lepšie, ako rozumiete tomu niektorí tu z vás, čo sedíte, ktorí, hovorím, opakujem sa, tu riešite dve pohlavia namiesto toho, aby ste riešili dostupnosť vody a kanalizácie v roku 2025 na Slovensku. Čiže môžete sa tu všelijako teraz obhajovať, ale toto je hanba, že vy nechávate tých ľudí v takých situáciách, v akých som tu aj spomínala, a mne príde naozaj, že vám to je úplne jedno. A toto, že dneska čelíme teda aj žalobe z Európskej únie, a to, že sme mali do roku 2015 mať odkanalizovanú väčšinu časti územia Slovenskej republiky, je na vaše triko. Proste z toho sa nevyvlečiete. To je vina vašich vlád, lebo vtedy ste mali na to prostriedky a vládli ste tu tri vlády po sebe. Čo ste v tejto téme urobili, keď sme v roku 2025 stále v tej istej situácii? Však čo ste urobili? Ja by som bola rada, keby mi tu teraz vaše výsledky poviete za tých dvanásť vlád, ak by ste to stihol pripraviť ešte. Ďakujem.
[14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Otváram možnosť poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Hazucha. Nech sa páči, máte slovo.
[14:28] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no, to, čo som povedal vo faktickej, za tým si stojím, teda, že túto tému iba zneužívate a svedčí o tom aj neustále niekoľkokrát aj od kolegu, aj od pani kolegyne spájanie novely s ústavou s témou kanalizácie, no tak to má naozaj veľa spoločného. Aj vo faktickej ste položili niekoľko, alebo teda v reakcii na faktické niekoľko otázok, nestihol som si všetky zapísať, ale hovoríte teda, že aké návrhy sme prijali alebo som možnože mal iniciovať ja. Ja si myslím, že v tejto problematike je legislatíva na dostatočnej úrovni. Brzdou rozvoja kanalizácií, nemyslím si, že je legislatíva. Nehovorím, že ju poznám úplne dokonale, ale rozhodne ju poznám lepšie ako vy a nemyslím si, nepoznám situácie, že by rozvoju kanalizácií alebo vodárenstva brzdila legislatíva. Najmä, sú rôzne problémy, samozrejme, ale najväčším problémom sú peniaze a tie peniaze budú problémom. Boli za nás a budú aj za vás a budú za akékoľvek vlády. Som zvedavý, sa smejete, že skade by ste zobrali niekoľko miliárd. Niekoľko miliárd. No mali sme, samozrejme, mali sme si ich dotlačiť, ako to robí Amerika, no. Takže je pravda, že Slovensko má v tejto problematike čo robiť, to jednoznačne, ale je to téma prinajmenšom na 50 rokov. Prinajmenšom. Lebo sa jedná najmä o vidiecke sídla, tie málo urbanizované sídla a tým vlastne, keďže sa jedná o takéto sídla, tak sa výstavba, ale aj prevádzka kanalizácií a potom následne aj čistenie odpadových vôd, lebo nemá význam hovoriť o kanalizácii, keď to neukončíte čistiarňou odpadových vôd. Takže tento faktor výrazne predražuje túto činnosť, aj výstavbu, ale následne aj prevádzku. Pani kolegyňa, aj vy, keď budete vládnuť, tak budete v tejto veci napredovať veľmi, veľmi pomaly. Ale až tu budeme, budeme vám terajšiu vašu kritiku veľmi, veľmi intenzívne pripomínať, ako excelentne budete napredovať. Vaše návrhy, to prepáčte, ale sú len také infantilné teoretizovanie, lebo riešenia sú omnoho, omnoho zložitejšie, ale napriek tomu Slovensko v tejto oblasti napreduje. Nie je to tak, ako vy hovoríte, že sa od roku 2015 nič neurobilo. Povedali ste, že mali sme záväzok väčšinu krajiny odkanalizovať. Ale ako ste povedali, 1,5 mil. ľudí nie je napojená, nemá možnosť napojiť sa na kanalizáciu, ale veď to je viac ako 50 %, to je cez 60 %. Takže sama sebe odporujete. A áno, mohlo by to ísť rýchlejšie, ja by som si, samozrejme, tiež želal, aby tieto veci išli rýchlejšie a rýchlejšie napredovali, lebo máme na to dostatok kapacít, aj poznatkov, aj mozgových kapacít, ale hlavným problémom sú financie, lebo tieto veci sú extrémne finančne náročné, ako som povedal, aj na výstavbu, aj na prevádzku kanalizácie a ČOV. Ale vy úplne pri týchto veciach, a to sa vôbec nečudujem, to vždy som vyčítal politikom, to je jedno ktorým, že sa stále hovorí iba o výstavbe nových. Ja si uvedomujem, že, ja pracujem, samozrejme, aj v samospráve, v Rimavskej Sobote, oveľa lepšie je strihať pásku na niečom novom, lebo to je niečo nové, ľuďom nabieha do života. Lenže tu máme iný, podľa mňa oveľa väčší problém, aj s vodovodmi, aj kanalizáciami. A to je práve to, že sú zastaralé už fyzicky, nielen morálne, aj fyzicky. Tam treba miliardy na rekonštrukciu toho, čo bolo. A toho sa nikto nechytá, ani vy, lebo za to vám nikto nezatlieska. To nikto nebude vidieť. Však ľuďom je fuk jedno, že či je ten kanál nový, alebo vodovod nový, alebo starý. Voda tiekla aj včera, aj dneska. A im je úplne jedno, či pôjde starou alebo novou rúrou. Ale táto potreba je, možno hovorím, omnoho silnejšia ako tá, že tých 1,5 mil. ľudí ešte nemá možnosť sa pripojiť. Lebo tým pádom ale 4 mil. majú, ale keď tie kanalizácie, aj vodovody, ale hovorím o tých kanalizáciách, nie sú funkčné a dochádza u nich k infiltrácii, a to dochádza skoro všade, aj k exfiltrácii, tak tiež nemajú blahodarný vplyv na životné prostredie. Zároveň v sídlach, v mestách, kde už kanalizácia je vybudovaná, kde sa tvárite, že ako tam problém nie je, tak tam teda problém je, lebo zároveň pri nich treba, pri ich potrebe rekonštrukcie, aj posúdiť vhodnosť pre tie existujúce typy kanalizácií, pretože pôvodne tie staré, aj my máme v Rimavskej Sobote kanalizácie aj také, ktoré boli budované v roku 1902 a ešte stále sú funkčné, ale boli budované prioritne ako splaškové, až vám to čosi hovorí. Ale časom ľudia ich začali používať aj s modernosťou, aj s takým rozvojom kultúry bývania, ich začali používať ako jednotné a tým pádom sú kapacity nedostatočné. A teraz sa treba rozhodnúť, čo s tým. Ľudí nemôžete len tak odpojiť s dažďovými vodami, lebo teraz sa rozhodnete, že úradníckym prípisom rozhodnete, že táto kanalizácia je už iba splašková, ako pôvodne aj bola. A kde dajú ľudia tie vody? Len si treba uvedomiť, že oni ich tam budú aj tak načierno púšťať, nemáte šancu to odkontrolovať. Ale vy ako prevádzkovateľ to musíte čistiť a vás to stojí peniaze. A ešte zodpovednosť voči ľuďom, keď ich potom pri dažďoch vyplavuje. Takže problematika je omnoho širšia, ako sa jej vy venujete, a omnoho odbornejšia. Naozaj si myslím, že ju chcete len politicky zneužívať. To, že ľudia pociťujú taký problém, aj ja mám dom na malej dedinke, aj ja by som chcel, samozrejme, ČOV-ku, je to omnoho, aj kanalizáciu, je to omnoho, omnoho jednoduchšie a lacnejšie pre producenta, ako si to dávať vyvážať. Ale hovorím, vôbec si neuvedomujete, čo s tým vyplýva, a z toho vyplýva aj vaša kritika, aj kritika pána Saba, hovorím o jeho prvom vystúpení, ale aj kolegov, tuto už som zabudol ktorého, kde porovnáva ceny vývozu odpadových vôd, a ešte dokonca, myslím, pán Sabo spomenul, neviem, nepamätám si hodne toho slova, že vodárenské spoločnosti špekulatívne alebo ako pristupujú, že teda keď sú rozdielne ceny. Ja som na to upozorňoval, ale ste sa vtedy usmievali vtedy aj pri správe NKÚ, keď tu bol pán predseda. Práve vtedy ste sa mali zastať vodárenských spoločností, lebo pán predseda to kritizoval, že sa vodárenské spoločnosti tomu venujú. Tak teda kto sa má tomu, do hája, venovať? Tak tam ste tlieskali, že on to kritizoval, tu sa sťažuje opäť na tú istú tému. To je tá vaša nekoncepčnosť a neodbornosť, že to len politicky zneužívate tieto témy, že teraz hovorí, že to robíme špekulatívne. Ako šialené, o čom rozprávate. Práveže časť tejto, to nie sú že zahmlievané náklady. Veď jedna z tých činností, ktorá s tým súvisí, so zvozom a čistení odpadových vôd, je regulovaná činnosť, na to je cena schválená ÚRSO-m za samotné čistenie. No ale vy nemôžete porovnávať ceny, že je jedna tam, druhá tam, keď, veď aj u mňa, keď vyveziem občanovi, ktorý býva v mestskej časti Rimavskej Soboty, tak je to za 30 eur. A keď ideme do Lipovca napríklad, ktorý je vzdialený 50 kilometrov, tak to hádam nemôže byť 30 eur, tak je to 180 eur. Ale cena vyplýva z tej vzdialenosti. A aj to, myslím si, že to je obhajovanie určitého lajdáctva, keď hovoríte, že niekto je pod časovým tlakom, že už mu žumpa kypí. A kde bol doteraz? Kde bol dovtedy, že čaká, keď mu začne bublať v sifóne a ide volať službu? Tak akú veľkú má tú žumpu? A toto má na starosti obec kontrolovať. Akú veľkú má teda tú žumpu? Dva kubíky? Že mu tak horí? Lebo keby mal 12 kubíkov, tak to v pohodičke stíha. Ale nie tomu sa chcem venovať, akú má, takú má, hej, je tam istá história a niekedy sa nejako budovalo a tak a inak sa hospodárilo s vodou. Ale je iná vec, že to nie je, že vodárenské spoločnosti 10-12 dní, alebo koľko ste spomenuli, že ako majú čas alebo čo. No prioritne, ako pán predseda NKÚ povedal, toto nie je regulovaná činnosť a pán predseda NKÚ bol toho názoru, že to nemá byť náš, ako vodárov, predmet činnosti. No tak keď aj on hovorí, že to nemá byť predmet činnosti, tak nie je to naša úplná priorita, to je fakt. Ale, čo je veľmi podstatné a toho sa zastával aj on, pán Andrassy, že toto majú riešiť komerčné firmy. Táto služba je sprístupnená, však, pán starosta, aj podnikateľom, živnostníkom, čiže môžu zvážať odpadové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[14:29] Tibor Gašpar
Vaše vystúpenie skončilo, pán poslanec. Tri faktické poznámky, začína pani poslankyňa Hanuliaková.
[14:39] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán Hazucha, ja by som si v prvom rade vyprosila, aby ste hovorili o nejakej sebaprezentácii. Ja chápem, že dva roky fungujete v takom prostredí, kde teda pán Fico naozaj robí veci len kvôli tomu, aby sa sebaprezentoval, a preto som to spájala s dvomi pohlaviami, pretože to je najkrajšia ukážka tej absurdnosti, čo tu vy riešite. Nie preto, že by som tým chcela provokovať, ale preto, že to je realita na Slovensku vašej vlády. Dve pohlavia a 1,5 mil. ľudí bez vodovodu a bez kanalizácii a pol milióna bez vodovodu. A to, čo ste hovorili vy, že my keď budeme vo vláde, no my v prvom rade budeme s tými samosprávami komunikovať, budeme o tom hovoriť. A áno, samozrejme, nebude tých peňazí dostatok, ale vy to nerobíte, veď nám to tie samosprávy, tí primátori, starostovia, starostky hovoria. Však oni nevedia vôbec, čakajú sedem rokov na schválenie žiadosti, tak jak ste s nimi komunikovali? Keď 200 metrov pred obcou majú zablendovaný vodovod a sedem rokov tí ľudia nemajú pitnú vodu a nemajú si s čím večer spláchnuť záchod a sa osprchovať, tak o čom mi tu rozprávate, že čo ste vy robili? No nerobíte v tom dostatok a my to budeme robiť, budeme mať víziu a budeme mať plán, ktorý vy nemáte a nikdy ste nemali. A ďalšia vec, k tej legislatíve. Mali sme tu zákon o vodovodoch a kanalizáciách, áno, tam je treba urobiť kvantum roboty, ktorý ste tu zase vy neurobili za tie roky, čo ste tu vládli. Kde ste bol? Čo ste tam nerobil tie zmeny? To, čo pán Taraba hovoril, že ešte sme len začali. Však tam je toľko vecí, čo treba robiť, a to je zanedbaná robota roky, čo sme mali robiť v tej téme. Ďalšia vec, peniaze. To som hovorila, že, samozrejme, tých peňazí, veď tam máme 10-miliardový dlh, to bude ťažko dobiehať, ale budeme to komunikovať otvorene a zodpovedne, nie tak jak vy.
[14:39] Tibor Gašpar
Ďalej pán poslanec Sabo.
[14:41] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Vy viete, pán Hazucha, že veľmi rád sa s vami rozprávam o tejto téme a v mnohom ste pre mňa aj prínosom, lebo ste z praxe. Ale zase na druhej strane, naozaj si vyprosujem, aby ste hovorili, že zneužívame túto tému. Nie, pravda je taká, že nasvecujeme tento problém, pretože aspoň niekto sa tu venuje v tomto pléne reálnym a nefiktívnym problémom krajiny. Keď hovoríte, že na odstraňovanie problémov v minulosti neboli peniaze, no tak dovoľte, aby sa vám pripomenulo, že v programom období 2007 až 2013, sčasti bola vtedy aj Ficova vláda, Slovensko malo k dispozícii 11,5 mld. eur. V programom období 2014 až 2020, kde teda väčšina boli Ficove vlády, malo Slovensko k dispozícii 15,3 mld. eur. Čerpanie v tom programom období bolo na úrovni 30 až 35 %, ak si dobre spomínam. Takže mi nerozprávajte o tom, že neboli peniaze. Samozrejme, že sú rôzne škály, ktoré treba pokryť, ale mi nehovorte, že ste nevedeli nejakú miliardu alebo dve dať na kritickú infraštruktúru. Nie, ste nechali, aby obce súperili o to, že či si budú môcť dobudovať 200 alebo 300 metrov kanalizácie vo svojej obci. A tiež vám chcem pripomenúť, že boli to práve Ficove vlády v minulosti, ktoré mali aj strategické dokumenty, ktoré hovorili, že do roku 2015 budú na celom Slovensku, všade, kde môže, cez 90 % pripojené obce na vodovodoch a kanalizáciách. Máme rok 2025 a ešte stále to nie je realitou. Hej, to boli strategické dokumenty vašich bývalých vlád. No a keby ste si dali tú úlohu a vypočuli by ste si poriadne moju rozpravu k vodovodo-kanalizačnému zákonu a novele, tak by ste presne tam našli pasáž, ako som adresoval problematiku prestarnutej infraštruktúry. A adresovali sme to dokonca aj v našom pozmeňujúcom návrhu, za ktorý ste nehlasovali, ktorý ste nepodporili. Takže trošku sebareflexie.
[14:41] Tibor Gašpar
Pán poslanec Karas.
[14:42] Daniel Karas – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ivo, robíš celý život v rámci vodohospodárstva, odpadu a tejto tematiky, o ktorej dnes diskutujeme a ku ktorej si aj vystúpil v ústnej rozprave. Myslím si, že väčšieho odborníka tu neni v tejto sále, ako si ty, a pekne si to presne pomenoval a tu bolo vidno presne tú odbornosť, keď sa chytí odborník svojho slova a nie ako tu kolegovia z opozície, že si to zobrali za pekný marketingový ťah, lebo momentálne je to pekné a pritom sami dobre vedia, že tá kanalizácia sa nebude dať vybudovať ani za 15, ani za 20, ani za 30 rokov. Ja by som im prial, ak by to vybudovali za päť rokov, ale, žiaľbohu, je to pekne marketingovo povedané, sme tu pekne, porovnávajme sa tu s dvoma pohlaviami, lebo to momentálne ich veľmi škrie, ale ostatná odbornosť im úplne v tomto uniká. Ďakujem.
[14:42] Tibor Gašpar
Reagovať bude aj pán poslanec Hazucha.
[14:43] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán kolega. V poriadku, chápem, že nasvecujete problém a nehovorím, že to netreba. Ani som nepovedal, že tu niet čo robiť v tejto problematike. Som povedal, že tu je roboty na 50 rokov. Takže to ja nepopieram. Len napádam to teda, že to využívate na to, že nasvecujete problém a hneď a lebo Fico, lebo Fico , v tomto je problém. Ani vy, keď tam budete, ani Ódor, ani váš pán kolega mladý Šimečka, o 15 rokov by sme mohli hovoriť toto isté, či s tým pohnete, ale aj my hýbeme s tým, aj vy pohnete. Len to nejde tak, ako to tu prezentujete. A, pani kolegyňa, vy môžte komunikovať so samosprávami koľko chcete a nehovorím, že to neni treba, ale cez komunikáciu voda netečie, treba rúru položiť. Hej, takže to, že sa komunikuje, ja neviem, ako sa komunikuje, ako nie, kopa obcí má, a budovalo aj buduje stále kanalizácie, kopa obcí má rozpracované a chýbajú im peniaze. A to, čo ste povedali, že teda roky čakajú, ja predpokladám, že čakajú práve na peniaze, na schválenie výziev, nie na nejakú komunikáciu, ako to sa snažíte vykresliť teda, že ich aktivita v tejto oblasti viazne na komunikácii. Nehovorím, že niekde nie, ale unisono nie. Tak ako to spomenul v jednej, váš pán kolega, starosta Miloslavova, myslím, že čaká na nejaké rozhodnutie tri roky na úrade. Aj ja som sa s tým stretol, ale tie chyby robil dodávateľ aj s objednávateľom, preto stáli na úradoch, aj ja som blokoval (reakcia z pléna), na okresnom úrade, áno. Takže, áno, sú také veci, ale keď sa nedohod... neplnia požiadavky osoby, ktorá má potom následne prevádzkovať tú stavbu, tak to viazne, áno.
[14:44] Tibor Gašpar
Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajkyňa? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 880, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 918. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol, a opýtam sa, tu je uvedený, že bude spravodajcom pán Jakab. Je tu, alebo ho má niekto zastúpiť? Pán Karas, dobre. Takže nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 880.)
[14:46] Marián Viskupič – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no, tak ono to vyšlo tak, že vlastne už dnes som predkladal pozmeňujúci návrh vlastne, ktorý robí to isté, teda zrušuje transakčnú daň, takže teraz vlastne predkladám samotný, vlastne veľmi to isté, teda návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 274/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladám ho spolu s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou, Vladimírou Marcinkovou, Ondrom Dostálom, Vladimírom Ledeckým a tiež Martinou Bajo Holečkovou a Máriou Kolíkovou. Cieľom návrhu je zrušiť túto novozavedenú daň z finančných transakcií, a to z dôvodu jej zásadného, škodlivého vplyvu na všetky podnikateľské subjekty. Transakčná daň zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, negatívne vplýva na konkurencieschopnosť našej ekonomiky a relevantný problém je aj vôbec v jej nejednoznačnosti a administratívnej náročnosti jej výberu. Jednoducho jediné rozumné, zmysluplné riešenie je zrušiť ju ako celok, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa následne hlásim ako prvý. Ďakujem pekne za slovo.
[14:46] Tibor Gašpar
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil teda gestorský výbor pre financie, rozpočet, pánovi Karasovi. Nech sa páči.
[14:48] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministra hospodárstva Slovenskej republiky, ministerstva hospodárstva, pardon. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
[14:48] Tibor Gašpar
Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška, ale prihlásil sa pán navrhovateľ, týmto mu dávam slovo.
[14:49] Marián Viskupič – Vystúpenie
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si teda predstaviť tento návrh zákona. No, veľmi jednoducho. Je to zákon, ktorý zdaňuje, teda transakčná daň je zákon, ktorý zdaňuje finančné dýchanie. Zdaňuje jednoducho ten úplný základ fungovania ekonomiky. Je to daň, ktorá v podstate sa vyskytuje tak v Maďarsku, potom ešte vo Venezuele a viac príkladov nejak veľmi nenájdeme. Je to zásadne škodlivá daň, škodí všetkým malým firmám, veľkým firmám, živnostníkom, jednoducho má jediné správne riešenie, aby bola zrušená, a to je teda to, s čím prichádzame aj s kolegami v tomto návrhu zákona. Chceme zrušiť ako celok transakčnú daň. Ja ale poviem, vlastne trošku sa vrátim do obeda, kedy sa teda rokovalo o návrhu na zmeny v transakčnej dani z dielne SNS, a teda vlastne čo sa tam udialo. Myslím si, že to, že tento zákon, táto transakčná daň je škodlivá, jednoducho dnes to vnímajú a vedia už aj poslanci vládnej koalície. Ja si myslím, že dnes je reálne jeden jediný zástanca transakčnej dane na Slovensku, a to je minister Kamenický. Proste tak to je a dnes už sa za túto daň nepostavia ani koaliční poslanci. To chválim, jednoducho proste to zistenie, že je to zlé, sa ako udialo. To, že je to fakt, teda potvrdzujú aj viaceré novelizácie, kde postupne prichádzalo k okresávaniu tejto dane, a teda k vyraďovaniu rôznych subjektov vlastne, ktorí už našťastie túto transakčnú daň neplatia. Áno, sú to kroky správnym smerom, len treba jasne povedať, a zopakujem to, že stále je to vlastne len okresávanie niečoho, čo tu nemalo byť, nemá byť a navrhujem, aby tu vôbec nebolo. No, veď už samotné ďalšie okresanie transakčnej dane, ktoré podporíme, teraz zo strany SNS, zasa to isté hovorí, že je to zlé. Dobré je teda to, že i keď tie ambície Andreja Danka sú, teda sa do reality dostanú v menšej miere, ale pres to všetko aspoň teda už živnostníci, SZČO nebudú platiť transakčnú daň. Je to, toto je fajn. Delí sa to tým, že sa upravuje daňovník, ktorým teda podľa nového, už predpokladám, že teda to bude schválené, lebo, hovorím, podporíme to aj my, ale ja som presvedčený, že to podporí celé plénum, takže aspoň všetci živnostníci pri tom množstve zlých správ sa teda tejto jednej povinnosti zbavia. Je to fajn v tom, že pamätáme si, najprv museli stáť na okresných úradoch, kde potrebovali teda rôzne potvrdenia o tých svojich živnostiach. Potom proste už stáli zase v radách v bankách, ktoré im otvárali tento transakčný účet, a toto všetko, samozrejme, stálo peniaze. Stálo to peniaze aj na strane štátu, samozrejme to stálo peniaze aj na strane týchto živnostníkov, no ja to poviem, že, kolegovia, som rád, že ste si uvedomili, že to celé bolo hlúpe a zbytočné a že teda podporíte návrh strany SNS, ktorá teda aspoň toto teda vyzerá, že pretlačí, že sa to pre živnostníkov zruší. No, zároveň teda stále sú to len malé kroky k tomu, aby sa, aby sa tá situácia zlepšila, tým finálnym riešením by malo byť, malo byť zrušenie celej dane. Stále, prosím, máme dve možnosti. Kolegovia, zajtra budete hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, kde navrhujeme zrušenie celej transakčnej dane, zároveň tu bude aj tento návrh, ktorý tiež ju bude rušiť ako celok. Skutočne, fakt ja dovolím si ešte pár slov použiť, vidím, že už ma aj vlastní kolegovia naháňajú (povedané so smiechom), ale proste, že prečo. Každý daňový systém, a to sa asi zhodneme, však to sa snažíte, aby ste čo najviac peňazí vybrali do štátneho rozpočtu. Robíte to jednoducho nesprávnym spôsobom, vymýšľate nové dane, zväčšujete, zvyšujete existujúce dane, vyrábate nové sadzby, zvyšujete odvody a týmto celým spôsobom vlastne akoby žmýkate už ten suchý pomaranč a stále viacej, viacej chcete od firiem získať. Tá cesta ale je úplne, hovorím, nezmyselná v tom, že len robíte ďalšie sadzby, čo je zozložitenie daňového systému. Robíte, robíte vyššie daňové, alebo teda, pardon, robíte vyššie zdravotné odvody, sociálne odvody, to nie je nič iné než zvyšovanie zasa odvodového zaťaženia práce. Vyrobili ste nové dane, no to je proste takisto zaťaženie. Celé to má viacero, viacero smutných efektov. Hej, jeden je taký klasický učebnicový, ktorý sa z tej učebnice už dostal do reality, že zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, alebo úplne skrátene že daní, má za následok zníženie ekonomickej aktivity. No presne to sa stalo. Ekonomika nám stagnuje, v druhom polroku tohto roku máme len 0,4-percentný rast. Porovnajte, prosím, s Českom, ktoré má 2,6-percentný rast v druhom kvartáli. A celý teda ten výsledok je, že ten daňový systém je zložitejší. Takže dane sú vyššie, to vám berie peniaze od zníženej ekonomickej aktivity. Dane sú zložitejšie, to zasa proste zvyšuje vôbec mieru daňových podvodov, mieru optimalizácie, mieru toho, ako tie firmy chcú unikať vlastne z tej daňovej povinnosti, a to sa teraz kľudne bavme, že legálne alebo aj nelegálne, ale ten výsledok je, že zasa vyberiete menej, ako ste si predsavzali. Aj samotná transakčná daň od prvého dňa, kedy bola zavedená, od prvého dňa ten jej výber postupne klesá. Prečo? Pretože postupne sa tam pridávali novelizácie, ktoré vyraďovali rôzne, rôzne subjekty, hovorím, za mňa dobre, a takisto aj to, že tie firmy hľadali cesty, hľadali cesty, ako tomu uniknúť. Keď mali, ja neviem, dve päťtisícové faktúry, dobre, dajme štyri päťtisícové faktúry, tak z toho spravili vlastne jednu 20-tisícovú a zaplatili podstatne menšiu sadzbu, lebo teda tá sa vzťahuje do desaťtisíc takto. Ďalej vám firmy unikajú do hotovostného systému. To je úplne legálne proste, áno, firmy, firmy vystavia bloček, alebo teda ktokoľvek vystaví blok, ten je normálne zaplatený, ale teda v hotovosti, hej. A proste firmy potom následne svojim dodávateľom platia v hotovosti, tak sa napr. vyhnú transakčnej dani. Čiže vy ste vymysleli zasa kopu ďalších prekážok, hej, pre tie firmy a tie, samozrejme, robia všetko pre to, aby nezaplatili v tejto drakonickej dobe a drakonických sadzbách čo najviac, tak hľadajú cestu, ako uniknúť. Čiže jedna vec je, strácate takto. No ale druhá vec je tá, že odtiaľ je len kúsok, keď už chcete po zákazníkovi, aby zaplatil v hotovosti, aby ste mu napr. nedali blok, hej. A tam už sú potom aj ďalšie, ďalšie reálne úniky a na toto chcem poukázať a nič z toho som nenašiel v konsolidačnom balíčku. Keby ste vyberali, kolegovia, dane, keby ste vyberali dane aspoň na úrovni priemeru Európskej únie, tak približne 1,2 mld. eur ročne by bol vyšší daňový výber pri rovnakých sadzbách. Proste jednoducho vybralo by sa viac, pretože by sa teda, bolo menej daňových únikov. 1,2 mld. pri tom, aby sme boli priemer Únie, to je podľa mňa dosiahnuteľné, však hádam by sme mohli byť aspoň priemerní. No a teraz, keby sa toto podarilo, tak napr. tých možno 500 mil., možno 450 mil., uvidíme, koľko bude ten výber transakčnej dane, tak tú by ste mohli v pohode zrušiť, k tomu by ste mohli zrušiť zvýšenie zdravotných odvodov, čo je ďalších 360 mil., k tomu by ste mohli kľudne zrušiť všetko zvýšenie sociálnych odvodov pre živnostníkov, špeciálne pre malých živnostníkov a ešte stále proste by to bolo úplne, úplne akoby ziskové, hej. 1,2 mld. z 1,4-miliardovej tohtoročnej konsolidácie, ktorú ste si tu v piatok schválili, by sa dalo vyriešiť tým, keby štát lepšie vyberal dane. Nikomu by tým neublížil, len by sa lepšie vybrali dane. Práve naopak, poctivým podnikateľom, ktorí tie dane platia, proste vydávajú bločky, riešia si svoje daňové povinnosti, ich nevýhodu by ste znížili, pretože jednoducho by ste prinútili daňových podvodníkov proste, aby platili. Čiže by ste ešte dokonca aj zlepšili podnikateľské prostredie na Slovensku. Toto je, toto je cesta, ja to hovorím práve preto, aby to nebolo, že len navrhujem, že sem príde Viskupič a chce zrušiť celý zákon a teraz nepovie, ako by sa to dalo nahradiť. Takto by sa to dalo nahradiť. V tých dvadsiatich dvoch konsolidačných opatreniach nebolo ani jedno, ani jedno, ani čiarka, ktorá by išla ku zlepšovaniu výberu nejakými formami. A bolo tam milión slov na to, aby sa ten výber ešte zhoršil, pretože to celé robíte zložitejšie, výnimkovatejšie, proste s vyššími sadzbami, s väčšou mierou podvádzania alebo obchádzania. Toto, toto všetko proste ide oproti. Aby som bol férový, je tam jeden bod, ktorý hovorí o tom, že chce dať ministerstvo financií daňovú, nazvime to amnestiu alebo generálny pardon, kde teda dáva priestor bez úrokov a teda poplatkov zaplatiť si svoju daňovú povinnosť. Ale to nie je zlepšovanie výberu, proste to je jednoducho, to je skôr len ukázanie, že ako zúfalo tie dane sa vyberajú, ako zúfalo sa dane vyberajú. Proste jednoducho to nie je cesta. Čiže nie sú opatrenia, ktoré by, ktoré by pomáhali ekonomike. To sa už nebavme o tom, že je iks rôznych vecí, ktoré by ste mali urobiť, aby sa ekonomika práveže stala aktívnejšou, hej, aby sa oplatilo podnikať, aby bolo menej byrokracie, menej administratívy. Len to sú všetko veci, ktoré sa nedajú spraviť zo dňa na deň zmenením jedného čísla v nejakom zákone. To sú všetko veci, ktoré jednoducho trvajú a ktoré by chceli svoj čas. No, napriek tomu akokoľvek, a ešte teda tá ďalšia vec, to ďalšie riešenie poviem, a to je to, že štát by konečne mal začať šetriť na sebe. Skutočne, že dva roky štát neušetril, neušetril nič. Výdavky aj v roku ´24 boli vyššie oproti tým, ktoré boli v ´23. Aj v roku ´25, aj tohtoročné výdavky sú vyššie ako v ´24. Ja sa tu stavím, ja sa tu stavím, že keď sem o pár týždňov príde minister s rozpočtom na 2026, tak tá suma tých výdavkov bude opäť vyššia ako v roku ´25, ako v tomto roku, s tým, že ale tu rozprávate, že štát ide ušetriť na sebe bájnych 1,3 mld. Ale tak jak Columbovu ženu, ani tie konkrétnosti k tomu zatiaľ nikto nevidel. A ja ešte raz poviem, ani neuvidí, pretože tie výdavky budú zasa vyššie. Jednoducho takto to, takto to celé robíte od desiatich k piatim a potom treba vyrábať nové, nové dane. Čiže ešte raz. Je tu návrh zákona, ktorý en bloc ruší komplet celú transakčnú daň bez náhrady, a je to niečo, čo ani nechcem povedať, že je to akoby reforma alebo niečo, nie je to reforma, pretože bez tej transakčnej dane ešte tá celá ekonomika fungovala, už vtedy boli problémy, len vy ste touto daňou vyrobili kopu ďalších problémov, hej. Ale dobre, bolo by to aspoň to, že by sa aspoň, aspoň niečo vrátilo na pôvodnú, znesiteľnú úroveň. Kolegyne, kolegovia, všetkých, samozrejme, hlavne koaličných kolegov, ale, samozrejme, aj opozičných žiadam, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to niečo, čo zlepší podnikateľské prostredie, to máme inak potvrdené aj z ministerstva hospodárstva, taký papier mi prišiel. Je to niečo, čo zlepší fakt pozíciu slovenských podnikateľov voči okoliu, voči zahraničiu. Je to niečo, čo dá šancu, aby tie ceny nemuseli zvyšovať, aby nemuseli odchádzať ľudia nakupovať proste nákupnou turistikou do zahraničia. Áno, aj toto je kvapka v mori pri tom všetkom, čo ste naplánovali pre budúci rok, hej. Toto vie ušetriť proste podnikateľom možno tých 400-450 mil. Vy ste im už medzitým vyrobili ďalšiu kopu povinností za 1,4 mld. No ale aspoň, aspoň niečo, hej. Jedným zákonom sa nedá vyriešiť všetky problémy celého sveta, ale jeden veľký problém sa týmto zákonom vyriešiť dá. Kolegyne, kolegovia, stačí stlačiť to správne tlačítko a pomôcť takto aj vašim voličom, aj vás volia, predpokladám, aj nejakí podnikatelia, aj nejakí tvorcovia hodnôt. Ďakujem pekne za pozornosť.
