Rokovanie NR SR 18. 9. 2025 – Školská reforma a legislatívne otázky na 39. schôdzi NR SR

[08:59] Andrej Danko (Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Čellár, Gašpar, Glück, Škripek. Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k rokovaniu o siedmich bodoch schváleného programu, teda o bodoch 132 až 138 programu, ku ktorým bola zlúčená rozprava. Je to prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré iné zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 921, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 967. Druhým bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 922. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 968. Tretím bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 923, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 969. Ďalším bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon). Vládny návrh zákona má tlač 924. Rozhodnutie výborov má č. 970. Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré iné zákony. Vládny návrh zákona je v rozhodnutí tlač 933. Návrh na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 979. Šiestym bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 934. Návrh na pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí 280. Siedmym bodom je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení zákonov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 935. Návrh na pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí 981. Teraz prosím ministra školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáša Druckera, aby všetkých sedem uvedených vládnych návrhov zákona uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 921.) (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 922.) (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 923.) [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon), tlač 924.] [Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 933.] (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934.) (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 935.) [09:03] Tomáš Drucker – Vystúpenie Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto rokovanie Národnej rady vnímam ako rozhodujúci moment pre budúcnosť školstva. Pred nami je balík siedmich zákonov, ktoré prinášajú najväčšiu reformu vzdelávania za posledných dvadsať rokov. Nie je to súbor nesúvislých zmien, ale premyslený a navzájom prepojený celok, ktorý zásadne posunie školstvo na Slovensku dopredu. Naše školstvo dlhé roky zaostávalo. Deti, rodičia, učitelia, ale aj riaditelia cítili a cítia, že systém je v mnohom nespravodlivý, v mnohom zastaraný a zbytočne zaťažený byrokraciou. OECD a Európska únia nás opakovane upozorňovali, že bez modernizácie a reforiem nemôžme byť úspešnou krajinou a dnes máme príležitosť tento krok urobiť a tento stav zmeniť. Nemôžme sa ani donekonečna utešovať drobnými úpravami, ktoré iba maskujú problémy a nemôžme stáť na mieste, kým iné krajiny kráčajú vpred a nemôžme sa báť ani ťažkých rozhodnutí, len preto, že vyžadujú odvahu a prácu navyše. Najsilnejšou zbraňou Slovenska, ako som povedal viackrát, nie je armáda, ale vzdelanie. Potrebujeme školstvo, ktoré pripraví deti a mladých ľudí na moderný svet, na budúcnosť, ktorá, ako si všetci uvedomujeme, prichádza oveľa rýchlejšie, ako sme si boli ochotní pripúšťať. Dovoľte mi, predstaviť balík siedmich zákonov a zhruba, čo táto reforma prináša. Samostatnou časťou je povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré sa bude postupne zavádzať tak, že deti od štyroch rokov budú povinné mať predprimárne vzdelávanie od roku 2027 predovšetkým formou domáceho vzdelávania a následne deti vo veku od troch rokov od roku 2028. Je dôležité, aby každé dieťa dostalo rovnakú šancu na kvalitný štart do života. Druhou oblasťou je riadenie a správa škôl. Každá škola bude mať jasnú právnu formu. Výber riaditeľov bude prebiehať transparentnejšie a všetky registre sa zjednotia do jedného systému. Vytvára sa aj nástroj na postupnú racionalizáciu siete malých škôl. Vytvára sa aj spravodlivý systém, aby každé dieťa malo základné právo na miesto v škole, tak aby vždy rodič mal možnosť si vybrať školu, škola mala svoju identitu, ale štát mal povinnosť každému dieťaťu zabezpečiť miesto v škole v blízkosti svojho bydliska a v jeho najlepšom záujme. Ďalšou oblasťou je financovanie, ktoré bude spravodlivejšie. Obce budú musieť určovať školské obvody, neverejné školy sa budú môcť stať verejnými poskytovateľmi s plným financovaním a roztrieštené pravidlá sa konečne spoja do jedného zákona. Na stredných školách zásadne meníme výučbu matematiky, ktorá sa bude učiť cez riešenie problémov a objavovanie. Toto nie je otázkou zákona, ale zavádzame dvojúrovňovú maturitu. Odborné školy posilnia centrá excelentnosti a pribudne digitálna odborná prax. Umožní sa rozšíriť stredné priemyselné školy, pedagogické školy, ale aj zdravotné školy na vyššie školy päťročné a následne sa zosúladiť s možnosťou zmenou vysokoškolského zákona, tak aby sa obsah štúdia medzi vysokou školou a takouto vyššou strednou školou dal uznať aj do kreditov. V oblasti nového vysokoškolského zákona prinášame menej byrokracie, viac flexibility pre študentov aj pedagógov, povinné doktorandské školy, zapojenie odborníkov z praxe, bezpečnejšie akademické prostredie, uzatvorené bakalárske štúdiá a flexibilné krátkodobé programy. Učiteľom prinášame novú kategóriu, učiteľ kandidát, ktorá pomôže riešiť ich nedostatok. Zavádzame rýchlejšie atestácie, národný katalóg profesijného rozvoja a posilňujeme digitálne zručnosti všetkých pedagógov. V oblasti ochrany duševného zdravia prvýkrát zakotvujeme túto ochranu do zákona. Učitelia budú lepšie chránení pred útokmi, ale aj ohováraním. Žiaci získajú citlivý systém podpory a rodičia jasné pravidlá zodpovednosti za riešenie rizikového správania svojich detí. Mysleli sme aj na byrokraciu zavedením viacerých debyrokratických opatrení. Zavádzajú sa elektronické prihlášky, automatizovaná výmena údajov, elektronická evidencia dochádzky a využívanie umelej inteligencie pri administratíve. V oblasti podporných opatrení nastanú jasné zmeny a pravidlá a presné rozdelenie čo sú systémové, čo sú individuálne podporné opatrenia. Prevencia, krízová intervencia sa stane povinnosťou každej školy a podpora bude lepšie koordinovaná a efektívnejšia. Špeciálne výchovné zariadenia čaká zásadná transformácia, povinná diagnostika detí, prepojenie s poradenským systémom a do roku 2027 aj premena na moderné diagnostické a reedukačné centrá. Edukačné publikácie budú prechádzať novým certifikačným systémom, školy dostanú elektronický zásobník učebníc a metodík a zavádzame aj plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní. Každý zákon v tomto balíku je dielom jednej skladačky od materských škôl až po univerzity, pretože spolu vytvárajú zmysluplný a funkčný celok. Je to reforma, ktorá vracia dôveru do vzdelávania, učiteľom prináša rešpekt, rodičom istotu, že ich dieťa dostane férovú šancu. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, viem, že takéto rozsiahle zmeny vyvolávajú otázky a obavy a dovoľte mi zdôrazniť, že reforma, ktorú prinášame, je nastavená na postupné zavádzanie s dostatočným časom na adaptáciu a jasným harmonogramom. Naším cieľom sú premyslené zmeny, ktoré samotné školy zvládnu, zvládnu ich aj učitelia, aj rodičia. Rád by som ale zároveň pripomenul, že navrhnuté zákony získali plnú podporu sociálnych partnerov, či už ide o zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, v rámci hospodárskej a sociálnej rady. Slovensko, myslím, že to tu netreba veľa opakovať, ale vieme to, myslím aj tí, ktorí tu sedíte, bude také silné, aké budeme mať múdre a tvorivé a odvážne naše deti. O tom je aj balík týchto siedmich návrhov zákonov, ktoré vám dnes predkladám, aby žiaci a študenti mali školy, ktoré ich pripravia na život a prácu v 21. storočí a aby aj učitelia, ktorí to majú naozaj aj v súčasnosti náročné, cítili podporu a rešpekt a zároveň, aby rodičia mali istotu, že ich dieťa, ako som povedal, dostane férovú šancu. O nič menšie tu nejde. Som pripravený na diskusiu vo vašich písomných rozpravách, do ktorých ste sa zapísali, sa vyjadrím. Žiadam vás o podporu tohto reformného balíka. Slovensko túto zmenu naozaj dlho potrebovalo a zaslúžia si ju všetci aj naši žiaci, aj študenti, aj rodičia. Ďakujem za pozornosť. [09:03] Andrej Danko Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, poslancovi Erikovi Vlčekovi, aby Národnej rade podal spravodajské informácie k tlačiam 921, 922, 923 a 924. [09:11] Erik Vlček – Vystúpenie spoločného spravodajcu Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 921. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 922. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 923. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 924. Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. [09:14] Andrej Danko Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v sále. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestový ruch, predsedníčke tohto výboru, poslankyni Pavle Puškárovej, aby Národnej rade podala spravodajské informácie k tlačiam 933, 934 a 935. [09:17] Paula Puškárová – Vystúpenie spoločného spravodajcu 6. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 933. Predkladám informáciu k tomuto predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní. [09:17] Andrej Danko Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu ku všetkým siedmim bodom programu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky poslancov, tak ako sú uvedení na tabuli. Je ich celkovo jedenásť. Začne pán poslanec Horecký, pripraví sa pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči. [09:20] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pani predsedníčka výboru Národnej rady pre vzdelávanie, kolegyne, kolegovia, na utorok bolo načasované rokovanie o siedmich vládnych návrhoch zákona z oblasti školstva, z toho tri celkom nové návrhy. Aj dnes povedal pán minister, že ide o najväčšiu reformu školstva za dvadsať rokov, tak som si poctivo pripravil šesť vystúpení v rozprave k jednotlivým návrhom zákonov štruktúrovaných podľa ich obsahu. V ten istý deň bola však ohlásená zlúčená rozprava ku všetkým siedmim vládnym návrhom zákona bez ohľadu na ich rozsah. Snáď nie je seriózna diskusia na verejnosti aj v Národnej rade Slovenskej republiky len politickou utópiou. I tak urobím, čo sa dá. Som donútený zjednodušovať kvôli času, pretože namiesto jednotlivých vystúpení k siedmim návrhom mám priestor vystúpiť za klub v písomnej rozprave iba teraz raz. Úprimne, neveril som vlastným očiam, keď som čítal vládne návrhy zákona o školskej správe a financovaní škôl vo verzii, v akej išli do MPK, pripomínam, tesne pred koncom školského roka. Takáto pôvodná verzia najlepšie odzrkadľuje úmysel ministerstva školstva, pretože ešte nie je modifikovaná rozporovými konaniami, ani medzirezortným pripomienkovým konaním. Táto verzia, a na tom trvám, bola pre cirkevné a časť súkromných škôl zaručene likvidačná. Po dvoch mesiacoch rokovaní a vyjednávaní máme na stole aktuálnu verziu návrhu zákona o školskej správe v upravenej podobe, ale stále je to podľa mňa, a veľmi nerád to hovorím, najhorší zákon o školstve od roku 1989, kam nás tento návrh zákona podľa mňa aj posúva. Návrh zákona diskriminuje deti a rodičov, ktorí sa na základe svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia rozhodli pre cirkevnú alebo súkromnú školu. Napriek tomu, že rovnako platia dane, napriek medzinárodným zmluvám, dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, Vatikánskou zmluvou, ľudsko-právnymi normami, im hrozí, že ich deti dostanú len 80 % normatívu, čiže peňazí na mzdy a prevádzku školy, čo znamená v priemere o 600 eur na dieťa menej, na dieťa a rok. Aký je aktuálny stav dnes, ešte pred účinnosťou týchto navrhovaných zákonov? Všetky deti, všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa si boli doposiaľ rovnocenné. Školy musia plniť ten istý štátny vzdelávací program, podliehajú tým istým kvalifikačným podmienkam pre zamestnancov a kontrole zo strany Štátnej školskej inšpekcie a ďalších orgánov, dostávajú ten istý normatív na mzdy a prevádzku. Rozdiely medzi školami tu však sú, najmä ich tvoria zamerania zriaďovateľa a školské vzdelávacie programy, napríklad cirkevné školy vznikli z túžby rodičov po výchove a vzdelávaní v zhode s ich náboženským presvedčením, s vierou. Ak vám to príde moc knižné alebo teoretické, poviem svoju skúsenosť. Bol som dlhoročný riaditeľ a budoval som Spojenú školu svätého Františka z Assisi v Bratislave v Karlovej Vsi. Na začiatku mala škola 51 detí, nadšených rodičov, ktorí priviedli svoje deti do budovy, kde nefungovalo kúrenie, dva hrdzavé bojlery, kde pretekala strecha cez dve podlažia, kde mi moja dcérka povedala tati, posledný záchod, ktorý splachuje, dievčenský, nemá dvere na kabínke, kde to bolo naozaj na buldozér. Napriek tomu tí rodičia, vďaka pastoračnej práci bratov minoritov, kde sa rodili spoločenstvá, kde boli detské sväté omše, dali prednosť výchove a formátu vzdelávania v kresťanskom duchu. Postupne sa vďaka rodičom, dobrovoľníckej práci a tomu, že riaditeľ školy musel pracovať štrnásť-šestnásť hodín denne, sviatky-nesviatky, pár rokov bez dovoleniek, podarilo z tejto školy spraviť vlajkoloď cirkevného školstva. Bola to možno jediná škola, ktorá v tom čase mala v areáli gospelovú kaviareň, ktorá mala novú strechu, vymenené okná, švajčiarsku kondenzačnú kotolňu, telocvičňu novú, samozrejme, toalety, horizontálnu i vertikálnu kanalizáciu. Toto by nebolo možné bez dobrovoľníckej práce, bez úspešných projektov, v jednom prípade aj z eurofondov a bez pomoci cirkvi. To však nie je stále najdôležitejšie na tejto škole a na podobných cirkevných školách po Slovensku. Podľa INEKO sme síce boli v prvej desiatke niekoľko rokov, aj prví, druhí, tretí, ale ani to nie je najdôležitejšie. To, čo som si najviac cenil je, že v lete napríklad dvojciferný počet rodín, sme museli vypraviť dva turnusy, trávili svoje dovolenky spolu v tejto komunite, kde sa cítili veľmi dobre. Počas roka mi prichádzalo šesťdesiat žiadostí o prestup. Keď som z tej školy odchádzal mala 750 žiakov. Súkromné školy veľmi často vznikali z túžby ich zakladateľov, zriaďovateľov, vytvoriť nové vzdelávacie cesty v bezpečnom a inšpiratívnom prostredí v súlade s ich filozofickým a pedagogickým presvedčením najčastejšie pre vlastné deti a rovnako potom pre zverené deti. Veľká väčšina takýchto súkromných škôl a zariadení, ktoré dôverne poznám, tak presne takto vznikli, aby boli lepšou alternatívou pre deti, ktoré sa necítili dobre, o ktoré sme sa nevedeli postarať na štátnej škole. Môžem spomenúť fenomenálnu Súkromnú spojenú školu autisti Prešov, ktorá sa skladá z materskej školy, základnej školy, praktickej školy, ktorá má toho istého zriaďovateľa ako Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie, DSS-ku, Krajské autistické centrum Prešov, Centrum včasnej intervencie a Francesco - regionálne autistické centrum zamerané na vzdelávanie pedagógov, odborných zamestnancov po celom Slovensku, čím výrazne prispieva k riešeniu náročnej problematiky detí autistického spektra po celom Slovensku, čo robí vo formáte, na ktorý sme sa ešte ako Slovenská republika nezmohli. Môžem spomenúť aj Súkromné komunitné centrum a materskú školu Tobiáš, tiež z Prešova, ktorí pracujú už druhú generáciu, vyše dvadsať rokov, s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí už jednu generáciu vytiahli z pasce generačnej chudoby a vedia, ako to treba robiť a dnes im už tieto maminky a tatinovia prinášajú svoje malé rómske deti do tohto komunitného centra, do materskej škôlky, aby pomohli a ďalej ich rozvíjali. Ministerstvo spomína v súvislosti s predloženými návrhmi zákonov férovosť vo financovaní, tak sa poďme pozrieť na hospodárske rozdiely alebo hospodársku situáciu škôl podľa zriaďovateľov. Príjmy neštátnych škôl z verejných zdrojov sú nižšie o kapitálové výdavky, ktoré poskytujú zodpovedné samosprávy starajúce sa o nimi zriadené školy, napríklad v roku 2024 vynaložili samosprávy na správu školských priestorov, materských škôl a základných škôl spolu 95 miliónov eur, čo je v priemere 21-tisíc eur na jednu školu, ktorú zriaďujú. Samosprávy ďalej pomáhajú svojim školám aj vecným plnením nielen priamo financiami, a to údržbou budov a pozemkov, správcovskou činnosťou a podobne. A teraz neverejné školy, cirkevné a súkromné. Najčastejšie sídlia v prenajatých budovách, o ktoré sa musia sami starať a ešte za to platia nájomné. Priemerná súkromná škola platí 30-tisíc eur ročne. Cirkevné školy dostávajú nájmy lacnejšie. Verejné školy, samozrejme, takéto nájmy neplatia. 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné, 60 % súkromných škôl vyberá školné do výšky 100 eur na dieťa a rok, čo úplne absolútne zodpovedá úrovni dobrovoľných príspevkov rodičov na štátnych školách cez rodičovské združenia. Trištvrte všetkých súkromných škôl vyberá školné do 50 euro na mesiac, čiže do 500 euro na rok. Len 15 škôl na Slovensku súkromných vyberá školné viac ako dvetisíc eur na rok. Kebyže môžem hovoriť 30 minút len k tejto veci, povedal by som aj návrhy KDH, ako by sme toto riešili, tak aby sme pomohli s niektorými vecami pohnúť, toľko času teraz nemám. Záver? Aká nespravodlivosť vo financovaní, keď tak súčasný stav je už teraz nastavený v neprospech cirkevných aj súkromných škôl, ale tie sa s tým vysporiadali, pretože má zmysel sa vynaložiť pre tie deti v našej krajine, pre vlastné a zverené deti, aj keď to nie je pre vás výhodné, pretože naozaj nejde o peniaze, veď všetky neštátne školy musia hospodáriť ako neziskové organizácie. Medializované dôvody ministerstva školstva ďalej hovoria o možnosti cirkevných a súkromných škôl vyberať si žiakov na rozdiel od štátnych škôl. No, prosím vás, nikto nemôže chodiť po domoch a týchto žiakov si pýtať do svojej školy. V skutočnosti si rodičia vyberajú školy pre svoje deti a nie naopak a to sa týka aj štátnych škôl. Keby sme mali viac času, tak teraz by som urobil takú výzvu, že skúste si všetci, čo ste tu alebo toto počúvate, zodpovedať otázku, prečo si rodičia vyberajú cirkevnú alebo súkromnú školu, skúste si na to odpovedať sami. Že preto, aby museli masochisticky platiť nejaké školné alebo čo? Ako to vládny návrh zákona mení? Zavádza verejné školské obvody, v každom bude práve jedna materská škola, základná škola zriadená obcou, zavádza inštitút verejného poskytovateľa vzdelávania. Cirkevná, súkromná škola, ak jej obec pridelí obvod a bude prijímať prednostne z daného obvodu 70 až 90 % žiakov a nebude vyberať školné, tak sa môže stať takýmto verejným poskytovateľom. Neštátna škola, cirkevná škola, ktorá sa nestane verejným poskytovateľom vzdelávania, príde o 20 % normatívu na žiaka, čo je 600 eur na žiaka a rok. Tu podotýkam, že to, či sa stane verejným poskytovateľom aj keby si to želala, aj keby chcela vymeniť svoju charakteristiku, svoje zameranie cirkevnej školy za územnú pôsobnosť nezávisí od jej rozhodnutia, ale od rozhodnutia samospráv a ďalších faktorov. Ministerstvo ďalej hovorí o dostupnosti, tak pozrieme sa na dostupnosť. Ak sa neštátna škola stane verejným poskytovateľom, jej dostupnosť pre rodičov, ktorí si ju vyberali pre zameranie napríklad cirkevný charakter, sa samozrejme zníži, pretože musí prednostne prijímať 70 až 90 % žiakov z daného obvodu. A to platí aj pre obecné školy. Predstavte si maminu, ktorá z nejakej satelitnej obce dochádza do práce do mesta a berie so sebou dieťa do tamojšej školy a to či už z logistických dôvodov, alebo dôvodov výrazného rozdielu kvality školy v tej obci a v tom meste, kde ona pracuje, tak už toto nebude môcť robiť, pretože tá štátna škola nebude mať možnosť prijímať v takom objeme, iba ak jej zvýšia kapacity mimo obvod detí. Ak sa neštátna škola nestane verejným poskytovateľom a zavedie alebo zvýši školné, zavedie, pretože 95 % cirkevných a viacero súkromných nevyberajú školné alebo veľmi malé, tak ak budú musieť zaviesť školné vo výške 600 eur na žiaka a rok, alebo zvýšiť už existujúce školné o túto sumu, tak sa, samozrejme, dostupnosť opäť zníži, tentokrát z finančných dôvodov. Ďalšie dôsledky tohto zákona. Cirkevná škola, ktorá sa stane verejným poskytovateľom, môže prijímať iba 10 až 30 % žiakov podľa svojho zamerania mimo pridelený školský obvod. V zákone sa síce hovorí, že deti, ktoré, je tam paragraf, že deti ktoré prijíma z tohoto obvodu prideleného, tak rodičia musia podpísať informovaný súhlas so zameraním zriaďovateľa tejto školy. Prosím vás, takto by som si to nepredstavoval ani v stredoveku, že budem pod paragrafom, silou zákona, vymáhať, respektíve paragrafom zabezpečovať, že niekto si želá výchovu a vzdelávanie na cirkevnej napríklad katolíckej škole. Ako to potom budeme rozlišovať? V zákone sa píše, že ak by ten žiak vykazoval znaky, napriek písomnému upozorneniu, nesúhlasu, odboja voči zameraniu cirkevnému charakteru školy, tak potom to biskup alebo štatutár bude posudzovať, že či takéhoto žiaka vylučujeme, alebo nevylučujeme zo školy. Takto nechcú cirkevné školy fungovať. Postupne tak cirkevná škola stráca svoj charakter a slúži na obsluhu daného obvodu namiesto svojmu pôvodnému účelu, za ktorým vznikla po roku 1989. Dostupnosť a kvalita autenticky cirkevnej školy sa stráca ako topiaci sa sneh. Cirkevná škola, ktorá sa nestane verejným poskytovateľom, musí zaviesť školné vo výške 600 eur na dieťa a rok, tým sa mení jej charakter. Doposiaľ nebrala školné a mala deti, rodiny s viacpočetnými deťmi, často chudobnými, ktoré si toto nebudú môcť dovoliť. Tým sa znovu zmení jej charakter a znižuje sa dostupnosť z finančných dôvodov. Na Slovensku nechceme cirkevné školy, ktoré sa budú podobať na elitárske cirkevné školy niekde v Belgicku, Holandsku, ktoré sú tam síce najlepšie, ale nemajú pastoračný, evanjelizačný charakter ako naše školy. Bez školného cirkevná škola nemôže prežiť. Podobne je to so súkromnými školami, ktoré to majú o to ťažšie, že ich priemerné náklady na nájomné sú 30-tisíc eur ročne, čo bez školného nedokážu zvládnuť, takže alebo zaniknú, alebo zdvihnú školné o 600 eur ročne na žiaka. Znova sa dostupnosť len zníži. Do zákona boli síce vpísané únikové cestičky z tejto pasce, ale sú zložité, predstavujú obrovský nárast byrokracie, stavajú školy a zriaďovateľov do zraniteľnej, nepredvídateľnej pozície, sú závislé od rozhodnutí samospráv a úradníkov ministerstva školstva a navyše majú maximálne dvojročnú platnosť. Ďalej ministerstvo operuje pojmom inklúzia. Pozrime sa na ďalšie fakty. Už teraz je na súkromných školách trojnásobne väčší podiel detí s vývinovými poruchami než na verejných školách. Je to presne podiel 2,4 % takýchto detí na súkromných oproti 0,9 % na štátnych. Súkromné školy práve často vznikali a zameriavajú sa na prijímanie detí, ktoré vyžadujú väčšiu starostlivosť a o ktoré sme sa nevedeli postarať v bežnej škole. To nie je výčitka, to je opis stavu nášho školstva. A vďaka tým, ktorí takéto deti prijímajú napríklad deti so zdravotným znevýhodnením. Ešte raz sa vrátim k svojej bývalej škole, Spojenej škole svätého Františka s Assisi. Raz mi s ponosou výchovná poradkyňa sa sťažovala, že nás omylom zaradili medzi špeciálnu školu, pretože som mal na škole podiel detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími poruchami alebo potrebami niekoľkonásobne vyšší, ako bol podiel na okolitých školách. Prijímal som deti, ktoré často boli odbité od brány mestskej školy. Nevyčítam to tým mestským školám, nevedeli to urobiť, nemali na to podporu, nemali na to prostriedky a niekedy aj, žiaľ, nechceli. Môj šéf povedal, nechaj maličkých prichádzať ku mne, tak ja som to plnil. Ministerstvo ďalej hovorí o sociálne znevýhodňujúcom prostredí. Ministerstvo správne uvádza, že podiel detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, najmä marginalizovaných rómskych komunít, je najnižší u neštátnych škôl, to je pravda. Konkrétne je to 7 % detí v obecných školách, 2,6 % v cirkevných a len 0,9 % v súkromných. Ministerstvo však zamlčuje dôležitú príčinu a to, že 90 % neštátnych škôl sa nachádza úplne mimo regiónov s podielom rómskeho obyvateľstva alebo obyvateľstva zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ešte v konkrétnejších číslach, priemerne najbližšia súkromná škola od nich vzdialená 32 kilometrov, najbližšia cirkevná škola 14 kilometrov a najbližšia obecná škola menej ako štyri kilometre. A čo je zaujímavé? Z obecných škôl, ktoré sú najbližšie k lokalitám, kde žijú deti z MRK alebo SZP, má tretina podiel týchto detí nižší ako 5 %, zo znamená, že tie iné obecné školy tam majú takmer 100 % podiel takýchto detí. Tieto dáta ukazujú, že segregácia je výsledkom nerovnomerného zapojenia obecných škôl a nie existencie cirkevných alebo súkromných škôl. Veď predsa nemožno očakávať, prepáčte, to je taká parabola, že deti zo sociálne znevýhodňujúce prostredia alebo marginalizovaných rómskych komunít budeme rozvážať autobusmi po celom Slovenskou do vzdialených škôl. V KHD vieme pomôcť tento problém riešiť a považujeme problém generačnej chudoby za jednu z najväčších výziev, ktorá je pred Slovenskom aj vzhľadom na demografiu. Máme nielen príklady dobrej praxe zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Ale trvám na tom, že vládny návrh zákona situáciu nerieši správne, a dokonca ju zhoršuje v iných oblastiach. Tie iné oblasti sú najmä inovácie vo vzdelávaní, tvorba a implementácia nových obsahov a foriem vzdelávania. Čo mimoriadne potrebuje Slovensko? Aby sme si pripravili náš jediný zdroj rastu a zvyšovania, či dokonca aspoň udržania životnej úrovne, a to sú kvalitné ľudské zdroje teraz tu v školách a to od zručných remeselníkov až po špičkových technológov a vedcov. Tu sa s pánom ministrom zhodnem, že toto je úvodzovkách najväčšia a najúčinnejšia zbraň proti úpadku, proti chudobe a nástroj na zvyšovanie kvality života nás všetkých na Slovensku. Nositeľmi týchto inovácií, ktoré toto dokážu zabezpečiť, lebo všetci poznáte výsledky medzinárodného testovania, pozície Slovenska, výkonnosti nášho školstva, tak teda nositeľmi týchto inovácií sú v najväčšej miere vzhľadom na ich počet súkromné a cirkevné školy v spolupráci, samozrejme, s tými lepšími štátnymi školami. Je šialené, že práve tieto vytŕčajúce hlavy zo stojatých vôd nášho školstva sa ministerstvo chtiac či nechtiac týmto zákonom chystá odsekávať a naše školstvo naďalej priemerovať na úroveň najbližšej školy. Kolegovia, dnes naše školstvo potrebuje predovšetkým ťahúňov, lokomotívy pokroku a uznania a podporu zo štátu pre takéto školy, ktoré sa odhodlali posunúť naše školstvo a republiku dopredu. V zákone o školskej správe sa na viacerých miestach nastavujú podmienky fungovania takzvanej podnikovej školy, tá má voľnejšie podmienky na voľbu svojho riaditeľa než všetky ostatné typy škôl, zároveň môže zriaďovateľ podnikovej školy takéhoto riaditeľa kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu. V prípade podnikovej školy môže byť riaditeľ aj zástupca riaditeľa zároveň zriaďovateľom, členom Rady školy, čo je absolútne vylúčené pre všetky ostatné školy a ich zriaďovateľov. Podniková škola môže mať alokované pracovisko aj v inom kraji, než je jej sídlo, čo znova nikto iný nemôže. Aby nevznikol zlý dojem, ja fandím podnikovým školám, prajem toto novovznikajúcim podnikovým školám a som rád, že toto ustanovenie je v zákone, len je to v príkrom rozpore s retroaktívnymi zmenami, ktoré tento návrh zákona prináša, kedy sa napríklad zakazuje súkromným školám, aby bol štatutár zriaďovateľa zároveň aj riaditeľom školy, čo znamená v niektorých prípadoch, že fyzické osoby, ktoré viac než 20 rokov svojho života, všetkých svojich prostriedkov, všetkých svojich síl, budovali svoje školy, ako napríklad už spomínaná Súkromná spojená škola autisti Prešov, musia po desiatkach rokov, svoje školy odovzdať do rúk riaditeľa, ktorého si ani nemôžu jednoducho vybrať, to je absurdné. Novela školského zákona, lebo je to zlúčená rozprava, novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní je lavínou zmien. Namiesto sľubovanej kontinuity a doťahovania reforiem v oblasti spôsobu, obsahu a foriem vzdelávania, namiesto otvorenia priestoru pre reformu stredoškolského curricula a masívnej podpory nositeľov dobrej praxe v školstve, prišli zmeny zmien. Hovorím zo svojej 35-ročnej praxe. Niekoľko rokov som pracoval pre zriaďovateľa súkromných škôl a rok som konal v mene veľkého cirkevného zriaďovateľa. Tiež som 16 rokov pracoval v štátnych školách, viedol som medzinárodný program, osem rokov som stál na čele stavovskej školskej organizácie, niekoľko rokov som bol lektorom funkčného vzdelávanie pre nastávajúcich riaditeľov alebo zástupcov škôl. Z tejto skúsenosti vám poviem, že takmer každý rok sa opakuje frustrujúca situácia - školenia vedúcich a následne ďalších zamestnancov, odborné porady a konferencie o zmene zákonov, o zmene pravidiel a procesov, ktoré sa týkajú státisícov detí a žiakov na Slovensku, o tom kedy, budem konkrétny, verím, že vás to unaví, o tom kedy, kam a ako sa podávajú prihlášky na stredné školy, konajú zápisy do materskej školy a základnej školy, platia alebo neplatia a evidujú obedy, kultúrne a vzdelávacie poukazy, ako sa ospravedlňuje neúčasť na vyučovaní, administrujú štatistické výkazy a meniace sa formy pedagogickej a ďalšej dokumentácie, ako sa administrujú vzdelávania učiteľov, administrujú obstarávania učebných zdrojov, administrujú výchovno-vzdelávacie aktivity a podujatia, administrujú súhrnné záverečné účtovné hodnotiace a iné správy, ako sa administruje a vykonáva hodnotenie a odmeňovanie zamestnancov, a tak ďalej. To všetko je spojené s častým prerábaním pracovného poriadku školy, školského poriadku školy, organizačného poriadku školy, prevádzkového poriadku školy, interných mzdových predpisov, školských vzdelávacích a výchovných programov. Nad tým všetkým sú predpisy zriaďovateľov, samospráv, pravidelné i ad hoc zbery dát. Únavné, čo len počúvať a to zďaleka nie je kompletný zoznam. Kto to všetko na škole robí? Zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, ktoré sú napoly učiteľkou, ekonómka, či skôr účtovníčka a niečo aj tajomníčka. Tá istá partička ľudí, ktorá má na starosti celé riadenie školy, výchovu a vzdelávanie, úväzky, rozvrhy, rozpočet, vybavenie školy, hospodárenie, starostlivosť o každého zo stoviek žiakov a desiatok učiteľov a ďalších zamestnancov, pravidlá a komunikáciu s rodičmi a partnermi školy, hygienu, stravovanie, prevádzku školy, otázky právne, psychologické, didaktické, projektové, technické aj spoločenské, inkluzív, koncepciu rozvoja školy, inovácie, a tak ďalej. Za každou zmenou zákona, prosím, sú vyššie popísané dôsledky. Každý rok presviedčame na týchto školeniach a poradách zamestnancov škôl, že odteraz to budeme robiť inak, zmena je dôležitá, zákon bol novelizovaný a toto je ten správny, najlepší a zákonný postup. Pred rokom sme tu mali Nežnú revolúciu vo vzdelávaní, až do budúceho školského roku ich o tom budeme presviedčať, do budúcej a ďalšej porady a školení, za ktoré si títo neboráci ešte aj platia, často tým, ktorí tie zmeny na ministerstve robia, kedy im povieme novú verziu, ako to teraz budeme robiť, lebo zmena je opäť dôležitá a znovu k lepšiemu. Riešiť procesy a dokumentáciu v nepredvídateľných a stále sa meniacich pravidlách s týmto slabým personálno-logistickým zabezpečením riadenia škôl je zničujúce pre kvalitu a fungovanie škôl, pretože vám to berie priveľa času, energie aj peňazí na papierovačky a administráciu. Ten čas, energie a zdroje vám potom chýbajú tam, kde ich naozaj treba, pre deti, žiakov a potrebné pozdvihnutie kvality vzdelávania a výchovy. Stačí vám tento náčrt, čo sa vlastne deje? Preto som ako šéf stavovskej školskej organizácie, neskôr ako minister školstva, venoval maximum energie a času, aby ozajstná školská reforma z mája 2023, reforma realizovaná zdola a z úrovne ministerstva podporovaná, bola výsledkom dobrovoľného spojenectva najvýznamnejších reprezentatívnych organizácií školstva. Vtedy žiadna stavovská organizácia neprotestovala a žiadna nezostala v rozpore, vtedy neboli tisíce pripomienok k tomuto zákonu. Dokonca pred hlasovaním o novelách školských zákonov, všetky stavovské školské organizácie doručili poslancom Národnej rady list so žiadosťou, aby všetci poslanci hlasovali za školské reformy, za tie novely predložené v máji 2023. Za hlasovalo v prvom, druhom a treťom čítaní 90, 91, 88 poslancov, čo je signifikantné. Proti boli poslanci strán REPUBLIKA a Kotlebovci. Poslanci za SMER, a vtedy aj dnešný HLAS, sa zdržali. Títo poslanci nemali ani toľko zodpovednosti voči školstvu a Slovensku, aby hlasovali za prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade, hoci na týchto zákonoch záviseli dve žiadosti o platbu z POO vo výške takmer dvoch miliárd eur a zasadzovali sa za ne všetky školské stavovské organizácie, odhodlané pozdvihnúť naše školstvo, hoci im nepribudol ani cent na plate, zvýšili sa iba nároky na ich prácu. Dovolím si povedať, že ten obrovský krok vpred, čo znamenalo zavedenie podporných opatrení, prvýkrát v histórii nové kurikulum pre základné školy, právny nárok na škôlku pre všetky deti od troch rokov podľa rozhodnutia rodičov, bol maximalizovaným nárokom na školy a stále vyžaduje maximálnu vytrvalú podporu zo strany ministerstva a nie komplikovanie života každého v školstve, ba vŕšenia zle načasovaných alebo nepodstatných, alebo rovno nepremyslených a nežiteľných zmien. Ako reagujú stavovské organizácie v súčasnosti? Tento utorok nám písali zástupcovia rád školských cirkevných škôl a asociácia súkromných škôl, aby sme nehlasovali za vládou predložené návrhy zákonov. Žiaľ, končí mi čas, takže ďalšie veci, ktoré sú podľa mňa podstatné a dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.) [09:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pán Vašečka, procedurálny? Nech sa páči. [09:51] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vážený pán predsedajúci, podľa § 30 rokovacieho poriadku je dĺžka rečníckeho času v rozprave pre prihláseného za klub najviac 30 minút, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Môj návrh procedurálny, aby sme rozhodli o predĺžení rečníckeho času pre pána poslanca Horeckého, ktorý má prípravu na šesť zákonov, teda na sedem, ale dva z nich má zlúčené. Rozprávali sme sa o tom a evidentne má k tomu čo povedať. Takže ja dávam návrh, aby Národná rada rozhodla o predĺžení času napríklad všeobecným súhlasom. Ďakujem. [09:51] Andrej Danko Beriem na vedomie, pán poslanec, dajte ho písomne a pri najbližšom hlasovaní ho predložte predsedajúcemu. Pán poslanec Vašečka, faktická poznámka. [09:51] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Dalo by sa veľa hovoriť, keby sme mali na to čas. Ja zareagujem na jednu konkrétnu vec faktickou poznámkou, týka sa cirkevných škôl. Musím zdôrazniť, že podobne, ako hovoril pán poslanec Horecký, ja ako učiteľ, ale najmä ako rodič, mám veľmi dobrú skúsenosť so spoločenstvom na cirkevnej škole. Naschvál nepoviem, že na cirkevnej škole, ale so spoločenstvom, pretože naozaj tie cirkevné školy, na ktoré naše deti chodili a chodia, boli skutočne spoločenstvom, spoločenstvom rodičov, učiteľov, detí, zamestnancov, ale aj mnohých priateľov, podporovateľov tých škôl. A musím povedať, že, samozrejme, dostali tam kvalitné vzdelanie na všetky cirkevné školy, kde naše deti chodili, či to boli základné, či stredné, dostali veľmi kvalitné vzdelanie, zažili tam tú najlepšiu inklúziu v tom najlepšom slova zmysle, takú tú skutočnú, nie nejakú ideologickú, nie nejaké reči, ale skutočné prijatie, začlenenie aj tých, ktorí mali problémy so vzdelávaním, s výchovou, so spoločenskými okolnosťami. Ale v každom prípade dôvod, prečo sme tam naše deti dávali, bola viera, spoločenstvo viery, boli to kresťanské školy. A to, čo sa deje teraz a na čo upozorňoval pán poslanec, je, že rodičia z obvodu strpia, že je to cirkevná škola, povedia, nevadí nám to, ale je to najbližšie, tak tam dáme svoje deti a tí, ktorí tam deti chcú dať s radosťou kvôli viere, kvôli tomu spoločenstvu, ale nie sú z obvodu, majú smolu. Naozaj skúsenosť nielen moja, mnohých, to potvrdzuje, a preto pokladám tieto návrhy a tento spôsob postupu za zlý, za škodlivý, za ubližujúci, za neinkluzívny a podporujem plne to, čo hovoril pán poslanec Horecký. Ďakujem. [09:51] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Šmilňák. [09:53] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja zvyčajne ťa kritizujem, že rozprávaš dlhšie, ako je treba, že niekedy možno trochu kratšie je údernejšie. Dnes, naopak, by som ťa počúval hodiny. Za 35 rokov si stál pri školách aj ako učiteľ, aj ako rodič, ako zriaďovateľ, zástupca zriaďovateľa, školiteľ, dokonca ako minister. A spomenul si aj to, ako vznikali cirkevné školy pred 35 rokmi, v akých podmienkach, tak ja som chcel na to nadviazať a skúšam tú faktickú aj preto, aby som dokázal nejako zvládnuť tie emócie. Nedokážem sa veľmi pozerať na ministra, ktorý hovorí, že cirkevné deti alebo deti z neštátnych škôl majú rovnaké podmienky, ale neplnia si rovnaké povinnosti. Za 35 rokov to neboli rovnaké podmienky a tie povinnosti si plnili ďaleko nad rámec. A dnes tento pán minister v tejto zlúčenej rozprave ide rozdeliť deti na deti prvej kategórie, deti druhej kategórie, podsúva verejnosti, že neštátne školy sú zlé-zlé-zlé, zarábajú, majú sa dobre, žijú si v prepychu a neplnia si akési povinnosti. A bude sa tu dnes oháňať slovom inklúzia, segregácia a podobnými vecami. Ale musím povedať aj zo svojej 35-ročnej skúsenosti v školstve ako rodič, ako zástupca cirkevných škôl v zahraničí, ako riaditeľ škôl, ako otec, ako učiteľ, že pán minister nemá o školstve skutočne ani šajn. Ďakujem ti, pán kolega. [09:53] Andrej Danko Pán poslanec Majerský. [09:55] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Janko, veľká vďaka za tvoje vystúpenie. Áno, mal si málo času a bolo by dobré, keby si mohol dopovedať ešte mnoho ďalších vecí, keďže rozprava je zlúčená. A ja sa pýtam, prečo chceme trestať dvakrát, prečo chceme trestať deti a rodičov cirkevných a súkromných škôl dvakrát. Je faktom, že pre štát je najlacnejšou službou tá súkromná, týka sa to škôl, ale napríklad aj domovov sociálnych služieb. Bol som primátorom a som predsedom samosprávneho kraja, na území mesta som mal aj súkromné a doteraz sú aj súkromná škola, aj cirkevné školy, na území kraja ich máme požehnane, je ich tam naozaj veľa, aj súkromných, aj cirkevných škôl. Môžem skonštatovať, že pre kraj, ako pre v podstate prenesený výkon štátnej správy a verejného zriaďovateľa škôl, sú súkromné a cirkevné školy najlacnejšie, lebo tam, keď odíde kotol alebo strecha, dám návrh do zastupiteľstva na kapitálový výdavok a daňoví poplatníci to celé zaplatia, opraví sa strecha či kotol. V súkromnej alebo cirkevnej škole, keď sa stane takéto nešťastie a budú musieť dať cirkevníci alebo súkromníci kapitálový výdavok, oni na to nemajú verejného zriaďovateľa, ktorý im dá peniaze z ďalších zdrojov, preto sú vytrestaní títo žiaci, títo rodičia dvakrát. Prestaňme už deliť deti na dve kategórie, na tých, ktorí sú deťmi prvej kategórie a na tých, ktoré sú deti druhej kategórie, nie je to spravodlivé. [09:55] Andrej Danko Poslankyňa Kosová. [09:57] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Horecký, vy ste na začiatku svojho príspevku položil takú otázku, že prečo si rodičia vyberajú cirkevné a súkromné školy, že na toto by sme si mali odpovedať. A ja si myslím, že odpoveď ministra by asi bola, že, no aby si tieto školy mohli vyberať deti. A čo čiastočne asi pravda vo vzťahu k súkromným a cirkevným školám zatiaľ je, ale to podstatné je, že títo rodičia si vyberajú tieto školy pre svoje metódy, pre prístup učiteľov proste, pretože ich pokladajú za kvalitnejšie a túto domácu úlohu si, bohužiaľ, ministerstvo neurobilo, lebo áno, na jednej strane spustili sme nejakú kurikulárnu reformu vo vzťahu k verejným školám, ale povedzme si pravdu, vízia týchto kvalitnejších škôl je ešte teda ďaleko, ďaleko pred nami. A druhá vec, ktorú si, bohužiaľ, ministerstvo zatiaľ ako domácu úlohu nesplnilo, je, že my naozaj nemáme nejakú analýzu naozaj objektívnu, ktorá by hovoria o tom, aké sú reálne náklady na žiaka či už vo verejných školách, tak aj napríklad v súkromných a cirkevných a porovnať to, pretože ak by sme to urobili, tak by sme zistili, že bez ohľadu na to o akého zriaďovateľa ide, ten normatív je tak katastrofálne nízky, že sa z neho normálne vyjsť nedá. A v tomto období, ktoré tu žijeme, kedy táto vláda naozaj zaťažuje občanov tejto krajiny konsolidáciou, daňami, vyššími odvodmi, v tejto vízii toho, že naozaj tí rodičia budú mať v peňaženkách možno o 400 eur ročne menej, a to počítam len dane a odvody, nepočítam infláciu a ďalšie veci, na ktoré teda asi doplatia bežní občania tejto krajiny, tak my v tejto situácii ideme brať súkromným školám 20 % normatív. Toto je pre mňa absolútna katastrofa. Bez vízie toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [09:57] Andrej Danko Poslankyňa Turčanová. [09:57] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [10:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [10:10] Andrea Turčanová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Janko, ja sa ti chcem veľmi pekne poďakovať, ako si bravúrne nás previedol zlúčenou rozpravou všetkých navrhovaných školských zákonov a zvlášť sa ti chcem poďakovať, že si spomínal aj prešovské školy, autistickú školu a takisto Tobiáš, pretože táto škola 20 rokov je na trhu, tým že zriaďovateľom je občianske združenie, má status súkromnej školy, ale má všetko deti z vylúčenej komunity, tam chodia len tieto deti, čiže neplatí sa ani školné, ani strava a zažili sme, lebo v tej škole som aj ja pôsobila pred pár rokmi, zažili sme situáciu, keď už bol pokus, myslím, že to bola tiež práve asi druhá Ficova vláda, že súkromné a cirkevné školy dať na znížený normatív a my sme museli znižovať úväzky, lebo sme nechceli túto službu pre tieto deti zrušiť. Vydržali sme to a našťastie to trvalo len jeden rok. A preto mi je veľmi ľúto, že dnes tomu čelíme opäť. Ale v Prešove sú aj iné školy, ktoré zriadili rodičia, ktorí chceli deťom dopriať iný druh výchovy, napríklad montessori škola, škola pre deti, ktoré majú rôzne diéty a bežná štátna škola tieto diéty nepripravuje, máme aj školu pre deti s poruchami správania, teda hlavne ADHD, ktoré sú hyperaktívne a v klasickej škole boli stále napomínané za zlé správanie a nevedeli sa teda stotožniť, tak sa vzdelávajú v riadnej základnej škole, ale kde sú všetky takéto deti a učitelia sú pripravovaní na prácu s týmito deťmi. A myslím si, že ak budeme meniť legislatívu v škole smer k horšiemu, nebude to dobré. Keď som bola primátorka, šéfka odborov mi predložila takú tubu, kde bolo 17 ministrov dovtedy, to bol rok 2015 a povedala, že... už to nestihnem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Hajko. [10:10] Jozef Hajko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Oceňujem skutočne mimoriadne fundované vystúpenie pána ministra bývalého školstva a pána riaditeľa školy, a tak ďalej, však vymenoval všetko, kde pracoval. Oceňujem na tom to, že pracuje s argumentmi, faktami, jednoducho prináša fundovaný pohľad. Oceňujem aj to, že Ján Horecký sa zaujíma o školstvo a komunikuje s ministerstvom školstva aj v stave a v situácii, keď sme v opozícii, keď je KDH v opozícii a keď s nami stvárajú vládni poslanci to, čo sme napríklad videli včera. Preto ma mrzí, že ten cieľ, ktorý majú spoločný, či to je pán Drucker, alebo pán Horecký, aby sa školstvo na Slovensku skvalitnilo, tak teraz zrazu sa tie názory na tú reformu týchto dvoch ľudí rozchádzajú. A mrzí ma aj to, že do tohto procesu, tak ako povedal pán Horecký, nie sú vtiahnutí tí, ktorých sa to týka. Pre presadenie akejkoľvek reformy je podstatné, aby tí, na ktorých tá reforma padne, aby sa stotožnili s cieľmi tej reformy a aby spolupracovali na nej. Ak tá reforma bude nadiktovaná zo strany ministerstva školstva a vlády, tak nemá šancu na úspech a, žiaľ, sa zaradí iba medzi ďalšie pokusy, ktorých sme tu už mali v minulosti veľa. Mrzí ma aj to, poviem na záver, že rokujeme v zlúčenej rozprave, skutočne. Ján Horecký mal prichystané ďalšie a ďalšie vystúpenia a dúfam, že aspoň tento obmedzený režim mu umožní, aby vystúpil ešte viac. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Habánik. [10:10] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, vieš, že ja si ťa vážim a rešpektujem ťa ako autoritu a človeka, ktorý má bohaté skúsenosti pedagogické, ale aj manažérske a riadiace, či už na úrovni regionálneho školstva, neskôr teda aj na úrovni samotného rezortu, na úrovni ministerstva, a to asi nikto nepoprie v tejto miestnosti a ani mimo nej. Dovoľ ale, aby som sa vyjadril k tomu, čo si povedal. Začnem od konca tvojho vystúpenia. Na konci si spomínal, že sme v minulosti nepodporili, že sme sa zdržali pri zmenách, ktoré si presadzoval v oblasti vzdelávania a výchovy, ale zabudol si dodať, že sme sa zdržali aj z toho dôvodu, že ani jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme predkladali k tým zmenám, nebol zo strany ministerstva školstva alebo vtedajšej koalície akceptovaný, takže skúsme sa na to pozrieť aj z tohto uhla pohľadu. Súhlasím však s tebou, že každá príliš častá zmena v legislatíve je frustrujúca, psychicky zle pôsobí na riaditeľov, zástupcov alebo tých, ktorí prichádzajú a musia implementovať v školách a školských zariadeniach tieto zmeny. Časť tvojho vystúpenia si venoval tomu, čo som sa bál, že je aj riziko zlúčenej rozpravy, že sa vlastne dáme len na jeden bod z tých siedmich zákonov, že sa sústredíme pozornosť len na ten jeden neuralgický bod, ale dobre, poďme aj k nemu diskutovať úplne otvorene a pozrime sa na to aj, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky, alebo aké máme aj výroky Ústavného súdu v oblasti toho, čo je našou povinnosťou pri zabezpečení povinného vzdelávania a že to nie je len školský obsah vzdelávania, ale že to je aj finančná, časová dostupnosť, územná dostupnosť a ďalšie veci. Neviem z tvojho vystúpenia posúdiť, že čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pani poslankyňa Puškárová. [10:10] Paula Puškárová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán Horecký, tiež na školskom výbore častokrát riešime, alebo teda aj v reláciách riešime, túto problematiku. Myslím, že viaceré informácie, ktoré zazneli, sú tak trošku vybrané. Pozrime sa na ten globálnejší pohľad. Naše školstvo vo svojom objeme ako také musí byť hlavne udržateľné. V zahraničí nie je štandard, aby sa dávali 100 % normatívy súkromným školám, nemajú to v Nemecku, nemajú to v Rakúsku, nemajú to v západnej Európe. Toto bolo naše špecifikum, nie je to štandard v západnej Európe. Pán minister urobil veľmi odvážny krok, napriek tomu si myslím, že je to krok k udržateľnosti nášho školstva. Nemyslím si, že je fér, aby deťom zo súkromných škôl, deťom tých, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť to školné, aby tieto deti a teraz skutočne nehovorím, ako ste spomenuli o cirkevných školách, nehovorím ani o tých, ktorí vyberajú nižšie školné, lebo tým, že je nižšie školné, je tam dostupnosť, ale tým, ktorí platia vysoké školné, aby tieto školy mali dostatok prostriedkov a k tomu 100 % normatívy na to, aby sa rozvíjali. Nemyslím si, že je to fér voči tým deťom, ktoré navštevujú tieto školy, aby mali učiteľov, ktorí majú tie vyššie platy, dokážu im poskytnú inovácie a aby ostatné školy, ktoré jednoducho na to nemajú a vieme, že géniovia sa nerodia v bohatých rodinách, géniovia sa rodia zhlukom, božím zásahom, náhodou. Takže poďme podporiť tie deti, dostaňme ich do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [10:10] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo. Nedá sa reagovať na všetko, ale tak na pani kolegyňu Puškárovú. Udržateľné školstvo presne o tom hovorím. Tí, ktorí prispievajú nielen finančne, ale aj know-how, inováciami, nehádžte im polená pod nohy a potiahnu školstvo dopredu. Čo sa týka financovania tých súkromných škôl, tak iba tri krajiny v Európskej únii, Švédsko, Belgicko, Fínsko, ktoré majú ale oveľa vyšší príspevok normatív aj HDP na vzdelávanie, tak pri plnom normatíve nedovoľujú vyberať školné. Často sa spomínajú krajiny nám podobnejšie, bližšie, Poľsko, Estónsko, Česká republika, a osobitne Česká republika nie je, prepáčte, nie je tak úplne pravdivo interpretovaná, lebo v Českej republike tých 60 % normatívu pri výbere školného na súkromných školách nie je realitou, pretože súkromná česká škola, keď má splnené kvalifikačné požiadavky pre zamestnancov, keď jej posledná kontrola štátnej inšpekcie bola na aspoň priemernej úrovni, tak takáto škola má tiež 100 % normatív a je ich väčšina. Čiže je to trochu inak s tými finančnými zdrojmi a s tou podporou súkromných škôl. Samozrejme, sú štáty a školy súkromné, cirkevné, ktoré keď si idú svoje, nemusia mať na plnej miere štátny vzdelávací program, nemusia podliehať inšpekciám, tak jednoducho spĺňajú len podmienky výstupov, tak tieto nemusia dostávať potom normatív zo štátu, ale to nie je náš prípad. Naše školy cirkevné a súkromné sú čistým prispievateľom do spoločného a mali by sme byť vďační za tú službu, čo robia. [10:10] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pokračujeme v rozprave. Pani poslankyňa Kosová, pripraví sa poslanec Habánik. [10:10] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja sa priznám, že v utorok som bola dosť nahnevaná, to je fakt. Teraz ma to už prešlo a som len sklamaná. A bolo to najmä z toho, že sedem kľúčových zákonov, o ktorých sám pán minister hovorí, že sú naozaj prelomové a že je to jedna z najväčších reforiem za posledných 20 rokov a je tam naozaj veľmi veľa opatrení, ku ktorým by sme sa mohli odborne a fundovane vyjadriť, tak týchto sedem veľkých zákonov je zlúčených do jednej rozpravy. Čiže každý poslanec, poslankyňa má maximálne 30 minút, aby sa k tomu mohol vyjadriť, v prípade klubov je to 40, ak sa teda prihlásime do ústnej, ale to si myslím, že absolútne nie je postačujúce na takéto veľké zmeny. A mrzí ma to o to viac, nie preto, že by som si pripravovala šesť rozpráv alebo päť, ako som si pripravila, to je to najmenej, skôr ma to mrzí kvôli tomu, lebo pán minister sám hovorí, aký je otvorený diskusii, povedal to dokonca aj tu, nielen v médiách. A vo vzťahu k tomu, čo sa deje, že vlastne tieto zákony neboli komunikované ani s partnermi, ani so školami, ani s rodičmi, dva mesiace dozadu pred prázdninami to bolo hodené do medzirezortného pripomienkovacieho konania, to vôbec nesvedčí o tom, že teda je otvorený diskusii. Áno, cez prázdniny sa diskutovalo, ale teraz v rozprave sa zdá, že to už zase neplatí. Ja chápem, že je to veľmi nepríjemné stále dookola počúvať tú istú kritiku, ale potom nech nehovorí, že je otvorený diskusii. Z môjho pohľadu je takéto skrátenie času, takáto konsolidácia času poslanca naozaj arogantná a myslím si, že to nie je úplne demokratické. A najmä nie v tom kontexte, v ktorom som povedala, že teraz sa naozaj pozeráme na zásadné zmeny, ktoré zmenia celkový pohľad na inštitúcie a financovanie škôl a vyžaduje si to naozaj hlbokú-hlbokú diskusiu. Ale skôr ako prejdem k zákonom, napriek tomu, že teda mám obmedzený čas, tak si dovolím takú osobnú vsuvku, pretože predtým ako som nastúpila do poslaneckej lavice, tak ja sama som pôsobila ako zriaďovateľka škôl a školských zariadení od roku 2008. Najprv som založila centrum voľného času, základnú umeleckú školu a potom som prešla aj na materské školy montessori, pretože som hľadala spôsoby, ako inak vzdelávať deti z marginalizovaných komunít. A pre mňa tým pádom, tým, že poznám túto problematiku naozaj z praxe, z hĺbky a viem, čo ma to stálo úsilia, odriekania a času s vlastnými deťmi, ktoré som potom venovala deťom iným, pre mňa to nie sú len nejaké paragrafy na papieri, pre mňa je to naozaj realita, ktorú veľmi osobne poznám a viem, čo to stojí síl každého zriaďovateľa, riaditeľa, učiteľa, naozaj vybudovať bez dostatočného finančného obnosu takúto školu. Musím povedať, že len vďaka rodičom, ktorí naozaj podporovali deti z marginalizovaných komunít, sa nám darilo vzdelávať ich a mať ich v materských školách. Nebolo to s podporou od štátu, nebolo to s podporou od samosprávy, jednoducho to boli len dobrí ľudia, ktorí sa skladali na tieto deti a ich vzdelávanie, ale to sa nedá dlhodobo takýmto spôsobom vydržať. Spomínala som tu už, že tu by sme mali teda si položiť tú základnú otázku, že prečo rodičia vyhľadávajú tieto školy. A už som aj teda hovorila o tom, že, bohužiaľ, si myslím, že domácu úlohu sme si zatiaľ na Slovensku neurobili. A teraz v tomto ťažkom období my vlastne povieme všetkým týmto ľuďom, ktorí vynakladali kopec práce, aby sa udržali, pretože súkromné školstvo ani cirkevné nie je teda žiadny biznis, to si povedzme na rovinu, tak my im teraz proste povieme, že im zoberieme 20 % a čudujeme sa, že sú v obavách. No absolútne sa nečudujme, že sa boja o svoju budúcnosť, pretože a nielen teda školy, aj rodičia sa boja o budúcnosť svojich detí, hej? Takúto atmosféru sme my teraz spoločnosti vystavili. Takže musím preskakovať vo svojich myšlienkach, pretože potom nestihnem, ale musím byť objektívna, férová, napriek tomu, že sa ma to osobnostne dotýka, osobne, napriek tomu, že som z tohto prostredia, chcem, aby to bolo férové a objektívne, a preto sa budem naozaj držať vecnej kritiky a na začiatok poviem aj to, prečo pokladám, alebo čo pokladám v tomto zákone za dobré. A ja naozaj súhlasím s pánom ministrom, že úlohou štátu je budovať inkluzívnu a súdržnú spoločnosť a myslím si, že sa k tomuto pridávajú aj mnohé súkromné aj cirkevné školy, pretože je to pravda. A ak je nejaký typ škôl, ktorý prispieva k sociálnej segregácii, tak potom je úlohou štátu, aby to riešil. Aj s týmto sa teda úplne stotožňujem. A tu je ale potrebné pomenovať si tento problém otvorene a ja si myslím, že nie každému sa to bude asi páčiť, ale verím, že viete, že Progresívne Slovensko má tu hlavnú prioritu budovať inkluzívne školstvo. Takže je pravda, že naše školstvo prispieva ku vzniku sociálnej segregácie, je to proste tak, nerovnosti medzi deťmi sú, sú tu školy, ktoré jednoducho chudobné deti nemajú a ani ich nechcú, sú také školy, bohužiaľ. Ale to čo mi vadí na celej tejto diskusii, ktorá je okolo inklúzií je, že my tu hádžeme vinu za segregáciu na súkromné a cirkevné školy. Ale to predsa nie je pravda, pretože segregácia funguje aj vo verejných školách. Veď segregácia vo vzťahu k deťom z marginalizovaných rómskych komunít sa nachádza vo verejných školách, nie v súkromných a cirkevných. Takže, a tu ide teda o inštitucionálny problém rasizmu, nielen o to, že si nedokážu títo ľudia zaplatiť vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. Ja by som to teda skôr povedala tak, že neštátne školy segregáciu nevytvárajú, nespôsobujú, ale zase musíme si povedať aj pravdu, že ju nezmierňujú tak, ako by bolo potrebné a skôr ju pomáhajú udržiavať. Pán minister často hovorí o štúdii OECD, ktorá hovorí o tom, že a potvrdzuje teda, že tu máme tú sociálnu segregáciu na našom území. Ale zároveň je treba povedať aj to, že presne táto štúdia hovorí aj o tom, že tie rozdiely v segregácii medzi neštátnymi a verejnými školami je veľmi nízky, tento rozdiel, to znamená, že viac-menej sa deti z chudobného prostredia dostávajú aj do cirkevných škôl, veď 95 % z nich nevyberá poplatky. Čiže jasne táto štúdia pomenovala, že ak sa nás týka segregácia, tak sa nás týka na úrovni hlavne verejného školstva. Takže áno, je potrebné túto situáciu riešiť, nemôžme sa tváriť a zatvárať oči, že teda nás sa to absolútne netýka a že by sme sa na tom nemali všetci podieľať a nemali by sme tento stav riešiť. Je to našou povinnosťou. A chcem byť objektívna a oceňujem aj to, že tento návrh umožňuje vlastne vstúpiť neštátnym školám do verejného sektora a podieľať sa na tejto segregácii. To je teda desegregácia, aby som bola konkrétna, čo je veľmi chvályhodné, pretože ja si myslím, že sú tu školy, ktoré sa chcú podieľať na tomto spravodlivom prijímaní všetkých detí bez rozdielu. A je fakt, že naším cieľom ako štátu by malo byť práve to, aby každé dieťa bez ohľadu na pôvod, etnicitu, sociálne zázemie malo prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, na tom sa zhodneme. Zároveň si myslím, že ministerstvo má právo vyžadovať od verejného školstva, aby