Rokovanie NR SR 26. 9. 2025
Prepis v podobe, v akej ho zverejnila Národná rada SR – u 217 z 217 vystúpení ide o strojový prepis bez jazykovej kontroly. Zdroj: tv.nrsr.sk
[08:59] Richard Raši
Dobrý deň prajem, pekné ránko, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorý pani ministerka hospodárstva a pani podpredsedníčka vlády uviedla. O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní požiadali pani poslankyňa Gažovičová, pani poslankyňa Stohlová a páni poslanci Grendel, Krúpa, Majerský František a pani poslankyňa Petrík. Na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Plaváková, takže pokračujeme v rozprave, do ktorej je prihlásený pán poslanec Dubovický, ktorý tu nie je, a preto pôjde do rozpravy pán poslanec Dostál, nech sa páči.
[09:13] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod dnešného rokovania vyjadril potešenie, že najmä medzi poslancami SMER-u odvčera výrazne vzrástol záujem o tému adresnej energopomoci, včera sme tu o tom hovorili pred poloprázdnou sálou, teraz síce je skoro prázdna tiež, ale poslanci SMER-u sú tu zastúpení, takže sa teším, že .... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, nerád by som vás vypol, tak hovorte k téme. Ďakujem pekne. Dostál, Ondrej, poslanec NR SR Ja hovorím, uch, uch, uch, jaký ste tvrdý, pán predseda. Áno, že prišli a ja ich zdržujem, no to je strašné, museli prísť na 9.00. No, včera sme tu hovorili viacerí o tom, že sa nám nepozdáva, že v tom návrhu nie sú zadefinované konkrétne veci, iba je tam vytvorený priestor pre nariadenie vlády, ktoré tie konkrétne veci upraví, a tak ja teraz využijem, že je tu pani ministerka, predpokladám, že o chvíľu mať záverečné slovo, prípadne sa môže ešte prihlásiť do rozpravy a mňa by naozaj zaujímalo aká je predstava ministerstva o adresnej energopomoci, lebo z toho návrhu zákona, ktorý si tu odhlasujete o 11.00 a zrejme definitívne bude schválený budúci týždeň. Z toho návrhu zákona sa to nedozvieme. Je to taká mačka vo vreci. Je to zmocnenie pre vládu, aby ona rozhodla o energopomoci, tak mňa by, naozaj by ma zaujímalo, čo už v tejto chvíli existuje ako predstava ministerstva a čo ako predstava ministerstva ešte neexistuje a aj prečo, lebo otázka je, že prečo, ak predstava o tom ako má vyzerať adresná energopomoc, prečo tá predstava nebola premietnutá do návrhu zákona, ale odkazuje sa iba na nariadenie. Zvlášť ma zaujíma otázka tej adresnosti, lebo o tom sú tu najväčšie pochybnosti, najväčšie diskusie a pán premiér Fico hovoril o tom, že 90, alebo dokonca 95 % domácností by malo byť pokryté adresnou energopomocou, čo teda ešte som sa nestretol s nikým okrem pána premiéra Fica, ktorý by energopomoc 90, alebo 95 % domácností považoval za adresnú a boli tu citované nejaké štúdie, ktoré hovoria o tom, že môžu byť ohrozené energetickou chudobou, možno 18 % domácností, tak existuje nejaká predstava akej časti domácností, by sa mala týkať adresná pomoc. Bude to bližšie k tým 18 %, alebo bližšie k tým 95 %? Je toto už jasné, alebo len schvaľujeme zákon a možno niekedy v budúcnosti v nariadení ešte len sa k tomu dostaneme. Naozaj ma to, že úprimne ma to zaujíma, že či v tejto chvíli, v septembri, existuje nejaká predstava ministerstva, akej časti domácností by sa mala týkať energopomoc, aby to bola adresná energopomoc v zmysle toho zákona. Rovnako ma zaujímalo, že ako budú nastavené tie parametre, tie príjmové kritériá, čo sa týka situácie, situácie domácností. Existuje nejaká predstava, že na akej úrovni príjmu bude zadefinovaná tá hranica, pod ktorou bude mať domácnosť nárok na energopomoc? Ak áno, tak aká a ak nie, tak akým spôsobom sa dospeje k tomu rozhodnutiu, že kde bude tá hranica. Rovnako by ma teda zaujímalo, že či sú ešte nejaké možnosti akým spôsobom, rôznym bude definovaná energetická domácnosť, alebo, alebo tie parametre, ktoré budú vstupovať do určenia energetickej domácnosti a zaujímala by ma tá forma, lebo to je tiež jedna zo zaujímavých vecí, ktoré určite všetci, čo ste si ten návrh preštudovali, ste zaregistrovali, že forma energopomoci môže byť buď vo forme určovania, resp. regulovania cien a nie cez ÚRSO, ale cez ministerstvo, cez politické rozhodnutie v podstate, alebo vo forme energetických poukážok. Tak jednak moja otázka je, že prečo, tieto dve formy, že či ministerstvo ešte stále nemá ujasnené akou formou by sa mala poskytovať energetická pomoc a, ale zaujíma ma aj to, že čo, ktorú z týchto foriem, lebo sú to dosť dramaticky odlišné formy, plánuje ministerstvo uplatniť v najbližšom období, o ktorom rozhodne nariadením, a teda či prípadne, už má nejakú predstavu, že teraz tá pomoc bude cez reguláciu cien, a potom vo volebnom roku cez energopoukážky, alebo akým spôsobom uvažuje ministerstvo o tom, že naloží s tými formami, lebo vláda pravdepodobne bude schvaľovať to nariedenie na návrh ministerstva hospodárstva. Potom by ma zaujímalo, či ministerstvo už v tejto chvíli má predstavu o rozsahu energopomoci, rozsahu v dvoch slovazmysloch, jednak, že koľko celkovo sa má vynaložiť prostriedkov na to, ale aj v akej miere má byť dotknutým domácnostiam uhrádzaný nárast cien energií. Teda, že či má to plne pokryť, alebo má iba nejako čiastočne, a tu ma aj zaujímalo, a tu tiež zaznievalo v rozprave včera, ktorú ste tí, čo ste tu boli, zachytili, že či sa tam počíta aj s nejakými motivačnými opatreniami pre šetrenie energiou, lebo to môže byť tá cesta, ktorá zlepší situáciu, nielenže budeme plošne dotovať a bude sa to tváriť ako adresná energopomoc, ale že sa nastavia nejaké mechanizmy, ktoré budú ľudí motivovať, aby šetrili energiou, aby zlepšovali energetickú kapacitu, aby sa snažili o úspory, lebo ja to tam nevidím v tom, v tom návrhu zákona a myslím si, že to by bola správna cesta, aby sme znižovali rozsah spotrebovanej energie, šetrili tam, kde je to možné a využívali tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii a ktoré teda, ak štát ich chce použiť, skôr na to, aby ľudia a domácnosti vo väčšej miere šetrili, než na to, aby sa im iba uhrádzalo to, že budú zvýšené ceny a aby tie zvýšené ceny nejako nepocítili a napokon by ma teda zaujímalo ako je to s tými eurofondami a s možnosťou použitia eurofondov na adresnú energopomoc, alebo energopomoc, že či sa to bude týkať iba tých, myslím 18 mil. a teda nejaký nový, nový technický, alebo IT systém, alebo, že či ministerstvo uvažuje aj o tom, že by zdroje Európskej únie mohli byť použité aj na samotnú tú energetickú pomoc. Čiže neviem, či pani ministerka sa ešte prihlási do rozpravy, aby sme mohli prípadne jej položiť doplňujúce otázky vo forme faktických poznámok, alebo, alebo teda bude reagovať aspoň v záverečnom slove, ale toto sú veci, ktoré predpokladám, že zaujímajú nielen mňa, ale všetkých, ktorí sledujú túto tému a bohužiaľ, tieto veci asi mali byť zodpovedané v návrhu zákona, mal byť ten zákon napísaný tak, aby sa nemuselo klásť tieto otázky v podstate už skoro pred uzavretím rozpravy v prvom čítaní. Ďakujem.
[09:13] Richard Raši
Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Pán poslanec Jakab, nech sa páči. Pán poslanec Jakab tu nie je, prepadáva poradie nasleduje pán poslanec Dušenka, nech sa páči.
[09:13] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, ku skrátenému legislatívnemu konaniu som sa vyjadril včera, dnes teda k podstate veci. V úvode dôvodovej správy sa uvádza, citujem: "Ministerstvo hospodárstva od roku 2023 kompetenčne zastrešuje oblasť poskytovania pomoci zraniteľným odberateľom energií v domácnosti a vybraným ďalším odberateľom energií. Vraj kompetenčne zastrešuje. Toto nemá s kompetenčnosťou ani s kompetenciou, hlavne s kompetenciou, nič spoločné, pretože téma adresnej energopomoci tu bola a špeciálne, od súčasných predstaviteľov strany HLAS nastoľovaná od roku 2022. V roku 2023 dostali ministerstvo hospodárstva, mali najväčší časový vankúš aký vlastne minister môže mať, aby vyriešil túto problematiku. Dva roky prešli a my ani po dvoch rokoch, po dvoch skrátených legislatívnych konaniach, nevieme =====
[09:14] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave
... mali najväčší časový vankúš, aký vlastne minister môže mať, aby vyriešil túto problematiku. Dva roky prešli a my ani po dvoch rokoch, po dvoch skrátených legislatívnych konaniach, nevieme kto bude mať nárok na energopomoc. A aby toho nebolo málo, tak ministerstvo sa tejto svojej najhlavnejšej kompetencie za toto volebné obdobie ešte aj dobrovoľne vzdáva, pretože, keď si to pozriete, ten obsah komu bude energopomoc daná a v akej výške bude určovať nariadenie vlády. Čiže po dvoch rokoch tu máme prázdnu nádobu s tým, aby ten obsah do nej vložila vláda. Povedal by som, že je to nejaká výnimka, lenže ono je to až také symptomatické pre stranu HLAS. Najprv minister Kaliňák začal stavať nemocnice namiesto pána Šaška. Následne pán Kaliňák zobral do rúk bezpečnosť občanov Slovenska tým, že vytvoril žandársky zbor popri polícii. A dnes si úrad vlády berie na starosť poskytovanie energopomoci. Čiže ministerstvo hospodárstva sa tu dostáva do role, povedal by som poštára, a ani to nie je úplne celkom isté, pretože v tom návrhu zákona sa hovorí, že ministerstvo hospodárstva bude jednotlivým domácnostiam oznamovať výšku podpory a tak isto o tom bude informovať aj poskytovateľov alebo dodávateľov energií. Čiže my ani dnes nevieme, či náhodou tá hlavná úloha nebude na dodávateľoch energií, že jednoducho ministerstvo hospodárstva povie dajme tomu SPP, že človeku XY alebo tej danej domácnosti zníž faktúru z 250 na 150 eur. Ani to dnes nevieme. Ochrana osobných údajov. Viacerí sa aj vo včerajšej rozprave pýtali, kvôli čomu rušíme návrh zákona, ktorý bolo tak nevyhnutné v marci schváliť, zákon o poskytovaní osobných údajov na účely energopomoci. Keď sa lepšie pozriete na tento dnešný zákon a na zákon z marca, tak ten marcový zákon sa fakticky preklápa do dnešného. Kvôli tomuto ho rušia. No a mňa by v tej súvislosti aj zaujímalo, ja som si pozeral aj prechodné ustanovenia. Tak všetky údaje, ktoré boli do dnešného dňa zozbierané z existujúcich registrov, tak ministerstvo hospodárstva bude spracovať naďalej. A ja si kladiem otázku na základe akých údajov bude stanovovať nejaké referenčné hodnoty pre poskytnutie energopomoci úrad vlády? On bude mať odkiaľ tie údaje, ktoré tu ministerstvo už od marca si vyzbieralo. Tam nie je ani zmienka o tom, že Ministerstvo hospodárstva tento balík údajov sprístupní aj úradu vlády, aby úrad vlády potom mohol napočítať ktorej domácnosti sa pomoc poskytne a ktorej nie a v akej výške. Ani to tam nie je. Tak to ma naozaj veľmi zaujíma akým spôsobom sa vysporiadajú s týmto aspektom. Alebo to spravia všetko na ministerstve hospodárstva a potom to na zlatom podnose posunú úradu vlády, aby sa to schválilo pod hlavičkou úradu vlády, neviem. Budem veľmi čakať na odpoveď. Takže asi toľko v skratke k tomuto návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.
[09:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Ďalší je pán poslanec Dubovický, ktorý tu nie je a preto prepadáva a ďalší je pán poslanec Jakab, ktorý tu nie a definitívne prepadávajú. Tým pádom sme ukončili všeobecnú rozpravu, teda ju vyhlasujem za skončenú. Pani navrhovateľka, pani ministerka, nech sa páči, môžte povedať záverečné stanovisko.
[09:19] Denisa Saková – Vystúpenie
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, budem veľmi stručná, aby som nebrzdila Národnú radu. A aj včera sme mali čas, pán poslanec. Návrh zákona o adresnej pomoci, ktorý predkladám, je základný právny a inštitucionálny rámec na to, aby každá jedna vláda v budúcnosti, ktorá bude rozhodovať o energopomoci prostredníctvom svojho nariadenia vedela si presne a jasne určiť akú výšku bonity domácnosti bude brať do úvahy pri formovaní energetickej domácnosti a učiť si, či bude poskytovať energopomoc pre desať percent, dvadsať percent domácností alebo pre deväťdesiat percent tak, ako sme sa rozhodli my, ktorí sme v sociálnodemokratickej vláde. Už pred voľbami sme hovorili, že ľudia sú u nás na prvom mieste a pomôžeme im aj s cenami energií, keďže ceny energií už v 2023 boli po energokríze oveľa viacnásobne vyššie ako predtým. Pán poslanec Dostál, veľmi rada by som vám odpovedala na otázky, bola som tu včera celý deň. Tu som sedela, ste mohli kedykoľvek prísť. Nebudem tu už vôbec brzdiť našich kolegov. Vaši kolegovia, ktorí mali otázky prišli. Dokonca sme čakali ešte dodnes rána, aby ste tretíkrát vystúpili. Takže budem fakt seriózna a kolegiálna. Tu ste mohli sedieť, by som vám to vysvetlila. Aj vašim kolegom zo Sasky som odpovedala na otázky. Nespýtali ste sa ma nič. Pani poslankyňa Jurík, ja len v krátkosti. Hovorili ste aj, už som to spomínala, keď som tu bola na jar, príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie áno, je to štandardný príspevok, ktorý sa aplikuje vo viacerých krajinách Európskej únie. My sme mali doteraz jediný problém. Ten príspevok na bývanie by ste nevyplatili ani dneska, ani pred rokom, ani pred šiestimi rokmi, keď ho pán Valášek doniesol, pretože dnes v rámci ohlasovní a softvéru, ktorý spravuje ohlasovne alebo poskytuje informačnú podporu pre ohlasovne, nevedel nám povedať, či na Šalviovej 26 dvesto ľudí, kde bývajú, či bývajú na prvom, druhom, treťom poschodí a ktoré majú číslo bytu. Dodnes by ste nevedeli zo Šalviovej 26 povedať, ktorý byt má nárok na príspevok na bývanie, lebo ste nevedeli identifikovať domácnosť. A nie je to naša kompetencia, ale robíme to a pomáhame s ohlasovňami tieto dáta upratovať, aby sme jednotlivých ľudí, ktorí žijú nie v domoch, ale žijú v bytových jednotkách vedeli priradiť na konkrétny byt a aby sme na konkrétne byty vedeli priradiť jednotlivé odberné miesta alebo respektíve aj prístroje, ktoré sú tam nainštalované, či už je plyn, elektrika, prípadne voda. Toto všetko v budúcnosti vďaka tomuto zákonu bude. Postupne tie dáta čistíme a snažíme sa aj kombinovať to s registrom adries, pretože niektoré dáta sú v niektorých systémoch nahraté ešte pred tým ako register adries existoval a sú tam viaceré chyby, a preto toto všetko sa snažíme čistiť. Čistiť, aby sme mali skutočne systém alebo respektíve informačný systém pre odberné miesta alebo register odberných miest v tej najlepšej podobe. Takýto návrh na spracovanie dát sme prezentovali aj tento týždeň, začiatkom týždňa komisii a komisia to veľmi pozitívne hodnotila, že budeme mať na každé odberné miesto, bytovú jednotku, prípadne dom priradené jednotlivé druhy energií, ktoré domácnosť spotrebováva, plus budeme vedieť aj historický prehľad o tom koľko spotrebovali a akých druhov energií a samozrejme vieme aj z registra obyvateľov a následne aj z registra, ktorý je v ohlasovniach, vieme potom identifikovať a priradiť aj počet ľudí, ktoré na danej adrese žijú. Bez toho by sme nikdy nevedeli sa dostať k nejakej adresnejšej energopomoci. Pán poslanec Štefunko, ja sa ospravedlňujem. Včera ste mi položili niekoľko otázok. Ja sa priznám, že som ich založila medzi papiermi, takže budem vám odpovedať na ne kľudne, keď si dáme nejaké stretnutie. V rýchlosti som ich nenašla. Priznám sa, ako som včera odchádzala som ich založila do knihy a neviem ich v rýchlosti nájsť. Možno len v skratke ešte raz zopakujem. Návrh zákona o adresnej pomoci dáva právny a inštitucionálny rámec na to, aby sme vedeli do budúcnosti poskytnúť adresnú energopomoc, zopakujem právny inštitucionálny rámec. Každé jedno nariadenie vlády, ktoré si každá jedna vláda schváli môže podmienky toho ako má vyzerať bonita danej energetickej domácnosti si meniť podľa toho ako chce pomáhať ľuďom. My sme rozhodli, že budeme pomáhať deväťdesiat percent domácnostiam. Tento systém, na tomto systéme sa pracuje a nie je to vec, ktorú keď budeme mať nejaké dáta ku koncu roka, že to bude statický systém. Vieme si predstaviť, že v rámci energopomoci a už spolupracujeme na tom so SAV-kou, chceme podpísať s ňou dohodu o spolupráci. Mali nejaký návrh čo sa týka aj teplotných máp na Slovensku. Postupne sa to bude premietať do tohto systému. Postupne chceme sa baviť aj o vode a vodomeroch v rámci tohto systému. Takže berieme to, že ten systém sa bude v rámci časového obdobia vyvíjať. To, že sme tam definovali základné pojmy ako energetická domácnosť, bonita energetickej domácnosti sme hovorili včera. Dokonca som hovorila včera, že je tam aj proces reklamácií. A ten proces reklamácií je tam kvôli tomu, ak niekto energopomoc nedostane a bude sa cítiť ukrátený a bude si myslieť, že spĺňal tie nároky, tak sme pripravili aj pomocou call centra, ktoré sa momentálne obstaráva, ale aj pomocou klientskych pracovísk na okresných úradov, aby sa mohol spýtať prečo danú energopomoc nedostal a prípadne, ak po preverení údajov sa zistí, že z nejakého iného registra z ktorého sme čerpali dáta mal tam chybné dáta, napríklad v katastri alebo napríklad v registri fyzických osôb, kľudne keď si tieto údaje zistí, že neboli správne, si ich opraví, energopomoc sa mu automaticky hneď prizná. Ďalej zákon hovorí o tom, že ministerstvo aj počas roka bude túto energopomoc prehodnocovať minimálne raz ročne. Budeme posielať buď energošeky alebo sa to zobrazí vo faktúrach podľa toho o ktoré energické médium ide, pretože pri niektorých energetických médiách ako pri elektrickej energii šeky posielať nevieme. Tam to budeme komponovať priamo do faktúr so zníženou sadzbou elektrickej energie a napríklad pri centrálnom dodávaní tepla tam musíme ísť určite do energošekov, pretože centrálne zásobovanie tepla má minimálne 180 subjektov, ktoré na Slovensku dodávajú teplo a máme vyše 870 základných správ bytov, ktoré sa o toto starajú a oni rozpočítavajú, plus samozrejme potom ešte aj menšie bytovky. Takže tam sa faktúry nevystavujú a tam je rozpočet tepla priamo vo finančnom alebo v ročnom zúčtovaní. Takže tam musíme ísť do energošekov. Samozrejme sa pozeráme aj na to, ktorý okres alebo ktorý centrálny zásobovateľ tepla bude zvyšovať ceny. Ten ktorý zvyšovať ceny nebude, tak samozrejme tam sa energopomoc na teplo asi nebude dávať, keďže ľudia tým nebudú postihnutí. V skratke všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem vopred za podporu tohto zákona. Nie je to pre nás, je to pre slovenských ľudí, pre slovenský národ. Ďakujem pekne.
[09:19] Richard Raši
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani ministerka. Ešte vyjadril požiadavku pán spravodajca zaujať slovo. Nech sa páči, máte slovo.
[09:28] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem veľmi pekne. Tak posledné dva dni sa tu venujeme energopomoci. Naša opozícia sa v skrátenom legislatívnom konaní nezaprela samozrejme škodiť Slovensku a robiť zle nielen vláde, ale aj, bohužiaľ, ľuďom bolo ich chlebíkom. A keď po konsolidácii im nestihli komunikačné oddelenia vymeniť papiere, tak celý včerajší deň sme počúvali idete zadlžovať, míňať, nešetríte, nič nerobíte. Pán Hlina tu včera sa rozdrapoval neuveriteľným spôsobom. A potom sme počuli aj niektoré vecné argumenty. Chcem ešte raz vyjadriť podporu tomuto zákonu, pretože po rokoch kedy sa štyri miliardy eur aj zo štátneho rozpočtu, možno nejaká maličká časť z fondov mohla aplikovať na túto energopomoc ľuďom, tak sa konečne aj naša opozícia dočkala, že budeme mať naozaj adresný zákon, ktorý spĺňa kvality. Na druhej strane vláda rozhodne akým spôsobom a v akej výške bude zodpovedná ľuďom, pretože vláda sa zodpovedá ľuďom a jej preferencie a akákoľvek obľúbenosť má samozrejme ten charakter tej spojenej nádoby s tým, že koľko ľudí dokáže uspokojiť, tak toľko ľudí bude mať možno aj dobrú emóciu. Ale v neposlednom rade sme boli aj svedkami toho, že dvakrát vrátiť na dopracovanie. Ja neviem s čím prišla opozícia... ===== tej spojenej nádoby s tým, že koľko ľudí dokáže uspokojiť, tak toľko ľudí bude mať možno aj dobrú emóciu. Ale v neposlednom rade sme boli aj svedkami toho, že dvakrát vrátiť na dopracovanie. Ja neviem s čím prišla opozícia, či prišla s niečím lepším, ale mám pocit že nie. Čiže verím, že v druhom čítaní bude možno konštruktívnejšia, prinesie aj svoj pohľad. A chcem ešte raz zdôrazniť, že deklarácia toho, že eurofondy budú vďaka vyboxovaniu premiérom a ministerkou na platforme 18. balíka sankcií presmerované na túto energopomoc nie je ničím iným len uchránenie peňazí zo štátneho rozpočtu a na druhej strane pomoc ľuďom. Opozícia, prosím vás, trochu sa spamätajte, pretože jedno hovoríte, druhé robíte. A tak isto ako ste nezahlasovali za znižovanie platov poslancov a zmrazenie platov v konsolidácii, tak skúste sa pozrieť na to, či chcete pomôcť ľuďom, alebo nechcete pomôcť ľuďom. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
[09:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pán spravodajca a tým pádom prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A teraz pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu a k prijatiu systémových riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 až 2024. Návrh má parlamentnú tlač 1014. Dávam slovo pánovi podpredsedovi Národnej rady Tiborovi Gašparovi, aby za skupinu poslancov návrh uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
[09:31] Tibor Gašpar – Vystúpenie
Ďakujem pán predseda Národnej rady za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som krátko na úvod uviedol predkladaný materiál a súčasne tým oznamujem, že chcem prvý vystúpiť v rozprave. Náš návrh, teda uznesenie Národnej rady ktorým chceme zaviazať vládu ku auditu a ďalším prijatým opatreniam v oblasti čerpania dotácií respektíve iných foriem finančnej pomoci, najmä mimovládnemu sektoru a občianskych združeniam vychádza zo zverejnených informácií z minulého týždňa, kde sme sa dozvedeli cez predsedu vlády a jednotlivých ministrov, čiže ministra spravodlivosti, respektíve štátneho tajomníka ministerstva kultúry, závažné, závažné zdôrazňujem, podozrenia o tom, že sa zneužíva systém verejných financií, ktorý ide a tečie ku mimovládnemu sektoru a preto sme prišli s návrhom tohto uznesenia, ktoré bližšie potom ozrejmím v rámci rozpravy. Zatiaľ na úvod toľko, ďakujem.
[09:31] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pán podpredseda, áno, otváram teda, poprosím pani spravodajkyňu Zdenku Mačicovú, pani poslankyňu, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenie Národnej rady. Nech sa páči pani spravodajkyňa, máte slovo.
[09:33] Zdenka Mačicová – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Vážený pán predsedajúci, predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu a podávam Národnej rade informáciu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ako gestorského výboru, o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu auditu a k prijatiu systémových riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 až 2024 (tlač 1014). Predseda Národnej rady sa svojím rozhodnutím č. 1066 z 23. septembra 25 pridelil predmetný návrh skupiny poslancov na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ako aj gestorskému výboru. Výbor pre financie a rozpočet prerokoval predmetný návrh na svojej 58. schôdzi a prijal k nemu uznesenie č. 249 z 24. septembra 25, v ktorom s návrhom uznesenia súhlasí a odporúča ho Národnej rade schváliť. Výbor ma ako spravodajkyňu poveril ju predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1993 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu skupiny poslancov. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[09:33] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu kde som dostal písomné prihlášky raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, plus pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, ktorý vystúpi ako prvý. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
[09:35] Tibor Gašpar – Vystúpenie
Pán predseda, ďakujem za slovo. A teraz by som už prišiel ku konkrétnejšiemu zdôvodneniu nášho návrhu, respektíve predloženého uznesenia. Na úvod konštatujem pre občanov, ktorí sledujete toto vystúpenie z hľadiska programového bodu, že v sále nesedí ani jeden, ani jeden opoziční poslanec, pretože budeme hovoriť o problematike ktorá súvisí úzko s konsolidáciou verejných financií a budeme hovoriť o podozreniach, že sa v rokoch 2020 až 23, 4 míňali finančné prostriedky účelovým spôsobom a podieľali sa na vytvorení zlých verejných financií, tak ako nám ich odovzdali na konci roku 2023. Konkrétne v tom čase vláda úradníckeho premiéra z Progresívneho Slovenska pána Ódora. A treba povedať a zdôrazniť z Progresívneho Slovenska, pretože budeme hovoriť o jednom konkrétnom prípade občianskeho združenia, ktoré súvisí priamo s Progresívnym Slovenskom. Ide o občianske združenie Projekt Fórum, kde jedinou štatutárkou je matka šéfa Progresívneho Slovenska, pána Šimečku, pani Marta Šimečková. Tento príklad nás viedol k tomu, aby sme sa samozrejme začali zaoberať celým systémom grantov, dotácií a iných foriem podpory, ktorý dostáva mimovládny sektor, pretože ukazuje veľmi vážne, že tento systém mohol byť zneužitý. Mohol byť zneužitý spôsobom že došlo až k trestnej činnosti. A ukážem vám aj niekoľko čísiel, že sa nerozprávame o drobných, ale hovoríme o sumách ktoré môžu významným spôsobom prispieť aj pre najbližšiu budúcnosť k tomu, aby boli chránené verejné financie pred takýmto nezákonným a bezhlavým čerpaním finančných prostriedkov náš všetkých. Mali sme tu niekoľko dní v zásade bezobsažnú vulgárnu a bezhlavú diskusiu okolo tretieho balíka konsolidácii, alebo teda opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií. Počúvali sme tu predovšetkým opozičných poslancov, ktorí sem chodili rad za radom, ale v zásade sa hádali len na jeden základný problém a to bol problém kto vlastne zapríčinil, že verejné financie boli na konci roku 2023 v takom zlom žalostnom stave, že ich mnohí zhodnotili ako najhoršie v Európskej únii. Poslanci z bývalého OĽANO, skupina pod balkónom vpravo mojej ruky, bezhlavým spôsobom a spôsobom ako presadzoval svoju ideológiu známy ideológ Nemeckej fašistickej ríše pán Geobbeles sa snažia občanom vsugerovať ich naratív, že za to môže SMER alebo predchádzajúce vlády SMER-u pretože vraj mali produkovať prebytkové rozpočty a nie rozpočty v ktorom predsa bol nejaký deficit, ale ktorý bol v súlade so všetkými požiadavkami ktoré majú najmä finančné inštitúcie, banky a všetci, ktorí určujú stabilitu našich verejných prostriedkov. Áno, toto je téma na ktorú by sme mohli diskutovať. Na druhej strane musím povedať hneď na úvod dve základné čísla, pretože tie hovoria za všetko. Keď v roku 2020 prichádzala vláda Igora Matoviča, tohoto krikľúňa a daňového podvodníka z Trnavy, ktorý tu tiež za týmto pultom bezhlavým spôsobom urážal a vulgarizoval všetko čo sa dalo a čo sa hýbalo, obzvlášť osobu ministra financií pána Kemenického, tak Igor Matovič preberala jeho vláda rozpočet z deficitom niekde cez 1 %, čo predstavuje niečo viac ako 1 miliardu. Hovorím všetkým, ktorí to sledujete, číslovku 1, 1 miliarda. Keď odovzdávali na konci roku verejného financie, vtedy už úradníckym premiérom z Progresívneho Slovenska, odborníkom na financie pánom Ódorom, tak to bolo 8,5 mld. čiže, ak dobre som sa učil v škole základnej, číslovka 1 je rozhodne menšia ako číslovka 8,5. A pán Ódor vo svojej prognóze, nevediac či bude premiérom v prípade že by Progresívne Slovensko postavilo po voľbách vládu, avizoval európskym inštitúciám, nám občanom, že deficit bude na úrovni 6,5 % HDP, to znamená skutočne vysoký. Preto som prekvapený, že toto nedokáže niekto pochopiť. A to že to opozícia chápe, ale účelovo to tu interpretuje inak tomu rozumiem. Trošku mi chýba sebareflexia médií, pretože tie médiá často tento naratív pomáhajú šíriť a vytvárajú obraz aby zahmlili toho, kto je zodpovedný za to v akom stave sú verejné financie, kto je zodpovedný za to, že my dnes konsoliduje. Najväčší problém je konsolidácia verejných financií, pretože je to niečo, čo samozrejme zjednodušeným spôsobom možno povedať, tlačí výdavky, tlačí na šetrenie a to nie sú veci populárne. Každý keď si musíme utiahnuť opasok, alebo musíme niekde priškrtiť to čo nás zaujíma a čo chceme rozvíjať, tak sme určite nie spokojní. A to platí aj pre každého jednotlivého občana Slovenska. Čo sa podarilo v roku 2024, lebo chcem ešte doplniť tie údaje číselné okolo deficitu. Tak už počas našej vlády, teda vlády Roberta Fica sa v roku 2024 dostal deficit na úroveň 5,27 % HDP, čiže z prognózy 6,55 sme sa nakoniec dostali na číslo 5,27, čo je zase menšia číslovka ako 6,55. Takže môžete tu pán Jakab chodiť, a pán Šipoš a vykrikovať a ziapať, ale čísla neviete oklamať, čísla neviete oklamať, to je matematika. Takže chcel by som povedať, že stav verejných z konca roku 23, zlý stav týchto financií je výsledok vlády Igora Matoviča, Hegera a úradníckeho premiéra Ódora, pretože tí sedeli na čele týchto vlád a je to výsledok mnohých poslancov, ktorí tu sedíte v radoch opozičných a v laviciach opozičných a budem menovať. Týka sa to pána Kišša, týka sa to pána Hargaša. Pán Kišš bol šéfom inštitúcie na ministerstve financií a požehnával mnohé rozhodnutia, ktoré robila vtedajšia vláda a najmä ministerstvo financií a ktorými zadlžovali Slovensko a to boli rozhodnutia okolo samozrejme opatrení spojených s covidom nezmyselné nákupy testov, nezmyselné nákupy vakcín, mobilné odberné miesta a ďalšia a ďalšia problematika. Ale za všetky stojí spomenúť ešte tú známu lotériu covidovu, to je niečo čo mohol vymyslieť teda len taký minister financií ako je pán Matovič, či Heger. No ale pán Kišš to posväcoval, tu sedí v týchto laviciach. Pán Hargaš sedel ako štátny tajomník na ministerstve vtedajšej vlády a tiež vedel o všetkom. Sedela tu a sedí tu pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti. Sedí tu pán poslanec Dostál, ktorý bol štátnym tajomníkom. Sedí tu pán Gröhling, ktorý bol ministrom školstva, dnes predsedom strany Strana sloboda a solidarita. A všetci títo ľudia sa podieľali na tom, akým spôsobom zdegradovali naše verejné financie a dostali ich do tohto žalostného stavu a všetci tu hovoria ako to treba teraz vyriešiť. Podpaľači sa dnes stali do pozície, že oni sú hasiči, že oni to prídu teraz vyriešiť. No mám obavu, že zapália ten dom opäť a že budeme tu čítať iné čísla, že to nebude 6,5 % ale že sa dlh vyšplhá, jak to bola prognóza z ministerstva financií, ak by sme nerobili konsolidáciu, na 100 % HDP, čo je, čo je teda grécka cesta absolútne. Takže haló, nespomenul som samozrejme bývalých poslancov OĽANO, pretože Matovič, veď to bol predseda vlády a minister financií, ktorý nosil do práce 20 eur, lebo viac mu manželka nedala, keďže nemala istotu že sa vie starať o ich rodinné financie. A za 20 eur teda mohol si kúpiť desiatku, ale asi nemohol viac dostať, lebo by to rozhádzal. Takže takémuto človeku sme zverili verejné financie ... ===== Veď to bol predseda vlády a minister financií, ktorý nosil do práce 20 euro, lebo viac mu manželka nedala, keďže nemala istotu, že sa vie starať o ich rodinné financie a za 20 euro teda mohol si kúpiť desiatu, ale asi nemohol viac dostať, lebo by to rozhádzal. Takže takémuto človeku sme zverili verejné financie. Čo sa všetci divíme teraz, že akým spôsobom to dopadlo? No a to už nehovorím o tých jeho kolegoch, ktorí tam sedia, pretože všetci boli a participovali, ako je pán Jakab, pán minister Mikulec, minister vnútra, veď tu mali klondajk. Nebolo žiadne verejné obstarávanie. Oni si vyhlásili núdzové stavy kvôli covidu a robili si všetko, ako chceli, na telefón. Zavolali do firmičky v Trnave, nechceš zákazku za milióny? Dostali zákazku za milióny. A teraz použijem ten jazyk, ktorý tu používali celé tých, tie štyri či päť dní, keď sme diskutovali o tých verejných financiách: napchali ste si to do vačkov! No iste si to napchali do vačkov. Vy ste kradli a vy ste zle hospodárili, neefektívne, v rozpore so všetkými zákonmi tejto republiky. Toto je pravda a takýmto spôsobom by som mohol pokračovať okrem toho, že som vás nepomenoval takými vulgarizmami, ako vy pomenovávate koalíciu. No a teraz prídem k tej oblasti, ktorá je tiež dôležitá, pretože my hovoríme o tom, že súčasťou verejných financií je aj mimovládny priestor, kde sa dostáva cez ústredné orgány štátnej správy, aby tomu rozumeli ľudia zjednodušene, cez ministerstvá množstvo verejných financií, ktoré majú v podstate podporovať ušľachtilé veci. Nebudeme hovoriť dnes o sociálnych programoch, ktoré pomáhajú chorým, ktoré pomáhajú tým, ktorí nevládzu alebo ktorí sú v núdzi. Budem hovoriť o politických mimovládkach, o politickom mimovládnom sektore, občianskych združeniach, ktoré pod hlavičkou rozvoja občianskej spoločnosti nám tuná, my sme si mysleli najprv len ideologicky ovplyvňujú verejnú mienku v prospech jednej ideológie, v tomto prípade Progresívneho Slovenska, ale oni nám na tom sa priživovali a žili z tých peňazí. Tie príklady a tie konkrétnosti, ktoré budem hovoriť, hovoria presne o tom. To nie je len o tom, že sa zapájali do politického súboja nie ako politické strany so všetkými nástrojmi, ktoré politické strany majú. Vy ste sa zapájali do politického súboja tým, že ste čerpali finančné prostriedky na to, aby ste z toho žili. Naše spoločné verejné prostriedky. A nie sú to malé finančné prostriedky, budem o nich hovoriť. Dostali sme sa ku konkrétnemu prípadu, ktorý je dobrým príkladom toho, ako sa to dialo, a ja ho preto podrobne popíšem, pretože ak takto fungoval mimovládny sektor aj u viacerých občianskych združení tohto typu, tak sa môžeme dôvodne domnievať, že bude treba vykonať skutočne rozsiahly audit, bude treba zisťovať, kto je povinný vrátiť finančné prostriedky z toho obdobia rokov ´20 - ´24 do nášho rozpočtu, tým prispejeme, samozrejme, opäť aj ku konsolidácii verejných financií, ale hlavne musíme nastaviť iný systém pre budúcnosť a požiadať vládu a príslušné orgány štátnej správy, aby tak urobili na základe výsledkov zákonného auditu, čo sa teda vlastne dialo a čo sa stalo. Ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo kultúry poskytujú teda taktiež svoje dotačné a grantové programy a schémy. Pri ministerstve spravodlivosti je to ročne, zjednoduším, zaokrúhlim, okolo 800-tisíc euro. Pri ministerstve kultúry si myslím, že je to ešte viac, pretože sa bavíme tam aj o ďalších inštitúciách, ako je Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a ďalšie, kde, kde tiež dochádza k čerpaniu finančných prostriedkov na teda tváriac sa bohumilé programy a to by ešte nebol problém. Problém je v tom, ako sa potom tie peniaze míňajú v tých projektoch, pretože to, samozrejme, vám o chvíľku predstavím. Nespomenul som ale ďalšie inštitúcie, ktoré zo strany štátu poskytujú takéto financie, lebo pokiaľ si dobre pamätám, tak pán Ódor stihol schváliť nejakých 20 miliónov alebo viac ako 20 miliónov Nadácii otvorenej spoločnosti tesne, než skončil svoje pôsobenie ako úradnícky premiér, čiže tu sa bavíme zrejme aj o miliónových položkách, nie o stotisícových položkách. No takže čo sa stalo. Projekt Fórum, občianske združenie, patriace matke šéfa Progresívneho Slovenska pána Šimečku pani Marte Šimečkovej má a mal v roku 2021 žiadosti na projekt, ktorý sa nazýval Stredoeurópske fórum 2021. Môžete si na stránke dohľadať, samozrejme, nielen názov projektu, ale aký je účel toho projektu, aké budú miesta, kde sa bude vykonávať ten projekt, akým spôsobom, ďalšie a ďalšie podrobnosti, takže sa viete dozvedieť okolo toho projektu aj niečo viac než len jeho názov. Z obsahu zverejnených informácií vyplýva, že sú tu skutočne podozrenia, že mohlo dôjsť až k subvenčnému podvodu a opäť vysvetlím prečo, pretože tie finančné prostriedky na jeden z týchto, na tento konkrétny projekt boli požadované na preplatenie a hradenie z viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Tu sa hneď zastavím, pretože my máme dnes a väčšinou to sú zákony, ktoré upravujú čerpanie dotácií a grantov jednotlivých ministerstiev, jednu ale zásadu majú všetky tieto zákony, ktoré toto upravujú, toto čerpanie, že nemôže dôjsť k dvojitému financovaniu. Vy ako žiadateľ, teda pani Marta Šimečková prídete na jedno z tých ministerstiev a požiadate o dotáciu na projekt Stredoeurópske fórum 2021 a dokladáte viacero žiadostí tak, aby ste splnili zákon a tie požiadavky ako prijímateľ. Jeden z tých dokladov je vyhlásenie, zdôrazňujem, vyhlásenie, hneď vám prečítam presne, čo v tom vyhlásení bolo: dotáciu na tento projekt nežiadam aj od iného subjektu, alebo mi na tento projekt nebola od iného subjektu táto dotácia poskytnutá . To je vyhlásenie, dokument, na ktorom je dole podpis Marta Šimečková, ktorá vyhlásila, že teda neberie. Čuduj sa svete, presne pod rovnakým názvom v podstate pod rovnakým účelom na rovnakých miestach si požiadala aj o financie z iného subjektu. Ten iný subjekt zrejme dostal to isté vyhlásenie. Opäť tam bolo uvedené, že si nežiadam od iného orgánu ústrednej štátnej správy. Ako by ste to nazvali? Keď to poviem jemne: klamlivé čestné prehlásenie, klamanie, môžete to nazvať aj podvod, pretože keby ten orgán vedel, že vy ste si už požiadali na inom ústrednom orgáne štátnej správy, nemohol by vám prideliť finančné prostriedky. Lenže na tento konkrétny projekt, na tento konkrétny projekt si pani Šimečková vyžiadala ešte od tretieho subjektu financie. Tým tretím subjektom bol Fond na podporu umenia. A koľko dokopy prostriedkov to bolo? Tak z Fondu na podporu umenia 30-tisíc, z ministerstva spravodlivosti 49 975, teda 50-tisíc, ak to zjednoduším, a z ministerstva kultúry 50-tisíc. Inými slovami tri dotácie na jeden projekt za 130-tisíc eur. Sto tridsať tisíc eur. Tuto sa riešia, pri tomto pulte, rôzne návrhy opozície, ako šetriť, ktoré vo výsledku donesú tisíc, dvetisíc, tritisíc euro, dokonca jak to včera povedal predseda vlády, predáme nejakú rozpadnutú horárničku z majetku štátu, ktorá bude stáť 20-tisíc a hovoríme, že to teda vyrieši konsolidáciu verejných financií, tak len tento jeden projekt od jedného občianskeho združenia za jeden rok 130-tisíc eur. Nevadilo by mi, keby ešte aspoň bol minutý zmysluplne a podľa účelu projektu. Ale dozviete sa ďalej, v čom bol problém. Zo 130-tisíc eur, ktoré išli do tohoto subjektu, 48 500 dostala, nejak neviem, či ju mám nazvať zamestnankyňa, ale teda členka toho projektu Andrea Puková a 39-tisíc Marta Šimečková. Keď to spočítame, je to spolu 87 500 zo 130-tisíc, čiže 67 % tejto dotácie skončilo, a teraz rétorika opozície, vo vačku pani Šimečkovej, vo vačku pani Pukovej. A ďalšie peniaze vám za chvíľu priblížim, kde skončili, ale takto to, ako to vy vysvetľujete, v týchto vačkoch skončili 67 % tejto dotácie, na ktorú v podstate nebol nárok, pretože sa žiadala z troch subjektov. Čo sa dialo ďalej v rámci toho, jak sa odkrýva tá dokumentácia z toho projektu? Žiadosti o dotáciu musíte vypísať a napísať alebo povedať, že poskytnuté finančné prostriedky z verejných zdrojov ste nepoberali za posledné tri roky. Inými slovami, pani Šimečková by nemala poberať prostriedky v rokoch ´20, ´19 a tak ďalej dozadu. No vyhlásenie, ktoré dala, a zase je to z tej dokumentácie, nula eur, teda že nečerpala. Realita je iná. Máme tu hneď čerpania, ktoré môžem ukázať, ktoré sú zverejnené. V roku 2018 10-tisíc Projekt Fórum, Fond na podporu umenia, v roku 2019 15-tisíc Fond na podporu umenia a v roku 2020 14-tisíc Fond na podporu umenia. Opäť klamstvo! Opäť podvod! Pretože aj táto podmienka by znamenala, že sa nemôžu uchádzať o žiadnu dotáciu. Toto vyžadoval zákon a toto, teraz to rýchlo využijem, oni nazývajú, že to sú účtovné chybičky, to sú len také chybičky, my sme sa niekde pomýlili, viete, za tých 16 rokov sa vloudí nejaká tá chybička , ale keď chcete získať, ako som už povedal, 87-tisíc euro do vlastného vačku, no tak to asi ťažko bude chybička, najmä ak to zopakujete viackrát. Ja si myslím, že je to veľmi podobný mechanizmus, ktorý bude platiť aj pre roky ´22 a ´23 a možno aj dozadu smerom do tých šestnástich rokov, lebo pani Marta Šimečková sa, samozrejme, už vyjadrila, že ona asi mohla za tých 16 rokov tú chybu spraviť, účtovnú, a že teda máme mať pre to pochopenie, že oni radi vrátia všetky finančné prostriedky. V čom spočívalo ďalšie klamanie orgánov ústrednej štátnej správy? Opäť je tu čestné vyhlásenie prijímateľa dotácie: Na výdavky uvedené vo formulári preukázania účelnosti použitia použitia dotácie nebola poskytnutá dotácia z iných verejných zdrojov alebo zisťujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou ochorenia covid-19 , čo, samozrejme, v tomto prípade bolo tiež nepravdivé tvrdenie. Tak je dôležité povedať, že čo papier v tej žiadosti, to zrejme klamstvo. To nie sú chyby. To nemôžete nazvať, že som si to nevšimla, že nemám vedomosť. Ja si myslím, že čas ukáže aj ďalšie problémy, ktoré sú spojené, ale zdôrazňujem, domnievam sa, že toto je len príklad toho, ako sa správali možno aj ďalšie občianske združenia z prostredia Progresívneho Slovenska alebo aj iných opozičných strán. Dovolím si jedno odbočenie. V rámci politických subjektov z opozície, ktoré tu sedia, je možno, možno podhodnocujem, ale 50 a viac percent ľudí, ktorí tu dnes sedia ako poslanci (rečník prstom ukázal na opozičnú časť poslancov v sále), ktorí prešli ničím iným ako občianskymi združeniami, robili v tých občianskych združeniach. Tuto pán Hlina sa rozčuľuje, že on má rád ľudí, ktorí niečo vytvorili, no bolo by zaujímavé sa pozrieť, čo vytvorili teda títo ľudia okrem teda pána Hlinu, zase si dovolím odbočenie (povedané s úsmevom). Dobre mu povedal môj kolega pán Vážny, že vytvoril tak akurát tie stohy slamy v tej roli, no a potom možno vytvoril niečo zase len ale osobne pre seba. Ja mu pripomeniem, čo vytvoril, čo vytvoril: zamuroval občianku Slovenskej republiky v predajni, obmedzil ju na osobnej slobode! V mene presadzovania svojich politických cieľov nemal problém zamurovať osobu v jednom z prevádzok nejakej spoločnosti. A čuduj sa svete, polícia pod mojím vedením, zdôrazňujem, pod mojím vedením, kedy som ja nikdy neriadil orgány činné v trestnom konaní, toto nejako prepáčila, lebo však úmysel bol vraj nejaký politický cieľ. Tak vy teraz v pléne z politického cieľa niekoho zabijete, niekoho okradnete a povedia vám, že to je v poriadku, viete, ja, ja som presadzoval nejakú politickú myšlienku . Pán Hlina, počúvate dobre? Vy ste jediný, čo ste teda vytvoril, ste niekoho niekde zamuroval! Obmedzil ste mu podľa Trestného zákona slobodu! No a vrátim sa ale k pani Šimečkovej. Poďme ďalej. Projekt sa začína napĺňať a jedna z položiek, ktorú žiadali od poskytovateľov dotácií preplatiť, sú trebárs nájmy priestorov, kde ten projekt prebieha. Opäť bola zverejnená informácia, že projekt prebiehal v Starej tržnici v Bratislave, že tam robili v rámci projektu nejaké rozhovory, neviem, či nie s bývalou prezidentkou Čaputovou, prípadne s nejakými influencermi, alebo hercami, ktorí, samozrejme, robia politiku a ktorí im teda mali pomáhať presadzovať rozvoj občianskej spoločnosti v prospech Progresívneho Slovenska. Stará tržnica si to zaúčtovala, poslala faktúru tomuto projektu, ja nebudem špekulovať, či to bolo 5-tisíc či menej, ja len teda poviem pre pochopenie situácie, nech by to bolo 5-tisíc euro. Projekt Fórum preplatí 5-tisíc eur a potom si žiada od tých, ktorí mu majú poskytnúť dotácie, aby mu teda túto úhradu zaplatili. No keby si požiadali a doložili ako prílohu tú faktúru, ktorú oni uhradili, len na ministerstve spravodlivosti, ale oni tú istú faktúru požiadali preplatiť na ministerstve kultúry, ministerstve spravodlivosti, na Fonde pre podporu umenia. (Šum v sále.) Haló, pán Šimečka! Aká chyba, účtovná? Trikrát tú istú faktúru na tri subjekty štátnej správy na trikrát z verejných financií to isté?! Som zvedavý, či orgány činné v trestnom konaní budú skúmať, ak došlo k preplateniu tej istej faktúry trikrát, kde skončili tie peniaze? Či ste zaplatili trikrát za prenájom tržnici a mestu Bratislava, alebo či tie peniaze skončili niekde inde. Toto je problém. To je vecný problém postavený na faktoch. To nie sú subjektívne pocity pána Jakaba, Šipoša alebo Pročka. =====