[14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka. Otváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. K rozprave spravodajca chce sa vyjadriť? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 897, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 941. Dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 897.)
[15:04] Marián Viskupič – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady ja. Cieľom predloženého návrhu je stanoviť (rečník si odkašľal), pardon, limity na výdavky na obstaranie osobných automobilov pre prezidenta Slovenskej republiky, pre členov vlády, pre štátnych tajomníkov, pre štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie. Návrh sa primárne zameriava predovšetkým teda pre limity na vozidlá prezidenta a členov vlády, keďže tieto doteraz neboli vôbec nikde upravené. Zákon je v súlade, takto, návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, je to vlastne konsolidačným opatrením. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a je v súlade teda s ústavou a ústavnými zákonmi a všetkými ostatnými všeobecne záväznými predpismi. Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim, a momentálne som skončil. Nech sa páči, pán predsedajúci.
[15:04] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre financie a rozpočet pánovi Karasovi, ktorý dnes zastupuje pána poslanca Jakaba, neprítomného. Nech sa páči.
[15:06] Daniel Karas – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
[15:06] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška. Najskôr sa ešte opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa ale do rozpravy pán navrhovateľ a týmto mu dávam slovo.
[15:08] Marián Viskupič – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, no, častokrát zaznieva z úst vládnej koalície, že teda len kritizujeme a čo by sme robili, a že nemáme žiadne opatrenia. Tak vidíte to, aj dnešné poobedie je teda dôkazom toho, že opatrenia máme, transakčnú daň máme za sebou a teraz teda ďalšie opatrenie, teraz konkrétne vlastne, ktoré bude znižovať výdavky, čiže to, po ktorom skutočne voláme a ktoré je veľmi potrebné. Je to proste jeden zo symbolov a teda to je to, že navrhujem obmedziť ceny vládnych limuzín, v prvom rade teda pre pána prezidenta, pre predsedu vlády, pre štátnych tajomníkov, pretože zrovna tieto kategórie doteraz neboli nijak obmedzené a zároveň aj pri ďalších kategóriách verejných zamestnancov tieto limity mierne znižujem. Tieto doteraz boli zachytené v, myslím, že nariadení vlády, takže je určite lepšie, ak sa to dostane do návrhu zákona. Bude to teda, verím, že viacej dodržiavané. Čiže veľmi jednoducho. Však nikto, a tým začnem, nikto nehovorí, že pán prezident by mal chodiť na bicykli alebo že predseda vlády má ísť peši alebo emhádečkou. Tie čísla sú stále skutočne na úrovni takej, že je to zodpovedajúce a je to v poriadku. Ale treba vnímať to, že nemôže, nemôže minister, prezident, predseda vlády jednoducho fungovať v stave, kedy Slovensku tento rok bude chýbať 7,5 mld. eur, 7,5 mld. eur, to sú inak že trikrát Burj Khalifa, hej, najvyššia budova sveta, nemôžu chcieť chodiť vo vozidlách bez akýchkoľvek limitov. Ale keby to len bolo, že nemajú limity, ale ono sa to, bohužiaľ, fakt aj zneužívalo. Zoberme si, zoberme si ministerku Šimkovičovú, hej. Veď len tlakom opozície proste jednoducho prišlo k zrušeniu tohto predaja. Tá si jednoducho, koľko, 146-tisíc, ak si dobre pamätám, vyberala vozidlo. A zďaleka to nie je proste jediný, jediný prípad. Viacero, stačí sa pozrieť do Centrálneho registra zmlúv, proste sú tam iks prípadov drahých skutočne vozidiel, ktoré si nekúpi povedzme ani, ja neviem, nemeckí ministri. Jednoducho tá debata o tom, že máme jednoznačne obmedzené zdroje a navyše teda veľké deficity, veľké dlhy, tak nemôžu, nemôžu si skutočne symbolicky ani členovia vlády, ani prezident proste svoje potreby sa voziť ako robiť v neobmedzenej výške. Čiže toto je, toto je tým hlavným motivátorom. Samozrejme, že ani toto opatrenie samotné nijak nevyrieši všetky problémy slovenských verejných financií, ale je to jednoducho jeden zo symbolov, jeden zo symbolov toho, že proste treba šetriť, že je nejaká hranica, po ktorú je zmysluplné, a teda chráňme si svojich najvyšších predstaviteľov štátu, ale proste niekde musí byť tá hranica. Tak aby som bol teda konkrétny, aby som bol konkrétny, takže tento môj návrh zákona stanovuje pre prezidenta Slovenskej republiky limit 90-tisíc euro na nákup jeho vozidla. Pre predsedu vlády Slovenskej republiky navrhuje limit 60-tisíc eur, pre členov vlády navrhuje limit 48-tisíc eur, pre štátnych tajomníkov, generálnych tajomníkov služobných úradov, ďalších takto najvyšších úradníkov je tam limit 40-tisíc eur. Nebudem, nebudem menovať, tých pozícií je tam veľmi veľa. Potom ďalšia kategória sú povedzme podpredsedovia rôznych ústredných orgánov štátnej správy, generálni tajomníci služobných úradov, ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zasa nebudem, nebudem menovať, ešte možno predsedov krajských súdov spomeniem, kde je teda 35-tisíc eur limit. A potom zasa nižšia kategória 28-tisíc eur a ostatní zamestnanci štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií 22-tisíc eur. Jednoducho toto musí byť príspevok fakt tej verejnej správy alebo štátnej správy ku nejakému zmysluplnému šetreniu. Samozrejme odpichnem sa trošku aj od slov ministra financií, ktorý, bolo to vôbec nekonkrétne, ale teda sám navrhuje zníženie množstva nakupovaných nových vozidiel ako jedno z konsolidačných opatrení bez akéhokoľvek vyčíslenia, ale mohol by sa akoby týmto inšpirovať. Jedna vec je, ak chce sa skutočne šetriť a potrebuje, veď ten štát sám, veď chcete, chcete miliardu ušetriť aj na výdavkoch, tak sa treba skutočne pozrieť na toto. Nestačí len obmedziť nakupovanie nových. To proste, to stále ešte môže byť taká tá hra, že niekde si do rozpočtu napíšem 3-tisíc nových vozidiel a potom poviem, že kúpim len 1 500, hej, ale vedel som, že potrebujem alebo chcem mať 1 500 nových vozidiel. Takto to proste nemôže fungovať. Jasne musí minister zadefinovať maximálne limity a potom tá debata musí byť skutočne o tom, že o koľko sa zníži počet vozidiel používaných verejnej správy. Toto je to. Ak chcete proste dať na stôl nejaké skutočné šetrenie, tak treba povedať, že štát má toľkoto prevádzkovaných vozidiel a za rok ich proste bude mať, ja neviem, o nejaký počet nižší, normálne, že reálne že nižší, hej. A ušetrí sa na tom, že sa nejaké predajú, ušetrí sa na tom, že teda nebudú sa nejaké servisovať, že sa nebude toľko jazdiť. Toto sú jediné reálne možnosti šetrenia, ako sa takéto dá urobiť. Limitovať sumy a limitovať množstvá, znižovať sumy, znižovať množstvá. Nijak inak neušetríte. Akože napísať to, že štát nebude kupovať zbytočne nové vozidlá, keď to trochu parafrázujem, tak to pevne verím, že nekupoval ani doteraz, hej, že sa asi kupovalo len vozidlo, ktoré potrebuje štát. No ale akože, bohužiaľ, za á, to takto nebolo a, za bé, proste treba sa pozerať na to, na čo máme. To je to skákanie do výšky, pokiaľ doskočíme. To je to prikrývanie sa perinou, na akú máme. To je ten, toto je jedno z takýchto opatrení, ktoré by tu mali byť vo väčšom množstve, ako šetriť. Takže ak najbližšie bude ktokoľvek nám, páni z koalície, hovoriť, že nemáme konkrétne opatrenia, že s ničím neprichádzame, ale prichádzame, len nemohlo by to byť tak, že nás počúva nula členov koalície z SNS, nula členov koalície zo Strany vidieka, či jak sa volajú, nula členov z HLAS-u a traja ctení kolegovia, pardon, štyria, piati kolegovia zo SMER-u, hej, proste päť koaličných poslancov počúva. Vďakabohu aspoň za to, ale tá realita je takáto. Takže ešte raz, navrhujeme obmedzenie ceny limuzín a veľmi sa uchádzam o podporu. V podstate to ide z línii toho, čo chcete. Chcete šetriť, chcete míňať menej na strane štátu. Tento návrh všetko spĺňa. Podľa mňa sú tam nastavené tie sumy okej, dokonca ešte poviem, že som tam dal aj limit, on tam bol v zákone aj doteraz, že keď je to vozidlo ekologické, to znamená buď hybrid alebo elektrické, že teda môže byť tá suma zvýšená. Ja to tam ponechávam, ale aj to som znížil, ten svet sa nejak vyvíja, tak doteraz tam bolo, myslím, že 50-percentné navýšenie, ja som tam nechal 25-percentné. Čiže ale ešte stále je tu ešte aj navýšenie pri nejakej ekologickosti. Samozrejme, tá debata o tom proste môže byť inde, ale to teraz jednoducho neriešme. Riešim to, že je to návrh, ktorý vie byť uvedený do praxe, je zmysluplný, tie sumy sú zmysluplné. Takže budem veľmi sa čudovať, ak to proste nebude podporené. Je to úplne v súlade s tým, čo deklaruje aj koalícia, že chce robiť, a myslím si, že v opozícii máme v tom jasno takisto. Ďakujem pekne za pozornosť.
[15:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Pán poslanec Hargaš.
[15:17] Ján Hargaš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedujúci. Marián, plne podporujeme tento návrh. Aj my sme za to, aby sa znížili limity na cenu nákupu nových vozidiel pre predstaviteľov vlády, pre pána prezidenta. A myslím, že ste málo ambiciózni v tej doložke, lebo ty si hovoril, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani to nemá žiadne sociálne vplyvy. Ja si myslím, že kľudne môžte vyznačiť pozitívne vplyvy, pretože keby táto vláda ukázala, že v čase konsolidácie sú ochotní znížiť svoj luxus, ktorý si zatiaľ dopriali, tak by to malo veľmi pozitívne vplyvy aj na podnikateľské prostredie, aj sociálne vplyvy. Pretože ľudia, ktorí sa musia skladať dnes na ten luxus, by mali aspoň pocit nejako spolupatričnosti, že tá vláda šetrí aj na sebe a nielen na ľuďoch. A druhá poznámka, že dnes sme v období, keď vláda povedala, že teda bude šetriť 1,3 mld. na sebe že vraj. Ale stále nemáme konkrétne opatrenie, nič. Čiže toto opozičný návrh je vlastne ešte ďalej ako samotná vláda. Že už konkrétne návrhy vám dávame, ako by ste na sebe šetriť mohli, nech sa páči, v hlasovaní zajtra o jedenástej môžte ukázať, ako to myslíte vážne s tým šetrením na sebe, či budete šetriť iba na úradníkoch, alebo ste ochotní šetriť aj na čelných predstaviteľoch ministerstiev, šetriť na pánovi prezidentovi, šetriť na luxuse, ktorý ste si zatiaľ dopriali. A ak to spravíte, tak to bude mať podľa mňa pozitívne vplyvy aj na podnikateľov, ktorých budete zdierať budúci rok, aj na bežných ľudí na Slovensku. Pretože táto dilema, či si vôbec môžem dovoliť nejaké auto a akú sumu vôbec zvládnem, tak pred touto dilemou bude stáť každá jedna rodina budúci rok. Tak by bolo fér, keby si túto dilemu postavila pred seba aj vláda, že teda dobre, nebudeme sa voziť na najdrahších luxusných autách bez limitov, ale si tie limity nejak znížime a sme ochotní nejak prispieť aj my tým, že sa vzdáme svojho luxusu. Ďakujem za tento návrh, podporíme ho.
[15:17] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Reagovať chce pán poslanec Viskupič, nech sa páči.
[15:19] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Veľmi si to vážim a úplne súhlasím s tým, čo si, Janko, povedal. Ja ešte len ukážem na jeden ďalší aspekt, čo s tým súvisí, že dosť často chodím do Česka. Počet húkajúcich vozidiel akože v Prahe, však tiež sú tam všetky štátne orgány, je podstatne nižší ako tu na Slovensku. Rovnaký pocit mám z Viedne, motal som sa teraz dva dni po Tokiu, proste tam okrem sanitiek nehúkalo nič iné. Ale ja verím, že to nemám len tú skúsenosť, že chodím dennodenne po diaľnici, mňa než prídem od Trnavy po Bratislavu, tak ma predbehne častokrát štyri-päť takých húkajúcich luxusných čiernych vozidiel. Posledne som teraz ráno 8.55 h púšťal ministra, ktorý tu mal vystupovať, tak isto pod majákmi. Hurá, proste toto je normálne že slovenský folklór, slovenský folklór, tu každý, kto sa dostal troška vyššie, má pocit, že potrebuje mať najväčšie auto na svete, najsilnejšie majáky, najsilnejší zvuk a proste nech mu všetci idú z cesty a pustia ho, lebo len on ide do práce a všetci ostatní asi idú sa len zabávať, že vrátane podnikateľov, ktorí už si budú môcť odpísať len polovicu dépeháčky, lebo pravda, keď má malý podnikateľ len jedno vozidlo, tak už teraz vlastne on sa na polovicu zabáva a len na polovicu pracuje. Aj toto sa ukazuje, že s akou ignoranciou vlastne sa pozerajú tvorcovia aktuálnych zákonov na bežných ľudí a na tých tvorcov hodnôt, ktorých inak všetci potrebujeme, aj keď je ten pohľad na svet sociálnodemokratický. Na tvorcov hodnôt by sme mali pozerať, či sme vpravo, vľavo, liberálni, progresívni, akýkoľvek, proste rovnako. Všetci ich potrebujeme a všetci by sme im mali vytvárať dobré podmienky. Ešte raz ďakujem.
[15:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ k rozprave? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je po tlačou 898, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 942. A opäť dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 898.)
[15:21] Marián Viskupič – Vystúpenie
A ja opäť ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľ je veľmi jednoduchý. Cieľom predloženého návrhu je zrušenie povinnosti platiť zdravotné poistné, alebo poistné odvody pri takzvaných pasívnych príjmoch. Tak isto toľkoto iba na úvod a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
[15:21] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Szalayovi.
[15:22] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 898. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[15:22] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Na úvod konštatujem, že nie je do rozpravy žiadna písomná prihláška. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa však navrhovateľ, týmto mu odovzdávam slovo, nech sa páči.
[15:24] Marián Viskupič – Vystúpenie
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne špeciálne, no, rodinka Ledeckých (povedané so smiechom), no dobre. Áno, buďme efektívni aj v čase, hej, nielen v našich rozhodnutiach. Takto, toto je zasa ďalší konkrétny návrh, s ktorým prichádzame, strana SaS, tentokrát v zmysel nejakej podpory ekonomickej aktivity, zníženia daňového, odvodového, už akokoľvek to nazveme, zaťaženia. V zmysle toho, že zostane ľuďom viac peňazí vo vreckách a následne to, samozrejme, vie podporiť ekonomickú aktivitu, vie to podporiť rozvoj Slovenska a zároveň, a to nepopieram, proste je to aj niečo, čo zníži v prvom kroku príjmy štátu a jednoducho prinúti štát, aby jednoducho šetril, hej, aby šetril. Takže toto je v skratke vlastne to, čo chcem týmto návrhom zákona, návrhom zákona teda zariadiť alebo priniesť. No, ako to funguje teraz. Problematika platenia poistného na zdravotné poistenie je upravená v zákone o zdravotnom poistení a to je, samozrejme, aj s odkazom na zákon o dani z príjmov. No a okrem aktívnych príjmov, to sú teda príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa teda, a o tom sa chcem baviť, platí zdravotné poistenie aj z takzvaných pasívnych príjmov. Medzi pasívne príjmy patrí napríklad dosahovanie príjmov z kapitálového majetku, dosahovanie príjmov z tzv. ostatných príjmov a aj z dividend. Zákon o zdravotnom poistení definuje tieto ostatné príjmy odkazom na zákon o dani z príjmov a teda patria sem ešte aj príjmy z príležitostných činností, príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí, príjmy z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov, príjmy z derivátových operácií, príjmy z predaja kryptoaktív a mnoho ďalších, hej. Ideový príjem je ten, že človek má byt, ktorý kúpil tri roky dozadu napríklad a teda chce ho z rôznych dôvodov predať, nemusí to byť nutne, že chce zarobiť, možno potrebuje väčší byt, možno potrebuje menší byt, možno sa jeho situácia proste nejak zmenila, možno k lepšiemu, možno k horšiemu, akokoľvek, hej. Samozrejme ceny nehnuteľní rastú a keďže to pred tromi rokmi za niečo kúpila, daný človek za niečo to, samozrejme, predal a ten rozdiel, ten zisk, ktorý z toho občan má, je jednoducho jeho príjmom, hej, v tomto prípade pasívnym a musí byť zdanený, to je v poriadku, nejaká sadzba dane je, samozrejme, z dane zo zisku správna, my hovoríme, mala by byť čo najnižšia, v ideálnom prípade rovná, ale taký návrh zákona budem predkladať až o kúsok neskôr, ale, a o čom sa tu zasa bavíme, tak ďalších vlastne od budúceho roka už 16 %, v tomto roku 15 % je takzvaný ten zdravotný odvod. Normálne že z takéhoto predaja bytu, hej, musí zaplatiť proste z toho zisku, z toho rozdielu medzi tým, za čo to bolo kúpené a predané, musí daný občan zaplatiť ešte aj zdravotné odvody, ešte aj zdravotné odvody. A vôbec nie že v zanedbateľnej výške. Akože to 15 %, alebo budúci rok 16 %, to je akože že fakt sakra dosť, hej. A toto si, prosím, predstavme, hej, nepredstavme si hneď za tým proste, tak jak sa to dá povedať, aha, niekto bohatý a teraz nebude platiť. To sa zasa raz týka veľmi často práve tých obyčajných ľudí, ktorí riešia svoju situáciu, kde potrebujú každé euro a nie, aby ešte štátu zaplatili vlastne dodatočné zdravotné odvody, ktoré mu, samozrejme, akože nič negarantujú. To si treba povedať, to je vyslovene platba štátu a ešte sa teraz bavme o tom, že sa to volá zdravotný odvod. Ale keď teraz pôjdem trošku do takej tej teórie, tak rozdiel medzi odvodmi a daňami je v asymetrickosti alebo symetrickosti platby. Keď dane sú také, že človek ich odviesť musí, lebo zákon, lebo štát, a nemá za ne priamo nič, hej. Proste platí ich a štát potom s tým niečo robí. Ale ten daný daňovník z toho nemá nič. Pri odvodoch je to inak, tiež tam môže byť nejaká asymetrickosť, ale keď platíte sociálne odvody, máte nárok na nejaký dôchodok. Keď platíte zdravotný odvod, máte nárok na nejakú zdravotnú starostlivosť, ale pri tomto to jednoducho negarantuje nič. Je to normálne, skutočne platba, ktorá sa podobá na daň, ktorá je jednoducho ďalšou daňou a ďalšou platbou štátu nezmyselnou, skutočne, skutočne nezmyselnou. A preto ju chceme zrušiť. Použijem ďalší príklad. Už sme to tu dokon... (rečník sa zasmial) už to dokonca bolo schválené, na konci predchádzajúceho volebného obdobia bola vlastne schválená zmena zdaňovania krypta, kde teda bola, za prvé, znížená daň, ale aj zrušený zdravotný odvod. Teraz si zoberte, že máme tu kopu mladých ľudí, možno ešte stále žijú na Slovensku a možno už dlho nebudú, ale jednoducho stali sa z nich kľudne možno aj milionári, proste lebo investovali do krypta a povedali si, že jednoducho oni chcú to svoje zatiaľ elektronické bohatstvo trošku preniesť do tej reality. Radi by zaplatili štátu nejakú daň a jednoducho kúpili si potom, poviem, kľudne to svoje Lamborghini alebo, alebo nejaké auto a stali sa proste váženým, slušným, zodpovedným občanom tohto štátu, ktorý jednoducho svojou aktivitou, svojou činnosťou sa stal normálne že bohatším, hej? No ale tá realita je tá, že teraz podľa nových pravidiel, už budem sa pozerať na to, čo bude budúci rok, tak po takomto človeku budete chcieť 35 %, 35-percentnú daň a ešte 16-percentné zdravotné odvody, hej? To keď si zrátate, je viac ako 50 % už. Jednoducho ktorý, ktorý človek, ktorý akokoľvek si zarobil, bude chcieť odovzdať 50 % proste toho štátu? Za čo? Za nič. Len kvôli nenažranosti a kľudne potom aj veľkým limuzínam na strane štátu. Jednoducho tuto, tuto si treba uvedomiť, že, a fakt to funguje, že to nezdaňujú tí ľudia. Nezdaňujú. A dva roky dozadu sú posledné čísla, asi 700-tisíc mal štát príjem z dane z krypta pri takto dramatických sadzbách. Jednoducho to znamená, že to, samozrejme, nikto nezdaňuje. A keby sa tam dala rozumná daň, a teraz o čom sa bavíme, napríklad teda zrušený zdravotný odvod, tak verte tomu, že tí ľudia by si tie svoje príjmy takto zlegalizovali, odišli by z krypta, zdanili by to, kúpili by si tu normálne legálne domček, auto a možno by boli spokojní občania Slovenska. Takýmto drakonickým zdaňovaním, a teda zasa hovorím konkrétne tieto zdravotné, ale aj všeobecne, všeobecne-všeobecne, vyháňame ľudí zo Slovenska. Ale vyháňame tých najšikovnejších, najschopnejších, najpodnikavejších, naj, najrozumnejších, najcennejších, hej? Toto je toto a tu bude trpieť. Slovensko aj tak trpí takzvaným tým brain drain, že nás proste tí najšikovnejší ľudia, aj tak odchádzajú od nás. Ale keď to štát robí, že ich ešte cielene vyháňa, tak to je už fakt akože cesta, cesta do pekla. Čiže zasa konkrétny návrh zákona, ktorým chceme prispieť k tomu, aby verejné financie boli lepšie, aj keď hovorím, toto v tomto prípade, samozrejme, v prvom kroku akoby zoberie peniaze, ale v druhom kroku ja garantujem, že to zníži množstvo podvodov, zníži to množstvo optimalizácií, zníži to množstvo zmlúv, ktoré sú na inú sumu ako reálne, a potom doplatkov kade-tade bokom, tak by to vo finále pomohlo verejným financiám, konkrétny, zmysluplný návrh, a poprosím a budem sa uchádzať, samozrejme, o podporu. Počet kolegov zo SMER-u klesol na dva a stále je to strašne-strašne málo, ale skúste sa (reakcia z pléna), aha, áno, vidím, dobre (povedané so smiechom), dobre. Skúste sa, prosím, zamyslieť. Zasa aj toto je v súlade s tým, čo hovoríte, že chcete ozdraviť verejné financie, zlepšiť situáciu, jednoducho prosím vás o podporu, takisto kolegov z opozície, treba povedať, že ani nás tu nie je veľa, aby som bol férový. Ďakujem pekne za pozornosť a skončil som, pán predsedajúci.
[15:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Na vaše vystúpenie je faktická poznámka. Pán poslanec Szalay.
[15:34] Tomáš Szalay – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Kolegovi Viskupičovi poviem iba toľko, Maroš, mňa si presvedčil, čiže ja tvoj návrh zákona, samozrejme, podporím. Chcel som k tomu dodať, že práve tieto typy príjmov pochádzajú neraz od ľudí, ktorí sú dostatočne chytrí na to, aby to dokázali zoptimalizovať. Tak ako to platí pri zdravotných odvodoch, ako to platí pri niektorých typoch daní, aj toto sú typy príjmov, ktoré keď niekto dostáva, tak má dostatočne veľkú motiváciu, aby hľadal, ako to zoptimalizovať a práve takéto typy zdaňovaní vedú k tomu, že tí ľudia potom vytiahnu všetky tie príjmy do inej, do tej alternatívnej sivej zóny, do zahraničia. Skrátka vo výsledku ten štát na to doplatí, pretože ten výnos bude menší ako keby sme takéto, takéto typy príjmov nezodvodňovali alebo nezdaňovali. Čiže s vaničkou teda vylievame aj dieťa, nielen tú vodu.
[15:34] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na faktickú bude reagovať aj pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.
[15:35] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem kolegovi Tomášovi Szalayovi aj za podporu, ale hlavne za absolútne presné zhrnutie. Presne takto to je a ja už k tomu ani nebudem ďalej dodávať. Ďakujem pekne. Poprosím o podporu alebo minimálne aspoň o uvažovanie na strane koalície. Ďakujem pekne.
[15:35] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce navrhovateľ zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu má byť prvé čítanie o návrhu poslankyne Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 931, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 977. Pre neprítomnosť pani poslankyne navrhovateľky, pani Bittó Cigánikovej tento bod programu prepadá. A nasledujúcim bodom programu je návrh poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 940, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 986. Dávam teraz už slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Ledeckému, alebo vy budete? Tak pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov , tlač 940.)
[15:37] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie
Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz príjemný, pekný deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Táto novela je súčasťou mojej dlhoročnej snahy o posilnenie práv detských pacientov. Cieľom tejto konkrétnej predkladanej novely je oslobodenie sprievodcov maloletých pacientov do dvanásteho roku života dieťaťa od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici po vzore Českej republiky a ďalších krajín. A viac o tomto zákone poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[15:37] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľovi. Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Szalayovi.
[15:37] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Áno, ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to o tlač 940. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, dovolím si ešte navrhnúť, aby sa o tomto návrhu zákona v prvom čítaní hlasovalo v stredu 1. októbra o jedenástej hodine. Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[15:37] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy, konštatujem, že nie je žiadna prihláška písomná zo strany poslancov. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. A teraz už dostáva slovo pani navrhovateľka, ktorá sa hlásila. Nech sa páči.
[15:39] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie
Ďakujem pekne. Ja budem stručná, pretože tento návrh nepredkladám prvýkrát. Je to konkrétne už tretíkrát, čo sa snažím presadiť túto zmenu. Naozaj mojou snahou je, aby finančné dôvody neboli prekážkou toho, aby mohol rodič sprevádzať dieťa v nemocnici. Ten poplatok dnes za sprievod dieťaťa v nemocnici je 3,3 eura. Môže sa to zdať, že to je malá suma, ale je to problém najmä pri dlhodobo hospitalizovaných pacientoch. Keď sa napríklad pozrieme na hospitalizácie pri kardiovaskulárnych ochoreniach, môžu byť niekoľkomesačné a vtedy to robí pre tú rodinu mesačne len tento poplatok 100 eur, samozrejme popri ďalších výdavkoch. V Česku sa mi páči ten systém, ktorý majú nastavený tak, že v prípade takýchto dlhých hospitalizácií môžu požiadať nemocnicu o odpustenie takéhoto poplatku. U nás na Slovensku ako keby na takéto systém, na takéto dlhé hospitalizácie nemyslíme a hoci sú onkologickí pacienti od tohto poplatku oslobodení, je to vlastne jediná diagnóza, ktorá má vlastne takéto oslobodenie, a potom ďalšie ťažké diagnózy, ktoré sú sprevádzané dlhodobými hospitalizáciami, nie sú súčasťou vlastne takejto výnimky. Od roku 2004, odkedy je to zavedené v zákone, vlastne žiaden predpis ani žiadna smernica v rámci ministerstva zdravotníctva neuvádzala, čo je obsahom tohto poplatku. Nie je ním strava, nie je ním zaručenie lôžka. My nevieme, že vlastne, že čo ten poplatok v sebe zahŕňa a to tiež vnímam ako problém, a preto by takýto poplatok, ktorého obsah nepoznáme, nemal byť vynucovaný. Tiež po zmene, ktorá bola prijatá, ktorá garantuje každému rodičovi vlastne prítomnosť pri svojom dieťati, je tam aj ústavnoprávny rozmer, kedy som presvedčená, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu v Českej republike, ak by došlo k takému sporu na Slovensku, kedy by rodič namietal platenie takéhoto poplatku, ktorým vlastne dávame ako keby týmto poplatkom zámienku nedodržiavať toto právo, môže rodič namietať svoj ústavnoprávny rámec byť so svojím dieťaťom a oddeliť ho od dieťaťa môže iba Ústavný súd. Tak to bolo v Česku, kde povedali, že žiadnym takýmto poplatkom nemôže byť vlastne podmieňovaná prítomnosť blízkej osoby pri dieťati, rovnako muža pri pôrode, takže som presvedčená, že u nás by súd, Ústavný súd v prípade takejto sťažnosti musel rozhodnúť veľmi podobne. Toľko z mojej strany. Naozaj snažím sa o to už niekoľkýkrát. Na ministerstve tá debata je konštruktívna, ale ako vždy už niekoľko mesiacov hľadajú odpoveď na moju otázku, že či môžeme k tejto zmene pristúpiť. Takže budem rada, ak v tomto pléne nájde táto zmena podporu, ak nie, budem sa o ňu snažiť naďalej. Takže ďakujem pekne.
[15:39] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Jurík, máte slovo.
[15:42] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len, že v Progresívnom Slovensku, samozrejme, veľmi podporujeme tento tvoj návrh, pretože jednak aj keď si hovorila, že to sú v podstate iba tri eurá, no tak pre niektorých rodičov aj tie iba tri eurá, a hlavne aj v situáciách, keď teda, ako si správne spomínala, to môže sa predĺžiť na niekoľko dní alebo týždňov, tak to skutočne môže byť neúnosné, obzvlášť v ekonomickej situácii, v akej momentálne sú aj po dopadoch konsolidácie niektorí rodičia. A skutočne nikto z nás by si nemal vyberať, že či bude ten čas so svojím dieťaťom v nemocnici, alebo či druhému dieťaťu napríklad zaplatí na konci mesiaca desiaty. Čiže určite to podporujeme a ďalší ten argument je, že často tí rodičia aj odbremeňujú vlastne personál nemocničný tým, že tam práve ten čas s deťmi trávia, takže určite toto je veľmi pekná iniciatíva. Ďakujem ti, že stále bojuješ za detských pacientov.
[15:42] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod
Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať, navrhovateľka, ku rozprave stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Áno. Nech sa páči.
[15:43] Tomáš Szalay – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Len zopakujem svoje slová z toho úvodného slova, že by som chcel požiadať, aby sa o tomto návrhu zákona v prvom čítaní hlasovalo v stredu 1. októbra o jedenástej. Ďakujem.
[15:43] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 941, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 987. A už dávam opäť slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 941.)
