Rokovanie NR SR 19. 9. 2025

[08:59] Richard Raši Dobré ráno prajem, vítam vás na rokovaní 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Blcháč, Čellár, Puci, Radačovský, Svoboda a Ševčík. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Gašpar, Glück a Škripek. Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň tejto schôdze. Podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 816, spoločná správa 816a. Pán minister, nech sa páči, máte slovo, odôvodnite tento zákon. (Rokovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 816.) [09:03] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, pričom sa ním súčasne napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027. Návrh zákona rieši viaceré statusové otázky, predovšetkým v súvislosti s prideľovaním a prekladaním sudcov, pôsobením hosťujúcich sudcov, ich hodnotením, výberovými konaniami, ochranou a odmeňovaním sudcov, ako aj organizáciou disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje delená. Ako prvé nadobudnú účinnosť tie ustanovenia, ktoré sú potrebné pre vykonanie voľby členov disciplinárnych senátov, a to od 1. novembra 2025. Právna úprava statusových otázok sudcov, v ktorej sa nepredpokladá vplyv na štátny rozpočet, resp. posledná časť návrhu zákona, nadobudne účinnosť 1. januára 2026. K 1. februáru 2026 nadobudne účinnosť právna úprava nového zloženia disciplinárnych senátov. Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a v gestorskom Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. So závermi, ktoré obsahuje spoločná správa, vyjadrujem súhlas. Ďakujem pekne za úvodné slovo. [09:03] Richard Raši Ďakujem pekne, pán minister. A teraz poprosím pána spravodajcu Richarda, či kto tu je? Nech sa páči, pán spravodajca. Richard Glück je ospravedlnený, nech sa páči. [09:05] Adam Lučanský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre financie a rozpočet. Ako gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Oba uvedené výbory návrh zákona prerokovali a odporúčali ho schváliť. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru stanovisko k predmetnému návrhu zákona. V časti štyri spoločnej správy obsahuje 10 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade schváliť návrh zákona aj ako celok. Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona, tlač 816a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 9. septembra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku a určil poslancov Plevíkovú, Eliáša, Gašparoviča, Glücka, Čellára a Gašpara za náhradníka spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [09:05] Richard Raši Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som dostal troch písomne prihlásených. Prvá vystúpi pani poslankyňa Plaváková. Nech sa páči, máte slovo. [09:07] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tak sme tu opäť v piatok v takej komornej atmosfére pri prerokovávaní návrhov zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti. A hoci teda je tu naozaj veľmi pokojná atmosféra, ide o veľmi zásadné zmeny, ktoré nám tu minister spravodlivosti predkladá, obzvlášť novelu zákona o sudcoch a prísediacich, o ktorej prebieha aktuálna rozprava. Ja by som len krátko zhrnula, čo sme si už prediskutovali aj v prvom čítaní. Sme presvedčení o tom, že touto novelou minister Boris Susko sa snaží zvrátiť reformné procesy v súdnictve a v zásade ho vrátiť do harabinovských čias, čo je mimoriadne nebezpečné. Nehovoriac o tom, že je to aj dôkazom nezáujmu o efektivitu súdnictva v prospech bežných ľudí a ani tu nevidíme záujem o zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva. Naozaj tá úroveň dôvery voči súdnictvu na Slovensku je v katastrofálnom stave v porovnaní s číslami, ktoré sú v priemere v Európskej únii. Dôležitú úlohu v tomto spätnom chode ministra Suska má Súdna rada, ktorej týmto návrhom zákona pridáva pán minister ďalšie kompetencie, ktoré ju posilnia a v podstate jej dajú moc nad sudcami a sudkyňami. Súdna rada má v dôsledku novely získať kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov, má získať tiež väčšiu kontrolu nad hodnotením sudcov, keďže jej pribudne právomoc metodicky riadiť a usmerňovať hodnotiace komisie, a dokonca vykonávať dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií. Čiže sa presúva disciplinárna navrhova... disciplinárna právomoc sa má presunúť z predsedu Súdnej rady na celú Súdnu radu. Súdna rada tak bude mať pod kontrolou hodnotenie sudcov, návrhy na disciplinárne konanie, aj zloženie disciplinárnych senátov, ktoré o disciplinárnych podnetoch rozhodujú. Vieme si asi v praxi predstaviť, k čomu to bude viesť v prípade nepohodlných sudcov a sudkýň, ktoré sú už v dnešnej dobe šikanovaní a prenasledovaní. Ako sa uvádzalo aj už v dôvodovej správe ešte v MPK, celá táto novela vlastne vychádza z vôle Súdnej rady. V zásade kopíruje stanoviská Súdnej rady jedna k jednej. Ďalšou dôležitou zmenou, ktorá je obsiahnutá v tejto novele, je zmena fungovania disciplinárnych senátov a zmena teda na dvojinštančné konanie, voči ktorému by sme my v Progresívnom Slovenskom nemali v zásade výhrady až na to, akým spôsobom sú stanovené podmienky pre zloženie týchto disciplinárnych senátov. V súčasnosti platí, že o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú päťčlenné senáty Najvyššieho správneho súdu, kde väčšinu majú sudcovia tohto súdu. Minister spravodlivosti to chce zmeniť a po novom majú byť tie konania dvojstupňové. To je jedna zmena. Ale v prvom stupni majú rozhodovať trojčlenné senáty, kde len predseda bude sudcom Najvyššieho správneho súdu, ostatní dvaja budú z mimo prostredia Najvyššieho správneho súdu. V odvolacom konaní bude rozhodovať päťčlenný senát, kde jeden sudca bude z Najvyššieho správneho súdu ako predseda, jeden ďalší sudca ako člen a zvyšní mimo prostredia Najvyššieho správneho súdu. Väčšinu teda v obidvoch stupňoch konania získajú ľudia, ktorí nie sú sudcami a sudkyňami Najvyššieho správneho súdu. Zároveň sa zavádza podmienka, v dôvodovej správe je to vysvetlené ako zjednotenie dĺžky praxe pre ľudí, ktorí môžu byť členmi a členkami tohto senátu, a v konečnom dôsledku sa posilní skutočnosť, že budú rozhodovať ľudia, ktorí majú dlhoročné väzby vo vzťahu k iným sudcom a sudkyniam, čo je teda opak toho, kam reformný proces smeroval. Zaujímavé je na tejto novele tiež, že v čase konsolidácie minister Susko prináša novelu s negatívnymi dopadmi na štátny rozpočet. A namiesto disciplinárnych sudcov a sudkýň, ktoré vykonávajú činnosť v rámci svojej štandardnej odmeny, sa tu stanovujú príplatky. Čiže ľuďom vyťahujeme peniaze z ich peňaženiek touto ožobračovacou konsolidáciou, ktorú tu máme na tejto schôdzi na prerokovanie, ale tu vytvárame systém úplne zbytočne, kde sa budú míňať peniaze zo štátneho rozpočtu. Tak mne to nejako nevychádza. Tak buď konsolidujeme, alebo nekonsolidujeme. Ale v podstate je to presne v súlade s tým, ako sme doposiaľ nepočuli nič vo vzťahu k tomu, ako chce šetriť štát na tej výdavkovej stránke, ako chce tam škrtať, pretože konsolidácia zatiaľ, ktorá bola predložená, je len o tom, že všetko majú zaplatiť bežní ľudia. Vzhľadom na tieto zásadné, škodlivé zmeny, ktoré som pomenovala, určite ich viacej ešte rozvinú aj kolegovia, kolegyne z opozície, by som chcela opätovne navrhnúť, pán spravodajca, aby bol zákon vrátený na dopracovanie. Keďže však neočakávam, že by koalícia tento návrh na vrátenie podporila, my sme pripravili aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa venujú trom oblastiam. Tou prvou je dĺžka praxe, kde navrhujeme zachovať aktuálny stav trvania právnickej praxe ako podmienky pridelenia sudcom na súdy správneho súdnictva. Tým druhým je zachovanie podmienky jazykových znalostí a psychologického hodnotenia teda podľa aktuálneho stavu pri postupe na vyšší súd, kde sa teda v súčasnej dobe vyžadujú, vyžaduje aj skúška z cudzieho jazyka, ako aj psychologické hodnotenie. Myslíme si, že tieto odborné a osobnostné požiadavky sú naozaj dôležité pre sudcov a sudkyne a pre kvalitu samotného rozhodovania a súdnictva ako takého a považujeme ich za úplne adekvátne, vhodné a želané, v záujme zabezpečenia čo najlepšej kvality súdov. Tým tretím, ten sa týka tých samotných disciplinárnych senátov, kde v zásade navrhujeme vypustenie celej tejto zmeny, ktorú predložil pán minister Susko, s tým, že môže byť debata o tom, akým spôsobom sa následne nastaví ten proces prípadného dvojinštančného konania, ale ten spôsob, akým to minister Susko predložil, vrátane zloženia tých senátov a celej hierarchie disciplinárnych senátov, nepovažujeme za šťastný z dôvodov, ktoré som už pomenovala. Čiže tieto tri pozmeňujúce návrhy sme predložili a teraz ich prečítam v poradí, ako sme ich predložili. Asi zastaviť čas, nie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, podpredseda NR SR Čiže stopnite čas, kým pôjdu pozmeňujúce návrhy. Nech sa páči. Plaváková, Lucia, poslankyňa NR SR Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a poslanca Branislava Vanča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme túto zmenu: 1. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 2. V čl. I sa vypúšťa bod 8. Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. Pozmeňujúci návrh č. 2. Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a poslanca Branislava Vanča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme túto zmenu: V čl. I sa v bode 26 v § 27g za slovo „len“ vkladajú slová „prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a“. Pozmeňujúci návrh č. 3. Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Plavákovej, Zuzany Števulovej a poslanca Branislava Vanča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 816. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny: 1. V čl. II sa vypúšťajú body 5 až 8. Ostatné novelizačné body v čl. 2 sa primerane prečíslujú. 2. V čl. III sa vypúšťa bod 4. Ostatne novelizačné body v čl. 3 sa primerane prečíslujú. 3. Čl. IV sa vypúšťa. Ostatné novelizačné články sa primerane prečíslujú. 4. Čl. V znie: „Čl. V Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2025 okrem čl. I bodov 1 až 37, 39 až 44, čl. II bodov 1 až 4 a 9 až 17, čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2026.”. Skončila som, pán predseda. [09:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Ďakujem, čiže tým pádom ste skončili vystúpenie a máte, je na ňu jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči. [09:21] Zuzana Števulová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, Lucia, za tento príspevok a aj za prednesenie našich troch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ja by som naozaj chcela apelovať na ministra spravodlivosti, aby sa vrátil z tejto cesty, pretože tu nie je skutočne žiaden dôvod na zmenu nastavenia disciplinárnych senátov, respektíve vy ste vlastne žiaden relevantný dôvod ani, alebo teda žiaden relevantný dôvod ani nebol predstavený ani v dôvodovej správe. Nie je tu vlastne vôbec žiadna ako keby poptávka po tom, aby takýmto spôsobom bolo disciplinárne súdenie zmenené a nemáme v dôvodovej správe ani žiadne dáta alebo akékoľvek nejaké iné dôrazné argumenty alebo presvedčivé argumenty, ktoré by nám vlastne povedali, prečo je potrebné v súčasnosti takýmto spôsobom sa vrátiť späť, zmeniť disciplinárne súdenie a vrátiť ho v skutočnosti do harabinovských čias, kde bude hroziť šikana kritických sudcov. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby tieto naše tri pozmeňujúce návrhy boli podporené a aby tento návrh, tak ako bol predložený, neprešiel. [09:21] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Kolíková. Nech sa páči, máte slovo. [09:21] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, stretávame sa tu opäť k sudcovskému zákonu, vlastne k celému balíku zákonov, ktoré, dá sa povedať, že zásadne menia nastavené niektoré paradigmy, ktoré sú v justícii, ktoré sa osvedčili, že fungujú. Vy ste sem prišli s návrhom viaceré zmeniť bez toho, aby ste to podložili akýmikoľvek dátami a vo vašich vyjadreniach sú len domnienky, z ktorých nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli fakty, o ktoré by sa opierala potreba zásadne zmeniť justíciu tak, ako v niektorých bodoch je nastavená. Ale súčasne musím povedať, že nepopieram, že v tomto návrhu zákona sú aj dobré veci, ktoré vyplynuli z praxe, osobitne od členiek hodnotiacej komisie, a nepopieram, že sú tu dokonca aj naozaj veľmi dobré veci, ktoré vyplynuli aj od odporúčaní zo Súdnej rady z predchádzajúcich období, ale je tu, sú tu mnohé veci, ktoré sú, ktoré sú škodlivé, ktoré sú hrubo škodlivé. A keď ste sa už rozhodli, že ich sem, s nimi prídete, tak by som potom očakávala, že prídete naozaj s nejakými presnými, jasnými dátami, o ktoré opriete takú, takú zásadnú zmenu nastavenia disciplinárnych senátov napríklad. To znamená, bavíme sa tu o kladive na sudcov, bavíme sa tu o tom, to je kľúčová časť v tomto zákone, že ideme zásadne nastaviť to, ako budeme trestať sudcov, keď pochybia. Samozrejme, že je v poriadku, že máme tu takýto priestor na trestanie aj sudcov, ak pochybia, ale o to viac je dôležité, aby sme mohli mať dôveru v justíciu, že je nezávislá, že v nej samotnej sudcovia môžu mať istotu, že je tu systém, ktorý nemôže byť voči nim zneužívaný. To je absolútne kľúčové. Toto je jedna z vecí, ktorú vám vyčítame zo strany opozície, že vy ste sa rozhodli zasiahnuť, dá sa povedať, to najcitlivejšie miesto justície, ktoré je dôležité a kľúčové pre to, aby sme mali vôbec dôveru, že keď sa obrátime na súd, nebude tam ustráchaný sudca, že niekto proste voči nemu použije moc, keď rozhodne tak, ako sa moci nebude páčiť. A v tom celom kontexte je potrebné spomenúť, že je to vaša vláda, je to vaša vláda aj váš premiér, ktorí majú tlačové besedy a označujú konkrétnych sudcov, ktorých treba vyzliecť z talára. A v tom celom vy prichádzate s takýmto návrhom zákona, v ktorom idete zásadne zmeniť to, ako sa trestajú sudcovia. A toto treba vnímať v tomto kontexte a nijak inak. A treba vnímať v tomto kontexte určite aj to, že je absolútnym klamstvom rozprávať o nastavení predchádzajúceho disciplinárneho súdnictva ako o nejakom nastavení a nebodaj o nejakom súde, ktorý bol Kolíkovej Najvyšší správny súd. Ja si dovolím spomenúť jedno rozhodnutie, ktoré to absolútne popiera, a to je môj návrh ako ministerky spravodlivosti, kedy som podala disciplinárny návrh voči sudcovi Najvyššieho súdu, v tomto čase už predsedovi Najvyššieho súdu, pánovi Moznerovi a ten nakoniec vlastne Najvyšší správny súd odmietol. Odmietol ho s tým, že ho oslobodil, že podľa neho je to šikanózny prejav práva zo strany ministerky spravodlivosti, pretože tento sudca je kritický, aj s organizáciou, ktorú zastupoval, Združenie sudcov Slovenska, voči samotnej súdnej reforme, a preto nemôžem voči nemu podať vlastne akýkoľvek disciplinárny návrh. Ja si myslím, že to samo osebe vlastne tento prípad ukazuje, že ten systém bol nastavený dobre. Dobre, či sa mi páči, alebo nepáči to rozhodnutie, ale to rozhodnutie vlastne ukazuje, že proste sú tam ľudia, sudcovia, v ktorých aj vy by ste mali mať, u nich, v nich dôveru a oporu, že to nie sú ľudia, ktorí by nejakým spôsobom poklonkovali bývalej vláde, ale zjavne vy potrebujete mať, nieže by vám nepoklonkovali, ale chcete mať zjavne taký senát, ktorý vám vyhovuje, a to je na tom nebezpečné. Že tu neboli žiadne znaky, absolútne žiadne znaky zo strany justície, ani zvonku, ktoré by ukazovali, že to nastavenie je nefunkčné, že by sa nebodaj stalo to, že v disciplinárnych konaniach nemáme včas rozhodnutie, že by sudcovia naňho čakali roky a boli takto šikanovaní, pretože voči nim bolo začaté stíhanie a nebolo skončené. To sme tu presne mali, toto boli, toto bolo presne nastavenie, ku ktorému vy sa vraciate. Takto to presne bolo. Sudcovia sa nevedeli dočkať rozhodnutia, ktorí boli stíhaní. Tak to bolo, pretože ich kolegovia, ich kolegovia vlastne nechceli v tých šikanóznych návrhoch zjavne pokračovať. Nechceli a tak sa rôznym spôsobom tomu vyhýbali a tak tie konania proste nevedeli skončiť. A k tomu sa vy vraciate. A to je jedna z kľúčových vecí, ktoré vám vyčítame. Ale jak kým k nej prídem a budem k nej hovoriť konkrétnejšie, tak chcem sa zastaviť na veci, ktorá mi vyráža dych, absolútne mi vyráža dych. My sme začali tento týždeň konsolidáciou verejných financií. Vy ste sa rozhodli na vláde, že zo dňa na deň sem príde minister financií s konsolidačným balíčkom, pretože verejné financie sú na tom tak zle, že po dvoch konsolidačných balíčkoch štátny dlh stále máme rovnaký, ba vyšší. Tak, samozrejme, otázka je, že čo sa, čo sa deje v tomto štáte, keď máme dva konsolidačné balíčky a štátny dlh máme vyšší. Zjavne výdavky štátu rastú a rastú tak, že namiesto, že napriek tomu, že od ľudí sa vyťahujú peniaze, tak stále proste ten dlh nám rastie. A potom sem prídete vy, pán minister. Vy sem prídete s vašimi návrhmi a s týmto návrhom zákona a navrhujete tu jubilejné platy sudcov, keď sa dožijú päťdesiatich a šesťdesiatich rokov. Tak keď sa sudca, keď má výročie päťdesiatku a šesťdesiatku, má dostať plat naviac. Ja tu musím k tomu povedať viac, lebo toto je taká drzosť, toto je tak nemorálne a tu sa nejedná o tú čiastku, ktorá bude vynaložená, ale tu sa jedná o tú symboliku. O tú symboliku sa tu jedná. Ako sem môžete prísť v čase konsolidácie verejných financií s takýmto návrhom? Keď my tu riešime otázku, že ľudia, a ja poviem jeden príklad, živnostníci majú zaplatiť 130 eur mesačne bez ohľadu na to, aký majú vlastne príjem, lebo to majú ako druhý príjem, tak budú platiť 130 eur sociálny odvod, nový, povinný, a vy sem prídete, že no ale počkať, počkať, my totižto tie peniaze potrebujeme, my ich potrebujeme okrem iného na jubilejný plat pre sudcov, keď dostanú päťdesiatku, plat naviac. A ja to teraz musím povedať a je mi to ľúto, je mi to ľúto, že tu musím teraz o tom hovoriť, ale musím povedať, aké je zabezpečenie sudcov, aby sme to vedeli. Lebo to nie je skupina v tomto štáte, o ktorú by sme sa nestarali, má dobré zabezpečenie a je to dobré a správne, lebo je dôležité, aby sudca mal také zabezpečenie od štátu, aby vedel, že nemusí riešiť svoju príjmovú otázku inak. Takže ja to nespochybňujem a je to správne a dobré, ale si myslím, že to treba povedať, aby sme vedeli, že potrebujeme tu zabezpečiť jubilejné platy. Jubilejné platy. Ja by som rada videla, pani minister, kto za vami prišiel, aby ste dávali jubilejné platy, lebo toto je legálna korupcia z vašej strany, alebo čo to je, prosím vás? Čo to je, prosím vás, že sem prídete a poviete, že keď má sudca päťdesiat rokov, má dostať plat naviac. Čo to je, prosím vás? Naozaj ja sa pýtam, čo to je toto? Kto si to od vás vypýtal? A potom na šesťdesiatku. Prosím vás, kto má, kto mal takú, také zamestnanie, že v päťdesiatke, šesťdesiatke dostal plat naviac. Ja by som chcela vedieť, kto mal také zamestnanie. Kto mal také zamestnanie? Lebo sudcovia majú 13. a 14. platy. To nie je 12 platov, oni majú 13., 14. plat, aby sme vedeli. A okrem toho, keď sudca odíde do dôchodku, tak má odchodné 40- až 50-tisíc, v závislosti od toho, koľko bol v justícii. To máte ako odchodné, keď idete do dôchodku. Ešte k tomu sudca, ktorý odíde do dôchodku, má príplatok k dôchodku, ktorý je okolo tisíc eur. Je viac ako tisíc eur. Tak ja len, a ja to hovorím preto, lebo viem, že sa tu uvažuje dokonca o výsluhových dôchodkoch pre sudcov popri prokurátoroch. A toto je naozaj, toto je absurdné, absurdné, že vôbec, že vôbec v čase konsolidácie verejných financií, kedy sem prichádzate s návrhmi a vyťahujete z ľudí peniaze, tak máte potrebu robiť takúto legálnu korupciu medzi prokurátormi a medzi sudcami. A potom stiahnete ten návrh ohľadom prokurátorov s tým, že sem príde pán minister ešte s výsluhovými dôchodkami aj na sudcov. A teraz vy sem medzitým prídete a pýtate si jubilejné platy sudcov. To naozaj, pán minister? To naozaj, pán minister, vy máte toto v tomto návrhu zákona? A príde vám to úplne v poriadku, s kamennou tvárou? Vy sa nad tým vôbec nepozastavujete? No asi nie, keď hneď, ako ste nastúpili ako člen vlády, tak ste si zdvojnásobili platy. Tak rozumiem, že ste si vytvorili nejakú hrádzu a že asi toto vôbec necítite, že to jednoducho necítite, že tu treba s ľuďmi aj symbolicky mať solidaritu, keď si od nich pýtate peniaze, aby sme tu proste vyrovnali verejné financie, tak nemôžete, nemôžete jednoducho takto rozhadzovať tými verejnými financiami. Nemôžete to robiť. Lebo keď to robíte, tak sa vysmievate ľuďom. Vysmievate sa im. A potom je zjavné, že potom nevykonávate vašu službu pre ľudí, ale vykonávate ju pre seba. A zjavne preto, že si potrebujete získať nejakú náklonnosť a ja toto vnímam ako legálnu korupciu. Chcete teraz takto korumpovať sudcov, lebo asi očakávate, že majú rozhodovať nejakým spôsobom. A treba to podľa mňa naozaj morálne odsúdiť. Je to hanebné, ja to považujem až za nechutné, že takáto vec sem príde a ja som tu venovala tomu čas aj v mojom vystúpení ministrovi financií, že ako je možné, že takýto návrh vôbec prešiel vládou. Ako je to možné? A potom v parlamente vlastne čo sa stalo, je, že z možnosti, ktorá bola v zákone, lebo to bolo najprv ako možnosť s odôvodnením, že keď na to budeme mať v justícii, tak potom na tie jubilejné platy dáme, ale to sa zmenilo už teraz. Už teraz máme v spoločnej správe pozmeňujúci návrh, že jednoducho pri päťdesiatke, šesťdesiatke ten plat sudca dostane automaticky. Tak to tak je. Tak budem rada, keď to vysvetlíte, pán minister, budem rada, keď to vysvetlíte, že ako to teda bude. Ja budem rada. Ja budem rada, keď to vysvetlíte, keď sa k tomu presne vyjadríte, ako si to s tými jubilejnými platmi sudcov predstavujete. Ja budem veľmi rada, keď tu vystúpite, keď to poviete, ako to bude. A ja budem rada veľmi, keď to vysvetlíte a vysvetlíte tiež, ako budete riešiť personálnu otázku v justícii. Ja som vám položila na stôl reformu, ktorá znamenala zväčšovanie obvodov. A áno, znamenala aj to, že môžeme rušiť budovy, aby sme mali v jednom obvode jeden súd zrekonštruovaný, dôstojný, pre sudcov, pre zamestnancov, pre ľudí a potom tie prostriedky, ktoré by ste ušetrili, by ste mohli venovať personálnym otázkam v justícii. Osobitne tam, kde je to nevyhnutné, či sú to vyšší súdni úradníci, asistenti, jednoducho vy viete v justícii na to nájsť peniaze. K tomu tiež mala slúžiť súdna reforma. Vy ste to dostali na stole a mohli ste v tom pokračovať ďalej. Nie. Ja si tu nájdem, že to, čo idete urobiť, je, že popierate súdnu reformu. Ja som sa tomu nevenovala v prvom čítaní, lebo musím sa priznať, že popri tých ostatných veciach som si to nevšimla. Úprimne doznávam. Ale považujem to naozaj za veľmi vážne. V pláne obnovy a odolnosti sme sa vlastne zaviazali, že ideme vytvárať obvody tak, aby tu boli traja sudcovia pre jednotlivú agendu. Tu sa zásadne mení vlastne táto paradigma a ja upozorňujem na to, že keď sme robili audit pre plán obnovy, tak presne toto sme dokumentovali, že jednoducho táto paradigma sa musí dodržiavať v tých novovytvorených obvodoch a aj tam, kde ostali viaceré súdy v jednom obvode, tak jednoducho to musí platiť aj pre, aj ak sa vytvoria vlastne ako keby tieto podobvody. Takže vy keď to teraz meníte, lebo som si to všimla, meníte to, tak si myslím, že je to jednoznačne proti plánu obnovy a odolnosti. Je to proti súdnej reforme. Je to krok späť. Je to krok späť. A ja len musím pripomenúť, že súdna reforma v zásade znamenala vracanie sa k tým obvodom, ktoré sme tu kedysi mali. To, čo urobil Harabin, je, že tu urobil rozdrobenú justíciu a ja som ju chcela napraviť, dostať sa v zásade len tam, kde tu bola pred Harabinom. To, čo vy robíte, je krok späť a ide to proti plánu obnovy. A ja sa pýtam, ja sa pýtam, ste vy pripravení potom argumentovať Európskej komisii, že nejdete proti plánu obnovy, že tie peniaze, ktoré ste už dostali pre justíciu, že tie si viete naozaj ustrážiť, že nám ostanú? Lebo toto považujem za vážny problém, naozaj. Že to vás aj upozorňujem, že aby ste si toto overili, lebo podľa mňa idete jednoznačne proti plánu obnovy a proti tomu vlastne, k čomu ste sa zaviazali, aj keď ste robili audit a na základe čoho ste dostali peniaze minulý rok. Ale vychádza mi to tak, peniaze nám prišli a tieto zmeny tu v tichosti urobíme. Ale ja vás na to upozorňujem, že je to proti plánu obnovy, je to proti reforme, je to krok späť a že vy tam máte obrovský priestor na to, aby ste vlastne ušetrili peniaze, nie, vy to nevyužijete a idete na to spôsobom, že popierate vlastne celú súdnu reformu. Ale ja si dovolím len priblížiť, že tí traja sudcovia pre ten obvod boli dôležití z dvoch kľúčových vecí. Jeden je, že to je reálny náhodný výber, keď sa vyberá aspoň z troch sudcov. To je reálny náhodný výber. Druhý je ten, že je to nástroj proti prieťahom v konaní, pretože vy viete veľmi dobre, pán minister, ako dochádza k fluktuácii samotných sudcov, či sú to materské dovolenky, rodičovské dovolenky, choroby alebo aj kariérny rast. Jednoducho veľmi ľahko sa stane, že jeden sudca, ktorý je špecializovaný na danú agendu, vypadne a tým pádom vlastne v tom obvode niet takého sudcu, ktorý by tú agendu zastrešil. Preto je dobré, aby boli najmenej traja, najmenej traja. A ak tak bola postavená súdna reforma, preto sme dostali peniaze a vy toto idete teraz zrušiť a vraciate sa, vraciate sa jednoducho k tomu, čo sme tu mali a bolo potrebné sa proste niekde posunúť, zrýchliť tie konania a zabezpečiť, aby keď nám normálne sudcovia v rámci plynulosti plynutia života opúšťajú ten súd, či už na čas alebo dlhodobo, a je potrebné to zabezpečiť novým sudcom, že to vieme tými tromi sudcami v rámci tej agendy proste plne, plne to vieme pokryť a nemusí dochádzať k výpadkom. Vy sa v tomto vraciate späť namiesto toho, aby ste vlastne v tom pokračovali ďalej a našli tam vlastne aj peniaze. Nie, vy toto popierate. A ja vás upozorním, keď sa vám to nepáči, tak čo vidím vážny problém, je, že idete proti plánu obnovy a odolnosti a to, že ste tie peniaze dostali, tak vôbec nepovažujem v tomto momente za situáciu, že by ste sa mohli cítiť v tom bezpečne, pretože toto môže byť vážny problém. Nielen pre spravodlivosť, ale vôbec pre plán obnovy a odolnosti, pretože to je, keďže je to normálne súčasťou zákona, tak je to len otázka času, že sa to Európska komisia, samozrejme, normálnym spôsobom dozvie. A rovnako tu by som čakala nejaké dáta, že sem prídete a poviete, áno, musím to zmeniť, lebo, ale vy sem, samozrejme, so žiadnymi dátami neprídete, lebo ste zrušili analytické centrum, ktoré vám tie dáta dávalo, a vedeli by ste vyhodnotiť aj súdnu reformu, vedeli by ste, čo v nej je dobré, čo v nej je zlé, veď, samozrejme, dajú sa určite robiť veci lepšie, nie, vy nepotrebujete dáta, vy sa asi len neporozprávate s ľuďmi, ktorým sa niečo nepáči, a na základe toho robíte zmeny, lebo zjavne sem s takýmito vecami preto takto chodíte. Ja by som teda naozaj chcela vedieť, keby ste sa k tomu vyjadrili, že ako ste na to prišli, že môžete zmeniť toto nastavenie, ktoré vyplýva z plánu obnovy a odolnosti, že pre ten podobvod v rámci jednotlivých súdov môžete mať podmienku len dvoch sudcov a nie troch sudcov. To by som fakt rada vedela, že ako ste na to prišli, že toto je v súlade s plánom obnovy a odolnosti. K tým disciplinárnym senátom sa ešte vrátim. Mne naozaj tu chýbajú dáta, pán minister. Mne tu chýbajú dáta, že by ste prišli povedať, že návrhy, ktoré prišli na disciplinárny súd, neboli vyriešené v primeranom čase. Kvalitatívne vyhodnotenie týchto rozhodnutí sa ukázalo ako nedostatočné, hocičo, ale nemôžete sem predsa prísť s domnienkou, že viete čo, mne sa to nejak nepáči, pretože ten systém, ktorý sme nastavili, sme nastavili práve z týchto dôvodov, aby sme tu mali kvalitatívne vyššie rozhodnutia, aby sme mali rozhodnutia v primeranom čase, a to sa stalo, to sa jednoducho stalo a presne toto bolo zneužívané v tom predchádzajúcom systéme. Takže my máme teraz funkčný systém, ktorý máme opretý aj o znenie v ústave, takže to, čo robíte, je prinajmenšom na hrane ústavy, ale aj vlastne vy robíte z Najvyššieho správneho súdu ako keby miesto len, že to nemusia byť tí sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ktorí rozhodujú o disciplinárnych konaniach, ale stačí, že sa to deje na Najvyššom správnom súde. A samozrejme, že treba spomenúť, že to, čo robíte, je, že Súdnej rade dávate zásadne do rúk priestor na to, aby ako keby nanovo vykreovala ten disciplinárny súd. A súčasne jej dávate do rúk priestor na to, aby podávala sama návrhy voči sudcom, takže je to podľa mňa tak, že žalobca bude sudcom, Súdna rada kreuje, Súdna rada žaluje. Jednoducho toto urobíte týmto návrhom zákona a na to treba upozorňovať a to nie je v poriadku, to nie je v poriadku. Ja som si pozerala aj tú dôvodovú správu. Tá dôvodová správa v tejto časti neobstojí. Je napísaná, samozrejme, tak, aby tam niečo bolo, ale neobstojí, pretože Súdna rada bude kreovať disciplinárne senáty. To, že v konečnom dôsledku z tej sady ľudí, ktorých vyberie, že z toho bude ešte robený náhodný výber, ale ona ich vyberie, takže to sa z toho nedá nijak vymotať, žeby Súdna rada nebola sudcom. A popritom všetkom, popritom všetkom, samozrejme, zasahujete do nastavení, ktoré súvisia s kariérnym rastom sudcu a aj s hodnotením počas výkonu funkcie sudcu. Ja som nepochopila naozaj, prečo musíte vyhodiť hodnotenie sudcov, že vám stačí len pri nástupe. Ja som toto vlastne neviem, že prečo je toto podľa vás dostatočné. Nepochopila som ani to, prečo vlastne už nepotrebujete jazyk pri kariérnom raste. Prečo? Že keď sudca chce mať kariérny rast, tak kladieme na neho vlastne nižšie podmienky ako keď vstupuje do systému. A psychologické posúdenie, je to otázka, že je to preto, lebo vieme, že niektorí sudcovia, ktorí chceli mať kariérny rast, tak neobstáli pri psychologickom posúdení? Lebo tak to je, to vieme, že tak to je. To znamená, že my vlastne chceme, aby nám kariérne rástli sudcovia, ktorí vieme, že by neobstáli pri psychologickom posúdení, lebo tak to je, tak to je. Tak toto mi tiež vysvetlite, pán minister. Lebo ja súhlasím s tým, že máme možno hľadať nejaké cesty, nejaké riešenia, že aj sudcovia môžu mať duševné problémy, ale je asi absolútne v poriadku, ak si to nejak nevie vysporiadať samotný súd, že pri kariérnom raste by sme mali dať tomu príležitosť, aby sa na to prišlo a keď sa na to príde, tak by sme nemali dať možnosť tomu sudcovi, aby kariérne rástol, ale aby sa to riešilo nejakým spôsobom. Takže to psychologické posúdenie tu má zmysel a ja by som tiež rada počula, že prečo to nemá zmysel, lebo my vieme a vy to viete veľmi dobre tiež, že, áno, sú sudcovia, ktorí neprešli pri kariérnom raste cez psychologické posúdenie. A áno, sú sudcovia, ktorým vadí podmienka jazyku pre kariérny rast, ale to je tak asi v poriadku, nie? Nie je to v poriadku? Že keď chce niekto kariérne rásť, tak musí ovládať aj nejaký cudzí jazyk? Sme súčasťou Európskej únie. Veď keď chce ostať na danom súde, nech sa páči, nemusí, nemusí, ale keď chce kariérne rásť, tak predsa by sme, my by sme mali mať vyššie požiadavky predsa na tých, ktorí chcú kariérne rásť. Veď ako vy tu idete úplne naopak. Vy chcete, aby vám kariérne rástli tí sudcovia, ktorí vlastne by neobstáli pri vstupe do justície, a toto je úplne naopak, pán minister. Ako ste na to prišli, že je to dobré? Ako ste na to prišli, že toto pomôže justícii? A ja si dovolím, ako som začala, aj možno skončiť v téme financií a v dátach. Vy ste sem prišli s hanebnou novelou trestných kódexov a ja som vás upozorňovala na to, že na to, keď otvoríte bránu väzníc, budete potrebovať ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, ktorí budú už na slobode, ktorí budú odsúdení, ale na slobode, lebo budú mať domáce väzenia, budú mať teda iné formy trestov ako odňatia slobody. Vy ste mi vtedy hovorili, že no áno, potrebujeme ich, viem, okolo 100-200, dostanem ich nie teraz, v najbližšom rozpočte. Nedostali ste nič, nula. Teraz hovoríte, že ich máte 19, som si pozrela mediálne vyjadrenia, 19. Keď ich máte viac, budem rada, keď poviete. Počula som aj premiéra, ktorý sa k tomu vyjadroval. Áno, potrebujeme ich 100-200. Devätnásť. Devätnásť. A vy prídete s jubilejnými platmi sudcov. Devätnásť. Na tie máme, na jubilejné platy. A keď mi poviete, že nebudú, keď nebudeme na ne mať, tak načo ich dávate do zákona? Lebo to je teda potom naozaj divné, že doteraz sme ich nepotrebovali a teraz to tam dáte. Takže ja som zvedavá, ako mi na toto odpoviete. Lebo aj odpoveď, že bude to tam v prípade, že budú na to financie, tak panebože. Ak by ste na to mali financie, tak by ste mali na tých probačných, mediačných úradníkov a nemali by ste ich 19. Takže vy na to nemáte peniaze. Nemáte peniaze, aby ste riadne zaplatili ľudí v justícii. Tak načo to tam dávate do zákona, keď viete, že na to peniaze nemáte a nebudete mať? A že sme v čase konsolidácie, že proste nemáme na to peniaze. Tak to tam nemá čo robiť. Nemá to tam čo robiť. A ak budete tvrdiť, že keď nebudú peniaze, tak na to nebudú, tak je zložité tomu uveriť, lebo to by ste tam potom ani nedávali. To by ste tam nedávali jednoducho do zákona. A toto mi kľúčovo na tom vadí. Veď my sa môžme, samozrejme, nezhodnúť na množstve vecí, ale vy sem prídete s návrhmi, ktoré absolútne nerešpektujú realitu. Že v čase konsolidácie verejných financií sem nemôžete chodiť s návrhmi, ktoré znamenajú takýto dopad na verejné financie. Že je to nemorálne. Proste nemôžete sem s takýmito návrhmi chodiť. A nemôžete sem chodiť s návrhmi, ktoré neobsahujú žiadny základ v dátach. Žiadny. A že meníte to, čo funguje. To ma kľúčovo hnevá. Neprídete sem s návrhmi, ktoré by zásadne menili justíciu, že by prinášali niečo nové, ale vy sa vraciate stále späť. Vy rušíte to, čo bolo zavedené, bez toho, aby ste povedali, že je v tom problém, že by ste povedali konkrétne situácie, ktoré sa stali, alebo podľa vás treba zásadne zmeniť. Tak s nimi príďte, povedzte ich. Povedzte ich. Lebo ja keď som prišla, zavádzala som tu zmeny, tak som vždy o tých prípadoch vedela hovoriť. Tak povedzte vy konkrétne prípady, pre ktoré treba zaviesť teraz tieto zmeny. Lebo žiadne také nie sú. Je to politická objednávka a sú to predstavy niektorých ľudí v justícii, viem si predstaviť, ktorí po vás chcú takéto zmeny. Ale vy ako minister spravodlivosti by ste ich mali jednoducho odmietnuť. Vy by ste mali v prvom rade chcieť funkčný systém disciplinárnych konaní, v ktorý majú sudcovia sami dôveru. To by ste mali vy chcieť. Ale toto, čo zavádzate, je toho presným opakom. Presným opakom. A rovnako by ste mali vy chcieť, že zo strany justície bude zaznievať solidarita s ľuďmi, keď sme, keď tu konsolidujeme verejné financie. To by ste mali vy chcieť. Ale také návrhy ja tu od vás vôbec, aleže vôbec nevidím. A je to presným opakom v tomto, výsmech. A potom by ste mali vy chcieť, aby ste nastavili justíciu tak, že to samotných sudcov motivuje, aby boli v tej justícii lepší a mali by ste zvyšovať podmienky pre kariérny rast a nie ísť úplne opačným smerom. A potom by ste mali, samozrejme, vy chcieť, aby justícia bola nastavená tak, aby tam nebol priestor na prieťahy v konaní a aby sudcovia boli špecializovaní. Toto by ste mali vy v prvom rade chcieť. Ale keby ste to chceli, tak by ste nemohli zrušiť analytické centrum, ktoré vám k tomu dávalo dáta, aby ste to vedeli posúdiť a tak sa, bohužiaľ, tu stretávame s tým, že sem chodíte s návrhmi, ktoré sú založené len na vašich nejakých predstavách, bez toho, aby ste ich vedeli oprieť o reálne dáta. Ďakujem pekne. [09:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie vystúpi pán poslanec Dušenka s faktickou poznámkou. [09:49] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, výborné vystúpenie. Ja len doplním na margo tých nehanebných odmien pri dosiahnutí životného jubilea. Tak ako to bolo naformulované po prvom čítaní, že tam existovala možnosť predsedu súdu udeliť odmeny a ešte predtým sa poradiť so Súdnou radou, to naozaj nedávalo zmysel. To vychádzalo tak, že skrátka predseda súdu jednoducho ak sa rozhodne, tak tú odmenu udelí, ak nie, tak nie, a ešte aj rozhoduje o výške odmeny, lebo v zákone nie je stanovený žiaden postup, ako sa tá odmena mala určiť. A ďalšia vec, ak chcú odmeniť sudcov pri životnom jubileu, nech radšej motivujú súdnych zamestnancov, ktorí odpracujú penzum práce, a nie sudcov, ktorí po 30 rokoch v justícii pri priemernom plate 4 067 eur, alebo ako to vyrátalo ministerstvo financií, že priemerný plat sudcu je 6 380 eur, im pridať jeden ďalší plat, je absolútne zbytočné. A to ešte nevravím o tom, že príplatky budú dostávať aj členovia disciplinárnych senátov a hodnotiacich komisií. Ďakujem veľmi pekne. [09:49] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Vančo. Nech sa páči, máte slovo. [09:51] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predseda. No, pani kolegyňa, nedá sa to pochopiť, prečo niekto nechce, aby boli sudcovia hodnotení alebo celkovo pracovníci. Jedine teda, že by nechcel mať kvalitných pracovníkov, ktorí podávajú dobré výkony, kvalitné výkony. Tento minister zjavne nemá záujem na tom, aby sme mali výkonnú justíciu. On má úplne iné priority. Takisto pokiaľ ide aj o probačných a mediačných úradníkov, tam to iba vyzeralo, že to je jeho priorita restoratívnej justície, ale teraz po dvoch rokoch vidíme, že to naozaj bola iba dymová clona a teraz sa ukazuje veľmi jasne, kto klamal a kto hovoril pravdu. V tomto prípade pán Susko aj pán Fico klamali. Vôbec im nešlo o žiadnu restoratívnu justíciu, žiadna zmena paradigmy v našej spravodlivosti, proste potrebovali iba pustiť svojich ľudí, uľahčiť im to. Tak ako sme hovorili my, jednoducho z 200, a to bolo že minimum 200, ja si pamätám ešte za predchádzajúceho ministra jedného bola analýza, že ich má byť vyše 200 tých probačných a mediačných úradníkov, aby tá restoratívna justícia mohla fungovať. Takže 19 je absolútny nedostatok, to nie je ani náplasť, to je vlastne nič. A pán minister by sa mal spamätať a mal by to hlavne teda obhájiť a ukázať teda aspoň nejaký