[09:59] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave
...došlo k preplateniu tej istej faktúry trikrát. Kde skončili tie peniaze? Či ste zaplatili trikrát za prenájom tržnici a mestu Bratislava alebo či tie peniaze skončili niekde inde? Toto je problém. To je vecný problém postavený na faktoch. To nie sú subjektívne pocity pána Jakaba, Šipoša alebo Pročka. O tomto tu hovoríme. Myslím si, že to je veľmi pochopiteľné, čiže jedna faktúra a jedna položka v účtovníctve preplatená triplicitne na troch subjektoch. Na tlačovom brífingu, ktorý sme k tomu mali, zaznelo, že minimálne je dnes identifikovaných 60 takýchto faktúr. Nemám tu, v akej celkovej sume. Takže toto je systém. To nebola vôbec náhoda. To nie je ojedinelá chyba v účtovníctve. Toto je systém, ktorým sa klamal štát a ja si dovolím dnes povedať a toto je vyslovene moje podozrenie, že na tej druhej strane, ten, kto poskytoval tieto dotácie, boli ľudia, ktorí možno o tom vedeli, len sa tvárili, že to nevidia. To je niečo absurdné. A prečo to hovorím? No hovorím to preto, lebo poslankyňa Jaurová z Progresívneho Slovenska bola minimálne, som počul, v troch komisiách na Fonde na podporu umenia, odkiaľ tečú dotácie aj do občianskych združení. Teraz sa pýtam, či pani Jaurová v rámci tejto pôsobnosti na Fonde na podporu umenia nepomáhala získať občianskemu združeniu matky pána Šimečku, Marte Šimečkovej, dotácie z Fondu na podporu umenia? Takto to ty často prezentujú, že to je jasné, to muselo byť tak. Takže sa len pýtam, či to takto náhodou nebolo pani Jaurová? Ale čo sa ďalej dialo? Projekt Fórum teda získava od Fondu na podporu umenia pomocou pani Jaurovej nejaké finančné prostriedky a následne požiada jednu spoločnosť, volá, poviem jej názov presne, Mphilms, aby jej viedla účtovníctvo, pretože, samozrejme, za to potom niečo táto spoločnosť dostane zaplatené. Kto má súvis so spoločnosťou Mphilms? Pani Zora Jaurová. Viete, ako to volali sme v polícii? Karusel podvodný. Šimečkov karusel. Presne takto sa to dá nazvať a môže to polícia vyšetrovať, či to tak bolo, nebolo, lebo tu sa bavíme, že za to účtovníctvo odišlo do tejto spoločnosti okolo 7 000 eur. To nie sú drobné a opäť hovorím, ak ide o systém a toto fungovalo aj v rokoch predtým, aj v rokoch potom, tak tu už hovoríme o pekne získaných peniazoch z hľadiska verejných financií, na úkor nás všetkých. Prečo som bol tak podrobný? Aby som sa dostal k nášmu uzneseniu. Bolo potrebné toto popísať pre občanov, bolo potrebné im ukázať, o čom tu hovoríme. Čo nezaujíma dnes Progresívne Slovensko, lebo toto by sa ťažko počúvalo a ťažko by sa na to hľadali argumenty, ale všimnite si, aká bola reakcia. Reakcia samotného pána Šimečku, pani Šimečkovej, no a mediálna reakcia. Mediálna reakcia, že nula. Včera ma tam presviedčal na jednom tlačovom brífingu, novinár, že koľko vyšlo článkov. Ja som si teda nejaké zásadné články nevšimol. Rozhodne viac článkov vyšlo na tému môjho syna ako na tému tohto rozkrádania, o ktorom som tu pred chvíľou hovoril a pán Šimečka hneď v poobedňajšom brífingu v sobotu po po týchto vyrieknutí tých podozreniach, ani jedno nepoprel, nepoprel ho do dnešného dňa. Neviem, či si to všímate, ani jedno z týchto vecí, o ktorých tu teraz hovoríme, nepoprel. Pani Šimečková urobila pre denník Progresívneho Slovenska, teda Denník N nejaký rozhovorček, ktorý má pomáhať ju obhajovať, v ktorom teda pripustila a ja myslím si, že to tu niekde mám, aby som to úplne presne prečítal, ten článok. "Určite sme urobili mnoho chýb. Ak to kontrole povie, ak to kontrola povie, peniaze vrátime. Nikdy sme nechceli vylákať zo štátneho rozpočtu peniaze na svoje obohatenie. Určite sme za tých 16 rokov urobili aj množstvo chýb, omylov a mylných rozhodnutí". Toto je jej veta, citácia z toho článku. Takže ak pošlete trikrát tú istú faktúru a žiadate ju trikrát preplatiť, tak toto boli tie mylné rozhodnutia, tie malé omyly, ktoré sa stali, za ktoré teda nikto nie je zodpovedný. Všetci viete, že existuje dnes exekúcia na Martu Šimečkovú a projekt fórum zo strany Európskej komisie v súvislosti s čerpaním obdobnej sumy, okolo 140 000 eur, ale tentokrát z európskej agentúry. Nebudem detailizovať odkiaľ a akej. Dôležité je povedať, že po niekoľkoročnom dohadovaní sa, či sú povinní alebo nepovinní vrátiť tieto peniaze, sú povinní vrátiť, lebo beží exekúcia. Keby tá komisia chcela lepšie chrániť európske peniaze, lepšie chrániť európske peniaze, tak by išla do trestného oznámenia, pretože aj tam, podľa mňa je úplne rovnaký problém, aký som čítal pred chvíľou. Nepoznáme detaily, ale v zásade nejde len o technické vrátenie, tak ako ste pani Šimečková povedali, že teda vrátite, ak sa ukáže, že niečo bolo viackrát preúčtované. Tu treba urobiť aj postih. Vy často tu hovoríte o zneužívaní eurofondov zo strany vlád Roberta Fica a kto pozná trošku tento trestný čin vie o tom, že ak žiadateľ o eurofondy urobí nejaké klamanie v žiadosti a príde sa mu na to, tak je a napĺňa skutkovú podstatu. Ja len chcem povedať, že toto je, ale že úplný princíp subvenčného podvodu. Preto hovorím o trestnoprávnej zodpovednosti a o podozreniach z trestnoprávnej zodpovednosti, aby som nikomu neurčoval a neporušoval prezumpciu viny a som zvedavý, pretože ten posledný subjekt, od ktorého som očakával, že zareaguje sú orgány činné v trestnom konaní. Keď sme tu mali nejaké údajné podozrenia pri verejných obstarávaniach na ministerstve vnútra u ministra Šutaja Eštoka, keď sme tu mali nejaké zistenia okolo financovania prezidentskej kampane pána prezidenta Pellegriniho, keď sme tu mali podozrivé informácie k tendru na záchrankový systém na ministerstve zdravotníctva. No tak, dostali sme z Generálnej prokuratúry všetci, ale okamžite informáciu, stanovisku Generálnej prokuratúry, že dáva sa pokyn na preverenie všetkých týchto podozrení, ktoré vyplynuli mimochodom z tlačoviek opozície. Samozrejme, z článku Denníka N a podobne. Tak ja očakávam, že rovnakým spôsobom sa bude konať aj teraz, že sa nemusí čakať na povinnosť štátneho orgánu podať trestné oznámenie. Mimochodom, niekde zaznelo, že už trestné oznámenie niekto podal, ale čo som trošku skeptický a bohužiaľ to pomenujem. Dozvieme sa výsledok? Myslíte v tomto volebnom období alebo sa dozvieme výsledok o 10 rokov alebo sa o nedozvieme vôbec? Na začiatku volebného obdobia bola mimoriadna schôdza, tu ešte sediaci pán Richard Sulík, vtedy predseda strany Sloboda a Solidarita, zo zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, v tom, ako sa hospodárilo na EXPO v Dubaji, kde zazneli konkrétne sumy, konkrétne zistenia. Nebol to tu povedať, ani NKÚ to nevypovedal kajúcnik Makó, alebo nejaký iný kajúcnik. Oni to zistili kontrolnou činnosťou, z papierov, z dokladov, z listinných dokladov a dostali sme oznámenie, že koná. Ja si pamätám presne Krajské riaditeľstvo Bratislava. Máte pocit, že ste sa dozvedeli nejaký výsledok? Pomerne by mala z môjho pohľadu to byť jednoduchá vec. Hej, NKÚ vám dá dátum, čo, kde, kedy bolo pochybené. Takže sa pýtam, skutočne orgánov činných v trestnom konaní, nechcem vám do činnosti zasahovať, nemôžem do zákona, do vašej činnosti zasahovať, ale dajte verejnosti odpočet, povedzte, či ste to zastavili alebo je niekto zodpovedný? My len chceme počuť, čo ste s tým spravili, nič viac a samozrejme, nad každou trestnou vecou má dozor aj konkrétny prokurátor, takže to je spoločná zodpovednosť. To nie je zodpovednosť len policajtov. To isté platí pri zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu, ako sa hospodárilo na ministerstve obrany za čas pána ministra obrany Naďa. Ako sa hospodárilo s našimi verejnými prostriedkami pri opatreniach okolo covidu? Tentokrát z ekonomickej stránky hovorím. Hej, to všetko sú zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, pani a páni. Zdôrazňujem, to nie sú tvrdenia kajúcnikov, kedy ste bez problémov zobrali ľudí a dávali ich na rok do väzby. Ja netvrdím, že máte dávať niekoho do väzby, ja len tvrdím, že začnite to konečne riadne a včas a plynule bez prieťahov vyšetrovať. Dajte odpočet, čo bráni ukončeniu alebo nejakému výsledku. Aj to, že to zametiete pod koberec, je výsledok, ale my ho chceme vedieť. Aké sú dôvody toho zamietnutia alebo prečo sa nevznieslo obvinenie? Dnes vieme to a zverejnený je protokol Najvyššieho kontrolného úradu a z toho vyplývajú podozrenia z trestnej činnosti, tak nám povedzte, prečo to nebola a nie je trestná činnosť? Nielen poslancom. Občanom to povedzte. Často to tu zaznievalo pri diskusii ku konsolidácii od opozičných poslancov, že to občanov chránime. Tak áno, my chceme, aby občania vedeli, ako ste hospodárili tých rokov 2020, 2023. To všetko súvisí s tou konsolidáciou. Všetko všetko toto súvisí. Ak majú mať občania pocit, že musia sa niekde uskromniť, že musia niekde zaplatiť na niečom viac, musia ale vedieť, že ten, kto to zapríčinil, či nesie zodpovednosť. To je úplne jednoduchá matematika a my sme povinní to doručiť, v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní. My nevyšetrujeme tu poslanci. Máme na to trestný poriadok, trestný zákon a my nič iné nechceme, len aby sa tak dialo, a priebežný výsledok. Hej, orgány činné v trestnom konaní majú podľa trestného poriadku právo a možnosť informovať aj verejnosť a iné subjekty o stave konania. Väčšinou tak nerobia vtedy, keď ešte nie je známy páchateľ a snažia sa neprezradiť z toho vyšetrovania nič, ale pýtam sa, čo môže byť ešte pre nás neznáme, keď povedal protokol NKÚ, že je niekto zodpovedný pri prepití dubajského baru? Čo je na zatajovanie pri ministerstve obrany? Však všetci vieme, že Naď klamal svojich partnerov vo vláde. Veď to povedal Matovič na kameru, povedali to Sulík na kameru. Čo je na tom na utajovanie? Dajte nám odpoveď a povedzte nám, že ja neviem, sú to právne pomoci, znalecké posudky? Samozrejme, že sa budeme pýtať, či trvá od konca roku 2023 alebo začiatku roku 2024 do dnešného dňa tento proces a prečo tak dlho? Veď vy ste vedeli konať aj za týždeň, za dva. Nikdy s tým problém nebol. Takže späť k tomu uzneseniu, je dôležité, aby sme to obdobie mali zauditované. My sme preto prišli s uznesením a chceme, aby vláda zriadila medzirezortnú komisiu zostavenú zo všetkých subjektov v podstate, ktoré majú a poskytujú mimovládnemu sektoru a iným združeniam dotácie, granty a iné formy pomoci a chceme, aby si predovšetkým spárovali teraz tieto žiadosti a zistili vlastne to, čo sa zistilo pri projekte Fórum, že jedna faktúra bola preplatená na troch subjektoch a že boli žiadané dotácie na to isté u troch subjektov, čo zákon, ako som povedal, zakazuje. Nie je to možné zistiť inak, tým že sa preparujú tieto dotácie, tieto žiadosti a teraz hovorím na strane jednak tých žiadateľov, na strane prijímateľov a všetkých subjektov, ktoré do toho boli zainvolvované. Ja som za to, aby sa auditovala aj účelnosť týchto prostriedkov a ako boli použité. Jeden jedna z informácií, ktorá nám bola poskytnutá na brífingu z úradu vlády bolo, že sa účtovalo za dizajn, za nejakú zmenu dizajnu webovej stránky nemalé sumy. Potom boli ukázané tie dve stránky, kde je zase o minimálny rozdiel skoro nič a rádovo išlo o tisícové položky, takže preboha, ani daňový úrad nepíše, ak prídete a poviete, že ste kúpili z hľadiska nákladov niečo, čo, čo na bežnom trhu stojí 5 eur a vy tam dáte, že ste minuli 500 eur. To sa akože nie neakceptuje, takže my sa dozvieme aj tu, ako vzniklo tých 87-tišíc, čo sa dostalo do vačku pani Marty Šimečkovej, či reálne za to nejaká činnosť bola vykonaná aká? Počuli ste, že vraj si účtovala prekladateľské služby. Myslím si, že do anglického jazyka. Podľa nejakého výpisu, má, mám oprávnenie na prekladanie z nemčiny a z ruštiny, takže sa pýtam, ako sa toto môže akceptovať alebo teda či išlo o aký preklad? Hej? Či turistickej angličtiny alebo ako? To znamená, to znamená, tých možností je veľa, ktoré je potrebné, aby sa preskúmali alebo tých podozrení a preto tá medzirezortná skupina, preto výsledkom má byť niekoľko procesov alebo požiadaviek. Aby sa vracali tie prostriedky, ktoré boli čerpané v rozpore so zákonom, neúčelne, neefektívne. Sme v čase konsolidácie, myslím si, že na tom musia tieto subjekty trvať. Aby sa dovodila možno aj trestnoprávna alebo iná zodpovednosť, okrem tej finančnej, pokiaľ to bude dôvodné. Aby sa nanovo nastavili všetky mechanizmy pri čerpaní na jednotlivých ministerstvách tak, aby mali vzájomne ministerstvá a iné subjekty, ktoré poskytujú dotácie, informácie o žiadateľoch a zamedzilo sa takémuto čerpaniu aj do budúca. Prečo to hovorím? Viete, prečo sa Progresívne Slovensko tak vehementne snaží od konca teda od začiatku volebného obdobia, kedy sme v riadnych demokratických ústavných voľbách zariadili toto vedenie štátu, o zmenu? No pre toto, tu bola snaha čím skôr túto vládu povaliť, aby opäť sa vrátili na tieto ministerstvá ľudia ako je pani Kolíková, pani Remišová a ďalší, ktorí o tom nebudú hovoriť, ktorí to nebudú skúmať, nebudú kontrolovať, ale naopak, keď tam prídu ďalšie žiadosti, budú ich schvaľovať. O toto tu ide celý čas. Všetci dobre počúvajte, čo chodíte na ulice, o to ide Progresívnemu Slovensku, aby mohli ďalej takto zabezpečovať život svojich rodín, svojich príbuzných, svojich spriaznených oligarchov, ako to tu často hovoríte. Presne preto to. Takže treba nastaviť systém tak, aby sa to už nemohlo stať, ani keď dôjde k zmene vlády, aby sa musel dodržiavať zákon, aby sme vedeli na čo účelne tieto prostriedky idú. To uznesenie teda obsahuje, okrem konštatácie, že toto je neprijateľné, aj úlohy pre vládu a samozrejme, aby tieto procesy boli čo najtransparentnejšie, čo bude možné zverejniť z takýchto žiadostí a z celého toho ich, tej činnosti, musí byť zverejnené, ale to bude už úlohou úradu vlády, aby toto zariadili. No a Národná rada si žiada samozrejme, aby bol urobený postupne a priebežne aj odpočet zistení, nielen pre poslancov, ale aj pre verejnosť. Toto musí poznať verejnosť, ktorá dnes, bohužiaľ, je pod tlakom konsolidačných opatrení. Kto sa podieľal na tom, že dnes musíme uťahovať opasky. To nie je len to, čo som tu povedal...
[10:14] Tibor Gašpar – Vystúpenie v rozprave
aby toto zariadili, no a Národná rada si žiada samozrejme, aby bol urobený postupne a priebežne aj odpočet zistení, nielen pre poslancov ale aj pre verejnosť. Toto musí poznať verejnosť, ktorá dnes bohužiaľ je pod tlakom konsolidačných opatrení, kto sa podieľal na tom, že dnes musíme uťahovať opasky. To nie je len to, čo som tu povedal na úvod, že sú to tu konkrétni ľudia sediaci v tejto sále, ktorí zabezpečili tento rozklad verejných financií, ale oni zabezpečili aj to, že sa možno podvodne čerpali tieto peniaze takýmto spôsobom, akým som to dnes opísal. Pre túto chvíľu zatiaľ všetko. Ďakujem. (Potlesk.)
[10:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pán podpredseda. Na váš, teda nasledujú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pani poslankyňa Plevíková, nech sa páči.
[10:15] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán podpredseda, ja si myslím, že aktuálne ste asi prvýkrát, prvýkrát v kľude povedal to, čo ste naozaj si myslel v rozprave. Pretože tu nikto nekričí, nikto tu nehuláka, nikto vás neprerušuje, je tu naozaj že ste, čo ste chcel povedať, tak ste povedali a hovorili ste úplnú pravdu a zamýšľam sa, že a čo by ako povedali na to všetko, že ste mali pravdu? Že však jediné, čo sa môžu je naozaj priznať. Ich podľa mňa hanba facká a radšej sa nezúčastnili. Ja ešte som úplne nevidela vyjadrenia, že ako to okomentovali, ako čo okomentovali, že my tu chceme niečo kryť určite a takéto veci si povymýšľali, len skôr oni chcú kryť protestami tieto svoje nezrovnalosti v účtovníctve. A ja som vďačná, že je tu dnes to uznesenie, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, aby občania sa dozvedeli aj vďaka tomuto uzneseniu, aj vďaka aktuálnej vláde Slovenskej republiky kam putujú a putovali ich finančné prostriedky, kto s nimi manipuloval a musia si byť občania vedomí, že sú to ich vlastné peniaze a takto sa na nich priživovali určité rodiny napojené na dnešnú opozíciu. Ďakujem.
[10:15] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.
[10:17] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predseda. Pán podpredseda, ja sa ti chcem naozaj veľmi pekne poďakovať za toto, za túto tému, ktorú ty konkrétne otvoril a dovolil by som si všetkých upozorniť, aj tých čo tu sedia, aj tých čo tu nesedia. Dámy a páni, toto je jeden z najdôležitejších bodov tohto volebného obdobia. Dovolím si tvrdiť, že je to tak. Na základe tohto bodu sa vyčistia vzťahy, môžu vyčistiť vzťahy opozícia a koalícia. Na základe tohoto bodu sa verejnosť konečne môže dozvedieť pravdu a nebude tu nikto zakrývať nejakým prekrikovaním, nejakou umelo vytvorenou formou v tomto parlamente, aby sa tieto veci nedostali na verejnosť a oveľa dôležitejšie ešte ako toto uznesenie je praktické naplnenie tohoto uznesenia. A samozrejme tu musia povedať svoje slovo orgány činné v trestnom konaní, ak na to bude dôvod, lebo toto sú všetko len podozrenia, ktoré treba alebo potvrdiť, alebo vyvrátiť. Ale táto spoločnosť sa týmto musí zaoberať preto, lebo tuná zostalo veľmi veľa šrámov z toho minulého volebného obdobia, ktoré do dnešného dňa, síce oni boli pomenované ale to bolo tak zhruba všetko. Tam sme začali a tam sme skončili a pre tú ďalšiu budúcnosť Slovenska, pre tú ďalšiu budúcnosť parlamentarizmu, pre tú ďalšiu budúcnosť vývoja Slovenskej republiky je strašne dôležité, aby klamstvá a zlodejiny a všetko to, čo tuná bolo a čo tušíme, že tuná bolo, sa pomenovalo na základe tohto uznesenia. Teraz je jediná možnosť to spraviť. Preto hovorím, toto je jeden z najdôležitejších bodov tohto volebného obdobia. Takto to tu chápme a takto to prosím vás pekne aj proklamujme. Keď sa to teraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:17] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči, máte slovo.
[10:19] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som vás veľmi pozorne počúvala a to, čo ste povedal, pretože som bola aj predsedníčkou Únie žien a trošku budem možno o tom rozprávať, že spĺňa to naozaj všetky znaky podvodu, ale my tu nie sme ani trestný tribunál a treba to vyšetriť. Chcem jednu vec povedať, že bohužiaľ médiá sa absolútne takýmto veciam nevenujú a viete ako sa hovorí v kruhoch mediálnych, že najdrahšie v médiách je nie to, o čom sa píše ale o tom, o čom sa nepíše. A o tomto sa nepíše. Ja ale si dovolím povedať, že možno máme tu takú dieru v legislatíve, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť a poviem to ako bývalá primátorka. Ak NKÚ vykoná kontrolu, ak nikto nepodá trestné oznámenie, NKÚ ho podať nemôže, tak to ide do zabudnutia a možno aj práve orgány činné v trestnom konaní si povedia, nie je to ich zákonná povinnosť. Možno by bolo dobré, aby sme to upravili tak, že ak niečo napĺňa znaky trestného činu, tak tá kontrola sa pošle na prokuratúru, aby to NKÚ takúto možnosť malo, pretože doposiaľ ju nemá si povedzme, pokiaľ nikto nepodá trestné oznámenie, tak všetci sa tvária, že sa nič nedeje. Niekto niečo napísal, povedal a nič sa nedeje. A ja by som ešte jednu vec chcela povedať. Keď tu pán Dubéci čítal, koľko sme my mali financií za bývalej vlády, tak prečítal aj Úniu žien, že dostala 30 tis. eur. Únia žien mala 12 tis. členiek, to bolo 2,5 eur na jednu členku. Nemali sme žiadnu špeciálnu ekonómku, žiadneho špeciálneho ekonóma, aby dostal 7 tis. To keď teraz počuje, tak poviem vám, že musí na mňa riadne nadávať ako na predsedníčku, lebo to robil v rámci normálnej činnosti, čo sa týka ekonomiky. A naozaj ešte mali tu hanbu nám tu prísť také niečo vyčítať, kde ja som vtedy povedala, že možno keby my sme vedeli z tej Únie žien, tak sa tiež povyzliekame do podprsienok a gatiek a budeme tancovať, aby sme dostali 200, 300 tis. eur, aby sme roztancovali celé Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:19] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Mažgút, nech sa páči s faktickou.
[10:21] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne pán predseda. No, pán podpredseda a pán predkladateľ, to čo tu bolo uvedené, mne to tak veľmi nápadne, ale fakt len tak že veľmi nápadne pripomína prípad nášho bývalého daňového podvodníka z východu, pána Kisku, ktorý tak nejak zázračne po prijatí účinnej ľútosti a doplatenia toho daňového rozdielu, funguje v podstate ďalej. A na druhej strane pán podpredseda, ty si povedal v tom svojom vystúpení, že budeš veľmi podrobný a nazval si toto celé tu, že Šimečkov karusel. No podľa tých informácií, ktoré tam boli uvedené a veľmi pozorne som ich počúval, tak mne to skôr príde ako subvenčný podvod, čo si teda aj ku koncu toho svojho príhovoru povedal a bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme vyšetrovatelia, tak by sme mali tie veci pomenovávať správnymi výrazmi a vôbec by sme sa nemali strániť toho aj tento konkrétny prípad pomenovať subvenčným podvodom. Ďakujem pekne.
[10:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pán poslanec Ježík, nech sa páči.
[10:22] Jozef Ježík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne pán podpredseda, ja sa vrátim na úvod k tomu, ako si ty začal o tej konsolidácii, lebo sme si tu toho veľa napočúvali a toto veľmi s tým súvisí. Konsolidácia v 2019 1 mld., 2023 8,5 mld. Pán Ódor dával návrhy, ako vyriešiť konsolidáciu, tak poviem iba niektoré, ktoré tam boli ním odporúčané a to bolo zrušenie 13. dôchodku, zrušenie vlakov zadarmo, zrušenie obedov pre deti, zrušenie energopomoci, skrátenie materskej, zníženie materskej. Ale my sme sociálna demokracia. My sme nemohli tieto opatrenia urobiť. Áno, konsolidácia sa možno dala spraviť z jedného roka na druhý rok, ale takým zoškrtaním, že by tu nastal naozaj sociálny kolaps a tomuto sme sa my chceli vyhnúť. Preto my to musíme robiť aj niekoľko rokov a to, čo oni tu spáchali za 3,5 roka, tak my teraz budeme naozaj niekoľko rokov všetci musieť platiť a konsolidovať, aby sme sa dostali tam, kde sme boli v roku 2019. A to, čo tu si informoval a to, čo som počul aj na tlačovej besede o tom, ako toto občianske združenie si dalo žiadosti na tri subjekty, dve ministerstvá a na Fond na podporu umenia a tie isté žiadosti a dostali peniaze na to isté, tak to je až neuveriteľné. Títo ľudia preto tak skákali, keď sme prijímali zákon o neziskovkách. Z kože išli vyskočiť, lebo vedeli presne, že im prídeme na takéto veci a tie ďalšie subjekty a pravdepodobne aj ďalšie združenia už nebudú môcť viacej takto fungovať a takto vyťahovať peniaze.
[10:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Zahorčák, nech sa páči.
[10:24] Viliam Zahorčák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, všetko o čom si hovoril je veľmi vážne a mne sa k tomu žiada len dodať, že nevieme, či pani Šimečková konala ako konala z vlastnej iniciatívy, alebo z iniciatívy niekoho iného s cieľom obohatiť sa, ako tu už viackrát odznelo, to je otázka pre príslušné kompetentné orgány, ale jedno z možných podozrení by mohlo byť aj to, že by tak mohla konať aj na podnet niekoho iného, možno aj z jej najbližšieho rodinného prostredia, aby sa tým získali prostriedky na politickú činnosť. Preto je veľmi potrebné preveriť podobné inštitúcie a možno aj všetky subjekty celého mimovládneho spektra, aby sa zabránilo zneužívaniu štátnych prostriedkov na iné účely, ako sa oficiálne deklaruje a aby sa nezneužívali osobitne na politický boj a na vyvolávanie nepokojov. Vhodné by bolo podľa mňa iniciovať aj podobný, aby podobný postoj bol zaujatý aj v orgánoch Európskej únie, pretože aj ich finančné prostriedky by mohli byť v jednotlivých krajinách zneužívané rovnako, čo sa v súvislosti aj s majdanizáciou Európy bohužiaľ stále nedá vylúčiť. Ďakujem pekne.
[10:24] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Ďalší vystúpi pán poslanec Bartek. Nech sa páči.
[10:25] Michal Bartek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, absolútne s vami súhlasím a občania od nás očakávajú, že konečne s týmto molochom mimovládnych organizácií, ktoré sú platené nato, aby tu robili protištátne prevraty, narobíme poriadok. A prosím naozaj, nech sa aj občania Slovenskej republiky pozrú do pléna Národnej rady, kde opozícia nie je schopná obhájiť tieto svoje prešľapy. Keď tu obhajujú 72 pohlaví a 3 záchody, to tu stoja všetci. Rozprávajú dva týždne a blokujú celú Národnú radu a keď sem majú prísť obhájiť samých seba, obhájiť to, že dlhodobo škodia Slovenskej republike, tak to ich tu pravda nevidíme. A viete, ja sa nebudem vyjadrovať k matke pána Šimečku, ale budem sa vyjadrovať k pánovi Šimečkovi staršiemu a nie preto, že je to otec pána Šimečku, ale preto že je to živý element v slovenskej politike a bol to on, ktorý hovoril, že práve vďaka peniazom od Soroša porazili Vladimíra Mečiara, pronárodnú vládu Vladimíra Mečiara a toto je presne to ich mentálne nastavenie, kedy berú peniaze zo zahraničia, od mimovládnych organizácií, zato tu robia prevraty, zato burcujú ľudí do ulíc a chcú jednoducho pokriviť tú realitu, ktorá na Slovensku je. A tomuto my musíme učiniť raz a navždy koniec. Keď to neurobíme teraz, už sa to nestane nikdy a Slovensko bude stratené. Ďakujem veľmi pekne.
[10:25] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. A zaujme stanovisko k faktickým poznámkam pán podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar.
[10:27] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Áno, myslím, že ste všetci veľmi správne pochopili z tých informácií, ktoré sú zverejnené, že toto je len nejaká špička a to bol len jeden z tých príkladov toho celého. Ja samozrejme že tiež vnímam to, ako to vníma náš volič, že nie je spokojný s tým, ako odpočtujeme obdobie rokov 2020-2024 a či sme doručili nejaké konkrétne výsledky z hľadiska zodpovednosti osôb, ktoré zapríčinili tento stav. Jedným dychom stále dodávam a vysvetľujem všetkým, že nemôžeme my zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní, nemôžeme zasahovať do činnosti prokuratúry, ani to skutočne robiť nebudeme, ale čo môžme robiť, je verejne na to poukazovať. Žiadať podľa trestného poriadku vysvetlenia, prečo niektoré kauzy nie sú rozhodnuté, nie sú rozhodnuté a toto vysvetľovať občanom, aby pochopili kto nesie tú zodpovednosť. A na doplnenie vám ešte poviem jednu perličku. Tak jednoosobové občianske združenie dostávalo najmä v rokoch 2020-2023 položky, ktoré sa hýbali niekde nad 100 tis. na svoju činnosť, jednoosobové občianske združenie, kde išlo do vačku tejto osoby niekedy 60, niekedy až 80 % a folklórny súbor, ja ho presne raz pomenujem, ja tu vystúpim, ktorý má 50 stálych členov a 30 ako keby ad hoc členov, dostal rádovo desaťtisícové sumy. Tak kde bola tá spravodlivosť, kde bol ten verejný záujem, koho tu treba preferovať. Hovorím o folklórnom súbore, ktorý ma za sebou množstvo zahraničných vystúpení, ktorý predáva našu kultúru a hovorím o jednej osôbke, ktorá teda produkuje nejaké pseudoumenie alebo pseudoprojekt. (Potlesk.) Ďalší vystúpi za klub pán poslanec Glück, ktorý tu nie je. Takže sa presúva na záver a vystúpi pán poslanec Marián Kéry. Nech sa páči.
[10:27] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďalší vystúpi za klub pán poslanec Glück, ktorý tu nie je, takže sa presúva na záver a vystúpi pán poslanec Marián Kéry, nech sa páči.
[10:29] Marián Kéry – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci. Na úvod chcem povedať, že dnes tu nehovoríme len o konkrétnej osobe o mame pána Michala Šimečku predsedu Progresívneho Slovenska. Ani nehovoríme len o konkrétnej rodine Šimečkovcov, ale hovoríme o symbole. O symbole toho, ako úzke prepojenia medzi takzvanou liberálnou elitou a politickými špičkami Progresívneho Slovenska dlhodobo deformujú verejný život. Všetko čo sa ukazuje nie je len osobný príbeh jednej rodiny, ale ukážka ako funguje sieť záujmov, v ktorej sa prelínajú rodinné väzby, politické ambície a mediálne krytie. A teraz to najdôležitejšie. Všimli ste si reakciu médií hlavného mainstreamového prúdu? Keby sa čo i len desatina podobných pochybností objavila pri niektorom, tak ako oni zvyknú hovoriť, našich ľudí, keby išlo o rodinu člena vlády osobitne z našej politickej strany alebo rodinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z vládnej koalície, tak by už týždeň nebolo počuť po ničom inom. Titulky, špeciálne relácie, nátlak, verejné súdy. Ale, keď ide o rodinu predsedu Progresívneho Slovenska. Ticho, mlčanie, prehliadanie. To je ten ich preslávený objektívny a nezávislý prístup. V skutočnosti tu médiá roky pôsobia ako pí ár oddelenie Progresívneho Slovenska. Tam, kde by mali klásť nepríjemné otázky, mlčia. Tam, kde by mali odhaľovať prepojenia, zakrývajú a tam, kde by mali stáť na strane ľudí, stoja na strane elít, ktoré si navzájom kryjú chrbát. Občan tak vidí, že všetky reči o nestrannosti a slobode médií sú len pekná kulisa a realita je, že ide o štruktúru, ktorá má chrániť záujmy jednej úzkej skupiny v tomto prípade politickej strany. To čo je na tom celé najsmutnejšie, je fakt, že týmto prístupom médií sami ničia svoju dôveryhodnosť. Občania veľmi dobre vidia, kde sa používa dvojitý meter. Vidia, že keď ide o ich obľúbencov, všetko sa zrazu relativizuje, bagatelizuje, alebo jednoducho premlčí a naopak, keď ide o nás, zrnko sa nafúkne na horu. To nie je žurnalistika, to je politický aktivizmus. Preto chcem povedať veľmi jasne, ja nemám krvavé oči, ja nechcem útočiť na rodinu a už vôbec nie na súkromie rodiny Šimečkovej, len ono to tak celkom nejde. Veľmi správne to pred chvíľou povedal pán poslanec Bartek. Keby to boli len otec a mama v poriadku nikto sa ich nedotkne, ale otec pána Michala Šimečku dlhodobo vystupuje, je aktívny politicky, dáva vyhlásenia, útočí najmä na vládu Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica. A mama Michala Šimečku jednoducho berie peniaze z verejných zdrojov Slovenskej republiky. Ja chcem poukázať na to, že ak chce niekto moralizovať celý národ, musí si najskôr zamiesť pred vlastným prahom. A poukazujem na to, že médiá, ktoré by mali byť kontrolným mechanizmom demokracie tými pomyselnými strážnymi psami demokracie, sa v skutočnosti stali súčasťou problému. Ich mlčanie v tejto kauze je rovnakým škandálom ako samotný prípad. Rovnaké tu platí o politickej opozícii. Prečo je hádam až na Igora Matoviča slovenská opozícia pri Šimečkovcoch ticho? Preto lebo moc bez nich neochutnajú? Účel svätí prostriedky v tvrdo pragmatickej rovine? A to sa obraciam najmä k poslankyniam a poslancom zo SaS-ky a Kresťanskodemokratického hnutia. Slovensko si zaslúži férovosť. Pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých. Žiadne privilegované rodiny, žiadne mediálne krytie pre vyvolených, žiadne rozdielne metre. A pokiaľ bude Progresívne Slovensko so svojimi spriaznenými médiami bagatelizovať takéto prípady, nech sa potom nečujú, že ľudia prestávajú veriť ich rozprávkam o čistote, morálke a o slušnom Slovensku. Dovoľte mi preto zdôrazniť, toto nie je maličkosť. Dovolím si tvrdiť, že toto je skúška charakteru. Skúška toho čo si naozaj všetci či sú naozaj všetci pred zákonom rovní alebo sú tu nedotknuteľné elity, ktorým sa prepáči všetko. Dámy a páni, nadviažem ešte faktograficky veľmi stručne na to čo uviedol vo svojej úvodnej reči pán navrhovateľ, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar. Uviedol, že je tu projekt Stredoeurópske fórum, ktoré dostal postupne dotácie či už z Fondu na podporu umenia, ministerstva spravodlivosti a ministerstva kultúry v celkovej výške takmer 130 000 eur. A týchto 130 000 eur, z verejných zdrojov podotýkam, a keď použijem takú skratku, bolo použitých na jeden rozhovor s prezidentkou Slovenskej republiky pani Čaputovou a 32 prejavov hercov o 17. novembri. O 17. novembri, ktoré je opozícia klamlivo hovorí, že sme zrušili sviatok 17. novembra. Nie je to pravda. My sme žiadny sviatok nezrušili, len bohužiaľ v rámci konsolidácie, v rámci toho čo oni spôsobili, musíme niektoré sviatky, štátne sviatky sa nebudú ďalej dňami pracovného pokoja. Z týchto 130 000 eur z verejných zdrojov pani Andrea Puková získala 48 500 eur a pani Marta Šimečková 39 000 eur. To znamená na odmeny, skončili v ich vreckách, je to 67 % z celkovej dotácie. Nadviažem na pána podpredsedu a opäť veľmi stručne uvediem. Štyri podvody. Prvý podvod sa týka klamlivých čestných prehlásení v tomto občianskom združení, kde štatutárnou zástupkyňou pani Marta Šimečková uvádza. Čestne vyhlasujem, že ako žiadateľ dotáciu na tento projekt nežiadam aj od iného subjektu alebo mi na tento projekt nebola od iného subjektu dotácia poskytnutá. Klamstvo. Podvod číslo dva. Nepriznané dotácie. V žiadosti opäť klamlivo tvrdí, že nedostala prostriedky z verejných zdrojov za posledné tri roky. Ale opäť. Fakty nepustia. Fond na podporu umenia postupne vyplatil tomuto občianskemu združeniu v rokoch 2018, 19, 20 sumy 10 000 eur, 15 000 eur, 14 000 eur. Podvod číslo 3. Klamlivé čestné prehlásenie. Opäť pani Šimečková nemala problém podpísať sa pod čestné vyhlásenie, kde píše. Na výdavky uvedené do formuláru preukázania účelnosti použitia dotácie nebola poskytnutá dotácia z iných verejných zdrojov alebo z existujúcich opatrení v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a podvod číslo 4. Je dôvodné podozrenie, že až 60 duplicitne až triplicitne vyplatených faktúr. Toto sú fakty. Bez toho, že by som mal nejakú zášť alebo krvavé oči voči pani Marte Šimečkovej alebo celej rodine Šimečkovcov. Takže dámy a páni, toto je len špička ľadovca a myslím si, že potom ak sa začne konať, ak začnú konať orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, tak sa rozkryje ďaleko rozsiahlejšia sieť takýchto podobných dotácií. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
[10:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec. Prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Radačovský. Nech sa páči, máte slovo.
[10:39] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Páni vážení poslanci. Musím objektívne priznať, že rýchlosť konania ako sudcu nebola mojou prioritou ani doménou, avšak pokiaľ som si vypočul len tak stručne a dosť podrobne tvrdenia a dôkazy na ktoré poukazoval pán Gašpar, tak musím povedať, že pokiaľ sa týka tej právnej kvalifikácie subvenčného podvodu, tak pokiaľ sú tie dôkazy, ktoré pomenoval pán Gašpar objektívne, tak stačili by mi tri listinné dôkazy a rozhodol by som vo veci za 30 minút a nepotreboval by som ani svedkov, nepotreboval by som ani obžalovaných. (Potlesk.) Pokiaľ sú objektívne. Vieme, čo to je subvenčný podvod a aká je právna kvalifikácia. K ostatným veciam sa nevyjadrujem, lebo nech konajú orgány činné v trestnom konaní. Ale to nekonanie orgánov činných v trestnom konaní v takých podľa môjho názoru jednoduchých veciach a možno aj jednoduchých na oslobodenie. Ja neviem alebo aj na zastavenie. Možnože ale sú to skutočne jednoduché právne skutkové veci, prečo sa nekoná, je zvláštnosťou. Tak ja by som bol šťastný, ako sudca síce nerobil som celý život len trestné veci, ale občianske, pokiaľ by som dostal takúto vec, lebo tak ako my sme hovorili sudcovia, aspoň mám čiarku, že som koľko vecí teda rozhodol. A ešte ďalšiu vec by som chcel tak na rýchlo stručne. Ja si myslím, že v tejto veci alebo aj pri novele alebo aj pri prijímaní tohto uznesenia by nám mohol veľmi pomôcť pán Kotlár. Pán Kotlár predsa jeho úlohou bolo čosi skúmať, čosi teda zisťovať. Dobre on sa zaoberal trošku teda inou vecou, nechcem ho za to kritizovať, ale pokiaľ on by bol schopný teda podať tú správu, čo sa tu dialo finančné možno niečo dobré, možno niečo zlé ohľadom tých MOM-iek, ohľadom tých peňazí, tak skutočne by to pomohlo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[10:39] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Tibor Gašpar nech sa páči s faktickou.