[15:44] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave
Pán predsedajúci, opäť ti ďakujem za udelenie slova. Cieľom našej novely je umožniť zamestnávateľom dať si do nákladov výdavky, ktoré im vzniknú s prevádzkou nielen vlastných firemných škôlok a jaslí, teda tých, ktorých sú priamo zriaďovateľmi, ale aj tých, ktoré im zabezpečuje tretia strana, teda dodávateľ, čo je úplne bežné. Rada k tomu poviem viac v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Viskupičovi, ktorý bol navrhnutý gestorským výborom. Nech sa páči.
[15:44] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. V súlade, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.
[15:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a do rozpravy sa nám prihlásila navrhovateľka. Nech sa páči, máte slovo.
[15:46] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. V roku 2023 sme prijali v tomto pléne moju novelu, ktorá umožnila zamestnávateľom dať si do nákladov výdavky, ktoré im vzniknú v súvislosti s prevádzkou vlastných firemných jaslí a škôlok. Ak sa nemýlim, hlasovali za to úplne všetci, ktorí boli vtedy prítomní v pléne, a som za to vďačná, pretože, samozrejme, predprimárne vzdelávanie je veľmi kľúčové a má veľmi pozitívny dopad aj na ekonomiku. Sú na to rôzne štúdie OECD, ako sa napríklad znižuje kriminalita ľudí, ktorí navštevovali škôlku, akým spôsobom sa zvyšujú ich príjmy, keď chodia už do materskej školy a tak ďalej. Jednoducho toto je vzorec, ktorý platí všeobecne. Ak sa nám podarí deti dostať čo najskôr, teda nehovoríme o jasliach, ale o škôlkach, do toho predprimárneho vzdelávania, tak má to v budúcnosti úplne nerozporovateľne pozitívne vplyvy aj na našu ekonomiku, nielen na životy jednoducho tých detí, ale aj celospoločenský rozmer. Ja som na túto zmenu dostala veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Naozaj niekoľko takýchto firemných škôlok pri veľkých zamestnávateľoch aj vzniklo, ale bola som upozornená na takú dieru, na ktorú sme vtedy nemysleli, že tu máme napríklad veľké biznis centrá, kde sídlia tri-štyri veľké firmy, ale neoplatí sa každej z týchto firiem mať svoju vlastnú firemnú škôlku. Im by sa oplatilo, ak by sa mohli napríklad podieľať výdavkami na jednej škôlke pre všetkých týchto zamestnávateľov. To znamená, že by to dali nejakej možno súkromnej škôlke, aby si tam zriadila svoju, svoju pobočku, aby jednoducho vytvorila miesto pre 15-16 detí, čo sú deti zamestnancov vlastne, ktorí pracujú v tej budove pre rôznych zamestnávateľov, a oni by takýmto spôsobom vedeli prispievať na jej fungovanie, aby naozaj deti mali miesto v škôlke, aby tam tí rodičia, ktorí pracujú v tej budove, mali prístup k dieťaťu takpovediac na pár krokov, a zároveň aby tí rodičia sa mohli skôr vrátiť do pracovného procesu, pretože aj toto je jedným z dôvodov, ktorý drží dnes matky a aj otcov dlho na tom rodičáku, dlho vlastne mimo ekonomickej aktivity, že nie sú schopní nájsť pre dieťa, najmä vo veľkých mestách, miesto v škôlke. No a toto je skvelé riešenie, tieto firemné škôlky, kde si to vedia dať firmy do nákladov a vlastne vytvoriť miesto pre 10-15 detí. Takže toto je príklad priamo z praxe, kde firmy hovoria, spravte to takto a vieme sa do toho zapojiť aj my, menšie prevádzky. Nemusíme to robiť napríklad len v prípade Volkswagenu alebo iných podobných veľkých koncernov, ale môže to fungovať naozaj aj u firiem, ktoré majú 100 a menej zamestnancov. Takže toto je požiadavka z praxe, ide o malú zmenu, nie je to nič, na čom by som chcela vytĺkať politický kapitál alebo na čom by som sa s vami chcela hádať. Ja si myslím, že to je veľmi jednoduchá zmena, ktorá by mohla pomôcť naozaj naprieč celospoločenským spektrom aj samosprávam, ktoré dnes bojujú s tým, že nie sú schopné zabezpečiť kapacity v škôlkach pre všetkých. Takže zvážte si na svojich kluboch, či toto je niečo, čo viete podporiť. Ja sa za to prihováram a ďakujem, že v minulosti sme sa na takejto zmene vedeli zhodnúť a budem rada, ak ju ešte spolu vycibríme tak, aby mohla naozaj pomáhať úplne všetkým. Ďakujem.
[15:46] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľke. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Chcete ešte niečo dodať? Dobre, ďakujem. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nech sa páči.
[15:50] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Len veľmi krátko, na základe žiadosti pani predkladateľky informujem, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme v stredu o 11.00 h. Ďakujem pekne, všetko.
[15:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Následne nasleduje prvé čítanie návrhu poslancov Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého, Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 942. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 988. A opäť dávam slovo pani poslankyni Marcinkovej, aby návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Martiny Bajo Holečkovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov , tlač 942.)
[15:50] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Na rokovanie predkladáme novelu zákona o sociálnom poistení. Je to v podstate veľmi stručný návrh zákona, jeho cieľom je rozšírenie okruhu osôb, na ktoré je možné poberať ošetrovné o chorú osobu blízku, žijúcu s poistencom v spoločnej domácnosti. Viac o tejto novele a o dôvodoch jej predloženia poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[15:50] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľke. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Ledeckému.
[15:51] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 942. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. V zmysle, zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave vzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 988 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
[15:51] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť nie je žiadna písomná prihláška do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásila sa pani navrhovateľka, pani poslankyňa, máte slovo.
[15:52] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Ako som uviedla v úvodnom slove, novelou chceme rozšíriť okruh osôb, na ktoré je možné poberať ošetrovné, krátkodobé aj dlhodobé. Veľmi zjednodušene povedané, ošetrovné je dnes možné poberať primárne na členov rodiny, to sú teda napríklad manžel, manželka, súrodenec, dieťa alebo rodič, avšak z údajov štatistického úradu z roku 2023 vieme, že rodiny založené na voľnom zväzku alebo neúplné rodiny v súčasnosti tvoria už takmer 35 % obyvateľstva. To znamená, že to súčasné nastavenie ošetrovného nám úplne nekorešponduje so stavom, ktorý v spoločnosti máme. Zákon o sociálnom poistení teda do istej miery znevýhodňuje rodiny, ktoré nie sú založené manželstvom, a práve preto prichádzam s touto novelou. Neprišla som na tento problém sama, to by bolo odo mňa sebecké tvrdiť, na tento problém upozorňovala už viackrát komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím vo svojej výročnej správe. Ja som sa s ňou o tomto probléme bavila a naozaj je to vypuklý problém, kedy vlastne ľudia, ktorí sa chcú starať o svojich príbuzných alebo ľudí, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ale trebárs nie sú manželmi, nemôžu, pretože takúto možnosť náš zákon nepozná. Takže práve preto táto zmena, aby sme súčasnú legislatívnu úpravu naozaj zladili s tým, ako žijú občania tejto krajiny, ktorí platia dane, ktorí sú proste občania, ktorých zaujíma stav svojich blízkych, chcú sa o nich starať, ale zákon im túto možnosť neponúka. Ďakujem.
[15:52] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem navrhovateľke. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave, ešte po rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Vy nie. Pán spravodajca, nech sa páči.
[15:54] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Navrhujem, aby hlasovanie o tomto zákone bolo v stredu o 11.00 h.
[15:54] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 943. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 989. A dávam slovo pánovi poslancovi Ledeckému, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého a Vladimíry Marcinkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov , tlač 943.)
[15:55] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, navrhujeme zákon, ktorý novelizuje zákon o obecnom zriadení. Jedná sa o funkcie hlavných kontrolórov miest a obcí. Reagujeme ním na poznatky a zistenia rôznych organizácií, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, ale hlavne, samozrejme, na reakciu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý upozornil na niekoľko problémov, a chceme riešiť dva ciele z upozornení, ktoré vyšli z najvyššieho kontrolného orgánu alebo Najvyššieho kontrolného úradu. Prvý problém je, že je neobmedzená výška úväzku hlavného kontrolóra a druhá vec je, že keď vznikne nejaké podozrenie v samospráve, tak, a kontrolór má plán činnosti, tak sa stalo, že sa vyhovára, že musí ísť postupovať podľa plánu kontrolnej činnosti a odmietol kontrolovať zistenia, ktoré boli v aktuálnom čase oznámené. Takže tieto dva problémy chceme riešiť. Bližšie k tomu poviem v rozprave. Ďakujem.
[15:55] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Do ktorej sa hlásite, hej, potom? Dobre. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pani poslankyni Hanuliakovej.
[15:57] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 943. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 989 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvor, rozvoj, pardon, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[15:57] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Nie je opäť žiadna písomná prihláška rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa ale prihlásil navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.
[15:58] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave
Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ako som spomínal, jedná sa o novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá v súčasnosti nie dôsledne upravuje povinnosti hlavného kontrolóra. Nie je tam upravená výška úväzku kontrolóra. V súčasnosti je zvykom, že jeden kontrolór, a zákon to umožňuje, robí kontrolu pre niekoľko obcí, menších obcí a každá jedna tá obec mu určí úväzok, podľa ktorého bude postupovať. Jednotlivé obce, samozrejme, nemajú prehľad alebo nemajú dôvod kontrolovať, aký ten kontrolór má úväzok v iných obciach a tak sa stáva, že ten kontrolór má aj viac ako 100 % úväzok a potom, samozrejme, časovo nedokáže tú činnosť vykonávať kvalitne a dôsledne. Zároveň by sa mal zúčastňovať obecných zastupiteľstiev a keďže má ten úväzok vysoký veľa obcí, tak často sa to prekrýva a nemá čas logicky, tie zastupiteľstvá sú po večeroch alebo popoludniach a večeroch v tých menších obciach, takže nie je čas, aby sa zúčastnil každého zastupiteľstva, nehovoriac o tom, že pokiaľ má viac ako 100 % úväzku, tak my predpokladáme, že túto prácu nemôže, alebo túto kontrolnú činnosť nemôže urobiť dôsledne a poriadne. Preto navrhujeme, aby tento úväzok bol maximálne 100-percentný. Samotný Najvyšší kontrolný úrad uvádza, že niekoľko desiatok obcí má kontrolóra, ktorí majú viac ako 150 % úväzku a v ojedinelých prípadoch je to viac ako 200 % úväzku, hej, 200 % a, samozrejme, že vyššie, z toho je jasné, že ten kontrolór by mal robiť nie 8 hodín, ale 16 hodín a pritom že musí navštevovať ešte jednotlivé obce, presúvať sa a tak ďalej, že musí pracovať na mieste, tak je z toho jasné, že túto svoju prácu nemôže vykonávať kvalitne. Čiže náš návrh je – maximálna výška úväzku je 100 %. Druhá časť alebo druhá oblasť, ktorú navrhujeme zmeniť, sa týka náplni hlavného kontrolóra. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu, keď je nejaká sporná oblasť alebo sa nájde nejaké podozrenie na tú kontrolu, tak sa stávalo, že jednotliví kontrolóri odmietli túto oblasť kontrolovať a vyhovárali sa na to, že majú nejaký plán kontrolnej činnosti, ktorý im schválili poslanci, a v tomto pláne kontrolnej činnosti nie je táto oblasť skontrolovaná, to znamená, s tým, že keď bude nový plán činnosti, tak, a túto oblasť im títo poslanci do toho plánu zahrnú, tak potom sa to bude kontrolovať, čo je, samozrejme, nelogické. Chceme doplniť do tohto paragrafu ustanovenie, podľa ktorého v prípade podozrenia z nehospodárneho vynakladania s finančnými prostriedkami alebo podozrenia na inú nehospodárnu činnosť bol kontrolór povinný túto kontrolu vykonať, to znamená, že aj keď v pláne kontrolnej činnosti má iné oblasti, tak jednoducho túto kontrolu, kde je podozrenie z nejakej nehospodárnej činnosti, musí, musí urobiť. Vkladáme tam, že hlavný kontrolór obce predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ale má možnosť vykonávať kontrolnú činnosť pri mimoriadne nahlásených udalostiach. Navrhujeme explicitne uviesť, že pri nahlásení podozrenia z nehospodárnej činnosti je kontrolór povinný konať, a to aj prípade, že nehovoríme o vopred schválenej činnosti. Čiže je to úplne malá novela zákona, ktorá rieši tieto dve oblasti, aby nemal úväzok nad 100 % a aby keď niekto nahlási nejaké nehospodárne zariadenie, nehospodárne nakladanie s majetkom alebo nejaké podozrenie z rozkrádania, aby jednoducho túto oblasť skontroloval. Návrh zákona je pomerne jasný, stručný a budem rád, keď ho podporíte. Cieľom je ochrana verejných prostriedkov a zabezpečenie ich efektívneho nakladania. Táto novela pomôže chrániť náš spoločný, aj keď v tomto prípade nie štátny, ale obecný majetok, tak dúfam, že nebudete mať námietky proti tomu, aby sa také niečo schválilo, aby sa táto zmena zákona udiala a zefektívnila sa celá činnosť. Ďakujem.
[15:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Príjemné popoludnie prajem. Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.
[16:03] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som veľmi rada, že otvárate túto tému, čo sa týka kontrolnej činnosti, lebo podľa mňa to je tiež taká jedna téma tu zanedbaná, kde treba urobiť veľké zmeny, pretože aj z toho, ako dneska fungujú kontrolóri v obciach, vlastne však povedal to aj NKÚ, že pôsobia v mnohých obciach na väčšie úväzky aj ako je 100 %, len toto je podľa mňa problém aj toho, že tu máme strašne veľa teda malých obcí, ja som to už dneska spomínala v inej rozprave, že máme 1 855 obcí, ktoré majú menej ako tisíc obyvateľov. Tieto obce častokrát majú problém zohnať, keď sú veľmi malé, hlavného kontrolóra. A druhý problém podľa mňa, ktorý je veľký, že častokrát sú títo kontrolóri aj ako keby, dá sa povedať, že dosadzovaní podľa teda nejakej nálady v obecnom zastupiteľstve, alebo častokrát tam ani nemajú na výber, že musia toho jedného kvázi zvoliť, ktorý sa tam prihlási, a s týmto je podľa mňa naozaj spojené to, čo si pomenoval v tej druhej časti, že dochádza tu častokrát k nedostatočnej kontrole zo strany kontrolórov, pretože dneska to je tak, že musí obecné zastupiteľstvo, ak je to mimo nejakej, teda ten plán kontrolnej činnosti, ktorý dneska si dáva na pol roka, tak musí zastupiteľstvo schváliť, a ja si myslím, že áno, že mali by sme v tomto, a ja dúfam teda, ináč pán Kaliňák Michal to mi sľuboval, že sem prinesie nejaký celkový zákon čisto len, čo sa týka kontrolnej činnosti, samostatný zákon. A áno, treba v tomto urobiť poriadok, ale myslím si, že toto je málo v tom navrhovanom.
[16:03] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Ledecký, nech sa páči.
[16:06] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Áno, je to málo, my sme v podstate reagovali na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj iných organizácií, ktoré sa tým zaoberajú. A ja si osobne myslím, že poslanci Národnej rady, pokiaľ prichádzajú s poslaneckými návrhmi, že nemajú riešiť nejaký globálny problém, ale naozaj malými zmenami každý jeden poslanec môže prispieť k zlepšeniu stavu. Ja si uvedomujem, že treba urobiť reformu verejnej správy. Reforma verejnej správy vlastne by vyriešila 90 % problémov, na ktoré tu každý deň narážame, ale na druhej strane nemôžme čakať za reformou verejnej správy, lebo o reforme verejnej správy sa hovorí desaťročie, možno dve desaťročia a ja som 22 rokov bol starostom obce a 16 rokov poslancom vyššieho územného celku a stále som počúval o reforme verejnej správy a päť rokov som v Národnej rade a ešte stále tá reforma verejnej správy ani nezačala. Nemáme ani obrysy tej reformy, nieto ešte že reformu, čiže ja si myslím, že tieto také maličké kroky riešiť alebo hasiť problémy, lebo zdá sa mi to naozaj kontraproduktívne, keď niekto nahlási nejaké zistenia z rozkrádania majetku a ten kontrolór povie, že, sorry, nemôžem sa ísť tomu venovať, lebo nemám to v kontrolnej činnosti, tak ja si taký alibizmus ani neviem predstaviť, ale je to, funguje to, dokonca na župe sa to stalo, to znamená, že naozaj treba explicitne do toho zákona uviesť, že musí sa tým zaoberať, lebo keď sa tým začne zaoberať o niekoľko mesiacov alebo rokov, tak môžu vzniknúť naozaj hospodárske škody, ktoré sa už nedajú zvrátiť. Ďakujem.
[16:06] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Tým pádom ďakujem pekne, tým pádom sme... čiže takto, chcete zaujať? Tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať slovo pán navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo, pani spravodajkyňa.
[16:08] Jana Hanuliaková – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ja len naozaj veľmi krátko, keďže som nestihla všetko v tej faktickej, že áno, súhlasím, že komunálna reforma je ďalšia vec, ktorú vlastne aj vlády Roberta Fica, opäť ich budem spomínať tak jak pri tých vodovodoch a kanalizáciách, zanedbali a tlačíme si tento problém pred sebou. A podľa mňa že aj presne na úrovni kontrolnej činnosti sa deje v tých obciach veľmi veľa zlého, keď to tak môžem nazvať, lebo ja som si to sama zažila, keď som bola dve volebné obdobia poslankyňa, že, a neni sme teda najmenšia obec, máme cez tisíc obyvateľov, že jednoducho ten kontrolór má, ako keby že na jednej strane tá pozícia by mala byť ako keby silná v tom zmysle, aby dokázal sledovať alebo odkontrolovať tú transparentnosť a to, či sú tie zdroje vynakladané tak, ako majú byť, alebo mal by aj z vlastného podnetu sledovať, ale aj z mojej vlastnej skúsenosti, aj zo skúseností, ktoré teda mám, keď sa rozprávam aj s inými poslancami, poslankyňami alebo starostami, starostkami, že táto kontrolná činnosť podľa mňa naozaj v mnohom zlyháva, nielen v tom, že teda tu máme kontrolórov, ktorí majú ako keby že úväzky, ktoré sú viac ako stopercentné, ale aj celkovom ako keby vo výkone tej kontroly je to veľmi slabé. A my jednoznačne s týmto môžeme urobiť niečo iba v prípade, ak tu prebehne komunálna reforma a jednoducho dokážeme tam dať skutočne ľudí, ktorí sa budú tomu venovať naplno, a hlavne malo by sa tam odstrániť to, aby boli nejakým spôsobom ovplyvňovaní z tej pozície, ako nechcem nikoho obviňovať, ale deje sa to často, že ten starosta, starostka má tam dosadeného človeka, alebo tak jak som hovorila, že častokrát ani sa nedá vyberať, že sa hlási jeden človek a potom tí poslanci jednoducho proste zvolia toho, kto tam sa prihlásil, a podľa mňa že je to obrovská téma a znova teda hovorím, že mali by sme sa ňou vážne zaoberať, lebo má to veľký vplyv na chod našich obcí. Ďakujem. Hlasovanie či ty povieš? V stredu či zajtra? Tak zajtra o jedenástej hlasovanie.
[16:08] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Dobre, takže hlasovanie zajtra o jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov pani poslankyne Vladimíry Marcinkovej a pána poslanca Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 944. Návrh na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 990. Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 944.)
[16:11] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie
Ďakujem, pán predsedajúci. Tento návrh novely zákona má dva hlavné ciele. Prvým cieľom novely je zákaz reklamy zdravotných výkonov, ktoré nie sú vedecky potvrdené klinickými štúdiami, biomedicínskym výskumom alebo nie sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, alebo schválené príslušným orgánom Slovenskej republiky, alebo Európskou liekovou agentúrou. A druhý cieľ novely je sprísnenie podmienok reklamy všetkých zdravotných výkonov tak, aby v reklame nemohli byť zneužívané, využívané manipulatívne a zavádzajúce informácie a neposkytovali sa pacientom mylné informácie, ktoré ich môžu uviesť na základe inzerovanej služby do omylu o zdravotnom výkone. Novelou reagujeme na aplikačnú prax, kde sa preukázateľne ukázalo, že spotrebitelia, teda pacienti, sú zavádzaní a sú im poskytované nepravdivé informácie o zdravotných výkonoch, ktoré sú vykonávané tu na Slovensku. Tento stav chceme zmeniť, podobne ako to je napríklad regulované pri liekoch, a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
[16:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Galeka, aby vystúpil, nech sa páči.
[16:12] Karol Galek – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dočkal som sa. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 944. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a odporúčam hlasovať zaňho. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a hospodársky výbor, alebo výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory tento návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Hlasovať o tomto návrhu zákona odporúčam v stredu o jedenástej.
[16:12] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne a teraz otváram, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, otváram teda ústnu rozpravu, kde vystúpi pani poslankyňa ako prvá. Chcem sa ešte spýtať, či sa hlási ešte niekto do ústnej rozpravy okrem pani poslankyne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Pani poslankyňa, ste jediná prihlásená, nech sa páči, máte slovo.
[16:14] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie v rozprave
Pán predsedajúci, ďakujem. Kolegovia, verím, že mnohí z vás si všimli, že už niekoľko mesiacov sa venujem téme pupočníkovej krvi a obchodovania s ňou na Slovensku a práve táto moja investigatíva v tejto téme ma priviedla k návrhu tejto zmeny. Dostala som sa v rámci vlastne tohto môjho skúmania tejto témy aj k odporúčaniam etickej komisie ministerstva zdravotníctva z roku 2012, kedy už vtedy opakovane vyzývali ministerstvo zdravotníctva a zároveň ministerstvo hospodárstva, ktoré má pod sebou tento zákon, aby regulovali nejakým spôsobom inzerovanie zdravotných výkonov. Pri liekoch máme pomerne špecificky dané, ako môže vyzerať reklama o liekoch, aké lieky môžeme inzerovať. Pri zdravotných výkonoch vlastne máme pole voľné. Ktokoľvek vám môže inzerovať dokonca takú vec, ako je to pri pupočníkovej krvi, kedy mnohé spoločnosti naozaj rôznym spôsobom rodičov prehovárajú, že dajte si odobrať pupočníkovú krv vášho dieťaťa pri pôrode, raz vám to zachráni život, je to medicínsky vo veľkom využívané a pritom hematológovia tak Slovenska, Česka, ako aj iných európskych krajín vydali stanovisko, že využitie takejto pupočníkovej krvi je takmer minimálne v medicíne. A keď sa pozrieme na príklady z minulosti, tak to bolo 0,04 %, kedy došlo k využitiu takýchto skladových jednotiek pupočníkovej krvi, kdežto tie spoločnosti inzerujú úplne niečo iné a hovoria, že je to life-saving machine a tak ďalej. Čiže naozaj aby nemohlo dochádzať k takémuto ovplyvňovaniu, ja poviem, najmä tehotných žien vo veľmi zraniteľnom období, kedy by pre zdravie svojho budúceho dieťaťa urobila žena všetko, aj uverila takýmto nezmyslom, aby naozaj štát chránil pred takýmito nezmyslami vlastne spotrebiteľov, pacientov, je dôležité pristúpiť k nejakému typu regulácie v rámci zdravotných výkonov. Ja navrhujem v mojej úprave, aby bola možná len taká propagácia, vlastne reklama zdravotných výkonov, ktoré sú uvedené v zozname zdravotných výkonov, alebo sú schválené príslušným orgánom Slovenskej republiky, alebo Európskou liekovou agentúrou, alebo ktoré odporúča Slovenská lekárska spoločnosť alebo jej organizačné zložky v stanovisku, ktoré je verejne dostupné. To znamená, že by vám mohli propagovať len taký zdravotný výkon, ktorý reálne je odskúšaný, ktorý vám nemá ako ublížiť, pretože tam prebehol nejaký medicínsky výskum alebo klinická štúdia, zároveň má relevantné výsledky, alebo ak tam aj neprebehla vedecká štúdia, ale napríklad pri diabetikoch sa radí, aby mali takú a takú výživu a naša lekárska spoločnosť si za tým stojí, tak ak vydajú publikované písomné stanovisko, že si vlastne naša lekárska spoločnosť za tým stojí, tak vtedy to môžu propagovať, pretože je to v súlade s týmto mojím návrhom. Nepotrebujete vtedy ani EMU, ani vlastne nejaké lekárske štandardy, ale potrebujete sa opierať o nejakú písomnú zmienku relevantnej organizácie, ktorou je Slovenská lekárska spoločnosť v našich podmienkach. Dnes sa to deje naozaj nekontrolovane a výsledkom sú trebárs aj procedúry, ktoré sa na Slovensku dejú, ktoré sú inde v Európe nepovolené, napríklad terapie z pupočníkovej krvi z darcovského materiálu, ktorými sľubujú, že vás vyliečia z autizmu, že vás vyliečia z mozgovej príhody a neviem, z čoho všetkého, na čo nemáme klinické štúdie, na čo nemáme žiadne dáta, o čom hovoria európske lekárske spoločnosti, že je šarlatánstvo, že tomu ľudia nemajú veriť, ale na Slovensku je to propagované a zákon na to nijako nemyslí. A ja som rada, že etická komisia pri ministerstve zdravotníctva vlastne už v roku 2012 upozornila, že toto je treba regulovať. Tu vidíme dieru, ale mrzí ma, že sme v roku 2025 a nemáme to nijakým spôsobom zregulované. Tento môj návrh je naozaj, ja to poviem, nežný, nesnaží sa to regulovať príliš, ale dáva tomu nejaký rámec, aby sme naozaj boli v bezpečí aj my, dospelí pacienti, ale najmä tí detskí pacienti, ktorí sú najčastejšie obeťami týchto nepovolených terapií, ktoré sú propagované, lebo ich rodičia často v zúfalstve a v láske z toho, že ich dieťa má nejakú nevyliečiteľnú diagnózu, skúšajú úplne všetko. Všetko, čo im ponúkne internet. A my v našich podmienkach dovoľujeme tomu internetu a letákom a všetkým možným propagačným materiálom, aby reálne ponúkali všetko. Pri liekoch sme striktní, ale pri zdravotných úkonoch, ktoré môžu mať ešte horšie dôsledky na to zdravie dieťaťa, nemáme žiaden rámec. Takže ja vyzývam, aby sme nejaký prijali, toto je môj návrh. Budem veľmi rada, ak sa nájde pre neho podpora pretože ho považujem za mimoriadne dôležitý aj vzhľadom na všetky moje zistenia, ktoré súviseli s pupočníkovou krvou. Budem vám vďačná, ak sa nájde naprieč politickým spektrom ochota na podporu a diskusiu o tejto téme. Zatiaľ som ju nachádzala naozaj aj v koalícii, za čo som vďačná, tak to poďme posunúť spoločne ďalej. Ďakujem.
[16:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa, na vás je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, pani poslankyňa Jurík.
[16:20] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vladi, opäť veľmi dobrý zámer a veľmi pozitívne vnímam aj tvoju aktivitu ohľadom pupočníkovej krvi a ďakujem ti za ňu. Ale ja by som sa chcela opýtať, že či sa táto tvoja úprava nejak dotkne aj materiálov, ktoré sú distribuované napríklad u gynekológov a týkajú sa legálnej interrupcie, ktoré sú tam distribuované rôznymi ideologickými organizáciami a sú v rozpore s odporúčaniami presne toho, čo si ty aj hovorila, že nejakých medzinárodných organizácií, ktoré sú relevantné, ako WHO a podobne. Tak to iba moja otázka.
[16:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne a (reakcie v pléne), dobre, tak sa, vymeňte sa v rodine. Dobre, čiže reakcia na faktické, hej? Takže nech sa páči, pani poslankyňa.
[16:21] Vladimíra Marcinková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem vám. Tak chcem len odpovedať kolegyni. No, týkalo by sa to všetkého, čo nemá vlastne nejakú oporu v medicínskych štandardoch, čo nemá nejakú oporu v odporúčaní napríklad pôrodníckej komory a tak ďalej. Čiže naozaj každý zdravotný výkon, ktorý by bol reklamovaný na Slovensku, by musel mať oporu v nejakých dátach, nejakých klinických štúdiách. Čo mňa veľmi mrzí, že je v úplne všetkých krajinách okrem Slovenska regulované, a ja neviem, akože čím sme si to zaslúžili, že sme v rámci zdravotníctva v tomto takáto výnimka, ale keď som teraz komunikovala s Čechmi, že niečo také nemáme, tak oni boli v úplnom šoku, že to si môžte nechať vŕtať do kolena, môžte to dať niekde na bilbord a vlastne nikto to nejakým spôsobom akože nepostihuje. No, je to tak, žiaľ. A práve preto sú rôzne letáky rôzneho druhu v súčasnosti napríklad aj v pôrodniciach, aj pred gynekologickými ambulanciami, lebo to nemá reguláciu.
[16:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani poslankyňa? Pán poslanec, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo v záverečnom slove.
[16:22] Karol Galek
Ja by som chcel iba zopakovať, že navrhujem dať hlasovať o tomto návrhu zákona v stredu 1. októbra o jedenástej.
[16:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
V stredu o jedenástej, dobre. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu pána poslanca Mariána Viskupiča, pána poslanca Ledeckého, pani poslankyne Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, parlamentná tlač 949 a rozhodnutie 994. Pán poslanec Marián Viskupič, nech sa páči, máte slovo. [Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého, Martiny Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti , tlač 949.]
[16:23] Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, predkladám na rokovanie Národnej rady spolu s kolegami Vladimírom Ledeckým, Martinou Bajo Holečkovou, Ondrejom Dostálom a Janou Bittó Cigánikovou. Cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia. Predstavuje to zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov. Slovenská republika sa skutočne nachádza na križovatke, alebo ja už hovorím za križovatkou, kde narastajúce vysoké daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť našej ekonomiky, odrádza investorov a znižuje motiváciu k tvorbe hodnôt. Toľko v úvodnom slove, viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
[16:23] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, a teraz poprosím pána poslanca Zdenka Svobodu, ktorý bude spravodajca, aby podal spravodajskú správu, teda správu spravodajcu. Nech sa páči.
[16:24] Zdenko Svoboda
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte, prosím, k uvedenému návrhu zákona rozpravu.
[16:24] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa prihlásil pán navrhovateľ. Chcem sa spýtať, či sa ešte niekto chce prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.