plán, ak si chce zachovať aspoň nejakú tvár. [09:51] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Tým pádom sme vyčerpali faktické poznámky. Pán poslanec Dušenka, poprosím vás, máte päť minút čas. Technická prestávka päť minút, dobre? Takže o päť minút pokračujeme vystúpením v rozprave pána poslanca Dušenku. (Prestávka.) [09:59] Richard Raši Takže budeme pokračovať v rokovaní. Vystúpi v rozprave prihlásený písomne pán poslanec Igor Dušenka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. [10:02] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážený pán minister, milí, milé kolegyne, milí kolegovia, začnem asi tam, kde sme skončili ohľadne odmien pri životných jubileách pre sudcov, a to bude vlastne jediná časť môjho vystúpenia, kde sa budem prekrývať s mojimi predrečníkmi. Je až neuveriteľné, čo papier znesie. Je september 2025, riešime tu tretiu konsolidáciu, už doľahlo aj na zamestnancov, na živnostníkov, na Slovensku už neexistuje subjekt alebo jednotlivec, ktorého by sa konsolidácia nedotkla. A vy, pán minister, ste mohli byť víťazom tejto konsolidácie, stačilo, ak by ste to nechali tak, ak by ste do toho nejakým spôsobom nezasahovali. Mohli ste o týždeň povedať, skvelé, skrátka sudcom sa na platy siahať nebude, ak majú valorizáciu, budú mať aj naďalej. Víťazi tejto konsolidácie po ministroch a nateraz ešte stále poslancoch Národnej rady a prezidentovi, sudcovia mohli byť ďalší víťazi konsolidácie a vy s nimi. Namiesto toho tu teraz budete zažívať hanbu, že 750-tisíc eur, taký máte vyčíslený dopad v doložke vplyvov, idete minúť na odmeny za životné jubileum. Ak naozaj chcete dať tým sudcom nejaký darček k životnému jubileu, tak, prosím vás, motivujte tých zamestnancov súdov, ktorí tam robia tú mravenčiu robotu za doslova drobné. Najväčší problém alebo jeden z najväčších problémov v justícii je to, že tam chýba podporný personál. Nie a nie tam dostať kvalifikovaných ľudí, ktorí by sudcom robili podklady, administratívu a podobne. Nie, namiesto toho plat, respektíve odmena, ktorá, našiel som tiež v doložke vplyvov, je stanovená do výšky platu. Tú odmenu má určovať predseda súdu. Okej, už sa o tom nebude radiť so Súdnou radou, skvelé, ale napriek tomu, na základe čoho bude určovať tú odmenu? Na základe toho, či bol pozvaný na narodeninovú oslavu, alebo na základe čoho? Sú tam nejaké kritériá, akým spôsobom rozhoduje, či nemá prieťahy v konaní? Ak už chcete odmeňovať sudcov, v poriadku, ale robme to alebo robte to motivačným spôsobom. Vybavil daný sudca v nejakom časovom období súdne spory, ktoré sa ťahali 10-15 rokov? Skvelé, výborne. Nech má odmenu. Ale za dožitie, to mi príde veľmi nefér. A obzvlášť keď ešte spomeniem raz tých zamestnancov, nie sú oni náhodou platení alebo nepostupujú oni podľa zákona o štátnej službe? Nebudú mať oni na budúci rok, teda nedotkne sa ich valorizácia na budúci rok? Tak tomuto podpornému personálu beriete a sudcom, ktorí v priemere zarábajú od štyri- do šesťapoltisíc mesačne, ktorí v päťdesiatke po dvadsiatich rokoch v justícii už majú naozaj akože zarobené, tak im idete dať ešte jeden plat. 750-tisíc naozaj do vzduchu. Takže toľko k tomu. A teraz ďalšie veci, ktoré tu ešte nestihli odznieť. Paragraf 11 ods. 2 a 3, resp. § 14 ods. 2 sa dá charakterizovať ako oslabovanie novej krvi v súdnictve a dôraz na staré kádre. Nech mi je odpustené, ale pri preradzovaní z nižšieho stupňa na vyšší stupeň, či už z okresného na krajský alebo z krajského na Najvyšší súd, sa zvyšuje podmienka súdnej praxe zo 7 na 10 rokov, resp. z 10 na 15 rokov. Vraj z dôvodu zjednocovania praxe, v poriadku. Ale prečo to takto predlžovať? Jednoducho predĺženie praxe zo 7 na 10 rokov alebo z 10 na 15 nenásobí, nedelí. Jednoducho tá základná prax, ktorá naozaj má zmysel, je tá, ktorú sudca nadobúda v prvých rokoch pôsobenia na súde. Od jeho prvého po piaty rok. Ale od 7. po 10.? Alebo od 10. po 15.? Áno, je to o tretinu navýšenie, ale ten sudca sa tam už toľko toho nenaučí ako v prvých rokoch. Veď skrátka, keď si vezmeme trestných sudcov, no trestný zákon má niečo cez 300, možno 400 skutkových post a trestných činov. A ruku na srdce, koľko alebo čo tvorí najpodstatnejšiu agendu trestných sudcov? Veď je to výber možno 30-40 trestných činov. Niektorí sudcovia v živote nebudú riešiť nejaké trestné činy terorizmu alebo nejakého extrémizmu a podobne. Skrátka nie, ani keby tam boli 30 rokov. Sú trestné činy, ktoré skrátka v trestnom zákone napísané sú, ale reálne sa neuplatňujú. Zato krádeže, podvody, lúpeže, nejaká korupcia, vraždy, zabitie, tak to je ich, v úvodzovkách, každodenný chlebík. Čiže predlžovať súdnu prax v tomto nemá zmysel a vravím, len sa tým obmedzuje, aby sa aj na súdy vyššieho stupňa dostali vekovo mladší sudcovia, ktorí by mohli na tie súdy vyššieho stupňa priniesť aj novú dynamiku rozhodovania. Ďalej tu máme § 27g. Hodnoteniam sudcov pripisujete väčšiu váhu, ako je účelné. Tak dnes sa robia hodnotenia sudcov každých päť rokov, každých päť rokov. Po novom to bude už len raz po piatich rokoch. Jednoducho tam nevidím absolútne žiaden nejaký zmysel toho, čo sa tým má dosiahnuť. A ešte by sa to dalo možno aj nejakým spôsobom hodiť za hlavu, lenže vy tým prvým a jediným v zásade hodnoteniam pripisujete ešte väčšiu váhu, ako tomu bolo doposiaľ. Doposiaľ keď chcel sudca postúpiť na vyšší stupeň súdu, tak mu veľmi pomohlo, ak mal výborné alebo veľmi dobré hodnotenie. To bolo od 86 po 100 bodov. Ak mal také dobré hodnotenie, bol mu odpustený psychologický nejaký pohovor alebo skúška a jazykový test. Okej, super. Lenže vy tie kritériá znova znižujete. Teraz bude stačiť sudcovi získať v tom jednom jedinom hodnotení viac ako 80 bodov a po novom nielenže mu odpadne psychologický test, jazykový test, ale ešte aj odborný test. A to je presne to, čo spomínala aj pani Kolíková predo mnou, že ideme sudcov, alebo chceme na súdoch vyšších stupňoch erudovanejších sudcov, ale kritériá im znižujeme. Po prvé, uspokojíme sa s nižším hodnotením, ako je dnes, z 86 na 80, a zároveň aby toho nebolo málo, tak im odpustíme popri psychologickom, jazykovom, ešte aj odborný test. Presne ako spomínala moja predrečníčka, len za to, že ten sudca má tú prax, možno by už ani nespravil tie odborné skúšky, napriek tomu stačí ústny pohovor a je na súde vyššieho stupňa. Ďalšia anomália tohto návrhu. Fajn, prikladáme obrovský význam tomu prvému hodnoteniu. Človek by si povedal, že také hodnotenie bude násobne viac prepracované ako doposiaľ a že bude zverejnené, ktokoľvek si ho bude môcť prečítať. Čo sa píše v § 27h? No presný opak. Že hodnotenia sa už nebudú zverejňovať ani tak ako doposiaľ, nieto ešte v nejakej obšírnejšej forme, ale bude sa zverejňovať len výsledok. Len výsledok, počet bodov. Takže ak niekto si bude chcieť overiť, že a naozaj ten sudca dostal 83 bodov a mohol takto ľahko prejsť? No to hodnotenie už nikde nenájdete. Že si ho budete chcieť vyžiadať cez infožiadosť? Eee, aj na to sa tu myslelo. Sprístupnenie hodnotenia je umožnené len tak úzkemu okruhu osôb, fakticky myslím sudcov, disciplinárnych alebo nejakých nadradených, že skrátka bežný človek sa k nim už nikdy nedostane. Takže na jednej strane tu z toho jediného hodnotenia dávate mu obrovskú váhu a zároveň ho aj skrývate, ale tak, že sa k nemu ani cez infožiadosť človek fakticky nemá šancu dostať. Paragraf 28b – ďalšie zníženie verejnej kontroly spočíva v tom, že uchádzači, ktorí nie sú sudcami, si po výberovom konaní budú môcť anonymizovať svoje osobné údaje z dokumentov, ktoré majú dosvedčovať, že v justícii nemajú žiadne blízke osoby. Čiže kým dnes uchádzač alebo úspešný uchádzač musí deklarovať, že v justícii nemá žiadnych príbuzných, po novom môže sa nechať anonymizovať a jednoducho transparentnosť ide úplne bokom. No a za mňa najväčšia perlička, § 28d ods. 3, resp. § 22a. Navrhujete zrušiť právomoc Súdnej rady rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Čiže ak tu je voči nejakému sudcovi podozrenie, či už oficiálne, že je obvinený alebo niečo podobné, alebo je to skôr v rovinách nejakých dôvodných dohadov, tak namiesto toho, aby Súdna rada mu mohla aspoň pozastaviť výkon funkcie, aby neohrozovala reputáciu celého súdneho stavu, tak nie. Kvôli jednému sudcovi ste ochotní ohroziť reputáciu celej justície. Mne to príde, či toto bola naozaj vaša myšlienka, alebo vám tento nápad zanechal ešte slovenský consigliere, alebo ako sa to vraví. Lebo toto je naozaj, že § 28d ods. 3: „Sudcom sa bude môcť stať aj kandidát na sudcu, ktorý je obvinený alebo obžalovaný z trestného činu." No, to je ešte vlastne vygradovanie toho predošlého § 22a. Čiže sudcom sa po novom bude môcť stať aj kandidát na sudcu, ktorý je obvinený alebo obžalovaný z trestného činu. Áno, je tam ešte možnosť, že Súdna rada môže rozhodnúť, že nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Ak však taký kandidát má dostatočne dobré známosti v Súdnej rade, tak je úplne jedno, že je obvinený alebo obžalovaný, smelo môže sa stať sudcom. A na záver zopakujem len to, máte tu teraz predložený pozmeňovací návrh ohľadne zrušenia tých životných jubileí, je to to najmenej, čo v tejto chvíli môžete vziať, ideálne, ak by ste stiahli celý návrh zákona, ale toto určite treba podporiť, lebo 750-tisíc vyhodiť na odmeny sudcov, ktorí na ne absolútne nie sú odkázaní, pretože majú štvornásobné platy oproti priemernej mzde v národnom hospodárstve, je skrátka hanebné a neakceptovateľné. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.) [10:14] Richard Raši S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šipoš, nech sa páči. [10:16] Michal Šipoš – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dušenka, veľmi dobré a trefné vystúpenie. Jasne si usvedčil ministra spravodlivosti Suska, že ľuďom tu rozprávajú, ako treba šetriť, ako treba konsolidovať, ako si treba uťahovať opasky, všetci majú sa uskromniť, všetci vedia, že treba konsolidovať. No a sudcovia, sa pýtam, netreba sudcom konsolidovať platy? Alebo si pán Susko takto chce sudcov získať na svoju stranu? A ešte jedna vec, keď už tu máme cteného pána ministra, mal by sa na chvíľočku vrátiť do parlamentu pán Susko, lebo to, čo tu predvádzajú jeho kolegovia poslanci v Národnej rade, koaliční poslanci a hlavne poslanci zo SMER-u a HLAS-u, nemá obdoby. Keď bol v minulosti poslanec Susko v opozícii, tak každé jedno skrátené legislatívne konanie kritizoval, vyskakoval tu, hlásil sa, dával procedurály, protestoval. A dnes ja sa pýtam, čo na to hovorí minister Susko? Na to, ako sa tu kriví v Národnej rade legislatíva, rokovací poriadok, ako nám berú čas, ako nám berú slovo, ako nám nedovolia hovoriť a všetky dôležité veci, ktoré by mali byť riadne prerokované pred verejnosťou, pred parlamentom, vo výboroch, tak sa robia v skrátenom legislatívnom konaní, výbory nie sú uznášaniaschopné a všetko len hádžete do tohto parlamentu ako keby to bol nejaký stroj. Takže, pán minister Susko, očakávam vašu konzistentnosť, očakávam vaše odpovede na tieto otázky. Lebo keď ste si vtedy stáli za tým, že skrátené legislatívne konania nemajú byť a krivia rokovanie Národnej rady, tak som zvedavý, čo poviete teraz na toto. (Potlesk v sále.) [10:16] Richard Raši Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou. [10:18] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, Rasťo, som veľmi rád, Rasťo, Igor, prepáč, Igor, prepáč, Igorko Dušenka, ja stále Rasťa chválim, vieš, Krátkeho, takže budem odteraz teba. Fantastické, naozaj fantastické, ja som rád, že erudovaný právnik prišiel a ukázal Suskovi, o čom to je. Ja som si naozaj pozorne vypočul a ja len budem tvoje bonmoty, ktoré si tam povedal. Vekovo mladším sudcom idú zákonom obmedziť možnosť ísť do funkcie. Prečo? No lebo sa spoliehajú na tých, ktorí sú už overení. Chceme erudovanejších sudcov, ale odpustíme im odborný test. No prečo? No lebo sa chceme spoliehať na tých, ktorí sú už overení. Skrývajú všetko, Súdna rada po 18 rokoch skryla aj hodnotu majetkov sudcov pred verejnosťou. A čo ma úplne, úplne ako dalo dole, je, že ak je voči sudcovi podozrenie, namiesto toho, aby Súdna rada mohla zastaviť sudcovi výkon funkcie, no tak to zrušili. Sudcom sa môže stať aj obvinený alebo obžalovaný. Veď to je ako v Bielorusku, v Rusku, v Kórei. A naozaj už dneska tu bolo povedané, Susko sám vehementne bránil a tu vykrikoval, vrieskal po nás, akí sme my nespravodliví, ako my krivíme to SLK. Čo teraz robí? Ticho šúcha nohami. Ja neverím, že minister Susko nevidel a nevidí, čo sa deje, že on nevie, kto je Kováčik, ktorého pustil na slobodu. Kováčika pustil na slobodu. Susko, vy ste taká hanba súdnictva, vy ste taká hanba spravodlivosti! To, čo ste tu rozprával v predchádzajúcom volebnom období, tak to ste všetko pošpinil. Ste odporná, nechutná hanba, Susko! [10:18] Richard Raši To bol posledný na vystúpenie, reakcia, v písomnej rozprave. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Traja prihlásení poslanci. Čiže prvá vystúpi pani poslankyňa Števulová. [10:20] Zuzana Števulová – Vystúpenie v rozprave Kolegovia, kolegyne, stretávame sa tu dnes v druhom čítaní pri tomto prvom bode pána ministra Suska z dnešných, ktoré tu dnes má. A ja musím povedať, že mne sa veľmi páči, v úvodzovkách, akým spôsobom to pán minister robí. Príde sem pod rúškom debaty o konsolidácii, ktorá všetko prebije, predtým v júni, keď sme to tu mali v prvom čítaní, to bola ústava. Si tu predloží takýto návrh zákona, o ktorom on dobre vie, že to nie je len taká nejaká technická novela, odborná novela. On dobre vie, že do parlamentu prišiel predložiť návrh zákona, ktorý jemu a Súdnej rade umožní cez disciplinárne stíhania, cez šikanózne disciplinárne stíhania ovládať sudcov, ktorí nerozhodujú podľa toho, čo by si želal. Ktorí napríklad nerozhodujú na Najvyššom správnom súde o disciplinárnom previnení, za ktoré navrhol stíhať sudcu Klimenta, ktorí možno nerozhodnú v budúcnosti tak, ako by si to predstavoval o dovolaní, ktoré podal v prospech Dušana Kováčika a iných. Tak tento zákon, ktorý ste sem, pán minister, doniesli, tento zákon vám a Súdnej rade dá do rúk nástroj, aby ste takýchto sudcov a sudkyne, ktorí nerozhodujú podľa toho, čo by ste si vy, SMER a na SMER naviazaní ľudia s kriminálnym pozadím, predstavovali. Lenže to vy, samozrejme, verejnosti nepoviete. Vy sem neprídete a nepoviete svoje skutočné úmysly, rovnako ako ste sem neprišli a nepovedali svoje skutočné úmysly, keď ste nám sem doniesli tú hroznú novelu Trestného zákona, ktorej následky vidíme dodnes. Pozrite si napríklad včerajšie video primátora Bratislavy, ktorý hovorí o tom, ako vaša novela Trestného zákona priamo ovplyvnila zvýšenie kriminality a drogovej trestnej činnosti v predtým pokojných štvrtiach nášho hlavného mesta. To je vaša vizitka. A takýmto spôsobom, ako ste sem priniesli novelu Trestného zákona, pekne potichučky ste sem doniesli túto novelu, ktorá vám umožní šikanovať nepohodlných sudcov a sudkyne cez disciplinárne konania. A ja sa pýtam, že kde je tu nejaké odôvodnenie? Pretože vy ste sem prišli, vy ste sa tu ráno postavili, povedali ste nejakých päť viet, ste prečítali o tom, ktoré majú byť vlastne zdôvodnením toho, prečo zrazu potrebujeme disciplinárne senáty a disciplinárne súdenie vracať pomaly do čias Harabina. Prečo zrazu musí byť v disciplinárnom senáte niekto iný ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, ktorí tam už nebudú mať väčšinu? Prečo zrazu je potrebné, aby človek, ktorý chce byť predsedom disciplinárneho senátu alebo členom disciplinárneho senátu, mohol mať, musel mať desať rokov praxe? Čo vylúči vlastne všetkých nových ľudí, ktorí boli prijatí na Najvyšší správny súd, z toho, aby mohli súdiť naďalej v disciplinárnych senátoch. Že prečo je vlastne toto potrebné? Prečo sa nám tento systém, ktorý tu máme, neosvedčil? Kde sú nejaké dáta, kde sú nejaké analýzy, kde je nejaké poukázanie na problémy aplikačnej praxe? Nie, vy ste nič z toho ani nedali do dôvodovej správy, ani ste nám to tu nepovedali ani v prvom čítaní, ani teraz v tom druhom čítaní. Prosto vy dúfate, že toto všetko celé vám tu prejde bez toho, aby si to ktokoľvek všimol. Dobre, možno tam niečo emeritná sudkyňa pani Javorčíková zo združenia Za otvorenú justíciu napíše, možno my si tu niečo povieme v rámci tejto rozpravy, ale vy viete, že keď sa budete presne takto tváriť, že kde nič, tu nič, ja som si tu len doniesol nejakú takú technickú, odbornú novelu, tak vám to celé prejde. A keby aj náhodou tuto na tej druhej strane, ktorá tu takmer nie je zastúpená z koalície, niekomu, kto rozumie téme spravodlivosti, justície a disciplinárneho súdenia, vôbec došlo, že o čo tu v rámci tejto novely ide a čo sa ňou snažíte získať, tak aj tak to presadíte valcom. Pretože to je to, čo táto vláda robí. Ona sa už vôbec, ona úplne rezignovala na akékoľvek odôvodnenie. Úplne ste rezignovali na to, aby ste nám tu poctivo vysvetlili nejaké odborné, nejaké presvedčivé dôvody, prečo tu k tejto zmene a k týmto veciam, ktoré tu moji predrečníci popísali, vôbec musí dôjsť. My sme tu vlastne nič také nepočuli. V dôvodovej správe sa dočítame, že Súdna rada prijala nejaké tri uznesenia, ktoré si predkladateľ osvojil, a teda na základe toho to mení. Ale tu pani bývalá ministerka spravodlivosti povie vážne obavy súvisiace s plánom obnovy, my vznášame vážne obavy, ktoré hovoria o tom, že keď sa tento systém zmení, tak ako navrhujete, tak budete mať v rukách nástroj na šikanu sudcov, tak ako to bolo v prípade kedysi sudcu Paludu, ktorého šikanoval Štefan Harabin. A vy nič, vy tu pokojne sedíte, ja som veľmi zvedavá, či sa vôbec prihlásite do rozpravy, aby sme na vás mohli reagovať, a či poviete niečo viac, ako ste povedali ráno, keď ste to tu otvárali. Ale môj tip je, že nie je. Pretože toto je presne spôsob vlády SMER-u a ďalších koaličných strán, prísť sem do parlamentu, hodiť tu niečo, čo potrebujete, aby ste dosiahli tie úmysly, ktoré chcete, a najčastejšie sú to úmysly, ktoré nemajú nič spoločné so spravodlivosťou a zákonnosťou, a idete to pretlačiť nasilu valcom a bez ohľadu na to, čo si o tom kto myslí. Takže ďalší návrh zákona, ktorý tu takto máme, ktorý výrazným spôsobom ovplyvní justíciu a najmä zavedie vám nástroj pre vás a Súdnu radu na šikanu sudcov, ktorí sú vám nepohodlní a ktorí nerozhodujú tak, ako by ste si predstavovali. Na toto tu upozorňujeme a budeme na to upozorňovať napriek tomu, že je nás tu dnes päť a pol, a vy by ste mali tento návrh zákona stiahnuť. [10:20] Richard Raši S faktickou poznámkou pán poslanec Pročko. [10:26] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Fico ako naozaj odborník na diktatúru vie veľmi dobre, že potrebuje políciu, prokuratúru, SIS-ku a súdy. Všade sa nájdu čestní ľudia v týchto štyroch odboroch, všade, aj sú čestní policajti, čestní prokurátori, čestní sudcovia, sú čestní ľudia v SIS-ke, ja som o tom hlboko presvedčený. To, že teraz ide naozaj minister Susko tvrdo po tých, ktorí sú čestní, je normálne, pretože oni musia strašiť. Tak ako strašili čestných policajtov, ako sa im vyhrážali, tak ako strašili čestných prokurátorov, ako ich zrušili. Tak oni potrebujú čestných sudcov, ktorí rozhodujú čestne a spravodlivo, nejakým kladivom, nejakou dekou udupať. Potrebujú, aby sa títo ľudia báli. Ale ja ešte raz opakujem, ja som hlboko presvedčený, že, Susko, nikdy v živote človeku česť a spravodlivosť a morálku nezoberiete. A ja som presvedčený, že aj vo vás je štipka, štipka spravodlivosti, tak ja prosím ten vesmír, aby vám tú štipku spravodlivosti riadne okorenil. Nech v noci sa vám sníva o tých nečestných policajtoch, o tých vašich nečestných veciach, o tom, čo robíte, ako krivíte túto spravodlivosť. Ešte raz, čestní a spravodliví sudcovia majú dostať týmto zákonom po nose, majú sa báť, majú sa báť rozhodovať a keď rozhodnú tak, ako im česť a spravodlivosť a ich morálka káže, tak príde Fico, jeho valec Susko a povedia im, tu máte disciplinárku a budete rozhodovať, ako chceme my. Pretože kšeftovať, kradnúť sa dá len vtedy, keď máte pod sebou políciu, súdy, prokuratúru a SIS-ku, a to robíte. Ešte raz, Susko, ste odporná hanba spravodlivosti! [10:26] Richard Raši Ďalšia s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Plaváková, a poprosím vás, pán poslanec Pročko, prestaňte používať takýto slovník. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Nie, tykáte vy mne, ja vám. Pani poslankyňa Plaváková, ide vám čas. [10:29] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, ja by som teda rada sa vyjadrila. Chcela by som sa tiež pridať k tvojim otázkam na ministra spravodlivosti, lebo reálne sme tu nepočuli žiadne odôvodnenie týchto zásadných zmien, a obzvlášť ma teda zaujíma, prečo je potrebné vylúčiť z disciplinárneho rozhodovania nových sudcov a sudkyne, lebo ak teda pán minister nám neodpovie na tieto otázky, tak sa môžme len domnievať, lebo však čo iné nám zostáva. Tak ja sa teda potom môžem domnievať, že dôvod je jasný, že proste pre sudcovskú lobby, pre ktorú pán minister pracuje, nie je pohodlné, aby do tohto systému vstupovali noví ľudia, ktorí môžu rozbiť tie problematické väzby a fungovanie. Tak to je taká moja domnienka, možno pán minister nám to odôvodní nejako inak, ale reálne by ma teda zaujímali odpovede na tvoje otázky, ktorých bolo teda mnoho. Ďakujem. [10:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Do rozpravy ústne prihlásená pani poslankyňa Kolíková. [10:30] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, k tomu, čo bolo povedané k tomuto sudcovskému balíčku, myslím, že už bolo povedané dosť, ja mám teraz pripravené dva pozmeňujúce návrhy a k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré už boli podané zo strany Progresívneho Slovenska, určite sa pridávame. Zásadná zmena nastavenia disciplinárnych senátov, ako ju zavádzate, je nebezpečná. Zavádzate niečo, čo sme tu mali a bolo zneužívané, nefungovalo, používalo sa to presne na šikanu proti sudcom. Máte tu systém, ktorý funguje, a ten meníte a má oporu v ústave. Je nepochopiteľné, prečo to robíte. Je nepochopiteľné, prečo v čase konsolidácie verejných financií máte potrebu dávať do zákona jubilejné platy sudcom, to je nepochopiteľné. A je nepochopiteľné, prečo v čase konsolidácie verejných financií, kedy máte na stole súdnu reformu, ktorú môžete posunúť ďalej a môže vám pomôcť získať prostriedky, ktoré potrebujete v justícii, potrebujete ich, či už len na tých ľudí, ktorí majú dohliadať nad odsúdenými. Potrebujete ich, potrebujete ich, aby ste zastabilizovali tím okolo sudcu, potrebujete tie peniaze. Tak nie, vy robíte krok späť k fragmentácii justície a robíte krok späť aj k tomu, aby ste zamedzili prieťahom v konaní a mali špecializovaných sudcov a idete proti plánu obnovy a odolnosti, ja som vás na to upozornila a môže to byť ešte vážny problém. K pozmeňujúcim návrhom, ktoré už tu zazneli a týkajú sa vlastne zavedenia, resp. ponechania toho stavu nastavenia disciplinárneho súdnictva k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa týkajú zachovania súčasného nastavenia podmienok pre kariérny rast, ja pripájam ďalšie pozmeňujúce návrhy, a jeden sa týka jubilejných platov sudcov, zaviesť takúto právnu úpravu teraz je amorálne, je to, je to symbolika, že vám v koalícii naozaj nezáleží na ľuďoch a je to veľmi zlé, je to, je to veľmi zlé, čo robíte aj pre justíciu. Že vy tu robíte teraz zo sudcov niekoho, kto ako keby nebol súčasťou tejto spoločnosti, ktorá teraz sa musí spoločne nejak vysporiadať na narastajúcom štátnom dlhu. Ako keby ste toto celé vyňali a nie je to dobré, nie je to dobré, škodíte sudcom, toto určite si sudcovia nepýtali. Toto určite sudcovia, ktorí vnímajú, čo sa deje v spoločnosti, si toto určite nepýtali. Možno si to nejaký sudca vypýtal, ale ja som presvedčená, že toto väčšina sudcov nechce, väčšina sudcov, ktorá vníma aj ťažobu spoločnosti, ťažobu štátneho dlhu, vníma to a nechce, aby bolo na ňu hľadené, že toto necíti a má sa vlastne na jej jubilejných platoch tu podieľať človek, ktorý nevie pomaly zaplatiť účty. Toto určite justícia jednoducho takto nechce. A preto k tomu podávam pozmeňujúci návrh na vypustenie, vypustenie tohto návrhu zákona, ktorý tam máte, že chcete tie jubilejné platy zaviesť. To je aj symbolikou to, ja som zvedavá, ako za to zahlasujete, koaliční poslanci, ale toto jednoducho nemôžete, toto, toto jednoducho je tak amorálne, že toto, toto by ste nemali ani uvažovať že takéto niečo podporiť. A potom, samozrejme, nielenže mám záujem na tom, aby sme neprišli o peniaze z plánu obnovy, ale súdna reforma tu mala zmysel, má zmysel, vy tu robíte statusy o tom, že justícia je rozostavaná, no je rozostavaná, lebo ste dostali stovky miliónov, aby ste, aby ste ju mohli rozostavať, no. Keby ste ju, keby ste ju ale, samozrejme, sa snažili čo najskôr naplniť, mohli ste mať tých peňazí viac, len ste mali potrebu všetko spochybňovať, celú súdnu reformu, no tak, samozrejme, potom vám ten čas chýba. Takže, bohužiaľ, bohužiaľ, niektoré projekty neviete urobiť. Tak aspoň tie, ktoré viete, urobte, ale vy nie, vy sem ešte prídete s návrhom zákona, ktorým ohrozíte vlastne ten základ, prečo ste tie stovky miliónov z plánu obnovy dostali. Lebo zo štátneho rozpočtu by ste ich nedostali, pán minister, no nedostali by ste ich, či sa vám to páči, nepáči, nie, nedostali, môžte ďakovať tej Kolíkovej, ktorá tu bola pred vami, o ktorej tu rozprávate ako o realitnej kancelárii, ale žiadnu realitnú kanceláriu nerobila, len vytvorila priestor vám a ministrom aj, ktorí boli predo mnou, aby mohli realizovať rekonštrukcie súdnych budov a, áno, aj kúpili nejaké súdne budovy, ale ja som nič nekúpila, ja som žiadnu rekonštrukciu nezrealizovala, ja som len zabezpečila peniaze pre vás, aby ste mohli písať statusy o rozostavanej justícii. Pre vás. A vy namiesto toho, aby ste urobili všetky kroky, tak ste proste naťahovali zbytočne čas a prišli ste o peniaze. A budovu, ktorú ste nakoniec kúpili v Bratislave, ste kúpili o rok neskôr, vybrala vám ju už Jana Dubovcová o milióny lacnejšie, nie, nie, nie, nie, je to tak, je to tak, je to tak, stratili ste rok a ešte ste ju kúpili drahšie. Tú istú, je to pravda, mali ste k tomu aj list od nej na stole, keď ste prišli. Je to pravda. Takže vy mi, prosím vás, nerozprávajte o tom, že vám potom chýbajú peniaze pre justíciu a že vám chýbajú ľudia, lebo rozhadzujete to tými peniazmi a nerobíte reformy, ktoré by ste mohli, a mohli by ste tie peniaze tam nájsť aj na tých ľudí, ktorých potrebujete na dohľad nad odsúdenými. A teraz si dovolím prečítať pozmeňujúce návrhy, najprv budem čítať návrh k jubilejným platom sudcov, ktoré v tejto dobe žiadny poslanec nemôže takto podporiť. Môj pozmeňujúci návrh k tomu takto znie, tak si poprosím zastaviť čas, lebo budem čítať pozmeňujúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Stopnete, zastavte čas, poprosím vás. Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR Dobre, ďakujem pekne. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 816. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení nasledovne: V čl. l. sa vypúšťa bod 42. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Ďakujem pekne, to je koniec prvého pozmeňujúceho návrhu. Druhý pozmeňujúci návrh v tomto znení, je to návrh, ktorý je k zachovaniu nastavenia súdnej reformy rešpektujúc plán obnovy a odolnosti. Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Kolíkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 816. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení nasledovne: V čl. III sa vypúšťa bod 5. Nasledujúce body sa primerane preznačia. Ďakujem pekne. [10:30] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Takže skončila vystúpenie pani poslankyňa v rozprave, faktická poznámka pani poslankyňa Plevíková. [10:39] Zuzana Plevíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pani Kolíková, mňa vždy udivuje, keď idete do rozpravy, aké máte plné ústa morálky, ako tu idete poučovať ministra spravodlivosti, čo sama viete, že je to vlastne vysoký odborník a má čo teraz robiť na ministerstve spravodlivosti, aby po vás upratoval. A keď tu spomínate tú vašu reformu, tú vašu súdnu mapu, tak nepriniesla žiadne zlepšenie, to, čo ste navrhovali pre občanov, spustila chaos v justícii, skomplikovala chod súdov a spôsobila nespokojnosť sudcov aj právnickej obce a takto sa vyjadrili proste aj sudcovia. A tvárite sa tu akoby vy ste justíciu nebodaj očistila a postavila na nohy, no realita je úplne, úplne že iná. Justíciu prebral minister spravodlivosti Boris Susko v hroznom stave, presne ako pán minister Ladislav Kamenický svoj rezort tiež prebral v hroznom stave. Takže, a to tu nehovorím, keď ste obviňovala vy sama sudcov, že sú nejakí skorumpovaní, že preto tu potrebujeme súdnu reformu a neviem, čo všetko. A idete sa tu teraz, fakt že tvárite sa ako etalón čistoty, ako ste vy bojovali za sudcov, za očistu justície alebo, ja neviem, za administratívu, ja normálne že nerozumiem, že vy tu vôbec máte tú odvahu tu niečo proste tvrdiť a ešte ste aj asistovali pri tom, ako sa stíhali nevinní ľudia a boli zatváraní do väzníc a niektorí aj umreli. Že vy nemáte tej hanby! [10:39] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Dostál. [10:41] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja by som chcel podporiť pozmeňujúce návrhy predložené pani poslankyňou Kolíkovou a rovnako aj predložené návrhy, ktoré predložili kolegyne a kolegovia z Progresívneho Slovenska, ale teda mal by som aj takú technickú poznámku. Tie pozmeňujúce návrhy sme pred niekoľkými desiatkami minút odovzdali na zverejnenie na webovej stránke Národnej rady tak, ako nám to ukladá rokovací poriadok, doteraz tam nie sú, resp. sú na intranete, ale nie sú, nie sú zverejnené, takže sú, samozrejme, k dispozícii aj pred sálou pri prezenčke. Takže tú zákonnú povinnosť sme si splnili, len niečo hapruje v systéme. No a teraz k samotným pozmeňujúcim návrhom. Ja si myslím, že súdna reforma bola pozitívna, bolo, bolo to správne riešenie a jedno z nich bolo zabezpečenie náhodného výberu, čo v situácii, keď máte náhodný výber medzi dvoma sudcami alebo, alebo jedným sudcom, no tak to až tak veľmi náhodný výber nie je, tak popri iných krokoch späť, krokoch smerom k stavu súdnictva v časoch Štefana Harabina, aj toto je jeden, ktorý spochybňuje tie reformné zámery, navyše môže byť problematický aj z hľadiska, z hľadiska plánu obnovy. A pokiaľ ide aj o ten druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kolíkovej, ktorý sa týka odmien pri životných jubileách, tak naozaj v tejto situácii, keď tu hľadáme 2,7 mld., tak toto opatrenie rozhodne nie je správne, nie je správne samo osebe, ale o to viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:41] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S reakciou vystúpi pani poslankyňa Kolíková. [10:43] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne aj, pán poslanec Dostál, áno, ja si myslím, že reforma bola potrebná a to je teraz otázka, že je to absolútna rezignácia tejto vlády na akúkoľvek reformu, lebo ja teraz som nepočula žiadnu, žiadnu zmenu, len od ľudí vytiahnuť peniaze, ale veď dá sa zefektívniť celá služba štátu, v rámci nej aj spravodlivosť, aby bola kvalitnejšia, aby buď za ten istý obnos peňazí alebo dokonca ešte za menej, sú na to cesty. Tá reforma okrem toho, okrem toho, že mala za cieľ zrýchliť konania, zabezpečiť špecializáciu tých sudcov a, áno, aj zabezpečila. Už som tu nepočula nikde od pána ministra žiadne ponosy na špecializáciu pre rodinu, čo som počula od začiatku, ale zjavne pochopil aj od samotných sudcov, že to jednoducho bol správny krok, aj od účastníkov. Tu sú vystúpenia koaličných poslancov vrátane exemplárne pani Plevíkovej bez absolútne znalosti veci, absolútnej znalosti povedať tu hocičo. Hocičo. Však ako máme na to dve minúty, môžem povedať hocičo. Tak áno. Faktická poznámka pani poslankyne Plevíkovej je presná ukážka hocičo. Pretože keby si len trošku dala námahu, kým ešte existovalo, samozrejme analytické centrum, tak dáta, ktoré dalo k dispozícii analytické centrum a bolo k dispozícii všetkým, jasne ukazovali, že reforma potrebná bola a že mala výsledky, že sa zrýchľovali konania. Jednoznačne na toto poukazovala. Ukazovala, že tá špecializácia nastala po reforme. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:44] Richard Raši Posledný prihlásený ústne je pán poslanec Vančo, nech sa páči. A po ňom vystúpi v rozprave pán minister Boris Susko. [10:46] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vy predstavujete plazivý návrat do čias harabinizácie justície. Vám sa rúca plán obnovy a nebudete schopní plniť tie míľniky, aby sme dostali európske peniaze na Slovensko. A namiesto toho, aby ste sa venovali tomuto, tak sa snažíte v podstate kupovať si sudcov a vytvárať si nástroje na ovplyvňovanie alebo, alebo aby ste mali vplyv, politický vplyv na justíciu. Všetky tieto zákony, ktoré ste sem priniesli, nielen tento, o ktorom teraz pojednávame, nemajú, áno, sú tam aj nejaké dobré veci, aby som, aby som bol férový, ale popritom je vidno ten hlavný cieľ, mať vplyv, zapáčiť sa sudcom, kúpiť si ich priazeň, kúpiť si ich lojalitu, posilniť temné sily, ktoré v justícii sú, učiniť zadosť ľuďom, ktorí nechcú, aby boli sudcovia hodnotení za výkon, aby boli disciplinárne trestaní. Pokiaľ ide o disciplinárne, disciplinárne konania, tak vraciate ten systém do čias, kedy bol úplne nefunkčný. Hovorili to všetci sudcovia. Aj tí, ktorí nikdy s tým nemali skúsenosti, ale videli to, a v prvom rade tí, ktorí aj boli disciplinárnymi sudcami, ktorí boli v tých zoznamoch a ktorí aj teda súdili vlastných kolegov. Hovorili dlhodobo, že ten systém je nefunkčný. A vy teraz vraciate tie prvky do toho, do toho obdobia. Navyše to, že bol nefunkčný voči sudcom, ktorí, ktorí pochybili, na druhej strane bol veľmi funkčný voči sudcom, ktorí neposlúchali, s ktorými malo problém vedenie na súde, alebo nejaký politický problém tam bol, jednoducho boli nepohodlní z nejakého dôvodu. Na to boli veľmi ľahko zneužiteľné tieto disciplinárne senáty. A vy to tam vraciate do čias Harabina. Preto hovoríme o harabinizácii, plazivej harabinizácii za Suska. A nie je to preto, aby sme vás urážali alebo, alebo osobne na vás útočili, naozaj tu ide o vec. Vy robíte niečo a teda ja neviem, či si to uvedomujete, alebo neuvedomujete, stále je šanca, že si to neuvedomujete, preto o tom hovoríme. Zároveň chceme, aby o tom vedeli aj, aj verejnosť, čo sa tu deje, pretože naozaj to vyzerá veľmi nevinne, to, čo ste priniesli do parlamentu. Áno, sú tam aj dobré veci, zopár, ale tie kľúčové veci napríklad v prípade disciplinárnych senátov, ktoré budú nefunkčné voči tým, čo pochybili, a potom budú veľmi ľahko zneužiteľné voči tým, ktorí sú nepohodlní. Tam, tam vraciate justíciu. Pokiaľ ide o hodnotenie sudcov, tak takisto nerozumiem a respektíve, no, samozrejme, rozumiem, jednoducho je záujem určitej skupiny sudcov, aby tie hodnotenia nefungovali vôbec, aby ich bolo čo najmenej, aby sudcovia najlepšie vôbec neboli hodnotení. Je tu tento záujem. Ale to je záujem iba určitej skupiny sudcov. Záujem ostatných sudcov, ktorí makajú, ktorí sú kvalitní, ktorí sa snažia, a hlavne záujem verejnosti a verejný záujem na kvalitnej spravodlivosti v krajine, tam je zrejmé, že hodnotenie sudcov je kľúčová vec. Jednoducho nielen verejnosť, ale aj oni sami musia vedieť, ako na tom sú. A naopak, vy by ste mali ísť úplne opačnou cestou. Len chápem, neboli ste schopní doručiť nový IT-systém pre súdny manažment, bez toho sa to bude robiť ťažko, ale, ale napriek tomu úplne rezignovať v podstate na hodnotenie sudcov, na hodnotenie kvality justície ako takej, aby sme vedeli, kde sme, čo máme urobiť pre to, aby sa to zlepšilo, či niektorí sudcovia musia aj odísť alebo v čom sa musia zlepšiť. Lebo to nie je len o tom, že teraz, áno, ideme povyhadzovať sudcov, lebo sú tu nejakí lenivci a neviem čo. Áno, sú tam aj sudcovia, ktorí majú problémy, objektívne, lebo sú v tom systéme 30-40 rokov a sú vyhorení. Ale vy neriešite tieto problémy. Vy nás vraciate o 15 rokov dozadu. A ani to nevysvetľujete. Ja som si čítal tú dôvodovú správu, mali sme diskusiu na ústavnoprávnom výbore, kde teda ja som mal pocit, že nie ste ochotní vlastne, vlastne diskutovať, a naozaj na tom ústavnoprávnom výbore ja som sa snažil byť veľmi konštruktívny, ale z vašej strany nie je, nie je záujem o diskusiu. Vy to máte jasné, že musíte vrátiť justíciu do čias Harabina, aby ste mali vplyv, aby ste si kúpili lojalitu nejakej skupiny sudcov, ktorí majú tiež vplyv potom vnútri tej justície. Takto to vyzerá, celá vaša legislatívna činnosť. A je dôležité, aby to verejnosť vedela, čo sa tu deje, čo robíte, pretože či disciplinárne stíhania alebo hodnotenia sudcov majú obrovský vplyv a dávajú obrovské možnosti podľa toho, ako sa nastavia. A vy si to nastavujete podľa seba, podľa vlastných záujmov. Ale je evidentné, že nesledujete verejný záujem na čo najvyššej kvalite v justícii a spravodlivosti na Slovensku. Ďakujem. [10:46] Richard Raši Teraz vystúpi, keďže nie sú faktické poznámky, pán, v rozprave pán minister Boris Susko. Nech sa páči, pán minister. [10:53] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom musím zdôrazniť, že pri tvorbe zákona platí ústavný princíp zákazu svojvôle aj pre Národnú radu a vládu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu totiž všetky orgány verejnej moci sú povinné striktne dodržiavať judikatúru Ústavného súdu ako integrálnu súčasť ústavy a jej rešpektovanie je jeden z dôležitých princípov právneho štátu. Keď vás tak počúvam, váš nesúhlas s ďalšou úpravou právomoci Súdnej rady dokazuje, že sústavne pokračujete v presadzovaní neprípustného oslabenia alebo oslabovania jej postavenia v materiálnom právnom štáte. Presadili ste zmenu jej ústavného postavenia novelou ústavy k 1. 1. 