[10:41] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán predseda, ďakujem za slovo. Marián, áno veľmi presne a veľmi trefne a veľmi faktograficky. Ja zareagujem na jedno tvoje zamyslenie a to bola otázka toho, že či je vhodné vo verejnom priestore a to dostávam aj ja takúto otázku, útočiť pomyselne na matku politického súpera v tomto prípade pani Šimečkovú. Na to odpovedám veľmi jednoduchým spôsobom. Keby bola pani Šimečková subjektom neverejného záujmu. Mám teraz na mysli neobchodovala, nemala zmluvy so štátom, nemala zmluvy na verejné financie nás všetkých, tak skutočne by ma nezajímalo. Ak by si vo svojom podnikaní robila daňové podvody, je to jej problém a nemal by som žiadnu potrebu o tom verejne hovoriť. Ale všetkým chcem povedať, to čo si tiež povedal, ona má predsa zmluvy so štátom. Ona čerpala naše spoločné peniaze a preto je predmetom verejného záujmu. Už nehovoriac o tých podozreniach, ktoré tam som pomenoval, že tie peniaze tiekli naspäť k niektorým osobám, ktoré sú dnes v politike. Pani poslankyňa Jaurová. Na to či to bolo zákonné, či to bolo etické, pretože môže sa ukázať, že z hľadiska účtovného všetko sedí. Ale z hľadiska etického viete si predstaviť, že by sme takto my niekto z poslancov, ako si povedal test, test smerom niečo takéto podstúpili alebo boli v takýchto podozreniach? No a čo sa týka ešte otázky toho, že tú rýchlosť konania a to čo tu spomínal pán poslanec Radačovský, aj keď by som nemal naňho reagovať veľmi krátko, ja sa ešte raz k tomu vyjadrím, pozrite si proces s atentátnikom na aktivistu Kirka, už sú na rozsudku. Pozrite si proces s atentátnikom na predsedu vlády Roberta Fica a porovnajte časové horizonty toho, odkedy sa začalo vyšetrovanie a kedy sa dospeje k výsledku, ale k tomu niekedy bližšie nabudúce. Ďakujem.
[10:41] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.
[10:43] Jana Vaľová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán kolega. Vôbec ja zamyslime sa nad tým, čo sa tu vlastne deje. Aká je opozícia útlocitná, lebo je to matka. Ja sa pýtam. My, ktoré tu sedíme ženy v parlamente alebo iné primátorky a podobne nebudem hovoriť prečo, nie sú matky, nemajú deti? Práve to je účel, práve to je účel, oni zakamuflujú, o nich sa nepíše a kryjú ich tým, že im sa nič nemôže stať. A my akonáhle si vymyslia akékoľvek podozrenie, ja to stále hovorím zo svojej skúsenosti, ja nie som matka, nemám deti, vám poviem, o mne boli desiatky relácií, keď som bola primátorka, zavzdušňovali sa redaktorky JOJ-ky a všetci, aké sú podozrenia na Vaľovú. Také podozrenie, také, také, také. Viete čo. Tri roky ma vyšetrovali. Nieže sme si tu písali. Tri roky moje deti boli takisto na NAKE vypočúvané, všetky majetkové pomery mi pozerali, a takýmto tlakom ľudí dusia, ničia a psychicky terorizujú. A my nemôžme ani ... ===== .. na Vaľovú. Také podozrenie. Také, také, také. Viete čo? Tri roky ma vyšetrovali. Nie, že sme si tu písali. Tri roky moje deti boli tak isto na NAKE vypočúvané. Všetky majetkové pomery mi pozerali. A takýmto tlakom ľudí dusia, ničia a psychicky terorizujú a my nemôžeme ani pomenovať problém, pretože je to matka. Ja nie som matka? Moje deti neboli deti? Alebo nie sú deti? A to je, to je aj úmysel som chcela povedať. Ten psychický teror je úmysel, aby nás umlčali a média robia a poviem to rovno takýto psychický teror robia v spolupráci s nimi, aby ony mohli robiť čo chcú, aby napĺňali svoje politické ambície. Takže vážení mňa vôbec nevyrušuje, keď som žena či niekto je matka alebo nie je matka. Lebo v našom prípade nikto nepozeral na to, či máte deti alebo matku a dennodenne sa napríklad o mne vysielali relácie. Vláda tu bola tri roky. Ja vám hovorím ja som bola všade vyšetrovaná. Nič sa nepotvrdilo. Nikto sa mi neospravedlnil ani v jednej televízii. Prepáčte pani Vaľová, že sme mali takéto podozrenia. Že to sa, to je, to je predražené. Všetko mi preskúmali. Takže my sa neospravedlňujme a poďme za spravodlivosťou. Matka, nematka.
[10:44] Richard Raši
Pán poslanec Mažgút. Nech sa páči.
[10:50] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo pán predseda. No Marián ty si v tom svojom príspevku aj ty teda si v tom svojom príspevku opäť raz spomenul fond na podporu umenia FPÚ a mne sa po tých tvojich slovách tlačí na jazyk otázka, že prečo teda pani Jaurová svojho času tak vehementne a zanietenie bojovala práve proti zmenám, ktoré sa mali udiať vo fonde na podporu umenia?
[10:50] Richard Raši
To je koniec. Dobre. Nech sa páči pani poslankyňa Čavojová.
[10:50] Marcela Čavojová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kéry, výborne ste vystihli dvojaký kilometer medzi našou stranou a celou opozíciou, ktorá je médiami chránená ako národný poklad. Škoda, že nie matičný národný poklad, ktorý záhadne zmizol. Ale to by sme išli k rodine Zory Jaurovej. Mnohí z našich predstaviteľov boli veľa krát krivo obvinení za viaceré veci, ktoré nikdy neurobili, ale média ich rady šírili medzi ľudí. Vyzerá to tak, že tieto desiatky tisíc eur z rôznych dotácii nie sú zaujímavé pre média. Vysvetliť alebo obhájiť tieto projekty a čerpanie finančných zdrojov pred verejnosťou nemá potrebu ani pán Šimečka so svojou stranou, pretože ich tu sedí v pléne presná nula. No presnú nulu nemajú na účte po trojitom vyplatení faktúr z verejných zdrojov členovia stredoeurópskeho fóra. Ak Európska únia teda jedna z jej agentúr vedie voči občianskemu združeniu projekt Fórum exekučné konanie, prečo by o tom nemala vedieť verejnosť? Keď slovenský lekár alebo učiteľ po prebratí kačice dostane podmienku a peňažný trest, prečo by sa malo vyšetrovaniu vyhnúť občianske združenie? Ďakujem. (Potlesk.)
[10:50] Richard Raši
Pán poslanec Kapuš. Nech sa páči.
[10:50] Michal Kapuš – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne pán predseda. Pán kolega Kéry veľmi dobre povedané tvojim takým tým rétoricky slušným tónom. Ale ja by som dal inú takú nejakú otázku do pléna tuto našim priateľom z opozície, že či to nevadí tým ľuďom, ktorí manifestujú na námestiach a vykrikujú, že Fico do basy a Šimečka tam vykrikuje aj s priateľmi z KDH a z priateľmi zo SaS-ky, že či to ozaj neni také trošku také farizejstvo. A potom by som dal takú ešte otázku aj pre média, že keď teda chodia a robia tie prieskumy po tých manifestáciách nech sa opýtajú aj tých ľudí, že či im to nevadí, že pani Šimečková okrádala štát aj pani Jaurová okrádala štát. Takže toto by bolo treba taktiež nejakým spôsobom zohľadniť a nech si aj média natočia tú sálu ako, ako pracujú tí naši opoziční poslanci. Ako vykrikujú, že aké platy berieme a ony sú tu neni. Ďakujem pekne.
[10:50] Richard Raši
Pán poslanec Jarjabek.
[10:50] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Maroš ďakujem ti veľmi pekne. Povedal si veľmi veľa zaujímavých vecí, o ktorých sa dá samozrejme debatovať veľmi a veľa námetov. K tým médiám prosím vás pekne kašlite na nejaký Denník N alebo SMEčko. Je oveľa zaujímavejších médií, ktoré prinášajú oveľa zaujímavejšie a konkrétnejšie informácie. Skutočne tak naozaj tieto dve média sú pre mňa určite nepodstatné. A hlavne, keď tam vidím kade akých havranov a neviem čo ešte všetko. Proste nedôležité. Ale ja by som chcel sa dotknúť jednej veci, ktorá je veľmi dôležitá pre mňa. Bez ohľadu na akých páni ečkových sa to týka. Ako to je úplne jedno. Ale najpodstatnejšie z toho všetkého je, že tu na, tu na sa ekonomická kriminalita schováva za politické martírstvo. To je to najdôležitejšie. Ja, ktorý ekonomický mám také a také sú na mne podozrenia také a také alebo onaké je veľmi jednoduché, keď zo seba spravím politického martíra a budem rozprávať, že je to nie preto, že som kradol ale preto, že som v tej politickej strane alebo mám taký politický názor aké mám. Tu sa zamieňa ekonomická kriminalita s politickým martírstvom a úplne vedome. Toto treba prešetriť to je dôležité.
[10:50] Richard Raši
Ďalší do rozpravy prihlásený pán poslanec Mažgút. Nech sa páči, máte slovo pán poslanec.
[10:50] Ján Mažgút – Vystúpenie v rozprave
Pán predseda veľmi pekne vám ďakujem za slovo. A zároveň mi jedným dychom dovoľte poďakovať sa aj mojim kolegom, ktorí mi vyšli v ústrety, keď som ich poprosil, aby som sa mohol predbehnúť v zapísanom poradí. A hlavne z toho dôvodu, že chcem ešte stále využiť situáciu do 11-tej hodiny. To určite stihnem. A využiť situáciu, ktorú my tu v sále vidíme ale žiaľ občania Slovenskej republiky túto možnosť nemajú. Tak im ju aspoň verbálne sprostredkujem. Aj napriek tomu, že prerokovaný bod sa týka zlyhania terajšej opozície a zneužívania či skoro využívania systému v rokoch 2019 až 2023 poťažmo 4, tak už vo svojom úvodnom slove pán navrhovateľ charakterizoval neprítomnosť alebo skôr zbabelosť poslancov z opozície, ktorí do nohy zmizli. Presne tak ako do nohy zmizli pri hlasovaní o konsolidácii. Ale ja sa tomu absolútne vôbec nečudujem. Pretože ja rozumiem tomu, že obhajovať neobhajiteľné môže byť rovnako ťažké tak pri konsolidácii, z ktorou vraj nesúhlasili a nakoniec ten svoj prejav nesúhlasu prejavili tak, že ušli zo sály a rovnako tak sa nevedia postaviť ani ku tejto téme. Čo je pre mňa vážené kolegyne a milí kolegovia viac zarážajúce je neúčasť médií hore na balkóne, tak ako som to vo svojom úvode povedal, že chcel som stihnúť ešte tento moment. A ich čo? Nezáujem? Ignorácia danej témy? Alebo skôr sú tam neni kvôli tomu, že sa to týka ich liblinga vraj lídra opozície pána Šimečku? No ja môžem tomu rozumieť vzhľadom na to, že je piatok tesne pred jedenástou. Príprava na víkend. No kiež by to tak bolo, ale skôr si myslím dámy a páni a priam to až vidím tie horúce telefónne linky v Denníkoch N, SME či v portále Aktuality, kde redaktori a podaktorí z nich rodinne prípadne inak previazaní na predstaviteľov opozície či dokonca samotného predsedu Progresívneho Slovenska pána Šimečku horlivo vymýšľajú titulky o nejakej dymovej clone alebo, lebo konsolidácii, lebo ústave, lebo, lebo čo? Lebo Fico? No nie dámy a páni. V tomto konkrétnom prípade tu stojíme preto, lebo Šimečka. A to sa vám vážené média nepáči. Preto ste sa vyparili, tak ako aj opozícia, ktorá, ktorú všemožne podporujete a robíte za ňu špinavú robotu. Ale ako sa hovorí. Nádej umiera posledná. O pár minút, o 7 minút, o jedenástej hlasujeme o ústave a to si teda ako vás vážené média ako vás poznám nenecháte ujsť. Strážne psy demokracie vypustia z ohrady, budete štekať, hrýzť, naháňať a potom sa budete čudovať, že vás nikto, nikto v tejto spoločnosti vďaka vašej neobjektivite a zaujatosti neberie vážne. Zlyhali ste a robíte to úmyselne. Tak ako vraj zlyhala pani Šimečková a urobila to úmyselne. Ďakujem pekne.
[10:50] Richard Raši
Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ľupták. Nech sa páči.
[10:50] Pavel Ľupták – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Už tu viac krát odznelo meno otca pána Šimečku, ktorý sa verejne priznal, že za cudzie peniaze v spojení s cudzou mocou prispeli k zmene vlády v Slovenskej republike. Nastúpila 8 ročná vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá predala strategické podniky, banky. Doviedla Slovenskú republiku až na prach prijatia meny euro. Čiže zbavenia sa vlastnej meny. A teraz prepnem trošku k tej konsolidácii. Bez týchto nástrojov, ktorých sa štát zbavil ako je vlastná mena. Ako sú strategické podniky ako môžeme významne ovplyvňovať ekonomiku, ekonomiku Slovenskej republiky? Čiže až tuto siahajú korene toho, toho všetkého. A ja sa iba pýtam a možno mi niekto odpovie. Za tých 8 rokov Dzurindovskej vlády sa zamietli stopy pod koberec. Neurobilo sa žiadne vyšetrovanie. Ale mám taký pocit, že zločiny vlastizrady sú nepremlčateľné a je potrebné sa týmto zaoberať, lebo takto sa nám bude vyškierať do očí hoc kto, že za cudzie peniaze v spojení s cudzou mocou budú meniť vlády. Ďakujem pekne.
[10:50] Richard Raši
Ďakujem a s poslednou faktickou pán poslanec Gašpar.
[10:54] Tibor Gašpar – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pán predsedajúci. Ja by som zareagoval pán poslanec Mažgút na tie tvoje myšlienky, ktoré sa týkajú médií. To, že tu nesedia média patriace súkromným oligarchom typu N Denník alebo aj ďalšie JOJka a tak ďalej a môžem tu hovoriť o skupinách, ktoré ich vlastnia. Je preto, lebo jednoducho ony určujú spôsob akým budú informovať. Im je jedno či to je objektívne, neobjektívne. Či to je alebo nie je v prospech záujmu verejného a na nastavenie verejnej mienky života spoločnosti. Robia to presne podľa svojho cieleného zamerania. Čo je väčší problém, že hore na balkóne nebola verejnoprávna slovenská televízia. (Potlesk.) Ja som veľmi zvedavý či dnes zaznie nejaká reportáž z tohto rokovania. Či sa bude informovať verejnosť o tom, čo sme tu rozoberali zatiaľ do tejto chvíle a aký je problém, pretože súvisí to s verejnými financiami. Financiami nás všetkých a je to jednoznačne téma pre verejnoprávnu televíziu. Ďakujem.
[10:54] Richard Raši
Ďakujem pekne. S faktickou pán poslanec Mažgút.
[10:55] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne pán predseda. Páni ďakujem za vaše faktické poznámky. Budem veľmi stručný o to výstižnejší. Tibor absolútny súhlas s tým, že keď už zoberieme do úvahy tie média, ktoré som aj ja spomínal v rámci svojho výstupu, ktoré patria súkromným oligarchom a premostím jeden z nich ako redaktor jedného mnou spomínaného denníka, ku ktorému sa dostane v súvislosti s pánom Ľuptákom. Ale je smutné, je smutné, že verejnoprávna televízia nemala ani len záujem, nie to ešte ochotu prenášať to čo sa deje v sále Národnej rady, keď sa prerokováva takýto závažný bod. No a pán kolega Lupták vo svojej faktickej poznámke spomenul otca pána Šimečku. Myslel som si, že sa k tomu nedostanem. Myslel som si, že sa k tomu nedostaneme ale využijem túto príležitosť. Ja nebudem komentovať človeka, ktorý sa na adresu zavraždeného amerického politika vyjadril spôsobom, že tak mu treba, lebo si to zaslúžil.
[10:55] Richard Raši
Ďakujem pekne. Ďalší do rozpravy vystúpi po hlasovaní. Takže teraz dávam päť minútovú, šesť minútovú prestávku. 11:04 hlasujeme, hej? Máme dve hlasovania. (Prestávka.)
[10:57] Ján Mažgút – Vystúpenie s faktickou poznámkou
(Vymazať rámček.) =====
[10:59] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
(Prestávka pred hlasovaním.) (Zaznieva gong.) Dobrý deň prajem. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní. A pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava tlač 733, bod 155 schváleného programu. Budeme hlasovať o návrhu ústavného zákona ako o celku. Poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, pani poslankyňu Zuzanu Plevíkovú, aby uviedla odporúčanie gestorského výboru. Nech sa páči máte slovo. Plevíková Zuzana, poslankyňa NR SR : Pán predseda, dajte prosím hlasovať o návrhu ústavného zákona ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov, bez odporúčania gestorského výboru. Raši Richard, predseda NR SR: Prosím prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem že prítomných bolo 99 poslancov (Ruch v sále.) (Potlesk v sále.) Konštatujem teda že, za hlasovalo 90 poslancov a návrh ústavného zákona bol schválený. Ďakujem pekne. Teraz pristúpime k druhému hlasovaniu, je to hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci, tlač 1009, dávam slovo pánovi spravodajcovi, Igorovi Šimkovi, dávam slovo, aby uviedol hlasovanie. Šimko, Igor, poslanec NR SR: Vážený pán predseda. V rozprave vystúpili, respektíve boli prihlásení 17 poslanci, poslanci Marián Viskupič a Karol Galek podali návrh podľa § 73 odsek 3, písmeno a) Rokovacieho poriadku, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte prosím hlasovať o tomto návrhu. Raši Richard, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu vrátiť zákona na dopracovanie. Prosím prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem že prítomných bolo 134 poslancov, 55 za, 77 proti, 1 sa zdržal hlasovania, jeden nehlasoval. Návrh na dopracovanie sme neschválili. Nech sa páči pán spravodajca. Šimko, Igor, poslanec NR SR: Pán predseda. Dajte prosím hlasovať o tom, že národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 odsek 3, písmena c) zákona o Rokovacom poriadku, prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Raši Richard, predseda NR SR: Prosím prezentujme sa a hlasujme o postúpení do druhého čítania. (Hlasovanie.) Konštatujem že prítomných bolo 135 poslancov, 78 za, 9 proti, 47 sa zdržali hlasovania, jeden nehlasoval. Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania. Prosím pán spravodajca určite pridelenie výborov a lehoty na prerokovanie zákona. Šimko, Igor, poslanec NR SR: Pán predseda, dajte prosím hlasovať o tom, že národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, aby určené výbory návrh zákona prerokovali ihneď. Raši Richard, predseda NR SR: Prosím prezentujme sa a hlasujme o pridelení zákona výborom. (Hlasovanie.) Konštatujem že prítomných bolo 135 poslancov, 77 za, 7 proti, 50 sa zdržali hlasovania, jeden nehlasoval. Konštatujem, že sme návrh zákona, tento návrh schválili. Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, ctení poslanci, keďže sme odhlasovali v prvom čítaní návrh zákona o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, chcem vás požiadať o odsúhlasenie termínu jeho prerokovania v druhom čítaní. Navrhujem, aby sme tento návrh zákona, tlač 1009 prerokovali budúci týždeň v utorok 30. septembra o deviatej hodine. Je všeobecný súhlas? Áno, ďakujem pekne. Ďakujem, čiže budeme tento zákon prerokovávať takto. A zároveň chcem (Reakcia z pléna.) Nebol. Tak keďže nie je tak hlasujeme o prerokovaní tohto zákona. Hlasujeme, poprosím všetkých. (Hlasovanie.) Konštatujem že za bolo 129 poslancov, prítomných 129 poslancov, 78 za, 6 proti, 45 sa zdržali hlasovania, odsúhlasili sme si termín prerokovania tohto návrhu zákona. Zároveň chcem požiadať predsedov príslušných výborov, aby zvolali schôdze výborov, tak aby sme mohli o návrhu zákona v druhom čítaní rokovať na schôdzi národnej rady tak, ako sme si určili. Procedurálne návrhy. Páni predsedovia výborov. Pán predseda Puci.
[11:07] Róbert Puci – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem pekne pán predseda, chcem len oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že výbor budeme mať utorok o 30. septembra o ôsmej hodine ráno, v našej zasadacej miestnosti. Ďakujem pekne.
[11:09] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pán poslanec Čellár.
[11:10] Miroslav Čellár – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem pekne, Dnes Ústavnoprávny výbor o 16tej.
[11:11] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
ďakujem pekne, pán poslanec Blcháč. Predseda.
[11:14] Ján Blcháč – Vystúpenie s procedurálnym návrhom
Ďakujem pekne, oznamujem členom výboru pre financie a rozpočet, že sa zasadne dnes o 16.05 .
[11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho
Ďakujem a chcem vám oznámiť teda, že pokračujeme v rozprave k návrhu skupiny poslancov o ktorom sme začali rokovať po energopomoci, len aby ste vedeli potom pôjdu poslanecké návrhy zákonov tak ako sú uvedené. Pani poslankyňa Puškárová, potom pán poslanec Vážny, potom =====
[11:14] Ján Blcháč – Vystúpenie v rozprave
..zasadneme dnes o 16:05.
[11:23] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem, a chcem vám oznámiť, teda, že pokračujeme v rozprave k návrhu skupiny poslancov, o ktorom sme začali rokovať po energo pomoci, ale len aby vedeli potom pôjdu poslanecké návrhy zákonov, tak ako sú uvedené pani poslankyňa Puškárová, potom pán poslanec Vážny, potom pán poslanec Baláž a potom ďalšie návrhy zákonov v poradí. Je tam Progresívne Slovensko, vyhlasujem 5 minútovú prestávku. (Prestávka.)
[11:23] Peter Žiga – Vystúpenie v rozprave
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v rokovaní o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu a prijatiu systémových, riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov ústredných orgánov štátnej správy za obdobie rokov 2020 až 2024. V rozprave by mal teraz vystúpiť pán poslanec Hazucha, nech sa páči.
[11:23] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne, vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému návrhu uznesenia Národnej rady. Už viac ako desaťročie v našej spoločnosti, najmä cez mainstreamové média dostávajú veľký priestor rôzne politicky orientované a angažované mimovládne, neziskové organizácie, ktoré sa vyjadrujú k aktuálnym, spoločenským a politickým témam. Ich predstavitelia hodnotia prácu a konanie politikov, vyjadrujú svoje názory a výrazne ovplyvňujú myslenie ľudí a ich pohľad na dianie na Slovensku, ale aj vo svete. Drvivou väčšinou sa vyjadrovali voči vládnym stranám veľmi kriticky. Výnimkou boli roky vlád troj-vládia Matovič, Heger, Ódor, kedy sa diali tiež zvláštne veci, z môjho pohľadu onakvejšie zvláštne veci, najmä zo silových zložiek štátu a vtedy zázračne mlčali. Resp. napomáhali alebo vedomky či nevedomky kryli nekalú činnosť politikov aj orgánov OČTK. Po roku 2023 opäť vo svojej činnosti výrazne pookreli, veď ich odveký nepriateľ Smer a Robert Fico vyhral voľby a zostavil vládnu koalíciu zo strán, ktoré určite nie sú v ich priazni. Vždy ma v médiách iritovali ich vyjadrenia, nie pre kritiku samotnú, ale pre ten priestor, ktorý dostávali a dostávajú na masírovanie myslenia ľudí. Vždy ma zaujímalo, kto sú oni. Tí pod veľmi honosnými názvami rôznych inštitúcií, inštitútov, neziskových organizácií a iných pôsobiaci ľudia. Čo v skutočnosti robia, z čoho a ako žijú, kto a ako ich platí? A či ten priestor, ktorý ich predstavitelia dostávajú je oprávnený vzhľadom k tomu, že ich nikto alebo keď chcem byť objektívny, tak takmer nikto vôbec nepozná. Neprešli voľbami, kde by im ľudia, občania Slovenska dali alebo nedali dôveru a nemajú žiadnu hmatateľnú zodpovednosť za riadenie tejto krajiny. Ale dokonca ani za vyjadrené názory, za ich pravdivosť a korektnosť. Ich vyjadrenia slúžia prevažne, len na masírovanie myslenia obyvateľstva, ohýbanie a presmerovávanie názoru bežným životom zaneprázdneného človeka. Akoby mu chceli povedať, vy nemusíte myslieť my myslíme za vás a povieme vám, ako to máte správne vidieť a chápať. Keďže ako som spomenul, takto len zo vzrastajúcou intenzitou to funguje už hodne cez desaťročie. Nadobúdal som dojem, že ľudia pracujúci v tomto tzv. treťom sektore a vyjadrujúci sa smerom k verejnosti musia byť extrémne múdri ľudia. Ale najmä krištáľovo čistí, čestní a transparentní, keď si dovolia byť takí kritickí. Veď hádam aspoň u nich teda platí, že keď si bez viny, máš právo hodiť kameňom. Neobjektívne informácie médií, v ktorých oni dostávali, tieto entity najväčší priestor, a tiež doba rokov 2020 - 2023 mi však naštrbila dôveru v tieto organizácie. Preto som uvítal a podporoval zákon, ktorý mal ambíciu istým spôsobom odkrývať alebo osvetľovať pozadie týchto organizácií. Žiaľ, značne sme pri tom zákone vymäkli, aspoň z môjho pohľadu. Takzvané mienkotvorné médiá, tieto mimovládne a vraj neziskové, ale politicky angažované organizácie vyniesli na taký morálny piedestál, že zo strachu nad čiastočným stransparentnením ich financovania a odkrytia ich donorstva sa slabší jedinec rozhodol päťkrát vystreliť na predsedu vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, nie s úmyslom ho zavraždiť, iba ho vyradiť z činnosti, napríklad piatimi projektilmi deväť milimetrového kalibru, ho len tak poštípať alebo spôsobiť mu zápal slepého čreva alebo koliku. Niektoré z týchto organizácií za svoju činnosť dostávajú cez rôzne podporné, dotačné a grantové schémy podporu aj zo štátneho rozpočtu, cez ústredné orgány štátnej správy. A ukazuje sa, že napriek spomenutému morálnemu piedestálu týchto organizácií veci nemusia byť až také ružové a transparentné. Už vlani tu boli spomínané niektoré záležitosti súvisiace s podporou mimovládnych organizácií členov rodiny pána poslanca Šimečku, netransparentné prideľovanie dotácií, zvláštne výberové komisie i zvláštne účtovanie, ale aj nevyúčtovanie poskytnutých finančných prostriedkov a aj konanie zo strany Európskej únie. Pri odvolávaní pána Michala Šimečku, toho tu zaznelo hodne. Teraz tu máme ďalšie nazvem to nezrovnalosti, pri žiadostiach o podporu na konkrétne projekty, ich zdupľovanie dokonca striplovanie. A pridelenie si štedrých odmien, keďže podpôr prišlo viac a z viacerých zdrojov a náklady boli len jedny a možno cez covid aj nižšie, tak peniažťoky zostali. No a hriech by ich bol vracať. No, tak si ich vraj dve konateľky, aktivistky rozdelili. A ja naivný som si vždy myslel, že neziskovky sú preto neziskovkami, že to ľudia v nich sa angažujúci robia nezištne a z presvedčenia. Minulý týždeň tu od kolegýň z opozície zaznelo, že je nekorektné alebo nefér vťahovať do politických hier a prekáračiek rodinu. Naozaj s tým súhlasím, aj mňa...
[11:41] Ivan Hazucha – Vystúpenie v rozprave
... neziskovkami, že to ľudia v nich sa angažujúci robia nezištne a z presvedčenia. Minulý týždeň tu od kolegýň z opozície zaznelo, že je nekorektné alebo nefér vťahovať do politických hier a prekáračiek rodinu. Naozaj s tým súhlasím, aj mňa a, myslím, že každého z nás by to bolelo, ale, po prvé, nerobíte to, pani kolegovia z opozície, aj vy, milé kolegyne aj kolegovia z PS, pri každej možnej príležitosti? Nerobia to aj vám naklonené médiá a mimovládky? Vtedy vám to nevadí? Vôbec si nepamätám, že by ste na toto niekedy kriticky poukázali. A po druhé, vaša politika najmä u vás, milí kolegovia a kolegyne z Progresívneho Slovenska, nie je založená na poukazovaní rôznosti, na rôznosť názorov a rôznosť riešení problémov, s ktorými ako krajina zápasíme. V tom sa len hmlisto krútite, tápate, zahmlievate, neurčito frázujete. Najmä na námestiach sa skrývate za veľmi prázdne, otrepané a klamlivé gestá a heslá, ktoré by som aj ja, jednoduchý človek z Rimavskej Soboty, hanbil by som sa ich verejne prezentovať. Ale asi vám to zaberá. Takže vás súboj s nami je založený najmä na veľmi tvrdej a veľmi nevyberanej a vykonštruovanej kritike takmer všetkého, čo urobíme. A denne si pomáhate rôznymi pomenovaniami na našu adresu. Asi najčastejšie babráci, neschopáci, spackali ste to, mafiáni, rozkrádači, zlodeji a tak ďalej a tak ďalej. Ale keď to hovoríte a hovorí to aj váš pán predseda na tribúnach, tak si myslím, že oprávnene očakávam, že bude on aj vy všetci, horliví kritici, čistý ako ľalia. Veď akým právom chcete hodiť kameňom, keď sami nie ste bez viny? Ja si nedovolím súdiť možné pochybenie občianskeho združenia Projekt Fórum, kde pôsobí pani Šimečková. Nemám na to dostatok informácií overených, ani kompetenciu a ani odbornosť. Pán predseda Šimečka viackrát uviedol, že sa mohla stať účtovná chyba. Nemám v tejto oblasti skúsenosti, nikdy som nežiadal o žiadne granty, ale pochopím, že keď je možné osloviť viaceré potenciálne zdroje, tak sa pošlú žiadosti na viaceré miesta, to je normálne. Keď potom je jedna aktivita podporená z jedného zdroja, pochopím, že sa možno zabudne stiahnuť ďalšia žiadosť na tú istú aktivitu. Ale keď reálne prídu finančné prostriedky z dvoch zdrojov na tú istú aktivitu, na ten istý projekt a rozhodnem sa sám seba štedro odmeniť a aj svoju kolegyňu, aj keď sme sa predtým obávali, či to vôbec podporu budeme vedieť vykryť, tak to si už nemyslím, že sa to nedá postrehnúť. Ale nechcem konšpirovať. Možno sa všetko vysvetlí a všetko bude inak. Práve preto podporím toto uznesenie na vykonanie auditu. Nech sa prešetrí, či doterajší systém kontroly bol taký nedokonalý, že sa objektívne systémovo nedala zistiť duplicita či triplicita vyplácaných podpôr, alebo sa zámerne prižmurovalo očko, dve. A mne vôbec nejde len o občianske združenie pani Šimečkovej alebo aktivity ich rodín, jej rodi... ich rodinných príslušníkov pána Šimečku. Budem zvedavý na výsledky auditu aj iných občianskych združení a neziskových organizácií, ktoré sa stavali do úloh morálnych a odborných autorít, aj keď reálne voči občanom za nič nikdy neniesli zodpovednosť a mali len jednu jedinú úlohu – politický aktivizmus v prospech jedného prúdu za každú cenu. Na záver si ale neodpustím konšpiráciu. Pokiaľ sa zverejnené podozrenia ukážu ako pravdivé a boli neoprávnene použité prostriedky, finančné prostriedky, som zvedavý, ako sa, kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, zachováte. Často vstupujete do svedomia svojim politickým oponentom a žiadate ich o odstúpenie alebo odvolanie. Budete to žiadať od svojho predsedu? Hádam nechcete mať za predsedu človeka, ktorý vodu káže a s rodinkou vínko pije? Či? V tomto prípade budete tolerantní a privriete aj kurie oká? Alebo si zachováte tvár a budete zásadoví? Som zvedavý. Samozrejme, stále hovorím, len pokiaľ sa preukáže pravdivosť pochybení. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie štyri faktické poznámky. Pani poslankyňa Matejičková.
[11:41] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Hazucha, vy vystupujete vždy veľmi trefne a pomenujete presne stav v spoločnosti, trošku mi je ľúto, že už tu opäť nikto nesedí, že na balkóne už nemáme médiá, že sem prišli iba pre malú chvíľu a senzáciu, keď si mysleli, že naša ideológia, naša zmena ústavy dostane K. O., ale jediní, kto dostal K. O., sú progresívci a pán Šimečka, pretože pre nich tieto veci vôbec nie sú podstatné. Pre nich nie je podstatné napr. aj rovnaké odmeňovanie mužov a žien, keďže oni si nechali niektoré faktúry preplácať až trikrát, tak pre nás to je jasným znakom, že ich tieto veci nezaujímajú, ich ľudia na Slovensku nezaujímajú, pre nich boli podstatné rôzne neformálne rozhovory, ako to sami nazývajú, rôzne debaty v bratislavských kaviarňach alebo možno až v pražskej kaviarni, podľa toho, kde si vybrali svoje miesto, aby si možno aj to mohli preplatiť ako pracovnú cestu niekam ďalej. A tieto štedré dotácie si nechávali vyplácať sami pre seba, aby to vôbec nazývali prácou. Práca je to, čo sa deje u nás, koho my podporujeme, pretože podporujeme našimi sociálnymi jednotlivými programami, ktoré dávame ľuďom na Slovensku, aby mali to, čo si naozaj zaslúžia, aby to neboli nejaké kávičky, ktoré sú nadhodnotené, preplácané všetkými ľuďmi na Slovensku. Takže ja vysoko oceňujem vaše, váš príspevok, len je naozaj veľkou škodou, že ani len médiá nemajú záujem ďalej poukazovať na to, ako sa k verejným financiám správala táto rodina, to už, že je to táto rodina, oni sa tak rozhodli, mali svoje občianske združenie, ktorým to konali. Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne. (Potlesk.)
[11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Jarjabek.
[11:41] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som skutočne sa chcel pripojiť k tomu, o čom hovoril pán poslanec, najmä v tých otázkach, keď hovoril o tých mimovládnych organizáciách a všetko, čo s tým súvisí. Jednoducho to je istý úsek v legislatíve, ktorý nemá pravidlá hry. A je najvyšší čas, aby tie pravidlá hry sa dostali na svetlo Božie, aby bolo jasné, kam tie peniaze, ktoré sem idú do týchto inštitúcií, kam oni idú skutočne, na čo sa využívajú a aby skutočne bol urobený istý odpočet z toho všetkého, čo tieto inštitúcie platia. Preto lebo to sú často peniaze, kde je podozrenie, že prišli do týchto inštitúcií za úplne iným účelom. Nuž a ako sú potom minuté, to by nám asi vedeli povedať napr. aj tie politické strany, ktoré robia mítingy práve v týchto dňoch. Ďakujem za pozornosť.
[11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Mego.
[11:41] Jaroslav Mego – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za tvoj príhovor, za tvoj prednes. Ja musím povedať, že si veľmi správne pomenoval niektoré veci a považovať za účtovú chybu trojnásobné vyúčtovanie žiadosti jednej dotácie sa mi zdá veľmi pritiahnuté za vlasy, hlavne po tom, čo sme si tu vypočuli za posledné dni, koľko nadávok, obvinení, koľko nepriamych podozrení, ktoré sa považujú za hotovú vec akoby sa už stali a teraz sa dozvedáme, ako ľahko sa čerpali štátne peniaze na financovanie neziskovej organizácie. Ja musím povedať, že ma to trošku bolí, keď si predstavím, koľko roboty majú starostovia, starostky roboty so získaním dotácie, koľko, koľko energie musia vynaložiť na to, aby získali niekedy aj malé príspevky a teraz sa dozvedáme, že nám tu tiekli veľké tisíce prakticky za nič, len pre to, aby sa obohacovali súkromné osoby blízke politickým lídrom našej opozície. Takže, Ivan, veľmi pekne ďakujem za tvoj príspevok. (Potlesk.)
[11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Kvorka.
[11:41] Ján Kvorka – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, v tom úvode chcem sa aj poďakovať, ale všetkým, ktorí doteraz tu vystúpili k tejto téme, pretože myslím, že teraz padá na úrodnú pôdu všetko to, čo my cítime, čím nám je ubližované a oni sa pri tom cítili ako víťazi. Ja si položím jednu otázku, keď sa odhalilo nekalé narábanie s finančnými prostriedkami, tak zrazu nám títo ľudia, ktorí dovtedy tuná sa stavali do línie voľajakýchsi martýrov, z tejto sály zmizli. Ja sa pýtam, prečo oni zmizli? Prečo sa teraz neobhajujú a nedokazujú nám, že teda to, čo vám my rozprávame, to je pravda a vieme si to obhájiť. No preto tu neni ani jeden, lebo to sa obhájiť nedá. To je jednoducho podvod, ktorý skončí podľa môjho názoru, ak teda sa nič takého nestane, u orgánov, ktoré to majú na starosti a ktoré sa budú s tým zaoberať. Orgány, ktoré je potrebné, aby z tohto vyvodili dôsledky, pretože prichádzame na to, že tu sa diali také veci, že faktúry boli dva- až trikrát preplácané na to isté. No čo k tomu ešte dodať? Na jednej strane tu máme reprezentovať svojich voličov, reprezentovať voľajakúsi, voľakýsi spôsob tej politiky, ktorú presadzujeme, na druhej strane my máme podporovať takéto svinstvo? To sa nedá ani inak nazvať. Čiže netreba sa toho báť a treba to pripomínať a robiť všetko preto, aby sa tieto nekalé veci odhalili.
[11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
S reakciou pán poslanec Hazucha.
[11:41] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne kolegom aj kolegyni za podnetné postrehy. Ďakujem pekne.
[11:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďalším vystupujúcim v rozprave bude pán poslanec Karas.
[11:41] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď naša vláda v roku 2023 prevzala zodpovednosť za Slovensku republiku, zdedili sme financie v najhoršom stave v histórii samostatného Slovenska. Nie je to len politická rétorika, Európska únia a Európska komisia oficiálne konštatovala, že Slovensko malo v roku 2023 jedny z najhorších verejných financií spomedzi všetkých štátov Európskej únie. Z krajiny, ktorá ešte v roku 2019 odovzdávala deficit verejných financií približne na úrovni 1 % HDP, sa stala krajina s rekordným deficitom a rastúcim dlhom. Toto nie je dôsledok pandémie či vyšších cien energií, je to predovšetkým dôsledok nehospodárneho nakladania s peniazmi počas vlád Matoviča, Hegera a napokon aj úradníckej vlády Ľudovíta Ódora z Progresívneho Slovenska. V rokoch 2020 až 2023 sme boli svedkami bezprecedentného nárastu čerpania eurofondov a štátnych dotácií, často bez dostatočnej kontroly a bez jasného merania efektivity. Miliardy eur, ktoré mali slúžiť na modernizáciu nemocníc, škôl, infraštruktúr a podporu regiónov, sa rozptýlili v pochybných projektov, predražených zákazkách a v grantoch, ktoré priniesli minimálny alebo žiadny úžitok občanom Slovenskej republiky. Symbolom takéhoto plytvania sa stal príklad Stredoeurópske Fórum 2021 a občianske združenie Projekt Fórum, kde sa podľa zistení ministerstiev objavilo dvojité a dokonca trojité financovanie rovnakých výdavkov z rôznych rezortov. Takéto konanie je nielen v rozpore so zákonom, ale môže napĺňať aj znaky subvenčného podvodu. Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé z mimovládnych organizácií, ktorí boli príjemcami veľkých grantov, boli personálne či ideovo prepojené na dnešnú opozíciu, najmä Progresívne Slovensko a okruh rodiny Šimečkovcov v roku 2020 a 2023. Preto poviem jasne, eurofondy nie sú a nikdy nemajú byť nástrojom politickej súťaže, ani zdrojom osobných prospechov vyvolených, tak ako to predvádzalo Progresívne Slovensko a ich okolití kumpáni. Tieto peniaze mali slúžiť ľuďom v regiónoch, školám, nemocniciam, nie politickému marketingu či komfortu jednotlivých, komfortu jednotlivcov. Výsledok tohto hospodárenia dnes cíti každý občan. Slovensko je nútené konsolidovať verejné financie a konsolidujeme nie preto, že by sme chceli, ale preto, že v minulosti sa eurofondy, štátne peniaze rozhadzovali a zneužívali. Keby sa s nimi hospodárilo rozumne v rokoch 2020 – 2023 a čestne, nemuseli by sme dnes zapĺňať diery v rozpočte a hľadať zdroje tam, kde by už dávno mali byť. Dovoľte mi preto položiť, vážení kolegovia, priamu otázku. Pán Šimečka, máte pri pohľade na tieto podozrenia čisté svedomie?
[11:51] Daniel Karas – Vystúpenie v rozprave
... a čestne, nemuseli by sme dnes zapĺňať diery v rozpočte a hľadať zdroje tam, kde by už dávno mali byť. Dovoľte mi preto položiť, vážení kolegovia, priamu otázku. Pán Šimečka, máte pri pohľade na tieto podozrenia čisté svedomie? Nevadí vám, že mnohé z projektov, pri ktorých dnes vidíte pochybné čerpanie eurofondov, sú spájané s organizáciami a ľuďmi z vášho okolia a vašej rodiny? Ak má mať politika na Slovensku úroveň a kultúru, je namieste, pán Šimečka, aby ste zvážili svoje zotrvanie vo funkcii predsedu poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska a vyvodili ste politickú zodpovednosť. Takisto by som chcel zdôrazniť, že niektoré prípady podozrivého čerpania eurofondov už preverujú príslušné orgány vrátane Európskej prokuratúry, ktorá má kompetenciu vyšetrovať podvody s prostriedkami Európskej únie. To je dôkaz, že nejde o politické výmysly, ale o vážne podozrenia, ktoré si vyžadujú aj medzinárodnú kontrolu. Nedá mi a nemôžem obísť ani správanie médií, keď ide o vládnu koalíciu, médiá vedia celé dni rozoberať každý jeden detail, nás poslancov koalície naháňajú po chodbách po parlamente ako také zduté kravy, a keď však ide o kauzy spojené s mimovládkami a menami z okruhu Šimečkovcov, zrazu tu zavládne ticho. Médiá a žiadne iné, žiadne iné, žiadni iní redaktori a ľudia, ktorí patria do médií, zrazu zmiznú z parlamentu. Je to veľmi zaujímavé. Zdá sa sa, zdá sa teda, že Šimečkovci sú v médiách chránení viac než medvede v Tatrách. Takýto dvojaký meter je neprijateľný a podkopáva dôveru verejnosti a objektívnosti. Preto, práve preto podporujem vykonanie nadrezortného auditu všetkých dotácií a grantov v roku 2020 a 2024. Je potrebné zistiť, kde sa peniaze stratili, identifikovať konkrétne zodpovedné osoby, neoprávnene vyplatené prostriedky vymôcť späť do štátneho rozpočtu a nastaviť nové pravidlá krížovej kontroly, aby sa podobné plytvanie už nezopakovalo. Audit musí byť nezávislý, transparentný a jeho výsledky musia byť zverejnené. A ešte jeden odkaz na záver smerom k pánovi Šimečkovi a jeho politickému tímu. Pán Šimečka, ak chcete, aby občania znovu verili politike, musíme práve začať od vás. Od tých, ktorí dnes hovoria o transparentnosti a čestnosti. Nedá sa hlásať hodnoty a zároveň mlčať, keď sa vynárajú podozrenia z nehospodárneho nakladania s eurofondami v organizáciách z vašeho okolia. Preto sa vás pýtam, máte čisté svedomie, keď sa hovorí o tom, že eurofondy, ktoré mali slúžiť ľuďom, končili v projektoch blízkej vašej rodine? Nezdá sa vám, že by ste mali ísť príkladom a ukázať občanom, že politika sa dá robiť čestne, a to tak, že postavíte pred verejnosť a poviete celú pravdu? Ak má Progresívne Slovensko ambíciu byť stranou novej politickej kultúry, potom je čas prestať mlčať, pán Šimečka, prevziať politickú zodpovednosť, očistite si svoje meno aj svojej strany. Slovensko nepotrebuje lídrov ako ste vy, pán Šimečka, ktorí sa skrývajú za médiá a čakajú, že kauzy vyšumia. Slovensko potrebuje lídrov, ktorí majú svedomie, odvahu a charakter. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Jarjabek.
[11:51] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dano, no povedal si obrovské podozrenia, povedal si obrovské veci tým všetkým nečestným, ale aj čestným, aby sa cítili tými čestnými, hej. Tie mimovládky to je čosi, to je dnes zaklínadlo, to je dnes pomaly škaredé slovo. No a tie obrovské podozrenia treba vyvrátiť, treba vyvrátiť a treba opäť požiadať orgány činné v trestnom konaní, aby si konali svoju povinnosť, lebo takto to zlé svetlo padá na všetky mimovládky, tie podozrivé treba vyšetriť. Tu treba zistiť, kam tie finančné prostriedky ozaj idú, preto lebo ty si povedal v tom svojom prejave, je to o dôvere, ale ako občania majú týmto mimovládkam dôverovať, keď im nedôverujú poslanci? No ja im nedôverujem, preto lebo do dnešného dňa sú tu veľké, veľké podozrenia, kam tie finančné prostriedky odišli a máš pravdu v jednej veci, že a nikto o tom nechce hovoriť. Nikto o tom nechce hovoriť ako keby to boli nejaké indické nedotknuteľné kravy. Tak toto treba všetko zmeniť. Tuná tie podozrenia treba zmiesť zo stola, preto lebo okrem tých nečestných, okrem tých zlodejov existujú aj tí, čo sú čestní, aj tí, čo vlastne týmto spôsobom trpia práve kvôli tým, ktorí sú iba nevyšetrení a nie sú tie podozrenia prešetrené, ktorých je množstvo. Čiže ja znovu apelujem na orgány činné v trestnom konaní, aby navrátili dôveru mimovládnym organizáciám, aby navrátili dôveru všetkých tým, ktorí si tú dôveru zaslúžia a ktorí zbytočne trpia práve kvôli tým, ktorí tú dôveru zneužívajú a zneužívajú dodnes a smejú sa nám do tváre. (Potlesk.)