[16:26] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, no, takže zopakujem ten úplný základ. Čiže predkladám aj s kolegami návrh ústavného zákona, ktorý zavedie hornú hranicu daňového zaťaženia. No, je to návrh zákona, s ktorým sme sa potýkali a snažili sme sa ho presadiť už teda dlhodobo. Pokúšali sme sa ho presadiť už v predchádzajúcom volebnom období a teda keďže tu stojíme aj dnes, tak musím jasne povedať, že teda neboli sme úspešní. No ale o čom je tento návrh zákona? Je to vlastne určenie hornej hranice, že koľko vlastne ten štát môže od ľudí vyberať. Že aké vôbec môže byť to maximálne daňové zaťaženie. Meria sa to teda, má to, samozrejme, a máme tam v tom zákone nejakú metodiku, ale úplne jednoducho povedané, máme hrubý domáci produkt, to je proste tá základná veličina a to daňové zaťaženie môže byť nejak definované, môže byť nejaké percento z tohto hrubého domáceho produktu, ten náš návrh je 37 %, hej. Dnes sme, samozrejme, bohužiaľ, úplne inde a treba jasne povedať, že dnes sme na najvyššej miere vlastne daňového zaťaženia, aké kedy na Slovensku bolo. Ono sa to, môžem to dvomi metrikami povedať, a nehovorím to ja, hovorí to rozpočtová rada, aj podiel príjmov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte je najvyšší v histórii a rovnako aj podiel výdavkov štátneho rozpočtu je najvyšší v histórii, aký kedy bol. Inými slovami, štát je proste najnabobtnanejší, aký kedy bol, najväčší, aký kedy bol, posledne bol väčší ešte za komunizmu, hej. Tak asi do takejto roviny sme sa vlastne dostali. No a teda ja sa vrátim do tej minulosti a nech nefrflem len na koalíciu, budem trošku sa teda baviť o tej minulosti a my sme sa skutočne snažili toto presadiť, no javilo sa to kolegom vtedy, že je to zbytočné a jednoducho moc zväzujúce a ja neviem, čo všetko, hej, a jednoducho tá vôľa na to nebola a, samozrejme, teda nakoniec sa to ani neprijalo. I keď teda skutočne treba povedať, že bolo k tomu množstvo diskusií, množstvo sedení, fakt až na úrovni proste ministrov, ministra financií, skutočne sa dlho, dlho, dlho o tom debatovalo. No, v tej dobe, už nech bolo ako bolo, ja hovorím, že jedno z toho, čo najviac sa nám vtedy akoby ešte podarilo, bolo to, že sme nesúhlasili so zvyšovaním daní, hej. A tie dane sa v podstate teda ani nezvyšovali. Dnes som počul aj tiež Igora Matoviča, nie dnes, ale v týchto dňoch som počul Igora Matoviča rozprávať, že teda za jeho vlády on dane nezvyšoval. No ja k tomu len dodám, že preto, pretože sme fakt robili všetko preto, aby sa tie dane nezvyšovali, proste nepodporovali sme to a tie dane sa skutočne nezvyšovali. No a teraz ale keď sa pozrieme, že keby sme vtedy boli dokázali kolegov presvedčiť, kľudne si to stiahnem, mal som byť presvedčivejší, hej, keby sme ich vtedy boli presvedčili a minulý parlament by bol prijal túto daňovú brzdu, túto vlastne tretiu nohu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, proste túto, tento tretí pilier rozpočtovej zodpovednosti popri teda limitoch výdavkov a popri limite na štátny dlh, tak by sa to, čo sa deje dnes, diať nemohlo, ergo koalícia by musela proste ten zákon nejak zmeniť, ústavný zákon, alebo by sa teda dial, dial protiprávny stav protizákonný. Čiže aj tam je vidieť, že keby sme, keby naši kolegovci vtedy boli videli za roh, tak dnes by musela tá konsolidácia ísť ďaleko viac na tej výdavkovej strane, na tom šetrení štátu, na zefektívňovaní činností štátu, na znižovaní veľkosti štátu. Alebo, samozrejme, na tom, na podpore ekonomickej aktivity, aby nám hrubý domáci produkt rástol, aby sa ekonomická aktivita zvyšovala, aby tu boli investície. Proste nemohla, nemohla by tá konsolidácia vyzerať takto, že tu už tretíkrát sa zvyšujú dane, zvyšujú odvody, vymýšľajú nové dane, vymýšľajú nové poplatky, zvyšujú sa poplatky a jednoducho už tretí rok sa bude vlastne likvidovať výkonnosť ekonomiky Slovenska alebo, už pomaly ja to hovorím, že samá ekonomika, nielen jej výkonnosť, ale celá. Takže z tohto dôvodu som tu znova s týmto návrhom zákona a teda chceme, chceme, aby prišla táto, tento tretí pilier, tretia noha rozpočtovej zodpovednosti. No, prečo? Ako to, že sledujeme neustále zväčšovanie štátneho aparátu, rast verejných výdavkov, ktorý sa, samozrejme, následne zvyšuje alebo teda financuje zvyšovaním daní, odvodov a zadlžovaním, hej, všetkými tými najhoršími, najhoršími možnosťami. To je aj rast výdavkov, je aj tým základným, z veľkej časti aj jediným problémom verejných financií. Nie že by bolo nedostatok príjmov, hej, nie že by neplatili sa dane, ale jednoducho tie výdavky neskutočne, neskutočne rastú, hej. Medzi rokom 2019, zasa, aby som bol férový, nech nehovorím len aktuálne volebné obdobie, medzi rokom 2019 a aktuálnym rokom sa zdvojnásobili verejné výdavky, zdvojnásobili. To je proste desivé. Neviem, či je niekto z nás tu schopný povedať, že čo sme za ne reálne dostali a čo za ne dostávame a čo sa medzi tým rokom 2019 až ´25 nejak zásadne zlepšilo, alebo možno aspoň nezhoršilo. No každopádne, čiže zvyšujú sa dane, zvyšujú sa odvody, zvyšuje sa zadlženie no a toto sa vlastne deje namiesto konsolidácie výdavkov, namiesto zvyšovania efektívnosti verejnej správy. Proste vláda nerobí nič iné než siaha po vreckách občanov a jednoducho berie odtiaľ ďalšie peniaze. Zároveň, samozrejme, to zadlženie niečo stojí. Nielen že si Slovensko musí tento rok požičať okolo 10 mld. nielen na ufinancovanie tohtoročného dlhu alebo deficitu, ktorý bude asi 7,5 mld., ale, samozrejme, treba splácať aj exspirujúci dlh z minulosti, čo nás bude stáť inak len asi 2 mld. na úrokoch, hej. To sa bavme o tom, že tie 2 mld. tohtoročných úrokov je vlastne viac ako dva dôchodky, hej? Je to viac ako celá konsolidácia. Jedným z ďalších možných riešení, keby Slovensko nebolo zadlžené, keby nemuselo platiť úroky, tak tu vlastne žiadna konsolidácia, ktorú zase budú platiť ľudia, nemusela byť, hej? No potom, keď sa posunieme, tak, samozrejme, to vysoké daňové zaťaženie má negatívny dopad na podnikateľské prostredie, oslabuje tvorbu pracovných miest, obmedzuje prístup aj jednotlivcov k ekonomickým príležitostiam. Jednoducho vysoké daňové zaťaženie odrádza podnikateľov od investícií, od expanzie, od inovácií, od investícií, pretože zvyšuje náklady na podnikanie. Toto keď skrátim, tak je to tá základná ekonomická poučka. Ak zvyšujete dane a odvody, zároveň znižujete aktivitu ekonomiky. Proste znižujete ekonomický rast. Zase, keď sa pozrieme na akékoľvek analýzy, akékoľvek hodnotenia, no v krajinách s nižšími daňovými sadzbami sa podniky častejšie rozhodujú investovať do nových projektov, do nových technológií, čo, samozrejme, potom prispieva k ekonomickému rastu. Takisto vysoké dane negatívne ovplyvňujú rozhodovanie zamestnávateľov o prijímaní nových zamestnancov. To má zasa, samozrejme, dlhodobý negatívny dopad na nezamestnanosť a celkovú životnú úroveň obyvateľstva. Teraz čítam ja našu dôvodovú správu, ale posuňme sa do toho, čo hovorí Národná banka Slovenska. Rast v budúcom roku maximálne 0,8 % hrubého domáceho produktu. Len v súvislosti s konsolidáciou zanikne 17-tisíc pracovných miest. Jedno stredne veľké okresné mesto. Potom, samozrejme, zaniknú ďalšie súvislosti povedzme aj s globálnymi problémami. No jednoducho celé toto má negatívne, negatívne dôsledky. Samozrejme zvyšovanie daní ide úplne proti základnému princípu slobody, zodpovednosti a spravodlivosti, ktoré tieto, inak tieto tri princípy sú základom trhovej ekonomiky a udržateľného rozvoja. Čiže jednoducho aj, aj čím vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, tým nižšia sloboda, akákoľvek ekonomická, koniec-koncov proste aj osobná, hej. Čím vyššie daňovo-odvodové zaťaženie, čím nižší nakoniec čistý plat toho zamestnanca, všetko to len zvyšuje motiváciu ľudí zbaliť si tu caky-paky a ísť proste do zahraničia. Nielen naše deti študovať, ale aj naše firmy sa vedia presunúť a jednoducho chcú odísť z toho marazmu. Čiže toto všetko, čo sa tu deje, sa tu fakt deje preto, pretože štát nemá žiadny limit, žiadny limit na to, aké vysoké to daňovo-odvodové zaťaženie má. Toto si treba uvedomiť, že, áno, Európa a koniec-koncov aj my máme v národných pravidlách, že jednoducho môže byť nejaká výška dlhu a potom sú nejaké sankcie, hej. Teraz už teda je aj, aj to, že sú nejaké limity výdavkov a tie výdavky nemôžu byť vyššie. No ale to celé vlastne akoby posúva do toho, že teda môže z toho vláda unikať cez to zvyšovanie daní, hej. A jednoducho tam nie je, nie je žiadny proste, žiadny limit toho celého proste. A keď sa to deje, ako sa to deje, tak sa proste ide do brutálnych výšok a robí to, robí to zle. Zasa môžem, môžem tu citovať proste tie inštitúty, ktoré, ktoré to vyskúmali, ale je úplne jasné, a vidíme to v podstate na celej Európskej únii, že krajiny s vysokými daňami čelia nižšiemu hospodárskemu rastu, vyššej miere chudoby a nižšej životnej úrovni, hej. Vyššie dane, nižší rast, nižšia životná úroveň. Takto, takto to je. A potom ešte my, Slovensko, máme ešte jeden národný problém, že my sme krajina, ktorá mala najvyšší rast daňovo-odvodového zaťaženia. Čiže nejdeme ani nejakým priemerným európskym tempom. Bohužiaľ, v tomto sme zasa raz premianti. Zasa tak isto ďalší, ďalší výskum. Economic Freedom of the World v roku 2024, výročný report, píše, proste krajiny s vyššou mierou ekonomickej slobody, charakteristicky nižším daňovým zaťažením a väčšou voľnosťou ekonomických rozhodnutí dosahujú výrazne lepšie hospodárske a sociálne výsledky v porovnaní s najmenej slobodnými jurisdikciami. Proste jednoducho je to tak. V ekonomicky najslobodnejších štátoch to proste funguje úplne že najlepšie. Mám tu zasa kopu čísel, ale nebudem, nebudem vás tým zaťažovať. Možno to hovorím tak širšie, možno mi to zasa dlhšie trvá, ale o nejaké dva-tri body ďalej budem rozprávať o rovnej dani, hej, o znížení dane a chcem proste, nech to takto akoby tu máme vlastne celkovo ekonomicky povedané. No dobre, toľko akoby všeobecne a dovolím si ešte povedať pár takých konkrétností vlastne, že ako to, ako to v tom zákone bude fungovať. Nechcem to úplne celé, lebo je to, hovorím, relatívne zložité, ale aspoň, aspoň aby to tu zaznelo. Čiže v prvom rade, samozrejme, zákon definuje, že ako sa vlastne, ako sa to daňové zaťaženie vôbec vypočítava, hej. Takže vlastne to daňové, tá definícia je tak, že teda daňovým zaťažením je súčet príjmov z daní, odvodov, poplatkov, platieb a iných úhrad považovaných za dane z príjmov z povinného sociálneho poistenia a povinného verejného zdravotného poistenia, ktoré sú teda zaznamenávané na akruálnom princípe a teda porovnávané s hrubým domácim produktom. Proste a je to, samozrejme, v súlade s uplatňovanou jednotnou jurisdikciou alebo jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu. No a ako som už spomenul, takže my tam navrhujeme, aby ten horný limit daňového zaťaženia bol 37 % podielu na hrubom domácom produkte. Áno, hodne sa to prekračuje momentálne, ale teda takto to je. No a, samozrejme, navrhujeme v tom zákone, aby sa vychádzalo z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý inak tie údaje zverejňuje aj dnes. No a teda zavádza sa ten imperatív, že rozpočet verejnej správy jednoducho nesmie obsahovať vyššiu predpokladanú úroveň daňového zaťaženia, ako je tento ustanovený horný limit, tých 37 %. No, samozrejme, zákon musí navrhovať aj, čo sa bude diať, ak tie limity sú prekročené, aké sú proste nejaké korekčné opatrenia, aké sú nejaké sankcie a potom, samozrejme, aj, aj to, že kedy, kedy sa akoby vypne tento mechanizmus, pretože je napríklad vojna alebo teda rôzne iné veľmi, veľmi negatívne vplyvy. Čiže skutočne máme tento zákon relatívne hodne prepracovaný a dá sa skutočne baviť o všetkých týchto konkrétnostiach. Zase len spomeniem, že čo sa bude diať, ak teda výška daňového zaťaženia presiahla horný limit. Čiže keby sme mali zákon, čo sa deje teraz, hej? No ako prvý krok musí ministerstvo financií predložiť vláde Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie prekročenia horného limitu daňového zaťaženia, a teda vrátane návrhov a opatrení na jeho zníženie, následne vláda predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh zmien právnych predpisov a návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý zabezpečí, aby sa teda v rozpočtovom roku nasledujúcom po roku, v ktorom sa zverejnila výška daňového zaťaženia, znížila táto predpokladaná úroveň pod horný limit. Prípadné neschválenie vládou navrhnutých legislatívnych zmien bude znamenať, že vláda nemá podporu najvyššieho zákonodarného zboru. Čiže to je, to je prvý krok. Ďalší krok je teda, ak vláda predloží, ak vláda predloží Národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy pred zverejnením výšky daňového zaťaženia a zverejnená výška daňového zaťaženia odôvodňuje uplatnenie opatrení podľa ods. 2, no a čo sa stane v takom prípade? Čiže vláda musí stiahnuť, zobrať späť návrh rozpočtu verejnej správy a predložiť teda nový, hej, v ktorom budú navrhnuté také zmeny, aby sa zabezpečilo dodržanie horného limitu. No mohol by som pokračovať jednoducho, sú tam prepracované takto, že čo sa, čo sa celé má, má diať. Možno pár akoby takých špecifických situácií. Čiže, samozrejme, v ods. 5 navrhujeme situácie, kedy sa teda tie predchádzajúce postupy nebudú uplatňovať. A teda ide o stav vojny, pochopiteľne, tak isto je tam tá grace period, to je prvý kalendárny rok novej vlády, logicky, lebo však nová vláda sa musí nejak zapracovať a vlastne nemôže úplne okamžite trpieť za hriechy predchádzajúcej, ale tak isto aj prvý rok pri zmene metodiky výpočtu a ako aj prvý rok po uplynutí roku, kedy horný limit matematicky stúpol v dôsledku poklesu hrubého domáceho produktu. Lebo treba vnímať, že to je vlastne vždy čitateľ, menovateľ a to daňové zaťaženie môže stúpnuť nielen jeho zvýšením, ale, samozrejme, zmenšením ekonomiky, hej, za čo, za čo, samozrejme, tam tiež teda je, je akoby takáto klauzula, ktorá, ktorá to teda akože dáva na poriadok. Lebo to skutočne môžu byť tiež externé príčiny. No, možno ešte poviem ďalšiu vec, že teraz keď si povieme, že sme, ja neviem, iks percent nad limitom, tak, samozrejme, nedajú sa spraviť veci medziročne, to je samozrejme jasné. Takže napríklad má sa tam za to, že ak vláda, ktorá v nejakom roku prekračuje ten horný limit, tak ak je predložený a schválený rozpočet, ktorý znižuje daňové zaťaženie o 0,2 % hrubého domáceho produktu za rok, tak jednoducho sa má za to, že vláda urobila maximum toho, čo sa dá, a teda je v súlade s týmto návrhom zákona. No a vlastne toto celé znamená, že aj z dnešnej situácie by sme sa mali postupným znižovaním daňovo-odvodového zaťaženia dostávať do toho bezpečnejšieho pásma so všetkými pozitívnymi efektami, ktoré by takého niečo prinieslo. Takže to je asi v skratke vlastne tento návrh zákona. Samozrejme, nerobím si ilúzie o jeho podpore zo strany koalície, ale napriek tomu sa o túto podporu uchádzam, minimálne sa uchádzam o to, aby ste sa fakt nad tým zamysleli a aby sme sa pozreli na to, pretože vo finále nech sme akokoľvek rozdelení, nech máme akékoľvek iné pohľady, iné názory, tá krajina, Slovensko, a jeho občania, tí sú pre nás proste všetci spoloční a je našou úlohou tu robiť, aby sa našim deťom a vnukom proste žilo lepšie. Tohto by mal byť princíp toho, o čo sa tu snažíme, aby sa tá situácia postupne, postupne zlepšovala. Samozrejme, nielen v daňovom zaťažení, ale teda aj v ďalších parametroch kvality života, no ale súčasťou toho skutočne sú aj tieto ekonomické parametre a o to by sme sa tu mali snažiť. Ďakujem pekne za pozornosť.
[16:48] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Žiadna faktická poznámka nebola. Uzatváram teda a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode. A prejdeme k ďalšiemu bodu, je to prvé čítanie návrhu pani poslankyne Martiny Bajo Holečkovej, pána poslanca Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 950, rozhodnutie 995. Pani navrhovateľka tu nie je, takže bod prepadá. Ďalší bod, pán poslanec, keď má prepadnúť bod, tak, dobre. Čiže ďalší bod by uviedol pán poslanec Viskupič, ktorý tu nie je akurát, ani pani poslankyňa, to je tlač 961, ktorý teda tiež prepadá. Tak. Možnože sa vráti pán poslanec. A nasleduje prvé čítanie o návrhu pána poslanca Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého, pani poslankyne Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon je uvedený ako tlač 965 a rozhodnutie na pridelenie výborom je 1010. Pán poslanec Marián Viskupič, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého, Martiny Bajo Holečkovej, Ondreja Dostála a Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 965.)
[16:48] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi k ďalšiemu návrhu zákona. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady teda spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita. Cieľom návrhu zákona je zásadné zjednodušenie daňového systému prostredníctvom zavedenia jednotnej základnej sadzby dane z príjmov vo výške 19 % pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby. Tento krok predstavuje výrazné priblíženie sa k princípu takzvanej rovnej dane, ktorá v minulosti Slovensku priniesla hospodársky úspech a medzinárodné uznanie a skutočne že hospodársky rast. Myslím si, že toľko na úvod a zvyšok, alebo viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
[16:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne a spravodajca je pán poslanec Zdenko Svoboda. Nech sa páči, máte slovo.
[16:49] Zdenko Svoboda – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pani kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčame, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor, za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Pán predseda, prosím, otvorte, prosím, k uvedenému návrhu zákona rozpravu.
[16:51] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, kde som nedostal ani písomnú prihlášku. Pán poslanec ústne, nech sa páči. Vystúpi navrhovateľ ako jediný prihlásený ústne, keď sa nikto ďalší nehlási. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
[16:51] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, tak, stojím tu opäť a s ďalším návrhom úplne konkrétneho opatrenia, ktoré má zásadný konsolidačný potenciál. Opäť tuná dneska už asi piatykrát reagujem na to, že ak počúvame takú tú frázu z koalície, že opozícia neprichádza so žiadnymi konkrétnymi riešeniami, so žiadnymi návrhmi, ktoré by pomohli Slovensku, tak opäť už piatykrát hovorím, že nie, prichádzame s takýmito návrhmi, prichádzame so zmysluplnými riešeniami, prichádzame skutočne s návrhmi, ktoré by zvýšili ekonomickú aktivitu, reálne pomohli hospodárstvu, reálne zvýšili hospodársky rast, zvýšili by konkurencieschopnosť Slovenska a zvýšili by, aby som to dotiahol do tej koncovky, zlepšili by život ľudí, zlepšili by život firiem, nechali by občanom v peňaženkách viac peňazí preto, pretože by platili nižšie dane. Toto je podľa mňa cesta, ktorá je jediná možná, aby sme sa dostali preč z týchto momentálne veľmi ťažkých časov, ktorými nás akože fakt gniavia tie nezmyselné, respektíve škodlivé konsolidácie, ktoré nám ordinuje minister financií. Ja som tento návrh zákona vlastne písal a predkladal ešte v čase, keď ešte vôbec nebolo zrejmé, že až kam sa odváži minister financií ísť, kde teda napríklad pre budúci rok nastavuje sadzby dane pre príjem z fyzických, dane z príjmu fyzických osôb až na 30 a 35 %. Skutočne vytvára nové, nové daňové pásma a zavádza fakt že až drakonickú 35-percentnú sadzbu. Popritom ešte, samozrejme, sa znižujú tie pásma, kde vlastne to zdanenie bolo nižšie, čiže ono to nie je len, že tí najlepšie zarábajúci budú mať až 35-percentnú sadzbu dane, ale ešte aj tí menej zarábajúci, ktorí povedzme boli v základnej sadzbe dane, sa presunú do tej 25-percentnej skôr, pretože ten daňový základ sa tam znížil. Čiže toto sú proste úplne, úplne že škodlivé opatrenia, ktoré fakt vyháňajú tých najšikovnejších, najschopnejších, najskúsenejších, najkľúčovejších zamestnancov mimo Slovenska. Toto proste je fakt, ktorý sa jednoducho jasne ukazuje a ešte sa, bohužiaľ, výrazne zvýrazní pre budúci rok. Zasa, myslím si, že nie je to, že to hovorím len ja, ja si myslím že v poslednom období ste určite všetci zachytili viacero vyjadrení rôznych zamestnávateľských zväzov, či to bolo RUZ-ká, alebo AZZ-ká, AZZZ, proste všetci hovoria to isté, že tieto daňové a odvodové zvyšovania sú úplným peklom pre Slovensko. Ako ak sa určite na niečom zhodneme všetci analytici, zamestnávatelia, dokonca aj odborári, tak na Slovensku je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. No pre budúci rok s ním vláda robí to, že zvyšuje daň z príjmu, to znamená, že zvyšuje daňové zaťaženie práce a zvyšuje zdravotné odvody, takže zvyšuje odvodové zaťaženie práce. A jednoducho problém rieši, v úvodzovkách, jeho zväčšením. Takto to fungovať skutočne nemôže, preto ten náš návrh, ten môj návrh, ktorý predkladám, robí presný opak. Znižuje sadzbu dane či už z príjmu fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril, alebo aj dane z príjmu právnických osôb na plochých 19 %. Jednoducho zásadne to zjednoduší daňový systém, zruší to tieto rôzne pásma, zruší to veľa priestoru na rôzne optimalizácie a keď sa teraz posuniem k dani z príjmu právnických osôb, tak tú základnú teraz na Slovensku 24-percentnú sadzbu dane, ktorá je inak že najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín a je to jeden z dôvodov, prečo tu priamu zahraničnú investíciu nikto už dva roky nevidel, a toto by nám takisto teda vedelo zásadne pomôcť. Aby som bol úplne presný, tak nezavádzame že úplne rovnú daň, pretože dnes máme v našom daňovom systéme pre malé firmy a malých živnostníkov nižšie sadzby dane, hej, 10 a 15 %, tieto zachovávam. Tá situácia je jednoducho tak zlá, že skutočne pre tieto malé firmy zachovávam tú nižšiu daň. Čiže tento návrh zákona na 100 % všade tie dane znižuje, hej? Nemôžu byť tie, že ale veď tu by si malým zasa zvýšil. Takže skutočne aj toto je akože zachytené a ošetrené tak, aby to dávalo celé zmysel. Rozumiem, ďalšia výhrada môže byť, že no veď ale keď znížiš dane, bude v štátnom rozpočte menej peňazí. Na prvý pohľad sa to tak javí, ale ja hovorím, že verme aspoň veciam, ktoré sa už stali. Ak sa pozrieme, tak vlastne v roku 2024 začalo platiť, začala platiť rovná daň, vtedy to teda bola rovná daň dokonca ešte aj s dépeháčkou, o tom teraz nehovorím, ale tiež to bolo o tom. Vtedy bola najvyššia sadzba, myslím, že 43 %, 43 %, hej, a znížilo sa to na 19. Presne tie debaty boli o tom. Krachne nám štát, nebudú dane, nebudú dane, nebudú príjmy z daní, celé zle, to nemôže fungovať. Tá história ukázala, že už prvý rok, už za ten samotný rok 2024 boli daňové príjmy vyššie ako rok predtým. Vyššie ako rok predtým. Proste prečo sa to tak deje? Lebo jednoducho ak máte fakt 35, budem už zasa hovoriť o tých aktuálnych číslach, ak máte 35-percentnú sadzbu dane, tak jednoducho tú sadzbu má fakt väčšinou človek, ktorý je dostatočne šikovný, dostatočne schopný a aj dostatočne mobilný, aby niečo s tým urobil. Jednoducho aby tú sadzbu neplatil. Takisto ak majú firmy platiť 24-percentnú sadzbu dane, a to sa ešte nebavme, že banky majú bankový odvod, že rôzne ďalšie regulované odvetvia majú zasa ešte ďalší dodatočný daňový odvod. Jednoducho tie firmy vo finále že teda navyše budú mať nižšiu aktivitu, ale aj nájdu cestu, proste nájdu cestu, ako zaplatiť daňové optimalizácie, ako proste uniknúť z toho drakonického zdanenia, hej? A toto všetko, a to, samozrejme, stojí peniaze tie formy, čiže čím nižšie je to daňové zaťaženie, tým je väčšia vôľa platiť dane. Pretože jednoducho sa to viac oplatí a jednoducho proste je to, je to lepšie. Čiže fakt verme aspoň tomu, čo sa už stalo. Skutočne tie nižšie daňové sadzby znamenali zásadný rast príjmov štátneho rozpočtu. Ale to je len to á. Zároveň to znamenalo to, že sa zásadne zvýšila ekonomická aktivita. Že sme zrazu začali byť zaujímaví pre zahraničie, vtedy to, samozrejme, bolo ešte jednoduchšie o to, že sme mali kopu disponibilnej pracovnej sily, ale jednoducho začali byť investície, začala proste tá ekonomika šliapať a my sme mali roky, kedy bol normálne, že rast bol 7-8 %. Proste my sme, Slovensko rástlo rýchlejšie ako Čína. My sme, vtedy sme dobiehali, ale zásadne dobiehali, konvergovali sme k Európe, aj Česko, hej. Česko vtedy pozeralo na nás, Česko sme dobiehali, boli parametre, kedy sme ho proste v tom období, možno 8-9 v podstate skoro dobehli. A pozerali sa, celý svet sa pozeral na nás, že čo to Slovensko vlastne robí, stredoeurópsky tiger nás volali, hej. Toto všetko sme tu už mali a toto všetko bolo spôsobené paradoxne, kolegovia, znižovaním daní, znižovaním daní a nasledovalo po dlhom období zvyšovania daní, hej. A dnes sme už v situácii, že tento rok máme daňové zaťaženie, alebo pre budúci rok budeme mať daňové zaťaženie také, že už sa dá porovnať len s rokom 1996. Proste vtedy, keď boli akože brutálne vysoké dane. Fakt to nefunguje, čím vyššie dane, tým nižšia ekonomická aktivita. A týmto smerom idete, čiže. Toto je cesta, zasa rozumiem, že asi teraz koalícia neschváli niečo, keď pre chvíľkou schválila sadzby na raz takej úrovni, ako navrhujem ja, ale už aspoň to, aby to tu zaznelo a jednoducho či vy alebo my po voľbách, jednoducho to bude treba zaviesť. Tá cesta zvyšovania daní, až žmýkania toho pomaranča, ktorý je už takmer úplne suchý, jednoducho je na konci. Normálne že tento model ste vyčerpali a pre budúci rok je vyčerpaný nie že na 100 %, je vyčerpaný na 110 % a padne nám to tu celé fakt na ústa. Takže toľko k tomu, som presvedčený, že cesta je podporovať ekonomickú aktivitu a toto je návrh, ktorý týmto smerom ide a dáva, dával by pri prijatí Slovensku šancu na úspech. Ďakujem pekne za pozornosť.
[16:59] Richard Raši
Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ bol jediný prihlásený ústne, nie sú žiadne faktické poznámky. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ani jeden z vás nechce zaujať stanovisko, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Ondreja Dostála a pána poslanca Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 976, rozhodnutie 1021. Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 976.)
[17:02] Ondrej Dostál – Vystúpenie
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s pánom poslancom Viskupičom. Je to jeden z tých návrhov, ktorými chceme ukázať, že existujú riešenia, ako usporiť verejné financie, ako konsolidovať a ozdraviť verejné financie. Nie tým spôsobom, že budeme, alebo štát bude viacej peňazí ťahať z peňaženiek ľudí a firiem, ale tým spôsobom, že bude sporiť sám na sebe. Obsahom navrhovanej právnej úpravy je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých okresných úradov, ktoré ostanú existovať. Tento návrh môže viesť k úspore v závislosti od zvoleného variantu od zhruba 2,5 mil. eur až po 10 mil. eur ročne. A bližšie o obsahu toho návrhu by som povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[17:02] Richard Raši
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Ledecký je navrhnutý za gestorský výbor, nech sa páči, máte slovo.
[17:04] Vladimír Ledecký – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 976. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1021 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predseda, prosím vás, otvorte rozpravu.
[17:04] Richard Raši
Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a chcem sa spýtať, či sa hlási niekto ústne. To len vás poprosím, ja viem, len zatiaľ ste ako pani poslankyňa Marcinková a úplne sa nepodobáte. Takže (povedané so smiechom), no, však práve preto. Ináč by som vás nechal. Dobre, pán poslanec Dostál ako navrhovateľ prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.