dodržiavalo nejaké pravidlá a štandardy. Aj s týmto sa absolútne stotožňujem. Mohli by sme polemizovať o tom, ako to ale nastaviť, pretože často minister hovorí aj o tom, že estónsky model, kde máme 100 % normatív aj pri súkromných, aj pri verejných školách, je chybný a že OECD teda pripomienkuje tento model. Ale na druhej strane je pravda aj to, že Estónci spravili ten krok a napriek tomu, že tam majú možnosť ešte stále vyberať školné, zaviazali sa k tomu, že toto školné budú regulovať. Momentálne vyberajú len 25 % z minimálnej mzdy a pokiaľ viem, tak štúdie hovoria aj o tom, že budú tento pomer školného postupne znižovať, pretože sa chcú v budúcnosti dostať na ten model fínskeho školstva, kde máme súkromné aj verejné školy pri 100 % normatíve, ktorý je trojnásobne vyšší ako na Slovensku a nevyberá sa školné. Čiže keby sme možno mali na začiatku tú diskusiu, ktorú sme nemali, tak sme sa mohli o tom rozprávať, či v našich podmienkach, momentálne ako sa teraz nachádza Slovensko, je dobrým modelom to, že budeme siahať súkromným školám na normatív a budeme sa odvolávať, ja neviem, na Austráliu, kde súkromné školy majú 40 % normatívu s tým, že ale dostávajú iné dotácie, na ktoré tu vlastne súkromné školstvo ani cirkevné školstvo nedosahuje, to si povedzme tiež, alebo či pôjdeme tou druhou cestou, ktorá by ich možno menej ohrozila, reguláciou školného. Ja neviem, ja len sa pýtam, či ministerstvo nemalo aj iné možnosti, ako nad týmto problémom uvažovať, pretože z môjho pohľadu to, čo je dôležité a podľa mňa najdôležitejšie na tejto diskusii je, aby sme si položili otázku, či bude mať tento prístup, ktorý ministerstvo zvolilo, efekt a či nebude mať nejaký negatívny dopad na niektoré typy škôl, či je to správne. Ešte predtým ako prejdem k odpovedi na túto otázku, tak je naozaj veľmi dôležitá debata o tom, či celý tento marketing okolo presadenia tohto zákona bol správne nastavený, lebo ja mám niekedy pocit, že často dochádzalo k účelovej interpretácii o neštátnych a cirkevných školách a musím povedať, že aj pri očierňovaní, pretože aj tá štúdia, ktorú sme mali možnosť si prečítať o IVP, ja, keď som si ju prečítala, tak som si hneď povedala, ej, toto bude útok na súkromné školy a nezdala sa mi objektívna, pretože táto štúdia hovorí o tom, že súkromné a cirkevné školy majú rovnaké financovanie a majú množstvo výhod. Už keď takto postavíte tú vetu, tak je jasné, čo to spôsobí vo verejnosti. Ale, preboha, veď to nie je pravda, nie je to pravda. Táto štúdia absolútne nebola objektívna a to je, myslím, že to najhoršie, čo sa stalo pri tejto komunikácii o tomto zákone. Hovorí sa v médiách, všade, že školy majú rovnaké financovanie, 100 % normatív, ale že súkromné a cirkevné školy môžu vyberať školné. No ale povedzme si pravdu. Verejné školy nevyberajú školné? No nie, oficiálne nie, ale čo tie skryté poplatky, ktoré majú? Prepáčte, ja som mala tiež dve deti a my sme sa skladali na koberec, na gauč, na maľovanie triedy, museli sme kupovať deťom pomôcky, na začiatku roka ma to stálo 200 eur, 70 eur ma stáli učebnice, ďalších 50 eur ma stálo ZRPŠ. Veď keď si spočítate tie náklady, ktoré rodičia dávajú, ZRPŠ a všetky tieto veci, no tak sa to vyrovná možno výške toho školného. Ak si zoberiete, že 60 % škôl vyberá poplatok len do výšky 100 eur ročne, tak je to ešte menej ako to, čo vo verejných školách dávame ako skryté poplatky a za to títo rodičia majú všetko, majú pomôcky, majú učebnice zakúpené, nemusia nič kupovať. A to som si vyskúšala aj verejné školy, aj súkromné školy, pretože moje druhé dieťa chodilo do takejto súkromnej školy a zaplatila som 20 alebo 30 eur mesačne a to bolo všetko, pomôcky dieťa malo. Takže nie som si úplne celkom istá, že to školné bolo alebo je nejakou výhodou, lenže to súkromné a cirkevné školy robia oficiálne, to je ten rozdiel. Čiže ak sa zmení teraz to financovanie, a sú tu školy, ktoré sa teda rozhodnú ísť do verejného školstva, tak to, čo sa stane v praxi, je, že zavedú skryté poplatky, predpokladám, ak teda sa nezvýši normatív a čo si nemyslím, že sa asi nezvýši, pretože inak neprežijú. Druhá vec je, že ako tu spomínal už aj pán bývalý minister pán Horecký, tak verejné školy dostávajú dodatočné zdroje, a to konkrétne vo výške 95 miliónov eur. To znamená, že každá škola oproti neštátnej dostane ešte 20-tisíc navyše. No nie je to tých 20-tisíc, ktoré vyberajú možno tie školy, ktoré majú vyšší komerčný nájom, to znamená súkromné? No je, pretože priemerný nájom súkromnej školy je 29 500. A ja sa pýtam, akú záruku ponúka ministerstvo týmto školám, že budú schopné tento vysoký komerčný nájom platiť. Predpokladám, že sa nepresťahujú do nejakých iných priestorov, že tento nájom zostane. Ak prídu o školné, nebudú môcť platiť nájom. Ak prídu o 20 %, tiež nebudú môcť platiť nájom. To znamená, že ony majú vlastne Sofiinu voľbu, ony vlastne nemajú žiadnu šancu, ako sa udržať na trhu, len tými skrytými poplatkami. Čiže pre mňa toto školné z pohľadu súkromných mnohých škôl je viac-menej nutnosť na to, aby prežili a nie je to o nejakom ožobračovaní rodičov, ani o elitárstve, lebo ak sa rozprávame o elitárstve, tak áno, máme na území Bratislavy niektoré školy, ktoré vyberajú 600-700 eur, ale to sa týka možno nejakých 5 % z týchto neštátnych škôl. Povedzme si pravdu, že keby sme dali 600 eur my vo Zvolene školné, tak tam asi žiadne dieťa nemáme a už vôbec nie v tejto ekonomickej situácii. Áno, je pravda, že tu máme nejaké školy, ktoré podvádzajú, to je fakt. Je zaujímavé, že pán minister mal aj tlačovku práve v deň, keď sa malo rokovať o týchto zákonoch, kde vykreslil vlastne tieto súkromné školy vo veľmi negatívnom svetle, a dokonca ešte vyzval opozíciu, že, tak som zvedavý, ako sa postavíte k inklúzii . No my sa k inklúzii staviame tak, že ju podporujeme. Ale pre mňa otázka znie, či budovať súdržnú inkluzívnu spoločnosť by sa malo pod nejakou hrozbou, alebo trestom, či by to nemalo byť na základe partnerstva, či by to nemalo byť na základe motivačných benefitov, na tom, aby sme motivovali týchto ľudí, aby teda brali si aj deti z chudobného prostredia medzi seba, či to má byť pod hrozbou, pod finančnými sankciami. A potom sa pýtam, že aký je vlastne účel celého tohto, pretože tá dostupnosť škôl, o ktorej sme sa vlastne na začiatku pokúšali, aby sme znížili tú sociálnu segregáciu, tak je niekde v nedohľadne, pretože tu prídu, budeme mať tri nejaké možnosti. Tá prvá možnosť bude taká, že školy, ktoré sú už dnes dostupné, vstúpia do registra, pravdepodobne asi zavedú aj skryté poplatky, ale ony boli dostupné už predtým, takže sa tá dostupnosť nezvýši, tam nie je žiadna zmena. Druhý príklad môže byť taký, že keď majú vysoký komerčný nájom, tak nebudú motivované k tomu, aby vôbec vstúpili do tohto registra, pretože tú stratu tých peňazí si musia nejakým spôsobom zadovážiť, no tak zvýšia poplatky. To znamená, že tie školy, ktoré boli dneska dostupné, budú ešte viacej nedostupné. No a potom tie, ktoré zostávajú, sú elitné, ktorým je úplne jedno, či majú vstúpiť do nejakého verejného sektora, pretože ten rozdiel 600 eur na žiaka ony si kedykoľvek pri tých vysokých poplatkoch vyfinancujú. Čiže pre mňa je najväčším rizikom to, že napriek tomu, že ministerstvo má dobrý zámer a že ho podporujeme, že ho týmto spôsobom nedokáže naplniť a že sa môže stať, že tá nedostupnosť bude ešte väčšia. Preto som na začiatku kládla otázku, je to dobrý spôsob, je tento mechanizmus naozaj efektívny? Nemalo tomu predchádzať možno viacej diskusií na to, aby sme našli ten najefektívnejší spôsob, ako tieto školy motivovať, aby prijímali deti aj z vylúčených komunít alebo nie? Pretože podľa mňa je toto základný motív, aspoň tak to ministerstvo tvrdí. Hovorí, že školské obvody sú o spravodlivosti, nie o peniazoch a že Slovensko si nemôže dovoliť stratiť ani jedno dieťa len preto, že sa narodilo. Áno, to je super myšlienka, je to prelomová zmena a vy veľmi dobre viete, že ešte na predchádzajúcej schôdzi Progresívne Slovensko aj predkladalo návrh zákona, ktorý hovoril o zákaze segregácie pri tvorbe školských obvodov, že toto je vec, ktorou sa prioritne zaoberám a že už desať rokov, vlastne od uvalenia infringementu na Slovensko so segregáciou rómskych detí, tlačím na to, aby ministerstvo prijalo aj definíciu, aj zákaz segregácie pri tvorbe školských obvodov. A ak je toto priorita celého toho zákona, tak ja sa pýtam, dal sa tento zákon urobiť aj bez toho, aby sme sankcionovali neštátne školy, aby sme im odoberali normatív, ja neviem, no možnože sa to dalo, keby tá diskusia bola. A preto aj premýšľam nad tým, že či práve táto zmena financovania neštátnych škôl neslúžila buď ako nejaké odlákanie, ako dymová clona na to, aby sme sa upriamili práve na tému desegregácie rómskych detí, lebo povedzme si pravdu, tak táto téma nie je úplne nekontroverzná na Slovensku a oprávnene tu mohli byť nejaké aj obavy ministerstva o to, že ako teda tie verejné školy prijmú to, že budú musieť aj samosprávy prekresľovať tieto obvody. A tým pádom sa mohla tu nájsť nejaká vzbura, lebo povedzme si pravdu, 80 % ľudí na Slovensku je presvedčených o tom, že Rómovia dostávajú nezaslúžené výhody, a dokonca viac ako 50 % ľudí na Slovensku - rodičov, nechce, aby sa ich deti vzdelávali s rómskymi deťmi. Takže je to vážny problém, to som si toho vedomá. Alebo to môže byť ešte aj ďalší motív, a to naozaj je len moja hypotéza, že jednoducho ministerstvo veľmi dobre vie, v akej situácii ekonomickej sa nachádzame, vie, že ten normatív na žiaka je katastrofálne nízky a že to bude ešte horšie, no tak hľadal možnosti, že kde, preboha, zohnať peniaze. Áno, optimalizujeme nejaké malé školy, ale to zase nebude tak veľa, to je maximálne 100 miliónov, ale keď zoberieme tých 20 % týmto školám, tak možno posilníme potom vzdelávanie. Aj toto je možno alternatíva, ja neviem. Akože človek sa nad tým rôznako zamýšľa, pretože ja naozaj hľadám odpoveď na tú otázku, že či sa nedalo, táto reforma školských obvodov, čo je veľmi kľúčová vec, urobiť aj bez toho, že vlastne ohrozíme neštátne školy vo fungovaní ekonomicky. Už mám len osem minút, tak preskočím to, čo som tu mala a možno sa k tomu ešte niekedy dostanem, ale to, čo je dôležité pre mňa ešte povedať je, že keď sa pozeráme na tento zákon aj o školských obvodoch, tak je veľmi dôležité povedať aj to, že aký bude efekt z tohoto a či naozaj tento zákon, tak ako je momentálne dneska predložený, aj bude mať nejaký efekt. A je potrebné v tom štádiu sa teda aj pripraviť na to, že bude nutné myslieť aj na nejaké možno pozmeňovacie návrhy, pretože ja mám obavu, že z toho ako je dnes naformulovaný, táto zmena segregácie a prekresľovania školských obvodov, tak aby teda začlenil aj deti z marginalizovaných komunít, nebude postačujúca. Tento návrh teda hovorí, že mu zakazuje segregovať pri tvorbe školských obvodov a regionálnym úradom dáva možnosť overiť si, či samospráva tento zákaz naplňuje. Ale je potrebné povedať, že regionálnym úradom nedávame absolútne žiadne nástroje na to, aby mohli vymáhať túto nápravu, hej? Oni majú len nejaký možno odporúčací charakter, čiže oni to môžu skontrolovať, odporučiť nápravu, nájsť nejaké možnosti na to, ako by sa to dalo urobiť inak, ale samospráva to vôbec nemusí akceptovať, pretože samospráve môže prikázať niečo spraviť len VZN alebo súd. A teraz si povedzme, máme tu aj nejaké rozsudky, a napríklad Muránska Dlhá Lúka, Základná škola v Terni a ostatné, ktoré jasne pomenovali, že dochádza k segregácii. A čo sa stalo? Sám pán minister bol, myslím, že pred dvoma týždňami v Malom Slivníku. To je jedna z týchto škôl, kde sa ministerstvo dokonca odvolalo, podalo dovolanie proti rozhodnutiu, že ministerstvo je teda zodpovedné za túto segregáciu a teraz sa to na pána ministra celé zosypalo, pretože 35 detí z tejto školy, napriek tomu, že súd rozhodol, že musia byť integrované v Prešove alebo v okolitých obciach, tak sa vzdeláva dištančne, pretože napriek rozhodnutiu súdu ministerstvo, teda Prešov povedal, že ich neprijme. Takže ja sa pýtam, ak aj regionálny úrad zistí nejaké pochybenie, akú máme istotu, že dôjde k prekresleniu školských obvodov, máme vôbec v praxi niečo, čím môžeme vymáhať túto nápravu? Ďalšia vec, štátna školská inšpekcia má právo kontrolovať súlad všeobecne záväzných predpisov so zákonom s cieľmi výchovy a vzdelávania a kontrolu súladu školského poriadku so štandardami dodržiavania zákazu segregácie určil v tomto zákon iba regionálnym úradom. V praxi sa však ale ukazuje, že aj keď školská inšpekcia poukáže na segregáciu, pričom je zaujímavé, že nemá ani kompletný zoznam tých škôl, ktoré sú v riziku segregácie, lebo som si pýtala tento zoznam aj od pána ministra, aj od školskej inšpekcie a dostala som odpoveď, že teda školská inšpekcia nemá tento zoznam k dispozícii, a pritom má teda kontrolovať tieto školy, tak to je také zaujímavé, to je vsuvka mimo, tak ministerstvo ani samospráva napriek tomu, že štátna školská inšpekcia na to poukážu, nemajú povinnosť s tým niečo urobiť, to je ďalšia vec. To znamená, že v praxi nedochádza, keď si to tak zoberieme, ani len k postihu tých škôl a to dlhodobo, o ktorých vieme, že načierno vzdelávajú deti z marginalizovaných komunít a že zarábajú na chudobe. Áno, viem, pán minister mal, myslím, že predvčerom, túto tlačovú konferenciu, kde poukázal na tieto školy, ale tam prebieha správne konanie a kedy to bude a či vôbec dôjde k nejakému vyradeniu, a pritom sa to týka školy, o ktorej vieme už desať rokov, že takýmto spôsobom zarába na chudobe. Segregácia nenachádza svoje miesto ani medzi priestupkami, ale zase je pravda, že aj keď nie je tam medzi sankcionovanými, tak ministerstvo má právo zobrať normatív 5 alebo 10 % všetkým školám, ktoré budú vo verejnej sieti, ale aj súkromným a cirkevným, ak nezoberú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ale pre mňa je otázkou a najdôležitejšie je, ako budú tieto obvody usporiadané a či vôbec dôjde k ich prerozdeleniu, pretože prechodné ustanovenie hovorí o tom, že tieto školy alebo teda samosprávy ak neprepíšu tieto školské obvody, tak sa to bude považovať akože za to, že sú v poriadku. To znamená, že v praxi môže dôjsť k tomu, že vlastne samosprávy vôbec neurobia nič, neurobia žiadnu zmenu v školských obvodoch, jednoducho tam možno do niektorého len pripíšu nejaké školy, ktoré sa prihlásia, ale obvody zostanú tak ako predtým a budú tu existovať takto pokiaľ nikto nepodá podnet alebo regionálny úrad sám z vlastnej iniciatívy to nebude kontrolovať. Čiže v praxi vlastne dôjde k tomu, že rómske deti sa naďalej budú vzdelávať segregovane, ale s istotou vieme povedať, že od roku 2028 sa tým neštátnym školám, ktoré neprejdú do registra, bude odoberať normatív, takže toto nastane v praxi. Aký to má teda efekt? A posledná vec, ktorú ešte potrebujem povedať za tie dve minúty, ktoré mi zostávajú, že my sa s tou segregáciou môžeme čiastočne popasovať na úrovni miest, to znamená tam, kde máme viacero škôl. Ak aj budú samosprávy ochotné prekresliť tieto obvody a tak, ako to napríklad urobil Zvolen, že Pustý hrad po jednotlivých vchodoch rozdelil do viacerých škôl, tak áno, ak budú samosprávy ochotné, môžeme sa s tým popasovať a bude to dlhodobý proces. Vôbec to nebude také jednoduché, pretože je potrebné komunikovať aj s rodičmi, ak vôbec budú tieto samosprávy k tomu ochotné. Aj vo Zvolene to bol proces piatich-šiestich rokov. Ale v obciach, kde máme jeden obvod a máme jednu školu a kde máme vysoké percento rómskych detí, a teda aj menšinovej populácie, tak to tento zákon nerieši z hľadiska desegregácie, tam zostane segregácia naďalej a tam má ministerstvo iný nápad, ktorý som už kritizovala veľakrát, no a to je národnostné školstvo. A mňa len mrzí to, že napriek tomu, že pán minister hovoril, že čo sa týka Rakús, ide o pilotnú školu a nikde inde neplánuje zriadenie národnostných škôl, tak som sa z tlačovej konferencie v Malom Slivníku dozvedela aj to, že pánovi starostovi v Malom Slivníku bola navrhnutá aj možnosť vlastne výstavby novej školy v blízkosti osady, to znamená zase ďalšie porušenie 3D princípu a spravenie to ako národnostnej školy, aby tá škola nebola segregovaná. Tak takto sa snaží desegregovať ministerstvo školstva a mňa potom napadá, že či to naozaj s tou súdržnou a inkluzívnou spoločnosťou táto koalícia myslí vážne alebo je to len taký marketingový ťah ako všetky ostatné veci, ktoré v súčasnosti ministerstvo školstva robí. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.) [10:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho S faktickou poslanec Dubovický. [10:40] Richard Dubovický – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ingrid, chcem veľmi oceniť ten pokojný hlas, lebo viem, že táto téma ťa veľmi trápi a ja by som len dodal k tomu, že, samozrejme, za posledné týždne, mesiace sme sa aj my v Prešove stretávali so zástupcami škôl. A to momentálne, ako vnímajú tie školy, že ministerstvo im plánuje zobrať tých 20 % toho normatívu, alebo povedzme, že im dá viac, ak splnia tieto podmienky pod hrozbou, je prakticky pre tieto školy neprijateľné, takto si ony nepredstavujú ani tú komunikáciu s ministerstvom, ani to, čo je diktované týmto školám. Takže len to zopakujem, či sú to súkromné, alebo či sú to cirkevné školy, je to frontálny útok na nich pod hrozbou sankcií alebo zobratia časti peňazí. A áno, súhlasím s tebou, že či tá reforma školstva by mala vyzerať inak, či povedzme tie spádové oblasti, či by mali vyzerať inak, to všetko je na diskusiu, všetko treba postupne riešiť, ale áno, ten príbeh z toho Malého Slivníka je len dôkazom toho, ako to nefunguje. A sami rodičia tých detí žiadajú, ak sa nemýlim, žiadajú okolité obce, aby tie deti nemuseli cestovať desiatky kilometrov do Prešova, aby našli tie kapacity pre tieto deti a áno, tie obce sa vyjadrujú negatívne. Ale opäť sa vrátim k pointe, že ja osobne si myslím, že tento zákon, tak ako nerieši inklúziu, takisto nerieši to, ako majú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:40] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [10:42] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Pani kolegyňa Kosová, spomínali ste, že súkromné a cirkevné školy nie sú žiadny biznis a ja tu doplním, že ony nevznikli z lásky k peniazom, ale súkromné a cirkevné školy vznikali z lásky k deťom a z túžby ich rodičov dať deťom to, čo ich rodičia pokladajú za dôležité. Vznikli školy, ktoré sa venujú autistom, ktoré sa venujú deťom so špeciálnymi potrebami, alebo vznikli tam, kde veriaci rodičia túžili, aby sa nemuseli ich deti ďalej vzdelávať v zmysle marxizmu-leninizmu, ale aby mohli mať na začiatku vyučovania, povedzme, krátku modlitbu a napĺňali celý štátny vzdelávací program. Čiže a my teraz po tejto mediálnej kampani, po marketingu pána ministra, musíme presviedčať verejnosť, pani Kosová, že my vlastne nezarábame na súkromných a cirkevných školách, my tam si len robíme svoju robotu z lásky k deťom. A keď sú také školy, ktoré to robia z lásky k peniazom, tak veľmi rýchlo sa s nimi dá vysporiadať, na to máte prostriedky. Ale nemuseli ste nám našiť na naše tričká židovskú hviezdu, pán minister. To je jedna vec. A druhá vec, nie celkom súhlasím, pani Kosová, s tým, že inklúzia je svätý grál a že segregácia je absolútne zlo. S niektorými z týchto dvoch pojmov si nebudeme vedieť na Slovensku vzhľadom na situáciu na Slovensku poradiť, nebude možné v okresoch, kde je 50 na 50 rómskych a nerómskych žiakov, robiť nejakú zmysluplnú inklúziu, tak aby sme zároveň zachovali Chartu práv dieťaťa, že každé jedno dieťa sa má právo vzdelávať na úrovni svojich možností, čiže tam budeme musieť oveľa dlhšie diskutovať. Ja len chcem povedať, že inklúzia nie je svätý grál. Ďakujem. [10:42] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Gažovičová. [10:44] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyni Kosovej, že za klub PS jasne povedala náš postoj k týmto zákonom, k tomuto balíku, teda celé sa nám to zlúčilo do jednej rozpravy. Áno, je tam istá filozofická zhoda v tom, že si uvedomujeme, že je vhodné hľadať spôsoby, ako neštátne školy vťahovať do otázky školských obvodov a vťahovať viac do otázky vzdelávania detí s rôznymi špeciálno-vzdelávacími potrebami, vrátane detí zo SZP a aj ony prejavujú ochotu o tomto diskutovať, čiže je dobré, že táto otázka bola otvorená, len bola otvorená spôsobom, že vlastne bez predošlej diskusie išiel do MPK naozaj veľmi tvrdý návrh zákona, ktorý teda v prvom rade všetkých vystrašil, v druhom rade sa ukázal, že je nepriechodný a po kolách rokovania na konci máme niečo, čo je tak zložité, tak v rozpore s tým snažiť sa zjednodušiť ten systém školstva, tak nepredvídateľné, lebo nakoniec vôbec nikto nevie, že kto si dohodne dohodu, kto si nedohodne dohodu, ktorá škola ako sa zariadi, že skôr nám hrozia riziká tých dopadov, nie, že by to vyriešilo ten pôvodný problém. A obzvlášť pri tej segregácii treba upozorniť, že tento zákon v konečnom dôsledku by ani nezabránil tomu, aby súkromné školy boli nástrojom segregácie, len to urobia drahším. Čiže ani v tomto to neni filozoficky čisté, že by sa povedalo, že súkromné školy sa musia stať súčasťou školských obvodov, nie, len ten zákon v dôsledkoch hovorí, že si to budú môcť dovoliť iba bohatší... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:44] Andrej Danko Pán poslanec Horecký. [10:46] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pani kolegyňa Kosová, ďakujem za vaše vystúpenie, k nemu stručne. Inklúzia a súdržnosť to sú dôležité hodnoty spoločnosti, aj úlohy všetkých škôl mali by byť. Určite by sme našli lepšie alebo vôbec funkčné spôsoby, ako toto posilniť a dosiahnuť. Keby som mohol vystúpiť ku každému zákonu, ako som to mal nachystané, tak by sme, ako je naším zvykom alebo mojím zvykom, tiež v KDH, okrem poukázania na slabiny, ponúkli aj naznačili riešenia. Osobitne kvôli tomu, že sa nachádzame v prvom čítaní a čas medzi prvým a druhým čítaním sa dá presne na toto využiť. Tak teraz len jedna vec. Určite nie pod hrozbou likvidácie a sankcií, ale deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia objektívne vyžadujú viac starostlivosti. Čo tak toto riešiť, ako sa to rieši vo všetkých iných krajinách? Zvýšiť normatív na jeden a pol až dvojnásobok a motivovať, odmeňovať tých, ktorí ich vyťahujú z generačnej chudoby. K štúdii OECD. Štúdia OECD aj uvádza, že práve na Slovensku, v našej republike, máme najväčšiu generačnú priestupnosť. To znamená, že aj deti z chudobných rodín sa dokážu uplatniť a kariérne postúpiť v oveľa väčšej miere, ako je to v iných krajinách západného sveta. A tá istá štúdia OECD zároveň ukazuje, že máme aj najväčšiu dostupnosť neštátnych škôl vďaka nulovému alebo v priemere najnižšiemu školnému v krajinách Európskej únie. Napriek tomu sa oplatí zamyslieť nad tou reguláciou školného. Veď také niečo máme vo vysokých školách. Medzinárodné programy alebo programy v cudzom jazyku majú strop na to, koľko môžu školy vysoké za ne vyberať. Takéto niečo sa dá, samozrejme, zaviesť aj pri extrémoch školného v ma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:46] Andrej Danko Pán poslanec Prostredník. [10:48] Ondrej Prostredník – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať kolegyni Kosovej za jej vystúpenie v rozprave. Inge, refrénom tvojho vystúpenia bola súdržná a inkluzívna spoločnosť a to, ako školstvo môže prispieť k tomuto cieľu a či tento predkladaný zákon vyrieši túto veľmi dôležitú otázku v našej spoločnosti, pretože naozaj naša spoločnosť sa rozpadáva a je polarizovaná a je úlohou školstva a nás ako legislátorov, aby sme hľadali nástroje na nápravu v tejto oblasti. Chcem, ale hovoriť o jednej veci, na ktorú si tiež poukázala a to ma vlastne pohlo k tomu, aby som sa prihlásil. Ty si povedala, že segregácia sa deje aj na verejných školách a tu chcem hovoriť zo skúseností v komunálnej politike. Áno, máme školy, na ktorých prostredníctvom sponzorských darov pre verejné školy, na ktoré sú verejné školy často odkázané, áno, o tom si tiež hovorila, sa podmieňujú tieto dary tým, aká bude skladba detí, či škola bude prijímať, alebo nebude prijímať rómske deti. A to je čosi absurdné. Ja si myslím, že toto je vec, ktorú musíme riešiť aj výchovou spoločnosti, teda veľmi jasným pôsobením na našu verejnosť o tom, ako spoločnosť, ak má dobre fungovať, ak má byť prosperujúca, ak má byť bezpečná pre všetkých, musí zabezpečiť súdržnosť a inklúziu. Ďakujem. [10:48] Andrej Danko Pán poslanec Vlček. [10:50] Erik Vlček – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Tiež chcem reagovať na vystúpenie pani poslankyne Kosovej. Áno, je pravda, že tieto zákony prinesú zmeny, ktoré sa môžu dotknúť jednotlivých škôl a nebude to bez problémov, ale to nesmie byť dôvod, aby sme brzdili reformy. Ja som presvedčený, že v celkovom pohľade budú tieto zákony znamenať výrazný a nevyhnutný posun pre celé slovenské školstvo. A tu chcem hlavne zdôrazniť jednu vec, že je to najmä zásluha pána ministra, ktorý, konečne tu máme vlastne člena vlády, ktorý nielen hovorí o potrebe zmien, ale má aj odvahu ich aj presadiť. Ďakujem. [10:50] Andrej Danko S reakciou na faktické poslankyňa Kosová. [10:51] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za všetky vaše pripomienky. Moja prvá odpoveď bude vo vzťahu k pánovi Šmilňákovi a myslím si, že sme sa tu zhodli na tom, že súdržná a inkluzívna spoločnosť by mala byť našou prioritou na to, aby sme spojili túto polarizovanú spoločnosť, to je asi taká všeobecná zhoda. Pre mňa, ale z toho, čo ste povedal, len ma tak napadlo, taká otázka, že či sa to týka len detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami alebo sa to týka aj detí z MRK, lebo tá vaša otázka, ktorú ste formuloval, skôr naznačovala, že detí z marginalizovaných komunít, kde je vysoké percento rómskych detí, sa to netýka. A musím povedať pravdu, že ja som trochu sklamaná, že napríklad cirkevné školy v takýchto lokalitách nevznikajú a nepôsobia. Takže možno je to aj taká vec, o ktorej budeme musieť naozaj diskutovať, ako ste povedal. Druhá vec je ešte kľúčová a to je, že my naozaj nepoznáme dopady tohto zákona. Neviem, či ministerstvo robilo nejakú analýzu toho, tých predpokladov, koľko z týchto škôl, ktoré momentálne neplatia školné, z tých 60 %, naozaj aj bude môcť vstúpiť do verejného registra, pretože žiadna takáto analýza zverejnená nebola a ja predpokladám, že toho bude málo a viem, že napríklad ešte urobili aj takú možnosť, ako je dohoda o verejnoprospešnej službe. Ale problémom je, že to určuje vyhláška, ktorá nemá žiadne percentá, nič vlastne. My nevieme aká je táto možnosť pre tieto školy, či je to nejaká jednotná, alebo sa ministerstvo s každou zo škôl neštátnych môže dohodnúť akým spôsobom budú pracovať, to znamená, že je to absolútne netransparentné. A my vlastne doteraz nevieme všetky tie podmienky zhodnotiť, takže tu by som teda tiež odporúčala ministerstvu, keby bol konkrétny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [10:51] Andrej Danko Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Vyhlasujem technickú prestávku do 11.00 h. Potom budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Habánika. (Prestávka.) [10:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Dobrý deň prajem. Vážené panie kolegyne, ctení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som teda, aby sme pokračovali v rokovaní ku vládnemu návrhu zákona pána ministra školstva, teda k spoločnej rozprave o zákonoch, ktoré predkladá pán minister školstva a nasleduje pán poslanec Habánik, ktorý vystúpi v rozprave za kluby. Nech sa páči, pán poslanec. [11:03] Jozef Habánik – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predkladaným návrhom zmien v oblasti výchovy a vzdelávania. Máme pred sebou pomerne rozsiahly balík siedmich právnych noriem, z toho štyroch noviel existujúcich právnych predpisov a tri úplne nové školské zákony. Tieto právne predpisy ponímajú oblasť vzdelávania od predprimárnej oblasti, to znamená od toho ranného vzdelávania, cez mikroosvedčenia až po vzdelávanie dospelých, čiže, ide pomerne rozsiahly a prepracovaný súbor zmien a opatrení, ktoré v školstve nevyhnutne potrebujeme a od ktorých očakávame pozitívne impulzy a zmeny a ktorými chceme reagovať na meniace sa podmienky či už na trhu práce, ale aj meniace sa podmienky v oblasti využívania umelej inteligencie, digitálnych technológií, ale aj ochrany duševného zdravia detí a mládeže. Hneď na úvod chcem povedať a oceniť to, že tieto zmeny neprichádzajú v nejakom skrátenom legislatívnom konaní alebo neprichádzajú narýchlo, ale sú pripravované týždne a mesiace na úrovni ministerstva školstva, ale aj na úrovni jednotlivých stavovských a profesných organizácií. Boli vytvorené takzvané projektové tímy, do ktorých boli delegovaní týmito stavovskými profesnými organizáciami, ale aj zástupcami tripartity, jednotliví odborníci, ktorí mali možnosť sa podieľať na príprave týchto právnych a legislatívnych noriem. Uvedomujem si, že žiadny minister, ani poslanec nemá čarovný prútik a ani nejakou legislatívnou zmenou zo dňa na deň, z večera do rána sa nedajú zabezpečiť všetky túžobne očakávané zmeny v našom školstve, ale táto legislatíva im určite môže pomôcť. Ja sa pokúsim v tejto rozprave trošíčku, tak pol krok až jeden krok, odstúpiť od toho, čo dnes je vtesnané do verejného priestoru a do tej diskusie a že diskutujeme najmä o školských obvodoch alebo o takzvanom verejnom poskytovateľovi vzdelávania, ale skúsim sa na tieto normy pozrieť s odstupom a z takého pohľadu, by som povedal, objektívnejšieho. Chcem oceniť hneď na úvod aj to, že prebieha vecná, konštruktívna aj kritická diskusia, pretože si uvedomujem, že k takto rozsiahlym zmenám, samozrejme, tie názory môžu byť rozdielne, môžu byť diametrálne rozdielne. Ale tak ako aj my na výbore školskom, ale aj vy určite dostávate správy do svojich mailov, do svojich počítačov, či už správy od OECD, správy od hlavnej školskej inšpektorky, rozhodnutia Ústavného súdu a mnohé ďalšie a na tieto podnety určite treba sa k nim vyjadriť a treba na ne reagovať. V prvom čítaní, samozrejme, možno trošku všeobecnejšie, potom na výbore a v druhom čítaní aj konkrétnejšie k jednotlivým paragrafom alebo jednotlivým odsekom. Tak v podstate o aké zmeny ide, aby sme to vedeli aj verejnosti vysvetliť, aby sme stále nehovorili len o školských obvodoch, ale aby sme sa pozreli na celý súbor zmien? V oblasti predprimárneho vzdelávania bude postupne zavedené povinné vzdelávanie pre deti od štyroch rokov a pre deti od troch rokov od roku 2028. Tu chcem upozorniť, že povinnosť sa týka samotného vzdelávania, nie povinnej dochádzky do materskej školy. Rodičia môžu zabezpečiť vzdelávanie aj doma, ak majú aspoň stredoškolské vzdelanie. Ak však rodič nebude mať alebo nebude spĺňať túto podmienku, samozrejme, dieťa bude musieť navštevovať príslušnú materskú školu. Vychádzame aj z dostupných dát, ktoré sú dnes o zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní, pretože práve toto predprimárne vzdelávanie sa ukazuje, akože z hľadiska tých sociálno-ekonomických možností, ale aj z hľadiska potom zaškolenosti a prípravy pre povinné vzdelávanie veľmi kľúčové. Ukazuje to aj testovanie PISA na výsledkoch detí a tieto výsledky sú rozdielne u tých detí, ktoré absolvovali tri roky materskej školy oproti tým, ktoré materskú školu nenavštevovali. Asi testy PISA nebude nikto z nás v tejto miestnosti a ich výsledky spochybňovať. V súčasnosti to však s tou zaškolenosťou nie až také katastrofálne možno, ako na prvý pohľad to vnímame, pretože zaškolenosť detí vo veku tri až päť rokov je na úrovni 86 %, pričom, samozrejme, najviac je to u tých päťročných detí, tam je to až 97 %, štvorročných 84 % a trojročných 76 %. Samozrejme, treba hovoriť o regionálnych rozdieloch. V mestách, väčších mestách, tam, kde sa koncentruje a kde tá sociálno-ekonomická aktivita je vyššia, tak, samozrejme, tá zaškolenosť dosahuje až niekde úrovne 90 %, tam kde je ten život chudobnejší alebo kde žijú marginalizované a sociálne znevýhodnené komunity, samozrejme, tam tá zaškolenosť je nižšia a práve tam smerujú tieto naše opatrenia. Čo sa týka zmien v oblasti základného školstva, tak, samozrejme, asi tou najviac diskutovanou zmenou je zavedenie verejného poskytovateľa vzdelávania. Reaguje sa tak aj na odporúčania OECD. Reaguje sa tak, samozrejme, aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a týmito nálezmi je ministerstvo školstva viazané, pretože máme tu z ústavy povinnosť zabezpečiť povinnú školskú dochádzku a Ústavný súd vo svojich nálezoch hovorí, že tá povinnosť nie je len zabezpečiť štátny alebo školský vzdelávací program a nie je to len o tom, či povinná školská dochádza bude osem, deväť, desať, jedenásť rokov, ale, samozrejme, zabezpečiť finančné možnosti, územné možnosti a ďalšie a ďalšie veci, časové a ďalšie, ktoré je dôležité zabezpečiť, pretože ústava garantuje právo na bezplatné vzdelávanie. Zavádza sa teda pojem verejný poskytovateľ vzdelávania a každá jedna škola a školské zariadenie, ktoré bude v tomto systéme zahrnuté, má garantované 100 % financovanie prostredníctvom normatívu s tým, že, samozrejme, musí alokovať príslušnú časť svojej kapacity pre takzvaný školský obvod. A to už je teda úloha potom na samotnú samosprávu alebo tých, ktorí školské obvody určujú, bez rozdielu na to, či teda hovoríme o štátnom poskytovateľovi alebo neštátnom. Druhá možnosť, samozrejme, je ešte uskutočniť aj takzvanú zmluvu so štátom o verejnej službe, to znamená, ak škola chce byť v niečom výnimočná, ojedinelá, chce napríklad robiť inovačné vzdelávanie, chce robiť aktivity alebo vzdelávať učiteľov na ostatných školách, tak môže urobiť takúto zmluvu so štátom a, samozrejme, aj tam teda je zabezpečené 100 % normatívne financovanie. Alebo si škola vyberie autonómny režim, to znamená, nechcem rešpektovať školský obvod, nechcem rešpektovať tú verejnú službu, vtedy si vyberám tento autonómny režim a tam je to financovanie na už spomínaných 80 %, myslím si, že prevádzkového normatívu, môžem sa teraz v tejto chvíli mýliť, že sa to mzdového normatívu nedotýka, ale sú tam, samozrejme, aj výnimky - výnimky pre žiakov so zdravotným postihnutím, talentovaných žiakov, medzinárodnými programami a mnohé, mnohé ďalšie výnimky, na ktoré, samozrejme, zákon pamätá, tak aby sme hovorili o tej kapacite niekde na úrovni 70 prípadne 90 %. Je zabezpečené to, čo je zmena oproti súčasnému stavu, že súrodenci majú právo byť v jednej škole, platí to pre základné aj materské školy, prosím, toto sa nedotýka stredných škôl, lebo už som aj zachytil vo verejnom priestore diskusie, že stredným školám ideme vytvárať nejaké školské odvody. Potom tu máme ďalšie zmeny, ktoré možno vyplývajú viac z aplikačnej praxe a potom tu máme zmeny, ktoré sú negociované najmä so zamestnávateľmi a potrebami trhu práce, ako napríklad zavedenie, postupné zavedenie, samozrejme, povinnej maturity z matematiky. To sa nestane na budúci školský rok, ani tento školský rok, ale je to, samozrejme, až pre prvákov, ktorí nastúpia v školskom roku 2027/2028. Bude sa to dotýkať nebilingválnych gymnázií, stredných priemyselných škôl, technických stredných odborných škôl, obchodných akadémií. V prípade gymnázií to bude dvojúrovňová matematika a tam, kde sa využije tá STEM úroveň tak, samozrejme, by to mohlo slúžiť už ako zároveň absolvovanie prijímacej skúšky na vysokú školu. Zavádza sa nový typ strednej priemyselnej školy a zavádzajú sa stredné odborné školy s centrami excelentnosti vo vybraných odboroch, ktoré potrebuje trh práce. Sú tam stanovené presné a popísané pravidlá, ktorá škola môže mať charakter centra excelentnosti. Zavádzajú sa v prípade stredných priemyselných škôl päťročné štúdiá s tým, že vlastne posledný ročník by už mohol byť uznaný ako prvý ročník vysokoškolského štúdia. Tam bude dohoda s vysokou školou, s príslušnou fakultou o započítavaní kreditov. Zmeny legislatívne rešpektujú alebo akceptujú aj opatrenia v oblasti bezpečnosti a duševného zdravia. Táto otázka, samozrejme, je veľmi náročná, pretože vidíme aká je tá klíma v spoločnosti a aké sú tie jednotlivé sociálno-ekonomické podmienky. Menia sa podmienky, samozrejme, aj výberu riaditeľov škôl, zväčšuje sa kompetencia zriaďovateľom a to sa dotýka aj neštátnych škôl a školských zariadení, možnosť aj priamej voľby pre cirkevné a súkromné školy. Pre spojené školy môže kandidovať na funkciu riaditeľa aj nepedagogický zamestnanec. Sú tam ešte ďalšie opatrenia, ako zavedenie maturity zo slovenského jazyka pre cudzincov a mnohé ďalšie pozitívne opatrenia. V oblasti vysokoškolskej legislatívy je to samotný nový zákon o vysokých školách. Zavádzajú sa profesionálne bakalárske programy s praktickým zameraním, flexibilita štúdia cez mikroosvedčenia a krátke študijné programy, započítavanie kreditov, prenos kreditov medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, záverečné práce, nebude povinnosť predkladania bakalárskych záverečných prác. Študent si zvolí, či chce pracovať na bakalárskej práci, alebo chce absolvovať stáž. Stanovujú sa aj podmienky pre absolvovanie tejto stáže. Vytvárajú sa povinné doktorandské školy, s cieľom zvýšiť vedeckú školu a metodiku vedeckého výskumu. Sú tam zmeny na bezpečnosti a podpory študentov, nové pravidlá pre vylúčenie študentov zo štúdia, zvýšenie bezpečnosti a ochrana škôl, školských zariadení, jednotlivých kampusov a podobne. To znamená, tých zmien je pomerne veľa. V diskusii, ktorá prebiehala, až môžem povedať, v ranných alebo dopoludňajších hodinách, sme sa aj venovali, alebo rečníci sa venovali aj porovnávaniu jednotlivých aplikačných nastavení v oblasti vzdelávania so zahraničím. Tak urobil som si aj ja niektoré také základné porovnania, aby sme vôbec vedeli, že kam sa hýbeme my a ako je to v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, keď už sa máme držať odporúčania krajín OECD. Podobne ako my, tak majú predprimárne vzdelávanie ošetrené vo Francúzsku, v Maďarsku, v Grécku, v Bulharsku, na Cypre, v Rumunsku, Česku, Poľsku, Portugalsku, Fínsku, Švédsku, Dánsku a Estónsku, takže vidíte, že naozaj nie je to nejaké výnimočné, samozrejme, s menšími odchýlkami. Niekde tam môže byť tá hranica tri roky, niekde môže byť štyri roky, niekde môže byť postupná, niekde to je garantované miesto s dôrazom na kvalitu a tak ďalej. Je to v tých krajinách nie úplne identicky, ako je to v našej legislatíve, ale tie modely sú veľmi, veľmi blízko seba. Čiže vo všetkých týchto krajinách, a mnohé z nich označujeme za vyspelé alebo vzhliadame k nim, tak vidieť trend, postupný trend znižovania veku do povinného predprimárneho vzdelávania s cieľom zvýšiť pripravenosť detí, zlepšiť inklúziu, skrátiť rozdiely v socioekonomickom zázemí, ale aj zvýšiť právny nárok, povinnosť, dostupnosť, financovanie, personálne a kvalitatívne štandardy a mnohé, mnohé ďalšie prvky. V oblasti samotnej školskej správy a organizácii jednotlivých úradov alebo nastavení kompetencií medzi zriaďovateľmi, samosprávou alebo miestnou štátnou správou, tak môžem povedať, že asi najviac prepracované to je vo Fínsku a vo Švédsku, tam sú naozaj stanovené transparentné pravidlá, štandardizované procesy, všetko. Napríklad vo Fínsku, ktoré sme si dávali častokrát za vzor v oblasti vzdelávania, je spravované viac-menej centrálnou administratívou, to znamená, že tá ruka štátu je tam omnoho výraznejšia ako možno v iných krajinách, ale vidíme, že to prináša ovocie aj výsledky v oblasti vzdelávania vo Fínsku. Nechcem tým povedať, že máme bez ohľadu na naše podmienky, naše historické nejaké tradície alebo náš systém vzdelávania všetko zrušiť a vybrať systém vzdelávania v niektorej inej krajine, ale môžeme sa učiť a môžeme prinášať pozitívne veci a trendy do našej legislatívy. Napríklad v oblasti teda riadenia štátnych a neštátnych škôl sa môžeme pozrieť na to, ako je to organizované v Nemecku, bolo to tu už spomínané. Školy, kde môžu byť, samozrejme, verejné, môžu byť neverejné, ako prebieha financovanie, regulácia, ale aj štandardy, ktoré musia tie školy, ktoré chcejú mať verejné financovanie, plniť. Rakúsko má jednoznačné pravidlá pre štátne aj cirkevné školy a vrátane povinnosti dodržiavania štandardov štátnej správy, tak ako sú v legislatíve nadstavené. Čo sa týka samotných, poviem, riadenia alebo manažmentu škôl a školských zariadení, modely od ktorých sa môžeme učiť, či už v Írsku a vo Veľkej Británii, samozrejme, je tam Kanada a tak ďalej, ale to je mimo európskeho priestoru, ale tam je vlastne väčšia kompetencia vkladaná aj do rady školy a rada školy slúži aj ako nástroj na riadenie kvality a obsahu v oblasti vzdelávania tých programov, ktoré jednotlivé školy poskytujú s tým, že, samozrejme, rešpektujú aj to, že tie školy sa môžu profilovať rozdielne a to je práve tá definícia toho školského vzdelávacieho programu. Čo sa týka siete škôl a školských zariadení, tu sa môžeme pozrieť na Dánsko alebo na Estónsko. A Estónsko, samozrejme, aj z oblasti digitalizácie a to, ja som ho nespomínal, ale tam je výrazný ťah aj na posilnenie digitalizácie, čo sa týka podávania prihlášok, zjednodušovania niektorých administratívnych procesov, vytvárania alebo spracovania tlačív a výkazov, to, čo naozaj jednotlivých pedagógov, riaditeľov a zástupcov riaditeľov trápi. Takže tam Estónsko môže nám slúžiť ako za vzor pre digitalizáciu a jednotlivé spracovanie tej pedagogickej a nepedagogickej dokumentácie a evidencie, pretože ak chceme hovoriť o stopercentnom financovaní alebo aj menej ako stopercentnom financovaní, tak, samozrejme, tie štatistické dáta musia poskytnúť relevantnú databázu údajov pre to, aby sme mohli hovoriť o stopercentnom financovaní. Financovanie, uvedomujem si, že to je vlastne zložitý problém, bolo to tu dnes spomínané, ako to je v prípade štátnych škôl, ako to je v prípade neštátnych škôl. Taká drobná moja poznámka k tomu je, že každý zriaďovateľ musí dbať o to, aby školu a školské zariadenie, ktoré si dal do siete alebo ktoré bolo vložené na jeho návrh do siete škôl a školských zariadení, no tak preberá do plnohodnotnej starostlivosti a musí si ten aj ekonomický model, aj sociálny model nastaviť tak, aby tá škola mohla poskytovať požadovanú úroveň kvality vzdelávania a to bez rozdielu na to o akého zriaďovateľa a o aký typ zriaďovateľa ide. Chcem oceniť aj to, čo možno bolo kritizované, že ako išli návrhy zákonov do medzirezortného pripomienkového konania a aj ich odchýlka od toho návrhu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Ja to práve oceňujem, že pán minister a ministerstvo školstva trpezlivo rokovali so všetkými socioekonomickými partnermi v rámci medzirezortného pripomienkového konania a že teda nebrali tie pripomienky na ľahkú váhu a naozaj tie zásadné pripomienky, ktoré sa tam objavili a nebolo ich málo, trpezlivo, a tá diskusia prebieha neustále, trpezlivo prerokovalo s tými jednotlivými kľúčovými aktérmi a vlastne takou bodkou za tými rokovaniami bola aj tá spoločná tlačová konferencia, kde veľká väčšina tých zúčastnených strán, ktoré sa podieľali na rokovaní, ocenili tento konštruktívny prístup ministerstva k zavádzaniu týchto legislatívnych zmien a zároveň aj volali po tých zmenách, že proste jednoducho nemôžeme stáť a musíme raz tú diskusiu ukončiť, aby sme ju neviedli mesiace a roky, pretože nám môže ujsť vlak. Takže toto chcem oceniť, samozrejme, pri tak rozsiahlych zmenách nie je možné docieliť stopercentný konsenzus, to znamená, že každý z aktérov bude na sto percent spokojný s tým, čo dosiahol, ale na to ešte máme aj priestor medzi prvým a druhým čítaním, aby sme veľmi pozorne ešte počúvali najmä tých aktérov, ktorí majú ešte prípadné výhrady a pripomienky k týmto legislatívnym zmenám. V oblasti toho vysokoškolského vzdelávania to môžem aj z vlastnej skúsenosti teda potvrdiť a chcem oceniť tie konštruktívne rozhovory, ktoré sme mali ako reprezentácia vysokých škôl s ministerstvom školstva a že sme dotiahli ten nový zákon po 54 novelách predchádzajúceho zákona, ktorý naozaj už prežil tú dobu, tak že sme dosiahli do podoby, ktorá je prijateľná z pohľadu reprezentácie vysokých škôl. Ak ešte nejaké aj, hovorím, zmeny alebo nejaké doplnenia by pripadali do úvahy, tak vieme ich v rámci legislatívneho procesu medzi prvým a druhým čítaním vyriešiť. Prosím všetkých, najmä tých, ktorí sa venujú školstvu, ktorí sú v tejto miestnosti a ktorí vlastne svojimi skúsenosťami a svojimi názormi prispievajú do tejto diskusie, snažme sa možno nevypichnúť vždy len ten jeden neuralgický bod a o ňom hovoriť, ale skúsme sa pozrieť na tento balík ako na nejaký systém právnych predpisov a noriem, ktorý je na seba nadväzujúci, prelínajúci sa medzi jednotlivými právnymi normami, integrujúci zároveň, ktorého cieľom je zlepšiť stav nášho školstva a výraznejšie sa posunúť vpred. Samozrejme, ruka v ruke s tým musí ísť aj financovanie, nestačí len priniesť do parlamentu legislatívu, ale musíme využívať aj efektívne nástroje financovania, či už je to dobiehajúci plán obnovy a odolnosti, alebo sú to štrukturálne fondy, alebo sú tu aj rezervy a upratanie si systému v sieti škôl a školských zariadení, to znamená, že aj tam môžeme hľadať finančné prostriedky, ktoré je nevyhnutné použiť na rozvoj a na zvýšenie kvality vzdelávania. Chcem oceniť v tomto prípade, že ak aj neštátny zriaďovateľ bude zapísaný ako verejný poskytovateľ služby, môže sa uchádzať o financovanie aj kapitálových výdavkov z ministerstva školstva, to je nový prvok, ktorý výrazne môže pomôcť práve neštátnym zriaďovateľom. Z mojej strany, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, nateraz všetko, verím, že táto diskusia nekončí a máme budúci týždeň aj neformálne zasadnutie výboru, máme tu ešte aj ďalšie možnosti vymeniť si jednotlivé postrehy a názory k predkladaným návrhom zákona. Ďakujem pekne. [11:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou prvý pán poslanec Šmilňák. Nech sa páči, máte slovo. [11:26] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega Habánik, ja si vás vážim ako rektora, ako pedagóga a mám k vám úctu, ale, ak dovolíte, povedať na začiatku, že chcem sa na tento balík zákonov pozrieť z objektívnejšieho pohľadu, z nás robí čo? Že vy máte objektívny pohľad a my máme menej objektívny? To mi príde trošku povýšenecké. A potom povedať, že som rád, že tu prebieha riadna verejná odborná diskusia. Tak dať do pripomienkového konania takýto balík zákonov koncom júna, keď všetci učitelia a riaditelia, zriaďovatelia majú úplne iné povinnosti, potom v júli, v auguste potrebujú vydýchnuť a v polovici septembra sa baviť o takom veľkom balíku a ešte ako? Včera tu zaznela veľká kritika, videl som, toľko kamier som ešte nevidel, jak tu bolo včera, lebo sa skrátila rozprava o SLK ku konsolidácii. Čo ste vy urobili dnes? Vy ste dneska urobili to, pán kolega, že sedem veľkých zákonov, od materskej školy cez pedagógov, pedagogických zamestnancov, kategórie, podkategórie, školskú správu, štátnu správu v školstve, školskú samosprávu, vysoké školy, povinnosť v materských škôlkach, obvody, toľko veľa tém ste zdrcli do jednej rozpravy. My sme boli pripravení na šesť alebo sedem rozpráv a vy ste nám zobrali 85 % času. Tomu vy hovoríte, že oceňujete riadnu a poctivú diskusiu? Však my sa nemáme možnosť ku všetkým veciam vyjadriť, lebo nebudeme mať na to ani len čas. A toto, pán kolega, ja pokladám z vašich úst za pokrytecké, pritom že sa priatelíme a že úcta medzi nami je, to beriem, ale trošku menej povýšenosti a nebuďte taký pokrytecký. Dali ste to dokopy tak, aby ste úplne zalepili ústa všetkým ľuďom, ktorí k týmto témam majú čo povedať. Ďakujem. [11:26] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký, nech sa páči. [11:28] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ďakujem za konštruktívnu formu, ktorú si, pán kolega rektor Habánik, použil pri svojom príhovore, ale dovoľ mi, aby som sa pristavil pri niektorých bodoch, čo dovolia dve minúty. Spomínal si povinné predprimárne vzdelávanie a porovnával si to s inými krajinami, tak musím poopraviť tvoje tvrdenie. V rámci Európskej únie iba dve krajiny majú povinné predprimárne vzdelávanie od troch rokov a to je Francúzsko a Maďarsko. Väčšina krajín Európskej únie má povinné zaškolenie od šiestich alebo piatich rokov. Spomínané Estónsko a Fínsko, čo sú hydry vo výsledkoch vzdelávania, majú povinné vzdelávanie od siedmich rokov Estónsko a Fínsko od šiestich rokov. A toto sú lídri v PISA. Spomínal si tiež, že to automaticky neznamená, že dieťa musí nastúpiť do škôlky, ak rodič má maturitu, tak môže požiadať o individuálne vzdelávanie doma, môže požiadať o to, aby si trojročné dieťa vlastné nechal doma a musí mať ale maturitu, pričom starosta, ktorý je zriaďovateľom tej materskej školy, tú maturitu mať nemusí, ale vlastný rodič maturitu mať musí. Samozrejme, ešte to, že má maturitu, automaticky neznamená, že to dieťa si môže ponechať doma, lebo kmeňová materská škola mu určí vo februári termín, kedy musí priniesť to dieťa v určenom rozsahu do škôlky, kde je dvadsať, dvadsaťdva iných detí a toto dieťa je potom v tej škôlke pozorované a hodnotené, či môže ostať doma, alebo musí nastúpiť do škôlky. Rozhodne o tom riaditeľka, nie rodič. [11:29] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďalšia vystúpi pani poslankyňa Kosová s faktickou. [11:36] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pán Habánik, vy ste spomínal fínske školstvo, ku ktorému by mali vlastne sa pozerať naše snahy a vízia a kam by sme to školstvo chceli dostať, pretože tam vlastne majú aj neštátni, aj štátni zriaďovatelia stopercentný normatív a nemôžu vôbec vyberať školné a, samozrejme, musia teda prijať všetky deti. Ja s vami celkom aj súhlasím, pretože ja takýto model naozaj považujem za najférovejší, len potom nerozumiem tomu, prečo sa ministerstvo vydalo absolútne iným smerom, nepozerá sa na školné, ale pozerá sa na rozdiel v normatívoch. A keď sa už pozeráme teda aj na to Fínsko, tak ja by som len pripomenula, že je tam trojnásobne vyšší normatív, učitelia tam majú dvojnásobné platy, je tam oveľa vyššia životná úroveň, samozrejme, ako u nás a to, čo je najpodstatnejšie, je, že tam ide 7 % HDP do školstva, nie ako u nás štyri. Čiže to, kam by sme sa mali my pozerať na Slovensku, je postupne zvyšovať práve percento HDP nato, aby sme mohli zvýšiť normatív tak, aby všetky, aj verejné, aj neverejné, štátne a neštátne školy mali možnosť mať normálny normatív a potom by sme mohli regulovať školné. Toto si myslím, že by mal byť cieľ nášho vzdelávania. A ďalej ste hovoril o tom, že každý zriaďovateľ, aj ten neštátny, si musí nastaviť nejaký ekonomický model, tak aby mu to vychádzalo. Čiže títo neštátni zriaďovatelia by teraz asi nemali kričať, že teda ale my nemáme z čoho platiť komerčný nájom, ak to správne chápem. No ale ja by som tu teda upriamila pozornosť na to, že oni 30 rokov fungovali v nejakom legislatívnom prostredí a museli sa mu prispôsobiť a nemali dosah na to, aby mohli sídliť vo verejných budovách a mnohí z nich si museli zadovážiť budovu napríklad na úver, ktorú teraz nebudú môcť normatívu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:36] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. [11:36] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pri všetkej úcte, samozrejme, a dobrých vzťahoch s pánom poslancom Habánikom, ktorý vystúpil podľa mňa slušne a korektne, tak toto bolo typické tragikomické vystúpenie, typické pre takúto zlúčenú rozpravu. V čom bolo tragikomické? (Povedané so smiechom.) Že rektor vysokej školy, odborník na vysoké školstvo bezpochyby analyzoval situáciu s materskými školami. No ale to je dôsledok tejto rozpravy, že máme všetky zákony v jednom vreci, v jednom mechu, proste všetko ste nahádzali dohromady. Na začiatku, ja som si to stopol, pán minister v úvodnom slove vystúpil sedem minút k siedmim zákonom. Minútku na jeden zákon, pričom tri z nich sú, ak sa nemýlim, úplne nové. Toto je celé zle, tento proces je celý zlý. Keby Jožko Habánik vystúpil k vysokým školám, tak všetci ho budeme s veľkým rešpektom počúvať a ja si neodvážim, okrem nejakých možno drobných poznámok, mu nejak protirečiť, lebo nie som odborník na vysoké školy. Ale ak je Jožko Habánik nútený hovoriť o materských školách, tak tam si dovolím polemizovať teda, že mnohé tie nejaké súvislosti a uzávery, ktoré z toho robí, sú podľa mňa mylné, škodlivé a v tejto časti vystúpil len preto, aby obhájil zámery ministerstva školstva, ktoré sú podľa mňa nesprávne a škodlivé pre tie deti. Padlo to aj v predchádzajúcich poznámkach, faktických, ale nebudem reagovať na ne, ale teda na rečníka, že naozaj takto to proste nejde, nemôžme miešať jablká s hruškami a naozaj nám potom vychádzajú zlé výsledky a znova, to nie je nejaké, to nie sú číselká, to nie sú eurá, to nie sú, ja neviem, nejaké kilometre, to sú napríklad trojročné deti, ktoré niekto bude brať a určovať, či musia nastúpiť v troch rokoch do škôlky, alebo nie, celé zle. [11:36] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické pán poslanec Habánik. Nech sa páči. [11:37] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. Pán poslanec Šmilňák, nemyslel som to tak, ako ste to pochopili, ja sa ospravedlňujem. Myslel som objektívna diskusia, ktorá podľa môjho názoru dnes nezaznieva najmä v mediálnom a verejnom priestore. Nevzťahoval som to k žiadnemu poslancovi ani poslankyni. Ak ste to takto pochopil, tak sa vám ospravedlňujem. Čo sa týka samotného vystúpenia, ja som nemusel vystúpiť, to nemôže niekto po poslancovi žiadať, aby vystúpil v rozprave, ja som chcel vystúpiť. Keby nebola zlúčená rozprava, ja som bol prihlásený k štyrom bodom jednotlivých zákonov, aj dotýkajúcich sa siete škôl, školskej správy, zákona o výchove a vzdelávaní, čiže školského zákona, samozrejme, logicky vysokoškolského zákona. A ešte tam bol zákon o pedagogických a zákon o odbornom vzdelávaní, kde sa teda hovorí o tých stredných priemyselných školách a mnohých ďalších veciach. Ja viem, Richard, že nezhodneme sa asi v tej otázke zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania, ale výsledky PISA snáď nebude nikto z nás v tejto miestnosti spochybňovať. A ak chceme dať tým deťom šancu uplatniť sa na trhu práce a chceme im dať kvalitné vzdelanie, aby nekončili ako nevzdelaní ľudia bez dokončeného vzdelania, tak možnože aj toto je cesta, ako to nejakým spôsobom upratať a nikto ich nevytrháva z prostredia. To prostredie môže byť aj doma, vzdelávanie podľa príslušných vzdelávacích štandardov a na to treba minimálne maturitu. No alebo potom to, samozrejme, bude príslušná materská škola a myslím si, naozaj úprimne som o tom presvedčený, že to týmto deťom pomôže a pomôže to aj ich rodičom. Ďakujem. [11:37] Richard Raši – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Gažovičová. Nech sa páči, máte slovo. [11:37] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, dnes rokujeme o niečom, čo bolo označené za teda zásadnú reformu v školstve na Slovensku a naozaj budeme hovoriť o závažných zmenách. A tiež ako moji kolegovia mám potrebu upozorniť na to, že rokujeme de facto v skrátenej rozprave, lebo tým, že bolo zlúčených sedem zákonov do jednej rozpravy, tak nám to výrazne obmedzilo čas, nám, ktorí sme tu zvolení a máme záujem sa k tým témam vyjadrovať. A ono je to, žiaľ, treba to vidieť v kontexte, že ono je to smutná vizitka práce tejto vlády, lebo toľké mesiace ste sa nevedeli dohodnúť na konsolidácii, až ste ju predložili na túto schôdzu v skrátenom legislatívnom konaní, čo odobralo vlastne v konečnom dôsledku čas na rozpravu k iným zásadným zmenám. A preto sa stalo, že dneska máme obmedzený čas k zásadným zmenám v školstve. Využijem teraz mojich dvadsať minút na to, aby som hovorila aspoň o niektorých kľúčových veciach, ktoré sa týkajú regionálneho školstva, nestihnem, žiaľ, všetko a následne sa prihlásim ešte do ústnej rozpravy, aby som aspoň desať minút venovala potom vysokoškolskému zákonu. Tieto zákony adresujú mnoho dôležitých problémov, to jednoznačne uznávame a musím uznať ministerstvu aj pánovi ministrovi aj istú odvahu naozaj otvoriť ťažké a dlhodobé problémy, ktoré v našom školstve máme. Hovorilo sa tu veľa o tom, čo najviac rezonovalo aj vo verejnom priestore a to sú zmeny v otázkach školských obvodov a v prístupe k neštátnym školám. Ja sa tiež na začiatku zameriam na toto a pozriem sa na to z optiky toho, aký môžeme predpokladať dopad na deti s rozmanitými potrebami. A myslím si totiž, že práve dopad na tých najzraniteľnejších je istý taký lakmusový papierik, na ktorom môžeme ohodnotiť