[11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Valocký.
[11:51] Jozef Valocký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Karas, vážim si tvoj prednes, bol krátky, bol, bol jasný, boli tam pomenované veci a mňa len ozaj mrzí, že pán Šimečka nechce komunikovať, neobhajuje sa, nechce nám povedať pravdu a myslím si, že správne si povedal, mal by vyvodiť politickú zodpovednosť. Skúsme si urobiť ale test Ficom. Keby toto bola predsedova rodina, Ficova, tak by tu bolo tisíc novinárov, obliehali by parlament a by chceli, aby sa diskutovali a už by odsudzovali, ešte ani by nebol skutok dokončený alebo teda vyšetrený. Čiže ďakujem ti pekne za prejav a myslím si, že pán Šimečka by skutočne mal vyvodiť politickú zodpovednosť. Ďakujem. (Potlesk.)
[11:51] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďalšou prihlásenou v rozprave je pani poslankyňa Plevíková.
[11:51] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave
Vážené Slovenky, vážení Slováci, milé kolegyne, milí kolegovia, nebudem sa dnes obracať na opozíciu, ktorá tu zjavne dnešnú schôdzu odignorovala, a viete, to je tak, že kto mlčí, ten svedčí a v tomto prípade je to stopercentná pravda. A pripomína mi to inak trošku aj keď sa odvolával pán predseda Progresívneho Slovenska z postu podpredsedu Národnej rady tiež kvôli vlastne takým finančným nezrovnalostiam a ja som doteraz nenašla v podstate nikde, že ako sa k tomu vyjadrili, že vlastne túto schôdzu, tento deň v podstate odignorovali a tento návrh uznesenia. Ja sa chcem spýtať kolegov, že či niečo postrehli, asi nič, že by ste mi možno našepkali, aby som mohla na to reagovať, že či sa nezúčastnili, pretože konsolidácia, pretože ako vždy hovoria, že my chceme niečo zahmlievať, alebo čokoľvek iné. Ale nechcem tu k vám zrovna iba hovoriť, pretože sa chcem v prvom rade na vás, milí občania, obrátiť. Nie je tu ani veľa médií, neviem, či teda išli naháňať, vlastne žiadny, viem, že je to vysielané, takže som v kľude, išli asi naháňať Progresívne Slovensko o vyjadrenie, čo sa týka schválenej novely Ústavy Slovenskej republiky a možno sa aj dozvieme to vyjadrenie, že prečo nie sú vôbec účastní v tomto pléne. Myslím si, že občania Slovenskej republiky si zaslúžia vedieť, kam všade idú ich vlastné prostriedky a ich vlastné peniaze, kam všade sa vedeli dostať a ku komu a, ešte raz, kam idú peniaze občanov, nás v podstate všetkých. Keď sa tu zneužívajú dotácie cez mimovládne organizácie, to sa týka každého jedného z nás, každého. Chcem sa aj občanom prihovárať k tomu, že sa tu zvolávajú jednoducho protesty neustále, samozrejme, na to majú občania právo, ale tieto protesty sú zvolávané týmito ľuďmi práve preto, že oni chcú určité skutočnosti kryť, využívajú tento inštitút zhromažďovania akokoľvek to ide. A vôbec nemyslia, že je to nejaký dobrý úmysel, zneužíva sa naozaj vo veľkom toto právo zhromažďovania. A keď hovoria, že my chceme niečo kryť, tak viete, ukazujú na nás, ono sa hovorí, že ukazujú na nás prstom, ale tie tri ostatné zrovna smerujú na nich. Po nástupe tejto vlády sa ministerstvá dozvedeli úplne od začiatku, prišli na závažné skutočnosti, čo sa týka prerozdeľovaných peňazí a také praktiky tu fungovali, že ani tí najväčší podfukári aj zo známeho filmu by sa nemuseli za takéto výkony hanbiť. Dovoľte mi uviesť určité príklady ľudí, resp. mimovládnych organizácií, s ktorými sme mali kvázi čo dočinenia, ktorých finančné zázemie vyšlo na svetlo sveta a rovno to prepojiť aj s protestami, ktoré sú zvolávané. Myslím, že si všetci pamätáme, keď ministerstvo kultúry začalo odkrývať nezrovnalosti v prideľovaných dotáciách, či keď nebolo vôbec zrejmé, prečo sa veľké finančné granty rozdávali vo veľkom mimovládkam, ktoré nemali s rozvojom spoločnosti vlastne ani nič spoločné. Aké obrovské protesty sa začali konať pod rúškom akejsi záchrany kultúry. No toto bolo skutočne skôr záchrana ich vlastného zadku. A začali pani ministerku aj vo veľkom šikanovať. Ministerstvo kultúry potvrdilo, že predchádzajúce vedenie rezortu kultúry presmerovalo peniaze určené na mimovládne organizácie v prospech politických aktivít viazané na Progresívne Slovensko v rokoch 2020 až 2023. Tu pripomeniem, že prečo počas zlovlády, ktoré ubližovalo ľuďom, čo sa týka aj testovania antigénového povinného, čo sa týka kriminalizácie občanov, čo sa týka pomaly zatváranie do domov občanov, ale títo, čo protestujú dnes proti vláde, vtedy vôbec neprotestovali. No môžeme trikrát hádať, že prečo. No preto, pretože tieto mimovládne organizácie dostávali hocijako peniaze do svojho vačku. Môžeme tu spomenúť konkrétnu výzvu na podporu, akúsi podporu mediálnej výchovy a boja proti dezinformáciám, tzv. nejaký program päť, ktoré ministerka kultúry presunula 300-tisíc euro, aby bolo zrejmá finančná čiastka, na opravu strechy radšej Slovenskej filharmónie. Môžeme si to trikrát pospájať, že či to nebolo vhodnejšie. Organizácia Post Bellum, podporovaná prezidentkou Čaputovou a, prosím pekne, riaditeľ tejto organizácie robil jej partner pán Rizman, žiadal napr. 27 700 euro a Komisia jej to bez váhania schválila. Ďalej môžeme spomenúť aj, úspešné boli projekty napr. Živica a iné a o týchto dotáciách rozhodovali v danom období ľudia ako Daniel Milo, ktorý dokonca robil na ministerstve vnútra kedysi počas predchádzajúcej vlády, Juraj Hipš, podľa mňa každému je známy tento bývalý politik, ktorý bol aj členom Spolu, kým sa s Progresívnym Slovenskom nespojili, Jakub Goda, ktorý pôsobil dokonca v kancelárii Zuzany Čaputovej, a ďalší predstavitelia progresívcov. To len aby nám bolo zrejmé, že ako to bolo všetko pospájané. Pre toto všetko a to, že sa konečne urobil s týmto nejaký poriadok, sa začali zvolať, zvolávať tie protesty pod záštitou Otvorenej kultúry, kde sú pomaly všetci títo ľudia aj z týchto mimovládnych organizácií zaangažovaní v týchto protestoch. Organizovali sa jednoducho protesty proti vedeniu rezortu aj kultúry, aj spravodlivosti, o tom audite budem ešte hovoriť, keďže strácali finančné zázemie....
[11:59] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave
zaangažovaní v týchto protestoch. Organizovali sa jednoducho protesty proti vedeniu rezortu aj kultúry, aj spravodlivosti - o tom audite budem ešte hovoriť -, keďže strácali finančné zázemie. A pamätáme si teda, že keď sme odvolávali z funkcie podpredsedu Národnej rady Michala Šimečku, že prečo? Z akých dôvodov? Boli to závažné podozrenia z čerpania štátnych dotácií osobami, ktoré sú lídrovi Progresívneho Slovenska blízke. A aj z manipulácie pri prideľovaní dotácií. Progresívne Slovensko si chráni iba svoje finančné záujmy rodiny. Boli to vážne podozrenia z nezákonného konania, netransparentného a manipulácie pri prideľovaní štátnych dotácií Nadácii Milana Šimečku, otec Michala Šimečku, ktorý je veľmi politicky zaangažovaný človek, v ktorej pôsobí, v správnej rade, Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku, občianske združenie Projekt Forum, ktoré je podľa mňa veľmi známe, aktuálne. Jediný štatutárny orgán je Marta Šimečková, mama Michala Šimečku, a občianske združenie Body, kde jediný štatutárny orgán je Soňa Ferienčíková, partnerka Michala Šimečku. Ministerstvo spravodlivosti vydalo aj v súvislosti s týmto audit. Tridsať sedem žiadostí zaradených do hodnotenia boli v rozpore so zákonom. Ale boli akože úspešné. Samozrejme, títo všetci ľudia, ktorí pobrali tieto dotácie, zvaľovali vinu na tých úradníkov, ktorí tam akože boli. Keď sa tu aj hovorí, že sa zasahuje do rodiny a že oni nie sú politicky zaangažovaní, Michala Šimečku, staršieho, asi nemusím predstavovať, ale Soňa Ferienčíková ako ona bola zakladajúca členka Progresívneho Slovenska, takže viete, vidíme tu určité prepletenie aj v tomto a bol to naozaj veľký konflikt záujmov. Tu sa tak vtedy prešpekuloval celý systém a využili sa zamestnanci daných ministerstiev, ktorí na to majú, samozrejme, samotný podiel viny, pre svoje potreby a na to, aby sa získali peniaze do ich rodinnej kasičky. No a, samozrejme, jedna veľmi aktívna súčasná poslankyňa Zora Jaurová aj v tomto pomohla tejto rodinnej firmičke a sama bola v rôznych hodnotiacich komisiách, ktoré pracovali pri predovšetkým Fonde na podporu umenia. Pekný konflikt záujmov! Už vtedy keď sa odvolával bývalý podpredseda Národnej rady. Navyše Európska komisia už podľa medializovaných správ začala vôbec exekučné konanie. Je vedené voči Marte Šimečkovej na sumu vyše 113-tisíc eur kvôli nedostatočnému zdokladovaniu použitých prostriedkov. To nie je desať euro, sto euro, tisíc euro. To je fakt veľký obnos peňazí. Ja si ešte pamätám, že keď sa snažili obhájiť tieto skutočnosti, tak vyťahovali tu nejakú tabuľku, zoznam dotácií, aby mojich kolegov, koaličných poslancov nejako pošpinili, že aj oni žiadali dotácie. Lenže tie dotácie boli prideľované pre obce, mestá alebo pre školy. To znamená, že starostovia, primátori a rektori vysokých škôl žiadali dotácie na to, aby mohli budovať a aby pre tú spoločnosť naozaj niečo priniesli. Takže tieto výhovorky vtedy boli úplne scestné. No a aktuálne, prečo sme tu a aj to, čo sa týka tohto navrhnutého uznesenia, tak bolo to, čo bolo už opakované, ja to iba v skratke zopakujem, že občianske združenie Projekt Forum, ktorého štatutárkou je už Marta Šimečková, na ten istý projekt Stredoeurópske fórum 2021 požiadala tou istou faktúrou tri rôzne inštitúcie, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo kultúry a Fond na podporu umenia. To spolu predstavuje sumu 130-tisíc euro. Tiež podpisovala pani Šimečková ako žiadateľka, že nečerpá finančné prostriedky z iných verejných zdrojov, čo bolo úplne že klamstvo a popri tom zase pani poslankyňa, známa, Zora Jaurová uvádzala ako poskytovateľ účtovných služieb, pričom v minulosti sa v tejto firme veľmi angažovala a je to prepojené skrz na skrz. Okrem iného tu chcem aj spomenúť, že prečo tieto mimovládky a títo poslanci, ktorí sú napojení na mimovládky, veľmi protestovali proti ruskému zákonu, ktorý nazvali vlastne proti, že je to ruský zákon, a zvolávali tieto protesty. No a tento návrh zákona jediné, čo mal, stransparentniť, odkiaľ mimovládnym organizáciám putujú finančné prostriedky, takže môžeme si úplne v kľude naozaj povedať a myslím, že je to už každému zrejmé, že poslanci Progresívneho Slovenska, veľká, obrovská časť opozície je extrémne napojená na mimovládne organizácie, na mimovládne organizácie, ktoré zvolávajú tieto dané protesty, ktoré kryjú tieto svoje manipulácie v dotáciách a grantoch a využívajú občanov Slovenskej republiky. Toto uznesenie, ktoré je navrhnuté, nie je len politické gesto, ale je to reálny nástroj, aby každý občan videl a aby sa všetko prešetrilo auditom pomocou komisie, ak sa niečo zneužíva. Musí to byť odhalené a potrestané. Ono je pravda, že kto je nevinný, by sa nemal báť. No očividne opozícia sa veľmi bojí aj tohto uznesenia, aj komisie, ktorá by mala byť zriadená. Tu nejde o to, že by sa kryla konsolidácia, ono sa to v podstate ani kryť nedá, pretože aj to sa dotýka určite občanov. Myslím, že tu bolo aj viackrát spomenuté, že komu, kvôli komu sa tu konsoliduje. Ale povedzme si úprimne, nemohli iné mimovládne, mimovládne organizácie alebo iné organizácie, ktoré naozaj pomáhajú spoločnosti, ktoré pomáhajú naozaj ľuďom, zvieratám, dostať tieto státisíce euro? Také, čo naozaj v skutočnosti pomáhajú a majú pre spoločnosť prínos. Takže tejto váženej opozícii im ide naozaj iba o ochranu mimovládok, svojich rodín a pijavíc, ktoré sú roky prisaté na štát. Na konci dňa by som navrhla aj Bruselu zriadiť nejakú európsku komisiu na takýto vnútorný audit, ale tam by museli byť skutočne veľmi nezávislí ľudia. Ďakujem.
[11:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Jedna faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.
[12:10] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem (zaznelo mimo mikrofónu) pardon. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, na začiatku si položila jednu základnú otázku. Kde sú poslanci opozície? No tak iba dva dôvody existujú. Jeden z nich je, že sa ešte nespamätali z toho ťažkého úderu, keď bola prijatá pred niekoľkými minútami novela ústavy, s ktorou teda absolútne nerátali a prišli do roboty rozšafne a v kľude, a z tej roboty určite nebudú odchádzať rozšafne a v kľude. No a ten druhý dôvod, samozrejme, je oveľa vážnejší, lebo nezabúdaj na to, že niektorí poslanci priamo boli zúčastnení a priamo boli členmi týchto mimovládok alebo teda neviem, ako to slušne povedať. A namiesto toho, aby tu sedeli a snažili sa oponovať, snažili sa zdôvodňovať isté finančné toky, ktorým, s ktorými súvisia a súviseli hlavne, no tak tu nie sú. No a toto je asi to najdôležitejšie, preto, lebo z tohto sa nedá vymanévrovať. A pritom je to všetko vlastne také, také jednoduché. Dostal som toľko a toľko, na toto a na toto, minul som toľko a toľko, a na toto a na toto. Nič jednoduchšie neexistuje, čisté jak alabaster. No a keď si ešte hovorila o tej komisii v tom Bruseli, tak myslela si na Flámov alebo na Valónov? (Smiech rečníka.)
[12:10] Peter Žiga
Na nás, Belgičanov, myslela. (Smiech predsedajúceho.) Pani poslankyňa Matejičková je ďalšou prihlásenou v rozprave, nech sa páči.
[12:10] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave
Už mám. (Rečníčka reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dnes toho tu zaznelo už naozaj veľmi veľa a je očividné, že o faktoch a nie o teóriách. Opozícia nevie a ani nechce diskutovať a samozrejme ich v tom vo veľkom podporujú médiá, pretože hneď po hlasovaní o ústave sa balkón aj rokovacia sála vyprázdnili, pretože opozícia nechce a nevie vyvrátiť ani jeden z tých faktov, ktoré tu z našej strany zazneli. Vyzerá to tak, že progresívci sa naučili nekriticky diskutovať iba na stredoeurópskom fóre, ktoré mali krásne zaplatené, dokonca trikrát preplatené niektorými faktúrami, ale skutočnú argumentačnú konfrontáciu vôbec nezvládajú. Ak sú však na námestiach, kde burcujú ľudí, kde vyvolávajú protesty a generálny štrajk, tak tam vedia stáť, pretože sú tam pod heslami, ktoré posielajú ľudí do väzby, kde kričia a vyvolávajú nenávisť. Ak by však mali dnes s nami slušne diskutovať práve na najvyššej pôde Slovenskej republiky, tak ich tu nikto nenájde. Nevyvrátili ani jeden z jediných argumentov, ktorými ich tu častujeme, pretože sú to veci, ktoré ľudí na Slovensku zaujímajú. Ľudia to chcú počuť a chcú vedieť, ako to bolo s takýmito dotáciami a dotačnými schémami, prečo to v rokoch 2020 až 2023 takto fungovalo. Prečo tu nemáme napríklad pani Zoru Jaurovú, ktorá je považovaná v slovenskej elitárskej spoločnosti dramatikov, umelcov za jednu z obrovských odborníčok, ktorá by nám to možno vedela perfektne vysvetliť. Ak hovoríme o niektorých pojmoch, ktorým my rozumieme, pretože sme strana sociálnej demokracie, tak odporúčam občianskemu združeniu Projekt forum sa s nimi stotožniť alebo sa ich naučiť, čo vôbec znamenajú, pretože veľakrát používajú rôzne významy slov, ktorým však vôbec nerozumejú. Je to napríklad hodnota vykonanej práce, finančná hodnota za prácu, spoločensky pridaná hodnota, ktorou vedia ľuďom niečo dať do života, že to nemá byť o tom, že podľa nich je hodnota finančnej práce to, že si pozrú, koľko stojí café late, pretože na jednej strane stoja bežní ľudia, robotníci, hasiči, ktorí napríklad kombinujú vysokú fyzickú záťaž. Sú zodpovední a vysoko profesionálni. Často sa preškolujú. Hovorím ďalej o živnostníkoch, lekároch, opatrovateľkách, učiteľoch, stavbároch, dopravcoch, železničiaroch, ale aj poľnohospodároch. Tieto pracovné pozície sú obsadzované zodpovednými ľuďmi, ktorí napríklad denne zachraňujú životy, ktorí prídu a vzdelávajú našich mladých ľudí v školách, aby im ukázali určitý postoj, ako sa v živote treba správať, že to nemá byť vytvorenie nejakej panelovej diskusie. Každý jeden človek na Slovensku, ktorý takto zodpovedne pracuje, je akýmsi softvérom, ale aj hardvérom pre Slovensko a dáva každý jeden človek na Slovensku život nášmu štátu. Keď ráno prídu do práce, nikto sa ich nepýta, akej farby si dajú kávu, kedy v Bruseli zapadne slnko, alebo na akú pláž pôjdu, keď za dobre vykonanú prácu dostanú svoju plácu. Toto sa pracujúceho človeka na Slovensku nepýtajú. Za toto nikto na Slovensku nie je zaplatený, ani jedna z týchto pozícií, ktoré som vymenovala. Za to bol zaplatený niekto iný. Niekto iný, kto sa volá napríklad Michal Šimečka, ktorý roky... =====
[12:24] Zuzana Matejičková – Vystúpenie v rozprave
Lebo na akú pláž pôjdu, keď za dobre vykonanú prácu dostanú svoju plácu. Toto sa pracujúceho človeka na Slovensku nepýtajú. Za toto nikto na Slovensku nie je zaplatený, ani jedna z týchto pozícií, ktoré som vymenovala. Za to bol zaplatený niekto iný. Niekto iný, kto sa volá, napríklad, Michal Šimečka, ktorý roky žil so svojou rodinou z takýchto dotácií. Pre pracujúceho človeka je však práca poslaním, povinnosťou ale aj hrdosťou. Ide príkladom svojim deťom. Sú naňho hrdí jeho rodičia, keď nejaký mladý človek niečo dokázal. Bez pochyby, aj na pána Šimečku môžu byť hrdí, pretože začínal ako asistent europoslanca za stranu SMER. Každý človek, ktorý príde do práce, si je, si je vedomí, že nesie určitú zodpovednosť za prácu. Nemá čas hrať sa na nejaké filozofické úvahy, teórie a experimenty. Jeho realitou je, že sa musí potiť, aby zarobil pre svoju rodinu, aby svojim deťom dal kvalitné vzdelanie, aby svojim deťom vedel dať plnohodnotnú stravu na stôl, s ktorou mu my ako sociálna demokracia pomáhame, pretože jedno z našich opatrení, ktoré by veľmi radi zoškrtali pri konsolidácií, sú aj obedy zadarmo. A práve na takej strane sedia títo progresívci, ktorí si myslia, že politika je iba hra na elitu. Sú to ľudia, ako je aj žiaľ, matka, pána lídra opozície, lídra akého sme na Slovensku snáď ešte nikdy v živote nemali, ale ak by mal niekoľko slov utratiť, tak to nedokáže ani to neurobí. Pritom, my by sme si ho vedeli veľmi pekne vypočuť. Zaujímajú nás tie argumenty, pretože ak mal byť práve tento líder tým, ktorý mal byť novým premiérom s novým vetrom v plachtách pre Slovensko, ktorý by bol inovatívny afektívny, tak nechceme počuť iba prázdne slová, ale chceme to vidieť priamo rukolapne, napríklad, v tabuľkách, ako by vedeli konsolidovať, že to nemá byť zoškrtanie trinásteho dôchodku, pretože, my si vážime pracujúceho človeka, ktorý vytvoril hodnoty na Slovensku a dnes už má byť na mieste, kde si vie odpočinúť a nie ďalej tvrdo pracovať ako to bolo počas jeho pracovných aktívnych rokov. Progresívne Slovensko sa však môže odtrhnúť od reality, keď majú okolo seba takéto dotačné schémy, ktoré si krásne prideľovali, ale pracujúci človek to nie je. Keby každý pracujúci človek dostal alebo jeho rodina takúto pridanú hodnotu a dostane dotáciu 300-tisíc eur len za to, že si vytvoril nejaké panelové fórum, že sa rozprávajú možnože o kvetinkách, možno o kvetináčoch, tak v tom prípade by neprešiel ani len ten naratív, ktorý vytvorili v minulosti, že tu vznikla nejaká Ficova drahota ako vykrikujú na námestiach, pretože to nie je pravdou. Drahotu vytvorili oni, a ešte sa farizejsky schovávajú za takéto heslá, pričom, oni si užívajú financie zo štátneho rozpočtu, z dotácií a ak vieme, že exekúcia je na stole pre Projekt Fórum, tak je niečo neuveriteľné, aby sme si nemysleli, že ak boli schopní na európskej úrovni zobrať peniaze, ktoré neboli použité na ten účel, na ktorý mal byť, takže by to neurobili práve tu na Slovensku. Na záver by som však povedala ešte niekoľko takých myšlienok, na ktorých sa určite každý pracujúci človek zamyslí. Pretože akú by sme mali mať zodpovednosť za človeka, za jeho poctivú prácu, keď sa naňho majú dívať iba elity pri panelových diskusiách, ktoré si povedia iba to, že nás iba tá diskusia má niekam posunúť. Celé Slovensko posúvali ľudia, ktorí skutočne pracovali, pretože ani bez toho človeka, ktorý postaví cestu by sa na svoje panelové fórum do Bratislavy nevedeli dostať. Dámy a páni, ak sme dnes videli nešťastie v tvárach našich opozičných kolegov, tak to nebolo len kvôli tomu, že sa podarila historická šanca na zakotvenie dvoch pohlaví muža a ženy. Tam bolo niekoľko ďalších bodov, to bolo aj rovnaké odmeňovanie za prácu. Ja nerozumiem tomu, keď to vedia naši kolegovia, veľakrát kolegyne, ktoré som očakávala, že práve kolegyne ženy by sa mali týmto témam venovať a podporiť ich, tak práve oni sú tiež ďalšou mlčiacou menšinou v tomto prípade, ktoré neboli schopné potešiť sa tomu, že Slovenská republika je ešte silnejšia vďaka pevnejšiemu základu, na ktorom, ktorom stojí naša ústava. Pre nás je podstatné, aby každý človek bol rovnako odmeňovaný, postavili sme si na tom náš sociálno-demokratický program. Venujeme sa práve pracujúcej vrstve a nie týmto elitárom, ktorí nemajú záujem vôbec pracovať pre Slovensko, chcú sa na ňom len priživovať. Takže ďakujem vám veľmi pekne, že pracujete ďalej pre Slovensko, a teraz vás všetkých pozývame ešte na našu tlačovú konferenciu s predsedom vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
[12:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Plevíková.
[12:24] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Kolegyňa, ďakujem ti za tú, za tento príspevok v rozprave, keď si spomenula všetkých pracujúcich. Chcem tu spomenúť aj živnostníkov, ktorými sa zrovna Progresívne Slovensko tak rado oháňa, že živnostníci sú kontrolovaní, dokladovať musia absolútne všetko, preukazovať každú vec odkiaľ vlastne dostanú peniaze, to znamená, daňovými dokladmi alebo čo oni sami nakúpia. A keď pochybia, tak sa musia zodpovedať. A tieto zistenia, čo sa týka Projektu Fórum, a nezrovnalostiam v účtovníctve či tomu, že sa jedna faktúra dávala preplácať trikrát a boli tu určité podvody, tak to zrazu je úplne v pohode, to je iba nejaká chybička. To sa, možno by to chceli dať tak, že to sa stáva. To je úplne v pohode. Lenže presne tieto mimovládne organizácie, ktoré sú nacicané na štátny rozpočet, by mali preukazovať úplne všetko a zodpovedať sa štátu a vrátiť tie financie, ktoré tak chabrali. Ďakujem. (Potlesk.)
[12:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Jarjabek.
[12:24] Dušan Jarjabek – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa stále zaujímajú tie peniaze, o ktorých sa tuná hovorí, preto, lebo to je alfa a omega celého tohoto problému samozrejme. Práve v tejto súvislosti mi tu chýba napríklad, taká pani Holečková, neviem teraz v ktorej je strane momentálne, ale tá sa tak zaujímala o tie peniaze, čo, kto koľko dostal a za čo, keď videla teda nejaké, ja neviem, nejaké oslavy alebo čo. Tá si zisťovala honoráre a tak ako veľmi tak striktne vystupovala. Dneska tu nie je. Prečo asi? Možno hľadá nejakú inú stranu. Neviem. Viete, ale hlavne v tom, ako, v tom, v tomto príbehu o tých peniazoch je asi najpodstatnejšie aj teda o tom, o tom čo hovorila Zuzka, ak niečoho investujem peniaze a investujem ich do, ja investujem ich opakovane, chcel by som teda asi vedieť prečo. Keď dostane mimovládka opakovane peniaze, chcem vedieť prečo a ako splnil predmet činnosti chcené očakávania ako teda financujem opakovane a znovu. A to tu nie je jasné. A to nie je jasné ani v tomto prípade o ktorom tuná hlavne teda hovoríme. Prečo dostávala táto mimovládka opakovane peniaze niekoľko rokov a kde sú výsledky jej nejakého teda povedomého, podvedomého alebo teda oficiálneho alebo neoficiálneho auditu, na čo boli tie finančné prostriedky použité a boli použité tak fantasticky, že by ich bolo treba duplikovať každý rok. Toto mne nie je jasné, kde je tu nejaký, nejaké, nejaké ohodnotenie niekoho, kto jej tie finančné prostriedky dal. Preto, lebo tá mimovládka tie peniaze iba brala a kde ten predmet činnosti je teda popísaný, že áno, je to dôležité, aby ich dostala znovu tie finančné prostriedky, preto...(Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
[12:24] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Kto by vám už vypínal mikrofón. (Smiech.) Za klub strany SMER vystúpi, pán poslanec Glück.
[12:24] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som veľmi rád položil tomuto plénu rečnícku otázku, koľko lexaurinov sa dnes v Bratislave spotrebuje. Podľa mňa všetky lekárne zarobia dneska rekordné tržby za tento týždeň, pokiaľ ide o lieky, ktoré sú určované na zlepšenie nálady, pretože progresívnci dnes dostali strašnú po papuli, strašnú. Nikto z nich tu nie je. Nie sú schopní sa postaviť za príživnícku a podvodnícku rodinu pána Šimečku. A hovorím to s plnou vážnosťou. To, že to je rodina príživnícka, vieme už roky. Vieme veľmi dobre, že všetky mimovládne organizácie, v ktorých pôsobí celá jeho rodina od strýka, manželky a partnerky pána Šimečku, vytiahla, vycucala z nášho štátneho rozpočtu možno 2,7 milióna alebo 2,5 milióna eur, to sú strašné peniaze. Navyše vieme veľmi dobre, keď počas našej vlády došlo k akémukoľvek k okamžitému zastaveniu plytvania našich verejných prostriedkov celej jeho rodine, tak pán Šimečka vycestoval do Prahy, a vymyslel si, že on ide zachraňovať vzťahy s pánom Fialom. V skutočnosti tam išiel bojovať o to, aby dostala pani Šimečková fondy od pána Fialu a jeho vlády. Keď sme na to prišli a s Tiborom Gašparom sme na to upozornili, tak reakcia bola, že to nie je pravda, že žiadne peniaze od ministerstva kultúry Českej republiky nikto nedostal, že to bol nejaký, nejaké, nejaké Vyšehradské fórum, ktoré zaplatilo pani priateľke pána Šimečku za to, že sa príde trošku potriasť aj do Prahy, a zhodou okolností na podujatie, ktoré má ohovárať Slovensko a vládu Slovenskej republiky a varovať Čechov pred tým, ako môžu dopadnúť voľby v Čechách. To je absolútne zasahovanie do vnútorných záležitostí Českej republiky, ale to je teraz, dámy a páni vedľajšie. Čo čert nechcel, po týchto klamstvách pani Ferienčíkovej, že ona od Čechov nedostala nič, sa zrazu zjavil minister kultúry Českej republiky, ktorý napísal status a verejne sa pochválil, že on hrdý, že on je hrdý na to, že podporil trasenie sa pani Šimečkovej o tom, aké je Slovensko zlé. To znamená, že klamú, zavádzajú, podvádzajú s dotačnými schémami azda po celom svete. Ja už len čakám, že kedy prídu pani Šimečkovej nejaké fondy povedzme z Nemecka alebo z Francúzska, a možno už aj chodia, len o tom ešte nevieme. Pretože som si absolútne istý, že peniaze dostávajú cez rôzne dotačné schémy aj, aj cez iné mechanizmy, ktoré samozrejme sú veľmi dobre použiteľné pre nich na to, aby mohli, tak ako v roku 2023 cez mimovládku Zinc, aby mohli vyčerpať peniaze z britského ministerstva zahraničných vecí, aby mohli podporiť samozrejme vo voľbách Progresívne Slovensko. A aká bola reakcia. Aká bola reakcia, som veľmi rád, že prišla aj pani Kolíková, ministerka spravodlivosti, ktorá musela vedieť o tých dotačných schémach, vy ste to museli vedieť, a prečo ste si neplnili kontrolu. (Reakcia z pléna.) A, prepáčte, tak pani ministerka kultúry sa prišla iba zbaliť, som očakával, že sa prihlási. Spravodlivosti, prepáčte, pani ministerka. Že ako je to možné, že ste si na ministerstve kultúry neplnili povinnosť a nekontrolovali ste si, že či z vášho ministerstva v rozpore so zákonom nie sú vyplácané nejaké peniaze na nejaké mimovládne organizácie, ktoré na jeden a jediný projekt takisto ako z vášho ministerstva, pani ministerka, ste platili na projekty, ktoré boli napriek tomu, že v čestných prehláseniach krvou bolo podpí, bola podpísaná pani Šimečková, že nedostala peniaze od iného ministerstva alebo od iného orgánu štátnej správy peniaze na ten istý projekt, a potom sa zistilo, že peniaze išli z ministerstva kultúry, z ministerstva spravodlivosti, aby toho nebolo málo, tak ešte aj z Fondu na podporu umenia, ktorý je v gescii ministerstva kultúry. To je podvod ako, jak Košice. To je podvod, jak Košice. To je subvenčný podvod, ja som stopercentne presvedčený, že skutková podstata tohto trestného činu by mala byť (Reakcia z pléna. Košice sú podvod?) Nie, ale veľké, veľký podvod ako, ako Košice alebo ako Brno. (Reakcie z pléna.) Každý, kto si prečíta skutkovú podstatu trestného činu subvenčného podvodu, tak vie, že ak sa preukážu teda tie skutočnosti o ktorých hovoríme, ktoré podľa môjho názoru sú potvrdené na základe listinných dokumentov, tak sú to mimoriadne vážne porušenia, a opäť naše orgány činné v trestnom konaní sa tvária, že ich sa to netýka, ich sa to netýka. Ale vedia, samozrejme, Ex offo z úradnej povinnosti začať konať napríklad proti mladému Sulíkovi, za jeho status na, na Facebooku alebo na nejakej inej sociálnej sieti, už bol vypovedať. A keď sa pýtal, že kto na mňa podal trestné oznámenie, tak mu ten policajt hovorí, viete, pán Sulík, no tak... =====
[12:36] Richard Glück – Vystúpenie v rozprave
... ich sa to netýka, ale vedia samozrejme ex offo z úradnej povinnosti začať konať napríklad proti mladému Sulíkovi za jeho status na Facebooku alebo na nejakej inej sociálnej sieti. Už bol vypovedať, a keď sa pýtal, že kto na mňa podal trestné oznámenie, tak mu ten policajt hovorí, viete, pán Sulík, no tak to my sme museli začať, viete, lebo, lebo to sa tak patrí a je to naša úradná povinnosť. Výborne a tu niekto príde a zhodou okolností predseda vlády Slovenskej republiky a povie, ukáže listinné dokumenty o tom, že v rozpore so zákonom a so všetkými povinnosťami, ktoré vyplývajú pri akomkoľvek spravovaní štátu, sa vycucajú verejné financie na projekt z troch rôznych inštitúcií. Napriek tomu, že v čestných prehláseniach je uvedené, že ku žiadnemu inému duplicitnému alebo triplicitnému čerpaniu nedošlo, tak jednoducho sa všetci tvária že sa ho to netýka a pán generálny prokurátor všetkých vyzýva, že podajte trestné oznámenie. Mimochodom veľa trestných oznámení už bolo podaných aj na plytvanie počas COVID-u, aj na našu vojenskú techniku, ale mám pocit, že všetko je dovolené v tejto krajine, takže ja som veľmi zvedavý, akou optikou sa budú pozerať orgány činné v trestnom konaní na ďalšie a ďalšie veci. Ale čo aby toho nebolo málo, vážení kolegovia, máme jeden projekt 130 000 eur duplicitne alebo triplicitne financovaný, ale napriek tomu, že teda keď sa ideme tváriť, že tu pani Šimečková išla zachraňovať zemeguľu, tak jej to možno odpustíme, ale ako potom pani Šimečková vysvetlí, že zo 130 000 eur zaplatila za jeden rozhovor s pani Čaputovou, som zvedavý, že ako pani Čaputovej koľko zaplatila, keď to bola prezidentka Slovenskej republiky, to by ma tiež zaujímalo teda, že aký mechanizmom teda ju odmenili a zaplatili niekoľko sto eur za rôzne vystúpenia rôznych hercov, ktorí predpokladám, rečnili o tom, že aký je Robert Fico zlý. Ale budiš. Ale kde išlo 70 % z tých 130 000? Tých 70 % išlo, si rozdelili po 4805 tisíc eura pani Andrea Puková a 39 000 eur dostala pani Marta Šimečková. Však to je krásny biznis. To sa robí, to sa podniká a ešte počas COVID-u, kedy všetci herci, o ktorých takto sa všetci starajú na čele s pani Jaurovou, sedeli doma, nemali podľa mňa pomaly za čo platiť účty, ale pani Šimečková si dala vyplatiť nejaký ušlý zisk, ako už aj to je paradox, že ako môže byť ušlý zisk z neziskovej organizácie, to je tiež tak trošku na pobavenie sa o tom, ale budiš. Pani Puková zaplatila, sama sebe si vyfaktúrovala teda úpravu webovej stránky stredoeurópskeho sídla, kde zmenili štyri vety a stálo to, dámy a páni, nás všetkých toto stálo 11 360 eur. To je neuveriteľné a to sa bavíme iba o jednom projekte a pani Šimečková si vyfaktúrovala sama sebe za preklad do angličtiny za tisíce eur, pritom my vieme, že pani Šimečková je oprávnená v zmysle živnostenského registra prekladať do ruštiny a do nemčiny. To je, to je, dámy a páni, biznis. Keby sa to týkalo matky kohokoľvek z nás, kohokoľvek z nás, tak by ste to videli na tých námestiach, tam by boli plagáty o tom, že všetci sme tu zločinci, a že všetkých nás treba obesiť, že všetkých nás treba obesiť. A aká bola reakcia Šimečku, ktorý tu neni, neni tu nikto, nie je tu ani Mesterová, ktorá tu inak vykrikuje a mudruje, neni tu ani pán Dubéci, nie je tu nikto. To znamená, že oni povedali, že áno tak podvádzala moja matka, a ale že vlastne Fico je mafián, a že má ísť do basy. To bolo jeho vysvetlenie. Pani Šimečková povedala, že možno došlo k nejakému administratívnemu pochybeniu, ale že ak sa to preukáže, že ona tie peniaze vrátiť. To je veľmi zaujímavé, pretože všetci dobre vieme, že pani Šimečková je exekuovaná dokonca vo vzťahu k Európskej únii, keďže nedokáže preukázať či peniaze, ktoré financovala z mechanizmov dotačných z Európskej únie, či skutočne ich využila na vopred deklarovaný účet, keďže my veľmi dobre vieme, že tieto peniaze, ktoré by mohli pomôcť ľuďom, sú zneužívané na politiku, financujú z toho protesty a kadejaké pochybné kampane na to, aby zasiahli do vnútorných záležitostí Slovenska. Tak, keď teda nevie zaplatiť 160 000 exekúciu, nezaplatila ani cent, ani cent nezaplatila z peňazí, ktoré dlhuje, tak zrazu už by vedela teoreticky vyrovnať škody, ktoré spôsobila jej podvodným konaním na ministerstve kultúry. Tak to je veľmi zaujímavé. To je veľmi zaujímavé. No a ďalšou reakciou bolo, že podali trestné oznámenie na predsedu vlády Roberta Fica. Čo mi to pripomína, dámy a páni? Mnohí z vás ste tu sedeli, ja som tu ešte vtedy nesedel, keď sa hlasovalo o vydaní na rozhodovanie o väzbe predsedu vlády. Viete veľmi dobre, z čoho bol obvinený a Robert Kaliňák sedel mesiac vo väzbe za tento istý trestný čin, za tlačové konferencie o daňových podvodoch dnes právoplatne odsúdeného daňového a pozemkového podvodníka Andreja Kisku. To mi snáď chce niekto povedať, že nejaký Hamran, nejaký Lipšic a ďalší si už dnes brúsia zuby ako budú stíhať Roberta Fica za to, že hovoril pravdu o podvodoch, o súbežných podvodoch Marty Šimečkovej? Mne to príde ako cez kopirák. Mne to príde, dámy a páni, ako cez kopirák. Že jediná obrana je, že ak niekto povie pravdu o mojom chovaní, podám trestné oznámenie a ja som veľmi zvedavý, ako sa aj s týmto trestným oznámením vysporiadajú orgány činné v trestnom konaní, ale predovšetkým, predovšetkým som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa vysporiadajú orgány činné v trestnom konaní s týmito vážnymi, mimoriadne vážnymi podozreniami z podvodov, z podvodov, ktoré sa diali na našich ministerstvách a veľmi som zvedavý, že či prešetria aj ďalšie a ďalšie projekty, ktoré, o ktorých som presvedčený, že, že fungovali rovnakým, rovnakým mechanizmom. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
[12:36] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Plevíková.
[12:37] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán kolega, ďakujem ti za tvoj príspevok a ja naozaj, ja naozaj tomu, žiaľ, verím, že prídu nové a nové skutočnosti, budú odhalené nové a nové podvody, ktoré sa robili najmä za čias Matovičovo-hegerovej a Ódorovej zlovlády a budeme sa ešte len čudovať, čo sa deje a myslím, že nie poslednýkrát je tu takáto poloprázdna sála bez opozície, ktorá nebude chcieť nikdy zobrať zodpovednosť sama na seba.
[12:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Karas.
[12:38] Daniel Karas – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Rišo, súhlasím so všetkým, čo si povedal a dneska hlavne v Denníku N je deň otvorených dverí, lebo donáška lexa verinusa tam asi od rána do večera nezastaví.
[12:38] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Jeden poslanec sa prihlásil. Pán poslanec Vážny.
[12:41] Ľubomír Vážny – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu a k prijatiu systémových riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 až 2024, ktoré ste obdržali ako tlač 1014. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam tento pozmeňujúci návrh. 1. V návrhu uznesenia vrátane jeho názvu sa slová "2020 až 2024" nahrádzajú slovami "2020 až 2025". 2. V bode c) v návrhu uznesenia sa v prvej zarážke na konci pripájajú tieto slová: "a následne každoročne". 3. Bod d) v návrhu uznesenia znie: "d) ukladá vláde Slovenskej republiky, aby do 15. februára 2026 predniesla na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch vykonaného auditu a o stave plnenia prijatých opatrení a následne každoročne do 15. februára za predchádzajúci kalendárny rok". Odôvodnenie. Navrhujem precizovanie návrhu uznesenia a priebežnú kontrolu aj v nasledujúcich rokoch. Ďakujem, pán podpredseda, skočil som.
[12:41] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete niečo? Spravodajca nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 904, návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 946. Pani poslankyňa Paula Puškárová nám bude tento návrh zákona uvádzať. Nech sa páči.
[12:42] Paula Puškárová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Tento návrh zákona predkladáme v súlade s viacerými podnetmi, ktoré nám prišli z praxe. V súčasnosti je možné určiť priezvisko v podstate troma spôsobmi. Je to podľa matky pri pôrode dieťaťa a ak teda je tam, to je prvá možnosť, druhá možnosť je, ak je to formou vyhlásenia spoločným súhlasom oboch rodičov pred matrikou alebo sobášnym listom no a potom tretia možnosť určenia priezviska dieťaťa je formou súdu. My chceme do tohto zasiahnuť a to tým, že je možné určiť priezvisko rodičov oboje, to znamená, aby dieťa mohlo niesť jedno priezvisko po otcovi a jedno po matke a zároveň tam umožňujeme, aby každý z rodičov, ktorý sa o dieťa osobne stará, mohol si toto priezvisko pripísať k existujúcemu priezvisku dieťaťa. Ďakujem veľmi pekne. Teším sa na rozpravu.
[12:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Zahorčák je určený spravodajcom, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Podá nám spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
[12:42] Viliam Zahorčák – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je vedený pod tlačou 904. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 946 z 13. augusta 2025 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
[12:42] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal jednu písomnú prihlášku pán poslanec Ľupták, ktorý nie je v sále, preto stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka povedala všetko, čo chcela, pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ... =====
[12:44] Peter Žiga
povedala všetko, čo chcela. Pán spravodajca tiež. Prerušujem rokovanie o tomto bude programu. Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 8 z roku 2009 o cestnej premávke, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme to ako tlač 900. Pridelenie výborom je pod číslom 944. Pán poslanec Vážny je už pripravený, aby nám predstavil návrh zákona. Nech sa páči.
[12:45] Ľubomír Vážny – Vystúpenie
Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne a kolegovia. V súlade s paragrafom 67.1 zákona Národnej rady SR číslo 350/1996, zbierky zákonov o rokovacom poriadku, Národnej rady SR v znení neskorších predpisov predkladám návrh novely zákona číslo 8/2009, zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s paragrafom 73. ods. 1 zákona o rokovacom poriadku uvádzam predmetnú novelu zákona nasledovne: vo všeobecnom vyjadrení tento návrh novely rieši dva okruhy problémov. Prvý okruh problémov je, že vzhľadom na narastajúci počet kolízií medzi chodcami a používateľmi elektrických kolobežiek, bicyklov či iných prostriedkov s pomocným motorčekom pristupujem k návrhu legislatívnej zmeny, ktorej hlavným cieľom je zvýšiť bezpečnosť chodcov na chodníkoch a peších zónach. Druhý okruh problémov: dostupné štatistiky prezídia Policajného zboru SR za rok 2023 a v následujúcich rokoch je to obdobné. Uvádzajú, že vodiči vo veku od 65 do 70 rokov spôsobili minimum nehôd. Vzhľadom na túto nízku mieru zohľadnenie technologického pokroku v podobe bezpečnostných prvkov a systémov v autách a prirodzené zlepšenie ľudí v zmyslovom a kognitívnom vnímaní, návrh povinnej lekárskej prehliadky zvyšuje povinnosť tejto povinnej lekárskej prehliadky z veku 65 na 70 rokov vrátane. Akceptácie všeobecnej preventívnej prehliadky, ak bola vykonaná v príslušnom kalendárnom roku, v ktorom vznikla povinnosť absolvovať takúto lekársku prehliadku. Samozrejme, že sa jedná o povinnú lekársku prehliadku pri vedení motorového vozidla z toho veku 65 na 70. Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.