[17:07] Ondrej Dostál – Vystúpenie
Vážené kolegyne, kolegovia, obsahom návrhu novely zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ktorú predkladáme spolu s pánom poslancom Viskupičom, je zrušenie okresných úradov tretieho typu s možnosťou ich nahradenia vysunutými pracoviskami tých zostávajúcich okresných úradov. Ide nám o to zefektívniť a optimalizovať organizáciu miestnej štátnej správy na Slovensku, pretože súčasné usporiadanie, ktoré pozná tri typy okresných úradov, sa ukázalo ako neefektívne a finančne náročné. Navrhujeme teda zrušiť okresné úrady tretieho typu, ktoré majú len zúžený rozsah kompetencií a ich agendu je možné presunúť na tie zostávajúce okresné úrady, čo neznamená, že úplne v území zaniknú okresné úrady, môžu tam naďalej pôsobiť vysunuté pracoviská týchto okresných úradov. Na Slovensku existuje 79 okresov a v nich pôsobí 72 okresných úradov, čo je spôsobené tým, že v Bratislave a v Košiciach existujú okresné úrady s pôsobnosťou pre územie celého mesta napriek tomu, že v Bratislave je päť okresov a v Košiciach sú štyri okresy. Okresné úrady sa delia na tri typy, pričom tie prvé dva typy, ktorých je spolu 49, vykonávajú všetky právomoci okresných úradov, teda sú plnohodnotné okresné úrady na rozdiel od okresných úradov tretieho typu. Okresných úradov prvého typu je celkovo osem a sídlia v krajských mestách, a teda sú to okresné úrady v sídle kraja, ktoré zároveň vykonávajú aj právomoci niekdajších krajských úradov a pôsobia aj ako odvolacie orgány voči agende zvyšných okresných úradov alebo tých okresných úradov, ktoré pôsobia ako prvostupňové orgány. Zvyšné plnohodnotné okresy mimo sídiel kraja sú okresnými úradmi druhého typu, ktorých je na Slovensku 41. A okrem nich existuje ešte ďalších 23 okresných úradov tretieho typu, ktoré vykonávajú iba niektoré právomoci, tie sú vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o organizácii miestnej štátnej správy, a ide o úseky civilnej ochrany obyvateľstva a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, hospodárskej mobilizácie, katastra nehnuteľností, obrany štátu, starostlivosti o životné prostredie a regionálneho rozvoja. Pôsobnosť na ostatných úsekoch štátnej správy vykonávajú vo vzťahu k okresom, v ktorých existujú takéto okresné úrady tretieho typu, susedné okresné úrady prvého alebo druhého stupňa. Z tých úsekov štátnej správy vykonávaných okresnými úradmi tretieho typu sú pre občanov relevantné z hľadiska kontaktu s úradom, najmä kataster nehnuteľností a čiastočne úsek starostlivosti o životné prostredie. Vo vzťahu k civilnej ochrane obyvateľstva alebo riadeniu štátu v krízových situáciách, mimo času vojny a vojnového stavu alebo hospodárska mobilizácia, alebo obrana štátu, alebo regionálny rozvoj, tak tam nie sú partnermi alebo nekomunikujú predovšetkým občania, ale teda skôr právnické osoby, či už ide o samosprávu, štátnu správu, podnikateľské subjekty alebo právnické osoby, ktoré majú možnosť komunikovať elektronicky alebo pre ktoré komunikácia nepredstavuje taký problém, že by ich to nejako zasiahlo, ak by sa tie okresné úrady tretieho typu zrušili. Ani vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie nejde o nejaký veľký rozsah komunikácie, ktorý by zaťažil občanov a spravil by im služby nedostupné, lebo časť vecí, ktoré sa týkajú životného prostredia, si vybavia na svojich obecných alebo okresných úradoch. A nakoniec aj ten kataster nehnuteľností nie je také, že by niekoľkokrát do roka bežný občan chodil na kataster. Takže je možné zrušiť tieto okresné úrady bez toho, aby to malo nejaký významnejší dosah na občanov, ale, samozrejme, že to konkrétne riešenie môže mať rôzne podoby a môže mať aj takú podobu, že síce bude zrušený okresný úrad, ale bude nahradený vysunutým pracoviskom, čo zákon o organizácii štátnej správy umožňuje. V § 3 ods. 4 hovorí o tom, že okresný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činností štátnej správy pracovisko okresného úradu a určiť jeho územný obvod. Čiže napríklad vo vzťahu k tým katastrom by sa teoreticky nemuselo zmeniť nič a okresný úrad by bol nahradený vysunutým pracoviskom okresného úradu prvého alebo druhého stupňa a napríklad tie služby katastra by tam boli poskytované, ale nie samostatným okresným úradom, ale efektívnejšou formou prostredníctvom vysunutého pracoviska. A výkon tých ostatných úsekov štátnej správy, ktoré občania nevyužívajú tak často, alebo ich nevyužívajú vôbec a využívajú ich iné subjekty, ktoré majú možnosť komunikovať so štátnou správou elektronicky, môže byť presunutý na zostávajúce okresné úrady bez toho, aby sa to akokoľvek dotklo dostupnosti služieb poskytovaných občanom. Hlavným účelom tejto zmeny je zefektívniť výkon štátnej správy, ale aj ušetriť prostriedky štátneho rozpočtu. Zrušením 23 okresných úradov možno dosiahnuť úsporu na prevádzkových nákladoch, na energii, na údržbe budov, na prenájme, ale aj na mzdových nákladoch. Samozrejme, že aj keby došlo k úplnému zrušeniu tých okresných úradov, tak to neznamená stopercentné úspory na mzdových nákladoch, lebo tá agenda sa presunie na iné okresné úrady a prinajmenšom časť zamestnancov sa bude musieť presunúť na tie iné okresné úrady a rozsah tých úspor je závislý od konkrétneho riešenia, ktoré môže mať charakter, hovorím, úplného zrušenia okresných úradov tretieho typu bez akejkoľvek náhrady, v tom prípade by sa dosiahla najvyššia úspora, ale za cenu čiastočného obmedzenia dostupnosti, napríklad tých služieb katastra, čiastočne životného prostredia, až po minimalistickú verziu, ktorá by spočívala v transformácii okresných úradov tretieho stupňa na vysunuté pracoviská okresných úradov prvého a druhého typu so zachovaním všetkých alebo skoro všetkých úsekov štátnej správy. A aj tento minimalistický variant predpokladá úsporu spočívajúcu v zrušení 23 funkčných miest prednostov a 23 miest asistentov prednostov. A ďalším benefitom z takéhoto, z takéhoto riešenia aj z minimalistického variantu by bolo zlepšenie a zefektívnenie možnosti rozloženia práce zamestnancov v rámci väčších okresných úradov, lebo dnes, dnes keď máte, máte pracovníkov v rámci jedného okresného úradu, tak nevykonávajú činnosti pre iný okresný úrad. Namiesto troch typov okresných úradov sa vytvorí jednoduchšia a logickejšia štruktúra, základné a často využívané služby môžu byť zachované vo forme vysunutých pracovísk. Dotkne sa to, toto riešenie by sa dotklo nasledovných okresných úradov v okresoch Hlohovec, Skalica, Ilava, Myjava, Púchov, Partizánske, Zlaté Moravce, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Turčianske Teplice, Poltár, Revúca, Detva, Krupina, Banská Štiavnica, Žarnovica, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Levoča, Sobrance a Gelnica. A možná úspora, ktorú, ktorú odhadujeme na, v rozmedzí 2,5 mil. až 10 mil., tak tam sme vychádzali z analýzy efektívnosti a významu okresných úradov malých okresov Slovenskej republiky, ktorú v roku 2021 pripravil Inštitút správnych a bezpečnostných analýz ministerstva vnútra, je verejne dostupná, je zverejnená. Tá analýza dospela k záveru, že z hľadiska funkčnosti štátnej správy nie je nevyhnutné, aby tie okresné úrady tretích typov existovali, tá analýza pracovala so štyrmi rôznymi scenármi od úplného, plošného zrušenia až po ich iba organizačné podriadenie okresným úradom tretieho typu a ten rozsah úspor v rôznych variantoch bol od niečo pod 2,5 mil. eur ročne až po niečo vyše 10 mil. eur ročne. Je to z roku 2021, tak tie sumy dnes by asi boli o niečo, o niečo vyššie a, samozrejme, že by si to vyžiadalo aj nejaké, nejaké náklady na vyplatenie odstupného, ak by sa znižoval počet, počet zamestnancov, a rovnako aj na tú, na tú samotnú transformáciu, ale zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska by to určite predstavovalo úsporu, a je to príklad toho, akým spôsobom by sa podľa SaS mala robiť konsolidácia verejných výdajov, teda nie zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia, ale znižovaním výdavkov štátu. Toto bol, toto by bolo zníženie výdavkov štátu, ktoré by nijako zásadne nepoškodilo nikoho z občanov, možno s výnimkou tých prednostov okresných úradov, ktorí majú dohodnuté politické fleky v rámci nejakých koaličných dohôd, ale nedotklo by sa to poskytovania služieb občanom a prinieslo by to úsporu rádovo od 2,5 až po 10 mil. eur ročne. Ďakujem.
[17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Ledecký, nech sa páči.
[17:19] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja by som k tomu len dodal, že keď sa už zamýšľame nad tým, tak väčšina tých okresných úradov malých je zároveň najmenej rozvinutým okresom a tam sa znížil rozpočet, budúci rok je plánovaných už len necelých 6 mil. na najmenej rozvinuté okresy. A tam tiež keď spočítame, koľko ľudí sú zamestnaní na tých jednotlivých okresoch a takisto na MIRRI, že je otázkou, či je to efektívne, aby viac ako 40 ľudí realizovalo projekt za 6 mil., keď na výjazdových zasadnutiach vlády sa rozdeľuje 20 mil. bez akýchkoľvek pravidiel, len podľa nejakých politických dohôd. Tak naozaj keď chceme hovoriť o efektivite, tak aj tuná by sme sa mali zamyslieť nad efektivitou pri najmenej rozvinutých okresoch, lebo boli roky, keď sa tam rozdávalo viac ako 40 mil. a tým pádom mali tí ľudia zmysel, dneska keď už ani na výjazdových zasadnutiach sa nijak na ich názor neprihliada alebo nepripravujú tie podklady nejak podľa toho zákona najmenej rozvinutých okresov, tak, tak je otázka, že čo tam tých viac ako 40 ľudí robí a či vlastne má zmysel ich nejakým spôsobom zamestnávať. Keď rozpočítame to na jeden okres, tak tie malé okresy ročne, ročne rozdeľujú niekoľko stotisíc, možno dvesto-, tristotisíc korún a je tam zamestnaný človek aj tu, aj na ministerstve, aký to má zmysel? Ďakujem.
[17:19] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Dostál s reakciou na faktické.
[17:20] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za otázku, pán poslanec Ledecký, na tú odpo... odpoveď na ňu je asi: nie, nemá to zmysel, nie je to takto efektívne a teda rozhodne by sa verejné prostriedky nemali rozdeľovať len na základe nejakých subjektívnych politických rozhodnutí na výjazdových rokovaniach vlády podľa straníckej príslušnosti starostov a primátorov. Otázka je, že či vôbec táto forma pomoci je nejakým spôsobom efektívna alebo sú to skôr len, len piár aktivity, ja by som sa skôr priklonil k tomu druhému.
[17:20] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať slovo, pán poslanec navrhovateľ, spravodajca? Nie, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu pána poslanca Ondreja Dostála, Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavenia, pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z., tlač 981, rozhodnutie 1026. Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z. , tlač 981.)
[17:22] Ondrej Dostál
Vážené kolegyne, kolegovia, spolu s pánom poslancom Mariánom Viskupičom predkladáme na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení, dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v znení zákona č. 338/2020 Z. z. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zrušenie štátneho financovania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov prostredníctvom automatického a na základe zákona nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu a jeho nahradenie rozšírením účelov dotácií poskytovaných v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby umožňovalo napĺňať všetky úlohy zväzu a podporovať aktivity zväzu, ale aj ďalších subjektov súvisiace s odkazom protifašistického odboja. O obsahu toho návrhu, návrhu by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[17:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Spravodajca, pani poslankyňa? Nech sa páči, máte slovo.
[17:24] Irena Bihariová
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory navedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
[17:24] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa hlási niekto ústne. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.
[17:25] Ondrej Dostál – Vystúpenie
Vážené kolegyne, kolegovia, spolu s pánom poslancom Mariánom Viskupičom predkladáme návrh novely zákona o protifašistickom odboji a postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zároveň novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Cieľom návrhu zákona je zrušiť automatické štátne financovanie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov na základe príspevku, ktorý je zadefinovaný priamo v zákone, teda nárokovateľne, hoci jeho výška nie je upravená v zákone, a zmena zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby všetky tie činnosti a úlohy, ktoré má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov zadefinované v zákone, mohol nielen napĺňať, ale získať na ne aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Na rozdiel od toho predchádzajúceho návrhu zákona, kde sme navrhli zrušiť okresné úrady tretieho typu, účelom tejto zmeny nie je ušetriť verejné prostriedky, nenavrhujeme znížiť objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré súvisia s financovaním aktivít, ktoré pripomínajú význam a úlohy protifašistického odboja, len navrhujeme zmeniť spôsob, akým bude štát rozhodovať o použití týchto prostriedkov. Nijako tento návrh zákona nesmeruje k spochybneniu významu protifašistického odboja, tradícia protifašistického odboja je jednou z ideových, jedným z ideových zdrojov, na ktorých je založená moderná demokratická Slovenská republika, výročie vypuknutia Slovenského národného povstania je jedným zo štátnych sviatkov Slovenskej republiky, súčasťou právneho systému je už spomínaný zákon o protifašistickom odboji, budovanie pamäti národa aj vo vzťahu k boju proti fašistickej totalite, je dôležitou súčasťou právneho a politického systému Slovenskej republiky, je dôležité pre historickú pamäť rovnako, ako budovanie pamäte národa vo vzťahu k obdobiu neslobody počas komunistického režimu, kde tiež existuje viacero zákonov, ktoré, ktorých účelom je budovať pamäť národa, pripomínať si zločiny komunistického režimu, boj proti komunistickej totalite, obete komunistického režimu. V minulosti Slovenský zväz protifašistických bojovníkov združoval účastníkov protifašistického odboja, dnes, osem desaťročí po skončení druhej svetovej vojny, však už je len minimum priamych účastníkov odboja. Takže ak v minulosti existoval legitímny dôvod na osobitné postavenie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tak v súčasnosti sa téme tradícií protifašistického odboja môžu venovať aj venujú viaceré subjekty a nie je dôvod na nejaké osobitné postavenie a štátom financované garancie iba pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Na základe už zmieneného zákona o protifašistickom odboji má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov výsadné postavenie, je jediným poberateľom štátneho príspevku v zmysle zákona. Tento príspevok je automaticky garantovaný priamo zákonom, jeho výška nie, o jeho výške sa rozhoduje v rámci, v rámci štátneho rozpočtu, ale nárok naň vyplýva priamo zo zákona. Takýto systém, ktorý garantuje automatické financovanie jednej konkrétnej organizácie, už podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavkám na transparentnosť a efektivitu nakladania s verejnými prostriedkami. Navrhujeme preto, aby sa tento mechanizmus nahradil tým, že sa vytvorí moderný, transparentný a spravodlivý model, ktorý bude dôležité ciele financovať v súlade s verejným záujmom transparentne a na základe súťaže v rámci mechanizmov, ktoré už dnes existujú na základe zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra. Už dnes si Slovenský zväz protifašistických bojovníkov môže žiadať o dotácie z dotačných schém ministerstva vnútra, rovnako z dotačných schém ministerstva obrany, predpokladá to nakoniec aj samotný zákon. Viaceré z účelov, na ktoré slúžia dotačné schémy v pôsobnosti ministerstva vnútra, sa kryje už dnes s činnosťou a úlohami Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V minulosti sa objavili pochybnosti o transparentnosti hospodárenia zväzu, čo nakoniec viedlo aj k zníženiu štátneho príspevku poskytovaného ministerstvom vnútra. Problematické je aj spájanie zväzu s konkrétnymi politickými stranami a šírenie straníckej a zahraničnej propagandy. Podľa zákona je jednou z úloh Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu. Zväz však verejne a aktívne podporuje politiku Putinovho Ruska, ktoré vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, a dovnútra aj navonok je nebezpečnou diktatúrou s extrémistickými fašizoidnými črtami. Podpora takéhoto režimu je popretím protifašistického charakteru zväzu a tým aj zmyslu jeho existencie. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je navyše spolitizovaná organizácia, ktorá aktívne podporuje najmä vládnu stranu SMER - sociálna demokracia, odkaz na webové sídlo SMER-u je aj na webovom sídle Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov medzi stránkami, ktoré zväz odporúča navštíviť. Nijako nespochybňujeme právo tejto organizácie mať svoje politické názory, slobodne ich prejavovať. Nie je však žiadny dôvod, aby takáto výrazne spolitizovaná organizácia mala automaticky nárok na príspevok zo štátneho, zo štátneho rozpočtu. Najmä predstavitelia vládnej koalície a okrem Slovenskej národnej strany tak robia aj predstavitelia SMER-u, kritizujú takzvané politické mimovládky. Ale tie mimovládky, ktoré kritizujú, nerobia aktívnu propagandu v prospech konkrétnej politickej strany. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov takú aktívnu propagandu robí. A opakujem, my nemáme nič proti tomu, aby podobne ako iné organizácie, aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov získaval prostriedky z verejných zdrojov, avšak nie na základe automatického nároku, ale na základe toho, že bude v zákone napísané, že každý rok musí dostať príspevok aj na základe toho, aby sa uchádzal podobne ako iné organizácie o finančné zdroje napríklad v rámci dotačných schém, dotačných schém v pôsobnosti ministerstva vnútra. Navrhujeme teda vypustiť zo zákona o protifašistickom odboji tie ustanovenia, ktoré predpokladajú automatické a nárokovateľné financovanie zo štátneho rozpočtu pre Slovenských zväz protifašistických bojovníkov a zároveň navrhujeme doplniť zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa tam doplnili aj tie účely a aktivity, ktoré dnes zákon zveruje ako úlohy Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, ale nie sú, nie sú pokryté ako účely alebo ciele kryté v rámci dotačnej schémy ministerstva vnútra. Niektoré sú pokryté už dnes a navrhujeme rozšíriť zákon o dotáciách v pôsobnosti ministerstva vnútra tak, aby sa mohol zväz uchádzať aj o iné aktivity. Takže opakujem, zmyslom tohto návrhu nie je spochybniť dôležitosť budovania historickej pamäte vo vzťahu k protifašistickému odboju a vo vzťahu k obdobiu neslobody v období fašistického režimu na Slovensku a zmyslom tohto zákona nie je ani šetriť verejné zdroje a znižovať rozsah verejných prostriedkov, ktoré smerujú na tento účel. Navrhujeme iba zmeniť spôsob, akým sa tieto verejné zdroje majú používať, a to od jednostranného automatického a nárokovateľného príspevku pre jednu konkrétnu organizáciu na to, aby sa tieto prostriedky stali súčasťou dotačnej schémy, o ktoré sa môžu uchádzať, o tieto zdroje, všetky organizácie, ktoré v danej oblasti pôsobia. Ďakujem.
[17:29] Richard Raši
Tak to bolo vystúpenie v rozprave. Ďalší prihlásení nie sú. (Reakcia z pléna.) V rozprave, pán poslanec? Takže pán poslanec Krúpa vystúpi v rozprave ústne. Nech sa páči.
[17:37] Juraj Krúpa – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem sa ti, pán kolega Dostál Ondro, poďakovať za tento návrh zákona, pretože je nanajvýš dôležité, aby sme upozornili práve na tento zväz protifašistických bojovníkov, ktorí už dávno nie sú tým, čím sa kedysi prezentovali. A myslím, že si to aj pekne uviedol aj v tvojom úvodnom slove. Treba si uvedomiť naozaj, po prvé, to, že keď sa bavíme o ľuďoch, ktorí pôsobia v tomto zväze, tak ja si dovolím tvrdiť, že teda keď tam nájdeme niekoho, kto reálne bojoval proti fašistom v druhej svetovej vojne, tak to bude absolútna výnimka a myslím si, že už ani nebude vedieť, že v takom nejakom zväze funguje. Všetko, čo tam máme, sú ľudia, ktorí sú, úprimne, to sú pohrobkovia komunistickej strany, ľudia, ktorí pôsobili v rôznych komunistických štruktúrach. Naschvál hovorím v komunistických, aj keď to niektorým vadí, ale v komunistických štruktúrach za bývalého režimu, za bývalého režimu, ktorí, samozrejme, majú aj tie sklony práve k diktatúre, k Ruskej federácii a, samozrejme, aj k autokratickým sklonom tejto vládnej koalície. Keď si človek všimne tie ich výstupy, ktoré sú absolútne proruské, ale nieže proruské, ony sú proputinovské, proputinovské, štvavé, štvavé, štvú vyslovene do vojny proti Ukrajine a tak ďalej. Ja chápem, že pre stranu SMER je to niečo, čo je, čo je SMER-u, samozrejme, blízke, pretože peniaze, ktoré tam sa, samozrejme, všelijako prelievali, tak boli rôzne podozrenia, dostávali sme aj podozrenia alebo teda listy, že akým spôsobom sa tam šafári s finančnými prostriedkami, ktoré tam boli posielané. Zároveň je veľmi známe tým, že tam pôsobili aj niektorí ľudia, ktorí kedysi pôsobili ako poslanci strany SMER alebo strany HLAS a dnes znova takto pôsobia, tak samozrejme, že sa tu vytvára akési privilégium, akési že ďakovné tejto organizácii, ktorá okrem iného, že je proputinovská, tak vedela vždy uchýliť aj smeráckych politikov pod svoje krídla, ktorí si tam žili a prežívali v dobách, ktoré neboli im naklonené. Zároveň videli sme veľmi dobre, že aj výstupy, ich písanie, ich aktivity boli absolútne prosmerácke, jednostranné, protiopozičné a tak ďalej. Toto je podľa mňa aj určitá agitácia mimovládnej organizácie, ktorá je politického charakteru. Toto je niečo, čo vy hovoríte, že vy s tým nesúhlasíte a že vy chcete proti tomu bojovať. Tak chcem veľmi rád vidieť, že podporíte tento návrh zákona a že sa budeme pozerať aj transparentnejšie aj na finančné toky tejto organizácie, tohto zväzu a takisto aj na minulosť, na prepojenia a na všetky tie inštitúcie, s ktorými je prepojená, a takisto na aktivity, na ktorých sa podieľa, ktoré sú jasne proputinovské, ktoré sú jasné vždy, keď sa zjaví ruský veľvyslanec, tak sa zjaví aj zväz protifašistického odboja, teda nejaký predstaviteľ zväzu protifašistického odboja, ktorý mu tam drukuje, ktorý mu vytvára ten priestor a, samozrejme, spomína a prekrúca tú históriu protifašistického odboja, ktorý vlastne vytvorila aj komunistická strana, že to bolo akési komunistické povstanie vedené pod Gustávom Husákom alebo kadečím. Čiže tieto všetky veci, to sme si už tu všetko zažili a tieto, tento duch tohto komunizmu tu naďalej žije. A preto aj ja si myslím, že je najvyšší čas, aby vôbec táto organizácia bola daná pod drobnohľad a jej politické aktivity, ktoré má. A takisto treba podotknúť, že máme tu aj Trestný zákon, § 300, ktorý odmieta všetky ideológie, ktoré potláčajú slobodu, demokraciu a tak ďalej, a medzi ne v § 300 je zaradený jak fašizmus, tak aj komunizmus. A mne, naozaj ma mrzí, že keď tu niekto žiada na svojich tlačovkách, že neviem koho mama zobrala neviem komu neviem čo a tak ďalej a jednoducho úplne bez hanby sú schopní vytiahnuť hocičo a žiadajú, aby prokuratúra konala ex offo, tak by bolo možno dobré, keby tá prokuratúra konala ex offo, keď sa niekto chodí klaňať Gustávovi Husákovi, pretože to je určite porušenie § 300 - velebenie komunistického režimu. Čiže ešte raz, veľmi ďakujem kolegovi Dostálovi, že prišiel s týmto návrhom zákona, že sa mu budeme trošku venovať, že sa tu otvorila táto diskusia a je dobré, že sa bude tejto, tomuto zväzu naďalej venovať trošku väčšia pozornosť ako v minulosti. Ďakujem veľmi pekne.
[17:37] Richard Raši
Ďakujem, pán poslanec. Prihlásený je pán poslanec Šuca s faktickou. Nech sa páči, máte slovo.
[17:42] Peter Šuca – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Krúpa, je pravda, že som prišiel neskôr a som si nevypočul celý váš diskusný príspevok, ale zaujala ma tá časť, keď ste rozprávali o tom Slovenskom národnom povstaní a pravidelne rozprávate o tom, že to je prezentácia, aký komunistický puč, Husák, Šmidke, Novomeský. Ja neviem, ja som asi starší ako vy, to je fakt, no nás učili, že Slovenské národné povstanie pripravovalo Piaty odboj Komunistickej strany Československa – Husák, Šmidke, Novomeský, ale hneď bol druhý riadok, kedy bola tam aj občianska zložka povstania – Lettrich, Ursíny a Šrobár. Toto učili mňa za toho zlého komunistického režimu. Vždy dodali, že bola tam aj občianska zložka Slovenského národného povstania, neviem, čo učili vás. Zrejme to, že to bol čisto komunistický puč, Husák, Šmidke, Novomeský a máte z toho traumu do konca života. Nie, mňa učili, že tam bola aj občianska zložka odboja. Ďakujem pekne.
[17:42] Richard Raši
S reakciou na faktické vystúpi pán poslanec Krúpa, nech sa páči.
[17:43] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Vidím, že ste uverili reálne a nedoštudovali ste si históriu, pretože ste uverili tej komunistickej ideológii (reakcia z pléna), ktorá je jasne pokrivená a je jasne krivý vôbec obraz Slovenského národného povstania, pretože Slovenské národné povstanie bolo organizované vojakmi, generál Viest napríklad, a ja si neviem predstaviť, že napríklad generál Viest bol členom komunistickej strany. Bolo to organizované oddielmi slovenskej armády, ktorá povstala proti kolaborantskej vláde proti diktatúre, ktorá kolaborovala s vojnovými, s vojnovým režimom, ktorý bol zavedený aj u nás. A áno, boli, samozrejme, aj takí, ktorí sa zviezli na tom ľudáckom režime a ktorí si ho užívali, ale ten reálny odboj bol postavený práve na tom, že títo ľudia už nechceli ďalej kolaborovať, že chceli jednoducho sa vzoprieť tomu útlaku, tej diktatúre a tým kolaborantom, ktorí kolaborovali s vojenským režimom nacistického Nemecka, môžete si, samozrejme, nájsť aj tie konotácie. O toto išlo v Slovenskom národnom povstaní a to nás dostalo naspäť, napäť medzi víťazné mocnosti a nie Komunistická strana. Komunistická strana sa nepopiera, že sa podieľala, podieľala na Slovenskom národnom povstaní, takisto ako sa podieľali iní, ale boli regulárne jednotky a boli partizánske oddiely. A tam bol potom aj trošku ten problém, ale to už sa môžeme baviť o historických detailoch, spôsobe velenia a riadenia, kedy, niekedy komunistické partizánske oddiely, ktoré boli riadené inde, napríklad z Kyjeva alebo s inými, inými jednotkami, jednoducho sa riadili inými rozkazmi ako armáda a dochádzalo často k chaosu a tie spôsobujú, spôsobovali často práve tie rozhodnutia z... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)
[17:43] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Takže to bolo vystúpenie pána spravodajcu v rozprave. Vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať slovo? Nie. Pán spravodajca, ešte slovo záverečné? Nie. Dobre, prerušujem rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem tri minúty technickú prestávku. Hej, do 17.48 h a pokračujeme ďalej rokovaním o návrhu pána poslanca Tomáša Szalaya, Janky Bittó Cigánikovej, Mariána Viskupiča. (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Ctené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní, teda máme tu návrh poslancov, je to prvé čítanie pána poslanca Tomáša Szalaya, Mariána Viskupiča a pani poslankyne Janky, Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovské organizácie v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač je 985, rozhodnutie je 1030. Nech sa páči, pán poslanec Szalay, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Nemáte spravodajcu. Dobre, čiže prepadá. Teraz je rokovanie o návrhu zákona pani poslankyne Marcinkovej, pána poslanca Ledeckého, Mariána Viskupiča. Marián, si tu, hej? Dobre. Takže je to uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2001 Z. z. (správne 493/2011, pozn. red.) o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich, tlač 993. A dávam slovo pánovi poslancovi Viskupičovi, aby návrh zákona, teda tohto uznesenia uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich , tlač 993.)
[17:52] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiach z neho vyplývajúcich. Toto uznesenie predkladáme na rokovanie Národnej rady a vyzývame v ňom a žiadame vládu, aby si dôsledne a dôkladne plnila povinnosti, ktoré jej plynú z ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda si totiž dlhodobo tieto povinnosti neplní, respektíve plní ich len formálne, čo vzhľadom k dôležitosti tohto zákona a vôbec k dôležitosti stavu verejných financií považujeme za neakceptovateľné. No a viac o tomto uznesení a dôvodoch jeho predloženia poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
[17:52] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Pán, pani spravodajkyňa je Zdenka Mačicová, nech sa páči, máte slovo a predneste správu.
[17:53] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich, tlač 993, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1041 z 8. septembra 2025 pridelil návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej, Vladimíra Ledeckého a Mariána Viskupiča na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ústavnému zákonu č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam z neho vyplývajúcich, tlač 993, na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj gestorskému výboru. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 12 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, 1 poslanec hlasoval proti a 6 poslanci sa hlasovania zdržali. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z jej predloženého návrhu poslancov. Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[17:54] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ústne sa prihlásil pán poslanec Viskupič ako navrhovateľ, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.
[17:56] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ako som už uviedol v úvodnom slove, vláda si dlhodobo neplní povinnosti, ktoré jej ukladá ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a, samozrejme, ešte predtým je problém so všetkými tými parametrami, hej, že máme prekročený dlh a že teda naše verejné financie sú vo veľmi, veľmi zlom stave. No ale práve tento zákon, tento ústavný zákon bol prijatý práve preto, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií, no a v čl. 5 nadstavuje presné pravidlá, ako sa má vláda pri stúpajúcej úrovni dlhu správať a ako má postupovať. Tie sankcie, ktoré vláde pri stúpajúcej úrovni dlhu vznikajú, už sú, samozrejme, logicky odstupňované a ak by si vláda naozaj poctivo a zodpovedne tento návrh napĺňala, nemuseli by sme byť v situácii, v akej sme sa ocitli. Len pre úplnosť, dneska som tu už rozprával o rozpočtovej rade a rozpočtových pravidlách, ale teda pre úplnosť poviem, že tie sankcie na rastúci dlh začínajú v momente akonáhle je dlh vyšší ako 40 % hrubého domáceho produktu. No a smutná realita je, že teda sme na Slovensku a za rok, rok, za rok 2024 by dlh mal byť na úrovni 59,3 % hrubého domáceho produktu. No a pre tento rok, pretože sa to meria vždy na konci roka, už samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že už presiahneme 60 % hrubého domáceho produktu. Samozrejme, jednoducho sme už dlho, dlho v najvyššom pásme, to je jasné. Celá odborná verejnosť hovorí, že je potrebné začať robiť reálne opatrenia, ktoré zvyšovanie dlhu zastavia a zároveň prinesú rast v našej ekonomike, myslím si, že dnes som o tom už rozprával ikskrát a dnes sme tu aj spolu s kolegami, či Ondrom Dostálom alebo aj ďalšími mojimi kolegami, priniesli viacero konkrétnych návrhov, ktoré by teda vylepšili stav verejných financií a zároveň by priniesli rast ekonomickej aktivity, a ktoré by teda jednoducho zvýšilo rast hrubého domáceho produktu. No ale opäť sa teda vrátim k zákonu o rozpočtovej zodpovednosti a povinnostiam, ktoré z neho vláde vyplývajú, a teda jednou z nich je aj povinnosť vlády predkladať na rokovanie Národnej rady návrh opatrení na zníženie dlhu. No vláda si túto svoju povinnosť plní fakt len formálne alebo vôbec a tak napríklad v minulom roku predložila vláda, samozrejme, reprezentovaná v tomto prípade ministerstvom financií, návrh opatrení, ktorý bol naozaj stručný a žiadne reálne opatrenia nepriniesol. Malo to asi tri strany, pokiaľ si dobre pamätám, a jednoducho fakt to bolo nejaký popis stavu a počet opatrení reálnych tam bol proste nula, jednoducho tam nebolo nič, hej. Ale to, že hovorím teda, že to bolo len formálne, tak to nie je len konštatovanie mňa, ale aj konštatovanie samotných predstaviteľov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. No a preto predkladáme aj s kolegami toto uznesenie a vyzývame vládu, aby si svoju ústavnú povinnosť začala plniť a predložila za tento rok návrh opatrení reálnych, takých, ktoré by teda naozaj pomohli. Je to smutné aj v tom, že ono tu nejaké opatrenia pre budúci rok reálne už máme, hej, volá sa to konsolidácia tri, ale, bohužiaľ, to proste nie sú reálne opatrenia, to je režim, že dvakrát sa vláda pokúsila takýmito opatreniami znížiť deficit, no dvakrát to dopadlo, že sa žiadny deficit neznížil a, bohužiaľ, rovnaké opatrenia neprinesú žiadny iný výsledok, bohužiaľ. Samozrejme, ešte v kombinácii s tým, že vláda svoje výdavky zvyšuje, zvyšuje aj vlani, aj tohto roku a, bohužiaľ, bude to fakt aj pre budúci rok. No ale každopádne proste ani ten samotný návrh opatrení tu skutočne nebol. Predložila sem vláda skutočne miliardové opatrenia, ktoré ale fakt zničia živnostníkov, dotknú sa všetkých, negatívne sa dotknú všetkých pracujúcich na Slovensku, a vrátim sa teda k tomu, že keď sa o tom diskutovalo, keď sa teda malo diskutovať o nejakých reálnych opatreniach, no tak proste bola rozprava opakovane, opakovane useknutá, skrátená a to sa stále bavíme len o tom, že ste našli tú cestu, v úvodzovkách cestu, ako má 1,4 mld. eur zaplatiť, zaplatiť zasa raz spoločnosť, ľudia, firmy, živnostníci. A tá debata, tá skutočná debata, ktorú si pýtame aj v tomto uznesení, ale ktorú sme si pýtali aj v rokovaniach, v rokovaní o konsolidácii, ktorú si pýtame dlhodobo, už vlani sme ju, samozrejme, pýtali, je to, že ako má štát šetriť na sebe. Okrem dvoch slajdov, aby som bol presný, ministra financií, kde nie je nič konkrétne, je tam teda tá suma, že by to malo byť 1,3 mld., ale proste nič. Nič, nič, minister hovoril, že do týždňa bude mať výsledky, tabuľky, ale žiadne výsledky nie sú, nič nie je známe. Proste, bohužiaľ, zasa, áno, koalícia dokázala prijať to, čo má zaplatiť niekto iný, ale to, čo by sa dotklo samých seba, proste tu jednoducho vôbec, vôbec nič z toho nemáme. Vôbec nevieme, či bude šetriť na nejakých službách, na nejakých výdavkoch, či sa budú škrtať nezmyselné výdavky, či vláda pôjde do znižovania zamestnanosti a či bude skutočne nejaké konkrétne šetriace opatrenia vôbec stanovovať, aby sa vôbec niečo dalo aj skontrolovať. Proste to nevieme, nevieme o tom proste nič. Čo zasa vieme a čo tu žijeme, že máme miliónové oslavy, kde sa bežný človek ani nedostane. Máme oslavy, kde pozvánka na ňu je jednoducho vidieť tam najvyššími, najväčšími písmenami len slová Matúš Šutaj Eštok a ešte potom kde to bude, ale proste všetko ostatné je malými písmenkami, čiže to, hovorím, to sú fakt oslavy samých seba. Občania, daňoví poplatníci platia desaťtisícové letenky pre ministerku kultúry, platíme nezmyselné peniaze za napríklad aj nezmyselnú Kotlárovu analýzu a naozaj predkladáme toto uznesenie aj preto jednoducho, že si vláda neplní svoje ústavné povinnosti, ale aj preto, že my ako zákonodarný orgán máme fakt limitovanú možnosť o konsolidačných návrhoch diskutovať. No výsledkom, ale teda výsledkom toho, čo tu máme, lebo teda, bohužiaľ, z tých konsolidačných opatrení nejaký výsledok je, že teda bola prijatá séria opatrení, ktoré škodia normálne že všetkým, ekonomike, ľuďom, malým firmám, veľkým firmám a potom ďalšie, čo akoby to celé rámcuje, je, že keď tie opatrenia minister financií predkladá, tak tam povie, že on vlastne nemá žiadnych poradcov, že on, on sa vlastne neradil a, bohužiaľ, akože toto je to priznanie toho faktu. Nevideli to zamestnávatelia, nevideli to odborári, minister sa neradí s ľuďmi, ktorí by mu mohli povedať na rovinu. Lebo to, že mu radia ľudia z ministerstva, je samozrejme okej, ale to sú jeho podriadení, tí proste fungujú štýlom, ako sme sa zasa dozvedeli na rokovaní výboru, keď som sa pýtal, že prečo sa zvyšuje daň z, poistná daň, daň z poistenia neživotného, no tak štátny tajomník povedal, že no politické zadanie. Dostal úlohu zvýšiť poistnú daň o 2 %, hej. No tak akože no presne takto to je, toto je výsledok toho, keď minister financií nemá poradcov. Pretože vlastným ľuďom proste zadáva úlohy a vybavené, hej. Takže toto všetko ono, ono to je zarámcované a, bohužiaľ, je to, smeruje to k nejakému výsledku a ten nejaký výsledok bude pokračovanie devastácie Slovenska. Skutočne tak preto chcem už asi na záver mojich viacerých dnešných vystúpení, už mám len jedno spravodajcovanie, vyzvať Národnú radu, kolegov, ale teda hlavne vládu, lebo o tom je to uznesenie, aby ste fakt začali postupovať tak, ako vám prikazuje ústavný zákon, a takisto chcem poprosiť kolegov naprieč politického spektra o podporu tohto uznesenia. Fakt ide o nás, ide o naše peniaze, o peniaze daňových poplatníkov, peniaze každého jedného občana Slovenska bez ohľadu na to, ktorú stranu volí. Ďakujem pekne za pozornosť.