2021 zmenou jej nezávislého postavenia na v zásade autonómne postavenie, keďže podľa vás tento orgán má plniť najmä justičnú politiku vlády. Zlikvidovali ste zámer presadený ústavodarcom v roku 2001, že má Súdna rada inštitucionálne zaručiť nezávislosť súdnej moci od orgánov zákonodarnej i výkonnej moci. Novela ústavy z roku 2001 pritom musela zakotviť do ústavy tento orgán Súdnej moci, aby sa nevyhnutne zabezpečil princíp trojdelenia štátnej moci v demokratickom štáte. Jej zakotvenie pritom bola zásadná požiadavka pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Pri nerešpektovaní tejto požiadavky by sa nezrušilo prerušené konanie o našom vstupe do Európskej únie, ak si na to dobre spomínate. Váš postoj je teda možné hodnotiť ako aj prípadný zámer nejakým spôsobom oslabovať postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii, ba dokonca možnosť jej vystúpenia z Európskej únie. Súčasne porušujete princíp striktne dodržiavať judikatúru Ústavného súdu, ktorý pri úprave postavenia Súdnej rady v roku 2021 ako orgánu sudcovskej legitimity konštatoval záväzne aj to, že jej činnosť predstavuje výraznú garanciu reálnej ochrany ústavného princípu nezávislosti sudcov, napríklad v rozhodnutí alebo v náleze Plénum Ústavného súdu 12/2022. A teda poďme teda na konkrétne, konkrétne veci, ktoré boli povedané v rozprave dnes a aj v prvom čítaní, resp. na výbore Národnej rady. A tu odmietam, že sme sa, že sme odmietli o tom diskutovať, pretože, pán poslanec Vančo, ak si dobre spomínate, tak na ústavnoprávnom výbore sme odpovedali na všetky otázky, ktoré ste sa pýtali, a vôbec sme nemali žiaden záujem nejakým spôsobom nediskutovať s vami, alebo, alebo sa vyhýbať odpovediam. Čiže pokiaľ ide o kreovanie disciplinárnych senátov. Odmietate opakovane rešpektovať judikatúru, že pri zložení disciplinárnych senátov u sudcov platí vo viacerých krajinách Rady Európy prax ich zmiešaného zloženia, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o ich nestrannosti alebo nezávislosti. Výhodou totiž je, že kolegiálne súdy so zmiešaným zložením, odbornými i laickými sudcami, prejednávajú spory v oblastiach, kde sú skúsenosti týchto sudcov potrebné na riešení konkrétnych otázok, ktoré môžu vzniknúť. Súčasná úprava, ktorá vylučuje sudcov všeobecných súdov byť prísediacimi v disciplinárnom senáte, je jednoznačne diskriminačná, keďže sa umožnilo byť prísediacim len u prokurátorov, notárov a exekútorov, čo ste zaviedli vy, pani ministerka, nie, nie my. Pardon. (Rečník sa napil z pohára.) Ignoruje sa, ako je to štandardne v demokratických štátoch, že účasť sudcov vytvorí predpoklad hlbšieho, kvalifikovanejšie a reálneho pohľadu na výkon funkcie sudcu a tým aj širší priestor nielen na ochranu práv disciplinárne stíhaného sudcu, ale aj objektívne posudzovanie okolnosti pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti aj sudcov. V súčasnosti je splnená požiadavka kvalifikovanejšieho pohľadu na výkon činnosti len u prokurátorov, notárov a exekútorov, čo považuje Ústavný súd za vecne správne, ak majú prísediacich v disciplinárnom senáte. Sú teda oprávnení rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti svojich členov. Hádam teda nechcete tvrdiť, že prokurátor, exekútor a notár má kvalifikovanejší a reálnejší pohľad na výkon funkcie sudcu ako skúsení sudcovia všeobecných súdov. Bránite sa tomu, hoci je z praxe rozhodovania Ústavného súdu zrejmé, že vo viacerých prípadoch zrušil rozhodnutia disciplinárneho senátu pre ich protiústavnosť. Dnešná úprava teda reálne umožňuje aj šikanovanie sudcov rozhodnutím disciplinárnych senátov. Značná časť sudcov súčasný stav hodnotí aj pomenovaním, že ide o takzvané, takzvaných katov na sudcov, keď môžu v jednostupňovom konaní rozhodnúť a diskreditovať sudcov na dlhé roky a následne keď príde k rozhodnutiu Ústavného súdu, tak je to už po takom čase, že sa z tých sudcov táto disciplinárna zodpovednosť, ktorú Ústavný súd zruší, už nedá zmyť. A je to z toho dôvodu, že zloženie disciplinárnych senátov, resp. vôbec sudcov Najvyššieho správneho súdu, tak ako bol vykreovaný, bolo tak, že väčšina z týchto sudcov je, sú ľudia, ktorí v živote neboli a nemali oblečený talár. Pretože dobre si pamätáme, akým spôsobom boli kreované, kreovaní sudcovia Najvyššieho správneho súdu, bez štandardných výberových konaní, tak ako sa obsadzujú štandardné miesta sudcov na všeobecných súdoch. Tvorba databázy prísediacich Súdnou radou. Keďže Súdna rada je na základe ústavy oprávnená i povinná zaručiť reálnu ochranu ústavného princípu nezávislosti sudcov, musí mať bezpodmienečne zásadný, rozhodujúci vplyv na tvorbu databázy prísediacich. Veď je to najvyšší orgán sudcovskej legitimity, ústavný. Kto iný? Neprípustne ignorujete a tým aj klamete občanov, že vytvorenie databázy Súdnou radou vylučuje, aby rozhodovala o zložení jednotlivých disciplinárnych senátov, pričom rozhoduje len o tvorbe databázy. O zložení senátov totiž výlučne rozhoduje Najvyšší správny súd rozvrhom práce na základe programových prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti, a to náhodným výberom tak isto presne, ako je to v konaniach pred všeobecnými súdmi. V otázke legitimity sudcovskej moci Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že je v súlade s ústavou podieľanie sa Súdnej rady na tvorbe databázy kandidátov na členov výberových komisií, čo je analogická kompetencia v personálnej oblasti súdnictva výberových komisií na sudcov, respektíve na predsedov súdu, aby som to upresnil. Občanom nehovoríte, že členovia Súdnej rady pri tvorbe databázy sú povinní vychádzať len z návrhov orgánov sudcovskej samosprávy, ktorá má ústavné oprávnenie podieľať sa na činnosti súdnictva, teda Súdna rada si nevymýšľa kandidátov, ktorých zaradí do databázy, z ktorých potom Najvyšší súd náhodným výberom vyberá členov disciplinárnych senátov, ale je viazaná návrhmi sudcovskej samosprávy, sudcovských rád jednotlivých všeobecných súdov. Obsahovo ide o zhodnú úpravu tvorby databázy prísediacich ako u prokurátorov na základe rozhodnutia rady prokurátorov, čo je vrcholný orgán samosprávy prokurátorskej, čo podľa Ústavného súdu je v súlade s ústavou. Pokiaľ ide o podávanie disciplinárnych návrhov proti sudcom Súdnou radou. Opäť ignorujete judikatúru, podľa ktorej platí, že paritné zloženie Súdnej rady zo sudcov a nesudcov v pomere jedna k jednej, respektíve teda deväť k deviatim, prispieva k zabezpečeniu všestrannosti pohľadu na riešenie problému a k zamedzeniu prípadnej jednostrannosti, čo bráni justičnému korporativizmu a izolácii a rovnako zachováva princíp deľby moci a zodpovednosti. Je nepochybné, že oveľa objektívnejšie a spravodlivejšie je rozhodovanie tohto kolektívneho orgánu, keď aj ústava vyžaduje pre platnosť rozhodnutia súhlas minimálne desiatich členov než rozhodnutie jedného jediného člena, to jest predsedu Súdnej rady, ktorý pri rozhodovaní nie je nadriadený ostatným členom, ako to bolo doteraz. Rozhodovanie jednou osobou reálne zvyšuje riziko svojvoľného konania tým, že sa bezdôvodne svojvoľne podá návrh alebo nepodá, hoci sú splnené zákonné podmienky. Prax bývalého predsedu Súdnej rady túto negatívnu skutočnosť nepochybne preukázala, takže opodstatnene sa vyžadujú zmeny rozhodovania Súdnou radou o tejto otázke a nie ponechanie len na samotného predsedu. Ďalej, občanom svojimi tvrdeniami podsúvate klamlivý dojem, že ak podá Súdna rada disciplinárny návrh a súčasne vytvára databázu prísediacich zo sudcov, bude rozhodovanie v disciplinárnom senáte neobjektívne. Buď teda opäť nepoznáte judikatúru, alebo ju vedome zatajujete, že Súdna rada ako navrhovateľ je len účastníkom konania, kde okrem práva podať návrh, prípadne urobiť procesné úkony v priebehu konania nemá zákonom zaručenú možnosť akokoľvek vplývať na výsledky konania a takouto možnosťou nie je ani to, že sa podieľa na kreovaní databázy prísediacich. Ak by táto skutočnosť mohla ovplyvniť výsledok konania, je daná zo zákona možnosť dosiahnuť vylúčenie prísediaceho na základe námietky zaujatosti. Pri tejto námietke sa pritom musí vždy rešpektovať, že dôvodom na vylúčenie sudcov je len preukázaný priateľský alebo nepriateľský vzťah k účastníkom konania, pričom len samotný kolegiálny vzťah medzi sudcami, ktorý zostáva v profesionálnej a spoločenskej úrovni, nie je spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti sudcu. To je z judikatúry Ústavného súdu. Ďalej je absolútnym klamstvom tvrdenie, že len sudcovia všeobecných súdov budú súdiť svojich sudcov, keďže prísediacimi budú sudcovia Najvyššieho správneho súdu, sudcovia všeobecných súdov a takisto laickí sudcovia, to znamená právnici, ktorí nie sú súčasťou justície, napríklad advokáti, pedagógovia právnických fakúlt a podobne a, samozrejme, zástupca samotného Najvyššieho správneho súdu. Musím zdôrazniť, že uvádzanie úplne nepravdivých alebo len čiastočne pravdivých informácií pre občanov je naozaj veľmi amorálne. Kto iný sa má podieľať na tvorbe databázy, ak nie najvyšší ústavný orgán sudcovskej legitimity. Veď tento orgán aj sám nominoval jednotlivých sudcov na Najvyšší správny súd a aj dnes sa podieľa na kreovaní sudcov Najvyššieho súdu tým, že rozhoduje o ich preložení, respektíve pridelení. To znamená, aj dnes má tú kreačnú právomoc Súdna rada vo vzťahu k samotným sudcom Najvyššieho správneho súdu. Tak nechápem, aký je problém, že má mať kreačnú právomoc na základe ale len návrhom sudcovských rád samosprávnych orgánov na vytvorenie databázy, z ktorých náhodným výberom podľa rozvrhu práce Najvyšší správny súd obsadzuje disciplinárne senáty. To je úplne klamstvo, čo tu tvrdíte. Ďalšia téma, ktorá tu bola otvorená, je zakotvenie odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, takzvané dvojstupňové konanie alebo dvojinštančné konanie, keď chcete. V súčasnosti platí model, že je daná možnosť podať odvolanie výlučne len pri uložení najzávažnejšieho disciplinárneho opatrenia a súčasne i možnosť podať návrh na obnovu konania v týchto prípadoch ako mimoriadny opravný prostriedok. Súčasnú úpravu zakotvila, kolegovia, vaša vládna koalícia v období, keď už platil záväzný právny názor Ústavného súdu, že disciplinárne konanie u sudcov je osobitný proces pre nositeľov súdnej moci, kde v takomto druhu právneho procesu je v súlade so základným ústavným právom na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru, len ak zakotvuje právo, teda možnosť na odvolanie a prípadne i podanie návrhu na obnovu konania, na odvolanie voči rozhodnutiu teda myslím. Ide o koncepciu procesnej obrany, ktorá je súladná s ústavou. Súčasná úprava zakotvuje rozdielnu, nerovnakú procesnú úpravu o možnosti podať odvolanie u sudcov, hoci ústava zhodne rovnako zakotvuje pre všetkých sudcov garantovanie ich nezávislosti. U každého subjektu pritom platí, že základné právo alebo práva a slobody im nemožno odňať, ktorým je jej základné právo na spravodlivý súdny proces. Zase obhajujete protiústavný stav a tým porušujete povinnosť striktne dodržiavať ako orgán verejnej moci judikatúru Ústavného súdu. Dá sa to hodnotiť aj ako porušenie ústavného sľubu poslanca dodržiavať ústavu a ostatné zákony, čo znamená, že musí konať v zmysle sľubu, ktorý je ústavným príkazom a jeho záväzkom. Šikanovanie sudcov tu bolo spomínané viacejkrát. Obava zo šikanovania takzvaných nepohodlných sudcov je absolútne absurdná, keďže inštitucionálne, osobné i procesné záruky nezávislosti prísediacich, ich náhodný výbor, právo uplatniť námietku zaujatosti dokazujú absolutizáciu hypotézy o prezumovaní deformačného vplyvu účasti sudcov ako prísediacich v disciplinárnych senátoch. Tento záver konštatoval takisto Ústavný súd u prísediacich prokurátorov v zhodnom disciplinárnom procese, takže sa jednoznačne vzťahuje aj na sudcov všeobecných súdov. Praktické poznatky pri aplikácii súčasnej úpravy disciplinárneho konania bez možnosti účasti prísediacich z radov sudcov vo viacerých prípadoch preukazujú, že reálne dochádzalo k šikane takzvaných nepohodlných sudcov, a to aj vytváraním neprípustnej spoločenskej atmosféry nielen politikmi, ale aj viacerými médiami, ktoré jednoznačne porušovali ústavný princíp, že len súdom právoplatne odsúdený páchateľ je vinný. Vyplýva to z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ústavného práva disciplinárne stíhaného sudcu na spravodlivý súdny proces alebo spravodlivé súdne konanie. Pokiaľ ide o to, čo tu spomínala pani poslankyňa Kolíková, že tu doslovne preberáme nejaké stanoviská alebo odôvodnenia Súdnej rady. Táto vytýkaná úzka spolupráca Súdnej rady a ministerstva v legislatívnom procese podľa platnej zákonnej úpravy vyplýva z ústavného princípu deľby moci, ktorý vyplýva z parlamentnej formy vlády, ktorá v našom štáte platí. Podstatou uvedeného princípu je totiž rozdelenie jednotlivých právomocí v rámci ústavného systému medzi viac orgánov za účasti súčasnej existencie ústavných mechanizmov, ktoré prostredníctvom vzájomnej účasti na výkone právomoci alebo možnosti následnej kontroly bránia ich zneužitiu. Kritizovali ste ma, že nediskutujem, nekomunikujem s odborníkmi v niektorých predchádzajúcich legislatívnych procesoch, no a keď komunikujem s odborníkmi, a kto už je väčší odborník ako členovia Súdnej rady ako najvyššieho ústavného orgánu sudcovskej legitimity, tak mi opäť vyčítate, že s nimi komunikujem a že sa dohodneme, alebo že vidíme rovnaké, rovnaké odôvodnenia a potreby, ktoré, ktoré v daných procesoch sú. Takže ako sami si navzájom odporujete, raz keď vám to vyhovuje, tak, keď vám to nevyhovuje, inak. Pokiaľ ide o samotné dáta, čo spomínala pani poslankyňa Kolíková, že nevychádzame z dát. No a z akých dát vychádza pani poslankyňa Kolíková, že tie disciplinárne konania, tak ako sú dnes nastavené, sú správne. Tu nejde o úspešnosť alebo neúspešnosť disciplinárnych konaní, tu ide o právo na spravodlivý súdny proces a ten jednoinštančným konaním zabezpečený jednoznačne nie je. Pani poslankyňa Kolíková hovorí, že zmeny v disciplinárnom konaní, ktoré sú, teda že sú chybným krokom, pretože súčasné jednoinštančné konanie sa osvedčilo. Ja sa pýtam, aké dáta máte na to vy, že sa osvedčilo? Pretože táto zmena súvisí predovšetkým s tým, že aj sudcovia majú právo na spravodlivý proces, a teda právo na účinný opravný prostriedok. Je to zosúladenie s európskymi štandardami a požiadavkami, najmä požiadavky Európskej únie a Rady Európy, ktoré často zdôrazňujú, že disciplinárne prípady ako rozhodnutia, ktoré majú významný zásah do postavenia sudcu, ale aj prokurátora, notára alebo exekútora, by mali byť preskúmateľné a poskytovať opravný mechanizmus. Ja vnímam, že vás asi teší, že niektorí sudcovia sú očierňovaní niekoľko rokov, sú diskreditovaní, čo má dosah na ich pracovný a súkromný život. A tak je nastavený dnešný systém disciplinárnych konaní a nehovorte, že ide o šikanu a to práve vy, pani poslankyňa Kolíková, mrzí ma, že odišla zo sály. Ja som netelefonoval a nevyhrážal sa členom Súdnej rady, aby odstúpili, ako vy, ja nemám rozhodnutie správneho súdu o tom, že som zasiahol do nezávislosti justície, že som porušil zákon pri odvolaní predsedu Okresného súdu Bratislava III, pretože nevyhovoval vašim požiadavkám, a to boli brutálne zásahy do justície a to, čo hovoríte dnes, sú absolútne nezmysly. Rovnako nedávno dvojinštančnosť disciplinárnych konaniach zaviedli v Českej republike, kde to absolútne nie je téma, a len na Slovensku je to téma, lebo treba na tejto téme politikárčiť. Chcete teda povedať verejnosti, že aj v Českej republike to majú nastavené zle? Tam nie je absolútne s dvojinštančnosťou konania žiaden, žiaden problém. Pokiaľ ide o dohľad nad činnosťou hodnotiacich komisií Súdnou radou. Navrhovaná úprava hodnotenia sudcov korešponduje s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy o možnosti štátov zaviesť systém hodnotenia sudcov len súdnymi orgánmi s cieľom prispieť k efektivite výkonu spravodlivosti a neustáleho zlepšovania jej kvality. Na základe poznatkov z praxe navrhovaná úprava opodstatnene poskytuje benefit tým sudcom, ktorí päťročnou sudcovskou činnosťou preukazujú výborný alebo veľmi dobrý výsledok. Ich následné opakovanie by fakticky znamenalo formalistický procesný postup, ktorý popiera účel samotného hodnotenia sudcu. U ďalších sudcov s horším výsledkom hodnotenia sa zakotvuje opakované hodnotenie, čo je jednoznačne v záujme zabezpečenia zvýšenia kvality, kvantity i včasnosti ich konania a rozhodovania, čím sa plní účel hodnotenia. Pokiaľ ide o výberové konania pri kariérnom raste sudcov, znalosť cudzieho jazyka sudcom je potrebné vnímať len ako určitý osobný benefit sudcu. Zákon totiž nepripúšťa, zakazuje, aby sudca v rámci konania využíval svoje jazykové znalosti, takže nemôže byť v konaní ani tlmočníkom, ani prekladateľom. Je totiž povinný rozhodovať a konať len v slovenskom jazyku. Kľúčové v tomto pri výberových konaniach musí byť zistenie takej úrovne kvality a kvantity včasnosti konania, ako aj dodržiavania sudcovských povinností a etiky sudcu, ktoré preukážu úroveň interpretácie a aplikácie právnych predpisov judikatúry, ktorá je požadovaná pre výkon súdnictva na súde vyššieho stupňa, a nie samotné jazykové znalosti. Pokiaľ ide o psychologické posúdenie sudcov na súd vyššieho stupňa, vypustenie tohto kritéria je vecne opodstatnené, lebo zabezpečuje štandard aplikovaný vo väčšine krajín EÚ, ako to konštatuje správa svetovej asociácie sudcov, ktorej súčasťou je aj Európska asociácia sudcov, ktorej sme zase členmi my. Zo správy vyplývajú stanoviská, že na rozdiel od našej právnej úpravy niektoré štáty nevyžadujú psychologické posúdenie ani pri vzniku funkcie sudcu, respektíve nie je to zákonná podmienka pre vznik funkcie sudcu. Uvádza sa aj to, že pri kariérnom raste vzniká reálna možnosť bezdôvodne znevýhodňovať niektorých sudcov na základe uvádzaného posudku. My tento princíp nerušíme vo všeobecnosti, len pri postupe na súd vyššieho stupňa. Pokiaľ ide o možnosť uchádzača po skončení výberového konania požiadať o výmaz časti údajov z podkladov, ktoré tvoria súčasť výberového konania, opakujem, pán poslanec Dušenka, po skončení výberového konania, tak navrhovaná možnosť spĺňa v zmysle judikatúry ústavné kritériá o zabezpečení práva na ochranu súkromia, ktorým sa zaručuje ochrana hodnôt uznaných za súkromné pred verejnou mocou, fyzickými aj právnickými osobami, teda ochrana súkromnej sféry života uchádzača, ak by tam tie údaje mali byť naveky. Pokiaľ ide o naznačené ústavné riziká a o prípadnej neústavnosti návrhu pri zmenách postavenia Najvyššieho správneho súdu ako disciplinárneho súdu, tu musím zopakovať opätovné porušenie konštantnej judikatúry, ktorá je právne záväzná buď pre jej neznalosť, alebo pre neprístupné ignorovanie jej názorov. A odkazujem na nález Ústavného súdu PL. ÚS 2/2023. Ústavný súd totiž výslovne uviedol, že Najvyšší správny súd je riadny súd v sústave súdov, tak ústavné možnosti zverejnené v č. 142. ods. 3 a č. 148 ods. 2 ústavy, zákonodarcovi sa vzťahujú aj na tento súd, je preto na rozhodnutí zákonodarcu, či ustanoví účasť prísediacich aj na rozhodovaní senátu Najvyššieho správneho súdu, teda disciplinárneho senátu, a v akej miere a ako upraviť spôsoby ustanovenia. Z tohto záveru jednoznačne vyplýva aj to (rečník si odkašľal), pardon, že Ústavný súd dôsledne akceptoval interpretačné pravidlo o vzájomnej súvislosti všetkých relevantných noriem, keďže to tvorí podľa koncepcie Ústavného súdu absolútny základ uplatňovania ústavy. Opäť zarážajúco prehliadate, že ak zákonodarca využíva ústavou zverenú právomoc, ktorá umožňuje zákonom upraviť danú problematiku, je vylúčené spochybnenie ústavnosti navrhovaných zákonných úprav. Znamená to súčasne aj to, že Ústavný súd nemá právomoc posudzovať možnosť riešenia zvoleného zákonodarcom, ani presadzovať inú koncepciu. Pri vzniku funkcie sudcu sa musí zabezpečiť rešpektovanie právne relevantného odporúčania poradného výboru európskych sudcov z novembra 2012, ktorý zakotvuje, že vedúcim princípom týkajúcim sa postavenia sudcov by malo byť rovnaké zaobchádzanie so špecializovanými, ako aj so všeobecnými sudcami, takže by mali byť rovnaké pravidlá o ustanovení do funkcie, jej trvanie, kariérny postup i disciplinárna zodpovednosť. No a teraz sa dostávame k toľko kritizovaným odmenám sudcov pri dovŕšení určitého jubilea. Sudcovia majú v súčasnosti možnosť dostať odmenu len pri životnom jubileu 50 rokov. Návrhom sa odstraňuje ich znevýhodnenie pri poskytovaní tejto fakultatívnej dávky pri dožití sa 60 rokov veku oproti zamestnancom v štátnej službe, ktorým zákon uvedenú možnosť poskytnutia odmeny priznáva. Výkon ústavnej funkcie v demokratickom štáte nemôže byť znevýhodnený vylúčením možnosti neoprávnenia poskytnutia odmeny pri tomto životnom jubileu. Pre fungovanie demokratického štátu je významné zabezpečenie výkonu štátnych záležitostí štátnymi zamestnancami, ale minimálne rovnocenný je ich výkon ústavnej funkcie v justícii. Váš nesúhlas poukazuje na existenciu vami často presadzovanej tendencie o znižovanie životnej úrovne sudcov na základe ich zákonných príjmov. Pripomínam všetkým, že Ústavný súd konštatoval protiústavnosť vami, vašou koalíciou v minulom období presadenej zákonnej úpravy pri rozsiahlom obmedzení poberania nemocenských dávok počas ich práceneschopnosti, čo je neakceptovateľným zásahom do tzv. materiálnych záruk nezávislosti sudcov, na čo štát dopláca, lebo musí, samozrejme, tieto odmeny spätne vyplácať a regresovať. Jubilejné odmeny, to znamená, že sa nevyplácajú plošne všetkým sudcom, ale iba tým, ktorí dosiahnu určitý vek. Ako naozaj nerozumiem, prečo závidíte a hovoríte, že sú niečím nenormálnym. Nie je to pravda, každý zamestnaný v štátnej správe má na ne nárok. A to, že sme z fakultatívnosti udeľovania takýchto odmien pozmeňujúcim návrhom zmenili toto ustanovenie na obligatórnosť, je reakcia na výhrady Európskej komisie, aby nemohli byť tieto odmeny chápané ako odmena za výkon sudcovskej činnosti, čo je v rámci justície neprípustné. Samozrejme, je tam poistka, keď si prečítate podrobne toto ustanovenie, ktoré hovorí, že na takúto odmenu je právny nárok v závislosti od finančných možností daného súdu. To znamená, že chcem vyjadriť nesúhlas pozmeňovacími návrhmi pani poslankyne Kolíkovej a, samozrejme, aj pani poslankyne Plavákovej. Nielen z obsahového hľadiska, ale pozmeňovací návrh, ako sme ho pozerali, ktorý priložila pani poslankyňa Kolíková, je ešte aj technicky zle napísaný, pretože sa vypúšťa len čl. 1 bod 42, ale nereaguje sa na bod 35, čiže ani technicky ho nie je možné vôbec schváliť. No aby som sa teda vrátil aj k udalostiam, ktoré boli na začiatku minulého volebného obdobia, mrzí ma, že tu nesedí pani poslankyňa Kolíková, ktorá odišla na tlačovú konferenciu, predpokladám, tak sa jej chcem opýtať, či sa nehanbí za to a či chce naozaj klamať takto občanov o tom, keď ešte ani nebola ministerkou spravodlivosti v minulom volebnom období a viacerým členom Súdnej rady telefonovala, že nemajú dôveru vlády a parlamentu, aby sa teda slobodne rozhodli vzdať sa svojej ústavnej funkcie člena Súdnej rady. Obsahovo im oznámila, že je žiaduce rešpektovať túto skutočnosť, lebo v prípade neakceptovania sa vytvorí politický nátlak podporovaný médiami, ktoré zreteľne minimálne sympatizovali, respektíve viditeľne nadržiavali bývalej vládnej koalícii. To znamená, že vytvorila silný psychický nátlak, čo vylučuje slobodné rozhodnutie o vzdaní sa funkcie, čím sa preukazuje naozaj arogantný prejav politickej moci. Zdôrazňujem, že ústavná funkcia členov Súdnej rady im vznikla v súlade s ústavou a garantovaným základným právom na prístup k verejnej funkcii. Pričom takéto konanie spĺňa všetky kritériá o popretí základných práv a slobôd občanov v mene záujmov politických strán a hnutí, čo podľa judikatúry je zároveň aj popretím demokracie. A musím podotknúť, že následné legislatívne kroky bývalej vlády o možnosti odvolania členov Súdnej rady bez udania dôvodu nám dodnes vytýka Európska komisia sústavne v každej správe o právnom štáte a na všetkých iných možných príležitostiach, pričom ale, bohužiaľ, na zmenu tohto je potrebná ústavná väčšina a zjavne v tomto parlamente sa nenájde. A teraz ku konkrétnym vyjadreniam, ktoré tu odzneli v rozprave. K pani poslankyni Plavákovej. Súdna rada získa kontrolu nad zložením disciplinárnych senátov tým, že bude vytvárať databázu. Myslím si, že to je absolútny nezmysel a vysvetlil som ho, že prečo to takto nemôže byť. Súdna rada si nevymýšľa, koho do tej databázy zahrnie, vychádza z návrhov sudcovských rád, čo sú samosprávne orgány jednotlivých súdov, opakujem, a opakujem, že ďalej Súdna rada nemá akýkoľvek vplyv na ďalší život tejto databázy. Samotný Najvyšší správny súd pri kreovaní disciplinárneho senátu podľa rozvrhu práce náhodným výberom z tejto databázy vyberá sudcov do jednotlivých disciplinárnych senátov ad hoc pri každom prípade. To znamená, že ja si neviem predstaviť a skúste mi to, pani poslankyňa, vysvetliť, akým spôsobom teda Súdna rada bude ovplyvňovať tieto disciplinárne senáty. To, čo teda tu všetci stále tvrdíte. No, k pani poslankyni Kolíkovej. Súdna reforma. Pani poslankyňa Kolíková tu hovorí o pláne obnovy a súdnej reforme a o analytickom centre. Tak ja sa chcem spýtať pani poslankyni Kolíkovej k tomu slávnemu analytickému centru, ktoré dalo návrh na súdnu reformu, kde sa malo zrušiť x súdov, ak si dobre pamätám, myslím, až 14 súdov. O koľko súdov ste, pani Kolíková, znížili počet súdov na Slovensku? Keď toto bol základný moment a je to v pláne obnovy ako jeden z míľnikov zníženia počtu súdov, koľko ste ich znížili? Ani jeden. A urobili ste z toho absolútnu frašku, keď ste jednotlivým súdom zobrali právnu subjektivitu, to znamená, urobili ste z nich pracoviská sídelných súdov a fakticky okrem toho, že ste zrušili miesto predsedu, sa na tých súdok nezmenilo nič. Ostali fungovať presne takisto ako predtým aj doteraz. Tak o akej reforme sa tu bavíme? O čom hovoríte? O reforme a míľnikoch plánu obnovy a to, čo je v pláne obnovy zakotvené alebo nie? Vy sama ste dali do plánu obnovy ako míľnik zníženie počtu súdov. Koľko ste ich znížili? Jeden v Bratislave, jeden v Košiciach, aj to len preto, že ste ich zlúčili. Žiaden iný súd na Slovensku sa nezrušil. Ani tie malé súdy, ktoré majú šesť sudcov. K téme zníženia počtu súdov pri vytvorení obvodu pracoviska. Viete, čo je paradox? Paradox je, že v sídle súdu, to znamená na sídelnom súde, stačia dvaja sudcovia na špecializáciu v hlavnej agende. Pretože niet pravidla, ktoré by vyžadovalo na špecializáciu v sídle súdu troch sudcov. Ale na pracovisku, ktoré je zásadne menšie, treba na to isté troch sudcov. Tak už potom keď výber z dvoch alebo z troch, prečo nie všade rovnako? Prečo v sídelnom súde, ktorý je ďaleko väčší, s väčším počtom sudcov, stačia dvaja, ale na tých menších súdoch musí byť výber z troch. No práve preto, aby tam nemohli byť niektoré agendy, ktoré pani ministerka nechcela účelovo, aby na tých súdoch boli. A spôsobuje to absolútny chaos a dostupnosť občana k súdu. Si zoberte napríklad takú Žilinu, Čadcu, Makov. Človek, ktorý podá návrh na súd, napríklad z Makova, najbližší súd má v Čadci, ale ten návrh mu padne do sídelného súdu v Žiline. Tak miesto hodiny cestovania z Makova do Čadce bude cestovať štyri hodiny do Žiliny. To je naozaj reforma, ktorá ide v ústrety občanom a hlavne v ústrety dostupnosti občanov k súdu. Pokiaľ ide o špecializáciu, špecializácia zostávala zachovaná. Počty sudcov na pracovisku na účely špecializácie ale nie sú upravené v pláne obnovy a odolnosti, ten toto vôbec nerieši, rieši len špecializáciu a tá zostala zachovaná. Túto vec sme, samozrejme, kontrolovali, riešili aj s NIKA, s národnou implementačnou a koordinačnou jednotkou, aj s ďalšími. Takže, samozrejme, že sme túto otázku riešili. Takisto pokiaľ ide o hlavné agendy, na tom sa takisto nič nemení a rovnako sa nič nemení ani určovanie hlavnej agendy sudcu alebo jej zmeny. Pokiaľ ide o kritiku probačných úradníkov, veď ja som hneď v úvode, keď sa schvaľovali trestné kódexy, povedal, že budeme postupne navyšovať probačnú a mediačnú službu. Za prvé, sa to nedá spraviť v jednom momente, lebo na to nie sú logistické otázky doriešené, nie sú doriešené priestory, nie sú doriešená technika a tak ďalej. Čiže nedá sa prijať naraz 200 zamestnancov, a kam ich posadíte, na čom im dáte pracovať, na akých technických prostriedkoch a tak ďalej. Čiže to má svoje súvislosti a my postupne navyšujeme týchto úradníkov a budeme ich navyšovať do budúcna. Od 1. 1. 2026 ich máme naplánovaných ďalších 24 do systému. Čiže to je odpoveď pani Kolíkovej, ako ideme ďalej nakladať s probačnou službou. Áno, vieme o tomto probléme, sme si vedomí aj konsolidácie, ale považujeme to za tak dôležitú otázku, že napriek konsolidácii sme našli nejaké zdroje na to, aby sme probačnú a mediačnú službu posilnili a od 1. 1. ich bude ďalších nových 24. No a pokiaľ ide o plán obnovy a odolnosti, je pravdou, čo povedala pani poslankyňa Kolíková, že zabezpečila peniaze. Áno, v pláne obnovy boli peniaze, to je pravda, ale projekty, ktoré boli pripravené na realizáciu z týchto peňazí, boli tak zle pripravené a tak neprofesionálne, nekvalitné, že veľa z nich proste sa nedá a nedalo objektívne zrealizovať v lehotách, ktoré stanovila Európska komisia, ktorá povedala, že 31. august je finálny termín, kedy musia byť protokolárne odovzdané tieto rekonštrukcie, resp. nové budovy, ani o deň viac. A tieto projekty boli tak zle pripravené, že sa naozaj nedali realizovať a z toho vyplýva, že Slovensko príde o milióny eur. Áno, príde, ale nie našou vinou, pretože my sme urobili všetko, od prvého dňa, kedy sme nastúpili na ministerstvo, sme posilnili projektové tímy, zobrali sme ľudí, ktorí majú stavebné vzdelania, projektové vzdelanie na to, aby sme zachránili aspoň, čo sa dá, ale po ročnej dobe, kedy sa s projektami nerobilo že absolútne nič za bývalej vlády, aleže absolútne nič, tak proste niektoré projekty sa objektívne zachrániť nedá. A tieto pôjdu do revízie a tam Slovensko príde naozaj o milióny, ale nie našou vinou, ale k tomu budeme ešte mať osobitnú tlačovú konferenciu, tomu sa budeme ešte venovať. K pánovi poslancovi Dušenkovi. Pán poslanec, asi ste si neprečítali úplne, úplne presne a správne návrh zákona, pretože aj tá fakultatívnosť jednotlivých jubilejných odmien, ktoré tam boli predtým, ktoré sme zmenili, neboli po konzultácii so Súdnou radou, ale po konzultácii so sudcovskou radou, a to sú dva rôzne orgány, sudcovskou radou daného súdu, ktorý je samosprávnym orgánom daného súdu, ale aj to sme museli zmeniť na základe výhrad Európskej komisie. Čiže tam Súdna rada nemala žiadnu kompetenciu. A keď ste sa pýtali, alebo ste hovorili o tom, že treba lepšie finančne ohodnotiť zamestnancov súdov, s vami absolútne súhlasím. Neviem, či ste v predchádzajúcom období predchádzajúceho roka trošku sledovali dianie v justícii, ale napriek nepriaznivej finančnej situácii a už tohtoročnej konsolidácii, aj na základe prísľubu pána premiéra, na základe ústretovosti pána ministra financií sme dali do justície pre pracovníkov súdov, to znamená vyšších súdnych úradníkov, asistentov, súdnych tajomníkov, ale aj zapisovateľky a ďalších, ďalších pracovníkov, či už na podateľni, v IT sektore a tak ďalej, na súdoch, sme im dali 32,5 mil. eur, čo vyšlo na každého takéhoto pracovníka v priemere medzi 400 až 500 euro. Viete, po koľkých rokoch? Približne po 12 rokoch. Všetky bývalé, naposledy sa zvyšovali plošne o 14 % platy za ministra Gála, za našej vlády, ale pravicové vlády vyše 12 rokov nedali do súdnictva pre súdny aparát ani euro. Až my v čase konsolidácie sme našli 32,5 mil. euro, ktoré sme rozdelili súdnym zamestnancom. Nie sudcom, ale zamestnancom na súdoch, kde sme dramaticky posilnili ich mzdové ohodnotenie, na jedného sudcu to vyšlo v priemere 400 až 500 eur. Takže ja si vyprosím, aby niekto hovoril o tom, že nerobíme nič pre súdny aparát. Toľko, čo sme my urobili za toto krátke obdobie, neurobil historicky nikto. A keď pani poslankyňa Kolíková hovorí, že koľko nových probačných, ja sa chcem opýtať, pani poslankyňa, vy ste koľko nových probačných prijali za vaše obdobie? Ani jedného, ani jedného. My už teraz, ako ste povedali, 19 a ďalších 24 budeme prijímať od 1. 1. Pokiaľ ste hovorili, pán poslanec, o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, § 22a. Je to pomerne gumové ustanovenie a z pohľadu sudcov môže byť zneužité a je to naozaj správny krok. Ak je problém, tak má začať disciplinárne konanie alebo trestné konanie a neriešiť to dočasným pozastavením výkonu. Pokiaľ ide o kandidáta na sudcu, tam to asi, asi pravdepodobne zle čítate, pretože vládny návrh dáva takéhoto kandidáta na vedľajšiu koľaj, t. j. kandidáta, ktorý je obvinený v čase vyhlásenia výberového konania či zaradenia do databázy, tak sa na to naňho vzťahuje. Takže to je presne opačne, ako ste povedali. No a, pán poslanec Vančo, nemáme záujem o diskusiu. Tak ja už tomu naozaj nerozumiem. Tento návrh zákona sa pripravoval naozaj dlhý čas, vyše roka. Prebiehalo veľmi dlhé pripomienkové konanie, prebiehalo dlhé vyhodnocovanie a diskusia v rámci MPK, kde sme sa so všetkými stakeholdermi dohodli na tomto znení, či to boli samotní zástupcovia Združenia sudcov Slovenska, resp. iných stavovských organizácií, Súdnej rady a ďalších subjektov, ktoré vstupujú do tohto systému justície, či to boli profesné komory a ďalej. S vami sme sa o tom bavili a diskutovali vyše hodiny na ústavnoprávnom výbore. Ja nechápem, ako môžte povedať, že nemáme záujem o diskusiu. To, že nesúhlasíme s vašimi politickými názormi, že chcete mať Najvyšší správny súd v rámci disciplinárneho konania ako kladivo na sudcov, v jednostupňovom konaní odsúdení dovidenia, nemôžete sa nijakým spôsobom brániť v rámci spravodlivého odvolacieho konania, čo je štandardný nástroj, ako som povedal aj na výbore, štandardný nástroj v trestnom konaní a správne trestanie sa riadi takisto zásadami trestného procesu. Nechápem, prečo v štandardnom trestnom konaní je štandardne dvojstupňové konanie, ale pri správnom trestaní zrazu má byť jednostupňové, aby sa nikto nemohol brániť, aby nikto nemohol preskúmať možno aj chybné rozhodnutie prvého stupňa, neúmyselné, ale veď na to je odvolacie konanie. Ale toto odvolacie konanie nemáme, lebo pani ministerka Kolíková v tom čase si povedala, nie, sudcov, treba na nich kladivo, jeden stupeň a už sa nemôžu odvolať. Áno, môžu sa na Ústavný súd, kde čakajú päť rokov a keď Ústavný súd potom nejakým spôsobom rozhodne, čo aj rozhodol v minulosti o tom, že boli porušené ústavné práva (reakcia z pléna), čo sa ma pýtate koľkokrát, však si to pozrite, ale rozhodol tak, a teraz čo s tými sudcami? Päť rokov je na nich naváľaná špina. To je v poriadku? Však to dvojstupňové konanie má aj svoj zmysel a vrátili sa k nemu aj v Českej republike. Aj oni idú zlým smerom, chcete povedať? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Kolegovia, kolegyne, prosím, nediskutujme. Susko, Boris, minister spravodlivosti SR Dobre, takže vyzývali ste ma, aby som odôvodnil tento návrh, myslím, že v dôvodovej správe je to napísané, ale ja som sa snažil odôvodniť všetky veci, o ktorých tu bola diskusia, aj zdôvodniť, prečo sme to tak nastavili a prečo si myslíme, že je to tak správne. Samozrejme, musíme mať na to iný názor zjavne, ale myslím si, že v demokratickej spoločnosti je naozaj demokratickejšie, ak má niekto, kto má byť trestaný, mať možnosť sa voči tomuto rozhodnutia v riadnom konaní odvolať a o to nám ide. Ďakujem pekne. [11:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán minister. S faktickými sedem poslancov a poslankýň. Prvá pani poslankyňa Mesterová, nech sa páči. [11:37] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vy ste taká nudná, byrokratická verzia Harabina. Vytvárate tu absolútny nástroj šikany na sudcov. Tých, ktorých ste si nekúpili, idete zastrašiť a ešte tu aj bez mihnutia oka klamete. Súdna rada bude mať zásadný vplyv na kreovanie disciplinárnych senátov a na kreovanie Súdnej rady máte zásadný vplyv vy a vaša vláda. Urobíte tak zo žalobcu Súdnej rady, ktorá môže podávať disciplinárne návrhy, zároveň sudcu o sudcoch, ktorí nie sú poslušní a ktorých potom vyzlieka premiér z talára na tlačovkách vo veciach, v ktorých má evidentne politický alebo osobný záujem. To vy sa nehanbíte tu postaviť, pán minister, a takto klamať bezočivo o tom, že likvidujete disciplinárne senáty nezávislé, aby mohli sudcovia rozhodovať bez strachu z vás? To vy sa nehanbíte? Čo si vy tu dovoľujete, minister, ktorý tu príde v skrátenom legislatívnom konaní s novelou Trestného zákona, nechá ju obhajovať obžalovaného podpredsedu Národnej rady, ktorému mimochodom nepomohla, tak idete ďalej. Idete zastrašovať orgány, ktoré tu ešte držia ruku nad spravodlivosťou a nezávislým výkonom súdnictva, tak tých sudcov idete zastrašovať a tvárite sa pri tom akoby sa nechumelilo. Hanba, pán minister! [11:37] Martin Dubéci Pani poslankyňa Jurík. [11:39] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán minister, so všetkou úctou a rešpektom, to čo bolo, prosím vás, ten úvod, to kto vám písal alebo poslal? Lebo ja som mala pocit, že vy čítate nejakú tlačovú správu opozície, lebo to, čo ste tu predniesli, vraj my ohrozujeme právny štát a demokratické zriadenie a konáme v rozpore s právom Európskej únie a nepoznáme európsku judikatúru a štandardy, chceme vyviesť Slovensko z EÚ, to snáď nemyslíte vážne, pán minister. Toto povie človek, ktorý nám sem priniesol novelu Trestného zákona, ktorá bola tak jasne v rozpore s právom EÚ, že ste ju museli päťkrát opravovať, aj to ste nevedeli ako a stále ju máte zle, pretože stále prebiehajú diskusie s Komisiou. Človek, ktorý sem priniesol novelu ústavy, na ktorú opäť upozorňujú aj európske inštitúcie, pretože ňou zavádzate spôsob, ako sa vyhnúť základnému princípu fungovania práva EÚ a vôbec systému Európskej únie, a síce prednosť práva EÚ pred vnútorným právom a vytvárate tak možnosť de facto nebyť jej súčasťou. Človek, ktorého kolegovia zo strany takmer denne kydajú na našich partnerov, nazývajú nemeckého kancelára führerom, hovoria o bruselskom diktáte, možnosti vystúpiť z EÚ, chodia na výlety do Moskvy a bežne, bežne tu predkladajú návrhy zákonov, ktoré sú jasne v rozpore s právom EÚ, a zo strany, ktorá o pár týždňov už nebude súčasťou európskych sociálnych demokratov, pretože tí už nie so ochotní čakať, kedy vy konečne prestanete rozvracať právny štát a demokratické zriadenie na Slovensku a odvracať sa od Európskej únie. Ja neviem, pán minister, ale toto sa mi snáď, ten úvod, iba sníval. Ale s jednou vecou musím súhlasiť, povedali ste, že niekto tu má arogantný prístup k verejnej moci, no to veru máte v tejto koalícii a vo vláde. Ďakujem. [11:39] Martin Dubéci Pán poslanec Vančo nie je v miestnosti, stráca faktickú. Pani poslankyňa Plaváková nie je v miestnosti, stráca faktickú. Pán poslanec Dušenka. [11:41] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Ten úvod bol naozaj katastrofálny, ale cením si, ste sa aspoň ku koncu dostali aj k skutočnej rozprave, ktorá tu dnes prebehla. Čo sa týka tých hodnotiacich komisií, hodnotiacich konaní, pardon, tak vzhľadom na to, aký význam im prikladáte, a vzhľadom na to, že keď človek prvýkrát to hodnotenie absolvuje dobre, tak je fakticky jednou nohou už na vyššom súde po tom, čo získa aj príslušný počet rokov praxe. Je množstvo profesií na Slovensku, kde si zamestnanci musia v pravidelných intervaloch svoje schopnosti a vedomosti testovať a obnovovať, nevidím rozdiel, prečo by to tu malo byť inak, a obzvlášť keď je to naozaj jedným krokom už v zásade istota postupu na súd vyššieho stupňa. Čo sa týka jazykových znalostí, máte pravdu, že sudca nie je tlmočník, nie je prekladateľ, to všetko platí, ale potom načo sa vyžadujú jazykové znalosti aj od absolventov vysokých škôl, ktorí sa uchádzajú o pozície vyššieho súdneho úradníka a podobne? Takže ak toto vyžadujeme od vyšších súdnych úradníkov, myslím si, že je úplne namieste, aby to absolvovali aj sudcovia. Čo sa týka odmien a v nadväznosti na ústavnú funkciu, aj poslanci sú ústavní, zastávajú ústavnú funkciu, takisto nedostanú odmeny a porovnávať funkciu sudcu s radovými zamestnancami, ktorí sú odmeňovaní v zmysle zákona o štátnej službe, neprináleží, lebo v zákone o štátnej službe si štyritisíc mesačne nezarobí fakticky nik. A čo sa týka tej poslednej veci, 28 ods. 3, máte pravdu, vysvetlili ste mi to, trochu som to domotal, avšak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:41] Martin Dubéci Pán poslanec Dostál. [11:43] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister Susko, podobne ako predrečníci, aj ja som s otvorenými ústami počúval ten úvod, keď minister tejto vlády vyčíta opozícii, že spochybňuje členstvo Slovenska v Európskej únii, oslabuje pozíciu Slovenska v Európskej únii a ťahá Slovensko z Európskej únie. Jednak je to nehoráznosť vzhľadom na to, čo všetko robíte a ako reálnymi skutkami aj svojimi rečami ťaháte Slovensko z Európskej únie a vaši stranícki kolegovia otvorene hovoria o tom, že však možno raz to príde na rad, že budeme odchádzať z Európskej únie alebo nebudeme členmi Európskej únie, ale ani vecne to nesedí. Vy ste tu povedali v súvislosti s dvojinštančnosťou pri disciplinárnych konaniach, že tak to majú aj v Českej republike, resp. to zaviedli, a spýtali ste sa, aj v Českej republike to majú nastavené zle? No ale v Českej republike napr. žiadnu súdnu radu nemajú a vy dobre viete, že Európska únia vyžaduje, aby bola zabezpečená nezávislosť súdnictva. V rámci Európskej únie existujú krajiny, ktoré majú súdnu radu alebo podobný orgán, aj krajiny, ktoré nemajú súdnu radu alebo podobný orgán. Existujú krajiny, v ktorých majú sudcovia v súdnej rade väčšinu, aj také krajiny, kde sudcovia väčšinu nemajú. Existujú krajiny, kde sudcovia sa do súdnej rady nedostávajú tak, že ich volia sudcovia, ale že ich volí napr. parlament. Takže existujú rôzne modely zabezpečenia nezávislosti súdnictva a dôležité je, aby bolo nezávislé súdnictvo, nieže musí existovať súdna rada presne v tej istej forme, ako existuje na Slovensku. A čarovné bolo aj vaše vyjadrenie o probačných a mediačných úradníkoch, že ich bude teda o 24 viac a povedali ste, že však to sa nedá spraviť zo dňa na deň, že ich počet zvýšite. Súhlasím, ale teda vy ste zavádzali restoratívnu justíciu zo dňa na deň svojou novelou Trestného zákona. To išlo urobiť zo dňa na deň, lebo tam išlo o to zmierniť tresty vašim ľuďom a predĺžiť premlčacie doby. To išlo zo dňa na deň, ale podmienky na to nejdú. [11:44] Martin Dubéci Pani poslankyňa Kolíková. [11:45] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán minister, síce som tu nebola, ale viem viaceré veci, ktoré ste povedali, a budem na ne reagovať. Vy mne vyčítate nejakú aroganciu a naozaj to, že som komunikovala s členmi Súdnej rady, ktorí sa vzdali. Áno, komunikovala som s členmi a oni sa dobrovoľne vzdali. Nešikanovali sme ich, neťahali po médiách, nemali sme potrebu ich zhodiť, jednoducho jediné, čo som povedala, je, poďakovala som za výkon funkcie a vyjadrila som, že nemajú dôveru súčasnej vlády, parlamentu, že to tak je. A oni urobili krok. Čo ste urobili vy? Vy ste mali potrebu proste ohádzať blatom všetkých členov Súdnej rady, ktorých ste okamžite odvolali. Veď vy mi tu vyčítate, že je tu možnosť odvolať členov z funkcie, ale vy ste to predsa urobili. Ja som to neurobila. Čo vy mi tu vyčítate? Čo vy mi tu vyčítate? Tak keď si myslíte, že majú byť neodvolateľní, tak ste to nemali realizovať. Ale nielen to. Vy ste tu mali potrebu ohádzať ľudí blatom a navymýšľať si na nich proste kadejaké nezmysly, len aby ste ich dehonestovali aj tu na úrovni parlamentu. Veď to bolo nechutné, nechutné to bolo, že vy neviete proste nič urobiť slušne, že vy neviete ani slušne teda využiť svoju právomoc odvolať člena Súdnej rady, tak ste ju využili, tak buďte, prosím vás, ticho. Tak, prosím vás, nekritizujte potom, že je takéto nastavenie, lebo vy ste ju v plnosti využili hneď, ako ste nastúpili, a ešte ste tých ľudí dehonestovali. Toto ste urobili. Vy to ani slušne neviete urobiť, že prevezmete moc, musíte to urobiť arogantne a musíte to urobiť neslušne. Toto je spôsob, ako vy vykonávate moc, toto je spôsob, áno, vášho vládnutia, pán minister, a vy ste toho súčasťou. A tie jubilejné platy sudcom, ste presne aj o tomto vizitkou a symbolom. [11:45] Martin Dubéci S reakciou pán minister. [11:47] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Tak toto je, pani poslankyňa Kolíková, úplný vrchol. Tak vy hovoríte, že my sme to urobili arogantne, v súlade so zákonom a vy ste povydierali členov Súdnej rady, pretože ste nemali tú možnosť, lebo ste to ešte nezaviedli predtým, túto hanebnú úpravu o možnosti odvolania člena Súdnej rady bez udania dôvodu, tak ste to urobili tým, že ste sa povydierali sudcom, že nemajú vašu dôveru, aby odstúpili. Tak to je slušné, ale keď my postupujeme v súlade so zákonom, ktorý ste vy zaviedli, tak to je neslušné. Tak to, to naozaj, to, to nedáva zmysel a logiku. A pokiaľ ide o pani poslankyňu Mesterovú, škoda, že tu už nie je zase (reakcia z pléna), aha, tak pardon, ospravedlňujem sa. Viete, pani poslankyňa, vy tu hovoríte o nejakom šikanovaní, šikanovaní sudcov. Ale ako my ich ideme šikanovať? Veď si spomeňte, ako bol kreovaný Najvyšší správny súd a kto tam sedí, že ste tam zobrali ľudí úplne, je to najvyššia súdna inštancia popri Najvyššom súde, ktorá má rovnaké postavenie ako Najvyšší súd, je Najvyšší správny súd, kde by mali byť kariérni sudcovia, ktorí majú dlhú kariéru za sebou, tí elitní sudcovia, ktorí majú byť autoritami pre ostatných sudcov. A kto je, ako sa obsadzoval Najvyšší správny súd? Z ľudí, ktorí v živote nemali oblečený talár, na základe nejakých pochybných výberových konaní, ktoré boli úplne niekde inde od štandardných výberových konaní pre sudcov. A to je v poriadku? Takýto ľudia majú disciplinárne súdiť tridsaťročných sudcov, ktorí v živote nemali oblečený talár? To vy považujete za správne? A to, ak chceme urobiť dvojstupňové konanie, kde budú sedieť aj prísediaci z radov všeobecných súdov, tak to je šikana? Ja tomu fakt nerozumiem, ako ste k tomuto došli, že toto má byť šikana. Akým spôsobom ich budeme šikanovať? Lebo vy stále hovoríte o šikane, ešte ste nevysvetlili, že ako ich, kto bude šikanovať, na základe čoho? Kto má akú právomoc vo vzťahu k tomu, k tomu disciplinárnemu senátu? Nikto. Veď sa skladá, opakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:47] Martin Dubéci Dobre, kolegovia, diskusia skončila. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nechce. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Prosím, určite termín hlasovania. [11:49] Adam Lučanský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Termín hlasovania v utorok o jedenástej. [11:49] Martin Dubéci Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vedieme ho ako tlač 887, návrh na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí 934. Pán minister, nech sa páči, uveďte, prosím, tento návrh. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 887.) [11:50] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 887. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 a cieľom návrhu zákona je zabezpečiť efektívnejšie a flexibilnejšie využívanie elektronického monitoringu výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, a to vytvorením takzvaného hybridného režimu využívania technických prostriedkov, a teda využívanie technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy, prípadne iných právnych nástrojov. Návrh zákona nadväzuje na správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky z roku 2023, ktorý v jej záveroch uviedol, že je na ministerstve, aby s plnou zodpovednosťou prijalo rozhodnutie, ako bude ďalej postupovať v situácii, kedy je využiteľnosť technických zariadení na monitoring obvinených a odsúdených osôb v rámci systému ESMO preukázateľne na veľmi nízkej úrovni, avšak servisné náklady na jeho prevádzku sú neúmerne vysoké. Rovnako odporučil prijať také opatrenia, ktoré sa zamerajú na zvýšenie intenzity využívania systému ESMO, ako aj opatrenia k odstráneniu ním zistených nedostatkov. Poukázal aj na aplikačnú prax v iných členských štátoch Európskej únie, v podmienkach ktorých je monitoring obvinených a odsúdených osôb nakupovaný ako služba, a monitorovacie zariadenia spolu so softvérom, údržbou a prevádzkou monitorovacieho programu si prenajímajú od externej spoločnosti prevažne na základe zmluvy o leasingu za fixný mesačný poplatok, napríklad v Belgicku, v Španielsku, v Rakúsku, Švédsku, Fínsku, Portugalsku a v ďalších krajinách. Svoj záver podporil tvrdením, že ak by tento fixný mesačný poplatok predstavoval napríklad sumu päť až šesť eur za jeden deň monitorovania jednej obvinenej alebo odsúdenej osoby, potom by za šesť rokov prevádzky ESMO ako služby za servisné služby a spotrebný materiál Slovenská republika nepreinvestovala viac ako 20 mil. eur, ale by vynaložila maximálne 2 mil. eur a pri porovnaní s ďalšou krajinou Európskej únie, to bolo porovnanie s Belgickom, napríklad so Španielskom, ktorý taktiež nakupuje obvinených a odsúdených osôb ako službu, by náklady na jeden deň monitorovania obvinenej alebo odsúdenej osoby predstavovali 3,72 eur, potom by pri prerátaní prostriedkov vynaložených na jeden deň cez uhradené náklady na servisné služby a spotrebný materiál bez, samozrejme, vynaložených vstupných nákladov za šesť rokov prevádzky systému ESMO by jeden deň monitorovanej osoby Slovenskú republiku stál 63,48 eur. Záverom teda je, že ak by Slovenská republika postupovala rovnako ako vyššie uvedené krajiny Európskej únie, ktoré nakupujú monitoring obvinených a odsúdených osôb ako službu na základe zmluvy napríklad o leasingu za fixný mesačný poplatok, potom náklady za monitoring by aj v našich podmienkach boli niekoľkonásobne nižšie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky má ako subjekt verejnej správy počas využívania verejných prostriedkov povinnosť zachovať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Cieľom návrhu zákona je rešpektovať uvedené princípy a v konečnom dôsledku naplniť požiadavky programového vyhlásenia vlády, ktoré akcentujú využívanie alternatívnych postupov trestania vo významne väčšej miere ako doteraz. Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. novembra 2025. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný legislatívnou radou vlády a vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila ho na svojom zasadnutí 18. júna 2025. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona v prvom čítaní a o jeho podporu. Ďakujem pekne. [11:50] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pán poslanec Lučanský. [11:53] Adam Lučanský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [11:53] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Otváram rozpravu. Dostal som dvoje písomné prihlášky poslancov Kolíková za klub a poslanec Dušenka. Nech sa páči. [11:55] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, k tomuto návrhu zákona by som v zásade nemala veľa pripomienok, považujem veľa z tých návrhov, ktoré sú tam, veľmi legitímne, vlastne technického charakteru. Ale vystúpim tu preto, pretože rieši, ako vyplýva zo samotnej dôvodovej správy, základné problémy, ktoré boli rovnako dôvodom k jeho realizácii, a teda veľmi nízku mieru ukladania alternatívnych trestov, dlhodobo nedostatočnú kapacitu väzníc, medzi hlavné dôvody nižšieho ukladania alternatívnych trestov možno zaradiť vyššiu časovú a administratívnu náročnosť a tak ďalej. Tento zákon má priniesť lepšie podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov. Zákonodarca má snahu podporiť ukladanie alternatívnych trestov aj školením sudcov, od ktorých závisí miera ich ukladania. A ja si myslím, že v tejto súvislosti sa treba vrátiť do decembra 2023, 6. december. Za normálnych okolností by sme sa pripravovali na Mikuláša, vy ste Mikuláša doniesli s hanebnou novelou trestných kódexov. Otvorili ste brány väzníc, z trestov, ktoré boli natvrdo, sa urobili domáce väzenia. A ja musím povedať jeden príklad, ktorý je z augusta 2025, sme sa dozvedeli. Expolicajta Kučerku odsúdili za korupciu na päťročné domáce väzenie. Predtým pôvodne ho za branie úplatku odsúdili na vyše desať rokov. Toto je výsledok hanebnej novely trestných kódexov. Korupcia, pôvodne desať rokov natvrdo, domáce väzenie, domáce väzenie. Čo znamená toto domáce väzenie? Domáce väzenie znamená, že bol tam aj peňažný trest, áno, nebol to iba tento trest, bol tam aj peňažný trest, rozsudok ešte nie je právoplatný. Ale čo tým chcem povedať? Touto hanebnou novelou trestných kódexov, ktorou ste vašim ľuďom pomohli, aby nešli do výkonu trestu odňatia slobody, niektorí, aby vôbec sa vyhli celému trestnému stíhaniu, pretože tak ste skrátili vyšetrovaciu dobu, že vlastne tie trestné stíhania ani nemohli dobehnúť, ani sa nemohli veci postaviť pred súd, ste spôsobili, že ste bez toho, aby ste akokoľvek vyhodnotili situáciu, otvorili brány väzníc. Spoločnosť na to absolútne nebola pripravená, absolútne nebola pripravená. My sa tu teraz budeme rozprávať a musíme sa rozprávať o tom, kto dohliada nad odsúdenými, ktorí mali byť za mrežami, ale sú na slobode. Kto nad nimi dohliada? A vy my tu môžete hovoriť, že viete čo, my sme navýšili o devätnásť a teraz možno na dvadsaťštyri a možno ešte osem. My sa bavíme o tom, že vy ste 6. decembra 2023 prišli s návrhom zákona, ktorým ste vedeli, ktorým ste vedeli, že, by som povedala, že do absolútne nepredvídateľných rozmerov otvoríte brány väzníc. Aj ľudia, ktorí mali byť vo výkone trestu odňatia slobody, budú v domácom väzení, vy ste nastavili domáce väzenie na päť rokov, ktoré neexistuje v európskom priestore, neexistuje. Päť rokov domáce väzenie, to je aký trest, päť rokov domáce väzenie? Tak buď je to domáce väzenie, ktoré je v zásade krátkeho obdobia, ale to sa vám zdalo naozaj trošku blbé, že desať rokov natvrdo, pár rokov, že uhm, tak aspoň tých päť. Ale päť rokov domáce väzenie naozaj nedáva zmysel. A potom keď už ste sa takto rozhodli, no tak tu mala byť armáda, armáda ľudí, ktorí dohliadajú nad odsúdenými, a pripravená armáda, pripravená. A nieže my v roku 2025, 2025, za chvíľku to budú dva roky naozaj, za chvíľku bude december 2025, lebo už je jeseň, sa budeme baviť o tom, že či máte ešte jedného naviac alebo dvoch. Vy poviete, ale ja mám dvadsať. Pán minister, toto malo byť vopred, toto malo byť vopred a vy to viete veľmi dobre. Absolútne nezodpovedné, absolútne nezodpovedné. Bezpečnosť nás je vám ľahostajná. Tak vy sem síce prídete s tým, že riešite technické prostriedky, ale nemáte ľudí. Vy nemáte ľudí a vy to viete veľmi dobre a nemáte na to ani peniaze. Nemáte, však preto ich nemáte, lebo nemáte peniaze. Ale zato budú jubilejné platy sudcom. Takže vy sa vlastne naozaj viete postarať o to, aby za korupciu neboli stíhaní vaši ľudia. To viete urobiť výborne, naozaj toto vám ide, to viete okamžite nachystať, pripraviť tento balíček. Síce nevieme, kto ho pripravil, lebo ľudia na ministerstve to neboli, tých ste do toho nezapojili, zjavne to museli byť, zjavne to museli byť advokáti, ktorí obhajovali týchto trestne stíhaných ľudí. Tak tí vám nastavili, takto sa robí Trestný zákon vo vašom podaní, to ste presne spravili, toto ste urobili, toto ste urobili. Ale aby ste mali ľudí, ktorí by teda dohliadali nad výkonom odsúdených, to teda nie, to netreba, hej, to nikomu na tom nezáleží, netreba, netreba. Dvojnásobné platy áno, ale dohľad nad odsúdenými nie, netreba. Toto je proste toho vizitkou. Vy tu prídete, je to absolútne v poriadku, nech sa páči, riešte technické prostredie, a kde máte tých ľudí, prosím vás? Tu je jasné, že to neviete urobiť, že je to zložité, že je to náročné, ale, prosím vás, tí sudcovia ako sa môžu cítiť, že budú dávať alternatívne tresty, že nevedia, kto bude dohliadať nad tými odsúdenými? Kto, prosím vás, ako sudca je ochotný potom takýto alternatívny trest dať? Lebo aj im záleží na tom, že keď dajú nejaký trest, že to má zmysel. Ale aký to má zmysel, keď vedia, že tí ľudia, ktorí tam teraz sú, že ich je zúfalo málo, zúfalo málo? A vy to viete, je ich zúfalo málo. Robia, v zásade formálne urobia všetky úkony, ktoré majú urobiť, lebo to nestíhajú, nemajú čas, vlastne ani mať riadny kontakt s tými ľuďmi, ktorí sú odsúdení a sú na slobode. Ja som za alternatívne tresty, ale musíme na to pripraviť tú spoločnosť, musíte mať na to peniaze. Tak ste si mali tie peniaze na to vypýtať, tak ste si to mali vydupkať, že ja tam toho 6. decembra neprídem, keď mi aspoň tých 100 úradníkov nedáte. To ste mali urobiť, prinajmenšom ste to mali urobiť. Vy ste mi rozprávali, že to bude v štátnom rozpočte. No figa borová tam bola, figa borová, som si to pozerala, nič ste tam nedostali, žiadni ľudia tam neboli, tu zliepate proste kade-tade jedného, druhého, tretieho. A potom prídete s jubilejnými platmi, s novými funkcionármi do justičnej akadémie. To vám nevadí, to je v poriadku. Ale proste aby ste mali základ, základ pre tú justi... ten vám nevadí, hej, toto je pre mňa nepochopiteľné, neprijateľné. No vy ste mohli dupnúť a povedať, takto otvoriť brány väzníc je nezodpovedné, to ja nemôžem urobiť. Keď chcete, aby som to urobil, tak mi dajte aspoň 100 a mohli ste si vyberať aj 300 podľa mňa, kľudne by vám ich dali. By ste povedali, takú novelu, nech sa páči, poprosím aspoň 300 probačných a mediačných, aspoň niečo by ste urobili pre tú spravodlivosť, aspoň niečo by ste urobili. Vy ste neurobili nič. Vy ste sa sklonili, pod pazuchou ste priniesli nový Trestný zákona a nový trestný proces a proste ste len dúfali, že to rýchlo bude odklepnuté a rýchlo nech sa to zavedie a bez akejkoľvek lehoty pre vyšetrovateľov, pre policajtov, pre nikoho, nič, nič. Ani tých ľudí ste si nedokázali vypýtať, prosím vás, a to vám treba vyčítať, že ste takto sklonili hlavu a tu žobrete proste po jednom, po druhom, aby ste dostali tých probačných, mediačných. Nemáte ich, zúfalo ich nemáte, zúfalo ich nemáte. Ešte Viliam Karas, ktorý nemal takto otvorenú bránu väzníc, vedel, že aspoň 100 ľudí potrebuje, aspoň 100. Vy ste to ešte viac otvorili. A vy, ako dva roky potom, čo ste sem prišli s tou novelou, tak oslavujete 10-20 a to nám tu hovoríte so slávou. To je hanba, pán minister, hanba je to, hanba je to, že sem vôbec prídete a nám tu rozprávate tieto čísla. Lebo to ešte veľmi dobre vieme, že tí ľudia, kým sa zapracujú v tom systéme, a ten celý systém treba inak postaviť, keď to takto chcete mať otvorené, to ste absolútne nepripravili. A to vám je jedno. Vám tu ukazuje sa, že vám nezáleží na ľuďoch. Vám nezáleží na tom urobiť systém, ktorý je bezpečný, alternatívne tresty, nech sa páči, alternatívne tresty, ale nemôžte to urobiť bez ľudí. Veď keď je domáce väzenie, tak má zmysel, keď s tým človekom niekto komunikuje, keď sa s ním niekto rozpráva, keď niekto dohliada nad tým, čo robí na slobode. Ale keď tam nikto nie je, čo tam teda nikto nie je, jedine formálne sa urobí úkon, že sa stretol. Proste nemá, pán minister, nerozprávajte, že sa to dá, nedá sa to realizovať, veď tých ľudí je zúfalo málo. To mi chcete povedať, že to si tu minister Karas vymyslel, že potrebuje ešte 100 ľudí, ak chce urobiť oveľa jemnejšiu, oveľa jemnejšiu novelu alternatívnych trestov? Tak on si to vymyslel podľa vás, hej? A Česi si to absolútne vymysleli, ktorí majú niekoľko, niekoľkonásobne viac tých probačných, mediačných úradníkov. Tí tiež si to asi vymysleli, že to potrebujú a to teda nemajú takto otvorené brány väzníc, nemajú. A darmo budete rozprávať, že počas konsolidácie je to zložité. Tak ste nemali s takou novelou prísť. Kto ju potreboval? My sme ju nepotrebovali, ľudia ju nepotrebovali. Nikto, nikto, kto vie, že sa vie obhájiť pred nezávislým nestranným súdom, ju nepotreboval. Potrebovali ju skorumpovaní ľudia, ktorí vedeli, že proste sa nedokážu uhájiť pred tým súdom, tak urobili všetko preto, aby sa tam nedostali. A to ste vy urobili, vy ste toto urobili, vy ste takto skrivili spravodlivosť. Áno, vďaka vám, vďaka vám ste poslali odkaz ľuďom, že tu sa neoplatí rešpektovať zákon, vďaka vám je to. A potom sem prídete riešiť technikálie. Prepáčte, akože technikálie, že viete čo, potrebujem trošku viac tých monitorovacích zariadení. Ale treba vás s týmto vysmiať, vysmiať. Kto tam bude dávať tie monitorovacie zariadenia, kto to bude sledovať? Veď tých ľudí naozaj máte zúfalo, zúfalo málo, zúfalo málo ich máte. Nemôžem vás nechať tu, prepáčte, v kľude prísť a v kľude odísť, lebo za toto nesiete zodpovednosť. Nesiete a musíte ju pocítiť aspoň tu, aspoň nachvíľu ju musíte pocítiť, lebo stabilitu a poriadok, ktorú ste sľubovali, to ste nám teda nepriniesli. A môžete to vidieť v uliciach, ako sú ľudia spokojní s tým, ako tu vládnete. Takže, áno, priniesli ste návrh zákona, ktorý je v zásade veľmi technický a jednoduchý a v istej miere legitímne je v poriadku, že ste s takým niečím prišli, aleže neriešite tú podstatu v justícii, tak to vám teda musíme povedať a musíte si to tu vypočuť. A preto ja nedokážem ani takto to podporiť, lebo by som sa tvárila, že je to absolútne v poriadku. A nie je to v poriadku, nie je v poriadku. A nezalepíte nám oči a budeme na to upozorňovať. Ďakujem. [11:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyni jedna faktická. Poslanec Dostál. [12:09] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou 60. Pani poslankyňa Kolíková, áno, jeden aspekt je, že čo konkrétne rieši tento návrh zákona, druhý aspekt je, že v akom kontexte je predkladaný. Ten samotný obsah, áno, v zásade by s ním nemal byť problém, ale ten kontext je naozaj hrôzostrašný. Bezprostredne po nástupe k moci prišlo ministerstvo spravodlivosti na čele s pánom ministrom Suskom a vláda s rozsiahlou novelou Trestného zákona a Trestného poriadku. A samozrejme, že to nezdôvodňovali tým, že svojim ľuďom potrebujú urobiť dobre, znížiť im tresty, skrátiť premlčacie doby, znížiť tú hranicu, aby miesto natvrdo sedenia dostali nejaké alternatívne tresty, tak prišli s nejakou legendou, že idú zavádzať restoratívnu justíciu, že idú humanizovať, humanizovať trestné právo. Ja som si niekoľkokrát kládol otázku, že či sa niekde vo svete restoratívna justícia zavádzala v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby to predtým prešlo normálnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania, nikdy som na to nedostal žiadnu reálnu, kvalifikovanú odpoveď. A tuto máme ten výsledok. Lebo to nebolo dôležité, to bola len zámienka a to vidíme aj z hľadiska toho, ako pomaly rastie počet probačných o mediačných úradníkov, že tie veci, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie restoratívnej justície a ukladania alternatívnych trestov, sa iba postupne teraz po dvoch rokoch v polovici volebného obdobia začínajú riešiť. A podobne je to aj s tými krádežami, ktoré, neboli na to pripravení, no tak teraz dodatočne musia vymýšľať riešenia na krádeže v obchodoch. [12:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dušenka. [12:09] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, máme tu pred sebou nenápadný predpis, avšak, pán minister, tak ste si za ostatné dva roky pošramotili povesť, že aj pri jednoriadkovej novele zákona tu mnohí musia spozornieť a nepozerajú len na technické spracovanie návrhu zákona, ktoré samo osebe môže byť dobré, alebo každý sa pozerá aj na ako keby ďalší krok za tým a úmysel, čo tam môže byť skryté a podobne. Z môjho pohľadu, vraveli ste, že aj NKÚ kritizuje, že skrátka je nízka využiteľnosť monitorovacích zariadení, ale sú s tým spojené aj vysoké náklady. Táto jednoducho novela z môjho pohľadu otvára priestor pre rôzne pochybné kšefty a následne môžu byť veľmi ľahkovážne sprístupnené veľmi citlivé informácie o odsúdených. To si tu málokto uvedomuje, ale každé monitorovacie zariadenie je, alebo funguje na princípe GPS. GPS alebo monitorovanie polohy patrí medzi osobné údaje, obzvlášť keď sa týka odsúdených. Ďalšia vec, medzi monitorovacie zariadenia patrí aj hlasové overovanie prítomnosti kontrolovanej osoby. Tam sa sníma hlas, čo je biometrický údaj, takisto obzvlášť citlivý osobný údaj. Tým, že tie monitorovacie zariadenia bude vlastniť nejaká súkromná spoločnosť, tak už len ako technicky správcovia týchto zariadení budú mať prístup k týmto mimoriadne citlivým osobných údajom. Nevravím, že to niekto bude silou mocou spracúvať a monitorovať, ale skrátka toto tam je. Pred voľbami ostatnými do Národnej rady sme tu často počúvali, aký štát musí byť silný, silný štát a silný štát. Teraz jednoducho púšťate súkromníkov v zásade aj do tejto oblasti. Videl som aj vašu argumentáciu v dôvodovej správe, respektíve v doložke vplyvov, ako argumentujete, ako to v zahraničí robia lacnejšie, koľko miliónov sa tým môže ušetriť, ale nie je tam ani slovo o tom, koľko tých monitorovacích zariadení máme v súčasnosti a na koľko percent sú využívané, aké druhy monitorovacích zariadení nám chýba, pre aké, ja neviem, druhy alebo typy odsúdených sa majú využívať. Nie, je tam veľmi pekne popísané, koľko sa dá ušetriť. Takým spôsobom by som vám vedel nájsť x príkladov, kde keď štát bude nakupovať cez sprostredkovateľa, ušetrí nemalé peniaze. Stačí sa pozrieť na ministerstvo vnútra, ako nakupovalo hasičské autá cez schránkovú firmu z rodinného domu. No tak, že sme platili 12 miliónov. Takže to, čo sa píše v dôvodovej správe a v doložke vplyvov, znie veľmi dobre, avšak momentálne by som sa mal na veľkom pozore. A, po druhé, vravím, zarábame si tu na nemalý problém, čo sa týka aj spôsobu narábania alebo toho, kto bude mať prístup k osobných údajom, podotýkam, citlivým osobným údajom o odsúdených. Takže asi toľko, ďakujem veľmi pekne za pozornosť. [12:09] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Bez faktickej poznámky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie, uzatváram možnosť prihlásenia. Konštatujem, že nik. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči. [12:13] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, k téme trestných noviel tu už bola naozaj dlhá diskusia aj v procese ich prijímania, aj následne, ikskrát sme sa k tomu vyjadrovali. Novelizácie trestných zákonov neboli nastavené v prospech žiadnej konkrétnej osoby a to sama dobre viete, pani poslankyňa, že akákoľvek novela Trestného zákona sa nedá urobiť selektívne, na toho áno a na toho nie. Tak ako môže pomôcť jednej osobe, môže pomôcť aj inej osobe. Tak ako mohlo dôjsť k niekomu, že mu pomohla, tak isto mohla pomôcť, napríklad pomohla aj pánovi Kiskovi, o tom nehovoríte, hej, a to teda neni žiaden náš človek. Takže určite nebola šitá na žiadnych našich ľudí. Ale my sme to povedali pred voľbami, povedali sme to, keď sme preberali vládu, že kľúčovou úlohou je zmeniť trestnú politiku štátu. Je nenormálne, aby niekto za násilnú trestnú činnosť, vraždu mohol dostať trest nižší ako niekto za ekonomickú trestnú činnosť. Je to nenormálne a na tom sa snáď všetci zhodneme. A preto boli tieto novelizácie trestných zákonov tak urobené, a preto boli aj nastavené pravidlá ukladania trestov, kde je možné pri ekonomických trestných činnostiach, to nie sú nebezpeční páchatelia pre spoločnosť z hľadiska nejakej násilnej trestnej činnosti, pre týchto je možné uložiť alternatívne tresty. Aká bezpečnosť? To akože prečo tu zase zavádzate občanov a klamete, že tu sme vytvorili nejaký priestor na nejaké páchanie násilnej trestnej činnosti, ktorá ohrozuje bezpečnosť občanov? Veď to nie je pravda. To je jedna vec. Druhá vec, pokiaľ ide o probačných a mediačných úradníkov, ako som povedal, o 24, čiže 22-24, my sme ich už 26, teda 46 ich máme, sme ich prijali tento a budúci rok a budeme v tom pokračovať, samozrejme. Ale veď ich treba aj nejakým spôsobom, ako ste sama správne povedali, zaučiť, treba im vytvoriť priestory, treba im vytvoriť prostriedky, čiže postupne sa to bude navyšovať. A dnes sa to zvláda v zásade s tými kapacitami, ktoré sú, a na to, aby sa tá práca zlepšila a zaviedli sa nové projekty a podobne, tak pre takýchto odsúdených, tak sa bude v tomto pokračovať ďalej. A pokiaľ ide o samotné ukladanie alternatívnych trestov, viete, my, novelizácie trestných zákonov okrem zásad ukladania trestov, ktoré niečo hovoria o tom, ako má sudca postupovať pri ukladaní trestov, tak aj doteraz bolo možné ukladať alternatívne tresty prostredníctvom elektronického monitorovania osôb. Len nikto so sudcami nekomunikoval. My sme začali sa stretávať s jednotlivými členmi trestných kolégií, s predsedami trestných kolégií, ale na základe samotnej komunikácie sa rozbehlo ukladanie alternatívnych trestov prostredníctvom elektronických prostriedkov. A to mohlo byť aj doteraz, nikto tomu nebránil. A keď vy hovoríte o tom, že koľko sme my prijali probačných a mediačných úradníkov, no koľko ste ich prijali vy za predchádzajúcich vlád? Ani jedného. Ani jedného. My aspoň niečo robíme preto, ale vy ste neprijali ani jedného, vykašlali ste sa úplne, nakúpili ste systém elektronických, elektronického monitorovania osôb, ktorý ležal v skladoch na policiach. Nikto ho nevyužíval. Prečo? V absolútne minimálnych číslach. My sme násobne zvýšili používanie týchto prostriedkov. A táto novelizácia, o ktorej sa tu bavíme v prvom čítaní ako o filozofickom zámere, hovorí len o efektívnom využívaní tohto systému, či ho má vlastniť štát, prevádzkovať štát na vlastné náklady so všetkým ako je, alebo teda využije príklady dobrej praxe zo zahraničia, kde nielen samotné monitorovacie zariadenia, ale celý systém monitorovania osôb si štáty outsourcujú. Nevykonávajú ich sami, lebo to vychádza efektívnejšie. Áno, súhlasím, že je tam aj riziko nakladania s osobnými údajmi, ktoré treba vyriešiť, ale pokiaľ by išlo len o napr. nájom týchto zariadení, nie samotnú službu celého monitorovania, tak tam k žiadnym osobným údajom nedochádza vo vzťahu k tomu dodávateľovi alebo prenajímateľovi. A to nesúhlasím s pánom poslancom Dušenkom, za prvé, nie všetky zariadenia majú GPS, lebo tie zariadenia sú rôzne. Sú zariadenia, ktoré kontrolujú polohu, to je v prípade, že dostane trest, že sa môže pohybovať v nejakom teritóriu, tak vtedy majú GPS, ale keď je to trest domáceho násilia, tak sa tam, tam nie sú GPS moduly v tých zariadeniach. Tam je spárovaná domáca stanica so zariadením, ktoré má odsúdený alebo obvinený na, pripevnený na tele a keď sa od neho vzdiali na nejakú vzdialenosť, tak v zásade to signalizuje ESMU, tomu systému centrálneho monitorovania osôb, že sa vzdialil od tej základnej stanice. Ale nie každé takéto zariadenie má GPS modul. A okrem toho tie GPS moduly neuchovávajú tie údaje, akože samotné zariadenia. Čiže z tohto pohľadu ako tu by som nejaký zásadný problém nevidel. No a to, čo ste hovorili, viete, no. Tu môžem len konštatovať, že vychádzate z prezumpcie nejakého zlého úmyslu, čo ja teda absolútne odmietam. Sme jednoznačne poukázali a preukázali aj v tej dôvodovej správe, že sa to dá robiť lacnejšie, ako sa to robí dnes a ako sa to robilo doteraz aj v minulosti. Odmietam preukazovanie nejakého zlého úmyslu pri tomto akože určite, určite, určite nie. Takže keď v druhom čítaní, či už na výbore alebo potom v pléne, sa môžme baviť o konkrétnych číslach, koľko máme nasadených týchto zariadení, a okrem toho tie zariadenia sa v nejakých pravidelných intervaloch servisujú. Dve tretiny je možné nasadiť, jedna tretina je vždy na servise u dodávateľa, pretože len dodávateľ ich vie servisovať. Takže už aj dnes sú v kontakte s dodávateľom tie konkrétne zariadenia aj s GPS modulmi a nie je s tým žiaden problém. Takže, ale o tom sa môžme baviť potom konkrétne v druhom čítaní. Ďakujem pekne. [12:14] Andrej Danko Ďakujem, pán minister. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie? Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 953, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 998. Nech sa páči, pán minister Susko, uveďte vládny návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , tlač 953.) [12:20] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona vychádza opäť z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 a reflektuje poznatky aplikačnej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky. Kľúčové zmeny sa týkajú zefektívnenia organizácie práce Ústavného súdu, napr. zrušenie povinnej obmeny senátu Ústavného súdu a sprístupnenie funkcie súdneho poradcu aj pre absolventov právnických fakúlt bez päťročnej právnej praxe a niektorých procesných aspektov konania pred Ústavným súdom vo všeobecnosti. Napríklad ustanovenie právneho zástupcu Ústavným súdom – v situáciách možno právneho zástupcu ustanoviť postupom podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, čiže doplnenie subsidiárneho použitia správneho súdneho poriadku, vzhľadom na charakter samotného konania pred Ústavným súdom. Zmeny sa týkajú aj troch osobitných konaní, a to konanie o súlade právnych predpisov, napr. možnosť vecného odmietnutia zjavne neopodstatneného návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, konania o ústavnej sťažnosti a konania o sťažnosti orgánu územnej samosprávy, kde ide o zrušenie rozlišovania medzi nedostatkom právomoci na jej prerokovanie a neprípustnosťou o takejto sťažnosti. A konanie o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky, kde vypustenie tohto osobitného typu konania pred Ústavným súdom je vzhľadom na zrušenie čl. 129 ods. 7 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovoval právomoc Ústavného súdu rozhodovať o takejto sťažnosti. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje na 1. decembra 2025, pričom návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, rokovania legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky. Tento návrh zákona bol pripravovaný v spolupráci s Ústavným súdom Slovenskej republiky, kde sa premietli poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe Ústavného súdu. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie a podporu priloženého návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne. [12:20] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo pôvodnému spravodajcovi pánovi Lučanskému, aby určil, aby predniesol stanovisko ústavnoprávneho výboru. [12:23] Adam Lučanský – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorný (správne gestorský, pozn. red.) výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehotu prerokovania návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predseda, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [12:23] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlášky – poslankyňa Plaváková, Kolíková, Dušenka. Nech sa páči, pani poslankyňa Plaváková. [12:24] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja som si v dôvodovej správe prečítala, že navrhované zmeny a doplnenia zákona zabezpečia efektívnejšie konanie a rozhodovanie Ústavného súdu. No, ja mám teda k tomu jednu základnú pripomienku, že myslím si, že efektívnejšiemu fungovaniu Ústavného súdu by pomohlo a prospelo, keby tam bol plný počet ústavných sudcov a sudkýň. My máme dva roky voľné miesto na Ústavnom súde. Funkcia pani ústavnej sudkyni bývalej Laššákovej zanikla ešte k 30. septembru 2023, to je pred dvomi rokmi. Ústavný súd má dva roky voľné miesto. A tu sa rozprávame o efektívnejšom konaní o rozhodovaní. Tak ja pri tejto príležitosti prečítam aj slová hovorkyne Ústavného súdu:„Chýbajúci sudca by efektívnosť Ústavného súdu výrazne zvýšil o približne 140 vybavených vecí v priebehu polroka, to je približne 140 rozhodnutí vo veciach, ktoré často riešia elementárne existenčné problémy uvedených navrhovateľov." A o to tu presne ide. V súčasnej dobe to dopadá na bežných ľudí, ktorých zásadné problémy nie sú riešené dostatočne efektívne, pretože chýba plné obsadenie Ústavného súdu. Aj samotný predseda Ústavného súdu už opakovane na to apeloval, aby sa tento problém odstránil, pretože to dopadá na bežných ľudí. Naozaj na Ústavný súd sa obracajú v situáciách, keď už nemajú kam inam sa obrátiť, keď dlhodobo riešia nejaký svoj zásadný problém, a Ústavný súd má zabezpečiť týmto ľuďom ochranu ich základných práv a slobôd. A tu to počujeme, 140 prípadov by mohlo byť vyriešených v priebehu polroka. Ale nie. A ja vlastne doteraz neviem, že prečo za tie dva roky ste to nedokázali. V každom prípade, našla som posledné nejaké vyjadrenie pána predsedu Rašiho, škoda, že tu nie je, ktorý teda v júli ešte povedal, že dúfa, že najbližšia koaličná rada sa bude venovať aj téme chýbajúceho sudcu na Ústavnom súde. Tak ja neviem, od júla koľko bolo koaličných rád a teda či sa tomu venovali, alebo nevenovali. V každom prípade je potrebné na opakovane upozorňovať a apelovať, čo teda by nemal byť ten stav, samozrejme. Dva roky to nedokážete zabezpečiť. Pritom vy sa tu často obhajujete a vyťahujete tu nejaké rozhodnutia Ústavného súdu a porušovanie základných práv a slobôd, ale tu máme konkrétnu situáciu, kedy naozaj to dopadá na bežných ľudí, ktorí sa na Ústavný súd obracajú s ich zásadnými existenčnými problémami. A ich práva nie sú dostatočne efektívne chránené, pretože neviete zabezpečiť naplnenie voľného miesta na Ústavnom súde. Tak mňa by zaujímalo, kedy to chcete konečne už spraviť, alebo na čo čakáte? Na čo čakáte? Aspoň nám dajte nejakú odpoveď na túto otázku. Aj tým ľuďom, ktorí čakajú. Čakajú a nedočkajú sa dostatočne efektívnej ochrany ich základných práv a slobôd. Ale nikto nič. Dva roky nič. A tu budeme hovoriť o efektívnejšom konaní Ústavného súdu, keď dva roky tam máme voľné miesto. Ako ja už neviem, koľkokrát to tu máme opakovať. Naozaj už proste sme jak také verkliky. Dva roky. Ja neviem, mne to príde absolútne bezprecedentné. Ústavný súd, najvyšší orgán súdnictva, ktorý zabezpečuje ochranu základných práva a slobôd ľudí. Tak nám dajte aspoň nejaké odpovede, že kedy, zaoberáte sa tým, kedy bude tá voľba vyhlásená, kedy to tu budeme mať na programe, nejaké odpovede. Minister spravodlivosti, napríklad jeho by to mohlo trápiť. Neviem, pán minister, trápi vás to? (Rečníčka sa obrátila k navrhovateľovi.) A kedy sa dočkáme nejakých krokov konkrétnych smerom k tomu, aby tá funkcia bola obsadená? (Reakcia navrhovateľa.) Tak mohlo by vás zaujímať, že Ústavný súd nie je plne obsadený, ako ministra spravodlivosti. Ja si viem predstaviť, že, neviem, mňa by to zaujímalo, kebyže v tej funkcii som. Tak asi toľko k tomu. Čo už viac k tomu dodať. Ďakujem. [12:24] Andrej Danko Pani poslankyňa Kolíková s faktickou. [12:29] Mária Kolíková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Ja si myslím, že je dôležité na toto upozorňovať a tu teraz nejde o to, že či pán minister spravodlivosti má alebo nemá kompetenciu vymenovať ústavného sudcu, ale stará sa o justíciu a toho súčasťou je aj funkčnosť Ústavného súdu, preto sem prináša zákon, ktorým chce pomôcť zlepšiť fungovanie Ústavného súdu. To znamená, že ak Ústavný súd sám kričí, že pomoc, ja by som vedel lepšie fungovať, keby ste mi zabezpečili toho chýbajúceho člena a už ho nemám dva roky , tak myslím si, že kto by mal kričať na vláde, by mal byť minister spravodlivosti. Od neho by sa to očakávalo, že kričať bude a že bude robiť nejaké kroky a že apeluje na premiéra, apeluje na to, aby to bolo predmetom koaličnej rady, že si vypýta slovo na koaličnej rade, prinesie to tam ako vec, že mu jednoducho záleží na tom, aby justícia fungovala. Ale zjavne z postoja ministra spravodlivosti vyplýva, že asi toto, asi ho to až tak netrápi, že justícia tu v tejto miere nefunguje. Lebo si myslím, že nesedí vyjadrenie ministra mňa sa to netýka , týka sa vás to, pán minister, priamo sa vás to týka a to nejde o to, že či máte kompetenciu. Mňa by fakt zaujímalo, koľkokrát ste apelovali na to, aby bola obsadená táto pozícia. To by ma fakt zaujímalo, koľkokrát ste to urobili a ako. Lebo tá otázka je absolútne legitímna a vy by ste na ňu mali vedieť odpovedať, čo ste pre to urobili. Ďakujem. [12:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Vančo. [12:34] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. No, v prvom rade by nemala byť pozícia sudcu alebo sudkyne na Ústavnom súde trafikou. Tak sa táto vládna koalícia ale k tejto pozícii stavia. Stále to má odložené pre niekoho. Mali sme tu informácie o tom, že to bude kadekto, nakoniec tam nie je nikto. Ale prečo to tak je? Prečo sa nikto ani nehlási na tú pozíciu? Lebo všetkým je jasné, že je to trafika, že tam nebude zvolený niekto, kto má najväčšiu autoritu, najväčšie skúsenosti a je super právnik so skvelou reputáciou. Takí ľudia sa ani nehlásia do tej voľby. Ona už bola niekoľkokrát vyhlásená, my sme robili vypočúvanie na ústavnoprávnom výbore, ale právne autority sa jednoducho nehlásia, pretože vedia, že koalícia si tam dosadí iba nejakého svojho človeka, ktorý sa im bude podlizovať, ktorý bude garanciou, že budú mať na neho vplyv a je to úplne, úplne zrejmé. A takto, takto to nesmie byť, takto to nesmie byť. Tí kandidáti majú byť zvolení plénom Národnej rady, nie zvolení alebo, alebo dosadení na základe dohody koaličnej rady. Takto to nesmie fungovať. [12:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Plaváková. [12:34] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. No, Mária, ja s tebou úplne súhlasím, že to má zaujímať ministra spravodlivosti, koho iného by to malo zaujímať, a ja som tu spomínala na slová predsedu parlamentu Rašiho, že teda on dúfal, že sa to vyrieši na nejakej ďalšej koaličnej rade, to hovoril v júli. Tak mňa by tiež zaujímalo, že či ste apelovali na to, aby to bolo ako téma na koaličnej rade, čo ste tam k tomu povedali a či vôbec tlačíte na to, aby sa tento stav zmenil, lebo ja normálne, ja som vlastne v šoku trochu, alebo aj viac, že čo som tuto zažila, že minister spravodlivosti zalomí rukami, že čo on s tým má, že na Ústavnom súde je voľné miesto. Ja, ja fakt normálne nechápem, že čo sa tu udialo. Minister spravodlivosti zalomí rukami, že čo on s tým má. No čo on asi s tým má, tak by ho to malo zaujímať. Tak nám, prosím vás, povedzte, čo pre to robíte, či to bolo teda predmetom na koaličnej rade, alebo aký je ďalší postup. Ďakujem. [12:34] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Kolíková. [12:34] Mária Kolíková – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prinesiete návrh zákona k lepšiemu fungovaniu Ústavného súdu, a absolútne legitímny návrh, a je vidno, že je za tým aj kus práce, podľa mňa aj veľmi technickej, drobnej a sú v ňom niektoré veci, s ktorými nesúhlasím, a dovolím sa k tomu vyjadriť a potom si dovolím k tomu tiež mať širší taký komentár. Jedna z vecí, ktorá je vlastne krokom späť, môžeme si povedať, že legitímnym, je tá časť, ktorá vlastne rieši, dá sa povedať, že je to ako keby zabetónovanie už zložených senátov. A bolo k tomu množstvo debát a vlastne to, čo prinášate, aby som bola zrozumiteľná, je, že vlastne senáty, ktoré sa vytvoria, vlastne také majú ostať. To, čo priniesla predchádzajúca právna úprava, s ktorou som sem prišla do parlamentu a bola schválená, ktorú teraz meníte a vlastne toto rušíte, je, že bola nevyhnutná pravidelná obmena zloženia senátov. Ja si dovolím povedať, prečo to bolo, prečo vlastne sme to urobili. Lebo ja úplne rozumiem, že z pozície Ústavného súdu môže byť, že je to taká ako, je to taká komplikácia, že máme vytvorené senáty, majú nejaký zaužívaný chod vecí a potom do toho vnášate tú zmenu. Proste každá zmena, ja si myslím, tak by som to povedala, každá zmena bolí. Každá zmena bolí. Aj si ľudia zvyknú, že v tomto senáte takto fungujú. Každá zmena bolí. No ale vlastne o to tam išlo. O to išlo, že Ústavný súd je vlastne naozaj, keď neberieme do úvahy Európsky súd pre ľudské práva, tak na našej národnej úrovni posledná inštancia. Keď ľudia využijú vlastne všetky ostatné opravné prostriedky, obracajú sa na Ústavný súd s tým, že majú za to, že ich ústavné práva, základné práva a slobody sú porušené. Teraz keď sa bavíme o senátoch, lebo o tých sa teraz rozprávame, a ten senát rozhodne o tom, či k tomu porušeniu došlo alebo nedošlo a, samozrejme, že sú niektoré otázky, ktoré sú nové, o niektorých sa už rozhodlo, v niektorých tie senáty majú, dá sa povedať, ustálenú rozhodovaciu prax, v niektorých sa hľadajú, potom sa, by sa mali vytvárať zjednocujúce, k tomu zjednocujúce, by sa mali prijímať zjednocujúce rozhodnutia na vyššej úrovni, ale bavme sa teraz o tej, by som povedala, každodennej, rutinnej činnosti, čo tie senáty robia. Tá, ten návrh, ktorý by bol schválený a ktorý vy meníte, ktorý spočíval vlastne v tej pravidelnej obmene, tak ja si dovolím povedať k tým dôvodom. Tým dôvodom bolo narušiť tú rutinu. Tým dôvodom bolo nútiť tých sudcov prijímať nové podnety, bolo nútiť tých sudcov uvažovať nanovo už vlastne už aj o veciach, o ktorých rozhodli, lebo tým, že sa obmení ten senát, ono vám to prinesie nejaké nové podnety. Proste tie diskusie sú iné, sú nové. Takže aj v tých veciach, možno v ktorých rozhodli, každý prípad, samozrejme, niečo môže priniesť nové, tak ale aj to, že prinesiete toho nového člena do senátu, sú to nové podnety a myšlienky, že vyrušujete tých sudcov v tých pravidelných rutinách a že toto je vlastne to dobré a správne, že vám to prináša proste takýto nový pohľad, preto boli nevyhnutné, preto sme považovali za nevyhnutné a dobré zaviesť tie pravidelné obmeny. A musím povedať, že Ústavný súd sa tomuto bránil. Takže ak Ústavný súd teraz prišiel s tým, že, prosím vás, toto mi zrušte, ja rozumiem, je to komplikácia pre Ústavný súd, ale som presvedčená, že pre dobrú rozhodovaciu činnosť, pri ktorej chceme aj, aby sa nanovo pozerali, a kľudne môžu vlastne potvrdzovať tú rozhodovaciu prax, ale aby sme dali priestor aj tým novým podnetom, aby tam bola nejaká živá dynamika, tak je dobré, aby tie senáty neboli zabetónované, ale aby sa pravidelne obmieňali. Tak keď to meníte, ja k tomu to nevidím tu vysvetlenie, odôvodnenie, prečo je to správne to zmeniť, lebo ten Ústavný súd už sa naučil v tom žiť. Takže vlastne teraz je to len potvrdením, že akože to, čo naozaj viete dobre robiť, je, že rušíte, čo bolo nastavené, ja si myslím, že to funguje, ale budem rada, keď možno k tomu poviete niečo viac. Ale ja súčasne vravím, je legitímne, je legitímne zastávať názor, že tie senáty sa meniť nemajú a majú ostať tak, ako sú, ale ja iba vysvetľujem, prečo vlastne naozaj k tomu, k tej pravidelnej obmene došlo. A musím povedať, že jeden vlastne z tých autorov, ktorý presadzoval tú myšlienku, bol práve človek, ktorý bol členom senátu, ale na všeobecných súdoch, a ten priniesol tú požiadavku, že je to veľmi dobré a dôležité pre dobrú rozhodovaciu činnosť, vnášať dynamiku a nové podnety, aby tie rozhodnutia boli dobré, aby sme nezaspali ako sudcovia pri tom rozhodovaní a stále nanovo vnímali vlastne tie veci, ktoré k nám chodia. Tak to len, aby ste vedeli, prečo tá obmena tam bola. A teraz si dovolím tak širšie. Ja k ostatným veciam, ktoré sú ako v tom návrhu zákona, ako celkom technicky aj im rozumiem, aj môžu zlepšiť fungovanie. Ešte sa na to pozriem bližšie, však toto je prvé čítanie, ale túto vec, tú vám vyčítam, že toto je krok späť, čo sa týka zabetónovania toho zloženia senátov. A teraz si dovolím širšie. Tak ako moja predrečníčka pani poslankyňa Plaváková povedala, ak sa bavíme o efektívnom fungovaní Ústavného súdu, nedá sa o tom rozprávať bez toho, aby sme nespomenuli, že Ústavný súd nie je v kompletnom zložení a že nie je v kompletnom zložení, odkedy ste nastúpili ako vláda. Sú tomu naozaj už viac ako dva roky, alebo teraz presne vlastne, môžeme sa baviť o tom asi, že teraz to presne, pardon, teraz, áno, je september, v septembri 2023 sa vzdala funkcie pani ústavná sudkyňa, to znamená, teraz sú dva roky. A vy odkedy ste nastúpili, vlastne ste to mali na stole. Najprv trvalo, predseda parlamentu, v tom čase ešte Peter Pellegrini, nespĺňal ani lehoty zo zákona, kedy mal vlastne vyhlásiť voľbu ústavného sudcu. Už toto sa odkladalo. My sme na to upozorňovali a povedali sme, že keď nedôjde k vyhláseniu do konca roka, podáme trestné oznámenie a zrazu potom došlo k vyhláseniu voľby ústavného sudcu. Lebo to už bolo, to už bolo zneužívaním právomoci verejného činiteľa, boli sme o tom presvedčení. Tak keď sme to jasne pomenovali, došlo aj k vyhláseniu. Prihlásili sa naozaj viacerí veľmi zaujímaví kandidáti. To vypočutie na ústavnoprávnom výbore jasne ukazovalo, že tu sú kvalitní kandidáti, ktorí sa uchádzajú o túto funkciu. Nikto z nich nemal dostatočný počet hlasov, veď stane sa, ale keď už sú to dva roky, tak to iné ako trafika nemôže byť, že zjavne sa tu čaká, neviem, že asi ešte niekto nedokončil nejakú úlohu, ktorú má, že mu tá funkcia ešte nemohla byť ponúknutá, lebo nedá sa to inak nejak vysvetliť. A najmä ja si pamätám predstaviteľov vašej vlády, kým ste nastúpili, vrátane Petra Pellegriniho, že ste vyhlasovali, treba zvýšiť počet ústavných sudcov, lebo Ústavný súd má prieťahy a bez toho, aby sa navýšil počet ústavných sudcov, sa to nedá. Tak vy neviete ani obsadiť jedno miesto, pán minister, aj, no, pán minister, je to aj vaša zodpovednosť a keď mi poviete, koľkokrát ste to doniesli na koaličnú radu, áno, to bude pre mňa odpoveď, to by ma zaujímalo. Koľkokrát ste to vy nadniesli, že je to problém, že to je zlý odkaz aj z vás, aj od vás, že vlastne neviete toto zabezpečiť, aby Ústavný súd bol plne obsadený. Tak môžeme sa tu baviť, samozrejme, o sfunkčnení Ústavného súdu, ale bez toho, aby bolo obsadené toto miesto, tak to presne znamená, že tam k prieťahom dochádza zbytočne, pretože ten jeden ústavný sudca by mohol ako spravodajca naozaj rozpracovať, pripraviť viaceré veci na rozhodnutie, ktoré neurobil, lebo tam ten človek nie je. To tomuto určite veľmi dobre rozumiete a viete, že to tak je. To znamená, áno, sú tu prípady a vecí ľudí, ktoré čakajú na Ústavnom súde preto, lebo vláda, parlament nevedia zabezpečiť takú voľbu ústavného sudcu, aby bola, aby bola úspešná, aby ste toho ústavného sudcu vybrali, aby ste dali prezidentovi možnosť, tak, aby sme to povedali presne a exaktne, pretože parlament dá ponuku a prezident vyberie. Ale vy ste nedali žiadnu ponuku tomu prezidentovi, takže on, ste mu nedali ani priestor, aby to teda dokončil do konca. A potom naozaj jediné, čo sa tu ukazuje, je, že vám nezáleží na riadnom fungovaní Ústavného súdu, ale záleží vám na tom, aby tá verejná funkcia bola doručená tomu, s kým nejaký politický obchod máte. Inak sa to nedá potom tomu rozumieť, nedá. A teraz si dovolím k jednej oblasti, ktorá nie je predmetom tohto zákona, ale mohla by byť a vlastne už je oznamovaná, že v ďalšej bude. Sťažnosť na prieťahy. Ja sa teším, že to máte na stole. Teším sa a všímam si k tomu všetky diskusie naprieč a všímam si aj napätie, ktoré je medzi vami a medzi Súdnou radou, alebo medzi niektorými predstaviteľmi Súdnej rady k tejto otázke. A ja si vám len dovolím k tomu povedať zopár slov, lebo to súvisí aj s fungovaním Ústavného súdu. Mrzí ma, že už to nie je aj v tomto balíku, ale však môže to byť aj strategicky rozumné, že to máte rozdelené, lebo to jednoznačne určite pomôže Ústavnému súdu, ak ho odbremeníme o tieto prieťahy v konaní a vyriešime to tak, že naozaj nemusí sa tým až zaoberať Ústavný súd, ale vyriešime to na úrovni predtým. A teším sa, že aj táto veľká práca bola odvedená a teším sa, že ste mali odvahu, a v tomto naozaj vám dávam kredit, že ste mali odvahu to položiť na stôl aj takým spôsobom, ako ste to postavili. Ja teraz nehovorím, že so všetkým súhlasím, ale ja si myslím, že je dobré a správne, že ste zobrali tú odvahu a že do toho idete. A teraz si len dovolím. Neviem, čo sa stalo s tým analytickým centrom vo svojich úplných detailoch, všetci ľudia odtiaľ odišli, nemáte ich tam. Nejaké dáta z tých súdov tečú. Netuším, či ich niekto zbiera, nezbiera, ja neviem. Vidím, že tu máte, myslím, pána štátneho tajomníka, ktorý sa postaral o rozloženie analytického centra, ja ho vítam, som rada, že je tu, tak si dovolím aj k nemu zopár slov a využijem to. Keďže sa stará o dáta, ktoré mu niekde tečú a nevie kam, bolo by fajn, keby s tými dátami začal pracovať, lebo si myslím, že práve tu to môžete využiť. Lebo tie reči, ktoré počúvam aj zo Súdnej rady, proste nesedia. Veď tie súdy už teraz sa zaoberajú prieťahmi v konaní. Veď už teraz keď človek nie je spokojný s tým, ako fungujú súdy, tak sa obracia na samotné všeobecné súdy. Tak sa treba pozrieť, koľko vlastne tých sťažností tam prišlo. Koľko ich vybavil prvostupňový, koľkati sa obrátili na odvolací, toto všetko je priestor a čas, ktorý už tomu tie všeobecné súdy venujú. Takže vy vlastne chcete nejakú kvalitatívnu zmenu, ale v tom viete veľmi jasne argumentovať aj Súdnej rade, aj tým, ktorí tvrdia, že zrazu budú mať prácu naviac, nebudú mať prácu naviac, oni sa už tomu venujú. A tie dáta by ste, keby ste to dobre zadali analytickému centru, tak by ste k tomu mali krásne dáta, koľko je takých vecí, koľko im to trvá, tak ja som zvedavá, ja sa teším a rada sa pozriem na to, ako to máte spracované, lebo určite to analytické centrum, ktoré ste rozložili, by vám to takto z fleku vedeli krásne doručiť, so všetkým, čo potrebujete k tomu, aby ste preukázali odôvodnenosť takejto právnej úpravy a už dávno, ja si myslím, že už dávno by ste s tým argumentovali, keby ste to mali. Lebo sa divím, keď to počúvam v éteri, že sú tu proste vyjadrenia, ktoré absolútne nesedia a sú mimo realitu, a že to nechávate, že to tu žije. To sa tomu divím. Lebo to teraz aspoň máte skúsenosť, že áno, aj z justície vedia zaznieť, aj zo Súdnej rady veci, ktoré absolútne neobstoja na faktoch, ale vy, keďže by ste mali mať takúto zbierku dát a kedysi ste ju mali, tak ja som zvedavá, kedy s ňou vyjdete, tak by ste naozaj vedeli v tomto absolútne argumentačne to prevalcovať a včas. Ale tak pán štátny tajomník, je dobré, že prišiel, môže to sledovať, tak ja som zvedavá, ja som naozaj zvedavá, kedy tieto dáta uvidím, kedy ich ministerstvo spravodlivosti zverejní, takisto ako som zvedavá, kedy všetky dáta, ktoré dovtedy, kým fungovalo analytické centrum, zverejňovalo, kedy zase zverejňovať bude, aby som videla, v akom stave je justícia, v akom stave je súdna reforma, to by som tiež rada videla, v akom stave sú prieťahy v konaní, to by som tiež rada videla, lebo tieto dáta sa nám zrušením analytického centra, bohužiaľ, rozplynuli. Takže to by som rada naozaj videla a len apelujem na to, že potom práve taká právna úprava, ktorá súvisí so sfunkčnením Ústavného súdu a s prieťahmi, tak k takej by ste takéto dáta potrebovali. Tak teším sa, keď s tým prídete, a s dátami, ktorými to budete mať podložené. Ďakujem pekne. [12:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dušenka. [12:48] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v zásade možno konštatovať, že novelizáciou zákona o Ústavnom súde nemožno napáchať také škody, aké boli napáchané novelou trestných zákonov pred dvoma rokmi, napriek tomu sa však treba mať na pozore. Začnem od takých jednoduchších technickejších poznámok, resp. nedostatkov. Pri súdnom poradcovi v § 31 navrhujete zrušiť päťročnú prax. Pred ani nie dvoma hodinami sme sa tu rozprávali, ako treba dbať, doslova lipnúť na súdnej praxi, ak chce ísť sudca na stupeň vyššieho súdu, môžme oželieť aj jazykové testy, aj psychotesty, aj odborné testy, základ nech je tam prax. Tuto ideme presne naopak. Ja beriem, že toto je s najväčšou pravdepodobnosťou pripomienka Ústavného súdu, pretože majú o jedného člena menej, nestíhajú tú agendu a, samozrejme, verím aj tomu, že s päťročnou praxou nie je tak veľa záujemcov, ktorí by za tie peniaze chceli ísť robiť súdneho asistenta na Ústavný súd. Tak to dávam len tak do pozornosti, ako v zákone o sudcoch hovoríme, nech je tam hlavne súdna prax a akonáhle sa bavíme o súdnych poradcoch, ale sudcov Ústavného súdu, tak tam nielenže tú prax skracujeme, nie, úplne ju rušíme, úplne. Ale v poriadku, beriem, že to bola zrejme pripomienka Ústavného súdu, ale že tak jednoducho to pustíte a úplne opačným smerom idete v zákone o sudcoch, tak to ma celkom prekvapilo. Zrušujete povinné zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu. No, Ústavný súd aj keď nevyhovie, že vydá teda nevyhovujúci nález, napriek tomu je to podľa mňa veľmi dobrým zdrojom poznania a nielen, najmä teda pre odbornú verejnosť, ale aj sčasti pre laickú verejnosť, ktorá sa na základe aj negatívnych, negatívnych nálezov dokáže do budúcna zariadiť a môže tým pádom odbremeniť Ústavný súd od povedzme nezmyselných alebo neopodstatnených konaní. Keď jednoducho uvidí, ako Ústavný súd uvažuje v jednotlivých veciach, tak skrátka nebude ten Ústavný súd zahlcovať. To je snáď aj cieľom vašej novely, ako som tak vyrozumel z dôvodovej správy, ale čo robíte, idete presne opačným smerom. Namiesto toho, aby ste zverejňovali, čo nie je absolútne žiadna práca, absolútne žiadna práca, stačí len zverejniť, aby sa verejnosť a ľudia, ktorí zvažujú podanie na Ústavný súd, mohli trochu lepšie rozhodnúť, či to vôbec má zmysel alebo nie, či majú do toho investovať čas, energie, peniaze alebo nie, tak aj to im zatrhnete. Okej, v poriadku, ale podľa mňa to ide úplne opačným smerom, ako ste si stanovili cieľ v tejto novele. Ďalej § 37, Ústavný súd nebude musieť ustanovovať právneho zástupcu. V zásade technikália, môžme nad tým mávnuť rukou, v poriadku, lebo veď ľudia sa môžu obrátiť na Centrum právnej pomoci, ale aký to vysiela signál verejnosti, že ani Ústavný súd skrátka, dobre, nemá na to zamestnancov, tak ho to veľmi obťažuje? Lebo podľa mňa je to, ad 1 vie, ktorí právni zástupcovia sa agende, ktorú Ústavný súd prerokúva, venujú a nemusí ich odkazovať na centrá právnej pomoci, ktoré sú beztak z môjho pohľadu preplnené a majú tam množstvo úplne inej agendy ako tú, ktorú rieši Ústavný súd. Čiže toto je v zásade technická, administratívna vec, ale nemyslím si, že je to správne vypúšťať to odtiaľ. Ďalej dopĺňate použitie správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Doteraz sa používa civilný sporový poriadok, no tu sa treba mať trošku na pozore, pretože v roku 2019 ste to isté presadili do ústavného zákona o majetkových priznaniach a dnes sa to zneužíva ako argument na neverejnosť konania o majetkových priznaniach. Navyše ani neregistrujem výhrady zo strany Ústavného súdu, že by bol s civilným sporovým poriadkom problém. Tak toto mi, prosím vás, takisto vysvetlite, že čo je za tým, lebo tak ako som hovoril aj v minulej rozprave, tu nemožno pozerať len na technické spracovanie textu, ktoré, povedzme, je v poriadku, ale ten úmysel. Ja sa naozaj veľmi obávam, aby nedošlo k tomu, že kvôli nahradeniu civilného sporového poriadku za SPP, SSP, pardon, tak budú konania neverejné. Nadviažem na moju predrečníčku pani Kolíkovú, navrhujete zrušiť rotáciu senátov. No, to je z môjho pohľadu takisto jedna zásadná chyba, pretože rotácia, ako funguje dnes, nie je vo vyspelých európskych právnych poriadkoch ničím novým. Funguje tak v Nemecku a práve nemeckým modelom bola aj naša právna úprava pred pár rokmi vlastne inšpirovaná a takpovediac ju kopíruje. Je tam aj zachovaný, to obdobie rotácie, že najneskôr do troch rokov. A presne, ako povedala aj pani Kolíková, ide o to, aby sa nevytvárala nejaká mikrojudikatúra, že čo senát, to istý typ rozhodnutí a potom plénum skrátka bude mať od jedného senátu, od druhého senátu v podobných veciach rôzne právne názory a bude ich treba zjednocovať. Tak pokiaľ chcete, aby mal Ústavný súd menej práce, tak im nepridávajte ďalšiu novú robotu, že znova tu bude mikrojudikatúra v jednotlivých senátoch a Ústavný súd zrejme nemá čo robiť, tak znova bude musieť zjednocovať ešte aj vlastnú judikatúru. Úplne krok späť, krok späť a len sa vzďaľujete tomu cieľu, ktorý ste si tu napísali. No a posledná vec, § 56 písm. g). Ja to vnímam tak, že vláda alebo vy ako ministerstvo spravodlivosti chcete sťažiť a do veľkej miery aj zmariť rozhodovanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov s ústavou. Tak teraz tu zavádzate možnosť, že o návrhoch na posúdenie ústavnosti právneho predpisu s ústavou bude možné odmietnuť také podanie už neverejným uznesením, správne hovorím? Pardon, áno, na neverejnom zasadnutí v trojčlennom senáte bez toho, aby to prijal na ďalšie konanie. Bez preháňania môžem povedať, že to dávate na úroveň toho, ako keby občan podal na Ústavný súd žiadosť o rozvod. Zjavná neopodstatnenosť, to áno. A vy prakticky najzložitejšiu možno agendu na Ústavnom súde, o ktorej sa môžu písať právne teórie, o témach, ktoré sú diskutované na rôznych právnych fórach a konferenciách, tak vy to umožníte zhodiť zo stola na neverejnom zasadnutí. Skrátka to, ako významné je postavenie, alebo nieže postavenie, ale posudzovanie právnych predpisov s ústavou vyplýva aj priamo z § 44, kde sa uvádzajú, aké typy konaní Ústavný súd vedie. Práve konanie o súlade právnych predpisov je tam uvedené ako prvé, ako úplne prvé, ktoré vedie, a to je tých konaní tam 22. Už len z tohto položenia jasne vyplýva, že súlad právnych predpisov je jedna zložitá problematika, ktorú nemožno len tak hodiť do koša po prvotnom preskúmaní. Navyše ďalší argument, prečo návrhy o súlade právnych predpisov treba brať vážne, je aj to, kto ich môže podať. Veď tento typ konania môže byť začatý len na návrh či už prezidenta, vlády, tridsiatich poslancov, generálneho prokurátora, všeobec... pardon, ombudsmana a ďalších a ďalších, predseda Súdnej rady, Najvyššieho kontrolného úradu, to sú všetko subjekty alebo jednotlivci, ktorí sú tak už zo svojho postavenia významnými hráčmi, že to podanie skrátka nebude obsahovať žiadne zjavné chyby a nedostatky. A keby náhodou sa stalo, že aj áno, tak aj tam je taký postup, že Ústavný súd navrhovateľa vyzve na doplnenie a podobne. Čiže tu absolútne neexistuje žiaden dôvod na to, aby sa o tak dôležitej veci, jednoducho aby sa tak dôležité návrhy na začatie konania mohli zhodiť zo stola bez toho, aby o tom vôbec rozhodoval senát na neverejnom zasadnutí. Takže opakujem, rotácia senátov, krok späť, úplne idete proti cieľu novely, to isté skrátenie praxe, zverejňovanie nevyhovujúcich nálezov Ústavného súdu alebo použitie Správneho súdneho poriadku pred Ústavným súdom. Jedna vec je, čo deklarujete v dôvodovej správe, a druhá, čo sú reálne opatrenia, ktoré tu navrhujete. To je nebe a dudy. Ďakujem veľmi pekne. [12:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dostál. [13:01] Ondrej Dostál – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán poslanec Dušenka, zaujímavým spôsobom ste upozornili na, nazval by som to, istú nekonzistentnosť ministerstva, ktoré teda vo vzťahu k disciplinárnym senátom o dva body pred týmto navrhovalo predĺžiť tú prax súdnu ako podmienku a pri Ústavnom súde a poradcoch Ústavného súdu navrhuje nieže skrátiť, ale vypustiť podmienku právnej praxe. Len tu by som chcel povedať, že keď sú dva návrhy, ktoré idú proti sebe, nemusí to znamenať, že sú oba zlé. Môže to znamenať, že jeden z nich je dobrý a druhý nie a teda, samozrejme, ani to nie sú úplne identické situácie, ale myslím si, že to vypustenie tej podmienky päťročnej právnej praxe pre poradcov Ústavného súdu je tu úplne v poriadku, že to naozaj môže otvoriť dvere pre právnikov, ktorí sú vyštudovaní, ktorí veci rozumejú a môžu byť prínosom pre fungovanie Ústavného súdu, a teda odvoláva sa ministerstvo aj na skúsenosť z Českej republiky. Takže naozaj si myslím, že toto opatrenie v rámci toho návrhu je vcelku v poriadku. Pokiaľ ide o nezverejňovanie tých nálezov, ktorými sa nevyhovelo, nevyhovelo návrhu na konanie o nesúlade právnych predpisov, tak tam by som len upozornil na to, že tie nevyhovujúce nálezy budú naďalej zverejňované na webe Ústavného súdu, akurát nebudú zverejňované v Zbierke zákonov alebo nebudú všetky zverejňované v Zbierke zákonov. Čiže to, na čo ste poukázali, že aby to bolo dostupné, tak ono to naďalej bude dostupné, akurát to nebude priamo v Zbierke zákonov, ale verejné to ostane. [13:01] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa vyjadriť navrhovateľ? [13:03] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k tomu, čo odznelo v rozprave. Pokiaľ ide o tú prvú vec, čo sa týka obsadenie Ústavného súdu. Samozrejme, že ma to trápi, ja nie som členom koaličnej rady, aby som teda mohol na každej koaličnej rade predkladať takýto návrh. Samozrejme, že sa o tom bavíme. Je to mojím záujmom, ale ja podľa tohto, čo tvrdíte, som zodpovedný za všetko. A toto je kompetencia Národnej rady, kompetencia prezidenta, ministerstvo tu naozaj nemá žiadne kompetencie nejakým spôsobom ani návrhové, ani iné, čiže ja môžem len apelovať na vás poslancov, aby ste niekoho zvolili, ale sami dobre viete, ako funguje parlamentná matematika, že v zásade bez zhody k takémuto niečomu, zvoleniu, zvoleniu nedochádza. A vyjadrovať tu nejaké pochybnosti o tom, že, alebo, by som povedal, vymýšľať si také veci, že či na niekoho čakáme alebo nečakáme, zoberte si dnešné zloženie Ústavného súdu. V zásade myslím si, ak sa nemýlim, všetkých sudcov Ústavného súdu, ktorí sú teraz na Ústavnom súde, sme zvolili my, alebo teda boli zvolení za našej podpory. Ak sa nemýlim, tak skoro alebo väčšina z nich. (Reakcia z pléna.) No, aj pán sudca Šorl, ale aj ďalší tí, čo tam boli predchádzajúci, boli zvolení aj za našej podpory. Máte pocit, že niektorý z týchto ústavných sudcov je nám nejakým spôsobom osobitne naklonený? No ja taký pocit teda nemám. Ako myslím si, že rozhodujú naozaj nezávislo a že z tohto pohľadu takéto, takéto fabulácie ako odmietam. Pokiaľ ide o obmeny senátov, k tomuto sme pristúpili v zásade na podnet aj Ústavného súdu, pretože sme debatovali a diskutovali o tom, aké to spôsobuje problémy pri zasadnutiach jednotlivých senátov, kde, samozrejme, sami dobre viete, ako dlho rozhoduje Ústavný súd v niektorých veciach a tým, že sa prelínajú tie časy z niektorých konaní, tak pri takejto obmene senátov by museli zasadať paralelne senáty v rôznom zložení, čo zásadne komplikuje tú situáciu s fungovaním senátov a hlavne s fungovaním spravodajcov v týchto senátoch. Takže preto sme pristúpili k tomuto, aj keď ja rozumiem účelu obmeny tých senátov. Na druhej strane, na Ústavnom súde pôsobí 13 sudcov, momentálne 12 a ak niekto si myslí, že oni spolu nekomunikujú, však samozrejme, že komunikujú spolu aj o jednotlivých kauzách, aj o jednotlivých rozhodnutiach, tá prax sa zbližuje a keď sú aj odlišné náhodou rozhodnutia jednotlivých senátov, tak veď na to sú zjednocovacie senáty. Takže ja si myslím, že tá obmena ako taká nemá nejaký zásadný význam pre rozhodovanie jednotlivých, jednotlivých senátov, ale je to otázka na diskusiu. Ja sa nebránim ani inej právnej úprave, len hovorím, že reagovali sme na aplikačné problémy, ktoré s týmto vznikajú. Pokiaľ ide o prieťahy, aj keď to tu nesúvisí s týmto návrhom zákona, tak len zareagujem. Riešime tento problém, máme dáta, máme dáta aj z Ústavného súdu, aj zo všeobecných súdov, aj zo Súdnej rady, čiže na základe týchto dát aj nejakým spôsobom moderujeme ten proces prijatia aj tohto návrhu. V tomto návrhu nie je preto, že časovo sa to stihnúť nedalo a toto sme nechceli odkladať. Čiže venujeme sa tejto téme naozaj veľmi intenzívne, rokujeme aj s Ústavným súdom, aj so Súdnou radou, aj na spoločných rokovaniach, naposledy minulý týždeň. Čiže máme záujem túto tému riešiť tak, aby bola najmä v prospech občanov, v prospech obyvateľov Slovenska, ktorí naozaj toto pociťujú ako jeden z kľúčových problémov justície, prieťahy v konaní. Takže budeme robiť všetko pre to, aby sme ten model fungovania nastavili tak, aby k prieťahom čo možno v najmenšej miere dochádzalo. Ak už k nim došlo, aby sme mali účinné právne nástroje na to, aby sa tieto prieťahy odstránili. Pretože účelom konania o prieťahoch nemá byť to, čo je dnes, len riešenie primeraného zadosťučinenia za prieťahy v konaní, ale môj záujem na ministerstve je najmä to, aby sme odstránili vôbec vznik týchto prieťahov a ak už vzniknú, aby sme mali účinný nástroj na to, aby sa urýchlene v týchto veciach konalo. Primerané zadosťučinenie je len sekundárna záležitosť, keď už naozaj sa nepodarilo žiadnymi opatreniami dospieť k tomu, aby k týmto prieťahom nedochádzalo. Čiže to je účelom teda toho druhého zákona, ktorý pripravujeme v súvislosti s Ústavným súdom. No a to, že nechávame žiť svojím životom vyjadrenia. No ja nemôžem zabrániť, ani nechcem brániť tomu, aby sa ktokoľvek mohol aj k tejto téme vyjadriť, či už je to člen Súdnej rady alebo iný sudca, alebo iný odborník, alebo verejnosť. Samozrejme, ja to nenechám úplne žiť svojím životom, pretože sme k tomu dávali mediálne vyjadrenia, kde sme uvádzali na pravú mieru, ako to myslím, ako to má byť. Ale k tejto téme bude, keď predložíme tento návrh zákona, predpokladám, ďalšia diskusia. Pokiaľ ide o pána poslanca Dušenku, tá prax jednotlivých poradcov, to nejde do nejakého kontra postavenia vo vzťahu k zákonu o sudcoch, pretože zákon o sudcoch rieši sudcov. Toto nie sú sudcovia, toto sú v zásade poradcovia jednotlivých ústavných sudcov a ak by sme chceli mať naozaj erudovaných ústavných právnikov, tak päťročná prax v zásade nič neznamená z tohto pohľadu, hej. Čiže ak sme chceli ísť týmto smerom, tak by sme tam nastavili minimálne, že musia mať 15- až 20-ročnú prax, lebo neviem si predstaviť, aký ústavný právnik po piatich rokoch akejkoľvek nejakej praxe mimo teda samotného Ústavného súdu alebo zastupovania na Ústavnom súde by mal dostatočnú prax na to, aby mohol erudovane vykonávať funkciu poradcu Ústavného súdu. Ale práve tu sme reagovali aj na požiadavku alebo názory aj Ústavného súdu a ústavných sudcov, ktorí hovoria, že pre nich je možno lepšie si absolventov právnických fakúlt vychovať v rámci svojho pôsobenia na Ústavnom súde, ako čakať na niekoho s päťročnou praxou, kto neprichádza, hej, lebo dnes majú problém vôbec obsadiť tieto miesta. Čiže reagovali sme na to, nie je úmyslom nejakým spôsobom znižovať kvalifikáciu, ale keby sme sa chceli baviť o naozaj kvalifikácii, tak by sme to museli nieže zrušiť, ale zvýšiť niekoľkonásobne túto prax, ak by už mali byť hotoví ľudia. A pokiaľ ide o ustanovenie o právnom zástupcovi, je to technická vec. Toto ustanovenie právneho zástupcu, tá technická vec spočíva v tom, aby to nemusel administratívne riešiť Ústavný súd, ale máme tu inštitúciu, a to je Centrum právnej pomoci, ktoré rieši právne zastupovanie ľudí v hmotnej, pardon, v materiálnej núdzi, a je to na to prispôsobená organizácia, ktorá má na to celé procesy a všetko. Čiže ak aj na Ústavnom súde k takémuto príde, tak Centrum právnej pomoci sprostredkuje právne zastúpenie a môže to urobiť prostredníctvom vlastných právnikov, alebo to môže urobiť prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory. Čiže tam je len technikália, aby administratívne tým nebol zaťažený Ústavný súd, ale aby sa to riešilo cez Centrum právnej pomoci, ja tu nevidím žiaden problém, to je len technikália, kto to bude ustanovovať. Ak hovoríme teda o povinnej obhajobe alebo povinnom právnom zastúpení, tak. No a pokiaľ ide o tú poslednú vec, čo ste hovorili, § 56 ods. 2, že sa dopĺňa písm. a), k tomu písm. g). Tam ide v zásade o čiastočné, ak sa teda rieši prijatie návrhu alebo neprijatie návrhu, a aby bolo možné čiastočné neprijatie toho návrhu najmä z toho dôvodu, aby, ak je potrebné, aby sa nemusela odložiť účinnosť celého zákona. A v tých konkrétnych prípadoch nastali také situácie, že bolo potrebné, aby čiastkovo ten zákon ďalej bol účinný a len čiastočne sa pozastavila účinnosť, tak toto je vlastne nástroj na to, aby to bolo možné aj takýmto spôsobom odmietnuť. Takže ja si myslím, že to je v poriadku, ale môžme potom, samozrejme, v druhom čítaní sa k tomu baviť bližšie. Ďakujem pekne. [13:03] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 954. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 999. Odovzdávam slovo ministrovi spravodlivosti, aby vládny návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 954.) [13:13] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2025, ktorý je zároveň podnetom pre vypracovanie návrhu zákona. Okrem toho sa predkladaným návrhom zákona plní úloha B.3 uznesenia vlády Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. 634. Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1544/2023 z 12. júla, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania v určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní. Prijatie tohto zákona je jednou z podmienok riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie. Návrh zákona v čl. 1 vymedzuje predmet úpravy, rozsah svojej pôsobnosti, niektoré používané pojmy, bližšie vymedzuje povinnosť určiť určenú prevádzkareň a právneho zástupcu, ako aj oznamovaciu povinnosť a v súlade so smernicou sa v návrhu zákona upravuje aj sankčný mechanizmus za porušenie zavádzaných povinností. Na účely riadnej aplikácie zákona sa navrhuje aj súvisiace prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je vytvorenie dostatočného časového úseku pre prvotné splnenie zavádzaných povinností. V čl. 2 sa navrhuje novelizácia zákona č. 264/2022 o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom ide o vyvolanú novelizáciu. V čl. 3 sa navrhuje doplnenie zákona č. 192/2023 o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účinnosť zákona sa v súlade s transpozičným termínom navrhuje od 18. februára 2026. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona sa týka len vybraných subjektov, nie sú to všeobecné povinnosti pre každého podnikateľa, vybraných subjektov, ktoré sú definované v úvodných ustanoveniach tohto zákona. Takže ďakujem za pozornosť a dovolím si požiadať o prerokovanie a podporu uvedeného návrhu. [13:14] Andrej Danko Dám slovo spravodajkyni pani poslankyni Plevíkovej, aby uviedla stanovisko výboru. [13:15] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:15] Andrej Danko Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nik. Uzatváram možnosť prihlásenia a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa ešte vyjadriť pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má tlač 955. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1000. Prosím ministra spravodlivosti Suska, aby tento vládny návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , tlač 955.) [13:17] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pritom výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a zároveň posilniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu, rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených, eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov. Základným cieľom navrhovaných zmien je upraviť zásady pohybu a možnosti vzájomného kontaktu odsúdených s inými osobami, zmenu stupňa stráženia, práva a povinnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, disciplinárnu zodpovednosť výkonu trestu odňatia slobody v osobitných kategóriách odsúdených, a to najmä odsúdených na doživotie, a špecializovaný výkon trestu odňatia slobody predovšetkým v oddiele s bezpečnostným režimom a tým dosiahnuť čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu trestu odňatia slobody. V neposlednom rade je cieľom zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny a napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby pri zachovaní bezpečnosti vo väzenských zariadeniach. Vychádzajúc z navrhovaných zmien je nevyhnutné vykonať viaceré zmeny v zákone č. 300/2005 Z. z., to znamená v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku, zákone o výkone väzby a na základe uplatnených pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aj v zákone o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Vládny návrh zákona predpokladá negatívny rozpočet, rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na životné prostredie. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho, dlhého pripomienkového konania, bol prerokovaný so všetkými dotknutými subjektami, vrátane ombudsmana, vrátane detského ombudsmana, ďalších subjektov, ktoré, ktorí sa majú vo svojej kompetencii k tomu vyjadrovať. Bol predmetom riadneho MPK, legislatívnej rady vlády a vláda ho schválila 20. augusta 2025. Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2026, v zásade o trištvrte roka, aby bola dostatočná legisvakančná lehota. Ďakujem pekne za pozornosť. Dovolím si požiadať o podporu tohto návrhu. [13:17] Andrej Danko Ďakujem. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani Plevíkovej. [13:21] Zuzana Plevíková Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [13:21] Andrej Danko Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som dve písomné prihlášky – pán poslanec Dušenka, pani poslankyňa Bihariová. Nech sa páči, pán poslanec Dušenka. [13:22] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, hovorí sa, že najlepšie nakoniec, ale toto je zďaleka jeden z najhorších návrhov, aký som tu za ostatnú dobu videl. Pán minister už v úvodnom slovo prízvukoval, ako prebehlo riadne legislatívne konanie, ako prebieha, ako prebehlo MPK, ako sa k tomu všetci vyjadrili, skvelé. Keď si to však človek naozaj pozorne prečíta a dá si to do kontextu s aktuálne schvaľovanou konsolidáciou, tak ostane zhrozený. Lebo nehnevajte sa na mňa, pán minister, ale tento, táto vaša novela ide úplne v súlade s tým vaším nejakým presvedčením, kto je pre vás prvoradý a kto je pre vás na vedľajšej koľaji. Tak ako prvú vec, ktorú ste spravili po nástupe do vlády, bola novelizácia trestných kódexov, tak po dvoch rokoch teraz idete naozaj že spríjemniť pobyt odsúdeným. Ale spríjemniť do takej miery, že väzenia budú pomaly pripomínať nejaké jednoduché, lacnejšie ubytovania. Už ste spomínali, že vychádzate z odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, takzvanému výboru CPT. Ja som si všetky tie odporúčania prešiel, tie odporúčania sú miestami staré 22 rokov. To uvádzate aj v dôvodovej správe, áno, ony sa časom aktualizujú, viaceré z tých opatrení majú 22 rokov, sú z roku 2003. Tam, kde nestačí, nestačia európske nariadenia alebo európske smernice, tak pre komfort, chcel by som povedať, že vašich kamarátov zájdete až tak ďaleko, že dohľadáte aj odporúčania Rady ministrov, lebo to sú odporúčania Rady ministrov z roku 2003. Ak sa pýtate, že čo výbor CPT, ktorý tu bol pred rokom či dvoma a robil prieskum v slovenských väzniciach, tak viete čo, na čo sa väzni najčastejšie sťažovali? Na tvrdé fyzické násilie. Na to, že boli, v úvodzovkách, ako keby bití, resp. voči nim bolo použité neprimerané fyzické násilie. To v návrhu zákona neriešite. A druhú vec, ktorú v zákone neriešite, ale je to hlavným lajtmotívom, je snaha o resocializáciu odsúdených. Čo sa týka resocializácie v tomto dlhom či už samotnom platnom zákone, alebo tejto novele sa týkajú ako keby dve také ustanovenia, a to sú ustanovenia týkajúce sa vzdelávania a ustanovenia týkajúce sa ďalšieho nejakého zlepšenia takých soft skills alebo sociálnych zručností. Tak v rámci, v rámci vzdelávania ste tomu dali až dva odseky, čo sa týka tej skutočnej resocializácie, tak tam ani jeden. Ale teraz vám poviem, a to sú naozaj miestami až anomálie, keď si takto človek vezme v kontexte, v akej dobe aktuálne žijeme, akým spôsobom ľudia budú alebo už nesú ťarchu konsolidácie, ako ešte budú a akým spôsobom pristupujete k odsúdeným. Ale pôjdem rad radom, upozorňujem vás miestami aj na paragraf, na konkrétny paragraf. Paragraf 2 písm. b) a c). Medzi ďalšie potreby osobnej hygieny zaradzujete medzizubnú kefku. Samo osebe super nápad, výborne. Ale vy si uvedomujete, že pred rokom alebo rokom a pol ste tu mali pani ministerku, ktorá zrušila všetkým ľuďom zubné benefity? Zubné benefity ste zrušili všetkým ľuďom a tuto trestancom, pardon za výraz, tak idete dobrovoľne dať medzizubné kefky, aby keď opustia ústavy na výkon trestu, tie svoje skrátené tresty, aby sa mohli ešte viacej usmievať a vysmievať na poctivých, pracujúcich ľudí s krásnym, s krásnym chrupom. Naozaj, akože samo osebe je to správna myšlienka a mali ste povedať, chlapi, super, ale viete čo, bolo by to cynické, mysleli, brali by to ako čierny humor. Výborné, nechám to nabudúce, ale za okolností, kedy pred rokom a pol pani Dolinková zruší zubné benefity a ja sa idem starať o chrup trestancov, tak to nie. Paragraf 8 ods. 1. Po novom ústav na výkon trestu sa bude vyberať aj s ohľadom na záujem odsúdeného. To sa, myslím, objavilo v nejakých odporúčaniach CPT, resp. v koncepcii väzenstva na roky ´22 až 2030, avšak tak isto dávam na zváženie, či je toto naozaj najvhodnejšia doba, aby si odsúdený, aby sa reálne prihliadalo na to, kde tí odsúdení budú vykonávať trest, či to bude o 50 kilometrov od ich bydliska, 150 kilometrov alebo 350 kilometrov. Ďalej, zmena spôsobu výkonu trestu stupňa stráženia. Dnes to určuje súd, po novom to bude kompetencia riaditeľa. Riaditeľ však bude rozhodovať na základe odporučenia komisie, ktorú zostavuje minister. Takže a návrh na zníženie stupňa stráženia bude môcť po novom podať aj odsúdený. Áno, výbor CPT hovorí, že ten stupeň stráženia sa má priebežne prehodnocovať, priebežne prehodnocovať, lebo inak je človek nebezpečný v momente odsúdenia a inak v polovici trestu a inak na konci trestu. A to najlepšie dokážu, ľudovo povedané, bachári, resp. vedenie väznice. Lenže vy tú možnosť beriete už súdu v samotných počiatkoch a povedzte mi, na základe akého kľúča vy budete zostavovať tú komisiu? To bude ad hoc komisia, alebo to bude komisia, ktorá bude jednotná a určovať všade? Ja som vo vyhláške, ktorá k tomu zákonu patrí, našiel, ako sa to volá, umiestňovacia komisia, tak tam je presne popísané, kto je členom tej komisie, že je to pedagóg, že je to psychológ, že je to lekár, ďalší zdravotnícky pracovník, sociálny pracovník, príslušník zboru alebo zamestnanec zboru a tak ďalej a tak ďalej. Vy si tu do zákona jednoducho napíšete, vy budete zostavovať komisiu, ktorá riaditeľovi väzenia, ústavu na výkon trestu odňatia slobody poradí, a on sa ňou bude musieť riadiť, odporúčaním, či ho majú preradiť alebo nie. Toto je z môjho pohľadu úplná dezinterpretácia toho, čo tvrdil výbor CPT, a to, že akým spôsobom sa má prehodnocovať umiestnenie odsúdeného v treste odňatia slobody. Paragraf 12: Vo vyšších stupňoch stráženia sa už odsúdeného nebude týkať viac obmedzení, len sa bude viac monitorovať jeho pohyb a činnosti, ktoré vykonáva. Tak toto výbor CPT vôbec nerieši, ani nenaznačuje. Je to úplná vlastná iniciatíva vlády. Takže povedzte mi, či sa to nebude približovať viac naozaj k jednoduchému ubytovaniu ako trestu, ako ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak ani v maximálnom stupni stráženia sa odsúdeného nebude týkať viac obmedzení, len bude viac monitorovaný. Čiže bude môcť robiť tie isté činnosti ako v strednom alebo nízkom stupni stráženia, len nad ním stále bude niekto stáť? To má aký význam takýto druh trestu? Kde, čím motivujeme toho, toho človeka, aby sa polepšil? V ústave s maximálnym stupňom stráženia budú môcť odsúdení pracovať aj mimo ústavu, ak budú strážené, a návštevy s priamym kontaktom. No, kto toto kedy navrhol? Áno, návštevy s priamym kontaktom sa síce spomínajú vo výbore CPT, v odporúčaniach, ale ak naozaj chceme tých ľudí trošku resocializovať, prečo im to ponúkame ako na podnose? Že automaticky aj v maximálnom stupni stráženia priamy kontakt. Prečo ste to nedali ako nejaké pilotné opatrenie, že to bude najprv súčasťou nejakej disciplinárnej odmeny? Nie, na zlatom podnose, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom o to pričinili, dostanú návštevy s kontaktom. Skvelé! A pracovať aj mimo, len budú musieť byť strážení, fajn. Tak ak teraz má Zbor justičnej a väzenskej stáže nejaký podstav, tak nech sa páči, ešte budú aj tých najprísnejšie strážených väzňov chodiť strážiť niekde na pracovisko mimo ústavu. Za mňa absolútne nepochopiteľné. Ďalej, plocha na jedného odsúdeného sa má zväčšiť z 3,5 metra štvorcového na 4 metra štvorcového. Okej, super, skvelý nápad. Lenže keď sa dôkladnejšie pozriete na odporúčania výboru CPT, tak ten hovorí, a potvrdzuje to aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, že ak má odsúdený k dispozícii 3 až 4 metre štvorcové, je to úplne v poriadku, hlavne aby to nekleslo pod 3 metre štvorcové. Hlavne nech to neklesne pod 3 metre štvorcové. My dnes máme 3,5, úplný štandard, bez problémov. Nie, 4 metre štvorcové. Že sú preplnené väznice, že nemáme dostavaný ďalší ústav niekde pri Rimavskej Sobote? Nevadí, 4 metre štvorcové, super, fantázia. To budem rád, keď mi vysvetlíte, ako to dosiahnete, lebo ten cieľ by sa podľa koncepcie väzenstva dosiahol aj sám, keby sa dostaval ústav na výkon trestu odňatia slobody, myslím, že pri Rimavskej Sobote sa plánoval. Takže ešte raz, 3 až 4 metre štvorcové, úplný štandard, potvrdzuje to aj výbor CPT, aj Európsky súd pre ľudské práva, nie, vy idete úplne na strop, na 4 metre štvorcové. Paragraf 20, to je ďalšia taká úsmevná vec, ktorá len dokresľuje to, s akou, neurazte sa, ale až s otcovskou láskou sa staráte o odsúdených. Tak odsúdeným sa má po novom poskytovať aj spodná bielizeň, super, zrejme, aby im neprechladli močové cesty, viete. Takže aj spodnú bielizeň, a to ešte pripomeniem o niečo neskôr znova, medzizubnú kefku som spomínal. Odoslanie a doručovanie došlej korešpondencie už nebude zadržiavané, ak sa v nej vyskytne nejaký hanlivý obsah. Okej, v poriadku, beriem, že ľudia, ktorí si odpykávajú tresty, dopisujú si, používajú hanlivé slová. Ale takýmto spôsobom ich chcete prevychovávať? Aby kľudne písali v listoch nadávky, len sa tak bude prášiť? Fajn. Keď ich chcete resocializovať, tak povedzte, dobre, aspoň ten písomný prejav, aspoň tam nenadávajte, nie, kľudne píšte, ako chcete. Paragraf 27 – výrazné zvýšenie telefonovania. Je dobré, že je tu aj pán predsedajúci Danko, lebo to chcem dať do súvisu aj s rokovacím poriadkom, ktorý máme aktuálne v prvom čítaní. Pred piatimi či šiestimi rokmi, 2018-´19, prvá novela náhubkového zákona, obmedzenie časov poslancov v rozprave. Dnes déja vu, poslancom, ktorí sú platení ľuďmi za to, aby v pléne Národnej rady diskutovali o najlepších riešeniach pre Slovensko, tak tým ideme skrátiť rečnícky čas o štvrtinu. O štvrtinu. Viete, o koľko sa ide zvýšiť rečnícky čas pre odsúdených? Šesťnásobne, šesťnásobne. To je odmena za to, že si tam odpykávajú trest zrejme. Čiže poslanci, ktorí sú platení za diskutovanie, o štvrtinu menej, a odsúdenci, tak tí nech telefonujú šesťnásobne viac ako doposiaľ. Dobre, aby som dal úplne na pravú mieru, aj výbor CPT odporúčal navýšiť objem telefonovania, ale navrhoval ho zvýšiť dvojnásobne. Vy ho zvyšujete šesťnásobne, zo 40 minút na 240 minút. To je ukážka toho, ako aj tie dobré návrhy, ktoré sa objavujú v odporúčaniach CPT alebo niekde v koncepcii väzenstva, ako aj ten dobrý návrh dokážete doslova že pokaziť. Človek vám dá prst, vezmete celú ruku. Poslanci o štvrtinu menej času, odsúdení šesťnásobne viac. Blahoželám, super. A ešte bonus, to mobilní operátori nech sa od vás učia, popritom ešte 30 minút telefonovania denne s advokátom. Ústavy na výkon trestu odňatia slobody sa menia na call centrá. To si zapamätajte, meníme to na call centrá. Keď nebudú spať alebo pracovať, alebo sa stravovať, tak budú telefonovať. Paragraf 30 ods. 1, to je ďalšia perlička. Tak dnes si odsúdený môže v ústave mimo raňajok, obedov, večere, ktoré tam má zabezpečené, môže v miestnych, nazvime to, potravinách alebo nejakom obchode, kde sa predáva drogéria, si môže ešte nakupovať, ak má nejaké peniaze buď za prácu, alebo mu pošlú príbuzní, dnes tam môže mesačne minúť trojnásobok životného minima. To je 852 eur aj 39 centov. Takmer 900 eur môže odsúdený dnes minúť vo väzenských potravinách. Podľa navrhovateľa to môže byť sedemnásobok, to je 1 988 eur. Rozumiete? Tu bežná štvorčlenná rodina nemá príjem 2 000 eur neraz a z toho sa vystravuje, zaplatí si dopravu, zaplatí si všetky poplatky, aké má. Tu necháme pre majetných odsúdených, aby 2 000 len tak šmahom ruky utratili, aby to doslova prejedli, prejedli. Nie aby si tvorili úspory na život po, aby splácali škodu, ktorú spôsobili, nie, nech sa páči, kľudne to môžete prejesť, alebo keď máte peniaze a nemáte ešte vo väzení rešpekt, tak za potraviny za 2 000 eur si ten rešpekt vo väzení kúpite. Doslova si ho kúpite. Rozdáte horalky spoluväzňom, budú vás nosiť na rukách, garantujem, paráda. Koľko takých majetných väzňov sa asi v slovenských väzniciach nachádza? No, zopár mi napadá, tuto pán od Bonaparte Kočner a ďalší. Tak to je ako preňho, už mi tu len chýba ustanovenie o tom, že raz za týždeň sa musia vo väzenskej kantíne piecť palacinky s hrúbkou dva milimetre. Ďalej, väzni si budú môcť používať CD a DVD prehrávač, vlastné slúchadlá, ich používanie, elektrinu zaplatí ústav. Jasné, je fakticky nereálne dať jedného odsúdenému zaplatiť elektrinu, lebo to nikto nedokáže vypočítať, koľko tam spotreboval, ale ten princíp, že tu ideme ľudí zodrať z kože a tam im nahrnieme elektroniku, kľudne si tam vypeckujte, počúvajte, my to zaplatíme, paráda. Ide o princíp, samo osebe to nie je zlé, ale ide o princíp, ako k tomu pristupujete. Paragraf 35, to si, prosím vás, pozrite. Po novom si budú môcť odsúdení predplatiť knihy a časopisy, ktoré ohrozujú mravnosť. Inými slovami pornočasopisy a erotické časopisy. Opäť samo osebe nech, ale tu, prepáčte mi, ale mne tak ide na jazyk, že opäť s takou, ako myslíte na tých odsúdených ešte aj po zotmení. Aby ešte aj po zotmení sa im tam skrátka, aby ten čas tam trávili príjemne, tak si budú listovať erotické časopisy. No a povedzte mi, či toto je naozaj ešte stále ústav na výkon trestu odňatia slobody, alebo nejaké jednoduché, lacné ubytovania, lebo lacné ešte stále je. Namiesto toho, aby ste im, no, ešte ďalej. Odsúdení dostanú možnosť využívať internet. Okrem štátnych webov, ktoré budú prístupné, o ďalších povolených stránkach bude rozhodovať riaditeľ väznice. No, asi si môžme tipnúť, o aké stránky bude hlavný záujem, keď už tu odsúdeným dovoľujeme pornografické časopisy alebo erotické časopisy, aké stránky asi budú tí väzni žiadať. Namiesto toho, aby ste im tam dali prístup na weby organizácií, ktoré sa venujú pomoci odsúdeným po tom, čo si odpykajú trest, aby mali nejakú motivačnú literatúru a podobne, nie, vy im tam dáte štátne weby, fajn, a weby, o ktoré rozhodnú. Prečo im tam rovno nedáte spravodajské weby? Keď už. Nie, dáte ďalšie weby podľa rozhodnutia riaditeľa. Áno, a budete argumentovať, veď oni si chcú prečítať správy, tak, tak sme tak napísali. Ale dali ste to tak široko presne kvôli tomu, aby sa to mohlo zneužívať. Základná odmena bude pevne stanovená a bude vo výške 40 % minimálnej mzdy, to ste aj spomínali. Len pripomeniem, že od januára bude výška minimálnej mzdy 915 eur. To znamená, že základná odmena pri najnižšej platovej triede s najkratšou praxou, pretože tí väzni majú ako keby tri platové triedy, ak si dobre pamätám, a je to ešte rozdelené podľa, podľa dĺžky praxe, akú majú, tak tá najnižšia suma, akú ten odsúdený môže si mesačne zarobiť, je dnes 309 eur aj 90 centov, po novom to bude 366 eur. Základná odmena sa zvýši o 18 %. Tak, milí občania, 18-percentné navýšenie mzdy v čase konsolidácie. Vy mínus 200 eur ročne, živnostníci mínus 1 000 ročne, odsúdení plus 18 %. A fajn, samo osebe nie zlé, ale poďme si potom pozrieť, ako s tými peniazmi majú nakladať. Majú z toho platiť výživné, majú z toho splácať nejakú náhradu škody? No, mrknime sa na to, mám to ďalej, takže sa k tomu dostanem. Aby toho nebolo málo, popri zvýšení mzdy máte tu aj disciplinárnu odmenu. Dnes disciplinárna odmena 70 eur za nejaké dobré správanie. Po novom 200. Vau, 200, super. Tak to naozaj mnohí, mnohí si tam naozaj zarobia. Za chvíľu sa dostaneme aj k tomu, že ako s tými peniazmi budú nakladať. Keď som hovoril o tom, že väzenia sa budú meniť na call centrá, tak to potvrdzuje aj § 52 ods. 3 písm. b). Ako disciplinárny trest nebude možné uložiť zákaz telefonovania. Čiže doposiaľ mnohí, poviem, sekali dobrotu, aby si mohli zavolať. Teraz? Budú môcť robiť, čo chcú, lebo telefonovať nezakážu. Takže keď si, keď nebudú pracovať, jesť, spať, listovať časopisy a surfovať po internete, tak budú telefonovať. Za viac disciplinárnych previnení prejednávaných v jednom konaní sa odsúdenému uloží jeden disciplinárny trest. Ďalšie spríjemnenie pobytu odsúdených v ústave. Štyri priestupky, štyri disciplinárne previnenia? Nevadí, jeden trest, ten to vybaví. To je, prosím vás, aká motivácia? A aby toho nebolo málo, tak disciplinárne previnenie sa nezahladí po dvanástich mesiacoch ako doposiaľ, ale po šiestich. Po šiestich mesiacoch. Skrátenie samotky, v úvodzovkách, samotky, z 21 na 14 dní. Ako som vravel, polovica disciplinárnych trestov sa premlčí o polovicu skôr, už po šiestich mesiacoch namiesto dvanástich. Toto je inak anomália, lebo na jednej strane skracujú dospelým pobyt v samotke o tretinu, z 21 na 14 dní, ale tam je aj obmedzenie, v akom slede môžte tú samotku odsúdenému ako keby nariadiť, že skrátka keď je osoba na samotke, pár dní musí byť v klasickej cele, až potom môže ísť. Ale § 72 ods. 6: „Opätovný trest samotky bude možné mladistvému uložiť skôr." Čiže, čiže pokiaľ ide o mladistvých, tak asi žiadnych kamarátov, známych nemajú, tak tí nech do samotky chodia ako na bežiacom páse. Výborne. Do otvoreného oddelenia mohli ísť len tí, ktorí dostali minimálny stupeň stráženia. Po novom všetci odsúdenci za prečiny. Navyše aj iných odsúdených, ktorí vykonávajú trest za prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. Čiže aj tí najťažší zločinci po novom budú môcť ísť do otvoreného oddelenia. Ďalší dôkaz toho, že to už nie je o nejakej resocializácii, o tom, aby sa zlepšili, viac aklimatizovali na pobyt na slobode. Nie, aj najtvrdší zločinci budú si môcť užívať svoj dlhoročný pobyt v otvorených oddeleniach. Paragraf 10 ods. 4 písm. c): Ústav po prepustení odsúdeného dnes informuje rodinu, súd a aj strediská, ktoré pomáhajú odsúdeným zaradiť sa späť do života, po novom už ústav na výkon trestu nebude kontaktovať tie strediská, ktoré odsúdeným následne pomáhajú. A to ani v prípade, že by ten odsúdený povedal, viete čo, pán riaditeľ, že pošlite to tomu ústavu, veď ten človek tu so mnou chodil, rozprávali sme sa a tak ďalej a tak ďalej, dajte mu vedieť, že už ma prepúšťate. Nie, nie, ak chcete, prepustíme vás, nech sa páči, môžte im tam zaklopať sám. To je aký prístup ku resocializácii? Necháte ho odísť a tak zaklop a ak nie, tak sa o seba postaraj sám. Vy by ste mali byť prví, ktorí budú lipnúť na tom, že prvé kroky odsúdeného budú smerovať práve do takýchto centier, kde im poskytnú ako keby prvotnú podporu, možnosti nejakého dočasného ubytovania, možnosť nejakého zamestnania a tak ďalej. Paragraf 10 7b ods. 2, ďalšia výborná vec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [13:56] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave . [13:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dubovický. [13:56] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolega, musím veľmi oceniť to, čo ste vraveli, veľmi sa mi to páčilo a chcel by som povedať, že ale vy ste to asi nepochopili, oni to idú zmeniť na hotely, trojhviezdičkové hotely, ja už iba čakám návrh, keď príde bazén, wellness a kedy povolíte donáškové služby. Ako nehnevajte sa, nehnevajte sa na mňa, pán minister, ale fakt v čase konsolidácia dvíhať, dvíhať odmeny pre väzňov, kedy fakt že ľudia musia šetriť, nezdá sa mi absolútne, absolútne fér. A čo povedal kolega, že teraz si už budú môcť väzni kúpiť v obchodoch niečo do 2-tisíc euro, no neviem, neviem, ako to vnímate vy, ale v súčasnosti do väzníc práve prichádzajú ľudia najmenej majetní, s najmenším príjmom, ale na základe týchto všetkých zmien sa budú mať celkom fajn, však aj zarobia, možno že zarobia viac ako keby boli na slobode, takže nezdá sa mi to okej, a niektorí to môžu zobrať aj tak, že do väzenia pôjdu v určitom zmysle za odmenu, že tam sa budem mať lepšie, jak sa mám vonku. Čo sa týka, kolega, tých webov, čo ste spomínali, chcem vám povedať, že tým, že som pracoval v IT spoločnosti v minulosti, viem, že niektoré weby sa dajú zablokovať, ale vám garantujem, garantujem vám, že ak to zrobia, tak weby ako Denník N, SME, Pravda a tak ďalej, tie budú zablokované a denníky ako je Hlavný denník alebo Infovojna, tie budú akože hneď ako prvé, čo vyskakujú. No tak aby sa vedelo, že čo očakávam z tejto väznice, resp. z tohto nového zákona. A áno, je mi to normálne vtipné, že akým spôsobom sa konsoliduje aj tu. Ďakujem. [13:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Dušenka. [13:56] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. V skratke, to, čo bola novela trestných kódexov pre odsúdených a obžalovaných, tým je táto novela o výkone trestu odňatia slobody pre odsúdených. Nič viac, nič menej. Jednoducho úplne ste odignorovali ten, tú podstatu, ten zmysel, o čom to má byť, aby sa ľudia v ústavoch resocializovali, aby ste ich motivovali pracovať, aby ste ich motivovali trochu sa viac snažiť a dobre správať, ale nie, všetko im ponúkate na zlatom podnose, bez toho, aby čo len pohli prstom. A ako vravím, ešte sa k tomu vrátim v ústnej rozprave, ustanovenia, ktoré sa týkajú naozaj resocializácie, či je to vzdelanie alebo ešte jedno ustanovenie, tak tých ste sa fakticky ani len nedotkli. Len výhody a výhody pre odsúdených za nič. Naozaj to, čo bola novela trestných zákonov pre obvinených a odsúdených, to je to isté pre odsúdených. Ďakujem veľmi pekne. [13:56] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Poslankyňa Bihariová. [13:56] Irena Bihariová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené poslanecké kolegyne, poslaneckí kolegovia, teraz som mierne vyhodená z konceptu, lebo moji predrečníci, neviem, či budem vo väčšej kontrapozícii s nimi ako, ako teda s pánom ministrom, pretože ja na tú problematiku nahliadam trochu, trochu inak, a hoci teda sú tam niektoré veci, s ktorými, samozrejme, súhlasím, tak ja mám pocit, že sa neurobilo dosť. (Smiech.) Že tuto ja skôr vidím tie nedostatky. Totižto keď si všetci spomenieme na to, že vláda v tom období, keď sa prerokúvala a prijímala trestná novela, tak mala preto taký ten alibizačný, hej, naratív, že veď to má smerovať k restoratívnej justícii a humanizácii toho sankčného mechanizmu v trestnom práve, fakt je teda ten, že sme museli čakať dva roky, až keď teda prišlo, prišiel na rad vôbec nejaký predpis, ktorý sa priamo dotýka podmienok väzenstva. Napriek tomu, že prináša niekoľko podľa mňa dobrých, hej, aj pochvályhodných technických vylepšení a ja kľudne ich tu aj niektoré spomeniem a ocením, tak asi v takom sumárnom zhrnutí je jeho najväčším prínosom to, že posúva väzenstvo z 19. do 20. storočia. K tým možno naozaj že tuto kolegami kritizovanými opatreniami, ale pre mňa vítanými, sú také veci ako je práve to, že sa môže veľmi flexibilne meniť umiestnenie alebo teda rozhodnutie o stupni stráženia, pretože je tam práve ten personál, ktorý pozoruje zmeny správania teda konkrétneho odsúdeného, je tam, samozrejme, aj tá poistka, inak by som tiež bola k tomu taká trošku opatrná, kedy sa môže teda odsúdený v prípade, že by s tým nesúhlasil, obrátiť, obrátiť na súd, to ja vnímam ako príležitosť pre individualizáciu trestu. Takisto, hej, myslím, že tam sú, áno, to sú tie, rozšírenie, definičné rozšírenie osôb, ktoré teda môžu byť súčasťou návštev, tam, áno, k tomu sa dostanem neskôr, že ak ide o odsúdenú matku s deťmi, tak stále platí, že to dieťa, ktoré teda prichádza na návštevu, nemá možnosť byť v tom styku s matkou vo viacej takom child friendly prostredie, ak to tak mám povedať, to nie je, že robíme tu nejaké neuveriteľné nadštandardy pre odsúdených, ale áno, sú tu aj ich blízke osoby, zvlášť ak ide teda o odsúdenú v roly matky, ktorá má, podľa mňa toto je veľmi silný, silný prvok na jej resocializáciu a snahu navrátiť sa do pôvodného života, ak má v nejakých humánnych podmienkach umožnený kontakt s dieťaťom. Ale teda naspäť k tým, k tým v podstate dobrým technickým opatreniam. Je tam ešte, áno, opatrenie, ktoré sa týkajú telefonovania, návštev, vychádzky a tak ďalej. Totižto tá možno filozofická, filozofická taká nezhoda medzi tým, čo hovorili moji predrečníci, je v tom, že ja si myslím, že ak už sa osoba dostala do výkonu trestu odňatia slobody, tak to má byť priestor, ktorý na konci dňa povedie k náprave. O to by tam malo ísť, hej? Má mať nejaký resocializačný, na konci teda výkonu odňatia trestu slobody by mal mať reintegračný efekt a nie, aby to bol ústav, ako hovoril môj nebohý pán profesor, ktorý ma učil trestný proces, Kolesár, že to je vysoká škola zločinecká, hej? Ak sa raz ocitnete už do tohoto prostredia, tak, tak áno, s najväčšou pravdepodobnosťou sa tam skôr či neskôr vrátite. Takže tie moje kritické výhrady smerujú skôr teda k tomu, že ad 1, aj tie technické úpravy, na ktoré sa tento návrh zameriava, a to prízvukujem, to sú technické úpravy, to nie sú úplne také tie sľubované a očakávané systémové zmeny, o ktorých, hej, by sme mohli povedať, že naozaj napĺňajú ten zmysel a inštitút restoratívnej justície, tak ani tie technické zmeny nepokryli úplne všetky tie praktické požiadavky, ktoré teda vyplynuli z, aj teda z hodnotení CTP, ale aj v poslednom dobe častokrát monitorovaných alebo teda zo správ verejného ochrancu práv, ktorý vykonáva v týchto miestach a zariadeniach prieskum. Čiže ja sa najprv dotknem teda takých tých chýbajúcich technicko-praktických opatrení a potom teda k tomu, čo nemám ja osobne ako oveľa väčší problém, práve teda ten, že tam chýbajú tie atribúty, ktoré sú typické pre restoratívnu justíciu. Dobre. Čiže častokrát namietaný je s prístupom k zdravotnej starostlivosti, hej, že aj ombudsman, aj európski inšpektori opakovane rozprávajú, že medikamentáciu má v rukách personál, teda zariadenia a chýbajú zdravotnícki, zdravotnícky personál. Veľmi často aj v tých podaniach ombudsmana na Ústavný súd sa opakuje problém s tým, že prichádza teda k nejakým zdravotným ťažkostiam, častokrát aj v dôsledku násilia, ktoré bolo na odsúdených spáchané či už spoluväzňami, alebo aj bachármi, sa málokedy alebo s väčšími ťažkosťami dostáva do pozornosti zdravotníckych zariadení, sú slabo dokumentované, sú, na konci dňa neexistuje ani žiadna nejaká, hej, štatistika, ktorá by evidovala takéto prípady, ako sa tam teda zabezpečuje zdravotná starostlivosť, aké sú možno aj prípady fyzického násilia a tak ďalej, ale, ale teda je tam zhoršený a sťažený prístup k zákonnej zdravotnej starostlivosti. S tým súvisí napríklad ďalší problém, že sú prehliadaní v prítomnosti lekára vždy aj s členom teda stráže, čo, ak nie je predpoklad, že by teda odsúdený ohrozoval lekára, mi príde ako úplne zbytočné, lebo tým narúša jednak lekárske tajomstvo a jednak teda aj nejakú, nejakú dôstojnosť osoby pri tom vyšetrovaní. Ja osobne, kebyže teda môžem navrhnúť, tak my by sme tam navrhovali zákon po novom, aby medikáciu vykonával zdravotnícky personál, aby bola garancia lekárskeho tajomstva, čiže bez prítomnosti dozorcov, ak nejde teda o bezprostredné riziko, a dlhodobý cieľ preniesť väzenské zdravotníctvo pod rezort zdravotníctva, aby teda bola garantovaná inštitucionálna nezávislosť. Druhý ten praktický nedostatok, ktorý nie je úplne pokrytý predkladaným návrhom, už som ho naznačila, je používanie násilia a hluché zóny kamier, teda tie uhly a miesta, ktoré nedokáže v súčasnosti zachytiť. No je prekvapené, že, je pre mňa prekvapujúce, že mnohí, mnohí obhajcovia, vládni obhajcovia trestných noviel, hej, teda častokrát hovorili, akí boli mučení. No neviem, asi neboli mučení dosť silno alebo ak túto vec opomenuli v tom návrhu nejakým spôsobom legislatívne zreflektovať, sú aj teda z poslednej návštevy, návštevy CPT zaznamenané prípady, kedy prišlo k fyzickému zlému zaobchádzaniu v Ružomberku vrátane teleskopických obuškov, a takisto táto návšteva upozornila aj na miesta teda mimo kamerového dosahu. No paradoxne práve tieto veci nie sú úplne, minimálne mne teda z toho nevypadli, že by, že by návrh na ne nejako reflektoval. Ďalšia taká tá technická alebo praktická vec nepokrytá návrhom je, že, alebo je spôsob, akým sa vykonávajú osobné prehliadky. Áno, je tam tiež nejaká drobná úprava, ktorá, hej, nejdem teraz do naturalistických podrobností alebo teda, áno, niečo tam je, ale ja osobne by som tiež sa napríklad prihovorila za ten návrh, ktorý artikuloval verejný ochranca práv, aby to bola tá tzv. dvojkroková prehliadka, hej, kedy si teda nevyzliekate všetko kompletne, ale najprv vrchnú časť, keď potrebujete, hej, potrebujete, aby bola obhliadnutá, potom spodnú časť a nie naraz, tá tam teda, hej, nie celkom dôstojne, človek vystavoval úplne k nahote. Aj keď áno, je tam, myslím, že, ak sa nemýlim, tá možnosť už toho prístrojového zaznamenávania niektorých, hej, oblastí ľudského tela. Výbor OSN proti mučeniu zdôrazňuje aj teda to, že nie je úplne efektívny mechanizmus a sťažnosti a transparentnosť. To je to, čo som hovorila, že chýbajú nejaké, tak ako sú v ostatných právom regulovaných oblastiach vyhodnocované teda efekty tejto regulácie, sú nejaké správy, sú nejaké štatistiky, ja neviem, nasadzovanie ITP a tak ďalej, tak tuná mne osobne teda chýba, že ako napríklad sa vybavujú takéto podnety zo strany odsúdených, aké konkrétne incidenty, lekárske úkony museli byť vykonané a tak ďalej a tak ďalej, aké zranenia a tak ďalej. To je teda ten balíček, ktorý som nazvala, že také tie prakticko-technické potreby, ktoré, áno, sú aj ombudsmanom, aj príslušnými orgánmi viackrát namietané a v tomto súčasnom návrhu a verzii mám, teda mi z toho vyšlo, že nie sú úplne dostatočne zreflektované. Ten väčší problém, ktorý som naznačila, je teda absencia prvkov restoratívnej justície. Znovu opakujem, že ja som teda veľká odporkyňa toho, ako, ako sa teda nakoniec zlegalizovala hospodárska kriminalita a majetková kriminalita a celého toho všetkého, čo obsiahli teda tie novelizované trestné kódexy. Ono to naozaj nie je úplne tak teda, tu sa trošku dotknem aj tej predošlej rozpravy, že napríklad náramok sa môže predsa dať aj osobe, ktorej, teda spáchala trestný čin s hornou hranicou do desať rokov. A tam sú aj násilné trestné činy, hej? A myslím, že docela aj väčšina. Myslím, že by sme sa, raz o tom aj rozprávali, keď som vám hovorila, že ono by to dokonca vyšlo až do takej absurdity, že aj páchateľa domáceho násilia by mohol dostať, hej? (Reakcia z pléna.) Áno, vy ste mi povedali, že veď sudca rozhodne, no len my nemáme systém judge-made law, hej, lebo to by sme potom mohli dať od nula do sto rokov, nech má Trestný zákon a sudca rozhodne. Čiže, čiže ani tie trestné kódexy nenaplnili ten cieľ restoratívnej justície a teda táto legislatíva, ktorá na tom mala naozaj, naozaj priamy priestor, takisto nenaplnila tento cieľ. Lebo ja osobne teda by som čakala, že viete, tie osoby odsúdené podľa teda súčasného znenia trestných kódexov by sa tam mali dostať v mnohých prípadoch práve preto, že neboli schopné nahradiť spôsobenú škodu, hej? Samozrejme sú trestné činy, kde sa to asi nedá, hej, vyčíslovať na vzniknutú náhradu škody v peniazoch a teda túto škodu nahradiť a tým sa možno vyhnúť práve takémuto typu trestov. Takže sú tam páchatelia, ktorí neposkytli obeti náhradu škody. A mne z toho teraz vyvstáva otázka, že a teraz ako oni plnia ten účel toho, hej, toho restoratívneho, hej? Že čím oni kompenzujú vzniknutú ujmu obeti. Je nejaká povinnosť, aby sa, ja neviem, zapojili do reparačného plánu, teraz fakt dávam že ad absurdum príklady, ospravedlnenia obetí alebo možno nejakej riadenej mediácie s obeťou, ak o to ona prejaví záujem a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto mi tam chýba, čo do istej miery môže súvisieť aj teda s kapacitami, nedostatočnými kapacitami v zariadeniach. Po druhé, tuto potom v týchto bodoch súhlasím s mojím predrečníkom, do akej miery, sa pýtam, je zabezpečená tá náprava odsúdeného, pretože okrem teda toho, čo tu zmienil vo vzťahu k tým veľmi letmo pokrytým vzdeláva... ustanoveniam o vzdelávaní, tak mne tam chýbajú nejaké špecializované programy, ktoré pracujú cielene s určitým typom delikventov. Ja neviem, páchateľmi sexuálnej delikvencie, ideologicky motivovanej kriminality, zvlášť teda podľa mňa veľmi dôležité s osobami, ktorí sú páchatelia násilných trestných činov a týrania blízkej a zverenej osoby a tak ďalej a tak ďalej, čiže nechcem to teraz, hej, tak moderne nazvať, že nejaké sebarozvojové a self-coachingové programy, aby to naozaj znovu nevyznelo, že mi ide o to, aby sme z týchto ústavov urobili nejaký luxusný hotel. Ale ja si myslím, že ak majú naplniť tento účel, tak práveže potrebujú, aby mali prístup k takýmto zlepšeným podmienkam, akým je teda program. Po tretie, chýbala mi tam takisto, nejaký, to legislatívne ukotvenie reintegrácie a resocializácie. Nie sú tam teda uvedené nejaké povinnosti pre prepúšťací plán, to znamená, že ako by sa vysporadú... ako sa bude prepustená osoba vysporadúvať s dlhmi, či mal zabezpečenú osobnú dokumentáciu, bývanie, zamestnanosť, aj keď tu teda mám pocit, že teda je zabezpečený prístup k nejakým aplikáciám pred ukončením výkonu trestu odňatia slobody, ale myslím, že vedia, aké ťažkosti má osoba so záznamom v registri trestov, tak to tou aplikáciou nie úplne, hej, sa vykompenzuje. Čiže nie je tam nič, čo by sľubovalo nejaké napojenie na sociálne služby. (Reakcia z pléna.) Prepáč. No a posledná, posledná z takých tých kritických výhrad je ten, už som to na začiatku spomenula, spôsob, akým má zabezpečený rodinný kontakt detí. Aj verejný ochranca práv konštatuje, že podmienky návštev detí odsúdených rodičov porušujú základný záväzok, pozitívny záväzok štátu chrániť rodinný život. Chýbajú tam teda nejaké priestory, ktoré by boli minimálne nie toxické pre dieťa, ktoré sa v nich ocitne, len preto, že si chce uplatniť svoj prirodzený, hej, prirodzené právo na styk s matkou. Zhrnúc to, no na to, koľko sme počúvali o tom mučení a trápení vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je toto príliš, hej, slabá reflexia všetkých tých nedostatkov, ktoré boli komunikované teda či už ústami vládnych poslancov alebo členov vlády, alebo aj teda objektívne, či už CPT alebo verejným ochrancom práv, alebo teda inými, inými európskymi väzenskými inštitúciami. Čiže po dvoch rokoch čakania sme na, v tomto štádiu sa dopracovali k nejakým technickým zmenám, ktoré viac-menej niekam veľmi výrazne ten stav väzenstva neposúvajú. Ako hovorím, je to dôležité práve preto, aby sme obmedzili recidívu, aby sa naozaj naplnil účel trestu odňatia slobody, nie preto, aby sme rozmaznávali väzňov. Možno to je tá, ten filozofický iný pohľad na to, ako by tie podmienky väzňov mali byť nastavené. Bez toho, aby bola zabezpečená práca, vzdelanie, príprava na prepustenie, sa väznice stávajú doslova teda miestom alebo semenišťom faktorov, ktoré potom podporujú recidívu a sú fabrikou na recidívu. No a záverom, ja mám pocit, že aj tým, ako je zatiaľ teda spracovaný práve ten, alebo nespracovaný ten, tie definičné kritériá restoratívnej justície, je jedným z ďalších dôkazov, že možno naozaj nikdy nešlo tejto vláde o restoratívnu justíciu, ale iba o to, aby sa z Trestného zákona vytratil odstrašujúci účinok na páchateľov ekonomickej, alebo teda majetkovej a hospodárskej kriminality, aby sa znížil aj, je to sankčný, sankčný mechanizmus pre ľudí, ktorí, hej, možno sú mnohí z nich teda aj v nejakom type prepojenia so súčasnými členmi koalície. A tá ambícia, pod akou bola komunikovaná, hej, tá snaha a ten zámer prijať trestné kódexy, sa teda neprejavili ani do tohto návrhu z dielne ministerstva spravodlivosti. Tak toľko zatiaľ odo mňa. Ďakujem pekne. [13:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Ospravedlňujem sa za vyrušenie počas prejavu. S faktickou poznámkou pán poslanec Dušenka. [14:14] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Takisto super vystúpenie podľa mňa. Áno, ja som na začiatku spomínal, že mnohé z tých opatrení, ktoré tam sú, nie sú a priori zlé. Vecne, technicky áno, len to si človek musí zakryť oči, uši a odsťahovať sa tak 10-tisíc kilometrov ďalej od Slovenska, vtedy to všetko sedí. Ak človek vníma, aká je aktuálne na Slovensku realita, akým spôsobom tu prebehli dve konsolidácie, aká tretia konsolidácia sa chytá, chystá, akým spôsobom sa tu pomohlo odsúdeným a obvineným a v kontexte toho všetkého namiesto toho, aby sa tu hľadelo primárne na komfort slušných a čestných ľudí, tak mňa dojíma to, že vláde viac záleží na komforte