[12:45] Peter Žiga
Pán poslanec Saloň bol určený ako spravodajca gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť. Dávam mu slovo.
[12:47] Marián Saloň – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. V súlade s paragrafom 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informácie k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmy účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z paragrafu 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v 2. čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, výbor Národnej rady SR pre zdravotníctvo a výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v 1. čítaní. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu uvedenému návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.
[12:47] Peter Žiga
Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som dostal písomne dvoch prihlásených poslancov. Pán poslanec Dušenka nie je v sále, prepadá mu poradie. Pán poslanec Dej je v sále, môže sa ujať slova, nech sa páči.
[12:49] Dávid Dej – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem vám pekne za slovo. Pokúsim sa byť stručný, ale vecný. V zásade tento návrh zákona obsahuje dve časti. Jedna je samozrejme tá novela cestného zákona, a druhá je teda zvýšenie veku vodičov motorového vozidla, aby bola zvýšená veková hranica u návštevy teda všeobecných lekárov. Pokúsim sa primárne vyjadriť k tej novele cestného zákona. Ja som si to preštudoval, priznám sa, ja asi rozumiem, kam tým cielite, že teda chcete vytlačiť z chodníkov elektrokolobežky a tým pádom chcete zadefinovať rýchlosť chôdze, čo ja na jednej strane rozumiem, že ja ako mestský poslanec a som aj teda členom dopravnej komisie na magistráte hlavného mesta SR, je to téma, ktorá je často diskutovaná, ktorú často riešime. Je pravda, že k nejakým kolíziam dochádza, ja sa vyjadrím aj tým štatistikám, ale príde mi toto trošku neodborné a aj nešťastné, aj keď priznám sa, že akokoľvek by som sa snažil byť empatický a nájsť tam dobrý úmysel. Rozumiem tomu, že asi tam ten dobrý úmysel je, ale príde mi to celé ťažko realizovateľné v praxi a celkovo veľmi nešťastné, ako je to zadefinované v tejto novele zákona. Neviem si úplne predstaviť, ako chcete teda zadefinovať rýchlosť chôdze, na základe čoho, kto ju ma potom vymáhať, kto to bude kontrolovať. Teraz poviem príklad, ja mám 2 metre, to ste si asi mohli všimnúť a moja rýchlosť chôdze môže byť diametrálne odlišná od človeka, ktorý je vzrastovo nižší a tým pádom aj pomalší. No a tým pádom, keď si zoberieme ešte k tomu deti, ktoré takisto využívajú chodníky na bicykli, pretože je to oveľa pre nich bezpečnejšie, ako keby mali ísť po ceste, na ktorej jazdia autá. Áno, tu by sa hodili cyklopruhy, to je tiež niečo, čo s tým súvisí. Ja rozumiem, že nie všade tie cyklopruhy sú, aj preto teda tí účastníci tej cestnej premávky, teda najmä deti alebo tie elektrokolobežky, využívajú ten chodník. No a teraz, ja si neviem úplne predstaviť, akým spôsobom chcete zadefinovať rýchlosť chôdze. Ja som sa pozeral, podľa tých údajov, ktoré ja som našiel, neexistuje krajina Európskej únie, ktorá by mala v zákone zadefinovanú rýchlosť chôdze. Naozaj som takú nenašiel, boli by sme asi prví, ja rozumiem, že už dneska v súčasnosti Slovensko vo veľa veciach je teda iné, ale nemyslím si, že toto je niečo, čo nevyhnutne v zákone potrebujeme. Teraz poviem príklad. Ja som si to predstavoval, ja som to neskúšal, ale ja rozumiem, že vy mi môžete povedať, že ak by niekto išiel na kolobežke nie rýchlejšie, ako by bola zadefinovaná rýchlosť chôdze, tak po tom chodníku ísť môže, ale ja si to neviem úplne predstaviť, rýchlosť chôdze, či je fyzicky reálne možná, aby človek na tej kolobežke z tej kolobežky nepadol. To isté platí o tých bicykloch. Najmä deti používajú bicykle, alebo aj tie kolobežky, dajme tomu v mestách a obciach, keď sa snažia dostať zo školy. Je to oveľa rýchlejšie a pre nich aj pohodlnejšie, ako ísť peši a podobne. Čiže tieto prostriedky sa viac a viac využívajú. Nemyslím si, že keby tento návrh zákona prišiel do platnosti, tak nejakým spôsobom zabránime tomu, že by ľudia prestali používať elektrokolobežky. Práve naopak, vytlačíme ich na cestu. To sa týka najmä detí, ktoré pôjdu na bicykli, ktoré vytlačíte na cestu. A tam prichádza k oveľa, podľa mňa, väčšiemu riziku, ako to, že sa môžu chodci zraziť s kolobežkou na chodníku. Priznám sa, ja som videl rôzne prípady a rôzne incidenty, kedy teda došlo k nejakej kolízii medzi chodcom a človekom, ktorý používal tú kolobežku. Ale ja si nemyslím, že je riešenie ho teraz vytlačiť na cestu. Samozrejme, v ideálnom stave by bolo, keby tie cyklotrasy máme. Je to aj niečo, čo máme v programovom vyhlásení vlády, že sa má podporovať elektromobilita alebo iné alternatívne formy dopravy, čo samozrejme kolobežky a cyklodoprava je. No a teraz k tým štatistikám. Ja som si tie štatistiky pozrel, tak týka sa to primárne hlavného mesta, čiže vy v tej dôvodovej správe argumentujete štatistikami hlavného mesta. Nie raz hovoríte, že Bratislava nie je celé Slovensko, ale teda tu sa to hodí použiť. Ja, čo viem, ja, čo mám tú informáciu, tak v zásade iné štatistiky ani neexistujú a ani policajný zbor tieto štatistiky nezbiera. Takže rozumiem, že k nejakým môže dochádzať nehodám alebo ku konfliktu medzi človekom, ktorý je, dajme tomu, na tom chodníku bez akéhokoľvek dopravného prostriedku a niekto používa tú kolobežku. Ale teda čo chcem povedať je, že jednak je to neodborné, je to podľa mňa nebezpečné a zároveň tým neriešite žiaden problém. Keby sme mali vybudované cyklotrasy popri tých cestách, tak samozrejme, ja nemám problém, aby kolobežky, bicykle, ktokoľvek, kto používa iný dopravný prostriedok, ako je auto, motorka a podobne, po tom cyklopruhu mohol ísť, ale my to dneska nemáme. Čiže vy dneska vlastne vytlačíte deti, alebo teda to je jedno kohokoľvek, kto ide po tom chodníku na bicykli, čo zhodou okolností teda po tom chodníku chodiť môžu a vytlačíte ich na cestu, ak by taký návrh zákona vyšiel do platnosti. Teraz neviem si úplne v praxi predstaviť, ako by to fungovalo. Či by po tých chodníkoch stáli dopravní policajti a merali rýchlosť chôdze. Náhodou pôjde niekto rýchlejšie o 2 km, tak neviem, že dostane pokutu a mu tú kolobežku zoberú? Neviem si to predstaviť. Čo skôr je problém? Čo skôr problémom je, sú ľudia pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok, ktorí tieto kolobežky šoférujú a tak ďalej. Ja viem, že sú nejaké preventívne akcie, to je v poriadku, ale príde mi toto, ako to je zadefinované v tom zákone, celkom dosť nešťastné. Chcem ešte povedať jednu vec a tá je tá, že existujú rôzne formy osvety, rôzne kampane na to, ako čo najlepšie edukovať používateľov alebo teda vodičov, dajme tomu tej elektrokolobežky, na to, aby sa správali čo najzodpovednejšie a brali najväčší ohľad aj na iných účastníkov dopravy. Teda bavíme sa primárne o tom chodníku. Chcem ešte jednu vec povedať. V zásade, keď som sa nad tým ja zamýšľal, ja súhlasím, že viac a viac ľudí tie elektrokolobežky používa a chýba nám tu cestná infraštruktúra, to je pravda tiež, ale my vlastne v tomto celom neriešime alebo neliečime ten dôsledok ani príčinu, ale riešime niečo, čo sa teda deje, to je ako keby niekto, kto si zlomí ruku, mu nedáte do sádry, ale dáte mu obklad s ľadom. Čo síce na tých pár minút môže pomôcť, ale vo výsledku to nejako nepomôže. A takisto mi príde tento návrh zákona, ja neviem úplne teda že, ja rozumiem, že poslanci majú možnosti predkladať poslanecké návrhy, ja by som skôr čakal, že takýto zákon, ktorý sa týka cestnej premávky by mal ísť možno z vlády, mohlo by to prejsť MPKčkom a podobne, pretože mne to príde veľmi nešťastné. Ja ani neviem, aký je názor na tento návrh zákona dopravnej polície alebo ministerstva vnútra. Ja som sa to nedočítal a príde mi teda škoda, ak by sme takýto návrh zákona schválili bez akejkoľvek odbornej diskusie, lebo my sa tu môžeme medzi sebou baviť, my tu môžeme vystupovať, vy so mnou nemusíte súhlasiť, ja nemusím s vami, to je úplne v poriadku, ale chýba mi v tom celom odbornosť. A teda na záver ešte, aby som mohol k tejto časti návrhu zákona, ja si myslím, že toto môže mať negatívny vplyv na rozvoj udržateľnej mobility, pretože ak si zoberieme, že ten človek, ktorý ide na bicykli, to môže byť otec s dieťaťom napríklad, ktorí na tom bicykli nie je natoľko vyspelý, aby mohol ísť po ceste, alebo sa bojí, alebo jednoducho ten rodič, to dieťa, na tú cestu s tým bicyklom nechce pustiť, tak vy ho vlastne na tú cestu vytlačíte. A čo môže mať za následok, že si teda tie rodičia povedia, že radšej pôjdu autom. Takisto človek, ktorý chodí na elektrokolobežke do práce, do školy, kdekoľvek môže ísť, to je jedno, tak si môže povedať, že okej, nemôžem ísť po chodníku, po ceste sa bojím, alebo nie je to bezpečné, alebo nie všade vám tá cesta, alebo tá dopravná situácia umožňuje ísť s autami na tej jednej ceste, keď nemôžete ísť po chodníku. Takisto si myslím, že to môže mať negatívny efekt na to, že tí ľudia budú hľadať iné formy dopravy, napríklad tie auta a podobne. A to je na tom, podľa mňa, najviac to nešťastné, že ja aj síce chápem dobrý úmysel, ja sám som hovoril v úvode, že tieto veci na dopravnej komisii na hlavnom meste často riešime, chodia tam občania, ktorí sa na toto sťažujú, ale nikdy nás nenapadlo, že teda ideme úplne zakázať elektrokolobežky, lebo elektrokolobežka naozaj môže ľuďom poslúžiť na to, aby sa dostali na tú istú vzdialenosť, ako keby mali ísť chôdzou oveľa rýchlejšie a častokrát si myslím, že kľudne aj bezpečnejšie. Takže toľko k tomu prvému návrhu zákona, respektíve tej prvej časti. A tá druhá, čo sa týka zvýšenia veku spôsobilosti viesť motorové vozidlo. S tým v zásade nie je absolútne žiaden problém. Úplne podobný, ak nie, identický návrh zákona tu už predkladali kolegovia z KDH. My sme za to hlasovali, príde mi to, že asi ste sa inšpirovali, tak to poviem. Je škoda teda, že sa nepodporil už ten návrh zákona, ktoré predkladalo KDH, lebo my sme za to hlasovali, ten návrh zákona mal hlavu a pätu, bolo to v poriadku. Kiežby teda, to teraz dávam tak celkovo do pléna, aj keď teda nie je nás tu veľa, čo tu sme pritomní, kiežby aj viaceré naše poslanecké zákony ste si osvojili napríklad pre adresnú pomoc mladým ľuďom, ale chápem, že to teraz nie je predmetom tejto debaty. Takže za mňa toľko v prvom čítaní a ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
[12:49] Peter Žiga
Na vaše vystúpenie tri faktické, pán poslanec Dvořák.
[12:58] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, David, za tvoje vystúpenie. No ja mám dva také okruhy, poviem z toho zdravotníckeho hľadiska a potom poviem z toho otcovského hľadiska. Že ja mám takú situáciu, že pri našom dome niekto teda asi, ja neviem, či zo srandy alebo zo zaujímavostí osadil taký merač chôdze, že my tam normálne vidíme, ako rýchlo ideme. Ja teda napríklad teraz viem, že ja tiež som zrovna z tých, ktorí majú dva metre a ja chodím tak rýchlosťou 6-7 kilometrov. A príde mi to trošku absolútne teraz, že čo sa bude diať, že budú ma merať a keď prekročím tu, ja mám štandardnú rýchlosť, teda 6-7 kilometrov za hodinu, že čo sa stane, ako sa to bude vôbec vynucovať. Druhá vec: som otcom dcéry, ktorá má teda 4 roky, teraz prechádza na bicykel. Keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 kilometrov v hodine. A teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6-7-8 kilometrov v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však ===== dcéry, ktorá má teda štyri roky, teraz prechádza na bicykel, keď chodila na tom odrážadle, tak som to vedel odmerať, že teda chodila približne tých 5 km v hodine, a teraz máme problém, lebo ona vlastne na tom bicykli malom, keď sa učí bicyklovať, už vie celkom dobre bicyklovať, chodí tak tých 6, 7, 8 km v hodine. No a teraz keby išla pomalšie, však som to skúšal, že nech chodí pri mne, keď idem pomalšou chôdzou, tak padá z toho bicykla. A teraz tiež otázka, že chceme aj to kolega spomínal, decká vyhnať z bicyklov, ja ľudí ako ja, čo majú 2 m a chodia 6, 7-kilometrovou rýchlosťou, mám to odmerané kvôli tomu meraču, čo máme pri dome, čo sa bude diať? Budú ma pokutovať. Ja si myslím, že v tom najlepšom prípade to proste bude neuplatiteľný zákon, ktorý nevynútite, ale kolega to spomínal, že čo by tu napr. radšej mohli riešiť, ak vám prekážajú tie kolobežky, lebo ja poznám tie zdravotné štatistiky. Ak by ste sa do nich pozreli aj vy, tak by ste videli, že dva najčastejšie úrazy na urgentoch sú teda väčšinou, že buď niekto spadne na kolobežke, alebo decká na trampolínach. To sú naozaj zlé úrazy. A keď sa pozriete na tie kolobežky v meste, hocikde, v hocijakom meste, tak vidíte, že tí ľudia často chodia pod vplyvom alkoholu, sú tam dvaja na tej kolobežke, nemajú napr. helmy. A toto sú veci, ktoré sa dajú, podľa mňa, oveľa lepšie kontrolovať, že vidíte tých kolobežkárov, vidíte čo porušujú a je to ľahšie pozorovateľné a bolo by to aj lepšie vynútiteľné, tak prosím, ak by ste sa nad tým mohli ešte zamyslieť.
[12:59] Peter Žiga
Pán poslanec Hajko.
[13:00] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Asi nikto nepochopí o tom, že máme nové spôsoby pohybu aj po chodníkoch, atď., vidíme to, a tá situácia sa mení skutočne z roka na rok a stierajú sa rozdiely, ja neviem medzi veľkým bicyklom so širokými kolesami a mopedom, pomaly. Hej, takže jednoznačne to treba robiť, ja sa prikláňam tiež k tomu, že treba to skôr regulovať komplexne, hej, nedá sa to jedným krátkym zákonom. A druhá vec, kde sa stotožňujem s kolegom Dejom je to, že takýto zákon musí byť vykonateľný, to je veľmi dôležité, aby bol vykonateľný. Ja poviem príklad. Dosť ma to rozčuľuje tiež, však som šofér. Schválili sme si zákon, že bicykle sa môžu obchádzať vo vzdialenosti najmenej 1,5 metra. Nuž, keď si zoberiete naše cesty, tak by sme niektoré úplne zahltili, to je jedna vec a druhá vec, ja poviem taký praktický príklad, že kde vlastne ten zákon už neviete naplniť vôbec. Obídete bicyklistu, naplníte literu zákona, ste od neho 1,5 metra, prídete na križovatku, zastavíte na červenú, cyklista si zastane vedľa vás vpravo. On nemá povinnosť obiehať zľava? Alebo zrazu sa k vám dostal zľava, a teraz čo, nie je od vás meter a pol, zasvieti zelená, vy sa pohnete, porušili ste predpis? Preto to uvádzam tento príklad, že niektoré takéto, a tento návrh zákona o tých cyklistoch, tiež bol tak navrhnutý, pokiaľ si dobre pamätám ako poslanecký, že sa to neriešilo komplexne, a potom nám vznikajú takéto neriešiteľné stavy a myslím si, že keď ten zákon nemôžete vymáhať, tak nie je to ani na prospech tých, čo sú účastníci tej cestnej premávky, alebo tí chodci na chodníkoch, ale je to aj popieranie autority inštitúcií, ktoré to majú vymáhať. Pretože, keď oni nemajú v ruke taký predpis, o ktorých by sa mohli dobre oprieť, no tak potom na nich ľudia kašlú.
[13:00] Peter Žiga
Pani poslankyňa Puškárová.
[13:02] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja tak výnimočne, prihlasujem sa k takejto téme, ale osobne si myslím, že toto sa nás to dotýka všetkých tých, ktorí tiež aj žijeme v Bratislave a ja si konkrétne aj spomínam na jeden veľmi prípad, pred ekonomickou univerzitou tiež teda došlo k stretu jednej našej kolegynky, kde človek na kolobežke, mladý, pätnásťročný, ju teda zrazil a zvrhlo sa to na rakovinu a čiže aj my celkovo v školstve sme začali takú, takú iniciatívu, aby tá dopravná výchova sa stala súčasťou školského vzdelávania, lebo oni síce dostávajú nejaké základné vzdelanie na prvom stupni, ale práve ten druhý stupeň, kedže sa dostávajú a stávajú sa viac mobilnejší, by sa mal riešiť, ale to je teda niečo, čo si vieme v tých školských zákonoch a v tom vzdelávacom programe trošku ... poriešiť. Čo si, ale myslím, tak tuto v Bratislave, kde je najväčší rozmach tej elektromobility došllo aj k najväčšiemu rozmachu cyklotrás. Máme predsa na pobreží Dunaja veľmi štedrý chodník, cyklochodník, takže nevidím tak nejako problém posunúť a presunúť a chrániť tých, ktorí sa pohybujú skutočne pomaly, priemernou, priemerným tempom chôdze, presunúť ich aj na tieto cyklotrasy. Osobne aj pri tých deťoch, ako mama dvoch detí, nikdy by som si nedovolila zobrať deti a nechať ich po chodníku letieť na kolobežke, alebo na čokomkoľvek rýchlo dopredu. Vždy pôjde vedľa mňa chôdzou, priemernou chôdzou človeka, práve kvôli tomu, lebo neviem si predstaviť, že by som svojho trojročného, alebo päťročnú pustila, tak si choď dole 20 km za hodinu, alebo hoc aj 10. Vždycky prídem popri nich, predsa je len to nebezpečné a v parku je to iné, kde nie sú tie cesty, ale určite mimo nich, nikdy by som si to nedovolila.
[13:02] Tibor Gašpar
S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Dej.
[13:04] Dávid Dej – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, myslím, že to bolo vo veľmi kľudnom a konštruktívnom duchu. Budem asi reagovať na vás, pni kolegyňa, súhlasím, však ja som tiež videl viaceré incidenty, tiež by som bol radšej, keby sa nestali, ale stali sa, len viete, že áno, že som sa snažil aj v tej rozprave vysvetliť, že tam, kde je to možné, typu hlavné mesto Bratislava, dajme tomu, že má možno viacero možností, čo sa týka už vybudovaných cyklotrás, tak samozrejme ideálne keby po tej cyklotrase išli, ale viete, že toto je poslanecký návrh zákona, ktorý keď vojde do platnosti, nebude sa týkať iba Bratislavy, bude sa týkať celého Slovenska a nie všade, tie cyklotrasy vybudované sú, a tým pádom to nie všade bude možné, a to je to, čo som chcel povedať, že si nemyslím, že problém, ktorý tu je, možno bude narastať, možno nejakým spôsobom sa nájdu aj iné alternatívne riešenia, tak tento návrh zákona, ten problém nevyrieši, nevyrieši ho preto, lebo pokiaľ nemáme vybudovanú infraštruktúru, ak sa bavíme o cyklotrasách, tak nemôžeme malé deti poslať s bicyklom na cestu, medzi autá. Preto po tom chodníku idú, lebo sa tam cítia byť bezpečnejšie. A teraz napr., spomenul to aj kolega Dvořák, ale spomeniem to opäť ja, pri mojej výške, moja chôdza je častokrát rýchlejšia ako je zadefinovaná v tomto návrhu zákona, a podľa tejto logiky by som ja mal chodiť potom asi po ceste, medzi autami, alebo po cyklotrase, čo nedáva absolútne zmysle ani logiku. Ako som hovoril, riešenia na to, to môže byť, tak ako ste aj vy spomenuli, rôzna edukácia, alebo mentoring ohľadom tejto témy, ako sa správať bezpečne na ceste a neviem si ani úplne predstaviť tú vymožiteľnosť toho, aby dopravní policajti na chodníkoch zastavovali deti, že nešiel si 6 km, ale išiel si 8, zoberú mu ten bicykel, neviem ako by to v praxi vyzeralo, preto hovorím, aj keď rozumiem ten zámer, že je to nezmysel. Ďakujem veľmi pekne.
[13:04] Tibor Gašpar
Ďalej má nasledovať vystúpenie pána poslanca Dušenku, ktorý už raz prepadol v poradí, ale opäť nie je prítomný v sále, takže konštatujem, že stráca možnosť vystúpenia. Mali by sme mať teda ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Stachura, a týmto mu odovzdávam slovo.
[13:07] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne chvíľku povedať niečo k tomuto návrhu zákona. Na jednej strane som rád, že kolegovia z koalície si niektoré návrhy osvojujú aj zo strany opozície, lebo samozrejme nie v tejto podobe a vysvetlím aj prečo nie v tejto podobe, sme mali podobný návrh pred niekoľkými mesiacmi, ktorý neprešiel týmto plénom. Mne sa tá časť, ktorá tu je, samozrejme páči, ja som to aj konzultoval s pánom Vážnym, ohľadom preventívnej prehliadky a k tomu sa dostanem ešte bližšie, ten začiatok, ktorý v našom návrhu nebol, je naozaj diskutabilný, ja som počúval aj kolegov z opozície, naozaj je to trošku s tými kolobežkami nastavené tak vágne, môže to spôsobovať aplikačné problémy vlastne v tej praxi, či už je to naozaj tá rýchlosť chôdze 6 km za hodinu, že ako sa má kontrolovať, ako sa má penalizovať, ak to tak nebude, máme problém s cyklotrasami ako tu už viackrát odznelo, čiže toto sú naozaj veci, ktoré v tej skutočnej aplikačnej praxi, môžu spôsobovať problémy aj keď ten návrh, alebo ten nápad rozumiem mu a ja ho vecne chápem, že niektoré kolobežky tým, že sú stále rýchlejšie, modernejšie, častejšie na našich cestách, alebo chodníkoch, tak môžu spôsobovať problémy, môžu ohrozovať chodcov, tomu plne rozumiem, len možno v druhom čítaní by sme sa mohli zamyslieť ešte nad tým, ak to teda prejde do druhého čítania, ako ho vycibriť, alebo urobiť lepším, alebo vôbec, či takáto úprava vôbec je uplatniteľná v praxi. No a chcel by som ale povedať aj niečo ku tej druhej časti, k tej druhej časti, čo sa týka tých prehliadok na vodičské oprávnenie, tuná hovorím ešte raz, že som rád, že ste si osvojili niečo s čím sme prišli my, pred niekoľkými mesiacmi a myslím si, že akékoľvek redukovanie duplicitných, nadbytočných vyšetrení je cestou vpred. Myslím si, že aj priemerná dĺžka života sa zvyšuje, ľudia žijú dlhšie. Naši seniori sa dožívajú vyššieho veku, auto sa stáva úplnou samozrejmosťou, dokonca nevyhnutnosťou aj vo vyššom veku, aby sme ostali sebestačnými, čiže všetko čo spôsobuje teda posun, povedzme, tých prehliadok na vyšší vek, ja vítam. Nie celkom som spokojný, alebo rád, že dali ste tam to od 80 rokov na 2,5 roka, celkom nerozumiem aj prečo 2,5 prečo nie 3, prečo nie 2. Už preventívne prehliadky, tak ako sú nastavené teraz, tak sú v 2-ročných intervaloch, čiže možno by som sa aj chcel opýtať, že prečo ste tam dali 2,5 , že čo to je 2,5. Toto sa mi celkom akože zdá zvláštne, rovnako si treba uvedomiť, že teda tých starších občanov, ktorí majú vodičské oprávnenie, z môjho pohľadu a vnímam to tak vo svojom okolí, sú opatrnejší, už nechodia na nejaké ďaleké cesty a motorové vozidlo používajú prevažne väčšinou k tomu, aby prišli k lekárovi, alebo išli do obchodu a zabezpečili si tú sebestačnosť, tak my ich budeme teda ešte častejšie posielať ku lekárovi. Rozumiem opäť úmysel, aby teda nechodili po našich cestách ľudia, ktorý môžu byť ohrozením, na druhej strane si treba uvedomiť, že každý lekár má tak, či tak povinnosť, ak zistí, že napr. sa vyskytne u občana, ktorý je starší, povedzme epilepsia, má novozistenú epilepsiu, tak ho automaticky musí upozorniť na to, že nemôže viesť motorové vozidlo a rovnako je viacero takýchto diagnóz, ktoré, ktoré vedú k tomu, že lekári majú povinnosť dokonca ho upozorniť, a teda mu neumožniť ďalej viesť motorové vozidlo. Čiže tie preventívne prehliadky, ja by som kľudne nechal tak ako bolo to nastavené, že v 5-ročných intervaloch, a to presunutie na 70 rokov vítam. Čo ešte je trošku také neprehľadné v tom návrhu, je tam sa spomína to, čo tiež opäť mám radosť z toho, že to tam je, že preventívna prehliadka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že by sa nemala duplikovať, len si treba uvedomiť, že v súčasnom nastavení je to naozaj tak, že sú to dve rozdielne vyšetrenia. Nehovorím, že je to správne nastavené, ale je to proste nastavené tak. Sú to, jednak je to aj čo sa týka platby, niečo úplne iné, preventívna prehliadka, na ktorú má nárok poistenec každé dva roky. Obsahuje nejaké iné vyšetrenia, iné laboratórne testy, atď. Súčasťou je aj zbežné vyšetrenie zraku a sluchu, to je síce pravda, ale nie je to, čo by malo obsahovať vlastne, obsahovať prehliadka na vodičské oprávnenie. Prehliadka na vodičské oprávnenie, mimochodom za ňu platí pacient sám, čiže je to platba, ktorú si musí uhradiť pacient sám. Tá druhá prehliadka, ju platí plne poisťovňa, čiže ak povieme, že je to jedna k jednej, môžu tam dôjsť, môže tam dôjsť naozaj ku kolízii a ešte raz upozorňujem, že že sú to dve rozdielne vyšetrenia aj keď si myslím a bolo by to správne, aby sme rešpektovali a akceptovali, že preventívna prehliadka je postačujúca. Na čo ďalej pacienta ešte posielať ku otorinolaringológovi , alebo k očnému lekárovi, keď malo by v 90 % prípadov stačiť, že ho posúdi všeobecný lekár, čiže len na to zase treba zmeniť ďalšie podzákonné normy, lebo vyhláška na ministerstve zdravotníctva požaduje, aby súčasťou napr. takejto prehliadky na vodičské oprávnenie bola aj kontrola perimetra, čiže vidíte, máte dobré dostatočné zorné pole. A takisto tzv. audiometer, audiometria, toto nie je bežným, bežnou náplňou všetkých v praxi všeobecných lekárov. Čiže aj ak chceme to dosiahnuť o čo vám ide, aby sme zredukovali duplicitné vyšetrenia, tak mal by nasledovať aj bod B, aby sa automaticky zmenila aj táto vyhláška, ktorú má v rukách ministerstvo zdravotníctva. Čiže na to som chcel upozorniť, aby to bolo možno tiež, jednak s tou 80-tkou ja by som navrhoval naozaj to nechať na tých päť rokov. Jednak by som tam trošku upravil tú formuláciu, že je to ako keby jedna k jednej, že preventívka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že v tom roku, Tých 2 a pol roka by som tiež upravil na nejaké pekné číslo, povedzme, teda ja by som dal 5, ale už keď nechcete akceptovať 5, tak by som tam dal možno ===== ...na tých päť rokov. Jednak by som tam trošku upravil tú formuláciu, že je to ako keby jedna k jednej, že preventívka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že v tom roku. Tých dva a pol roka by som tiež upravil na nejaké pekné číslo, povedzme, teda ja by som dal päť, ale už keď nechcete akceptovať päť, tak by som tam dal možno dva roky alebo tri, ale aby to bol nejaký taký lepšie merateľný ukazovateľ. Takže toto sú moje také poznámky k tomuto predkladanému návrhu. A ešte raz zhrniem. Myslím si, že tá intencia pána poslanca je dobrá. S mnohými vecami v tomto návrhu súhlasím, ale niektoré veci sú nie celkom dopracované, nie sú aplikovateľné v praxi, tomu čo sme sa venovali na začiatku a chcelo by to trošku detailnejšie dopracovať vlastne tú druhú časť ohľadom prehliadok a preventívnych prehliadok u týchto osôb. Ďakujem veľmi pekne.
[13:14] Tibor Gašpar
Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Máte slovo.
[13:15] Ľubomír Vážny – Vystúpenie
Ďakujem. Veľmi stručne čo sa týka veku. S tým, že mnou predkladaná novela bola spracovaná súčasne, možno aj skôr, ale a nie je identická ako tu odznelo čo sa týka veku s tým, že, pán poslanec, som to aj hovoril, že som dorábal práve tie kolobežky a rokovali sme s ministerstvom vnútra v tejto veci, takže preto som sa zdržal a nestihol som to na minulej schôdzi dať, ale v podstate môžte mi veriť a nemusíte mi. Ale s týmto, s týmto problémom som sa ja zaoberal od mojich 66 rokov, lebo som v 65 mal povinnosť, ale zabudol som na to. A keď som si to ja vybavoval tú prvú prehliadku ako vodič nad 65 rokov, tak vtedy som zistil, že je s tým treba niečo robiť a fakt som to aj robil a to je už teraz jedno. S tým, že čo sa týka vyhlášky a takýchto predpisov tie sú potom následne potreba urobiť podľa zákona v prípade, že bude schválený a účinný. Čo sa týka dva a pol roku, tak je to polovica toho predchádzajúceho obdobia, pretože tam ozaj tá pozornosť a tie zmyslové a kognitívne schopnosti tak rýchlejšie klesajú, by som povedal. Nie u každého a práve to má v rukách všeobecný lekár, ktorý môže posúdiť a má na to vybavenie a môže posúdiť, že stačí jeho kontrola a pustí to. Ak nemá vybavenie a vidí pochybnosť v tom kandidátovi na lekársku prehliadku, tak ho pošle za odborným lekárom. Čiže tam, alebo dokonca aj nemusí posielať a môže zamietnuť mať vodičské oprávnenie pre takéhoto človeka ďalej. Čo sa týka kolobežiek, zjednodušený názov, určite som sa neinšpiroval Bratislavou, ale Banskou Bystricou v ktorej žijem. Myslím si, že aj v Bratislave, aj v Košiciach, aj v Prešove, aj v Trnave je situácia obdobná. V podstate cieľ je prijať nejaké opatrenia, ktoré sú aj vymáhateľné a ktoré budú riešiť to, aby pešie zóny a chodníky boli bezpečnejšie s tým, že osveta a edukácia zrejme nepomáha, preto treba prijať nejaké pravidlá, čo je teda všeobecný jav na Slovensku. Spomenuli ste viacero takých kolíznych situácií a zrejme ste si to dobre neprečítali alebo nepochopili zámer tejto novely, pretože táto novela nechce vytlačiť kolobežky. Ja sám mám kolobežku elektrickú a používam ju a nemá za cieľ vytlačiť kolobežky, ale keď to preženiem, má za cieľ na pešej zóne napríklad v Banskej Bystrici, ide ešte dolu kopcom pomaly 35-40 a dieťa sa odtrhne rodičovi trojročné a je len otázkou času, kedy ho zabije alebo ťažko zraní. Čiže toto chcem ja zadefinovať nejaké pravidlá, ktoré zamedzia niečomu takému, lebo ten človek sa ešte arogantne smeje, lebo nemôžte vymáhať nič. Toto definuje aspoň základné pravidlá na vymáhanie a možno ukáže prax, že to treba nejako inak upraviť. Takže určite nemá novela za cieľ vytlačiť kolobežky. Kolobežky sú podľa mňa vhodnou súčasťou presunu človeka tam kde majú byť a cieľom je zabrániť týmto kolíziám. Určite nechce vytlačiť deti z chodníka na cestu. To ste tak isto zle pochopili. Deti môžu ísť po chodníku. Neexistuje v krajina v Európskej únie, ale existuje, ktorá má zadefinovanú rýchlosť, to vám potom ešte poviem. A určite nie je predmetom tejto novely definovať rýchlosť chodca. Ja neviem kde ste to zobrali, dokonca ani bežca, keď hovoríte, že máte dva metre a idete rýchlosťou sedem kilometrov za hodinu. Tak bežec, ktorý ide oveľa rýchlejšie ako sedem kilometrov za hodinu je podľa zákona č. 8 o cestnej premávke lomeno 2009 zákon definuje chodca ako osobu, ktorá sa pohybuje pešo, teda kráča, aj beží. To znamená, že aj bežec je svojím spôsobom chodec podľa zákona. Čiže nikto nechce merať rýchlosť chôdze, to je absolútny nezmysel, ale od chôdze. Chôdza je zadefinovaná v zákone a keď sme tam pridali tú rýchlosť, tak vtedy je to už ľahšie vymáhateľné a postihnuteľné orgánmi, ktoré sú na to oprávnené. To je asi všetko čo som chcel teraz komentovať túto rozpravu. Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
[13:15] Tibor Gašpar
Ďakujem, pán navrhovateľ. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Marcely Čavojovej, Zuzany Matejičkovej a Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 975, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1020. A teraz dávam slovo pani poslankyni Matejičkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo. Ospravedlňujem sa, pani poslankyni Čavojovej.
[13:22] Marcela Čavojová – Vystúpenie
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona predstavuje novelizáciu právnej úpravy hradenia liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v tzv. výnimkovom režime. Aktuálne platná a účinná právna úprava v zákone č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ponecháva rozhodnutie o úhrade týchto liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na uvážení zdravotnej poisťovne. Viaceré príslušné ustanovenia upravujúce hradenie liekov v tzv. výnimkovom režime však boli napadnuté pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe návrhu verejného ochrancu práv a na základe návrhu Správneho súdu v Bratislave, pričom sa namieta ich protiústavnosť z viacerých ohľadov. Preto sa stotožňujeme s obsahom vyššie spomenutého návrhu verejného ochrancu práv a návrhu Správneho súdu v Bratislave, sa navrhuje zavedenie presných zákonných podmienok, za splnenia ktorých bude mať poistenec právny nárok na úhradu tzv. výnimkového lieku, resp. zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny. Tomuto procesu bude predchádzať možnosť úhrady liekov z fondu na úhradu vybraných liekov, ktorý vznikne transformáciou z doterajšieho fondu kvality zdravia. Taktiež sa navrhuje priamo v zákone ustanoviť náležitosti žiadosti o úhradu lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny v tzv. výnimkovom režime. V prípade, ak zdravotná poisťovňa úhradu neodsúhlasí a nevyhovie odvolaniu, v druhom stupni bude v zmysle predloženého návrhu zákona o žiadosti rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako druhostupňový orgán v správnom konaní. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem za slovo.
[13:22] Tibor Gašpar
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Ježíkovi.
[13:25] Jozef Ježík – Vystúpenie spoločného spravodajcu
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda a milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Je to tlač 975. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Môžete otvoriť rozpravu.
[13:25] Tibor Gašpar
Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy je jedna písomná prihláška a to za klub Progresívne Slovensko chce vystúpiť pán poslanec Dvořák, takže mu odovzdávam slovo. Nech sa páči.