[17:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi povedal všetko. Chcete v záverečnom? Nechcete. Spravodajca nechce, chce? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme tu návrh poslancov Stachuru a Čaučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 928. (Reakcia z pléna.) Na budúcu schôdzu to prepadne. Prepadne to v poradí, to je už úplne iné. Prepadáva tento zákon. Potom tu máme 948 od pána Františka Majerského, Igora Janckulíka. Nie, prepadáva. Ďalší bod je 964. Na to idete? Dobre. Návrh poslancov Čaučíka, Turčanovej, Škripeka, Stachuru a Hajka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30/2019 o hazardných hrách, tlač 964. Prerokovanie výborom 1009. Pán poslanec Marián Čaučík bude uvádzať tento zákon. Spravodajca je pán poslanec Janckulík, ktorý nie je v sále. Kto zoberie spravodajcu? Pán Viskupič je spravodajca. Nech sa páči, môžte uviesť zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Čaučíka, Andrey Turčanovej, Branislava Škripeka, Petra Stachuru a Jozefa Hajka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 964.)
[18:07] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Na úvod ako navrhovateľ poviem, že navrhovaná úprava obsahuje opatrenie na posilnenie ochrany spotrebiteľov a prevencie patologického hráčstva vo forme zavedenia povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier zasielať hráčom raz mesačne výpis z hráčskeho konta, ktorý bude obsahovať súhrn vložených finančných prostriedkov, dosiahnutých výhier, čistý rozdiel medzi nimi a celkovú sumu vložených finančných prostriedkov od registrácie hráča. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 30/2019 o hazardných hrách, sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia obyvateľstva a prevencie závislosti na hazardných hrách prostredníctvom posilnenia transparentnosti a informovanosti hráčov o ich hernej aktivite cez mesačné výpisy. Predkladám ho spolu s kolegyňou Andreou Turčanovou a kolegami Branislavom Škripekom, Petrom Stachurom a Jozefom Hajkom. Toľko na úvod a ďalej sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
[18:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Viskupič nahradí pána Janckulíka, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby nám podal spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
[18:09] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet, zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem pekne.
[18:09] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne okrem navrhovateľa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, nech sa páči.
[18:10] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci, vážené dámy kolegyne, dovoľte mi predstúpiť pred plénum s návrhom, ktorý, hoci sa môže zdať na prvý pohľad administratívnym detailom, skrýva v sebe významné preventívne a ochranné účinky pre tisíce občanov našej krajiny. Ide o zavedenie povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier zasielať hráčom raz mesačne výpis z hráčskeho konta. Výpis, ktorý bude obsahovať súhrn vloženej finančnej sumy, dosiahnutých výhier, čistý rozdiel medzi nimi a celkovú sumu vloženú od registrácie hráča. Chcel by som vám objasniť odôvodnenie tohto návrhu, jeho ciele, právne a spoločenské opodstatnenie a najmä vzťah k tomu, prečo je pre hráča samo osebe prospešné, že dostáva takýto výpis. Pokúsim sa teda vysvetliť ciele návrhu a jeho význam. Po prvé, posilnenie informovanosti a transparentnosti pre hráča. Každý hráč by mal mať reálny, chronologický a zrozumiteľný pohľad na svoju hernú aktivitu. Mesačný výpis mu umožní vidieť, koľko už vložil, koľko vyhral, aký je čistý rozdiel, a to bez potreby aktívne hľadať túto informáciu alebo sa spoliehať na vlastnú pamäť. Takýto výpis pôsobí ako pravidelná spätná väzba, ktorá hráča núti zastaviť sa, zamyslieť sa nad svojim správaním, či ešte ovláda situáciu alebo riskuje. Po druhé, prevencia vzniku patologického hráčstva. Patologické hráčstvo sa podľa odborníkov na závislosti vyvíja postupne a často nenápadne. Mnohí hráči si dlhý čas neuvedomujú, že ich hranie už prekročilo bežnú zábavu a stáva sa problémom, až kým nezasiahne ich rodinu, osobné financie či psychické zdravie. Kľúčovým faktorom tohto vývoja je strata reálneho vnímania, koľko peňazí už do hazardu vložili a koľko v skutočnosti prehrali. Pravidelný mesačný výpis hráčskeho konta pôsobí ako zrkadlo reality. Poskytne presný, prehľadný a nespochybniteľný údaj o všetkých vkladoch, výhrach a čistom rozdiele, narúša prirodzený mechanizmus sebaklamu, ktorý pri hazardných hrách vzniká, napríklad už som skoro na nule, veď dnes som prehral len trochu. Pomáha hráčovi rozpoznať varovné signály, napríklad pravidelné rastúce mesačné straty či čoraz častejšie vklady. Psychológovia a adiktológovia upozorňujú, že včasné uvedomenie si rizikového správania je rozhodujúcim momentom. Čím skôr si človek všimne, že jeho hranie nadobúda nebezpečný trend, tým vyššia je šanca, že dokáže svoje správanie korigovať bez nutnosti dlhodobej liečby. Už len pravidelný moment pravdy, keď hráč otvorí mesačný výpis, môže byť spúšťačom sebareflexie a dobrovoľného obmedzenia hrania. Zahraničné skúsenosti to potvrdzujú. Švédsko, Dánsko či Holandsko, kde sú podobné výpisy povinné, evidujú po ich zavedení nielen stabilizáciu, ale dokonca aj pokles počtu hráčov, u ktorých sa rozvinuli príznaky závislosti. Takýto výpis preto nie je len administratívny dokument, je to jednoduchý, lacný a veľmi účinný preventívny nástroj, ktorý môže chrániť jednotlivcov aj celé rodiny pred tragickými dôsledkami hazardnej závislosti. Z pohľadu verejnosti je hazardné hráčstvo často oblasťou podozrení o manipuláciách, nečistej praxi, nevýhodách pre hráča. Ak štát ukladá povinnosť zasielať transparentné výpisy, ukazuje, že má reálnu kontrolu nad prevádzkovateľmi a že ochrana spotrebiteľa nie je formálna, ale má praktickú podobu. To posilňuje legitímnosť verejných regulácií v očiach občanov. Závislosť na hazardných hrách nespôsobuje len individuálne problémy ako finančné straty, sociálne konflikty alebo rozpad rodín, ale vyžaduje zásahy, sociálne služby, psychologické poradenstvo či liečbu. Prevencia je lacnejšia než náprava. Ak dokážeme aspoň čiastočne zjemniť progresiu rizikového správania, verejné financie, zdravotníctvo a sociálne služby budú mať menej zaťaženia. Tento návrh má oporu aj z pohľadu teraz aktuálnej témy Ústavy Slovenskej republiky. Právo na ochranu zdravia, článok 40 Ústavy Slovenskej republiky, hovorí, zákon, ktorý smeruje k prevencii zdravotných rizík, v tomto prípade psychickej závislosti, vychádza z ústavného práva občanov na ochranu ich zdravia. Možnosť obmedzenia podnikateľskej slobody, článok 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Už teraz je spôsob prevádzky hazardných hier regulovaný zákonom z dôvodu verejného záujmu, ochrany zdravia a morálky. Zavedenie povinnej výpisovej služby je logickým doplnením tejto regulácie, ktorá nebráni samotnej činnosti, iba upravuje jej transparentnosť. Zásada proporcionality. Návrh nepredstavuje výraznú zaťaž pre prevádzkovateľov, nejde o zákaz, nejde o obmedzenie výšky stávok priamo, ale len o informačný reporting. Úpravy informačných systémov sú technicky zvládnuteľné. Výhody pre verejnosť prevažujú nad relatívne malými nákladmi pre podnikateľov. Aby sme predišli abstraktnosti, uvediem niekoľko štatistík, ktoré podčiarkujú naliehavosť opatrení. Podľa výskumov Európskej monitorovacej agentúry pre hazardné hry European Gaming and Betting Association sa odhaduje, že problematickými hráčmi, ktorí majú klinicky významné rizikové hry, je približne 0,5 až 1 % dospelej populácie v krajinách Európskej únie. V národných prieskumoch, napríklad výskumy univerzít či národného inštitútu duševného zdravia, sa ukazuje, že až 10 až 15 % hráčov sa pohybuje v šedom pásme rizika, teda nemajú ešte formálnu závislosť, ale ich správanie môže prepuknúť do patologického. Vo viacerých štátoch, ktoré zaviedli pravidelné výpisy alebo reporting pre hráčov, napríklad Holandsko, sa pozoroval pokles nárastu strát na hráča v priemere stabilizácie alebo mierny pokles výdavkov u aktívnych hráčov, čo sa interpretuje ako efekt sebauvedomenia a strategickej sebaregulácie. Bohužiaľ, v slovenskej verejne prístupnej štatistike sme zaznamenali medzeru. Neexistuje presný verejný index mesačných strát na hráča podľa regiónov, aspoň nie v databáze ministerstva zdravotníctva či Národného centra zdravotníckych informácií. Táto medzera sama osebe podčiarkuje potrebu lepšej evidencie a transparentnosti. Návrh výpisov je aj prostriedkom, ako takúto štatistiku budovať. Chcel by som vás teraz pozvať pozrieť sa nielen na čísla, ale na ľudský príbeh za týmito opatreniami, pretože legislatíva nie je len o abstraktných princípoch, ale aj o reálnych osudoch občanov. Predstavte si mladého muža, povedzme 35-ročného, živí sa bežnou prácou, má rodinu a s deťmi chce ísť von. Občas si v noci po práci sadne a vkladá sumu 20 či 30 eur, milióny sú v diaľke. Postupne však tie vklady narastajú, 50, 100, 200 eur, pretože každý stratený pokus, všetko získať späť, sa stane očakávaním. On ale nemá pocit, že prehral. V hlave má výhru, ktorá mu urobí obrázok. Ale keď raz mesačne príde výpis, tak vidí: v priebehu mesiaca som vložil 800 eur, vyhral 400 eur, čistá strata je mínus 400 eur. A od registrácie som vložil 3 000 eur. To je moment, keď mu to preráta aj jeho manželka, aj on sám. Tomuto momentu výpis pomáha dopomôcť a môže byť impulzom k pauze, k obmedzeniu, k rozhovoru s odborníkom. Iný príbeh. Starší človek, ktorý strieda úspory s tým, čo si pridá poriadne hazardom, pretože sa mu zdá, že skúsi šťastie. Nevníma, že stratí 60 % svojich úspor. Výpis ho núti pozrieť si, že to nie sú len občasné pokusy, ale je to už vzorec. Každý mesačný výpis pre hráča je malou záchranou. Záchranou pred pochopením, že strata je realita a že hranie potrebuje mať hranice. Samozrejme, proti návrhu sa môžu postaviť protinávrhy. To je byrokracia, to zvýši náklady prevádzkovateľov, to zasiahne slobodný trh a podobne. Chcem aj na tieto zareagovať. Áno, ide o určitú administratívnu povinnosť, ale v digitálnom veku každá firma, ktorá má systém kont, už disponuje dátami. Nejde o nespracovateľné údaje. Úpravy systémov sú nákladom raz, jednorazovým nákladom na adaptáciu, potom už ide o automatizovaný výstup. Prevádzkovatelia hazardných hier dostávajú licencie na prevádzku, sú regulovaní. Pridanie informačnej povinnosti nie je zásadným posunom, je logickým rozšírením regulačného rámca, ktorým sa zaťažuje celý sektor hazardu. Niekto by mohol tvrdiť, že hráča to neodradí od hrania, že výpisy budú ignorované. Je pravda, že extrémne patologickí hráči môžu tieto výpisy ignorovať, ale aj tak pomáhajú v rámci širšieho portfólia nástrojov, spolu limity vkladov s požiadavkami na pauzu, limitmi výhier a ďalšími opatreniami budujú ochranný rámec. Na záver mám aj výzvu k vám, kolegovia a kolegyne. Návrh zákona, ktorý dnes predkladáme, nie je legislatívnou extravaganciou, je to praktické, účinné a humánne opatrenie, ktoré stavia na myšlienke: človek, ktorý sa rozhodne hrať, musí mať právo vedieť, v akej situácii je. Žiadny hráč by nemal byť v tme. A zodpovedný štát má povinnosť poskytnúť hráčovi aj pravidelný výpis, ktorý mu umožní uvedomiť si, či hranie je stále aktívna zábava, alebo rizikový mechanizmus. Zároveň by som sa na vás chcel obrátiť aj v kontexte debaty o konsolidácii, kde veľkou témou bol hazard. Konkrétne presne naopak proti tomuto prorodinnému trendu to bolo posilnenie prevádzkovateľov hazardu. Tento návrh teraz predstavuje príležitosť pomôcť rodinám a hráčom, aby mali lepší prehľad o svojom hraní. Dovoľujem si vás teda požiadať, aby ste podporili tento návrh nielen ako ochranu obyvateľov, ale aj akt dôvery v legislatívu, ktorá stavia na prevenciu, na transparentnosť a na rešpekt k ľudskej dôstojnosti. Ďakujem vám za pozornosť.
[18:14] Peter Žiga
Na vaše vystúpenie päť faktických. Pán poslanec Šmilňák.
[18:23] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán kolega Čaučík, veľmi oceňujem tvoj boj voči hazardu. My ju v KDH vnímame ako negatívnu externalitu, ktorá devastuje rodiny. To si spomenul na začiatku. A pripomínam ešte, že my sme už pri druhej konsolidácii navrhovali zvýšiť odvod z hazardu, jednak u prevádzok kamenných a jednak v online priestore tak, aby z tohto segmentu mohla naša krajina a naša vláda ušetriť zhruba 100 mil. eur, nevyužili sme túto príležitosť. Potom sme prišli s tým, aby sa obmedzila reklama, aby sa hazard odtlačil od škôl, aby nebol hazard propagovaný v tom najsledovanejšom čase a aby ho nemohli propagovať verejne známe a populárne osoby. Ani toto neprešlo. A teraz prichádzame, alebo prichádzaš s návrhom výpisu vložených a získaných prostriedkov, ktorý má otvoriť oči. Spomínam tento balík opatrení preto, pretože KDH vníma hazard ako niečo, čo ničí rodiny, ničí spoločnosť, ničí ľudské životy, aj detské, a tento treba regulovať a obmedziť. O tom sme presvedčení a tie návrhy a tie kroky, ktoré sme zatiaľ podnikli, ktoré si ty, Maroš, podnikol, sú veľmi systematické, je to jasný odkaz pre túto krajinu, pre zákonodarcov, že hazard vnímame ako niečo negatívne, čo treba regulovať a treba ochrániť rodiny a deti. A veľmi pekne ti za to ďakujem.
[18:23] Peter Žiga
Pán poslanec Horecký
[18:25] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán kolega Marián, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie aj za tú vytrvalú snahu, ktorú podporujem, pretože hazard ničí rodiny a zároveň je demoralizujúcim prvkom, ktorý doslova poškodzuje našu mládež. Jednoducho mladí ľudia, nezrelší sú citliví a vnímavejší, zraniteľní na rýchle riešenia a rýchle návody. Pre nich pokušenie rýchlo zbohatnúť, dostať sa k tomu, po čom túžia v materiálnej rovine, je veľmi nebezpečné. A to, že potom riešime v ambulanciách, riešime to potom v úradovniach sociálnej kurately a nebodaj riešime to na polícii, aké negatívne dôsledky hazard má na rozpad rodín a na sociálne správanie, tak to je neskoro. To, čo treba robiť, je prevencia. Ak už tu táto negatívna externalita musí byť, tak potom je vynikajúce preventívne opatrenie, ktoré navrhujeme, ktoré si predniesol, aby každý človek, ktorý je účastný hazardných hier, dostával na tejto mesačnej báze výpis, koľko peňazí minul z rodinného rozpočtu na tento účel. Je to oveľa lepšie, ako potom hasiť patopsychologické situácie, ako hasiť rozvrat rodín, osobné bankroty a osobný aj ekonomický krach ľudí, nebodaj ich závislosť na hrách, gamblerstvo. Čiže vo všetkých oblastiach, tak aj v tejto, je prevencia najlacnejším riešením a najlepším zo všetkých. Ďakujem ti za tvoj návrh.
[18:25] Peter Žiga
Pán poslanec Dušenka.
[18:27] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Takisto chcem oceniť váš boj proti hazardu, lebo naozaj hazard rozvracia rodiny, mal by byť zdanený omnoho viac, ako je v súčasnosti, to rozhodne kvitujem. A to, ako ste vraveli o tých hráčskych kontách a o tom, že tí hráči by mali dostať raz aspoň mesačne alebo v nejakom časom horizonte výpis zo svojho hráčskeho účtu, je vynikajúca myšlienka. Bohužiaľ, to, čo ste predniesli, nie úplne korešponduje s tým, čo je napísané v paragrafovom znení. Ja tým, že sa legislatíve venujem už niekoľko rokov, dovolím si upozorniť iba na pár drobností. Hráčske konto navrhujete zaviesť do § 14, kde, ktorý predstavuje vlastne spoločné ustanovenie pre všetky typy hazardných hier. Avšak pri stávkových hrách, pri stolových hrách, pri lotériových hrách ten hráč si žiadne konto nezakladá. Čiže aj prevádzkovatelia, poviem, športových stávok nemajú odkiaľ vedieť, koľko si ten hráč vlastne stavil a koľko prehral. Tá myšlienka je veľmi správna, podporujem všetkými desiatimi, avšak to legislatívne spracovanie je veľmi nedostatočné, bohužiaľ. Čiže do budúcna odporúčam toto ešte trošku prepracovať. Ďakujem veľmi pekne.
[18:27] Peter Žiga
Pán poslanec Krúpa.
[18:28] Juraj Krúpa – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Cením si váš úmysel, zámer tohto zákona. Určite má svoje pozitíva, veľké pozitíva, pretože, áno, sú ľudia, ktorí jednoducho sú závisí na hazarde, tak ako sú ľudia, ktorí sú závisí na drogách. A áno, sú to ľudia, ktorí potom musia ísť na liečenie a tak ďalej, strácajú kontrolu. Toto všetko vieme, sú to proste tie sprievodné javy hazardu, ktoré tu jednoducho máme. Napriek tomu veľmi dobre viete, že my nie sme tá strana, ktorá by nejakým zásadnejším spôsobom chcela obmedzovať či už je to slobodné podnikanie, takisto aj tieto, túto oblasť, pretože vnímame to, že ak by sme nejakým spôsobom sa snažili kompletne zakázať hazard, tak vieme veľmi dobre, že tento hazard by prešiel niekde na čierny trh. Takisto ako dnes vieme, že je kopec hráčov, ktorí hrajú ilegálne cez IP adresy, jednoducho sú napojení na iné herné domény, kasína alebo podobne, ktoré sú v zahraničí, čiže toto je problém, ktorý tu máme. Ale súhlasím s vami, že by sa mala vytvoriť akási databáza ľudí, ktorá hrá pravidelne hazard, aby bolo nejak sledované ich konto. Ja si myslím, že ľudia tí, ktorí chodia na Tipsport alebo Niké, alebo niečo podobné, ktorí tipujú, tak tiež sú v nejakej miere vedení aj v databázach, keď si chcú požičiavať peniaze, keď žiadajú hypotéku alebo niečo podobné. A určite by bolo dobré do budúcnosti vytvoriť aj nejakú takúto databázu ľudí aj ich kontá, aby sme vedeli, že ako tí ľudia si narábajú s vlastným majetkom a v prípade, že či by sa dalo aj takto, v takýchto situáciách zasiahnuť, preventívne zasiahnuť a podobne, určite by to malo svoj efekt, som presvedčený, že keby sa to podarilo urobiť tak, ako sa má, tak by to bolo vítané celou spoločnosťou.
[18:29] Peter Žiga
Pán poslanec Vašečka.
[18:30] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Riešime tu nejaké procedurálne veci so spravodajcami. Ďakujem. Je to jasné, ktorým smerom potrebujeme postupovať, ty si to, Maroš, tak jasne povedal, treba hľadať spôsoby, ako môžme tým rodinám aj tým jednotlivcom pomôcť. Ja ako učiteľ som vždy zástancom toho, že pravda oslobodzuje, že otvára oči. Je dobré mať osobné informácie, mať to tak nejak spojené, uvádzal si na viacerých príkladoch, že niekto to vidí, že sem-tam, ale keď sa toto dá dohromady za ten mesiac alebo za nejaké časové obdobie, tak je to dobre vidieť, že to nie je len maličkosť, ale že je to vážna vec, že to má nejaký trend. Samozrejme, že je to iba pomôcka a ja si myslím, že my ako štát ani nemôžme úplne vyriešiť osobné problémy ľudí, ale môžme vytvárať nejaký rámec a ak je niečo spoločenská pliaga a, bohužiaľ, hazard môže viesť až k takým, k takým stavom, ktoré sú naozaj pliagou, tak potom musíme to aj spoločensky, aj politicky riešiť, a to ako prevenciou, tak potom nejakou reguláciou, ako sú napr. aj to zdanenie, a preto to tu máme v parlamente, aby sme našli tie najlepšie riešenia, aby sme vychytali nejaké legislatívne chyby, aby sme si povedali, že toto funguje, ja to poznám stade, urobili nejakú komparáciu. Takže ja som za to vďačný a naozaj treba obmedziť hazard, chrániť pred hazardom a podporovať rodiny. Ďakujem.
[18:30] Peter Žiga
S reakciou pán poslanec Čaučík.
[18:32] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za vaše reakcie. Myslím si, že sa zhodujeme, že s hazardom treba pracovať, hazard treba nejakým spôsobom účinne, férovo regulovať, aby sa nestávali patologické hráčstva, ktoré potom ničia a ruinujú rodiny. Myslím si, že sa dá bojovať aj proti nelegálnemu hráčstvu, nelegálnym poskytovateľom a podobne, že na tomto sa tiež zhodneme. A ďakujem za pripomienky, aj pán kolega Dušenka, ale som presvedčený, že každý hráč aj pri stávkových, pri stávkach sa identifikuje, musí sa prihlásiť cez občiansky preukaz, má prevádzkovateľ o ňom prehľad, vie, dá sa toto riešiť tiež technicky, ale budem rád, keď si niekedy potom k tomu sadneme a povieme si k tým technickým veciam viac. Každopádne ďakujem veľmi pekne za túto diskusiu, za reakcie a budem vďačný za podporu tohto zákona. Ďakujem.
[18:32] Peter Žiga
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už asi nechce, pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je tlač 974, pani poslankyňa Turčanová, ktorá nie je tuná, prepadá jej poradie. (Reakcia z pléna.) Nie, nie ste, je tam pán Škripek. Je tam pán Škripek. Vy ste 978? Dobre, no tak pôjdeme k prvému čítaniu poslancov Turčanovej, Horeckého a Šmilňáka, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancoch pri výkone práce a tak ďalej, tlač 978, prerokovanie výborov v rozhodnutí č. 1023. Pán poslanec Horecký bude uvádzať tento návrh zákona. Nech sa páči. Spravodajcom bude pán poslanec Šmilňák. Dobre, nech sa páči. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Jána Horeckého a Martina Šmilňáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 978.)
[18:34] Ján Horecký – Vystúpenie
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v mene poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andrey Turčanovej, Jána Horeckého, Martina Šmilňáka predkladáme návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmyslom predloženého návrhu je zosúladiť so zákonom a s minimálnou mzdou odmeňovanie vo verejnej a štátnej správe tak, aby sme odstránili protizákonný stav, kedy platové tabuľky a tarify začínajú pod minimálnou mzdou, a zároveň odstránili deformáciu v osobnom, alebo v odmeňovaní zamestnancov za kvalitu výkonu svojej práce, ktorá je deformovaná doplácaním do výšky minimálnej mzdy ich tarifných platov. Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[18:34] Peter Žiga
Pán poslanec Šmilňák je spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a podá nám spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
[18:36] Martin Šmilňák – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou č. 978. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prejde v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1023 z 26. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[18:36] Peter Žiga
Otváram všeobecnú rozpravu, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne okrem pána navrhovateľa. Aj vy sa hlásite, pán spravodajca? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Najprv pán navrhovateľ pôjde a potom pán spravodajca. Nech sa páči.
[18:38] Ján Horecký – Vystúpenie
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dámy a páni, ako bolo uvedené, návrh zákona cieli na odstránenie nezákonného stavu. V čom tá nezákonnosť súčasnej právnej úpravy pri odmeňovaní je? Jednoducho v tom, že či v Zákonníku práce či v Ústave Slovenskej republiky je v súlade s európskymi normami záväzok na odmeňovanie, ktoré upravujú rôzne zákony, ako je zákon 553 o odmeňovaní vo verejnom záujme, prácu verejnom záujme. My nedodržiavame vlastné zákony, keď začínajú platové tarify a platové stupne pod úrovňou minimálnej mzdy. Dochádza tak nielen k nepredvídateľnosti pre zamestnancov v nejasnosti, pretože keď si prečítajú inzerované pracovné miesta vo verejnej alebo štátnej správe, tak, samozrejme, tieto ponúkajú odmeňovanie v rámci svojich platových tabuliek a taríf a tieto keď začínajú pod minimálnou mzdou, tak ako je toto možné doriešiť na pracovisku, aby tento nezákonný stav sa napravil, tak sú jednoducho do výšky aspoň minimálnej mzdy doplácaní títo zamestnanci cez osobné ohodnotenie, to je vlastne jediná možnosť. A teraz ako je toto osobné ohodnotenie možné prideliť zamestnancovi z verejných prostriedkov vo verejnej alebo štátnej správe? Veď verejná a štátna správa má u každého zamestnávateľa mať interný mzdový predpis, ktorým jasne definuje kritériá pre odmeňovanie kvality práce zamestnanca a oceňovanie jeho práce v tomto zmysle navyše, osobným nasadením, riešením mimoriadnych úloh, samozrejme, ad hoc práca navyše, tým nemyslím prácu nadčas, môže byť odmeňovaná aj mimoriadnymi odmenami, ale kvalita práce vykonávaná a hodnotená, povinne hodnotená každým zamestnávateľom, ktorý sa musí držať pravidiel kritérií hodnotenia, tak je deformovaná tým, že časť týchto prostriedkov určených na oceňovanie kvality práce musí byť použitá na doplácanie do výšky minimálnej mzdy. Ešte som nevidel žiaden interný mzdový predpis v štátnej správe alebo verejnej správe, ktorý by obsahoval kritérium, že doplatíme vám do minimálnej mzdy z peňazí určených na odmeňovanie podľa kvality práce. Takéto niečo je absurdum. Jednoducho pozeráme sa na tento stav dlhé roky, tlačíme to pred sebou ako lavínu a je to hanba pre našu krajinu, pre verejnú a štátnu správu, nehovoriac o tom, že si želáme, aby vo verejnej aj štátnej správe, a to je aj školstvo, to sú sociálne služby, kde nepracujú ľudia s vysokými, ale podpriemernými mzdami, aby boli zamestnaní ľudia, ktorých vôbec nájdeme, pretože nebavíme sa o riaditeľke školy, zástupkyni alebo plnokvalifikovanej kolegyni, rozprávame sa o ľuďoch, ktorí vykonávajú práce v kuchyni, v školskej jedálni, v družine, ktorí vykonávajú práce upratovačky alebo údržbárov, bavíme sa o ľuďoch s nižšími kvalifikačnými zaradeniami v štátnej správe, bez ktorých ale nefungujú ani súdy, ani zastupiteľstvá, ani úrady, pretože týchto ľudí potrebujeme pre sebaobslužnú činnosť našej verejnej a štátnej správy. Nie je možné týmito ľuďmi a ich prácou pohŕdať do tej miery, že majú svoje, že ich tarify a platové triedy začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Túto deformáciu treba opraviť, s tým, že si uvedomujeme, že toto predkladáme v čase konsolidácie, my nehovoríme, že týmto návrhom zákona má dôjsť k nejakému domino efektu, že porastú platy všetkých ľudí vo verejnej a štátnej správe. Naopak, uvádzame v prílohe k tomuto návrhu zákona, že tento predložený návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, len sa ukáže pravda taká, aká je. To, čo im je dávané do osobného hodnotenia, tie peniaze musí ten zamestnávateľ mať, jednoducho im doplatíme do ich mzdy, ktorá musí mať aspoň výšku minimálnej mzdy podľa príslušnej tarify. Čiže neriešime my všetky platové stupne a všetky tarify platové, iba zosúlaďujeme tú najnižšiu tarifu a platovú triedu s minimálnou mzdou. Takže vždy keď v tejto snemovni, keď Národná rada alebo vláda vyjednáva v tripartite výšku minimálnej mzdy, tak jednoducho treba brať do úvahy aj tieto dopady, pretože nemôžeme si sami pred sebou zakrývať oči a takýmto spôsobom dehonestujúcim pristupovať k ľuďom, ktorí sú zamestnaní vo verejnej a štátnej správe. Jednoducho keď chceme kvalitu od týchto ľudí, keď chceme, aby zamestnanec mal predvídateľné podmienky, aby rozumel, čo dostane za svoju poctivú prácu, keď národu predkladáme dáta, informácie o tom, čo je minimálna mzda, tak kto prvý to má dodržať, ak nie štát a verejná správa, ak nie štátna správa a verejná správa? Keď diktujeme podnikateľom, od akej úrovne musia odmeňovať svojich zamestnancov, ako je možné, že samotný štát v štátnej správe alebo vo verejnej správe nedodržuje toto ustanovenie o minimálnej mzde a jednoducho to necháva na zamestnávateľa, na deformáciu, že sa používajú na toto prostriedky z variabilnej zložky mzdy na osobné ohodnotenie. Takže snažíme sa prispieť k transparentnému odmeňovaniu tak, aby bolo v súlade so všetkými predpismi, ktoré tu prijímame. Viete, nedávno sme mali v rozprave, bolo to vlastne pár mesiacov dozadu, návrh zákona z dielne ministerstva školstva, ktorý hovoril o navýšení odmeňovania o päť percent do taríf a dve percentá podľa kvality. Sme sa tu hodiny rozprávali o dvojpercentnom navýšení miezd zamestnancov v školstve, o dve percentá, a detailne sme tu rozoberali ich klasifikáciu, hodnotenie, ich odmeňovanie. Toľko času sme venovali dvojpercentnému osobnému ohodnoteniu na základe kvality. A tu máme roky, dlhé roky stav, že nám zamestnanci v celej verejnej a štátnej správe na tých nižšie kvalifikovaných pozíciách začínajú svoje mzdy v tabuľkách pod úrovňou minimálnej mzdy. Tak mi príde úplne absurdné, tak neživme ďalej rozprávku o cisárových nových šatoch, a prosím o podporu pre tento návrh zákona. Ďakujem, skončil som.