a pohodlí odsúdených. To je celé. Keby tu nebola tretia konsolidácia, keby tu nebola novela trestných kódexov, jasné, dvihnem aj tri ruky, ale v tomto kontexte sa to absolútne nedá podporiť, aleže vôbec. To je, to je výsmech voči všetkým čestným, pracujúcim ľuďom a, ako aj kolega predo mnou spomenul, naozaj aj to zvýšenie platov samo osebe fajn, ale v kontexte konsolidácie tí naozaj sociálne najslabší, no pre nich bude výhodné ísť a nechať sa odsúdiť a ísť na trest odňatia slobody, lebo si tam zarobia viac ako skrátka v bežnom živote, a tak to je, a budú mať lepší komfort. A potom môžme zabudnúť na všetky alternatívne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [14:16] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Iren, veľmi pekne ti chcem poďakovať za tvoje vystúpenie, ale chcel by som sa ťa ešte opýtať, lebo pozerám, že chceš reagovať, takže ak som to správne pochopil, náramok dostanú odsúdení väzni aj za násilnú trestnú činnosť, ktorú spáchajú, to znamená, že môžu byť umiestnení doma s osobou, ktorej vedome ublížil. Ak to správne, ak to správne chápem. Že či toto je to, čo má tým ľuďom pomôcť v tomto prípade? A ďalšia vec, čo som sa chcel opýtať, Iren, že ako vnímaš to, lebo napríklad v bode 37 je napísané, že navrhované znenie dddddd, je, že cela poskytovala 8 až 9 metrov štvorcových životného priestoru, cela pre dve osoby 10 metrov a tak ďalej a tak ďalej. Ako vnímaš to, že napríklad deti v materských škôlkach zo zákona majú iba 3 metre štvorcové? Že tým väzňom v súčasnosti, akože nech sa na mňa nikto nehnevá, ale ja mám taký silný pocit, že chceme im urobiť úplne že pohodlie, komfort, ešte lepšie ako v iných zariadeniach, ktoré prevádzkuje štát alebo samospráva. Ďakujem. [14:16] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Bihariová. [14:17] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za, aj za reakcie. Teda začnem odpoveďami pre teda, Richard. K tej prvej otázke, áno, tá formulácia je tam naozaj taká, že súd po zvážení môže uložiť aj tento typ trestu pri trestných činoch, kde horná hranica neprevýši desať rokov trestu odňatia slobody, čo je ale naozaj teda, ja som tu niekde mala aj takú celú tabuľku, že som si to vypísala, akých konkrétnych trestných činov by sa to týkalo a teda, samozrejme, bavíme sa aj o násilných a, áno, bavíme sa aj o takej absurdite, ja si uvedomujem, že je to asi, reálne by k tomu snáď, preboha, nedošlo, že by mohol byť uložený osobe, ktorá je odsúdená za týranie blízkej a zverenej osoby a dostane náramok, aby bola v tej spoločnej domácnosti. Lenže ako som povedala, my tu nemôžeme tvoriť trestné právo na systéme že judge-made law, veď sudca to vyrieši. No tak hovorím, potom dajme 0 až 100 rokov a nech to sudca vyrieši. My nemáme taký systém, tu musí zákonodarca dať jasné guidelines a v tomto prípade dal takéto, to si tu povedzme otvorene. Tá druhá otázka, prepáč, tam bolo, aha, to bolo o tom priestore a súvisí to trošku teda aj s tým, čo hovoril vo faktickej poznámke pán kolega. No, my by sme sa nemali dostať do situácie, že ideme núdznosť prestreľovať núdznosťou iného, hej. Že tie podmienky sú naozaj katastrofálne, to je objektívne, ja som sa teda naozaj držala aj vyjadrení, aj zistení z prieskumov verejného ochrancu práv, to naozaj to nie je luxus, hej, že, áno, ja rozumiem, že aj tie deti v škôlke majú menší priestor na osobu, ale zároveň nemajú ten priestor v takých podmienkach, v akých hoci teda vo väčšom, hej, čo do metrov štvorcových priestore majú väzni. A ja hovorím, tu nejde o luxus, tu ide o prevýchovu. Toto to má splniť. [14:17] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. Keďže sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankyne do rozpravy, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči. [14:20] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, milí kolegovia, milé kolegyne, dokončím len to, čo som nestihol dopovedať v písomnej rozprave. Viackrát, alebo väčšiu časť rozpravy som tu venoval aj tomu, akým spôsobom sa zvýši odmena pre odsúdených, akým spôsobom sa im zvýši odmena za, vlastne disciplinárna pochvala, nazvime to, z 80 na 200 eur. Vravím, samo osebe to nie je zlé, ale treba sa pozrieť aj na to, akým spôsobom ten odsúdený s tými peniazmi má nakladať. Tak v § 45 uvádzate, že trovy výkonu trestu sa budú splácať pomalšie. Namiesto 55 % pôjde na splácanie trov len 45 %, respektíve zo 45 na 35, podľa toho, či ten odsúdený spláca výživné alebo nie. Ďalej, na platenie výživného sa to síce zvýši, ale len minimálne. Pôvodne, dnes teda ide 30 %, zvýši na 33 %. Doslova odrobinka. Ale na vreckové, na vreckové, tak to im zvyšujete z 12 % na 22 %, respektíve na 19. Tak kým na výživné nechávate, nech len platí o 3 % viac, o desatinu, tak vreckové nech si tvorí v dvojnásobnom množstve. Dobre, ak to máte podložené nejakými údajmi, že takto to má byť, nech, ale ja som v dôvodovej správe nevidel ani čiarku, prečo by osamelá matka, ktorá trpí v zásade dvojnásobne, jednak tým, že je na výchovu dieťaťa sama, po druhé, trpí dieťa, že áno, jeho rodič je vo výkone trestu, tak ešte z toho mála pri tej konsolidácii mu od rodiča, otca odsúdeného, príde o pár eur viac. Takýmto spôsobom s tým nakladáte. Čiže na výživné z 30 na 33 %, ale vreckové na dvojnásobok. To ma na tom najviac mrzí. Paragraf 97b ods. 2, to je ďalšia z takých pre mňa anomálií tohto návrhu. Teraz počúvajte. O odmene bude rozhodovať riaditeľ ústavu, ale o previnení, o disciplinárnych trestoch len pedagóg. Čiže tu je ako keby úplne hra na dobrého a zlého policajta. Tak z riaditeľa ústavu, z riaditeľa väznice robia toho dobrého, lebo on bude rozhodovať len o odmene, o odmene, o tom, že povolí vychádzku, že povolí návštevu domova mimo ústav, že dovolí si pozerať webové stránky, aké si odsúdený požiada, ale pokiaľ ide o disciplinárne previnenie, no tak to už nebude rozhodovať riaditeľ, to už nechá tomu psychológovi, ktorý má už z toho postavenia nejakého hierarchického alebo nejakej reputácie násobne horšie postavenie. Čiže špinavú robotu, všetku špinavú robotu nechávajú na pedagóga, na pedagóga. A všetky pozitíva, ktoré odsúdený môže získať, tak to zverujú riaditeľovi, aby bol za pekného. To je veľmi zaujímavý postup. Nech už by to bolo akokoľvek, že o odmenách aj trestoch rozhodujú obaja, alebo o všetkom rozhoduje len riaditeľ, alebo o všetkom rozhoduje len pedagóg, akékoľvek riešenie je násobne lepšie ako to, ktoré je tu teraz napísané. No a aby som nezabudol, pedagóg bude takisto rozhodovať aj o zhabaní veci. Čiže ten hnev, ktorý odsúdený bude mať z toho, že mu bude zhabaná vec alebo dostane nejaký, nejaké disciplinárne previnenie, tak všetko si bude môcť ventilovať vyslovene na pedagógovi, lebo riaditeľ s tým nebude mať nič spoločné. No a ako som spomínal, len som si nevedel spomenúť na paragraf, tak činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného, § 46. Tohto ustanovenia sa ani nedotkli. Tak ako aj moja predrečníčka spomínala, namiesto toho, aby naozaj lipli na tom, že nielen ten odsúdený si vychodí ten nejaký resocializačný program vzdelávací, alebo ako to nazvať, aby naozaj keď sa tam vzdeláva, aby len sa nevzdelával, ale aby aj ukončil nejaké vzdelanie, aby tam to nejakým spôsobom precizovali, aby naozaj sa snažili čo najviac prepájať tie centrá pomoci odsúdeným v živote po vyjdení z väzenia, tak, tak to nie, ale naozaj, ako som vravel, je to len a len spríjemnenie podmienok pre väznených bez toho, aby sa od nič očakávala akákoľvek aktivita, a to je podľa mňa chyba, lebo ten, ten odsúdený nemá absolútne žiadnu motiváciu. Tak ako tu kedysi sa zvyklo rozprávať, že mnohí ľudia boli naučení na nejaké sociálne výhody, aby čokoľvek spravili, tak takýmto istým alebo veľmi obdobným spôsobom pristupujete aj k týmto odsúdeným, aby sa sami o niečo vynasnažili, to nie, ale zlepšovať podmienky, tak to áno. A opakujem, zo správy výboru CPT, ktorá tu bola naposledy, to, čo odsúdeným najviac prekážalo a na čo sa najviac sťažovali, nebola malá cela alebo nedostatok kreditu na telefonovanie, alebo že v potravinách väzenských nemôžu míňať dvetisíc eur. Nie, bola to policajná, poviem, brutalita, respektíve neprimerané fyzické zásahy príslušníkov voči, voči odsúdeným, ale pri všetkej úcte akože aj k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ja neviem, ako oni potom, akú oni budú mať autoritu po konsolidácii a tomto, veď, veď tí odsúdení budú v lepšej pozícii a za takmer rovnakého finančného ohodnotenia ako tí bachari, ktorí ich tam strážia. Veď to nemôžete myslieť vážne, naozaj. Kebyže človek má upchaté uši a nič nevidí a je 10-tisíc kilometrov od Slovenska, tak povie, návrh okej, v poriadku, ale keď vnímate tú realitu, aká sa aktuálne na Slovensku žije, tak nemôžte s takýmto návrhom prísť, obzvlášť teraz. Áno, je predpoklad, že popri konsolidácii sa to zvezie, ale z môjho pohľadu sa nám to vypomstí, lebo aj pôvodne rozumné návrhy, ktoré sú obsiahnuté aj v koncepcii väzenstva, aj v odporúčaniach výboru CPT, skrátka aj to dobré ste skrátka dohnali do extrému. Ako vravím, podali vám prst, beriete celú ruku. Namiesto dvojnásobného zvýšenia telefonovania, voči ktorému by nikto nič nenamietal, šesťnásobné. Áno, poslancom o štvrtinu skrátime, nevadí, ale väzni nech rozprávajú šesťkrát viac. To akože chceme tú verejnú diskusiu preniesť z parlamentu do ústavov na výkon trestu odňatia slobody? Alebo ako? To je asi všetko. Ďakujem veľmi pekne. [14:29] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec, s reakciou dve faktické poznámky. Pani poslankyňa Bihariová. [14:29] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V čom musím s vami a veľmi rada súhlasiť, je to, kde porovnávate osoby, ktoré sú teda v nejakom tom dávkovom systéme a povinnosť ich aktivizácie vo vzťahu k nákladom, teda k životným nákladom nevyhnutým na biologické prežitie, ktoré sú zabezpečené osobám vo výkone či už väzby alebo trestu odňatia slobody, s tým rozdielom, že ja si myslím, že obe strany, pokiaľ ide o náklady na existenčné minimum zabezpečujúce biologické prežitie nesmú, a priori nesmú byť podmienené aktivizáciou. To je to, čo teraz dávame na Ústavný súd, návrh ministra práce, ktorý presne toto robí. A tu je to pekne vidieť, to ste spomenuli, tak niekto, kto je naozaj teda recidivista a páchateľ nejakej škodnej činnosti pre občanov alebo štát ako taký, má zabezpečené základné biologické prežitie a teda do istej miery z toho, ako to vyčíslujete, aj istú, možno oproti núdznym, nadštandard, si to nemusí povinne odpracovať pod hrozbou, že príde o túto existenčnú dávku alebo zabezpečenie existenčných potrieb. Kdežto osoby, ktoré sú v rôznych regiónoch, kde naozaj objektívne je nekompatibilita medzi ich osobnou kvalifikáciou a pracovnými ponukami, sú dohnaní k tomu, že im úrad vyberie nejaké podľa nich vhodné pracovné miesto, ktoré ak odmietnu, nedostanú nič. Stratia vlastne právo na život. Štát rezignuje na plnenie pozitívneho záväzku chrániť život. A to je teda taká tá veľmi smutná diskrepancia medzi tým, ako je chránené právo na život u odsúdenej osoby a ako je chránené právo na život u núdznej osoby. Ďakujem. [14:29] Martin Dubéci Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť pán navrhovateľ? Je tomu tak, nech sa páči, máte slovo. [14:32] Boris Susko – Vystúpenie Ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz, kolegovia, dnes. Ďakujem obidvom za vystúpenia, aj keď musím povedať, pán poslanec Dušenka, že som bol veľmi prekvapený z vášho vystúpenia a musím povedať, že to, čo ste tu predviedli, to je strašná demagógia. Ako pri všetkej úcte k vám, ale strašná demagógia. Ale je vidieť to filozofické nastavenie, ktoré máte iné, ako máme my, pretože, áno, sú aj krajiny, najmä tretieho, rozvojového sveta, kde držia odsúdených v klietkach ako divé zvieratá, poskytujú im stravu možno raz za deň a nechávajú ich, nech sa medzi sebou bijú, fyzické násilie na sebe páchajú a v zásade sú odsúdení do konca života v takýchto zariadeniach žiť, pretože sa nevedia v civilizovanom svete potom prispôsobiť a opakovane sa hneď vracajú naspäť do takýchto zariadení. Áno, sú aj také krajiny. Ale my takouto krajinou nechceme byť a chceme byť normálnou demokratickou, stredoeurópskou krajinou, ktorá, celá stredná Európa ide smerom k humanizácii aj výkonu trestu odňatia slobody. A spoločenská objednávka aj na Slovensku dlhé roky, naozaj dlhé roky volá po novelizáciách predpisov ohľadom výkonu trestu odňatia slobody, ako aj výkonu väzby. Mali sme tu minulom období o tom naozaj veľkú diskusiu, žiadne z doterajších vlád dlhé roky sa neodvážili túto tému otvoriť práve preto, že tá téma je nepopulárna. Ak sa majú humanizovať prostriedky vo väzniciach, áno, je to nepopulárna téma, občania to nemajú radi, pripúšťam, ale keď chceme byť demokratickou, normálnou, modernou krajinou, tak by sme mali vytvoriť aj určité humanistické a humánne prostredie aj vo výkone trestu odňatia slobody. Prečo? Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Výkon trestu odňatia slobody má dva účely. Jedným účelom je trestať alebo potrestať páchateľa a druhým účelom je prevychovať páchateľa. Pokiaľ sa odkloníme od tej druhej, ale v poradí prvej funkcii trestania, a to je prevýchova, tak potom nedosiahneme nič iného len to, že ľudia, ktorí budú odsúdení a vo výkone trestu odňatia slobody na nejakú dobu, keď sa vrátia do štandardného sociálneho prostredia, tak sa veľmi rýchlo vrátia naspäť do toho ústavu, pretože budú páchať recidívu, pretože nebudú pripravení na to, akým spôsobom sa začleniť naspäť do spoločnosti. A toto si myslím, že nikto z nás nechce, určite nie my, a po vašom vystúpení som dosť skeptický k tomu, že či chcete toto vy. Okrem toho, okrem toho teda ste dosť veľmi jednoduchým spôsobom hovorili o jednotlivých správach Výboru proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, ktorá chodí robiť tieto monitorovacie správy každý rok a každý rok nám už, ako ste správne povedali, 20 rokov vytýka to isté. Doteraz s tým nikto z doterajších vlád nič neurobil. Áno, boli tam aj naše vlády a boli tam aj vaše vlády, respektíve opozičné vlády. Neurobili s tým nič. Odhodlali sme sa k tomu, aj keď je to nepopulárny krok, a chceme s tým niečo urobiť. A možno keď príde najbližší monitorovací výbor CPT, tak vás pozveme na to stretnutie s nimi, aby ste mali osobnú skúsenosť, ako sa s nimi rokuje a čo nám vytýkajú. Pretože ste to veľmi zjednodušili, že je to nejaká správa, ktorá nič neznamená, v zásade nám nič nevytýkajú a to teda vôbec, aleže vôbec nie je pravda, vytýkajú nám zásadné veci z hľadiska výkonu trestu odňatia slobody a väzby. A druhá vec, čo chcem, a pravdepodobne to zorganizujem pre vás, nejakú prehliadku ústavov, aby ste sa išli pozrieť, v akých podmienkach žijú odsúdení, aby ste to zažili na vlastnej koži, a každému z vás by som odporučil tam stráviť niekoľko hodín alebo možno niekoľko dní, aby ste pochopili, čo to znamená byť obmedzený na slobode a žiť v priestore 3,5 metra štvorcového. Naozaj by som vám to všetkým odporučil, keď všetci ste zástancami takéhoto trestania, tak by som vám to odporučil, aby ste pochopili, že toto nie je ten priestor, ktorý má slúžiť najmä na tú prevýchovu a resocializáciu páchateľov. No a keď to porovnávate ešte s konsolidáciou, pán kolega, tak tu už naozaj som absolútne pohoršený, pretože prečo konsolidujeme? Kto spôsobil to, že musíme konsolidovať? Kto vyhodil miliardu eur na nezmyselné povinné testovanie, státisíce na rôzne covidové lotérie, na nákup vakcín, ktoré sa potom vyhadzovali do Dunaja, a toto sú tie tri miliardy, ktoré nám dnes chýbajú, a preto musíme konsolidovať. Čiže vy dnes si dovolíte porovnávať toto s konsolidáciou, kde váš predseda bol predsedom vlády v tom čase, keď sa práve takto zadlžila Slovenská republika? Tak to je naozaj veľmi smutné a zároveň úsmevné. Ale poďme teda vecne. Napríklad čo ste kritizovali, miesto výkonu obydlia. Treba si uvedomiť, že na to, aby sa ten páchateľ, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, vedel naspäť resocializovať a dostať do spoločnosti, aby keď sa dostane z toho väzenia von, ak to poviem takto ľudovo, vulgárne, aby sa tam za dva dny nedostal naspäť, tak mu musíme zabezpečiť, aby nemal úplne popretrhané sociálne väzby so svojím prostredím, s rodinou, s pracovným prostredím, s kamarátmi a podobne. Môžete mať na to iný názor, samozrejme, ale to nie je o tom, že mu chceme vytvoriť nejaké príjemné prostredie. Chceme mu vytvoriť to, aby sa nepretrhli sociálne väzby, ktoré majú zásadný vplyv na to, že ak sa vráti naspäť na základe aj nejakých prevýchovných programov, k tomu sa ešte dostanem, tak aby sa vedel začleniť naspäť do tej spoločnosti, aby neprišiel do prostredia, kde nikoho nepozná, všetci s ním pretrhli kontakty a všetci sa od neho budú dištancovať a on zostane sám, na ulici, s nejakými organizáciami, ktoré zabezpečujú podporu takýmto ľuďom, ale nebude mať nikoho s nejakými intímnymi, osobnými vzťahmi. A takýto človek, a na to sú výskumy, to nehovorím ja, to som nevymyslel ja, na to sú výskumy, ktoré hovoria, že takýto človek sa veľmi rýchlo dostáva naspäť, lebo sa nevie v tom reálnom živote normálne správať. Čiže aj to miesto výkonu, vzdialenosť od obydlia má slúžiť na to, aby ten páchateľ, pokiaľ sa potom dostanem von, sa vedel začleniť do tej spoločnosti. To nie je, že by sa mu chcelo nejakým spôsobom urobiť dobre. Maximálny stupeň stráženia, respektíve, respektíve tie veci, ktoré ste hovorili ohľadom, ohľadom otvorených oddelení. Do otvorených oddelení sa dostávajú ľudia, ktorí sú, buď nie sú nebezpeční, alebo, a to je najmä, sa tam dostávajú vtedy, keď je nejaká krátka doba predtým na to, aby sa dostali na slobodu. A sú tam zaradení preto, aby sa prispôsobovali postupne tomu životu vonku. Že si tam sami varia, že sa učia tie zručnosti, že si komunikujú s rôznymi inštitúciami, máme na to kiosky, aplikácie, rôzne projekty s organizáciami, ktoré zabezpečujú prácu, či už sú to úrady práce, či už sú to personálne agentúry a podobne. Čiže aby sa naučili a prispôsobovali sa tomu životu potom na slobode. Keď ste hovorili o resocializácii programov, máme, myslím, že osem resocializačných programov špeciálnych, Šanca na návrat, Šanca na návrat 2, ktoré práve riešia otázky prispôsobovania sa odsúdených v živote na slobode v nejakom čase predtým, ako majú byť prepustení, máme resocializačné projekty, ktoré sa týkajú závislosti, rodinného násilia, finančnej gramotnosti, zamestnávania marginalizovaných skupín a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré v zákone nenájdete. Ale tie veci robíme a robíme ich preto, aby sme tých väzňov odsúdených prevychovávali. Lebo to je základný účel trestania. Ten trest je až sekundárny. Primárna je prevýchova, inak to celé nemá zmysel. No a teraz poďme k tým peniazom. Máte, pán poslanec, predstavu, koľko je stravná jednotka na jedného väzňa na deň? Taký, čo nepracuje, má stravnú jednotku 3 eurá na celý deň. Taký, čo pracuje, má stravnú jednotku 4 eurá. 4,04. A ten, čo nepracuje, 3,18. Tak skúste sa vy celý deň najesť za 3 eurá 18 centov. Prípadne teda keby ste pracovali, za 4 eurá na deň. Aj raňajky, aj obed, aj večeru. Preto v ústavoch existujú predajne potravín a drogérie a ďalších, ďalších vecí, kde si väzni môžu nakupovať za svoje vlastné peniaze. Nikto im to nedá zadarmo. A tie ceny, keďže je to v bezpečnostnom režime a tak ďalej, tak sú ďaleko vyššie, ako sú ceny v bežných potravinách. Keď si zoberieme, koľko zarobí väzeň za hodinu práce alebo za mesiac, tak približná mesačná odmena napríklad pri upratovacích službách je 280 eur. Takže ak je navýšenie 17 %, je to koľko z tých 280 eur? Keď teda hovoríte, že jak budú mať lepší zárobok ako keby boli na slobode. No, tak neviem, či to úplne je tak. Takže viete rozprávať o niečom, o čom nemáte tie základné informácie, tie základné vedomosti, a to sú verejné zdroje, máme vyhlášky, ktoré hovoria presne tie sumy všetky, tak je naozaj takou ako pre mňa demagógiou, lebo to počúvajú aj občania a občania teraz budú mať predstavu, akože ideme im robiť z väznice hotel a to predsa vôbec nie je pravda. To je strašná demagógia. Pokiaľ sa bavíme o matkách s deťmi. Doteraz pokiaľ boli či už tehotné ženy, alebo matky s malými deťmi, tak sa buď prerušoval výkon trestu, aby matka mohla ísť domov s deťmi, a my sme, teraz tu zavádzame nové procesné postupy tak, aby sme takýmto matkám uľahčili tú situáciu, aby im mohol byť uložený alternatívny trest, napríklad náramok alebo iný alternatívny trest, aby mohla byť doma so svojím dieťaťom. Aby nemuselo byť, lebo sú aj iné nástroje, napríklad niektoré krajiny to majú aj tak, že budujú v ústavoch nejaké osobitné priestory, kde takéto maloleté deti chodia navštevovať svoje matky. Ale to väzenské prostredie podľa nášho názoru nevplýva dobre na tie deti, a preto sme presvedčení, že skôr naopak, ak je aj niekto odsúdený, nejaká matka, tak toto by malo byť jeden z dôvodov, kedy by mohla dostávať alternatívny trest na to, aby mohla byť so svojím maloletým a malým dieťaťom doma. Čiže to je takisto v návrhu zákona. No a pokiaľ, ten príklad s tým náramkom a domáceho násilia, viete, je to tak pritiahnuté za vlasy. Každý sudca, keď ukladá trest, tak ukladá ho za nejaké konanie, a keď vidí, že v tom prípade ide o domáce násilie, no tak chcel by som vidieť toho sudcu, ktorý by uložil niekomu náramok, že choď domov, keď si páchal domáce násilie, k tej žene. Takže to asi je tak pritiahnutý za vlasy príklad, ktorý sa v praxi nikdy nestane. A keď sa bavíme o tom, ako sudca môže ukladať tresty, no my máme historicky v Trestnom zákone odškatuľkované, že od koľko do koľko môže za ktoré konanie. Sú aj iné modely. V Rakúsku napríklad majú od 0 do 10 rokov za všetky tresty, teda za všetky konania. Od 0 do 10. A sudca sám rozhoduje podľa okolnosti prípadu, že či mu dá podmienku, alebo či mu dá osem rokov. A závisí to, ako sa správa, ako môže nahradiť škodu a tak ďalej. Ako je toto model, ku ktorému môžeme časom prísť. Momentálne si myslím, že na toto ešte nie sme pripravení, ale sú aj také modely. No a už úplne nakoniec v rámci prvého čítania, kde by sme mali baviť ohľadom filozofických týchto, ale však, samozrejme, na všetky tie veci v druhom čítaní ja budem reagovať, tak máme prípady, kedy nám aj odsúdení významne pomáhajú, a bolo to napr. nedávno, keď sme tu mali slintačku a krívačku, kedy dobrovoľne aj odsúdení chodili s týmto pomáhať, chodili odpratávať utratené zvieratá na jednotlivé družstvá a tak ďalej a to bolo v stovkách prípadov, takže ja by som to takýmto spôsobom nedehonestoval. Ďakujem pekne. [14:44] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán Dušenka s procedurálom, ale, prosím, procedurál teda. [14:44] Igor Dušenka – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ospravedlňujem sa, ja len, pán minister, do budúcna, keby ste sa prihlásili do rozpravy, aby sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:44] Martin Dubéci Prepáčte, nie je to procedurál a pán minister zas má právo, aj myslím, že vystupoval dosť, takže priestor na diskusiu bol, pán poslanec. Budeme pokračovať informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku ´25 a o zámere prijímania aproximačných nariadení v II. polroku 2025. Materiál je uvedený ako tlač 892. Prosím, pán minister, uveďte ho. (Rokovanie o informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025 , tlač 892.) [14:49] Boris Susko Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na prerokovanie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2025 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2025. Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky povinnosť pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných osem aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1 informácie a v prílohe č. 2 predkladanej informácie sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2025, celkom ide o 21 aproximačných nariadení vlády. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu v inštitúcii Európskej únie sa dá predpokladať, že bude možno potrebné prijať viaceré aproximačné nariadenie aj nad rámec tohto zámeru. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste zobrali informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku a o zámere prijímania v II. polroku na vedomie. Ďakujem pekne. [14:49] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Gašparovičovi, aby podal správu o stave a priebehu prerokovania materiálu vo výbore. [14:49] Štefan Gašparovič Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 9. júla 2025 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 96. schôdzi a odporúčal Národnej rade vziať ju na vedomie. Výbor zároveň určil poslankyňu Plevíkovú, Eliáša, Glücka, Lučanského, Čellára a Gašpara za náhradníkov spravodajcu. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. [14:49] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť, nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Gašpara, Puciho a Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý vedieme ako tlač 939. Poprosím pána navrhovateľa Lučanského, aby zaujal miesto, a takisto pána poslanca Eliáša, resp. pani poslankyňu Plevíkovú, ktorá bude, predpokladám, zastupovať. Je to tak. S faktickými poznámkami na moje vystúpenie máme štyroch poslancov. Prvým je, z 9. septembra, tak som zvedavý, či pán poslanec Vančo bude vedieť reagovať na moje vystúpenie. Nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Pán Vančo sa vzdáva možnosti vystúpiť. Pán Dostál v miestnosti nie je a pán Podmanický tu nie je, takže tiež stráca možnosť vystúpiť. Prejdeme teda k otázke, keďže sme vyčerpali písomnú rozpravu, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Dušenka, nech sa páči, máte slovo. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Róberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov , tlač 939.) [14:50] Igor Dušenka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, je to už vyše týždňa, mám pocit, čo vraciame k novele rokovacieho poriadku. Rozmýšľam, kde začať. V zásade z 90 bodov, ktoré táto novela obsahuje, považujem 70 z nich za prakticky technické ustanovenia, ktoré sú na prospech veci. Na druhej strane, legislatívny proces ani fungovanie Národnej rady žiadnym zásadným spôsobom neovplyvňujú. Sú tu isté zrýchlenia, alebo pre väčší komfort nebude nutné čítať pozmeňovacie návrhy od slova do slova a podobne, ale zo 70 % je to technický predpis, ku ktorému bola zriadená pracovná skupina. Ak si teraz dobre pamätám, tak pán navrhovateľ alebo jeden z navrhovateľov pán Gašpar mal trochu výhrady, že nie všetky poslanecké kluby sa tejto pracovnej skupiny zúčastnili. S odstupom času musím povedať za seba osobne a, myslím, že hovorím aj za celý klub hnutia SLOVENSKO, že je len a len dobre, že sme sa tejto pracovnej skupiny nezúčastnili, a to z jedného dôvodu. A tu aj trochu ľutujem kolegov z opozície, ktorí venovali čas a energiu, zúčastňovali sa pracovnej skupiny, odrobili si penzum práce na naozaj technických veciach, ktoré by možno s väčšou alebo menšou námahou zvládol aj OLAP, teda oddelenie legislatívy a aproximácie práva, lebo naozaj toto bola mravenčia robota, čo tu bola vykonaná. Bohužiaľ, k tej podstate celej tej novely neboli navrhovateľom pripustení a tá podstata spočíva v tom, že sa zrušuje tretie čítanie, tak ako ho poznáme dnes, a skracuje sa rečnícky čas o štvrtinu. Tak ako som pred necelou hodinkou spomínal, akým spôsobom narábame s rečníckym časom v prípade poslancov Národnej rady, ktorí sú platení za to, aby tu diskutovali, rečnili, tak poslancom sa čas skracuje o štvrtinu, ale odsúdeným v záujme nejakej resocializácie, tak tým sa rečnícky čas, resp. čas na telefonovanie, navyšuje šesťnásobne. To je, to je krásny príklad toho, akým spôsobom súčasná vládna koalícia pristupuje ešte k tým posledným zvyškom demokracie, ktoré tu fungujú, a akým spôsobom pristupuje k svojim kamarátom, ktorých sa nepodarilo dostať z väzení a stále si tam odpykávajú tresty. Toto je hrubý nepomer a už len na základe tohto porovnania by každému normálnemu človeku mali zablikať kontrolky, že s demokraciou na Slovensku to ide naozaj od desiatich k piatim. Pred piatimi rokmi sme tu mali náhubkový zákon, novelu rokovacieho poriadku, kde sa veľmi výrazne skrátili rečnícke časy, ale ani to nestačí. Včera, resp. predvčerom sme boli svedkami ďalšej situácie, ktorá, myslím, v slovenskom parlamente nemá obdobu, kedy sa ešte rozprava, teraz počúvajte, ku skrátenému legislatívnemu konaniu skrátila a obmedzila. Rozumiete? Máme skrátené časy na vystúpenie v rozprave a tu sa sekne rozprava. Sekne sa rozprava, skrátka tí, ktorí neboli písomne prihlásení, mali smolu. A prvé čítanie? Na tvrdo 12 hodín, vybavená diskusia. A napriek tomu tu ešte potrebujeme skracovať rečnícke časy? Veď sa pozrite, aká tu je sála, aká, v úvodzovkách, plná, veď je tu vákuum, je tu ľudoprázdno. A napriek tomu tu potrebujete ešte skracovať rečnícky čas. Ja som si schválne včera pozrel na webe Národnej rady, koľko času venujú rozprave koaliční poslanci. Tak poviem len dve pikošky, a nech mi to nemajú páni poslanci za zlé, ale pán Galis za dva roky stihol povedať jednu faktickú poznámku. Jednu faktickú poznámku v priebehu dvoch rokov, je koniec septembra. Naozaj teraz bude výročie, odkedy tento parlamentu tu zasadá, a pán Galis v priebehu dvoch rokov stihol povedať jednu faktickú poznámku. A keď si myslíte, že toto je laťka, ktorá sa nedá podliezť, tak dá sa. Normálne dá sa podliezť aj táto takto položená laťka. Vypadlo mi teraz meno jeho poslaneckého kolegu, starší pán, priezvisko na K, vypadlo mi, tak ten za dva roky sa stihol ozvať jedinýkrát, a to s tým, že potreboval predsedajúceho upozorniť na to, že hlasovacie zariadenie ho vykázalo, že hlasoval nejako inak, ako chcel. To je celé. Dve holé vety, dve holé vety v priebehu dvoch rokov. Fantastický výsledok. Národná rada v priemere zasadá 68 dní, to je v zásade bežný štandard v rámci európskych krajín. Rečnícke časy už máme od roku 2018 či ´19 zosekané v rámci akože európskych štandardov. Kvôli čomu potrebujeme skracovať rečnícke časy? Koalícia nediskutuje vôbec, rozpravy skracujú ešte skrátené legislatívne konania. V priebehu tohto polroka malo byť 36 rokovacích dní, alebo ako to vychádzalo. No, koľko myslíte, že sme rokovali? Celú jednu schôdzu odignorovali. A oni potrebujú skracovať rečnícke časy, kvôli čomu? Kvôli tomu, že sa im nechce chodiť do práce? Včera sme upozorňovali na to, že naozaj priemerný koaličný poslanec pracuje denne, denne, myslím tým tých 68 dní v roku, v priemere hodinu, to je asi čas, koľko trvajú hlasovania, cca polhodinku o jedenástej a polhodinku o sedemnástej. Hodinová mzda vychádza na takmer 600 eur, 600 eur. Za to, že tu prídu o jedenástej a o sedemnástej odhlasovať. A aby sa asi necítili nejako hlúpo, že majú tu rozprávať a nerozprávajú, tak viete čo, tak ani ostatní nebudú rozprávať. Nie, nebudete sa cítiť hlúpo, nevadí, nikto nebude rozprávať, budeme posielať maily, že ako chceme hlasovať, či sme za alebo proti. K tomuto tu spejeme. Posledné zvyšky demokracie si tu likvidujeme úplne nezmyselne, absolútne nezmyselne kvôli pohodlnosti koaličných poslancov. Ďakujem veľmi pekne. [14:59] Martin Dubéci Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Valášek. [14:59] Tomáš Valášek – Vystúpenie s faktickou poznámkou Len krátko. Chcem sa pridať ku kritike pána poslanca Dušenku, z tých opatrení, ktoré skracujú čas pre opozíciu, dodávam, že ono je to vlastne také symptomatické pre celé mentálne nastavenie súčasnej vládnej koalície. A, žiaľ, nielen tejto vládnej koalície. Treba povedať, že aj v širokej verejnosti nemá parlament dobrú reputáciu, pretože sa nevenuje problematike a nevenuje zákonom, toho ich obsahu, meritu tak, ako by sa mal. Záujem na našej strane je, akože keď si pozriete náš, po slovensky, track record, keď si pozriete, ako vystupujú naše poslankyne, naši poslanci v jednotlivých výboroch, chodíme pripravení, kritizovali sme, chodíme pripomienkovať, chodíme sem s návrhmi. To, čo ma mrzí, je, že koalícia ukazuje niečo, čo by som pokojne nazval že obrovským dešpektom voči inštitúcii ako takej. To presvedčenie, to mentálne nastavenie je, že v exekutíve sme sa rozhodli, tu v parlamente nám to len pokazia a v lepšom prípade len okomentujú. A len podotýkam teraz aj pre pánov poslancov, tých dvoch, čo tu sú, troch, pardon, a poslankyne z koalície, že pokiaľ nebudeme všetci spoločne prispievať k tomu, aby sa tá debata tu trošku zlepšila, tak aj vy, aj vaša reputácia ako poslancov, ako zastupiteľov tohto legislatívneho inštitútu bude trpieť tým, že proste v očiach verejnosti budeme stále vnímaní ako proste inštitúcia, ktorá je tak trochu navyše. Ten pokus o, tá novela rokovacieho poriadku je jedna premárnená príležitosť zásadne zlepšiť, ako pristupujeme k posudzovaniu zákonov. My sme predložili, a chcem tu poďakovať aj kolegyni Lucii Plavákovej aj iným, ktorí nás zastupovali, kopu šikovných nápadov, ako vieme podstatne zlepšiť spôsob, ktorým posudzujeme zákony. A len pripomínam, že opakovane sme zistili, že len exekutívna kontrola nestačí. Ten zákon, nešťastnú novelu Trestného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:59] Martin Dubéci Ďakujem. Odovzdávam slovo pani poslankyni Plavákovej a zároveň keďže diskutujeme o rokovacom poriadku, tak pripomínam, že v rokovacej sále v zmysle schváleného rokovacieho poriadku nie je dovolená konzumácia pokrmov, tak nech si už to každý vyloží, ako uzná. Pani poslankyňa Plaváková. [15:02] Lucia Plaváková – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Áno, niektorí chrumkajú. No, celkovo teda podľa mňa zaujímavá situácia, že jednak teda rokujeme tu o rokovacom poriadku počas toho, ako sa tu aj súčasné znenie porušuje a celkovo, že novela zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorej sa riadi legislatívny proces v našej Národnej rade, teda nejak nevyvoláva veľký záujem v radoch koalície. Máme tu v zásade len ľudí, ktorí tu musia byť, no ale tak na to sme už zvyknutí. Mňa mrzí, že tu nie je pán obžalovaný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Teda chápem, že je na služobnej ceste a že sme kvôli jeho služobnej ceste včera mali aj paralyzovaný parlament a nehlasovalo sa, dokonca ani ústavnoprávny výbor sme kvôli tomu nemali, čo tiež asi nie je úplne najšťastnejšia prax. Ja som sa k obsahu návrhu, ktorý máme pred sebou, ktorý máme na stole, vyjadrovala už počas písomnej rozpravy. By som len chcela opätovne zhrnúť a pripomenúť, že považujem za absolútne škandalózne, že koalícia chce v zásade zlikvidovať tretie čítanie tak, ako ho poznáme. Tretie čítanie, ktoré slúži na to, aby sme sa jasne oboznámili, aby sme mali priestor na rozpravu k zásadným pozmeňujúcim návrhom, ktoré často sú tu prednášané úplne na poslednú chvíľu, zásadným spôsobom menia obsah zákona, niekedy aj úplne že z 95 % a tento priestor na to, aby tu diskusia bola o týchto pozmeňujúcich návrhoch, tak ten má byť úplne zlikvidovaný. Ale tak vidíme to na tom, že koalícia nemá záujem o žiadnu rozpravu a diskusiu. Vidíme to aj v prípade návrhu konsolidácie, kde teda bolo useknuté, jednak je to predložené v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré, pre ktoré nie sú naplnené dôvody. Ešte aj to skrátené legislatívne konanie bolo useknuté, ešte aj rozprava v prvom čítaní bola zásadne obmedzená a predpokladám, že bude aj v druhom čítaní obmedzená. Čiže tu vidíme tieto snahy limitovať možnosť rozpravy k jednotlivým dôležitým zákonom, ktoré tu na stole máme. Čiže v tomto, s týmto v súlade v podstate je aj tá snaha zlikvidovať tretie čítanie, ale naozaj by som chcela opätovne apelovať na to, nerobme to, je to dôležité pre riadny legislatívny proces, na ktorom nám záleží, a práve aj tie návrhy, ktoré sme predkladali v rámci pracovnej skupiny, smerovali k tomu, aby bol riadne zabezpečený legislatívny proces, pretože považujeme za dôležité to, aby sme tu prijímali zákony, ktoré sú tie najlepšie možné, aké tu vieme prijímať, a hlavne aby boli aj v súlade s ústavou, čo teda často máme značné pochybnosti. Mohla by som tu dlho hovoriť o ďalšom obsahu tohto zákona, ale, ako som už uviedla, hovorila som viac v písomnej rozprave. A keďže považujeme celý tento návrh za úplne neopraviteľný v tejto fáze, aj samotný pán podpredseda parlamentu Tibor Gašpar v podstate už povedal, že však bude asi opätovne pracovná skupina, budú nejaké pozmeňujúce návrhy, ešte sa zobudilo aj SNS, teda Andrej Danko, že oni tam budú chcieť niečo dopĺňať a ktovie, kto ďalší, tak si myslím, že by bolo namieste, aby bol tento návrh vrátený na dopracovanie a, pani spravodajkyňa, ja vás prosím o hlasovanie o tomto návrhu, návrhu na vrátenie na dopracovanie tohto návrhu zákona, pretože zjavne nie je dopracovaný, keďže to tvrdia samotní koaliční poslanci, dokonca podpredseda parlamentu, tak vytvorme ten priestor, vráťme to do tej pracovnej skupiny a môžme sa potom k tomu opätovne sem vrátiť do pléna parlamentu, keď to bude riadne pripravené, lebo zjavne nie je a potvrdzujú to vaše vlastné slová. Takže myslím si, že je to úplne namieste. Ďakujem. [15:02] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou traja poslanci. Pán poslanec Dušenka. [15:12] Igor Dušenka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Úplne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, pani poslankyňa. Chcel som len doplniť, že je mi ľúto toho, koľko energie a času ste vynaložili v rámci pracovnej skupiny na odrobenie naozaj že mravenčej práce a pritom ešte minule, keď sme o tom rozprávali prvýkrát, toho deviateho, tak sám navrhovateľ povedal, že aj tak bude pozmeňujúci návrh. Takže absolútne vaše mnohé návrhy nevzal do úvahu a aj tak si to spravia po svojom. Ďakujem pekne. [15:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Vančo. [15:12] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Tak isto chcem poďakovať Lucii aj ostatným, ktorí sa za nás na tom podieľali. Ja si myslím, že to bolo dôležité sa toho zúčastniť aj preto, aby sme, aby sme mali dôkaz o tom, že či naozaj je zo strany