[13:27] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja teda prednesiem stanovisko za klub Progresívneho Slovenska, ale na úvod chcem naozaj oceniť kolegyne za iniciatívu, lebo v tomto sa asi zhodneme, že tie výnimkové lieky sú naozaj problém. Upozorňuje na to aj dlhodobo verejný ochranca práv a naozaj pacienti, však máme tu tie situácie, že pacienti, naozaj keď sa chcú dostať často k nejakým výnimkovým liekom, ktoré tu nemáme na Slovensku, lebo sme krajina, kde je nízky prístup k inovatívnym liekom, tak musia rôzne zbierky robiť, zbierať štuplíky a podobne a je to veľmi nedôstojné. Rovnako teda si to všimol aj ten verejný ochranca práv a hovorí, že teda aj akože ten výnimkový proces je veľmi nedôstojný, ale zároveň podľa mňa riešite symptóm, namiesto toho, aby ste riešili, podľa mňa, ten akože skutočný problém a v skutočnosti, to chcem aj upozorniť na viacero problémov tohto zákona, ktoré môžu spôsobiť to, že v niektorých prípadoch môžu aj zhoršiť prístup k tým samotným liekom. Ako to funguje na Slovenku, že ako sa teda lieky dostávajú do nášho systému? Tak my tu máme momentálne dva hlavné spôsoby, dva jediné spôsoby ako sa liek môže dostať do nášho systému zdravotného poistenia a to je ten prvý, to je takzvaná kategorizácia. Tak to funguje všade v ostatných krajinách. Máte určené nejaké podmienky, máte nejakú kategorizačnú komisiu, štát si povie čo ako chce preplácať. Príde klasický výrobca, najprv teda musí mať nejakú registráciu, aby európske úrady, slovenský úrad, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Európska lieková agentúra povedali, že ten liek je v poriadku. Keď má toto ten výrobca, má otestovaný ten liek, prejde cez klinické skúšania, následne príde do systému a povie teda určitým štátom konkrétnym, že tak ja by som mal záujem, aby pacienti vo vašom štáte mohli tento liek poberať a vy ho teda plaťte a za akých podmienok teda zo štátneho rozpočtu. To je ten najhlavnejší a ten najštandardnejší spôsob ako štáty sa snažia dostať tie lieky do systému. A je to preto, pretože ten nárok vzniká automaticky, Ten liek vstúpi do systému, nezáleží koľko je peňazí, koľko nie je peňazí, nezáleží to od nejakého výnimkového procesu, proste ten pacient, ak ten liek, ak si lekár myslí, že ten liek má dostať, tak ho dostane. A my by sme sa mali snažiť ako keby že tento proces čo najviac zlepšovať. A my sme teda momentálne krajinou, kde v tomto procese kategorizácie máme najväčšie trhliny z celej Európskej únie. Nám sa darí oproti Čechom polovicu inovatívnych liekov dostávať do toho systému. My naozaj, že keď ten liek, ten výrobca sem príde a chce ten liek dostať do toho systému, tak väčšinou to trvá proste dlhé roky, niekedy až dva roky, vyše dvoch rokov to trvá. Keď sa pozreme na nejaké Nemecko alebo nejaké západné krajiny Holandsko a podobne... ===== z celej Európskej únie. My, nám sa darí oproti Čechom polovicu inovatívnych liekov dostávať do toho systému. My naozaj, že keď ten liek ten výrobca sem príde a chce ten liek dostať do toho systému, tak väčšinou to trvá proste dlhé roky, niekedy až dva roky, vyše dvoch rokov to trvá. Keď sa pozrieme na nejaké Nemecko, alebo nejaké západné krajiny Holandsko a podobne, tak sa dokáže nový inovatívny liek, keď je schválený Európskou liekovou agentúrou dostať do toho systému za 150 dní. To je reálne proste že obrovský problém naozaj. No a tento problém teda sa tu dlhodobo nerieši. Je to problém proste už čiastočne aj peňazí, pretože tie peniaze na tie lieky sa nafukujú. My už dávame okolo miliardy eur na takého lieky. A tam je viacero, to je naozaj ťažká práce, dlhodobá práca, ktorú treba robiť. Treba proste sa pozrieť na to ako fungujú naše regulačné úrady, treba proste spružniť to ministerstvo. Máme tu takzvanú HT Agentúra, tá HT Agentúra musí lepšie fungovať v tom systéme aby sme naozaj dostali, lebo aj tie inovatívne lieky, ktoré prichádzajú, nie všetky majú nejaký akože reálny prínos pre tých pacientov. To treba tou HT Agentúrou merať, treba sa naozaj pozrieť na to ako spružniť tie procesy, ako proste vylepšiť ten kategorizačný proces, ako ponaháňať, ako naozaj sflexibilniť tie úrady. Na toto je úloha ministerstva. Ja by som očakával od ministerstva že toto urobí, lebo to určuje všetko ostatné, ako ostatné lieky, lebo výnimky majú vychádza z tohto. To je ten symptóm, tie výnimky, že tu sú tie výnimky také rozsiahle, ten symptóm toho, že tú kategorizáciu máme zlú. A často tie poisťovne alebo teraz týmto zákonom sa snažíte vlastne sú nedostupnosť tých liekov vyriešiť. No, ale v skutočnosti moja otázka je, že prečo neriešime ten kategorizačný proces, prečo ho neprekopáva ministerstvo, prečo sa tu ne..., ja dokonca viem, že ministerstvo vlastne má nejaký návrh zákona. Čiže ja by som za najkorektnejší postup považoval to, že príde ministerstvo so svojim novým zákonom liekovým, dá ho normálne klasicky do pripomienkového konania a v tom pripomienkovom, a keď už budeme vedieť ako chce upraviť ten kategorizačný proces, tak potom môžeme prísť a rozprávať sa o tom ako chceme teda tie lieky, ktoré sa nedostanú z nejakého dôvodu do toho kategorizačného procesu, že ako ich chceme preplácať z toho výnimkového režimu. No a vy teda, bez toho aby sme vlastne vedeli čo sa stane s tou kategorizáciou, lebo to je to najhlavnejšie, ktorá určuje koľko peňazí za akých podmienok proste tie lieky pustí tým pacientom, tak vy idete riešiť hneď automaticky tie výnimky. Ale okrem toho ešte ten systém aj v niečom komplikujete, pretože doteraz sme mali tieto dva spôsoby. Buď idete cez kategorizáciu, alebo idete cez výnimky. No a vy vytvárate ešte aj takzvaný inovačný fond. A vytvárate tým pádom tretí streem alebo tretí prúd ktorým sa tie lieky vlastne budú môcť dostať do toho systému bez toho, aby sme my vedeli teda aké sú tie hlavné ..., lebo na tom očividne ministerstvo aj hovorí, že na tom pracuje, tak idete ako kebyže vytvoriť ešte dva nové streemy v tomto. No, ja ale teda akože predtým ako ide aj k tým konkrétnym kritériám, že v čom to môže byť problém. Ja naozaj akože spomeniem aj toho verejného ochrancu práv, pretože prinášate tam naozaj niektoré pozitívne veci. Tie pozitívne veci sú, že prichádzate s tými pravidlami, že snažíte sa aspoň, aspoň otvárate tú diskusiu, to ja oceňujem, že mali by tu byť nejaké pravidlá, že pacient naozaj keď ten liek nie je v tom kategorizačnom systéme a nie sú naňho peniaze, alebo ja neviem, nejako to tam ministerstvo nepretlačilo, tak aspoň keď si podá tú žiadosť, tak aspoň tam má niečo že je to predvídateľné, že vie, že či to dostane, nedostane, trošku akože nejaké predvídateľnosť tam ide. Zároveň čo ja veľmi oceňujem a čo je naozaj že asi najhlavnejšia dobrá vec, ktorú tam robíme, že prichádzate s nejakým odvolaním, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vytvorí sa druhý stupeň a ten bude vlastne, pacient sa bude môcť odvolať. No ale čo už ako kebyže problematickejšie je, že vy tými výnimkami to tak komplikujete, že môže to v niektorých prípadoch podľa mňa zhoršiť ten systém. Jednu vec napríklad od verejného ochranu opráv neadresujete vôbec, a to bola jeho hlavná výčitka a tá tam zostáva, ešte ju aj upevňujete aj v tom inovačnom fonde je to, že on nehovorí len že pacienti majú problém, že nie sú im jasné kritériá prečo nedostanú tú výnimku. On aj hovorí, že tí pacienti pri tých výnimkách často závisia od toho, že či ten štát má peniaze alebo nemá peniaze a kedy tie peniaze dôjdu. A vy v tom zákone explicitne hovoríte, že ani tie výnimky nebudú preplatené z badžetu zdravotnej poisťovne, alebo z inovačného fondu ak nebude mať peniaze ten štát. Ak nealokuje na to tie peniaze, alebo v tom fonde nebude peniaze, alebo ak tá zdravotná poisťovňa nebude mať peniaze, ktoré sa určujú takzvanou rozpočtovou vyhláškou, tak stále tá výtka toho verejného ochranu práv zostane, že síce budeme mať nejaké pravidlá, ale ak sa tie lieky na tie lieky vyčerpajú, dajme tomu za prvé tri mesiace, tak zvyšných deväť mesiacov sa tí pacienti aj tak, aj keď tie kritériá splnia, tak sa k tým liekom nedostanú. A zároveň nevieme koľko peňazí v tom, lebo to neriešite, preto to treba riešiť trošku komplexnejšie a širšie, pretože vy zároveň teda hovoríte, my nevieme napríklad na ďalší rok. Keď tento zákon má začať platiť od januára, my nevieme koľko peňazí bude. Nepoznáme rozpočet teraz na zdravotníctvo na budúci rok. A druhá vec, čo je ešte dôležitejšie, čo určuje či budú peniaze na tieto konkrétne lieky v takzvanou programovú vyhlášku. A minister často, aj ministerka Dolinka, ale aj minister Šaško, s tými vyhláškami tak extrémne meškajú, že ona by mala byť hotová už 1. januára. Ale oni často prídu s tou vyhláškou až nejak, na neviem, v apríli, v máji veľmi často sa deje, tak to bolo aj tento rok. To znamená, že pacienti vlastne prvé štyri, päť mesiacov vlastne nebudú ani tie poisťovne, ani nikto v tom systéme nebude vedieť, koľko vy ako štát, ako vládna moc, chcete vlastne na tie lieky dať. A bude to zase v takom vzduchoprázdne, že tak máme na to peniaze, nebudeme mať peniaze. Teraz sa môže stať, že tá poisťovňa nemusí schvaľovať vôbec tie výnimky, pretože nebude vedieť koľko má v tej programovej vyhláške určené na tie peniaze, to znamená, že ona nevie, nemôže ich schvaľovať, lebo nevie ako rýchlo ich vyčerpá tie peniaze. To je veľký problém. Druhá vec, vy hovoríte, keď vytvárate ten inovačný fond, to je ten tretí tok tých liekov do toho systému, tak hovoríte, že nejaké prebytky z poisťovni majú do toho finančného toku ísť. To bol doteraz, sa to volalo fond zdravia, alebo ja neviem ako sa to presne volalo, že ak budú tvoriť väčšie zisky tam pôjdu do toho fondu. Zároveň hovoríte, že príspevky do toho fondu bude určovať vláda nejakým nariadením. No a tiež to určuje že, že teraz tu máme nejaký zákon, tiež nevieme že či tá vláda vlastne alokuje viac peňazí alebo či nealokuje menej peňazí, lebo úplne v pohode sa môže stať to, že keď príde teraz rozpočet, tak aj zdravotníctvo bude musieť konsolidovať. Minister to veľmi často rozpráva, na tie lieky dávame veľa, mali by sme to nejak zracionalizovať. To minister nám vlastne hovorí, že na liekoch chce šetriť. A ja sa stavím, že v tom rozpočte uvidíme aj uvidíme, že minister sa bude snažiť na tých liekoch šetriť. A vy teda vlastne ako keby že prídete a zadefinujete možno ešte aj vďaka tomu ministrovi a tomu rozpočtu, ktorý príde, menšiu sumu na tie výnimkové lieky ako máte teraz, to sa stane, to je ten jeden, to je ten jeden problém, že vlastne neriešite ten problém toho nedostatku peňazí a týmito mechanizmami, ktoré tam zavediete ho ešte môžete teoreticky aj zhoršiť a môžete obmedziť ten prístup oveľa skôr tým pacientom. Dajte tomu, že doteraz keď mali jasne určené peniaze na lieky a prvých päť mesiacov sa vyčerpali, poisťovne už neschvaľovali výnimkové lieky. No tak keď tie poisťovne nebudú vedieť, dajme tomu, čo majú v inovačnom fonde, ako majú rozpočtovú vyhlášku určenú, tak to možno môže spôsobiť to, že tie poisťovne už od začiatku pre istotu nebudú schvaľovať a preventívne toho budú oveľa sekať viac. To je veľmi nebezpečné, na to si treba dať pozor. No a druhá vec je, že ja si myslí, ako čítam tie podmienky, že kombinácia tých podmienok, ako ich tam máte zadefinované, môže spôsobiť ešte väčšiu nedostupnosť niektorých liekov, teda viacerých liekov ako dneska. Lebo napríklad jedna z tých vecí keď idem teda mimo toho dostatku peňazí, je napríklad, že ak niekto si chce požiadať o tú výnimku, tak sú tam dve také tie podmienky. Prvá je, že tá poisťovňa musí mať dosť peňazí, to som práve komentoval, že môže zastať že nebude mať, alebo nebude vedieť či má dosť peňazí. A druhá podmienka je, že musí si ten výrobca podať žiadosť o kategorizáciu. A to môže spôsobiť to, že máme tu veľký objem liekov, ktorým sa vlastne neoplatí chodiť do nášho systému, pretože my máme cenotvorbu nastavenú tak, a to je už aj prežité, už to tu funguje 15, 20 rokov. Vlastne keď niekto vstupuje do nášho systému, tak sa zoberie 3 najnižšie hodnoty liekov v Európskej únii a z toho sa vypočíta akú by mal mať cenu lieku tuto vlastne u nás na Slovensku. Ale niektorým výrobcom sa kvôli tejto, takzvanej referencovanie tých liekov, to sa volá referencovanie, neoplatí vôbec vstúpiť na náš trh, pretože sme tak malá krajina, tak malý trh, že to vlastne ovplyvní cenu v ostatných európskych krajinách, aby im ťahalo tú cenu a zisky a celkovo, proste aj v ostatných krajinách dole. Čo sa teraz stane, že keď vy sem dávate tú podmienku toho, že ten výrobca musí mať tú podmienku tej kategorizácie, tak tieto najnovšie inovatívne lieky, ktoré sa teda držia vysoko aj s cena aj kvôli tomu, že sú veľmi inovatívne a že oni dávajú veľa na výskumy a majú proste patenty a chcú, aby sa im tie výskumy vrátili, keďže sú prvý na tom trhu. Tak títo ľudia vôbec nechcú do tej kategorizácie vstúpiť. To znamená, že vy napríklad teraz týmto zákonom efektívne môžte niektoré inovatívne lieky naozaj stopnúť a poviete im, že ak nemáte podanú žiadosť na Slovensku, tak vôbec nemôžte sa uchádzať o tú výnimku. A takých liekov, ktoré sa dneska schvaľujú na výnimku, by som si dovolili povedať, že je väčšina, že väčšina tých liekov sa práve preto schvaľuje na výnimku, lebo nechcú ísť do tej kategorizácie. A vy teraz vlastne ako kebyže kombinácia toho, že nebudú peniaze, že máte tvrdé kritériá na to, že čo je to vlastne tá výnimka, koľkým pacientom musí pomôcť, že aby sa to rátalo ako inovatívny fond a to všetko musíte splniť, všetky tie podmienky. Do toho prídete a poviete, že musí mať peniaze. Tie peniaze nie sú istota, ako som hovoril. A potom do toho ešte prídete vlastne, že ten liek musí dať, musí byť akože dať žiadosť o kategorizáciu. Znamená, že tie inovatívne lieky k nám nechcú prísť. To znamená, že vy vytvárate prostredie, ktoré môže spôsobiť to, že tie lieky napríklad, ku ktorým sa dneska mohli dostať na výnimku, tak sa tí pacienti nedostanú vlastne teraz na výnimku. A ja tomu, ja týmto podmienkam napríklad s tou kategorizáciou nerozumiem o to viac, pretože vy vytvárate tie dva nové prúdy, teda jeden nový prúd. Máte výnimkový režim a potom máte ten inovačný fond. A napríklad nerozumiem prečo v tom inovačnom fonde trváte na tom, aby tá kategorizácia bola. Napríklad keď chceme, ten inovačný fond má slúžiť na to, a tak to je aj v ostatných krajinách, že naozaj skúšate úplne nové inovácie, ktoré nie sú overené a niekedy sa tým liekom, tých liekov a tých pacientov je tak málo, že im sa naozaj, on do tej kategorizácie nechce vstúpiť a často ani nemajú možnosť vstúpiť, lebo tie štáty na tom nemajú peniaze. Tak ja napríklad nerozumiem tomu, že prečo aj v tom inovačnom fonde napríklad by mala byť táto podmienky. To znamená, že ja chcem teda, ja to chápem, aj v tom zákone je to napísané, že však vy chcete popohnať tých ľudí, aby vstúpili do toho kategorizačného režimu. Ale na konci dňa to môže spôsobiť to, že tie výnimky ešte viac obmedzíte. Preto ja vás chcem akože dôraznejšie upozorniť na to, že tento zákon, ktorý tu predkladáte, môže spôsobiť to, a podľa mňa to aj spôsobí. Ja som už čo som konzultoval s viacerými ľuďmi proste z biznisu, aj z ministerstva, aj proste zo sektora, aj z občianskych združení, tak je tam tá obava, že naozaj môžete ako kebyže obmedziť tie lieky, ktoré dneska tu sú prístupné cez tie výnimky. Čiže na toto by som si dal veľký pozor na tie peniaze, tie kritériá, tie peniaze, to si treba podľa mňa ešte raz premyslieť. A tretia vec, podľa mňa by ste to mali robiť spôsobom, že treba si podľa mňa s tým ministerstvom sadnúť a dohodnúť sa aby to bola spoločná legislatíva. To ako ony napasujú kritériá na nové inovačné lieky a ako ich zadefinujú, tak to bude do veľkej miery definovať aj to, ako budú fungovať výnimky. A to znamená, že ak to chcete urobiť správne mali by ste, podľa mňa, sa zamyslieť nad tým, ako nesprísňovať tie kritériá cez peniaze, cez kritériá, cez tu kombináciu tých kritérií. Ako naozaj ten inovačný fond oddeliť od tých výnimiek a urobiť to samostatný streem. Lebo dneska sú to dva rovnaké nástroje, z toho ako to máte zadefinované, čo je zbytočné. A potom teda celé to musí byť napasované na tú veľkú legislatívu. Takže to z mojej strany všetko a ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
[13:29] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďakujem za vaše vystúpenie. Tri faktické poznámky. Prvá v poradí pani poslankyňa Matejičková. Dúfam, že teraz správne.
[13:41] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Pán kolega Dvořák, oceňujem vaše vystúpenie, že ste sa prihlásili. Ďakujeme za vaše názory. Ďakujeme za to, že ste vedeli vyzdvihnúť niektoré veľmi podstatné prvky nášho zákona, ktorým sme sa, naozaj ako ste povedali, snažili vychádzať aj z ústavnej sťažnosti, ktorú podal pán verejný ochranca práv. My sme tvorili tento zákon legislatívne približne od mája, čiže my sme sa naozaj stretli s úplne s každým s kým bola tá možnosť. A v podstate bol úplne každý jeden človek z celého zdravotníckeho systému. Do určite miery ja s kolegyňou nie som uniformovaná alebo s tými myšlienkami zdravotníctva ako takého, že možno máme do toho trošku iný pohľad ako ľudia ktorí v zdravotníctve pracujú celý život. Avšak považuje tieto jednotlivé mantinely za veľmi podstatné aby sa ukotvili. Bola to požiadavka aj zdravotných poisťovní, ktoré nechceli už viac rozhodovať alebo nechcú. Doteraz to bol absolútne neriešený problém. Áno, uvedomujeme si, že možno to beriete, že je to vytrhnuté zo zákona ako z celku. Ale je to pre nás veľmi podstatná téma a ľuďom, vzhľadom k tomu, že sme sociálna demokracia, chceme dať možnosť aby sa mohli aj odvolať, aby sa im tie lieky sem dostávali na ten trh. Nie je to len ako o liekoch, aby sa dostávali do systému, ako ste povedali, ale ide nám o ľudí a pochopiteľne, že bude ešte o tom veľa rozprávať. Sme otvorení aj v druhom čítaní o tom, aby prišlo ešte možno k nejakým úpravám, pretože teraz sme v prvom čítaní, ešte sa podľa mňa k tomu aj neskôr vy vyjadríte. Ale ako celkom si myslím, že ste nás pochválili. Takže veľmi pekne ďakujeme za vašu podporu pán kolega.
[13:41] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalšia v poradí pani poslankyňa Plevíková.
[13:43] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ja som taká možno aj trochu prekvapená, možno ani nie, že vlastne niečo na takom šľachetnom ako tento návrh zákona, ktorý má pomôcť naozaj veľmi veľa ľuďom na Slovensku a ktorý tu je, nájdete naozaj veľa negatíva. Ale viem o tom, že navrhovateľky a navrhovateľ sú otvorení diskusií, je to prvé čítanie, ktoré prejde do druhého čítania. A tie, pokiaľ ma informovali, alebo podali tú informáciu, tak boli zvolávanie nejaké buď okrúhle stoly, alebo takého výbory čo sa týka návrhu zákona, a tam ste to tiež mohli svoje obavy vykomunikovať. Pokiaľ viem, aby to vlastne laická verejnosť možno, lebo mne by to nebolo ako jasné a dúfam, že som správne pochopila tento návrh zákona, že všetci platíme zdravotné poistenie a poisťovňa nemá z neho, nie všetky lieky z neho platí, áno, a sú aj také drahé ... ===== pokiaľ viem, aby to vlastne laická verejnosť možno, lebo mne by to nebolo ako jasné a dúfam, že som správne pochopila tento návrh zákona, že všetci platíme zdravotné poistenie a poisťovňa nemá z neho, nie všetky lieky z neho platí, áno, a sú aj také drahé alebo tie špeciálne lieky, ktoré poisťovňa bežne nehradí. A doteraz si musel lekár požiadať poisťovňu o výnimku, či to preplatia alebo nie. A vlastne o tom zdravotné poisťovne jednoducho svojvoľne rozhodovali. Toto presne to mení, že nemôžu si len tak svojvoľne rozhodovať, že či chcú tento liek preplatiť alebo nie, pokiaľ niekto, kto si o tom požiadal splní nejaké podmienky, tak to bude proste zaplatené. Dúfam, že som to dobre tento návrh zákona pochopila, ak nie, tak ma kľudne opravte. A chcem ešte veľmi poďakovať teda pani poslankyni Čavojovej, Matejičkovej a pánovi poslancovi Balážovi za to, že ten ten návrh tu je a že pomôže naozaj veľmi veľkému počtu ľudí. Ďakujem.
[13:44] Tibor Gašpar
Ďalší v poradí pán poslanec Valocký, nech sa páči, máte slovo.
[13:45] Jozef Valocký – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Pán poslanec Dvořák, dosť málo ťa chválim, ale teraz musím pochváliť to, že chcel sa vysvetliť aj laikom, ako to celé funguje. Táto téma je veľmi komplikovaná. To uznávame všetci a poznáš to aj ty. Ale treba jasne povedať, o čo tu ide. My sme potrebovali akcelerovať tieto lieky, o ktorých sa tuná hovorí. Aj ty si spomenul, pán poslanec, že kategorizačný proces je pomalý, vyhlášky nejdú tak, ako by mali ísť a my týmto chceme vlastne iniciovať ten proces. A je to prvé čítanie a toto by bolo dobré skutočne mať jeden dva výbory k tomuto a niektoré pripomienky, o ktorých a obavy hovoríš, je možné aj prijať a akceptovať. Ale keď toto neskúsime a nepôjdeme do toho, tak to možno nebude nikdy. Čiže aby ľudia aj diskutujúci pochopili, jednoducho, kolegyne a teda my ostatní sme potrebovali tento proces naštartovať, prijať tie pripomienky toho ombudsmana, pretože má pravdu a budeme sa baviť v druhom čítaní na výboroch, ako minimalizovať riziká. Lebo riziká tu budú vždy. Či to bude alebo nebude, ale riziko je tu, ako si spomenul. Čiže musím ti teraz diskusný príspevok aj poďakovať.
[13:45] Tibor Gašpar
Reagovať bude aj pán poslanec Dvořák, nech sa páči.
[13:47] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem. Ja nestihnem asi reagovať, tak prihlásim sa ešte do ústnej a potom budem reagovať, lebo to nestihnem za dve minúty. Takže hneď sa prihlásim ako prvý, snáď ... (Rečník si vypol mikrofón skôr ako dopovedal.).
[13:47] Tibor Gašpar
Ďakujem. Teda keďže máme vystúpenie poslanca písomne prihláseného za sebou, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa dvaja páni poslanci. V poradí pán poslanec Stachura a potom pán poslanec Dvořák. Takže dávam slovo pánovi poslancovi Stachurovi.
[13:48] Peter Stachura – Vystúpenie v rozprave
Vážené kolegyne, kolegovia a vážený predsedajúci, možno aj mňa budete chváliť, lebo ja chcem tiež povedať, že vďaka, že ste si túto tému zobrali za svoju, pretože tá téma je naozaj veľmi bolestná pre mnohých pacientov na Slovensku. Mňa naozaj, mne srdce trhá, keď vidím na Donio a všetkých rôznych portáloch, že sa tu zbierajú ľudia na inovatívne lieky. Na Slovensku tá zdravotná lieková politika jednoducho nefunguje. Dobre. Je to veľmi komplexná téma, ktorá naozaj, ja nie som tiež odborník, aby som vedel detailne rozprávať na túto tému, ale každopádne máme na to dáta. My vieme, že aj podľa IQVIA, ktorá je taká jedna z renovovaných organizácií, vieme, že nám trvá strašne dlho, kým sa liek dostane až do kategorizácie, že ho hradia poisťovne, že to je 800 dní, že to je o 7 mesiacov minimálne dlhšie ako priemer Európskej únie. Čiže sú krajiny, ktoré to majú za rok a my ho máme za 2,5 až 3 roky. To je obrovský, obrovský čas, časový rozdiel. Rovnako máme o polovicu menej inovatívnych liekov dostupných, ktoré sú hradené poisťovňou, ako napr. Česká republika. Čiže toto sú obrovské problémy, s ktorými musia naši pacienti žiť. A ja som rád, že si to niekto zobral za svoje. A hoci možno v tej téme nie je úplne expert a nie je doma, ale chce a chce tú tému otvoriť a za toto vám chcem poďakovať, všetkým kolegom, ktorí ste k tomuto návrhu pristúpili. Tieto veci, ktoré budem hovoriť teraz, berte ako naozaj také, že do diskusie. A vy sami viete, ja som si to overoval u pána Baláža, že ja som sa najprv divil, prečo prichádzate s takýmto komplikovaným zložitým riešením, vy, ako poslanci. Prečo s tým neprichádza ministerstvo. Ale teraz som si dal vysvetliť, že ministerstvo niečo pripravuje a vy ste pripravení to nejakým spôsobom zosúladiť. Že nejdete dvojkoľajne ale idete v nejakej zhode. Čiže za to vám takisto chcem povedať, že áno, tak by sa to malo robiť, aby takéto komplexné veci neprichádzali asi od poslancov, lebo na to máme ministerstvá. Takže ak budete v zhode, tak toto sa nejakým spôsobom vyriešilo. No, takže dosť bolo chvály. Ja som opozičný poslanec, (povedané s úsmevom) čiže mal by som povedať aj niečo negatívne. Takže určite v prvom rade, v prvom rade treba povedať, že sú tu niektoré veci, ktoré sú rizikové. Jedna z tých rizikových vecí je to, že aké sú podmienky úhrady. Podmienky úhrady tak, ako ste ich definovali, sú nastavené tak, že niekde môže byť otázne. Že napr. predĺženie prežívania o minimálne 30 % alebo 6 mesiacov. Pri našich nefungujúcich registroch alebo tých registroch, ktoré my máme, že sú také kadejaké a vedieť, že u ktorých pacientov to prežívanie bolo o 30 %, môže byť, môže spôsobovať problém. Rovnako to, čo spomínal kolega Dvořák, to, držiteľ registrácie, že teda musí byť, alebo mal by byť zakategorizovaný, čo môže spôsobovať ale že viacero liekov, ktoré nemajú kategorizáciu, nemusí byť dostupných pre vlastne tuto, pre pacientov. Lebo máme, bohužiaľ, ako cieľom by malo byť, aby bola väčšina liekov zakategorizovaných ale tak, ako tu odznelo, tak mnoho liekov sa z rôznych dôvodov nezakategorizovalo a teraz vy hovoríte, že nárok pacienta bude ale len pre tých, ktoré sa stihli do 24 mesiacov zakategorizovať. Ako ja rozumiem tomu cieľu, aby sa snažili zakategorizovať nové lieky, ale my tu máme určitý veľký gep, my tu máme naozaj nejaký veľký inovačný gep, veľa tých liekov ešte nie je v tom kategorizačnom zozname a na tieto zase nemusí mať ten pacient nárok. Hej? Čiže toto by som asi nejakým spôsobom inak upravil. Rovnako, viete, my už teraz máme málo zaujímavé prostredie pre farmafirmy, pretože ako už tu odznelo, tretia alebo priemer troch najnižších cien vôbec nie je lákadlom pre farmafirmy pôsobiť vôbec na našom trhu a každé jedno ďalšie bremeno alebo poleno, ktoré im hodíme pod nohy, môže spôsobiť, že budeme ešte menej atraktívny pre tie pre jednotlivé firmy. Čiže paradoxne to môže spôsobiť aj ešte menší záujem vstupovať na náš trh, alebo napr. kategorizovať niektoré lieky. Čiže tu by som tiež navrhol, aby ste zvážili, napr. aj ten fond, fond, do ktorého majú prispievať dokonca nielen firmy, ktoré robia inovatívne lieky, ale aj tie, ktoré robia generiká. Toto je otázne, či to nie je naozaj dvojité zdaňovanie. Či to naozaj nie je niečo, čo vyháňa skôr firmy z nášho trhu, ako ich motivuje, aby prišli s novými liekmi, inovatívnymi liekmi pre našich pacientov, Čiže ten fond by som takisto určitým spôsobom zvážil. Chcel by som tiež poznamenať, že niektoré veci v tomto návrhu idú nad rámec, nad rámec toho, čo riešil verejný ochranca práv, lebo on hlavne riešil tú nedostupnosť, že poisťovňa sa sama môže rozhodnúť, mal na toľko badžet, vyčerpal sa, dovidenia. Čiže keď som mal rovnakú diagnózu a mám rovnakú potrebu v marci, možno ten liek dostanem, ale v novembri už, keď je vyčerpaný badžet, tak ho už nedám. No to je hrozné, hej? To sú naozaj vážne problémy. Ale už aj tým fondom napr. idete nad rámec toho podania verejného ochrancu práv. čiže v niektorých týchto veciach by som možno tento návrh upravil. Čo sa týka ešte ... No ten fond kvality zdravia, to som spomínal. Čo ma zaujalo napríklad, že v doložke vplyvov hovoríte, že to nebude mať dopad. Že to nebude mať finančný dopad. No, to si nemyslím. Neviem, že či máte naozaj takéto analýzy, lebo to (povedané so smiechom) na to treba naozaj mať veľkú, veľkú, veľkú analytiku, že či tento váš návrh naozaj nebudem mať dopad na rozpočet poisťovní a dopad na ..., ja si to úprimne poviem nemyslím. Takže aj tu by som navrhoval, aby tam bolo korektne na základe akých dát ste dospeli k tomu, že to nebude mať dopad na rozpočet, napr. poisťovní. Čiže v celko, aby som už dlho, aj tak nemám veľa času, nerozprával. Zhrniem vo všeobecnosti. Dobre, že ste s týmto prišli, že otvárate túto tému. Som rád, že idete v súlade s ministerstvom zdravotníctva. To je všetko veľmi fajn. Kde vidím problémy, že niektorými takýmito vecami, ak nebudú dostatočne prehodnotené, aj s odbornou verejnosťou atď., tak môžu spôsobiť, že paradoxne ten váš dobrý úmysel, aby pacienti sa dostávali ku inovatívnym liekom skôr, môže sa minúť účinku, pretože budeme menej atraktívni pre tieto farmafirmy a jednoducho u nás nebudú chcieť pôsobiť alebo účinkovať. Samozrejme, farmapolitiku by sme mali robiť aj na tej európskej úrovni, pretože mnoho vecí my nedokážeme tuná v malom Slovensku nejako veľmi výrazne zaregulovať. Na to by mali byť silnejší hráči, možno spoločný európsky trh, ktorý by nútil, ak príde nový liek, tak ho nútil, aby prišiel do všetkých krajín, hej, aj tých, kde je tá finančná situácia horšia, ako je napr. aj Slovensko. Lebo pre farmafirmy je, samozrejme, zaujímavé predovšetkým Nemecko a veľké krajiny a tieto naše malé krajiny sú pre farmapriemysel veľmi málo zaujímavé. Takže aby ste týmto dobrým úmyslom nespôsobili paradoxne ešte horšiu situáciu, že tá ten záujem pôsobiť na našom trhu nebude ešte nižší. Viac už času nemám. Ja si myslím, že budem ešte potom diskutovať v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.
[13:48] Tibor Gašpar
Na vaše vystúpenie pán poslanec jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Matejičková, nech sa páči.
[13:58] Zuzana Matejičková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Stachura, pán doktor, beriem vaše vystúpenie tak, že v podstate sa potvrdilo to, že celospoločensky vnímame, že máme obrovský dlh voči spoločnosti, voči pacientom a ľuďom ako takým, najmä v tejto sfére a že je fajn, že sa vôbec hľadá ten prienik. A tiež ako lekár ste sa museli stretávať s veľmi ťažkými prípadmi, ktoré ste museli riešiť. My v podstate tiež, ale od kedy sme sa zapojili aj do národného projektu prvého detského hospicu, tak tie prípady v našom okolí rozhodne narastajú. Nie je nám to jedno, aj keď tie nášľapné míny, ktoré ste niektoré pomenovali, tak si ich uvedomujeme po stretnutí naozaj rokovaniach s veľkým množstvom asociácií, ale aj s inovatívnym farmapriemyslom, pretože ako ste poznamenali, že je podstatné stretávať sa s jednotlivými ľuďmi v systéme, ktorí do toho majú rozhodne čo povedať a veľmi vítam to, že aj ďalej budete komentovať túto situáciu alebo dávať nám nejaké možnosti riešenia, pretože len spoločne to vieme vyriešiť. Nie sú to predsa len voliči či SMER-u alebo opozície, ale je to človek, na prvom mieste, ktorý sa nie svojou vôľou dostane do takejto neľahkej životnej situácie a dostáva sa do takejto situácie zlého zdravotného stavu s tou celou svojou rodinou, ktorá s ním ďalej znáša, či sú to náklady, ale aj potom tie bôle, ktoré k tomu primerane prislúchajú. Takže rozhodne vaše pripomienky neberieme ako nejaké negatívne stanoviská, ale ako pozitívny posun, ako môžme ešte ďalej náš zákon vylepšiť. Ďakujeme veľmi pekne.
[13:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho
Ďalej nasleduje vystúpenie pána poslan ... Pardon, ešte pán poslanec Stachura bude reagovať, nech sa páči.
[13:58] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za komentár. Myslím, že my sme pripravený. Pripravený sa zúčastniť aj nejakých okrúhlych stolov a možno aj prispieť tými našimi kontaktami. My sa stretávame, samozrejme, tiež so stakeholdermi v systéme, čo sa týka tejto otázky. Tak ak bude aj z vašej strany záujem tak my sme pripravení, myslím v opozícii k tomuto, možno zaujať nejaké stanovisko a dať možno aj nejaké odporúčania. Ďakujem.
[13:58] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďalší vystúpi pán poslanec Dvořák.
[13:58] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave
Ja teda pôjdem s reakciou, lebo tá faktická poznámka by bola veľmi krátka. Ja pani kolegyni Plevíkovej, ja naozaj sa nesnažím poukazovať na negatíva. Ja sa snažím, sa tu vyjadrila, že hľadám tu negatíva. To nie je o tom, že hľadám negatíva. Ja naozaj v tomto sa zhodujeme vzácne, v tom cieli. A myslím si, že najúprimnejšie a najlepšie ako to zhodnotil, bol kolega Valocký. A ja ho chcem za toto pochváliť. Že lebo tu sa zhodneme úplne. Že keď chcete vykopnúť dvere a diskusiu s touto témou, tak toto je veľmi akože šľachetný počin. Lebo túto tému treba riešiť. Myslím si, že sme aj viacerí z opozície na to upozorňovali hlasáckych ministrov už odkedy tu sú. Sme tu dva roky, tie problémy proste s tými liekmi tu stále sú, to už vieme veľmi dlho. A ... =====
[13:59] Oskar Dvořák – Vystúpenie v rozprave
...že, keď chcete vykopnúť dvere a diskusiu s touto témou, tak toto je veľmi akože šľachetný počin. lebo túto tému treba riešiť. Myslím si, že sme aj viacerí z opozície na to upozorňovali HLAS-áckych ministrov už odkedy tu sú. Sme tu dva roky, tie problémy proste s tými liekmi tu stále sú. To už vieme veľmi dlho a ministri teda neprichádzajú s tou za HLAS s tou diskusiou. Takže ak toto má byť proste tým, že ja to nazvem, že baranidlom alebo tým, čo by malo potlačiť tú tému, tak áno, sme pripravení sa toho zúčastniť, ako to teda hovoril aj kolega. Ja som teda síce na nejaký okrúhly stôl žiadny nebol pozvaný, ale veľmi rád sa do budúcnosti zúčastním. Len jednu nejakú diskusiu sme mali na zdravotníckom výbore, ale ja budem rád, akože tiež prispejeme svojimi teda pohľadmi na túto vec. Ja preto aj sa chcem voči pani kolegyni Plevíkovej ohradiť, ja nehľadám negatíva, ja vás skôr chcem skôr upozorniť na riziká, pretože ak vám to, ak to, ak toto dosiahne to, že ministerstvo zdravotníctva konečne začne riešiť tú zlú situáciu s inovatívnymi liekmi na Slovensku, tak je to veľmi šľachetný počin a ja sa naozaj, akože som pripravený o tom diskutovať seriózne a vám podať pomocnú ruku a povedať, ako to vylepšiť, ale zároveň sú tam proste riziká, že ak by sme išli s tým zákonom takto ďalej, ako je prijatý, tak aj napriek tomu, že máte dobré úmysly a chcete tým pacientom pomôcť a je to naozaj dôležitá téma, ktorú treba pomôcť a ktorú zanedbávajú tí HLAS-ácki ministri, tak mohlo by to spôsobiť teda ešte zhoršenie tej situácie. Viete napríklad, to medzirezortné pripomienkové konanie, napríklad v tomto extrémne dôležité, aby sme vedeli aj oficiálne názory, aby sa tí ľudia, ktorí dávajú tie pripomienky k tomu zákonu neskrývali, lebo napríklad viete, že poisťovňa vám veľmi rada môže povedať, že však my chudáci nevieme, ako máme rozhodnúť a ako sa máme rozhodovať, ale v skutočnosti vám garantujem, že poisťovne zdravotné by privítali zákon, ktorý by obmedzoval prístup k liekom, lebo proste to sú to sú ich veľké budgety, oni proste míňajú, musia míňať na veci, ktoré by proste nechceli míňať na tie výnimkové lieky ideálne. To sú akože a to je zároveň zodpovednosť a aj politické riziko pre nich, čí jednému dajú, druhému nedajú, čiže oni sa môžu pred vami tváriť tie zdravotné poisťovne, že však ja my teda nevieme ako to máme porozdeľovať a v skutočnosti, ako keby že ich záujem je finančný, ekonomický možno a je aj v ich záujme, aby možno obmedzili práve akože výnimkové lieky a ušetrili možno aj náklady. Preto je aj dôležité to medzirezortné pripomienkové konanie, aby teda jasne napísali aj zdravotné poisťovne a všetci ostatní v tom sektore veľmi jasne, čo si o tom zákone myslia, čo podporujú, čo nepodporujú a bude to verejný záznam. Preto je to pre mňa dôležité, zároveň ten zákon je tak komplexný, aj preto je dôležité to pripomienkovanie, lebo ja napríklad, ja vám to poviem, ja sa tomu venujem čo vyše 10 rokov, 12 rokov sa venujem zdravotníctvu a ja teda, viete, by som si sám nedovolil tiež napísať poslanecký návrh a určiť, dajte mi povedať, ja neviem, incidencia alebo prevalencia musí byť jedna k 50-tisícom alebo musí to byť jeden z zo 100-tišíc prípadov alebo jeden zo 40-tisíc prípadov, pretože to sú naozaj ťažké prepočty, ktoré vám ako keby že 100 hore-dole alebo 500 hore dole vám môžu odstrihávať ľudské akože osudy a neviete, čo to urobí a neviete to ani predpovedať do budúcnosti. Zároveň, tá debata nenastala o tých výnimkách, ale viete, že vy keď dáte, aj to som ja zabudol spomenúť v tom v tom v tom mojom prvom príspevku, ale vy keď dáte jasné kritériá toho, že dajte mi povedať, musí mať 30% aspoň preukázané, dajte mi povedať pridanú hodnotu. No tak je, že že úplne stráca zmysel tá výnimkovosť, pretože viete, iná situácia je, dajte mi povedať, keď je onkologicky starší pacient a pozeráte sa na to, že čomu tú výnimku máte schváliť a iný prípad je asi, dajte mi povedať, že napríklad, ja neviem, poviem, že samoživiteľka mamička, má tri deti a teraz akože spadne tesne pod 25%, že bude mať a napríklad podľa tohto zákona by vôbec tam nebola žiadna ako keby že, že môže s tou výnimkou hýbať hore-dole, napríklad tá zdravotná poisťovňa alebo že tam bude nejaké posúdenie. Toto sú všetko veci na diskusiu, preto ja aj sám, napriek tomu, že sa tomu venujem vyše 10 rokov, by som si nedovolil takto veľmi technické kritériá nastavovať takto, takto poslaneckým návrhom a práve preto je tam potrebná tá diskusia, čiže na konci dňa, že naozaj chválim ten počin, ak to má smerovať k tomu, že naozaj popudíte to ministerstvo, aby začalo konečne riešiť problematiku inovatívnych liekov, lebo to je aj nedôstojné, čo sa tu deje. Naozaj to akože ako pacienti musia naozaj v tých zbierkach prosiť. To naozaj treba riešiť. To sa tu všetci zhodneme. My veľmi radi aj kolega Stachura to povedal, my z pozície podáme pomocnú ruku a veľmi radi budeme diskutovať, ale ak teda to ministerstvo a ja, ja viete tá situácia bude ťažká, príde konsolidácia prišla, príde štátny rozpočet, uvidíme aký bude mať rozpočet to ministerstvo zdravotníctva. Videli sme to na ministrovi Šaškovi a to ja vás upozorňujem teda kolegov zo SMER-u voči kolegom z HLAS-u. Videli sme to na ministrovi Šaškovi, čo sa snažil urobiť s vyhláškou v júni alebo na začiatku leta. Však akože on sa snažil normálne odstrihnúť ľudí, ktorí boli proste na na lieku už nastavení, tak tou vyhláškovou ich chcel odseknúť a teraz akože máte takéhoto partnera koaličného na druhej strane, s ktorým musíte o toto diskutovať, preto o to viac vás chcem akože upozorniť na to, aby keď vás bude sabotovať nejakým spôsobom a nebude tú diskusiu kvôli financiám, kvôli nedostatku financií chcieť viesť, že v tom vás podporujem, že buďte vytrvalé, ale na druhej strane, aby ste neprišli do toho štádia, že nechá vás prijať nejaký zákon, ktorý potom uškodí aj tým pacientom, ale aj vám a ja si myslím, že aj politicky by vám to mohlo uškodiť, že by to mohlo v niektorých prípadoch zhoršiť prístup k pacientom, čiže ja zámer pozitívny, ale naozaj chcem varovať pred pred možnými rizikami. Ďakujem veľmi pekne.
[13:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán poslanec, s faktickou pán poslanec Ježík.
[14:05] Jozef Ježík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za tú konštruktívnu debatu. Ja budem tak reagovať aj na obidvoch členov výboru pre zdravotníctvo. Ja to trošku chápem aj tým, že vlastne dneska podľa tých zákonov máme fond na kvalitu zdravia. Z tohto fondu idú určité prostriedky, ktoré zdravotné poisťovne proste ako svoj zisk nemôžu vykázať, lebo tie majú obmedzené na 1% a keď vykážu vyšší zisk, tak tie peniaze zvyšné idú do tohto fondu. Teraz ten fond vlastne premenujeme a bude sa volať fond na úhradu vybraných druhov liekov a tým, že my ten fond premenujeme, my aj dáme ďalšiu možnosť, že tie peniaze z tohto fondu budú môcť použiť zdravotné poisťovne aj na úhradu týchto, nazvime to výnimočných alebo liekov, ktoré ešte nie sú kategorizované a nie sú zaradené z normálneho poistenia, čiže umožňujeme, aby iné zdroje, nielen tie, ktoré idú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, iné peniaze, keď to tak vezmeme, peniaze aj z tohto fondu budú môcť použité, budú môcť byť použité na úhradu týchto výnimočných liekov a ďalej sa zavádza aj to, že tento fond nebude hradený teda iba zo zdravotných poisťovní, ale aj každý subjekt, ktorý je držiteľom registrácie, tak bude musieť podľa určitého princípu prispievať do tohto fondu a tým ten balík, ktorý na tie výnimočné lieky budeme vedieť použiť, bude vyšší ako je doteraz a tá výhrada, že keď náhodou tam nebude dosť peňazí vo fonde alebo nebude, povedzme, nedal žiadosť o kategorizáciu, tak v tom prípade môžete požiadať o úhradu a pôjde sa tým mechanizmom, ktorý je vlastne platný aj teraz a to je v....(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[14:05] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem veľmi pekne. Týmto sme vyčerpali ústnu rozpravu, teda, pardon, s faktickými ešte reaguje pán poslanec Dvořák.. Ospravedlňujem sa, máte slovo. Ďakujem.
[14:07] Oskar Dvořák – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem, prijímam ospravedlnenie. No, chcem reagovať teda aj na ten fond aj na to, no to práve hovorím, že aj do toho fondu budete, najväčšia časť peňazí podľa mňa pôjde z vlády, lebo je tam aj uvedené, že vláda bude určovať a zároveň aj keď sa nezmestí do toho fondu a bolo by tam málo peňazí, vy hovoríte, že pred tým druhým režimom. No a tam tiež vláda určuje cez programovú vyhlášku, koľko pôjde peňazí, čiže na konci dňa, môže sa stať, že proste, že bude problém s peniazmi. To je tá prvá vec a potom to, čo vyčíta verejný ochranca práv, že vlastne iba pol roka sú peniaze a potom už pol roka nebudú peniaze, tak ten problém tu môže zostať a druhý problém je tá kombinácia tých kritérií, ktoré som ja povedal, že môže sa naopak stať, že bude tam peňazí, možno aj dosť, alebo málo, ale tie peniaze sa nebudú vedieť čerpať a nebudú sa vedieť čerpať z toho dôvodu, že tá kombinácia tých kritérií aj kvôli tej podmienke kategorizácie, aj kvôli tej tým ostatným kritériám, čo tam nastavujete, že nikto sa nebude vedieť akúže k tomu efektívne dostať. V tom prípade vlastne, že čo vy čo vy teraz vlastne robíte s tým zákonom je to, že vy úplne ako keby, že tie výnimky, že dávate na nich kritériá, ako keby to bola kategorizácia, ako keby to bola druhá kategorizácia, lebo takto funguje kategorizácia. Povie, že za akých presne podmienok to môže byť platené a vy teraz vlastne ako keby, že vytvárate druhý systém kategorizácie a potom si odstraňujete aj úplne výnimky. Ako som povedal, príde nejaká mamička samoživiteľka, ktorá vám nespadne do tých kritérií a vy nebudete mať následne možnosť, dajme tomu, jej dať úplne výnimkovú liečbu, že to sú tie riziká. To si treba povedať, že ale je dobré, že sa tu o tom bavíme, lebo podľa mňa ste si teraz už vedomí tých rizík a viete sa viete ich možno to ich nejak negovať, viete ich mitigovať. No. Ďakujem.
[14:07] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
No, tak teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa chce za vyjadriť, teda pani navrhovateľka chce za vyjadriť stanovisko? Nech sa páči.
[14:09] Marcela Čavojová – Vystúpenie v rozprave
Dobre. Ja by som sa len veľmi pekne chcela poďakovať opozičným kolegom, že prejavili záujem a prihlásili sa do rozpravy a dúfam, že budeme naďalej spolupracovať a uvidíme sa v druhom čítaní. Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
[14:09] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pán spravodajca, nechce za vyjadriť stanovisko? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať rokovaním o návrhu poslanca Richarda Dubovického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky činnosti a hospodáreniu štátnej rozpočtovej organizácie Slovakia Travel, návrh má tlač 874. Dávam slovo poslancovi Dubovickému, aby návrh uviedol.
[14:10] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi uviesť toto uznesenie k činnosti a hospodáreniu štátnej rozpočtovej organizácie Slovakia Travel a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.
[14:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Poprosím spravodajkyňu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, cestovný ruch, poslankyňu Kosovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrhu uznesenia Národnej rady. Pokojne, máme čas.
[14:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem, pán podpredseda za to, že si zdržal trošku. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady uznesením z dňa 28. mája 2025 (č. 910), pridelil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Dubovického na prijatie uznesenia Národnej rady k činnosti a hospodáreniu štátnej rozpočtovej organizácie Slovakia Travel (tlač 874), na prerokovanie výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a cestovný ruch s termínom prerokovania do 8. septembra 2025 a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch rokoval o predmetnom návrhu poslanca dňa 9. septembra 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporučiť Národnej rade predmetný návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Dubovického, schváliť, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predsedníčka výboru určila mňa za spravodajkyňu, ktorá podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a navrhne Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
[14:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, ale predtým ešte vystúpi pán navrhovateľ, ktorý požiadal o slovo.