vôbec akúkoľvek reformu v školstve. Žiaľ, pri viacerých týchto zmenách my dnes naozaj nevieme povedať, ako dopadnú v praxi, nie sú na to ani nijaké akoby relevantné odhady a máme preto dôvodné obavy, že ten cieľ, pre ktorý vlastne boli navrhnuté, sa v praxi nedosiahne. Naopak, tieto zákony prinášajú určité riziká, a dokonca si myslím, že hrozia kontraproduktívne dopady. Hovorila som tento týždeň s mamou jedného autistického chlapca, ktorý je vo veku základnej školy, je na domácom vzdelávaní a ona o zákone povedala, že je to zákon, ktorý predpokladá ideálny stav školstva. A myslím si, že to vystihla, lebo tieto zmeny, aj tie zmeny o tých neštátnych školách sa akoby zameriavajú na okrajové časti nášho školského systému s predpokladom, že keď nejakým spôsobom okrešeme alebo upravíme tie okrajové časti, tak akoby sa nám nejako zázračne zlepšilo to jadro vnútri, lebo gro regionálneho školstva tvoria štátne školy, to je to jadro. Lenže problém je, že toto vôbec nemusí nastať, lebo my máme v školstve mnoho problémov, ktoré tento balík zákonov nijako neadresuje, ani si nedáva tú ambíciu. Tu sa neriešia nízke platy učiteľov a nízka atraktivita učiteľského povolania. Nerieši sa nedostatok iných odborníkov v školstve. Nerieši sa, že mnohé štátne školy cielene nie sú ochotné alebo nevedia, ako vzdelávať deti, ktoré sa nejako odlišujú od normy a nechcú ich potom prijať. A nerieši sa ani tu už spomínaný nízky normatív, ktorý potom často musia kompenzovať zriaďovatelia, niekde sú to obce a niekde sú to cirkvi alebo súkromní zriaďovatelia, napríklad pokiaľ ide o starostlivosť o budovy. Alebo sa kompenzujú cez skryté poplatky, čo vie každý z nás, ktorí máme deti na hocakej škole, že minimálne všetky pomôcky, ktoré platíme na začiatku školského roka, to sú tiež skryté poplatky, ktoré v ideálnom svete by mal riešiť dostačujúci normatív. Čiže pravda je, že všetky tieto problémy nám zostanú, ale idú sa nejakým spôsobom okresávať výnimky. Samozrejme, keď sú to extrémne prípady, že ide o porušenie zákona, o zlyhanie jednotlivcov, o tom sa ani nemusíme baviť, tam jednoznačne treba vyvodiť zodpovednosť. Ale my nemáme takýto typ systémového problému pri všetkých neštátnych školách a školských zariadeniach. A teraz otázka je, čo bude s deťmi, ktoré nenájdu vhodné riešenie v jadre systému, teda vo verejných školách, ale doterajšie vzdelanie sa im stane nedostupné napríklad preto, lebo to môže byť súkromná škola, ktorá ale z dôvodu vysokého nájmu, lebo sú v komerčných priestoroch, sa rozhodne nejsť cestou verejného poskytovateľa, ale rozhodnú sa cestou zvýšenia školného, čiže pre časť rodičov sa stanú finančne nedostupné. To by práve bol takýto kontraproduktívny a nezamýšľaný dôsledok tohto balíka a som presvedčená, že budú prípady, kedy sa presne toto stane. Spomeniem prípad pani Lucie Kurekovej, jej prípad bol aj medializovaný, my sme sa s kolegyňou s ňou aj osobne stretli. Ona má syna tiež na autistickom spektre, ktorý nebol prijatý do spádovej školy. Obvolala 40 škôl, chlapec v povinnej školskej dochádzke a ona musela obvolať 40 škôl, aby našla školu, ktorá jej syna prijala. A našťastie mala tú energiu, čo málokto má, že išla do súdneho sporu so spádovou školou a nakoniec ten súd vyhrala a spádová škola musela toho chlapca prijať. Toto sú problémy, ktorým my čelíme v našom školstve a nesúvisia s neštátnymi školami. Práveže máme mnoho súkromných aj cirkevných škôl, ktoré veľmi ochotne prijímajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vedia im poskytnúť kvalitnejšie vzdelanie. A ja znovu zdôrazňujem, toto nie je čierno-biely boj, to neplatí tak, že verejné verzus neštátne školy a niekto je dobrý a niekto je zlý, nie. V oboch tých akoby skupinkách nájdeme rozmanité školy, tak ako musíme vzdelávať rozmanité deti. A možno si poviete, možno pán minister si povie, že veď to vyrieši tá dohoda o verejnej službe, lebo je pravda, že ten zákon umožňuje aj takúto nejakú strednú cestičku. No len tu sa dostávame k tomu, čo vnímam ako ďalší problém tejto legislatívy. Pôvodný návrh, ktorý prišiel do MPK bol veľmi tvrdý a po všetkých výnimkách, ktoré vznikli v MPK, výsledný produkt je tak chaotický a tak nepriehľadný a v konečnom dôsledku bude netransparentný, lebo niektoré školy si na ministerstve vybehajú dohodu a budú mať potom viac financovania a niektoré školy si nevybehajú dohodu a nebudú mať viac financovania. Tie podmienky zákon nakoniec ani neupravuje, bude to upravovať nejaká podzákonná norma, ale v konečnom dôsledku vy ste, pán minister, v úvodnom slove povedali, že chcete teda zabrániť roztrieštenosti pravidiel, to je také pekné slovo, ťažké roztrieštené pravidlá, no ale v konečnom dôsledku pokiaľ ide o neštátne školy a verejných poskytovateľov a dohody o verejnej službe, tak sa zavádzajú nové roztrieštené pravidlá a naozaj dneska nevieme, aký to bude mať dopad. A obávame sa teda, že vo výsledku niektorým deťom vezmeme alternatívu, ale nevieme im zaručiť, že tie základné školy, to jadro školského systému, sa ako celok stanú kvalitnejšie a inkluzívnejšie. Otázny je podľa mňa v tomto aj dopad práve k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia a deťom z marginalizovaných rómskych komunít. O tom už dôsledne hovorila moja kolegyňa Kosová a ja len upozorním na to, že pokiaľ chceme zabrániť tomu, aby súkromné školy vznikali ako nástroj segregácie, teda aby nevznikali a zabrániť tomu, že by existovali ako nástroj segregácie, tak tento zákon to v konečnom dôsledku nezakazuje, len to robí drahšie. Čiže stále on umožní, aby si rodičia zriadili súkromnú školu vedľa rómskej osady, ktorá legitímne žiadne rómske dieťa neprijme, akurát teda dostanú od štátu o niečo menej peňazí a o niečo viac si zaplatia tí rodičia, čiže to bude nakoniec iba pre tých bohatších. Ale, žiaľ, tento zákon takéto správanie škôl vlastne nezakazuje. Na záver teda tejto časti poviem, že áno, my oceňujeme ten zámer zapojiť neštátne školy do nejakého férovejšieho vzdelávania aj detí s rozmanitými potrebami a z toho čo sme s tými školami, veď pravidelne sme v kontakte, aj k tomuto zákonu sme boli v kontakte, vnímame, že aj tam je ochota, aj pri asociácii súkromných škôl, aj pri asociáciách cirkevných škôl je ochota o tom diskutovať, ale naozaj tento návrh, tak ako je nakoniec predložený, nepovažujeme za najšťastnejší. Aby som teda nehovorila len o téme neštátnych škôl, pozriem sa ešte na iné dopady obzvlášť teda vo vzťahu k deťom so špecifickými potrebami. Až po MPK prišla do novely školského zákona zásadná zmena v oblasti podporných opatrení a poradenského systému. Niektoré hodnotíme pozitívne, myslím si, že pri tých podporných opatreniach to, že sa vrátilo vlastne k pôvodnému zneniu, ktoré bolo pri tvorbe Plánu obnovy, že sa podporné opatrenia delia na tri úrovne, všeobecné, cielené a špecifické, myslím si, že to je dobrý krok. Tu by som však chcela upozorniť na to, že nám vypadli dve špecifické podporné opatrenia a to podľa mňa trošku súvisí a to ilustrujem, lebo to trošku aj súvisí práve s tou otázkou, ako sa dajú vtiahnuť neštátne školy. Zo zákona vypadli podporné opatrenia, ktoré sa týkajú prekonávania fyzických bariér, to je obzvlášť pre deti, ktoré sú na vozíku a podporné opatrenie diétna strava pre deti, ktoré majú nejaké závažné alergie a nemôžu sa bežne stravovať v školskej jedálni. A ja za tým vidím, neviem, ale predpokladám, že to súvisí so snahou konsolidovať a s tým, že sa nedalo zaručiť, že by sa teda zabezpečilo financovanie týchto podporných opatrení na všetkých školách, tak sa to zo zákona dalo úplne von. Tu by som chcela pripomenúť alebo upozorniť na to, že keď vznikal systém podporných opatrení a ja som vtedy bola pri tom ako úradníčka ministerstva školstva, ako pracovníčka na Pláne obnovy, tak tá filozofia zahŕňala aj nejaký regionálny princíp. Keď sa narodí dieťa, ktoré je nechodiace, ktoré je na vozíku, áno, ideálne by malo ísť do svojej spádovej školy, ale pokiaľ tá škola je silne bariérová, to tak poviem, naozaj má tam veľa schodísk, stará budova, nie je možné ju nejak finančne efektívne rekonštruovať, tak v súčasnosti to bremeno väčšinou nesú rodičia. To je ako s tým prípadom, kde mama obvolala 40 škôl, aby našla školu. Sú to tí rodičia, ktorí potom zúfalo obvolávajú a de facto sa doprosujú a hľadajú riešenie, že kde vezmú na vzdelávanie ich dieťa, aby nezostalo na nútenom domácom vzdelávaní. Tá filozofia, ktorá viac-menej v zákone aj je už teraz, aj sa preklápa, je, že túto zodpovednosť by mal prebrať štát. Túto zodpovednosť majú prebrať regionálne úrady školskej správy. Oni sa majú stať tí zodpovední, oni majú mať prehľad o danom regióne, kde sú bezbariérové školy, kde sú školy napríklad, ktoré podávajú diétnu stravu a to sa môže týkať aj ďalších podporných opatrení. Oni majú vedieť, či tie školy majú kapacitu, oni majú zavolať tomu riaditeľovi a potom po dohode s rodičmi oni môžu tej škole nakázať, toto dieťa musíte zobrať. A štát im preplatí dopravné. To je už teraz. Toto napríklad tiež mohol byť jeden z nástrojov, ako vtiahnuť neštátne školy do toho, aby boli inkluzívnejšie a na tento regionálny princíp poskytovania podporných opatrení. Čo sa, žiaľ, stalo, že v tejto novele zákona tieto dve podporné opatrenia vypadli úplne, čiže rodičia tých detí nielenže si nemôžu zažiadať o bezbariérovosť na svojej škole, ale vlastne aj vypadli z tohto princípu, aby ich odbremenila RÚŠS-ka a aby iný úrad a štát mal zodpovednosť za to, nájsť im školu. Zároveň sa mení aj systém poradenských zariadení, delenie poradenských úrovní, je to v zákone a tento zákon spája dve úrovne dokopy, takzvaná tretia a štvrtá úroveň. Tretia úroveň je práca s intaktnými deťmi v poradniach, to sú preventívne programy, testovanie školskej zrelosti, práca s nadanými deťmi a podobne a štvrtá úroveň je vo všeobecných poradniach, ale práca už so zdravotne znevýhodnenými deťmi alebo deti v riziku, to už sú deti, ktoré potrebujú napríklad dieťa s náročnou komunikačnou schopnosťou, ktoré je de facto nehovoriace, síce už v školskom veku a potrebuje intenzívnu logopedickú starostlivosť. Tieto dve úrovne sa teraz spojili do jedného, lebo sa povedalo, že veď sa dejú pod jednou strechou. No lenže to je iný typ činnosti. A tuto vyjadrujem obavu, že ak sa zlúči aj financovanie a potiahne sa ten normatív smerom nadol a povie sa, že aj keď robíte so zdravotne znevýhodnenými, tak dostanete iba nižší normatív, teda to nie je normatív v zmysle ako pre školy, ale to výkonové financovanie poradní, tak už teraz finančne podfinancované poradne ešte viac vlastne necháme finančne vykrvácať, neviem to inak povedať. A hrozí nám, že sa nám ešte viac zhorší nedostupnosť týchto zariadení. A my potrebujeme poradenské zariadenia, to je kľúčový prvok celého školského systému, pokiaľ ide o podporu duševného zdravia, pokiaľ ide o prevenciu toho, aby nám deti s rôznymi znevýhodneniami nezlyhávali v školstve. My tie poradne potrebujeme a tu chcem upozorniť na to, že veľa sa hovorí o súkromných školách. Súkromné školy nám tvoria asi 10 % celého systému. Súkromné poradne nám tvoria skoro polovicu systému. Čiže dajme si pozor na to, aby sme ich nezruinovali, lebo keď ony začnú zatvárať dvere, lebo povedia, že ony sa už finančne nevedia utiahnuť, tak ten poradenský systém nám skolabuje a my nemáme náhradu. Tuto naozaj treba dbať na to, aby bol zachovaný, lebo plní dôležitú funkciu. No a úplne na záver už pre krátkosť času iba stručne sa ešte pozriem na tému výchovných zariadení, doterajších špeciálnych výchovných zariadení. Viacerí viete, už som sa minulý rok intenzívne venovala téme reedukačných centier, veľmi to vtedy rezonovalo aj v dôsledku tých odhalení generálnej prokuratúry, bolo vtedy prisľúbené, že príde reforma, reforma meškala, ale teda teraz máme na stole nejaké návrhy zmien, je škoda, že tieto návrhy legislatívne nejdú ruka v ruke s nejakou ucelenou koncepciou. A podľa mojich informácií na ministerstve aj vznikla koncepcia, ktorá ale z nejakého dôvodu nikdy nebola predložená vláde, nikdy nebola zverejnená, čiže my nevieme posúdiť týchto pár legislatívnych zmien v kontexte toho, čo sa plánuje s celou sieťou. To, čo však zo zákona vieme vyčítať, je, že chýba znovu riešenie pre pedopsychiatrických pacientov. My máme teraz veľa detí v reedukačných centrách, ktorí v skutočnosti patria na pedopsychiatriu, sú to deti s ťažkými poruchami psychiatrického charakteru a to, že majú potom poruchy správania, je iba dôsledok. Ale oni v skutočnosti by nemali byť v reedukačných centrách, ani im nevedia v tých reedukačných centrách poskytnúť primeranú starostlivosť a ešte tam trpia medzi inými spoluchovancami. Pre tieto deti by mali byť pedopsychiatrické liečebne a ja viem, že to už trošku zachádzame do rezortu zdravotníctva, ale tento zákon ruší liečebno-výchovné sanatória a pred pol rokom, keď sme zvolávali mimoriadny výbor v tejto veci, tak vtedy ste, pán minister, predložili nie koncepciu, ale prezentáciu, v ktorej bolo uvedené, že vznikne aj špecializované liečebné centrum. Taký bol prísľub, teraz to v tom zákone chýba. Čiže otázka je, čo a registrujem, že ste mali tlačovku s ministrom Šaškom, myslím, že minulý týždeň, kde sa hovorilo o tom, že niečo bude, no to sú vždy také prísľuby, bude koncepcia, bude pracovná skupina, bude všeličo, ale keď už tuto sa ide meniť tá sieť, lebo sa idú rušiť liečebno-výchovné sanatória, otázka je, aké riešenie je navrhnuté pre pedopsychiatrických pacientov. Sú tam, samozrejme, aj niektoré iné pripomienky k reedukačným centrám, napríklad to, že by tam nemali patriť deti mladšie ako dvanásť rokov a ďalšie, ale teda končí mi čas. Myslím si, že naozaj tento zákon adresuje mnoho dôležitých problémov, mnoho aj dlho odkladaných problémov, to určite uznávam, ale tie riešenia, ktoré sú prinesené, žiaľ, nie vždy naozaj ten systém zlepšia a skôr máme dôvodné obavy, že prinesú mnohé riziká. A to je dôvod, prečo teda nevieme tieto zákony v prvom čítaní podporiť. Ďakujem pekne. [11:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho S faktickou poznámkou pán poslanec Horecký ako prvý. [11:56] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa Tina, dotknem sa tej časti, kedy si hovorila vo svojom príspevku o deťoch so zdravotným znevýhodnením alebo špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami. Naozaj je na mieste otázka, čo s týmito deťmi bude ak školy, ktoré ich dnes, najmä súkromné a cirkevné školy, kde som povedal, že na súkromných školách je podiel trikrát väčší ako na štátnych školách, ak by tieto školy museli zvýšiť školné o 600 euro na dieťa a rok a tí rodičia týchto detí, ktoré i tak majú zvýšené náklady, by si to nemohli dovoliť, tak sa budú tieto deti musieť vrátiť do štátnych škôl, z ktorých mnohé odišli do súkromných či cirkevných práve preto, že sme sa o nich v tých štátnych školách nevedeli postarať. A to nie je obvinenie tých štátnych škôl, to je proste popis stavu a systému, aký na Slovensku v školstve máme. No čo s týmito deťmi bude? Viete, ja vám nepoviem priezviská, ale poviem tri mená, ktoré mi hneď vzišli na myseľ. To boli deti, ktorých rodičia prišli na moju školu, cirkevnú školu, a bola to už tretia, štvrtá, v jednom prípade piata škola v poradí, kde tieto deti chodili od dverí k dverom a zovšadiaľ boli buď s utrpením odídené alebo aj neprijaté. Títo chlapci sa volajú Martin, Matej, Danko a keď stretnem ich rodičov podnes kde na rôznych akciách, tak mi ďakujú za pomaly záchranu života, preháňajú tú zásluhu, lebo to bola kolektívna práca na cirkevnej škole. Chlapci sú úspešní, ale hlavne šťastní. Dokážu sa o seba postarať. Jeden je výborný športovec, jeden je primus absolvent s ocenením dekana na matfyze a ďalší už ani neviem, čím sa zaoberá, aha, ten končí teraz vysokú školu v Banskej Bystri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [11:56] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší vystúpi pán poslanec Šmilňák. [11:58] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Vidím, že pán predseda Národnej rady odchádza a to ma trošku mrzí, lebo jemu som chcel čosi adresovať na začiatku svojej rozpravy, ale skúsim k pani Gažovičovej. Tina, ty si hovorila o tom, že o tej strednej ceste pre súkromné školy, keď sa nestanú verejným poskytovateľom, ale uzavrú dohodu so štátom a niečo si vybehajú a dostanú viac. Tak ja ťa trošku opravím, lebo môže tu vo verejnosti a u kolegov z poslaneckých lavíc vzniknúť dojem, že niekto dostane niečo viacej. Nie, ony dostanú menej, len nie až o toľko menej. A tí, ktorí si to nevybehajú, dostanú ešte-ešte menej. Čiže taká je pravda. Ja by som tam nepoužil slovo viac. A to je jedna z vecí, ktoré ja vytýkam ministrovi Druckerovi, že on nedostal do školstva viac peňazí. Aj keď mi protirečí a snaží sa to inak odôvodniť, ale to HDP, ktoré vybojoval pre školstvo, je mizerné, je jedno z najmenších v Európe. A preto nevie podporiť tie školy, ktoré robia veci dobre, ale hľadá rezervy tam, kde peniaze nie sú. A on takýmto spôsobom vlastne tie neštátne školy buď zlikviduje alebo zoštátni. Vy si môžete vybrať dve cesty. To sú cesta likvidácie, lebo finančne sa to nedá utiahnuť bez toho, aby ste buď vyberali poplatky alebo mali plný normatív, to sa skrátka nedá. Už dneska sme s nosom nad vodou. A druhá cesta je likvidácia. Ale pri likvidácii štát príde o ďalších 100 miliónov eur, lebo cirkevné školy a súkromné školy sú pre štát najlacnejšie, keď nehovorím ešte o domškolákoch. Tie všetky deti sa budú musieť niekde inde vzdelávať a tam bude musieť ísť plný normatív a budú tam musieť ísť ďalšie kapitálové prostriedky a ďalšie prostriedky z miest a obcí, ktoré momentálne tieto školy nedostávajú. Čiže nikto nezíska viacej. Tu každý a za každých okolností získa menej. To som ti chcel povedať, nepoužívaj slovo viac. [11:59] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod Dobrý deň, ja vás pozdravujem, kolegovia, a s reakciami na faktické poznámky pani poslankyňa Gažovičová. [12:03] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo aj za reakcie. Pri tej dohode, áno, tá dohoda nehovorí o tom, že by školy dostali viac ako teraz. Ja som chcela hlavne upozorniť na to, že tá dohoda je veľmi nejasná. To, čo je teraz v zákone, je veľmi nejasné, to znamená, že niektoré školy dohodu uzavrú, niektoré ju neuzavrú. Nie sú momentálne jasné tie podmienky, ktoré ako. Nejasné podmienky vždy je priestor na nejaké netransparentné správanie. A to nehovorím s tým, že by som predpokladala nejaký zlý úmysel, len hovorím, že celý ten systém, jak je teraz nastavený, je v konečnom dôsledku tak neprehľadný, spôsobí veľkú roztrieštenosť pravidiel, ako sme vraveli. A nevieme tým pádom ani vôbec odhadnúť tie dopady. A ešte k tým deťom so zdravotným znevýhodnením. Tuším som to zabudla povedať, tak to spomeniem teraz v reakcii. Áno, aj teraz súkromné a cirkevné školy nemusia brať deti so zdravotným znevýhodnením, napriek tomu ich majú rovnaký podiel v priemere ako štátne školy a pri mnohých diagnózach platí, že ich majú ešte viac. To znamená, že z dobrej vôle tieto deti prijímajú. Veď tak to má byť. Len si treba uvedomiť, že naozaj im často vedia poskytnúť lepšiu starostlivosť aj. My máme v rodine dievča, ktoré má poruchu pozornosti, vývinové poruchy učení, skončila na tretíkrát v súkromnej škole, pretože na žiadnej inej škole jej nevedeli zabezpečiť dobrú starostlivosť. A znovu, to nie je o delení škôl na dobré, zlé, súkromné, štátne. Sú aj také, aj onaké. Poznám úžasne inkluzívne verejné školy, obecné školy. Ide o to, že nemôžeme zrušiť jednu časť, jednu nohu systému, kým nevieme zaručiť, že tá druhá zabezpečí dostatočnú náhradu. Ďakujem pekne. [12:03] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalší písomne prihlásený poslanec do rozpravy je pán poslanec Šmilňák, ktorý môže teraz vystúpiť. Nech sa páči. [12:03] Martin Šmilňák Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, alebo kolegyňa, kolegovia, kolegyne. Pred chvíľou tu sedel ešte pán Raši a ja som chcel začať najprv tým, že ako primus inter pares, to som si zapamätal, keď som nastúpil do Národnej rady, že to je prvý medzi rovnými, keďže nie som až taký v latinčine zbehlý, tak chcel som mu povedať, že túto rozpravu vnímam ako oveľa väčšiu frašku ako to, čo sa stalo včera, že rozprava o skrátenom legislatívnom konaní pri konsolidácii bola o polovicu skrátená. A pokladám to za veľkú frašku preto, že sa tu v jednej rozprave bavíme o siedmich zákonoch, z ktorých každý jeden je veľmi dôležitý, v mnohom úplne odlišný, odlišná, iná téma, aj keď sa to všetko týka školstva, ale dáte mi asi za pravdu, že sa bavíme v tom istom čase o materských školách, v tom istom čase o pedagogických a odborných zamestnancoch, v tom istom čase o vysokom školstve a to sa skrátka nedá. A ja namiesto šiestich alebo siedmich rozpráv, kde som chcel vystúpiť, mám teraz iba 20 minút. Tak pán Raši, keď to včera takto odpískal, tak som mal sto chutí ísť za ním a povedať, že pán primus inter pares toto nemôžete spraviť, lebo zatvoríte ústa tým ľuďom, ktorí sa chcú vyjadriť veľmi odborne a vecne k vážnym témam, ktoré sa dotýkajú toho najdrahšieho, čo máme a to je naša mládež, naše deti. Pán minister školstva, vás som chcel najprv pochváliť. Tak výbornú komunikáciu, tak výborné PR, tak výbornú mediálnu kampaň, ako ste urobili v tejto veci, tak adresnú, cielenú, presnú, ste ďaleko, ďaleko pred nami. Na jednej strane vás chválim a na druhej strane to pokladám za mimoriadne nebezpečné. Začali ste svoj príhovor tým, že ide o reformu, ktorá tu v dejinách nebola, že za 20 rokov taká veľká reforma tu nebola. Hovoríte, že je tu príležitosť zmeniť zlý stav v školstve na Slovensku. Povedali ste, že najväčšou zbraňou Slovenska je vzdelanie, že dobrým vzdelaním proste môžeme zmeniť životnú úroveň, že každé dieťa má právo na miesto v škole, a tak ďalej ste pokračovali také pekné heslá, že máte plnú podporu sociálnych partnerov. Ja to síce počúvam, fotky boli krásne aj s biskupmi, aj s ostatnými na tlačovkách a tak, ale ja tomu neverím, lebo vždycky potom museli jednotliví aktéri niečo opravovať. Prepáčte mi, ale ja nepokladám za relevantného sociálneho partnera predsedu jednoty dôchodcov Slovenska, ktorý stojí s vami na tlačovke, keď tam nie sú ľudia, ktorých sa tieto zákony priamo týkajú, keď tam nie sú zriaďovatelia neštátnych škôl napríklad. Aj keď sa to bude týkať aj všetkých dôchodcov, buď to školstvo pôjde dopredu alebo nepôjde dopredu. Takže najprv mi dovoľte, pán minister, niečo o troch jablkách, lebo vy veľmi často spomínate vetu, že máte rovnaké podmienky, prijmite aj rovnaké povinnosti . Krásne heslo, veľmi krásne heslo a nesmieme stratiť ani jedno dieťa . No kto by tomu neveril? To sú krásne a perfektné heslá. Ale ani jedna strana tej vašej vety, že rovnaké podmienky, ani druhá strana vašej vety rovnaké povinnosti nie je férová, nie je pravdivá. Začnem rovnakými podmienkami. Pán Horecký na začiatku rozprával o tom, že ako začínali cirkevné školy. V budovách, kde nefungovali wécka, kde nebolo teplo, neboli žiadne primerané podmienky, nemali sme pripravených pedagógov, lebo za doby marxizmu-leninizmu, normalizácie a komunistického režimu skrátka veriaci učitelia ani nemohli existovať, nemohli vyrásť. Čiže my sme začínali s veľmi zlou štartovacou čiarou, s veľmi zlou. Tri jablká. Vy hovoríte o normatívnom financovaní, o tých 2 500 alebo plus-mínus 2 513, a potom ďalšie kategórie koľko dáva štát na každé jedno dieťa. A toto jablko máte všetci, ale neplníte všetci rovnaké podmienky. Pozor, tých jabĺk je viac, pán minister, tých jabĺk je viac. Už tu boli spomínané kapitálové výdavky. Keď si to prepočítate, tak z našich spoločných daní, z daní všetkých pracujúcich rodičov, či už majú deti na cirkevnej, súkromnej, alebo štátnej škole, idú tieto kapitálové výdavky iba pre deti, ktoré sú v štátnych školách. Cirkevné, súkromné školy nemajú tento zdroj peňazí a nejako ho musia zabezpečiť a to znamená zhruba o 600-700 eur ročne menej na jedno dieťa. A my, keď chceme fungovať, niekde to musíme nájsť. A verte mi, že v tejto situácii konsolidácie sa to hľadá veľmi ťažko. Ak teda bude mať pán minister trošku pozornosti viac, tak ešte poviem, že ešte existuje ďalšie jablko, lebo naše školy dostávajú peniaze od miest a obcí, na desiatu, na obed, na školský klub detí, na krúžky a tak ďalej. A v tom balíku je zahrnutá ešte jedna položka, ktorá sa volá, že na správu a údržbu budov. Dneska je to asi 160 eur. Toto dostane každé dieťa, ktoré chodí do štátnej školy, ale nedostane to žiadne dieťa, ktoré chodí do súkromnej alebo cirkevnej. Čiže povedať na jednej strane, pán minister, že my máme rovnaké podmienky, je z vašej strany nepoctivé, lebo hovoríte len o jednom zdroji peňazí. A to ešte nehovorím o dohadovacích konaniach. A teraz druhá vec je, že či si plníme alebo neplníme rovnaké povinnosti. Bola tu pani Kosová, spomínala, že mohli by cirkevné školy trošku viacej sa venovať aj rómskym deťom. Tak jeden príklad za všetky. Ja som z Bardejova a veľmi výnimočne sú tam tri cirkevné školy a každá úplne iná. Jedna, blahoslavený Zefirín, materská, základná škola na rómskom sídlisku. Predstavte si, všetky deti sú rómske. Ako inak na rómskom sídlisku, hej? Táto škola mala postupne aj šiesty, aj siedmy ročník a chceli aj ôsmy ročník a tak, ale prišiel štát a povedal, segregujete, nie je to správne, len prvý stupeň. Čiže musela tá škola zrušiť vyššie ročníky a tie deti išli, dosť bezprízorne musím povedať, do škôl v Bardejove. Čiže povedať, že si neplníme povinnosti, sa ma teda dotklo. Deväť rokov som bol riaditeľom spojenej školy základnej a materskej Svätej Faustíny na druhom konci Bardejova, na severe, v mestskej časti Dlhá Lúka. Tam je rómska osada, nie veľká, menšia rómska osada, vyzerá to ako dedina, povedzme do 2-tisíc ľudí, hej, si predstavte. A tam chodia všetky deti spolu. Niektoré sú vyšetrené, niektoré majú špeciálne potreby, sú tam deti aj rómske, aj nerómske, ktoré majú ADHD. Inklúzia funguje presne tak, jak má. Žiadne dieťa som neposlal preč, žiadne. A potom existuje tretia škola v Bardejove, ktorej sa tie vaše obvodové čáry-máry dotknú najviac. To je cirkevná spojená škola v Bardejove. Má dvoch patrónov, aj svätého Egídia, aj svätého Jána Boska, lebo tá má základnú školu, bilingválne gymnázium a umeleckú školu. A táto škola slúži ako spádová škola pre celý okres. Nám chodí, z 300-400 rodín nám chodia deti do tejto školy a každé je úplne-úplne že z iného konca, 25 kilometrov od Bardejova, 20 kilometrov od Bardejova. Nech sa pozriete na akýkoľvek obvod, my nenaplníme tie podmienky obvodové. A aj keď tam dáme tú kružnicu a či sa budeme baviť 10 kilometrov, 12 kilometrov, alebo či požiadame o taký obvod, alebo hentaký obvod. Skôr alebo neskôr budeme v područí štátu a obce, ktorá nám bude určovať, čo môžeme, čo nemôžeme. A keď nenaplníme tie podmienky, ktoré štát od nás očakáva, tak zanikneme, lebo to sa finančne utiahnuť nedá. Táto škola a všetky ostatné cirkevné školy, a potom aj súkromné, nevznikali na základe územného princípu, na základe nejakého obvodu. Prečo vznikli cirkevné školy? No poviem vám tak, pred rokom 1989 som chodil na štátnu školu, ale keďže som bol z veriacej rodiny, tak som chodil do kostola na náboženstvo. Fuj, fuj, fuj. Na konci základnej školy som mal vo svojom osobnom spise červenou napísané, navštevoval hodiny náboženstva, nevysporiadaný so svetonázorom, neodporúčame gymnázium. Bolo to tak tri roky alebo štyri roky predtým. Čiže keď som išiel na púť, keď sme putovali ako veriaci tínedžeri na pútnické miesto do Gaboltova, tak sme museli čeliť policajtom so psami, pán Drucker. A potom v ´89 - ´90, keď bola možnosť, aby vznikli cirkevné školy, a kde sa nemusel už učiť marxizmus-leninizmus, a kde veriace deti nemali nálepku, že sú druhotriedne, že, fuj, že patria do stredoveku, lebo nemajú ten správny svetonázor, tak vtedy si veriaci rodičia postupne zakladali cirkevné školy, nie na územnom princípe. A predstavte si, že do tej cirkevnej školy začali chodiť deti z celého okresu. A dnes je tá škola nežiaduca, dnes ju buď pán minister zoštátni alebo prijme obvodové pravidlá, nie konfesné, nie preto, že som veriaci, ale či patrím do obvodu, alebo nie. A budete hovoriť o výnimkách, hej, že tie deti, ktoré tam sú a súrodencov a kružnice a 70 % a 80 alebo 90%, trošku to budeme prispôsobovať. Vždycky to bude územný princíp a skôr alebo neskôr, prvá, druhá, tretia, desiata, všetky ostatné cirkevné školy budú čeliť tomu, že budú musieť dať prednosť dieťaťu z územia ako dieťaťu, ktorého rodič túži po vzdelávaní v cirkevnej škole. Priorita bude územie, pán Drucker, a s týmto my nemôžme súhlasiť, teda nie, lebo my sme, tieto školy vznikli z úprimnej túžby rodičov. A teraz, keď idete porovnávať, že či majú, alebo nemajú rómske deti, či robia, alebo nerobia inklúziu, oni tam neboli zasadení kvôli tomu, že poďme dať cirkevnú školu niekde ďalej, aby sa tu nedostali Rómovia, prepánakráľa, ako sa tu naznačuje. Priemerná vzdialenosť cirkevnej školy od najbližšej rómskej komunity je 14 kilometrov, myslím, priemerná vzdialenosť súkromnej školy od rómskej komunity je cez 30 kilometrov. Ako teraz chcete dosiahnuť, aby sme robili inklúziu? A to vôbec neplatí, že ju nerobíme, my ju robíme z princípu, my robíme inklúziu nie preto, že nám ju nakážete cez obvody, my prijímame každé jedno dieťa, lebo má pre nás hodnotu. A povedať také heslo, že každé dieťa má pre nás hodnotu, a preto predkladám tieto zákony , pán minister, to je taká mediálna kampaň, ako kebyže my sme nemali tú hodnotu. Prepáčte mi, o týchto zákonoch sa malo hovoriť v utorok o 14.00 hodine. V utorok o 12.00 hodine ste zvolal tlačovku, kde ste povedal, aké hrozné pochybenia spravili súkromné školy. O Bielej Vode už viete, mimochodom, niekoľko rokov a o tej druhej ste vedeli v júni. Prečo, keď ste dali do pľacu to pripomienkové konanie, keď ste rozbehli na konci júna, keď to už nikoho nezaujímalo, prečo ste vtedy nespravili tlačovku? Lebo by to nikoho nezaujímalo, máte pravdu. Ale teraz, hodinu predtým jak sa ide rozprávať o zákonoch, ktoré sa týkajú škôl, vtedy, bem, tlačovka, že hnusné súkromné školy podvádzajú, kradnú, berú peniaze, terč na čelo súkromným školám a ešte veľmi dobrá mediálna kampaň v tom, že slovo súkromné školy. Vážení, slovo súkromný si ľudia vykladajú, že tam sa perú peniaze, že tam sa zarába. Ony sú len neštátne, to sú neziskové organizácie, ktoré nezarábajú. Tých pár podvodných škôl, ktoré majú viacej rady peniaze ako deti, tieto zavrite, tu máte našu plnú podporu. Ale ten terč na čelo, že cirkevné a súkromné školy robia niečo nekalé a teraz im musíme trošku prikúriť, priškrtiť, toto je proste mediálny podvod. Viete, čo mi vypisujú ľudia? Vypisujú mi, že súkromné školy nech si platia súkromníci a cirkevné školy, hádajte, nech si ich platia cirkevníci alebo cirkvi. Celé školstvo je platené z daní ľudí, z daní pracujúcich ľudí a tie dane platíme každý deň, každý mesiac, každý rok a na budúci rok zas. Je to ako rieka Dunaj, ktorá sa stále obnovuje, tá voda tam stále je. Ale žiadny súkromník, žiadny cirkevník, žiadna cirkev nedokáže utiahnuť školu ani dva roky. To sú obrovské náklady, miliónové náklady. A tie náklady plníme my všetci cez naše dane. A cez naše dane si nepýtame nič iné, aby ste vy na to základné vzdelanie, nie na nadštandardné, na to základné vzdelanie, na ktoré štát má, aby každé jedno dieťa dostalo rovnako, pán minister. Žiadne také, že fuj, fuj, fuj, cirkevné školy, žiadne také, že fuj, fuj, fuj, súkromníci. Tu ste ráno počuli, materská škola Tobiáš, súkromná, skade majú prachy. Tá škola vznikla preto, aby sa ľudia, ktorí dobrovoľne sa venujú Rómom, aby sa im mohli venovať ešte lepšie, rómskym deťom, aby ich pripravili pre základnú školu, tak aby tie deti nezaostávali, to bola ich túžba. Ale majú na hlave terč, že súkromníci, tam sa deje niečo nekalé. Počuli ste ráno o škole a o autistických deťoch z Prešova. Materská škola, základná škola, poradenstvo pre autistické deti, fuj, fuj, fuj, súkromníci, fuj, fuj, fuj, cirkevníci. A keď neprijmete tieto moje pravidlá, keď vás nezoštátnim, dám vám 20 % dole. Môžte nás rovno zavrieť. Ale chcem vám ešte všetkým povedať, že čo sa stane. Ja som vám povedal na začiatku, že každé cirkevné dieťa, každé súkromné dieťa stojí tento štát omnoho menej, pretože nedostávajú kapitálové peniaze a nedostávajú peniaze na správu a údržbu budov. A doteraz, pán minister, to ste možno prehliadli pri tých vašich rovnakých podmienkach a povinnostiach, ste prehliadli, že my sme desiatky rokov mali oveľa nižšie financovanie na školské zariadenia, na chlebík pre deti, na krúžky, tam sme dostávali najprv 65 %, potom 88. Keď kľaknú cirkevné a súkromné školy, tie deti pôjdu do štátnych a tam budete musieť za nich hradiť ten plný normatív plus aj tie kapitálové výdavky, plus aj správa a údržba budov a tak ďalej, plus 100 miliónov eur. To som z brucha dal to číslo. My sme si to napočítavali, tam sa líšime trošku, ale v takomto rýchlom švungu ako idete, nestíhame, nestíhame vám, pán minister. Musíme priznať, že tie naše argumenty hľadáme, analyzujeme veci, že aké budú dopady, ale tak ako ste to v júni oznámili, tak proste je to nepoctivé, nedobré, rýchle, príliš rýchle. Ja som sa dneska chcel s vami baviť o zákone o odbornom vzdelávaní a o pedagógoch a odborných zamestnancoch v školách, či je v poriadku, že pustíte učiteľa kandidáta samostatne do triedy namiesto učiteľa, či je to v poriadku, ale nemám na to čas. Chcel som vám pripomenúť, pán minister, že na konci tohto školského roka padnú učiteľom kredity. Tí mizerne platení ľudia, ktorí sa ešte starajú o naše deti, tak hrozí im, že pôjdu peniaze dole vodou. A nie je na to čas, aby sme sa o tom porozprávali, nie je na to čas. Tie dopady tých vašich obvodov a to, čo príde do škôl, sa dotkne aj štátnych škôl, len to ešte netušia. Nám, alebo teda nám, ja som tu nielen za cirkevné a súkromné školy, mne záleží na dobrom vzdelávaní na celom Slovensku. To sa dotkne aj štátnych škôl vo veľkej miere, a potom tu budete mať štrajky rodičov za chvíľku. Takže, keďže sa mi kráti vystúpenie, ja vás chcem poprosiť, aspoň vy, čo ste tu alebo čo ste pred kamerami, neštátne školy neznamená, že robia niečo protištátne, že robia nejaký biznis alebo že kradnú, ale že odpovedajú na potreby rodičov a odpovedajú na potreby detí tam, kde štát nevládal. Často sa venujú deťom s rôznymi špeciálnymi potrebami, venujú sa deťom z MRK a venujú sa aj veriacim deťom, aj neveriacim. Každý kto prišiel, zaklopal na dvere našej školy, tak bol prijatý. Chcel som sa pobaviť o tom, že či trojročné deti musia ísť do materskej školy, alebo nemusia a za akých podmienok. Nie je čas. Chcel som sa baviť o tom, že čo sa deje na stredných školách, o tom, že náš vzdelávací systém sa končí v území nikoho, že tak ako ide svet, tak vzdelávajú, tam kde je povinné vzdelávanie, tak to povinné vzdelávanie sa končí vtedy, keď každý človek má nejaký stupeň vzdelania, nejakú zručnosť overenú, ktorá dokáže tohto človeka uživiť. A my to nemáme, my nemáme povinnosť skončiť aspoň dvojročné štúdium alebo trojročné štúdium, my končíme povinné vzdelávanie v území nikoho. O tom som sa chcel, pán minister, s vami pobaviť, ale nedá sa, lebo je skrátená rozprava. Vy ste tú rozpravu skrátili o viac ako 85 %. A ako sa teda môžme, ako môžme teda odborne diskutovať, pán kolega Habánik, keď ku vysokým školám som sa ani nedostal, lebo mi akurát dochádza čas? A za 20 sekúnd, verte mi, aj keby som bol jaký odborník a pred vašou odbornosťou v tejto veci sa skláňam a nevieme si to povedať, lebo máme skrátenú rozpravu, a preto vám ďakujem za pozornosť. Pán minister, ja viem, že mi poviete, že ste ma pozýval na debatu a tak ďalej. Rád prídem ešte, veď bude druhé čítanie a verím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.) [12:03] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou . [12:14] Martin Dubéci Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok, prvá od pána poslanca Vašečku. [12:23] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. 17. novembra, to bude zhruba o dva mesiace, nebudeme mať voľno, hej, nepokladá ho za, z nejakého dôvodu, za podstatný táto vládna garnitúra, asi je to u každého individuálne, ale väčšina isto nie. A tu práve sa rozprávame o výdobytkoch toho novembra, napríklad aj o tom, aby sme mohli teda mať slobodný parlament, diskutovať. Tu sa pôvodne rátalo, že tu sa stretnú na dva týždne na jar, na jeseň komunistickí poslanci SNR a odhlasujú, čo pripravil ústredný výbor, ale to sa zmenilo a teraz tu môžme debatovať, ale máme s tým problém, pán poslanec o tom jasne hovoril, že nemáme čas sa venovať tak dôležitej téme ako je školstvo, tak dôležitej téme. Druhá vec, ktorá patrí k tomu je sloboda, sloboda rodičov vybrať si školu alebo lepšie povedané vzdelávanie pre svoje deti. Pre mňa je to veľmi podstatný výdobytok tej Nežnej revolúcie, že rodič si môže povedať, dobre, tak dám ho do nejakej spádovej najbližšej školy, hovorme o základnej, alebo z nejakých dôvodov ho chcem dať do cirkevnej školy, alebo do takejto súkromnej školy, alebo niektorí rodičia, je ich veľmi málo, ale sú takí, si povedia, že chcem dieťa vzdelávať doma z takých a takých dôvodov. Toto sú všetko veľmi dôležité slobody, za ktoré sa oplatilo a oplatí bojovať. A my tu bojujeme, nechceme nikomu nadávať, nechceme urážať nikoho osobne, ale je to dosť veľká vec, aby sa to oplatilo za to sa aj trocha rozhorčiť, aj možno zvýšiť hlas, aj možno do toho dať emócie, lebo to by bola veľká škoda, keby po nejakých 35 rokoch sme o toto mali prísť. A my naozaj tam tieto veci, bohužiaľ, vidíme. Takže ďakujem za vystúpenie, pán kolega, že ste na to upozornili. [12:23] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod S faktickou pán poslanec Horecký. [12:25] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Martin, pán kolega, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie a úplne chápem tvoj emotívny náboj, ktorý si do toho vložil, pretože si hovoril nielen zo svojho rozumu, skúseností, ale aj zo srdca, pretože povolanie učiteľa sa naozaj nedá robiť neosobne. Neosobne sa jednoducho nedá vychovávať a vzdelávať a obetovať svoj život a kariéru v rezorte, kde sa zarobiť nedá. Všetci sa zhodneme na tom, že naše školstvo je v neutešenom stave a neprodukuje nám takú kvalitu ľudských síl, akú by sme pre konkurencieschopnosť Slovenska potrebovali. Na tomto sa všetci zhodneme, tak preto vyzývam pána ministra aj vládu Slovenskej republiky, aby sme nekonzervovali školstvo v tomto stave, aby sme ho nechali ďalej produkovať inovácie práve tam, kde vznikajú v najväčšej miere, čiže na cirkevných a súkromných školách, aby sme neodrezávali zo systému školstva dva dôležité piliere, cirkevné a súkromné školy, kde deti sú vzdelávané a vychovávané najlacnejšie, sú to najlacnejší žiaci z hľadiska verejných financií pre celý systém. Veď sme v HDP, čo sa týka zdrojov, ktoré Slovenská republika venuje pre vzdelávanie a školstvo na chvoste Európy. Zároveň sme sa ocitli v čase, kedy už tretí rok hovoríme o konsolidácii, ktorá dopadá na nás všetkých. Osobitne v tejto situácii a atmosfére, keď potrebujeme nájsť najlepšie praxe, konvergovať k nejakému úspešnejšiemu modelu vzdelávania, tak, prosím vás, nezarežte sliepku, ktorá prináša tieto zlaté vajcia, inovácie a potrebné služby pre naše deti. [12:25] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod Pán poslanec Krajčí. [12:27] Marek Krajčí – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Martin, vynikajúce vystúpenie, ozaj tlieskam, perfektne si pomenoval mnohé veci, ktoré budú mať ešte obrovské následky, pokiaľ sa nejakým spôsobom meniť nebudú. Pán minister sa snaží naozaj túto reformu nejakým spôsobom teraz opravovať. Robí to dosť invenčne a zároveň si myslím, že stále to neprinesie to, čo chce, skôr naopak. To, čo dobre fungovalo a štát to nestálo viac, ideme potrestať, zlikvidovať, zoštátniť. Cirkev aj cez svoje cirkevné školy robí vynikajúcu robotu a vždy robila. Samozrejme, vždy sú výnimky všade, ale naozaj aj priamo vedci zo Slovenskej akadémie vied konštatovali, že pre marginálne rómske komunity je najlepšie, keď starostlivosť o ich príslušníkov robia práve cirkvi. Hovoriť niečo iné, teraz aj pri tejto reforme, je nesprávne, zlé. Z tohto pohľadu, Martin, ešte raz veľká vďaka za to, čo si ty aj na svojej životnej trajektórii doteraz urobil a ja verím, že pán minister ťa bude počúvať a že sa akceptujú čo najviac pripomienky, ktoré z praxe máš v tejto veci. Ďakujem. [12:27] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod S faktickou pán poslanec Majerský František. [12:29] František Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, pán podpredseda. Martin, počúval som aj na chodbe, aj tu tvoju rozpravu a ja pevne verím, že pán minister, ktorého považujem za odborníka, si všetko podrobne zapísal. Hovorím to kvôli tomu, že ideme zlučovať rozpravu o sedem zákonov do jednej rozpravy, aby sme nemohli, aby ste hlavne vy, ľudia, poslanci Národnej rady, ktorí ste odborníci na školstvo, nemohli hovoriť o veciach, ktoré sú v tom zákone škodlivé. Ja nerozumiem pána ministra, že prečo sa tu vybral takouto cestou, ako jeho ostatní koaliční kolegovia, skrátiť rozpravu, nehovoriť o tom. Prečo? Je to kľúčová vec, aby sme sa tu rozprávali o budúcnosti, o vzdelávaní našich detí. A teraz pred chvíľočkou vám tu rozprával človek, ktorý dlhé roky viedol cirkevné gymnázium, ktorý vie, ako cirkevné gymnáziá a školy fungujú. Nehovoril vám človek teoretik, hovoril vám človek riaditeľ, ktorý zamestnáva ľudí, ktorý vychovával deti, vychovával ľudí v regióne, vďaka ktorému prešlo, mnoho detí dnes je lekárov, už vyštudovaných právnikov, šikovných ľudí, ktorí navštevovali jeho gymnázium a vie, o čom hovorí. Vy napriek tomu tu necháte rozpravu o tom len dvadsať minút, nech sa porozprávajú poslanci, ktorí sa venujú téme školstva, ale prečo? Veď idete robiť zásadnú reformu školstva, ale skrátene, bez odbornej diskusie a kolegov sa tu necháte len tak vyrozprávať. Martin, ja ti ďakujem za tvoje posolstvo, lebo ja si myslím, že človek, ktorý pracuje v regióne na východnom Slovensku, kde máme problém, kde naozaj máme problém s rómskou komunitou, a to je problém tohto zákona, že tento problém, váš, pán minister, tento zákon nevyrieši, nevyrieši ho, nevyrieši ho. [12:35] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho S faktickou pán poslanec Majerský Milan. [12:35] Milan Majerský – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne. Žiadne dieťa nie je menej. Viacerí, ktorí sme tu v tomto pléne alebo aj tí, ktorí sú poslanci, tak majú buď svoje deti, alebo svojich príbuzných, alebo aj sami sú absolventi cirkevných škôl, alebo tam pôsobili ako kolegovia predrečníci Martin a Janko, nielen cirkevných, ale aj súkromných škôl. Pýtam sa, na čo sú vlastne tie územné hranice. Ja mám skúsenosť naozaj živú so svojimi deťmi, ja som do cirkevnej školy nedával svoje dve deti preto, že by spadali do nejakej hranice, do nejakého teritória, ale preto, že som hľadal ideu, ktorá im dá dobré vzdelanie, dobrú výchovu, dobrú podporu v ich duchovných činnostiach, aktivitách a táto škola to naplnila, tento odkaz bol naplnený. A som presvedčený, že rodičia, ktorí hlásia svoje deti na cirkevné či súkromné školy, robia to presne s týmto motívom. Častokrát sa stretávame s takou myšlienkou alebo úvahou, keď sú v zastupiteľstvách debaty o normatívoch alebo pri VZN, že naše deti. No nie sú naše deti a ich deti. Rodičia týchto detí, ktoré navštevujú cirkevné školy alebo súkromné školy platia takisto dane ako rodičia, ktoré navštevujú verejné školy. Čiže zaslúžia si plnú podporu v ich vzdelávaní, nemôžme im krátiť toto vzdelávanie. Žiadne dieťa nie je menej, žiadne dieťa nie je menej. A ja aj možno tuším, čo povie pán minister, že toto, čo hovorí opozícia, nie je pravda. Ja pevne verím, že biskupi nehodia cez palubu ani rodičov, ani učiteľov, ani deti, ktoré navštevujú cirkevné školy. A videl som to aj, že sa dokázali postaviť za svoje cirkevné školy po tej zmätočnej tlačovke pána ministra. [12:35] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Šmilňák. [12:35] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Súhlasím, Milan, žiadne dieťa nie je menej. Fero, ja som bol riaditeľ aj materskej školy, aj dvoch základných škôl, aj gymnázia, aj centra voľného času, aj základnej umeleckej školy, ja som si to regionálne školstvo prešiel. Dokonca som roky učil v jazykovej škole. Kolega Krajčí, o čo sa snaží pán minister? Ja si myslím, že to zle uchopil, že tam, kde je väčšia potreba, tam treba zohnať väčší balík peňazí. Čo vyčítam, pán minister, reálne, férovo, že tých štyri a pol percenta HDP, že si nedokázal od ministra financií dostať viac práve tam, aby si riešil problémy, ktoré pália. Nepodarí sa nazberať peniaze na súkromných a cirkevných školách, ani ich prinútiť robiť nejak inú prácu vo väčšom rozsahu, ktorú nezvládajú štátne školy, lebo bez peňazí sa to nebude skrátka dať. Pán kolega, 17. november je deň, kedy sa to všetko zmenilo, kedy to, že navštevoval hodiny náboženstva, je menejcenný, už vtedy boli deti dvoch kategórií. Potom sa to na chvíľočku zmenilo a teraz ako keby to prichádzalo zase, ako keby povstávala tá myšlienka komunizmu a nadvlády štátu. Ja hovorím, pán minister, že toto, čo robíte, neviem, či to vedome alebo nevedome, vy idete zoštátniť školy a komu se to nelíbí, ať, nech proste ide do kelu, hej? Takže spomínali ste, že mám emotívne vystúpenie. Janko, boli sme obidvaja v školstve, my sme si to zažili za dvadsaťpäť rokov a ja mám trošku inú náturu ako ty, ja mám kratšiu zápalnú šnúru a tvoje vystúpenie oproti môjmu malo väčšiu gráciu, ale ide nám o tú istú vec, ide nám o dobro detí na Slovensku, o kvalitnom vzdelávaní. A to, čo robí pán minister podľa mňa, nemusím mať patent na rozum, ale ide zlým smerom a školstvu viacej uškodí. Pán minister, zídite, prosím, z kratšej cesty. Ďakujem. [12:35] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďalší písomne prihlásený poslanec do rozpravy je pán poslanec Vašečka, ktorému týmto odovzdávam slovo. [12:35] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán predsedajúci, pán spravodajca, predpokladám, že tí, ktorí sme tu, tak sa tým školstvom zaoberáme, natáčame k tomu aj nejaké videjká, ktoré sú ale veľmi krátke a to znamená, že sú veľmi zjednodušené. Väčšinou mi asistenti povedia, že tak dobre do 59 sekúnd, že je to potom také úderné, to si ľudia aj pozrú. Je to spôsob komunikácie, ktorý dnes prebieha a aj ja som bol nejaký primätý k tomu, aby som nejaké veci umiestňoval na sociálne siete. Táto miestnosť ale nie je na to, aby sme tu fungovali alebo rozprávali sa v duchu nejakých videjok z Instagramu alebo iných sociálnych sietí, ale aby sme si to naozaj tak porozprávali. Ja mám skutočne ako učiteľ v politike problém so zjednodušovaním komunikácie. Ja som rád, keď mám 45 minút a môžme si to s tými žiakmi prejsť, položiť si nejaké otázky, nejaké hypotézy, porozprávať sa, niečo si možno prečítať, pozreť a potom to nejak vyhodnotiť. Takže skúsim byť taký učiteľský, skúsim byť iný ako možno v nejakých videjkách na sociálnych sieťach. Určite nechcem byť osobný, nechcem pripisovať zlé úmysly, ale chcem skôr poukázať na to, čo v tomto vnímam ja. Veľa ľudí sa ma pýta, už sa o tom hlasovalo, schválili to a tak. Takže možno aj pre tých poslucháčov trocha taký vhľad do toho procesu. Teraz sme v prvom čítaní v parlamente, to znamená, bolo to schválené na vláde, je to ako vládny návrh zákona, pán minister školstva ho tu predložil v prvom čítaní. Prvé čítanie zjednodušene vlastne sa rozhoduje o tom, že či sa o tom bude ďalej rokovať. Nedajú sa tu robiť zatiaľ žiadne zmeny, len že či áno, alebo nie a takisto sa skôr hovorí o filozofii zákona, než o detailoch. K tomu ale procesu zopár faktov. Aj pre nás, aj pre tých, čo to sledujú. Procesne sa stala taká vec, že na začiatku schôdze Národnej rady, ktorý bol pred skoro dvoma týždňami, tak sme dostali program, v ktorom bolo schválené celou Národnou radou, že sa prebere sedem zákonov ministra školstva v utorok 16. septembra o 14.00 hodine. Na to sme sa od začiatku schôdze aj chystali, keď som mal porady s asistentmi, keď som sa rozprával s ľuďmi, zástupcami rôznych typov škôl, školských zariadení, že to bude takto, oni boli tiež nachystaní. Na rozdiel od nás to nie je ich pracovná náplň, majú ešte kopec iných starostí, takže na toto sa nachystali, ale zrazu, z ničoho nič, sme sa dozvedeli, že napriek tomu, že to bolo schválené, natermínované, nie, nebude to, uvidíme kedy to bude, možno v stredu, možno vo štvrtok. No, tak sa dostal na rad vo štvrtok. Dnes o 9.00 h, ale bolo schválené, že to bude v zlúčenej rozprave. Som tu kontinuálne štvrté volebné obdobie, ešte som nezažil, že by sa sedem zákonov spojilo do jednej zlúčenej rozpravy. Dva áno, niekedy aj tri. Neviem, či som zažil štyri, ale dva, max. tri to býva. Sedem - obrovský problém. Je to veľmi taká procesná vec, praktická aj pre našu prácu poslaneckú. Rozprávali sme sa s pánom poslancom Horeckým, že on by si to tak vedel predstaviť na šesť samostatných, že dva tie zákony by vedel zlúčiť teda, ale tie ostatné by si každé vyžadovali samostatnú rozpravu. Čo sa týka toho aj, prečo sme sa presunuli, tak to bola konsolidácia, ktorá tu bola strelená zboku v skrátenom legislatívnom konaní, čo teda myslím, že celkovo Slovensko sledovalo. Jedna z nonsensov, ktoré sa stali, dúfam, že sa nestanú, že vystúpil minister Kamenický, minister financií, boli naňho faktické pripomienky a bolo to uťaté v polovici. To som tiež ešte nevidel teda, hej? A my, ktorí sme boli nachystaní, že ešte budeme v rozprave, tak sme tú možnosť stratili. Potom sa stalo aspoň to, že sme už dopredu teda vedeli, že máme na klub len, povedzme, hodinku sedem minút a nejak sme si to museli rozdeliť. Ale pri tom skrátenom legislatívnom konaní sme to vôbec nevedeli. No a v tomto jednom takom švungu, aby to nejak fičalo, neviem z akého dôvodu, sa zlúčila aj táto rozprava, čo teda mne, vyvalil som oči, že sedem zákonov v zlúčenej rozprave. No a potom aké to má teda dopady? Dopady to má také, že pán minister predstavoval sedem zákonov za sedem minút, možno to bolo osem, ale ja to zjednoduším že sedem. Sedem zákonov za sedem minút to znamená minútu na zákon, pričom tri z nich boli nové, sú to úplne nové zákony, že nie sú to novely. Jednoducho je to málo. Ja predpokladám, že pán minister ešte vystúpi v rozprave, ale aj pre nás poslancov je prvé čítanie na to, aby sme si teda tie zákony, ktoré sme si my sami prečítali teda, však dostali sme ich znenie, tak to musí byť, dostatočne vopred pred schôdzou, ale aby sme si ich mohli prečítať. Ale ja som vždy veľmi rád, keď počujem, ako to vysvetľuje minister, lebo napriek tomu, že som opozičný, tak mám snahu pochopiť minimálne, ako to teda myslí. A pri tomto skrátenom vystúpení k siedmim zákonom naraz som až tak veľa nového sa nedozvedel alebo nejak mi to neobjasnil. Čiže chýba mi to aj zo strany ministra. Čo sa týka nás samých, tak za normálnych okolností pri bežnom poslancovi, ktorý nevystupuje za klub, tak má tridsať minút na jeden zákon, čiže tri a pol hodiny by tu mohli hovoriť poslanci, ktorí si myslím, že aj majú k čomu povedať, napríklad pán rektor Habánik by naozaj k tým vysokých školám určite mal čo povedať, tridsať minút len k vysokým školám, ale aj ďalší riaditelia škôl a tak ďalej, ktorí by mali k tomu čo povedať. Ale namiesto tri a pol hodiny máme max. tridsať minút bežní poslanci, ak nevystupujeme za klub, dvadsať plus desať. Ja som navrhol a hneď po vystúpení pána poslanca Horeckého, ktorý vystupoval teda za klub, som navrhol procedurálnym návrhom, že podľa § 30 rokovacieho poriadku je možné, že Národná rada môže rozhodnúť o predĺžení času. Ale pán predsedajúci Danko to zmietol, že keď sa o tom bude hlasovať. No tak to už bude neaktuálne, samozrejme, v utorok, to je neaktuálne. Dá sa o tom aj všeobecným súhlasom a zažil som napríklad, že bol tu pán poslanec Mihál, keď tu ešte vystupoval a hovoril a skončilo mu, lebo to bolo po tej, nazvime že Dankovej reforme, keď zrazu boli obmedzené vystúpenia a naozaj všeobecným súhlasom, bez nejakej zvady sme povedali, že áno, že sme za to, aby mal ešte predĺžený čas. Neviem prečo napríklad pán Horecký alebo ďalší, alebo aj pán poslanec Habánik, ktokoľvek, nemôže vystúpiť viac, že zvykneme tu skracovať rozpravu, keď to nemá význam, ale tu by to evidentne význam malo. Ďalšia vec je, že to nie je ako keby že len skrátenie času, ale je to taký, naozaj prepáčte, ako keď psíček a mačička piekli tortu, všetky veci dohromady, vysoké školy s materskými školami, základné školy s domácim vzdelávaním, poradne, stredné školy, zamestnanci, odborné školy, to je proste strašný mišmaš, v ktorom možno niekto má taký široký rozhľad, ale väčšina z nás sa sústredí skôr na niečo konkrétne. A z toho dôvodu, teda v tom prvom čítaní, hovoríme o filozofii teda tých zá.., nie zákona, ale v tomto prípade zákonov. Pán minister to prezentoval ako jednotný balík, to znamená, že je za tým pravdepodobne aj nejaká jednotná filozofia legislatívna, odborná. A ďalej, že či sa má rokovať ďalej o týchto zákonoch. Tak to ja využijem hneď a poprosím pána spravodajcu, že dávam návrh ku každému jednému z tých siedmich zákonov, každý jeden, ktorý bol spomenutý pánom poslancom Vlčekom na úvod, že žiadam, aby bol vrátený návrh zákona na dopracovanie, všetkých sedem, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, ako procedurálny návrh u každého, samozrejme, asi to musí byť samostatne, pretože za seba poviem, že ja v takejto forme za to určite hlasovať nebudem a nebudem to odporúčať ani svojim kolegom. No a teraz k tej filozofii zákona. To je, si myslím, že taká najpodstatnejšia časť. Na tú procesnú som minul takmer polovicu svojho času. Prvá vec, ktorá mne sa zdá a budem to naschvál prezentovať takto otvorene, že mne sa to zdá, ak sa mýlim, ešte to možno vyplynie, možno pán minister nás presvedčí, že je to inak, ale mne sa zdá, že tu je filozofia, ktorá uprednostňuje štát pred rodičmi. A neverí, že ten najlepší záujem dieťaťa zastávajú rodičia, ale že to zastáva ministerstvo alebo nejaký úradníci. Ale aj chcem pripomenúť, že aj z právneho hľadiska, z ústavného hľadiska, i z úplne prirodzeného hľadiska strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa sú jeho vlastní rodičia alebo teda zákonní zástupcovia. A ďalšia nemálo dôležitá vec v tejto súvislosti, že tí rodičia sú daňoví poplatníci, oni platia školstvo, oni platia aj všetkých nás, aj ministra, ale aj nás poslancov, aj ministerstvo, aj úradníkov. Preto rodičia sú v prvom rade tí rozhodujúci. Ale mne sa zdá, že tieto návrhy zákonov vychádza akoby z niečoho iného. Ja osobne si dovolím tvrdiť, že to nie je tak, že štát niečo dovoľuje rodičom v oblasti výchovy a vzdelávania, ale že to rodičia delegujú na štát, keď chcú, nejaké z ich práv a povinností, ktoré majú pri výchove a vzdelávaní detí. Viete, ono sa na to tak zabúda, ono sa to stráca, lebo ten život je taký náročný, uponáhľaný, že rodičia, samozrejme, v drvivej väčšine dajú deti do najbližšej školy alebo teda do školy, ktorú pokladajú za dobrú a sú radi, že v tej škole sa im o to dieťa postarajú. Preto ja napríklad pokladám aj tak ojedinelý jav ako je domáce vzdelávanie, myslím, že tam ho absolvuje asi 0,4 % detí v tom veku, keď deti chodia do školy, že predsa len existuje týchto niekoľko stoviek detí a rodičov, ktorí ukazujú, že výchovu a vzdelávanie na prvom mieste poskytujú rodičia, vlastní rodičia svojmu vlastnému dieťaťu. A, samozrejme, pre vývoj spoločnosti, globalizáciu a tak ďalej je jasné, že drvivá väčšina rodičov toto nezvláda, nechce, slobodne sa rozhoduje dať deti do škôl. Ale je veľmi dobré, že popri štátnych školách majú možnosť dať ich aj do neštátnej školy. To nie je nejaké privilégium alebo nejaká, že vymýšľajú tí rodičia. Ja ako rodič som bol veľmi rád, že som mohol svoje deti dať do cirkevnej školy. Zvažovali sme aj domáce vzdelávanie, ale keďže ja už som starý otec, tak naše deti, keď boli v tom veku, tak to v podstate ešte nebolo možné tie najstaršie deti, takže sme ich dali s ochotou do cirkevnej školy. Čo sa týka ešte tej filozofie tých rodičov. Ústava hovorí, že ak sú pochybnosti, ak rodičia zlyhajú, tak o tom musí rozhodnúť súd. Nemôžeme my en bloc zákonom povedať, že rodičia sú vlastne podozriví, alebo nekompetentní, alebo nedostatoční a mali by podľa možností, teraz hovorím napríklad o materských škôlkach, ideálne dať všetci v troch rokoch dieťa do škôlky, pokiaľ teda len