koalície záujem urobiť lepší rokovací poriadok, alebo si len ochrániť svoje záujmy. Teraz veľmi jasne vieme, že záujmom koalície bolo ochrániť si svoje záujmy, ešte viac umlčať opozíciu, znížiť jej šance, aby bolo počuť jej hlas. A tak isto si myslím, že tento návrh navyše nie je dopracovaný, vyplynulo to aj z tejto rozpravy, ktorú tu máme, potvrdili to aj koaliční zástupcovia. Takže pridávam sa k tomu apelu, aby tento návrh stiahli alebo teda vrátili, aby sa vrátil na dopracovanie. [15:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Dubovický. [15:12] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi oceňujem tvoj príspevok, Lucia, lebo práve to, čo sa tu udialo v minulosti, akým spôsobom viedol pán podpredseda Danko alebo aj iní ďalší podpredsedovia toto plénum, spôsobilo to, že musíme to zmeniť. Ale mňa mrzí, mňa mrzí, že opäť sa vraciame k bodu, kde nejakým spôsobom prevládajú nejaké tie politické pohnútky, že urobiť to tak, aby to viac vyhovovalo koalícii ako opozícii. A aj pri konsolidačnom balíku kolegovia zo SMER-u povedali, že my to musíme nejakým spôsobom zaseknúť, skrátiť, lebo my vás už nemôžeme počúvať. Ja rozumiem, že veľmi ťažko sa počúva kritika, keď ožobračujete ľudí na Slovensku, je to veľmi ťažko počúvať. Ale vy, tak ako bolo povedané, a povedal to aj kolega Dušenka, vy robíte jednu hodinu, koaliční poslanci, jednu hodinu denne. A idete obmedzovať opozíciu, ktorá vám tvrdí, ktorá vám tvrdí, že ožobračujete Slovensko, ničíte to Slovensko, vyhadzujete normálne mladých ľudí do zahraničia a idete obmedzovať ešte aj tu toto plénum, idete obmedzovať opozíciu. Ďakujem. [15:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Plaváková. [15:12] Lucia Plaváková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem vám veľmi pekne za reakcie. Pán kolega Dušenka, ja som napríklad veľmi rada, že som sa zúčastnila aj tej pracovnej skupiny, lebo to by ste neverili, aké všelijaké nápady tam padali a niektoré sa teda po tej diskusii vzájomnej v rámci koalície a opozície podarilo nejakým spôsobom korigovať a naozaj to viedlo aj k niektorým záverom, ktoré prispeli k tomu, že ten návrh nie je ešte horší ako ten, čo máme na stole. Takže minimálne to sa podarilo. Nehovoriac o tom, že teda viaceré aj naše návrhy, aj kolegov z SaS boli vzaté do úvahy a boli aj zapracované. Ale to nič nemení na tom, že tieto všetky pozitívne nejaké aspekty toho návrhu sú totálne znegované tými škodlivými časťami. A je mi to ľúto, pretože mohli sme aspoň v niečom mať nejakú zhodu práve v prípade návrhu zákona, ktorým sa tu v tomto pléne všetci riadime, tak to by bolo podľa mňa úplne namieste, keby sme práve pri tomto návrhu dokázali nájsť ten konsenzus. A bol tam na to priestor, ale nie, je tam potrebné tlačiť tieto hrôzostrašné veci, ako je napríklad rušenie tretieho čítanie, obmedzovanie času a podobne. Čiže, žiaľ, bola tu nejaká šanca, ale zostala nenaplnená, škoda. [15:12] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pani poslankyňa. S procedurálom pán poslanec Mažgút, ale nie je v miestnosti, stráca možnosť prihlásiť sa, možno sa prihlási neskôr. A teraz vystúpi posledná ústne prihlásená pani poslankyňa Jurík. [15:12] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že tento návrh by sa mal premenovať na umlčovací neporiadok, lebo nič viac to nie je. V prvom rade umlčovací, lebo opäť siahate na práva opozície a chcete už teraz nedostatočný čas na kvalitnú diskusiu a poctivú diskusiu o návrhoch ešte viac skrátiť a nielen teda ten čas rozpravy, ale aj to zrušenie de facto tretieho čítania a taktiež neporiadok, lebo v skutočnosti vôbec nerieši tie reálne nedostatky fungovania, ktoré tu máme. Ale teda, aby som nebola nefér, tak začnem v prvom rade s tým, že je tam, samozrejme, v ňom aj niečo dobré, a teda už sme to počuli, je to výsledok aj toho, že aj opozícia, alebo aspoň časť z nej sa zapojila do tejto diskusie o návrhu a snažila sa teda konštruktívne k tomu pristupovať. Už ten výsledok je, žiaľ, taký, aký je. Takže čo tam je dobré? Ja si myslím, že napríklad umožnenie používania grafov a tabuliek je niečo, s čím určite môžme súhlasiť, rovnako ako tie rôzne minimalistické zmeny ohľadom niektorých upresnení. Tak, samozrejme, ak sú potrebné, tak je dobré, že to tento návrh obsahuje. Potom v druhej kategórii by som uviedla také veci, že čo sú dobré, ale. A dôležité tam je to ale . Napríklad striedavé poradie pri hodine otázok, teda striedanie sa opozícia-koalícia pri otázkach na premiéra. No, hodina otázok sa v skutočnosti vďaka tejto koalícii zmenila na akési teátro. A nebudem zachádzať do kvality tých otázok, pretože niektoré slúžia vyslovene na promo niektorým členom vlády. Keď máme otázku napríklad na ministra zahraničných vecí, pán minister, zúčastnili ste sa rokovania vtedy a vtedy, povedzte nám o tom niečo viac. No tak ja si myslím, že toto nie je zrovna to, čo by sa malo prejednávať na hodine otázok, ale problém je v skutočnosti niekde úplne inde, a síce, že nám sem nechodia členovia a členky vlády, ktorých otázky boli vyžrebované. A potom to tu vyzerá tak ako aj včera, keď minister školstva odpovedal, teda prečítal najskôr odpoveď na otázku pre ministra zdravotníctva a keď prišla od kolegu Stachuru doplňujúca otázka, tak povedal, neviem, spýtajte sa ministra zdravotníctva. Nuž, áno, kolega Stachura sa aj plánoval ho spýtať, lenže on tu nebol. A ja chápem, že niekedy sa stane, že jednoducho členovia a členky vlády majú napríklad neodkladné povinnosti v zahraničí, ale skutočne najmä tie posledné mesiace nám to príde tak, že sem jednoducho nechodia, a špeciálne teda tí, ktorí majú vyžrebované otázky, jednoducho nechcú čeliť tomu, že sa ich budeme pýtať doplňujúce otázky a radšej dajú kolegovi alebo kolegyni ten papier, z ktorého prečítajú vopred napísanú odpoveď. Čiže toto je niečo, čo by sme mali riešiť, a nie striedavé poradie, pretože tu striedavé poradie, akože vravím, fajn, ale to by sme mohli docieliť napríklad tým, že na premiéra tu nepríde 150 otázok od 79 poslancov a poslankýň koalície a že jednoducho, že by sme sa dohodli na tom, že jeden človek môže položiť otázku iba jednu a teda v jednom exemplári. A myslím si, že tým by sa po takejto dohode zlepšilo to fungovanie a nemuseli by sme sa k niečomu takémuto uchyľovať. Ale v poriadku, len problémy sú teda niekde inde. Ďalšia z kategórie okej ale je zavedenie povinnosti predkladať konsolidované znenie návrhov zákonov. Áno, aj ja som po ňom volala, napríklad pri tej babráčtine z pera europoslanca Kaliňáka a šéfa úradu vlády Gedru v zákone o neziskovkách, keď už pomaly absolútne nikto netušil, že čo vlastne psíček s mačičkou do tej torty dali. A jediné, čo sme na záver pochopili, je, že nám z nej bolo všetkým pekne zle. A ja sa tak aj pýtam, že keby sme aj mali také konsolidované znenie, že čo by to vlastne vyriešilo, ak to prichádza po druhom čítaní. S týmto vaším návrhom zákona sa zruší tretie čítanie a tým pádom nebude sa môcť vyjadrovať k prijatým pozmeňovákom, čo, samozrejme, je problematické, lebo keď už budeme mať aj to konsolidované znenie a keď budeme vidieť, že sú tam problémy, tak čo potom s tým? Jednoducho toto sa nevyrieši. A toto je opäť problém aj tej praxe, veľmi nešťastnej, a podľa mňa praxe, ktorá teda aj porušuje tú, také základné princípy nejakého demokratického zriadenia, a síce, že tu pristávajú pozmeňujúce návrhy v hodine dvanástej, ktoré absolútne menia pôvodný návrh zákona. Sú to, samozrejme, často pozmeňujúce návrhy práve z dielne koalície a jednoducho keď to niekto prečíta ani nieže v písomnej rozprave, ale v ústnej rozprave a opozícia sa už nemá kedy, nemá čas k tomu vyjadriť, a navyše niektorí predsedajúci tu majú zato, že v druhom čítaní sa nemáme vyjadrovať k pozmeňujúcim návrhom, tak jednoducho ten priestor na diskusiu o nich tam nie je. A toto si myslím, že je skutočne veľký problém pre našu demokraciu, pretože ak tu niekto môže napísať do návrhu zákona iba A, B, C, D a potom v druhom čítaní ten zákona zmeniť na niečo totálne iné, tak jednoducho takto sa skutočne pracovať nedá. Pretože toto len potvrdzuje, že vy sa aj ďalej riadite tým slávnym, smutným heslom vyhráš voľby a môžeš všetko . Bez diskusie si tu jednoducho schvaľujete, a naschvál som nepovedala schvaľujeme, schvaľujete veci, o ktorých často ani netušíte, že čo vlastne spôsobia, alebo znenia, o ktorých nikto nevie, že aké vlastne vo finálnej verzii sú. Čiže fajn, konsolidované znenie, ale čo s tým, ak sa nebudeme k tomu môcť vyjadrovať. Premostím na zrušenie povinnosti čítať pozmeňujúce návrhy. Okej, ale niekedy sú tie pozmeňujúce návrhy dlhé, zbytočne technické, čítajú sa čiarky, bodky, bodkočiarky, úvodzovky a súhlasím s tým, že je to zbytočné. Ale čo je problém? Problém je to, že aj s tým, čo ste momentálne navrhli, tak opäť, kedy sa budeme k nim môcť vyjadrovať? Ten návrh obsahuje vlastne opatrenie, podľa ktorého by sa nemuseli čítať pozmeňujúce návrhy, pokiaľ sú publikované deň vopred na stránke. Tak to teda znamená, že ku každému návrhu zákona si budeme musieť jednoducho vyhľadávať, či tam sú, nie sú pozmeňujúce návrhy. A opäť, kedy sa k nim vyjadríme? A keď sa to teda nestihne zverejniť deň vopred, a viete veľmi dobre, že drvivá väčšina, nemám to spočítané, tak nebudem tu hádzať nejaké čísla, ale drvivá väčšina pozmeňujúcich návrhov tu doslova pristáva v tej hodine dvanástej, päť minút predtým, než je ukončená diskusia, lebo prídete na to, že, áno, je tu nejaký problém, lebo máme tam chyb, chyby, pardon, a už sa k tomu jednoducho nemáme kedy vyjadriť. Často sa tu, som tu počula teda, že musíme zmeniť rokovák a špeciálne musíme obmedziť teda pozmeňováky, musíme obmedziť dĺžku rozpravy a ďalšie veci, pretože aj v Európskom parlamente to funguje inak. No áno, vážení, lenže v Európskom parlamente je 720 europoslancov a europoslankýň a plenárne zasadnutie trvá necelé štyri dni. A tam napríklad, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, tak sa musia predkladať najneskôr do pätnástej hodiny jedenásteho dňa pred začiatkom plenárneho zasadnutia, alebo v niektorých prípadoch tri dni pred. A viete, prečo je to možné, takéto niečo? No lebo oni presne vedia, že o čom idú rokovať. A to je ten rozdiel napríklad s nami, pretože koľkokrát sme tu prišli ráno do práce a nikto ani len na organizačnom oddelení v skutočnosti nevie, že čo sa bude diať nieže poobede, ale na obed. A takto sa jednoducho pracovať nedá, pretože potom tu na poslednú chvíľu pristávajú pozmeňujúce návrhy a vôbec celá tá organizácia práce nedovoľuje, aby sme, aby sme tu riadne fungovali. A aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do plenárky, tak sú skôr raritou, pretože všetky tie texty sú vopred dohodnuté tou demokratickou časťou Európskeho parlamentu na výboroch. A my si povedzme, ako fungujú naše výbory, respektíve nefungujú. Buď nie sú otvárané, pretože sú obštruované, alebo na nich neprebieha žiadna diskusia. Môžme sa baviť aj o tom, že ako sú zložené, napríklad teda ja som z výboru pre európske záležitosti a mne je veľmi ľúto, že niektorí moji kolegovia netušia, že čo to je taký princíp subsidiarity. No tak ako sa potom máme kvalitne baviť o tom, k čomu sa máme vyjadrovať. Tak to jednoducho v Európskom parlamente nefunguje, čiže potom si to neberte za príklad, že áno, oni tam majú jednu alebo dve minúty na vyjadrovanie sa. A presne toto je aj najväčší problém tohto návrhu zákona. Vy idete skracovať čas na rozpravu z 20 na 15 minút, ale na základe čoho? Čo to zefektívni, čo to zlepší? Nič. Pretože na výbore tie diskusie nie sú, pán predseda poslaneckého klubu SMER nám tu sľúbil, že vraj ku konsolidácii budú plodné diskusie. Nuž, zatiaľ teda niektoré výbory ani neboli otvorené, uvidíme, že čo to dá. Ale kiežby to tak bolo. Ale kde sa to dá stihnúť za jednu hodinu obedňajšej prestávky, ktorú ste dali. Toto jednoducho nie je spôsob práce, aký by sme tu mali mať. A v neposlednom rade etický kódex kde? Tento návrh nič nerieši. Ďakujem. [15:14] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pani poslankyňa. (Potlesk.) S reakciou pani poslankyňa Bihariová. [15:22] Irena Bihariová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela trochu k tomu, čo si načala, k tým absurditám pri hodine otázok, v podstate pridať takou ďalšou anomáliou, čo v tom badám, je, že si z toho vládni poslanci proste robia priestor na to, aby sem prišiel premiér a ministri zneužívať tento pultík na vlastnú propagáciu. Nahádžu tam 40 otázok toho istého znenia a sú všetky teda ladené tak, aby sa toto miesto zneužívalo na propagačnú exhibíciu členov vlády. Ja týmto nechcem nejako upierať právo poslancov a poslankýň klásť otázky aj teda, samozrejme, slobodne ich formulovať, ak je možné v zmysle § 29a obmedziť rozpravu tak, že sa nedostanú k slovu všetci poslanci a poslankyne, musí si to klub rozdeliť, tak aj tu by sme mohli zvážiť, či si teda klub nevyberie piatich-desiatich poslancov a poslankyne, ktoré v tomto štvrtku dostanú priestor položiť otázku, každý inú a nech je to férové súťaženie, nech potom aj tie odpovede majú zmysel. Lebo ja si myslím, že hodina otázok je presne ten inštitút, ktorým plní parlament tú kontrolnú úlohu vo vzťahu k vláde. A my tu miesto toho máme z hodiny otázok exhibíciu premiéra, raritne, keď príde, prípadne ministrov na to, aby tliachali na účelovo položené otázky koaličných poslancov. Čiže toto dávam tiež ako návrh na zváženie, že obmedziť, hej, možnosť, aby sa tam nahádzalo 50 otázok a vyberalo sa to naozaj tak, aby to prinášalo konštruktívnu diskusiu a plnilo ten účel, ktorý tento inštitút má. Ďakujem. [15:22] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S reakciou pani poslankyňa Jurík. [15:24] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja úplne súhlasím, že je toľko vecí, o ktorých by sme sa mohli baviť a ktorými by sme mohli zlepšiť fungovanie, ktoré tu máme v parlamente, ale nie, tento návrh ich jednoducho neobsahuje. Ale dozvedeli sme sa, že teda toto nie je finálna verzia, pretože bude opäť otvorená tá pracovná skupina a že sem prídu ďalšie pozmeňujúce návrh, pretože nielenže niektoré strany sa teraz zobudili, aj keď doteraz teda neparticipovali na tejto práci, ale ďalšie strany majú nejaké iné požiadavky, dozvedela som sa, že nejaké politické požiadavky. No tak ja som veľmi zvedavá. Len presne tento nedorobok je úplným príkladom toho, že ako tu nefungujeme a že ani sám proste nevyrieši to, čo sú vlastne reálne problémy tohto parlamentu. A bolo by krásne, keby zrovna aspoň ten návrh zákona na zmenu rokovacieho poriadku dodržal nejaké princípy a postupy a že by tu napríklad, a to fakt nechcem veľa, ale že by sa koalícia zhodla predtým než niečo predloží na finálnom znení a nieže potom sem príde s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi. A to, že zhodnúť sa s opozíciou, tak to už ani nevravím. Takže, ako som už povedala, tento návrh zákona je len dôkazom toho, ako veľmi potrebujeme zmeny, ale nie tie, ktoré on sám obsahuje. Ďakujem. [15:24] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. No a teraz možno aj poprosím o pomoc kolegov z koaličných klubov, lebo ideme na body, pri ktorých som nie si istý, že či sú tu alebo nie sú navrhovatelia. Takže návrh poslancov Barteka, Puciho a Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej premávke, tlač 906. Nie sú tu, prepadáva. Prvé čítanie návrhu poslancov Šimka, Sitkára, ktorým sa mení zákon o Košiciach, tlač 907. Predpokladám, že kolegovia tu nie sú, prepadáva. Prvé čítanie skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, tlač 986. Poslanec Šimko nie je tu, prepadáva. Druhé čítanie poslancov Michelka, Danka, Lučanského, ktorým sa mení zákon o európskom hlavnom meste kultúry, to mi bolo indikované, nie sú tu, prepadáva. Prvé čítanie zákona, ktorý teda je z dielne poslancov Danka, Michelka, Garaja, ktorým sa mení zákon č. 120/93 Z. z. o platových pomeroch, 899, nie sú tu kolegovia, zákon prepadáva. Predpokladám, že rovnako prvé čítanie zákona skupiny poslancov Lučanského, Garaja, Danka, Kramplovej, ktorým sa mení zákon 564/91 o obecnej polícii, tlač 966, nie sú tu, zákon prepadáva. Pán Lučanský už odišiel. Prvé čítanie návrh poslanca Ferenčáka, ktorým sa dopĺňa zákon o obecnom zriadení, tlač 936. Pán Ferenčák tu nie je, zákon prepadáva. Ale prejdeme k návrhu poslancov Ferenčáka a Gašparoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedieme ho pod tlačou 937. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 983. Dávam slovo pánovi poslancovi Gašparovičovi, aby návrh zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka a Štefana Gašparoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov , tlač 937.) [15:28] Štefan Gašparovič – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne kolegovia, cieľom predloženého návrhu je zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a vyšších územných celkov. Doplnenou úpravou sa umožní obciam a vyšším územným celkom do konca roka 2026 použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. Obdobné návrhy boli do zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy schválené aj pre roky 2010, 2023, 2024 a 2025. Tento návrh inkorporoval aj pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorý bol schválený v rámci schvaľovania zákona č. 343/2024 Z. z., ktorým bol do zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy doplnený § 21k. Návrh na doplnenie § 211 je obsahovo totožný s § 21k, avšak predlžuje sa obdobie platnosti výnimky aj na rok 2026. Prosím o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem. [15:28] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán navrhovateľ. Dávam slovo náhradníčke pani poslankyni Luščíkovej, ktorá zastúpi pána poslanca Svobodu, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie, teda navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, aby podala informáciu. Pani poslankyňa, máte slovo. [15:29] Darina Luščíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. [15:29] Martin Dubéci Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku. Vystúpi pán poslanec Lackovič za klub PS. [15:31] Marek Lackovič – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pán predsedajúci, ja sa posnažím byť efektívny a rýchly, lebo netreba hovoriť o niečom, čo je tu už tretí rok po sebe, siahodlhé litánie. Pán kolega, musím vyjadriť takú miernu rozčarovanosť a nespokojnosť, že tu prinášate tieto veci takto, takýmto spôsobom, že v podstate toto je teda štvrtý rok po sebe, tretíkrát v podstate, ak sa nemýlim, pod vaším vedením alebo pod vašou gesciou sem prinášate možnosť pre obce a mestá, aby si mohli roztápať svoje krvopotne nasporené rezervné fondy, ktoré slúžia primárne na krytie rôznych nepredvídateľných udalostí, havárií, tak, aby si ich mohli roztápať aj na vlastné bežné výdavky. Čo je teda podľa mňa z dlhodobého hľadiska nekoncepčné, neefektívne, neudržateľné a v zásade čudujem sa, že aj ty, pán kolega, z relatívne veľkej obce, kde starostuješ, si sa pod toto podpísal spolu teda s pánom primátorom Kežmarku Ferenčákom, lebo všetci vieme, aj ja, aj ty, myslím, že sa na tom zhodneme, že táto vec dlhodobo nie je takýmto spôsobom udržateľná. My nemôžeme riešiť nedostatok financií, ktoré sú v mestách a obciach, tým, že budeme umožňovať roztápanie vlastných rezerv takýmto spôsobom dlhodobo, nekoncepčne, každý rok od roku 2022. Toto je, opakujem ešte raz, štvrtýkrát po sebe, štvrtý rok po sebe, čo sa má toto umožniť. A veci sa dejú v kontexte a ten kontext je dnes taký, že na tej istej schôdzi, kde v rámci konsolidácie beriete na budúci rok samosprávam 137 mil., ak rátame aj mestá, aj obce, aj samosprávne kraje, tak beriete na tejto schôdzi na jednej strane jednou rukou tým samosprávam 137 mil. eur a druhou rukou im dávate alebo ukazujete možnosť, že im vlastne vychádzate v ústrety, že im dávate vlastne ich vlastné rezervné fondy, ich vlastné rezervy, aby si mohli minúť na bežné výdavky. A povedz mi, prosím, že aký to, aký má toto zmysel to takto robiť. Nebolo by lepšie, keby sme im žiadne rezervy ich vlastné netlačili dole tým hrdlom, aby si ich roztopili na bežné výdavky, nebolo by lepšie, keby sme im radšej nebrali na budúci rok v rámci tej konsolidácie? Alebo keď im už chcete brať, tak to možno treba urobiť tak, ako navrhuje ZMOS, že len dočasne, dajme tomu na dva roky, na rok ´26, na rok ´27 a v roku ´28 nech sa to vráti, to opatrenie, to percento, to krátenie z 55,1 na 53. Nech sa to vráti naspäť na 55. A krajom, čo má poklesnúť z 29,5 na 28,6, nech sa im to vráti naspäť na 29,5, lebo takto sa naozaj nedá fungovať. Takto sa nedá pracovať, takto sa nedá plánovať, takto sa v samospráve nedá predvídať. Takto nikto nevie, že koľko peňazí mu príde o mesiac. Takto dokonca nikto v decembri, kto prijíma rozpočet, a tento rok ho bude prijímať ešte o niekoľko týždňov skôr, netuší, že čo si má nahádzať do tých tabuliek na budúci rok, na budúcoročný rozpočet, že koľko mu vlastne tých financií príde. Čiže takto sa nedá naozaj fungovať, pán kolega, a ty to veľmi dobre vieš, si veľmi šikovný starosta. Roky ťa vnímam, poznáme sa od roku 2018 či koľko, je rok ´25, sedem rokov ťa vnímam a s týmto prídeš po siedmich rokoch? Veľmi som sklamaný a podľa, podľa mňa sám cítiš, že takto sa nedá robiť. Ale pokračujete v tom, každý rok to robíte takto. A nič neprichádza. Tri veci ste doniesli pre samosprávy na túto septembrovú schôdzu. Prvá bola navýšenie počtu poslancov v Košiciach zo 41 na 51, druhá boli Huliakove štátne herne a kasína aj bez súhlasu obce a mesta a tretia je táto, roztopenie si vlastných rezerv aj na bežné výdavky. Však, preboha, ale takto sa nedá robiť. To čo sú za veci, čo sem nosíte pre samosprávy? Tieto tri veci donesiete na september? Čo ste robili celé leto? Kde ste boli? Že to je strašne málo, to je bieda, to je, to je žalospev, to je na plač. Naozaj, Števo, nebláznime, zíďte z tej cesty ešte, ak sa dá, lebo takto sa nedá robiť, o tom by sa dalo hovoriť hodiny, ale aký to má zmysel? Keď konsolidačnú debatu utnete, SLK, prvé čítanie obmedzíte na, my sme mali 158 minút, to tridsiati traja sme sa mali vyjadriť po štyri minúty 40 sekúnd k 2,7 mld. a teraz sa tu máme baviť dokedy o rezervných fondoch? Aký to má zmysel? Ja naozaj, že toto je už, to uráža, ja keby som bol ešte teraz starosta, mňa to neuveriteľným spôsobom uráža. Jediné, čo vy prinesiete, vládna koalícia, po celom lete, je možnosť pre mňa, aby som si roztopil vlastný rezervný fond, to mi má ako pomôcť? Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:31] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou pani poslankyňa Hanuliaková. [15:36] Jana Hanuliaková – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, to, že člen koalície dneska teda prichádza s takýmto návrhom zákona, len dokazuje fakt, že táto vláda, žiaľ, nezvláda riešenie situácie v našich samosprávach a po predstavení konsolidačného balíčka si myslím, že vôbec nechápete, čo činíte. Za skoro dva roky ste neprišli so žiadnym systémovým riešením, kde by naozaj že sme reálne videli, že by niečo pomohlo našim obciam, mestám a krajom v budúcnosti riešiť problémy a tých problémov naozaj nie je málo dneska. A v predchádzajúcej konsolidácii ste zvýšili DPH, zaviedli ste transakčnú daň, znížili ste percento z podielových daní, to všetko malo naozaj konkrétne dopady na naše mestá a obce a teraz chcete opäť priamo siahať na ich peniaze a ešte im aj hovoríte, že aby šetrili. A ja sa teda pýtam, že kde majú napríklad menšie obce dneska šetriť? A prečo vláda vlastne teda nešetrí na sebe? Videli sme tu aj honosné oslavy a tieto peniaze mohli podľa mňa skončiť namiesto tých papalášskych osláv tiež v regiónoch. A idete presne opačnou cestou, ako by ste mali ísť, namiesto toho, aby sme sa rozprávali o reformných riešeniach, aby sme sa bavili o tom, že čo skutočne by naše obce, mestá a kraje posunulo, tak sa tu už druhýkrát snažíte opäť teda rozmrazovať alebo teda poskytovať obciam ich rezervné fondy. Ďakujem. [15:36] Martin Dubéci Ďakujem. Týmto sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených poslancov a poslankyne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Nik sa neprihlásil ústne, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Stanovisko chce zaujať pán navrhovateľ. Nech sa páči. [15:38] Štefan Gašparovič – Vystúpenie Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Laci, však aj ty si bol sedem rokov, alebo šesť rokov starosta, takže dobre to poznáš. Ty si určite nikdy nesiahol na bežné výdavky, na rezervný fond, si myslím, lebo naša obec nesiahla ako za celý čas, čo som starosta, takže snažím sa tomu vyhnúť. Ale dám len taký malý príklad. Sú obce, ktoré majú 50-tisíc na účte na rezervnom fonde a potrebujú na opravu verejného osvetlenia, verejného rozhlasu a opravu ciest a chodníkov 10-tisíc eur. Takže 50-tisíc majú na účte a ony si majú tých 10-tisíc zobrať úver? Si myslím, že nie, lebo aj tak sú, potom musia splatiť z bežných príjmov. Takže preto sú tie peniaze, ja si myslím, to neni rozhodovanie starostov ani primátora, je to rozhodovanie poslancov. A pevne verím, že nie sú tí poslanci takí, že by chceli prehajdákať tie peniaze. Ďakujem. [15:38] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Chce vyjadriť k rozprave, chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? (Reakcia spravodajkyne.) Tak potom nech sa páči, zaujmite miesto za rečníckym pultom. [15:39] Darina Luščíková – Vystúpenie spoločného spravodajcu Ja len veľmi krátko, pretože musím súhlasiť s kolegami, že ide o maximálne nesystematické a nesystémové opatrenie kvôli tomu, že sú obce, ktoré už nemajú na rezervnom fonde nič, pretože ste im umožnili tieto fondy vyčerpať. A sú nezodpovední starostovia, aj nezodpovední starostovia, možnože ich je naozaj málo, ale sú obce, ktoré si už nevedia z rezervného fondu absolútne vybrať nič. A toto je naozaj smutné. Ide predvolebný rok a vieme veľmi dobre, že tieto výdavky sa budú používať práve na opravy možno nezbyt... zbytočných vecí, tieto peniaze sa môžu prejesť a majú slúžiť práve na také situácie, ako sme už zažili v tomto roku, na veterné smršte, na pandémie a na ostatné veci. Takže považujeme to za veľmi nesystematické opatrenie. Ale ja rozumiem, že to mnohým starostom môže pomôcť práve teraz v tejto dobe, keď tých peňazí majú málo. Ďakujem. [15:39] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Jána Ferenčáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, vedeného pod tlačou 938. Keďže pán Ferenčák tu nie je, tento návrh prepadáva. Budeme pokračovať prvým čítaním zákona o návrhu poslankyni Simony Petrík a Beáty Jurík, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365 o rovnakom zaobchádzaní a tak ďalej, ktorý je vedený pod tlačou 836. Ale pani navrhovateľka tu nie je, ergo tento zákon prepadáva. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Trubana, Štefunka a Jurík na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s podnikaním osôb mladších ako 18 rokov, ktorý vedieme pod tlačou 848. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 891 a 931. Poprosím kolegov, aby sa utíšili, poprosím, a dávam slovo kolegovi Trubanovi, aby predniesol svoj návrh. Ďakujem pekne. (Rokovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Trubana, Ivana Štefunka a Beáty Jurík na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s podnikaním osôb mladších ako 18 rokov , tlač 848.) [15:41] Michal Truban – Vystúpenie v rozprave Vážené pani poslankyne a páni poslanci, mám tu napísaný taký úvod, že dnes s veľkou radosťou predkladám návrh zákona, ktorý je vo svojej podstate veľmi jednoduchý a dá sa zhrnúť jednou vetou, a to je, aby sa na Slovensku dalo podnikať už od 16 rokov. Tento zákon sme predkladali už na minulej schôdzi a ani vtedy to nebolo také veľmi optimistické, že by som to s radosťou predkladal, ale potom, ako táto vláda predstavila konsolidačný balík ďalší, ktorý ničí živnostníkov a podnikateľov, tak je to trošku také smutné, že tu ideme teraz ukazovať, že poďte podnikať, pretože sa to stále v tejto našej krajine oplatí. Ale napriek tomu si myslím, že tento zákon je dobrý, aj keď táto vláda ničí ľudí, ktorí sa snažia tvoriť hodnoty, ničí kreatívnych ľudí a ničí podnikavých ľudí. Ale táto vláda tu nebude stále a preto takýto druh zákona podľa mňa našej krajine veľmi pomôže. Čiže ešte raz. Navrhujem, aby sme aj na Slovensku už konečne uzákonili možnosť začať podnikať od 16 rokov. Nevymýšľame pritom nič, čo by bolo v Európe nezvyčajné, možnosť podnikať už pred dovŕšením 18 rokov je v Európe pomerne bežná. Takúto možnosť mladistvým osobám poskytujú právne úpravy napr. v Nemecku, Holandsku, Švédsku, Francúzku, Estónsku, Dánsku a aj v Českej republike, ktorou sme sa pri tejto našej úprave do veľkej miery inšpirovali. Samozrejme, keďže sa jedná o neplnoleté osoby, navrhujeme oproti dospelým zaviesť aj zvýšenú mieru ochrany a niektoré obmedzenia. Predovšetkým to znamená napr. súhlas zákonného zástupcu a súčasne schválenie súdom, ktorý posúdi spôsobilosť mladistvého prevziať takúto zodpovednosť. Ďalej je to, samozrejme, obmedzené, že mladiství nebudú môcť v rámci podnikania obchodovať s niektorými tovarmi, ako napr. zbrane, tabak, alkohol a podobne. A taktiež nebudú môcť v rámci tohto svojho podnikania nadobúdať nehnuteľnosť, pretože tam hrozí najväčšie riziko, že by sa to mohlo zneužívať. Začiatky podnikania navrhujeme mladým ľuďom uľahčiť aj oslobodením od platenia minimálnej dane. Napriek tomu tento návrh predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, keďže umožňuje podnikanie, ktoré by podľa dnešných pravidiel vzniknúť nemohlo, alebo by sa muselo skrývať v nejakej šedej zóne. Strašne veľa úspešných podnikateľov a podnikateliek, ktorých poznám, začínali svoje nápady testovať už pred 18. rokom. Naozaj je to aj množstvo mojich kamošov, kamarátiek a dokonca aj ja som začal svoje podnikanie ešte na strednej škole. Okrem toho, že sme sa pri tom strašne veľa vecí aj naučili, tak sme si tu pri tom vytvorili takú kotvu, že prečo ostať na Slovensku. Ja aj počas celej vysokej školy, keď moji spolužiaci cestovali po Európe a aj sa sťahovali mimo Slovenska, tak mňa vďaka tomu, že som mal firmu na Slovensku, tak ma to určitým spôsobom držalo na Slovensku a je to veľmi podobné znova pri ďalších mojich priateľoch, ktorým sa už podarilo vybudovať od tých 18 alebo 16, 17 rokoch naozaj veľké firmy a vďaka nim sú tu na Slovensku a vďaka nim tvoria hodnoty. A podľa mňa o toto by sme sa mali v politike snažiť. Ukázať mladým ľuďom, že ich nápady a práca sú pre nás dôležité a že nám záleží na tom, aby tu mali priestor a podporu ukázať, čo dokážu, že ich berieme vážne. Verím, že toto je cieľ, na ktorom by sme sa dokázali zhodnúť všetci, a o všetkých ďalších podrobnostiach a parametroch sme pripravení konštruktívne diskutovať, aby sme našli najlepšiu možnú právnu úpravu. Ďakujem pekne. [15:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vančovi. [15:46] Branislav Vančo – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navyše tento zákon naozaj pri vláde, ktorá dusí ekonomiku a vyháňa mladých ľudí zo Slovenska, robí práve, práve opak. Týchto ľudí, mladých, mladších ako 18 rokov, tu vďaka tomu môžeme, môžeme udržať, pretože im dáme šancu na to, aby sa realizovali, aby realizovali svoje sny na Slovensku, kde vyrastali, a neodišli svoj talent odovzdávať do zahraničia. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. [15:46] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa nikto neprihlásil písomne, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pani poslankyňa Jurík, nech sa páči. [15:48] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručná, lebo rada by som o tomto našom zákone rozprávala viac, špeciálne teda pre poslancov a poslankyne koalície, ktorých mladí ľudia očividne nezaujímajú a dokázali to aj na tej predošlej schôdzi, keď sme predkladali návrh zákona o voľbe, o voľbách od 16 rokov a taktiež tu padali také rôzne, samozrejme, že sa neprihlásili do rozpravy, ale padali tu také rôzne názory, že ako mladí ľudia nie sú pripravení, skúsení, ako to nič nerieši a že im to netreba dať a podobne, a možno aspoň pri tomto podnikaní sme mohli viesť nejakú konštruktívnejšiu debatu, keby tu teda sedelo viac ako až dvaja poslanci koalície a im to budem asi zbytočne rozprávať, ale bola by som rada, aby konečne táto koalícia robila niečo pre mladých ľudí, aby mali pocit, že táto krajina ich tu skutočne chce a nielen tak, že niekto povie, že majú robiť na dôchodky, ale skutočne aby mali pocit, že sa v tejto krajine dá žiť, že tu môžu dôstojne žiť a že si napríklad môžu aj takýmto spôsobom vytvárať nielen budúcnosť svojej krajiny a vôbec aj samých seba, ale aj tú prítomnosť, a to je veľmi dôležité. A opäť je to jeden z návrhov zákonov, ktorý sa aj inšpiruje tým, čo už existuje v iných krajinách, a opäť by som rada zdôraznila, keby ma teda mal kto počúvať okrem kolegov a kolegýň z hnutia Progresívne Slovensko, že prečo keď niektoré veci fungujú v iných európskych krajinách, tak prečo my si nemôžeme jednoducho zobrať tie dobré veci a inšpirovať sa nimi? Nie, my sa namiesto toho inšpirujeme v Číne, Uzbekistane a neviem, kde všade inde. Tak veľmi ma to mrzí a potom sa nemôžeme čudovať, že teda mladí ľudia tu nechcú žiť a že utekajú, doslova utekajú pred touto vládou za hranice, pretože im je tu znemožnené žiť dôstojný život. Ja dúfam, že niekedy príde ten čas, keď tu budeme viesť konštruktívnu diskusiu o tom, že prečo by sme práve takéto dobré veci, ktoré teda predstavil v rámci nášho návrhu zákona aj kolega Truban, mali zavádzať, zatiaľ sa to, žiaľ, nedeje. Tak sa potom nečudujme. Ďakujem. [15:48] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. S reakciou na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Pani Mesterová. [15:50] Zuzana Mesterová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, výborný návrh, musím, musím oceniť mieru ako kreativity, ako ste k tomu pristúpili, a keď tu vidím pána Mažgúta, ja by som to chcela využiť, že teda inšpirujte sa, odkážte kolegom, že keď už, a pána Gašparoviča, odkážte kolegom v HLAS-e a SMER-e, že aj niečo pre mladých ľudí môžete urobiť proaktívne a prospešné, nielen likvidovať ich budúcnosť, lebo naozaj tí mladí ľudia neodchádzajú len preto, že tu pomaly nemajú kde študovať, oni odchádzajú aj preto, že sú takí frustrovaní z celej tejto krajiny a je to pomerne smutné. Ja neviem, prečo sa vy, pán Mažgút, smejete, mne nepríde táto téma úplne na smiech, tak niekoľko návrhov ste nám, ste si ich osvojili, tak si osvojte aj tento, keď ho nepodporíte. Ďakujem. [15:50] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Pán poslanec Vančo. [15:51] Branislav Vančo – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Takisto som presvedčený, že toto je výborný návrh a ja teda si myslím, že ani ho netreba si osvojovať, jednoducho treba ho podporiť. Nikto v podstate nedal nejaký rozumný argument, prečo by sme toto nemohli schváliť, je to, je to osvedčené v mnohých krajinách, ako to spomínal kolega Truban, a má to pozitívne efekty. Samozrejme, všetko má svoje riziká, ale v tomto prípade tie benefity jednoznačne prevyšujú. Takže, takže je sto dôvodov to podporiť a takmer žiadny to nepodporiť, takže apelujem na kolegov z koalície, z HLAS-u a zo SMER-u, ktorí teda, dvoch zástupcov tu máme, aby odovzdali tento apel ďalej do svojich klubov, lebo naozaj mám pocit, že vy ste že nepodporili ani jeden návrh Progresívneho Slovenska za dva roky, čo naozaj už je aj na pováženie, že či nie sú zaujatí. Takže zvážte. [15:51] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pani poslankyňa Jurík a potom pôjdeme na procedurál. Pani poslankyňa Jurík. [15:54] Beáta Jurík – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky. No, Braňo, ty si povedal, že nikto nedal žiadny rozumný argument, prečo to nepodporiť. No nikto nedal žiadny argument, prečo to nepodporiť, žiaľ, ale takto tu fungujeme, to sme si už zvykli. Ale ja by som ešte chcela doplniť, že mladí ľudia v tejto krajine majú pocit, že jednoducho vláda alebo teda táto koalícia absolútne na nich nemyslí a že skôr také ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa zmenilo na ministerstvo pre dôchodkový vek, ale im to tiež netreba zazlievať, tým mladým ľuďom, že sa cítia jednoducho nevypočutí, že ich záujmy tu nikoho v skutočnosti nezaujímajú. A potom to aj do tých rodín sa dostáva také to pnutie alebo konflikty, pretože, žiaľ, jedni majú pocit, že majú všetko, a druhí, a neviem, prečo sa opäť smejete, no na tej téme vôbec skutočne nie je nič smiešne, kolegovia, a mňa veľmi mrzí, že tu nemôžeme mať serióznu debatu, aj keď je piatok poobede. A teda som zvedavá, že či pán Mažgút bude mať skutočný procedurálny návrh, alebo že či ho, pán predsedajúci, stopnete, lebo o tom veľmi pochybujem. [15:54] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Tak nech sa plénum nechá prekvapiť pánom Mažgútom s procedurálnym návrhom. Nech sa páči, pán poslanec. [15:54] Ján Mažgút – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Čarovné uvedenie, pán predsedajúci, ďakujem krásne. A ja práve o tom stopnutí budem hovoriť, ktoré spomínala na záver pani kolegyňa Jurík, pretože mám taký pocit, že faktickými poznámkami, to je taká zaužívaná prax, že faktickými poznámkami sa reaguje na predrečníka a nie, že mi tu vaša kolegyňa bude adre... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [15:54] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Myslím, že pani kolegyňa využila slovnú figúru a nadviazala na prítomnosť členov vládnej koalície v miestnosti. Myslím si, že to je v rámci perimetru, ale súhlasím s vami, pán poslanec, že to bolo na hrane, ale myslím, že ešte na správnej strane tej hrany. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pán poslanec. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Vzhľadom na čas, kolegovia a kolegyne, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady. Prajem vám všetkým príjemný víkend. Stretneme sa v utorok o deviatej ráno. (Prerušenie rokovania o 15.55 hodine.)