[14:13] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, dovoľte mi hneď na úvod povedať, že budem sa snažiť byť maximálne konštruktívny, že prečo vlastne toto uznesenie je v tomto pléne a za akým účelom a čo od neho očakávam a prečo dúfam, že hlavne poslanci koalície budú hlasovať za, ide primárne o kontrolu našej rozpočtovej organizácie Slovakia Travel, ktorá momentálne funguje pod ministerstvom cestovného ruchu a športu a zároveň, aby sme urobili poslanecký prieskum tejto organizácie aj na základe toho, že ÚVO alebo NKÚ má pochybnosti o celkovom hospodárení tejto organizácie. Takže dovoľte mi na úvod povedať, že v súčasnosti koncept Slovakia Travel, ktorý vznikol pár rokov dozadu transformáciou inej spoločnosti, mal šľachetný úmysel, ale za posledné roky tento šľachetný úmysel sa zmenil na biznis pre poviem to úprimne a otvorene, pre svojich ľudí. O týchto veciach bude konkrétne neskôr rozprávať moja kolegyňa Natália Nash, aby ste mali presné informácie a presné čísla o tom, že kde a ako míňa Slovakia Travel naše spoločné peniaze, peniaze Slovákov a Sloveniek a za akým účelom. Možno, že ste si všimli, že dôvodom prečo som podal práve toto uznesenie je to, že, aby sme budeme konkrétne rozprávať o Expo 2025, ktoré je momentálne... peniaze Slovákov a Sloveniek a za akým účelom. Možnože ste si všimli, že dôvodom, prečo som podal práve toto uznesenie je to, že a budem teraz konkrétne rozprávať o Expo 2025, ktoré je momentálne v Japonsku v Osake. Vláda v minulosti, pardon predchádzajúca vláda vyčlenila 18 mil. eur na toto Expo s tým, že keď prišla nová vláda, tak povedali že tie priestory nebudú mať svoj vlastný pavilón, to znamená, že budeme mať o stovky metrov štvorcových menej a že chcú tam nájsť úsporu. Pôvodný rozpočet na to Expo bol vo výške 18 mil. eur. To je pôvodné. S tým, že to, ako ministerstvo cestovného ruchu to potom odprezentovalo, že oni potrebujú šetriť. Tak samozrejme, všetci potrebujeme šetriť v čase konsolidácie, ale potom prišli ďalšie kroky, ktoré nejakým a určitým spôsobom poukazujú na netransparentnosť tejto organizácii a hlavný dôvod je ten, že už aj ÚVO hneď na úvode a dovoľte, budem teraz citovať. Treba upozorniť na to, že zmluva bola uzatvorená až po rozhodnutí (nezrozum. slovo), kde konštatovali porušenie zákona Slovakia Travel, nakoľko táto súťaž bola podľa ÚVO zrušená nezákonne. To bol jeden z dôvodov, prečo som podal na ÚVO ďalší podnet stým, že po vyhlásení novej súťaže sa prihlásili nové spoločnosti, komentovať to určitým spôsobom nebudem. Už nejakým spôsobom aj iné organizácie poukázali na nie celkom férový prístup, čo sa týka súťaže, ale takým paradoxom tohto všetkého je a je to veľmi dobré povedať tu v pléne, že posledné uznesenie vlády, ktoré hovorilo, že na Expo v Japonsku pôjde nie 18 mil. eur, ale 14 mil. eur, čo je to avizované šetrenie tých 4 mil. a teraz tá otázka je taká. 14 mil. eur na priestor nie väčší ako jednoizbový byt. 55 m2 platíme na základe uznesenia vlády za Expo 2025. Tak mi povedzte, hlavne milí kolegovia z vládnej koalície, že prečo ste nepovolili takýto poslanecký prieskum Slovakia Travel, aby sme zistili ako vlastne hospodári táto organizácia. A vy v minulosti, veď si dobre pamätáte, ste útočili na bývalého ministra hospodárstva Richarda Sulíka, že aký je Dubaj predražený. Mohli sme mať o tom všetci iný názor, ale ste tvrdili, že 9 mil. eur na Expo v Dubaji bolo predražené. A vedeli ste o tom, že v Dubaji sme mali celý pavilón, ktorý bol o veľkosti 2000 m2 a stál nás len 9 mil. eur. Vedeli ste, vidím, že ste vedeli. Tak potom prečo chodíme do takýchto, tak potom prečo mi vysvetlite sa vám zdá OK Expo v Japonsku vo veľkosti jednoizbového bytu 55 m2 za sumu 14 mil. eur. To je tak trošku ku tej vašej konsolidácii. Od môjho prvého podania na Slovakia Travel, podal som podnet na NKÚ, teraz sa trošku vrátim ku výboru. V júni, keď som sa snažil dať uznesenie tu v parlamente, na prvý výbor neprišli poslanci vládnej koalície. Na druhom výbore už prišli poslanci, prišiel aj pán Andrássy z NKÚ, ktorý tiež tam povedal, že je podozrenie na nehospodárnosť Slovakia Travel a aj na základe toho bol podaný podnet na NKÚ. Podľa informácií, ktoré mám, tak Slovakia Travel by mala byť kontrolovaná týmto úradom budúci rok a budem veľmi zvedavý na tie finálne zistenia tejto organizácie. Ďalším dôvodom, prečo som podal to uznesenie je aj to, že ja osobne som presvedčený, že Slovakia Travel neplní svoju funkciu a to je propagácia Slovenska v zahraničí. Podľa centrálneho registra zmlúv sa zistilo, že Slovakia Travel míňa viac peňazí v rámci marketingových aktivít doma ako v zahraničí. A tuná by som chcel určitým spôsobom aj premostiť na zákon, ktorý je ku financovaní oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu, lebo práve tieto organizácie sú garantom toho, že ten cestovný ruch v tých regiónoch vie rásť rýchlejšie a podľa mňa sú garantom toho, že to financovanie v rámci cestovného ruchu bude pre, je transparentnejšie a je výhodnejšie pre dané lokality. A na záver mi dovoľte povedať, že stále chcem veriť, že súčasnej vláde záleží na tom ako hospodári, či ministerstvo cestovného ruchu alebo Slovakia Travel, alebo Tipos a ďalšie organizácie, ktoré sú pod gesciou súčasnej vlády a chcú byť transparentné a ukázať tým ľuďom vonku, že tie prázdne slová o konsolidácii, o šetrení platia pre všetkých, takisto ako pre organizácie vlády, takisto ako pre nás pre poslancov, tak pre vládu a nielen pre ľudí. Ďakujem, to je na úvod.
[14:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pán navrhovateľ. Vystúpi teraz v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Nash.
[14:21] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Stojím tu, aby som podporila návrh uznesenia, ktorý predkladá môj kolega Richard Dubovický. A nerobím tak len ako opozičná poslankyňa, ale aj ako občianka, ktorá s poľutovaním sleduje, ako sa inštitúcia, ktorá ma profesionálne propagovať našu krajinu, najmä v zahraničí, stáva symbolom chaosu, plytvania a politického klientelizmu. Hovorím o štátnej rozpočtovej organizácii Slovakia Travel. Cestovný ruch by pre Slovensko mohol byť jedným z kľúčových hospodárskych odvetví s obrovským, no stále nenaplneným potenciálom. Máme nádhernú prírodu, bohatú históriu, jedinečnú kultúru a úžasných ľudí. Asi nebudeme top destináciou, no máme všetko čo potrebujeme, aby sme sa na turistickej mape Európy stali jasným a dobre hodnoteným bodom. Kým potenciál nárast máme obrovský, jeho marketingové a strategické riadenie je na úrovni, ktorá je žiaľ hlboko amatérska a plná politického zneužívania. A práve Slovakia Travel, ktorá hospodári s desiatkami miliónov eur z peňazí nás všetkých, predstavuje dnes zlyhávanie, ktoré je symptomatické aj pre našu krajinu, ktorá rovnako upadá. Vážené dámy a páni, aby ste mohli niečo efektívne riadiť, potrebujete plán, víziu, stratégiu. Slovakia Travel však funguje v absolútnom strategickom vzduchoprázdne a nie je to jej chyba. Chyba je možno aj v jej zriaďovateľovi, v ministerstve cestovného ruchu a športu, ktoré dodnes, opakujem dodnes nemá schválený kľúčový strategický dokument, Koncepciu rozvoja cestovného ruchu. Ten predchádzajúci dokument platil do roku 2020. Žijeme v roku 2025 a naša krajina už päť rokov nemá žiadnu oficiálnu schválenú víziu, kam sa má uberať jej turizmus a propagácia jej značky. Ako môže agentúra v takom prostredí fungovať. Výsledkom je presne to, čo vidíme. Namiesto systematických kampaní so strategickým dosahom sledujeme len náhodný a nekoordinovaný prístup. Nie je možné identifikovať konkrétne merateľné výsledky, ktoré by ospravedlňovali obrovské rozpočtové výdavky. Dôkazom tohto chaosu je aj šokujúci údaj priamo z návrhu uznesenia. Až vyše 75 % výdavkov na propagáciu v médiách investovala Slovakia Travel do reklamy na domácom trhu. To je fundamentálne nepochopenie jej poslania. Úlohou národnej agentúry je primárne lákať zahraničných turistov, ktorí prinášajú do ekonomiky nové peniaze. Propagáciu pre domácich návštevníkov majú a vedia oveľa lepšie robiť krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré poznajú svoje regióny, svojich ľudí, svoje produkty. Tu dochádza nielen k duplicite, ale k plytvaniu zdrojmi na niečo, čo nie je hlavnou úlohou tejto agentúry. Kde chýba stratégia a kontrola, tam sa otvárajú dvere pre plytvanie a prešľapy, ktoré by v súkromnej firme nikoho ani nenapadli. Dovoľte mi pripomenúť niekoľko príkladov. Začneme tým najzávažnejším potvrdeným aj oficiálnou autoritou. Úrad pre verejné obstarávanie v apríli tohto roku skonštatoval, že Slovakia Travel porušila zákon pri zrušení súťaže na zabezpečenie účasti Slovenska na Expo 2025 v Osake. Toto nie je politická kritika, toto je fakt, toto je rozhodnutie štátneho orgánu. A aký bol dôsledok tohto protizákonného postupu? Následné priame nákupy, ktoré viedli k výrazne vyšším cenám. Napríklad uniformy pre hostesky sa nakúpili o tretinu drahšie, než bola pôvodne vysúťažená cena. Toto je nehospodárnosť v priamom prenose. Pokračujme plánovaným slovenským domom počas olympiády v Miláne. Takmer pol milióna eur a to len za prenájom sa má minúť na luxusný priestor v Galleria Meravigli, mieste okázalých večierkov a módnych prehliadok v centre Milána, ďaleko od reálnych olympijských športovísk. Kým naši českí susedia logicky hľadajú priestory blízko hokejovej arény, aby boli čo najbližšie k fanúšikom a športovcom, my si platíme VIP salónik. Veď priority národniarov v športe sú vždy jasné. Luxusné výlety, tľapkanie sa po chrbte, namiesto reálnej podpory a propagácie športu a Slovenska. Zmluva je verejná, kľudne si ju pozrite v CRZ. Nepatrí do kategórie výhodných. Nájdete v nej aj cenník služieb. Za vynesenie smeti zaplatíme denne 800 eur. Za upratanie toaliet 35 eur. na hodinu. A vráťme sa k ďalším prešľapom. Vrcholom prešľapov sú prípady, ktoré dokonale ilustrujú zmes nekompetentnosti a klientelizmu, na ktoré upozorňujem už od nástupu ministra Huliaka na rezort cestovného ruchu a športu. Napríklad dotácia 6500 eur na folklórny festival v rodnej obci ministra Huliaka. Je to síce malá suma, ale dobrá ilustrácia týchto absurdností. Obec uvádzala Slovakia Travel ako partnera podujatia týždne pred podpisom zmluvy, dokonca predčasne nakúpila aj banery. Na Očovskej folklórnej hrude si diváci na obrazovke nad pódiom niekoľkokrát pozreli reklamu na dovolenku na Slovensku, lebo milovníci folklóru na festivale v Očovej sú cieľovou skupinou reklamy, ktorá tvrdí, že Slovensko je krásne. Podpora folklórnych podujatí je aktuálne v Slovakia Travel veľmi populárna, akoby to bolo jediné čo doma máme. Pri folklóre ostanem a spomeniem ďalšiu menšiu marketingovú spoluprácu. Slovakia Travel pridelila 10 000 eur folklórnemu súboru Podpoľanec, ktorého vedúcim je poslanec vládnej koalície Roman Malatinec, aktuálne podpredseda Strany vidieka. Peniaze mali byť na účasť na festivale na medzinárodne neuznanom severnom Cypre a na oplátku mal tam Podpoľanec spropagovať Slovensko. A akú propagáciu Slovenska sme za tých 10 000 eur dostali? Fotografie zo stánku ukazujú propagačné materiály, poldecáky a veľký nápis Homemade alcohol from raj "Rožovka" 52 %. Na moslimskej časti ostrova ich nič lepšie nenapadlo, ako vytiahnuť podpoliansku Rožovku. Za mňa je to posledná vec, ktorou by som reprezentovala Slovensko, ale proti gustu žiaden dišputát. Toto nie je good idea Slovakia. Toto je čistá hanba a dôkaz absolútnej nekompetentnosti a kamarátskych prihrávok. Aj toto je typ chaotických a nekoordinovaných kampaní, o ktorých hovorí dôvodová správa k uzneseniu. =====
[14:29] Natália Nash – Vystúpenie v rozprave
...proti gustu žiaden dišputát. Toto nie je Good Idea Slovakia. Toto je čistá hanba a dôkaz absolútnej nekompetentnosti a kamarátskych prihrávok. Aj toto je typ chaotických a nekoordinovaných kampaní, o ktorých hovorí dôvodová správa k uzneseniu. A tu sa dostávame k jadru veci. Všetok ten chaos a plytvanie nie sú len náhoda. Zdá sa, že sú živnou pôdou pre systém, v ktorom sa podpora neprideľuje podľa kvality, ale podľa politickej a regionálnej príslušnosti. Nie len Slovakia Travel. Nie je iba náhoda, že spomínaných 10-tisíc eur na cestu s Rožovkou do sveta, dostal súbor vedený koaličným poslancom. Nie je náhoda, že ďalších 6-5-tisíc eur pridelila Slovakia Travel na festival Očovská folklórna hruda, priamo do rodnej obce pána ministra Huliaka. Keď neexistujú jasné a transparentné kritériá, verejnosť má plné právo pýtať sa, či sú tieto rozhodnutia motivované verejným záujmom alebo záujmami osobnými a politickými. Pán minister Huliak sa môže tváriť, že on nič neovplyvňuje, že on ľudí v podriadených organizáciách ani nepozná, ale fakty sú jasné. Finančné toky zo Slovakia Travel podozrivo často smerujú k ľuďom a obciam, ktoré sú personálne alebo politicky prepojené s vedením rezortu. Rozpočet Slovakia Travel je využívaný na čokoľvek, vrátane nesystémovej podpory miestnych kultúrnych a športových akcií. A všetko je to hlúpo zaobalené údajnou propagáciou Slovenska. Dalo by sa veľa rozprávať o zneužívaní organizácií, ktoré sú podriadené ministerstvu cestovného ruchu a športu. Stačí sa pozrieť do fondov, či do Tiposu. celkový obraz o Slovakia Travel dotvárajú aj zúfalé hlasy zamestnancov. Ich list som nedávno dostala a pomery a kultúra v organizácii ma vôbec neprekvapili pretože aj zvonka je vidieť, že vedenie je katastrofálne, nesvojprávne a nekompetentné. Chcem poďakovať súčasným či bývalým zamestnancom Slovakia Travel, Tiposu a ďalších organizácii, ktoré sa ozývajú, keď vidia neprávosť. Je dôležité, aby sa rôzni špekulanti necítili byť neodhaliteľní a nepozorovaní. My žiadame jasné stanovisko a informácie aj od samotného ministra cestovného ruchu a športu. Nech predloží detailnú správu o činnosti a všetkých zákazkách Slovakia Travel, vrátene tých, ktoré sa týkajú EXPO 2025. Slovakia Travel sa musí sústrediť na to, čo je jej hlavným poslaním, na zviditeľňovaní Slovenska v zahraničí. Domáci turizmus nechajme na tých, ktorí tomu rozumejú najlepšie, na regionálne a oblastné organizácie. Toto uznesenie nie je útokom. Je to nevyhnutný krok k zavedeniu zodpovednosti a efektivity do oblasti, ktorá je pre budovanie značky našej krajiny nesmierne dôležitá. Slovensko si zaslúži profesionálnu a hrdú prezentáciu vo svete, nie amatérske prešľapy a vybavovanie si malých domov. Preto vás vyzývam, podporte náš návrh uznesenia. Ďakujem.
[14:29] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pani poslankyňa. S faktickou dvaja poslanci. Prvý pán poslanec Dubovický.
[14:33] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pán predsedajúci. Ďakujem ti veľmi pekne kolegyňa, si to popísala presne, od srdca, na základe dát. Takže tu občania si môžu pozrieť, že kde všade a akým spôsobom sa dotujú vládni buď poslanci alebo spriaznené duše vládnych poslancov a akým spôsobom aj minister Huliak vládne na tom ministerstve. A možno z toho všetkého čo si povedala, že akým spôsobom zlyhala tá organizácia Slovakia Travel je aj ten, že napríklad štáty ako Poľsko alebo Česká republika, oni výrazne rastú, čo sa týka cestovného ruchu. Investujú do toho cestovného ruchu a na odmenu, tí zahraniční turisti prichádzajú do tých krajín a tým pádom vytvárajú hodnoty, prinášajú peniaze a proste tie služby a zamestnanosť rýchlejšie rastie. Naopak, na Slovensku ten cestovný ruch absolútne nefunguje. To čo sa snažia zachrániť tie oblastné a krajské organizácie v cestovnom ruchu sa im darí alebo sa im nedarí niekde, ale vzhľadom na to, že sú dlhodobo podfinancované a nedostávajú žiadnu podporu od Slovakia Travel alebo ako aktívnu podporu, to ako by mal fungovať ten cestovný ruch na Slovensku, neexistuje v súčasnosti. Ďakujem.
[14:33] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Hanuliaková.
[14:34] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem veľmi pekne za slovo aj Naty za tvoj príspevok a ja naozaj musím potvrdiť, že ty veľmi precízne sleduješ aj prácu ministra Huliaka. Poukazuješ dennodenne na jeho prešľapy. A ja by som sa aj tak chcela opýtať tuná kolegov z vládnej koalície, ktorí tu od rána majú teda rôzne pripomienky k tomu ako treba byť transparentní a čo všetko treba robiť inak a ja by som sa ich chcela spýtať, že prečo neriešia tieto veci, ktoré sa dejú a zatvárajú si oči pred mnohými, mnohými prešľapmi, ktoré sa dejú na strane vlády a ja by som ich chcela aj vyzvať, aby proste, keď sa dejú takéto veci, aby jednoducho konali tak, ako treba. Je to veľká hanba, že to čo vidíme je naozaj veľké farizejstvo lebo za 14 rokov vlád Roberta Fica sme tu videli kvantum káuz, ktoré neboli vyšetrené a teraz sa tu idú hrať na doslova bohorovných. Ďakujem.
[14:34] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
S reakciami pani poslankyňa Nash.
[14:35] Natália Nash – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem vám kolegovia, Richard, Janka za to, že ste si vypočuli moje vystúpenie aj za vaše doplnenie tých údajov, ktoré som uvádzala. Mne sa ešte do tej mojej prezentácie nezmestili napríklad 13-tisíc eur na Podpolianske slávnosti v Detve. Opäť je to folklór. Opäť nechápem, že či je folklór to jediné, čo doma máme. Pretože ja si myslím, že Slovakia Travel by mala propagovať aj iné odvetvia a iné oblasti nášho života ako len folklór. Potom tu máme 4 500 eur na podujatie Gazdovanie na Hriňovských lazoch. To je opäť Podpoľanie. My sa bavíme o tom, že táto organizácia posiela peniaze v nejakom perimetri 50 km, hej, do oblastí Podpoľania a nikam inam, hej. My sme si urobili dokonca aj analýzu toho, že sme regionálne rozdelili tieto príspevky a nám vychádza, že naozaj do Bystrického a Žilinského kraja ide vyše 55% týchto všetkých dotácii. A zvyšok Slovenska má tých 45 a všetko čo najďalej od Bratislavy. A ešte je tu 5 500 eur pre združenie Javorie z Korytárok. Inak v Korytárkach teda býva aj pán poslanec Malatinec a on je dokonca predsedom tohto združenia Javorie z Korytárok. A išlo to na prehliadku heligonkárov. Takže ja naozaj ako keby nevidím úplne vôbec žiadne kritéria, ktoré Slovakia Travel uplatňuje pri poskytovaní týchto rôznych dotácii. A naozaj bez stratégie a bez kritérií my nemôžeme byť féroví voči ľuďom, ktorí pracujú v cestovnom ruchu. Ďakujem veľmi pekne.
[14:35] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Keďže sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených do rozpravy, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že sa nik neprihlásil ústne, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nechce zaujať stanovisko. Spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Malo by teraz nasledovať návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Gaze, tlač 879, ale tu som dostal informáciu, že tento návrh prepadáva. Takže ideme ďalej. Budeme rokovať o návrhu poslancov Hanuliakovej, Lackoviča, Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vráteniu výlučnej rozhodovacej právomoci nad alokáciou eurofondov pre integrované územné investície do pôsobnosti územnej samosprávy, tlač má číslo 908. Dávam slovo poslankyni Hanuliakovej, ktorá je navrhovateľkou tohto návrhu.
[14:38] Jana Hanuliaková
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak dovoľte, aby som v krátkosti uviedla naše uznesenie, ktoré sa týka teda zmrazených 200 mil. eur pre samosprávy. Vláda Slovenskej republiky na rokovaní dňa 18. júna 2025 schválila materiál, ktorým pozastavila možnosť využitia európskych prostriedkov z programu Slovensko na územné investície v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy. Toto rozhodnutie bolo prijaté bez konzultácie so stavovskými organizáciami obcí, miest a samosprávnych krajov, pričom sa priamo dotýka ich výlučnej kompetencie rozhodovať o využití týchto prostriedkov. Vzhľadom na to, že Slovenská republika ako aj vláda Slovenskej republiky sa zaviazali dodržiavať princípy Európskej charty miestnej samosprávy ako aj znenie platného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, žiadame, aby rozhodovanie o použití týchto prostriedkov naďalej ostalo výlučnej kompetencii orgánov územnej samosprávy. Toľko na úvod a hlásim sa do rozpravy ako prvá.
[14:38] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pani navrhovateľka. Poprosím spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby podal správu o výsledku prerokovania vo výbore a návrh uznesenia pléna.
[14:40] Marek Lackovič
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Hanuliakovej, Mareka Lackoviča a Michala Trubana na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vráteniu výlučnej rozhodovacej právomoci nad alokáciou eurofondov pre integrované územné investície do pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, tlač 908, vo výbore. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 951 zo 14.8.2025 pridelil návrh na prijatie uznesenia, tlač 908, na prerokovanie Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade SR informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh na prijatie uznesenia, tlač 908, dňa 9. septembra 2025. Výbor k predloženému návrhu neprijal platné uznesenie nakoľko návrh uznesenia schváliť návrh na prijatie uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu.
[14:40] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pán spravodajca, otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, ale predtým ešte vystúpi pani navrhovateľka, ktorá požiadala o slovo.
[14:42] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa možno v tejto téme ešte teda vrátila do apríla 2025, kedy teda Európska komisia 1.4. predstavila návrh revízie kohéznej politiky, aby zjednodušila využitie eurofondov a to aj cez vyššie spolufinancovanie aj predfinancovanie vo výške 20%, pokiaľ ich teda krajiny presunú na tzv. nové priority. Na to, aby krajina mohla využiť tieto výhody financovania musí však presunúť tieto peniaze na tzv. nové priority, a to 10% zo svojej národnej obálky, čiže pre Slovensko to znamená 1,3 mld. eur. Táto revízia má členským štátom a regiónom priniesť väčšiu flexibilitu pre presmerovávaní finančných prostriedkov. Komisia zároveň navrhla výhodnejšie podmienky čerpanie, čiže vyššiu mieru spolufinancovania a možnosť získať predfinancovanie až do výšky 20%. Tieto výhody však krajina môže využiť len vtedy, ak presmeruje aspoň 10% svojej národnej obálky na nové priority určené Európskou komisiou a to najmä do oblastí teda obranným, priemyselných spôsobilostí a vojenskej mobility, odolnosti voči nedostatku vodných zdrojov, dostupného bývania, dekarbonizácie, strategických technológii a energetickej infraštruktúry a dodatočnej podpory pre regióny Európskej únie. Na jar vlastne začali prenikať z prostredia ministerstva pre regionálny rozvoj informácie, že vláda teda chce využiť túto revíziu najmä na presun eurofondov na obranu. Následne sa ale však objavili aj správy o tom, že potrebných 1,3 mld. chce získať aj tak, že siahne teda na už vyčlenené zdroje pre samosprávy, cez tzv. regionálne príspevky. Teda tie, ktoré majú (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci Martin, podpredseda NR SR Kolegovia, ak sa chcete rozprávať, prosím choďte dozadu, dobre? Vyrušujete pani vystupujúcu. Ďakujem. Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR Teda tie, ktoré majú priamo spravovať samosprávy cez tzv. rady partnerstva a kooperačné rady. Konkrétne ide o tzv. integrované územné investície. O prostriedky teda, ktoré boli samosprávam už pridelené a s ktorými už počítali na konkrétne projekty, napríklad výstavby ciest, materských škôl, či športovísk, ale aj sociálnych zariadení. .. a kooperačnej rady. Konkrétne ide o takzvané integrované, územné investície. O prostriedky teda, ktoré boli samosprávam už pridelené a s ktorými už počítali na konkrétne projekty, napr. výstavby ciest, materských škôl či športovísk ale aj sociálnych zariadení. Z celkovej obálky eurofondov pre Slovensko približne teda z tých 13 miliárd predstavujú takéto eurofondy 20 %. Ide o historicky prvé programové obdobie, ktoré má takúto možnosť zavedenú na Slovensku. Teda prvý krát sa vlastne v tomto programovom období presunula časť eurofondov na samosprávy, ktoré si teda mohli o nich priamo rozhodovať. Na rokovaní vlády ako som už uviedla v úvode 18.6. teda vláda rozhodla o tom, že spotrebných 1,3 miliardy zoberie 200 miliónov samosprávam. Teda, že im tieto prostriedky zmrazí. My sme k tomuto zvolávali aj dva mimoriadne výbory cez prázdniny, kde teda žiaľ koaliční poslanci sa nezúčastnili. Až na jednom, vlastne pardon to si mýlim s Gelnicou ale na tých dvoch, ktoré sme zvolávali k týmto zmrazeným eurofondom, tak teda ani na jednom sa koaliční poslanci nezúčastnili. Napriek tomu teda, že to považujeme za veľmi vážnu tému, ktorá teda má dopady na naše regióny, pretože konkrétne aj starostovia, primátori, župani, ktorí prišli na náš výbor hovorili o konkrétnych projektoch, ktoré budú týmto ohrozené. Našťastie teda naša europoslankyňa Ľubica Karvašová, ktorá je tieňovou spravodajkyňou pre túto legislatívu na európskej pôde a je aj podpredsedníčkou výboru v Európskom parlamente pre regionálny rozvoj, začala v tomto vyvíjať iniciatívu, aby teda nedošlo k tomu, že o tieto peniaze naše samosprávy prídu a začala teda iniciatívne pripravovať a presadila pozmeňovací návrh, ktorý zabraňuje vláde svojvoľne bez konzultácie teda tieto peniaze samosprávam zobrať. O tomto pozmeňovacom návrhu presvedčila teda aj Európsky parlament, radu aj komisiu čo teda považujeme naozaj za veľký úspech a mnohokrát, keď tu aj počujeme teda, že naši europoslanci tu robia nejaké kroky proti Slovensku, tak toto je dôkaz toho čo robia naši europoslanci na rozdiel teda tých vašich, ktorí naozaj sa tam dá sa povedať len potulujú a ešte sme nepočuli za tú dobu odkedy tam sú, že by urobili niečo prospešné pre Slovensko. Ale toto milí kolegovia je konkrétna teda práca našej europoslankyne, že sa jej podarilo docieliť to, aby sme neprišli o alebo teda naše samosprávy neprišli o 200 miliónov. Tento krok, ktorý spravila vláda teda kritizovala, kritizovali aj samosprávne stavovské organizácie ZMOS, Únia miest aj SK8 a teda ostro sa aj vymedzili voči zmrazovaniu fondov zo strany ministerstva bez ich súhlasu. A naopak teda veľmi jasne podporili tento pozmeňovací návrh našej europoslankyne Ľubici Karvašovej. Ja teda ešte zopakujem, že 3.9. bol schválený tento pozmeňujúci návrh a 10.9. po formálnom odhlasovaní revízie v pléne Štrasburgu bol tento proces aj z finalizovaný. To teda znamená, že MIRI musí tieto zdroje rozmraziť a ak bude chcieť ministerstvo alebo vláda presunúť eurofondy na takzvané nové priority nebude to už môcť urobiť bez súhlasu samospráv, ale teda bude musieť s nimi o týchto presunoch bude musieť teda s nimi konzultovať v súlade s európskym kódexom partnerstva. My dúfame teda, že minister Migaľ tieto prostriedky naozaj rozmrazí pre naše samosprávy a ešte raz teda som veľmi vďačná za to, že naša europoslankyňa toto dokázala a že sa jej podarilo presadiť tento pozmeňujúci návrh. Pretože tieto peniaze sú naozaj aj, to čo nám aj potvrdili župania aj starostovia, že tie rozhovory na platforme rad partnerstva boli naozaj veľmi náročné na to, aby sa zhodli na tom, že do čoho pôjdu tieto prostriedky. A keby sa naozaj stalo to, že regióny budú mať prísť o týchto 200 miliónov, tak ja si naozaj neviem predstaviť, že komu by povedali, že teraz tieto financie nedajú a naozaj, že boli tam ohrozené také projekty ako základné školy, domovy sociálnych služieb, ktoré naozaj v mnohých našich okresoch chýbajú a samosprávy naozaj čakajú na to, aby tieto peniaze mohli čerpať. My sme teda toto uznesenie dávali ešte predtým ako prešla, prešiel tento pozmeňujúci návrh v Európskom parlamente, ale aj napriek tomu sme teda sa rozhodli, že chceme, aby sa o ňom tu rozprávalo aj aby sa o ňom hlasovalo. Pretože považujeme za dôležité, aby ste aj vy mohli ukázať teda, že stojíte za našimi regiónmi, tak ako to často deklarujete a že toto naše uznesenie podporíte. Ďakujem.
[14:44] Martin Dubéci
Ďakujem aj ja pani poslankyňa. Ďalší vystúpi v rozprave prihlásený poslanec Lackovič.
[14:50] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Tak ako hovorila kolegyňa pani poslankyňa Hanuliaková, tak je dôležité o týchto veciach hovoriť a pripomínať ich, pretože najmä koaliční poslanci a táto naša vláda často hovorí, že čím horšie pre krajinu tým lepšie pre nás. Ale tu si treba uvedomiť pani kolegyňa, kolegovia, že je to práve Progresívne Slovensko, ktoré dneska prichádza s týmto rozmrazením eurofondov, ktoré pomôžu všetkým samosprávam, všetkým občanom na Slovensku, všetkým obciam, mestám, vyšším územným celkom. Čiže ešte raz. Je to Progresívne Slovensko, ktoré prichádza a hovorí, "Odmrazme spolu tých 200 miliónov pre samosprávy, aby sa mohli dobudovať tie škôlky, tie školy, cyklotrasy a domovy sociálnych služieb a všetky ostatné projekty, ktoré sa tu ostatné roky projektovali." A je to dôležitá vec, pretože 200 miliónov asi sa všetci zhodneme nepadne len tak zo stromu na zem, nerastie na strome. Je to peniaz, je to naozaj významné percento z tej celej alokácie, ktoré malo byť rozdelené do územia. Či už ako som spomenul školy, škôlky, všetky tieto projekty by nakoniec dopadli takým spôsobom, že niekomu, niektorým samosprávam, možno 10-tim, možno 20-tim by na konci dňa zostal Čierny Peter v rukách. Žiadna samospráva nevedela alebo nevie, že komu by to pripadlo. Čiže možno by sa tam spomalila aj ďalšia nejaká projektová príprava. Spomalila by sa inžinierska činnosť. Spomalil by sa proces verejného obstarávania. Čiže vznikol veľmi zlý signál, ktorý vláda vyslala toho 18-teho alebo 19-teho júna pred letom a je to, opakujem tretí krát ešte raz Progresívne Slovensko, ktoré jasne hovorí, že tieto eurofondy potrebujú byť rozmrazené. Čiže, aby som to ešte raz zhrnul a podčiarkol dva krát červeným perom. My chceme, aby vláda Slovenskej republiky bezodkladne podnikla kroky, ktorými vrátia výlučnú rozhodovaciu právomoc nad celkovou alokáciou eurofondov v rámci programu Slovensko do pôsobnosti orgánov územnej samosprávy. To znamená do tých obcí, miest a krajov. Zabezpečia priamy prístup regiónov k eurofondom a zároveň, aby po konzultáciách so zástupcami obcí, miest a samosprávnych krajov prijali nevyhnutné opatrenia a to je veľmi dôležitá vec. Aj pre zjednodušenie a zrýchlenie čerpania týchto prostriedkov. Aby som sa vrátil ešte aj na začiatok a doplnil aj to a, že tu je veľmi dôležité aj povedať, že to rozhodnutie vlády, to samotné rozhodnutie, ktoré padlo ešte pred tým letom bolo v príkrom rozpore s európskymi zásadami subsidiarity. Princípmi európskej charty miestnej samosprávy. Európskeho kódexu správania pre partnerstvo a programovým vyhlásením vlády. A to mrzí dvojnásobne, že ste boli ochotní toto všetko porušiť. Toto všetko dať na bok s cieľom nevieme kam tie eurofondy. Tú 200 miliónovú obálku, tú alokáciu presúvať alebo posúvať. Lebo ak aj hovoril ešte vtedy pán minister obrany, že sa za to budú môcť stavať akési mosty. Spomínal možno nejaké líniové stavby. Dokonca hovorilo sa, my sme až položartom neverili vlastným ušiam, že sme sa bavili potom o vodovodoch, kanalizáciách. No ale ako on môže alebo ktokoľvek iný chytiť tieto peniaze a presúvať ich na takéto projekty, keď tieto projekty nie sú na to projekčne pripravené. Nie sú vypovolované, nie sú vyobstarané a tak ďalej. V akom režime by to celé išlo. Čiže je to progresívne Slovensko. Opakujem ešte raz, ktoré upratuje v celom tomto procese a nahlas hovorí, že tie peniaze sa obciam, mestám a krajom bez ich vedomia brať nesmú. A toto ako správne povedala kolegyňa sa udialo toho júna takým spôsobom, že zo dňa na deň ste zmenili názor alebo slovo, ktoré ste čestne tým samosprávam a tým stavovským organizáciám ZMOSU, Únii miest dali. Zo dňa na deň sa toto celé zmenilo a tvrdíme a hovoríme, že takto sa to robiť naozaj nesmie. Čiže toľko asi zbytočne to ďalej naťahovať nebudem. Verím, že tu nájdeme nejaké spoločné slovo a že aspoň pouvažujete nad tým, či to nejakým spôsobom nepodporiť alebo ďalej sa o tom baviť. Je to dôležitá vec. Vidím tu aj pána starostu Drietomy pána Mega. Snaha je, aby aj vaša obec a tá krásna Drie to má v Trenčianskom kraji mohla čerpať eurofondy, pretože boli to vaši kolegovia, ktorí sa postarali o to, aby ste to čerpať nemohli. Čiže teším sa. Dúfam, že to podporíte a že aj sa nám spoločne podarí dobrá vec. Ďakujem pekne.
[14:50] Martin Dubéci
Ďakujem pekne pán poslanec. Vyčerpali sme zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň. Preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že sa nik neprihlásil ústne. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka nechce zaujať stanovisko. Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslanca Lackoviča, Hanuliakovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 909. Návrh na jeho pridelenie je na prerokovanie výborom je v Rozhodnutí č. 952. Dávam slovo poslancovi Lackovičovi, aby návrh uviedol.
[14:57] Marek Lackovič
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Lackovič, Jana Hanuliaková predkladajú na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov. Je to takzvaný zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov. Ide o to, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú situácie, keď poslanec zastupiteľstva zároveň vykonáva funkciu riaditeľa alebo iného člena štatutárneho orgánu, organizácie, ktorá je priamo zriadená a financovaná tým istým samosprávnym krajom. Takáto kumulácia funkcií vytvára potenciál pre konflikt záujmov, pretože tá istá osoba disponuje právomocou rozhodovať o činnostiach a hospodárení organizácie v postavení výkonného orgánu a zároveň spolurozhoduje a kontroluje jej činnosť v rámci krajského zastupiteľstva. Tento stav môže ohrozovať nestrannosť, objektivitu a nezávislosť rozhodovacích procesov a viesť k oslabeniu dôvery verejnosti vo fungovanie územnej samosprávy. Toľko asi na úvod a viac vystúpim v rozprave, do ktorej sa hlásim.
[14:57] Martin Dubéci
Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Hanuliakovej, aby podala informáciu.
[14:58] Jana Hanuliaková
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 909. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a ministerstva hospodárstva v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 952 zo 14. augusta
[14:59] Jana Hanuliaková – Vystúpenie v rozprave
v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o Rokovacom poriadku, odporúčam aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 952 zo 14. augusta 2025 navrhujem aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
[15:00] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pani spravodajkyni, otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som dostal jednu prihlášku. Pán Lackovič máte slovo.
[15:00] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Čo sa týka tohto zákona vážené dámy, vážení páni, ešte raz zopakujem ten rýchly úvod a prejdeme aj do tej praxe. Ide o tom, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú situácie, kedy je poslanec zastupiteľstva, bavíme sa o krajskom, teda župnom, VÚC - kárskom zastupiteľstve, vykonáva funkciu riaditeľa, alebo iného člena štatutárneho orgánu organizácie, ktorá je priamo zriadená a financovaná tým istým samosprávnym krajom. Alebo VÚC - kou, župou. Takáto kumulácia funkcií vytvára potenciál pre konflikt záujmov, pretože tá istá osoba disponuje právomocou rozhodovať o činnostiach a hospodárení organizácie v postavení výkonného orgánu a zároveň spolurozhoduje a kontroluje jej činnosť v rámci krajského zastupiteľstva. Tento stav môže ohrozovať nestrannosť, objektivitu a nezávislosť rozhodovacím procesov, môže viesť k oslabeniu dôvery verejnosti vo fungovanie územnej samosprávy a potrebuje podľa nás akýmsi spôsobom, ktorý presne špecifikujeme napraviť, aby sa takého situácii radikovali a vôbec nemuseli v budúcnosti nastať. Pretože bohužiaľ nastávajú aj v súčasnosti. Nie je ich veľa, ale ak sú, ak vieme presne identifikovať ten problém, ktorý je, tak ho poďme spolu napraviť a odstrániť. Navrhovaná právna úprava nadväzuje na obdobné riešenia zakotvené v zákone o obecnom zriadení, to je ten známy zákon 369 a jej cieľom je posilniť transparentnosť výkonu verejnej moci, predchádzať konfliktom záujmov a zabezpečiť vyššie štandardy integrity pri rozhodovaní orgánov územnej samosprávy. Čiže len v rýchlosti. 369 zákon o obecnom zriadení, ktorý rieši obce a mestá, tam to je vyriešené, tam to máme opravené, ale žiaľ v krajoch to vyriešené a opravené nemáme. Preto aj s kolegyňou sme túto nápravu chceli vykonať a chceme vykonať. Zákonodarca. Reagujeme týmto na potrebu systematického nastavenia pravidiel, týkajúcich sa súbehu výkonu funkcie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja a členstva v štatutárnom orgáne rozpočtovej, alebo príspevkovej organizácie zriadenej týmto samosprávnym krajom. Budem mať tento návrh zákona, ak prejde sociálne vplyvy, pretože posilňuje transparentnosť a znižuje riziko konfliktu záujmov, čo zvyšuje dôveru obyvateľstva, vo fungovaní regionálnej samosprávy a veríme že všetkým nám ide rovnako a jednotne, aby sa táto dôvera obyvateľstva posilňovala. Zároveň nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na informáciu spoločnosti, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu. Ja sa ešte povenujem v krátkosti aj tej osobitnej časti. Jednak sa teda spresňuje existujúca právna úprava v § 13 odseku 1, písmena b) tak že, funkcia poslanca samosprávneho kraja je nezlučiteľná s funkciou zamestnanca samosprávneho kraja, v ktorom bol zvolený. Toto je dôležité, bavíme sa o tom kraji, v ktorom bol zvolený, teda keď bude chcieť vykonávať túto prácu, alebo činnosť v inom kraji, nech sa páči, nie je mu to zakázané, ale nemal by ju robiť v tom istom kraji, v ktorom bol aj zvolený a následne o tých veciach rozhodovať, kontrolovať ich, hlasovať na tom istom zastupiteľstve. Zároveň sa upravuje, že toto obmedzenie neplatí, ak zamestnanec samosprávneho kraja je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca, podľa § 136 odseku 2 Zákonníka práce. Obdobná právna úprava je aj zákone Slovenskej národnej rady číslo 369, ako som už hovoril o tom obecnom zriadení. Tam už to vysporiadané máme. V krajoch to vysporiadané nemáme. S cieľom predchádzania konfliktu záujmov, dochádza v § 13 a 16 k zmene príslušných ustanovení, ktoré upravujú nezlučiteľnosť funkcie poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja. Ustanovuje sa, že funkcia poslanca VÚC - ky, samosprávneho kraja, je nezlučiteľná s funkciou člena štatutárneho orgánu, alebo člena štatutárneho orgánu v rozpočtovej organizácie, alebo príspevkovej organizácie, zriadenej samosprávnym krajom v ktorom bol zvolený, ešte raz. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre poslanca, že ak v čase ustanovenia do funkcie, vykonáva funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca podľa § 13 odseku 1, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do funkcie poslanca, takú funkciu skončiť, alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu. Takže ustanovuje sa na záver, že poslanec samosprávneho kraja, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zároveň vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, alebo je členom štatutárneho orgánu v rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený. Je povinný vzdať sa tejto funkcie, alebo vykonať iný zákonom stanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, najneskôr do 1. februára 2026. Nakoľko my tam navrhujeme účinnosť od 1. januára 2026. Verím že jasné bez toho aby ktokoľvek, bez ohľadu či je z koaličných, alebo z opozičných lavíc, k tomu niečo mohol mať, alebo mohol mať niečo proti. Ešte raz opakujem, že zákon o obecnom zriadení 369 mestá, obce to už dnes majú vyriešené, ale zabudlo sa za 20 rokov to vyriešiť aj v samosprávnych krajoch. Preto dneska prichádzame s týmto návrhom, ktorý nikomu neubližuje, naopak, otvára dvere transparentnosti a väčšej čistote aj v rámci samosprávnych krajov, ich zastupiteľstiev a poslancov, ktorí v nich pôsobia. Ďakujem veľmi pekne.
[15:08] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pán poslanec. Týmto sme vyčerpali zoznam všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankýň, preto sa pýta, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, konštatujem, že sa ústne neprihlásil nik, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Navrhovateľ nechce zaujať stanovisko, spravodajkyňa nechce zaujať stanovisko, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Kosovej, Nash a Veslárovej na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zavedením dočasných vyrovnávacích opatrení na stredných a vysokých školách. Návrh zákona má tlač 910. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 953, pani poslankyňa Kosová má slovo. Nemá pani. (Reakcia z pléna.) Pardon. Keďže tu nemáme teda žiadneho spravodajcu, alebo spravodajkyňu, pôjdeme na ďalší bod programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie návrhu zákona poslanca Richarda Dubovického na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Je uverejnený ako tlač 926, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 972. Dávam slovo poslancovi Dubovickému, aby ho predniesol.
[15:08] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Dovoľte mi predstaviť zákona, ktorým sa mení zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a zároveň do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem
[15:08] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne pán poslanec. Dávam slovo spravodajkyni, ktorý určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Pani poslankyni Kosovej.
[15:08] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákonu, tlač 926. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. Prosím pán presedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.
[15:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ale do ktorej sa prihlásil pán navrhovateľ, ktorému odovzdávam slovo.
