Rokovanie NR SR 25. 9. 2025

[08:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala poslankyňa Plaváková. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k ďalšiemu bodu programu 39. schôdze, ktorým je návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh vlády je pod tlačou 1008. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby návrh vlády odôvodnila. (Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1008.) [09:02] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schválenie skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o energopomoci, kde týmto návrhom zákona potrebujeme zabezpečiť vhodný, primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie adresnej pomoci, t. j. pomoci obyvateľstvu so zvýšenými cenami energií. Uplatňovaním adresnej pomoci dotknuté energetické domácnosti, ku ktorým sa, ktorým sa prizná nárok na energopomoc v roku 2026, budú chránené pred skokovitým nárastom cien za elektrinu, plyn a teplo. Podľa skutočností známych v príprave, pri príprave tohto materiálu bol predpoklad, že na zabezpečenie rovnakej úrovne cien energií pre domácnosti aj na rok 2026 je približne, by bolo potrebných približne 475 mil. pri zachovaní plošného charakteru poskytovanej pomoci. Rozhodli sme sa, že táto pomoc bude adresná a súvisí to aj s tým, že so Slovenskými elektrárňami máme memorandum, ktoré taktiež nemôže byť uplatnené plošne, pretože by nám ho už Európska komisia ďalej nepovolila využiť. Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vzhľadom na to, že môže dôjsť aj k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a k značným hospodárskym škodám, aby bol vládny návrh zákona o adresnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený v skrátenom legislatívnom konaní. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania. [09:02] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. [09:04] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň prajem, vážená pani podpredsedníčka vlády, ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1063 z 19. septembra 2025 pridelil výboru pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1008, s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 52. schôdzi dňa 23. septembra 2025. Uznesením č. 190 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 39. schôdzi Národnej rady. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. [09:04] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal desať písomne prihlásených poslancov, dvoch za kluby, tak ako sú uvedené na tabuli. Prvý je poslanec Galek, pripraví sa poslanec Štefunko. [09:05] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Máme v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákona, na ktorý sme čakali dva roky. Mali sme ho aj na výbore pre hospodárske záležitosti, kde ho prišiel obhájiť, respektíve vysvetliť pán štátny tajomník Hodosy. Musím naozaj oceniť jeho snahu obhájiť neobhájiteľné, ale aj pochváliť, lebo naozaj mnohé tie odpovede, ktoré nám dal, dávali význam, ale na jednu otázku mi nevedel odpovedať, a tou otázkou bolo, pani ministerka, prečo ste nás takto pred rokom klamali, alebo použijem možno mäkší výraz, prečo ste zavádzali, respektíve blafovali. Pretože takto pred rokom ste nám na výbore povedali, že máte hotovú adresnú pomoc, že je v šuflíku a že sa čaká iba na rozhodnutie premiéra Roberta Fica, aby sa rozhodol, ktorou cestou sa pôjde. Takže vy ste mali mať ten zákon hotový už minulý rok v septembri, respektíve v októbri, ja tu mám aj jeden článok, nadpis z 29. 10. 2024: Saková tvrdí, že plán energopomoci na ďalší rok má pripravený, konečné slovo však bude mať zrejme Fico . Ešte raz doplním, nám na výbore ste povedali, že tento plán energopomoci je adresný, že to je adresná energopomoc, potvrdia mi to určite aj všetci ostatní kolegovia, ktorí na tomto výbore boli. No a zrazu sme sa dozvedeli, že v marci ešte len prichádzate so zberom údajov. So zberom údajov, aby ste mohli pripraviť zákon o adresnej pomoci. Tak ja sa pýtam, ako to bolo? Čo ste vy mali vlastne v tom októbri minulého roku pripravené? Bola to naozaj adresná pomoc? Ja sa obávam, že tá adresná pomoc nie je pripravená ani teraz, napokon k samotnému zákonu nie je žiadny vykonávací predpis, hovorí sa iba o tom, že podrobnosti určí vláda svojím nariadením, ale nie je tam ani vzor tohto nariadenia, nie je tam definované nič. My sa iba dozvedáme, a to od leta, najprv od premiéra Roberta Fica z dovolenky v Chorvátsku, že adresnú pomoc dostane 90 % ľudí, neskôr to dokonca zvýšil na 95, ale 90 alebo 95 % ľudí, to nie je (rečník si kýchol), pardon, adresná pomoc, to je naopak oxymoron, jednoducho toto s adresnosťou nemá naozaj vôbec nič spoločné. To, že naozaj zrejme nemáte nič pripravené ani teraz a neviete, ako to nakoniec dopadne, nám dokázal aj pán minister Kamenický v rámci rozpravy ku konsolidácii, kedy zrazu hovoril, že ale veď my to budeme riešiť poukážkami, 300- až 500-eurovými poukážkami, ktoré dostanú domácnosti. A ja sa pýtam, a na to odkiaľ zoberieme? Slovenských domácností je 2,4 mil. Ak by každá domácnosť mala dostať iba tú dolnú hranicu, o ktorých sa vyjadril, teda tých 300 eur, tak by na to v štátnom rozpočte potreboval, prosím pekne, 720 mil. eur. Nie 477, ako by to bolo v prípade plošnej, ako je to uvedené aj v samotnej správe dôvodovej k skrátenému legislatívnemu konaniu, ale 720 mil. A ak by všetkým ste chceli dať 500 eur, všetkým domácnostiam, tak by to bolo, prosím pekne, 2 miliardy a, pardon, 1,4 mld. My sme to už v minulosti akési energopoukážky mali, vtedy sa to volalo vratky za plyn, možno si ešte niektorí spomínate. Vtedy Robert Fico zobral takú veľkú bedničku, prišiel na poštu a tam to za účasti všetkých novinárov vo veľkom podal. Mnoho ľudí, samozrejme, tieto poukážky aj vrátili naspäť, lebo veľmi dobre ho prekukli, že to nie je nič iné ako obyčajná politická korupcia. Jednoducho dávať niekomu peniaze, aby si za ne zaplatil za energie? To už akože naozaj nemáme žiadne iné, lepšie riešenie? Ja si myslím, že naozaj my by sme skôr tým ľuďom mali nechávať, preto považujeme aj za nesprávne včerajšie konsolidačné opatrenia, ktoré boli schválené v parlamente, pretože tieto naopak ľuďom berú, znižujú ekonomický rast a z týchto zobraných peňazí budeme potom ľuďom dávať akúsi almužnu, akési energošeky. V minulosti to boli vratky, respektíve zvratky za plyn. Obávam sa, že naozaj toto je cesta do pekla. Takisto keď hovoríme o tom, že teda bude tá pomoc adresná, alebo hovoríte, v dôvodovej správe sa hovorí, že ak bola plošná, tak by to vyšlo na 477 mil. No ak to dostane tých 95 % akože „adresne", tak voči tej plošnej, čo by teda stálo tých 477 mil., ušetríte 23,8 mil. No ale samotná pomoc nie je všetko, v samotnom návrhu zákona sa hovorí aj o technickej pomoci vo výške 18 mil. eur. 23,8 mínus 18, to je, prosím, 5,8 mil. 5,8 mil. ušetríme plošná verzus adresná pri pokrytí 95 %? A pozor, tá technická pomoc za tých 18 mil. eur, to sú odhadované náklady, odhadované, ale my veľmi dobre vieme, že všetky obstarávania alebo teda väčšina obstarávaní, ktoré realizovala táto vláda, skončila vyššie. Takže my nakoniec možnože vďaka adresnej pomoci v objeme 95 % zaplatíme ešte viacej ako keby to bolo v prípade plošnej. No a kde na to zoberieme? V štátnom rozpočte máme teda na to vyčlenených, alebo sa počíta, že keď sem príde nejaký návrh, že tam bude tých 430 mil., predpokladajme, lebo naozaj ani toto dodnes nevieme, a hovorili ste, že sa to pokryje z eurofondov, ale pán štátny tajomník nám na výbore povedal, že eurofondy na to využiť, bohužiaľ, nebudete môcť. Jediné, na čo budete vedieť využiť eurofondy, je práve tá technická pomoc za tých 18 mil. eur, respektíve 17,6 mil., aby som bol exaktný. Takže naozaj ani tie eurofondy nebudú v prípade energopomoci k dispozícii a je to logické, lebo však eurofondy sú určené na investície, na rozvoj krajiny, nie na prejedanie a politickú korupciu. Včera keď som bol v debate s kolegom Igorom Šimkom, ten mi povedal, že ešte stále sa o tom rokuje na úrovni Komisie. Tak ja som naozaj veľmi zvedavý, ako tieto rokovania dopadnú a teda či vôbec bude možné tieto nevyčerpané eurofondy použiť aspoň na tú technickú pomoc. Takže dva roky sme čakali, dva roky sme pani ministerku vyzývali, chceli sme, aby ste prišli aj k nám na výbor, aj ste vraveli, že veď prídete, keď budete mať niečo konkrétne v rukách a nakoniec ste, bohužiaľ, neprišli. Prichádzate teraz v skrátenom legislatívnom konaní, po dvoch rokoch, za ktoré sme von oknom vyhodili 1,5 mld. eur do slova a do písmena. Jednoducho tá energopomoc tu mohla byť už v roku 2024, úplne v pohode tu mohla byť v roku 2025. V tomto roku odhadujeme, že teda naozaj na tú energopomoc sa použije 600 mil. eur. No a teda ešte raz pripomínam, energopomoc adresná vraj mala byť pripravená už minulý rok a ja sa teda pýtam, čo sa s ňou stalo? Prečo nakoniec Robert Fico to prevalcoval tou plošnou a teda či naozaj ste mali adresnú energopomoc už predtým pripravenú. Potom je tu otázka, keďže ideme do skráteného legislatívneho konania, pokiaľ tá energopomoc, o ktorej stále nevieme, či bude vo forme energošekov, alebo či bude vo forme nejakej úľavy z účtu za energie, či sú na toto pripravení samotní dodávatelia. V lete som mal rozhovor s jedným z nich a ten mi prezradil, že ministerstvo hospodárstva s ním, alebo s nimi vôbec nekomunikuje, nemajú žiadne informácie, nevedia, ako bude vyzerať energopomoc, nevedia sa na to pripraviť, na systémy, nastavení systému, aby vedeli nastaviť nejaké vyplácanie energopomoci v zníženom objeme, by potrebovali aspoň pol roka. A ja si veľmi dobre toto pamätám aj z čias, keď som bol štátnym tajomníkom a kedy sme uvažovali práve možno nie o adresnej, ale minimálne o plošnej pomoci, ktorá by bola ale znížená a vytvárala akýsi priestor na šetrenie, alebo teda na motiváciu šetriť. Vtedy sme hovorili o tom, že 85 % z tej ceny by bola dotovaná a ten zvyšok by bol v rámci plnej ceny. To znamená, že ľudia by sami vedeli, že budú musieť šetriť, ak chcú mať čo najviacej tej energie za nízku cenu. A toto, prosím pekne, malo byť opreté o historické údaje, to znamená, naozaj to bolo čisto čiste na strane tých dodávateľov. Bolo tam definovaných aj viacero výnimiek, či už to boli sociálne odkázaní ľudia, ľudia, ktorí prešli napríklad na vykurovanie tepelným čerpadlom a preto sa im zvýšila ich spotreba, jednoducho naozaj tých výnimiek, bolo to asi na dve strany v tom čase, keď sme odchádzali z ministerstva, nechal som to vtedy ministrovi Hirmanovi, ten neskôr povedal, že teda nie, takýto návrh nemal, bohužiaľ, mal, vtedy povedal, že dokonca s ním súhlasí. Ale tento návrh sme prezentovali aj verejne, 85 % mali byť dotované energie. Neskôr, bolo to v októbri 2023, sme hovorili, dobre, tak urobte aspoň pomoc podľa tarifných tried, pretože aj tie tarifné triedy hovoria o tom, ako sú jednotliví odberatelia na tom finančne. Dva roky, a teraz sa dostávame do skráteného legislatívneho konania, kedy ani dodávatelia nevedia, na čom vlastne sú. Pán štátny tajomník nám ale prezradil, že začali rokovať s dodávateľmi v podstate hneď po tom, ako bol prijatý ten prvý zákon o tom zbere údajov, aleže iba s tými dominantnými. A teda ja neviem, ktorí sú tí dominantní, či sú to ZSE, SSE alebo či sa do toho počíta aj SPP, či tú v tom aj iní, toto by ma naozaj zaujímalo, lebo naozaj dodávateľ, s ktorým som bol v lete, a nie je to malý dodávateľ, mi povedal, že naozaj s nimi nikto nekomunikoval a nemajú z ministerstva žiadne informácie. No a tých rizík, ktoré vyplývajú z toho, že o takomto zákone rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, je omnoho viac. Ja som definoval takých päť základných. V prvom rade je to riziko diskriminácie, nespravodlivosti, ktorá bude vyplývať z tohto zákona, pretože táto pomoc sa má viazať na adresu odberného miesta a trvalý pobyt. Takže ja sa pýtam, a asi sa to budú pýtať aj kolegovia, ako na tom budú nájomníci, ľudia s prechodným pobytom alebo domácnosti, ktoré žijú v podnájmoch? Chápem, dalo by sa to vyriešiť práve tými energošekmi, ktoré stále považujem za tú politickú korupciu, ale potom sa pýtam, načo sme my absolvovali celé toto cvičenie klamania, blafovania o adresnej pomoci, reči o 90-95 %? Potom je tu právna neistota. Zákon totižto hovorí, že na postupy sa nevzťahuje správny poriadok, ani bežná ochrana spotrebiteľa, pozor. To znamená, že občania budú mať obmedzenú možnosť brániť sa proti chybám či nespravodlivému rozhodnutiu. Takže my zaplatíme 450 mil. eur na akože adresnej pomoci, k tomu pribalíme 18 mil. eur na technickej pomoci a potom prídu ešte ďalší, ktorí sa môžu sťažovať, vytvoria si tam akési právne vákuum a teda nevieme, či naozaj tých peňazí v konečnom dôsledku nebude potrebných omnoho viacej. Administratívna a technologická náročnosť, to je taký ten tretí bod, o ktorom som sa už zmieňoval. Prepojiť naozaj to množstvo informačných systémov, od katastra, Sociálnu poisťovňu, distribučku, zdravotné poisťovne je extrémne zložité, na to sme koniec-koncov upozorňovali už v marci. Takisto som vtedy hovoril, dodávatelia nemajú rodné čísla odberateľov. Sociálna poisťovňa nemá údaje o všetkých pobytoch, ktoré môže mať niekto nahlásené, a teraz nehovorím o tom, že niekto tu má päť bytov, ja hovorím o tom, že 18-ročný študent skončí strednú školu, zamestná sa, nechce sa mu už bývať u rodičov, tak ide do podnájmu. Platí riadny podnájom, ale teda nájomca mu odmietne dovoliť zriadiť si tam trvalý pobyt, tak ho má u rodičov a rodičia už budú mať predsa nejakú energopomoc poskytnutú, takže on opäť z tohto celého vyjde naprázdno a ešte naprázdno môžu vyjsť jeho rodičia, pretože jeho príjem sa bude takisto započítavať do príjmu tejto domácnosti. Potom je tam masívny zásah do ochrany súkromia ako štvrtý bod, o tom sme takisto hovorili, pretože zákon umožňuje zhromažďovať a spájať citlivé osobné údaje, ekonomické údaje zo Sociálnej poisťovne. Áno, v marci sme mali návrh zákona, kde kolegovia z Progresívneho Slovenska presadili pozmeňovací návrh a povedali, že teda tieto údaje nebudú musieť byť zbierané v prípade, ak sa niekto z toho systému odhlási. Viem asi o 20-tisíc, údaje o 20-tisíc ľuďoch, ktorí toto urobili, ale tento zákon ako keby nahrádzal teraz ten zákon, ktorý tu bol prijatý v marci. Tak ja sa pýtam, podľa čoho my vlastne budeme v tomto prípade postupovať? Čiže reálne tu vzniká akýsi centrálny register domácností s detailnými dátami, kde je naozaj reálne riziko zneužitia. A keď to prepojím s tým tretím bodom, kde som hovoril o tej administratívnej technologickej náročnosti, no tak ministerstvo už zriadilo alebo teda vypísalo súťaž na zabezpečenie služieb informovanosti občanov prostredníctvom centra odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci. Predpokladaná cena zákazky 3,1 mil. eur. Takže vy už sa teraz pripravujete na to, že naozaj s tým asi budú problémy, čo je okej, veď máte na to vyčlenených tých 18 mil. v rámci technickej pomoci, ktoré možno pôjdu z eurodotácií, možno teda z európskych peňazí, možnože nie, ale teda naozaj ešte raz sa pýtam, mali ste tu iné riešenia, ktoré by boli omnoho menej komplikované, realizovateľné prakticky okamžite a spravodlivé. Už som hovoril o zastropení objemu dotovaných energií. Toto bolo v čase, kedy reálne tá energopomoc plošná musela byť. To boli naozaj časy, kedy cena elektriny na trhu stála tisíc eur na megawatthodinu, to bol 25. august 2022. Plyn v tom istom dni vyskočil na 340 eur za megawatthodinu. Elektrina regulovaná cena na rok ´23 bola 550 eur. A, chvalabohu, nikto ju neplatil, pretože sa nám podarilo vyrokovať dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorú ste aj vy koniec-koncov predĺžili aj na tento rok, teraz hovoríte o tom, že aj na budúci rok ju predĺžite, ale nebude môcť byť úplne plošná. No ak to bude 95 % ľudí, tak, samozrejme, že bude opäť iba plošná. No a dnes máme ceny plynu 34 eur, ceny elektriny okolo 90 eur, to znamená, že sme na jednej desatine. Jednej desatine. A dnes naozaj tá plošná pomoc už nemá opodstatnenie, a preto už dva roky voláme po adresnej. Toto je ten dôvod, prečo naozaj nebolo možné realizovať tú plošnú pomoc skôr, ale akonáhle skončila alebo teda minimálne končila energokríza, a ja si myslím, že to bol práve ten rok 2023 a určite rok 2024, tak ja sa pýtam, že naozaj načo my ešte ďalej ideme pokračovať s plošnou energopomocou v objeme 90, resp. 95 %? No a to, čo sme navrhovali, začali s tým ale médiá, ktoré naozaj priniesli informáciu o českom modeli energopomoci, ktorá funguje, funguje dokonale. Potrebujete iba vydokladovať váš príjem, dávky, potrebujete vydokladovať vaše náklady na bývanie. Pokiaľ tieto, vrátane výdavku na energie prekročia 30, resp. 35 % v prípade Prahy, tak vám štát toto zaplatí. Ale, pozor, musíte si o to požiadať. A ja si nemyslím, že na tom je niečo zložité vydokladovať tri papiere. Celé sa to dá urobiť aj elektronicky a celé sa to dá urobiť ako automaticky nárokovateľné. Robili sme to tak v prípade nájmov počas covidu. Podnikatelia si mohli požiadať o preplatenie svojho nájomného, vydokladovali potrebné veci a automaticky im suma bola vyplatená, až následne skontrolovaná. A pokiaľ sa ukázalo, že dostali túto pomoc vyplatenú neoprávnene, tak ju vrátili. A takto isto by to mohlo fungovať v prípade energopomoci. Nie, to nie je nič zložité. Ja sa obávam, že naopak zložité bude to, pokiaľ budete vy cez centrum pomoci riešiť centrum odborného poradenstva v oblasti adresnej energopomoci riešiť tisíce, možno že desaťtisíce sťažností o tom, prečo a ako im bola vyplatená energopomoc. No a dostávam sa k piatemu riziku, a to je naozaj to riziko finančné pre štát. Ak to budú kompenzované ceny, ak to budú energopoukážky, všetko, všetko, všetko pôjde práve prostredníctvom štátneho rozpočtu. A na tento štátny rozpočet sa ľudia budú skladať práve vo forme svojich daní, práve vo forme odvodov. Vieme veľmi dobre, čo včera vládna koalícia prijala v rámci konsolidačného balíčka. A teda vraciam sa späť k tomu, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní a ešte stále je naozaj cesta doplniť tieto informácie, ako túto pomoc doručíte ľuďom, budú to tie poukážky, budú to znížené ceny energií? Lebo naozaj tie informácie jedny sú uvedené v zákone, niečo iné sa dozvedáme prostredníctvom médií, či už od vás, pani ministerka, alebo od Roberta Fica. A naozaj za mňa, tak ako je to celé nastavené, tak je to obyčajná politická korupcia. Presne tak isto, ako ste hovorili, a ja to teda určite neobhajujem, bolo politickou korupciou sľubovaných 500 eur od Igora Matoviča. Vtedy dokonca za to schytal trestné oznámenie, ale teda k vyplateniu týchto 500 eur nikdy nedošlo, ale toto je to isté, 300 až 500 eur vo forme energopoukážok, ale veď to sú, ľudia, vaše peniaze, vy ste ich zaplatili predtým vo forme daní, vo forme odvodov, podnikatelia vo forme daní. Mne to celé pripomína, ako bol kreovaný tento zákon a ako sme sa dostali k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, a teraz to skúsim tak troška odľahčiť, ako jedna epizóda z môjho obľúbeného seriálu Simpsonovci. V jednej epizóde Homer Simpson objavil alebo zistil, že má brata, ktorý pracuje pre automobilku, a ten mu ponúkol, že čo keby si navrhol auto, ktoré je také ľudové, ktoré by sme mohli predávať takým, ako si ty, veď ty si ten človek, ktorý reprezentuje tú väčšinu. A Homer sa do toho pustil a zrazu za zatvorenými dverami nadizajnoval auto, ktoré bolo potom predstavené a, samozrejme, bolo to také pozliepané čudo, veľmi zle prijaté verejnosťou a automobilka kvôli tomu skrachovala. A presne takto isto na mňa pôsobí aj tento zákon, pozliepané sprava-zľava, taký údaj, taký údaj, možno to nebude kompatibilné a v konečnom dôsledku ho možno celý hodíme do koša a pôjdeme iba formou energopoukážok, ktorú dostane každá domácnosť. Ale, ako som povedal na začiatku, to by vyšlo na 720 mil. eur, v prípade toho soft variantu 300 eur, 1,4 mld. v prípade, pokiaľ by to bolo 500 eur na domácnosť. A áno, teraz budete hovoriť o tom, že keď ste prišli na ministerstvo, nič ste nemali hotové. Ja už som vám spomínal tých 85 % stropovanie. Dva roky sme vás vyzývali, aby ste prišli diskutovať aj k nám na výbor o tom, ako bude nakoniec táto energopomoc vyzerať, kto všetko sa jej môže dočkať. Český model tu bol skloňovaný v každom jednom médiu, tu v parlamente, na výbore, vaše vysvetlenie bolo, nie, český model je administratívne náročný. Ale obávam sa, že to, čo ste priniesli dneska, to je administratívne náročné, tu ešte len veľa ľudí zaplače. Takže po dvoch rokoch tu máme zákon, ktorý, ako pán štátny tajomník Hodosy povedal, vytvára akýsi rámec, rámec, na základe ktorého sa vláda bude môcť rozhodnúť, ako túto energopomoc nastaví. Takže opäť sa bavíme iba o nejakom rámci. A ja by som povedal, že sa bavíme o bianko šeku na politickú korupciu. Preto naozaj za nás takéto skrátené legislatívne konanie, ani samotný návrh zákona nebude možné podporiť. Ďakujem pekne. [09:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [09:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. No ako, ja ako podnikateľ musím povedať, že toto, čo predvádza ministerstvo hospodárstva a čo sa deje, tak to vôbec nie je pomoc, to je ďalšie zdieranie. Ale chcem narážať a chcem reagovať na vás, pán Galek. Povedali ste, že Matovič dal na volebnú korupciu 500 euro, ja si to vôbec nemyslím. Ja som s tým absolútne súhlasil, pretože je 40 % nevoličov a pritiahnuť ľudí a povedať im, že keď pôjdete voliť, tak dostanete príspevok, je legálne a je to podľa mňa lepšie, keď tie peniaze dostanú tí ľudia, ktorí pôjdu voliť, ako keď ich dostane nejaký oligarcha zo SMER-u alebo keď si ich rozdelia ministri v SMER-e. Keď za tie peniaze, ktoré by mali dostať ľudia, si nakúpia lietadlá za trojnásobné ceny a potom tie peniaze si rozdelia. Je to podľa mňa veľmi dobrý, majú to viaceré štáty, ktoré to robia, ktoré ľudí, ktorí chodia voliť, takto motivujú. A bola to motivácia, nebola to žiadna volebná korupcia, ostro sa vyhradzujem, mali to dostať všetci ľudia. To znamená, že volebná korupcia je vtedy, keď povie niekto, že poďte, voľte mňa. Pán Galek, a vy dobre viete, že to nebolo, poďte, voľte mňa, bolo to pre všetkých ľudí, ktorí mali ísť voliť, a ja si myslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [09:29] Andrej Danko Poslanec Galek. [09:33] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Pročko, iba by som zareagoval (reakcia poslanca Pročka), áno, bol skrátený čas, nie, neubehol, ešte tam bolo asi 30 sekúnd. [09:33] Andrej Danko Kľud, ja som nič neurobil. Tak ešte, dobre, veď nemám každý deň na vás náladu. 38 sekúnd mu pustite. [09:33] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Andrejko, ani my na vás nemáme náladu, pretože to, čo robí vaša vládna koalícia, je strašné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Andrej, Danko, podpredseda NR SR Skúste k téme, dobre? Lebo fakt vám to vypnem. Pročko, Jozef, poslanec NR SR Áno, k téme, ja som len reagoval na vás, ja som reagoval na vás, vy ste na mňa reagovali a nemali ste právo. Takže ešte raz, pán Galek, ja som hlboko presvedčený, že toto je dobrá motivácia a takúto motiváciu by mal robiť každý normálny politik a povedať, že poďte voliť, ľudia, a tie peniaze dáme vám a nedáme ich rozkradnúť a nedáme ich bohatým ľuďom. Ďakujem. [09:33] Andrej Danko Ešte bude pán poslanec Galek. [09:33] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, naozaj iba krátko. Pán Pročko, len toto je presne ten istý spôsob, akým obhajuje aj pani ministerka práve tento zákon. Ja si myslím, že my by sme mali postupovať presne opačne. My by sme naopak mali tie peniaze ľuďom nechať, nebrať im ich cez vysoké dane, cez vysoké odvody, a to nieže 300 alebo 500 euro, ale tisíce eur a potom im do slova a do písmena do druhého vačku vkladať iba akúsi almužnu. Toto, čo je naozaj dnes predvádzané, to je obyčajná politická korupcia a cesta do pekla. Ďakujem. [09:33] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Štefunko. [09:33] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, je príznačné a zvláštne, že sa dnes bavíme o skrátenom legislatívnom konaní o energopomoci. Je to deň po konsolidácii, ktorá bola včera nasilu schválená bez poriadnej diskusie, bez poriadneho odpovedania a po vážnych protestoch občanov a rôznych inštitúcií, ako sú odbory alebo zamestnávatelia. Ale poďme teda ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Zákon o poskytovaní energopomoci by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra. To je onedlho, v zásade je to týždeň po tom, čo bol zaradené do parlamentu. To znamená, znova narýchlo a zle. Napriek tomu, že sme pred pár mesiacmi mali debatu o energopomoci, o tom, akým spôsobom ste chceli zbierať dáta, dnes v zásade máme v parlamente znova iba rámec, žiadny konkrétny obsah energopomoci nepoznáme. Ako povedal Karol Galek, predpokladáme, ale nevieme úplne, že aký presný proces tej energopomoci bude a v zásade preto sa čudujeme, že chcete tak rýchlo schváliť tento zákon. Keďže o tom nič nehovoríte a neodpovedáte novinárom, podľa mojich informácií nechodíte do diskusií o tom, tak musíme sa tak trošku neštandardne o tom baviť tu v parlamente. A fakt vás vyzývam, pani ministerka, povedzte konkrétne čísla a konkrétne mechanizmy, aby sme vedeli, o čom sa ideme baviť a vlastne prečo to má byť v skrátenom legislatívnom konaní. Mali ste na to dva roky tejto vlády, aby ste urobili adresnú energopomoc, dokonca my vám šesť rokov hovoríme, že sa to dá robiť cez príspevok na bývanie, ako spomínal už Karol Galek, cez poslanca Valáška to presadzujeme šesť rokov. Šesť rokov sme mohli mať adresnú energopomoc. Píšete tiež, že proste je tu nejaká naliehavosť a vyplýva z potreby zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií. No, tie zvýšené ceny energií nezačali včera, už sú tu niekoľko rokov. Ale je teraz pravda zároveň, že mnohé ceny energií klesli. A už nie je taká situácia, aká bola nedávno, pred troma alebo štyrmi rokmi, kedy proste začala vojna na Ukrajine a bola energetická kríza, odvtedy sme to mohli napraviť. A ešte pripomínam, že my sa bavíme o ceny energií pre domácnosti, ale pre firmy na Slovensku, tie firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, ktoré vyplácajú výplaty, tak pre tieto firmy máme najdrahšie ceny energií v Európskej únii. Čo je vlastne neuveriteľné. To znamená, že to zvyšuje konkurencieschopnosť všetkých ostatných krajín voči nám. Mnohé firmy hovoria, že by už nikdy na Slovensko neprišli, keby vedeli, že sa s cenami energií pre firmy nebude nič robiť. No a ešte teraz ku názvu celého tohoto zákona. Už len názov zavádza, lebo akým spôsobom chcete poskytovať adresnú pomoc, keď v tom istom týždni povie premiér tejto krajiny, že sa bude týkať 90 až 95 % domácností? Čo je toto proste za adresnosť? Tak buď 90 až 95 % domácností trpí energetickou chudobou po 14 rokoch sociálnodemokratických vlád, alebo je to naozaj volebná korupcia, ktorú chcete takýmto spôsobom doručovať. Na plošné energokompenzácie bolo v roku 2023 použitých 2,93 mld. eur, čo je cena včerajšej konsolidácie. Za cenu toho, že sa zvýšili odvody všetkým ľuďom, ktorí žijú z práce, na rozdiel od ľudí, ktorí žijú z dividend. A v roku 2024 to bolo 1,13 mld. eur. To znamená, že 1,5-krát toľko, ktoré idete doslova vyzbíjať od ľudí zákonom o konsolidácii, teda tretej vlny konsolidácie. Je pravda, že na Slovensku sledujeme nárast energetickej chudoby. V roku 2022 to bolo 25 %, teraz už je to 30 %. Ale porovnajte si 30 % s číslom 90 až 95 %. To znamená, tých 60 % rozdiel budú ľudia, ktorých si budete chcieť kúpiť touto energopomocou, zároveň ale podľa mňa tí ľudia nie sú takí hlúpi, lebo vedia, ako sa im zdražia odvody dnes. Mám pre vás odkaz, pani ministerka, od taxikára, ktorý má viezol a povedal, že hneď, ako ma dovezie, tak ide si do Rakúska vybavovať živnosť, lebo radšej bude platiť odvody zdravotné a sociálne v Rakúsku (reakcia z pléna), áno, normálne, že to je true story a môžem to nájsť, toho človeka, keď možno sa bude s vami chcieť konfrontovať, a v zásade nechce tomuto štátu pod vaším vedením ďalej platiť. Lebo zdravotníctvo je horšie z roka na rok, sociálna situácia horšia, ľudia majú menej peňazí, to znamená, že on ide tuto za hranice buď taxikárčiť, alebo to bude robiť cez rakúsku živnosť na Slovensku. Vráťme sa ale k tej energopomoci. Chcete pomáhať chudobným, tak ako by to mala robiť sociálna demokracia. Lenže na Slovensku akože sociálna demokracia, akože dve strany tu majú prívlastok sociálna demokracia, ani jedna z nich si nezaslúži, jedna je externá pravica a druhá je ľavicová populistická strana karpatského typu, 90-tisíc ľudí na Slovensku kúri tuhým palivom. Ako idete pomáhať týmto ľuďom? To sú tí najchudobnejší, tí, ktorí svoje teplo vyrábajú prostredníctvom biomasy alebo teda, teda dreva. Ja neviem, ako sa to bude týkať týchto ľudí. A týmto ľuďom ste ešte teda zvýšili včerajšou bombou konsolidačnou, ste zvýšili zdravotné odvody, sociálne odvody, možno sú to tí živnostníci, ktorí budú platiť tie zvýšené minimálne odvody a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že energopomoc prezentovaná ako úspora v konsolidácii, inač je to tak, je vlastne obyčajná drzosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že absolútne nejde o usporené opatrenie a nemôže sa počítať do konsolidačného balíka, 425 miliónov z eurofondov, ktoré na ňu pôjdu, vy poviete, že to je, však to nie sú naše peniaze, to sú peniaze z eurofondov, ale veď tie peniaze to sú, to sú, po prvé, peniaze európskych daňových poplatníkov, ako hovorím, že Hansa z Hamburgu alebo, ja neviem, Svena z Dánska, ktorý nám ich posiela, aby my sme si vybudovali infraštruktúry, aby sme boli konkurencieschopní, aby sme ich neprejedali, tie peniaze, alebo aby sme boli zdravší. To znamená, aby sme tie peniaze posielali na nové nemocnice, ktoré tu proste nám padajú omietky, kde sú doslova, minule som počul, že vši v nemocnici. To akože naozaj, naozaj my ideme prejesť peniaze, ktoré máme na infraštruktúru, na investície do budúcnosti akože adresnou energopomocou? To je vlastne neuveriteľné. Podľa mňa tých 90 až 95 % ľudí by oveľa viac ocenili, keby ste ich nezdierali zvýšenými odvodmi za zdravotníctvo a sociálnu oblasť, ako im dávať proste, ja neviem, ako to budete robiť, že to ma strašne zaujíma, šeky a tak ďalej. A ešte, samozrejme, úplne nie je isté, že či sa to uhradí z eurofondov. Pán štátny tajomník na výbore, pozdravujem vás, bol taký akože veľmi, vidím ho na balkóne, bol taký veľmi, by som povedal, diplomatický, nepovedal, že sa to bude dať spraviť, budú nejakým spôsobom o tom rokovať, ale povedal teda, že z eurofondov sa zaplatí minimálne teda systém. My potrebujeme ďalší, ďalších, 18-miliónový systém na to, aby sme uplatňovali adresnú energopomoc? To je proste niečo, čo je neuveriteľné. No a zároveň sa dotknem ešte tých vecí, čo trošku hovoril Karol Galek, možno z iného pohľadu. Ten systém, ktorý idete spraviť, vlastne robí z ministerstva hospodárstva takú akože malú tajnú službu. Ako keby sme ich nemali dosť. Máme tajnú službu na ministerstve obrany, máme tajnú službu, akože tajnú službu so žltým autom, máme tajnú službu v zásade kvázi svojím spôsobom u ministra Eštoka a teraz vlastne máme aj hospodársku tajnú službu na ministerstve hospodárstva. Je to niečo, čo proste nevyvoláva dobrú, alebo dôveru v štát a zároveň vlastne ste vyhodili to, čo sa nám podarilo presadiť si poslancom Hargašom pred pol rokom. Vlastne že obyvatelia sa nebudú môcť vyňať z toho zbierania dát, 20-tisíc ľudí to spravilo, 20-tisíc ľudí povedalo, že proste nechceme, aby ste o nás zbierali dáta, nepotrebujem vašu energopomoc, som solidárny s občanmi a proste dávajte ju tým, ktorí to budú potrebovať viac ako ja. Momentálne žiadna takáto možnosť nie je a tým pádom každý človek bude sledovaný vaším ministerstvom bez toho, aby mal z toho nejaký úžitok. Žiadny, len preto, aby vy ste vedeli určiť, či patrí k tým 5 % vyvolených, keď 95 % nebude, alebo bude potrebovať energopomoc. Takže ja akože šípim, prečo to tak je, aj možno vám, pani ministerka, verím, že si myslíte, že je to totálna blbosť hovoriť o akože selektívnej energopomoci 95 %, však to je taká aj intelektuálna hanba. Podľa mňa že každý normálne zmýšľajúci človek musí uznať, že to proste nie je energopomoc, ktorá je cielená. Vy ste, ja som strašne chcel vidieť v tomto zákone nejakú analýzu, ktorá by proste nás presviedčala, že prečo to tak má byť, z čoho vychádzate a tak ďalej. My nemáme proste že žiadne, žiadne dáta, na základe ktorého chcete robiť tú energopomoc. Vy, samozrejme, poviete, že momentálne nastavujeme len rámec, aby sme mohli poskytovať energopomoc. Ináč to ste hovorili aj pred pol rokom, pán štátny tajomník na výbore povedal, veď ja som úradník, ja robím rámec a je politické rozhodnutie o tom, ako sa tá energopomoc bude akože rozdeľovať. No ale potom načo tu míňame tento čas? Načo proste sme tu? Keď v zásade nevieme, akým spôsobom budete ten rámec uplatňovať. Akože ja šípim, že to bude rozhodnutím vlády, bude na tom tlačovka, konfety a tak ďalej a Fico bude hovoriť, ako všetkým pomáha. Akože rozumiem, však to už hovoril aj Karol a podľa mňa všetci ostatní to budú hovoriť, je to normálna, podľa mňa ani nie legálna, ale nelegálna politická korupcia, že na jednej strane ste proste všetkým zobrali a na druhej strane skoro všetkým dáte, ale oveľa menej. Ale to, čo dáte oveľa menej, budete prezentovať ako brutálny politický úspech, a to, čo beriete, tak to prekrývate Šimečkovou mamou. To je strašná hanba, podľa mňa druhá hanba. A zároveň tu máme eurofondy, o ktorých už som rozprával, ktoré nevieme využívať na zatepľovanie domov. Taká príležitosť, ktorá sa tu už možno nikdy neobjaví, sme s Martinom Hojsíkom o tom písali komentár, že to je vlastne to, že my nevyužívame zdroje na zatepľovanie, ale dávame to na plošnú energopomoc. To je ako keby keď nám tečie vaňa, tak namiesto toho, aby sme tú vaňu zapchali, tak my dolievame vodu. Toto sa deje momentálne s energiami. Ja sa ešte budem vyjadrovať v ďalších čítaniach a budem sa tešiť na diskusiu. To znamená, že teraz ako by som bol rád, keby sme mali akože plodnú diskusiu s vami a potom na výboroch alebo v pléne sa budem vyjadrovať ďalej, ale veľmi by som vás poprosil, aby ste s nami diskutovali. Lebo toto nie je nejaká ako kebyže populistická session, ktorá tu bola včera alebo čo, normálne že poďme sa baviť o tom, že akým spôsobom o tom rozmýšľate a akým spôsobom by sme možno mohli pomôcť, a aby ľudia netrpeli energetickou chudobou. Ale na záver ešte raz, 95 % ľudí nie je iná pomoc ako plošná. Ďakujem veľmi pekne. [09:49] Andrej Danko – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán poslanec. Bez faktickej poznámky, pokračujeme v rozprave. Pán poslanec Dostál, pripraví sa poslanec Viskupič. [09:49] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie má nejaké podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť. Nielen v tomto období sa tieto podmienky častokrát ignorujú a prekrúcajú a konajú sa skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistuje dôvod stanovený zákonom o rokovacom poriadku v § 89, ale v tomto volebnom období je využívanie, resp. zneužívanie skrátených legislatívnych konaní naprosto výnimočné, až sa zdá, že nahrádza normálny spôsob schvaľovania legislatívy. A to opäť priznávam, že za všetkých vlád dochádza k tomu, že niekedy sa konajú aj skrátené legislatívne konania, na ktoré neexistujú dôvody alebo tie dôvody sú otázne, lebo niekedy možno nahliadať na vec z rôznych uhlov pohľadu a nájsť tam argumenty pre aj proti. Ale súčasná vláda využíva skrátené legislatívne konania v takej miere ako keby to bol bežný spôsob schvaľovania legislatívy a vláda sa vždycky iba pri konkrétnom prípade rozhodla, že toto pôjde normálnym legislatívnym procesom, ktorý predpisuje zákon, a toto dáme do skráteného legislatívneho konania, avšak nejaké dôvody si už nájdeme, vymyslíme, povieme a tí naši poslanci nám to odhlasujú. Opozícia síce s tým nebude súhlasiť, aj tým našim možno bude jasné, že tie dôvody nesedia, no ale tak dohodli sme sa na koaličnej rade, že tak to bude, no tak oni to tak odhlasujú. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. A dôležité je teda, že mali by to byť mimoriadne okolnosti a mal by tam byť niektorý z tých dôvodov – ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. Materiál, o ktorom rokujeme, tie mimoriadne okolnosti nijako nešpecifikuje. Vôbec si nedáva žiadnu námahu, aby upozornil, že v čom sú tie mimoriadne okolnosti. Tie okolnosti, ktoré sa tam spomínajú, resp. skutočnosti, ktoré sa tam spomínajú, sú prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ukončenie prepravy plynu cez územie od 1. januára 2025, ako aj návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska a zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia. Všetky tieto skutočnosti podľa materiálu zásadne zasahujú do chodu hospodárstva na Slovensku. Čo z toho je mimoriadna okolnosť? Lebo mimoriadna okolnosť nie je, že v zime nasneží, že po jari príde leto, po lete jeseň a po jeseni zima. To sú vopred predvídateľné situácie a teda nie sú to mimoriadne okolnosti. Mimoriadna okolnosť je víchrica, tornádo, to sa nedá vopred predvídať a môže to niekedy spôsobiť mimoriadne škody. Ale že v zime sneží alebo v lete je teplo, alebo na jeseň prší, to predsa nie je mimoriadna okolnosť. Čo z týchto okolností, situácií je mimoriadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie skráteného legislatívneho konania? No, preberme si to. Prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine. Však na Ukrajine prebieha vojenský konflikt od roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym a začalo agresiu aj vo vzťahu k Donbasu a východným oblastiam Ukrajiny. Plnoformátová vojna je tam od roku 2022. Energetická kríza je od roku 2022, teraz sme v septembri 2025. Sankcie uvalené na Rusko zo strany Európskej únie a jej medzinárodných partnerov, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, opäť, veď tie sankcie sú uvaľované od začiatku dopredu, teraz máme 19. balík na stole, čiže opäť to nie je niečo, čo by teraz prišlo, v auguste, začiatkom septembra, to sa deje dlhodobo. Ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny, opäť je to 1. január 2025, opäť to nie je novinka. Návrh nariadenia Európskej únie, opäť je to vec, o ktorej sa rokuje, neschvaľuje sa to zo dňa na deň, neschvaľuje sa to v skrátenom legislatívnom konaní. Čiže toto nie sú mimoriadne okolnosti, s ktorými počíta zákon o rokovacom poriadku ako s podmienkou pre skrátené legislatívne konanie. To nie sú veci, ktoré sa stali pred týždňom alebo pred mesiacom, sú to veci, ktoré sa dejú dlhodobo, a len tak mimochodom sú to aj veci, ktorými vláda v marci odôvodňovala svoj návrh, ktorý sa týkal zberu údajov pre účely adresnej energopomoci a tam takisto sa odvolávala na tieto skutočnosti, vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi, vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára. To opäť bolo použité Control C, Control V, jeden návrh na skrátené legislatívne konanie a doplnili sa tam ten návrh nariadenia. Čiže v marci, keď vláda navrhovala skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci, všetky tieto okolnosti boli známe, čo len potvrdzuje, že nejde o mimoriadne okolnosti. Mimoriadne okolnosti by mali byť vopred nepredvídateľné. Tieto vopred nepredvídateľné neboli, sú dlhodobo známe. Energopomoc sa poskytuje dlhodobo a vieme, že je problém, vieme, že je problém s tým, že plošná, že je neadresná. Vláda toto prezentuje akoby išlo o niečo nové, nejakú novú mimoriadnu okolnosť. A pokiaľ ide o tie dôvody, tak argumentuje sa ohrozením základných ľudských práv a slobôd a argumentuje sa hrozbou hospodárskych škôd pre štát. Podľa môjho názoru ani jeden z týchto dôvodov nesedí. Vágne odvolanie sa na sociálnu a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku a čl. 19 ústavy zaručujúci zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedno zo základných ľudských práv, no koľkých ľudí sa táto situácia týka? Určite nie tých 95 % ľudí, ktorým sa sľubuje adresná, údajne adresná energopomoc, že by sa dostali do stavu, ktorý by nezodpovedal ľudskej dôstojnosti a neumožnil im zachovať ľudskú dôstojnosť. A už to tu bolo viackrát povedané zo strany kolegov a kolegýň v diskusii o konsolidačnom balíčku. Ak niekto má problém so zachovaním ľudskej dôstojnosti, tak veľmi často sú to práve ľudia, ktorým táto adresná energopomoc nebude nijako prospešná, lebo napríklad kúria drevom v osadách napríklad. Čiže tento, tento argument nesedí a rovnako nedostatočný je podľa mňa aj ten argument hospodárskych škôd, ktorý sa zdôvodňuje takto: „V záujme poskytnutia celkového prehľadu sa uvádza, že viac ako 90 % odberateľov energií v domácnosti obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom ak by v dôsledku skokovitého nárastu cien energií došlo k výraznému zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov, táto môže vyvolať v krajnom prípade sekundárnu platobnú neschopnosť účastníkov trhu s energiami a vyvolať ďalšie hospodárske škody štátu." Iste nemožno predpokladať, že, že by, že by sa to nepremietlo do zhoršenej platobnej schopnosti, iste ak by došlo k skokovitému, k skokovitému nárastu, nárastu cien, cien energií, tak by niektorí ľudia mali problém, problém platiť, ale považujem za absurdné tvrdiť, že toto by mohlo spôsobiť štátu značné hospodárske škody. To jednoducho je nezmysel, ktorý ste tam použili, aby ste mali okrem tej vágnej, toho vágneho ohrozenia ľudskej dôstojnosti nejaký ďalší, ďalší argument, ale určite by tá platobná neschopnosť nebola v takom rozsahu, aby to ohrozilo alebo teda platobná disc... zhoršenie platobnej disciplíny by nespôsobilo platobnú neschopnosť dodávateľov rôznych druhov energií a už vôbec nie to, čo by sa dalo označiť za značné hospodárske škody štátu. Teda nerozumiem, prečo keď o tomto sa vie dlhodobo, vie sa o tom dopredu, súčasná vláda keď nastupovala do úradu, tak vedela, že máme tu problém so zvýšenými cenami energií, poskytuje sa nejaká, nejaká energetická pomoc, vieme o nej, že je neadresná, že je plošná, že to je problém, že je to neúmerná záťaž pre verejné financie. Teraz sme v polovici volebného obdobia a po tom, čo v apríli, začiatkom apríla bol schválený technický zákon, ktorý vlastne umožňoval zberať údaje a ktorý mal pripraviť podmienky pre poskytovanie adresnej energopomoci, teraz opäť v skrátenom legislatívnom konaní sa ide schvaľovať zákon, ktorý už je o údajnej adresnej energopomoci, hoci z jeho obsahu to zatiaľ nijako nevyplýva, hoci z tých súvislostí vystávajú skôr pochybnosti, že tá pomoc bude skutočne adresná. Z toho, ako je to prezentované, môže vzniknúť dojem, že bude poskytnutá 95 % odberateľov, čo teda nie je adresná pomoc, ani keby to percento bolo, bolo oveľa nižšie. Navyše my ani nevieme, ako tá pomoc bude, bude poskytovaná, lebo iba vytvára rámec preto, aby nariadenie vlády de facto rozhodlo o tom, ako má tá adresná pomoc vyzerať, nie samotný zákon. Zákon sa, zákonodarca sa tu vlastne zbavuje svojej rozhodovacej právomoci a deleguje ju, deleguje ju na vládu, ja neviem, myslím, že vyše dvadsaťkrát sa v návrhu zákona odkazuje na nariadenie vlády, čiže o tých dôležitých parametroch nakoniec nebude rozhodovať parlament, nenastaví tie parametre a podmienky poskytovania energopomoci parlament v zákone, ale bude to robiť, bude to robiť vláda v nariadení. Tak nebolo by lepšie, aby sme nešli skráteným legislatívnym konaním, aby vláda prišla s návrhom zákona, ktorý by nebol takýto neurčitý, a prerokovala by ho v normálnom legislatívnom procese vrátane pripomienkového konania, ktoré by umožnilo vychytať problematické miesta, a taký zákon by bol účinný, účinný od 1. januára, ako iba dnes zrušiť jeden narýchlo prijatý zákon, nahradiť ho iným narýchlo prijatým zákonom, ktorý v podstate iba deleguje to samotné rozhodnutie o parametroch energopomoci na vládu. Toto určite nie je spôsob, akým by sa mala na Slovensku tvoriť, tvoriť legislatíva a opäť to len potvrdzuje, že o dôležitých veciach, vláda vynecháva v prípade dôležitých vecí normálny legislatívny proces, skracuje legislatívne konanie, vynecháva medzirezortné pripomienkové konanie. To nemôže viesť k dobre, k dobrej legislatíve. Predpokladám, že aj to nariadenie bude, bude vytvorené nejakým takým spôsobom, že sa obíde alebo skráti medzirezortné pripomienkové konanie, lebo opäť budú tie dôvody také, že ohrozená je ľudská dôstojnosť, hrozia značné hospodárske škody a preto aj medzirezortné pripomienkové konanie možno, možno skrátiť. Ale teda medzirezortné pripomienkové konanie vo vzťahu k nariadeniu alebo vyhláške nemá takú silu, lebo potom to už ďalej nepokračuje smerom, smerom do parlamentu a nie je to možnosť ďalej, možno ďalej korigovať, to už potom je iba, iba vecou vlády a parlament sa vzdáva svojich právomocí v prospech, v prospech vlády. A teda chcem upozorniť ešte na jednu vec. Nie je síce nevyhnutné, aby návrh zákona obsahoval návrh vykonávacieho predpisu, ale je to takým dobrým zvykom. Tá povinnosť je iba v prípade, že má nariadenie alebo vyhláška nadobudnúť účinnosť spolu so zákonom, ktorý sa schvaľuje, ale pri normálnom legislatívnom procese je úplne normálne a štandardné, že obsahuje aj návrh vykonávacích predpisov, ktoré vyplývajú, vyplývajú z toho zákona, čo neznamená, že tie vykonávacie predpisy schvaľuje parlament, ale parlament keď ich schvaľuje, tak poslanci majú informáciu o tom, akú má vláda alebo príslušné ministerstvo predstavu o tom, ako to nariadenie vlády alebo ako tá vyhláška ministerstva majú vyzerať. My tu tú predstavu mať, mať nemôžeme, lebo ten návrh nariadenia nie je priložený k návrhu zákona, takže v podstate budú poslanci schvaľovať mačku vo vreci, lebo vôbec nebudú vedieť, ako tá adresná energopomoc bude vyzerať, akú bude mať formu, aké bude mať parametre a hlavne na akú veľkú časť ľudí sa bude, bude vzťahovať. Takže môj záver z toho všetkého je jediný, aj toto je jeden z tých mnohých zákonov, ktoré vláda predkladá do parlamentu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, hoci neexistujú reálne dôvody na skracovanie legislatívneho konania v zmysle zákona o rokovacom poriadku. [09:59] Andrej Danko Poslanec Galek. [10:12] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ondrej, tak ako v podstate v prípade 99 % skrátených legislatívnych konaní, ktoré sa nám dostávajú do parlamentu, nie je dôvod, tak veľmi dobre si poukázal na to, že na to nie je dôvod ani v tomto prípade. No koniec koncov takýchto zneužitých skrátených legislatívnych konaní sme tu mali za, na tejto schôdzi niekoľko, či už to bol minister Taraba so svojím posudzovaním vplyvov na životné prostredie, či už to bola konsolidácia. Ale paradoxne pani ministerka mala zákon o energetike, ktorý tu bol ešte pred letom a teraz sme ho schválili v druhom čítaní, a ja som to vtedy aj ocenil a povedal som, že áno, takto by mala vyzerať legislatíva, naozaj prebehol celý ten proces tak, ako mal. No a preto som aj ja dosť sklamaný z toho, že zrazu zákon, ktorý mal prejsť riadnym pripomienkovým konaním, ktorý mal prejsť riadnym prvým a druhým čítaním, tu sfúkneme v podstate za dva dni. No a veľmi dobre si povedal, že na jeseň alebo na jar, pardon, sme tu mali zákon o zbere údajov. Pani ministerka povedala, na jeseň príde riadny, no tak sme čakali, že teda v lete asi bude možno, alebo pred letom nejaká diskusia, rozprava, nejaké MPK-čko. V lete nič. Skrátka šesť mesiacov ticha. No dobre si povedal, že naozaj odvtedy žiadne mimoriadne okolnosti nenastali, no a bum, príde september, skrátené legislatívne konanie odôvodnené hospodárskymi škodami, ale, bohužiaľ, tieto hospodárske škody hrozia naopak v prípade, že tento zákon bude schválený. A ešte raz opakujem, aj ty si na to upozornil, nie je tam žiadne zmocňovacie ustanovenie, nie je tam žiaden návrh. Jednoducho toto, tento návrh zákona nie je ani nič iné ako bianko šek na politickú korupciu tejto vlády. [10:12] Andrej Danko Poslanec Dostál. [10:12] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakciu, pán poslanec Galek. V nadväznosti na to, čo si povedal, splnomocňujúce ustanovenie tam je na vydanie toho nariadenia vlády, ale nemožno si z toho urobiť nejakú predstavu, že ako konkrétne bude vyzerať, lebo tam nie je návrh toho nariadenia vlády, ktorý by v normálnom legislatívnom procese, procese zrejme bol priložený k návrhu zákona a poslanci by si mohli pozrieť, aká je predstava vlády o tom, že ako to nariadenie, ktoré bude vydané na základe zákona, ktorý schvália, bude vyzerať. A mňa by teda naozaj, ako hovoríš, zaujímalo, že čo sú tie, tie mimoriadne okolnosti alebo čo sa zmenilo od marca, resp. začiatku apríla, keď bol schválený ten, ten predchádzajúci zákon po dnes, že čo, čo sú tie mimoriadne okolnosti, ktoré sa, sa udiali, v čom je tá situácia iná, lebo o tých veciach vieme, vieme o nich, vieme o nich dlhodobo, vieme o nich nie mesiace, ale, ale roky, o tých podstatných parametroch, však nejaké, nejaké veci sa postupne, samozrejme, menia, ale nemá to charakter, ktorý by podstatne ovplyvnil to, že či budeme v situácii zvýšených oproti tomu pôvodnému stavu, alebo nie zvýšených cien, cien energií. A zaujímali by ma aj tie skutočné dôvody, ktoré sa ale nedozvieme, lebo to skrátené legislatívne konanie, ja mám pocit, že častokrát je využívané na to, že vláda sa chce vyhnúť diskusii a mať návrh čo najskôr schválený a pod strechou. Niekde je to možno iba neschopnosť v normálnom čase pripraviť, pripraviť návrhy tak, aby boli riadne prerokované... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:12] Andrej Danko Poslanec Viskupič nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Hajko. Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Kišš. Nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Dušenka. [10:12] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, nebudem vystupovať dlho, ale pár slov si toto skrátené legislatívne konanie určite zaslúži. Pred troma rokmi sme tu najmä od predstaviteľov strany HLAS počúvali o adresnej pomoci. V čase, kedy cena elektriny porástla zo 40 eur/MWh v marci 2020 cez 390 eur v decembri 2021 až na 980 eur v auguste 2022, cena elektriny vyskočila takmer 20-násobne. To bol dôvod na skrátené legislatívne konanie. To bola situácia, kedy naozaj bolo potrebné dotovať ceny energií. Nie adresne, plošne. Tak ako koniec koncov hovoril aj Robert Fico, že ľuďom treba rozdať helikoptérové peniaze. Ale tým sa predstavitelia strany HLAS nenechali vyrušovať. Po voľbách ako naschvál pripadol rezort hospodárstva práve strane HLAS. S napätím som čakal, aká adresná energopomoc príde, keď už vlastne v roku 2022-2023 rozprávali o adresnosti. Neprišlo nič. Jediné, na čo sa zmohli, bolo to, vlastne využili memorandum, ktoré, ktoré naša vláda uzatvorila so Slovenskými elektrárňami, čiže cenu elektriny ste mali vybavenú a rovnako ste postupovali aj pri zastropovaní cien plynu. Napriek tomu, že to bol váš jeden z hlavných predvolebných sľubov, že znížte ceny energií a peňazí ste na to mali dosť, ste ani cenu plynu, ani cenu elektriny neznížili ani o cent. Namiesto toho ste tie peniaze nechali v kasičke, aby, aby ostalo na tzv. vatu. A že sa aj váš stranícky šéf nenechal zahanbiť, tak to vidíme na príklade hasičských áut alebo počítačov predražených, alebo košele z kávových zŕn. Po dvoch rokoch by už človek čakal, že sa ministerstvo, ktorého hlavnou úlohou malo byť starostlivosť o cenách energií, trochu rozhýbe. Namiesto toho ste na jar prišli so zákonom, s tzv. zberákom osobných údajov, lebo to sa nedá nazvať inak ako zberák osobných údajov. Z ministerstva hospodárstva ste vytvorili najväčšiu databázu osobných údajov na Slovensku o všetkých obyvateľov, aká tu vôbec existuje. A výsledok je, že tu máme nič nehovoriaci návrh zákona, kde to je vlastne prázdna nádoba, naozaj prázdna nádoba, kde ten obsah nechávate, aby určila vláda svojím nariadením. Nosnú tému ministerstva hospodárstva ste poľahky zverili do rúk vlády. To, kde ste si mohli pripísať aké-také politické body, vzdali ste sa toho, nechávate to na vládu. Čiže absolútna nemohúcnosť. Po šiestich mesiacoch vás z takej tej letargie znova musel prebrať až premiér Fico, ktorý povedal, že pomoc bude smerovať pre 90, resp. pre 95 % domácností. Po pol roku od schválenia zberáku na osobné údaje ste neprišli s ničím, až vás niekedy na konci roka prebral premiér, že energopomoc bude pre 95 % domácností. Jediné, čo ste mali spraviť, bolo napísať odôvodnenie a prichystať návrh zákona. Tak návrh zákona vidíme, prázdna nádoba, nič a odôvodnenie, tak tomu sa teraz povenujem. Dali ste to do skráteného legislatívneho konania, schválne som si pozeral, v tomto volebnom období je každý štvrtý zákon schvaľovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Každý štvrtý ku 9. septembru. Ale ako prebieha aj táto októb... táto schôdza, tak tento trend len potvrdzuje. V odôvodnení SLK hovoríte, že ústava v čl. 19 zaručuje zachovanie ľudskej dôstojnosti ako jedného zo základných ľudských práv. Imanentnou súčasťou zabezpečenia tohto ústavou garantovaného základného práva je právo na cenovo dostupné dodávky energie. Tak ja sa chcem opýtať, keď už argumentujete týmto, tak napr. aj vy sa, alebo tá, tá, ten zlomok domácností alebo zlomok ľudí, ktorí nedosiahnu na adresnú pomoc, to nie sú ľudia, oni nemajú základné ľudské práva? Vy, pani ministerka, sa nepovažujete za človeka, že by ste mali mať takisto toto základné ľudské právo a keď to už takto odôvodníte, tak to má byť naozaj potom pre všetkých. Tak ako spomínal aj Karol Galek predo mnou. Tá úspora, ktorá tu vznikne tým, že 5 alebo 10 % domácností z toho vyberieme, je prakticky nulová. To je takmer nič. Dúfam, že podobne ste argumentovali aj na vláde, keď ste schvaľovali tri ožobračovacie balíčky konsolidačné. Že keď zvýšite DPH aj na potraviny, keď ľudí necháte pracovať viac dní za menej peňazí, že tým ohrozujete základné ľudské práva. Lebo toto to z toho presne vyplýva. Nebudú mať na energie? Ohrozenie základných ľudských práv. Nebudú mať na potraviny? Ohrozenie základných ľudských práv tým pádom. Budú pracovať viac dní za menej peňazí? Ostane im menej na bežný život. Ohrozenie základných ľudských práv. Veľmi zlé odôvodnenie, veľmi. Ale tu ma prekvapilo aj priznanie tejto vlády, že obeťou Slovenska systematicky ožobračuje. Zacitujem: „V prípade cenovej nedostupnosti energií pre domácnosti s nízkymi príjmami toto základné ľudské právo bude ohrozené." Počuli ste? Že domácnosti s nízkymi príjmami. A koľko je tých domácností s nízkymi príjmami? No podľa slov premiéra 90 až 95 %. Bravó! Štrnásť rokov vo vláde a výsledkom je, že vláda je toho názoru, že 90 až 95 % domácností sú domácnosti s nízkymi príjmami. Nádhera, kam, kam ste to dotiahli. No a posledný bod. Spomínate, že mohli vzniknúť značné hospodárske škody, tak ako spomínal predo mnou aj pán Dostál. Zacitujem: „95 % odberateľov energií v domácnosti je obsluhovaných účastníkmi trhu s elektrinou, plynom a teplom, v ktorých majú štát alebo samosprávy rôznu mieru majetkovej účasti, pričom pri skokovom zvýšení cien by mohlo dôjsť k zhoršeniu platobnej disciplíny odberateľov a sekundárnej platobnej neschopnosti samospráv, čím by ohrozili hospodárske, čím by hrozili hospodárske škody štátu." Tak ja mám pocit, že ak ceny energií vzrastú, tak aj štát aj samospráva si polepší. Aj napriek tomu, že by tam hypoteticky mohla vzniknúť nejaká platobná neschopnosť, tak vaša vláda vraj pomáha ľuďom, tak ja som presvedčený, že väčšina domácností bude mať na to, aby uhradila aj tie vyššie ceny energií. Veď by ste tým samosprávam pomohli. Včera v rámci konsolidačného balíčku príde samospráva o 500 mil. eur vraj. Tak tu by si mohli túto dieru zalepiť, ale nie. Čiže tento dôvod vidím presne naopak. No, suma summarum, tento návrh je naozaj, nehnevajte sa, ale je to paródia na adresnosť, to s adresnosťou nemá absolútne nič spoločné. Je to prázdna nádoba, kde ste vašu hlavnú kompetenciu a na toto volebné obdobie hlavný zmysel ministerstva hospodárstva prepustili vláde, aby oni určili, kto budú tí, tie domácnosti, ktoré na pomoc budú mať nárok, a aby vláda určila, v akej výške tú pomoc získajú. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [10:25] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave . [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šmilňák. [10:25] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pozdravujem, pani ministerka, ale budem reagovať na pána Dušenku. Pán kolega z Bardejova, vy ste spomínali, že prečo to ide v skrátenom legislatívnom konaní a ja som to už včera hovoril, každá jedna vláda používa ten inštitút skráteného legislatívneho konania, lebo na jeho schválenie, že či bude skrátené alebo nebude skrátené, stačí sedemdesiatšestka. A to skrátené legislatívne konanie nepoužíva len táto vláda, ale aj predchádzajúca vláda, aj vláda Igora Matoviča a predchádzajúca vláda a zase predchádzajúca vláda. A ja som včera za KDH vyzval na taký širší konsenzus naprieč politickým spektrom, nemusí to byť hneď teraz, ale povedzme na konci volebného obdobia, aby sme sa dohodli a tento inštitút sa ďalej nemohol zneužívať alebo nadpoužívať. Lebo ako vidíme, tak to, čo ste pomenovali, že ten trend je stúpajúci, a nie je to vôbec dobré, keď sa veci nepripravia poctivo, poriadne a neprejdú riadnou verejnou diskusiou a pripomienkovým konaním. Teda ešte raz, pán Dušenka, aj vás, aj vládnych poslancov vyzývam, aby sme sa dohodli a dali kompetenciu povedzme Ústavnému súdu posúdiť, či sú naplnené tie podmienky, kedy sa môže skrátené legislatívne konanie použiť. Pretože tie podmienky sú síce v našom rokovacom poriadku napísané, ale vždy sa dajú zlomiť jednoduchou sedemdesiatšestkou a môžete si napísať do dôvodovej správy hocičo, značné hospodárske škody sa používajú ako na bežiacom páse, nevieme presne definovať, že čo sú to tie značné hospodárske škody, kedy už sú značné, kedy ešte sú len menej značné. Takže aj pre vás, pán Dušenka, aj pre všetkých ostatných poslancov, poďme sa povenovať skrátenému legislatívnemu konaniu. [10:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hargaš. Pripraví sa poslanec Hlina. [10:25] Ján Hargaš – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, no, rozprávame sa o tom, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie na prijatie zákona o adresnej energopomoci. A je to taká rozprava, viete, že ja mám rád, keď sa rozprávame o tom, kde aj je naozaj nejaký intelektuálny spor, že si môžme vymeniť nejaké argumenty. Ale toto mi príde, že toto je rozprava vlastne, kde všetci vieme, ako to je, len teda koalícia sa musí tváriť, že vidia tam dôvody na SLK a v skutočnosti tam dôvody na SLK naozaj nie sú. Tak je to ťažká, ťažká debata (reakcia z pléna), áno, no tak, intelektuálne prostredie, ale budiž, budiž, tak budem hrať s vami túto hru, že teda vy sa tvárite, že sú dôvody na SLK a my vám budeme vyvracať, že naozaj nie sú tie dôvody na SLK. Prečítal som si odôvodnenie, ktoré schválila vláda, prečo toto musíme schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní a teda pochopil som, že hlavné dva dôvody sú hroziace hospodárske škody a strata ľudskej dôstojnosti ako nejakého základného ľudského práva. To sú dva dôvody, ktoré uvádza vláda. Čiže ak ne... vysvetlím pre ľudí, ak neprijmeme tento zákon, tak nám hrozia hospodárske škody a ľudia prídu o dôstojnosť. Preto ho musíme schvaľovať zrýchlene, preto nemali sme čas na štandardný legislatívny proces, ale museli sme ho priniesť na poslednú chvíľu. No to je zaujímavé. Keď som to tak čítal, tak mi napadla prvá otázka, že ak nám teda hrozia tie závažné hospodárske škody, tak by som sa chcel spýtať, že aké sú to tie závažné hospodárske škody, že v akej sume, koľko. Viete, lebo keď iba poviete, že hrozí nám niečo, ale vlastne neviete povedať že čo, tak potom už samo osebe sa fabulujete. Takže by ma veľmi zaujímalo, že keď nám hrozia tie zásadné hospodárske škody, tak že koľko. Či to máte nejak vyčíslené, že aké sú tie hospodárske škody. Pol percenta HDP, 0,1 %, 1 % HDP alebo v miliónoch, alebo v neviem v čom, skúsme si dohodnúť nejakú metriku, ale mohli by ste teda povedať, že aké zásadné sú tie hospodárske škody, lebo mali by sme sa rozprávať v SLK iba o zákonoch, ktorí predstavujú, ktoré predstavujú zásadné hospodárske škody. Tak aké zásadné sú, koľko? Lebo ani nevieme koľko a potom sa tým pádom ani nemôžme rozprávať, či sú alebo nie sú zásadné. Tak skúste, prosím vás, naozaj vyčísliť, že koľko naše hospodárstvo utrpí, ak tento zákon neschválime v skrátenom legislatívnom konaní. Aby sme teda mohli si aj my spraviť názor na to, že či ho máme alebo nemáme podporiť. My to tam číslo, tam číslo nevidíme, takže tým pádom podporiť ho nemôžme. No a potom ten druhý argument – ľudská dôstojnosť. Čiže hovoríte, že keď neschválime tento zákon rýchlo, ľudia na Slovensku prídu o svoju dôstojnosť a tým pádom prídu o nejaké základné ľudské právo. Tak tiež by ma zaujímalo, že aká skupina, ktorí? Ktorí? Ľudia prídu o dôstojnosť, povedzte, že ktorí. Viete, že keď ste sem priniesli trestnú novelu, tak síce ste sa tiež faulovali sami, ale aspoň ste si dali tú robotu, že snažili ste sa vytvoriť nejaký dojem, že porušované ľudské práva tu boli v nejakých konkrétnych prípadoch, v nejakých konkrétnych konaniach, síce sme vám to vyvrátili, že nie je to tak, ale aspoň ste si dali tú robotu, že priniesli ste nejakú hmotu. Tak mňa teraz by zaujímalo, že teda keď dôjde k tomu porušovaniu ľudských práv, tak naozaj že o akej skupiny, skupiny obyvateľstva sa tu rozprávame. A tu nie je dôvod, že, dobre, aj jeden je dosť, ale povedzte, že teda kto je ten jeden, keď hovoríte, že dôjde k poklesu ľudskej dôstojnosti a teda ohrozenie ľudského práva. Lebo zatiaľ sme iba teda počuli, že tento zákon potrebujete na to, aby ste 90 až 95 % ľudí na Slovensku mohli dávať to, čo vy voláte adresná, ale v skutočnosti je to stále plošná energopomoc. Čiže 90 až 95 % ľudí je podľa vášho názoru ohrozených na dôstojnosti? Že ak neschválime tento zákon zrýchlene a nedostanú tú energetickú pomoc, tak budú, tak prídu o svoju dôstojnosť? Ak je to naozaj tak, tak to je vážne, to potom sa poďme o tom rozprávať. Ale povedzte mi, prosím, že naozaj ako to je. Aká časť skupiny naozaj, aká časť obyvateľstva je ohrozená na ľudskej dôstojnosti? Pretože ja sa spýtam takto, že, ja neviem, tuto v Bratislave priemerný trojizbák, platíte, ja neviem, tisíc dvesto, tisíc tristo, tisíc, záleží, nájom vrátane energií a tie energie z toho sú možno nejakých dvesto eur, 200-300, záleží, hej? Veľmi záleží. A teda vy hovoríte, že tie energie by mohli skokovo narásť a ľudia by prišli o dôstojnosť. Takáto rodina žijúca v tomto trojizbáku by prišla o dôstojnosť. Keďže nehovoríte ktoré, tak budem brať nejakú všeobecnú rodinu. Ráno sme to počítali tuto s Mišom Trubanom, ktorý práve prišiel teraz do sály, že teda ak človek platí na nájme tisíc eur mesačne a na energiách nejakých dvesto, tristo eur mesačne, tak za rok zaplatí 12-tisíc na nájme a na energiách nejakých, čo? Tritisíc? Dve a pol, tritisíc eur, hej? Tak ja sa pýtam, že to o koľko mu musia stúpnuť tie energie, aby stúpli natoľko, že on príde o dôstojnosť? Táto priemerná rodina v Bratislave nejaká. Keď teda dokáže si zaplatiť nájom za 12-tisíc, tak koľko, preboha, musia stúpnuť tie energie skokovito, aby prišla o dôstojnosť. Lebo týmto argumentujete, že tak skokovito nám môžu narásť tie, tie, tie náklady, že aj táto priemerná rodina v Bratislave by prišla o dôstojnosť. No mne to naozaj nevychádza, že to by musel byť taký nárast, naozaj obrovský, že buď, buď tá rodina žije už tak na hrane, že aj nárast povedzme o 50 alebo 100 eur mesačne na energiách by spôsobil stratu jej dôstojnosti, a to by som sa potom pýtal, že tak toto je výsledok pätnástich rokov sociálnodemokratických vlád, že ľudia žijú takto na hrane? Že zvýšenie energií o 50 alebo 100 eur by spôsobilo, že stratia svoju dôstojnosť? Priemerná rodina tu v Bratislave niekde? No. Čiže takto keď si to rozoberiem na drobné, tak mi z toho vychádza, že možno tá priemerná rodina v Bratislave nie je cieľom tohto zákona. Ale to už ja filozofujem. A ja sa teda vás pýtam, že kto naozaj teda je cieľom toho zákona, lebo vy hovoríte, že 90 až 95 % ľudí je cieľom zákona. Čiže mne tam spadá aj nejaká priemerná rodina v Bratislave do takejto širokej definície. Tak to naozaj sme v tej krajine na tom veľmi zle. Naozaj sme na tom v tej krajine veľmi zle, ak nárast energií o povedzme 100 eur mesačne spôsobí stratu ľudskej dôstojnosti. Takže vecne, vecne by som naozaj chcel vedieť, koľko sú tie hroziace hospodárske škody, či to máte nejak vyčíslené percentom HDP, v miliónoch, neviem, neviem v čom, v nejakej, v nejakej, v nejakej hodnote, sa dohodnime. Eurá by mohli byť fajn. Tak poďme, poďme v tých miliónoch, že koľko tých hospodárskych škôd nám hrozí. A potom tá druhá otázka, že akej časti spoločnosti naozaj hrozí strata dôstojnosti? Keď vy hovoríte, že tento zákon potrebujeme, aby sa to nestalo. Akej? Akej časti spoločnosti? No, čiže predpokladám, že touto argumentáciou sme sa už dostali k tomu bodu, keď je všetkým zrejmé, že vlastne sa tu iba hráme na nejaké skrátené legislatívne konanie alebo na nejakú naozaj obhajobu dôvodov tohto SLK, že vlastne aj vy viete, že na to nie sú naozajstné dôvody, my to tiež vieme a budeme vám to musieť takto argumentačne nejak vyvracať. Trochu ľutujem tých, tých legislatívcov na ministerstve hospodárstva, ktorí to museli dať nejak dohromady, tie dôvody, a nejak to tam polepiť. A skutočnosť, skutočnosť je taká, že tých SLK počas tejto vlády je už toľko, že to už je symptomatické, že to nie je jednorazový prípad, že by sme mali dôvod povedať, že no tak ale, pani ministerka, vy to nerobíte dobre. Vy to v zásade robíte štandardne, ako to robia všetci ostatní ministri vo vašej vláde. Čiže ničím podľa mňa nevytŕčate v tomto poňatí, lebo tie SLK sa už stali normou za tejto vlády. A to len pripomínam závery, ktoré ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že táto vláda výrazne obmedzí zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, aby konečne nastala nejaká stabilita. To máte v PVV. Pred dvoma rokmi ste si to odhlasovali. Neviem, či ste otvorili odvtedy ten dokument, ale vyzerá, že nie. Takže je to, je to už štandard, je to taký štandard ako keď cestári, cestárov prekvapí prvý sneh, že ho neočakávali, že už prišiel prvý sneh, tak aj vy zrazu ste neočakávali, že budete potrebovať zákon o energopomoci, tak ste ho priniesli v skrátenom legislatívnom konaní a rovnako ste asi neočakávali, že budete musieť robiť tretiu konsolidáciu, lebo aj s tou ste prišli v skrátenom legislatívnom konaní, že veľa vecí vás prekvapuje, mám taký pocit, túto koalíciu. Mňa prekvapuje, ako veľa vecí vás prekvapuje, že s nimi akoby že nepočítate, že potrebujem to potrebovať, tak dám si to do nejakého štandardného procesu. No je to, je to na pováženie, že či toto je dobrý spôsob vládnutia, keď veľa vecí vás prekvapuje, lebo to potom, to viete, aj šach sa dá hrať tak, že každý krok toho súpera vás prekvapí, ó, on potiahol sem, no tak teraz budem musieť veľmi dlho rozmýšľať, že ako, ako, ako to nejak sa s tým vysporiadam. Ale viete, skutočne dobrí šachisti sú tí, ktorí rozmýšľajú pár krokov dopredu. A mne to príde tak, že vy nerozmýšľate tých pár krokov dopredu, že to tak látate na poslednú chvíľu a v zásade zneužívate ten inštitút, lebo si myslíte, že môžete. Máte tú sedemdesiatšestku, tak si to tam pretlačíte tými trubkami. Len potom by bolo fér do toho programového vyhlásenia vlády nedávať také tie vety, že znížite zneužívanie SLK, keď v skutočnosti viete, ako to budete robiť. Veď nie, nie kvôli, nie kvôli nám, ale vy potom vyzeráte podľa mňa trošku, trošku zle. Dobre. Čiže to je, to je k tomu procesu. Veľmi rád si vypočujem naozaj odpovede hlavne na tie prvé dve otázky, že teda aké veľké sú tie hospodárske škody, ktoré nám hrozia, či ich vieme teda vyčísliť, ak teda nedostane 90 až 95 % domácnosti energopomoc, lebo to ste povedali verejne, a druhá je, že koľko je tých ľudí, alebo že aké časti skupiny, akej časti spoločnosti hrozí strata ľudskej dôstojnosti, ak nedostanú od štátu energopomoc? No a druhý problém, ale k tomu sa dostanem viacej v tom, v tom prvom, v druhom čítaní, lebo to už ide trošku k meritu veci, ale čo ja vidím ako problém v tomto zákone, je ten rozsah zberu údajov. Mali sme už o tomto debatu, ešte keď ste prišli s tým prvým technickým zákonom. Tu aj ja idem trošku na tenký ľad, pretože ja v zásade som za to, aby štát robil proaktívne služby, aby ľuďom uľahčoval život čo najviac, ako sa dá, ale niekedy narazíme na tú mieru, že či toto už je naozaj správny rozsah, či už nejdeme trošku cez hranu pri tom rozsahu zbierania údajov. Tu si myslím, že ideme trochu cez hranu, že naozaj z ministerstva hospodárstva sa po tomto zákone stane najväčšie, najväčšie miesto alebo najväčšia databáza údajov o príjmoch a majetku každého jedného človeka na Slovensku, každého jedného. Pretože zatiaľ v tomto zákone nie je možnosť odmietnuť tento zber údajov, všetci ľudia budú mu podrobení, preto prídem aj s pozmeňujúcim návrhom, aby to opäť bolo možné, pretože sme taký pozmeňovák predložili aj v tom prvom zákone na jar, tak predložíme rovnaký pozmeňovák aj teraz, aby bolo možné odmietnuť takýto rozsiahly zber, rozsiahly zber údajov, pretože si myslím, že to už je trošku, trošku za hranou, že boli viaceré možnosti, ako ste to mohli spraviť. Jeden z nich je príspevok na bývanie, ktorý sme vám ponúkali už, fú, koľko už? Dva roky? Tri? (Reakcia z pléna.) Šesť rokov, že? Šesť rokov, to by vás už nemuselo prekvapiť, keď už to šesť rokov hovoríme, tak snáď potom vás neprekvapí, že máme tento návrh. Čiže formou príspevku na bývanie, kde tí, čo by naozaj potrebovali tú energopomoc a požiadali by si o ňu, by ju dostali. Vy ste si zvolili túto cestu, že teda idete automaticky, poviem to tak, že prelustrovať celú populáciu na Slovensku a potom nejaká časť tej populácie dostane, dostane energopomoc a nevieme, že ktorá. A to je podľa mňa posledný problém tohto, tohto zákona, že je to také rozbaľovanie darčeka, že to tak, prichádza to tak postupne. Dva roky o tom hovoríte, že teda bude energopomoc adresná. Zatiaľ sme videli technický zákon na jar, dobre, odbalili sme prvú vrstvu darčeka, teraz vidíme ten skutočný zákon, odbaľujeme druhú vrstvu darčeka a vy nám vlastne hovoríte, že ten darček má ešte tretiu vrstvu, že vlastne ani z tohto sme sa nedozvedeli, že aká adresná tá energopomoc bude, že to bude až v nariadení vlády. Čiže na trikrát, na tri kroky to robíte. Ak by som si mal tipnúť a predpovedať budúcnosť, tak poviem, že to nariadenie vlády v skutočnosti tú adresnosť vôbec nevyrieši, že bude naozaj veľmi plošná tá energopomoc. Som veľmi naozaj zvedavý, že akým spôsobom to chcete spraviť, že koľko ľudí na Slovensku naozaj tú energopomoc dostane, pretože vy hovoríte, že 90 až 95 %. Tak to potom naozaj nie je adresné. To naozaj nie je adresné. Čiže skôr ako odbaľovanie darčeka by som to prirovnal k odbaľovaniu cibule, že každou vrstvou sa nám tlačia do očí väčšie a väčšie slzy, lebo stále čakáme, že už budeme vedieť, ako to budete robiť, odbalíme ďalšiu vrstvu a stále nevieme, ako to budete robiť. Tak neviem, či ešte aj po nariadení vlády ešte príde potom odkaz na vyhlášku, to asi nemôže, čo by mohol byť nižší právny predpis ako nariadenie vlády, neviem, uznesenie vlády, že teda nariadením vlády poviete, že to vlastne všetko poviete až v uznesení. Neviem. Už neviem, neviem, čo je ďalšia vrstva cibule, nechám sa prekvapiť. Pre mňa je, dúfam, že nariadenie bude ten posledný krok. A ešte keď sa vrátim k tým hospodárskym škodám, tak to dám trošku do kontextu, pretože veľmi často sem chodíte so zákonmi, ktoré majú ekonomický dopad, a odôvodňujete ich hroziacimi hospodárskymi škodami. A ja som to tak oglosoval aj pri rozprave o konsolidácii, že to je možno zákon, ktorého neprijatie spôsobí menšie škody ako prijatie. A za pravdu nám dávajú už aj makroekonomické dáta, pretože zrovna dnes vyšli čísla o odhade ekonomického rastu slovenskej ekonomiky po dvoch vlnách vašich konsolidácií a kým júnová prognóza Národnej banky Slovenska bola, že tento rok bude ekonomika rásť 1,2 až 1,6 %, tak septembrová prognóza, teraz aktuálna, je, že tento rok bude rásť iba 0,8 % a budúci rok iba 0,5 %. Takže Národná banka bola optimistická a hovorila, že tento rok rastie, budeme rásť 1,2 až 1,6, teraz už taká optimistická nie je a touto optikou sa pozerám aj na ten odhad pre budúci rok tých 0,5, predpokladám, že to bude ešte menej. Takže naozaj si myslím, že vaša argumentácia hroziacimi hospodárskymi škodami sa často skôr obracia proti vám, pretože vaše politiky, ktoré ste prijali v dvoch balíčkoch konsolidácie, spôsobujú, že naša ekonomika ide do stagnácie. Nevadí. Dám, dám vám, dám vám benefit of the doubt, že teda skúste ma tu presvedčiť, že naozaj nám hrozia hospodárske škody a ak áno, tak potom by som naozaj prosil o to konkrétne číslo, že koľko tie škody môžu byť, ak sa neprijme tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. A pre všetky tieto dôvody, ktoré som už vymenoval, my skrátené legislatívne konanie nepodporíme. Ďakujem. [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Dubovický. [10:40] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti veľmi pekne, Jano, že si rozprával o tej dôstojnosti, len mňa by zaujímalo, že po včerajšej schválenej konsolidácii, kde vlastne bude nakoniec tá dôstojnosť pre tých ľudí, a to, čo si spomenul, že rast ekonomiky je na úrovni v súčasnosti už 0,8 % HDP a budúci rok bude na úrovni 0,5 %, tak ja si zásadne myslím, že tie hospodárske škody robí práve táto vláda. Nehnevajte sa na mňa, ale vy ožobračujete ľudí. Už to nehovoríme len my ako opozícia, tak ako povedal Jano, už to hovoria banky, hovoria vám to všetci, že to robíte zle. A čo sa týka dát, opäť, keď sa bavíme o tej dôstojnosti, však nedávno vyšla ďalšia prognóza, že Slovensko patrí, sme poslední v priečke, čo sa týka životnej, životnej úrovne v rámci Európskej únie. Tak mi vysvetlite, o akej dôstojnosti vy si dovoľujete tu hovoriť ako sociálna vláda? A ešte to máte aj v názvoch strán. Hanba. [10:40] Andrej Danko Poslanec Štefunko. [10:42] Ivan Štefunko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Kolega Hargaš hovoril o ľudskej dôstojnosti a veľmi sa nad tým pozastavil a mne napadla taká jedna vec, že pred dvoma dňa, kedy teda bola debata o konsolidácii, tak kolegyňa čítala list od dôchodkyne, ktorá vlastne si popri svojom dôchodku založila živnosť a robí nejaké výšivky a tak ďalej, nie, nepredáva to načierno, ale proste normálne začala podnikať a proste kvázi predáva a vystavuje faktúry. No a vlastne zistila, že počas tej konsolidácie, ktorú ste si včera schválili, bude mať efektívnu daň 87 % z toho, čo vlastne ona zarába. To znamená, že vy vlastne a ešte aj, aj tú dôstojnosť ste znížili alebo zrušili aj tým ľuďom, čo si chcú ku dôchodku privyrábať. Takže neviem, že či, ako kebyže týmto zákonom chcete ľudskú dôstojnosť zachovať, keď ste včera vlastne tú ľudskú dôstojnosť potupili. Takže ešte raz, 87 % efektívna daň na dôchodkyňu, ktorá si chce privyrábať legálne ku svojmu dôchodku, ale zároveň sociálnodemokratická vláda karpatského typu znížila daň z dividend pre rentierov, tých ľudí, čo žijú z kapitálu, z 10 % na 7 %. Gratulujem. [10:42] Andrej Danko Poslanec Šmilňák. [10:44] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, veľmi ste ma pobavil s cibuľou, ďakujem veľmi pekne za také fresh ráno, cibuľové. Ale k tej strate ľudskej dôstojnosti, tak existuje taká správa, urobilo to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, to je stav situácie na Slovensku za rok 2024, ten sociálnoekonomický stav, tak tam sa, jedno číslo tam je také, že 980-tisíc, takmer jeden milión Slovákov, žije na hranici alebo za hranicou chudoby. Také číslo tam je, tak tam by sme sa mohli rozprávať o tej ľudskej dôstojnosti. A tiež treba povedať, že po dvoch rokoch tejto vlády. To je jedna vec. A druhá vec, potom ste rozprávali o hospodárskych škodách, že kde, ako, čo. Ja ako veľký problém vidím, že čím to má byť kryté, lebo tá energopomoc, ak bude krytá, nejakým spôsobom prepojená s eurofondami a tie nám tu posielajú Nemci, Francúzi, a Škandinávci na to, aby sme zlepšili infraštruktúru, aby sme, naopak, zateplili budovy, aby sme zefektívnili prevádzky, aby sme mali lepšie cesty, lepšiu dostupnosť a tak ďalej, tak ja aj toto vidím ako obrovskú hospodársku škodu, ak zneužijeme takmer pol miliardy eurofondov na to, aby sme ľuďom na jeden rok znížili cenu energie, respektíve aby sme za nich zatiahli povedzme 25-30 % ceny energie. A čo je nehorázne, ak toto urobí vláda aj u tých ľudí, ktorí to nepotrebujú, a to je to ich plošné, to 90 či 95 %. A ja práve tu vidím, že táto vláda ohrozuje, veľmi hospodársky ohrozuje túto krajinu a tento zákon je proste blbosť. Tie eurofondy poďme využiť na zateplenie a na to, aby sme znížili naše náklady. Ďakujem. [10:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [10:50] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hargaš, dožadovali ste sa konkretizácie toho, že ako bude alebo komu bude ohrozená ľudská dôstojnosť a aké hospodárske škody, v akej výške hrozia, ak by takýto zákon nebol schválený. A ten nieže nebol schválený, ale nebol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo tam má byť väzba na to, že ak sa nepôjde riadnym legislatívnym procesom, ale skráteným legislatívnym konaním, tak nastanú tie hospodárske škody alebo bude ohrozená ľudská dôstojnosť, nieže ak vôbec nebude prijatý taký zákon. No a ja by som rád upozornil, že niečo podobné požadujú aj koaliční poslanci, lebo trojica koaličných poslancov zo všetkých troch koaličných strán predložila do parlamentu novelu zákona o rokovacom poriadku, v ktorej sa uvádza, že návrh na skrátené legislatívne konanie by malo obsahovať aj konkretizáciu ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo značných hospodárskych škôd hroziacich štátu v tých štátoch v prípade, že by sa návrh zákona neprerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ono by to v zásade ani nebolo potrebné písať do zákona, lebo už súčasné znenie zákona je také, že ak sa k nemu pristúpi korektne, tak by mali byť tie dôvody uvedené konkrétne, rovnako ako by mala konkrétne byť uvedená tá mimoriadnosť okolností, ktoré odôvodňujú skrátené legislatívne konanie. No ale preto, že sa to nedeje, tak je tu návrh na to, aby bolo to bližšie špecifikované v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak tí predkladatelia, ak to bude takto schválené, sa s tým budú musieť trochu viac, viac potrápiť. Nemusí to asi znamenať, že úplne presne do posledného eura, ale určite nie takto všeobecne, ako nám to tu dnes predkladá pani ministerka. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Luščíková. [10:50] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vrátim sa, kolega, k tvojim najnovším číslam o tom, ako naša ekonomika neprosperuje, a musím pogratulovať súčasnej vláde a vládnej koalícii a vládnym poslancom k tomu, že naozaj štatistiky a všetky čísla ohľadom zdravia našej ekonomiky sú také, aké sú. Dlh nám rastie, ekonomický rast klesá, počet ľudí v chudobe rastie, tak ja rozmýšľam vlastne tie skrátené legislatívne konania, čo nám prinášajú. Tieto skrátené legislatívne konania, po každom balíčku skrátených legislatívnych konaní sa nám zhoršujú vyhliadky našej ekonomiky. Tak kde my máme tie hospodárske škody? Tie hospodárske škody spôsobuje táto súčasná vláda skrátenými legislatívnymi konaniami, ktoré prichádzajú do našej, do nášho parlamentu, a to je presne kvôli tomu, pretože nepočúvajú odborníkov, neradia sa so zamestnancami, neradia sa so zamestnávateľskými zväzmi, neradia sa s odborármi a prinášajú tu v skrátenom legislatívnom konaní úplné paškvily, ktoré našej ekonomiky škodia. A hovorí to NKÚ, hovorí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorí to Inštitút finančnej politiky, dokonca aj pracovníci samotného ministerstva toto hovoria vo svojich správach, len je to trošíčku také skryté. Takže naozaj gratulujem k čím ďalej tým lepším číslam našej ekonomiky, kde ľudia sa prepadávajú do chudoby a každý takýto zákon prináša len ožobračovanie. Pretože komu pomôže táto energopomoc, ktorú chceme prijať narýchlo? Hovorí sa tu o tom, že či to bude z eurofondov alebo nebude z eurofondov. Eurofondy sú určené na niečo úplne iné, nie na to, aby sme si prejedali svoju budúcnosť. Eurofondy sú určené na to, že si máme dorovnať svoju životnú úroveň k Západu. A čo sa stáva? Týmto skráteným legislatívnym konaním zase docielite len to, že životná úroveň Slovákov klesá. Ďakujem. [10:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hlina. [10:50] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, sme v skrátenom, teda ergo len procesne, tak skúsim a teda naznačím, ak všetko dobre pôjde a zas nám to neuseknú, tak by som prípadne si dovolil vystúpiť aj v tých iných čítaniach. Lebo naozaj nemám nejak veľa možností si odrobiť tie peniaze, ktoré beriem. Hej, lebo v konsolidácii som ako dosť tvrdý pravičiar, poviem pravdu, priznávam sa, ukrižujte ma, som mohol rozprávať len päť minút. To mi príde dosť málo, ale dobre. Takže teraz, kým môžem, pani ministerka ma poprosila, že musí odísť, čo rešpektujem, to sa stáva. Koniec-koncov je to možno aj jedno, lebo aj keby tu sedela, aj tak nepočúva. Hej, čiže ja to už vlastne adresujem možno niekomu, kto to niekde niekto počúva, a skúsim upozorniť na niektoré skutočnosti, čo by sa mohli javiť zaujímavo v dnešnom dynamickom svete. Takže ľuďom tejto krajiny by som chcel povedať, že nebojte sa, ľudia moji dobrí, ste naozaj v dobrých rukách. Vládu naozaj majú v rukách vizionári. Normálne nieže, nieže by som povedal že takí realisti, ale to sú normálni vizionári, to sú ľudia, ktorí proste vedia, vidia ďalej, vidia, vidia do budúcna, vedia plánovať, vedia pripravovať procesy, lebo oni vedia, čo netušia, alebo ako to vlastne povedať, že po zime príde leto. Viete, ono to je dosť také, podľa mňa to už je asi večnosť. Hej, večnosť je tiež taká že filozofická otázka, ale myslím, že sa zhodneme aspoň na tom, že po zime príde leto a po lete príde zima, jeseň sa už stráca, hej? A ale proste to tak proste funguje. A vlastne naša vizionárska vláda proste vizionársky zistila alebo nezistila vlastne, že príde zima a v zime treba kúriť. Takže viete, keď teda by vláda skutočne bola vizionárska a myslela by aspoň trošku viacej dopredu, tak to kľudne mohlo prísť klasicky. Lebo to bolo, to je zrejmé, že príde zima a bude treba kúriť, to sa vedelo aj v apríli. Podľa mňa sa to tak naozaj dynamicky nemení, hej, čiže to kľudne sa, keby nám vládli ľudia, ktorí rozmýšľajú dopredu, tak to kľudne mohlo v tom apríli, v máji, júni, už hocikedy sem prísť, teraz sme mohli o tom rozprávať úplne v pohode. Ale teraz vizionársky nám to predložili, treba rýchlo, lebo to tu Ondrej Dostál dobre hovoril, lebo je mimoriadna situácia. Čo je tá mimoriadna situácia, že treba kúriť? Lebo prísne vzaté celá energopomoc, viete, aby aj ľuďom bolo plus-mínus jasné, my teraz už hovoríme ani nie tak o elektrike, lebo elektrika proste je kompenzovaná cez memorandum, ktoré mimochodom vybavovala SaS. Hej? My teraz hovoríme o energopomoci primárne, hlavne v otázke plynu a kúrenia, ale prísne vzaté to kúrenie sa vyrába z plynu, čiže my prísne vzaté hovoríme len o plyne a o plyne, ktorý sa vo veľkej alebo v najväčšej miere používa na kúrenie. Áno, niekto aj varí na plyne, uznávam, hej, ale my primárne hovoríme to tak, že áno, je to mimoriadne prekvapivé, že po lete príde zima a v zime treba kúriť a vtedy ľud potrebuje pomoc a táto vláda karpatskej sociálnej demokracie je pripravená pomôcť. Ja rozmýšľam, že prečo vlastne my potrebujeme pomôcť, že prečo vlastne treba to nejako dotovať, však my máme, veď my máme ten lacný plyn, či ako to vlastne je? My sme sa stali fackovacím panákom Európy, Robert Fico chodí do Moskvy jak, jak niekedy sa chodilo pre inštrukcie a mali sme to strpieť vraj, lebo však máme lacný plyn. Tak ja už tomu teda naozaj nerozumiem. Tak keď už teda trpíme, že sme za outsidera Európy, keď už sme za neviem koho, aj expresívnejší výraz ma napadá, tak prečo vlastne potrebujeme tú energodotáciu? Však to mi nedáva celkom až takú logiku, ale pevne verím, že pani ministerka vie, odpovie. Viete, ono je to prísne vzaté tak, naozaj nehovorme už o elektrike, hovorme o plyne. Tých 400 alebo koľko miliónov sa naleje do gágorov energofiriem a ony sú spokojné. Jasné, že sú spokojné. Lebo však načo by sa snažili? Načo by zefektívňovali, načo by niečo robili, keď je tu Robert Fico a karpatská sociálna demokracia, ktorá doleje? Z tých 400 mil. ide koľko Křetinskému, koľko ide zase späť do štátu, to sa zase niekde ináč stratí do SPP, niečo ide E.ON-u, hej, ale proste kto je prijímateľom tých 400 mil.? Křetinský, Nemci a štát. Tak jasné, že načo by sa oni trápili, snažili, keď Robert Fico dá. A teraz, že z čoho dá, lebo toto je bohatý štát. Bol nejaký Kaddáfí v Líbyi, oni sedeli na rope a on, myslím, že tam bola zadarmo nafta alebo čo. Viete, zadarmo je skutočne najdrahšie. Takže, ale Kaddáfí aspoň mal tú ropu a teraz vy z čoho. Z čoho vlastne si dovoľujete toto robiť, tak nehospodárne nakladať s financiami? Čo ste objavili, čo ste vytvorili, čo ste našli, z čoho idú tantiémy, z čoho idú dividendy, z čoho sme tak bohatí? Fakt ma zaráža a potrebujem odpoveď na tú otázku, z čoho sme tak bohatí, že vieme robiť takéto činnosti? A, kolegovia, ešte aby nebolo málo, že aby bolo ľudu pospolitému zrejmé, že kto sa o nich stará, tak ľudu pospolitému bude zrejmé, ak som to dobre čítal, že už to nebude nejaký zápočet, neviem čo, už to budú energopoukážky. Energopoukážky sa, predpokladám, že budú doručovať, to príde poštou, na tú energopoukážku môžete dať prípadne nejaké logo alebo slovo ministra, pani Saková, musíte sa pekne obliecť, nechcem sa vás dotknúť, ale, viete, ak tam budete mať na tej energopoukážke fotku a s nejakým preslovom, že teda že ste rada, že sa podarilo pomôcť, lebo to v tých domácnostiach budú čítať. Neviem, či budete tak drzí alebo nebudete tak drzí, či tam, ja neviem, či ste SMER alebo HLAS, lebo aj u vás sa to pletie ako u mňa. Ale viete, že ako to je, alebo dajte tam Smerohlas a neviem, počkáme, uvidíme. Čiže áno, toto bude už doručované. Predpokladám, že to bude tak. Príde to poštou, ľudia si to otvoria a povedia, potom tak, vidíte, babka povie pri nedeľnom obede, vidíte, ja som to hovorila, že ten Robert Fico nám pomôže. Robíte to dobre. Naozaj, ten marketing je dobrý. Marketing je dobrý. Otázka je, čo my s tým a z čoho. Ja som to tu už raz hovoril a budem to tu hovoriť aj v prvom, aj v druhom, uvidíme, ako mi vyjde čas. Keď už teda, a áno, viete čo, áno, ja si myslím, že sú domácnosti, ktoré potrebujú pomoc. Poznám skôr tie domácnosti, ktorí sa trápia s tým drevom. Hej, že tam, ale toto sa, týchto sa to vôbec netýka, ale dobre. Keď už teda sú a sú, nevieme teda pomer, vy hovoríte 95, to je dosť úbohé, že to sme dosť na tom zle, keď 95 % našich ľudí potrebuje pomoc. Ja si myslím, že skôr reverzne, skôr opačne, ale nejdem sa tu hádať. Ale keď už by niekto to potreboval, prečo si nemá vypísať žiadosť? Viete, toto je podľa mňa kľúčový parameter. Prečo niekto má pocit alebo potrebuje, prečo to je tak obťažujúce si vypísať žiadosť? Podľa mňa to je dobrý filter, že áno, tak chceš niečo, tak niečo strp. Vypísať žiadosť. Lebo keď vám niečo príde energopoukážkou, tak ten človek, no ja som to síce nepotreboval, ale však vracať to nebudem, však keď mi to dali a ja ani neviem kde, nuž tak si to nechám. Ale viete, keď to urobíte reverzne, chcete, potrebujete, vypíšte, prosím vás, žiadosť. Čo je to obťažujúce? To je obťažujúce vypísať A4, že kto som, čo som, prečo potrebujem, aby mi zadotovali? Prečo to nechcete urobiť? Prečo to nechcete? Viete prečo? Lebo ľudia ako Kočner a Bašternák by tú žiadosť vypísali. Ľudia okolo vás, ktorí sú, tí by tú žiadosť vypísali, tí sú schopní to vypísať. Ľudia, ktorí si, cez ČOM-ku majú firmy, majú neviem čo, cez ČOM-ku už majú, lebo sa to oplatí. Cez ČOM-ku na rodinu sa ti oplatí mať stolársku dielňu, lebo máš lacnú elektriku. Ja viem, tak títo sú schopní, títo sú schopní tieto žiadosti povypisovať. A nechcete to, všakže to nechcete, lebo to ste vy stvorili, vy ste tento typ podnikateľského sveta vytvorili, tento typ darebákov ste vytvorili, ktorí sú pripravení, daj žiadosť, vypíš. Daj žiadosť, vypíš, ale medzi nami je ešte stále veľa slušných ľudí, ktorí by ju vypísali preto, lebo ju potrebujú. Ja vám garantujem, že aj tu je veľa slušných ľudí, ktorí by ju nevypísali, ktorí by si povedali, chápem, rozumiem, rešpektujem, nevypíšem tú žiadosť. Prečo to neurobíte tak? Prečo nie je podmienkou na priznanie energopomoci vypísanie jednej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [11:07] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave . [11:07] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec, poprosím zastaviť čas. Je jedenásť hodín, mám od pána predsedu žiadosť na technickú prestávku do 11.05 h, potom budeme pokračovať v rokovaní, pán Hlina vo svojom vystúpení, s tým, že mnohí sa pýtate, či teraz hlasujeme. Hlasovať sa nebude, až po prejednaní tohto bodu, tak ako bolo schválené. Teraz schôdzu prerušujem do 11.05 h a pán poslanec budete pokračovať svojím vystúpením. (Prestávka.) [11:07] Richard Raši – Vstup predsedajúceho (V pléne sa ozýva zvonenie budíka.) Budíček, dobrý deň prajem. Príjemné predpoludnie, budeme pokračovať v rozprave. Hlasovať teraz nebudeme. Schválené máme, schválené máme, že hlasujeme o skrátenom legislatívnom konaní po ukončení skráteného legislatívneho konania, čiže aby ste vedeli, aby ste sa ma potom nepýtali, to znamená, že možnosť je do jednej, potom je prestávka, potom je hodina otázok alebo od tretej, aby ste si vedeli nastaviť čas. Dobre? Hlasujeme po ukončení rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu. Keď do jednej, do jednej hlasujeme, keď bude rozprava dlhšia, od tretej znova pokračuje tento zákon po hodine otázok. Hej? S tým, že termín hlasovania ďalší máme klasický o piatej. Takže nech sa páči, pán poslanec Hlina vystúpi v rozprave ako písomne prihlásený. (Pokračovanie rokovania o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1008.) [11:07] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte mi to nejako, nejako ukončiť a ešte tak zrekapitulovať. A je dôležité, teda naozaj všetko v poriadku, ľudia, nebojte sa, pán Haluza, ani vy, kľudne mi môžte do úbožiakov nadávať, od vás to znesiem. Viete, to je argumentačná výbava, okej, úbožiak, nech sa páči. Takže počúvajte dobre, pán Haluza, aj vy, všetko je v poriadku. Vládnu nám vizionári (reakcie z pléna), Hazucha, pardon, prepáčte, ospravedlňujem sa. Vidíte a to bolo fakt, to som si neuvedomil. Tak, pán Hazucha, tak ja som úbožiak a ja sa vám ospravedlňujem. Úbožiak sa vám ospravedlňuje, že si dovolil popliesť vaše meno. Dobre? Ale tak čo už, mňa tu zvolili, tak budete musieť strpieť aj úbožiaka. Takže ale to som chcel povedať, že všetko je v poriadku, vládnu nám naozaj vizionári, ktorí vedia, že po zime je leto a opačne, po lete je zima. Proste s jasným predstihom dávajú veci, čiže to je tá procesná stránka veci. Plyn je tak lacný, že ho musíme dotovať. Sme za čiernu ovcu Európy, lebo však tam sa podkladáme Putinovi aj s Orbánom a údajne za to malo byť, sme mali byť lacný plyn. Nuž je lacný tak, že musíme zaň dotovať. No kto by tomu rozumel, ja tomu nerozumiem, priznám sa, ale, hovorím, ako úbožiak si to môžem dovoliť, ale predpokladám, že vy v tom máte úplne jasno. Tento štát, tento chudobný štát, ktorý bude mať problém za chvíľku plniť základné funkcie štátu, a viete, čo patrí medzi základné funkcie štátu? Či budú mať policajti na výplatu, či tým dôchodcom alebo tým ľuďom odkázaným v tých detských domovov, či bude za čo uvariť ten obed. Toto bude problém tohto štátu. Ale tento štát má teraz 400-450 mil., aby nalial do gágorov energofiriem, Křetinskému, J&T, Nemcom z E.ON-nu a do štátu z SPP, ktorým sa zase za to niekde reverzne všetko roztratí tam, kde treba. To je zaujímavé, nie? To je aká logika? Ale verím, že vy jej rozumiete, lebo vy ste tu naozaj karpatskí socialisti. A ste aj špičkoví marketéri, naozaj ste špičkoví marketéri, lebo vy to, že rozdávate, čo ste nevyrobili, ruší ma to, pán Karas, odpustené vám je, ale ruší ma to, ste aj geniálni marketéri. Z toho, čo ste nevyrobili, z toho, čo požičiate, neviem, ako sa k tomu dostanete, tak to odprezentujete pomaly ako keby ste z vrecka dávali, ako keby ste vlastným deťom zobrali. Pani Saková proste si od úst odtrhla, aby ľudu pospolitému pomohla, ešte sa mi to aj rýmuje, a budete to doručovať energopoukážku, ktorú doručíte poštou, to tiež bude niečo stáť, bude tam fotka, no bude to úžasné, to bude niečo, to jeden nevymyslí, to vymyslíte len vy. Takže, ľudia, nebojte sa, vyzerá, že vám to pekne príde aj s popisom, aj s tým, ako máte a kedy zatlieskať. To, že tam nedajú žiadosť, to nedajú tam žiadosť. Však tam nedáte tú žiadosť? Nedáte žiadosť, aby si niekto vypýtal tú pomoc. Keď niečo chcem, tak dobre, tak vypíš niečo, aj do banky, keď si idete vybrať svoje peniaze, tak musíte niečo strpieť, musíte niečo vyplniť, niečo, to je úplne normálne. Keď chcem niečo od štátu, prečo nedáte ľuďom vypísať tú žiadosť? Viete čo, koľko by sa tam kolegov objavilo, keby sa tá žiadosť, a niekto by to kolektoval, niekto by to pozeral, že koľko kolegov zo SMER-u by sme tam objavili pomaly ako odkázaných, neviem akých, ktorí by boli schopní vypísať tú žiadosť. Preto ju tam nechcete dať, tú žiadosť. Dajte tam tú žiadosť, dajte tam tú žiadosť a vám garantujem, že to nebude 400, bude 200, 200, ak sme ešte ako-tak slušná, slušná krajina. A vraj na to idú peniaze z EÚ fondov, takže, ľudia, akože nič sa nebojte, všetko v poriadku, však to my tam vybavíme, to pôjdu peniaze z EÚ fondov. Nuž, nie som si istý, dokonca sa hovorí, že nie je to tak, ale viete, to sú čarodejníci, možno to za niečo vykupčia, nevieme, ale aj keby to bolo, že za tie peniaze EÚ fondov, to znamená, že tie peniaze niekde budú chýbať a mne sa zbierajú tie informácie, kde sa hovorí, že sa účelovo brzdia niektoré veci. Účelovo sa brzdia aj na našom poľno, poľnopriestore. Kravy budú tam, kde sú, kravy nebudú mať welfare, tu nie sú schopní vypísať jednu mizernú výzvu na nejaký welfare kráv a kto by sa tu staral o kravy, hej? Proste peniaze zamŕzajú, nedelia sa, lebo ich treba prichystať na tú energopomoc, lebo to je pre nich dôležité. Pre nás je dôležitá táto volebná korupcia, lebo to je volebná korupcia. Budete doručovať energopoukážky. A áno, dá sa povedať, pôjdeme po tom, že nakoľko vy možno brzdíte tie procesy, aby bolo, že neúspešné, nečerpáme, no čo už akí sme, tak vidíte, tak ale aspoň na to nám to dajte. To by bolo zaujímavé, keby sa toto preukázalo čo? Možno po tej línii treba naozaj ísť. A ešte vám nie je málo, ešte vám nie je málo, tu sa s hrôzou dozvedám od kolegu Galeka, že vy tam máte ešte nejakú vatičku že 18 mil. na nejaké IT-čko, však? Alebo na nejaké že spracovanie, nejaké adminovanie toho systému. Tak my sme fantastická krajina. Rozumiete. My sme úplne šialená krajina. Takže 18 mil. Viete, čo sa dá urobiť za 18 mil.? Šikovní ľudia, schopní ľudia postavia mesto, ale vy dokážete urobiť možno nejaký nefunkčný systém, do ktorého potom dolejete ešte ďalších 18 mil. Takže na to, aby ste mohli robiť túto, to naozaj, to naozaj vážne 18 mil. idete zase dať nejakej firme, toto milujem tuná tuto, čo sa tu vytvorila tá podnikateľská vrstva v dodávateľov IT riešení, kde majiteľ nerozozná hardvér od softvéru, ale je najväčší dodávateľ IT riešení pre štát, tak ktorý je tam už nasosnutý? S kým je to dohodnuté? Kto to bude dodávať? Osemnásť miliónov, to je slušné. Koľko ide späť? Polka? Trištvrte? Toto budú robiť študenti v Mlynskej doline za sud piva, ale potom si to niekto vyfakturuje od štátu za 18 a rozpustite to po cyperských schránkach. To ste vy, to ste presne vy. Skade naberiete tú drzosť, neskutočnú drzosť, že toľko peňazí tam ide do toho IT riešenia. Len ministerstvo pôdohospodárstva malo 50 % kapitálových výdavkov IT riešenia. Čo tie kravy z toho majú? Čo tie kravy z toho majú? Že 50 % nárok rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva ide na IT-čko. Áno, vy ste zistili, že sa na tom kradne. Dakedy sa kradlo na betóne, lenže potom prišli súdni znalci a zistili, že sa to dá zmerať. Na IT riešeniach sa to nedá zmerať. Tam nabehli všetci podvodníci, darebáci, hochštapleri, tam sú a čakajú nastražení, že kedy to príde. A teraz to príde. Energopomoc, super, pomáhame, 18 mil. Už som len zvedavý na dodávateľa. Už som len zvedavý na dodávateľa. Microsoft? Som chcel vidieť. Viete, že to máte už všetko prichystávané. Takže, ľudia moji dobrí, áno, pod rúškom energopomoci sa tu znova deje to, čo vlastne nás doženie do veľkých problémov. Skôr či neskôr to musí kľaknúť. Ekonomika je neúprosná. Komunista, socialista, kapitalista, stále jedno, dva plus dva sú štyri. Aj za komunizmu, aj za kapitalizmu. Tá ekonomika, ten pretending, to predstieranie, že veci fungujú, už končí. Veci nefungujú, systémy sa rúcajú a toto sú posledné výkriky, posledné výkriky na uchopenie, vydržanie a udržanie sa pri moci. Otázka stojí, koľkí sa toho chcete zúčastniť. Ďakujem. [11:14] Richard Raši S faktickými poznámkami pán poslanec Dostál, nech sa páči. [11:28] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Pán poslanec Hlina, veľmi správne si upozornil na nekonkrétnosť toho návrhu. My na základe toho, čo je nám tu predkladané, aby sme schválili v skrátenom legislatívnom konaní, vlastne ani nebudeme vedieť, ako bude tá energopomoc vyzerať a nebudeme vedieť asi to podstatné, akému množstvu ľudí bude poskytnutá a v akej výške. Lebo teda je trochu rozdiel, či to bude 95 %, ako hovoril Robert Fico, alebo to bude 5 %, ako si hovoril ty, čo naozaj by bola adresná pomoc, ale my to nevieme. Parlament schváli nejaký zákon o adresnej energopomoci a my na základe toho zákona, ktorý bude schválený v skrátenom legislatívnom konaní, lebo určite si toho odhlasujete, na základe toho zákona nebude možné vedieť, či energopomoc bude poskytovaná 95 % ľudí alebo 5 %. To sa verejnosť dozvie až z toho nariadenia vlády, ktoré bude schválené na základe toho zákona. Tak pýtam sa, či je v poriadku, aby schvaľoval parlament zákony, na základe ktorých môže byť poskytnutá energetická pomoc v rozsahu stoviek miliónov eur a môže byť poskytnutá 5 % ľudí a môže byť poskytnutá aj 95 % ľudí. Zdá sa vám to v poriadku? Lebo mne sa toto v poriadku nezdá. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Janckulík, nech sa páči. [11:28] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie. V tvojom vystúpení si spomenul, že energopomoc nie je na drevo. Áno, máš pravdu a nie je ani na uhlie. Pochádzaš z okresu Námestovo, tak ako ja, a dobre asi vieš, že tri obce tam majú plyn a jedno mesto, 20 obcí nemá plyn, to znamená, že v týchto obciach musia kúriť uhlím alebo drevom. Samozrejme, niektorí kúria, ktorí majú viac finančných zdrojov, že si mohli zadovážiť tepelné čerpadlá, tak kúria elektrikou, tým pádom budú mať energopomoc. Ale pýtam sa, 20 obcí, to je aká diskriminácia? Ony nemajú nárok na energopomoc, keď nemajú finančné zdroje, aby si mohli zakúpiť tepelné čerpadlá? To je presne taká diskriminácia ako pri vlakoch zadarmo. Sú vlaky zadarmo, ale tieto obce, kde nemajú železnicu, čo majú z toho? Skladajú sa pre ostatných. Ďakujem. [11:28] Richard Raši Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo. [11:28] Ľubica Laššáková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, počúvam tu útoky od ľudí, ktorí za tri a pol roka svojej vlády nepripravili ani jedinú čiarku k tomu, ako nastaviť adresnú energetickú pomoc. Mali na to čas, mali na to priestor, mali na to aj možnosti a výsledok nula. Ani jeden konkrétny krok. Počúvam tu útoky na ministerku, ktorá dnes nerobí politické divadlo, ale reálne pracuje. Ministerku, ktorá nehádže miliardy von oknom a nehazarduje s verejnými financiami tak, ako to robil bývalý predseda SaS, ten nás, Slovensko, pripravil o štyri miliardy eur pri obchodovaní s energiami. A keď sa pýtate, prečo Slovensko dnes musí konsolidovať, obráťte sa, prosím, aj na kolegov z SaS. Kolegyne a kolegovia, rozdiel je jasný. Namiesto chaosu a hazardu sa ministerka pustila do práce. Nehľadá výhovorky, nastavuje energetickú pomoc tak, aby čo najlepšie zasiahla práve tých, ktorí ju dnes potrebujú najviac, a práve preto má pani ministerka moju podporu a podporu celého poslaneckého klubu HLAS. Ďakujem. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Kalivoda, nech sa páči, máte slovo. [11:28] Peter Kalivoda – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Hlina, no, nesklamali ste, znova ste hovorili dlho, ale nepovedali ste absolútne nič, absolútne žiadne konkrétne riešenie, nič, čím by ste mohli tie vaše prázdne reči obhájiť, ale veď na to sme zvyknutí. Už mi to pripadalo tak, ako keby ste si pomýlil rečnícky pult v Národnej rade s vystúpením na tribúne na protivládnom proteste. Tam si môžete dovoliť tento štýl reči, ale tu by ste mohli naozaj hovoriť niečo k veci. Čo sa týka energopomoci, je veľmi dobré, že na takúto energopomoc pristupujeme. Ľudia naozaj si to zaslúžia, potrebujú to, sú vyčerpaní po troch rokoch vládnutia predchádzajúcich Hegerových, Matovičových a Ódorových vlád, ktorých aj vy ste boli súčasťou. Ja som veľmi rád, že takáto legislatíva sa pripravuje. Budem rád, keď budem môcť za ňu hlasovať aj s mojimi kolegami a vyzývam, aj keď asi márne a zbytočne, aj vás, kolegov z opozície, ak chcete tým ľuďom pomôcť, hlasujte za ňu, prosím, aj vy. Ďakujem. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Dubovický, nech sa páči. [11:28] Richard Dubovický Ďakujem za slovo, pán predseda. Alojz, veľmi pekne ti ďakujem, ja mám veľmi rád, keď rozprávaš. Je to pútavé, ale, opäť, asi kolegovia nepochopili, že v prvom rade sa tu bavíme o SLK. To znamená, že návrhy chodia, resp. nejakým spôsobom upravujeme návrhy v druhom čítaní a tak ďalej. Ale naspäť k tej energopomoci, naspäť k tomu, k tým miliardám, ktoré proste Slovensko nevyužíva. Len nedávno došiel ďalší štatistický údaj, že do roku 2027 od roku 2021 Slovensko má k dispozícii 13 mld. eur z eurofondov. Využili sme 10 %. Desať percent sme využili. A ak sa tu máme baviť o energopomoci alebo mali by sme sa tu baviť o tom, že ako pomôcť tým ľuďom, tak ja si dovolím kľudne povedať, že táto vláda neurobila absolútne nič okrem toho, že rozhadzuje spoločné peniaze, či sú to peniaze Slovákov a Sloveniek, alebo či sú to naše spoločné peniaze z Európskej únie. A áno, súhlasím s tebou, to, čo si hovoril, že čo všetko urobia, aby sa udržali pri moci. Ja očakávam takú legislatívnu smršť budúci rok, možno že o rok, že budeme mať tu na schválenie ešte 14., 15. dôchodky, na ktoré už dnes reálne nemáme peniaze. Aj tu to bolo povedané, že v súčasnosti si napríklad Sociálna poisťovňa ročne musí požičať, pardon, Sociálna poisťovňa má už dnes dlh vo výške 3,1 mld. eur. Takže, Slováci a Slovenky, namiesto toho, aby sme reálne využívali fondy, aby sme ekonomicky rástli, aby sme boli bohatší, aby sme sa cítili sociálnejší, sme na chvoste Európskej únie v kvalite života a táto energopomoc absolútne nepomôže tým, ktorým by mala pomôcť. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Šimko, nech sa páči. [11:28] Igor Šimko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán Hlina, plošná pomoc? Zle je. Štátny rozpočet? Zle je. Táto pomoc bude adresná, táto pomoc bude za peniaze z Európskej komisie, ktoré vyboxoval premiér s pani ministerkou hospodárstva, aj to je zlé. Aj ten projekt IT riešenia, ktorý má byť business intelligence nástrojom štátu, aj ten je z fondov, aj to je zle. Neuveriteľné. Vy ste naozaj majster demagógie, majster manipulácie, hoaxov a, bohužiaľ, prikláňate sa k tomu, že chcete rozvracať ďalej tento štát. Štyri miliardy dala predošlá garnitúra na energopomoc, ktorá bola na jednej strane oprávnená, na druhej strane nepriniesli absolútne žiadne riešenie k žiadnej adresnosti. Teraz sa doručuje to, čo sa kritizovalo roky. A aj to je zle, aj za cudzie peniaze. Vy ste naozaj neuveriteľní. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Hazucha, nech sa páči. [11:28] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Pán Hlina, niekoľkokrát som tu v pléne pochválil vaše vystúpenia, lebo aj napriek často veľmi zdrvujúcej kritike, ktorá je skoro vždy vysoko neobjektívna a nadsadená, vaše vystúpenia mali rečnícku šťavu. Minulú stredu však vaše vystúpenie bolo úplne od veci. Takmer celý čas ste kričal, boli ste mimo témy a unisono mňa a všetkých kolegov mojich ste urážal, nadával nám alebo nazýval nás neschopákmi, dokonca aj našich voličov, že sú tak nezorientovaní, že volia ľudí, ktorí v živote nič nedokázali. Reagoval som na to, na tieto veci a stojím si za tým. Nezvyknem ľudí osobne osočiť, slovo úbožiak som povedal ale už mimo mikrofón ako posledné, ale, žiaľ, bolo to počuť. Mrzí ma to, nechcem znižovať dôstojnosť nikoho na rozdiel od vás a od vašich kolegov, ktorí to robia denne. Takže ušlo mi to, prepáčte. [11:28] Richard Raši S reakciou na faktické pán poslanec Hlina. [11:28] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za to ospravedlnenie, beriem ho. A čo ešte dodať ku niektorým kolegom, pán Šimko, a viete, že to mňa trošku zaráža, že proste mladý človek, proste vy musíte ešte byť plný energie, viete, že potrebujete vám ešte, môžete veľa dokázať, nie som si istý, či v HLAS-e. Prečo? Proste ste a obhajujete niečo, čo sa nedá? A ešte typom a slovníkom, ktorý ma zobudil z toho vnímania toho vášho príspevku, že rozvracať republiku. To už takí tu boli, ktorí kričali, že rozvracať republiku si nedáme. A zatvárali, môjho deda zatvorili, lebo v krčme povedal, že nevstúpi do družstva, že radšej si dá ruky odťať. A zatvorili ho. Pol roka bol v base, mal doma tri malé deti. A presne tí ľudia, ktorí povedali, že republiku si rozvracať nedáme, tak trošku ma to tak akože vyrušilo, trošku ma to tak vyrušilo. Mám to po ňom, to buričstvo, hej, tak som len zvedavý, čo chcete robiť, keď si nedáte rozvracať tú republiku. Lebo ja na to upozorňovať budem. Ja na to budem, že za toto beriem peniaze. Ja fakt za to beriem peniaze, keď niečo robím, to robím poriadne. Takže keď tí ľudia chceli, aby som to tu povedal, mám túto možnosť, keď mi ju neobmedzíte, no tak to hovorím. A nedal som návrh? Ja som dal jeden návrh. Ja som naozaj zvedavý, jak sa vysporiada pani ministerka s návrhom, že požiadať o tú energopomoc. Viete, že ako je to? Prečo nie? Čo je to také obťažujúce? Ja neviem, koľko to bude, 200-300? Ja neviem, koľko to bude. No za tie peniaze by som jeden papier vypísať mohol, nie? To neni podľa mňa také hrozné. Mám to ako podklad k tomu, hej. Viete, bude to veľký filter, že kto dokáže vypísať taký papier a čo tam uvedie alebo neuvedie. Keď už chce, lebo keď niečo chceš, tak niečo urob. To je tak, to je fyzika. Ďakujem. [11:28] Richard Raši Pán poslanec Viskupič vystúpi v rozprave ako písomne prihlásený. Nech sa páči. [11:28] Marián Viskupič Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, tak, máme ďalšie skrátené legislatívne konanie, päťdesiate druhé, tretie? Ondro bude možno vedieť presnejšie v aktuálnom volebnom období. No, ale zasa sme raz, teda dva roky od volieb. Ja si pamätám, keď teda začala energetická kríza, keď začali energodotácie a pamätám si, áno, že to stálo kopu peňazí a bolo to plošné a, hovorím, že ale vtedy stál plyn 230 eur, možno boli aj, keď sa dalo nájsť 250-300. Bol aj moment, keď stála elektrina tisíc eur za megawatthodinu. Ale teda okej, bola to nejaká doba. A ja si pamätám, že vtedajšia opozícia, ale aj priamo pani aktuálna ministerka kritizovali a rozprávali, že teda je to helikoptérové vyhadzovanie peňazí, že tie dotácie, energodotácie sú plošné. A v podstate sme s tým aj súhlasili, preto lebo ako SaS-ka sme hovorili to isté, aj my sme chceli už vtedy do toho zaviesť nejakú cielenosť, hej, napr. tým, že sa dotovať bude len 80 alebo 75 % ceny energie a zvyšok bude v trhovej cene, aby ľudia vnímali, čiže absolútne správne. Čiže beriem vtedajšie slová pani ministerky, že volala po adresnosti. Hovorím, áno, takisto sme volali po adresnosti a takisto sme sa hádali s vtedajším OĽANO, proste lebo to chcelo plošnosť. Okej, súhlasím aj so slovami pani Laššákovej, ktorá to isté hovorila. Len odvtedy ale uplynuli ďalšie dva roky. Z pani ministerky v opozícii s nulovou šancou ovplyvniť veci sa stala pani ministerka vo výkone so 100-percentnou šancou ovplyvniť veci, no ale po dvoch rokoch plošných dotácií vo vysokej výške vlastne sme tu znova so skráteným legislatívnym konaním vlastne ku už tretiemu roku vládnutia aktuálnej koalície a stále ešte máme plošné dotácie a pani ministerka prichádza teda s tým, že už budú cielené, cielené na 90 plus percent spotrebiteľov. No aj to sú inak plošné, ale ja som presvedčený, že keď my dnes v skrátenom legislatívnom konaní prerokovávame, a teda možno do konca týždňa prerokujeme aj samotný zákon, to sa jednoducho nedá stihnúť. Tie dotácie podľa mňa skončia plošné aj pre budúci rok. Jednoducho to sa fakt nedá stihnúť, pretože už len tie samotné, ja teraz nejdem strieľať tie sumy, lebo pán Michelko mi včera v relácii povedal, že to bude stáť 40 mil., tá obsluha toho systému, teraz tu bolo povedané 8 mil., ja som videl nejaké už obstarávanie, tam bolo teda v jednotkách miliónov, akokoľvek, už nech to bude koľkokoľvek, ono to celé proste, ako sa tá suma počíta, tak sa k nej príde, lebo to, samozrejme, nie je len vývoj softvéru, to je, samozrejme, SL-čka, proste servisná zmluva, licenčná zmluva, ľudia okolo toho, správa tých dát, ťažko povedať, no ale jedno z toho je určite jasné, to sa jednoducho do januára stihnúť nedá a už len preto, lebo keby čo i len bolo za 4 mil. sa ten softvér kupoval, dám desatinu toho, čo hovoril včera pán Michelko, aby som náhodou neprestrelil, tak od 1. 10. do 1. 