[18:54] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie tri faktické. Pán poslanec Vašečka.
[18:54] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Janko, ďakujem za to, že si otvoril a pomenoval túto tému. Na jednej strane sa vláda rada pochváli zvyšovaním minimálnej mzdy a takou tou sociálnou otázkou alebo sociálnym rozmerom tejto záležitosti, ale na druhej naozaj dlhodobo sú ignorované fakty, že táto vec spôsobuje potom určité požiadavky alebo problémy. Viem teda v neštátnom sektore, že kde naozaj sú ľudia, ktorí robia za minimálne mzdy v takých oblastiach, ako je napríklad charita a mnohé ďalšie, že proste príde prípis a musia proste nájsť peniaze a robí to problém a tak ďalej a štát to akoby nerieši alebo rieši to teda takým spôsobom, aký si pomenoval, teda nerieši. Takže určite sa touto vecou treba zaoberať, treba sa na ňu pozrieť a treba tie veci brať prepojene. To znamená, je to pekné zvyšovať minimálnu mzdu z pohľadu sociálneho, ale to musí mať takisto aj praktické dopady, aby to nebolo len nejaké populistické gesto, ktoré ale bude prenášať tú ťarchu na niekoho iného, ale že teda, ak to navýšime, ak sa to stane aj cez nejaký automat, tak aby štát na to pamätal a nezhadzoval to zo svojich pliec, netváril sa alibisticky, nečakal, že to zaňho vyrieši niekto iný. Takže vďaka.
[18:54] Peter Žiga
Pán poslanec Lackovič.
[18:54] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslel som, že ešte predo mnou je jeden pán poslanec, ale som to ja. Tak ďakujem za váš príspevok, pán poslanec Horecký, a ja som si tak zaspomínal na tie časy, kedy som starostoval, a v kontexte toho osobného ohodnotenia, o ktorom píšete aj v dôvodovej správe, že tá súčasná prax núti zamestnávateľov, či už sú to samosprávy, ale aj školy, k obchádzaniu zákona prostredníctvom automatického dorovnávania platov cez toto takzvané osobné ohodnotenie, čo vedie k právnej neistote zamestnancov, častokrát aj k zneužívaniu inštitútu osobného ohodnotenia, ako správne píšete, a až k nedôstojnému postaveniu zamestnancov, administratívnej záťaži. Ja absolútne s vami súhlasím, ono to naozaj neuveriteľným spôsobom aj deformuje, nechcem povedať, že ten trh práce, ale v podstate tú manévrovaciu schopnosť toho štatutára alebo toho, kto potom rozhoduje, tie osobné ohodnotenia potom vo svojej podstate vlastne strácajú ten svoj význam a používané sú, alebo určujú sa, používajú sa na to, na čo nie sú pôvodne určené, že to nemá slúžiť ako takýto nejaký, v podstate nejaký defaultný prvok, ktorý sa dáva tomu starostovi v prípade samosprávy, aby suploval to, čo má byť dávno dané zákonom, ale v podstate sa to používa na takéto kvázi nejaké dorovnávanie alebo obchádzanie, tak ako ste pomenovali. A tu bude veľmi zaujímavé sledovať to, že ako sa konkrétne ku tomuto postaví aj vládna koalícia, lebo toto je presne ten typ návrhu, alebo ten typ novely, ktorá rieši to, že aktuálna situácia je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky aj Zákonníkom práce. Čiže vlastne ak niekto bude hlasovať proti tomuto návrhu, tak v podstate neberie vôbec ohľad na to, že niečo je v tvrdom rozpore, viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[18:54] Peter Žiga
Pán poslanec Škripek.
[18:54] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Kolegovia, ja vám ďakujem, že podávate tento návrh, pretože tu doslova musíme povedať, že sa jedná o sociálnu nespravodlivosť voči všetkým opatrovateľom, sociálnym pracovníkom, ľuďom, ktorí sa starajú o ľudí vyslovene v zraniteľných situáciách alebo dlhodobej zraniteľnej situácii, že oni jednoducho potrebujú pomoc, potrebujú, aby sa niekto o nich staral vyslovene osobným spôsobom. A keďže častokrát to nedokážeme v rodinách, pretože muži, ženy sú zamestnaní, deti v školách, nevládzeme vždy mať svojich blízkych, ktorí potrebujú takúto starostlivosť, doma, tak musia byť v zariadeniach. Tých zariadení je málo alebo sú veľmi drahé. Ale čo je paradoxné, že ľudí, a to je úžasné na Slovensku, že my máme veľa ľudí, ktorí sú schopní opatrovať, je to množstvo obetavých žien, ale je totálne nedôstojné a je šokujúce, že to na Slovensku tak máme, že takýchto ľudí, ktorých všetci potrebujeme, hlboko, ale hlboko podhodnocujeme. Ale toto je urážlivé, toto je vyslovene, že to ponižuje ľudskú dôstojnosť. Ja to proste hovorím aj ako človek so skúsenosťou, bol som niekoľko rokov ošetrovateľom v Ústave pre postihnutú mládež, tak sa to vtedy volalo v Bratislave, a zažil som, čo toto znamená. Tie nočné, ten stav, kedy sa venujeme tým ľuďom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom znevýhodnení zdravotne, alebo niektorí zamierajú. Proste to sú stavy, ktorým sa treba venovať. A títo ľudia sú vážne podhodnotení. Len v Rakúsku pracuje vyše 20-tisíc našich ošetrovateľov a opatrovateliek a tu na Slovensku ich chýba okolo 10-tisíc. Takže to je naozaj nehoráznosť, aby mali ich plat, aby bol okolo 700 eur, keď len tá minimálna mzda je 800 a má byť až 900. Čiže dať aspoň pocit dôstojnosti týmto ľuďom znamená naozaj trošku im zvýšiť peniaze a je treba im dať viacej.
[18:54] Peter Žiga
S reakciou pán poslanec Horecký.
[18:54] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Kolegovia, ďakujem za vaše podporné stanoviská, budem ich syntetizovať v tejto krátkej reakcii. Skutočne náš návrh sa snaží pomôcť odstrániť tri vážne defekty, ktoré máme. Prvé, že si štát šliape po jazyku, že Národná rada Slovenskej republiky, ktorá keď prijíma zákony, má byť prvá a, samozrejme, za ňou štátna správa, verejná správa, ktorá ich dodržiava. Nemôžeme niečo predpisovať, čo sami nezachovávame. To znamená, keď predpíšeme minimálnu mzdu, má to byť naozaj minimálna mzda. Druhá vec, odstraňujeme deformáciu zlého použitia osobného ohodnotenia. To totiž dopadá na ľudí, od ktorých chceme, aby verili zákonu, aby verili dôveryhodným inštitúciám, aby verili svojim predstaveným, vedeniu sociálnych zariadení, škôl, obcí a podobne. Keď ich títo odmeňujú, keď nastavujú kritériá odmeňovania aj v štátnej správe a potom ich nedodržiavame a musia ich doslova obchádzať a zneužívať, aby dorovnali zákonnú povinnosť do minimálnej mzdy, tak je to až vulgárne voči ľuďom, od ktorých chceme, aby napríklad v mene pracovných interných mzdových poriadkov, v mene ideálov, pre ktoré robia svoje pomáhajúce profesie alebo pomocné profesie, jednoducho fungovali a zachovali. A ďalšia vec je, o ktorej hovoril Braňo Škripek, my voči ľuďom, ktorí robia prácu, ktorá je mimoriadne dôležitá, opatrovateľskú prácu, tak voči nim sa prejavujeme takto neúctivo, že ich dáme pod minimálnu mzdu. To je netolerovateľné.
[18:54] Peter Žiga
Ďalší v rozprave vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Šmilňák.
[18:59] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod
172.
[18:59] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda výboru pre sociálne veci, pán Richter, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rád, že pán Richter tu je dnes medzi nami, možno že niečo z toho sa ho aj dotkne. Spolu s pánom kolegom Horeckým a s kolegyňou Turčanovou chceme otvoriť zákon 553/2003, to je zákon, ktorý hovorí o odmeňovaní niektorých zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Tam sú tie tabuľky, o ktorých sa tu dneska rozpráva. A ja som rád, že ste tu, kolegovia poslanci, aj z vládnej strany, lebo vaším mottom alebo často opakovaným heslom je sociálny systém, sociálna spravodlivosť, sociálna úroveň, neznižovanie sociálnej úrovne. Dokonca dve politické strany vládnej koalície sa pasujú, že sociálna. Tak mi dovoľte, dovoľte mi ten inštitút minimálnej mzdy, ktorý sa tu veľmi často spomína ako jeden z nástrojov, ako udržať životnú úroveň a ako neklesať so životnou úrovňou. Tento parameter, tá minimálna mzda, to porovnávame s okolitými krajinami, a snažíme sa preukázať, že to je dôležitý parameter, že ho treba zvyšovať a že toto pomáha pracujúcim, predovšetkým tým, ktorí zarábajú menej. Tak potom je nezmysel začínať tabuľkové platy v niektorých profesiách pod úrovňou minimálnej mzdy. Pán kolega Horecký aj ja sme pracovali ako zamestnávatelia a túto mzdu sme dávali zamestnancom a tiež sme to riešili s právnikmi, a tu je ten jednak nesúlad zákonov a potom je tu veľmi vážna právna neistota, pretože ak má niekto určenú mzdu pod úrovňou minimálnej mzdy a zamestnávatelia sú iným právnym predpisom povinní im vyplatiť tú úroveň minimálnej mzdy, tak hľadajú spôsob ako. A to, že ten spôsob je cez osobné ohodnotenie, cez nejakú odmenu za prácu naviac, je nezmysel. Toto je právne spochybniteľné, ak si ten človek urobí síce svoju prácu, ale neurobí nič naviac, podľa tabuliek má dostať povedzme 700 eur, ale minimálne mzda je 900 eur a tých 200 eur mu máme doplatiť a my nevieme povedať prečo. Kolega Horecký už povedal, že my máme vytvorené interné predpisy, ako hodnotíme a ako teda vieme ohodnotiť človeka nad rámec jeho mzdy. Ale tu sa, tu ako keby, a to vás teda chcem požiadať, kolegov poslancov z vládnej koalície, aby sme priznali farbu, že či tá naša minimálna mzda je skutočne reálne minimálna mzda. Lebo ak je, tak potom musíme prerobiť tie tabuľky a ony majú začínať na tej úrovni, kde tá minimálna mzda začína. To asi dáva logiku. Tu sa zhodneme. Druhá vec je, že toto opatrenie nevstúpi, alebo negatívne sa neprejaví napríklad na rozpočte. Prečo? Lebo vo verejnej správe už aj dnes toto musíme doplatiť kvôli inému právnemu predpisu. Čiže nikto vo verejnej správe nezarába menej ako minimálne mzdy a potom tie tabuľky v 553 sú nepravdivé. A toto vám ponúkame kolegiálne, nedávno sme tu hovorili o hazarde, ako ničí rodiny a ako ho treba regulovať, a ponúkame riešenia, podobne aj dnes prichádzame s riešením, aby sme odstránili tie právne pochybnosti alebo právnu neistotu práve u tých zamestnancov, ktorí majú, ktorým začína ten tabuľkový plat pod úrovňou minimálnej mzdy. Vidím, že aj pán Richter dvihol hlavu. Je to vec, ktorá dáva zmysel, nájdime spoločné riešenie, kľudne to prevezmite, pripravte takú úpravu, ktorá by dala zmysel, ale dajte právnu istotu tým ľuďom, ktorí na Slovensku vo verejnej správe zarábajú najmenej. Ďakujem pekne.
[18:59] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
173. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela pochváliť túto iniciatívu KDH, nakoľko som tiež pracovala v štátnej správe a viem, že osobné ohodnotenie má slúžiť na úplne iné účely ako na dorovnávanie tabuľkových. Ja by som chcela sa možno len tak zamyslieť nad tým, že akým spôsobom sa vyhnúť takejto situácii do budúcna. Že ja si myslím, že všetky tieto tabuľky, ktoré sú obsiahnuté v rôznych zákonoch, či už v zákone o štátnej službe, či zákon vo verejnej službe, ja neviem, zákon o Policajnom zbore a všade, kde sú tieto tabuľky, tak ja si myslím, že akonáhle vláda alebo teda nejaká koalícia, ktorá tu funguje, schváli nejakú minimálnu mzdu, tak už priamo v tom zákone o tej, v tom Zákonníku práce, kde sa toto schvaľuje, tak by malo byť automaticky to naviazané na všetky tieto tabuľky. Jednoducho my tu opravujeme ako keby neexistujúci proces toho, že keď my schválime niečo, kde je to naviazané na tú minimálnu mzdu, tak sa predsa tu nemôžeme zaoberať ešte ďalšími 35 zákonmi, v ktorých by to malo byť automaticky opravené. Čiže ja sa pýtam právnikov alebo teda legislatívcov, že akým spôsobom by sa dal nastaviť taký automat, ktorý by toto všetko opravil automaticky? Pretože mne to nepríde úplne v poriadku, že my tu potom hovoríme o niečom, čo by malo byť úplne samozrejmé. Takže ďakujem ešte raz za vašu iniciatívu, že na to upozorňujete. A ja by som bola naozaj veľmi rada, keby sa niekto zamyslel do budúcna nad tým, ako by sme tomuto mohli predísť nabudúce. Takže ďakujem pekne.
[18:59] Peter Žiga – Uvádzajúci uvádza bod
174. Pán poslanec Vašečka.
[19:01] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Ten záver bol taký v tom duchu hesla ľudia si zaslúžia istoty . Ale v tomto prípade, áno, že proste tí, ktorí sú jednak zamestnaní, tí, ktorí tvoria tie výplaty a proste vôbec ohodnotenie, tak aby mali v tom jasne, že minimálna mzda je minimálna mzda, proste tam to začína, to je to minimum. Nie že sme pod tým niekde, lebo to je potom troška taký divný, divný termín, že je to minimálna mzda, ale vlastne v skutočnosti môže byť ešte aj minimálnejšia. Tak aby tam bola tá istota, že minimálna mzda je minimálna mzda a potom všetko ostatné sa odvíja od toho a presne tak. Jednoducho osobné ohodnotenie je ešte niečo iné, lebo to je niečo, čo hovorí o kvalite tej práce, o možno nejakom nadštandarde alebo nejakom doplnení toho základného platu. Lebo minimálna mzda je základný plat, to nie je niečo, čo ešte by malo niečo podliezť. Ale myslím, že bolo všetko povedané. Ďakujem vám za tú iniciatívu aj ja.
[19:01] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
S reakciou pán poslanec Šmilňák.
[19:02] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, krátko. Vďaka, pani kolegyňa Nash, za faktickú. Práve my chceme otvoriť zákon tak, aby tie tabuľky začínali od minimálnej mzdy. To znamená, že do budúcna toto automatizujeme tým našim návrhom, že neposúvame to na nejaké číslo, s ktorým prišla vláda teraz, ale chceme to urobiť automaticky, že presne, presne systémové riešenie. A potom kolega, pán kolega Vašečka, no nejde tu celkom o to, že ponúkame istoty a sľubujeme nesplniteľné. Ako som už spomenul, tento náš návrh je z finančného hľadiska neutrálny, pretože tie subjekty verejnej správy a štátnej správy už aj tak musia doplácať, len to nevolajú mzda, ale volajú to osobné ohodnotenie. Čiže ten človek už dostane dneska hranicu minimálnej mzdy, lenže v ich prípade je to dvojzložková vec a tá jedná zložka sa volá že osobné ohodnotenie. A to nie je pre nich fér, lebo to je právne neisté. Čiže my čistíme systém, čistíme zákon, zatiaľ nepridávame, tak ako naznačil pán Škripek, že určite si zaslúžia za tú ťažkú prácu, ktorú robia, oveľa viacej. A mne teraz v takomto zariadení zomrela mamka, kde sa o ňu starali ošetrovatelia, opatrovatelia, zdravotné sestry, a tí práve boli pod tou minimálnou mzdou a veľa sa tam natrápili, veľa makali, dali tam kus svojho života, kus svojho srdca, veľkú časť energie a za tú potrebujú primeranú mzdu. My nesľubujeme zatiaľ istoty, ale aspoň tú právnu istotu im dajme, aby to nemali v dvoch zložkách, ale aby aspoň dostali tú minimálnu mzdu zo zákona. A ešte raz pripomínam, v rozpore sú tu zákony a ja vyzývam vládnu koalíciu, aby tie zákony dali do súladu. To je všetko. Ďakujem pekne.
[19:02] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ asi nechce. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Reakcia z pléna.) Dobre, však to, hlasovanie bude zajtra, hovorí mi pán spravodajca, tak si to zaznamenáme. Ďalší návrh zákona je od poslancov, pána poslanca Horeckého a Škripeka, 979. Pán poslanec Horecký ho aj uvedie? Áno, je to na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, 979, rozhodnutie výborov je 1024. Pán poslanec Horecký, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Branislava Škripeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 979.)
[19:05] Ján Horecký – Vystúpenie
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Horeckého a Branislava Škripeka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V našom návrhu zákona chceme upraviť jednu fakultatívnu možnosť pre poslancov na spočinutie, dočasné spočinutie mandátu. Bližšie vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[19:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Za spravodajcu mám napísaného pána poslanca Dostála, ktorý tu nie je. Pán Dušenka bude jeho zastupovať? Nech sa páči.
[19:05] Igor Dušenka – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady so svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby ako gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovanie v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehotu na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
[19:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, vy ste sa hlásili? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ požiadal o slovo v rámci ústnej rozpravy.
[19:07] Ján Horecký – Vystúpenie
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, naša platná právna úprava Ústavy Slovenskej republiky nepozná možnosť doposiaľ dočasného neuplatňovania mandátu poslanca z dôvodu čerpania materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky. A to je práve cieľ nášho ústavného návrhu zákona, aby sme takúto úpravu a takúto možnosť poskytli. Logicky by tento návrh zákona, jeho textová úprava, ktorú navrhujeme, nadväzovali už na existujúcu úpravu pre spočinutie mandátu poslanca, ktorý sa stáva členom vlády. Samozrejme, to nie je jediný dôvod, ktorý môže obmedziť výkon mandátu poslanca Národnej rady, veľmi pekným, dá sa povedať, dôvodom je materská či rodičovská dovolenka. Mandát alebo volebné obdobie trvá štyri mesiace (štyri roky, pozn. red.), kdežto tá starostlivosť o dieťa narodené nevyžaduje neuplatnenie mandátu počas celého obdobia. Preto hovoríme o dobrovoľnej možnosti pre mamičku, ktorej sa narodí dieťa, a zhodou okolností je to pani poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, aby si z dôvodu, že sa nechce vzdať mandátu na celé volebné obdobie, ale iba nechať spočinúť dobrovoľne svoj mandát do času, kedy nebude môcť svoj mandát vykonávať plnohodnotne. A za ten čas, kedy bude jej mandát spočívať, samozrejme podobne ako pri členoch vlády, by jej mandát bol posunutý na náhradníka, ktorý podobne ako pri vymenovaných členoch vlády zabezpečí plné zastúpenie občanov podľa výsledkov demokratických volieb. Táto právna úprava je, dá sa povedať, aj smerom k posilneniu rodičovských práv, demokratických práv, rovnosti k prístupu k vykonávaniu mandátu, posilňuje a podporuje rodičovstvo a zároveň sa snaží v maximálnej miere odstrániť celkom prirodzenú fyziologickú alebo biologickú nevýhodu mamičiek, ktoré sa potrebujú venovať čerstvo narodeným deťom. Ale nie je určená vyslovene iba pre ženy, pretože, ako som povedal, môže byť aj predmetom rodičovskej dovolenky, na ktorej môže byť otec. A zatiaľ môže teda poslankyňa alebo poslanec byť zastúpený náhradníkom, tak ako to navrhujeme, ako už poznáme tento, túto úpravu a toto riešenie pre členov vlády, ktorí vzídu z poslaneckých pozícií zvolených poslancov. Tak vás prosíme o podporu pre túto vec, ktorá je v prospech všetkých ľudí a ešte silnejšie je uplatnením výsledkov demokratických volieb a ich premietnutím do výkonu mandátu, ktorý nebude takto z dôvodu rodičovstva alebo materstva nikomu o nič ukrátený. A, samozrejme, týmto aj chránime potreby dieťaťa, ktoré by v prípade, že tá mamička, keď nemá túto možnosť dnes a nechce sa vzdať tohto mandátu, tak jednoducho musí deliť v zraniteľnom veku toho dieťaťa svoju pozornosť, svoju energiu, svoj čas medzi plným výkonom poslanca Národnej rady a plným obdivuhodným výkonom matky čerstvo narodeného dieťaťa. Tak prosíme o podporu pre tento návrh. Ďakujem, skončil som.
[19:07] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Šesť faktických na vaše vystúpenie. Pán poslanec Škripek.
[19:11] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, pán kolega Horecký, že si vysvetlil fakticky tú vec, ktorá absentuje v našich parlamentných pravidlách, dá sa povedať, a že chceme zohľadniť predovšetkým to, aby ženy, lebo predovšetkým tu ide o to, aby sme vyšli v ústrety ženám poslankyniam, ktoré počas mandátu sa dostanú do požehnaného stavu, privedú naše dieťa a od tej chvíle si to vyžaduje obrovský rozsah starostlivosti. A čo teraz s tou jej politickou prácou? Takže doteraz nebolo možné, aby sa jej mohli poriadne zúčastňovať. Aj tu v parlamente sme zažili, že niektoré poslankyne tu prišli aj s bábätkom, u niektorých to potom budilo aj také nejaké roz... roz... čo povedať, rozrušenie, že trebárs to ruší. No ale jasné, pozrime sa na to ľudsky. Je v podstate jednoduché, aby sme schválili takúto zmenu, že vyjdeme v ústrety predovšetkým ženám poslankyniam, ktoré sa potrebujú nejaký čas na začiatku venovať svojej novej rodine, novorodeným deťom a zároveň aby bolo splnené, že zastupuje svojich voličov. Takže aby si mohla dobrovoľne vyžiadať tú možnosť prerušiť ten výkon mandátu, že bude zastúpená náhradníkom. A zase po čase, keď sa rozhodne, že už môže sa vrátiť, tak tu môže byť. Takže aby sme predišli tomu, že sú také zodpovedné a nasadené političky, že jednoducho tu prichádzali, alebo proste ju to hnalo alebo tlačilo, aby prišla na tie politické rokovania, a je predsa nemožné, aby to dieťa odložila pre sálou alebo proste len zverila nejakej opatrovateľke. Takže som rád, že takýto návrh tu dávame na stôl a budem veľmi rád, ak by v tejto sále prešiel.
[19:11] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Nash.
[19:13] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja sa nestačím čudovať práve, o čom tu diskutujú títo muži. Ja by som sa ich chcela veľmi spýtať, že či náhodou moje kolegyne poslankyne Števulová, Petrík, Holečková, že či ako keby nerobia svoju prácu tak, ako si ju robia, alebo predstavujú si, že by mala asi fungovať, a preto ma, aj si myslím, že škoda, že sa neprihlásili ďalšie ženy, ktoré by sa postavili na ich stranu. Ja si myslím, že by sme skôr mali vytvoriť také podmienky v tejto inštitúcii, aby to pre poslankyne nebola žiadna ťažká voľba, aby jednoducho tu boli také podmienky vytvorené, aby ony ten svoj mandát mohli vykonávať úplne slobodne a bez nejakých výčitiek, ktoré vy sa im tu snažíte nejakým spôsobom podsúvať. Napríklad ja som len nedávno videla, je to pár dní dozadu, čo v Bundestagu vystúpila v rozprave poslankyňa, ktorá mala dieťa v nosiči, ktoré tam spalo pri tom, ako ona čítala alebo prednášala svoj, svoju rozpravu, tak ja neviem akože, aký to je problém, pretože to dieťa úplne nikoho nevyrušovalo. A ja si myslím, že toto je tá cesta, pretože moderné princípy zosúlaďovania rodinného a verejného života nie sú také, ako si to vy predstavujete, že sa niekto na nejaký čas musí vzdať mandátu, aby robil svoju robotu poriadne. Ale ja by som mala jednu takú kacírsku myšlienku, že ja si myslím, že dobrovoľný dôvod na dočasné neuplatňovanie mandátu by mal platiť pre každého, nielen pre ministrov, že jednoducho pokiaľ viem, tak u štátnych tajomníkov to neplatí, že napríklad on, oni sa vzdajú toho mandátu a kým idú robiť štátneho tajomníka, aj pre nich to platí? Okej, okej. Ale tak napríklad mohlo by to aj pre nás platiť, že by si zobrali taký sabatikal. Ďakujem pekne.
[19:14] Peter Žiga
Pán poslanec Šmilňák.
[19:15] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Vďaka, pán kolega Horecký, že si uviedol problematiku, aj keď nebola celkom pochopená zo strany jednej z kolegýň. Inštitút spočívajúceho mandátu už existuje, ako si povedal, existuje pre tých poslancov, ktorí sa stanú členmi vlády, a v prípade, že sa niečo pokazí, tak majú možnosť vrátiť sa do parlamentu. Ak sa niektorý poslanec vzdá, odíde z parlamentu, už sa nemôže vrátiť. A preto, preto my ponúkame takú možnosť, že ak sa matka rozhodne, nie že musí ísť na tri mesiace alebo na päť mesiacov preč, práve naopak, zväčšuje ten, ten návrh zákona tú možnosť pre, napríklad pre mamičky. Chcem povedať, že takáto úprava, zákonná úprava existuje v mnohých moderných európskych krajinách a momentálne prebieha v Európskom parlamente veľmi živá diskusia, volajú po tomto inštitúte v Európskej únii a bude to predmetom, predmetom aj ich zmeny legislatívy, tak aby aj europoslanci, europoslankyne mohli v prípade potreby dostať ako možnosť, ako možnosť, nie ako príkaz, možnosť mať spočívajúci mandát v prípade niektorých okolností, ako je napríklad, a my toto teraz navrhujeme, že nielen pre členov vlády, ale aj pre mamičky, ktoré porodili a rozhodnú sa samy, že na pár týždňov alebo pár mesiacov odídu z parlamentu, tak aby boli ich politické strany plnohodnotne v parlamente zastúpené, tak môže na ten čas nastúpiť náhradník. To je, to je vysoko, vysoko liberálna a vysoko slobodná možnosť, tak práve preto si myslím, že táto právna úprava, ktorá platí v mnohých európskych krajinách, by bola na prospech našim mamičkám. Ďakujem pekne.
[19:15] Peter Žiga
Pán poslanec Vašečka.
[19:17] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. No, zaujímavá debata. Ja som si teda otvoril pre istotu aj rovno znenie, aby náhodou nedošlo k omylu. Je to napísané, je tu napísané: „Návrh dáva poslancovi právo", nie povinnosť, „rozhodnúť sa, či bude počas rodičovskej starostlivosti naďalej vykonávať svoj mandát, alebo požiada o jeho dočasné neuplatňovanie." Mne sa to zdá ako dobrý návrh, som tu štvrté volebné obdobie, zažil som viaceré situácie, keď, samozrejme, mamičky môžu a chcú vykonávať svoj mandát, to je jasné, ale predsa len môže byť nejaké obdobie, u každého to môže byť individuálne, kedy by mu to podľa mňa bodlo, takáto možnosť. Ale platí to podľa mňa, už to tu zaznelo, že možno by sme mohli potom uvažovať, však tomu nič nebráni, že by sa to prípadne mohlo uplatniť aj na nejaké iné situácie životné, napríklad ja si pamätám na situácie, keď bola nejaká starostlivosť o ťažko chorého napríklad člena rodiny, a nemyslím tým, že dieťa má chrípku, ale myslím napríklad, že starý, zomierajúci napríklad rodič a že na napr. na tri mesiace by si ten človek dočasne neuplatňoval mandát, netlačilo by ho do nejakého rozporu, že tu chýba a zároveň tam by chcel byť a musí byť disponibilný. Je to, nie je to ľahká téma, ale podľa mňa je dobré na, je dobré prísť s takou myšlienkou, pouvažovať na ňu, nad ňou a možno nevidieť v tom nejaký, nejaký zlý úmysel, nejaký divný úmysel, ale že naozaj možnosť, lebo je, je možné, že v takej situácii tu niekto je, bude, kto by povedal, á, využil by som to. Alebo možno si aj v tejto chvíli že myslí, že nie a potom niekedy áno, určite by to prospelo aj ku kvalite práce parlamentu, takže ja som za. Ďakujem.
[19:17] Peter Žiga
Pán poslanec Lackovič.
[19:19] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja mám k tomu tri také postrehy. Úplne na úvod, mne sa to zdá ako rozumná vec a tiež tomu rozumiem tak, že tu ide o návrh poslancovi na právo, nie povinnosť, rozhodnúť sa, či bude počas rodičovskej starostlivosti naďalej vykonávať svoj mandát, alebo požiada o jeho dočasné neuplatňovanie. Čiže je to dobrovoľné, fakultatívne a to považujem za rozumnú vec, s ktorou nemožno nesúhlasiť. A akurát by som tam možno tak trošku, my zabúdame na to, že sa to týka, ak dobre chápem aj vašu dôvodovú správu, aj otcov, ktorých máme dnes, neviem, aké sú tie aktuálne počty, ale sú to zrejme už možno aj desaťtisíce otcov, ktorí si vyskúšali alebo si vyskúšajú otcovskú dovolenku, čiže nezabúdajme ani na nich. A páči sa mi aj tá, ten proces, aký ste tam, alebo ten mechanizmus, kedy sa to aktivuje na výlučne písomnú žiadosť poslanca doručenú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, a zároveň ste mysleli na zadné vrát... alebo na ten uzatvo..., na ten koniec toho procesu, že definujete flexibilný spôsob návratu k plnému výkonu mandátu, a tam dávate vlastne dve možnosti, že buď to bude automaticky po uplynutí doby dovolenky, alebo skôr na základe opätovnej žiadosti. Čiže asi ste rozmýšľali nad tým podrobne a s týmto nemožno za mňa nesúhlasiť a rozumná vec. Ďakujem pekne.
[19:19] Peter Žiga
Pán poslanec Galko.