[15:10] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, v skrate vám vysvetlím o čo ide v tomto zákone. V súčasnosti zákon hovorí o financovaní oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu tak, že je prerozdelenie financií na základe percent. To znamená že iba 100 percentný balíček. Ale to ako som povedal predtým pri uznesení pri Slovakia Travel, máme tuná financovanie rôznych aktivít na jednej strane oblastných, krajských organizácií cestovného ruchu a na druhej strane Slovakia Travel takisto robí marketing a rôzne aktivity, čo sa týka tuzemského cestovného ruchu. A tuná by sme chceli navrhnúť zmenu s tým, že by sme zmenili kompletné financovanie týchto oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu a to je tak, že tie financie ktoré dostáva Slovakia Travel priamo na financovanie toho tuzemského cestovného ruchu, že by sa zmenou koeficientu prerozdelili práve medzi tie oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Lebo tie sú najbližšie k regiónom, tie sú najbližšie k mestám, tie sú najbližšie k obciam a najbližšie k ľuďom, takže tu v tomto prípade ide iba o čisto o to lepšie financovanie tých projektov v rámci cestovného ruchu,. My, keď sme prechádzali po celom Slovensku, boli oblastné organizácie, alebo krajské organizácie cestovného ruchu ktoré tvrdili, že oni veľmi radi by viac investovali či do tej infraštruktúry, či do tej kultúry, či do rôznych iných programových vecí, tak aby prilákali tak či už toho tuzemského alebo zahraničného turistu. Ale žiaľ tie financie im neboli dostačujúce a toto je hlavný dôvod, že prečo by sme chceli navýšiť tento rozpočet týmto oblastným a týmto krajským organizáciám cestovného ruchu. Zároveň tieto oblastné alebo krajské organizácie cestovného ruchu určitým spôsobom fungujú aj s inými štátmi, napríklad či je to prešovská organizácia cestovného ruchu, krajská organizácia cestovného ruchu, ona hlavne spolupracuje napríklad s Poľskom. Kde to Poľsko, oni majú rôzne partnerstvá a podieľajú sa či už výmene nejakých skúseností projektoch alebo iných konferenciách. A zároveň si navzájom robia tie marketingové aktivity. Na rozdiel od Poľska, v Poľsku je toto financovanie je toto financovanie nastavené trochu inak. Ale je funkčnejšie. A samozrejme oni dostávajú viac tých peňazí do toho cestovného ruchu. Takže to sú tie hlavné zmeny, čo sa týka § 29 financovania oblastných a krajských organizácií, tu v písmene 4, v bode a), sa hovorí že, zo slova 90 % súhrnnej hodnoty vybranej dane, nahrádzajú slovami sumou násobku koeficientu 1,7. A v bode b) z 10 % vybranej dane sa nahradzuje slovami sumou násobku koeficientu 0,2 % vybranej dane. Tu v tomto prípade sa bavíme že, samozrejme v súčasnosti ministerstvo cestovného pardon, ministerstvo financií to hodnotí ako negatívny jav na rozpočet, ale my sme zároveň v tej dôvodovej správe povedali že, išlo by to z rozpočtu súčasného ministerstva cestovného ruchu a športu, tým pádom by sme v budúcom roku nepredpokladali že by došlo ku navýšeniu aj to ako pán Huliak avizuje, že veľmi rád by šetril, šetril by na chode ministerstva. V takomto prípade bude mať možnosť lepšie zamerať tú reklamu, ten marketing a rôzne iné aktivity do tých oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Druhým bodom, pardon tretím bodom čo sa týka zmeny
[15:14] Richard Dubovický – Vystúpenie v rozprave
...ako pán Huliak avizuje, že veľmi rád by šetril. Šetril by na chode ministerstva, v takomto prípade bude mať možnosť lepšie zamerať tú reklamu, ten marketing a rôzne iné aktivity do tých oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Tretím bodom, čo sa týka zmeny v tomto zákone je, je to inak veľmi dôležité, že sa vypúšťa v § 30 ods. 3 v písm. a) vypúšťa sa slovo mzdy. A prečo je to dôležité? Keby ste sa stretli s tými oblastnými alebo krajskými organizáciami cestovného ruchu, okrem toho, že samozrejme niektoré majú viac financií, niektoré majú menej financií, niektoré oblastné organizácie fungujú o dvoch, o dvoch reálne Ale máme aj väčšie organizácie, ktoré povedzme také Tatry, Liptov, alebo Bratislava, tie organizácie vzhľadom na to, že v súčasnosti ako je nastavený tento zákon majú väčší príjem podľa súčasného zákona, ale nič sa na tom nemení, že primárne tie menšie organizácie majú problém dofinancovať, aj keby chceli nejaké projekty ťahať alebo by mali nárok na nejaké peniaze. Majú nedostatok kvalifikovaného personálu na rôzne projekty, a tým pádom im to obmedzuje sa podieľať na iných projektoch. V tomto prípade by sme iba dovolili, aby takéto príspevky, ktoré chodia na základe súčasného zákona, že by tie oblastné a krajské organizácie mohli platiť svojich projektových zamestnancov. Lebo každý jeden projekt je špecifický, a tým pádom, že ak niektoré oblastné alebo krajské organizácie majú menej ľudí, v takomto prípade touto zmenou budú môcť zaplatiť týchto odborníkov. A tým pádom by sme čerpali viac napríklad z peňazí z Európskej únie. Lebo v tomto prípade je aj ten problém, že aj keď chceme mať nejakým spôsobom lepšie financovaný ten cestovný ruch, tento zákon nám neumožňuje platiť resp. neumožňuje tým oblastným a krajským organizáciám platiť takýchto špecialistov. A to v súčasnosti zákon hovorí o tom, že musia si nájsť na to sami financie, čo je veľmi obtiažne, keď ide fakt, že o malé oblastné organizácie cestovného ruchu. Takže kolegyne, kolegovia opäť tento zákon nikomu neublíži, nijakým spôsobom nenarúša nejakú dohodu resp. nejakým spôsobom neútočí, ani na opozíciu, neútočí ani na koalíciu. Tento zákon je dobrý pre ľudí. Má pomôcť tým malo rozvinutým regiónom, lebo v súčasnosti nie všetky regióny majú ten potenciál rásť rýchlejšie. Napríklad si povedzme, že taký región Gemer alebo iné menšie regióny, ktoré už vidia svoju budúcnosť skôr v tom cestovnom ruchu, ako keby tam mal prísť nejaký iný väčší investor. Takže práve tento zákon by v prvom rade pomohol lepšie financovať tým menším oblastným organizáciám, ale samozrejme aj tým väčším a tým prilákať viac turistov, viac peňazí a viac peňazí do štátneho rozpočtu. A zároveň tento zákon by pomohol financovať mzdy týchto projektových manažérov, expertov, ktorí by sa aktívne podieľali na rozvoji daného regiónu. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.
[15:19] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pekne pán poslanec, otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? Nik sa nechce prihlásiť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy, do ktorej sa nik neprihlásil, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Stanovisko nechce zaujať ani navrhovateľ, ani spravodajkyňa, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje rokovanie o návrhu poslancov Jurík, Plavákovej, Števulovej, Kleinert a Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návratu unesených ukrajinských detí, tento návrh má tlač 927, poprosím poslankyňu Jurík, aby návrh predniesla.
[15:19] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem za slovo pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia navrhuje sa prijatie predloženého uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako reakcie na pokrok v rokovaniach, vtedy o ukončení Ruskej agresie na Ukrajine, ktorého súčasťou musí byť aj návrat všetkých deportovaných a unesených ukrajinských detí domov k rodinám a príbuzným. Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
[15:19] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pani navrhovateľka, teraz poprosím spravodajcu pre z Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanca Prostredníka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
[15:19] Ondrej Prostredník – Vystúpenie v rozprave
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej, Dany Kleinert a Tomáša Valáška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu unesených ukrajinských detí, tlač 927. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 973 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 8. septembra 2025 na svojom zasadnutí rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti o návrhu dňa 11. septembra 2025 na svojej 41. schôdzi nerokoval, z dôvodu, že výbor neschválil program schôdze, na ktorej sa mala daná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu.
[15:22] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave
Ďakujem pán spravodajca, otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásila navrhovateľka.
[15:22] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
Ešte raz ďakujem pekne za slovo. Ťažko sa mi tu dnes stojí po tom, čo myslím na všetky tie rodiny, ktorým dnes ľudia v tomto pléne, tak nehorázne ublížili. A na všetky tie deti a predkladám uznesenie, ktoré má pomôcť ďalším deťom. A myslím si, že toto plénum sa im opäť, žiaľ otočí chrbtom. Viď rozhodnutia, ktoré boli prijaté, či už na Výbore pre ľudské práva. Ja sa pýtam aj, že, či teda vôbec tu má zmyslel hovoriť niečo o ľudských právach, pretože neviem, či niektorí tomu len nerozumejú alebo robia všetko preto, aby tu boli ľudské práva porušované a špeciálne ma to veľmi mrzí v prípade detí. Rovnako, ako môj vlastný výbor, výbor pre európske záležitosti, nebol schopný prijať žiadne uznesenie alebo rozhodnutie k tomuto, pretože koaliční poslanci ho bojkotovali. A ja sa priznám, že aj po dnešnom dni si tak kladiem otázku, že nie načo tu sme my? Lebo ja jasne vidím to Slovensko. To lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie, ktoré ste vy sľubovali, a ktoré neviete doručiť. Ale načo tu vlastne sedíte vy? Ak, je to na ubližovanie ľudí. Tak to vám teda netlieskam. Začnem jedným citátom. Je tragédiou Európskej únie, že Uršula vo der Leyen sedela na rokovaní s americkým prezidentom Trupmom a hovorila, to najdôležitejšie je, aby sa deti vrátili k matkám. "To nie je líderstvo.", viete, kto to povedal? Niečo, tak ohavné. Povedal to video europoslanec za stranu Smer, Erik Kaliňák. Podľa neho nie je dôležité, aby sa deti vrátili k matkám. Vraj to nie je líderstvo, vyžadovať niečo také. No, viete Erik Kaliňák myslím teda, ak mám správne informácie, nie je rodič. Ale neviem, že či nie je ani ľudskou bytosťou, že by mohol teda pochopiť, prečo je dôležité, aby sa deti vrátili ku svojim rodinám. Ja som matka a viem, že mám tú výrokovú imunitu, ale také slová, ktorými by som ho za to počastovala, tak na to by sa to asi neaplikovalo. A ja by som sa chcela vás kolegov zo strany Smer opýtať, že či vám to príde normálne, keď sa takýmto spôsobom vyjadruje niekto tak cynický a rozmaznaný? Toto je to, ako sa chce prezentovať strana Smer? Toto sú slová niekoho, kto sa považuje za sociálneho demokrata? Takto ste reprezentovaní? Toto je šéf poradcov premiéra? To vážne páni? Ja neviem, vy ste tu viacerí rodičia, ale to ani nie je podstatné, lebo dôležité je podľa mňa byť človekom. Považujete sa za národniarov, no tak mi povedzte, keby naše slovenské deti boli unesené do nejakej inej krajiny, tak vy by ste to nepovažovali za prioritu vrátiť ich? Vraj ste konzervatívni, no dnes ste nám tu dosť dokázali, že čo to znamená byť konzervatívny lebo konečne sa celé Slovensko vôbec celý svet dozvedelo, že máme iba dve pohlavia. No výborne, tlieskam. Znamená to že pro rodinný, áno pro rodinný to neznamená, že vrátime deti domov k rodinám, nie, to znamená pro rodinný ako? Že zoberieme deti, odoberieme deti?
[15:22] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Karas prihláste sa prosím faktickou alebo do rozpravy, v poriadku? Pán poslanec Karas, prihláste sa faktickou alebo do rozpravy, ďakujem.
[15:22] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
Ja hovorím to, že tým, čo ste prijali ste ublížili rodinám, konkrétnym rodinám, ak si to neuvedomujete. Čo sa týka Ústavy, tak mi je vás ľúto. Lebo vám to vysvetľovali nielen ľudia, organizácie, bývalé verejné ochrankyne práv, ďalší, ďalší odborníci. Nie opozícia. Však vy kašlete na to, čo hovorí opozícia. Ale všetci títo ľudia, ktorí sa rozumejú tomu, že čo ste schválili. Hovoria vám to európske inštitúcie a skrátka ľudia, ktorí tomu rozumejú, ale však kľudne si ďalej tľapkajte po pleciach, že ste spravili dobrú vec. Výborne, ja vám nezatľapkám za to. Ale teda, keď sa už máme baviť o tom, že kto je pro rodinný, tak mi povedzte, to nie je normálne vrátiť deti do rodín? No, ja si myslím, že toto by malo byť niečo, za čo by ste mali zdvihnúť ruky. A vtedy by som vám aj ja zatlieskala. Ale to sa žiaľ nedeje. A zabudnime teraz na pána Kaliňáka. On vlastne ani nestojí za pozornosť. Ja by som chcela s vami zdieľať veľmi tak v skratke aj osobný zážitok. Pretože však asi viete, ja na rozdiel od pána premiéra sa nebojím ísť na Ukrajinu a dokonca aj ďalej ako za Užhorod. A ja som sa v Kyjeve spolu s kolegyňami Plavákovou a Kleinert stretla s tromi unesenými mladými ľuďmi, ktorí teda v tom čase boli deťmi. Teraz už ich nazývam s rešpektom samozrejme, mladými ľuďmi. A ktorým sa podarilo dostať späť, aj vďaka iniciatívam, ktoré fungujú a ktoré my žiadame v tomto uznesení, aby aj naša vláda podporila. Pretože naša vláda sa opäť raz nepostavila k tým krajinám, ktoré sa podieľajú na tom, aby sa tieto deti vrátili domov. A teda tá osobná skúsenosť. 16 ročný unesený ukrajinský chlapec, ktorý mal v tom čase, keď ho uniesli 13. Jeho brat mal 10. A po pár dňoch okupácie ich oddelili od mamy. Uniesli do Ruska, otec už bol vtedy v armáde. To si asi viete predstaviť. Mame sa podarilo nájsť ich, vypátrať, ale nemohla do Ruska, pretože tam by ju samozrejme zajali. Cez známych sa im podarilo dopátrať sa skutočne, že kde sú. A predstavte si ten pocit, a ja teda nechcem byť emočná, lebo mi to zase budete vyčítať, ale proste ja keď som to počúvala, ako matka 10 ročného chlapca dnes, tak mne to skutočne priviedlo slzy do očí. Lebo som si predstavila, že keby mne niekto zobral deti, a že viem kde sú, a nemôžem za nimi ísť. Lebo ničomu si nepomôžem, keď mňa zajmú alebo ma zastrelia. Práve naopak tie deti skončia úplne bez rodiny. Tak áno, mne to prišlo ľúto. A prišlo mi ľúto aj to keď som počúvala, že ako ho nútili hovoriť po Rusky. Ako ho nútili spievať ruskú hymnu. Ako ho učili manévrovať, v tom veku, v 13 zbraňou, pretože mu povedali, že bude z neho dobrý vojak. A bude bojovať za Rusko, lebo Ukrajina neexistuje. Toto hovorili 13 ročnému chlapcovi. A ja skutočne, akože keď som si predstavila tú situáciu, že by som v nej mala byť, tak ja som si v tom momente povedala, že zo svojej pozície, pretože povedzme si, my sme tu vo veľmi privilegovanej pozícii. Pretože môžeme meniť veci. Môžeme ich meniť k lepšiemu. Môžeme sa starať o ľudí, samozrejme o ľudí na Slovensku, ale napríklad aj toto by nám, pretože máme nejaké diplomatické kontakty. Máme jednoducho na to moc, tak ani toto by nám nemalo byť ľahostajné. Tak som si povedala, že áno, ja zo svojej pozície, proste spravím všetko preto, aby som nejakým spôsobom pomohla k tomu ....
[15:29] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
... samozrejme o ľudí na Slovensku, ale napr. aj toto by nám, pretože máme nejaké diplomatické kontakty, máme jednoducho na to moc, tak ani toto by nám nemalo byť ľahostajné, tak som si povedala, že áno, ja zo svojej pozície proste spravím všetko preto, aby som nejakým spôsobom pomohla k tomu, aby sa takéto deti proste vracali domov. A ja nechápem, že aký problém, resp. chápem, však dostanem sa k tomu, ale prečo by toto plénum nemohlo prijať uznesenie, ktoré hovorí o tom, že áno, tieto deti by sa mali vrátiť domov. Chápem, prečo to nechce zatiaľ robiť vláda, ale fajn. Tomu 13-ročnému chlapcovi sa počas jedného cvičenia podarilo ujsť. Podarilo sa mu dostať na Ukrajinu, resp. do stále okupovanej oblasti, ale aspoň teda na Ukrajinu a viete, čo ten chlapec spravil? On sa vrátil späť do Ruska. A nie preto, že by ho to tam ťahalo alebo pretože by sa rozhodol, že hm, však vlastne Rusko je môj domov, on sa tam vrátil pre toho brata, pretože veľmi dobre vedel, že mama nemôže, z rodiny nikto nemôže, takže 13-ročný chalan proste išiel späť do Ruska, aby odtiaľ dostal aj brata. Opisoval nám, ako sa spolu doslova načierno trepali pešo cez lesy, kade-tade domov. 13-ročný s vtedy 7-ročným. Viete si to predstaviť? Dve deti vo veku tých mojich, možno vašich, možno vašich vnúčeniec, ja neviem a skutočne nechcem byť emotívna, lebo aj minule som na výbore potom počula, že ah, aké psychické vydieranie. Ale aké psychické vydieranie, prosím vás? Však to je normálny, reálny príbeh. A to nie je že jedno decko plus jedno, tých detí sú, a rozprávali sme sa o tom, pán Hazucha, určite si pamätáte, na výbore, tých detí sú tisíce. A naša vláda napriek tomu je nečinná. A ja som sa tu na hodine otázok pýtala pána ministra zahraničných vecí Blanára, že prečo Slovensko nie je súčasťou medzinárodnej koalície pre návrat unesených ukrajinských detí. A čo mi vtedy povedal? Ja si presne pamätám, tú odpoveď čítal pán minister Kaliňák a on sa tváril tak, že vlastne sám neveril, že čo to tam číta a ja som sa ho potom na to v doplňujúcej otázke aj spýtala, že, pán Kaliňák, vy ako advokát ste tomu verili akože vážne? A len zopakoval to stanovisko. Pretože v tom stanovisku, v tej odpovedi sa písalo, že niečo v zmysle, nie sme súčasťou, lebo podporujeme mierový plán Zelenského alebo každý iný mierový plán. And so, akože čo to s tým má? A zároveň považujeme za efektívnejšie iné spôsoby pomoci Ukrajine. No tak akože, prepáčte, ono by to bolo aj vlastne vtipné, keby to nebolo maximálne cynické a vlastne ono to ani nie je odpoveď na to, že prečo Slovenská republika nie je súčasťou tej koalície. Koalície, ktorá nič nestojí a ktorá na základe diplomatického úsilia proste participuje na tom, že tie deti dnes vieme dohľadať, vieme ich identifikovať a vieme nejakými kontaktmi aj s Ruskou federáciou ich dostať späť. A ja si myslím, že vaši kolegovia majú veľmi, veľmi dobré kontakty v Rusku a určite by to bolo prospešné, keby Slovenská republika bola súčasťou tejto koalície. Ale viete, čo si ja myslím? A možno je to iba môj osobný názor a možno mi to môžte vyvrátiť a možno by to mohol spraviť pán minister Blanár, ale zatiaľ sa tak nedeje, ja si myslím, že problémom, prečo nie sme v tejto koalícii, nie je to, že by sme to nepovažovali za efektívne, ono to efektívne je a prejdem aj k tým číslam, že koľko sa doteraz podarilo takto dostať detí späť. Problémom je, že za tie unesené deti, deportované deti je zodpovedný Vladimír Putin, na ktorého bol práve kvôli tomuto vydaný medzinárodný zatykač. A to, samozrejme, tí páni, a nehovorím, že ste to vy, ale tí páni, ktorí za ním cestujú, ktorí ho velebia, tak nemôžu dopustiť, aby sme my boli vlastne súčasťou niečoho, čo má pomáhať tým deťom, ktoré on unáša. A viete čo? To mi príde skutočne, skutočne veľmi ľúto. Vrátim sa ale teda k meritu nášho uznesenia. Čo sa týka dát, rozprávali sme sa o tom aj na výbore, momentálne nie je presne možné určiť, koľko takýchto detí bolo unesených a deportovaných. Sú to doslova tisíce, desaťtisíce, možno aj státisíce. Prečo nevieme presný počet? No lebo ukrajinské zložky jednoducho nemajú prístup do okupovaných území Donbasu. A teda nikto netuší, či tie deti tam stále sú, koľko z nich je unesených, koľko z nich bolo napr. zabitých a v akom stave vlastne sa nachádzajú. Odhaduje sa, že ešte stále teraz by malo byť na Donbase 1,6 mil. ukrajinských detí. A keď hovorím ukrajinských, tak to znamená takých, ktoré majú ukrajinské občianstvo, pretože sa narodili pred okupáciou. A je absolútne irelevantné, či tie deti hovoria rusky, rumunsky, švédsky alebo ja neviem ako, sú to ukrajinské deti. Rovnako ako by to boli slovenské deti, keby to boli naše deti, z nášho územia, ja neviem, z východu, od Prešova alebo z kdekoľvek, ale jednoducho majú občianstvo. Je ich tam 1,6 mil. Rusko aj naďalej pokračuje v únosoch a deportáciách. Dokonca tie deti, a určite ste zachytili túto informáciu v médiách, aj keď teda očividne nečerpávame informácie z rovnakých médií, ale však to nevadí, bolo to úplne všade, ruské okupačné sily zverejnili katalóg, v ktorom si môžete vybrať, a skutočne si na to kliknite iba zo zaujímavosti, môžete si tam nalistovať, aké ukrajinské dieťa si chcete adoptovať, koľko má mať súrodencov, aký má mať vek, aké pohlavie, farba vlasov, farba očí. Zaregistrujete sa do katalógu, no, vy sa nezaregistrujete, lebo nemáte ruské občianstvo, predpokladám, možno niekto má na tajňáša, ale tak nevieme o tom, ale teda ruskí občania si môžu takýmto spôsobom adoptovať ukrajinské deti. Vám to príde normálne takýto obchod s deťmi? A tie ruské okupačné sily následne spravia všetky papiere a dieťa je deportované do Ruska a takýmto spôsobom doslova predané ruskej rodine. Normálne vám to príde? Obchod s deťmi. Nikto netuší, čo sa potom s tými deťmi následne deje v Rusku. Či tá rodina sa, a aj to je hrozné, aj keby sa riadne o nich starala, lebo to nie sú ruské deti, to nie sú deti tej rodiny, ktorá si ich vezme, oni reálne majú domov, majú rodinných príslušníkov, ale často tí rodinní príslušníci sú buď zajatí alebo vo väzení, alebo tiež boli deportovaní, alebo sú utečení na inej časti Ukrajiny, na slobodnej časti, alebo sú niekde v Európe a proste oni ich takýmto spôsobom nelegálne dajú na adopciu ruskej rodiny. Fakt vám to príde normálne? Ja si neviem toto predstaviť, že by sa to u nás dialo. Pritom sa to stále deje, Rusko to aj naďalej robí. Samotné Rusko, a keď už neveríte mne, ani žiadnym iným relevantným zdrojom, tak dúfam, že veríte Rusku, teda nedúfam, ale viem, samotné Rusko v správe z júla ´23, a to je po niekoľkých mesiacoch invázie, uviedlo, že do Ruska za prvé mesiace vojny presídlilo viac ako 4,8 mil. Ukrajincov a Ukrajiniek vrátane 700-tisíc detí. Z týchto detí nikto netuší, koľké tam prišli s rodičmi alebo inými rodinnými príslušníkmi, ktorí tam prišli dobrovoľne, násilne, boli deportované, boli adoptované, nikto to nevie, máme len tieto čísla. Čo znamená, že potenciálne tých detí môže byť 700-tisíc, možno viac, lebo, hovorím, stále nevieme, koľko je ich v Donbase. Zároveň Úrad verejného ochrancu práv a medzinárodné organizácie momentálne odhadujú a majú identifikovaných 20-tisíc z nich. To znamená, že 20-tisíc prešlo tou mravenčou prácou, že ich rodičia alebo rodinní príslušníci, alebo ktokoľvek, kto o tých deťoch vedel, tak si dal tú námahu a proste reportoval, že toto a toto dieťa zmizlo vtedy a vtedy, malo by sa nachádzať tam alebo tam. Takých je 20-tisíc. Preto tie rozličné čísla. Pán Hazucha, keď vás tu vidím, my sme, myslím, mali takú dohodu z výboru pre ľudské práva, že ste hovorili, že vám tie čísla tam úplne nesedia a že ste ochotný sa o tom baviť a že potom teda uvidíme aj s podporou, že by ste možno nemali problém, keby tie čísla boli jasnejšie, ale doteraz sme teda tú debatu nemali, tak možno vo faktickej poznámke alebo, alebo potom uvidíme. Ja som každopádne akejkoľvek diskusii o tom otvorená, ale hlavne nech je to na základe relevantných zdrojov a nieže, pani poslankyňa, my vlastne nevieme, či sú tie deti ukrajinské alebo ruské, lebo nevieme, akým jazykom hovorili. To je absolútne irelevantné, sú to ukrajinské deti s ukrajinským občianstvom, ktoré boli unesené. Viete, ako Ruská federácia nazýva tieto únosy? Nazýva ich evakuáciou, humanitárnou pomocou alebo záchranou. No tak akože prepáčte, ale keby moje dieťa niekto zobral takýmto spôsobom, tak by som to tiež vedela všelijako počastovať, aj toho človeka, ale určite by som to nepovažovala za humanitárnu pomoc. To skutočne nie. Niektoré z tých detí sú siroty, na tom sa opäť zhodneme, pretože ich rovno uniesli z rôznych štátnych zariadení v Donbase, ktoré, ktoré slúžili na to, že tam jednoducho boli tieto deti, niečo ako u nás detské domovy alebo teda centrá pre, pre rodiny, ale drvivá väčšina z nich má stále rodinných príslušníkov, či už teda v ukrajinskej časti alebo aj v samotnom Donbase, alebo aj niekde inde v Európe, tie deti nie sú sirotami a nemajú prečo byť akokoľvek presídlené, unesené a už vôbec nie adoptované cudzími ľuďmi, to skutočne nie. Tie deti sa často dostali do Ruska a teda boli tam odvlečené tak, že ich napr. odobrali ich rodičom počas okupácie. A zrovna včera som videla aj také video, ktoré sa začalo šíriť po sociálnych sieťach a ktoré ukazovalo, a skutočne vám to odporúčam pozrieť si, ako predvčerom Rusko napadlo jednu malú dedinku, teda ruskí vojaci, a zabili rodičov a zobrali odtiaľ dieťa. A takýmto spôsobom proste potom unášajú tie deti. A viete, čo s nimi robia? Už som hovorila, že niektoré chodia na adopciu, teda sú dané na adopciu, iné, a tam je tiež jeden report medzinárodnej organizácie a bude o tom hovoriť následne aj môj kolega Valášek, ak sa k tomu dostaneme, je niekoľko takých vojenských táborov, do ktorých prenášajú práve tie deti, ktoré sú v tínedžerskom veku. Robia tam z nich vojakov, je to proste dokázané na základe faktov, na základe dôkazov, že jednoducho toto sa deje. A viete, čo to je, keď ich takýmto spôsobom sa snažia z nich spraviť vlastne zbraň proti vlastnému domovu, proti vlastnému národu? Toto je genocídne správanie, ktoré je v rozpore s medzinárodnými dohodami. Pretože keď raz chcete niekoho buď poslať na istú smrť alebo ho poslať na to, aby vyvražďoval svoj vlastný národ, keď s tými deckami robíte to, čo oni robia napr. v tých resocializačných zariadeniach, a síce, že sa ich snažia preučiť na ruský jazyk, lebo mnohé z nich skutočne hovoria iba ukrajinsky a nechcú hovoriť rusky, ale ruský jazyk, ruská história, ruská kultúra, tak to sa volá rusifikácia. A to tiež podľa Ženevských dohovorov je v rozpore teda s medzinárodným právom a je to jeden z prvkov genocídy. A ja nechápem, prečo krútite hlavou, pán Hazucha, lebo toto sú fakty a stačí si to možno trošku načítať a vedeli by ste, že tu nerozprávam nejaké bájky, aleže jednoducho skutočne sa to deje. A dokonca keď si poviete, že čo tam po nejakej Jurík, však v poriadku, čo nás tu má čo poúčať, Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí, myslím, z júna skonštatoval, že áno, Ruská federácia sa takýmto spôsobom podieľa na porušovaní medzinárodného práva, že toto robí. To skonštatoval súd. Rovnako ako to skonštatoval ten medzinárodný súd, ktorý vydal na Putina a Belovovú, ktorá je vlastne niečo ako ombudsmanka pre deti Ruska, medzinárodný zatykač, pretože sú priamo zodpovední, keďže tie nariadenia idú od nich, tak sú priamo zodpovední za tieto únosy. Tak asi to nie je len také blabla, ale na základe niečoho to bolo vydané, nemyslíte? A je to veľmi smutné, že namiesto toho, aby sme tu mali o tom riadnu debatu, tak vidím na vašich tvárach, že si vravíte, že, Ježiš, čo nám to tu vypráva, však to sú také blbosti a zase je antiruská a neviem čo, ale to vôbec nejde o to, že byť antiruský alebo, ja som proukrajinská, to sa priznám, lebo v tomto akože si myslím, že každý normálny človek by mal byť na strane obete a nie agresora, ale však je to asi na každého svedomí, ale toto sú právne argumenty. Keď raz takéto niečo skonštatuje medzinárodný trestný súd, keď to skonštatuje Európsky súd pre ľudské práva, tak prepáčte mi, páni, ale to nie sú len také blabla. Aj keď opäť dnes sme sa dozvedeli, že čo by sme sa tu my mali čo zaoberať nejakou Radou Európy alebo Benátskou komisiou, alebo čímkoľvek, nie, však my sme tu vyhrali voľby, my si tu môžme všetko. Takto fungujete, páni, je to veľmi, veľmi smutné. (Reakcia z pléna.) Nuž, škoda reči, no tak ale tak už niečo robte, prepánajána... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán poslanec Hazucha, vydržíme chvíľku, nediskutujme, vystúpi pani poslankyňa Jurík, skončí svoje vystúpenie, pán Hazucha bude mať možnosť na faktickú. Ďakujem. Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR No alebo sa pán Hazucha môže iba tak zdvihnúť a môže odísť, to je tiež možnosť, keď ho to nebaví počúvať, lebo je to škoda reči. Z našej strany je to škoda reči, tak, prepáčte, ale ja, minimálne je to na mojom svedomí, že ja sem prídem s niečím, na čom mi záleží, keď vám na tom nezáleží, tak vy s tým zaspávajte. Aké sú existujúce iniciatívy... =====
[15:54] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave
... to je tiež možnosť, keď ho to nebaví počúvať, lebo je to škoda reči. (Reakcia z pléna.) Z našej strany je to škoda reči, tak prepáčte, ale minimálne je to na mojom svedomí, že ja sem prídem s niečím, na čom mi záleží, keď vám na tom nezáleží, tak vy s tým zaspávajte. Aké sú existujúce iniciatívy, ku ktorým aj my vyzývame? 2. februára 2024 bola na podnet Kanady vytvorená medzinárodná koalícia pre návraty ukrajinských detí, ktorej cieľom je koordinovať celé to úsilie medzinárodného spoločenstva a sú do toho teda zapojené, momentálne je to, myslím, 42 krajín, ak sa nemýlim, a snažia sa skutočne identifikovať, nájsť, bezpečne prinavrátiť tieto deti. Pán prezident Pellegrini, ktorý ešte, myslím, je stále momentálne v New Yorku, vyzval pred dvoma dňami, aby sa slovenská vláda zapojila do tejto iniciatívy, pretože tam o tom mali konferenciu. Vidíte, to nielen že opozícia alebo ja neviem kto ideologicky, ešte aj prezident tejto krajiny, ktorý teda je všetko, len nie nezávislý prezident, je z vašej koalície, je čestný predseda koaličnej, vládnej strany HLAS, tak vás vyzval k tomu, aby sa vláda do toho zapojila, pretože vidí, že jednoducho to prináša, prináša tie, to, čo vlastne má, a síce, že tie deti, vy sa tiež nesmejte, pán Mažgút, prináša to jednoducho dané, nechcela som povedať že ovocie, pretože akože v tomto, v tejto oblasti hovoriť o nejakom ovocí je podľa mňa nevhodné, ale nevedela som nájsť slovo, že prináša to dané výsledky. Ja skutočne nechápem, prečo by sa vláda Slovenskej republiky nemohla do niečoho takéhoto zapojiť, keď to skutočne nič nestojí. Byť súčasťou medzinárodnej koalície a participovať na tom, že áno, použijeme naše kontakty, spravil to pán verejný ochranca práv Dobrovodský, ktorý, ktorému boli reportované takéto prípady, oslovili ho a on si povedal, že áno, on nebude nečinne sedieť ako koaliční poslanci. Kontaktoval či už ruskú ombudsmanku alebo ďalších ombudsmanov v Európe a začal zisťovať ako on môže k tomu dopomôcť, ako on môže využiť svoje ďalšie kontakty a ja nechápem, prečo by sme my nemohli spraviť to isté, resp. prečo by to nemala spraviť táto vláda. Zároveň druhou takou iniciatívou, ktorú vytvoril ukrajinský prezident, je strategický akčný plán Bring Kids Back Ukrajina, do ktorého sa opäť raz zapojili desiatky krajín, ich predstaviteľov, známe osobnosti a vôbec proste ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa o tejto téme hovorilo a aby sme všetci spoločne ako medzinárodné spoločenstvo sa zaslúžili o to, aby sa tieto deti vrátili domov. Zároveň, a to je niečo, čo je dlhodobo komunikované ukrajinskou stranou, a ja vám opäť môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti zo stretnutia s ukrajinským prezidentom, na ktorom som sa zúčastnila, a keď som sa ho pýtala, že čo sú momentálne priority mierových rokovaní, a to bolo ešte niekedy, myslím, v marci, tak mi povedal, že oni sú pripravení na akékoľvek prímerie bezpodmienečne hneď, tak ako sa dohodli aj so Spojenými štátmi a s európskymi krajinami, ale majú podmienku – návrat ich detí domov, deportovaných detí domov a návrat ich zajatcov, ktorí niektorí sú v zajatí už od roku 2014. A viete, často tu hovoríte o tom, že čo to je byť patriotom alebo čo to je mať suverénne alebo robiť suverénne rozhodnutia, no ja neviem, čo je viac národné alebo národniarske ako želať si, aby sa moji ľudia vrátili domov a zasluhovať sa o to. Skutočne neviem, že čo môže byť, a ešte brániť svoju krajinu mimochodom, no. A toto je vlastne priorita, ktorá je komunikovaná aj v rámci mierových rokovaní momentálne a preto aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, keď sa stretli lídri EÚ s americkým prezidentom a s ukrajinským prezidentom po tom, čo sa Donald Trump stretol na Aljaške a ruským prezidentom Putinom, tak mu tam komunikovali, Donaldovi Trumpovi, že áno, toto je jedna z priorít, na čo zareagoval Erik Kaliňák tak, ako som vám už povedala. Ale ja si myslím, že to je niečo skutočne normálne a žiadané a malo by to tak jednoducho byť. Zároveň, a toto je ďalšia vec, ktorú komunikujeme teda aj v uznesení, ukrajinská delegácia už počas rokovaní, ktoré mali v Turecku s ruskou stranou, tak komunikovala Rusku zoznam. Bol to prvý počiatočný zoznam 300 detí, ktoré majú identifikované, o ktorých vedia, kde sa nachádzajú, nachádzajú sa v Rusku, aby teda videli, že do akej miery Ruská federácia je ochotná pristúpiť na toto, keďže už majú nejaké dohody napr. o návratoch zajatcov a teda väčšinou vojnových zajatcov, tak čo s deťmi? Viete, čo im Rusi odkázali? Niektoré tie deti už sú dospelé, no však, samozrejme, ak ste ich odvliekli pred troma rokmi, ale to z nich ešte stále nerobí Rusov a mali by sa vrátiť tí mladí ľudia, o niektorých nič nevieme a zvyšok uvidíme. Pekný prístup, skutočne, a len dokazuje, že ako Ruskej federácii záleží na prímerí alebo vôbec na nejakých rokovaniach, ale teda napriek nevôli ruských vyjednávačov pristúpiť aspoň na takéto, nazvime to, ústupky, aj keď vravím, že ešte aj medzinárodné súdy skonštatovali, že toto je porušenie medzinárodného práva a Ruská federácia by to mala urobiť, mimochodom ďalším porušením medzinárodného práva je, že Rusko odmieta dodať konkrétne čísla toho, že koľko detí majú momentálne na svojom území, tak jednoducho napriek tomuto, tejto nevôli ruských vyjednávačov práve tieto iniciatívy, o ktorých som hovorila, síce tá medzinárodná koalícia a iniciatíva Bring Kids Back skutočne prinášajú tie výsledky, po ktorých by sme všetci mali volať. Doteraz bolo navrátených môžme povedať, že, žiaľ, len, lebo ja by som si skutočne želala, aby to bolo oveľa väčšie číslo, ale je to veľmi, veľmi zložité identifikovať, nájsť, potom Rusom dokázať, že áno, toto dieťa je skutočne ukrajinské dieťa, ktoré je, ja neviem, z Chersonu a volal sa tak a tak, vy ste ho teraz premenovali, lebo však im dajú nové identifikačné dokumenty, vy ste ho teraz premenovali na ehm, ale musíte ho vrátiť, tak neviem, povedzte mi nejaké ruské meno, ja nemám veľa ruských kamarátov. Tak jednoducho na základe tejto iniciatívy sa doteraz vrátilo 1 500 detí, to je skutočne málo, si myslím, z tých 20-tisíc identifikovaných, plus desiatky, stovky tisíc, ktoré sú potenciálne zavlečené do Ruska. A hovorím, my keď môžeme na tomto participovať takým spôsobom, že len využiť nejaké kontakty, vravím, presne tak, ako to spravil pán verejný ochranca práv, tak ja skutočne nevidím dôvod, ako to môžme ako ľudia odmietať. Ak to nie je ten dôvod, ktorý som tak možno konšpiračne nahodila na začiatku, a síce, že vláda Slovenskej republiky nechce participovať na niečom, čo priamo obviňuje ruského prezidenta zo zločinu, ktorý pácha na ukrajinských deťoch, a síce únosy a deportácie. Tak mi vysvetlite možno vy, páni, že aký je iný dôvod, aby sme do tohto neboli zapojení? Ja neviem. Aj preto, aj preto sme presvedčení a preto sme predložili toto uznesenie, pretože v tých rokovaniach o miery, ktoré momentálne sú opäť na bode mrazu, pretože určite ste sledovali vyjadrenia predstaviteľov Ruskej federácie, oni nechcú prímerie, momentálne na tento čas nechcú ani žiadne stretnutie medzi lídrami, ja to prekladám tak, že jednoducho nechcú mier, ale zároveň jednoducho súčasťou týchto rokovaní je aj rokovanie o tom, ako prinavrátiť tieto deti a ja si myslím, že aj takýmto gestom Slovenská republika môže ukázať, že áno, nám ide o mier, ide nám o prímerie a ide nám o to, aby konečne ukrajinské deti mohli byť opäť zjednotené so svojimi rodinami alebo aspoň prinavrátené do svojej krajiny a môže to znamenať aj pokrok. Práve preto aj počas tých rokovaní, keď sa stretol americký prezident s ruským prezidentom, tak možno ste zachytili, že mu odovzdal list od prvej dámy, v ktorom ho vyzýva k tomu, aby preukázal akt ľudskosti, ak by spravil všetko preto, aby sa tieto deti vrátili domov. Tak ja by som vás na záver, kolegovia, chcela vyzvať tiež k takémuto aktu ľudskosti, aby sme prijali takéto uznesenie, aby sme vyzvali našu vládu Slovenskej republiky, aby sa k tomu pridala. Nič to nestojí, pomôže to. A ja si myslím, že všetci, ako tu sedíme, rodičia, nerodičia, by sme mali niečo takéto, opakujem, v rámci aktu ľudskosti umožniť. Ďakujem.
[15:54] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. S reakciou tri faktické poznámky. Prvá pani poslankyňa Hanuliaková.
[15:55] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za slovo. Kolegyňa, ty si hovorila o ubližovaní, ale teda páni zo SMER-u majú podľa mňa ubližovanie v DNA, veď to vidíme už dva roky a nič to lepšie nezobrazuje ako to, keď niekto si zatlieska k prijatiu ústavy, ktorá ide ničiť životy konkrétnych ľudí na Slovensku. Nikomu tieto zmeny nepomôžu, ale práve naopak ublížia a im je to úplne aleže úplne jedno. A kolegovia a kolegyne zo SMER-u sú buď naozaj takí necitliví, alebo len teda slepo nasledujú svojho vodcu, ktorý tu vnáša dennodenne do spoločnosti nenávisť a ťahá Slovensko von z Európskej únie. A teda náš premiér namiesto toho, aby sa opýtal Vladimíra Putina, že kedy vráti deti domov na Ukrajinu, tak sa ho opýta, že ako sa má. A, kolegovia zo SMER-u, ktorí ste tu teda už dneska, takto v piatok zostali, že buď naozaj nedokážete pochopiť, že deti patria ku svojim rodičom, ale teda len sa teda vrátite, že sa vás to netýka. Ďakujem.
[15:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pán poslanec Hazucha.
[15:57] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, že som trošku vyrušoval, ale kolegyňa priamo kládla otázky, tak som videl otáznik, tak som reagoval, a preto mi nešlo do hlavy teda, že aj teraz pani Hanuliaková, aj Beátka v tom zmysle teda v určitej časti svojho vystúpenia povedala, že je úplne zbytočné nám niečo hovoriť, lebo my iba vyhráme voľby a môžme robiť iba zle, my to máme dokonca v DNA, hej, tak potom načo bol ten polhodinový pokus teda, tomu nerozumiem, hej. Že však vy viete, že my sme aj tak natoľko zlí a nechápeme veci a máme v DNA škodiť, že potom naozaj zbytočná snaha aj času, aj všetkého. To je jedna vec. Reagovať na všetko by som potreboval, lebo na všetko by sa asi dalo reagovať, no takmer na každú vetu, ktorá, ktorú pani poslankyňa povedala. Ja nepopieram, ja by som potreboval omnoho viac informácií a seriózne informácie a hovoriť o tom, ale fakt je taký teda v mojej optike, čo ste spomenuli, že nútia deti hovoriť po rusky. Ale veď ten celý ten spor mal nejakú krátku históriu predtým a jednak z tej histórie bolo to, že práve Ukrajinci prerábali Rusov na Ukrajincov, napádali ich na uliciach, museli sa priznávať z pravoslávnej viery na kresťanskú vieru, na katolícku a podľa toho ich rozoznávali a kadejako ich šikanovali po uliciach. Dokonca aj náš duchovný jeden sa vyjadroval, ktorý bol v tých, v tej, v tej dobe 2014 – ´20 na Ukrajine. A nejaké prímerie? Prímerie naozaj nemá zmysel, lebo prímerie bolo. Bola Minská dohoda, bola jednotka aj dvojka, a k čomu slúžilo, čo povedala pani Merkelová? No získali sme čas na vyzbrojenie, to znamená, k tomu by slúžilo prímerie. Tak no ale to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
[15:57] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Pani poslankyňa Mesterová.
[15:59] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem pekne za slovo. No ja len žasnem. Dnes sa tu tlieskalo pri zmene ústavy, kde okrem iného ste ju obhajovali aj tým, aby ste zabránili nejakému pseudo kradnutiu identity slovenských deťom a že tu Rusko kradne národnú identitu ukrajinským deťom je vám úplne že jedno. Kolegovia, vy čo ste, akú mieru cynizmu vy máte v sebe, že vy dokážete toto tu obhajovať takýmto spôsobom, to vy neviete ani odsúdiť to, keď jedna krajina unáša deti z inej krajiny a snaží sa ich nejakým spôsobom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pani poslankyňa, len reagujte na pani Jurík, skúste to, skúste plénu ozrejmiť, ako je to napojené na pani poslankyňu Jurík, je to veľmi jednoduché, verím. Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR Máš úplnú pravdu, Bea, keď hovoríš, že sú cynici, ktorí nevedia pochopiť tému, vidno to aj z reakcií, ktoré následne odzneli vo faktických poznámkach, takže úplne sa stotožňujem s tebou, že teda možno to bol zbytočný pokus, ale skúšať treba, lebo potom by sme stratili nádej. Ďakujem pekne. niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale skutočne ja v toto chcem veriť. Aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala. A tu sa sťažujete, že teda, že mali by ste možno chuť reagovať na viac vecí, ale že jednoducho nemáme čas si to vydiskutovať. No môžeme sa k tomu kľudne stretnúť. V pondelok mohli ste sa prihlásiť do rozpravy, kľudne si to vydebatujme a potom sa dohodnime na tom, že v akom, že ako ideme vlastne, čo s tým ideme urobiť, či to ideme podporiť, či ideme vyzvať vládu, či čo vlastne ideme spraviť, ale ja som sa stále nedozvedela, že čo vám tam vlastne vadí. A toto ma veľmi mrzí. Chcete dáta, pán Hazucha? No však ja tam mám dáta, zdroje. Ja na rozdiel od niektorých riaditeľov SIS zdroje uvádzam, nekopírujem, čiže môžete si to tam normálne pozrieť, malými písmenkami je tam napísané, že odkiaľ čo čerpám a potom o tom môžeme jednoducho diskutovať. Takže ja dúfam, že ešte v pondelok budeme mať na to čas a že teraz sa rozídeme trochu sa ukľudniť na víkend a v pondelok budeme mať o tom, budem citovať pána predsedu poslaneckého klubu Richtera, plodnú debatu a že keď sa tu viete zhodnúť na tom, že ako treba pomáhať rodinám, tak sa možno zhodneme aj na tom, že rodiny by mali byť zjednotené. Ďakujem.
[15:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho
Ďakujem pekne. Ja sa ešte spýtam, keďže už nám čas vyjde cez šestnástu hodinu, ja viem, len či mám teda všeobecný súhlas, či máme všeobecný súhlas, aby mohla pani Jurík po šestnástej, lebo sme včera už mali, a potom tu ukončíme. Pani poslankyňa Jurík.
[15:59] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou
Ďakujem za tip, určite to urobím. Pán Hazucha, vy ste sa opýtali, že prečo to robím. No ja si niekedy tiež kladiem túto otázku, ale minule mi na ňu odpovedal pán Hlina a povedal mi, že Boh kázal, že máme veriť v nápravu ľudí. Tak ja možno nejak tak aj keď som neveriaca, tak verím, že by sa vo vás mohlo niečo zobudiť a že by ste mohli podporiť niečo, čo nič nestojí, čo nikomu neubližuje a čo práve naopak niekomu pomôže. Možno som naivná, možno naivná tak nejak ľudsky, možno politicky, ale ja skutočne v toto chcem veriť, aj preto som sa s vami napríklad aj na výbore o tom otvorene rozprávala...
[15:59] Martin Dubéci
Dobre. Dajme si ešte prihlášky do ústnej, teda pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do ústnej rozpravy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Prerušujem rokovanie pléna do pondelka 9.00 h. (Prerušenie rokovania o 16.01 hodine.) =====