1., hej, za tri mesiace sa podľa mňa nedá taký systém urobiť, alebo ak sa dá urobiť, tak potom zas nemôže stáť také veľké peniaze, lebo sa to dalo urobiť rýchlo. Čiže každopádne aj tak zle, aj tak zle, som presvedčený, že to dopadne tak, že aj budúci rok budú tie dotácie plošné. A dokonca som presvedčený, že bude mať Alojz pravdu, že to nakoniec skončí nejakým energošekom, kde teda, po ktorom inak každý populista túži a najlepšie na ňom chce mať svoju hlavu, a ja to zasa zapojím, aby som nebol že len proste zlý voči pani ministerke, resp. jej veľkému šéfovi, ktorý hovorí o energošekoch. Ja si pamätám aj Igora Matoviča, ten tiež proste mával tu rôznymi šekmi a chcel dávať päťstovky kadekomu a, hovorím, chcem byť férový, každý populista chce mať nejaký svoj šek a najlepšie hlavu na ňom. To, bohužiaľ, je realita. No ale dobre. Bavíme sa o peniazoch, tak sa bavme o tom, že kde sme, hej. Všetko, ideme sa baviť o tom, že chceme pomáhať, do nejakej miery súhlasím, aj my sme Sloboda a Solidarita, ale treba sa teda pozrieť na to, čo to stojí a či na to máme a komu to zoberieme a komu to dáme. Takže kde sme po dvoch konsolidačných balíkoch? Po dvoch konsolidačných balíkoch máme aj tento rok deficit, ktorý bude 5,2 %. Ja si myslím, že bude ešte vyšší ako vlani. To znamená, tie konsolidácie nepomohli a tento rok bude chýbať štátnemu rozpočtu 7,2 mld. eur. Aj to si treba uvedomiť, že on ten deficit je stále rovnaký, hej, v ´23 5,2, v ´24 5,3, tohto roku to bude 5,3, na pohľad však dobre, zastavili ste stúpanie na brutálnych číslach, ale zastavili, ale tá suma stále stúpa. Proste tých 5,2 % je tohto roku už cez 7 mil., hej, tých 5,3 bolo vlani 6,9. No, ale budiž, hej. No a teraz, čo spôsobili tie dva balíky? Lebo teda háčik si môžme dať, že jednoducho konsolidáciu verejných financií, ergo zníženie deficitu nespôsobili. To proste, bohužiaľ, nie. No a teraz teda, čo sa tým balíkom podarilo. A ja chcem vždy dáta a budem úplne presný. Dneska ráno, dnes ráno NBS-ka prezentovala nový výhľad ekonomického rastu pre tento rok, hej, čo myslíte, koľko? 0,8, hej, dnes prezentovala NBS-ka rast 0,8. Takto pred rokom hovorila 3 %. O 2,2 % to kleslo za ten akoby jeden rok. Stále je to len výhľad, stále som presvedčený, že NBS-ka neráta, že Jaguar Land Rover že nebude do konca roka vyrábať, že to tam ešte nemajú v tých rizikách, hej. Proste jednoducho ten rast takto klesol. To je dôsledok konsolidačného balíčka dva. Normálne nám takto znížil rast. Včera ste prijali tretí, kolegovia, rovnaký ako tie dva predtým. To je copy paste, proste rovnako to zvyšuje dane, rovnako to zvyšuje odvody, rovnako to zvyšuje príjmy štátu. Takže ja sa pýtam, že čo ten balík spôsobí? Budeme sa baviť už možno o mínusoch, hej, na hospodárskom raste, ergo budeme mať stagnáciu, resp. pokles. Takže toto vlastne, do tohto environmentu treba zapojiť aj to, že pani ministerka chce pomáhať s energodotáciami. Ja hovorím, že ten nápad je do nejakej miery správny, pretože z tohto pohľadu, keď sa na to takto pozrieme, že už tohto roku je podstatne horšie ako bolo vlani, hej, nie je rast, nie sú pracovné miesta, nie je rast výplat, proste ľudia platia viacej, ale to isté bude ešte aj budúci rok. Zasa to bude horšie, zasa to bude horšie. Čiže, áno, ten prvý pohľad je, že asi tú energopomoc vo finále bude potrebovať viac ľudí. Niekto príde o prácu, niekto proste si možno nájde, ale už nie tak dobre platenú, niekto nedostane energetickú pomoc vôbec, lebo kúri drevom alebo uhlím. No, čiže jednoducho ten pohľad sociálnodemokratický je, že vlastne bude pomáhať treba ešte viacerým. Ale ten kruh sa uzatvára, pretože tam je vlastne ešte tá prvá časť príbehu, ktorá sa tu tak nejak nerozpráva. Tá už nie je až tak sociálnodemokratická, lebo aj tá najviac sociálnodemokratická vláda, a hovorím, ešte aj my sme solidarita, proste spomína to, že komu dáme, ale nespomína to, že tie peniaze treba najprv vytvoriť, hej. Produktívna časť ekonomiky ich musí vytvoriť, potom ich vláda musí zobrať a až následne sa dá nimi pomáhať. V tom najlepšom slova význame. No nehovorí sa o tom, lebo tento príbeh nás, kolegovia, spája všetkých. Aj vy potrebujete funkčné firmy, aj vy potrebujete fungujúcich živnostníkov, pretože aj vy tie peniaze musíte niekomu zobrať, tak ako by sme ich museli zobrať aj my, hej. Čiže ten kruh, tá prvá polovica kruhu je, že treba to niekomu zobrať. No a teraz, že kde sme za tie dva roky a už sa bavíme o treťom, hej, lebo však už toto všetko riešime pre budúci rok. Stále viacej sa ľuďom berie, stále je pomalšia ekonomika, vyššia inflácia, stále viac ľudí potrebuje pomoc a proste ale to nefunguje, to nefunguje. Stále viac zoberiete, stále viacej požičiate, stále viac zoberiete, pomôžete, stále viac pomôžete a takto sa to točí už tretí rok, ale výsledok je, že to zabíja ekonomiku a zvyšuje ceny. A tým sa, tou infláciou sa aj tá hodnota pomoci devalvuje potom. Čiže jednoducho stále je jasnejšie, že takto to nevie fungovať. Toto si treba uvedomiť. Takto to nevie fungovať, my nemáme na to a nebudete mať na to proste, aby tá energopomoc vedela byť plošná. Nemáte na to, ekonomika na to nemá. No, teraz teda, že čo s tým. Znovu to zopakujem, súhlasím, solidarita je dôležitá, niekomu pomáhať treba. Sú, objektívne sú domácnosti, ktoré sú v energetickej núdzi, hej, sú, ale nie je ich 95 %. Nie je ich 95 %. Takže to prvé uvažovanie je, že jednoducho nemôžte pomáhať 95 % domácnostiam, pretože v tých 95 % domácnostiach sú domácnosti s bazénmi, s vykurovanými bazénmi, so zimnými záhradami, so všetkým a keďže majú vyššiu spotrebu energie a dotujete celú, tak im dáte viacej. Proste toto je morálny hazard, pretože priemerne chudobnejšia domácnosť vo finále týmto spôsobom dotuje tú bohatšiu, hej. A vo finále, ale ešte raz, najprv to niekomu zoberiete, potom dáte. Ja použijem jeden príklad, lebo je akože veľmi vypovedajúci. Ako to robíte a že ako by sa to ale nemalo robiť, resp. ako by sa to bolo lepšie spraviť. No, včera ste schválili zvýšenie zdravotných odvodov, len na okraj teda, zásadný problém Slovenska, o ktorom pani ministerka vie, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Vyriešila ho táto koalícia, zásadne sťažila pani ministerke situáciu, lebo zvýšila aj odvodové zaťaženie, zvýšila zdravotné odvody a zvýšila aj daňové zaťaženie, lebo zvýšila proste, dala tam nové sadzby dane z príjmu fyzických osôb. No, ale proste, teraz som sa stratil. (Povedané s pobavením.) No, každopádne, keby, už viem, keby sa nezvýšili zdravotné odvody, na ktorých plánujete získať 360 mil., to je to, kde všetkým zoberiete, lebo sa to zvyšuje zamestnancom, živnostníkom, ale aj všeobecne, teda SZČO, všetkým, 90 plus, zoberiete 360 mil. Neriešme, že teda idú do zdravotníctva, peniaze nemajú mašličky proste, to je akoby jedno. Na druhej strane 435, pani ministerka, to je tá plánovaná suma? 435 mil., ďakujem, plánujete dať na energopomoc. 360 zoberiete a 435 dáte. Prvá časť príbehu, druhá časť príbehu. A zasa takmer všetkým, lebo teda 90 plus je takmer všetkým. No, zobralo sa, dalo sa. Zobralo sa, dalo sa, takto sa to robí tri roky, nefunguje to. Ja hovorím, že prečo sa teda neurobilo to, že sa nezvýšia zdravotné odvody, ľuďom všetkým by sa nezobralo 360 mil., prečo sa teda nepovie, že skutočne nemáme na plošnú pomoc, takže nebudeme poskytovať 435 mil., hej, a vlastne tam je rozdiel nejaký, koľko? 65 mil., ak dobre rátam, 75, 75 mil. a tieto, tieto milióny, táto pomoc, hej, plus-mínus mala byť použitá na tých 10-15 % domácností, ktoré tú pomoc potrebujú. Nebrali by sme ľuďom, nezhoršovali by sme aj tak zlú situáciu vo vysokom odvodovom zaťažení práce, vyriešili by sme to, na čo reálne nemáme, to znamená platiť proste plošné dotácie každému a zároveň by sa pomohlo tým, ktorí to skutočne potrebujú. Toto by bolo správne riešenie tejto situácie, ktorú máme. No a potom ešte, samozrejme, nepotrebovali by sme softvér, nejdem odhadovať, čo bude stáť, ale bude to číslo so šiestimi nulami a nejakým, pravdepodobne možno aj dvojciferným číslom predtým. Nestálo by to obrovské množstvo úradníkov, ktorí sa tejto situácii musia venovať, veď ten softvér to zasa sám nespraví, nestálo by to veľké peniaze na zabezpečovaní tých informácií. Pamätáte si, že tiež v skrátenom legislatívnom konaní sa prijal ten, ja ho volám, že informačný zákon, ktorý umožnil ministerstvu hospodárstva, aby pozbieralo neuveriteľné množstvo informácií o každom jednom občanovi Slovenska, každom jednom. Za akýkoľvek štátny, verejný register existuje, do takého má ministerstvo hospodárstva prístup. Inak to je čistá radosť pre spravodajské služby takéto niečo, hej. Pritom to majú ľudia na starosti, ktorí nevnímajú tú cennosť tých dát. Viete, keď niekto robí na katastri, a špeciálne teraz po tom úniku, vie aké je to sakramentsky dôležité, aká je cena tých dát. Ten, kto robí na registri sociálnych nejakých údajov, aj tí ľudia to vnímajú, tú dôležitosť, lebo však robia s tým celý život, chápu to. Ale tí úradníci na ministerstve hospodárstva, ktorým zrazu prišli všetky možné informácie, tí nedokážu, úplne úprimne, nedokážu vnímať tú hodnotu tých dát a tam hrozia proste tie úniky. Samozrejme, tam musí byť nejaké zabezpečenie, aby sa to nestalo, to stojí strašne veľké peniaze a to riziko tam je, a to by že Jaguar Land Rover vedel rozprávať, pretože už štvrtý týždeň nerobí, pretože mali hackerský útok. Takže toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré to na tom ministerstve hospodárstva bude stáť, ktoré inak pani ministerka mohla využiť podľa mňa oveľa efektívnejšie, alebo ich mohla ušetriť, a to všetko sa bude nabaľovať vlastne k tomu, že peniaze to stojí, ale vo finále to nakoniec ako energopomoc poskytnuté občanovi nebude, lebo to bude minuté na správu. A to je to celé, že buď je ten systém jednoduchý a najlepšie nerieši to, čo netreba, alebo máme zložitý, obrovský, zložitý systém, ktorý je drahý, neefektívny a ja poviem, že bodaj by bol aspoň spravodlivý, ale ani to som neni ochotný tvrdiť, lebo, za prvé, keď to bude 90 %, tak je spravodlivé dať každému niečo, no neviem, ale proste nebude to dobré. Nebude to dobré. No a v podstate toľko, toľko asi, viac už potom v prvom čítaní. No, jednoducho máme tu skrátené legislatívne konanie, ktoré tu nemuselo byť, nemalo byť. Zákon mal byť robený kľudne, aspoň už v januári tohto roka, ak nie ešte skôr, mohol prejsť kompletným legislatívnym procesom, mohli sa k nemu vyjadriť odborníci, verejnosť, dodávatelia. Veď informácie sú také, že tí dodávatelia no netušia, netušia, ako to bude. Akože proste tie firmy tiež nedokážu zmeniť svoje systémy zo dňa na deň, nedokážu, nedokážu. A toto všetko proste malo byť robené inak a mohlo byť robené inak a malo byť robené inak preto, pretože pani ministerka vedela, sama dva roky kritizovala neadresnosť a po dvoch rokoch je tu stále neadresnosť a stále s veľkým rizikom toho, že ako tá adresnosť bude vyzerať, čo zasa súhlasím so slovami kolegu Ondreja Dostála, veď my sa to nedozvieme ani keď ten zákon bude na konci týždňa prijatý, ani kto to bude, ani koľko to bude, ani čo to bude stáť. A nedozvieme sa to my a nedozvedia sa to ani tí, ktorí majú nastavovať ten softvér, ktorí majú vôbec tí dodávatelia zasa, ktorí majú podľa toho fungovať, proste nedozvie sa to nikto. Ďakujem pekne za pozornosť. [11:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec skončil svoje vystúpenie. Nech sa páči, s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jurík. [11:57] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Áno, Marián, máš pravdu. Opäť raz tu máme zákon, ktorý sa tvári, že je urgentný, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, a pritom tento zákon tu mal byť už dlho, pani ministerka na to mala dva roky. A ja sa tak pýtam, že o akej adresnosti sa tu vlastne bavíme, čo sa týka tohto zákona? A dovoľte mi najskôr citovať pána premiéra Roberta Fica. On povedal, že tento zákon by mal pomôcť deväťdesiatim percentám obyvateľov a keby sa v tých zvyšných desiatich, čo majú teda vysoké príjmy, objavili nespravodlivosti, tak by ich ministerstvo malo riešiť individuálne. Pani ministerka Saková povedala, že našou hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, napríklad jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom alebo zdravotne znevýhodneným. Máme tu aj Andreja Danka, ktorý sa kedysi vyjadril tak, že adresnosť je pomáhať bohatým aj chudobným. No a my tu vlastne ideme teda pomenovať niečo, že toto je adresné, keď to má pomôcť teda deväťdesiatim percentám? No, nehnevajte sa, ale to je plošné. A ja nemôžem súhlasiť s tým, čo tu odznelo aj z úst niektorých koaličných poslancov a poslankýň, že pani ministerka tu nič nemala, že jej tu bývalá vláda alebo ktokoľvek nič nenechal. Ja už som to tu hovorila niekoľkokrát, my sme predkladali ešte prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valáška v minulom volebnom období zákon, ktorý sa nazýva zákon o príspevku na úhradu nákladov na bývanie a toto je presne typ adresnej pomoci s energiami, ktorý majú napríklad v Českej republike a ktorý tam funguje, a ja nevidím dôvod, prečo by sme my niečo takéto nemohli prijať. My sme ho ponúkli pánovi ministrovi z HLAS-u Erikovi Tomášovi, ja pokiaľ mám správne informácie, tak dokonca existuje pracovná skupina na ministerstve, ktorá na takomto zákone pracovala, a opäť nám sem pristál na stole nejaký zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:57] Richard Raši Pán poslanec Dostál s faktickou. [11:57] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Viskupič, naozaj z toho návrhu zákona nie je zrejmé, ako tá energetická pomoc bude vyzerať. Ty si hovoril o tých energopoukážkach, tak ani to nie je jasné, lebo sú tam nastavené dve možné formy pomoci, buď regulácia cien alebo energetické poukážky. A už to je zvláštne, že sme v takom pokročilom štádiu, sme v polovici volebného obdobia, vláda ešte nemá ujasnené, akou formou bude poskytovať energetickú pomoc. Lebo to mala ujasnené, no tak to tam nedáva a nechá na nariadenie potom nejaké ako technické detaily, ktoré sa môžu z roka na rok meniť, ale nebude dávať do zákona, že môže byť poskytovaná energetická pomoc buď vo forme energopoukážok, alebo vo forme regulácií. A samozrejme, že tie energetické poukážky, ako vyplýva aj z tvojho vystúpenia, ale aj z iných vystúpení, sú politicky zneužiteľné, lebo to je také dobré piár, že príde nejaká poukážka od vlády, občan niečo dostane. No tak keď dostane 95 % občanov niečo alebo 90 % občanov niečo, no tak prinajmenšom časť tých občanov sa poteší. Na druhej strane ale pokiaľ bude regulácia, tak je väčšia pravdepodobnosť, že tá regulácia bude plošná a že to bude stáť viacej, že to bude teda finančne nákladnejšie ako keby tie poukážky boli zacielené iba pre nejakú naozaj skupinu ľudí s najnižšími príjmami, ktorí sú ohrození povedzme energetickou chudobou a hrozí im, že nebudú mať na úhradu cien energií. Tak to teda nemáme na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:57] Richard Raši Pani poslankyňa Gregorová, nech sa páči. [11:57] Gréta Gregorová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Ďakujem, pán Viskupič, už tu zaznelo, kto bude z tejto adresnej energopomoci najviac profitovať. Mne to trošku pripadá, že vlastne vláda si tu robí bankomat z ľudí najprv pri konsolidácii a teraz vlastne z daňových poplatníkov v celej Európskej únii pri energopomoci a my vlastne zatiaľ ani nevieme, či nám to Európska komisia dovolí. Ale keby to teda aspoň celé malo elementárnu logiku, presne ako to tu už povedal pán poslanec Hlina, že keď niekto pomoc potrebuje, nech si o ňu požiada a teda ministerstvo nech vyhodnotí, či je to správne a adekvátne. Ale nie, my tu máme opäť adresnosť pre všetkých 90 %, ktorých ste tam teda neviem, ako vypočítali. Opäť sa prepisuje význam slov, ako už je to pri tejto vláde zvykom, ale čo mňa celkom hnevá, je, že vlastne každé toto euro viazané na energopomoc treba reprogramovať z iných vecí, napríklad z rozvoja regiónov, škôl, inovácií alebo bývania, vrátane rozvoja mnohých projektov pre mladých ľudí. Takže neviem, no nazývate to adresná pomoc, ale bez dát a kritérií mi to skôr príde ako taká rýchla, rýchla výplata z cudzieho rozpočtu. Takže čerešnička na torte tejto zbabranej konsolidácie. Ďakujem. [11:57] Richard Raši Pán poslanec Sabo, nech sa páči. [11:57] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Pán poslanec, isto viete, že sme v napätom očakávaní sociálno-klimatického plánu, už to trvá dlhšie než je potrebné, ale každopádne stále čakáme, hej. Práve sociálno-klimatický plán by mohol aj teda tým šľachetným cieľom, jedným zo šľachetných cieľov je určite aj riešiť problematiku energetickej chudoby, o ktorej my sa tu síce rozprávame aj v prípade konsolidácie, aj tohtoročnej, aj predminuloročnej sme sa rozprávali, už tretíkrát sa rozprávame, že tu máme problém energetickej chudoby a že hľadáme stále tú adresnú energopomoc. No problém je, že energetická chudoba nemá na Slovensku definovaný pojem a to je, samozrejme, už len tou základnou bariérou, že sa rozprávame o niečom a nevieme, o čom. Každopádne v prípade sociálno-klimatického plánu ministerstvo hospodárstva navrhlo poučku, že čo by to tá energetická chudoba mohla byť. A keď tú poučku hodíme do kalkulačky, tak nám vyjde, že podľa tejto definície od ministerstva hospodárstva je energetickou chudobou ovplyvnených 8,9 % domácností na Slovensku, čiže 164-tisíc domácností. Potom je tam ešte druhá alternatíva, kedy sa porovnáva príjem, výdavky na energie a životné minimum. A keď by sme chceli byť ešte šľachetnejší teda, keď nie 8,9, tak na základe spojenia týchto dvoch definícií energetickej chudobe je vystavených na Slovensku 18 % domácností, čiže 330-tisíc domácností, nie 90 ani 95 %, ale 8,9 až 18 % domácností. Ja som to hovoril aj vo svojom včerajšom vystúpení, v prípade konsolidácie ja budem elaborovať aj v prvom čítaní. [11:57] Richard Raši Ďakujem pekne. A predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Muňkovi, ešte chcem pozdraviť pána starostu obce Soľ. Vitajte aj s obyvateľmi, vitajte v Národnej rade, dobrý deň prajem! (Potlesk.) A teraz včerajší oslávenec, pán poslanec Muňko, nech sa páči. [11:57] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, máš pravdu, že je to veľmi zložité, ale ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom sociálnych vecí pracovalo na tom, a predpokladám cez Sociálnu poisťovňu, ale aj cez ministerstvo hospodárstva dopracovalo k číslam, ktoré budú proste, ktorí to dostanú. Ale chcem sa vrátiť a doplniť ťa len jednou vecou. Kto sprivatizoval, čo je tu politická strana, škandalózne Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel? Prečo sme tam dneska? Potom ďalší prúser, lebo tu padajú veci, že prečo sme ich nekúpili? Pretože pred energetickou krízou bola zadlženosť Slovenských elektrární 4,8 mld., lebo tu padajú nezmyselné veci. Prečo pani Merkelová pozastavila jadrové elektrárne v Nemecku a prešla na uhoľné zdroje, ktoré sú jednoznačné? Musíme si povedať, prečo sme sa dostali do tejto celej situácii a za čo naši ľudia nemôžu. Nehovorím už proste z hľadiska Slovenského plynárenského priemyslu a ďalšie, sme mali obrovské peniaze proste z tranzitu. Takže viete, lebo tu padajú veci, ktoré vôbec majú súvislosť, ale vôbec ich neberete do úvahy. Veď tu za, tak jak je, dneska je v zdravotníctve v tom stave, to je takisto strana, ktorá privatizovala, tak isto je aj z hľadiska Slovenského priemyslu aj slovenskej energetiky. Tých by sme sa mali pýtať, prečo sme to predali tak, ako sme to predali. Gabčíkovo za jednu korunu sme predali, na tridsať rokov prenajali. Páni, to je holá pravda. A preto sme tam, kde sme dneska. [11:57] Richard Raši Pán poslanec Viskupič s reakciou na faktické poznámky. [11:57] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakuje pekne, pán predseda, za slovo. Začnem pánom kolegom Muňkom. No, je neviem, či ste boli včera v pléne, presne včera som to rozprával, že Robert Fico mal možnosť v 2016 odkúpiť naspäť, hej, 33 % elektrární a opraviť tak chybu, ktorá, ja dneska potvrdzujem, že tie elektrárne nemali byť predané, mali zostať štátu ako strategické aktívum. Ale teda Robert Fico to mohol v ´16 kúpiť, nekúpil a teraz dokonca mohol aspoň opciu využiť a mohol aspoň na tom získať, som presvedčený, že až pol miliardy. Ani to neurobil, prešiel to mlčaním. Čiže, Dušan, veľmi správne hovoríš, len trebalo by to povedať aj tvojmu šéfovi. Poďme ďalej. Kolegyňa Beáta, keď si spomenula tie reklamácie, ak ich majú riešiť, že okresné úrady, to je ďalší level problémov, čo toto vzniká. Tak teraz ešte energodotácie budú riešiť okresné úrady. To je úplne že, úplne že nonsens, hej. No, a ja teda ešte na kolegu Ondra Dostála. Ja si inak myslím, že ono tá vláda má jasno v tom. Ona chce jednoducho použiť tie poukážky práve preto, že je to krásne využiteľné politicky, že je to také to ukázanie. Ja si pamätám ako onehda Robert Fico išiel s takým veľkým balíkom tých vratiek. Vtedy sa to volalo vratky, hej, a proste išiel s tým na poštu a odniesol to. Ja si myslím, že tie dve možnosti sú tam práve preto, aby to bolo také, že tá debata môže byť alebo, a vlastne tak si len vybrali, aby to nebolo tak úplne jasné, že jednoducho chcú to použiť na takýto populizmus. Lebo to jednoducho to bude pripravené pred voľbami. Určite nie v januári tohto roku, v priebehu roka to nebude podstatné a budúci rok to už bude vlastne predvolebná pomoc ľuďom, ergo politická korupcia pred voľbami. To toľko si myslím, že bude realita. Ďakujem. [11:57] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hajko. Potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec. [11:57] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán štátny tajomník na balkóne, veľmi rád sa vyjadrím k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o energodotáciách. Prvá vec, čo poviem k energopomoci, som sa preriekol, ale vysvetlím, prečo som sa preriekol. Toto nie sú, toto nie je energopomoc, ale energodotácie. Však budem sa tomu venovať ďalej. To znamená, to sú peniaze, ktoré zoberie štát a podľa svojho kľúča ich rozdelí. Vysvetlím to potom ďalej. Poďme sa pozrieť do dôvodovej správy, že čo píše predkladateľ v dôvodovej správe, že prečo by sme mali rokovať o tomto zákone v skrátenom konaní. Vraj vzniklo ohrozenie základných ľudských práv, vraj hrozia vážne hospodárske škody. Ako neviem, aké ohrozenie ľudských práv ako môže súvisieť s cenami alebo s účtami za energie. Ja tomu celkom dobre nerozumiem. Vážne hospodárske škody? No budem o tom hovoriť trošku neskôr, ale ak majú vzniknúť vážne hospodárske škody, tak to bude práve tým, že plošne budeme rozhadzovať nejaké peniaze, ktoré vlastne ani nemáme, aj o tom budem hovoriť. K tomuto zákonu sa neuskutočnilo žiadne pripomienkové konanie. Nuž, to je podľa mňa dosť vážna vec. Keď si zoberiete ten zoznam tých všetkých inštitúcií, ktoré sú v tom zákone, no tak tie inštitúcie sa mali plnohodnotne vyjadriť v pripomienkovom konaní tak, aby vznikol nejaký predpis, ktorý by bol akceptovaný a v ktorom by sa aj vyriešili rozpory, ktoré vznikajú v pripomienkovom konaní k takýmto vážnym zákonom úplne bežne. Nuž a teraz k samému tomu zákonu, ako sem prišiel. Ja sa musím vrátiť o pár mesiacov naspäť. My sme si tu už v skrátenom konaní podobný zákon schválili. Mnohí z nás sa k tomu vyjadrovali a v podstate tu nešlo o zákon o nejakej energopomoci, hoci to má honosne v tom názve, ale išlo v podstate o zákon, ktorý stanovoval nejaký prenos informácií medzi inštitúciami a štruktúroval tie informácie, zhruba tie informácie, ako sa majú dostať a kam, tieto informácie malo získavať ministerstvo hospodárstva. Komické, až komické na tom zákone bolo, že tento zákon nariaďoval štátnym inštitúciám, aby si vymieňali informácie medzi sebou. Dobre počujeme, po desiatkach rokov digitalizácie nariaďoval, že ministerstvo hospodárstva musí mať zákon na to, aby tie inštitúcie štátne ďalšie mu tieto informácie poskytovali. Tento zákon práve tým, že si ho vládni poslanci schválili po novom, v tomto konaní vlastne padá, hej. To znamená, my sme v skrátenom konaní pred pol rokom schválili nejaký zákon a teraz po pol roku zisťujeme, že musíme ho v podstate opraviť, pretože ja to ináč ani nevnímam až na jednu významnú vec, a to sa týka, aká bude pozícia vlády podľa tohto zákona. Čo sľubovala pani ministerka Saková? Ja v hospodárskom výbore ju sledujem už dlho, samozrejme, a o energiách hovoríme často. A pani ministerka, pamätám sa, ako povedala, povedala minulý rok, že v podstate na tej adresnej energopomoci oni pracujú, pracujú, ak si dobre pamätám, od jarných mesiacov roka 2024. 2024, to znamená rok a pol. A my nedostaneme odpoveď na to, že ako by tie adresné dotácie mali vyzerať. Nedostaneme tie odpovede, pretože v tomto zákone ich nenájdeme, nie sú tam, ale to nie je všetko. Na jeseň minulého roka, teda tesne predtým, ako sa, ako prišiel do parlamentu štátny rozpočet, tak pani ministerka povedala, že dokonca má varianty, dva varianty tej adresnej energopomoci, ako to nazývala. Tak sme netrpezlivo čakali, že aké budú tie varianty. Nuž ale prišiel verdikt vlády a verdikt pána Roberta Fica, ktorý povedal, nič, ideme plošne dotovať ďalej, to znamená, všetko do koša. A to nie je všetko, to nie je všetko. Keď ste prešli po Slovensku, tak ste našli bilbordy dvoch druhov, jedny boli, ako štátny plynárenský priemysel, Slovenský plynárenský priemysel hovorí o tom, ako on šetrí energie ľuďom. To znamená, dostal, štátny podnik dostal príkaz od vlády, aby vlastne spravil reklamu vláde týmto spôsobom. A druhé, čo ešte je viac nebezpečné, boli to bilbordy strany HLAS, teda materskej strany pani ministerky, kde sa hrdila strana HLAS, sľúbili sme vám pred voľbami nízke ceny energií, tak ich máte. Na koho úkor? Na úkor náš všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tie plošné dotácie, však uvidíme, koľko to nakoniec bude, ale sú v stovkách, v stovkách miliónov eur, v stovkách. My sme včera schvaľovali, teda my sme neschvaľovali, ale sme chceli o tom diskutovať, o treťom konsolidačnom balíku, ktorý je tiež v stovkách miliónov eur. A takého stovky miliónov eur minieme tento rok na plošné dotácie, len aby sa to niekomu zapáčilo. Pani ministerka, posledná vec, čo poviem na jej adresu, pani ministerka, keď tu takto stála v jarných mesiacoch a prišla s tým zákonom, ktorý mal byť nejakým predpolím pre ten zákon konečný, ktorý príde na jeseň o adresných energodotáciách, tak sľubovala, že však vydržte, aj v hospodárskom, vydržte, vydržte na jeseň to budete už konečne vidieť, ako to bude vyzerať. Nevidíme, nevidíme. To, čo predložila vláda, je 20-stranový moloch, ktorý, opakujem, ktorý robí len to, že definuje nejaké, prichádza s nejakými definíciami a stanovuje nejaké pravidlá prenosu informácií a tak ďalej. Ale koniec koncov robí na záver jednu mimoriadne dôležitú vec, dáva právomoci vláde. Ja to nemôžem nazvať ináč ako zmocňovací zákon. Ak sa pozriete do histórie zmocňovacích zákonov, tými sa začali také zlé totalitné epochy v 20. storočí. A hovorím to v súvislosti aj o tom, o čom sme rokovali včera. V pozmeňovacom návrhu, čo sa týka hazardu, dostala vláda tiež zmocnenie. Vláda bude rozhodovať, koľko sa bude platiť za hracie automaty, vláda bude o tom rozhodovať. Je to obrovský nástroj. Pretože keď máte takýto nástroj, tak v podstate sa nemusíte obávať zákona, nemusíte sa obávať parlamentu, jednoducho vláda si rozhodne. A vidíme, ako u nás vláda rozhoduje, ako sa jej to páči. A dokonca nerozhoduje ani na základe nejakej ekonomickej efektívnosť, tobôž. Ja som čakal, že konečne sa dozvieme, že čo to je na Slovensku energetická chudoba. Lebo ak chceme skutočne adresne poskytovať, poskytovať nejakú pomoc ľuďom, tak musíme vedieť, čo to je energetická chudoba. Nielen že som chcel vedieť, my v KDH dlhodobo hovoríme, že Slovensko potrebuje zákon o energetickej chudobe, my to už hovoríme tri roky, zatiaľ nič nie je, a nielen preto, že to potrebujeme, hovorím to zámerne ako druhé v poradí, ale je to dôležité, lebo nám to stanovuje smernica Európskej únie, Európskej komisie. Jasne nám stanovuje, že musíme definovať energetickú chudobu. Samozrejme, môžeme sa pozrieť do zákona o regulácii sieťových odvetví a tam nejakú definíciu nájdeme. Ja vám ju prečítam, aby vám bolo, či vám bude jasné, či vieme, čo to je energetická chudoba. Energetická chudoba je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností. Prosím vás pekne, čo to je významný podiel? Ja neviem a nehovorím to len ja, pretože tu stál na tomto mieste predsedu Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorý hovoril, teda prednášal tú správu výročnú, a on sám povedal, že nemáme definovanú energetickú chudobu. To znamená, úrad, ktorý rozhoduje o regulácie cien, nemá definíciu, z ktorej by v podstate vychádzal. A nedočkali sme sa tejto definície, nedočkali sme sa jej ani vlastne v tomto zákone. Stále nevieme, čo to je energetická chudoba. Takže hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní a ja si kladiem otázku, či tu nie je aj iný dôvod, prečo o tom rokujem práve takto. A, žiaľ, nachádzam tu odpoveď, alebo poviem, že nachádzam podozrenie. Jednoducho ide o to, že o tejto energopomoci na budúci rok vieme iba dve veci. Prvá, a to, čo vyhlásil predseda vlády, tak ako zahatal predseda vlády minulý rok ministerku hospodárstva, tak teraz on určuje rámec, že ako sa bude s tým nakladať. A povedal dve veci. Jedna vec, 90 % domácností, čo nie je adresná pomoc, to je plošná pomoc. A druhá vec, 435 mil. eur, ktoré on vyrokoval, keď trucoval v Bruseli a nechcel podpísať sankčný balík, tak vytrucoval, že vraj z eurofondov sa bude môcť uhradiť, budú môcť uhradiť dotácie, ktoré budú sa poskytovať na Slovensku domácnostiam. Predstavte si, že ste občan dajme tomu Rakúska alebo Nemecka, ktorý cez platby do Bruselu prispieva vlastne do spoločného európskeho rozpočtu, a teraz z tohto rozpočtu si Slovensko zoberie peniaze a bude nimi platiť ceny energií na Slovensku pre domácnosti. No ja byť občanom Rakúska alebo Nemecka, tak sa mi ježia vlasy, že čo, toto nie je v poriadku. Sám štátny tajomník ministerstva investícií pán Šalitroš priznal, že ak by sme chceli ísť týmto modelom, tak tým pádom musia všetky členské štáty s tým súhlasiť. A podľa mňa to je úplne v poriadku, lebo eurofondy sa nemajú čo prejedať, eurofondy slúžia v prvom rade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A tak by sa mali aj používať u nás. A druhá vec, čo sa týka eurofondov. Keď poviem, že chceme prečerpať eurofondy, lebo sa nám to, pretože nedokážeme stíhať to tempo, chceme ich prečerpať na takéto výdavky, tým si vlastne priznám, že to nedokážem robiť. Viete, aké je čerpanie eurofondov ku koncu augusta? Desať percent. Desať percent. Vláda má podľa svojho trojročného rozpočtovania budúci rok, budúceho roka dosiahnuť 39 %. Obrovský problém bude mať, aby to dosiahli. Tak si môžeme vypomôcť tým, že tieto peniaze takto vyhodíme na energodotácie len tak plošne. Obávam sa toho. Tie peniaze majú slúžiť na niečo úplne iné, to tu viacerí z vás hovorili, na investície, my sme odkázaní, my sme pupočnou šnúrou priviazaní k bruselskému rozpočtu, pretože my nevieme verejné investície už posledné roky ináč zabezpečiť ako z peňazí z Európskej únie. Takže to podozrenie, čo poviem, čo som naznačoval. Ja si myslím, že preto tu máme skrátené legislatívne konanie, aby tí, čo čakajú na ministerstve financií a píšu do Excelu ten rozpočet na rok 2026, mali jasno, že táto snemovňa schváli 435 mil. eur na energopomoc, ako to nazývajú, na budúci rok. Veľmi rád by som videl, kto rátal to číslo, a vidíte, aké je presné, možno že na konci bolo dokonca 434,8 a potom to zaokrúhlili 435. A viete, prečo si to ja myslím? Pretože si povedali, že tieto peniaze v rozpočte budú jednoducho a vláda si ich podľa svojho vlastného zváženia, kedy jej to príde vhod, tieto peniaze v podstate rozdelí kľúčom, aký si zvolí ona sama. Preto sa prikláňam aj k názoru kolegov, ktorí hovorili, tuším pán Viskupič hovoril, že to je vlastne nástroj na to, aby nejakým spôsobom si tých obyvateľov kúpila možno v predvolebnej kampani. Takže na základe tohto, však uvidíme, pracujú už úpenlivo na ministerstve financií, predpokladám, na úpravách štátneho rozpočtu, lebo ten je už dávno napísaný, ale že pracujú na tom, že po včerajšku, ako si vládni poslanci schválili tento konsolidačný balík, tak ten tam zakomponujú. A ja neviem, kedy sa to tu schváli, možno zajtra, možno, ja neviem, budúci týždeň, tak pôjde správa na ministerstvo financií, máme to tam, dajte to pekne do rozpočtu. A ešte aby nebolo málo, tak minister financií povie, že však to je vlastne konsolidácia. To je neuveriteľné, skutočne neuveriteľné. Na záver poviem iba toľko, že my v KDH sme za to, aby sa podporovali domácnosti, ktoré majú skutočne hlboko do vrecka, zvlášť v časoch, keď tie konsolidačné balíky padajú každý rok tvrdšie a tvrdšie na tých obyvateľov. Najskôr to boli banky, veľké firmy minulý rok, tento rok to už boli aj menšie firmy a už išla dépeháčka na obyčajných obyvateľov a na budúci rok to padne naplno, naplno na živnostníkov, na obyvateľov. Takže áno, budú mať hlbšie do vrecka budúci rok ľudia a je opodstatnené, aby sa tu nejakým spôsobom zvažovalo. Ale poviem na záver len toľko, že ak by sme skutočne chceli ľudom pomôcť, už to máme odskúšané z plánu obnovy a odolnosti, a keď už skutočne tie peniaze zoženiete niekde, tak ich zoberte a dajte ich na rekonštrukcie domov. Nech tí ľudia nedostanú ceny nízke, ale nech dostanú dom, ktorý je zateplený, ktorý má okná, má nový kotol a ja znížim spotrebu tej energie tým ľuďom, znížim ju, hej, a nielen to, nielen to, ale ja dám prácu. Stavebníctvo nám kolabuje, dám prácu tým ľuďom v stavebníctve, rozbehnem, rozbehnem to stavebníctvo. A tých, ktorí v tom stavebníci budú, v tom stavebníctve sú, ktorí nemusia utekať do zahraničia pracovať, tak oni prinesú štátu dane a prinesú odvody a tak ďalej. Však to je úplne jasný nástroj, ktorý sa použil kadekde mnohokrát. Z tohto pohľadu nesúhlasím s tým, aby sa takýto dôležitý zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) [12:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Sedem faktických. Poslanec Čaučík. [12:13] Marián Čaučík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán kolega Hajko. Vďaka, že si zhrnul tú genézu toho, ako sa pracovalo na adresnej pomoci s energiami. Rok a pol pracuje ministerstvo hospodárstva na adresnej pomoci a napriek tomu sa ani dnes nedozvieme, ako táto adresná pomoc bude vyzerať. Súhlasím s tebou, že asi do toho vstúpil premiér Robert Fico, ktorý v podstate rozhodol, že bude plošná pomoc, ktorá sa len nazýva ako adresná. A zaujalo ma tiež to, čo si spomenul, že pred polrokom sme tu schválili tiež v skrátenom legislatívnom konaní zákon o tom, aby si štátne inštitúcie vymieňali informácie práve preto, aby bola možná adresná pomoc. A teraz, dnes toto, čo sme schválili pred pol rokom, padá a ideme schváliť v skrátenom legislatívnom konaní iba to, že bude zmocnená vláda. Toto považujem za vizitku nekvalitnej práce tejto vlády a takto sa dobre a afektívne štát riadiť nedá. [12:13] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Janckulík. [12:14] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem, Jozef, za tvoje vystúpenie. A ja teraz niečo poviem za okres Námestovo, z ktorého pochádzam. V okrese Námestovo už tento týždeň začala vykurovacia sezóna a väčšina domácností začala kúriť. A myslím si, že viacero obyvateľov okresu Námestovo by vymenilo túto energopomoc napr. za opravu mostu ponad Oravskú priehradu, kde je potrebných 20 mil. eur, za opravy ciest, za vybudovanie cyklotrás, za dobudovanie rozostavaných skeletov v námestovskej poliklinike, za lepšie podmienky zamestnancov sociálnych služieb, ktorí sú na tom veľmi zle, za lepšiu prácu a hlavne dostupnú a lepšie platenú, aby ľudia nemuseli za prácou cestovať do zahraničia, napr. aj za dobudovanie klientskeho centra, lebo určite si pamätáte, pani ministerka, keď ste boli na návšteve v okrese Námestovo asi pred ôsmimi rokmi, tak ste vybrali budovu, ktorá by mala slúžiť na klientske centrum, dodneska tá budova chátra, nerobí sa s ňou nič. Takže nemyslím si, že len o okrese Námestovo, ale aj iní poslanci z iných okresov by si vedeli veľmi dobre predstaviť, kde by mohli ísť finančné zdroje z energopomoci – infraštruktúra, opravy mostov, zdravotníctvo, sociál, tak ako som spomenul, školstvo a tak ďalej. Takže máme obrovský modernizačný dlh a my ideme doslova 435 mil. spáliť v kotly. Ale napríklad, ako som spomínal, v okrese Námestovo my ten plyn nemáme, to znamená, potrebujeme uhlie, drevo, ale na to nie je energopomoc. Takže krásna diskriminácia v priamom prenose. Ďakujem. [12:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Páni poslanci a poslankyne, reagujte, prosím, ale na vystupujúceho a nie na pani ministerku, vystupujúci bol poslanec Hajko. Takže, pán poslanec Horecký, k vystúpeniu pána Hajka. [12:16] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne, pán kolega Jozef Hajko, za tvoje odborné vystúpenie, ktoré ukázalo nielen slabiny, škodlivosť tohto návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ale aj si naznačil správne riešenia, ku ktorým vláda, žiaľ, nepristupuje. Stovky miliónov eur, presne 435 mil. eur na prakticky plošnú energopomoc, ktorú jednoducho koalícia teraz nazýva adresnou. Je to demagógia, ktorá sa rozchádza vo faktoch s logikou a je pravdou o tom, ako chcú a nevedia riešiť tieto problémy. Minúť eurofondy na spotrebu v rámci roka namiesto rozhýbania ekonomiky investíciami je nezodpovedné. Naznačuje to ako keby ste, kolegovia z vládnej koalície, nemysleli ani len pragmaticky na svoju budúcnosť. Ako budete pokračovať, chcete sa usilovať vo voľbách znovu zvíťaziť? Chcete ďalej takto bačovať? Veď tu potom ako budete robiť konsolidáciu v priebehu ďalších rokov? Kde budete škrtať? Z čoho? A čo bude produkovať táto ekonomika? Okrem toho nás takéto umelé tlmenie prirodzeného vplyvu na znižovanie cien napr. investíciami do nižšej spotreby, tak ako o tom hovoril Jozef Hajko, vzďaľuje od možnosti prejsť na skutočné ceny a hrozí nám zničujúci skok v tých cenách v budúcnosti, keď ich dneska takto vnútorne dumpujete. Štyristotridsaťpäť miliónov eur je zhruba tá suma, ktorá by vedela napr. razantne posunúť kvalitu vzdelávania dopredu. Ale vy nemyslíte na budúcnosť, len na sympatie a lajky svojich voličov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:16] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Muňko. [12:18] Dušan Muňko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec, predtým ako si začal o energopomoci, by som bol rád vypočul omluvu slovenskému národu, jak ste sprivatizovali Slovenské elektrárne, kde bol podpredseda vašej strany minister spravodlivosti a nezabránil Malchárkovi a Miklošovi tú škandalóznu privatizáciu. Dneska by sme sa nemuseli s týmto tu, s energopomocou vôbec zabávať. To je podstata veci, keď to chcete počuť. To je jedna vec. Druhá vec, vláda pomerne dlho, už resp. ministerka hospodárstva analyzovala veci aj pokiaľ sa týka aj s ministrom práce a sociálnych vecí, ale aj s jednotlivými regiónmi. Dá sa povedať, že ten materiál je pomerne dosť hrubý a je prakticky že tá europomoc, resp. energopomoc pôjde hlavne ľuďom, ktorí to potrebujú, čiže slobodné matky a hlavne rodiny, tie, ktoré to najviac, ktoré sú chudobné, majú nízke príjmy. (Potlesk.) [12:18] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Šmilňák. [12:19] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Hajko, ty si začal so slovom nie energopomoc, ale energodotácia. A ja chcem povedať, že keď niekto volá o pomoc, tak to je niekto, kto je v nebezpečenstve, kto sa topí, kto tú pomoc seriózne potrebuje. Ale ak ide pani ministerka spolu s Ficovou vládou rozdeľovať medzi ľudí peniaze plošne v objeme 90 alebo 95 %, tak to nie je pomoc. Ako riaditeľ školy musím povedať, že my sme vedeli identifikovať deti alebo žiakov v hmotnej núdzi a vedeli sme im pomôcť nejakým spôsobom. Ale nikdy to nebolo 90 % žiakov v triede. Možno niekde v marginalizovanej komunite rómskej, ale v bežnej škole to neexistuje, že pomoc potrebuje 90 % obyvateľov. A preto si použil slovo energodotácia a ja sa ťa chcem opýtať, pán kolega, že či to nie je skôr energoúplatok. Že či to nie je, lebo si naznačoval bilbordy a predvolebnú kampaň a snahu dokázať voličom, že pozrite, dali sme vám tento rok 500 alebo 300 eur na drevo. Toto je nehoráznosť, nemáte to kryté, to si tiež upozornil v rozprave, že ministerka to nemá kryté a špekulujú o tom, ako by na to mohli použiť európske peniaze. A tu kolega Muňko povedal, že europomoc. Tak áno, z európskych peňazí chce táto vláda sanovať úplatok, energoúplatok pre 90 % alebo 95 % obyvateľov a takto si robiť piár alebo, alebo svoju predvolebnú kampaň, to nepovažujeme za správne. Dobre si povedal, pán kolega, že KDH sa nemôže pod to podpísať a schváliť skrátené legislatívne konanie. Ďakujem ti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [12:19] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Majerský. [12:21] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Kresťanskodemokratické hnutie už roky volá po tom, aby bol prijatý dobrý, kvalitný zákon o energetickej chudobe. Samozrejme, častokrát počúvame z úst vládnych predstaviteľov, že sa vyhovárajú, že to je ťažké pripraviť takýto zákon, lebo nemáme dáta. Tak vládni predstavitelia disponujú daňovým úradom, FinStatom, Sociálnou poisťovňou a ďalšími inými zdrojmi, cez ktoré môžu získať tieto dáta, a na základe toho by sme vedeli adresne pomáhať tým, ktorí to naozaj potrebujú. Tak jak povedali tu už viacerí, 90 % to nie je adresná pomoc, toto je takmer plošná pomoc. Vždy budem zdôrazňovať, že nemôžeme prejedať eurofondy takýmto spôsobom, ktoré vyjdú hore komínom a spálime ich v kotloch. Lebo teraz to smeruje presne k tomu. Eurofondy spálime v kotloch. Eurofondy majú slúžiť na rozvoj. Áno, rozvoj je aj to, že zateplíme školu, aby nemusela platiť škola viac za teplo. Pomoc v tomto prípade by bola aj to, aby sme zateplili domov sociálnych služieb či nemocnicu, aby nemuseli mať vyššie náklady na energie. Ale my to ideme spáliť v kotloch. A pomoc by bolo aj to, alebo pomocou by bolo aj to, keby sme domácnostiam prispievali, plán obnovy na to slúžil a boli také možnosti na zateplenie domov a bytov. Lenže my 435 mil. aj v tomto prípade ideme spáliť v kotloch. My sme premeškali tú možnosť, keď sme mohli zatepľovať masívne domácnosti, byty a domy a minuli sme tie peniaze alebo sme nevyčerpali tie peniaze presne na to. Dnes by sme nemuseli mať takéto problémy. Ďakujem pekne, Jozef. [12:21] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [12:23] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hajko, veľmi správne ste upozornili a teda robili ste to už aj v predchádzajúcich vystúpeniach na to prenášanie vecí, o ktorých by mal rozhodovať parlament, na vládu a to prirovnávanie k tým zmocňovacím ustanoveniam, ku ktorým sa veľmi často v minulosti uchyľovali práve nedemokratické režimy. A vzhľadom na to, v akej dobe žijeme, je potrebné vnímať aj tento rozmer, na ktorý upozorňujete, teda nie je to len nejaká technikália, lebo, samozrejme, že nejako sú podelené právomoci, áno, vláda má právo prijímať nariadenia ministerstva, prijímajú vyhlášky, parlament môže splnomocniť vládu alebo ministerstvo na to, aby vydali právny predpis nižšej právnej sily. Ale rozsah, v akom sa to deje, a charakter veci, o ktorých sa má rozhodovať, naozaj je taký, že signalizuje, že by sme mali zbystriť pozornosť a dávať si pozor, čo sa to tu deje. Nedeje sa to tu dnes, dialo sa to včera, bude vo vzťahu k tomu hazardu, bude sa to diať určite aj v ďalších prípadoch. A veľmi dôležité je aj vaše upozornenie, že vláda nielenže skracuje parlamentné legislatívne konanie, ale vynecháva štandardný legislatívny proces predtým, ako príde návrh zákona do parlamentu, teda medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je priestorom na diskusiu o návrhu zákona a priestorom pre to, aby sa k nemu vyjadrila aj verejnosť, vrátane odbornej verejnosti. Toto všetko pri takomto zrýchlenom procese odpadáva a znižuje to kvalitu výsledku. [12:23] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hajko. [12:25] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem všetkým za pripomienky, k niektorým sa vyjadrím. Kolega Janckulík, áno, tento zákon v podstate sa dá chápať ako diskriminácia, pretože sa netýka všetkých vykurovacích nosičov. Skutočne keby to išlo tak, ako som navrhoval, keby tie peniaze teda boli, že dať ich skutočne tak, aby si ľudia mohli pomôcť so svojimi domami, a potom vlastne sa rozplýva ten rozdiel, že aké vykurovacie palivo používajú. Kolega Muňko, viete čo, ja si na tie časy veľmi dobre pamätám, keď sa privatizovali elektrárne, boli v defaulte, boli v krachu, tie elektrárne. Takisto ako aj SPP, boli v krachu. To bola jediná šanca, ako to zachrániť. A ja vám zase pripomeniem inú vec. Keď vláda Roberta Fica mala predkupné právo, ako Enel odchádzal zo Slovenských elektrární, tak ho nevyužila. Viete, čo spravila? Šupla to súkromnej firme. A tak to je dodnes. A ďalej, čo sa týka, kolega Šmilňák hovorí o energoúplatkoch. No môžeme to aj tak vnímať, uvidíme, čo sa bude diať, ale to zmocňovacie právo je veľmi silné, ja si myslím. Pretože dať do rúk niekomu 435 mil. eur a teraz rozhodujte si s nimi, hej, vo vláde, podľa mňa to je len, nevidím to ako, vidím to teda skôr vôbec, to, čo sa deje v posledných rokoch, že tie presne neurčené v štátnom rozpočte sú z roka na rok vyššie a vyššie. To znamená, že sú v rukách vlády, ako sa o nich rozhoduje, a tie, hovorím, ja to doslova začínam nazývať nejakým zmocňovacím, zmocňovacím úkonom, pretože keby išlo o nejaké klasické nariadenie, ktoré, samozrejme, nariadenia, s ktorými vláda pracuje aj vo vyhláške a tak ďalej, tak v poriadku, ale tu ide o stovky, o stovky miliónov eur, skutočne stovky. A o tých sme hovorili aj včera pri konsolidačnom balíku. Preto na to upozorňujem. [12:25] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, páni poslanci a poslankyne. A pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Nik. Konštatujem, že sa do rozpravy nik neprihlásil a teda vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? (Súhlasná reakcia navrhovateľky.) [12:28] Denisa Saková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Nebudem túto rozpravu zbytočne dlho naťahovať. Hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, na celý zákon, štruktúru zákona a na to, čo zákon upravuje, si nechám čas, priestor po prvej rozprave. Prvom čítaní, pardon. Budem reagovať len na to, čo som tu počula ako odôvodnenia, že si jednotliví poslanci nemyslia, že toto by malo ísť na skrátené legislatívne konanie, teda zákon o energopomoci. Všetci vieme, že na jar tu bol zákon, viacerí ste to spomínali, na základe ktorého sme na ministerstve hospodárstva sa snažili porovnávať a zosumarizovať údaje, ktoré máme v informačných systémoch štátnej správy. Nelustrovali sme, opakujem, nelustrovali sme, skúmali sme kvalitu dát a na základe tejto kvality dát sme nastavili architektúru informačného systému, ktorý by mal slúžiť na výpočet adresnej energopomoci, a nastavili sme aj schému výpočtu. Preto dnes sme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sme potrebovali na toto niekoľko mesiacov. Takýto systém, ktorý by mal byť v správe ministerstva hospodárstva, kde jednotlivé dáta, ktoré bude ten systém obsahovať, rieši § 9 ods. 2, nejde o žiadnu novú SIS-ku, informačnú službu, bezpečnostnú zložku, si to tam jasne pozrite a prečítajte. Keď niekto bude mať pochybnosť, ods. 4 toho istého paragrafu hovorí o automatickom výpočte, či niekto má alebo nemá nárok na energopomoc, a ak na tento výpočet použijeme dáta z iných informačných systémov, ktoré sú v tom istom cloude ministerstva vnútra, dáta sú hneď po výpočte zmazané, zmazané. Ministerstvo vnútra v tomto cloude prevádzkuje schengenský informačný systém, dokladovú agendu a iné bezpečnostné ďalšie systémy jednotlivých inštitúcií štátnej správy, samozrejme za najprísnejších bezpečnostných opatrení, ktoré dokonca pri európskych alebo respektíve schengenskom informačnom systéme kontroluje Komisia každé tri roky. Troška možno ešte v rámci tých energokompenzácií a prečo z eurofondov. Pani poslankyne, páni poslanci, sama toto schválila Európska komisia, keď sme ju o to žiadali, z jedného jediného dôvodu. Spravila ideologické rozhodnutie o RePower, to znamená ukončenie dodávok ruských energetických médií. V rámci plynu, odkedy začala Ukrajina od januára tohto roka nakupovať plyn v stredoeurópskom regióne, máme 10 % vyššie ceny plynu v strednej Európe, ako ich má západná Európa. A pri rokovaniach s Európskou komisiou, keďže toto je dôsledok RePoweru, bolo vyhodnotené, že áno, s energo alebo respektíve z eurofondov môžeme financovať aj energopomoc na budúci rok. A keď už sa bavíme teda o skrátenom legislatívnom konaní, a viacerí to tu kritizujete, jediná poznámka možno, pán poslanec Dostál, hovorili ste tu o tom, že takýmto skráteným legislatívnym konaním, citujem: „môže byť znížená kvalita výsledku". Pán poslanec, boli ste štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti a pani ministerka Kolíková vtedy priniesla do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní reformu súdnictva, ktorá tu bola asi najväčšia za posledných 30 rokov. (Reakcia z pléna.) Bola, bola. Jedna bola, jedna časť tej reformy bola, pretože sme ju kritizovali, že takáto reforma súdnictva, si to nájdeme, takáto reforma súdnictva je v skrátenom legislatívnom konaní. Toľko možno k tomuto vášmu argumentačnému postoju, čo sa týka skráteného legislatívneho konania. Ďakujem. [12:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Žiada si zaujať stanovisko spravodajca? [12:32] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, ja počúvam s nemým úžasom naozaj, že skrátené legislatívne konanie netreba. Vy normálne v opozícii poviete, že netreba ľuďom pomôcť, tým pádom máte vyoperované sociálne cítenie. Ja tomu normálne nerozumiem. Ste tam aj nejaké hybridy, ako keď pozerám napravo, toto sú aj kresťania, vy normálne nechcete ľuďom pomáhať. Ja som z toho rozčarovaný. Na energopomoc adresnú, po ktorom sa, po ktorej sa tu volalo niekoľko rokov, budú vyčlenené peniaze, na adresnú podotýkam, nie zo štátneho rozpočtu, kde predošlé vlády dali štyri miliardy eur, ale alternatívou, tým, že premiér a ministerka vyboxovali cez RePower 430, respektíve dostali prísľub a už sa to dostáva do života, že budú použité eurofondy na technické riešenie, čiže ten nástroj, ktorým sa zisťujú dané údaje, podotýkam bezpečne, a na druhej strane budú prefinancované aj tieto náklady. Čiže štátny rozpočet to nezabolí a ste tak v úzkych, že nie ste schopní pomôcť ani ľuďom na Slovensku. Ste antisociálni, máte vyoperovanú sociálnu spravodlivosť. [12:32] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a, tak ako sme si procedurálne schválili, vyhlasujem prestávku a 12.45 h je hlasovanie o tomto návrhu zákona o skrátenom legislatívnom konaní. Takže 12.45 h hlasujeme. (Prestávka.) [12:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci, tlač 1008. Dávam slovo členovi výboru pre hospodárske záležitosti pánovi poslancovi Igorovi Šimkovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1008.) Šimko, Igor, poslanec NR SR Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpilo 11 poslancov, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Raši, Richard, predseda NR SR Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 126 poslancov, 78 za, 39 proti, 9 sa zdržali hlasovania. Vyhlasujem, že sme schválili postúpenie, schválili skrátené legislatívne konanie . Teraz bude pokračovať rozprava v prvom čítaní a hlasujeme o sedemnástej hodine, dobre? Hlasujeme o sedemnástej hodine, v čase, ako máme. Ďakujem pekne. Keby sa skončila rozprava skôr, pokračuje sa v zákonoch tak, ako nasledujú ďalšie. Ak neskončí, tak si o sedemnástej dohodneme ďalší postup. (Krátka prestávka. Striedanie predsedajúcich.) [12:47] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poprosím kľud v sále. Na základe rozhodnutia Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní pristúpime k prvému čítaniu, poprosím kľud, o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1009, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1064. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona uviedla. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1009.) [12:51] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorý neslúži len tejto vláde, ale umožní každej jednej vláde adresne pomáhať zraniteľným domácnostiam, zraniteľným skupinám občanov so zvýšenými cenami energií a umožní aj pružne reagovať na to, akým spôsobom a v akom rozsahu má byť adresná pomoc vyplácaná. Predkladám návrh zákona, ktorý prináša poriadok do systému. Na Slovensku máme približne 2 mil. domácností a máme približne 2,5 mil. odberných miest a je nemysliteľné, aby sme ľudí a takéto číslo domácností naháňali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR Prosím, kľud v sále! Saková, Denisa, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR ... naháňali po úradoch s papiermi a nútili ich, aby nám priniesli údaje, ktoré štát v informačných systémoch už má. V rámci informatizácie sme tu budovali niekoľko informačných systémov, ktoré spadajú podľa kompetenčného zákona pod správu rôznych štátnych inštitúcií a vždy sme obdivovali Estónsko, ako je ďaleko v informatizácii. Dnes, keď prinášame tento zákon, aby sme adresnú energopomoc robili automatizovane, bez toho, že občania niekam musia chodiť a opätovne si pýtať papiere a potvrdenia o príjmoch s pečiatkami, tak vlastne zisťujeme, ako keby sme to ani nemali po nich chcieť, resp. aby sme nemali po nás chcieť, aby sme to robili automaticky. Povedzme si, ako to bude fungovať. Vláda Slovenskej republiky podľa tohto zákona, ktorý určuje právny a inštitucionálny rámec na poskytnutie energopomoci, vláda na základe svojho nariadenia určí, do akej hranice príjmu a v akom rozsahu bude adresná energopomoc poskytovaná. To znamená, bude môcť pružne reagovať na to, ako sa nám s cenami energií, alebo ako ceny energií sa nám hýbu na trhu a bude pružne reagovať aj na to, ako budú potreby ľudí a ich domácností. V zákone je jasne napísané, že táto energopomoc sa minimálne raz ročne bude prehodnocovať, to znamená, že systém minimálne raz ročne prehodnotí automatickým výpočtom, kto nárok má a kto nárok nemá. Všetky použité údaje sa po tomto spracovaní automaticky vymažú a ministerstvo vo svojom informačnom systéme odberných miest žiadne takéto údaje citlivé nebude nikdy mať. A keďže je vylúčený zásah človeka pri tomto automatickom spracovaní, to znamená, že je aj vylúčenie zneužitia takýchto citlivých osobných údajov u konkrétnych osôb. Na základe takto určeného princípu bude domácnostiam od začiatku roka poskytovaná adresná energopomoc. Každý, komu adresná pomoc mala byť poskytnutá a nejakým spôsobom poskytnutá nebola a cíti sa dotknutý, že tá adresná pomoc mu mala byť poskytnutá, určite bude mať aj možnosť reklamácie. My zbierame údaje a porovnávame údaje z rôznych databáz, napríklad distribučných spoločností, predajcov energií a, samozrejme, narážame na kvalitu dát, ktorá v informačných systémoch, ja nehovorím tu o distribútoroch a predajcoch odberných miest, ale aj na kvalitu dát, ktoré máme v informačných systémoch štátnej správy, a do slova a do písmena veľakrát sa zastavujeme na tom, že tieto údaje musíme konkrétnej štátnej inštitúcii, musíme ju na to upozorniť a požiadať ju o to, aby si tieto údaje, ktoré nie sú kompatibilné, vyčistila alebo resp. dala do poriadku. Citlivé informácie, ako sú napríklad informácie o platoch, keď bude žiadosť, budeme ich doručovať danej konkrétnej osobe veľmi citlivo a hlavne ich budeme doručovať za najvyšších bezpečnostných pravidiel a bezpečnostných opatrení tak, ako sa nám v súčasnosti doručujú informácie alebo resp. doručujú doklady na klientske pracoviská. Aby sme toto všetko vedeli zabezpečiť, vytvoríme, ako som spomínala, na základe tohto zákona register odberných miest, kde, ešte raz zopakujem, v § 9 ods. 2 máte presné vymenovanie údajov, ktoré tento register odberných miest bude zhromažďovať a tento register odberných miest bude automatickým spôsobom v budúcnosti využitý na realizáciu výpočtu nárokov na adresnú energopomoc. Všetko bude uložené, tento informačný systém bude uložený v dátovom centre ministerstva vnútra pod rovnakým stupňom ochrany, ako je zabezpečený schengenský informačný systém, ako sú zabezpečené dokladové agendy. Tieto opatrenia nám pravidelne kontroluje aj Európska komisia. Ďakujem veľmi pekne. [12:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý výbor, poslancovi Šimkovi. [12:56] Igor Šimko – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani podpredsedníčka vlády, ministerka hospodárstva, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1009. Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [12:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal osem písomných prihlášok. Keďže je 12.57 h a je všeobecný súhlas, požiadal aj pán Viskupič o to, aby sme prerušili rokovanie a pokračovali o štrnástej hodine vystúpením pána Viskupiča, aby bolo ucelené. Je všeobecný súhlas? Predpokladám, že áno, ďakujem. Prajem dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 12.58 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Po informácii od technikov, že potrebujú ešte nejakých päť minút na opravu nejakého technického problému, budeme mať krátku prestávku. Mali by sme začať 14.05 h. (Prestávka.) Vážené panie poslankyne, páni poslanci, po tom, čo technici odstránili závadu, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku bude nasledovať hodina otázok , ktorú týmto otváram. Vítam na hodine otázok predsedu vlády a členov vlády. Poslanci písomne položili včera do dvanástej hodiny 79 otázok na predsedu vlády a 289 na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa, samozrejme, nebude odpovedať. A teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, máte slovo. [14:06] Robert Fico Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním. Vzhľadom na zahraničné cesty je neprítomný minister cestovného ruchu a športu pán Huliak, zastupuje minister pôdohospodárstva pán Takáč. V zahraničí na Valnom zhromaždení OSN je aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár, zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Takáč. Minister dopravy Jozef Ráž bude zastúpený podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva pani Denisou Sakovou. Minister práce Erik Tomáš bude zastúpený pani podpredsedníčkou vlády Denisou Sakovou. Minister školstva Tomáš Drucker bude zastúpený ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová bude zastúpená ministrom pôdohospodárstva pánom Takáčom. A minister investícií pán Migaľ bude zastúpený ministrom životného prostredia a podpredsedom vlády Slovenskej republiky pánom Tarabom. Minister vnútra pán Šutaj Eštok bude zastúpený ministrom pôdohospodárstva pánom Takáčom, a neprítomný je aj člen vlády pán minister financií Kamenický, pretože mu nebola postavená žiadna otázka. Pán podpredseda, v stanovenom limite som pripravený odpovedať na otázky. Ďakujem pekne. [14:06] Tibor Gašpar – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pán predseda vlády. Chcem upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste v limite pätnástich minút odpovedali na otázky adresované vám. Prvá otázka je od pani poslankyni Čavojovej a znie: „Vážený pán predseda vlády, ako sa pozeráte na výzvu Donalda Trumpa, aby Európa okamžite prestala dovážať energetické suroviny z Ruska?" Nech sa páči, pán predseda vlády, máte päť minút na odpoveď. [14:08] Robert Fico Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vaša otázka je dôkazom toho, že nie je vždy záujmom na hodine otázok odpovedať iba na témy, ktoré vláde vyhovujú. Toto je ťažká téma nie pre vládu, toto je ťažká téma pre celú Slovenskú republiku. A je to téma, ktorou by sme sa mali zaoberať spoločne s opozíciou, len opozícia, keď príde vážna téma, vždy ujde, ako včera večer pri hlasovaní o konsolidácii. Preto som rád, že môžem k tejto téme povedať niekoľko dôležitých informácií, dokonca najaktuálnejších, pretože som mal dnes veľmi vážny telefonát s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, predsedom vlády Maďarska, krajiny, ktorej sa táto téma dotýka rovnako. Chcem však predtým povedať, že je to téma, ktorá presne zapadá do konceptu opozičnej politiky, poďme škodiť za každú cenu. Neuveriteľne sa vytešujú, že potom, ako Európska komisia navrhla prijatie právneho predpisu zastaviť toky plynu od 1. januára 2028, prichádzajú vážne vyhlásenia amerického prezidenta o zastavení dovozu akéhokoľvek ruského plynu a ropy na územie Európy, čo sa najviac dotkne Slovenska a Maďarska. A namiesto toho, aby nám pomáhali, tak si takto mädlia ruky a hovoria, bude zle, perfektné, veď to je naša úloha opozície škodiť za každú cenu. A vidíme to na dennej báze. Chcel by som moju odpoveď rozdeliť do dvoch častí. Prvá časť sa bude týkať ropy a dúfam, že budem mať možnosť prostredníctvom vašej doplňujúcej otázky potom povedať pár slov aj k plynu. Ale začal by som teda ropou a predtým dám jeden údaj, ktorý poprie akékoľvek nezmyselné tvrdenia, že Slovenská republika nákupom ruskej ropy a ruského plynu financuje ruskú vojnu proti Ukrajine. Vážená opozícia, len tak pre zaujímavosť jeden údaj za všetky. Zobrali sme si príjmy Ruskej federácie, ktoré táto krajina má za plyn a ropu dohromady alebo mala v auguste roku 2025, teda pred mesiacom. V prípade Číny to bolo 5,6 mld. eur. Len za ropu a plyn od Ruskej federácie Čína zaplatila takúto sumu peňazí. Ak v tomto mesiaci pridáme k Číne také krajiny ako je India a ďalších, tak zistíme, že podiel Slovenska je menej ako 2 %. Ak niekto chce tvrdiť, že ak na ruských príjmoch z ropy a plynu Slovensko predstavuje 2 % a že to je zásadný príspevok financovaniu vojny, tak klame. Nehovoriac o tom, že dodávky plynu a ropy pre Slovensko nie sú otázka ideologická, ale otázka geografická. Jednoducho nemáme iné možnosti. Aj o tých možnostiach chcem teraz hovoriť. Pokiaľ ide o ropu, vážená pani poslankyňa, samozrejme, že máme záujem na diverzifikácii, ale historicky sa Slovensko, podobne ako Maďarsko, spoliehalo na dodávky ropy cez ropovod, ktorý nazývame Družba. Je pochopiteľne porozumiteľné, že ak sú tieto tlaky na zmenu dodávateľa ropy, na to sa treba technologicky pripraviť. Ropa bola presne stavaná na technológie v Slovnafte a v maďarských rafinériách. My nemôžeme len tak teraz zobrať hoc akú ropu a použiť ju na účely, bude to stáť pomerne veľké peniaze, aby sa rafinérie na to pripravili. Pretože sú tu pochopiteľne možnosti dovážať ropu aj z iných regiónov ako je Blízky východ, Kaspik, možno aj zo Spojených štátov amerických, ale technická príprava vyžaduje nejaký čas a veľké náklady. Nehovoriac o tom, že ak budú pokračovať útoky na ropovod Družba, ktoré sa stali a ktoré boli predmetom môjho rozhovoru s prezidentom Zelenským, tak Slovensko sa stáva mimoriadne, mimoriadne zraniteľné a jediný praktický prísun, ktorý máme cez ropovod Adria, nebol doteraz vyskúšaný na plnú kapacitu, nehovoriac o tranzitných poplatkoch. Čiže výsledkom je, po prvé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:08] Tibor Gašpar Pán predseda, musím vás zastaviť, uplynulo prvých päť minút na otázku. Má pani poslankyňa ale doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:13] Marcela Čavojová Ďakujem za odpoveď, pán premiér. A ja by som sa chcela spýtať v doplňujúcej otázke, či náš priemysel je pripravený na takú rýchlu transformáciu, aby sme neboli viac závislí na energetických palivách z Ruska? Nebude to taký istý prešľap s ekonomickými dosahmi, ako má Green Deal? [14:13] Tibor Gašpar Takže, pán predseda, zase päť minút, nech sa páči, na vašu odpoveď. [14:14] Robert Fico Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, predovšetkým to je dopad na technológie v Slovnafte a v rafinériách v Maďarsku. Pretože ostatnému priemyslu je jedno, odkadiaľ príde ropný výrobok, pretože my najprv tú ropu musíme spracovať. Ale aby som to zhrnul, ešte raz, pokiaľ ide o ropu. Ropa a plyn dohromady, pokiaľ ide o Slovensko, sú to necelé 2 % príjmov z ropy a plynu v Rusku, nemá to žiadny vplyv na financovanie vojny, lebo Rusko si našlo alternatívne zdroje v iných krajinách. Po druhé, musíme investovať veľa peňazí do zmeny technológií a, po tretie, áno, hoci nie je technologicky vyskúšaná Adria, sú tam niekoľkonásobne vyššie prepravné poplatky na ropu. Tak teraz sa pýtam všetkých, kto toto chce? Komu na tom záleží? Opozícii áno, lebo treba škodiť Slovenskej republike, ale nám na tom naozaj nemôže záležať. Životným záujmom Slovenskej republiky pri potrebnej diverzifikácii je, samozrejme, zachovať aj dovoz ropy z Ruskej federácie. Ja verím, že v tomto nájdeme spoločnú reč aj s americkou administratívou, ktorá postupne vytvára tlak opačným smerom. Pokiaľ ide o plyn, vážená pani poslankyňa, veľmi rýchlo. Opäť je to veľmi jednoduché, pretože Slovensko nemá žiadny prístup k terminálom na skvapalnený plyn. Treba povedať aj to, že Rusko naďalej zostáva druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu zo západnej Európy a najväčším dodávateľom sú Spojené štáty, veď predsa o to presne ide. Zasa ideme dovážať skvapalnený plyn z Východu a budeme ho dovážať zo Západu. Klasické biznisové hry, ktoré tu vždy boli a ktoré tu vždy budú. A ja nemôžem v žiadnom prípade vyčítať nikomu nič, lebo každý sa snaží na tomto trhu presadiť. Uvedomme si aj to, že Slovensko je poprepájané so všetkými susedmi, pokiaľ ide o plyn. Tu nám nemôže opozícia vyčítať nič, máme všetky prepojenia – na Poľsko, na Maďarsko, na Čechy, na Ukrajinu. V poriadku, len ak prestaneme od januára 2028, ako to navrhuje Komisia, odoberať plyn cez TurkStream, ktorý ide na Slovensko v objeme asi 3,5 mld. eur, tak ho budeme dovážať od inakadiaľ, dá sa, pretože dohromady Slovensko potrebuje 4,5 až 5 mld. metrov kubických plynu, ale bude znovu drahší. Čiže zase tá istá otázka. Plyn a ropa – 2 % príjmov v danom mesiaci z hľadiska Ruskej federácie. Musíme meniť technológie, musíme brať ropu z iných zdrojov, príjmy z iných zdrojov, ale za podstatne vyššie prepravné poplatky. Prečo? Pýtam sa prečo, pán podpredseda vlády (rečník sa obrátil na ministra životného prostredia), to máme urobiť? Ja neviem, podľa mňa mám vyššie IQ ako drevený vláčik, ale neviem, jednoducho nech mi to niekto vysvetlí, prečo máme platiť vyššie ceny plynu pre slovenské domácnosti a vyššie ceny za produkty, ktoré sa tohto týkajú. Slovensko stratilo, vážená pani poslankyňa, od 1. januára ´25, po tom, čo Ukrajina jednostranne zastavila prevoz ruského plynu, možnosť tranzitovať cez naše územie objem približne 15 mld. metrov kubických plynu. Prichádzame o 500 mil. v eurách na tranzitných poplatkoch. Toto bola veľmi silná téma na našom bilaterálnom stretnutí s ukrajinským prezidentom, rovnako ako silná téma boli pokračujúce útoky na ropnú infraštruktúru na území Ruskej federácie. Preto za týchto podmienok, ktoré sú, Slovensko nemá žiadny dôvod ustupovať ideologickým tlakom. Pretože problém plynu a ropy na Slovensku nie je otázka podpory vojny, nie je to otázka ideologická, ktorú vieme vyriešiť alternatívami za 15 sekúnd, ale je to téma geografická. Jednoducho nemáme iné možnosti. A tak ako si chráni pán prezident Trump americké záujmy, ako hovorí MAGA, Make again Amerika great, tak my hovorme o Slovensku, poďme si chrániť naše slovenské národné záujmy. Z tohto titulu budeme vyvíjať všetky potrebné iniciatívy, chcem vás informovať, že odchádza štátny tajomník Marek Eštok do Spojených štátov na pracovnú cestu a jednou z úloh, ktorú bude mať, je odovzdať americkým partnerom všetky potrebné informácie, o čo vlastne ide, pokiaľ ide o dodávky plynu a ropy na územie Slovenskej republiky. V každom prípade vám za vašu otázku ďakujem, ale toto je boj o prežitie. A tento boj o prežitie budeme musieť zvládnuť sami vo vládnej koalícii, lebo títo páni v duchu politiky škodiť, čím horšie, tým lepšie, nám určite pomáhať nebudú. Ďakujem pekne. [14:14] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem za odpoveď. (Potlesk v sále.) Ďalšia v poradí bola vyžrebovaná otázka pani poslankyni Matejičkovej, znie: „Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte najnovší nápad opozície, ktorá za účelom plnenia svojej úlohy škodiť zvoláva generálny štrajk?" Nech sa páči, päť minút na vašu odpoveď. [14:14] Robert Fico Opäť otázka, ktorú nikto nemôže nazvať otázkou, ktorá by mala byť vo vzťahu k vláde servilná, pretože túto otázku sme nevymysleli my. Pán poslanec Štefunko z Progresívneho Slovenska sa v čase, keď začínala tlačová konferencia, pochválil, a nahrali to kamery, že pili sme veľmi statočne s odborármi, aj s pani Uhlerovou, tak dúfam, že tam nevznikol tento šialený nápad, že poďme urobiť generálny štrajk. Vážená pani poslankyňa, včerajší prístup opozície k hlasovaniu ukázal, o čom celá konsolidácia bola aj je. My berieme zodpovednosť, dávame dohromady veci, jediné, čoho sú schopní, sú vykrikovať na tribúnach, tvrdia, že to je najväčšia kauza v tomto roku, konsolidácia, a keď majú prísť hlasovať, tak tu nie sú. Veď dobre vedeli, že nás tu je 79. Veď včera nám stačilo, aj pri jednom hlase, ktorý sa zdržal, 40 hlasov na schválenie konsolidácie. No ušli. Lebo keď treba rozhodovať, tak ich tu niet. Pán poslanec, môžete kývať hlavou, koľko chcete. Chodíte na tribúny a kričíte, že konsolidácia je najväčší zločin, ktorý treba zastaviť, a keď treba prísť a hlasovať, tak tu ani jeden z vás nebol. To je celý váš problém, ste v tomto absolútne nedôveryhodní. Aby toho nebolo dosť, tak prichádzate s myšlienkou, že poďme zorganizovať ešte k tomu taký maličký generálny štrajčík. Veď by nebolo zlé, keby tak občania Slovenskej republiky si týždeň posedeli doma a nič nerobili a nech takto cinká každý boží deň (reakcia z pléna), nemám tu ministra financií, 330 mil. denne. Tak povedzme si, že by päť dní ste nás pekne podržali v generálnom štrajku, 5 krát 330, ak dobre rátam, 1,650 mld. eur by nám cinklo ako ďalšia škoda. A vy by ste sedeli v krčme, možno pri pivečku s pani Uhlerovou, a takto by ste hovorili, super, ďalšia miliarda šesťstopäťdesiat a nech sa ukážu, kde ich zoberú a ako to skonsolidujú. Vy vôbec rozmýšľate, čo hovoríte? Uvažujete o tom, kde sa nachádzate? Veď konsolidáciu ste spôsobili vy. Do poslednej bodky ste nám odovzdali najhoršie verejné financie, takéto verejné financie nedostala žiadna krajina. (Potlesk v sále.) A tento údaj nikto nikdy nespochybnil, že ste nám odovzdali najhoršie verejné financie. Ponúkate nám ako riešenie zrušiť 13. dôchodok, hovoríte, že netreba dávať toľko ľuďom na energopomoc, hovoríte, že treba predávať hájenky po lesoch, môžete predať aj tisíc hájeniek, tak narobíte dohromady možno 20 mil. eur, ale my potrebujeme takmer 3 mld. eur na konsolidáciu, pretože to, čo ste vy dorobili, my musíme teraz naprávať. Aby toho nebolo dosť, poďme si urobiť štrajčík, veď prečo nie, veď nech je zábava. Mám taký pocit, že si z toho robíte veľkú srandu, z fungovania štátu. Pán Boh ochraňuj túto krajinu, ak sa takto budete stavať k vládnutiu, ak sa k vládnutiu dostanete, ja vám to želám, vyhrajte parlamentné voľby, zostavte, s pánom Matovičom nám urobte vládu, my si sadneme, zoberieme si pukance, Coca Colu a budeme sa zabávať dva-tri týždne a uvidíte, čo z toho všetkého vypadne. Hrôza, ktorá prichádza z týchto návrhov, spočíva predovšetkým v tom, že urobme škodu. Veď keby ste prišli a ponúkli nám nejakú alternatívu financovania tej konsolidácie. Nič ste nám neponúkli. Ešte raz, ponúkli ste zrušenie 13 dôchodku, po tichúčku oznamujete, pán poslanec, ešte raz sa na vás obraciam, z KDH, po tichúčku médiá oznamujú, že dôchodky sú príliš vysoké, treba ich znižovať, občania Slovenskej republiky musia byť na to pripravení, že keď príde táto vláda, dôchodky pôjdu dole, lebo už to médiá oznamujú a čo oznamuje Denník N, to je ako Biblia pre vás, to musí byť automaticky naplnené. Ďalej ste nám ponúkli, aby sme nedali ľuďom na plyn, aby sme nedali ľuďom na elektrinu a na ďalšie energie a ďalej nám oznamujete, že choďte predávať štátny majetok. V ničom ste nám nepomohli, naopak, vo všetkom škodíte. Otázka generálneho štrajku je presne v duchu konceptu, čo povedal pán Šimečka mladší. Úlohou opozície je škodiť. Tak vám teda blahoželám. Ďakujem pekne. (Potlesk v sále.) [14:19] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem predsedovi vlády. Uplynulo 15 minút na jeho odpovede na otázky, a preto pristúpime v ďalšej časti na otázky poslancov pre členov vlády. Opätovne chcem len povedať, že všetky otázky boli teda vyžrebované do poradia a prvá otázka je od pani poslankyni Beáty Jurík na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Blanára, ktorého zastupuje minister Takáč. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké konkrétne opatrenia na šetrenie na vašom rezorte ste predstavili ministrovi financií?" Nech sa páči, pán minister, opäť máte päť minút na odpoveď, plus potom doplňujúcu otázku má pani poslankyňa. Nech sa páči. [14:19] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážené panie poslankyne, poslanci. Vážená pani poslankyňa, prečítam vám odpoveď od pána ministra. Vážená pani poslankyňa, tak ako sme to museli urobiť po vláde Ivety Radičovej, aj dnes, žiaľ, po nezodpovedaných, nezodpovedných vládach Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora musíme konsolidovať verejné financie. Za vládu Slovenskej republiky môžem zodpovedne povedať, že nás neteší, že musíme prijímať takéto ozdravné opatrenia, no hneď po prevzatí zodpovednosti za riadenie krajiny sme začali konať, pristúpili sme ku konkrétnym konsolidačným krokom, ktoré už dnes prinášajú prvé výsledky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky znížilo limit osobných výdavkov kapitoly pre rok 2025 o cca 10 % vrátane rozpočtových organizácií, Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu SAMRS a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a príspevkové organizácie Správa účelových zariadení. Zároveň bol znížený záväzný limit počtu zamestnancov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a jeho podriadených rozpočtových organizácií. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky našlo spôsob, ako splniť túto úlohu a zároveň splniť to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády – posilnenie ekonomickej diplomacie a vykonávanie suverénnej zahraničnej politiky na všetky svetové strany. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky upravilo interný predpis, ktorý umožňoval uzatvárať havarijné poistenie služobných motorových vozidiel v zahraničí bez ohľadu na ich vek. Stanovili sa nové podmienky úspory, ktoré sa prejavia v čerpaní výdavkov v roku 2025 a nasledujúcich. Obdobný prístup sa uplatnil vo vzťahu k poisteniu nehnuteľností majetku Slovenskej republiky v správe Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Týmto ministerstvo naplnilo odporúčania schválené materiálom najlepšia prax poisťovania v štáte, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 263/2025 zo dňa 21. 5. 2025 a z ktorého vyplýva úloha pre rezorty v oblasti poisťovania majetku štátu. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pristupuje ku konsolidácii konštruktívne, vidíme priestor na šetrenie napríklad v oblasti investícií či miest. Nechceme, aby mali opatrenia vplyv na výkon diplomacie a ani medzinárodné záväzky ministerstva. Ďakujem veľmi pekne. [14:24] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa má doplňujúcu otázku. Čas pre vašu otázku. [14:24] Beáta Jurík Ďakujem pekne za prečítanie odpovede, vážený pán minister. Ja som sa pýtala na konkrétne kroky a nie na výhovorky a prázdne slová, ale keďže vy ste len zastupujúci minister, tak vás len poprosím o písomnú odpoveď. Ďakujem. [14:27] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Takže chcete odpovedať, pán minister, aj v tomto? Nech sa páči, máte slovo. [14:27] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, neviem, ja som čítal prvýkrát tú odpoveď od pána ministra, ale podľa mňa vám odpovedal, ak ste to nepochopili. Hovoril o mzdách, hovoril o ďalšom šetrení a ja si myslím, že to sú reálne kroky. Reálne kroky pri konsolidácii, za ktorú my nezodpovedáme. Zodpovedajú poslanci, ktorí sedia na tejto strane. A vy to dobre viete. A sami ste aj odsúhlasili a sami ste povedali, že konsolidovať sa musí. A vy ako keby ste to tam nechceli vidieť to, čo tam je napísané. A nielen ministerstvo zahraničných vecí, ale každé ministerstvo, vrátane svojich všetkých podriadených organizácií, či sú to rozpočtové, príspevkové alebo štátne podniky, konsolidujú a šetria. Keď si zoberiete, to je v priebehu dvoch-troch rokov možno že 20 až 25 % zamestnancov mínus v rámci týchto jednotlivých rezortov, plus šetrenie na rôznych iných veciach. Jednak tu bolo len spomenuté poistenie, sama dobre viete, že ministerstvo zahraničných vecí z pohľadu toho, čo má napĺňať na tej svetovej úrovni z hľadiska medzinárodných vzťahov, je veľakrát ťažké konsolidovať, i napriek tomu sa to pánovi ministrovi darí, a to vidieť aj z tej odpovede, lebo vy nemôžete len takto pozatvárať a vypnúť jednotlivé zastúpenia, ktoré máme v jednotlivých krajinách, to sa nedá. Potrebujete mať určité veci, ktoré on má aj z hľadiska medzinárodných zmlúv, ktoré mu vyplývajú, ktoré musí dodržiavať. A ja si myslím, že pán minister vám odpovedal a to šetrenie tu je a to šetrenie bude, samozrejme, v rámci konsolidácie na štáte viac ako 1,3 mld. aj v roku 2026. Ďakujem. [14:28] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho . [14:29] Tibor Gašpar Ďakujem, pán minister. Druhá v poradí vyžrebovaná otázka je od pani poslankyni Luščíkovej, je prítomná v sále, na ministra dopravy pána Ráža, ktorého zastupuje pani ministerka Saková. Otázka znie obdobne ako predchádzajúca, ale keďže je na iné ministerstvo: „Vážený pán minister, aké konkrétne opatrenia na šetrenia na vašom rezorte ste predstavili ministrovi financií?" Nech sa páči, pani ministerka, čas na vašu odpoveď. [14:30] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovolím si zastúpiť ministra dopravy. Ministerstvo dopravy aj v prípade prvého konsolidačného balíka zareagovalo promptne a prijalo opatrenia naprieč celým rezortom, takisto sa tak deje aj teraz v rámci zostavovania rozpočtu verejnej správy na roky ´26 – ´28 a, samozrejme, aj v rámci druhého konsolidačného balíka. Naše opatrenia sú zamerané na samotnú prevádzku, teda chod rozpočtových organizácií, ako aj spoločností, ktoré sú či už úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu. K prijímaniu opatrení však pristupujeme s odbornou starostlivosťou, aby bol zabezpečený riadny výkon činnosti organizácií a spoločností v súlade s predmetom ich činnosti a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide teda o opatrenia v personálnej oblasti, znižovania limitu zamestnancov, kde dochádza k racionalizácii jednotlivých procesov. Celkom za štyri rozpočtové organizácie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, znižujeme limit o 45 zamestnancov. Rovnaké opatrenia robíme v tomto roku aj v prípade našich spoločností, Železnice Slovenskej republiky plánované zníženie o 500 zamestnancov, Železničná spoločnosť Slovensko zníženie o 350 zamestnancov a obdobne pristupujeme aj k Národnej diaľničnej spoločnosti. Zároveň znižujeme výdavky aj v oblasti poskytovania služieb, tovarov a prác, s odbornou starostlivosťou pristupujeme ku každej zákazke, ktorá sa má realizovať v rámci jednotlivých plánov verejného obstarávania na príslušný rok, na tento proces máme vytvorený interný kontrolný a hodnotiaci systém. Naše opatrenia a zníženie dopadov na štátny rozpočet predstavujú sumu 58 mil. eur. V rámci návrhu rozpočtu na nasledujúce rozpočtové obdobie tak ministerstvo upravilo svoj rozpočet v rámci bežných výdavkov. Tak ako bolo spomenuté, opatrenia sa realizujú aj v obchodných spoločnostiach, ktoré sú pod zriaďovateľskou pôsobnosťou ministerstva dopravy, znižujú výdavky aj v oblastiach financovaných z vlastných zdrojov. Ďakujem veľmi pekne za otázku. [14:30] Tibor Gašpar Ďakujem, pani ministerka. Pani poslankyňa Luščíková má doplňujúcu otázku, čas na vašu otázku. [14:32] Darina Luščíková – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj vám, pani ministerka, za odpoveď, za prečítanie odpovede ministerstva dopravy. Ja musím oceniť to, že ministerstvo dopravy doručilo presné čísla, pretože to sa nestalo napríklad v predchádzajúcej odpovedi, kedy často dochádza k odpovediam a k prednesom len čisto populistických rečí tuná v tomto pléne, kde vám dáva možnosť vlastne tento čas a táto odpoveď bola naozaj konštruktívna a je možnosť odpočítať tieto výsledky potom neskôr. Ja by som bola veľmi rada, keby aj ostatné ministerstvá si možno zobrali za vzor ministerstvo dopravy a prišli s presným vyčíslením konsolidačných opatrení v rámci svojich rezortov, pretože o to sme žiadali aj na finančnom výbore, aby ešte predtým, ako dôjde k predneseniu rozpočtu, sme vedeli presne, ktoré ministerstvá koľko chcú ušetriť, a nielen tuná počúvať naozaj populistické slová a reči o tom, ako sa šetrí a ako my škodíme tejto vláde alebo tomuto štátu, pretože to nie je pravda. [14:32] Tibor Gašpar Chápem to tak, že ale otázku ste nepoložili, len ste využili čas. A, pani ministerka, chcete reagovať nejako? Nie, dobre. Takže budeme pokračovať treťou otázkou, ktorá je od pána poslanca Viskupiča na pani podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva pani Sakovú. Znenie otázky: „V poslednej výzve Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sa neuvádza štandardná 15-percentná štátna účasť. Ide o jednorazovú úpravu alebo o zmenu politiky? Ktoré výzvy sa do konca roka neplánujú vyhlásiť a prečo?" Nech sa páči, pani ministerka, váš čas. [14:34] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, poslednou vyhlásenou výzvou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry je výzva na podporu energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov v podnikoch, ktorá bola vyhlásená v apríli tohto roka. Predmetná výzva vychádza pri stanovení výšky nenávratného finančného prostriedku z pravidiel stanovených v platnej stratégii financovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu na programové obdobie na 2021 – 2027. V schéme štátnej pomoci na opatrenia energetickej efektívnosti a v schéme štátnej pomoci na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie, obnoviteľného vodíka a vysokoúčinnej kogenerácie, pričom maximálna miera príspevku vrátane podielu zo štátneho rozpočtu nesmie presiahnuť zadefinovaný strop. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská inovačná a energetická agentúra postupuje v zmysle platných predpisov a nariadení upravujúcich možnosti financovania subjektov oprávnených v rámci tejto výzvy, t. j. podnikateľských subjektov a subjektov, ktoré sa stávajú účastníkmi hospodárskej súťaže. Štandardne sa 15-percentná miera financovania zo štátneho rozpočtu uplatňuje pri subjektoch štátnej správy, pričom táto posledná výzva, na ktorú ste sa pýtali, je zameraná na podporu podnikateľských subjektov. Slovenská inovačná a energetická agentúra uvádza, že nejde o úpravu, ani zmenu politiky a nastavenie vychádza z pravidiel stanovených v platnej stratégii financovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a tak ďalej a tak ďalej. V zmysle harmonogramu plánovaných výziev programu Slovensko 2021 – 2027 na rok 2025 verzia 6.1 plánu Slovenská inovačná a energetická agentúra ešte vyhlási tri dopytové výzvy a jednu výzvu na predloženie národného projektu v štvrtom kvartáli 2025. Cieľom inovačnej a energetickej agentúry je všetky výzvy uvedené v predmetnom harmonograme vyhlásiť v plánovanom termíne a neuvažujeme s pozastavením, resp. s rušením niektorých výziev. [14:34] Tibor Gašpar Máte doplňujúcu otázku? Poprosím vás, nabudúce ťuknite si, aby vám aj začal bežať čas. Máte slovo na doplňujúcu otázku. [14:36] Marián Viskupič – Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho Ďakujem pekne. Pani ministerka, ďakujem pekne za odpoveď, možno by som chcel ešte dopýtať, že ak to máte tú informáciu aktuálne, že koľko je teda suma, ktorou štát, alebo teda z eurofondov, koľko sa podporí tento rok, alebo na budúci rok, už akékoľvek číslo máte, na tieto všetky rôzne výzvy, tak, ako ste ich menovali. A teda pýtam sa preto, že porovnať to vlastne s tým rozsahom energetickej pomoci pre budúci rok, že ktorá teda je v podstate teda len pálenie, hej, všetka energopomoc, že či by nebolo vhodné viacej posunúť do takýchto, hej, do nových kotlov, nových proste, do zlepšenia energetickej efektívnosti a či to nepovažujete za efektívnejšie vynakladanie prostriedkov než teda samotnú energopomoc, ktorá vlastne sa v zime minie a na ďalší rok tu budeme vlastne rovnako riešiť, kde ich nájdete v štátnom rozpočte alebo už teda v nejakých fondoch Únie. Ďakujem pekne. [14:36] Tibor Gašpar Nech sa páči, pani ministerka, váš čas. [14:37] Denisa Saková – Vystúpenie Ďakujem pekne za otázku. Pán poslanec všetky výzvy, ktoré boli pripravené na SIEA a ktoré boli naplánované v rámci SIEA aj na ministerstve hospodárstva, tak boli naplánované ešte bývalými vedeniami ministerstva hospodárstva a ja som tieto výzvy upravovala skutočne iba v minimálnej podobe. Ich zoznam, čo ešte všetko bude vyhlásené tento rok, budúci rok, vám kľudne dáme aj s jednotlivými alokáciami, vôbec s tým nemáme problém. Väčšina z týchto výziev zbehla a, nazvem to, nie je pozastavená kvôli tomu, že by nebol dopyt, ale je pozastavená kvôli tomu, že už nie sú finančné prostriedky a chceme finančné prostriedky, aby sa do nich doliali. Čo sa týka energopomoci, poviem vám to tak, ako som to odpovedala už pri rozprave k zákonu o adresnej energopomoci. My sanujeme z energopomoci z balíka zhruba 435 mil. hlavne zvýšené ceny energií, čo sa týka plynu, a zvýšené ceny tepla. Pri teple si dávame veľký pozor, ktorý región zvyšuje ceny a ktorý ceny nezvyšuje, pretože nie všetky centrálne, alebo všetky subjekty centrálneho zásobovania tepla zvyšujú svoje ceny. Takže budeme sanovať len tam, kde sa zvyšujú. No a tá druhá čiastka z celej energopomoci ide hlavne na zvýšenie cien plynu. Žiaľ, neobnovením toku plynu cez ukrajinské územie a následným aj nákupom plynu Ukrajinou na stredoeurópskom trhu sa zvýšili ceny hneď po zastavení plynu zhruba o 25 %. Čiastočne potom vyklesali, ale celkovo v priemere máme o 10 % vyššie ceny, ako má zbytok Európy, a preto pristupujeme k energopomoci. Jednoducho nechceme, aby domácnosti trpeli rozhodnutím, že sa naďalej nedováža plyn cez potrubie cez Ukrajinu a zároveň, že prichádza aj k RePoweru, to znamená odstrihnutiu sa od ruských dodávok plynu. A my musíme a máme potrebu, aby sme pomáhali slovenským domácnostiam s nárastom cien energií. Nemyslíme si, že slovenské domácnosti majú veľmi veľké príjmy, aspoň približne 90 % domácností, ktoré mienime sanovať na budúci rok, a preto sme povedali, že pomoc ľuďom doručíme s vysokými cenami energií v takom rozmere, ako bude možná. Boli tu viaceré otázky, prečo z eurofondov. Sama Európska komisia v dôsledku RePower a v dôsledku toho, že máme vyššie ceny v stredoeurópskom regióne, odsúhlasila financovanie tejto energopomoci z prostriedkov eurofondu. Určite už len registrom odberných miest, ktorý bude zriadený na základe zákona, ktorý dneska predkladám, a máme prvé čítanie hneď po hodine otázok, už len týmto zákonom vytvoríme register odberných miest, ktorý bude analytikom dávať jasné informácie na to, kde sa efektívne vynakladajú prostriedky na zníženie energetickej náročnosti budov. Budeme mať jasné analytické pravidlá a výstupy na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť aj pri prichádzajúcej legislatíve, ktorá k nám prichádza z Európskej únie, čo sa týka energetickej efektívnosti a našich povinností, ktoré máme do 2030 plniť ako štát. Pracujeme na tom, aby tie opatrenia boli adresné. Nemyslím teraz pomoc, ale tam, kde treba pomôcť s energetickou efektívnosťou, tak budeme tie opatrenia aj v rámci výziev adresovať a budeme tam tie ciele dávať. Ja vám len príklad poviem, Zelená domácnostiam. Zelená domácnostiam pre sedem krajov bola v nejakom objeme. Zrazu Zelená domácnostiam pre Bratislavský kraj bola posledným vedením ministerstva hospodárstva navýšená na trojnásobné množstvo, ako má každý iný kraj. Nechápali sme prečo. Zrejme asi, ako vy hovoríte, bola to tá politická korupcia, alebo nejak tak to nazvem. My sme spriemerovali Bratislavský kraj podľa počtu obyvateľov na takú pomoc, aby bolo to porovnateľné s ostatnými krajmi a ešte dodnes táto časť zelených domácností tejto výzvy ešte nie je vôbec vyčerpaný. Nevieme prečo. Ďakujem pekne. [14:37] Tibor Gašpar Ďakujem za vašu odpoveď. Štvrtou v poradí bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Prostredníka, ktorý, vidím, že je v sále, na podpredsedu vlády a ministra životného prostredia pána Tarabu, znenie otázky: „Vážený pán minister, aké konkrétne opatrenia na šetrenie na vašom rezorte ste predstavili ministrovi financií?" Pán minister, nech sa páči, čas na odpoveď. [14:42] Tomáš Taraba – Vystúpenie Vážený pán poslanec za Progresívne Slovensko, ďakujem za otázku, ktorá znie teda, že ako šetríme na ministerstve životného prostredia v rámci konsolidácie. Tak dovoľte mi, aby som ešte išiel trošku ďalej za túto otázku a ja vám poviem, že ako šetríme nie v rámci konsolidácie, ale ako efektívne spravujeme náš rezort a kľudne si to môžete porovnať s tým, ako ste ho spravovali vy, keď ste mali premiéra pána Ódora, poprípade ako ho spravovala súčasná opozícia, keď zverila tento rezort Kičovi s Budajom. Keď som prebral rezort, tak tam bolo zamestnaných 630 ľudí, keď ste vy vládli s pánom Ódorom, ste potrebovali na manažovanie ministerstva životného prostredia 630 ľudí, k dnešnému dňa tam pracuje 503 ľudí. Takže úplne narýchlo, keď poviem, ešte skôr ako prišla konsolidácia, tak v rámci efektívneho riadenia štátu dokážeme robiť to isté a ešte viac s vyše 23-percentnou efektivitou. Lenže to, čo je ešte horšie, že keď ste vládli s pánom Ódorom vy a keď tam bol pán Kiča s Budajom, tak ste tam mali zamestnaných 472 dohodárov. To znamená, to bolo ďalšie paralelné ministerstvo životného prostredia. V roku 2024 sme to znížili na 216 dohôd a k dnešnému dňu to je približne 176 dohôd. To znamená, sme vám zrušili asi 2,5-násobne viac dohodárov. Takže toto je po tej, by som povedal, personálnej stránke. Ale to, čo je oveľa dôležitejšie, že dôvodom na riadenie podľa mňa ministerstiev nie je nejak primárne konsolidácia. To, že tu rozprávate ako opozícia, že štát by mal začať šetriť na sebe, no tak verte, že šetríme na sebe, extrémne šetríme oproti vám, práve tieto čísla vám hovorím, ako my šetríme oproti vám na sebe. Ale to, čo ešte viac, my šetríme na efektívnom riadení štátu. Môžem vám tu napríklad povedať, že v Slovenskom vodohospodárskom podniku, kde ste zamestnávali, keď ste vládli, vyše 3 300 ľudí, tak tí ľudia skoro deväť mesiacov nič nerobili, pretože ste mali zákon, ktorý im nič nedovoľoval robiť, pretože nemohli chodiť čistiť odtokové kanály, pretože bol platný zákon, ktorý zakazoval čistiť odtokové kanály v iných mesiacoch, ako je, myslím, do marca a ako je od novembra. Tí ľudia nemali, vy ste nechali desiatky miliónov eur vyplácať ľuďom, ktorí nič nerobili. Traktory nebehali, ľudia nerobili, tisíce ľudí sedelo na zadku. Takto ste vy manažovali štát. A keď som sem dal zákon, aby vodohospodársky podnik, Slovenský vodohospodársky podnik mohol celý rok čistiť aj preto, aby sme chránili občanov pred povodňami, mohol čistiť potoky, tak ste všetci hlasovali proti. Dokonca Hlina tu chodil vykrikovať, že vyklčujeme celé Slovensko, hovoril, že bude Pečniansky les vyrúbaný, dodnes stojí, choďte, pozrite sa z okna. Takto ste vy riadili štát, že potom, a môžte si to všetci pozrieť, v októbri 2023 váš pán premiér Ódor žiadal, aby bolo, lebo ste nemali už na platy v Slovenskom vodohospodárskom podniku, lebo však kde sa nič nerobí, tam nič nie je, 25 mil. eur ste si vyžiadali rýchlo, transfer peňazí, aby bolo na výplaty do konca roka. Takto ste tu vy tento štát ťahali dole, a preto je aj táto konsolidácia. Vy ste jedni babráci, ktorí nikdy nič neriadili, ste aktivisti pozbieraní kade-kade po schodoch, po uliciach a výsledok toho je, že dnes tu máme túto konsolidáciu. Vy sa tu len hráte na nejaké salónne typy, na nejakých intelektuálov, ale vy ste tu doriadili tento štát. Tak mi teraz povedzte, prečo vám nevadilo, že tritisíc ľudí deväť mesiacov nemalo čo robiť a ste im platili výplaty. Viete, koľko dnes mne minister financií do Slovenského vodohospodárskeho podniku dáva peňazí na výplaty na tých vyše tritisíc ľudí? Milión a pol. Milión a pol. Ja nechodím dnes za pánom Kamenickým, že dolej mi 25 mil. v októbri a 20 mil. v júli, lebo neni na výplaty. Dnes tí ľudia robia, dnes máme štvornásobne viac očistených kanálov k dnešnému dňu, nakupujeme techniku, zrazu to ide. Takže šetrime takto. Potom viete, ako kde šetríme? Napríklad na poistkách. Vy ste mali poistený majetok, ktorý nemal žiadnu hodnotu, hej, žiadnu hodnotu, nič, odpísané dávno, bez majetku, ale poistné zmluvy išli. Urobili ste si tu viacerí kampaň na tej kompe, zrušiť som ju musel až ja, vy ste ju nezrušili. Pýtam sa, prečo ste nechali plávať súkromnú kompu, keď dnes, viete, o koľko to robíme lacnejšie? O 90 %. V normálnej súťaži, ešte tam má Slovenský vodohospodársky podnik aj napriek tomu maržu. Takže môžem vás ubezpečiť, že ministerstvo životného prostredia riadime efektívne nie kvôli konsolidácii, tá konsolidácia je kvôli vám, my ju riadime preto, lebo tak treba riadiť štát. Ďakujem. pekne. [14:44] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Prostredník má ale doplňujúcu otázku, čas na vašu otázku. [14:47] Ondrej Prostredník Ďakujem. Pán minister, to je zaujímavé, na jednej strane ste hovorili, že som riadil, ja som zacítil oslovenie, lebo ste hovorili, vy ste riadili ministerstvo životného prostredia (povedané s pobavením) a vzápätí ste povedali, nikdy ste nič neriadili, takže nerozumiem teda. Ale opýtam sa, aké konkrétne opatrenia ste predstavili ministrovi financií do budúcnosti? Vy ste hovorili o minulosti. Nás tu zaujíma budúcnosť. Ako chcete v nasledujúcom rozpočtovom období prispieť ku šetreniu na ministerstve životného prostredia? Napríklad sa chcem spýtať konkrétne na nákladné právne služby externých, externých firiem. [14:47] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pán minister, čas na vašu otázku päť minút. [14:48] Tomáš Taraba Áno, ďakujem veľmi pekne takže aj za túto druhú časť, aby som vám mohol odpovedať. Takže, po prvé, neexistuje nič také ako nákladné právne služby. Viete, kedy boli nákladné právne služby? Keď Progresívne Slovensko vládlo a keď ste dávali iba od jednej právnej kancelá... ja viem, že sa teraz, vy tu všetci krútite, škoda, že kamery nezoberú vždy, keď povieme, že premiér Ódor, každý vie, aj podpriemerne vzdelaný človek s IQ pod 100 vie, že premiér Ódor je váš premiér, máte ho v Bruseli, hej, všetci ste sa tu hrali, že vy ste nezávislí, pritom vždy to boli vaše kádre. A ja viem, že teraz sa za to hanbíte, však sa postavte tu, povedzte, že Ódor bol najlepší premiér, však prečo sa zaňho neschovávate. Povedzte to lego, poďte nám ho tu predstaviť za tých 10 mld. vecí, kde ste chceli ožobračiť ľudí, však hrdo sa zaňho postavte. Ja neviem, prečo sa teraz schovávate a všetci takto krútite, že on neni od vás, no je od vás. Takže môžem vám povedať teda ešte k tomuto, aby sme pokračovali, ďalšie opatrenia, ktoré plánujeme robiť, je napr. máme päť budov, v ktorých sídli päť organizácií po Bratislave, s najväčšou pravdepodobnosťou ich popredávame a pôjdeme do jednej budovy, to je jedno veľmi konkrétne opatrenie. Ďalšie opatrenie, máme naplánovaných ešte úsporu asi 10,5 mil. eur, ktoré nám vlastne viaže ministerstvo financií. Neexistuje žiaden väčší blud ako to, že na právnych službách my máme vysoké finančné výdavky. Viete, aký je rozdiel, a teraz vám poviem, akí ste podvodníci boli vy, mali ste tam právnu kanceláriu, vážený pán Prostredník, a vy sa teda venujete liberálnej, progresívnej teológii, tak ja vás chápem, že nie ste ekonóm, nechápem, prečo vám dali položiť túto otázku, keď sa za vás už aj evanjelická cirkev hanbila, vás vyhnali, tak keby ste vedeli, tá právna kancelária, ktorú ste tam mali, viete, čo mala? Je tzv. podiel z vysúťaženého súdneho sporu. To, čo bolo zakázané, tu sa môžete pani Kolíkovej spýtať, po kauze Bžán sa mala naprieč celým štátom zrušiť, tie vysoké podielové zisky, ktoré mali za vysúťažené kauzy. Potom tam bola tá právna, a nebolo to zrušené, dobre? Takže to je po prvé. Takže rozdiel je ten, že dnes keď sa niečo vyhrá na ministerstve životného prostredia, tak právna kancelária, pán Prostredník, nemá z toho žiadne fíčko tzv., dobre? Má len hodinovú sadzbu. A druhú vec, ktorú ste tam, podvodníci, nechali, bolo, že tá právna kancelária jedna, vážený pán Prostredník, si účtovala tzv. úkony. A teraz vám poviem ten rozdiel. Dnes keď advokát v ministerstve životného prostredia napíše odvolanie na súd, tak si vyúčtuje, že robil na tom dve hodiny po, ja neviem, 60 euro, ale keď vy, podvodníci, ste tam boli, tak viete, čo si vyúčtovali? Možno 12-tisíc za ten úkon. Viete ten rozdiel? Takže veľmi rád vám to ukážem, ten rozdiel, jak ste to tunelovali na právnych službách vy, a to, že tie peniaze išli kade-tade možno po médiách aj preto, lebo médiá vždy boli ticho. Prečo nepísali nikdy o tom, že čo tam robia tieto právne kancelárie? Môžem vám tu doniesť, tam je miliarda sporov za miliardu eur a to vám vyhovovalo, pretože si dajte tie fíčka z tej miliardy. Takže toto vám skončilo. Preto Töröková si ide polámať nohy vždy pri právnych službách len preto, lebo doteraz vám to nevadilo, že tam boli tie fíčka, že tam boli úkolové, úkolové mzdy. Takže teraz sa účtuje, keď niekto urobí za dve hodiny, tak si vyúčtuje dve hodiny, nedá si žiadnu operáciu za 5-tisíc, za 12-tisíc a podobne, právnu operáciu. Takže toto je ďalšia vec a môžme sa, naozaj veľmi rád, dôjdite, pán Prostredník, môžme vám naozaj veľmi detailne hodiny ukázať, v akých kondíciách je dnes, sú všetky, sú všetky inštitúcie pod ministerstvom životného prostredia. Nemáte tému, akú otvoriť. A ešte vám poviem poslednú čerešničku, zákon hovorí, že od 700-tisíc, do 700-tisíc eur môžete robiť verejné obstarávania na tri ponuky. Viete, aké ja som dal nariadenie v národných parkoch? Že to musia robiť od 100-tisíc eur. Ja som jediný minister v dejinách, ktorý prikázal 17-násobne prísnejšie normy, takže vy tu na mňa necvičte takéto, že nevieme ale podobne. Veľmi rád sa o tomto pobavím. Dovidenia. [14:48] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Len pre upresnenie, práve na obrazovke bola nejaká technická chyba, tak nebežal čas pánovi ministrovi na odpoveď, ale technici ho merajú, tam to zobrazené majú všetko, tak splnili sme ešte aj časový limit. Opýtam sa, keď zadám ďalšiu otázku, bude nám to už fungovať? Len sa chcem technikov opýtať, že keď dáme ďalšiu otázku, malo by to fungovať? Dobre, ďakujem. Takže v poradí bude otázka č. 5 od pána poslanca Saba, prepáčte, neviem, Sabo alebo Saboa? Sabo. Otázka je na podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva pani Sakovú, znenie otázky: „Vážená pani ministerka, premiér Fico podmienil podporu 19. sankčného balíka prijatím opatrení, ako zosúladiť klimatické ciele s potrebami výroby automobilov a ťažkého priemyslu. Čo konkrétne žiada Slovenská republika?" Pani podpredsedníčka, váš čas na odpoveď päť minút, nech sa páči. [14:53] Denisa Saková Vážený pán poslanec, slovenská vláda dlhodobo upozorňuje, že Green Deal, to znamená zelená transformácia, musí byť realistická a musí hlavne aj prihliadať na to, aká je štruktúra nášho hospodárstvo a nielen teda nášho, ale aj jednotlivých krajín Európskej únie, pretože od správy Maria Draghiho z minulého roka zo septembra uplynulo zhruba dvanásť mesiacov a jasne správa pojednávala o tom, že Európa síce má byť zelená, určite máme prihliadať na ochranu životného prostredia a má sa výrazným spôsobom najrozvinutejší kontinent podieľať na záchrane, na záchrane našej planéty, no však Európa stráca konkurencieschopnosť, a to bolo jasne v tej správe uvedené. Stráca konkurencieschopnosť kvôli tomu, že jednak tie ciele, ktoré boli nastavené v Green Deale, boli nastavené veľmi ambiciózne. Áno, berieme aj situáciu, že boli nadstavované ešte pred pandémiou, boli nadstavované pred vojnou na Ukrajine, aj dokonca pred energetickou krízou. No však obávame sa, že po týchto krízach, ktorými Európa prešla, tieto ciele mali byť skutočne zoptimalizované na to, čo Európa vie zvládnuť a, ako som spomínala, jasne o tom hovorí správa Maria Draghiho. Ak ste si v nedávnych, v posledných dňoch všimli aj vyjadrenia Maria Draghiho, tak hovoril o tom, že nie úplne ambiciózne Európa túto správu si vzala k srdcu a očakával rýchlejšie konanie a ambicióznejšie konanie v čase, odkedy táto správa vyšla, a dokonca tam hovoril, že skoro v podstate táto správa nie je reflektovaná nejakými novými opatreniami na pôde Komisie. My na každom jednom stretnutí, a nielen teda moji kolegovia, ale aj ja osobne, keďže sa zúčastňujem až troch zasadaní ministrov, ministrov pre energetiku, ministrov pre konkurencieschopnosť a ministrov pre obchod, na každom jednom stretnutí ministrov sa snažíme, snažíme akcelerovať myšlienku, aby Európa skutočne Green Deal prehodnotila a aby nemal negatívny vplyv na jednotlivé hospodárstvo. Keďže, samozrejme, Slovenská republika, dobre vieme, že je v podstate lídrom, čo sa týka počtu vyrobených vozidiel na počet obyvateľov, tak sa zaujíma hlavne o to, ako to bude prebiehať v automobilovom priemysle, bolo rozhodnuté 2035 zákaz výroby spaľovacích motorov, už sami vidíte, že Európa čiastočne prehodnotila, alebo resp. tie ciele, ktoré mala na roky ´25 – ´27, tak spriemerovala a tie kvóty, ktoré boli dané na každý rok, tak v podstate ich dala na nejaké širšie časové obdobie. Je to jednoducho fakt, že automobilový priemysel stráca konkurencieschopnosť a nielen kvôli cenám vysokých energií, ale aj kvôli tomu, že prechodom na výrobu elektrických vozidiel sme menej konkurencieschopní ako sú čínske automobily, žiaľ, Európa nemá dostatok nerastných surovín, ktoré vstupujú do výroby batérií a následne batériových komponentov. Celý subdodávateľský reťazec na výrobu týchto batériových komponentov je v rukách iných kontinentov a najmä teda v rukách Číny, jednoducho je to veľmi problematické pre automobilky si vybudovať nový subdodávateľský reťazec, ktorý je ešte oveľa finančne náročnejší ako subdodávateľský reťazec na výrobu automobilov so spaľovacím motorom. Ja sa osobne potýkam s dvoma prístupmi, jeden prístup, ktorý je zastupovaný časťou automobilového priemyslu na Slovensku, hovorí o tom, že k prehodnoteniu cieľa na rok 2035, zákaz výroby spaľovacích, by malo prísť, pretože nebudú schopní do 2035 konkurovať sortimentom vyrobených elektrických vozidiel, na druhú stranu tu máme niektoré automobilky, ktoré investovali miliardy do nových produkčných liniek a plánujú a teda prispôsobili sa tomuto strategickému rozhodnutiu a ony naopak sa sťažujú, že ak by tento cieľ na 2035 mal byť prehodnotený, tak s tým majú vážny problém, čo sa týka investícií a následne aj konkurencieschopnosti po roku 2035. Musíme si uvedomiť, že niektoré automobilky väčšinu svojho sortimentu vyvážajú a tam nie je len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:53] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Doplňujúcu otázku má pán poslanec Sabo, nech sa páči. [14:58] Michal Sabo Ďakujem za vašu odpoveď, pani ministerka. Ja len chcem pripomenúť, lebo ono ja chápem to, že medzičasom sa zmenili veci a jasné, že v čase a v priestore treba prehodnocovať, vyhodnocovať, čo funguje, čo nefunguje. Ale keď hovoríte, že dlhodobo kritizujete Green Deal, ja chcem len pripomenúť, že Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu v decembri 2019, následne ju schválila Európska rada v 2020 v januári, to bolo ešte stále za predchádzajúcej vlády strany SMER, bola stratégia schválená. A vy ste boli rovnako pri tom stole, keď sa tá stratégia dohadovala. A prečo teraz opäť sa pri tom stole neprehodnocuje tá stratégia, ale robí sa to systémom, že my chceme niečo dosiahnuť, tak ideme teraz vydierať všetkých ostatných? Lebo tak to zvonka vyzerá. A zopakujem ešte raz otázku, že čo konkrétne teda Slovensko požaduje v prípade toho 19. sankčného balíka? [14:58] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Pani ministerka, nech sa páči, čas na odpoveď. [14:59] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tak ako vy ste mi niečo pripomenuli, ja vám tiež pripomeniem, že keď sa to schvaľovalo 2019/2020, tak to bolo presne to, čo som hovorila, bolo to pred vecami ako bola vojna na Ukrajine, bolo to pred koronakrízou, bolo to pred veľkou energetickou krízou. S takýmito krízami nikto vtedy nepočítal a tie ciele sa zdali reálne. My nehovoríme, že vtedy nastavené ciele boli zlé, my len hovoríme, že ich teraz treba prehodnotiť, pretože sa zmenili okolnosti. A tie okolnosti boli jasne popísané v Draghiho správe, že Európa stráca konkurencieschopnosť s tým, že tie ciele sú priveľmi ambiciózne a hospodárstva jednotlivých krajín členských štátov to nedokážu plniť. Stráca konkurencieschopnosť a to by malo byť úplne základnou prioritou, pretože keď Európa má možno ešte nejaký čas, možno niekoľko rokov, možno niekoľko mesiacov na to, aby čelila, a vyslovene sa to povedalo v Draghiho správe big threat from China, aby sme čelili tomu, že nestratíme aspoň ten dych konkurencieschopnosti, tak máme čo robiť. A preto hovorím, že na každom jednom stretnutí ministrov, ale aj na pôde komisárky sa toto prehodnocuje. My sme podmienili, že 19. sankčný balík, môžme sa o ňom baviť, kľudne sa o ňom budeme baviť, ale keď hovoríme o konkurencieschopnosti, hovoríme to kvôli Green Dealu a hovoríme to kvôli cenám energií. A ceny energií, zopakujem, čo sa týka plynu, máme o 10 % vyššie ceny stredoeurópsky región ako zbytok Európy. Elektrická energia tak isto sa definuje ponukou a dopytom na európskom trhu liberalizovaným, ktorý je liberalizovaný už pomaly 20 rokov. A preto my hovoríme, že jednoducho, okej, sankčný balík je jedna vec aj RePower je druhá vec a tieto všetky veci sa musia v tomto molochu zohľadniť. Jednoducho my nechceme teraz hovoriť, že chceme taký alebo onaký plyn, my chceme lacný plyn a hlavne my chceme plyn fyzicky. Ja len doplním pána premiéra, ktorý tu o tom hovoril, ja mám každotýždňové rokovanie s Komisiou, po 2028 to nie je len o cenách, to my máme aj o fyzických dodávkach plynu, pretože z juhu nemáme dostatočné kapacity, pretože Maďarsko svoje kapacity venuje na svoju domácu spotrebu. Kapacita tranzitu medzi Nemeckom a Čechami postačuje na českú spotrebu. Jediný plynovod, ktorý sa nám otvára, je z Poľska, kde sú šesťnásobne vyššie ceny tranzitu ako všade inde. Takže, po prvé, máme problém s cenami a, po druhé, máme problém s fyzickými dodávkami energií a to isté platí aj o robote. Akonáhle sa uzavrie ropovod, ktorý ide cez Ukrajinu, tak máme jediný ropovod cez Adriu, kde sú päťnásobne vyššie poplatky za tranzit. To je jednoducho pre slovenský priemysel, ktorý už teraz bije na poplach, pretože ešte do ceny elektrickej energie vám vstupujú aj povolenky, ktoré idú z toho Green Dealu, tak v každom ohľade, kde sa pozriete, tá konkurencieschopnosť najviac závisí to, že nemáme konkurenčné ceny energií s porovnaní s ostatným svetom. A to je momentálne situácia, ktorá sa prerokováva na pôde Európskej komisie. Ja tiež som pevne zvedavá a budem čakať na ďalšie vyjadrenia krajín západoeurópskych, pretože druhý najväčší dovozca LNG plynu je ruský plyn, tak budem čakať, ako sa ony popasujú s touto situáciou. Ďakujem veľmi pekne. [14:59] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani podpredsedníčka vlády, ale poprosím vás zostať pri pultíku, pretože ďalšia otázka je vyžrebovaná od pána poslanca Saboa opäť a na vás: „Vážená pani ministerka, aké konkrétne opatrenia na šetrenie na vašom rezorte ste predstavili ministrovi financií?" Nech sa páči, čas na vašu odpoveď. [15:13] Denisa Saková Ďakujem veľmi pekne. Takisto ako tu už bolo povedané aj mojimi kolegami, či to bolo za ministerstvo zahraničných vecí alebo za ministerstvo dopravy, v súvislosti s prípravou návrhu rozpočtu verejnej správy na 2026 a 2028 s potrebou teda konsolidácie verejných financií sme aj na ministerstve hospodárstva pristúpili alebo resp. akceptovali znižovanie kapitálových a bežných zdrojov, čo sa týka rozpočtu, štátneho rozpočtu, a to na rok 2026. Samozrejme sa to teda týka, čo sa týka bežných výdavkov, tak sú to bežné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy, ostatné osobné vyrovnania v určitej výške, ako aj bežné výdavky ekonomickej klasifikácie na tovary a služby. Ja mám zopár čísiel, a to je, napr. za rok 2025 sme za ministerstvo hospodárstva mali splniť zníženie počtu tabuľkových miest o 37 ľudí, za ministerstvo hospodárstva na rok 2026 to predstavuje 32 ľudí, za rok 2025 to máme, už môžem povedať, splnené, určite tento svoj záväzok chceme dodržať, záväzok voči ministerstvu financií a voči rozpočtu aj na rok 2026. Dotkne sa to nielen samotného ministerstva hospodárstva, ale dotkne sa to aj podriadených inštitúcií ako sú napr. Slovenská obchodná inšpekcia, puncový úrad, Hlavný banský úrad, úrad jadrového dozoru, ako aj príspevkové organizácie – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií, obchodu, Slovenská inovačná a energetická agentúra, múzeum obchodu. Tam tie konkrétne čísla ešte nemám, pretože tam som si dovolila spraviť, nehovorím, že výnimku, ale chcem rokovať s jednotlivými podriadenými organizáciami, pretože chcem prehodnotiť ich úlohy a ich zadania, ktoré majú na roky ´26 až ´28 a podľa toho štruktúrovať šetrenie. V niektorých organizáciách to môže byť viac ako predpísané percento šetrenia a v niektorých organizáciách naopak menej. Ako som povedala, bude všetko závisieť na úlohách a prioritách, ktoré jednotlivé podriadené inštitúcie majú. Na ministerstve hospodárstva deklarujem, že toto šetrenie alebo toto rozhodnutie o krátení bežných výdavkov určite splníme a, samozrejme, aj čo sa týka viazanosti kapitálových výdavkov ministerstva hospodárstva ako ministerstva, skoro tam nemáme vôbec nič. [15:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Vidím, že nemáte doplňujúcu otázku, takže ideme na ďalšiu otázku, ktorú položil pán Tomáš Valášek, je úplne rovnaká, ako ju položil, ale máte právo na doplňujúcu, nech sa páči. Chcete položiť doplňujúcu? [15:13] Tomáš Valášek Teraz, vďaka. Využijem teda doplňujúci komentár, nebude to otázka, pani ministerka. Ten komentár je, že ma mrzí, že ministerka Saková v roly ministerky Sakovej nenasledovala príkaz ministerky Sakovej v roly ministra Ráža a neprišla sem vyzbrojená konkrétnymi číslami k svojmu vlastnému rezortu, s jednou čestnou výnimkou zatiaľ sme počuli od troch alebo štyroch ministerstiev a iba jeden predstavil čísla. To, čo počúvam od ostatných, sú, hm, chcem použiť slovo bláboly, ale nechcem byť pejoratívny, poviem že všeobecné fakty, ktoré sa môžu alebo nemôžu v konečnom dôsledku pretaviť v tie desiatky až stovky miliónov, ktoré potrebujete na každom ministerstve ušetriť. Ja pripomínam, a odznelo to tu pred chvíľou od pána ministra Takáča, ak sa nemýlim, že tá konsolidácia, to šetrenie na vládnej strane má predstavovať spolu koľko, 1,3 mld.? A sme tu počuli, že ministerstvo zahraničných vecí ide šetriť, lebo ide optimalizovať poistky na autách? Akože, dámy a páni, rýchla kalkulácia tuto cez počítač, ak ich majú pár stovák, ak platia tisíc mesačne, tisíc ročne, pardon, za havarijnú poistku, ak to zlacnie o 30 %, tak ušetria 150-tisíc. Týmto tempom, dámy a páni, nájdete 1,3 mld. niekedy v roku 2126 a nie v roku 2026. [15:13] Tibor Gašpar – Vstup predsedajúceho Neviem, pani ministerka, chcete ešte reagovať? Asi nie. Takže čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku na prestavenie systému. Ďakujem. (Prestávka.) [15:13] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Kolegovia, kolegyne, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní jedenásteho dňa 39. schôdze Národnej rady v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci, tlač 1009. Pani ministerku máme na mieste, pána spravodajcu máme na mieste a prvý nám vystúpi písomne prihlásený poslanec za klub SaS pán poslanec Viskupič, ktorý, ktorého pozývam za rečnícky pult. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1009.) [15:13] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolega, teraz dneska takto (povedané s pobavením), no dobre, máme tu, spravodajca tu byť musí, hej, tak jeden je tu dobrovoľne kolega. Dobre. Ja paradoxne začnem pochvalou pre pani ministerku, nech som trochu taký že aj slušný, hej, nie len furt kritizujem. Je taký, že myslím, že je to odbor zlepšovania podnikateľského prostredia na ministerstve hospodárstva a popritom množstve tých strašných správ, hej, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, proste z tej prijatej konsolidácie, ktoré ho že tak zhoršujú, že dnes povedala Národná banka, že rast tej, tohtoročný rast ekonomiky bude len 0,8 % a čo je ešte horšie, pre budúci rok že bude len 0,5 %, a ja sa obávam, že nebude ani to. Proste tento odbor si musí jednoducho trhať vlasy, pretože to znamená všetko to desivé, čo si vie predstaviť Slovensko, že nám nebudú chodiť investície, že proste existujúce firmy budú odchádzať. NBS-ka dneska povedala, že nás to bude stáť 17-tisíc pracovných miest, ktoré zaniknú, a inak že tá konsolidácia neprinesie štátu 2,7 mld., ale myslím, že len 1,6. No proste spravili nejakú analýzu, a pozdravujem teda kolegov z tohto odboru. Tak ale je aspoň jedna malá dobrá správa. Keďže som chcel pochváliť, a to je to, že akou cestou sa bolo treba ubrať, a to je vlastne, že sa zrušil ten zákaz predaja, hej? To je skutočne niečo, čo zvyšuje slobodu, to sa teším aj ja, pretože ak obchodník chce predávať, môže, nemusí samozrejme, v tom je tá sloboda, ak chce spotrebiteľ - zákazník ísť kupovať, môže, ale nemusí, hej, tiež má slobodu. Zamestnanec takisto má vo finále možnosť si zarobiť, pretože teda vie byť v práci a tiež som presvedčený, že zamestnávatelia to vcelku rešpektujú a keď sa nechce, veď je Zákonník práce, tak že nemusí. Podľa mňa je to že win-win-win, hej? Je to malá, drobná vec, ktorá ale má preukázateľný pozitívny vplyv, za jedno, na podnikateľské prostredie a zároveň aj na verejné financie. Bohužiaľ, toto je jedno malé izolované opatrenie a ukážka toho, že ktorým smerom by bolo dobré ísť. No. A teraz teda k energopomoci a teda, ale vrátim sa, že a nejde sa, pretože zvyšných 21,5 opatrení je vyslovene že škodlivých. No a teraz k energopomoci. A ja pochválim pani ministerku ešte raz, pretože bola minimálne dva roky v opozícii, keď bola už energokríza a teda riešili sa energodotácie a stálo nás to fakt že veľa peňazí. A pani ministerka vtedy kričala po adresnosti. Kričali sme aj my zo SaS-ky, už bolo to ako bolo, adresnosť nebola, bohužiaľ, ale teda pani ministerka hovorila správne. No len teraz už máme polovicu vládnutia a stále máme, aj teda vlani, aj tohto roku, máme vlastne stále ešte neadresnú pomoc a teda už podľa mňa nadišiel ten čas, tak viac-menej teda popritom, že dva roky sa s tým neudialo nič a tiež to stálo kopu peňazí daňových poplatníkov, ale teda teraz tu už máme nejaký zákon, takže už sa máme o čom rozprávať. Poviem ešte jednu vec, že, áno, po tom včerajšom, ja poviem, že skutočne uvrhnutí Slovenska do marazmu, do zaostávania, do, ja som presvedčený, že skôr nám hrozí recesia ako 0,5-percentný rast, proste kde teda to skutočne zaplatí každý jeden občan, firmy, malé firmy, živnostníci, občania, tak dnes už sme zasa v tom sociálnodemokratickom, v tej časti príbehu, ktorý ten je teda pre nich akoby pozitívnejší, že ide sa niečo rozdávať. No a teraz teda 90 %, možno 90 plus, tak bolo povedané aj dnes opakovane na tlačovej konferencii pána premiéra, no tak teraz sa bavme, že či teda si pani ministerka zaslúži tú pochvalu, lebo už prišla s adresnou pomocou, alebo si ju nezaslúži, lebo 90 %, alebo možno ešte o chlp viac, domácností vlastne adresná pomoc nie je. Tak neviem, nechávam na zváženie. Čo je fakt, je, že to bude stáť 435 mil. eur a, samozrejme, treba povedať, že pani ministerka ich nedokáže vybrať, obrať zo stromu, ani slovenského, ani európskeho. Tie peniaze museli byť niekomu zobrané a boli zobraté buď slovenským daňovým poplatníkom, alebo európskym daňovým poplatníkom. Inak európsky daňový poplatník je aj slovenský občan, pretože aj my platíme príspevok do Európskej únie. Takže každopádne, a to chcem, aby tu zaznelo, je, že ten príbeh nezačína, že sa ide pomáhať. Začína tým, že sa niekto na to musí zložiť, že niekto musel v tej produktívnej časti ekonomiky niečo vytvoriť, potom štát z toho nejakú veľkú časť zobral, hej, a teda potom sa dá pomáhať. Toto si treba uvedomiť. Preto je zásadne kľúčové, samozrejme, aby to nebol morálny hazard, že napríklad sa tí chudobnejší ľudia zbierajú na priemerne bohatšieho, hej, keď teda tú energopomoc dostáva každý, ale je zásadne dôležité, aby, aby jednoducho sa skutočne pomáhalo tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. Aj v tomto konkrétnom prípade a, samozrejme, tak musí fungovať celý štát. Aj my sme Sloboda a Solidarita, teší ma zvyšovanie slobody a, áno, aj ja som za solidaritu. Čiže to, že nejakú energopomoc dáva zmysel, je, samozrejme, fakt a to uznávam aj ja. Ale nie, nemôže to byť, nevieme si to dovoliť, nevedia si daňoví poplatníci slovenskí dovoliť, aby to bolo 90 % a viac. No takže toto, tu sa uchádzam o to veď, že nejak ten systém asi bude fungovať. Ja hovorím, že je to veľký zver, ale niečo z neho vylezie, hej? Pevne verím, že z neho vylezú čo najvalidnejšie dáta, uvidíme, a potom je to ale ďalej na tom nastavení, a tu sa uchádzam o to, že, a to sa tu dnes nedozvieme, lebo tam vlastne nám zákon hovorí, že to bude nastavovať nariadenie vlády, a tam sa uchádzam o to, aby to bolo nastavené že zmysluplne, aby to skutočne zasahovalo domácnosti, ktoré tú pomoc potrebujú, lebo teda niektoré domácnosti, nejaké percento domácností ju jasne potrebuje. No. Teraz ale skúsim sa začítať do toho celého návrhu a začnem možno § 7? Paragrafom sedem, hej. No § 7 hovorí o tom, že teda ministerstvo hospodárstva doručí energetickej domácnosti, ktorej vzniklo právo na adresnú energopomoc, písomné oznámenie, v ktorom ju informujú o vzniku práva na adresnú energopomoc a o tej forme a o ďalších podrobnostiach, hej? To hovorí odsek 1. Odsek 2 hovorí, že sa to teda bude posielať elektronicky. No a teraz tuto sa idem hneď pýtať, že no ak by to bolo písomne, tak povedzme, že tých dva, dva a pol milióna domácností, už len to je po dve eurá, päť miliónov euro, okej, ale teda píše sa tu, že elektronicky. Teda neviem, že či len elektronicky alebo, alebo, to sa aj pýtam pani ministerky, ale teda ja som presvedčený, že veľká, ale že veľká časť tých domácností sa o tom nedozvie, lebo tento elektronický spôsob zatiaľ nejak veľmi nevyužíva. No veď (reakcia navrhovateľky), okej, dobre, no čiže potom, dobre, fajn, potom ale, samozrejme, hovorím, aj tu sme už že na miliónoch nákladoch, lebo ak dva milióny domácností nemá elektronickú, som presvedčený, že nemá, no tak dneska jeden ten, jeden ten list určite stojí dve éčka, čo je štyri milióny. Len to samotné oznámenie, plus niekto musí vytlačiť dva milióny papierov. No jednoducho je to veľký zver a jednak jak sa budem snažiť rozprávať, že kde to je. No ja, ne, teda peniaze je to, čo akoby trochu tomu rozumiem a o tom chcem rozprávať. Takže jedna vec je toto oznámenie, hej, to samotné oznámenie, už to stojí milióny, hej, zasa daňových poplatníkov. Sú to peniaze, ktoré už teda priamo nepomáhajú. Dobre. Paragraf 8, námietka sa volá. No a tu zasa vlastne ten zákon vytvára akúsi normálne že novú formu reklamácií alebo teda námietok voči tomu samotnému rozhodnutiu. Samozrejme úplne rozumiem, to je jasné, keď sa vyrobí 2,5 mil. rozhodnutí, hej, o tom, či energopomoc má, alebo nemá nárok už akýmkoľvek spôsobom, tak niekto môže byť nespokojný oprávnene-neoprávnene, akokoľvek, hej, no a bude sa to riešiť. No a bude sa to riešiť teda proste v § 8, kde teda sa popisuje vlastne čo. Čiže zasa v situácii, keď tu máme nejaké reklamačné poriadky alebo teda zákon o ochrane spotrebiteľa, alebo Občiansky zákonník, alebo čokoľvek, tak sa vyrába ďalší spôsob, ktorým sa toto celé bude riešiť. Ale to je že spôsob. Ale to niekto to bude musieť mať naštudované, niekto sa bude musieť k tomu vyjadriť a toho niekoho treba zaplatiť. To je, to je zasa vlastne úplne že nový proces, ktorý bude stáť peniaze úplne automaticky, pochopiteľne, veď to budú nejaké, toto nebude môcť robiť stroj, toto už bude robiť, robiť zamestnanec, a to bude stáť peniaze. Nejdem to vyčíslovať, ale som presvedčený, že to nebude stáť málo, hej? To je ďalšia vec. No a potom, teraz rýchlo neviem, v ktorom paragrafe, ale píše sa vlastne, že jeden z tých orgánov, ktorý to rieši okrem ministerstva hospodárstva, sú okresné úrady. Takže opravte ma, ak sa mýlim, sa v tomto momente okresným úradom vyrobila ďalšia povinnosť. Proste asi teda tie okresné úrady podľa tohto manuálu z § 8 budú teda to celé riešiť. Zasa. No tam budú tí ľudia, tam bude tá agenda, tam bude to celé akože, to, to jednoducho zasa je, je kopa peňazí. Už len ten samotný fakt, že vlastne okresné úrady budú tie, ktoré budú tým reklamačným úradom, nazvime to tak, pre poskytnutie, resp. neposkytnutie energopomoci. Už to je zasa drahé, keď už teda nič iné. No dobre. Vznikne nejaký register odberných miest, okej, a § 10, no to sú vlastne tie, áno, to sú tie orgány, orgány verejnej správy, kde sa teda určuje, že okresný úrad teda bude poskytovať, za á, hej, teraz čítam: "fyzickej osobe informácie a podrobnosti o poskytovaní adresnej pomoci". Čiže ani nielen vlastne, že teda už tie reklamácie, ale teraz si predstavte, že niekto bude musieť sedieť na tom okresnom úrade, ktorý bude musieť o tom mať informáciu, bude vedieť ich poskytnúť. Ale to je, teraz sme sa aj s pani ministerkou bavili, že teda či je veľa-málo, ale teraz ja, ja to poviem, no a čo keď si teraz každý desiaty občan Slovenska povie, že on k tomu potrebuje informácie, že si 500-tisíc ľudí povie, že sa pôjde na nejaký okresný úrad spýtať. To neni malá agenda, hej? To, to je akože niečo, čo tu, čo tu bolo zasa, zasa vytvorené. Akože ja neviem, ako sú na tom okresné úrady, na to nie som teda veľký odborník, ale som presvedčený, že asi nemajú odbor nejaký (reakcia navrhovateľky), no, čiže, áno (reakcia navrhovateľky), ďakujem za doplnenie (povedané s úsmevom), tak vyrobí sa tam teda odbor nejakej energetickej pomoci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Možno pani ministerka nech sa prihlási do rozpravy, nemusíme diskutovať takto. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. (Povedané s úsmevom. Reakcia navrhovateľky. Smiech rečníka.) Viskupič, Marián, poslanec NR SR Okej, dobre, čiže k tejto téme dosť. Áno, bude tam vyrobený nejaký nový odbor, nejakí noví zamestnanci, ktorí budú riešiť energopomoc. Uf. Paragraf 11, to sú práva a povinnosti vybratých subjektov. No a tu sa už dostávame vlastne do ďalšej línie. Čiže máme ministerstvo hospodárstva, tam bude to srdce toho systému (povedané so smiechom) a nebude lacné, už sme si povedali o okresných úradoch, no ale to ešte (reakcia navrhovateľky), to budú tepny a teraz tam ešte bude vlastne čo? Pľúca. Pľúca toho celého budú vlastne tí dodávatelia energií a dodávatelia tepla, hej? No a tí sú teda, samozrejme, oprávnení získať nejaké informácie z toho systému, no ale do toho, do toho, samozrejme, majú kopu nových povinností. Majú kopu nových povinností, asi by som to ani nestihol do konca vystúpenia prečítať, ale nejaké prečítam, hej? Teda musia uplatňovať cenu podľa teda tu nejakého toho dohodnutého paragrafu, hej, vo svojom informačnom systéme musia viesť evidenciu odberných miest v súlade s registrom adries atď. atď. atď., končí to nejakým písmenkom j) a jednoducho tieto pľúca tohto systému to budú musieť úradovať a asi vás neprekvapí, keď poviem, že ani to nebude zadarmo. To sú proste tie, za jedno teda poskytovatelia tej samotnej komodity, za druhé, keď sa začítam do ďalšieho odseku, tak tam sú, samozrejme, ešte aj tie distribúcie, hej, ktorí tiež budú musieť niečo evidovať, to sú normálne že náklady. Aj v ich systémoch, ktoré majú, aj oni budú musieť upraviť softvéry, aj oni budú musieť upraviť dizajn faktúr, aj oni budú musieť oznamovať to celé nejak, nejak tým odberným miestam. To ale zasa budú skôr milióny ako tisíce, hej? To je proste zasa, zasa ďalšia agenda. No a ako podľa mňa tam neni nič iné než vo finále to, samozrejme, musia preniesť do cien svojej produkcie, hej? Cena je, samotnej komodity je plus-mínus trhová, hej, tak tam to budú prenášať. Dobre, pri tých regulovaných jedného dňa z toho budú oprávnené náklady. No budú, veď je to v zákone. To znamená, im ÚRSO umožní zasa niekde nejakú tú tarifku o niečo zvýšiť, lebo veď im pribudli nové povinnosti, veď pribudli, však sú v zákone. To niekto zaplatí. A ten niekto bude spotrebiteľ. No áno, už som teda v odseku 3, prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinný, ten má tu nejakých päť odrážok. Dobre. No. Čiže toto je, toto tie pľúca nebudú, nebudú ten vzduch filtrovať zadarmo. Bude to stáť peniaze a nie málo. No to bol § 11, no a teraz § 13, ten je tiež hodne zaujímavý. No a teraz teda to poskytovanie údajov. Áno, teraz sa tu môžeme debatovať, a zase, debatoval som s pani ministerkou a nakoniec to aj povedala v pléne, že tie údaje sa nejak pozbierajú, vytiahnu z tých registrov, niečo z nich vylezie a proste do nejakej miery sa zmažú alebo-alebo, hej? Už akokoľvek, hej, ale hacknúť sa dá všetko. Ja som to hovoril trochu aj v skrátenom legislatívnom konaní, ale čokoľvek, akože niekedy je najbezpečnejšie vlastne pred hackom, únikom informácií, čímkoľvek, ak taký systém nie je, hej? Doteraz sme takýto systém nemali a ja som aj presvedčený, že to bolo lepšie ako, ako, ako keď ho máme. Hej? Za chvíľku to prečítam, len poviem, k čomu smerujem. Smerujem k tomu, že pokiaľ sa bude platiť energopomoc 90 % domácností, tak som presvedčený, že tie náklady tohto všetkého, ako tých 90 % domácností vyselektovať a zúradovať a obslúžiť a zreklamovať a čo ja viem, čo všetko, budú určite vyššie ako tá energopomoc pre tých zvyšných desať, hej? Že sme sa dostali do absurdnej situácie, že pomoc pre 90 % domácností bude vo finále drahšia ako plošná pomoc pre 100. Akože to je už ďalší level akože tej absurdnosti situácie a z môjho pohľadu neúcty ku daňovým poplatníkom, ku občanom, hej. K tomuto celé smerujem, preto vlastne hovorím, že čo, kde to všetko stojí. No, to je ten, ten jeden level. A teraz teda ten level vlastne k tým informáciám. Ja to tu zopakujem ešte raz, lebo som presvedčený, že aj pani, ani, aj pani ministerku to trápi, že, a dúfam, že sa nehnevá, že ju stále oslovujem, ale teraz nám Jaguar Land Rover už štvrtý týždeň neprodukujú. Normálne mali, to nebolo teda na území Slovenska, si myslím, ale skôr akože európsky, jednoducho mali taký hack, taký únik informácií, že normálne že nevedia sprevádzkovať, nevedia spustiť tie svoje systémy. Veľká nadnárodná, súkromná firma, ktorá teda určite si chránila svoje dáta najviac ako vedela a tiež mala systémy podľa mňa že skutočne na úrovni, a jednoducho je to tak, proste stane sa to, hej. A to riziko tu teraz je. No a teraz ja len prečítam, že čo všetko vlastne sa tam bude dávať, hej? Sú tam informácie z informačného systému katastra domácností, registra fyzických osôb, registra právnických osôb, informačného systému finančnej správy, informačného systému Sociálnej poisťovne, informačného systému útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, hej? Informačných systémov ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, informačného systému zdravotnej poisťovne, informačného systému prevádzkovateľa distribučnej sústavy, informačného systému organizátora krátkeho trhu s elektrinou, informačného systému prevádzkovateľa distribučnej siete, informačného systému osoby podnikajúcej v tepelnej energetike, informačného systému spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, informačného syst... a iných informačných systémov alebo zoznamov, hej? Akože to zasa, za prvé, bude niečo stáť, za druhé, je to masa informácií a, za tretie, že fakt to akoby stojí za to? Proste to je, toto je veľmi veľká, veľmi veľká softvérová výzva. Ja viem, že sú ľudia, ktorí takéto veci zvládajú, veľa z nich asi pracovalo na tom porovnávači cien, ktorý dokáže porovnať 39 komodít a teda príde tam asi tisíc ľudí denne, ak nie ešte menej. Tam tí odviedli dokonalú prácu, tak teraz sa desím, že ako to bude vyzerať, keď to bude riešiť päť miliónov štyristotisíc Slovákov a všetky tieto systémy, ktoré existujú. No, dobre. No, osoby podľa odseku sú, jedna, sú povinné poskytovať údaje o bytoch, domoch, podľa odseku tri, bla bla bla, nepodstatné, kraj, okres, obec, časť obce, ulica, súpisné číslo, orientačné číslo, znak orientačného čísla, číslo bytu, nebytového priestoru, kód druhu priestoru, kód druhu nebytového priestoru, podlažie, rodné číslo vlastníka nehnuteľnosti, úžitková plocha bytu alebo nebytového priestoru, číslo listu vlastníctva, kód druhu stavby, Ježiš, čitateľ podielu na spoločných priestoroch, menovateľ podielu na spoločných priestoroch, potom ďalej, podľa, podľa ďalšieho odseku zasa ďalšie informácie popisného charakteru. Tu len dodám, že, samozrejme, je tu, je tu aj odsek o Vojenskom spravodajstve, ktoré to, samozrejme, poskytovať nebude, lebo by to mohlo ohroziť, hej, ohroziť, ja to prečítam: „Poskytne údaj iba vtedy, ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu obrany štátu, bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva," a veľmi podobne je tam aj so Slovenskou informačnou službou: „ak ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti Slovenskej republiky alebo plnenia úloh." Chápem, že asi nebudú o svojich priestoroch informovať, do nejakej miery rozumiem, ale že sa zrovna ony boja poskytovať údaje. Hej? A vlastne my všetci ostatní sa nebojíme, my ich poskytneme, mali sme tam nejaké dva týždne, dať tam, že teda nechceme byť do toho zapojení, bola taká možnosť, neviem, koľko ľudí ju využilo. Ale zas to akoby o niečom, o niečom hovorí. No, to bol § 13. Ani zďaleka som ho neprečítal celý, pani ministerka asi vie, lebo... (reakcia ministerky Sakovej), no, v podstate áno, už sa to len opakuje pri ďalších, ďalších. Ale zasa napríklad údaje o dôchodkových dávkach. Hej, údaje o dávkach vypláca ich z výsluhového zabezpečenia. Údaje o dávkach a príspevkoch z informačných systémov podľa ods. 3, údaje podľa ďalších a ďalších a ďalších. Akože toto je aleže veľká vec. Ja si myslím, že aj kolega Štefunko už toho má asi plné zuby a odchádza, ale musí uznať, nie, v dobrom, počkaj, veď ešte som, len akože toto nie je malý informačný systém, hej, toto proste je fakt že veľký zver (smiech) a podľa mňa si pani ministerka zobrala aleže fakt veľké sústo a bude to fakt náročné, hej? Bude to fakt náročné, a ešte je tam jeden paragraf, a z hlavy ho neviem. Utekaj. (Smiech.) Chcel som len zobudiť spiacich poslancov, tých pár, čo nás tu je. No, v ďalšom paragrafe je tam, vlastne sú dve možnosti poskytnutia tej samotnej pomoci, aby sme sa dostali už vlastne konečne k tomu občanovi, nielenže niečo musí poskytnúť, aleže teda mal by aj niečo dostať. Hej? No tak teraz sú dve možnosti, ako to, ako to vie to ministerstvo hospodárstva urobiť. Jedno je teda regulácia cien, hej, na tejto úrovni, že vlastne občan zaplatí do nejakej miery nižšiu cenu, tiež inak nebude úplne náročné, ak to, teda nebude ľahké, ak to nebude vlastne jednotná cena, čiže teraz vlastne asi by mal, mala tá distribučka a zároveň aj dodávateľ energie účtovať vlastne rôzne ceny, hej? Lebo teda nejaká domácnosť tam patrí, tak bude mať buď nejakú zľavu alebo nižšiu cenu alebo, alebo už to je náročné, a tu použijem informácie aj kolegu Karola Galeka, ktorý tu, bohužiaľ, nevie teraz byť, a že to nikto sa týchto dodávateľov nepýtal. Oni tvrdia, že potrebujú minimálne šesť mesiacov na úpravu ich systémov platobných, operačných, proste všetkých, hej. To je, to je ďalšia a ďalšia vec. No a potom je tam ešte druhá možnosť, a to sú teda tie energošeky, hej. A druhá možnosť je teda tá, že teda táto energopomoc bude vyplatená nejakým energošekom. No a tu, sa už dostávam naspäť od odbornosti k politike a ja si pamätám, boli to že plynové vratky a pamätám si pána premiéra, že teda išiel s takou veľkou kopou nejakých týchto šekov a vlastne posielalo sa to a ľudia teda dostali nejaké peniaze naspäť. No a ja sa obávam, že, a toto je presne ten cieľ, ku ktorému to nakoniec dokonverguje, že bude nejaký energošek a že bude k tomu veľká tlačovka, a že bude k tomu veľká šou, a že teda najradšej, keby to bolo možné, by mal pán premiér na tom energošeku svoj obrázok, hej, lebo však každý populista chce mať obrázok, a ja sa opäť pozriem aj na kolegov z OĽANO, tam tiež bolo veľa rôznych návrhov na šeky. Jednoducho je to, je to forma politickej korupcie a bude sa to, bohužiaľ, toto zasa diať. Čiže ani tak nesmerujeme ako k tohtoročnému januáru, skôr sa bude smerovať potom k roku 2027, kedy budú voľby a zasa bude len jedna polovica príbehu rozprávaná, ako našiel Robert Fico peniaze na preplatenie teda vysokých cien energií. Tohto sa ja obávam a fakt myslím si, že, a ja to poviem, teda prosím pána spravodajcu, navrhujem teda, aby, aby sa tento zákon stiahol a vrátil na dopracovanie, ale skôr na, ani nie tak dopracovanie tých detailov, ale skôr na dopracovanie tej, tej idey, tej myšlienky, či sa to nedá urobiť inak. No a v tom zvyšnom čase, aby to nebolo zase, že len kritizujem, tak poviem, že aká by bola jedna funkčná možnosť, ako sa to spraviť dá, stačí sa pozrieť na Českú republiku, ktorá takisto, samozrejme, má nejakú časť domácností, ktoré sú v energetickej chudobe, a nastavila systém on-demand, proste na požiadanie. Čiže spotrebiteľ má povinnosť, ak sa chce uchádzať o podporu, teda o energetickú podporu alebo teda o dotáciu, tak má povinnosť o ňu požiadať, to je prvá vec, a deklaruje tam, samozrejme, nejaké, nejaké fakty, že je na ňu oprávnený. A Česi nastavili skutočne relatívne zmysluplný a veľmi jednoduchý systém, kedy vlastne sa povedalo, že osoba alebo domácnosť je v energetickej núdzi vtedy, ak ich náklady na bývanie a energie dosahujú 30 % ich príjmov, hej? Toto si v podstate každá domácnosť vie, vie doma vyčísliť, viem, vedia si pozrieť na svoje faktúry teda za bývanie, za energie, samozrejme, vedia svoje príjmy, ktoré potom následne aj musia deklarovať, a teda už z toho im veľmi jednoducho vychádza, či sa môžu uchádzať alebo sa nemôžu uchádzať. Ja si myslím, že takto nejak nastavený systém by bol ďaleko efektívnejší, ďaleko lacnejší a vo finále aj ďaleko spravodlivejší, pretože jednoducho by daňových poplatníkov stál menej a tým, ktorí to potrebujú, by pomohol viacej, že toto by vlastne sociálnodemokratické alebo sociálne alebo už akékoľvek a bolo by to ale spravodlivé skutočne aj voči tým tvorcom hodnôt, pracujúcim, firmám, zamestnancom, živnostníkom, SZČO, ktorí sa jednoducho na celé toto pánske huncútstvo jednoducho musia skladať. Ďakujem pekne za pozornosť. [15:41] Marián Viskupič – Vystúpenie v rozprave . [15:43] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem veľmi pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Sabo. [15:43] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, aj tebe za vystúpenie. Ak som teda pochopil, tak tá tvoja základná výčitka, ktorú, samozrejme, s ňou súzniem, je, že ideme opäť cez prílišnú byrokratizáciu a niečo zase vymýšľať na zelenej ploche. Namiesto toho, aby sme využili to, čo vieme využiť tu a teraz, lebo to už je vymyslené a už to aj funguje. Aj včera som to spomínal a chcem to pripomenúť opäť, že na základe údajov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied CEPA prepočítala, že skutočnou adresnou energopomocou pre modelových 30 % domácností by vláda za jeden rok, budúci rok, mohla pomôcť všetkým ľuďom, ktorých dnes ohrozuje na Slovensku energetická chudoba. Podotýkam, všetkým ľuďom, ktorých ohrozuje energetická chudoba, a stále by jej ostalo 290 mil., ktoré by potom nie jednoročne, ale aj dlhodobo vedela využívať napríklad na pomoc pre 25-tisíc domácností, v rodinných domoch na získanie desaťtisícového, desaťtisícovej dotácie z programu Obnov dom na výmenu okien, dverí a zateplenie stropu, 5 700 domácnostiam s dotáciou 4 380 eur na tepelné čerpadlo, ktoré, samozrejme, zlacní kúrenie z programu Zelená domácnostiam, k tomu 3 000 domácností by malo lacnejšiu teplú vodu vďaka slnečným kolektorom s dotáciou 3 600 eur zo Zelenej solidarity, a ešte by ostalo aj pre 2 000 rodín na výmenu kotla na drevo s dotáciou 2 700 eur, tiež zo Zelenej solidarity. Toto všetko sú moduly, ktoré fungujú, ktoré sú overené, ktoré sú osvedčené, netreba ich vymýšľať, dokonca táto vláda sa svojho času na začiatku svojho mandátu aj pochválila, že ich ešte aj zdostupnila a debarierizovala, pán minister Taraba k tomu mal niekoľko tlačoviek, no tak poďme na to. Využívajme to tu a teraz, keď je to také dostupné, debarierizované, tak to využívajme. Tu a teraz môžeme pomáhať ľuďom adresne, naozaj tým, ktorí to skutočne potrebujú, a nie tým, ktorí to nepotrebujú. No, ale opäť ideme vymýšľať nejaký nový IT tender, pravda? [15:43] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Viskupič. [15:43] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za reakciu. Áno, kolega Sabo, odpoveď je áno, presne tak, ako si to povedal, a už to len rozviniem, že skutočne 435 mil. ako energopomoc je ich spálenie počas najbližšej zimy, keď to zjednoduším, a na budúci rok budeme hľadať rovnaké peniaze znovu na energopomoc. To jednoducho nie je cesta. Cesta je skutočne dvojitá. Jedna je, že ak tie ceny budú odrážať trhový princíp pre väčšinu domácností, tak je nejaká časť domácností, ktorá si samo, sama vie urobiť energetické úspory, že ani nemusí potrebovať tieto všetky formy pomoci, čiže je nejaká časť domácností, ktorá vlastne si na základe vôbec toho trhového princípu zlacní svoj život tým, že si zlepší kúrenie, presne tak si kúpi kolektory, fotovoltaiku, čokoľvek, to je jedna vec. A druhá vec, ale potom, áno, keby sa tieto peniaze zobrali a použili na takúto zmysluplnú podporu, tak je to jednorazový výdavok s dlhodobým účinkom, pretože každá domácnosť, ktorá kotol vymení, už bude mať podstatne menší účet, lebo nový kotol je efektívnejší. Každá domácnosť, ktorá vymení svoj elektrický bordel, bojler, pardon (smiech), bojler za slnečné kolektory, takisto ušetrí a jednoducho takto sa to, takto sa to proste dá jednorazovými výdavkami dlhodobo pomáhať. To by bola cesta. Ospravedlňujem sa za, ospravedlňujem sa za to neslušné slovo. (Smiech.) Ďakujem. Pardon. [15:43] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho V poriadku, pán poslanec, ďakujeme za ospravedlnenie. Ďalší prihlásený v rozprave je pán poslanec Hajko, ale nie je v miestnosti, takže stráca poradie. Ďalší teda vystúpi pán poslanec Dostál. [15:45] Ondrej Dostál – Vystúpenie v rozprave Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, keďže sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme ráno rokovali o návrhu na skrátené legislatívne konanie, poobede rokujeme o, rokujeme v prvom čítaní a možnože v podvečer alebo večer, alebo najneskôr zajtra budeme rokovať o druhom čítaní, takže ide to, ide to pomerne, pomerne rýchlo. A tento zákon alebo návrh zákona má už vo svojom názve slovo adresnosť. Je to vládny návrh zákona o adresnej energopomoci. A slovo adresnosť je slovo, ktoré je veľmi dôležité a o ktorom by bolo dobré, keby sme hovorili aj v uplynulých dňoch, keď sme v parlamente rokovali o návrhu konsolidačného balíčka, lebo je to podstatne širší problém a aj keď tá energopomoc je veľmi výstižným príkladom, pretože v hre sú stovky miliónov eur, 435 mil. eur, ktoré môžu byť použité na energopomoc. Čiže je to jedna z tých najväčších položiek, keby sa energopomoc spravila naozaj adresnou, tak je to aj priestor pre úspory. Ale rovnako priestor pre úspory je, keby sa zadresnili iné politiky, iné sociálne politiky, keby sa peniaze neprelievali cez štát od ľudí, ktorí nepotrebujú, aby dostávali sociálnu podporu, od ľudí, ktorí potrebujú v zásade, aby im štát dal pokoj, aby štát od nich nevyberal tak veľa peňazí a oni už lepšie vedia, ako s tými peniazmi naložiť, lebo veľká časť sociálnej politiky sa na Slovensku deje, žiaľ, spôsobom, že štát vyberá peniaze od ľudí a dáva ich iných ľuďom. A pokiaľ by išlo o dve rôzne skupiny, tak to má nejakú logiku, lebo má zmysel v niektorých situáciách, keď sa človek nevie postarať sám o seba, aby mu pomohol štát, aby bol tá posledná záchranná brzda, keď si nevie pomôcť sám, keď mu nevie pomôcť rodina, komunita alebo, alebo charita. Ale, bohužiaľ, veľká časť tej sociálnej politiky vrátane tej energopomoci je, že tie peniaze idú od tých istých ľudí k tým istým ľuďom. Že to nie je nejaký štát, nejaká entita iná od ľudí, ktorý by mal nejaké peniaze, ktoré získal vlastným podnikaním alebo mu ich niekto daroval, alebo si ich ušetril, to je štát, ktorý berie ľuďom peniaze a potom tým istým ľuďom tie, tie peniaze dáva miesto toho, aby im tie peniaze nechal. O adresnosti má zmysel sa baviť v oveľa širšom rozmere aj vo vzťahu k trinástym dôchodkom, kde ten princíp adresnosti bol popretý a okrem toho, že štát nemá financie ani na dvanásť dôchodkov, musí to dofinancovávať, možno má na jedenásť dôchodkov, tak dáva trinásť dôchodkov a je to, je to, je to krok smerom, smerom ku gréckej ceste. Ale aj k iným sociálnym, sociálnym dávkam, ak chceme konsolidovať a ozdraviť verejné financie a nielen ad hoc plátať každý rok diery, tak by bolo správne, keby prebehla, prebehla verejná diskusia, ktoré napríklad sociálne dávky majú byť univerzálne a ktoré majú byť, ktoré majú byť adresné, aby naozaj pomoc v rôznych formách, ktorú štát poskytuje, nesmerovala k tým, ktorí na tú pomoc nie sú odkázaní. Plošná energopomoc evidentne smeruje aj k tým, ktorí na energopomoc nie sú nijako odkázaní, zvládli by to, zvládli by uniesť nárast, nárast cien a je to nezodpovedné voči verejných financiám a nezodpovedné aj voči budúcim generáciám, ktoré tie dlhy, ktoré sa takýmto spôsobom vyrábajú, budú môcť, budú musieť, budú musieť splácať. Takže samo osebe adresná energopomoc je vec, ktorú treba privítať, otázne je, že čo vlastne teraz ide parlament schvaľovať. Lebo to, o čom rokujeme, je do veľkej miery taká mačka vo vreci. Celým zákonom sa vinie informácia o tom, že to, ono, hentamto, tamtamto bude upravené nariadením. My vlastne nevieme, akú energopomoc parlament ide schváliť. Nevieme, komu bude poskytnutá, akému množstvu ľudí bude poskytnutá, ako bude definovaná tá úroveň príjmu, ktorá bude dostatočná na poskytnutie, alebo oprávňovať na poskytnutie energopomoci, a aký, aký príjem, ak už bude presahujúci, tak nie, za akých podmienok, v akom, v akom rozsahu. A ja rešpektujem, že sú veci, ktoré sa, ktoré sa vyvíjajú, ktoré je možno operatívne lepšie upravovať nižšími alebo predpismi nižšej právnej sily, nie zákonom, lebo sa môžu meniť a asi nie je dobré každého pol roka alebo, alebo každý rok meniť ten zákon, ale tuto v tejto chvíli nemáme nastavené ani, ani základné parametre, to je ako keby sme povedali, že trináste dôchodky sa budú vyplácať, ale podmienky určí, určí vláda nariadením, v akej výške, v akej kto bude mať nárok, kto nebude mať nárok, za akých, za akých podmienok a, opakujem, že to nejde o nejaké technické veci, nejde o nejaké drobnosti, nejde o nejaké podrobnosti, ide o zásadné veci, ktoré sa týkajú nastavenia systému. A nerozumiem, a hovoril som to aj pri rozprave o skrátenom legislatívnom konaní, prečo opäť ideme cez skrátené legislatívne konanie, prečo v polovici volebného obdobia dvakrát schvaľujeme zákon, ktorý, ktorý sa týka tej iste témy, a dvakrát sa to robí v skrátenom legislatívnom konaní. Ak už sa to robí na dva kroky, tak by sa to malo robiť v normálnom legislatívnom procese. Adresnou energopomocou má byť podľa zákona, podľa definície, ktorá je obsiahnutá v § 2, cielená pomoc štátu energetickej domácnosti na čiastočnú úhradu nákladov na spotrebu elektriny, plynu a tepla. Je to všeobecná formulácia a ani zo zvyšku zákona sa nedozvieme celkom, aká tá adresná energopomoc bude a v čom tá adresnosť spočíva. Ja by som sa pozrel na to, že kto, čo všetko vlastne je ponechané na ďalšiu úpravu v nariadení vlády. Paragraf 3 ods. 1 hovorí o tom, že energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády. Čiže druh pobytu bude definovaný nariadením vlády. Bonitou energetickej domácnosti je podiel súčtu príjmov všetkých fyzických osôb tvoriacich energetickú domácnosť v hodnotách evidovaných v evidenciách ustanovených nariadením vlády a koeficientu veľkosti energetickej domácnosti. Čiže opäť, tie evidencie, od ktorých sa budú odvíjať hodnoty, budú definované v nariadení vlády, nevieme zatiaľ. Právo na energopomoc, a to, to už, to už prestávajú byť technické veci, ale začínajú byť podstatné veci, právo na adresnú energopomoc vzniká v deň ustanovený nariadením vlády a trvá do dňa ustanoveného nariadením vlády. Čiže kedy začne a kedy skončí právo na energopomoc nevyplýva zo zákona, vyplýva alebo bude vyplývať z nariadenia vlády. Ďalej, v tom istom § 4 v odseku 2 sa hovorí, že právo na adresnú energopomoc vznikne energetickej domácnosti, ktorá k rozhodujúcemu dňu spĺňa za rozhodujúce obdobie tieto podmienky, je tam, sú tam tri podmienky a jedna z nich je, bonita energetickej domácnosti je nižšia ako hraničná hodnota ustanovená nariadením vlády. Čiže aj tú hraničnú hodnotu bude určovať nariadenie vlády. Nasledujúci odsek hovorí o tom, že splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odseku sa posudzuje a prehodnocuje automatizovaným spôsobom voči hodnotám príslušných údajov evidovaných v informačných systémoch a podľa § 13 ods. 3 v rozsahu ustanovenom, čím iným, nariadením vlády. Ministerstvo hospodárstva v rozsahu ustanovenom nariadením vlády alebo vláda nariadením vlády tento rozsah neustanoví aspoň raz počas kalendárneho roka, posudzuje splnenie podmienok podľa odseku 2 na účely určenia energetických domácností, ktorým vznikne právo na adresnú energopomoc v nasledujúcom kalendárnom roku v deň, opäť, ustanovenom nariadením vlády alebo prehodnocuje, prehodnocuje, či ten nárok trvá. Ďalšie ustanovenie hovorí o tom, že ak energetická domácnosť, ktorej vzniklo v príslušnom kalendárnom roku právo na adresnú energopomoc, prestala spĺňať podmienky podľa odseku 2, právo na adresnú energopomoc jej zaniká, sú tam vymenované situácie, alebo ustanoveným nariadením vlády, ak ide o nesplnenie podmienky podľa odseku, odseku 2 a rovnako aj prehodnotenie, ak sa prehodnotením zistí, že energetická domácnosť spĺňa, taká, ktorá pôvodne nespĺňala podmienky, právo na adresnú energopomoc jej vzniká dňom ustanovením nariadením vlády. Nielen samotné právo, ale aj spôsob poskytovania adresnej energopomoci je do veľkej miery ponechaný na nariadenie vlády, lebo sa spôsob, adresná energopomoc sa poskytuje spôsobom ustanoveným nariadením vlády tak, aby prospech z nej mala priamo energetická domácnosť ako jej príjemca, aby bol k dispozícii energetickej domácnosti mať prospech z tejto pomoci. Opäť, dozvedáme sa iba, že zákon splnomocňuje, splnomocňuje vládu, aby vydala nariadenia, ktorej to, v ktorom ten spôsob upraví a rovnako § 6 formu a rozsah adresnej energopomoci. Úplne, úplne podstatné veci. Tam nariadenie vlády má rozhodnúť, v akej forme bude poskytnutá energopomoc, teda či vo forme určenia cien, regulovania cien alebo vo forme energopoukážky, pričom to určenie cien, dovolím si vysloviť pochybnosť, že do akej miery v takom prípade pôjde o akúkoľvek adresnosť v energopomoci. A pokiaľ ide o energopoukážky, tak viacerí kolegovia tu vyslovili obavy, že to bude zneužité na politickú kampaň vládnej moci, že to bude prezentované, že vláda niečo rozdáva voličom a pri skúsenostiach, ktoré máme s touto vládnou garnitúrou, tie obavy pravdepodobne nie sú úplne, úplne na vode. A rovnako aj rozsah energopomoci sa stanovuje, čím iným, nariadením vlády a ak sa energopomoc poskytuje vo forme podľa ods. 1 písm. a), čiže, čiže vo forme určenia cien v elektroenergetike, plynárenstve alebo tepelnej energetike, tak rozdiel medzi cenami schválenými alebo určenými úradom pri vykonávaní cenovej regulácie podľa osobitného predpisu a cenami určeným nariadením vlády vysporiada ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom financií. Čiže opäť, nariadenie vlády ako regulátor, faktický regulátor cien miesto regulačného úradu. Rovnako ak sa namieta nesprávnosť posúdenia alebo prehodnotenia splnenia podmienok, ministerstvo hospodárstva postupuje pri vybavovaní námietky rovnako ako pri posudzovaní a prehodnocovaní a je rovnako viazané hodnotami údajov evidovaných v registri fyzických osôb a iných evidenciách ustanovených nariadením vlády. Celkovo na 20. alebo 23. miestach sa v zákone spomína, spomína nariadenie vlády aj vo vzťahu k organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý povinný vykonávať organizačné, koordinačné a technické úkony pri poskytovaní adresnej energopomoci v rozsahu ustanoveným nariadením vlády, až vzniká dojem, že možno že by stačilo, keby zákon iba odkázal na to, že všetko upraví nariadenie vlády, lebo všetko podstatné je. Ja rozumiem tomu, že z legislatívneho, z právneho hľadiska je potrebné niektoré veci vymedziť v zákone, ale toto je do veľkej miery iba taká prázdna škrupina, do ktorej obsah bude naliaty až tým nariadením vlády, ktoré ustanoví druh pobytu na adrese odberného miesta, ktorý musí spĺňať fyzická osoba tvoriaca energetickú domácnosť, prečo napríklad druh pobytu nie je možné zadefinovať už v zákone, prečo sa to má meniť nariadením vlády? Nie je to možné zadefinovať priamo v zákone. Podrobnosti o určení odberného miesta na účely určenia energetickej domácnosti, opäť toto je vec, ktorá nie je možná aspoň rámcovo ju vymedziť, vymedziť priamo v zákone. Rozsah údajov, z ktorých sa vypočíta príjem na účely výpočtu bonity energetickej domácnosti a evidencie, z ktorých sa údaj o príjme získava, o tých údajoch ešte dodnes platí ten osobitný zákon, ktorý bol schválený začiatkom apríla v skrátenom legislatívnom konaní, podrobnosti o spôsobe výpočtu bonity energetickej domácnosti a výpočet koeficientu veľkosti energetickej domácnosti, deň vzniku práva na adresnú energopomoc, rozhodujúci deň a rozhodujúce obdobie na účely posudzovania splnenia podmienok, hraničnú hodnotu bonity energetickej domácnosti, rozsah posudzovania a prehodnocovania nárokov, spôsob poskytovania adresnej energopomoci, formu a rozsah adresnej energopomoci a podrobnosti o energopoukážke, spôsob výpočtu jej hodnoty a podmienky výplaty, spôsob poskytovania informácií a ich rozsah a štandardizovanú štruktúru poskytovaných informácií a podrobnosti o rozsahu úkonov podľa § 11 ods. 5 písm. e). Ja naozaj nechcem tvrdiť, že všetko má byť v zákone, že nič nemôže alebo nemá byť upravené v nariadení vlády, ale niektoré z týchto vecí by som považoval za korektnejšie, ak by boli upravené priamo v zákone. Nejde o fazuľky, nejde o technické detaily, nejde o drobný pohyb v sadzbách, ide o pomoc, ktorá bude poskytovaná zrejme v rozsahu stoviek miliónov eur, a o takýchto položkách by bolo správne, aby rozhodla Národná rada, aby nie konkrétne použitie, ale aby nastavila podmienky ich použitia. Lebo v tomto prípade Národná rada nejde rozhodnúť o tom, aká bude energopomoc, v akej forme bude poskytovaná, komu bude poskytovaná, kto bude mať na ňu nárok, kedy ten nárok vznikne, kedy ten nárok zanikne. Národná rada iba povie, že súhlasím, aby o tom rozhodla vláda a ďalej bude rozhodovať o tom vláda. Že prečo napríklad tá forma energopomoci, či to bude formou energopoukážok alebo to bude formou určovania cien, prečo o tomto nemá rozhodnúť priamo zákon, prečo to nemá byť rozhodnuté priamo v zákone, ale prečo to má byť upravené v nariadení vlády? Teda znamená to, že ministerstvo hospodárstva a vláda nemajú predstavu, akou formou sa má tá adresná energopomoc poskytovať? V septembri, a teda nevieme, či bude poskytovaná jednou alebo druhou formou, alebo sa to bude rok od roku meniť? Čiže tento zákon sa síce volá o poskytovaní adresnej energopomoci, ale možno primeranejší názov by bol, že je to splnomocňovací zákon o tom, aby vláda rozhodla o energopomoci. To slovo „adresnej" si nie som celkom istý pri tom, čo počúvame. [16:13] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Dušenka. Nevidím ho v sále, stráca možnosť. Pán poslanec Hargaš. Nie je v sále, stráca možnosť. Pani poslankyňa Jurík. Nie je v sále. Pán poslanec Hlina. Nie je v sále. Pani poslankyňa Luščíková. V sále je a ide hovoriť, takže jej dávam slovo. Nech sa páči. Ešte pred tým, ako vám dám, pani poslankyňa, slovo, máme na balkóne študentov Obchodnej akadémie z Vranova nad Topľou, ktorých vítam. (Potlesk.) A teraz už pani poslankyňa Luščíková, máte slovo. [16:13] Darina Luščíková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zaskočili ste ma tou rýchlosťou, takže dúfam, že budem k veci, lebo som riešila niečo úplne iné trošku. Vláda nám dnes predkladá zákon o adresnej energopomoci. A musím povedať, že ak niečo zasiahne 90 až 95 % občanov, to sa nemôže považovať za adresnú pomoc. Jednoducho tá adresná pomoc potom niekde bude chýbať. Bude chýbať práve ľuďom, ktorí ju najviac potrebujú, a preto musím povedať, že napríklad dnes sme tu počuli slová premiéra, ktorý hovoril, že len prekrúcame, nechceme pomôcť, veď my chceme škodiť tejto krajine, a toto vôbec nie je pravda. Pretože v rámci tejto konsolidácie bola predložená energopomoc, kde sa táto pomoc chce zadresniť, ale v podstate nepomôže a naozaj nepomôže tým najslabším, čo túto energopomoc najviac potrebujú. Predstavte si takú štvorčlennú rodinu s príjmom trebárs 1 500 eur, lebo toto je realita na východne Slovenska, je to realita niekde možno v Uliči, na krajnom východne, niekde v dedine pri Medzilaborciach, kde ľudia musia kúriť drevom. Musia si to drevo nanosiť, narúbať, veľakrát využívajú na to aj detskú prácu a táto rodina absolútne nedosiahne na energopomoc v takej výške, ako dosiahne rodina, ktorá žije v trojizbovom paneláku so slušným príjmom, možno tri-, štyritisíc, päť-, šesť-, ja neviem. Ale táto rodina, predpokladám, že podľa tohto výpočtu bude mať nárok na túto energopomoc a netrpí absolútne žiadnou energetickou chudobou. Ja si myslím, že vláda vo svojom návrhu úplne ignoruje ľudí, ktorí kúria drevom, tuhým palivom a ktorí sami fyzicky sa musia podieľať na tom, že si musia kúriť. A ďalšia vec, čo naozaj sa tomu treba povenovať a bolo to tu už viackrát spomínané, je to o tom, že táto vláda predpokladá, že dostane pomoc z Európskej únie. Je to veľká nehoráznosť. Je to naozaj taká veľká nehoráznosť spoliehať sa na Európsku úniu zase aj v tomto. Sú to peniaze, ktoré znova a znova budú len prejedené, ktoré nebudú slúžiť na to, aby sme sa tu stali normálnym štátom, ktorý funguje, ktorý má budúcnosť, ktorý má nejakú infraštruktúru, pretože tieto peniaze mohli kľudne slúžiť na to, aby sa zateplili napríklad domy, lebo aj táto pomoc za predchádzajúcich vlád zlyhávala. Mne rozprávali ľudia, ako to funguje v Čechách. Napríklad tie zatepľovania domov prechádzajú alebo organizujú sa v rámci štátu cez miestne akčné skupiny. Tieto miestne akčné skupiny majú pracovníkov, ktorí chodia po tých dedinkách, chodia za ľuďmi, ktorí si nevedia sami vypočítať, nevedia si sami vypísať nejaké tlačivá a vlastne im sprostredkujú túto pomoc na zateplenie. Tak ja sa pýtam, prečo u nás to takto nemohlo fungovať? Prečo my neobkukáme niečo v iných krajinách, kde to funguje, kde my vymýšľame kolesá, rovnako ako aj pri tejto energopomoci, pretože len tak narýchlo som si niekde prečítala, že úplne ináč to funguje v iných krajinách, kde sa stanoví jednoduchý vzorec a tí ľudia si vedia jednoducho proste prísť k tejto pomoci. Ja viem, že aj vy teraz hovoríte, že to bude jednoduché, dokonca zautomatizované, ale, preboha, prečo 90 až 90 % ľudí? Sú ľudia na Slovensku, ktorí si uvedomujú zodpovednosť, rovnako ako my v opozícii si uvedomujeme, že konsolidovať treba, že treba šetriť a títo ľudia nechcú takúto pomoc, nechcú neadresnú pomoc, nechcú obedy zadarmo, nechcú energopomoc, pretože si povedia, že oni si vedia zaplatiť tie účty, ale oni chcú budúcnosť pre svoje deti. A chcú budúcnosť pre svoje deti, aby tuná bol slušný verejný priestor, aby tuná bola infraštruktúra, aby tuná boli nie rozpadajúce sa budovy, ktoré sa nedajú vykúriť, ale oni chcú prispieť tomuto štátu tak, že nepotrebujú vašu energopomoc na 90-95 %. Ja naozaj nerozumiem, čo toto je za marketingový ťah. Pretože to, že vy pomôžete nejakej rodine, ktorá je na tom dosť solídne, ale nepomôžete tým najslabším, vy vlastne nepomáhate svojim voličom. Ja toto nerozumiem. Akože ja neviem, ako im to predávate, ako im to poviete, ako im to vysvetlite, proste ani ako to vlastne bude fungovať, tu sa hovorilo o nejakých šekoch, alebo čo, že im to príde do schránky, že oni sa môžu prekrútiť, ako ste im pomohli, ale vy ste im mohli pomôcť viac. Vy ste oveľa viac mohli pomôcť ľuďom, ktorí sú na toto odkázaní. A toto ma úplne prekvapuje, že sociálnodemokratická vláda nepomôže tým najslabším, najchudobnejším, ale pomáha vlastne znova všetkým a v podstate, dá sa povedať, že skoro nikomu. Náš apel je v podstate úplne jasný. Náš apel je na to, aby sa pomoc robila tým, ktorí to naozaj potrebujú, aby sa robila adresne. My sme aj predkladali tu na kolegov, mám až dvoch kolegov, ktorí predkladali vlastne návrh na, zákona na, pomôžte mi, kolegovia, príspevok na bývanie. Prepáčte. Mohli ste sa kľudne inšpirovať príspevkom na bývanie, kde je jednoduchý vzorec na to, že ak niekto žije v energetickej chudobe, v podstate sa toho by bolo dotýkať, že veľa peňazí míňa na ubytovanie, ale vlastne na bývanie, tak vie si nejak takto pomôcť. Ale to sú ľudia, ktorí to naozaj potrebujú. Lebo ja si myslím, že toto sú naozaj vyhodené peniaze do vetra, ktoré, ktoré, a nehovorím o celej energopomoci, lebo aj to nám to už bolo vkladané, že my nechceme ľuďom poskytnúť energopomoc. Nie, ja tvrdím, my chceme poskytnúť ľuďom energopomoc, ale presne tým, ktorí túto energopomoc potrebujú a ktorí by si naozaj pomohli a neboli by v energetickej chudobe. Pretože podľa štatistík tá energetická chudoba sa dotýka oveľa viac ľudí ako v okolitých krajinách. A ja naozaj neviem, že či tí najslabší vôbec im týmto pomôžete a či tie štatistiky budú lepšie. Rada sa na to pozriem o rok, o dva, keď sa táto energetická pomoc vyhodnotí. Ďakujem pekne. [16:13] Peter Žiga Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Hajko. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Dušenka nie je v sále, taktiež stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Hargaš to isté. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [16:13] Beáta Jurík Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja sa priznám, že som si myslela, že keď pôjdem do rozpravy k tomuto zákonu, tak už budeme vedieť, ako tá energopomoc bude v skutočnosti vyzerať, ale zdá sa, že je to už druhý zákon k energopomoci, ktorý budeme schvaľovať a o ktorom vlastne nebudeme vedieť, že aký dodá ten rámec pre energopomoc, pretože následne má byť prijaté nariadenie vlády, a teda je to len ďalší, ja nechcem povedať, že zbytočný zákon, to určite nie, ale zákon, ktorý bude niečo spresňovať. Ale to, aká tá energopomoc nakoniec bude, sa dozvieme očividne neskôr. A čo zatiaľ vieme, je, že táto energopomoc má byť adresná a nie plošná ako doteraz a predsa sa dotkne 90 % plus, hovorí sa aj o 95 %, a teda ja takéto vysoké percento rozhodne nepovažujem za adresnú pomoc. Pretože ak má byť nejaká pomoc adresná, tak má pomáhať tým najzraniteľnejším, tým, čo to jednoducho potrebujú. A ja chcem veriť tomu, že napriek tomu, v akom stave sa nachádza táto krajina, tak určite nie je 90 % obyvateľstva ohrozených energetickou chudobou alebo vôbec chudobou. Premiér Fico sa vyjadril, že takáto pomoc mala byť poskytnutá 90 % obyvateľstva a keby sa v tých zvyšných desiatich objavili nejaké nespravodlivosti, ministerstvo by ich riešilo individuálne. No, ja by som chcela vidieť, že aké nespravodlivosti môže zažívať tých vrchných 10 %, to skutočne nemôžme nazvať adresnou pomocou. Pani ministerka povedala, že jej hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, citujem, neúplným rodinám, teda jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom a zdravotne znevýhodneným. A ja s týmto úplne súhlasím, ale zároveň teda si myslím, že energopomoc by mala ísť v prvom rade ľuďom alebo teda domácnostiam, ktoré sú ohrozené chudobou, a nie je pravda, že toto je nejako ťažko vyčísliteľné. Ja som sa bavila aj s niekoľkými poslancami koalície o tom, že ako by sme to vlastne, prečo to zase kritizujeme, ako by to mali nastaviť, však všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia, aby im štát pomohol s energiami. No, to by bolo asi v ideálnom stave, keby sme tu mali verejné financie také, že máme na rozdávanie, ale jednoducho na to nemáme a práve preto sme mali túto energopomoc nastaviť tak, že ju dostanú skutočne iba tí, čo potrebujú. A nie je pravda, že my nevieme, že kto ju vlastne potrebuje, alebo že je ťažké určiť, kto by mal mať na ňu nárok a kto nie. Jednoducho mali by to byť ľudia, a ja súhlasím s pani ministerkou, tie kategórie, ktoré vymenovala, alebo teda môžme celú tú jednu kategóriu nazvať ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a špeciálne energetickou chudobou. Ale napr. ani tento pojem, a opravte ma, pani ministerka, prosím vás, ak sa mýlim, nie je definovaný nikde u nás v zákone, ani tento zákon to nerieši. Čiže my vlastne síce sa na energetickú chudobu odvolávame, ale stále nemáme legálnu definíciu tohto pojmu. Pritom ide sa teda pomáhať viac ako 90 % populácie, pritom samotné ÚRSO hovorí, že energetickou chudobou je odhadom u nás ohrozených 8 % populácie, čiže ja neviem, či tam nastal nejaký problém v číslach, ale ono to vyzerá, že je to vlastne presný opak, že máme pomáhať ôsmim, no zaokrúhlime to na 10 % a ideme pomáhať 90 %. To skutočne nemožno nazvať adresnou pomocou, len ak teda pod adresnosťou rozumieme to, čo pán podpredseda Národnej rady Andrej Danko, že adresná pomoc je tá, ktorá pomáha bohatým aj chudobným. To je taká zvláštna definícia, ja sa pod ňu nepodpisujem, ale teda očividne je to tá, ktorá bola zakomponovaná aj do tvorby tohto zákona. Nie je ani pravda, že my nevieme ako. A ja keď tu počujem v tomto pléne, že keď prišla pani ministerka na ministerstvo, tak že vlastne ona si tam v šuplíku nenašla spôsob, ako riešiť energopomoc adresne, no možno teda nebol v šuplíku na ministerstve hospodárstva, ale čo ja viem, aké informácie mám, tak minimálne na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dlhodobo hovorilo o tom, že by sa mal zmeniť príspevok na bývanie, resp. že by sa mala zaviesť nová sociálna dávka, ktorá je, a už to tu spomínala aj pani kolegyňa Luščíková, ktorá je skutočne adresným príspevkom, a síce teda príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Takýto príspevok, ktorý sme predstavili aj my ešte za minulého obdobia, keď sme tu mali jedného poslanca pána Valáška, a ktorý bol, samozrejme, či už vtedajšou koalíciou, ale aj opozíciou zvrhnutý zo stola, a pritom ten návrh sa opiera o to, čo napr. funguje v Českej republike alebo v Poľsku, vo Francúzsku a keď teda funguje v iných krajinách, tak ja nevidím dôvod na to, prečo by nemohol fungovať u nás. A teda ten spôsob tu máme a pokiaľ teda moje informácie sú správne, tak na ministerstve aj bola pracovná skupina, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa teda týmto zaoberala, len problém bol, že neboli na to peniaze, že zaviesť novú sociálnu dávku, takto koncipovaný príspevok, ako my sme ho mali vypočítaný, bol, myslím, v hodnote nejakých 170 mil. eur. Čo to je v porovnaní s tým, že koľko sa ide minúť na energopomoc momentálne. Je to oveľa nižšia suma a teda mohli sme ušetriť. A, hovorím, ten zákon bol pripravený, my sme ho pánovi ministrovi Tomášovi tak predložili na striebornom podnose a mňa teda mrzí, a to vôbec nie je nič proti pani ministerke, že máme tu niekoľko známych plagiátorov aj v koalícii a nikto si nevedel taký dobrý zákon jednoducho osvojiť. A ja nemám rada, keď sa takto legalizuje plagiátorstvo a na jedno sa chystám, myslím, že zajtra alebo v priebehu najbližších dní mi takto koaliční poslanci odkopírujú uznesenie o Gaze a nepáči sa mi to, lebo to nie je s mojím súhlasom, ale čo sa týka tohto návrhu, tak my sme ho doslova ponúkali koalícii, že skutočne, či už pán minister alebo teda koalícia, že vezmite si ho, lebo toto pomôže ľuďom na Slovensku. Žiaľ, nestalo sa tak. Keď si porovnáme to, čo máme na Slovensku, s ostatnými krajinami, tak, áno, v dobe tej najväčšej energetickej krízy od roku 2022, teda od vypuknutia vojny na Ukrajine, skutočne aj iné krajiny dotovali takúto energopomoc, lebo keď sa tie ceny vyšplhali vysoko, tak jednoducho štáty sa chceli postarať a myslím si, že je to normálne a tak sa to aj má robiť a často to robili aj takými helikoptérovými peniazmi, áno, lebo jednoducho v tej rýchlosti nebolo možné adresne nastaviť ten systém, ale už od toho upustili. Napríklad v Českej republike už funguje iba ten príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý je vlastne ako ten náš návrh, ktorý som už spomínala, plus sú tam ešte nejaké iné energetické opatrenia. V niektorých štátoch majú také že energošeky. Ja si pamätám, keď som žila v Belgicku, tak to tam fungovalo, vo Francúzsku majú obdobný príspevok na úhradu nákladov na bývanie a vôbec nie je pravda, že to je ťažko vypočítateľné, že by sme teraz zahltili úrady práce, sociálnych vecí a rodiny všetkými žiadateľmi, no nie. Opäť raz tie zraniteľné skupiny, ktoré už teraz v niektorých prípadoch majú nárok na rôzne sociálne dávky alebo iné formy pomoci, tak rovnaká skupina obyvateľstva by si žiadala a, samozrejme, že by to bolo na tých úradoch posúdiť, že či spĺňajú ten nárok alebo nie, však máme tu zákony aj dielne pani ministerky hospodárstva, ktoré teda majú zbierať údaje, tak tie údaje by mohli tie úrady práce jednoducho mať a ja nevidím problém v tom, že prečo, keď to funguje v iných krajinách, tak prečo by sme takýmto spôsobom, na základe žiadostí ľudí, ktorí by dopredu niekde napr. na internete videli podmienky nároku na príspevok na úhradu nákladov na bývanie, tak že by jednoducho takíto ľudia si oň požiadali. A napr. niekto, kto býva na Slavíne a kto má vírivku alebo bazén, alebo, ja neviem, vykurovaný chodník, aby nemusel odpratávať sneh, tak jednoducho taký človek by vedel, že jednoducho tie podmienky nespĺňam a nebudem si o to žiadať. V tých krajinách, kde teda aj nejaká energopomoc fungovala, tak sa rozhodli, samozrejme, že nechcú viac, aby bola táto energopomoc takým každoročným mandátorným výdajom, pretože jednoducho žiadna krajina si nemôže dovoliť dotovať energie plošne pre v podstate celú populáciu. Zároveň tam nejde len o tú dotáciu konzumu, ale aj o to, že my by sme vlastne mali domácnosti svojím spôsobom aj učiť alebo teda motivovať k tomu, aby šetrili energiami, pretože keď nimi budú šetriť, tak jednoducho budú platiť menej, a to je, samozrejme, má to aj ekologický záujem, ale aj ekonomický, a toto pokiaľ budeme aj naďalej takýmto spôsobom plošne dotovať energie, tak k tomu nedospejeme. Čo sa týka tohto návrhu, tak zaznelo niekoľkokrát, že by sme naň mali využiť eurofondy, alebo že je teda tá možnosť využiť naň eurofondy. No, ja chcem teda vidieť ten finálny návrh, pretože, áno, počas tej energokrízy Komisia súhlasila s tým, aby sme časť energopomoci pokryli z nevyužitých eurofondov alebo teda aby sme využili tie, tie prepadnuté, alebo dekomitment, ale ja si neviem predstaviť, že keďže teraz hovorí Európska komisia o tom, že áno, energopomoc by sa teoreticky mohla platiť z týchto eurofondov, ale musí byť adresná, že my prídeme s tým, že chceme využiť, hoc teda prepadnuté eurofondy, ale v takejto výške a na plošné energodotácie. A možno, pani ministerka, teda určite máte lepšie informácie, v akom štádiu je to vyjednávanie a koľko vlastne nám Európska komisia povolí na toto, ale otázne je, že či teda bude dotovať plošnosť a nie adresnosť, pretože ten návrh, aký ho tu momentálne ešte nemáme, ale myslíme si, že bude, tak jednoducho nie je adresný. A ja si skutočne nemyslím, že Európska komisia bude súhlasiť s niečím takým, pretože eurofondy majú slúžiť, alebo majú financovať inovácie, majú financovať budúcnosť, my ich tu nemáme, prepáčte mi za výraz, doslova prekúriť. Tam nejde o to, tam jednoducho my sa musíme snažiť o to, aby tie eurofondy boli čo najlepšie využívané, ale takýmto spôsobom ich spáliť je, myslím si, veľké riziko aj pre budúcnosť našej krajiny. Zároveň teda ja by som sa chcela aj tak opýtať, že prečo potrebujeme tú energopomoc, keď v iných krajinách, ako som už hovorila, ustúpili od plošných dotácií energií a skôr sa snažia podporovať rôzne projekty, napr. aj teda projekty, ktoré sú platené z eurofondov, a viem, že aj na Slovensku také využívame, ale očividne nie dostatočne, pretože, a tu opäť by som mala taký apel na našich skúsených plagiátorov, že keď teda nevieme, ako využívať eurofondy, tak choďte, prosím, do Poľska, normálne pero, zošit a odpíšte si ten návod na to, že ako sa majú využívať eurofondy, aby sme jednoducho toto už raz a navždy, a nehnevajte sa, ale mňa raz šokovala odpoveď pána štátneho tajomníka z MIRRI, keď sme ho mali na výbore pre európske záležitosti a pýtali sme sa ho, že tak kde je teda problém, prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy, on nám povedal, že nevie, že to je taký problém, čo tu máme stále. No ja neviem, tak ja dúfam, že niekto na nejakom ministerstve niekde vie, že v čom je problém a následne teda môžme zistiť aj, že ako tento problém vyriešiť, pretože, hovorím, takto spáliť eurofondy je skutočne nežiaduce pre budúcnosť našej krajiny. Ja len zopakujem, že ten spôsob, akým by sme mohli adresne nastaviť energopomoc, tu máme a neviem, akú bude mať podobu nariadenie vlády, ktoré prijmete, ale zatiaľ sa zdá, že je to presný opak adresnosti a presný opak toho, čo by sme mali, a obzvlášť v dobe konsolidácie, keď sa tu má šetriť pomaly v každej oblasti, tak skutočne si myslím, že tu bol priestor na to, aby sme ušetrili milióny, doslova milióny. A teraz je koniec septembra 2025, táto vláda je tu už od roku 2023 a myslím si, že obzvlášť pretože vaše dve ministerstvá, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo hospodárstva, patria strane HLAS, tak ste sa mohli jednoducho dohodnúť na tom, že napr. nastavíte taký príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý bude teda lacnejší a ktorý bude poskytovať adresnú energopomoc tak, ako to odporúča aj odborná verejnosť. A neviem, prečo sme sa zase opäť raz vydali touto cestou, ktorá je drahšia, ktorá je zároveň menej ekologická a ktorá síce pomôže aj tým najzraniteľnejším, ale určite nepomôže nášmu rozpočtu, pretože opäť sa minú stovky a stovky miliónov na niečo, čo nás mohlo jednoducho vyjsť lacnejšie. Zároveň ma mrzí to, čo aj moji kolegovia tu už kritizovali, a síce, že máme tu druhý zákon, ktorý slúži na to, že sa budú zbierať dáta. Doslova plošný zber dát, ktorý ide od pohlavia, bydliska, čo sa, samozrejme, chápe, a ďalších, ďalších údajov, ktoré ale by v prípade, keby sme prijali návrh na vznik takého príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tak nie všetky tieto dáta by jednoducho boli potrebné. A ja by som dúfala, že možno aj za tie dva roky sa dal vymyslieť, sa dal prispôsobiť napr. aj takýto návrh na regióny, že niekde sa kúri viac, menej, alebo proste doslova nastaviť tú adresnosť tak, aby sme pomohli tam, kde máme, a naopak nezhodili peniaze tam, kde ich netreba. A neviem, či je už neskoro alebo teda ako to nakoniec nastavíte, ale myslím si, že v súčasnej situácii toto nie je dobrý návrh a jednoducho táto krajina si to viac nemôže dovoliť. Nie je pravdou, že či už v Progresívnom Slovensku alebo vôbec v opozícii by sme nechceli pomôcť ľuďom s ich úhradou energií, v čom sa zhodneme, je, že pomôcť treba, v tom, na čom sa nezhodneme, je komu, resp. ako. My vám ponúkame návrh, ktorý je jednoducho lacnejší a na druhej strane by, neviem, prečo ste sa rozhodli takýmto spôsobom vyhodiť peniaze, aj keď si to momentálne nemôžme dovoliť. Ďakujem pekne. [16:14] Peter Žiga Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pani poslankyňa Kleinert. [16:29] Dana Kleinert – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Ja si myslím, že treba si povedať tú vetu, že adresná energopomoc, ktorú bude poberať 90 až 95 % obyvateľstva, že to je oxymoron. A ja si myslím, pani ministerka, že keď vám to takto vyšlo na ministerstve, tak ste to mali znova prekopať, lebo to proste nesedí, to jednoducho v tej chvíli nie je adresná energopomoc, tak ako keď potrebujete si určiť priority, ak musí niečo byť naozaj priorita, nemôže byť prioritou všetko, lebo potom nie je prioritou nič. Takže tento oxymoron, mali ste sa s ním ďalej zaoberať, lebo inak to nefunguje, jedine, že by to teda mala byť politická kampaň za všetkých, peniaze všetkých nás. No a potom teda je naozaj šialené to, akým spôsobom my používame peniaze z Európskej únie, na ktorú sa nám skladajú daňoví poplatníci iných krajín Európskej únie. To majú byť financie, a to teraz hovorím o všetkých štyroch vládach SMER-u a Roberta Fica, to mali byť peniaze, ktoré sú určené na rozvoj, na inovácie, na tvorivosť, na veci, ktoré nám budú generovať financie do budúcnosti a nie ich proste len tak bohapusto prejesť. A toto prejedenie teraz my sledujeme opäť raz po tých všetkých rokoch a je to teda smutný pohľad. Ja si myslím, že by to bolo naozaj poctivé, aby ste si povedali teda, že asi to teda má byť vaša kampaň a nie adresná pomoc. Ďakujem. [16:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dostál. [16:37] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani poslankyňa, tá diskusia o tom, že či má to byť automaticky, alebo na požiadanie, tá zaznela aj vo vystúpeniach predchádzajúcich rečníkov niektorých. Myslím si, že je to legitímna debata a, samozrejme, že v situácii, keď štát poskytuje nejaké služby alebo aj nejaké dávky, no tak môže to vyzerať tak fajn, že je to automaticky a človek nemusí vlastne nič urobiť a prídu mu nejaké peniaze, na ktoré má nárok. Ale veď tuto primárne ide o adresnosť, aby dostala sa finančná podpora k tým, čo ju naozaj potrebujú, čo sú na ňu odkázaní a aby sa aj ušetrili verejné zdroje. Lebo keby sme boli takí bohatí, že zafinancujeme všetkým všetko na desať rokov dopredu, no tak tu asi neriešime ten zákon, ale náš štát si to nemôže dovoliť, nemáme toľko peňazí, potrebujeme ušetriť peniaze, potrebujeme ozdraviť verejné financie, aby sme sa nepobrali na tú cestu, kde je dnes Grécko, kde budú mať všetci problémy, kde sa budú o tretinu znižovať platy štátnych zamestnancov aj dôchodky. No tak v tejto situácii si myslím, že je úplne legitímne nastaviť tie podmienky tak, jednak nastaviť ich tak, aby to bola naozaj adresná pomoc, ale od tých, ktorí pomoc chcú, vyžadovať, aby nejakou formou, ktorá nemusí byť zložitá a byrokratická, ale aby urobili nejaký krok a uchádzali sa o tú podporu aktívne. A teda pani ministerka vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme žiadali od dvoch miliónov ľudí a domácností, aby o to žiadali, ale ja si myslím, že dva milióny ľudí by si o tú energetickú pomoc nepožiadali. [16:37] Peter Žiga Pán poslanec Sabo. [16:37] Michal Sabo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Bea, ako si povedala, že niektorí koaliční poslanci ti hovoria teda, že všetci si zaslúžia, aby štát pomohol. No tak to neplatí. Oni klamú, keď ti toto hovoria a hovoria to aj verejne, tak klamú. Lebo v tomto momente cez sito pomoci prepadávajú ľudia, a nie je ich málo, ktorí doma, už to tu odznelo, vykurujú drevom a pritom práve to sú tí najviac zraniteľní ľudia na Slovensku, najviac zraniteľné domácnosti, najviac zasiahnuté energetickou chudobou. A práve týmto rodinám by najviac pomohla výmena starých, neefektívnych kotlov za modernejšie jednotky, ale nie, vláda tieto domácnosti necháva, soc.-dem. vláda, hej, necháva tieto domácnosti napospas rastúcim nákladom. A príkladom toho je nielen táto trojročná never ending story, každú jeseň nám príde nové hľadanie adresnej energopomoci, ale symbolom je aj mesto Jelšava aj s okolím, ktoré dlhodobo, to nie je otázka, ktorá vznikla z noci do rána, trápi nekvalita ovzdušia. Veď ono to nás upozorňuje aj Európska komisia, veď Slovensko má otvorený infringement kvôli ovzdušiu, kvôli nekvalite ovzdušia. Situáciu v Jelšave mali zmeniť dotácie z envirofondu na výmenu kotlov, projekt, ktorý pripravovala miestna samospráva aj s miestnou akčnou občianskou skupinou v spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Potom sa stal ministrom životného prostredia Tomáš Taraba a projekt s alokovanými financiami, tam boli alokované financie a tesne pred spustením toho projektu to stopol a, samozrejme, na tlačovej konferencii a na facebooku si neodpustil sebe vlastnú arogantnú rasistickú poznámku. Ja sa pýtam, že keď kvôli ovzdušiu Slovenská republika prehrá ten súdny spor na Súdnom dvore, tak jednak nebude ani adresná energopomoc, nebude ani menej tuhých častíc v ovzduší, nebude ani zdravšia populácia a ešte k tomu aj dostaneme mastnú pokutu. Kto to zaplatí a komu to zosobníme? [16:37] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Jurík. [16:37] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, kolegyne, ďakujem pekne za vaše faktické poznámky. No, ja v prvom rade by som tiež chcela oceniť, rovnako ako kolega Viskupič pred chvíľou, pani ministerku, pretože nielenže tu sedí ako niektorí ministri, ale mám pocit, že si aj celý čas robí poznámky a bude reagovať, pretože aj predtým už niektoré otázky, ktoré sme mali, tak na ne zodpovedala. Takže ja si veľmi cením jej prístup. Aj preto sa v dobrom pýtam, že teda prečo sme sa rozhodli ísť touto cestou, ako aj hovoril pán kolega Dostál vo faktickej poznámke, že na jednu stranu, áno, samozrejme, všetci sa zhodneme na tom, že chceme a musíme pomôcť tým najzraniteľnejším. Na druhej strane naše verejné financie sú v takom stave, že jednoducho nemáme na to, aby sme tu dotovali aj naďalej plošnú energopomoc pre všetkých. Tak prečo, ak vieme, ako sa to dá spraviť adresne, tak prečo sme sa napriek tomu vydali touto cestou toho, čo nazývame adresné, ale čo absolútne adresné nie je, lebo 90 % obyvateľstva jednoducho nemožno nazvať za adresnú pomoc. A áno, kolega Sabo, ty si hovoril, že všetci si zaslúžia, to je klamstvo. No nie, ja by som chcela žiť v takej krajine, kde si všetci zaslúžia a všetci aj dostanú, len to, žiaľ, nie je realita a presne je toto, aj keď prijmeme takýto návrh zákona, tak jednoducho on nepomôže tým absolútne najzraniteľnejším a spomínal si ich, napríklad ľuďom, ktorí vykurujú drevom, kdežto ten druhý návrh, a ja teda vôbec nehovorím, že my máme návod na všetko a že je perfektný, ale dva roky bol v šuplíku, a nepoviem pani ministerky, ale dva roky bol v šuplíku pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny alebo teda minimálne vo vedomosti tuto koaličných poslancov. A tak prečo sa s ním niečo nespravilo? Jednoducho, aby sa nastavil tak, aby bol váš, aby bol adresný, aby bol lacný. Toto skutočne nie je sociálna demokracia čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [16:37] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším prihláseným v rozprave je pán poslanec Hlina. Nech sa páči. [16:37] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, som tu trochu rýchlejšie, jak som plánoval, celkom to zbehlo. Teraz si nemusím dávať pozor, lebo keď bola procesná časť, aby som nebol zastavený, som čiastočne hovoril aj o tele, teraz sa teda o tele toho zákona a predmete toho zákona, tak teraz slobodnejšie, bez rizika, že ma niekto upozorní, budem hovoriť o tom samotnom návrhu zákona aj s tým rizikom teda, ja sa nerád opakujem, ale niekedy pomôže zopakovať to memorovanie, hej, dvakrát keď poviete, nič sa nestane, lebo to dávate ako keby tí, čo neuchopili na prvýkrát. Takže vynechám tú pasáž o vizionárskej vláde, lebo tá už nemá celkom zmysel, ale stále je to aktuálne, naozaj sme v dobrých rukách, v úvodzovkách. Platí stále to, že nedáva to celkom logiku, že prečo máme mať energopomoc targetovanú hlavne na plyn, lebo to treba korektne povedať, že táto energopomoc sa bude týkať primárne plynu, ani nie tak elektriky, lebo elektrika je riešená ináč, cez memorandum, a primárne sa to týka plynu ako plynu na, normálne plynu, čo máte doma, alebo vlastne nejaké ústredné kúrenie, ktoré poväčšine tiež je realizované z plynu. Takže sú to dodávatelia plynu, ktorí budú kompenzovaní. A budú kompenzovaní teda výrazne. A otázka stojí, tá logika, čo mi na tom chýba, že ako je to vlastne možné, že treba kompenzovať, lebo však my sme stratili tvár, my sme tým, kým sme aj z pohľadu nejakého európskeho kontextu, strácame trošku cenu, ale teda dobrou správou je, že máme lacný plyn z Ruska. Tak proste niečo na tom nesedí, lebo ak by bol lacný plyn z Ruska, tak síce sme stratili, ja neviem, v západnej Európe tvár, ale nevadí, máme lacný plyn z Ruska. Takže nemusíme ho dotovať. Tak by možno za nejaké vysvetlenie stálo. Takže, ledaže by ten plyn nebol až taký lacný, hej, a táto premisa nesedí alebo je niekde chybová. Ale to, či ja, či ma niekto bude vôbec počúvať, či na mňa bude niekto reagovať, neviem, ja už som zvyknutý na všeličo, ale len som sa nad tým zamyslel, že logiku to naozaj nedáva. Malo by to byť úplne v poriadku, mali by sme mať super lacný plyn, hej, všetko by malo byť okej a vôbec by sme o tomto zákone nemuseli rozprávať a mohli sme riešiť iné veci. Teraz z tohto tu, čo je predložené, tie odhady sú tam niekde na úrovni 430 alebo koľko. Tu taký zaujímavý podnet od kolegov, že vlastne 430, ak tie čísla nehovorím správne, sa ospravedlňujem, ale však to je už, jak sa hovorí, milión hore-dole, 430 pri tom odhadovanom 90-percentnom, keby to bolo 100, je to, myslím, nejakých 460, ale my tým, že budeme robiť iba 90-percentný, tak vynaložíme ešte 18 mil. pre chlapcov z IT-čka, hej, aby teda bolo na, ako sa hovorí, niečo medzi prsty, medzi ruky, tak ono vlastne dokopy bude to isté, ale ešte budeme mať nejaké IT-čko. No, takže ono to naozaj, že potom vlastne prečo to robíme, hej, keď je to z pohľadu peňazí naozaj na konci to isté. Otázka je, že, a ja sa dostanem aj k tomu, že skade sú tie peniaze, ale teraz hovorme o tom, že sú to peniaze a je to niečo cez tých 400 mil. A teraz, že komu pôjdu? Ja teda som sa energetike nevenoval, ale tak mám pocit, že celkom taký bazálny sedliacky rozum mám, že pôjdu tým, čo dodávajú ten plyn, nie? Tým pôjdu na kompenzáciu, hej, lebo vlastne by oni mohli teda akože zarobiť viac, keďže nezarobia viac, tak im to niekto musí skompenzovať. Otázka je, že ako sa to bude kompenzovať? Či ich ten regulátor pustí, že im pustí to, čo chcú, a potom to bude kompenzovať tým domácnostiam, alebo ich nepustí tam, kde chcú, hej, a potom to bude kompenzovať im, hej. Ale to sú tie variácie. Každopádne či tak, či cez Košice alebo cez Skalicu, sa k nim dostane 400 mil. eur. Otázka stojí, že či je teda okej a čo je na tom teda ako keby že celkom také že trhové? Lebo viete, ja byť nejaký dodávateľ plynu, si poviem, život gombička, život gombička, hej, že proste peniaze budú, lebo Robert Fico ich pošle, či cez Košice alebo cez Skalicu, ich pošle. Teraz ako sa to rozdelí tých štyristo, hej, tak stovku asi dostane kto, Křetínský s Tkáčom, nie, s J&T, oni majú málo, tam im treba ešte dať. Stovka pôjde kde? Do E.ON-u, nie? Dvesto pôjde kde? Do SPP, to je štátny podnik, ergo to by malo zostať doma, ale nezostane to doma, lebo to sa zase niekde cestou stratí, nuž. Takže neviem, čo je na tom teda sociálne pomáhať týmto veľkým. Lebo ja si dovolím tvrdiť, že keby sa týmto veľkým nepomáhalo, tak oni by pod tým tlakom tie ceny upravili, lebo chcú predať. Viete, to je taký zaujímavý, to je taký zaujímavý paradox. Kúri sa čoraz menej, lebo sú zimy čoraz slabšie, a furt sa platí rovnako alebo ešte viac. Viete, že nakoniec ani pomaly kúriť nebudete, ale plyn bude stáť rovnako, hej. Tam je fakt ten trh pokrivený. Takže, viete, trh rozbijete tak, že sa mu nepoddáte, to znamená, že áno, že keď síce my nekúrime, no tak, chlapče, ty musíš zlacnieť tú cenu. Oni chcú tie isté peniaze za menej plynu, hej. A to je presne ten fight a štát by mal byť na strane zákazníka, nie na strane toho, kto dodáva plyn, lebo však on potrebuje peniaze, chudák. Viete, čo to stojí také jachty a neviem čo? To by ste neverili, aká tam je réžia okolo toho. Čiže naozaj takýto zaujímavý paradox. Pomaly budete kúriť iba tuná dole pri Bratislave tri týždne za zimu, ale plyn bude furt účty rovnaké, lebo niekto si zvykol na ten príjem. Takže nedáva mi to logiku. Naozaj mi nedáva logiku byť sociálnym úradom pre veľkých dodávateľov energií, lebo ono to tak, i keď sa to možno tak nezdá, nakoniec je, hej. Ale tuto predávate to, predávate, vy ste obchodníci dobrí, predávate to, ako pomáhate ľuďom. A ešte, viete, jak sa hovorí, vždycky si vypýtate metál, hej, lebo keď už sa pomáha, to sa tak hovorí, nie, niekde aj v tých ťažkých textoch, že v tichosti, keď pomáhaš, tak v tichosti, hej, tak nemusíš o tom všade rozprávať, hej. Ale vy nie, vy ste si to teda tam pre istotu ako opciu dali, hej, že teda treba doručiť. Keď doručíte ako keby zo svojeho, hej, tak proste tou energopoukážkou proste budete komunikovať tieto veľké úspechy karpatskej sociálnej demokracie. Nepríde mi to fér, hej, lebo to takto naozaj nie je dobré. To, čo som tu spomínal, znova to spomeniem, pani ministerka, nehnevajte sa na mňa, lebo ste neodpovedali a ja viem, že vám je to jedno, vzduch, ale nevadí, aleže predsa len to ešte raz poviem, ja už do druhého nepôjdem, hej, že čo s tou žiadosťou, čo s tou žiadosťou? Prečo by nemohli ľudia, ktorí chcú tú energopomoc, a ja nespochybňujem, že sú, neviem teraz koľkí, možno politická úvaha, že koľkí, hej, ale prečo, keď ja niečo chcem, prečo nemám si to pýtať? Ja som si vždycky pýtal, keď som niečo chcel, som si to šiel vypýtať. Prečo by som, viete, keď si to nepýtate, si to nevážite, hej, proste nemáte k tomu vzťah. Pomaly to máte pocit akože to je povinnosť toho štátu to dávať. To nie je povinnosť štátu, my nie sme ani Brunej, my nie sme ani Líbya za Kaddáfiho, my sme jeden, teraz povedzme si pravdu, veľmi chudobný štát v strede Európy bez akéhokoľvek prírodného bohatstva, jediným našim bohatstvom sú ruky a hlava našich ľudí a tam intenzívne pracujeme na tom, aby sa to devastovalo. Takže viete, že kde sa nabrala tá ohromná chuť a vôľa rozdávať bez toho, aby si to niekto, niekto vypýtal. Takže pýtam sa, že prečo nie žiadosť? Ja som tam v tom, ja som si to zbehol, ten zákon, a ja som tam nikde nevidel žiadosť, hej, že požiadam. Veď ja žiadam furt o niečo, rozumiete, furt tam chcete, teraz manželka je hotová, tam nejaký papier, hentaký papier, aký papier, taký úradník. Úradníkov naozaj, kde sa pozriete, päť, hej, a zrazu vám niekto ide dať 200-300 eur, ani neviem, koľko to bude, a nemusíte nič, nič nemusíte. Iba tam implicitne podsúvate, že zahlasovať potom vo voľbách za SMER, HLAS a SNS. Tak ja si myslím naozaj, že poďme, okej, štát má, bohatí sme, dáme, ale aby sme mali dobrú evidenciu, aby sme mali aj podklad, požiadaj. Prečo nie? A budem sa na to, už nebudem sa pýtať tu, ale verte tomu, že sa na to budem intenzívne pýtať, lebo mne to príde logické, že keď niečo chceš, požiadaj. A končím s tým, čo som tu už tiež spomínal, že teda že odkiaľ budú tie peniaze. Ani z ropy, ani zo zlata, viete, také ako, kolegovia mi hovoria, že mám dlhšie rozprávať, tak skúsim a využijem tie minúty, ktoré mám. Tam by som si ešte ku koncu dovolil, ak mi dovolí pán predsedajúci, pozriem, ktorý je, takú možno osobnejšiu vsuvku, ale trošku pripúšťam, že môže byť mimo tému, ale uvidím, kedy ma zastaví. A teda vrátim sa k tomu teda, že čo to budú za peniaze, koho to budú peniaze a či náhodou nebudú niekde chýbať tie peniaze. Lebo sú asi dve opcie teraz, hej, že buď to budú tvrdé peniaze zo štátneho rozpočtu a tie vám poviem, tie budú sakramentsky chýbať, tu náš štát nemá pomaly na základné funkcie. Ja neviem, kde vy žijete, pani ministerka, viete, svet neni zbieranie borůvek, naozaj svet je ťažký, akože svet je ťažký, ekonomika je neúprosná, neviem, kde presne, v akom vesmíre sa pohybujete, ale tu bude problém. Problém s tým, aby sme vedeli sanovať základné funkcie štátu zo štátneho rozpočtu. Takže neviem, kde teda by ste nabrali hard peniaze, tvrdé peniaze zo štátneho rozpočtu, to fakt neviem. Viete, to je, to sa hovorí, že dobré si požičať, to je jak zarobiť, ale to fakt nie je pravda. Tu učia na nejakých blbých školách, ale to nie je pravda, lebo vy si nemôžte za rok požičať na spotrebu. Vy si môžte požičať, ale na investíciu. Viete, to tu boli také že šialené inzeráty, že si požičiate na dovolenku. Ja by som tých ľudí pozatváral. Pozatváral by som ľudí, ktorým niekto dovolil to inzerovať a kto im niekto inzeroval, že si máte požičať na dovolenku. To je proste, to je normálne, to je trestný čin podľa mňa, hej. A čiže, viete, že kde ste vy teda, nevyrobili ste tie peniaze, nevyrobíme tie peniaze, áno, je tu určitá možnosť, že si ich požičiate, ale to je hrubo, hrubo nezodpovedné. Požičať si peniaze za ťažkých podmienok, za vysoké úročenie, lebo teraz sú už tvrdé peniaze na to, aby ste ich naliali do gágora dodávateľa energií a splnili si nejaké politické body. Veľmi, veľmi nezodpovedné, ale však to tu už zaznelo nie raz, nie dvakrát. Čiže táto opcia A je veľmi zlá, to ako štát ohrozujúca. Potom je ešte nejaká verzia B, na ktorú sa asi spoliehate, alebo aj ju podsúvate, že teda bude to z tých eurofondov, z tých nevyčerpaných eurofondov. Ale potom otázka stojí, a prečo vôbec máme nevyčerpané eurofondy? A vy poviete, Radičová, Matovič, rozumiem, všetkému rozumiem, ale viete, že naozaj tie eurofondy neboli určené na to, aby sme ich nevyčerpali, tie eurofondy boli určené na to, aby sme ich vyčerpali. A tie eurofondy neboli určené na to, aby si niekto spravil Fafokan, dal si tam vírivku a navozil si tam ľahké dievčatá po večeroch, hej. Tie peniaze boli určené na investície, na rozvoj, na sekundárne príjmy. To ináč ma bude fakt zaujímať, že ako tie haciendy, ktoré si popostavovali, že ako tuná minister financií, ale aj vy, hospodárstvo musí fungovať, cestovný ruch, ako budete dolovať v tých účtovníctvach, že koľko teda mali obraty, koľko mali zisky, koľko ľudí zamestnávali. Lebo to nie je len tak, že teda zoberieme, za päť rokov nás nechytili, nič sa nedeje. Nie, oni to vybrali s tým, že teda niečo idú robiť. Tak treba zistiť, čo robili alebo čo nerobili. Takže tie peniaze, ak teda plánujete ich použiť z tých eurofondov, tak znova je to na úrovni sabotáže, sabotáže štátu, hej, sabotáže krajiny, ľudí, budúcnosti a dokonca sa tu zjavuje, niekto mi to začal vysvetľovať, ja si ešte k tomu nechám spraviť lepší rozklad, hej, dokonca sa tu objavuje téza, že vám to až tak nevadí, že to niekde zamrzlo, primrzlo, až tak sa nečerpe, lebo to bude len znova dôvod, za niečo to vykupčíte, za nejaké sankcie v Európskej komisii, že vám proste to dajú na tú energopomoc, čo budú vlastne peniaze utopené v koši, viete. A vy vlastne poviete pomaly, že čím viac nevyčerpaných, však my len, viete, nevyčerpaných bude miliarda, však my len tých 400, nám dajte. A oni povedia, však si ich zoberte, len zahlasujte nám za tie sankcie. Viete, čiže tak aj tu chcem ľuďom povedať, ktorí prípadne čakajú na nejakú výzvu, na nejaký welfare u nás z nášho fachu, hej, že nejaké kravy alebo čo, to zase to sa robí, hej, keby skutočne niekomu na tom záležalo, že dáte skutočnú výzvu na obstarávanie, zlepšenie životného, podmienok, zvierat, chov, živočíšna, to sa v normálnych krajinách robí, by ste neverili. To všetko stojí, mrzne a jeden z dôvodov môže byť, lebo však nechaj tak, nechaj tak, nakoniec si to vypýtame a nahádžeme to cez tú energopomoc. Čiže na úrovni vlastizrady. Ja viem, že to je možno ťažšie niečo na pochopenie, ospravedlňujem sa všetkým, ktorých to unavuje a ktorí to nechcú chápať, ťažko presvedčíte niekoho, kto je platený za to, aby nechápal, ale pokúsiť som sa to pokúsil. Čiže nebezpečné aj A, aj B. A ešte, ešte k tomu, aby toho nebolo málo, jak sa hovorí, po ceste niečo pribaľ, hej, tak to neni len že veľký deal, politické efekty, doručenie, reklama, voľby, neviem čo, ale ešte chlapci hladní aj z IT. Viete, my ste tu naozaj vygenerovali skvostnú podnikateľskú elitu, ktorá proste to vie, umí, jak sa hovorí, kto umí, ten umí, hej. Ľudia, ktorí naozaj, ja som žasol minule, kde som to, počkajte, som, že ktorý to bol ten, čo ho súdili, pomôžte mi, nejaké meno, také oligarchické a že veľký dodávateľ IT riešení. Myslím, že aj bol v base, že, neviem, pani ministerka, nejaký váš známy, nepoznáte, neviete asi, nie? Spomeniem si. A bol aj teraz, viete že, taký že niečo Váhostav, všetko možné, ale aj IT. A presne to je, že vy ste vytvorili proste ľudí, ktorí zavoňali, zaňuchali a už sú tam. Nie je hardvér, softvér, to je jedno, to je jedno, čo to je, on vie, že Ficovi treba poslať toľko, tomu treba poslať toľko a toľko zostane mne a tým študentom na Mlynskej, ktorí to reálne budú robiť, kúpime sud piva. Viete, čiže to je znova, hej, znova ste sa tu dopracovali k tomu, máte to tam. Odhad, myslím, že to náš kolega Maroš povedal, 18 mil.? Jasné, však to bol robustný systém, vieš čo, epochálne to bude, Amazon karpatský, Amazon to bude a bude niečo, úplne že rozbije všetky internety (povedané s pobavením). Takže to áno, tých 18, to za to stojí. A táto krajina na to má, táto krajina na to má. Proste my sme tu kingovia naozaj, to my sme, máme, jasné, keď máme, tak dáme. Takže, áno, týmto skončím, že celé toto zavŕšite, to bude tá povestná čerešnička na tej tortičke, že 18 mil. ešte chlapcom cez IT treba poslať. Takže tak nejak to je, pani ministerka. A vy to tu nosíte, vy sa tu smejete, ale život, viete, život vie byť úsmevný, ale vie byť aj v pondelok ráno a treba platiť, dneska je 25, dneska treba platiť DPH. Viete, dneska proste sú, viete, tu sú ľudia, ktorí majú starosti, by ste neverili. Ja viem, že život je bezstarostný, keď ste v SMER-e, v HLAS-e, život gombička, alebo peniaze tu kydáte vidlami. Ale my, čo ráno robíme, my, čo sa ráno zobúdzame, čo zamestnávame ľudí, my si uvedomujeme, čo to tu je. A je to veľký, veľký problém naozaj. Takže to neni že chichichi, chachacha, hej, pol miliarda neni peniaz, pol miliarda je veľký peniaz. A nám raz bude chybovať, ja som už len zvedavý, čo budete robiť, nám bude chybovať, tým ľuďom, čo budú v tých sociálnych ústavoch, ja som už len potom zvedavý, ako sa budete potom, že čo budete hovoriť. Zas to bude Matovič, Radičová, Dzurinda, len to už nikto tomu neuverí. Čiže hazardujete neskutočne enormným spôsobom. Naozaj toto je zúfalý pokus v terminálnej fáze karpatskej sociálnej demokracie, hej, ako si udržať nahriateho voliča, hej, že proste niekto udrží, niekto ešte pre istotu tam hodí, hej, a cena nehrá rolu. Spôsob nehrá úlohu, proste idete naozaj, prepáčte za ten výraz, cez mŕtvoly. Nie, už vám je všetko jedno. Ja si vás pamätám, ešte keď som bol prvýkrát v parlamente, vtedy SMER mal ešte akú-takú noblesu, celkovo parlament mal ešte akú-takú noblesu. Tu šiel k pultu niekedy Mikloš, Mikloš tomu rozumel, rozumiete? Teraz mi povedzte tu, viete, že to bolo, že my to už naozaj enormným spôsobom strácame noblesu. Vy tu už, úplne sa tu smejete, príde Taraba, sa smeje, tak všetci sa tu smejete, jak keby bol život gombička, ale život nie je gombička, život je vážna vec. Vy teraz rozdeľujete pol miliardy a nemáte na to. Nemáte na to peniaze, nemáte na to kondíciu, nemáte na to absolútne nič. A dokonca by som povedal, že nemáte na to ani právo. Nemáte právo na to takýmto spôsobom rozdeľovať prostriedky, ktoré budú chýbať. Lebo tu ešte po vás budú žiť ľudia. Tu ešte sú ľudia, ktorí veria tejto krajine, ktorí tu chcú niečo urobiť, ktorý tu chcú zostať, hej, a vy nemáte právo takto rozbiť štátny rozpočet. Ďakujem vám pekne. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie šesť faktických poznámok. Šesť, pán Sabo už nie. Pani Luščíková. Pána Saba vyškrtnite z faktických poznámok. [16:57] Darina Luščíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. No, ťažko je, pán kolega, reagovať po tých posledných slovách na to, čo je merito veci. V postate tieto vaše plošné dotácie, a to si spomenul na začiatku, tieto vaše plošné dotácie nepomáhajú ľuďom, ktorí to skutočne potrebujú. Tieto plošné dotácie vlastne vylučujú z pomoci ľudí, ktorí si kúria drevom, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc a ktorí žijú v energetickej chudobe. A to, že žije niekto v energetickej chudobe, to znamená, že nevie si zabezpečiť dostatočné teplo vo svojej domácnosti. To sú presne tí ľudia, ktorí si zakúria drevom alebo uhlím, neviem, či sa ešte vôbec uhlím kúri, ale asi áno, niekedy večer a ráno vstanú zo svojich posteliach a majú 10 stupňov. Týmto ľuďom vaša pomoc absolútne nijako nepomôže. A ja sa preto pýtam, že aj keď chcete využiť peniaze z Európskej únie, prečo práve nevytvárate podmienky, aby títo ľudia neboli závislí na pomoci štátu? Prečo nevytvárate podmienky, aby mohli si zabezpečiť efektívne zdroje vykurovania, aby si vedeli rekonštruovať svoje budovy, aby si ich vedeli zatepliť? Lebo toto je pointa peňazí z Európskej únie, že zvýšime štandard ľudí a nie tým, že im niečo darujeme, ale tým, že im pomôžeme, aby žili lepšie. To znamená, že naozaj očakávame, že táto vláda sa konečne postará o to, aby tu bol nejaký vyšší štandard života obyvateľov a nielen cez rozdávanie a cez volebnú korupciu. Ďakujem. [16:57] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Viskupič. [16:58] Marián Viskupič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, kolega Alojz, za vystúpenie. No, riešime tu všetci teda, že či a ako, a do akej výšky, akým spôsobom má štát pomáhať pri cenách elektrickej energie a tepla. Pritom hovorím, stále platí, že to je len tá druhá polovica, najprv tie isté peniaze musí štát niekomu zobrať. No ale úplne sa zabúda, že je tu ešte jedna možnosť, ako môže a podľa mňa má štát vstupovať do cien energií, a to je ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetí. A keď sa pozrieme, ako sa hýbu aj napríklad ceny energie, kde je zastropovaná tá silová zložka, hej, na rovnakej úrovni už tretí rok, tak ony stále stúpajú práve preto, že tieto regulované zložky ceny, kde vlastne štát má tu silu to povedať, a tie rastú. Takže vlastne aby sme nezabudli, že to by mohla byť a mala byť úloha štátu a tadeto je cesta, ako udržiavať ceny energií v rozumnom množstve a v rozumnej sume a v rozumnej výške. Ďakujem. [16:59] Peter Žiga Pán poslanec Dostál, nech sa páči. [16:59] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, výborné vystúpenie. K tej žiadosti sme sa teda viacerí vyjadrili, aj teda predrečníčka, aj ty si to spomínal a spomínal si to opakovane, vyjadrila sa k tomu aj pani ministerka, ktorá ma teraz asi nepočúva, ale mňa by to naozaj zaujímalo, že ako odhaduje, že koľko ľudí alebo aká časť domácností bude mať nárok na tú energopomoc. Lebo ona vo svojom úvodnom slove povedala, že je nemysliteľné, aby sme také množstvo ľudí naháňali s tými papierovými žiadosťami alebo teda žiadosťami a teda neviem, či povedala 2 mil., alebo 2,5 mil., nechcem teraz zavádzať, to si už presne, presne nepamätám, ale teda vyplýva z toho, že predpokladá pani ministerka, že bude adresná pomoc nastavená tak, že 2 mil. domácností budú mať nárok na poskytnutie adresnej energopomoci? Lebo v tom prípade by to teda asi nebola adresná energopomoc, bola by to plošná energopomoc a skôr by sa to blížilo tomu, o čom hovoril aj pán premiér Fico, že bude adresná pomoc poskytnutá 90 % alebo 95 % ľudí, tak rozumiem, že ak sa hovorí o takýchto číslach, tak to je asi zbytočné. Ale pokiaľ by tá pomoc bola skutočne adresná a skutočne by mala byť poskytnutá iba tým, ktorí to reálne potrebujú, tak určite by nešlo o 2 mil. ľudí, ktorí museli dávať nejaké žiadosti. [16:59] Peter Žiga Pán poslanec Pročko. [17:02] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Mňa zaujala tá časť, kde ste hovorili o tom, ako oni narábajú s financiami. Viete, my máme dvaja spoločné, naozaj máme podniky, v ktorých musíme ľudí živiť a oni sa vlastne živia svojou prácou a oni vytvárajú hodnoty. Ale ani jeden z našich ministrov nevytvára hodnoty. Oni míňajú peniaze, ktoré nevytvoria. Oni sú takí králi, ktorí rozhadzujú z tej spoločnej pokladnice a nevytvorili nikdy v živote nič. Im sa dobre rozhadzuje, im sa dobre dáva, ale nič nevytvárajú. A to je tá tragédia, pretože človek, ktorý nikdy nič nevytvoril, si neváži, neváži si financie a najhoršie je na tom to, že tie financie putujú tam, kde nemajú ísť, a to sú ľudia, ktorí sú im zaviazaní, blízki. Takže ich narábanie s financiami je katastrofa, ľudí, ktorí nikdy nič nevytvorili. [17:02] Peter Žiga Pán poslanec Galek. [17:03] Karol Galek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Lojzo, pýtal si sa, hovoril aj o tom, koľko ľudí, akým spôsobom dostane takýto nárok, alebo budú mať nárok na takúto energodotáciu, lietajú tu rôzne čísla, upozornil som na to aj vo svojom vystúpení, od 90 % cez 95, až po energošeky pre všetkých. Ale pritom my máme štúdiu Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o tom, že v energetickej chudobe sa nachádza 18 % domácností, čo je asi o niečo viacej ako 340-tisíc a týmto by sme to mali poskytnúť. A keď budeme naozaj dávať 90 až 95, tak o to menej tí, ktorí to reálne potrebujú, dostanú menej. No a vravel si aj teda o tom, ako to bude fungovať s tými IT systémami. Pani ministerka prezentovala najmä v minulosti, že chce vytvoriť systém, ktorý bude administratívne jednoduchý. Systém, ktorý bude fungovať tak, že ľudia si o nič nebudú musieť žiadať. Ale mám takú perličku, čo sa momentálne deje. Ľudia, keď sa dozvedeli, že teda budú musieť mať aj trvalý pobyt na mieste, kde si budú takúto žiadosť alebo takýto nárok, kde budú mať, tak zrazu začali behať po ohlasovniach pobytov. A jednoducho to, čo sme chceli, že aby sme tu odľahčili aj tých administratívnych pracovníkov, tak ľudia si začali meniť pobyty. Jednoducho, ja sa teraz pýtam, o koľko prídu malé mestá práve na podielových daniach, keď sa takýmto spôsobom pomenia trvalé pobyty ľudí, ktorí majú napr. nakúpené byty vo veľkých mestách? Ďakujem. [17:03] Peter Žiga S reakciou pán poslanec Hlina. [17:05] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne kolegom za reakcie. Možno k tomu, čo bolo tak naznačené, aj Ondrej Dostál to spomínal s tou žiadosťou, že nezachytil som, aleže teda bude to nejaká ako keby oštara, že kto by naháňal tých ľudí, aby to vypisovali. A prečo by ich mal niekto naháňať? Podľa mňa to ich vôbec, oni to práveže budú veľmi iniciatívne písať. Však keď budú niečo chcieť, tak ich nik nebude naháňať. A keď to nevypíšu, no tak nič nedostanú. Prečo by niekto niekoho mal naháňať za to, aby dostal nejaké peniaze? To je úplne, ja nechápem že tej premise, že z čoho viete, to je zase nepoznanie bazálnej logiky, hej? Čiže ja niečo chcem a očakáva sa, že niečo vypíšem, no tak to vypíšem, prečo by ma mal niekto naháňať, že to mám vypísať? Keď to nevypíšem, no tak to nedostanem. To je ako, a to je to. Čiže myslím, že tá myšlienka žiadosti žije a ja sa spolieham, že v tejto krajine ešte je aj zopár lucidných, racionálnych ľudí vo vysokých postoch s veľkou mocou, ktorí tiež povedia, že na peniaze sa robí, že to nerastie na strome a ktorí povedia, však neblbnite, naozaj neblbnite, lebo teraz odhadujete, že to bude stáť 400, ja si dovolím tvrdiť, že keď tam dáte tie žiadosti, tak to bude polka, možno tretina, koľko ľudí ešte bude mať v sebe tú hanbu, že to radšej nevypíše, hej, ako to vypíše. Takže znova, kde ja racionálny dôvod, že sa to v tom zákone neobjavilo, že súčasťou tej energopomoci je tá entita, ten človek, tá domácnosť povinná niečo vyplniť. Ja absolútne tomu nechápem. Za všetko dneska musíte vypĺňať papiere. Všetko, absolútne všetko. Niečo chcete na úradoch, všetko vypĺňate papiere, iba tu vám niekto dáva, neviem koľko, 100 euro a nemusíte absolútne nič? Prečo v tomto prípade je tak veľkorysý ten štát? [17:05] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ešte pred tým, ako vyhlásim päťminútovú prestávku pred hlasovacím blokom, sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. (Reakcie z pléna.) Končím možnosť prihlásiť sa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Deväť poslancov. Prestávka do 17.15 h. (Prestávka.) [17:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené dámy a páni, poslankyne, ctení páni poslanci, prejdeme k hlasovaniu. V mene troch poslaneckých klubov za strany SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme zajtra, teda v piatok 26. septembra hlasovali o jedenástej hodine. Prosím, prezentujte sa a hlasujte. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 98 za, 27 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval. Návrh bol schválený. Ďalej v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby sme zajtra, teda v piatok 26. septembra o deviatej hodine pristúpili k bodu 163, v prípade, že dnes neukončíme rokovanie o energopomoci, pristúpime k prerokovaniu tohto uznesenia až po tejto tlači, a bod je, aby ste vedeli, je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu auditu a k prijatiu systémových, riadiacich a kontrolných opatrení pri čerpaní dotačných a grantových finančných prostriedkov v ústredných orgánoch štátnej správy za obdobie rokov 2020 a 2024, tlač 1014. Prezentujme sa a hlasujeme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 135 poslancov, 77 za, 45 proti, 13 sa zdržali hlasovania. Návrh bol schválený. Prejdeme teraz k ďalšiemu návrhu, v mene troch poslaneckých klubov za SMER, HLAS a SNS podávam procedurálny návrh, aby bol rokovacím dňom 39. schôdze aj pondelok 29. septembra 2025 od deviatej o dvadsiatej hodiny bez hlasovania s hodinovou obedňajšou prestávkou s tým, že o deviatej hodine by sme pristúpili k rokovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o odpadoch, tlač 991, po ktorom by nasledovalo rokovanie o návrhu skupiny poslancov o novele zákona o dani z finančných transakcií, tlač 802. Je všeobecný súhlas? (Nesúhlasná reakcia pléna.) Prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 134 poslancov, 76 za, 0 proti, 58 sa zdržalo hlasovania. Návrh sme schválili. Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústava, tlač č. 733, bod 155 schváleného programu. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu Zuzanu Plevíkovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov, a otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Uzatváram rozpravu. (Reakcie z pléna.) Pani, pani poslan... nech sa páči, máme prihlásených štyroch poslancov a, päť, a teda ukončujem možnosť a vystúpi prvý pán poslanec Hlina v treťom čítaní. Zapnite pána poslanca Hlinu. (Hlasovanie o vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , tlač 733.) [17:22] Alojz Hlina – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajú... predseda, pardon, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, budem krátko, nevyužijem, také trošku osobnejšie, ale nedá mi to nepovedať. Zachytil som len zbežne komentár pána Roberta Fica aj v kontexte s mojou osobou, že bývalý predseda KDH a teraz, neviem čo. Z toho ma hlava nebolí. Ja len chcem povedať, že je tu vytváraný taký určitý nátlak a tomu sa chcem trošku postaviť a troška aj tak povedať a možno sa aj spýtať, ak to niekto bude pozerať, ten nátlak pociťujem aj na seba a, viete, ja sa nehrám na kresťana, ja som sa nestal kresťanom po osemdesiatom deviatom a nechcem nikomu vstupovať do svedomia, hej, ako kto stískal knižky a po osemdesiatom deviatom to upratoval a teraz tu väčšieho kresťana neni. To je každého svedomie. Ja proste to mám z rodiny, generačne, to proste s tým už neurobíte nič, tá väzba je silná, mám dar viery a som rád, že ho mám, nikoho tým neobťažujem, ale pociťujem veľký nátlak, lebo som si prečítal z úst docenta, myslím, ústavného sudcu, pán Mordel povedal, že ak nezahlasujem za, tak sa vylúčim z kresťanskej cirkvi. A ja vás chcem poprosiť, ja neviem, či to takto je a či, ak to funguje, že, prosím vás, mňa nevylučujte z kresťanskej cirkvi. Ja si to, ja si to nezaslúžim. Naozaj ja žijem ako žijem, snažím sa žiť čestne, prosím vás, nerobte to. Ja naozaj mám k tomu výzvu, citovo to prežívam. Ja viem, že niektorí to prežívajú silnejšie, nikomu nevstupujem do svedomia, len, prosím vás, nehrozte mne, že ma vylúčite z cirkvi za to, že dnes nezahlasujem. Fakt to nerobte, prosím vás. Čo, čo (reakcie z pléna) s tým má to hlasovanie, čo s tým má to hlasovanie? To je moje svedomie, ja viem, ja nikomu do jeho svedomia nestupujem, ale tu mi nejaký cirkevný sudca vyhráža, že ma, že som vylúčený z cirkvi. A tu sa chcem spýtať môjho biskupa, ja sa chcem spýtať, nie vás, smeráci, ja sa vás nepotrebujem spýtať nič, ja sa chcem spýtať môjho biskupa, či naozaj, či to je naozaj, že či je takto stojí tá otázka, lebo, áno, prepáčte, ja dneska nezahlasujem. Nebudem proti, nezahlasujem. (Potlesk.) Ale nevyhrážajte sa mi, prosím vás, nevyhrážajte sa mi, že ma vylúčite z kresťanskej cirkvi. Ja ju mám rád, ja mám dar viery. Ja tu nebudem s vami zápasiť, kto má väčší. Všetci majte, aký chcete. Len, prosím vás, mi nevyhrážajte, že ma z nej vylúčite. Dobre? To som chcel poprosiť všetkých tých signatárov, všetky tie skvostné mená, čo tam boli, čo sa podpísali, že tí, čo nezahlasujú, ako budú vylúčení. Aj pán Mordel, ja neviem, kde to je, ten kňaz, myslím, že dokonca na Orave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pán poslanec, pán poslanec... Hlina, Alojz, poslanec NR SR Čiže toto som si chcel, končím, končím, ako som sľúbil... Raši, Richard, predseda NR SR Aj musíte, lebo musíte sa vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom v treťom čítaní, takže skončte alebo prejdite, sa vyjadrujte k tomu, k čomu sa vyjadrovať máte. Hlina, Alojz, poslanec NR SR Čiže toto som chcel povedať a nech mi je odpustené. Dobre? Ďakujem veľmi pekne. [17:22] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Bittó Cigániková. [17:26] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Alojz, viem, že je to pre teba ťažké, veď sa o tom aj bavíme a klobúk dole, že si sa k tomu takto rovne postavil. Ja chcem povedať, aj úprimne rozumiem, lebo si vždy predstavujem, že keby som teraz, keby sa tu jednalo napríklad o tom, že by sme mali povinnú, povinnú interrupčnú tabletku, že by Robert Fico vytiahol takéto niečo a mne by teraz niekto sa vyhrážal za to, že budem hlasovať za, že ja aj rozumiem tej potrebe úprimne a ja osobne tiež hlasujem za zákony, ktoré sú dobré a pomôžu aj našim voličom, a ja nemám taký ten pohľad, že s hentým áno, s hentým nie. Ale teda veľmi to oceňujem práve preto, lebo chce to odvahu takto rovno sa k tomu postaviť. A chcem trošku možno aj z môjho pohľadu prispieť k tomu, že keď sa pozriete na tie zmeny, čo vám, vážení konzervatívci, predhodil Robert Fico, aby sa mu podarilo rozbiť opozíciu, čo urobil úspešne, to sa mu musí nechať, tak vlastne dnes, keď to neplatí, a zajtra, keď to platiť bude, sa vlastne vôbec nič nezmení. On vám dal strašne lacnú kosť, na ktorú skáčete, strašne lacnú. Lebo čo? Dneska akože dve pohlavia sú dnes, budú aj zajtra. Surogátne materstvo, dnes u nás nie je, nebude ani zajtra, hej? Síce s viacerými hlasmi, ale nebude ani zajtra. Všetky tieto body, ktoré tam sú, sú, vážení konzervatívci, ktorým sa teraz prihováram, s tým, že chápem, a pred aké, akú dilemu vás postavil, je to strašne lacná kosť na výmenu za to, že napríklad niektorí kolegovia z KDH boli vždy na správnej strane v histórii. Niekoľkokrát mohli ísť so SMER-om a napriek tomu, čo sa im vyčíta, vždy zostali na správnej strane. Ja si myslím úprimne ľudsky, napriek tomu, že chápem, že je to ťažké, že je veľká škoda kaziť si takto meno za niečo tak lacné, ktoré vlastne platí a funguje v realite aj dnes. Takže, Alojz, u teba oceňujem, že si dokázal, a že je to ťažké, chápem, ale že si dokázal sa takto chlapsky postaviť. [17:26] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký, nech sa páči, máte slovo. [17:28] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Hlina, vy ste vynikajúci rétor, bystrý človek, inteligentný, so zmyslom pre humor, preto mi vôbec nepasuje to teátro, ktoré ste tu predviedli (potlesk), reči o cirkevnom súde, lejete olej do ohňa, toto nie je otázka viery, na to nikto z nás nemá pravítko, ani na svedomie, každý z nás je svojprávny, sme tu poslanci Národnej rady zvolení svojimi voličmi a presadzujeme svoje programy, aspoň ja som na toto prisahal na ústavu. Čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, lebo k tomu je tretia rozprava o treťom čítaní. Tie, ktoré som predložil za KDH, tie nie sú konfesné, to nie sú veci, ktoré by vychádzali z nejakého cirkevného súdu, alebo aké nezmysly ste tu hovorili, to sú veci na výsosť humánne. Len včera sme tu mali jednu dámu, feministku, ateistku, ktorá svojím osobným príkladom a životným príbehom hovorila o neľudskosti surogátneho materstva, o novodobom obchode s ľuďmi. Hovorila o tom, ako hovorí zhodne aj KDH, že deti nie sú tovar, žena ani žiadna jej časť nie je na prenájom. Jednoducho to sú veci, ktoré by mali osloviť každého človeka, komu nie je ľahostajná ľudská dôstojnosť a ľudské práva. Ďakujem. (Potlesk.) [17:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Keďže je prihlásených viac poslancov do... ešte, pán poslanec Hlina, chcete s reakciou na faktické, hej? Tak skúste zapnúť pána poslanca Hlinu. S reakciou na faktické pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči. [17:37] Alojz Hlina – Vystúpenie s faktickou poznámkou (Rečníkovi sa neskôr spustil mikrofón.) Ďakujem pekne. Teraz to ide, prepáčte teda, že tak, že zdržiavam, škoda, lebo chcel som aj, že nemusím zareagovať, pán Horecký, kľudne sme si to mohli odpustiť, škoda, že ste to vnímali ako teátro. Ja som reagoval na to, že sa vyvíja neprimeraný nátlak a cirkevný sudca docent pán Mordel povedal, že nehlasovaním budem vylúčený z cirkvi. Toto považujem za vážnu vec. To som chcel tým povedať. Prepáčte, na mňa už pokrikovali v kostole. Neviem síce začo, ale už pokrikovali. Po mojej mame pokrikovali v kostole. Moja mama má jedinú radosť, ísť ráno do kostola. Nechajte tým ľuďom, sú ľudia, jedinú radosť, proste to sú ľudia, ktorí, viete, že nerobte to, neviem, načo ste považovali za potrebné vôbec vystúpiť, povedať, že teátro, načo to vôbec bolo dobré, podľa mňa to kľudne mohlo skončiť bez tej vašej faktickej poznámky. Pokiaľ viem, ste bol aj minister školstva, robíte v školstve, mohli ste to odhadnúť, že to ste vôbec nemuseli povedať. Fakt ste to vôbec nemuseli povedať. Ja som sa len bránil tým, že nechcem, aby niekto po mne pokrikoval, ani po mojej mame, aby niekto po mne pokrikoval, ja nič zlé nerobím. Naozaj nič zlé nerobím a neviem, neviem, prečo by mal niekto mňa vylučovať z cirkvi. Ďakujem. [17:37] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, keďže sú prihlásení viacerí do rozpravy, dnes hlasovať nebudeme. Budeme hlasovať zajtra o jedenástej hodine. Bude pokračovať rozprava, bude pokračovať... (výkriky z pléna) pán... nebudem sa vyjadrovať, čo vám chýba. Takže vyhlasujem prestávku do 17.36 h a pokračujeme v rozprave. Hlasuje sa tak, ako sme sa dohodli, v bloku o jedenástej hodine. Ďakujem pekne. Kto chce byť v rozprave, nech ostane, ostatní máte... (Prestávka.) Raši, Richard, predseda NR SR Čiže pokračujeme, nech sa páči, vystúpi ďalší prihlásený do rozpravy ústne, ktorým je pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa Kolíková. Poprosím vás, tí poslanci a dámy poslankyne, ktorí nechcú sa zúčastniť rozpravy, aby opustili rokovaciu sálu, aby pani poslankyňa Kolíková mohla predniesť svoj príspevok v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa. [17:37] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, sme v treťom čítaní a táto rozprava je zúžená na pozmeňujúce návrhy. Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sme tu mali, tak k nim ani nebol priestor na riadnu diskusiu. Naozaj je, dá sa povedať, veľmi smutné, že základný zákon ústavy sa mení ako v pomerne kľúčových témach narýchlo prečítaním zmeny ústavy a teraz máme o tom hlasovať. A nebola o tom žiadna diskusia. A preto sa nemožno ani čudovať, že keď sa takýmto spôsobom schvaľuje zmena ústavy aj spolu to, čo bolo jej súčasťou predtým, že aj medzinárodné inštitúcie, ktoré by potrebovali naozaj dlhý čas k tomu, aby nám dávali akékoľvek stanoviská, a teraz hovorím o Benátskej komisii, ktorá je pri Rade Európy, ktorá je naozaj inštitúcia, ktorá má svoj kredit a členské štáty Rady Európy k nej prihliadajú. A preto asi nie je zvláštne, že aj premiér Robert Fico, minister spravodlivosti mali potrebu komentovať stanovisko Benátskej komisie, ktoré sme dostali v posledných dňoch. A keďže bolo dezinterpretované a týkalo sa nielen toho, ako vyzerala zmena ústavy na začiatku, ako sem prišla z úradu vlády a z vlády, ale komentovala aj pozmeňujúce návrhy a bolo dezinterpretované, čo je v tomto stanovisku, považujem za dôležité v rámci tretieho čítania vás na to upozorniť. Tak ako podobne, ako to bolo s listom európskeho komisára pre spravodlivosť, ktorý nás jasne upozornil, jasne upozornil vládu a keďže bolo zrejmé, že komunikácia medzi Európskou komisiou a vládou nie je sprístupňovaná touto vládou, ja som požiadala o toto stanovisko a dostala som ho veľmi promptne, ako je to aj v tomto prípade, takže je jasné, že tento promptný proces vám jasne ukazuje všetkým, že je tu problém, že je tu problém. Či už je to Európska komisia, alebo či je to inštitúcia pri Rade Európy, ktorá dáva stanoviská k tomu, či je nejaký problém ohľadom princípov, na ktorých stojí Rada Európy, že to dávajú naozaj v zrýchlených procedúrach. Veď ja som sa obrátila na európskeho komisára a mala som na druhý deň stanovisko, tu sme sa obrátili, tu došlo k podnetu na Benátsku komisiu začiatkom leta a viete veľmi dobre, že už máme stanovisko. To takto jednoducho takáto procedúra naozaj za normálnych okolností neprebieha, neprebieha. Prebieha niekoľko mesiacov, pol roka, rok, kým dostane štát stanovisko. V tomto prípade nie. Benátska komisia sa špeciálne pýtala počas nášho stretnutia s poslancami, kedy presne bude hlasovanie. A keďže vedeli, že dnes, preto sme dostali tak promptne toto stanovisko. Z tohto stanoviska je zrejmé, že pozmeňujúce návrhy sú samo osebe tiež problémom, ja nehovorím, že všetky, ale sú tiež problémom, ale samotný základ zmeny ústavy je problematický. Je absolútne klamstvo, absolútne klamstvo, ktoré zaznelo od premiéra aj na poslednej tlačovej konferencii, že je vykonzultovaná táto zmena ústavy. Tak ja si dovolím prečítať, aby bolo zrejmé úplne čierne, biele, čo v tomto stanovisku je, je verejné, ale predpokladám, že vaši predsedovia klubov vám ho nedali k dispozícii, neinformovali vás o tom, tak ja si dovolím iba zopár viet vám uviesť, aby ste vedeli, o čom idete hlasovať. Pretože jednoznačne ak poviem v skratke, ak niekto zahlasuje za túto zmenu ústavy a súčasne hovorí, že je hrdým Európanom, tak hlasuje proti Európe. Každý hrdý Európan nemôže proti, nemôže takúto zmenu ústavy odhlasovať. Rovnako každý, kto sa hlási k tomu, že rešpektuje medzinárodné záväzky, tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, nemôže za toto zahlasovať. Nemôže. List od Európskej komisie je v tom jasný, je v tom úplne jasný, ideme proti európskemu právu. A čo sa týka listu Benátskej komisie, ten to iba potvrdzuje, úplne jasne. Dokonca v tom stanovisku je úplne zrejmé, čo prinajmenšom by sme mali z toho znenia ústavy vypustiť. Ja si dovolím z toho iba, má 18 strán, je v angličtine, ja si dovolím po slovensky vám iba zopár vecí z toho záverečného stanoviska vám povedať. Podľa Benátskej komisie vágne a široké formulácie ako národná identita a kultúrno-etické otázky v návrhu zmien čl. 7 predstavujú vážne riziko nepredvídateľného a svojvoľného výkladu a uplatňovania, čo podkopáva právnu istotu a potenciálne ohrozuje rešpektovanie medzinárodných záväzkov Slovenska, vrátane záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva EÚ. To riziko nepredvídateľného svojvoľného výkladu, v tom je presne tá závažná obava. Jednoducho tu dávame do ústavy niečo, čo nikto nevie presne, ako bude uplatňované. Ale to, čo je z toho zrejmé, je, že hovoríme, že my si tu budeme uplatňovať právo po svojom, právo po svojom, nerešpektujúc akékoľvek medzinárodné záväzky a nerešpektujúc akékoľvek pravidlá, ktoré máme v rámci Európskej únie. My sme nemuseli podpísať žiadny medzinárodný dohovor, nemuseli sme, my sme neboli donútení. My sme nemuseli vstúpiť do Európskej únie, nemuseli sme, nemuseli sme, ale keď sme vstúpili, tak sme sa zaviazali, že jednoducho to, čo budeme prijímať, tak je voči nám nadradené. My teraz nemôžme sa tváriť, že my si tu budeme vytvárať k tomuto európskemu právu ešte nejaké ďalšie škály vlastnej úvahy takto široko koncipované, takto široko. Takže Benátska komisia k tomu hovorí veľmi jasne, treba špecifikovať pojmy národná identita, rovnako kultúrno-etické otázky, vypustiť kvalifikáciu najmä v návrhu ods. 6 čl. 7 ústavy, zrušiť návrh ods. 7 čl. 7 ústavy s cieľom zabrániť svojvoľnému výkladu a uplatňovaniu, ktoré podkopáva túto právnu istotu, a takto je to v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Takto ste to počuli od pána premiéra? Takto vám to povedal minister spravodlivosti? Lebo ja vám to čítam. To nie je môj výklad, ja vám presne čítam, čo je v tomto stanovisku. Stačí si prečítať posledné dve vety, pardon, posledné dve strany si treba, si treba, ak sa bavíme o vetách, tak je to možno posledných desať viet. Stačí si to z tých 18 strán stanoviska prečítať, ale toto je tam priamo uvedené, to nie je moja interpretácia. Rovnako treba vypustiť slová „biologicky určené" z návrhu čl. 52a ústavy. Ak chcete uvažovať o zakotvení takýchto pohlaví, nech sa páči, ale pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol prijatý, zhoršuje, zhoršuje absolútne aj úvahu mať muža a ženy takto zakotvenú v ústave. Takže toto, za toto zahlasovať teraz je proti Európe a to myslím proti Európskej únii a proti Rade Európy. Je to jednoducho čierne na bielom, čierne na bielom. A nedá sa za nič schovať. Za nič sa nedá schovať. Pôjdete proti Európskej únii a povedal vám to jasne eurokomisár pre spravodlivosť a pôjdete proti Rade Európy a máte to čierne na bielom z Benátskej komisie. Takto ľahko sa to dá povedať a takto jasné to je v listoch, ktoré máte všetci k dispozícii. A ja vás na to upozorňujem, že takto to je, či ste členom koalície alebo opozície. Lebo tu teraz nejde o to, či hlasujem s Ficom alebo nie. Tu teraz ide o to, či hlasujem za zmenu ústavy, ktorá je podkopávaním toho, že sme členom Európskej únie, a či zahlasujem za zmenu ústavy, ktorá znamená podkopanie všetkých princípov, na ktorých sme v Rade Európy. Čo znamená aj to, že rešpektujeme dohovory, ktoré sme prijali, ktoré sme proste tu prijali v Národnej rade, ktoré sme schválili. Áno, aj dohovor ochrany ľudských práv a slobôd. Je to úplne jasné, je to čierne na bielom. To nie je moja interpretácia. Takto jasne to je povedané v stanovisku Benátskej komisie, ktorá robila všetko preto, aby to poslanci dostali včas pred týmto hlasovaním. Premiér naozaj o tomto stanovisku klame. Keď chcete vedieť, čo v ňom je, stačí si ho pozrieť, stačí použiť umelú inteligenciu a máte to ľahko preložené do slovenčiny. Takže pre každého skutočne veľmi ľahko dostupný tento text aj v slovenskom jazyku, či už je to stanovisko Benátskej komisie, alebo či je to list eurokomisára, ktorý som vám posielala ja ešte začiatkom leta. Kto za to zahlasuje, nemôže sa hlásiť k tomu, že je hrdý Európan, lebo bude hlasovať proti Európskej únii a bude hlasovať proti Rade Európy. Takto to naozaj je. Ďakujem. [17:58] Richard Raši S faktickou pán poslanec Radačovský. Nech sa páči, máte slovo. [17:58] Miroslav Radačovský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predseda, ja si dovolím, pokiaľ je to možné, vystúpiť v tomto parlamente bez toho, aby som niekoho dehonestoval, bez toho, aby som o niekom vykladal, že je nekompetentný, neschopný, bez toho, aby ma niekto vyhadzoval domov, a bez toho, aby som niekomu nadával do fašistov alebo náckov. Ja budem poetický, pokiaľ je to možné. Ja mám v ústave zakotvené právo na lásku, ako heterosexuál ho mám. Dokonca aj tou novelou ústavy sa ešte posilní. Mám právo žiť s milovanou osobou, mám právo s ňou zdieľať byt, mám právo poznať jej zdravotný stav, mám právo na povinnosti, na majetok, na BSM a podobne. Ale sú medzi nami teda ľudia, ktorí tieto, toto právo na lásku nemajú zakotvené v ústave. Nie je ich veľa, ale to je jedno, aj keby to bol aj jeden. A mňa to trošku tak bolí a teda mrzí, že sa musím pohybovať teda v prostredí, kde ja mám určité práva viac ako môj teda spoluobčan. Teda to ma mrzí, lebo žijeme v 21. storočí a Európa a Slovensko patrí do 21. storočia. Ale potom, čo som zažil teda v poslednom čase, potom, čo som zažil mediálne, tie útoky bezdôvodne, aj ja mám určité práva. Aj ja som človek, aj ja som človek, a preto som sa rozhodol teraz na poslednú chvíľu po poslednom stretnutí s pani Kolíkovou, že budem hlasovať za tento návrh zákona. Ale zopakujem, tak isto budem hlasovať za zákon alebo akúkoľvek podzákonnú normu, ktorá vymedzí práva aj tým osobám, o ktorých som hovoril. To je všetko. A ešte by som vás chcel požiadať, pán predse... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:58] Richard Raši Pán predseda, kľudne sa posaďte tam dozadu, je tam voľno. Pán poslanec Horecký, nech sa páči, s faktickou. [17:58] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani Kolíková, ja rešpektujem vašu odbornosť, vaše právo na názor a interpretáciu vecí. Ja som tam bol rovnako ako vy na vypočutí Benátskou komisiou spoju s Viliamom Karasom, ktorý prednáša európske právo na vysokých školách. Čítal som materiál, ktorý nám zaslali pred i po títo zástupcovia Benátskej komisie aj o tom procese skráteného konania a nenachádzam v tom materiály jednoznačné alebo jasné odmietnutie, alebo nejaké iné než všeobecné obavy z opozície s, až štyri odporúčania všeobecnejšieho charakteru. Celkový tón tej správy je, že nie je, nie sú navrhované zmeny v ústave v rozpore s medzinárodným právom. A to sme už viackrát komunikovali, že úmyslom KDH je posilniť Európsku úniu a naše miesto v nej, súdržnosť Európskej únie, aby sa nerozbíjala na kultúrno-etických otázkach, aby boli základné kamene poukladané na svoje miesta dané nadčasovými aj súčasnými zákonmi a ľudskoprávnymi normami. Aby sme tak mohli pokračovať v budovaní alebo teda v obnove, posilnení demokracie na Slovensku v záujme všetkých jej obyvateľov. Ale k tomu potrebujeme mať jasne ustanovené základné kamene našej civilizácie. A toto je príspevok Kresťanskodemokratického hnutia k hodnotám Európskej únie tak, ako bola založená, ako ju chceme žiť v prospech každého človeka aj na Slovensku. Ďakujem. [17:58] Richard Raši Ďakujem. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [17:58] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Mária, myslíš si, že ich zaujíma, že čo povedal komisár pre ľudské práva alebo čo hovorí Rada Európy? Dôležité je to, čo povedal premiér, ako ich zase raz dnes na tlačovej besede doslova oklamal. A oklamal aj ľudí v tom, že povedal, že zabezpečil 100 % hlasov koalície, a síce 78. Tak ja neviem, páni, ale ja som si myslela, že koalícia má 79 poslancov a nie 78 a ešte dokonca jeden vám chýbal aj tu priamo na hlasovaní. Čiže to nie je 100 %, ale len 97 %, ktoré bol schopný pán premiér zabezpečiť. A PS, ja som tak isto prednášala právo Európskej únie a rozhodne nemôžem súhlasiť s interpretáciou pána Karasa a musím povedať, že ma veľmi prekvapuje, že on ako niekto, kto, myslím, rozumie právu Európskej únie, toto, čo všetky európske inštitúcie kritizujú, pretože to skutočne rozporuje princíp prednosti práva EÚ a vôbec medzinárodného práva, že on to obhajuje. A ja sa pýtam, že prečo to robí? [17:58] Richard Raši Ďalší vystúpi pán poslanec Majerský. Nech sa páči, máte slovo. [17:58] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ja som si myslel, keďže som bol aj v rozprave, bol som v rokovacej sále, že každý mal priestor a možnosť vyjadriť sa k tejto ústavnej zmene, k týmto ústavným článkom. Bolo tu dostatočné množstvo času na to, aby sa poslanci z jednotlivých poslaneckých klubov naozaj mohli vyjadriť a kvalifikovane povedať svoj názor na to, čo sa tu ide riešiť a o čom sa bude hlasovať. Ja som presvedčený, že, keďže tam boli aj zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia, že Benátska komisia nedala výhradu v zmysle, ako to tvrdíte vy, pani poslankyňa. Boli tam naši zástupcovia a zhodou okolností aj bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas, kde bolo jasné zadefinované, že Benátska komisia nie je proti tomu, aby tieto ústavné zmeny nemohli byť prijaté. Mali výhrady k niektorým častiam, ale v žiadnom prípade to neboli výhrady zásadného charakteru. Koniec-koncov, ktorý, ktorý z tých návrhov, ktoré sme tu prijali kedykoľvek za 35 rokov slobody či už za samostatnej Slovenskej republiky, alebo kedykoľvek predtým boli dokonalé? A som presvedčený, že Kresťanskodemokratické hnutie má jasný hodnotový kompas na Európsku úniu a NATO, ale v tomto prípade na Európsku úniu a všetky legislatívne procesy naozaj robíme tak, aby boli v súlade s Európskou úniou. A na druhej strane ale sme hrdí aj na našu národnú identitu a vždy budeme. [17:58] Richard Raši Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Šmilňák. Nech sa páči, máte slovo. [17:58] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja vás pekne pozdravujem, pani kolegyňa Kolíková. Prvá vec je, keď sme vstúpili do Európskej únie, tak sme sa vzdali časti svojich práv v prospech Európskej únie a nie všetkých. Čiže Európska únia nám nemôže rozhodovať o všetkom, len o tom, čo sme sa jej vzdali. Keď ste spomenuli, že premiér Fico hovorí o nejakých právach, tak tomu sa môžeme vysmiať spoločne. Ja spomeniem surogátne materstvo, o ktorom my hovoríme, že je neprípustné, že je to kupčenie so životom. A potom spomeniem ešte aj vysokú komisárku OSN, ktorá hovorí o tom, že ak chcete chrániť ženu, tak treba najprv vedieť, že kto je žena, že musíme vedieť definovať, že čo je žena, lebo ak povieme, že tehotná osoba, nie tehotná žena, tak je problém. A na konci už len poviem, že rozumiem veľmi SaS-ke a rozumiem demokracii, demokratickým právam a slobode a rozumiem aj tomu, že keď sa vzdám časti slobody, vtedy prijímam podmienky Európskej únie a časti slobody sa nevzdám a o týchto veciach si rozhodujeme sami. Tak toto nám nemôžete uprieť. Nemôžete nám uprieť, aby sme vedeli, aby sme dokázali pomenovať, že čo je otec, čo je mama, čo je žena, takže, a že surogátne materstvo je novodobé kupčenie so životom. Takže voči tomu sa vyhradzujeme a toto pripomíname. Ďakujem pekne. [17:58] Richard Raši Ďalšia, teda s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kolíková. [17:58] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ako mám pocit, že trošku žijeme v takých alternatívnych svetoch, že čítame ten istý dokument a nevidíme v ňom to isté a to je smutné. A toto je pre mňa trošku zložité pochopiť, že, lebo tu nikto nemá problém ani s národnou identitou, ani so zákazom surogátneho materstva, toto vôbec nie je tu problém. A keby sme sa spolu o tom rozprávali a rozprávali by ste sa s nami, tak by ste aj toto vedeli a zjavne sa nepočúvame. Toto nie je problém a najmä národná identita je chránená aj bez toho, aby sme to mali v ústave, lebo to jasne vyplýva z rozhodovacieho procesu európskych orgánov. To jednoducho ale nemôže byť niečo, čo my si tu doma vymyslíme. To proste buď máme imanentné ako národnú identitu, alebo nemáme. Takto to je. A v tomto je to pomerne jednoduché a to, čo je jasné aj v tomto stanovisku, aj v stanovisku európskeho komisára, je, nikto nepopiera to, že štáty máju národnú identitu, to, voči čomu sú tu výhrady, je, že sú to vágne formulácie, máte to znovu čierne na bielom. Vy hovoríte, že podľa vás nie, no tak to nie je podľa mňa, to je podľa Benátskej komisie, podľa Európskej komisie je to vágne. Proste dáva to priestor na svojvoľný výklad, tak by sme popreli či už sú to medzinárodné záväzky ohľadom ľudských právo, alebo či už je to európske právo. Jednoducho takto je to napísané. Tak s týmto proste ísť do zmeny ústavy nie je dobrý nápad. A to je proti Európe, to je proti Európe. A mohli ste mať, samozrejme, dobrý úmysel, ale vám tu medzinárodné inštitúcie povedali, že toto nie je cesta. [17:58] Richard Raši Pani poslankyňa bola posledná teda s reakciou na faktické poznámky a vystúpi v rozprave poslanec Igor Matovič. Nech sa páči, máte slovo. [17:58] Igor Matovič – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, tretie čítanie by malo byť o vystupovaní k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prijaté počas druhého čítania, ale nejako sa nám to tu zvrhlo, takže pevne verím, že dovolíte aj mne ísť trošku možno širšie. Keď ma budete chcieť upratať, budem hovoriť len o tých pozmeňujúcich návrhoch, je to na vás. Chcel som ale využiť v podstate tento priestor, lebo sa tu tak vytvoril zrazu. Pred dvomi hodinami bola tlačová konferencia, kde sa premiér dušoval, že dnes o sedemnástej bude hlasovanie, bude hlasovanie a bude hlasovanie a je to posledná možnosť a potom už žiadna ďalšia nebude. No a potom zrazu ste zistili, že Blcháč vám chýba. A nakoniec ešte je ako úsmevné, že ten Blcháč je ospravedlnený od rána, takže vlastne to ste mohli povedať aspoň premiérovi pred tlačovkou, nech sa nestrápňuje, teda nech nehovorí o tom, že bude o sedemnástej hlasovanie, keď vám tu jeden hlas chýba. To je len taká akože poznámka. No a potom som sa chcel spýtať, či teda akú váhu majú slová Roberta Fica, lebo teda on tu hovorí o tom, že už ďalší pokus nebude. A týmto chce zrejme teda donútiť niektorých tu poslancov konzervatívnych, predpokladám zrejme prioritne z KDH, aby teda si povedali, že teda či to teda naozaj tak myslia, že nepodporia tú novelu, alebo, alebo ju teda podporia, aby sa zľakli, aby naložili a tak podobne. No ale ten človek, ktorý to tu hovoril a hovorí, že teda máme sa spoľahnúť na jeho slovo, tak nehovoril náhodou, že už v roku 2014 nebude v politike? Nehovoril takisto, že do roku 2010 on postaví diaľnicu do Košíc? Nehovoril náhodou, a myslím, že aj dnes na tlačovke, že SMER žiadne, alebo táto vláda žiadne kauzy nemá? Nie je to korunovaný klamár? Je hodno veriť korunovanému klamárovi, keď vyhlási niečo, áno, aj vo vážnej veci, že to myslí vážne? Ja si myslím, že nie. Jeho slová nemajú váhu, a preto predpokladáme, že aj tá vaša tlačová konferencia bola tak skôr myslená zo srandy a skôr ako teda nátlak na najmä teda dvoch poslancov KDH, aby zmenili názor, aby zahlasovali zrazu za. Možno aj niektorých poslancov od nás, ale myslím, že nikto, alebo teda Fico určite nepredpokladá, že my zmeníme názor, keď sme päťkrát v tomto roku verejne na tlačovke komunikovali, že kedykoľvek zahlasujeme za tieto zmeny v rozumnej úprave, ak s nimi príde KDH. Ale my tu predsa nebudeme aktívne držať Ficovi, skorumpovanému, nejaký figový list, aby nebolo vidieť, že je skorumpovaný a na tom liste bude napísané, že on je vlastne tu najväčší kresťan, konzervatívec na Slovensku a on to vlastne myslí vážne. Nemyslí to vážne, jasné, že to nemyslí vážne. A viete, čo je najväčší dôkaz toho, že to nemyslí vážne? Práve tá tlačovka spred tých dvoch hodín. Ak by to myslel vážne, že mu ide o hodnoty, o ochranu hodnôt, nikdy v živote by z huby nevypustil, že to je posledná príležitosť. Ak raz mi záleží na hodnotách, tak mi záleží dnes, zajtra, pozajtra, aj vtedy, keď budem umierať. A nie že iba dnes. Ale to je presne cynizmus a oportunizmus Roberta Fica. Človek, ktorý nikdy, ja neregistrujem z osobného jeho života, ale ten odložme teraz bokom, ale v politickom živote, že by niekedy presadil nejaké opatrenie, ktoré by hájilo konzervatívne kresťanské hodnoty. Okej, dobre, keď odmyslím si zmenu ústavy 2014, keď sa strašne chcel zaparkovať za prezidenta a chcel sa prerobiť na takého birmovaného komunistu. Okej, vtedy to presadil, dobre, fajn, KDH že sa do toho dali, je to správna vec. Ale ten človek to nemyslí vážne. A práve toto, čo sa síce môže niekomu zdať, že on teda tuto keď takto povedal, že to je vlastne posledný pokus, to je samovyzliekanie Roberta Fica z falošného rúcha kresťana. Lebo ak by to myslel vážne, tak to v živote z huby nevypustí. Nikdy nemôže povedať, ak to myslí vážne s ochranou kresťanských a konzervatívnych hodnôt, že iba dnes. Iba jeden pokus. A čo, zajtra už bude ancikrist? Znova? Aj pozajtra, aj popozajtra, aj za rok, keď to predloží KDH, keď to predložíme my? Potom už tie hodnoty zrazu neplatia? A to sa, takisto sa to týka aj všetkých vás, ktorí toto slepo počúvate a počúvate ho, jak vám prikáže, ako máte hlasovať. U nás je slobodné hlasovanie. Môžete tu hrať hocijaké hry, trošičku by som chcel poprosiť kolegov v KDH, všimol som si nejakú snahu od pána Karasa, že tu snaží sa, keď to poviem básnickým črevom Andreja Danka, hodiť horúci gaštan zodpovednosti na nás, keď ho budete hádzať na nás, my ho veľmi rýchlo vrátime k vám, tak myslím, že správame sa férovo k vám, poprosil by som, aby ste sa férovo správali takisto zasa na druhú stranu k nám. Ale tým som chcel iba povedať, že nebojme sa. So vztýčenou hlavou poďme do toho hlasovania a keď Fico si povie že tvrdošijne, ješitne, lebo nie on, ale KDH aby bolo nositeľom tej témy a on by musel pomôcť tými svojimi hlasmi a KDH sem predloží tú zmenu ústavy, alebo my, a vám prikáže nehlasovať, každým tým nehlasovaním krásne sa sami vyzlečiete z toho falošného rúcha. Takže my sa toho nebojíme. Nehlasujte, v pohode, ale keď si myslíte, že týmto tú tému zavriete a poviete si, že teda už nikto si netrúfne, lebo nikto nebude chcieť mať ten progresívny, liberálny hejt, ktorý ste tu zažívali, najmä kolegovia z KDH, podľa mňa mimoriadne neférový počas teda mája a júna, a keď nikto tu nebude mať odvahu, ja sám to predložím tú novelu presne v tom znení, v akom teraz je, potom druhom čítaní. Preto, aby som vás vyzliekal donaha. Preto, aby som vám ukázal, že to hráte falošne, že vám nejde o ochranu muža, ženy, vám nejde o ochranu hodnôt, vám nejde o biologické určenie pohlavia, vám ide o divadelné hry. Chlieb a hry, presne na tomto máte postavenú politiku dlhé roky a mojím cieľom je vás vyzliecť donaha. Ukázať ľuďom, že túto hru hráte. Áno, ja úprimne som presvedčený, že zmeny, tak ako sú napísané, de facto dnes možno na 80-90 % môžme hovoriť, že to je podklad, alebo toto je návrh KDH, že sú správne, že treba buchnúť po stole a povedať, že žiadne také, že tuto prídete na matriku a ako v Nemecku máte výber, dnes aké si prosíte pohlavie, zatočíme kolesom, 37. a zajtra 39., potom 72. a potom zasa znova muž a žena. Jasné, tieto koniny progresívne na Slovensko nepatria. Jasné, že treba buchnúť po stole a povedať, že stačilo, že jednoducho my tu máme zdravý rozum a chceme, aby bolo Slovensko normálne. Ale vy skúste Ficovi povedať, že nech si aspoň trošku prečíta po sebe alebo pustí videozáznamy z toho, čo tu narozprával. Však pred dvomi týždňami, preboha, hovoril v Sobotných dialógoch, že keď to neprejde, nič sa nedeje, predložíme to znova za pol roka. Nehovoril to náhodou? Nehovoril náhodou, keď teda odcitujem teraz, a to je pri predkladaní tohto návrhu v januári tohto roku: „V tomto prípade mi vôbec nejde o politické preteky. V tomto prípade mi ide o výsledok. Naozaj hrám na to, aby sme zmenili ústavu. Vôbec nehrám na to, že predložím nejaký návrh a viem, že bude zamietnutý a budem sa tváriť, vidíte, ja som chcel, ale iní nechceli. Radšej počkám." To sú slová Roberta Fica, kde verejne sľúbil, že mu pôjde o vec, kde verejne tvrdil, že to je jeho hlboké presvedčenie. Ale keď niekto to presvedčenie nemá, keď niekto nemá charakter, tak potom, áno, je schopný prísť na tlačovku a urobiť z pozície predsedu vlády vyhlásenie, toto je posledný pokus a keď nebude, tak už nebude, už nám nebude záležať na ochrane hodnôt. Ja viem, že chcete vykostiť KDH, ale práve týmto prístupom, páni, postupne vás vykostia oni. Spolu s nami, s našou pomocou. Lebo budeme predkladať tie návrhy a pevne verím, že aj páni z KDH. Áno, toto bude rana. Keď budete mať dvoch ľudí medzi sebou, ktorí to nepodporia, bude to rana. Ale nezúfajte, nebojte sa, budeme to predkladať a budeme vykosťovať ich. A vyženieme ich z ihriska konzervatívneho priestoru, lebo tak sa to patrí. Títo ľudia neurobili počas svojej politiky nič pre ochranu konzervatívnych hodnôt, okrem tej ústavy, ktorej som povedal. Čo je konzervatívne na tom zobrať rodinám s deťmi daňové prídavky na deti, alebo teda, pardon, daňové bonusy na deti? Čo je konzervatívne na tom podviesť dôchodcov, kupovať si ich za ružičky, potom nasľubovať plnohodnotný 13. dôchodok a potom im povedať, že, á, budú zmrazené? Čo je konzervatívne na tom zvýšiť rodinám alebo všetkým ľuďom na Slovensku 900 poplatkov o 50 %? Čo je konzervatívne na tom povedať pred voľbami, cez moju mŕtvolu sa bude zvyšovať DPH a potom takto spravíte z 20 na 23 %? Čo je konzervatívne na tom, keď pred dvomi rokmi a dvomi dňami v Sobotných dialógoch Fico povie, sedem dní pred voľbami, nikomu sa nič nebude brať z toho, čo ľudia majú, garantujem ľuďom sociálne istoty. A čo robíte, do prdele, odvtedy? Iba ľuďom sociálne istoty beriete. Ale predtým ako ste im začali brať tie sociálne istoty, ste nezabudli si sami sebe si nadeliť o 100 % vyššie platy. Čo je na tomto, preboha, konzervatívne? Čo je na tomto prejavom toho, že vy ochraňujete konzervatívne a kresťanské hodnoty? Nič. Nula celá nič. Takže keď sa tu chcete hrať a chcete byť a mať možnosť zadosťučiniť svojmu svedomiu alebo svojim manželkám, ktoré možno niektoré môžu byť veriace a možno aj úprimne, alebo svojim rodičom, ktorí vás vychovávali, možno niektorých v kresťanskej viere, a máte špinavé svedomie za to, že ste tú republiku rozkradli, že ste humpľovali štát, že ste ho zadlžili, že ste okrádali rodiny a chcete sa prilepiť k tejto novele, tak sa prilepte k tomu, čo predloží KDH. Dovoľte im, aby to predložili a zadosťučiňte slovám Roberta Fica, že vám ide o vec, že vám nejde o politikárčenie. Dovoľte im predložiť tú novelu a podporte tú novelu. My sa pridáme a táto novela o správnych veciach môže prejsť so stomi hlasmi už na októbrovej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:08] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec. Sedem faktických poznámok. Prvý pán poslanec Majerský Milan. [18:08] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda hnutia SLOVENSKO, Kresťanskodemokratické hnutie je tu 35 rokov a snažili sme sa byť vždy na strane ľudskej dôstojnosti, na strane ochrany ľudského života a na strane ochrany rodiny. Možno sme neboli počas tých 35 rokov úplne presvedčiví, ako ste vy teraz hovorili v tomto vašom vystúpení, a možno aj vlastným životom sme nie vždy najlepšie svedčili o tom, ako by sme mali chrániť všetky tieto hodnoty, ale v srdci tieto hodnoty určite nosíme a budeme sa snažiť stále zo všetkých síl ich chrániť. Ja vás teraz tiež, tak jak vy nás, tak aj ja vás budem v tomto vstupe vo faktickej prosiť, aby ste naozaj nechali voľnú ruku svojim poslancom, aby mali tú možnosť zahlasovať za tieto ústavné zmeny. Takáto možnosť sa už nemusí nikdy v živote ktoréhokoľvek z nás poslancov Národnej rady naskytnúť. Môžme to predkladať o pol roka, potom znovu o pol roka, minieme si celé volebné obdobie, ale nechajte vykonať každého jedného zo svojich poslancov slobodne svoj mandát. Viem, je to ťažké, každý sa pozerá inak na vec a niekedy nám naozaj vadí, kto predkladá tieto návrhy. Ale v tomto prípade ide o ochranu človeka, o ochranu ľudskej dôstojnosti, o ochranu rodiny. Viete, hovorí sa, že niekedy aj hodiny, ktoré stoja dvakrát do dňa, ukazujú presný čas. Možno práve teraz je ten presný čas. Ďakujem. (Potlesk.) [18:10] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší pán poslanec Igor Janckulík. [18:10] Igor Janckulík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán poslanec, dobre viete, že návrh ústavy, dá sa povedať, že je návrhom ústavy KDH, je tam vyše 80 % našich vecí. To znamená, že to nie je návrh SMER-u, je sčasti SMER-u, ale 80 %. A vo vašom hnutí je viacero kresťanov, a nielen vo vašom, ale viem, že aj v SaS-ke sú tam dvaja. A mrzí ma, že niektorí sa len hrajú na kresťanov. Sú v rôznych spolkoch, alebo neviem, ako sa to tam ani nazýva, spoločenstvách, chodia na modlitebné raňajky, tvária sa ako veľkí kresťania, ale keď treba zahlasovať za návrh, ktorý je kresťanský, tak zrazu s tým majú veľký problém. Vy hovoríte, že hlasovať môžu slobodne. Len, žiaľ, u vás je to slobodne tak, že musia hlasovať podľa vášho názoru. To ma veľmi mrzí. Nechajte im, prosím vás, voľnú ruku, nech hlasujú tak, ako keď chodia do tých spoločenstiev a rozprávajú, aké je dôležité kresťanstvo, tak aj nech aj tak hlasujú teraz. Ale nie, oni musia hlasovať podľa vašich príkazov. A to nie je kresťanské. Ďakujem. [18:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [18:12] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, spomínali ste viacerými spôsobmi, že aké sa tu hrajú komunikačné, politické, mediálne hry, ako interpretujú mnohí ľudia, politici, médiá tieto návrhy ústavných zmien. V tom s vami úplne súhlasím. Ale poviem to za seba a za tých, ktorí z KDH sú pripravení hlasovať za naše návrhy, lebo de facto obsahom sú to naše návrhy. Dôležité nie sú tie facebookové statusy, ani tá štylizácia pred médiami a to, čím chcú mnohí politici urobiť dojem na svojich voličov, dôležité sú skutky. Tie skutky niekedy bolia, niekedy stoja, niekedy musí človek niečo obetovať preto, aby rozpoznal, keď je na ňom rad, aby urobil niečo, čo je zásadné, čo ho presahuje, ja tak vnímam návrh týchto ústavných zmien. Netuším, čo bude, či bude, nebude nejaká ďalšia príležitosť a je mi ľahostajné, ako to má pán premiér v hlave poukladané, čomu on verí alebo čomu on neverí. Ja viem, čomu verím ja a na čom zakladám svoj život a ako je pre mňa dôležitá, pre KDH dôstojnosť každého človeka. A hodnoty, ktoré v tejto krajine nie sú proti nikomu, ale sú v súlade so záujmom každého, a to dokonca aj v rozmere medzinárodného práva, kultivovania prostredia Európskej únie tak, aby sme sa tu všetci cítili ako dobrí susedia a bratia. Ďakujem. [18:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Mikloško. [18:14] František Mikloško – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Hlina, keď ste boli premiérom, tak vaša vládna koalícia mala... (reakcie z pléna), ja som čo povedal? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Povedali ste: pán poslanec Hlina. Mikloško, František, poslanec NR SR Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Hlinovi. Pán poslanec Matovič, keď ste boli premiérom, vaša vládna koalícia mala ústavnú väčšinu, pokojne ste presadili ústavný zákon o jednomandátovom volebnom systéme, pokojne ste presadili ústavný zákon o rodičovskom bonuse. Moja otázka, moja skromná otázka znie, prečo ste vtedy nepresadili tento ústavný zákon, ktorého sa tak dožadujete? Čo vám v tom bránilo? [18:14] Martin Dubéci Pán poslanec Petro. [18:26] František Petro – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, keď som počul vaše vystúpenia, nadobúdam stále ten pocit a to presvedčenie, že vy fakticky s obsahom a s celým týmto ústavným zákonom súhlasíte. Súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Mikloško, že v roku 2020 ste mali ústavnú väčšinu, prečo ste, keď hodnotovo ste na tejto strane, to neprijali. A keď hovoríte o politikárčení, tak rád by som povedal, že vy sa fakticky tešíte na to, že nás vyzlečiete donaha. Ale práve svojím vystúpením ste sa vy vyzliekli donaha. Ďakujem. [18:26] Martin Dubéci Pán poslanec Šipoš. [18:26] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Igor, za tvoje vystúpenie a čo mňa trošku mrzí v tejto debate, je to, že kolegovia naši, by som povedal, najbližší možno spojenci, konzervatívci z klubu KDH, dosť nekorektne podľa mňa sa k tebe chovajú, pretože pri každej jednej možnosti, či to bolo pred letom, či to bolo ešte, keď Fico s tým vyšiel, si vždy kolegom z KDH držal chrbát. Vždy si ich v tom povzbudzoval, vždy si stál na tej strane a všetci do nich kopali, všetci krížom-krážom do nich kopali. A preto považujem za dosť nekorektné, že takéto slová teraz počujem od mojich kolegov z KDH. Verím tomu, že toto je len pod dnešným tlakom, pod ktorým obrovským sú, že z tejto cesty zídu späť a uvedomia si, kto je ich spojenec a kto proti nim zákerne bije hlava-nehlava. A ešte sa chcem ohradiť voči slovám, neviem, či to bol pán predseda alebo aj pán predseda klubu, vyprosím si, aby mne niekto hovoril, že ja nehlasujem podľa svojho svedomia, vedomia a slobodne. Možno že to máte ináč nastavené u vás na klube, ale keď ste neboli na našom klube a neboli ste pri našich rozhodnutiach, vyprosím si, že by ste takto ostré slová mierili na poslancov, mojich kolegov v našom klube. My sme slobodní ľudia, slobodne sa rozhodujeme a proste my sme Ficovu hru prečítali od začiatku. Je to špinavá, zákerná hra človeka, ktorý nie je vôbec konzervatívny a ktorého jediným cieľom je, aby on tam mal svoj podpis pod týmto zákonom, a vy si toto neuvedomujete, bohužiaľ, a na tú pascu vás chytil a mňa to veľmi mrzí, že na nás poukazujete. (Potlesk v sále.) [18:26] Martin Dubéci Pán poslanec Malatinec. [18:26] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Matovič, dovoľte aj mne zareagovať na vás a vecne. Vypočul som si váš príhovor a príhovor aj ku koaličným, teda opozičným poslancom z KDH. Myslel som si, že aspoň pri tejto téme dáte nabok politiku, pretože, tak ako povedal pán Majerský, plne sa s ním stotožňujem, že táto situácia nemusí nastať už. Vidíte, akých koaličných partnerov budúcich máte. SaS-ka vás v tomto v živote nepodporí, Progresívne Slovensko absolútne nie, úplne nie je šanca sa k tomu dostať a môžete mať názor na Roberta Fica, aký chcete, teraz je šanca to spraviť a ukázať v tomto, aspoň v tomto hodnotovom systéme Slovenskej republiky. Sedíme tu pod cyrilo-metodským krížom, čo ukazuje cirkevné základy tohto národa, tak si ich ustrážme aspoň v tejto téme a postavme sa za túto vec a odsúhlasme to spoločne. A viem, že aj u vás sú veriaci, aj u nás v koalícii sú konzervatívci, ktorí sa stotožňujú aj s tými návrhmi KDH. Potom tu budete mať, keď my nebudeme vo vláde, tak vám tu budú behať s benátskym dohovorom, s Európskou komisiou. Prečo sa táto krajina nemôže rozhodnúť slobodne o hodnotách, ktoré chcú nastaviť do Ústavy Slovenskej republiky? Prosím vás pekne, aspoň v tejto téme, a úplne vážne to hovorím, mimo politiky, nespájajme to s Robertom Ficom, tu je hodnotová vec o tom, čo táto krajina má jedinečnú šancu zakotviť do Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujeme veľmi pekne. [18:26] Martin Dubéci – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Šmilňák. [18:26] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega Matovič a pán kolega Šipoš, spochybnili ste poslancov KDH a pritom viete, že za posledné mesiace viete, že sme na vašej strane, že vám držíme stranu a snažíme sa vás vtiahnuť do hry. A v tom, ako pán poslanec Matovič spochybnil našich dvoch poslancov Františkov, Františka Mikloška a Františka Majerského, tak vám chcem povedať dve veci. Prvá vec, Fero Mikloško od osemdesiatych rokoch až dodnes preukázal svoj postoj, svoj chrbát, svoju rovnosť na obranu všetkých ľudí, na obranu pred zákonom a tak ďalej. Náš kolega Fero Majerský zachraňuje životy aj tých, čo o to nestoja, aj tých, čo sa trápia, pomáha na každom fronte. To sú ľudia, ktorí zaorali hlbokú brázdu na Slovensku a priniesli veľké a krásne hodnoty tejto krajine a ich spochybňovať, že majú nejaký zlý úmysel, to si ani my v KDH nedovolíme. My všetci, všetci členovia KDH budeme hlasovať za tieto hodnoty, za zmenu tejto ústavy. Oni dvaja nie sú členovia KDH, ale sú veľkým prínosom, ale spochybňovať ich dvoch ako ľudí, ako poslancov, ako, ako, ako tých, ktorí priniesli pre Slovensko vážne veci, vážne hodnoty a od ktorých si mnohí môžeme zobrať príklad, nebolo celkom fér, pán Šipoš. A vy, pán Šipoš, by ste mali vedieť, že my sme sa vždycky zastali, za tie dva roky nebol nikto iný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:26] Martin Dubéci Reagujme, prosím, na pána Matoviča. A teraz pán poslanec Jakab. [18:26] Július Jakab – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľa sa tu hovorí o ochrane človeka a o ochrane rodiny a myslím si, že poslanci hnutia SLOVENSKO si to uvedomujú absolútne najviac a mohli ste to vidieť počas ktoréhokoľvek bodu, ktorý sa dotýkal Slovenskej republiky, jej národa, rodín, mužov, žien, detí. Mohli ste vidieť vystúpenia našich poslancov v každom jednom bode, ktoré sa týka národa, ochrany rodiny, ochrany toho, aby mali z čoho žiť. Pri konsolidácii sme bojovali snáď najviac z celej opozície za ľudí, za to, aby sa mali dobre a aby súčasná vláda neklamala národ a neohrozovala ho chudobou. Ja si myslím, že toto sa hnutiu SLOVENSKO vyčítať nedá. Taktiež sa mu vyčítať nedá, že by bolo dvojtvárne. Že na jednej strane bojuje so súčasnou vládou a na druhej strane by chodil s nimi na pivko, na výlety, na služobné cesty, že by sa s nimi v zákulisí kamarátil. Proste lebo takto to necítime. My cítime, kto tu prináša zlo, kto prináša rozvrat Slovenska a kto len proste buduje chaos na Slovensku a stavia ľudí proti sebe. A toto je vec, ktorá sa deje aj pri tejto téme. Robert Fico nestavil na konzervativizmus, on stavil na strach a na ohrozenie, preto sú jeho výroky o tom, že toto je posledná chvíľa, jediná, akože jediná, však tu bude ešte dva roky, každého pol roka sa to dá prerokovať. Ale toto je to posledné, toto je proste niečo, čo vás chce dostať do strachu a ohrozenia. My sme voči tomu imúnni, my sa Roberta Fica nebojíme a ukazujeme to deň čo deň pred celým národom. A preto je nefér vyčítať nám poslancom, že nekonáme podľa svojho vedomia a svedomia, nekonáme podľa Igora Matoviča. My sme sa sami slobodne rozhodli, ako budeme hlasovať v tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk v sále.) [18:26] Martin Dubéci S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Matovič. [18:26] Igor Matovič – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, začnem od pána Šmilňáka, lebo to som vôbec nepochopil. Akože keď si vás dovolím citovať, niečo, že povedali ste, že som spochybnil pána Mikloška a Fera Majerského a doslova ste ešte hovorili, že som ich spochybňoval ako ľudí. Ja som o nich nič nehovoril. Akože neviem, na koho ste chceli reagovať, možno vám napísali reakciu na niekoho úplne iného. Pozrite si moju reakciu, ale ako naozaj prepáčte, neviem, o čom trepete, v tejto veci budem takto až explicitný. No, a čo sa týka pána Majerského, predsedu KDH, ja som to úplne nepochopil, ja som vystúpil, zastával som si vás takisto, ako som si vás tu v júni zastával, bolo to nepopulárne, nikto si vás nezastal, ja som si vás zastával, hovoril som na vašu ochranu, aj keď som mohol mlčať. Vystúpil som teraz v pléne a vy zrazu tuto idete mňa, že čo, že prosiť o slobodné hlasovanie, aby som umožnil slobodne hlasovať poslancom v našom klube? Naši poslanci v našom klube nikdy inak nehlasovali ako slobodne. Možno u vás to funguje inak, ale, prepáčte, u nás stranícka disciplína nefunguje. A potom aj pán Janckulík to povedal doslova tak, že tvária sa ako veľkí kresťania, o našich ľuďoch, o našich veriacich, a potom povedal, že vo vašom spolku slobodne znamená hlasovať podľa vášho želania. Pán Janckulík, možno vo vašom spolku. Veľmi ma mrzia tieto slová od predstaviteľov KDH a poviem to tak asi, že, tak po slovensky, že za dobrotu na žobrotu. Ale poviem zároveň aj to, že je to nefér, jasné, tak to cítim, ale tak teda dobre, skúsim teda, keď sa na túto tému tu bavíme aj o konzervatívnych, kresťanských hodnotách, vám tak po kresťansky odpustiť. Chápem, ste v strese, uvedomujete si, že vlastne na konci výsledok bude taký, že kvôli dvom poslancom KDH tá novela ústavy neprejde a že bude to niečo, čo si budete so sebou niesť, ale, prosím, skúste to zobrať chlapsky. Postavte sa k tomu čelom a nezvaľujte to na druhých. (Potlesk v sále.) [18:26] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďalšia vystúpi v rozprave prihlásená pani poslankyňa Bittó Cigániková. [18:26] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. No, ja začnem tým, možno trošku prekvapím, ja nesúhlasím s tým, čo sa tu KDH pravidelne vyčíta, budem hovoriť na rozdiel od mojich mnohých predrečníkov práve k pozmeňujúcim návrhom, a preto sa budem vyjadrovať, teda keďže s prvým som pomerne okej, ten upresňuje veci, aj keď s tým nesúhlasím, ale je to lepšie ako pôvodná verzia, tak budem hovoriť o druhom pozmeňujúcom návrhu KDH. Ale predtým chcem povedať, že považujem za farizejstvo od niektorých kolegov vyčítať KDH to, že idú hlasovať teraz s koalíciou, lebo že sa na to chystajú, a to napriek tomu, že zásadne nesúhlasím s ich postojom. A myslím si, že sme sa dostali do trošku už chorej doby, keď poslanec, ktorý chce hlasovať za niečo, o čom je úprimne presvedčený a verí tomu, čo v prípade KDH asi nie je pochybnosť, aj keď, opakujem, nesúhlasím, ale napriek tomu celú dobu to tak je. Tak aby ten poslanec sa bál zahlasovať za svoje presvedčenie, o ktorom si myslí, že je dobré pre jeho voličov. A najmä sa mi to nepáči preto, lebo tí, ktorí najviac kritizujú, tak tí niekoľkokrát hlasovali s koalíciou a vôbec to nevadilo, hej, keď išlo o ich voličov. Takže v tomto mám potrebu, ja si myslím, že aj na tom proteste, všetci sme to videli, je to veľký virál. Ja si myslím, kolegovia, že to k vám vôbec nebolo fér. Lebo jednoducho aj ja som bola v situácii, keď som sa rozhodla, že toto je presne to, čo voličom, ktorí mňa volili do parlamentu, pomôže, bolo to v prípade napríklad stavebného zákona a rozhodla som sa, že tak budem hlasovať, lebo na to som tu, aby som zlepšila život na Slovensku. No a teraz prichádzam k tej druhej časti. Ja totiž, samozrejme, nesúhlasím s tým, že vaše návrhy a aj vaše hlasovanie pomôže ľuďom. A skúsim byť úprimná, už som sa v tomto agresívnom hnoji naučila trošku akože ľudsky chápať aj tú druhú stranu a aj keď som teda niekedy príliš rázna, je to iba z toho, pramení iba v tom, že naozaj tie veci prežívam úprimne, ľudsky. A myslím si naozaj, že tému, čo vám predhadzuje koalícia, že preto by ste za ňu nemali hlasovať, za ten návrh zákona, a podávať k tomu pozmeňováky, lebo tá téma, čo vám predhadzuje, to je len úplne lacná kosť pre vás. Veď veci, ktoré tam sú, platia dnes a keď sa schváli ústava, budú aj zajtra. Či v podstate, či už je to v ústave alebo nie, nikto nespochybňuje dve pohlavia. Veď vy to viete najlepšie. Nikto tu na Slovensku, to sú úplne bludy, že 76 pohlaví, aj ja ako liberál hovorím, že biologické pohlavia sú dve, iné je rod, ale to, samozrejme, Robert Fico do ústavy nedal, ale pohlavia biologické sú dve, áno, a nikto to nikdy nepovedal, že nejakých 76. Čiže dneska je to pravda, bude to aj po ústave. Surogátne materstvo, veď ani dnes sa to na Slovensku nedá, bohužiaľ podľa mňa, ale nedá, nebude sa ani zajtra. Hej, že čo je vlastne to, čo vám ponúka a stavia vás pod ten tlak? Že mne to príde také, že no proste nefér. No a teraz konkrétne k tomu návrhu pozmeňovaciemu. Dávate tam také veci ako, že rodina je len otec a matka, žena a muž. Tak ja vám chcem povedať, že ja som z rodiny, kde muž ženu opustil a ja som s maminou vyrastala sama. A mnohí si poviete, že kvôli tomu si taká, áno, to je pravda. Možno práve preto som tak presvedčená, ale chcem vám povedať, že ja a moja mamina sme rodina. Moje deti sú z rodiny, kde takisto jednoducho s tým partnerom to nevyšlo, ale takisto tam bola moja mama a pre moje deti je rodina ja a moja mama, potom sa k nám pridal teda môj úžasný manžel, ale napriek tomu tú výchovu, s tou výchovou mi pomáhala moja mama. A sme plnohodnotná rodina. Moje deti sú plnohodnotné deti. Myslím si, že fakt v tomto, toto neni fér voči takýmto rodinám, voči tým slobodným matkám. A viete dobre, ako je to na Slovensku, koľko chlapov odchádza za mladšími, za neviem čo, jedno ako nemoralizujme, ale proste deje sa to. Máte tam obmedzenie vzdelávania tak, aby, ja aj s tým súhlasím, že rodič má teda rozhodovať o tom, čo bude sa jeho dieťa učiť a nebude učiť, v tomto nemám problém, ale pozor na to, ako je to tam napísané, lebo takýto návrh v podstate sťažuje prevenciu násilia, sťažuje ochranu zdravia deciek, sťažuje osvetu. V prípade, že to dieťa vyrastá napr. niekde na nejakej dedine, kde proste, alebo v menšom meste, to je jedno, u nejakých rodičov, čo proste mu vyslovene bránia prístup k takýmto informáciám a to dieťa jednoducho príde do veku, keď zažije prvú lásku, prvé nejaké intímnosti a keď mu to nikto nepovie, pretože ten rodič si myslí, že je to správne, tak ja, presvedčený liberál, presvedčená o tom, že človek má žiť život tak, ako je presvedčený, kým inému neškodí, a má si vychovávať svoje deti kľudne podľa vašej viery, u mňa napr. inak, to je jedno, ja si myslím, že to je úplne v poriadku, tak som presvedčená, že tu do nejakej miery musí suplovať štát. A kľudne sa poďme dohodnúť, vôbec nepotrebujem, aby tam rozprávali hlúposti, s ktorými niekto nesúhlasí, alebo typu 76 pohlaví, to nikto nechce. Len úprimne hovorím, že je dôležitá nejaká miera tej výchovy, a dokonca aj tej sexuálnej, a úplne ideálna by bola, ak by sa vedeli tie dve tábory stretnúť, lebo si myslím, že to dokážeme minimálne do tej miery, ako som hovorila, čiže násilie, nejaké zdravie a tak ďalej, hej. Je strašne veľa tém v týchto osobných veciach, ktoré nás nerozdeľujú, ktoré nás rozdeľujú, ale, milé KDH, na to základné, na to máme rovnaký postoj, rovnaký pohľad. To najdôležitejšie je ekonomika. A tak moja prosba a to, prečo si myslím, že na toto neskáčte, je, veď hovorme o tom, čo nás spája. Ja sa kľudne vzdám, a povedala som to niekoľkokrát, som veľký liberál, veľký bojovník, ale kľudne sa vzdám predkladania nejakých takýchto tém, poďme sa baviť o ekonomike. Neskáčte na to Robertovi Ficovi, lebo vo výsledku, kedy ste ho videli za tieto návrhy v minulosti bojovať? Však to je len čisté farizejstvo, to je od neho čistá póza a ja chápem, že to urobil naschvál vám, nám všetkým, ale práve preto si myslím, že by ste to nemali robiť, lebo aj vy viete naňho politicky vyzrieť. Jednoducho ignorujte takéto, lebo to sa bude opakovať. No a posledná, pre mňa najdôležitejšia, najťažšia vec v tom celom, zákaz surogátneho materstva. Teraz budem osobná, mám 42 rokov, môj manžel je o rok mladší, ale je vo veku, ako to už s vami chlapmi býva, že dozrieva trochu neskôr, takže deti ešte nechce, aspoň si to myslí. A jednoducho je presvedčený, že toto nie je fáza, v ktorej by chcel deti, ale ja som, ja viem, že príde do tej fázy, že bude ľutovať, že vlastné deti nemá. A z toho dôvodu som sa napr. rozhodla dať si odobrať vajíčka, dať si ich zmraziť, aby v budúcnosti, napr. o desať rokov, keď moje telo už nebude biologicky schopné mu dať dieťa, tak aby som toho bola schopná napr. spôsobom cez surogátne materstvo, kde moja sestra napr. by mi v tomto mohla pomôcť, mladšia. Prečo, toto je len prípad, akože jeden z mnohých, hovorím za seba, sú ženy, ktoré sú onkologicky choré, ktoré idú na chemoterapiu, ale vedia si predtým dať odobrať tie vajíčka a aj keď už nikdy potom nebudú zdravé, tak to budú milujúce matky, ktoré túžia po rodine, a budú sa rodiť deti, ktoré budú milované. Veď už dneska naozaj sa doba posunula. Prečo sa na toto nemôžeme pozerať spoločne takto a ja vám nehovorím, že to máte schvaľovať, ani že to máte navrhovať, ale ja vás chcem pekne poprosiť, aby ste sa na to dokázali pozrieť tak, ako sa ja dokážem pozrieť na dôvody, pre ktoré veríte a bojujete za to, čomu veríte. Lebo vy dobre viete, že to nie je nejaké neľudské alebo kruté a fakt toto nestojí za to vyhovieť tomu Ficovi. A ešte chcem povedať aj tu, KDH vždy v histórii zatiaľ bolo na správnej strane. Vždy. Všeličo sa vám vyčíta, ale mohli ste ísť ikskrát do vlády s Ficom, mohli ste ikskrát takéto niečo spraviť a ja ako veľký odporca vašich názorov, čo sa týka osobných slobôd, hovorím verejne opakovane, nikdy tak KDH nespravilo. Toto je Ficova najväčšia výhra. Prosím vás, akože neskáčte mu na to. Lacná kosť, nič sa nezmení, dnes bude platiť to isté, čo zajtra, ten návrh zákona nikomu nepomôže a ľuďom, ako som ja, ublíži a zabráni, aj mnohí iní, zabráni vytvoriť možno priestor pre ďalšie šťastné, milované dieťa a načo, načo? Zbytočne úplne. A vlastne si tým len poškodíte, na konci toho je vlastne jeho výhra. Takže hovorím k vám úprimne, ľudsky, vôbec, vôbec vám nevyčítam, že chcete hlasovať za niečo, čomu veríte, a úplne to chápem, som v podobnej situácii veľakrát, je to chorá doba, keď sme takto akože nejako kádrovaní, keď nemôžme hlasovať za svoje presvedčenie, ale férovo vám hovorím o obsahu toho, tej, tej, toho samotného návrhu, aj o tom pozmeňováku, ktorý ste podali, prečo ho nepodporím a prečo si myslím, že by ste nemuseli na toto skákať ani vy. Lebo povedali ste, že máte úplne jasný hodnotový kompas, čo sa týka aj ukotvenia Európskej únii, a vy vlastne za takúto podľa mňa lacnú kosť v tom zmysle, že sa nič nezmení, aj keď chápem, že pre vás sú to dôležité otázky, aj pre vašich voličov, tak vlastne vy umožníte Robertovi Ficovi spochybňovať ten európsky priestor, sčasti to ste sami kritizovali, a ešte si vlastne aj poškodíte, čo ste nikdy doteraz neurobili. Tak toľko odo mňa. Ďakujem pekne. [18:36] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [18:36] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Osem, deväť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Prvá od pána poslanca Ledeckého. [18:36] Vladimír Ledecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, ja budem krátky, ja len chcem, aby každý otvoril oči. Akože uvedomujete si jednu vec, že Fico dneska o sedemnástej dal hlasovanie, aby odklonil svoju pozornosť od konsolidácie? On proste ide, Šimečkova mama nezabrala, tak dáme ústavu, potom preložíme to Šimečkovou mamou, tak jak koložvársku kapustu, hej, a bude točiť dookola. Takže nenabehajme mu na lep, preboha. [18:36] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [18:39] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, oceňujem a ďakujem za to osobné, úprimné vystúpenie, nikdy by som si nepomyslel, že budem s vami do takej miery súhlasiť vzhľadom na to, že sa naozaj významne líšime v hodnotových viacerých otázkach, ale toto vystúpenie vnímam ako autentické a z vašej strany úprimné. No, pôjdem teda k tým veciam. Hovorili ste o obmedzení vzdelávania v rámci pozmeňujúceho návrhu, nie je to tak. Jednoducho aj v tomto pozmeňujúcom návrhu je textácia, ktorá hovorí, že informovaným súhlasom rodiča, potom poviem, že k čomu, nie je nijako dotknuté všeobecné témy o práve ochrane detí pred zneužitím, pred násilím, pred patosociologickými javmi, ktoré sa týkajú práve tej zraniteľnej časti človeka, ako je jeho sexualita a intimita, všeobecné témy, ktoré sú úplne v súlade so štátnym vzdelávaním programom, sú v poriadku. To, k čomu pozývame rodiča, je formovanie intimity toho dieťaťa, identity a sexuálneho správania. Do toho naozaj nikto nemôže pri deťoch, osobitne maloletých deťoch vchádzať so svojím presvedčením, nech už by bolo akékoľvek. Toto je na rodičovi a jeho dieťati. A dnes nie je možné obísť rodiča, musíte ho pozvať ku stolu, dnes už to nemôžu nechať rodičia tak, ako to bolo za čias, keď ja som bol dieťa, na školu, neexistoval internet, neexistovalo porno, neexistovali predátori, musel, rodič sa mohol spoľahnúť vtedy na školu. Dnes to tak nie je, dnes musí byť tohoto účastný. A o ekonomike, školstve, zdravotníctve, princípoch právneho štátu hovoríme, ako sa vraví, od rána do večera. [18:39] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [18:41] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Janka, pozdravujem, bolo to blahosklonné, milé, ale nie celkom presné. Najprv v školstve, to, čo povedal Jano, podpisujem, viera, štát, rodina, tam je problém v tom, že štát si uzurpuje právo sprostredkovať deťom niečo poza chrbát rodičov a my vravíme, že rodičia sú prví vo výchove a delegujú svoju právomoc štátu. A keď štát robí niečo poza ich chrbát, tak rodičia majú právo povedať nie. To nie je nič protiústavné, nič proti, proti nejakým demokratickým alebo slobodným princípom. Čo sa týka surogácie, s tým s vami hlboko nesúhlasím, aj keď hovoríte o dobrom úmysle, chcete dieťa, chcete vychovávať a tak ďalej a tak ďalej, problém je v tom, že z dieťaťa sa stal tovar, dneska si ho môžte objednať, môžte si ho cez nejaké, chcem modré oči, chcem biele oči, chcem proste cez nejaké katalógy si vybrať a keď sa narodí dieťa, ktoré je nechcené, lebo má Downov syndróm, alebo sa narodili dvojičky, tak potom čo, čo s tými ostatnými, hej, kde sa tie deti stratia alebo kto ich ďalej bude vychovávať? Dieťa nie je tovar, pre nás je to posvätné, pre nás je život človeka posvätný a tam sa nedá ani obchodovať, ani kombinovať, ani, ani proste nejakou alchýmiou niečo vytvoriť a potom chcem alebo nechcem. To nie je, dieťa nie je proste lego kocka, ani, ani nejaká cukrová vata, ktorú si kúpim a potom, keď mi nechutí, zahodím do koša. Rodičia majú milovať to dieťa, to dieťa má byť milované, chcené, má poznať svoju mamu, má poznať svojho otca. A to, čo my dávame do ústavy, keď chcete chrániť ženu, musíte vedieť, že kto je to žena, hej, to vám odkazuje OSN. Keď, keď delegujete niečo na Európsku úniu a oni zasahujú do vašich práv, tak to nie je v poriadku a proti tomu sme. Ďakujem. [18:41] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Turčanová. [18:43] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa, ja si hlboko vážim váš úprimný názor, tak ako ste ho prezentovali, aj to, že ste odhalili časť svojho súkromia, ale myslím si, že v otázke surogácie sme sa celkom nepochopili alebo teda asi máme trošku iný, iný pohľad alebo iný názor na to, čo tá surogácia je a čo chceme vlastne zakázať. Škoda, že ste nemohli prísť tak ako váš kolega v utorok na zdravotnícky výbor na stretnutie s pani Oliviou Maurel, ktorá je produktom surogácie a ktorá sa až v dospelosti vlastne dozvedela, že nepozná svojich rodičov, netuší, kto sú, čo má geneticky dané, dosť o tom rozprávala, aké z toho mala potom psychické traumy, keď to zistila, a dnes chodí po celom svete a rozpráva, prečo je to zlé. Ale mohla by som hovoriť hlavne o príkladoch napr. keď vypukla vojna na Ukrajine, Kyjev bol známy tým, že tam boli dve nelegálne kliniky, ktoré doslova na zákazky produkovali deti na vývoz do zahraničia a po vypuknutí vojny týchto päťsto detí sa ocitlo v sirotinci, pretože si ich budúci náhradní rodičia nemohli prísť prevziať. Môžeme hovoriť o fabrikách v Číne a na Taiwane, v Indii, kde si bohatí ľudia objednajú a chudobná žena nemá inú šancu, len ju zavrú do nejakého domova doslova, kde musí byť deväť mesiacov, kým neporodí dieťa a potom je jej násilne odobrané a predané ďalej. Môžeme hovoriť o akcii Španiel z Prahy, aby sme nešli až tak ďaleko, kde sa ani nedalo vystopovať to dieťa, kde skončilo, a dodnes sú otázky, že či to dieťa náhodou neskončilo v rukách pedofilov. Toto sú veci, prečo si myslíme, že dieťa nemá byť predmetom obchodovania, má ho chrániť, a pokiaľ viem, tak aj poslanci, ktorí sú z Progresívneho Slovenska v Európskom parlamente, podporili túto chartu o zákaze obchodovania s ľuďmi a pridali tam aj to surogátne materstvo. Čiže verím, že rovnaký postoj budú mať aj poslanci na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne. [18:43] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Milan Majerský. [18:43] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Aj ja chcem poďakovať, pani poslankyňa, za možno taký otvorený prístup v tejto debate. Kresťanskodemokratické hnutie bolo vždy na správnej strane dejín za tých 35 rokov a naozaj ja som sledoval politiku celý ten čas a vždy to bolo zložité, keď sa lámali dejiny Slovenska, ale vždy sa KDH rozhodlo správne vďaka aj našim predchodcom, ktorí sedeli či už v tejto sále Národnej rady alebo ešte v starej sále budovy Národnej rady. Ja som nezachytil, že by počas celých troch mesiacov medzi schválením toho druhého čítania až po dnešný moment sme riešili ústavu, my sme riešili ekonomické témy, riešili sme diskrimináciu detí v školách, ktoré navštevujú súkromné či cirkevné školy, my sme riešili naozaj sociálnu oblasť, zbabraný tender na záchranky, my sme sa týmto veciam venovali. My sme v žiadnom prípade neriešili iba tieto kultúrno-etické alebo hodnotové témy. Žiaľ, doba nastala až do momentu, keď sa ide hlasovať a sme pred tretím čítaním a budeme to riešiť, budeme sa zastávať tých, ktorí sú utláčaní, a vždy sme boli na strane ochrany ľudského života, ochrany ľudskej dôstojnosti a ochrany rodiny. A iba jednu vec poviem, surogácia je niečo, čo je škodlivé. A iba jednu radu vám dám do života, keď si necháte náhodou vynosiť dieťa u nejakej náhradnej matky, tá náhradná matka si vytvorí citovú väzbu k tomu dieťaťu a vy jej ho chcete vytrhnúť z jej náručia, náručia aj napriek tomu, že ho vo svojom lone vynosila. Nie je to dobré. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Stachura. [18:53] Peter Stachura – Vystúpenie s faktickou poznámkou Janka, neviem, kto na teba tak ekumenicky vplýva, ale je to dobré, mne sa to páči, ďakujem veľmi pekne za tvoju takú zmierlivú debatu, my sme už jednu takú viedli. Je to pre mňa sympatické, pozitívne. Samozrejme, s mnohými vecami nesúhlasím, aj ty si to pomenovala, povedala si to slušným spôsobom a tak by mala vyzerať diskusia. Ja odmietam to, aby sme my spájali naše hlasovanie za tieto naše veci, ktoré sú DNA KDH s tým, že ideme legitimovať Roberta Fica. Ty vieš veľmi dobre, a asi väčšina kolegov, a všetci z nás sme bytostne proti tomu, čo Robert Fico robí s touto krajinou, ale tie veci sú vecne dobré, ktoré sú v návrhu novely ústavy zákona, a preto vlastne chceme hlasovať za túto novelu. Chcel som ti pripomenúť len jednu vec, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, ty si spomínala práve to surogátne materstvo a tú možnosť, že tvoj partner možno nechce teraz mať deti a možno ich bude môcť mať a že ty si si odobrala oocyty, veľmi taká intímna spoveď, no práve s týmto je obrovský problém, práve prečo tu KDH je a kde je naša úloha bojovať za prirodzenosť, za pri-ro-dze-nosť. To znamená, nie všetko, čo je možné, je aj správne. Ľudia by sa mali naučiť robiť správne veci v správny čas. Sme tu na tomto svete veľmi limitovaný čas, myslím si, že tak je to správne, síce sú tu teraz informácie, že možno budeme žiť tisíc rokov, zatiaľ máme ale možnosť len žiť niekoľko desiatok rokov a musíme vážiť, kedy je správny čas mať dieťa, kedy je správny čas ho vynosiť, kedy je správny čas sa rozhodnúť aj proti svojim možno ekonomickým možnostiam a vynosiť ho, nedať ho vynosiť svojej sestre. Myslím si, že toto je práve úloha KDH a práve preto by som chcel poprosiť tuto, toto rozhodnutie nechajte na nás. [18:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Hazucha. [18:53] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, aj toto vystúpenie, aj predchádzajúce naozaj vnímam ako čistý judášizmus, lebo argumenty, že je to lacná kosť Roberta Fica alebo že je to z jeho strany politický kalkul, čokoľvek sa budete snažiť tejto pohnútke prilepiť, nič to nemení na obsahu, ktorý nám je mnohým blízky. Judášizmus je aj to, že sa to niekto snaží podať tak, že však o pol roka bude ďalšia možnosť a môžme to znova skúsiť podať. Čas a vývoj však nejde v náš prospech, v prospech ľudí, ktorým na týchto hodnotách záleží, a táto právna úprava by im vyhovovala, alebo úprava ústavy. Váš cieľ, opozície, je poraziť vládu Roberta Fica aj SMER a možno dostať nás napr. aj na 10 %. Tak s kým by ste to potom aj v budúcnosti, keby ste vládli, s kým by ste to teda chceli schváliť? Ja chápem SaS-ku aj PS-ko, že je principiálne nie, že v poriadku, Demokrati pravdepodobne tiež nie, tak v budúcnosti sa aj tak opätovne budeme potrebovať. Bude nás však potom 90? A náš protivník v tejto veci bude vtedy oveľa silnejší a razantnejší ako teraz. A mrzí ma aj názor pána Matoviča, ktorý sa nevie vymaniť z nenávisti a nechá ujsť jedinečnú šancu zmeny, s ktorou zrejme on a ani časť jeho poslancov v zásade nemá problém, o tom svedčí aj jeho júnové vystúpenie v prvom čítaní, v ktorom sa kádehákov zastal a ktorému som vtedy aj zatlieskal. Škoda, že je zajatcom vlastnej nenávisti. Ďakujem pekne. [18:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Malatinec. [18:53] Roman Malatinec – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa, ja som pri vašom príhovore alebo rozprave sa vôbec na vás nepozeral cez stranícke tričko a oceňujem vašu debatu vecnú. A keď Šipoš odchádzal z pléna, tak povedal, že ide rozprávať diabol v sukni, ja som nemal ten pocit a chcem to oceniť, lebo ste povedali svoje postoje a svoje názory na túto problematiku. Ale, tak ako povedal pán Hazucha, toto nedávajme ako hodenú kosť, nenazývajme to hodenou kosťou. Ani na členov KDH sa teraz nepozerám, ani na straníkov a práve ich chcem povzbudiť v tom, že toto je hodnotová vec pre nás všetkých, za to tu sedíme. A pokiaľ to je hodnotová vec aj pre tých, čo vám tak mrzko povedali, tak tu mali sedieť a mali sa s vami rozprávať, aby ste si to vyvrátili, tie vaše názory. A napádať KDH v tom, že idú hlasovať za, súhlasím s vami, nie je správne, pretože je to ich hodnotová vec a dosť vecí sa im podarilo dostať do tej ústavy a za to ju podporím aj ja, chcem ju podporiť, pretože pre mňa je to veľmi dôležité. Pani Kolíková hovorila o tom, že benátsky dohovor, Európska komisia. Viete, ak Európska komisia, vôbec Európska únia bude vstupovať do týchto hodnotových vecí svojbytného národa a má názor vysloviť nejakú vôľu, tak potom hovorme normálne, ja som to už povedal vo viacerých médiách, hovorme o reforme Európskej únie. Aby sme tieto veci mohli si presadzovať v našich parlamentoch, ktoré majú právo sa uzniesť aj na tejto novele ústavy, a tiež si myslím, že množstvo úradníkov poznám, s ktorými sa dá rozprávať o Európskej únii, aby nás aj pochopili. Ďakujem veľmi pekne. [18:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou na faktické poznámky pani Bittó Cigániková. [18:53] Jana Bittó Cigániková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolegovia, kolegyňa, ďakujem pekne. No, v skratke, súhlasím s tým, že vaše vymedzenie vzdelávania, alebo teda súhlasu rodiča je lepšie ako to koaličné, ale napriek tomu si myslím, že sa môže rôzne vykladať, ale hneď aj v rozprave som uviedla, že áno, uznávam, že to je lepšie, ale stále tam tie riziká sú. Neviem úplne, či bolo namieste a vhodné a asi ani úplne nechápem, o čom bol ten výstup o kupčení a odhadzovaní detí a neviem čoho v prípade, keď poviem príbeh o tom, že chcem mať dieťa z lásky s mojím mužom, len teda biologicky o desať rokov, keď on dostane rozum, tak to už možno nebude možné. Vy doslova v tom vašom pozmeňováku píšete: „Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje." Vy zakazujete mojej sestre, aby mne porodila moje dieťa, aj keď je to, aj keď to medicína akože dovoľuje, a ja tam nehovorím o žiadnych peniazoch, ani že to idem dávať niekde do Kórey, ani na orgány, ani modré oči nemusí mať, môže, keď chce, akože nerozumiem tomuto. Že veď ma nechajte žiť môj život a ja vás nechám váš. Prečo nemôžme takto fungovať? Veď keď vy niečo nechcete robiť, tak to nerobte, ale neobmedzujte mňa a so mnou naozaj milióny žien na Slovensku a ešte tým, že akože ešte takýmto spôsobom, že nás vlastne škatuľkujete do niečoho zlého. Ja viem, že vy s tým nesúhlasíte, však to nerobte a ja ak, s dovolením, chcem žiť, ako ja chcem. No a hovorili ste o Olivii, veľmi sympatická dáma, ktorá teda včera bola na výbore, ja som tam Tomáša Szalaya poslala, lebo ja som nemohla, takže všetko mám referované, aj som sa s ňou zoznámila, a počúvala som jej problémy, no viete čo, mala som podobné, som teda neni zo surogátneho tehotenstva a tiež som mala podobné problémy, to neviem úplne, či je znakom toho, že poďme to všetkým zakazovať. Takže a ešte o tej prirodzenosti, no, vieš, Peťo, prirodzený je aj, ja neviem, rakovina alebo že nevidíš a nenechá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:53] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Škripek, ktorému odovzdávam slovo. [18:53] Branislav Škripek – Vystúpenie v rozprave Ďakujem. Kolegovia, áno, chcem sa vyjadriť ku tejto debate, hoci tu časť ľudí, ktorí ju naštartovali, vlastne nie sú a, samozrejme, k obsahu toho, čo tu pred nami máme. Ale ja chcem dementovať to, že toto je nejaký boj s Robertom Ficom, tu sú proste dva tábory. Jedni tvrdia, že tu neexistuje Robertovi Ficovi niečo chváliť, a iní tu poukazujeme na to, že tu je veľmi vážny obsah tých zmien ústavy aj obsah tých zmien ústavy, áno, a aj všetko, čo v nej chceme pozmeniť. A on nie je malý, ten rozsah tých zmien je, dá sa povedať, že veľmi veľký, veľmi vážny vo svojom obsahu a ten jednoznačne zodpovedá presvedčeniu, pochopeniu a politickým hodnotám aj cieľom, ktoré Kresťanskodemokratické hnutie má. Ale nielen KDH ako Kresťanskodemokratické hnutie, ale aj kresťania, ktorí majú toto presvedčenie filozofické, hodnotové, ktoré sa prelieva do politických rozhodnutí a je to veľmi správne, tak to je. Pretože každý z nás sa rozhoduje na základe hodnôt, ktoré pochopil, že sú správne a chce ich a potrebuje ich priniesť do spoločenského života a, samozrejme, parlament a politika je to, čo dnes riadi našu spoločnosť, je to pokus o to spravodlivé ustanovenie dobrých vecí. No a potom vylepšujeme to, čo tu máme, ústavu ako základný zákon štátu, na ktorom stojíme. A tuto je navrhnutých šesť vážnych zmien, veľmi vážnych, dobre premyslených a KDH, Kresťanskodemokratické hnutie, na ňom má svoj podstatný podpis a už pred vyše rokom prinieslo návrh do verejného diskurzu, že čo by sme chceli zmeniť v ústave a chceme o týchto veciach hovoriť a definovali sme to. A časť tých vecí je tu teraz na scéne. No a zrazu tu prišla námietka, že kto to podáva a že to neexistuje, aby sme to schválili niekomu, kto je akoby ten, kto to podal. No ale základný a zdravý postoj v politike je, že nehlasujem s niekým, ale o niečom. Nemôžem hlasovať s niekým alebo proti niekomu a, žiaľ, tuto je kopec dospelých ľudí a skúsených politikov, ktorí sa v takejto plytkej rétorickej frázičke neustále pohybujú. Aj takých nových, ako niektorých na tej strane opozičnej musím menovať, ale aj tu starších. A oni budú hovoriť, že nehlasujem s týmto, keď sa to zvulgarizoval, tak nehlasujem s Ficom. No ale všetci vieme, je to publikované a sami sa na to môžme pozrieť, že všetky strany hlasujeme za dobré návrhy zákonov a keď sa nám vidia, že sú správne, a to je jedno, či sú z koalície alebo opozície. A túto vzácnu vec, ja som rád, že ona existuje v politickom myslení aj v tomto parlamente, no a dokonca aj Progresívne Slovensko, pani, myslím, že je podpredsedníčka, pani Beáta Jurík sa vyjadrila a mám to na kamere vo svojom videjku jednom, že ale samozrejme, že budeme hlasovať za koaličné dobré návrhy. No gratulujem! A samozrejme, veď to je ten správny postoj. Takže za dobré návrhy hlasovať budeme. A vôbec nebudeme stále sa snažiť nakričať na stranu SMER a Roberta Fica, že oni podávajú niečo len hrozne snáď špekulatívne alebo preto, že chcú oklamať celý národ. No my v Kresťanskodemokratickom hnutí sa pozeráme na tento obsah zmien a návrhov ako na veľmi podstatné veci a dobre prepracované veci. Takže tie veci sú dokonca cnostné a pravdivé a správne, a pretože KDH vie o tom rokovať a prinieslo svoj návrh zmien a ten bol taký dobrý, že ho aj strana SMER bola ochotná akceptovať do toho svojho návrhu a my sme tomu radi. Takže prvý bod o posilnení zvrchovanosti Slovenskej republiky voči rozhodnutiam, a teraz to poviem tak skratkovite, že rozhodnutiam z Bruselu. Áno, do všetkých tých oblastí ako je zdravotníctvo, výchova, vzdelávanie, manželstvo, kultúra, jazyk, osobný stav, súkromný a rodinný život, veď toto sú tak podstatné veci pre nás a ten dobre prepracovaný právny návrh, ktorý vyšiel aj z dielne KDH a ľudí, ktorí rozumejú právu a legislatíve, tak je tu tak dobre zavedený, že my veľmi chceme, aby toto bolo schválené. Zákaz surogátneho materstva je podstatná vec, o ktorom tu hovoríme, a vôbec to nemôže byť taká vec, že ako tu definovala pani kolegyňa z SaS pani Cigániková, že my chceme niekomu niečo zakazovať. No, pretože to vôbec nie je len o zakazovaní, ani to nie je o tom, či je táto technika pre niekoho konkrétne dobrá, a vy ste tu uviedla nejaký, nejaký taký konkrétny súkromný príklad, že v čom by to vám mohlo pomôcť. A vy ste to veľmi dobre vyjadrila. Vaše presvedčenie, že vaše individuálne dobro je tá najlepšia vec, ktorá môže byť, a to všetko ostatné druhých len obmedzuje, a to nie je vôbec pravda. Pretože my sa na život nepozeráme tak, že všetko môžem, čo sa mi len páči. Ja poznám podľa mňa veľmi dôležitý výrok jedného filozofa Pavla Straussa, ktorý povedal, všetko môžem, ale nie všetko osoží . Všetko môžem, ale nie všetko je dobré. A preto je treba veľmi dobre rozlišovať, čo je dobré a čo osoží, a k tomu my ľudia, ktorí majú kresťanské presvedčenie a pochopili, že vychádza z rešpektu k vyššej autorite, ktorá je schopná stanoviť absolútne hodnoty dobra a zla a z neho vyplývajúcich otázok, ktoré sú sformulované do morálky a etiky. A to je zdravý a historicky nádherné, to je zdravé a historicky nádherné dedičstvo kresťanského učenia, ktoré sformulovalo našu kultúru, našu históriu a naše spoločenské pravidlá a merítka. Ale je pravdou, že za posledných niekoľko desiatok rokov aj tá západná Európa opúšťa toto historické kultúrne dedičstvo, z ktorého vyplývajú veľmi vážne zásady života. A vypracovali si rôzne iné predstavy o živote, medzi inými napríklad aj takú tú takzvanú rodovú ideológiu, ktorá fakticky je ale len výmyslom ľudí. Nuž a pretože sa tieto veci prenášajú do života a mnohé štáty ju chcú preniesť aj do legislatívy a vymýšľať všelijaké nové, nové veci, tak to spôsobuje také problémy, aké sme nedávno mohli vidieť publikované v tej správe spravodajkyne OSN, ktorá vypracovala prácu o násilí páchanom voči ženám a ako voči nemu bojovať. A z tejto správy vyplynuli veľmi vážne veci. Vôbec sa neodvolávala ani len na nejaké kresťanské myšlienky, ale jednoducho hovorí Reem Alsalemová, spravodajkyňa OSN, o násilí a vyplynulo jej z toho, že je dnes nutné vyzývať štáty, aby dodržiavali ochranu žien na základe ich biologického pohlavia. Pretože z toho, ako dnes sa začína chápať pohlavie muža a ženy, vyplývajú vlastne strašné nezmysly, ktoré si definuje tá rodová ideológia, a vymýšľajú sa veci o rodoch. Vy hovoríte, že to je taký nejaký hoax, pani kolegyňa, že 76 rodov, no ale ono sa to naozaj používa v týchto kruhoch ľudí, to vôbec nie je nejaký výmysel, oni to častokrát používajú, hovoria, že tak to je, tak sa môžu ľudia cítiť, až v takom množstve, takej plejáde tých všetkých rodov a predstáv o tom, čo je správne. Takže jednotlivé body zmien tejto ústavy my považujeme za tak kvalitné a dobré, že chceme, aby boli presadené a nepozeráme sa na to, že to podáva niekto, kto je vraj zlý a neviem aký nedobrý, pretože aj strana SMER, aj premiér Fico tu za nejaký čas nebudú, ale také dobré a kvalitné zmeny v ústave tu budú a natrvalo. A tie potom formujú a rámcujú správne, správne etické veci a zákonné veci, ktoré my budeme mať v tejto krajine. A o tie sa chceme opierať ako o dobrý základ. Preto to chceme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Plevíková. [19:11] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ja chcem nadväzovať na to, čo ste spomínali o európskej inštitúcii, a chcem trošku nadväzovať na to, čo sa od rána tu spomína ohľadne Benátskej komisie, čo sú úplne že zavádzané a vytrhnuté veci z kontextu a vôbec toho stanoviska, čo je pani Kolíkovej vôbec vlastné a viem, že to aj od vás z KDH zaznelo, že teda ste vyvracali tieto určité veci. Na konci dňa Benátska komisia vo svojom stanovisku nikde nekonštatuje rozpor navrhovaných úprav ústavy s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A čo sa týka pojmov ako národná identita, je dokonca európsky pojem, aby bolo jasné, ktorý vychádza zo samotného článku 4 Zmluvy o Európskej únii. Takže samotná Európska únia rešpektuje národnú identitu členských štátov. Tento pojem je existujúci. A čo sa týka rozhodovania o kultúrno-etických otázkach, tak to musí byť každému jasné, že naozaj patrí do výlučnej kompetencie národného zákonodarcu a každého členského štátu. A tak sme vstupovali aj do Európskej únie. Žiadne medzinárodné inštitúcie nemajú jednoducho legitimitu na rozhodovanie o týchto kultúrno-etických otázkach. A myslím, že je to zrejmé aj samotnej Benátskej komisii. A dokonca Benátska komisia aj víta zakotvenie rovnakého odmeňovania medzi mužmi a ženami a na konci dňa v podstate Komisia vo svojom stanovisku nikde nekonštatuje rozpor navrhovaných úprav ústavy s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A v neposlednom rade dáva Benátska komisia iba odporúčania. A v tejto konkrétnosti sa týkajú tie odporúčania aplikácie a nie samotného ústavného znenia. Takže toto boli čisté od rána klamstvá a podieľali sa na tom naozaj aj médiá, ktoré tieto klamstvá aj prevzali. Takže to stanovisko má úplné iné znenie a každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:11] Martin Dubéci Pán poslanec Hazucha. [19:11] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Škripek, k meritu vášho vystúpenia nemám čo dodať, len toľko, že ďakujem pekne. [19:11] Martin Dubéci Pán poslanec Horecký. [19:11] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolega Braňo Škripek, za tvoje vecné a jasné vystúpenie. Dotýkam sa pár vecí z neho, napríklad keď si pripomenul aj moment, hoci si to explicitne nepomenoval, keď sme prisahali na ústavu ako poslanci, že budeme teda ctiť zákony, budeme postupovať podľa svojho vedomia a svedomia a tak ďalej. Nuž to máme, niečo podobné máme rozpísané v učebniciach od základných škôl až po vysokoškolské skriptá, kde opisujeme demokraciu ako súťaž najlepších dostupných riešení, kde sa rieši to, čo je na stole, a nie, kto to tam priniesol. Ak by to malo byť tak, ako to tu pozorujem okolo seba, tak prepíšme tieto učebnice. Priznajme potom, že politika je o politickom marketingu, o lajkoch na facebookoch, o, neviem, reklamách a nie o tom, čo je na stole, čo je meritom veci. Čo je meritom tejto zmeny vlastne? Aby sme si zadefinovali materiálne jadro ústavy tak, ako je to v súlade so základnou zmluvou o Európskej únii, s prístupovou zmluvou Lisabonskou našou, tak, kde sú explicitne, exaktne vymedzené veci, ktoré sme odovzdali do kompetencií a ktoré sú nad naším právom a ďalej budú, pretože medzinárodné právo nemôže zmeniť žiadna republika, ako Slovensko. Nech by sme si do ústavy napísali čokoľvek, medzinárodné právo má vždy primát, ale bude braná do úvahy naša ústava v tom zmysle, že aj náš Ústavný súd sa k takým medzinárodným normám môže vyjadriť, a to práve v tých veciach, ktoré sme nikdy neodovzdali do kompetencie Európskej únie. Viac času nemám. Ďakujem za tvoje vystúpenie. [19:11] Martin Dubéci Pán poslanec Škripek. [19:11] Branislav Škripek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Okej, takže pán Krátky sa vzdal, okej. Ďakujem pekne, kolegovia. Pre nás je pozorovať, že tuto sa bojuje proti tomu, že, a používa tu pán, pán kolega Matovič taký ten pojem, že Fico tu hrá hry. Ale mne to tak pripadá, že aj Igor Matovič to pociťuje ako hru a boj, súboj voči Robertovi Ficovi. A berie to ako nejaké svoje ťaženie voči zlu, že jemu to proste neschválime (reakcie z pléna), ale my sa vieme pozrieť vyššie a mne na tomto záleží. Čiže podľa mňa aj teraz možno kolega Matovič chce použiť toto nehlasovanie za túto ústavu ako politickú hru, ale ústava nie je hračka. Ani vláda Igora Matoviča nepodala takéto zmeny do ústavy a teraz tu sú. Takže toto nie je hračka. Ústava je a má byť vyjadrením deklarácie a hodnotového, principiálneho zakotvenia, zarámcovania života našej spoločnosti a našej vlasti, a to je potrebné a preto chceme, aby tieto veci, tak ako sú podané a dobre prepracované, hovorím to niekoľkokrát, aby prešli. A je naozaj škoda, a je to podľa mňa až čudné, aby to v tomto pléne neprešlo o jeden alebo dva hlasy. Takže ja by som bol veľmi rád, keby poslanci trebárs aj hnutia SLOVENSKO, čo je bývalé OĽANO, za takúto vec si naozaj zvážili, že je potrebné hlasovať pre obsahové, dôležité, principiálne zmeny, a to môžu robiť len ľudia, ktorí ich chápu ako hodnotovo správne a nepozerajú sa na krátkodobý boj proti jednému človeku, proti jednému zlému politikovi, ktorého nenávidím pre všetko zlo, ktoré robí, aleže chcem dobré veci. (Prerušenie vystúpenie časomerom. Potlesk.) [19:11] Martin Dubéci Keďže sme vyčerpali všetkých rečníkov, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a hlasovať sa bude o ňom zajtra o jedenástej. A teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci, tlač 1009. Pána spravodajcu tu máme. Pani ministerka je na ceste a ideme teda do ústnej rozpravy, v ktorej vystúpi pán poslanec Galko. Počkáme na pani ministerku, pán Galko? (Reakcia z pléna.) Počkáme. Dobre, tak počkáme na ministerku. Pani ministerka prišla ako na zavolanie pána poslanca Galka. Takže nech sa páči, pán Galko, môžete vystúpiť. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 1009.) [19:11] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave No. Takže, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem veľmi zrozumiteľne povedať, že zlodejinu s krycím názvom energopomoc nepodporím a bavíme sa tu teda hlavne o plyne, však to všetci vieme, tak chcem vzniesť niekoľko otázok a niekoľko postrehov. Po prvé, pani ministerka, pýtam sa, že načo je nám vlastne energopomoc, keď Robert Fico vybavil v Rusku u Putina lacnejší plyn. Alebo nevybavil? Asi niečo iné tam riešil, že? Raz sa to dozvieme a bude sa za to aj zodpovedať. Po druhé, prečo SPP, pani ministerka, predáva na Slovensku ten istý plyn o 15 eur drahšie ako v Českej republike? Presnejšie 14,60 eur/MWh platia slovenské domácnosti viacej ako české. Kto na tom profituje? Komu to ide do vreciek, ten rozdiel? Oligarchom? Akcionárom? Nejakým skrytým majiteľom? Rušíte ma trošku, prosím pekne. Haló! Rušíte ma. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Kolegovia, poprosím, rušíte pána poslanca. Ak chcete diskutovať, tak choďte mimo. Ďakujem pekne. Galko, Ľubomír, poslanec NR SR Komu to ide do vreciek? Teraz chcete ešte 435 mil. eur, ktoré chcete od nás, od daňových poplatníkov, alebo teda z fondov Európskej únie vytiahnuť. To je krádež, to je ekonomická vlastizrada, čo idete robiť. V Českej republike stojí jedna MWh zhruba 56,5 eura, na Slovensku 71,1 eura. Prečo je to tak? Čiže v Kútoch SPP predáva plyn výrazne drahšie ako v Břeclavi. Na rok je to rozdiel 200 až 350 eur na domácnosť. V Českej republike samotná komodita nie je regulovaná, u nás áno a toto je ten výsledok, prečo to tak nie je aj u nás. Štyristotridsaťpäť miliónov, ak by ste si robili poriadne svoju robotu, mohlo ísť dnes do zdravotníctva, do školstva, alebo ste nemuseli míňať na ožobračovanie ľudí s krycím názvom konsolidácia. Nemuseli ste dvíhať ľuďom dane. Vláda plne kontroluje SPP aj ÚRSO a môže konať. Prečo nekoná, pani ministerka? Komu idú tie peniaze? Komu to ide? Potom ako na túto disproporciu strana Demokrati upozornila, konkrétne Karel Hirman, tak Robert Fico aj so šéfom ÚRSO Holjenčíkom mlžili, že to len mesiac tak bude, že to len mesiac kleslo. To bola lož. To bolo klamstvo. Dnes sme mali ďalšiu tlačovú besedu, kde Demokrati a teda konkrétne Karel Hirman vytiahol ďalšie cenníky, platné od 1. 8. 2025, ktoré naďalej platia a dokonca jeden z nich fixuje cenu plynu na rok dopredu. A tieto cenníky potvrdzujú, že nielen české domácnosti, ale hlavne malí odberatelia - živnostníci majú a budú mať ten istý plyn od SPP lacnejší, a to bez energopomoci a bez podielu ruského plynu. Ako je to možné? Pani ministerka, ako je to možné toto? Kto na tom zarába? Tie cenníky sú zverejnené. Na stránkach SPP sú voľne dostupné. Teraz sa pozrime aj na ďalšie prvky, ktoré vstupujú do cien. V Česku je lacnejší poplatok za plynomer v priemere o 14 eur ako na Slovensku. Na Slovensku stojí 77,5 eura, v Česku o 14 eur menej. Prečo je to tak? Prečo je to tak, pani ministerka? Kam ide ten rozdiel? Komu to ide do vrecka? Pozrime sa len na cenu samotného plynu ako komodity. V Česku priemerná cena len samotného plynu pre maloodberateľa je 39 eur za MWh. Na Slovensku priemerne 68,5 eur. Prečo je to tak, pani ministerka, komu to ide, komu ide ten rozdiel? Ako tie kamufláže Roberta Fica porovnávaním cien plynu len na varenie a podobne, to je, to je zúfalé, to je trápne, na to vám nikto neskočí. Výsledok sa počíta a výsledné ceny, som vám tu teraz povedal. Všetci na Slovensku platíme vyššie ceny za plyn aj s takzvanou energopomocou, ktoré nám v skutočnosti len vyťahuje ďalšie peniaze z rodinných a firemných účtov, lebo ju neplatí vláda Roberta Fica, ale platíme to my všetci cez zvýšené dane a odvody. Taká je pravda. A vrátim sa ešte k tým, tým cestám Roberta Fica do Moskvy, však ste tam boli, tuším, aj s ním. On teda tvrdil, že vďaka jeho cestám máme stabilnejšie a lacnejšie ceny, toto povedal, tak sa na to pozrime. SPP v Česku predáva plyn s nula percentami ruského plynu. Na Slovensku je to 50 % ruského plynu v nákupnom mixe SPP. Napriek tomu, napriek tomu je v Českej republike lacnejší. Ako je to možné? To kto je tá skupina ľudí, kto si pchá ten rozdiel do vreciek? Kto to je? Ktorí oligarchovia, majitelia, akcionári alebo politici schovaní niekde v závetrí? Tak sa to dozvieme a nebude to pekné. Ako budú, budú sa za to zodpovedať tí ľudia. A ešte chcete 435 mil. z fondov Európskej únie, lebo vraj inak by bol plyn na Slovensku o 30 % drahší, včera to povedal minister Kamenický. Ako je to možné, že aj s európskymi peniazmi je ten plyn u nás tak šialene drahý? Kam idú tie peniaze? Kam idú tie peniaze? Kto na tom zarába? Z toho vy, a teraz chcete vyťahovať peniaze nielen z našich vreciek, ale ešte aj z vreciek Európskej únie. SPP nič nebráni v tom, keď dokáže tak výhodne nakupovať pre zákazníkov v Českej republike, aby tak robil aj pre Slovensko, aby sám iniciatívne ceny znížil. Len potom by tu niekto nemohol kradnúť a nemohli by odtekať tie obrovské rozdielové peniaze do niekoho vreciek, že? Toto, čo vy nazývate energopomocou aj s tou cenotvorbou, o ktorej som hovoril, ktorú realizujete, to je jedna obrovská plynová krádež. Je to ekonomická vlastizrada, to, čo robíte. A raz sa za to tí ľudia, ktorým odtekajú tie peniaze, tie obrovské peniaze, budú zodpovedať. Ešte poviem jeden taký osobný príklad, osobný, neosobný, myslím, že hovorila tu pani Luščíková z PS o tom, o tej, o to, o tej pomoci, toto, čo vy, vy stvárate s tými 90 %, vy idete pomáhať, a toto pomáhať, vy idete dotovať bohatých ľudí. Ako vy idete dotovať ľudí, ktorí majú vírivku. Viete, aké je to super taká vírivka? Ja to tiež mám. Si zoberte, cigáro si dáte, pivečko alebo šampanské so ženou idete, s jahodami si tam dáte. To musíte kúriť, ja to kúrim na celý mesiac, lebo však neviem, kedy dostaneme chuť tam ísť. A vy mne budete to dotovať a takým jak som ja. Celý, celý mesiac, imrvére to musí ísť, to nemôžete držať v nejakej nízkej teplote a potom si to pustiť, lebo vám to bude 12 hodín zohrievať. Celý mesiac 36, 37, 38 stupňov a vy mi to budete dotovať. A tomu človeku, tomu chudákovi na tých lazoch, ktorý kúri drevom, to dotovať nebudete, lebo nemá ani vírivku, nemá, nemá ani plyn a neviem, neviem čo, kúri si tam drevom, tomu dotovať nebudete. A mne a mne podobným to dotovať budete. Vy si uvedomujete, že čo ste to sem doniesli a čo idete robiť? Ako zíďte z kratšej cesty, lebo naozaj toto, čo robíte, je niečo nehorázne. Idete vyťahovať peniaze nielen od ľudí na Slovensku, ale už aj z Európskej únie a idete ich tu mirnix-dirnix rozdávať aj bohatým ľuďom, bohatším, len preto, aby tie rozdielové peniaze mohli odtiecť do príslušných vreciek a do príslušných firiem, ktoré vlastnia aj politici, a raz sa to ľudia dozvedia. Ďakujem vám za pozornosť. [19:24] Ľubomír Galko – Vystúpenie v rozprave . [19:24] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem aj ja, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Hazucha. [19:24] Ivan Hazucha – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, ďakujem pekne, že máte vírivku, vidíte, mnohí, mnohí ju nemajú, ani ja ju nemám, ani po nej netúžim. Je zaujímavé, tie otázky, ktoré ste kládli, ja som žil ako normálny človek a vnímal som ceny energonosičov, aj plynu, aj elektriky, a mám taký dojem, že s plošnou dotova... s plošným dotovaním ceny začala práve predchádzajúca vláda a práve na základe obrovských cenových pohybov, ktoré nastali za vášho vládnutia. Veľmi často používate, že však koľko, štrnásť rokov tu vládol Robert Fico, dve volebné obdobia po sebe. Ale fakt je taký teda, že bola cenová stabilita v týchto veciach aj v elektrike, aj plyne. A teraz nás obviňujete teda, že potrebujeme si na tom nejako prikrádať? Toto hovoríte, potrebujeme rozdeľovať? Tie ceny boli stabilné, to ste domotali vy. Ja mám to šťastie teda, že bývam v bytovke, ktoré má vlastné, ktorá má vlastné kúrenie, teda sme odoberateľmi plynu do centrálnej kotolni v bytovke. A práve za vašej vlády nám vyleteli náklady na kúrenie o 50 % kvôli zvýšeniu ceny plynu. A táto dotácia nám určite, ľuďom, ktorí bývajú v činžiaku a ani teoreticky nemôžu mať vírivky, tak nám určite pomôže. Som rád, že vláda robí takéto kroky, že celú tú ťarchu zlých politických rozhodnutí aj predchádzajúcich vlád, ale aj Európy sa snaží obyčajným ľuďom eliminovať. Ďakujem. [19:24] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Galko. [19:24] Ľubomír Galko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán Hazucha, ja som nestihol teda úplne že všetko počuť, lebo mi to tu nejak nefungovalo, som si zle sadol. Vy ste sa vôbec nevyjadrili k tomu, čo som hovoril. Jaké stabilné ceny? Jaké stabilné ceny? Veď ja som tu popísal čísla, súčasné ceny, ktoré nikto nespochybnil. Ako kurník šopa, prečo je poplatok za plynomer u SPP v Českej republike o 14 eur lacnejší ako na Slovensku? Ako ja chcem počuť na toto odpoveď. Takisto prečo priemerná cena plynu je o 14 eur v Českej republike lacnejšia ako na Slovensku? Teraz keď hovorím, keď, keď sa bavíme vyslovene o tej komodite, tak tam je ten rozdiel ešte väčší, a to teraz nebudem tu presne odčítavať, tam to bolo niekoľko desiatok eur. Toto nie je normálne, toto nesú, to nesúvisí s tým, kto, čo, kedy, ktorá vláda v minulosti plošne dotovala a nedotovala. Ja som mimochodom posledné tri roky ani nebol v politike, čiže u mňa plačete na nesprávnom hrobe, ale ja chcem odpoveď na tieto otázky. Komu idú tieto rozdielové peniaze? Ako komu ide tých 14 eur, komu ide tých 14 eur z toho poplatku za plynomer? To je poplatok za plynomer, to nesúvisí že s ničím. A ešte samostatná kapitola je potom, sú tie cesty Roberta Fica do Ruska, ktorý teda tvrdil, že aký vybavil lacnejší plyn a neviem čo, a pritom ja som to tu povedal, však ja to len zopakujem, my máme 50 % v tom mixe ruského plynu, Česi nemajú nič a napriek tomu majú výrazne ten plyn lacnejší. Tak niekto tu klame. A ja chcem poznať odpovede na tieto otázky. Ďakujem pekne. [19:24] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Galek. [19:24] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave Dobrý večer. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, sme v prvom čítaní a teda budem sa venovať už konkrétne samotnému návrhu zákona. Keď sme aj s pani ministerkou diskutovali na výbore ešte teda v minulom roku, ako bude tá energopomoc vyzerať, keď nám povedala, že už to má hotové a nakoniec nemala. Tým hlavným bodom bolo to, že snahou je administratívne uľahčiť, to znamená, že naozaj urobiť riešenie, kedy by ľudia to mali automatické a odbúrala by sa akákoľvek byrokracia, nespravodlivosť, diskriminácia, ale obávam sa, že práve tento návrh zákona toto zavádza. A ja už som vo svojej faktickej poznámke ešte pred sedemnástou hodinou upozornil na to, čo sa momentálne začína diať, keďže aspoň za mňa stále sa bavíme o pomerne nejednoznačnosti v rámci tohto návrhu zákona, keďže on samotný sa odvoláva práve na uznesenie, ktoré ešte len bude. Neexistuje žiadna, žiaden vzor takéhoto uznesenia, nevieme, čo toto uznesenie bude konkrétne obsahovať. No a ten problém, keď hovorím o diskriminácii a nespravodlivosti, je v tom, že pomoc sa podľa návrhu bude viazať na adresu odberného miesta a trvalý pobyt. No a ja sa pýtam, čo sa teda, čo sa stane s nájomníkmi, ľudí, ľuďmi v podnájmoch, so študentami, a teda tá moja obava je, že naozaj, a okrem toho aj s ľuďmi, ktorí vlastnia byty a tieto byty následne aj prenajímajú. Ja sa obávam, že ľudia budú teraz behať po ohlasovniach pobytov, aby si zmenili práve tento pobyt. Pretože keď si vezmete, tak ak je odberné miesto bez pobytu, tak potom ani nebude možné, aby bolo označené ako energetická domácnosť. A sú takéto byty. To sú práve tie byty, ktoré sa prenajímajú. A na druhej strane sa zrejme potešia väčšie mestá, ako napríklad Bratislava, kde zrazu práve tí východniari, ktorí mali na východe trvalý pobyt, tak si ho teraz budú prehlasovať do Bratislavy, kde majú takisto vlastnenú nejakú nehnuteľnosť. Okej, možnože konečne sa do toho celého zavedie poriadok, ale ja sa obávam, že to práve nejakým spôsobom uškodí tým malým mestám. A keď sa bavíme o tom, že 90 % ľudí dostane takúto energopomoc, je to naozaj ľudí, že ľudí ako osôb, že Slovákov, alebo sa bavíme o 95 energetických domácnostiach? To znamená, že naozaj budú z toho celého vyselektované práve tie energetické domácnosti, kde nebude možné práve takéto odberné miesto identifikovať s trvalým pobytom. A možno potom naozaj ušetríme a potom to naozaj nebude tých 435 mil. eur, ale Slováci sú veľmi, veľmi vynaliezaví. A teda o čo to ja opieram, je to § 3 samotného návrhu, kde sa píše: „Energetickou domácnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb, ktoré majú v registri fyzických osôb evidovaný druh pobytu ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky na rovnakej adrese, ako je adresa odberného miesta na odber elektriny, odber plynu alebo dodávku tepla a ich vlastnú spotrebu." Praktický príklad, manželia žijú spolu v jednej domácnosti, obidvaja majú takýto pobyt prihlásený na tom jednom odbernom mieste, ale súčasne vlastnia nejaký byt, ktorý prenajímajú, ale na tomto byte nie je, nie je hlásený žiaden trvalý pobyt. Teraz sa dohodnú, dobre, ja ostanem na tomto trvalom pobyte, manželka sa prehlási na trvalý pobyt na ten druhý byt. Okej, dostanú obidvaja zrazu, alebo teda pokiaľ spĺňate podmienky, lebo tie podmienky koniec koncov ešte budú riešené v tom samotnom nariadení vlády, ale to my naozaj dnes nevieme posúdiť, ako bude vyzerať a môžeme naozaj o tom celom iba špekulovať. Možnože tam to bude v konečnom dôsledku aj ošetrené. No ale reálne sa stanú teda dve veci. Administratívne zaťažíme tieto ohlasovne pobytov a reálne takúto energopomoc opäť dostanú aj tí, ktorí ju nepotrebujú. Lebo, ako som povedal, Slováci sú špekulanti. A opäť to troška odľahčím takou jednou, takou jednou príhodou, ktorú rozprával humorista Peter Novotný, síce Čech, ale Česi sú nám mentálne veľmi podobní. Hovoril o tom, keď bol v Kanade, prišiel k tomu svojmu známemu a vraví, že počuj, no ja zajtra odlietam, potrebujem sa so svojím kolegom v Amerike, išiel do LA, dohodnúť na tom, kedy ma vyzdvihne a tak. Vtedy ešte neboli mobilné telefóny, vtedy boli tie klasické linky, tak vytočil toho človeka, alebo teda vytočil číslo, ktoré mal k dispozícii, chvíľku rozprával a položil. A hovorí tomu kanadskému kolegovi a vraví, počuj, môžem si urobiť ešte jeden telefonát, lebo toto bol omyl. Ale ten človek mi dal to správne telefónne číslo, našiel mi ho v tom telefónnom zozname. A ten Kanaďan mu hovorí, že dobre, ale počkaj a vytočil centrálu a hovorí, prosím vás, tento hovor mi neúčtujte, to bol omyl a položil. A Novotný naňho pozerá a hovorí, počkaj, počkaj, počkaj, ty si teraz akože stornoval platbu za ten telefonát, ktorý som ja urobil a bol omyl? Hovorí, áno, však nebudem platiť za niečo, čo nebol reálny telefonát. A vravím mu, no dobre a teraz ja urobím telefonát na to číslo, ktoré som teraz získal, dovolám sa, dohodnem sa, všetko prebehne, ako má, a ty opäť zavoláš do tej centrály a povieš im, že to bol omyl. Opäť ti to nebudú účtovať? Ten Kanaďan na neho pozeral, že hm, vidíš, to ma nikdy nenapadlo. Skrátka v tomto je naozaj tá slovenská mentalita a, bohužiaľ, čím viacej je ten návrh zákona robustnejší, komplikovanejší, prepája viacej systémov, tak tým viacej možností si ľudia nájdu na to, aby ho obišli, aby sa k tej svojej dotácii nejakým spôsobom dostali. To je skrátka presne to, na čo sme upozorňovali. Ten zákon má byť blbuvzdorný, jednoduchý. To bol napríklad ten samotný český model. No a na druhej strane vytvára sa tu aj právna bezmocnosť, pretože zákon vylučuje správny poriadok ochranu spotrebiteľa. Ak sa pomoc prizná chybne alebo neprizná, tak vy sa brániť nebudete môcť a to, bohužiaľ, ani súdne. No a pokiaľ to v konečnom dôsledku nebude fungovať, tak čo sa stane? Lebo veď máme do konca roka už iba tri mesiace. Ministerstvo návrh pripravilo, vláda schválila, za nich je toto celé vybavené. A keď to nebude fungovať, tak kto zlyhal, na koho sa hodí tá vina, tá chyba? Dodávatelia, ľudia ako odberatelia, úradníci alebo samotný IT systém? No obávam sa, že presne o tom to je. Potom tá barlička, s ktorou najnovšie prišiel pán Kamenický, pán minister, ktorý na jednej strane ide ťahať od ľudí miliardy a ožobračovať ich a na druhej strane im chce dávať energopoukážky 300 až 500 eur. Takže ja si naozaj myslím, že takýto zákon nie je dotiahnutý, možnože mi to vysvetlíte lepšie, možno že naozaj v tom samotnom nariadení alebo teda v tom uznesení, ktoré príjme vláda, toto celé poriešené už nejakým spôsobom bude a nakoniec budem môcť povedať, že som sa mýlil, ale, bohužiaľ, tak ako dnes čítame zákon, tak z neho toto jednoducho zjavné nie je. Ja som sa zamýšľal aj nad tým, že tak keď pripravím nejaký zákon, tak posudzujem asi aj nejaké alternatívne riešenia. Zvažujem, že či by sa nenašla nejaká iná možnosť, koniec-koncov sú to dva roky, čo je táto vláda pri moci. Pani ministerka, vy ste nám vraveli, že máte nejaký návrh hotový už minulý rok, ale keď som si otvoril doložku vybraných vplyvov a v bode päť pri alternatívnych riešeniach je otázka, aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pri riešení definovaného problému, tak je tam napísané, neboli posudzované a identifikované žiadne iné alternatívne spôsoby. Takže ja sa naozaj pýtam, že či toto je to jediné, čo sa dalo na ministerstve nejakým spôsobom vymyslieť a či naozaj nebolo lepšie prísť k nám na výbor poradiť sa, prísť sem do parlamentu, prípadne riešiť to aj s tými dodávateľmi, ktorí by určite mali nejaké návrhy, a nie, že sa o tom začne s nimi rokovať až potom, keď prejde nejaký zákon o zbere údajov, respektíve v auguste, keď sa začne pripravovať tento zákon, o ktorom sa dnes bavíme. No, a mám ešte 55 sekúnd. Ja si myslím, že ak by sme naozaj chceli ísť nejakou cestou, ktorá bude fungovať, tak to je možno aj troška v nadväznosti na to, čo hovoril kolega Galko, pozrieť sa do tej Českej republiky, kde majú ceny energií deregulované. Ale to by sme museli mať aj predsedu regulačného úradu, ktorý je čo k čomu a má na niečo takéto, chcel som povedať to nejako slušne, ale nenapadá ma, jednoducho ktorý má na to gule, pretože stále tvrdí, že neviditeľná ruka nefunguje, ale tá neviditeľná ruka funguje a práve o tom je aj ten deregulovaný český trh. Takže za mňa toľkoto a ešte by som rád vrátil tento zákon na dopracovanie. Ďakujem. [19:34] Karol Galek – Vystúpenie v rozprave . [19:34] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Ďalší v rozprave je pán poslanec Dušenka, ale keďže nie je v miestnosti, stráca poradie. Tým pádom vystúpi pán poslanec Ledecký. [19:43] Vladimír Ledecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatok by som položil otázku, aby nezapadla, že či, chcel by som na ňu odpoveď, či sa chystá nejaká maximálna čiastka na domácnosť alebo na obyvateľa, lebo naozaj mám obavu, že sa tento systém môže zneužívať. A takisto by ma zaujímalo, že pokiaľ niekto býva vo veľkom dome, či sa bude zohľadňovať, či tam býva sám alebo či tam býva aj mnohopočetná rodina, 10-15 ľudí, viac, širšia rodina, viacčlenná domácnosť, lebo to je takisto rozhodujúce. Ja si myslím, že vy učíte ľudí byť nezodpovednými, lebo každý zodpovedný človek si snaží sa ten svoj dom zatepliť alebo aj bytový dom, to spoločenstvo sa snaží zatepliť a snaží sa šetriť tou energiou, ale pokiaľ tie ceny energie naozaj nás budú nútiť plytvať s tým, že vieme, že nadosmrti sa tu bude niečo dotovať, tak tí ľudia radšej tie peniaze minú na iné veci alebo investujú, ako by mali byť zodpovednými. Čo sa týka zmenu trvalého pobytu, ktorý tu kolega spomínal, ja som za posledné dni mal niekoľko otázok, keďže vedia, že som dlhé roky robil starostu a vlastne prihlasovanie, odhlasovanie poznám, že ako to je s prihlasovaním, odhlasovaním práve v súvislosti, v súvislosti s tým. Každý čaká, čo vlastne vyjde a podľa toho sa zariadi. Veľmi ma trápi, že ľudia, ktorí bývajú mimo dodávok plynu, topia uhlím, drevom, drevenou štiepkou, peletkami, a môžem povedať, že my sme v okrese, nie sme koniec východu, sme práve začiatok východu, sme na diaľnici, čiže okres Levoča je na diaľnici a napriek tomu, keď si zoberiem, tretina, minimálne tretina okresu, Uloža, Nižné Repaše, Vyšné Repaše, Torysky, Pavľany, Oľšavica, Brutovce, tieto dediny vôbec nemajú zavedený plyn, takisto kúria tam, nemôžu tam kúriť ani elektrinou, lebo dokonca aj škola kúrila pevným palivom vďaka tomu, že nebol dostatočný, dostatočné pripojenie energie a tým pádom, tým pádom museli kúriť pevným palivom. Ale sú to obce, ktoré musia ďaleko dochádzať za prácou, lebo, lebo sú kdesi na okraji okresov, sú to obce, ktoré nemôžu sa pripojiť na plyn, pretože plynofikácia tam neexistuje, a sú to, sú to obce a obyvatelia, ktorí sa nemôžu pripojiť aj na energiu. Takže im ste zvýšili dane, im ste zvýšili poplatky, samospráva im zvýši miestne dane, miestne poplatky, lebo ste im zobrali peniaze, títo ľudia sa budú skladať, sú oveľa znevýhodnenejšími tým, že žijú kdesi na okraji okresu a napriek tomu oni nemajú nárok na žiadnu pomoc. Takže z tohto pohľadu to vôbec, vôbec nie je spravodlivé. Ďalšou oblasťou sú rómske osady. Neviem o rómskej osade, v ktorej je zavedená plynofikácia, samozrejme nie je zavedená preto, lebo žiadna takáto požiadavka nebola a tí Rómovia kúria zvyčajne pevným palivom, žijú v mnohopočetných domácnostiach napriek tomu, že sú na okraji spoločnosti, napriek tomu, že väčšina z nich v súčasnej dobe pracuje a funguje, napriek tomu táto pomoc, napriek tomu, že táto pomoc je niekoľko sto miliónov, napriek tomu sa k tejto pomoci nedostanú. A keď hovoríte, bijete sa do pŕs a sociálna demokracia, všade sa hlásite k sociálnej demokracii a hovoríte, jak chcete tým chudobným ľuďom pomáhať, tak len chcem pripomenúť, že hovoríte o strave zadarmo. No tak mali sme na Slovensku asi šesťtisíc detí a šesťtisíc detí, ktoré boli na dvojzmennej prevádzke, vy ste to, vy ste to od nového školského roka zrušili, prešiel mesiac, väčšina detí je na dištančnom vzdelávaní, nemá stravu zadarmo, bo vôbec nechodí do školy, nemá dotované energie, takže vy len proklamujete, že tým najchudobnejším idete pomáhať, ale v skutočnosti vytvárate podmienky, aby tí najchudobnejší len platili a nemali, nemali z toho nič. Je veľmi smutné, všetci sme sa zhodli, že keď boli deti počas covidu na dištančnom vzdelávaní, že to bolo to najhoršie, čo môže byť, a vďaka vašim rozhodnutiam už mesiac sú deti na dištančnom vzdelávaní, nemajú nárok na nič. Ony sú spokojní, tie rodiny sú spokojné, nechodia do školy, deti sedia doma, neučia sa, ale otázka, moja otázka, či toto sme chceli a toto, toto nám nejakým spôsobom pomôže. Váš guvernér Národnej banky v posledných dňoch povedal, je to, je to váš človek, je to Ficov spojenec, lebo Fico ho tam nominoval, že táto vláda ničí trh práce, ktorý sa vyznačoval veľkou odolnosťou. A takisto chiméry ministra Tomáša o tom, že práca namiesto dávok, ako tí ľudia pôjdu, ako tí ľudia pôjdu pracovať a budú mať zamestnanie, tak tieto všetky chiméry padajú, lebo práve on, minister, pardon, guvernér Národnej banky povedal, že môžme očakávať vplyvom, vplyvom vašej konsolidácie o 30-tisíc pracovných miest, že táto republika bude mať na budúci rok menej a Erik Tomáš neviem, kde tých ľudí bude naháňať do práce, keď tých pracovných miest bude čoraz menej a máme, hoci sa chváli najnižšou nezamestnanosťou, v skutočnosti dlhodobú nezamestnanosť máme tretiu najhoršiu v Európe a zamestnanosť nám, samozrejme, klesne, už toho roku nám klesla o niekoľko tisíc ľudí za prvý polrok a bude podľa toho guvernéra klesať ďalej, a vy potom tie peniaze zoberiete a dáte a ich rozdáte, distribuujete ich, ako ste zvyknutí, a ja si myslím, že to bude veľmi neefektívne. A čo ma, čo ma akože veľmi hnevá, je to, že však to pôjde z európskych zdrojov. Vážení, európske zdroje sú primárne určené na rozvoj znevýhodnených okresov. My nevieme znevýhodnené okresy rozvíjať, lebo tá priepasť sa stále, alebo tie nožnice sa rozširujú, a to je práve preto, že my tie zdroje prejedáme. Ja by som mohol historicky dozadu ísť, ako tie zdroje prejedáme, ale my, my normálne automaticky sa snažíme tie zdroje neinvestovať, ale prejedať, a tu zase kto na to doplatí, no tí najchudobnejší v tých znevýhodnených regiónov. Lebo keď sa tie peniaze plošne rozdajú do všetkých regiónov, tak tí najchudobnejší z tých, tých z najnevýhodnejších regiónov buď nedostanú nič, alebo dostanú nejaké omrvinky. A viete, a to, že pristupujete k tým európskym zdrojom tak paskudne, to hovorí aj o tom, že vy dáte 20-tisíc na Rómsky mediálny dom, 50-tisíc na sadenie stromčekov okolo rómskych osád, to vás netrápi, vy si to dovolíte urobiť, však to sú len európske zdroje. Európske zdroje sú na investície a preto, že my dlhodobo a systematicky nevieme ich čerpať, nevieme ich čerpať efektívne, robíme projekty, ktoré nemajú žiadny zmysel, ktoré nemajú trvalú udržateľnosť, a by som vám rad radom vymenoval všetky projekty v miliónoch, ktoré robíme pre Rómov a nemajú trvalú udržateľnosť, tak jednoducho potom toto vaša, táto vaša dotácia mi presne zapadá do toho systému a vôbec sa nečudujem, že takým spôsobom to navrhujete. Ja si myslím, že pokiaľ nezmeníme myslenie možno aj ľudí, ale hlavne nás politikov, že európske peniaze sú najcennejšie peniaze a treba si ich vážiť a investovať naozaj do znevýhodnených regiónov a do udržateľných vecí, ktoré nám prinášajú dlhodobé efekty, tak táto krajina pôjde vždy len dole a dole. Ďakujem. [19:43] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Štefunko. [19:43] Ivan Štefunko – Vystúpenie v rozprave Karol, požičiam si brýle? (Rečník reaguje na zabudnuté okuliare pri rečníckom pulte.) No, takže je už tu taká atmosféra, ktorá je taká trošku zaspatá, napriek tomu, že je to podľa mňa oveľa dôležitejšie ako to, čo sme tu riešili predtým. Je to také, je to také smutné, lebo vlastne tu sa reálne bavíme o osudoch občanoch, o ich peňaženkách, o ich kvalite života a ja som už teda veľa povedal doobedu a ak dovolíš, tak by som sa chcel ako keby že spýtať pani ministerky pár otázok, tým pádom to skrátim, viacerí z vás budete mať viac času vystupovať, lebo to, čo som vystúpil pri SLK, bolo skôr ako keby že taký, ako keby že poznámky o tomto zákone, o jeho potrebe a tak, ale teraz, teraz teda dám pár otázok. Že vy teda hovoríte, že je to, alebo teda ja som ten zákon po prečítaní pochopil ako veľmi technický zákon, ktorý umožní poskytovať energopomoc. Nerozprávate zatiaľ ani o tom, koľkým ľuďom to poskytnete a tak ďalej, proste jediné, čo sme počuli z mediálnych vyjadrení Roberta Fica, neskôr aj vás a potom vlastne aj politbýr rôznych strán, ktoré sú v koalícii, že to bude pre 90-95 % obyvateľov, hej, namiesto 10 až 40 % ľudí, ktorí sú naozaj ohrození energetickou chudobou. Takže prvá otázka, pani ministerka, prečo je rozdiel medzi tými 10 až 40 % a 90 %? Kde je rozdiel tých 80 až 60 % ľudí? Načo ideme dávať 60 až 80 % ľuďom energetickú pomoc, keď nie sú ohrození energetickou chudobou? To je prvá otázka. Druhá otázka je, že ideme minúť z eurofondov 435 mil., plus ešte nejaké akože technické náklady, čo s tým vzniknú a tak ďalej, a že nemyslíte si po cestách po Slovensku, návštevách nemocníc, škôl a tak ďalej, že či tie peniaze by neboli efektívnejšie investované niekde inde? A už keď sme pri energetike, či radšej neinvestovať do tých tepelných čerpadiel, lebo je niekoľko výziev, či už pre tepelné čerpadlá alebo Obnov dom, ktoré sú, ako sa hovorí u nás na Spiši, oversubscribed, to znamená, že strašne veľa ľudí to žiada, ľudia sú naozaj veľmi entuziastickí, aby si obnovili dom alebo dali tepelné čerpadlo. Že či to nie je lepšia investícia, lebo tie európske fondy sú na investovanie, nie na prejedanie. Takže to je druhá otázka. Tretia otázka je, čo budete teda robiť s tým tuhým palivom? Naozaj pre tých chudobných, lebo väčšinou ľudia kúria tuhým palivom, biomasou tam, kde nemajú buď poriadnu elektrifikáciu alebo nemajú plynofikáciu, alebo sú tak chudobní, že proste na tie kotle nemajú. Takže ako sa vysporiadame s týmto a prečo zatiaľ zákon neráta s takouto pomocou? Štvrtá vec, ako poriešime pomoc podnikateľov, lebo naozaj drahé energie, čo sú najdrahšie v EÚ pre podnikateľov, proste obmedzujú životný štandard ľudí tým, že potom firmy si nemôžu dovoliť platiť vyššie platy, respektíve nemôžu zamestnať toľko ľudí, koľko by chceli, lebo majú oveľa väčšie náklady na energie ako v susedných krajinách. Ja viem, že tu niekto povie, že a v Amerike majú štyrikrát lacnejšie energie, bavme sa o Európe, porovnávame sa s okolitými krajinami a tak ďalej. Teda štvrtá otázka je, že prečo keď už musíme robiť nejakú energopomoc, prečo nepodporíme aj podnikateľov, ktorí dávajú prácu tým ľuďom, ktorí, povedzme, ju potrebujú, tú prácu, respektíve by dostali väčšie platy. No a piata otázka, pani ministerka, to je taká trošku osobná. Pred dvoma týždňami som tu mal prejav, vy ste povedali, bavili sme sa o energetike a vy ste hovorili, že vlastne potrebujeme novú jadrovú elektráreň a povedali ste, že máme jedinú možnosť, s kým sa baviť, a to sú Američania, lebo Francúzi nemajú záujem o to budovať jadrovú elektráreň na Slovensku. Tak vy ste sa s nimi bavili, povedali vám, že majú záujem, šéf EDF a šéf Framatomu. Zároveň som aj ja vám to povedal, je to písané v médiách a tak ďalej. Prečo to spomínam v tomto kontexte? Lebo investícia za 15 mld. plus, alebo ešte aj viac, je taká, že keď budete mať dve ponuky, tak možno jedna bude o miliardu lacnejšia, možno o dve miliardy lacnejšia a z tohoto ste mohli napríklad konsolidovať na dlhé obdobie, alebo platiť niektoré veci, ktoré by súviseli s cenami energií. Takže päť otázok a ak budete mať čas teda, preto nebudem vystupovať dlho, strašne rád by som na ne poznal odpoveď. Ďakujem veľmi pekne. [19:44] Martin Dubéci Ďalší v rozprave pán poslanec Hajko. [19:50] Jozef Hajko – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dobehol som svižným krokom, ale tá technika niekedy zlyháva. Ja sa budem snažiť byť stručný, som tu teda posledný asi dnes, takže budem sa snažiť vtesnať do toho limitu, ktorý tu mám. Ja by som sa zameral na jedno také upozornenie, ktoré nám hrozí, a potom by som podobne, vlastne aj kolega Štefunko to spomínal, a vlastne aj ďalší, upozornil skôr na nejaké alternatívne riešenia, ktoré sa nám núkajú, keď chceme nejakým spôsobom pomôcť pri tých cenách energií. K zákonu som sa vyjadril už, čo sa týka rokovania o skrátenom konaní. Pokladám ho za zákon, ktorý je vlastne technický, skôr taký 20-stranový predpis, ktorý upravuje nejaké definície povinnosti a tak ďalej. No a vlastne takým zmocňovacím nariadením to posúva potom na vládu, že potom tá bude rozhodovať, ako vlastne bude vyzerať, ako budú vyzerať tie dotácie a kto ich vlastne dostane. To prvé upozornenie, čo mám, tak je skutočne tá situácia v súvislosti so zahraničnou politikou Slovenskej republiky, pretože tu vidíme niekoľko rokov, aj vy ste reprezentantkou tohto, tohto smeru, že potrebujeme stále, aby k nám tiekli ruské energie, ruské energonosiče. Dnes to hovoril aj predseda vlády v hodine otázok a odpovedí, keď hovoril o tom napríklad, že ropu musíme jednoducho odobrať z Ruska, pretože máme tu nastavené technológie u nášho výrobcu práve na túto ropu a tiež je problém s prepravou cez ropovod Adria. Ja poviem len jednu vec, že práve dnes chorvátska spoločnosť, ktorá spravuje ropovod Adria, tak vydala vyhlásenie, že kapacity tohto plynovodu sú dostatočné na to, aby zásobovali ropou tak Maďarsko, ako aj Slovensko. Takže vyslovene to takto vyhlásili a vieme, že tam sú napäté vzťahy medzi MOL-om a touto spoločnosťou, ale predsa len, keby sa chcelo, tak sa to dá dosiahnuť. Druhá, čo je závažnejšia vec, je, že sa to spojilo so zahraničnou politikou a Slovensko tvrdošijne trvá na dovoze ruských energonosičov a skutočne z toho nám hrozí dosť veľké nebezpečenstvo, pretože, ako vidíme, aj v Európskej únii je snaha o rok posunúť odstrihnutie sa od ruských energií, to znamená, už na začiatku roku 2027 by nemali prúdiť žiadne energonosiče. A druhý, myslím si, že je ešte vážnejšie upozornenie, opäť rastú tie hlasy Spojených štátov v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom, že Spojené štáty uvažujú o uvalení veľkých cieľ na sekundárnych odberateľov, teda odberateľov energií z Ruska, a to by bolo pre našu ekonomiku skutočne zničujúce. Takže je to otázka vyslovene aj zahraničnej politiky. A tým pádom aj nabádam na to, aby sa nehazardovalo s osudom Slovenska pri uplatňovaní takej zahraničnej hospodárskej politiky, ako tu dnes máme. Tie druhé dve veci, ja som hľadal aj nejaké alternatívy, lebo snažím sa hľadať vždy nejaké alternatívy, pozrel som sa, čo by sa vlastne s cenami energií mohlo robiť. Bol tu kolega, ktorý hovoril o tom, že máme drahší plyn ako v Českej republike, pričom v tej Českej republike to dodáva dcérska spoločnosť SPP. Ja som sa pozrel, samozrejme, to, čo kolega Galek hovoril, máme tu určitý spôsob regulácie, ktorý vlastne nám aj spôsobuje, málo sa o tom hovorí, že na tú konečnú cenu energie vplýva regulácia, ktorá je uplatňovaná, aby som povedal, takým skostnateným spôsobom u nás. Ale ja som sa zameral, a veľmi rýchlo to poviem, hlavne že čo by mohlo spôsobiť, že tie ceny by mohli klesnúť. Načrel som do štátneho rozpočtu na tento rok, kde som našiel, s akými príjmami z dividend počíta štát z energetických firiem, ktoré sú na Slovensku, vyslovene počíta, lebo to je každý rok tak. A zistil som, že, to musím nájsť... dividendy z firiem ako je SPP, Slovenska elektrizačná a prenosová sústava, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, tento rok sú naplánované na 466 mil. eur. To je veľmi podobné číslo ako tých 435, čo teda uvádzate vy, ktoré by mali plynúť na energodotácie budúci rok. Nuž, jednoducho keby sa štát vzdal týchto dividend, hovorím, nie je to úplne presné číslo, ale keby sa vzdal týchto dividend, tak práve o takúto sumu by sa mohli znížiť ceny energií. Takže je to vecou politiky štátu. Ja viem, že to nie je vaša vec, ale takáto politika sa tu uplatňuje dlhé roky a vždy keď sa zostavuje rozpočet, tak sa ráta, no koľko pritečie štátu, koľko pritečie vláde z dividend z tej firmy, z hentej firmy. Takže je to vlastne také prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého. Ale nie je to len to, pretože keď sa pozrieme, že ako si hospodária napríklad SEPS a SPP, tak vidíme, že napríklad v SEPS-e sa nakupujú drahé limuzíny, to znamená, že hospodári sa nehospodárne. Môžem hovoriť príklady, len pred krátkosť času to tu nebudem spomínať, ale sú to stovky tisíc eur len na nových automobiloch, ktoré sa nakúpili v SEPS-e, teda Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave, tento rok. A čo týka Slovenského plynárenského priemyslu, SPP, hej, tak ja som to už nespomenul, znovu poviem, vlani keď ste vy sa snažili, snažím sa to brať, že ste úplne sa snažili niečo robiť s adresnými dotáciami, tak prišla vláda a povedala, nie, všetko pôjde plošne ďalej. Okamžite Slovenský plynárenský priemysel oblepil Slovensko bilbordami, boli ich vyše tisíc, a sú aj inštitúcie, ktoré to spočítali, čo to stálo, tak napríklad len tie bilbordy stáli 275-tisíc eur, kde bolo napísané, vláda SR rozhodla, že cena plynu pre domácnosti bude rovnaká. Ešte aj klamali, pretože bola vyššia, pretože sa zvýšila DPH z 20 na 23 %. A mohol by som pokračovať, to znamená, nielenže tieto firmy dosahujú vysoké zisky, z ktorých potom štát vyťahuje dividendy, ale aj to, že hospodária zle a tým pádom sa to všetko toto komplet prenáša do cien a to je práve ten Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý sleduje oprávnené náklady a tým pádom vlastne za tie oprávnené náklady počíta aj to, aby tieto firmy dosahovali tieto vysoké zisky. Posledné, čo poviem, je, že my sme skôr priateľmi takých riešení, že nebudeme vám dotovať ceny takto, hovoril to aj kolega Štefunko, vlastne on položil tú otázku, nebudeme vám dávať peniaze na ceny, ale poďme skúsiť znížiť spotrebu, spotrebu týchto domácností. Jednoducho pri nižšej spotrebe by našli priestor, aby si znížili účty vlastne za tie energie. Ja som si opäť pomohol číslami, vy to aj v dôvodovej správe vyčísľujete, že aká pomoc plynula pre zraniteľné domácnosti za roky 2023 až 2024. V roku 2025 to je zhruba 800 mil. eur, čo je vyčlenené v štátnom rozpočte, na budúci rok by to malo byť tých 435 mil. A keby som si zobral len polovicu z tej sumy, polovicu z tej sumy za tie uplynulé roky, ktoré vládnete, a teda ten budúci rok, tak mi vyjde polovica z tej sumy, z všetkých tých balíkov mi vyjde 500 mil. eur. Keby ste týchto 500 mil. eur dali na rekonštrukciu domov, zateplenie, výmenu okien, výmenu vykurovacích systémov, tak podľa toho, ako vidíme v pláne obnovy v programe Obnov dom, kde za 500 mil. eur sa obnoví 30-tisíc domov, len teraz sa opravujem, ja som to zle spočítal, z tej pomoci, ktorá bola za tieto dva roky a ten tretí, tak polovička je 1,2 mld. eur. To znamená, keby sme polovičku tej pomoci zobrali a dali ich na zateplenie domov tým domácnostiam, aby mali nižšie náklady na energie, tak by sa mohlo z toho obnoviť podľa tých čísel z Plánu obnovy 70-tisíc domov. Takže keď si spočítam, tých 30-tisíc a 70-tisíc domov, ktoré by sa takto zateplili, to už je 100-tisíc a to je krásne číslo. Takže to bol jeden z návodov, preto dúfam, že si vypočujete aj tieto alternatívne návrhy. Ďakujem za pozornosť. [19:59] Martin Dubéci Viete čo, kolegovia, takto to poviem, keďže pán kolega Hajko cítil potrebu využiť všetok svoj čas, ktorý mal v dispozícii písomne, ústne aj inak a voči úcte voči kolegom, ktorí asi teda možno ešte by chceli využiť možnosť vystúpiť, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady do zajtra deviatej. (Prerušenie rokovania o 19.59 hodine.)