to nejak lekár neposúdi, že to je absolútne nevhodné. Bolo by ideálne, aby všetky deti od troch rokov chodili do škôlky, vyriešil by sa problém, toto je podľa mňa chybná filozofia. Navyše tá sloboda spôsobuje a boli tu dané čísla, dokonca pán poslanec Habánik ich spomínal, tuším 76 %, dobre som to povedal to číslo, detí vo veku troch rokov nastupuje do materskej školy. Veď väčšine tých matiek tam končí materská alebo rodičovský príspevok a je to prirodzené. Čiže tí rodičia si to vyberú, áno, urobia to tak, sú vďační, že majú miesto v materskej škôlke. Netreba to ani hodnotiť, ani odsudzovať, ani brániť. Je tam tá sloboda a ja by som bol za to, aby tá sloboda aj zostala. Taký možno praktický príklad čo sa týka cirkevných škôl a tých obvodov, kto nastúpi, kto bude mať miesto na cirkevnej škole. Všetky naše deti bez toho aby sme to nejak teraz tak ideologicky plánovali, že to tak musí byť, že to je proste dogma, že všetky naše deti musia chodiť do cirkevných škôl, skončilo to nakoniec tak, že všetky naše štyri deti, akokoľvek sú individuálne, originálne, tak nakoniec navštevovali alebo navštevujú v prípade tej najmladšej cirkevnú školu. A my bývame, teraz taký príklad, spomínal ho aj pán poslanec Krajčí, my bývame vlastne, keď to poviem tak, v satelite, bývame v dedinke, deväť kilometrov od centra krajského mesta a my naše deti vozíme do cirkevnej školy, ktorá je v meste. Fakt je aj taký, že v tej malej dedinke, kde bývame, žiadna škola nie je a obec pod ktorú spadáme, je na opačný smer od krajského mesta sedem kilometrov, keby sme ich vozili do štátnej školy, tej obecnej. Takže sme si vybrali, že do cirkevnej, do toho krajského mesta. Samozrejme, keď sú deti väčšie, jazdia autobusy a tak ďalej. A skutočne som veľmi zvedavý, ja som už z obliga, tá najmladšia už je na strednej škole, čiže ja to neriešim ako svoj problém, ale rozumiem tomu, lebo sme niečo podobné zažili, že naozaj tie, zjednoduším to, čachre-machre s obvodmi môžu spôsobiť, že takí ľudia ako my napríklad, budú mať s tým problémy a môže sa stať, že naozaj miesto pre ich deti sa na takejto cirkevnej škole nenájde a budú musieť voziť svoje deti na opačný smer, kde idú do práce, sedem kilometrov do obecnej školy, ktorá podľa mňa je normálna, nemám nič proti nej, ale proste chcel by som si vybrať tú cirkevnú v meste, ktorá je jedna z najkvalitnejších základných škôl. Ja som napríklad na cirkevnú školu nechodil, pretože som bol ôsmak, vtedy sa končila osmičkou základná škola, v roku 1988, to znamená, cirkevné školy neboli. Dôvod je jasný, komunisti. Viete, dneska sa môže stať, že nejaké dieťa sa nedostane na cirkevnú školu, hoci by rodičia veľmi chceli, je to pre nich dôležité z hľadiska viery, ale nielen z hľadiska viery, veriace dieťa nemusí nutne chodiť povinne na cirkevnú školu, ale z hľadiska aj kvality vzdelávania, aj toho spoločenstva tých ľudí, ktorí tam sú. Toto napríklad ja si cením najviac na tých cirkevných školách. Dobre, nejaká úroveň vzdelania tam je, lepšia, menšia, tieto boli kvalitné, teda aj čo sa týka vzdelávania. Ale perfektný kolektív nielen žiakov, ale aj učiteľov, zamestnancov, rodičov, už to tu bolo viackrát spomínané. Preto by som bol veľmi nerád, keby na toto nejakým spôsobom sa siahalo. Ja verím tomu, pán minister, že vy to nechcete a že si myslíte, že to tak nebude, ja tomu verím, ja vám to nepripisujem ako zlý úmysel. Ale skutočne z mnohých dôvodov a mnohých aj konkrétnych situácií máme dôvod sa domnievať, že to tak sa môže veľmi ľahko stať a to by sme neboli radi. Takisto na tých školách, už to tu bolo spomínané a môžem to len potvrdiť, že tá inklúzia v tom najlepšom slova zmysle, nielen nejaké pridelenie žiaka, ale celkovo, to spoločenstvo, to prijatie toho žiaka je na tých cirkevných školách a aj mnohých súkromných, ktoré poznám veľmi dobrá, nadpriemerná, dokonca aj kvantitatívne, ale aj kvalitatívne je nadpriemerná, alebo určite nie o nič horšia ako v priemere na štátnych školách. Teraz ešte pár slov, ešte mám štyri minútky, povinné predprimárne vzdelávanie. Ja som vďačný za túto debatu. Padli tu čísla, navzájom si napríklad kolegovia Habánik a Horecký odporovali, že vôbec nie je pravda, že je to nejaký veľký trend v Európe ako povinné predprimárne vzdelávanie, že je väčšia zaškolenosť detí, že rodičia viac sa rozhodli dávať deti do škôlky už v tom veku troch rokov, dobre, to je ich vec. Nech sa páči, motivujte, pomôžte, vytvorte miesta, proti tomuto nie som. Ale stanovovať to ako povinnosť akýmkoľvek spôsobom, za to nie som. My sme si to už viackrát aj vyjasňovali, ale je tam teraz taká podmienka po novom, ktorá to, nazvem, že zjemňuje a to je maturita. A ja rozumiem, čo chcete dosiahnuť, pán minister, ale ja sa môžem zase opýtať a opýtam sa aj za ľudí, že vyplýva automaticky, že inštalatér je horší otec ako jadrový fyzik, alebo že kaderníčka je horšia matka ako napríklad univerzitná profesorka. Myslím, že nám je to jasné, že automaticky nie. A ak chceme riešiť problémy nejakej rómskej komunity, a mali by sme ich riešiť, tak majme možno odvahu a skúsme to pomenovať konkrétnejšie a ponúknuť a motivovať a ja nehovorím, že to je ľahké a že to je jednoduché, ale narobíte problémy mnohým a problém, tak ako mnohí vyjadrili pochybnosť, podľa mňa nevyriešite. Pre mňa je naozaj veľmi dôležité, že dieťa trojročné, štvorročné dieťa, že preňho okrem nejakej zaškolenosti je extrémne dôležitá vzťahová väzba. No a tú má v prvom rade so svojou mamou, otcom, súrodencami, tými najbližšími. A veď dobre, veď keď si rodičia povedia, že dajú to dieťa do škôlky, veď tomu ja nebránim, ja netvrdím, že niekto je zlý rodič, lebo dá v troch rokoch dieťa do škôlky, to by som si nedovolil tvrdiť. Ale na druhej strane nezľahčoval by som tú dôležitosť tej vzťahovej väzby v takomto veku. A posledné dve minútky by som ešte venoval, je to málo, ale dobre, domácemu vzdelávaniu. Sadol som si s troma mamičkami, s troma ženami, ktoré veľmi aktívne pracujú v tejto oblasti a zastupujú týchto rodičov, čo sa týka domáceho vzdelávania. A keď som si to prešiel, ony boli veľmi pokojné, veľmi také racionálne, mňa to viac vytáčalo aj emocionálne, že som zjednodušene povedané, že hádžete im polená pod nohy. Lenže ak budete úspešný, tak tým idete proti konsolidácii, lebo domáce vzdelávanie je veľmi lacné pre štát. My sme to tam zrátali, že to, že tie deti sú na domácom vzdelávaní a nie v škole, ušetrí asi tri milióny eur a to len za predpokladu, že rátam iba deti, ktoré nemajú špeciálne vzdelávacie potreby, lebo tam je ten normatív, proste rastie veľmi, hej? Čiže tri, štyri, možno päť miliónov ak by sme tie deti zaradili do škôl, čo si myslím, že už ani z hľadiska štátu nie je úplne bezvýznamná suma. Ale ja si stále myslím, že v prvom rade je to obdivuhodné, že títo rodičia chcú svoje deti vzdelávať, vychovávať doma, že majú takú slobodu. A, naopak, podľa toho ako to poznám už roky, majú veľké problémy to robiť a zaslúžili by si podporu, zaslúžili by si našu podporu aj tie školy, ktoré im to umožňujú, lebo naozaj nastáva tu to, bolo to už dnes to spomenuté, že mnohí rodičia, prijmú ich deti a zapíšu do školy na domáce vzdelávania ako zodpovedná škola len niekde úplne na druhom konci Slovenska. A robí to problém aj tým rodičom, aj tej škole. A keď sa prijmú tieto novely, tak mnohí naozaj budú mať veľké problémy časové, finančné, personálne, aby sa to uskutočnilo. Takže ja, tak ako som povedal, nechcem byť osobný, nechcem byť protivný, ale proti týmto zákonom som proti a navrhujem, aby boli stiahnuté na dopracovanie. [12:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Horecký. [12:55] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Richard, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Tiež som rád, že si sa vrátil k problému nevyhnutného zjednodušenia, do ktorého sme dotlačení tým, že rozprava k siedmim zákonom bola zlúčená. Mne je to z duše protivné splošťovať debatu, pretože toto zjednodušenie nás jednoducho oberá o možnosť argumentovať, ešte viacej podkladať dátami naše kvalifikované názory a závery v záujme užitočnejšej a konštruktívnejšej debaty. Hovoril si aj o prirodzených právach, ale aj o tých formálnych právach. Áno, ústava aj medzinárodné ľudsko-právne normy hovoria o práve a povinnosti rodičov zabezpečiť svojim deťom výchovu a vzdelávanie a to podľa svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia. O tom som už hovoril aj v svojom príspevku. Zhodujem sa tiež s tebou, že tento návrh zákona, a na to poukazujem v prvom rade, už odkedy vzišiel na verejnosť úmysel o materskej škole, povinnom predprimárnom vzdelávaní od troch rokov, že tieto návrhy zákona menia civilizačnú paradigmu, z prirodzených práv rodičov, nescudziteľných práv rodičov, ktoré si uzurpuje štát. Ilustruje to novela školského zákona 245/2008, kde sa škrtá paragraf o právnom nároku rodiča na škôlku od troch rokov dieťaťa, ktorú sme dali do veľkej novely zákona v roku 2023 a nahrádza sa táto dobrá sociálna politika štátu povinnosťou rodiča dať dieťa na predprimárne vzdelávanie. Či bude chodiť v škôlke, alebo ostane doma, nezávisí od tohto rodiča. [12:55] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [12:57] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Kolega Vašečka, najprv si vyjadril také udivenie, bol si prekvapený, že včera utli vládni poslanci rozpravu uprostred faktických a dnes si prekvapený z toho, že je zlúčená rozprava o siedmich zákonoch v jednej rozprave. Ja rozumiem, že dochádza aj k zlučovaniu rozpráv vtedy, keď sa má diskutovať, alebo keď niekto dá návrh ku rovnakej veci. Bol nejaký vládny návrh a poslanecký návrh rieši konkrétnu jednu vec, jeden segment v spoločnosti a vtedy je zlúčená rozprava. Ale zlúčiť rozpravu o materských školách a o inováciách na vysokých školách a o tom, že či domškoláci áno, alebo nie a tak ďalej, ja to pokladám za prejav zlej vôle, to je zlovôľa, alebo podvod, lebo to bol spôsob, ako zavrieť ľuďom ústa, aby nemohli seriózne diskutovať o tak vážnych veciach, ako sú jednotlivé časti vzdelávacieho systému, príprava pedagógov, materské školy áno, alebo nie od troch rokov, a tak ďalej, a tak ďalej. A som rád, že si zdôraznil dôležitosť rodiča a rodiny pri výchove a vzdelaní, a dokonca aj kolega Horecký sa už k tomu vyjadril. Ja som sa chcel vo svojej rozprave ešte venovať aj domškolákom, ty si to otvoril. Napríklad pán minister otvára školský zákon, kde domškolákov, tak im tak sťaží situáciu, že ani školy, ktoré doteraz mali ochotu sa o domškolákov starať, už to nebudú chcieť robiť, lebo tam sa zavádza povinnosť, že skontrolovať tie deti fyzicky každý rok. A keď je tá škola 200 kilometrov od tých rodičov na všetky strany Slovenska, tak to skrátka nebude možné. Tam je toľko veľa vecí, o ktorých sa dá diskutovať, ale zavreli nám ústa a to nie je fér. [12:59] Martin Dubéci – Uvádzajúci uvádza bod Prerušujem rokovanie pléna do 14.00 h, kedy budeme pokračovať hodinou otázok. Dovtedy vám prajem všetkým dobrú chuť. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) (Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.) [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Kolegyne, kolegovia, dobrý deň vám prajem. Ešte dávam päť minút, pretože rokuje výbor pre verejnú správu a požiadali ma, aby sme o päť minút odložili začatie hodiny otázok, takže ešte máme päť minút. Ďakujem. (Zaznievanie gongu.) Príjemné popoludnie, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje hodina otázok, ktorú týmto otváram. Pán poslanec Mažgút, prosím vás, netelefonujte alebo choďte mimo sály. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 h 82 otázok na predsedu vlády a 172 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Nech sa páči, pán minister. [13:59] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctené dámy a páni, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním. Neprítomný predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Slovenskej republiky Denisa Saková, zastupuje ju minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko, minister zdravotníctva Slovenskej republiky Kamil Šaško, zastupuje ho minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáš Drucker, minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, zastupuje ho minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Erik Tomáš, zastupuje ho minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky Tomáš Drucker. Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, podpredseda vlády a minister životného prostredia Slovenskej republiky Tomáš Taraba, podpredseda vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok, minister dopravy Slovenskej republiky Jozef Ráž, ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová a minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky Samuel Migaľ. Ďakujem pekne. [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán minister. Chcem ešte upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku. Pán minister Takáč, prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády. Prvá otázka je od pána poslanca Ivana Hazuchu a znie: "Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte, že dnes na pódiách proti konsolidácii vystupujú tí, ktorí sú za ňu osobne zodpovední?" Prosím, pán minister, o odpoveď na otázku. Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút, nech sa páči. [13:59] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku, ktorá trefne ukazuje na rozpor v správaní niektorých politikov, ktorí sedia aj v tomto pléne. Ako hodnotím, že pri našej konsolidácii protestujú tí, ktorí za rozvrat týchto verejných financií nesú zodpovednosť? Hodnotím to ako vrchol pokrytectva, ktoré sme tu na Slovensku videli už neraz a vrchol zúfalstva. Opozícia nemá žiadne iné témy, tak jediné proti čomu sa snažia mobilizovať, je naše zodpovedné hospodárenie, ktoré by oni sami nevedeli robiť lepšie. Pamätáme, keď som minulý rok zvolal spoločné stretnutie ku konsolidácii s opozíciou? Všetci si to dobre pamätáte, bolo to spoločné stretnutie. Časť z nich, čiže z opozície, vôbec neprišla a časť z nich len opakovala frázy, ale nikto nepoprel, že konsolidácia je nevyhnutná. Všetci uznali, že konsolidovať treba, ale neboli žiadne zmysluplné nápady, nedali ani teraz a voči nej sa búria. Taká je úroveň našej opozície. Fakty jasne hovoria, že tak, ako si to aj pripomenieme, možnože troška historicky, viacej dozadu, ešte predchádzajúcu tú pravicovú vládu, ktorá vtedy konsolidovala dve miliardy eur a čo spravili? Zvýšili DPH z 19 na 20 %, zmrazili platy vo verejnom sektore, zrušili 13. a 14. plat, zoškrtali sociálne dávky .A výsledok, aký bol reálny výsledok? Reálny výsledok bol, že mzdy klesali a nezamestnanosť stúpala na viac než 14 %. To bolo ich takzvané hospodárenie a za vlády Igora Matoviča verejný dlh presiahol 60 % HDP a deficit dosiahol viac než 6 % HDP. Ani neskôr sa situácia nezlepšila. My sme v roku 2023 prevzali krajinu s deficitom viac než 5 % HDP a po, samozrejme, bolo to po úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. Čiže tu hneď vidieť tie jasné príklady, že keď to robila pravica, čo robili a presne to je aj príklad toho, čo hovoria teraz opozičné politické strany, Progresívne Slovensko a ďalší, ktorí hovoria, keby oni konsolidovali, tak by konsolidovali, že by zrušili seniorom 13. dôchodok, zrušili by proste všetky sociálne dávky, zrušili by vlaky zadarmo, obedy zadarmo, nehovoriac o tom, že by zrušili všetku štátnu pomoc v jednotlivých sektoroch a to je ten výsledok, ktorý by, a toto treba rozprávať, netreba sa báť, treba rozprávať celej širokej verejnosti, čo by ich čakalo, keby konsolidovala terajšia opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom. Ja som bol teraz na jednom stretnutí, chodím po Slovensku, odchytili ma ľudia na rôznych podujatiach a ďakovali nám za to, že sme im doručili 13. dôchodok a hovorili, že, prosím vás, robte všetko preto, aby sme tieto sociálne opatrenia, tieto sociálne benefity boli zachované, aj ten 13. dôchodok a ja im hovorím, my to zachováme, ale keby tu boli tí iní, tí by vám tieto benefity sociálne zrušili. Naša konsolidácia má objem 2,7 miliardy na rok 2026 a obsahuje 22 opatrení. Nerobíme to však to, čo opozícia v minulosti naškrtla, ako som povedal, dôchodky, sociálne dávky, platy. Šetríme na tovaroch, službách, optimalizujeme výdavky ministerstiev. Cieľ je jasný, deficit pod 3 % HDP do roku 2028, ako žiada Európska únia. Možno málokto z ľudí vo verejnosti vie, že keby sme nekonsolidovali a neznižovali to zadlženie, tak by sme nemali 4 % úrok v banke pri úvere, ale mali by sme 14 % úrok v banke a plus ďalšie a ďalšie veci, čo by malo podľa mňa oveľa väčší problém vo vzťahu k širokej verejnosti a ľuďom, občanom Slovenskej republiky, a preto to robíme, ale robíme to nie na úkor občanov z pohľadu sociálnych dávok. A toto musíme my stále vysvetľovať, lebo opozícia sa nás snaží v tom, úplne inak to rozpráva a hlavne teda aj v tom kontexte toho, že organizujú protesty na námestiach takzvane kvôli konsolidácii, ale neviem, či ste vy videli jednotlivé tie protesty, ktoré boli, to vôbec nebolo o konsolidácii. To bolo zase o Ficovi, o SMER-e, Fico do basy a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej. A ja si osobne myslím a mám aj tie informácie, že veľa tých ľudí, aj čo prišli na tie námestia, v konečnom dôsledku boli zneužití. Niektorí ani nevedeli, prečo tam idú. Niektorí si fakt mysleli, že kvôli konsolidácii, nejakým zavedeným mylným informáciám, ale, samozrejme, sa to zvrhlo do typických protestov opozície, lebo Fico, lebo neviem čo, do basy a tak ďalej. Prečo do basy? (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.) [13:59] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, vyčerpali ste päť minút na prvú otázku. Pán poslanec Hazucha sa neprihlásil s doplňujúcou otázkou, takže zároveň ste vyčerpali odpovede na druhú a tretiu otázku, ktorá bola identická, a to boli otázky od pána poslanca Kapuša a od pani poslankyne Plevíkovej. Čiže pristúpime k otázke číslo štyri. (Reakcia z pléna.) Ale ste nestlačili počas toho, ako odpovedal na otázku. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Takže bol som ešte trošku poinštruovaný. Pán poslanec Hazucha mal možnosť sa prihlásiť počas, neprihlásil sa. Pani poslankyňa Plevíková alebo pán poslanec Kapuš sa môžu teraz prihlásiť s doplňujúcou otázkou. Nech sa páči. (Ruch v sále.) Takže pán poslanec Kapuš, pretože má druhú otázku ako vyžrebovanú, sa môže prihlásiť s doplňujúcou otázkou, ktorá bude trvať dve minúty. Nech sa páči. [14:14] Michal Kapuš Ďakujem pekne. Chcem sa spýtať, pán minister zastupujúci predsedu vlády, čo hovoríte na to, že sa protestov zúčastnil aj minister Českej republiky Vít Rakušan? Myslíte, že je to v poriadku? Ďakujem. [14:14] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku. Ja som toto včera komentoval aj s viacerými kolegami ministrami, keď sme odchádzali z vlády a ja som povedal, že to v poriadku nie je. Je pre mňa nepredstaviteľné, ako vidíme, kde tá doba ide, kde sme sa dostali, že koncom roka 2023 tu boli demokratické parlamentné voľby, kde v rámci demokratických parlamentných volieb vyhrala politická strana SMER - slovenská sociálna demokracia, ktorá zostavila vládu, legitímnu demokratickú vládu, ktorá prevzala riadenie v tejto krajine a začala vládnuť a je pre mňa nepredstaviteľné, aby politik vo výkone funkcie ministra vnútra a podpredsedu vlády, tiež v demokratických voľbách zvolený v Českej republike, prišiel na protivládny protest proti legitímnej demokratickej vláde do inej krajiny a protestoval proti svojmu susedovi, proti vláde. Ja neviem ako, ja to nedokážem pochopiť, že ale tu vidíte podľa mňa aj príklad tej zúfalosti tej opozície, že čo všetko robí. Dobre vieme, že použili množstvo finančných prostriedkov cez svojich ľudí na to, aby sa dostali do vlády, aby sa dostali do parlamentu, zneužili zahraničné finančné prostriedky, boli použité z Veľkej Británie napríklad. Ja verím, že sa postupne dozvieme aj cez ministerstvo zahraničných vecí, že kto koľko dostal. Vieme napríklad, že terajšia europoslankyňa z Progresívneho Slovenska bola jedna z hlavných tvárí tejto kampane pred voľbami a tu vidíme sa také akože zapájanie aj iných politikov z iných krajín do kampane, lebo to je ich kampaň. Ale je to pre mňa nepredstaviteľné, je to pre mňa úplne za čiarou, aby minister vnútra, podpredseda českej vlády protestoval na protivládnom proteste v inej krajine, držal transparent a ešte, keď si mal možnosť vidieť, pozrieť vyjadrenia, že teda, že protestuje preto, lebo chce, aby Slovenská republika bola demokratická. No ja neviem, povedzte vy, sami dobre viete a viete, že nám to vyčítajú aj voliči, že my sme demokratickí. A to bol presne príklad toho a môžu sa smiať v tej opozícii. V rokoch 2012 a 2016 SMER vládol sám, tým pádom sme mohli prijať hocijaké zákony aj vo vzťahu k médiám, aj k mimovládnym organizáciám, ale strana SMER to nespravila. Áno, vyčítajú nám to prirodzene, lebo to spôsobilo to, čo nám to spôsobilo, že rôzne mimovládky cez rôzne zahraničné zdroje robia kampane pre opozíciu, Progresívne Slovensko and company. A proste to je ten príklad. Je to nesprávne. Myslím si, že toto by sa nemalo diať. Ja i napriek tomu, že mám kolegu ministra pôdohospodárstva v Českej republike, ktorý je predsedom koaličnej politickej strany a kandiduje a keď sledujem jeho sociálne siete, je to pre mňa za čiarou, ale v živote som si nedovolil ho nejako verejne kritizovať a verejne osočiť alebo ísť do nejakého protiútoku, lebo toto sa nerobí v demokratickej krajine. Takže pre mňa to skôr je vyhodnotenie, že pán minister čo držal z hľadiska demokracie, tak skôr by si mali oni upratať u seba sami doma v Českej republike. Ja by som mohol kľudne rozprávať o tom, ako český minister pôdohospodárstva, a to bolo medializované, hovorí o tom, kde Národný kontrolný úrad Českej republiky hodnotil, že projekty za viac ako trištvrte miliardy eur cez Českú platobnú agentúru boli zneužité (bitcoinová kauza) a pokiaľ si dobre pamätám, tak aj minister vnútra mal nejakú kauzu teraz aktuálne, ktorá sa intenzívne riešila. Takže vidíte, že oni sa tak spájajú v tej Európe, tí progresívci, a snažia sa navzájom podporiť, ale nám to len môže dodať energiu a odporúčam každému z vás a viem, že chodíte po Slovensku, tí ľudia vám povedia, aká je realita. Takže ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.) [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Tretia v poradí, ktorá položila otázku, ale je zhodná s tou prvou je pani poslankyňa Zuzana Plevíková. Máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Nemáte, dobre. Prejdeme na otázku číslo štyri. Položil ju pán poslanec Hazucha a znie: "Vážený pán predseda vlády, naozaj plánujete blokovať 19. balík sankcií voči Rusku? Ak áno, prečo?" Nech sa páči, pán minister, odpovedajte. [14:14] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, či plánujeme blokovať 19. balík sankcií proti Rusku? Áno a poviem vám prečo, rovno, priamo ako vždy, jak to pán predseda vlády vždy povie. Sankcie možno v ušiach bruselských úradníkov znejú krásne, ale pravda je, že netrestajú Rusko, čím sú cielené, ale trestajú nás, Slovákov a Európanov a to je realita a ja vám potom po tomto, čo prečítam, poviem z vlastnej skúsenosti, naše firmy, robotníkov, rodiny, čo ledva vychádzajú s peniazmi kvôli drahým energiám. Ľudia sa ma pýtajú na ulici, pán premiér, prečo je všetko drahé, prečo si nemôžem dovoliť čo predtým? A ja im hovorím, lebo Brusel rozhoduje o sankciách, ale my platíme cenu. 18 balíkov sankcií už bolo a čo? Rusko je slabšie? Nie, slabší sme my, naša ekonomika, naše pracovné miesta, inflácia ide hore, ceny energií sú šialené, naše automobilky strácajú zákazky, Rusko si obchoduje s Čínou, Indiou a my tu trpíme. Povedal som to prezidentovi Európskej rady Costovi, žiadne nové sankcie, kým nebude riešenie, ako ochrániť Slovensko, naše fabriky a našich ľudí. My nie sme proti spravodlivosti, ale sme za rozum. Sankcie musia mať zmysel, nie nás ničiť. Chceme chrániť Slovensko, prácu, rodiny, budúcnosť a ak to znamená postaviť sa Bruselu, tak sa postavíme, lebo my nie sme sluhovia Bruselu, my sme hlas Slovákov. Pán poslanec, ja tiež teraz na ministerstve pôdohospodárstva zažívam ten Brusel, to šialené z pohľadu Green Deal a hlavne nastavenia novej spoločnej poľnohospodárskej politiky a hlavne tých peňazí, ktoré chcú dať v novom rozpočte. A ako fakt to je úplne šialené a ten Brusel ide ideologicky. Zoberte si, že nový návrh rozpočtu Európskej únie po roku 2028 ide z 1,2 bilióna eur na dva bilióny, čiže skoro o 800 miliárd bude vyšší rozpočet v rámci rozpočtu Európskej únie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Musím vás prerušiť, pretože 15 minút, čo bol limit pre odpovede a otázky a odpovede pána predsedu vlády, uplynul. Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od pána poslanca Stachuru, ktorý nie je v sále, takže nebudeme brať jeho otázku do úvahy. Druhú otázku položil pán poslanec Ondrej Prostredník na ministra zdravotníctva Kamila Šaška. "Vážený pán minister, ako plánuje ministerstvo bojovať proti dezinformáciám ohľadne očkovania, napríklad proti čiernemu kašľu?" Za pána ministra zdravotníctva bude odpovedať pán minister školstva Tomáš Drucker. Nech sa páči, pán minister. [14:14] Tomáš Drucker Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať za pána ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Očkovanie proti ochoreniam, napríklad čierny kašeľ, osýpky, detská obrna a iné patria medzi povinné očkovania, ktorých význam komunikovaný odbornou verejnosťou je už desiatky rokov. Jeden z najúspešnejších zdravotníckych programov na Slovensku je Národný imunizačný program, vďaka ktorému mnohé choroby už na Slovensku roky nepoznáme. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva a hlavnými odborníkmi ministra zdravotníctva a so Slovenskou epidemiologickou a vakcionologickou spoločnosťou bude naďalej komunikovať s odbornou aj laickou verejnosťou o význame očkovania. V prípade navýšenia finančných zdrojov pre oblasť prevencie ministerstvo vytvorí a implementuje informačné kampane. Ďakujem. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Vidím, že pán poslanec Prostredník chce položiť aj doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:14] Ondrej Prostredník Ďakujem. Pán minister, chcem sa spýtať v doplňujúcej otázke, aj dnes pán splnomocnenec vlády Kotlár opäť spochybňoval očkovanie. Je to veľmi silný komunikačný kanál, na ktorý sa prihliada, prizerá vláda, povedal by som, takmer nečinne, ostatní členovia vlády. A tento silný komunikačný kanál, ktorý splnomocnenec vlády využíva na šírenie konšpirácií o očkovaní má negatívne dopady. Štatistiky jasne hovoria, že sa znižuje zaočkovanosť a ohrozuje to všeobecné zdravie populácie na Slovensku. Myslím si, že v tejto veci by napríklad aj ministerstvo, za ktoré vy zodpovedáte, ministerstvo školstva mohlo konať viac, aby zabránilo takémuto prepadu štatistickému zaočkovanosti, a tým ohrozenia populácie ako celku. Ďakujem. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, môžte odpovedať. [14:14] Tomáš Drucker Pán poslanec, predovšetkým dôvody prečo sa znížila dôvera aj v očkovanie pramenia niekde v predchádzajúcich vládach. Predstavitelia minulých vlád stratili osobnú dôveru pred voličmi tak silno, že čokoľvek rozprávali, bolo nedôveryhodné napriek tomu, že mnohé veci sú naozaj odborne podložené. A dnes žneme následky tejto ich absolútne bazálnej nedôvery medzi občanmi. Ministerstvo zdravotníctva je v tomto veľmi konzistentné, dostali ste aj prečítanú teraz odpoveď a priznám sa, že aj rozumiem tomu, že najradšej, a neberte to, prosím, osobne, vy by ste boli radi v opozícii, aby sme sa hádali, ale pre mňa je dôležité, aby sme plnili Programové vyhlásenie vlády a pomáhali ľuďom. Samozrejme, v tak vážnych veciach, ako je aj dôvera v očkovanie sme sa veľmi jasne vyjadrili, vyjadril sa aj pán minister zdravotníctva. Je to, samozrejme, aj fenomén sociálnych sietí, prostredníctvom ktorých sa veľmi ľahko šíria informácie, ktoré vôbec nemusia byť overené, majú charakter možno mnohých aj dezinformácií a pre ľudí je náročné v dnešnej dobe sa v tomto orientovať. Aj preto som predložil balík siedmich legislatívnych zásadných zmien, ktoré počítajú aj so skvalitňovaním literacy, gramotnosti aj v oblasti sociálnych sietí, aj s nástupom umelej inteligencie, ale, samozrejme, že je to všetko o nás. Pokiaľ budeme predvádzať, žiaľ, aj to, čo aj vaši kolegovia, aj zástupcovia predvádzajú, za každú cenu vytvárať len spory a hádky, rozdeľujeme spoločnosť, ľudia vôbec nehľadia už potom na obsah. [14:14] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Tretia otázka je od pána poslanca Leša. Je položená na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí a znie: "Vážený pán minister, aké bilaterálne otázky ste otvorili s čiernohorským podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Ervinom Ibrahimovičom, ktorý navštívil Slovensko 17. septembra 2025 na Vaše pozvanie?" Nech sa páči, pán minister, päť minút. [14:14] Juraj Blanár Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, ďakujem za túto otázku, pretože som sa tak zamýšľal nad tým, čo bolo povedané už aj predo mnou v odpovediach nášho premiéra, že som mal rokovanie s krajinou, ktorá nie je veľká, je to krajina západného Balkánu, ktorá prežila to nešťastie v 90. rokoch, keď sa rozpadala Juhoslávia a je to krajina, ktorá má rozpočet tak veľký, ako my ideme len konsolidovať, ale napriek tomu je to krajina veľmi dôležitá v tomto prostredí, pretože neuveriteľne dokázali po tom období udržať tú multietnicitu v tom prostredí, tak aby boli stabilní napriek tomu, že je to veľmi ťažké. Sľúbili sme im, teraz hovorím za Európsku úniu, že chceme ich mať všetkých za jedným stolom v Bruseli, ale, bohužiaľ, sa to neudialo. Po viac ako 13 rokoch v prípade Čiernej Hory, po viac ako 15 rokoch v prípade iných, a niektorí dokonca 20 rokov, ktorí začali tento proces integrácie. A preto hlavná téma, ktorú som rozoberal práve s pánom ministrom Ibrahimovićom, som rozoberal práve integráciu a podporu Slovenskej republiky, aby sme im dokázali pomôcť urýchliť tento proces, skôr ako tam nastane medzi obyvateľmi obrovská frustrácia a v podstate nedôvera v Európsku úniu ako takú. Pretože sľuby tam neustále sú, ale fakty hovoria úplne za niečo iné. A sú tam mnohé prekážky, ktoré si dovolím povedať, že sú politické. To nie sú prekážky, ktoré by znamenali, že nenapĺňajú tie kritéria, ktoré majú napĺňať, ale sú to politické a to sa netýka len Čiernej Hory. Preto som mu poskytol našu pomoc v prípade niektorých kapitol, aby sa oni poučili z niektorých vecí, ktoré sme my nie celkom zvládli pri integrácii a nenechali sa dotlačiť do niečoho, ale hlavne, aby dokázali všetky tie úskalia zvládnuť. V súčasnosti majú otvorených 33 kapitol, sedem z toho už uzavreli a ich predstava je taká, že do konca roku 2026 ukončia všetky kapitoly a do roku 2028 by sa chceli stať ako prvou krajinou po podstate v tom zvyšku, čo ostal po Chorvátsku, lebo Chorvátsko sa stalo ako prvé členskou krajinou Európskej únie, tak by sa stali oni. Je to neuveriteľne dôležité práve preto, že v tom prostredí stále ešte cítiť to napätie. Všimnite si, čo sa robí v Bosne a Hercegovine potom, ako prezident republiky Srbskej bol obžalovaný a musel v podstate odstúpiť alebo bude sa tam diať referendum. Je tam množstvo iniciačných momentov, ktoré môžem nazvať ako taký sud pušného prachu, ktorý keď buchne, tak budeme mať všetci v Európskej únii problém. Preto ich chceme mať za jedným stolom a chceme im pomôcť. A ja som deklaroval našu podporu pánovi ministrovi a zároveň som aj predstavil mechanizmus, ako by sme niektoré procesy urýchlili, pretože Slovinsko s Nemeckom prišli s návrhom, ako niektoré kroky, ktoré podliehajú jednotnému súhlasu pri integračnom procese, to znamená pri tej celej procedúre, kvalifikovanou väčšinou, čo my odmietame, pretože nechceme, aby sa znižovali štandardy a naviac sú tu nejaké pravidlá, ktoré musia platiť. Ale navrhli sme postupy, ktoré zjednodušia o 25 % všetkých procesov v rámci integračného procesu a urýchli to, čo privítal naozaj s radosťou a budem to komunikovať aj na stretnutí priateľov západného Balkánu, ktoré budeme mať počas zasadnutia valného zhromaždenia v New Yorku, na ktoré odlietam v sobotu a budem to prezentovať pred všetkými kolegami, ako pomôcť a prispieť Čiernej Hore, aby premiant, ktorým v súčasnosti Čierna Hora je, sa dostal čím skôr do Európskej únie, lebo naozaj urobili veľmi veľa a sú schopní naplniť všetko, čo sa od nich žiada. A tým by sme dali naozaj konečne nádej aj ostatným krajinám západného Balkánu, že naozaj to myslíme vážne a chceme to tam stabilizovať. A tým nechcem znižovať úsilie ostatných krajín. Ja môžem spomenúť Srbsko, ktoré má rovnako otvorených cez 30... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, uplynul čas na zodpovedanie tejto otázky a keďže pán poslanec Lešo nepoložil doplňujúcu, prejdeme na otázku číslo štyri. Položil ju pán poslanec Stachura, ktorý už medzitým prišiel do sály. Bude smerovaná na pána ministra zdravotníctva a znie: "Vážený pán minister, z dostupných informácií nie je jasné, aká časť finančných prostriedkov bude skutočne použitá v rámci Misie zdravie a na ktoré konkrétne projekty budú tieto prostriedky smerovať. Mohli by ste, prosím, konkretizovať, aká je aktuálna výška finančných prostriedkov určených na projekty v rámci Misie zdravie a aké typy projektov budú z týchto prostriedkov financované a podľa akého kritéria bude rozhodnuté o ich schválení? Za zodpovedanie otázky Vám vopred ďakujem." Nech sa páči, pán minister. [14:29] Tomáš Drucker Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som v mene pána ministra zdravotníctva prečítal odpoveď. Misia zdravie doteraz nie je ani schváleným projektom, ani schváleným programom, ani schváleným súborom projektov v rámci Programu Slovensko. Z tohto dôvodu Misia zdravie nemôže mať svoju originálnu alokáciu v rámci Programu Slovensko. Taktiež Misia zdravie nikdy nemala žiadne finančné prostriedky alokované originálne zo štátneho rozpočtu na implementáciu svojej vízie a misie. S ohľadom na záver RIS3 Slovensko, významu doterajších aktivít v rámci iniciatívy Misia zdravie a rozsahu autorít, ktoré podporujú implementáciu iniciatívy Misia zdravie, boli identifikované v rámci Programu Slovensko disponibilné finančné prostriedky, ktoré sprostredkovateľský orgán Programu Slovensko, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, rezervoval pre implementáciu tejto iniciatívy. Pôvodne bola identifikovaná disponibilná suma v objeme 52 miliónov eur, čo tvorilo 13 % alokácie Programu Slovensko pre oblasť zdravotníctva. Vzhľadom na to, že dva roky po spustení tejto iniciatívy nedošlo k čerpaniu, ani len k predloženiu pilotných projektov alebo k vyhláseniu pilotnej dopytovej výzvy, riadiaci orgán Programu Slovensko kontaktoval ministerstvo zdravotníctva, aby tieto finančné prostriedky prestalo viazať na iniciatívu Misia zdravie, pretože ministerstvo zdravotnícka významne zaostáva za čerpaním. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zachrániť finančnú alokáciu na iniciatívu Misia zdravie a to tak, že zodpovedajúcu časť alokácie Programu Slovensko realokovalo do programu STEP, ktorý umožňuje viazať finančné prostriedky na pôvodne zamýšľaný účel, avšak umožňuje flexibilné čerpanie až do roku 2029 s tým, že budú financované projekty s inovatívnym prístupom v oblasti procesov, organizácie a technológií, ktoré integrujú výskum a vývoj do zlepšovania a zvyšovania kvality zdravotnej starostlivosti. Implementácia, vízia a misie iniciatívy Misia zdravie musí byť v súlade s procesom výberu a hodnotenia projektov Programu Slovensko, a to konkrétne, nemal by byť za žiadnych okolností vykonávaný predvýber projektových zámerov, ktoré sú oprávnené na financovanie pre implementáciu iniciatívy Misia zdravie. Nakoľko ministerstvo zdravotníctva rešpektuje, že Misia zdravie je pomerne komplexnou iniciatívou, ktorá má svoje ciele a je previazaná s RIS3 Slovensko, vedieme so zástupcami Misie zdravie intenzívny dialóg, v rámci ktorého im vytvárame adekvátny priestor na to, aby mohli byť vízia, misia a ciele tejto iniciatívy implementované spôsobom, ktorý zohľadňuje predstavy samotných zástupcov tejto iniciatívy. Po tretie, z tohto dôvodu len uvádzam, že čerpať disponibilné finančné prostriedky je možné formou dopytových výziev alebo národných projektov, pričom pokiaľ by mali byť čerpané dopytovými výzvami, očakávame, že zástupcovia Misie zdravia vyjadria indikatívne možné spôsoby zostavenia výziev. Po štvrté, pokiaľ by čerpanie Misie zdravia prebiehalo formou národných projektov, ministerstvo zdravotníctva nechce ani nemôže limitovať akéhokoľvek žiadateľa, pričom zdôrazňujem, že proces schvaľovania národných projektov má svoje presné pravidlá, ktoré začínajú podaním reformného zámeru monitorovaciemu výboru Programu Slovensko zo strany žiadateľa a o nenávratný finančný príspevok. A v závere Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je pripravené v prípade podávania národných projektov vystaviť odporúčanie pre tieto reformné zámery, za ktoré sa postavia všetci členovia iniciatívy Misie zdravie. Ďakujem. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči. [14:29] Peter Stachura Nie je tu pán minister, tak neviem, či budete vedieť zodpovedať túto otázku. Každopádne, chcel som sa opýtať, jednak ste nechali dlhú dobu pracovať viacerých odborníkov, ktorí dúfali v to, že tých 52 miliónov alokovaných na Misiu zdravie bude použité na inovatívne projekty. K výberu týchto projektov nikdy nedošlo. Pýtam sa a to je otázka, že prečo. A druhá doplňujúca k tomuto je, že či je pravda, že deväť miliónov z tejto pôvodne alokovanej výzvy 52 miliónov minister sám rozhodol, že použije na tri projekty, a to konkrétne projekt uroonkológie a rehabilitácie. Takúto informáciu mám, či je pravdivá. Ďakujem. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán minister, môžte odpovedať. [14:29] Tomáš Drucker Pán poslanec, neviem vám odpovedať. Musíte sa opýtať priamo pána ministra zdravotníctva. [14:29] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Teraz prejdeme na otázku číslo päť. Je od pána poslanca Michala Stušku, ale je totožná s otázkou číslo tri, preto sa len opýtam, či pán poslanec Stuška chce položiť doplňujúcu otázku. Nechce. Prejdeme na otázku číslo štyri od pani poslankyne Beáty Jurík. Je na pána ministra zahraničných vecí a znie: "Vážený pán minister, aký záujem mala Slovenská republika na vyňatí ďalších ruských oligarchov zo sankčného zoznamu?" Nech sa páči, pán minister, môžte odpovedať päť minút. [14:29] Juraj Blanár Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku. Možno ste sledovali celý ten priebeh, čo sa týka takzvaného roll-over, predĺženia zoznamu všetkých tých entít a jednotlivcov, ktorí tak, zjednodušene povedané, narušujú integritu Ukrajiny a sú na sankčnom zozname. Viete veľmi dobre, že na tento sankčný zoznam sa dostal aj jediný občan Slovenskej republiky a Európskej únie. A to bolo vinou práve predchádzajúcich vlád a pána ministra zahraničných vecí Korčoka. A našej vláde sa podarilo získať podporu od všetkých našich partnerov v Európskej únii a tento občan bol delistovaný alebo bol vyškrtnutý z tohoto zoznamu, ale je pravda, že mu zničili život. Dodnes sa nevie postaviť na nohy, má zablokovaný majetok, rovnako aj účty a veľmi ťažko sa dovoláva pravdy. A pretože tento zoznam sa prijíma jednomyseľne, tak je potrebné nájsť vždy podporu a hľadať nejaké prieniky. Tie rokovania sú náročné, pretože mnohé krajiny prichádzajú s návrhmi na delistovanie alebo vyčiarknutie z tohoto zoznamu viacerých mien. A preto aj Slovenská republika sa snaží byť súčasťou tejto nejakej dohody a hľadania nejakého konsenzu, kde sa prihliada aj na právnu silu jednotlivých prípadov alebo prípadne nálezu Európskeho súdu, na základe ktorého sa potom môže pristupovať k delistovaniu. Preto Slovenská republika je konštruktívna a snaží sa pomôcť v týchto veciach. Avšak, pani poslankyňa, veľmi jednoznačne musím povedať, že tieto rokovania sú neverejné a to znamená, ak sú neverejné, tak sa nekomentuje žiadne meno, ktoré je s tým spojené, a teda ani ja nebudem komentovať neverejné rokovanie, lebo bolo by to nekorektné voči všetkým partnerom, ktorí prichádzajú s rôznymi návrhmi. Ak je to neverejné, dovtedy kým sa nerozhodne, je to neverejné. A keď sa rozhodne, potom sa verejnosti oznámi, že kto z tohoto zoznamu buď vypadol alebo kto do toho zoznamu sa pridal. Takže toľko z mojej strany, pani poslankyňa, k vašej otázke. Nech sa páči, som pripravený odpovedať na vašu doplňujúcu otázku. [14:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Áno, pán minister, pani poslankyňa chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. [14:29] Beáta Jurík Ďakujem pekne, pán minister. No nie je to prvýkrát, čo sa Slovenská republika spoločne s Maďarskom snaží o vyňatie niektorých ľudí z tohto zoznamu. Pred pár mesiacmi sa preriekol pán europoslanec Kaliňák v jednej televíznej diskusii a on teda povedal vtedy, že sa jednalo o štyri osoby. Tentokrát podľa medializovaných informácií sa jednalo zo strany Slovenska o dve osoby, a síce o jedných z najbohatších ľudí vôbec v Rusku, pána Usmanova a taktiež pána Fridmana. A ja sa teda opätovne pýtam, že na základe čoho sa Slovensko a Maďarsko snaží. A keď nechcete tieto konkrétne dve mená komentovať, ale prečo je to vždy iba Slovensko a Maďarsko, ktoré sa snaží o vynímanie týchto ľudí zo zoznamov? A hovoríte, že sú to diskusie, ktoré prebiehajú medzi rôznymi štátmi. O ostatných štátoch sa nehovorí, Slovensko, Maďarsko, tak mňa to zaujíma, že aký je konkrétny slovenský záujem na neustálom dožadovaní sa vynímania ruských oligarchov z tohto zoznamu. Ďakujem. [14:44] Peter Žiga Pán minister, môžte odpovedať, päť minút máte. [14:44] Juraj Blanár Ďakujem. Pani poslankyňa, nemáte dobré informácie, ale ja chápem, že ich nemáte preto, lebo, ešte raz zdôrazňujem, všetky tieto rokovania prebiehajú v neverejnom procese. Lebo sú to aj iné krajiny, ktoré nadnášajú delistovanie iných mien, a preto nebudem to viac komentovať, pretože si myslím, že je potrebné zachovať nejaký ten prístup, ktorý sme si spoločne stanovili, lebo potom vznikajú rôzne dezinformácie. A ja viem, že mnohé portály www v Bruseli, či už je to Politico, alebo Euractiv sa snažia poukazovať na všelijaké úniky informácií a tak ďalej. Keby sme komentovali len tieto úniky, tak pomaly nič nerobíme. Oni sa snažia predávať svoje denníky alebo svoje webové portály, aby mohli zarábať na reklamách, ktoré tam majú, a preto sa snažia vyťahovať takéto informácie, ale to vôbec neprospieva celej veci, pani poslankyňa. Pretože našou snahou je, aby sme pristupovali k tomu zodpovedne, tak ako sme pristúpili zodpovedne, ešte raz pripomínam, k delistovaniu jediného občana Európskej únie a to bol občan Slovenskej republiky, ktorého vinou predchádzajúcich vlád a osobným pričinením, som o tom presvedčený, bývalého ministra zahraničných vecí, pána Ivana Korčoka bol daný na zoznam. A to, že tam bol neoprávnene, bolo potvrdené aj tým, že všetci ostatní kolegovia a krajiny Európskej únie, keď sme nadniesli tento problém a vysvetlili sme im, o čo ide, tak súhlasili s nami a ho odtiaľ vyčiarkli. Takže toto je potrebné povedať a pripomenúť. Ale zároveň vidíte, že napriek snahe vašej opozičnej stále hovoriť o tom, že sme izolovaní a neviem ešte čo, k vášmu zbožnému prianiu, že sme izolovaní, vôbec to tak nie je, pretože keby sme boli izolovaní, tak by sme nevyrokovali delistovanie nášho občana, lebo to je jednomyseľné hlasovanie a rovnako by sme nevyrokovali ani výnimky, napríklad na dovoz produktov z ruskej ropy do Českej republiky, ktorá sa predĺžila dvakrát, a to by som mohol tých príkladov vám dať ešte viacej. Ďakujem pekne. [14:44] Peter Žiga Otázku číslo sedem položila pani poslankyňa Kosová. Je adresovaná pánovi ministrovi školstva a znie: "Vážený pán minister, ŠŠI odporučila na základe výsledkov kontroly vyradenie Súkromnej strednej odbornej školy v Trebišove, ktorej zriaďovateľom je nezisková organizácia Biela voda. Aké dôsledky plánuje ministerstvo voči subjektu vyvodiť? Dôjde k vyradeniu? Ak áno, kedy?" Nech sa páči, pán minister, môžte odpovedať, ale ešte počkáme, kým sa pán minister Kaliňák prestane baviť s pani poslankyňou Jurík. Môžte odpovedať, pán minister. [14:44] Tomáš Drucker Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za túto otázku. Dovoľujem si upozorniť, že ministerstvo školstva k dnešnému dňu nedostalo podnet vo vzťahu k Súkromnej strednej odbornej škole v Trebišove zo strany Štátnej školskej inšpekcie. Predpokladám však, že vzhľadom na pomenovanie zriaďovateľa školy, nezisková organizácia Biela voda, bola vaša otázka alebo smeruje k inej škole tohto zriaďovateľa, a to Súkromnej spojenej škole Biela voda, Nad traťou 1342/28 v Kežmarku. Práve vo vzťahu k tejto spojenej škole bol dňa 8. septembra 2025 hlavnou školskou inšpektorkou predložený ministerstvu školstva návrh na jej vyradenie zo siete školských zariadení Slovenskej republiky. Dávam to do pozornosti aj vzhľadom na dnešnú rozpravu, ešte raz prečítam ten dátum, 8. septembra tohto roku bol predložený hlavnou štátnou školskou inšpektorkou návrh na vyradenie zo siete školských zariadení, a teda ani v auguste, ani v júli, ani v júni. Celkovo, a správy o výsledkoch školskej inšpekcie sú zverejnené a voľne dostupné na webovej stránke Štátnej školskej inšpekcie, boli to opakované kontroly v mesiacoch máj a jún, celkovo išlo o 55 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho v strednej odbornej škole 38 porušení, v odbornom učilišti 17 porušení. Tento utorok 16. septembra som mal aj tlačovú konferenciu k zisteniam Štátnej školskej inšpekcie, kde som veľmi jasne pomenoval, že nebudem tolerovať systematické a opakované porušovania zákonov na úkor kvality vzdelávania žiakov, ani keď budú títo zriaďovatelia školy používať, žiaľ, často deti ako štít. V tejto súvislosti ministerstvo školstva minulý týždeň podalo aj podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu v súvislosti s týmto zriaďovateľom, keďže z vykázaných 465 žiakov s príspevkom 2,6 milióna eur bol skutočný počet žiakov výrazne nižší. Rovnako som deklaroval, že na Slovensku nemôže byť miesto pre školy a zriaďovateľov, ktorí podvádzajú, aby zarábali na verejných zdrojoch, deťoch a žiakoch, pretože títo nie sú ich obchodný model, na ktorom sa niekto môže beztrestne obohacovať. Ochrana práva každého dieťaťa na kvalitné vzdelávanie, verím, že je našou povinnosťou a chcem vás ubezpečiť, že mojou absolútnou prioritou. A preto opätovne zdôrazňujem, že nikto nemá právo oberať žiakov o šancu na vzdelanie, falšovať dochádzku, manipulovať počty žiakov, a tým sa priživovať na verejných financiách. Našou povinnosťou, a mojou osobnou ako ministra, je chrániť práva rodičov a žiakov a nie finančné záujmy zriaďovateľov, pričom žiaden zriaďovateľ, ktorý ich oberá o zákonom garantované vzdelanie nemá v sieti škôl na Slovensku miesto. Treba ale dodať, že ministerstvo školstva v rámci balíka reformných zákonov, o ktorých tu dnes spolu rokujeme, veľmi prísne zasahuje voči takýmto typom prípadov. V návrhu zákona už počítame, že riaditeľ školy, ktorá bola vyradená zo siete z dôvodu návrhu Štátnej školskej inšpekcie na vyradenie, nebude môcť päť rokov sa uchádzať o pozíciu riaditeľa a rovnako to platí aj o štatutárovi zriaďovateľa. My nemôžme, samozrejme, zakázať niekomu byť štatutárom akejkoľvek spoločnosti, ale vieme zakázať, že takáto spoločnosť, ktorá by chcela byť v pozícii zriaďovateľa, ktorá bude mať štatutárny orgán, nebude môcť päť rokov založiť žiadnu organizáciu alebo organizačnú zložku v existujúcej škole, alebo novú školu. Na návrh inšpekcie ministerstvo začalo aj správne konanie o vyradení tejto školy zo siete. Vzhľadom na uvedené vás, vážená pani poslankyňa, môžem ubezpečiť, že priebeh správneho konania o návrhu na jej vyradenie bude vedený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správnom konaní, tak aby ministerstvo po dôkladnom oboznámení sa s návrhom a príslušným dôkazovým materiálom prijalo adekvátne záverečné rozhodnutie. A práve z dôvodu prebiehajúceho správneho konania vám zatiaľ nemôžem poskytnúť viac informácií, avšak o jeho výsledku bude ministerstvo školstva bezodkladne informovať. Ďakujem. [14:44] Peter Žiga Doplňujúca otázka od pani poslankyne Kosovej. [14:44] Ingrid Kosová Ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď, pán minister. A ja naozaj veľmi oceňujem prístup, ktorý zvolilo ministerstvo školstva pri riešení kauzy Biela voda. A myslím to naozaj úprimne. Myslím si, že sa konečne teda našiel minister, ktorý mal odvahu túto kauzu riešiť. A tá chybička, ktorá sa stala v tej otázke, že tam bol Trebišov miesto Kežmarku, to tiež nie je taká náhoda, pretože vy určite viete, že kauza Biela voda predsa nie je nová, nezačala touto školou, ale práve začala v Trebišove. A v roku 2020 to už vlastne školská inšpekcia prvýkrát podávala na základe svojej kontroly aj trestné oznámenie na NAKA zo subvenčného podvodu, rovnako ako v tejto chvíli. A aký je výsledok? Jednoducho výsledok je taký, že dodnes nikto nebol obvinený. Tá pani Jurgovianová, ktorá je zodpovedná za túto kauzu a ktorá má zrejme aj nejaké politické prepojenia, ja počkám, ďakujem veľmi pekne, ktorá má zrejme aj nejaké politické prepojenia, to je veľmi dôležité tiež povedať, a nejaké kontakty, tak jednoducho zmenila zriaďovateľa. Doteraz nikto nebol obvinený, deti tam naďalej chodia, je tam iný zriaďovateľ a to sa môže stať aj v tejto chvíli, nie? Dobre a toto by som teda od vás potrebovala teda počuť a tam smeruje aj moja otázka. Ako zabezpečíme, aby sa to nestalo znova a aby naozaj niekto pykal za to, že sa obohacuje na úkor chudoby, pretože tu nejde o malé finančné prostriedky, ale minimálne, aspoň teda v roku 2020 tam bolo vyčíslených 500 miliónov a dneska vieme, že ten normatív je okolo dvoch miliónov na túto školu. Ďakujem za odpoveď. [14:44] Peter Žiga Pán minister, môžte odpovedať. [14:44] Tomáš Drucker Pani poslankyňa, dobre ste povedali. Kto bol vtedy ministrom a prečo sa to stiahlo? Sedí tu, teda nesedí momentálne, pán bývalý minister, pán Gröhling, ktorý to stiahol. Prečo? Dobre ste povedali. Aké má politické zázemie pani zriaďovateľka? Však povedzte. (Reakcia z pléna.) No, ale tak hovoríte polovicu vety, povedzte, no. To znamená, že tú odvahu, o ktorej hovoríme aj v dnešných zákonoch, žiaľ, mnohí aj tí, ktorí tu dnes vystúpili, aj pán bývalý minister Horecký a budem o tom hovoriť, keď bolo treba hlasovať za financovanie materských škôl na štát, kde bola odvaha pánov bývalých ministrov, že nezahlasovali? Kde je odvaha pána bývalého ministra Gröhlinga? Nie je tu, tak ale musím odpovedať na tú otázku. Prečo to stiahol potom, vyradenie tejto školy? A preto sme išli aj do verejnej komunikácie, presne pre toto, aby sme dali veľmi jasne najavo, že to nebudeme tolerovať, preto sa dal aj podnet. A netýka sa to len Bielej vody. Je tam aj ďalší zriaďovateľ a my sme o tom informovali. Nám je vytýkané, že štátna školská inšpekcia naraz navštívila päť škôl, lebo zvykla vždycky sa ohlásiť, oznámiť, my prídeme vtedy a vtedy, pripravte sa. Ale mala informácie tak vážne, že neohlásene prišla na päť škôl toho istého zriaďovateľa. Zistila, že 22 pedagógov sa v tom istom čase nachádza v troch krajoch a vyučuje presne v tom istom čase na troch školách, že deťom sa nahadzujú poobede dochádzky, pritom sedia doma v rozpore s vyučovaním, že sú tam ľudia, čo tam nemajú čo robiť, že sú nahlásení, nemáte ich zapísaných ani ako pedagógov, že odbornosť je 0 %. A verte mi, že to asi neni jediný prípad. A nejdem s bubnom na zajace a netvrdím, že všetky súkromné školy sú zlé, nerobím to. Ale musíme veľmi jasne dať najavo, že to nebudeme tolerovať. Ja už som si zažil aj Lučenec, čo bol, koľko chodili za mnou mamičky, a pritom ich nechal pán zriaďovateľ trištvrte roka v domnení, že chodia deti ich do školy, až dokým neprišla sociálka a prestala alebo teda, pardon, že takto poviem žargónom, sociálka prestala vyplácať rodinné prídavky, lebo ich deti nenavštevujú školu. Len to zabudol oznámiť učiteľom a deťom a rodičom, že boli vyradení a tvrdil im, že on vybavil im a že chodia do školy. Áno, aj takýchto máme zriaďovateľov. A keď ste sa pýtali čo, tak som vám odpovedal. Zakazujeme minimálne tým riaditeľom, ktorí v tej škole sú, ktorí zodpovedajú za chod školy, veľmi analogicky, ako keď máte predĺženie obchodnej spoločnosti, v dôsledku ktorého nemôžte vykonávať pozíciu štatutárneho orgánu na päť rokov, analogicky ak niekto, alebo bola už škola vyradená, ktorý bol zodpovedný za chod školy v dôsledku závažných porušení zákona, ktorých navrhla štátna školská inšpekcia, päť rokov nebude môcť vykonávať funkciu riaditeľa školy. A áno, konáme aj voči tým osobám, ktoré konali za štatutárov zriaďovateľa. Teraz my nemôžme zakázať niekomu majetkové práva, ale môžme tie osoby, ktoré sú zodpovedné, im dať najavo, že ak nebudete konať v súlade so zákonom, ste ohrození v tom, že nebudete môcť vykonávať ďalej funkciu zriaďovateľa. A máte pravdu. V minulosti sa to obchádzalo presne tým, že rýchlo stiahli, zmenili zriaďovateľa a tí istí ľudia pokračovali ďalej. Toto, o tom môžte rozhodnúť aj teraz pri hlasovaní najbližšie v zákonoch, lebo to je v tých zákonoch. Len vedieme debatu o jednej veci a veľmi nekorektne, ale však o tom sa ešte ja vyjadrím. (Potlesk.) [14:44] Peter Žiga Ďakujem pekne, pán minister. Ešte predtým ako prejdeme k ďalšej otázke, chcem na balkóne privítať dobrovoľných hasičov z Oravskej Polhory, Rabče a zo Sihelného. (Potlesk.) Vitajte. Otázku číslo osem položila pani poslankyňa Plevíková. Bude smerovať na pána ministra zahraničných vecí Blanára a znie: "Vážený pán minister, 11. septembra 2025 ste v Tomášove privítali ministrov zahraničných vecí krajín neformálnej skupiny Stredoeurópskej päťky (C5). Priblížte nám, prosím, hlavné témy, o ktorých ste diskutovali s vašimi rezortnými partnermi z Česka, Maďarska, Rakúska a Slovinska." Pán minister, nech sa páči, päť minút máte. [14:59] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, za túto otázku a dovoľte mi začať tak opäť tým, čo som skončil, zbožným prianím opozície, že my sme izolovaní. Nuž tak ako sme izolovaní, keď na našom území hostíme naše susedské krajiny v takzvanom takom neformálnom združení, zoskupení krajín strednej Európy, Central 5 alebo C5 a stretávame sa, prichádzajú ku nám a diskutujeme o všetkých aktuálnych témach, či už je to Európska únia, konflikt na Ukrajine, alebo v Gaze, ale rovnako aj podpora krajín západného Balkánu v ich integračnom úsilí do Európskej únie. Áno, tentokrát Slovenská republika už druhýkrát hostila zasadnutie alebo samit krajín Stredoeurópskej iniciatívy C5. Mali sme tu zastúpenie plnohodnotné, čiže bol tu minister zahraničných vecí Českej republiky Ján Lipavský, Maďarska Péter Szijjártó, Rakúska Beate Meinl-Reisingerová a rovnako aj pani ministerka Slovinska Tanja Fajon. Bolo to v Tomášove, kde sme pre nich pripravili naozaj pekný sprievodný program a myslím si, že celé toto stretnutie bolo veľmi uvoľnené a konštruktívne. A ja sám som skonštatoval, že tie mnohé rokovania, ktoré máme aj na úrovni Európskej únie, by boli omnoho produktívnejšie, keby sme ich mali v takom neformálnejšom móde, pretože dokážeme sa viac uvoľniť a otvorenejšie hovoriť, pretože veľakrát zahraničnej politike škodí takzvaná politická korektnosť, že sa nepomenujú veci tak, ako sú, že sa chodí okolo horúcej kaše a každý sa snaží tak len našľapovať veľmi citlivo, ale nepomenujú sa veci tak, ako naozaj sú a hlavne, že sa vzájomne počúvame, lebo to je dôležité. Európska únia to neni o jednotnosti len bezbrehej, nám to nikto nemusí vysvetľovať a hovoriť, lebo my sme tu mali tú jednotu, keď sme boli ešte v tom bloku východnom pod Sovietskym zväzom, kde bola jednota automatická. Práve, naopak, je dôležité dnes hovoriť aj názory, ktoré možno nie celkom konvenujú niekomu, ale je potrebné sa nad nimi zamyslieť, lebo majú svoju fundamentálnu podstatu. A preto oceňujem, že to stretnutie, ktoré sme mali, práve toto naplnilo a mnohé veci sme do hĺbky rozobrali. A mňa osobne teší, že som mal možnosť vysvetliť aj náš postoj, Slovenskej republiky, v súvislosti s našou ambíciou vyrokovať v rámci REPower, ktorý sa teraz predložil v rámci Európskej komisie, o zastavení všetkých energetických zdrojov z Ruskej federácie, aby pochopili, že kde sa nachádzame, že Slovenská republika to nerobí z rozmaru, ale robí to preto, že musíme zastupovať naše národnoštátne záujmy, že sme krajinou, ktorá je uzavretá, sme suchozemskou krajinou, my nemáme prístup k moru, aby sme tam mali nejaké terminály, ktorými by sme mohli nakupovať a dovážať veľmi jednoducho, či už skvapalnený plyn, alebo ropu. A tie súvislosti pochopili, pretože je tu nejaká história, ktorú musíme vnímať a ja som zasa chápal ich pohľad a veľmi si cením, že nám bola vyjadrená, naozaj, solidarita. A priamo pani ministerka zahraničných vecí z Rakúska podporila a povedala, že je potrebné túto solidaritu s nami prejaviť a že budú konštruktívni pri rokovaniach, ktoré nás čakajú. Takže z tohto pohľadu hodnotím to stretnutie Stredoeurópskej iniciatívy C5 ako veľmi pozitívne. Odprezentovali sme aj niečo, čo máme unikátne a mohli sme ukázať svetu a to bola jediná základná škola na Slovensku, na svete, Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní, ktorá má vo svojom vyučovacom programe aj sokoliarstvo ako povinný predmet a je to niečo, čo je unikátne a je zapísané aj v nehmotnom zozname UNESCO, čo bolo naozaj veľmi milé a boli tam žiaci, ktorí nám to predviedli. A myslím si, že to je tiež ukážka, ako môžeme pozitívne mladú generáciu zamestnať niečím, čo je pre nás tradičné, a tak im možno trošku odbúrať toho digitálneho smogu, ktorý ich neustále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [14:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Pani poslankyňa ešte má doplňujúcu otázku, nech sa páči, máte slovo. [14:59] Zuzana Plevíková – Vystúpenie v rozprave Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Áno, chcela som tiež začať, že svoju doplňujúcu otázku o tej izolovanosti, čo tu Progresívne Slovensko od začiatku vôbec nášho vládnutia o tom hovorí a tu to je jednoznačne vidieť, že naša vláda robí naozaj politiku na všetky štyri svetové strany, že sa stretáva s našimi partnermi veľmi intenzívne. A dúfam, dúfame, myslím, že všetci, že aby sa takto rozbehli aj stretnutia s V4, pretože sú to naozaj veľmi dôležité stretnutia. A chcem sa spýtať, že aký napríklad signál má takéto neformálne stretnutie aj von a vôbec aj vnútri pre občanov, že respektíve, áno, aký to dáva signál vlastne celé a možno aj, že ste hovorili, že druhýkrát ste sa stretli takto a tiež na Slovensku a že či sa plánuje ešte nejaké takéto stretnutie v budúcnosti alebo budúci rok. Ďakujem. [14:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Pán minister, nech sa páči, máte slovo. [14:59] Juraj Blanár – Vystúpenie v rozprave Ďakujem, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku, len to spresním, že táto iniciatíva bola založená počas covidu, aby sme si navzájom pomáhali a Slovenská republika, keď som ešte ja nebol v tejto pozícii, tak už hostila C5 na našom území. No, aký to dáva signál? Pani poslankyňa, ten signál, ktorý presne kontrastuje s tým, čo robí opozícia na námestiach a snaží sa klamať verejnosť, že, nebodaj, chceme Slovenskú republiku dostať z Európskej únie, čo je klamstvo. To je veľké klamstvo a, bohužiaľ, zaznelo to alebo bolo to aj v kontexte tých ostatných protestov, ktoré sa teraz udiali, ktorých sa zúčastnil aj podpredseda českej vlády a minister vnútra Vít Rakušan. On sám vo svojom rozhovore pre jeden, Denník N, môžem ho aj menovať, sa priznal, lebo povedal, že on prišiel vlastne podporiť európske smerovanie Slovenskej republiky. Čo má podporovať on európske smerovanie? My európske smerovanie máme už dávno. Slovenská republika je dokonca viac integrovaná ako Česká republika a oni majú ešte čo urobiť z hľadiska integrácie, nie my, aby nás tu ešte prišiel, nebodaj, poúčať. Ale je to presne v duchu toho klamstva, ktoré sa snažia vtĺkať do verejnosti, ktorí v podstate sú manipulovaní. My ale rešpektujeme, lebo hneď určite budem počuť opozičných poslancov, že nerešpektujeme, nebodaj, právo občanov na zhromažďovanie, vôbec nie, na rozdiel od opozície, ktorá predtým vládla, my to rešpektujeme, pretože majú ústavné právo vyjadriť svoj protest a my to rešpektujeme, pretože sme demokracia a tak to má byť. Ale má to byť urobené naozaj civilizovane a bez akýchkoľvek prejavov, ktoré sú manipulatívne, a preto ich musíme komentovať, tak ako som to urobil aj v prípade účasti pána podpredsedu českej vlády, pretože pán podpredseda českej vlády nech akokoľvek hovorí, že tu bol súkromne, on je 24/7 podpredseda českej vlády a punktum, čiže zastupuje českú vládu na protivládnych protestoch na Slovensku. Ďakujem. (Potlesk.) [14:59] Richard Raši – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, pán minister. Tým pádom sme vyčerpali hodinu otázok a teraz, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú body: písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, písomne podané do 18. augusta 2025, tlač 882. ( Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a do 18. augusta 2025, tlač 882.) Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby vo svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 882 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou, aby uviedli, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou. Teda otváram rozpravu tohto bodu a písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Kosová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo. [14:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo. Priznám sa, že tu stojím prvýkrát pri týchto interpeláciách a úplne som si teda opomenula pozrieť, aká tlač ide, ale je to interpelácia, tlač 882, čiže je to interpelácia na viacerých, ale prioritne bola smerovaná na pána Roberta Kaliňáka, na ministerstvo obrany. Táto interpelácia potom bola postúpená aj na ministerstvo školstva, takže predpokladám, že o nej bude mať teda informáciu aj pán minister Drucker. Aby som bola konkrétna, o čo ide. Ak v marci tohto roku vláda Slovenskej republiky schválila uznesenie o rýchlej výstavbe materských škôl v lokalitách, ktoré majú akútny nedostatok kapacít a je to financované z Plánu obnovy a odolnosti, s cieľom posilniť, samozrejme, predprimárne vzdelávanie tam, kde chýba. A ako inak, je to najmä v lokalitách s deťmi z marginalizovaných komunít a sociálne znevýhodneného prostredia. To, čo nás zaujalo a prečo v nás vzbudilo takú pozornosť toto uznesenie, je, že na zozname piatich priamo určených prijímateľov financií z Plánu obnovy a odolnosti sa objavilo aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré, ako sme sa potom dozvedeli z hodiny otázok, má záujem z týchto prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti stavať materskú školu vo Zvolene. To, samozrejme, nás veľmi zaujalo. Tento krok je, ako by som to povedala, prinajmenšom aspoň otázny, pretože podľa dostupných údajov, keďže ja sama som Zvolenčanka, bývam tam, túto situáciu veľmi dobre poznám, tak viem, že Zvolen nepatrí medzi mestá s akútnym nedostatkom kapacít v materských školách. Práve naopak, bojujeme tam dlhodobo s tým, že ten počet detí vo verejných materských školách dlhodobo klesá a kapacity škôlok sú teda dostatočné. Preto som sa zaujímala o to, že akým kritériám teda zodpovedá tento výber prijímateľov a prečo majú smerovať finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti na výstavbu škôlky do mesta, kde to teda vôbec nepotrebujú, keď sú primárne určené vlastne na lokality, kde je nedostatok kapacít. A preto sme sa teda obrátili na ministra Kaliňáka, na ministerstvo obrany, takisto aj na ministerstvo školstva. Osobne sme si na 211-tku vyžiadali aj nejaké údaje z mesta Zvolen a takisto sme sa obrátili aj 211-tkou na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity a musím povedať, že tu, po tých odpovediach sa naše pochybnosti ešte viac prehĺbili. Celkovo mám z tých výsledkov taký pocit, že napriek tomu, že tu všemožne deklarujeme podporu deťom z marginalizovaných komunít, tak reálne prostriedky táto vláda posúva na projekty, ktoré s týmto cieľom nemajú absolútne nič spoločné. A prečo si to myslím, vám teraz predstavím. Takže Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity potvrdil, že v roku 2024 realizoval nejaký mapovací dotazník, ktorého cieľom bolo zistiť záujem samospráv o finančné prostriedky s tým, že chceli identifikovať nedostatočné kapacity v týchto komunitách, kde je najaktívnejší a tieto výsledky boli potom spracované do nejakej databázy, ktorá bola predložená vláde ako podklad pre rozhodovanie. Lenže zoznam týchto lokalít, ktoré boli schválené v tom uznesení, nezahŕňa vôbec tie obce, ktoré Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity teda detekoval, napríklad to boli Chminianske Jakubovany alebo Jarovnice, kde vieme, že je vyššie percento ako 80 % ľudí z marginalizovaných rómskych komunít. Na to ministerstvo školstva argumentovalo, že podmienkou výberu nebola veľkosť tejto komunity, ale pripravenosť projektov, to znamená ukončené územné a stavebné konanie, verejné obstarávanie, uzatvorená zmluva s dodávateľom, proste jedným slovom iba tie obce, ktoré mali dokumentáciu potrebnú, tak mohli byť do tejto výzvy zapojené. O to nepochopiteľnejšia ale pre mňa je tá skutočnosť, že medzi prijímateľmi sa potom nakoniec ocitlo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky s nejakým plánom výstavby materskej školy, kde neexistuje, po prvé, vôbec reálna akútna potreba a čo je najzásadnejšie, tam neexistuje ani len žiadny projektový zámer, ani územné rozhodnutie, ani stavebné povolenie, ani nejaká uzavretá zmluva na realizáciu tejto stavby. Takže nehnevajte sa, prečo sa vyskytuje taká otázka, že ak teda platia prísne pravidlá pre obce, kde, naozaj, reálne čelia nedostatku kapacít, prečo takéto isté pravidlá neplatia pre Zvolen a pre ministerstvo obrany, nerozumiem tomu. Prečo má rezort obrany výnimky? Vyzerá to tak, že je to nejaký príklad dvojitého metra a tá pomoc nejde tým deťom, ktoré najviac potrebujú šancu na vzdelanie, čiže opäť tu máme nejakú kategóriu detí, ktoré zostávajú bokom. Ministerstvo školstva vo svojej odpovedi tvrdí, že kapacity materských škôl sú momentálne na úrovni 96 % a zároveň dodáva, že vzhľadom na pripravované zavedenie zákona, nároku na miesto v škôlke pre deti od troch do štyroch rokov, bude potrebné zabezpečiť, aby nové kapacity aj nad rámec aktuálne voľných miest boli pripravené, uhm. A ako doplnkový argument uvádza aj to, že do štatistík nemožno započítavať deti profesionálnych vojakov, ktoré síce v meste žijú, no nemajú v ňom trvalý pobyt, a preto nemajú právo na prijatie do spádovej školy. Ak by sme ale tento argument pripustili, tak zostáva stále otvorená otázka, ako je možné, že v roku 2022 Zvolen vykazoval 156 voľných miest v materských školách a čo je ešte závažnejšie, tak podľa údajov z mesta Zvolen v roku 2025 a ´26 majú neobsadených 123 miest a v roku 2027 a 2028 bude táto voľná kapacita až na úrovni 338 miest, a to už aj pri započítaní nárokovateľných miest pre deti troj- až štvorročné. Takže ak teda ministerstvo školstva tvrdí, že kapacity nestačia, tak ja by som sa chcela opýtať, že pre koho nestačia. A chcem sa spýtať pána Kaliňáka, to akože ministerstvo obrany plánuje nejaký masívny presun vojenského personálu, ktorý bude mať viac ako 300 škôlkarov alebo ako tomu mám rozumieť? A prečo to má byť určené z peňazí, ktoré mali byť pôvodne určené pre deti z marginalizovaných rómskych komunít a z regiónov, kde je akútny nedostatok kapacít? No ak je toto pravda, vážení, tak sa tu vynára otázka, že či nejde o zneužitie európskych zdrojov, ktoré boli Slovenskej republike poskytnuté s jasne definovaným cieľom – zvýšiť inklúziu a šance pre deti z najohrozenejších skupín. No a teraz prejdime k interpelácii ešte od ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý na našu interpeláciu reagoval argumentom, že rezort má povinnosť postarať sa o deti profesionálnych vojakov, ktorí kvôli výkonu služby často nebývajú v mieste práce. Podľa jeho slov je výstavba materskej školy vo Zvolene súčasťou balíka benefitov, ktoré majú zvýšiť stabilitu vojenských posádok a podporiť rodičov - vojakov. Zároveň tvrdí, že rezortné škôlky uvoľnia kapacity v bežných zariadeniach a tým nepriamo prispejú k vyššej inklúzii a kvalite predprimárneho vzdelávania. Toto zdôvodnenie však, vážené kolegyne a kolegovia, naozaj stojí na vode, pretože kapacity vo Zvolene už dnes existujú, ako som aj pred chvíľou povedala, a žiadne relevantné dáta ani nepotvrdzujú, že by deti profesionálnych vojakov vytvárali strašný tlak na bežné materské školy, práve naopak, oficiálne čísla hovoria o voľných kapacitách, ktoré budú v najbližších rokoch ešte narastať. Inými slovami, kým v takých obciach ako sú Jarovnice alebo Chminianske Jakubovany, rodičia márne bojujú o miesto v škôlke, tak ministerstvo obrany si buduje komfort navyše, a to ani nie z vlastného rozpočtu, ale zrejme z európskych peňazí, ktoré by mali ísť na podporu detí z marginalizovaného prostredia. Obrana navyše argumentuje duálnym využitím prostriedkov, ale povedzme si otvorene, tieto peniaze nepochádzajú z kapitoly obrany, ale ide o zdroj z Plánu obnovy, ktoré Európska únia poskytla Slovensku s jasným cieľom – riešiť krízové situácie a zvýšiť dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre najzraniteľnejšie skupiny detí. A nehnevajte sa na mňa, ale vyhlasovať v tomto kontexte škôlku pre vojenský personál za kritickú infraštruktúru, tak to nie je nič iné ako buď prejav cynizmu, alebo absolútneho nepochopenia samotného zámeru celého mechanizmu Plánu obnovy a odolnosti a my by sme to nemali len tak prejsť nejakým mlčaním. Po opakovanej komunikácii s úradmi a naozaj po dôkladnom preštudovaní všetkých dostupných údajov zostáva teda základná otázka nezodpovedaná. Prečo získalo financovanie práve ministerstvo obrany, keď existujú obce, ktoré dlhodobo deklarovali oveľa závažnejšie problémy a predložili pripravené projekty? Mesto Zvolen to nebolo. Po revízii Plánu obnovy sa podarilo síce navýšiť alokáciu a získať aj dodatočné zdroje, lebo to je asi argument, ktorý teda môže zaznieť, ale je pravda, že záujem samospráv bol taký veľký, že už teraz je tá predbežná alokácia dávno minutá. Ja by som ešte chcela zdôrazniť fakt, že samotný zámer výstavby materských škôl pre deti vojakov profesionálnych vôbec nepovažujeme za nejaký problematický, pretože, samozrejme, aj profesionálni vojaci, mimochodom, môj manžel je tiež profesionálny vojak, si zaslúžia podporu pre svoje rodiny a o tom snáď nikto nemusí pochybovať, ale problém tu nastáva v tom momente, keď sa takéto projekty realizujú na úkor detí, ktoré vyrastajú v generačnej chudobe. S tým problém naozaj mám. Preto je z môjho pohľadu absolútne neakceptovateľné, aby sa financie, ktoré majú byť primárne určené na deti z chudoby, presúvali do rezortu obrany. A ak chce ministerstvo obrany z duálnych zdrojov čerpať rezortné škôlky pre vojakov, no tak nech to urobí, ale zo štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu a nie z európskych peňazí. Ja len pripomínam, že tento fakt jasne zdôrazňoval aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale napriek tomu vláda tieto varovania ignorovala a rozhodla sa uprednostniť iné záujmy. Mne sa vidí, že jednoznačne, ale to už asi nie je nič, čo by nás malo prekvapovať, prednosť pri tejto vláde dostávajú vždycky rezortné záujmy a politické rozhodnutia a nie reálne potreby ľudí v tejto krajine. A ak pán minister Drucker tvrdí, že zvyšujeme kapacity tam, kde najviac chýbajú, no tak potom rozhodnutie podporiť rezort obrany vo Zvolene je jasným dôkazom toho, že buď nepoznáme reálnu situáciu vo vláde, alebo ju pán minister vedome ignoruje. A kým vo Zvolene sa bude stavať nová škôlka pre armádu, tak stovky detí v Jarovniciach, Chminianskych Jakubovanoch a desiatkach ďalších obcí zostanú doma bez šance na lepší štart. Pre mňa je to dôkaz, že niektoré deti majú naozaj v tomto štáte vyššiu hodnotu ako tie iné. Toto je ale nielen politicky, ale aj morálne neudržateľné, a preto by som bola veľmi rada, keby bola zverejnená metodika výberu projektov, aby boli vysvetlené kritériá a prehodnotené tieto rozhodnutia, prečo teda sa uprednostnil rezort obrany pred deťmi z najchudobnejších regiónov Slovenska a bola by som veľmi rada, keby sme dostali naozaj jasnú odpoveď, či táto škôlka vo Zvolene teda bude postavená, z akých finančných prostriedkov bude postavená a aby sme tu nezneužívali finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti. Dúfam, že sa mi nejakej odpovedi konečne dostane. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.) [15:14] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, to bola jediná prihlásená pani poslankyňa písomne. Chcem sa vás spýtať, pani poslankyňa, či žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti. (Reakcia z pléna.) Áno. A teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ak tomu tak nie je, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zareagovať pán minister obrany, sa hlásil teda, že chce. Tak vás poprosím, keďže asi... máš kartu, pán minister? [15:14] Robert Kaliňák Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcem naozaj vám poďakovať, že ste tomuto dôležitému problému venovali 25 minút času tohto parlamentu a chcem vás na niekoľko faktov upozorniť. Jeden, prvý fakt, a potom už to bude voľnejšie, je, že ten projekt sa nerealizuje, keby vás to zaujímalo medzičasom, pretože vaša interpelácia je starého dáta, takže to je prvý moment. Druhý moment, skôr si myslím, že bolo úsilie, aby tie peniaze ostali zachované, pretože mali veľmi kritické termíny. Boli kritické termíny, ktoré neboli schopní splniť, čo je technicky. A po druhé, a tu budem kritický ku vám, keď hneď neoznačím vaše vystúpenie za rasistické, hneď poviem, že bolo minimálne stereotypné. Deti z vylúčených skupín nemajú prednosť pred deťmi, ktoré sú z nevylúčených skupín, sú rovnaké bez ohľadu na to, aký majú pôvod, kto sú ich rodičia a kde tí rodičia pracujú. Vás pekne poprosím, aby ste nehovorili o vojenských deťoch ako o bezvýznamnej nejakej figúrke, o ktorú sa netreba starať. To je prvá vec. To znamená, že použili ste strašne veľa demagógie vo svojom vystúpení, ktoré nie je pravdivé. A potom je veľmi dôležité vedieť, prečo vláda, ktorej súčasťou boli aj vaši poslanci, zrušila všetky užitočné projekty pre vylúčené skupiny, ktoré ministerstvo vnútra otvorilo, tak napríklad v Krompachoch alebo vo Svidníku, kde sa vzdelávali vylúčené skupiny, zároveň prácou nachádzali miesto vo svojom trhu. Prečo ste toto podporili, že sa to mohlo zrušiť? Až si niekedy prestanete šlapať po jazyku a budete, naozaj, sa pozerať do svojej histórie, čo ste všetko pripustili svojim a že tu idete vyčítať vec, že sme si dovolili prejaviť záujem, aby pre deti ľudí, ktorí slúžia tejto vlasti pri obrane a nevedia, kedy sa presťahujú, nevieme, kedy bude potrebné pri Sliači, ktoré sa znovu obnoví, je aj veliteľstvo aj samotná základňa, väčšie množstvo personálu s prichádzajúcou novou technikou, kde ich bude môcť ubytovať, pretože vy o tých ľudí prídete v momente, kedy rodina bude niekedy na prvom mieste. Tie deti sú pre vás druhoradé len preto, lebo vy máte svoju tému a to je akože top one? To je základný problém, chýba vám empatia, pani poslankyňa. (Reakcia z pléna.) Viete čo, to je ten návrh, ktorý dala bývalá vláda, nie Európska únia. Pani poslankyňa, som tu už dvadsať rokov, už som takých projektov videl stovky a stokrát ministerstvo vnútra zachraňovalo peniaze z Európskej únie, podobne ako v tomto prípade, teraz je to o ministerstve obrany, to znamená, to sú reči, ktoré prepadnú len preto, lebo ľudia, ktorých vy máte blízko a ktorých sa snažíte týmto spôsobom uprednostniť, to jednoducho nedokážu v tej lehote a v projekte a v ostatných veciach zrealizovať, to je celý problém. Lenže vy chcete urobiť zo štandardnej technickej veci politický problém a ešte teda ste citlivá v tom, že rozdeľujete deti na tie dobré, ktoré si zaslúžia podporu a tie, ktoré si nezaslúžia podporu, ktoré jednoducho nemôžu za to, že ich rodič niekde pracuje a zo dňa na deň, za 24 hodín je tá rodina presťahovaná o 300, 400 kilometrov. Čiže my sme sa rozhodli iba, že v centrách budeme sa snažiť, aby sme mohli podporovať to, aby tie rodiny boli v pohode, boli kompaktné, nerozpadali sa, pretože tá rozvodovosť je extrémna a tie deti za to nemôžu. A keď ma chcete teraz mi vyčítať, že som na vás kritický, tak povedzte, že nemám už nikdy kritizovať a nebudem, len pravda je taká... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Raši, Richard, predseda NR SR Pani poslankyňa, pán poslanec vám neskákal do vystúpenia, tak buďte láskavá, taká láskavá a nekomentujte. Kaliňák, Robert, podpredseda vlády SR a minister obrany SR ...len pravda je taká, že my to budeme realizovať, samozrejme, aj z tých prostriedkov, čo ste odporúčali. A my sme vám odpovedali popravde, navyše v tom čase aktuálne, dnes to je neaktuálne, pretože ten projekt bol postúpený ďalším obciam a ja sa budem veľmi tešiť, ako sa stane, ako sa zrealizuje. Pretože tie projekty, ktoré my sme zrealizovali a ktoré fungovali výborne, tak tie sa zrušili, v rámci vylúčených skupín, pretože tejto téme sme sa venovali intenzívne. Čiže preto hovorím, že trošku objektivity a možno aktuálne sa opýtať a nemuseli by sme vlastne 25 minút hovoriť o niečom, čo nie je ani pravdivé a trochu viac ako demagogické. Ďakujem pekne. (Potlesk.) [15:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovanie o uznesení sa uskutoční v najbližšom bloku hlasovaní. A otváram bod interpelácie . Chcem vám dať do pozornosti § 129 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu a chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa neprihlásil nikto písomne, a preto sa pýtam, či sa hlási niekto k predneseniu interpelácie ústne. Nie je tomu tak (reakcia z pléna), aha, pardon, tak dajte možnosť pánovi poslancovi Dostálovi, ktorý vystúpi ústne s interpeláciou. Nech sa páči, pán poslanec. [15:29] Ondrej Dostál Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, pána Blanára a som si vedomý, že po jej ústnom prednesení som povinný podať ju aj písomne, ale teda dávam pánovi ministrovi do pozornosti, že má možnosť tiež odpovedať na interpeláciu ústne a potom aj písomne, ale teda rád by som mu dal do pozornosti aj túto možnosť, lebo sa chcem spýtať na dve aktuálne veci, ktoré možno po tých tridsiatich dňoch, keď mi odpovie na písomnú interpeláciu, nebudú až také aktuálne. A chcem sa spýtať na narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi, teda či je v tejto veci niečo nové, či nejakým spôsobom komunikujeme s našimi partnermi. Myslím si, že sú to informácie, ktoré zaujímajú aj slovenskú verejnosť, lebo sa týkajú našej bezpečnosti a týkajú sa bezpečnosti našich partnerov ako v Severoatlantickej aliancii, tak v Európskej únii. A zároveň by som rád dal pánovi ministrovi príležitosť, aby v pléne Národnej rady vysvetlil aj tie svoje prvé reakcie, ktorým, priznám sa, nie celkom rozumiem a teda mám na mysli teda dve jeho vyjadrenia. Jedno, že chcem veriť tomu, že tie drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam nezamierili s cieľom útočiť na Poľsko, ale mali skončiť na ukrajinskom území. Nerozumiem tomu celkom, že chcem veriť, že teda (reakcia z pléna), že, ja neviem, čo je na tom smiešne, že či (reakcie z pléna), nie, nie, veď ja vychádzam z toho, čo bolo zverejnené v denníku Pravda, čo nie je nejaký (reakcia z pléna), veď dobre, dobre, ja len teda, ma to zaujíma, že či, ak by tie drony skončili na ukrajinskom území a zabíjali ukrajinských civilistov, tak je to v poriadku, ak by to malo ísť o provokáciu voči členskej krajine Severoatlantickej aliancie, tak ako to je, to je problém, lebo podľa môjho názoru je problém jedno aj druhé. A druhé, opäť vychádzam z článku v denníku Pravda, a teda pravdepodobne mi to budete vedieť vysvetliť. Hovoríte tam, že, dodal, vy, že nemá informácie, že by podobný incident hrozil tiež Slovensku, ktoré má rovnako ako Poľsko spoločnú hranicu s Ukrajinou. Že čo znamená tá informácia, že nemáte informácie, že by podobný incident hrozil Slovensku, lebo o tom môže mať informácie pravdepodobne Rusko, ktoré tie drony vysiela na územie členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak teda či toto vaše vyjadrenie má oporu v nejakej komunikácii s predstaviteľmi Ruskej federácie, alebo z čoho toto vyjadrenie vychádza? Ďakujem. [15:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán poslanec skončil svoju, ako jediný ústne prihlásený. Pýtam sa členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne. Ďakujem. Chcem, pán predseda, pán minister, povedať, že napriek tomu, že vystúpite, budete musieť dať túto interpeláciu aj písomne v stanovenej lehote do 30 dní. Nech sa páči, máte slovo. [15:29] Juraj Blanár Pán poslanec a milý Ondrej, ty sa vždy dávaš do pozície takej, že všetko máš naštudované, dokonca nás poúčaš pri rôznych výkladoch napríklad rokovacieho poriadku a čudujem sa ti, že ty bez akýchkoľvek problémov zhltneš každú hlúposť, čo napíše Denník N, Aktuality a SME-čko a neviem ešte kto. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím teraz o tom prvom výroku, ja sa normálne čudujem. Namiesto toho, aby si si preveril ako, reálne, čo som povedal, dokonca je to zverejnené, nájdeš to aj na YouTube, kdekade, že tá veta, ktorú som povedal, skončila tým, že v každom prípade je to pre nás neprijateľné. Je pre nás neprijateľné, aby drony pristávali či v Poľsku, ale rovnako na Ukrajine, pretože tento konflikt odsudzujeme a vždy sme hovorili, že nemá vojenské riešenie a je ho potrebné diplomaticky riešiť. Na rozdiel od vás, lebo vy ste podporovali len dodávanie zbraní, aby sa porazilo Rusko do posledného Ukrajinca. Ale že dokážeš zmanipulovať ešte takéto niečo a nepozrieš si, aká bola reálna pravda, len svedčí o tom, že vás, naozaj, tie denníky riadia, že vy len robíte to, čo si prečítate v denníku a manipulujete realitu. Naviac ja som ani nepovedal, že tie drony by nemali teda zabíjať v Poľsku, ale mali by zabíjať na Ukrajine. To povedal v jednom rozhlase, v jednej rozhlasovej stanici, ktorej som to dnes vysvetlil, bol som tam mimochodom, bolo to v Exprese. Takže, Ondrej, nabudúce ťa poprosím, pozri si kompletne celé vyjadrenie. Slovenská republika vyjadrila solidaritu s Poľskom, podporila Poľsko, aby sa otvoril článok 4 v rámci rady Severoatlantickej aliancie, aby sa preskúmal celý incident, pretože je to neprijateľné, tak ako je neprijateľné, že sa narušila celistvosť aj Rumunska alebo pobaltských krajín, lebo aj tam drony narušili vzdušný priestor. Ale boli tu aj iné incidenty, čo si nespomínal, že napríklad jedna z rakiet, ktorá sa ukázala, že to bola napokon poľská raketa, pristála na jednom z domov v Poľsku. A som veľmi rád a oceňujem poľskú stranu, že zachovala naozaj pokoj a rozvahu a zodpovednosť, po ktorej som volal ja na rozdiel od opozície, ktorá by okamžite možno aktivovala článok 5 a by sme tu mali tretiu svetovú vojnu. No a ten druhý výrok, to si už ani, ako to už ani nemá zmysel komentovať. Ako, keby som mal informácie, že nám hrozí také niečo, tak by som to určite povedal. A nielenže povedal, ale určite by zasadala Bezpečnostná rada, riešili by sme to, tí, ktorí sú kompetentní. Čiže čo som mal ako povedať, pán kolega? Čiže poprosím ťa, buď konzekventný, prepáč, že som takto osobný, ale sme si potykali voľakedy, a naozaj si doštuduj vždy konkrétne všetko a nespoliehaj sa len na tie manipulatívne médiá, ktoré vám určujú, akú máte robiť politiku. Ďakujem. Ale, samozrejme, odpoveď dostaneš písomne. (Potlesk.) (Reakcia z pléna.) Ale ten prvý bol Denník N. [15:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Vyhlasujem tento bod programu za skončený. Takže budeme pokračovať, ďakujem pekne všetkým členom vlády aj všetkým poslancom, poslankyniam za aktívnu účasť. Vyhlasujem trojminútovú prestávku, aby sa stihli premiestniť členovia vlády a 15.43 h pokračujeme v rokovaní. (Prestávka.) [15:29] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Poprosím vás teda, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní siedmeho dňa 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky podľa schváleného programu druhým čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej. Návrh vlády je uverejnený ako tlač 861. Pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, poprosím vás, uveďte tento návrh, nech sa páči. (Rokovanie v druhom čítaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej, tlač 861.) [15:29] Juraj Blanár Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie pléna návrh na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej. Predmetná dohoda má za cieľ posilniť schopnosti Európskej únie a Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov riešiť globálne problémy, ako sú napríklad zmena klímy, migrácia, zdravie, mier a bezpečnosť v súlade s príslušnými právomocami zmluvných strán. Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálou predstaviteľkou Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli už dňa 14. júna 2023 a za Európsku úniu bola dohoda slávnostne podpísaná 15. novembra 2023 v Apii na Samoy-e. K dnešnému dňu bola schvaľovacia procedúra dohody ukončená v piatich členských štátoch Európskej únie, a to v Dánku, Estónsku, Poľsku, Slovinsku a Maďarsku. Predkladaná dohoda je takzvaná zmiešaná únijná zmluva, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a Organizácia afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody pánom prezidentom Slovenskej republiky. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, toľko k uvedeniu tejto dohody a chcel by som vás poprosiť, požiadať o podporu tejto dohody. Ďakujem za slovo. Skončil som. [15:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Pán minister, veľmi pekne ďakujem, poprosím vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov a poprosil by som pani poslankyňu Beátu Jurík, spoločnú spravodajkyňu, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pani poslankyňa, máte slovo. [15:44] Beáta Jurík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 926 z 18. júna 2025 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov na strane druhej, tlač 861, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre európske záležitosti. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 331 zo 4. septembra 2025 a výbor pre európske záležitosti uznesením číslo 74 z 26. júna 2025 odporučili Národnej rade vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 9. septembra 2025 a uznesením číslo 78 schválil spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s dohodou, tlač 861a. Na základe stanovísk výborov Národnej rady výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor odporúča národnej rade vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi a zároveň ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady podala správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Skončila som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu. [15:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram o tomto bode rozpravu. Neodstal som žiadnu písomnú prihlášku a spýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy z pánov poslancov, z dám poslankýň, ak nie vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať záverečné slovo, nie, ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte raz ďakujem pekne, pán minister, pani spravodajkyňa. V rokovaní pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave v prvom čítaní o siedmich vládnych návrhoch zákonov, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá pán minister školstva, sú to body 132 až 138 programu tlače 921, 922, 923, 924, 933, 934 a 935. Poprosím pána ministra Druckera, aby zajal svoje miesto pre navrhovateľov a spravodajkyňu pani poslankyňu Pavlu Puškárovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov. A ešte počkáme chvíľočku na pána ministra, aby to bolo, ako má byť všetko. Aj mu zavoláme. (Predsedajúci prevzal hovor na internej linke.) Takže ešte pár sekúnd, pán minister už vstupuje, a teda budeme pokračovať s faktickou poznámkou pani poslankyne Kosovej. Nech sa páči. (Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 921.) [15:44] Ingrid Kosová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem veľmi pekne za slovo. A pán Vašečka vo svojom príhovore nastolil na začiatku jednu veľmi dôležitú otázku, to je, že ako sa koalícia správa k opozícii, no tak, že nám zatvárajú ústa. Včera skrátili rozpravu ku konsolidácii o verejných financií, dnes máme rozpravu k siedmim školským zákonom a máme na to vlastne len 30 minút, aby sme sa ku všetkým siedmim zákonom vyjadrili. Otázka znie prečo. No a ja mám už taký pocit, že ide naozaj o vedomú politickú stratégiu. Však keď zlúčia rozpravu, no tak sa nebudeme môcť vyjadriť ku každému zákonu detailne a keď nám skrátia rozpravu ku konsolidácii, tak jasné, že ich nebudeme môcť kritizovať. Takže asi o to ide, umlčať opozíciu, umlčať kritiku alebo, a to je ešte taký druhý dôvod, že možno sú presvedčení, že predkladajú také úžasné zákony, že ich zákony sú také ideálne, že proste nepripúšťajú žiadnu diskusiu. Ale nech už je to akokoľvek, tiež je to arogantné. Neuvedomujú si však jednu dôležitú vec, a to je tá, že poslanci a poslankyne opozície tu majú svoj mandát, boli zvolení svojimi voličmi, sú hlasom týchto voličov, sú hlasom ľudu a ak teda nám zatvárajú ústa, tak to znamená, že zatvárajú ústa polovici slovenského národa. Miesto toho, aby naozaj otvorene diskutovali o problematických veciach v týchto zákonoch, tak ich predkladajú na hulváta, zatvárajú ústa opozícii a nehnevajte sa na mňa, ale to vôbec nie je demokratické, toto nie je demokracia, ale autokracia, vážení. Ďakujem. [15:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Habánik. Nech sa páči. [15:44] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Napriek tomu, že pán poslanec Vašečka tu aktuálne nie je, si dovolím reagovať na jeho vystúpenie. Pán poslanec spomínal vo svojom vystúpení mieru zaškolenosti v oblasti predprimárneho vzdelávania u trojročných detí, správne poznamenal, že je to 76 % podľa posledných alebo aktuálnych údajov, ale doplnil by som jeho informáciu, že toto je priemerný údaj za celé Slovensko, za všetky okresy a tá priemerná zaškolenosť sa pohybuje v intervale od 32 % po 91 % u trojročných detí. Ja rešpektujem jeho iný názor v tejto oblasti, on ho má dlhodobý, kontinuálny, aj sme o ňom viackrát spoločne hovorili, ale mám za to a aj výskumy to poukazujú, že vzdelávanie už v rannom veku, a to bez ohľadu na to, či hovoríme o domácom vzdelávaní, alebo o vzdelávaní v materských školách, má zásadný vplyv pre neskoršie výsledky vo vzdelávacom procese, či už na základnej, alebo strednej škole a, samozrejme, potom to má vplyv na sociálno-ekonomické možnosti človeka v produktívnom veku a uplatnenie sa následne na trhu práce. Aj výsledky PISA testovaní, ktoré asi nikto z nás nechce spochybňovať, hovoria o tom, že deti, ktoré absolvujú aspoň časť vzdelávania v materskej škole, na rozdiel od tých ostatných, dosahujú lepšie výsledky vo vzdelávaní. Ďakujem. [15:44] Richard Raši – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. S ďalšou faktickou pán poslanec Dostál. Pán poslanec Dostál sa tu nedostal. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči. Je tu? Nie je. Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči, máte slovo a do rozpravy teda. Áno, nech sa páči. [15:44] Veronika Remišová – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, vyjadriť sa k jednému zo školských zákonov vo veci, ktorá mi zvlášť leží na srdci. Pán minister mi bude asi oponovať, ale ja to nazvem diskriminácia cirkevných a súkromných škôl. Ja som doteraz sa k téme moc nevyjadrovala, respektíve nekritizovala som daný zákon, lebo som si hovorila, že prebieha ešte, veľmi intenzívne prebiehajú rozporové konania, boli k tomu spisované petície, vyjadrovali sa k tomu zriaďovatelia súkromných a cirkevných škôl, vyjadrovali sa k tomu aj zástupcovia rodičov a čakala som teda na ten finálny text, ktorý príde nakoniec do parlamentu, pretože niečo schválite, niečo je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale následne do parlamentu môže prísť ten text zásadne obmenený alebo lepší. Čo ma tak trochu zamrzelo, bolo, že rozporové konania na ministerstve sa konali počas leta. Počas leta, kedy väčšina ľudí, ktorí podali napríklad hromadné pripomienky, sú to pracujúci ľudia, ktorí majú deti a ktorí tie prázdniny využívajú na dovolenky a viem o niektorých, ktorí si aj dovolenky zrušili, aby mohli prísť na rozporové konanie. Výsledok je taký rozporuplný, lebo tá hlavná vec, o ktorej budem hovoriť, teda krátenie normatívu, obvody pre cirkevné a súkromné školy, tá nakoniec v tej finálnej verzii upravená nebola. A predstavitelia cirkevných a súkromných škôl, ja som absolvovala desiatky rozhovorov s nimi, rozprávala som sa aj so zástupcami rodičov, so zástupcami zriaďovateľov, s riaditeľmi, s učiteľmi, žiaľ, sa zhodujú na tom, že tieto navrhované opatrenia môžu mať pre súkromné a cirkevné školy priam likvidačný charakter. A mňa to veľmi mrzí, pretože ja si myslím, že v ´89 sme bojovali za slobodu, aj za slobodu toho, aby sme tu mali diverzifikáciu vzdelávania. Áno, ja som ešte komunistické dieťa, do svojich štrnástich, trinástich rokov som bola v štátnej základnej škole, kde sme mali všetky tie občianske náuky a ruštinu a štátnu ideológiu, ktorú do nás štát pchal za komunizmu, ale iná možnosť nebola. A preto jeden z výdobytkov Nežnej revolúcie je slobodná voľba každého rodiča, akú školu pre to svoje dieťa zvolí. A k tej slobodnej voľbe ale je dôležité to, aby potom každé dieťa malo rovnaké podmienky. Nielenže si rodič môže zvoliť slobodne školu, ale zároveň potom musí doplácať, pretože štát mu napríklad skráti normatív, ale veľmi dôležité je, aby každé jedno dieťa v tejto krajine malo rovnaké podmienky, pretože všetci rodičia, aj tí rodičia, ktorí majú svoje deti na súkromnej škole, na cirkevnej škole, rovnako platia dane, rovnako prispievajú k tomu, aby sa v tomto štáte tvorili hodnoty. A preto bez akejkoľvek výnimky a bez akýchkoľvek podmienok to dieťa, nie škola, dieťa by malo mať ten balík peňazí, ten normatív, ktorý ide za ním do školy, by mal byť rovnaký. A toto je to základné presvedčenie a tá základná filozofia, z ktorej vychádza diverzita, slobodná voľba rodiča vybrať si školu a rovnaké postavenie každého jedného dieťaťa či to je dieťa v štátnej škole, či to je dieťa v súkromnej škole, alebo či je to dieťa v cirkevnej škole. Tento zákon razí alebo táto reforma razí takú filozofiu, že najlepšia škola je tá najbližšia. V niektorých prípadoch to platí, ale v niektorých prípadoch to neplatí. Môže sa zrazu matematický génius ocitnúť na hokejovej škole a športový talent sa môže trápiť v matematickej triede deväť rokov. Nie vždy je to pravda. Najlepšia škola je tá, ktorú zákonný zástupca dieťaťa považuje za najlepšiu pre svoje dieťa, pretože zákonný zástupca, rodič vie najlepšie, čo jeho dieťa potrebuje. A z tohto predpokladu ja vychádzam a z tohto predpokladu dôvery v rodiča vychádzam aj pri manažovaní, riadení celého systému vzdelávania na Slovensku. Akonáhle prestaneme veriť rodičovi, tak zavádzame určitú formu sociálneho inžinierstva, kde štát bude hovoriť, táto škola je pre vás, pre vaše konkrétne dieťa je najlepšia, lebo je najbližšie, táto škola už nie je najbližšia. Nie, rodič vie, ktorá škola pre jeho dieťa je najlepšia. Keď som sa rozprávala napríklad so zriaďovateľmi súkromných škôl, oni hovorili často o prípadoch, kedy napríklad dieťa príde z poradne k nim s tým, že potrebuje menší kolektív. Sú to deti, ktoré majú možno špeciálne potreby, ktoré majú rôzne problémy. A preto to miesto v tej štátnej škole, ktoré je možno najbližšie, nie je pre nich to najhodnejšie a hľadajú napríklad malé kolektívy. Na to sú dobré súkromné školy, ktoré to vedia, takýto komfort poskytnúť. Alebo ďalšie prípady kedy štátne školy často nie sú dimenzované na deti, ktoré majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré majú možno rôzne hendikepy, možno skryté, ktoré nie sú tak viditeľné. A práve preto vzniká tá ponuka súkromných škôl, ktoré týmto deťom pomáhajú. A vôbec nie je zlé, že vznikajú súkromné školy, to nie je na škodu. Nezavádzajme filozofiu, že všetko, čo je súkromné, je zlé a najlepšie je to, čo je štátne. Nie vždy to je pravda. Niekedy áno, niekedy nie, ale však na to tu máme tie rebríčky kvality, ktoré mimochodom hovoria o tom, teraz budem hovoriť o základných školách, že napríklad cirkevné školy sú rovnako dobré ako tie verejné, v niektorých prípadoch dokonca lepšie. Všetci Bratislavčania alebo ľudia z Bratislavy si pozerajú rebríčky škôl, tak presne vedia, ktoré školy sú top, ktoré sú horšie. Rodičia sa o to zaujímajú a podľa toho si tie školy následne aj pre svoje deti vyberajú. Zároveň, pokiaľ ide o cirkevné školy, jeden z výdobytkov novembra je, že môžete dieťa vychovávať v škole, ktorá vyznáva určitý typ hodnôt. Jednoducho sme pluralitná spoločnosť, sme slobodná spoločnosť a pre rodičov, ktorí vyznávajú kresťanské zásady, je mimoriadne dôležité, aby to dieťa sa ocitlo v kresťansky orientovanej škole. A je dôležité mať aj tento typ škôl, pretože v našej spoločnosti tieto školy majú miesto. Čo sa stane teraz, keď bude povinnosť súkromných a cirkevných škôl, aby brali deti až do výšky 70 alebo 90 % celkového počtu z obvodov? No stane sa to, že následne pre tie deti, ktoré si tú školu vyberajú práve preto, že je niečím špecifická, či už je to súkromná škola, ktorá môže byť zameraná napríklad na environmentálne vzdelávanie, alebo cirkevná škola, alebo škola, ktorá sa špeciálne venuje, má vytvorené podmienky pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, tak pre nich ostane minimálne miesto, 30 %. Keď je to malý kolektív, 20 detí, tak dve deti takéto budú môcť zobrať, hoci práve ich zameranie je orientácia na tento typ problému, na tento typ špecifického záujmu. Zdá sa mi, že na túto reformu najviac doplatia zraniteľné deti, najviac doplatia deti, ktoré už majú nejaký problém, pretože tie naozaj bohaté deti, to 1 % bohatých detí v našej spoločnosti, ktoré chodia do vybraných súkromných škôl, kde sa platí 1 500 alebo 2 000 eur mesačne, tým to vadiť nebude, pretože tým rodičom je úplne jedno, či za mesiac zaplatia 1 000, 1 500, 2 000 eur, to je v podstate pre nich jedna kabelka a tí rodičia si toto špeciálne elitné vzdelávanie vždy nájdu a týchto najbohatších ľudí sa to nedotkne, ale dotkne sa to strednej triedy, dotkne sa to ľudí, ktorí tých peňazí až tak veľa nemajú. Takže tu ja by som chcela apelovať na to, aby systém, ktorý bol v rovnakom, to ani nie je že odmeňovanie, ale v rovnakom nastavení normatívu pre verejné, súkromné, cirkevné školy, bez akýchkoľvek dodatočných podmienok, aby tento systém aj ostal, aby sme nevnášali do toho systému zbytočné rozdelenie, zbytočnú diskrimináciu určitého typu detí, ktoré si vybrali práve napríklad súkromné alebo cirkevné školy. Zároveň keď hovoríme o súkromných alebo cirkevných školách, ony už nemajú rovnaké podmienky v tom, lebo už sú diskriminované napríklad v tom, že zriaďovateľ, respektíve štát alebo samospráva, im neplatí kapitálové výdavky. Napríklad verejné školy, keď sa im pokazí, však ja som bola sama komunálna poslankyňa tu v Bratislave, keď sa v škole, ktorej bola naša mestská časť zriaďovateľom, pokazil kotol, začala zatekať strecha, potrebovali rozšíriť kapacity jedálne, potrebovali nové priestory, potrebovali kúpiť náčinie, no tak mestská časť automaticky našla peniaze v rozpočte a poslala ich škole na opravy a škola to opravila, super. Ale teraz si zoberte tú situáciu súkromných alebo cirkevných škôl. Poviem vám situáciu cirkevnej školy, ktorá sídli v historickej pamiatke a pán primátor chce, aby opravili fasádu. Áno, tá fasáda nevyzerá pekne, je to ale historická pamiatka a oprava fasády bude teda strašne, strašne drahá, ale tá škola na to nemá peniaze, ona nemá kde zavolať, dobrý deň, prosím vás, tuto nám padá omietka, strecha, pokazilo sa nám niečo, dajte nám peniaze. Ony nemajú peniaze, ony ledva vyjdu s tými peniazmi, ktoré majú a to isté sa týka aj ďalších súkromných škôl, ony nemajú sa, kde obrátiť, nemajú takú tú pokladnicu, kde povedia, však teraz toto sa nám pokazilo, dajte, opravte nám to. Môžete argumentovať naspäť, že avšak máme eurofondy, ktoré sú určené na školské zariadenia. Tu vám môžem povedať, že ja, keď som rokovala o Programe Slovensko a pripravovala som Program Slovensko, tak som tam špeciálne medzi oprávnených žiadateľov dala, aby mali nárok aj súkromné, aj cirkevné školy na eurofondy, aby mali rovnaké podmienky, to znamená, že v Programe Slovensko oprávnenými žiadateľmi sú. Ale aká je realita? Realita je taká, keď si pozrete koľko zo škôl, ktoré dostali podporu z eurofondov napríklad na opravy alebo na zatepľovanie a pozrete si štatistiky, tak zistíte, že je to mizivé percento súkromných alebo cirkevných škôl, že všetky peniaze idú z eurofondov, z európskych peňazí, ktoré ale sú určené aj pre tie súkromné, aj pre tie cirkevné školy, idú do štátnych škôl. To isté, keď sa eurofondy čerpajú prostredníctvom integrovaných územných stratégií, keď si pozrete, to znamená peniaze, o ktorých rozhodujú samotné samosprávy, v tých integrovaných stratégiách prirodzene nájdete zväčša školy, kde je zriaďovateľom samospráva, lebo peniaze sú obmedzené, tak oni dajú tam najmä školy, ktorými sú sami zriaďovateľmi, či už sú to župy, stredné školy, alebo sú to mestá, ktoré tam dávajú základné školy. A aby sa súkromná alebo cirkevná škola dostala do integrovanej územnej stratégie a následne dostala z projektu peniaze, to je, cez tento nástroj, to je taký malý zázrak. A, žiaľ, žiadna veľkorysosť nefunguje, preto je potrebné organizovať aj dopytové výzvy. A aj tu by sa mala zrovnoprávniť alebo minimálne nejakým dielom by mala byť, aj možno vzhľadom na počet, koľko je škôl verejných, koľko je škôl súkromných, cirkevných, nemali by byť znevýhodňované súkromné a cirkevné školy pri poberaní eurofondov, pretože ony naozaj nemajú z čoho kapitálové výdavky alebo tie veľké investície nemajú z čoho robiť. Áno, často sa stáva, že vyberajú školné, ale školné nebudú môcť vyberať. Ale keď nevyberajú školné, zároveň ešte keď by mali nižší normatív, tak mnohé súkromné, cirkevné školy jednoducho toto povedie k ich likvidácii. A nebude to na zlepšenie kvality vzdelávania. Toto skôr povedie k tomu, že bude nižšia konkurencia v sektore vzdelávania, že bude nižší boj o kvalitu a celkovo nakoniec bude z toho škodovať najmä žiak, najmä to dieťa, pre ktorého by sa celá reforma mala robiť. Vyjadrila by som sa aj k iným bodom, ale tie podľa mňa nie sú tak podstatné. Ja si myslím, že filozoficky o tom ako pôjdeme ďalej v oblasti školstva, filozoficky je najdôležitejší tento bod. Nerobme z detí súkromných a cirkevných škôl, nerobme z nich deti druhej kategórie, nedávajme dodatočné podmienky, čo všetko oni musia robiť, aby mohli mať plný normatív, pretože to dieťa už samo z princípu si zaslúži, aby malo rovnaké podmienky ako dieťa, ktoré chodí do verejnej školy. Ja tu mám aj situácie, ktoré rodičia, nechcem už to moc rozoberať, ale ktoré rodičia spomínali pri výbere školy. Často je to tak, je to hlavne situácia v mestách, kedy nedávajú napríklad mamičky - samoživiteľky, nedajú dieťa do najbližšej školy, ale dajú ho tam, kde pracujú. To znamená, že cestou, idú do práce, vyložia ho v škole a neďaleko majú, potom ho vyberú z družiny alebo ho vyberú zo školy. Čiže pre nich nie je najvýhodnejšia škola, ktorá je k nim najbližšie, lebo možno je na opačnej strane, ako idú do práce, ale je cestou do roboty, že toto je pre nich taký dôležitý moment, hej? Že tie situácie naozaj sú rôzne a hovorím, neplatí, že najlepšia škola je tá, ktorá je najbližšia. Platí, že najlepšia škola je tá, o ktorej rodič rozhodne, že je najlepšia. Zato sme v tom ´89 bojovali a myslím si, že bola by veľká, veľká škoda, keby tieto výdobytky, ktoré máme, keby sme ich teraz zmenili. A ďakujem veľmi pekne, ďakujem. [15:59] Peter Žiga Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Pán poslanec Pročko. [15:59] Jozef Pročko Ďakujem veľmi pekne. Ja som dostal takú správu od jednej mamičky, spýtala sa ma, že prečo teda ideme zlikvidovať súkromné školstvo. No ja hovorím, že ja nejdem nič zlikvidovať, ani nikto z nás nejde zlikvidovať. A presne si poukázala na to, že keď si rodič vyberie teda pre to dieťa súkromnú školu, prečo by mal byť rozdiel. Prečo je rozdiel medzi tým, kde chodí to dieťa a prečo je rozdiel v tom, ako sa tento štát stavia k súkromným školám? Keď sme už teda raz dali súkromné školy a keď majú možnosť tie súkromné školy fungovať, tak by mali byť aj rovnaké pravidlá pre tie súkromné školy a pre štátne školy. Nebudem hovoriť o kvalite súkromných škôl ani o kvalite štátnych škôl, ale jednoducho naozaj tá spravodlivosť a tá rovnosť by tu mala byť. A tá spravodlivosť a tá rovnosť tu nie je. [15:59] Peter Žiga Pani poslankyňa Puškárova. [15:59] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Len kratúčko, teda také tri poznámky. Prvá vec a to som už spomínala aj ráno, veľakrát hovoríte o podpore školstva, ako teda udržať naše školstvo. Momentálne Slovensko je svojou podporou 100 % normatívom tuto, pred nami je Švédsko, Fínsko, Belgicko a za nami sú všetky krajiny, Česko je tuto, tam sme. My podporujeme naše súkromné školy nadštandardne, žiaľ, nie je to bežné v Európe a, bohužiaľ, za posledné roky sa nám podiel normatívov, ktoré vyplácame súkromným školám, ktoré vyberajú aj školné, opäť hovorím, treba si rozdeliť viaceré školy, ten zákon je nastavený na školy, v prvom rade sa bude znižovať normatív tým, ktorí vyberajú školné a môžu teda dorovnávať výpadky cez školné, vypláca im rovnakých 100 %. Kapitálové výdavky v rozpočte školy nie sú veľké, na školu ročne je to 21-tisíc euro. Oproti vyplácaným normatívom z verejných zdrojov je to teda maličký zlomok, maličký, ani 5 %, čiže o kapitálových výdavkoch, prosím, už nehovorme pri tejto diskusii. Čiže ak chceme udržať naše školstvo ďalšie roky a vieme, že budeme potrebovať kvalitné školstvo, ten tok zo súkromných škôl, ktoré vyberajú školné a kde chodia deti rodičov, ktorí si to môžu dovoliť, musíme presmerovať do verejného školstva, lebo tam nikdy nebude dosť peňazí. Bojujeme tu za učiteľov, za ich zvýšené platy. Potrebujeme presmerovať tento tok, to je recept na udržateľnosť nášho školstva. Ďakujem. [16:14] Peter Žiga S reakciou pani poslankyňa Remišová. [16:14] Veronika Remišová Ďakujem. Ďakujem, pani poslankyňa Puškárová. Ja som sa chcela vyjadriť aj k školnému, pretože verejné, to je taká otázka, taká dvojsečná, totiž aj verejné školy vyberajú skryté poplatky, viete, však rozprávam sa s rodičmi, jednak peniaze na ZRPŠ, to je kešovka, dáte to pani učiteľke, potom napíšu celý zoznam, čo treba doniesť, hygienické potreby, vreckovky, mydlo, neviem čo. Čiže vidíte rodičov, ktorí s takými veľkými taškami, kde majú nakúpené, idú do školy a zložia to tam, dostali zoznam. Ďalšie príde, za tento zošit pracovný chce 20 eur, za anglický zošit chceme 31 eur, za toto a keď to narátate, zrazu sa pozrete na ten účet, ktorý platíte v štátnej škole, hovorím stále, tak zistíte, že len za ten prvý mesiac, ktorý dieťa išlo do školy, ste už vycálovali okolo 200 eur. A to ja nazývam skryté poplatky. Súkromné školy, s ktorými som sa rozprávala, majú možno nejaké minimálne školné, možno 50, 60 eur, sú aj také, pozor, ktoré majú 1 500, 2 000 eur, ale to hovorím, že tým im je úplne, tie sú ani podľa mňa neni v sieti škôl. (Reakcia z pléna.) Cambridge? Britská Cambridge škola? No ale tak to je, im bude úplne (reakcia z pléna), tak potom tým bude úplne jedno, či zaplatia ich rodičia 1 500, 2 000, 2 500 eur, pretože tam tí rodičia naozaj nemajú problémy s peniazmi. Ja hovorím o školách, ktoré vyberajú minimálne školné, ktoré pokryjú, že keď dieťa príde, rodič príde s dieťaťom do školy, tak už nepotrebuje nosiť vreckovky, mydlá, neviem čo všetko, hygienické potreby, lebo to všetko tam už je, to si už raz zaplatil a koniec a už neplatí. Takže ja sa obávam, že týmto zákonom alebo touto reformou sa zvýši aj tá šedá ekonomika, že presne takýmto spôsobom sa začnú vyberať v školách takéto skryté poplatky. Ale týchto škôl, o ktorých hovoríte, že platia obrovské školné je minimum. A áno, s tými urobte poriadok. [16:14] Peter Žiga Poslanci Dubovický, Krajčí, Plaváková nie sú v sále, strácajú poradie. V rozprave bude vystupovať pán poslanec Krátky. [16:14] Rastislav Krátky Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, milé kolegyne, kolegovia, nuž, keď som počul, že máme na stole teda reformu školstva, ktorá nemá obdobu za ostatných 20 rokov, tak som spozornel, pretože ja sa teším na to, že naše školstvo sa posunie dopredu a teším sa akejkoľvek snahe toho, že niekto prinesie zmysluplnú, proštudentskú reformu, ktorá bude v záujme nielen žiakov, ale aj rodičov. A potom som sa vrátil teda na ten začiatok, pán minister, tak ako ste to predložili a zistil som, že toto nie sú tie hlavné menovatele, že vaše menovatele boli, že treba naplniť a zadosťučiniť verejnému záujmu, že je potrebné využiť teda ten normatív, ako pani Puškárová teraz popísala, inak nota bene, teraz ste na vlastnej koži zažili, čo to znamená, keď chcete ukázať zmysluplnú tabuľku a graf, čiže ja len podporujem teda tú snahu to neobmedzovať a dať slobodu poslancom, teda prinášať aj vizuálne pomôcky, aby sme mohli deklarovať a argumentovať, čiže vrátim sa k tomu normatívu, čiže ten je potrebné nejako inak prerozdeliť, a teda vo verejnom záujme, ktorému sa má zadosťučiniť, tak je, školy postaviť do pozície, že majú prijať hlavne tých študentov a žiakov, ktorí sú v ich blízkosti. A teraz som zostal tak na pochybách, že či toto je teda naozaj ten problém a či toto je naozaj to gro tej reformy, ktorú potrebujeme. A zostal som sledovať tú debatu, tú diskusiu, pretože začalo sa to veľmi zaujímavo vyvíjať a o to viac, keď v konečnom dôsledku tie kroky, tak ako boli, teraz hovorím na začiatku, navrhnuté, ohrozovali, skutočne ohrozovali vo svojom dôsledku existenciu cirkevných škôl. Tie súkromné, áno, rozumiem, ale ako teraz by som ich na chvíľočku vynechal z diskusie, lebo ony si vedia nastaviť a upraviť podmienky, hoc teda drvivá väčšina z nich nevyberá tak veľké poplatky, aby vedeli vyjsť s tým normatívom, ktorý ste im pôvodne chceli dať, o koľko ste ho pôvodne chceli znížiť. To by naozaj rapídne museli zvýšiť to, čo vyberajú za školné, aby mohli prežiť. Venujme sa na chvíľočku tým cirkevným školám, že tu už bolo viackrát, pán minister, povedané, že to je výdobytok novembra. To je v podstate sloboda, kreativita v školstve, mne sa to veľmi páči, keď si rodičia a ja ako študent potom už neskôr, keď som bol na vysokej škole, som si mohol vybrať školu, ktorá sa mi páčila aj obsahovo, aj formou a mohol som tam ísť. Nuž, ja viem, že vy neobmedzujete a neprikazujete priamo rodičom a študentom, čo si majú vybrať, ale vy ten systém nastavujete tak, že tie školy budú mať existenčný problém a stále to tam zostalo. Skrátka vy ste zapli prvý gombík zle a dnes, keď ste ustúpili z niektorých svojich pozícií a keď ste niektoré veci zmenili, tak stále ste to nedopracovali a nevyhodili ste to do výhybky, ktorá by mi hovorila, že toto je po 20 rokoch v školstve očakávaná zmena, ktorá spraví zo školstva inovatívne miesto, ktorá mu dá, hoc teda ja rozumiem, že je konsolidácia, dostatočný vankúš finančný, aby sme sa mohli posunúť dopredu. A ja teraz nechcem hovoriť o financiách v školstve aj keď teda som tam teraz odbočil. Ak postavíte rodičov do pozície, alebo teda nastavíte systém, že tie školy jednoducho budú mať problém prežiť, alebo stratia svoju identitu, lebo teraz majú na výber jedno alebo druhé, tak znejú tie návrhy, tak idete proti moderným trendom, idete proti tomu, čo vlastne chce naša spoločenská objednávka. Čiže upozorňujem na to, že tu neni len verejný záujem toho, aby rodičia mohli umiestniť deti do výchovno-vzdelávacieho zariadenia, ale aj aby ho mohli umiestniť do takého, ktoré spĺňa ich hodnotový a teda, áno, ich hodnotový rámec. Zvlášť ma zaujalo, keď som sa pozrel a aj potom som si pozrel tú diskusiu pri jednom špecifickom momente, a to bolo domáce vzdelávanie. Ja teraz rozumiem tomu, že vy pravdepodobne máte, teda ja vám poviem, ako si to vysvetľujem, že ako sa tie zmeny, ktoré teraz navrhujete v tom domácom vzdelávaní, tam dostali. Ja rozumiem tomu, že vy asi máte na ministerstve nejakých ľudí, ktorí sú zaslúžilí vo svojom obore, rozumiem tomu, že majú nejakú erudíciu a je rozumné ich počúvať skrátka. Ale neviem, kto poradil, dať do zákona to, že majú učitelia povinne navštevovať tých rodičov a tie rodiny, ktoré majú študenta na domácom vzdelávaní, a to z tohoto dôvodu, totižto už len, keď si to porovnám s takou školskou inšpekciou, že ani ona nemá (reakcia navrhovateľa), no nie, ešte raz, nie sú, domáce, tak mýlim sa, keď hovorím, že, ešte raz to zopakujem, aby som si bol na 100 % istý, mýlim sa, keď hovorím, že navrhujete v zákone povinnú vizitáciu rodiny s domácim vzdelávaním? Výborne, čiže toto nebude obsahom zákona, ktorý prejde? (Reakcia navrhovateľa.) Tak to je výborné, dobre, lebo videl som to tam. (Reakcia navrhovateľa.) Takto, stretol som sa s ľuďmi, ktorí sa domácemu vzdelávaniu venujú, vystupujem, aby som ich zastúpil, položil som otázku, že garantujete, že teda nie sú tam povinné vizitácie domácností rodín, ktoré domáce vzdelávanie... výborne, lebo to bola jedna z požiadaviek, ktoré mimochodom oni opreli o podmienky alebo diskusiu, ktorá bola aj v MPK, takže ja sa pýtam na to, čo sa tam objavilo, čo mi oni tlmočili a čo som tam videl, takže je výborné, to je jeden z veľmi dôležitých momentov, pretože keby toto tam bolo, tak to znamená, že tie deti, ktoré sú na domácom vzdelávaní s tým normatívom, ktorý je teraz 10 % alebo 30, pokiaľ ide o deti, ktoré majú zdravotné, fyzické problémy, tak tá škola, ktorá dostáva tento normatív, by jednoducho nemala ani zdroje, ani kapacity školské navštevovať tieto domácnosti. A to je výborné, že teda to tam neni a že to vypadlo. Druhá vec, pán minister, a tiež mi zareagujte, lebo to je dôležitá vec, ktorá ľuďom leží na srdci, zvlášť tým, ktorí teda majú domáce vzdelávanie, je povinnosť prezenčných skúšok teda na škole. Je to tam alebo to tam nie je, pán minister? Povinnosť rodiča prezenčne nehať to dieťa preskúšať, pokiaľ je vzdelávané v domácnosti, je to tam? (Reakcia navrhovateľa.) A jak budete, na Spišskú Starú Ves? (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. (Reakcia navrhovateľa.) Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, pán poslanec, nie som veľmi nadšený, že tu diskutujete medzi sebou. Normálne prebieha diskusia tak, že vy v rozprave vystúpite, môžte položiť rečnícke otázky a pán minister, keď zváži a uzná za vhodné, tak svojím vystúpením vám na nich odpovie. Tieto veci ste si mali vyriešiť vo výboroch, keď ste tak neurobili, tak ma to mrzí, ale nebudem zhovievavý ku takejto diskusii. Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Pán predsedajúci, pochopili sme. Akurát, že teraz to náhodou chcem oceniť, lebo väčšinou je s členmi vlády len prestrelka, a toto bolo náhodou, ja som rád, že pán minister na mňa rovno zareagoval, lebo to je dôležité. Ja teraz sa ho pýtam na veci, ktoré tí ľudia, ktorým leží na srdci a ktoré ohrozujú napríklad to domáce vzdelávanie, keby boli v zákone a keby tam sa dostali a boli v takej forme, ako mi boli tlmočené. Toto je veľmi zaujímavý podnet, pán minister, čo ste povedali, teda, že reagujete na to, čo sa dialo na Spiši. Najprv poviem taký prvý komentár k tomu, že prečo sa pýtam na to, že či je toto povinne zo zákona dané, že rodičia, ktorí majú deti na domácom vzdelávaní, tak musia nechať preskúšať svoje dieťa prezenčne. Nuž, ono to predstavuje prakticky veľký problém, pretože na takom druhom stupni musíte zložiť štrnásť skúšok a teraz nie všetky školy poskytujú možnosť domáceho vzdelávania. Ich je pomerne málo a už keď si nejakú vyberiete a dohodnete sa s ňou, teda že budete mať dieťa na domácom vzdelávaní, tak sa často v praxi stáva, že tá škola je ďaleko od vášho domova. A teraz keď vy vyhodíte zo zákona možnosť ho preskúšať dištančne a postavíte rodiča do pozície, že tam musí prísť fyzicky, osobne, tak asi je teraz v tomto momente každému jasné, že to dieťa nebude schopné zložiť tých štrnásť skúšok po dlhej ceste v jeden deň. Čiže majú ďalšie možnosti, buď tam sa ubytujú a zoberú si študijnú dovolenku a to dieťa bude bývať niekde ďalej od domova, aby zostalo pri mieste školy, alebo kde teda škola určí tú skúšku, čo je, asi cítite to hneď medzi riadkami napísané, extra výdavok aj pre rodiča a extra záťaž pre to dieťa, ale dobre, to je jedna z možností. Druhá z možností je, že alebo teda komplikácia a nie možnosť, alebo druhá komplikácia je, že nielen to dieťa bude vystavené veľkému náporu spraviť buď tie skúšky jeden deň alebo, ale bude tam musieť byť dlhšie, bude musieť byť v tom mieste dlhšie, lebo tam budú musieť cestovať opakovane, hej? Čiže to je veľmi vážna komplikácia pre rodičov, že budú musieť tam buď byť ubytovaní, alebo tam pravidelne na dlhé vzdialenosti cestovať. Nuž, v poriadku. Zoberme teraz ten argument toho, že reagujete na nešťastie, ktoré sa stalo a na študenta, ktorý ale nebol v domácom vzdelávaní. Veď on predsa prešiel celým systémom školským, tak ako ho máme nastavený a tam si nikto nevšimol, práveže v tých inštitúciách, kde ho vzdelávali, na školách, prezenčne ho vzdelávali a tam si nikto nevšimol, že tento študent má svoje psychické problémy a akého je nastavenia a razenia. Takže vy vlastne spájate dve podľa mňa teraz nesúvisiace veci. Rozumiem tej požiadavke a tomu postoju držať tých žiakov pod istou formou dohľadu. Na druhej strane uvádzate, že to robíte na základe príkladu, ktorý s tým ale vecne nesúvisí. Takže pokiaľ to robíte na základe študenta, ktorý bol v systéme, bol v školách a nikto to nespozoroval, tak si v prvom rade treba upratať tie systémy a tie nástroje tam, až potom by som zasahoval do iných oblastí, ako je napríklad to domáce vzdelávanie. Takže oceňujem, že aspoň jedna z týchto dvoch vecí sa do zákona nedostane, pretože to tým rodinám, aj keď je ich veľmi málo, myslím, že ani percento ľudí, ktorí využívajú, neni ani teda z toho celkového počtu rodičov, ktorí majú deti v škole, nie je, ktoré využívajú to domáce vzdelávanie. Ale za mňa by bola veľká škoda hodiť im polená pod nohy a jedna z vecí, ktorá bola, tak bola to, aby teda tí učitelia navštevovali prezenčne tie domácnosti, s čím by som ani inak akože nemal problém, to chcem ešte dovysvetliť, pretože ani tí rodičia v skutočnosti to nerozporovali, ale je tam potom enormná záťaž znovu na školu, ale nejdem to teraz riešiť a rozoberať, keď teda to tam nebude. Chcem ešte podčiarknuť jednu takú politickú vec, ktorá sa tiahne celou touto rozpravou. A neviem, pán minister, že či je možné, aby vám to ušlo, aby ste to nezachytili, ale tu sa tento týždeň stala jedna výnimočná vec. Pri reakciách na ministra, konkrétne na ministra financií, požiadal asi podľa môjho názoru minister financií, pán Kamenický predsedajúceho, aby prerušil rozpravu, aby ju skrátil už v beztak v skrátenom legislatívnom konaní. Ja nerozumiem tomu naozaj nerozumiem tomu, čo vás viedlo k zlúčeniu siedmich bodov zákona v školstve, aby ste ich zlúčili do jedného bloku na diskusiu v parlamente. Nerozumiem tomu obzvlášť teda, keď podľa vašich slov je toto po dvadsiatich rokoch dlho očakávaná reforma. Ja by som očakával, že sa tým budete pýšiť, že budete tomu venovať obrovské množstvo priestoru a času, že budete mať radosť z tej diskusie, že budete predávať, aké vynikajúce výsledky donesiete, čo všetko to prinesie tým rodičom, aké možnosti získajú, čo sa zagarantuje pre tých študentov, ako sa nám posunú, ako sa nám zlepšia výsledky v testovaní, ako bude napríklad viacej peňazí v školstve, akým spôsobnom proste poriešime tie najakútnejšie problémy, ktoré tu máme. Ja namiesto toho sledujem, že áno, myslím, že kto vám spočítal, jeden z mojich kolegov myslím, že Richard Vašečka povedal v priebehu tejto rozpravy, že sedem minút ste vystupovali v úvode, minútu ku každému zákonu. A to sú tu zákony, ktoré sú úplne nové. Je mi ľúto všetkých kolegov, ktorí sa poctivo venujú téme školstva, pretože si viem predstaviť, ako boli pripravení do tejto diskusie. A osobne mám za to, že práve toto je to miesto a ja ocením aj svojich politických oponentov ako pani Puškárová, ja by som bol rád, keby vystupovala viacej, pretože to nám tu chýba, chýba nám tu ten stret myšlienok a nielen pri školských zákonoch mi to chýba, mne to chýba aj pri hospodárskych alebo pri životnom prostredí, aby sme sa dostali do konštruktívnej diskusie, vypadol z toho ten najlepší možný variant a ten sa aplikoval. Ale to už nejdem ani hovoriť, že tu chýba aj otvorenosť koalície na to, aby ste, keď zistíte, že opozičný návrh a opozičný variant je lepší, že aby ste ten prevzali a implementovali. To sa tu vlastne ani nedeje. Takže tu chcem dať veľký výkričník a chcem povedať, že toto je cesta a teraz použijem slová vášho predsedu vlády, vášho šéfa, naozaj toto je cesta do pekla, že robíte reformu bez toho, aby ste ju otvorili podrobnej diskusii o každom jednom svojom návrhu. Ja som si takmer istý, že každý jeden z tých kolegov, ktorý vám pravidelne vystupujú k téme školstva, by vám vystúpil ku každému jednému bodu, ak nie ku každému, tak k väčšine. A je veľká škoda, že vy nie ste hrdý na tú reformu, ktorú teraz predkladáte, ale že potrebujete s tým rýchlo prefrčať cez parlament, aby ste to mali za sebou. Ďakujem za pozornosť. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Na vaše vystúpenie štyri faktické. Pani poslankyňa Gažovičová. [16:29] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela reagovať k tým technickým veciam ohľadom domáceho vzdelávania, lebo treba povedať, že tento zákon naozaj obsahuje povinnosť škôl každoročne kontrolovať domácnosť, v ktorej sa domáce vzdelávanie deje, je to ten § 24 ods. 10, to znamená, že naozaj. A na Slovensku je tá nezvyčajná situácia, že mnohé rodiny, ktoré sú na domácom vzdelávaní, majú svoje kmeňové školy cez pol republiky a dôvodom je, že už teraz to veľa škôl nechce robiť, že by sa stali kmeňovými školami domáceho vzdelávania. Keď sa toto zavedie, tak ešte viac škôl si povie, že to robiť nebudú, lebo im to nestojí za to, že by každoročne museli vyslať nejakého svojho zamestnanca cestovať cez celú republiku a kontrolovať tie domácnosti. Čiže ako môžete mať na to svoje dôvody ako ministerstvo, že to predkladáte, len by som chcela uviesť na pravú mieru, že áno, toto ten zákon navrhuje a takisto ten zákon navrhuje to povinné osobné preskúšavanie, kým v súčasnosti sa povoľuje aj dištančné. A dovolím si nesúhlasiť s tým, že toto by vedelo riešiť podobné prípady, ako sa stali v Spišskej Starej Vsi. Veď tam práveže ten žiak prišiel na osobné preskúšanie a vtedy sa práve stala tá tragédia. Tam ten problém bol v tom, že teda v prvom rade, že bol na nútenom domácom vzdelávaní a neriešili sa dlhodobé agresívne prejavy, čo je čiastočne zlyhanie asi aj sociálnej kurately, aj komunikácie medzi školami. A oceňujem, že zákon na túto tragédiu vo viacerých prípadoch reaguje. Pri tom osobnom preskúšaní, áno, môže to pomôcť podchytiť možno niektoré deti, ktoré neprospievajú, na druhej strane naozaj pre deti, ktoré napríklad sú na autistickom spektre a nezvládajú tú zmenu prostredia, tak pre nich to môže byť veľmi problematické. Len to som chcela doplniť. Ďakujem. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Vašečka. [16:29] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Krátky, ďakujem za vystúpenie aj za to, že sa venuješ tej téme. No ja by som rád vedel, čo si myslí pán minister, že či je domáce vzdelávanie dobré alebo nie. A možno sa to dozvieme, ale v každom prípade viem, že, bohužiaľ, viacerí vplyvní úradníci na ministerstve nepovažujú domáce vzdelávanie za dobré. Ale domáce vzdelávanie je dobré, lebo to je prvotná forma vzdelávania, pretože rodičia sú tí prví, ktorí svoje deti vychovávajú a vzdelávajú a najlepšie ich poznajú. Navyše je to extrémne náročné. Drvivá väčšina rodičov, ktorí aj niekedy uvažovali o domácom vzdelávaní, ich nakoniec dali do bežnej inštitucionálnej školy či už na štátnu, alebo neštátnu školu, lebo je to extrémne náročné. A od tej odpovede, že či je domáce vzdelávanie dobré, alebo nie je dobré, závisí potom aj ten prístup. Pretože ak je dobré, tak vy veľmi, veľmi komplikujete rodičom aj školám možnosť, aby tie deti v tomto domácom vzdelávaní fungovali. Ono to vyzerá tak ochraniteľsky, že chránite ich pred, ja neviem akým, zneužívaním. Ale viete, úprimne ako rodič by som povedal tak ironicky, že ďakujem veľmi pekne, že ak ja som podozrivý ako rodič a štát ma musí skontrolovať, nejakí úradníci z ministerstva, tak ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že tie mechanizmy ktoré sú, sú dostatočné. Ak je nejaký konkrétny prípad, veď to sa dá riešiť rôznymi spôsobmi, napríklad cez tú sociálku a tak ďalej. Ale vo všeobecnosti toto vlastne vyzerá, že vy považujete domáce vzdelávanie za nie dobré, hádžete im hrubé polená pod nohy a ste presvedčený, že to tí rodičia ťažko skúšaní a tie školy nechajú tak, lebo je to už cez všetky čiary. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Šmilňák. [16:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Vďaka za slovo. Áno, pán kolega Krátky, je to tak, ako ste sa pýtali. Zákon, školský zákon sa teda v týchto dvoch veciach otvára aj v niečom inom, samozrejme, ale čo sa domškolákov týka, tak dnes má riaditeľ možnosť zvoliť formu preskúšania, buď je to osobná forma preskúšania, alebo dištančná. Týmto spôsobom sa zavádza povinnosť skúšať nie dištančne, ale osobne, čo bude veľmi, veľmi komplikovať rodičom situáciu preto, lebo väčšina tých škôl, ktoré sú vôbec ochotné sa venovať domškolákom je priemerne dvesto kilometrov od nich. Čiže toto keď budú musieť absolvovať hore-dolu pri všetkých predmetoch, tak ďakujem pekne. A tá druhá vec, že každý rok musia skontrolovať obydlie a podmienky, bude zase nútiť tie školy, ktoré sú na opačnej strane tých dvesto kilometrov, každý rok tam prísť. Už dneska ten normatív, ktorý ide za domškolákov na školy, je tak maličký, to je len zlomok, že tým školám sa to absolútne, ale absolútne neoplatí, a to ešte viacej zredukuje ochotu akejkoľvek školy sa zaoberať tými domškolákmi. A čo ja tam vidím a to už sú trošku možno špekulácie, ale zredukovanie a osekanie domškolákov, lebo keď dopadnú na neštátne školy tieto reformy a budú zanikať postupne školy neštátnych zriaďovateľov, tak mnoho ľudí by si zvolilo radšej tú formu domškoláctva, hej, domáceho vzdelávania, ale už nebudú môcť. A ja tu tiež vidím to, čo bolo naznačené, ten zámer ministerstva dostať všetky deti pod štátnu kontrolu, zoštátniť školstvo, zakázať alebo obmedziť domškolákov a bude dobre, bude tu veselý komunizmus, socializmus. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Pročko. [16:29] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Veľmi vhodne si sa spýtal, čo ich viedlo k tomu, aby zlúčili toľko zákonov spolu. To bola tak vhodná otázka, na ktorú je jediná vhodná odpoveď, rýchle, rýchle, oni všetko robia rýchle. Trestný zákon rýchle, ožobračovanie ľudí rýchle, školstvo rýchle. Veď tu bolo toľko a je toľko skrátených legislatívnych konaní. Rýchle, ale prečo rýchle, najmä tento, tieto zákony, ktoré sa týkajú školstva, ktoré sa týkajú výchovy detí, kedy naozaj tá výchova tých detí musí byť zodpovedná, musí byť cielená a musí byť motivovaná? Ja súhlasím s tým, že domškolákov treba kontrolovať, pretože naozaj niektorí rodičia, no, treba ich kontrolovať, treba. Ale prečo rýchle? Prečo sa tak ponáhľate? Kvôli čomu sa tak ponáhľate? Toto je naozaj téma, ktorej sa treba venovať, ktorej treba venovať čas, zodpovednosť. A už ste to tu dnes počuli, že ste to urobili preto, lebo ste nezodpovední, lebo vám nezáleží na tých deťoch, vám nezáleží na tých ľuďoch, vám záleží na tom, aby ste to urobili rýchle. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho S reakciou pán poslanec Krátky. [16:29] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Zvlášť si pozriem teda aj ten odkaz, ktorý zaznel na zákon a ešte raz si to pozriem. Ale pre tých z vás, ktorí ste nepočuli, čo mi pán minister hovoril, ale na to bude môcť zareagovať teraz ako vystupujúci minister školstva s reakciou na naše vystúpenia, že si to mám doštudovať a pozrieť, lebo teda v zákone to neni. No tak ja si to pozriem, naozaj si to teraz idem ešte raz pozrieť, prečítať, nájdem si ten odkaz, ktorý ste tu aj vy povedali aj súvisiace texty a vystúpim ešte v druhom čítaní, a teda nie v druhom čítaní, myslím teraz pri prihlasovaní do ústnej rozpravy a povenujem sa tomu, lebo ak to tam skutočne je a, pán minister, vy neviete, že to tam máte, tak to je problém. [16:29] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Poslanci Dubovický, Krajčí, Plaváková nie sú prítomní, strácajú možnosť vystúpiť. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Osem poslancov, ako prvý pán poslanec Šmilňák. [16:29] Martin Šmilňák – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme veľmi málo času a už som to spomínal ráno, že ja som bol pripravený, zapísaný do šiestich rozpráv. Všade som chcel rozprávať buď 20, alebo keby som rozprával za klub tak 30 minút. A do tých šiestich rozpráv by som sa minimálne prihlásil ešte aj do ústnej, aby som mohol reagovať v prípade na všetky veci, ktoré s tým súvisia. Nuž nedá sa a už som spomínal, že 85 % času rozpravy nám bolo vzaté. Dokonca je to oveľa horšie, ako to, čo sa stalo včera, lebo včera bol aký-taký priestor diskutovať ku skrátenému legislatívnemu konaniu v prípade ožobračovania Slovenska, ale teraz nemáme ani toľko. A ešte raz hovorím, na jednej strane sa bavíme o deťoch v materskej škole, na druhej strane o inováciách na vysokej škole, úplne nesúvisiace témy a ja neviem, o ktorej téme hovoriť skôr. K tým domškolákom poviem to, že platí, že domškolákom ideme znepríjemniť, alebo nie ja teda, ale tu kolega, pán minister, ide znepríjemniť domškolákom život. Doteraz riaditeľ mal právo povedať, že či prídete na osobné preskúšanie, alebo stačí dištančne, pán kolega Pročko, čiže kontrola tam bola každý rok. Musí ten žiak preukázať, že či sa naučil to, čo je v curricule štátnom, čo je v štátnom vzdelávacom programe. Väčšina rodičov domškolákov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, drvivá väčšina. Dokopy je tých domškoláckych detí zhruba 1 500, nie je to nejaké veľké číslo. Ale týmto počinom, to nie je reakcia na Spišskú Starú Ves, to je mediálna výhovorka celkom pekná, celkom super, lebo treba chrániť, samozrejme, naše deti, ale v tomto prípade preskúšanie dištančné alebo nedištančné s tým nič neurobí. A druhé vec je, ako som spomenul, že zavádza sa povinnosť školám tých domškolákov svojich kontrolovať, to znamená, božechráň, že ste v Prešove prijali do školy dieťa z Bratislavy, lebo vy budete musieť ako riaditeľ školy poslať z Prešova do Bratislavy každý rok na prekontrolovanie nejakú učiteľku alebo učiteľa. Ako vravím, toto opatrenie zníži vôbec chuť školám, sa zaoberať domškolákmi. Keď ja dostanem normatív na dieťa, na žiaka, tak dostanem ho na platy učiteľov, na prevádzku školy, to znamená na teplo, na elektriku, ale za domškolákov dostanete minimum, to vám nestačí ani na tie skúšky, ani na ďalšie úkony, ktoré v súvislosti s domškolákom robíte. A ako riaditeľ školy vám poviem, že je to dosť otravné mať domškolákov. A školy po tomto úplne stratia akúkoľvek chuť sa ešte domškolákom venovať. A správne, kolega, si sa opýtal, že či vôbec ten štát, či ich len toleruje, alebo ich nemá rád a ešte im teda osolí život. A to súvisí aj s tým, čo my v KDH hovoríme, že rodič v tomto prípade pri výchove a vzdelávaní dieťaťa má mať posledné slovo, aj prvé slovo. A spolu so školami sú rodičia v tomto prípade dobrí partneri. A keď dobre funguje spolupráca, tak sa pomáha deťom. A keď si štát berie viac a pýta viacej, ako mu patrí, tak to potom nefunguje. Toľko k domškolákom. Chcel som rozprávať o tom, že či trojročné deti musia alebo nemusia chodiť povinne do škôlky. Tá povinnosť, že môžte si nechať dieťa doma, ak máte maturitu, tak poviem vám o jednej našej kuchárke v škole. Vynikajúca matka, skvelá matka, teraz už aj stará mama a keď sa jej pýtala, pýtala sa jej dcéra, že postrážiš mi moje malé deti, lebo čosi-kdesi išli a viete, čo odpovedala? S takou iróniou povedala, no ja neviem, či môžem, lebo tvoje dieťa je malé a ja nemám maturitu. Nemáš maturitu, nevieš sa postarať o svoje deti. Ja rozumiem, pán minister, že potrebujeme pomôcť deťom z MRK, z vylúčených komunít, ale to sa nedá robiť nasilu. Tam musí ísť oveľa komplexnejšie riešenie naprieč ministerstvami. Bolo to tu dneska spomenuté, že ženy, ktoré nastupujú do práce po materskej, tak tie vyhľadávajú škôlky od troch rokov, tak pomôžme v tejto oblasti, zamestnajme viacej ľudí v MRK. A nielen to, tie deti sú veľmi často emocionálne, fyzicky, psychicky ešte nepripravené prísť do tej školy. Čiže to, čo urobil Jano Horecký, že dať možnosť každému dieťaťu od troch rokov mať miesto v materskej škôlke, to je super a aktívna motivácia rodín, aby tie deti v prípade, že im tá škôlka pomôže viac ako rodina, áno? Ale vy zase idete po komunisticky, zase idete príkazom a zase idete proti právam rodičov. A toto je z môjho pohľadu aleže neprípustné, pán minister. A rozhodnúť, že či kvalifikáciou na to, že či sa viem postarať o trojročné dieťa alebo nie, je maturita, je, podľa mňa, veľmi nešťastné riešenie. A chcel som sa ešte venovať, to už asi ma doplní kolega, ale aspoň na chvíľočku začnem, zákone o teda o pedagogických a odborných zamestnancoch. O tom učiteľovi po troch rokoch, ktorý príde do školy a je učiteľ kandidát. My sme vám hovorili, že, ja som tu o tom rozprával, že ako funguje príprava učiteľov vo svete a že po troch rokoch získate v Anglicku bakalára a potom idete do školy, tam s vami pracujú, pracujete pod dohľadom a tak ďalej. Ale to, čo ste urobili vy, ako keby ste prepočuli niektoré dôležité veci. My u nás na Slovensku päť rokov pripravujeme učiteľa a on nevie učiť. A uvádzajúci učiteľ sa mu nestíha venovať, lebo má plný úväzok. Nevie a my sme vám hovorili, že vy po troch rokoch viete toho človeka zobrať k sebe do školy, aby mal oveľa viacej praxe a môže vám pomáhať ako asistent učiteľa. Ale nebude v triede sám, lebo po troch rokoch ešte na to nie je pripravený. On nemá, on to nemá preskúšané, on nevie reagovať v kritických situáciách, on nevie zvládnuť, povedzme žiaka, ktorý je agresívny alebo odvráva, alebo nechce pracovať, on ešte to pedagogické majstrovstvo v sebe nemá. Vy ste sa snažili vyriešiť svoj problém s nedostatkom učiteľov, ale my sme vám nehovorili toto. My sme vám hovorili, že zlyháva príprava pedagogických pracovníkov, budúcich učiteľov, ktorí po piatich rokoch ešte stále nie sú pripravení a potom ich formálne akože pripravujeme, vzdelávame pod dohľadom nejakého učiteľa, ale nefunguje to, tam to zlyháva. A preto sme povedali, že pustite ich do škôl ako asistentov už po troch rokoch. Nech sa naučia všetko, čo treba, nech zvládnu celé pedagogické majstrovstvo. Ale tak, ako ste to pripravili vy, je podľa mňa a tiež nemám patent na rozum, však určite, budete argumentovať a možno máte relevantné argumenty, ale podľa mňa je toto nešťastné riešenie. Učiteľ kandidát po troch rokoch bez toho, aby sa naučil pedagogiku, aby sa naučil didaktiku, aby sa naučil zvládať skupiny ľudí, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré sú rozdielne, to nie je jednoliaty kolektív, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré majú špeciálne potreby. Ak z neho urobíte učiteľa kandidáta a bude učiteľ, ktorého ako zastupujúceho alebo neviem akého učiteľa budete posielať samého do triedy, môžte urobiť ešte väčšiu chybu. A ten učiteľ sa môže dostať, ten učiteľ kandidát, pardon, sa dostane do problémov. A predtým vás chceme vyvarovať, pán minister. Z mojej strany toľko zatiaľ, ďakujem pekne. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalším vystupujúcim v rozprave... a teraz sa prihlásil pán Pročko s faktickou, nech sa páči. [16:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ja len krátko. Ja som nepovedal, že sú zlé, alebo že tí rodičia vychovávajú zle. Ja som len povedal, pán Šmilňák, že tie kontroly sú dobré. Ďakujem. [16:44] Peter Žiga – Vstup predsedajúceho Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Vašečka. [16:44] Richard Vašečka – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pani predsedníčka výboru, čiže pokračujem v tých svojich minútach, ktorých mám dohromady 30, teda mal som 20 v ústnej, pardon, v písomnej a desať teraz v ústnej. Za normálnych okolností by som mal tri a pol hodiny na toto. V prvej časti v tej písomnej rozprave som nakoniec venoval necelé dve minútky povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a dve minútky necelé domácemu vzdelávaniu, čiže de facto už len ako také faktické, lebo naviac som nemal čas. Takže dovolil by som sa venovať týmto dvom veciam, čiže povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a domácemu vzdelávaniu. Prečo týmto dvom veciam? Lebo hovoríme v prvom čítaní hlavne o filozofii zákona a toto sú podľa mňa také kľúčové filozofické veci. Inšpiroval ma trochu aj pán kolega Šmilňák, keď hovoril o tých kandidátoch učiteľoch, o tých trojročných učiteľoch po troch rokoch štúdia. A mne sa to spojilo aj s týmto, čo chcem povedať ja, že sú tu nejaké problémy, na ktorých sa v podstate asi zhodneme a chceme ich riešiť, napríklad nedostatok učiteľov alebo problémy so zaškolením tých marginalizovaných skupín, pre ktoré je to potom problém v ďalšom školskom štúdiu a v uplatnení na trhu práce. Ale je dosť podstatné, ako to chceme riešiť a aby sme naozaj nepoužili veci, ktoré tu boli niekoľkokrát pomenované ako komunistické alebo socialistické, alebo totalitné, alebo ešte iným slovom etatistické, to znamená, že štát proste sa k tomu postaví nejak tak paternalisticky a bude dávať niečo povinné alebo, naopak, niektoré veci, kde by si rodičia mohli slobodne vybrať, tak ich bude obmedzovať. Začnem od konca, teda od tých učiteľov kandidátov, že náš problém je, že si nemôžme príliš vyberať alebo máme vôbec, ani nemáme tých, ktorí by sa hlásili do zamestnania na niektoré predmety, napríklad na matematiku, fyziku. No lebo ten status učiteľa a tá mzda a to hodnotenie, proste to na tom trhu nevypôsobí. Viete, jednotlivci sú jednotlivci, ale keď zoberiete štatisticky proste, tak sa vám tí ľudia nebudú trhať v takých počtoch, v akých potrebujete. No a my namiesto toho, aby sme to vyriešili, ja viem, že pán minister si nemôže povedať, koľko chce peňazí a dať od svojho stola plat učiteľom, teda určiť jeho výšku, ale to je dlhodobý problém, ale toto je problém, pretože keby bola dostatočná ponuka, tak dostatok kvalitných ľudí štatisticky a môžte si z nich vybrať a nemáte žiaden problém a nemusíte riešiť učiteľov kandidátov. Čiže toto je problém. Ja nehovorím, že ja naňho mám zázračné riešenie, alebo že vy ho nechcete takto vyriešiť, ale musíme sa pozrieť na to, čo sú skutočné problémy a nepoužívať pseudoriešenia. A mne sa zdá, že v tomto prípade je to pokus, ktorý nie je, že celé zle, ale ja súhlasím s tou argumentáciou, ktorá padla a ten princíp je, že riešime teda problémy, ktoré sú skutočné riešeniami, ktoré sú veľmi otázne a tie ktoré by boli skutočné, vlastne nevieme k nim prikročiť. No v prípade toho povinného predprimárneho vzdelávania čo riešime? Tá zaškolenosť všeobecne v populácii je pomerne slušná a vysoká, 76 % vo veku troch rokov nastupuje do škôlky z logického dôvodu, to sú veci ako materská a nástup do zamestnania a tak ďalej. To podľa mňa vôbec nie je malé číslo. Áno, sú niektoré komunity, kde táto zaškolenosť je malá, pretože im tam chýba motivácia. Možno ani nemajú možnosti. A ďalšia vec je, že potrebujú to kvôli tomu, aby sa napríklad naučili dobre vyučovací jazyk, čiže slovenský, ale k tomu sú zasa aj iné riešenia, napríklad jeden náš kolega v minulom volebnom období dosť často hovoril a apeloval na myšlienku, že vyučovať takého deti slovenčinu ako cudzí jazyk, pokiaľ sa ju nenaučia, pretože začať vyučovať v slovenčine a predpokladať, že oni vedia, tak no nevedia. Predpoklad je základom prúseru, hovorí neoficiálne heslo FBI. Takže je to problém, ktorý sa dá riešiť. Znova, toto je také zjednodušené riešenie, povinné predprimárne vzdelávanie najprv od štyroch, potom od troch už, a teda teraz v určitej diskusii také šalamúnske riešenie, že maturita. Ja chápem dobrú vôľu, chápem dobrú vôľu aj snahu to vyriešiť, ale už sme si to hovorili, bolo to spomenuté, proste filozoficky to nesedí. A ja si naozaj myslím, že v dnešnom svete si musíme dávať pozor na to, o aké rozmýšľanie, o akú filozofiu opierame tie naše riešenia. A toto je podľa mňa chybná filozofia, aj keď to môže byť lákavé, zjednodušíme si to, nemajú maturitu, no tak tam dostaneme väčšinu tých, ktorých tam chcem dostať. Ale viete, tá predstava, ahojte (reakcia z pléna), veď jasné, ale ja mám zapnutý mikrofón, no, že potrebujeme to naozaj vyriešiť, nie tak pseudo, ale skutočne, preto sa mi to nezdá. Ako som to zjednodušene povedal, je automaticky inštalatér horší otec ako jadrový fyzik, no cítime že nie, hej? Čiže je to lákavé riešenie, ale nie je to skutočné riešenie. Tá druhá vec, ku ktorej sa chcem ešte dostať, zhruba tak na polovicu, aby mi to vyšlo, je domáce vzdelávanie. Ja si opäť myslím, že domáce vzdelávanie je filozofický základ, z ktorého sa školské odvádza. Áno, postupne v histórii, už veľmi dávno zaviedla sa povinná školská dochádza, aj keď v dnešnej dobe mnohí a v niektorých krajinách to tak už je, sa hovorí skôr o povinnom vzdelávaní ako o povinnej školskej dochádzke. A znova, hovoríme o veľmi, veľmi malých percentách, myslím, že keď som si to rátal, tak to vychádzalo asi 0,4 % z detí, ktoré sú školopovinné, že využívajú domáce vzdelávanie, čiže 99,5 % využíva nejakú formu štátnych alebo neštátnych škôl. Zaujala ma pritom poznámka kolegu Šmilňáka, ktorý hovoril, že v istom zmysle je to prevencia, môže to byť prevencia, pred tým, aby tí, ktorí nebudú môcť ísť na neštátnu školu, teda na súkromnú alebo cirkevnú, neskĺzli k domácemu vzdelávaniu, ale skončili to, čo sa zdá z pohľadu ministerstva, a nemyslím to len osobne pána ministra, ale myslím tým celý ansámbl, žiaduce, a to je teda, aby skončili v štátnej škole. Ale znova, ja si myslím, že to je mylný predpoklad. Ak sú nejaké problémy pri domácom vzdelávaní a sú, samozrejme, takisto sú ako pri štátnych formách, ale ja si myslím, že tie možnosti tam už dnes sú, riaditeľ má možnosť žiadať prezenčné preskúšanie. Teraz vlastne ale vy zoberte možnosť, že by mohla byť aj tá dištančná forma a sťažuje sa to tak školám ako aj tým rodičom. Zvlášť keď je tam taká nízka časť toho normatívu, čo je pre štát lacné, ale ak pridávate povinnosti a nepridávate prostriedky, no tak zhoršujete celú tú situáciu. Znova, si nemyslím, že to je riešenie, ktoré zlepší kvalitu domáceho vzdelávania, skôr to odradí ľudí, aby do toho domáceho vzdelávania išli a je to otázka, je to cieľ, to je cieľ, odradiť ľudí od domáceho vzdelávania? Lebo predpokladám, a tak je to, myslím, prezentované, že cieľom je skvalitniť domáce vzdelávanie. Ale my vám tu hovoríme, že je tu dosť veľa takých bodov, ktoré naznačujú, že to neskvalitní, ale vyženie to tie deti do tých škôl. Veľmi často, vyjadrím sa k tomu, lebo sa to často hovorí, je taký argument, že takým deťom chýba socializácia. Môže sa to stať. Takisto ale sú deti, ktoré sú izolované napriek tomu, že chodia do škôl a zažívajú tam napríklad rôzne veľmi negatívne javy ako napríklad šikanu. Ale ja, čo poznám rodičov, ktorí ponúkajú svojim deťom domáce vzdelávanie, sú ľudia, ktorí často, nie vždy, ale často, sú to viacdetné rodiny a takmer vždy sú to ľudia, ktorí sa dávajú dohromady s inými rodinami, v ktorých prebieha domáce vzdelávanie a tá socializácia je tam na dobrej úrovni. Ja si myslím, že pri deťoch, či už trojročných, štvorročných, v predškolskom veku, alebo pri deťoch na prvom stupni, je často dôležitejšie, aby ste tie deti ochránili pred patologickými javmi, ako je šikana, alebo ako je nedostatočná inklúzia napríklad pri deťoch autistoch a tak ďalej, kde tá rodina naozaj našla spôsob a vie to zvládnuť a to dieťa sa cíti komfortne a to domáce vzdelávanie je cesta pre nich. Takže je lepšie, aby sme to dieťa chránili, než ho za každú cenu vždy sa snažili tlačiť do tej inštitucionalizovanej formy, do štátnej školy, lebo to nevyrieši ten problém. Čiže zhrniem to, myslím si, že sa zhodneme na problémoch, ktoré sú, ale nezhodneme sa na riešeniach, a preto si myslím, že bude dobré, že máme, prišla mi teraz pozvánka na výbor, bude okrúhly stôl na budúcu stredu, výborne, teším sa, veľmi dobrý krok a takisto, že bude druhé čítanie, bude riadny výbor, myslím, že nejakého 13. októbra, takže máme na čom popracovať a hľadať dobré skutočné riešenia. Ďakujem. [16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán poslanec. Trochu sa mi nechce veriť, ale vraj máme na balkóne deti z Revúcej, tak ich pozdravujem. (Potlesk.) Tak aj pozdravte Revúcu, dobre? Pokračujeme v rozprave. Keď pôjdete okolo, tak ja vybehnem, dobre, tu. (Reakcia z pléna.) Aj pán Pročko chce, dobre? Pán poslanec Šmilňák. [16:59] Martin Šmilňák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, spomenul si problém s nedostatkom učiteľov a s tým, ako sa s tým snaží vysporiadať pán minister. Ja chcem povedať ešte jednu vec, o ktorej neviete všetci, ale na výbore sociálnom sme mali správu o stave alebo o sociálnej situácii občanov na Slovensku za rok 2024. A okrem iného, tam z tej správy vyplynulo, že zo Slovenska odchádza ročne za posledné dva, tri roky štyri a pol tisíc mladých ľudí, štyri a pol tisíc mladých ľudí. Ďalej tam vyplýva z tej správy, že sa rodí každý rok o niekoľko tisíc detí menej. Naposledy to bolo 46 240, tuším, keď sa nemýlim, plus-mínus nejaké drobné. Sme sa dostali pod číslo 50-tisíc, čo je hrôzostrašné preto, lebo Slovensko postupne vymiera a prichádza o kvalitných ľudí. A ja som spomenul, aj v rozprave som spomenul, situáciu pedagógov a ty si to zase povedal, že to je absolútne nevábne, čo sa tu deje. A tie riešenia, ktoré predstavuje zatiaľ pán minister, má to asi ťažké, ale ten s tým učiteľom kandidátom, to nie je šťastné riešenie. To hovorím z pedagogickej praxe, my veľmi potrebujeme zlepšiť kvalitu prípravy pedagógov, ale toto nie je riešenie. Toto je hodenie niekoho, kto ešte nevie dobre plávať do pomerne rozbúrenej vody a nebude to fungovať. A ako vravím, ešte väčší problém, za väčší problém momentálne považujem odliv tých najšikovnejších mladých mozgov, ktorí zo Slovenska odchádzajú a pri takom obrovskom balíku, ktorý tu predstavuje pán minister, tam toho veľa pre týchto ľudí nie. Takže toto vnímam ešte ako väčší problém. Ďakujem pekne. [16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pán poslanec Vašečka. [16:59] Richard Vašečka – Vystúpenie s faktickou poznámkou Pán kolega, ďakujem za reakciu. Úprimne, ja to nemám rád, ako do niekoho tak biť, ako my tu teraz. Pán minister tu tak sedí a počúva nás a niektoré veci nie sú príjemné, keby som sedel na jeho mieste, ako asi by som úplne sa v tom nekochal. Ale myslím, že to robíme všeobecne na tej úrovni školstva aj tuto, nie je nás tu zopár, nie je to nejaká populistická téma, na ktorej by sa tu teda vyřádili nejakí populisti, že naozaj sa snažíme hovoriť, áno, každý zo svojej strany, áno, my ako opozícia viac-menej sa snažíme poukázať na nedostatky, na chyby. Ale nemyslím si, že je v tom zlomyseľnosť z jednej alebo druhej strany, nemyslím si, že je v tom zlomyseľnosť zo strany ministra a ministerstva, že by tu teraz chceli priniesť zlé riešenia, alebo zlomyseľnosť z našej strany, že za každú cenu chceme nájsť chybu, lebo to je v podstate ľahké nájsť chybu na niečom tak komplexnom a niečom tak živom ako je školstvo, nájdete pomerne ľahko, hej, vždycky nájdete. Ale myslím si, že tento oponentský proces je veľmi dôležitý a že takéto veci, ktoré sa potom dotýkajú veľkého spektra najmä teda detí, ale rodičov, zamestnancov a tak ďalej, učiteľov, tak je dôležité podrobiť takémuto komplexnému oponentskému procesu, aby keď to už tu prijmeme, aby to stálo za to. Myslím, že niečo sa už urobilo v tom MPK. Na začiatku rozpravy, úplne na začiatku doobeda, zaznelo od Janka Horeckého, že tak, ako to išlo do MPK, tak že to bol najhorší zákon od roku 1989 týkajúci sa školstva. No tak dobre, bol to taký opozičný výrok, ale v tom MPK sa už niečo upravilo a verím, že po týchto diskusiách sa zas niečo opraví aj do druhého čítania a, možno nebudeme mať všetci tak, ako to chceme a možno sa nezhodneme, ale určite sa to zlepší. Ďakujem. [16:59] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Poslanec Horecký, pripraví sa poslankyňa Gažovičová. [16:59] Ján Horecký – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, naviažem na svoje prvé vystúpenie za klub, kedy som vám vlastne zhrnul tie dopady takýchto masívnych zmien. Poukázali sme, hovorili sme aj o nejakých tých kľúčových zmenách, ktoré nie sú len pracné na zapracovanie do všetkých tých dokumentov, poriadkov, ktoré zamestnajú od rána do večera ten chudobný manažment na školách, a tak im zabránia v tej hlavnej činnosti. No chcem teda teraz nadviazať, aby ste videli, akú to má faktografiu za týmto. Pripomínam, že v máji 2023 sme naozaj urobili, nadväzovalo to na desaťročia práce predtým, veľký reformný krok a považoval som ho vtedy za úplne že hraničný, čo sa týka síl absorpčnej schopnosti škôl. Bolo to tak na hrane, že sa rozhodovalo o tom v mnohých zborovniach, na mnohých konferenciách, valných zhromaždeniach stavovských organizácií. Dlho trvalo, kým pristúpili Združenie základných škôl Slovenska k tomuto, že áno. Dlho trvalo, kým všetky organizácie povedali áno a išli sme všetci školáci do toho. Prečo dlho váhali? Nebolo to len preto, že sa učiteľom nechce meniť spôsob, mnohí nevedia ľahko zmeniť spôsob toho, ako vzdelávajú deti a tie staré vzdelávacie cesty jednoducho nefungujú a sú nepoužiteľné. Je to aj preto, že to skutočne vyžadovalo obrovskú mieru práce od týchto ľudí. Rok na to prišla takzvaná Nežná revolúcia v školstve, všelijaké ďalšie zmeny, ktoré priniesli, také menšie. A teraz máme rok 2025, ďalšia zmena masívna, masívne zmeny. A ja som vám, pán minister, aj ostatní kolegovia, vlastne demonštroval, čo to všetko znamená, keď niekto aj v dobrej viere urobí nejakú zmenu textácie v zákone, aký to má dopad na tie státisíce detí, desaťtisíce učiteľov a na manažmenty škôl. Tak pričom hneď na začiatku poviem, že sú zmeny, ktoré sú potrebné, sú zmeny, ktoré v školstve musíme urobiť, aby to školstvo fungovalo lepšie a na tie sa treba sústrediť a nájsť spôsoby, ako to urobiť. Ale pripomínam, že dva roky dozadu sme mali, na hranici schopnosti absorpčnej systému a školy, urobené zmeny. A my im potrebujeme pomáhať. To bolo len dva roky dozadu. Fínsko, Estónsko, často sa spomínajú tieto krajiny, tam sa tie reformy robili, samozrejme, 20 rokov. My nemôžeme po dvoch rokoch takouto, prepáčte mi to, nezmyselnou záťažou zmien si strieľať do kolena. A teraz sa dotknem pár konkrétnych príkladov, o ktorých tu už viackrát bola reč, veď ich komunikujeme od mája, niektoré od júna a júla. Viete, tie materské školy a to povinné predprimárne vzdelávanie to nie je len technická zmena, technické opatrenie alebo v dobrej vôli snaha vytiahnuť deti z generačnej chudoby. Hovoril som to aj na tej odbornej tlačovke, aj na konferenciách, trojročné dieťa nezmení situáciu v osade. Tam treba pracovať s rodičmi, tak ako o tom hovorí nobelista Heckman, ako o tom hovoria skúsenosti Family Nurse Partnership, organizácie, ktorá 30 rokov úspešne robí s 390 000 rodinami. Tak naozaj vládna novela, ktorá ruší právny nárok, o ktorý sme dva roky bojovali dozadu so samosprávami a presadili ho, ktorý sa implementoval do dokumentácie samospráv, zriaďovateľov škôl, tak teraz to proste len tak škrtneme a nahradíme to povinným predprimárnym vzdelávaním pre všetky deti od troch rokov. Tak ako už bolo aj povedané, tak len stručne, že áno, rodič môže požiadať, keď má maturitu, o to, aby to dieťa bolo vzdelávané doma, má to však dva háčiky. Prvý háčik je, že, nuž, maturita nerobí z rodiča, samozrejme, dobrého rodiča. Nikde na strednej škole nedostanete maturitu z rodičovstva a štatutár tej materskej školy, do ktorej to dieťa môže byť proti vôli rodiča zaradené, starosta, ten tú maturitu mať nemusí, to je úplne absurdné. Druhý háčik je, že kmeňová materská škola určí dieťaťu, ktoré doma v súrodeneckej grupe, v rodičovskom prostredí, termín vo februári, časový rozsah kedy má prísť medzi 20 detí, ktoré sú tam spolu od septembra, ktoré nemá tie návyky, ktoré majú iné deti a má táto škôlka odmerať, či ten rodič dobre narába, vzdeláva svoje trojročné dieťa. A napokon pani riaditeľka tej škôlky rozhodne, či to dieťa musí nastúpiť vzápätí do škôlky, alebo o tom rozhodne rodič. A to je civilizačná zmena, to je proste civilizačná zmena, kedy my si myslíme, že to vieme lepšie, vieme to lepšie ako tí rodičia, na ktorých sa dívame a kde naozaj dokážeme ukázať prstom - toto robia zle, toto by bolo lepšie. Ale, priatelia, toto si nikto z vás nedovolí urobiť vo svojich rodinách, to si nedovolia starí rodičia voči svojim vlastným deťom, lebo máme generačnú skúsenosť, doslova vedecké poznanie, že to už nie je rola starého rodiča, aby riadil rodinu svojich detí, ako vychovávajú oni svoje deti. A vari to je úloha štátu? A teraz niektoré z tých vecí, ktoré naozaj zabíjajú papierovaním život v škole. Mám naozaj minimum času takže školsky, heslovite. Školský vzdelávací program po novom má obsahovať napríklad aj taký bod, že stratégia digitálnej transformácie vzdelávania. Toto si teraz každá škola musí dať do ŠKVP. No ja by som toto rád videl najskôr na štátnej úrovni ako koncepciu, funkčný plán a metodickú pomoc pre tie školy, nie aby oni teoretizovali, ale nech to robia. Školský vzdelávací program po novom znovu musí obsahovať aj učebné osnovy. Robíme čihi-hota, čihi-hota, robíme bláznov z tých ľudí v škole, pretože len dva roky dozadu sme prijali to, že ak sa školský vzdelávací program v nejakom predmete, v nejakom ročníku nerozširuje o pridané hodiny z dotácie voľnej, ale ide presne podľa štátneho vzdelávacieho programu, tak môže tá škola povedať, že vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu sú učebnými osnovami tohto predmetu. Teraz to musia rozpracovať, budú zase znovu písať, robiť tréning copy-paste, tak ako sme to robili v roku 2008, keď prišla víkendová reforma pána ministra Mikolaja. Prepáčte, takto budujeme potemkinove dediny. Viem, o čom hovorím, pretože som to leto 2008 strávil s pár bláznivými kolegyňami, nech mi to odpustia dámy, kedy sme bez dovolenky písali školský vzdelávací program, lebo v júni vyšiel štátny a v septembri všetky školy museli ísť podľa nového. A väčšina z tých učiteľov to naozaj robila metódou, poviem to po slovensky, copy-paste. Áno? Tak takto si ja vzdelávanie v školách nepredstavujem. No bola reč aj o tom individuálnom vzdelávaní. Tam len prudká poznámka, nejde len o to, že na to nemajú peniaze, nejde len o to, že to je 200 kilometrov ďaleko. Prosím vás, zdravý rozum do hrsti, ktorá zamestnankyňa základnej školy vie prísť a zobrať zodpovednosť na tú školu za to, že potvrdí, že to dieťa tam má podmienky pre ochranu zdravia a života zabezpečené? Prosím vás, čítali ste niekedy BOZP? Toto nikdy nemôžete takto postaviť a takto fungovať. Neprajem nikomu, aby sa tam stal nejaký úraz v tej domácnosti. Veľký problém je duševné zdravie, samozrejme, a patosociálne javy, ktorým sme svedkami, to ako sa nám deti dostávajú do epidémie depresie a duševných ťažkostí. No tak, čo sme našli v zákone? Našli sme, už o tom bola reč, že boli zlúčené stupne odbornej činnosti v centrách poradenstva a prevencie tretieho, štvrtého stupňa. No zároveň je tam takáto vec, predstavte si, že regionálny úrad školskej správy určí jednu štátnu poradňu v kraji, ktorá bude metodicky riadiť všetky ostatné poradne v tomto kraji. No teraz vedzte, že drvivá väčšina štátnych poradní vykonáva prevenciu najmä na stupni tri, poradenstvo, odbornú činnosti na stupni tri a tie súkromné, ktorých je 50 % takmer, 46, tak ony vykonávajú najmä štvorku, päťku. To znamená, metodicky ich bude riadiť niekto, kto nemá odbornú spôsobilosť, to je hlúposť. No kontroverzní pedagogickí kandidáti. Dobrý nápad bol ťažisko bakalárskeho štúdia, vysoká škola, ťažisko ďalšieho štúdia na školách. Je z toho pokazený dobrý nápad. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Gažovičová. [17:14] Tina Gažovičová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, druhýkrát dneska. Ako som aj avizovala, to prvé vystúpenie som venovala regionálnemu školstvu, toto druhé vystúpenie, teda tých desať minút, ktoré ešte mám k dispozícii, budem venovať vysokému školstvu. Jeden z tých, ten balík siedmich zákonov, ktoré boli zlúčené do jednej rozpravy, tak jeden z nich je nový vysokoškolský zákon. A v tomto kontexte, tak aspoň stručne na úvod akoby pripomeniem, nech si všetci zvedomíme, že kde sa asi tak nachádzame v oblasti vysokého školstva na Slovensku. Nie sú to nové veci, ale je dôležité to znovu pomenovať, že tu máme dlhotrvajúce problémy, predovšetkým masívny brain drain, masívny odchod študentov zo Slovenska. V zahraničí študuje každý piaty vysokoškolák, to znamená, že ročne nám odchádza vyše 4-tisíc maturantov, často tí, ktorí v jednotných testoch dosahovali najlepšie výsledky. A veď mohli by sme si povedať, fajn, získajú dobré vzdelanie v zahraničí, lenže faktom je, že väčšina z nich sa nevracia. Zhruba dve tretiny zostanú žiť vonku, to znamená, že neprídu pracovať na Slovensko, nevychovávajú deti na Slovensku. A jeden z tých dôvodov je práve to, že naše vysoké školy nevedia udržať kvalitou krok s okolitými krajinami, a teda väčšina týchto študentov odchádza do Českej republiky. Ja som tiež absolventka Masarykovej univerzity v Brne aj Univerzity Komenského. Žiaľ, musím zhodnotiť, že áno, to štúdium v Českej republike bolo kvalitnejšie, ale teda som jedna z tých, ktorá sa vrátila. Do tohto prostredia teraz prichádza vláda, prichádza ministerstvo s úplne novým zákonom. Potom, ako sme tu za posledných približne päť rokov mali už neviem koľko noviel vysokoškolského zákona. Mali sme masívnu veľkú akreditáciu, mnohé zmeny prišli v kontexte Plánu obnovy, to znamená, že máme veľmi slabú akoby stabilitu právneho prostredia v tom vysokoškolskom prostredí. A zamestnanci vysokých škôl, a mnohí sú to naozaj že pracovití, kvalitní ľudia a ja, keď hovorím o kvalite vysokých škôl, tak nijako neznižujem prácu mnohých tých, ktorí tam pracujú, jedna z vecí, ktoré vám povedia, je, že sú utopení v byrokracii, že nemajú poriadne čas a podmienky na to, aby robili to najdôležitejšie, čo by mali robiť, a to je učiť študentov a robiť vedu. A teraz keď ministerstvo prináša nový zákon, nový zákon v prvom rade znamená ďalšiu administratívnu záťaž, už len z princípu, lebo nový zákon, nové číslo, nové paragrafy, všetko sa bude prepisovať, všetko sa bude detailne analyzovať, či toto ešte sedí s týmto. Čiže myslím si, že by si to malo ministerstvo veľmi dobre rozmyslieť, či je naozaj treba nový zákon. A bavila som sa o tom zákone s mnohými ľuďmi z vysokoškolského prostredia a väčšina z nich ako prvú vetu mi povedali, že ten zákon je zbytočný. Niekto na ministerstve, ja to tak poviem, chcel mať politicky čiarku, že áno, prijali sme nový vysokoškolský zákon, môže to znieť tak, že výrazne sme posunuli to vysokoškolské prostredie. Nie, nový zákon v tomto prípade považujeme za zbytočný. A dobre, človek by si mohol povedať, že, okej, zbytočný, veď to neni až také zlé. Problém je v tom, že je aj zbytočne regulujúci, že prináša množstvo nových ustanovení, ktoré ešte detailnejšie zasahujú do toho vysokoškolského prostredia a ešte viac hovorí, že toto musíte a toto nesmiete. A uznávam, že je tam aj niekoľko užitočných vecí, napríklad schvaľujeme tú možnosť záverečných stáží namiesto záverečných prác, aj tie krátke odborné programy. Tieto veci pokojne mohli ísť novelou a mnohé iné v tom zákone mohlo ostať nedotknuté, aby tí ľudia, ktorí v tom vysokoškolskom prostredí pracujú, sa mohli predovšetkým sústrediť na to podstatné. A uvediem teda pár príkladov toho, aby som ukázala, čo myslím tým, keď hovorím, že ten zákon je predovšetkým zbytočne regulujúci. Mikromanažuje učiteľov, napríklad po novom priamo zákon hovorí, že po druhom neúspešnom pokuse absolvovania povinného predmetu je študent vylúčený zo štúdia. Niečo, čo doteraz bolo v kompetencii tej vysokej školy, aby si to nastavila. Nie, teraz priamo povie zákon, musíte študenta vylúčiť. Alebo, a to sú potom aj veci, ktoré sú podľa mňa aj nezamýšľané dopady, keď sa hovorí o uznávaní kreditov. Znovu, na zákon pre vysokoškolské prostredie zbytočne detailné ustanovenia. A dobre, uznávanie kreditov je potrebné v princípe pre napríklad aj medzinárodnú mobilitu, ktorú podporujeme, to je všetko fajn, lenže tento zákon hovorí o uznávaní kreditov, ktoré predstavujú náhradu za povinné predmety a povinne voliteľné predmety. A kde sú voliteľné predmety? Čiže vysoké školy rozlišujú A-čkové, B-čkové, C-čkové kredity, povinné, povinne voliteľné a voliteľné. Veľmi často zahraničné pobyty sú práve o tom, že si ten študent vyskúša niečo úplne iné, že získa úplne nové podnety, že zažije predmety, ktoré sa nedajú prirovnať k tomu odboru, ktorý má tu a pokojne by mu mohli nahradiť voliteľné predmety, alebo by to aspoň mohlo byť v kompetencii znovu tej vysokej školy, tých pedagógov. Nie, priamo zákon hovorí, A-čkové kredity, B-čkové kredity, ale C-čkové sú vypustené. Čo ma tak smutne zarazilo, bol napríklad prístup k takzvanému sabatikalu. Znovu fajn vec, oficiálne sa to v zákone volá tvorivé voľno. Dobrá myšlienka, zlé prevedenie, lebo doteraz školy mohli udeliť tvorivé voľno, nebolo to povinné, ale potom malo nejakú minimálnu dĺžku. Po novom ho síce školy musia dať, ale zákon uvádza, že najviac na šesť mesiacov, ale neuvádza minimálnu dĺžku. Čiže keď rektor alebo dekan, neviem presne, kto to bude podpisovať, keď podpíše tvorivé voľno na týždeň, tak zákon je splnený, lebo teda bolo to najviac v trvaní šesť mesiacov. Nestihnem ísť do mnohých ďalších detailov. Jednu vec, ktorú by som chcela oceniť, a v tomto prípade by som aj chcela oceniť prácu vysokoškolských odborov, je ustanovenie, ktoré sa tam dostalo v rámci MPK, a to sú trvalé pracovné zmluvy pre vysokoškolských pedagógov po deviatich rokoch. Áno, vieme, že je okolo toho istá kontroverzia, ale myslíme si, že práve aj toto akoby zabezpečenie nejakého stabilného prostredia pre tých zamestnancov, môže prispieť, akoby je v súlade s tým, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, si to zaslúžia a nie je dôvod, aby mali výrazne menšie práva ako iní zamestnanci. Lenže naozaj nevidíme, že by tento zákon mal priniesť paradigmatickú zmenu pre vysokoškolské prostredie. Tá sa dá dosiahnuť cez tlak naozaj na kvalitu jednotlivých pracovísk, dá sa dosiahnuť cez posilnenie týchto výkonnostných zmlúv ako nástroju financovania Ale tento zákon na jednej strane prináša skôr menšie zmeny, prináša mnohé aj veľmi kontraproduktívne a zbytočné zmeny a v konečnom dôsledku len zase rozryje celé to prostredie, pridá tým ľuďom, ktorí tam pracujú ďalšiu byrokraciu, ale nedosiahneme to, že by sme teraz výrazne posilnili kvalitu vysokých škôl. Čiže z tohto dôvodu ani tento zákon za Progresívne Slovensko nepodporíme a myslíme si, že tých pár dobrých vecí, ktoré tam sú, mohlo ísť radšej cez menšiu novelu a zamerať sa na iné veci v tom systéme. Ďakujem pekne. [17:14] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Horecký. [17:14] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem ti, pani kolegyňa. Vďaka tebe môžem mať celé dve minúty, aby som sa vyjadril k vysokoškolskému zákonu. Zákonu chýba hnací motor, ktorý urobí naše vysoké školstvo konkurencieschopným. Žiaden mechanizmus v novom zákone nám nedáva nádej na to, čo potrebujeme. Chýba nám tam prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom, aby mohli vznikať napríklad heterogénne konzorciá. Chýba nám tam podpora vyššej finančnej nezávislosti vysokých škôl na verejných zdrojoch. Chýba jasné definovanie úloh vysokých škôl v oblasti celoživotného vzdelávania. Chýba nám dôrazná diverzifikácia vysokého školstva na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, podpora aktívnej účasti regionálnych vysokých škôl na rozvoj svojho regiónu a ďalšie pointy, ktoré sa tu teraz nedajú umiestniť v tomto časovom rozpätí. Na aktuálnom znení návrhu zákona nám najviac prekáža odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl. Prekáža nám tendencia štátom politicky ovplyvňovať vysoké školy na úkor akademických slobôd a autonómie vysokých škôl. Prekáža nám oslabovanie nezávislosti SAAVŠ (Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy) a Slovenskej akadémie vied. Prekáža nám ignorácia fakultných samospráv, v niektorých bodoch je úplným mikromanažmentom ten nový návrh zákona a absolútne nespomína ani len akademické senáty alebo dekanáty, tie kľudne nemusia existovať podľa tohto zákona. A najmä nám prekáža definitíva pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl po deviatich odpracovaných rokoch, a to už od úrovne lektora, asistenta, ktorí nemuseli dosiahnuť ani na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je absolútna kuriozita vo svete, a takto ho nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti. [17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Habánik. [17:29] Jozef Habánik – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, urobili ste taký pomerne rozsiahly rozbor nového zákona o vysokých školách. Vždy ste na začiatku toho svojho rozboru povedali áno, treba to urobiť, nebolo to dobré, urobili ste to, ale zle. To znamená, dám konkrétny príklad, napríklad povedali ste 54 noviel predchádzajúceho alebo súčasne platného zákona o vysokých školách je veľa. Päťdesiata piata by už veľa nebola? Lebo ste odporučili urobiť ďalšiu novelu namiesto nového zákona. Hovoríte, zavedenie sabatikalu je dobrá vec, ale maximálne na šesť mesiacov je dlho. Je to úplne inak upravené, ako to bolo v predchádzajúcom texte. To znamená, že takýchto vecí ste uviedli strašne veľa, to znamená, že áno, uznávam, treba to opraviť, ale je to opravené zle, povedali mi to ľudia z akademického prostredia. Tak ja vám tiež môžem povedať, čo hovoria ľudia z akademického prostredia, pretože v ňom pôsobím a boli sme aj súčasťou všetkých rokovaní k zmene zákona o vysokých školách a veľmi dobre viete, že reprezentácia vysokých škôl sa skladá zo Slovenskej rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl aj z Rady vysokých škôl. Dve z týchto troch organizácií, a tie zákony sa tam preberali detailne, vlastne vyjadrili podporu tejto zmene k novému zákonu o vysokých školách. Rada vysokých škôl mala nejaké pripomienky. Zostali tie pripomienky ešte dve otvorené, o ktorých sa teda môže diskutovať, ale nepovažujem ich za nejak významné vo vzťahu k tých zmenám, ktoré sú zavádzané v novom zákone a som rád, že ste o niektorých tých pozitívach, že ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslankyňa Gažovičová. [17:29] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za reakcie. No áno, zamerala som sa v tom vystúpení na tie veci, s ktorými nesúhlasíme, ale trošku ste prekrútili moje slová, pán kolega Habánik, lebo ja som spomínala to množstvo noviel v kontexte toho, že to vysokoškolské prostredie už prešlo mnohými zmenami za posledných pár rokov. Každá tá zmena prináša aj istú administratívnu a ďalšiu záťaž pre všetkých zamestnancov vysokých škôl a z tohto pohľadu nepovažujem za prínosné, že sa predložil nový zákon, ktorý za mňa je tak trochu zákon pre zákon, ale okej, tých pár vecí, ktoré bola motivácia zmeniť a časť z nich uznávam, že sú dobré, že sa menia, tie mohli radšej ísť do ďalšej novely, ako to celé prepisovať. Zároveň to, čo som tvrdila, je, že tento zákon nám výrazne nezlepší vysokoškolské prostredie. A ja vám verím, že časť akademickej obce ho podporuje, to je, samozrejme, v poriadku, napriek tomu si dovolím povedať, že potrebujeme iné zásahy do vysokoškolského prostredia na to, aby sa nám podarilo výraznejšie zvýšiť kvalitu. A ešte k tomu sabatikalu, tam som vyčítala práve to, že je stanovená maximálna, ale nie minimálna dĺžka, čiže zo zákona to môže byť aj jednodňové tvorivé voľno, zákon je splnený, ale vôbec to neprinesie ten zámer, ktorý je deklarovaný. Ďakujem. [17:29] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pollák. [17:29] Peter Pollák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. V prvom