[19:21] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
No, ďakujem pekne. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám k tomuto návrhu tiež niekoľko poznámok. Myslím si, že je to rozumný návrh, ktorý sa dá podporiť, ak som to teda správne pochopil aj z toho návrhu, aj, aj to, čo tu teda zaznelo, tak, tak malo by to platiť aj pre matky, aj pre otcov. Keď môže takpovediac na čas určitý, keď môže mať spočívajúci mandát člen vlády, tak ja nevidím dôvod, prečo by nemohli, prečo by to nemohlo byť aj v prípade matky alebo teda otca. No ale zároveň sa stotožňujem aj s tým, a myslím, že kolegyňa tu o tom hovorila, z Progresívneho Slovenska, že ruka v ruke s tým by malo ísť, mala by tu byť snaha o vylepšovanie podmienok tých matiek a tých otcov, ktorí teda sa rozhodnú, ktorí sa rozhodnú naďalej si ten mandát uplatňovať a naďalej ho vykonávať tak, aby teda ho mohli aj popri tom malom dieťati vykonávať kvalitne a plnohodnotne. Mne osobne, ja som to aj tiež zachytil ten prípad tej poslankyne v Bundestagu, ktorá vlastne vystúpila s tým bábom, a mne sa to zdalo, mne z toho išla veľmi pozitívna energia, poviem to tak, ako to je. Čiže opakujem ešte raz, dá sa to podporiť, ja to aj podporím, ten návrh, ja dokonca keby som chcel s nadsázkou povedať, ja by som to možno ešte aj rozšíril na nás, na starých otcov a staré mamy, ale to už by bolo asi až priveľa. Takže len toľkoto k tomuto návrhu. Ďakujem pekne.
[19:21] Peter Žiga
S reakciou pán poslanec Horecký.
[19:23] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pani kolegyňa a kolegovia, ďakujem za vaše reakcie. Ak dovolíte, najskôr sa obrátim k pani kolegyni Nash, pretože tak som cítil, až netrpezlivo som chcel reagovať hneď, ale, samozrejme, čakám, až uplynú všetky faktické. Pani kolegyňa, tak cítim veľké neporozumenie z toho, ako ste reagovali, pretože naozaj vám, ja som to povedal v rozprave, ale prečítam to aj z prvej, z prvej vety toho navrhovaného znenia zákona: „Mandát poslanca sa na jeho písomnú žiadosť doručenú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky neuplatňuje počas čerpania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu," a tak ďalej. Čiže tak ako som to zdôraznil aj v rozprave, ide absolútne, jednoznačne o fakultatívnu vec pre toho človeka, ktorý si to sám vyhodnotí. V žiadnom prípade som tým nechcel naznačiť, že by, že by funkcia poslanca Národnej rady a materstva alebo otcovstva nebola zlučiteľná. Ale viete veľmi dobre, že sú rôzne životné situácie, deti sa môžu narodiť v rôznych zdravotných, životných podmienkach a najlepšie si to sám rodič vyhodnotí, či už mama alebo otec, že ako potrebujú a chcú v tejto životnej situácii uplatniť svoj mandát a zároveň si splniť svoju krásnu rodičovskú povinnosť a privilégium. Čiže je to len na nich. Rozhodne sme tým nechceli ani len naznačiť, že by mama poslankyňa si nevedela uplatniť svoj mandát naplno a nech si to ona vyhodnotí a my jej v tom chceme pomôcť, samozrejme. To je celé. Ďakujem.
[19:23] Peter Žiga
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ nechce. Pán spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán poslanec Vašečka. Áno, vidím, ale spravodajcu tu zrejme nemáte, čiže vám prepadne tento bod. Ďalším bodom je prvé čítanie o Trestnom zákone, pán poslanec Krátky by ho mal uvádzať. Prepadne. Preukazovanie pôvodu príjmov a majetku, tlač 689. Ani neviem kto, lebo je to návrh skupiny poslancov. Je to vaše? A idete to uviesť? Nejdete to uviesť. Prepadáva. Pán poslanec Vašečka, šesť deväť dvojka tlač, idete? Návrh poslanca Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Mali ste pána Jakaba ako spravodajcu. (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa Mačicová bude, dobre. Chcem ešte uviesť, že navrhovateľkou tohto návrhu zákona bola aj pani poslankyňa Anna Záborská, ktorej z dôvodu úmrtia mandát zanikol. Máme to uvedené ako tlač 692, prerokovanie výboroch je 721, 848 a 931. Pán poslanec Vašečka, máte slovo, aby ste uviedli zákon. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov , tlač 692.)
[19:26] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona je, rieši zákon o dani z príjmu a hovorí o tzv. manželskom bonuse. Ja by som, keďže sme v prvom čítaní, začal troška tak o filozofii toho zákona. V roku 2014, ak si dobre pamätám, ja som teda pri tom bol, sme do ústavy odhlasovali, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Jedna veta. A druhá veta, že Slovenská republika manželstvo chráni a všemožne napomáha. No a práve tento náš návrh zákona sa k tomuto ústavnému princípu hlási a chce nejakým spôsobom napomáhať manželstvu, špeciálne manželstvo ako zväzok muža a ženy. Ono je dôležité, aby to bolo nejaké konkrétne, aby to bolo praktické, pretože aj minulý týždeň, myslím, že to máme všetci veľmi živo v pamäti, sme odhlasovali nejakú ústavnú zmenu a tiež nejde len o to, aby to boli nejaké deklarácie v zmysle toho, že niečo máme napísané v ústave a tým to končí, že sa potešíme, zatlieskame alebo pripijeme si, alebo naopak, budeme smútiť, ako kto, hej, teda ja sa z tej zmeny teším, z tej minulotýždňovej, pochopiteľne, aj som za ňu hlasoval, ale ústava je niečo, čo má potom smerovať k nejakým praktickým zákonom. Ja uvediem taký príklad takého praktického zákona a takého zároveň aj symbolu, ale aj konkrétnej veci, a teraz to nehovorím preto, aby som bil do niekoho, ale preto, lebo je to podľa mňa dobrý symbol a je podobný ako tento manželský bonus, a to je rodičovský bonus, ktorý bol pre dôchodcov. Mne sa tá myšlienka toho bonusu veľmi páčila, pretože hovorila o tom, že ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku, mali deti, vychovali ich, tie deti pracujú, platia dane, a k tomu ešte tu na Slovensku, tak aby časť tých daní dostali. A pre mňa je to symbolický znak toho, že naozaj Slovenská republika si váži rodičovstvo, váži si zodpovedné rodičovstvo, váži si pracujúcich ľudí a podporuje medzigeneračnú solidaritu. Preto sa mi to páči. Z rôznych dôvodov sa to viac posunulo do tej sociálnej roviny, dal sa dôraz na trinásty dôchodok a tento rodičovský dôchodok sa zrušil. A mne je to ľúto, pretože to bola podľa mňa veľmi dobrá myšlienka. Takisto podobne pri tomto manželskom bonuse uvažujeme o tom, že by manželia si mohli uplatniť bonus, keď žijú v prvom manželstve, ak je to do 10 rokov, tak by to bolo 30 eur, ak do 20 rokov, od 10 do 20, tak 60 eur, a ak od 20 vyššie, tak 90 eur mesačne na oboch. To znamená, jeden z nich by si to uplatnil. Hovoríme o bonuse. To znamená, že to nie je nejaká sociálna dávka, nie je to niečo, čo berú niekomu inému a dávajú im, ale je to z ich peňazí, že im to štát necháva. Dôvod prečo, no je to náš návrh z nášho programu Kresťanskej únie, aby sme podporili konkrétne manželstvo, tak ako je to v ústave, že Slovenská republika manželstvo chráni a napomáha, aj v porovnaní s inými spôsobmi spolužitia, ktoré sú možné, samozrejme, osobne majú občania slobodu, ale my máme v ústave, že špeciálne manželstvo Slovenská republika chráni a napomáha. Toto je taká symbolická vec, ktorá nepredpokladám, že zmení absolútne zásadne život týchto ľudí po ekonomickej stránke (ruch v sále), páni kolegovia, za chvíľku končime. Ďakujem. Nezmení nejak zásadne ich život po ekonomickej stránke, ale je to symbol toho, že to, čo máme napísané v ústave, nejakým spôsobom myslíme vážne. Ak niekto príde s lepším nápadom, a určite existujú aj lepšie nápady, tak ich veľmi radi podporíme, alebo respektíve môžeme pridať aj k tomuto návrhu zákona, ale pre nás je to niečo, čo sa nám zdá ako konkrétny krok, ktorým môžeme podporiť nielen rodinu, alebo nielen rodiny s deťmi, lebo to je jeden rozmer, ale aj priamo manželstvo. To znamená dlhodobý zväzok muža a ženy, ľudia, ktorí spolu žijú v manželstve. Nemyslím si, že nejakí ľudia, keby sa strašne chceli rozviesť, že sa nerozvedú, lebo prídu o 30 alebo 60, alebo 90 eur, že keď je to teda také zlé, tak sa ľudia rozídu, ale naopak pre tých, ktorí sú spolu, to môže byť každomesačná pripomienka toho, že sme manželia, sme spolu a nie je to už pár týždňov, ale je to už niekoľko desiatok rokov. Tak preto tento návrh zákona. Tuto teraz v úvodnom slove som sa pustil skôr do takého toho filozofického vysvetlenia, zatiaľ stačí, zvyšok poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
[19:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Spravodajkyňou bude namiesto pána poslanca Jakaba pani poslankyňa Mačicová. Nech sa páči.
[19:32] Zdenka Mačicová – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[19:32] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce ešte okrem pána navrhovateľa niekto prihlásiť do ústnej rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý bude vystupovať poslanec Vašečka. Nech sa páči.
[19:33] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som vám predložiť niekoľko takých solídnych tvrdení z dôvodovej správy a prvá vec, na ktorú tam narážam z tej pôvodnej dôvodovej správy a ktorú vlastne už spomenul aj pán predsedajúci, je to, že tento návrh zákona sme predkladali spolu s pani poslankyňou Annou Záborskou, ktorá sa s nami rozlúčila a teda je teraz už niekam, kam potom smerujeme už my všetci postupne. A ja chcem z tejto strany aj poďakovať, že nielen teda pracovala v politike, ale aj jej manželstvo bolo takým pekným svedectvom dlhoročného manželského zväzku. Ja dosť komunikujem a som aj takým priateľom aj s jej manželom Vladimírom, aj dneska mi písal, nejaký článok posielal, a je to naozaj manželstvo teda, ktoré bolo dlhodobé, ktoré bolo, bolo krásne a bolo to, bol tam taký príklad toho, ako títo dvaja ľudia ako manželia, nielen ako jednotlivci, poskytli takú dobrú službu, dobrú oporu svojej rodine, spoločnosti a že to nebolo len dielo pani poslankyne Záborskej, ktorú sme zvyčajne videli, ale aj dielo jej manžela. Viem, ako často s ňou teda trávieval čas, cestoval s ňou, či už keď bola aj v Bruseli, v Štrasburgu alebo aj tu v Bratislave, hoci teda bývali v Bojniciach na Slovensku. Takže česť a vďaka aj pani poslankyni Záborskej, ktorá pôvodne spolu so mnou predkladala tento návrh zákona. A teraz k samotnému návrhu. Navrhovaná legislatívna úprava zavádza nový mechanizmus podpory rodín a manželských zväzkov vo forme daňového bonusu na manžela a manželku. Návrh vychádza z presvedčenia, že manželstvo predstavuje základný pilier spoločnosti, ktorý si zaslúži aktívnu podporu zo strany štátu a jeho cieľom je podpora stability rodinných zväzkov a posilnenie ich spoločenského významu. Ja som už v tom úvode čosi povedal o význame manželstva, spomeniem jednu aktivitu, ktorá sa koná v medzinárodnom rámci, ale aj u nás na Slovensku už viac ako 10 rokov, a to je národný týždeň manželstva. Tento národný týždeň manželstva je takou národnou iniciatívou, všeobjímajúcou, nie je to, ja neviem, nejaká náboženská aktivita len alebo proste nejakej, nejakej politickej strany, ale naozaj rôzni aj politici nad týmto prijali záštitu. Ja si napríklad pamätám, že čo sa týka teda prezidentského, z prezidentskej pozície ako prvá dáma mala nad tým záštitu pani Gašparovičová ako prezidentova manželka. Pamätám si teda, keď to nedokázali zaštítiť teda prezidenti, tak pán premiér Heger s manželkou Luciou v tom čase, keď bol ten národný týždeň manželstva v tom roku, tak prebrali nad tým záštitu, čiže nie je to nejaké, že proste nejaké stranícke alebo nejaké náboženské. Je to naozaj o tom, že manželstvo má význam, je prínosné, je osožné pre spoločnosť a, samozrejme, je úplne individuálne na nás, ako tie zväzky my uzatvárame a prežívame, ale manželstvo ako zväzok muža a ženy je v ústave, je v zákone o rodine a je to pilier spoločnosti. Preto si sme presvedčení, že si manželstvo zaslúži aktívnu podporu zo strany štátu. Tak sa k tomu zaväzujeme v ústave, ktorú sme odhlasovali v roku, teda novely ústavy, ktorú sme odhlasovali v roku 2014. Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je demografia. Citujem: „Slovenská republika v súčasnosti čelí závažným demografickým výzvam, vrátane nízkej pôrodnosti a starnúcej populácie. V kontexte týchto trendov je kľúčové vytvárať opatrenia, ktoré podporia rodiny a posilnia podmienky pre výchovu detí. Manželstvo je ideálny nástroj na vytvorenie stabilného a bezpečného prostredia, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývoj detí. Tento návrh zákona zdôrazňuje hodnotu manželstva nielen ako osobného záväzku, ale aj ako spoločenského modelu, ktorý podporuje demografickú obnovu." Vieme, že deti sa rodia aj mimo manželstva. Nie je to ani prikázané, ani zakázané, naopak, ale manželstvo je niečo, čo ako inštitúcia hovorí o tom, že my chceme vydržať spolu celý život. Je to ideál, hej? Ktorý, do ktorého ľudia vstupujú a snažia sa proste, ako málokto ide sa brať, že zoberieme sa, teraz na toto leto sa zosobášime, na dva, na dva mesiace alebo na pol roka, že zvyčajne ľudia naozaj, aj keď vedia o tom, že je to neľahké, však vidia okolo seba, čo sa deje, tak majú tú vôľu byť dlhodobo spolu. Ideálne na celý život. No a takéto rozhodnutie, takéto nastavenie vytvára predpoklady na stabilné prostredie, kde teda potom prichádzajú aj deti, ktoré majú otca, matku, môžem dodať, že toho istého otca, tú istú matku, pretože vieme, že ten rozpad rodín, nielen na Slovensku, hocikde, je pomerne častý a vytvára to aj potom problémy, ktoré napríklad ako učiteľ poznám zo škôl a takisto to vidíme napríklad pri spolužiakoch našich detí ako rodičia, keď sa bavíme s ďalšími ľuďmi, čiže je dobré aj z tohto hľadiska demografie, vývoja mladých, detí a mládeže, výchovy, tak je dobré podporovať manželstvo. Je to niečo, čo si ľudia volia slobodne, dobrovoľne, štát to môže podporovať, tak sa zaviazať v ústave. Ďalej, akou formou to teda chceme poskytovať? Daňový bonus je koncipovaný ako finančná úľava, ktorú môžu manželia čerpať počas trvania ich manželstva. Bude poskytovaný od okamihu uzavretia manželstva a nárok na jeho uplatnenie zanikne spolu so zánikom manželstva. Je navrhnutý tak, aby sa postupne zvyšoval finančný príspevok podľa dĺžky trvania manželstva. Ako som hovoril, v prvých desiatich rokoch manželstva bude mesačný bonus vo výške 30 eur. V období od 10. do 20. roku manželstva sa zvýši na 60 eur mesačne a po dosiahnutí 20. roku spoločného života dosiahne maximálnu výšku 90 eur mesačne. Je nám jasné, že je to teda suma skôr symbolická. Samozrejme, ak by bol záujem alebo takéto niečo by ste boli ochotní podporiť, tak o výške sa môžme baviť, bolo to nastavené na základe nejakých základných predpokladov. Týmto spôsobom návrh odráža dôležitosť dlhodobých vzťahov a oceňuje ich stabilitu. Okrem podpory dlhodobých a stabilných vzťahov navrhované opatrenie tiež prispieva k zníženiu finančnej záťaže manželov, čím podporuje ich ekonomickú stabilitu. Ďalej, navrhovaná legislatívna úprava podporuje rodinné hodnoty a prispieva k posilneniu spoločenského významu manželstva. Zavedením daňového bonusu by sa štát prihlásil k podpore rodinných hodnôt a zároveň by vyslal jasný signál o význame dlhodobých a stabilných vzťahov pre budúcnosť spoločnosti. Predkladaný návrh zákona posilňuje sociálnu stabilitu, podporuje finančnú situáciu rodín a vytvára prostredie, v ktorom sú rodinné hodnoty oceňované a chránené. Viete, tu budem mať ešte poznámku, vrátim sa späť aj k tomu rodičovskému bonusu. Sme v demokratickej spoločnosti, v slobodnej spoločnosti a jednotlivci si môžu voliť formu svojho osobného života v rámci zákonov, ako sa im zapáči. Nikto nie je povinný žiť v manželstve, nikto nie je povinný žiť s niekým alebo nikto nikomu nezakazuje žiť s niekým, ale jednoznačne máme to aj v ústave a ja som o tom presvedčený, že je to tak správne, lebo to vyjadruje tie základné princípy, dlhodobé vzťahy ako je manželstvo muža a ženy a rodina – otec, mama, deti v ideálnom stave – vytvárajú podľa mňa predpoklady pre stabilný rozvoj spoločnosti, a preto ich má spoločnosť podporovať. Slobodu má každý, môže si žiť, ako chce, ale ak chceme stabilnú spoločnosť, potrebujeme podporovať tieto stabilné zväzky, čiže manželstvo muža a ženy a rodinu, rodiny s deťmi. Veľmi často to nie je ani tak otázka peňazí, hej? Tridsať eur niektorých ľudí určite nevytrhne z biedy alebo teraz si povedia, že ja neviem čo, ale je to symbol, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika naozaj to manželstvo cení, pokladá to za hodnotu. Návrh zákona bude mať pochopiteľne negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Mne sa, mne sa páči, že máme od istého času, nepamätám si presne rok, v tej doložke vplyvov aj to, že sa hodnotí vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ale veľmi často je to čisto formálna záležitosť, že pri väčšine zákonov si takúto otázku nikto nekladie. Napríklad ja som si prečítal, myslím, to bol ten zákon o konsolidácii, že má neutrálny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ja som teda povedal, že si nemyslím, že to tak je, že si myslím, že ten vplyv bude negatívny. Tak v tomto prípade som presvedčený, že tento, táto vec bude mať pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Ďalej, presne podľa povinnosti pri tvorbe zákonov uvádza dôvodová správa, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto prípade nielen nejak všeobecne, ale priamo konkrétne s tým článkom, kde je napísané, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a že Slovenská republika manželstvo chráni a napomáha. Takisto je návrh zákona v súlade s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Posledná vec, návrh hovorí o tom, že tento zákon, ak by bol schválený, nadobúda účinnosť 1. januára 2026 práve preto, aby tieto veci boli v súlade s tým podnikateľským prostredím, aby sa tieto ekonomické veci nezavádzali niekedy uprostred roka, takže toto chceme dodržať, to tiež patrí k stabilite spoločnosti. Chcem vám poďakovať aj za pani poslankyňu Annu Záborskú, že nad tým budete uvažovať a chcem poďakovať tým, ktorí tento návrh zákona podporia. Ďakujem.
[19:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dve faktické. Pán poslanec Lackovič.
[19:51] Marek Lackovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, toto opatrenie by malo veľmi negatívny dosah na výnos dane z príjmov fyzických osôb, to sú tie tzv. DPFO alebo podielové dane tzv., a tento výnos je významným a skôr hlavným príjmom rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. A preto taká základná otázka na úvod, že či takéto pomerne vážne návrhy, ktoré budú mať dramatický vplyv na rozpočet, na rozpočty samospráv, máte predrokované aspoň so ZMOS-om, s úniou miest a s SK8, lebo bez tejto nejakej základnej domácej úlohy sa s týmto naozaj nedá prísť do parlamentu a považovať za reálne, aby za to ostatní hlasovali, pretože naozaj to sa bavíme o, my vieme, aké uplynulé roky, aké mali tie Matovičove opatrenia v kontexte daňových bonusov, aké mali drastické vplyvy, a vidím tu aj župana, aj starostku, starostov, že takto siahať na príjmy samospráv je, a to nebavím sa teraz vôbec o vecnej stránke veci, ale pre mňa je niečo nepredstaviteľné. V súčasnej situácii dvojnásobne, keď sme tu pár dní po schválení tretej vlny konsolidácie, ktorá bude mať devastačné účinky na samosprávy. Ďakujem pekne.
[19:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Dušenka.
[19:51] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Rišo, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, myslím si, že si otvoril veľmi zaujímavú myšlienku a ten návrh považujem za naozaj hodný rozvíjania. Je pravdou, že síce nevyčíslil dopady na štátny rozpočet, avšak oceňujem, že to manželstvo sa snažíš dostať do popredia aj takýmto spôsobom. Nechcem, aby to vyznelo nejakým spôsobom lacno, ale naozaj aj subjekty v súkromnej sfére oceňujú vernosť a takisto len a len, ničím iným len ocenenie vernosti a uznanie toho, že to manželstvo si naozaj vážime nielen na papieri, ale naozaj chceme, aby tie manželstvá pretrvávali, obzvlášť v dnešnej dobe, kedy je naozaj veľmi vysoká rozvodovosť. Takže ja súhlasím s touto myšlienkou, iste, sú tu možno niektoré veci, o ktorým sa môžme baviť, ale za mňa je to veľmi zaujímavý nápad, ktorému sa oplatí venovať viac pozornosti. Ďakujem veľmi pekne.
[19:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
S reakciou pán poslanec Vašečka.
[19:51] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Keď je človek v opozícii, pán kolega, vy ste prvé volebné obdobie, tak má ten prepych, že zakiaľ predkladá zákon, ktorý je v prvom čítaní, tak minimálne niektoré z nich nemusí ešte s nikým predrokovať. Keď sme boli vo vládnej koalícii, tak mnohé tie veci sa museli dlhé mesiace pripravovať na to, aby sa tie veci prerátali, a ja som naozaj hrdý na tie veci, ktoré sme urobili pre rodiny, rodičov, napríklad spomínaný rodičovský bonus, ktorý sa mi veľmi páčil, a zároveň napríklad daňový bonus na dieťa, ktorý spolu s rodinnými prídavkami mohol dosiahnuť hodnotu až 200 eur na dieťa, čo teda bolo veľmi významné. A ja vám poviem jednu takú vec, ktorá nie je veľmi populistická a možno by mi moji marketingoví poradcovia povedali, aby som ju nepovedal. Zvýšme dane ostatným. Zvýšme celkovú sadzbu a znížme manželstvám a rodinám. Štát nemá prečo podporovať jednotlivcov, ani to nikde nesľúbil. Sľúbil, že bude podporovať manželstvo, rodinu, rodiny s deťmi. Jednoducho keď nemáme peniaze, tak to musíme urobiť tak nejak vyvážene. Ja nie som úplný zástanca takého rovnostárstva napríklad pri dôchodkoch, že to je nespravodlivé, to zaznelo pri tom rodičovskom dôchodku, je to nespravodlivé, je to diskriminačné, všetkým rovnako. No ale nie, keď niekto vychoval tri-štyri deti, tieto deti zostali tu na Slovensku, tu pracujú, tu platia dane a dávajú odvody do tej Sociálnej poisťovne, z tých peňazí predsa dostávajú dôchodci dôchodky, nie z nejakých všeobecných. To znamená minimálne symbolicky, lebo tu nehovoríme o nejakých obrovských sumách, minimálne symbolicky má význam podporiť manželstvo, rodinu a rodičovstvo. A opakujem znova, je to opozičný návrh, keby sme boli v koalícii, tak si to prerátame do centíka a povieme si, ako a kedy to môžme zaviesť. Teraz ponúkam myšlienku na rozvíjanie. Ďakujem.
[19:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďalším v rozprave je pán poslanec Galko.
[19:51] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave
Výborne, je ma počuť. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som teda pôvodne nezamýšľal vystúpiť, ale nakoniec som sa teda rozhodol, že tých zvyšných deväť minút využijem a poviem niečo k tomuto návrhu, že budem trošku improvizovať. No, ja by som začal takým osobným príkladom a chcem sa, teda mám niekoľko otázok vlastne na pána navrhovateľa a chcel by som sa ho spýtať, že či to ten zákon rieši a ak to rieši, tak ako to rieši. Ja pochádzam zo siedmich detí. Môj otec zomrel, keď sme boli ešte všetci na školách, najmladší brat mal dva roky a vlastne len najstarší brat bol, že chodil do práce a on teda tak nejak sa snažil tej mame vypomáhať s tými zvyšnými šiestimi nezaopatrenými deťmi. Bol to veľmi ťažký život, veľmi tvrdý život a tá moja mama, nebohá, moja dobrá mama vlastne musela chodiť do dvoch robôt, ona vždy ráno vstala, nás obriadila všetkých šiestich, vyprevadila nás do školy, potom bežala pracovať, ona fyzicky pracovala na plavárni, potom prišla domov, znova nás tam, nám večeru dala alebo čo a potom ešte utekala večer upratovať, ona upratovala na školách a v kanceláriách, aby sme nejako vyžili, a bolo to veľmi náročné, ale veľmi nás to posilnilo všetkých. A chcem sa teda spýtať, že ona teda nikdy sa nevydala, ona bola veľmi silno veriaca, chcem sa spýtať, že či tento návrh myslí aj na také matky, ako bola ona? Lebo ona nie vlastnou vinou vlastne nežila v tom manželstve, ona ako vdova vychovávala, a teda veľmi obetavo, šesť detí a ak som to teda správne pochopil, tak vlastne ona by z tých svojich dvoch prác dnes nárok na ten bonus nemala. Toto je že reálny príklad, to nie je vymyslený, čiže chcem sa ťa spýtať, milý navrhovateľ, teda že či to tento návrh rieši, lebo ak by to neriešil, tak to by bolo veľmi, veľmi nespravodlivé voči takýmto ľuďom. Druhá vec, druhý príklad, ktorý chcem vlastne uviesť, je, že mám teda jedných takých známych a oni dlhé roky už žijú spolu, žijú, niekto tomu hovorí nadivoko, tam sú tiež dôvody, lebo jeden z nich je vdovec, druhý rozvedený, ale žijú spolu vzorne, pracujú, odvádzajú dane, vychovávajú deti, a teraz, ak som to správne pochopil, tak títo vlastne tiež by nemali podľa toho návrhu nárok na tento bonus. Ak je to tak, tak aj to pokladám za nespravodlivé, lebo oni môžu mať rôzne dôvody, hej, na to, že už nechceli sa druhýkrát vziať, že nechceli to manželstvo uzavrieť, napriek tomu teda sa majú radi a môžu sa mať radi a určite sa majú radi, aj tie deti majú radi. To znamená, že tam vlastne mám presne takú istú otázku, že prečo by oni nemali mať ten návrh, resp. ten bonus, nárok na ten bonus? To je druhá otázka. Tretia otázka, myslím, že hovoril o tom tu už kolega Lackovič, je, že ja tu mám napísané, že či to máte spočítané. Ak som to správne pochopil, tak to spočítané nemáte. To pokladám za problém, lebo to, o čom hovoril kolega Lackovič z Progresívneho Slovenska, že to zasiahne, ak by to teda prešlo, výrazne rozpočet samospráv, tak to je vážna vec, hej, to znamená, že či teda vlastne ste to nespočítali preto, lebo je to také zložité, alebo ste si povedali, že to nie je nutné, alebo teda uvažujete, že by sa nejak percento tým samosprávam zvýšilo, alebo proste aký je plán? Lebo, alebo teda či to viete aspoň odhadnúť, že koľko by to robilo bajočko peňazí, lebo toto je vec, naozaj tento návrh je návrh, o ktorom sa dá rozprávať, len podľa mňa je to nedotiahnuté voči tým ľuďom, ktorých som trebárs vymenoval, kde tá nespravodlivosť, pokiaľ teda oni by nemali na to nárok, tak jednoznačne akože z toho sa tam ukazuje. Čiže ja osobne by som odporúčal takéto niečo podávať z úrovne vlády alebo minimálne teda vládneho poslanca, lebo aj keď to teda podá vládny poslanec, tak vtedy vlastne tie páky na tých ministerských úradníkov sú tam, samozrejme, lepšie, tie vzťahy sú tam lepšie, ja si pamätám, keď som bol ministrom obrany, tak nemali sme problém pomôcť, keď nejaký poslanec niečo navrhoval, koaličný poslanec, tak to ministerstvo pomohlo aj s tvorbou trebárs toho zákona alebo s nejakými výpočtami, alebo s niečím takým. Čiže toto je v podstate také moje odporúčanie. Ten dopad na štátny rozpočet naozaj ja tam odhadujem veľmi vysoký. Ak dostanem odpovede na tieto otázky, a hlavne čo sa týka tej spravodlivosti, a budem spokojný, tak ja nevylučujem, že by som ten návrh potom nepodporil. Ďakujem pekne.
[19:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dve faktické. Pán poslanec Vašečka.
[19:57] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Tých otázok bolo dosť, tak neviem, či stihnem odpovedať, skúsim. Potom v záverečnom slove, ak bude treba, hoci aj zajtra, môžeme to nechať otvorené. Prvá vec je, že myslím si, aj na základe Ústavy Slovenskej republiky, že štát pozitívne diskriminuje manželstvo, nie ostatné spôsoby nažívania. Pokiaľ si hovoril o tom prvom príklade, tak to je skôr otázka na vdovské, sirotské a podporu teda detí, napríklad tie daňové bonusy, čiže celkovo sociálna situácia tej rodiny. Toto nerieši manželský bonus, toto rieši, ako som povedal, vdovské, sirotské a nejaké daňové bonusy alebo detské prídavky, alebo aj prípadne sociálne dávky v núdzi. Ten druhý prípad je to, čo som povedal, že tento náš návrh zákona v tom základe navrhuje, aby sme podporovali tých, ktorí majú prvé manželstvo a ktorí v ňom žijú. To znamená, kto žije nejakým iným spôsobom, ja by som to teraz povedal tak nadnesene, že starí mládenci, singláči, tí, čo žijú bez manželstva, o tých sa v ústave nič nehovorí, to sú jednotlivci, ktorí si môžu žiť úplne slobodne, sme v slobodnej spoločnosti, ale štát sa zaviazal v ústave podporovať manželstvo, nie iné zväzky. To znamená, že, áno, je to v zásade pozitívne diskriminačné v prospech manželov. Iné situácie životné sa riešia nie manželským bonusom, ale inými. A čo sa týka toho zrátania, áno, máme to predbežne zrátané, ale znova hovorím, že kedysi jestvovalo také niečo ako staromládenecká daň a teraz nejde mi o to, že máme také niečo zavádzať, to nenavrhujeme, len hovorím o tom, že proste máme nejaký balík a keď chceme niekoho diskriminovať, tak sa to musí zobrať z toho spoločného, to znamená, že nejaký rozdiel tam je, niekto platí dane a niekto si tie dane zníži, v tom je ten princíp toho daňového bonusu, ale to ty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Šmilňák.
[19:59] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán kolega Galko, myslím, že už pán predkladateľ Vašečka už to spomenul, nechcem sa veľmi opakovať, ale poviem, že nedá sa dať všetkým všetko a v prípade vašej mamky, ktorá ovdovela, tak štát má veľmi dobrý inštitút na to, lebo existuje vdovský dôchodok. Dneska už aj vdovský aj vdovecký a potom sirotské dôchodky pre deti. Čiže do tej miery, aká je tam potreba tej rodiny, aspoň tej ekonomickej, teda nie sociálnej, ďalšej, ale v tomto prípade to štát adresuje. Čiže to, čo vravel Richard Vašečka, je akási pozitívna diskriminácia rodiny, rodičovstva a manželstva, keďže to máme zakotvené aj v ústave, a prišiel s návrhom, ako to nejakým spôsobom konkrétne zviditeľniť, dať na stôl. Takže skôr z tohto pohľadu by som to bral a, ako vravím, vdovy, vdovci a siroty, o tie sa štát, myslím, že postaral celkom spravodlivo. Ďakujem.
[19:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, asi nie. (Reakcia navrhovateľa.) A nechcete to dať na jedenástu zajtra na hlasovanie? Nemá to logiku žiadnu, čo hovoríte, ale dobre, však ja vám to preruším. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Keďže máme dvadsiatu hodinu, prerušujem aj rokovanie Národnej rady do zajtra do deviatej. Pekný večer. (Prerušenie rokovania o 20.01 hodine.)