rade, ak sa predkladá návrh zákona, ktorý má hovoriť o povinných materských školách pre deti, ktoré to potrebujú hlavne, by mala byť optika taká, že sa naozaj bude pozerať na to, ktoré deti to potrebujú. A, pán minister, ja som na predchádzajúcej schôdzi predkladal takýto návrh na povinnú materskú školu pre deti, ktoré to potrebujú a sú to deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, o ktorých vy nehovoríte, bohužiaľ. Toto je taká polovičná politika vaša, a to je také príznačné pre HLAS, že to je také rovnaké, ako nemôžete byť tak trochu tehotný. A preto hovorím a som presvedčený o tom, že tento návrh nie je konkrétny, nie je adresný a aj orgány, ktoré vás k tomu vyzývajú okrem mňa, tak sú to aj orgány Európskej únie, ktoré voči tomuto konaniu, keďže Slovenská republika sa doteraz nevedela vysporiadať s tým, že rómske deti končia v špeciálnych základných školách neoprávnene, iba kvôli tomu, že prichádzajú do toho školského prostredia nepripravené, s tým, že nevedia po slovensky a toto je kritérium k tomu, aby boli absolventmi špeciálnej základnej školy. Žiaci z týchto škôl vychádzajú so vzdelaním žiakov štvrtého ročníka klasickej základnej školy, a to si povedzme, že tieto deti do budúcna budú iba poberačmi sociálnych dávok. A nezatvárajme si tieto oči a nie, že ministerstvo školstva si s týmto nechce špiniť ruky, nechce si špiniť ruky s Rómami, a tak to je. Aj preto takýto polovičný nejaký zákon, aby sa nepovedalo. Toto nie je konkrétny návrh, ktorý pomôže týmto ľuďom a môžte rozprávať, čo chcete. Optika ministerstva školstva by mala byť taká, zameraná na deti, ktoré to naozaj potrebujú. A musíme hovoriť otvorene, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti, to potrebujú, aby prišli potom do školského prostredia pripravené o to, že budú vedieť po slovensky, ak to má byť kritérium toho, že keď človek alebo dieťa nevie po slovensky, tak skončí v špeciálnej základnej škole, ktorá z neho, ešte raz poviem, vyrobí do budúcna iba poberača sociálnych dávok. Toto by mal byť záujem každého jedného z nás, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku, ktorý iba potom používa takú mantru, že cigáni žijú z našich peňazí, z našich daní. Ak to chceme zmeniť, tak buďme konkrétni, robme zákony tak, aby boli aplikované na tie skupiny obyvateľstva, ktoré do budúcna môžu tu vyrábať nejakú ekonomiku a žeby sa do budúcna nemohol používať naratív o tom, že cigáni žijú z našich daní, ale práve naopak, že Rómovia budú prispievateľmi do štátneho rozpočtu s tým, že budú vytvárať peniaze na to, aby bolo na budúce dôchodky, lebo do budúcna to vychádza tak, že ani nie dvaja ľudia budú pracovať na jedného dôchodcu. No, hanba. Ako môže v takom čase fungovať sociálna demokracia, politická ideológia, ktorá ma odbremeňovať, chrániť ľudí, teda tých slabých a sociálne odkázaných, aby odstránili sociálnu a hmotnú biedu? Sociálni demokrati by mali chrániť totižto tých najslabších. Všade inde vo svete to tak funguje, len tu na Slovensku my musíme chrániť ľudí pred sociálnymi demokratmi, lebo sociálni demokrati najviac ubližujú týmto slabým ľuďom. Aj v tom prípade to tak je. My sme sa tak celé leto, pán minister, naháňali, či to bolo v Malom Slivníku, či to bolo v Richnave, ale teraz tu je aj Lomnička. A o Lomničke je zatiaľ ticho. Vznikla, bola cez leto taká jedna tlačovka, ja vám poviem, čo sa deje v Lomničke. V Lomničke totižto starostuje smerácka starostka, SMER, HLAS. A tá sa rozhodla, že zvolá tlačovku, lebo ministerstvo školstva nedodržalo zrejme nejaké dohody, ktoré boli a nepodporí Lomničku s tým, že sa tam vybuduje škola. Lebo je od 1. septembra nariadené, že skončí dvojzmenná a trojzmenná prevádzka. A tam teraz tie deti nemajú kam chodiť. A sme došli do času, že aj keby sa schválili tie peniaze, tak obec nestihne, respektíve firma, ktorá bola vybratá, nestihne postaviť tú školu. A starostka za SMER a za HLAS zvolala cez leto tlačovku a kritizovala ministerstvo školstva. O tom sa bavme. Toto nie je problém iba starostov, ktorí nepatria do vašej strany, ale začínajú sa ozývať aj starostovia zo strán, z ktorých pochádzate aj vy. Ja som veľmi zvedavý, ako dopadne tá Lomnička. Rovnako som zvedavý aj na Malý Slivník. A nie, že ministerstvo školstva s tým nič nemá, že my tu prídeme robiť iba nejakého komentátora. Starosta z Malého Slivníka, keď sa vypnú kamery, dámy a páni, nadáva na Rómov, nechce mať nič spoločné s tými obyvateľmi, hoci Malý Slivník je väčšinovo rómsky. A tie deti, my sme tam boli dvakrát, my sme sa pýtali tých rodičov, a keď ministerstvo školstva hovorí, že každý rodič by mal mať to právo vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, tak Rómom z Malého Slivníka bolo nariadené, aby chodili 20 kilometrov do vzdialenej školy do Prešova. Desať, jedenásťročné deti sa musia dopraviť z Malého Slivníka do Prešova, tam prestúpiť na mestskú dopravu a tie deti budú rozvozené kade-tade po Prešove, tretie najväčšie mesto na Slovensku, Prešov. A my sa potom nemôžeme čudovať ani tým rodičom, ktorí sa boja o svoje deti, ktoré neprekročili hranicu možno svojej obce, že nechcú púšťať tieto deti do školy. A potom čo, budú títo rodičia stíhaní za to, že nechcú púšťať svoje deti do školy? Budete ich trestne stíhať, skončia v base? Iba kvôli tomu, že ministerstvo školstva si nesplnilo úlohu, tak ako hovoríte vy, že budete dbať na to, aby každý rodič si mohol vybrať tú najlepšiu školu pre svoje dieťa, ale týmto deťom bolo nariadené, aby chodili do Prešova, 20 kilometrov od mesta alebo od obce, kde bývajú. A vy tam prídete, pán minister, aj so splnomocnencom Daškom, a to iba okomentujete. Ale odvtedy ten problém stále pretrváva, stále sa nevyriešil a ja som zvedavý, ja som veľmi zvedavý, ako tento prípad dopadne v Malom Slivníku, rovnako aj v Richnave. Ešte doplním, rodičia v Malom Slivníku, dámy a páni, sa dozvedeli o tom, že rušia im tú školu, alebo teda že ich deti už nebudú chodiť do vedľajšej školy, iba päť dní predtým než sa otvárali brány školského roka 1. septembra, päť dní predtým. Takto sa funguje? Či takto majú fungovať iba rómske deti, na ktoré sa pozeráme cez prsty? A nehovorte, že nie. Iné deti majú postarané, ak by sa to týkalo iných detí, tak by tu bolo riešení hneď niekoľko a do hodiny by to bolo vyriešené. Ak sa to týka rómskych detí, tak tam dávame ruky preč, tam si nechceme špiniť ruky s Rómami. Na minulej schôdzi, ešte raz pripomeniem, som predkladal návrh o povinnej materskej škole pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, s ktorým súhlasila aj Európska komisia, aj orgány Európskeho parlamentu, konkrétne výbory a hovorili o tomto návrhu, ktorý nie je diskriminačný ani protiústavný. Ja som zvedavý, že či tento návrh nie je diskriminačný a protiústavný. Žiadna debata o tom nebola. O návrhu, ktorý som podával ja, tu bola roky debata. Súhlasili s tým odborníci, tento návrh dokonca vznikal v spolupráci s odborníkmi. A mňa mrzí, že aj počas bývalého volebného obdobia tento návrh, bohužiaľ, sa nepodarilo aplikovať a dnes my máme skúsenosť s tým, že právny nárok pre dieťa od troch rokov nie je využiteľný, bohužiaľ, a neplatí to hlavne pre tie deti, pre ktorých možno aj vznikal tento návrh, tento právny návrh, právny nárok pardon, a rovnako ani tento návrh váš nebude aplikovateľný, alebo teda nebude účinný tam, kde podľa mňa aj ministerstvo by chcelo cieliť, lebo toto je také polovičaté, nemôžete byť trochu tehotný. Preto sa na to musíme pozerať naozaj s otvorenými očami a robiť konkrétne a adresné veci. Ak chceme dostať rómske deti do materských škôl, aby nekončili v špeciálnych základných školách, tak zadefinujme ten zákon, sociálne znevýhodnené prostredie, s tým súhlasila aj Európska komisia, orgány Európskeho parlamentu. A vy, ja som veľmi zvedavý, lebo tu prebieha ešte stále ten infringement, pokuta, ktorú nám dala Európska komisia za to, že do dnešného dňa sa Slovensko od roku 2015, dámy a páni, nevedelo vysporiadať s tým, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rómske deti konkrétne, končia v špeciálnych základných školách a vyrábame z nich do budúcna ľudí, ktorí budú poberať dávky v hmotnej núdzi. Európska komisia pohrozila pokutou a Slovensko je v poslednej fáze infringementu, to znamená, že na stole je pokuta. A v tomto momente mal nastať tvrdý zákon, ktorý to vlastne vyvráti a bude aplikovateľný a že tieto deti odvrátia, vlastne nasledujúce deti odvrátia túto trajektóriu, že nebudú končiť v špeciálnych základných školách, ale že budú úspešné, že budú absolventmi klasickej základnej školy, čo je predpokladom toho, že do budúcna môžu končiť na pracovnom trhu, čo je záujem každého jedného, aj toho najväčšieho fašistu na Slovensku by mal byť záujem toho, že každé jedno zdravé dieťa by do budúcna malo vytvárať hodnoty a končiť na pracovnom trhu s tým, že bude vytvárať peniaze na budúce dôchodky. Tento návrh o tom nehovorí. Ja som zvedavý, ako budú hlasovať kolegovia z HLASU-u, zo SMER-u a z SNS pri tomto vašom návrhu, keď v minulosti teda na predchádzajúcej schôdzi, kde som predkladal zákon o tom, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia navštevovali škôlky, nezahlasovali, boli proti. Ja som veľmi zvedavý, či to je iba čisto návrh preto, aby som nesúhlasil s Pollákom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [17:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Horecký. [17:44] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Peter Pollák, ďakujem za vaše veľmi úprimné, ako vždy od srdca, nasadenie pre otázku osobitne detí z marginalizovaných rómskych komunít. Ako si dobre pamätáte, tak v minulosti sme sa na túto tému aj sporili, aj zhodli. Zhodli sme sa na tom, že toto je obrovská výzva, tak ako ste to aj dnes povedali, v záujme každého jedného človeka na Slovensku a celej spoločnosti, aby nenarastal počet detí, ktoré by nám nemali dať spávať ich osudy, ktorým zahatáme slepou cestou cestu ku uspokojivému, plnému životu a robíme z nich ľudí odkázaných na sociálnych dávkach. Áno, právny nárok bol prvý krok a ja už som to dnes spomínal vo viacerých iných súvislostiach, v týchto veciach bolo treba pokračovať. Do zákona sme v ´23 dali motivačné stimuly a odporúčal som aj na iných miestach a na iných fórach, aby sme to, čo je teraz chystané pre plošné opatrenie povinnej škôlky od troch rokov, tieto peniaze a sily sústredili tam, kde tie deti to potrebujú, do terénnych pracovníkov. A to, čo hovoria skúsenosti z domácej pôdy, ale aj zo zahraničia, že treba pracovať s rodičmi nielen s deťmi, ale najmä s rodičmi, lebo deti nezmenia situáciu v tých osadách, ale rodičia áno. Ale toto nevyrieši žiaden minister školstva, ale niečo aj ten môže urobiť, to čo som hovoril, lebo toto je otázka prierezová. Toto by mala byť premiérska téma, ako riešiť povinnú škôlku, keď majú problém s povinnou dochádzkou do školy, keď nemajú tečúcu vodu, splachovacie záchody a elementárnu výbavu, žijú v strašných podmienkach. [17:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pročko. [17:44] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Peťo, myslíš, že sa dá vyrušiť minister? (Smiech.) Počas celej tvojej rozpravy si tam niečo písal. To, že spravodajca je na mobile, to je jasné, toho to nezaujíma, toho poznám, ten určite teraz iné veci rieši dôležité, ale že minister počas tých rozpráv si tam niečo na mobile rieši a nepočúva, to je strašné, to je strašné. Aspoň, vieš, skrátia tú rozpravu spôsobom, že to zlúčia. Pána ministra to nebaví, naozaj to, pozri sa naňho, jeho to nebavilo, ani ho to nebaví. A popritom aj ja súhlasím s tým, že tvoje vystúpenie a tvoje vystúpenia sú naozaj od srdca a táto problematika je tvoja problematika a je to záujem nie žiadny falošný, ale úprimný. A veľakrát naozaj, aj ja 35 rokov robím v treťom sektore a musím povedať, že veľmi veľa nadaných detí, aj rómskych detí, končí nie tam, kde by mali skončiť so svojím talentom, so svojimi schopnosťami, ale, žiaľ, ani štát im nepodá ruku, rodinám už tiež nie a toto by sa malo zmeniť. Ale čo chceš očakávať od ministra, ktorý si tam rieši nejaké veci s Facebookom, možno si objednáva, ako povedal pred časom pán Hlina, nejaké krevety. Ja neviem, ale naozaj zlúčiť takto rozpravu a takúto vážnu tému je strašné. Ty si sa spýtal, že ako budú hlasovať kolegovia z koalície. Peťo, sme tu rovnako dlho. No budú hlasovať tak, ako Fico povie. [17:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Pollák. [17:44] Peter Pollák – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne za faktické poznámky kolegom. Minister si možno zapisoval poznámky z môjho vystúpenia, aby vedel zareagovať (smiech v sále), lebo cez leto naozaj naháňal prúsery, na ktoré sme upozorňovali, či to bolo v Malom Slivníku, v Richnave, alebo aj teraz v Lomničke. Ja som naozaj veľmi zvedavý, ako dopadne Malý Slivník, Richnava alebo Lomnička, lebo toto je problém dlhodobého rozmeru. A nielen vtedy, keď tam dôjde Pollák, že vy tam prídete aj s Daškom, pán minister. Akože vo vašom ponímaní to ešte rozumiem, ale Daško mal byť prvý, ktorý by mal hájiť záujmy týchto ľudí, nie záujmy politických strán, on nie je splnomocnencom SMER-u a HLAS-u, on je splnomocnencom Rómov a k tomu ho vyzývajú samotní Rómovia. Môžem oceniť, pán minister, snahu riešiť možno povinnú materskú školu, ale tá definícia nie je správna. A ja som naozaj zvedavý na to, čo na to povie Európska komisia, že ako na to zareaguje infringement a či budeme vedieť sa vysporiadať s touto otázkou, ktorá je na stole. A my musíme mať hlavne optiku na deti, ktoré pochádzajú z marginalizovaného prostredia a hovorím o rómskych deťoch, aby sme ich hlavne dostali do týchto škôlok. A ja to poviem ešte raz, aj ten najväčší fašista na Slovensku by mal mať záujem o to, aby deti, zdravé deti a teraz bez ohľadu na to, že či to je rómske dieťa alebo iné, malo mať kvalitnú školu k tomu, aby do budúcna bolo uplatnené na pracovnom trhu, aby nekončilo na úrade práce, ktoré, bohužiaľ, áno, bude vyciciavať tento štát. Náš záujem by mal byť taký, aby tieto deti do budúcna boli uplatnené na pracovnom trhu, aby tu vytvárali ekonomiku a hodnoty, z čoho budú žiť ďalší naši dôchodcovia. Ďakujem pekne. [17:44] Andrej Danko – Vstup predsedajúceho Poslanec Krátky. [17:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo. Nedá sa nepodčiarknuť ešte raz, že keď sa robí reforma, ktorá v sebe nesie sedem rôznych návrhov zákonov, tak k tomu proste jednoducho skrátka patrí diskusia. Nuž, pán minister, ja som teda si vytlačil jeden dokument, ktorý nás môže rozsúdiť teda, že či to je, alebo nie je v zákone, to, čo som pôvodne namietal a kritizoval. Len pre ľudí, ktorí toto sledujú, aby mali predstavu o tom, že prečo tak kritizujeme celý tento proces. Jeden dokument som si vytlačil, ktorý má 81 strán. To je len jedna príloha k zákonu, ktorý má ešte ďalších 29 príloh, čiže jeden bod s 30 prílohami, táto jedna má 81 strán, ešte je ich ďalších sedem tých zákonov. A my namiesto toho, a teraz budem pokorný, pretože ja sa nevenujem školstvu profesionálne, ani nesedím v školskom výbore, tu sú iní skúsení bardi a odborníci na školstvo a verím tomu, že by tri a pol hodiny, ktoré by mali normálne k dispozícii, vystupovali plný čas, namiesto toho sedemkrát menej. 15 % času k základnej veci, v podstate k vlajkovej lodi tohto volebného obdobia, lebo však čo iné by mala byť vlajková loď ako reforma školstva, tak im seknete čas a musím teda podotknúť, že aj za situácie, kedy neviete, čo tam máte napísané, žiaľ, pretože poďme si teda prečítať či, teda pokiaľ je to domáce vzdelávanie, sú tie povinné vizitácie alebo nie. Vy ste mi tvrdili teda, že tam nie sú, že si to mám doštudovať, nuž, tak vám prečítam, čo teda je v zákone, ktorý ste predložili do Národnej rady, § 24, tlače 933, bod 10, prepáčte, ale pán predsedajúci to nedovolí, už tu je iný predsedajúci, tak páči sa. (Reakcia ministra.) Nie, je to domáce vzdelávanie. (Reakcia ministra.) Aha, individuálne vzdelávanie. (Reakcia ministra.) Aha, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Danko, Andrej, podpredseda NR SR To mu pomáha, poslancovi, aby sa nemýlil v téme, viete? Krátky, Rastislav, poslanec NR SR Aha, aha. Danko, Andrej, podpredseda NR SR Pán Drucker sa snaží pomôcť pánovi poslancovi, aby nebol stratený. (Reakcia ministra a poslancov z pléna.) Krátky, Rastislav, poslanec NR SR No dobre. Nech si toto pozrú ľudia, ktorí majú deti na individuálnom vzdelávaní, ľudovo domácom vzdelávaní, pretože ich táto rozprava mimoriadnym spôsobom zaujíma a tu v tomto bode 10 § 24 je napísané toto: "Kontrolu plnenia podmienok uvedených v žiadosti podľa ods. 4, za ktorých bolo individuálne vzdelávanie povolené, vykonáva kmeňová škola najmenej jedenkrát počas školského roka." Čiže presne to, čo hovorím, minimálne raz za rok im dávate povinnosť skontrolovať tú domácnosť. "Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi." Nielenže vy zavádzate tú povinnosť, o ktorej hovorím, ale vy ešte tam dávate povinnosti, že tam musia pustiť toho zamestnanca a z toho vyplývajú konzekvencie pre tých rodičov, z povinnosti, ktorú zavádzate a dávate do zákona. Prvá konzekvencia, že môže byť zrušené, keď chcete, môžme kľudne používať teda termín individuálne vzdelávanie, teda to vzdelávanie, na ktorom je študent doma, vzdelávajú ho rodičia a chodí sa preskúšať do kmeňovej školy, kde opäť, a to je druhá vec, ktorú kritizujem, zavádzate povinnosť prezenčne sa dostaviť, aby bol preskúšaný. Tak z toho vyplýva konzekvencia, že pokiaľ to tento rodič nesplní, tak mu môžte zrušiť tento režim vzdelávania a musí nastúpiť do školy prezenčne, ale nielen to, on môže dostať aj pokutu podľa priestupkového zákona 330 eur, 331,50. Čiže nielenže vy zavádzate novú povinnosť a tie argumenty stále platia a nehovoril som ich len ja, ale zhodli sa tu ňom aj iní kolegovia, ktorých máte na školskom výbore, zhodli sa na nich aj bývalý minister školstva a zhodol sa na nich ešte aj, a rozumie im a tvrdí to isté, čo hovorím ja, aj predseda výboru školského za minulé volebné obdobie Richard Vašečka a síce, že jednoducho tie kmeňové školy sú od tých rodín ďaleko, sú častokrát tak ďaleko, že tie deti a tí rodičia musia cestovať stovky kilometrov a pokiaľ im to nakážete prezenčne, tak to pre nich bude predstavovať takú záťaž a také polená pod nohy, že vy skutočne to domáce vzdelávanie sťažujete a nastavujete ho do systému kedy pre tých rodičov, ktorým tento spôsob vyhovoval, tak budú ho síce chcieť si udržať, ale nedáte im inú možnosť mnohým, ako pristúpiť k nejakej inej forme. Takže v skutočnosti máte v zákone povinnosť minimálne raz ročne navštíviť takúto domácnosť, a to ešte podotknem to, teda tú vašu tému, to rokovanie o normatíve. Keby ste im aspoň dali na to peniaze tým školám. Veď v poriadku, však nech teda tá škola alebo tí zamestnanci poverení vykonajú tú návštevu toho domu, ale vy im ani nezvýšite ten normatív na toho žiaka, ktorý je na individuálnom vzdelávaní, zvýšte im ho. Či zvyšujete im ho, pán minister? Dávate im na to peniaze? Lebo toto predstavuje skutočne pre nich novú povinnosť a s novou povinnosťou a novými procesmi, ktoré im ukladáte, prichádzajú nové náklady. To je nerozporuplné, to je úplne jasné a to je takto tu napísané, pán minister, takže, prepáčte, ešte raz, lebo (reakcia ministra), áno, momentálne nemajú povinnosť školy vizitovať každý jeden rok minimálne žiakov. (Reakcia ministra.) No ešte raz, ani školská inšpekcia nemá povinnosť vykonať inšpekciu každý rok v každom zariadení, toto je prísnejšie ako inšpektor. Áno, je to prísnejšie. A ešte raz podotknem, že ste povedali, že reagujete na situáciu v Spišskej Starej Vsi, áno a to bolo k veci, ktorá sa týkala povinného preskúšania, áno, prezenčného, povinného prezenčného preskúšania. No nakoľko sa nezhodneme a nakoľko je požiadavka od ľudí, ktorí fungujú v domácom vzdelávaní, majú tento systém nastavený pre svoju rodinu a vyhovuje im, vypustiť tieto dva body, navrhnem pozmeňujúci návrh. Ale aj vzhľadom na to, že ste sa teraz so mnou vzácne zhodli, že im nedávate peniaze navyše, hoc im dávate novú povinnosť, ktorá tiež hovoríte, že nie je momentálne teraz v zákone, sprísňujete to, dávate im novú administratívnu aj personálnu požiadavku, dokonca povinnosť v miere, ktorá je minimálne... (nezrozumiteľne vyslovené) raz, ale ona mala byť podľa vašej predstavy, ako je tu zapísaná, ideálne aj viackrát ako raz ročne. Navrhujem stiahnuť tento návrh na dopracovanie, aby ste im dali na to prostriedky. Už teda, keď niečo také chcete a keď chcete šetriť normatív na iných školách, tak tento rozpor vyriešte. Takže, pán spravodajca, poprosím, na hlasovaní, aby bolo uvedené, že navrhujem stiahnuť tento návrh na dopracovanie. Ďakujem pekne. [17:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, tak spolu to potiahneme teda do ôsmej večer a s faktickou poznámkou pani poslankyňa Gažovičová. [17:59] Tina Gažovičová – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem pekne. Páči sa mi, že tu máme takú detailnú legislatívnu výmenu. A domáce vzdelávanie sa u nás naozaj roky rokúce hovorovo používa pre to, čo zákon uvádza ako individuálne vzdelávanie § 24, a potom máme ešte individuálny učebný plán § 26. Teraz vidím, že teda zavádzate aj samotný pojem domáce vzdelávanie pre malých škôlkarov, ktorí budú na domácom vzdelaní, áno, fajn, tak prichádza nám nový pojem, ale stále si myslím, že treba uznať, že tento zákon zavádza pre to domáce vzdelávanie individuálne na základných školách povinnosť kmeňovej školy, aby zrazu každoročne navštevovala tú domácnosť, čo pravdepodobne bude viesť k tomu, že stále viac škôl toto nebude chcieť robiť, pretože na to dostáva iba 10 % normatívu. A keď teda máme takúto veľmi detailnú legislatívnu debatu, tak ja poopravím, áno, chcem poďakovať pánovi kolegovi Habánikovi pri tých sabatikaloch, že tam je na žiadosť, čiže uvedomujem si, že asi keď požiada, tak takú dobu musí dostať na toho pol roka, to som v inom zákone, ale teda uznávam, toto sme si vyjasnili. Ale myslím, že rovnako platí teda aj to, že si môžme povedať, že áno, na hovorovo domácom vzdelaní sa zavádza táto povinnosť. Ďakujem. [17:59] Martin Dubéci Pán poslanec Pročko. [17:59] Jozef Pročko – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem. No ja som bol pri tom, keď si hľadal v zákone tie veci, aby si ukázal pánovi ministrovi, že máš pravdu. Veľmi mega vhodne si to teraz predviedol. (Povedané so smiechom.) Ale musím povedať takú jednu vecnú vec, ktorá sa tu udiala a to je také naozaj ukážkové, že akýkoľvek bude ten nový rokovací poriadok, keď tu budeme mať predsedajúcich, ktorí umožnia takto ministrovi zasahovať a skákať, tak iný predsedajúci, ale dokonca aj pán predsedajúci Danko, nás prerušuje a nemôžme rozprávať a nemôžme tu diskutovať a teraz povedal, že veľmi vhodne vedie minister Drucker Rasťa Krátkeho. Čokoľvek my tu môžeme urobiť, keď nám budú predsedajúci diktovať svoje pravidlá a oni sa nebudú dodržiavať tých pravidiel, ktoré od nás vyžadujú, tak to tu bude stále rovnaké. Ale, Rasťo, musím povedať, skvelé, fantastické opäť. Bol som pri tom, ako si to tam našiel a ukázal. [17:59] Martin Dubéci Pán poslanec Horecký. [17:59] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakuje za slovo. Kolegovia, rád vám popíšem tú situáciu z praxe, ako bude vyzerať implementácia takejto zákonnej úpravy. Bude treba v pracovnom poriadku upraviť alebo aj v dodatku k pracovnej zmluve výkon práce každého takéhoto zamestnanca, ktorý bude vyslaný. Vy nemôžete v súlade s inými právnymi predpismi, ako je BOZP, poslať niekoho len tak niekam do domácnosti. Každý učiteľ má spravidla napísané v pracovnej zmluve miesto výkonu práce sídlo tej školy. U odborných zamestnancov je možné, nech som absolútne presný, uviesť aj iné miesto výkonu práce, u pedagogických nie. Čiže to, čo som vám opisoval predtým, že hoci aj s dobrým úmyslom, ale tu dobrý úmysel, žiaľ, nevidím, to je mi ľúto, pri tomto konkrétnom ustanovení, tak aj pri zmenách s dobrým úmyslom ak nedomyslíte a nerozumiete tomu, čo to prinesie v praxi, môžete urobiť medvediu službu. Takto to bude aj v tomto prípade. Budete musieť meniť niekoľko dokumentov, a to závažných, a stejne narazíte na kompetenčnú bariéru. My sa tu bavíme o detailoch pinzetových. V návrhu zákona je napríklad napísané, že digitálny koordinátor na škole musí absolvovať, povinne každý jeden, 50 hodín špecializačného vzdelávania aj keby išlo o človeka, ktorého nejaká šťastná škola získa, ktorý je fakt odborník a ktorý by sám mohol vzdelávať druhých, plošne, všetci. Tak takto pristupujeme k ľuďom, kde spochybňujeme ich kompetenciu. No na druhej strane kľudne vyšleme pedagóga, ktorý má byť zodpovedný za BOZP domácnosti, mimo lege, mimo iné papiere zákona. [17:59] Martin Dubéci S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Krátky. [17:59] Rastislav Krátky – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Jozef, začnem tebou. Nuž, toto je presne príklad, táto diskusia, kedy sa vecne zapájame. Padlo tu, že pinzetové preberanie zákona. Nuž, aspoň to sme mali možnosť v rámci našich minút, to čo nás koho zaujíma, si s ministrom vydiskutovať, ale toto nielenže dnes máme málo času, ale ešte menej času nám navrhuje koalícia, konkrétne podpredseda parlamentu pán Gašpar. On ešte chce tento čas skracovať. Tento krátky čas chce ešte, aby ho bolo menej a aby sme nemohli o tom diskutovať. Ale viete čo? On povedal, že je otvorený ešte diskusii a čaká na návrhy, ako vyriešiť zbytočnú rozpravu. Presne táto rozprava je príkladom toho, že diskutovať o reforme a zákone, nie je zbytočné. Treba na to dostatok času. Tak vás potom poprosím, ja podám pozmeňujúci návrh, aby sa ten rokovací poriadok neupravil takým spôsobom, ktorý bude pôsobiť ako náhubkový zákon pre opozíciu, poprosím vás o podporu. Ďakujem vám všetkým za faktické poznámky a podporu. [17:59] Martin Dubéci Ako posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kosová. [17:59] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že už tu vládne aj trochu únava. Všetci sme asi radi, že som posledná. Však, pán minister? A skôr ako prejdem k svojej desať minútovej rozprave a vyjadrím sa k trom zákonom, to bude teda veľmi z rýchlika, tak, škoda, že tu už neni pani Puškárová, lebo veľmi rada by som reagovala na tie jej faktické, ktoré aj povedala a nemala som potom možnosť faktickou reagovať na faktickú. A možno, pán minister, jej potom alebo, pán Habánik, odovzdáte odo mňa teda pozdrav s tým, že celkom dobre nerozumiem tomu rozporu a chcela by som si ho ujasniť, pretože mám pocit, že je tam nejaká mesidžová nejednotnosť, lebo kým pani Puškárová naozaj poukazuje na ten ekonomický model a nevyhnutnosť toho, že ak teda chceme uchovať výšku normatívu, respektíve ju zvýšiť, tak bude dobré, keď sa vysporiadame s tými elitnými školami a prevedieme ten normatív, ak chceme zastabilizovať školstvo a tak ďalej, kdežto mesidž ministerstva školstva, ktorý mi je mimochodom oveľa prijateľnejší, je, že ide o hodnotový, ide o to, aby sme motivovali neverejné školy, len aby sa podieľali na inklúzii a tým sme vytvorili inkluzívnu spoločnosť. Ale tieto dva mesidže sú podľa mňa absolútne diametrálne odlišné. A teraz sa vraciam aj k tej svojej pôvodnej rozprave, pretože tam som presne narážala na to, že my tu, skôr tak vyzerá, že tu ide aj o ten ekonomický aspekt, čo mi ona vlastne len nepriamo potvrdila. Ja by som len upriamila pozornosť na to, že je to v podstate ekonomický nezmysel, čo by pani ekonómka teda mala vedieť, pretože ak si to prepočítame, 600 eur na žiaka, je tu okolo 100-tisíc detí, ktoré aj keby všetky sme im zobrali tých 20 %, tak je to možno 60 miliónov. A ja si nemyslím, že toto nejakým spôsobom zásadným rieši ekonomickú situáciu a normatív v našom školstve. A ešte jednu takú poznámku predtým, ako dôjdem k tým, tak ja si uvedomujem, že čo strana to odborník, čo odborník to iný názor a že naozaj sa vyznať v tej spleti, urobiť nejaký kompromis medzi tými rôznorodými názormi, je veľmi zložité. Však ani my sa možno v mnohých prípadoch nezhodneme s názormi, čo sú v opozícii, nieto ešte zhodnúť sa s koaličnými názormi. Niekedy, naopak, sa zhodneme s koaličnými, nezhodneme s opozičnými. Aj to sa stáva, jednoducho to tak je. No ale ja by som bola veľmi rada, keby sme sa naozaj ujednotili aspoň na tom, ako pristupovať v rámci inklúzie MRK. A tu sa mi zdá, že tento návrh zákona a tá nutnosť, naozaj aby mestá prehodnotili svoje školské obvody, tak aby sme sa dopracovali k inklúzii detí z marginalizovaného prostredia, je správny. Len podotýkam na to, že my musíme donútiť tie samosprávy, aby to urobili. A nedávať im nejaké prechodné obdobia s tým, že to nemusia urobiť a potom to snáď možno nejak regionálne centrá a školské správy teda buď nájdu alebo nenájdu a potom nebudú mať žiadne nápravné opatrenia. Proste musíme to zefektívniť. Ale čo sa týka obcí, kde je väčšinová populácia rómska, kde proste nevieme teraz momentálne k tej segregácii, ju nejako vyriešiť, no tak potom sa dohodnime aspoň, že to, preboha, nebudeme prehlbovať, že nebudeme konzervovať tie deti, že nebudeme stavať budovy, škôlky, školy v blízkosti rómskych osád a porušovať 3D princípy, že nebudeme vyhlasovať segregované školy za národnostné. Nekonzervujme tú chudobu, nevytvárajme múry, za ktorými je segregácia. Aspoň na tomto keby bola nejaká celospoločenská zhoda, tak by to bolo super. A teraz prejdem k školskému zákonu a ja som rada, že môžem v tej 245 mnohé veci oceniť a mali by sme teda povedať, že týchto sedem balíkov nie je len o tom, že by sme mali všetko kritizovať, ale naozaj je tu pár dobrých vecí, ktoré je potrebné oceniť a sú tam aj veľmi dobré inkluzívne nástroje ako napríklad zavedenie minimálneho učebného výstupu, ktoré vlastne umožní deťom získať v hlavnom vzdelávacom prúde stredné vzdelanie, a to konkrétne žiakom s mentálnym postihom. Avšak o to nám ide, aby tam teda boli tieto deti. Takisto oceňujeme zmeny v prijímacom konaní, je to podľa vzoru Česka, na ktoré sme teda aj hovorili, ak si spomínate, s pani Kalmárovou, keď sme kritizovali vlastne tie prijímacie konania, ktoré boli v predchádzajúcom období, a to preferované poradie sa tam dostalo, je tam centralizovaný systém prihlášok, zavedenie jednotnej prijímacej skúšky aj zrušenie štátneho testovania 9, toto všetko pokladáme za dobré veci. Takisto som veľmi rada, že sa tam našli aj nejaké opatrenia, ktoré sme s pani Kalmárovou predkladali tu v parlamente vo vzťahu k bezpečnosti na školách, zvýšeniu bezpečnosti na školách. Tam by som len chcela teda poukázať na to, že mi tam chýba tá možnosť vykázania problémového žiaka na individuálne vzdelávanie v prípade, že ide o nejakého agresívneho žiaka, ktorý narúša vlastne to prostredie. Tam bol ten, to opatrenie toho okamžitého vylúčenia, čo si myslím, že by teda bolo fajn, keby sa dostalo do tohto zákona. A takisto sa mi páči aj uznanie jazykového certifikátu a tým oslobodenie od konania maturitnej skúšky. Rada by som sa pristavila ešte pri umožnení toho slovného vzdelávania (správne: hodnotenia, pozn. redakcie), iba slovného vzdelávania (správne: hodnotenia, pozn. redakcie), teda nie známkovania na druhom stupni vzdelávania, teda v druhom a treťom cykle, čo teda v dôvodovej správe sa nachádza, že sa to tam nachádza, ale ja som to v zákone nikde nenašla, takže nie je to tam, hej? Je tam stále kombinácia známkovania a slovného hodnotenia, nie je tam iba samostatné slovné hodnotenie, to je možné iba vlastne na prvom stupni. Ale v dôvodovej správe je, že sa to rozširuje aj na druhý stupeň. No a rada by som zostala aj pri ocenení, ale je tu jedna vec a myslím si, že pán minister to aj vie, niekoľkokrát sme sa o tom rozprávali, dokonca aj v diskusii, a tým je vlastne to, čo predstavil s tým marketingovým názvom, aby matematika nebola strašiakom, teda zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky. A ja uznávam, že dnes máme v PISA testovaní 33 % 15-ročných detí pod hranicou základnej úrovne matematickej gramotnosti, ale obávam sa, že táto povinná maturita nepovzbudí študentov k logickému mysleniu až tak, aby maturita z matematiky nebola strašiakom. Nemám už viacej času, dokázala by som túto tému naozaj rozobrať na celých 20 minút a možno aj poukázať na to, ako by maturitná skúška mala naozaj vyzerať, tak aby bola hodná 21. storočia, a to sa, bohužiaľ, v tomto zákone nenachádza, dúfam, že budem mať niekedy príležitosť. Takisto aj v rámci vysokoškolského zákona by som toho mala veľmi veľa. Ale rada by som ešte, aby mi zostal čas na to, aby som sa spýtala, čo to znamená v 138 o vzdelávaní pedagógov v zákone, to, že inovačné a aktualizačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov musí byť v súlade so spoločenskými potrebami. Ja som si prečítala teda v dôvodovej správe, že to vychádza z aplikačnej praxe, pričom potreby spoločnosti bude oznamovať ministerstvo školstva pred začatím školského roka a že by malo ísť teda možno o príchod umelej inteligencie, aspoň si teda myslím možno nejakú výchovu súvisiacu s hrozbami klimatickej krízy alebo vzdelávanie detí v oblasti finančnej gramotnosti. Ale viete, my žijeme dneska v takej zvláštnej dobe, ktorá je ovládaná rôznymi konšpiračnými teóriami, propagandou, polarizáciou, násilím, rôznymi vecami a máme tu na politickej úrovni ľudí, ktorí sa odvážia obhajovať antivaxérske ideológie, legitimizovať extrémistické postoje a glorifikovať nejakých mizogýnnych silných mužov v cudzích režimoch. Takže mne sa zdá, že toto spojenie "spoločenské potreby" sa stáva naozaj nebezpečnou mínou, a preto v rukách ľudí, ktorí dokážu tieto míny premeniť na nástroj politickej manipulácie, dokážu šíriť dezinformácie, legitimizovať diskrimináciu a potláčať kritické myslenie, je naozaj otázne či takéto slovné spojenie "spoločenské potreby", ktoré vlastne ministerstvo školstva udáva na začiatku školského roka je v poriadku, pretože sa to môže premeniť na ideologické zbrane. História, viete, nám jasne ukazuje, že takéto pojmy sa dajú veľmi ľahko prepisovať podľa momentálnych očakávaní a podľa aktuálnych ideologických preferencií. Zákon teda musí naozaj obsahovať jasné ustanovenie, že vzdelávanie učiteľov má byť, rovnako ako vzdelávanie detí, v súlade s cieľmi štátneho vzdelávacieho programu a s cieľmi výchovy a vzdelávania detí. Takto by to tam malo byť, aby to nemohlo byť nejak zneužité, pretože aj vzdelávanie učiteľov musí byť výsledkom odborného konsenzu a nie odrazom nejakej hodnotovej výbavy ľudí na ministerstve. Ďakujem veľmi pekne. [18:14] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, s faktickou poznámkou pán poslanec Horecký. [18:14] Ján Horecký – Vystúpenie s faktickou poznámkou Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja nebudem špekulovať o úmysloch predkladateľa, o čo naozaj ide, o čo im ide pri týchto zákonoch, ale skúsim ten najpozitívnejší scenár. Ak by som chcel získať všetkých zriaďovateľov k spolupráci pri riešení absolútnej výzvy pre Slovensko, pri riešení generačnej chudoby, tak neprídem s prvým návrhom zákona, ktorý je pre týchto partnerov likvidačný, ale určite skoncentrujem všetky sily, pozvem ich k jednotnému okrúhlemu stolu, aby sme napríklad redefiníciou sociálne znevýhodňujúceho prostredia, zvýšením normatívov, adresnou koncentrovanou pomocou, zvýšením počtu terénnych pracovníkov, nerušením dopytovej výzvy na odborných zamestnancov a ďalšími, ďalšími krokmi adresovali pomoc tam, kde je potrebná. Lebo naozaj aj keby Ján Amos Komenský sa stal ministrom školstva, sám minister nevyrieši problém generačnej chudoby, dačo urobiť môže, ale nie, že akoby vykope vojnovú sekeru voči tým, s ktorými chce tento problém v kooperácii riešiť. Dotknem sa aj toho pojmu "spoločenská potreba". Tiež to považujem zhodne s vami, pani kolegyňa, za nebezpečnú vec, hoci KDH a PS sa práve v hodnotovo ideových veciach razantne líši, ale s rešpektom k demokracii, s rešpektom k tomu, že vzdelávanie má byť politicky a ideologicky neutrálne, tak určite si neželám, aby sa táto spoločenská objednávka, potreba realizovala ad hoc podľa toho, kto je práve pri moci, lebo považujem to za krok cez čiaru k politickému, potenciálne ideologickému vplyvu, čo môže byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [18:14] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kosová. [18:14] Ingrid Kosová – Vystúpenie v rozprave Ďakujem vám veľmi pekne za váš komentár, za vašu faktickú poznámku. Ja by som len na úvod, keďže je to posledné slovo tejto rozpravy, chcela povedať, že hoci tento balík školská reforma, ako ju nazývame, prináša naozaj veľmi veľa pozitívnych zmien a my v Progresívnom Slovensku oceňujeme najmä zákaz segregácie pri školských obvodoch a tú snahu ministerstva o to, aby školstvo bolo inkluzívnejšie, napriek ale tomuto Progresívne Slovensko nemôže podporiť tieto novely školských zákonov, a to z jednoduchého dôvodu, že je to postavené naozaj na hrozbách, na finančných sankciách a hrozí tu likvidácia neštátneho sektora. Myslíme si alebo skôr sme presvedčení o tom, že vybudovať inkluzívnu a súdržnú spoločnosť je možné aj bez toho, aby sme ohrozili neštátne školstvo. Je potrebná podpora, je potreba partnerský prístup, motivácia týchto ľudí a ja verím, že sa nám to z dlhodobého hľadiska podarí, len musíme zmeniť mechanizmus a spôsob, ako k tomu pristupovať. Ďakujem. [18:14] Martin Dubéci – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Chce, nech sa páči, máte slovo. [18:14] Tomáš Drucker – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci a vážené panie poslankyne a páni poslanci, v zásade veľmi oceňujem, napriek tomu, že máme spojenú rozpravu, že sme sa snažili byť vecní. A možno hneď v úvode chcem ponúknuť oveľa detailnejšiu debatu vo výbore. A tých, ktorých to bude zaujímať, aj mimoškolských, tak sa dohodnite s pani predsedníčkou. Budeme pripravení debatovať v detailoch. Teraz mi dovoľte, aby som skúsil stručne reagovať na to, čo tu odznelo. Je cítiť, že v niektorých témach ste ten-ktorý trošku viac detailnejšie, že to máte naštudované, v iných mám pocit, že sa prekrýva strašne taký generický všeobecných fráz, alebo niekto niečo niekomu dá na lístočku a vyjadrujú sa, žiaľ, niekedy aj ľudia, ktorí naozaj si to ani neprečítali. Aj a budem na to reagovať, neni tu pani poslankyňa Remišová. Začnem asi pánom bývalým ministrom Horeckým. Ja som to povedal viackrát, že si, pán minister bývalý, vážim, čakal by som viac, naozaj, bolo to dosť povrchné, musím povedať, ospravedlňujem sa. A v niektorých veciach určite si dokážeš aj argumentačne ustáť, ale pôjdem veľmi konkrétne. Ak budeme hovoriť o tom, koľko peňazí ide zo samospráv na základné školy, lebo pôjdem postupne, tak podľa výkazov je to presne 10,2 milióna eur. 10,2 milióna euro na 1 837 škôl, je to zhruba 5 500 euro ročne na školu v priemere. To je vlastne to, prečo musia tie školy ostatné vyberať strašne veľa školného, ako strašným spôsobom sú podporované tie verejné školy, nie je tomu tak. Nie je ani to pravda, že v Českej republike dostávajú 100 % normatív potom, čo uzatvoria zmluvu, to nie je pravda, pretože ešte okrem toho štátneho normatívu, ktorý ide na mzdy a časť na prevádzky aj potom, čo uzatvoria zmluvu a mimochodom tá zmluva je tiež nenárokovateľná, ani v Českej republike od samospráv nedostanú súkromné školy nič. Čo sa týka nájomného, bolo tu povedané, aké strašne vysoké nájomné musia platiť súkromné školy, ako je to pre nich likvidačné. Aj štátne školy alebo tie verejné sa niekedy nachádzajú v súkromných priestoroch a platia nájomné. Cirkevné školy dokážu zaplatiť a vyžiť spôsobom, že nepýtajú sa nájomné. A ešte raz, ja nemám nič proti tomu, že niekto vyberá školné, naozaj, nič. Pravda ale nie je to, že v dôsledku vysokých nájmov vyberajú svoje školné. Podľa výkazov, ktoré vykázali súkromné školy, za minulý rok vybrali, a to budem hovoriť len priamo na školnom, ktoré vykázali školy, nie ktoré sa vykázalo cez zriaďovateľov, vyše 44 miliónov euro a z tohto školného vykázali 3,1 milióna eur na nájomné. Plus, samozrejme, to, ktoré dostali z normatívu, ale to zaplatili aj cirkevné aj verejné školy. Nie je teda pravdou, že školné vyberajú len preto, lebo majú vysoké nájomné. Určite majú iné dôvody a ja im ich nespochybňujem, a potom sa dostanem, ale k tej podstate. Čo sa týka nejakej povinnosti, že môže prijímať len desať alebo 30 % obvodu, to proste nie je pravda, to proste nie je, ešte raz, pravda. A ak budeme hovoriť aj o niektorom, ktoré tu padli, dátach opäť a mne to je ľúto, že to musím opakovať a opakovať, ale musím to hovoriť, pretože potom si ľudia nenaštudujú a v dnešnej dobe asi sociálnych sietí a umelej inteligencie naozaj že ľudia sa viac spoliehajú len na to, čo si kde prečítajú, preberajú tieto naratívy a opakujú ich a bol som toho svedkom aj dnes v tejto rozprave. Deti s autizmom sa skutočne nachádzajú trikrát viac v súkromnom školstve s poplatkami. Je to v poriadku? Je v poriadku, že verejné školy neberú tieto deti? Nie je to v poriadku. Tak náš návrh zákona je presne o tom, že na prvom mieste, a teraz sa dostávam v podstate, je voľba rodiča, ja som absolútne za. Ale rodič, keď si vybere verejnú školu, a tá ho neprijme, čo to je za voľbu rodiča, prosím vás pekne? Je tu ústavné právo na bezplatné vzdelávanie, ale okrem toho ústavou sme sa spoločensky dohodli, že sme ešte dali povinnosť občanom na povinnú dochádzku, to nie je len právo, to je povinnosť ústavná. A my sa nemôžme tváriť, že však niečo sme si dali do ústavy a nedokážeme to ani len zrealizovať. To znamená, to, na čom je postavená táto časť zmeny, lebo naozaj ide o sedem rozsiahlych zákonov a celá debata sa výrazne zužuje na tému cirkevných, súkromných škôl, nepoctivej debaty o nejakej likvidácii a budem o tom hovoriť viacej. V prvom rade štát musí zabezpečiť pre každé dieťa, pre každého občana to právo si vybrať, ale keď on bude chcieť si vybrať tú školu v spáde, tak tá škola musí to dieťa byť schopná prijať. Takže po prvé deti, s autizmom sa skutočne trojnásobne viac nachádzajú v súkromných školách s poplatkami ako vo verejných školách, ale napríklad deti s mentálnym postihnutím sa nachádzajú desaťnásobne viac vo verejných školách ako v súkromných školách. Ak sa teda budeme baviť o deťoch so zdravotným znevýhodnením všeobecne vo všetkých kategóriách, tak nie je pravdou, že sa nachádzajú v súkromných školách viac ako vo verejných školách. Ak sa pozreme osobitne na deti zo sociálne znevýhodňujúceho po novom alebo po starom znevýhodnenom prostredí, tak vieme, ako to vyzerá, v absolútny neprospech verejných škôl. Áno, základom tejto reformy, ešte raz, je spravodlivosť a právo, právo pre každého rodiča, pre každé dieťa mať miesto v škole. To nie je o financovaní. A za toto a ja sa tu podpíšem, viacerí ste to povedali, desaťkrát to podčiarknem, že platíme dane a za dane máme mať rovnakú protihodnotu, ale čo je protihodnota? Štát musí zabezpečiť financovanie školstva, áno, ako som povedal x-krát aj štátny vzdelávací program. Aj teraz sme riešili štátnu školskú inšpekciu, ktorá zistila, že nie je odborná kvalita zabezpečenia jednotlivých predmetov, menej ako 70 %, súčasne platná legislatíva umožňuje znižovať normatív. Úplne identická analógia je, ak nie je schopný niekto za tie peniaze, ktoré dostáva, sa podieľať na verejnej službe, ešte raz, dane sú tu nato, aby sme zaplatili verejnú službu a časťou tej verejnej služby je prijať dieťa, nevytvárať mu bariéru, akékoľvek finančné protiplnenie, ktoré požadujem, aby som to dieťa prijal do školy na vzdelávanie je bariéra. Akékoľvek vyberanie a podmieňovanie inými dôvodmi je bariéra. Ale veď to je rozhodnutie konkrétnej školy. A odmietam proste tvrdenie, že ak si niekto povie, dajte mi pokoj, dajte mi peniaze, ja si chcem selektívne vybrať pekné deti, alebo si vybrať nejakú skupinu detí, tu si vyberem peniaze a ostatné ma nezaujíma, že to je rovnaká protihodnota. Nikde inde v štáte aj u nás v iných funkciách sa s tým nestretávame. Možnože teraz poviem taký trošku vzdialenejší príklad, ale dám ho, zo zdravotníctva. Vo verejnom zdravotnom poistení takisto si nemôžte povedať, čo chcete, aby vám zaplatili akékoľvek vyšetrenie, akýkoľvek úkon, lebo chcete, lebo platíte verejné zdravotné poistenie. Ak sa budeme baviť o zvýšení školného, o ktorom tu teda bola debata, ktoré im hrozí, nehrozí im zvýšenie školného tým, ktorí budú ochotní mať aspoň nejaké čiastočne rovnaké povinnosti, ako majú verejné školy. Ale ešte raz sa vrátim, základný princíp je o verejných školách. Nemôže sa stať, že jedno dieťa rodičom zoberú do školy a druhému povedia, teba už nezoberieme. A potom sa bavíme, že súkromných škôl, viete o koľko sa nám zvýšil počet súkromných škôl za 20 rokov? Nemám nič proti tomu, len sa nebavme, ako sú na tom zle. Šesťnásobne, za posledných päť rokov je to myslím asi 130 % a za posledných desať rokov dvojnásobne. Áno, je to na úkor aj verejných zdrojov, aj verejných škôl. Nie je možné proste, aby verejná škola si neplnila svoje zákonné povinnosti, s tým ja súhlasím a bude musieť. A sú tam dosť striktné mechanizmy a tlak na verejné školy, aby proste prijímali deti, zabezpečovali si špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľov, podporný školský tím, tak ako má vyzerať, pretože za dva roky, keď som rokoval o rozpočte, sme dali na podporné opatrenia viac ako 250 miliónov euro. Tak niekam tie peniaze idú. V žiadnom prípade nemôžem akceptovať, že ide o nejakú retroaktivitu, pretože ak hovoríme aj o ustanoveniach, ktoré sme povedali, že odovzdať do rúk nejakého cudzieho riaditeľa riadenie školy, v prvom rade nastavujeme pravidlá, ktoré sú, podľa mňa, úplne choré v súčasnej legislatíve, že zriaďovateľ je tá istá fyzická osoba, ako je riaditeľ školy a konáme v správnom konaní, konáme v odvolacom konaní a koná ten istý človek voči tomu istému človeku. Ale dávame priestor časový, aby sa k tomu prispôsobili a hovoríme, že majú dva a pol roka na to, aby urobili tieto úpravy a zmeny. A vyšli sme v ústrety aj v tom, aby nijakým spôsobom ani súkromným zriaďovateľom, ani cirkevníkom sa nestalo to, že by nejako prišli o kontrolu nad školou, môžu to byť aj blízke osoby, dokonca aj štatutárom môže zostať aj osoba, ktorá je riaditeľom, len nesmie konať vo vzťahu k osobe tej istej, ktorej by bol on sám. A neviem, ja to ešte raz pripomeniem, pán minister bývalý, ako hlasovalo KDH, ako hlasovalo SaS za tie reformy, na ktorých si aj ty pracoval, ako často a rád rozprávaš, a rovnako aj pán Gröhling, ktorý tu nesedí nikdy. Keď došlo na lámanie chleba o financovaní materských škôl, čo bolo tak dôležité a tak vážne, že sa nedokázalo zahlasovať za veci, ktoré ste, radi rozprávate, že ste na nich robili a pripravovali? Ale ja vám dávam len v tom, lebo si sám vo svojom úvode alebo vo svojej prvej časti reči hovoril o zodpovednosti strany HLAS alebo SMER-u, ako budú hlasovať a ako hlasovali alebo nehlasovali v minulosti. Tak ja sa pýtam, ako hlasovalo KDH o dôležitých zmenách a čo teda bolo tak vážne. Pôjdem k pani poslankyni Kosovej. Zákony vraj neboli komunikované s partnermi. Pani poslankyňa, to proste nie je pravda, tvrdé slovo, to je lož, to nie je pravda. Ja vám môžem prečítať, môžem vám prečítať, okrem toho, že sme rokovali s 84 organizáciami, ale môžem vám prečítať okrem toho, že tu boli pracovné skupiny, tak dátumy. Zasadnutie Kurikulárnej rady, kde sme predstavili všetky legislatívne zmeny, na ktorých sa pracovalo asi rok, 24. apríla. Účasť na celoslovenskej konferencii riaditeľov základných škôl, téma rokovania - predstavenie legislatívnych zmien, 13. mája. Zasadnutie druhej Kurikulárnej rady za účasti aj Slava Partilu ako človeka, ktorý je zodpovedný za regionálne školstvo, 29. mája. 9. júna rokovanie s G7 k legislatíve, a potom už sme mali, potom postupne išlo MPK. Máme tu rokovanie v Košiciach s Konferenciou biskupov Slovenska, 20. júna. Pracovné rokovanie s Inklucentrom, 24. júna. Okrúhly stôl so zástupcami neverejných škôl, 30. júna. Pracovné stretnutie so zástupcami ZMOS-u, 1. júla. Zasadnutie Kurikulárnej rady k legislatíve v MPK, už bola v MPK, 1. júla. Okrúhly stôl k vízii školského národnostného školstva v zmiešanom území v Komárne, 7. júla, obrovská debata. Stretnutie s Úniou miest, 8. júla. Stretnutie s vami, so zástupcami Progresívneho Slovenska, k legislatíve v MPK, 8. júla. Pracovná večera, ktorú sme mali širokú debatu s odborovým zväzom pracovníkov školstva, 8. júla. Stretnutie so zástupcami evanjelickej cirkvi, s biskupmi, 9. júla. Stretnutie s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, 9. júla. Pracovné stretnutie s ministerstvom vnútra, 10. júla. Pracovné stretnutie s asociáciou súkromných škôl a školských zariadení, 15. júla. Klub 500, 16. júla. Konferencia biskupov, 17. júla. SK8, 28. júla. Konferencia biskupov, 29. júla. Nemusím čítať, proste to nie je pravda. Debatovalo sa, ak ste pozerali, a možno ste nepozerali, po zasadnutí vlády v piatok, myslím, že to bolo 22. augusta, nikto, neviem, kto to tu povedal, že tam stál pán predseda dôchodcov, nestál, nestál proste, ale poviem vám, kto tam stál. Stál tam zástupca miest a obcí Slovenska, rektorov vysokých škôl, stáli tam zástupcovia zamestnávateľov, ktorí zastupujú mimochodom aj súkromné školstvo, stál tam zástupca študentov rady vysokých škôl, stáli tam odbory, stála tam prezidentka združenia základných škôl, títo ľudia sa všetci vyjadrili podporne a nielen k obsahu zákona, ale aj k forme, ako sa pracovalo na tých zákonoch. Mnohí z nich, nie je pravda, že nemali pripomienky k zákonom, mali v predchádzajúcich, myslím, že pán Ondek povedal, že za posledných, neviem či desať, alebo dvadsať rokov, mal vždy pripomienky k zákonom. Zákon o financovaní prešiel bez jedinej pripomienky, ani zamestnávatelia nemali pripomienky a zakceptovali ich. Áno, máme spory niektoré, možnože ideologické, vecné, máme a ja som pripravený o mnohých veciach rokovať, ale to, že ak tu platíme dane, tie dane majú byť použité na verejný účel, že sa tu musí urobiť poriadok, že to, ako to funguje, je presne zle zapnutá košeľa, ktorú máme zapnutú už 15, 20 rokov a že tu nie je odvaha a furt sú tu len, prepáčte za výraz, kecy o nejakých víziách, čo by bolo dobré, aby bolo dobré, je toho príliš teraz veľa, nechajme to na inokedy. Veď to robíme, definujeme účinnosti zákona tak, aby sa dokázali na ne pripraviť. Ak hovoríme o zmene naozaj financovania v prípade niektorých, ktorí vyberajú stovky eur a povedia si, viete čo, dajte nám pokoj, my si chceme vyberať školné, tak to nie, nie sme, ani za nami nechoďte, že sa budeme spolupodieľať na nejakej obvodovej povinnosti čo i len čiastočne. Tak to znamená to, že to bude deväť rokov trvať, kým sa na nich prenesie plná povinnosť 20 %. Takže, pán bývalý minister, nie je pravda žiadnych 600 euro, nie je pravda, bude sa to týkať len prvého ročníka. Ak sú korektní, nie je dôvod, aby prenášali 50 eur mesačne v dnešných peniazoch, základná škola je 506 euro priemerný koeficient kvalifikačnej úrovne zamestnancov, normatív na základnú školu. My hovoríme o deviatich rokoch, od roku 2028. Ešte raz to zopakujem, to je mesačne päť euro 50 pre tých, ktorí platia sto eurové školné. Nič na tomto nie je likvidačné. Viete, čo vadí mnohým? Elitárstvo, toto im vadí, že zrazu sa nám sem niekto dostane do školy. Ja nebudem poučovať, samozrejme, a mám veľmi konštruktívnu a dobrú diskusiu so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska, diskutoval som s desiatkami riaditeľov katolíckych škôl, diskutoval som so zástupcami evanjelických škôl, dokonca aj subkomisie katolíckych škôl, ale tu držím dokument, ktorý sa volá Identita katolíckych škôl pre kultúru a dialóg. Môžem citovať z neho, len krátko: "charakteristickým znakom cirkevnej povahy škôl, že školy sú pre všetkých, špeciálne pre najslabších" a že, môžem prečítať ďalej: "katolícke školy nemajú žiadať tvrdú príslušnosť ku viere, katolícke školy sa majú vnímať v misionárskej pozícii, participovať na evanjelizačnej misii, praktikovať dialóg" a celé ustanovenia dávam k dispozícii. Potom ustanovenie čl. 72, ktorý prísne hovorí, že sa nemá nazerať na zúžený pohľad na katolícke školy, tieto školy nemajú mať priestor byť absolútne katolícke, sú v kontradikcii s víziou otvorenosti katolíckych škôl a majú byť zamerané na vzdelávací model aj cirkevnej náuky a dialógy s každým. Ja nebudem tu nikoho poučovať, ale náš návrh zákona je absolútne v súlade s týmto dokumentom, absolútne. Súčasný návrh, ktorý predkladáme, je na ochranu naozaj každého jedného dieťaťa a žiaka. Ten návrh by mal byť v absolútnom záujme o tom, o čom hovoril aj pán Pollák, pretože rieši svojím spôsobom narastajúcu segregáciu a nielen rómskej komunity, rieši nechcené deti, častokrát kvôli zdravotnému znevýhodneniu a my musíme proste upratať. Ten zákon je absolútne v súlade s odporúčaniami OECD, dovoľte mi prečítať vám financovanie súkromných škôl, čo je odporúčanie OECD: "nefinancovať plne súkromné školy, ktoré vyberajú školné", podmienky na verejné zdroje: "viazať financovanie na plnenie verejného záujmu, bezplatnosť a prijímanie detí a kvalitu." Mal som tu tri týždne dozadu Andreasa Schleichera, ktorého poznáte určite, ktorý tak jasne poukázal na kvalitu našich škôl alebo v PISA testoch na obrovsky otvorené nožnice vplyvu socioekonomického prostredia na akademické výsledky, ktorý v priamom prenose, však ja myslím, že ste to možno aj niektorí videli, pomenoval, aké problémy Slovensko dlhodobo malo a má a že tie návrhy, s ktorými sa oboznámil, adresujú všetky problémy a že ich podporujú z hľadiska OECD. Ja netvrdím, že sú ideálne vo všetkých veciach, poďme debatovať, či má každý jeden rok navštíviť kmeňová škola, bolo to v MPK mimochodom, to znamená, že to nevzniklo po MPK, to bolo tam predtým, vzniklo to na základe nejakého dopytu, kľudne o tom poďme debatovať, ja si myslím, že takisto jak nad tým rozmýšľam, tak ako je to dnes, dnes je to ustanovenie úplne totožné, len tam neni prísna podmienka, že každý rok. Môže to byť každý rok, môže, len tam neni to minimálne. Poďme o tom debatovať, ja som otvorený. Ale kde tá debata, koľkokrát bola počas týchto dní? Viete, vyčítané nám je, že vraj nebola diskusia doteraz. Tá diskusia v mnohých veciach, ak sa budeme baviť o financovaní súkromných škôl, osobitne bola tak vlažná, ako len vlažná mohla byť, až do momentu, dokým sa neobjavila textácia v MPK, potom sa všetci zrazu vystrašili. Koľko som mal ja rokovaní s asociáciou súkromných škôl? Jednu? Po tom, ako sa, prepáčte, musím to povedať, pani predsedníčka vrátila z dovolenky. Jednu. Tam mi povedala, á, tak si to vieme predstaviť. A odvtedy som ju videl na tlačovej konferencii KDH, odvtedy som videl mnohé vyjadrenia verejné, ale neprišla. A verte mi, rokoval som so súkromnými zriaďovateľmi osobitne, s ktorými sme pripravili napríklad dohodu o verejnej službe. To nebol náš úplne návrh, tak ako to je dneska v zákone, to je niečo, čo si vyrokovali súkromníci bez tej strechy asociácie. Ale nedávno som ich prijal, navrhol som im teda, príďte teda, ak máte ešte niečo a myslím, že sú tam veci, o ktorých vieme diskutovať. Viete, ale nemému ani vlastná mamka nerozumie, jak sa hovorí. Nechcem dlho obťažovať, lebo čaká tu pán minister, preto som chcel ponúknuť, aby sme sa bavili veľmi detailne a ja som pripravený na tú detailnú debatu vo výbore. Ale ešte pár vecí, ktoré potrebujem zmieniť, lebo tu také veci tu odzneli, že to človeku sa naozaj že ten orloj v hlave zasekne. Koľko povedala pani Remišová, že z Plánu obnovy išlo na súkromné školy? Že nič? A z EŠIF-ov? Nič. Tak ja vám poviem koľko. Viac ako desať percent celkovo zo všetkých EŠIF-ov a Plánu obnovy išlo na súkromné školstvo, desať percent financií. Viete, koľko máme súkromných škôl? Päť percent. Takže dvojnásobne viacej, ako išlo na verejné školy so svojím zastúpením a podielu. Keby sa hlásili možno viac, ide ešte viacej. Kritizovala, že školy nemajú prístup ku kapitálovým príjmom, zdrojom. Však nikto to tu nezmienil z vás. V návrhu zákona sa počíta po novom, že verejní poskytovatelia, teda súkromní a cirkevní, ktorí sa rozhodnú, že aspoň trošku, čiastočne sú ochotní sa podieľať na tej obvodovej povinnosti, získajú prístup aj ku kapitálovým zdrojom, ktoré doteraz nemali. Ja som za, keď rovnaké povinnosti, aj rovnaké práva, komplet, ja som za. Osobitne pre cirkevné školy bola tu debata, viete, keby sme likvidovali cirkevné školy, asi by sme sa správali inak. Dostali takú silnú podporu v zákone z hľadiska jej identity, možnosti utvoriť si aj podmienky, ktoré zohľadnia napríklad aj hodnotové smerovanie detí, aj to, či sa zúčastňujú napríklad pravidelne účasti v nedeľu bohoslužieb, to všetko tam majú a sme pripravení ešte rokovať. Ale ten základný princíp je, že musíme budovať nejakú súdržnú spoločnosť. Proste naozaj apelujem trošku aj na vás, ak chceme, aby to bolo lepšie, tak proste musíme urobiť niektoré kroky, ktoré vyzerajú teraz, že vytvárajú nejaký typ diskomfortu, asi áno, ale mali sa urobiť pred dvadsiatimi rokmi. Ak ste sa bavili, o akom obrovskom rozdiele normatívneho financovania máme my vo vzťahu k Fínom a Švédom, kto si, prosím vás, naštudoval tie čísla z vás? Viete mi povedať ten rozdiel v parite kúpnej sily? Fíni 120, 130 % oproti nám. To je tak strašne obrovské číslo, že? Ale oni majú stopercentné financovanie súkromných škôl, len s tým, že si nemôžu vyberať školné. My máme približne v parite kúpnej sily rovnaké normatívne financovanie na základných školách, ako majú Estónci. Ale musíme robiť niektoré zásadné kroky a ja si uvedomujem, že svojím spôsobom vytvárajú diskomfort, preto sú tam tie časové lehoty. Neviem, či má zmysel ísť potom do detailov, kandidát pedagóg, ja si myslím, že to je dobré riešenie. Debata, diskusia s fakultami pripravujúcich učiteľov, s Asociáciou združenia základných škôl, dohoda na tom, to je jeden zo spôsobov. Tu neexistuje zázračná pilulka, už som to povedal x-krát, ktorou zrazu vyriešime všetky problémy školstva. Hovoríme brain drain. Brain drain nie je problém Druckera predsa snáď. A určite si nemyslíme, že zmena vysokoškolského zákona zrazu nám zabráni brain drainu. Ale poďme debatovať, čo sme všetko urobili preto. A ja si myslím, že teraz, keď budú čísla, ukážeme aj to, že sa nám podarilo možno začať motivovať mladých ľudí, aby si vyberali naše školy, sú to aj internacionalizácie, je to zmena v oblasti financovania vysokých škôl, sú to štipendiá, sú to, keď hovoríme o internacionalizácii, aj výmenné programy, bakalárske štúdia vo vysokom školstve, to, že ideme uzatvárať, že ideme urobiť flexibilné programy, toto považujete za kozmetické veci, to sú kľúčové veci aj pre istý typ zatraktívnenia, kľúčové, kopu debyrokratizačných vecí. Ale nechcem o tom hovoriť teraz, lebo nechajme si veľa času, ja poprosím pani predsedníčku, aj celý deň, zorganizujte sa, koho to zaujíma, budem tam mať všetkých štátnych tajomníkov, ale snažím sa rozumieť, alebo ísť do detailov v mnohých veciach, ale som pripravený debatovať do detailov. Len vás prosím trošku tej poctivosti. Nečítajte si na Facebooku alebo na sociálnych sieťach, prečítajte si zákon. Ja netvrdím, že ste to mnohí neurobili a v mnohých častiach. Pán minister, prepáč, nechám ešte teba. (Smiech v sále.) A hodnotenie § 55 ods. 3 a 4. Ďakujem. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Chce sa vyjadriť k rozprave niektorá zo spravodajkýň? Kľudne, koľko času potrebujete, šesť tlačí naraz, tak je k čomu. [18:44] Paula Puškárová Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že pán minister dobre a obšírne zhodnotil celé to pozadie, ktoré viedlo, aj to hodnotové a z toho môjho pohľadu aj to finančné, ktoré viedlo k tejto rozsiahlej novele. Ja by som možno len poznamenala, že počas tej debaty, ktorú som teda sledovala, tak som tam skutočne zaregistrovala také protirečenia. Na jednej strane všetci sa zhodujeme na tom, že naše školstvo, regionálne aj vysoké, potrebuje reformovať a keď prichádzajú reformy, tak potom sa hovorí, že máme konzervovať súčasný systém. To je podľa mňa úplne rozporuplné. Nebudem sa teda už vyjadrovať k tomu regionálnemu školstvu, spomeniem len v tom vysokoškolskom zákone, ktorý považujem, že prináša mnohé zásadné zmeny, nie je to kozmetická úprava, zúčastňovali sa v pracovných skupinách rovnako zástupcovia aj opozičných strán, rovnako ako koaličných strán. Náš školský výbor tam mal dvoch zástupcov na každej jednej pracovnej skupine. Všetky reprezentácie sa vyjadrili, že napriek tomu, že niektoré, mali sme rozličné spory a iné pohľady, tak reprezentácie privítali tento zákon. Je tam množstvo vecí, po ktorých dlhodobo volali zamestnanci vysokých škôl, ako napríklad zmluvy na dobu neurčitú, sú tam rovnako sabatikal, po ktorom dlhodobo a nikto nemal, prepáčte, že to poviem tak veľmi ľudovo, nikto nemal tú odvahu, tie gule, dať to tam. Rovnako je tam obrovská flexibilita, po ktorej študenti dlhodobo volali, aby sme záverečné práce urobili zmysluplné, a to je práve uvoľnením formy tej záverečnej práce. Dnes už nikoho nezaujíma, aby si čítali siahodlhé štúdie, ktoré si len založia do šuflíka. Chceme, aby tí ľudia vyšli z praxe, aby napísali svoju záverečnú prácu práve v praxi a práve preto je tam uvoľnenie aj týchto diplomoviek. Taktiež je to krok smerom k profesionálnym študijným programom. Je to krok smerom k tomu, aby zároveň vysoké školy prevzali čoraz väčšiu zodpovednosť za kvalitu. Hovorilo sa tu o kvalite. Nuž, tak napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl sa nastavuje za rovnakých pravidiel, aké majú súčasné. Už to nie je len o tom, že zahraničná pobočka sa dostane na Slovensko a môže poskytovať vzdelávanie. Sú tam sprísnené podmienky práve na akreditáciu týchto pobočiek. Je tam umožnené lepšie stánie vysokých škôl, sú tam povinné doktorandské školy. Taktiež veľmi malá, drobná úprava, ale dôležitá, nie je potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu na záverečné práce. A to je podstatné, pretože to vám hovorí človek z vysokoškolského prostredia, že my chceme, aby tie diplomovky nekončili v šuflíkoch, ale aby mali zmysel. Presne to, po čom volajú všetci, nielen študenti, ale aj odborníci, aj praktizujúci učitelia, aby tieto diplomovky buď teda vznikali vo formáte nejakého portfólia, ktoré bolo počas stáže vyprodukované, alebo aby boli publikované. A keď uzavierate licenčné zmluvy s vysokou školou a prenášate svoje právomoci na túto vysokú školu, tieto svoje autorské práva, tak obmedzujete práve to publikovanie. Čiže je tam množstvo krásnych a významných zmien, ktoré považujem za zásadné v prospech všetkých zúčastnených strán, aj študentov, aj zamestnávateľov - vysoké školy a ten boj o kvalitu našich vysokých škôl pokračuje. Ale nepokračuje v zákonnej podobe. Vieme, že z Progresívneho Slovenska ste navrhovali vo svojom tresku novú univerzitu. Ja si nemyslím, že to pomôže. Dôležité je otvárať a podporovať internacionalizáciu našich vysokých škôl a skvelé výskumné tímy, čo sa robí práve cez množstvo výskumných projektov, práve cez podporovanie prísunu zahraničných vedcov, podporovať tie tímy, ktoré tu už fungujú 85 rokov, 100 rokov, na týchto univerzitách, podporovať ich tradíciu a budovať vnútorné ľudské kapacity. Nielen nejakou novou na zelenej lúke. Ďakujem veľmi pekne. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu. Predtým než pôjdeme ďalej, tu vidím dva procedurálne návrhy. Prvý je od pána poslanca Horeckého. [18:44] Ján Horecký – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ďakujem, pán predsedajúci. Podávam procedurálny návrh na stiahnutie vládnych návrhov zákona o školskej správe, o financovaní škôl, zákona o pedagogických odborných zamestnancoch, školského zákona na prepracovanie a následné riadne prerokovanie návrhov zákonov v nezlúčenej rozprave v Národnej rade Slovenskej republiky. Zdôvodnenie: považujem naozaj za neseriózne, aby nám bola skrátená rozprava tak, že bola zlúčená, nebolo možné sa dôkladne vyjadriť a zargumentovať, aj keď sme načrtli hlavné nedostatky predložených menovaných zákonov, tak potom dostaneme výtku, že sme povrchní alebo nedôslední. Taktiež je, samozrejme, normálne, že navrhovateľ má záverečné slovo alebo teda slovo, po ktorom už nenasledujú faktické ani diskusia, bola by nekonečná, ale toto sú dôvody. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Pán poslanec Krátky a tiež poprosím procedurálny návrh, dobre? Ďakujem. [18:44] Rastislav Krátky – Vystúpenie s procedurálnym návrhom Ja chcem poprosiť vzhľadom na uvedené, že teda aj minister je otvorený diskusii a že bude priestor na školskom výbore, aj keď nie som členom, rád sa zúčastním, aby bola zabezpečená, ak vás môžem, pani predsedníčka, poprosiť, veľkú miestnosť, nejakú väčšiu, ako máte štandardne, pretože určite príde aj verejnosť a poslanci, ktorí nie sú priamo členmi výboru. Ďakujem. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem. A pokračujeme teda ďalej. Pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 913, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 959. Poprosím teda ministra pôdohospodárstva, ktorý tu už netrpezlivo čaká, aby tento návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 913.) [18:44] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je úprava príprav právnych vzťahov v oblasti užívania a správy pozemkov v záujme zvýšenia ich transparentnosti a efektívnosti tak z hľadiska prenajímateľov, užívateľov, ako aj z hľadiska správcov týchto pozemkov. Upravuje sa preto ustanovenie zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ustanovenie takzvaného prvého reštitučného zákona, ďalej ustanovenia zákona pozemkových úprav, zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákona o lesoch. Návrh zákona sa bude predovšetkým týkať užívateľov pozemkov na účely podnikania v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve. Cieľom návrhu zákona je poskytnúť vlastníkom, správcom a užívateľom pozemkov prístupné možnosti k usporiadaniu ich užívacích pomerov, a tak vytvoriť podmienky pre začatie procesu unifikácie rôznych právnych titulov užívania pozemkov, a to najmä v nadväznosti na práve predkladaný návrh zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom. Vypúšťajú alebo opravujú sa viaceré prežité a nepoužívané ustanovenia, taktiež sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri prenajímaní pozemkov a nakladanie s pozemkami, ako aj ďalšie ustanovenia upravujúce správu nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci, vzhľadom na uvedené si dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Šimkovi. [18:44] Igor Šimko Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona uvedeného pod tlačou 913. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem. [18:44] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne. Jeden prihlásený. Pán poslanec Stredák, nech sa páči, máte slovo. [18:44] Anton Stredák – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, iste mi dáte za pravdu, tak ako koaliční, aj opoziční kolegovia, keď poviem, že vzhľadom k rozdrobenosti vlastníctva poľnohospodárskej pôdy je právna úprava nájmu poľnohospodárskych pozemkov jedným z rozhodujúcich predpokladov vytvárania vhodných pozemkov pre ich hospodárenie a je preto pochopiteľné, že treba vhodnou právnou úpravou reagovať na problémy, ktoré v tejto oblasti sú a podľa môjho názoru ešte aj dlho budú. Aj v predchádzajúcom volebnom období vláda každoročne predkladala parlamentu nové zákony, ktorý práve teraz prerokúvame. Avšak výsledkom nebolo zdokonalenie mechanizmov a procesov fungovania nájomných vzťahov, ale opakovaná destabilizácia kontinuity užívania poľnohospodárskych pozemkov ich nájomcami bez zohľadnenia či prenajímateľ, užívateľ týchto pozemkov na nich riadne hospodári, pričom ale dostatočne a jednoznačne neupravili postup prevzatia týchto pozemkov novými nájomcami. To má okrem iného za následok, že dodnes v našom právnom poriadku neexistuje zákon, ktorým by Slovenská republika naplnila požiadavku Európskej komisie ohľadne transparentného preukazovania vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom na účely priamych podpôr. V súvislosti s tým pozitívne hodnotím, že vláda Slovenskej republiky zároveň s návrhom novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov predkladá aj ďalší návrh, teda návrh doteraz absentujúceho zákona o registri užívacích vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom. A preto verím, že po prijatí týchto zákonov a ich uvedení do praxe, odpadnú dôvody, pre ktoré nám Európska komisia vyčíta nedostatočnú ochranu finančných záujmov v Európskej únii pri preberaní priamych podpôr. Kladne hodnotím, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pri príprave predloženého návrhu komunikovalo so samosprávami, organizáciami poľnohospodárov bez ohľadu na to či ide o organizácie veľkých poľnohospodárskych podnikov, alebo organizácie zastupujúce záujmy malých, respektíve mladých farmárov. Je pochopiteľné, že záujmy týchto organizácií týkajúce sa nájmu poľnohospodárskej pôdy a prístupu k nej sa v mnohom líšia, ale ku cti ministerstva slúži, že sa so všetkými požiadavkami a pripomienkami seriózne zaoberalo a že sa snažilo o vyvážený prístup k uplatneným predstavám. Osobne považujem predložený návrh za prijateľný a systémovo právne realizovateľný kompromis. Z hľadiska obsahového očakávam, že prijímateľ predloženého návrhu sa nielen odstránia nejaké nejasnosti v nájomných vzťahoch, najmä čo sa týka ukončenia nájmu, respektíve predlžovania nájomných zmlúv, ktoré sa do zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov dostali pozmeňovacími návrhmi pri jeho prerokovaní, a to v rokoch od roku 2012 až po rok 2023, ale že jeho prijatie pomôže riešiť niektoré problémy, ktoré identifikovala doterajšia aplikačná prax. S prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku extrémnej rozdrobenosti vlastníctva pozemkov vo väčšine katastrálnych území veľa vlastníkov malých výmer pozemkov nemá záujem k týmto pozemkom nájomné zmluvy uzatvárať, lebo výška nájomného v týchto prípadoch nie je pre nich zaujímavá, veľmi vítam právnu konštrukciu dočasnej legalizácie vzťahu k dlhodobo, to znamená minimálne päť rokov, užívateľného pozemku návrhu v § 1a, pri ktorom ako je vlastník počas tohto obdobia neprejaví záujem o jeho užívanie alebo uzatvorenie nájomnej zmluvy, vzniká k tomuto pozemku legálny užívací titul až do doby, kedy si vlastník uplatní svoje právo. Ešte raz to zopakujem, legálny užívací titul, to znamená, aby si to niekto nepomýlil, že teda bude mať vlastnícky titul. Takto by som mohol pozitívne hodnotiť viaceré ďalšie navrhované zmeny, najmä zmeny práva prednostného nájmu k pozemkom v správe s nakladaním Slovenského pozemkového fondu, ale domnievam sa, že predložený návrh bude predmetom rozsiahlej diskusie najmä v druhom čítaní, v ktorom požiadam aj ja o podrobnejšie vysvetlenie niektorých navrhovaných zmien. Toľko zatiaľ z mojej strany k prvému čítaniu. Ďakujem pekne za pozornosť. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nechce. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a ďalších zákonov, ktoré vedieme ako tlač 914. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 960. Opäť poprosím ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby tento návrh uviedol. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 247/2024 Z. z. o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 914.) [18:59] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem veľmi pekne. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 247/2024 Z. z. o príspevkoch poskytovania z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona reaguje na potrebu riadnej implementácie právnych predpisov Európskej únie a problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe. Pokiaľ ide o implementáciu právnych predpisov Európskej únie, vládny návrh zákona reflektuje najmä na problematiku hodnotenia strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky, informačnej siete poľnohospodárskej udržateľnosti v Slovenskej republike, kontroly zákonnosti a správnosti operácií vykonávaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, predchádzanie a odhaľovanie nezrovnalostí a vymáhanie neoprávnených platieb, aktualizácia systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, kompetencií Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a Úradu vlády Slovenskej republiky ako orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pokiaľ ide o problematiku aplikačnej praxe vládnym návrhom zákona navrhuje sa samostatná detailná úprava kontrolného procesu, ktorým sa overuje dodržiavanie povinností a podmienok ustanovených pre prijímateľov priamych podpôr, podpôr poskytovaných v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov či podpôr poskytovaných na opatrenia strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky v sektore poľnohospodárskych výrobkov. Ustanovujú sa nevyhnutné odchýlky od správneho poriadku hlavne pre účel konania vo veciach spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a konanie vo veciach podpory na niektoré opatrenia strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zefektívňuje sa proces administrácie podaní v konaní o priamych podporách. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo poverenému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi Šimkovi. [18:59] Igor Šimko – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predsedajúci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 914. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ukončujem možnosť prihlásiť sa ústne. Nik sa neprihlásil ústne, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ k rozprave? Nechce. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona vedieme pod tlačou 915, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 961. Nech sa páči, pán minister, uveďte tento návrh zákona. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 915.) [18:59] Richard Takáč – Vystúpenie v rozprave Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, k vládnemu návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť register užívacích vzťahov k pozemkom, ktorého údaje budú tvoriť podklady pre vyplácanie priamych podpôr zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Návrh zákona sa bude výlučne týkať len poberateľov priamych podpôr. Register bude obsahovať údaje o užívacích vzťahoch k pozemkom slúžiacim na poľnohospodárske účely, s cieľom zabezpečiť relevantný podklad pre vyplácanie priamych podpôr. Predkladané prvé využitie registra bude pri vyplácaní priamych podpôr v roku 2029. Návrh na zápis do registra autorizuje advokát. Konanie o zápise užívacích práv do registra predpokladá jeho plnú automatizáciu, vrátane stanovenia obvyklej výšky nájomného, vykonávať ho budú okresné úrady. Zápis do registra nebude mať vplyv na zápis do iných registrov napríklad do katastra nehnuteľností. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. Nech sa páči. [18:59] Ján Kvorka – Vystúpenie v rozprave Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 915. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [18:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Jeden prihlásený. Pán poslanec Čaučík, nech sa páči, máte slovo. [18:59] Marián Čaučík – Vystúpenie v rozprave Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom, parlamentná tlač číslo 915. Tento návrh je bezpochyby krokom, na ktorý slovenské poľnohospodárstvo čaká dlhé roky. Prichádza však, povedzme si to otvore, veľmi neskoro. Roky sme na Slovensku trpeli chaosom v užívacích vzťahoch takzvanými pozemkovými vojnami, nekonečnými spormi o nárok na dotácie, o právo hospodáriť a o to, kto reálne obrába pôdu. Výsledkom je nielen právna neistota, ale aj nedôvera farmárov v štát, zbytočné konflikty medzi vlastníkmi a nájomcami a často aj plytvanie verejnými peniazmi. Preto vítam snahu zaviesť jednotný a záväzný register, ktorý by po vzore českého LPIS konečne priniesol transparentnosť a prehľadnosť, jediný zdroj pravdy pre dotácie a priame platby a vyššiu právnu istotu pre všetkých od vlastníkov cez nájomcov až po kontrolné orgány. Grafická evidencia pozemkov, elektronické formuláre, verejný prístup k základným údajom, to sú kroky, ktoré by mohli konečne zmeniť dlhoročný chaos na poriadok. Návrh zákona obsahuje viacero opatrení, ktoré si zaslúžia uznanie. Je to menej sporov, ak bude register záväzný a údaje hodnoverné, zníži sa počet konfliktov o to, kto smie pôdu obrábať, efektívnejšie kontroly. Štátne orgány nebudú musieť opakovane žiadať o dokumenty, keď budú údaje dostupné v jednom registri, menšia administratívna záťaž v budúcnosti. Keď sa systém udomácni, jeho fungovanie ušetrí čas a náklady všetkým stranám. Ďalej, lepšia právna a finančná ochrana vlastníkov, ktorí dnes často netušia, kto ich pôdu reálne obhospodaruje. A napokon spravodlivejšie prideľovanie dotácií. Podpora pôjde len tým, ktorí budú riadne zapísaní, čím sa zníži počet nesprávnych žiadostí. Tieto ciele sú nepochybne správne a dôležité. Napriek pozitívnemu zámeru musím upozorniť aj na viaceré vážne nedostatky a riziká a hovorím to nielen ja, ale aj samotné farmárske organizácie. Po prvé, povinná autorizácia advokátom. Navrhovaná povinná advokátska autorizácia pri zápise do registra môže byť finančne aj prakticky náročná, najmä pre menších hospodárov či urbáre. V Českej republike, ktorej systém LPIS je naším vzorom, takáto podmienka neexistuje. Farmár si urobí zápis sám v elektronickej aplikácii, systém si údaje ťahá priamo z katastra. U nás to bude znamenať vyššie náklady a väčšiu byrokraciu. Hrozí reálne riziko diskriminácie menších hospodárov, ktorí si advokáta jednoducho nebudú môcť dovoliť. Po druhé, obvyklá výška nájomného. Návrh zavádza povinnosť evidovať obvyklú výšku nájomného, ale chýba jasná metodika, ako túto výšku určiť. To môže namiesto poriadku priniesť aj nové spory a napätie medzi vlastníkmi a nájomcami. Český LPIS takúto povinnosť vôbec nemá a funguje. Po tretie, časový horizont účinnosti. Zákon má nadobudnúť účinnosť až v roku 2028, niektoré časti dokonca až v apríli 2029. To znamená, že ešte ďalšie štyri roky budeme žiť v systéme, o ktorom všetci vieme, že má vážne problémy. Prečo je potrebné čakať tak dlho? Je dôvodom len technická a informačno-technická príprava alebo aj iné faktory? Nedalo by sa toto prechodné obdobie skrátiť, aby sa pozitíva zákona prejavili už skôr? Po štvrté, kapacity úradov. Okresné úrady už dnes zápasia s nedostatkom personálu a teraz dostanú ďalšiu náročnú agendu a 30-dňové lehoty na zápis a riešenie sporov. Pri dnešnom stave to pôsobí nereálne a hrozí, že sa register zasekne už v prvých mesiacoch fungovania. Po piate, ochrana osobných údajov. Hovoríme, verejný register áno, ale musíme chrániť aj osobné údaje vlastníkov a užívateľov. Ak sa to neurobí citlivo, môže to priniesť nové právne riziká a stratu dôvery verejnosti. Preto sa chcem, pán minister, spýtať, či ste otvorený zmenám návrhu zákona v druhom čítaní v tomto duchu a mám tiež niekoľko otázok k účinnosti návrhu zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom. Po prvé, prečo má zákon nadobudnúť účinnosť až v roku 2028 a 2029? Po druhé, aké konkrétne mílniky má ministerstvo stanovené, aby sme vedeli kontrolovať prípravu registra? Po tretie, ako zabezpečíte, že sa nezopakuje scenár iných veľkých IT projektov štátu, ktoré sa roky odkladali a napokon neboli funkčné? Po štvrté, ako ste pripravený garantovať, že v roku 2028 bude systém naozaj plne funkčný a nebude potrebné ďalšie predlžovanie prechodného obdobia? Dámy a páni, návrh zákona o registri užívacích vzťahov je veľkou príležitosťou priniesť do nášho poľnohospodárstva právnu istotu, transparentnosť a poriadok. No zároveň nám hrozí, že ak zostanú sporné body nevyriešené, dobrý zámer sa premení na zdroj nových konfliktov a frustrácie. Náš poslanecký klub víta túto diskusiu a podporuje cieľ zaviesť register, ktorý ukončí pozemkové vojny. Ale očakávame od vlády jasné odpovede, najmä ako skrátiť zbytočne dlhé prechodné obdobie, ako ochrániť malých hospodárov pred neúmernou byrokraciou a nákladmi a ako garantovať, že štát tento kľúčový projekt naozaj dotiahne do konca, lebo naši farmári aj vlastníci pôdy si zaslúžia poriadok a nie ďalšie roky neistoty. Ďakujem za pozornosť. [19:14] Martin Dubéci Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Stredák. [19:14] Anton Stredák Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, v prvej časti svojho vystúpenia ste spomenuli, že tento zákon, sa teda naň dosť dlho čakalo. Chcem vám len pripomenúť, že ja si pamätám, že jednu z požiadaviek, ktoré vzniesla Európska komisia v polovici roka 2019, vo vzťahu k odstráneniu nedostatočného zabezpečenia ochrany finančných záujmov v Európskej únii na úseku priamych platieb, bola požiadavka, aby Slovenská republika prijala zákon, ktorým by boli zrozumiteľne a jednoznačne upravené právne tituly vzťahu k pozemkom, ktoré by žiadateľ mal k dispozícii, tak aby mohol podať žiadosť o priame platby k tomuto pozemku. Žiaľ, v období v roku 2020 až 2023 ani jedna z vlád na túto požiadavku nereagovala. Zareagovalo až teraz ministerstvo, že pripravilo tento zákon a zdá sa mi divné, že v tom období v roku 2020 až ´23 Európska komisia, ktorá na nás dennodenne kritizuje v tomto období, tak v tom období v roku 2020 -´23 nekritizovala vtedajšiu vládu. Dnes takýto zákon teda ministerstvo pripravilo. Máme tu návrh, ktorý si myslím, že je vcelku dobrý. A k jeho obsahu si myslím, že keď si to naštuduje opozícia, tak bude schopná ho aj podporiť. V druhej časti vášho vystúpenia ste namietali, že prečo je účinnosť tohto zákona posunutá o dva roky. Chcem len pripomenúť, že vytvorenie takéhoto registra, ak má skutočne slúžiť svojmu účelu ako register verejný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) [19:14] Martin Dubéci S reakciou pán poslanec Čaučík. [19:14] Marián Čaučík Ďakujem pekne, pán kolega Stredák, za váš vstup a faktickú poznámku na to, čo som hovoril. Všetci si uvedomujeme, že ten stav, ktorý tu máme, ten akože register užívacích vzťahov, ktorý funguje teraz, nie je dobrý a nie je dostatočný. Bolo to treba napraviť a my vítame tú iniciatívu, že vláda prichádza s týmto návrhom zákona. Aj to, že sa stane tento register aj informačným systémom verejnej správy. To je posun, ktorý jednoznačne vítame. A my sme si ho naštudovali, ten návrh zákona, a práve preto som už teraz v prvom čítaní chcel povedať o niektorých otázkach a otáznikoch, ktoré tu máme, aby sme si to dosť dopredu uvedomili aj na ministerstve. Pred druhým čítaním je možné pripraviť pozmeňovacie návrhy a v tomto chceme mať diskusiu s pánom ministrom, či už dnes, teraz v pléne, alebo potom na výbore, alebo v inom priestore. Ďakujem. [19:14] Martin Dubéci Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán minister? Nech sa páči. [19:14] Richard Takáč Ďakujem vám pekne za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Čaučíka. V prvom rade, na začiatku poviem, že úplne sme prístupní na diskusiu. Našou snahou je, aby ten zákon a ten register užívateľských vzťahov bol čo najlepší, preto budeme ešte diskutovať aj so stavovskými organizáciami. Môžme na výbore si spraviť zvlášť k tomu výbor a môžme o tom diskutovať. Dovoľte mi, ale v krátkosti nakoľko mám tu pár pripomienok a možno aj odpovedí na vaše otázky, ktoré ste mali. Uvedené užívacie vzťahy sú dané historickým kontextom, to asi viete, že Slovenská republika je v tomto špecifická. A sme prví, ktorí sme s tým registrom prišli. Vy si dobre pamätáte, aj váš bývalý europoslanec Štefanec, tiež bol členom, a teda zúčastňoval sa protestov v roku 2018, veľká skupina poľnohospodárov, ktorá protestovala, ktorí požadovali jeden z tých bodov aj tento register užívateľských vzťahov. A najväčší paradox pre mňa to je to, že ten príklad toho, čo musíte aj vy uznať, že potom prišli v roku 2020 do vlády ľudia, ktorí protestovali spolu s vašim kolegom, ktorí prišli na PPA-čku a na ministerstvo, ktorí mali tri a pol roka pod kontrolou tento rezort a mohli prísť s týmto registrom užívateľských vzťahov a neprišli s ničím. A my sme s tým prišli, lebo to proste aj vyžaduje si to Európska komisia, ale, samozrejme, že chceme my posúvať ten sektor dopredu. Povinná autorizácia aj nevyhnutná z pohľadu toho právnika teda, keď to tak poviem laicky, keďže zápis bude realizovaný cez okresné úrady, tam musí byť autorizácia, aby nedochádzalo k tomu, že ten poľnohospodár si bude niečo vymýšľať, preto musí byť autorizovaná osoba, ktorá to bude autorizovať. Nateraz nie sú v katastri údaje o užívacích tituloch. Advokát má, samozrejme, zabezpečiť tú odbornú pomoc, tak aby to bolo všetko právne v poriadku. Obvyklá výška nájomného existuje už teraz, to dobre viete, cez okresné úrady. My k tomu máme právnu úpravu. Účinnosť je dohodnutá s komorami. Plus je, samozrejme, potrebné technicky nastaviť systém, vybudovať. Tu chcem ale povedať, že toto vybudovanie, viete, my môžme začať na tom pracovať, až keď zákon bude schválený. Keď by sme išli skorej, že začneme robiť systém a ešte nemáme schválený zákon, tak zas nás budete, no po nás kričať, že niečo robíme a tak ďalej. Čiže najprv sa musí schváliť zákon, a potom sa musí vybudovať tento systém, ktorý, samozrejme, nie je jednoduchý. Čo sa týka osobných údajov, ktoré ste spomínali, toto bolo konzultované aj s Úradom na ochranu osobných údajov, čiže toto je v poriadku. Tak ako som vám povedal na začiatku, ak to budú racionálne zmeny, ktoré pomôžu vylepšiť tento register, tak my sme pripravení. O tom technickom riešení musíme byť hospodárni, to som vám povedal a môžme začať na tom pracovať, až keď sa zákon schváli. A už aj teraz, pán poslanec, však vy to dobre viete, že už aj teraz musia viesť nejaký register samotní poľnohospodári, ktorí predkladajú na pôdohospodársku platobnú agentúru, to znamená, aj potom následne sa to bude kontrolovať. Ja si myslím, že keď to dobre nastavíme, tak to môže len pomôcť. Bohužiaľ, my máme aj smolu v tom, že Slovensko je v tom špecifické, že tá rozdrobenosť tých pozemkov je taká, aká je. Dobre to poznáme, a preto proste je to obtiažnejšie, keď sa porovnávate aj s Českou republikou, oni taký problém nemajú. Ďakujem veľmi pekne. [19:14] Martin Dubéci Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je návrh, je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 39 z roku 2007 o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vedieme ho ako parlamentnú tlač 916. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 962. Pán minister, nech sa páči, máte slovo. (Rokovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 916.) [19:14] Richard Takáč Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Ešte raz, pani poslankyne, poslanci, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony. Takže cieľom vládneho návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec na zavedenie komplexného informačného veterinárneho a potravinového systému vedeného Štátnou veterinárnou a potravinovou správou a tým modernizovať, optimalizovať a automatizovať procesy v štátnej správe v predmetnej oblasti. Návrh vládneho zákona upravuje najmä povinnosti elektronickej komunikácie fyzických osôb, podnikateľov a právnických osôb vo vzťahu k príslušným orgánom veterinárnej a potravinovej správy a úradnej kontroly potravín prostredníctvom zavádzaného informačného systému QPIS, vedenie a zverejňovanie zoznamov schválených a registrovaných prevádzok, prevádzkarní, zariadení, činností, chovných zariadení, ale aj ďalších zoznamov v tomto informačnom systéme. Návrh vládneho zákona ďalej ustanovuje zjednodušený proces registrácie chovných zariadení na chov alebo držanie hospodárskych zvierat, a to bez potreby preukazovania vlastníctva k nehnuteľnosti alebo súhlasu vlastníka z nehnuteľností s chovom hospodárskych zvierat, čím sa zníži byrokratická záťaž chovateľov hospodárskych zvierat, ako aj bez potreby vykonania kontroly chovných zariadení na mieste príslušnou regionálnou, veterinárnou a potravinovou správou pred ich registráciou a zrušuje súvisiace správne poplatky. Obdobné zmeny sa navrhujú taktiež v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorých cieľom je viesť v elektronickej podobne zoznamy registrovaných prevádzkarní a schválených prevádzkarní produkujúcich klíčky orgánmi úradnej kontroly potravín a elektronizácia v podávaní žiadostí o ich registráciu a oznamovanie zmien činností prevádzkarne alebo jej uzatvorenie. Zároveň sa navrhujú zmeny v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa najmä povinnosti ošetrujúcich veterinárnych lekárov a inšpektorov zdravia včiel viesť evidenciu veterinárnych liekov v elektronickej podobe prostredníctvom zavádzaného informačného systému QPIS a povinnosti chovateľov potravinových zvierat zaznamenávať podanie veterinárnych liekov elektronicky, ako sú na to poverení. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, vzhľadom na uvedené si dovolím požiadať o prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne. [19:29] Martin Dubéci Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Kvorkovi. [19:29] Ján Kvorka Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 916. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. [19:29] Martin Dubéci Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Nik sa neprihlásil, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz by sme mali pokračovať druhým čítaním návrhu zákona poslancov Michelka, Danka a Lučanského, tlač 451, ktorým je zákon o európskom hlavnom meste kultúry, ale tento návrh zákona prepadáva, keďže tu nie sú navrhovatelia, takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Poprosím podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kolegu poslanca Šimka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. S faktickými poznámkami sú na vystúpenie poslanca Kalivodu, zo štvrtka 11. septembra, prihlásení traja poslanci. Poprosím teda týchto troch poslancov na tabuľu. Pán poslanec Dušenka nie je v miestnosti, tým pádom stráca možnosť vystúpiť. Pán poslanec Sabo, či si spomenie teda na 11. september, nech sa páči. (Pokračovanie v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 989.) [19:29] Michal Sabo Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi dobre si spomeniem, pretože my sme celý deň v súvislosti s týmto návrhom zákona sa pýtali úplne relevantné otázky a pýtali sme sa na otázky, podľa mňa, ktoré sa pýtali aj na ministerstve hospodárstva, pýtali sa ich na Pláne obnovy, pýtali sa ich aj v Európskej komisii. No a celý deň sme sa ich pýtali, opakovali sme ich a na záver vlastne tej celej rozpravy, nechcem povedať, že my sme vám to hovorili, ale prišlo na naše slová a prišiel v hodine dvanástej pozmeňujúci návrh, ktorý vyhodil z tohto návrhu veci, ktoré sme kritizovali. Čiže ja chcem aj povedať verejnosti, ktorá ak sleduje tieto priame prenosy z rozpravy Národnej rady Slovenskej republiky, že niekedy ono sa ani nezdá, že čo všetko sa tu dokáže v priebehu niekoľkých minút zomlieť alebo v priebehu niekoľkých hodín, keď sa pýtate tie správne otázky a kladiete ich svedomito a opakovane. Ja zároveň ale vítam to, že pán minister životného prostredia aj s ďalšími poslancami koalície na tie otázky počúvali, pretože ono naozaj to nie je akože hop sem, hop tam, lebo sme hovorili počas celého dňa, že v hre nebolo pár eur ale 430 miliónov eur a že by hrozilo aj zvrátene už schváleného a vyplateného míľnika a ohrozenie ďalších vyplácaní, ďalších platieb, čiže naozaj tie otázky boli na mieste, tá diskusia bola absolútne relevantná. Možno tá diskusia mohla byť o niečo vecnejšia, menej taká nabubralá a mačoistická, ale každopádne dobrá vec sa podarila, a to len vďaka tomu, že spojená opozícia sa pýtala relevantné otázky, požadovala relevantné odpovede. Tie odpovede síce neprišli, ale prišiel na záver v hodine dvanástej ten spomínaný pozmeňovák a my to vítame, pretože ho podporíme. [19:29] Martin Dubéci Pani poslankyňa Stohlová nie je v miestnosti, teda stráca možnosť vystúpiť s faktickou. Tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, tlač 991. Ministra, navrhovateľa máme na mieste aj pána poslanca Šimka ako spravodajcu. Teda budeme pokračovať s faktickými poznámkami, ktoré sú na vystúpenie poslanca Saba opäť zo štvrtka 11. septembra. Pani poslankyňa Gažovičová nie je v miestnosti, stráca možnosť vystúpiť s faktickou. Pán Dubovický nie je v miestnosti, pán Tankó nie je v miestnosti a pán poslanec Sabo môže zareagovať na faktické poznámky z 11. septembra. Nech sa páči. (Pokračovanie v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 991.) [19:29] Michal Sabo Velice rád, lebo aj na toto si spomínam. 11. september bol veľmi plodný deň na diskusiu o životnom prostredí a priľahlých záležitostí, a tak ako v prípade predchádzajúcej parlamentnej tlače platilo, že celý deň sme sa pýtali a pýtali sme sa na úplne konkrétne otázky, tak chcem povedať, že v prípade tejto parlamentnej tlače, tohto skráteného legislatívneho konania som sa pýtal a respektíve takto, zarámcujem to, že áno, že zopakujem, že táto legislatíva o skládkach je dôležitá, je naozaj potrebná, len stále trvám na tom a prízvukujem, že nemala ísť cez skrátené legislatívne konanie. Trvám na tom, podpisujem sa pod to. Prečo nemala ísť cez skrátené legislatívne konanie? No pretože o probléme so skládkami vieme minimálne od roku 2017, odkedy nás na to Európska komisia upozornila impeachmentom, vieme o tom minimálne od 12. septembra 2024, kedy prišlo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Ministerstvo životného prostredia malo dostatok času, minimálne teda zareagovať na to súdne rozhodnutie a rozprávame sa tu o legislatíve, na ktorej konci sú multimiliónové investície, ešte raz, multimiliónové investície. Ja som sa pýtal na výbore, že čo je ten hlavný dôvod, ten nevypovedaný dôvod, prečo to ide cez SLK. Pýtal som sa, štátny tajomník mi nevedel odpovedať na to, čo sa pýtam. Pýtal som sa v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu opakovane, aj v písomnej rozprave v prvom čítaní a pýtam sa opäť, bude tou koncovkou tohto skráteného, expresného legislatívneho konania to, že v druhom čítaní príde nejaký pozmeňovák zboku? Lebo ak áno, tak by už predsa ministerstvo životného prostredia, pán minister o tom mal vedieť. A pýtam sa opäť, pretože je to podľa mňa fér, poznať odpoveď a ja tak tuším, že ten fiktívny možný budúci pozmeňovák môže byť práve tou motiváciou, prečo potrebujete tak narýchlo prehnať túto legislatívu cez skrátené legislatívne konanie. Možno odpoveď nedostanem, som zvyknutý, ale každopádne čas ukáže, že či som mal pravdu. [19:29] Martin Dubéci Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Vzhľadom na to, že sa nik neprihlásil, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nechce. Pán spravodajca? Nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách, tlač 643. Opäť pána ministra, navrhovateľa máme na mieste a pána poslanca, spravodajcu Kalivodu zastúpi predpokladám pán poslanec Šimko za gestorský výbor pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je poslanec Sabo, ktorému odovzdávam slovo. [Pokračovanie v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643.] [19:29] Michal Sabo Dobrý večer, opäť. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, môžem poprosiť, pán minister, chvíľu o vašu pozornosť? Ak by som vás teda nevyrušoval. To je perfektné. Chcem sa spýtať, že keď, na históriu tohto zákona pred letom, keď ste ho stiahli, tak áno veď tam sa pred druhým čítaním ste stiahli tento návrh zákona s tým, že krátko v tej mediálnej reakcii, jednak aj na facebooku, ale v médiách ste poslali vyjadrenia a povedali ste, respektíve tvrdili ste, že urobím poriadok s vodárenskými spoločnosťami, aby nemohli chodiť za peniaze na golf, ale museli budovať vodovody a kanalizácie; je očividné ako sa nejaké finančné skupiny obávajú, že ochránime slovenskú vodu, práve preto som sa rozhodol do zákona vsunúť ešte tvrdšie opatrenia, ktoré posilnia verejný záujem, a preto som posunul na septembrovú schôdzu tento zákon, aby sme do neho zapracovali ešte silnejšiu ochranu , a zároveň ste na facebooku napísali aj to, že predpokladám, že táto agenda vyruší lobistov, ale dotiahneme ju dokonca napriek útokom, ktoré táto ochrana verejného záujmu vyvolá na moju osobu . Platí to, že sú to vaše slová predpokladám, pán minister. Dubéci Martin, podpredseda NR SR Prosím, len nediskutujme. Prosím, že nediskutujme, pán kolega poslanec. Máte prejav, a potom pán minister bude reagovať. Sabo, Michal, poslanec NR SR Ja len kvôli tomu, že potom, čo sa tento zákon vrátil do parlamentu a objavila sa táto novela na septembrovej schôdzi, takže žiadne zmeny tam nenastali, žiadne pritvrdenie ani žiadna konkrétna zmena, ktorú by sme mohli v komparovanom znení zákona vidieť, tak tam nenastala. Čiže preto moja otázka znie že, čo konkrétne sa z vášho pohľadu zmenilo, respektíve pritvrdilo v tomto zákone, pretože ja tam naozaj žiadnu zásadnú zmenu nevidím. Zároveň ak ste chceli vyrušiť lobistov, alebo teda zabojovať proti tomu, aby chodili vodárenské spoločnosti na golf, aby museli budovať iba vodovody a kanalizácie, ale takisto ste v rozpravách a verejne ste kritizovali, že za primeraný zisk z regulovaných činností vodárenské spoločnosti budujú ihriská, že platia si nezmyselné reklamy, tak aj proti tomu ste sa veľmi výrazne zasadzovali a vyjadrovali. No len minulý týždeň sme mali túto diskusiu a chcem vás upozorniť, že v spoločnej správe výborov je do tohto momentu pozmeňujúci návrh kolegu Šimka a Kalivodu, ktorý robí presne to isté, ktorý chce uvoľniť vodárenským spoločnostiam možnosť investovať primeraný zisk z regulovanej činnosti do takzvaných podporujúcich a doplnkových činností, pričom v zákone jednak podporujúce a doplnkové činnosti nič také nepoznáme, čiže opäť sa otvára diera a sivá zóna pre vodárenské spoločnosti na to, aby si zákon divoko vysvetľovali podľa seba. Čiže ak na začiatku bola hlavná motivácia tohto zákona mať väčší dohľad nad investíciami vo vodárenstve, tak tým, že v spoločnej správe výborov je pozmeňujúci návrh, ktorý prešiel na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ak on v hlasovaní predpokladám v utorok prejde, tak to, čo ste chceli docieliť, že bude mať štát väčší dohľad a že nebudú môcť, teda ako ste vy spomínali, chodiť ľudia z vodárenských spoločností hrať golf, investovať do nezmyselnej reklamy či stavať ihriská, tak to sa nepodarí, pretože to sa lobistom cez pozmeňujúci návrh pánov z HLAS-u do zákona podarí prepašovať. Čiže vás na to iba upozorňujem a teraz je, samozrejme, iba na vás, ako sa k tomu postavíte, ako zareagujete, pretože ak ste mali prvotný cieľ, tak ak tento pozmeňovák v spoločnej správe prejde, tak sa vám ten cieľ nepodarí, iba upozorňujem. No a teraz, ak dovolíte, prejdem k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, pretože ten na rozdiel od toho lobistického pozmeňováku má ušľachtilý cieľ. A my sme už na úvod s kolegyňou Hanuliakovou povedali teda, že ten návrh, samozrejme, nie je dokonalý a že nie je úplne vyprecizovaný, ale stále tam vidíme viacero zásadných problémov slovenského vodárenstva, ktoré nie sú adresované a viaceré podstatné úpravy v tom ministerskom návrhu chýbajú, preto sme teda s kolegyňou Janou Hanuliakovou pripravili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prečítam na záver môjho vystúpenia. Ale na úvod chcem povedať, že ten pozmeňujúci návrh má tri základné piliere. Po prvé, sú to jasnejšie definície, pretože odvolávajúc sa na zistenia a na správy Najvyššieho kontrolného úradu, tak NKÚ už opakovane viacej rokov hovorí, že zákon nerozlišuje opravu, údržbu a obnovu. Ministerstvo síce nové niečo navrhlo, ale nedostatočne, pretože úplné opotrebenie nazýva opravou, a to je podľa nás nezmysel. Oprava je len odstránenie poškodenia či čiastočného opotrebenia. Úplné opotrebenie je už obnova. Čiže to je prvá časť pozmeňujúceho návrhu. Po druhé, navrhujeme precenenie majetku. Ako isto viete, tak štát a samosprávy odovzdali vodárenským spoločnostiam naozaj obrovský, obrovitánsky majetok, často za symbolické euro alebo bezodplatne. No a práve z tohto jedného eura alebo z nuly sa dnes počítajú odpisy. Nemusíte byť matematický génius, keď sa zamyslíte nad tým, že aká rezerva sa dá vytvoriť z jedného eura. No žiadna, preto chceme zaviesť a navrhujeme povinné precenenie majetku znaleckým posudkom podľa skutočného stavu. Len tak sa totižto bude dať reálne tvoriť nejaká rezerva na budúcu nutnú obnovu a zároveň zisky z vody musia ísť na vodu presne tak, ako som hovoril aj v úvode môjho vystúpenia, nie na PR, nie darčeky a športoviská. Najskôr potrubia, až potom všetko ostatné. No a po tretie, tretím pilierom je transparentnosť. V tejto rozprave už toho zaznelo veľa, napríklad aj vo vystúpení pána Andrassyho, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý veľmi otvorene kritizoval to, že vo vodárňach sa falšujú hlasovania, manipulujú sa plné moci a že sa tam praktizujú mafiánske praktiky, to sú jeho slová, úprimne teda na to upozornil šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Hádam k tejto inštitúcii máme dôveru a hádam veríme, že vie, o čom rozpráva. Preto chceme v našom pozmeňujúcom návrhu zaviesť povinnosť zverejňovať informácie o činnosti dozornej rady vodárenskej spoločnosti, jej závery a výber členov predstavenstva realizovať cez otvorené výberové konania, tak ako by to malo byť v slušnej spoločnosti, samozrejme, s jasnými pravidlami, kritériami, ktoré sú zverejnené aspoň 15 dní vopred pred výberovým konaním. V skratke aká je pointa tohto pozmeňováku, všetkých troch pilierov, troch bodov ako som spomínal, jasné pravidlá, reálne financovanie a skutočná kontrola, pretože iba tak budeme mať vodárne, ktoré slúžia v prvom rade ľuďom, a potom dlho, dlho nikomu, až na konci nula celá nula nič z toho majú niečo lobisti a vplyvné skupiny. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, ako sme už opakovane v tejto rozprave a v tejto diskusii, a nielen v tejto rozprave počuli, tak odhadovaný investičný dlh v sektore vodárenstva je už odhadovaný na desať miliárd eur. Tie straty vody dosahujú tretinu z celkovej výroby vody, v mnohých regiónoch máme potrubia, ktoré sú už desiatky rokov po životnosti a toto naozaj nie je akademická diskusia, toto je reálna hrozba, že jedného dňa jednoducho nám to kľakne, prestane tiecť voda alebo nebudú odvádzané odpadové vody. A moja otázka je, že či si viete predstaviť napríklad panelákové sídlisko, povedzme že v Partizánskom, v Prievidzi, na Furči alebo kdekoľvek inde, kde by sa zo dňa na deň prestalo s dodávkami vody a nie, že na deň, ale na niekoľko dní, prípadne týždňov, kým príde kompletná oprava. Ja si to teda neviem predstaviť, ani si to nechcem predstaviť, pretože s kolegyňou Hanuliakovou sme navštívili len jednu obec a videli sme to, aký je to Armagedon, keď na jeden deň prestane tiecť voda. Ja viem, že v tejto diskusii má toto plénum ťažkú dilemu, že na jednej strane je tam pozmeňujúci návrh poslancov z HLAS-u, ktorý napísali lobisti a ktorý priamo torpéduje, ale áno, ktorý priamo torpéduje zamýšľaný cieľ novely, alebo potom je tam náš pozmeňujúci návrh, ktorý úprimne chce rozšíriť a vylepšiť ministerský zámer, preto vás chcem požiadať o podporu našich návrhov. Sú vecné, sú adresné, vychádzajú priamo zo záverov Najvyššieho kontrolného úradu a hlavne sú to zmeny, ktoré môžu naozaj reálne naštartovať obnovu kľúčovej infraštruktúry, bez ktorej sa Slovenská republika nezaobíde. Pán predsedajúci, teraz prečítam znenie nášho pozmeňujúceho návrhu, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Zastavte, prosím, čas pánovi poslancovi. Sabo, Michal, poslanec NR SR Môžem si ísť pre vodu a vreckovku? Ospravedlňujem sa, alergia funguje na plné obrátky, takže je to také, aké to je. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I, 1. bode v § 2 písmeno s) znie: "s) opravou verejného vodovodu a verejnej kanalizácie práce zabezpečujúce odstránenie následkov poškodenia alebo čiastočného fyzického opotrebovania verejného vodovodu a verejnej kanalizácie na účely ich opätovného uvedenia do predchádzajúceho stavu alebo prevádzkyschopného stavu, pri ktorých nedochádza k ich technickému zhodnoteniu podľa osobitného predpisu 1ac)" . 2. V čl. I, 4. bode sa § 3 dopĺňa odsekom 17, ktorý znie: "(17) Právnická osoba, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je povinná oceniť majetok verejného vodovodu a majetok verejnej kanalizácie reálnou hodnotou postupom podľa osobitného predpisu 33) .". " 2ac) Poznámka pod čiarou k odkazu 33 znie: "2ae) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.". 3. V čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 11, ktoré znejú: "8. V § 15 ods. 7 písm. l) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "vrátane informácie o celkovej výške odmien členov orgánov právnickej osoby, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu.".". 9. V § 15 sa ods. 7 dopĺňa písmenami m) až o), ktoré znejú: "m) každoročne do 31. marca zverejniť investičný plán, ktorý obsahuje plánované investície na najbližšie tri roky, vrátane odhadovaných nákladov, zdrojov financovania a predpokladaných prínosov, n) zverejňovať na svojom webovom sídle základné informácie o činnosti dozornej rady, vrátane záverov prijatých na zasadnutiach dozornej rady, o) zabezpečiť výber členov predstavenstva prostredníctvom verejného výberového konania, ktorého pravidlá a kritériá musia byt' zverejnené najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením.". 10. V § 16 ods. 7 písm. h) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "vrátane informácie o celkovej výške odmien členov orgánov právnickej osoby, ktorá je vlastníkom verejnej kanalizácie.". 11. V § 16 sa ods. 7 dopĺňa písmenami i) až k), ktoré znejú: "i) každoročne do 31. marca zverejniť investičný plán, ktorý obsahuje plánované investície na najbližšie tri roky, vrátane odhadovaných nákladov, zdrojov financovania a predpokladaných výnosov, j) zverejňovať na svojom webovom sídle základné informácie o činnosti dozornej rady, vrátane záverov prijatých na zasadnutiach dozornej rady, k) zabezpečiť výber členov predstavenstva prostredníctvom verejného výberového konania, ktorého pravidlá a kritériá musia byť zverejnené najmenej 15 dní pred jeho uskutočnením.". Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú. 4. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: "12. V § 38 ods. 9 písm. a) a c) sa slová "od 300 eur do 16 596 eur" nahrádzajú slovami od "od 3 319 eur do 33 193 eur".". Nasledujúci novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje. 5. Čl. I sa dopĺňa bodmi 13 až 15, ktoré znejú: "13. V § 39 ods. 1 znie: "(1) Okresný úrad uloží pokutu od 300 eur do a) 663 878 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a), h) a i) a § 16 ods. 1 písm. a), g) a h), b) 331 939 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. b) a § 16 ods. 1 písm. b) a c), c) 66 386 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. d), g), ods. 3, § 15 ods. 9 až 13, § 16 ods. 1 písm. d) a f) a § 16 ods. 3, d) 33 193 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 14 ods. 3 a 4, § 15 ods. 1 písm. j) a k), odsekov 5 a 6, ods. 7 písm. a), i), j) a k), § 16 ods. 1 písm. i), j) a k), § 16 ods. 1 až 6, § 16 ods. 7 písm. a), f) a g), § 17 ods. 1 písm. b) a d) a § 18 ods. 1 písm. b) a d), e) 33 193 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. c) a g) a § 27 ods. 1 a 2, f) 16 596 eur tomu, kto ako prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 7 ods. 2 a 5, § 17 ods. 2 písm. m), o) a p) a odseku 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. o) a odseku 3 písm. d) a § 32 ods. 3 a 5, g) 16 596 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 12 ods. 4, § 13 ods. 2 až 4, § 15 ods. 1 písm. c), odseku 7 písm. d), e) a f) a § 16 ods. 7 písm. d) a e), h) 16 596 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti podľa § 4 ods. 7 až 9, § 23 ods. 2 a 5, § 25 ods. 1 a 3 a § 27 ods. 3 až 7, i) 6 638 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. e), ods. 7 písm. l)... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Dubéci, Martin, podpredseda NR SR Pán poslanec, preruším Vás, ako dlho tam ešte, koľko toho tam ešte máte? Dva body. Ak je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod, pani Hanuliaková mi indikovala, že nebude vystupovať v ústnej rozprave, tak ak to zvládneme a pán minister súhlasí a kolegovia, tak dokončíme tento bod. Tak pokračujete, prosím, pán poslanec. Sabo, Michal, poslanec NR SR Len som zabudol, že kde som skončil teraz, keď ste ma vyrušili, pán predsedajúci. (Reakcia z pléna.) Dobre. h) 16 596 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti podľa § 4 ods. 7 až 9, § 23 ods. 2 a 5, § 25 ods. 1 a 3 a § 27 ods. 3 a 7, i) 6 638 eur tomu, kto ako vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 15 ods. 1 písm. e), ods. 7 písm. l), § 16 ods. 1 písm. e), ods. 7 písm. h) a § 20 ods. 2, j) 6 638 eur tomu, kto ako právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené ministerstvom, okresným úradom v sídle kraja alebo okresným úradom, k) 3 319 eur tomu, kto ako prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 17 ods. 2 písm. a) až e), i) až l) a n) a § 18 ods. 2 písm. a) až e), i) až l) a n), l) 3 319 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 19 ods. 6, § 19a ods. 4, § 20 ods. 5, 7 a 8 a z § 23 ods. 8.”.". 14. V § 39 ods. 2 písmeno a) znie: "a) 33 193 eur tomu, kto ako prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie porušil povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) a § 18 ods. 1 písm. c) a e),”. 15. V § 39 ods. 2 sa vypúšťa písmeno e). Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená e) až g). 6. Čl. I sa dopĺňa bodom 16, ktorý znie: "16. Za § 42bd sa vkladá § 42bc, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 42bc Prechodné ustanovenie k úpravám účinným odo dňa vyhlásenia Právnická osoba, ktorá je vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, je povinná oceniť majetok verejného vodovodu a majetok verejnej kanalizácie, ktorý nadobudla pred účinnosťou tohto zákona, reálnou hodnotou postupom podľa osobitného predpisu 33) , a to najneskôr do 31. decembra 2026. Nesplnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety sa považuje za správny delikt podľa § 39 ods. 1 písm. j).".". Skončil som. [19:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Hanuliaková sa vzdala možnosti vystúpiť v rozprave, tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Veľmi krátko, ako sme sa dohodli. [19:59] Tomáš Taraba Ďakujem pekne. Sľúbil som, že sa vyjadrím k tomu dvomi vetami. Takže mám informáciu, áno, že jeden aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorý bol či už na výbore, alebo v pléne, bude stiahnutý pred hlasovaním, alebo teda procedurálne už ako to bude treba. Na druhej strane každému je jasné, že ten zákon o vodách je tak deravý, a tak dlho nemenený, že tu ešte niekoľko novelizácii pôjde aj vzhľadom na to, že naozaj je to taká potápajúca sa celá loď, tie zmeny musíme robiť postupne. Ja plne súhlasím aj s tým, aby nebol ocenený majetok, čo treba len nájsť riadne časové a reálne časové obdobie. Nemám problém sa baviť o zlatej akcii, ako to tu pán predseda NKÚ povedal. Nemám problém sa baviť o tom, aby vodárenské spoločnosti mali povinnosť prebrať vodárenskú novú infraštruktúru a nadobúdacia cena musí byť minimálne znalecký posudok. Toto všetko určite sem príde. Zároveň chcem povedať, že áno, podľa mňa aj vyskočí problém, čo so žumpami, to je to, čo si treba uvedomiť, že ľudia, ktorí nie vlastnou vinou nemajú kanalizáciu, ale majú žumpy, platia oveľa vyššie ceny. A myslím si, že ten problém tu je. To znamená, že na stole to tu bude, pretože je to sociálny problém. A druhá vec, ktorá je, že zostáva stále otvorená otázka tých prechodných ustanovení. Pretože ak niekto nadobudol v minulosti v rozpore so zákonom akúkoľvek vlastnícku štruktúru v tých vodárenských spoločnostiach tak, ako keby ju dodnes ani nevlastnil, lebo dnes z nezákonnosti zákonnosť nevzniká. Na druhej strane, ak náhodou niekto to nadobudol zákonným spôsobom, môže z toho vzniknúť ústavný problém, že prinútiť ho retrospektívne, sa ako keby toho vzdať, tá otázka možno bude musieť byť rozhodnutá Ústavným súdom, ale to už teraz neni na nás. Preto som rád, že aj kolegovia z HLAS-u v podstate toto akceptujú v zmysle, že tá téma naďalej, tie vodárenské spoločnosti, tu bude, to neodchádza, ďalšie novelizácie pôjdu, možme na tom spolu robiť ako opozícia, koalícia. Ďakujem pekne za konštruktívnu debatu. [19:59] Martin Dubéci – Vstup predsedajúceho Ďakujem, pán minister. Žiada si zaujať stanovisko pán spravodajca? Poprosím ho ešte, aby ešte určil termín hlasovania o návrhu tohto zákona. (Reakcie z pléna.) V najbližšom hlasovaní, v najbližšom bloku hlasovania, teda zrejme v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kolegom z kancelárie ďakujem za trpezlivosť a prerušujem rokovanie pléna do zajtra 9.00 hodiny. Všetkým vám prajem príjemný večer. (Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)